1.2.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 30/2

Závery Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania (1)

2014/C 30/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

KEĎŽE:

v záveroch Rady z 26. novembra 2009 o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl sa uznalo, že efektívne vedenie škôl je kľúčovým faktorom pri formovaní celkového prostredia pre výučbu a učenie sa tým, že zvyšuje ambície a žiakom, rodičom a zamestnancom poskytuje podporu, a tak podporuje vyššiu úroveň výsledkov vzdelávania, čo má kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby vedúci pracovníci škôl mali schopnosti a vlastnosti potrebné na plnenie zvyšujúceho sa počtu úloh, ktorým čelia, alebo boli schopní ich rozvinúť.

V záveroch Európskej rady z 13. – 14. decembra 2012 sa Rada, členské štáty a Komisia vyzvali, aby zabezpečili rýchle nadviazanie na iniciatívu s názvom „Prehodnotenie vzdelávania“, a v následných záveroch Rady z 15. februára 2013 s názvom „Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcie na oznámenie Komisie s názvom Prehodnotenie vzdelávania“ sa členské štáty vyzvali, aby prehodnotili a skvalitnili profesionálny profil učiteľského povolania vrátane vedenia škôl a naplno využívali potenciál spolupráce a partnerského učenia v rámci otvorenej metódy koordinácie.

V stratégii Európa 2020, konkrétne v ročnom prieskume rastu na rok 2013, sa členské štáty vyzývajú, aby si zachovali rastový potenciál tým, že sa budú prioritne zameriavať na vzdelávanie a odbornú prípravu a podľa možnosti posilnia príslušné investície a zároveň zabezpečia efektívnosť takýchto výdavkov.

A VZHĽADOM NA:

—	konferenciu lotyšského predsedníctva o „vedení v oblasti vzdelávania“, ktorá sa 9. – 10. septembra 2013 konala vo Vilniuse a poskytla platformu pre zástupcov členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a štátov EFTA spolu s Európskou komisiou na príspevky k politickej diskusii o tejto významnej téme

—	konferenciu v rámci programu Comenius s názvom „Rozvoj vašej školy s podporou programov EÚ, konferencia pre vedúcich pracovníkov škôl“, ktorá sa 11. – 12. októbra 2013 konala vo Vilniuse,

BERIE SO ZÁUJMOM NA VEDOMIE:

oznámenie Komisie s názvom „Otváranie systémov vzdelávania“ (2), v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali a rozvíjali inovačné spôsoby vyučovania a učenia sa pre všetkých prostredníctvom primeraného využívania nových technológií a otvorených zdrojov vzdelávania,

ZDÔRAZŇUJE, ŽE:

ako kľúčové hnacie sily rastu, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti v znalostnej spoločnosti si systém vzdelávania a systém odbornej prípravy v Európe vyžadujú silné a účinné vedenie na všetkých úrovniach. Dnešní vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania čelia rôznym náročným úlohám, nesú zodpovednosť nielen za zvyšovanie kvality vyučovania a zlepšujúce sa výsledky vzdelávania, ale aj za riadenie ľudských a finančných zdrojov.

Vedenie v oblasti vzdelávania potrebuje súbor vysoko rozvinutých kompetencií založených na základných hodnotách. Vyžaduje si pracovné nasadenie, schopnosť motivovať a inšpirovať a zdravé riadiace, pedagogické a komunikačné zručnosti. Dobrí vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania vytvárajú strategickú víziu pre svoje inštitúcie a sú vzorom pre študentov i učiteľov, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní efektívneho a atraktívneho prostredia, ktoré napomáha učeniu sa. Sú tiež hlavnými aktérmi pri vytváraní účinného prepojenia medzi rôznymi úrovňami vzdelávania a odbornej prípravy, rodinami, pracovnou sférou a miestnou komunitou so spoločným cieľom, ktorým je zlepšiť výsledky študentov.

3.	Výber, nábor, príprava a udržanie si najkompetentnejších zamestnancov na vedúcich postoch v inštitúciách vzdelávania a zabezpečenie priaznivých podmienok pre ich profesijný rozvoj majú teda zásadný význam a vyžadujú si sústredenú pozornosť osôb, ktoré prijímajú príslušné rozhodnutia.

Vedenie v oblasti vzdelávania môže byť účinné, ak:

—	sa vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania môžu v prvom rade sústrediť na zlepšovanie kvality vyučovania a učenia sa vo svojich inštitúciách a zároveň zabezpečovať spravodlivosť,

—	je vedenie založené na jasne vymedzených úlohách,

—	zaujíma inkluzívny prístup zameraný na spoluprácu,

—	je schopné rozpoznať silné stránky a kompetencie personálu a prideliť im vedúce úlohy,

—	má možnosť prideľovať zdroje a preskúmavať inovačné prístupy k vyučovaniu a

—	je v plnej miere zodpovedné voči nielen vnútroštátnym, ale aj miestnym a regionálnym orgánom a širšej komunite, najmä pri snahe o zavádzanie zmien, a má ich podporu.

NA ZÁKLADE TOHO SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:

1.	inovačné prístupy k vedeniu môžu prispieť k prilákaniu a udržaniu si kandidátov najvyšších kvalít a k umožneniu toho, aby prostredie pre učenie sa dokázalo zvládať a naplno využiť potenciál neustálych inovácií, ktoré sa v oblasti vzdelávania rýchlym tempom vynárajú;

je tiež nevyhnutné posilniť a podporovať úlohu vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania a zabezpečiť jej profesionálny charakter najskôr určením potrebných kompetencií, potom vytvorením štruktúrovanejších kariérnych plánov, posúdením osobitných potrieb profesijného rozvoja osôb, ktoré zaujímajú vedúce posty, a zabezpečením príslušných možností odbornej prípravy;

dostatočná pružnosť, autonómnosť a zodpovednosť sú potrebné na to, aby sa vedúcim pracovníkom v oblasti vzdelávania umožnilo rozvíjať inovačné prístupy k vedeniu, ako aj vytvárať podmienky, v ktorých by ďalší členovia personálu boli motivovaní k tomu, aby preberali zodpovednosť v rámci vedúceho postavenia;

zamestnanci, ktorí zastávajú vedúce posty, musia mať, prípadne nadobudnúť a zároveň si pravidelne aktualizovať kompetencie potrebné na tieto posty vrátane tých, ktoré im umožnia účinne využívať nové technológie a techniky riadenia na propagáciu inovačného vyučovania a efektívneho riadenia v ich inštitúciách.

OPÄTOVNE POTVRDZUJE, ŽE:

zatiaľ čo zodpovednosť za organizáciu a obsah rôznych systémov vzdelávania a odbornej prípravy prináleží výlučne jednotlivým členským štátom, spolupráca a výmena najlepších postupov v rámci vedenia v oblasti vzdelávania na európskej úrovni, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a je založená na efektívnom využívaní programov EÚ, najmä programu Erasmus+, môže užitočným spôsobom prispievať prostredníctvom podpory a doplňujúcich opatrení prijatých na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

A. podľa situácie v konkrétnom členskom štáte a pri náležitom rešpektovaní zásady rovnosti podporovali nové spôsoby posilňovania účinnej a zodpovednej autonómnosti inštitúcií a vedenia v oblasti vzdelávania, a to najmä prostredníctvom:

podpory autonómnosti inštitúcií a vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania, pokiaľ ide o pedagogické otázky a interné prideľovanie zdrojov, a zároveň prostredníctvom zabezpečenia, aby mali prostriedky a podporu potrebné na prispôsobenie sa osobitným a meniacim sa miestnym podmienkam a účinnú reakciu na ne;

2.	jasného vymedzenia úloh a zodpovedností a zabezpečením, aby sa podporovali a posilnili kompetencie nevyhnutné pre vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania, prostredníctvom rôznych spôsobov profesijného rozvoja vrátane vytvárania sietí medzi takýmito vedúcimi pracovníkmi;

3.	uľahčovania prijímania rozhodnutí založených na informáciách a posilňovania zvýšenej zodpovednosti, napríklad prostredníctvom využívania inteligentných údajov, zabezpečenia mechanizmov zabezpečenia kvality a rozvoja osobitných opatrení pre inštitúcie vzdelávania v znevýhodnených oblastiach;

zhromažďovania dôkazov o účinných a úspešných prístupoch k vedeniu v oblasti vzdelávania v rôznych národných kontextoch, najmä v záujme dosiahnutia optimálnej rovnováhy medzi pružnosťou, autonómnosťou a zodpovednosťou, ako aj zhodnotenia vplyvu inovačných prístupov na kvalitu výsledkov vyučovania a učenia sa;

B. zatraktívnili vedenie v oblasti vzdelávania, a to najmä prostredníctvom:

1.	zabezpečenia väčšej profesionality ako spôsobu prilákania najschopnejších kandidátov;

2.	umožnenia vedúcim pracovníkom v oblasti vzdelávania sústrediť sa na zlepšovanie vyučovania a učenia sa v rámci ich inštitúcií, a to aj úsilím o lepšiu rovnováhu medzi čisto administratívnymi úlohami a základnými úlohami týkajúcimi sa vyučovania a učenia sa;

preskúmania a vytvorenia atraktívnych foriem úvodnej odbornej prípravy, včasnej kariérnej podpory a ďalšieho profesijného rozvoja vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania, a to aj prostredníctvom medziodvetvovej spolupráce s ďalšími zainteresovanými stranami, ako napríklad podnikateľskou sférou a sociálnymi partnermi;

4.	podpory tímovej práce a pružného prostredia v oblasti vedenia, napríklad umožnením toho, aby sa v rámci inštitúcií vzdelávania vytvorili ad hoc tímy zamerané na zvládanie osobitných výziev a mimo škôl vytvárali siete zamerané na výmenu skúseností a spoluprácu;

5.	podpory osobitných opatrení, vzájomného učenia sa a výmeny najlepších postupov s cieľom podpory rodovej rovnováhy vo vedení v oblasti vzdelávania;

C. tam, kde je to vhodné, podporovali inovačné prístupy k účinnému vedeniu v oblasti vzdelávania, najmä prostredníctvom:

1.	zohľadňovania osobitných potrieb inštitúcií vzdelávania a uplatňovania primeraných kritérií zabezpečenia kvality pri výbere vedúcich pracovníkov;

2.	uznania a podpory potenciálu v oblasti vedenia u zamestnancov inštitúcií, najmä formou „rozdeleného vedenia“, a poskytnutia príležitostí pracovať s kolegami v iných inštitúciách a tak, že ich budú v tejto súvislosti povzbudzovať a umožnia im rozvinúť svoj potenciál;

3.	stimulovania vytvárania inovačného prostredia na vyučovanie a učenie sa, a to aj formou primeraného využívania zdrojov v oblasti IKT a otvorených zdrojov vzdelávania ako pedagogických pomôcok i ako nástrojov riadenia;

4.	vytvárania a udržiavania sietí zameraných na začatie a rozvíjanie účinných prístupov k vedeniu v oblasti vzdelávania a stimulovaním a podporou partnerského učenia sa medzi vedúcimi pracovníkmi v oblasti vzdelávania.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

1.	naplno využívali otvorenú metódu koordinácie, podporovali najlepšie postupy a rozvoj profesionálneho vedenia v oblasti školstva, vzdelávania dospelých a odborného vzdelávania a prípravy a podľa potreby na politickej úrovni poskytovali pravidelnú spätnú väzbu;

podporovali spoluprácu a partnerstvo pre účinnú inováciu v oblasti vedenia a pre profesijný rozvoj vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania, a to aj formou medziodvetvovej spolupráce medzi školami, vysokoškolskými inštitúciami a inštitúciami odborného vzdelávania a podnikateľským sektorom s podporou európskeho financovania, napr. aj prostredníctvom programu Erasmus+ a európskych štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu;

podporovali výmenu osvedčených postupov a rozvoj inovačných prístupov k účinnému vedeniu v oblasti vzdelávania napríklad prostredníctvom akcií strategického partnerstva v rámci programu Erasmus+, a to aj nabádaním vedúcich pracovníkov v oblasti vzdelávania na spoluprácu s rôznymi zainteresovanými stranami, napr. podnikmi, združeniami občianskej spoločnosti a rôznymi úrovňami vzdelávacích inštitúcií na medzinárodnej úrovni i v rámci miestnej komunity;

4.	ďalej preskúmali možnosti, ktoré na podporu medziodvetvových výmen o inovačnom vedení ponúkajú platformy, ako je napr. internetové partnerstvo („eTwinning“), formou virtuálneho priestoru, v ktorom môžu vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania spolupracovať a šíriť účinné a inovačné postupy;

5.	podporovali ďalší výskum účinného vedenia v oblasti vzdelávania a zabezpečili šírenie jeho výsledkov;

posilnili podporu pre národné a regionálne siete zainteresovaných strán, pokiaľ ide o vedenie v oblasti vzdelávania, a pomohli zabezpečiť riadne šírenie ich práce na európskej úrovni a nadviazanie na ňu, a to aj prostredníctvom Európskej politickej siete pre vedenie škôl a prostredníctvom plného využitia dôkazov zozbieraných v rámci medzinárodnej spolupráce.

(1) Na účely tohto textu sa pojem „vedenie“ používa výlučne v kontexte škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy a inštitúcií vzdelávania dospelých.

(2) 14116/13

1.2.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 30/5

Závery Rady o posilnení sociálneho začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave

2014/C 30/03

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCI V RADE:

UZNÁVAJÚ, ŽE:

Mladé ženy a mladí muži sú pre Európu dôležitým zdrojom. Predstavujú potenciál pre súčasnosť, ako aj budúcnosť, čelia však mnohým výzvam, ako sú napríklad nezamestnanosť a s ňou spojené sociálne problémy (1). Všetky členské štáty musia podniknúť bezodkladné opatrenia zamerané na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ich vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich účasti a sociálneho začlenenia, s cieľom prekonať súčasnú krízu a zabrániť podobným problémom v budúcnosti.

Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave [ďalej len „mladí ľudia v situácii NEET“ (NEET – „not in an employment, education or training“)] (2) môžu čeliť negatívnym sociálnym podmienkam, akými sú napríklad izolácia, nedostatočná samostatnosť, zapojenie sa do rizikového správania sa a nestabilné psychické a fyzické zdravie, v dôsledku ktorých sú neskôr v živote vystavení väčšiemu riziku nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia. Sociálne vylúčenie mladých ľudí, najmä mladých ľudí v situácii NEET, môže mať v Európe negatívne následky na hospodárstvo a spôsobovať výrazné náklady. V roku 2011 dosiahla hospodárska strata súvisiaca s tým, že sa mladí ľudia nezúčastňujú na trhu práce, 153 miliárd EUR. Tento údaj predstavuje konzervatívny odhad a zodpovedá 1,2 % HDP EÚ (3).

Mladí ľudia v situácii NEET sú zraniteľní vo väčšej alebo menšej miere a majú rôzne charakteristiky a potreby. Preto je na účely ich účinného a úspešného (opätovného) začlenenia do trhu práce, systému vzdelávania alebo odbornej prípravy a spoločenského života potrebný prístup, ktorý je individuálne prispôsobený každému jednotlivcovi.

Tento prístup sa uznal v odporúčaní Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (4). V uvedenom odporúčaní sa uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali dostať kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania (5).

Panorámou zručností EÚ a prognózami ponuky zručností Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania sa môžu podporovať politické iniciatívy zamerané na zníženie nezamestnanosti mládeže, a to uľahčením zisťovania vznikajúceho nedostatku zručností, ako aj trendov súvisiacich so zručnosťami a perspektív týkajúcich sa trhu práce.

6.	Rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko dostať sa do situácie NEET, sú často kombináciou osobných, hospodárskych, vzdelávacích a sociálnych okolností.

Práca s mládežou, dobrovoľnícka činnosť, aktívne občianstvo a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa môžu zohrávať dôležitú a komplementárnu úlohu tým, že všetkým mladým ľuďom, a to najmä mladým ľuďom, ktorí sa nachádzajú v situácii NEET, prinášajú v rámci prechodu na trh práce pridanú hodnotu: jej súčasťou je budovanie prepojení medzi systémami vzdelávania a zamestnanosti, dopĺňanie formálneho systému vzdelávania, posilňovanie sebadôvery, sociálneho kapitálu a sebarozvíjania a zvyšovanie sociálnych a technických zručností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť.

V spoločných záveroch konferencie EÚ o mládeži, ktorú usporiadalo litovské predsedníctvo 9. až 12. septembra 2013, sa zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť vzdelávanie potrebám mladých ľudí a požiadavkám trhu práce s cieľom uľahčiť prechod zo vzdelávania do zamestnania a zlepšiť podmienky pre začleňovanie mladých ľudí do trhu práce (6).

DOMNIEVAJÚ SA, ŽE:

9.	Je potrebné zhodnotiť a posúdiť existujúci výskum, systémy a programy týkajúce sa mladých ľudí v situácii NEET na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sa zistilo, čo je prekážkou ich prístupu k službám, a to najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí sú neaktívni.

10.

Politika v oblasti mládeže a najmä práca s mládežou môžu prispieť k úspešnému vykonávaniu iniciatív EÚ na boj proti nezamestnanosti a nečinnosti mladých ľudí, ako je napríklad balík opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí a konkrétne záruka pre mladých ľudí. Na dosiahnutie čo najlepších možných výsledkov sú preto potrebné súdržné a vzájomne sa posilňujúce vnútroštátne opatrenia a iné politické nástroje.

11.

Mal by sa zabezpečiť holistický prístup a medzisektorová spolupráca na účely zlepšenia sociálneho začlenenia mladých ľudí v situácii NEET. Kľúčový význam má sociálne investovanie do zručností a spôsobilostí ľudí počas celého ich života s cieľom zlepšovať príležitosti začleniť sa do trhu práce a spoločnosti (7). Všetky politické nástroje, opatrenia a činnosti by sa mali koordinovať a vykonávať na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a do navrhovania a realizácie opatrení zameraných na sociálne začlenenie mladých ľudí by sa mala zapojiť široká škála zainteresovaných strán.

12.

Prioritou by mala byť prevencia, aby sa zabránilo nárastu počtu mladých ľudí, ktorí sa dostanú do situácie NEET, a prelomil medzigeneračný cyklus sociálneho vylúčenia. Potrebný je proaktívny prístup, ktorý by zahŕňal rodinu, vychovávateľov detí v predškolskom veku, školy, a to najmä sekundárne a odborné vzdelávanie, poskytovateľov odbornej prípravy a neformálneho vzdelávania, mimovládne organizácie (MVO), predovšetkým mládežnícke organizácie, pracovníkov s mládežou, rodičov a iné zainteresované strany, aby bolo možné včas zasiahnuť s cieľom zabrániť mladým ľuďom dostať sa do situácie NEET.

13.

Je potrebné, aby sa v rámci politických opatrení zohľadnila rozdielnosť prípadov mladých ľudí v situácii NEET, a to vzhľadom na fázu, kedy sa tieto opatrenia musia uplatniť, a rozsah ich cieľov a činností. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať rodovým rozdielom v rámci vzdelávania, sociálnej politike a politike zamestnanosti, ako aj mladým ľuďom s osobitnými potrebami.

14.

Opatrenia na riešenie prípadov mladých ľudí v situácii NEET by mali byť personalizované a pružné, a mali by sa usilovať o to, aby sa na trhu práce z dlhodobého hľadiska dosiahli udržateľné a pozitívne výsledky, ako aj (opätovné) začlenenie do vzdelávania alebo odbornej prípravy a občianskeho alebo spoločenského života. Pri práci s mladými ľuďmi v situácii NEET by sa mali využívať inovačné postupy, partnerské učenie a osvetové činnosti.

15.

Na stimulovanie projektov v oblasti sociálneho začlenenia mladých ľudí je rozhodujúce, aby sa účinne využívali európske štrukturálne a investičné fondy, a to najmä Európsky sociálny fond, ako aj európske iniciatívy a programy vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a programu Erasmus+.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

16.

Tam, kde je to vhodné, vytvorili, vykonávali a ďalej rozvíjali vnútroštátne, regionálne a/alebo miestne stratégie alebo programy, ako napríklad plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, na zlepšenie sociálneho začlenenia mladých ľudí v situácii NEET. Takéto stratégie by sa mali zakladať na dôkazoch, vychádzať z medzisektorovej spolupráce a mali by sa do nich zapájať všetky relevantné zainteresované strany. Vypracúvanie stratégií by malo zahŕňať diskusiu s cieľovou skupinou o účinných politických nástrojoch, ich prípravu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie. Pri monitorovaní a hodnotení prístupu k politickým opatreniam a výsledkov by sa malo zohľadňovať rodové hľadisko.

V oblasti prevencie

17.

Podporovali prístup k náležitým, cenovo prístupným, dostupným a vysoko kvalitným službám, akými sú napríklad vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, bývanie, sociálne služby a služby zdravotníckej starostlivosti, s cieľom zabrániť, aby sa mladí ľudia dostali do situácie NEET alebo aby v nej pretrvávali.

18.	Podporovali prácu s mládežou a investovali do nej a uľahčovali prístup mladých ľudí v situácii NEET k službám v oblasti práce s mládežou, a to prostredníctvom posilňovania medzisektorovej spolupráce medzi relevantnými zainteresovanými stranami.

19.	Uplatňovali komplexný prístup na účely zníženia predčasného ukončovania školskej dochádzky obsahujúci preventívne a intervenčné opatrenia (8).

20.

Rozvíjali a vykonávali nové prístupy prispôsobené individuálnym potrebám, akými sú napríklad práca s mládežou v teréne a/alebo osvetová práca, a to v záujme lepšieho sociálneho začlenenia mladých ľudí v situácií NEET. V plnej miere využili potenciál práce s mládežou s cieľom posilniť sebadôveru a podporiť sebarozvíjanie mladých ľudí a prispieť k zníženiu predčasného ukončovania školskej dochádzky (9).

21.

Podnecovali k vysoko kvalitnému usmerňovaniu a podporovali ho, pričom by toto usmerňovanie malo zahŕňať poskytovanie informácií o kariérnom vývoji, informácií o právach v oblasti práce, vyhliadkach týkajúcich sa zamestnania a vzdelávania, možnostiach voľného pohybu, ako aj komplexnejšie poradenstvo a podporu pre všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí sú vystavení riziku dostať sa do situácie NEET, ako aj pre ich rodiny.

22.	Posilňovali kapacitu mládežníckych organizácií, prácu s mládežou a iných foriem začleňovania, ako spôsobu účasti a využitia potenciálu mladých ľudí v záujme podpory sociálneho začlenenia mladých ľudí v situácii NEET.

23.	Podnecovali k iniciatívam na miestnej úrovni a vytváraniu plánov sociálnej súdržnosti s cieľom rozvíjať osobitné činnosti zamerané na mladých ľudí v situácii NEET na účely ich (opätovného) začlenenia do spoločenstiev na miestnej úrovni.

24.	Využívali Európsky portál pre mládež ako informačnú platformu na poskytovanie informácií mladým ľuďom o otázkach týkajúcich sa sociálneho začleňovania.

V oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a neformálneho vzdelávania

25.	Rozšírili prístup k tzv. „druhej šanci na vzdelanie“ a podporovali nadobúdanie a/alebo rozvíjanie zručností a kompetencií, ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce.

26.	Podporovali a zvyšovali dostupnosť profesionálneho poradenstva a usmerňovania prispôsobeného potrebám sociálne vylúčených mladých ľudí vo všetkých fázach ich života.

27.

Najneskôr v roku 2018 zaviedli, v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami a podľa uváženia členských štátov, opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorými sa jednotlivcom umožní využiť uvedené vzdelávanie a učenie sa na účely svojich kariér a ďalšieho vzdelávania (10).

28.	Zlepšili prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a zvýšili ich kvalitu. Ďalšia podpora by sa mala poskytovať deťom zo znevýhodneného prostredia (11).

29.	Vykonávali program Erasmus+ ako podporný nástroj na získanie sociálnych a občianskych kompetencií a zručností, a posilňovali mobilitu a zamestnateľnosť mladých ľudí.

V oblasti prechodu zo vzdelávania do zamestnania

30.

Vytvorili partnerstvá medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, službami profesijného poradenstva a inými špecializovanými službami pre mládež (mimovládnymi organizáciami, mládežníckymi centrami a združeniami), ktoré pomôžu uľahčiť prechod z nezamestnanosti, neaktivity, zo vzdelávania alebo z odbornej prípravy do pracovného procesu.

31.

Podporovali vysokokvalitné učenie sa prácou, ako je napríklad učňovská príprava a stáže, ako účinné opatrenie na zlepšenie udržateľného prechodu zo vzdelávania a z odbornej prípravy do pracovného procesu, konkrétne podporou zručností, ktoré sú relevantné pre trh práce, a zlepšovaním zosúlaďovania zručností s potrebami trhu práce v kontexte – okrem iného – vyhlásenia Rady o Európskom združení učňovskej prípravy (12).

32.

Vykonávali opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä na zlepšenie prechodu pri zohľadnení odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí, okrem iného prostredníctvom vytvárania prístupov založených na partnerstvách (vrátane tých, ktoré zahŕňajú služby na podporu mládeže), včasnej intervencie a aktivácie, podporných opatrení na integráciu do trhu práce (vrátane posilnenia zručností a opatrení súvisiacich s trhom práce), využívania finančných prostriedkov Európskej únie a hodnotenia a nepretržitého zlepšovania postupov.

V oblasti zamestnanosti

33.	Zlepšili plnú a aktívnu účasť na trhu práce s pomocou opatrení na aktívne začleňovanie, podporovali tvorivosť a inovačné schopnosti mladých ľudí, ktorí chcú vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, podporovali podnikavosť a prvé pracovné skúsenosti.

34.

Odstraňovali prekážky vrátane diskriminácie na základe veku a ďalších foriem diskriminácie s cieľom (návratu) alebo vstupu na trh práce, riešili problém rôznych foriem neistých pracovných podmienok a v prípade potreby analyzovali možnosti zníženia nemzdových nákladov na prácu s cieľom zvýšiť možnosti zamestnania mladých ľudí (13).

35.

Umožnili službám zamestnanosti, aby spolu s mládežníckymi organizáciami a ostatnými partnermi podporujúcimi mladých ľudí poskytovali personalizované poradenstvo a individuálne plánovanie činností vrátane individuálnych režimov podpory prispôsobených konkrétnym potrebám, a to na základe zásady obojstranného záväzku už v počiatočnej fáze.

36.

Zapojili strany, ktoré sú zainteresované v oblasti politiky mládeže, a mladých ľudí, ako aj ďalšie mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania vhodných politík vrátane záruky pre mladých; osobitná pozornosť sa má pritom venovať najmä potenciálu práce s mládežou identifikovať mladých ľudí, ktorí sú vystavení riziku dostať sa do situácie NEET, a vytvoriť prepojenia medzi nimi a poskytovateľmi služieb. Umožnili stranám zainteresovaným v oblasti mládeže podporovať možnosti, ktoré poskytuje záruka pre mladých ľudí a iné iniciatívy v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy, a poskytovať o nich informácie.

37.

V plnej miere prispievali k rozvoju portálu EURES, aby sa z neho stala skutočne celoeurópska sieť slúžiaca na sprostredkovanie práce a nábor pracovníkov, zaoberajúca sa potrebami trhu práce v jednotlivých členských štátoch vrátane voľných pracovných miest v oblasti verejných i súkromných služieb zamestnanosti, a prípadne aj učňovskej prípravy a stáží (14).

38.	Podporovali zosúladenie medzi pracovným, súkromným a rodinným životom s cieľom zabraňovať vytváraniu prekážok pri začleňovaní na trhu práce a odstraňovať ich.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:

39.

Naplánovala výmenu najlepších postupov prostredníctvom vhodných nástrojov, ktoré má k dispozícii, vrátane súhrnnej správy o najlepších postupoch v členských štátoch týkajúcich sa (opätovného) začlenenia mladých ľudí v situácií NEET do systémov zamestnanosti a vzdelávania; zohľadnila ďalšie výskumné štúdie a iniciatívy v tejto oblasti a šírila ich výsledky; preskúmala osvedčené postupy vyplývajúce z projektov financovaných z programov a fondov EÚ (t. j. programu Mládež v akcii, programu celoživotného vzdelávania, programu Erasmus+ a Európskeho sociálneho fondu) a existujúce siete spolupráce v rámci politiky v oblasti mládeže, ako je napríklad Európske vzdelávacie centrum pre politiku v oblasti mládeže (EKCYP).

40.	Zohľadnila príspevok sektora mládeže k pravidelnému a systematickému posudzovaniu budúcich potrieb trhu práce a požadovaných zručností a kompetencií.

41.	Presadila a zabezpečila, aby sa budúce programy EÚ pre mladých ľudí, ako je napríklad Erasmus+, v rámci svojich priorít zaoberali mladými ľuďmi, ktorí majú menej príležitostí, predovšetkým mladými ľuďmi v situácii NEET.

42.	Podporovala dialóg medzi zainteresovanými stranami, ktoré sa zaoberajú otázkami mladých ľudí, vrátane zástupcov z oblasti práce s mládežou a zástupcov podnikateľského sektora, so zameraním na mladých ľudí v situácií NEET, ich individuálne poradenstvo a rozvoj sociálnych zručností.

43.	Riešila v rámci semináru na vysokej úrovni na základe medzisektorovej spolupráce medzi podnikmi, akademickou obcou, verejnými orgánmi, mládežou a inými zainteresovanými stranami výzvy a možné riešenia pre mladých ľudí v situácii NEET.

44.	Naďalej monitorovala vývoj týkajúci sa návrhu, vykonávania a výsledkov systémov záruky pre mladých ľudí prostredníctvom viacstranného dohľadu Výboru pre zamestnanosť v rámci európskeho semestra, analyzovala vplyv zavedených politík a o tomto vývoji pravidelne podávala správy.

45.	Naďalej podporovala úsilie členských štátov a ďalších zainteresovaných strán o zlepšenie vytvárania možností vysokokvalitného učenia sa prácou, a to najmä v rámci Európskeho združenia učňovskej prípravy, ako aj výmenu najlepších postupov a skúseností týkajúcich sa schém učňovskej prípravy.

(1) V roku 2012 nebolo v Európe zamestnaných, nezúčastňovalo sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave 7,5 milióna mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov a ďalších 6,5 milióna mladých ľudí vo veku 25 – 29 rokov. Zodpovedá to výraznému nárastu podielu mladých ľudí klasifikovaných ako NEET (teda mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave): v roku 2008 predstavoval tento údaj 11 % mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov a 17 % mladých ľudí vo veku 25 – 29 rokov, do roku 2012 vzrástol tento podiel na 13 % v prvej a 20 % v druhej vekovej kategórii (Eurostat).

(2) Výbor pre zamestnanosť sa na svojom zasadnutí 19. mája 2010 dohodol, že vymedzenie pojmu „mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na žiadnom vzdelávaní ani odbornej príprave“ zahŕňa nezamestnané osoby (podľa vymedzenia pojmu, ktoré určila MOP), ktoré sa nezúčastňujú na žiadnom vzdelávaní ani odbornej príprave, a neaktívne osoby (vymedzenie pojmu, ktoré určila MOP), ktoré sa nezúčastňujú na žiadnom vzdelávaní ani odbornej príprave.

Pozri http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6602&langId=en

(3) NEET. Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave: charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe, strana 2. Eurofound (2012)

Pozri http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2012/54/en/1/EF1254EN.pdf

(4) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(5) V nadväznosti na oznámenie Komisie z júna 2013 s názvom „Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže“ a súvisiace závery Európskej rady by mali členské štáty, v ktorých miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje v niektorých regiónoch 25 %, predložiť plán vykonávania záruk pre mladých ľudí, a to do decembra 2013, pričom ostatné členské štáty by ho mali predložiť v roku 2014.

(6) Spoločné závery konferencie EÚ o mládeži (Vilnius 9. – 12. septembra 2013).

(7) Závery Rady z 20. júna 2013 s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti“.

(8) Odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky, Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

(9) Pozri odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky, Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1. Jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 schválených Európskou radou je znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, na menej ako 10 % a zabezpečiť, aby najmenej 40 % osôb mladšej generácie získalo kvalifikáciu v rámci terciárneho vzdelávania alebo jeho ekvivalentu.

(10) Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1).

(11) Závery Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 8).

(12) Vyhlásenie Rady z 15. októbra 2013 o Európskom združení učňovskej prípravy.

(13) Pozri odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1), bod 16.

(14) Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 26. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011, pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí o zamestnanie a opätovné zriadenie siete EURES. Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 21.

1.2.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 30/9

Výmenný kurz eura (1)

31. januára 2014

2014/C 30/04

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3516
JPY	Japonský jen	138,13
DKK	Dánska koruna	7,4619
GBP	Britská libra	0,82135
SEK	Švédska koruna	8,8509
CHF	Švajčiarsky frank	1,2220
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,5110
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,500
HUF	Maďarský forint	313,26
LTL	Litovský litas	3,4528
PLN	Poľský zlotý	4,2488
RON	Rumunský lei	4,4943
TRY	Turecká líra	3,0742
AUD	Austrálsky dolár	1,5516
CAD	Kanadský dolár	1,5131
HKD	Hongkongský dolár	10,4969
NZD	Novozélandský dolár	1,6682
SGD	Singapurský dolár	1,7278
KRW	Juhokórejský won	1 464,23
ZAR	Juhoafrický rand	15,2836
CNY	Čínsky juan	8,1923
HRK	Chorvátska kuna	7,6515
IDR	Indonézska rupia	16 464,58
MYR	Malajzijský ringgit	4,5245
PHP	Filipínske peso	61,360
RUB	Ruský rubeľ	47,7482
THB	Thajský baht	44,599
BRL	Brazílsky real	3,2829
MXN	Mexické peso	18,1614
INR	Indická rupia	84,6880

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2014.030.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 30

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 57 1. februára 2014

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Súdny dvor Európskej únie
2014/C 030/01	Odporúčania pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2014/C 030/02	Závery Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania	2

2014/C 030/03	Závery Rady o posilnení sociálneho začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave	5

	Európska komisia
2014/C 030/04	Výmenný kurz eura	9

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska investičná banka
2014/C 030/05	Cena EIB za ekonomiku v roku 2014: Inovácie, trhové štruktúry a konkurencieschopnosť	10

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2014/C 030/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.7036 – Aller Media/Bonnier Tidskrifter/Egmont Holding/Mediafy) ( 1 )	11

	Korigendá
2014/C 030/07	Korigendum k dňom pracovného pokoja v roku 2014: štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, a inštitúcie EHP (Ú. v. EÚ C 27, 30.1.2014)	12

2014/C 030/08	Korigendum k výzve na predloženie návrhov 2013 – EAC/S11/13 Program Erasmus+ (Ú. v. EÚ C 362, 12.12.2013)	12