ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2013.341.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 341

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 56
21. novembra 2013


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

492. plenárne zasadnutie v dňoch 18. a 19. septembra 2013

2013/C 341/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Posilniť partnerstvá s občianskou spoločnosťou v záujme účinnejšej realizácie stratégie pre Pobaltie v rokoch 2014 – 2020 (prieskumné stanovisko)

1

2013/C 341/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zamestnanosť žien a hospodársky rast (prieskumné stanovisko)

6

2013/C 341/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Stanovenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – príspevok európskej občianskej spoločnosti k postoju EÚ (prieskumné stanovisko)

11

2013/C 341/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Bezpečnosť potravín a bioenergia (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

16

2013/C 341/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

21

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

492. plenárne zasadnutie v dňoch 18. a 19. septembra 2013

2013/C 341/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, a pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátovCOM(2013) 301 final – 2013/0156 (COD)

27

2013/C 341/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru – Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektoreCOM(2013) 108 final

29

2013/C 341/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012 – urýchľujúca zmenaCOM(2013) 149 final

35

2013/C 341/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciamiCOM(2013) 266 final – 2013/0139 (COD)

40

2013/C 341/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trhCOM(2013) 288 final – 2013/0150 (COD)

44

2013/C 341/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení celoúniového interoperabilného systému eCallCOM(2013) 315 final – 2013/0166 (COD) a na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall a ktorým sa mení smernica 2007/46/ESCOM(2013) 316 final – 2013/0165 (COD)

47

2013/C 341/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupairCOM(2013) 151 final – 2013/0081(COD)

50

2013/C 341/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkovCOM(2013) 236 final – 2013/0124 (COD)

54

2013/C 341/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – Európska stratégia pre riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredíCOM(2013) 123 final

59

2013/C 341/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zónyCOM(2013) 133 final – 2013/0074 (COD)

67

2013/C 341/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. […] [RD], pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ako aj nariadenia (EÚ) č. […] [DP], (EÚ) č. […] [HZ] a (EÚ) č. […] [sCMO], pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014COM(2013) 226 final – 2013/0117 (COD)

71

2013/C 341/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozenéCOM(2013) 428 final – 2013/0200 (COD)

75

2013/C 341/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu – Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rastCOM(2013) 279 final

77

2013/C 341/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v EurópeCOM(2013) 180 final

82

2013/C 341/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (zelená kniha)COM(2013) 231 final

87

2013/C 341/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadeníCOM(2013) 343 final

92

2013/C 341/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia určité nariadenia v oblasti rybolovu a zdravia zvierat z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k ÚniiCOM(2013) 417 final – 2013/0191 (COD) a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia určité smernice v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, sociálnej politiky a verejného zdravia z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k ÚniiCOM(2013) 418 final – 2013/0192 (COD)

97

2013/C 341/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátuCOM(2013) 311 final – 2013/0162 (COD)

98

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

492. plenárne zasadnutie v dňoch 18. a 19. septembra 2013

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Posilniť partnerstvá s občianskou spoločnosťou v záujme účinnejšej realizácie stratégie pre Pobaltie v rokoch 2014 – 2020“ (prieskumné stanovisko)

2013/C 341/01

Spravodajca: Michael SMYTH

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Litovskej republiky Vytautas Leškevičius 15. apríla 2013 v mene nasledujúceho litovského predsedníctva Rady EÚ požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:

Posilniť partnerstvá s občianskou spoločnosťou v záujme účinnejšej realizácie stratégie pre Pobaltie v rokoch 2014 – 2020“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko15. júla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra) prijal 148 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, toto stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Toto stanovisko uvádza tvrdenie, že účinný spôsob, ako posilniť partnerstvá s občianskou spoločnosťou pri realizácii stratégie pre Pobaltie, spočíva vo vykonávaní zásady partnerstva, ako je stanovená v kódexe správania v oblasti partnerstva, ktorý vypracovala Európska komisia.

1.2

Kódex správania v oblasti partnerstva má podporu Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a EHSV, no zatiaľ ho nepodporila Rada. Pre subjekty podporujúce zásadu partnerstva táto skutočnosť zostáva závažným problémom.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor uznáva, že medzi pobaltskými členskými štátmi neexistuje úplná politická podpora kódexu správania a že kultúru partnerstva treba posilniť.

1.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča, aby stratégia pre Pobaltie neformálne zahrnula proces načrtnutý v kódexe správania a uplatnila ho na prebiehajúci vývoj a realizáciu stratégie pre Pobaltie.

1.5

Krajiny Pobaltia majú dostatočné organizačné skúsenosti a schopnosti, na ktorých môžu stavať s cieľom vykonávať úlohu posilneného monitorovania, ktorá existuje v rámci kódexu správania.

1.6

Krajiny Pobaltia by mohli napodobniť stratégiu pre podunajskú oblasť zriadením Fóra občianskej spoločnosti Pobaltia. Európsky hospodársky a sociálny výbor zohral významnú úlohu pri vytvorení Fóra občianskej spoločnosti Podunajska a je pripravený zohrať podobnú koordinačnú úlohu v prípade Pobaltia.

2.   Stratégie makroregionálnej spolupráce

2.1

Pojem makroregiónu sa prvýkrát dostal do slovníka EÚ v roku 2007 ako súčasť politickej diskusie o vhodných formách územného riadenia. Vzápätí boli schválené stratégie makroregionálnej spolupráce pre Pobaltie (2009) a Podunajsko (2011).

2.2

Stratégia pre región Baltského mora ako prvý pokus o spoluprácu na makroregionálnej úrovni bola pôvodne skúškou tohto nového modelu regionálnej spolupráce. Jej základom je jednoduchý názor, že v regióne, akým je Baltské more, je možné riešiť a prekonávať problémy, ako napríklad námorná bezpečnosť, znečistenie životného prostredia a dostupnosť, len prostredníctvom účinnej spolupráce. Okrem toho sa presné zemepisné vymedzenie makroregiónu môže líšiť v závislosti od definície a povahy problému, ktorý sa má riešiť. Bývalý komisár pre regionálne politiky to výstižne zhrnul, keď vyhlásil, že makroregionálna stratégia sa určuje „na základe výziev a nadnárodných príležitostí, ktoré si vyžadujú kolektívne opatrenia“.

2.3

Stratégia pre región Baltského mora má tri hlavné ciele: záchrana mora, prepojenie regiónu a zvýšenie prosperity. Na dosiahnutie tohto cieľa sa členské štáty a Komisia dohodli na akčnom pláne s 15 prioritnými oblasťami a približne 80 rôznymi hlavnými projektmi.

2.4

Stratégia pre región Baltského mora vychádza zo súčasných úrovní spolupráce v regióne a uskutočňuje sa už štyri roky. Na jej základe vznikla vysoká úroveň spolupráce medzi zúčastnenými krajinami a regiónmi. Viacúrovňová správa zaúčinkovala na koordináciu vnútroštátnych a regionálnych orgánov na zlepšenie námornej bezpečnosti a na zníženie úrovne eutrofizácie v Baltskom mori. Európska únia organizovala v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora od jej vytvorenia v roku 2009 každoročné fóra občianskej spoločnosti.

2.5

Hospodárske výsledky regiónu sa nezastavili v dôsledku dokončovania stratégie. Región Baltského mora sa ozdravil v roku 2010 rýchlejšie než iné časti Európy a počas celého roka 2011 si zachoval stabilné tempo rastu. V roku 2012 sa tempo rastu spomalilo na 1,5 %, čo je stále viac ako priemer EÚ. Výhľad na rok 2013 podľa Baltského rozvojového fóra ostáva tlmený, ale región by mal stále prekonať svojich európskych partnerov.

3.   Zásada partnerstva

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor je už dávno presvedčený, že skutočné partnerstvo je nevyhnutné pre celkovú efektívnosť politiky súdržnosti EÚ. Partnerstvo je prostriedok na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Je zakotvené v mechanizme realizácie politiky súdržnosti a formálne je stanovené v článku 11 všeobecného nariadenia.

3.2

Výklad článku 11 členskými štátmi predstavuje problém, pretože niektoré krajiny ho podporili len slovami, kým iné prijali zásadu partnerstva v jej úplnosti. Komisia v apríli 2012 navrhla kódex správania v oblasti partnerstva pri vykonávaní spoločného strategického rámca s úmyslom ustanoviť formálny mechanizmus efektívnej účasti všetkých zúčastnených strán na politike súdržnosti.

3.3

Komisiou navrhovaný kódex správania v oblasti partnerstva obsahuje súbor minimálnych požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie vysokokvalitného partnerstva pri realizácii fondov a súčasne členským štátom umožňujú dostatočnú flexibilitu v tom, akým spôsobom tieto požiadavky riadia účasť rozličných partnerov. V európskom kódexe správania v oblasti partnerstva sa ustanovuje, že verejné orgány, hospodárski a sociálni partneri a subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť môžu vo svojej príslušnej oblasti pôsobnosti zriadiť platformy alebo zastrešujúce organizácie na zjednodušenie ich účasti na partnerstve. Môžu vymenovať jedného zástupcu, ktorý predstaví názory platformy alebo zastrešujúcej organizácie v rámci partnerstva. Zásady, ktoré sa musia zvážiť, keď partneri vymenúvajú svojich zástupcov, zahŕňajú: právomoci, schopnosť aktívnej účasti a primeraná úroveň zastupovania.

3.4

Návrhy Komisie majú podporu Európskeho parlamentu, výboru EHSV a Výboru regiónov. Európska rada však vypustila kódex správania z celkového súboru návrhov Komisie. Táto nezhoda je poľutovaniahodná a jej prekonanie si vyžaduje koordinovaný zásah všetkých strán, ktoré podporujú zásadu partnerstva.

3.5

V kódexe správania sa určujú tri kategórie partnerov predstavujúcich partnerstvo v rámci politiky súdržnosti:

príslušné regionálne a miestne orgány, mestské a ostatné orgány verejnej správy;

hospodárski a sociálni partneri;

subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie.

3.6

V kódexe sa stanovuje aj súbor zásad pre zapojenie rôznych kategórií partnerov do prípravy programov, informácie, ktoré sa majú predložiť pri ich zapojení a v rôznych fázach vykonávania. Podľa Komisie by sa partneri mali zapájať do:

analýzy rozdielov a potrieb v oblasti rozvoja vzhľadom na tematické ciele vrátane cieľov, ktoré sa riešia v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

výberu tematických cieľov, orientačného pridelenia finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (fondy ESI) a ich očakávaných hlavných výsledkov;

zoznamu programov a mechanizmov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť koordináciu medzi fondmi ESI s inými finančnými nástrojmi Únie a jednotlivých štátov a EIB;

opatrení na zabezpečenie integrovaného prístupu na využívanie fondov ESI s cieľom územného rozvoja mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a oblastí s osobitnými územnými charakteristikami;

opatrení na zabezpečenie integrovaného prístupu k riešeniu osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva;

vykonávania horizontálnych zásad vymedzených v článkoch 7 a 8 všeobecného nariadenia o fondoch politiky súdržnosti (nariadenia o spoločných ustanoveniach).

3.7

Pokiaľ ide o prípravu programov, partneri by mali byť zapojení do:

analýzy a určovania potrieb;

vymedzenia alebo výberu priorít a súvisiacich konkrétnych cieľov;

rozdeľovania finančných prostriedkov;

vymedzovania špecifických ukazovateľov týkajúcich sa programu;

vykonávania horizontálnych zásad vymedzených v článku 7 a 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach;

zloženia monitorovacieho výboru.

3.7.1

Kódex obsahuje aj podrobný súbor zásad týkajúcich sa pravidiel členstva v partnerstvách a monitorovacích výboroch a riadenia partnerstiev a monitorovacích výborov.

3.7.2

Aby sa do tohto nového procesu partnerstva mohli zapojiť aj menšie mimovládne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti, malo by sa dbať na to, aby mali k dispozícii vhodnú technickú a finančnú podporu.

3.8

Hoci je stratégia pre región Baltského mora výsledkom bezprecedentnej úrovne konzultácií medzi zúčastnenými stranami, treba priznať, že zásada partnerstva, ako je načrtnutá v kódexe správania, v tomto regióne vo veľkej miere chýba. V niektorých členských štátoch sa ešte len musí dosiahnuť politická podpora zásady partnerstva.

3.9

Existuje niekoľko orgánov a organizácií, ktoré úspešne fungujú v celom regióne Baltského mora, a zúčastnené strany z občianskej spoločnosti medzi nimi majú široké zastúpenie. Tieto orgány a organizácie by mohli tvoriť základ partnerstva v Pobaltí alebo zastrešujúcej organizácie, ako sa navrhuje v kódexe správania. Netreba vytvárať to, čo už existuje.

3.10

Pokiaľ ide o vzťahy v oblasti spolupráce s Ruskom, nový partnerský prístup medzi členmi Rady krajín Baltského mora (CBSS) by mohol mať podobný účinok, aký mala stratégia pre región Baltského mora na novú stratégiu severo-východnej federálnej oblasti.

3.11

Ak by kódex správania mohol mať širokú podporu, pomohol by ešte raz zaktivizovať podporu zúčastnených strán pre stratégiu pre región Baltského mora, a to dokonca aj počas tohto veľmi náročného obdobia a v nasledujúcom období. Rovnako ako sa stratégia pre región Baltského mora vnímala ako test makroregionálnej spolupráce, bude aj vykonávanie zásady partnerstva pre Pobaltie ďalším prvým pokusom.

3.12

V nasledujúcej prílohe je uvedená dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom o viacúrovňovom riadení partnerstva, ktorá by mohla tvoriť základ delegovaného aktu, ktorý uvedie do platnosti upravený kódex správania v oblasti partnerstva.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


PRÍLOHA

Článok 5 európskeho etického kódexu v oblasti partnerstva podľa dohody Rady a Európskeho parlamentu z 19. decembra 2012.

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.

V rámci dohody o partnerstve a v rámci každého programu vytvorí členský štát v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi. Na partnerstve sa zúčastňujú aj títo partneri:

a)

príslušné mestské a ostatné orgány verejnej správy;

b)

hospodárski a sociálni partneri;

c)

príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

2.

V súlade s prístupom viacúrovňového riadenia členské štáty zapoja partnerov uvedených v odseku 1 do prípravy dohôd o partnerstve a správ o dosiahnutom pokroku v celom procese prípravy a vykonávania programov, a to vrátane účasti v monitorovacích výboroch programov v súlade s článkom 42.

3.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 142 prijať delegovaný akt s cieľom stanoviť Európsky kódex správania, aby podporila členské štáty a uľahčila im vytváranie partnerstva podľa odsekov 1 a 2. V kódexe správania sa stanoví rámec, v ktorom členské štáty v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom, ako aj národnými a regionálnymi právomocami presadzujú vykonávanie partnerstva. V kódexe správania, ktorý plne rešpektuje zásady subsidiarity a proporcionality, sa stanovia tieto prvky:

a)

hlavné zásady pre transparentné postupy, ktoré sa majú dodržať pri identifikácii relevantných partnerov, vrátane, ak je to vhodné, ich zastrešujúcich organizácií, aby sa členským štátom uľahčilo určovanie najreprezentatívnejších príslušných partnerov v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom;

b)

hlavné zásady a najlepšie postupy, pokiaľ ide o zapojenie rôznych kategórií príslušných partnerov, ako sa stanovujú v odseku 1, do prípravy dohody o partnerstve a programov a informácie, ktoré sa majú poskytovať o ich účasti, ako aj v jednotlivých fázach vykonávania;

c)

najlepšie postupy, pokiaľ ide o formuláciu pravidiel členstva a vnútorných postupov monitorovacích výborov, o ktorých majú rozhodnúť podľa potreby buď členské štáty, alebo monitorovacie výbory programov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidlami pre jednotlivé fondy;

d)

hlavné ciele a najlepšie postupy v prípadoch, keď riadiaci orgán zapája príslušných partnerov do prípravy výziev na predkladanie návrhov, a najmä najlepšie postupy na zabránenie prípadným konfliktom záujmov v prípadoch, keď príslušní partneri môžu byť potenciálni príjemcovia, a na zapojenie príslušných partnerov do prípravy správ o pokroku a vo vzťahu k monitorovaniu a hodnoteniu programov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidiel pre jednotlivé fondy;

e)

orientačné oblasti, témy a najlepšie postupy na to, aby príslušné orgány členských štátov mohli využívať európske štrukturálne a investičné fondy vrátane technickej pomoci pri posilňovaní inštitucionálnej kapacity príslušných partnerov v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a pravidiel pre jednotlivé fondy;

f)

úlohu Komisie pri šírení osvedčených postupov;

g)

hlavné zásady a najlepšie postupy, ktoré členským štátom uľahčia posúdenie vykonávania partnerstva a jeho pridanej hodnoty.

Ustanovenia kódexu správania nesmú byť v žiadnom rozpore s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia alebo pravidlami pre jednotlivé fondy.

4.

Komisia oznámi delegovaný akt o Európskom kódexe správania týkajúcom sa partnerstva, ktorý bol prijatý v súlade s článkom 142 a ako sa stanovuje v odseku 3, súčasne Európskemu parlamentu a Rade do štyroch mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia. V delegovanom akte sa nemôže stanoviť skorší dátum nadobudnutia jeho účinnosti ako deň jeho prijatia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

5.

Pri uplatňovaní tohto článku porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej členským štátom týmto článkom nariadenia alebo delegovaným aktom prijatým v súlade s článkom 5 ods. 3 nemôže predstavovať nezrovnalosť vedúcu k finančnej oprave v súlade s článok 77 tohto nariadenia

6.

Aspoň raz za rok Komisia v prípade každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu prerokuje využívanie podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov s organizáciami zastupujúcimi partnerov na úrovni Únie a o výsledku podá správu Európskemu parlamentu a Rade.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/6


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zamestnanosť žien a hospodársky rast“ (prieskumné stanovisko)

2013/C 341/02

Spravodajkyňa: Indrė VAREIKYTĖ

Pán Vytautas Leškevičius, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Litovskej republiky, vo svojom liste z 15. apríla 2013 požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor v mene litovského predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie stanoviska na tému

Zamestnanosť žien a hospodársky rast“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) 144 hlasmi za, pričom 3 členovia a hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Zamestnanosť žien by už nemala byť ďalším predmetom diskusie o rodovej rovnosti, ale mala by sa považovať za hospodársky imperatív, ktorý prináša Európskej únii prosperitu a pracovné miesta, a spoločenskú nevyhnutnosť riešenia demografických, sociálnych a environmentálnych otázok, aby sa zabezpečil udržateľný rast.

1.2

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už významne prispelo k hospodárskemu rastu. Aby sa však plne využil potenciál prínosu žien k hospodárskemu rastu, je potrebné zaviesť cielenejšie opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Je však dôležité zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli komplexné a zohľadňovali nielen najzjavnejšie hospodárske prekážky, ale riešili aj oblasť daní, systému sociálnych dávok a dôchodkových systémov, pracovného práva, rozhodovacích postupov, podnikania, vzdelávania, stereotypov a násilia. Takisto je zjavné, že tak ženy, ako aj muži musia zohrať svoju úlohu, ak sa takéto rozmanité problémy majú riešiť. Ženy a muži by tiež mali byť zapojení do dialógu a spolupráce medzi príslušnými zainteresovanými stranami a do uplatňovania úspešných postupov.

1.3

Popri nasledujúcich konkrétnych odporúčaniach uvedených v celom texte sú dôležitými predpokladmi dosiahnutia vyššej miery zamestnanosti žien a prínosu k rastu tieto aspekty:

začlenenie rodového hľadiska do všetkých oblastí politiky EÚ,

rozčlenenie údajov na základe rodovej príslušnosti pri všetkých etapách zhromažďovania štatistických údajov a zabezpečenie použitia minimálneho súboru 52 rodových ukazovateľov (1),

prideľovanie prostriedkov EÚ zohľadňujúce rodové hľadisko, vykonávanie odporúčaní uvedených v „Posúdení podpory rodovej rovnosti z Európskeho sociálneho fondu“ (2)

zníženie rodovej segregácie vo vzdelávaní, čo umožní hospodárstvam plne využiť ich potenciál talentov,

podpora prechodu od vzdelávania na trh práce prostredníctvom osobitnej odbornej prípravy a rozvoja zručností,

prístup na trh práce za rovnakých podmienok (vrátane rodovej rôznorodosti na pracovisku a skutočnej rovnosti, pokiaľ ide o pracovný čas a plat),

dôstojná práca a spokojnosť so zamestnaním, vrátane prístupu k službám, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného a súkromného života, či ich ponúka štát alebo súkromné podniky,

úprava systémov daní a sociálnych dávok tak, aby neodrádzali druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od toho, aby sa zamestnali alebo pracovali na úväzok s vyšším počtom hodín,

posilnenie postavenia podnikateliek, aby mohli rozvíjať svoje podniky a vytvárať pracovné miesta,

rovnocenné zastúpenie mužov a žien v rozhodovacom procese,

poskytovanie podporných služieb osamelým rodičom v ťažkostiach,

poskytovanie kvalitných, dostupných a cenovo prijateľných celodenných zariadení starostlivosti o deti ako jeden z hlavných podnetov pre ženy, aby sa zapojili do trhu práce,

boj proti všetkým formám rodových stereotypov pomocou opatrení na zabezpečenie rovnakých príležitostí vo vzdelávaní, rovnakého prístupu na trh práce a kariérneho postupu,

predchádzanie diskriminácii a obťažovaniu na pracovisku a boj proti rodovo podmienenému násiliu.

2.   Vplyv na hospodársky rast

2.1

Výbor je pevne presvedčený, že hospodársky rast samotný už nedokáže zabezpečiť reálny pokrok spoločnosti, ak nie je inkluzívny a udržateľný. Rovnosť žien a mužov sa tak stáva dôležitou podmienkou dosiahnutia tohto pokroku. Zároveň by sa meranie HDP už nemalo zakladať výlučne na paradigme výroby a spotreby, ale malo by zahŕňať ukazovatele, ako sú blahobyt a udržateľnosť (z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska) v záujme „vyváženejšej politiky“ (3).

2.2

Rovnosť žien a mužov sa často považuje za obmedzenie alebo finančnú záťaž. Je nevyhnutné uvedomiť si náklady na absenciu rovnosti a pozitívny hospodársky prínos rodovej rovnosti ako investície a produktívneho činiteľa.

2.3

Ciele stratégie Európa 2020 – predovšetkým zvýšiť mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov do roku 2020 na 75 % a znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe aspoň o 20 miliónov – nie je možné dosiahnuť bez väčšej účasti žien na trhu práce a na verejnom živote. Okrem toho by dosiahnutie plnej konvergencie miery zamestnanosti žien a mužov do roku 2030 predstavovalo zvýšenie HDP na obyvateľa o 12 % (4).

2.4

Vzhľadom na ubúdanie populácie v produktívnom veku (5) Európa nedosiahne zamýšľaný rast bez zvýšenia potenciálu žien na trhu práce. V roku 2012 miera zamestnanosti mužov (vo veku 20 – 64 rokov) dosahovala 74,6 %, zatiaľ čo u žien to bolo iba 62,4 %. Ak sa zamestnanosť meria podľa ekvivalentu plného pracovného úväzku, je situácia ešte horšia, pretože súčasná miera zamestnanosti žien je 53,5 % všetkých žien zamestnaných na plný úväzok (6).

2.5

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už značne prispelo k hospodárskemu rastu. Je však dôležité poznamenať, že neplatená práca žien v domácnosti sa nepočíta ako prínos pre ekonomiku. Vytvorenie pracovných miest v oblasti služieb poskytovaných domácnostiam by prispelo k pretvoreniu tejto neviditeľnej formy práce na platené zamestnanie a prinieslo by daňové príjmy, príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia atď.

2.6

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že nezamestnané ženy nie sú vždy zaradené do štatistiky a nie sú registrované ako nezamestnané, ale v podstate predstavujú nevyužitý potenciál. Zníženie zamestnanosti žien sa vlastne neprejaví priamo ako nezamestnanosť, ale ako neaktívna zložka, zložka bez zamestnania alebo vo forme čiernej práce, pretože „odrádzajúci“ účinok vedie k veľmi malej ponuke práce pre ženy. Preto štatistické údaje, na národnej a európskej úrovni, nemôžu presne ukázať reálnu a skutočnú situáciu. EHSV preto žiada, aby boli údaje o zamestnanosti žien, ktoré sa zozbierajú a vyhodnotia na európskej úrovni, vo veľkej miere rozčlenené podľa oblastí súkromných služieb.

2.7

EHSV poznamenáva, že v ročnom prieskume rastu by sa mali stanoviť ciele pre zamestnanosť žien (7), pretože cielenými opatreniami je možné preklenúť rozdiely medzi ženami a mužmi a podporiť začlenenie, čo by výrazne zvýšilo potenciál rastu hospodárstva EÚ (8). Takéto opatrenia, ktoré by okrem iného zahŕňali aj poskytovanie služieb starostlivosti o závislých rodinných príslušníkov a odstránenie finančných demotivačných prvkov pre prácu druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, sú nevyhnutné na zvýšenie účasti žien na trhu práce. Členské štáty by mali využívať takéto opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti a podporu prístupu k zamestnaniu a návratu do zamestnania.

2.8

Prísne úsporné opatrenia vedú ku škrtom vo verejnom sektore a v oblasti verejných služieb. U žien je tak väčšia pravdepodobnosť, že prídu o prácu, keďže tvoria väčšinu pracovníkov vo verejnom sektore. Skupinu, ktorú najviac postihlo zníženie životnej úrovne v dôsledku znižovania výdavkov vo verejných službách, tvoria osamelí rodičia, z ktorých väčšina sú tiež ženy. Zároveň poskytujú neplatené opatrovateľské služby väčšinou ženy, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou musieť kompenzovať škrty v službách sociálnej starostlivosti (9). Komisia by mala pripraviť rozsiahlu štúdiu o dosahu úsporných opatrení na rovnaké príležitosti s cieľom navrhnúť lepšie riešenia, ako aj realizovať výskum na tému, ako úsporné opatrenia ovplyvnili kvantitu a kvalitu pracovných miest pre ženy, a to tak vo verejnom sektore, ako aj v sektore súkromných služieb.

2.9

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že politickí činitelia EÚ sa zameriavajú na všeobecnú zamestnateľnosť, ale neurčujú opatrenia na zapojenie potenciálu ekonomicky neaktívnych žien, ktoré by mohli podstatným spôsobom prispieť k hospodárskemu rastu v EÚ.

2.10

EHSV odporúča, aby sa pri prideľovaní prostriedkov EÚ viac zohľadňovalo rodové hľadisko a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odporúčania uvedené v dokumente „Posúdenie podpory rodovej rovnosti z Európskeho sociálneho fondu“ (10) uvádzali do praxe.

3.   Vzdelávanie

3.1

Zvýšenie úrovne vzdelania predstavuje 50 % nárast HDP v krajinách EÚ v období rokov 1960 až 2008; polovica tohto prírastku sa dosiahla vyššou úrovňou vzdelania žien (11).

3.2

Zo správ Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) (12) a OECD vyplýva, že v porovnaní s mužmi majú ženy z rôznych príčin menej možností zamestnania a za tú istú prácu dostávajú menej peňazí, hoci v súčasnosti dosahujú ženy vo väčšine krajín EÚ vyššie vzdelanie než muži.

3.3

Systematické rozdiely medzi ženami a mužmi (13) pri výbere študijných odborov znemožňujú hospodárstvam plne využiť ich potenciál talentov, a tým vyvolávajú plytvanie ľudským kapitálom a stratu potenciálnej inovácie a hospodárskeho rastu. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali bojovať proti rodovým rozdielom vo vzdelávaní a podporovať zmenu v prístupe študentov, učiteľov, rodičov a celej spoločnosti. S takýmito opatreniami by sa malo začať hneď na začiatku školskej dochádzky, skôr než zavládne stereotypné vnímanie a názory na to, v čom chlapci a dievčatá vynikajú a čo ich baví robiť.

3.4

Výbor odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala iniciatívam a projektom, ktoré sú financované z nástrojov EÚ (financovanie z ESF, programov celoživotného vzdelávania atď.). Tieto nástroje by sa mohli použiť na to, aby sa zlepšili možnosti opätovného nadobudnutia zručností žien vracajúcich sa do pracovného života, ich prístupu k zamestnaniu resp. kariérneho rastu žien.

4.   Trh práce

4.1

Väčšina členských štátov EÚ čelí dvojakému problému, a tým je starnutie obyvateľstva a nízka miera pôrodnosti. Tieto faktory znamenajú, že v najbližších 20 rokoch klesne počet pracovných síl, ak miera účasti mužskej a ženskej pracovnej sily na trhu práce zostane nezmenená (14).

4.2

Je potrebné natrvalo zmeniť prevládajúcu rodovú nerovnosť v európskych spoločnostiach. Podpora lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom mužov je dôležitým krokom k dosiahnutiu rovnomernejšieho rozdelenia platenej a neplatenej práce medzi ženami a mužmi. Vyváženejšie rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi oboma rodičmi by zmenšilo zábrany, ktoré majú zamestnávatelia pri zamestnávaní žien v reprodukčnom veku.

4.3

Zmeny dopytu po pracovnej sile – napr. v dôsledku vzniku nových výrobných metód a odlišných pracovných podmienok a najmä prechodu od výroby a poľnohospodárstva k službám – sú dôležitou hnacou silou rozšírenia účasti žien na trhu práce a vyvolávajú väčší dopyt po zamestnávaní žien.

4.4

Hoci práca na čiastočný úväzok podnietila viac žien k tomu, aby sa zamestnali, z dlhodobého hľadiska môže táto práca znižovať možnosti odbornej prípravy, kariérneho postupu, ovplyvniť dôchodky a zvyšovať riziko chudoby, a to počas kratších období, ako aj v starobe. Obzvlášť sa to prejavuje pri „nedobrovoľnom“ zamestnaní na čiastočný úväzok, ktoré je v súčasnosti čoraz častejšie (15), keďže ako reakcia na krízu sú ženám okamžite ponúkané pracovné miesta na čiastočný úväzok, a tie sú nútené takéto pracovné zmluvy prijať, či už preto, že nemajú inú možnosť, pokiaľ ide o podmienky pracovnej zmluvy, alebo nechcú prísť o prácu. Pozornosť by sa mala venovať veľkej nerovnováhe medzi ženami a mužmi pracujúcimi na čiastočný úväzok (31,6 % žien oproti 8 % mužov). Mali by sa odstrániť všetky prekážky brániace prechodu od práce na čiastočný úväzok k práci na plný úväzok.

4.5

Výbor poukazuje na to, že opatrenia, ktoré podporujú domácnosti s dvoma zarábajúcimi osobami a pomáhajú dospelým zvládať svoje rodinné povinnosti, sú dôležitými faktormi zvýšenia účasti žien na trhu práce. Vhodná kombinácia peňažnej a vecnej podpory tiež zohráva dôležitú úlohu.

4.6

Vyššie daňové zaťaženie druhej zárobkovo činnej osoby v rodine môže znižovať účasť žien na trhu práce, pretože odrádza ženy od nástupu do zamestnania (16). Je potrebné upraviť systémy daní a sociálnych dávok tak, aby neodrádzali druhé osoby v rodine od zárobkovej činnosti.

4.7

Osobitná pozornosť by sa mala venovať neformálnej práci bez istoty zamestnania, vrátane zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti. Týka sa to viac žien než mužov, čo zvyšuje riziko ich vykorisťovania. Členské štáty EÚ by mali neodkladne ratifikovať 189. dohovor ILO o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti (17), ktorý stanovuje normy práce pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti.

5.   Plat a dôchodok

5.1

EHSV vyzýva politických činiteľov, aby znížili rodovú nerovnosť odstránením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (ktoré predstavujú v priemere 16,2 %), pretože poskytovanie rovnakej odmeny bude prospešné nielen pre ženy, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa hodnotenia európskej pridanej hodnoty znížením rozdielov v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod sa zvýši hospodársky rast o 0,1 % (18).

5.2

EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad enormne veľkými rozdielmi v dôchodkoch mužov a žien – priemer pre 27 krajín EÚ predstavuje 39 % (19), čo je dvakrát väčší rozdiel, než je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Obzvlášť znepokojujúce je to, že o tomto probléme existuje nedostatočné povedomie. Nielenže vo väčšine členských štátov EÚ existujú veľké rozdiely, ale sú aj mimoriadne zložité, pretože závisia od priebehu zamestnaní (predovšetkým rozdielov v odmeňovaní, pracovného času a počtu odpracovaných rokov), dôchodkových systémov a najmä od vplyvu zárobkov počas pracovnej kariéry na dôchodky a od toho, do akej miery dôchodkové systémy kompenzujú prerušenie zamestnania kvôli starostlivosti o deti alebo príbuzných odkázaných na pomoc.

5.3

EHSV sa preto domnieva, že vyrovnávanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a započítavanie „času venovaného rodine“, t. j. starostlivosť o deti a starých ľudí, pomoc členovi rodiny počas krátkodobej a/alebo dlhodobej choroby atď., do systému dôchodkového zabezpečenia mužov i žien (pričom by zamestnanci mali možnosť čerpať rodinnú dovolenku na účely starostlivosti alebo pomoci) by znížilo rozdiely v ich dôchodkoch (20).

6.   Podnikanie

6.1

V nedávnej štúdii OECD (21) sa zdôrazňuje, že rodové rozdiely v podnikaní sú veľké a pretrvávajú v rôznych aspektoch, vrátane subjektívnych preferencií, pokiaľ ide o podnikanie, veľkosť podniku a finančnú výkonnosť, prístup k finančnému kapitálu a jeho využívanie. Ženy podnikateľky majú okrem maximalizácie zisku aj ďalšie ciele a rozsiahlejšie meradlá ich výkonnosti vyzdvihujú ich príspevok k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju.

6.2

Umožnenie väčšiemu počtu žien zakladať podniky a podporovanie rastu existujúcich podnikov riadených ženami môže prispieť (22) k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest, k väčšej inovatívnosti, vyššej konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu a tiež k obmedzeniu sociálneho vylúčenia. V záujme plného využitia potenciálu podnikov na trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe najmä po kríze je potrebné prijať zásadné opatrenia.

6.3

EHSV už navrhol, aby sa na podporu podnikania žien na úrovni EÚ prijali tieto kroky (23):

vytvoriť úrad pre európske ženy vlastniace podniky s cieľom vytvoriť infraštruktúru, ktorá podporuje podnikanie žien,

vymenovať v rámci Európskej komisie a ministerstiev pre podnikanie jednotlivých členských štátov riaditeľa pre podniky riadené ženami, ktorého úlohou by bolo zvyšovať informovanosť o hospodárskom prospechu, ktorý prináša väčšie podnecovanie žien, aby zakladali a rozvíjali podniky,

zberať údaje – rozdelené podľa pohlavia – o podnikoch žien v celej Európe.

7.   Rozhodovanie

7.1

Medzinárodné štúdie (24) potvrdzujú, že ženy v riadiacich funkciách majú kladný vplyv na finančné výsledky spoločností, podnikovú kultúru, štýl riadenia a odolnosť voči kríze. Ženy menej riskujú a ich prioritou je udržateľný rozvoj, avšak prekážky, ktoré bránia dosiahnutiu rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, sú oveľa väčšie, než sa otvorene priznáva.

7.2

EHSV dúfa, že v rámci samoregulácie prijmú všetky verejné a súkromné rozhodovacie orgány minimálne normy rovnakého zastúpenia žien a mužov v rozhodovacom procese. Kótované podniky a všetky orgány verejného sektora by mali podporovať transparentné postupy výberu a vymenovávania a kultúru začleňovania a možnosti voľby. Veľa sa toho však nedosiahne, ak muži aj ženy nebudú ochotní prijať konštruktívne opatrenia.

7.3

EHSV by politickým činiteľom a podnikom odporučil, aby v záujme dosiahnutia vyrovnaného zastúpenia žien a mužov vo všetkých rozhodovacích orgánoch preskúmali nasledovné otázky:

lepšie zviditeľňovanie žien vo vedúcich funkciách,

väčšia transparentnosť pri vyhľadávaní talentov,

vytváranie a udržanie „kritického množstva“ žien vo vedení podnikov,

boj proti stereotypom v oblasti rodových rolí,

plánovanie odovzdania vedenia podniku,

vytvorenie podmienok na získavanie talentov,

podpora zriaďovaniu mentorských sietí v súkromnej aj verejnej sfére,

šírenie príkladov osvedčených postupov,

vytvorenie celoeurópskej koordinovanej databázy kvalifikovaných žien pre pozície v rozhodovacích orgánoch.

7.4

Aby sa Stratégia rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (25) mohla uskutočňovať, EHSV vyzýva na vyvážené zastúpenie žien a mužov vo verejnom živote a najmä v politike, pretože nedostatočné zastúpenie žien v súčasnosti obmedzuje ich práva na spolurozhodovanie (26). Inštitúcie EÚ a členské štáty, ako aj organizácie sociálnych partnerov by mali ísť príkladom a vo svojich politických a administratívnych orgánoch, najmä na najvyššej úrovni, by mali vytýčiť ciele sledujúce rovnosť žien a mužov.

8.   Starostlivosť o deti

8.1

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje účasť žien na trhu práce, je prístup k službám celodennej starostlivosti o malé deti. Zvýšenie verejných výdavkov na tieto služby je priamo spojené s nárastom zamestnanosti žien na plný pracovný úväzok (27).

8.2

Dosiahnutie barcelonských cieľov je preto nevyhnutnosťou. Podľa nedávnej správy Komisie však v roku 2010 len 10 členských štátov dosiahlo barcelonský cieľ zameraný na deti do 3 rokov. V kategórii detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky iba 11 členských štátov dosiahlo v tom istom roku cieľových 90 % (28).

8.3

Keďže najvyššia pôrodnosť je v tých členských štátoch, ktoré sa najviac pričinili o zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov a ktoré vykazujú vysokú zamestnanosť žien (29), mali by členské štáty poskytovať účinnejšiu, cenovo prijateľnejšiu, dostupnejšiu a kvalitnejšiu podporu rodinám s deťmi prostredníctvom opatrení (30), ako sú napr.:

investície do detí – prostredníctvom intervenčných programov určených rodinám s malými deťmi, najmä tých, ktoré poskytujú služby rodinám doma a v zariadeniach,

zosúladenie rodinného a pracovného života – prostredníctvom koordinácie rôznych oblastí, ako je napr. poskytovanie starostlivosti o deti, rodičovská dovolenka a pracoviská, ktoré sú ústretové voči rodine,

vytvorenie rámcových podmienok na zvýšenie miery pôrodnosti – okrem opatrení na zosúladenie pracovného a súkromného života prostredníctvom daňovej účinnosti (napr. poukážok na služby starostlivosti o deti v Spojenom kráľovstve), opatrení, ktoré zabezpečia väčšiu mieru rozdelenia nákladov na výchovu detí a umožnia mladým párom získať prístup k finančne dostupnému bývaniu a pevne sa uchytiť na trhu práce.

9.   Stereotypy a diskriminácia

9.1

Hoci sa so zvýšenou mierou dosiahnutého vzdelania u dievčat v posledných desaťročiach zvýšil aj potenciál zárobkov žien, postoj spoločnosti k pracujúcim ženám a rozpor medzi rodinnými hodnotami a rovnoprávnosťou zostávajú prekážkou rovnováhy medzi mužmi a ženami na trhu práce.

9.2

EHSV znepokojuje najmä diskriminácia žien, ktoré majú zdravotné postihnutie, prisťahovalecký pôvod alebo sú príslušníčkami národnostnej menšiny. V tomto zmysle požaduje urýchlené vykonávanie smernice o rovnakom zaobchádzaní (31).

9.3

Násilie páchané na ženách je nielen spoločensky neprijateľné, ale spôsobuje aj vysoké ekonomické náklady. Odhaduje sa, že násilie voči ženám spôsobuje v 47 členských štátoch Rady Európy ročne náklady vo výške minimálne 32 miliárd EUR (32). Opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu zohrávajú dôležitú úlohu, ale tradičné vnímanie úlohy žien v spoločnosti sa zmení iba vtedy, keď ženy budú mať rovnaký prístup k moci ako muži.

9.4

Mediálny priemysel zohráva rozhodujúcu úlohu v presadzovaní rodovej rovnosti. Médiá nielen odrážajú spoločensko-kultúrne vzory a normy, ale ich aj vytvárajú a sú mocnými aktérmi pri formovaní verejnej mienky a kultúry. Obsah prezentovaný v médiách tiež prispieva k tomu, aby všetci aktéri v spoločnosti, vrátane politických činiteľov a verejnosti, pochopili komplexnú problematiku rodovej rovnosti a že je teda naliehavo potrebné bojovať proti pretrvávajúcim nerovnostiam vo forme nedostatočného zastúpenia žien (najmä na vyšších pozíciách), prekážok postupu v zamestnaní a nízkej mzdy (v porovnaní s mužmi) v odvetví médií (33).

V Bruseli 18. septembra 2013.

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Hospodárska a sociálna rada Organizácie Spojených národov, správa generálneho tajomníka štatistickej komisie pre rodovú štatistiku E/CN.3/2013/10.

(2)  Európska komisia, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, 2011.

(3)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14-20.

(4)  OECD (december 2012) „Closing the Gender Gap: Act Now“ (Nerovnosť medzi ženami a mužmi: je čas konať).

(5)  Očakáva sa, že počet obyvateľov v produktívnom veku sa v priebehu nasledujúcich troch desaťročí zníži každoročne o 1 až 1,5 milióna: Nedávne skúsenosti z krajín OECD a Európskej únie, OECD, 2012.

(6)  „Účasť žien na trhu práce“, Európska komisia, 2013.

(7)  Ročný prieskum rastu 2013, Európska komisia, 2012.

(8)  Pracovný dokument útvarov Komisie o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 – sprievodný dokument k správe Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ za rok 2012, SWD (2013) 171 final.

(9)  „TUC Women and the Cuts Toolkit“, Trades Union Congress, 2011.

(10)  Európska komisia, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, 2011.

(11)  Effects of Reducing Gender Gaps in Education and Labour Force Participation on Economic Growth in the OECD, DELSA/ELSA/WD/SEM(2012)9, OECD, 2012.

(12)  Správa o indexe rovnosti pohlaví, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, 2013.

(13)  V roku 2010 predstavovali ženy v EÚ 77 % absolventov vysokých škôl v oblasti vzdelávania, 74 % v oblasti zdravotníckych a sociálnych služieb a 65 % v humanitných odboroch. Naproti tomu tvorili iba 25 % absolventov technických odborov a 38 % absolventov v odbore matematika, veda a informatika. Správa OECD – Gender Initiative: Gender Equality in Education, Employment and Entrepreneurship, OECD, 2011.

(14)  Drivers of Female Labour Force Participation in the OECD, DELSA/ELSA/WD/SEM(2013)1, OECD, 2013.

(15)  Z celkového množstva čiastočných pracovných úväzkov, ktoré pokrývajú ženy, tvoria 23,4 % nedobrovoľné čiastočné úväzky (priemer EÚ, 2011). Zdroj: Lisbon Assessment Framework Database.

(16)  „Drivers of Female Labour Force Participation in the OECD“, OECD, 2013.

(17)  International Labour Organization, C189 - Domestic Workers Convention, 2011.

(18)  Návrh uznesenia Európskeho parlamentu (B7-XXXX/2013), 17.6.2013.

(19)  Rozdiely v dôchodkoch žien a mužov v EÚ, Európska komisia, GR pre spravodlivosť, 2013.

(20)  Vo svojom stanovisku na tému „Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou“ (SOC/338, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 15-21) EHSV zastáva názor, že čas potrebný na účely starostlivosti by mal byť financovaný rovnakým spôsobom ako dôchodok.

(21)  Women Entrepreneurs in the OECD: key evidence and policy challenges, DELSA/ELSA/WD/SEM(2013)3, OECD, 2013.

(22)  Svetová banka, Podnikanie žien: programové usmernenia a prípadové štúdie (Female Entrepreneurship: Program Guidelines and Case Studies), 11.4.2013 – „V Spojených štátoch je napr. miera nárastu podnikov riadených ženami dvakrát vyššia než miera ostatných podnikov. K hospodárstvu USA prispievajú takmer 3 biliónmi USD a priamo poskytujú 23 miliónov pracovných miest.“

(23)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 24.

(24)  „Women Matter“, McKinsey; „Do Women in Top Management Affect Firm Performance?“, Smith and Verner; „Diversity and gender balance in Britain plc“, TCAM; „Mining the Metrics of Board Diversity“, Thomson Reuters; etc.

(25)  „Stratégia rovnosti žien a mužov (2010 – 2015)“, Európska komisia, 2010.

(26)  „Database on women & men in decision making“, Európska komisia, GR pre spravodlivosť.

(27)  OECD, 2012: „Closing the Gender Gap: Act Now“ (Nerovnosť medzi ženami a mužmi: je čas konať).

(28)  „Barcelonské ciele“, Európska komisia, 2013.

(29)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 15-21.

(30)  „Extending opportunities: How active social policy can benefit us all“, ISBN 92-64-00794-6, OECD 2005.

(31)  COM(2008) 426 final, 2.7.2008.

(32)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 21-26.

(33)  EIGE, "Review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States: Women and the Media — Advancing gender equality in decision-making in media organisations", 2013.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/11


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Stanovenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – príspevok európskej občianskej spoločnosti k postoju EÚ“ (prieskumné stanovisko)

2013/C 341/03

Spravodajkyňa: An LE NOUAIL MARLIÈRE

Európska komisia sa 6. decembra 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

Stanovenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – príspevok európskej občianskej spoločnosti k postoju EÚ

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 92 hlasmi za, pričom 52 členov hlasovalo proti a 21 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV odporúča európskym inštitúciám, ako aj „otvorenej pracovnej skupine“, ktorá bola vytvorená na 67. Valnom zhromaždení OSN 17. decembra 2012, uplatňovať a presadzovať metódu hodnotenia ekonomického, sociálneho a environmentálneho vplyvu ex ante, a to vo fáze vymedzenia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj v priebehu celosvetových rokovaní o cieľoch, ktoré majú byť všeobecne uplatniteľné, aby sa mohli nájsť prostriedky ako vyvážiť pozitívne aj negatívne rozdiely, ktoré sa môžu objaviť alebo paralelne vyskytovať medzi odvetviami, geografickými oblasťami alebo okruhmi činností.

1.2

Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky sociálne programy, ktoré majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí.

1.3

EHSV víta, že EÚ má v úmysle plniť svoj záväzok realizovať stratégiu Európa 2020 v rámci európskeho semestra a využiť túto príležitosť na to, aby jej dodala zmysel prostredníctvom vypracovania otvorenej sociálnej, hospodárskej a environmentálnej stratégie a európskej stratégie pre integrovaný udržateľný rozvoj.

1.4

Navrhuje, aby európska občianska spoločnosť bola do jej vypracovania zapojená prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, národných HSR a podobných inštitúcií.

1.5

Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby:

1.5.1

naďalej vyvíjali aktívne úsilie v oblasti rozvojového partnerstva prostredníctvom európskeho programu zmien a vonkajšej politiky rozvojovej pomoci a spolupráce a aby pri vonkajších bilaterálnych a multilaterálnych obchodných rokovaniach zohľadňovali svoje záujmy a záujmy svojich partnerov z hľadiska ľudských práv v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti;

1.5.2

posilnili a stabilizovali európsky sociálny model, a poskytli tak pevný základ a zabezpečili konkurencieschopnosť založenú nielen na schopnosti technologickej inovácie, ale aj inovácie smerujúcej k sociálnemu pokroku;

1.5.3

vynaložili všetko úsilie na rozvoj ekologického hospodárstva, ktoré bude úsporné z hľadiska zdrojov a využitia primárnej a sekundárnej energie a bude prospešné pre všetkých občanov, a prostredníctvom spravodlivého prenosu technológií, aj pre partnerské krajiny, s ktorými obchodujú. Toto hospodárstvo by malo byť založené na transformácii energetiky spočívajúcej na riadení potrieb, ponuke lepších technológií skladovania a nízkych emisiách CO2;

1.5.4

posilnili verejné služby a služby všeobecného záujmu, aby Európa bola miestom spravodlivej prosperity na svojom území, ako aj v rámci pôsobenia za svojimi hranicami, a to prostredníctvom svojich delegácií a verejnej spolupráce;

1.5.5

vymedzili verejné služby v Európe, vychádzajúc zo základných práv, ktoré treba občanom EÚ zaručiť, a to prostredníctvom rámcovej smernice o verejných službách, ktorá nebude presadzovať prístup založený výlučne na samoregulácii;

1.5.6

prinútili európske a mimoeurópske podniky pôsobiace na ich území, aby skutočne uplatňovali sociálnu zodpovednosť podnikov v oblasti životného prostredia. Podniky musia niesť zodpovednosť za sociálne a environmentálne dôsledky svojho riadenia. Táto zodpovednosť sa musí explicitne zaviesť v reťazci zadávateľ/subdodávateľ, pričom musí byť jasne stanovená, transparentná a vysledovateľná od nadnárodnej až po miestnu úroveň. Transparentné a nezávislé musia byť aj ratingové a hodnotiace agentúry;

1.5.7

povzbudili a podporili rozvoj MSP a podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva;

1.5.8

účinne konali v otázkach ochrany životného prostredia, pričom by mali zaručiť skutočné všeobecné právo na informácie o životnom prostredí a lepšie uplatňovanie Aarhuského dohovoru, a aby poskytli najmä zamestnancom prostredníctvom ich zastupiteľských orgánov v podnikoch možnosti, ako zvýšiť ostražitosť v environmentálnej oblasti;

1.5.9

vymedzili nové úlohy bánk a nasmerovali úspory do priemyslu a tzv. reálnej ekonomiky, tak aby podporovali ekologickú transformáciu, financovanie výroby a úpravu bývania, vzdelávanie, energetické politiky, potravinovú bezpečnosť, prístup k vode, nemocnice, cestnú, prístavnú, železničnú infraštruktúru atď., ktoré sú v Európe a na celom svete nevyhnutnými podmienkami trvalo udržateľného rozvoja, bez ohľadu na to, či ide o hospodársky, ľudský alebo environmentálny rozvoj;

1.6

EHSV povzbudzuje EÚ, aby:

1.6.1

sa zasadzovala za obmedzenie finančných špekulácií a podporovala dlhodobejšie investície;

1.6.2

bojovala proti práci na čierno, nevykazovanej alebo v nedostatočnom rozsahu vykazovanej práci v Európe a mimo nej prostredníctvom zúčastnených európskych podnikov a presadzovala medzinárodné normy práce, vymáhanie príspevkov sociálneho zabezpečenia a boj proti praniu špinavých peňazí, a to zavedením riadneho systému sankcií a posilnením nezávislých mechanizmov kontroly (inšpektorát práce);

1.6.3

takisto bojovala proti mnohým formám znižovania medzinárodných noriem práce, znižovaniu hodnoty práce a dôstojnosti niektorých pracovníkov (všetkých tých, ktorých práva sa nedodržiavajú) a aby podporovala všeobecné rozšírenie stabilných pracovných miest a spoľahlivú sociálnu ochranu, ktorá zaručuje prosperitu a sociálny komfort.

2.   Úvod

2.1

Rozhodnutie začať proces, ktorý má viesť k stanoveniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, bolo jedným z hlavných rozhodnutí konferencie Rio+20. Prvým krokom bolo zriadenie medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny (v januári 2013), ktorá by niekedy v období medzi septembrom 2013 a septembrom 2014 mala predložiť správu a návrh Valnému zhromaždeniu OSN. Z dokumentu o výsledkoch konferencie Rio+20 vyplýva, že je potrebné, aby bol tento proces skoordinovaný s aktivitami v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015.

2.2

Toto stanovisko je potrebné zosúladiť so stanoviskom z vlastnej iniciatívy odbornej sekcie NAT na tému „Ekologické hospodárstvo – podpora trvalo udržateľného rozvoja v Európe (1)“, ktoré EHSV prijal v júni 2013, a stanoviskom odbornej sekcie REX o oznámení Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (2).“ Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja v Európe by sa mal zachovať a konsolidovať európsky sociálny model, ktorý je neoddeliteľné spojený s dosiahnutím prechodu na ekologické hospodárstvo. Očakávaná medzinárodná dohoda o vymedzení cieľov trvalo udržateľného rozvoja nesmie byť zámienkou na to, aby sa odsunuli alebo znížili záväzky rozvinutých krajín týkajúce sa politík rozvojovej pomoci a spolupráce.

2.3

V liste so žiadosťou o vypracovanie tohto prieskumného stanoviska Komisia spája ciele v oblasti udržateľného rozvoja s inkluzívnym ekologickým hospodárstvom a odstránením chudoby. Žiada, aby sa preskúmalo, akým spôsobom by bolo možné do budúcich všeobecných cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja úspešne integrovať ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer. V tejto súvislosti by tiež ocenila, keby svojimi názormi prispeli do diskusie aj medzinárodní partneri EHSV.

2.4

EHSV v rámci dvoch schôdzí svojho strediska na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja vypočul zástupcov takzvaných hlavných skupín (Major Groups) uznaných OSN na konferencii Rio+20.

2.5

OSN zriadila skupinu na vysokej úrovni zloženú zo zástupcov vlád, ktorá by mala predložiť prvú správu v septembri 2013. Achim Steiner, zástupca generálneho tajomníka OSN a výkonný riaditeľ programu OSN pre životné prostredie, vystúpil 14. mája pred EHSV a ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti s prednáškou na tému „Pokrok v oblasti udržateľného rozvoja po konferencii Rio+20“. Zdôraznil, že konzultačný proces o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja musí byť v plnej miere inkluzívny a musia sa doň zapojiť vlády, občianska spoločnosť, ako aj súkromný sektor. Kitty van der Heijden, veľvyslankyňa Holandska pre otázky udržateľného rozvoja a členka „otvorenej“ pracovnej skupiny, sa takisto podelila so svojou skúsenosťou v rámci pracovnej skupiny, ktorú zriadila OSN.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Vlády Kolumbie, Guatemaly a Peru navrhli zahrnúť ciele trvalo udržateľného rozvoja do vyhlásenia z konferencie Rio+20. V spoločnom návrhu, ktorý vychádza z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania, navrhli vytvoriť obmedzený súbor merateľných cieľov v snahe zabezpečiť obnovenú politickú mobilizáciu v záujme udržateľného rozvoja. Tieto tri juhoamerické krajiny (s neskorším príspevkom Spojených arabských emirátov) navrhli osem možných oblastí, na ktoré by sa mohli zamerať ciele trvalo udržateľného rozvoja: potravinová bezpečnosť, voda, energia, mestá, oceány, prírodné systémy, účinné využívanie zdrojov a zamestnanosť.

3.2   Vo výslednom dokumente z konferencie Rio+20 s názvom „Budúcnosť, akú chceme“ sa stanovuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali:

vychádzať z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania,

opierať sa o predchádzajúce prijaté záväzky,

byť zamerané najmä na oblasti, ktoré sú prioritné pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, v súlade so záverečným dokumentom,

vyváženým spôsobom zohľadňovať tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja a väzby, ktoré medzi nimi existujú,

byť v súlade s rozvojovým programom OSN na obdobie po roku 2015 a byť začlenené do tohto programu,

neodvádzať pozornosť od rozvojových cieľov tisícročia,

podľa potreby počítať s aktívnou účasťou všetkých zainteresovaných strán na procese.

Ďalej musia byť konkrétne, presné, ľahko zrozumiteľné a ambiciózne, musí ich byť obmedzený počet, musia mať celosvetový dosah a byť uplatniteľné vo všetkých krajinách (s ohľadom na dané podmienky v každej nich).

3.3   Konferencia Rio+20 by mala v ideálnom prípade poskytovať plán zameraný na víziu sveta, v ktorom si môže každý človek uplatňovať svoje práva a žiť v rovnakých podmienkach, bez hrozby chudoby. a primerane zdrojom planéty.

3.3.1

Napríklad podľa organizácie Oxfam International [Post-2015 Development Goals (Rozvojové ciele po roku 2015), postoj Oxfam International, január 2013], musí rámec po roku 2015 podporovať túto víziu, v súlade s ňou stanoviť ciele a vytýčiť kroky smerujúce k jej uskutočneniu. Dosiahnuť blahobyt pre všetkých v medziach možností našej planéty by si vyžadovalo zásadnú zmenu zamerania hospodárskeho, sociálneho a politického rozvoja.

3.3.2

Z diskusií o období po roku 2015 podľa tejto mimovládnej organizácie doposiaľ jasne nevyplýva, akú úlohu by mal plniť tento rámec a akým konkrétnym spôsobom môže zmeniť situáciu osôb žijúcich v chudobe. V záujme presného vymedzenia cieľov sa treba dohodnúť, akým spôsobom sa tieto ciele budú dosahovať. Takéto ciele musia slúžiť na stimulovanie politickej vôle a verejných iniciatív v záujme odstránenia chudoby a nerovnosti a na ochranu planéty, a to tak, že:

budú vyjadrovať spoločnú víziu a priority pre verejné orgány a medzinárodné spoločenstvo, ktoré povedú k zásadným zmenám,

poskytnú občanom účinný nástroj na vyvíjanie aktívneho tlaku, ktorý im umožní dosiahnuť zmenu politík a prinútiť verejné orgány a súkromný sektor, aby prevzali zodpovednosť a presadzovali vlastné iniciatívy smerujúce k zmene,

budú podnecovať zmenu politík a vnútroštátnych rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho prístupu, financovania a tlaku zo strany partnerov (napríklad zo strany iných krajín alebo na regionálnej úrovni), ale aj väčšej transparentnosti a kvalitnejšieho zhromažďovania údajov, ktoré musia sprevádzať nové ciele,

budú uľahčovať dialóg a posilnia zodpovednosť na všetkých úrovniach, a to medzi štátmi a ich občanmi, medzi štátmi a súkromným sektorom, medzi štátmi a medzivládnymi subjektmi, medzi partnermi v rámci rozvojovej spolupráce a medzi občanmi a zodpovednými podnikmi,

posilnia význam, súdržnosť a transparentnosť činností medzinárodných inštitúcií, ako sú OSN a medzinárodné finančné inštitúcie.

3.4   Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest

3.4.1

Dosiahnuť udržateľné oživenie reálnej ekonomiky je možné len za predpokladu, že sa bude uplatňovať model výroby založený na efektívnejšom využívaní zdrojov. Okrem toho, že Európa podporuje komplexnejší a ambicióznejší európsky politický rámec v oblasti klímy, aby dosiahla širšie ciele v oblasti klímy stanovené do roku 2050, mala by podporovať aj svoju priemyselnú základňu, príslušné odvetvia a zručnosti.

3.4.2

Je potrebné najmä vedieť, ako docieliť hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami CO2 a akým spôsobom sa má tento prechod riadiť. Dôraz by sa mal klásť na dva aspekty: priemyselnú politiku vedúcu k dosiahnutiu ekologického hospodárstva, ktoré si zachováva svoju priemyselnú základňu a vyhliadky na pracovné príležitosti v tejto oblasti [Béla Galgóczi, Greening industries and creating jobs (Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest), European Trade Union Institute, 2012],.

3.4.3

Priemysel má významnú úlohu v oblasti výskumu a vývoja, obchodu a v menšej miere aj v oblasti investícií. Kľúčový význam má prechod na spôsob rozvoja s nízkymi emisiami, ktorý umožní zlepšenie energetickej účinnosti, lepšie ocenenie práce a ochranu zdravia.

3.4.4

Súčasná miera rastu v Európe patrí medzi najnižšie od roku 1929. Sú tu však dva kľúčové faktory, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného a trvalého rozvoja: 1) nízke emisie CO2 a 2) demokracia.

3.4.5

EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí v oblasti výskumu a rozvoja, aby vytvorila taký počet pracovných miest, ktorý je pre jej obyvateľov v produktívnom veku potrebný, a zároveň dokázala riešiť otázky týkajúce sa budúcich potrieb rozvoja, ktoré sa vďaka vyššej miere rastu na iných kontinentoch objavia v oblasti služieb, vzdelávania, zdravia, životného prostredia, dopravy, energetiky, bývania, urbanizácie, poľnohospodárstva a výživy atď.

3.5   Zamestnanosť, sociálne začlenenie a trvalo udržateľný rast musia byť hlavným pilierom opatrení na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni.

3.5.1

MMF uznal, že l cesta úsporných opatrení bola radikálnejšia, ako pôvodne predpokladal. Vyplýva z toho ponaučenie, že treba použiť miernejšie prostriedky. Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky hlavné sociálne programy, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí. Po medzinárodnej finančnej kríze členské štáty EÚ nevyhnutne potrebujú finančné prostriedky a dohoda Európskej rady o viacročnom finančnom rámci EÚ nepokrýva v dostatočnej miere refinancovanie reálnej ekonomiky. Odporúčania, ktoré navrhuje trojica Svetová banka, MMF a Rada EÚ neumožňujú vytvoriť podmienky potrebné pre hospodárske oživenie založené na trvalom a udržateľnom raste.

3.5.2

Inteligentné sociálne politiky – napr. programy, ktoré pomáhajú nezamestnaným pri hľadaní práce, alebo systémy, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom našej spoločnosti – sa nemôžu považovať len za náklady. Je to investícia do našej budúcnosti.

3.5.3

Kríza postihla najmä mladých ľudí v celej eurozóne. Miera nezamestnanosti v radoch mladých ľudí dosiahla 22 % a v niektorých krajinách, ako napr. v Španielsku alebo Grécku, presiahla dokonca hranicu 50 %. Miera dočasnej nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v roku 2010 prekročila 50 % a dosiahla takmer 70 % [Eurofound, Third European Quality of Life Survey (Tretí európsky prieskum o kvalite života), 2012].

3.5.4

Ľudia vo všetkých krajinách zaplatili vysokú cenu, aby napravili katastrofálne následky nezodpovedného konania finančného sveta.

3.5.5

EÚ by mala posilniť sociálny rozmer, najmä pokiaľ ide o sociálny dialóg, tak ako to stanovuje plán pre dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie. Mala by pomôcť členským štátom zaviesť systémy záruk pre mladých ľudí, zlepšiť diverzifikáciu a inováciu v priemysle, posilniť efektivitu služieb trhu práce, zvýšiť tvorbu pracovných miest a posilniť sociálne investície [ILO, Guy Ryder, Jobs, social inclusion and growth should top EU agenda, (MOP, Pracovné miesta, sociálne začlenenie a rast by mali patriť medzi priority agendy EÚ), 14. februára 2013].

4.   Ekologizácia európskeho semestra

4.1

Z prvých vypočutí, ktoré zorganizoval EHSV je zrejmé, že spojenie príspevkov občianskej spoločnosti, ktoré zhromaždila EÚ, s príspevkami získanými systémom OSN prostredníctvom priamej konzultácie nie je také zrozumiteľné a transparentné, ako by európsky občan mohol právom očakávať. Príspevky organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť sú prezentované spolu s príspevkami vlád a nátlakových skupín brániacich súkromné záujmy a stanovený harmonogram poskytuje len malý priestor na organizovanie diskusií, ktoré by zohľadňovali nezávislosť organizácií a autonómiu sociálneho dialógu. Činnosti realizované v nadväznosti na prácu konferencie Rio+20 a „otvorených“ pracovných skupín navyše vzbudzujú dojem, akoby šlo len o oživenie vopred stanoveného smerovania, akoby sa už o všetkom rozhodlo niekde inde.

4.2

EÚ sa našťastie rozhodla celý proces realizovať prostredníctvom ekologizácie stratégie Európa 2020 a európskeho semestra s cieľom vytvoriť harmonizovaný európsky príspevok, v rámci ktorého bude Európa na celosvetovej úrovni konať a vystupovať jednotne.

4.3

Otázkam spojeným s udržateľným rozvojom by sa mala venovať pozornosť v kľúčových oblastiach politiky. V súčasnosti sú to stratégia Európa 2020 a európsky semester, ktorý je hlavným riadiacim prvkom tejto stratégie.

EHSV s veľkým záujmom privítal vyhlásenie Komisie a Rady v súvislosti s tým, že Európska únia má v úmysle závery a postupy, ktoré boli dohodnuté na konferencii Rio+20, realizovať a rozvinúť prostredníctvom stratégie Európa 2020. EHSV vyvinie maximálne úsilie, aby zabezpečil, že sa tieto zámery budú skutočne realizovať (Rada Európskej únie, Rio+20: výsledok samitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj – závery Rady, 25. októbra 2012, 15477/12)..

4.4

EHSV veľmi pozorne sleduje, ako sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú zapojené do procesu európskeho semestra. Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie sa tento rok zapája aktívnejšie ako kedykoľvek predtým a Rada pre životné prostredie v decembri minulého roku prvýkrát rokovala o ročnej analýze rastu. EHSV sa bude snažiť zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mala možnosť obohatiť tento proces o otázky spojené s trvalo udržateľným rozvojom, a to na úrovni národných hospodárskych a sociálnych rád, z ktorých už niektoré disponujú osobitnými právomocami v tejto oblasti, a takisto prostredníctvom národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj.

4.5

Pokiaľ ide o ročnú analýzu rastu, je potrebné konštatovať, že nevnímame v dostatočnej miere spojitosť medzi rôznymi druhmi krízy, t. j. finančnou, hospodárskou, sociálnou, ale aj environmentálnou krízou, a ani si v dostatočnej miere neuvedomujeme, že je naliehavo potrebné urobiť výrazný pokrok na ceste k zvýšenej ekologizácii prostredníctvom transformácie celého nášho hospodárstva, a to nie napriek kríze, ale tiež a najmä kvôli nej. Už nie je možné ísť rovnakou cestou ako doteraz.

4.6

Európska únia musí v rámci analýzy ročného rastu vystupovať jednotne. Nie je možné, aby sa EÚ zapájala do svetových rokovaní o podpore ekologizácie hospodárstva, a nevenovala pritom tejto téme pozornosť vo svojich hlavných dokumentoch o hospodárskej politike.

4.7

Skutočnosť, že sa nespomína pojem kvalifikovaného rastu takisto budí v tejto súvislosti rozpaky. Ako môže byť EÚ priekopníčkou v medzinárodnej diskusii o ukazovateľoch presahujúcich rámec HDP a odkazovať vo svojej analýze rastu výlučne na HDP? Dokument sa síce zaoberá sociálnymi problémami, nie je v ňom však priamo uvedený cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty (čo je mimochodom názov siedmeho environmentálneho akčného programu).

4.8

Diskusia o možnostiach zavedenia ďalších ukazovateľov môže našťastie čerpať z celého radu príspevkov a musí teraz smerovať k realizácii založenej na dialógu, v rámci ktorého budú mať inštitucionálne subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti rovnocenné postavenie, a to na základe prístupu, ktorý umožní zapojiť všetky zúčastnené strany do rozhodovacieho procesu.

4.9

EHSV konštatuje, že zrušenie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a zavedenie ekologických daní sa stalo pevným prvkom ročnej analýzy rastu a konkrétnych odporúčaní adresovaných členským štátom, a že tento rok bola venovaná pozornosť aj problematike nakladania s odpadom a odpadovými vodami a zlepšeniu recyklácie.

5.   Spojenie rozvojových cieľov tisícročia a cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja

5.1   Rozpočet Európskej únie v oblasti rozvojových cieľov tisícročia musí byť predmetom riadnej dohody  (3).

5.1.1

Znižovanie miery chudoby je otázkou rovnosti a spravodlivosti, ktorá sa týka prístupu k službám, ako je napr. zdravotná starostlivosť, vzdelávanie alebo zamestnanosť. Rozvojové ciele tisícročia kládli príliš veľký dôraz na darcov. V budúcom rámci treba zabezpečiť:

väčšiu zodpovednosť a širšie zapojenie partnerských krajín, ktoré v konečnom dôsledku realizujú väčšinu prác,

posilnený rámec vzájomnej zodpovednosti pre darcovské, ako aj partnerské krajiny,

potrebnú pružnosť, ktorá umožní, aby partnerské krajiny prispôsobili rozvojové ciele svojim vnútroštátnym podmienkam.

5.1.2

Rozvojové ciele tisícročia mali vďaka časovo obmedzenému prístupu a zameraniu na výsledky výrazný účinok na politiky v oblasti medzinárodného rozvoja. Tým, že sa sústredili na obmedzený súbor merateľných cieľov, umožnili zvýšiť pomoc a účinnejšie ju zamerať na rozvoj. S blížiacou sa lehotou na ich splnenie, ktorá je stanovená na rok 2015, je však zrejmé, že ciele prinesú len obmedzené výsledky zahŕňajúce úspechy aj neúspechy.

5.1.3

Súčasný súbor cieľov tisícročia musí byť doplnený o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Medzi cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rozvojovými cieľmi tisícročia existujú dva zásadné rozdiely: ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja majú celosvetový dosah (na rozdiel od rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa zameriavajú najmä na južné oblasti) a obsahujú aj iné aspekty ako je všeobecná zásada znižovania miery chudoby (prírodné zdroje, spotreba, výroba, energia, ľudské práva atď.).

5.1.4

Dva nadchádzajúce roky budú mať kľúčový význam pre vymedzenie budúceho rozvojového programu. Obidva procesy (prepracovanie rozvojových cieľov tisícročia a vymedzenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) musia pomôcť vytýčiť hlavné smerovania pre štruktúru udržateľného rozvoja po roku 2015.

V rámci týchto smerovaní by sa v rozpočte verejných politík malo prierezovo prihliadať na financovanie v oblasti rodovej rovnosti ako prvý aspekt boja proti chudobe a nerovnosti (4).

Ide o mimoriadne dôležitú úlohu, ktorá musí byť založená na väčšom dôraze na ľudské práva a zapojení organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu, s cieľom zabezpečiť prístup zameraný na hospodárstvo a služby ako prostriedky ľudského rozvoja (5).

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 18 – 22.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 144 – 150.

(3)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 144 – 150.

(4)  Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 8 – 14.

(5)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 82 – 86.

Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 28 – 34.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/16


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Bezpečnosť potravín a bioenergia“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2013/C 341/04

Spravodajca: Franco CHIRIACO

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. februára 2013 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Bezpečnosť potravín a bioenergia“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) 173 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že problematika bezpečnosti potravín by sa mala dostať do centra pozornosti politík Európskej únie, pretože je základným predpokladom stratégie celkovej stability.

1.2

V diskusii „Food vs. Fuel“ sa EHSV síce zhoduje s Európskou úniou na tom, že je nutné znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív, vyzýva však Európsku komisiu, aby do popredia postavila bezpečnosť zásobovania potravinami, ochranu územia, konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva, využívanie pôdy (1) v úzkom vzťahu medzi zabezpečením dodávok potravín a výrobou bioenergie (2).

1.3

EHSV sa domnieva, že budúcnosť Európskej únie musí byť založená na sociálnej, hospodárskej, environmentálnej udržateľnosti a výroba energie z obnoviteľných zdrojov musí byť úzko naviazaná na dosiahnutie týchto cieľov.

1.4

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie včleniť do smerníc 98/70/ES a 2009/28/ES záväzné ustanovenia, ktoré by riešili otázku zmeny využívania pôdy, pretože biopalivá sú v súčasnosti vyrábané z poľnohospodárskych plodín.

1.5

EHSV potvrdzuje to, čo už je uvedené v stanovisku TEN/502 (3), a vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím Komisie prehodnotiť „nepriame zmeny využívania pôdy“ vzhľadom na fosílne a biogénne zdroje energie a zohľadňovať pri tom len skleníkové plyny a nedoceňovať otázky bezpečnosti zásobovania a účinku fosílnych zdrojov.

1.6

EHSV súhlasí s návrhom Komisie vzhľadom na už vykonané investície obmedziť výrobu biopalív z potravinárskych plodín a stimulmi podporiť „moderné“ palivá, domnieva sa však, že výroba palív druhej generácie, ktoré využívajú drevo a slamu, by mohla oslabiť cykly pohlcovania uhlíka a tým zvýšiť koncentráciu CO2 (4).

1.7

Podľa EHSV by boli výsledky hodnotenia iné, keby sa ako surovina na výrobu biopalív využívali mikroriasy, ktoré zatiaľ síce nie sú obchodným artiklom, perspektívne na rozdiel od palív prvej generácie by však mohli zmenšiť obavy súvisiace s konkurenčným bojom v oblasti pôdy a vodných zdrojov.

1.8

V tejto problematike EHSV v plnom rozsahu potvrdzuje závery konferencie EHSV o bezpečnosti potravín z roku 2011, že „výroba biopalív musí byť v súlade so spoločnými zásadami a musí byť predmetom štúdií vplyvu na životné prostredie, do ktorých budú úzko zapojené miestne orgány, čo bude zárukou, že sa bude dôsledne zohľadňovať právo na stravu“.

1.9

Výbor v súlade s týmto hodnotením EHSV navrhuje Komisii, aby prijala na európskej úrovni nástroje ako Operator Level Indicator na hodnotenie potenciálneho vplyvu projektov v oblasti bioenergie na bezpečnosť potravín na úrovni jednotlivých členských štátov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.1

Energetický systém prechádza na medzinárodnej úrovni veľmi náročnou fázou, čo je spôsobené nielen svetovou hospodárskou krízou, ale predovšetkým geopolitickou situáciou krajín v severnej Afrike a na Blízkom východe.

2.1.2

Z údajov OECD za rok 2009 vyplýva, že spotreba energie na celosvetovej úrovni klesla o 4,4 %, v USA o 5,0 %, v EÚ o 5,5 %, kým v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, sa dopyt po nej zvýšil o 2 %. K tomu je potrebné pridať haváriu v jadrovej elektrárni Fukushima v Japonsku, ktorá niektoré krajiny vrátane Nemecka priviedla k rozhodnutiu prestať využívať jadrové elektrárne na výrobu energie.

2.1.3

V súčasnosti Európa na uspokojenie svojich energetických potrieb dováža 80 % ropy, 60 % zemného plynu a 40 % uhlia, čo sa odhaduje na 1 583,3 Mtoe (Nomisma). Neobnoviteľné zdroje sa na uspokojení energetických potrieb podieľajú 91 % (ropa 36,6 %, zemný plyn 24,5 %, uhlie 15,7 %, jadrová energia 13,6 %) a obnoviteľné zdroje 9 % (6,1 % biomasa, bioplyn, komunálny odpad, 1,7 % energia z hydroelektrární, 0,7 % veterná energia, 0,3 % geotermálna energia, 0,1 % fotovoltaická a solárna).

2.1.4

Európa je stále viacej závislá od dovozu energie. EÚ 28 bude v roku 2030 na uspokojenie svojich potrieb dovážať 84 % zemného plynu, 59 % uhlia a 94 % ropy (EREC). Podľa údajov z roku 2009 bola doprava odvetvím s najväčšou spotrebou energie, čo tvorilo 33 % celkovej spotreby. V odvetví bývania to bolo 26,5 %, v priemysle 24,2 %, v službách 14 % a najmenej v poľnohospodárstve: 2,3 %.

2.1.5

Ciele, ktoré chce EÚ dosiahnuť, možno zhrnúť takto:

znížiť závislosť od dovozu neobnoviteľných zdrojov, ktoré predstavujú 75 % spotreby energie v Európe, čo sa rovná 890,5 Mtoe,

zlepšiť zabezpečenie dodávok energie,

zvýšiť primárnu produkciu EÚ 28 zo súčasných 812 Mtoe,

bojovať proti zmenám klímy a emisiám CO2 a skleníkovým plynom.

2.2   Zmena v energetickej politike

2.2.1

V posledných rokoch prejavil energetický systém založený na využívaní fosílnych zdrojov energie mnohé kritické miesta, čo spochybňuje udržateľnosť a bezpečnosť dodávok v budúcnosti a núti uvažovať o bezpečných zdrojoch energie v rámci kontrolovaného systému dovozu energie.

Vzhľadom na stále sa zvyšujúci dopyt po energii (IEA), nezastaviteľné vyčerpanie zásob fosílnych zdrojov v budúcnosti ohrozuje schopnosť uspokojiť narastajúce energetické potreby. K tomuto vyčerpaniu dôjde preto, lebo fosílne zdroje nie sú obnoviteľné. Proces ich transformácie trvá extrémne dlho, čo nie je v súlade s energetickými požiadavkami súčasnej spoločnosti.

2.2.2

Hlavné druhy energie z obnoviteľných zdrojov sú:

solárna energia,

veterná energia,

vodná energia,

geotermálna energia,

energia z biomasy.

To nie je ich úplný prehľad, hlavne vzhľadom na výsledky vedeckého výskumu.

2.2.3

Bioenergiu možno definovať ako energiu získanú z biomasy a podľa skupenstva ju možno deliť na:

pevnú biomasu z dreva alebo plodín, odpad rastlinného a živočíšneho pôvodu z poľnohospodárskej činnosti,

bioplyn: plyn vznikajúci fermentáciou biomasy bez prítomnosti kyslíka. Napríklad komunálny odpad, zootechnický odpad, poľnohospodársky odpad a odpad z agropotravinárskeho priemyslu, priemyselný kal, drevná biomasa,

biokvapaliny a biopalivá získané z rastlinných olejov (repka olejná, sója, slnečnicové semená, plody palmy olejnej), z cukornatých plodín a plodín s vysokým obsahom škrobu a celulózy (cukrová repa, cukrová trstina, kukurica, pšenica, trstina) a tiež biokvapalina získaná pyrolýzou biomasy.

2.2.4

Obnoviteľným zdrojom, ktorý sa už efektívne využíva na výrobu energie, je biomasa. Obsahuje všetky látky organického pôvodu, ktoré v procese chlorofylovej fotosyntézy priamo alebo nepriamo akumulovali slnečnú energiu. Biomasa pochádza z energetických plodín alebo organických zvyškov pochádzajúcich z lesných produktov a technologickej transformácie poľnohospodárskych produktov.

2.2.5

Na celosvetovej úrovni 50 % potenciálne disponibilných zvyškov pochádza z odvetvia lesného hospodárstva, druhých 50 % z odvetvia poľnohospodárstva, kde dôležitú úlohu zohrávajú zariadenia využívajúce biomasu rastlinného a živočíšneho pôvodu (IEA).

2.3   Iniciatívy Európskej únie na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie

Kjótsky protokol, ktorý nadobudol platnosť 21. marca 1994,

program Altenar na podporu obnoviteľných zdrojov (rozhodnutie Rady 1993/500/EHS),

zelená kniha o obnoviteľných zdrojoch energie (1996),

biela kniha stanovujúca cieľ do roku 2010 využiť 12 % energie z obnoviteľných zdrojov,

smernica č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie,

smernica 2003/30/ES o podpore využívania biopalív,

smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny,

COM(2005) 628 final – Akčný plán o biomase,

COM(2006) 34 final – Stratégia EÚ v oblasti biopalív,

Zelená kniha „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“ (2006),

balík opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy (20-20-20), Európska rada, 9. marca 2007,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Text s významom pre EHP),

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti, COM (2006) 848 final,

Oznámenie Komisie – Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, SEC (2005) 1571 – COM (2005) 627 final.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Bioenergia a sociálno-ekonomická problematika

3.1.1

Sociálno-ekonomický dosah bioenergie z veľkej časti súvisí s nákladmi (stimuly, náklady na odstránenie nedostatkov v infraštruktúre) a prínosmi (súvisiace činnosti, vplyv na HDP, zníženie emisií CO2, vplyv na zamestnanosť, zníženie nebezpečenstva spojeného s palivom, absencia nákladov na nakladanie s odpadom, výroba hnojív a iných vedľajších produktov) (Altesys). Navyše, keď cena ropy presahuje 70 USD za barel, výroba bioenergie sa stáva konkurencieschopnou.

3.1.2

Súčasný výrobný systém biomasy na energetické účely vplýva na územie, hospodárstvo, ceny, na spoločnosť ako celok. EHSV sa domnieva, že tento vplyv treba zhodnotiť, aby sa odstránili nedostatky a narušenia.

3.1.3

EHSV sa nazdáva, že rozvoj bioenergie má vplyv na bezpečnosť potravín z dôvodov, ktoré sú úzko spojené s cenami a územnými činiteľmi. Prvý priamy vplyv na ceny vyplýva z dopytu po biopalivách, pretože energetické trhy majú z hľadiska hodnoty väčší objem než poľnohospodárske trhy. Ceny energie určujú poľnohospodárske ceny energetických plodín, pretože zvýšenie dopytu po energii naviazanej na poľnohospodárske produkty určuje minimálne ceny cukru, kukurice a repky olejnatej, ako aj ich maximálne ceny, čo v prípade ich prekročenia spôsobí, že využívanie poľnohospodárskych plodín prestane byť konkurencieschopné voči iným energetickým zdrojom, ako sú veterné, fotovoltaické a geotermálne zdroje. Okrem toho je potrebné upozorniť na všeobecný problém, ktorým je to, že vyššie ceny energie zvyšujú náklady činiteľov poľnohospodárskej výroby.

3.1.4

Bioenergia sa ukazuje ako možné riešenie, ktoré by mohlo pozdvihnúť oblasti, ktoré sú hospodársky slabé a poľnohospodársky nedostatočne využívané, predovšetkým rozvojom reťazcov na rôznych stupňoch výroby, zberu, transportu a transformácie. Aj z hospodárskeho hľadiska a z hľadiska zamestnanosti je možné stanoviť pozitívne ciele: podľa oznámenia Komisie, COM(2005) 628 final, „Akčný plán o biomase“ predstavovala priama zamestnanosť v roku 2010, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, 300 000 nových pracovných miest.

3.1.5

Využívanie lesných porastov na energetické účely môže umožniť obnovu územných celkov s lesným hospodárstvom a väčšiu kontrolu územia, ako aj lepšiu ochranu zalesnených oblastí. Okrem toho by sa mohla zlepšiť schopnosť lesných ekosystémov vykonávať základné funkcie, ktoré spočívajú v produkcii drevnatej biomasy a ochrane prírodného dedičstva a úrodnosti pôdy.

3.2   Pôda

3.2.1

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že, podobne ako to bolo v prípade nafty, bohaté krajiny, ktorým chýba orná pôda na zabezpečenie zásobovania svojho obyvateľstva potravinami, nadnárodné spoločnosti, ako aj štátne investičné fondy veľa investujú do prieskumu možností využívania pôdy v tretích krajinách. Takto hrozia „preteky v zaberaní pôdy“ („land grabbing“), ktoré môžu zničiť vidiecke spoločenstvá a poškodiť poľnohospodárske a lesné zdroje miestneho obyvateľstva. EHSV sa domnieva, že táto situácia ani zďaleka nie je príkladom udržateľného rozvoja v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti.

3.2.2

Problematika konfliktu pri využívaní pôdy je veľmi citlivá predovšetkým v prípade rozvojových krajín alebo krajín s rozsiahlymi riedko obývanými územiami (Brazília alebo štát Iowa v USA). Podstatu konfliktu pri využívaní pôdy, ktorý je síce zrejmý, možno lepšie pochopiť, keď si uvedomíme, že na výrobu 25 galónov bioetanolu je potrebné množstvo kukurice, ktorá by uživila jedného človeka po celý rok (World Watch Institute).

3.2.3

Konflikt pri využívaní pôdy je problém spojený s dovozom biopalív zo strany Európskej únie a zásobovaním potravinami v rozvojových krajinách, predovšetkým v afrických krajinách a v krajinách juhovýchodnej Ázie, v dôsledku napätých situácií spojených s vlastníctvom pôdy vzhľadom na absenciu pozemkových kníh a zvykového práva.

3.2.4

EHSV súhlasí so stratégiou EÚ pre biopalivá, COM(2006) 34 final, najmä s tou časťou, kde sa tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa pri výrobe surovín pre biopalivá uplatňovali minimálne environmentálne normy. Zdôrazňuje však pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie pozemkov vyňatých z produkcie potravín vzhľadom na potenciálny negatívny dosah na biodiverzitu a pôdu.

3.3   Voda

3.3.1

Vo svete so stále väčším stupňom rozvoja stále narastá nekontrolované využívanie vodných zdrojov. Príčiny sú nárast celosvetovej populácie a jej rozmiestnenie, zmena stravovacích návykov a narastajúci význam biopalív. Súčasná stratégia rozvoja biopalív určite prehĺbi krízu spojenú s nedostatkom vody a prístup k vodným zdrojom by sa mohol stať limitujúcim faktorom v rozvoji výroby surovín ako kukurica a cukrová trstina.

3.3.2

EHSV sa domnieva, že pokiaľ ide o plodiny určené na výrobu biopalív, bolo by potrebné zamerať sa na plodiny, ktoré nie sú zavlažované a dokážu existovať aj vo vnútrozemských a znevýhodnených oblastiach. Na výrobu jedného litra bionafty je totiž potrebných 4 000 litrov vody, a to na zavlažovanie plodín a ich chemickú transformáciu.

3.4   Životné prostredie

3.4.1

Existujú potenciálne riziká vyplývajúce z neprimeraného využívania pôdy, predovšetkým poľnohospodárskej pôdy, či už sa využíva na pestovanie potravinárskych plodín alebo plodín na výrobu bioenergie. Medzi ne patrí:

nárast tlaku na celé odvetvie poľnohospodárstva v dôsledku zintenzívnenia pestovania plodín (zhusťovanie pôdy, nadmerné používanie živín, nadmerná spotreba vodných zdrojov, erózia),

transformácia lúk a pasienkov na ornú pôdu na pestovanie energetických plodín s následnou stratou zásob uloženého uhlíka,

strata biodiverzity v dôsledku využívania modelov intenzívnej poľnohospodárskej výroby,

homogenizácia krajiny (Správa EEA 7/2006).

3.4.2

EHSV sa však domnieva, že racionálne využívanie pôdy úzko spojené s osvedčenými poľnohospodárskymi postupmi používanými v Európskej únii, založenými na plodinách určených na výrobu rôznych druhov bioenergie, môže zvýšiť biodiverzitu a znížiť homogenizáciu krajiny. Podľa EHSV sa Európa musí nezvrátiteľne uberať týmto smerom.

3.4.3

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na biopalivá druhej generácie, hoci (pretože tu je vhodné priemyselné a intenzívne obrábanie) úloha poľnohospodárov sa obmedzí len na dodávanie suroviny bez akejkoľvek záruky finančnej odmeny. EHSV pokladá za nutné vyvážiť úlohu poľnohospodárov vo vzťahu k výrobe a uvádzaniu energetických plodín na trh s cieľom podporiť organizácie výrobcov v celom reťazci, pretože už teraz môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu v rokovaniach o vyvážaných zmluvách s ďalšími článkami reťazca.

3.5   Európsky prístup k bioenergii

3.5.1

Pri rozsiahlom využívaní energetických plodín je nutné udržateľné riadenie lesných a poľnohospodárskych plôch. Výroba biomasy na energetické účely predstavuje pozitívny vzťah k životnému prostrediu len vtedy, ak prebieha korektným spôsobom. Napríklad po opustení vidieckych oblastí sa začali výrazne prejavovať destabilizujúce prírodné činitele. Plochy, ktoré nie sú chránené ľudskou činnosťou, môžu byť vystavené zvýšenému nebezpečenstvu zosuvov, dezertifikácie a požiarov.

3.5.2

EHSV sa domnieva, že na podporu integrovaného rozvoja bioenergie na príslušnom území je potrebné vyvinúť model decentralizovanej výroby a krátkeho energetického reťazca s malými zariadeniami na transformovanie lokálne vyrobenej biomasy, čo bude priaznivé pre životné prostredie a prinesie možnosť priameho zapojenia (samostatných alebo združených) poľnohospodárov do reťazca.

3.5.3

EHSV schvaľuje usmernenia pre uplatňovanie osvedčených postupov pre rôzne bioenergetické plodiny, ktoré predstavila Európska environmentálna agentúra:

zabezpečiť pestovanie plodín na plochách počas celého roku,

pestovať plodiny na svahoch,

vytvoriť vetrolamy pestovaním plodín rôznej výšky,

udržiavať a vytvárať vetrolamy na medziach polí a zavádzať postupy, ktorými sa zabráni úbytku organickej hmoty z pôdy.

3.5.4

EHSV sa domnieva, že rozvoj správneho energetického poľnohospodárstva môže podporiť stálu prítomnosť človeka na území a zabezpečiť kontrolu a zhodnocovanie zdrojov, najmä pokiaľ ide o lesné zdroje.

3.5.5

Okrem toho v sektore poľnohospodárstva môže byť bioenergetická produkcia kontrolovanou súčasťou agropotravinárskej výroby, a tým prispieť k diverzifikácii trhových kanálov a uľahčiť prechod na stále konkurencieschopnejšie poľnohospodárstvo a ponúknuť nekonfliktné riešenia pre umiestnenie poľnohospodárskych produktov v nových členských štátoch.

3.6   Systémy kontroly kvality bioenergetickej produkcie

3.6.1

Existuje veľa metodík používaných na skúmanie účinkov bioenergie na životné prostredie. EHSV by medzi nimi chcel poukázať na dve:

ekologická stopa spôsobená výrobou biomasy,

prieskum DPSIR (Determinati-Pressioni-Stato-Impatto Risposte).

3.6.2

Pri odhade vplyvu na životné prostredie možno posúdením životného cyklu („Life Cycle Assessment“) stanoviť a kvantifikovať konkrétnu a potenciálnu energetickú a environmentálnu záťaž v rôznych fázach cyklu výroby a spotreby bioenergie. Táto technika umožňuje porovnanie environmentálneho profilu rôznych foriem bioenergie s profilom fosílnych druhov energie, ktoré majú obdobné funkcie.

3.6.3

EHSV sa domnieva, že postoj členských krajín „Global Energy Partnership“, vrátane USA a Číny, ktoré podpísali medzinárodnú dohodu o kontrole využívania biopalív a ich vplyve na životné prostredie a potravinovú rovnováhu, je v súlade s uvedenými zásadami. Každý štát bude môcť posúdiť environmentálnu udržateľnosť jednotlivých druhov bioenergie na základe 24 dobrovoľných kritérií a ukazovateľov.

3.6.4

V tejto súvislosti je podľa EHSV potrebné pri využívaní prebytku pôdy na produkciu surovín na výrobu bioenergie stanoviť nielen environmentálne, hospodárske a sociálne obmedzenia, ale pomocou činiteľa ILUC (nepriame zmeny využívania pôdy) overiť, či plochy určené na pestovanie energetických plodín môžu vyvolať zvýšenie CO2.

3.6.5

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie monitorovať riziká spojené s využívaním biopalív v doprave (smernica 28/2009/ES), obmedziť podiel biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinárskych plodín a upravovaných podľa stupňa vývoja rôznych technológií, a stimulovať výrobu bioenergie z produktov, ktoré si nevyžadujú ďalšie poľnohospodárske plochy, ako napríklad zo spaľovania komunálneho odpadu.

3.6.6

EHSV sa domnieva, že využívanie biopalív prvej generácie nesmie Európskej únii prekážať v tom, aby investovala do výskumu nových čistých zdrojov energie (5).

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 56 – 66.

(2)  Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 49 – 59.

(3)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 56 – 66.

(4)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 56 – 66.

(5)   Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 111 – 115.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/21


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2013/C 341/05

Spravodajca: Pierre-Jean COULON

Pomocný spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 12. februára 2013 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom.492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 177 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Ceny za elektrinu, plyn, ropu a iné palivá sa značne zvyšujú. Situácia sa veľmi zhoršila v kontexte sociálnej a hospodárskej krízy, ktorá postihuje stále väčší počet ľudí. Cieľom tohto stanoviska nie je určiť príčiny tohto zvyšovania cien, ale podieľať sa na formulovaní návrhov na podporu koordinovanej činnosti EÚ pri rešpektovaní zásady subsidiarity, na predchádzanie energetickej chudobe a boj proti nej, na podporu solidarity v tejto oblasti a lepšiu ochranu zraniteľných občanov (európskych a iných).

1.2

Vzhľadom na tento významný politický obsah vyzýva EHSV k európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity v rámci Európskeho energetického spoločenstva, za ktorý sa EHSV zasadzuje.

1.3

Tento záväzok v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity bude podnetom pre skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a politiku solidarity, ktorej pilierom bude uznanie práva na všeobecný prístup k energii, ktorú EHSV pokladá za základný spoločný majetok umožňujúci dôstojný život pre každého. Z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska cieľom tohto záväzku bude:

chrániť občanov pred energetickou chudobou a zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu,

konať s cieľom znížiť faktory štrukturálnej zraniteľnosti a zaručiť základný prístup k energii za prijateľné a stabilné ceny,

vyvíjať stimuly, aby každý pristupoval zodpovedne k využívaniu udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie, a zabezpečiť tak prechod na spoločnosť s nízkymi emisiami uhlíka.

1.4

EHSV vyzýva k zavedeniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby a k harmonizácii štatistík s cieľom lepšie vymedziť tento problém, predchádzať mu a riešiť ho na európskej úrovni a rozvinúť európsku solidaritu v tejto oblasti.

1.5

EHSV odporúča vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby, ktoré by bolo zamerané hlavne na energetickú chudobu, integrovalo by všetky zúčastnené strany a prispievalo by k vymedzovaniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby (v súčinnosti s Eurostatom), zhodnocovaniu situácie, stanovovaniu osvedčených postupov a sformulovaniu odporúčaní na lepšie predchádzanie tomuto problému a na jeho riešenie a zavádzania európskej solidarity v tejto oblasti.

1.6

EHSV odporúča, aby súčasťou občianskeho fóra pre energetiku (tzv. londýnskeho fóra) boli aj zástupcovia EHSV a aby toto fórum úzko spolupracovalo s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

1.7

EHSV si želá trh s energiou zameraný na spotrebiteľov, hlavne na občanov (európskych a iných), najmä na tých najzraniteľnejších. EHSV podporuje nástroj, ktorý im umožní opäť riadiť svoju vlastnú energetickú spotrebu. EHSV odporúča, aby Európska komisia do správy pre Európsku radu (do konca roka 2013) zaradila analýzu energetickej chudoby v EÚ vrátane činiteľov zraniteľnosti, aby navrhla európsku stratégiu predchádzania tejto chudobe a plán na jej odstránenie. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012) (1).

1.8

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

1.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fondu energetickej solidarity, ktorý by bol spoločným nástrojom všetkých európskych opatrení a vhodným spôsobom by uplatňoval európsku solidaritu v tejto oblasti.

1.10

EHSV chce podporiť každoročné stretnutia zástupcov občianskej spoločnosti s cieľom diskutovať o energetickej chudobe a solidarite, vymieňať si skúsenosti o opatreniach na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a v spolupráci s Európskym strediskom pre monitorovanie chudoby v Európe prekladať praktické odporúčania vedúcim činiteľom na európskej, vnútroštátnej a miestnej politickej úrovni, na úrovni inštitúcií a združení a v priemysle.

1.11

Vzhľadom na to, že boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti majú charakter všeobecného európskeho záujmu, EHSV si želá, aby Európska komisia navrhla Parlamentu a Rade, aby bol tejto problematike venovaný samostatný európsky rok („energetickej solidarity“). Takto by sa zvýšilo povedomie verejnosti o tejto problematike, ktorá je pre EÚ veľmi dôležitá, a obrátila by sa na ňu pozornosť vedúcich činiteľov.

1.12

EHSV v tejto súvislosti odporúča Európskej komisii, aby usporiadala celoeurópsku informačnú kampaň, v rámci ktorej by sa na vnútroštátnej a miestnej úrovni diskutovalo o boji proti energetickej chudobe a o rozvoji solidarity v tejto oblasti s cieľom podporiť hlavne výchovu k energetickej účinnosti, výchovu občana ako aktívneho spotrebiteľa energie, zvýšenie zodpovednosti a zaangažovania podnikov.

2.   Akútne potrebné: eliminovať energetickú chudobu prostredníctvom záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity

2.1

Energia je vzhľadom na svoju nenahraditeľnú úlohu vo všetkých činnostiach každodenného života dôležitým spoločným majetkom, ktorý každému umožňuje dôstojne žiť. Ak chýba, má to dramatické dôsledky. Energetická chudoba zabíja fyzicky a spoločensky! V Európe je ňou postihnutých vyše 50 miliónov ľudí (európsky projekt European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009). Táto neprijateľná situácia sa musí zmeniť. EHSV vyzýva k tomu, aby sa urýchlene prijali opatrenia na európskej úrovni a vyjadruje podporu európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity s cieľom podporiť skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a rozvoja solidarity v tejto oblasti, ktorej cieľom bude:

chrániť občanov (európskych a iných) pred energetickou chudobou a zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu,

konať s cieľom každému v Európe zaručiť prístup k spoľahlivému a pravidelnému zdroju energie za prijateľné a stabilné ceny a zároveň

zabezpečiť prechod na spoločnosť s nízkymi emisiami uhlíka.

2.2

Tento európsky záväzok umožní na európskej úrovni uskutočniť spoločné a koordinované opatrenia na zníženie energetických rozdielov, spočívať bude na uznaní práva na všeobecný prístup k energii (aby každý mohol žiť dôstojne), ktoré by EHSV chce zakotviť v Lisabonskej zmluve. EHSV sa teda usiluje o to, aby všetky európske politiky, najmä energetická politika, mohli medzi svoje ciele v tejto súvislosti zahrnúť aj boj proti energetickej chudobe a podporu solidarity. EHSV pripomína, že energia ako dôležitý spoločný majetok musí byť ako taká aj spravovaná so záväzkami vo verejnom záujme, ktoré z toho vyplývajú. Dodávka energie podnikmi spadá pod služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorých úlohu pre európsku sociálnu a územnú súdržnosť uznáva aj Lisabonská zmluva (článok 14 ZFEÚ/protokol č. 26). Charta základných práv Európskej únie uznáva právo na sociálnu pomoc a bývanie na účel zabezpečenia dôstojného života (článok 34), povinnosť zaručiť vysokú úrovňou ochrany spotrebiteľov (článok 38), základné právo na prístup k verejným službám (článok 36).

2.3

Únia takto oživí zásadu solidarity, ktorá je pilierom integrácie, a posilní zmysel európskych občanov pre európsky projekt, občanov, ktorých sklamanie a skepsa sú stále väčšie. EHSV okrem toho pripomína, že 82 % opýtaných európskych občanov podporuje boj proti energetickej chudobe (Eurobarometer Európskeho parlamentu, 2011).

2.4

EHSV vyjadruje spokojnosť nad záujmom, ktorý Európska rada prejavila 22. mája 2013 o problematiku nákladov a cien energie a ich dosah na domácnosti, najmä tie najzraniteľnejšie. Táto problematika si vyžiadala vysokú politickú cenu napríklad v Bulharsku, kde vláda podala 20. februára 2013 demisiu po demonštráciách občanov, u ktorých dramatické a mimoriadne zvýšenie cien elektriny (vyše 20 % medzi decembrom 2012 a januárom 2013) v dôsledku vnútroštátnych opatrení na otvorenie trhu vyústilo do nepokojov, keďže priemerná mzda je menej než 400 eur (17,3 % svojho príjmu vynakladajú na úhradu účtov za elektrickú energiu - Národný štatistický úrad).

2.5

EHSV pripomína, že ceny energie sa nepretržite zvyšujú: medzi rokom 2011 a 2012 sa cena elektriny v EÚ zvýšila o 6,6 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie na Cypre (+ 21 %), v Grécku (+ 15 %), v Taliansku (+ 11 %), Írsku a Portugalsku (+ 10 %), v Bulharsku, Španielsku a Poľsku (+ 9 %). Cena plynu pre domácnosti sa v EÚ zvýšila o 10,3 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie v Lotyšsku (+ 21 %), Estónsku (+ 19 %), Bulharsku (+ 18 %) (Eurostat, máj 2013).

3.   Realita energetickej chudoby

3.1

V Európe sa niekdajšie problémy s dostupnosťou energie prevažne vyriešili, ale celosvetovo je pre 1,2 miliardy osôb elektrina stále nedostupná a 2,8 miliardy osôb stále používa na vyhrievanie svojho obydlia alebo varenie drevo alebo iné druhy biomasy (Svetová banka/Medzinárodná agentúra pre energiu, máj 2013). Tento problém dostupnosti moderných energetických služieb je taký rozsiahly, že OSN vyhlásila rok 2012 za „medzinárodný rok udržateľnej energie pre všetkých“ a navrhla, aby „udržateľná a istá energia“ bola jedným z dvanástich celosvetových cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú po prvýkrát spoločné pre rozvojové aj rozvinuté krajiny.

3.2

V Európe sa energetická chudoba prejavuje rastúcim počtom osôb (podľa európskeho projektu European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009, už vyše 50 miliónov), ktoré majú problémy s úhradou za energiu alebo pre ktoré je energia dostupná len v obmedzenej miere, pretože majú nízky príjem, ich byt je neizolovaný a teda teplo neudrží, majú málo výkonné zariadenie (kúrenie, varenie, ohrev teplej vody) alebo ceny energie sú veľmi vysoké. Mobilita tiež zaťažuje rozpočet domácností, ktoré sú často vzdialené od mestských centier a kde pracovné miesto často závisí od dopravného spojenia. Týka sa to starších osôb, rodín s jedným rodičom, nezamestnaných, poberateľov sociálnych dávok atď. Dôsledky sú rôzne: slabá mobilita vplýva na zamestnanie, nedostatočné vykurovanie má vplyv na hygienu, zdravie (dilema „teplo alebo jedlo“, choroby dýchacích ciest atď.) a často vedie k zvýšenej úmrtnosti, vysokej zadlženosti, spoločenskej a zemepisnej izolácii.

3.3

Energetická chudoba je činiteľom oslabenia, ktorý sa spája s inými činiteľmi, kde ťažkosti pôsobia ako vzostupná špirála a doliehajú na osoby vo všeobecnej chudobe. Riziko chudoby sa však zvyšuje (Eurostat, december 2012): v roku 2011 hrozilo 119,6 miliónom osôb v 27 členských štátoch EÚ sociálne vylúčenie, pretože ich ohrozovala chudoba, silný materiálny nedostatok alebo žili v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. EHSV pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala minimálne o 20 miliónov znížiť počet osôb postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením.

3.4

Boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti sa najmä teraz presadzujú ako veľká európska politická priorita spoločná pre všetky európske politiky, ako priesečník sociálnej oblasti, oblasti verejného zdravia, environmentálnej, hospodárskej a politickej oblasti.

4.   Európske ukazovatele a štatistiky energetickej chudoby

4.1

Energetická neistota: táto neistota sa vzťahuje na stav dočasnej vysokej zraniteľnosti. Energetická chudoba sa vzťahuje na sociálnu situáciu ovplyvňovanú vonkajšími činiteľmi (ceny energie, výkonnosť bytu atď.) a vnútornými činiteľmi (starnutie, príjem …). EHSV bude používať termín energetická chudoba rovnako pre obidva tieto aspekty.

4.2

Príslušnú definíciu má len Francúzsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Írsko.

4.3

Spojené kráľovstvo definuje energetickú chudobu – „fuel poverty“ takto: je to situácia v domácnosti, ktorá musí minúť viacej než 10 % svojho príjmu na dosiahnutie uspokojivej úrovne teploty vo svojom byte (21 stupňov v hlavnej miestnosti a 18 stupňov v ostatných miestnostiach podľa Svetovej zdravotníckej organizácie). Zohľadnené sú tu tri prvky: príjem domácnosti, cena energie a spotreba energie. Túto definíciu, ktoré nezohľadňuje iné energetické potreby domácnosti, vláda v súčasnosti prepracúva.

4.4

Vo Francúzsku zákon Grenelle II definuje energetickú neistotu ako situáciu, v ktorej osoba na základe nedostatočnosti svojich prostriedkov alebo bytových podmienok má osobitné ťažkosti mať vo svojom byte dodávky energie dostatočné na uspokojenie svojich základných potrieb (článok 11, odsek 4).

4.5

Aj keď niektoré krajiny definíciu nemajú, špeciálne predpisy im nechýbajú. Belgicko definovalo štatút „chráneného zákazníka“, na základe ktorého sú každému príjemcovi sociálnej pomoci priznávané sociálne tarify a bezplatné nástroje (počítače spotreby s predplatenou kartou, záruka dodávok). V Taliansku a Španielsku existujú nástroje bonus elettrico alebo bono social. V Nemecku zavádzajú miestne sociálne tarify pre miestne a regionálne energetické podniky. Vo Švédsku nezaplatené faktúry uhrádza všeobecný systém sociálneho zabezpečenia. Vo viac ako polovici členských štátov existujú právne predpisy alebo etický kódex distribútorov energie (správa 2009 ERGEG), ktorý má chrániť spotrebiteľov pred zastavením dodávok energie.

4.6

Európska únia nemá ani definíciu, ani ukazovateľa energetickej chudoby, ani konkrétnu európsku politiku zameranú na tento problém, ktorý sa rieši neucelene.

4.7

Európska komisia pristupuje k energetickej chudobe prostredníctvom európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorá je špecifickým nástrojom stratégie 2020. Energetická chudoba môže totiž spôsobiť, že domácnosti zostanú bez kúrenia alebo chladenia, bez teplej vody, svetla a iných základných potrieb domácnosti, čo je vážnou formou nedostatku.

4.8

Smernice o vnútornom trhu s energiou (júl 2009) uznávajú energetickú chudobu, ale bez európskej definície a bez záväzku EÚ, a vyzývajú členské štáty, aby zraniteľných spotrebiteľov náležite chránili a aby definovali pojem zraniteľných spotrebiteľov, kde môže byť odkaz na energetickú chudobu a konkrétne na odpojenie od elektriny alebo plynu týchto zákazníkov v ich ťažkom období. V oznámení o dobrom fungovaní trhu s energiou (15. marca 2012) Komisia vyjadruje svoj zámer pomôcť členským štátom pri vymedzení pojmu zraniteľného spotrebiteľa energie a príčin tejto zraniteľnosti tým, že im poskytne usmernenia a umožní výmenu osvedčených postupov.

4.9

Európsky parlament vo svojej definícii zraniteľného spotrebiteľa navrhuje len rozšíriť klasickú koncepciu (endogénna zraniteľnosť) tak, aby sa za zraniteľných spotrebiteľov pokladali aj „spotrebitelia, nachádzajúci sa v situácii, v ktorej sú zraniteľní“, pretože „sa nachádzajú v stave dočasnej bezmocnosti, ktorá vyplýva z nesúladu medzi ich individuálnym stavom a individuálnymi charakteristikami na jednej strane a ich vonkajším prostredím na strane druhej“, pretože „všetci spotrebitelia sa v určitej chvíli svojho života môžu stať zraniteľným v dôsledku vonkajších činiteľov a ich vzťahov s trhom (…) a z tohto dôvodu potrebujú osobitnú ochranu“ (uznesenie z 22. mája 2012). Parlament žiada, aby Komisia a členské štáty prijali stratégiu v oblasti právnych predpisov a širokej a koherentnej politiky na opatrenia v oblasti zraniteľnosti a pritom zohľadnili rozmanitosť a zložitosť konkrétnych situácií (uznesenie z 22. mája 2012). Rovnako žiada, aby špecifické opatrenia proti energetickej chudobe (uznesenie zo 14. marca 2013 o pláne postupu v energetike do roku 2050). V uznesení z 11. júna 2013 o novej agende európskej spotrebiteľskej politiky Európsky parlament nalieha na EÚ a členské štáty, aby sa poskytli „dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov“, najmä v oblasti energie. V uznesení z 11. júna 2013 o sociálnych bytoch v Európskej únii vyzýva Európsky parlament členské štáty, aby definovali energetickú chudobu na základe spoločných parametrov, ktoré sú však prispôsobené každému členskému štátu tak, aby zohľadnili špecifickú situáciu každého členského štátu.

4.10

Podľa EHSV sú potrebné spoločné európske indexy a ukazovatele energetickej chudoby, ktoré budú obsahovať aj rozmer zraniteľnosti. Tieto umožnia lepšie vymedziť a analyzovať príčiny, nielen konštatovať príznaky, a prispôsobiť európsku stratégiu v záujme lepšieho riešenia tohto problému. EHSV navrhuje, aby jeho definícia (TEN/420) „ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za rozumnú cenu iné základné energetické služby“ bola východiskom pre diskusiu (v ktorej by sa zohľadnilo všeobecné právo na prístup k základnému spoločnému majetku, ktorým je energia) v európskom stredisku pre monitorovanie chudoby, ktoré výbor chce vytvoriť. V rámci tohto strediska by sa mohli vypracúvať spoločné európske indexy a ukazovatele, ktoré by boli pre členské štáty parametrami pre vymedzenie pojmu energetickej chudoby tak, aby sa pritom zohľadnili ich vnútroštátne špecifiká. V záujme lepšej harmonizácie existujúcich štatistík by mali vnútroštátne štatistické úrady a EUROSTAT prijať homogénne metodiky na kvantifikovanie tohto problému na národnej a európskej úrovni.

5.   Podporiť európske stredisko pre monitorovanie chudoby s hlavným zameraním na energetickú chudobu

5.1

EHSV navrhuje vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby s hlavným zameraním na energetickú chudobu, ktoré by zahŕňalo všetky zúčastnené strany: vnútroštátne strediská pre monitorovanie, mediačné a regulačné orgány, dodávateľov energie, rôzne združenia (v oblasti zdravia, stavebníctva, energie, spotreby, boja proti vylúčeniu, miestnej správy atď.), sociálnych partnerov atď. Toto stredisko by vypracovalo bilanciu vplyvu liberalizácie energetických trhov na zraniteľných občanov, navrhlo by ukazovatele energetickej chudoby, odporúčania, metodiky a možnosti riešení na európskej úrovni, ktoré by sa mali preskúmať na základe osvedčených postupov získaných na miestnej a vnútroštátnej úrovni. Toto stredisko by malo spolupracovať s londýnskym fórom. Okrem toho si EHSV želá, aby členmi londýnskeho fóra boli aj členovia výboru a aby fórum v boji proti energetickej chudobe úzko spolupracovalo s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

6.   Európske politiky a iniciatívy nasmerovať na boj proti energetickej chudobe a na energetickú solidaritu a umožniť vznik občanov ako uvedomelých spotrebiteľov

6.1

Otvorenie trhov s energiou neznížilo ceny energie pre občanov. 60 % občanov konštatovalo zvýšenie cien svojich dodávateľov energie, 3-4 % konštatovalo zníženie. 7 % zmenilo dodávateľa plynu a 8 % dodávateľa elektriny. Energia je oblasť, na ktorú spotrebitelia minú najviac (5,7 % rozpočtu) hlavne na elektrinu (2,1 %) (druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, 2009). Tieto percentá sa v posledných rokoch zvýšili.

6.2

Rozhodnutia Európskej rady z 22. mája 2013 sú krokom správnym smerom: preorientovanie európskej politiky v oblasti energetiky na spotrebiteľov s cieľom zaručiť im bezpečné a udržateľné dodávky energie za dostupné a konkurencieschopné ceny; posilniť úlohu a práva spotrebiteľov a lepšie chrániť zraniteľných spotrebiteľov; urýchlená realizácia tretieho balíka opatrení v oblasti energie. Komisia má do konca roku 2013 predložiť analýzu štruktúry cien a nákladov energie so zameraním na ich dosah na domácnosti. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012) (2).

6.3

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

6.4

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je potrebné v plnom rozsahu vykonať uvedené smernice a garantovať univerzálnu službu, dodržiavanie záväzkov služby vo verejnom záujme, ochranu zraniteľných osôb a záruku prijateľných, porovnateľných a transparentných cien. EHSV si želá, aby Európska komisia do svojej budúcej správy na konci roku 2013 zahrnula aj popis situácie a analýzu energetickej chudoby v Únii, aby navrhla európsku stratégiu boja proti energetickej chudobe a solidarity v tejto oblasti, ako aj finančné prostriedky potrebné na to, aby bola táto stratégia funkčná.

6.5

EHSV si želá, aby Európska komisia urobila z tejto problematiky prierezovú prioritu všetkých európskych politík a aby ju vo väčšej miere zohľadnila vo svojich budúcich iniciatívach (napríklad usmerneniach o vnútornom trhu, usmerneniach o vykonaní smernice o energetickej účinnosti 2012, usmerneniach o právach spotrebiteľov atď.).

6.6

EHSV odporúča, aby politika energetickej solidarity a boja proti energetickej chudobe bola súčasťou politiky prechodu EÚ na spoločnosť bezuhlíkovej energie. EHSV odporúča, aby Komisia dôkladne dohliadla na to, aby členské štáty dodržiavali európske právne predpisy, ktoré môžu prispieť k zníženiu energetickej chudoby. EHSV si želá, aby súčasťou Zmluvy bolo aj právo na všeobecný prístup k energii (ktoré musí byť považované za základný verejný statok) a aby európske politiky, hlavne politika v oblasti energií, medzi svoje ciele zahrnuli aj boj proti energetickej chudobe a solidaritu v tejto oblasti. EHSV odporúča, aby do činnosti európskeho semestra bol zahrnutý aj boj proti energetickej chudobe a solidarita v tejto oblasti, aby sa táto problematika dostala aj do vnútroštátnych reformných programov členských štátov.

6.7

EHSV pokladá za veľmi dôležité podporiť na európskej úrovni všetky nástroje umožňujúce, aby sa zraniteľný spotrebiteľ stal tvorcom svojej energetickej existencie (na úrovni stálych energetických služieb) s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tam, kde je koherentná z hospodárskeho a technického hľadiska. Informovanosť, odborná príprava a vzdelávanie môžu zvýšiť vedomie domácností a primerane tomu aj správanie jej členov (vypínanie prístrojov, ktoré sú v pohotovostnej polohe, výber energetický výkonných prístrojov a zariadení, ich primeraná obnova atď.). EHSV si želá, aby Únia podporila, hlavne vytvorením Európskeho fondu energetickej solidarity, všetky nadnárodné projekty v tomto zmysle, aby podporila všetky výmeny know-how občianskej spoločnosti, vytvorenie nadnárodnej siete, produkciu a šírenie informácií, vzdelávania v tejto oblasti a osvedčených postupov, ktoré vyplynú hlavne z nadnárodných projektov financovaných EÚ.

6.8

EHSV sa zasadzuje za to, aby európske výskumné programy podporili inovatívne nástroje zamerané na optimálne používanie zo strany všetkých spotrebiteľov, hlavne tých najzraniteľnejších. EHSV teda odporúča, aby inteligentné merače spotreby, ak majú byť pre spotrebiteľa plne účinné a užitočné, poskytovali napríklad v reálnom čase zrozumiteľnú a transparentnú informáciu o spotrebe energie, bez dodatočných nákladov. Boli by teda vhodným nástrojom prevencie, ktorý by spotrebiteľom pomohol lepšie si uvedomiť, aká je úroveň ich spotreby, a primerane ju upraviť. To by im umožnilo konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym spotrebiteľom energie.

6.9

EHSV odporúča vytvorenie miestnych jednotných kontaktných miest energetickej solidarity s cieľom rozvinúť synergie a súlad medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane operátorov v oblasti energetiky, zabezpečiť lepšiu koordináciu a tým lepšie predchádzať problémom alebo problémy lepšie riešiť, zlepšiť poradenstvo, usmerňovanie verejnosti, hlavne tej zraniteľnej. EHSV odporúča odbornú príprava pracovníkov týchto kontaktných miest (ale aj v administratíve, bankách, priemyselných prevádzkach atď.) s cieľom zvýšiť ich povedomie o týchto zraniteľných osobách, lepšie spravovať spisy, ktoré sa ich týkajú, a pomôcť im včas rozpoznať rizikové situácie. Tieto kontaktné miesta budú môcť poskytovať celkový, integrovaný, preventívny a kuratívny servis v súvislosti so všetkým, čo robia združenia, miestne orgány, podniky atď. Všetkým spotrebiteľom umožnia konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym konzumentom energie. To všetko bez sociálnej pomoci alebo akejsi sociálnej nálepky.

6.10

EHSV odporúča posilniť a zovšeobecniť nástroje (zvlášť tie, ktoré úzko zapájajú dodávateľov energie), hlavne tie, ktoré zaručujú dodávky energie do zraniteľných domácností v kritických sezónnych obdobiach (zima), zabraňujú dodávateľom odstaviť domácnosti od dodávok energie v prípade problémov s platením, predchádzajú problémom súvisiacim s neuhradením faktúr atď. EHSV teda odporúča zvýšiť zapojenie operátorov energetického priemyslu a iných do stratégii do boja proti energetickej chudobe (tak do predchádzania problémom, ako aj do ich riešenia) a rozvoja solidarity. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť viac ako ponúka etický kódex.

6.11

EHSV odporúča zvýšiť mieru regulácie praktík dodávateľov energie, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami neboli trestaní dva razy (poverty premium), teda aby neplatili za tú istú službu vyššiu jednotkovú cenu. Mohli by sa napríklad zaviesť systémy predplatného, aby sa odstránilo nebezpečenstvo penalizácie najzraniteľnejších odberateľov.

6.12

EHSV žiada Európsku komisiu, aby vyhlásila európsky rok energetickej solidarity, ktorý by umožnil uskutočniť európsku informačnú kampaň (na vnútroštátnej a miestnej úrovni) a označené projekty na zvýšenie povedomia všetkých zúčastnených strán o význame odstránenia energetickej chudoby, podporiť uvedomelého občana–spotrebiteľa a posilniť energetickú solidaritu.

7.   Európsky fond energetickej solidarity

7.1

EHSV navrhuje Európskej komisii preskúmať možnosti vytvorenia európskeho fondu energetickej solidarity na podporu opatrení, ktoré výbor navrhuje, pričom ide hlavne o informovanie/odbornú prípravu občanov, vytvorenie európskej siete miestnych projektov, podporu výmeny, prenosu osvedčených postupov, ktoré boli vyvinuté v rámci medzinárodných projektov financovaných z prostriedkov EÚ alebo boli vyvinuté na miestnej a vnútroštátnej úrovni, a všeobecného využívania týchto postupov na európskej úrovni. Príkladom môžu byť nástroje, ktoré prijali členské štáty alebo miestne a regionálne orgány: finančná podpora pri uhrádzaní faktúr (sociálne ceny, energetické lístky atď.), zákaz prerušenia dodávok počas zimného obdobia, vytvorenie jednotných kontaktných miest, vyškolenie poradcov v oblasti energetickej účinnosti (bývalý európsky projekt Achieve), obnova mestských štvrtí, podpora alebo technická pomoc pri prácach zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti (napr.: európsky projekt CEB-ELENA „European Local Energy Assistance Facility“) a malým výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj finančné opatrenia prispôsobené zraniteľným domácnostiam (napr.: európsky projekt FinSH - Financial and Support Instruments for Fuel Poverty in Social Housing).

8.   Opatrenia v oblasti energetickej účinnosti budov nasmerovať na boj proti energetickej chudobe

8.1

EHSV pripomína, že v roku 2007 si EÚ stanovila ciele „3 × 20 % do roku 2020“, ktoré zahŕňajú aj zníženie spotreby energie o 20 %. Smernica o elektrickej účinnosti z októbra 2012 obsahuje dlhodobú stratégiu (2050) nasmerovania investícií do obnovy verejných a súkromných bytov a iných bytových a nebytových priestorov. Členské štáty majú do 30. apríla 2014 predložiť vnútroštátne akčné plány uplatnenia tejto stratégie. EHSV pripomína, že uplatnenie opatrení v oblasti energetickej účinnosti je veľmi dôležité pre zníženie emisií oxidu uhličitého, vytvorenie pracovných miest, ale aj pre možnosť účinného boja proti energetickej chudobe.

8.2

Energetická chudoba je vlastne hlavne dôsledkom zle izolovaných bytov, ktoré sú často prenajímané zraniteľným rodinám za neprimerane vysoké ceny. Dobre izolovaný byt zníži spotrebu energie a tým aj sumu na faktúre (ak sa spojí s primeraným energetickým správaním). Obyvatelia bytov s nízkym príjmom, či už ide o nájomníkov alebo vlastníkov, nemajú finančné prostriedky na tepelnú izoláciu a výmenu vykurovacieho zariadenia, pretože im chýbajú úspory alebo majú problémy získať v banke úver.

8.3

EHSV navrhuje vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní na jednej strane výrazne motivovať vlastníkov prenajímajúcich byty (napríklad výška nájomného podmienená energetickou účinnosťou) k tomu, aby vykonali renovačné práce na tepelnú izoláciu bytov, a zároveň im na to poskytnúť určitý príspevok, a na druhej strane z európskeho trhu s nehnuteľnosťami postupne vyraďovať byty, ktorých energetická výkonnosť nedosiahne určitý štandard tepelnej izolácie. EHSV odporúča umožniť členským štátom zaradiť energetickú účinnosť do definícií a kritérií na posúdenie toho, či je bývanie v prenajímaných bytoch zdravé a dôstojné.

8.4

EHSV si želá, aby sa Európska komisia zamyslela nad inovatívnymi metódami a nástrojmi financovania na podporu úsilia členských štátov o energetickú účinnosť v prospech domácností s najnižšími príjmami a zohľadnila hranice ich finančných možností.

8.5

Zlepšenie tepelnej izolácie bytov obývaných zraniteľnými osobami sa musí stať prioritou všetkých politík a programov EÚ. Komisia sa musí uistiť, že vo vnútroštátnych plánoch energetickej účinnosti majú prioritu investície do bytov, v ktorých bývajú najzraniteľnejšie osoby.

8.6

EHSV odporúča, aby sa pri programovaní štrukturálnych fondov na roky 2014 až 2020 viacej zohľadnil boj proti energetickej chudobe a energetická solidarita a aby bol rozpočet vyčlenený na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie zvýšený tak, aby zodpovedal potrebám.

8.7

Okrem toho EHSV odporúča podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pretože by sa tým mohol vyriešiť problém týkajúci sa prístupu k energii hlavne pre najzraniteľnejšie osoby.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 1 – 8.

(2)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 1 – 8.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

492. plenárne zasadnutie v dňoch 18. a 19. septembra 2013

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/27


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, a pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátov“

COM(2013) 301 final – 2013/0156 (COD)

2013/C 341/06

Hlavný spravodajca: Viliam PÁLENÍK

Rada (6. júna 2013) a Európsky parlament (10. júna 2013) sa rozhodli podľa článkov 177 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, a pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade určitých členských štátov

COM(2013) 301 final – 2013/0156 (COD).

Predsedníctvo výboru poverilo 9. júla 2013 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PÁLENÍK rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra 2013) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 135 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1083/2006 s cieľom zvýšiť platby pripočítaním 10 percentuálnych bodov k uplatniteľnému podielu spolufinancovania pre prioritnú os pre krajiny postihnuté krízou, ktoré dostávajú finančnú pomoc z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo z mechanizmu platobnej bilancie (BoP), a to na obdobie, počas ktorého spadajú pod tieto podporné mechanizmy, avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013, pri zachovaní efektívnosti kofinancovaním.

1.2

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1083/2006 s cieľom umožniť Rumunsku a Slovensku predkladať žiadosti o úhradu výdavkov do konca roku 2014 namiesto do konca roku 2013 (v prípade viazaných prostriedkov na rok 2011) a do ukončenia programov namiesto do konca roku 2014 (v prípade viazaných prostriedkov na rok 2012), avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013. Tým sa zníži riziko automatického zrušenia viazanosti prostriedkov na roky 2011 a 2012.

1.3

EHSV súhlasí s týmto návrhom v súlade so svojimi predošlými stanoviskami s podmienkou, že bude naďalej zachovaná konzistentnosť a efektívnosť vynakladania rozpočtovaných výdavkov.

2.   Zdôvodnenie

2.1

V zmysle návrhu Komisie by sa v súčasnosti od siedmich krajín spadajúcich pod EFSM alebo mechanizmus platobnej bilancie vyžadovali nižšie príspevky na projekty spolufinancované v rámci politiky súdržnosti EÚ. Týmto spôsobom by sa členské štáty nemuseli snažiť o získanie potrebných prostriedkov len z vlastných zdrojov, čo by pre nich v čase, keď sú ich štátne rozpočty pod značným tlakom, znamenalo výrazný príspevok v úsilí o ozdravenie problematických ekonomík. Kofinancovanie zvyšuje efektívnosť alokácie pomoci. Zníženie kofinancovania vytvára riziko zníženia efektívnosti pomoci, ktoré je nutné minimalizovať všetkými dostupnými prostriedkami. EHSV súhlasí s návrhom Komisie, ktorý je v súlade s predošlými stanoviskami (1).

2.2

Predĺžením možnosti predkladať žiadosti o úhradu výdavkov do konca roka 2014 pre Slovensko a Rumunsko sa poskytne týmto krajinám väčší priestor na lepšiu implementáciu projektov spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ. Predĺženie termínu automatického zrušenia viazanosti prostriedkov je primerané aj vďaka tomu, že je zamerané na tie členské štáty, v prípade ktorých by na základe dohody Európskej rady došlo k obmedzeniu prostriedkov pridelených na obdobie 2014 – 2020 hornou hranicou. Predĺženie termínu zrušenia viazanosti prostriedkov bolo vykonané na základe podnetu Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 8. februára 2013 vyzvala Komisiu, aby v prípade Rumunska a Slovenska preskúmala praktické riešenia na zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v rámci národných balíkov týchto krajín na roky 2007 – 2013, vrátane možnosti zmeny nariadenia (ES) č. 1083/2006.

2.3

Výbor súhlasí s tým, že je nesmierne dôležité zvýšiť prosperitu a konkurencieschopnosť členských štátov, ktorých sa kríza dotkla najviac, a preto uvedený návrh podporuje.

2.4

EHSV súhlasí, aby sa celková výška prostriedkov z fondov pridelených na dané obdobie príslušným krajinám a programom nezmenila.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 81, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 83, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 84.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru – Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore“

COM(2013) 108 final

2013/C 341/07

Spravodajca: pán VAN IERSEL

Európska komisia sa 28. februára 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru – Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore

COM(2013) 108 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. júla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 151 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV nadšene víta priemyselnú politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru (1). Podporuje aj rozpočet vo výške 11 miliárd EUR vyčlenený na obdobie 2014 – 2020 na programy Galileo a Copernicus a na VaV v rámci programu Horizont 2020, a to na dôvažok k ročnému rozpočtu 4 miliardy EUR pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA). Tieto rozhodnutia sú v súlade s už známymi postojmi ESHV (2).

1.2

Vesmírna politika EÚ, podporovaná politickými záväzkami celej Európy, by mala zabezpečiť nezávislý prístup Európy do kozmického priestoru v každej fáze reťazca hodnôt, t. j. od koncepčnej fázy cez vývoj, odštartovanie až po využívanie. Dlhodobé a s veľkým rizikom spojené činnosti si vyžadujú predvídateľnosť, istotu a trvalú snahu.

1.3

EÚ potrebuje dosiahnuť kritickú masu. Pre vnútorný trh pre kozmický priestor je potrebné nájsť dobrú definíciu rovnakých podmienok na celoeurópskej úrovni, a to tak z interných, ako aj z externých dôvodov.

1.4

Je potrebná proaktívna priemyselná politika ako reakcia na rozsiahle inštitucionálne trhy na celom svete, ktoré majú čoraz väčší strategický a technologický vplyv. Treba zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Okrem toho bude potrebné prekonať ešte stále dosť podstatné vnútorné prekážky.

1.5

Priemyselná politika EÚ by mala zosúladiť rôzne stratégie členských štátov a zlúčiť národné preferencie do jedného rámca.

1.6

Všetky strany musia ťahať za jeden povraz. ESA pripadá osobitná úloha. Jej činnosť je veľmi úspešná a nepopierateľná. V tejto novej štruktúre bude ESA okrem svojej tradičnej úlohy plniť aj úlohu sprostredkovateľa projektov v oblasti kozmického priestoru pod taktovkou EÚ. Vytvoria sa nové metódy a vzťahy, ktoré si budú vyžadovať dobre rozvinutú koordináciu a presné zladenie medzi všetkými aktérmi, t. j. službami Komisie, ESA a členskými štátmi.

1.7

Sú potrebné formálne ustanovenia týkajúce sa konzultácií s priemyslom, najmä so zreteľom na MSP. Treba vyčleniť dostatočnú časť rozpočtu programu Copernicus na nové služby a aplikácie.

1.8

Odvetvie kozmického priestoru si vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, získanú na základe vhodných zmlúv. Je potrebné neustále úsilie, aby boli k dispozícii vhodné zručnosti, vďaka najmodernejšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a aby sa uľahčila mobilita.

1.9

Strategické úvahy súvisiace s bezpečnosťou a obranou sú hlavným hnacím motorom vesmírnej politiky vo všetkých krajinách. Nová politika a opatrenia EÚ v oblasti kozmického priestoru sú založené na článku 173 a najmä na článku 189 ZFEÚ. Tieto musia byť začlenené do užšej dohody medzi členskými štátmi o otázke bezpečnosti a obrany, a tým aj do širšieho rámca zahraničnej politiky EÚ. Na druhej strane môžu byť skúsenosti v oblasti vesmírnej politiky v niektorých presne definovaných oblastiach príkladom pre európsku obranu. To by sa malo v nadchádzajúcej diskusii o európskej obrane zohľadniť.

1.10

Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru môže skutočne posilniť konkurencieschopný, solídny, účinný a vyvážený priemyselný základ v Európe, ktorý bude podporou pre vládne orgány aj pre podniky a občanov. Tento sektor je však ešte stále citlivý a kríza vyvoláva ďalšiu neistotu. Preto bude rozhodujúca implementácia.

1.11

Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV v plnom rozsahu podporuje päť cieľov, ktoré vytýčila Komisia: súdržný a stabilný regulačný rámec, silná priemyselná základňa, do ktorej budú patriť aj MSP, konkurencieschopnosť a nákladová efektívnosť, trhy pre aplikácie a služby, ako aj technologická sebestačnosť a nezávislý prístup do kozmického priestoru (3).

1.12

Treba skonsolidovať a posilniť postavenie Európy vo svete tým, že sa zlepší výkonnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, budeme držať krok s ambíciami ďalších krajín s vesmírnym programom a technológiou na najvyššej svetovej úrovni, budeme podporovať nákladovú efektívnosť v celom reťazci tvorby hodnôt a rozvíjať trhy pre vesmírne aplikácie a služby.

2.   Historické súvislosti, záväzky EHSV

2.1

Z bezpečnostných a obranných dôvodov sa politika v oblasti kozmického priestoru rozvíjala mimo rámca zmluvy o EÚ. Členské štáty mali vlastné vesmírne stratégie. Spoločné európske záujmy boli do určitej miery zastrešené v rámci VaV a priemyselných projektov ESA.

2.2

V roku 2003 začala rámcovou dohodou medzi ESA a EÚ nová fáza. 7. rámcový program zahŕňal výskumné projekty a priemyselná politika EÚ, založená na sektorovom prístupe, sa priblížila. Primárne aj sekundárne investície sa znásobili, hospodárska súťaž zlepšila, špecializované súkromné spoločnosti vyvinuli nové aplikácie a služby.

2.3

EHSV výrazne podporil stratégiu EÚ kombinovať koncepciu ESA s užším zapojením európskych inštitúcií, a zároveň aj konkrétne návrhy a rozhodnutia, aby sa dosiahol tento cieľ (4).

2.4

V nadväzujúcich stanoviskách EHSV zdôraznil význam, ktorý má vesmírna politika EÚ pre verejné služby, podniky a predovšetkým pre občanov. Podporil ďalší rozvoj vo viacerých špecifických oblastiach, ako sú európsky program monitorovania Zeme (GMES) a jeho vesmírna zložka, či vesmírna stratégia v prospech občanov (5).

2.5

V roku 2012 sa EHSV zasadzoval za to, aby bolo financovanie GMES súčasťou viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 (6). V súlade s tým sa Rada 8. februára 2013 rozhodla vyčleniť 3,78 miliardy EUR na program GMES, ktorý sa odteraz volá Copernicus, ďalej 6,3 miliardy EUR na program Galileo a 1,7 miliardy EUR na VaV v rámci programu Horizont 2020. Toto rozhodnutie musí ešte schváliť Európsky parlament.

2.6

Nedávne oznámenie EK o priemyselnej politike v oblasti kozmického priestoru je ďalším potrebným krokom, keďže v oblasti kozmického priestoru Európa momentálne zaostáva za väčšinou krajín, ak nie dokonca za všetkými krajinami, ktoré majú vesmírny program (7).

3.   Súčasný vývoj

3.1

Okolnosti sa dramaticky zmenili. Celosvetovo sa prudko zvyšujú investície nových krajín s vesmírnym programom. USA sú aj naďalej najsilnejším aktérom. Americký obrat v tomto sektore je približne desaťnásobne vyšší než v Európe. Čína a India sa stávajú vážnymi konkurentmi. Rusko nedávno ohlásilo, že podstatne zvýši svoj rozpočet na vesmírnu politiku.

3.2

Hlavnou hnacou silou sú úvahy o nezávislosti a sebestačnosti. Celý trh v Číne, Indii, Japonsku, a takmer celý trh v Rusku, je na 100 % inštitucionálny, V USA je tento podiel viac ako 70 %. To je jasný rozdiel v porovnaní s Európou, kde je 50 % trhu závislých od súkromného sektora. Pokiaľ ide o samotný objem, treba povedať, že 20-percentný podiel súkromného sektora na trhu v USA je väčší než 50-percentný podiel súkromného sektora na trhu v Európe.

3.3

Celosvetový trh rastie a konkurencia sa zväčšuje, keďže pribudli nové krajiny s vesmírnym programom. To ohrozuje ťažko vydobytú pozíciu európskeho priemyslu, keďže sa vytvárajú nové prekážky a tí, ktorí vstúpili na trh len nedávno, vedú agresívnu vývoznú politiku. Vzhľadom na znižovanie rozpočtu na obranu sa americký vesmírny sektor tiež viac zameriava na celosvetový vývoz.

3.4

Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV v plnej miere podporuje cieľ udržať nezávislý prístup Európy do vesmíru, ako sa to uvádza v celom rade záverov Rady a v oznámení Komisie. Rada a Komisia, viac než kedykoľvek predtým, správne zdôrazňujú, že je potrebné, aby bola Európa v strategických oblastiach vesmírneho sektora nezávislá, aby sa tak podporil a zachoval európsky prístup do vesmíru.

3.5

Európa je v súčasnosti ešte stále v podstatnej miere závislá od amerických technológií. Snahy znížiť túto závislosť a zabezpečiť nehataný prísun poznatkov a materiálu vysokej kvality si vyžadujú značné úsilie vlád, ESA aj EÚ.

3.6

Vzhľadom na rizikovosť a dlhodobosť týchto činností sú nevyhnutným predpokladom predvídateľnosť, istota a sústavnosť záväzkov. Kým sa nerozvinie do svojej konečnej podoby, je tento sektor ešte stále citlivý, najmä pokiaľ ide o MSP, ktoré sú kľúčovým prvkom v súvislosti s rozvojom aplikácií. Súčasná kríza ešte viac prehlbuje zraniteľnosť.

4.   Priemyselná politika pre vesmírny sektor

4.1

V týchto ťažkých podmienkach predstavila Komisia svoj návrh týkajúci sa aktívnej priemyselnej politiky EÚ, na základe článkov 173 a 189 ZFEÚ.

4.2

Po prvý raz Komisia spravila hĺbkovú analýzu výziev, a to na základe konzultácií so širokým okruhom verejných a súkromných aktérov. Táto analýza, ktorá bola vo všeobecnosti veľmi dobre prijatá, je hlavným odrazovým mostíkom pre skok od súčasného približne 4 miliardového rozpočtu ESA k dodatočným 11 miliardám EUR na vesmírnu politiku v období 2014 – 2020. Vzhľadom na agresívnu politiku, ktorú vedú ostatné národy s vesmírnym programom, je to rozhodne podstatný krok vpred.

4.3

Toto dodatočné financovanie je tiež dobrým prvým krokom v sektore, ktorý by sa mal v nasledujúcich desiatich rokoch rozvíjať, a to najmä z dvoch dôvodov:

je to strategický sektor,

vďaka svojim podporným technológiám umožňuje rozvoj mnohých ďalších hospodárskych aktivít, vytvára pozitívne synergie so sektormi, ktoré môžu priamo profitovať z vesmírnych technológií a služieb.

4.4

Čoraz väčší počet činností môže ťažiť z vesmírnych služieb: bezpečnosť, poľnohospodárstvo, doprava, regionálny rozvoj, monitorovanie oceánov, meteorológia, telekomunikácie, vysielanie, preklenutie digitálnych rozdielov.

4.5

Okrem toho bude vesmírny sektor napomáhať mnohým ďalším celosvetovým otázkam, akými sú klimatické zmeny, potravinová bezpečnosť, rybárstvo, odlesňovanie, monitorovanie prírodných zdrojov, monitorovanie katastrof. Európa by mala byť vybavená svojím vlastným systémom, aby mohla plne zastávať svoju rolu v súlade so svojím hospodárskym postavením vo svete. Treba zlepšiť osvetu verejnosti v tejto otázke.

4.6

EHSV plne podporuje rozhodnutie, aby EÚ využila možnosti proaktívnej priemyselnej politiky tým, že vytvorí vhodné podmienky. Chápe to ako konkrétne rozpracovanie širšej koncepcie priemyselnej politiky EÚ, ako ju stanovila EK v oznámeniach o priemyselnej politike z rokov 2010 a 2012.

4.7

Mal by sa tak zabezpečiť nezávislý európsky prístup do vesmíru – a s ním spojené technológie – pri budovaní a rozvoji vesmírnych systémov a pri spúšťaní a využívaní programov. Sebestačnosť a nezávislé overenie dát sú nevyhnutné, určite aspoň pokiaľ ide o Čínu, ale aj pokiaľ ide o spriatelené národy, ako napríklad USA, s ktorými sa Európa nevyhnutne nachádza v konkurenčnom boji.

4.8

Hlavným prvkom priemyselnej politiky, hnanej národnými stratégiami, sú aj naďalej členské štáty. To vedie k vzniku interných prekážok, a tým aj k fragmentácii a kúskovaniu a v konečnom dôsledku k zaostávaniu Európy.

4.9

To len zdôrazňuje skutočnosť, že základnou podmienkou akejkoľvek priemyselnej politiky EÚ je vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých. Komisia by mala podrobnejšie vypracovať kritériá, aby presne stanovila, čo rozumie pod pojmom rovnaké podmienky pre všetkých. Takéto presne vymedzenie pojmu je potrebné aj pre „recipročné“ opatrenia pri vzájomnom otváraní medzinárodných trhov s tretími krajinami.

4.10

EHSV nástojí na tom, že hlavným cieľom musí byť dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých a transparentná vnútorná hospodárska súťaž v Únii. To značne pomôže udržať krok so zvyškom sveta.

4.11

Pokiaľ ide o politiku Komisie v oblasti VaV, EHSV uvádza dve hlavné otázky, na ktoré sa treba zamerať:

programy Horizont 2020 musia podporovať konkurencieschopnosť EÚ tým, že budú efektívne v oblasti verejného obstarávania, a to v úzkej spolupráci s ESA a s oddelenými programami VaV v oblasti kozmického priestoru v jednotlivých členských štátoch,

zabezpečenie priameho transferu z VaV do operačnej fázy programov EÚ.

4.12

Tieto otázky vyplývajú zo znižujúcich sa rozpočtov na VaV v členských štátoch. Celkové výdavky zostávajú viac-menej na rovnakej úrovni vďaka kompenzačnej finančnej účasti Komisie. Jedinou výnimkou v tejto oblasti je Nemecko, ktoré nedávno navýšilo svoj rozpočet na VaV v oblasti kozmického priestoru o 10 %.

4.13

Ako už EHSV pri viacerých príležitostiach podotkol, úspešná priemyselná politika je transverzálna: je potrebné zaistiť koordináciu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie, aby sa podarilo dosiahnuť ciele týkajúce sa otvorenia trhov, ktoré sformulovalo GR pre obchod, a zaručiť „bezpečnosť dodávok“ kritických súčiastok.

5.   ESA a EÚ

5.1

Základom je veda a technológia. EHSV opätovne zdôrazňuje obrovský význam agentúry ESA pre európsku vesmírnu politiku. Vzhľadom na prekážky, ktoré je potrebné v akomkoľvek medzivládnom rámci prekonať, sú minulé a súčasné výsledky ESA nespochybniteľné. Od samého začiatku prispievala výraznou mierou k formovaniu európskych aktivít v oblasti kozmického priestoru, tak, ako ich poznáme v súčasnosti. ESA zohrávala nenahraditeľnú úlohu v oblasti VaV, a do určitej miery aj v priemyselných aktivitách, a to v neposlednom rade vďaka pozitívnemu pomeru nákladov a kvality produktov.

5.2

ESA je pre národné vlády a priemysel dobre vybaveným partnerom. Preto sú aj výsledky, ktoré dosiahla, vysokokvalitnou časťou reťazca, ktorý tvorí a posilňuje základ európskeho priemyslu. Okrem toho súčasný systém primeranej návratnosti („fair return“) podnietil vlády, aby sledovali celkovú výkonnosť v oblasti VaV a príslušné aktivity v jednotlivých krajinách.

5.3

Postupne sa však ukázalo, že je potrebné otvoriť nové cesty, ak chce byť EÚ skutočne konkurencieschopným celosvetovým aktérom. Po podpísaní rámcovej dohody medzi ESA a EÚ v roku 2003 začala EÚ postupne pridávať ďalšie oblasti politiky EÚ a finančné prostriedky a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a hospodársku súťaž. Odštartovalo sa tým úspešné partnerstvo medzi ESA a EÚ. Pokračujúce úsilie ESA bude pevným oporným bodom pre akúkoľvek priemyselnú politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru.

5.4

Rýchlo sa meniace okolnosti si však vyžadujú presné ohodnotenie postupov a predpisov, ako aj optimálne využitie finančných zdrojov na podporu neustálej konkurencieschopnosti a odolnosti európskych spoločností.

5.5

Úloha ESA pri vytváraní zdravého základu na využívanie vlastných vesmírnych systémov EÚ prostredníctvom cielených a integrovaných aplikácií je síce uznaná, avšak potenciál na podporu politiky EÚ ešte treba v plnej miere využiť. Užšia spolupráca medzi EÚ a ESA by mala vytvoriť silné impulzy v tejto oblasti.

5.6

Sú potrebné nové prístupy a mechanizmy, ktoré by umožnili zrealizovať politiku úspešných vypustení a následné využívanie funkčných vesmírnych systémov. Rovnako aj efektívna europeizácia zdrojov musí byť zrealizovaná tak, aby podporovala tri základné ciele:

zachovanie silnej vedeckej základne,

nové podnety pre oblasť aplikovaných technológií a pre trh,

podnety na vytvorenie škály aplikácií a služieb (ktoré by podporovali iné sektory).

5.7

Nedávne rozhodnutia sú v súlade s modernizáciou, za ktorú sa EHSV zasadzoval vo svojom stanovisku z roku 2008 (8). Vtedy EHSV zdôraznil, že rastúca zrelosť vesmírneho trhu si vyžaduje väčšiu pružnosť, čo sa však v čase čoraz rýchlejších technologických cyklov a rozširujúcich sa synergií a aplikácií spravidla nedá zaručiť pevne stanovenými vzorcami vzťahov, ktoré vyplývajú zo zásady primeranej návratnosti, ktorou sa riadi ESA (9).

5.8

Treba sa vyvarovať náhlych zmien. Preto sa EHSV zasadzoval za vypracovanie analýzy a dialóg o tom, akú výkonnosť by mala Európa dosiahnuť o desať rokov: „tento dialóg [by sa mal] zaoberať spôsobom financovania ESA, dynamickým prínosom stredne veľkých podnikov a udržaním čo najväčšej miery hospodárskej súťaže“ (10).

5.9

EHSV považuje uznesenie Rady z novembra 2012 o vzťahu medzi EÚ a ESA (11) v súvislosti s novým finančným rámcom, prijatým 8. februára, za jedno z konkrétnych uplatnení jeho odporúčaní z roku 2008. EÚ vstupuje do novej fázy.

5.10

Zavádzaním týchto rozhodnutí do praxe preberie ESA, ktorá môže využiť dlhoročné skúsenosti, výkonné riadenie, avšak na základe pravidiel EÚ. Pokiaľ sa to urobí správne, dosiahne sa optimálna rovnováha medzi kompetenciami ESA a obvyklými trhovými mechanizmami EÚ.

5.11

Momentálne sa ešte nedá predvídať, ako budú dohodnuté pracovné metódy fungovať, aspoň nie v počiatočnej fáze. Aj napriek menším zmenám počas niekoľkých uplynulých rokov, v priebehu ktorých sa presadzovali trhové prístupy, sa zrodil nový vzťah s vedou a výskumom vo vesmíre. Výbor preto víta skutočnosť, že sa majú v praxi stanoviť kritériá rozlišovania medzi zásadou primeranej návratnosti, ktorá je v ESA bežná a ktorej cieľom je vybudovať a využívať v Európe rozvetvený vesmírny priemysel, a pravidlami vnútorného trhu, ktoré sú pre Komisiu záväzné, aby sa rozvinula plodná spolupráca medzi Komisiou a ESA a ďalej posilnil európsky vesmírny priemysel.

5.12

Tieto aspekty boli uvedené aj v doplňujúcom stanovisku CCMI na túto tému. Niektoré kritické pripomienky, ktoré v ňom boli formulované, sa už podarilo uspokojujúco vyjasniť.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1

Pri vypracúvaní vesmírnej politiky v súlade s článkom 189 by sa mali uplatňovať v čo najväčšej miere paralelné kompetencie Komisie a členských štátov. Členské štáty by sa mali chopiť iniciatívy a spolupracovať na konkrétnych otázkach medzi sebou navzájom. Takéto postupy by mohla monitorovať Komisia.

6.2

Musia byť stanovené správne podmienky pre meniace sa konkurenčné a dynamické prostredie, ktoré podporia solídny konkurencieschopný základ priemyslu EÚ. EHSV preto trvá na tom, aby odteraz mal priemysel formálne miesto v poradných orgánoch, najmä pokiaľ ide o oblasti, v ktorých aktívne pôsobia menšie podniky. Požiadavky musia byť stanovené otvorene a transparentne.

6.3

Medzi otázky, ktoré je potrebné prediskutovať, patria politika voľných a verejne prístupných údajov, kvalita, normy a certifikačné postupy. Služby poskytujú tak orgány verejného sektora, ako aj súkromní aktéri, preto je potrebné účinné monitorovanie.

6.4

Dobre zabehnuté konzultačné ustanovenia pomôžu využiť obrovské možnosti MSP. Dostatočnú časť rozpočtu programov Copernicus a Galileo treba využiť na rozvoj nových služieb a aplikácií.

6.5

Vďaka technologickej náročnosti je pracovná sila v priemere vysoko kvalifikovaná. V celosvetovom meradle zamestnáva vesmírny sektor 800 000 pracovníkov, z toho 25 % v USA a 4 %(!) v Európe. Narastá dopyt po zamestnancoch s ukončeným univerzitným vzdelaním, aby mohli rozšíriť európske možnosti a vytvárať prospešné synergie. Primerané pracovné zmluvy by sa mali stať pravidlom, aby sa zvýšila atraktívnosť tohto sektora.

6.6

Vesmír dáva krídla fantázii mládeže. EHSV trvá na tom, aby sa rozvíjala aktívna politika zamestnanosti, založená na najmodernejšom vzdelávaní a odbornej príprave a podporovaná vo vyššom technickom vzdelávaní, vrátane úzkych vzťahov s oblasťou výskumu a inovácií. To podporí aj potrebnú a vhodnú mobilitu.

6.7

Vzhľadom na nesmierny význam inštitucionálneho trhu je priemyselná politika v kozmickej oblasti neoddeliteľne úzko spätá s politikou verejného obstarávania, ktorá by mala spĺňať vysoké požiadavky na kvalitu a transparentnosť. EHSV zdôrazňuje, že priemysel by s nadšením privítal prípravu špecifickej politiky v oblasti verejného obstarávania v sektore vesmírneho priemyslu s priamym zapojením EÚ, keď sa Komisia a členské štáty dohodnú na rozsahu pôsobnosti.

6.8

Takáto politika otvára cestu EÚ, aby sa mohla ujať svojej úlohy vlastníka európskych vesmírnych infraštruktúr a zákazníka vesmírnych služieb, s cieľom plniť širokú škálu verejných politík.

6.9

EHSV zdôrazňuje, že zapojenie na miestnej a regionálnej úrovni zohráva dôležitú úlohu pri podpore rozvoja činnosti vesmírneho priemyslu. Úloha regiónov sa podceňuje. Musia byť informované a primerane vybavené, aby mohli profitovať z prípadného pozitívneho vplyvu účinného využívania vesmírnych služieb.

6.10

Chýbajú uspokojivé kvantitatívne merania trhu a v dôsledku toho aj spoľahlivé údaje o konečnom vplyve vesmírneho výskumu na aplikácie pre koncových užívateľov. Treba prehĺbiť analytické poznatky o primárnej a sekundárnej sfére.

6.11

Analýza spoločnosti Euroconsult, v ktorej sa okrem iného konštatuje, že primárne investície v USA vytvárajú dvakrát viac ziskových aktivít na úrovni koncových užívateľov než v Európe, je spochybňovaná, avšak nikdy sa ju nepodarilo analyticky vyvrátiť (12). Ďalší pre EÚ zaujímavý a jedinečný model je aktualizovaná analýza hospodárskych vplyvov rôznych častí vesmírneho priemyslu Veľkej Británie (13).

6.12

EHSV nabáda Komisiu, ESA a členské štáty, aby vykonali spoločné analýzy rôznych segmentov tohto sektora a dali ich do globálnych súvislostí. Konsolidované údaje o (novej) zamestnanosti, miere rastu a aplikáciách zvýšia relevantnosť sektora a udržia sústavnú verejnú podporu.

7.   Bezpečnosť a obrana

7.1

Podobne ako v prípade vesmírnych politík konkurentov Európy by vesmírna politika EÚ priniesla viac ovocia, keby bola súčasťou rozširujúcich sa dohôd medzi členskými štátmi v súvislosti so strategickými otázkami obrany a bezpečnosti, a tým aj širšej perspektívy zahraničnej politiky EÚ. Toto prepojenie by sa tiež malo zohľadniť aj v nadchádzajúcich diskusiách o európskej obrane, tam, kde je to vhodné.

7.2

Európska spolupráca je v kozmickom priestore rozvinutá podstatne viac, než v akomkoľvek inom sektore obrany. Vesmírne činnosti spojené s obranou by mohli byť prepojené aj s vypracovaním európskej obrannej politiky ako pilotného projektu alebo príkladu spoločných obranných projektov. EHSV konštatuje, že takýto návrh už bol predložený pred mnohými rokmi, a to v roku 1987! Nikdy sa však neprikročilo k činu.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru – Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore, COM(2013) 108 final, február 2013.

(2)  Pozri najmä Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 24 k oznámeniu EK o Európskej vesmírnej politike, COM(2007) 212 final.

(3)  Pozri oznámenie Komisie, strana 4.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(5)  Pozri Ú. v. EÚ C 339, 14.12.2010, s. 14; Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 153; Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, s. 20.

(6)  Pozri Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 72 o európskom programe monitorovania Zeme a jeho prevádzke od roku 2014.

(7)  Pozri pozičný dokument ASD-Eurospace o priemyselnej politike, február 2013, strana 2.

(8)  Pozri Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 24.

(9)  Tamtiež, bod 1.11.

(10)  Tamtiež, bod 1.13.

(11)  Uznesenie o úlohe ESA pri posilňovaní konkurencieschopnosti a rastu v Európe, 20. novembra 2012.

(12)  Podľa analýzy spoločnosti Euroconsult z roku 2011 je pomer medzi primárnou časťou a sekundárnou aplikáciou 1 EUR: 16 EUR, zatiaľ čo v Európe údajne „len“ 1 EUR: 8 EUR.

(13)  UK Space Industry, "Update of the Size and Health of the UK Space Industry" (Vesmírny priemysel Veľkej Británie, „Aktualizované údaje o veľkosti a zdraví vesmírneho priemyslu Veľkej Británie), Oxford Economics, 2010.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012 – urýchľujúca zmena“

COM(2013) 149 final

2013/C 341/08

Spravodajca: pán STANTIČ

Európska komisia sa 21. marca 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012 – urýchľujúca zmena

COM(2013) 149 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. júla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 161 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta rozhodnutie Komisie zverejniť druhý rok po sebe správu o stave iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej konštatuje výrazný pokrok, konkrétne, že 80 % záväzkov sa v rámci tejto hlavnej iniciatívy realizuje podľa plánu. EHSV súhlasí s tým, že sa dosiahol pokrok, najmä pokiaľ ide o rámcovú politiku, ktorá sa týka realizácie konkrétnych záväzkov. Očakáva preto, že do konca roka 2014 sa podarí uskutočniť všetkých 34 záväzkov.

1.2

Napriek pokroku dosiahnutému v roku 2012 vo viacerých dôležitých oblastiach, ako sú jednotný patent a nové pravidlá pre fondy rizikového kapitálu, neexistuje žiadny dôvod na spokojnosť. Iniciatíva Inovácia v Únii doteraz nepriniesla žiadne výsledky z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Takisto nebol zaznamenaný veľký pokrok, pokiaľ ide o globálnu konkurencieschopnosť Európskeho výskumného priestoru.

1.3

EHSV s mimoriadne hlbokým znepokojením už druhý rok zaznamenáva trend znižovania výdavkov na výskum a vývoj vo väčšine rozpočtov členských štátov. Rovnako znepokojivé sú aj zväčšujúce sa inovačné rozdiely medzi členskými štátmi a jednotlivými regiónmi. V súvislosti s iniciatívou Inovácia v Únii bude potrebné prehodnotiť účinnosť regionálnej politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov, najmä pokiaľ ide o odliv mozgov zo znevýhodnených európskych regiónov do renomovaných výskumných centier.

1.4

Európa bola v dôsledku krízy nútená prehĺbiť integráciu na účely zabezpečenia makroekonomickej stability a fungovania menovej únie. EHSV je presvedčený, že väčšia a hlbšia integrácia je potrebná aj v oblasti výskumu a inovácií, ak skutočne chceme, aby projekt Inovácia v Únii viedol k väčšej konkurencieschopnosti európskych poznatkov, hospodárskemu rastu a vzniku pracovných miest. EHSV vyzýva Európsku radu, aby v záveroch zo svojho októbrového summitu podporila prehĺbenie koncepcie iniciatívy Inovácia v Únii.

1.5

EHSV je presvedčený, že iniciatíva Inovácia v Únii musí ísť aj po splnení všetkých 34 záväzkov ešte ďalej, a v tejto súvislosti podporuje odporúčania Výboru pre Európsky výskumný a inovačný priestor (ERIAB) (1) a na ne nadväzujúcu odpoveď Komisie. Zároveň vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala zoznam opatrení a oblastí, v ktorých je možné a naliehavé prehĺbiť túto iniciatívu. Výbor vidí príležitosti na prehĺbenie najmä v ďalšom zlepšovaní prostredia pre rýchlorastúce inovačné podniky, v inovácii verejného sektora, v sociálnej inovácií a v nových, inovačných obchodných modeloch, ktoré by mohli radikálne zmeniť spôsob uvažovania a existujúci prístup k inovačným riešeniam.

1.6

Fungujúci Európsky výskumný priestor je neodmysliteľnou súčasťou iniciatívy Inovácia v Únii. EHSV aj napriek plnej podpore Európskej rady pochybuje, že bude dokončený do konca roka 2014, keďže nezaznamenal žiadny pokrok v týchto kľúčových oblastiach: mobilita výskumných pracovníkov, účinnosť vnútroštátnych systémov výskumu, optimalizácia využívania výskumnej infraštruktúry, konkurencieschopné využívanie vnútroštátnych fondov určených na výskum, dokončenie trhu s právami duševného vlastníctva atď. EHSV preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr zabezpečili splnenie všetkých podmienok na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru v súlade s oznámením Komisie (2).

1.7

EHSV víta pokrok dosiahnutý pri budovaní vysokokvalitnej výskumnej infraštruktúry na celoeurópskej úrovni a povzbudivé počiatočné výsledky európskych partnerstiev v oblasti inovácií. Domnieva sa, že v niektorých prípadoch ide ešte stále o neoverené a nedokončené modely, a vyzýva Komisiu, aby na základe doterajších skúseností vypracovala komplexnú analýzu ich účinnosti spolu s jednotnými podmienkami na ich vykonávanie a financovanie

1.8

Systém podpory výskumu a inovácií v Európe je stále priveľmi zložitý, čo odrádza najmä mikropodniky a malé podniky od účasti na výskumných projektoch EÚ. Okrem komplikovaných a časovo náročných administratívnych požiadaviek tiež existujú značné rozdiely v postupoch medzi programami na regionálnej, národnej a európskej úrovni.

1.9

Výbor vidí značný potenciál na stimulovanie inovácie prostredníctvom verejného obstarávania, ktoré by na ňu bolo viac zamerané. Vyzýva preto členské štáty, aby zvýšili využívanie obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a vymieňali si skúsenosti a modely obstarávania podporujúce inováciu. Malo by sa to týkať aj verejného obstarávania financovaného zo štrukturálnych fondov.

1.10

Vďaka reforme vzdelávacích systémov by Európa, okrem iného, mala disponovať oveľa väčším počtom kvalifikovanejších vedcov a inžinierov (3). EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné zahrnúť do ich študijných programov podnikateľské vzdelávanie a manažérske zručnosti, keďže tieto sú nevyhnutné na účinnú premenu dobrých nápadov na úspešné projekty. Výbor žiada, aby boli podniky a sociálni partneri zahrnutí do prípravy osnov a realizácie doktorandských programov.

1.11

EHSV by chcel opätovne poukázať na osobitnú úlohu sociálnych inovácií, ktoré by mohli zohrať dôležitú úlohu pri prekonávaní krízy a iných výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Mali by sa preto rozvíjať tie podporné mechanizmy, ktoré sú prístupné aj pre potenciálnych sociálnych inovátorov v občianskej spoločnosti a sektore sociálnej ekonomiky. EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla podporu v záujme vytvárania inkubátorov pre inovatívne sociálne projekty.

2.   Kontext stanoviska a oznámenie Komisie

2.1

Inovácia v Únii je jednou zo siedmich hlavných iniciatív oznámených v stratégii Európa 2020. Jej cieľom je vytvoriť v Európe priaznivejšie prostredie pre inovácie, a tým zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky zmenili na produkty a služby, ktoré prispejú k rastu a zamestnanosti. Z analýz vyplýva, že krajiny, ktoré v minulosti väčšmi investovali do výskumu a inovácií, dosahujú oživenie oveľa rýchlejšie a majú vyššiu mieru zamestnanosti (4).

2.2

Európska komisia vo svojom oznámení o stave iniciatívy Inovácia v Únii 2012  (5) už druhý rok po sebe zhŕňa výsledky dosiahnuté na úrovni členských štátov i na európskej úrovni z hľadiska vykonávania iniciatívy Inovácia v Únii, jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

2.3

Komisia vo všeobecnosti konštatuje dosiahnutie značného pokroku vo vykonávaní iniciatívy Inovácia v Únii. Viac ako 80 % iniciatív je na dobrej ceste. Členské štáty sa čoraz viac zameriavajú na vytváranie podnikateľského prostredia, ktoré bude priaznivé pre inováciu: znižujú dane z investícií do výskumu či dane zo ziskov z patentov, čo uľahčuje prístup k rizikovému kapitálu atď.

2.4

V oznámení sa však spomína niekoľko znepokojujúcich trendov, pričom väčšina z nich je dôsledkom hospodárskej krízy a veľkých rozpočtových deficitov:

v rokoch 2011 a 2012 sa v rozpočte väčšiny členských štátov prejavil trend poklesu výdavkov na výskum a vývoj,

rozdiely v účinnosti a efektívnosti vnútroštátnych systémov výskumu prispievajú k zväčšovaniu rozdielov v inovácii medzi krajinami a regiónmi,

v niektorých krajinách nastal pokles investícií do výskumu a vývoja v súkromnom sektore, predovšetkým v prípade malých a stredných podnikov,

v dôsledku mnohých prekážok, ktoré bránia rastu, má Európa príliš malý podiel rýchlorastúcich inovačných podnikov.

2.5

Hlavným zistením tohto oznámenia je, že Európa musí zintenzívniť úsilie pri napĺňaní svojho záväzku dosiahnuť rast založený na inováciách. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné ďalej prioritne rozvíjať iniciatívu Inovácia v Únii. V súčasnosti nie je ešte jasné, v ktorých oblastiach, pomocou akých opatrení a akým spôsobom sa takýto rozvoj a prehĺbenie zabezpečia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta rozhodnutie Komisie vypracovať každý rok analýzu o stave iniciatívy Inovácia v Únii. Ide o jednu z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Včasná analýza výsledkov uľahčuje vykonanie nápravných opatrení v oblastiach, v ktorých sa veci nevyvíjajú správnym smerom.

3.2

Obdobie dvoch rokov je vzhľadom na bežnú prax pri implementácii nových právnych predpisov EÚ príliš krátke na to, aby sa dali skutočne posúdiť dosiahnuté výsledky (6). EHSV aj napriek tomu oceňuje, že politický rámec pre iniciatívu Inovácia v Únii bol viac-menej zavedený, aj keď ešte nie sú badateľné výsledky v oblasti hospodárskeho rastu a nových pracovných miest.

3.3

V kontexte rozsiahlej a intenzívnej diskusie o deficite štátneho rozpočtu, nepopulárnych úsporných opatreniach a celkovom poklese dôvery v európsky projekt je iniciatíva Inovácia v Únii jednou z najpozitívnejších a najúspešnejších príkladov. Väčšina záväzkov v rámci iniciatívy Inovácia v Únii sa už viac či menej realizuje. EHSV preto odôvodnene očakáva, že všetkých 34 záväzkov bude splnených do konca roka 2014.

3.4

EHSV víta pokrok dosiahnutý v oblasti budovania celoeurópskej výskumnej infraštruktúry vďaka efektívnej úlohe a činnosti fóra ESFRI (7). Z celkovo 48 projektov na zozname fóra ESFRI sa 27 projektov nachádza vo fáze realizácie, čo je dobrým znamením pre dosiahnutie cieľa vybudovať 60 % prioritnej európskej výskumnej infraštruktúry do roku 2015 (8). Podľa výboru Európa ešte stále nerobí dosť pre koordináciu a optimalizáciu využívania svojej výskumnej infraštruktúry.

3.5

Nová koncepcia európskych partnerstiev v oblasti inovácií, ktorej počiatočné pilotné projekty sa zameriavajú na riešenie kľúčových spoločenských výziev (9), zatiaľ vytvára povzbudivý dojem. Cieľom je spojiť zainteresované strany na všetkých úrovniach, odstrániť fragmentáciu a dosiahnuť kritické množstvo. Aj napriek týmto pozitívnym signálom sú však európske partnerstvá v niektorých prípadoch stále neoverenými a nedokončenými modelmi. EHSV preto na základe doterajších skúseností vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala komplexnú analýzu ich účinnosti a stanovila jednotné podmienky ich fungovania a financovania do budúcnosti.

3.6

Napriek nepochybnému pokroku dosiahnutému v niektorých oblastiach však nie je dôvod na spokojnosť. Ďalej v texte EHSV uvádza oblasti, v ktorých sa ešte nepodarilo dosiahnuť dostatočné zlepšenie a v ktorých je potrebné prijať urýchlené a účinné opatrenia.

3.7

Systém podpory výskumu a vývoja je v Európe stále príliš zložitý. Potenciálni príjemcovia čelia veľkému množstvu existujúcich nástrojov (národné a regionálne programy, medzivládne iniciatívy a postupy financovania z prostriedkov EÚ). Takisto sa nepodarilo výrazne znížiť množstvo byrokracie. Predstavuje to prekážku pre cezhraničnú spoluprácu a najmä MSP a mikropodniky to odrádza od účasti na výskumných projektoch EÚ. Okrem administratívnej záťaže existujú aj značné rozdiely v postupoch.

3.8

Východiskovým bodom pre iniciatívu Inovácia v Únii musí byť vybudovanie špičkového a moderného vzdelávacieho systému vo všetkých členských štátoch vrátane reformy vysokoškolského vzdelávania. Podniky sa ešte stále veľmi málo zapájajú do príprav osnov a realizácie doktorandských programov. EHSV preto znovu požaduje, aby sa sociálnym partnerom umožnilo aktívne sa podieľať na plánovaní budúcich vzdelávacích systémov.

Zároveň výbor požaduje zahrnutie manažérskych a podnikateľských zručností do vzdelávania budúcich inžinierov a vedcov s cieľom uľahčiť a podnietiť premenu dobrých nápadov na trhovo úspešné projekty.

3.9

EHSV podporuje širokú definíciu inovácie, ktorá sa dá rozšíriť na mnohé oblasti. Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opakovane poukazoval na osobitnú úlohu sociálnej inovácie  (10), ktorá často prichádza priamo z organizácií občianskej spoločnosti. Mnohé aspekty európskych systémov sociálneho zabezpečenia sú výsledkom inovatívnych myšlienok subjektov občianskej spoločnosti a sociálnej ekonomiky. Podpora zameraná na inovácie preto musí zahŕňať všetky oblasti spoločnosti, pričom mechanizmy financovania musia odrážať mimoriadnu rôznorodosť inovácií.

3.10

Komercializácia inovačných nápadov stále nie je efektívna: prístup k financovaniu, predovšetkým pre malé inovačné podniky, je stále zložitý (nedostatok fondov rizikového kapitálu z dôvodu finančnej krízy). Podnikanie a inovácia idú často ruka v ruke. V Európe sme tradične menej tolerantní k možnému neúspechu v podnikaní. Ešte zdržanlivejší sme voči riskantným inovačným projektom. Jednotný kapitálový trh (najmä trh rizikového kapitálu) stále nefunguje. Nové formy financovania inovatívneho podnikania, ako napr. „kolektívne investovanie“ a „podnikateľskí anjeli“, sa rozvíjajú príliš pomaly. Finančný nástroj s rozdelením rizika sa veľmi dobre osvedčil, ale bohužiaľ nie je schopný pokryť dopyt.

3.11

Dokončenie jednotného trhu inovácií do veľkej miery závisí od riadneho fungovania európskeho jednotného trhu. Stále však čelí mnohým prekážkam a nedostatkom, najmä v oblasti voľného pohybu služieb a kapitálu (11). EHSV opäť odporúča Komisii, aby zvážila vytvorenie celoeurópskej elektronickej databázy (vo forme vyhľadávača), ktorá by obsahovala špecifické poznatky jednotlivých podnikov a výskumných inštitútov s cieľom uľahčiť rýchlejšie vytváranie sietí medzi podnikmi a inými organizáciami a spojiť ich tak v záujme inovatívnych projektov (možno v kontexte existujúcej siete európskych podnikov) (12).

3.11.1

Do rovnakej kategórie patria prekážky pri dokončovaní jednotného trhu práv duševného vlastníctva. Hoci jednotný európsky patent napokon uzrel svetlo sveta, čo predstavuje významný úspech, príslušné postupy zatiaľ nefungujú.

3.12

Európa zaostáva aj v otázke dokončenia inovačných trhov verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o mechanizmy verejného obstarávania (13). V EÚ je príliš málo verejných súťaží zameraných na podporu inovácie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili využívanie obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ktoré by podľa odhadov Komisie prispelo k nárastu trhu verejného obstarávania o 10 miliárd EUR. V tejto súvislosti výbor zároveň upriamuje pozornosť na návrhy Európskeho parlamentu na modernizáciu verejného obstarávania (14). Zároveň by sa malo viac využívať verejné obstarávanie spolufinancované zo štrukturálnych fondov na zvýšenie dopytu po inovatívnych výrobkoch a službách.

3.13

Fungujúci Európsky výskumný priestor, ktorý je synonymom jednotného trhu pre výskum a inovácie, je jednou z hlavných podmienok úplného zavedenia koncepcie iniciatívy Inovácia v Únii do praxe. Európska rada stanovila ako lehotu na jeho dokončenie rok 2014 (15). Znamená to, že dovtedy by sa mali odstrániť všetky hlavné prekážky mobility a cezhraničnej spolupráce, a to aj prostredníctvom otvoreného trhu práce pre výskumných pracovníkov, zavedenia doplnkových dôchodkových fondov, optimálneho toku poznatkov a výsledkov výskumu a konkurencieschopnejšieho využívania vnútroštátnych zdrojov určených na výskum. EHSV vyjadril podrobnejšie svoj názor na dokončenie Európskeho výskumného priestoru v stanovisku (16), v ktorom vyslovil obavy, že rok 2014 je príliš ambiciózny termín.

3.14

Priorita pre financovanie a stimulovanie inovácie by sa mala odrážať vo všetkých programoch financovania EÚ vrátane kohéznych fondov, a nielen v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby využili možnosti, ktoré im ponúka nové nariadenie o štrukturálnych fondoch (17).

3.15

Na riadne fungovanie iniciatívy Inovácia v Únii je potrebné trvalé úsilie a účinná spolupráca na všetkých úrovniach, t. j. na európskej, národnej aj miestnej úrovni. Je nevyhnutné viac sa zamerať na úlohu regionálnej inovačnej politiky, ktorá by mohla významne prispieť k zastaveniu odlivu mozgov z regiónov s obmedzenou kapacitou do renomovaných európskych výskumných centier.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV sa domnieva, že splnenie 34 záväzkov v rámci hlavnej iniciatívy je iba prvým krokom k dosiahnutiu skutočnej Inovácie v Únii. Ak chceme výrazne prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, v ďalšej fáze bude potrebné prehĺbenie, čo znamená oveľa väčšiu integráciu a koordináciu vnútroštátnej politiky v oblasti výskumu a inovácií s politikou a činnosťami EÚ. EHSV vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala zoznam konkrétnych opatrení a oblastí, v ktorých je prehĺbenie nielen možné, ale aj potrebné.

4.2

EHSV sa domnieva, že v mnohých oblastiach existuje dostatočný priestor na prehĺbenie, pričom by tu chcel uviesť iba niektoré z nich:

podpora inovácie vo verejnom sektore môže zvýšiť účinnosť a znížiť náklady verejných orgánov, a tým prispieť k vyváženiu rozpočtov a k všeobecnej konkurencieschopnosti členských štátov,

ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia pre inovatívne, rýchlorastúce podniky prostredníctvom cielenejších opatrení v oblasti zdaňovania, podpory pre začínajúce podniky (časovo obmedzené daňové úľavy), harmonizácie právnych predpisov o autorských právach atď.,

sociálne inovácie môžu úspešne vyriešiť mnohé výzvy, ktorý čelí moderná spoločnosť, ako aj dôsledky hospodárskej krízy,

inovačné riešenia v sektore služieb by otvorili nové možnosti v maloobchode, elektronickom obchodovaní, cestovnom ruchu, softvérových aplikáciách atď.

4.3

EHSV podporuje zistenia a odporúčania ERIAB, ktorý vykonal prvý stresový test iniciatívy Inovácia v Únii (18). V tejto správe vyjadruje potrebu radikálneho prehodnotenia budúcej európskej stratégie rastu, ktorá bude väčšmi založená na vedomostiach a inovácii. Ako hlavné výzvy uvádza:

slabú politickú vôľu členských štátov, pokiaľ ide o iniciatívu Inovácia v Únii,

zastarané tradičné obchodné modely,

nedostatočné prepojenie medzi vedecko-akademickými úspechmi na najvyššej úrovni a skutočným výsledkom z hľadiska inovácie založenej na technológiách,

pomalé rozhodovanie a neochota podstupovať riziká súvisiace s inováciou.

4.4

EHSV navrhuje Komisii, aby zvážila špecifické nástroje zamerané na podporu rozvoja nových inovatívnych obchodných modelov. Jednou z možností by bolo využívať tzv. inovačné poukazy.

4.5

EHSV bol v hlavných iniciatívach vyzvaný podnecovať podniky, sociálnych partnerov a mimovládne organizácie, ktoré zastupuje, aby podporovali iniciatívu Inovácia v Únii a pomohli šíriť najlepšie postupy. Navrhujeme, aby výbor, najmä prostredníctvom svojho riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020, vypracoval zoznam konkrétnych iniciatív a činností, ktorými by prostredníctvom sociálnych partnerov, národných hospodárskych a sociálnych rád a ďalších organizácií občianskej spoločnosti mohol väčšmi ako doteraz prispieť k budovaniu dôvery v iniciatívu Inovácia v Únii.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Výbor pre Európsky výskumný a inovačný priestor: „Stresový test“ iniciatívy Inovácia v Únii, november 2012.

(2)  Oznámenie Komisie COM(2012) 392 final – Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast.

(3)  Ak chce Európa dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, bude do roku 2020 potrebovať minimálne milión nových výskumných pracovníkov a inžinierov.

(4)  Prehľad výsledkov iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2013.

(5)  COM(2013) 149 final, 21.3.2013.

(6)  Niektoré legislatívne akty na zlepšenie prostredia pre inovácie (smernica o právach duševného vlastníctva, európsky patent, povolenie na rizikový kapitál atď.) zatiaľ nenadobudli plnú účinnosť.

(7)  Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach (European Strategic Forum for Research Infrastructure – ESFRI).

(8)  Pozri správu o vykonávaní ESFRI, november 2012.

(9)  Európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP) zamerané na aktívne a zdravé starnutie, EIP „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“, EIP „Inteligentné mestá a obce“, EIP zamerané na problematiku vody a EIP v oblasti surovín.

(10)  Pozri stanoviská Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39 (bod 3.10.4); Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 39; Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 80.

(11)  Pozri stanovisko – Akt o jednotnom trhu – stanovenie chýbajúcich opatrení (zatiaľ nebolo publikované v Ú. v.).

(12)  Pozri stanovisko Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8, body 1.2 a 3.2.4.

(13)  Trh verejného obstarávania predstavuje asi 17 % európskeho HDP.

(14)  Správa výboru IMCO a uznesenie EP o obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím.

(15)  Závery Európskej rady z februára 2011 a marca 2012.

(16)  Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 31.

(17)  Článok 9 nariadenia o ESF.

(18)  Výbor pre Európsky výskumný a inovačný priestor: 1. pozičný dokument – Stresový test iniciatívy Inovácia v Únii, november 2012.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami“

COM(2013) 266 final – 2013/0139 (COD)

2013/C 341/09

Spravodajkyňa: Reine-Claude MADER

Rada (7. júna 2013) a Európsky parlament (23. mája 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami

COM(2013) 266 final – 2013/139 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. júla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 163 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

EHSV víta návrh Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mal každý európsky občan prístup k bankovému účtu a zlepšiť porovnateľnosť poplatkov a mobilitu s cieľom bojovať proti finančnému vylúčeniu a uľahčiť účasť spotrebiteľov na vnútornom trhu.

1.2

Domnieva sa, že prijatie smernice je najvhodnejším prostriedkom na účinnú realizáciu týchto opatrení, ktoré sú prospešné pre spotrebiteľov, ako aj poskytovateľov platobných služieb. Prispejú k dokončeniu jednotného trhu v oblasti finančných služieb a pomôžu odstrániť prekážky v oblasti voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Uplatňovanie tohto práva však musí podliehať pravidlám EÚ týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a nemôže podporovať daňové úniky. Výbor sa navyše domnieva, že osobitnú pozornosť treba venovať zásadám subsidiarity a proporcionality.

1.3

Vyjadruje však poľutovanie nad dosahom niektorých opatrení. Odporúča, aby harmonizácia terminológie zahŕňala všetky poplatky a aby informačný dokument neobsahoval len zoznam najtypickejších operácií. Domnieva sa, že jasný výber je možný len pri porovnaní poplatkov všetkých bežných operácií, pričom každý spotrebiteľ má odlišné potreby.

1.4

Schvaľuje ustanovenia, ktorých cieľom je lepšia transparentnosť, najmä účtov ako súčasti balíka služieb, pričom spotrebiteľ má mať právo porovnať si rozličné modely, ktoré ponúkajú poskytovatelia platobných služieb a zvoliť si najvýhodnejší a najprispôsobenejší jeho situácii.

1.5

Podporuje povinnosť zaviesť výpis poplatkov a vyjadruje želanie, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť vopred informovať spotrebiteľov o stiahnutí mimoriadnych poplatkov z ich účtu tak, aby mali spotrebitelia možnosť podniknúť vhodné opatrenia alebo spochybniť tieto poplatky.

1.6

V záujme transparentnosti je potrebné zaviesť nezávislé porovnávacie ukazovatele a odporúča, aby register so zoznamom existujúcich stránok umožnil spotrebiteľom prístup k informáciám, ktoré sa týkajú inštitúcií nachádzajúcich sa vo všetkých členských štátoch.

1.7

EHSV sa tiež vyslovuje za návrhy na bankovú mobilitu. Domnieva sa však, že je potrebné preskúmať realizovateľnosť „prenosného“ čísla účtu, a že by sa mal systematicky zavádzať systém automatického presmerovania operácií (1). Pred prijatím týchto opatrení by sa mala vypracovať nezávislá štúdia.

1.8

Upozorňuje na význam odbornej prípravy zamestnancov poskytovateľov platobných služieb, keďže informovanosť je nevyhnutná, ale nie je dostatočná. Rovnako zdôrazňuje potrebu finančného vzdelávania, ktoré poskytujú najmä nezávislé združenia spotrebiteľov (2).

1.9

EHSV môže vychádzať len z ustanovení, ktorých cieľom je poskytnúť všetkým európskym občanom prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, pričom banková inklúzia predstavuje v súčasnom svete nevyhnutnosť.

1.10

Má výhrady k obmedzeniu „aspoň jeden poskytovateľ“ v každom členskom štáte, čo môže narušiť možnosť voľby pre spotrebiteľov, ak nebude v ponuke žiadna konkurenčná ponuka.

1.11

Domnieva sa, že sa musia zohľadniť skutočné náklady, aby sa určila výška „primeraných“ súvisiacich poplatkov v prípade, že vedenie a prevádzkovanie príslušného účtu nie je bezplatné a zdôrazňuje potrebu obmedziť poplatky za neplatenie.

1.12

EHSV sa pripája k názoru Komisie, ktorý sa týka potreby zaviesť kontroly a odrádzajúce sankcie v prípade nedodržania ustanovení smernice. Zdôrazňuje, že efektívnosť kontrol závisí od vyčlenenia primeraných prostriedkov na vykonanie zvereného poslania.

1.13

Zasadzuje sa za systém alternatívneho riešenia sporov, ak bude tento systém nezávislý.

2.   Súvislosti

2.1

Komisia predstavila 8. mája 2013 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

2.2

Tento návrh nadväzuje na iniciatívy v nedávnych rokoch s cieľom pokračovať v budovaní jednotného trhu platobných služieb, ktorý je mimoriadne dôležitý pre rast a konkurencieschopnosť Európy.

2.3

Základom návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorého cieľom je odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu.

2.4

Komisia konštatuje, že podľa odhadov Svetovej banky 58 miliónov spotrebiteľov v Európskej únii nemá bankový účet, zatiaľ čo 25 miliónov z nich by ho chcelo mať.

2.5

Poukazuje na to, že hospodárstvo sa stabilne vyvíja smerom k nárastu bezhotovostných transakcií, ktoré sa týkajú podnikov, spotrebiteľov, administratívy, ale nenavrhuje žiadne opatrenie na širšie využívanie nepeňažných operácií.

2.6

V tejto súvislosti sa domnieva, že mať bankový účet a prístup k finančným službám je nevyhnutný, ak chceme zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať všetky výhody jednotného trhu a tiež zabezpečiť ich finančné a sociálne začlenenie.

2.7

Okrem toho konštatuje, že súčasné podmienky na jednotnom trhu môžu niektorých poskytovateľov platobných služieb odradiť od investovania na nových trhoch.

2.8

Komisia chce tieto prekážky riešiť a navrhuje dosiahnuť tieto ciele:

umožniť všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich finančnú situáciu, aby mali základný platobný účet v ktorejkoľvek krajine Európskej únie,

prijať ustanovenia, ktorých cieľom bude zlepšiť informovanosť o bankových poplatkoch a podporovať možnosť porovnania,

zaviesť v každom členskom štáte nástroj na podporu bankovej mobility.

2.9

Tieto opatrenia podľa Komisie prispejú k plnému sfunkčneniu vnútornému trhu a rozvoju v oblasti finančných služieb. Spotrebitelia budú môcť ľahšie porovnať ponuku v EÚ a podľa toho sa pohybovať. Poskytovatelia platobných služieb budú mať rovnaké možnosti a budú môcť využívať zjednodušenie postupov a harmonizáciu pravidiel, aby mohli skúmať nové trhy.

3.   Posúdenie navrhovanej smernice

3.1

EHSV sa pripája k analýze Komisie v oblasti prekážok a potreby dokončiť jednotný trh finančných služieb. Domnieva sa, že všetci spotrebitelia musia mať možnosť otvoriť si bankový účet a mať prostriedky na jeho využívanie, pričom banková inklúzia je nevyhnutná na dosiahnutie stanoveného cieľa.

3.2

Podporuje návrhy, ktorých cieľom je riešiť neprehľadnosť bankových poplatkov a zlepšiť mobilitu. Domnieva sa, že prispejú k podpore konkurencie v prospech spotrebiteľov a poskytovateľov platobných služieb.

3.3

Domnieva sa, že prijatie smernice je najvhodnejším prostriedkom. Komisia správne poznamenala, že odporúčania nemali predpokladaný účinok, a že dobrovoľné kroky boli nedostatočné.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Porovnateľnosť poplatkov súvisiacich s platobnými účtami

4.1.1

Terminológia. EHSV plne schvaľuje návrh Komisie harmonizovať terminológiu používanú pre poplatky. Táto harmonizácia je nevyhnutná na to, aby sa zlepšila informovanosť spotrebiteľov a porovnateľnosť. Spochybňuje však dosah opatrenia a odporúča, aby sa harmonizácia terminológie týkala všetkých poplatkov.

4.1.1.1

Konštatuje, že príslušné vymenované orgány každého členského štátu budú poverené zostaviť predbežné zoznamy, ktoré sa predložia Komisii. Domnieva sa, že je potrebné zapojiť do ich vypracovania združenia spotrebiteľov a poskytovateľov platobných služieb, ako aj spotrebiteľov s cieľom overiť si, že použité pojmy sú skutočne zrozumiteľné pre všetkých.

4.1.1.2

Upriamuje pozornosť na skutočnosť, aby použitý pojem pokrýval rovnaké služby v každej inštitúcii.

4.1.2

Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník pojmov. EHSV víta povinnosť poskytovateľov platobných služieb poskytnúť pred uzatvorením zmluvy dokument s informáciami o poplatkoch za najtypickejšie platobné služby a súhlasí s ustanovením, ktorého cieľom je umožniť prístup k tomuto dokumentu vždy bezplatne, a to predovšetkým na internetových stránkach jednotlivých inštitúcií. Odporúča, aby sa harmonizovala prezentácia zoznamu. Navrhuje tiež doplniť toto ustanovenie o informáciách o povinnosť poskytnúť spotrebiteľom nový dokument s informáciami v prípade zmeny poplatkov.

4.1.2.1

Domnieva sa však, že tento dokument s informáciami sa musí týkať všetkých poplatkov. Podľa jeho názoru obmedzenie sa len na najtypickejšie poplatky neumožňuje spotrebiteľom skutočne porovnať ponuky rôznych inštitúcií. Toto porovnávanie musí vychádzať z ich potrieb. Každý spotrebiteľ má konkrétne potreby, ktoré nemusia byť automaticky súčasťou zoznamu.

4.1.2.2

Výbor odporúča, za predpokladu, že tam budú uvedené všetky poplatky, harmonizáciu prezentácie všetkých rubrík v dokumente s informáciami. Okrem toho odporúča harmonizáciu prezentovania informácií podľa typu operácie (podľa mesiacov, podľa rokov, podľa typu operácie), aby sa uľahčilo porovnávanie.

4.1.2.3

V záujme transparentnosti a s presvedčením, že spotrebiteľ musí mať právo posúdiť, či je výhodné využiť ponuky služieb podľa svojich potrieb, výbor víta povinnosť podrobne uviesť tieto ponuky v dokumente s informáciami.

4.1.2.4

Víta tiež povinnosť používať harmonizovanú terminológiu v dokumente s informáciami a vo výpise z účtu zrozumiteľným spôsobom.

4.1.2.5

EHSV síce konštatuje, že slovník pojmov je k dispozícii, ale domnieva sa, že prioritou musí byť používanie jasných a zrozumiteľných pojmov v dokumentoch s informáciami.

4.1.3

Výpis poplatkov. EHSV súhlasí s povinnosťou informovať spotrebiteľov aspoň raz ročne o výpise všetkých zaúčtovaných poplatkov. Táto informácia umožňuje spotrebiteľom spočítať výdavky na poskytované služby a vybrať si najvhodnejšie produkty. Domnieva sa, že ide o nevyhnutné minimum a že tento výpis musí byť poskytovaný bezplatne.

4.1.3.1

Výbor však zdôrazňuje, že by bolo vhodné doplniť toto opatrenie o povinnosť vopred informovať o poplatkoch predtým, ako poskytovateľ platobných služieb stiahne z účtu akékoľvek nezvyčajné poplatky, čo spotrebiteľom umožní podniknúť potrebné opatrenia a uložil prostriedky na účet, alebo v prípade potreby ich spochybnil.

4.1.4

Webové lokality na porovnávanie poplatkov. EHSV podporuje poskytovanie informácií o bankových poplatkoch na národných akreditovaných alebo verejných internetových stránkach. Toto opatrenie prispeje k lepšej informovanosti spotrebiteľov pod podmienkou, že stránky budú nezávislé a úplné. Výbor sa domnieva, že je potrebné venovať pozornosť spôsobom financovania týchto stránok. Zaujímajú ho tiež spôsoby realizácie týchto nástrojov, najmä pokiaľ ide o poskytované údaje, či sa budú uverejňovať len jednotkové ceny za operácie a služby alebo bude možnosť urobiť si aj kalkuláciu podľa osobných požiadaviek.

4.1.4.1

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že je treba osobitne dbať na podmienky vydávania akreditácií súkromným subjektom. Domnieva sa, že tieto akreditácie musia vydávať príslušné orgány členských štátov.

4.1.4.2

Podľa názoru výboru je tiež nevyhnutné, aby sa na stránkach používali pojmy z harmonizovanej terminológie.

4.1.4.3

Výbor odporúča, aby register uvádzal alebo obsahoval odkaz na registre iných členských štátov, aby mali spotrebitelia ľahký prístup k poplatkom všetkých inštitúcií v EÚ, pričom tento prístup by bol vhodný predovšetkým pre „migrujúcich“ občanov.

4.2   Presun účtu

4.2.1

EHSV podporuje návrhy Komisie, ktoré prispejú k lepšej bankovej mobilite, čo je nevyhnutné v súvislosti s psychologickými a technickými prekážkami, ktoré bránia mobilite.

4.2.2

Domnieva sa však, že by sa mala vykonať nezávislá štúdia o možnosti vytvoriť číslo prenosného účtu, čo je najefektívnejšie riešenie na plné sfunkčnenie mobility.

4.2.3

Podľa jeho názoru by všetky platobné inštitúcie mali aspoň zaviesť automatický systém prevodu na obdobie 15 mesiacov, aby sa zohľadnili všetky platby vykonané počas jedného roka.

4.2.4

Výbor vyjadruje potešenie, že Komisia stanovuje spôsoby účtovania poplatkov súvisiacich s presunom účtu, aby sa zabránilo ich odrádzajúcej povahe.

4.2.5

Zdôrazňuje, že pretrvávajú ďalšie prekážky, najmä náklady na presun niektorých sporiacich produktov alebo vedenie hypotekárneho úveru.

4.2.6

Konštatuje, že informácie o existencii týchto ustanovení na podporu mobility sú kľúčové. Domnieva sa, že banka, ktorú si spotrebiteľ vyberie musí byť jeho jediným partnerom.

4.2.7

Výbor sa domnieva že zamestnanci poskytovateľov platobných služieb, najmä priehradkoví pracovníci v inštitúciách musia byť vyškolení, aby vedeli pomôcť pri bankovej mobilite, a že finančné vzdelávania musia poskytovať predovšetkým združenia spotrebiteľov.

4.3   Prístup k platobným účtom

4.3.1

EHSV samozrejme podporuje prístup Komisie. Domnieva sa, že každý spotrebiteľ musí mať (na základe follow-up) prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, aby mohol využívať všetky bankové služby potrebné v každodennom živote, kde sa čoraz viac prejavuje vplyv bezhotovostného systému. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby banky informovali o existencii tejto služby.

4.3.2

Má však výhrady k tomu, aby sa obmedzovala ponuka na „aspoň jedného poskytovateľa platobnej služby“ na území každého členského štátu. Za predpokladu, že by túto službu ponúkala iba jedna inštitúcia, bola by to pre ňu veľká záťaž a poznamenalo by ju rovnako ako spotrebiteľov, ktorí by boli jej klientmi. Absencia hospodárskej súťaže by odstránila možnosť výberu spotrebiteľa a zaviedla by povinnosť prijať stanovené podmienky, najmä cenové.

4.3.3

Domnieva sa, že zoznam základných funkcií uvedený v článku 16 musí predstavovať minimum, pričom každý členský štát musí mať možnosť zahrnúť dodatočné služby, ktoré súvisia s národnými osobitosťami.

4.3.4

Výbor sa domnieva, že banke prináleží právo rozhodnúť, či povolí nekrytý úver alebo nie.

4.3.5

Výbor schvaľuje bezplatnosť alebo obmedzenie poplatkov spojených s touto základnou službou.

4.4   Príslušné orgány, alternatívne riešenie sporov, sankcie

4.4.1

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné stanoviť kontroly a odrádzajúce sankcie v prípade nedodržiavania ustanovení smernice, a zdôrazňuje, že účinnosť kontrol sa zabezpečí len vtedy, ak budú mať vnútroštátne orgány k dispozícii primerané prostriedky vzhľadom na úlohy, ktoré sú im zverené.

4.4.2

Zasadzuje sa za systém alternatívneho riešenia sporov, ak bude tento systém nezávislý.

4.5   Záverečné ustanovenia

4.5.1

EHSV schvaľuje delegovanie právomocí na Komisiu pod podmienkou, že budú jasne definované spôsoby a zabezpečí sa transparentnosť ich vykonávania.

4.5.2

Podporuje politiku posudzovania Komisie.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 24.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh“

COM(2013) 288 final – 2013/0150 (COD)

2013/C 341/10

Samostatný spravodajca: Pedro NARRO

Európsky parlament (23. mája 2013) a Rada (6. júna 2013) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh

COM(2013) 288 final – 2013/0150 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. júla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 154 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Návrh Európskej komisie prispieva k zásadnému zlepšeniu uplatňovania nového nariadenia o biocídnych výrobkoch v praxi od 1. septembra 2013, objasňuje fungovanie prechodných pravidiel a poskytuje väčšiu právnu istotu trhovým subjektom.

1.2

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rozsiahleho a dlhého procesu prijímania nových európskych právnych predpisov o biocídnych výrobkoch Komisia, Rada a Parlament vopred nezvážili deformácie, ktoré môžu vyvolať mätúce a nejasné prechodné pravidlá.

1.3

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť zmeny nariadenia o biocídnych výrobkoch pred tým, než nadobudne účinnosť (1), aby sa tak mohol uľahčiť prechod medzi smernicou 98/8/ES a uvedeným nariadením. Pre správne fungovanie systému je nevyhnutné zaručiť súdržný rámec s prechodnými opatreniami, ktoré umožnia postupnú zmenu systému pre trhové subjekty a členské štáty.

1.4

EHSV pozitívne hodnotí zmeny zavedené v prechodných opatreniach, pokiaľ ide o ošetrené výrobky a hodnotenie existujúcej účinnej látky a biocídnych výrobkov. Tieto zmeny zabránia tomu, aby sa v podstate pozastavilo umiestňovanie mnohých nových ošetrených výrobkov na trh a umožnia, aby mohli byť uvedené na trh za predpokladu, že kompletná dokumentácia na hodnotenie účinnej látky (účinných látok) v týchto ošetrených výrobkoch bude predložená najneskôr do 1. septembra 2016 (2). Tieto zmeny tiež umožnia lepší prechod na harmonizovaný systém povoľovania pre existujúce biocídne výrobky (3).

1.5

Pokiaľ ide o nové ustanovenie týkajúce sa povinnosti navzájom si sprístupňovať štúdie o osude a správaní v životnom prostredí týkajúce sa látok uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1451/2007, EHSV vyzýva Komisiu, aby zaručila, že nová povinnosť nenaruší právomoci a nebude mať negatívne dôsledky na schopnosť niektorých podnikov v oblasti inovácií.

1.6

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v rámci tejto právnej zmeny mohli riešiť iné dôležité otázky, ako je prístup k informáciám, definícia výrobkov patriacich do skupiny biocídnych a povinnosť spoločného využívania údajov.

2.   Úvod

2.1

Biocídnym výrobkom je každá účinná látka alebo zmes obsahujúca jednu alebo viac účinných látok vo forme, v ktorej sa dodáva používateľovi, určená na zničenie, odpudzovanie, zneškodnenie škodlivého organizmu, zabránenie jeho škodlivému účinku alebo dosiahnutie regulačného účinku na akýkoľvek škodlivý organizmus chemickými alebo biologickými prostriedkami. Všetky látky, zmesi a prostriedky uvedené na trh so zámerom vytvoriť účinné látky sa takisto považujú za biocídne výrobky (4). Biocídne výrobky sú prítomné v každodennom živote, zabraňujú šíreniu chorôb a prispievajú k vysokej úrovni hygieny v oblastiach s veľkou hustotou zaľudnenia.

2.2

Pravidlá týkajúce sa sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu v Spoločenstve sa ustanovili smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (5). Táto smernica harmonizuje právne predpisy týkajúce sa uvedených výrobkov na európskej úrovni, stanovuje spoločné pravidlá pre posudzovanie a autorizáciu biocídnych výrobkov, čím zabraňuje ekonomickým/administratívnym prekážkam.

2.3

Európska komisia predstavila 16. mája 2013 nový návrh, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh (6). Tzv. nariadenie o biocídnych výrobkoch bolo schválené 22. mája 2012 (7) a nadobudnutie jeho účinnosti sa predpokladá 1. septembra 2013. Nové právne predpisy, ktorými sa ruší smernica 98/8/ES, sú výsledkom rozsiahlej verejnej konzultácie a podrobnej štúdie o vplyve, ktorú vypracovala Komisia (8).

2.4

Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť voľný pohyb biocídnych výrobkov v Únii, pričom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia. Nariadenie, v ktorom sa zachováva štruktúra smernice 98/8, vychádza zo zásady opatrnosti s cieľom zaručiť, aby výroba a sprístupňovanie účinných látok a biocídnych výrobkov na trhu nemali škodlivé účinky na zdravie a životné prostredie.

2.5

Tieto právne predpisy sa snažia odstrániť medzery zistené v predchádzajúcom právnom rámci a zdynamizovať systém autorizácie jeho zjednodušením, odstránením prekážok, ktoré bránia obchodovaniu s biocídnymi výrobkami a harmonizáciou určitých ustanovení.

2.6

Predtým, než nariadenie o biocídnych výrobkoch č. 528/2012 nadobudne účinnosť, sa Komisia rozhodla predložiť jeho formálnu zmenu a doplnenie po tom, ako sa zistilo, že jeho určité ustanovenia by mohli viesť k problémom pri jeho vykonávaní. Podstatou tejto zmeny je:

zabrániť tomu, aby sa prechodnými pravidlami nariadenia o biocídnych výrobkoch pre výrobky ošetrené biocídnymi látkami, ktoré sa uvádzajú na trh EÚ legálne, ale ktoré doposiaľ neboli hodnotené na úrovni EÚ, zaviedlo nezámerné zmrazenie trhu v trvaní až jedenásť rokov,

odstrániť nezámerné obchodné prekážky, ktoré by v dôsledku uplatňovania nariadenia mohli poškodiť určité trhové subjekty.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV prijal v roku 2010 stanovisko k nariadeniu č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (9). Výbor v ňom obhajoval potrebu nahradiť smernicu nariadením o biocídnych výrobkoch s cieľom zjednodušiť a harmonizovať právne predpisy.

3.2

Napriek štúdii o vplyve, verejným konzultáciám a rozličným správam, ktoré boli vypracované v rámci schvaľovania nariadenia o biocídnych výrobkoch, kritické hlasy zo strany prevádzkovateľov, predovšetkým malých a stredných, na adresu možného vzniku zásadných obmedzení a deformácií na trhu v dôsledku implementácie nariadenia, sú dôkazom toho, že Komisia reagovala promptne, keď predložila sériu zmien a doplnení eliminujúcich škodlivé vplyvy obchodných prekážok, ku ktorým by mohli viesť európske právne predpisy v oblasti biocídnych výrobkov a konkrétne ich prechodné ustanovenia.

3.3

EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že Komisia pristúpila k zmene a doplneniu niektorých článkov, čím sa umožní racionálnejšie uplatňovanie právnych predpisov o biocídnych výrobkoch. EHSV sa však domnieva, že po začatí procesu preskúmania nariadenia by sa mali rozsiahlejším a systematickejším spôsobom riešiť medzery v pôvodných predpisoch, pokiaľ ide o prístup k informáciám, povinnosť spoločne využívať údaje a definíciu výrobkov patriacich do skupiny biocídnych.

3.4

Zmeny a doplnenia zavedené v prechodných opatreniach, predovšetkým v článkoch 86, 89 a 94 nariadenia č. 528/2012 zabránia paralyzovaniu trhu s určitými existujúcimi účinnými látkami a v podstate zákazu nových ošetrených výrobkov v období medzi 1. septembrom 2013 a schválením poslednej účinnej látky v týchto výrobkoch. EHSV sa domnieva, že tieto zmeny prechodných pravidiel odstránia vážne poškodenia a vedľajšie škody, ku ktorým by došlo na základe pôvodného znenia uvedených článkov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

V článku 89 ods. 4 a v článku 93 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovujú lehoty na postupné vyraďovanie biocídnych výrobkov, ktorým nebola udelená autorizácia. Nový text navrhuje, aby sa rovnaké lehoty uplatňovali na tie biocídne výrobky, ktoré už sú na trhu v prípade, že autorizácia je udelená, ale podmienky autorizácie si vyžadujú zmenu výrobku. EHSV sa nazdáva, že v poslednom z uvedených prípadov by sa pri zamietnutí žiadosti mala využiť výnimka zo všeobecného pravidla pre lehoty. EHSV navrhuje, aby sa výrobku autorizovanému so zmenami povolila dlhšia lehota, aby sa mohol používať a mohol byť dostupný na trhu až do vyčerpania zásob.

4.2

Európska chemická agentúra musí dohliadať na to, aby zoznam, ktorý zverejňuje (článok 95), obsahoval len informácie o tých dodávateľoch, ktorí podporujú obnovu (autorizácie) danej účinnej látky.

4.3

Pokiaľ ide o prístup k informáciám (článok 66 ods. 3), EHSV sa domnieva, že treba dohliadať na správnu vyváženosť medzi všeobecným záujmom a legitímnymi súkromnými záujmami. Automatické a systematické poskytovanie informácií o mene a adrese výrobcu účinnej látky akejkoľvek tretej strane, ktorá o ne požiada, by mohlo byť v rozpore s ochranou obchodných záujmov držiteľa autorizácie.

4.4

EHSV vo svojom stanovisku k nariadeniu o biocídnych výrobkoch privítal povinnosť spoločného využívania údajov týkajúcich sa skúšok na zvieratách. Jeden z najpozitívnejších aspektov nového nariadenia skutočne spočíva v zabránení zbytočného utrpenia stavovcov v dôsledku opakovaných toxikologických výskumov. Komisia by v každom prípade mala vyhodnotiť, či je povinnosť spoločného využívania údajov vyvážená a v prospech vývoja nových účinných látok, ako aj toxických a ekotoxických látok, a to predovšetkým pokiaľ ide o štúdie o osude a správaní v životnom prostredí týkajúce sa látok uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1451/2007. Účinná náhrada a ochrana údajov do roku 2025 sú kľúčové na zabránenie nezákonnému zneužívaniu práce iných.

4.5

EHSV považuje za logické predĺžiť lehotu z dvoch na tri roky, aby sa štáty mohli vyjadriť k autorizácii biocídneho výrobku po prijatí rozhodnutia o schválení konkrétnej účinnej látky pre špecifický druh výrobku (článok 89 nariadenia 528/2012). Ak by sa nevykonali zmeny, vzniklo by vzhľadom na jednotlivé etapy procesu autorizácie riziko systematického porušovania lehôt s následnou paralyzáciou tohto procesu.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Účinnosť má nadobudnúť 1. septembra 2013.

(2)  Článok 94 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(3)  Článok 89 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)  Smernica 98/8/ES.

(5)  Ú. v. ES L 123, 24.4.1998.[nedostupné v slovenskom jazyku]

(6)  COM(2013) 288 final.

(7)  Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012.

(8)  SEC(2009) 773.

(9)  Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 62.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/47


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení celoúniového interoperabilného systému eCall“

COM(2013) 315 final – 2013/0166 (COD)

a na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall a ktorým sa mení smernica 2007/46/ES“

COM(2013) 316 final – 2013/0165 (COD)

2013/C 341/11

Hlavný spravodajca: Thomas McDONOGH

Európsky parlament (1. júla 2013) a Rada (5. júla 2013) sa rozhodli podľa článku 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení celoúniového interoperabilného systému eCall

COM(2013) 315 final – 2013/0166 (COD).

Rada (27. júna 2013) a Európsky parlament (1. júla 2013) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall a ktorým sa mení smernica 2007/46/ES

COM(2013) 316 final – 2013/0165 (COD).

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán McDonogh rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra 2013) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 141 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor upozorňuje, že v roku 2012 zahynulo na cestách EÚ 28 000 osôb a 1,5 milióna osôb bolo zranených. Výbor je pevne presvedčený, že pre spoločnosť je mimoriadne dôležité, aby sa počet smrteľných dopravných nehôd znížil, a podporuje ambiciózny cieľ Európskej komisie zredukovať v rokoch 2011 až 2020 tieto čísla na polovicu v porovnaní so stavom v roku 2010.

1.2

Výbor oceňuje navrhované rozhodnutie a nariadenie Komisie o zavedení systému eCall s cieľom zabezpečiť, aby boli od októbra 2015 všetky nové modely osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel vybavené systémom tiesňového volania na linku 112 (eCall) a aby bola vytvorená potrebná infraštruktúra na riadne prijímanie a spracovávanie volaní eCall v strediskách tiesňového volania (Public Safety Answering Points, PSAP), čím sa zabezpečí kompatibilita, interoperabilita a kontinuita služby eCall v celej EÚ.

1.3

EHSV súhlasí so závermi posúdenia vplyvu systému eCall, ktoré ukázali, že povinné zavedenie systému eCall je jedinou možnosťou, ako môže byť tento systém prospešný pre občanov Únie. Výbor vo viacerých svojich stanoviskách upozorňoval Komisiu, že dobrovoľný prístup sa nestretne s úspechom.

1.4

EHSV konštatuje, že predložené návrhy sa budú uplatňovať len na nové typy vozidiel zaregistrované prvýkrát 1. októbra 2015 a neskôr, a že súčasné modely automobilov sa aj po tomto dátume budú môcť ďalej vyrábať a predávať bez systému eCall. Výbor si uvedomuje, že pre automobilových výrobcov to môže znamenať určité finančné náklady, vyzýva ich však, aby čo najskôr zabudovali systém eCall aj do súčasných typov vozidiel, ktoré budú vyrobené po októbri 2015.

1.5

Výbor konštatuje, že v návrhoch sa technológia eCall neuvádza v súvislosti s motocyklami a ďalšími dvojkolesovými motorovými vozidlami. Keďže riziko usmrtenia a poranenia vodičov a spolucestujúcich je pri týchto typoch vozidiel značné, EHSV naliehavo žiada výrobcov a členské štáty, aby systém eCall čo najskôr rozšírili aj na dvojkolesové motorové vozidlá.

1.6

Výbor takisto opätovne žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy s cieľom výrazne zlepšiť aktívnu a pasívnu bezpečnosť dvojkolesových motorových vozidiel.

1.7

EHSV je nadšený úspechom orgánov pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré boli vytvorené v mnohých členských štátoch, aby dohliadali na uplatňovanie vnútroštátnej stratégie bezpečnosti cestnej premávky, aby poskytovali poradenstvo v súvislosti s politikou v tejto oblasti a propagovali osvedčené postupy. Výbor zastáva názor, že by sa mala zriadiť Európska agentúra pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá by pomáhala zosúladiť bezpečnosť cestnej premávky v celej EÚ a riadila by jej uplatňovanie v praxi, vrátane zavádzania systému eCall. V agentúre by pracovali aj experti na bezpečnosť cestnej premávky vymenovaní členskými štátmi.

1.8

EHSV upozorňuje Komisiu na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých sa zaoberal témou bezpečnosti cestnej premávky a vyjadril k potrebe povinného zavedenia systému eCall (1).

2.   Zhrnutie návrhov

2.1   eCall

eCall je technológia, ktorá umožňuje vysielať tiesňové volania z palubného systému prostredníctvom celoeurópskej tiesňovej telefónnej linky 112, a to buď automaticky, v prípade nehody, alebo manuálnym spustením. V prípade vážnej nehody systém eCall automaticky volá na číslo 112 (jednotné európske číslo tiesňového volania). Oznámi záchrannej službe polohu vozidla, a to aj v prípade, ak je vodič v bezvedomí alebo ak nie je schopný zavolať sám. V roku 2011 Komisia prijala odporúčanie 2011/750/EÚ, že operátori mobilných sietí by mali zabezpečiť, aby ich siete mohli prenášať volania v rámci systému eCall.

2.2   V súčasnosti je v EÚ len 0,7 % vozidiel vybavených súkromnými systémami eCall, pričom tento počet sa sotva zvyšuje. Tieto proprietárne systémy neumožňujú interoperabilitu ani kontinuitu v celoeurópskom meradle.

2.3   Návrh nariadenia

V návrhu nariadenia Komisia stanovuje požiadavky typového schválenia pre technológiu eCall a nariaďuje, aby od októbra 2015 boli týmto systémom povinne vybavené nové typy osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel. Nariadenie stanovuje povinnosti pre výrobcov v členských štátoch, požiadavky z hľadiska ochrany súkromia a osobných údajov užívateľov, ako aj vozidlá, na ktoré sa to uplatňuje a dátum zavedenia.

2.4   Návrh rozhodnutia

Cieľom návrhu rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky strediská tiesňového volania (Public Safety Answering Points, PSAP) mohli spracovávať volania eCalls, keď sa tieto v prípade nehody spustia, či už automaticky alebo manuálne. Komisia chce zaistiť, aby generovanie, prenos a spracovávanie volaní eCall boli od 1. októbra 2015 na celom území EÚ zharmonizované.

2.5   Ustanovenia nariadenia

V navrhovanom nariadení sa okrem iného stanovujú tieto právne požiadavky:

2.5.1

Výrobcovia osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel musia zabezpečiť, aby sa nové typy týchto vozidiel od októbra 2015 vyrábali a schvaľovali v súlade so systémami eCall.

2.5.2

Členské štáty budú musieť od 1. októbra 2015 zabezpečiť, aby sa novým typom vozidiel, ktoré spadajú do pôsobnosti navrhovaného nariadenia, udelilo typové schválenie ES pre celé vozidlo.

2.5.3

Skôr než orgány zodpovedné za typové schvaľovanie vydajú osvedčenie o typovom schválení, musia sa uistiť, že tieto vozidlá spĺňajú predpísané normy.

2.5.4

Výrobcovia musia zabezpečiť, že technológia eCall nebude umožňovať, aby vozidlá vybavené týmto systémom boli nepretržite sledované.

2.5.5

Je nevyhnutné poskytnúť dostatočné záruky, aby sa zabránilo sledovaniu, a užívatelia musia byť informovaní, akým spôsobom sa spracovávajú údaje, ktoré systém využíva.

2.5.6

Komisia má právomoc prijímať delegované akty s cieľom stanoviť technické požiadavky pre palubné systémy, vymedziť požiadavky v súvislosti s ochranou súkromia užívateľov a na základe analýzy pomeru nákladov a prínosu stanoviť výnimky pre niektoré triedy osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor upozorňuje, že v minulom roku zahynulo na cestách EÚ 28 000 osôb a 1,5 milióna osôb bolo zranených. Keď sa k dopravnej nehode privolá záchranná služba, o záchrane života a zmiernení závažnosti zranení rozhoduje každá minúta. Ľudia však často v dôsledku zranení, ktoré pri dopravnej nehode utrpeli, nie sú fyzicky schopní zavolať záchrannú službu.

3.2

Systém eCall umožňuje vyriešiť tento problém tým, že bezodkladne alarmuje záchranné služby, a to aj vtedy, ak je vodič alebo spolujazdec v bezvedomí alebo nemôže zavolať pomoc z iných dôvodov. EHSV takisto konštatuje, že vďaka systému eCall by sa mal urýchliť príchod záchranných tímov o 40 % v mestských oblastiach a o 50 % vo vidieckych oblastiach. Keď bude systém eCall všeobecne rozšírený, pomôže zachrániť každoročne v Európe stovky životov a zmierniť závažnosť zranení a traumatických zážitkov v desiatkach tisícoch prípadov.

3.3

V mnohých členských štátoch boli zriadené orgány pre bezpečnosť cestnej premávky s vnútroštátnou právomocou hodnotiť stratégiu bezpečnosti cestnej premávky a radiť vládam v súvislosti s prioritnými opatreniami. Európska agentúra pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá by sa výslovne zameriavala na všetky aspekty tejto oblasti (infraštruktúra, vozidlá a užívatelia ciest) v celej Únii, by mohla pomôcť zlepšiť uplatňovanie harmonizovanej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Takáto agentúra by mohla mať osobitné úlohy, pokiaľ ide o identifikáciu, špecifikáciu, zavádzanie a propagovanie osvedčených postupov, ako aj o posilňovanie cezhraničnej výmeny informácií a spolupráce.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Návrh sa týka len typového schvaľovania nových osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel a nestanovuje sa v ňom požiadavka zabezpečiť, aby boli zariadenia eCall zabudované do vozidiel ešte pred prvou registráciou, čo znamená, že súčasné typy týchto vozidiel sa môžu ďalej vyrábať a predávať bez systému eCall. Výbor konštatuje, že v dôsledku tejto politiky nebude služba eCall plne zavedená skôr ako v roku 2033. EHSV chápe, že je potrebné prihliadať na finančný dosah a problémy z hľadiska dizajnu, ktoré by to mohlo spôsobiť výrobcom automobilov, vyzýva ich však, aby technológiu eCall čo najskôr zabudovali aj do súčasných typov vozidiel, ktoré budú vyrobené po októbri 2015.

4.2

Nariadenie, ktoré sa týka požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall, sa nebude uplatňovať na dvojkolesové motorové vozidlá (motocykle atď.). Riziko ťažkého zranenia v cestnej premávke je u vodičov dvojkolesových motorových vozidiel 18- až 20-krát vyššie než u vodičov osobných automobilov. Riešeniu problémov z hľadiska bezpečnosti na cestách pre túto vysokorizikovú skupinu by sa mala venovať osobitná pozornosť. Okrem návrhov v súvislosti so zavedením technológie eCall, je nevyhnutné bezodkladne predložiť návrhy na zlepšenie aktívnej a pasívnej bezpečnosti dvojkolesových motorových vozidiel.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 77, Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 71, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 70, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 27 a Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 94.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair“

COM(2013) 151 final – 2013/0081(COD)

2013/C 341/12

Spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Európsky parlament a Rada Európskej únie sa 26. apríla 2013 podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair.

COM(2013) 151 final – 2013/0081(COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 126 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že je potrebné prepracovať obidve smernice s cieľom čeliť demografickým a ekonomickým výzvam.

1.2

Európska únia naliehavo potrebuje inteligentnú a pevne stanovenú migračnú politiku, ak chce dosiahnuť ciele stanovené prostredníctvom stratégie Európa 2020 a ostatných hlavných iniciatív. Ak chce Európska únia naďalej zostať centrom inovácií a silným hospodárskym centrom, musí pritiahnuť talenty a zabezpečiť účinnú výmenu odborníkov.

1.3

Výbor sa domnieva, že politika na podporu migrácie a mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv. Zásady Charty základných práv sa musia uplatňovať v praxi na všetkých úrovniach.

1.4

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali zložité situácie, v ktorých sa nachádzajú zraniteľní štátni príslušníci tretích krajín, a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie. Je potrebné odhodlane bojovať proti prípadom diskriminácie, a to na všetkých úrovniach.

1.5

Výbor v plnej miere podporuje opatrenia Európskej komisie na rozvoj bilaterálnych partnerstiev v oblasti mobility, ktoré ponúkajú rámec na spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami mimo EÚ, najmä s krajinami, ktoré s ňou priamo susedia.

1.6

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci.

1.7

Je potrebné dôkladne preskúmať prekážky brániace udeľovaniu víz, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

1.8

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

1.9

Výbor upriamuje pozornosť na to, že je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu pre študentov, výskumných pracovníkov a dobrovoľníkov, ako aj pre pracovníkov aupair, ak vykonávajú platenú činnosť alebo sú aktívni na trhu práce. Platené činnosti často maskujú pracovné vzťahy a zneužívanie, ktoré môže vyplývať z takýchto situácií, a je potrebné im predchádzať prostredníctvom rovnakého zaobchádzania so všetkými týmito kategóriami. Osobitnú pozornosť treba venovať osobám a najmä ženám, ktoré vykonávajú domáce práce formou „aupair“.

1.10

Výbor oceňuje článok 24, ktorý umožňuje, aby si štátni príslušníci tretích krajín hľadali prácu počas 12 mesiacov po ukončení výskumnej činnosti alebo štúdia. Ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní uvedené v smernici 2011/98/EÚ však obsahujú odchýlky, ktoré sa zdajú byť neprimerané vzhľadom na ciele návrhu na prepracovanie obidvoch smerníc.

1.11

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť im prístup ku kvalitným informáciám.

2.   Úvod

2.1

EÚ čelí veľkým štrukturálnym výzvam demografickej aj hospodárskej povahy. Počet aktívneho obyvateľstva klesá a podniky majú ťažkosti s hľadaním kvalifikovaných pracovníkov.

2.2

Komplexný prístup EÚ k migrácii a mobilite vytvára všeobecný rámec pre jej migračnú politiku. Takisto vymedzuje spôsob, akým EÚ organizuje dialóg a spoluprácu s krajinami mimo EÚ.

2.3

EÚ taktiež súrne potrebuje inováciu. Ciele stratégie Európa 2020 a iniciatívy Únia inovácií stanovujú nárast objemu investícií v oblasti výskumu a inovácie, čo si vyžaduje vytvoriť približne jeden milión dodatočných pracovných miest v oblasti výskumu. Prisťahovalectvo z krajín mimo EÚ môže byť zdrojom kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov, ktorých členské štáty môžu a musia prilákať.

2.4

Článkom 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únia poveruje úlohou rozvíjať spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch.

2.5

Smernica 2004/114/ES obsahuje povinné ustanovenia týkajúce sa prijímania študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Uplatňovanie smernice na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov zostalo pre členské štáty voliteľnou možnosťou. V smernici 2005/71/ES sa stanovuje zrýchlený postup prijímania výskumných pracovníkov z tretích krajín, ktorí uzavreli dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou schválenou členským štátom.

2.6

Komisia v roku 2011 predložila Európskemu parlamentu a Rade správy o začatí uplatňovania týchto dvoch smerníc. Správy poukázali na to, že smernice majú niekoľko nedostatkov.

2.7

Najväčší problém v spojitosti s týmito dvomi smernicami predstavujú povolenia na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ (dlhodobé víza a/alebo povolenia na pobyt). Právne ustanovenia sú často komplexné a nejasné, pričom postupy sú nadmerne dlhé a nie vždy sa uplatňujú spravodlivo alebo dôsledne. Súčasné ustanovenia o prisťahovalectve nepoukazujú v dostatočnej miere na programy Únie, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa mobility, ako Erasmus Mundus alebo Marie Curie.

2.8

Pokiaľ ide o trh práce, absolventi z tretích krajín nemajú dostatočné možnosti na to, aby si po skončení štúdia našli pracovné miesto, a to isté platí aj pre výskumných pracovníkov po ukončení ich výskumného projektu. V niektorých prípadoch sa štátni príslušníci tretích krajín nemôžu zamestnať na univerzitách, keďže tieto sú považované za súčasť verejného sektora. Prioritne treba podporovať prístup žien k vedeckým profesiám odstránením všetkých foriem priamej a nepriamej diskriminácie alebo ostatných prekážok, ktoré im bránia v tom, aby mohli zastávať vysokokvalifikované pozície vo vedeckej oblasti.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že obidve smernice je potrebné prepracovať.

3.2

Otvorenie Únie smerom von zostáva naďalej prioritou, hoci tento cieľ sa za súčasných podmienok dá len ťažko dosiahnuť. Únia musí uľahčiť mobilitu a využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na to, aby občania tretích krajín mali lepší prístup k vzdelávaniu, výskumu a na trh práce.

3.3

Európska únia potrebuje nový prístup k ekonomickej migrácii, ktorá umožní štátnym príslušníkom tretích krajín získavať poznatky a zručnosti. Spolupráca s tretími krajinami musí povzbudzovať „mobilitu mozgov“, ktorá bude výhodná pre prijímajúce aj pre vysielajúce krajiny.

3.4

Európska komisia v októbri 2010 prijala iniciatívu, v ktorej navrhuje súbor odvážnych a potrebných opatrení a politík, prostredníctvom ktorých sa Európska únia pretransformuje na „Úniu inovácií“. EÚ potrebuje v tejto súvislosti zmierniť predpisy vzťahujúce sa na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.5

Štátni príslušníci tretích krajín môžu vniesť dynamiku a rozmanitosť do vzdelávacích, vedeckých, kultúrnych a ekonomických činností v Európe. Výbor sa domnieva, že uľahčenie mobility pre občanov tretích krajín by mohlo byť jednou z odpovedí na demografické výzvy a výzvy v oblasti hospodárskeho rozvoja v Európskej únii. Výbor sa zároveň domnieva, že politika na podporu mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv.

3.6

Výbor víta záväzok zjednotiť a zjednodušiť postupy pre vstup na územie Európskej únie. Súčasné hospodárske a politické podmienky môžu viesť k roztrieštenosti systémov, politík a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.7

Úlohou Únie je usmerňovať diskusie, hľadať spoločné riešenia, podporovať postupy a úsilie členských štátov, tretích krajín a ich štátnych príslušníkov.

3.8

Výbor takisto víta, že bolo objasnené, ktoré kategórie občanov tretích krajín majú uľahčený prístup na územie Únie. Vďaka tomu sa zvyšuje jasnosť a predvídateľnosť pre členské štáty, ako aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Aj keď sú podmienky vstupu a pobytu odlišné, zahrnutím všetkých podmienok do novej smernice sa podporia kľúčové prierezové aspekty, ako je dodržovanie základných práv.

3.9

Štátni príslušníci tretích krajín majú určité práva aj povinnosti, ktoré musia poznať a plniť.

3.10

Výbor oceňuje snahu o efektívnejšie prepojenie prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín s hlavnými oblasťami politiky týkajúcimi sa migrácie, vzdelávania a výskumu, a najmä v súvislosti s uznávanými programami, ako sú Erasmus Mundus a Marie Curie.

3.11

Výbor takisto víta, že sa venuje pozornosť základným právam štátnych príslušníkov tretích krajín. Napriek tomu je však potrebné sa viac sústrediť na aktívne opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie. Občania tretích krajín sa v každodennom živote často nachádzajú v situácii, keď sú zraniteľní, a to najmä študenti alebo osoby pracujúce ako aupair. Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali tieto situácie a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie.

3.12

Výbor vyjadruje znepokojenie v súvislosti so šírením rasistických a xenofóbnych postojov namierených proti štátnym príslušníkom tretích krajín. Ak sa im uľahčí mobilita a nepodarí sa potlačiť tieto postoje, budú ohrozené všetky politické ciele.

3.13

Výbor poukazuje na skutočnosť, že návrh obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré občanom tretích krajín uľahčia zapojenie do európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru a trhu práce.

3.14

Je potrebné povzbudzovať prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k formám zamestnania, ktoré kombinujú prácu so vzdelávaním a odbornou prípravou. Treba posilniť zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o zamestnávanie a pracovné podmienky osôb, ktorých postavenie upravujú skúmané smernice.

3.15

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadnili rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci. Tento cieľ by mal byť prioritným v prípade mobility študentov a najmä výskumných pracovníkov.

3.16

Výbor si želá povzbudzovať členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zohľadnili širšiu škálu interakcií, vrátane interakcií v oblasti výskumu, vzdelávania a práce. Umelecká tvorba a tvorivé odvetvia sú v európskom priestore faktorom začlenenia, spoločenského pokroku ako aj hospodárskeho rozvoja.

3.17

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu, členské štáty a Európsky parlament, aby posilnili ochranu na pracovisku, ako aj ochranu štátnych príslušníkov tretích krajín prijímaných na účel štúdia, výskumu alebo ako pracovníkov aupair, ak sú aktívni na trhu práce. Výbor sa okrem toho domnieva, že je potrebné odstrániť odchýlky od ustanovení smernice 2011/98/EÚ o rovnakom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú na študentov, výskumných pracovníkov a pracovníkov aupair.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor považuje za vhodné rozšíriť všeobecnú oblasť uplatňovania smernice na platených stážistov a pracovníkov aupair.

4.2

Výbor sa domnieva, že v praxi pretrvávajú mnohé procedurálne a inštitucionálne prekážky brániace mobilite. Vzťahuje sa to najmä na postup udeľovania víz, ktorý je zdĺhavý, nepredvídateľný a dokonca svojvoľný. Pre osoby, ktoré si podávajú žiadosti o vízum, znamená veľmi vysoké náklady, v dôsledku čoho sú pre ne tieto doklady takmer nedostupné. Dostupnosť veľvyslanectiev alebo konzulátov je často obmedzená. Je potrebné dôsledne preskúmať tieto prekážky, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a musia sa určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

4.3

Súkromný sektor je veľmi dôležitý pri dosahovaní cieľov spojených s financovaním a rozvojom výskumu. Podniky sa musia povzbudzovať, aby k získavaniu výskumných pracovníkov pristupovali proaktívne. Okrem toho by orgány členských štátov v spolupráci so súkromnými inštitúciami a podnikmi mali vytvoriť osobitné opatrenia, aby sa odstránili praktické prekážky brániace integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Napríklad založenie bankového účtu sa môže ukázať ako komplikované a zdĺhavé.

4.4

Výbor poukazuje na procedurálne ťažkosti pri udeľovaní víz osobám vykonávajúcim dobrovoľnícku činnosť. Dobrovoľníctvo je osobitnou činnosťou, ktorá nie je prácou ani vzdelávaním, ale do určitej miery v sebe zahŕňa prvky obidvoch činností. Je potrebné, aby dobrovoľníctvo bolo formálne uznané ako činnosť, ktorá opodstatňuje udelenie víza.

4.5

V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že by bolo vhodné zapojiť miestne a regionálne orgány verejnej správy.

4.6

Pokiaľ ide o ustanovenie, že členské štáty môžu priznať priaznivejšie podmienky osobám, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice, výbor víta toto ustanovenie vzhľadom na to, že umožňuje štátom vytvárať vlastné politiky ako prilákať štátnych príslušníkov tretích krajín na svoje územie. Aj keď sa tým nemení oblasť pôsobnosti smernice, politiky členských štátov by nemali diskriminovať určité skupiny štátnych príslušníkov alebo niektorých jednotlivcov.

4.7

Výbor v rámci tejto politiky podporuje rozvoj partnerstiev v oblasti mobility a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu EÚ s tretími krajinami v snahe zabezpečiť účinnú „mobilitu mozgov“. Rozvoj vzdelávania a výskumu v Európskej únii by sa nemal realizovať tak, že tretie krajiny budú ochudobnené o schopnosti vlastných občanov. Z návrhu Komisie jasne nevyplýva, aké sú konkrétne kroky v tomto smere.

4.8

Pokiaľ ide o situáciu študentov a novú kategóriu platených stážistov, výbor súhlasí s návrhom, podľa ktorého by študenti a platení stážisti mali právo zdržiavať sa v druhom členskom štáte počas obdobia od troch do šiestich mesiacov za predpokladu, že spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v tejto smernici.

4.9

Výbor súhlasí s uľahčením prístupu študentov na trh práce v súlade s podmienkami stanovenými v smernici, ktoré im umožňujú pracovať najmenej 20 hodín týždenne. Každý členský štát určí v rámci sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 20 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok. Vzhľadom na to, že ich prioritným cieľom zostáva ukončenie štúdia, obdobie, počas ktorého sa im povoľuje vykonávať prácu, musí byť obmedzené tak, aby im umožnilo venovať sa štúdiu. O pokroku v štúdiu by sa malo pravidelne predkladať potvrdenie.

4.10

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

4.11

Výbor sa vo svojom stanovisku o zelenej knihe o ekonomickej migrácii, ktorá bola prijatá v roku 2006 (1), ako aj v stanovisku o jednotnom povolení zavedenom v roku 2008 (2) vyslovil za to, aby sa legálnym migrantom okrem rovnakého zaobchádzania na pracovisku (pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, zdravotná starostlivosť a bezpečnosť na pracovisku, právo združovať sa atď.), poskytlo aj právo na vzdelávanie a odbornú prípravu.

4.12

Členské štáty by mali zabezpečiť, že základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín sa dodržiavajú v praxi.

4.13

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť pre nich prístup ku kvalitným informáciám.

4.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor bude i naďalej pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a európskymi inštitúciami a má v úmysle ďalej podporovať osvedčené postupy v oblasti prisťahovalectva a integrácie.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 20.

(2)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/54


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov”

COM(2013) 236 final – 2013/0124 (COD)

2013/C 341/13

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Pomocná spravodajkyňa: Vladimíra DRBALOVÁ

Európsky parlament (21. mája 2013) a Rada (13. mája 2013) sa rozhodli podľa článkov 46 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov

COM(2013) 236 final – 2013/0124 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí.18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra 2013) prijal 133 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor konštatuje, že spomedzi štyroch slobôd, ktoré sú zakotvené v zmluve, čelí sloboda pohybu pracovníkov naďalej najväčším problémom v praxi.

1.2

Výbor sa domnieva, že uplatňovanie slobody pohybu pracovníkov bez prekážok a diskriminácie prispeje k ochrane základných práv, zlepší konkurencieschopnosť EÚ, produktivitu podnikov a kvalitu pracovných miest ako jedného z pilierov stratégie Európa 2020.

1.3

Sloboda pohybu pracovníkov v Európe musí pre EÚ zostať jednou z politických priorít. Výbor sa nazdáva, že smernica prispeje k spravodlivej a vyváženej mobilite.

1.4

EHSV podporuje návrh smernice Komisie, ktorý umožní rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti pre európskych pracovníkov pri výkone práva na slobodu pohybu. Ako však už výbor upozornil v iných stanoviskách, pretrvávajú iné prekážky, ktoré komplikujú mobilitu.

1.5

Na to, aby sa ďalej odbúravali prekážky brániace mobilite, by mali byť prijaté ďalšie opatrenia s cieľom poskytnúť mobilným pracovníkom zrozumiteľné informácie týkajúce sa pracovného alebo sociálneho práva v príslušných národných jazykoch. Okrem toho by sa malo pre pracovníkov zaviesť samostatné právo na poradenské služby. Príslušné poradenské štruktúry by mali byť úzko prepojené so sociálnymi partnermi a s portálom EURES a mali by zaručiť, aby boli mobilní pracovníci už vo svojich krajinách pôvodu informovaní o sociálnych a právnych záležitostiach v cieľových krajinách.

1.6

EHSV podporuje ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť Komisia prostredníctvom smernice, ako sú ochrana práv vyplývajúcich zo zásady rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a ich rodinami v zamestnaní a v oblasti rôznych sociálnych práv, a prostredníctvom administratívnych a právnych postupov, činnosti združení, organizácií a ďalších právnických osôb, zriaďovaním štruktúr podpory a dozoru na národnej úrovni, sociálnym dialógom a zlepšením poskytovania informácií podnikom a pracovníkom. Výbor oceňuje, že transpozícia do národných právnych predpisov sa uskutoční rešpektujúc vnútroštátne právne procesy a postupy.

1.7

Výbor súhlasí s tým, aby sa zriadili informačné a poradenské služby týkajúce sa výkonu slobody pohybu a mobility s cieľom podporiť pracovníkov. Taktiež bude potrebné primerane informovať zamestnávateľov.

1.8

EHSV podporuje snahy Európskej komisie zamerané na zmenu a rozšírenie úlohy portálu EURES s cieľom uľahčiť mobilitu a zlepšiť prepojenie medzi zručnosťami a potrebami trhu práce.

2.   Návrh smernice

2.1

V správe Maria Montiho z mája 2010 s názvom „Nová stratégia pre jednotný trh“, sa podčiarkuje skutočnosť, že sloboda pohybu pracovníkov je z právneho hľadiska úspechom, no spomedzi štyroch slobôd jednotného trhu sa najmenej využíva. Priepasť medzi teóriou a praxou sa odráža aj v politických usmerneniach na roky 2010-2014, ktoré predstavil predseda Európskej komisie Barroso.

2.2

Komisia navrhuje smernicu s cieľom zlepšiť uplatňovanie právnych predpisov EÚ a uľahčiť výkon práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu. Zmluva a európske právne predpisy zaručujú každému občanovi právo slobodne odísť do iného členského štátu za prácou a usadiť sa v ňom a chránia ich pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, a zabezpečuje im rovnaké zaobchádzanie.

2.3

Počas uplynulých rokov sa zaviedli tri akčné plány (1) pre mobilitu pracovníkov, a to v rokoch 1997, 2002 a 2007. Toto právo na mobilitu však využívajú len 3 % európskych pracovníkov. Komisia, Parlament, Výbor regiónov, EHSV a sociálni partneri poukázali na prekážky, ktoré komplikujú výkon tohto práva v praxi:

vnútroštátne orgány, ktoré nedodržiavajú právne predpisy EÚ (nevyhovujúce právne predpisy alebo nesprávne uplatňovanie), čo má negatívne dôsledky na migrujúcich pracovníkov v EÚ,

zamestnávatelia a právni poradcovia nedodržiavajú právne predpisy EÚ,

migrujúci pracovníci v EÚ nemajú prístup k informáciám alebo prostriedkom, ktoré zabezpečujú dodržiavanie ich práv.

2.4

V dôsledku týchto problémov je diskriminácia na základe štátnej príslušnosti aj naďalej často závažnou prekážkou pre migrujúcich pracovníkov EÚ.

2.5

Komisia uskutočnila rozsiahly program konzultácií s členskými štátmi, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a špecializovanými agentúrami, pričom dospela k záveru, že na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov, je najvhodnejším právnym nástrojom smernica, aby sa tak jednotným spôsobom dodržiavali práva uvedené v článku 45 ZFEÚ a články 1 až 10 nariadenia č. 492/2011.

2.6

Rozsah pôsobnosti smernice sa vzťahuje na aspekty, ktoré v oblasti slobodného pohybu pracovníkov zahŕňa nariadenie č. 492/2011 zaručujúce rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu:

prístup k zamestnaniu,

podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o odmeny a prepúšťanie,

prístup k sociálnym a daňovým výhodám,

členstvo v odboroch,

prístup k odbornej príprave,

prístup k bývaniu,

prístup k vzdelávaniu pre deti pracovníkov.

2.7

Smernica zaviaže členské štáty k týmto opatreniam:

vytvoriť národné kontaktné miesta s cieľom informovať, poskytovať pomoc a poradenstvo migrujúcim pracovníkom o právach, ktoré európske právne predpisy zaručujú, vrátane nediskriminácie a slobody pohybu,

navrhnúť a zaručiť, aby na národnej úrovni boli k dispozícii administratívne a/alebo právne nápravné opatrenia,

umožniť, aby odbory, mimovládne a iné právnické osoby mohli využiť správne alebo súdne konania na účely presadzovania práv v zmysle článku 45 ZFEÚ a článkov 1 až 10 nariadenia (EÚ) č. 492/2011 v mene alebo na podporu pracovníkov EÚ a ich rodinných príslušníkov, s ich súhlasom a v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva,

lepšie informovať migrujúcich pracovníkov EÚ a zamestnávateľov o európskych právnych predpisoch v oblasti slobody pohybu.

3.   Všeobecné pripomienky: európski občania a sloboda pohybu

3.1

Európska únia musí zmobilizovať všetky kapacity trhu práce s cieľom podnietiť rast a zamestnanosť, plne rozvinúť potenciál jednotného trhu a vytvoriť dynamický a inkluzívny európsky trh práce s lepšími vyhliadkami na dlhodobé zamestnanie. Na to je nevyhnutné odstrániť prekážky brániace voľnému pohybu pracovníkov a zaručiť práva a zodpovednosti pracovníkov a podnikov.

3.2

EHSV víta, že v priebehu Európskeho roka občanov Komisia prijala tento návrh smernice s cieľom uľahčiť európskym pracovníkom slobodu pohybu. Sloboda pohybu osôb je jednou zo štyroch základných slobôd (sloboda pohybu tovarov, kapitálu a služieb), o ktoré sa opiera vnútorný trh a ktorá je zakotvená v zmluve. Občanom EÚ zaručuje možnosť slobodne odísť do iného členského štátu za prácou a chráni ich pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti.

3.3

Na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ vypracoval EHSV v roku 2011 prieskumné stanovisko (2) o úlohe prisťahovalectva v kontexte demografickej situácie v EÚ. EHSV dospel k záveru, že v dôsledku negatívnej demografickej situácie a nerovnováhy na trhu práce musí Európa zlepšiť internú mobilitu európskych pracovníkov a uľahčiť prisťahovalectvo z tretích krajín.

3.4

České predsedníctvo Rady EÚ v roku 2009 tiež požiadalo o vypracovanie prieskumného stanoviska (3), v ktorom sa identifikovali prekážky na vnútornom trhu brániace mobilite. Výbor sa domnieva, že napriek zmluve a európskym právnym predpisom sa občania Únie, ktorí chcú odísť alebo odchádzajú do iného členského štátu za prácou, stretávajú aj naďalej s početnými problémami, ktoré im závažne komplikujú výkon práva na slobodu pohybu. V stanovisku sa uvádza, že „mobilita v Európe musí byť aj naďalej politickou prioritou EÚ“ a že opatrenia musia prispieť k vytvoreniu spravodlivej a vyváženej mobilite a zamedziť sociálnemu dumpingu a nelegálnej práci.

3.5

Návrh smernice Komisie umožní rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti pre európskych pracovníkov pri výkone práva na slobodu pohybu. Pretrvávajú však ďalšie prekážky a riziká pre pracovníkov komplikujúce mobilitu, na ktoré EHSV poukázal v rozličných stanoviskách (4), kde navrhol rozmanité riešenia v otázkach, ako sú:

prechodné obdobia, ktoré v niektorých sektoroch alebo všeobecne obmedzujú slobodu pohybu pracovníkov pochádzajúcich z niektorého z členských štátov,

pracovnoprávne predpisy členských štátov, ktoré vytvárajú právne a administratívne prekážky, ako aj kolektívne zmluvy musia uľahčovať voľný pohyb pracovníkov

problémy, ktorým musia čeliť pohraniční pracovníci v súvislosti so slobodou pohybu, v daňovej oblasti a otázkach sociálneho zabezpečenia,

nedostatočné jazykové znalosti,

nedostatočná koordinácia verejných systémov sociálneho zabezpečenia a problémy týkajúce sa prenosnosti a uznávania doplnkových dôchodkov,

závažné problémy, ktoré pretrvávajú pri uznávaní odborných kvalifikácií a akademických titulov,

ťažkosti pri prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu,

nedostatok informácií a nedostatočné poradenstvo v oblasti európskych právnych predpisov a postupov týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, ktoré majú na národnej úrovni pracovníci, podniky, sociálni partneri a mimovládne organizácie, ako aj súdy a ostatné právne orgány,

nedostatok informácií a poradenstva pre pracovníkov o pracovnoprávnych a sociálnoprávnych otázkach a o kontaktných miestach v cieľovej krajine, ktoré by sa mali poskytovať už v krajinách pôvodu,

nedostatok príležitostí a ceny nehnuteľností, ako aj chýbajúce sociálne byty,

daňová oblasť, diskriminačné odvody a sociálne dávky,

problematický prístup k službám zdravotnej starostlivosti,

prekážky v rámci vzdelávacích systémov detí.

3.6

EHSV takisto vypracoval stanovisko (5) týkajúce sa právnych predpisov zameraných na boj proti diskriminácii z rozličných dôvodov. Výbor sa domnieva, že nariadenie č. 492/2011, ako aj antidiskriminačné smernice 43/2000 a 78/2000 by sa mali dodržiavať a mali by byť využívané na odstránenie diskriminácie zo strany vnútroštátnych právnych predpisov, administratívnych a právnych postupov, ako aj z kolektívnych zmlúv s cieľom uľahčiť mobilitu pracovníkov v EÚ.

3.7

Mobilita sa hodnotí pozitívne z hľadiska podnikov, ako aj zo strany pracovníkov, ak je riadená vhodným, dobrovoľným a spravodlivým spôsobom. Potvrdili to BUSINESSEUROPE a Európska konfederácia odborových zväzov. Podniky dostanú viacej príležitostí na nábor a pracovníci budú mať širšiu škálu príležitostí na prácu.

3.8

Je potrebné rozlišovať slobodu pohybu, ktorej sa týka táto smernica, od slobody podnikov poskytovať služby. V súvislosti s posledným návrhom smernice o vyslaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb prijal EHSV nedávno stanovisko (6).

3.9

EHSV podporuje nové snahy o zlepšenie fungovania vnútorného trhu EÚ a opatrenia, ktoré uľahčujú mobilitu a odstraňujú existujúce prekážky. Návrh smernice zaviaže členské štáty k tomu, aby upravili svoje právne predpisy a prispôsobili inštitúcie, čo EHSV podporuje, no želá si, aby sa nevytvárala zbytočná byrokracia pre podniky.

3.10

Národné orgány a orgány podpory a dozoru budú osobitne dohliadať na dodržiavanie rovnakého zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi EÚ, ktorí sú zdravotne postihnutí.

4.   Konkrétne pripomienky a odporúčania

4.1

Hoci článok 45 zmluvy a nariadenie (EÚ) č. 492/2011 zaručujú rovnaké zaobchádzanie s migrantmi z EÚ v rámci voľného pohybu – ak sa správne uplatňujú v členských štátoch – pretrvávajú mnohé problémy pri ich praktickom uplatňovaní. Výbor sa preto domnieva, že návrh smernice je vhodným právnym nástrojom na uľahčenie výkonu práv daných pracovníkom, pretože po začlenení do vnútroštátnych právnych predpisov umožní dosiahnutie stanovených cieľov jednotným spôsobom. Výbor si želá, aby Parlament a Rada takisto podporili návrh smernice.

4.2

Výbor sa nazdáva, že ochranou práv vyplývajúcich z voľného pohybu európskych pracovníkov a zaručením rovnakého zaobchádzania sa uľahčí mobilita a posilní jednotný trh. Európske podniky a európski pracovníci budú mať k dispozícii nové príležitosti, ktoré im ponúka plné využívanie potenciálu európskeho trhu práce.

4.3

Výbor sa takisto domnieva, že rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia uľahčia integráciu migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.

4.4

Poradný výbor pre voľný pohyb pracovníkov (7), rovnako ako aj Európska konfederácia odborových zväzov a BUSINESSEUROPE dali najavo svoj kladný postoj voči návrhu smernice. EHSV vníma s uspokojením spoločné snahy európskych sociálnych partnerov s cieľom podporiť spravodlivú mobilitu a hospodársku migráciu v EÚ (8).

4.5

Technický výbor (9) pre voľný pohyb pracovníkov musí tiež prijať nové usmernenia na zlepšenie pracovnej mobility.

4.6

Na to, aby sa ďalej odbúravali prekážky brániace mobilite, by mali byť prijaté ďalšie opatrenia s cieľom poskytnúť mobilným pracovníkom zrozumiteľné informácie týkajúce sa pracovného alebo sociálneho práva v príslušných národných jazykoch. Okrem toho by sa malo pre pracovníkov zaviesť samostatné právo na poradenské služby. Príslušné poradenské štruktúry by mali byť úzko prepojené so sociálnymi partnermi a s portálom EURES a mali by zaručiť, aby boli mobilní pracovníci už vo svojich krajinách pôvodu informovaní o sociálnych a právnych záležitostiach v cieľových krajinách.

4.7

Keď bude smernica správne transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov, zaviaže verejné orgány k tomu, aby zaručili dodržiavanie európskych právnych predpisov týkajúcich sa slobody pohybu. Takisto uľahčí činnosť zamestnávateľov a právnych poradcov, ktorí v súčasnosti nepoznajú európske právne predpisy. Pracovníci a ich rodiny budú mať zároveň lepší prístup k informáciám a ochrane svojich práv.

4.8

Výbor podporuje štyri ciele, ktoré stanovila Komisia:

znížiť mieru diskriminácie voči migrujúcim pracovníkom EÚ na základe štátnej príslušnosti,

odstrániť rozdiely medzi právami migrujúcich pracovníkov EÚ na papieri a ich výkonom v praxi tak, že sa uľahčí správne vykonávanie existujúcich právnych predpisov,

znížiť incidenciu nekalých praktík voči migrujúcim pracovníkom EÚ,

posilniť postavenie migrujúcich pracovníkov EÚ tak, aby sa ich práva rešpektovali.

4.9

Výbor plne súhlasí s cieľom smernice (článok 1), aby sa uplatňovali a presadzovali práva udelené článkom 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanoveniami článkov 1 až 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011, a takisto plne podporuje rozsah pôsobnosti smernice (článok 2) vzťahujúcej sa na aspekty, ktoré v oblasti slobodného pohybu pracovníkov zahŕňa nariadenie.

4.10

EHSV sa domnieva, že nariadenie a smernica chránia práva cezhraničných pracovníkov, ktorí sú tiež európskymi pracovníkmi vykonávajúcimi právo na voľný pohyb.

4.11

Výbor tiež podporuje, aby sa do správnych a súdnych systémov a konaní všetkých členských štátov začlenila záruka ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie, nápravné prostriedky a lehoty (článok 3). Odporúča však členským štátom, aby sa výška poplatkov za správne a právne konania znížila tak, aby bola dostupná pracovníkom a členom ich rodín.

4.12

EHSV takisto považuje za vhodné znenie článku 4, podľa ktorého „členské štáty zabezpečujú, aby sa združenia, organizácie a iné právnické osoby, ktoré majú v súlade s kritériami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch oprávnený záujem, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ustanovení tejto smernice, mohli zaangažovať, buď v mene alebo na podporu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, s ich súhlasom, vo všetkých súdnych a/alebo správnych konaniach na účely presadzovania práv v zmysle článku 45 zmluvy a článkov 1 až 10 nariadenia (EÚ) č. 492/2011“ bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne procedurálne predpisy týkajúce sa zastupovania a obhajovania pred súdom. V tejto oblasti je kľúčová úloha, ktorú vnútroštátne právne predpisy dávajú odborom, čo musí smernica zohľadniť.

4.13

Výbor súhlasí s článkom 5, ktorý stanovuje členským štátom povinnosť zriadiť štruktúry a subjekty na propagovanie rovnakého zaobchádzania, vykonávanie analýz, monitoring a podporu. Výbor súhlasí s tým, že tieto konkrétne úlohy sa môžu v závislosti od konkrétnych podmienok v krajine prideliť už existujúcim národným agentúram alebo novým štruktúram, ktoré treba vytvoriť, ktoré majú podobné ciele v oblasti rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Do tohto rozhodovania by mali byť v rámci vnútroštátneho systému záväzne zapojení národní sociálni partneri. V obidvoch prípadoch by však mal byť tento nový mandát jasne začlenený do právomocí týchto štruktúr a subjektov a musia im byť poskytnuté vhodné ľudské a finančné zdroje na vykonávanie nových úloh. Výbor navrhuje, aby tieto agentúry a subjekty boli úplne nezávislé od vlád. Rovnako aj sociálni partneri na národnej a regionálnej úrovni musia mať adekvátne zastúpenie v týchto subjektoch v rámci národných systémov.

4.14

Smernica nespomína úlohu inšpekcie práce a pracovných orgánov, ktoré musia v rámci transpozície smernice dohliadať na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania v pracovných zmluvách, kolektívnych zmluvách a systémoch sociálnej ochrany. Výbor navrhuje, aby bola táto otázka zahrnutá do smernice.

4.15

EHSV podporuje štyri úlohy, ktoré majú plniť tieto subjekty (článok 5 ods. 2): právne a iné poradenstvo, prieskumy, správy a informácie.

4.15.1

Systém miest jednotného kontaktu môže byť veľmi dôležitý na uľahčenie poskytovania informácií a usmerňovanie migrujúcich pracovníkov o živote a práci v každom členskom štáte. Je pritom potrebné aktívne zapojiť sociálnych partnerov, ktorí však musia zároveň spolupracovať s informačnými a asistenčnými miestami, ako aj s centrami ďalšieho vzdelávania, ktoré už existujú na regionálnej, národnej a európskej úrovni. Treba zachovať a podporovať kľúčovú úlohu portálu EURES, pretože ide o dôležitý nástroj EÚ, ktorý sa zameriava na mobilitu pracovníkov, ako aj na lepšie prepojenie medzi zručnosťami a potrebami trhu práce. V tejto súvislosti treba tiež zlepšiť a ďalej zaistiť zapojenie sociálnych partnerov.

4.16

EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg medzi partnermi na trhu práce, dialóg tripartity medzi vládou, odborovými a zamestnávateľskými organizáciami, a dialóg s občianskou spoločnosťou (10) sú veľmi dôležitými nástrojmi verejných politík s pozitívnym vplyvom na občanov. Podporuje preto článok 6 týkajúci sa sociálneho dialógu v rámci vnútroštátnych právnych predpisov.

4.17

Šírenie informácií v členských štátoch (článok 7) je veľmi dôležité pre adekvátny rozvoj migrácie pracovníkov EÚ. Je nevyhnutné, aby mali pracovníci a zamestnávatelia prístup k informáciám, pretože vtedy bude európsky vnútorný trh a trh práce dobre fungovať. Vhodné a dostupné informácie môžu obmedziť zneužívanie zo strany zamestnávateľov a pasívne akceptovanie diskriminácie pracovníkmi.

4.18

EHSV nabáda migrujúcich pracovníkov a ich rodiny, aby tiež využívali existujúce informačné systémy, ako je Your Europe a EURES.

4.19

EHSV víta, že európski sociálni partneri sa vo svojom aktuálnom spoločnom pracovnom programe na obdobie rokov 2012 – 2014 zaoberajú otázkou internej mobility EÚ a hospodárskej migrácie z tretích krajín a navrhuje, aby Európska komisia v spolupráci s Európskou konfederáciou odborových zväzov a BUSINESSEUROPE spustila nové programy s cieľom zlepšiť informovanosť v radoch odborových a zamestnávateľských zväzov na národnej úrovni, umožniť spravodlivejší voľný pohyb európskych pracovníkov a ich rodín a ochranu ich práv.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  COM(1997) 586 final, COM(2002) 72 final, COM(2007) 773 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6 – 13.

(3)  Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 14 – 23.

(4)  Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 11 – 14, Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 103 – 107.

(5)  Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 82 – 90 [nedostupné v slovenskom jazyku], Ú. v. ES C 155, 29.5.2001, s. 65 – 71 [nedostupné v slovenskom jazyku], Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 102 – 108.

(6)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 61 – 64.

(7)  Schôdza z 30. októbra 2012.

(8)  Spoločný program európskych sociálnych partnerov (2012 – 2014): Mobilita, hospodárska migrácia a integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov do trhu prácu.

(9)  Podľa nariadenia (ES) č. 492/2011.

(10)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 137 – 142.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/59


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Európska stratégia pre riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí“

COM(2013) 123 final

2013/C 341/14

Spravodajca: Josef ZBOŘIL

Európska komisia sa 10. apríla 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Zelená kniha – Európska stratégia pre riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí

COM(2013) 123 final.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra) 138 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Problém nekontrolovaných tokov odpadov všeobecne a plastového odpadu konkrétne je vážny, pretože často končia v životnom prostredí, či už na neregulovaných skládkach alebo v morskom prostredí. Hoci je plastový odpad celosvetovým problémom, riešenia majú zjavne miestny charakter s osobitným prístupom v závislosti od miestnych podmienok a kapacít.

1.2

Zelená kniha o európskej stratégii pre riešenie problematiky plastového odpadu obsahuje množstvo štatistických údajov zo zdrojov EEA a Eurostatu a tiež odkazy na ďalšie publikácie, knihy, akademické správy atď. Odporúčame uskutočniť kategorizáciu a analýzu týchto údajov, aby boli zrozumiteľnejšie a dali sa ľahšie použiť na vyvodenie záverov o vhodnom nakladaní s tokmi plastového odpadu.

1.3

Pokiaľ ide o vodné a morské prostredie, plastový odpad tvorí veľkú väčšinu viditeľných plávajúcich nečistôt. Tento problém zhoršuje rozklad plastových materiálov na neviditeľné čiastočky, ktoré sa dostávajú do potravinového reťazca. Je nevyhnutné spresniť analýzy materiálových a odpadových tokov obsahujúcich plasty vrátane analýzy vstupov tohto odpadu do morského prostredia. Porušovanie existujúcich pravidiel nesprávnym skládkovaním by sa nemalo tolerovať. Plastový odpad nie je v morskom prostredí akceptovateľný.

1.4

EHSV vysoko oceňuje iniciatívy rôznych záujmových skupín zamerané na zmiernenie tohto vážneho problému. EÚ by mohla podnietiť medzinárodnú iniciatívu, ktorej cieľom by bolo odstrániť najväčšie nahromadené množstvá plávajúceho plastového odpadu v moriach. Mala by urobiť všetko, čo je v jej silách pre to, aby sa zabránilo tomu, že sa plastový odpad z Európy dostáva do mora. Mala by tiež zvážiť využitie programov rozvojovej pomoci na propagáciu a podporu udržateľnejších postupov v odpadovom hospodárstve v rozvojových krajinách predovšetkým s tým cieľom, aby sa znížilo hromadenie plastového odpadu v moriach pochádzajúceho z týchto krajín.

1.5

V súlade s hierarchiou v nakladaní s odpadom by sa malo vyvinúť úsilie, aby sa v prvom rade produkovalo menej plastového odpadu. Ak existujú realizovateľné alternatívy s menším vplyvom na životné prostredie, mohlo by sa zakázať používanie niektorých plastov.

1.6

Výbor ďalej upozorňuje, že podmienkou úspešnej recyklácie je identifikácia a separovanie tokov odpadov pri zdroji (v mieste výskytu) aj po zbere odpadu. EHSV sa domnieva, že je potrebné získať lepší prehľad o celom procese zberu odpadu z domácností, aby sa mohli definovať a šíriť osvedčené postupy. Výbor vyzýva Komisiu, aby zvážila, či rôzne zvolené systémy pre zber odpadu nemajú rôzne vplyvy, a to najmä s ohľadom na rozptýlenie plastového odpadu v životnom prostredí.

1.7

Výbor konštatuje, že tri kľúčové právne predpisy týkajúce sa plastového odpadu (rámcová smernica o odpadoch, smernica o obaloch a odpadoch z obalov a smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení) sa v EÚ riadne nepresadzujú. EHSV sa preto sa zasadzuje za to, aby sa ich uplatňovanie zlepšilo a aby boli podľa potreby aktualizované. Na základe dôkladnej odbornej analýzy spoľahlivých a relevantných údajov a procesov sa náležite musia posúdiť neželané dôsledky a odstrániť zistené medzery v predpisoch. Snahy o efektívnejšie zhodnocovanie a recykláciu vo všeobecnosti by mali prispieť aj k vyriešeniu problémov s plastovým odpadom, ktoré sa spomínajú v zelenej knihe.

1.8

EHSV na záver upozorňuje na rastúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať spotrebitelia, a podporuje argumenty zelenej knihy v súvislosti so zvyšovaním ich informovanosti, aby vedeli, čo kupujú: „Informovaní spotrebitelia môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní udržateľnejších výrobných modelov v prípade plastov a plastových výrobkov, ktoré tiež zvyšujú efektívnosť využívania zdrojov. Pokiaľ ide o správanie spotrebiteľov, k ich informovanosti by mohli významne prispieť jasné, jednoduché a stručné informácie o obsahu plastov a potenciálne škodlivých prídavných látok či farbív vo výrobku, […]. Nad rámec existujúcich programov by mohli poskytovať spotrebiteľom úplné informácie o druhu plastu a jeho recyklovateľnosti“.

1.9

Do agendy EÚ týkajúcej sa odpadu a plastového odpadu sa zapojili mnohé zainteresované strany. Navrhli iniciatívy na zníženie množstva plastového odpadu a zhodnocovanie týchto cenných zdrojov v najvyššej možnej miere. Ich vedomosti a odborné poznatky sú dobrým základom pre pomerne rýchly pokrok smerom k zastaveniu skládkovania plastového odpadu. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri úsilí o dôkladné uplatňovanie predpisov a zmenu správania.

2.   Zelená kniha

2.1

Účelom zelenej knihy je začať rozsiahlu diskusiu o možnostiach riešenia tých otázok verejnej politiky v oblasti plastového odpadu, ktorými sa v súčasnosti výslovne nezaoberajú žiadne právne predpisy EÚ o odpadoch.

2.2

Osobitná povaha plastov spôsobuje v oblasti nakladania s odpadom špecifické problémy.

Bežne používané plasty sú relatívne lacné a mnohotvárne s možnosťou všestranného využitia v priemysle. To v priebehu minulého storočia viedlo k ich prudkému rozvoju a tento trend stále pokračuje.

Plast je veľmi odolný materiál, ktorého trvanlivosť presahuje životnosť výrobkov, ktoré sú z neho vyrobené. V dôsledku toho produkcia plastového odpadu na celom svete stúpa.

Nekontrolované zneškodňovanie plastov je problematické, pretože môžu v životnom prostredí pretrvávať veľmi dlho.

Je nevyhnutné pokračovať najmä v úsilí obmedziť výskyt a vplyv plastov v morskom prostredí.

2.3

Bez ohľadu na súčasné problémy môže lepšie nakladanie s plastovým odpadom priniesť aj nové príležitosti. Hoci sú termoplasty spravidla úplne recyklovateľné, v súčasnosti sa recykluje len malý zlomok ich odpadu.

2.4

Lepšia recyklácia prispeje k dosiahnutiu cieľov plánu na vytvorenie Európy efektívne využívajúcej zdroje (1), zníženiu emisií skleníkových plynov a obmedzeniu dovozu surovín a fosílnych palív. Vhodne navrhnuté opatrenia na recykláciu plastu by tiež mohli zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť nové hospodárske činnosti a pracovné miesta.

2.5

Zelená kniha, ktorá údajne vychádza z uplatňovania prístupu analýzy životného cyklu, by mala pomôcť nanovo posúdiť environmentálne a zdravotné riziká vyplývajúce z účinkov plastov obsiahnutých vo výrobkoch v okamihu, keď sa z nich stáva odpad.

2.6

Mala by tiež prispieť k dosiahnutiu pokroku v oblasti internalizácie vplyvov životného cyklu plastov, od získania suroviny až po ukončenie fázy životnosti, do nákladov na výrobky z plastu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV sa domnieva, že je potrebné získať lepší prehľad o celom procese zberu odpadu z domácností, aby sa mohli definovať skutočné osvedčené postupy a to, čo je vhodné pre rôzne úrovne HDP, rozličné klimatické podmienky, odlišnú dostupnosť pôdy atď. Tieto osvedčené postupy by sa mali prispôsobovať špecifickým podmienkam jednotlivých členských štátov a regiónov a potom šíriť.

3.2

Problém nekontrolovaných tokov odpadov všeobecne a plastového odpadu konkrétne je vážny, pretože často končia v životnom prostredí, či už na neregulovaných skládkach, v pôde (napr. z dôvodu používania plastových fólií v poľnohospodárstve) alebo v morskom prostredí. Hoci je plastový odpad celosvetovým problémom, riešenia majú zjavne miestny charakter, ale v podstate by sa mali uplatňovať v celej EÚ.

3.3

Mali by sme si uvedomiť dôležitosť plastov v našom každodennom živote. Problémom nie sú plasty ako také, ale spôsob, akým nesprávne zaobchádzame s odpadom, vrátane plastového odpadu. Prijímané opatrenia by mali v prvom rade zohľadniť túto skutočnosť, pretože predchádzanie a postupné znižovanie odpadu je základnou zásadou udržateľnosti.

3.4

V záujme lepšej zrozumiteľnosti a ľahšej použiteľnosti množstva štatistických údajov uvedených v zelenej knihe odporúčame uskutočniť ich kategorizáciu tak, aby sa tieto údaje dali porovnať a aby bolo možné zistiť trendy, ktoré by zase mohli načrtnúť možnosti riešenia daného problému.

3.5

Preto treba rozlišovať medzi termoplastami, t. j. plastmi, ktoré predstavujú predpokladané jadro problému, pretože končia v životnom prostredí napriek tomu, že sú recyklovateľné a opätovne využiteľné, a tepelne tvrdenými materiálmi (živicami), ktoré sa vyrábajú v oveľa menšom množstve, slúžia na výrobu technických výrobkov a sú v súčasnosti buď úplne nerecyklovateľné alebo je ich recyklácia veľmi zložitá.

3.6

Väčšina plastov je ako palivo ideálna, avšak spaľovanie PVC nie je najlepším riešením. Spaľovanie plastov s inými odpadmi je v mnohých prípadoch možno najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť používaniu novej ropy alebo plynu, aby sa napomohlo spaľovanie. Odpoveďou by mohlo byť posudzovanie životného cyklu, avšak v oznámení Komisie sa takáto analýza veľmi nespomína.

3.7

Zelená kniha by sa mala v prvom rade zaoberať termoplastami, najmä plastovými fóliami (technické a baliace fólie s obsahom PE, PP a PVC) a obalmi z nápojov (najmä vyrobených z PET), ktoré sa rozšírili po celom svete a do veľkej miery nahradili sklo či plechovky, pričom ich nekontrolované zneškodňovanie predstavuje najväčšie riziko pre morské prostredie.

3.8

Syntetické vlákna (PE, PP a polyamidy), ktoré pochádzajú z rôznych tkanín/textílií a netkaných priemyselných a spotrebiteľských výrobkov, a peny používané na výrobu obalov a výplňových materiálov môžu tiež končiť v životnom prostredí, keďže opotrebované textilné výrobky sa nezbierajú. O týchto zložkách odpadu sa oznámenie nezmieňuje.

3.9

Pokiaľ ide o znečistenie morského prostredia, plastový odpad tvorí veľkú väčšinu viditeľných plávajúcich nečistôt, ako aj neviditeľných častíc. To je problémom z hľadiska morskej fauny vrátane vtákov, cicavcov (delfínov, veľrýb), korytnačiek a ďalších zvierat. Malá hustota plastov však môže uľahčiť realizáciu opatrení na odstránenie znečistenia.

3.10

Výbor preto zastáva názor, že je nevyhnutné spresniť analýzy materiálových a odpadových tokov obsahujúcich plasty vrátane analýzy vstupov tohto odpadu do morského prostredia. Pozornosť by sa mala venovať aj hlavným materiálovým tokom a postupnému riešeniu tejto problematiky počnúc najvýznamnejšími tokmi.

3.11

Existujú dva hlavné zdroje odpadu v moriach, ktoré pochádzajú z pevniny:

pláže a rieky, kam ľudia odhadzujú svoj odpad,

skládky, ktoré sú zle riadené alebo dokonca zámerne umiestnené v blízkosti mora či rieky, aby sa nezaplnili príliš rýchlo.

Ďalším dôležitým zdrojom je nezodpovedné (zámerné alebo nedbanlivé) vyhadzovanie odpadov z lodí a stratené rybárske siete. Žiaľ v tejto fáze nebola predložená žiadna analýza týchto zdrojov, ktorá by umožnila spoľahlivé závery.

3.12

Výbor upozorňuje, že vzhľadom na globálny charakter tohto problému v morskom prostredí sa musia nápravné opatrenia prijať a uplatňovať tiež globálne. EHSV odporúča, aby boli prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia, že akýkoľvek odpad z EÚ nebude jednoducho vyvezený do iných častí sveta s cieľom uloženia na skládku (pokiaľ také prípady existujú). Ak môže byť odpad opätovne použitý, potom to už nie je odpad a malo by sa s ním zaobchádzať ako s užitočným zdrojom prísunu surovín.

3.13

Výbor ďalej upozorňuje, že podmienkou úspešnej recyklácie je identifikácia a separovanie tokov odpadov pri zdroji (v mieste výskytu) aj po zbere odpadu. Mali by sa zaviesť nové technologické postupy triedenia umožňujúce separovanie kovov, plastov a celulózových vlákien napríklad z prísunu zmiešaného odpadu z domácností. Výbor tiež podotýka, že aj keď sú tieto technológie z energetického hľadiska nákladné, do ich rozvoja sa nepochybne oplatí ďalej investovať.

3.14

Do agendy EÚ týkajúcej sa odpadu a plastového odpadu sa zapojili mnohé zainteresované strany. Navrhli iniciatívy na zníženie množstva plastového odpadu a zhodnocovanie týchto cenných zdrojov v najvyššej možnej miere. Ich vedomosti a odborné poznatky sú dobrým základom pre pomerne rýchly pokrok smerom k zastaveniu ukladania plastového odpadu na skládky. Takéto iniciatívy si zasluhujú primeranú podporu.

4.   Konkrétne pripomienky – odpovede na otázky uvedené v zelenej knihe

4.1   Možnosti politiky pre lepšie nakladanie s plastovým odpadom v Európe

4.1.1

Je možné vyriešiť nakladanie s plastmi zodpovedajúcim spôsobom v rámci existujúcich právnych predpisov? Súčasná rámcová smernica o odpade vyžaduje recykláciu 50 % odpadu z domácností (v hmotnostnom vyjadrení), čím implicitne vytvára infraštruktúru pre separovaný zber. Smernica o obaloch a odpadoch z obalov stanovuje právny rámec na rozšírenie zodpovednosti výrobcov rovnako ako smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) v prípade plastov v takýchto výrobkoch. Výbor konštatuje, že tieto tri právne predpisy sa v EÚ riadne nepresadzujú. EHSV sa preto sa zasadzuje za to, aby sa ich uplatňovanie zlepšilo a aby boli podľa potreby aktualizované. Na základe dôkladnej odbornej analýzy spoľahlivých a relevantných údajov a procesov sa náležite musia posúdiť neželané dôsledky a odstrániť zistené medzery v predpisoch.

4.1.2

Ako najlepšie formulovať opatrenia na podporu väčšej miery recyklácie plastov? Potrebným doplnením je len vhodné nastavenie cieľov uvedených v spomenutých smerniciach. To však zahŕňa zachovanie vyváženosti medzi cieľmi recyklácie a využívania energie, aby sa predišlo obrovským nákladom zaťažujúcim spotrebiteľov a oslabeniu environmentálnej účinnosti. Napríklad zatiaľ čo je recyklácia rozšírených plastov typu PE a PET finančne prijateľná a zároveň environmentálne účinná, recyklácia málo rozšírených plastov by si vyžadovala veľké náklady na prepravu do špecializovaných zariadení, ktorých je vzhľadom na slabý dopyt po recyklácii týchto plastov len málo. V dôsledku tejto prepravy na dlhé vzdialenosti by bola recyklácia z environmentálneho hľadiska menej logická než energetické zhodnocovanie odpadov. Problémom je zabezpečiť stály prísun so stálou kvalitou v požadovanom objeme. V tejto súvislosti by mali byť nápomocné usmernenia pre posudzovanie životného cyklu.

4.1.3

Viedlo by dôsledné a efektívne plnenie požiadaviek nakladania s odpadom v existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa ukladania na skládky k dostatočnému zníženiu súčasného ukladania odpadu na skládky? Osobitným problémom je rozpor medzi cieľom predchádzať vzniku odpadu z obalov v hmotnostnom vyjadrení a požiadavkou zvýšiť recykláciu. Snaha znížiť hmotnosť, no zároveň zachovať požadované bariérové vlastnosti totiž vedie k používaniu viacvrstvových obalov zložených z rôznych plastov, ktoré sú prakticky nerecyklovateľné. Namiesto snahy o obmedzenie hmotnosti (odpadu) by sa mala využívať koncepcia „navrhovania výrobkov vhodných na recykláciu“. Predpisy týkajúce sa tejto oblasti treba zmeniť a doplniť, avšak zároveň by mali byť čo najjednoduchšie.

4.1.4

Ďalším užitočným prístupom by bolo podnietiť (napríklad prostredníctvom cien alebo inej podpory) inovatívne riešenia špecifických problémov týkajúcich sa balenia – napríklad plne a úsporne recyklovateľné laminátové nádoby na mlieko alebo džúsy by jednoznačne prerazili na trhu (a dokonca by ich bolo aj dostať).

4.1.5

Aké opatrenia by boli vhodné a účinné na podporu opätovného použitia a zhodnocovania plastov namiesto ukladania na skládky? Veľmi dôležitým prvkom je dôsledné a efektívne plnenie požiadaviek nakladania s odpadom v existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa skládkovania: dôsledné uplatňovanie predpisov je nevyhnutným predpokladom ďalšieho zvýšenia recyklácie aj náležitej riadenej likvidácie plastového odpadu. Postupné zastavenie skládkovania plastového odpadu by zjavne mohlo zvýšiť mieru zhodnotenia a recyklácie, avšak podmienkou je vybudovanie primeranej infraštruktúry.

4.1.6

Aké ďalšie opatrenia by mohli byť vhodné, aby sa zhodnocovanie plastových odpadov posunulo v hierarchii spôsobov nakladania vyššie? Samotný zákaz skládkovania alebo prohibitívne zdaňovanie skládok bude viesť iba k masívnemu rozšíreniu energetického zhodnocovania zmiešaného odpadu vrátane odpadu obsahujúceho plasty. Postupné zastavenie skládkovania plastového odpadu musí byť starostlivo usmerňované, aby sa zabezpečilo, že jednoducho nepovedie k rozsiahlemu spaľovaniu. Spaľovanie je však vhodnejšie než ukladanie na skládky, najmä nekontrolované nepovolené ukladanie odpadu.

4.1.7

Ak má mať daň z energetického zhodnocovania želaný účinok, musí byť veľmi dobre premyslená a poňatá v širších súvislostiach, to znamená, že sa musí zvážiť dosah na alternatívne toky a napríklad na možné využitie prakticky čistej uhľovodíkovej zložky z polyolefínových plastov na výrobu kvapalných alternatívnych palív.

4.1.8

Mal by sa v Európe podporovať separovaný zber plastového odpadu zákazníkom v kombinácii s programami platby podľa množstva zvyškového odpadu? Separovanie plastov z iných materiálových tokov je žiaduce a mali by sa zaviesť sankcie s cieľom odradiť od uplatňovania nekalých praktík, nemali by sme však podceňovať niektoré úskalia. Jedným je napríklad aj skutočnosť, že základným hospodárskym aj environmentálnym problémom komplikujúcim recykláciu plastov je náročná preprava objemného (aj keď ľahkého) materiálu na veľké vzdialenosti. Nariadenie separovaného zberu pre každého pôvodcu odpadu môže rátať s výnimkou v prípade nízkeho objemu plastového odpadu a ak nad prínosmi recyklácie prevážia náklady na dopravu.

4.1.9

Sú pre zvýšenie recyklácie plastového odpadu nevyhnutné špecifické ciele pre recykláciu plastového odpadu? Hoci by bolo možné zaradiť do rámcovej smernice o odpadoch špecifický cieľ, bolo by vhodné urobiť tak po vyhodnotení účinnosti súčasnej smernice.

4.1.10

Je potrebné zaviesť opatrenia na zamedzenie subštandardnej recyklácii alebo ukladaniu recyklovateľných plastových odpadov vyvezených do tretích krajín? Plastový odpad určený na recykláciu sa stal celosvetovo obchodovanou komoditou. Skládkovanie v tretích krajinách je veľmi nepravdepodobné, pretože zahraničné subjekty nebudú kupovať plastový odpad na to, aby ho skládkovali. Náklady na dopravu v prípade plastových obalov sú veľmi vysoké, v dôsledku čoho je ich vývoz s cieľom skládkovania nepravdepodobný. Definovať „subštandardnú recykláciu“ je mimoriadne zložité, rovnako ako kontrolovať uplatňovanie príslušnej právnej úpravy, čiže opatrenia na jej zamedzenie sú viac-menej nevykonateľné a možno ich ľahko obísť.

4.1.11

Boli by ďalšie dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, vhodným a účinným nástrojom? Dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, by mohli byť vhodným a účinným nástrojom na dosiahnutie lepšieho využívania zdrojov v životnom cykle výrobkov z plastu, najmä v oblasti dohôd o používaní plastových obalov s vlastnosťami uľahčujúcimi recykláciu (materiálová kombinácia, farebnosť a pod.)

4.2   Zameranie sa na správanie spotrebiteľov

4.2.1

Existuje priestor pre vytváranie systémov zálohovania a spätného odberu alebo lízingu pre konkrétne kategórie plastových výrobkov? Je potrebné zamerať sa na osobné a dobrovoľné správanie spotrebiteľov a neohroziť cielenejší zber odpadu a recyklačné procesy, ktoré väčšinou závisia od dostupnosti financovania zo strany miestnych orgánov, ak nie sú pre prevádzkovateľov skutočne komerčne výhodné. Vzhľadom na to, že takmer všetky orgány verejnej správy, dokonca aj v Nemecku, v súčasnosti trpia nedostatkom finančných prostriedkov, má zmysel navrhovať riešenia, ktoré si nevyžadujú vysoké dotácie, v dôsledku čoho by ostalo viac peňazí na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, políciu atď.

4.2.2

Priestor pre systémy vratných záloh a podobné systémy je obmedzený. Avšak takéto systémy už existujú vo vzťahoch medzi podnikmi a nevyžadujú osobitnú podporu. Jednou z oblastí možného uplatnenia by bolo zálohovanie nápojových obalov. Vyčlenenie toku vratných záloh z ostatného odpadu môže u spotrebiteľov spôsobiť určité nejasnosti tým, že sa zníži efektivita zberu nezálohovaných položiek a zhorší hospodárnosť triedenia. Zavedenie týchto systémov preto musia sprevádzať kvalitné opatrenia zamerané na poskytovanie informácií na základe spoľahlivých analýz.

4.2.3

Aký druh informácie by ste považovali za nevyhnutný, aby sa spotrebitelia pri výbere výrobku z plastu mohli priamo podieľať na efektívnom využívaní zdrojov? Priame zapojenie spotrebiteľov nie je ani zďaleka jednoduché. Na to, aby sa správanie spotrebiteľov skutočne zmenilo, je potrebné nielen zvyšovanie povedomia, ale predovšetkým tiež užívateľsky vhodné výrobky a systémy, ktoré spotrebiteľom uľahčia správne si vybrať, a to tak pri kúpe výrobku, ako aj pri zneškodnení odpadu. Veľmi relevantná je informácia, ktorá sa týka správneho nakladania s plastom pri separovanom zbere odpadu z domácností, t. j. označovanie materiálu alebo uvedenie pokynov na triedenie. Povinné informovanie o chemickom zložení recyklovaného odpadu musí byť jasné a zrozumiteľné, aby spotrebitelia mohli v tejto súvislosti urobiť kvalifikované rozhodnutie.

4.2.4

Ako dosiahnuť, aby informácie o chemickom zložení plastu boli dostupné všetkým aktérom v reťazci recyklácie odpadov? Informácie o chemickom zložení plastu alebo výrobku z plastu sú ľahko dostupné až do okamihu predaja. Hodnota takýchto informácií pre spotrebiteľa je otázna – dali by sa sprístupniť len prostredníctvom jednoducho zrozumiteľných a čitateľných systémov bez toho, aby sa pri výrobe plastov alebo iných obalových materiálov zabránilo použitiu takých látok, ktorých bezpečnosť bola overená v rámci expozičných skúšok a skúšok vplyvu (REACH).

4.2.5

Ako najlepšie riešiť problémy vyplývajúce z používania mikroplastu vo výrobkoch alebo priemyselných postupoch a nanočastíc v plastoch? Otázka mikroplastov a nanočastíc v plastoch si vyžaduje analýzu, do akej miery sa môžu tieto väčšinou inertné zložky používané v nízkych koncentráciách dostať do životného prostredia v rizikových množstvách. Ide vlastne o dve samostatné otázky: mikroplasty (respektíve úlomky plastov) a nanočastice. Vzhľadom na ich pôvod a dosah by sme sa nimi mali zaoberať jednotlivo. Napriek tomu sa o ich vplyve na životné prostredie, možných rizikách pre ľudské zdravie a dosahu na život v mori vie príliš málo. Správne nakladanie s odpadom vo všeobecnosti by pomohlo vyriešiť značnú časť tohto problému. Výskyt úlomkov plastov je pravdepodobne otázkou posledných 50 rokov a za závažný sa považuje tam, kde sa preukáže, že predstavuje alebo zvyšuje riziko pre ľudský život a životné prostredie.

4.3   Trvanlivosť plastov a plastových výrobkov

4.3.1

Mala by politika navrhovania výrobkov riešiť plánované zastarávanie plastových výrobkov a zamerať sa na posilnenie opätovného použitia a stavebnicového spôsobu navrhovania, aby sa čo najviac znížilo množstvo plastového odpadu? Plastový odpad z niektorých výrobkov vzniká v dôsledku ich zastarávania v kontexte technických inovácií. V prípade ostatných výrobkov (ako sú okenné rámy, automobilové súčiastky, nábytok, výrobky pre domácnosť, zdravotnícke vybavenie, stavebné materiály, elektrická a tepelná izolácia, obuv, odev a mnohé ďalšie) je trvanlivosť veľmi dôležitá. Tieto výrobky sa nepodieľajú výraznou mierou na celkovom objeme plastového odpadu a zvyčajne nie sú súčasťou odpadu z domácností. Strategické opatrenia týkajúce sa trvanlivosti výrobkov by nemali mať zásadný vplyv na množstvo odpadu, ale mohli by oslabiť konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ. Kritériá týkajúce sa ekodizajnu väčšinou nebudú mať dosah na túto oblasť, pretože ide v prvom rade o funkčnú a environmentálnu účinnosť základného produktu, a nie jeho plastových zložiek.

4.3.2

Mali by sa zaviesť trhové nástroje, ktoré by pomohli presnejšie odrážať environmentálne náklady počínajúc výrobou plastov a končiac ich zneškodnením? Vzhľadom na veľkú rozmanitosť výrobkov treba podrobne preskúmať internalizáciu externých faktorov pre plastové zložky výrobkov, ako aj iné suroviny, aby sa v praxi predišlo nadmernej administratívnej záťaži, oslabeniu konkurencieschopnosti a zároveň sa podporil dovoz. Potrebné analýzy životného cyklu by sa museli uplatňovať na všetky materiály, ktoré konkurujú plastom, a to isté by sa muselo účinne vyžadovať od dovozcov tovaru z tretích krajín.

4.3.3

Ako najlepšie riešiť záťaž, ktorú spôsobujú odpady z plastových výrobkov s krátkou životnosťou a na jedno použitie? Záťaž, ktorú spôsobujú odpady z plastových výrobkov s krátkou životnosťou a na jedno použitie, je najlepšie riešiť separovaným zberom podľa druhu plastu a príslušným triedením. Niektoré krajiny sú v tom úspešné, iné to vzhľadom na vysoké náklady nerobia.

4.4   Biologicky rozložiteľné plasty

4.4.1

Aké použitie biologicky rozložiteľných plastov by sa malo podporovať? V súčasnosti je ťažké určiť oblasť, v ktorej by biologicky rozložiteľné plasty mali dokázateľný úžitok bez vedľajších účinkov. Biologicky rozložiteľné plasty sú uprednostňované pri tých spôsoboch použitia, pri ktorých recyklácia neprichádza do úvahy, napríklad v prípadoch, keď je výrobok z plastu zmiešaný s potravinovými alebo inými odpadmi, ktoré sú primárne určené na kompostovanie. V každom prípade sa musí zabezpečiť, aby tieto plasty boli jasne odlíšiteľné a separovateľné tak, aby sa predišlo kontaminácii recyklačných procesov. Pred tým, než budú tieto plasty ponúkané na široké použitie, ich environmentálnu a hospodársku spoľahlivosť by mala podporiť analýza životného cyklu.

4.4.2

Bolo by vhodné posilniť existujúce právne požiadavky jasným rozlišovaním medzi prirodzene kompostovateľnými a technicky biologicky rozložiteľnými plastmi? O takýchto problémoch sa musí diskutovať na úrovni odborníkov na základe príslušných informácií a údajov. Je potrebné rozšíriť poznatky o tejto problematike.

4.4.3

Vyžadovalo by používanie plastov rozkladajúcich sa za pomoci oxidačných činidiel nejaký zásah v záujme zabezpečenia recyklačného procesu? EHSV nemá dostatok informácií na to, aby mohol podporiť alebo zamietnuť používanie plastov rozkladajúcich sa za pomoci oxidačných činidiel.

4.4.4

Ako by mali byť bioplasty posudzované vo vzťahu k nakladaniu s plastovým odpadom a zachovaniu zdrojov? Ak sa má podporiť využívanie bioplastov, malo by sa vychádzať z dôkladnej analýzy životného cyklu. Treba si uvedomiť, že „bio“ nemusí nevyhnutne označovať niečo nové (napríklad plasty založené na kazeíne sa používali aj v minulosti) a tieto historické skúsenosti sa musia veľmi kriticky posúdiť. Bioplasty nie sú biologicky rozložiteľné; biologická rozložiteľnosť je prirodzená vlastnosť materiálu závislá od molekulárnej štruktúry polyméru.

4.5   Iniciatívy EÚ zaoberajúce sa morským odpadom vrátane plastového odpadu – medzinárodné opatrenia

4.5.1

Aké opatrenia s výnimkou tých, ktoré sú opísané v tejto zelenej knihe, by mohli znížiť množstvo morského odpadu? Analýzy skutočnosti ako sa plastové odpady dostávajú do morského prostredia – či už v dôsledku nehôd alebo systematicky – by sa mali overiť a doplniť na medzinárodnej a európskej úrovni. Na základe toho by sa mala zvážiť možnosť úplného zákazu vypúšťania odpadu do mora, a to aj plastového odpadu. Netreba pripomínať, že je potrebné sústavne informovať a stimulovať verejnosť – napr. k čisteniu pláží a iným aktivitám – aby ľudia vo všeobecnosti zmenili svoj postoj.

4.5.2

Ako môže stanovenie kvantitatívneho cieľa pre zníženie množstva morského odpadu na úrovni EÚ prispieť k zlepšeniu opatrení, ktoré obmedzujú plastový odpad všeobecne? Stanovenie kvantitatívneho cieľa pre zníženie množstva odpadu v moriach žiadnym spôsobom neprispeje k zníženiu množstva plastového odpadu, pretože v skutočnosti ide o odpadky, ktoré nikdy neboli odhodené do odpadu a z právneho hľadiska neboli nikdy považované za odpad. Tento cieľ by sa mal stanoviť ako cieľ obmedziť nevhodné správanie ľudí, ktorí vyhadzujú odpad tam, kam nepatrí. Ide skutočne o motivovanie verejnosti na úrovni štátu a predovšetkým na miestnej úrovni, aj v čase, keď sú kdekoľvek na dovolenke. „Spoluúčasť“ a zodpovednosť idú ruka v ruke. Osvedčené skúsenosti a postupy by sa mali šíriť ďalej.

4.5.3

Ako môže EÚ účinnejšie podporiť medzinárodné opatrenia na zlepšenie nakladania s plastovým odpadom v celosvetovom meradle? Pri navrhovaní možných medzinárodných opatrení na ochranu morského prostredia a pobrežných oblastí musíme začať so štúdiami na hodnotenie situácie tam, kde sa doteraz neuskutočnili, a navrhnúť riešenia problémov zistených pri dvojstranných a mnohostranných rokovaniach s tretími krajinami a regiónmi.

4.5.4

EHSV vysoko oceňuje iniciatívy rôznych záujmových skupín zamerané na zmiernenie tohto vážneho problému. EÚ by mohla podnietiť medzinárodnú iniciatívu, ktorej cieľom by bolo odstrániť najväčšie nahromadené množstvá plávajúceho plastového odpadu v moriach. Mala by urobiť všetko, čo je v jej silách pre to, aby sa zabránilo tomu, že sa plastový odpad z Európy dostáva do mora. Mala by tiež zvážiť využitie programov rozvojovej pomoci na propagáciu a podporu udržateľnejších postupov v odpadovom hospodárstve v rozvojových krajinách predovšetkým s tým cieľom, aby sa znížilo hromadenie plastového odpadu v moriach pochádzajúceho z týchto krajín.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  COM(2011) 571.


PRÍLOHA I

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce body stanoviska odbornej sekcie boli zmenené a doplnené podľa pozmeňovacích návrhov prijatých zhromaždením, avšak získali minimálne štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

Bod 4.1.8

Mal by sa v Európe podporovať separovaný zber plastového odpadu zákazníkom v kombinácii s programami platby podľa množstva zvyškového odpadu? Separovanie plastov z iných materiálových tokov je žiaduce, nemali by sme však podceňovať niektoré úskalia. Jedným je napríklad aj skutočnosť, že základným hospodárskym aj environmentálnym problémom komplikujúcim recykláciu plastov je náročná preprava objemného (aj keď ľahkého) materiálu na veľké vzdialenosti. Nariadenie separovaného zberu pre každého pôvodcu odpadu môže v prípade nízkeho objemu plastového odpadu viesť k tomu, že nad prínosmi recyklácie prevážia náklady na dopravu. V dôsledku toho takúto požiadavku nemožno uplatniť plošne na úrovni celej EÚ a podrobná úprava musí byť v súlade so zásadou subsidiarity ponechaná členským štátom.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu

Za

:

74

Proti

:

50

Zdržali sa

:

22

Bod 4.1.11

Boli by ďalšie dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, vhodným a účinným nástrojom? Dobrovoľné iniciatívy, najmä výrobcov a maloobchodníkov, by mohli byť vhodným a účinným nástrojom na dosiahnutie lepšieho využívania zdrojov v životnom cykle výrobkov z plastu, najmä v oblasti dohôd o používaní plastových obalov s vlastnosťami uľahčujúcimi recykláciu (materiálová kombinácia, farebnosť a pod.) Môžu však narážať na pravidlá hospodárskej súťaže, pretože predpokladajú dohody, ktoré by koordinovali obchodné praktiky. Mohli by ešte viac prehĺbiť nevôľu verejnosti voči zasahovaniu EÚ do už beztak ťažkého každodenného života. Pred navrhnutím riešení, ktoré by nakoniec mohli zlyhať, sa musí overiť, aká je skutočná situácia.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu

Za

:

77

Proti

:

57

Zdržali sa

:

15

Bod 4.2.3

Aký druh informácie by ste považovali za nevyhnutný, aby sa spotrebitelia pri výbere výrobku z plastu mohli priamo podieľať na efektívnom využívaní zdrojov? Priame zapojenie spotrebiteľov nie je ani zďaleka jednoduché. Na to, aby sa správanie spotrebiteľov skutočne zmenilo, je potrebné nielen zvyšovanie povedomia, ale predovšetkým tiež užívateľsky vhodné výrobky a systémy, ktoré spotrebiteľom uľahčia správne si vybrať, a to tak pri kúpe výrobku, ako aj pri zneškodnení odpadu. Jediná informácia, ktorá je pre spotrebiteľov relevantná, sa týka správneho nakladania s plastom pri separovanom zbere odpadu z domácností, t. j. označovanie materiálu alebo uvedenie pokynov na triedenie. Povinné informovanie o chemickom zložení recyklovaného odpadu by bolo kontraproduktívne, keďže spotrebitelia nemusia urobiť žiadne kvalifikované rozhodnutie o potrebných krokoch.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu

Za

:

74

Proti

:

66

Zdržali sa

:

13

Bod 4.2.4

Ako dosiahnuť, aby informácie o chemickom zložení plastu boli dostupné všetkým aktérom v reťazci recyklácie odpadov? Informácie o chemickom zložení plastu alebo výrobku z plastu sú ľahko dostupné až do okamihu predaja. Bolo by nerealistické očakávať, že sa zachovajú aj vo fáze recyklácie a spracovania odpadu. Hodnota takýchto informácií pre spotrebiteľa je otázna – účinnejšie je používať pri výrobe plastov alebo iných obalových materiálov také látky, ktorých bezpečnosť bola overená v rámci expozičných skúšok a skúšok vplyvu (REACH).

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu

Za

:

86

Proti

:

51

Zdržali sa

:

6


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/67


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny“

COM(2013) 133 final – 2013/0074 (COD)

2013/C 341/15

Spravodajca: Stéphane BUFFETAUT

Rada (27. marca 2013) a Európsky parlament (15. apríla 2013) sa rozhodli podľa článku 43 ods. 2, článku 100 ods. 2, článku 192 ods. 1, článku 194 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny

COM(2013) 133 final – 2013/0074 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 185 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že 50 % obyvateľstva Európskej únie žije v pobrežnej zóne. Politika manažmentu pobrežnej zóny a námorného priestorového plánovania je preto pre Európsku úniu obzvlášť dôležitá. Ochota zorganizovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi tak v rámci samotných členských štátov, ako aj medzi členskými štátmi, najmä v cezhraničných oblastiach, a plne zapojiť zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí vykonávajú činnosť v týchto oblastiach, je obzvlášť vítaná.

1.2

Zdôrazňuje nevyhnutné zavedenie participatívneho prístupu združujúceho rôznych aktérov, ktorí využívajú pobrežné a námorné oblasti alebo v nich konajú a pracujú, s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky. Aj napriek všeobecnej podpore cieľov Komisie je úspech uplatňovania smernice podmienený metódou uplatňovania. Činnosti vykonávané v príslušnom námornom priestore sú veľmi rôznorodé: komerčné rybárstvo, akvakultúra, rekreačné rybárstvo, námorná doprava, cestovný ruch, potápanie, vojenské aktivity, využívanie zdrojov energie atď. Tieto činnosti si konkurujú, ale môžu sa aj dopĺňať.

1.3

Konzultácia sa musí uskutočňovať na miestnej úrovni, aby bola účinná. Uplatňovanie smernice o biotopoch (Natura 2000) a smernice o morskej stratégii dokázalo, že je potrebné vytvoriť územnú dynamiku. Napriek rôznym záujmom je nevyhnutné, aby sa užívatelia morského územia naučili spoločne komunikovať a aby sa dohodli na jasných a dosiahnuteľných cieľoch. Metodika je preto veľmi dôležitá, aby sa vytvorila dynamická tímová spolupráca. Táto spolupráca je možná, len ak vychádza zo spoločného názoru na súčasnú situáciu založeného na skutočných územných podmienkach a očakávanom vývoji činností, ktoré sa na tomto území vykonávajú.

1.4

Aby boli pravidlá prijaté, ciele a podniknuté činnosti musia by zrozumiteľné a transparentné. Predpisy musia byť predovšetkým pochopené, ak sa majú dodržiavať. Ich logika musí byť jasná všetkým zúčastneným a štruktúra morského a pobrežného územia musí byť postupná a integrovaná.

1.5

Okrem zásady systematickej konzultácie treba tiež vymedziť priority pre činnosti, ktoré sa môžu vykonávať v námornom priestore a v pobrežných oblastiach. Tieto priority nemožno vymedziť a priori, keďže sa budú nevyhnutne meniť podľa situácie z geografického, ekologického, ľudského a hospodárskeho hľadiska. Zásada subsidiarity sa teda v tejto oblasti má uplatňovať tak na úrovni EÚ, ako aj členských štátov.

1.6

Výbor upozorňuje, že nejde iba o členské štáty a že konzultácia sa musí uskutočňovať aj medzi regiónmi a územnými samosprávami, ako aj medzi hospodárskymi odvetviami. Do tejto konzultácie treba zapojiť aj sociálnych partnerov, najmä preto, že určité rozhodnutia by mohli mať vplyv na ich zamestnanie (napr. v sektore rybného hospodárstva alebo cestovného ruchu) a pracovné podmienky. Pripomína, že vykonávanie programu Natura 2000 sa už opiera o rôzne formy miestnej správy.

1.7

V praxi ťažkosti s vykonávaním spočívajú najmä v skutočnosti, že právne systémy na pevnine a na mori sa odlišujú, avšak obidve územia sú vzájomne závislé a navzájom sa ovplyvňujú. Okrem toho prístupy k problémom sa môžu ľahko stať korporatívnymi. Treba preto dosiahnuť rovnováhu medzi oprávnenými záujmami a potrebami spoločného blaha bez ideologických predsudkov.

1.8

S cieľom zostať čo najbližšie ku skutočným podmienkam, EHSV schvaľuje zásadu pravidelnej revízie programov plánovania a stratégií manažmentu, ale zdôrazňuje, že sa netreba obmedziť len na regulačný prístup k veciam. Ide o manažment ľudskej činnosti v meniacom a zraniteľnom priestore. Je preto vhodné uvažovať z hľadiska tokov, čiže dynamicky.

1.9

Otázka finančných zdrojov týchto politík je samozrejme veľmi dôležitá. Popri zdrojoch integrovanej námornej politiky sa môžu použiť aj finančné zdroje politiky pre rybárstvo, riadenia životného prostredia (Natura 2000), regionálneho rozvoja alebo dokonca SPP. Treba preto bdieť nad tým, aby množstvo finančných zdrojov neškodilo vykonávaniu príslušných politík. Makroregionálne stratégie by mali umožniť zosúladenie jednotlivých kohéznych fondov.

1.10

EHSV zdôrazňuje, že tieto finančné zdroje sú obzvlášť dôležité na umožnenie dynamickej ľudskej kontroly konzultácií a činností vykonávaných v rámci novej smernice. Bez ľudí, ktorí vedia zamerať pozornosť na toto vykonávanie a podporiť ho, by hrozilo, že vynaložené úsilie vyjde navnivoč alebo nebude mať odozvu v budúcnosti.

1.11

Keďže je známe, že väčšina ekologických problémov morského prostredia pochádza z pozemného odpadu, je len logické, že námorné plánovanie bude sprevádzať koordinované, čo dokonca integrované územné plánovanie v pobrežných oblastiach.

1.12

EHSV tiež zdôrazňuje, že niektoré členské štáty sa nachádzajú v osobitnej situácii. Napríklad takmer všetky poľské pobrežné oblasti spadajú do programu Natura 2000, čo komplikuje kombináciu nových hospodárskych činností s ochranou životného prostredia (vlastne tak ako na pevnine, súčasné alebo prebiehajúce hospodárske činnosti sú zaradené do cieľových dokumentov).

1.13

Pokiaľ ide o posúdenie, zber údajov, výmenu informácií, kritéria môžu byť v každom členskom štáte iné. Bolo by preto vhodné, keby Komisia mohla stanoviť spoločný prístup, aby posúdenia a zozbierané údaje boli súvislé a porovnateľné.

1.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že bude treba pozorne dozerať na to, aby nové právne predpisy neboli v rozpore alebo nebránili vykonávaniu už platných právnych predpisov, ako je napr. smernica o biotopoch (Natura 2000) a smernica o morskej stratégii, ale naopak, aby ich podporili, hoci sa ešte len začínajú uplatňovať. Táto nová smernica by sa teda mala považovať za nový pilier integrovanej námornej politiky Európskej únie.

1.15

Výbor napokon trvá na tom, aby účasť verejnosti stanovená v článku 9 návrhu prebiehala čo najbližšie ku skutočným miestnym podmienkam, pretože každá príslušná oblasť má svoje vlastné environmentálne, zemepisné, ako aj hospodárske osobitosti.

2.   Úvod

2.1

Tento návrh je prvkom politiky, ktorej cieľom je zabezpečiť pre Európsku úniu pevný námorný pilier. Toto úsilie je logické, keď sa vezme do úvahy rozloha európskeho pobrežia a jeho výhradných hospodárskych zón vrátane zón najvzdialenejších regiónov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre niektoré členské štáty ako Španielsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Írsko alebo Portugalsko.

2.2

Úlohou Komisie je zladiť hospodárske, sociálne a environmentálne požiadavky, čo sa zdá logické. Táto snaha sa týka tak námorného priestorového plánovania, ako aj integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, kde sa odohrávajú zložité vzájomné pôsobenia medzi morom a pevninou.

2.3

Cieľom navrhovanej smernice je, tradične povedané, podporiť udržateľný rast námorných a pobrežných činností a udržateľné využívanie zdrojov týchto oblastí.

2.4

Európska komisia chce plánovaný a koordinovaný manažment týchto oblastí s cieľom predísť spornému využívaniu a zároveň zabezpečiť harmonizované využívanie. Z toho vyplýva, že navrhovaná smernica nemá sektorový, ale prierezový charakter. Rozsah pôsobnosti textu je teda veľmi rozsiahly, čo môže spôsobiť problém pri jeho konkrétnom vykonávaní.

2.5

Očakáva sa spolupráca členských štátov, ktorých úlohou bude implementácia tohto plánovania a integrovaného manažmentu. Ide o koordináciu vnútroštátnych alebo regionálnych sektorových politík s cieľom dosiahnuť ucelený prístup, a to aj z hľadiska cezhraničného rozmeru. Treba však poznamenať, že „činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť,“ nie sú predmetom navrhovanej smernice.

3.   Sledované ciele

3.1

Komisia chce, aby členské štáty vypracovali a vykonávali námorné priestorové plány a stratégiu alebo stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Samozrejme tieto nástroje budú musieť zohľadniť tak regionálne alebo vnútroregionálne osobitosti, ako aj sektorové činnosti.

3.2

Vzhľadom na tieto všeobecné zásady konkrétne ide o:

pomoc pri zabezpečovaní dodávok energie v Európskej únii pri využívaní najmä zdrojov námornej energie (prúdy, príliv a odliv, vlny, vetry atď.),

účinný rozvoj námornej dopravy,

podporu trvalo udržateľného rozvoja rybárstva a akvakultúry,

zabezpečenie ochrany a zlepšenia životného prostredia,

umožnenie pobrežným zónam, aby sa prispôsobili a odolávali vplyvom zmeny klímy.

4.   Požiadavky Komisie

4.1

Ako je zvykom, Komisia vymedzuje rad viac-menej byrokratických požiadaviek, ktoré by mali umožniť dosiahnutie týchto cieľov. Medzi tieto požiadavky patria:

vzájomná koordinácia medzi členskými štátmi,

cezhraničná spolupráca,

znalosť cezhraničného vplyvu vykonávaných politík.

4.2

V plánoch sa musia zohľadniť činnosti týkajúce sa obnoviteľných energií, využívania nálezísk zemného plynu a ropy, námornej dopravy, podmorských káblov a potrubných rozvodov, rybolovu, akvakultúry a chránených oblastí.

4.3

V prípade stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa musí zohľadniť využívanie prírodných zdrojov najmä v oblasti energie, budovanie infraštruktúry (energetické zariadenia, prístavy, námorné diela atď.), poľnohospodárstvo a priemysel, rybolov a akvakultúra, riadenie a ochrana ekosystémov, prírody a pobrežných krajín, dôsledky zmeny klímy.

4.4

V návrhu sa uvádza, že členské štáty musia stanoviť formu účasti verejnosti na vypracúvaní plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, čomu EHSV samozrejme venuje pozornosť.

4.5

Toto všetko je možné účinne vykonávať len, ak sa vytvorí skutočná spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami, keďže námorný priestor je zo svojej podstaty otvorený a v neustálej interakcii.

5.   Praktické vykonávanie

5.1

Každý členský štát vymenuje príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice a predloží Komisii zoznam týchto orgánov. Členské štáty tiež Komisii predkladajú správy o vykonávaní smernice. Rozhodnutia sa prijímajú čo možno najbližšie k príslušným osobám (užívatelia mora) a k územným podmienkam.

5.2

Návrh smernice umožňuje Komisii používať vykonávacie akty na spresnenie niektorých údajov alebo administratívnych požiadaviek, čo je úplne v poriadku, ak sa táto prax nestane nástrojom na vytváranie nových povinností, ktoré nie sú v texte stanovené.

6.   Všeobecné pripomienky

6.1

Tento návrh pokrýva nesmierne rozsiahlu oblasť a pripája sa k platným textom, ako sú smernica o biotopoch, známejšia ako Natura 2000, a rámcová smernica o morskej stratégii, ktorá sa týka všetkých pobrežných námorných zón. Všetko je riadené novými orgánmi riadenia na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni.

6.2

Hlavnou otázkou teda je ako skĺbiť a koordinovať nový navrhovaný právny predpis s platnými smernicami?

6.3

Samotný rozsah pôsobnosti nového návrhu môže vyvolávať obavy, že sa jeho vplyv zmierni vypracúvaním príliš administratívnych správ. Je veľmi nevyhnutné zostať čo najbližšie ku skutočným podmienkam.

6.4

Stanoveným cieľom je získať lepšiu koordináciu politík týkajúcich sa morského prostredia. Nikto nemôže namietať proti tomuto cieľu, ale môžeme sa zamyslieť nad tým, či by nebolo správnejšie ponechať platným právnym predpisom možnosť dosiahnuť úplnú účinnosť pred tým, než sa pridá nová regulačná „úroveň“. Na dosiahnutie hľadanej účinnosti treba istú dávku zrelosti a je potrebné mať jasnú predstavu o tom, čo sa musí vykonávať. Už kardinál Richelieu postrehol, že dobrý zákon je ten, ktorému všetci rozumieme.

6.5

Táto lepšia koordinácia je potrebná, aj pokiaľ ide o prideľovanie európskych financií určených na podporu vykonávania novej smernice. Makroregionálne stratégie sa musia brať ako rámec, ktorý umožní zabezpečiť väčší súlad medzi jednotlivými kohéznymi fondmi, ktoré je možné mobilizovať.

6.6

Jednotlivé činnosti uskutočňované v námorných a pobrežných oblastiach závisia od mnohých aktérov, a to hospodárskych, vedeckých, politických a administratívnych. Okrem toho existuje konkurenčné využívanie medzi hospodárskymi sektormi, ako sú rybárstvo, doprava, využívanie zdrojov energie, cestovný ruch atď. Navyše v prípade pobrežných zón má zásadný a komplexný vplyv činnosť na pevnine. Toto prepojenie bráni tomu, aby sa o pevnine a mori uvažovalo nezávislým spôsobom.

6.7

Preto sa treba vyhnúť príliš administratívnemu prístupu, ktorý by len skomplikoval situáciu alebo zaťažil a spomalil činnosti. Naopak je potrebné skutočne zapojiť zúčastnené strany, ktoré sa zaoberajú týmito námornými a pobrežnými oblasťami a konajú v nich: hospodárske subjekty, sociálni partneri, vedeckí pracovníci, mimovládne organizácie atď. Nejde o zaťaženie procesu, ale o to, aby sa predišlo následným námietkam vrátané súdnych alebo prijímaniu rozhodnutí vzdialených skutočným podmienkam.

7.   Konkrétne pripomienky

7.1

Treba pripomenúť, že námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny musia byť v súlade s už prijatými smernicami, a najmä smernicou o morskej stratégii (2008) a smernicou o biotopoch (Natura 2000, 1992, následne uplatňovaná na námorné pobrežné oblasti). Práve tento súbor tvorí v súčasnosti integrovanú námornú politiku EÚ (INP).

7.2

Táto nová smernica sa tiež musí vykonávať v súlade so zásadou subsidiarity medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ale aj v rámci štátov. Priority uvedené v smernici sa musia usporiadať podľa určitých priorít, ktoré sa líšia v jednotlivých oblastiach. Baltským a Stredozemným morom sa nemôžeme zaoberať rovnakým spôsobom tak z dôvodu geografických, ako aj ekologických vlastností. Takéto rozdiely existujú aj medzi regiónmi a pobrežnými zónami.

7.3

Jedným z najužitočnejších aspektov návrhu je zabezpečenie vzájomnej spolupráce medzi riadiacimi orgánmi sprevádzané informačnými a kontrolnými opatreniami. Aby sa dosiahla skutočná účinnosť uvedených opatrení, mali by sa vymedziť spoločné všeobecné kritéria s cieľom zabezpečiť, aby sa informácie a údaje ľahko vymieňali a komunikovali nielen medzi orgánmi, ale aj medzi všetkými aktérmi pobrežných a námorných činností. Treba však zdôrazniť, že účinnosť procesu spočíva vo vhodnej metóde, ktorá by umožnila mobilizovať rôznych miestnych, verejných a súkromných aktérov okolo spoločných cieľov vychádzajúc z rovnakého názoru na situáciu. Výzva spočíva v tom, aby aktéri veľmi rôznorodých činností vykonávaných v tých istých pobrežných a námorných oblastiach, boli schopní spoločne komunikovať.

7.4

Pozemný odpad (mestské alebo priemyselné odpadové vody a veľký odpad, ktorý prinášajú prúdy vody počas záplav atď.) a konštrukcie vystavané na mori (prístavy, hrádze, stavby na zabránenie erózii atď.) sú pre morské prostredie veľmi škodlivé, a preto by pozemné úpravy oblastí v blízkosti pobrežia mali byť koordinované, či dokonca obsiahnuté v politike manažmentu pobrežnej zóny a námorného priestorového plánovania.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/71


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. […] [RD], pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ako aj nariadenia (EÚ) č. […] [DP], (EÚ) č. […] [HZ] a (EÚ) č. […] [sCMO], pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014“

COM(2013) 226 final – 2013/0117 (COD)

2013/C 341/16

Spravodajca: pán BOLAND

Európsky parlament (21. mája 2013) a Rada (17. júla 2013) sa rozhodli podľa článku 43 ods. 2, článku 207 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. […] [RD], pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ako aj nariadenia (EÚ) č. […] [DP], (EÚ) č. […] [HZ] a (EÚ) č. […] [sCMO], pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014

COM(2013) 226 final – 2013/0117 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 138 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh stanoviť prechodné ustanovenia na rok 2014, pokiaľ ide o niektoré pravidlá týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), najmä systému priamych platieb a podpory rozvoja vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

1.2

EHSV jednoznačne podporuje prechodné opatrenia na rok 2014, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu vyplácania platieb príjemcom v prípade, že nové plány rozvoja vidieka budú prijaté neskôr a z praktických a administratívnych dôvodov bude potrebné oddialiť uplatňovanie nového systému priamych platieb. Rodiny poľnohospodárov by inak boli ohrozené a bez podpory určenej na environmentálne opatrenia by sa stratila väčšia časť už existujúcej ochrany v tejto oblasti.

1.3

EHSV jednoznačne odporúča, aby prechodné opatrenia žiadnym spôsobom neznevýhodňovali príjemcov z „klasických systémov“, ktorí sídlia v odľahlých horských oblastiach. EHSV zároveň znepokojene poznamenáva, že odľahlé spoločenstvá, ktoré sú značne závislé od agroenvironmentálnych dohôd ako zdroja príjmu za poskytovanie dôležitých verejných prínosov, môže postihnúť zníženie príjmu v novom programovom období trvajúcom do roku 2020.

1.3.1

EHSV odporúča, aby prechodné platby určené týmto spoločenstvám odrážali výšku financovania, ktorá už bola dohodnutá v rámci starého programu.

1.4

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia urobila analýzu prechodných opatrení s cieľom zaistiť čo najmenší vplyv navrhovaných znížení na rodiny na vidieku a prinajmenšom neutrálny účinok znížení na environmentálne iniciatívy.

1.5

EHSV zastáva názor, že prechodné ustanovenia by mali umožniť prijímať v roku 2014 nové záväzky v spojitosti s opatreniami, ktoré sa vzťahujú na plochu a zvieratá, ako aj v súvislosti s naliehavými podnikovými investičnými opatreniami, a to aj v prípade vyčerpania zdrojov na aktuálne obdobie.

1.6

V rámci horizontálnych pravidiel financovania SPP oddialenie uplatňovania nového systému priamych platieb znamená, že prechodné opatrenia sú potrebné pre poľnohospodársky poradenský systém (FAS), integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) a krížové plnenie. EHSV sa preto domnieva, že je úplne nevyhnutné, aby Rada a Európsky parlament do konca roka prijali osobitné prechodné pravidlá, ktoré by v prípade potreby menili a dopĺňali aktuálne základné dokumenty týkajúce sa SPP.

1.7

EHSV zdôrazňuje, že žiadne z prechodných pravidiel by nemalo byť oslabené tým, že sa zavedú nerealistické národné stropy pre dostupné finančné prostriedky.

2.   Úvodné poznámky

2.1

Európska komisia naďalej intenzívne spolupracuje s Európskym parlamentom a Radou s cieľom dosiahnuť konečnú politickú dohodu o reforme SPP. Hlavný obsah tejto dohody bol dojednaný koncom júna 2013, vďaka čomu by sa mohli nové právne predpisy uplatňovať od 1. januára 2014. No konečná dohoda sa musí ešte len dosiahnuť, čo znamená, že je nereálne očakávať od členských štátov, že budú mať k tomuto dátumu zavedené všetky nevyhnutné administratívne postupy.

2.2

Po rokovaniach v Európskom parlamente a Rade sa očakáva, že do konca roka 2013 budú schválené rôzne nariadenia a vykonávacie akty, pričom reforma SPP by platila od 1. januára 2014.

2.3

V záujme kontinuity sa Komisia vo svojom návrhu z 18. apríla 2013 usiluje zaviesť prechodné pravidlá pre niektoré aspekty tejto politiky. Znamenalo by to, že existujúce pravidlá režimu jednotnej platby, režimu jednotnej platby na plochu (SAPS) a osobitnej podpory podľa článku 68 by platili ďalej aj v roku 2014. Nové pravidlá, napr. pravidlá týkajúce sa „ekologizácie“, by sa teda až do začiatku roka 2015 neuplatňovali, vďaka čomu by mali platobné agentúry viac času na to, aby sa na tieto zmeny pripravili.

2.4

Počiatočnú politickú dohodu o reforme poľnohospodárskej politiky EÚ dosiahol Európsky parlament s Radou a Komisiou 27. júna po troch mesiacoch intenzívnych trojstranných rokovaní. Uvedená dohoda podlieha formálnemu ukončeniu rokovaní o rozpočte viacročného finančného rámca EÚ (2014 – 2020) a schváleniu vo výbore pre poľnohospodárstvo, na plenárnom zasadnutí EP, ako aj súhlasu Rady EÚ.

2.5

Návrh sa týka nariadenia Komisie (EÚ) č. 335/2013 z 12. apríla 2013, ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

2.6

V prípade platieb určených na rozvoj vidieka je bežnou praxou, že sa stanovia prechodné pravidlá s cieľom preklenúť medzeru medzi dvomi viacročnými programovými obdobiami. Potrebné sú však aj niektoré osobitné prechodné opatrenia, predovšetkým pokiaľ ide o zvládnutie možných dôsledkov oneskorenia v novom režime priamych platieb. Návrh sa zaoberá aj novými prechodnými pravidlami pre Chorvátsko.

2.7

Komisie sleduje zámer, že platobné agentúry by mali mať čas zaviesť administratívne opatrenia a zabezpečiť riadne spravovanie fondov EÚ, aby poľnohospodári chápali nové pravidlá a neboli nútení do niečoho nového skôr, ako to bude hotové.

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1

Cieľom návrhu Komisie je stanoviť určité prechodné ustanovenia o podpore EPFRV určenej na rozvoj vidieka.

3.2

Prechodné pravidlá sú potrebné na vymedzenie technických opatrení, ktoré umožnia bezproblémovú adaptáciu na nové podmienky a kontinuitu rôznych foriem podpory v rámci programu na roky 2007 – 2013.

3.3

S cieľom dať členským štátom čas riešiť potreby ich poľnohospodárskych sektorov alebo flexibilnejšie posilniť politiku na rozvoj vidieka je potrebné poskytnúť im možnosť presunúť prostriedky z ich stropov pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka a z podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropov pre priame platby. Zároveň by sa tým členským štátom, v ktorých úroveň priamej podpory zostáva nižšia ako 90 % priemeru EÚ, mala dať možnosť presunúť dodatočné finančné prostriedky z podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Takáto voľba by sa mala v rámci určitých obmedzení vykonať jedenkrát a na celé obdobie rozpočtových rokov 2015 až 2020.

3.4

Režim jednotnej platby na plochu stanovený v nariadení (ES) č. 73/2009 má prechodný charakter a mal platiť do 31. decembra 2013. Keďže nový režim základných platieb nahradí režim jednotnej platby až od 1. januára 2015, platnosť režimu jednotnej platby na plochu je potrebné predĺžiť aj na rok 2014, aby nové členské štáty nemuseli uplatňovať režim jednotnej platby len jeden rok.

3.5

V súvislosti s priamymi platbami sa musí poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby členské štáty a najmä ich platobné agentúry mohli pripraviť opatrenia, vďaka ktorým bude možné realizovať platby príjemcom, a zaviesť postupy potrebné na spustenie nového programu. Žiadosti týkajúce sa roku 2014 sa preto budú spracúvať podľa prechodných pravidiel.

3.6

Pokiaľ ide o druhý pilier, vymedzenie pravidiel na prechod medzi dvomi programovými obdobiami je bežný postup. Prechodné pravidlá sú vo všeobecnosti potrebné na prepojenie dvoch po sebe nasledujúcich programových období. V prípade rozvoja vidieka sú však tentoraz potrebné aj niektoré osobitné prechodné opatrenia zamerané najmä na riešenie dôsledkov, ktoré má oneskorenie nového režimu priamych platieb na niektoré opatrenia na rozvoj vidieka, a to hlavne na základné agroenvironmentálne a klimatické opatrenia a uplatňovanie pravidiel krížového plnenia. Prechodné ustanovenia sú potrebné aj na to, aby mohli členské štáty v roku 2014 naďalej prijímať nové záväzky v spojitosti s opatreniami, ktoré sa vzťahujú na plochu a zvieratá, a to aj v prípade vyčerpania zdrojov na aktuálne obdobie. Na tieto nové záväzky, ako aj na príslušné existujúce záväzky sa vzťahuje oprávnenie čerpať prostriedky z nových finančných rámcov programov na rozvoj vidieka v rámci ďalšieho programového obdobia.

3.7

Podľa právnych záväzkov súvisiacich s nariadením (ES) č. 1698/2005 môžu členské štáty naďalej prijímať nové právne záväzky pre príjemcov pomoci v roku 2014 podľa programov na rozvoj vidieka prijatých na základe nariadenia (ES) č. 1698/2005 aj po vyčerpaní finančných prostriedkov z programového obdobia rokov 2007 až 2013, kým sa neprijme príslušný program rozvoja vidieka na programové obdobie rokov 2014 až 2020. Výdavky, ktoré vznikli na základe týchto záväzkov, sú oprávnené v súlade s článkom 3 tohto nariadenia.

4.   Vplyv na rozpočet

4.1

Tento návrh nariadenia slúži len na vykonávanie návrhov Komisie týkajúcich sa viacročného finančného rámca a reformy SPP na rozpočtový rok 2015, pričom sa zohľadňujú závery Európskej rady z 8. februára 2013. Obsahuje aj externú konvergenciu priamych platieb, flexibilitu medzi piliermi SPP a mieru spolufinancovania v oblasti rozvoja vidieka.

4.2

Pokiaľ ide o priame platby, v porovnaní s návrhom Komisie predstavujú závery Európskej rady z 8. februára 2013 zníženie o 830 miliónov EUR (v súčasných cenách) v rozpočtovom roku 2015 (čo zodpovedá roku podávania žiadostí o priame platby 2014).

4.3

Pri rozdeľovaní stropov priamych platieb medzi členské štáty sa od rozpočtového roku 2015 zohľadňuje externá konvergencia. V porovnaní s návrhom Komisie sa v záveroch Európskej rady upravuje časový rámec konvergencie (šesť rokov) a pridáva minimum 196 EUR/ha, ktoré sa má dosiahnuť do rozpočtového roku 2020. Závery Európskej rady zároveň zvyšujú v porovnaní s návrhom Komisie flexibilitu medzi dvomi piliermi. Tá bude rozpočtovo neutrálna, pretože prostriedky, o ktoré sa zníži jeden fond (EPZF alebo EPFRV), budú sprístupnené v inom fonde.

4.4

Čo sa týka rozvoja vidieka, cieľom tohto návrhu nariadenia je zabezpečiť kontinuitu viacerých opatrení obsahujúcich viacročné záväzky. Tieto ustanovenia nemajú žiadny finančný vplyv, pretože prostriedky pridelené na rozvoj vidieka zostávajú nezmenené. Rozdelenie platieb sa síce postupom času môže do istej miery líšiť, v tejto fáze sa však nedá vyčísliť.

4.5

Návrh obsahuje ustanovenia, ktoré oprávňujú Komisiu prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1

Zaistiť kontinuitu platieb príjemcom vo vidieckych oblastiach je úplne nevyhnutné, čo ukazujú aj nasledujúce skutočnosti:

Viac ako 77 % územia EÚ sa klasifikuje ako vidiecke územie (47 % je poľnohospodárska pôda a 30 % lesy) a žije na ňom približne polovica obyvateľov Únie (poľnohospodárske spoločenstvá a iní obyvatelia).

Poľnohospodárstvo a agropotravinársky priemysel - ktorý je vysoko závislý od dodávok z poľnohospodárskeho sektora - celkovo predstavujú 6 % HDP EÚ, zahŕňajú 15 miliónov podnikov a poskytujú 46 miliónov pracovných miest.

V Európe žije 12 miliónov poľnohospodárov, pričom priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku je asi 15 hektárov (naproti tomu v USA žijú 2 milióny poľnohospodárov a priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku je 180 hektárov).

5.2

EHSV víta návrh Komisie, ktorým sa má upraviť obdobie medzi dvomi programami.

5.3

V roku 2014 zanikne v celej Európe veľký počet agroenvironmentálnych systémov, ktoré financuje EPFRV. Existuje veľa „klasických“ agroenvironmentálnych systémov, ktoré v praxi fungovali 10 rokov či ešte dlhšie. Mnohí z príjemcov týchto „klasických“ systémov sídlia v odľahlých horských oblastiach a sú značne závislí od agroenvironmentálnych dohôd ako zdroja príjmu za poskytovanie dôležitých verejných prínosov. Aj keby sa nové nariadenie o rozvoji vidieka schválilo bez ďalšieho oneskorenia, je takmer isté, že nové programy nebudú do 1. januára 2014 odsúhlasené a zavedené do praxe. Bez nového programu a podporných opatrení nebudú mať títo poľnohospodári žiadny alternatívny mechanizmus zameraný na rozvoj vidieka, z ktorého by mohli žiadať podporu po skončení svojich aktuálnych záväzkov v roku 2014.

5.4

Komisia musí zaviesť systémy na zabezpečenie toho, aby sa environmentálne výhody dosiahnuté v rámci predchádzajúcich programov rozvoja vidieka zachovali a aby bol zaručený príjem týchto poľnohospodárov. Je dôležité zaistiť, aby ani poľnohospodári, ani životné prostredie netrpeli v dôsledku toho, že dohoda o rozpočte EÚ či o návrhoch týkajúcich sa SPP sa nedosiahla včas na to, aby sa mohli nové programy na rozvoj vidieka spustiť v roku 2014.

5.5

Pokiaľ ide o priame platby, členským štátom, a najmä ich platobným agentúram sa musí stanoviť dostatočný čas na prípravu a na dostatočne včasné informovanie poľnohospodárov o nových pravidlách. Žiadosti týkajúce sa roku 2014 sa preto budú musieť spracúvať podľa prechodných pravidiel. Pokiaľ ide o druhý pilier, vymedzenie pravidiel na prechod medzi dvomi programovými obdobiami je bežný postup. Prechodné pravidlá sú zvyčajne potrebné na prepojenie dvoch za sebou nasledujúcich programových období, ako sa to uskutočnilo už na začiatku aktuálneho programového obdobia. V prípade rozvoja vidieka však budú potrebné niektoré osobitné prechodné ustanovenia. Dôvodom sú najmä závažné dôsledky, ktoré môže mať oneskorenie nového režimu priamych platieb na niektoré opatrenia na rozvoj vidieka, a to hlavne na základné agroenvironmentálne a klimatické opatrenia a uplatňovanie pravidiel krížového plnenia.

5.6

Prechodné ustanovenia sú potrebné aj na to, aby mohli členské štáty v roku 2014 naďalej prijímať nové záväzky v spojitosti s opatreniami, ktoré sa vzťahujú na plochu a zvieratá, ako aj v súvislosti s naliehavými podnikovými investičnými opatreniami, a to aj v prípade vyčerpania zdrojov na aktuálne obdobie.

5.7

V prípade horizontálneho nariadenia sa potreba prechodných opatrení obmedzuje na poľnohospodársky poradenský systém (FAS), integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) a krížové plnenie, a to z dôvodu ich prepojenia s priamymi platbami. V tejto súvislosti je potrebné, aby Rada a Európsky parlament do konca tohto roka prijali osobitné prechodné pravidlá a v prípade potreby zmenili súčasné základné akty týkajúce sa SPP.

5.8

Zmeny národných stropov môžu mať negatívny vplyv na finančné prostriedky, ktoré poľnohospodári dostanú v roku 2014. S cieľom minimalizovať tento možný dôsledok bude potrebné, aby vlády jednotlivých členských štátov objasnili svoje zámery v tomto smere ešte pred predložením návrhov.

5.9

V nariadení (ES) č. 1698/2005 sa uvádza, že členské štáty môžu naďalej prijímať nové právne záväzky. Je teda možné, že štát odmietne dodržať svoj záväzok, pretože táto povinnosť je predmetom jeho voľnej úvahy.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené“

COM(2013) 428 final – 2013/0200 (COD)

2013/C 341/17

Spravodajca: Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Európsky parlament (1. júla 2013) a Rada (10. júla 2013) sa podľa článku 43 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

COM(2013) 428 final – 2013/0200 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia poverená prípravou prác výboru zverila vypracovanie stanoviska spravodajcovi Gabrielovi SARRÓ IPARRAGUIRREMU a prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 19. septembra 2013) prijal 128 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že pretrvávajúca finančná a hospodárska kríza spôsobuje tlak na vnútroštátne finančné zdroje, keďže členské štáty realizujú potrebné opatrenia zamerané na fiškálnu konsolidáciu.

1.2

Preto považuje návrh Európskej komisie na zmenu nariadenia (ES) č. 1198/2006 za potrebný a veľmi vhodný a v plnej miere ho podporuje, a to za predpokladu, že rozpočtové prostriedky sa budú využívať čo najefektívnejšie.

2.   Súvislosti

2.1

Pretrvávajúca bezprecedentná svetová finančná kríza a hospodársky útlm vážne narušili hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyvolali výrazné zhoršenie finančných a hospodárskych podmienok vo viacerých členských štátoch.

2.2

Najmä v členských štátoch najviac zasiahnutých krízou, ktoré dostali finančnú pomoc v rámci programu úprav, sa situácia zhoršuje vzhľadom na problémy s likviditou spôsobené fiškálnou konsolidáciou. Tieto problémy ovplyvňujú najmä ich hospodársky rast a finančnú stabilitu a spôsobujú tiež zvýšenie deficitu verejných financií a miery zadlženosti. Spolufinancovanie zvyšuje efektívnosť alokácie pomoci. Zníženie spolufinancovania zo strany členských štátov vytvára riziko zníženia efektívnosti pomoci, ktoré je nutné minimalizovať všetkými dostupnými prostriedkami.

2.3

V tejto súvislosti je z hľadiska investícií do odvetvia rybolovu mimoriadne dôležité zabezpečiť bezproblémové vykonávanie programov Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFRH).

2.4

Nariadenie (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo definuje:

operačný program ako samostatný dokument vypracovaný členským štátom a schválený Komisiou obsahujúci súvislý súbor prioritných osí, ktoré sa dosahujú pomocou z EFRH;

prioritnú os ako každú prioritu operačného programu, ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich opatrení s konkrétnymi merateľnými cieľmi.

2.5

EFRH stanovuje tieto prioritné osi:

prioritná os 1: opatrenia na modernizáciu rybárskej flotily EÚ,

prioritná os 2: akvakultúra, vnútrozemský rybolov, spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh,

prioritná os 3: opatrenia spoločného záujmu,

prioritná os 4: trvalo udržateľný rozvoj rybolovných oblastí,

prioritná os 5: technická pomoc.

2.6

Komisia pri schvaľovaní operačných programov jednotlivých členských štátov stanoví pre každý členský štát podiel spolufinancovania pre každú prioritnú os, do ktorého je začlenený aj maximálny príspevok z EFRH.

2.7

Platby zo strany Komisie v rámci finančného príspevku z EFRH majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a vyplatenia zostatku, ktoré predtým odsúhlasia certifikačné orgány a orgány auditu každého operačného programu.

3.   Súčasný stav

3.1

Ako je uvedené v bode 2.7, v článkoch 76 a 77 nariadenia (ES) č. 1198/2006 sa priebežné platby a platby zostatku určujú podľa plánu financovania pre každú prioritnú os stanoveného v roku 2006.

3.2

Finančná a hospodárska situácia, o ktorej sa hovorí v bodoch 2.1 a 2.2, viedla Komisiu k tomu, aby navrhla zmenu spomínaných článkov 76 a 77 s cieľom prispieť k zrýchleniu investícií a zlepšeniu dostupnosti fondov.

3.3

Európsky parlament a Rada následne schválili nariadenie (ES) č. 387/2012, ktoré prostredníctvom zmeny znenia spomínaných článkov umožňuje, aby členské štáty, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou a ktoré sa s Komisiou dohodli na programe makroekonomických úprav, mohli žiadať zvýšenie podielu spolufinancovania pri priebežných platbách a platbách zostatku z EFRH.

3.4

Doteraz dostalo finančnú pomoc a dohodlo program úprav sedem členských štátov: Cyprus, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko, Portugalsko, Grécko a Írsko. Zmenou nariadenia (ES) 1198/2006 sa stanovuje, že toto zvýšenie spolufinancovania môže využiť ktorýkoľvek iný členský štát, ktorý v budúcnosti požiada o program finančnej pomoci a táto pomoc mu bude udelená v súlade s článkom 76 ods. 3 písm. a), b) a c) spomínaného nariadenia.

3.5

Na základe žiadosti členského štátu sa priebežné platby a platby konečného zostatku zvýšia o sumu zodpovedajúcu desiatim percentuálnym bodom presahujúcim podiel spolufinancovania uplatniteľný pre každú prioritnú os do maximálnej výšky 100 %, ktorá sa má uplatniť na oprávnené verejné výdavky novovykázané v každom certifikovanom výkaze výdavkov predloženom počas obdobia, v ktorom členský štát spĺňa jednu z podmienok stanovených v článku 76 ods. 3. písm. a), b) a c).

3.6

Zároveň sa stanovuje, že pri výpočte priebežných platieb a platieb konečného zostatku v situácii, keď už členské štáty nedostávajú finančnú pomoc Únie uvedenú v článku 76 ods. 3, nebude Komisia brať do úvahy zvýšené sumy vyplatené v súlade s uvedeným odsekom.

3.7

Zmenené znenie nariadenia (ES) č. 1198/2006 obsahuje nový článok 77a, ktorý v odseku 5 obmedzuje uplatnenie tohto zvýšeného spolufinancovania na výkazy výdavkov predložené príslušnými členskými štátmi do 31. decembra 2013.

4.   Zmena návrhu nariadenia

4.1

Zmena navrhovaná v predkladanom návrhu nariadenia, ktoré je predmetom tohto stanoviska, súvisí s obmedzením stanoveným v spomínanom článku 77a ods. 5.

4.2

Keďže členské štáty naďalej čelia závažným ťažkostiam v súvislosti s ich finančnou stabilitou, Komisia sa nazdáva, že uplatňovanie vyššieho podielu spolufinancovania by sa malo zachovať aj po roku 2013.

4.3

Navrhuje preto zmenu nariadenia (ES) č. 1198/2006 vypustením článku 77a ods. 5.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje návrh Komisie za veľmi vhodný, a preto ho v plnej miere podporuje.

5.2

EHSV súhlasí, aby sa celková výška prostriedkov z fondov pridelených na dané obdobie predmetným krajinám a programom nezmenila.

V Bruseli 19. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/77


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu – Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“

COM(2013) 279 final

2013/C 341/18

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Európska komisia sa 3. júla 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu – Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast

COM(2013) 279 final.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 184. hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 8 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV podporuje akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu, ktorý stanovuje priority pre výskum a investície v regióne a má veľký prínos pre Európu, pretože podnieti „modrý rast“ v rámci stratégie Európa 2020. V tomto strategickom rámci sa bude rozvíjať spolupráca medzi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi subjektmi regiónov z oblasti Atlantického oceánu týchto piatich členských štátov: Írsko, Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko.

1.2

Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho zameranie sa obmedzuje na stratégiu týkajúcu sa morských oblastí a navrhuje, aby išlo o prvý krok pre zavedenie makroregionálnej stratégie, ktorá by jednoznačne obsahovala územný pilier a jeho prepojenie s cieľmi politiky súdržnosti. Zameranie musí byť ambicióznejšie, aby sa tak najneskôr do roku 2017, keď sa predpokladá vypracovanie priebežného hodnotenia, pretransformovala na makroregionálnu stratégiu zohľadňujúcu skúsenosti regiónov z oblasti Baltského mora a Podunajskej oblasti.

1.3

Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasťou akčného plánu nie je vhodný systém riadenia, ale len slabý vykonávací mechanizmus. EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (1) navrhol systém viacúrovňového riadenia, ktorý by zaručil zapojenie všetkých subjektov na základe prístupu zdola nahor a umožnil regionálnym a miestnym orgánom, súkromnému sektoru a občianskej spoločnosti podporovať činnosti a prispieť priamymi poznatkami v tejto oblasti.

1.4

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia po schválení akčného plánu ukončila činnosti Atlantického fóra. Výbor navrhuje, aby sa zachovala činnosť Atlantického fóra do roku 2020 a aby sa zároveň pravidelne uskutočňovali konferencie zainteresovaných strán s cieľom podnietiť činnosti a programy stratégie, zhodnotiť jej uplatňovanie a mobilizovať všetky politické, hospodárske a sociálne subjekty z oblasti Atlantického oceánu.

1.5

Je nevyhnutné, aby sa zachoval silný politický záväzok európskych inštitúcií a členských štátov, ako aj efektívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán: regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych a sociálnych subjektov a občianskej spoločnosti. Skúsenosti vedúcej skupiny a riadiacej skupiny Atlantického fóra umožnili zapojenie európskych inštitúcií, členských štátov, regiónov a občianskej spoločnosti. Komisia musí mať k dispozícii potrebné ľudské a materiálne zdroje.

2.   Súvislosti

2.1

Po spustení makroregionálnych stratégií pre oblasť Baltského mora a Podunajsko vznikli rozličné iniciatívy zamerané na prijatie podobného prístupu pre región Atlantického oceánu. Rada dala Komisii mandát na rozvoj námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu. Komisia zverejnila 21. novembra 2011 oznámenie (2).

2.2

Európsky parlament vypracoval svoje uznesenie o stratégii politiky súdržnosti EÚ pre oblasť Atlantického oceánu. EHSV schválil svoje stanovisko 24. mája 2012 (3) a VR (4)10. októbra 2012. Parlament, EHSV a VR pozitívne zhodnotili návrh Komisie, považovali však za potrebné zaujať širší prístup, ktorý by plne zahŕňal územný rozmer a stanovil jasné prepojenie medzi morskými a pozemnými oblasťami. Výbor navrhoval ambicióznejší prístup: makroregionálnu stratégiu, ktorá by spájala námorný pilier s územným a zohľadňovala by skúsenosti pobaltských a podunajských regiónov.

2.3

Komisia, EP, EHSV, VR a päť členských štátov spolupracovali na zriadení Atlantického fóra s cieľom vypracovať akčný plán. Fórum umožnilo zapojenie členských štátov, Parlamentu, EHSV, VR, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán. Uskutočnilo sa päť stretnutí v týchto mestách: Horta, Brest, Bilbao, Cardiff a Cork. Zriadila sa vedúca skupina Atlantického fóra, v ktorej mali zastúpenie inštitúcie EÚ a päť členských štátov, ako aj riadiaca skupina. Zapojenie EHSV umožnilo, aby sa na podujatiach fóra zúčastňovala občianska spoločnosť atlantických regiónov, Atlantická nadnárodná sieť hospodárskych a sociálnych rád (RTA) a hospodárske a sociálne subjekty.

2.4

EHSV vo svojom stanovisku navrhol, aby boli ciele atlantického regiónu začlenené do tematických pilierov stratégie Európa 2020, aby Atlantické fórum nezaniklo po vypracovaní akčného plánu, aby sa prekonali obmedzenia zásady „troch nie“ (nie novým právnym predpisom, nie dodatočnému financovaniu, nie novým inštitúciám) a aby sa zriadil systém viacúrovňového riadenia.

3.   Oznámenie Komisie – Akčný plán

3.1

Akčný plán rozvíja námornú stratégiu pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011) 782) a stanovuje priority pre investície a výskum, ktoré by umožnili podnietiť modrý rast v atlantickom regióne, prispeli k udržateľnému rastu pobrežných oblastí a zachovali dobrý environmentálny a ekologický stav atlantického ekosystému.

3.2

V rámci Atlantického fóra sa členské štáty, európske inštitúcie, regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť zamýšľali nad spôsobom, ako čeliť piatim atlantickým výzvam stanoveným v stratégii a zorganizovali päť tematických seminárov a jednu konzultáciu on-line.

3.3

Berúc do úvahy diskusie s členskými štátmi a reakciu Atlantického fóra vypracovala Komisia akčný plán s rozličnými prioritnými oblasťami, ktoré sú zamerané na podporu modrého rastu a majú prispieť k udržateľnému rozvoju atlantického regiónu.

3.4

Harmonogram je prepojený so spoločným strategickým rámcom pre štrukturálne a investičné fondy. Akčný plán vychádza z troch pilierov činnosti: uskutočnenie vhodne zameraných investícií, posilnenie výskumnej kapacity a zlepšenie zručností a kvalifikácií.

3.5

Akčný plán má štyri priority:

3.5.1

podpora podnikania a inovácií: výmena poznatkov medzi organizáciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a výskumnými centrami, zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v námornom hospodárstve, adaptácia a diverzifikácia hospodárskych činností prostredníctvom podpory potenciálu oblasti Atlantického oceánu,

3.5.2

ochrana, zabezpečovanie a rozvoj príležitostí morského a pobrežného prostredia: zlepšovanie námornej bezpečnosti a ochrany, skúmanie a ochrana morských vôd a pobrežných zón, udržateľné riadenie morských zdrojov, využívanie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov morského a pobrežného životného prostredia,

3.5.3

zlepšenie prístupu a prepojenia prostredníctvom spolupráce medzi prístavmi,

3.5.4

vytvorenie sociálne inkluzívneho a udržateľného modelu regionálneho rozvoja: presadzovanie hlbších znalostí o sociálnych výzvach v regióne, zachovávanie a podpora kultúrneho dedičstva oblasti Atlantického oceánu.

3.6

Časový rozvrh tohto akčného plánu umožní členským štátom zohľadniť jeho priority v dohodách o pridružení na obdobie rokov 2014 – 2020, o ktorých sa rokuje v roku 2013. Dohody o pridružení musia zohľadniť atlantickú stratégiu na stanovenie prioritných oblastí. Financovanie prostredníctvom fondov spoločného strategického rámca (EFRR, ESF, EPFRV a ENRF) sa bude koordinovať s inými zdrojmi financovania.

3.7

Akčný plán bude slúžiť na usmernenie Komisie pri vykonávaní priamo riadených fondov, ako je program Horizont 2020, LIFE+, COSME a Európsky námorný a rybársky fond.

3.8

Verejné investície podnietia súkromné podnikateľské investície. Európska investičná banka je takisto pripravená poskytnúť svoje finančné nástroje a kompetencie na podporu vykonávania akčného plánu.

3.9

Bude sa podnecovať vypracovanie spoločných projektov pre päť členských štátov, napríklad prostredníctvom programu Horizont 2020, európskej územnej spolupráce, ktorú financuje EFRR, programu Erasmus a ďalších európskych programov.

3.10

Komisia navrhuje zriadiť vykonávací mechanizmus, ktorý by posilnil zapojenie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych subjektov a umožnil monitorovanie pokroku, pričom by sa zohľadnili poznatky získané v rámci Atlantického fóra.

3.11

Vykonávací mechanizmus bude podporovať politické záväzky a dohľad, zapojenie súkromného sektora a hodnotenie. Bude jednoduchý a bude vychádzať z iných stratégií. Tento mechanizmus bude definovaný do konca roka 2013 na základe konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a medzi jeho funkcie by mohlo takisto patriť usmerňovanie predkladateľov projektov, nadväzovanie partnerstiev s riadiacimi orgánmi programov a podpora spolupráce atlantických regiónov.

3.12

Metodiku, ktorá sa použije na prípravu hodnotenia, vymedzí Komisia v spolupráci s členskými štátmi. Predpokladá sa, že do konca roka 2017 sa uskutoční priebežné preskúmanie vykonávania, ktorého súčasťou bude aj nezávislé hodnotenie.

3.13

Komisia a členské štáty sa budú tiež usilovať o možné zapojenie medzinárodných partnerov z Ameriky a Afriky do vykonávania stratégie.

4.   Všeobecné pripomienky k akčnému plánu: Atlantická stratégia je stratégiou pre morské oblasti

4.1

EHSV podporil integrovanú námornú politiku v iných stanoviskách. Od vypracovania modrej knihy o integrovanej námornej politike sa prijal nový spôsob, ako pristupovať k politikám týkajúcim sa mora, a to prostredníctvom spoločných horizontálnych nástrojov a zamerania na rast námorných sektorov.

4.2

Integrovaná námorná politika vyzdvihla námorný rozmer pre EÚ a stanovila základy pre hospodársky rozvoj morí a ich udržateľné využívanie prostredníctvom integrovaného, medzisektorového prístupu.

4.3

Nový prístup k námorným otázkam dostal nový impulz prostredníctvom iniciatívy „modrý rast“ v oznámení „Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví“ (COM(2012) 494 final). Táto iniciatíva vyzdvihuje významný prínos modrého hospodárstva k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe. Modré hospodárstvo je námorným pilierom stratégie Európa 2020.

4.4

EHSV vo svojom stanovisku (5) už zdôraznil, že toto zameranie je „logickým a potrebným pokračovaním úsilia o realizáciu integrovanej námornej politiky Európskej únie“

4.5

Akčný plán predstavuje ďalší krok, ktorý prispeje k tomu, aby atlantické prímorské regióny využili príležitosti na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Atlantická stratégia a jej akčný plán predpokladajú prispôsobenie integrovanej námornej politiky a iniciatívy „Modrý rast“ osobitným charakteristikám atlantických morských oblastí.

4.6

Prostredníctvom stratégií pre morské oblasti sa stimul pre námorné aktivity stanovuje na základe odlišných charakteristík jednotlivých morských oblastí, čo prispeje k tomu, že stratégia bude lepšie prispôsobená atlantickým možnostiam. Táto činnosť si vyžaduje spoluprácu medzi subjektmi na medzisektorovej, cezhraničnej a nadnárodnej úrovni.

4.7

EHSV je za to, aby sa akčný plán nezameriaval len na vznikajúce sektory, ale aj na tradičné sektory, ako je rybolov alebo námorná doprava, ku ktorým sa pristupuje z vynovených základov s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a zmierniť ich environmentálnu stopu. Ak sa využijú inovačné technológie a postupy, tieto tradičné sektory budú aj naďalej tvoriť rast a pracovné miesta na atlantickom pobreží.

4.8

EHSV však podporuje návrh Komisie, podľa ktorého majú prioritu aktivity zamerané na výskum týkajúci sa morského prostredia, ale domnieva sa, že prioritnými musia byť aj činnosti zamerané na zlepšenie schopností a príležitostí priemyselných sektorov, ktoré sú priamo zapojené do tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu.

4.9

Podpora konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov by sa nemala obmedzovať na odvetvia cestovného ruchu, akvakultúry a rybolovu, ale musí sa rozšíriť aj na oblasti obsiahnuté v akčnom pláne, ako je stavba lodí so silnými pridruženými sektormi, prístavné činnosti, výroba energie z obnoviteľných morských zdrojov, biotechnológia, t.j. sektory, ktoré majú v rozličných atlantických regiónoch v súčasnosti solídny podnikateľský základ.

4.10

Výbor sa domnieva, že sú to práve malé podniky a mikropodniky, ktoré vytvárajú hospodársku dynamiku v najvzdialenejších oblastiach. Je nevyhnutné, aby sa tieto podniky mohli tiež zapájať do činností v rámci atlantickej stratégie.

4.11

EHSV navrhuje, aby sa vytvorila lepšia rovnováha medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom: v už spomenutom stanovisku o modrom raste vyzdvihuje význam ľudského faktora v námornom hospodárstve a poukazuje na ťažké podmienky, v ktorých ľudia často pracujú.

4.12

Súčasťou akčného plánu musí byť tiež zlepšenie pracovných podmienok a sociálnych štandardov námorných profesií, ako aj uznanie a homologácia odborných kvalifikácií. U obyvateľov pobrežných oblastí je potrebné podporovať odbornú prípravu a rekvalifikáciu s cieľom uľahčiť pracovníkom prispôsobiť sa tradičným hospodárskym činnostiam, ako aj novým profesiám. Treba zlepšiť imidž a kvalitu námorných profesií, aby sa tak stali atraktívnejšími pre mladých ľudí.

4.13

Rozvoj nových hospodárskych činností musí byť v súlade s ochranou morského životného prostredia. V rámci akčného programu sa musia posilniť výskumné programy. Výskum, ktorého cieľom je zabrániť negatívnym dôsledkom na morské životné prostredie, povedie k zníženiu neistôt vyplývajúcich z tieto činnosti, ako napríklad energia z morských zdrojov, modernizácia prístavov, akvakultúra a morský cestovný ruch. Na základe tohto výskumu bude ľahšie získavať povolenia.

4.14

EHSV sa domnieva, že udržateľný a sociálne inkluzívny model regionálneho rozvoja musí zachovať atlantickú námornú kultúru, ktorá je veľmi spätá s tradičným spôsobom života obyvateľov pobrežných oblastí a je dôležitou súčasťou dedičstva a kultúrnej identity.

4.15

EHSV považuje za nevyhnutné doplniť akčný plán a jeho prioritné činnosti o prijatie legislatívnych opatrení, aby tak bol regulačný rámec lepšie štruktúrovaný a jasnejší pre námorné odvetvia.

4.16

EHSV súhlasí s tým, aby súčasťou stratégie boli tiež vzťahy založené na spolupráci medzi krajinami na druhej strane Atlantického oceánu. Výbor sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby sa uviedli do praxe záväzky k spolupráci v oblasti výskumu, a to nielen s USA a Kanadou, ale tiež s krajinami Strednej a Južnej Ameriky a Afriky.

5.   Návrh EHSV: Transformácia stratégie pre morské oblasti na makroregionálnu stratégiu

5.1

V súlade s dohodou, ktorú prijala Rada ministrov, má Atlantická stratégia a jej akčný plán výlučne námorný charakter.

5.2

EÚ spustila makroregionálne stratégie. Tieto politiky sa v budúcnosti posilnia v rámci kompetencií Zmluvy s cieľom zlepšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

5.3

Výbor sa domnieva, že stratégia pre atlantické morské oblasti musí jednoznačne obsahovať územný pilier a jeho prepojenie s cieľmi politiky súdržnosti.

5.4

EHSV už v inom stanovisku (6) konštatoval, že: „EHSV však navrhuje ambicióznejší prístup: makroregionálnu stratégiu, ktorá by spájala námorný pilier s územným a zohľadňovala by skúsenosti pobaltských a podunajských regiónov (…). Mnohé z výziev a príležitostí atlantického priestoru sú determinované jeho spojitosťou s morom, avšak zásadný význam preň má jeho spojenie s pevninou. EHSV preto navrhuje, aby sa okrem námorného rozmeru zohľadnil aj rozmer územný. Pevninské územie riadi a rozvíja priľahlé vnútrozemie, bez ktorého by zhodnocovanie morského potenciálu nemalo žiadnu perspektívu. Morské pobrežie potrebuje aktívne a dynamické priľahlé vnútrozemie, ako aj synergie umožňujúce súdržný rozvoj celého územia.“

5.5

Atlantické regióny musia rozvíjať svoje stratégie v rámci spájajúcom námornú a pevninskú politiku. Rozvoj činností v prístavoch nie je možný bez prepojenia s investíciami na pevnine určenými na železničnú a pozemnú dopravu, rovnako ako nie je možný rozvoj energií z morských zdrojov bez prepojenia s infraštruktúrami na dopravu energie alebo zachovanie pobrežia a morského životného prostredia bez prepojenia so systémami nakladania s vodou v mestách a dedinách vo vnútrozemí atlantickej oblasti.

5.6

Výbor sa preto domnieva, že v atlantickom regióne nemožno definovať námorné otázky bez toho, aby sa zohľadnilo celkové územie, ktorého hospodársky a sociálny program musí tieto otázky začleniť. Len posilnením harmonickej interakcie námorných činností a činností na pevnine bude možné získať všetky výhody modrého rastu.

5.7

EHSV preto navrhuje, aby sa námorná stratégia pre Atlantický oceán na základe akčného plánu pretransformovala na makroregionálnu stratégiu.

6.   Správa a riadenie

6.1

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán sa len nejasne venuje vykonávacím mechanizmom. V predchádzajúcom stanovisku (7) výbor navrhol systém viacúrovňového riadenia, ktorý by zaručil zapojenie všetkých subjektov.

6.2

Financovanie akčného plánu prostredníctvom rozličných európskych štrukturálnych a investičných fondov a z fondov prepojených s európskymi politikami priamo riadených Komisiou si vyžaduje rozsiahlu koordináciu medzi Komisiou a národnými a regionálnymi orgánmi.

6.3

Vypracovanie akčného plánu po zasadnutiach Atlantického fóra riadila vedúca skupina a riadiaca skupina pozostávajúce so zástupcov piatich členských štátov z Atlantickej oblasti a európskych inštitúcií. Zapojenie atlantických regiónov sa uskutočnilo prostredníctvom riadiacej skupiny a na základe pozorovateľského štatútu, zatiaľ čo atlantické hospodárske a sociálne subjekty boli zastúpené prostredníctvom EHSV. Atlantické socioekonomické subjekty sa zapojili vo veľkom počte a s nadšením, a to do piatich konferencií, ako aj do konzultácií.

6.4

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ukončila činnosť Atlantického fóra po schválení akčného plánu a nepredĺžila jeho existenciu na celé obdobie platnosti stratégie do roku 2020.

6.5

EHSV považuje za nevyhnutné zachovať impulz a účasť dosiahnuté v rámci Atlantického fóra, aby tak všetky zainteresované strany (regióny, súkromný sektor a občianska spoločnosť) boli naďalej zapojené do etapy uplatňovania, monitorovania aj hodnotenia.

6.6

Kľúčovým je systém riadenia. EHSV preto vyjadruje poľutovane nad tým, že akčný plán mu venuje len jeden stručný odsek s názvom „Podpora“, v ktorom nekonkrétnym spôsobom navrhuje zriadiť vykonávací mechanizmus, pričom otázku jeho zloženia a funkcií odsúva na neskôr.

6.7

Zásada „troch nie“ je proti zavedeniu nových inštitúcií, čo však nebráni vytvoreniu systému viacúrovňového riadenia participatívneho charakteru, ktorý by bol podobný štruktúram zriadeným pre Pobaltie a Podunajsko.

6.8

EHSV navrhuje, aby sa zaviedlo skutočné, participatívne viacúrovňové riadenie, ktoré by prehĺbilo prístup zdola nahor a ktoré by umožnilo členským štátom, európskym inštitúciám a regionálnym a miestnym orgánom, súkromnému sektoru a občianskej spoločnosti atlantického regiónu riadiť proces vykonávania akčného plánu a prispieť svojimi priamymi poznatkami v tejto oblasti.

6.9

EHSV považuje za nevyhnutné zapojenie regiónov do riadenia atlantickej stratégie. Európskej atlantické regióny dobre vedia, že more je kľúčovou súčasťou spôsobu ich života. Mnoho atlantických regiónov disponuje na politickej úrovni rozsiahlymi kompetenciami na tvorbu a riadenie sektorových stratégií a politík súvisiacich s námornými činnosťami a aktivitami pobrežných oblastí.

6.10

Hospodárske a sociálne subjekty týchto regiónov sú hlavnými zainteresovanými a sú v rámci modrého hospodárstva najviac zaangažované a odhodlané dosiahnuť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Disponujú poznatkami a inštitúciami, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

6.11

Výbor navrhuje, aby sa zachovala činnosť Atlantického fóra do roku 2020 a aby sa zároveň pravidelne uskutočňovali konferencie zainteresovaných strán s cieľom podnietiť činnosti a programy stratégie, zhodnotiť jej uplatňovanie a mobilizovať všetky politické, hospodárske a sociálne subjekty z oblasti Atlantického oceánu.

6.12

EHSV takisto navrhuje, aby sa zdôraznil európsky charakter tejto stratégie, na čo je nevyhnutné zaručiť zapojenie európskych inštitúcií, Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho regiónu a Výboru regiónov do riadiacich štruktúr. Komisia zohráva kľúčovú úlohu, tým, že zachováva dynamiku, plní funkciu sprostredkovateľa a podporuje zapojenie zainteresovaných strán. Je potrebné, aby mala Komisia k dispozícii vhodné zdroje.

6.13

EHSV navrhuje, aby sa zaručilo zapojenie atlantických sietí: komisia Atlantického oblúka zložená z regionálnych orgánov, Atlantická nadnárodná sieť hospodárskych a sociálnych subjektov, Konferencia miest Atlantického oblúka. Tieto siete zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri podnecovaní angažovanosti všetkých subjektov a majú veľký prínos z európskeho hľadiska. Sú zakotvené na danom území, majú rozsiahle skúsenosti so spoluprácou a dôkladné znalosti o atlantickom priestore, jeho problémoch a jeho subjektoch. Ich zapojenie do uplatňovania tejto stratégie je zárukou nadnárodného, viacúrovňového a medzisektorového zamerania. Tieto siete predstavujú takisto prepojenie s realitou území atlantickej oblasti, ich schopnosťami a potrebami. Tieto územia sú často vzdialené od hlavných miest členských štátov.

7.   Financovanie

7.1

EHSV nabáda členské štáty a Európsku komisiu, aby začlenili priority atlantických regiónov do dohôd o pridružení na obdobie 2014 – 2020 v rámci štrukturálnych a investičných fondov.

7.2

Komisia musí považovať za priority ciele akčného plánu fondov, ktoré riadi priamo, ako je program Horizont 2020, LIFE +, COSME a Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo.

7.3

Spolupráca na cezhraničnej a nadnárodnej úrovni je kľúčová pri uplatňovaní stratégie, a to vzhľadom na jej európsky prínos a schopnosť čeliť problémom atlantického regiónu za lepších podmienok, ako by im čelili členské štáty samostatne. Práve v rámci tejto spolupráce má akčný plán najväčší prínos a práve tu je potrebný európsky prístup.

7.4

Vzhľadom na to, že nebude k dispozícii osobitný rozpočet, je potrebné, aby Komisia, členské štáty a regióny, ktoré riadia programy, postupovali súdržne a navzájom sa dopĺňali.

7.5

Výbor sa domnieva, že tieto verejné činnosti uľahčia uskutočňovanie investícií a súkromných iniciatív. Kľúčové je zapojenie Európskej investičnej banky, ktorá musí preto aktívne spolupracovať pri realizovaní stratégie.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 24.

(2)  COM(2011) 782 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 24.

(4)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 87.

(6)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 24.

(7)  Tamže.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/82


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe“

COM(2013) 180 final

2013/C 341/19

Spravodajca: Richard ADAMS

Európska komisia sa 27. marca 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe

COM(2013) 180 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 168 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Závery

1.1

Politika EÚ v oblasti energetiky a klimatických zmien musí uznať svetové trhy a medzinárodné dohody a musí na ne reagovať. Takisto musí nájsť riešenia, keď trhy zlyhajú, v snahe uspokojiť sociálne priority a čeliť nedostatku politickej súdržnosti.

1.2

Diskusia o zachytávaní a ukladaní CO2 (CCS) je dôkazom napätia existujúceho v rámci tejto politickej iniciatívy.

1.3

Terajší svetový trh s energiou nie je schopný zohľadniť rozsiahle a škodlivé vplyvy súvisiace s čoraz väčším využívaním fosílnych palív – predovšetkým dôsledky na verejné zdravie a akumuláciu skleníkových plynov v ovzduší. Svetové politické iniciatívy musia tiež mať významný vplyv na znižovanie objemu emisií.

1.4

CCS predstavuje známy technologický proces, ktorý by mohol dať odpovede na základnú otázku týkajúcu sa politiky v oblasti klimatických zmien: predtým, než vypustíme do ovzdušia také množstvo oxidu uhličitého, ktoré vedie k ničivým klimatickým zmenám, môžeme uhlík uskladniť v rovnako pomere, v akom ho získavame a využívame?

1.5

Politická iniciatíva CCS, ktorá je považovaná za kľúčový prvok pri zmierňovaní oslabení trhu, však narazila na závažné prekážky. Program bol narušený skutočnosťou, že takmer došlo ku kolapsu schémy obchodovania s emisnými kvótami EÚ v dôsledku jej slabej prípravy, recesie a neexistencii celosvetovej dohody o politike v oblasti klimatických zmien.

1.6

Argumenty v prospech zavádzania CCS ako životaschopnej a rozsiahlej alternatívy schopnej vývoja zostávajú presvedčivé, avšak na ich akceptovanie sú potrebné viaceré kroky, ktoré sú uvedené v nasledujúcich odporúčaniach.

Odporúčania

1.7

Treba vyvinúť maximálne úsilie na zaistenie medzinárodnej dohody o politike stabilizácie klímy, vrátane dohodnutého, účinného a implementovaného programu pre stanovovanie cien uhlíka, aby sa tak postupne obmedzovala spotreba fosílnych palív, čo povedie k poklesu emisií CO2, a aby boli k dispozícii prostriedky na predchádzanie vplyvom alebo ich zmiernenie.

1.8

Bez ohľadu na takúto dohodu by mal program demonštračných projektov pokračovať v rozptyľovaní obáv verejnosti. Potenciálny prínos v oblasti technológií, priemyselnej spolupráce, povedomia verejnosti, štatutárnej a regulačnej definície a znižovania nákladov je veľmi silným argumentom v prospech ďalšieho rozvoja. EHSV sa domnieva, že tento program má zásadný strategický význam pre umožnenie ďalšieho rozvoja.

1.9

Takýto program by vo veľkej miere profitoval z toho, že by bol zasadený do kontextu vysokoprofilového, koordinovaného európskeho verejného dialógu o budúcnosti celého nášho energetického systému a potrebe prechodu z tohto systému na nízkouhlíkovú budúcnosť. Súhlas zo strany verejnosti má mimoriadny význam pre rozvoj infraštruktúry CCS.

1.10

V tejto súvislosti treba zohľadniť otázky komparatívnej účinnosti v porovnaní s inými nízkouhlíkovými stratégiami, vrátane opätovného využívania CO2, hĺbkovú analýzu rizika a uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

1.11

Akákoľvek stratégia na podporu CCS si bude vyžadovať financovanie zo strany verejných orgánov a musí ju sprevádzať mechanizmus vyrovnania nákladov pre európske priemyselné odvetvia čeliace medzinárodnej konkurencii.

2.   Úvod a kontext

2.1

Európska energetická politika je rozsiahla. Snaží sa uznať a vyvážiť udržateľnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť pri súčasnom zohľadnení otázok, ktoré sú v prevažnej miere mimo jej dosahu, ako sú technologické zmeny, faktory celosvetového trhu a medzinárodný vývoj v oblasti opatrení na boj proti klimatickým zmenám. Potreba uchovať si schopnosť reagovať na rýchlo sa meniace udalosti a okolnosti ďalej komplikuje cieľ, ktorým je stanovenie rámca, kde by sa mohli prijímať dlhodobé rozhodnutia. CCS treba vnímať v tomto kontexte. Ide o technológiu, ktorá má potenciálne veľký význam. Plán postupu v energetike do roku 2050 jasne uvádza, že CCS by mohlo zohrávať veľmi dôležitú úlohu, avšak s ním súvisiace strednodobé a dlhodobé strategické rozhodnutia obsahujú ešte stále početné hospodárske, sociálno-politické a technické nejasnosti.

2.2

Oznámenie Komisie o CCS obsahuje dôkazy o týchto zložitých otázkach, pričom za hlavnú príčinu nedosahovania pokroku pri zavádzaní CCS označuje nedostatočnú dlhodobú rentabilitu. Za týmto ekonomickým tvrdením sa však skrýva séria environmentálnych, technických a sociálno-politických faktorov určujúcich podmienky, za ktorých túto rentabilitu možno dosiahnuť. Toto stanovisko sa snaží hľadať odpovede na otázky o CCS položené Komisiou a riešiť základné problémy.

3.   Zhrnutie oznámenia

3.1

CCS je prezentované ako kľúčový prvok pri napĺňaní európskeho programu na znižovanie emisií oxidu uhličitého. Je považované za jedinú možnosť ako riešiť problém súvisiaci s CO2, ktorý vzniká v pretrvávajúcom využívaní energie z tuhých palív v budúcich desaťročiach. „Preto je možné cieľ stanovený na rok 2050 dosiahnuť len za predpokladu odstránenia emisií zo spaľovania fosílnych palív zo systému.“

3.2

EÚ sa od roku 2007 snaží podporovať zavádzanie CCS rozličnými spôsobmi: právnym rámcom pre zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, podporou programov 10-12 demonštračných projektov a vyvíjaním neustáleho úsilia na stanovenie ceny za uhlík prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), ktorý má slúžiť ako zdroj financovania rozvoja a stimul pre uplatňovanie a dlhodobý rozvoj.

3.3

V EÚ však ešte stále neexistujú žiadne rozsiahle demonštračné projekty a „dokonca aj najsľubnejšie projekty EÚ čelia veľkému meškaniu“. Príčinou je skutočnosť, že „pre hospodárske subjekty neexistuje žiadny dôvod investovať do predvádzania CCS“. ETS nedokázal zaistiť prostriedky na investície do takýchto zariadení, ani stanoviť stabilnú cenu za CO2 na podporu ich budúceho fungovania. Cena za CO2 sa v súčasnosti pohybuje okolo 10 % hodnoty, ktorú mnohí považujú za absolútne minimum potrebné na dosiahnutie rentability CCS. Oznámenie však poukazuje na to, že ak by sa aj dosiahla rentabilita, nie je v žiadnom prípade isté, že by v niektorých krajinách, predovšetkým v tých, kde by CCS bolo najviac potrebné, verejnosť akceptovala niečo, čo vníma ako riziko vyplývajúce z geologického ukladania.

3.4

V oznámení sa však konštatuje, že je kľúčové získavať skúsenosti s napredovaním technológií CCS smerom k ich zavádzaniu v komerčnom rozsahu, čím bude možné znížiť náklady, dokázať bezpečné geologické ukladanie CO2, vytvoriť šíriteľné poznatky o potenciáli technológií CCS a odstrániť riziko späté s týmito technológiami pre investorov. Podpora takéhoto programu tiež zameriava pozornosť na potrebu vhodného regulačného rámca a stimuluje záujem verejnosti. Takto získané znalosti poskytnú príležitosti na aktívne zapojenie sa do budúceho svetového programu CCS a posilnia potenciálnu úlohu EÚ ako dodávateľa technológií a zručností.

3.5

Na prekonanie priepasti, ktorá vznikla v dôsledku nedostatočnej výkonnosti ETS, sa navrhujú doplnkové podporné mechanizmy, ako je povinný nákup certifikátov CCS, stanovenie záväzných emisných noriem alebo ekvivalentov pre vstupné tarify s cieľom podporiť demonštračné projekty.

3.6

Napokon sa nastoľuje séria otázok, prostredníctvom ktorých sa majú získať názory respondentov na kľúčové body, ktorým čelí budúce CCS.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Dokument Komisie je návrhom na preskúmanie a konzultácie. V závere obsahuje sériu otázok súvisiacich so záležitosťami, ktoré sa týkajú CCS v Európe. Cieľ oznámenia je obmedzený – reagovať „na hlavnú výzvu stimulovania investícií do predvádzania CCS v záujme overenia, či je uskutočniteľné následné zavádzanie a výstavba infraštruktúry súvisiacej s elimináciou CO2.“ Takýto demonštračný program by potom mohol byť predpokladom pre zavedenie CCS, avšak to si vyžaduje splnenie mnohých ďalších podmienok a odstránenie prekážok.

4.2

Komisia podľa EHSV správne identifikovala potrebu okamžitej politickej reakcie. Alternatívy prezentované Komisiou znamenajú, že CCS má byť komerčne životaschopné alebo záväzné. Treba si však položiť otázku, či je možné rozvíjať takúto politickú reakciu za aktuálnych podmienok. Výbor sa preto rozhodne zasadzuje za oveľa striktnejšie zameranie programu CCS. To by zahŕňalo uznanie skutočnosti, že v tomto štádiu sú potrebné väčšie verejné finančné prostriedky pochádzajúce pokiaľ možno od širšej škály zdrojov, ak sa má úspešne zrealizovať takýto demonštračný projekt CCS. Je potrebné zamerať sa na dostatočný počet demonštračných projektov, avšak s dvoj- až trojnásobne vyššou finančnou podporou a zaistením následných podporných operácií.

4.3

EHSV sa preto domnieva, že takýto záväzok môže byť aj naďalej odôvodniteľný ako riziková investícia do technológie, ktorá by mohla zohrávať dôležitú úlohu v kontexte medzinárodnej dohody o oceňovaní emisií CO2 alebo mechanizmu kvót. Domnievame sa, že takáto dohoda je predpokladom pre pokračovanie akéhokoľvek rozsiahlejšieho zavádzania CCS (v Európe alebo vo svete). Nazdávame sa tiež, že otázky položené Komisiou možno podrobne zodpovedať len po opätovnom prehodnotení cieľov, ktoré stanovila Európska rada a preorientovaní politických cieľom a nástrojov, avšak toto preorientovanie musí zahŕňať pragmatický prístup k politike v oblasti energetiky a zmeny klímy.

4.4

K tejto zložitej téme možno najlepšie pristupovať tak, že si položíme otázku, za akých podmienok by CCS mohlo byť implementované vo veľkom rozsahu v Európe, kde sa v prevažnej miere uplatňujú podporné legislatívne a regulačné rámce obsiahnuté v smernici o CCS. Väčšina odpovedí sa nachádza v dokumente Komisie.

Je nevyhnutná právne záväzná celosvetová dohoda o klimatických zmenách, ktorá by umožnila rovnomerne znášať náklady na opatrenia na ich zmiernenie a prispôsobenie sa týmto zmenám. Bez takejto dohody si žiadna krajina alebo obchodné zoskupenie, ktoré je ekonomicky závislé od uchovania svojej konkurenčnej pozície vo svete, nemôže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dovoliť realizovať nezávislý program znižovania emisií oxidu uhličitého. Akýkoľvek návrh na jednostranné zavedenie realistického mechanizmu stanovovania cien uhlíka by bol neprijateľný z konkurenčného a politického hľadiska, a to najmä za súčasných podmienok. Bola by tiež potrebná všeobecná, hoci aj postupná dohoda po etapách, aby sa zaistila podpora zo strany občanov v demokratických krajinách.

V takejto dohode by malo mať prioritu znižovanie produkcie emisií oxidu uhličitého a stanovenie následnej ceny uhlíka (akokoľvek dosiahnutej), ktorá by podporila rentabilitu zdrojov vyčlenených na CCS. Bude však treba preukázať konkurencieschopný charakter CCS v porovnaní s inými alternatívnymi technológiami pri hľadaní prostriedkov na rovnaký cieľ, ako je biologické ukladanie alebo programy zachytávania a využívania uhlíka. EHSV sa domnieva, že CCS má silnú pozíciu ako popredná technológia sekvestrácie uhlíka.

Akceptácia zo strany verejnosti (a tým aj politická akceptácia) CCS ako nízkorizikovej technológie sekvestrácie uhlíka sa musí zaistiť v tých členských štátoch EÚ, v ktorých to predstavuje reálnu možnosť. Týka sa to predovšetkým vnímaných rizík spájaných s ukladaním na pevnine, ktorá je pre mnohé členské štáty jedinou alternatívou, a kde treba dôsledne zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti.

4.5

Vzhľadom na stav medzinárodných rokovaní o zmene klímy je málo pravdepodobné, že budú splnené prvé dve podmienky. Existujú značné pochybnosti, či na konferencii OSN v Paríži v roku 2015 možno dosiahnuť účinnú celosvetovú dohodu o klimatických zmenách. Takisto neexistujú žiadne dôkazy, že politickí predstavitelia dokázali presvedčivo vysvetliť spotrebiteľom budúce náklady s tým súvisiaceho zlyhania trhu. To vyúsťuje do súčasných cien tovaru a služieb, ktoré plne neodrážajú očakávané náklady dôsledkov klimatických zmien, ktoré budú musieť znášať budúce generácie. Občania, či už v pozícii spotrebiteľov alebo voličov, sa stavajú zdráhavo k akceptácii dôsledkov, predovšetkým v čase úsporných opatrení a nízkeho alebo negatívneho hospodárskeho rastu.

4.6

Pri realistickom pohľade je stanovisko doteraz pesimistické. Domnievame sa, že sú tým adekvátne vyjadrené obavy občianskej spoločnosti. Výsledok zaujatia optimistického postoja pri vypracúvaní politík, ktorému chýba realistický základ, je v súčasnosti nielen veľmi evidentný, ale pre niektorých aj zúfalý a pre mnohých rozčarujúci. Existujú však určité dôvody na to, aby sme mohli veriť, že terajšia situácia a vyhliadky týkajúce sa politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy (a otázok súvisiacich s CCS) sa môžu postupne zmeniť.

4.7

Je čoraz viac zjavné, že legitimita politiky EÚ bude (a mala by) viac závisieť od pochopenia zo strany verejnosti a jej zapojenia do procesu prijímania rozhodnutí. Bez toho, aby verejnosť chápala východiskové princípy politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy, a akceptovala technológiu CCS, je nepravdepodobné, že by sa v sekvestrácii uhlíka pokročilo ďalej, než po demonštračnú fázu alebo terajšie komerčné využívanie, akým je napríklad zdokonalená ťažba ropy a uplatnenia týkajúce sa potravín a nápojov.

4.8

Treba tiež uznať, že každé rozhodnutie, ktoré prijme daná krajina v oblasti zdrojov energie a súvisiacich otázok, vychádza v konečnom dôsledku z toho, ako technické a ekonomické postoje hodnotí spoločnosť. Spoločenský a etický rozmer je preto vždy prítomný v takýchto rozhodnutiach. To komplikuje rozvoj spoločnej politiky EÚ, predovšetkým ak zodpovednosť za zdroje a zloženie dodávok zostáva v konečnom dôsledku na členskom štáte, ako je tomu v prípade energie.

4.9

Jedným z dôsledkov nedostatočnej informovanosti verejnosti je skutočnosť, že verejnosť si neuvedomuje potenciál technológií, ako je CCS, na zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien. Príkladom takýchto prínosov sú pracovné miesta, globálne inovácie, nové druhy investícií a finančných metód a vývoj nových technológií. Rozvoj CCS by mohol tiež priniesť väčšiu istotu pracovných miest v tradičných priemyselných odvetviach, ako je baníctvo.

4.10

EHSV sa preto zasadzuje za rozvoj európskeho dialógu o energetike, ako inkluzívnej, transparentnej, dôveryhodnej a koordinovanej viacúrovňovej výmeny názorov v rámci EÚ a vo všetkých jej členských štátoch, a bude sa na doňho aktívne zapájať. Tento dialóg by mal premietnuť do praxe kľúčové body týkajúce sa energetického prechodu a s ním spojených otázok, ako je CCS, energetická chudoba atď. Mal by priniesť diskusiu o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo do škôl, kaviarní a domácností. Dialóg by sa mal uskutočňovať v takom rámci, ktorý prispeje k procesu prijímania rozhodnutí a podporí diskusiu o tom, do akej miery možno zosúladiť niekedy sporné ciele, ako je bezpečná, udržateľná, istá, konkurencieschopná a dostupná energia. Proces umožní občanom a organizáciám, aby kvalitatívnejším a konzistentnejším spôsobom prispeli k budúcim oficiálnym konzultáciám o energetike. Dialóg sa bude však zameriavať aj na zbližovanie ako „nestranný mediátor“ a sprostredkovateľ. V tejto súvislosti môže povzbudiť a posilniť diskusie o energetike v členských štátoch a zohrávať kľúčovú komunikačnú úlohu pri formovaní jednotnejšieho názoru na energetiku v Európe. CCS ako technológia, ktorá prispieva k znižovaniu emisií oxidu uhličitého v ovzduší, tak môže byť hodnotená z komparatívneho hľadiska a môžu sa preskúmať možnosti a kompromisy.

5.   Konkrétne poznámky

5.1

Komisia uvádza kľúčový bod, že odstránenie emisií oxidu uhličitého pochádzajúcich z fosílnych palív je nevyhnutné na dosiahnutie dohodnutých klimatických cieľov EÚ stanovených na rok 2050. Je potrebné, aby sa podobný prístup zaujal aj na svetovej úrovni a politici pochopili rozsah problému, ktorý treba zosúladiť s politickými ambíciami. Známe svetové zásoby fosílnych palív predstavujú v prípade ich spálenia 3 bilióny ton oxidu uhličitého, avšak len 31 % z tohto objemu možno spáliť, aby bola 80 % šanca na udržanie celosvetového nárastu teploty pod 2 °C. Na 50 % šancu maximálneho nárastu o 2 °C možno spáliť len 38 % (Unburnable Carbon http://www.carbontracker.org/wp-content/uploads/downloads/2012/08/Unburnable-Carbon-Full1.pdf). Úlohu, ktorú by mohlo pri zmierňovaní zohrávať CCS, však treba proporčne upraviť. Aj ten najoptimistickejší scenár, ktorý predpokladá 3 800 komerčných projektov CCS po celom svete, by umožnil spálenie len ďalších 4 % zásob fosílnych palív (IEA World Outlook 2012). Realita je taká, že energetické zásoby v hodnote niekoľkých biliónov eur musia byť ponechané v zemi a bez toho, aby boli spálené, ak sa majú bez CCS dosiahnuť svetové klimatické ciele, ktoré sú momentálne navrhnuté. To bude mať závažné hospodárske dôsledky. Je nevyhnutné uznať, že je potrebné nájsť spôsob ako vyriešiť túto zásadnú dilemu, ak má mať politika v oblasti energie a zmeny klímy (a CCS) šancu byť účinnou.

5.2

Treba poznamenať, že oxid uhličitý možno využívať a uskladňovať. Okrem zdokonalenej ťažby ropy, využitia v súvislosti s potravinami a iných menších uplatnení je možné, že chemické a biologické inžinierstvo môže zohrávať úlohu pri využívaní CO2 v oblasti stavebných materiálov, východiskových surovín, ďalších chemických procesov a ďalších výrobkov, pričom ďalším prínosom je pokrok v oblasti vedy a vývoja. Rozsah ťažby fosílnych palív však naznačuje, že v dohľadnej budúcnosti tento zdroj prispeje k problému CO2 len skromne.

6.   Konkrétne odpovede na otázky nastolené v oznámení

1)

Mali by mať členské štáty, ktoré majú v súčasnosti vo svojom energetickom mixe, ako aj v priemyselných procesoch vysoký podiel uhlia a plynu, a ktoré tak doteraz neurobili, povinnosť:

a.

vypracovať jasný plán reštrukturalizácie svojho odvetvia výroby elektrickej energie na odvetvie, ktoré používa palivá bez emisií (jadrové a obnoviteľné zdroje energie) do roku 2050,

b.

vypracovať národnú stratégiu prípravy na zavedenie technológií CCS?

Požiadavka, aby členské štáty predložili plán prechodu na nízkouhlíkový energetický model a zavádzania CCS, má tú výhodu, že zvyšuje povedomie strán zapojených do tohto procesu a ponúka možnosť cenného, no náročného hodnotenia nákladov a vplyvu, ktoré bude sprevádzať budúce legislatívne návrhy. Ukazuje sa to ako užitočné, no malo by obsahovať posúdenie porovnateľných národných alternatív pre procesy biologickej, chemickej a fyzikálnej sekvestrácie a nízkouhlíkových technológií (1).

2)

Ako by sa mal reštrukturalizovať ETS, aby mohol obsahovať aj zmysluplné stimuly na zavádzanie CCS? Malo by to byť doplnené používaním nástrojov založených na príjmoch z dražieb, podobným programu NER300?

Treba zohľadniť dôsledky zraniteľnosti ETS voči svetovým hospodárskym silám. Je jasné, že globálne dohodnutá politika v oblasti klímy (alebo jej zlyhanie či neschopnosť dohodnúť sa na nej) podmieni budúcnosť ETS, že výsledok rokovaní v roku 2015 bude kľúčový a že radikálne opatrenia, ktoré si ETS vyžaduje, nie je možné prijať bez väčšej globálnej politickej jasnosti. Pokiaľ ide o finančné stimuly, vo všeobecnosti je jasné, že je potrebná podpora prevádzkových nákladov demonštračných elektrární s technológiami CCS a financovanie nákladov na rozvoj a kapitálových nákladov.

3)

Mala by Komisia navrhnúť ďalšie prostriedky podpory alebo zvážiť ďalšie politické opatrenia na ceste k včasnému zavedeniu, prostredníctvom:

a.

podpory prostredníctvom opakovania dražieb alebo iných metód financovania,

b.

emisnej normy,

c.

systému osvedčení CCS,

d.

iného druhu politického opatrenia?

Komisia by mala určite preskúmať iné metódy financovania demonštračných projektov CCS, hoci vládne názor, že na včasné a celoplošné zavádzanie CCS je z uvedených dôvodov priskoro. To však nebude mať vplyv na argument verejného financovania malého počtu demonštračných projektov. Počas vypracúvania emisných noriem a systému osvedčení CCS by sa mohli preskúmať a otestovať metódy pre regulačné postupy, ktoré budú v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné.

4)

Mali by mať subjekty v sektore energetiky povinnosť inštalovať vybavenie pripravené na CCS v prípade všetkých nových investícií (uhlie a potenciálne aj plyn), aby sa uľahčilo dodatočné vybavenie technológiami CCS?

Ide o logický krok, ak má mať zavádzanie technológii CCS vyššie uvedenú priemernú pravdepodobnosť. V súčasnosti sa to zdá nepravdepodobné. Takisto treba poznamenať, že s veľkými priemyselnými producentmi CO2, ktorí využívajú najmä energiu z fosílnych zdrojov, predovšetkým výrobcami cementu, sa musí zaobchádzať podobným spôsobom.

5)

Mali by poskytovatelia fosílnych palív prispievať k predvádzaniu a zavádzaniu CCS prostredníctvom špecifických opatrení, ktoré zabezpečia dodatočné financovanie?

Riziko, ktorým je možné zlyhanie uplatňovania technológie CCS, ho zaraďujú do kategórie pro bono publico, t. j. s plnou podporou z verejných financií. Dodávatelia fosílnych palív by mali byť určite zapojení do následného financovania a mohla by sa zvážiť požiadavka na príspevok k vývojovým nákladom. Treba však uznať širokú škálu otázok, ako sú dôsledky, vrátane pravidiel WTO a potreby, aby všetky zdroje fosílnych palív boli prispievateľmi, dokonca aj tie, kde v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný proces CCS, predovšetkým v doprave.

6)

Aké sú hlavné prekážky zabezpečenia dostatočného predvedenia CCS v EÚ?

Hlavnou prekážkou je:

problém zriadiť realistický mechanizmus oceňovania, ktorý by bol udržateľný na celosvetovej úrovni,

konkurencia zo strany ostatných sekvestrácií uhlíka alebo nízkouhlíkových technológií,

nevyhnutnosť získať súhlas verejnosti s tým, čo je vnímané ako potenciálne riziková technológia,

možný neúspech pri zriaďovaní dostatočného fondu na podporu programu, pokiaľ ide o kapitálové a prevádzkové náklady.

7)

Ako je možné zvýšiť súhlas verejnosti s CCS?

Aktívny dialóg s verejnosťou o podstate CCS, jeho možných výhodách a realistické a nezávislé posúdenie rizík by sa mali uskutočniť ako súčasť celkového systémového prístupu k informovanosti o energetike. V niektorých krajinách a regiónoch treba uznať skutočnosť, že výsledkom zavádzania CCS by mohli byť pracovné miesta.

V Bruseli 18. septembra 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012.


21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/87


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (zelená kniha)“

COM(2013) 231 final

2013/C 341/20

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Európska komisia sa 8. júna 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (zelená kniha)

COM(2013) 231 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 175 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta iniciatívu Komisie znovu otvoriť problematiku konvergovaného audiovizuálneho prostredia s cieľom poskytnúť príležitosť na rozšírenie prístupu k diverzifikovanému európskemu obsahu a začať novú konzultáciu, najmä pokiaľ ide o vplyv tohto prostredia na hospodársky rast, zamestnanosť a inovácie na úrovni EÚ.

1.2

EHSV však ľutuje, že Komisia nevyužila túto príležitosť na predloženie konkrétnejších a štruktúrovanejších návrhov v tejto oblasti.

1.3

EHSV by ocenil, keby sa Komisia pri vypracovaní zelenej knihy viac zamerala na základné hodnoty slobody prejavu, pluralizmu médií, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv a záujmov užívateľov, a to najmä neplnoletých a iných zraniteľných skupín, a následne by ich zohľadnila pri stanovovaní pragmatických cieľov podpory inovácií, rozvoja trhu a príslušného financovania.

1.4

EHSV však potvrdzuje význam väčšiny tém uvedených v zelenej knihe a uznáva relevantnosť veľkej väčšiny otázok predložených na konzultáciu, no konštatuje, že miestami chýba nosná línia pri predkladaní rôznych tém a otázok.

1.5

Obzvlášť si uvedomuje nové výzvy a perspektívy, ktoré prináša konvergencia, pričom vznikajú významné podnikateľské príležitosti pre nezávislých producentov, ktoré by mohli spôsobiť zmeny súčasných obchodných modelov v tomto odvetví.

1.6

EHSV si síce uvedomuje hospodársky význam audiovizuálnych služieb na požiadanie v európskom audiovizuálnom prostredí, musí však zdôrazniť, že tradičná ponuka lineárnych audiovizuálnych služieb je aj naďalej veľmi významnou súčasťou spotrebiteľských zvykov európskych občanov v oblasti médií (najmä vďaka technologickej inovácii prispôsobenej tradičnej ponuke) a tiež skutočným základom kultúrnej a jazykovej identity a rozmanitosti, ktorú treba zachovať.

1.7

EHSV rovnako uznáva mnohé pozitívne aspekty inovačnej stratégie a technologickej konvergencie audiovizuálnych služieb s internetom, no upozorňuje na vplyv takéhoto vývoja na tradičné mediálne sektory, ako sú lokálne médiá na regionálnej a miestnej úrovni, a to najmä v členských štátoch EÚ s menšinovými jazykmi. Z toho vyplýva potreba zachovať a vytvárať podmienky na to, aby tieto tradičné médiá mohli naďalej poskytovať svoje dôležité služby verejného záujmu na podporu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a zabezpečenia pluralizmu informácií.

1.8

Nazdáva sa tiež, že zabezpečenie pluralizmu informácií, podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zachovanie štrukturálnej úlohy médií ako verejnej služby v európskom mediálnom priestore sú hodnotami verejného záujmu, ktoré musia budúce politiky nevyhnutne zachovať, ale aj podporovať ako prvok európskeho sociálneho modelu.

1.9

EHSV sa nazdáva, že hlavným cieľom európskej diskusie o audiovizuálnej konvergencii by mala byť podpora európskych kultúr a bezpodmienečné zachovanie záujmov občanov a ich základných práv, a to najmä ochrany neplnoletých a iných zraniteľných skupín.

1.10

EHSV v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri všetkých budúcich opatreniach legislatívneho alebo iného charakteru zohľadnila jeho odporúčania predložené v mnohých stanoviskách, ako aj špecifické pripomienky uvedené v predkladanom stanovisku.

2.   Cieľ zelenej knihy

2.1

Komisia chce touto zelenou knihou (COM(2013) 231 final) otvoriť rozsiahlu verejnú diskusiu o dôsledkoch prebiehajúcej transformácie audiovizuálnych mediálnych služieb zintenzívnenej neustálym zvyšovaním konvergencie týchto služieb s internetom.

2.2

Komisia pristupuje k tomuto vývoju technologického prostredia ako k príležitosti na rozšírenie prístupu k diverzifikovanému a kvalitnému európskemu obsahu, a na to je potrebná reflexia o prispôsobení platného regulačného rámca a o prípadných politických reakciách na európskej scéne.

2.3

V súvislosti s týmto strategickým cieľom kladie Komisia dve významné otázky:

Ako pretvoriť proces konvergencie v rámci väčšieho európskeho trhu do hospodárskeho rastu a inovácie podnikania v Európe?

Aké sú dôsledky konvergencie na hodnoty ako pluralita médií, kultúrna rozmanitosť a ochrana spotrebiteľov vrátane špecifických skupín, ako sú neplnoletí?

2.4

Zelená kniha zo svojho záberu výslovne vylučuje aspekty súvisiace s autorskými právami a duševným vlastníctvom, ktoré sú predmetom inej zelenej knihy (1), ako aj aspekty týkajúce sa ochrany údajov, ktorými sa tiež zaoberali nedávne návrhy Komisie (2), a to aj napriek tomu, že uznáva ich význam a súvislosť so spracovávanými témami.

2.5

Pripúšťa, že spomínaná verejná konzultácia pravdepodobne neprinesie žiadne konkrétne výsledky. Uznáva však, že môže prispieť k formulácii prípadných dlhodobých regulačných a politických riešení, najmä pokiaľ ide o lepší internet prispôsobený deťom, oblasť slobody a plurality médií a autoregulačné iniciatívy.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta iniciatívu Komisie vzhľadom na význam a aktuálnosť spracovávanej témy. Postupná konvergencia lineárnych televíznych služieb s internetom je uznaná ako jeden z nevyhnutných trendov vývoja audiovizuálneho trhu.

3.2

Výbor sa však nazdáva, že použitý nástroj (zelená kniha) prichádza oneskorene, nie je dostatočne ambiciózny a chýba mu nosná línia pri predkladaní jednotlivých tém a otázok, čo môže spôsobiť prípadnú neistotu ohľadom smerovania Komisie v tejto oblasti.

3.3

V nadväznosti na svoje nespočetné predchádzajúce stanoviská o rôznych aspektoch tejto témy a v súvislosti s budúcou podobou integrovanej audiovizuálnej politiky v prostredí technologickej konvergencie v EÚ by EHSV skôr ocenil, keby sa Komisia viac zamerala na základné hodnoty slobody prejavu, pluralizmu médií, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv a záujmov užívateľov, a to najmä neplnoletých a iných zraniteľných skupín, a následne by ich zohľadnila pri stanovovaní dôležitých aspektov inovácií, trhu a financovania, ako sa uvádza v uznesení EP z 21.5.2013 (P7_TA(2013)0203), a nie naopak.

3.4

EHSV však potvrdzuje význam väčšiny tém uvedených v zelenej knihe a uznáva relevantnosť veľkej väčšiny otázok predložených na verejnú konzultáciu.

3.5

Uvedomuje si hospodársky význam audiovizuálnych služieb na požiadanie v európskom audiovizuálnom prostredí.

3.5.1

Opakovane zdôrazňuje, že tradičná ponuka audiovizuálnych lineárnych služieb aj naďalej predstavuje významnú časť spotrebiteľských zvykov európskych občanov.

Priemerná dĺžka sledovania televízie v Európe bola v roku 2012 3 hodiny a 55 minút za deň, čo je o 7 minút viac ako v roku 2011.

3.6

Napriek tomu, že EHSV uznáva strategický význam inovácie a technologickej konvergencie audiovizuálnych služieb s internetom, poukazuje na prípadný vplyv tohto fenoménu na tradičné mediálne sektory, najmä na tlač a rádio.

3.6.1

EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala zohrávať významnú úlohu pri vytváraní podmienok, ktoré umožnia tradičným mediálnym prostriedkom, aby sa prispôsobili digitálnej ére a mohli pretrvať vo forme offline, pričom sa zohľadnia určité sociálno-kultúrne špecifiká populácie, na ktorú sa zameriavajú.

3.6.2

Nazdáva sa teda, že na európskej úrovni musia byť vytvorené podmienky na to, aby tradičné médiá, a najmä lokálne médiá na regionálnej a miestnej úrovni, mohli aj naďalej poskytovať svoje dôležité služby verejného záujmu na podporu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a zabezpečenia pluralizmu informácií, a to v rámci zachovania európskeho sociálneho modelu.

3.7

Nazdáva sa tiež, že zabezpečenie pluralizmu informácií, podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zachovanie štrukturálnej úlohy médií ako verejnej služby v európskom mediálnom priestore sú hodnotami všeobecného verejného záujmu, a najmä užívateľov médií, ktoré musia budúce politiky nevyhnutne zohľadniť (3).

3.8

EHSV sa nazdáva, že jedným z hlavných cieľov európskej diskusie o audiovizuálnej konvergencii a základným smerovaním politiky EÚ v tejto oblasti by mala byť podpora verejného záujmu a zachovanie záujmov a základných práv občanov vo všeobecnosti, a konkrétne užívateľov týchto služieb.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Otázky predložené na verejnú konzultáciu môžu byť zoradené do 6 tematických oblastí: prístup k obsahu a platformám (otázky 1 až 3), financovanie audiovizuálnej produkcie (otázky 4 a 5), interoperabilita (otázka 6), infraštruktúra a spektrum (otázky 7 až 9), vplyv konvergencie na právnu úpravu (otázky 10 až 19), ochrana neplnoletých (otázky 20 až 25) a dostupnosť (otázky 26 a 27).

4.2   Prístup k obsahu a platformám

4.2.1

EHSV súhlasí s obavou, že platformy zostavujúce obsah môžu narušiť voľnú hospodársku súťaž pri poskytovaní audiovizuálnych služieb, a tým negatívne ovplyvniť slobodný výber a prístup užívateľov k ponuke kvalitného a rozmanitého obsahu.

4.2.2

Nazdáva sa preto, že treba prijať špecifické regulačné opatrenia, ktoré pôjdu nad rámec pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom podporiť a uľahčiť prístup k týmto platformám na národnej a nadnárodnej úrovni, ako to už uviedla Komisia v oznámení z roku 2009 (4).

4.3   Financovanie audiovizuálnej produkcie

4.3.1

EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil význam európskych kultúrnych odvetví (vrátane audiovizuálneho odvetvia) v stratégii rozvoja Únie (5).

4.3.2

V súvislosti so zmenami v hodnotovom reťazci audiovizuálneho sektora, najmä rastúcim významom prevádzkovateľov platforiem a zostavovateľov obsahu, sa EHSV nazdáva, že súčasné požiadavky smernice o audiovizuálnych mediálnych službách nie sú najvhodnejšou, najprimeranejšou a najefektívnejšou formou podpory vytvárania, distribúcie a využívania európskych diel.

4.3.3

EHSV si preto myslí, že Komisia by mala prehodnotiť rámec povinností vzťahujúcich sa na prevádzkovateľov televízneho vysielania a rozšíriť pôsobnosť týchto povinností aj na nové subjekty v audiovizuálnom hodnotovom reťazci v konvergujúcom prostredí. Pritom by mala zohľadniť rastúci vplyv týchto služieb na občanov a v krátkodobom horizonte začať revíziu spomínanej smernice.

4.4   Interoperabilita pripojenej televízie

4.4.1

EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala zaručiť interoperabilitu jednotlivých služieb distribuovaných v hybridných platformách, podporovať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre všetkých poskytovateľov obsahu a služieb a zabezpečiť, aby si užívatelia mohli slobodne a bez diskriminácie (najmä zemepisnej) vybrať z kvalitnej a rozmanitej ponuky.

4.5   Politika spektra

4.5.1

EHSV sa odvoláva na hlavné prvky svojich stanovísk na tieto témy: „Prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra / Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu“ (6), „Premena digitálnej dividendy na spoločenské výhody a hospodársky rast“ (7) a „Podpora zdieľaného využívania zdrojov rádiového frekvenčného spektra na vnútornom trhu“ (8).

4.5.2

Pokiaľ ide o čoraz rozsiahlejšie využívanie hybridných modelov zo strany prevádzkovateľov audiovizuálnych služieb, ktorí pri distribúcii obsahu kombinujú terestriálne rádiové vysielanie so širokopásmovým vysielaním, odporúča, aby sa preskúmal vplyv týchto obchodných modelov na hodnotový reťazec audiovizuálneho sektora, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť otázkam prístupu k obsahu a platformám zo strany občanov, ako aj samotných prevádzkovateľov a výrobcov obsahu. EHSV pripomína, že sú potrebné infraštruktúry, ktoré by zaručili pokrytie celého európskeho územia širokopásmovým vysielaním, pretože ide o rozhodujúci faktor pri podpore digitálnej rovnosti občanov.

4.6   Vplyv na právnu úpravu

4.6.1

EHSV sa vzhľadom na nový technologický vývoj a vývoj na trhu domnieva, že Komisia by mala v krátkom čase formálne začať verejnú konzultáciu o revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

4.6.2

V rámci tejto konzultácie by mala Komisia preskúmať problematiku rozsahu uplatňovania smernice, najmä prípadné začlenenie ustanovení o transparentnosti a koncentrácii vlastníctva lineárnych a nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, a ústrednú otázku definície pojmu redakčná zodpovednosť v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb. Táto revízia by sa mala riadiť hlavnou zásadou, že bez ohľadu na prostriedok prístupu k audiovizuálnym službám a nezávisle od nevyhnutných úprav vzhľadom na špecifickosť týchto prostriedkov by sa mali rovnakým spôsobom rešpektovať a zaručiť základné hodnoty.

4.6.3

EHSV sa nazdáva, že by bolo tiež vhodné, keby Komisia predložila návrh na revíziu a systematizáciu pravidiel pre komerčnú komunikáciu v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené v rôznych právnych predpisoch, ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách (9).

4.7   Sloboda prejavu a pluralita médií

4.7.1

Treba riadne zohľadniť, že rešpektovanie slobody tlače a pluralizmu médií, ktoré sú podľa článku 11 Charty základných práv štrukturálnymi prvkami aktívneho občianstva a participatívnej demokracie, je základom pre konsolidáciu integračného procesu Únie.

4.7.2

EHSV sa preto v súlade s obavami, ktoré vyjadril Európsky parlament, nazdáva, že Komisia by mala v prvom rade prijať vhodné opatrenia a predložiť legislatívnu iniciatívu o pluralizme a koncentrácii médií, a to najmä vzhľadom na správu Centra pre pluralizmus a slobodu médií (Centre for Media Pluralism and Media Freedom) a správu skupiny na vysokej úrovni pre slobodu médií a pluralizmus.

4.7.3

Vzhľadom na špecifické črty fragmentovaného európskeho audiovizuálneho trhu s rôznymi jazykovými a kultúrnymi prekážkami, ktorý je zasadený do obzvlášť komplikovaného hospodárskeho kontextu, EHSV zdôrazňuje význam verejnoprávnych médií pre zachovanie politického pluralizmu a podporu kultúrnej rozmanitosti. Navrhuje preto, aby Komisia podporila rozsiahlu reflexiu o modeli riadenia verejnoprávnych médií v novom kontexte konvergencie, pričom zohľadní najmä nedávne závery Rady