12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/1

1.1

Toto prieskumné stanovisko EHSV má objasniť konkrétny možný prínos verejných podnikov ku konkurencieschopnosti EÚ. Jeho cieľom je spresniť špecifické výzvy, ktoré existujú v tejto oblasti pre európske politiky a inštitúcie.

1.2

Toto stanovisko zapadá do rámca zmlúv, ktoré dávajú členským štátom rozsiahlu diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o definíciu, organizáciu a financovanie ich služieb všeobecného záujmu. Rovnako majú členské štáty podľa zmlúv právomoci, pokiaľ ide o voľbu a štatút (súkromné, verejné alebo verejno-súkromné partnerstvo) podnikov, ktorých poslaním sú verejné služby (1).

1.3

Verejný orgán môže v konkrétnych prípadoch na základe analýzy odvetvia, stanovených cieľov a úloh, podpory dlhodobého smerovania rozhodnúť o verejnom podniku ako o jednom z prostriedkov svojej činnosti.

1.4

Podľa smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi, „štátny podnik“ znamená: „akýkoľvek podnik, na ktorý môžu verejné orgány priamo alebo nepriamo uplatňovať dominantný vplyv na základe skutočnosti, že sú v ich vlastníctve, ich finančnej účasti v nich alebo pravidiel, ktoré ich riadia.

Dominantný vplyv zo strany verejných orgánov sa predpokladá vtedy, keď tieto orgány priamo alebo nepriamo v súvislosti s podnikom:

1.5

Všetky európske krajiny v minulosti vytvorili verejné podniky či už priamo alebo prostredníctvom prevodu súkromných podnikov do štátneho alebo obecného vlastníctva. Viedli ich k tomu rôzne dôvody:

1.6

Meranie efektívnosti, účinnosti a prípadne potreba reforiem verejných podnikov sa nesmie obmedziť na bežné ukazovatele návratnosti ekonomických činností, ale musí zahŕňať všetky súvisiace ciele a úlohy, ktoré im verejné orgány stanovili.

1.7

Podľa oficiálnej európskej definície je konkurencieschopnosť „schopnosť trvalo zlepšiť životnú úroveň občanov a poskytnúť im vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej súdržnosti“.

1.8

EÚ každý rok mierne stráca dych v oblasti produktivity. Toto spomalenie je synonymom zhoršovania konkurencieschopnosti. Medzi príznakmi odhaľujúcimi toto spomalenie sú nedostatočné inovácie, chýbajúce investície do infraštruktúry a technológií, ako aj do ľudského kapitálu.

1.9

Konkurencieschopnosť Európskej únie a jej príťažlivosť spočíva preto v investíciách do infraštruktúry, vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a vývoja, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, ochrany životného prostredia atď. – oblastí, pri ktorých verejné orgány môžu využiť verejné podniky ako prostriedok činnosti spolu s ďalšími prostriedkami.

1.10

Štát a verejné miestne a regionálne orgány však nie sú prirodzene čestné a verejné podniky môžu zlyhať z dôvodu:

1.11

Verejný podnik môže byť súčasťou defenzívnej alebo ofenzívnej stratégie príslušného verejného orgánu.:

1.12

Toto znamená, že verejný orgán preberá zodpovednosť za stanovenie strategických usmernení, pričom ponecháva veľkú nezávislosť riadeniu podniku. Verejný orgán musí však dohliadať na vykonávanie skutočnej verejnej kontroly a skutočnej regulácie, čo si vyžaduje zavedenie riadenia verejných podnikov, ktoré sa zakladá na účasti všetkých zainteresovaných strán, ako aj zástupcov zamestnancov podnikov.

1.13

Pokiaľ ide o služby všeobecného verejného záujmu, ktoré členské štáty poskytujú prostredníctvom ich verejných podnikov, tieto podniky ponúkajú priemyselné a obchodné činnosti, ktoré často priamo konkurujú činnostiam iných podnikov.

1.14

Medzi verejnými podnikmi, ktoré sa vyvíjajú v liberalizovanom a konkurenčnom prostredí treba uviesť najmä sieťové odvetvia (elektrická energia, plyn, elektronické komunikácie, doprava, poštové služby), ktorých dostupnosť a nepretržitá dodávka s vysokou kvalitou a dobrou cenou sú nevyhnutné nielen pre občanov, ale rovnako pre veľkú časť súkromné podniky. Zohrávajú preto kľúčovú úlohu v národnom hospodárstve a celkovej konkurencieschopnosti členského štátu. Platí to tiež pre ostatné odvetvia, ako sú audiovizuálne služby, bývanie, zdravotná a sociálna starostlivosť, kde zlyhanie trhu rôznym spôsobom znemožňuje každému občanovi uplatňovať jeho základné práva.

2.1

Budúce litovské predsedníctvo Rady EÚ vo svojej žiadosti o vypracovanie prieskumného stanoviska požiadalo, aby sa predovšetkým kládol dôraz na lepšiu efektívnosť verejných podnikov a ich význam pre konkurencieschopnosť krajiny. Požiadalo, aby sa vypracovala analýza súčasnej situácie a osvedčených (alebo škodlivých) postupov, ktorá však na úrovni EÚ naďalej chýba, rovnako ako štrukturálna reforma zameraná na hodnotenie efektívnosti tohto typu podnikov v kontexte koordinovania hospodárskej politiky a jej vplyvu na vnútorný trh.

2.2

Hoci európska legislatíva sa týka len niekoľkých konkrétnych oblastí činnosti verejných podnikov (štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu), budúce litovské predsedníctvo Rady EÚ navrhuje v súvislosti s reformou verejných podnikov obmedziť iniciatívy na európskej úrovni na nelegislatívne opatrenia a nestanovovať ciele týkajúce sa nového legislatívneho rámca. Prípadná privatizácia verejných podnikov by mala tiež naďalej ostať vo výhradnej právomoci členských štátov.

2.3

Budúce litovské predsedníctvo Rady EÚ vyjadruje poľutovanie, že až dosiaľ sa v iniciatívach a existujúcich alebo plánovaných dokumentov Európskej komisie neviedla všeobecná diskusia o reforme verejných podnikov, ich vedení, zlepšení ich efektívnosti a prínose ku konkurencieschopnosti a k plneniu cieľov stratégie Európa 2020. Komisia a Európsky parlament sa až doteraz zameriavali len na dva aspekty: rešpektovanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci a pravidlá súvisiace s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

3.1

EHSV plne podporuje žiadosť budúceho litovského predsedníctva týkajúcu sa analýzy súčasnej situácie a osvedčených (alebo škodlivých) postupov, rovnako ako štrukturálnej reformy zameranej na hodnotenie efektívnosti tohto typu podnikov v kontexte koordinovania hospodárskej politiky a jej vplyvov na vnútorný trh.

3.2

Zo zmlúv vyplýva silnejší záväzok pre EÚ a členské štáty bdieť nad správnym fungovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä rozvíjaním progresívnej dynamiky hodnotenia výkonnosti týchto služieb. Bez toho nebudú hodnotenia výkonnosti týchto služieb napomáhať plneniu potrieb občanov a ekonomiky na národnej a európskej úrovni.

3.3

Takéto hodnotenie by malo slúžiť na zvýšenie efektívnosti a účinnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ich prispôsobenie vývoju potrieb občanov a podnikov. Malo by tiež poskytnúť verejným orgánom údaje, ktoré im umožnia vybrať si to najlepšie. Rovnako bude mať hodnotenie zásadnú úlohu pri dosahovaní vyváženého kompromisu medzi trhom a všeobecným záujmom, ako aj medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi.

3.4

V stanovisku na tému „Nezávislé hodnotenie služieb všeobecného záujmu“ (2) EHSV predložil konkrétne návrhy na stanovenie spôsobu výmeny, konfrontácie, porovnávania a koordinácie na úrovni Spoločenstva. Bude teda na EÚ, aby stimulovala proces tohto nezávislého hodnotenia a rešpektovala pri tom zásadu subsidiarity a zásady uvedené v protokole, ktorý tvorí prílohu k reformným zmluvám; tým, že v spolupráci so zástupcami dotknutých aktérov vypracuje metodiku harmonizovaného hodnotenia na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov, ako aj spôsoby jej fungovania.

3.5

V rámci úvah o spôsobe, ako by mohli verejné podniky viac prispieť k hospodárskej obnove EÚ, EHSV vo viacerých stanoviskách vyjadrilo obavy v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu.

3.6

Od 8. októbra 2011 existuje štatút európskej spoločnosti. Tento štatút použiteľný od 8. októbra 2004 ponúka možnosť podnikom, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch, vytvoriť jednu spoločnosť podľa európskeho práva, a tak uplatňovať rovnaké pravidlá: jednotný systém riadenia a uverejňovania finančných informácií. Spoločnosti, ktoré prijmú tento štatút, sa tak vyhnú povinnosti zosúladiť sa s národnou legislatívou každého členského štátu, v ktorom majú pobočku, čím sa znížia ich administratívne náklady.

3.7

V tejto súvislosti by sa malo preskúmať uplatňovanie „štatútu európskeho verejného podniku“, ktorý schválila Európska komisia v roku 2011 v súvislosti s programom Galileo (3), ktorý je v súčasnosti európskym verejným podnikom de facto.

3.8

Predovšetkým by sme mohli uvažovať o európskych verejných podnikov pre veľké transeurópske siete infraštruktúry, v oblasti energetiky alebo dopravy, definované ako spoločná politika v zmluvách, ktoré by spolupracovali s národnými alebo miestnymi podnikmi v týchto odvetviach, aby sa vykonávali nové ustanovenia a právomoci uvedené v Lisabonskej zmluve, najmä pokiaľ ide o politiku Únie v oblasti energetiky (článok 194 ZFEÚ).

3.9

V stanovisku o zelenej knihe na tému „Zelená kniha: k bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“ (4) EHSV vyjadril želanie, aby sa vykonali štúdie o vhodnosti a uskutočniteľnosti európskych služieb verejného záujmu v oblasti energetiky v prospech občanov so spoločným prístupom v oblasti cien, zdaňovania, finančných predpisov, bezpečnosti, trvácnosti, ekonomického rozvoja a ochrany klímy.

3.10

V tej istej zelenej knihe sa Komisia vyslovuje v prospech európskeho riadiaceho orgánu pre systém prepravy plynu prostredníctvom postupného vytvorenia nezávislého podniku, ktorý by riadil jednotnú sieť na prepravu plynu v celej EÚ.

3.11

Tieto služby Spoločenstva bez ohľadu na ich štatút (verejné, súkromné, verejno-súkromné partnerstvá) by mohli byť prínosom v zásadných a multinárodných alebo nadnárodných oblastiach, ako sú bezpečnosť dodávok energie, zabezpečovanie vodných zdrojov, ochrana biodiverzity, zachovanie kvality ovzdušia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť atď., pričom tieto služby môžu byť poskytované účinnejšie na európskej, než na národnej alebo miestnej úrovni.

3.12

V tejto súvislosti sa EHSV zasadzuje za verejné partnerstvá (EÚ a členské štáty), ako aj súkromné partnerstvá, aby sa zvýšila bezpečnosť dodávok energie a dosiahlo integrované riadenie prepojených energetických sietí (plynu, elektrickej energie, ropy). Odporúča tiež rozvoj veterných elektrární na mori a prepojenie týchto veterných parkov so sieťou na súši, čo by mohlo výrazne znížiť prevádzkové a investičné náklady a pritiahnuť viac investícií do nových projektov sietí (5).

3.13

V rámci právomocí každého členského štátu, napríklad v oblasti energetického mixu, sociálne a spoločenské otázky, ktoré sa kladú v súvislosti s riadením a využívaním prírodných zdrojov, jadrovou energiou, zmenami klímy, trvalo udržateľným riadením a bezpečnosťou, presahujú tradičné hranice štátov a môžu byť uspokojivo vyriešené vďaka európskej koncepcii všeobecného záujmu a primeraných služieb.

3.14

Možno tiež položiť otázku týkajúcu sa ekonomických činností európskych výkonných agentúr.

3.15

Je ich šesť (6), ktoré v období 2007 – 2013 vykonávajú programy s rozpočtom približne 28 miliárd EUR. Väčšina programov sa venuje oblastiam, v ktorých má EÚ právomoc podporovať členské štáty.

3.16

Na jednej strane môžeme výkonné agentúry považovať za subdodávateľov niektorých funkcií Komisie a môžeme si preto klásť otázku, do akej miery sú skutočne nezávislé, na druhej strane majú úlohy a povinnosti, ktorými priamo zasahujú do hospodárskych a sociálnych činností. Sme naozaj až tak vzdialení od širokej definície pojmov „ekonomická činnosť“ a „podnik“, ktorú stanovil Súdny dvor EÚ?

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/5

1.1

EHSV víta úsilie o reformu hospodárstva a inštitúcií Srbska, ktoré za posledné desaťročie vyvinuli jeho vlády. Proces pristúpenia Srbska k EÚ považuje za príležitosť na konsolidáciu a účinnú realizáciu začatých reforiem. Zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do procesu zosúlaďovania srbskej legislatívy s acquis EÚ. Vyzýva vládu Srbska a inštitúcie EÚ, aby intenzívnejšie podporovali organizácie občianskej spoločnosti a väčšmi ich zapájali do činnosti v rámci plánovaných krokov vedúcich k pristúpeniu k EÚ.

1.2

Výbor víta rozhodnutie Európskej rady začať najneskôr v januári 2014 prístupové rokovania so Srbskom. EHSV blahoželá Belehradu a Prištine k podpisu Prvej dohody o zásadách normalizácie vzťahov (v Bruseli 19. apríla 2013) a prijatiu s ňou súvisiaceho vykonávacieho plánu v máji 2013. Teraz obe strany vyzýva, aby dohodu za pomoci EÚ implementovali. Výbor zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti musia byť zapojené do realizačnej fázy, pretože môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k zmiereniu.

1.3

EHSV nabáda srbské orgány verejnej správy, aby organizovali viac verejných diskusií a konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti, a to ako v počiatočných štádiách koncipovania opatrení, tak aj v rámci ich realizačnej fázy. Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli tieto organizácie zapojené do kľúčových častí procesu reforiem v oblastiach, ako je napríklad právny štát, územná spolupráca a zmierenie, sociálno-hospodársky rozvoj, životné prostredie, poľnohospodárstvo, práva menšín či boj proti diskriminácii.

1.4

EHSV odporúča, aby vláda venovala osobitnú pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a organizovanému zločinu. Nástojí tiež na tom, aby sa uznalo, že je potrebné zaistiť bezpečnosť obhajcov ľudských práv a aktivistov organizácií občianskej spoločnosti zapojených do boja proti organizovanému zločinu, a aby vláda túto bezpečnosť zaručila.

1.5

Výbor poukazuje na skutočnosť, že napriek značnému dosiahnutému pokroku pri presadzovaní inkluzívnejšej spoločnosti treba vykonať ešte veľa práce, kým sa vybuduje spoločnosť, v ktorej si budú všetci rovní, bez ohľadu na rodovú príslušnosť, sexuálnu orientáciu, pôvod či vierovyznanie. Žiada vládu, aby nestrácala čas a implementovala antidiskriminačnú stratégiu, ktorá bola prijatá v júni 2013. EHSV odporúča, aby Európska komisia v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti využívala svoje výročné správy o pokroku na monitorovanie uplatňovania tejto stratégie.

1.6

EHSV víta zaradenie úradu pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou do premiérovej expertnej skupiny koordinačného orgánu pre pristúpenie k EÚ. Výbor tiež víta zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vrátane zástupcov sociálnych partnerov do činnosti premiérovej rady pre integráciu do EÚ. To je osvedčený postup, na ktorom treba stavať a zvážiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vrátane zástupcov sociálnych partnerov do budúceho tímu, ktorý bude rokovať o pristúpení Srbska. V záujme nájdenia kľúčových spoločných názorov a vypracovania odporúčaní by sa však mali zabezpečiť časté a rozsiahle konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti. Je dôležité, aby boli odborníci z organizácií občianskej spoločnosti prizvaní do podskupín pôsobiacich v rámci spomínanej expertnej skupiny koordinačného orgánu.

1.7

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby využívala nástroj predvstupovej pomoci IPA II na poskytovanie väčšej podpory budovaniu kapacít organizácií občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov) a zamerala sa na zvyšovanie podpory partnerstvám, a to nielen medzi organizáciami občianskej spoločnosti, ale aj medzi organizáciami občianskej spoločnosti a orgánmi verejnej správy. Mali by sa navýšiť prostriedky v rámci nástroja na podporu občianskej spoločnosti a mali by sa tiež zamerať na viaceré projekty, ktoré realizujú sociálni partneri. Prioritnou oblasťou by malo byť aj naďalej budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zmysluplne zapojili do procesu integrácie do EÚ, a to presadzovaním zjednodušených postupov pri výbere a realizácii projektov, čerpaním inštitucionálnych grantov a ich prerozdeľovaním. Žiaduca nie je len finančná podpora, ale aj podpora mechanizmov na zlepšenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej správy.

1.8

EHSV vyzýva delegáciu EÚ v Srbsku, aby naďalej umožňovala opätovné poskytovanie grantov menším organizáciám občianskej spoločnosti prostredníctvom väčších organizácií občianskej spoločnosti. To by bolo krokom vpred z hľadiska sprístupnenia týchto prostriedkov väčšiemu počtu organizácií občianskej spoločnosti.

1.9

Musí sa naďalej zvyšovať transparentnosť v oblasti verejných výdavkov, ktorú treba považovať za kľúčový prvok stratégie rozvoja občianskej spoločnosti. Zároveň treba zlepšiť mechanizmy plánovania spolufinancovania projektov EÚ, ktoré realizujú organizácie občianskej spoločnosti, ako aj mechanizmy vyplácania prostriedkov naň, a rozšíriť spolufinancovanie.

1.10

EHSV vyzýva srbskú vládu, aby sa väčšmi usilovala o zavedenie inštitucionálneho a právneho rámca, ktorý by napomáhal rozvoj občianskej spoločnosti a jej udržateľnosť. Odporúča, aby sa zvážilo zavedenie zákona umožňujúceho občanom venovať niekoľko percent z ich dane z príjmu organizáciám občianskej spoločnosti v rámci podpory dobročinnosti jednotlivcov (podľa modelu, ktorý funguje v krajinách strednej a východnej Európy), ako aj zavedenie daňových stimulov na podporu dobročinnosti jednotlivcov a podnikov.

1.11

Výbor odporúča, aby sa zrevidoval novoprijatý zákon o verejnom obstarávaní, ktorý vytvára prekážky pre organizácie občianskej spoločnosti uchádzajúce sa o získanie verejnej zákazky. Zákon zavádza povinné finančné záruky, ktoré organizácie občianskej spoločnosti nemôžu mať. To im môže brániť v účasti vo verejných súťažiach, a to nielen v oblasti sociálnych služieb, ale aj služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania.

1.12

EHSV vyzýva srbskú vládu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na boj proti šedej ekonomike a jej obmedzovanie. To by zlepšilo finančnú situáciu krajiny, predchádzalo nekalej konkurencii a vytváralo tak lepšie hospodárske prostredie, pričom by zaručovalo lepšie dodržiavanie sociálnych práv pracovníkov. Zároveň by to prispelo k obnove dôvery v inštitúcie a k podpore koncepcie právneho štátu.

1.13

Výbor zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a vyzýva všetky zainteresované strany, aby čo najlepšie využívali existujúce inštitúcie, najmä sociálnu a hospodársku radu. Apeluje na vládu, aby naďalej propagovala sociálnu a hospodársku radu a systematickejšie s ňou konzultovala všetky opatrenia, na ktorých majú oprávnený záujem zamestnávatelia a pracovníci. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg by mal mať pravidelný a štrukturálny charakter, a nemal by byť ad hoc, a takisto by mal byť účinnejší a väčšmi orientovaný na výsledky.

1.14

EHSV požaduje, aby bola podpora sociálneho dialógu zaradená medzi hlavné priority inštitúcií EÚ vo vzťahu k Srbsku, a preto by sa mala odrážať vo všetkých programoch EÚ, ktoré sú pre túto krajinu k dispozícii. To by vyžadovalo väčšiu angažovanosť Sociálnej a hospodárskej rady, ktorej účasť by mala byť oficiálna. S radou by sa malo konzultovať v každom štádiu rokovania o pristúpení a mala by sa podieľať na monitorovaní uplatňovania Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom. Sociálna a hospodárska rada by mala mať možnosť predkladať pripomienky a stanoviská inštitúciám EÚ, keď budú posudzovať pokrok, ktorý dosiahlo Srbsko na ceste k členstvu v EÚ.

1.15

EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg by sa mal ďalej podnecovať na regionálnej a miestnej úrovni, pričom by sa malo stavať na regionálnych štruktúrach sociálnej a hospodárskej rady. Mal by sa systematickejšie rozvíjať aj na odvetvovej úrovni, najmä v súkromnom sektore. Podpis a uplatňovanie čo najväčšieho počtu odvetvových kolektívnych dohôd by stabilizovalo pracovnoprávne vzťahy v Srbsku. Miestnym a celoštátnym orgánom by sa mali sústavne pripomínať výhody a význam sociálneho dialógu.

1.16

Výbor si všíma, že bola zriadená tripartitná pracovná skupina na preskúmanie pracovného práva vrátane zákonov o štrajku, registrácii odborov a zákona o reprezentatívnosti sociálnych partnerov. Vyzýva Medzinárodnú organizáciu práce (MOP) a Európsku komisiu, aby podporili túto prebiehajúcu činnosť s cieľom plne zosúladiť srbskú legislatívu a prax s medzinárodnými a európskymi normami.

1.17

EHSV sa domnieva, že zvýšenie schopnosti sociálnych partnerov aktívne sa zapájať do sociálneho dialógu by malo byť zaradené medzi priority programov pomoci EÚ. Sociálni partneri potrebujú pomôcť, aby rozvinuli svoju schopnosť účinne sa podieľať na riešení všetkých ekonomických, sociálnych a právnych otázok vrátane rokovaní o pristúpení k EÚ. Mala by sa zlepšiť ich organizačná štruktúra, interná komunikácia a kapacita poskytovať služby svojim členom.

1.18

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že základné práva pracovníkov sú v Srbsku stále pravidelne porušované a mechanizmy na predchádzanie týmto porušovaniam a ich postihovanie nie sú dostatočne účinné. Vyzýva srbskú vládu, aby preskúmala pôsobenie Agentúry pre pokojné urovnávanie pracovnoprávnych sporov. EHSV navrhuje, aby sa zvážila možnosť zriadiť osobitné súdy pre pracovnoprávne spory. Okrem toho žiada Európsku komisiu, aby vo svojich výročných správach venovala osobitnú kapitolu právam odborových zväzov a základným právam pracovníkov v úzkej konzultácii s národnými a európskymi odborovými zväzmi a MOP.

1.19

Srbské ženy – podnikateľky zohrávajú dôležitú úlohu na celom Balkáne a majú vytvorené účinné siete. V súčasnosti sa formuje súdržný regionálny prístup s cieľom ďalej rozvíjať podnikanie žien na miestnej úrovni. Výbor odporúča zvýšiť podporu na európskej, regionálnej a národnej úrovni, aby sa zásadne urýchlilo dosahovanie hospodárskych a sociálnych výhod. Okrem toho je potrebné uznať hospodársku a sociálnu nevyhnutnosť podpory podnikania žien v Srbsku.

1.20

Výbor odporúča, aby sa medzi EHSV a srbskými organizáciami občianskej spoločnosti zriadil zmiešaný poradný výbor (ZPV) EÚ – Srbsko. Tento spoločný orgán občianskej spoločnosti by sa mal vytvoriť po oficiálnom otvorení rokovaní o pristúpení Srbska k EÚ. ZPV umožní organizáciám občianskej spoločnosti oboch strán nadviazať intenzívnejší dialóg a poskytnúť politickým orgánom podklady k relevantným kapitolám v rámci rokovaní o pristúpení.

2.1

Počas uplynulého desaťročia Srbsko vyvinulo značné úsilie na reformu svojich inštitúcií, právneho rámca a hospodárskych predpisov, aby dosiahlo súlad s medzinárodnými a európskymi normami a presadzovalo otvorené a účinné trhové hospodárstvo.

2.2

Podpis Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Srbskom a EÚ v roku 2008 bol jasným vyjadrením voľby srbskej vlády v prospech pristúpenia k EÚ a poskytol nový impulz reformnému procesu. V roku 2010 nadobudla účinnosť Dočasná dohoda o obchode a záležitostiach týkajúcich sa obchodu (súčasť Dohody o stabilizácii a pridružení).

2.3

Nová vláda, ktorá sa ujala svojej funkcie v roku 2012, potvrdila odhodlanie Srbska pristúpiť k EÚ. Prijala praktické kroky na pokračovanie doterajších reforiem, pričom sa zamerala najmä na boj proti korupcii, konsolidáciu právneho štátu, ochranu práv menšín a hospodársku obnovu. Takisto sa usiluje o zlepšenie regionálnej spolupráce.

2.4

V decembri 2012 Rada požiadala Európsku komisiu, aby do jari 2013 vypracovala hodnotiacu správu o pokroku, ktorý dosiahol Belehrad v dialógu s Prištinou a v rámci svojich proeurópsky orientovaných reforiem. Na základe tejto správy, ktorej výsledkom bolo pozitívne odporúčanie, Európska rada na svojom zasadnutí 28. júna 2013 rozhodla, že boli splnené podmienky na začatie prístupových rokovaní EÚ so Srbskom.

2.5

Belehrad a Priština sa 19. apríla 2013 v desiatom kole rokovaní pod vedením EÚ konečne dohodli o budúcnosti Srbmi spravovanej severnej časti Kosova a podpísali Prvú dohodu o zásadách normalizácie vzťahov. V máji obe strany prijali vykonávací plán. Bol zriadený realizačný výbor, zložený zo zástupcov oboch strán, ktorému bude v činnosti pomáhať EÚ.

3.1

Srbsko je stále krajinou v procese transformácie. Niektoré podniky už boli sprivatizované, avšak veľkú časť hospodárstva tvoria verejné spoločnosti, ktoré často zúfalo potrebujú reštrukturalizáciu. Nezamestnanosť sa výrazne zvýšila (24 % ekonomicky činného obyvateľstva v roku 2012). Mladí ľudia sa snažia vysťahovať do zahraničia. Obyvateľstvo starne. Veľká časť obyvateľov stále pracuje v poľnohospodárstve a žije na vidieku, kde nedostatok investícií brzdí efektívny rozvoj. Šedá ekonomika je veľmi rozsiahla, podkopáva hospodárstvo ako celok, oslabuje štátny rozpočet a zamestnancov oberá o sociálnu ochranu. Korupcia, niekedy spojená s organizovaným zločinom, brzdí nielen hospodársky rozvoj, ale aj konsolidáciu inštitúcií. Takisto súdnictvo zúfalo potrebuje reformu, ak má zaručiť skutočné rešpektovanie práv jednotlivcov a organizácií.

3.2

EHSV poukázal na tieto rôznorodé problémy vo svojom stanovisku „Vzťahy medzi EÚ a Srbskom: úloha občianskej spoločnosti“ (z 29. mája 2008), vyzdvihol však aj úsilie orgánov verejnej správy v súvislosti s prijímaním potrebných reforiem. Zaviedlo sa množstvo nových predpisov, boli zriadené nové inštitúcie, zamerané najmä na nadviazanie dialógu so sociálnymi partnermi a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti a v súčasnosti sú už oficiálne uznané práva menšín. Hoci tento proces ešte nie je ukončený, hlavným problémom je zaviesť všetky tieto inštitucionálne a právne zmeny do praxe.

3.3

Srbsko ratifikovalo 77 zmlúv a dohovorov Rady Európy vrátane tých najdôležitejších, ako je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, dohovor na zabránenie mučenia, dohovor o ochrane detí, akčný program boja proti korupcii a Európska sociálna charta. Osem ďalších dohovorov bolo podpísaných, stále sa však čaká na ich ratifikáciu. Jedným z nich je aj dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Na medzinárodnej úrovni Srbsko ratifikovalo 75 dohovorov MOP (73 už nadobudlo účinnosť).

3.4

Ako zdôraznil komisár Rady Európy pre ľudské práva (1), aby mohli byť mnohé z týchto dohovorov správne presadzované, bude ešte potrebné prijať ďalšie opatrenia. Komisár Rady Európy upozornil na problém nezvestných osôb a osôb násilne vysídlených počas vojny, čoraz väčšiu diskrimináciu Rómov, násilie voči ženám a rozšírenú homofóbiu.

3.5

Hoci vláda prijala v októbri 2011 mediálnu stratégiu, novinári sú stále terčom násilia a vyhrážok. Na médiá sa tiež vyvíja tlak ekonomického a politického charakteru, ktorý ohrozuje nezávislosť médií a bráni novinárom vo výkone ich práce. Navyše odborári bývajú pre svoje členstvo v odboroch ešte stále šikanovaní alebo prepúšťaní.

3.6

EHSV sa domnieva, že pre Srbsko je jasnou prioritou ďalšia konsolidácia reformného procesu, reforma súdnictva a presadzovanie občianskych, sociálnych a ľudských práv. Vzťahy medzi EÚ a Srbskom by sa mohli jednoznačne zamerať na tieto aspekty. To je tiež kľúčovou záležitosťou pre organizácie občianskej spoločnosti, a preto treba ich aktívnu účasť podporovať všetkými možnými spôsobmi.

4.1

Sloboda zhromažďovania a združovania je zakotvená v ústave a všeobecne sa rešpektuje. Slobodu združovania však ohrozujú čoraz častejšie vyhrážky zo strany násilných nacionalistických skupín.

4.2

Srbská občianska spoločnosť sa koncentruje hlavne v mestách a jej zastúpenie v jednotlivých regiónoch je nerovnomerné. Občianska spoločnosť je na vidieku zastúpená len veľmi slabo a jej kapacity nie sú dostatočne rozvinuté. Je potrebné väčšmi podporovať a podnecovať formovanie združení, budovanie kapacít a vytváranie sietí organizácií občianskej spoločnosti so sídlom vo vidieckych oblastiach a/alebo v malých mestách.

4.3

Osobitná pozornosť by sa mala venovať poľnohospodárstvu, rozvoju záujmových skupín v tejto oblasti a zapájaniu poľnohospodárov do sociálneho dialógu. Poľnohospodárstvo zohráva v Srbsku aj naďalej významnú úlohu – približne štvrtina obyvateľstva v produktívnom veku pracuje v poľnohospodárstve, ktoré je jedným z kľúčových hospodárskych odvetví. Význam poľnohospodárstva a poľnohospodárskej politiky bude v rámci budúceho procesu pristúpenia k EÚ značný. Osobitnou výzvou bude zároveň zosúladenie srbského poľnohospodárstva s právnymi predpismi EÚ.

4.4

Dobre zorganizované a štruktúrované záujmové skupiny by mohli prispieť nielen k presadzovaniu záujmov poľnohospodárov, ale predovšetkým by mohli zabezpečiť užitočnú podporu blížiacemu sa integračnému procesu, najmä pri koncipovaní a uplatňovaní osobitných programov na podporu poľnohospodárstva, vidieka a ľudí, ktorí tam žijú.

4.5

Medzi organizáciami občianskej spoločnosti existuje niekoľko aktívnych partnerstiev a koalícií, avšak ich zdroje a podpora sú veľmi obmedzené na to, aby mohli byť aktívnejšie a vyvíjať väčší vplyv. Pokiaľ ide o partnerstvá medzi organizáciami občianskej spoločnosti a orgánmi verejnej správy, možno sa zavedené mechanizmy SECO (2) a KOCDs (3) budú môcť v budúcnosti považovať za príklady osvedčených postupov, a to za predpokladu, že ich pripomienky a návrhy sa budú zohľadňovať a bude sa im nepretržite a systematicky poskytovať finančná a iná podpora.

4.6

Medzi najzávažnejšie prekážky udržateľnosti organizácií občianskej spoločnosti patrí skutočnosť, že štátna podpora je nedostatočná a nevychádza zo správne definovaných priorít, ďalej nedostatočne rozvinuté podnikové sponzorstvo, chýbajúce individuálne darcovstvo, odchod medzinárodných darcov, slabo rozvinutá spolupráca s miestnymi orgánmi a minimálna zodpovednosť rozhodujúcich činiteľov vo všeobecnosti. Malo by sa vyvinúť úsilie na rozšírenie radov prívržencov organizácií občianskej spoločnosti. Obmedzená členská základňa bráni šíreniu pozitívneho obrazu organizácií občianskej spoločnosti a ich uznaniu, pričom financovanie z verejných zdrojov ešte stále nie je náležite regulované na všetkých úrovniach. Schopnosť organizácií občianskej spoločnosti ovplyvňovať sociálnu a politickú agendu je celkovo slabá, s výnimkou asi desiatky silných organizácií, z ktorých väčšina sídli v Belehrade.

4.7

EHSV víta úsilie na zlepšenie právneho rámca združení a nadácií vrátane zákona o združeniach (október 2009), zákona o daroch a nadáciách (november 2010), zákona o dobrovoľníctve (máj 2010) a zjednodušených účtovných postupov pre malé združenia a nadácie (ešte nebol prijatý). Boli schválené aj ďalšie dôležité zákony, ako napríklad zákon o sociálnej starostlivosti (2011), ktoré však ešte neboli implementované. EHSV podporuje rozvoj rámca (v súlade s ustanoveniami zákona), ktorý by organizáciám občianskej spoločnosti zabezpečil spravodlivý prístup k verejným zdrojom určeným na podporu poskytovania sociálnych služieb.

4.8

EHSV víta zmeny v článku 41 rokovacieho poriadku vlády o verejných konzultáciách, ktorý stanovuje kritériá pre povinné verejné konzultácie, a to v tom zmysle, že sa tieto konzultácie chápu skôr ako pravidlo než výnimka. Na ich priebeh je vymedzený primeraný časový rámec. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby bol tento mechanizmus správne implementovaný. Prednostne sa treba zamerať na zvyšovanie informovanosti verejných orgánov v otázke prínosu spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti, a to v prvých fázach koncipovania verejných politík, ako aj neskôr, pri ich uplatňovaní. Okrem toho by sa mali preskúmať postupy týkajúce sa vymenovávania zástupcov organizácií občianskej spoločnosti do rôznych verejných orgánov na národnej a miestnej úrovni, pričom by sa mali zohľadniť osvedčené postupy zo susedných krajín a návrhy organizácií občianskej spoločnosti.

4.9

Úrad pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou začal svoju činnosť v roku 2011. V operačnom pláne na roky 2013 – 2014 sú vytýčené tieto kľúčové ciele:

4.10

EHSV víta snahu Úradu pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou zvýšiť transparentnosť financovania organizácií občianskej spoločnosti zo štátneho rozpočtu, v rámci ktorej úrad vydal Výročnú súhrnnú správu o finančných prostriedkoch vyčlenených združeniam a ďalším organizáciám občianskej spoločnosti zo štátneho rozpočtu Srbskej republiky. Uvedený úrad by však mal mať väčšie právomoci, aby sa zvýšila miera poskytovania údajov od správnych orgánov na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť úplnosť zberu údajov a ich každoročné zverejňovanie. EHSV preto víta podporu, ktorú delegácia EÚ poskytuje tomuto úradu prostredníctvom trojročného programu technickej pomoci, ktorý sa začal v decembri 2012 (4).

4.11

Z údajov za rok 2011 vyplýva, že na spolufinancovanie programov a projektov bolo vyčlenených a aj skutočne vyplatených veľmi málo prostriedkov, dokonca aj v prípadoch, keď bola podpora zo strany darcov zaistená, a to napriek skutočnosti, že organizácie občianskej spoločnosti takúto finančnú pomoc skutočne potrebujú.

5.1

Na hospodársky rozvoj a zabezpečenie sociálnej súdržnosti, ktorú si Srbsko vyžaduje, je nevyhnutný sociálny dialóg. V roku 2008 bola podpísaná všeobecná kolektívna zmluva. Sociálna a hospodárska rada Srbskej republiky prijala v apríli 2011 novú sociálno-hospodársku dohodu, ktorú podpísali hlavní predstavitelia sociálnych partnerov a premiér a ktorá obsahuje dôležité záväzky jednotlivých strán. Dohoda potvrdzuje, že sociálny dialóg je predpokladom na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti rozvoja, úspešné prekonanie problémov spojených s hospodárskou krízou a zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho pokroku v Srbsku. V roku 2012 sociálna a hospodárska rada podpísala aj dohodu o minimálnej mzde. Na odvetvovej úrovni boli v rokoch 2011 a 2012 podpísané štyri odvetvové kolektívne dohody, a to v rámci poľnohospodárstva, stavebníctva, chemického priemyslu a kovopriemyslu. Minister práce rozšíril platnosť týchto kolektívnych dohôd na všetkých štátnych zamestnancov. Kolektívne dohody sa vzťahujú aj na väčšinu sektora verejnej správy vrátane pracovníkov zdravotníctva, miestnej a celoštátnej verejnej správy, školstva a polície.

5.2

Sociálna a hospodárska rada bola zriadená zákonom v roku 2005 a slúži ako inštitucionálna platforma pre rokovania tripartity. Okrem toho existuje 18 sociálnych a hospodárskych rád pôsobiacich na miestnej úrovni, hoci, a to najmä v dôsledku nedostatočných záväzkov regionálnych orgánov, je plne funkčná len menej než polovica z nich. Rada musí vyriešiť množstvo problémov, ktoré brzdia jej činnosť, pričom najzávažnejším z nich sú chýbajúce finančné a ľudské zdroje. Dokázala však vytvoriť stále pracovné skupiny pre hospodárske otázky, legislatívu, kolektívne zmluvy a ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Zástupcovia sociálnych partnerov sa v súčasnosti pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach rady, na rozdiel od vlády, ktorú často zastupujú úradníci. Ich zapojenie sa zvýšilo od opätovného zriadenia rady v septembri 2012. Členom rady je teraz aj premiér, rada však aj naďalej zápasí s problémami v súvislosti s organizovaním svojich zasadnutí.

5.3

Sociálny dialóg síce prináša výsledky, treba ho však ešte konsolidovať a rozšíriť. Sociálni partneri sú slabí, najmä v súkromnom sektore. Kolektívne dohody sa po podpísaní nie vždy aj uplatňujú a existuje veľmi veľa oblastí, ktoré nie sú v sociálnom dialógu zahrnuté. Na celoštátnej úrovni sa so sociálnou a hospodárskou radou nekonzultuje systematicky vo všetkých otázkach, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, alebo je konzultácia len formálna a odporúčania rady vláda príliš často ignoruje. Pozitívnou výnimkou je ministerstvo práce, ktoré všetky návrhy zákonov a stratégií predkladá rade na pripomienkovanie. Nedávno navyše navrhlo, aby bola zriadená tripartitná pracovná skupina, ktorá by navrhla zmeny pracovnoprávnych predpisov. K zlepšeniu došlo aj v prípade právnych predpisov v oblasti vzdelávania, keďže ministerstvo školstva a vedy predložilo rade na pripomienkovanie tri návrhy zákonov. Napriek týmto pozitívnejším signálom sa názory sociálnej a hospodárskej rady v oblasti všeobecných hospodárskych politík a opatrení s priamym dosahom na činnosť podnikov a zamestnancov aj naďalej výrazne ignorujú.

5.4

Agentúra pre pokojné urovnávanie pracovnoprávnych sporov bola zriadená v roku 2005 a jej úlohou je riešiť individuálne aj kolektívne pracovnoprávne spory. Zameriava sa hlavne na individuálne prípady, v rámci ktorých môže arbiter vydávať záväzné rozhodnutia a má k dispozícii rovnaké právne prostriedky ako súd. Zdá sa však, že v praxi sa agentúre veľmi nedarí presadiť sa ako alternatívny mechanizmus a väčšina sporov sa stále predkladá súdom, ktoré sú známe svojou preťaženosťou. Pri riešení kolektívnych sporov agentúra zohráva úlohu mediátora, a teda nemôže jednotlivé strany sporu prinútiť k urovnaniu, ale snaží sa ich presvedčiť, aby dobrovoľne prijali pokojné urovnanie.

5.5

Vláda by mala v roku 2013 podpísať s MOP program dôstojnej práce. Tento program by mal prispieť k revízii rôznych aspektov právnych predpisov a postupov v sociálnej oblasti s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými normami a vybudovať kapacity sociálnych partnerov, aby sa mohli účinne zapájať do sociálneho dialógu, a to s podporou finančných prostriedkov a programov EÚ.

5.6

Je zásadne dôležité, aby boli sociálni partneri lepšie začlenení do vládnych hospodárskych a sociálnych politík a politík v oblasti zamestnanosti, najmä vzhľadom na rokovania o pristúpení k EÚ. Mali by byť zapojení aj do procesu príprav, aby Srbsko získalo oprávnenosť čerpať finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu a ďalších fondov EÚ. Až potom bude možné, aby srbskí sociálni partneri účinne plnili svoju budúcu úlohu v rámci fór participatívnej demokracie na úrovni EÚ.

6.1

Najväčšou záujmovou skupinou zamestnávateľov v krajine je Srbské združenie zamestnávateľov. Zastupuje srbských podnikateľov v sociálnej a hospodárskej rade. Avšak skutočnosť, že väčšina najväčších podnikov pôsobiacich v Srbsku ani ďalšie organizácie, ako je združenie malých a stredných podnikateľov, nie sú jeho členmi, oslabuje jeho legitimitu ako účastníka sociálneho dialógu.

6.2

Obchodná a priemyselná komora Srbska, ktorá je najväčším združením podnikov, sa v minulosti nezapájala do činnosti sociálnej a hospodárskej rady, a to pre systém povinného členstva. Avšak 1. januára 2013 bol v Srbsku zavedený systém dobrovoľného členstva a komora je dôrazne odhodlaná zapájať sa do sociálneho dialógu, najmä v oblasti odbornej prípravy, podpory zahraničného obchodu a regionálneho rozvoja. Podporuje zlepšenie postavenia Srbského združenia zamestnávateľov v sociálnej a hospodárskej rade za predpokladu, že bude schopné vyjadrovať názory čo najširšej škály záujmov zamestnávateľov prostredníctvom efektívneho procesu konzultácie, do ktorej budú zapojené všetky združenia zamestnávateľov.

6.3

Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti by mali mať zamestnávatelia väčší vplyv na rozvoj priaznivého podnikateľského prostredia. To by malo podnecovať podnikanie a rýchlejšie zakladanie nových podnikov, najmä MSP, ktoré sú jedným z najväčších tvorcov nových pracovných miest v Európe. Medzi hlavné prekážky lepšieho podnikateľského prostredia patrí: nedostatočná transparentnosť a predvídateľnosť právneho rámca, neatraktívny daňový systém vrátane určitých parafiškálnych poplatkov, prístup k financovaniu, postupy registrácie podnikov, administratívne postupy týkajúce sa zahraničného obchodu atď. Podnikateľská komunita v Srbsku sa celkovo domnieva, že nie je v dostatočnej miere zapojená do legislatívneho procesu a hodnotenia jeho vplyvu, najmä pokiaľ ide o dosah na MSP.

6.4

Odborové zväzy sú roztrieštené a slabé. Väčšina z nich je združená v dvoch najväčších srbských konfederáciách: Konfederácii nezávislých odborových zväzov Srbska (SSSS) a Konfederácii odborových zväzov „Nezávislosť“ (Nezavisnost). Existujú aj dve ďalšie konfederácie, a to Združenie slobodných a nezávislých odborových zväzov Srbska (ASNS) a Konfederácia slobodných odborových zväzov (KSSS), ktoré trvajú na svojej reprezentatívnosti. Tú bude treba posúdiť podľa nového zákona o reprezentatívnosti, o ktorom sa v súčasnosti rokuje. Podľa údajov ministerstva práce navyše existuje približne 2 000 odborových organizácií v podnikoch, ktoré nie sú členmi celoštátnych konfederácií. Všetky relevantné organizácie pracovníkov musia byť intenzívnejšie zapojené do rozhodovacieho procesu v rámci sociálneho partnerstva na strane zamestnancov. Úloha odborových zväzov v Srbsku má zásadný význam pre posilnenie sociálneho dialógu.

6.5

Ťažkosti v procese transformácie a hospodárska kríza zhoršili fragmentáciu odborových zväzov a ešte viac ich oslabili. Faktory ako komplikovaný postup registrácie odborových zväzov, občasný odpor a šikanovanie zo strany manažérov, ktorí nie sú ochotní akceptovať sociálny dialóg na úrovni podnikov, bránia normálnemu rozvoju zastúpenia pracovníkov a znemožňujú sociálny dialóg. Avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti treba privítať účinnú spoluprácu, ktorú v uplynulých rokoch nadviazali dve reprezentatívne konfederácie SSSS a Nezavisnost.

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/11

1.1

Jedným z najdôležitejších prvkov stratégie návratu Európy na cestu udržateľného rozvoja je zabezpečenie náležitej ponuky dlhodobého financovania s primeranými nákladmi. Konzultačný dokument Komisie k tejto otázke je preto dobre načasovaný a vítaný.

1.2

EHSV víta skutočnosť, že zelená kniha sa zameriava na produktívne investície a vytváranie dlhodobého hmotného a nehmotného kapitálu, avšak vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť potrebe financovať „spoločensky prospešnejšie“ kapitálové investície.

1.3

Ak budú banky v budúcnosti pravdepodobne zohrávať menej dôležitú úlohu pri poskytovaní dlhodobého financovania, môže to priniesť nové príležitosti pre ďalšie sprostredkovateľské subjekty, ako sú vnútroštátne a multilaterálne rozvojové banky, inštitucionálni investori, štátne fondy a predovšetkým trhy s dlhopismi. Je však dôležité predísť vytvoreniu prekážok, ktoré by bankám bránili plniť ich úlohu hlavných poskytovateľov dlhodobého financovania, ako aj vytvoriť právny rámec, ktorý by zabránil úniku finančných prostriedkov a kapitálových tokov mimo regulovaného sektora.

1.4

EHSV víta nedávnu rekapitalizáciu EIB, ktorá posilní jej schopnosť stimulovať dodatočné financovanie investícií zo súkromných zdrojov a zohrávať významnejšiu proticyklickú úlohu pri financovaní investícií a poskytovaní úverov MSP. Hoci kapitálová injekcia vo výške 10 miliárd EUR je významná, EHSV sa domnieva, že vzhľadom na súčasnú situáciu to nebude stačiť.

1.5

Pozitívnou skutočnosťou je aj iniciatíva dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020, hoci zatiaľ iba v pilotnej fáze. Tieto dlhopisy na projekty vypracovala Komisia spolu s EIB. Pozornosť by sa mala venovať aj podobným spoločným iniciatívam so štátnymi fondmi.

1.6

Ak budú iniciatívy, ako sú dlhopisy na projekty, úspešné pri rozširovaní trhu dlhopisového financovania, mali by sa po ukončení a zhodnotení pilotnej fázy začať väčšmi uplatňovať.

1.7

Zelená kniha analyzuje úlohu úspor v ponuke dlhodobého financovania investícií. Niektoré členské štáty zaviedli osobitné systémy sporenia, aby podnietili dlhodobé sporenie s cieľom financovať širšie sociálne investície, mohlo by sa však zvážiť vytvorenie mechanizmu sporenia v rámci celej EÚ alebo eurozóny, napríklad by sa mohla ponúknuť zvýhodnená úroková sadzba.

1.8

Niektoré členské štáty boli relatívne úspešné pri stimulovaní dôchodkového a iného sporenia prostredníctvom šikovného využitia systému zdaňovania. Občania sa zvyčajne bránia perspektíve odvádzania dane z príjmu a následne ďalšej dane z dlhodobých úspor z týchto už zdanených príjmov. V kontexte sociálne zodpovedných investícií by sa malo umožniť vytváranie produktov sporenia pre súkromné osoby s nízkym alebo nulovým zdanením a ich uvádzanie na trh, ktoré by mali primeraný ročný limit, vďaka čomu by sa podporilo rozsiahlejšie dlhodobé finančné plánovanie.

1.9

Hlavnou prekážkou vhodných dlhodobých investícií je krátkodobé zameranie finančného systému, ktoré je úzko spojené so správou a riadením spoločností. Zmeniť stimuly tak, aby motivovali k dosahovaniu výsledkov v dlhodobom horizonte, nebude ľahké. EHSV víta návrh Komisie v súvislosti s rozšírením hlasovacích práv a zvýšením dividend dlhodobých investorov a zmenou smernice o právach akcionárov. Okrem toho by sa mohlo zvážiť koordinované využívanie daňových úľav vzťahujúcich sa na kapitálové výnosy, aby sa stimulovala dlhodobá držba akcií u správcov fondov.

1.10

Zelená kniha obsahuje niekoľko zaujímavých návrhov týkajúcich sa rizikového kapitálu. EHSV už navrhoval, aby úloha Európskeho investičného fondu (EIF) presahovala rámec poskytovania úverov a zahŕňala aj poskytovanie rizikového kapitálu. To pôvodne plánovali aj jeho zakladatelia v roku 1994. Ak by sa EIF, podobne ako EIB, náležite rekapitalizoval, mohol by sa stať jedným z hlavných poskytovateľov rizikového kapitálu pre MSP.

1.11

Vzhľadom na skutočnosť, že národné vlády a regionálne samosprávy sa už prostredníctvom svojich orgánov pre regionálny rozvoj angažujú v podpore prežitia a dlhodobého rastu MSP, bolo by vhodné, keby tieto orgány začali prevádzkovať takéto obchodné platformy MSP. Táto úloha by mohla zahŕňať činnosti od posudzovania úverovej bonity klientov z radov MSP až po poskytovanie obmedzených záruk inštitucionálnym investorom.

1.12

EHSV by privítal väčší dôraz na sociálne zodpovedné investície a navrhuje, aby sa zriadilo stredisko na monitorovanie podmienok na dlhodobé investície.

2.1

Hlavným dôvodom Európskej komisie na vypracovanie tejto zelenej knihy bola potreba vrátiť Európu na cestu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Európa čelí požiadavkám zásadných rozsiahlych a dlhodobých investícií, ktoré budú slúžiť ako základ pre udržateľný rast. Jeho dosiahnutie vážne komplikuje súčasná neochota domácností a podnikov riskovať a skutočnosť, že mnohé vlády potrebujú uskutočniť fiškálnu konsolidáciu. Tieto faktory spoločne obmedzujú príliv prostriedkov na financovanie dlhodobých investícií.

2.2

Problémy v súčasnosti vyplývajú zo zlyhávania tradičných kanálov finančného sprostredkovania. Hlavným zdrojom financovania investícií v EÚ boli doposiaľ banky, mnohé z nich však v súčasnosti znižujú svoje zadlženie, a preto nemôžu plniť svoju tradičnú úlohu. Zelená kniha sa zaoberá situáciou nad rámec súčasnej krízy a hľadá riešenia, ako zabezpečiť potrebné dlhodobé financovanie investícií.

2.3

Komisia sa zameriava na produktívne investície a vytváranie dlhodobého hmotného a nehmotného kapitálu, ktorý je menej ovplyvňovaný hospodárskym cyklom než krátkodobejší kapitál. Komisia definuje dlhodobé financovanie ako postup, pomocou ktorého finančný systém poskytuje financovanie na zaplatenie investícií, ktoré pokrývajú dlhšie obdobie.

2.4

Európa začala realizovať program reformy finančného sektora, aby sa zvýšila stabilita finančných trhov a dôvera v ne. Stabilita finančného systému je nevyhnutnou, avšak nie postačujúcou podmienkou na stimulovanie dlhodobých investícií. Komisia identifikovala viacero dodatočných oblastí, ktoré si vyžadujú isté kroky, a to napríklad:

3.1.1

Komerčné banky. Analýza problémov so zabezpečením primeraného dlhodobého financovania v Európe, ktorú uskutočnila Komisia, je v zásade správna. Tradičná úloha bánk ako hlavných poskytovateľov dlhodobého financovania sa mení a v budúcnosti môže byť ich úloha menej významná. V diskusiách sa nevenuje žiadna pozornosť otázke možného nesúladu medzi novými predpismi pre sektor bankovníctva a cieľmi zelenej knihy podnecovať dlhodobé investície. V zelenej knihe sa spomína len to, že úroveň aktivity bánk v sprostredkovateľskom reťazci sa môže v dôsledku súčasných a pravdepodobne aj budúcich finančných reforiem znížiť. Mala by sa dosiahnuť rovnováha medzi prudenciálnymi požiadavkami, ktoré stanovuje Bazilej III, a stimulmi pre banky, aby naďalej poskytovali finančné prostriedky na dlhodobé investície. V každom prípade sa pravdepodobne otvoria nové príležitosti pre ďalšie typy sprostredkovateľských subjektov, ako sú vnútroštátne a multilaterálne rozvojové banky, inštitucionálni investori, intenzívnejšie využívanie trhov s dlhopismi a štátnych fondov.

3.1.2

Vnútroštátne a multilaterálne rozvojové banky. Tieto inštitúcie zohrávajú významnú úlohu tým, že znášajú riziko spolu so súkromnými investormi a subjektmi pri rozvoji dôležitých projektov, a tým predchádzajú zlyhaniam trhu. Prostredníctvom svojich dlhodobých strategických činností zohrávajú aj proticyklickú úlohu. Čoraz významnejšiu úlohu pri rozdelení rizika zohrávajú EIB a EIF, pričom nedávna rekapitalizácia EIB, ktorá je síce podľa názoru EHSV nedostatočná, nepochybne posilní jej schopnosť mobilizovať dodatočné financovanie investícií zo súkromných zdrojov. EHSV nabáda EIB, aby väčšmi podporovala dôležité cezhraničné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sa boria s mimoriadnymi finančnými prekážkami.

3.1.3

EHSV víta zavedenie dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020. Táto iniciatíva je v súčasnosti v pilotnej fáze v množstve infraštruktúrnych projektov financovaných formou partnerstva súkromného a verejného sektora, ktoré sú zamerané na investície do infraštruktúry v oblasti energetiky, dopravy a IKT (1). Komisia sa zmieňuje o potenciálnej úlohe štátnych fondov pri financovaní dlhodobejších investícií. Tak, ako v prípade dlhopisov na projekty, ktoré vypracovala Komisia spolu s EIB, by možno stálo za to vypracovať podobnú spoločnú iniciatívu so štátnymi fondmi, vďaka čomu by sa zvýšil objem dostupných prostriedkov pre dlhodobejšie financovanie investícií.

3.1.4

Pokiaľ ide o inštitucionálnych investorov, v zelenej knihe sa upozorňuje na možný rozpor medzi potrebou efektívne regulovať rizikové aktíva v prípade poisťovní a potrebou podnecovať ich k financovaniu dlhodobejších investícií. Medzi Komisiou a európskymi poisťovňami prebiehajú v tejto veci diskusie. Komisia mieni predložiť návrhy vo veci dlhodobých investičných fondov, aby podnietila vytvorenie viacerých mechanizmov rozdelenia rizika rôznych inštitucionálnych investorov. Tento návrh má veľa kladných stránok. Dôchodkové fondy by mohli v rámci dlhodobého financovania zohrávať významnejšiu úlohu, avšak v ceste im stoja viaceré prekážky inštitucionálnej, regulačnej a politickej povahy. Konkrétne sa ich predstavitelia obávajú, že politickí činitelia sa pokúšajú nariadiť im, aby financovali určité druhy projektov, ktoré nie sú v záujme ich členov. S predstaviteľmi dôchodkových fondov by sa mali konzultovať spôsoby, ako minimalizovať alebo prekonať tieto prekážky. V tejto súvislosti by bolo prospešné vytvoriť bankovú úniu.

3.1.4.1

V súvislosti s úsilím o zvýšenie podielu inštitucionálnych investorov na poskytovaní dlhodobého financovania môžu svoju úlohu zohrávať aj stimuly v oblasti zdaňovania príjmu právnických osôb. Pokiaľ ide o investície do veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, mohol by systém znižovania príspevkov na tieto projekty viesť k väčšiemu zapojeniu inštitucionálnych investorov do ich financovania.

3.2.1

V zelenej knihe sa uvádza, že na rozšírenie a prehĺbenie rezerv dlhodobého financovania je potrebné, aby sa rozvinuli a vyspeli niektoré kapitálové trhy v Európe. Trhy s dlhopismi sú v EÚ rozvinuté menej než v USA a väčšina spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj MSP ich považuje za neprístupné. Ratingové agentúry pristupovali obozretne dokonca aj k zavedeniu dlhopisov na projekty. To len podčiarkuje skutočnosť, že zvýšenie kapacity trhov s dlhopismi bude náročnou úlohou. Ak budú iniciatívy, ako sú dlhopisy na projekty, vďaka ktorým by sa mohlo získať až 4,6 miliardy EUR na nové projekty v oblasti infraštruktúry, úspešné pri rozširovaní trhu s dlhopismi, mali by sa po ukončení a zhodnotení pilotnej fázy začať väčšmi uplatňovať.

3.3.1

V dokumente sú dôkladne preskúmané faktory ovplyvňujúce úlohu dlhodobých úspor vo financovaní. Pokiaľ ide o ponuku, niektoré členské štáty sa už síce pokúsili rozšíriť ponuku prostriedkov z dlhodobého sporenia, treba však urobiť ešte oveľa viac. V zelenej knihe sa navrhuje možnosť vytvoriť na úrovni EÚ nástroje na podporu sporenia, ktoré by boli určené na mobilizáciu väčších dlhodobejších úspor v záujme financovania širších spoločenských cieľov. Tento nápad by mohol priniesť výhody v súvislosti s rozširovaním cezhraničnej infraštruktúry. Mohol by tiež podnietiť väčšiu mobilitu pracovnej sily a plánovanie odchodu do dôchodku na jednotnom trhu. Možno bude potrebné ponúknuť nové produkty sporenia so zvýhodnenou alebo odstupňovanou úrokovou sadzbou, aby sa podnietilo dlhodobé sporenie.

3.3.2

Zdanenie. Podrobne sa analyzuje vzťah medzi zdanením, dlhodobými úsporami a dlhodobými investíciami. Uplatňovaním zdaňovania právnických osôb na investície vzniká tendencia uprednostňovať dlh pred financovaním pomocou vlastného kapitálu. Pri hľadaní vhodných reforiem na podporu rozsiahlejšieho využívania financovania dlhodobejších investícií pomocou vlastného kapitálu by sa mohla zvážiť možnosť využívania systému postupného znižovania úľav. Takéto systémy sa vo veľkej miere využívajú pri zdaňovaní kapitálových výnosov a mohli by byť upravené tak, aby vyvážili niektoré súčasné fiškálne výhody dlhového financovania.

3.3.3

Pokiaľ ide o dlhodobé úspory a systém zdanenia, Komisia upozorňuje na význam zabezpečenia stabilnej a primeranej ponuky úspor a stimulov nevyhnutných na vytvorenie tejto ponuky. Niektoré členské štáty boli relatívne úspešné pri stimulovaní dôchodkového a iného sporenia prostredníctvom šikovného využitia systému zdaňovania. Občania sa zvyčajne bránia perspektíve odvádzania dane z príjmu a následne ďalšej dane z dlhodobých úspor z týchto už zdanených príjmov. Malo by sa umožniť navrhovanie a uvádzanie na trh produktov sporenia pre súkromné osoby s nízkym alebo nulovým zdanením, ktoré by mali primeraný ročný limit, aby sa podporilo rozsiahlejšie dlhodobé finančné plánovanie.

3.3.4

Využívanie daňových stimulov na dosiahnutie žiaducich výsledkov v oblasti dlhodobých investícií má aj svoje nevýhody. Musia sa riešiť závažné otázky, ako je napríklad tzv. strata mŕtvej váhy či arbitráž. Využívanie daňových stimulov v rámci dôsledného a rozhodného dlhodobého plánovania je však potrebné na mobilizáciu a vytvorenie žiaducej úrovne investícií.

3.3.5

Správa a riadenie spoločností. Hlavným problémom poskytovania dlhodobých investícií je krátkodobé zameranie, ktoré je úzko spojené so správou a riadením spoločností. Mnohé stimuly pre správcov fondov, investičných bankárov a riadiacich pracovníkov podnikov boli doposiaľ vo svojej podstate krátkodobé. Zmeniť tieto stimuly tak, aby motivovali k väčšej výkonnosti v dlhodobom horizonte, nebude ľahkou úlohou. Zelená kniha obsahuje viacero zaujímavých návrhov vrátane rozšírenia hlasovacích práv dlhodobých investorov a zvýšenia ich dividend, ako aj zmeny smernice o právach akcionárov. Jedným zo spôsobov, ako podporiť dlhodobú držbu akcií u správcov fondov, by mohlo byť proaktívnejšie využívanie daňových úľav vzťahujúcich sa na kapitálové výnosy.

3.4.1

Zelená kniha poukazuje na skutočnosť, že MSP v mnohých členských štátoch majú čoraz väčšie ťažkosti s prístupom k financovaniu potrebnému na svoje prežitie a rast. Bez ohľadu na dosah znižovania zadlženia bánk majú MSP k dispozícii roztrieštený a pomerne kusý súbor alternatívnych zdrojov financovania. Miestne banky do značnej miery stratili alebo zredukovali svoje väzby so svojimi vlastnými regiónmi. Vzťahy medzi bankami a MSP sa oslabili a je potrebné ich obnoviť alebo utužiť. Bolo prijatých niekoľko iniciatív s cieľom ponúknuť MSP nebankové zdroje financovania vrátane prístupu k niektorým fondom rizikového kapitálu, využitia financovania aktívami (2) a financovania prostredníctvom dodávateľského reťazca a kolektívneho investovania. Je však potrebné urobiť ešte oveľa viac. Odvetvie poisťovníctva a dôchodkové fondy sú ochotné zohrávať významnejšiu úlohu, vyžadujú však primerané stimuly, ktorým by teraz Komisia mala venovať patričnú pozornosť. Pri budúcich opatreniach na zlepšenie prístupu MSP k dlhodobému financovaniu sa musí zabezpečiť, aby ich MSP mohli využívať podľa pôvodného zámeru bez toho, aby im banky kládli ďalšie neprimerané dodatočné podmienky, pokiaľ sa tieto opatrenia uskutočňujú prostredníctvom bankových úverových kanálov.

3.4.2

Rizikový kapitál. Komisia navrhuje pristupovať k vytvoreniu kritického objemu rizikového kapitálu prostredníctvom „fondov fondov“. Trh by mohol okrem toho rozšíriť navrhovaný fond záruk pre inštitucionálnych investorov. EHSV už navrhoval, aby úloha EIF presahovala rámec poskytovania úverov a zahŕňala aj poskytovanie rizikového kapitálu (3). To pôvodne plánovali aj jeho zakladatelia v roku 1994. Ak by sa EIF rekapitalizoval podobne ako EIB, mohol by sa stať jedným z hlavných poskytovateľov rizikového kapitálu pre MSP.

3.4.2.1

Ruka v ruke s expanziou rizikového kapitálu pre MSP ide rozširovanie súčasných alebo vytváranie nových platforiem pre obchodovanie s vlastným kapitálom MSP. Zelená kniha obsahuje v tejto veci viacero užitočných návrhov. Vzhľadom na skutočnosť, že národné vlády a regionálne samosprávy sa už prostredníctvom svojich orgánov pre regionálny rozvoj angažujú v podpore prežitia a dlhodobého rastu MSP, bolo by vhodné, keby tieto orgány začali prevádzkovať takéto obchodné platformy MSP. Táto úloha by mohla zahŕňať činnosti od posudzovania úverovej bonity klientov z radov MSP až po poskytovanie obmedzených záruk inštitucionálnym investorom.

3.4.3

EHSV by bol privítal, keby sa v zelenej knihe väčšmi podporili investície do sociálne zodpovedných fondov prostredníctvom vypracovania vhodných finančných a daňových predpisov, ako aj prostredníctvom samotného verejného obstarávania. V tejto súvislosti je zrejme opodstatnené zriadiť európske stredisko na monitorovanie dlhodobých investícií. Tento orgán by za aktívnej účasti organizovanej občianskej spoločnosti mohol monitorovať vývoj situácie v oblasti ponuky a dopytu po dlhodobých investíciách a dlhodobom sporení a pomohol by zabezpečiť náležitý prísun informácií potrebných na prijímanie správnych rozhodnutí hospodárskych subjektov o dlhodobých investíciách.

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/15

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za nevyhnutný spoločný prístup k riadeniu colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca na zabezpečenie jednotného a nediskriminačného uplatňovania európskych právnych predpisov všetkými zainteresovanými orgánmi na celom území colnej únie, ktorá je vo výlučnej právomoci Európskej únie v súlade s článkom 3 Zmluvy o fungovaní EÚ.

1.2

EHSV s presvedčením víta návrhy Komisie na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti riadenia rizík a pohybu tovaru cez hranice EÚ, a to prostredníctvom spoločnej stratégie a vhodných informačných systémov na riadenie rizika na úrovni EÚ.

1.3

EHSV veľmi znepokojuje skutočnosť, že v rámci colnej únie (ktorá bola založená Rímskou zmluvou v roku 1957 a vytvorená v roku 1968 ako spoločná politika s cieľom zabezpečiť jednotný obchodný priestor na voľný pohyb osôb a tovaru so systémom jednotného kontaktného miesta pre colné postupy všetkých hospodárskych subjektov bez diskriminácie pri zaobchádzaní v celej EÚ) ešte stále existujú nejednotné usmernenia a predpisy sa uplatňujú rôznymi spôsobmi, čo bráni efektívnemu a účinnému riadeniu colných rizík, a tým spomaľuje obchodné toky a voľný pohyb tovaru v EÚ.

1.4

EHSV pokladá za nevyhnutné zlepšiť kapacity colných orgánov na každom mieste na európskom území, aby bola zaručená rovnaká vysoká úroveň riadenia rizika v celej colnej únii, pokiaľ ide o jednotné uplatňovanie definícií, klasifikácií, zber a zasielanie údajov do ústrednej databázy EÚ, na základe jednoznačných spoločných kritérií, ktoré by boli overené v rámci jedného systému zabezpečovania kvality a monitorované s možnosťou postihovať porušovateľov pravidiel.

1.5

EHSV odporúča vypracovať spoločné technické predpisy a normy v záujme jednotného a kvalitného vykonávania riadenia rizík na všetkých vonkajších hraniciach Únie, ktoré by na úrovni EÚ sprevádzalo úsilie v oblasti odbornej prípravy vysoko kvalifikovaných pracovníkov, pričom by sa brali do úvahy odlišné nároky v závislosti od rôznorodých vnútroštátnych kontextov.

1.6

EHSV dôrazne žiada, aby sa zaručila plná interoperabilita medzi rôznymi existujúcimi databázami európskeho systému dohľadu nad trhom na základe spoločnej stratégie a s výraznou podporou programov Únie pre technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť spoločné využívanie informácií medzi rôznymi orgánmi na rôznych úrovniach v reálnom čase, a to aj na posilnenie boja proti prípadnému nebezpečenstvu zdravotného, environmentálneho a sociálneho dumpingu.

1.7

EHSV vyzýva na zintenzívnenie činnosti Únie v oblasti rozvoja kvalifikovaných ľudských zdrojov a posilnenie riadiacich kapacít, okrem iného aj opatreniami na vyrovnanie nerovnovážneho stavu, pokiaľ ide o zaťaženie kontrolami, ako aj vytvorením spoločnej colnej zásahovej jednotky, ktorá by na požiadanie zabezpečila rýchly zásah na podporu v zložitých situáciách.

1.8

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné utužiť partnerstvo medzi colnými orgánmi, prepravcami a schválenými hospodárskymi subjektmi (SHS) a posilniť ich postavenie a výhody, aby sa zaistila optimálna spolupráca v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom prenosu údajov v rámci jednotného systému, bez zbytočných byrokratických duplicít.

1.9

EHSV požaduje zavedenie obnoveného systému riadenia, ktorý by zahŕňal všetky orgány členských štátov a Únie, agentúry a európske systémy včasného varovania a poskytovania informácií, v snahe zabezpečiť štruktúrovanejšiu a systematickejšiu spoluprácu medzi colnými a inými orgánmi pôsobiacimi na vnútornom trhu.

1.10

EHSV žiada, aby balík opatrení stanovených vo viacročnom pláne pre dohľad nad trhom bol implementovaný zosúladene a koordinovane, aby sa zabránilo duplicite kontrol, rôznorodosti používaných kritérií, násobeniu žiadostí o poskytnutie tých istých údajov, rozdielom v prístupe jednotlivých kontrolných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom a nedostatočnej interoperabilite.

2.1

Colná únia spadá do výlučnej právomoci Európskej únie v zmysle článku 3 ZFEÚ.

2.2

EHSV už v roku 2004 zdôraznil potrebu zmeniť strategický prístup k politike v oblasti colných služieb s oprávnene väčším dôrazom na výzvy, s ktorými sa spája uplatňovanie spoločných colných politík na nových vonkajších hraniciach Únie po rozšírení. Rovnako uznáva, že sa výrazne zmenil celkový kontext v dôsledku obáv, ktoré vyvstali najmä po udalostiach v Spojených štátoch, v súvislosti s bezpečnostnými postupmi na ochranu občanov Únie (1).

2.3

Vzhľadom na vážne problémy s fungovaním, ktorým colná únia čelí v dôsledku nejednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ, ktoré môže ohroziť jej celkovú efektívnosť pre neúčinnosť, plytvanie a chýbajúcu koordináciu medzi potrebami a dostupnými zdrojmi, EHSV prízvukoval, „aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch, ktorá by prispela k zvýšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ v celosvetovom meradle“ (2).

2.4

Colná únia je operatívnym nástrojom mnohých opatrení obchodnej politiky EÚ a vykonáva mnohé medzinárodné dohody, pokiaľ ide o obchodné toky EÚ. Prostredníctvom správnych orgánov členských štátov rozvíja dôležité horizontálne postupy riadenia údajov, obchodných hospodárskych subjektov a riadenia „rizika vrátane identifikácie, hodnotenia, analýzy a zmierňovania nespočítateľných rôznych druhov a úrovní rizík spojených s medzinárodným obchodom s tovarom“ (3).

2.5

Zavedenie spoločného prístupu k riadeniu rizík v miestach dovozu a vývozu by sa zameralo na dosiahnutie týchto cieľov:

3.1

Ako uviedla Komisia vo svojej správe o stave colnej únie z konca roku 2012, „colné úrady sú jedinými verejnými orgánmi, ktoré majú úplný prehľad a kontrolnú zodpovednosť za všetok tovar, ktorý prechádza cez vonkajšie hranice EÚ a ktorý, keď ho colné úrady prepustia do voľného obehu v EÚ, sa môže voľne pohybovať v akejkoľvek časti colného územia EÚ“ (4).

3.2

Vďaka tomuto jedinečnému postaveniu zodpovedajú colné orgány Únie predovšetkým za dohľad nad medzinárodným obchodom EÚ a prispievajú k realizácii vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších politík s vplyvom na obchod a celkovú bezpečnosť dodávateľského reťazca.

3.3

EHSV zdôraznil, že „účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a má zabezpečiť účinný, bezpečný a transparentný voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia, ako aj účinný boj proti daňovým únikom a falšovaniu, a to jednotne, na celom území Únie“ (5), a odporučil, aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch.

3.4

Hoci je operatívne fungovanie colnej únie založené na spoločných právnych predpisoch a politike, je zložité a naďalej ho vykonáva 27 rôznych správ v EÚ, pričom sa využíva kombinácia ľudských, technických a finančných vstupov na rôznych úrovniach, a to jednak pri uplatňovaní postupov preclievania a kontroly, jednak pri spravovaní a spracúvaní údajov, riadení hospodárskych subjektov, rôznych úrovní rizika spojených s medzinárodným obchodom s tovarom a bezpečnosťou dodávateľského reťazca.

3.5

EHSV prízvukuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby členské štáty boli „zahnané do úzkych“ pri uplatňovaní colných predpisov, aby mohli i naďalej zohľadňovať rozsah príslušných obchodných tokov. V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že členské štáty znásobili nástroje na uľahčenie obchodovania: dematerializácia formalít, zjednodušenie postupov, uplatnenie postavenia schváleného hospodárskeho subjektu.

3.6

Každá harmonizácia sa musí zakladať na najosvedčenejších postupoch, a nie na európskom priemere.

3.7

EHSV sa nazdáva, že ak je zámerom zracionalizovať náklady, zamerať činnosť na dosahovanie výsledkov, a to aj z hľadiska príjmov po finančnej stránke, a dosiahnuť konkrétny pokrok, kontroly by sa nemali vykonávať podľa postupu založenom na jednotlivých transakciách („transakčného prístupu“), ale skôr podľa „systémového prístupu“ založeného na hodnotení rizika.

4.1

V kontexte neprestajne mohutnejúcich obchodných tokov, nových a čoraz komplexnejších obchodných modelov a neustále sa zrýchľujúceho tempa je operatívne fungovanie colnej únie vystavené narastajúcemu tlaku, ktorý sprevádza rýchlo rastúci počet úloh a očakávaní zainteresovaných strán. Modernizácia prevádzkových funkcií v elektronickom colnom prostredí znamená:

4.2

Na dosiahnutie účinnej spoločnej stratégie v oblasti analýzy, kontroly a riadenia rizík sú potrebné zmeny v správaní všetkých príslušných správ a ich zameranie na spoločné strategické ciele a metodiky, a to v rámci spoločného riadenia rizík v spolupráci s inými agentúrami a medzinárodnými partnermi, najmä v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia.

4.3

V záujme účinného riadenia rizík je obzvlášť žiaduca užšia spolupráca colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom na úrovni jednotlivých štátov i EÚ, bez ktorej by bolo vážne ohrozené stanovenie spoločných kritérií rizík a špecifických rizikových profilov.

4.4

Pri zavádzaní spoločného prístupu k riadeniu rizík v miestach dovozu a vývozu sa musí zohľadniť skutočnosť, že v súčasnosti sú kontrolné zodpovednosti prenesené na colné orgány vo vyše 60 právnych predpisoch (6), zatiaľ čo orgánom dohľadu nad trhom je vymedzený reťazec vzájomne závislých procesov, siahajúci od inšpekcií cez odber vzoriek, laboratórne skúšky, interpretáciu výsledkov, hodnotenie rizík až po nápravné opatrenia alebo dokonca sankcie, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť výrobkov na trhu v súlade s Aktom o jednotnom trhu I (7) a II (8).

4.5

Pre metódy hodnotenia rizík by mala byť vytvorená spoločná systémová platforma – a to aj prostredníctvom skupín administratívnej spolupráce – medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom na rôznych úrovniach, aby sa dalo ťažiť zo získaných skúseností s rôznymi databázami v rôznych oblastiach.

4.6

Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom by mali zaviesť spoločné využívanie zdrojov a odborných znalostí s cieľom „uplatňovať metódy, ktoré budú ústretové voči MSP“ (9), a to aj vykonávaním usmernení, so súbežným posilnením koordinácie a spolupráce a zintenzívnením výmeny informácií a spoločných aktivít, v snahe zamerať sa na zásielky, ktoré predstavujú vysoké riziko z hľadiska bezpečnosti.

5.1

Partnerstvo medzi colnými orgánmi, obchodnými subjektmi a prepravcami zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní celistvosti dodávateľského reťazca v spoločnom záujme občanov, podnikov a verejnej správy.

5.2

Toto partnerstvo by sa malo zakladať na spoľahlivých mechanizmoch vzájomnej dôvery a zahŕňať:

5.3

Už v (revidovanom) Kjótskom dohovore Svetovej colnej organizácie (WCO) (10) o zjednodušení a zosúladení colného režimu sa aj napriek pokusom o posilnenie systematických kontrol najmä po udalostiach z 11. septembra 2001 zavádza obmedzenie príliš hĺbkových kontrol, rovnako ako v rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie o uľahčení obchodovania (11).

5.4

Je potrebné zabrániť roztrieštenosti informačných tokov a prekonať problémy spojené s rozdielmi v kapacite na riadenie rizík medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečila jednotná norma pre elektronickú analýzu a riadenie rizík. Základom zostáva i naďalej rozvoj spoločnej európskej kultúry riadenia rizika a bezpečnosti dodávok.

6.1

Viacročné výskumno-vývojové programy Európskej únie – najmä siedmy rámcový program, ale tiež IDABC (12) a ISA (13) pre interoperabilitu verejnej správy – poskytli základ rozvoja rôznych spoločných projektov v oblasti riadenia rizík, s novými nástrojmi, ktoré dokážu zabrániť uplatňovaniu vnútroštátnych postupov a domén infraštruktúry a aplikácií IT, ktoré sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia.

6.2

Je nevyhnutné, aby úsilie v oblasti inovácie a výskumu a vývoja, pokiaľ ide o riadenie rizík a bezpečnosť dodávateľského reťazca, bolo koordinované v rámci EÚ, aby sa zabezpečilo rýchle rozšírenie a uvedenie technológií na trh. Nevyhnutným predpokladom rozšírenia technológií v priemyselnom meradle sú demonštračné projekty na overenie funkčnosti koncepcie (proof-of-concept) a pilotné výrobné linky. Verejno-súkromné partnerstvá môžu tieto iniciatívy financovať prostredníctvom štrukturálnych fondov alebo v rámci programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom iných programov EÚ.

7.1

EHSV mal aj v nedávnej minulosti príležitosť zdôrazniť, že „je nevyhnutná užšia koordinácia medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom, útvarmi Komisie a európskymi agentúrami, aby sa dosiahla lepšia kontrola kvality tovaru, ktorý prechádza cez hranice“ (14), pričom prízvukoval, že je potrebné zabezpečiť náležité informácie a spoločnú odbornú prípravu.

7.2

Komisia je presvedčená, že „na úrovni EÚ je nevyhnutné lepšie zhromažďovanie kapacít a zdrojov členských štátov, aby sa ciele v oblasti riadenia rizík EÚ dosiahli účinnejšie na všetkých miestach vonkajších hraníc“, a to aj prostredníctvom „nasadenia elektronického nástroja na zisťovanie rizika v reálnom čase“ s cieľom posilniť kapacity na úrovni EÚ.

7.3

EHSV pokladá otázku spolupráce a koordinácie v oblasti riadenia rizík za jeden z hlavných bodov návrhu Komisie, a to nielen na úrovni systémovej koordinácie orgánov členských štátov, ale aj na úrovni Európskej únie, medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami a rôznymi výkonnými agentúrami.

8.1

EHSV víta iniciatívu Komisie na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti riadenia rizík a pohybu tovaru cez hranice EÚ, a to prostredníctvom spoločnej stratégie na rôznych úrovniach s cieľom určiť druh a mieru rizika a rozsah možných riešení v európskom rámci pre koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, na základe jednotného prístupu a spoločných vopred stanovených kritérií.

8.2

EHSV je presvedčený o nutnosti centralizovať proces elektronického colného vybavenia, a poskytnúť Komisii vhodné informačné systémy na riadenie rizika na úrovni EÚ, založené na sieti interoperabilných databáz so systematickým používaním štandardizovaných metód práce, ktoré by zaručovali ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a podnikov pred rizikami zdravotného, environmentálneho a sociálneho dumpingu.

8.3

Podľa názoru EHSV je dôležité posilniť kapacity colných orgánov, aby na každom mieste na európskom území bola zaručená rovnaká úroveň riadenia rizika na základe jednoznačných spoločných kritérií, ktoré by boli overené v rámci jedného systému zabezpečovania kvality a monitorované s možnosťou postihovať porušovateľov pravidiel.

8.4

EHSV sa nazdáva, že táto otázka by mala právom zaradená do pôsobnosti viacročného akčného plánu pre dohľad nad trhom, ktorým sa zavádza 20 konkrétnych opatrení  (15), ktoré majú byť uskutočnené do roku 2015. Ide najmä o tieto opatrenia:

8.5

EHSV sa domnieva, že riadenie colných kontrol a dohľadu nad trhom nemožno riešiť osobitne a že je potrebné spoločné úsilie rôznych zainteresovaných orgánov na stanovenie spoločného prístupu na európskej úrovni, spoločne s plnou interoperabilitu nástrojov na analýzu, zber a elektronické spracovanie údajov.

8.6

EHSV sa zasadzuje za systém podpory budovania kapacít v oblasti riadenia rizík v členských štátoch v snahe zabezpečiť jednotnú úroveň kvality a mechanizmus EÚ na overovanie, kontrolu, monitorovanie a uplatňovanie postihov, ale aj výraznejšie snahy EÚ v oblasti odbornej prípravy vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú potrební obzvlášť na miestach, ktoré si vyžadujú väčšie úsilie a vyššie náklady, napríklad na hraniciach schengenského priestoru.

8.7

V tejto súvislosti EHSV vyzýva na zintenzívnenie činnosti Únie v oblasti rozvoja kvalifikovaných ľudských zdrojov a posilnenie riadiacich kapacít, okrem iného aj vytvorením spoločnej colnej zásahovej jednotky na zabezpečenie rýchleho zásahu na podporu v zložitých situáciách.

8.8

V snahe zaručiť jasné a zosúladené spoločné predpisy na celom jednotnom trhu na dosiahnutie jednotnej úrovne bezpečnosti EHSV dôrazne požaduje užšiu koordináciu a spoločné používanie informácií (na základe prísnych spoločných noriem) medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom, útvarmi Komisie a európskymi agentúrami, aby sa dosiahla lepšia kontrola kvality tovaru, ktorý prechádza cez hranice.

8.9

EHSV sa stotožňuje so závermi Rady o pokroku týkajúcom sa stratégie vývoja colnej únie (16), najmä pokiaľ ide o zlepšenie riadenia colnej únie a jej schopnosti merať svoj vplyv a presadzovať jednotné uplatňovanie právnych predpisov, zlepšiť spoluprácu medzi agentúrami a najmä „prijať komplexnejší prístup medzinárodného dodávateľského reťazca s cieľom zvýšiť účinnosť kontrol, umožniť väčšie zjednodušenie obchodu a priniesť schváleným hospodárskym subjektom skutočný a hmatateľný úžitok“.

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/20

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje holistický prístup uplatňovaný v akčnom pláne a medzičasom zaujal stanovisko k mnohým z navrhnutých 11 opatrení, ktorých realizácia si však vyžaduje čas a značnú, aj ekonomickú, podporu.

1.2

EHSV sa domnieva, že niektoré opatrenia sa nepodarí splniť buď vôbec, alebo že sú len čiastočne realizovateľné, pretože sa neberie ohľad na účinky prebiehajúcej hospodárskej krízy na tento sektor, a to predovšetkým v krajinách, na ktoré najťažšie doliehajú úsporné opatrenia.

1.3

Pri implementácii plánu by sa mala zohľadniť a vyzdvihnúť rozmanitosť, ktorá sa často prejavuje vo forme malých a stredných podnikov (MSP) a mikropodnikov.

1.4

EHSV víta návrh zriadiť stálu skupinu pre konkurencieschopnosť v maloobchodnom sektore a dúfa, že súčasťou tejto skupiny budú európski sociálni partneri sektora, zástupcovia organizácií spotrebiteľov a MSP.

1.5

EHSV odporúča, aby relevantné a pravdivé informácie boli pre spotrebiteľa nielen dostupné, ale aj skutočne pochopiteľné a mali podobu stručných a zrozumiteľných vysvetlení (a nie odborných či právnických formulácií).

1.6

Odporúča sa nabádať členské štáty, aby stanovili, ktoré formy maloobchodného predaja môžu byť zahrnuté medzi ciele všeobecného záujmu (sociálne a kultúrne) v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu.

1.7

EHSV žiada podnecovať podniky, aby aj s ohľadom na prekonanie problémov súvisiacich s otváracími a zatváracími hodinami a dňami prevádzky prepojili elektronický predaj s obchodovaním v predajniach (predaj on-line a off-line), ktoré v súčasnosti ešte v mnohých prípadoch predstavujú vzájomne sa vylučujúce alternatívy.

1.8

Prílišná koncentrácia veľkoobchodu a maloobchodu vyvoláva mnohé problémy, napríklad objektívne komplikuje zavádzanie ozajstnej hospodárskej súťaže.

1.9

EHSV podobne ako v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (1) navrhuje, aby sa na európskej úrovni riešil problém zneužívania transferového oceňovania, ktoré umožňuje stanoviť ceny medzi jednotlivými podnikmi jednej spoločnosti na základe hodnotiacich parametrov viazaných na požiadavky spoločnosti v daňovej oblasti namiesto toho, aby sa riadili bežnými trhovými podmienkami.

1.10

EHSV odporúča snažiť sa o udržateľnosť obchodu a obmedzovanie prebytkov aj tým, že sa podporí šírenie systémov dávkovacieho predaja nebalených produktov, ktorým sa znižuje objem znečisťujúcich obalov.

1.11

Komisia sa musí aktívne snažiť zaviesť inovácie a zmeny, a využiť na to všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, pretože hospodárska súťaž je síce podmienkou pre zmeny, ale sama osebe ich nevyvoláva.

1.12

EHSV pokladá za dôležité, aby boli navzájom užšie prepojené požadované odborné profily a zručnosti zamestnancov, a domnieva sa, že podniky by sa nemali podieľať iba na náplni odbornej prípravy, ale mali by byť zapojené aj prostredníctvom cielených investícií.

1.13

V nadväznosti na skúsenosti európskej rady pre zručnosti v obchodnom sektore (European Skills Council for Commerce) EHSV vyzýva členské štáty, aby vytvorili bilaterálne organizácie sociálnych partnerov na rozvoj odborného vzdelávania (zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností, učebné plány, financovanie, zisťovanie potrieb v oblasti vzdelávania, realizácia a spätná väzba vzdelávania).

1.14

EHSV podporuje iniciatívu Komisie, ktorá plánuje zapojiť všetky zainteresované strany do dialógu s cieľom stanoviť účinné opatrenia na boj proti tieňovej ekonomike a nelegálnej práci. Požaduje rozhodné prejavy politickej vôle zo strany členských štátov, ktoré by mohla Komisia koordinovať pomocou posilneného partnerstva.

2.1

S cieľom vytvoriť jednotný trh vo veľkoobchodnom a maloobchodnom predaji sa v tomto akčnom pláne navrhuje 5 priorít a 11 konkrétnych opatrení v rámci stratégie Európa 2020, ktoré by sa mali implementovať do roku 2014. Komisia bude monitorovať ich vývoj a v roku 2015 vydá správu o pokroku pri ich realizácii.

2.2

Maloobchodný a veľkoobchodný sektor zohráva v EÚ zásadnú úlohu pri stimulácii rastu a vytváraní pracovných miest, pri propagovaní inovačných a udržateľnejších modelov spotreby. Tento sektor tvorí 11 % HDP EÚ a takmer 15 % celkovej zamestnanosti, čo predstavuje približne 36 miliónov zamestnaných vo viac ako 6 miliónoch spoločností, t. j. 29 % všetkých podnikov, z ktorých veľmi vysoký podiel tvoria malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky.

2.3

V pláne sa poukazuje na to, že maloobchodný a veľkoobchodný sektor je čoraz viac integrovaný s inými odvetviami hospodárstva a rozdiel medzi nimi je čoraz menej zreteľný. Konštatuje sa, že naďalej pretrvávajú prekážky, ktoré bránia vytvoreniu účinného, konkurencieschopného a integrovaného jednotného trhu veľkoobchodu a maloobchodu. Preto treba zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu tohto sektora a posilniť jeho hospodárske, sociálne a environmentálne výsledky, pričom treba zohľadniť jeho rôznorodosť vo všeobecnosti a obzvlášť situáciu MSP a mikropodnikov.

2.4

EHSV konštatuje, že napriek procesu modernizácie počas uplynulých 20 rokov v tomto odvetví mnohé obchodné MSP v súčasnosti krachujú, a to nielen z dôvodov súvisiacich so zvýšenou hospodárskou súťažou v oblasti cien a stláčaním marže, ale aj v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá spôsobila výrazný pokles spotreby a ochoty kupovať.

2.5

Finančná kríza, rastúce ceny komodít, starnutie obyvateľstva, požiadavka väčšej udržateľnosti a technologických inovácií (napr. elektronické platobné systémy, samoobslužné pokladnice, tzv. self scanning) výrazne menia procesy a obchodné modely veľkých maloobchodných reťazcov, ako aj malých a stredných podnikov.

2.6

EHSV víta návrh zriadiť stálu skupinu pre konkurencieschopnosť v maloobchodnom sektore (členské štáty, zainteresované strany, MSP), s cieľom vniesť do centra európskej politickej diskusie problémy sektora, stanoviť smery ďalšieho rozvoja, monitorovať dosiahnutý pokrok a predkladať odporúčania. EHSV žiada, aby európski sociálni partneri sektora (UNI-Europa Commerce a Eurocommerce), ktorí už od konca 80. rokov nadviazali konštruktívny sociálny dialóg, boli súčasťou tejto skupiny, rovnako ako zástupcovia občianskej spoločnosti, najmä organizácie spotrebiteľov a MSP.

2.7

EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby stimulovali a podporovali všetky spravodlivé a vyvážené formy obchodnej spolupráce a združovania medzi nezávislými obchodnými spoločnosťami a veľkými obchodnými reťazcami a nezávislými spoločnosťami na základe zmluvných dohôd s jasne stanovenými a vyváženými zárukami.

3.1

Práva sú vtedy skutočnými právami, ak sa uplatňujú a keď sa o nich vie. Informácie nie sú ekvivalentom poznania, ktoré je prvoradým právom spotrebiteľov, ktoré im umožňuje slobodne usmerňovať svoju spotrebu v snahe o blahobyt a individuálnu a kolektívnu výhodnosť. V súčasnosti mnoho nákupných rozhodnutí sprevádza skutočne obrovské množstvo dostupných informácií.

3.2

V súčasnosti je jedným z najväčších problémov tohto sektora marketing veľkých maloobchodných reťazcov, ktorý sa zameriava takmer výlučne na predajnú cenu pre spotrebiteľa a zanedbáva pomer medzi kvalitou a cenou. V mnohých členských štátoch je výsledkom zníženie kvality potravinových výrobkov, a to aj preto, že sa namiesto prírodných zložiek používajú náhradné látky. Táto prax zužuje výber spotrebiteľov, ktorí by boli často ochotní aj zaplatiť viac za kvalitný výrobok, ale nevedia ho nájsť v ponuke.

3.3

Poznanie vlastností výrobkov umožňuje prijímať uvedomelé nákupné rozhodnutia občanov, čo by malo viesť k vyššej kvalite a diverzifikácii ponuky a služieb. Viac dostupných informácií však neznamená automaticky lepšie poznanie problematiky, ba často je skôr opak pravdou: zoči-voči záplave informácií sa spotrebitelia často rozhodnú nečítať ich, a to z dôvodu časovej tiesne, resp. príliš odborného a málo zrozumiteľného použitého jazyka.

3.4

Komisia okrem toho, že vypracuje usmernenia o osvedčených postupoch a kódexy správania (opatrenie 1) (2), by mala zaviesť účinné a záväzné nástroje, aby výrobcovia a distribútori uľahčili spotrebiteľom poznanie všetkých vlastností svojich výrobkov a služieb ako aj cien, ktoré sú nevyhnutné na akékoľvek iné sociálne, environmentálne, územné a ekonomické účely. Všetky informácie by okrem toho mali byť sprístupnené v stručných a zrozumiteľných oznamoch. Tak sa môžu spotrebitelia slobodne rozhodnúť, či dať prednosť tej či inej z týchto vlastností, a nezakladať svoje rozhodnutie len na informáciách sprostredkovaných marketingom.

3.5

Systém ponuky produkuje veľké množstvo poznatkov, ktoré sú pre spotrebiteľa užitočné pri prijímaní rozhodnutí, ale zameriava sa predovšetkým na aspekty týkajúce sa kúpy a používania produktu v počiatočnom období, so zameraním na počiatočnú spokojnosť a zanedbávajúc neskoršie štádium životnosti produktu (miera recyklovateľnosti obalov, trvanie výkonnosti, dostupnosť asistenčných služieb a náhradných dielov, hodnota pri predaji používaného produktu).

3.6

Komisia by sa okrem návrhu európskych metodík na meranie a oznamovanie celkového environmentálneho vplyvu výrobkov a organizácií (opatrenie 2) (3), mala postarať o doplnenie poznatkov, ktoré spotrebitelia využívajú pri prijímaní svojich rozhodnutí o kúpe (4). Preto by sa pri uplatňovaní opatrenia mali poskytnúť jasné informácie o týchto aspektoch:

3.7

Preto EHSV navrhuje zrealizovať toto opatrenie efektívne a realisticky, a to jednak v záujme ochrany spotrebiteľov, jednak v záujme podnikov, najmä MSP, aby ho dokázali zaviesť do praxe.

4.1

Smernica o službách uvaľuje zákaz na dodržiavanie niektorých požiadaviek, ale zároveň z neho vyníma tie „požiadavky plánovania, ktoré slúžia ako závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu“, a dokonca „neovplyvňuje slobodu členských štátov určiť v súlade s právom Spoločenstva, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, […] v súlade s pravidlami o štátnej pomoci“. V smernici sa ako príklady „závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu“ uvádzajú výslovne „ochrana národného historického a umeleckého dedičstva; ciele sociálnej politiky a ciele politiky v oblasti kultúry“.

4.2

Existujú formy maloobchodu, ktoré odrážajú charakteristickú kultúru a životný štýl daného územia. Tieto a jedine tieto formy musia mať možnosť hospodársky súťažiť v systéme podobných podnikov sledujúcom trvalé zlepšovanie kvality a efektívnosti v prospech spotrebiteľa. Vystaviť takéto maloobchodné podniky riziku prevalcovania veľkými konkurentmi by síce z krátkodobého hľadiska mohlo znamenať, že sa uplatnia zásady voľného trhu, ale prišlo by sa tým o kultúrne dedičstvo a životné štýly, ktorých strata by sa sotva dala nahradiť, čím by sa aj po hospodárskej stránke oslabilo miestne spoločenstvo a územie.

4.3

Hospodárska súťaž viedla maloobchodné podniky k tomu, aby zvýšili kvalitu svojich služieb a produktivitu. Je nevyhnutné, aby Komisia rozlišovala medzi zdravou hospodárskou súťažou medzi podobnými podnikmi, ktorá vedie k hľadaniu trvalého zlepšovania kvality a efektívnosti v prospech spotrebiteľa, a ostatnými formami hospodárskych a obchodných konfliktov medzi podnikmi.

4.4

Preto je dôležité, aby na danom území existovala zdravá hospodárska súťaž medzi podnikmi v odvetví, bez ohľadu na ich veľkosť, a to nie s cieľom prevalcovať konkurenciu, ale motivovať sa navzájom a spustiť pozitívnu reťazovú reakciu. To znamená: lepšie služby, širší sortiment, pohodlnejšie štruktúry, výhodnejšie ceny, identita miestneho spoločenstva.

4.5

Treba uznať, že keď veľké obchodné reťazce vďaka svojej ekonomickej sile vytlačia tradičný obchod, bude to škoda, pretože to zničí kultúrne dedičstvo a životný štýl, ako aj miestnu a územnú hospodársku a spoločenskú štruktúru, ktoré sú charakteristické pre dané územie a spoločenstvo, a teda majú vyššiu hodnotu, než predstavuje len výhodnosť sortimentu a cien pre spotrebiteľov.

4.6

Pokiaľ ide o opatrenia 3 a 4, Komisia by v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu mala nabádať členské štáty, aby vyhodnotili, či a ktoré formy maloobchodného predaja dokážu uskutočniť uvedené ciele sociálnej politiky a politiky v oblasti kultúry. Preto by mala podporovať začlenenie tradičného a nezávislého maloobchodu medzi otázky všeobecného záujmu v prípadoch, kde má formu, ktorá je vyjadrením daného územia a dokáže sprostredkovať jeho osobitosti. Samozrejme však treba zabrániť tomu, aby sa územné záujmy jednej strany skrývali za všeobecné záujmy spoločenstva, ako je životné prostredie a územné plánovanie. Na tento účel musí Komisia jednoznačne uviesť, aké všeobecné záujmy sú prijateľné na danom území, a to aj požiadaním každého regiónu, resp. územia, aby si samy zostavili rebríček troch prioritných záujmov, ktoré by sa mali sledovať pri posudzovaní umiestnenia nových predajní na území.

4.7

Elektronický maloobchodný predaj nemôže nahradiť tradičný predajňový obchod, ale oba modely musia nájsť spôsob vzájomnej integrácie, najmä preto, že maloobchod zastáva dôležitú spoločenskú funkciu, ktorá sa nedá redukovať len na dodávku tovarov a služieb za čo najnižšie náklady.

4.8

EHSV žiada Komisiu, aby podnecovala po dohode s členskými štátmi a v spolupráci s organizáciami MSP školenia v malých a stredných podnikoch o integrácii rôznych doplnkových foriem predaja a tradičného predaja.

4.9

Potenciál rozvoja elektronického obchodu sa nedá predvídať, pretože závisí od toho, ako ho budú regulovať trhy a inštitúcie. Komisia by mala iniciovať a podporiť všetky prípadné kroky, ktoré sa snažia zveľadiť tzv. nepredajné služby, t. j. tie, ktoré nie sú priamo priraditeľné k určitej kúpe a sú poskytované v maloobchodom off-line predaji.

4.10

V súčasnosti poskytujú obchody zákazníkom rad bezplatných služieb (napr. výklad predajne – window shopping), ktorých náklady sú kryté maržami z predaja. To je dôvod, prečo výrobcovia často potláčajú on-line nákup a nútia zákazníka ku kúpe v predajni (off-line). Ale čoraz viac spotrebiteľov má tendenciu postupovať pri nákupe zmiešanou formou, on-line (porovnávať výrobky a ceny) a off-line (možnosť chytiť výrobok do rúk, vyskúšať ho). EHSV odporúča prekonať túto konkurenciu medzi elektronickým predajom a nákupom v predajniach v záujme podpory integrácie a zlepšenia služieb poskytovaných tradičnými predajňami, pretože pri nákupe v reálnom prostredí sa vytvárajú skutočné spoločenské vzťahy, ktoré sa nedajú zmeniť na digitálne vzťahy. Potrebná je integrácia, a nie náhrada.

4.11

EHSV konštatuje, že na úrovni členských štátov existujú odlišné predpisy týkajúce sa otváracích, resp. zatváracích hodín obchodných predajní a nedeľného a nočného predaja. Okrem toho sú tieto predpisy aj predmetom sporov v rámci mnohých štátov, pokiaľ ide o konkurenciu medzi nezávislými obchodníkmi, MSP a mikropodnikmi a vplyv na zamestnancov. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa aj prostredníctvom integrácie on-line a off-line predaja snažila odstrániť túto prekážku, ktorá stojí v ceste dosiahnutiu jednotného trhu a európskeho sociálneho modelu.

5.1

EHSV sa nazdáva, že maloobchodný a veľkoobchodný sektor je jedným z najviac koncentrovaných. V každom členskom štáte je trh kontrolovaný tromi až piatimi, často veľkými nadnárodnými spoločnosťami. To vyvoláva vážny problém z hľadiska hospodárskej súťaže, pretože tento sektor sa stal príliš silným v porovnaní s dodávateľmi, ktorých je počtom oveľa viac.

6.1

EHSV podporuje opatrenie 6 zamerané na pomoc maloobchodným predajcom pri zavádzaní opatrení na znižovanie potravinového odpadu (6) a víta rozhodnutie prijať v roku 2013 oznámenie o udržateľnom stravovaní.

6.2

EHSV podporuje opatrenie 7 Komisie s cieľom „dosiahnuť, aby dodávateľské reťazce boli šetrnejšie k životnému prostrediu a udržateľnejšie“ znižovaním spotreby energie a produkcie znečisťujúcich látok. Pokiaľ ide o znečisťujúce látky, jedným z opatrení, ktoré EHSV navrhuje podporiť, je šírenie modelu distribúcie bežných spotrebných tovarov založeného na systéme dávkovacieho predaja nebalených výrobkov ako alternatívy balených výrobkov. EHSV žiada Komisiu, aby v snahe o konkrétnu realizáciu tohto opatrenia na zníženie produkcie obalov, ktoré treba následne spracovať ako odpad, zapojila do konzultácie všetky zainteresované strany.

6.3

Táto prax sa teraz používa v obmedzených prípadoch a pre veľmi malý počet produktov, ale dá sa značne rozšíriť:

6.4

Tento model je v súčasnosti používaný v obmedzených kontextoch, ako je napríklad predaj čerstvého mlieka, zatiaľ čo pohonné hmoty sú napríklad produktom, ktorý je už týmto spôsobom distribuovaný v masovom meradle. Tento produkt sám osebe nie je práve šetrný k životnému prostrediu, ale pri jeho distribúcii nevzniká ani gram plastu, a ani sa neplytvá nadbytočným množstvom.

6.5

Tento model bude mať za následok zmenu v štruktúrach predajní, ktoré by si mali zadovážiť zásobovacie potrubie vedené zo skladu k regálom alebo aspoň systémy plnenia výdajného zariadenia. V každom prípade by už regály neboli statické a nediferencované úložné priestory.

6.6

Ak sa má táto zmena modelu skutočne v rozsiahlej miere ujať, mali by ju presadzovať veľkí distribútori, ktorí distribuujú prevažnú väčšinu spotrebných výrobkov, pretože majú možnosti a potrebné zdroje na spustenie tohto procesu veľkej transformácie. V tejto súvislosti by kľúčovú úlohu mali zohrávať aj MSP.

6.7

Komisia by mohla pomôcť rozbehnúť túto zmenu tým, že poukáže na jej sociálne a environmentálne hodnoty a použije všetky dostupné – aj ekonomické a finančné– nástroje na podporu a uľahčovanie iniciatív a konkrétnych projektov.

7.1

Oživenie reálnej ekonomiky závisí sčasti aj od inovácií (opatrenie 8), ktoré priemysel dokáže rozvíjať, a je veľmi dôležité, aby MSP ľahšie a vo väčšej miere získali prístup k bankovým úverom na začatie projektov a inovačných aktivít.

7.2

Na rozdiel od vývoja v USA je nevyhnutné, aby sa podnikateľské investície do inovácie spájali s ochranou zamestnancov a kvalitou zamestnania.

7.3

Komisia zjavne očakáva, že tieto zmeny vyplynú zo zvýšenej „konkurencieschopnosti v maloobchodnom sektore“, ktorej podpora sa zdá byť jediným cieľom opatrení navrhnutých v tomto oznámení. Ale zatiaľ čo neexistencia konkurencie je prekážkou zmien, hospodárska súťaž sama osebe zmeny nezaručuje.

7.4

Komisia, hoci oceňuje obchodné spoločnosti ako „šíriteľov inovácií“, uznáva, že malé a stredné podniky v maloobchodnom sektore, keďže sú v priamom kontakte so spotrebiteľmi, si lepšie uvedomujú nové požiadavky, a teda dokážu aj lepšie prispôsobiť ponuku pestrému a mnohotvárnemu dopytu, keďže sú zároveň aj pružnejšie než veľké podniky.

7.5

Niektoré zmeny v systéme alebo modeli si však vyžadujú plánovacie kapacity a najmä vyjednávaciu silu, vďaka ktorej sa veľké spoločnosti nedajú vyradiť z hry. Komisia musí vyvinúť všemožné úsilie, aby do procesu zmien a inovácie zahrnula všetky podniky, malé, stredné i veľké.

7.6

EHSV víta zriadenie databázy obsahujúcej pravidlá označovania potravinárskych výrobkov na úrovni EÚ a jednotlivých štátov (opatrenie 9) (7).

7.7

EHSV podporuje Komisiu v úsilí zabezpečiť lepšiu integráciu platobných kariet, platieb prostredníctvom internetu a mobilných telefónov na trhu (opatrenie 10) (8), a požaduje ich urýchlené rozšírenie.

8.1

Zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností má zásadný význam pre kvalitatívny rast zamestnanosti (9) v tomto odvetví, ktoré často predstavuje prvú príležitosť na vstup alebo návrat na trh práce, a často nie je všade vnímané ako atraktívne a zaujímavé odvetvie, v ktorom by pracovníci chceli rozvíjať svoju pracovnú kariéru.

8.2

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a produktivity v maloobchode je dôležité, aby boli navzájom užšie prepojené požadované odborné profily a zručnosti zamestnancov (opatrenie 11), ktorým sa musí umožniť zvyšovať pracovný výkon, a to aj vzhľadom na zvýšenú úroveň zavedenej automatizácie.

8.3

Komisia plánuje posilniť spoluprácu medzi sociálnymi partnermi v záujme zlepšenia opatrení v oblasti odborného vzdelávania a rekvalifikácie, a to aj v rámci Európskej rady pre odvetvové zručnosti.

8.4

Napriek opatreniam v oblasti technologickej inovácie zostáva produktivita sektora pomerne nízka a malé a stredné podniky narážajú na ťažkosti pri investovaní do nových technológií, inovácií a odbornej prípravy svojich zamestnancov.

8.5

Akčný plán však nemôže prehliadať skutočnosť, že v rámci vnútorného trhu je toto odvetvie vystavené vplyvu nekalej hospodárskej súťaže a sociálneho dumpingu medzi obchodnými spoločnosťami bez ohľadu na ich veľkosť, pretože pracovnoprávne vzťahy a kolektívne vyjednávanie sú v jednotlivých krajinách výrazne odlišné, čo má za následok rôzne modely rozvoja a rôzne investičné politiky.

8.6

Je dosť obmedzujúce, že sa analýza vzťahuje len na súlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a nezohľadňuje všetky tie problémy, ktoré v súčasnosti bránia skutočnému vytvoreniu integrovaného a konkurencieschopného európskeho vnútorného trhu v tomto sektore, a týkajú sa pracovných podmienok, organizácie práce, nízkych miezd, flexibility, neistoty zamestnania a vysokého počtu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nimi v skutočnosti nie sú.

8.7

V oznámení sa navrhuje investovať do odbornej prípravy, za ktorú by mali niesť zodpovednosť vlády, jednotlivci a vzdelávací systém, pričom sa podnikom pripomína, že by mali zohrávať dôležitú úlohu pri koncipovaní nových učebných plánov a programov odbornej prípravy, ako aj stáží. EHSV sa domnieva, že podniky by nemali byť zapojené iba do stanovovania vzdelávacích potrieb, ale mali by sa aj proaktívne angažovať prostredníctvom cielených investícií do získavania požadovaných zručností (10).

8.8

Tieto vzájomne integrované verejné a súkromné investície by podporovali nielen mladých ľudí pri vstupe na trh práce, ale aj kategórie, ktoré narážajú na väčšie ťažkosti pri opätovnom vstupe naň (dlhodobo nezamestnaných, starších pracovníkov, prisťahovalcov a osoby so zdravotným postihnutím). Osobitnú pozornosť treba venovať zamestnanosti žien, ktorým najviac hrozí prepúšťanie zo zamestnania z dôvodu reštrukturalizácie a ktoré narážajú na väčšie ťažkosti pri zosúlaďovaní súkromného a pracovného života.

8.9

Zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností, posilnenie partnerstiev medzi školami a podnikmi a odborným vzdelávaním súvisiacim s učňovskou prípravou neprinesú očakávané výsledky v oblasti mobility zamestnancov a rastu produktivity v tomto odvetví, ak sa zároveň nepristúpi k uznaniu akademických titulov, stáží, učňovskej prípravy a získaných zručností v celoeurópskom meradle.

8.10

Napriek všetkému úsiliu na úrovni členských štátov nelegálna práca a tieňová ekonomika predstavujú naďalej vážny problém, ktorý vytvára nekalú hospodársku súťaž medzi podnikmi v oblasti nákladov práce. Pracovníci v rámci tieňovej ekonomiky sú vylúčení nielen zo systémov zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia, ale prichádzajú aj o možnosť prístupu k vzdelávaniu a stážam, čo zjavne negatívne obmedzuje ich príležitosti získať zručnosti a zvýšiť si odbornosť.

8.11

Preto je vítaná iniciatíva Komisie, ktorá plánuje zapojiť všetky zainteresované strany do dialógu s cieľom posúdiť vplyv tieňovej ekonomiky na pracovné podmienky a na úrovni EÚ stanoviť účinné opatrenia na boj proti tomuto javu. EHSV sa domnieva, že táto iniciatíva bude tým účinnejšia, čím rozhodnejšiu politickú vôľu preukážu členské štáty v tomto ohľade, aby mohla Komisia koordinovať toto úsilie pomocou posilneného partnerstva.

8.12

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa opatrenia na boj proti nelegálnej práci a tieňovej ekonomike stali predmetom stáleho dialógu medzi sociálnymi partnermi v odvetví v rámci európskeho sociálneho dialógu (11).

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/26

1.1

EHSV berie na vedomie vydanie predmetnej „Zelenej knihy“ zo strany Európskej komisie (EK) a domnieva sa, že tento dokument prezrádza pozitívny a výrazný posun v nazeraní EK na problematiku nekalých obchodných praktík.

1.2

EHSV považuje uplatňovanie nekalých obchodných praktík nielen za „neférové“ alebo „neetické“, ale i za odporujúce elementárnym princípom práva a záujmom na strane ponuky i na strane dopytu. Vzhľadom na to, že v skutočnosti ide o zneužívanie výrazne silnejšieho postavenia na trhu, odporúčame v tomto kontexte používať termín „zneužívajúce obchodné praktiky“, ktorý sa rutinne používa napr. vo francúzštine alebo i angličtine.

1.3

Podľa EHSV je súčasný rozsah a miera uplatňovania nekalých obchodných praktík najmä dôsledkom podnikových koncentrácií, ku ktorým došlo v priebehu posledných desaťročí.

1.4

EHSV považuje doterajšie výsledky Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca za nejasné a navrhnuté riešenia za nedostatočné na vyriešenie problému nekalých praktík. Povzbudzuje preto EK, aby prišla s ďalšími iniciatívami.

1.5

EHSV nepochybuje o tom, že k uplatňovaniu nekalých praktík môže dochádzať vo všetkých zmluvných vzťahoch, ale je presvedčený, že situácia je osobitne závažná vo vzťahu medzi obchodnými reťazcami na jednej strane a poľnohospodárskymi a potravinárskymi spoločnosťami malej a strednej veľkosti na strane druhej. Dochádza tu k formám a miere zneužívania, ktoré sa v iných vzťahoch nevyskytujú.

1.6

EHSV osobitne oceňuje skutočnosť, že EK v zelenej knihe explicitne spochybňuje existenciu reálnej zmluvnej slobody vo vzťahoch, ktoré sú výrazným spôsobom nevyvážené a stotožňuje sa tak s názorom EHSV.

1.7

Podľa EHSV, zelená kniha Európskej komisie veľmi dobre vystihuje podstatu a hlavné formy nekalých obchodných praktík. Na druhej strane je ale EHSV presvedčený, že Európska komisia by mala ponúknuť jednotnú definíciu nekalých obchodných praktík, podobnú tej, ktorá je už uvedená v smernici 2005/29/ES, pretože existuje určitá podobnosť medzi praktikami na ktoré poukazuje Zelená kniha a „Zavádzajúcimi marketingovými praktikami“ (1).

1.8

Nekalé obchodné praktiky sa stávajú ešte závažnejšími v „atmosfére strachu“, ktorá vyplýva z obavy slabšej zmluvnej strany z ukončenia obchodnej spolupráce so silnejšou zmluvnou stranou. K tomu dochádza o. i. v prípade, keď veľké obchodné systémy vyvíjajú nekalý tlak na svojich dodávateľov a/alebo prenášajú príliš vysoké ceny na maloobchod, a tým i na spotrebiteľov.

1.9

Podľa EHSV negatívne dôsledky uplatňovania nekalých obchodných praktík prekračujú rámec vzťahu B2B a nepociťujú ich iba slabšie zmluvné strany. Obeťami sú i spotrebitelia a „ekonomický záujem štátov“, čo nie je v Zelenej knihe dostatočne zdôraznené.

1.10

Podľa EHSV sú zákony prijaté vo viacerých členských krajinách so zámerom obmedziť uplatňovanie nekalých obchodných praktík dôsledkom neprijateľnosti dnešnej situácie. Tieto zákony síce z rôznych dôvodov zatiaľ nepriniesli uspokojivé riešenie, ale nedá sa ani povedať, že by sa nič nedosiahlo. Za úspech sa dá považovať vyššia transparentnosť v prerozdelení benefitov a ukončenie uplatňovania najviac škandalóznych vydieračských praktík.

1.11

Hoci EHSV nemá informácie, ktoré by nasvedčovali, že prijatie vyššie uvedených zákonov na národných úrovniach má negatívny dopad na voľný pohyb tovaru v EÚ, k určitým obmedzeniam môže dochádzať. Žiaden z týchto zákonov však nemá protekcionistický charakter a v rovnakej miere sa vzťahujú na miestnych podnikateľov, ako i na podnikateľské subjekty z iných členských štátov.

1.12

EHSV odporúča, aby sa skutočnosť, že zmluvná sloboda v niektorých vzťahoch neexistuje, stala východiskom akýchkoľvek ďalších úvah na riešenie problému nekalých obchodných praktík.

1.13

EHSV odporúča, aby budúce návrhy regulácie nevyrovnaných obchodných vzťahov zohľadnili existenciu „faktoru strachu“. Treba zabezpečiť nevyhnutnú rovnováhu medzi zmluvnými stranami v záujme vzájomne spravodlivého obchodného vzťahu. Z tohto dôvodu nemôže byť primárnym zámerom regulácie nekalých praktík výlučne ochrana slabšej zmluvnej strany, ale mala by to byť aj ochrana „ekonomického záujmu štátov“, tak aby napr. dotknutí dodávatelia potravín nemuseli aktívne vystupovať v administratívnych a súdnych procedúrach.

1.14

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla legislatívu zakazujúcu uplatňovanie nekalých obchodných praktík. Jej základom by mal byť ich rámcový zoznam, ktorý by mal obsahovať najtypickejšie formy nekalých praktík uplatňovaných silnejšou zmluvnou stranou so zámerom prenášania vlastných prirodzených nákladov a rizík na slabšiu zmluvnú stranu.

1.15

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s národnými orgánmi pre ochranu hospodárskej súťaže a vo svetle konkrétnych skúseností získaných za posledné desaťročia, vypracovala radikálnu novelu existujúcej a zjavne zastaranej regulácie konkurencie s cieľom podporiť spravodlivú hospodársku súťaž založenú na spravodlivej výmene relevantných informácií v tomto sektore, aby sa zohľadnili všetky skutočne dominantné postavenia na trhu.

2.1

Zelená kniha rozlišuje dodávateľsko-distribučné reťazce potravinárskych a nepotravinárskych komodít, čo je úplne opodstatnené, pretože potravinový reťazec má v porovnaní s inými svoje vlastné špecifiká.

2.2

Podniky patriace do dodávateľsko-distribučných reťazcov boli za posledné dve desaťročia predmetom veľkých koncentrácií, ktoré viedli k vzniku skutočných oligopolov. V potravinovom reťazci poznačili koncentrácie najviac sektor maloobchodu, o niečo menej oblasť spracovania potravín a najmenej poľnohospodársku prvovýrobu. Výsledkom tohto procesu sú veľké nerovnováhy v potravinovom reťazci, pretože oligopoly disponujú obrovskou vyjednávacou silou voči svojim obchodným partnerom, ktorí sú omnoho rozdrobenejší.

2.3

EHSV je presvedčený, že vzniknuté štrukturálne nerovnováhy vedú v niektorých prípadoch k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík a že tieto praktiky často nie sú v rozpore iba s férovosťou, čestnosťou alebo etikou, ale sa priečia aj elementárnym princípom práva.

2.4

Informácia uvedená v zelenej knihe, podľa ktorej sa na úrovni EÚ začalo o nekalých obchodných praktikách po prvýkrát diskutovať až v roku 2009, nie je presná. V uvedenom roku sa táto problematika iba stala súčasťou oficiálnej agendy Európskej komisie. Už v roku 2005 vydal Európsky hospodársky a sociálny výbor významné stanovisko (2), ktoré v čase, keď téma nekalých obchodných praktík bola ešte tabu, veľmi kritickým spôsobom poukázalo na viaceré negatívne aspekty pôsobenia obchodných reťazcov. Treba tiež spomenúť významnú úlohu Písomného vyhlásenia poslancov Európskeho parlamentu z roku 2007 (3), v ktorom bola Európska komisia priamo vyzvaná, aby vykonala potrebné kroky na nápravu situácie.

2.5

Podľa EHSV sú doterajšie výsledky Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca dosť rozpačité, pretože navrhnutý implementačný rámec „osvedčených postupov“ nepriniesol dohodu pokiaľ ide o riešenie nekalých obchodných praktík, nad čím vyjadrili poľutovanie i traja európski komisári (4).

2.6

Správa z Európskej siete pre konkurenciu potvrdzuje realitu uplatňovania nekalých praktík, a to osobitne v sektore potravín. Je to v súlade s presvedčením EHSV, že zneužívanie ekonomicky silnejšieho postavenia zo strany obchodných reťazcov voči výrobcom a spracovateľom potravín malej a strednej veľkosti je rádovo omnoho závažnejšieho charakteru ako v iných zmluvných vzťahoch. Dôkazom je i to, že už roky sa sťažujú iba títo dodávatelia potravín do veľkých obchodných systémov a nikto iný.

2.7

EHSV registruje potvrdenie zo strany EK, že uplatňovanie nekalých praktík má škodlivý dopad na hospodárstvo EÚ ako také a nie iba na zmluvné vzťahy dvoch podnikateľských subjektov.

3.1.1

Existencia zmluvnej slobody v obchodných vzťahoch, dokonca i v relácii obchodné reťazce – výrobcovia potravín malej a strednej veľkosti, sa doteraz oficiálne nespochybňovala. Donedávna patrila medzi hlavné argumenty obchodných reťazcov, ale i verejných orgánov proti regulácii nekalých obchodných praktík, ktorá by údajne narušovala existenciu zmluvnej slobody. EHSV považuje za veľmi významné, že zelená kniha už túto paradigmu opúšťa a je v nej explicitne uznané, že v prípade výraznej nerovnováhy v ekonomickej sile medzi dvomi zmluvnými partnermi reálna zmluvná sloboda neexistuje.

3.1.2

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je uznanie absencie zmluvnej slobody základným predpokladom na účinné hľadanie dôsledných riešení problémov vyplývajúcich z existujúcich nerovnováh v dodávateľsko-distribučnom reťazci najmä v prípade potravín.

3.1.3

V tejto časti zelenej knihy Európska komisia veľmi dobre vystihuje podstatu a hlavné formy nekalých obchodných praktík. Najmä vo vzťahu obchodné reťazce – dodávatelia potravín nemá slabšia strana skutočnú alternatívu, pretože významných odberateľov je na trhu veľmi málo a hlavne všetci majú voči dodávateľom veľmi podobné správanie.

3.1.4

Viaceré príklady nekalých obchodných praktík uvedené v dokumente prezrádzajú, že niektorí odberatelia neváhajú použiť akékoľvek prostriedky ako sa dopracovať k dodatočným a nijako neodôvodneným výhodám na úkor druhej zmluvnej strany. Osobitne ide o platby za fiktívne služby alebo o služby, ktoré pre druhú stranu nemajú žiadnu cenu a sú nevyžiadané.

3.1.5

Pokiaľ ide o otázky položené v tejto časti zelenej knihy, je stanovisko EHSV nasledovné:

3.2.1

EHSV oceňuje, že EK sa v tejto časti odvoláva na informácie získané od niektorých národných úradov pre ochranu hospodárskej súťaže. Okrem citovaných, odporúčame spoluprácu najmä s francúzskym a českým úradom, pretože majú priame skúsenosti s vykonávaním ich národných zákonov zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám. Protimonopolné inštitúcie majú pri svojich kontrolách právo preveriť účtovné doklady (zmluvy, faktúry, bankové výpisy…), z ktorých sa dá priamo preukázať uplatňovanie nekalých praktík.

3.2.2

Uvedené príklady poskytnuté britskými, španielskymi a írskymi úradmi pre ochranu hospodárskej súťaže ukazujú, že mnohé uplatňované praktiky je neprimerané označiť iba ako „neetické“, pretože sú zjavne za hranicou legálnosti (najmä ak sa hovorí o „šikanovaní a zastrašovaní“).

3.3.1

Negatívny dopad na slabšiu zmluvnú stranu uplatňovania nekalých obchodných praktík zo strany silnejšej strany je nespochybniteľný a utlmenie investícií a inovácií vo výrobe sú ich logickým dôsledkom. Podľa názoru EHSV je ale dopad na spotrebiteľov naznačený nedostatočne, pretože sa zďaleka neprejavuje iba obmedzením inovácií. V tejto časti je ale úplne vynechaný aspekt ohrozenia ekonomických záujmov štátu, ktorý je čiastočne spomenutý v predchádzajúcich častiach zelenej knihy. Najmarkantnejšie to je vidieť v krajinách strednej a východnej Európy, kde je veľkodistribúcia potravín plne pod kontrolou podnikateľských subjektov z iných členských krajín. Vzhľadom na to, že miestni výrobcovia, v drvivej väčšine malé a stredné podniky, nie sú schopní plniť často vydieračské obchodné podmienky, upadá v tomto regióne celý agropotravinársky sektor a krajiny, tradične sebestačné vo výrobe základných potravín, do výraznej miery stratili svoju potravinovú bezpečnosť. Domáca produkcia býva takto nahradzovaná dovozmi často veľmi pochybnej akosti.

3.3.2

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy odpovedá EHSV nasledovne:

4.1

Analýza existujúcich právnych rámcov platných na úrovni členských štátov i na úrovni EÚ prezrádza dve skutočnosti. V prvom rade to, že uplatňovanie nekalých obchodných praktík zo strany niektorých ekonomicky silných subjektov je dnes všeobecne známy a nespochybniteľný fakt, pričom kompetentné orgány vo viacerých členských štátoch dospeli k záveru, že súčasná situácia si vyžaduje reguláciu.

4.2

Dnešná miera uplatňovania nekalých obchodných praktík, najmä vo vzťahoch medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a výrobcami potravín, poukazuje predovšetkým na zastaranosť legislatívy zameranej na ochranu hospodárskej súťaže. Niektoré uplatňované nekalé obchodné praktiky poukazujú na silnú deformáciu konkurenčného prostredia a na existenciu reálnych dominantných postavení, ktoré ale nepostihuje súčasná protimonopolná regulácia.

4.3

Popri novelizácii legislatívy na ochranu hospodárskej súťaže považuje EHSV za úplne legitímne zakázať na úrovni EÚ uplatňovanie zadefinovaných nekalých praktík a urobiť tak potrebnú harmonizáciu fragmentovaného právneho prostredia. Medzi reguláciou nekalých obchodných praktík a novelizovanou protimonopolnou legislatívou ale musí existovať logické prepojenie, a to tak, aby za podpis zmluvy obsahujúcej nekalé obchodné podmienky boli postihovaní iba ich logickí iniciátori, to znamená strany v dominantnom postavení.

4.4

Táto harmonizovaná regulácia, ak má byť účinná, musí zohľadniť existenciu „hrozby z vylistovania“, a teda nemožnosti zo strany slabších zmluvných partnerov, osobitne dodávateľov obchodných reťazcov spomedzi MSP, podávať sťažnosti a jej koncept musí byť širší ako iba riešenie problémov v relácii B2B.

4.5

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy (na ktoré nebolo odpovedané v predchádzajúcich odsekoch) odpovedá EHSV nasledovne:

5.1.1

EHSV sa stotožňuje s názorom EK, že dnešné mechanizmy uplatňované na národnej úrovni, zamerané proti nekalým zmluvným praktikám, sú vo všeobecnosti nedostatočné. Hlavnými dôvodmi sú nezohľadnenie absencie reálnej zmluvnej slobody a existencia „obavy z vylistovania“, a teda určitej atmosféry strachu. S týmto problémom sa zatiaľ najlepšie dokázali vyrovnať vo Francúzsku, kde kontrolný orgán koná i na základe neformálnych informácií a z vlastnej iniciatívy, pričom represia nekalých praktík je postavená na ochrane ekonomických záujmov štátu a nie slabšej zmluvnej strany.

5.1.2

V niektorých členských štátoch existujú zákony zamerané proti uplatňovaniu nekalých zmluvných praktík, ale v iných ich nemajú. Okrem toho, medzi jednotlivými zákonmi existujú významnejšie odlišnosti. Tieto skutočnosti sú nepochybne určitou prekážkou pre cezhraničný obchod. (otázka č. 16).

5.1.3

Podľa EHSV jediný zmysluplný spoločný prístup na vyriešenie negatívneho dopadu rozdielnosti predmetných zákonov môže byť prijatie harmonizujúceho právneho textu zameraného proti uplatňovaniu nekalých zmluvných praktík. (otázka č. 17).

5.2.1

EHSV sa stotožňuje s tvrdením EK, že v dnešnej dobe neexistuje na úrovni EÚ žiaden špecifický mechanizmus na boj proti nekalým obchodným praktikám. Tak isto je presvedčený, že na prekonanie „faktoru strachu“ je nevyhnutné udeliť národným orgánom kompetentným pre túto oblasť právomoc konať z vlastnej iniciatívy, akceptovať anonymné alebo neformálne sťažnosti a ukladať sankcie (otázka č. 18).

6.1

EHSV súhlasí s tým, že k nekalým obchodným praktikám dochádza v celom zásobovacom reťazci potravinárskych i nepotravinárskych komodít, ale v súlade s vyššie uvedeným je presvedčený, že situácia je najvážnejšia na úrovni vzťahu medzi veľkodistribúciou potravín a výrobcami spomedzi MSP.

6.2

Pokiaľ ide o zalistovanie, vôbec nie je jasné, aká je protihodnota príslušného poplatku, ktorý potenciálny dodávateľ musí zaplatiť. V drvivej väčšine prípadov ani zaplatenie tohto poplatku, ktoré je predbežnou a nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek obchodnej spolupráce, nedáva dodávateľovi žiadnu garanciu, že odberateľ bude od neho príslušný tovar naozaj i odoberať alebo že ho bezdôvodne „nevylistuje“.

6.3

Tzv. zadné marže sú rutinnou súčasťou praxe veľkých obchodných systémov a podľa EHSV je ich všeobecná prospešnosť prinajmenšom pochybná. Na jednej strane, zadné marže sú symbolom zneužívania reálneho dominantného postavenia, pretože sa za nimi často skrývajú nevyžiadané a fiktívne služby, na druhej strane spôsobujú výraznú netransparentnosť na úrovni prerozdelenie benefitov. Z dôvodu existencie zadných marží majú dodávatelia (tak ako i vonkajší pozorovatelia) veľké problémy zistiť, koľko dostali reálne zaplatené za dodaný tovar. V skutočnosti je dodávka tovaru podmienená akceptovaním služieb ponúkaných odberateľom. Podľa EHSV by sa poplatky za reálne a opodstatnené služby poskytované odberateľom dodávateľovi mali zakalkulovať do nákupnej ceny potravín.

6.4

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy (na ktoré nebolo odpovedané v predchádzajúcich odsekoch) odpovedá EHSV nasledovne:

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/33

1.1

EHSV podporuje zámer Komisie vyhradiť inteligentnej regulácii dôležité miesto vo svojom programe. Regulácia je nevyhnutnosť, ktorá sa však v záujme dosiahnutia politických cieľov EÚ pri minimálnych nákladoch musí dobre naplánovať. EHSV víta úsilie Európskej komisie podporovať počas celého roka vypracovanie a uplatňovanie lepších regulačných nástrojov vrátane posúdení vplyvu a zapojenia zainteresovaných strán.

1.2

Výbor preto:

2.1

Komisia v novembri 2011 uverejnila správu s názvom „Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie regulácie EÚ potrebám mikropodnikov (1)“, v ktorej stanovila opatrenia zamerané najmä na malé a stredné podniky. Táto správa odrážala zásadu „najskôr myslieť na malých“ stanovenú v iniciatíve „Small Business Act“ (2), v ktorej sa vyžadovalo, aby sa pri návrhu právnych predpisov zohľadnil vplyv na MSP a aby sa zjednodušilo existujúce regulačné prostredie. Komisia vyjadrila svoju ochotu riešiť zaťaženie MSP prostredníctvom nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) (3), ktorý bol takisto spustený v decembri 2012.

2.2

V oznámení Komisie na jarnom zasadnutí Európskej rady na tému „Inteligentná regulácia – Plnenie potrieb malých a stredných podnikov (4)“, ktoré bolo prijaté 7. marca 2013, sa hodnotia všetky opatrenia, ktoré Komisia vykonala od roku 2011, pokiaľ ide o problematiku zaťaženia MSP. V tejto správe sa skúma pokrok dosiahnutý pri:

3.1.1

EHSV vždy podporoval a podnecoval iniciatívy zamerané na lepšiu reguláciu, ako to zreteľne uviedol v rôznych stanoviskách (5). Uznávame, že zatiaľ čo inteligentná regulácia je potrebná pre všetky podniky, byrokracia má neprimeraný vplyv na mikropodniky a malé podniky. Uplatňovanie zásady „najskôr myslieť na malých“ preto musí byť pri vypracúvaní nových právnych predpisov a v rámci celého rozhodovacieho procesu prioritným usmernením.

3.1.2

MSP sa líšia v závislosti od ich veľkosti, oblasti pôsobnosti, cieľov, financovania, správy, polohy a právneho štatútu (6). Politickí činitelia preto musia tieto rozdiely zohľadniť pri vypracúvaní právnych predpisov. Je potrebné si uvedomiť, že jednotlivé predpisy sa nemusia javiť ako priveľmi zaťažujúce, ale práve nahromadenie pravidiel a právnych predpisov odrádza mikropodniky a malé podniky od rozvoja nových nápadov, rozširovania existujúcich trhov alebo zamestnávania väčšieho počtu ľudí.

3.1.3

Mnohé MSP, najmä mikropodniky a malé podniky, tak právne predpisy vnímajú skôr ako spôsob na brzdenie rozvoja podnikania než ako podporu rastu. EHSV zastáva názor, že inteligentnejšia regulácia na úrovni EÚ nepomôže, pokiaľ v právnych predpisoch nebude jasne stanovené, ktorým podnikom sa snaží pomáhať a na ktoré (ak vôbec na nejaké) výnimky majú tieto podniky nárok, alebo o ktoré výnimky môžu požiadať. EHSV preto dôrazne vyzýva Komisiu, aby počas všetkých posúdení vplyvu realizovaných v rôznych generálnych riaditeľstvách v plnej miere vykonala test dosahu na MSP. Náš výbor zastáva názor, že test MSP musí zahŕňať potenciálne náklady a prínosy návrhov so zreteľom na veľkosť podniku, pričom musí jasne rozlišovať medzi mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi. Ak by sa test dosahu na MSP nevykonal správne, rada pre posudzovanie vplyvu by vydala negatívne stanovisko.

3.2.1

EHSV preto uznáva úlohu posúdení vplyvu (7) ako kľúčového aspektu procesu tvorby politík MSP na úrovni EÚ. Výbor trvá na tom, aby Komisia vypracovala podrobné posúdenia vplyvu, ktoré budú zodpovedať účelu a logike. EHSV pripomína Komisii, že je potrebné rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality. Posúdenie vplyvu musí byť takisto zamerané na analýzu nákladov. Vyššie náklady, ktoré podnikom vznikajú v dôsledku regulácie, vedú k tomu, že niektoré činnosti, ktoré by v prípade neexistencie regulácie boli ziskové, nie sú ekonomické. V dôsledku toho by niektoré okrajové firmy boli nútené opustiť trh, čo by oslabilo potenciál hospodárskej činnosti v súkromnom sektore. EHSV vyzýva Komisiu, aby vydala nezávisle overený ročný výkaz celkových čistých nákladov na realizáciu regulačných návrhov. V tomto výkaze je potrebné uviesť aj hlavné zmeny politických návrhov zavedených v dôsledku posúdení vplyvu.

3.2.2

EHSV uznáva, že posúdenia vplyvu sú dokumenty technického charakteru, ktoré však z dôvodu svojho rozsahu a použitého jazyka nemusia byť zrozumiteľné, najmä ak chcú do nich prispieť malé podniky. Výbor odporúča vypracovať užívateľsky zrozumiteľnejšiu verziu (8) pomocou štandardnej šablóny a prehľadného zhrnutia, s dôrazom na hlavné aspekty, ktoré sa musia vyriešiť a so zreteľom na každú podskupinu MSP.

3.2.3

EHSV požaduje nezávislú a transparentnú kontrolu návrhu posúdení vplyvu zainteresovanými stranami vrátane obchodných organizácií zastupujúcich mikropodniky, malé a stredné podniky s cieľom zabezpečiť ich vysokú kvalitu a vypracovanie v súlade s usmerneniami (9).

3.2.4

V posúdeniach vplyvu sa musí podrobne posúdiť, ako a do akej miery by sa osobitné opatrenia a modely (napríklad výnimky, zjednodušenia atď.) mali použiť na zníženie regulačnej záťaže MSP. EHSV víta vyššiu mieru používania testu dosahu na MSP, pripomína však potrebu dôkladného a individuálneho posúdenia vplyvu právnych predpisov na tri rôzne podskupiny a následného preskúmania rozsahu zavedenia výnimiek z nových predpisov pre mikropodniky alebo prijatia menej prísnych právnych režimov.

3.2.5

EHSV poznamenáva, že Komisia po dokončení posúdenia vplyvu zrejme odstúpila od svojich plánov zavedenia plošných výnimiek z pravidiel EÚ pre mikropodniky. EHSV tento krok víta a zdôrazňuje, že inteligentné právne predpisy by sa mali upraviť v závislosti od typu a veľkosti podniku, pričom by nemali byť priveľmi zložité. Ak budú tieto parametre splnené, pre majiteľov podnikov bude jednoduchšie reagovať tým, že vyvinú primerané interné postupy, ktoré prispejú k splneniu cieľov inteligentných právnych predpisov.

3.2.6

Mikropodniky a malé podniky uznávajú, že majú k svojim zákazníkom bližšie ako veľké nadnárodné spoločnosti. Zároveň uznávajú, že zákazníci v čoraz väčšej miere využívajú miestne podniky s etickým prístupom a záujmom o miestne prostredie. EHSV Komisii pripomína, že je preto dôležité, aby spoločnosti dodržiavali normy a predpisy týkajúce sa kvality podnikov, ich výrobkov a služieb, ak chcú byť úspešné a zachovať si konkurencieschopnosť na rôznych trhoch. Vyňatie mikropodnikov z predpisov o ochrane spotrebiteľov a životného prostredia môže napríklad tieto podniky v konečnom dôsledku poškodiť (10).

3.2.7

Výbor sa domnieva, že cieľom posudzovania vplyvu musí byť okrem vyššie uvedených skutočností aj presné zmeranie dominového efektu, ktorý by mohlo priniesť opatrenie zamerané na zníženie administratívnej záťaže zmenou pravidiel pre MSP. Skutočne sa môžu objaviť vedľajšie účinky, ktoré môžu zmeniť sociálnu rovnováhu a vzťahy v štátnej správe (nelegálna práca, znalosť daňových údajov, príspevky na sociálne poistenie, kvalifikácia a druh pracovnej zmluvy atď.).

Inteligentná regulácia určená MSP musí zo svojej podstaty zabezpečiť, aby vonkajšie účinky, ktoré prinesie, boli buď neutrálne alebo prinajmenšom neboli negatívne. V tejto súvislosti EHSV pripomína Komisii, že inteligentná regulácia by nemala ohroziť práva pracovníkov (11), ani viesť k zníženiu ich základnej úrovne ochrany, najmä v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.3.1

EHSV víta vypracovanie ročného porovnávacieho prehľadu týkajúceho sa MSP, ktorý umožňuje sledovať konkrétne opatrenia počas celého rozhodovacieho cyklu. V súčasnosti čakáme na jeho uplatňovanie a výsledok.

3.3.2

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala tento porovnávací prehľad týkajúci sa MSP priebežne monitorovať prostredníctvom centralizovaného koordinačného útvaru v úzkej spolupráci s rôznymi inštitúciami a orgánmi EÚ. Členské štáty a organizácie MSP majú možnosť sa na tejto úlohe zúčastniť.

3.4.1

EHSV víta skutočnosť, že plány informujúce zainteresované strany o možných iniciatívach Komisie im boli sprístupnené v rámci plánovanej prípravnej a konzultačnej činnosti. Konzultácie so zainteresovanými stranami by sa mali do veľkej miery presadzovať, aby mohli včas reagovať. Nemali by však byť založené na kvantite, ale na kvalite, a mali by sa opierať o empirické dôkazy získané z pohovorov so skutočnými podnikateľmi, vrátane zamestnancov, a podnikovými organizáciami, návštev alebo pozorovaní mikropodnikov a malých podnikov. EHSV pripomína Komisii, že plány by vždy mali obsahovať prvé hrubé posúdenie odhadovaných nákladov, aby zainteresovaným stranám umožnili zabezpečiť kvalitnú kontrolu prípadných vplyvov. Náš výbor Komisii pripomína, že komplexné konzultácie so zainteresovanými stranami sú nevyhnutné na získanie vysoko kvalitných údajov, ako aj na vypracovanie návrhov na inteligentnú reguláciu.

3.4.2

Po skončení konzultácií si mnohé obchodné združenia a ich členovia neboli istí, či bola ich snaha pomôcť vymedziť potenciálne problémy a možné riešenia užitočná. EHSV tvrdí, že niektoré z nich sa na základe oficiálneho postupu zapojili do nezávislej hodnotiacej rady ako externí odborníci s cieľom zabezpečiť dodatočnú kontrolu návrhov Komisie v snahe zaistiť, aby boli rôzne súvisiace pojmy správne pochopené.

3.4.3

EHSV v posledných rokoch spozoroval relatívne zvýšenie počtu delegovaných aktov schválených zákonodarnými orgánmi. Mnohé z rozhodnutí, ktoré boli prijaté prostredníctvom delegovaných aktov, majú na MSP značný vplyv. Výbor sa preto domnieva, že rozsah konzultácií by sa mal rozšíriť aj na niektoré kľúčové delegované akty, ktoré môžu mať významný hospodársky, environmentálny a/alebo sociálny vplyv na konkrétny sektor alebo hlavné zainteresované strany.

3.4.4

EHSV požaduje pri vypracúvaní právnych predpisov skutočný a štruktúrovaný „dialóg MSP“ s rôznymi stranami. Toto partnerstvo by malo zaistiť účasť všetkých MSP a ich organizácií, najmä združení malých podnikov, ktoré zastávajú uplatňovanie zásady „najskôr myslieť na malých“ a „iba raz“ iniciatívy Small Business Act (12) s cieľom stimulovať efektívnosť cieľov.

3.4.5

EHSV v zásade podporuje sieť Enterprise Europe Network (EEN). Vyjadruje poľutovanie, že jej potenciál ešte nebol využitý, keďže sa zdá, že mnohé európske MSP nevedia o jej existencii. Služby, ktoré poskytuje sieť EEN, by mali vychádzať zo skutočných požiadaviek a potrieb malých a stredných podnikov, v úzkej spolupráci s organizáciami MSP. Výbor zastáva názor, že hostiteľské organizácie siete Enterprise Europe Network by sa mali podporiť s cieľom vyčleniť v rámci verejnej správy viac zdrojov na potreby MSP. EHSV je presvedčený, že táto podpora by mala byť osobitne zameraná na najmenšie podniky, s ktorými by ich miestne centrum siete EEN malo v súvislosti s regulačnými otázkami viesť priame konzultácie. Výsledky osobných stretnutí a prínos organizácií MSP by mali zohľadniť všetky útvary Komisie s cieľom zaviesť zásadu „najskôr myslieť na malých“ do praxe.

3.4.6

EHSV víta rozšírenie mandátu skupiny nezávislých expertov na najvyššej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže (13) (Stoiberova skupina). EHSV by ocenila, keby bola táto skupina poverená novou kľúčovou úlohou, a to pomáhať Komisii pri príprave, monitorovaní a vykonávaní politík týkajúcich sa mikropodnikov a malých podnikov, v úzkej spolupráci s organizáciami MSP a odborovými zväzmi.

3.4.7

EHSV berie na vedomie výsledky konzultácií TOP 10 o najhorších príkladoch byrokracie postihujúcej MSP (14). Výbor vyzýva Komisiu, aby čo najskôr reagovala na jeho zistenia tým, že uverejní osobitné návrhy na zjednodušenie.

3.5.1

EHSV podporuje kontrolu regulačnej vhodnosti pre proces tvorby politík MSP (15) (takzvaný „program REFIT“). EHSV s napätím očakáva výsledky pilotných posúdení (16) a nabáda Komisiu, aby vo svojom programe na rok 2014 zaviedla ďalšie kontroly vhodnosti v kľúčových oblastiach, ktoré sú podľa nášho názoru nevyhnutné pre vznik rastu a vytváranie pracovných miest. Komisia bola vyzvaná, aby na svojej webovej lokalite uverejnila všetky vykonané alebo plánované kontroly vhodnosti.

3.5.2

EHSV takisto navrhuje komplexnú kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ, ktorým čelia podniky pri obchodovaní za vonkajšími hranicami EÚ. EHSV sa domnieva, že regulačná záťaž takýchto právnych predpisov je vysoká a že takáto kontrola by predstavovala značný prínos pre programy EÚ zamerané na inteligentnú reguláciu, rast a obchod.

3.5.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr využila program REFIT na určenie a navrhnutie stiahnutia existujúcich predpisov a dosiaľ neprijatých návrhov, ktoré už nie sú použiteľné, a aby sa usilovala o konsolidáciu existujúcich právnych predpisov ako súčasť svojej snahy o zjednodušenie. Odporúča sa, aby boli všetky ciele v oblasti znižovania merateľné a zameriavali sa na dosiahnutie konkrétnej a pozitívnej zmeny pre podniky.

3.5.4

EHSV sa domnieva, že by sa mal použiť lepší výber právnych nástrojov vrátane mechanizmov na samoreguláciu a spoločnú reguláciu (17).

3.6.1

EHSV zdôrazňuje, že inteligentná regulácia je spoločnou zodpovednosťou všetkých subjektov zapojených do procesu tvorby politík v EÚ, či už na európskej úrovni, alebo na úrovni členských štátov.

3.6.2

Na európskej úrovni:

3.6.3

Na úrovni členských štátov:

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/38

1.1

EHSV uznáva význam, ktorý má pre Európu zriadenie nezávislého systému monitorovania vesmíru s cieľom chrániť svoju vlastnú vesmírnu infraštruktúru a vypúšťané zariadenia, a preto víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá sa po prvý raz zaoberá touto tematikou a navrhuje riešenia, ktoré by umožnili začať proces spolupráce a integrácie v Európskej únii v tejto oblasti.

1.2

EHSV podporuje myšlienku Komisie, aby jej členské štáty predložili operatívne návrhy na schválenie, a to v oblastiach, kde je zjavný európsky záujem, pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu požadovaných informácií, ako aj výmenu poznatkov o metodológii a kapacitách na analýzu údajov.

1.3

EHSV si uvedomuje, že je ťažké nájsť riešenia, s ktorými by súhlasili všetky členské štáty, a považuje návrh Európskej komisie za prvý a dôležitý krok smerom k ambicióznejším cieľom v oblasti spoločného úsilia. Skutočnosť, že tento program sa týka aj silných vojenských záujmov, do značnej miery komplikuje vytváranie spoločnej infraštruktúry. EHSV žiada, aby sa táto infraštruktúra zrealizovala v čo najkratšom termíne, a to na základe tejto iniciatívy. Pozitívnym aspektom je, že táto spolupráca zapája vojenskú a civilnú časť a mala by byť riadená v spolupráci s ESA, Európskou obrannou agentúrou a riaditeľstvom pre krízové riadenie a plánovanie.

1.4

EHSV považuje za prioritu, aby sa financie naplánované pre činnosť SST na týchto 7 rokov zriaďovania služby využili na vytvorenie jadra nezávislej európskej kapacity, na ktorú by sa mohla presunúť časť kapacity, ktorá v súčasnosti existuje v obranných systémoch členských štátov. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom využitia optických teleskopov, ktoré sa už v Európe využívajú (Kanárske ostrovy) a vybudovania prinajmenšom jedného európskeho radaru podobnej triedy, aké majú v súčasnosti k dispozícii obranné systémy. Takto by malo zmysel udržateľne investovať tam, kde sa nové kapacity a kompetencie presúvajú do civilnej oblasti s cieľom zlepšiť kvalitu života európskych občanov.

1.5

EHSV považuje za potrebné v nadchádzajúcich siedmich rokoch realizácie tohto programu presnými ustanoveniami vymedziť úroveň služby, ktorú dosiahnu národní partneri z hľadiska množstva poskytovaných údajov, ich druhu, periodicity, kvality, dostupnosti, a to takým spôsobom, aby bolo možné mať nástroje potrebné na posúdenie ich využitia, podobne ako sa to robí aj s výskumnými programami v rámci siedmeho rámcového programu, v ktorých sú tieto parametre zjavné a zosúladené.

1.6

EHSV odporúča ponechať otvorené kritériá prístupu k programu a presnejšie vymedziť program v texte článku 7 ods. 1 písm. a). Je nevyhnutné, aby sa do programu mohli zapojiť nielen krajiny, ktoré už majú svoje nezávislé kapacity (napríklad Francúzsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo), ale aj všetky ostatné krajiny, ktoré majú možnosť dať k dispozícii kompetencie na spracovanie údajov. Navrhovaný text by mal byť zrevidovaný.

1.7

EHSV upozorňuje na to, že celý balík aktivít dohľadu, známy ako Space Situational Awareness (SSA) zahŕňa okrem iného aj Space Weather (týkajúce sa magnetickej solárnej aktivity) a monitorovanie objektov v blízkosti Zeme – Near Earth Objects (NEO).

1.8

Najmä keďže sa uznáva, že riziko vyplývajúce pre vesmírnu infraštruktúru zo solárnej aktivity je prinajmenšom rovnako vysoké, ak nie vyššie, ako prípadné následky obzvlášť intenzívnych udalostí, EHSV sa nazdáva, že tieto dva aspekty, ako už bolo uvedené v pôvodnej definícii SSA, treba rozvíjať paralelne, a preto vyzýva Komisiu, aby vymedzila komplexný a integrovaný rámec rôznych aspektov obrany vesmírnej infraštruktúry, najmä keďže ESA je už aktívne zapojená do programu ochrany pred slnečným žiarením. V záveroch z konferencie o kozmickom priestore a bezpečnosti, ktorá sa konala v Madride 10. a 11. marca 2011 (na ktoré sa odkazuje v hodnotení vplyvu), je jasne naznačené smerovanie pri posilňovaní spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä EÚ, ESA a členskými štátmi v tejto oblasti.

1.9

EHSV súhlasí s návrhom Komisie posilniť spoluprácu s USA a s ostatnými štátmi, ktoré majú záujem o spoločný projekt na ochranu vesmírnej infraštruktúry, ktorá by zabraňovala nebezpečným a často katastrofickým kolíziám, a to aj s miniatúrnymi objektmi, ktoré však môžu znefunkčniť finančne nákladný satelit, ktorý je nevyhnutný pre ľudskú činnosť.

2.1

Predložené oznámenie obsahuje návrh na zriadenie nového európskeho programu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania objektov na obežnej dráhe Zeme, nazvaného SST (Space Surveillance and Tracking).

2.2

Zriadenie programu je reakciou na potrebu chrániť súčasti európskej vesmírnej infraštruktúry, najmä tie, ktoré sú súčasťou programov Galileo a Copernicus/GMES, ale aj ďalšie vypúšťané zariadenia, pred rizikom súvisiacim s nebezpečenstvom zrážky s vesmírnymi úlomkami.

2.3

V oznámení sa stanovuje aj právny základ programu a schéma jeho financovania na obdobie rokov 2014 – 2020.

2.4

Oznámenie sprevádza správa (1), ktorá sa zaoberá najmä piatimi schémami financovania a riadenia programu, pričom uvádza ich charakteristiky, náklady a výhody.

2.5

Pred samotným legislatívnym textom sa nachádza ďalšia časť dokumentu, ktorá popisuje kontext právneho návrhu.

2.6

Orientačná výška celkového príspevku Únie na realizáciu SST dosahuje 70 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

2.7

Tieto náklady by pokryli príspevky na uvedenie tých snímačov do prevádzky, ktoré už zúčastnené členské štáty vlastnia, bežne ako súčasť svojich vojenských štruktúr, ako aj systém varovania, založený na údajoch, ktoré poskytnú zúčastnené členské štáty, ako aj na údajoch od Satelitného strediska Európskej únie (EUSC).

2.8

Zapojenie sa do programu je dobrovoľné a zúčastnené členské štáty musia vlastniť už plne funkčné snímače (teleskopy, radar) a mať k dispozícii potrebné technické a personálne zdroje alebo príslušné kompetencie v oblasti spracovania údajov.

2.9

Podľa zhrnutia hodnotenia vplyvu, ktoré je k návrhu pripojené, dosahujú náklady na udalosti spojené so zrážkami úlomkov s funkčnými európskymi satelitmi v Európe 140 miliónov EUR ročne, pričom sa odhaduje, že vzhľadom na očakávaný nárast služieb v satelitnom sektore o 50 % v nasledujúcich rokoch porastú až na 210 miliónov EUR. Tieto čísla predstavujú len veľmi konzervatívny odhad a nezahŕňajú straty „na zemi“, t. j. hospodárske straty v dôsledku výpadku služieb, ktoré závisia od údajov poskytovaných satelitmi.

2.10

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že prakticky všetky tieto straty nie sú ani tak spôsobené fyzickou stratou satelitov, ale skôr skrátením ich prevádzkovej doby, ktoré spôsobujú manévre vykonávané s cieľom zabrániť kolíziám.

2.11

Hoci v súčasnosti viaceré členské štáty prevádzkujú svoje vlastné systémy dohľadu a monitorovania, Komisia sa domnieva, že by bolo potrebné zapojenie EÚ na nahromadenie investícií potrebných na financovanie projektu, na zavedenie mechanizmov riadenia, vymedzenie politiky ochrany údajov a zabezpečenie fungovania súčasných a budúcich kapacít koordinovaným spôsobom.

2.12

V súčasnosti je referenčným bodom pre všetky systémy varovania americký systém Space Surveillance Network (SSN), ktorý riadi americké ministerstvo obrany. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že spolupráca medzi EÚ a USA, založená na dostupnosti bezplatných údajov, ktoré pochádzajú zo Spojených štátov, nie je dostatočná a tieto údaje nie sú dostatočne presné. Okrem toho EÚ nemá žiadny vplyv na ich spravovanie.

2.13

Zriadenie takejto služby by však bolo v súlade so stratégiou na dosiahnutie nezávislosti Európy v kritických oblastiach, a najmä pokiaľ ide o prístup do vesmíru.

2.14

Odhaduje sa, že v súčasnosti 65 % satelitných senzorov na nízkej obežnej dráhe (LEO) čiastočne alebo úplne spravujú inštitúcie spojené s obranou (2).

2.15

Je potrebné zdôrazniť, že Európska vesmírna agentúra (ESA) nie je vhodnou agentúrou na realizáciu programu tohto typu, keďže nie je prispôsobená na spracúvanie údajov podliehajúcich utajeniu, ktoré pochádzajú zo snímačov, ktoré spravujú vojenské zariadenia.

2.16

Európsky podnik, ktorý by sa mal zaoberať prevádzkovaním služieb určených na koordinačné účely je Satelitné centrum Európskej únie (EUSC), teda európska agentúra, ktorú Rada zriadila jednotnou akciou 20. júla 2001 a ktorá poskytuje civilným a vojenským užívateľom produkt a informačné služby s rôznym stupňom utajenia získané analýzou satelitných záberov Zeme. V súčasnosti však štatút tejto agentúry nestanovuje, že by mala byť akýmkoľvek spôsobom zapojená do oblasti SST. EUSC by mohlo uľahčiť poskytovanie služieb SST a bude sa podieľať (v spolupráci so zúčastnenými členskými štátmi) na zriadení a prevádzkovaní funkcie systému SST, čo je jedným z cieľov programu na podporu SST.

2.17

Očakáva sa, že na riadenie tohto programu bude potrebná organizačná štruktúra s približne 50 osobami (vrátane ľudských zdrojov, ktoré poskytnú zúčastnené členské štáty, EUSC a Komisia).

3.1

EHSV sa nazdáva, že v návrhu nie je stanovené vytvorenie nástrojov a kompetencií na európskej úrovni v rozsahu dostatočnom na zber a analýzu údajov, takže na konci päťročného obdobia financovania tohto programu by sa Európa ocitla v tej istej situácii ako 5 rokov predtým a musela by pravdepodobne obnoviť túto dohodu, aby mala aj naďalej k dispozícii údaje od obranných štruktúr zúčastnených členských štátov.

3.2

Síce je navrhnuté financovanie vo výške 70 miliónov EUR, ale nie sú stanovené podmienky dostupnosti, kvality ani včasnosti údajov, ktoré by mali poskytovať vnútroštátne štruktúry. Preto je zložité stanoviť kritériá hodnotenia poskytovaných služieb. To sa bude dať až vtedy, keď Komisia uverejní vykonávacie akty, ktoré by sa ešte len mali vypracovať.

3.3

Členské štáty sa nazdávajú, že ESA neposkytuje dostatočné záruky, pokiaľ ide o nakladanie s citlivými údajmi, preto by príslušnou agentúrou na tento účel malo byť EUSC. Treba však pripomenúť, že na úrovni jednotlivých krajín členské štáty, ktoré disponujú službou dohľadu a sledovania (ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Nemecko), túto službu realizujú v rámci spolupráce medzi vesmírnymi agentúrami a ministerstvom obrany, čo ukazuje, že v praxi môže byť model spolupráce medzi vesmírnymi agentúrami a obrannými zložkami skutočne účinný. Nie je preto jasné, z akého dôvodu bola agentúra ESA vylúčená zo služby takéhoto charakteru, keďže je ESA už zapojená do globálnej služby včasného varovania a zvládania katastrof (International Charter on Space and Major Disasters).

3.4

Program SST je jedným z troch prvkov prípravného programu Space Situational Awarenes (SSA – informovanosť o situácii vo vesmíre), ktorého predoperatívna fáza sa pripravuje od roku 2009 pod vedením ESA. Ďalšie dve súčasti sú Space Weather (kozmické poveternostné javy) a Near-Earth Objects (objekty v blízkosti Zeme).

3.5

Prípravný program SSA pod vedením ESA bol financovaný 55 miliónmi EUR. Nie je jasné, ako budú tieto dva programy vzájomne súvisieť. Najmä nie je jasné, ako sa plánuje prepojiť túto službu SST s podobnou službou, ktorá poskytuje a spravuje varovania súvisiace s nebezpečenstvami vyplývajúcimi zo slnečnej aktivity.

3.6

Bolo by vhodné porovnať závažnosť škôd spôsobených zrážkou s úlomkami so škodami vyplývajúcimi z geomagnetickej slnečnej aktivity. Z výsledkov štúdie americkej agentúry NOAA (3) vyplýva, že hospodárske straty v dôsledku vplyvu solárnych búrok na satelitnú infraštruktúru sú značné. V roku 2003 silná slnečná aktivita zničila ADEOS-2, japonský satelit v hodnote 640 miliónov dolárov. V roku 1997 spôsobila magnetická búrka stratu telekomunikačného satelitu Telstar v hodnote 270 miliónov dolárov, zatiaľ čo v roku 1989 ďalšia magnetická búrka spôsobila 9-hodinový výpadok elektrickej energie v časti Kanady, pričom škody sa odhadujú na 6 miliárd dolárov.

3.7

Odhaduje sa, že obrovská solárna búrka (solar superstorm) podobná tej, ktorá sa udiala v roku 1859, by dnes spôsobila škody v hodnote 30 miliárd dolárov len na geostacionárnych družiciach, pričom škody na elektrickej rozvodnej sieti by spôsobili nárast tohto objemu do výšky jedného až dvoch biliónov dolárov a trvalo by 4 – 10 rokov, kým by všetko opäť plne fungovalo (4).

3.8

Nebezpečenstvo vyplývajúce zo slnečnej aktivity je prinajmenšom rovnako závažné ako nebezpečenstvo vyplývajúce z úlomkov. Zdôrazňuje sa preto, že tieto dva programy by mali byť prevádzkované spoločne, ako sa to vlastne stanovilo aj na konferencii v Madride v marci 2011. Oznámenie však nijako nevysvetľuje, kto bude zavádzať do praxe operatívnu službu týkajúcu sa varovaní v súvislosti so slnečnou aktivitou.

3.9

EHSV sa nazdáva, že v návrhu by sa mala zohľadniť ochrana európskej satelitnej infraštruktúry, vrátane doplnkových aktivít zameraných na monitorovanie kozmických poveternostných javov (Space Weather), a prípadne i lehoty realizácie a integrácie týchto dvoch systémov.

4.1

Podľa článku 5 ods. 2 sa nemajú vytvárať nové kapacity, ale majú sa len využiť už existujúce kapacity členských štátov. V časti 2 dôvodovej správy sa však výslovne uvádza, že existujúce kapacity nie sú dostatočné. Vôbec teda nie je jasné, aký systém sa to vlastne má presne vytvoriť, a to ani pokiaľ ide o 5 možností uvedených v priloženej správe (Impact Assessment).

4.2

Technické charakteristiky tohto systému nie sú presne stanovené. Popisujú sa ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ale odkazuje sa na rozhodnutia, ktoré členské štáty prijmú v budúcnosti a v ktorých sa určí, z čoho sa vlastne systém bude skladať.

4.3

Vzťah medzi vojenským a civilným využitím. Systém sa zriaďuje ako systém na civilné využitie. Väčšina informácií však pochádza z obranných systémov. Neexistujú žiadne nástroje alebo výslovné protokoly, ktoré by zaväzovali vojenskú zložku poskytovať civilnej zložke tieto informácie. Aj v tejto súvislosti sa v dokumente odkazuje na budúce vymedzenie tejto problematiky.

4.4

Vzťahy členské štáty – EÚ. V návrhu sa uvádza, že všetky snímače sú a majú zostať v rukách členských štátov. Nezdá sa však, že by tu boli výslovne uvedené ustanovenia, ktoré by zaručovali minimálnu úroveň toku údajov a informácií.

4.5

Vymedzenie služby. V návrhu sa vymedzenie výslovne neuvádza. Nie je preto možné posúdiť, či bude služba dostatočná pre projekty stanovené v programe.

4.6

Vo svojom uznesení z 26. septembra 2008 s názvom „Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru“ Rada vyslovuje požiadavku „rozvoja kapacity na uspokojenie potrieb európskych používateľov týkajúcich sa komplexného povedomia o situácii vo vesmírnom prostredí“.

4.7

Je dôležité, aby rozvoj programu SST ako aj programov, ktoré tvoria SSA, bolo v súlade s touto požiadavkou.

4.8

Ukazovatele výsledkov a vplyvu, o ktorých sa hovorí v bode 1.4.4 (finančného výkazu) sú dosť tautologické a prinášajú z operatívneho hľadiska len málo toho, na základe čoho by sa spätne dala hodnotiť účinnosť programu.

4.9

Okrem vymedzenia riadenia nie je operatívny model systému presne vymedzený. Členské štáty nemajú povinnosť sa do tohto programu zapojiť. Čo je teda minimálnou požiadavkou pre to, aby táto služba mohla fungovať?

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/42

1.1

Vzhľadom na nesporný hospodársky význam ochranných známok a ich pozitívny dosah na fungovanie vnútorného trhu je súčasný právny rámec na ich ochranu na nadnárodnej úrovni jednoznačne nedostatočný. Avšak návrh smernice je krokom smerom k zlepšeniu súčasnej situácie, ktorá sa vyznačuje rozdielmi v právnych predpisoch medzi rámcom EÚ a rámcami jednotlivých členských štátov.

1.2

EHSV sa preto zasadzuje za posilnenie ochrany práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z legitímneho používania obchodných ochranných známok, čo najviac podporuje registráciu ochranných známok na úrovni EÚ a vyzýva Komisiu, aby podporila Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) pri výkone jeho kontrolnej funkcie v súvislosti s týmito právami.

1.3

V tejto súvislosti právo EÚ priznáva majiteľovi ochrannej známky právo na výlučné používanie známky na dosiahnutie zisku („ius utendi“), ako aj možnosť zabrániť tomu, aby tretie strany nenarúšali jej používanie imitáciou alebo neoprávneným privlastňovaním jej rozlišovacích znakov („ius prohibendi“). Výbor požaduje, aby boli prijaté preventívne a nápravné opatrenia na riešenie problematiky pirátstva, ktoré oslabuje konkurencieschopnosť európskych podnikov.

1.4

Avšak platné právne predpisy EÚ nestanovujú presné podmienky, za ktorých môže majiteľ ochrannej známky uplatniť príslušné opatrenia, aby zabránil takejto činnosti.

1.5

Vo všeobecnosti by sa mal celý tento proces harmonizácie ukončiť v priebehu najbližších rokov zjednotením právnych predpisov o ochranných známkach, schválením kódexu ochranných známok EÚ, ktorý by mal okrem iného stanoviť vytvorenie pružného, jednotného a nákladovo efektívneho postupu. Ten by mal zainteresovaným stranám umožniť, aby si dobrovoľne zaregistrovali obchodnú ochrannú známku, čím by sa odstránili súčasné rozdiely v právnych predpisoch.

1.6

EHSV by mal zohrávať aktívnu úlohu v legislatívnom postupe prijímania všetkých právnych predpisov v oblasti duševného vlastníctva, a preto ľutuje, že návrh na zmenu a doplnenie nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva mu nie je predložený na konzultáciu.

1.7

Výbor dúfa, že v budúcnosti bude existovať systém, ktorý by zabezpečoval jednotnú ochranu ochranných známok z hľadiska podnikov aj spotrebiteľov.

2.1

Na medzinárodnej úrovni sa právo týkajúce sa ochranných známok riadi Dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý bol podpísaný 20. marca 1883 v Paríži, naposledy revidovaný 14. júla 1967 v Štokholme a zmenený a doplnený 28. septembra 1979 (1) (ďalej len „Parížsky dohovor“).

2.2

Podľa článku 19 Parížskeho dohovoru si štáty, na ktoré sa vzťahuje, vyhradzujú právo uzatvárať oddelene medzi sebou osobitné dohody na ochranu priemyselného vlastníctva.

2.3

Toto ustanovenie poslúžilo ako základ pre prijatie Dohody z Nice o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu známok, ktorá bola uzavretá 15. júna 1957 na diplomatickej konferencii v Nice, naposledy revidovaná 13. mája 1977 v Ženeve a zmenená a doplnená 28. septembra 1979 (2). Výbor odborníkov reviduje triedenie podľa Dohody z Nice každých päť rokov.

2.4

Podľa databázy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) spomedzi členských štátov EÚ nie sú stranami Dohody z Nice len Cyperská republika a Maltská republika, avšak oba štáty používajú triedenie podľa Dohody z Nice.

2.5

Ochrana poskytovaná ochrannou známkou je rýdzo územná. Je to tak preto, lebo ochranná známka je vlastnícke právo, ktoré chráni označenie na stanovenom území.

2.5.1

Pokiaľ ide o primárne právo Únie, ochrana duševného vlastníctva je zahrnutá v článku 17 ods. 2 Charty základných práv EÚ.

2.5.2

Takisto v článku 118 ZFEÚ sa stanovuje: „V rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu.“

2.6

V Európskej únii existuje súbežne ochrana národnej ochrannej známky a ochrannej známky Spoločenstva. Majiteľ národnej ochrannej známky môže uplatňovať práva spojené s touto ochrannou známkou v rámci územia členského štátu, ktorého vnútroštátnym právom je ochranná známka chránená. Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva môže uskutočňovať to isté v rámci územia 28 členských štátov, keďže ochranná známka je chránená na celom tomto území.

2.7

Právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochranných známok boli čiastočne harmonizované smernicou Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988, ktorá bola neskôr kodifikovaná ako smernica 2008/95/ES.

2.8

Paralelne a v prepojení so systémami národnej ochrannej známky existuje nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva, kodifikované ako nariadenie (ES) č. 207/2009, ktorým sa zaviedol samostatný systém zápisu práv jednotného charakteru s rovnocenným účinkom v celej EÚ. V tejto súvislosti bol zriadený Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorý je zodpovedný za zápis a spravovanie ochranných známok Spoločenstva.

2.9

V posledných rokoch Komisia otvorila verejné diskusie o duševnom vlastníctve, na ktorých sa EHSV zúčastnil, a v roku 2011 oznámila revíziu systému ochranných známok s cieľom modernizovať ho na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov, čím sa stane účinnejším, efektívnejším a konzistentnejším ako celok.

2.10

Rada vo svojom uznesení z 25. septembra 2008 o všeobecnom európskom pláne pre boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu požiadala, aby sa preskúmalo nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, pri ktorom sa zistilo, že sa takéto práva porušili (3). EHSV dúfa, že sa v záujme posilnenia presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zabezpečenia primeranej právnej istoty zavedú zmeny na zlepšenie právneho rámca.

2.11

Systém európskej ochrannej známky vychádza zo zásady koexistencie a komplementárnosti ochrany ochrannej známky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

2.12

Zatiaľ čo nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva poskytuje komplexný systém, v ktorom sa stanovujú všetky otázky hmotného a procesného práva, súčasná úroveň aproximácie právnych predpisov, ktorú poskytuje smernica, je obmedzená len na vybrané ustanovenia hmotného práva. Preto je cieľom návrhu dosiahnuť, aby boli hmotnoprávne predpisy značne podobné a hlavné procesnoprávne ustanovenia aspoň zlučiteľné.

2.13

Cieľom návrhu je posilniť inovácie a hospodársky rast uľahčením prístupu podnikov k systémom ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti prostredníctvom nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej predvídateľnosti a právnej istoty.

2.14

Táto iniciatíva zameraná na prepracovanie znenia má konkrétne tieto ciele:

2.15

V návrhu smernice sa na jednej strane modernizujú a zlepšujú existujúce ustanovenia týkajúce sa:

2.16

Na strane druhej sa návrh usiluje o zvýšenie aproximácie hmotného práva, a to prostredníctvom ochrany zemepisných označení a tradičných označení; ochrany ochranných známok s dobrým menom; vyzdvihovania ochranných známok ako predmetov vlastníctva, keďže sa na ne môže vzťahovať prevod vecných práv, a regulácie kolektívnych známok.

2.17

Pokiaľ ide o zosúladenie hlavných procesnoprávnych predpisov, zameriava sa na označovanie a triedenie tovarov a služieb; preskúmanie ex offo; poplatky; postup na podávanie námietok; nepoužívanie ako obhajobu pri konaní o námietkach; postup na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti a nepoužívanie ako obhajobu pri konaní o vyhlásení neplatnosti.

2.18

Cieľom návrhu je tiež uľahčiť spoluprácu medzi úradmi. Ako doplnok k právnemu rámcu pre spoluprácu navrhnutému v rámci revízie nariadenia, článok 52 poskytuje právny základ na uľahčenie spolupráce medzi OHIM a úradmi pre duševné vlastníctvo jednotlivých členských štátov.

3.1

EHSV víta návrh smernice, ktorý predložila Európska komisia, pretože je vhodne načasovaný vzhľadom na celosvetovú hospodársku situáciu, ktorú charakterizuje tvrdá konkurencia a spomalenie hospodárskeho rastu v Európe.

3.1.1

Ochranná známka preto prispieva k vytvoreniu obchodnej hodnoty a budovaniu lojality zákazníkov, ako aj k ochrane spotrebiteľov.

3.1.2

Posledný uvedený aspekt je v tomto kontexte veľmi dôležitý, a to z viacerých dôvodov:

3.2

Návrh smernice veľmi výrazne zlepší súčasný právny rámec legislatívy členských štátov v troch aspektoch:

3.3

Vzhľadom na vývoj v hospodárskej, obchodnej a právnej oblasti sú súčasťou návrhu aj dôležité inovácie, ako je vymedzenie ochrannej známky, umožnenie iného než grafického vyjadrenia, umožnenie presnejšej identifikácie ochrannej známky ponechaním priestoru na registráciu známok, ktoré možno vyjadriť technologickými prostriedkami ponúkajúcimi dostatočné záruky.

3.4

Kladne možno hodnotiť aj zámer zvýšiť aproximáciu hmotného práva, a to napríklad pridaním ochrany zemepisných označení a tradičných označení; ochrany ochranných známok s dobrým menom; zaobchádzania s ochrannými známkami ako predmetmi vlastníctva, ako je napríklad prevod vecných práv, a kľúčových aspektov ich obchodného využívania. Skutočnosť, že v návrhu smernice sú zahrnuté kolektívne známky a garančné známky, je veľmi dôležitá z hľadiska podnikov aj spotrebiteľov.

3.5

EHSV takisto víta zosúladenie hlavných procesnoprávnych predpisov, pretože sa tým stanovujú spoločné normy pre označovanie a triedenie tovarov a služieb, v súlade so zásadami stanovenými Súdnym dvorom, ako aj preskúmanie ex offo, postup na podávanie námietok a postup na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti.

3.6

Výbor ďalej oceňuje skutočnosť, že postup vypracovávania návrhu smernice bol vo veľkej miere verejný a zapojili sa doň zainteresované sektory občianskej spoločnosti.

3.7

EHSV však má určité výhrady k predmetu a obsahu návrhu, bez toho, aby tým bol dotknutý návrh na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 207/2009, ktorým sa zaviedol samostatný systém zápisu práv jednotného charakteru a ktorý tvorí legislatívny balík s návrhom smernice.

3.8

Výbor v tejto súvislosti vyjadruje prekvapenie nad tým, že v súvislosti s návrhom na zmenu a doplnenie uvedeného nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (COM(2013) 161 final z 27. marca 2013) nebol požiadaný o konzultáciu formou vypracovania stanoviska.

3.9

Vzhľadom na to, že ide o právny predpis, ktorý má priamy dosah na fungovanie vnútorného trhu (článok 18 ZFEÚ) a ovplyvňuje úroveň ochrany spotrebiteľov (článok 169 ZFEÚ), si kontextový a jednotný výklad ustanovení zmlúv, ktoré EHSV výslovne priznávajú poradnú úlohu v týchto oblastiach, vyžaduje povinnú účasť výboru v legislatívnom postupe prijímania tohto právneho predpisu.

3.10

V tejto súvislosti právo EÚ priznáva majiteľovi ochrannej známky právo na výlučné používanie známky na dosiahnutie zisku („ius utendi“), ako aj možnosť zabrániť tomu, aby tretie strany nenarúšali jej používanie imitáciou alebo neoprávneným privlastňovaním jej rozlišovacích znakov („ius prohibendi“), článok 9 nariadenia (ES) č. 207/2009.

3.11

Avšak platné právne predpisy EÚ nestanovujú presné podmienky, za ktorých môže majiteľ ochrannej známky uplatniť príslušné opatrenia, aby zabránil takejto činnosti.

3.11.1

Hoci návrh smernice výrazne rozširuje počet situácií, keď môže majiteľ ochrannej známky zakázať jej používanie tretími stranami (článok 10), a v tejto súvislosti zavádza nové ustanovenie – porušenie práv majiteľa používaním vonkajšej úpravy, balenia alebo iných prostriedkov (článok 11) alebo nezákonné používanie ochrannej známky obchodným zástupcom alebo zástupcom majiteľa (článok 13), je v kompetencii súdu, aby určil presný rozsah práva v prípade, ak majiteľ iniciuje súdne konanie.

3.11.2

Preto bude musieť každý súdny orgán stanoviť, či existuje alebo neexistuje pravdepodobnosť zámeny alebo riziko nezákonného používania ochrannej známky treťou stranou, a v prípade ich existencie taktiež určí náhradu pre majiteľa na základe vznesenej žaloby.

3.11.3

V návrhu smernice sa teda neposkytuje jednotná ochrana práv majiteľov na používanie ich ochrannej známky ani práv spotrebiteľov, ak sú ovplyvnené nezákonným alebo podvodným používaním ochrannej známky.

3.12

Komplementarita medzi nadnárodným systémom a vnútroštátnymi systémami ochrany práv majiteľov ochranných známok preto znamená zjavné riziko, pokiaľ ide o to, či je táto ochrana v súlade s cieľmi návrhu smernice čo najúčinnejšia a najrýchlejšia.

3.12.1

V tejto súvislosti napríklad neexistuje žiadna záruka, že sa prekonajú interné rozdiely vyplývajúce z nesprávnej transpozície ustanovení smernice 2004/48/ES (o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva) týkajúce sa ochranných opatrení, pokiaľ ide o:

3.12.2

Táto právna neistota sa ešte prehĺbi, ak budú práva majiteľa ochrannej známky porušené vo viacerých členských štátoch.

3.13

Celú situáciu navyše sťažuje skutočnosť, že sám návrh smernice obsahuje isté ustanovenia, ktoré ešte umocňujú zložitosť tejto ochrany.

3.13.1

Napríklad v treťom odseku článku 4 (dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti) sa stanovuje, že „ochranná známka sa môže vyhlásiť za neplatnú, ak prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky v zlej viere“ a že „nezapísanie takejto ochrannej známky do registra môže stanoviť aj ktorýkoľvek členský štát“.

3.14

Keďže podľa OHIM sa absencia úmyslu používať ochrannú známku nepovažuje za predpoklad konania v zlej viere, ktorý orgán stanoví jednotné kritériá, aby mohli príslušní posudzovatelia zistiť, či existujú iné náznaky konania v zlej viere?

3.15

Táto medzera v právnej úprave je paradoxná v porovnaní s novým ustanovením článku 10 ods. 5 návrhu smernice, ktorý oprávňuje majiteľa zapísanej ochrannej známky zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru pochádzajúceho z tretích krajín na colné územie EÚ bez toho, aby tam bol daný tovar prepustený do voľného obehu. V dôsledku uvedeného nie je tento návrh v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa prepravovaného tovaru (spojené veci C-446/09 a C-495/09, Philips/Nokia) a akékoľvek domnienky alebo dôkazy o konaní tretích osôb v dobrej viere sú neplatné (4).

3.16

Na druhej strane by k zlepšeniu prevencie a stíhania týchto druhov nezákonných obchodných praktík nepochybne prispelo, keby sa v návrhu smernice stanovil osobitný právny základ oprávňujúci Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť prostredníctvom spolupráce s orgánmi tretích krajín, v ktorých sú tieto obchodné praktiky veľmi rozšírené a systematické.

3.17

Nedostatočné je aj ustanovenie článku 45 ods. 1 návrhu smernice, v ktorom sa vo všeobecnej rovine uvádza, že členské štáty stanovujú efektívny a rýchly administratívny postup pred svojimi úradmi na podávanie námietok proti prihláške ochrannej známky z dôvodov uvedených v článku 5. V záujme súladu s ustanovením článku 41 ods. 1 Charty základných práv EÚ (právo na dobrú správu vecí verejných) je potrebné konkrétnejšie stanoviť povahu tohto postupu a právne vymedziť primeranú lehotu, počas ktorej majú príslušné vnútroštátne orgány konať.

3.18

Podobne si aj účinnosť a predvídateľnosť, ktoré sú súčasťou nadnárodnej ochrany práv majiteľov ochranných známok, vyžadujú revíziu obsahu ďalších ustanovení návrhu smernice, ako napríklad článkov 44 a 52. Pokiaľ ide o článok 44, ktorý stanovuje, že zápis ochrannej známky a jeho obnova sú podmienené úhradou ďalšieho (všeobecného) poplatku za každú triedu tovarov a služieb mimo prvej triedy, je potrebné stanoviť maximálnu sadzbu týchto poplatkov.

3.19

Pokiaľ ide o článok 52, ktorý sa týka spolupráce medzi členskými štátmi a OHIM v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov a dosahovania koherentných výsledkov pri skúmaní a zápise ochranných známok, malo by sa vypracovať osobitné ustanovenie, ktoré by v súlade s článkom 291 ZFEÚ udeľovalo Komisii vykonávacie právomoci na prijatie záväzného „kódexu správania“.

3.20

Administratívna spolupráca medzi OHIM a príslušnými národnými úradmi sa musí v súlade s článkom 197 ZFEÚ považovať za záležitosť spoločného záujmu. V tejto súvislosti by bolo obzvlášť užitočné umožňovať výmenu informácií a zamestnancov, ako aj podporovať plány v oblasti odbornej prípravy a vyčleniť na tento účel rozpočtové prostriedky z verejných zdrojov.

3.21

Vo všeobecnosti by sa mal celý tento proces harmonizácie ukončiť v priebehu niekoľkých najbližších rokov zjednotením právnych predpisov o ochranných známkach, schválením kódexu ochranných známok EÚ, ktorý by mal okrem iného stanoviť vytvorenie pružného, jednotného a nákladovo efektívneho postupu. Ten by mal zainteresovaným stranám umožniť, aby si dobrovoľne zaregistrovali obchodnú ochrannú známku.

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/47

1.1

Výbor víta návrhy Komisie, ktoré sa týkajú zmeny smerníc o účtovníctve, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a rozmanitosti zloženia v riadiacich orgánoch. Tieto obmedzené úpravy prispievajú k zlepšeniu rámca správy a riadenia spoločností EÚ (1).

1.2

Výbor odporúča Európskemu parlamentu a Rade zohľadniť vyváženosť, ktorú prinášajú tieto zmeny a doplnenia zvyšujúce transparentnosť v environmentálnej, sociálnej, spoločenskej a správnej oblasti. Návrh Komisie predstavuje flexibilný a primeraný nástroj na zlepšenie komunikácie s akcionármi, investormi, zamestnancami a inými zainteresovanými stranami. Tento návrh sa týka len veľkých spoločností, aby sa malým spoločnostiam neukladali ďalšie povinnosti.

2.1

Výbor uznáva, že vyvážené spojenie nasledujúcich prvkov umožňuje poskytovať akcionárom nefinančné informácie na valnom zhromaždení a poskytuje informácie zainteresovaným stranám veľkých spoločností. Tieto prvky zodpovedajú stanoveným cieľom transparentnosti a súladu.

2.2

Výbor sa domnieva, so zreteľom na túto vyváženosť, že prijatie návrhu smernice, ktorá mení smernice o účtovníctve, prichádza vo vhodnej chvíli:

2.3

Výbor víta, že tieto zmeny a doplnenia smerníc o účtovníctve otvárajú perspektívy, keďže:

2.4

Výbor upozorňuje Európsky parlament a Radu na tieto odporúčania, aby:

2.5

Výbor súhlasí s navrhnutou zmenou štvrtej smernice, pokiaľ ide o povinnosť poskytnúť informácie o politike rozmanitosti, ktorú podniky uplatňujú vo svojich správnych orgánoch.

2.6

Zdôrazňuje, že sa to netýka iba predstavenstva, a že by bolo užitočné rozšíriť politiku rozmanitosti na výbory predstavenstva, a najmä na výbor pre audit.

2.7

Pripomína, že ciele týkajúce sa zastúpenia žien v predstavenstve neboli dosiahnuté vo väčšine členských štátov (5).

2.8

Domnieva sa, že medzi kritériá rozmanitosti by sa mala začleniť účasť zamestnancov v správnych orgánoch, ktorí pochádzajú z radov pracovníkov, najmä z európskej zamestnaneckej rady, poverených odborovými organizáciami.

2.9

Výbor napokon odporúča, aby Komisia do revízie zahrnula aj ustanovenie o zachovaní úrovne ochrany v súvislosti s platnými vnútroštátnymi predpismi a uskutočnila hodnotenie vplyvu týchto zmien a doplnení smerníc o účtovníctve na uverejňovanie nefinančných informácií spoločností päť rokov po vstupe smernice do platnosti.

3.1

Tento návrh na zmenu smerníc o účtovníctve nadväzuje na úsilie vynaložené od uverejnenia zelenej knihy v roku 2001 o sociálnej zodpovednosti podnikov (6), ktorú doplnilo oznámenie z roku 2006 (7), a reaguje na záväzky oznámené v pracovnom programe oznámenia z roku 2011 (8). Táto zmena sa stala nevyhnutnou na základe výsledkov štúdie vplyvu, ktorá ukázala obmedzenia účinnosti nefinančných informácií zverejňovaných podnikmi, a na základe rozsiahlych poznatkov z verejných konzultácií. Informácie majú rôznu kvalitu a okrem toho počet podnikov zverejňujúcich informácie nie je dostatočný.

3.2

Zvýšenie transparentnosti spoločností v sociálnych a environmentálnych otázkach bolo oznámené v apríli 2011 v oznámení Komisie týkajúcom sa Aktu o jednotnom trhu.

3.3

V roku 2005 počnúc stanoviskom o nástrojoch na hodnotenie a informovanosť (9) výbor zohľadnil štvrtú smernicu o ročnej účtovnej závierke, ktorá obsahuje ustanovenie týkajúce sa nefinančných informácií, ktoré podnikom poskytuje možnosť zverejniť určité informácie o sociálnych a environmentálnych aspektoch ich činností. V roku 2012 výbor podporil Komisiu v jej cieli zvýšiť rozmanitosť v rámci predstavenstva. V stanovisku z roku 2012 (10) o oznámení o sociálnej zodpovednosti podnikov výbor pripomenul svoj postoj v prospech nepovinnej správy týkajúcej sa nefinančných aspektov.

3.4

Spojené kráľovstvo bolo prvým členským štátom, ktorý do správy a riadenia podniku zaviedol od roku 1992 kódex (tzv. Cadburyho kódex) (11) zavádzajúci metódu „dodržiavaj alebo vysvetli“. Toto ustanovenie spolu s ďalšími ustanoveniami prijali ďalšie krajiny, konkrétne Nemecko a Dánsko. Pružnosť metódy umožňuje uplatňovať právo zadržať informácie v niektorých citlivých oblastiach, napríklad o boji proti korupcii, ktorého účinnosť môže vyžadovať určitú diskrétnosť, či dokonca dôvernosť.

3.5

Viaceré členské štáty, medzi nimi Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Španielsko, prijali v priebehu posledného desaťročia právne predpisy týkajúce sa vytvorenia národného rámca pre podávanie správ na účely harmonizácie európskych noriem.

3.6

Európska dohoda o transparentnosti ťažobného sektora, ktorou sa reviduje smernica o účtovníctve, bola uzavretá počas írskeho predsedníctva Rady EÚ. Teraz smernica ukladá transparentnosť (jednotlivým krajinám a projektom) pre všetky finančné toky smerujúce od európskych podnikov ťažobného a lesného sektora do štátov, v ktorých pôsobia.

3.7

V uznesení z februára 2013 (12) Európsky parlament uznal, že je dôležité, aby podniky šírili informácie o udržateľnosti, napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov, s cieľom zistiť, čo ohrozuje udržateľnosť, a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov. EP požiadal Komisiu, aby predložila návrh o zverejňovaní nefinančných informácií podnikmi.

3.8

V kontexte krízy, kedy európska verejnosť vyzýva podniky, aby boli etickejšie, sa postupy sociálnej zodpovednosti podnikov považujú za faktory, ktoré by mohli konkurovať obchodnej politike Európskej únie, jej rozvojovej politike, ako aj realizácii stratégie Európa 2020. Podporuje sociálny a občiansky dialóg (spoločenský dialóg). Musí tiež umožniť lepšie pochopiť reálnu situáciu celého subdodávateľského reťazca. Udalosti ako nešťastie v budove Rana Plaza v Bangladéši pripomínajú potrebu venovať pozornosť zodpovednosti zadávateľov.

12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/52

1.1

V centre európskej integrácie sú občania. Správa o občianstve EÚ zdôrazňuje, že občianstvo Európskej únie poskytuje občanom nové práva a príležitosti. Správa upozorňuje, že osoby žijúce v členských štátoch sa najviac stotožňujú s právom na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ: je to možnosť na kratšiu či dlhšiu dobu cestovať medzi krajinami EÚ za prácou, štúdiom, odbornou prípravou alebo cestovať na účely podnikania alebo nakupovania v zahraničí (1).

1.2

Správa o občianstve EÚ za rok 2013 predkladá dvanásť nových opatrení v nasledujúcich šiestich oblastiach zameraných na ďalšie odstraňovanie prekážok, ktoré stoja občanom v ceste pri uplatňovaní ich práv EÚ, vrátane práva na slobodný pohyb v rámci EÚ. Patria medzi ne (2):

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia uznávania určitých verejných listín v Európskej únii, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012, COM(2013) 228 final – 2013/0119 (COD).

1.4

Tento návrh je v súlade so správou o občianstve EÚ, keďže zavádza opatrenia, ktoré uľahčia možnosť občanov EÚ skutočne využívať podstatnú časť práv, ktoré im vyplývajú z ich postavenia občana EÚ.

1.5

Hoci Lisabonská zmluva a Charta základných práv Európskej únie posilnili práva občanov EÚ definované Maastrichtskou zmluvou, vrátane práva na voľný pohyb a pobyt v EÚ, administratívny proces, ktorý uplatňovanie tohto práva podporuje, nebol zodpovedajúcim spôsobom upravený. Zavedenie apostilu – čo je formalita vychádzajúca z Haagskeho dohovoru z roku 1961 prijatého s cieľom uľahčiť cezhraničný pohyb vo svete bez technológie – neodráža skutočnosť, že EÚ je bez hraníc, a skôr obmedzuje, než uľahčuje právo na voľný pohyb v rámci EÚ vyplývajúci z občianstva v EÚ.

1.6

Zjednodušenie nasledujúcich určitých verejných listín v EÚ uvedených v návrhu je dôležitým opatrením, ktorého výsledkom bude jednotnejší právny rámec, ktorý uľahčí využívanie práva voľného pohybu v rámci EÚ:

Zjednodušenie týchto verejných listín bezpochyby podporí voľný pohyb občanov a podnikov, pretože zvýši obchodovanie na vnútornom trhu a občanom každého členského štátu uľahčí získanie takýchto listín.

1.7

Zavedenie zjednodušeného rámca pre prijímanie určitých verejných listín až na úroveň miestnej verejnej správy by sa malo považovať za významný nástroj politiky, nakoľko tiež:

1.8

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že reformy zavádzané vďaka návrhu, ktorého cieľom je uľahčiť občanom a podnikom uplatňovanie ich práva na voľný pohyb v rámci EÚ, sú predkladané 20 rokov po zavedení občianstva EÚ a 42 rokov po prijatí Haagskeho dohovoru. Európska únia sa nerozvíjala súbežne s rozvojom technológií, ktorý sa mohol využiť na obmedzenie alebo odstránenie záťaže kladenej na občanov a podniky pri uplatňovaní ich práva na pohyb. EHSV zdôrazňuje, že informačný systém o vnútornom trhu je dôležitým nástrojom, ktorý by sa mal vo väčšej miere využívať s cieľom umožniť občanom EÚ uplatňovať ich základné práva.

1.9

EHSV preto dochádza k záveru, že politické odporúčanie, ktoré predložila Európska komisia, týkajúce sa:

1.10

EHSV odporúča:

2.1

V Štokholmskom programe z roku 2009 nazvanom „Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“ (6) sa zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa európske občianstvo stalo realitou a aby občania stáli v centre pozornosti európskych politík uplatňovaných v oblasti spravodlivosti. v súvisiacom akčnom pláne (7) sa potvrdzuje táto úloha a uvádza sa v ňom, že dobre fungujúci európsky justičný priestor by mal „slúžiť predovšetkým občanom a podnikom, a to tak, aby podporil hospodársku aktivitu jednotného trhu (…)“. Európska komisia reagovala tak, že vo svojej Správe o občianstve za rok 2010 potvrdila svoj záväzok uľahčovať voľný obeh verejných listín v rámci EÚ a v decembri 2010 predstavila verejnosti konkrétnu víziu v zelenej knihe nazvanej „Menej byrokracie pre občanov: Podpora voľného pohybu verejných listín a uznávanie účinkov dokladov o osobnom stave“ (8).

2.2

Súčasne s tým bol prijatý Akt o jednotnom trhu (9), ktorého cieľom je posilniť dôveru občanov vo vnútorný trh a maximalizovať jeho potenciál, aby bol hybnou silou hospodárstva EÚ. To si okrem iného vyžadovalo, aby sa odstránili neprimerané prekážky, ktoré bránia využívaniu slobôd vnútorného trhu občanmi a podnikmi. Posilňovanie mobility občanov a podnikov v rámci EÚ je jedným z hlavných pilierov Aktu o jednotnom trhu II (10).

2.3

Akčný plán Komisie o práve obchodných spoločností a správe a riadení spoločností (11) sa zameriava na podporovanie európskych podnikov, najmä z hľadiska posilňovania právnej istoty pre ich cezhraničné operácie. Digitálna agenda pre Európu (12) odkazuje na návrhy právnych predpisov o elektronickej identifikácii a elektronických podpisoch (13), ktorý zahŕňa zavedenie regulačného rámca pre spoločné administratívne požiadavky týkajúce sa elektronickej identifikácie občanov a podnikov.

2.4

Nedávny Akčný plán pre podnikanie 2020 (14) zdôrazňuje, že obmedzenie nadmernej regulačnej záťaže zostáva aj naďalej na prvých miestach politického programu Komisie. Akčný plán obsahuje výzvu, aby sa čo možno najviac odstránila alebo obmedzila byrokracia voči všetkým podnikom, a najmä mikropodnikom. Obmedzenie byrokracie, zjednodušenie postupov pri cezhraničnom používaní a prijímaní verejných listín medzi členskými štátmi, ako aj harmonizácia súvisiacich pravidiel preto prispievajú ku všetkým opatreniam, ktoré sú zamerané na budovanie Európy pre občanov a dobre fungujúceho jednotného trhu pre podniky EÚ.

2.5

Správa o občianstve EÚ zdôrazňuje, že občianstvo Európskej únie poskytuje občanom nové práva a príležitosti. Správa upozorňuje, že osoby žijúce v členských štátoch sa najviac stotožňujú s právom na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ: je to možnosť na kratšiu či dlhšiu dobu cestovať medzi krajinami EÚ za prácou, štúdiom, odbornou prípravou alebo cestovať na účely podnikania alebo nakupovania v zahraničí. Správa o občianstve EÚ za rok 2013 predkladá dvanásť nových opatrení v nasledujúcich šiestich hlavných oblastiach zameraných na ďalšie odstraňovanie prekážok, ktoré stoja občanom v ceste pri uplatňovaní ich práv EÚ, vrátane práva na slobodný pohyb a výkon cezhraničnej podnikateľskej činností v rámci EÚ. Patria medzi ne (15):

2.6

Hoci Lisabonská zmluva a Charta základných práv Európskej únie posilnili práva občanov EÚ definované Maastrichtskou zmluvou, vrátane práva na voľný pohyb a pobyt v EÚ, administratívny proces, ktorý uplatňovanie tohto práva podporuje, nebol zodpovedajúcim spôsobom upravený. V EÚ aj naďalej existuje neucelený právny rámec, keďže členské štáty pokračujú v uplatňovaní administratívnych formalít, ako je predkladanie apostilu na overovanie kópií a prekladov, čo je formalita vychádzajúca z Haagskeho dohovoru z roku 1961 prijatého s cieľom uľahčiť cezhraničný pohyb. Je to formalita, ktorá neodráža skutočnosť, že EÚ je bez hraníc, a skôr obmedzuje, než uľahčuje právo na voľný pohyb v rámci EÚ vyplývajúci z občianstva v EÚ.

2.7

V súčasnosti napríklad musia občania, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu, vynaložiť veľa času a peňazí na overenie pravosti verejných listín z členského štátu pôvodu. Uznáva sa, že podniky a občania budú mať bezpochyby prospech z konzistentných a transparentných pravidiel upravujúcich určité verejné listiny, ktoré sú nevyhnutné pre pohyb tovaru, služieb a osôb v rámci EÚ a na vnútornom trhu.

2.8

Európska únia sa nerozvíjala súbežne s rozvojom technológií, ktorý sa mohol využiť na obmedzenie alebo odstránenie záťaže kladenej na občanov a podniky pri uplatňovaní ich práva na pohyb. EHSV si uvedomuje, že informačný systém o vnútornom trhu – webová aplikácia, ktorá umožňuje štátnym, regionálnym a miestnym orgánom rýchlo a jednoducho komunikovať s ich náprotivkami v zahraničí – je primeranou platformou IKT, ktorá uľahčí administratívnu spoluprácu, ak sa tento návrh zrealizuje. Informačný systém o vnútornom trhu bude tiež fungovať ako dôležitý register vzorov vnútroštátnych verejných listín najčastejšie používaných v rámci EÚ, vrátane ich prekladov do všetkých úradných jazykov EÚ, s cieľom poskytnúť podporu orgánom, ktoré nemajú dostatočné odborné jazykové znalosti na to, aby mohli posúdiť správnosť alebo kvalitu prekladov verejných listín, ktoré sú im predkladané (16).

2.9

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že reformy zavádzané vďaka návrhu, ktorého cieľom je uľahčiť občanom a podnikom uplatňovanie ich práva na voľný pohyb v rámci EÚ, sú predkladané 20 rokov po zavedení občianstva EÚ a 42 rokov po prijatí Haagskeho dohovoru.

3.1.1

EHSV súhlasí s tým, že definícia „verejných listín“ uvedená v článku 3 ods. 1 návrhu zahŕňa dôležité verejné listiny týkajúce sa práv občanov a podnikov v EÚ.

3.1.2

EHSV však zdôrazňuje, že verejné listiny uvedené v návrhu by vskutku mali byť prvými z radu verejných listín, ktoré by mali byť predmetom procesu zjednodušovania zameraného na zintenzívnenie mobility v rámci EÚ, cezhraničných činností a fungovania jednotného trhu EÚ.

3.1.3

EHSV zdôrazňuje, že budúce zjednodušenie postupov v oblasti verejných listín by malo byť zamerané na dôležité verejné listiny súvisiace s mobilitou pracovníkov v rámci EÚ (ktorá je rozhodujúca pre rozvoj cezhraničného podnikania a obchodovania) alebo s osobami so zdravotným postihnutím, pokiaľ takéto verejné listiny nespadajú do rozsahu pôsobnosti iných smerníc EÚ. Medzi takéto listiny môžu patriť napr. vnútroštátne osvedčenia o dosiahnutom vzdelaní a verejné listiny týkajúce sa sociálneho zabezpečenia.

3.2.1

EHSV zdôrazňuje, že súčasné požiadavky na predloženie apostilu zodpovedajú medzinárodným postupom, a teda neodrážajú vývoj EÚ ako jednotného trhu. Približne 12,5 milióna občanov EÚ žije v inom členskom štáte ako vo svojom vlastnom a vyše 380 tisíc mikropodnikov a malých a stredných podnikov je zapojených do postupov cezhraničného zadávania zákaziek subdodávateľom v rámci členských štátov, pričom sú neustále konfrontovaní s byrokraciou a zbytočnou administratívnou záťažou pri pohybe z jedného členského štátu do druhého alebo vykonávaní cezhraničnej obchodnej činnosti. Táto situácia nezodpovedá Európskej únii bez hraníc.

3.2.2

EHSV preto súhlasí s cieľom návrhu oslobodiť verejné listiny od právnych a administratívnych požiadaviek platných v členských štátoch. Považuje to za prvú fázu pokračujúceho programu na zjednodušenie verejných listín.

3.2.3

EHSV súhlasí s tým, že by sa mali zaviesť ustanovenia na zabezpečenie potrebnej miery overenia v prípade odôvodnených pochybností. EHSV uznáva, že budú existovať prípady, ktoré si budú vyžadovať administratívnu koordináciu medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že verejná listina alebo jej certifikovaná kópia je pravá.

3.2.4

EHSV dôrazne podporuje zásadu, že občan alebo podnik by mali mať maximálnu istotu, pokiaľ ide o rozsah, v ktorom sú predkladané verejné listiny oslobodené od všetkých foriem legalizácie alebo podobnej formality. Takáto istota umožní občanom alebo podnikom, aby si aktívne naplánovali činnosť a pritom zabezpečí, že dosiahnu hmotný a nehmotný prospech a zisk, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu Európskej komisie (17).

3.2.5

EHSV poznamenáva, že v súčasnom systéme 99 % z približne 1,4 milióna apostilov ročne predložených na činnosť v rámci EÚ nepredstavuje problém. EHSV preto zastáva názor, že politická možnosť administratívnej spolupráce (na základe informačného systému o vnútornom trhu v prípadoch odôvodnených pochybností o pravosti verejných listín s pomocou viacjazyčných formulárov), ktorú ponúka Európska komisia, by mala viesť k lepším výsledkom.

3.2.6

EHSV navrhuje, aby definícia „odôvodnených pochybností“ uvedená v návrhu Európskej komisie bola jednoznačná, čím by sa odstránila neistota. v tejto súvislosti EHSV navrhuje nasledujúce zmeny a doplnenia:

3.2.7

V prípade, že členský štát so zreteľom na odôvodnené pochybnosti na základe tejto novej definície podáva oficiálnu žiadosť o informácie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom bola listina vydaná, je potrebné osobu alebo podnik explicitne informovať o dôvodoch podania takejto žiadosti.

3.2.8