19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/1

1.1

Európska hospodárska, sociálna a politická únia je stále iba vytýčeným cieľom. Pri zavedení menovej únie nebol dostatočne zohľadnený hospodársky a sociálny rozmer, avšak jej hospodárske a sociálne dôsledky sú značné. V súčasnosti sa usiluje o zavedenie finančnej, fiškálnej a bankovej únie, avšak bez príslušných rozpočtových prostriedkov EÚ na sprievodné opatrenia určené na podporu hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Takisto pokrok smerom k vytvoreniu sociálnej a politickej únie je naďalej zablokovaný. Avšak hospodárska, menová a sociálna únia sú vzájomne závislé, jedna druhú navzájom podporujú a posilňujú. Spoločne by mali ponúknuť konkrétnejšiu Európu vychádzajúcu zo skutočného života, s ktorou sa môžu občania cítiť prepojení, ktorej môžu investori, výrobcovia, pracovníci a spotrebitelia dôverovať a s ktorou sa môžu stotožniť. Mala by to byť dynamickejšia Európa podnecujúca konkurencieschopnosť, inteligentný a inkluzívny rast, hospodárske príležitosti, zamestnanosť a skutočné uplatňovanie všetkých sociálnych práv. Bez takejto vyváženosti nemá politická únia žiadnu budúcnosť.

1.2

V období medzi rokom 2008 a februárom 2013 sa miera nezamestnanosti v EÚ 27 zvýšila zo 7 % na 10,9 % s celkovým počtom nezamestnaných 26,4 milióna, pričom v eurozóne dosiahla úroveň 12 %. V 19 krajinách sa zvýšila a vo 8 klesla. V EÚ 27 je v súčasnosti nezamestnaných 5,7 milióna mladých ľudí (23,5 %), pričom začiatkom roku 2013 bola celková miera nezamestnanosti v USA 7,7 % a v Japonsku 4,2 % (1). Tieto údaje sú v úplnom rozpore s cieľmi stratégie Európa 2020. EHSV je preto presvedčený, že našou najvyššou prioritou musí byť zvrátenie poklesu konkurencieschopnosti, oživenie rastu, vytváranie nových pracovných miest a odstránenie chudoby. Je nevyhnutné zriadiť posilnený mechanizmus dohľadu nad dosahom hospodárskych a menových opatrení na sociálnu situáciu a trh práce v členských štátoch, pričom opatrenia týkajúce sa sociálnej oblasti a zamestnanosti by mali byť zahrnuté medzi ustanovenia, na ktoré sa bude vzťahovať dohľad nad národnými hospodárskymi opatreniami v rámci európskeho semestra. EHSV sa domnieva, že podobný postup je nielen naliehavý vzhľadom na uvedené dramatické číselné údaje, ale je plne v súlade s článkom 9 ZFEÚ, ktorý sa týka cieľov EÚ v sociálnej oblasti a oblasti udržateľného rozvoja. Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie (HMÚ) potrebuje jasné nástroje, ukazovatele, ako aj kvalitatívne a kvantitatívne ciele, ktoré by boli rovnako účinné ako hospodárske a finančné povinnosti HMÚ. Práve týmto spôsobom lídri EÚ opäť priblížia občanom európske ideály.

1.3

Na doplnenie opatrení na upevnenie finančnej, bankovej a fiškálnej únie by sa mal zaviesť nový európsky akčný program v sociálnej oblasti. Program by mal stanoviť jasné konkrétne ciele, kvalitatívne aj kvantitatívne, ktoré budú vychádzať z cieľov vytýčených v rámci stratégie Európa 2020 a zároveň ich budú zlepšovať, a to najmä podporovať úsilie o opätovnú industrializáciu Európy, obmedziť a eliminovať masovú nezamestnanosť, zabezpečiť základné sociálne práva, podporovať podnikanie a vytváranie nových pracovných miest, bojovať proti chudobe, podporovať sociálne začlenenie, uľahčovať sociálne investície, propagovať vyššie vzdelávanie a odbornú prípravu a zlepšiť riadenie v sociálnej oblasti a participatívne stotožnenie sa s európskym projektom. Nový európsky akčný program v sociálnej oblasti by mal byť uvedený do chodu prostredníctvom nelegislatívnych a legislatívnych opatrení (podľa toho, ktoré budú vhodnejšie) v celej EÚ alebo prostredníctvom posilnenej spolupráce. Jeho súčasťou by mali byť plán hospodárskej obnovy Európy, európsky balík o investíciách do sociálnej oblasti, európske posudzovanie sociálneho vplyvu, iniciatíva na ochranu európskej mládeže a jednotný európsky pas zručností. Zároveň by mal zabezpečiť rešpektovanie horizontálnej sociálnej doložky, základných sociálnych práv a občianskej účasti. Program by mal tiež preskúmať a presadzovať právo európskych občanov na minimálny garantovaný príjem.

1.4

EHSV by rád navrhol dve nové prieskumné iniciatívy: 1) vydávanie európskych sociálnych dlhopisov pre finančne realizovateľné investičné projekty v sociálnej oblasti, ktoré by sa poskytovali prostredníctvom európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti, udeľovali by ich príslušné orgány EÚ, avšak financovali, vlastnili, riadili a transparentne kontrolovali by ich aktéri občianskej spoločnosti (zo súkromnej, podnikovej a verejnej sféry); a 2) zriadenie európskej vzdelávacej siete pre nezamestnaných pracovníkov, ktorá by ponúkala dlhodobé, účinné, kvalitatívne vzdelávacie príležitosti zodpovedajúce potrebám trhu práce, a to prostredníctvom vydávania cezhraničných vzdelávacích poukazov a systému prenosu kreditov za absolvovanie kurzov (podobného ako Erasmus) na pomoc nezamestnaným pracovníkom pri zdolávaní nových horizontov v oblasti vzdelávania, získanie nových kognitívnych zručností a odborných kvalifikácií, otvorenie nových možnosti rozvoja kariéry a opätovné začlenenie sa do európskeho trhu práce. Európa zaručujúca slobodný pohyb si zároveň vyžaduje bezpečnejší a aktualizovanejší základ pre mobilitu (napríklad náležité práva na informácie a pomoc pre ľudí pracujúcich v iných členských štátoch), aby sa uľahčil pohyb obyvateľstva v rámci Spoločenstva pri hľadaní práce v celej EÚ, pričom by sa zabezpečili rovnaké podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže a dodržiavanie základných sociálnych práv a kolektívnych zmlúv.

2.1

Európsky sociálny a hospodársky výbor verejne požaduje, aby sa prijali komplexné kroky na urýchlenie vytvorenia hospodárskej, sociálnej a politickej únie.

2.2

Súčasťou hospodárskej únie by mala byť finančná a banková únia so spoločným systémom ochrany vkladov, spoločným fondom na riešenie krízových situácií a celoeurópskym dohľadom; a fiškálna únia, ktorá by mala byť založená na spoločných dlhových nástrojoch v rámci rozpočtovej disciplíny, fiškálnej konsolidácie a dynamickejšieho európskeho modelu rastu, s ktorým sa občania môžu stotožniť a ktorému môžu investori, výrobcovia, pracovníci a spotrebitelia dôverovať. Je potrebné prekonať pretrvávajúcu neistotu v otázke integrity eurozóny, pretože oslabuje dôveru verejnosti aj podnikov. Summit v júni 2012 vrátane Paktu pre rast a zamestnanosť a plánu vyčleniť naň 180 miliárd EUR a spolu s oznámením ECB urobiť všetko, čo je nevyhnutné na prelomenie začarovaného kruhu medzi slabými bankami, štátnym dlhom a jeho neudržateľnými rozpätiami predstavujú dôvody na zvýšenie dôvery v rozvíjajúci sa európsky hospodársky rámec. Európa potrebuje nový investičný program (2) na aktivovanie prostriedkov, aby sa podporila opätovná industrializácia, obnovil rast a znížila nezamestnanosť.

2.3

To je však iba jedna strana mince. Dôsledky úsporných opatrení mali zároveň ničivý dosah na sociálnu súdržnosť, sociálnu ochranu, inkluzívny trh práce a mieru chudoby. V EÚ je v súčasnosti 26 miliónov nezamestnaných, pričom 120 miliónov ľudí žije v chudobe alebo čelí sociálnemu vylúčeniu. Ciele hospodárskej obnovy, menovej stability, udržateľného rastu a konkurencieschopnosti nemožno dosiahnuť bez obnoveného sociálneho rozmeru. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí 14. – 15. marca 2013 túto skutočnosť konečne uznala a vyzvala členské štáty, aby zaradili sociálne politiky medzi hnacie sily hospodárskeho riadenia, hlavne prostredníctvom zmeny zamerania európskeho semestra v záujme podpory zamestnanosti, sociálnych investícií, sociálneho začlenenia a uplatňovania hľadiska sociálnych cieľov (3). Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie tento nový dôraz na sociálnu politiku na národnej úrovni, domnieva sa však, že kroky na úrovni EÚ sú potrebné aj z hľadiska sociálnych opatrení, sociálnych investícií a tzv. sociálneho benchmarkingu.

2.4

Je preto načase vybudovať v rámci sociálnej Európy sociálny pilier HMÚ, bez ktorého bude stotožnenie sa občanov s európskym projektom naďalej ohrozené. Súčasné rozpätie sociálnych nerovností v Európe v skutočnosti nielen oslabuje udržateľné riešenia na podporu hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti, ale pokiaľ ide o blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014, predstavujú zásadnú výzvu z hľadiska tých, podľa ktorých sú na obnovu potrebné kroky na úrovni EÚ, a tých, ktorí sa opierajú o vnútroštátne alternatívy. V rámci volieb do Európskeho parlamentu sa budú sústreďovať myšlienky aj hlasy. Je nevyhnutné, aby tieto voľby predstavovali odrazový mostík, a nie brzdu, pre „viac Európy“, pre Európu, ktorá je bližšie k občanom, rodinám a podnikom, pre sociálnejšiu Európu.

2.5

Základné sociálne práva sú neoddeliteľné od občianskych a politických práv a zo Zmluvy vyplýva záväzok tieto práva dodržiavať a presadzovať. Komisia a ECB ako členovia Trojky musia v rámci všetkých svojich činností dodržiavať povinnosti týkajúce sa základných sociálnych práv. Komisia by mala v rámci sociálneho rozmeru HMÚ účinne sledovať, hodnotiť a zabezpečovať plný súlad s týmito povinnosťami týkajúcimi sa základných sociálnych práv.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal v roku 2008 prieskumné stanovisko, vypracované na žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, v ktorom navrhuje, aby sa spustil nový európsky akčný program v sociálnej oblasti. Stanovisko odkazovalo na priekopnícku prácu výboru, ktorý pomáhal pri zavedení Charty Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov, Európskeho akčného programu v sociálnej oblasti z roku 1989 a z nich vyplývajúcich acquis v sociálnej oblasti súvisiacich s jednotným trhom, zmluvou a celkovou činnosťou EÚ. V stanovisku sa uvádza, že nový európsky akčný program v sociálnej oblasti je potrebný, „aby sociálny rozvoj v EÚ dokázal držať krok s hospodárskym a trhovým vývojom.“ Žiaľ, napriek podpore vyjadrenej na neformálnom stretnutí ministrov práce a sociálnych vecí počas francúzskeho predsedníctva Rady EÚ návrh výboru čoskoro zatienila hospodárska kríza a päť búrlivých rokov, ktorým dominovala snaha zachrániť HMÚ a dosiahnuť väčšiu hospodársku súdržnosť v eurozóne. Teraz zjavne nastal čas, aby sme sa opäť zaoberali myšlienkou nového európskeho akčného programu v sociálnej oblasti s cieľom dostihnúť a udržať nové formy hospodárskeho riadenia spolu s rovnocennými opatreniami v oblasti sociálnej súdržnosti a sociálnej politiky.

3.2

Vo svojom stanovisku z roku 2008 výbor požadoval „viacúrovňové riadenie“ nového európskeho akčného programu v sociálnej oblasti, ktoré by bolo založené na legislatívnych opatreniach, sociálnom dialógu, občianskom dialógu, koregulácii a samoregulácii, otvorenej koordinácii, uplatňovaní hľadiska sociálnej politiky, posilnenej spolupráci a práve občanov na iniciatívu. Nestanovil žiadnu hierarchiu, pokiaľ ide o formu opatrení, jedine z hľadiska ich efektívnosti, pri zachovaní metódy Spoločenstva a dodržaní novej horizontálnej sociálnej doložky (článok 9 ZFEÚ). Výbor tiež požadoval prijatie finančného záväzku, napríklad prostredníctvom cielenejšieho a dostupnejšieho využívania Európskeho sociálneho fondu, ďalej vytvorenie prípadného európskeho fondu na sociálnu inováciu, ktorý by podporoval nové iniciatívy experimentálnej povahy v sociálnej oblasti, a zváženie myšlienky zriadiť nástroj na poskytovanie pôžičiek v rámci celej EÚ na rozvoj sociálnej infraštruktúry.

3.3

Medzičasom výbor čoraz častejšie požadoval uplatňovanie metódy Spoločenstva a dodržiavanie záväzného charakteru horizontálnej sociálnej doložky. Jedným z jeho konkrétnych návrhov bolo zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách s cieľom zabezpečiť, aby boli úsporné opatrenia a poloautomatické sankcie v rámci hospodárskeho riadenia a uplatňovania európskeho semestra vyvážené posudzovaním sociálneho vplyvu, rešpektovaním základných sociálnych práv, skutočným záväzkom splniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a celkovým rozvojom európskeho „sociálneho riadenia“.

3.4

Výbor víta skutočnosť, že Európsky parlament nedávno zdôraznil potrebu „sociálneho paktu pre Európu“ a „kritérií v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti“ pri „záväznom dohľade nad rozpočtovou disciplínou“. Podľa EP je tiež potrebné, aby ročný prieskum rastu zohľadňoval „udržateľnosť sociálneho modelu“ a aby sa „integrovaný rámec politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky“ chápal ako „piaty základný prvok“ v pláne realizácie HMÚ  (4). Takisto víta cieľ Európskej rady predstaviť opatrenia a časovo záväzný harmonogram v súvislosti so „sociálnym rozmerom HMÚ“, ktorý si stanovila na svojom zasadnutí v júni 2013 (5). Člen Komisie Andor tiež nedávno zdôraznil, že je potrebná „menová únia s ľudskou tvárou“. Podľa jeho názoru „sa musí sociálny rozmer HMÚ chápať ako schopnosť pravidiel HMÚ, mechanizmov jej riadenia, fiškálnej kapacity a ďalších nástrojov politiky zabezpečiť, aby sa ciele v oblasti hospodárskej efektívnosti a sociálnej spravodlivosti dosahovali súbežne“ (6). Výbor víta aj závery predsedu Európskej rady Van Rompuya z vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzky, ktorá sa konala 14. marca. Ako uviedol, „európsky sociálny model predstavuje naďalej významnú hodnotu a globálnu konkurenčnú výhodu“ a „je potrebné, aby sme našli mechanizmy, ktoré pomôžu zmierniť sociálne rozdiely v našej Únii. (7)“ V „balíku o investíciách do sociálnej oblasti“, ktorý vydala Komisia, sa stanovujú usmernenia pre členské štáty na podporu sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (8), pričom tento balík je orientovaný na vypracovanie ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho rozmeru. Výbor sa však domnieva, že „prehľad“ nerovností v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v EÚ si vyžaduje aj angažovanejší rámec pre činnosť v celej EÚ. Výbor preto opakuje, že je potrebný komplexný a proaktívny európsky akčný program v sociálnej oblasti s viacúrovňovým riadením vrátane príslušných európskych úradov, orgánov a aktérov zainteresovaných na legislatívnych aj nelegislatívnych opatreniach. Jeho úlohou by malo byť dosiahnuť ciele v sociálnej oblasti vytýčené v rámci stratégie Európa 2020, a podľa možnosti ich prekonať.

4.1

Súčasťou uplatňovania európskeho semestra musia byť kritériá v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia v medziach rovnakého rámca dohľadu, aký sa vzťahuje na koordináciu hospodárskej politiky a štrukturálne reformy. Merateľné európske ciele v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí musia zodpovedať pravidlám stability a rastu, ktoré sa vzťahujú na ciele týkajúce sa dlhu a deficitu, a musia byť ich súčasťou. Súvisiace prispôsobovacie mechanizmy by sa mali uplatňovať na zníženie makroekonomických a sociálnych nerovností s cieľom podporiť inteligentný a udržateľný rast, kvalitné pracovné miesta, prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám všeobecného záujmu a zmierniť sociálne rozdiely v celej EÚ. Krátkodobá hospodárska účinnosť nesmie ísť na úkor dlhodobejších investícií do sociálneho kapitálu. Opatrenia v oblasti fiškálnej konsolidácie treba hodnotiť na základe ich vplyvu na rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie. Európske mechanizmy solidarity by mali sprevádzať štrukturálne reformy. Aby sa zabezpečila podpora skutočnej hospodárskej a menovej únie zo strany občanov EÚ, musia ísť národné programy reforiem ruka v ruke s náležitým sociálnym a občianskym dialógom, a to v rámci dynamiky európskeho sociálneho rozmeru, ktorá by nespôsobila znižovanie úrovne, ktorého výsledkom by bola zostupná hospodárska súťaž, deflácia miezd a nižší celkový dopyt. Musí sa zaručiť slobodné a nezávislé kolektívne vyjednávanie. Európsky sociálny dialóg by mal zohrávať zásadnú úlohu pri rozvoji a uplatňovaní nového hospodárskeho riadenia. Základné sociálne práva platné v celej EÚ by sa mali lepšie monitorovať a lepšie dodržiavať.

4.2

Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii musia byť pozdvihnuté na úroveň úmernú situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ktorú predseda Európskej rady Van Rompuy označil za „ľudskú tragédiu a situáciu sociálnej núdze.“ (9) To si bude jednoznačne vyžadovať „povinnú a komplexnú revíziu VFR“, ako sa uvádza v uznesení EP z 13. marca (10). V rámci mechanizmov flexibility, ktoré sú v ňom spomenuté, pokračujúcich rokovaní medzi EP a Radou a nanajvýš žiaducej štrukturálnej revízie VFR po zvolení nového Európskeho parlamentu musia sa aspoň obnoviť sumy z pôvodného návrhu Európskej komisie, a to náležitejším využívaním vlastných vyčlenených prostriedkov EÚ a výrazným zvýšením prostriedkov pre fond územnej súdržnosti, sociálny fond, prostriedkov na vzdelávanie a odbornú prípravu a fond na prispôsobenie sa globalizácii.

4.3

EÚ by mala zároveň lepšie napomáhať zodpovedné sociálne investície a podpornú úlohu sociálneho hospodárstva, najmä prostredníctvom opätovného zavedenia európskych štatútov pre združenia a vzájomné spoločnosti, výslovného zahrnutia programov na zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov do plánovania štrukturálnych fondov, uľahčenia sociálneho označovania a kompenzačných opatrení a možností v oblasti verejného obstarávania pre podniky s osvedčeným spoločenským významom. Mal by sa tiež vytvoriť európsky fond na sociálnu inováciu s cieľom obnoviť cenné medzinárodné pilotné projekty zamerané na boj proti diskriminácii a znevýhodneniu na trhu práce, ktoré boli oslabené po tom, ako Európska komisia ukončila program Equal.

4.4

Takisto je nevyhnutné prijať všetky potrebné kroky a opatrenia v oblasti zamestnanosti v záujme opätovnej industrializácie Európy a splnenia cieľa zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP na 20 %. EHSV upozorňuje na význam konkurencieschopnosti spoločností, ktorú je potrebné dosiahnuť prostredníctvom uceleného európskeho rámca.

4.5

EÚ musí konať v prospech mládeže, inak bude hroziť, že sa mladí ľudia natrvalo odcudzia európskemu projektu ako takému. Dramatický rozsah krízy nezamestnanosti mladých ľudí v Európe si vyžaduje dôveryhodnejší rozpočet EÚ, než je nedostatočných 6 miliárd EUR, ktoré boli navrhnuté v rámci európskeho balíka pre zamestnanosť mladých a iniciatívy na ochranu európskej mládeže na zabezpečenie zamestnanosti, odbornej prípravy alebo vzdelávania pre nezamestnaných mladých ľudí, predovšetkým tam, kde je to najviac potrebné. Bez dostatočných finančných prostriedkov hrozí, že iniciatíva na ochranu európskej mládeže pre mladých ľudí bude považovaná za podvod. K posilneniu vedúceho postavenia EÚ by mal prispieť aj jednotný európsky pas zručností, ktorý by rozšíril európsky kvalifikačný rámec tým, že by uvádzal všetky kvalifikácie a zručnosti získané v rámci formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania. Zjavne nevyhnutný je európsky rámec partnerstiev medzi školami, hospodárskymi subjektmi a sociálnymi partnermi, pretože spolu s podobnými strategickými synergiami kladie vyššie vzdelanie a celoživotné vzdelávanie do jadra problematiky tvorby pracovných miest, riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a podpory zamestnateľnosti, inovácií a podnikania. Európsky semester musí zabezpečiť, aby opatrenia na zníženie štátneho dlhu a schodkov štátnych rozpočtov neohrozili verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy.

4.6

Skutočné pracovné miesta, dôstojná práca a prenosnosť sociálnych práv musia byť stredobodom udržateľného európskeho plánu obnovy. Európsky sociálny model je výhodou z hľadiska prilákania zahraničných investorov a rozvoja podnikania v Európe, ktoré by sa mali oceniť prostredníctvom fiškálnej podpory krokov zameraných na vytváranie pracovných miest, vrátane mikropodnikov a skutočnej samostatnej zárobkovej činnosti. Zaručené sociálne normy sa musia presadzovať v rámci celoeurópskych opatrení v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Konkurencieschopnosť a flexibilita musia ísť ruka v ruke s dôstojnou prácou a mzdami, ktoré nie sú pod hranicou chudoby. Európski sociálni partneri sú v rámci svojho pracovného programu osobitne zodpovední za riešenie problému chudobných pracujúcich.

4.7

EÚ sa musí serióznejšie a konkrétnejšie angažovať v otázke zníženia a odstránenia chudoby. Hospodárske a sociálne prínosy aktívneho znižovania chudoby sú pre Európu nákladovo efektívnejšie ako pretrvávajúce hospodárske a sociálne škody spôsobené nečinnosťou alebo opatreniami, ktoré chudobu ešte zhoršujú. Jeden z hlavných záväzkov stratégie Európa 2020 – vymaniť do roku 2020 z chudoby 20 miliónov Európanov – sa musí v rámci európskeho semestra aktívne plniť, a nie oslabovať opatreniami na zníženie deficitu. To si v prvom rade vyžaduje lepší súbor ukazovateľov platných v celej EÚ na meranie dosahu chudoby a zabezpečenie náležitého monitorovania a prípadnej korekcie národných programov reforiem a úsporných opatrení, ktoré môžu v skutočnosti prehĺbiť chudobu a oslabiť hospodársku obnovu. EHSV tiež skúma systémy zaručeného minimálneho príjmu v členských štátoch s cieľom nájsť osvedčené postupy a informovať o nich v celej EÚ. Výbor takisto podporil výzvu Európskeho parlamentu preskúmať a zvážiť legislatívny návrh na zavedenie primeraného minimálneho príjmu vo výške aspoň 60 % mediánového príjmu v každom členskom štáte (11). Mohol by byť zriadený osobitný európsky fond solidarity a boja proti chudobe, ktorý by uľahčoval prijímanie opatrení na podporu príjmov, ako je stabilizujúci sociálny mechanizmus na prispôsobenie v rámci európskeho semestra. Výbor tiež pripomína svoj návrh, aby sa 20 % všetkých prostriedkov ESF vyčlenilo na riešenie problému sociálneho začlenenia a chudoby.

4.8

Európsky akt o prístupnosti (European Accessibility Act) je nevyhnutný na to, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečilo právo na voľný pohyb a prístup k tovaru a službám, ako aj prístupnosť zastavaného prostredia. V tejto súvislosti by konkrétny a účinný nástroj predstavoval európsky preukaz mobility. Komisia by mala vypracovať aj nástroj na hodnotenie vplyvu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zakomponovať ho do procesu európskeho semestra.

4.9

Takisto by mala byť vypracovaná metodika EÚ a rámec porovnateľných a merateľných ukazovateľov ochrany zdravia a zmierňovania nerovností v oblasti zdravia, ktoré by slúžili na kontrolu situácie v členských štátoch v rámci európskeho semestra.

4.10

Spoločenské kritériá platné v celej EÚ a usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života, služieb starostlivosti o deti, aktívneho starnutia, dobrovoľníctva, práva na bývanie a boja proti bezdomovstvu by mali byť taktiež súčasťou sociálneho rozmeru európskeho semestra.

4.11

Pracovníci a pracovníčky z radov prisťahovalcov pozitívne prispievajú k hospodárskemu rozvoju a blahobytu v Európe. Postupy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva za prácou musia byť legálne a transparentné. Právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia rešpektovať ľudské práva a zaručovať rovnaké zaobchádzanie. EHSV sa domnieva, že EÚ musí posilniť integračné opatrenia, ako aj boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii prisťahovalcov a menšín.

4.12

Udržateľná obnova si vyžaduje väčšiu hospodársku a menovú symetriu a väčšiu sociálnu súdržnosť v celej EÚ. Európsky akčný program v sociálnej oblasti vrátane uvedených konkrétnych cieľov by pomohol stanoviť ucelenejší sociálny základ pre spoločný postup a opätovné prepojenie EÚ s jej občanmi. Z tohto dôvodu je vhodnejšia dvojúrovňová obnova sociálnej rovnováhy v EÚ aj HMÚ, ktorá by bola v súlade so zásadou subsidiarity v jej dynamickom poňatí. Ak však v otázke obnoveného sociálneho rozmeru EÚ bude chýbať dostatočná zhoda alebo politická vôľa, EHSV by navrhoval možnosť posilnenej spolupráce v rámci HMÚ, s vlastnými finančnými zdrojmi, doplnkovým sociálnym fondom, paktom sociálneho pokroku pre Európu, a to na základe rovnako demokraticky zodpovedných a prísnych zmluvných podmienok upravujúcich hospodársku a menovú konvergenciu, a na základe sociálnych noriem, cieľov a stabilizačných mechanizmov (v tejto súvislosti by sa mala uskutočniť diskusia so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou o tom, či a akým spôsobom môže byť užitočný systém poistenia alebo dávok v nezamestnanosti v rámci HMÚ, ako nedávno navrhol člen Komisie Andor) zodpovedajúcich fiškálnym, rozpočtovým a menovým stabilizačným mechanizmom užšej hospodárskej a menovej únie – HMÚ s príslušným sociálnym rozmerom.

4.13

Zmluvné záväzky v oblasti konkurencieschopnosti a rastu, ktoré boli premetom diskusie na summite EÚ v decembri, musia podliehať demokratickej kontrole. Zároveň by v súlade s článkom 3 ods. 3 ZEÚ nemali oslabovať európske sociálne trhové hospodárstvo. Takisto je nevyhnutné lepšie definovať a stanoviť mechanizmy solidarity na podporu úsilia členských štátov. Tieto mechanizmy by mohli postupne získať podobu skutočných finančných prevodov. Spočiatku by disponovali konkrétnym rozpočtom vo výške 50 – 100 miliárd EUR, ktoré by pochádzali z mechanizmov podobných Európskemu mechanizmu pre stabilitu (EMS).

4.14

Na dosiahnutie väčšej vyváženosti a súladu so sociálnym trhovým hospodárstvom stanoveným v Zmluve musí posilnenie úlohy člena Komisie pre hospodárske a menové záležitosti v rámci kolégia sprevádzať posilnenie úlohy člena Komisie zodpovedného za zamestnanosť a sociálne záležitosti. Takisto posilnenie úlohy Rady ECOFIN musí byť vyvážené podobným posilnením úlohy Rady EPSCO.

4.15

V kontexte európskeho hospodárskeho a sociálneho riadenia, najmä vzhľadom na európsky semester a stratégiu Európa 2020, je tiež naliehavo potrebné, aby bola posilnená úloha Európskeho parlamentu aj národných parlamentov. Z rovnakých dôvodov by sa malo rozšíriť zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré by sa zároveň malo zabezpečiť na všetkých úrovniach politického rokovania.

5.1.1

Súbežne s uvedenými návrhmi by sa možno mohla venovať väčšia pozornosť dodatočným spôsobom zapojenia európskych občanov, občianskej spoločnosti a zainteresovaných podnikov do obnovy európskeho programu v sociálnej oblasti, konkrétne angažovaniu sa vo veci európskych sociálnych dlhopisov a ich vydávaniu. To by v čase obmedzených verejných zdrojov umožnilo aj zmobilizovať dodatočné zdroje na jasne stanovený cieľ zo značných rezerv pochádzajúcich z nevyužitých súkromných úspor.

5.1.2

Táto iniciatíva by bola nezávislá od prebiehajúcich diskusií o vydávaní stabilizačných dlhopisov (na rozloženie dlhu) a dlhopisov na financovanie obnovy a rastu (ako súčasť balíka EÚ na oživenie hospodárstva) na úrovni EÚ. Na rozdiel od toho by Európske sociálne dlhopisy neboli financované zo štátnej pokladnice ani by neboli spolufinancované z rozpočtových mechanizmov EÚ, ale ich nákupom by do nich investovali jednotliví občania, podniky, odbory a skupiny občianskej spoločnosti, ktoré by mali záujem uplatniť v praxi koncepciu sociálnej zodpovednosti jednotlivcov i podnikov. Zapojili by sa tým do európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti, ktorý by sami financovali a spravovali. Fond by mal prijateľné úrokové sadzby a neziskový charakter. Bol by transparentne regulovaný a podliehal by dohľadu. Jeho fungovanie by umožnili príslušné orgány EÚ, ktoré by zaň zároveň poskytli záruku v primeranej výške.

5.1.3

Logistickú stránku vydávania dlhopisov by zabezpečili príslušné orgány EÚ. Ich vydávanie by zvyčajným spôsobom organizovali a vzájomne riadili zainteresované strany z radov súkromných osôb, podnikov a verejných orgánov, ktoré by sa zapojili do systému a prevzali by zodpovednosť za európsky fond pre opatrenia v sociálnej oblasti. Títo aktéri by nakupovali, zhromažďovali a investovali dlhopisy do sociálnych programov podľa vlastného výberu, podľa možnosti v rámci navrhovaného európskeho akčného programu v sociálnej oblasti. Technickú pomoc by im pri tom poskytovali príslušné inštitúcie a poradné orgány EÚ s cieľom preveriť ich finančnú spôsobilosť a možný sociálny dosah. Takéto investície by sa mohli vzťahovať na oblasti, ako sú napríklad: sociálne bývanie; družstvá a sociálne podniky; podpora pre svojpomocné skupiny; vzájomné združenia, komunitné služby v oblasti sociálnych a zdravotných služieb, siete v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie, sociálne inovácie, výskum a vývoj; pôžičky a partnerstvá na rozvoj infraštruktúry, agroturistiky, výmen v rámci cestovného ruchu, činností v oblasti kultúry; charitatívne podujatia atď.

5.1.4

Následne by sa mohli preskúmať štruktúrovanejšie plány na rozšírené využívanie európskych sociálnych dlhopisov. Jednou z možností by bolo napríklad vypracovanie celej škály takýchto dlhopisov, ktoré by spomínané subjekty propagovali a spravovali na miestnej a/alebo celoštátnej úrovni. Tieto dlhopisy by ako z hľadiska cieľov, tak aj z hľadiska spôsobu spravovania boli v súlade s kritériami všeobecného európskeho systému a získali by príslušný európsky certifikát umožňujúci zapojiť sa do všeobecného systému. Na základe toho by bolo prípadne možné získať aj daňové úľavy pre účastníkov.

5.1.5

Správnu radu európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti by mali tvoriť zástupcovia zainteresovaných strán zapojených do systému, a to v pomernom zastúpení podľa výšky ich investícií do európskych sociálnych dlhopisov, pričom príslušné orgány EÚ (vrátane EHSV) by im poskytovali logistickú pomoc a poradenstvo.

5.2.1

Masovú nezamestnanosť sa nepodarí vyriešiť v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, aj keď prognózy týkajúce sa rastu do roku 2014 sú optimistické a celoeurópske stimuly by sa už mali začať prejavovať. Je potrebné zvýšiť význam európskeho trhu práce ako prostriedku, ktorý našej pracovnej sile umožňuje voľný pohyb, ponúkanie zručností tam, kde sú potrebné, získavanie zručností s cieľom oživiť ich a rozvíjať. Je nevyhnutné, aby naša pracovná sila ostala aj naďalej aktívna, podľa možností v rámci zamestnania alebo prípadne zamestnania na čiastočný úväzok, a ak nie, tak v rámci vzdelávania, odbornej prípravy alebo rekvalifikácie. Je dôležité, aby bolo vzdelávanie účinné, orientované na budúcnosť, inovatívne a primerané z hľadiska potrieb trhu práce. Mnohé systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú zamerané skôr krátkodobo a svojim absolventom často neumožňujú nájsť si stále zamestnanie. Starší pracovníci, ktorí stratia prácu, sa do takýchto systémov veľmi nezapájajú. Mohol by sa preskúmať dlhodobejšie zameraný prístup s európskou perspektívou, aj na základe využitia niektorých európskych osvedčených postupov, ako bol napríklad program vzdelávania dospelých, ktorý sa uskutočnil vo Švédsku v rokoch 1997 – 2002, alebo duálny systém odbornej prípravy v Nemecku a Rakúsku. EÚ by možno mohla uľahčiť zriadenie európskej vzdelávacej siete pre nezamestnaných pracovníkov, ktorá by ponúkala možnosť komplexného dvojročného vzdelávania. Vďaka nemu by bolo možné zmeniť profesionálnu dráhu, zapojiť sa do pracovných, učňovských alebo študentských výmen medzi rôznymi členskými štátmi, a to prostredníctvom vydávania cezhraničných vzdelávacích poukazov a systému prenosu kreditov za absolvovanie kurzov. Konečným cieľom by bolo získanie vzájomne uznávanej odbornej kvalifikácie.

5.2.2

Ak by mal tento systém k dispozícii primerané finančné prostriedky a ak by ho vo veľkom rozsahu prijali členské štáty v rámci dôsledných zmluvných ustanovení s pracovníkmi, ktorí by sa do takéhoto programu dobrovoľne zapojili, mohol by prispieť k tomu, aby sa na vysoko kvalitných pracovných miestach udržal veľký počet dlhodobo nezamestnaných osôb, ktoré by inak určite nenašli pracovné uplatnenie. To by bolo prínosom ako pre dotknuté osoby, tak aj pre celkový spoločenský kapitál európskych krajín.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/8

1.1

EHSV pokladá vznik eura a HMÚ za najvýznamnejšiu etapu európskej integrácie. Bol súčasťou strategického plánu Únie v rámci vízie, ktorá inšpirovala Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a rímsku zmluvu. Bol veľkým a odvážnym úsilím, vkladom do budúcnosti, ktorá vyvolala také veľké nádeje, že všetci boli presvedčení, že sila spoločnej meny prekoná odpor, ktorý ešte pretrvával a bránil vytvoreniu úplnej hospodárskej a menovej ako aj politickej únie, ako by si to bola situácia vyžadovala. Euro však stále zostáva predpokladom tohto všetkého.

1.2

Po dlhých dvadsiatich rokoch však treba pripustiť, že sa tak nestalo. Možno aj preto, lebo euro nebolo vystavené žiadnym vnútorným ani vonkajším vážnym otrasom, možno aj pre pretrvávajúci nedostatok dôvery v Európe medzi krajinami, ktoré úver poskytujú a tými, čo ho prijímajú, čo nakoniec vedie k nedostatku súdržnosti a dôvery voči našim vládam. Všetci si zvykli na pokoj a jestvujúci blahobyt. Zdalo sa, že všetko ide hladko, ale pokoj to bol len klamlivý. Nástup medzinárodnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá doľahla na EÚ, vyvolal poplach a spôsobil, že sa naplno prejavili protirečenia vo vnútri štruktúry HMÚ, ktoré spôsobili, že euro stratilo svoju príťažlivosť Na začiatku sa myslelo, že na to, aby HMÚ fungovala, stačí niekoľko „účtovných pravidiel“ ako napríklad pakt stability, zatiaľ čo problém nebol povahy technickej, ale hospodárskej a politickej.

1.3

EHSV si uvedomuje význam stability. Táto stabilita sa však nemá týkať len cien alebo hospodársko-finančných inštitúcií, ale aj politiky a sociálnych podmienok. Občania majú právom dojem, že sú to práve oni, ktorí musia platiť najvyššiu cenu za krízu, keď musia splácať dlh, a nie banky, ktoré zohrali v kríze rozhodujúcu úlohu, a že to je nespravodlivé. EHSV je presvedčený, že úsporné opatrenia nie sú politicky dlhodobo únosné. V niektorých krajinách už presiahli medze únosnosti.

1.4

EHSV sa preto domnieva, že jednotná mena bude udržateľná len vtedy, ak sa podarí dosiahnuť konvergenciu hospodárskych kapacít krajín eurozóny a zvýšenie ich konkurencieschopnosti ako celku. To sú ciele, ktoré si vyžadujú tak hospodárske, ako aj politické úsilie. Krátkodobé vylepšenia nestačia. Potrebný je kvalitatívny skok, pri ktorom budú dôležité nielen mena a hospodárstvo, ale aj politika, suverenita, ľudia a schopnosť viesť dialóg medzi európskymi národmi. Potrebujeme väčšiu politickú integráciu, menej riadenia hospodárstva štátom a sociálne trhové hospodárstvo, aby rast a zamestnanosť dostali nový impulz a aby euro bolo opäť vnímané ako výhoda, a nie naopak.

1.5

Zo stanoviska jasne vyplýva, že návrhy EHSV sú proaktívne, kým odpovede Komisie a Rady na krízu boli a sú prevažne reaktívne. Pripomíname napríklad, že v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa kladie dôraz na stabilitu, nie sú v nej však navrhnuté spoločné finančné nástroje na oživenie hospodárstva a pre zamestnanosť, aj keď dohoda o osobitnom ochrannom mechanizme (SSM) je významným krokom vpred, chýba tu však dôveryhodný a konkrétny plán postupu pre politickú úniu. Európa však musí opäť produkovať blahobyt, aby ho mohla spravodlivo rozdeľovať. Je to najlepší spôsob, ako zmierniť protesty. Len nútiť k úsporným opatreniam nestačí.

1.6

EHSV žiada, ako to už urobil niekoľkokrát, aby sa v záujme záchrany eura a Európy vykonala pravdivá analýza situácie, v ktorej sa nachádzajú, a to pokiaľ ide o ich politické a hospodárske hranice, prínosy a straty, ako aj zodpovednosť za súčasnú situáciu. Konať treba rýchlo. Veľké slová, klamstvá a rozprávky už naozaj nie sú na mieste. Len tak možno zabrániť rozpadu Európy, ktorá je dlhší čas na úpadku. Preto by bolo lepšie neobviňovať z populizmu tých, ktorí protestujú proti nanúteným obetiam. Európa sa musí naučiť počúvať bez arogancie. Nemôže sa ďalej tváriť, že nič nepočuje.

1.7

EHSV sa domnieva, že najlepším spôsobom ako dovŕšiť HMÚ, zabrániť recesii, znížiť štátny dlh a stabilizovať rozpočty, je obrátiť súčasnú zásadu, na ktorej spočíva hospodárska kultúra EÚ (stabilitou k rastu) a vziať za základ rast, nie úsporné opatrenia, a podporiť nový pakt na (vzájomnú) podporu rastu, zamestnanosti a stability, aj zapojením sociálnych partnerov (rastom k stabilite). Výbor je presvedčený, že

1.8

Uplatňovať zosúladené politiky zamerané na udržateľnosť eura a zníženie rozdielov medzi hospodárstvami jednotlivých krajín pomocou plánu solidarity, ktorý nasmeruje investičné zdroje do krajín so slabším hospodárstvom, a to prostredníctvom cielených projektov a daňových prevodov a v prípade potreby aj prostredníctvom integrácie trhu práce a sociálnej politiky. Ide teda o symetrické prispôsobovanie: spoločné fondy na záchranu krachujúcich bánk, európske poistenie vkladov, únijné dlhopisy, eurobondy, spoločné politiky na zníženie vonkajšieho deficitu EÚ atď. (vytvorenie spoločného kompenzačného fondu alebo fondu na prispôsobovanie sa).

1.9

Vytvoriť hospodárske riadenie EÚ a prekonať súčasné koordinačné opatrenia, ktoré nepriniesli dobré výsledky, a premeniť Euroskupinu na orgán, ktorý bude rozhodovať väčšinou hlasov a stane sa hovorcom eura; menová a banková únia pri oddelených hospodárskych politikách už nie je udržateľná. Spoločné riadenie (ako v prípade fiškálnej dohody) na makro a mikro úrovni (spustením priemyselného balíka) však môže nasmerovať hospodársku a daňovú politiku na rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie.

1.10

Smerovať k spoločnému rozpočtu v Eurozóne, samozrejme so spoločnými pravidlami, zjednotením obchodnej politiky a platobnej bilancie, medzi ktorými sú dnes veľké rozdiely. Dosiahnuť daňovú konsolidáciu pôsobením na štruktúru multiplikátorov s cieľom uvoľniť zdroje na podporu rastu a zamestnanosti a spustiť reformy schopné zvýšiť produktivitu slabších krajín (2).

1.10.1

V každom prípade je potrebné redukovať a/alebo zmierniť súčasné úsporné opatrenia v najviac zadlžených krajinách v záujme zvýšenia dopytu vo veriteľských krajinách. Na zvýšenie zamestnanosti a v záujme sociálnej spravodlivosti je potrebné, aby súčasne konali členské štáty v oblasti dlhu a štrukturálnych reforiem a EÚ v oblasti rastu prostredníctvom solidárneho plánu. V čase recesie nie je vhodné prijímať úsporné opatrenia, ako to robí EÚ. Ak sa zníženie dlhu spája s obmedzením úverov, je pre hospodárstvo veľmi škodlivé.

1.11

Preto je potrebný systém, ktorý dokáže tlmiť chyby a slabosti jednotlivých krajín, sprevádzať proces reforiem a znížiť hospodárske rozdiely a nerovnováhu medzi krajinami Eurozóny, a to aj menovou politikou.

1.12

Samotná ECB nesie dôsledky obmedzení HMÚ. Podľa zmluvy mala uplatňovať jednotnú menovú politiku, takmer federálnu, zatiaľ čo hospodárstva jednotlivých krajín boli a stále sú rozdielne a existuje medzi nimi veľká nerovnováha. Preto boli by boli bývali potrebné a boli by naďalej potrebné, ako už bolo povedané, nápravné opatrenia zo strany EÚ. Zabránilo by sa tým nadmernému vystaveniu a zefektívnila a vyvážila by sa činnosť ECB zameraná na stabilizovanie cien, znížili by sa existujúce narušenia a nerovnováha, ktorých pretrvávanie môže ohroziť samotnú existenciu jednotnej meny, ako sa ukázalo počas poslednej krízy štátneho dlhu, čomu zabránil len rozhodný zásah guvernéra ECB. Je to nevyhnutné na podporu hospodárskej integrácie, ktorá zaostáva za menovou integráciou, aspoň do prekonania súčasného deficitu mandátu ECB a deficitu politiky EÚ.

1.12.1

Na ECB sa v súčasnosti kladú príliš veľké nároky. Aby sa lepšie zhostila svojej úlohy a mala k dispozícií rovnaké možnosti, musí mať rovnaké funkcie a rovnaký mandát ako FED, vrátane funkcie veriteľa poslednej inštancie, aby mohla znížiť rozdiely v úrokových sadzbách. Musí to teda byť mandát úplný, ktorý ECB umožní prijímať v prípade potreby aj opatrenia na podnietenie rastu.

1.12.2

V tomto období sa medzi centrálnymi bankami na túto tému veľa diskutuje. Banky chcú vedieť, aké stratégie by sa mali prijať na oživenie rastu. Ide o starý problém vzťahu medzi úspornými opatreniami a rastom. Teda medzi infláciou a rastom a medzi rastom a zamestnanosťou. Tak napríklad americká FED (aby splnila svoju úlohu znížiť mieru nezamestnanosti na 6 %) emituje každý mesiac na trh 85 miliárd dolárov (podobnú politiku sa podľa všetkého chystá uplatňovať aj britská Bank of England. Táto situácia stavia do slabej pozície ECB, ktorá na rozdiel od iných centrálnych bánk je bez vlády a rozpočtu. To sa týka aj kontroly vzťahu medzi menami. ECB by mala mať tiež zodpovednosť za politiku výmenných kurzov. Táto pripadá podľa zmluvy len Rade, ktorá má právo uzatvárať formálne dohody o výmenných kurzoch eura voči menám tretích štátov.

1.12.3

Dlh: je ďalším dôležitým aspektom HMÚ. EHSV už v tejto súvislosti predložil konkrétny návrh ako odňať 60 % štátnych dlhov z trhu, a tým zabrániť špekulatívnym vplyvom trhu na eurozónu (3). Je jasné, že dokončená HMÚ a spoločný rozpočet eurozóny by umožnili aj vydávať spoločné dlhopisy (pochopiteľne v rámci spoločného rozpočtu eurozóny).

1.13

Pokiaľ ide o celý finančný a bankový systém je podľa EHSV potrebné čo v najkratšom čase dokončiť všetky aspekty opatrení, ktoré iniciovala EÚ (4). Tieto opatrenia patria medzi najúčinnejšie a najdôležitejšie pre dokončenie HMÚ, jej stabilitu a vnútorný trh.

1.14

EHSV sa domnieva, že budúcnosť Európy a jej inštitucionálneho usporiadania musí spočívať na schémach obsiahnutých v „ideologickom modeli“, aj keď sa „federálny“ model zdá najvhodnejší, a zaoberať sa skôr funkčnými a podstatnými aspektmi, ak má myšlienka Európy prežiť. Európy, v ktorej budú ľudia a solidarita opäť jej hlavným cieľom. Hospodárstvo sa musí točiť okolo nich, a nie naopak. Je načase začať nové dielo, ktoré povedie k vytvoreniu politickej, hospodárskej a sociálnej únie. Nesmelé a neprimerané, hoci chvályhodné pokusy Rady sa nám však javia ako skutočne nepostačujúce. V záujme solidarity musíme skoncovať s egoizmom, utopizmom záujmov, ktorý akoby zaplavil Európu. Musíme zastaviť alebo zmierniť politiku úsporných opatrení, aby sa zmenšilo utrpenie, aby sa práca a rast vrátili do popredia jej iniciatív.

1.15

Preto je potrebné smerovať k politickej a sociálnej únii, ktorá umožní dokončenie HMÚ v súlade s uvedenými návrhmi. Zvýšiť demokratickosť (rozhodovanie väčšinou hlasov) a transparentnosť rozhodovacieho procesu v zmysle pozitívnej, vyváženejšej integrácie a spoločnej zvrchovanosti, a tým znížiť rozdiely v procese integrácie. Potom by EÚ mohla vystupovať jednotne aj v medzinárodných štruktúrach.

1.16

Nová zmluva: EHSV sa domnieva, že veľká časť návrhov hospodárskej povahy uvedených v stanovisku môže byť uskutočnená bez zmeny alebo doplnenia zmluvy. Tam, kde to bude potrebné, možno konať prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi krajinami, ktoré s návrhmi súhlasia (ako v prípade fiškálnej dohody) aj preto, aby sa postupovalo rýchlejšie a vyhlo prípadnému riziku rozkladu EÚ vzhľadom na nové útoky zvonku a pokračovanie v politike úsporných opatrení. Ďalšou možnosťou ako prehĺbiť integráciu môže byť udelenie ústavodarného mandátu budúcemu Európskemu parlamentu, ktorého návrh by mohol byť predložený aj na všeobecné referendum, usporiadané vo všetkých zainteresovaných krajinách súčasne.

1.17

To, čo sa deje v Európe, má dôsledky aj na medzinárodnom poli a naopak. Preto by boli potrebné efektívnejšie medzinárodné orgány s väčšími rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo účinnejšie celosvetové riadenie. EÚ by tu mala mať jednotné zastúpenie, aspoň pokiaľ ide o eurozónu. Skupina G20 by mala mať možnosť vytvoriť „hospodársky a sociálny výbor“ pre celosvetový rozvoj a uplatňovať daňové stimuly.

1.18

Avšak len iné politické usporiadanie, súdržnejšie a demokratickejšie, môže EÚ okrem lepšieho vnútorného riadenia umožniť aj efektívnejšie vonkajšie riadenie a jednotné vystupovanie na medzinárodnej scéne. Najmä pokiaľ ide o vzťah medzi menami (aby sa zabránilo škodám na hospodárstve EÚ) a vzťah medzi hospodárstvami na celosvetovej úrovni, predovšetkým s rozvojovými krajinami.

1.19

V krátkosti ide o tieto štyri návrhy na dokončenie projektu eura:

2.1

EÚ dnes prechádza veľmi ťažkým a nebezpečným obdobím, ktoré môže mať oveľa negatívnejšie dôsledky, než sú aktuálne hospodárske a sociálne problémy. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zaoberá otázkami, ako je nutnosť rešpektovať záväzky v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti prijaté na základe zmluvy, podporiť novú hospodársku a menovú politiku pre rast a zamestnanosť, proaktívnejšie politiky inovácie, vytvoriť európsky fond rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky a nakoniec pracovať pre budúcnosť EÚ (5).

2.2

Aj v EÚ čelíme veľkým hospodárskym záujmom, ktoré sa rozchádzajú namiesto toho, aby sa stretávali. Euro nenesie zodpovednosť za to, čo sa deje (6). Dlho bolo odkázané samo na seba a ešte teraz sa čaká, že „sporné strany“ (vlády) sa konečne rozhodnú, čo robiť.

2.3

Úlohou EHSV je dať na tieto výzvy priamu a jasnú odpoveď, bez zastierania reality, s veľkou prezieravosťou, a vedomím toho, o čo všetko tu ide a na akej úrovni dochádza k stretom. Týmto stanoviskom chce aktívne a jasne prispieť k zavŕšeniu HMÚ a prekonaniu krízy v záujme pracovníkov, podnikov a občanov EÚ, predovšetkým eurozóny, ktorá najviac trpí v dôsledku súčasnej krízy.

3.1.1

Prijatie jednotnej meny by bolo bývalo optimálne pre krajiny, ktoré sú vystavené symetrickým šokom, alebo ktoré majú mechanizmus absorpcie asymetrických šokov. Empirické štúdie ukazujú, že pravdepodobnosť asymetrických šokov je v Európe vyššia než v USA. Na asymetrické šoky v jednotlivých krajinách eurozóny nemôže, prirodzene, reagovať jednotná menová politika ECB, ktorej primárnym cieľom je cenová stabilita v menovej únii. Preto je potrebný iný, dostatočne efektívne fungujúci mechanizmus vyrovnávania sa s týmito šokmi. Spoločná menová politika ECB bude pre členov eurozóny o to menej vhodná, o čo nižšia je mobilita výrobných faktorov, otvorenosť ekonomík, synchronizácia ekonomických cyklov, diverzifikácia produkcie a finančná integrácia, o čo nižší je rozsah vzájomného obchodu, o čo rigidnejší je trh práce a o čo vyššie sú inflačné diferenciály medzi jednotlivými členskými ekonomikami. Čím slabšie budú fungovať adaptačné mechanizmy zmierňujúce negatívne dôsledky asymetrických šokov (cenová a mzdová pružnosť, mobilita pracovných síl a kapitálu cez hranice členských krajín, či fiškálny federalizmus), tým horšie sa krajina bude vyrovnávať so stratou vlastnej menovej politiky.

3.1.2

HMÚ je pravdepodobne hlavným pilierom Maastrichtskej zmluvy, ale nie jediným. Dôvody pre vznik tejto únie neboli len hospodárske, ale po páde berlínskeho múra aj politické. Mnohé krajiny zostali v tejto zmenenej situácii len prekvapenými a nezúčastnenými divákmi, aj v prípade skoro okamžitého zániku NDR a menovej parity medzi západnou a východnou markou (výmenný kurz jedna k jednej), ktorú podporila spolková banka. Rozhodnutie o úplnej HMÚ sa radšej odložilo, čím vzniklo všeobecné očakávanie, ktoré sa neskôr ukázalo ako iluzórne, že za menovou úniou bude nasledovať aj politická únia, že euro sa stane hnacou silou federálnej Európy. Nestalo sa však tak.

3.1.3

Únia mala dať euru nielen krytie a jednotný hlas, ale aj všetko to, čo mu chýbalo. Namiesto toho sa vychádzalo z toho, že na to, aby HMÚ fungovala, stačí niekoľko „pravidiel“, ako napríklad pakt stability s arbitrárnymi parametrami. Bol to samoreferenčný systém považovaný za neomylný. Nefungoval však tak, ako sa očakávalo. Aj mandát ECB je jednosmerný, v porovnaní s inými centrálnymi bankami viacej obmedzený. Tieto protirečenia sa naplno prejavili s nástupom finančnej krízy, ktorú EÚ spozorovala s výrazným oneskorením, a potom počas krízy štátneho dlhu, ktorá euru vzala jeho aureolu a magickú silu. Tým sa natoľko znížila jeho príťažlivosť, že dnes je vnímané ako hrozba alebo rafinovaná zbraň na zdôvodnenie úsporných opatrení.

4.1.1

Do roku 2008 fungovala HMÚ z menového hľadiska pre členské štáty eurozóny pomerne dobre. Zjednodušil sa obchod, odstránili sa riziká spojené s výmenou meny, devalvácia v súvislosti s hospodárskou súťažou, nastolila sa stabilita cien (priemerná ročná inflácia 2,03 % odhliadnuc od výnimočných výkyvov v niektorých krajinách, ktoré prechádzali zo starého na nový systém), znížili a vzájomne sa zblížili úrokové sadzby (až do roku 2009!), zvýšila sa zamestnanosť (bolo vytvorených 14,5 miliónov nových pracovných miest) (7), dosiahla sa celková vyváženosť bežných účtov, pomer dlh/HDP bol nižší než v Japonsku a USA, výmenný kurz voči doláru bol stabilný (niečo cez 30 %) pod vplyvom slabších hospodárstiev.

4.1.2

Toľko celkový prehľad. Inak je tomu však, keď sa situácia hodnotí po jednotlivých krajinách. Hlavné výhody mali tie krajiny, ktorých hospodárstva bolo základom pre stanovenie parametrov pre zavedenie eura. Ich rast a produktivita sa zvýšili, vývoz veľmi vzrástol (približne dva trilióny dolárov od roku 2000 len v prípade Nemecka) a platobná bilancia bola pomerne vyvážená (8), kým iné krajiny mali len čiastočné výhody a/alebo skutočné nevýhody. Dôvodom je asymetria v súvislosti s jednotnou menou, ktorá núti krajiny s deficitom ku korekciám, kým krajiny s nadbytkom nie. Okrem toho treba vziať do úvahy, že jednotlivé krajiny reagovali na podmienky, ktoré vznikli zavedením eura, rozdielne.

4.2.1

Náklady, ktoré je potrebné zohľadniť, sú náklady v súvislosti s rozdielnou konkurencieschopnosťou jednotlivých krajín, so stratou ich suverenity v oblasti makroekonomickej politiky, výmenného kurzu, konkurenčnou devalváciou atď.

4.2.2

Bez primeranej a úplnej HMÚ priniesla kríza ďalšie náklady ako prevod bankových pasív na verejné rozpočty a zvýšenie dlhu s nárastom ťažkostí v už zadlžených krajinách. Úniu to rozdelilo: na jednej strane sú veritelia, na druhej zadlžené krajiny, ktoré sa stále viacej podobajú krajinám tretieho sveta. Veriteľské krajiny totiž prehlbujú chudobu na juhu a zvyšujú bohatstvo na severe. Stačí pomyslieť na prebytok, ktoré nahromadilo Nemecko, nie v rámci internej bilancie eurozóny (v tomto prípade by bola platobná bilancia EÚ vyrovnaná), ale v rámci svojho prebytku voči tretím krajinám, ktorý je taký vysoký, že z dlhodobého hľadiska by mohol vystaviť samotných Nemcov finančnému riziku, ktoré by uškodilo ich hospodárstvu.

4.3.1

Rôzne štrukturálne problémy a nedostatky systému riadenia meny: obmedzenia Paktu stability a rastu, ktorý sa niektoré krajiny snažili odstrániť, keď im spôsoboval problémy (Nemecko, Francúzsko a Taliansko); chýbajúca kontrola ukazovateľov produktivity; chýbajúce nástroje na zvládanie krízy; náklady na zotrvanie v eurozóne; systémové riziká, hospodárska nerovnováha medzi krajinami a zachovávanie fiškálnej a rozpočtovej suverenity členských štátov.

4.3.2

Medzi členskými štátmi, ktoré boli v eurozóne a tými, ktoré v nej neboli, najmä v prípade Spojeného kráľovstva, však nedošlo k odstráneniu rizika výmenného kurzu a devalvácie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti. Významné zníženie hodnoty libry voči euru v relatívne krátkom čase narušilo rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, ktoré mali platiť na spoločnom trhu.

4.3.3

Z hospodárskeho hľadiska je najkritickejším aspektom hospodárska nerovnováha, ktorá tu bola už pred rokom 2 000. Táto situácia poškodzovala najslabšie krajiny, kde spôsobila skutočné „asymetrické šoky“, aj v dôsledku masívnych tokov kapitálu do Nemecka. ECB v súčasnosti nemá nástroje na stlmenie týchto asymetrických šokov. Ďalším problémom, ktorý sa vynoril postupne s nástupom finančnej krízy (9), bol vplyv medzinárodnej situácie.

4.3.4

Najväčšou chybou však bolo domnievať sa, že spoločná mena je možná bez akéhokoľvek obmedzenia suverenity členských štátov, teda nielen rozpočtu, ale najmä oddelenej správy dlhu a bankového a finančného systému, ktorý zostal v kompetencii členských štátov, vrátane systému dohľadu.

4.3.5

Najzávažnejším nedostatkom politickej povahy bolo nakoniec zavedenie eura bez spoločnej štruktúry a bez jednotného hlasu, odhliadnuc od úsilia, ktoré z času na čas vyvinula ECB s cieľom odstrániť tento nedostatok. Takto sa ECB dostala od svojej nezávislosti zakotvenej v zmluve k plneniu úlohy suplujúcej politiku s cieľom zabrániť škodám na spoločnej mene a EÚ (10). Tak, ako sa v prípade rastu prejavila úloha najsilnejšej krajiny.

4.3.6

EHSV sa však domnieva, že euro sa stane udržateľnejším, ak dôjde ku konvergencii hospodárskej výkonnosti krajín eurozóny s cieľom podporiť homogénnejší rast, a ak sa vytvorí politická únia, ktorá tieto rozdiely urobí prijateľnými, pretože tu nejde účtovný problém, tu ide o problém politický, ktorý sa týka aj demokracie, a teda spravodlivejšieho vyváženia hlasov v rôznych rozhodovacích orgánoch. Zotrvávať pri hospodárskom a „účtovnom“ aspekte je ilúziou a chybou, ktoré si už nemôžeme dovoliť.

5.1

Súčasné udalosti v Európe majú dosah aj na medzinárodnú úroveň a naopak. Veľmi silne sú navzájom poprepájané hospodárstva, dlhy, financie, obchod, vzťah medzi menami a iné. Platí to najmä pre ešte užšie prepojenie medzi hospodárstvami na obidvoch brehoch Atlantického oceánu. Tak to bolo aspoň do roku 2009. V súčasnosti sa však dochádza k oživeniu amerického hospodárstva, zatiaľ čo európske zostáva v recesii. Nie je to len dôsledok rozdielov medzi úlohou americkej FED a úlohou ECB, ale aj čiastočne aj dôsledok dvoch rozdielnych hospodárskych škôl.

5.2

Pre celé svetové hospodárstvo by však boli potrebné efektívnejšie medzinárodné orgány s väčšími rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo účinnejšie celosvetové riadenie (prostredníctvom FMI, Svetovej banky, MOP, WTO). Skupina G20 by mala byť lepšie štruktúrovaná, aby mohla prijímať záväzné rozhodnutia. Mal by sa napríklad vytvoriť „hospodársky a sociálny výbor“ pre celosvetový rozvoj, mali by sa využívať daňové stimuly, riadiť vzťahy medzi menami s cieľom znížiť diskrimináciu v obchode aj vďaka väčšej právomoci ECB konať.

5.3

Prebytok úspor na svetovej úrovni Rast má podstatný význam aj pre zvyšok celosvetového hospodárstva. Varovanie FMI, že Európa okrem opatrení na zníženie zadlženia a deficitu musí prijať aj opatrenia na podnietenie rastu, prichádza v pravý čas a právom. Na celosvetovej úrovni jestvuje prebytok úspor, pre ktorý nejestvujú žiadne možnosti investovania. Márne sa hľadali možnosti investovania pre fondy súkromného kapitálu (private equity) vo výške skoro 2 miliárd amerických dolárov (11). Najdôležitejší štátny investičný fond Nórska znižuje kvótu pre európske investície o viacej než polovicu a dve pätiny (12). V roku 2011 zaznamenal najdôležitejší ázijský štátny investičný fond „China Investment Corporation“ stratu v investíciách do nástrojov private equity a znížil svoje portfólio súkromných cenných papierov z polovice na jednu štvrtinu a hľadá možnosti dlhodobých investícií skôr vo verejnom než súkromnom sektore (13).

6.5.1

Úlohou ECB je zachovať cenovú stabilitu. Na dosiahnutie tohto cieľa si musí zachovať politickú nezávislosť, čo znamená, že „nemôže žiadať alebo prijímať pokyny“ od vlád ani EÚ. Je to správny status, aj keď úloha „uzatvárať formálne dohody o systéme výmenných kurzov eura vo vzťahu k menám tretích štátov“ podľa zmluvy prináleží Rade (15). Bez týchto dohôd alebo v období medzi týmito dohodami by mala ECB kurzovú politiku považovať za súčasť svojich právomocí. ECB sleduje aj sekundárne ciele ako napríklad prispievať k finančnej stabilite, aj keď jej zákroky v čase krízy možno zahrnúť pod primárny cieľ, pretože z veľkej časti si ich vyžaduje nutnosť obnoviť účinný systém prenosu menovej politiky, a tým zachovať finančnú stabilitu všetkých krajín eurozóny.

6.5.2

Pokiaľ ide o vývoj cien treba pripomenúť, že v súvislosti s maastrichtskými kritériami sa vynára otázka, či je správne, že pri výpočte inflačného kritéria sa vychádza z priemeru inflácie troch najúspešnejších krajín EÚ, a nie eurozóny.

6.5.3

Vo všeobecnosti je mandát ECB je v porovnaní s inými centrálnymi bankami viacej obmedzený. ECB v prvom rade nemá mandát na podporu rastu a zamestnanosti ako americká FED, aj keď ich menové politiky sú si podobné. Sú však podstatné rozdiely medzi USA (centralizovaný daňový systém) a EÚ v oblasti výkonu rozpočtovej politiky. Okrem toho je úloha ECB ako veriteľa poslednej inštancie (lender of last resort) obmedzená na bankový systém. Nezhŕňa vlády (vládu EÚ), ako by to bolo v „národnom“ kontexte, a čo by malo byť možné v dovŕšenej HMÚ. Jednotnú menovú politiku ECB okrem toho sťažuje skutočnosť, že medzi jednotlivými krajinami eurozóny existujú rozdiely a hospodárska nerovnováha a chýbajú nápravné opatrenia zo strany EÚ.

6.5.4

Je však pozitívne, že na základe zásady „jednoty“ eurozóny ECB vyhlásila euro za „nezvratné“ a po tvrdej konfrontácii nakoniec, ako sme videli, súhlasila s prijatím opatrení na zníženie rozpätia (spread) medzi úrokovou sadzbou na dlhy jednotlivých členských štátov tým, že im umožnila nakupovať dlhopisy na sekundárnych trhoch. Je to operácia, ktorá si vyžaduje obnovenie rastu, európsky plán znižovania dlhu ako doplnenie plánu jednotlivých krajín (16).

6.5.5

Tým sa aspoň zníži narušenie hospodárskej súťaže spôsobené nákladmi na financovanie dlhu a investícií. Veľké finančné rozpätie ešte aj dnes zväčšuje jestvujúcu nerovnováhu, ktorá sa týka aj platobnej bilancie.

6.5.6

EHSV sa okrem toho domnieva, že je potrebné znovu sa zaoberať aj otázkou podmienok, ktoré stanovila ECB a EÚ. Nie je prijateľné, aby bankám bola poskytovaná likvidita s veľmi nízkymi sadzbami a bez akýchkoľvek podmienok, napríklad pokiaľ ide o použitie prostriedkov. Aspoň časť prostriedkov by mala byť použitá na investície. Na druhej strane pri nákupe štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (Outright Monetary Transactions – OMT), aj keď tu je situácia iná, platia podmienky, ktoré sú pre krajiny veľmi tvrdé. Tieto podmienky sú zdôvodňované hlavne tým, že je nutné prispôsobiť sa logike „trhu“, teda logike zmeneného, anonymného, rýchlo a bez zábran reagujúceho trhu, ktorý má so skutočným trhom len veľmi málo spoločného (17). EÚ nemôže pristúpiť na túto hru: extrémne prísne úsporne opatrenia pre občanov a podniky v čase krízy a neutrálny prístup k investorom/špekulantom, ktorí sa skrývajú za obchodné banky a medzinárodné investičné fondy, odhliadnuc od odhodlania guvernéra ECB chrániť euro v čase najväčších útokov.

6.5.7

Konanie ECB by však malo nezaujato podporiť hospodárstvo jednotlivých krajín s cieľom znížiť existujúce deformácie a nerovnováhu aj s terajšími nástrojmi a prekonať súčasný deficit mandátu a politiky EÚ. Napríklad by sa mohol oživiť medzibankový trh v niektorých krajinách eurozóny prostredníctvom negatívnych úrokových sadzieb na jednodňové vklady (overnight deposits) v ECB.

6.5.8

EHSV je okrem toho presvedčený, že okamžite treba vyriešiť otázku dlhu  (18) v súlade s jeho návrhom a na dosiahnutie tohto cieľa má zásadný význam konanie ECB a Rady.

6.5.9

Výbor považuje za vhodné zvýšiť transparentnosť rozhodnutí ECB. Napríklad by sa mohli zverejňovať výsledky hlasovania zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, a to v záujme zvýšenia zodpovednosti guvernérov národných centrálnych bánk členských krajín menovej únie. To by ich viedlo k rozhodovaniu podľa celkových ekonomických podmienok v eurozóne, a nie podľa vývoja v ich národných ekonomikách.

6.5.10

Ďalším problémom, na ktorý by bolo vhodné upozorniť, je systém hlasovania v Rade guvernérov ECB (19), hlavne pokiaľ ide o nepomer medzi hlasovacím právom a finančnými príspevkami jednotlivých členských štátov. Tento problém už vznikol pri systéme platieb v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a môže sa opakovať aj v budúcnosti napríklad v rámci bankovej únie.

7.1

EHSV sa domnieva, že je potrebné oživenie vyvolané investíciami v environmentálnej a sociálnej oblasti  (20), pretože je presvedčený, že len samotná stabilita nedokáže zabezpečiť oživenie, ktoré závisí od dôvery tak podnikov, ako aj spotrebiteľov. Vzhľadom na ohraničené očakávania súkromného sektora a nevyužité kapacity podniky sa nemôžu spoliehať na to, že terajšie investície predstavujú budúce zisky. Pokiaľ občania nemajú istotu, že si udržia alebo nájdu prácu, radšej sporia alebo znižujú svoje dlhy namiesto toho, aby peniaze míňali. Vyššia miera nezamestnanosti len zvyšuje počet tých osôb, ktoré si nemôžu dovoliť míňať peniaze.

7.2

Na vytvorenie dôvery podnikov a občanov je preto potrebné, aby oživenie vychádzalo z investícií na spôsob amerického plánu New Deal (21). Hlavné kritéria tu sú tie, ktoré od špeciálneho amsterdamského akčného programu (1997) prijala ECB s mandátom podporiť súdržnosť a konvergenciu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, mestskej obnovy, životného prostredia, ako aj transeurópskych sietí.

7.3

Je to cieľ, ktorý možno sledovať a ktorého dosiahnutie vráti do obehu prebytok na úsporách na celosvetovej úrovni, ako je uvedené v bode 5.3. Niektoré investičné fondy hľadajú možnosti dlhodobo investovať, pretože sa vytvoril prebytok úspor v iných častiach sveta. Toto poskytuje vzájomné výhody pre investorov z tretích krajín a pre európske hospodárstvo. V tejto súvislosti môžu zohrať kľúčovú úlohu obidve „sesterské inštitúcie“ skupiny Európskej investičnej banky, teda EIB a EIF (Európsky investičný fond).

7.4

Preto treba privítať navýšenie upísaného základného kapitálu EIB. Aj projektové dlhopisy môžu zohrať významnú úlohu pri oživení hospodárstva. Prebytky na celosvetovej úrovni využívané na investície EÚ by sa však mali nazývať eurobondy, aj keď trhy budú pravdepodobne používať skrátenú podobu € bond. Odpor niektorých vlád proti názvu eurobondy je známy. Tento je však založený na mylnej domnienke. Eurobondy, ktoré sú potrebné na podporu rastu, sa totiž zamieňajú s únijnými dlhopismi, ktoré sú určené na dlhy (22).

7.5

EIF už od samého začiatku tvrdí, že by mohol vydávať európske dlhopisy na financovanie dlhodobých sociálnych investícií (23) prostredníctvom navýšenia svojho upísaného základného kapitálu voči súčasnej, pomerne nízkej, úrovni (3 miliardy eur), bez toho, aby bolo potrebné revidovať Zmluvy (24). Žiaden z hlavných členských štátov ani ostaných štátov eurozóny do svojho štátneho dlhu nezahŕňa financovanie EIB a to isté by malo platiť aj pre financovanie EIF. Dlhopisy, ktoré vydáva EIF, môžu byť podobne ako dlhopisy EIB garantované výnosmi z financovania projektov.

7.6

Inovácia výrobkov a vytváranie trhov: okrem toho sa domnievame, že inovačná politika Únie by mala byť menej neutrálna. V sedemdesiatych rokoch prestali byť priemyselné politiky zaujímavé, pretože vlády nemohli „uprednostňovať určité subjekty“ alebo „najvýznamnejšie národné podniky“. Domnievame sa však, že existujú valné dôvody na prehodnotenie tohto prístupu (25).

7.7

A potom v prvom rade nie je povedané, že neintervenčné politiky sú účinné. V minulosti totiž viedli k nesprávnym investíciám vo finančnom sektore. V druhom rade je potrebné prijať ešte rozhodnejšie opatrenia na boj proti klimatickým zmenám. V treťom rade veľké množstvo technologických projektov predkladaných v rámci rámcových programov je odmietnutých nie kvôli zásadným otázkam, ale pre nedostatok vlastných zdrojov. Tento problém by dal vyriešiť využitím európskeho fondu rizikového kapitálu financovaného z vydávania dlhopisov. V štvrtom rade nové rozvíjajúce sa ekonomiky boli schopné podporiť celý rad najvýznamnejších národných podnikov s celkom úctyhodnými výsledkami (26).

7.8

Financovanie investícií prostredníctvom presunu prebytkov do eurobondov by malo byť dostupné všetkým členským štátom. Prinieslo by kumulované výhody v makroekonomickej, sociálnej a politickej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti, a ukázalo by, že je nutné podporiť „viacej Európy“, teda prístup, ktorý v súčasnosti vyvoláva rastúcu skepsu medzi voličmi a niektorými vládami.

7.9

Rast môže tiež prispieť k posilneniu stability. Na základe zásady EIB, podľa ktorej financovanie prostredníctvom dlhopisov nemá byť nutne započítavané do štátneho dlhu, by financovanie eurobondov určené na oživenie umožnilo ľahšie dosiahnuť zníženie štátneho dlhu a uvoľniť národné príjmy z daní na zníženie deficitu alebo jeho udržanie na nízkej úrovni a zároveň zachovať hlavné položky v oblasti sociálnych výdavkov. Na tento účel by bolo potrebné, aby krajiny a Eurostat stanovili spoločné parametre a kritéria v záujme lepšieho a spravodlivejšieho vyhodnocovania údajov.

7.10

Okrem toho nebola zohľadnená skutočnosť, že „hypotéza vytláčania“ (crowding out) predpokladá úplnú zamestnanosť. Vzhľadom na to, že vo väčšine členských štátov je v súčasnosti vysoká miera nezamestnanosti, by mohlo financovanie – či už oddelene alebo spoločné – projektových dlhopisov EIB-EIF spôsobiť akumulovanie (crowding in) investícií súkromného sektora, príjmov a pracovných miest s multiplikačným účinkom investícii až do úrovne tri a s pozitívnymi daňovými multiplikátormi v zmysel vytvárania priamych a nepriamych daňových príjmov (27).

7.11

Vzhľadom na ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú niektoré krajiny, hlavne Grécko a Cyprus, navrhuje EHSV preskúmať krátkodobé štrukturálne úpravy, ktoré žiada trojka, a zohľadniť dlhodobejšie perspektívy týchto krajín v súvislosti s objavením veľmi veľkých zásob ropy a zemného plynu vo východnom Stredozemí, ktoré v podstate nie sú využívané (28).

8.1

EHSV je preto presvedčený, že EÚ nestačí vykonať z času na čas jednoduchú „údržbu“. Nemôže predlžovať vákuum, ktoré tu je už od Maastrichtu, a neprijať výzvu eura. Vákuum, ktoré kríza len zvýraznila, keď odhalila veľké „deficity“ v jeho vnútri, predovšetkým deficit demokracie (29), a dala európskej integrácii nový cieľ, aby sa predišlo zániku európskej myšlienky.

8.2

EHSV sa domnieva, že jednotná mena bude udržateľná, ak sa podarí dosiahnuť konvergenciu hospodárskych kapacít (performances) krajín eurozóny. To si vyžaduje hospodárske a politické úsilie. Potrebná je teda politická únia, ktorá urobila rozdiely prijateľnejšími a umožňovala by v prípade potreby presunúť časť bohatstva zo silných oblastí do oblastí slabých prostredníctvom transparentného a demokratického rozhodovacieho procesu a novej formy solidarity medzi krajinami (30).

8.3

Táto kríza spôsobuje, že sa opäť prejavujú „staré rozdiely“ v rámci Európy. Opäť tu je zlozvyk vracať sa späť, vyťahovať staré výmysly a predsudky, ktoré už boli považované za minulosť, akoby úsporné opatrenia a dlh boli plodom určitej viny, nie chýb vlád na obidvoch stranách „bojiska“. Aj preto krajiny, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii, nemôžu presunúť svoju zodpovednosť na EÚ (alebo Nemecko), rovnako ako bohatšie krajiny nemôžu nepriznať skutočnosť, že im euro prináša veľké výhody z dôvodu existujúcej hospodárskej nerovnováhy, z časti aj na úkor iných. Preto potrebujeme nové politické a kultúrne schopnosti a schopnosť viesť dialóg medzi európskymi národmi, čo určite prinesie vzájomné výhody, ako už dávno odporúčal nemecký básnik Hölderlin (31), inšpirovaný gréckou kultúrou.

8.4

Potrebné je vykonať kvalitatívny skok. Treba spojiť nielen hospodárstvo, ale aj politiku a SUVERENITU všetkých. Netreba diskutovať o európskom „modeli“, ktorý chceme uskutočniť, ale skôr o nástrojoch, ktoré na to potrebujeme. Majú to byť účinné, demokratické a transparentné nástroje na rozhodovanie, na dosiahnutie spoločného blaha, na zjednotenie národov Európy, nie na ich rozdelenie.

8.5

Z rovnakých dôvodov sa EHSV domnieva, že otázka, či sa zmluva má alebo nemá meniť, je zle položená. To evidentne závisí od toho, čo je nutné podniknúť na dokončenie HMÚ. Veľká časť našich návrhov však možno uskutočniť aj bez zmeny zmluvy (rast, dlh atď.), kým pri iných môže stačiť zintenzívnená spolupráca. Dôležitý je však cieľ, ktorý treba dosiahnuť v záujme hospodárstva, eura a občanov EÚ. Zmluva je len nástrojom. To treba občanom vysvetliť vhodnejším spôsobom a zároveň ich zapojiť do prijímania rozhodnutí priamo a/alebo prostredníctvom Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

8.6

EHSV sa domnieva, že eurozóna má zdroje na plánovanie svojej budúcnosti, ktorá znamená väčšiu politickú integráciu, menej riadenia hospodárstva štátom, sociálne trhové hospodárstvo, aby rast a zamestnanosť dostali nový impulz a aby vznikla politická, hospodárska a sociálna únia.

9.1

Bez tohto ďalšieho kroku by kríza v prípade, že sa k nej bude pristupovať aj naďalej tak, ako do teraz, mohla spôsobiť rozpad eurozóny a tým rozpad EÚ. Nemôžeme uplatňovať len politiku úsporných opatrení a krátení, ako v prípade dlhu, aj keď sú vhodné. Treba konať aj pomocou iných nástrojov (zvýšenie dopytu vo veriteľských krajinách) a v rámci solidárneho rámca. Treba, aby občania príslušných krajín pochopili, že ich rozpočtové prebytky sú výsledkom dlhov iných krajín, a útoky na euro nezávisia od úrovne zadlženia (32), aj keď sa tento dlh musí znížiť. Kým občania na juhu musia svoje vlády nútiť, aby konsolidovali dlhy, obozretnejšie riadili rozpočty ich krajín, odstránili plytvanie a daňové úniky, znížili dane, zvýšili rast, zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť ich systémov, a to nielen niekoľkými reformami, ale prostredníctvom väčšej solidarity a inej hospodárskej politiky EÚ a ECB (33).

9.2

Inak nebude žiadna krajina schopná znížiť svoj dlh a ozdraviť svoj rozpočet. Preto je potrebné zmierniť úsporné opatrenia a zmeniť hospodársku politiku. V opačnom prípade by sa riziko mohlo zvýšiť. A tu by nám mohla pomôcť minulosť (34). Treba potvrdiť nový aspekt integrácie, integrácie pozitívnej, nie negatívnej, škodlivej a nútenej.

9.3

Musíme si uvedomiť, že v Európe dnes nie je nikto v bezpečí, mimo nebezpečenstva, aj keď vznikla mimoriadna situácia. Hospodársky rast v niektorých krajinách, ku ktorému došlo aj vďaka euru, a slabosť orgánov EÚ spôsobili, že Nemecko ako najsilnejšia krajina prevzalo v Európe ústrednú úlohu, ktorá je často v rozpore s okrajovými krajinami na juhu, ale nielen s nimi. „Vzbudzuje to nedôveru iných“ (Helmut Schmidt), hlavne preto, akým spôsobom je táto úloha vnímaná. Preto by bolo potrebné urobiť kroky na zmenu tohto vnímania (35).

9.4

Podľa EHSV sa zdá, že v Európe v súčasnosti prevládajú národné záujmy a egoizmus, akoby sme čelili „utopizmu záujmov“. Do popredia sa dostal ekonomický prístup, ktorý zatlačil dom do úzadia hodnoty, na ktorých vznikla Európa a na ktorých spočíva jej existencia. Objavuje sa egoistická Európa, bez solidarity. Napätie poslednej doby prináša riziko nebezpečného „psychologického rozkladu“ EÚ, ktoré sa týka občanov aj vlád. Tento stav treba zmeniť pokojným vypočúvaním a konkrétnymi návrhmi.

9.5

Nachádzame sa na rázcestí. EHSV si kladie otázku, ako je možné, že meškanie a pochybnosti Európy, najväčšej ekonomiky na svete, nechávajú padnúť do krachu Grécko, kolísku svojich zásad, z hospodárskeho hľadiska však subjekt veľmi malého významu (36), a vnucuje obete občanom a podnikom bez toho, aby zároveň ponúkla aj plán podpory rastu, ktorý je jediným spôsobom ako splatiť dlh, a plán zmiernenia ťažkých sociálnych trápení časti gréckeho a európskeho obyvateľstva. Pýtame sa, aká to je vlastne Európa?

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/18

1.1

EHSV sa domnieva, že rozvoj inkluzívneho ekologického hospodárstva je hlavnou výzvou, ktorej bude Európa čeliť v nadchádzajúcich rokoch, ak chce byť aj naďalej svetovou hospodárskou veľmocou. a konferencii Rio+20 sa EÚ zasadzovala za ekologické hospodárstvo ako jednu z foriem udržateľného rozvoja. Nastal čas, aby EÚ konala. Na to je potrebný taký model hospodárskeho rozvoja, ktorého prioritami sú verejné investície a ktorý vhodne definuje stimuly pre súkromné investície, investície do ekologickej infraštruktúry a V+V+i, a to s dvojakým cieľom: stimulovať výrobnú činnosť v snahe dostať sa rýchlo z aktuálnej recesie a čeliť z pozície hospodárskeho a sociálneho lídra prechodu v rámci tejto tretej priemyselnej revolúcie.

1.2

EHSV sa nazdáva, že základným predpokladom rozsiahlych a potrebných zmien v spôsoboch výroby a spotreby je zapojiť občiansku spoločnosť do tohto procesu prechodu k inkluzívnemu ekologickému hospodárstvu, a to na všetkých úrovniach, predovšetkým na sektorovej a územnej (európskej, národnej a regionálnej) úrovni. Je potrebné participatívne riadenie, aby sa maximálne znížil odpor a negatívne dôsledky, ktoré každá transformácia so sebou prináša. Toto zapojenie umožní dosiahnuť udržateľný pokrok z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

1.3

EHSV so znepokojením konštatuje, že ekologické daňové stimuly boli v uplynulých rokoch značne krátené vzhľadom na úsporné fiškálne opatrenia, ktoré majú dramatické dôsledky v podobe poklesu hospodárskej činnosti a rušenia pracovných miest. MMF uznal, že skutočné reštriktívne vplyvy týchto politík na výrobnú činnosť boli oveľa rozsiahlejšie než sa doteraz predpokladalo.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že rozvojom inkluzívneho ekologického hospodárstva by sa zvýšili možnosti pre tvorbu pracovných miest. Za ekologické možno považovať nielen tie pracovné miesta, ktoré súvisia s novými vznikajúcimi sektormi, ale všetky tie, ktoré vyplývajú z ekologizácie výrobných procesov a výrobkov vo všetkých odvetviach. Spravodlivý prechod k ekologickému hospodárstvu si vyžaduje aktívne politiky zamestnanosti, ktoré zaručia tvorbu dôstojných pracovných miest, vrátane odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania zamestnancov. Pre rast bude v týchto odvetviach kľúčové zamestnávanie žien a mladých ľudí.

1.5

EHSV sa domnieva, že priemyselná politika, na ktorej sa dohodli sociálne subjekty, je nevyhnutná na koordináciu snáh v oblasti technologických inovácií a na podnietenie zmien výrobnej infraštruktúry mnohých európskych odvetví, ktoré zasiahol prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu účinne využívajúcemu zdroje. To si bude vyžadovať tiež značné investície zo strany podnikov.

1.6

Podľa EHSV by EÚ mala začleniť ciele stratégie udržateľného rozvoja do všetkých svojich politík, predovšetkým do stratégie Európa 2020 a siedmich hlavných iniciatív. Je potrebná súdržnosť medzi jednotlivými stratégiami EÚ a členovia Komisie musia v tejto otázke hovoriť jedným hlasom. Predovšetkým Komisia by mala využiť preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici obdobia ako príležitosť na posilnenie jej aspektov udržateľnosti a jej kompletné začlenenie do európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Bude potrebné vymedzenie a používanie ukazovateľov, ktoré sa týkajú kvality rastu a umožnia jeho sledovanie a hodnotenie.

1.7

EHSV zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže a musí zohrávať európsky semester a ročné preskúmanie rastu, aby sa zaručilo monitorovanie politík udržateľného rozvoja. EHSV považuje za potrebné zrušiť dotácie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a predložiť členským štátom osobitné odporúčania s cieľom zvýšiť environmentálne dane, ako aj odporúčania týkajúce sa nakladania s odpadom a hospodárenia s vodou a zlepšenia recyklácie. Členské štáty by v týchto oblastiach mali preukázať väčšie ambície a ciele.

1.8

EHSV dáva najavo svoje znepokojenie v súvislosti s tým, že existencia viacročného finančného rámca Únie na roky 2014-2020 obsahuje závažný rozpor: hospodárske odvetvia, ktoré vypúšťajú najviac emisií oxidu uhličitého (sektor bývania, energetický, priemyselný sektor a sektor dopravy) nedostávajú najväčší objem únijných finančných prostriedkov na uľahčenie prechodu k ekologickému hospodárstvu, a preto je nevyhnutné značne zvýšiť objem týchto prostriedkov a zaručiť účinnosť a efektívnosť pri ich využívaní.

1.9

EHSV považuje za mimoriadne dôležité napredovať v otázke environmentálnych daní, vrátane daňových stimulov pre podniky, ktoré zriadia reinvestičné fondy na boj proti klimatickým zmenám, ak sa na ich riadení budú spolupodieľať aj zamestnanci.

1.10

Vo vzťahu k obchodnej politike EÚ sa EHSV domnieva, že s cieľom zabrániť riziku presunu priemyselnej výroby by sa malo zvážiť zavedenie colných sadzieb ekvivalentných daniam z oxidu uhličitého pre tie krajiny, ktoré neprijmú medzinárodné záväzky týkajúce sa znižovania emisií.

2.1

OECD a UNEP v roku 2011 vypracovali kompletné správy o ekologickom hospodárstve, MOP spustil program s názvom „Ekologické pracovné miesta“ a jednou z hlavných tém konferencie Rio+20 v roku 2012 bolo „Ekologické hospodárstvo v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby“.

2.2

V roku 2006 EÚ obnovila stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a v roku 2009 odštartovala balík opatrení pre oblasť energetiky a klimatických zmien s cieľom znížiť objem skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov o 20 % a zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020 (1). EÚ by sa mala snažiť o ďalšie zníženie do roku 2025 a 2030. V roku 2011 Komisia prijala hlavnú iniciatívu s názvom „Európa efektívne využívajúca zdroje“ (2), „Plán prechodu ku konkurencieschopnému nízkouhlíkovému hospodárstvu v roku 2050“ (3), „Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“a „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“ (4).

2.3

EHSV vždy podporoval koncepciu ekologizácie hospodárstva ako príspevok k udržateľnému rozvoju a potrebu dať v rámci európskej a národnej politiky do popredia návrhy občianskej spoločnosti týkajúce sa prechodu k inkluzívnemu ekologickému hospodárstvu, zdôrazňujúc pritom najmä nutnosť úzkej spolupráce medzi všetkými sociálnymi subjektmi. Viaceré z jeho stanovísk sa preto týkali rozličných aspektov ekologizácie a následných návrhov Komisie. EHSV zdôraznil, že zlepšenie ekologického hospodárstva a riadenia nemožno oddeľovať od podpory udržateľnej výroby, pracovných miest a spotreby, ani od stratégie pre rovnosť mužov a žien, či od balíka opatrení EÚ pre klimatické zmeny.

3.1

Inkluzívne ekologické hospodárstvo musí nájsť rovnováhu medzi hospodárskou prosperitou, väčšou sociálnou súdržnosťou a lepším zachovaním a racionálnejším využívaním prírodných zdrojov, ktoré vďaka ktorým si zachovávame svoj blahobyt a blahobyt budúcich generácií. Jeho cieľom je dematerializácia výroby, t. j. oddelenie hospodárskeho rastu od využívania prírodných zdrojov a znečisťovania a produkovania odpadu.

3.2

Podľa MOP ekologické pracovné miesta zmierňujú environmentálny dosah hospodárskych podnikov a odvetví až po dosiahnutie udržateľných úrovní, prispievajú k znižovaniu spotreby energie, nerastných surovín a vody a k dekarbonizácii hospodárstva, ako aj znižovaniu emisií skleníkových plynov. Koncepcia ekologických pracovných miest je relatívne dynamická, pretože hranica, ktorá oddeľuje ekologické pracovné miesta od neekologických, závisí od procesov technologickej inovácie. Nejde preto len o tie miesta, ktoré súvisia s novými vznikajúcimi sektormi, ale o všetky tie, ktoré vyplývajú z ekologizácie výrobného procesu a výrobkov vo všetkých odvetviach.

3.3

Rozvoj ekologického hospodárstva určujú dva hlavné smery: jeden je daný politikami zameranými na boj proti klimatickým zmenám a druhý vyplýva z rastúcej konkurencie zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, pokiaľ ide o získavanie zdrojov, ktoré budú čoraz obmedzenejšie a drahšie.

3.4

Ekologické hospodárstvo nie je len jednoduchou sektorovou úpravou medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi a inými, tradičnejšími odvetviami (odvodenou od technologického smerovania k nízkouhlíkovému hospodárstvu). Jeho súčasťou je ekologická modernizácia spôsobu výroby a spotreby s cieľom začleniť ciele zvýšenia pridanej hodnoty podnikov a ich environmentálnej udržateľnosti z hľadiska úspor materiálu, energetickej účinnosti, organizácie práce a tiež samotného vzťahu medzi zamestnancami a podnikmi pri zvyšovaní produktivity všetkých faktorov.

3.5

V uplynulých rokoch sa ukázali limity, ktoré má Zem, a to pokiaľ ide o prírodné zdroje, ktoré sú k dispozícii pre rastúci dopyt, ako aj o schopnosť planéty absorbovať odpad a znečistenie.

3.6

Nemožno zabúdať na dôsledky klimatických zmien na zdravie: častejší výskyt extrémnych meteorologických javov, zvýšenie úrovne ozónu a tuhých častíc obsiahnutých v ovzduší a ich toxicita vzhľadom na vyššie teploty, a rozširovanie už vyhubených infekčných chorôb na európskom kontinente.

3.7

Zmeny energetickej, výrobnej a dopravnej štruktúry hlavných rozvinutých a veľkej časti rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík sa v budúcich rokoch budú zameriavať na prechod od hospodárstva produkujúceho veľký objem CO2 k novému nízkouhlíkovému hospodárstvu, v ktorom budú mať najväčší podiel na výrobe energie čisté a obnoviteľné zdroje, t. j. tie, ktoré neprodukujú skleníkové plyny ani iný nebezpečný odpad.

3.8

Táto zásadná transformácia výroby, ktorú niektorí označujú za tretiu priemyselnú revolúciu, nebude neutrálna z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti, predovšetkým pre tie krajiny, ktoré sú čistými dovozcami energie a nerastných surovín, a medzi ktoré patrí väčšina členských štátov EÚ. Vlády mnohých krajín preto už od roku 2009 zaviedli ambiciózne plány hospodárskych stimulov, v ktorých zohrávajú zásadnú úlohu investície do ekologickej infraštruktúry a V+V+i, a to s dvojakým cieľom: stimulovať výrobnú činnosť v snahe dostať sa rýchlo z aktuálnej recesie a čeliť z pozície hospodárskeho a sociálneho lídra tejto reštrukturalizácii výroby.

3.9

Rozvoj týchto plánov však v mnohých štátoch EÚ zasiahlo výrazné krátenie finančných prostriedkov, rovnako ako aj rozpočtu Únie, okrem iného z dôvodu úsporných fiškálnych opatrení. Hlavný ekonóm MMF priznal, že reštriktívne vplyvy týchto politík na výrobnú činnosť sú oveľa rozsiahlejšie než sa doteraz odhadovalo. Zo štúdie, ktorá sa uskutočnila v 28 krajinách, vyplýva, že fiškálny multiplikátor sa od začiatku krízy v roku 2008 pohybuje medzi 0,8 a 1,7 (5).

3.10

Toto spomalenie stimulovania ekologického hospodárstva môže viesť k obrovským problémom v mnohých štátoch EÚ, pretože technologické rozdiely medzi rozvinutými a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami sú oveľa menšie a dynamickejšie. Európa ako celok nemá záruku, že bude tiež na čele rebríčka rozvinutých krajín s nízkouhlíkovým hospodárstvom, čo môže z dlhodobého hľadiska vyvolať veľké napätie v rámci EÚ, keďže by sa spochybnila schopnosť pokračovať v budovaní spoločnosti, ktorá je hospodársky rozvinutejšia, sociálne súdržnejšia a environmentálne udržateľnejšia. Treba však zdôrazniť, že EÚ zastáva z technologického a výrobného hľadiska silnú vedúcu pozíciu v mnohých priemyselných odvetviach, ktoré majú jasný potenciál do budúcnosti.

3.11

Rozvojom ekologického hospodárstva prostredníctvom potrebných investícií a stimulov by sa zvýšili možnosti pre tvorbu pracovných miest. Nemožno opomenúť súčasné výrobné činnosti, ktoré v súčasnosti tvoria základ hospodárstva členských štátov EÚ. Mnohé z pracovných miest v priemyselných odvetviach, ktoré sa v súčasnosti považujú za veľkých znečisťovateľov, sa zmenia na ekologické pracovné miesta, keď prejdú procesom, ktorý im umožní získať energetickú účinnosť a znížiť spotrebu nerastných surovín a znečistenia, ktoré produkujú. Niektoré príklady: sektor pozemnej dopravy podnikov, ktoré vyvíjajú a konštruujú elektrické a hybridné vozidlá, ako aj vozidlá verejnej dopravy, sektory stavebného inžinierstva zamerané na budovanie tratí pre vysokorýchlostné vlaky, ktoré predstavujú významnú úsporu energie na jedného pasažiera v porovnaní s lietadlom alebo konvenčným vlakom, sektory zamerané na energetickú renováciu obydlí s nízkou účinnosťou z hľadiska spotreby energie. Uskutočniť sa to musí v rámci rozvoja a posilnenia dialógu a sociálneho partnerstva, ako aj kolektívnych rokovaní, aby tak bol finálny výsledok pozitívny z hľadiska (kvality a kvantity) pracovných miest a rovnosti (pracovných podmienok a platov). Len v ôsmich štátoch EÚ existuje oficiálna definícia ekologických pracovných miest. To vedie k rozličným odhadom, keďže definície a metodológie sa líšia.

4.1

Úplne novou charakteristikou tejto tretej priemyselnej revolúcie je úroveň rozvoja dosiahnutý výrobnými silami a obrovská citlivosť a tlak občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o otázky udržateľnosti a životného prostredia. Vysoká miera rozvoja organizácií ochrancov životného prostredia, spotrebiteľských združení, odborov, podnikateľských organizácií a ďalších subjektov občianskej spoločnosti v Európe umožňuje, že zmeny, ktoré sa majú udiať, vybudujú hospodárstvo podporujúce ľahšie riaditeľný, udržateľnejší, sociálnejší a environmentálnejší rozvoj – niečo nemysliteľné počas predchádzajúcich procesoch, kde boli technologické a výrobné zmeny určované výlučne mikropodnikateľskými rozhodnutiami.

4.2

Globálny pakt MOP o pracovných miestach schválený v júni 2009 výslovne uvádza, že sociálny dialóg je mechanizmom nevyčísliteľnej hodnoty pre tvorbu politík prispôsobených národným prioritám. Tvorí pevný základ pre nabádanie zamestnávateľov, zamestnancov a vlády k spoločnému postupu, ktorý je nevyhnutný na prekonanie krízy a zaistenie udržateľnej obnovy. Priemyselná politika, na ktorej sa dohodli sociálne subjekty, je nevyhnutná na koordináciu snáh v oblasti technologických inovácií a na podnietenie zmien výrobnej infraštruktúry mnohých európskych odvetví, ktoré zasiahol prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu účinne využívajúcemu zdroje.

4.3

Technologické inovácie sú základnou súčasťou ekologického hospodárstva. Tie sektory, podniky a technológie, ktoré podporujú ekologizáciu hospodárstva preto získajú väčšie finančné stimuly, a to verejné i súkromné, pretože zvýšia celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. S cieľom nasmerovania súkromných investícií Deutsche Bank v tejto súvislosti vymedzila nasledujúce sektory ako priority v oblasti klimatických zmien:

4.4

Osobitná pozornosť by sa mala venovať problémom európskych malých a stredných podnikov pri získavaní dostatočných financií na potrebné investície, ktoré musia vynaložiť na ekologické inovácie.

4.5

Na to, aby boli inovácie konkurencieschopnou hodnotou, musí podnikateľský model zohľadniť postupy stimulujúce zapojenie zamestnancov. Treba využiť skutočnosť, že zapojenie pracovnej sily do organizácie práce a plánovania v rámci podnikov, je faktorom, ktorý jasne rozvíja inovácie a umožňuje zvýšiť produktivitu. Predstavuje to výzvu z hľadiska modernizácie systému pracovných vzťahov a kolektívneho vyjednávania a ich prepojenie s riadením podniku.

4.6

Zapojenie zamestnancov v podnikoch je jedným zo základných prvkov, ktoré podporujú vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v mnohých odvetviach a zaručujú jej vývoznú kapacitu. Nemožno ho vnímať len z hľadiska rozdeľovania vytvoreného bohatstva, pretože je samé o sebe rozhodujúcim prvkom pre rozdeľovanie bohatstva, ako uznávajú samotné podniky (6). Problémy s inováciami súvisia do veľkej miery najmä s organizačnými štruktúrami, ktoré zamestnanca vnímajú len ako nástroj.

5.1

Na konferencii Rio+20 sa EÚ zasadzovala za inkluzívne ekologické hospodárstvo, ktoré by umožnilo pokrok smerom k udržateľnému rozvoju. Cieľom Komisie je podporiť udržateľný a inkluzívny rast a začleniť ekologizáciu hospodárstva do centra svojich monitorovacích činností v nadväznosti na Rio+20. Pre nevyhnutné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto procesu musia vlády rozvinúť sociálny dialóg.

5.2

Na podporu uplatňovania hlavnej iniciatívy Komisie a Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zriadila Komisia v roku 2012 európsku platformu, ktorá v roku 2013 predloží priebežnú správu a v roku 2014 záverečnú správu o účinnosti využívania zdrojov a ktorá pripravuje konkrétne návrhy na prechod k ekologickému hospodárstvu v týchto oblastiach: rámcové podmienky pre investície do obnoviteľných zdrojov energie, stanovovanie cieľov a meranie pokroku – v tejto súvislosti treba vybudovať rozsiahly systém ukazovateľov nad rámec HDP hodnotiacich výsledky týchto politík v príslušných odvetviach a spoločnosti ako celku (zvyšovanie konkurencieschopnosti, zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, podiel recyklácie, energetická účinnosť a účinnosť využívania zdrojov, podiel obnoviteľných zdrojov energie, znižovanie znečisťovania) – a cyklické hospodárstvo/ekologizácia hospodárstva.

5.3

Mimoriadne dôležité je napredovať v otázke environmentálnych daní a znižovania vysokých dotácií na fosílne palivá, ktoré existujú v mnohých členských štátoch EÚ, pretože ceny mnohých výrobkov a služieb neodrážajú správne celkové výrobné náklady, nakoľko sú náklady súvisiace so znečistením externalizované. Dobrovoľné politiky ekoznačiek sa ukázali ako nedostatočné, predovšetkým v období terajšej krízy, keď rastie počet spotrebiteľov, pre ktorých je dôležitá cena výrobku a nie jeho environmentálna kvalita. Na to, aby ekologická fiškálna politika dosiahla vysokú mieru spoločenského konsenzu, musí zohľadniť svoje dôsledky na konkurencieschopnosť podnikov a sociálne dôsledky na občanov, čo sa označuje ako „energetické schudobnenie“, a musí rozvíjať doplnkové politiky (priemyselné, obchodné politiky a politiky zamerané na sociálne najviac znevýhodnené skupiny), ktoré tieto dôsledky zmiernia. Okrem toho by sa mali podporovať daňové stimuly pre podniky na reinvestovanie ziskov do znižovania emisií CO2 (prostredníctvom reinvestičných fondov na boj proti klimatickým zmenám) a iných nepriaznivých dôsledkov na životné prostredie, ak sa na ich riadení budú spolupodieľať aj zamestnanci.

5.4

Komisia prijala návrh 7. environmentálneho akčného programu, ktorý stanovuje, že politika v oblasti životného prostredia má prispieť k prechodu k ekologickému hospodárstvu. Tento program musí schváliť Parlament a Rada. EHSV k nemu prispel vypracovaním príslušného stanoviska (7). Viacročný finančný rámec Únie na roky 2014 – 2020 však obsahuje závažný rozpor: hospodárske odvetvia, ktoré vypúšťajú najviac emisií oxidu uhličitého (sektor bývania, energetický, priemyselný sektor a sektor dopravy) nedostávajú najväčší objem únijných finančných prostriedkov na uľahčenie prechodu k ekologickému hospodárstvu.

5.5

Vo vzťahu k obchodnej politike EÚ treba mať na pamäti, že zvýšenie dane z oxidu uhličitého by malo viesť k zavedeniu ekvivalentných colných sadzieb pre tie krajiny, ktoré neprijmú medzinárodné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, aby sa tak zabránilo riziku presunu priemyselnej výroby. Clo uvalené na emisie oxidu uhličitého predstavuje obmedzenie voľného obchodu, avšak medzinárodné spoločenstvo ho už akceptovalo v iných prípadoch. Montrealský protokol prijatý na ochranu ozónovej vrstvy obsahuje možnosť zavedenia obchodných obmedzení s cieľom posilniť jeho dodržiavanie, pretože voľný obchod nie je samotným cieľom, ale prostriedkom na tvorbu bohatstva udržateľným spôsobom. Niet pochýb, že zabránenie planetárnej katastrofe spôsobenej klimatickými zmenami je dôležitejšie než zachovanie otvorenosti svetových trhov pre výrobky s vysokými emisiami skleníkových plynov.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/23

1.1

Oznámenie Komisie je dôležitým príspevkom k otvoreniu naliehavo potrebnej diskusie o EÚ a v porovnaní s minulosťou významným krokom vpred, pokiaľ ide o obsah a metódy týkajúce sa HMÚ. Okrem toho prvýkrát poskytuje usmernenia v súvislosti s úlohou a politickou budúcnosťou Únie. EHSV preto víta tento návrh, ktorý môže byť historickým zlomom, ale len pod podmienkou, že Rada po dvadsaťročnom vyčkávaní nájde potrebnú odvahu a vôľu a príjme a uplatní ustanovenia, ktoré pomôžu dosiahnuť vytýčené ciele a urýchlene návrh uskutočniť.

1.2

Rozhodnutiami prijatými v priebehu rokov 2011 – 2012 Európska rada začala významnú a rozsiahlu reformu európskeho riadenia v oblasti dohľadu nad prípadmi nadmernej makroekonomickej nerovnováhy, posilnenia rozpočtových pravidiel a koordinácie hospodárskych politík krajín eurozóny. Netradičné intervenčné zásahy, o ktorých rozhodla nedávno ECB, vo forme „podmieneného, ale neobmedzeného“ nákupu štátnych dlhopisov krajín čeliacich problémom, vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), s cieľom zabezpečiť prísny a nestranný dohľad nad obozretným podnikaním a prerušiť väzby medzi štátmi a bankami, ako aj pravidlá likvidácie bánk sú potrebnými nástrojmi na zabezpečenie stability HMÚ.

1.3

EHSV podporuje stratégiu na posilnenie eurozóny predloženú v oznámení Komisie, ktorú nedávno potvrdil predseda Európskej rady Van Rompuy („Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“), domnieva sa však, že členským štátom, občanom a podnikom neposkytuje dostatočnú záruku na využívanie HMÚ v plnom rozsahu, ako ukazujú udalosti posledných desiatich rokov. Rada nesie už od čias Maastrichtskej zmluvy politickú zodpovednosť za značne obmedzenú HMÚ, ktorá vznikla na jej základe. Preto Komisia teraz predkladá koncepciu pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu.

1.4

Aby bolo možné dať HMÚ väčšiu stabilitu a zabezpečiť hospodársky rast a zvýšiť zamestnanosť v eurozóne je potrebné podniknúť ihneď, súčasne, a nie v strednodobom, resp. dlhodobom časovom horizonte, rozhodnejšie kroky, ako je napríklad plán pre rast a silnejšie mechanizmy ekonomickej integrácie, ktoré by mala Rada zaviesť do praxe. Potrebná je teda kombinácia makro- a mikroekonomických politických opatrení, trvalé úsilie, solidarita, dôvera a pocit spolupatričnosti členských štátov medzi sebou a voči EÚ, pričom netreba spúšťať zo zreteľa, že hlavným cieľom uvedených opatrení musí byť blaho všetkých ľudí.

1.5

Výbor, hoci oceňuje oznámenie, poukazuje na to, že aj keby sa podarilo všetko zrealizovať, je nepravdepodobné, že by sa tým dosiahli výrazné účinky, najmä pokiaľ ide o spôsob prijímania rozhodnutí, pretože chýba konkrétny návrh na vytvorenie politickej Únie, ktorá by bola pre euro domovom. To isté platí pre dlh, zvládanie asymetrických šokov, rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť (pre ktorú by sa mala zaviesť systematická štúdia vplyvu). To všetko sú obmedzenia súčasného stavu.

1.6

Výbor pripomína, že k väčšine súčasných návrhov EK, ako je známe, už vypracoval stanoviská a navrhol riešenia, najmä pokiaľ ide o obmedzenia hospodárskej a menovej únie, ECB, problematiku rastu a štátneho dlhu (1). Pokrok, ktorý dosiahli Komisia a Rada k dnešnému dňu, predstavuje dobrý základ pre ďalšiu činnosť v tejto oblasti. EHSV preto pokladá za pozitívne, že EK sa rozhodla sformulovať budúce usmernenia pre tieto oblasti a dúfa, že je to pre Radu tá pravá príležitosť na urýchlené prijatie konkrétnych krokov vo veci dlhov a rastu, čo by predstavovalo skutočný kvalitatívny posun.

1.7

Zatiaľ čo posledné rozhodnutia EÚ spomenuté v oznámení sú v súlade, hoci len čiastočne, s makroekonomickým rámcom, ako neadekvátne sa javia návrhy na mikroúrovni, vo výrobných odvetviach, ktoré jediné dokážu oživiť rast. Dokument Komisie sa pokúša otvoriť debatu o HMÚ, ktorá je témou ďaleko presahujúcou fiškálnu konsolidáciu a makroekonomické politiky. Boli by tiež potrebné mikroekonomické politiky, ako napríklad, reálny pakt pre priemysel (industrial compact).

1.8

Návrh Komisie by okrem toho mohol získať väčšiu podporu, keby sa v rôznych časových fázach zavádzania opatrení potrebných na zvýšenie stability a funkčnosti HMÚ explicitnejšie odkazovalo na potrebu presadzovať európske politické opatrenia v súlade s týmto cieľom, a keby sa vymedzili oblasti plánovaných zásahov, ako aj novinky, ktoré by mali byť zavedené s cieľom zracionalizovať a zefektívniť európske výdavky.

1.9

Komisia môže a musí prispieť k realizácii reforiem, ktoré sú predpokladom zvýšenia konkurencieschopnosti vnútroštátnych výrobných a administratívnych systémov zavedením inovatívnych metód a kritérií pre opatrenia týkajúce sa jednotného trhu, riadenia štrukturálnych fondov a hlavných spoločných politík. Okrem toho by sa mala inšpirovať inováciami, ktoré zaviedla ECB, a, ako opakovane uviedol EHSV, navrhnúť rovnako významné zmeny, pri implementácii európskych politík, ktoré sa najviac týkajú najzraniteľnejších oblastí, regiónov a odvetví EÚ.

1.10

Pokiaľ ide o ECB, je potrebné plne využiť jej možnosti na podporu rastu a zamestnanosti a ako veriteľa poslednej inštancie. Zámer krajín eurozóny postupovať v tomto smere by pomohlo upevniť dôveru v ECB a euro a potláčať špekulatívne útoky, najmä na krajiny so značnými rozpočtovými problémami.

1.11

Za stabilitu eura nemôže byť zodpovedná len ECB a spoločná menová politika, ak sa členským štátom ponechá úplná autonómia pri vykonávaní fiškálnych a rozpočtových politík. EHSV sa domnieva, že realizácia fiškálnej únie, s perspektívou spoločného rozpočtu eurozóny, sa nemôže, ako sa uvádza v oznámení, odložiť na dlhodobý časový horizont, ale musí sa stať spolu s jednotnou menou a jednotným bankovým dohľadom druhým základným pilierom, na ktorom možno v krátkodobom a strednodobom horizonte budovať stabilitu HMÚ, a tým presvedčiť trhy o súdržnosti európskeho projektu.

1.12

Pokiaľ ide o inštitucionálne návrhy, Európska komisia vyvinula pozoruhodné úsilie. EHSV sa domnieva, že je vhodné, aby sa do programu činnosti konečne zahrnuli inštitucionálne otázky, formulované na základe jeho inovatívnych návrhov, vrátane politickej únie. Úplne nový návrh. Domnieva sa však, že väčšina z týchto návrhov zapadá do súčasného rámca a znamená len veľmi malý pokrok, takže nepovedie k riešeniam, ak ich Rada bude považovať len za stimul na rokovanie, a nerozhodne sa ísť ďalej.

1.13

Mohli by byť ďalším medzistupňom, ale EHSV, ktorý by mal byť súčasťou tohto procesu, je na základe už predložených a schválených návrhov presvedčený, že nie je čas na polovičaté riešenia určitých otázok, ale treba sa skôr odhodlať na veľký kvalitatívny skok, pokiaľ ide jednak o náplň politík, jednak rozhodovací proces na ich realizáciu, a to nielen naoko, aby sa potom opäť neopakovalo, že sú potrebné „skutočné“ politické kroky, „skutočná“ HMÚ, „skutočná“ politická únia atď. Je potrebné rozhodnejšie a rýchlejšie konať teraz, na jednej strane, aby sa zastavila hospodárska recesia, ktorá postihla veľkú časť EÚ, a na druhej strane, aby sa vyriešili už dlhší čas neriešené problémy, ktoré medzinárodná finančná kríza len dramaticky vyhrotila.

1.14

EHSV vyzýva Radu, aby inšpirujúc sa návrhmi Komisie konala s väčšou odvahou a jasnosťou, pokiaľ ide o dodržiavanie prijatých dohôd a zodpovednosť za predkladanie návrhov na prijatie a vykonávanie, najmä presadením hlasovania kvalifikovanou väčšinou o všetkých záležitostiach, počínajúc hospodárskymi politikami a politikou zamestnanosti, s cieľom zmeniť zmluvu.

1.15

Návrhy EHSV v skratke

1.15.1

Výbor sa preto domnieva, že na dosiahnutie skutočnej HMÚ je v najbližšom období potrebné (bez zmeny zmluvy):

1.15.2

V strednodobom, resp. dlhodobom časovom horizonte, s prípadnými zmenami zmluvy, je potrebné:

2.1

Výbor si uvedomuje, že sa zaoberáme momentálne jednou z najzložitejších otázok. Európa vstupuje do novej fázy užšej integrácie, a to so sebou nesie rad odvážnych krokov. EHSV veľmi oceňuje začatie diskusie o budúcnosti hospodárskej a menovej únie, ako prvý krok v tomto smere, a poukazuje na to, že makroekonomická realita v HMÚ je výsledkom mikroekonomických rozhodnutí. Makroekonomické a mikroekonomické politiky by preto mali smerovať k dosiahnutiu rovnakých celkových cieľov.

2.2

V článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie doplnenom článkami 151 a 153 sa v zásade stanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zlepšovaním životných a pracovných podmienok a bojom proti sociálnemu vylúčeniu. Výbor s počudovaním konštatuje, že v oznámení nie je zohľadnené žiadne z týchto kritérií medzi cieľmi „rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie“. Výbor okrem požiadavky, aby boli tieto ciele výslovne stanovené, považuje za nevyhnutné zabezpečiť rozsiahlejšie monitorovanie (štúdie vplyvu) dôsledkov opatrení hospodárskej a menovej politiky na sociálnu situáciu a trh práce, a považuje za vhodné vypracovať opatrenia na odstránenie prípadných ekonomických a sociálnych dôsledkov týchto opatrení.

2.3

Žiadny z návrhov Komisie týkajúci sa vytvorenia stabilnejšej a dôveryhodnejšej hospodárskej a menovej únie sa nedá skutočne zrealizovať (ani v krátkodobom, ani v stredno- až dlhodobom časovom horizonte), ak členské štáty, a najmä krajiny najviac postihnuté hospodárskou a finančnou krízou, nezačnú opäť rásť a riešiť problémy týkajúce sa práce a nezamestnanosti, ktorá narastá predovšetkým medzi mladými ľuďmi, a zmenšovať rozdiely, ktoré existujú medzi členskými krajinami. Ale rovnako sa nič dosiahne, ak Rada a Euroskupina neprijmú návrhy EK na urýchlenie realizácie reforiem potrebných na dokončenie HMÚ, na ktorú sa čaká už 20 rokov, a ak členské štáty nevyvinú maximálne úsilie v tejto oblasti, aby spoločne spravovali časť svojej suverenity, ktorá je na tento účel nevyhnutná.

2.4

Hlavným zámerom Komisie je zabezpečiť koordináciu hospodárskych politík členských štátov prostredníctvom štruktúrovaného súboru opatrení a nástrojov s cieľom posilniť zbližovanie fiškálnych politík a systémov dohľadu, čo by prispelo k zmierneniu ťažkostí, na ktoré najviac zadlžené krajiny narážajú pri financovaní verejného dlhu a spĺňaní prísnych plánov na zníženie zadlženia a udržateľnosť dlhu, ako to navrhla Komisia a nedávno schválili členské štáty (fiscal compact). Ale na opätovné získanie dôvery občanov a trhov by sa opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni mali riadiť spoločnou európskou logikou a dosahovať konkrétne a pozitívne výsledky pre občanov a podniky, a preto je potrebný väčší súlad medzi makro- a mikroekonomickými politikami (mládež, trh práce, sociálne zabezpečenie atď.), ktoré majú byť vykonávané na vnútroštátnej úrovni.

2.5

Väčšina krajín eurozóny vstúpila do 5. roka negatívneho rastu a predpovede na nasledujúcich niekoľko rokov ukazujú veľmi obmedzené zlepšenie kľúčových makro premenných. Návrhy Komisie na posilnenie hospodárskej a menovej únie, ak majú byť dôveryhodné a stať sa predmetom širokej diskusie o budúcnosti HMÚ s rozsiahlou účasťou, ktorá by sa netýkala len odborníkov, ale celej európskej občianskej spoločnosti, musia byť sprevádzané ďalšími pozorovaniami a/alebo opatreniami.

2.6

Od krajín eurozóny sa v súlade so záväzkami prijatými EÚ požaduje, aby presadzovali aj v nasledujúcich rokoch prísne rozpočtové politiky, ktoré by sa mali v prvom rade zabezpečiť prostredníctvom reforiem zameraných na racionalizáciu štruktúry štátneho rozpočtu, tak na strane výdavkov, ako aj z hľadiska verejných príjmov, pričom treba brať náležitý ohľad na spravodlivé rozdeľovanie prostriedkov a účinky fiškálnych multiplikátorov. To by umožnilo prinavrátiť efektívnosť, pričom vplyv na rozpočtové saldo by ostal neutrálny a bez zúženia oblasti výdavkov, ktoré sú zásadné pre hospodársky rast a sociálny blahobyt, ako je zdravotníctvo, systémy sociálneho zabezpečenia, vzdelávanie, výskum a inovácie, infraštruktúra (2).

2.7

K týmto vnútroštátnym opatreniam však treba pridať opatrenia na európskej úrovni, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky rast, zamestnanosť a oživenie investícií, ako napríklad zlepšenie fungovania vnútroštátnych trhov práce v snahe začleniť ich do eurozóny aj prostredníctvom makroekonomického dialógu (3); vzájomné rozloženie dlhu s cieľom obmedziť špekulácie; vydanie európskych dlhopisov EIB a EIF na financovanie rastu a prilákanie globálneho prebytku úspor (4); možnosť vylúčiť z verejného dlhu určité štrukturálne investície potrebné na spustenie pozitívnej reťazovej reakcie na podporu rastu, a napokon, zvýšená pozornosť venovaná priemyselnej politike tak zo strany národných vlád ako aj zodpovedných rozhodujúcich politických činiteľov na európskej úrovni.

2.8

Zodpovednosť za implementáciu týchto politík nesú vlády členských krajín, Komisia však musí v rámci svojich inštitucionálnych výsad a zdrojov rozpočtu EÚ, ktorý spravuje, zabezpečiť ich realizáciu, a tým prispieť k obmedzeniu nerovnováhy a pretrvávajúcich regionálnych rozdielov.

2.9

EHSV sa tiež domnieva, že analýza Komisie týkajúca sa historických aspektov HMÚ neodhaľuje skutočné hospodárske a politické obmedzenia, ktoré neoddeliteľne sprevádzali vznik eura a ktoré sú hlavnou príčinou krízy, ktorou prechádza euro a EÚ. Zdá sa prinajmenšom zvláštne, že v analýze hospodárskej a menovej únie chýbajú odkazy na maastrichtské kritériá a ich hodnotenie, „jednotnosť“ menovej politiky, ani na ekonomickú asymetriu medzi krajinami. Navyše sa zdá byť neudržateľnou myšlienka, že „vina“ za krízu z roku 2008 sa dáva iba dlhu, a nie politickej slabosti EÚ a vlád členských štátov, najmä vzhľadom na to, že od vzniku HMÚ členské štáty systematicky odmietali diskusiu o koordinácii fiškálnych a rozpočtových politík.

2.10

Bolo by naliehavo potrebné vytvoriť hospodársku úniu, ekonomické riadenie EÚ (zároveň s bankovou úniou alebo ešte pred ňou, atď.) a oznámenie Komisie položilo pre to základy.

3.1

V krátkodobom horizonte sa zvažuje a opisuje sedem návrhov, z ktorých sú niektoré už známe, pretože odkazujú na nedávno prijaté opatrenia EÚ: európsky semester, tzv. balík šiestich legislatívnych aktov a tzv. balík dvoch legislatívnych aktov, poverenie ECB bankovým dohľadom. Sú to všetko dôležité kroky, ktoré musia byť plne implementované v súlade s príslušnou európskou legislatívou a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny schválenými Radou. Návrhy Komisie, ktoré EHSV považuje za najzaujímavejšie:

3.1.1

Prvým je vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu a následne aj jednotného mechanizmu na riešenie problémov bánk v ťažkostiach. Najinovatívnejším aspektom je to, že „akékoľvek ďalšie zdroje potrebné na financovanie procesu reštrukturalizácie by mali byť poskytnuté mechanizmami financovanými bankovým sektorom namiesto použitia peňazí daňových poplatníkov“ (5).

3.1.2

Druhý sa týka zavedenia „nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ na podporu realizácie štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Návrh veľmi podrobne (príloha 1 oznámenia) opisuje plánovaný postup pri zavádzaní a dodržiavaní dohôd, ktoré uvedú do praxe tento nástroj. Nie je stanovená miera účasti ani rozsah finančnej pomoci, ktorú by mohli členské štáty využívať, pričom oba aspekty majú zásadný význam na zabezpečenie udržateľnosti nástroja, i keď má Komisia v úmysle predložiť podrobnejší návrh jeho vykonávacích postupov (strana 25 oznámenia). EHSV sa domnieva, že takýto nástroj by mal predchádzať alebo aspoň sprevádzať, štrukturálne reformy, aby sa zmiernil ich negatívny vplyv. EHSV ďalej zdôrazňuje, že nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti môže byť účinný iba v prípade, že sa bude po etapách uplatňovať v koordinácii s krokmi a opatreniami prijatými na národnej úrovni.

3.1.3

Okrem toho sa zdá, že návrh viacročného finančného rámca je vnímaný skôr ako trest pre tých, ktorí nerešpektujú „dohodu medzi členskými štátmi a EK“, než ako stimul na realizáciu politík definovaných na európskej úrovni. Prísne makroekonomické požiadavky na členské štáty by mali byť doplnené plánom pre rast a rozvoj nových pracovných príležitostí, najmä pre mladých ľudí, vypracovaným s aktívnou účasťou sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

3.1.4

Rozhodujúcejšie postavenie EÚ a eura v riadení medzinárodných menových orgánov a presvedčivejšie zastúpenie eura navonok patrí k najdôležitejším aspektom, ktoré nastolila Komisia a na ktoré v mnohých stanoviskách poukázal aj EHSV, s cieľom prisúdiť EÚ a jednotnej mene väčšiu váhu a rozhodovaciu právomoc pri riadení medzinárodnej menovej politiky. Komisia však nezachádza do podrobností o problémoch tohto návrhu, vnútri aj mimo eurozóny, s prihliadnutím na rozhodne nepriaznivý postoj americkej (ale aj britskej) vlády vo vzťahu k nárastu významu eura (a tomu zodpovedajúcemu oslabovaniu dolára), a vzhľadom na rozdiely, ktoré pretrvávajú medzi krajinami eurozóny pri obrane špecifických hospodárskych a politických záujmov v mnohých rozvojových krajinách podporovaných MMF.

3.2

V strednodobom horizonte sa návrhy, o ktorých sa už v hlavných inštitúciách EÚ i členských štátoch dlhší čas diskutuje, týkajú predovšetkým zriadenia fondu na splácanie dlhu, ktorý má byť predmetom prísnej podmienenosti, aby sa obmedzil morálny hazard, a vytvorenia nového nástroja štátneho dlhu pre eurozónu (eurobondy). Aj EHSV viackrát vo svojich stanoviskách zdôraznil, že v snahe do istej miery spoločne znášať riziká spojené so štátnym dlhom je potrebné zaviesť európske dlhopisy (dlhopisy EÚ) ako doplnkový nástroj, jednak aby sa najviac zadlženým štátom v eurozóne uľahčilo financovanie štátneho dlhu, jednak aby sa znížili náklady na financovanie dlhovej služby (6).

3.2.1

EHSV by bol preto uprednostnil, keby Komisia predložila návrh a/alebo odkázala na predchádzajúce návrhy výboru, návrhy ministrov financií EÚ atď., aj keď uznáva opodstatnenosť návrhu nemeckej rady ekonomických expertov, ktorý bol prevzatý do dokumentu Komisie.

3.2.2

Avšak kladením dôrazu na fond na splácanie dlhu sa prehliada skutočnosť, že veľká časť úspechu politiky vyrovnania štátneho dlhu, z tohto pohľadu, závisí nielen od pokroku dosiahnutého znížením verejných výdavkov, ale najmä rastom príjmov. Týmto smerom sa treba uberať oveľa dlhšie než v plánovanom strednodobom horizonte, aby sa pomer medzi dlhom a HDP dostal pod strop požadovaný v Maastrichtskej zmluve. Najlepším riešením zrejme ostáva návrh zaviesť „eurobondy“ (dlhopisy EÚ), ktorý už podrobne rozviedol výbor (7). Ale samozrejme pri tomto probléme nejde o technický nástroj, ktorý sa má použiť, ale o jeho riešenie.

3.2.3

Okrem toho sa návrh ako celok nesie v logike paktu stability, pokiaľ ide o požiadavky kladené na členské štáty, pričom nevnáša žiaden nový prvok, ktorý by znamenal zmenu smerovania týchto politík, ktoré by sa už nemali uberať rovnakým smerom.

3.3

V dlhodobom horizonte , ktorému Komisia venovala v dokumente najmenej priestoru, sa plánuje vývoj HMÚ smerom k zavŕšeniu bankovej únie, fiškálnej a hospodárskej únie. Rozhodne ide o ciele, s ktorými EHSV súhlasí, pod podmienkou, že sa stanoví spôsob ich realizácie. EHSV súhlasí s tým, aby sa dosiahla plná integrácia hospodárskych politík členských krajín, najmä v daňovej a hospodárskej oblasti, a jednotný rozpočet EÚ s vlastnými finančnými zdrojmi a nezávislými daňovými právomocami.

3.3.1

Pokiaľ ide o inštitucionálne aspekty, oznámenie ich iba opisuje a poukazuje na základ, na ktorom možno budovať hospodársku a menovú úniu s posilnenou právnou štruktúrou a správou hlavných hospodárskych politík, chýba v ňom však zmienka o makro- a mikroekonomických podmienkach, ktoré musia zabezpečiť realizovateľnosť návrhov v dlhodobom horizonte.

3.3.2

EHSV sa domnieva, že tento ambiciózny cieľ môže mať úspech v prípade posilnenej spolupráce, ktorá sa bude smerovať k politickej únii. Tento proces by mohol byť uľahčený, ak by sa v globálnom makroekonomickom kontexte zavŕšili len čiastočne začaté reformy týkajúce sa pravidiel fungovania úverových a finančných trhov, mechanizmov makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu, zníženia makroekonomickej nerovnováhy (počínajúc deficitom USA a prebytkom Číny), ktorá podnietila finančnú krízu. Bez významného pokroku v tomto smere bude ťažké zabrániť opakovanému výskytu ďalších hospodárskych a finančných kríz.

4.1.1

EHSV v každom prípade víta pokus EK riešiť súčasný „demokratický deficit“ EÚ, rovnako ako oceňuje konštatovanie, že hlavným problémom je presun právomocí. Ide teda o spustenie procesu vytvárania politickej únie, ktorá by zjednocovala a spoločne spravovala niektoré oblasti politiky ponechané vo „výsadnej“ právomoci členských štátov, prostredníctvom demokratickejšieho a transparentnejšieho rozhodovacieho procesu, v snahe dať euru jednotné zastúpenie a európske riadenie, ktoré je doteraz chýbajúcim oporným pilierom v štruktúre HMÚ.

4.1.2

EHSV sa preto nazdáva, že:

4.1.3

Problém teda nespočíva v ťažkostiach zapojenia EP, ale skôr vo vytvorení spoločného rozhodovacieho postupu medzi krajinami eurozóny, s následným zapojením EP. Čo si už ďalej nemožno dovoliť, je zachovanie nezávislej hospodárskej a priemyselnej politiky pre každý štát a spoločnú menovú politiku, ktorá postihuje hospodárstvo slabších krajín, keďže chýbajú kompenzačné nástroje.

4.2.1

EHSV víta zapojenie EP do diskusie o návrhoch na podporu rastu, rovnako ako zodpovedajúce zapojenie národných parlamentov. To isté by malo platiť pre programy úprav, pričom by sa nemalo obmedzovať na jednoduché „informovanie“. Sme však stále v štádiu hľadania možných foriem, ďaleko od toho, čo by sa malo uskutočniť v rozhodovacom procese EÚ.

4.2.2

Inovatívnymi sa však zdajú byť návrhy týkajúce sa politických strán, ktoré by mali prejsť od európskosti, ku ktorej sa hlásia, ku konkrétnym činom v európskom duchu a podľa toho účinne konať ako jednotná európska štruktúra, a nie ako súčet mnohých národných špecifík, tak ako ešte stále konajú jednotlivé štáty alebo iné organizácie (odbory, podnikatelia a pod.).

4.2.3

Bolo by vhodné, aby sa nielen strany, ako navrhuje EK, ale aj ďalšie významné európske organizácie (napr. odbory, podnikateľské zväzy atď.), aspoň v rámci eurozóny, organizovali a konali riadiac sa spoločnou európskou, a nie národnou logikou, už vo voľbách v roku 2014. Bol by to významný, aj keď nepostačujúci, krok vpred, bol by to však dobrý príklad pre všetkých.

4.2.4

Pri príležitosti volieb by bolo potrebné dať EP ustanovujúcu právomoc, ktorá (spolu s Radou) by mu umožnila, v stanovenej lehote, vytýčiť transformáciu na politickú úniu, ktorá by rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na všetky záležitosti a hlasovacie právo Európskeho parlamentu aj na oblasti rastu a zamestnanosti.

4.3.1

EHSV pokladá za pozitívne zlúčenie, zjednotenie hospodárskej politiky s politikou zamestnanosti, ktoré tvoria dve strany tej istej mince, aj keď je to skôr ekonomický, než právny problém. Naopak, skôr je potrebný spoločný rozhodovací postup o súbore hospodárskych politík, ktorý by zjednotil stratégiu Európa 2020, koordinácia národných rozpočtov, makro- a mikroekonomické politiky, trh práce v eurozóne, atď., s cieľom prekročiť rámec súčasného systému rozhodovania. Nemožno sa nazdávať, že na zmenu HMÚ je postačujúce, že Európsky parlament vymenuje osobitný výbor.

4.3.2

Rovnako je dosť zahmlená predstava, že súčasnú situáciu možno zlepšiť poverením podpredsedu pre hospodárske politiky koordináciou HMÚ, i keď v spolupráci s Európskym parlamentom. V tomto ohľade môže postačiť príklad zahraničnej politiky, preto by člen EK alebo prípadný minister mal dostať skutočné právomoci.

4.3.3

Takáto dôležitá otázka nemôže byť vyriešená hľadaním možných legislatívno-parlamentných kompromisov, ak sa predtým nerozhodne presunúť zvrchované právomoci v oblasti hospodárskej, menovej politiky a politiky zamestnanosti z národnej na európsku úroveň, ako to EHSV opakovane navrhol. Bolo by potrebné vytvoriť „hospodárske riadenie“ eurozóny spravované Euroskupinou s rozhodovacími právomocami a hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, spoločne s Európskym parlamentom, s príslušnými úpravami zmluvy, ktoré by sa mali urobiť okamžite, s rovnakou naliehavosťou, s akou sa pristúpilo k fiškálnej dohode, bankovej únii atď. To by umožnilo vytvoriť jednotný trh pre hospodársku, priemyselnú politiku a rast a zamestnanosť, so spoločnou víziou a solidárnymi rozhodnutiami medzi krajinami v záujme občanov EÚ.

4.4.1

EHSV víta súbor návrhov týkajúcich sa vonkajšieho zastúpenia eurozóny. Ide o ústredný bod oznámenia, vzhľadom na medzinárodne dôsledky krízy a pomer medzi menami. V súčasnosti je euro bezbranné v dravom konkurenčnom prostredí. Stratégia EK na posilnenie postavenia eurozóny v MMF spočíva v prvom rade v získaní štatútu pozorovateľa, a len následne sa požaduje spoločné kreslo. Je to dlhý čas, ktorý oslabuje eurozónu, ktorá by namiesto toho mala urýchlene získať jednotné zastúpenie v rámci rôznych orgánov, ako už EHSV istý čas požaduje. Preto sú návrhy EK možno realistické, ale nesmelé a nedostatočné v krátkodobom až strednodobom horizonte. Aj tu závisí všetko od ďalších krokov Rady.

4.5.1

Nedostatočným sa javí prístup uplatnený vo vzťahu k ECB. EHSV navyše nesúhlasí s tým, že zmluva by sa mala zaoberať posilnením demokratickej zodpovednosti ECB, keďže ECB je organizácia, kde rozhodnutia sa už teraz (na rozdiel od Rady) prijímajú väčšinou hlasov. Okrem toho problémy a úlohy ECB sú odlišnej povahy, a nemožno odkazovať iba na dohľad, ako to zjavne robí Komisia v oznámení. Týkajú sa rozšírenia jej mandátu na rast a zamestnanosť, spolu so stabilitou a infláciou.

4.5.2

Na tento účel je potrebné tiež zabezpečiť správne fungovanie mechanizmov prenosu politík ECB do reálnej ekonomiky. Netradičné intervenčné zásahy, ktoré nedávno podnikla ECB v snahe zefektívniť tieto mechanizmy, ktoré spočívali jednak v poskytovaní likvidity bankovému systému (program nákupu krytých dlhopisov a dlhodobých refinančných operácií), jednak nákupe štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (programu pre trh s cennými papiermi (SMP) a priame menové transakcie), môžu byť považované za prvý krok správnym smerom, ale ešte stále neznamenajú, že ECB sa správa ako veriteľ poslednej inštancie, ktorý môže v prípade potreby prijímať vlastné a nezávislé rozhodnutia, čo je stav, ktorý si (ako je známe) vyžaduje zmenu zmlúv.

4.5.3

Je potrebné posilniť autonómiu rozhodovania a nástroje pôsobenia ECB vo vzťahu k jej úlohe ako veriteľa poslednej inštancie, aby sa nezvyšoval dlh štátov alebo EÚ, ale aby euro získalo väčšiu dôveryhodnosť a aby sa obmedzili špekulatívne útoky na štátne dlhopisy najviac zadlžených krajín. EHSV poukazuje na to, najmä v súvislosti s účinkami zásahov ECB na udržateľnosť štátneho dlhu, že už aj samotné oznámenie tohto kroku v skutočnosti prispelo k zníženiu napätia tak na trhu štátnych dlhopisov krajín eurozóny, ako aj na finančných a úverových trhoch.

4.6.1

EHSV oceňuje posilnenie úlohy Súdneho dvora, ale nie v oblasti navrhovanej v oznámení (konanie vo veci porušenia pri uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi). To znamená pretrvávať v presvedčení, že ekonomické problémy, vrátane dlhov, sú právne a technické problémy, a nie skôr politické problémy, ktoré majú byť riešené v rámci demokratického a transparentného rozhodovacieho procesu EÚ, ktorého zvrchovanosť prislúcha občanom.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/31

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len EHSV) víta návrhy Komisie zamerané na prispôsobenie európskeho regulačného rámca so zreteľom na úpravy, ktoré boli vykonané v medzinárodných normách pre predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a pre boj proti nim. Páchatelia trestných činov, ktorí zneužívajú finančný systém a možnosti, ktoré ponúka vnútorný trh, ohrozujú samotné základy našej spoločnosti. Podľa EHSV je potrebné, aby Európska únia a členské štáty mali k dispozícii účinné nástroje na posilňovanie integrity a transparentnosti finančných operácií. V tejto súvislosti sú návrhy Komisie určite nasmerované správne.

1.2

EHSV víta spresnenia týkajúce sa povinnej starostlivosti, ktorú musia uplatňovať profesijné subjekty vo vzťahu ku skutočným vlastníkom podnikov na jednej strane, čo umožní zvýšiť transparentnosť v prípade fyzických osôb, ktoré konajú akoby boli právnické osoby, ako aj vo vzťahu k politicky exponovaným osobám, u ktorých môže existovať vyššie riziko korupcie vyplývajúce z vykonávania ich funkcie na strane druhej. EHSV takisto súhlasí s tým, aby sa prevádzkovatelia hazardných hier zahrnuli do zoznamu profesijných subjektov, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť vzhľadom na to, že toto odvetvie sa môže využívať na pranie špinavých peňazí.

1.3

EHSV víta ambíciu Komisie, ktorej snahou je, aby Európska únia hrala vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. EHSV sa domnieva, že jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby bol nový európsky regulačný rámec účinný a umožnil tak, aby Európska únia bola príkladom v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, je spoločné úsilie všetkých zainteresovaných strán. EHSV víta spresnenia, ktoré boli zapracované do návrhu s cieľom zabezpečiť proporčnosť so zreteľom na malé a stredné podniky. Výbor považuje za vhodné poskytnúť „malým subjektom“ technickú a odbornú pomoc prostredníctvom sprostredkujúcich orgánov, ako sú profesijné komory, združenia a federácie, ktoré im umožnia plniť povinnosti stanovené v návrhu.

1.4

EHSV blahoželá Komisii za to, že sa snažila dosiahnuť neľahkú rovnováhu medzi cieľmi, ktoré sa zdajú byť a priori ťažko zosúladiteľné, ako je napr. ochrana osobných údajov a boj proti praniu špinavých peňazí. Cieľom zhromažďovania a analýzy informácií vrátane údajov osobnej povahy prostredníctvom širokého spektra profesijných subjektov je výlučne odhaľovanie trestnej činnosti. Tieto subjekty musia následne dôsledne dbať na to, aby v čo najväčšej možnej miere chránili súkromný život svojich zákazníkov a prednostne pomáhali vnútroštátnym orgánom v boji proti trestnej činnosti.

1.5

EHSV víta návrh na európsku harmonizáciu sankcií uplatňovaných vo finančnom sektore. Predchádzanie trestnej činnosti musí byť čo najúčinnejšie a voči profesijným subjektom sa musia uplatňovať odrádzajúce sankcie, ktoré by boli primerané čiastkam zodpovedajúcim hodnote praných peňazí. EHSV preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôsledné a správne uplatňovanie administratívnych postihov a pokút.

2.1

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu a šírenie zbraní hromadného ničenia ohrozujú svetovú bezpečnosť a integritu finančného systému. Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) je orgánom zodpovedným na medzinárodnej úrovni za vypracovanie opatrení, tzv. odporúčaní, na predchádzanie a boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a najnovšie aj proti financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia.

2.2

Odporúčania FATF sa revidovali takmer tri roky s cieľom posilniť opatrenia na predchádzanie týmto činnostiam, viac chrániť finančný systém a poskytnúť vládam účinnejšie nástroje na postihovanie týchto závažných trestných činov. Vo februári 2012 (1) FATF prijala nové odporúčania.

2.3

Nové odporúčania FATF obsahujú tieto hlavné zmeny:

2.4

FATF začne v roku 2014 realizovať nový cyklus vzájomného hodnotenia svojich členov a konkrétne sa zameria na účinnosť realizácie svojich nových odporúčaní.

3.1

Návrhy štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a druhé nariadenie o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov, vychádzajú z aktualizácie európskeho regulačného rámca a ich cieľom je zohľadniť úpravy, ktoré boli vykonané v odporúčaniach FATF.

3.2

Ide o tieto hlavné úpravy, ktoré boli vykonané v európskom regulačnom rámci na základe návrhov:

3.3

Navrhované úpravy vychádzajú najmä zo štúdie (3) venovanej uplatňovaniu tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorú vypracovali nezávislí audítori, ako aj z postojov, ktoré Komisia prijala počas verejnej konzultácie.

3.4

Účelom návrhov smernice a nariadenia je nahradiť súčasnú smernicu a nariadenia, ktoré budú zrušené.

4.1

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné prispôsobiť súčasný európsky regulačný rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu so zreteľom na úpravy, ktoré boli vykonané na medzinárodnej úrovni. EHSV si uvedomuje, že javy spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu sa týkajú všetkých hospodárskych odvetví a že je potrebné venovať osobitnú a stálu pozornosť účinnosti regulačného rámca určeného na predchádzanie využívaniu finančného systému na trestné účely.

4.2

EHSV víta ambíciu Komisie, ktorej snahou je, aby Európska únia hrala vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. Opakovane poukazuje na svoj postoj, ktorý už uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, v ktorom privítal „ďalší vývoj predpisov na zabránenie prania peňazí a financovania terorizmu ako symbol Európskej únie, ktorá zabezpečuje vysoké štandardy bezúhonnosti a správania vo verejnom aj súkromnom sektore. Smernica je praktickým krokom pri riadení finančných záležitostí, ako aj prostriedkom posilnenia Európskej únie“ (4).

4.3

EHSV sa domnieva, že zníženie prahovej hodnoty z 15 000 EUR na 7 500 EUR, po ktorej prekročení musia obchodníci s tovarom splniť povinnosti stanovené v návrhu smernice, predstavuje ďalší krok správnym smerom k podpore bezhotovostných platieb. EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (5) zdôraznil, že hotovosť sa považuje za podporný nástroj tieňovej ekonomiky a že bezhotovostné platby sú transparentnejšie z daňového aj ekonomického hľadiska, sú lacnejšie pre celú spoločnosť, praktickejšie a inovatívnejšie.

4.4.1

EHSV víta skutočnosť, že agenti zaisťujúci prenájom nehnuteľností a prevádzkovatelia hazardných hier podliehajú povinnostiam týkajúcim sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom odporúčania FATF sa týchto subjektov netýkajú.

4.4.2

EHSV víta spresnenia, ktoré boli zapracované do návrhu s cieľom zabezpečiť proporčnosť so zreteľom na malé a stredné podniky. S cieľom zabezpečiť, že „malé subjekty“ budú schopné plniť povinnosti uvedené v návrhu smernice, EHSV navrhuje, aby sa na činnosti oficiálne zúčastňovali sprostredkujúce orgány, akými sú profesijné komory, združenia alebo federácie zastupujúce „malé subjekty“ na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mali právomoci v oblasti riadenia, podpory a sprostredkovania. Je veľmi dôležité podporovať „malé subjekty,“ aby sa nestali terčom osôb, ktoré perú špinavé peniaze.

4.5.1

Povinnosť identifikácie osôb sa musí uskutočňovať za ich fyzickej prítomnosti. V opačnom prípade musia profesijné subjekty uplatniť opatrenia týkajúce sa zvýšenej starostlivosti z dôvodu rizika vyplývajúceho z transakcie realizovanej na diaľku. EHSV si kladie otázku, či táto úroveň požiadaviek zodpovedá tendencii našej spoločnosti smerujúcej k úplnej digitalizácii.

4.5.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení, ktoré by umožnili zosúladiť povinnosť identifikácie zákazníkov so stále častejším využívaním elektronických platieb a elektronickej komunikácie.

4.6.1

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť záujmy súvisiace s ochranou osobných údajov so zachovaním integrity finančného systému prostredníctvom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.6.2

Ak má koncepcia boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spočívať v zhromažďovaní a analyzovaní informácií vrátane osobných údajov prostredníctvom širokého spektra profesijných subjektov, EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby návrhy v rozsiahlej miere spĺňali požiadavky na členské štáty, ako aj na profesijné subjekty v záujme toho, aby sa dosiahla lepšia rovnováha medzi výzvami, ktoré sú a priori ťažko zosúladiteľné.

4.6.3

Pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 39 navrhovanej smernice týkajúce sa zničenia zozbieraných dokumentov a informácií po piatich alebo desiatich rokoch po skončení obchodného vzťahu, EHSV žiada členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne predpisy budú zahŕňať aj situácie (trestné stíhanie, úpadok alebo dedenie), v ktorých sa táto povinnosť nebude uplatňovať, aby sa zabránilo tomu, že bude v protiklade so všeobecným záujmom.

4.6.4

EHSV navrhuje, aby sa v smernici výslovne uvádzala povinnosť prísne zachovávať dôvernosť, pokiaľ ide o totožnosť osôb, ktoré oznámia podozrivé operácie, ak tieto osoby nedali povolenie na zverejnenie svojej totožnosti alebo ak je zverejnenie totožnosti nutné na to, aby sa zaručil spravodlivý súdny proces v rámci trestného stíhania.

4.7.1

EHSV zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu budú na úrovni EÚ zapojené do vypracovania analýzy rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu a budú môcť vydávať usmernenia a regulačné normy určené pre členské štáty a finančné zariadenia. EHSV vyzdvihuje, že je dôležitá dohoda a spolupráca s európskymi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, zároveň však konštatuje, že tieto orgány majú obmedzenú právomoc na zastupovanie a reguláciu, pokiaľ ide o finančný sektor. Mnohé profesijné subjekty, na ktoré sa vzťahujú uvedené povinnosti, však nie sú súčasťou finančného sektora a teda nie sú zastúpené na európskej úrovni. EHSV takisto navrhuje, aby sa Komisia na európskej úrovni zúčastňovala na analýze rizík a vydávaní usmernení v mene nefinančných profesijných subjektov, ktoré sú povinné bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.7.2

EHSV je presvedčený, že je potrebné mať k dispozícii výkladové odporúčania a normy, ktoré budú zosúladené na úrovni EÚ v záujme toho, aby sa v členských štátoch zabezpečilo jednotnejšie uplatňovanie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.8.1

V návrhoch sa stanovuje vypracovanie zoznamu administratívnych sankcií v nadväznosti na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“, ku ktorému EHSV vypracoval stanovisko (6) a ktoré je obsiahnuté aj v ostatných nedávnych návrhoch Komisie (7).

4.8.2

EHSV povzbudzuje európsku harmonizáciu sankcií uplatňovaných vo finančnom sektore. Zároveň však musí konštatovať, že potláčanie trestnej činnosti túto činnosť neobmedzuje. Preto je veľmi dôležité, aby predchádzanie trestnej činnosti bolo čo najúčinnejšie a aby profesijným subjektom, ktoré si neplnia svoje povinnosti týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, boli uložené sankcie, ktoré sú odrádzajúce a primerané čiastkam zodpovedajúcim hodnote praných peňazí.

4.8.3

EHSV si kladie otázku najmä v súvislosti s čisto „administratívnym“ charakterom plánovaných sankcií a obáva sa prípadného spochybnenia prísnosti navrhovaných administratívnych sankcií so zreteľom na hierarchiu právnych noriem a proporcionalitu sankcií v oblasti trestného práva. Ak majú mať plánované administratívne sankcie skutočne odrádzajúci charakter a sledovať cieľ európskej harmonizácie, nie je možné, aby plánované trestné sankcie za trestný čin prania špinavých peňazí boli v jednotlivých krajinách odlišné. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili jednotné a správne uplatňovanie administratívnych sankcií uložených profesijným subjektom za neplnenie svojich povinností v oblasti boja proti špinavým peniazom a financovaniu terorizmu a sankcií za trestný čin prania špinavých peňazí.

4.8.4

EHSV sa obáva toho, aby sa nespochybnil súlad systému administratívnych sankcií s článkami 6 a 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože existuje riziko, že niektoré administratívne sankcie by sa mohli rekvalifikovať na „trestné“ sankcie, o ktorých môže rozhodovať len nezávislý súd v nadväznosti na spravodlivý súdny proces, pričom príslušné administratívne orgány tieto podmienky nespĺňajú. EHSV vyzýva Komisiu, aby našla primerané právne riešenie a aby sa uistila, že systém navrhovaných sankcií sa nebude môcť v žiadnom prípade spochybniť.

4.8.5

EHSV zastáva názor, že návrh zaviesť súbor minimálnych pravidiel založených na zásadách uplatňovania administratívnych opatrení a sankcií predstavuje prístup, ktorý reakciu EÚ celkovo posilňuje.

5.1

EHSV odporúča rozšíriť definíciu financovania terorizmu, ktorá sa uvádza v článku 1 ods. 4 návrhu smernice tak, aby sa týkala „akýchkoľvek iných činov“ odlišných od uvedených trestných činov v súlade so znením odporúčania 5 FATF.

5.2

EHSV zdôrazňuje, že v prílohách návrhu smernice sa uvádza zoznam rizikových faktorov a prvkov, ktoré si profesijné subjekty musia overiť v rámci svojich povinností týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EHSV sa domnieva, že zoznamy uvedené v prílohách nie sú úplné a príslušní aktéri by na základe založenom na riziku mali zohľadniť aj iné faktory, ktoré sú v úzkej spojitosti s členskými štátmi, a odlišné podmienky, v rámci ktorých realizujú transakcie.

5.3

EHSV sa domnieva, že kľúčom k vyriešeniu problému pirátstva je vysledovanie príslušných finančných tokov a rázny zásah proti nim. V EÚ by sa mal zostaviť čierny zoznam finančných inštitúcií zapojených do prania peňazí pochádzajúcich z pirátskej činnosti. Svetová banka, Interpol a Europol môžu pomôcť v snahách o vysledovanie výkupného, ktoré by sa malo vysledovať a zhabať, aby tak pirátstvo nebolo už viac atraktívnou činnosťou (8).

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/36

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v súlade s postojom Európskeho parlamentu (1), Výboru regiónov (2) a so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (3) víta predložený návrh Európskej komisie zaviesť celosvetovo prvú regionálnu daň z finančných transakcií (DFT).

1.2

EHSV pripomína, že síce požadoval zavedenie DFT na celom svete, ale verí, že jej realizácia na regionálnej úrovni so zapojením 11 členských štátov Európskej únie (zóna EÚ-11+) (4) môže predstavovať príležitosť mimoriadneho významu, schopnú uľahčiť v budúcnosti jej uplatnenie v celosvetovom meradle.

1.3

EHSV zdôrazňuje význam metódy posilnenej spolupráce ako nástroja umožňujúceho členským štátom dosiahnuť čo najširšiu dohodu o niektorých otázkach v súlade so zmluvami (5), a neutralizovať blokujúcu povinnosť prijímať jednomyseľné rozhodnutia, ktorá často viedla EÚ do politickej a ekonomickej patovej situácie.

1.4

EHSV sa domnieva, že jednu zo silných stránok DFT predstavuje skutočnosť, že ide o daň s rozsiahlym daňovým základom a dvomi nízkymi sadzbami, čím sa obmedzuje jej negatívny vplyv na hospodársku súťaž. EHSV sa domnieva, že zavedenie dane v EÚ-11+ podporí vytvorenie jednotného finančného trhu, a preto pokladá za žiaduce, aby daň nadobudla účinnosť od 1. januára 2014, a nepovažuje za vhodné zavádzať ju postupne.

1.5

Výbor sa nazdáva, že ak sa má dosiahnuť maximálny vplyv dane na hospodársky rast, je potrebné stanoviť, aby sa daňové príjmy použili na financovanie investičného programu na národnej a európskej úrovni, ktorý by dokázal zabezpečiť hospodárske oživenie a zamestnanosť v krátkodobom horizonte.

1.6

EHSV s potešením konštatuje, že v snahe predísť vzniku rizika premiestnenia finančných aktivít, alebo ho aspoň obmedziť na minimum, Komisia v novom návrhu týkajúcom sa DFT pridružila k zásade usadenia, tzv. územnému princípu (navrhnutému v pôvodnej verzii), zásadu emisie, ktorú navrhol Európsky parlament a EHSV dôrazne podporil vo svojom predchádzajúcom stanovisku (6). EHSV konštatuje, že kumulatívne uplatňovanie týchto zásad by mohlo znamenať, že v určitých prípadoch budú podliehať zdaňovaniu aj finančné inštitúcie nezúčastnených členských štátov. V súlade s návrhom Európskeho parlamentu preto pokladá za vhodné dôkladnejšie prehodnotiť tento aspekt a začať príslušné rokovania s tretími krajinami s cieľom uľahčiť vyberanie DFT.

1.7

EHSV sa rovnako ako Európsky parlament domnieva, že je potrebné doplniť zásadu miesta pobytu a zásadu emisie o „zásadu prenosu právneho nároku“, vďaka ktorej by bolo vyhýbanie sa povinnosti platiť DFT naozaj riskantné a nákladné, čím by sa zaistilo jej lepšie uplatňovanie.

1.8

EHSV víta zmeny zavedené Komisiou s cieľom zlepšiť správu dane a bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. EHSV súhlasí so zavedením výnimky pre primárny trh s transakciami týkajúcimi sa podielových listov podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívnych investičných fondov (AIF), s cieľom podporiť financovanie podnikov.

1.9

Výbor vyjadruje poľutovanie, že hodnotenie dôsledkov uplatňovania DFT z mikroekonomického a makroekonomického hľadiska je naplánované len tri roky po nadobudnutí účinnosti príslušných právnych predpisov a žiada, aby Komisia vykonávala stálu kontrolnú a overovaciu činnosť (každoročné monitorovanie). Tak bude možné získať okamžité posúdenie účinkov DFT, čím sa umožní včas pristúpiť k prípadnej náprave uplatňovania DFT.

1.10

EHSV vyjadril kritické pripomienky na margo nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa hodnotenia vplyvu, ktorá sprevádzala pôvodný návrh na zavedenie DFT, a preto víta skutočnosť, že Európska komisia čiastočne napravila tento nedostatok. EHSV zdôrazňuje, že v kvantitatívnom posúdení vplyvov návrhov je potrebné, aby Komisia zlepšila v súčasnosti dostupné modely a prispôsobila ich hodnoteniu hypotetických možností alternatívnych opatrení. Výzva je adresovaná predovšetkým útvarom Komisie, aby tam, kde je to možné, vypracovali odhady týkajúce sa skutočných vlastností konkrétnych návrhov.

1.11

EHSV ľutuje, že v dôsledku neuplatňovania DFT vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie rozpočet EÚ prichádza o základným pilier systému vlastných zdrojov. Tento systém mal umožniť prinavrátiť Európskej únii jej nevyhnutnú finančnú autonómiu tak, ako to pôvodne obsahoval článok 201 Rímskej zmluvy.

1.12

EHSV zdôrazňuje, že orgány správy by pri uplatňovaní DFT mali prostredníctvom nevyhnutnej koordinácie medzi členskými štátmi obmedziť na minimum riziko daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a znížiť administratívne prevádzkové náklady.

1.13

EHSV síce opakovane zdôrazňuje potrebu pozorne sledovať účinky dane na dôchodkové fondy a na budúcich poberateľov dôchodku, ale nepožaduje ich vyňatie z uplatňovania DFT.

1.14

EHSV pri vykonávaní svojej úlohy poradného orgánu Komisie, Európskeho parlamentu a Rady potvrdzuje svoje rozhodnutie prevziať záväzok, že bude trvalo monitorovať proces, ktorý povedie k legislatívnej transpozícii návrhu Komisie.

2.1

Smernica navrhnutá Európskou komisiou (7) odráža predchádzajúci návrh predložený v septembri 2011 (8). Tento návrh napriek tomu, že nezískal v Rade jednomyseľnú podporu, podnietil 11 členských štátov EÚ, aby 28. septembra 2012 predložili Komisii formálnu žiadosť na zavedenie posilnenej spolupráce na uplatňovanie DFT.

2.2

Komisia po posúdení uskutočniteľnosti tejto žiadosti a zistení, že posilnená spolupráca v oblasti DFT nebude mať negatívny vplyv na vnútorný trh, ani na povinnosti, práva a právomoci nezúčastnených členských štátov, vydala v októbri 2012 rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, postúpené Európskemu parlamentu v decembri 2012 a odobrené Radou Ecofin v januári 2013.

2.3

Návrh Komisie odráža v podstate pôvodný návrh, pričom bolo zahrnutých niekoľko zmien s cieľom: i) zvýšiť prehľadnosť právnych predpisov a na žiadosť 11 členských štátov ii) posilniť právne predpisy zabraňujúce zneužívaniu opatrení a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

2.3.1

Boli potvrdené a zdôraznené tri pôvodné ciele: i) posilniť jednotný trh neutralizáciou rozdielnych štátnych prístupov; ii) zabezpečiť, rovnako ako v iných odvetviach, spravodlivý príspevok finančného sektora k financovaniu verejných príjmov; iii) presadzovať investície finančného systému do reálnej ekonomiky.

2.3.2

Rovnako ako v pôvodnom návrhu je daňový základ rozsiahly a minimálne sadzby sú nízke: 0,10 % pre finančné transakcie týkajúce sa akcií, dlhopisov, podielových listov podnikov kolektívneho investovania, nástrojov peňažného trhu, repo zmlúv, dohôd o pôžičkách cenných papierov a 0,01 % pre finančné transakcie týkajúce sa derivátov.

2.3.3

Aby nedochádzalo k obmedzovaniu riadneho fungovania reálnej ekonomiky, daň sa nevzťahuje na: i) bežné finančné činnosti občanov a podnikov (úvery, platby, poistenie, vklady atď.); ii) tradičné investičné bankovníctvo v súvislosti s navyšovaním kapitálu alebo finančné transakcie v rámci reštrukturalizácie; iii) činnosť v oblasti refinancovania, menovej politiky a správy verejného dlhu; iv) transakcie na primárnom trhu s cennými papiermi podnikov kolektívneho investovania (PKIPCP) a alternatívnych investičných fondov (AIF). Od dane z finančných transakcií budú teda oslobodené transakcie s Európskou centrálnou bankou, centrálnymi bankami, Európskym nástrojom finančnej stability (ENFS), Európskym mechanizmom pre stabilitu a Európskou úniou.

2.3.4

V návrhu sa potvrdzuje zásada usadenia alebo územný princíp, na základe ktorého platí, že na transakciu sa uplatní daň bez ohľadu na to, v ktorej zemepisnej oblasti bola uskutočnená, ak aspoň jedna z finančných inštitúcií zapojených do transakcie je usadená v zóne uplatňovania DFT alebo koná v mene inej finančnej inštitúcie, ktorá je usadená v tejto zóne.

2.3.5

V snahe pôsobiť proti pokusom presúvať finančné aktivity mimo oblasti uplatňovania DFT sa zavádza „zásada emisie“, ktorú požadoval Európsky parlament a podporoval EHSV. Podľa tejto zásady transakcia podlieha DFT, ak finančný produkt, ktorý je jej predmetom, bol vydaný jedným z 11 členských štátov zapojených do posilnenej spolupráce, a to bez ohľadu na to, či partneri transakcie sú usadení mimo zóny uplatňovania DFT alebo na miesto, kde sa transakcia uskutočňuje.

2.3.6

Súčasné uplatňovanie týchto dvoch zásad (zásady usadenia a zásady emisie) neutralizuje alebo aspoň výrazne znižuje sklon k premiestňovaniu činnosti mimo zóny uplatňovania DFT s cieľom vyhnúť sa platbe dane. Ak by sa teda finančná inštitúcia chcela vyhnúť platbe dane, musela by sa vzdať jednak svojich zákazníkov usadených v zóne uplatňovania DFT, jednak transakcií so všetkými finančnými produktmi vydanými v tejto oblasti. Treba však pripomenúť, že ide o oblasť, ktorá zahŕňa takmer dve tretiny HDP Európskej únie a 90 % HDP eurozóny. Tento aspekt znevýhodní stratégie nezasahovania do tohto trhu, kde sa jednotné zdanenie na finančných trhoch stane silným prvkom vybudovania jednotného trhu.

2.3.7

Z výpočtov Komisie vyplýva, že príjmy z dane by mohli predstavovať 30 až 35 miliárd EUR ročne. To predstavuje približne 60 % predchádzajúceho odhadu príjmov, ktorý vychádzal z predpokladu, že by sa táto daň uplatňovala vo všetkých členských štátoch EÚ (treba pripomenúť, že šlo o 57 miliárd EUR). Príjmy z akcií a cenných papierov by predstavovali 13 miliárd EUR a z derivátov 21 miliárd EU.

3.1

V uplynulých rokoch niekoľko členských štátoch EÚ schválilo uplatňovanie rôznych foriem DFT, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo daňovej diverzifikácie, ktorá škodí vnútornému trhu (obmedzené daňové základy, rôzne formy oslobodenia od dane). Zavedenie regionálnej DFT podporí vytvorenie skutočne jednotného finančného trhu bez narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku neefektívnych daňových systémov.

3.1.1

Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že DFT by mala nadobudnúť účinnosť podľa plánu stanoveného Komisiou, a to 1. januára 2014 bez plánovania postupného zavádzania, ktoré by v dôsledku existujúcich právnych predpisov na úrovni 11 (alebo viacerých) členských štátov EÚ (EÚ-11+) mohlo viesť k oneskoreniu a technickým problémom.

3.2

Zavedenie DFT na úrovni 27 členských štátov EÚ, ktoré je síce žiaduce, sa nepodarilo dosiahnuť, a preto sa jej uplatňovanie v rámci posilnenej spolupráce bez nepriaznivých účinkov na nezúčastnené členské štáty zdá byť potrebným spôsobom na zabezpečenie jej budúceho uplatnenia na európskej aj celosvetovej úrovni.

3.3

Neuplatňovanie dane v členských štátoch EÚ môže v niektorých prípadoch viesť k dvojitému zdaneniu v rámci nezúčastnených krajín. Týka sa to malého podielu transakcií, ale môže sa tomu ešte predísť pomocou dvojstranných kompenzačných dohôd.

4.1

EHSV zdôrazňuje, že útvary Komisie radikálne zmenili pôvodný odhad dlhodobých makroekonomických vplyvov DFT (40 rokov) na európske hospodárstvo z odhadovanej zápornej rádovej hodnoty – 1,76 % na kladnú vo výške asi + 1 %.

4.1.1

Odhad, ktorý sprevádzal pôvodný návrh, bol upravený tak, že v hodnotení boli zohľadnené jednak účinky skutočných navrhovaných sadzieb, jednak „zmierňujúce“ účinky. To umožnilo zmenu z – 1,76 % na – 0,53 % HDP (9).

4.1.2

Komisia neskôr ďalej zmenila toto hodnotenie s odôvodnením, že sa v ňom neberú do úvahy špecifické vlastnosti návrhu, keďže vychádza okrem iného z nerealistických pracovných hypotéz (napr. že všetky nové investície do podnikov boli financované nástrojmi podliehajúcimi DFT). Po týchto úpravách skutočný dlhodobý vplyv na HDP ďalej klesol, a bol odhadnutý na – 0,28 %. V rámci tejto analýzy Komisia vykonala ďalšie hodnotenie vplyvu, kde zohľadnila aj účinky spojené s využívaním príjmov z DFT, a to jednak ako alternatívu k iným formám zdanenia, jednak ako možný nástroj verejného investovania. Podľa tohto hodnotenia, predpokladajúc príjem 0,16 % HDP, nadobudol vplyv DFT na HDP kladnú hodnotu a pohybuje sa v rozpätí medzi 0,20 % a 0,40 % (10).

4.1.3

Tento predpoklad však stále treba považovať za znevýhodňujúci, pretože v rámci celkového príjmu neberie do úvahy zložku vyplývajúcu z dane z derivátov, ktorá je však zahrnutá do návrhu Komisie, čo by zvýšilo celkový výnos z 0,16 % na 0,40 % HDP, s následným pozitívnym vplyvom DFT na HDP v rádovej hodnote 1 % (11).

4.2

Na základe analýz uskutočnených Komisiou sa zavedenie DFT zdá byť najúčinnejšie pre hospodárstvo EÚ, ak sa výnosy z dane, tak na európskej, ako aj na národnej úrovni, použijú na financovanie programu verejných investícií, ktorý by dokázal zaručiť posilnenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

4.3

EHSV v priebehu uplynulých piatich rokov, ktoré sa prekrývajú s obdobím krízy, predložil niekoľko stanovísk, v ktorých odporúčal potrebu znovu nastoliť rovnováhu v rámci európskych makroekonomických politík na podporu politiky investovania v prospech rastu a zamestnanosti (12). Ak by sa sledovali odporúčania EHSV, príjmy pochádzajúce z uplatnenia DFT by boli najefektívnejšie práve pri použití na financovanie veľkého investičného programu na národnej a európskej úrovni.

4.4

EHSV sa domnieva, že jednu zo silných stránok DFT predstavuje skutočnosť, že ide o daň s rozsiahlym daňovým základom a dvomi nízkymi sadzbami. Vďaka tejto vlastnosti by sa mali obmedziť na minimum negatívne účinky daní, ktoré by v prípade zúženia oblasti zdanenia a zvýšenia sadzby spôsobili vážne narušenie trhov. Preto sa EHSV nazdáva, že je na jednej strane potrebné maximálne obmedziť vylúčenie zo základu dane a vylúčenie niektorých zdaniteľných subjektov a na druhej strane povzbudzovať 11 zúčastnených členských štátov, aby uplatňovaním navrhovanej výšky zdanenia začali proces, ktorý by smeroval k vytvoreniu skutočného jednotného trhu.

4.5

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné zaviesť „zásadu právneho nároku“, podľa ktorej sa finančná transakcia, za ktorú nebola zaplatená DFT, považuje za právne neúčinnú a nemá za následok prenos právneho nároku na príslušný finančný nástroj.

4.6

EHSV súhlasí s hypotézou vylúčiť z daňového základu transakcie týkajúce sa podielov PKIPCP a AIF, keďže ide o nástroje priamo súvisiace s financovaním podnikov a aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami smernice 2008/7/ES. Treba zdôrazniť, že uplatnením tejto výnimky by sa očakávané príjmy znížili o približne 4 miliardy eur.

4.7

EHSV si síce uvedomuje potrebu kontrolovať možný tlak na úrokové sadzby verejného dlhu, ale súhlasí s návrhom zachovať výnimku pre štátne dlhopisy vydané na primárnom trhu a zdaňovanie transakcií so štátnymi dlhopismi na sekundárnom trhu. V tejto oblasti považuje výnimku za vhodnú na sekundárnom trhu len pre inštitúcie, ktoré boli poverené verejnými orgánmi, aby zasiahli prostredníctvom transakcií súvisiacich so správou verejného dlhu.

4.8

EHSV na margo dôchodkových fondov už v minulosti vyjadril presvedčenie, že je potrebné osobitne sledovať účinky DFT na ne. Vylúčenie podielov PKIPCP a AIF zo základu dane, rovnako ako oslobodenie štátnych dlhopisov na primárnom trhu od dane, je pre dôchodkové fondy vzhľadom na štruktúru ich portfólia určite pozitívnym prvkom.

4.9

EHSV síce opakovane zdôrazňuje potrebu pozorne sledovať účinky dane na dôchodkové fondy a na budúcich poberateľov dôchodku, ale nepožaduje ich vyňatie z uplatňovania DFT.

4.10

Uplatnenie DFT, bez toho, aby to ovplyvnilo likviditu systému, podporuje investície dôchodkových fondov do dlhodobých stratégií, pričom obmedzuje destabilizujúce prvky, ako napr. vysokofrekvenčné transakcie finančných aktív (13).

4.11

Pri uplatnení novej dane treba venovať osobitnú pozornosť spôsobu administratívnej správy, aby sa obmedzilo na minimum riziko daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam ako aj administratívne náklady, ktoré znášajú členské štáty a daňoví poplatníci. Z tohto dôvodu by členské štáty i Komisia mali vypracovať vykonávacie predpisy týkajúce sa spôsobu platby a kontroly dane, dbať na minimalizáciu týchto administratívnych nákladov a pozorne sledovať ich vývoj. EHSV vzhľadom na vplyv návrhu ďalej vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby spolupráce medzi finančnými inštitúciami nezúčastnených členských štátov a členskými štátmi, ktorým táto daň prislúcha.

4.12

EHSV vyjadril kritické pripomienky na margo nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa hodnotenia vplyvu, ktorá sprevádzala pôvodný návrh na zavedenie DFT, a preto víta skutočnosť, že Európska komisia čiastočne napravila tento nedostatok formou siedmich poznámok vysvetľujúcich analýzu vplyvu, ktoré sprevádzali predchádzajúci návrh (14), ku ktorým je potrebné pripočítať posúdenie vplyvu sprevádzajúce tento návrh (15). Napriek tomu EHSV zdôrazňuje, že ešte stále chýba dostatočná analytická dokumentácia, ktorá by priblížila súčasnú situáciu v oblasti zdaňovania finančných trhov a príjmov v rôznych krajinách, a najmä v EÚ-11+. Predovšetkým by bolo vhodné rozsiahlejšie posúdiť možné účinky na sporiteľov a na budúcich poberateľov dôchodku vzhľadom na rôzne scenáre presunu daňového zaťaženia.

4.13

EHSV zdôrazňuje, že v kvantitatívnom posúdení vplyvov návrhov je potrebné, aby Komisia zlepšila v súčasnosti dostupné modely a prispôsobila ich hodnoteniu hypotetických možností alternatívnych opatrení. Vyzýva preto útvary Komisie, aby tam, kde je to možné, vypracovali odhady týkajúce sa skutočných vlastností konkrétnych návrhov.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/42

1.1

EHSV nesúhlasí s argumentmi, ktoré predložila Komisia na odôvodnenie tohto návrhu. Keďže chýbajú vedecké údaje, ktoré by potvrdili, že rozdiely v sankciách v oblasti falšovania peňazí podporujú jav tzv. forum shopping zo strany falšovateľov, nezdá sa mu úplne odôvodnené revidovať rámcové rozhodnutie z roku 2000 s cieľom zaviesť stanovenie minimálnej hranice trestu v rámci EÚ, ktorej očakávaný „odrádzajúci účinok“ sa mu zdá diskutabilný.

1.2

EHSV upozorňuje na to, že pod zámienkou minimálnych pravidiel návrh smernice v skutočnosti zavádza veľmi kompletné represívne opatrenia na boj proti falšovaniu a zjavne tak zachádza ďalej, než povoľuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), o to viac, že sa dotýka súdnej príslušnosti a konaní.

1.3

Pozastavuje sa nad nevyhnutnosťou takéhoto represívneho prístupu, ktorý by mohol vo svojej podstate porušiť základné práva a slobody a ktorého účinnosť spochybňuje, keďže napriek tomu, že bola stanovená minimálna hranica trestu, vynesenie trestu bude vždy podmienené rozličným výkladom podľa právnej tradície jednotlivých členských štátov a vlastným uvážením sudcu.

1.4

Zo všeobecného hľadiska EHSV vyčíta návrhu smernice, že dostatočne nezohľadňuje rozdiely v tradíciách a súdnych systémoch, ako sa vyžaduje v článku 82 ods. 2 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o vplyv jeho ustanovení na individuálne práva a slobody.

1.5

EHSV ako inštitúcia zastupujúca európsku občiansku spoločnosť upriamuje pozornosť na skutočnosť, že páchatelia trestných činov môžu byť občania pôvodne konajúci v dobrej viere, ktorí sa proti svojej vôli stali vlastníkmi falošnej meny a potrebujú sa jej zbaviť. EHSV poukazuje na riziko, ktoré by neprimerané ustanovenia predstavovali pre tie osoby, ktoré by sa z obetí nedobrovoľne stali delikventami, a domnieva sa, že po konaní je úmysel hlavným prvkom, ktorý treba zohľadniť, čo sa však v odôvodneniach návrhu smernice dostatočne nezdôrazňuje.

1.6

EHSV znepokojuje, že v oblasti konania návrh smernice nestanovuje pre vyšetrovacie orgány, tak ako v prípade vymedzenia sankcií, odstupňovanie prostriedkov podľa závažnosti trestného činu. Taktiež považuje za nevyhnutné, aby sa v návrhu smernice spresnilo, že nástroje vyšetrovania, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti, sa smú využiť len v prípadoch najzávažnejších trestných činov.

2.1

Tento návrh smernice posilňuje súčasný rámec, ktorého cieľom je trestne stíhať falšovanie peňazí, či už ide o euro alebo o iné meny. Tento návrh, ktorý na území EÚ dopĺňa ustanovenia Ženevského dohovoru z roku 1929 a žiada, aby členské štáty boli zmluvnými stranami tohto dohovoru, nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV, ktoré bolo zmenené rámcovým rozhodnutím z roku 2001 (2001/888/SVV) a ktoré dopĺňa o určité dôležité ustanovenia.

2.2

Snaží sa najmä bojovať proti javu účelového výberu jurisdikcie (tzv. forum shopping), ktorý podľa štúdie vplyvu zjavne využíva stratégia zločineckých sietí pri hľadaní najmenej prísnej legislatívy. Na tento účel sa na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ stanovuje spoločná minimálna dolná hranica trestu na minimálne šesť mesiacov odňatia slobody za výrobu a šírenie falošnej meny (od sumy 10 000 EUR). Zároveň sa maximálny trest minimálne osem rokov odňatia slobody stanovený za výrobu falošnej meny rozšíril aj na jej šírenie (od sumy 5 000 EUR).

2.3

Ak sú trestné činy spáchané v prospech právnických osôb, budú tieto osoby trestané postihmi v rozpätí od vylúčenia z nároku na verejné dávky alebo pomoc po zrušenie.

2.4

Tento návrh sprísňuje aj súčasný rámec, pokiaľ ide o procesné právo. Vyšetrovacie orgány a orgány činné v trestnom konaní budú môcť použiť vyšetrovacie nástroje, ktoré sa používajú v boji proti organizovanému zločinu alebo iným formám závažnej trestnej činnosti. Súdne orgány budú mať okrem iného povinnosť odovzdať vzorky zhabanej sfalšovanej meny na technickú analýzu falzifikátov na účely odhaľovania ďalších falzifikátov v obehu.

2.5

V návrhu sa stanovuje, že každý členský štát, ktorého menou je euro, bude musieť vykonávať univerzálnu jurisdikciu pri trestných činoch súvisiacich s eurom spáchaných mimo Európskej únie, a to buď v prípade, že je páchateľ na jeho území, alebo ak boli v tomto členskom štáte zistené falošné eurá súvisiace s daným trestným činom.

3.1

Hoci EHSV uznáva, že falšovanie eura, ktorého spôsoby sú čím ďalej, tým zložitejšie a dokonalejšie, je znepokojujúcim javom, proti ktorému treba účinne bojovať, má vážne výhrady voči obsahu a samotnému základu tejto iniciatívy.

3.2

EHSV poukazuje na nedostatok vedeckých dôkazov, o čom svedčí štúdia vplyvu, a nie je preto veľmi presvedčený argumentom „forum shopping“, o ktorý sa Komisia opiera pri vypracovaní svojho návrhu smernice. Zastáva názor, že nie je isté, či rozdiely v úrovni represívnych opatrení v rámci EÚ nejakým spôsobom vysvetľujú nárast falšovania, ani či vnútroštátne práve predpisy v oblasti trestnoprávnych postihov určujú prednostný výber miesta konania falšovateľov. Na vysvetlenie umiestnenia tlačiarní falšovaných peňazí treba vziať do úvahy iné, materiálne alebo logistické, faktory.

3.3

Keďže chýba presná analýza, ktorá by potvrdila, že rozdiely v úrovni represívnych opatrení v rámci EÚ poškodzujú presadzovanie práva a justičnú spoluprácu a účinný boj proti falšovaniu v tretích krajinách, EHSV sa zamýšľa nad samotnými dôvodmi vypracovania tohto návrhu smernice.

3.4

EHSV chce okrem iného zdôrazniť, že ustanovenia vypracované na základe týchto argumentov vytvárajú osobitne tvrdý represívny nástroj. Okrem toho, že návrh smernice vymedzuje súbor trestných činov falšovania a stanovuje minimálne, ale aj maximálne tresty, pokiaľ ide o trestný čin rozširovania, zaoberá sa tiež aspektmi súdnej príslušnosti a konaní.

3.5

EHSV sa osobitne pozastavuje nad prítomnosťou týchto posledných ustanovení týkajúcich sa súdnej príslušnosti a konaní, ktoré zachádzajú ďalej, než sa uvádza v dôvodovej správe a než povoľuje článok 83 ods. 1 ZFEÚ, t. j. stanoviť „minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií“. Navyše konštatuje, že tieto ustanovenia, ktoré počítajú s uplatnením mimoriadnych opatrení, majú veľmi veľký represívny dosah, keďže vedú k vytvoreniu univerzálnej jurisdikcie pre trestné činy falšovania týkajúce sa eura, ktorá na základe definície predstavuje výnimku zo všeobecných riešení, a k používaniu vyšetrovacích nástrojov platných pre organizovaný zločin.

3.6

Tento posledný bod je podľa EHSV najproblematickejší. Pri odôvodňovaní použitia nástrojov vyšetrovania uplatňovaných v rámci boja proti organizovanému zločinu sa totiž vôbec nestanovuje žiadne rozlíšenie podľa miery závažnosti trestných činov vymedzených v návrhu smernice. Takéto ustanovenie podľa výboru obsahuje riziko vážneho porušenia zásady proporcionality a ľudských práv (1).

3.7

S cieľom predísť určitým odchýlkam sa EHSV snaží pripomenúť európskemu zákonodarcovi, že je potrebné zohľadniť všetky členské štáty s ich viac-menej nedávnou tradíciou demokracie a vnímaním dodržiavania individuálnych slobôd.

3.8

Všeobecnejšie EHSV pripomína, že vytvorenie európskeho trestnoprávneho priestoru vyžaduje súčasné posilnenie práv na obhajobu, najmä v rámci Eurojustu a Europolu, aby sa splnila požiadavka rešpektovania základných práv zakotvená v zmluvách (článok 67 ods. 1 a článok 83 ods. 3 ZFEÚ).

3.9

EHSV ako inštitúcia zastupujúca európsku občiansku spoločnosť upriamuje pozornosť na skutočnosť, že páchatelia trestných činov môžu byť občania pôvodne konajúci v dobrej viere, ktorí sa proti svojej vôli stali vlastníkmi falošnej meny a potrebujú sa jej zbaviť. EHSV poukazuje na riziko, ktoré by neprimerané ustanovenia predstavovali pre tie osoby, ktoré by sa z obetí nedobrovoľne stali delikventami, a domnieva sa, že po konaní je úmysel hlavným prvkom, ktorý treba zohľadniť, čo sa však v odôvodneniach návrhu smernice dostatočne nezdôrazňuje.

3.10

EHSV uznáva, že stupňovanie sankcií stanovené v tomto návrhu podľa výšky zhabanej sumy (najmä článok 5 ods. 2) z časti umožňuje zohľadnenie takýchto prípadov. Ale trvá na svojom názore, že návrh smernice nechráni pred rizikom vážneho porušenia individuálnych slobôd. Zdá sa, že neberie do úvahy rozmanitosť tradícií a súdnych systémov v rámci EÚ, a najmä osobitostí inkvizičných systémov, v ktorých môžu policajné orgány zadržať obvinenú osobu, aj v prípade menej závažných deliktov, na pomerne dlhú dobu pred tým, než bude postavená pred súd.

4.1

Pokiaľ ide o ustanovenie, ktorým sa stanovuje minimálna hranica trestnej sadzby na 6 mesiacov odňatia slobody (článok 5 ods. 4 návrhu) a ktoré je hlavný opatrením návrhu ako reakcia na „forum shopping“, EHSV sa zamýšľa nad jeho užitočnosťou vzhľadom na to, že smernica je určená zákonodarcom a nie sudcom, a teda nemôže vynútiť, aby sa tento trest skutočne uložil. V tejto súvislosti EHSV s potešením konštatuje, že dôvodová správa pripomína zásadu nevyhnutnej individualizácie trestu (zásada Súdneho dvora Európskej únie) a zásadu plne slobodného uváženia sudcu.

4.2

EHSV by tiež rád pripomenul, že stanovenie minimálnej sankcie, i keď nezáväzné, je v rozpore s právnou tradíciou niektorých členských štátov, ktoré stanovujú minimálny trest len vtedy, ak je to povinné.

4.3

Znenie článku 9 návrhu treba zmeniť takto: „V prípade najzávažnejších trestných činov falšovania uvedených v článkoch 3 a 4 členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby osoby, jednotky alebo útvary zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie mali prístup k účinným nástrojom vyšetrovania, napríklad k takým, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti“.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/45

1.1

Výbor s istými výhradami víta dve oznámenia Komisie na tému „Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii“, a to konkrétne „Zavedenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ (1) a „Ex ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík“ (2). Sú pokračovaním diskusie o dvoch otázkach nastolených v dokumente „Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu: Zahájenie európskej diskusie“ (3), pričom ide o dobudovanie riadiaceho rámca pre koordináciu hospodárskych politík.

1.2

Výbor ľutuje, že poskytujú málo ďalších podrobností o pojmoch, ktoré už boli načrtnuté v koncepcii, čo sťažuje posúdenie.

1.3

Výbor vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že sa tým s pomerne malým výsledným prínosom dodatočne skomplikovala už i tak bohatá agenda nástrojov hospodárskeho riadenia, ktorá zahŕňa Pakt stability a rastu, fiškálnu dohodu, balík šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, balík dvoch legislatívnych návrhov, stratégiu Európa 2020, európsky semester, ročný prieskum rastu (RPR), správy o mechanizme varovania, národné programy reforiem (NPR), program stability a konvergenčný program, odporúčania pre jednotlivé krajiny, postup pri nadmernom deficite, postup pri makroekonomickej nerovnováhe atď.

1.4

Výbor síce uznáva, že tieto dva návrhy by mohli pomôcť členským štátom, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach, zároveň však má obavy, že ich vplyv na oživenie rastu a kapacít v najodkázanejších oblastiach môže byť obmedzený alebo spomalený, pretože hlavným záujmom je, aby boli prijaté opatrenia nevyhnutne prínosné takisto pre eurozónu ako celok.

1.5

Výbor sa skepticky stavia k možnosti, že členské štáty odsúhlasia zavedenie nového finančného nástroja na financovanie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti, a nie je mu jasné, aký by bol jeho prínos v porovnaní so štrukturálnymi fondmi.

1.6

Výbor si kladie otázku, aký konkrétny prínos bude mať navrhovaná ex ante koordinácia pre európsky semester a akú ďalšiu byrokratickú záťaž to bude mať za následok.

1.7

Výbor má obavy, že filtre použité pre ex ante koordináciu by mohli negatívne vplývať na členský štát, ktorý zavádza reformné opatrenia, pretože menia relatívnu konkurencieschopnosť v inom členskom štáte.

1.8

Výbor sa domnieva, že vedľajšie účinky zasahujúce iných partnerov prostredníctvom finančných trhov nepatria do ex ante koordinácie. Všetko úsilie by malo byť namiesto toho zamerané na vytvorenie bankovej únie.

1.9

Výbor sa domnieva, že návrhy zamerané na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie majú zásadný význam pre budúcnosť Európskej únie, a preto by sa chcel naďalej zapájať do diskusie a v budúcnosti predkladať návrhy v závislosti od ďalšieho vývoja.

2.1

Kontext: V tomto oznámení Komisia navrhuje, aby vzájomne dohodnuté zmluvné dojednania a mechanizmus solidarity boli k dispozícii pre členské štáty eurozóny v ťažkostiach, v ktorých je potrebné zaviesť vnútroštátne štrukturálne reformy na podporu konkurencieschopnosti a rastu, avšak ak by sa tieto reformy nevykonali, malo by to negatívne účinky presahujúce aj do iných členských štátov eurozóny. Bol by to špecifický systém finančnej podpory, ktorá by bola spočiatku financovaná z viacročného finančného rámca (VFR) a prípadne prostredníctvom nového fondu resp. finančného nástroja založeného na hrubom národnom dôchodku (HND), čím by sa rozšírila fiškálna kapacita.

2.2

Výbor sa domnieva, že je ťažké posúdiť opodstatnenosť návrhu nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti bez konkrétneho vyčíslenia navrhovaného objemu alebo akéhokoľvek posúdenia prijateľnosti takéhoto fondu z pohľadu členských štátov. Návrh, že fond by mal byť prvotne financovaný z viacročného finančného rámca naznačuje, že by mal malý objem a nevýrazný vplyv.

2.3

Vzhľadom na veľké ťažkosti pri rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020 sa výbor skepticky stavia k možnosti, že členské štáty budú súhlasiť s cieľom zaviesť nový finančný nástroj na dosiahnutie väčšej fiškálnej kapacity založený na HND na financovanie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti.

2.4

Výbor súhlasí s tým, že vzájomne prospešný mechanizmu urýchľovania konvergencie môže byť prínosný, ale spochybňuje nutnosť zavedenia nového nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti, keď nie je jasné, akú by mal pridanú hodnotu v porovnaní s existujúcou podporou zo štrukturálnych fondov, ako sú Kohézny fond alebo Európsky sociálny fond (ESF).

2.5

Zmluvný charakter navrhovaného nástroja sa zdá byť trochu odlišný od zmluvného charakteru, ktorý už má čerpanie štrukturálnych fondov. Bolo by potrebné uviesť niekoľko konkrétnych príkladov, na aké druhy projektov s vedľajšími účinkami zasahujúcimi iných partnerov by sa uplatňoval a v čom by spočívali rozdiely oproti projektom už financovaným z iných fondov. EHSV sa obáva, že zlyhanie vybraných projektov v rámci nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti by mohlo mať ďalšie dôsledky pre financovanie projektov schválených v rámci NPR. Je dôležité, aby mal tento navrhovaný nástroj preukázateľný prínos a nemal za následok ďalšiu vrstvu byrokracie.

2.6

Nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti je koncipovaný ako nástroj pre eurozónu, kde má väčšia hospodárska konvergencia zásadný význam pre fungovanie eurozóny. Vzhľadom na pravdepodobne malý objem fondu výbor navrhuje, aby bol špecificky zameraný na tie členské štáty v eurozóne, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach, pričom by sa nevylučovala možnosť podporovať projekty s mimoriadne pozitívnym cezhraničným dosahom. Mal by sa zamerať najmä na tie krajiny, ktorých hospodárska nerovnováha je považovaná za obzvlášť veľké nebezpečenstvo pre fungovanie eurozóny. Nie je jasné, prečo by mali byť členské štáty zapojené do programu makroekonomických úprav vylúčené z tejto formy podpory, keďže preukázateľne práve ony najviac potrebujú finančnú pomoc.

2.7

Ak bude európsky semester fungovať podľa plánu a odporúčania pre jednotlivé krajiny budú predmetom vnútroštátnej parlamentnej diskusie, potom bude potrebné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že národná vláda, ktorá podpíše zmluvnú dohodu podľa tohto návrhu nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti, ju v parlamente najprv prerokuje podľa bežného postupu platného v tomto členskom štáte rovnako, ako sa môže diskutovať o ktoromkoľvek programe štrukturálnych fondov. Komisia by mohla byť vyzvaná na diskusiu alebo príspevok v národných, resp. miestnych orgánoch. Do diskusií by bolo vhodné zapojiť občiansku spoločnosť vrátane sociálnych partnerov, podobne ako v prípade iných spoločných projektov EÚ a národných vlád. Je potrebné stanoviť dostatočne dlhú lehotu na to, aby sa parlamenty a občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov mohli zapojiť do tohto procesu.

3.1

Kontext: V tomto oznámení Komisia informuje, že koncepcia ex ante koordinácie plánov zásadných reforiem hospodárskych politík bola zavedená Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Súčasný rámec EÚ pre hospodársky dohľad zahŕňa postup koordinácie hospodárskych politík, no nezabezpečuje štruktúrované ex ante rokovania o plánoch zásadných hospodárskych reforiem ani ich koordináciu. Toto oznámenie je príspevkom k diskusii medzi zainteresovanými stranami, najmä Európskym parlamentom, členskými štátmi a národnými parlamentmi, o spôsoboch realizácie ex ante koordinácie.

3.2

Výbor zastáva názor, že akékoľvek zmysluplné zlepšenie koordinácie hospodárskej politiky je žiaduce a v eurozóne je nutnosťou. Výbor preto víta oznámenie, hoci konštatuje, že koordinácia jednotlivých politík členských štátov je veľmi vzdialená od skutočného hospodárskeho riadenia. Je ťažké posúdiť návrhy, keďže v oznámení sa dostatočne podrobne nešpecifikuje, v čom spočívajú „zásadné reformy hospodárskych politík“. Čo je pokladané za zásadné a čo za menej zásadné? Vymenované kľúčové reformy, ktoré sa majú posúdiť, zahŕňajú takmer každý aspekt jednotného trhu, vrátane finančnej a fiškálnej udržateľnosti.

3.3

Výbor si kladie otázku, v čom bude spočívať podstatný rozdiel medzi touto novou iniciatívou na koordináciu zásadných ekonomických reforiem a národnými programami reforiem (NPR) a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré sú súčasťou európskeho semestra. Musí mať preukázateľnú pridanú hodnotu v rámci už i tak preplneného rozvrhu európskeho semestra. So zreteľom na transparentnosť a jednoduchosť by bolo tiež dôležité nepridávať ďalšiu vrstvu dohľadu atď. Výbor sa domnieva, že tento proces musí byť začlenený do európskeho semestra a do národných programov reforiem, ktoré treba posilniť. Ex ante koordinácia by mohla byť konkrétnym spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť.

3.4

Výbor uznáva, že v rámci tohto nového návrhu môže byť prospešné, aby po dohode s členským štátom o príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny Komisia a Rada navrhli úpravy reformných plánov členského štátu, ak sa očakáva, že plánovaná realizácia by mohla mať negatívny vplyv na hospodársku a menovú úniu alebo iné členské štáty. Avšak v záujme demokratickej legitimity tento postup rešpektuje rozhodovacie právomoci štátov a rozhodnutie o pláne reforiem ostáva na samotnom členskom štáte. Je potrebné zabezpečiť účasť národných parlamentov a občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov na konzultáciách a vyhradiť na ňu dostatok času. Zároveň je potrebné dohliadať na to, aby národné parlamenty prijali konečné rozhodnutia týkajúce sa uskutočňovania reforiem. Výbor sa obáva, že tento odkaz na demokratickú legitimitu je skôr zdanlivý než skutočný, keďže v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe sa môžu uvaliť sankcie, ak Rada dospeje k záveru, že členský štát neprijal odporúčané nápravné opatrenia.

3.5

Účelom ex ante koordinácie je maximalizovať pozitívne vedľajšie účinky plánov zásadných hospodárskych reforiem jedného členského štátu presahujúce do iných členských štátov a minimalizovať záporné vedľajšie účinky. Navrhuje sa systém troch filtrov založený na hlavných kanáloch šírenia týchto presahujúcich účinkov. Výbor ich vníma s určitými obavami.

3.6

Prvým filtrom je obchod a konkurencieschopnosť. Ak členský štát prijme úspešné reformné opatrenia na zlepšenie svojho postavenia v hospodárskej súťaži, nie je vylúčené, že toto zlepšenie bude na úkor ostatných členských štátov. V oznámení by sa malo podrobne vysvetliť, za akých podmienok by Komisia zasiahla, aby odradila členský štát od zavádzania takých opatrení. Ide tu teda iba o jednostranný prístup? Adresovala by Komisia odporúčania členskému štátu, ktorý v minulosti prijal opatrenia na zlepšenie svojej konkurencieschopnosti, v dôsledku ktorých teraz vznikajú výrazné prebytky škodlivé pre eurozónu?

3.7

Výbor má vážne pochybnosti o opodstatnenosti druhého filtra, ktorým sú vedľajšie účinky zasahujúce iných partnerov prostredníctvom finančných trhov. Výbor sa domnieva, že by bolo oveľa efektívnejšie, ak by sa všetky dostupné zdroje sústredili do vytvorenia fungujúcej bankovej únie podľa plánu.

3.8

Tretí filter – politicko-ekonomické aspekty a „nesúhlas s reformou v danom štáte“, si vyžaduje vysvetlenie. Hrozí, že ohlásené vzájomné učenie sa a výmena osvedčených postupov – hoci sú samy osebe cenným nástrojom – budú rovnako neúčinné ako Lisabonská agenda.

3.9

Výbor sa domnieva, že rozhodnutie, aby reformy spadajúce do ex ante koordinácie mali zahŕňať oblasti, kde EÚ nemá právomoc, si vyžaduje presvedčivejšie argumenty. Uvádzaný obranný argument, že rozhodnutie zostáva plne na členskom štáte, je slabý so zreteľom na spomenutý postup pri makroekonomickej nerovnováhe.

3.10

Ex ante koordinácia by mala mať aj sociálny rozmer zameraný najmä na vplyv zásadných ekonomických reforiem na mieru nezamestnanosti.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/48

1.1

EHSV potvrdzuje a opätovne zdôrazňuje to, čo už vyjadril vo svojom stanovisku (1) k zelenej knihe o online hazardných hrách na vnútornom trhu (2), a vyjadruje ľútosť, že Komisia prijala len časť jeho záverov. Konštatuje najmä, že boj proti ilegálnym hrám, ktoré predstavujú hlavnú hrozbu v oblasti ochrany spotrebiteľov, nie je prioritou oznámenia.

1.2

EHSV žiada Komisiu, aby medzi priority, na ktoré chce oznámenie priniesť odpoveď, zaradila aj vytváranie nových a ochranu existujúcich pracovných miest v odvetví, ich kvalitu a prípadné straty pracovných miest v tradičných herniach spôsobené prevádzkovaním online hazardných hier.

1.3

Online hazardné hry prispievajú k zvyšovaniu výnosu z daní členských štátov. Financovanie prospešných vecí prostredníctvom štátnych lotérií a herní podporuje aktivity v oblasti dobročinnosti, športu, propagácie cestovného ruchu, zachovania kultúrneho, umeleckého a archeologického dedičstva. EHSV sa domnieva, že všetky opatrenia na európskej úrovni v oblasti hier by mali byť zamerané na európsky sociálny model, ktorý občanom poskytne možnosť zabávať sa zdravým a vyváženým spôsobom.

1.4

EHSV vyjadruje veľké obavy v súvislosti s vysokým rizikom pre verejné zdravie, ktoré so sebou prinášajú hazardné hry. V tejto súvislosti potvrdzuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby na celom území EÚ vykonávala prieskum a monitorovanie chorobných závislostí od online hier a odporúča členským štátom, aby časť príjmov z daní použili na financovanie osvetových kampaní, preventívnych opatrení a liečbu hráčskej závislosti.

1.5

EHSV víta rozhodnutie Komisie uskutočňovať lepšiu administratívnu spoluprácu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a regulačnými orgánmi.

1.6

EHSV súhlasí s cieľom Komisie, aby každý členský štát mal vlastný regulačný orgán, ktorý bude mať jasné kompetencie a bude zabezpečovať úzku spoluprácu s rovnakými orgánmi v iných členských štátoch.

1.7

EHSV pokladá za nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi vysoko technologickou, a teda cezhraničnou povahou tohto odvetvia a súvisiacimi rizikami v oblasti verejného a spoločenského poriadku, zákonnosti, transparentnosti a zdravia občanov prostredníctvom záväznejších iniciatív, než sú navrhnuté odporúčania Komisie.

1.8

EHSV berie na vedomie, že v súčasnom období nemožno očakávať právne predpisy EÚ pre oblasť online hazardných hier. Výbor síce podporuje iniciatívy, ktoré navrhuje Komisia v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, želá si však, aby sa v niektorých oblastiach, kde sú právomoci spoločné, pôsobilo pomocou účinnejších regulačných nástrojov, podľa možností smerníc, s cieľom chrániť spotrebiteľov a najzraniteľnejšie skupiny, bojovať proti ilegálnym prevádzkovateľom a proti praniu špinavých peňazí.

Tým by sa vytvoril minimálny súbor spoločných noriem na ochranu spotrebiteľov. Členské štáty musia i naďalej mať možnosť, ak to uznajú za vhodné, zaviesť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov na vnútroštátnom trhu alebo ďalej uplatňovať už existujúce priaznivejšie predpisy (3).

EHSV preto vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby v súlade so zásadou subsidiarity prijali opatrenia v týchto oblastiach:

1.9

EHSV s uspokojením konštatuje, že Komisia vyhovela jeho požiadavke rozšíriť oblasť pôsobnosti smernice o praní špinavých peňazí na všetky formy hazardných hier (4).

1.10

EHSV víta zámer Komisie preskúmať možnosti, ktoré ponúka nariadenie o využívaní IMI (5), a dúfa, že sa tým zlepší administratívna spolupráca medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a výmena osobných údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi.

1.11

EHSV sa domnieva, že hodnotenie, ktoré uskutoční Komisia so zreteľom na možnosť výmeny osobných údajov medzi členskými štátmi, bude pozitívne, pretože veľké množstvo údajov, ktoré operátori zaznamenávajú, sa môže navzájom vymieňať a porovnávať, čím sa uľahčí kontrola zo strany príslušných úradov.

1.12

EHSV sa pokladá za veľmi dôležité, aby členské štáty spolu s regulačnými orgánmi organizovali osvetové a informačné kampane pre spotrebiteľov s cieľom nasmerovať ich dopyt na legálne online hry. Túto činnosť by mali dopĺňať opatrenia na boj proti ilegálnym prevádzkovateľom, ako aj zverejňovanie čiernych a/alebo bielych listín zostavených vnútroštátnymi regulačnými orgánmi s cieľom umožniť spotrebiteľom lepšie rozpoznať povolené stránky, na ktorých by bolo zobrazené logo vnútroštátneho regulačného orgánu na hlavnej stránke stávkovej spoločnosti, a ilegálne stránky.

1.13

V záujme ochrany spotrebiteľov EHSV žiada, aby mal software používaný v online hazardných hrách minimálnu spoločnú certifikáciu EÚ od externých špecializovaných subjektov, pre ktorú by boli použité rovnaké parametre a normy. Okrem toho vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi prijala minimálnu európsku normu pre informatické platformy hazardných hier, a vyzýva členské štáty, aby vykonali opatrenia na ochranu osobných údajov hráčov a povolili len také platobné prostriedky, ktoré poskytujú najlepšie záruky, pokiaľ ide o bezpečnosť a sledovateľnosť finančných transakcií spojených s online hrami.

1.14

EHSV hodnotí veľmi pozitívne, že Komisia iniciovala zriadenie skupiny expertov na online hazardné hry na výmenu skúseností a osvedčených postupov v boji proti počítačovej kriminalite, pretože predstavuje, aj keď len v počiatočnom štádiu, užitočný nástroj na nadväzovanie účinnej spolupráce medzi členskými štátmi. EHSV dúfa, že táto skupina, ktorá má v súčasnosti neformálnu podobu, sa zmení na subjekt s jasnými právomocami a úlohami.

1.15

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné, aby členské štáty umožnili vhodne vyškoliť sudcov v problematike podvodov a prania špinavých peňazí prostredníctvom hazardných hier.

1.16

EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a aktualizovala právne predpisy pre oblasti stanovené v oznámení a zohľadnila vývoj, pokiaľ ide o implementovanie právnych predpisov členskými štátmi, teda to, čo a ako členské štáty implementovali, aké výsledky sa dosiahli na úrovni členských štátov.

1.17

EHSV požaduje, aby členské štáty dali Komisii mandát rokovať a aktívne podporovať návrh na medzinárodný dohovor o ochrane a podpore športovej integrity, o ktorej sa začne rokovať v rámci Rady Európy.

2.1

Oznámenie spája potrebu dodržiavania európskych právnych predpisov v oblasti voľného poskytovania služieb s ochranou osobitných kategórií.

2.2

Využívanie telematických nástrojov s priamym prístupom na internet umožnilo výrazne častejšie hranie online hazardných hier, ktorých obľúbenosť sa rýchlo zvyšuje. V EÚ priniesli v roku 2011 všetky online hazardné hry v 27 členských štátoch zisk 9,3 miliardy eur, čo zodpovedá 10,9 % európskeho trhu s hazardnými hrami, a do roku 2015 sa predpokladá jeho zvýšenie na 13 miliárd eur.

2.3

Vďaka využívaniu internetu môže európsky občan v krajine svojho bydliska reálne využívať služby poskytované jedným alebo viacerými operátormi s licenciou v inej krajine, ktorou môže byť členský štát EÚ alebo iná krajina. Túto situáciu extrateritoriálnej a medzinárodnej povahy nemôže riešiť len jeden členský štát. Je tu potrebný integrovaný prístup a väčšia spolupráca. Na zaistenie občanov a spotrebiteľov je veľmi dôležité prijať spoločnú definíciu pojmu nelegálna hra. Je potrebné pripomenúť, že nepovolená ponuka hry v krajine bydliska hráča je nezákonná bez ohľadu na to, či ju ponúka prevádzkovateľ so sídlom alebo licenciou v členskom štáte EÚ alebo v tretej krajine (6). Rovnako je ilegálnym ten prevádzkovateľ, ktorý nie je regulovaný a nepodlieha kontrole.

2.4

Pokiaľ ide o rozlišovanie medzi „nepovoleným prevádzkovateľom“ a „ilegálnym prevádzkovateľom“ odkazujeme na poznámku 15 oznámenia Komisie.

2.5

Je pozitívne, že Komisia vytvorila skupinu expertov pre hazardné hry a výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, na skúmanie problémov vyplývajúcich z nezákonného a ilegálneho využívania hazardných hier, na špecifické a aktualizované školenia sudcov, lepšie informovanie spotrebiteľov a zvýšenie zákonnej ponuky.

2.6

Tieto opatrenia sú prvou etapou boja proti prevádzkovateľom, ktorí konajú nelegálne, a tým prispievajú k podvodom, zločinom a praniu špinavých peňazí.

3.1

V oznámení sa poukazuje na odlišnosť vnútroštátnych právnych predpisov a navrhujú sa prioritné opatrenia členských štátov a EÚ, spolupráca a kooperácia medzi členskými štátmi a uvádzajú sa možné opatrenia a odporúčania, ako aj koordinácia a administratívna integrácia medzi členskými štátmi.

3.2

Hlavným cieľom je zaručiť dodržiavanie a uplatňovanie európskych právnych predpisov vo vnútroštátnych právnych predpisoch prostredníctvom priamych opatrení a odporúčaní členským štátom. S týmto cieľom Komisia:

3.3

Komisia sa domnieva, že je v záujme členských štátov uskutočňovať účinnú politiku boja proti podvodom a praniu špinavých peňazí a ochrany športovej integrity proti ovplyvňovaniu športových podujatí, zápasov a pretekov aj prostredníctvom výmeny skúseností v oblasti kriminality a informačných sietí.

4.1.1

EHSV predovšetkým dôrazne vyjadruje veľké obavy v súvislosti s rastúcim šírením online hazardných hier a geometrickým zvyšovaním ponuky hier, ktorá oslovuje stále väčší počet občanov, čo má vážne dôsledky pre rodinné rozpočty. Preto je potrebné účinne zabrániť rôznym formám reklamy, predovšetkým reklame v televízii, na internete a v dopravných prostriedkoch.

4.1.2

Poskytovanie a využívanie cezhraničných ponúk hazardných hier je hospodárskou činnosťou, ktorá spadá do rámca voľného pohybu na vnútornom trhu (článok 56 ZFEÚ). Článok 52 prvý odsek však pripúšťa obmedzenia slobody poskytovať služby, ktorá je zaručená v článku 56, z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

4.1.3

EHSV pripomína, že členské štáty majú hlavnú právomoc na organizovanie a regulovanie hazardných hier na svojom území. Hry sú činnosťou, ktorá je pre spotrebiteľov potenciálne veľmi nebezpečná, a rovnako môžu byť využívané na trestnú činnosť, ako je napríklad pranie špinavých peňazí, ak nie sú vhodne regulované právnymi predpismi alebo ak tieto predpisy nie sú dôsledne uplatňované. Aj keď hazardné hry spadajú pod voľné poskytovanie služieb podľa článku 49 ES (7), vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi nie je v súčasnosti možné v tejto súvislosti prijať právny predpis EÚ o online hazardných hrách. EHSV síce podporuje iniciatívy, ktoré navrhuje Komisia v oblasti účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, želá si však, aby sa v niektorých oblastiach (pozri bod 1.8) pôsobilo pomocou účinnejších regulačných nástrojov, podľa možností smerníc, s cieľom chrániť spotrebiteľov a najzraniteľnejšie skupiny, bojovať proti ilegálnym poskytovateľom a proti praniu špinavých peňazí.

4.1.4

Podľa rozsiahlej ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa obmedzenie hazardných hier môže zdôvodniť takými vážnymi dôvodmi verejného záujmu, ako sú ochrana spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádanie občanov k nadmerným výdavkom na hry (8). Členské štáty môžu obmedziť alebo limitovať cezhraničnú ponuku všetkých alebo určitých druhov služieb online hazardných hier z dôvodov sledujúcich všeobecný záujem, ktorých zámerom je ochrana v súvislosti s hazardnými hrami (9).

4.1.5

Poskytovanie hazardných hier nepodlieha jednotným právnym predpisom v EÚ a vnútroštátne právne predpisy sú značne odlišné, čo je spôsobené kultúrnymi, sociálnymi a historickými špecifikami jednotlivých krajín. Niektoré štáty online hry zakazujú, iné povoľujú len niektoré hry a ďalšie majú monopol jedného verejného prevádzkovateľa alebo súkromného prevádzkovateľa na základe výlučného práva. Vzhľadom na to, že neexistujú aktuálne údaje o situácii v jednotlivých členských štátoch (10), EHSV žiada Komisiu, aby situáciu v rámci členských štátov zmapovala.

4.1.6

Ako objasnila judikatúra Súdneho dvora EÚ, členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre kontrolovanú liberalizáciu tohto odvetvia, môžu legitímne (na základe administratívneho povolenia) zaviesť koncesionársky režim, ktorý bude založený na objektívnych a transparentných kritériách, nediskriminujúcich na základe štátnej príslušnosti (11).

4.1.7

Pri online hazardných hrách neexistuje priamy vzťah medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom, čo zvyšuje nebezpečenstvo podvodu zo strany prevádzkovateľov na úkor spotrebiteľov (12). Dostupnosť ponuky ilegálnych, a teda nekontrolovaných hazardných hier predstavuje pre spotrebiteľov vážnu hrozbu. Dôsledné uplatňovanie opatrení na boj proti ilegálnym prevádzkovateľom členskými štátmi teda poskytuje základné záruky a je tým najlepším nástrojom na ochranu spotrebiteľov.

4.1.8

Členské štáty môžu slobodne stanoviť ciele svojej politiky v oblasti hazardných hier a určiť úroveň ochrany. Zavedené obmedzenia však musia spĺňať podmienky judikatúry Súdneho dvora EÚ, musia byť primerané, nie diskriminačné, a musia byť v súlade so systematicky a koherentne uplatňovanou politikou.

4.1.9

Keďže jednotlivé členské štáty majú rôzne právne predpisy a regulovanie online hazardných hier na úrovni EÚ je v súčasnosti nemožné, je potrebná aproximácia týchto právnych predpisov a pomoc členským štátom pri zabezpečení dodržiavania platných predpisov, aby sa zaručila väčšia právna istota v oblasti ochrany spotrebiteľov, maloletých a zraniteľných skupín, reklamy a boja proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty by mali byť stimulované k výmene osvedčených postupov v boji proti ilegálnym prevádzkovateľom.

4.1.10

Podľa zásady subsidiarity musí EÚ zasiahnuť v prípade, ak jej zásah znamená zlepšenie a je zaručene prínosom pre regulačné systémy členských štátov. Vzhľadom na špecifiká odvetvia a zmeny súvisiace s využívaním internetu sa EHSV domnieva, že tieto kroky EÚ by sa mali konkrétne zrealizovať v dlhodobej spolupráci medzi členskými štátmi a podpore osvedčených postupov v boji proti ilegálnym prevádzkovateľom, kde sú potrebné nadnárodné opatrenia.

4.2.1

EÚ musí posilniť kontrolu, administratívnu spoluprácu a účinné presadzovanie právnych predpisov o online hazardných hrách a členské štáty musia spolupracovať na dosiahnutí tohto cieľa.

4.2.2

Aby sa podporila kontrola a zaručila ochrana osobných údajov, je potrebné dať k dispozícii a vymieňať si skúsenosti so spracovaním osobných údajov, ktoré prevádzkovatelia zaznamenávajú. Treba povzbudzovať administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny všeobecných informácií a najlepších postupov s cieľom podeliť sa o všeobecné informácie a skúsenosti a budovať vzájomnú dôveru a spoločný záujem.

4.2.3

Certifikácia informačných platforiem online hier na vnútroštátnej úrovni je zárukou dohľadu na trhom s hazardnými hrami. Je dôležité zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a v každom členskom štáte vytvoriť vlastný regulačný orgán pre online hazardné hry, ktorý bude mať jasné kompetencie a bude zabezpečovať úzku spoluprácu s rovnakými orgánmi na úrovni EÚ.

4.2.4

Treba vyhodnotiť súlad vnútroštátnych politík s právnymi predpismi a judikatúrou EÚ a transparentnosť a nediskriminačnú povahu schém udeľovania licencií. V prípade nevhodnosti bude potrebné začať konania o porušovaní právnych predpisov.

4.2.5

EHSV sa domnieva, že preventívne a represívne opatrenia, ktoré členské štáty prijali k dnešnému dňu na boj proti online hazardným hrám poskytovaným prevádzkovateľmi bez licencie, t. j. ilegálnymi prevádzkovateľmi, nie sú na boj proti tomuto javu postačujúce. Preto odporúča vytvoriť na úrovni členských štátov právny rámec zásad, ktorý zaručí legálnosť a transparentnosť internetových stránok a ktorý umožní identifikáciu ilegálnych internetových stránok (13) a ich zápis na „čiernu listinu“; identifikáciu internetových stránok povolených na základe právnych predpisov určitého členského štátu a ich zápis na „bielu listinu“; zablokovanie, uzatvorenie, zabavenie alebo odstránenie nelegálnych stránok; zablokovanie finančných tokov z takýchto stránok a na ne; zákaz obchodných oznámení a reklám na nelegálne hry.

4.3.1

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jeho požiadavku adresovanú Komisii a členským štátom týkajúcu sa dôsledných opatrení na účinný boj proti ilegálnym prevádzkovateľom, ktorí predstavujú pre spotrebiteľov veľkú hrozbu, sa v oznámení Komisie nereaguje. Preto požaduje, aby boli čo najskôr prijaté dôsledné opatrenia na uplatňovanie osvedčených postupov v oblasti prevencie a boja proti prevádzkovaniu ilegálnych hier.

4.3.2

Komisia plánuje prijať v roku 2013 odporúčanie o ochrane spotrebiteľov a zodpovednej reklame na hazardné hry a vymedzuje štyri oblasti zamerania opatrení, ktorých cieľom je: odradiť spotrebiteľov od neregulovaných a potenciálne škodlivých ponúk; chrániť maloletých pred prístupom k internetovým stránkam ponúkajúcim hazardné hry; chrániť iné zraniteľné skupiny a predchádzať vzniku zdravotných problémov v súvislosti s hazardnými hrami. V súvislosti s týmto odporučením EHSV vyzýva Komisiu, aby do neho zahrnula aj osvedčené postupy v oblasti prevencie a boja proti ilegálnym hrám. Najskôr však musia členské štáty vyhodnotiť, ktoré formy hazardných hier sú pre spotrebiteľov najškodlivejšie.

4.3.3

EHSV oceňuje, že v oznámení sa venuje pozornosť ochrane spotrebiteľov a skupinám zraniteľných osôb v súvislosti s reklamou a chorobnou závislosťou od hier. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany, a konštatuje, že plánované nástroje sú veľmi málo účinné, a preto odporúča prijať nástroje záväznejšej povahy. Dostupná ponuka ilegálnych hier totiž vzhľadom na svoju nekontrolovateľnosť a nebezpečnosť predstavuje pre spotrebiteľov veľkú hrozbu, a preto EHSV požaduje, aby členské štáty stanovili prísne opatrenia na boj proti ilegálnym prevádzkovateľom, ktorí nerešpektujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú prvou a najlepšou zárukou ochrany spotrebiteľov.

4.3.4

Komisia by v rámci svojej činnosti mala hlavne zaručiť, aby členské štáty v plnom rozsahu vykonávali svoje právomoci a prebrali na seba zodpovednosť, a pre všetkých prevádzkovateľov s povolením poskytovať tento druh služby v celej EÚ stanoviť právny rámec, ktorým sa predíde problematickým hazardným hrám a zavedie sa veková hranica pre prístup k akýmkoľvek hrám, zakážu sa hry na úver v prípade najnebezpečnejších stávkových hier (online kasíno, stávkovanie na rozpätie, burza stávok) a zakáže sa reklama zameraná na maloleté osoby a zraniteľné skupiny.

4.3.5

EHSV požaduje, aby Komisia a členské štáty na svojom území účinne a dôrazne konali proti ponuke ilegálnych hier. Požaduje, aby členské štáty prijali opatrenia ako napríklad vytvorenie „čiernej listiny“ a zablokovanie ilegálnych internetových stránok, stanovenie bezpečných a sledovateľných foriem platby, zablokovanie finančných operácií, ako aj úplný zákaz ilegálnej reklamy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že účinnosť týchto opatrení v mnohom závisí od ich spoločného uplatňovania, ktoré zvýši ich pôsobenie proti ilegálnym prevádzkovateľom.

4.3.6

Žiaduce je, aby sa v každom členskom štáte vytvoril regulačný orgán, ktorý bude mať špecifické právomoci na monitorovanie a zabezpečovanie vykonávania európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane spotrebiteľov a boji proti ilegálnym hrám. Existencia vnútroštátnych regulačných orgánov je základným predpokladom koordinovania a účinnej administratívnej spolupráce. Členské štáty musia dbať na to, aby ich regulačné systémy, vytvorené na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a právneho rámca, dokázali zabezpečiť vykonávanie týchto predpisov. EHSV dúfa, že každý členský štát poverí svoj regulačný orgán úlohou stanoviť kritériá udeľovania licencií v rámci svojho trhu.

4.3.7

Spotrebitelia v EÚ musia byť schopní rozlišovať v každom členskom štáte medzi ilegálnymi a legálnymi stránkami aj kvôli sťažnostiam. V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby každý členský štát všetkým prevádzkovateľom s povolením poskytovať online hry nariadil, aby na svojich internetových stránkach jasne a natrvalo uviedli číslo povolenia a vyhlásenie vnútroštátneho regulačného orgánu, v ktorom bude uvedené, že prevádzkovateľ má licenciu pre príslušný členský štát.

4.3.8

EHSV požaduje, aby bola prijatá čo možno najširšia právna záruka ochrany maloletých osôb, ktorá poskytne vhodné nástroje na overenie veku a zabezpečí jeho účinnú kontrolu zo strany prevádzkovateľov. Rodičia musia byť informovaní o rizikách spojených s používaním internetu a kontrole softvéru v domácnosti. Prijať by sa mali vhodné opatrenia na ochranu zraniteľných osôb, ktoré trávia veľa času doma, ako sú dôchodcovia, ženy v domácnosti a nezamestnaní.

4.3.9

Súčasná kríza privádza stále väčší počet osôb k online hrám v klamnej nádeji, že si výhrou ľahko vyriešia svoje ekonomické problémy, čo však so sebou prináša veľké nebezpečenstvo straty psychickej rovnováhy, pretože to vytvára závislosť a posadnutosť. Na boj proti týmto chorobným stavom EHSV odporúča, aby sa časť príjmov z daní za hry použila na financovanie osvetových kampaní, preventívnych opatrení a liečbu hráčskej závislosti.

4.3.10

Zámer Komisie vydať odporúčanie o ochrane spotrebiteľov a zodpovednej reklame na hazardné hry, ktoré bude doplnením smernice o nekalých obchodných praktikách a umožní riadne informovanie spotrebiteľov, pokladá za pozitívny, hoci by privítal dôraznejšie a záväznejšie opatrenie. EHSV zdôrazňuje, že činnosť v tejto oblasti musí zahŕňať aj opatrenia na boj proti ilegálnym prevádzkovateľom, ako je zákaz reklamy pre prevádzkovateľov, ktorí svoje služby ponúkajú bez licencie od vnútroštátneho regulačného orgánu krajiny spotrebiteľa.

4.3.11

Potrebné je nájsť správnu rovnováhu medzi požiadavkou kontrolovaného šírenia povolených hier, aby sa ponuka legálnych hier pre verejnosť zatraktívnila, a potrebou maximálneho zníženia závislosti od týchto hier.

4.3.12

Reklama by sa mala stať zodpovednejšou a lepšie regulovanou, predovšetkým v záujme ochrany maloletých osôb. Nielen preto, lebo veľmi poškodzuje zdravie, zvlášť duševné, ale aj preto, lebo skresľuje a klame, lebo vzbudzuje u ľudí dojem, že hrať on-line je úplne „normálne“, a teda schvaľuje nezdravé sociálne správanie.

4.3.13

Aj napriek projektu Alice Rap (14) berie EHSV na vedomie, že ešte nie sú k dispozícii dôkazy o podstate a druhoch zdravotných problémov v súvislosti s hazardnými hrami. Zdôrazňuje potrebu stáleho a nepretržitého monitorovania závislosti a súvisiacich zdravotných problémov s cieľom získať uspokojivé údaje, ktoré zákonodarcom na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ umožnia prijať účinné a cielené opatrenia na predchádzanie tomuto problému a na boj proti nemu.

4.4.1

Problémy spojené s identifikáciou subjektov pôsobiacich v rámci on-line hier, kde dochádza k obrovským stratám alebo vysokým výhram, a teda by sa za nimi mohlo skrývať pranie špinavých peňazí, treba riešiť prostredníctvom preventívnej identifikácie subjektov a vytvorením špecifických herných účtov pre jednotlivých hráčov.

4.4.2

Krádeže identity sú rozsiahlym problémom, ktorý nesúvisí len s on-line hazardnými hrami, ale s celým systémom spracúvania a výmeny údajov vo svete internetu a telematiky.

4.4.3

Generátory náhodných čísel musia podliehať prísnej certifikácii, aby boli v súlade so zásadou nepredvídateľnosti a zároveň musia poskytovať istotu, že docielený výsledok je jediný možný a že nie je možné ho zmanipulovať. Umožní to ochranu spotrebiteľa a správnosť noriem, o ktorých rozhodnú členské štáty pre oblasť výhier.

4.4.4

Na zabezpečenie väčšej bezpečnosti softvéru používaného v online hazardných hrách výbor navrhuje minimálnu spoločnú certifikáciu EÚ od externých špecializovaných subjektov, pre ktorú by boli použité rovnaké parametre a normy, aby sa zároveň dali identifikovať a hatiť ilegálne hry, ktorých poskytovatelia pochádzajú z krajín mimo EÚ.

4.4.5

Jednou z foriem ochrany prístupu k hrám by mohlo byť zisťovanie IP adries (Internet Protocol Address). Ak určitý subjekt vstúpi do hracieho systému určitého štátu prostredníctvom systému adries IP inej krajiny, je technicky možné hru zablokovať.

4.4.6

Keďže online hazardné hry sú, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a podvody, citlivou oblasťou, je žiaduce, aby strážcovia verejného poriadku mohli mať k dispozícii veľké množstvá údajov, ktoré prevádzkovatelia zaznamenávajú, aby bolo možno tieto údaje navzájom vymieňať a porovnávať, a tým uľahčiť kontrolu.

4.5.1

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov, pretekov a iných športových podujatí na účely stávok predstavuje špecifický typ podvodu, ktorý je v rozpore so záujmami športových organizácií, priaznivcov športu, spotrebiteľov a legálnych prevádzkovateľov hazardných hier.

4.5.2

Komisia súhlasí s odporúčaním EHSV, ktorý sa domnieva, že pre globálne riešenie tohto problému a zabránenie duplicite vynaložených zdrojov je potrebné stanoviť koordinačný rámec pre zosúladenie úsilia všetkých zainteresovaných subjektov a zvýšiť spoluprácu medzi prevádzkovateľmi stávkových služieb, športovými orgánmi a príslušnými orgánmi vrátane regulačných orgánov hazardných hier, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni.

4.5.3

EHSV opakuje svoje odporúčanie vytvoriť systém, ktorý nebude obmedzený len na jednoduché evidovanie prehlásení oznamujúcich určité podozrenia o určitom športovom podujatí, ale bude tiež zahrňovať aj určité preventívne, vzdelávacie a donucovacie opatrenia umožňujúce účinne bojovať proti tomuto javu.

4.5.4

EHSV víta iniciatívu Komisie prijať do roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch v oblasti predchádzania ovplyvňovaniu športových výsledkov spojenému so stávkovaním a boji proti nemu. Ovplyvňovanie výsledkov športových podujatí je v rozpore so zásadami čestného športového súťaženia a je trestným činom vo všetkých členských štátoch. Napriek tomu sa však zvýšil počet takýchto ilegálnych aktivít alebo aktivít, pri ktorých je podozrenie, že sú ilegálne. Na boj proti ovplyvňovaniu športových výsledkov je preto potrebné prijať dôraznejšie opatrenia v podobe nástrojov, právomocí a zdrojov členských štátov vo vzájomnej súčinnosti a v súčinnosti s EÚ.

4.5.5

EHSV žiada členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby korupciu v oblasti športu, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a manipulovanie s výsledkami športových podujatí považovali za trestné činy a ako také ich aj postihovali. Zároveň žiada Komisiu, aby s členskými štátmi dohodla spoločnú definíciu týchto trestných činov.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/55

1.1.1

Európa prechádza závažnou hospodárskou a sociálnou krízou, ktorej dôsledky postihujú všetky zložky spoločnosti.

1.1.2

Podpora zachovania podnikov je jedným z opatrení, ktoré Európska únia označila za prostriedok, ako sa dostať z tejto krízy. Dôsledky bankrotov podnikov totiž negatívne zasiahnu nielen dané podniky, ale aj celé hospodárstva členských štátov, a najmä občanov ako daňových poplatníkov, zamestnancov a zamestnávateľov.

1.1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí s cieľmi uvedenými v oznámení Európskej komisie, myslí si však, že „druhá šanca“, o ktorej sa v tomto oznámení hovorí, by sa mala dať podnikateľom, ktorí sa poučili zo svojho predchádzajúceho neúspechu, a sú schopní opäť podnikať na základe prehodnoteného podnikateľského plánu.

1.1.4

Podporuje tiež návrh nariadenia, ktorý však, žiaľ, považuje za nedostatočne ambiciózny.

1.1.5

Musí sa totiž uskutočniť ešte mnoho diskusií a konkrétnych opatrení, aby sa zachovali práva veriteľov a zároveň zabezpečila rovnováha medzi záujmami podnikateľov a zamestnancov, podporila reštrukturalizácia podnikov, zabránilo sa snahám o získanie výhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping) a zlepšila sa koordinácia konkurzných konaní v prípade skupiny spoločností.

1.2.1

EHSV sa domnieva, že možné spôsoby zásadnej harmonizácie konkurzného práva v prípade podnikov sú zaujímavé, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neboli navrhnuté účinné riešenia hospodárskej krízy, ktorou prechádzajú európske podniky a občania.

1.2.2

Skôr sa prikláňa ku koncepcii „nového začiatku“ (z angl. Fresh start), ktorá je ústrednou koncepciou amerického konkurzného práva, než ku koncepcii „druhej šance“, ktorú obhajuje Komisia. Vyzýva ju preto, aby sa zamyslela nad prínosom tejto koncepcie k európskemu konkurznému právu.

1.2.3

Domnieva sa tiež, že zamestnanec by mal byť lepšie chránený a mal by mu byť priznaný štatút prednostného veriteľa.

1.2.4

Súčasťou diskusie musí byť aj otázka neoprávnenej pomoci podnikom v ťažkostiach a EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto zodpovednosť sa môže vzťahovať nielen na banky, ale aj na ostatné osoby. Vyzýva preto Komisiu, aby tieto parametre adekvátne zvážila.

1.2.5

Domnieva sa, že zavedenie trestnoprávneho aspektu do konkurzného práva nie je žiaduce, pretože by sa tým zvýšil počet prípadov platobnej neschopnosti riešených súdnou cestou a predĺžili by sa lehoty na ich preskúmanie.

1.2.6

Výbor si nemyslí, že systematické využívanie súdov je najlepšie riešenie. Vyzýva Komisiu, aby zvážila myšlienku vytvoriť nové inštancie, ktoré by boli napr. pridružené k sektoru hospodárstva a ktorých multidisciplinárne zloženie (ekonomické, finančné, právne) by umožnilo lepšie pochopiť podniky a rýchlejšie konať, aby sa im poskytla pomoc pri riešení ich finančných problémov.

1.2.7

Na záver vyzýva Komisiu, aby zvážila návrhy týkajúce sa harmonizácie postavenia likvidátora v tej podobe, v akej ich predložil Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. októbra 2011 (1).

1.3.1

EHSV podporuje návrh nariadenia, hoci sa obmedzuje iba na procesné pravidlá a jeho cieľom nie je harmonizovať vnútroštátne právne úpravy v oblasti konkurzného konania v prípade podnikov.

1.3.2

Víta zavedenie povinnosti pre členské štáty zlepšiť pravidlá týkajúce sa uverejňovania informácií o príslušných rozhodnutiach súdu pri cezhraničnom konkurznom konaní vo verejne dostupnom elektronickom registri a prepojenie národných insolvenčných registrov.

1.3.3

Vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že objem prekladov, súvisiace náklady a lehoty nespomalia konkurzné konania, pretože rýchlosť je nevyhnutným predpokladom úspechu týchto konaní.

1.3.4

Podporuje začlenenie občianskoprávneho konania o nadmernom zadlžení, ktoré by však nemalo byť v neprospech individuálnych dlžníkov. Právo navrhnuté pre podniky, ktorého účelom je uspokojiť požiadavky obchodu, totiž svojou podstatou chráni v menšej miere než právo spotrebiteľa. Odporúča Komisii, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť.

1.3.5

Na záver vyzýva Komisiu, aby sa pri delegovaní právomocí na účely zmeny a doplnenia príloh nariadenia prihliadalo na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na prínos judikatúry ku koncepcii „základných otázok“.

2.1.1

Iniciatívy obsiahnuté v tomto legislatívnom balíku opatrení sú súčasťou odpovede EÚ na hospodársku a sociálnu krízu, ktorou prechádzajú európske podniky a občania. Zamýšľaným cieľom je podporiť zachovanie podnikov a podnikateľom, ktorí sa ocitli v platobnej neschopnosti, dať druhú šancu.

2.1.2

Metóda, ktorú si zvolila Európska komisia, spočíva v zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 (2) o konkurznom konaní, tzv. nariadenie o konkurznom konaní, ktoré sa týka výlučne pravidiel medzinárodného práva súkromného pre cezhraničné konkurzné konanie, a v iniciovaní konzultácií na základe oznámenia „Nový európsky prístup k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti“.

2.1.3

EHSV sa rozhodol vyjadriť k obom týmto návrhom v jednom stanovisku.

2.2.1

Komisia konštatuje, že nariadenie o konkurznom konaní z 29. mája 2000 je zastarané a že obsahuje týchto päť hlavných nedostatkov (4) a preto navrhuje jeho revíziu:

2.3.1

V oznámení sa správne konštatuje, že návrh nariadenia z 12. decembra 2012 sa obmedzuje na aktualizáciu nariadenia o konkurznom konaní z 29. mája 2000, pretože iba uznáva a koordinuje procesné pravidlá pre vnútroštátne konkurzné konanie bez toho, aby sa harmonizovalo vnútroštátne konkurzného právo pre podniky.

2.3.2

Zámerom oznámenia je napraviť tento nedostatok a preto sa v ňom navrhujú možné spôsoby zásadnej harmonizácie konkurzného práva pre podniky, pričom predmetom úpravy sú výlučne cezhraničné konkurzné konania.

3.1.1

Vychádza z nevyhnutnosti dať podnikateľom druhú šancu a zachovať pracovné miesta.

3.1.2

EHSV sa domnieva, že bankroty podnikov, ako i zakladanie podnikov, je súčasťou cyklu ekonomického života a dynamiky trhu. Bolo by preto nesprávne považovať ich za zlo, ktorému sa musí za každú cenu predísť.

3.1.3

V súlade s týmto chápaním si EHSV myslí, že „druhá šanca“, ktorú spomína Komisia, by sa mala dať podnikateľom, ktorí sa poučili zo svojho predchádzajúceho neúspechu, a sú schopní začať znova na základe prehodnoteného podnikateľského plánu.

3.1.4

Poukazuje tiež na to, že bankroty podnikov môžu byť spôsobené vnútornými príčinami, ako je nesprávne riadenie, ale tiež vonkajšími príčinami v dôsledku nadmernej a nevhodnej regulácie. Štát preto tiež nesie určitú zodpovednosť za bankroty vzhľadom na svoju úlohu zákonodarcu ale tiež úlohu verejného obstarávateľa pri verejných súťažiach (5).

3.1.5

EHSV sa skôr prikláňa ku koncepcii „nového začiatku“ (z angl. Fresh start), ktorá je hlavnou koncepciou amerického konkurzného práva (6) než ku koncepcii „druhej šance“, ktorú obhajuje Komisia. Fresh start je v prevažnej miere kultúrna a nie právna koncepcia, ktorá predpokladá, že dlžník je za určitých okolností oslobodený od osobnej zodpovednosti za svoje dlhy. Týmto spôsobom sa vyhne štádiu súdneho rozhodnutia, na základe ktorého je vyhlásený bankrot podniku, a dlžník môže začať s novým projektom bez toho, aby bol označený za zbankrotovaný subjekt.

3.1.6

Z oznámenia Komisie naopak vyplýva, že „druhá šanca“ spočíva v pokračovaní činnosti. Podľa EHSV by totiž bolo kontraproduktívne umelo udržiavať v hospodárskej štruktúre podniky tým, že sa im dá „druhá šanca“, pričom skúsenosti preukázali, že zvolený model nebol životaschopný.

3.1.7

Takýto postup by mal negatívne dôsledky na dôveru veriteľov a dodávateľov a v konečnom dôsledku by poškodzoval zdravú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi aktérmi.

4.1.1

Rozdiely vo vnútroštátnom konkurznom práve, najmä v prípade spoločností vykonávajúcich cezhraničnú činnosť, vytvárajú konkurenčné nevýhody a problémy, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na oživenie hospodárstva.

4.1.2

Tieto rozdiely vedú k snahám o získanie výhodnejšieho právneho postavenia a v dôsledku toho oslabujú vnútorný trh.

4.1.3

EHSV preto súhlasí s Európskym parlamentom (7), ktorý vyzval na harmonizáciu niektorých aspektov konkurzného práva.

4.1.4

Taktiež žiada Komisiu, aby na základe článku 50, článku 81 ods. 2 alebo článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila jeden alebo viacero legislatívnych návrhov na zavedenie skutočného európskeho rámca pre konkurzné konanie v prípade podnikov a neobmedzila sa jednoducho iba na procesné pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného.

4.1.5

Dôsledky platobnej neschopnosti negatívne zasiahnu nielen dané podniky, ale aj celé hospodárstva členských štátov a najmä občanov ako daňových poplatníkov, zamestnancov a zamestnávateľov.

4.2.1

Účelom kolektívnych konaní bolo pôvodne výlučne uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak postupne sa ich účelom stalo zachovanie podniku, udržanie pracovných miest a vyrovnanie dlhu. V poslednej dobe je trendom v legislatíve európskych krajín predchádzať problémom podniku pred tým, ako zastaví platby.

4.2.2

Veriteľ sa obáva začatia kolektívneho konania voči dlžníkovi, pretože nevie, či bude môcť získať dlžné sumy. Prvým dôvodom nespokojnosti je to, že často po začatí kolektívneho konania nemôže byť dlžník trestne stíhaný za žiadnu pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodnutím o začatí konania, a prebiehajúce trestné stíhanie je prerušené. Každý veriteľ musí preto prihlásiť pohľadávku v zákonnej lehote (8).

4.2.3

K druhému pocitu nespokojnosti veriteľa dochádza v prípade nedostatočných aktív; v praxi sa počas kolektívneho konania často navrhne veriteľom, aby si vybrali medzi okamžitou platbou, ak sa vzdajú značnej časti svojich pohľadávok, alebo splatením dlhu počas stanoveného obdobia.

4.2.4

Pre veriteľa je preto ideálne zabrániť akémukoľvek prípadu platobnej neschopnosti napríklad tak, že pri uzatvorení zmluvy zabezpečí niektoré operácie požadovaním poskytnutia záruk treťou stranou (9) alebo požadovaním zaistenia pôžičky, záložného práva alebo hypoték na aktíva podniku (10).

4.3.1

Zamestnanci sú prvými obeťami v prípade bankrotu podniku. Pred vyhlásením konkurzu sú im nie vždy vyplatené mzdy a počas tohto neistého obdobia sa nachádzajú v ťažkej osobnej finančnej situácii.

4.3.2

Po začatí kolektívneho konania sa často zvolí zástupca zamestnancov, ktorého úlohou je kontrolovať informácie týkajúce sa nárokov zamestnancov na mzdu. Popri zvyčajných inštitútoch zastúpenia zamestnancov v rámci podniku zabezpečuje sprostredkovanie informácií medzi zamestnancami, súdom a účastníkmi konania.

4.3.3

Sumy, ktoré podnik dlhuje zamestnancom pred začatím kolektívneho konania, sa musia pripísať k dlhom podniku. Toto všeobecné opatrenia je však v skutočnosti veľmi nejasné vzhľadom na rozdiely medzi právnou úpravou a praxou členských štátov. Pre nedostatočnú harmonizáciu týkajúcu sa poradia uspokojovania pohľadávok veriteľov je teda predvídateľnosť výsledku kolektívnych konaní veľmi neistá, pokiaľ ide o zamestnancov.

4.3.4

EHSV si myslí, že zamestnanec by mal byť lepšie chránený a mal by byť považovaný za prednostného veriteľa. Domnieva sa preto, že harmonizácia jeho ochrany by bola užitočná.

4.4.1

Obchodné praktiky niektorých finančných inštitúcií môžu viesť k podporovaniu podnikov, ktoré sa neodvratne nachádzajú v zlej situácii. Vytvárajú tak dojem solventnosti, čo škodí zdravej hospodárskej súťaži na trhu a poškodzuje dobré meno bankového sektora.

4.4.2

EHSV zdôrazňuje, že zodpovednosť za neoprávnenú pomoc sa môže týkať nielen bánk ale aj ďalších osôb vrátane štátu. Vnútroštátne súdy okrem toho považujú za zodpovedných niektorých dodávateľov alebo klientov podniku, pretože svojím správaním nezákonne podporovali činnosť podniku, o ktorom vedeli, že sa neodvratne nachádza v zlej situácii.

4.4.3

Tieto parametre by sa mali tiež adekvátne zvážiť na účely harmonizácie konkurzného práva pre podniky.

4.5.1

K väčšine bankrotov podnikov dochádza z objektívnych dôvodov bez toho, aby ich manažéri konali podvodným spôsobom.

4.5.2

Fenomén podvodných bankrotov však napriek tomu nemožno ignorovať. Komisia sa o tom napokon zmieňuje aj vo svojom oznámení (11) a navrhuje rozlišovať medzi čestným a nečestným bankrotom. Podľa nej by úmyselné alebo nezodpovedné nedodržanie právnych povinností zo strany dlžníka mali podliehať občianskoprávnym postihom a prípadne trestnej zodpovednosti. Likvidačné konania čestných bankrotov by sa preto mali urýchliť.

4.5.3

EHSV je presvedčený o vhodnosti harmonizácie obdobia na zbavenie dlhov a primerane krátkej dĺžky tohto obdobia, najmä v záujme zamestnancov, má však pochybnosti, pokiaľ ide o rozlišovanie likvidačných konaní podľa kritéria čestnosti manažérov, pretože by sa tým zvýšil počet konkurzných konaní riešených súdnou cestou, tieto konania by nadobudli trestnoprávny charakter a predĺžili by sa lehoty na ich preskúmanie.

4.5.4

Zavedenie trestnoprávneho aspektu do konkurzného práva nie je žiaduce. Podľa EHSV sa posúdenie toho, či ide o nečestný bankrot, musí uskutočniť v rámci samostatného konania, ktoré nebude súčasťou konkurzného konania.

5.1

EHSV víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia začlenením hybridných konaní, predkonkurzných konaní, konaní o vyrovnaní dlhu, ako aj konkurzných konaní týkajúcich sa fyzických osôb.

5.2

Víta tiež presnejšiu definíciu okolností, za ktorých možno vyvrátiť domnienku, že za centrum hlavných záujmov právnickej osoby sa považuje miesto, kde má táto osoba registrované sídlo.

5.3

Rovnako pozitívne hodnotí zdokonalenie procesného rámca, ktorý spresňuje rozsah súdnej právomoci v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania alebo ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako napr. odporovacie žaloby.

5.4

Skutočnosť, že vedľajšie konanie už nie je nevyhnutne likvidačným konaním a že ich začatie môže byť zamietnuté, ak nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov, takisto pomáha zlepšiť toto nariadenie rovnako ako rozšírenie spolupráce v rámci hlavného a vedľajšieho konkurzného konania.

5.5

Zaujímavou myšlienkou je aj povinnosť členských štátov zlepšiť pravidlá týkajúce sa uverejňovania informácií o príslušných rozhodnutiach súdu pri cezhraničnom konkurznom konaní vo verejne dostupnom elektronickom registri a prepojenie insolvenčných národných registrov.

5.6

EHSV si však kladie otázku v súvislosti s objemom prekladov, súvisiacimi nákladmi a lehotami, a pripomína, že rýchlosť je nevyhnutným predpokladom úspešného konania.

5.7

Na záver víta povinnosť súdu a likvidátora spolupracovať v konkurznom konaní, ktoré sa týka členov tej istej skupiny spoločností, pretože likvidátorovi poskytuje prostriedky na to, aby účinnejšie konal.

6.1

EHSV si kladie otázku, pokiaľ ide o koordináciu s nariadením (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 (12), ktorým sa má nahradiť nariadenie (ES) č. 44/2001 o právomoci vnútroštátnych súdov a o výkone rozsudkov v Európskej únii, tzv. nariadenie Brusel I. Kladie si otázku, či odôvodnenie 6 v návrhu nariadenia o konkurznom konaní dostatočne jasne definuje kritérium rozdelenia právomocí vyplývajúce z judikatúry súvisiacej s vecou Gourdain (13). Z tejto judikatúry vyplýva totiž obmedzený výklad, pričom určité žaloby podľa nariadenia Brusel I sú rozhodujúce pre konkurzné konanie. Napríklad to, či sa použije alebo nie výhrada vlastníctva, má rozhodujúci význam pre stanovenie rozsahu aktív dlžníka. Vzhľadom na cieľ, ktorým je záchrana podnikov v ťažkostiach, ide o významný aspekt, pretože obnovenie aktív je kľúčové pre úspešné ozdravenie podnikov v ťažkostiach.

6.2

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi likvidátormi, Komisia mohla navrhnúť zmenu článku 31, aby sa vo väčšej miere podporovalo uzatváranie memoránd o porozumení medzi likvidátormi. Rôzne postavenie likvidátorov v členských štátoch je totiž prekážkou ich odbornej spolupráci.

6.3

Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormi a súdmi by sa mala prioritne týkať inventára, dlhov dlžníka, postupov pri prihlasovaní a overovaní pohľadávok, ako i koordinovaného kolektívneho urovnania vo vzťahu k veriteľom uvedeného v dohodnutom pláne postupu.

6.4

EHSV na záver poukazuje na to, že Komisia plánuje použiť postup delegovania na účely zmeny a doplnenia príloh nariadenia, pričom ako sa zdá, ide o základné otázky, ako je koncepcia kolektívneho konania alebo zoznam osôb plniacich funkciu likvidátora.

7.1

Je potrebná harmonizácia testov insolventnosti. V niektorých členských štátoch je totiž začatie konkurzného konania možné iba vtedy, keď sa preukáže, že dlžník sa nachádza v platobnej neschopnosti, zatiaľ čo v iných štátoch je platobná neschopnosť „pravdepodobná v blízkej budúcnosti“ dostatočným kritériom.

7.2

Tieto rozdiely podnecujú forum shopping a mali by sa preto odstrániť.

7.3

Zásada právnej istoty si vyžaduje tiež harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa prihlasovania pohľadávok.

8.1

Výbor podporuje nové odôvodnenie 9 (14), ktoré navrhuje Komisia.

8.2

Znenie odôvodnení 9 a 10 nariadenia o konkurznom konaní z 29. mája 2000 tomu celkom vyhovuje (15).

8.3

Toto začlenenie by však nemalo byť v neprospech individuálnych dlžníkov. Právo navrhnuté pre podniky, ktorého účelom je uspokojiť požiadavky obchodu totiž svojou podstatou chráni v menšej miere než právo spotrebiteľa. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť.

8.4

Vyzýva tiež Komisiu, aby uvažovala o harmonizácii konkurzného práva v prípade fyzických osôb a prihliadla pritom na záujmy spotrebiteľa.

9.1

Rozdiely v postavení a právomociach likvidátorov v členských štátoch nepriaznivo vplývajú na riadne fungovanie vnútorného trhu, pretože komplikujú cezhraničné konkurzné konanie (16).

9.2

Je v záujme podnikov a oživenia hospodárstva, aby sa urýchlene uskutočnila harmonizácia všeobecných aspektov požiadaviek na právomoci a úlohy likvidátora. EHSV sa preto pripája k Európskemu parlamentu (17) a odporúča tieto možné riešenia:

9.3

Návrhy Komisie obsiahnuté v článku 31 návrhu nariadenia, ktorý sa obmedzuje na potvrdenie praxe a odkaz na spoluprácu medzi likvidátorom v hlavnom konaní a likvidátorom vo vedľajšom konaní, by mal byť preto ambicióznejšie.

10.1

Podporovaním rokovacích konaní by sa urýchlili a zefektívnili plány reštrukturalizácie podnikov.

10.2

Priemerná dĺžka týchto konaní a miera ich úspechu pozorovaná v Európskej únii hovorí za prijatie takéhoto prístupu.

10.3

EHSV si okrem myslí, že systematické využívanie súdov nie je nevyhnutne najlepšie riešenie.

Podporuje preto myšlienku vytvoriť nové inštancie, ktoré by boli napr. pridružené k sektoru hospodárstva a ktorých multidisciplinárne zloženie (ekonomické, finančné, právne) by umožnilo rýchlejšie konať, aby sa podnikom poskytla pomoc pri riešení ich finančných problémov.

10.4

Tento systém existuje už vo viacerých krajinách a mohol by sa rozšíriť do ostatných členských štátov.

10.5

Na záver by bolo užitočné, ak by Komisia pravidelne zverejňovala štatistiky týkajúce sa konkurzných konaní podľa nariadenia o konkurznom konaní, aby sa mohla posúdiť účinnosť zavedeného systému.

—

rozsah pôsobnosti je príliš obmedzený,

—

pretrváva tzv. forum shopping (snaha o získanie výhodnejšieho právneho postavenia) v dôsledku nejednotného uplatňovania pojmu „centrum hlavných záujmov dlžníka“,

—

chýba koordinácia medzi hlavným konkurzným konaním a vedľajším konkurzným konaním,

—

uverejňovanie informácií o konkurznom konaní je nedostatočné,

—

právna úprava v oblasti konkurzného konania v prípade nadnárodných skupín je nedostatočná,

—

Komisia vychádza zo 134 odpovedí na verejnú konzultáciu, ktorá sa začala 29. marca 2012, záverov štúdie komparatívneho práva uskutočnenej Univerzitou v Heidelbergu a Univerzitou vo Viedni, ako i z posúdenia vplyvu, v ktorom sa hodnotili rôzne scenáre reforiem, aby v návrhu nariadenia o konkurznom konaní navrhla spôsoby riešenia spomínaných piatich nedostatkov.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/61

1.1

EHSV sa nazdáva, že predkladané oznámenie a obsiahnuté návrhy si zasluhujú osobitnú pozornosť a reflexiu.

1.2

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebná prísnejšia právna úprava zameraná na účinný zákaz a exemplárne a odrádzajúce sankcie za určité agresívne predajné praktiky adresárových spoločností.

1.3

Vzhľadom na to, že zjavne treba bezodkladne zaujať postoj v tejto otázke a na význam a závažnosť spomínaných praktík z hospodárskeho hľadiska na európskej úrovni, EHSV súhlasí s tým, aby Komisia okamžite predložila legislatívny návrh zameraný výlučne na túto problematiku a založený na hodnotení vplyvu.

1.4

EHSV sa nazdáva, že na tento účel by sa malo prijať rámcové nariadenie, ktoré by mohlo byť ďalej rozpracované prostredníctvom delegovaných aktov, ako záruka väčšej jednotnosti a účinnosti jeho uplatňovania na úrovni členských štátov.

1.5

Vzhľadom na povahu tejto problematiky sa EHSV nazdáva, že primeraný právny základ sa nemôže obmedziť výlučne na ustanovenia Zmluvy zamerané na dokončenie vnútorného trhu a jeho rozsah pôsobnosti by sa nemal vzťahovať len na cezhraničné transakcie.

1.6

EHSV však tiež upozorňuje na potrebu zohľadniť celoeurópsky charakter mnohých týchto praktík, čo si vyžaduje koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni.

1.7

EHSV zároveň zastáva názor, že najlepším prostriedkom na dosiahnutie cieľa koherentnej a konzistentnej právnej úpravy zakazujúcej klamlivé marketingové postupy by bola spoločná revízia smernice 2006/114/ES a smernice 2005/29/ES, a to zároveň pre vzťahy medzi podnikmi (B2B) a vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C), pričom by sa zachovali špecifiká jednotlivých typov v rámci spoločného modelu, a preto vyzýva Komisiu, aby začala konať čo najskôr.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby vytvorila a zaviedla doplňujúce opatrenia na zlepšenie informovanosti a šírenia informácií, zintenzívnenie spolupráce medzi správnymi orgánmi, verejno-súkromnými platformami a zastupiteľskými organizáciami zainteresovaných strán, a na zdokonalenie reakčných mechanizmov na zastavenie týchto praktík a náhradu spôsobených škôd, a to najmä okamžité vytvorenie európskeho súdneho systému pre kolektívne žaloby, ktorý bol plánovaný už pred 30 rokmi, no neustále sa odkladal.

1.9

EHSV je pripravený zapojiť sa prostredníctvom svojich členov do budúcich prác v tejto oblasti, ku ktorým môže prispieť skúsenosťami svojich členov ako obzvlášť kvalifikovaných zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti v rámci troch záujmových skupín výboru.

2.1

V obchodnej komunikácii medzi podnikmi platia základné pravidlá, ktoré treba nevyhnutne dodržiavať, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže a aby fungoval trh. A ak tieto pravidlá nebudú rešpektované dobrovoľne, treba ich nariadiť a presadiť ich uplatňovanie.

2.2

Komisia v tomto oznámení navrhla súbor opatrení s cieľom odstrániť klamlivé marketingové praktiky reklamných spoločností, ako sú napríklad systémy adresárových spoločností.

2.3

Cieľom je zabezpečiť lepšiu ochranu podnikov, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, a to voči praktikám, ktoré spočívajú v zasielaní žiadostí, neželaných a nevyžiadaných, o zaradenie do adresára spoločností alebo o aktualizáciu údajov, zdanlivo bezplatne, pričom následne sú fakturované ročné poplatky, ktoré neboli vopred prerokované ani dohodnuté.

2.4

Komisia po verejnej konzultácii ohlásila svoj zámer posilniť smernicu 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame čím by sa výslovne zakázali praktiky ako zatajenie obchodného účelu reklamného oznamu, a zároveň chce presadiť uplatňovanie týchto noriem v cezhraničných situáciách.

2.5

V súlade s oznámením ďalej poukazuje na:

2.6

Komisia odhaduje, že škody spôsobené takouto činnosťou sa pohybujú v rozmedzí 1 000 až 5 000 eur ročne na poškodený podnik.

3.1.1

EHSV rovnako ako v predchádzajúcom stanovisku uznáva, že obchodná komunikácia vo všeobecnosti a konkrétne reklama, vo všetkých svojich formách, zohráva významnú sociálnu a hospodársku úlohu, ktorú dobre zhrnulo združenie International Advertising Association (IAA), a to najmä pokiaľ ide o šírenie inovácií, stimuláciu tvorivosti a zábavy, podporu hospodárskej súťaže a rozširovanie možností výberu (1).

3.1.1.1

Je isté, že niektoré reklamné spoločnosti pri propagácii svojich produktov využívajú klamlivé postupy a snažia sa podvodom získavať svojich zákazníkov. Komisia by však mala zdôrazniť skutočnosť, že hoci mnohé sťažnosti na klamlivé praktiky súvisia práve so spoločnosťami, ktoré sa venujú tejto činnosti, neznamená to, že (dokonca ani v prípade adresárových spoločností) nejde o legitímnu činnosť potrebnú pre hospodársku aktivitu podnikov, ktoré ich využívajú na propagáciu svojej činnosti.

3.1.2

EHSV uznáva relevantnosť a vhodnosť tohto oznámenia napriek tomu, že sa zameriava najmä na problémy súvisiace so získavaním zákazníkov do adresárov spoločností.

3.1.3

Poukazuje na správny zámer Komisie v tom, že zdôrazňuje cezhraničný charakter tohto problému a že chce zaručiť nielen vhodnú právnu úpravu, ale aj jej účinnú implementáciu a monitorovanie, kontrolu a účinné trestanie takýchto praktík.

3.1.4

Ľutuje, že oznámeniu nepredchádzalo skutočné hodnotenie vplyvu, ktoré by umožnilo dôraznejšie odôvodnenie navrhovaných možností, ktorých náklady a prínosy nie sú jasne uvedené a zhodnotené.

3.1.4.1

Hodnotenie vplyvu, ktoré vopred oznámila Komisia na schôdzi so zainteresovanými stranami 1. marca 2013, je však oneskorené a, hoci nie je známy ani jeho rozsah a celkové znenie, nedostatočne dôrazné na to, aby umožnilo prijať podložené rozhodnutie.

3.1.5

Zdôrazňuje, že nielen z hľadiska čisto vedeckého právneho výkladu, ale aj vzhľadom na efektívnu a účinnú ochranu podnikov EHSV pochybuje o tom, či sa prípad, na ktorý sa Komisia zameriava, môže začleniť do rámca smernice, ktorú navrhuje preskúmať.

3.1.5.1

Analyzovaná praktika je vlastne komerčným oznamom v širšom zmysle, nejde o reklamnú činnosť, ale skôr o agresívnu a klamlivú predajnú praktiku, ktorá spadá viac do rozsiahlejšieho kontextu nekalých a nepovolených obchodných praktík, či dokonca trestného práva.

3.1.5.2

Pojem reklama zo svojho rozsahu vylučuje všetky typy oznamov, pri ktorých neexistuje alebo nie je jasný reklamný zámer daných tovarov alebo služieb, a tiež oznamy v rámci obchodného vzťahu, ktorých cieľom nie je poskytnutie nových tovarov alebo služieb.

3.1.5.3

V smernici 2005/29/ES sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo ak akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Alebo inými slovami, definícia klamlivej praktiky nie je obmedzená len na propagáciu produktov a môže zahŕňať aj situácie, v ktorých nie je jasný zámer propagácie produktu, alebo oznamy v rámci obchodného vzťahu.

3.1.6

Komisia v zelenej knihe o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca (2) oprávnene varuje pred možný konfliktom a prekrývaním sa mnohých opatrení EÚ, ktoré sú určené tým istým cieľovým skupinám a majú podobné nezosúladené režimy, čo spôsobuje viac nejasností pri transpozícii právnych aktov v členských štátoch (3).

3.1.7

EHSV ľutuje, že Európska komisia ešte doteraz nezačala diskusiu o viacerých možných alternatívach a neuskutočnila sa ani verejná diskusia o tejto téme, pričom naopak radšej zvolila jednu možnosť, ktorá by mohla byť menej výhodná pre podniky, a najmä pre malé a stredné podniky. Komisia sa už zjavne rozhodla, ktorú možnosť si v októbri zvolí, a preto sa zdá byť relatívne zbytočné predkladať hodnotenie vplyvu s piatimi možnosťami, keď bolo rozhodnutie prijaté už na začiatku.

3.1.8

Vzhľadom na to, že zjavne treba bezodkladne zaujať postoj k ústrednej otázke adresárových spoločností, ktorej sa už EP predtým venoval vo svojich štúdiách a uzneseniach, a na význam a závažnosť spomínaných praktík z hospodárskeho hľadiska na európskej úrovni (4), EHSV súhlasí s tým, aby Komisia okamžite predložila legislatívny návrh zameraný výlučne na túto problematiku, a to najmä s cieľom predísť prípadom, v ktorých budú podniky vystavené pretrvávajúcemu psychologickému tlaku spôsobenému hrozbou právnych krokov v zahraničnej jurisdikcii s rastúcimi „administratívnymi nákladmi“ a neustálymi telefonátmi zo strany agentúr vymáhajúcich dlhy takmer vo forme vyhrážok.

3.1.8.1

Cieľom týchto praktík však nie sú len malé a stredné podniky, ale aj slobodné povolania, mimovládne organizácie, knižnice a súkromné vzdelávacie inštitúcie, ba dokonca niektoré služby verejnej správy, a preto by mali byť prípadne začlenené do rozsahu tejto smernice, pričom by sa pojem „obchodník“ rozšíril tak, aby zahŕňal všetkých, ktorí by mohli byť vystavení týmto praktikám a nechránili by ich iné právne nástroje.

3.1.9

EHSV sa však nazdáva, že koherentnejším prístupom by sa dosiahlo rozšírenie pojmu nekalé obchodné praktiky aj o klamlivé a agresívne postupy, a čierny zoznam uvedený v smernici 2005/29/ES by sa rozšíril aj na vzťahy medzi podnikmi.

3.1.10

Ďalším pozitívnym vplyvom rozšírenia pôsobnosti tejto smernice by bola väčšia záruka jej harmonizácie, pričom by sa predišlo tomu, aby boli členské štáty nútené vytvoriť nové právne texty alebo akty na transpozíciu smernice. Stačilo by rozšíriť pôsobnosť platných vnútorných aktov o nekalých obchodných praktikách, čím by sa zaručilo správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ (5).

3.1.11

Naopak, len jednoduchá zmena smernice 2006/114/ES takým nejednoznačným spôsobom, aký navrhuje Komisia, nezaručí ochranu malých a stredných podnikov v situáciách uvedených v oznámení. Okrem toho, že tieto praktiky sú v zmysle smernice 2005/29/ES agresívnymi a nie klamlivými postupmi, sú vykonávané v rámci predtým vytvoreného obchodného vzťahu, a preto ich nemožno začleniť do rámca platného pre reklamu.

3.1.12

EHSV v tejto súvislosti a v súlade s bodom 3.1.8 vyjadruje názor, že Komisia bude musieť v blízkej budúcnosti prijať horizontálny prístup, podporiť väčší súlad medzi predpismi v oblasti práva hospodárskej súťaže, duševného a priemyselného vlastníctva a zaručiť jednotnú ochranu všetkých obchodných postupov, tak v maloobchode ako aj všeobecne v rámci zmluvných vzťahov medzi podnikmi, a to vzhľadom na uznesenie Európskeho parlamentu o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu.

3.1.13

Zdôrazňuje preto potrebu väčšej koordinácie medzi GR JUST, GR COMP, GR MARKT a GR ENTR v oblasti opatrení, ktoré treba v tejto oblasti prijať, a budúcich politických a legislatívnych návrhov, a to v súlade s politickými prioritami stanovenými v iniciatíve Small Business Act.

3.1.14

EHSV v súlade s vyššie uvedeným a v prípade, ak by si Komisia zvolila inú možnosť, zdôrazňuje potrebu, aby bol pojem „najškodlivejších“ marketingových praktík konkrétne definovaný a obsahovo presne vymedzený s cieľom jasne určiť, ktoré marketingové postupy si v porovnaní s ostatnými vyžadujú väčšiu ochranu.

3.1.15

EHSV by tiež ocenil, keby Komisia čo najskôr presnejšie určila súbor situácií, ktoré by mali byť začlenené do čierneho zoznamu. Výbor plne súhlasí s existenciou tohto zoznamu, avšak za predpokladu, že zoznam praktík, ktoré majú byť považované za úplne nelegálne, bude čo najpresnejší aj najúplnejší. Komisia môže pri vypracovaní tohto zoznamu dostatočne čerpať z odpovedí na svoj dotazník a z príspevkov rôznych zainteresovaných strán na stretnutí 1. marca 2013 (6).

3.1.16

EHSV by v tomto prípade tiež ocenil, keby Komisia zvážila vypracovanie šedého zoznamu praktík považovaných za nelegálne za určitých konkrétnych okolností, o ktorých by na základe jednotlivých prípadov rozhodol sudca.

3.1.17

EHSV sa zároveň nazdáva, že okrem vytvárania obyčajných zoznamov by bolo potrebné posilniť a objasniť pojmy klamlivá reklama alebo nelegálna porovnávacia reklama s cieľom zaujať systematický prístup v širokom právnom rámci, ktorý zaručí, že nové klamlivé praktiky budú začlenené do revidovanej legislatívy.

3.1.18

Napriek argumentom uvedeným v bode 3.1.8 sa EHSV nazdáva, že právny rámec smernice 2005/29/ES by sa mal vo vhodnom čase rozšíriť, najmä s cieľom, aby sa súčasná ochrana spotrebiteľov uplatnila alebo rozšírila aj na určité mikropodniky a malé podniky (čo EHSV vždy obhajoval), a to za podmienok, ktoré treba presne a dôsledne definovať, a v prípade, ak sa ocitnú v porovnateľnej situácii, ako to už stanovujú právne systémy niektorých členských štátov a ako správne požadujú združenia a organizácie zastupujúce tieto podniky (7).

3.1.19

EHSV sa nazdáva, že ide o dva aspekty tej istej spoločnej reality a na základe preskúmania smernice 2005/29/ES (8) si myslí, že by bolo vhodné, keby jej revízia prebehla zároveň s revíziou smernice 2006/114/ES vzhľadom na ich prepojenosť a komplementaritu (9).

3.1.20

Povaha týchto praktík a spôsob konania podvodných podnikov poukazujú na potrebu kolektívneho právneho mechanizmu hromadnej žaloby, ktorý by zaručil účinnú reakciu a vyššiu ochranu podnikov pri riešení vzniknutých konfliktov, a to nielen s cieľom zastaviť tieto postupy (10), ale aj zabezpečiť primerané odškodnenie za spôsobené škody.

3.2.1

EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala už teraz objasniť, z akého právneho základu budú vychádzať plánované opatrenia, či už opatrenia na podporu dokončenia vnútorného trhu alebo iné.

3.2.2

EHSV si tiež myslí, že vhodnejším právnym nástrojom na tento účel je nariadenie, ktorým by sa zaručila väčšia právna istota a účinnejšia harmonizácia.

4.1

Pokiaľ ide o navrhovaný harmonogram, EHSV víta etapy definované Komisiou, najmä okamžité zriadenie ad hoc siete orgánov s cieľom zlepšiť uplatňovanie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame a umožniť výmenu informácií.

4.2

Zároveň víta vytvorenie postupu spolupráce v oblasti uplatňovania právnych predpisov, podobne ako v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Týmto postupom sa zavedie povinnosť vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v danej oblasti a tiež opatrenia na určenie orgánov zodpovedných za vykonávanie právnych predpisov bez toho, aby to malo negatívny dosah na možnosti verejno-súkromných platforiem, ako je to napríklad v Holandsku, a na rozšírenie spolupráce s organizáciami zastupujúcimi zainteresované strany.

4.3

V tejto súvislosti a podobne ako v rámci ochrany spotrebiteľov (11) a riešenia sporov navrhuje vytvorenie európskej siete na pomoc malým a stredným podnikom pri riešení cezhraničných sporov tým, že podniky, ktoré sa stali obeťou podvodu, nasmeruje na najvhodnejšie právne mechanizmy.

4.4

Nazdáva sa tiež, že by sa malo zintenzívniť vzdelávanie a osveta, ako aj výmena osvedčených postupov pre všetky podniky s cieľom upozorniť ich na súvisiace nebezpečenstvá.

4.5

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina klamlivých praktík sa vyskytuje v digitálnom prostredí, sa EHSV ďalej nazdáva, že je potrebné podporiť asertívnejší a primeranejší prístup k ochrane malých a stredných podnikov, pričom sa vezmú do úvahy postupy používané sprostredkujúcimi poskytovateľmi internetu a zmluvné vzťahy vyplývajúce z platforiem ako E-Bay alebo platforiem vytvorených konkrétne na obchodné transakcie medzi podnikmi.

4.6

Dodáva, že Komisia by mala zohľadniť medzinárodný rozmer týchto postupov v rámci svojho zastúpenia v OECD (12). Vyzýva EÚ a členské štáty, aby s OECD diskutovali o rozšírení usmernení na cezhraničnú ochranu spotrebiteľov pred zavádzajúcimi obchodnými praktikami tak, aby zahŕňali aj transakcie medzi podnikmi.

EHSV navrhuje, aby EUROPOL vytvoril výskumný projekt, ktorý by sa venoval podvodom páchaným s využitím masovokomunikačných prostriedkov v EÚ: rozmeru finančných škôd a počtu obetí, úlohe najvýznamnejších cezhraničných aktérov a možnému využitiu ziskov na financovanie iných nelegálnych aktivít alebo podnikov.

4.7

EHSV taktiež upozorňuje na to, že Komisia by mala vyčleniť finančné prostriedky potrebné na konkrétnu realizáciu navrhovaných opatrení.

4.8

Pokiaľ ide o budúce práce, EHSV chce výslovne vyjadriť svoju pripravenosť zapojiť sa prostredníctvom svojich členov do tejto činnosti, ku ktorej môže prispieť skúsenosťami svojich členov ako obzvlášť kvalifikovaných zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti v rámci troch záujmových skupín výboru.