ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.CE2013.239.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 239E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 56
20. augusta 2013


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2012 – 2013
Schôdza 2. februára 2012
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 114 E, 19.4.2012.
PRIJATÉ TEXTY

 

Štvrtok 2. februára 2012

2013/C 239E/01

Zahraničná politika EÚ voči skupine BRIC a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie (2011/2111(INI))

1

2013/C 239E/02

Jednotná politika voči režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. februára 2012 s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade k jednotnej politike voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ (2011/2187(INI))

11

2013/C 239E/03

Cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o 14. smernici o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (2011/2046(INI))

18

PRÍLOHA

21

2013/C 239E/04

Rozpočtová kontrola humanitárnej pomoci EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o rozpočtovej kontrole humanitárnej pomoci EÚ spravovanej ECHO (2011/2073(INI))

23

2013/C 239E/05

Smerovanie k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o smerovaní k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (2011/2089(INI))

32

2013/C 239E/06

Zoznam výživových tvrdení
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1924/2006, pokiaľ ide o zoznam výživových tvrdení

39

2013/C 239E/07

Závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 30. januára 2012
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o zasadnutí Európskej rady z 30. januára 2012

41

2013/C 239E/08

Irán a jeho jadrový program
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o Iráne a jeho jadrovom programe

43

2013/C 239E/09

Európsky rozmer v športe
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o európskem rozmere v športe (2011/2087(INI))

46

2013/C 239E/10

Uplatňovanie smernice o nakladaní s odpadom
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie (2011/2038(INI))

60

2013/C 239E/11

Program Daphne
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o programe Daphne: výsledky a vyhliadky (2011/2273(INI))

69

2013/C 239E/12

Postavenie žien vo vojne
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o postavení žien vo vojne (2011/2198(INI))

74

2013/C 239E/13

Rozvojová spolupráca EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o rozvojovej spolupráci EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030 (2011/2112(INI))

83

2013/C 239E/14

Výročná správa o daniach
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o výročnej správe o daniach (2011/2271(INI))

89

2013/C 239E/15

Politika hospodárskej súťaže EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2011/2094(INI))

97

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament ZASADANIE 2012 – 2013 Schôdza 2. februára 2012 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 114 E, 19.4.2012. PRIJATÉ TEXTY

Štvrtok 2. februára 2012

20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/1


Štvrtok 2. februára 2012
Zahraničná politika EÚ voči skupine BRIC a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam

P7_TA(2012)0017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie (2011/2111(INI))

2013/C 239 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, najmä na jeho písmeno h), v ktorom sa uvádza, že Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2),

so zreteľom na závery Európskej rady zo 16. septembra 2010, pokiaľ ide o vzťahy EÚ s jej strategickými partnermi,

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ (3),

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 8. júna 2011 k 66. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie o finančnom rámci na roky 2014 – 2020 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0010/2012),

A.

keďže rastúci politický a hospodársky význam Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky (skupina BRICS) zvyšuje význam týchto krajín z hľadiska zahraničnej politiky;

B.

keďže skupina BRICS a ďalšie krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou by mohli nadobudnúť značný význam v rámci zahraničnej politiky na celosvetovej úrovni, ak sa ich hospodársky rast bude naďalej posilňovať;

C.

keďže sa predpokladá, že sedem rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (Brazília, Rusko, India, Čína, Indonézia, Mexiko a Turecko) bude mať v roku 2050 väčšie hospodárstva ako krajiny skupiny G7 spolu (USA, Japonsko, Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko); keďže z hľadiska hrubého domáceho produktu sa očakáva, že Čína sa do roku 2020 stane najväčším svetovým hospodárstvom; keďže India by sa do roku 2050 mohla stať najrýchlejšie sa rozvíjajúcim hospodárstvom sveta; keďže Čína, USA a India by v roku 2050 mohli spolu tvoriť 50 % svetového hospodárstva; keďže EÚ by mohla mať všeobecne porovnateľný význam ako ktorákoľvek z týchto krajín, ak bude konať ako jeden silný politický celok; keďže takýto porovnateľný význam je kľúčom k udržaniu politickej sily a schopnosti pokračovať v presadzovaní všeobecných hodnôt v rysujúcom sa novom systéme globálneho riadenia založenom na multipolarite; keďže by sa to malo diať v rámci zahraničnopolitického prístupu zameraného na podporu partnerstva, spolupráce a spoločného riadenia založeného na spoločných hodnotách;

D.

keďže upevňovaním pozície mocností so silnou hospodárskou a zahraničnou politikou, akými sú krajiny BRICS, vznikol systém založený na multipolarite, v rámci ktorého sa o pozíciu svetového lídra delí čoraz viac krajín a regionálnych zoskupení krajín; keďže takýto systém založený na multipolarite má za následok postupné presúvanie hospodárskej sily vo svete ku skupine BRICS a ďalším krajinám s rozvíjajúcou sa ekonomikou a môže viesť aj k posunu vodcovstva a pozitívneho vplyvu z hľadiska zahraničnej politiky z etablovaných mocností na rozvíjajúce sa mocnosti; keďže súčasná hospodárska kríza urýchlila prechod smerom k systému založenému na multipolarite; keďže vznik nových globálnych hráčov sa môže ukázať ako cenná príležitosť nadviazať konštruktívne partnerstvo medzi vyspelými mocnosťami a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami a spoločne konať vo veci globálnych problémov a otázok;

E.

keďže nadnárodné problémy, akými sú zmena klímy, otázky týkajúce sa celosvetovej regulácie, prístup k surovinám a vzácnym zeminám, terorizmus, boj proti medzinárodným radikálnym hnutiam, trvalo udržateľný rozvoj a celosvetová politická stabilita a bezpečnosť, si budú vyžadovať inkluzívny prístup založený na pravidlách, partnerstve, spoločných hodnotách, konsenze, dôsledných konzultáciách a úzkej spolupráci s novými rýchlo sa rozvíjajúcimi mocnosťami, ak sa majú nájsť skutočne spoločné a účinné riešenia nadnárodných problémov; keďže EÚ by v tejto súvislosti mohla a mala prevziať iniciatívu;

F.

keďže bez nového inkluzívneho systému globálneho riadenia založeného na úzkej súčinnosti a spolupráci so skupinou BRICS a ostatnými krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou budú krajiny málo motivované spolupracovať na medzinárodnej úrovni a postupovať spoločne v hlavných otázkach celosvetového významu a hrozí riziko i) politickej a hospodárskej rozdrobenosti a vzniku konkurujúcich si svetových programov a oddelených regionálnych oblastí, ii) rozpadu celosvetových hospodárskych štruktúr a investičných tokov a iii) vytvorenia regionálnych zoskupení vplyvu s veľmi slabou medzinárodnou koordináciou a bez možnosti spoločných riešení nadnárodných výziev;

G.

keďže veľké demografické rozmery skupiny BRICS a ostatných rozvíjajúcich sa mocností v porovnaní s klesajúcou demografickou krivkou Západu zabezpečia týmto krajinám väčšie právomoci na medzinárodných fórach, pretože skupina BRICS a ostatné rozvíjajúce sa mocnosti budú môcť žiadať o väčšie zastúpenie veľkej väčšiny svetového obyvateľstva; keďže to znamená potrebu reformovať systém globálneho riadenia a štruktúru riadenia medzinárodných organizácií tak, aby lepšie odrážali nové hospodárske a politické prostredie a naďalej si udržali ústrednú úlohu v budovaní celosvetového konsenzu a procesoch rozhodovania;

H.

keďže súčasná hospodárska kríza a rozpočtové obmedzenia EÚ a USA so sebou prinášajú aj naliehavú potrebu spájať zdroje s inými rozvíjajúcimi sa mocnosťami v záujme zabezpečenia jednotnej a účinnej globálnej štruktúry bezpečnosti a stability a účinného zasahovania v citlivých oblastiach na základe spoločných cieľov a koordinovaných stratégií a úsilia;

I.

keďže úspešný prechod na hospodárstvo stredných príjmov môže za určitých podmienok pomôcť rozvoju umiernenej zahraničnej politiky orientovanej na stabilitu; keďže v niektorých krajinách skupiny BRICS a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách však upevnenie ich hospodárskej a politickej moci nemalo za následok takýto prechod;

J.

keďže napriek nedávnemu výraznému hospodárskemu rastu väčšiny krajín BRICS patria tieto krajiny zároveň ku krajinám s absolútne najvyššou koncentráciou chudoby na svete; keďže to preukazuje, že rýchly hospodársky rast bez rastu v prospech chudobných a vytvorenia záchranných sietí môže vo veľkej väčšine prípadov viesť k zvýšeniu nerovností;

K.

keďže skupina BRICS a súčasné rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky nepredstavujú ani nezahŕňajú formálne zoskupenie krajín, ktoré by mali zohrávať osobitnú úlohu v medzinárodných záležitostiach, a keďže EÚ by preto mala rozvíjať vzťah s každou z týchto krajín a mala by pritom brať do úvahy ich jedinečnosť a osobitné ciele a zámery zahraničnej politiky; keďže EÚ by mala investovať do strategického partnerstva s každou z krajín skupiny BRICS a s ostatnými krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou, pretože zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu na medzinárodnej scéne, a to najmä v medzinárodných organizáciách, akou je napríklad OSN, ako do prostriedku na presadzovanie spoločných cieľov, a to mieru a celosvetovej bezpečnosti, zásad právneho štátu v domácom i medzinárodnom meradle, podpory ľudských práv, demokracie, trvalo udržateľného rozvoja a globálnej finančnej regulácie;

L.

keďže skupina BRICS a ďalšie krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou potrebujú stabilné zahraničnopolitické usporiadanie a stabilné regulačné a verejnopolitické prostredie, ktoré dokážu zachovať záujmy a investície do ich hospodárstiev a spoločností; keďže skupina BRICS a ďalšie krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou potrebujú investovať do upevňovania demokratickej, politickej, hospodárskej a sociálnej stability a byť v tomto upevňovaní podporované;

M.

keďže EÚ musí ako subjekt podporujúci partnerstvo a inkluzívne riadenie zohrávať hlavnú úlohu v presune globálnej moci, musí však konať rýchlo, ak si chce udržať svoj vplyv (inak by mohla byť strategicky vytlačená mimo diania); keďže to bude mať za následok strategické zmeny nielen v rámci EÚ, ale aj s ohľadom na jej zahraničnú politiku, okrem iného aj zavedenie väčšej politickej súdržnosti;

N.

keďže na konci svojho tretieho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 14. apríla 2011, vedúci predstavitelia skupiny BRICS vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú na väčšiu medzinárodnú spoluprácu a na posilnenie globálneho riadenia a vyjadrujú podporu mnohostrannej diplomacii s Organizáciou Spojených národov a krajinami G20; keďže všetkých päť krajín skupiny BRICS bolo počas roka 2011 súčasne prítomných v Bezpečnostnej rade OSN; keďže skupina BRICS vyzvala na zmenu v riadiacich štruktúrach medzinárodných finančných inštitúcií a OSN tak, aby tieto štruktúry odrážali zmeny v svetovom hospodárstve a lepšie riadili dnešné globálne problémy;

O.

keďže skupina BRICS vykazuje významné odchýlky vo svojich politických a hospodárskych systémoch, demografických a sociálnych trendoch a vyhliadkach zahraničnej politiky;

P.

keďže v záveroch Európskej rady zo 16. septembra 2010 sa zdôrazňuje, že v súlade s Lisabonskou zmluvou a s Európskou bezpečnostnou stratégiou by EÚ a jej členské štáty mali konať strategickejšie, aby na medzinárodnej scéne zabezpečili skutočný význam Európy a aby strategické partnerstvá EÚ s kľúčovými svetovými aktérmi poskytovali užitočný nástroj na presadzovanie európskych cieľov a záujmov;

Q.

keďže súčasné obchodné dohody medzi EÚ a krajinami skupiny BRICS sú nielen vzájomne výhodné z hospodárskeho hľadiska, ale aj pre obe strany politicky prínosné;

R.

keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní inkluzívneho a reprezentatívneho systému Organizácie Spojených národov založeného na partnerstve, ktorý môže účinne prispievať ku globálnemu riadeniu a riešeniam, mieru a bezpečnosti, demokracii, dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodnému poriadku založenému na zásadách právneho štátu; keďže EÚ sa v súlade s článkom 21 ZEÚ oficiálne zaviazala k účinnému multilateralizmu v centre so silnou OSN;

S.

keďže EÚ celé roky rozvíjala strategické dvojstranné partnerstvá s krajinami skupiny BRICS na základe spoločných hodnôt a záujmov zameraných na skvalitnenie vzťahov a rozširovanie spolupráce na všetkých úrovniach; keďže tieto strategické partnerstvá sa často ukázali ako neprimerané, najmä vzhľadom na podporu demokracie, posilnenie zásad právneho štátu a definovanie spoločného prístupu k riešeniu konfliktov;

T.

keďže je naliehavo potrebné hľadať spôsoby posilnenia spolupráce v rámci systému Organizácie Spojených národov a v rámci skupín vedúcich krajín (G7, G20) a zlepšenia spôsobu koordinácie ich práce;

U.

keďže skupina G20, ktorej členovia tvoria 88 % celkového HDP a 65 % obyvateľstva na svete, sa síce stala dôležitým fórom spolupráce na celosvetovej úrovni, ale treba vyriešiť problém jej reprezentatívnosti a určiť jej presnú úlohu v rámci multilaterálnej štruktúry;

1.

zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza poukázala na vzájomnú závislosť rozvinutých mocností a skupiny BRICS a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich krajín; poukazuje na úzke vzájomné prepojenie medzi stabilným hospodárskym rastom rozvinutých ekonomík a stabilným hospodárskym rastom rozvíjajúcich sa ekonomík; vyzdvihuje pozitíva takejto závislosti a vzájomný prospech z politických a hospodárskych väzieb medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by sa preto mali usilovať o ďalší politický dialóg a porozumenie so skupinou BRICS a ostatnými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, a to aj individuálne, v duchu partnerstva a s celkovým zámerom dosiahnuť nový inkluzívny systém riadenia; okrem toho sa domnieva, že pravidelné stretnutia na vysokej úrovni medzi EÚ a jednotlivými krajinami skupiny BRICS by predstavovali cennú príležitosť na vybudovanie vzťahov založených na dôvere, na zladenie pozícií a povzbudenie krajín skupiny BRICS na prevzatie väčšej zodpovednosti v rámci nového systému globálneho riadenia, a to na základe spoločnej zodpovednosti, spoločných prístupov a užšie koordinovaných krokov; vyjadruje názor, že pri dosahovaní týchto cieľov by cennú súčinnosť mohol poskytnúť nástroj strategického partnerstva;

2.

domnieva sa, že vzťahy medzi etablovanými mocnosťami na jednej strane a krajinami skupiny BRICS a ďalšími rozvíjajúcimi sa mocnosťami na druhej strane si zachovávajú dôležitý hospodársky rozmer, ale sú v prvom rade politického zamerania a mali by preto mať politický rámec, pretože všetky zainteresované krajiny majú spoločný záujem o zabezpečenie účinného systému globálneho riadenia a o spoločné riešenie tých rizík celosvetovej stability a bezpečnosti, ktoré môžu obmedzovať trvalo udržateľný celosvetový hospodársky rast a jeho možnosti do budúcnosti, a to v duchu spolupráce a konzultácií a zbližovania politických názorov; žiada preto posilnenie spolupráce medzi EÚ a krajinami skupiny BRICS, a to aj pokiaľ ide o partnerstvá s jednotlivými krajinami skupiny BRICS, vo všetkých otázkach medzinárodného záujmu;

3.

zdôrazňuje, že kým krajiny skupiny BRICS môžu zastávať podobné názory z hľadiska zahraničnej politiky, vyznačujú sa veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o politické, hospodárske a sociálne otázky; poukazuje najmä na skutočnosť, že ich politické systémy sú odlišné, od silných autoritárskych režimov až po dôveryhodné a stabilné demokracie; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby posilnila vzťahy a rozvíjala súčinnosť zvlášť s tými krajinami skupiny BRICS, ktoré majú naozaj rovnaké demokratické hodnoty a rešpektujú ich a usilujú sa o sociálne trhové hospodárstvo;

4.

domnieva sa, že v súvislosti so vznikom nových mocností so silnou hospodárskou a zahraničnou politikou sa nezníži vplyv EÚ, ale EÚ bude zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní spoločného dohovoru o zvolených politikách a mala by sa preukázať ako vodca pri riešení celosvetových problémov; zastáva názor, že EÚ a jej transatlantickí partneri by sa mali zamerať na dosahovanie nevyhnutných úspor z rozsahu a vyvíjanie cieleného úsilia na zabezpečenie konštruktívnej a účinnej spolupráce s rozvíjajúcimi sa mocnosťami na dvojstrannej, ako aj mnohostrannej úrovni v duchu skutočného partnerstva a dobrej spolupráce; poukazuje na potrebu vytvoriť inkluzívny systém globálneho riadenia, ktorý bude založený na súčinnosti a spolupráci so skupinou BRICS a podľa potreby s ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami v prospech všetkých; ďalej poukazuje na kľúčovú úlohu EÚ a jej transatlantických partnerov pri presadzovaní inkluzívneho systému globálneho riadenia; zdôrazňuje, že EÚ by mala konať strategickejšie, aby na medzinárodnej scéne zabezpečila skutočný význam Európy, a to najmä riadením následkov vzájomnej závislosti, podnecovaním reforiem globálneho riadenia a mobilizáciou spoločných krokov v oblastiach ako právny štát, trvalo udržateľné životné prostredie a regionálna bezpečnosť prostredníctvom konštruktívnej interakcie so skupinou BRICS a s ďalšími rozvíjajúcimi sa mocnosťami;

5.

víta koncepciu bilaterálnych strategických partnerstiev a naliehavo žiada Radu a ESVČ, aby určili rozsah tejto koncepcie; považuje strategické partnerstvá za sľubný nástroj, ktorý môže potenciálne transformovať štruktúru a napredovanie vzťahov EÚ s kľúčovými aktérmi na celosvetovej scéne vrátane krajín skupiny BRICS a ďalších rozvíjajúcich sa mocností; odporúča, aby EÚ použila tento nástroj na pokračovanie vo viacstranných a dvojstranných programoch, ako aj na rozvíjanie zmysluplných prepojení medzi nimi; zdôrazňuje, že vnútorná súdržnosť je základom toho, aby mohla EÚ konať a byť vnímaná ako skutočný strategický partner krajín skupiny BRICS a ďalších rozvíjajúcich sa mocností;

6.

poznamenáva, že v minulosti sa zdalo, že krajiny skupiny BRICS v určitých prípadoch koordinovali svoje postoje v rámci zahraničnej politiky v Bezpečnostnej rade OSN, najmä na začiatku líbyjskej a sýrskej krízy a ďalej odložením hlasovania o úlohe EÚ vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a prijatím zhodujúcich sa stanovísk k Pobrežiu Slonoviny a Sudánu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa zdá, že skupina BRICS možno spochybňuje súčasný systém medzinárodného riadenia, ale že demokratický dialóg, politická angažovanosť, a to aj individuálne, a skutočné partnerstvo môžu vyniesť do popredia pozitívne synergie a uľahčiť nový inkluzívny systém globálneho riadenia; domnieva sa, že EÚ by mala náležite zohľadniť nový význam, ktorý skupina BRICS a ďalšie rozvíjajúce sa mocnosti nadobudli z politického a ekonomického hľadiska, keďže to môže prispieť k systematickej reforme globálneho riadenia založenej na platforme zblíženia bez akéhokoľvek destabilizačného vplyvu;

7.

konštatuje, že krajiny skupiny BRICS preukázali schopnosť regionálnej integrácie, a teda aj schopnosť zapojiť sa do systémov riadenia založených na multipolarite; domnieva sa, že je to tiež prejavom potenciálneho záujmu krajín skupiny BRICS prispievať ku globálnemu riadeniu; zastáva preto názor, že krajiny skupiny BRICS a ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce krajiny sú v procese definovania svojho strategického smerovania v oblasti zahraničnej politiky, a stávajú sa tak partnermi rozvinutých mocností a prívržencami systému globálneho riadenia založeného na všeobecných hodnotách, partnerstve a začlenení;

8.

domnieva sa, že v zmysle svojich politických a hospodárskych záujmov a rozsahu, regionálnej úlohy a ašpirácií sa možno krajiny skupiny BRICS pokúšajú konať ako skupina v oblasti zahraničnej politiky, ale uznáva, že dôležité sú aj jednotlivé rozmery; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa okrem zamerania sa na skupinu BRICS ako na možnú súdržnú skupinu štátov v oblasti zahraničnej politiky mala zamerať aj na jednotlivé krajiny skupiny BRICS a zároveň si zachovať systematický a koordinovaný prístup; v tomto ohľade zastáva názor, že takýto prístup umožní EÚ vytvoriť úspory z rozsahu prostredníctvom partnerstiev s jednotlivými krajinami skupiny BRICS, maximalizovať svoje záujmy a úlohu v rôznych regiónoch a prispieť k upevneniu multipolárneho usporiadania s politickou a hospodárskou rovnováhou medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na základe inkluzívneho systému založeného na dialógu, partnerstve a dvojstranných a viacstranných partnerstvách;

9.

ďalej sa domnieva, že výrazné rozdiely v politických a hospodárskych systémoch, demografických a sociálnych trendoch a vyhliadkach zahraničnej politiky krajín skupiny BRICS by sa mali premietnuť a odrážať v prepracovanej politike EÚ voči týmto krajinám zacielenej na vytvorenie synergií s jednotlivými krajinami skupiny BRICS a ďalšími rozvíjajúcimi sa krajinami a na zabránenie vytvoreniu alebo posilneniu možných súdržných alternatívnych skupín štátov v oblasti zahraničnej politiky; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabránili upevňovaniu blokov rozvinutých a rozvíjajúcich sa mocností a strategickej hospodárskej súťaži medzi týmito blokmi; uvádza, že v záujme podpory spoločných medzinárodných krokov a reformy globálneho riadenia musí EÚ využiť rôzne dvojstranné, viacstranné a neštátne vzťahy, ako aj koalície založené na riešení spoločnej problematiky, ktoré presahujú rámec rozdelenia sveta na rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny;

10.

domnieva sa, že EÚ by mala sformulovať svoju pozíciu týkajúcu sa užších vzťahov s krajinami BRICS, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že vízia EÚ a týchto krajín, pokiaľ ide o záväzky a inštitucionalizované režimy, nemusí byť nevyhnutne vždy rovnaká; domnieva sa tiež, že podporu účinného multilateralizmu zo strany krajín BRICS možno získať výmenou za výraznejšie zastúpenie v príslušných medzinárodných inštitúciách; trvá na tom, že výzvy súvisiace s rastom vplyvu krajín BRICS by sa mali vnímať ako príležitosť, nie ako problém;

11.

zastáva názor, že vzťahy so skupinou BRICS by sa mali budovať na dvojstranných dialógoch zameraných na presadenie ďalšej demokratizácie a posilnenie právneho štátu, dobrého riadenia, zblíženia v oblasti právnych predpisov, koordinácie spoločných pozícií na medzinárodných fórach a pevnejších vzťahov s EÚ a na rozvíjanie týchto aspektov;

12.

zdôrazňuje význam Brazílie ako vedúcej mocnosti v procese regionálnej integrácie zoskupenia krajín MERCOSUR; víta obnovený spoločný akčný plán strategického partnerstva EÚ a Brazílie na roky 2012 – 2014 a vzájomné záväzky, ktoré boli prijaté v oblastiach podpory demokracie a reforiem viacstranného systému riadenia; naliehavo vyzýva obe strany, aby rešpektovali svoje záväzky a prispeli k reforme svetovej finančnej štruktúry; pripomína ponuku prezidenta Rousseffa týkajúcu sa podpory EÚ na prekonanie krízy štátneho dlhu a berie na vedomie existenciu vzájomného vzťahu medzi nimi; vyjadruje podporu vyváženému a spravodlivému uzavretiu rozvojového programu z Dauhy a dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením krajín MERCOSUR, ktorá bude najdôležitejšou dohodou o pridružení, akú kedy EÚ podpísala, a bude sa týkať 750 miliónov ľudí a obchodu v hodnote 125 miliárd dolárov ročne; berie na vedomie žiadosť Brazílie o úplnú liberalizáciu vízového režimu a žiada Európsku komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh;

13.

zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu strategického partnerstva EÚ a Ruska pri udržiavaní mieru a bezpečnosti v Európe, pri posilňovaní obchodu a hospodárskeho rozvoja, pri zachovaní energetickej bezpečnosti a riešení nadnárodných problémov; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by vzostup ázijských mocností mohol uľahčiť ďalšie zosúladenie záujmov a užšiu strategickú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom; je presvedčený, že takáto spolupráca je rozhodujúca pre pokrok v otázkach celosvetového významu, akou je nešírenie jadrových zbraní, terorizmus, zmena klímy alebo nezákonné prisťahovalectvo;

14.

zdôrazňuje význam a potenciál strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou; domnieva sa, že v súčasnej celosvetovej hospodárskej kríze by sa otázky ako sociálna kríza, zmena klímy, migračné toky a celosvetová bezpečnosť mali riešiť v rámci komplexnejšieho partnerstva medzi Indiou a EÚ; konštatuje tiež, že prebiehajúce rokovania o dohode o voľnom obchode posilňujú vzťahy medzi EÚ a Indiou; domnieva sa však, že tieto vzťahy by sa nemali obmedzovať len na obchodné záležitosti; privítal by opätovné zriadenie partnerského zoskupenia k delegácii Európskeho parlamentu pre vzťahy s Indiou, ktoré by nadviazalo na skúsenosti skupiny priateľstva medzi Indiou a Európou, ktorá existovala v indickom parlamente pred voľbami v roku 2009;

15.

zdôrazňuje význam Číny ako hlavnej hospodárskej mocnosti a vyzdvihuje jej zásadnú úlohu pri celosvetovej hospodárskej obnove; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby Čína desať rokov po vstupe do WTO splnila svoje záväzky v rámci tejto organizácie; ďalej vyzýva EÚ, jej členské štáty a Čínu, aby riešili spoločné problémy a hrozby ovplyvňujúce medzinárodný mier a bezpečnosť, a to najmä zlepšením spolupráce v rámci diplomatického riešenia jadrovej krízy v Iráne; naliehavo žiada obidve strany, aby podporili vyváženejší obchod medzi nimi, a to najmä posilnením ich snáh o uzavretie rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, aby tento rámec naplnil potenciál strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou;

16.

upozorňuje na strategickú povahu vzťahov medzi EÚ a Južnou Afrikou; víta pozitívny výsledok štvrtého samitu EÚ – Afrika, ktorý sa konal v septembri 2011, najmä zblíženie názorov na situáciu v Líbyi; naliehavo žiada EÚ a Južnú Afriku, aby čím skôr uzavreli rokovania o novej dohode o hospodárskom partnerstve; uvádza, že vzhľadom na úspešný a mierový prechod Južnej Afriky k demokracii a jej úlohu regionálnej mocnosti, môže byť táto krajina hlavnou veľmocou pri presadzovaní demokracie, dobrého riadenia a regionálnej hospodárskej integrácie a podporovaní národného zmierenia v celej Afrike a kľúčovým partnerom pre EÚ v tomto úsilí; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi EÚ a Južnou Afrikou v súvislosti so zmenou klímy, trvalo udržateľným rozvojom a reformami medzinárodných inštitúcií;

17.

domnieva sa, že s ohľadom na narastajúcu dôležitosť skupiny BRICS a ďalších krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou a na rysujúci sa systém globálneho riadenia založený na multipolarite by sa skupina G20 mohla preukázať ako užitočné a mimoriadne vhodné fórom na dosahovanie konsenzu a na inkluzívny postup rozhodovania založený na partnerstve, ktorý dokáže podporiť zbližovanie vrátane zbližovania právnych predpisov; zastáva názor, že aj napriek zvyšujúcemu sa vplyvu krajín G20 by skupina G7 mohla zohrávať kľúčovú úlohu fóra etablovaných mocností určeného na konzultácie, koordináciu a dosahovanie konsenzu, pokiaľ ide o dialóg so skupinou BRICS a ďalšími krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou, a to prednostne pred zasadnutiami krajín G20; domnieva sa, že by sa mala využiť aj existencia skupiny G8 s cieľom zladiť pozície s Ruskom, aby sa spoločné problémy dali riešiť koordinovane a účinne; podporuje parlamentný rozmer zoskupenia G20 a domnieva sa, že by sa mal naďalej upevňovať a zahrnúť do postupov rozhodovania, aby sa zabezpečil posilnený demokratický dialóg a kontrola; podporuje tiež vytvorenie obdobného konzultačného fóra zoskupenia G20 spájajúceho mimovládne organizácie a vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti a podnikov zo štátov skupiny G20;

18.

je presvedčený, že súčasná kríza štátneho dlhu bude predstavovať dôležitý test pre skupinu G20 ako účinného fóra určeného na strategický politický dialóg, na základe ktorého možno presadzovať skutočný globálny systém hospodárskeho a finančného riadenia odrážajúci vzájomnú závislosť rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomík, vytvárajúci základ pre odstraňovanie systematických nevyvážeností, ktoré môžu byť obzvlášť škodlivé pre rozvinuté a z dlhodobého hľadiska aj pre rozvíjajúce sa ekonomiky, a presadzujúci solidaritu na medzinárodných finančných fórach ako Medzinárodný menový fond;

19.

vyzýva EÚ, aby zintenzívnila politický dialóg a spoluprácu s krajinami BRICS s cieľom pokročiť v reforme inštitúcií globálneho finančného a hospodárskeho riadenia, t. j. brettonwoodskych inštitúcií, aby sa zaistilo široké zastúpenie všetkých členských krajín pri súčasnom zohľadnení zmien v hospodárskom význame;

20.

domnieva sa, že rozvinuté mocnosti by mali podporiť regionálne organizácie, ktoré zahŕňajú krajiny skupiny BRICS a ďalšie rozvíjajúce sa krajiny, ako napríklad združenia ASEAN alebo MERCOSUR, vrátane procesov budovania ich inštitúcií a kapacít a mali by zabezpečiť diplomatické zastúpenie na vysokej úrovni na stretnutiach takýchto organizácií;

21.

poznamenáva, že vzhľadom na narastajúci celosvetový a regionálny význam Číny, Indie a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich krajín v Ázii môžu Spojené štáty americké aj EÚ postupne presúvať svoj hlavný záujem, politickú investíciu a zdroje do oblasti Tichého oceánu a vnímať severoatlantický rozmer a vzájomnú spoluprácu ako menej strategickú; ďalej poznamenáva, že Ázia by mala zohrávať dôležitejšiu úlohu v programe zahraničnej politiky Európskej únie a členských štátov EÚ; žiada väčšiu koordináciu politík Spojených štátov amerických a EÚ voči Číne, Indii a ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v Ázii s cieľom zabrániť rozchádzaniu sa týchto politík; je pevne presvedčený, že iba koordináciou svojho úsilia dosiahnu USA a EÚ požadovanú politickú súčinnosť, aby mohli viesť účinný pozitívny a konštruktívny dialóg s krajinami BRICS a ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami; zastáva názor, že príležitosťou na určenie spoločných cieľov a na koordináciu stratégií v oblasti otázok celosvetového významu vrátane správy ekonomických záležitostí by bez toho, aby tým boli ovplyvnené stretnutia G7, mohli byť pravidelné samity EÚ – USA, aby sa dosiahol spoločný prístup k rýchlo sa rozvíjajúcim mocnostiam; pripomína, že transatlantické vzťahy majú hospodársky aj politicky prvoradý význam, a vyzdvihuje vzájomný silný hospodársky vzťah medzi Spojenými štátmi americkými a EÚ; domnieva sa, že aj Transatlantická hospodárska rada a transatlantický dialóg zákonodarcov ponúkajú príležitosť na dialóg a analýzu, a preto by mali venovať aj úvahám o strategickej angažovanosti EÚ a USA v súvislosti so skupinou BRICS a ostatnými významnými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami a o tom, ako podporiť zbližovanie právnych predpisov s týmito krajinami; pripomína potrebu zriadiť Transatlantickú politickú radu ako orgán ad hoc pre systematické konzultácie na vysokej úrovni a koordináciu zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a Spojených štátov;

22.

zdôrazňuje, že v otázkach celosvetového významu alebo otázkach súvisiacich s globálnym riadením by namiesto členských štátov mala byť EÚ účastníkom rozhovorov medzi rozvinutými mocnosťami, skupinou BRICS a ostatnými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami; v záujme dosiahnutia jednotného politického postoja voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam považuje za zásadne dôležité, aby členské štáty rozvíjali svoje dvojstranné vzťahy s maximálnou transparentnosťou a pamätali pritom na možný vplyv takýchto vzťahov na politiky a postoje EÚ; domnieva sa, že EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť väčšiu politickú a hospodársku súdržnosť a rast v záujme udržania si politického vplyvu a kľúčovej úlohy v rysujúcom sa systéme založenom na multipolarite a v záujme toho, aby ju skupina BRICS a nové rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vnímali ako potrebný a hodnotný partnerský subjekt;

23.

zdôrazňuje, že celkovú koordináciu zahraničnej politiky EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam by mala zabezpečovať vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie v súlade s článkom 18 ods. 4 a článkom 21 ods. 3 ZEÚ; domnieva sa, že EÚ by sa pod dohľadom vysokej predstaviteľky mala usilovať o lepšie prepojenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky so sektorovými politikami EÚ, akými sú rozvoj, energetická bezpečnosť, obchod, prístup k surovinám a vzácnym zeminám, zmena klímy a migrácia, s cieľom využiť súčinnosť a zabezpečiť jednotný a systémový prístup k zahraničnej politike zameraný na všeobecné dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv a demokratického riadenia; domnieva sa, že koncepcia strategických partnerov EÚ by sa mala ďalej rozvíjať a lepšie vymedziť, aby odzrkadľovala tieto základné ciele; poukazuje na závery konferencie COP 17 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu jednotného a koordinovaného úsilia o dosiahnutie postupnej dohody so skupinou BRICS;

24.

zastáva názor, že jednotný prístup k zahraničnej politike na úrovni EÚ si vyžaduje tiež posilnenú koordináciu otázok súvisiacich s politikami krajín G7, G8 a G20 medzi predsedom Európskej rady, vysokou predstaviteľkou Únie, Radou, Parlamentom a Komisiou;

25.

poznamenáva, že EÚ by mala byť schopná prispôsobiť a zmeniť svoje interné štruktúry riadenia, aby zabezpečila postup rozhodovania, ktorý dokáže odrážať jej pluralitu a bude vhodný na dosahovanie konsenzu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa jednotný prístup k zahraničnej politike na úrovni EÚ voči skupine BRICS a ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám odrážal na fungovaní ESVČ; je presvedčený, že ESVČ by v úzkej spolupráci s Parlamentom mala revidovať a posilňovať strategické partnerstvá s jednotlivými krajinami skupiny BRICS a pritom využívať ich osobitosti a možnosť súčinnosti a spolupráce s EÚ; naliehavo vyzýva ESVČ, aby vytvorila mechanizmus horizontálnej a vertikálnej koordinácie, ktorý umožní zahraničnej politike EÚ ťažiť z inštitucionálnej synergie EÚ a z hustoty a hĺbky bilaterálnych väzieb členských štátov so strategickými partnermi vrátane skupiny BRICS a ďalších rozvíjajúcich sa mocností; zastáva názor, že pokiaľ ide o skupinu BRICS, ESVČ by mala okrem štruktúr pozdĺž geografických a tematických úrovní zriadiť koordinačný mechanizmus ad hoc, aby zabezpečila súlad všetkých samostatných politík voči skupine BRICS zo systémového hľadiska a zohľadnenie prijatých politických línií v dialógu EÚ s rozvinutými mocnosťami ako USA, Kanada a Japonsko; domnieva sa, že delegácie EÚ v krajinách BRICS a v ďalších dôležitých rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách by mali medzi sebou vytvárať užšie väzby s cieľom zaistiť neustále monitorovanie a analýzu vzťahov v rámci skupiny BRICS a náležitých citlivých otázok, a tým umožniť systémovejší prístup; v tejto súvislosti zastáva názor, že delegácie EÚ v krajinách skupiny BRICS by mali vykonávať analýzu pozícií krajín tejto skupiny k riadeniu a globálnym problémom a k vzťahom s ostatnými krajinami BRICS; domnieva sa, že EÚ by mala zamerať svoje obnovené úsilie a zdroje na vedenie procesu reformy globálneho systému riadenia a medzinárodných organizácií s cieľom zabezpečiť inkluzívnejší postup dosahovania konsenzu a rozhodovania na celosvetovej úrovni, najmä reformy Bezpečnostnej rady OSN a globálneho finančného multilateralizmu;

26.

domnieva sa, že „účinný multilateralizmus“ a lepšia koordinácia na mnohostranných fórach v záujme riešenia otázok globálneho riadenia by mali zostať základom posilneného partnerstva s krajinami skupiny BRICS; predovšetkým odporúča, aby EÚ pokračovala v úsilí o zapojenie týchto krajín v tomto zmysle;

27.

domnieva sa, že Parlament by sa mal zúčastňovať na dvojstranných samitoch medzi EÚ a jej strategickými partnermi;

28.

je presvedčený, že medzi zamestnancov, z ktorých pozostávajú delegácie EÚ v krajinách BRICS, by mali patriť aj styční úradníci Parlamentu s cieľom zlepšiť porozumenie národného parlamentného rozmeru v každej z týchto krajín, presadzovať užšiu spoluprácu a dialóg medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi na dvojstrannom základe a podporovať demokratickejšiu zodpovednosť rozhodovacích procesov na medzinárodných fórach, ako sú napríklad G8 a G20; domnieva sa, že okrem súčasných delegácií pre vzťahy s Ruskom, Indiou, Čínou a Južnou Afrikou by sa mohli zvážiť tiež delegácia pre vzťahy s Brazíliou;

29.

domnieva sa, že s ohľadom na zabezpečenie účinnej demokratickej kontroly tvorby politiky EÚ voči skupine BRICS a ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám a s cieľom uľahčiť posilnený medziparlamentný dialóg s týmito krajinami by príslušní zamestnanci Parlamentu mali nadobudnúť osobitné schopnosti, a tým získať vhodné nástroje na analýzu a možnosti kontroly a byť schopní pomáhať členským štátom s presadzovaním účinného dialógu; tiež sa domnieva, že by sa mal zaviesť systém výmeny zamestnancov medzi Parlamentom a ESVČ s cieľom maximalizovať súčinnosť, medziinštitucionálny dialóg a spoluprácu a podporovať výmenu skúseností;

30.

zdôrazňuje, že akékoľvek prehĺbenie vzťahov a posilnenie politickej spolupráce s krajinami skupiny BRICS na úrovni vlád by malo ísť ruka v ruke s trvalým dialógom medzi organizáciami občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva delegácie ESVČ a EÚ, aby vytvorili rámec na zjednodušenie a zintenzívnenie kontaktov medzi ľuďmi a kultúrnej a akademickej výmeny na základe existujúcich programov a programov ad hoc s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie a rozvíjať spoločné kroky a iniciatívy;

31.

trvá na tom, že je potrebné vylepšiť politický dialóg s krajinami BRICS o dodržiavaní ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných pracovných noriem a programu dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je nevyhnutné na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, pretože zaručenie sociálno-politickej stability a zvýšenie úrovne kvalifikácie miestnej pracovnej sily má pozitívny vplyv na hospodárstvo krajiny;

32.

víta uvedené oznámenie Komisie o rozpočte stratégie Európa 2020, ktoré načrtáva návrh tvorby finančných nástrojov a programov v rámci nadchádzajúceho viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že nový nástroj partnerstva zameraný na podporu politických a hospodárskych záujmov EÚ vo svete a zahŕňajúci činnosti, ktoré nemajú nárok na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), by mal byť nástrojom zahraničnej politiky; domnieva sa, že takýto nástroj partnerstva by mohol pomôcť posilniť politické väzby, a tým aj ekonomické väzby s vybranými krajinami, a víta presadzovanie zbližovania právnych predpisov ako jedného zo svojich cieľov; domnieva sa tiež, že nástroj partnerstva by mal zahŕňať finančné riadky na verejnú diplomaciu s cieľom upevniť vzťahy jednotlivých krajín s EÚ a rozvíjať vplyv, partnerstvo a lojálnosť; zastáva však názor, že by sa mali vytvoriť aj rezervy s dodatočnými zdrojmi na podporu demokratizácie, posilnenia právneho štátu, lepšieho vzdelávania a obmedzovania sociálnej nerovnosti; domnieva sa, že nový návrh finančných nástrojov a programov by mal klásť obzvlášť dôraz na finančné riadky ad hoc určené na poskytovanie podpory rozvíjajúcim sa mocnostiam a potenciálnym rozvíjajúcim sa mocnostiam na upevnenie demokratických štruktúr a na vytvorenej dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, organizácií občianskej spoločnosti, dobrých vzdelávacích systémov a postupného sociálneho začleňovania; víta návrh Komisie zahrnúť zásadu podmienenosti do všetkých programov a nástrojov EÚ a domnieva sa, že to je kľúčom k dosiahnutiu väčšieho vplyvu pri presadzovaní ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných ako všeobecných hodnôt;

33.

vyzýva krajiny BRICS, aby v oblasti medzinárodnej rozvojovej politiky prevzali úlohu, ktorá bude lepšie odrážať ich podiel na celosvetovom HDP;

34.

naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali iniciatívy v oblasti spolupráce medzi južnými krajinami a podieľali sa na projektoch trojstrannej spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú krajiny skupiny BRICS;

35.

považuje za mimoriadne dôležité podnietiť lepšiu spoluprácu EÚ s krajinami skupiny BRICS a ďalšími krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou v systéme globálneho riadenia a v medzinárodných organizáciách; domnieva sa, že EÚ a USA by mali začať strategický dialóg s krajinami skupiny BRICS o možnostiach reformy medzinárodných organizácií; domnieva sa, že na úrovni EÚ by sa mali podporiť úvahy o tom, ako maximalizovať úlohu, silu a hlasovacie právomoci EÚ na medzinárodných fórach a ako dosiahnuť efektívnejšiu koordináciu medzi členskými štátmi EÚ na takýchto fórach, a tým aj súdržnejší postoj s cieľom zabezpečiť pozitívny dialóg, partnerstvo a spoluprácu s krajinami skupiny BRICS;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, poľskému predsedníctvu Rady Európskej únie, Komisii a ministerstvu zahraničných vecí USA.


(1)  Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.

(2)  Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 51.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0121.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0255.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0364.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/11


Štvrtok 2. februára 2012
Jednotná politika voči režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia

P7_TA(2012)0018

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. februára 2012 s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade k jednotnej politike voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ (2011/2187(INI))

2013/C 239 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý v mene skupiny ALDE predložil Graham Watson, o jednotnej politike voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ (B7-0235/2011),

so zreteľom na Chartu OSN, konkrétne na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na opčné protokoly,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a dva opčné protokoly,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach),

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1674 z 28. apríla 2006, ktorá potvrdzuje ustanovenia záverečného dokumentu svetového samitu z roku 2005 týkajúce sa zodpovednosti za ochranu obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

so zreteľom na uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 1267 (1999) o situácii v Afganistane a č. 1371 (2001) o situácii v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko,

so zreteľom na článok 21 ods. 2 a články 22 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (1),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Vytvorenie sekcie Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sankcie) z 22. januára 2004 (5603/2004),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zo 7. júna 2004 (10198/1/2004),

so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (Zb. 11-3533 (2005)),

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (2),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 9. júla 2007 (11679/2007),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Vykonávanie spoločnej pozície 2001/931/SZBP z 21. júla 2007 (10826/1/2007),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Aktualizácia najlepších postupov EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 24. apríla 2008 (08666/1/2008),

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2009/67/SZBP z 26. januára 2009, ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a ktorou sa zrušuje spoločná pozícia 2008/586/SZBP (3),

so zreteľom na dokument Rady s názvom Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, naposledy revidovaný 15. decembra 2009 (17464/2009),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií EÚ v rámci opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv (4),

so zreteľom na smernicu 2005/60/ES o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (5),

so zreteľom na prostriedky zahraničnej politiky členských štátov,

so zreteľom na článok 121 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0007/2012),

Všeobecné poznámky o prístupe EÚ k autoritárskym vodcom

A.

keďže nový článok 21 ZEÚ zavedený článkom 1 ods. 24 Lisabonskej zmluvy uznáva, že činnosť Únie sa spravuje zásadami, medzi ktoré patrí: „demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“;

B.

keďže sankcie sa uplatňujú pri plnení cieľov SZBP, ktoré sú stanovené v článku 21 ZEÚ a zahŕňajú podporu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rešpektovanie ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu a upevňovanie demokracie a dobrej správy vecí verejných;

C.

keďže v rámci SZBP sa sankcie alebo reštriktívne opatrenia vnímajú ako donucovacie opatrenia bez použitia sily, ako sú zbrojné embargá, obchodné sankcie, hospodárske a finančné sankcie, zmrazenie aktív, zákazy letov, obmedzenia vstupu, diplomatické sankcie, bojkoty športových a kultúrnych podujatí a prerušenie spolupráce s treťou krajinou;

D.

keďže uplatňovanie sankcií a reštriktívnych opatrení je účinné iba vtedy, ak je súčasťou súdržnej všestrannej stratégie EÚ a členských štátov, ktorá sa týka ľudských práv;

E.

keďže tzv. cielené sankcie existujú vo forme osobných sankcií, selektívnych hospodárskych opatrení a diplomatických opatrení, ako sú zákazy udeľovania víz, zmrazenia aktív, embargá na vývoz alebo dovoz špecifických komodít, zákazy letov, zákazy investovania alebo obmedzenia oficiálnych kontaktov;

F.

keďže nezhody medzi členskými štátmi často vedú k nejednotnému uplatňovaniu reštriktívnych opatrení, čo poškodzuje dôveryhodnosť EÚ a má negatívny vplyv na účinnosť týchto opatrení;

G.

keďže EÚ často uplatňuje svoju politiku sankcií nejednotne a k tretím krajinám s podobnými nedostatkami v oblasti ľudských práv a demokracie sa správa rozdielne a keďže to podnecuje kritiku týkajúcu sa používania tzv. dvojakého metra;

H.

keďže v dôsledku pokroku v oblasti informačných technológií sa čoraz viac zmenšuje význam štátnych hraníc, ako aj možnosti izolácie krajiny alebo jej elity v globalizovanom svete;

I.

keďže vo väčšine prípadov patria krajiny, na ktoré sú uvalené sankcie, zároveň medzi krajiny, ktoré zostali najviac izolované od medzinárodného systému a pre ktorých spoločnosti by bol vzhľadom na možnosť zmeny zvýšený medzinárodný záujem najväčším prínosom; keďže v niektorých prípadoch môžu mať reštriktívne opatrenia, najmä ak sú namierené proti určitým jednotlivcom odrádzajúce a psychologické účinky;

J.

keďže rozhodnutia EÚ o sankciách by sa mali prijímať iba po dôkladnom preskúmaní najúčinnejšieho spôsobu, ako dosiahnuť demokratickú zmenu v danej krajine; keďže každé rozhodnutie by malo obsahovať zodpovedajúce odôvodnenie;

K.

keďže Európska únia predstavuje pre mnohých autoritárskych vodcov a osoby, ktoré sú s nimi spojené, príťažlivé miesto pre investície, nadobudnutie majetku, bankové a zdravotnícke služby, ako aj priestor, kde môžu slobodne cestovať a užívať si svoje bohatstvo, často nadobudnuté podozrivým spôsobom;

L.

keďže príležitosť premeniť moc na osobné bohatstvo často aj prostredníctvom zneužívania štátnych aktív alebo osobnej kontroly nad nimi je pre autoritárskych vodcov podnetom a posilňuje ich schopnosť uzurpovať moc a zostať pri moci; keďže je nevyhnuté uskutočniť ďalšie štúdie, aby sa minimalizoval akýkoľvek vzťah medzi zahraničnou pomocou na rozvoj alebo iné ciele a obohacovaním autoritárskych vodcov a okruhu ich najbližších osôb;

M.

keďže je bez spolupráce ťažké získať presné informácie o majetku, ktorý autoritárski vodcovia vlastnia v EÚ, a EÚ sa musí vytrvalo snažiť o ich získavanie;

N.

keďže vodcovia, na ktorých boli uvalené sankcie, budú postihnutí vtedy, ak sa na nich osobne bude vyvíjať nátlak v podobe obmedzenia ich schopnosti presúvať finančné prostriedky, investovať svoje finančné aktíva a mať k nim prístup, ako aj obmedzenia možností cestovania a prístupu k určitému tovaru a službám alebo diplomatickému zastúpeniu;

O.

keďže existuje veľké množstvo medzinárodných a regionálnych aktérov, čo si vyžaduje dialóg a formálne aj neformálne mechanizmy konzultácií medzi týmito aktérmi;

P.

keďže zásadný aspekt účinnej politiky voči autoritárskym režimom musí vyvažovať nátlakovú diplomaciu, vrátane obmedzujúcich opatrení, jasnou komunikáciou a konštruktívnymi možnosťami, ktoré nezahrňujú použitie sily s tým, že prostriedky zahraničnej politiky EÚ a členských štátov budú uprednostňovať kritický a progresívny dialóg pred izoláciou;

Q.

keďže pre účinnosť reštriktívnych opatrení je kľúčový postup preskúmania, ktorý môže rozšíriť, zmierniť alebo zrušiť sankcie ako reakciu na zmenu konania vodcov, na ktorých boli zacielené, pričom tento postup sa musí vykonávať prísnym a strategickým spôsobom;

R.

keďže všetky reštriktívne opatrenia musia byť v súlade s ľudskými právami, medzinárodným humanitárnym právom, riadnym procesom, proporcionalitou a právom na účinnú nápravu, a v žiadnom prípade nesmú trestať najviac ohrozené skupiny obyvateľov krajín, voči ktorým sú tieto opatrenia namierené;

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

Vypracovať jasnejšie definície

a)

vytvoriť jasné kritériá v súvislosti s tým, kedy sa majú uplatňovať reštriktívne opatrenia, stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom týchto reštriktívnych opatrení, určiť formu sankcií, ktoré sa majú uplatňovať, usmernenia na ich pravidelné hodnotenie a postup preskúmania, ktorý sa má dodržiavať pri konzultáciách s Európskym parlamentom; zostaviť kritériá takým spôsobom, ktorý posilní konzistentnosť a dôveryhodnosť sankcií EÚ, pričom však umožní Únii dostatočnú flexibilitu na operačnej úrovni a tým účinné využívanie tohto nástroja pri jej vonkajších činnostiach;

b)

jasne a výslovne definovať, na koho budú uvalené sankcie v prípade nefunkčných štátov alebo neštátnych aktérov, a nezabúdať na to, že tieto štruktúry sú často nejasné;

c)

začleniť sankcie do komplexného politického kontextu a stanoviť pritom osobitné krátkodobé a dlhodobé ciele pre udržateľný proces demokratizácie;

d)

uznať, že sankcie nie sú samoúčelné, a doplniť ich uplatňovanie o jasné a dosiahnuteľné kritériá na zrušenie týchto sankcií;

e)

systematicky podporovať činnosť Medzinárodného trestného súdu zabezpečením toho, aby sa konania a rozsudky súdu náležite zohľadňovali v rámci politiky EÚ v oblasti sankcií;

f)

naliehať na členské štáty EÚ, aby v boji proti beztrestnosti a zločinom proti ľudskosti uplatňovali zásadu univerzálnej súdnej právomoci s cieľom zlepšiť medzinárodný systém trestného súdnictva;

Vypracovať účinnú politiku v oblasti sankcií

g)

zaviazať 27 členských štátov EÚ k čo najväčšej spolupráci a súčinnosti, naliehať na ne, aby vystupovali jednotne a konzistentne, pokiaľ ide o odsúdenie autoritárskych režimov prostredníctvom jednotného integrovaného prístupu EÚ;

h)

uznať, že sankcie, ktoré nie sú medzinárodne koordinované, môžu byť neúčinné a kontraproduktívne z hľadiska ich stanovených cieľov, môžu narúšať transparentnosť, dôveryhodnosť a súdržnosť európskej politiky v oblasti sankcií a môžu posilniť autoritársky režim, na ktorý sú zacielené, alebo obmedziť relatívny manévrovací priestor a dôveryhodnosť EÚ a jej členských štátov pri vyjednávaní s príslušným štátom; zabezpečiť lepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom jasných postupov;

i)

dôsledne a jednotne uplatňovať existujúce sankčné režimy, snažiť sa, aby neboli použité dvojité normy, a rozšíriť ich pôsobnosť tak, aby zahŕňali prípady porušovania základných slobôd, predovšetkým slobody náboženstva a slobody prejavu; zabezpečiť, aby krajiny, ktoré patria do Európskeho hospodárskeho priestoru a krajiny, ktoré kandidujú na pristúpenie k Európskej únii takisto uplatňovali reštriktívne opatrenia a vymieňali si s Úniou dôležité informácie;

j)

uplatňovať sankcie alebo reštriktívne opatrenia, ktoré sú primerané sledovanému cieľu a zamerané tak, aby postihli len zodpovedné elity represívnych alebo zločineckých režimov a zodpovedných neštátnych subjektov v problematických štátoch s tým, že budú v čo najväčšej miere minimalizovať negatívne účinky na civilné obyvateľstvo, hlavne na jeho najzraniteľnejšie zložky;

k)

zabezpečiť, aby sa zahraničná pomoc na rozvoj alebo iné ciele nestala stimulom na obohacovanie autoritárskych vodcov a okruhu ich najbližších osôb;

l)

zabezpečiť, aby vždy, keď je to možné, bola politika v oblasti sankcií spojená s podporou pre občiansku spoločnosť v príslušnej krajine; zlepšiť kvalitu a transparentnosť etapy podávania správ tak, aby bolo možné presne vyčísliť výšku poskytnutej pomoci a presne zhodnotiť jej skutočný podiel na plnení potrieb občianskej spoločnosti;

m)

zabezpečiť, aby sa pri rozhodovaní o reštriktívnych opatreniach alebo sankciách nepoužíval tzv. dvojaký meter a aby sa uplatňovali bez ohľadu na politické, hospodárske a bezpečnostné záujmy;

n)

zabezpečiť, aby reštriktívne opatrenia, ktoré obmedzujú aktivity európskych spoločností na trhoch v krajinách, na ktoré boli uvalené sankcie, neboli prospešné pre konkurenčné spoločnosti z tretích krajín;

o)

zabezpečiť, aby členské štáty, ako aj vedúci misií a delegácií EÚ boli úzko zapojení do procesu navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia reštriktívnych opatrení a ich dôsledkov priamo na mieste prostredníctvom poskytovania údajov na hodnotenie vplyvu, v dôsledku čoho je prítomnosť EÚ priamo na mieste nevyhnutná; zabezpečiť, aby boli príslušné informácie okamžite postúpené Európskemu parlamentu;

p)

zabezpečiť, aby boli hlavní aktéri presadzujúci demokraciu a ľudské práva v krajinách, voči ktorým sú zavedené reštriktívne opatrenia, úzko zapojení do procesu tvorby, vykonávania a hodnotenia reštriktívnych opatrení;

q)

poveriť existujúce štruktúry v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie, aby pred prijatím sankcií a po ich prijatí vykonali hĺbkovú analýzu situácie v hospodárskej a spoločenskej štruktúre danej krajiny a preskúmali tak priame a nepriame vplyvy všetkých osobitných opatrení na politické a sociálno-hospodárske oblasti danej spoločnosti a zohľadnili pritom vplyv, ktorý majú na podnikateľské elity, skupiny občianskej spoločnosti, politickú opozíciu i na reformne orientované zložky vo vláde;

r)

poveriť sekciu Sankcie v rámci RELEX, aby vykonávala svoj mandát spočívajúci v uskutočňovaní výskumu v oblasti prijímania sankcií, posudzovaní existujúcich sankcií a vyvíjaní najlepších postupov so zreteľom na uplatňovanie a vykonávanie reštriktívnych opatrení, a aby pravidelne informovala Radu a Európsky parlament o svojich záveroch;

s)

poveriť právne a ďalšie príslušné služby EÚ, aby poskytovali Rade poradenstvo, pokiaľ ide o preventívne opatrenia potrebné na to, aby sa príslušným jednotlivcom zabránilo v obchádzaní sankcií;

t)

poveriť ESVČ a Komisiu, aby uplatňovali integrovanejší prístup, v rámci ktorého by sa spoločne využívali odborné znalosti a vedomosti pri vypracúvaní, vykonávaní a skúmaní sankcií;

u)

poveriť Radu a Komisiu, aby na analýzu, ktorá predchádza stanoveniu sankcií, a pri hodnotení ich účinnosti vyčlenili dostatočný čas a dostatočné prostriedky a využili služby spôsobilých odborníkov z danej krajiny a pracovníkov, ktorí sa špecializujú na ľudské práva;

v)

poveriť Komisiu a členské štáty, aby koordinovali uplatňovanie zbrojných embárg, ktoré patria do právomocí členských štátov;

w)

poveriť Komisiu a členské štáty, aby každoročne podávali správy o uplatňovaní sankcií a o ich účinnosti;

x)

vyzvať Francúzsko a Veľkú Britániu, ako aj všetky krajiny EÚ, ktoré sú nestálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby dostatočne naliehali na striktné a dôkladné vykonávanie rezolúcií BR OSN;

y)

v prípade potreby zvážiť použitie doložiek o tzv. podstatných prvkoch pri dvojstrannom obchode, ktoré EÚ umožnia zaviesť sankcie pri porušovaní ľudských práv a demokratických zásad a uplatňovať koherentnú európsku zahraničnú politiku s cieľom podporiť opatrenia proti autoritárskym režimom;

Angažovať sa v úsilí o koherentnú politiku v rámci EÚ

z)

poveriť členské štáty EÚ, aby v prípade, že osoby, na ktoré sú uvalené sankcie, vlastnia hmotný a finančný majetok na ich území, informovali o tejto skutočnosti, ako aj o približnej hodnote a umiestnení tohto majetku; vyzvať členské štáty EÚ, aby spolupracovali pri výmene dôležitých informácií, napríklad prostredníctvom existujúcich úradov na vymáhanie majetku a Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (CARIN); posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri identifikácii a konfiškácii takéhoto majetku;

aa)

poveriť všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili dôkladné uplatňovanie cielených finančných sankcií alebo reštriktívnych opatrení, ako je:

rozšírenie pôsobnosti smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu tak, aby sa povinne uplatňovala na všetky pokusy o otvorenie účtov alebo vloženie finančných prostriedkov zo strany diktátorov, na ktorých boli uvalené sankcie, a fyzických, ako aj právnických osôb alebo subjektov, ktoré sú s nimi spojené, pretože tieto finančné prostriedky pochádzajú zo zločinov, krádeží a sprenevier, a preskúmať možnosti iných preventívnych mechanizmov na potlačenie prílevu spreneverených štátnych finančných prostriedkov alebo majetku do finančných inštitúcií v EÚ;

odmietnutie pôžičiek, sprísnenie opatrení zameraných na splatenie pôžičiek a zmrazenie vkladov s cieľom zaistiť, že prostredníctvom týchto opatrení sa prakticky zabráni určeným osobám a subjektom v akomkoľvek prístupe ku všetkým finančným službám, ktoré patria do jurisdikcie EÚ;

ab)

zabezpečiť, aby reštriktívne hospodárske a finančné opatrenia, ako aj cielené finančné sankcie, uplatňovali všetky osoby a subjekty, ktoré pôsobia v Únii, vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj občania alebo hospodárske subjekty Únie, ktoré pôsobia za hranicami Únie, no ktoré sú zapísané v obchodnom registri niektorého členského štátu Únie alebo boli založené podľa právnych predpisov niektorého členského štátu Únie;

ac)

zabezpečiť, aby vodcovia, na ktorých boli uvalené sankcie, ako aj fyzické i právnické osoby a subjekty, ktoré sú s nimi jednoznačne spojené, mali prísny zákaz vlastniť aktíva a majetok v EÚ;

ad)

poveriť členské štáty EÚ, aby zakázali školám, univerzitám, skupinám odborníkov a iným akademickým inštitúciám prijímať finančné prostriedky, granty alebo dary pochádzajúce od vodcov, na ktorých boli uvalené sankcie, a fyzických a právnických osôb, ktoré sú s nimi spojené, a stransparentnili ich súkromné financovanie;

ae)

poveriť členské štáty EÚ, aby zakázali športovým združeniam (vrátane futbalových klubov) a dobročinným organizáciám prijímať finančné prostriedky, granty alebo dary od vodcov, na ktorých boli uvalené sankcie, a od fyzických a právnických osôb, ktoré sú s nimi spojené;

af)

poveriť EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne dodržiavali zákazy cestovania brániace osobám, na ktorých boli uvalené sankcie, v cestovaní po EÚ na akékoľvek iné než humanitárne účely;

ag)

poveriť členské štáty EÚ, aby aktívne vyšetrovali a v prípade potreby trestne stíhali osoby alebo právnické subjekty v Európe, ktoré pomáhajú vodcom, na ktorých boli uvalené sankcie, a osobám, ktoré sú s nimi spojené, obchádzať zákonne uvalené sankcie alebo sa im vyhýbať;

Osveta

ah)

poveriť EÚ, aby získavala medzinárodnú podporu a koalície pre svoje politiky, a to najmä u vplyvných subjektov v príslušnej oblasti a v medzinárodných organizáciách, a aby do tohto procesu v plnej miere zapojila Európsky parlament;

ai)

poveriť EÚ, aby posilňovala legitimitu a získavala podporu širokej verejnosti a politickú podporu pre svoje politiky, a to vrátane reštriktívnych opatrení a sankcií, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, najmä v krajinách, na ktorých režimy sú uvalené sankcie, a aby do tohto procesu v plnej miere zapojila Európsky parlament;

aj)

naliehať na EÚ, aby spolupracovala so štátmi uplatňujúcimi sankcie aj v prípade, ak nejde o sankcie alebo reštriktívne opatrenia, ktoré uvalila Bezpečnostná rada OSN, aby si s nimi vymieňala informácie a koordinovala opatrenia s cieľom zaručiť maximálny možný vplyv na medzinárodnej úrovni a maximalizovať účinnosť uplatnenia sankcií Spoločenstva;

ak)

poveriť vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, vedúcich misií a ESVČ, aby výslovne informovali vodcov, na ktorých boli uvalené sankcie, o tom, čo sa od nich požaduje, a aby stanovili presné a dosiahnuteľné ciele na podporu pozitívnej zmeny a ponúkli príslušnú technickú pomoc;

al)

poveriť členské štáty, aby si v rámci zákonných možností vymieňali informácie o jednotlivcoch, na ktorých boli uvalené sankcie, s ostatnými štátmi, príslušnými orgánmi EÚ a medzinárodnými organizáciami;

am)

poveriť členské štáty, aby zabezpečili primeranú úroveň prístupu verejnosti k informáciám o vnútroštátnych opatreniach s ohľadom na uplatňované reštriktívne opatrenia;

an)

poveriť Radu, aby v plnej miere konzultovala proces preskúmania sankcií s Európskym parlamentom a usilovala sa získať od neho podnety v súvislosti s politickými usmerneniami a vypracúvaním širšej politiky EÚ v oblasti sankcií;

ao)

pripomenúť, že donucovacia diplomacia musí byť spojená aj s pozitívnymi opatreniami, ako je rozvojová pomoc, trvalá hospodárska spolupráca a podpora pre občiansku spoločnosť;

ap)

doplniť sankcie a ich hodnotenie opatreniami, ktoré sú založené na spolupráci a dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a ľuďmi z krajín, na ktoré boli uvalené sankcie, s cieľom rozvíjať alebo posilňovať v danej krajine kultúru dodržiavania demokracie a ľudských práv;

aq)

snažiť sa uvoľniť zmrazený a skonfiškovaný majetok s cieľom dostať ho v čo najkratšom čase do príslušných krajín v prospech obyvateľstva;

*

* *

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu Komisii a ESVČ.


(1)  Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45.

(2)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 59.

(3)  Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2009, s. 37.

(4)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 49.

(5)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/18


Štvrtok 2. februára 2012
Cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností

P7_TA(2012)0019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o 14. smernici o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (2011/2046(INI))

2013/C 239 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 50 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírenie riadenia podnikov v Európskej únii – Plán posunu vpred (COM(2003)0284),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (1),

so zreteľom na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov (2),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (3),

so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach Daily Mail  (4), Centros  (5), Überseering  (6), Inspire Art  (7), SEVIC Systems  (8), Cadbury Schweppes  (9) a Cartesio  (10),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o európskej súkromnej spoločnosti a o štrnástej smernici o práve obchodných spoločností týkajúcej sa presunu sídla spoločnosti (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o uplatňovaní smernice 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o právnych aspektoch občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúcich sa Akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu (15),

so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0008/2012),

A.

keďže v článkoch 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zaručené právo usadiť sa pre všetky spoločnosti; keďže cezhraničná migrácia spoločností je jedným z kľúčových prvkov pri dokončovaní vnútorného trhu; keďže je potrebné vziať na vedomie nejednotnosť právnych predpisov, pokiaľ ide o premiestňovanie a pravidlá premiestňovania zaregistrovaného alebo skutočného sídla existujúcej spoločnosti podľa vnútroštátneho práva z jedného členského štátu do druhého členského štátu v rámci jednotného trhu, a riziko s tým spojené pre zamestnanosť, ako aj administratívne ťažkosti, vzniknuté náklady, sociálne dôsledky a nedostatok právnej istoty,

B.

keďže väčšina účastníkov verejných konzultácií ukončených 15. apríla 2004 bola za prijatie smernice o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností,

C.

keďže vzhľadom na rozdiely medzi požiadavkami, ktoré stanovili členské štáty v súvislosti s migráciou spoločností, sa v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Cartesio potvrdzuje potreba harmonizovaného režimu, ktorým by sa spravovalo cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností,

D.

keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Cartesio neposkytol potrebné objasnenie, pokiaľ ide o premiestnenie sídla spoločnosti, ako ho očakávala Komisia vo svojom posúdení vplyvu z roku 2007 (16),

E.

keďže stanoviť na základe zmluvy príslušné opatrenia na uplatňovanie slobody v oblasti premiestnenia sídla je vecou zákonodarcov, a nie súdu,

F.

keďže mobilita podnikov sa stále stretáva s veľkou administratívnou záťažou a tiež sociálnymi a daňovými nákladmi v dôsledku vyhlásenia Komisie vo svojom posúdení vplyvu z roku 2007, že „možnosť ‚žiadneho zásahu‘ sa javí ako primeranejšia, keďže nevyžaduje žiadny ďalší krok zo strany EÚ“ (17),

G.

keďže posudzovanie vplyvu Komisie z roku 2007 nezahŕňa dôsledky pre sociálnu politiku a politiku zamestnanosti s výnimkou účasti zamestnancov,

H.

keďže treba zamedziť zneužívaniu spoločností existujúcich len v podobe poštovej schránky a fiktívnych spoločností na obchádzanie právnych, sociálnych a fiškálnych podmienok,

I.

keďže cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti by sa malo uskutočniť daňovo neutrálnym spôsobom,

J.

keďže premiestnením sídla by sa mala zachovať kontinuita právnej subjektivity príslušnej spoločnosti v záujme zaručenia jej správneho fungovania,

K.

keďže premiestnenie by nemalo mať žiaden vplyv na práva zúčastnených strán (menšinoví akcionári, zamestnanci a veritelia), ktoré vznikajú pred premiestnením,

L.

keďže proces premiestňovania by sa mal riadiť prísnymi pravidlami transparentnosti a informovania zúčastnených strán ešte pred tým, ako dôjde k premiestneniu,

M.

keďže pri premiestnení sídla spoločnosti sú veľmi dôležité práva na účasť zamestnancov,

N.

keďže je potrebné zabezpečiť jednotnosť postupov účasti zamestnancov v jednotlivých legislatívnych ustanoveniach, ktoré sú súčasťou smerníc o práve obchodných spoločností,

1.

žiada Komisiu, aby na základe článku 50 ods. 1 a článku 50 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie urýchlene predložila návrh smernice o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v pripojenej prílohe;

2.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.

domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dopady;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1.

(4)  Vec 81/87 Daily Mail, Zb. 1988, s. 5483.

(5)  Vec C-212/97, Zb. 1999, s. I-1459.

(6)  Vec C-208/00 Überseering, Zb. 2002, s. I-9919.

(7)  Vec C-167/01 Inspire Art, Zb. 2003, s. I-10155.

(8)  Vec C-411/03 SEVIC Systems, Zb. 2005, s. I-10805.

(9)  Vec C-196/04 Cadbury Schweppes, Zb. 2006, s. I-7995.

(10)  Vec C-210/06 Cartesio, Zb. 2008, s. I-9641.

(11)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 114.

(12)  Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 671.

(13)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 11.

(14)  Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 5.

(15)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0426.

(16)  Pracovný dokument Komisie: Posúdenie vplyvu smernice na cezhraničné premiestnenie sídla, SEC(2007) 1707, bod 3.5.2, s. 24-25.

(17)  Pracovný dokument Komisie: Posúdenie vplyvu smernice na cezhraničné premiestnenie sídla, SEC(2007) 1707, bod 6.2.4, s. 39.


Štvrtok 2. februára 2012
PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (o rozsahu pôsobnosti prijímanej smernice)

Smernica by sa mala vzťahovať na kapitálové spoločnosti v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2005/56/ES.

V rámci jej pôsobnosti by sa malo zabezpečiť vhodné riešenie otázky oddelenia sídla a administratívneho sídla spoločnosti.

Odporúčanie 2 (o dôsledkoch cezhraničného premiestnenia)

Smernica by mala umožňovať, aby spoločnosti uplatňovali svoje práva usadiť sa presunom do hostiteľského členského štátu bez toho, aby stratili svoju právnu subjektivitu, ale tým, že budú transformované na spoločnosti, ktoré sa riadia právom hostiteľského členského štátu bez nutnosti ukončenia prevádzky.

Premiestnením by sa nemali obchádzať právne, sociálne ani fiškálne podmienky.

Premiestnenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom registrácie v hostiteľskom členskom štáte. Odo dňa registrácie v hostiteľskom členskom štáte by sa spoločnosť mala riadiť právnymi predpismi tohto štátu.

Premiestnenie by nemalo mať žiaden vplyv na právne vzťahy spoločnosti s tretími stranami.

Malo by prebehnúť daňovo neutrálnym spôsobom v súlade s ustanoveniami smernice 90/434/EHS (1).

Odporúčanie 3 (o pravidlách transparentnosti a informovania pred rozhodnutím o premiestnení)

Vedenie alebo predstavenstvo spoločnosti plánujúcej premiestnenie by malo mať povinnosť vypracovať správu a plán premiestnenia. Pred tým, ako vedenie rozhodne o správe a pláne premiestnenia, by mali byť informovaní zástupcovia zamestnancov alebo – ak žiadni zástupcovia nie sú – samotní zamestnanci a mali by s nimi prebehnúť konzultácie o navrhovanom premiestnení v zmysle článku 4 smernice 2002/14/ES (2).

Správa by sa mala predložiť akcionárom a zástupcom zamestnancov alebo – ak žiadni zástupcovia nie sú – samotným zamestnancom.

V správe by mali byť opísané a zdôvodnené hospodárske, právne a sociálne aspekty premiestnenia a objasnené jeho dôsledky pre akcionárov, veriteľov a zamestnancov, a títo môžu správu skúmať počas stanoveného obdobia minimálne jeden mesiac a maximálne tri mesiace pred dátumom zasadnutia valného zhromaždenia schvaľujúceho premiestnenie.

Plán premiestnenia by mal obsahovať:

a)

právnu formu, názov a sídlo spoločnosti v domovskom členskom štáte;

b)

právnu formu, názov a sídlo spoločnosti v hostiteľskom členskom štáte;

c)

zmluvu o založení a stanovy navrhované pre spoločnosť v hostiteľskom členskom štáte;

d)

predpokladaný časový plán premiestnenia;

e)

dátum, od ktorého sa budú transakcie spoločnosti, ktorá hodlá premiestniť svoje sídlo, na účely účtovníctva považovať za transakcie prebiehajúce v hostiteľskom členskom štáte;

f)

podrobné informácie o premiestnení ústredia alebo hlavného miesta podnikania;

g)

práva zaručené akcionárom, zamestnancom a veriteľom spoločnosti alebo navrhované príslušné opatrenia a adresu, na ktorej možno bezplatne získať všetky súvisiace informácie;

h)

ak je spoločnosť riadená prostredníctvom účasti zamestnancov a ak takýto systém nie je zakotvený vo vnútroštátnych právnych predpisov hostiteľského členského štátu, určia sa informácie o postupoch, ktorými sa účasť zamestnancov upraví.

Správa a plán premiestnenia by sa mali predložiť akcionárom a zástupcom zamestnancov spoločnosti na preskúmanie v dostatočnom predstihu pred valným zhromaždením akcionárov spoločnosti.

Plán premiestnenia by sa mal uverejniť v súlade s ustanoveniami smernice 2009/101/ES (3).

Odporúčanie 4 (o rozhodnutí valného zhromaždenia)

Návrh na premiestnenie by malo v súlade s formalitami schváliť valné zhromaždenie väčšinou hlasov, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov platných v domovskom členskom štáte spoločnosti potrebná na vykonanie zmeny a doplnenia zmluvy o založení spoločnosti a stanov.

Ak je spoločnosť riadená systémom účasti zamestnancov, valné zhromaždenie môže ukončenie postupu premiestnenia sídla podmieniť vyjadrením svojho výslovného súhlasu s opatreniami v oblasti spoluúčasti zamestnancov.

Členské štáty by mali mať možnosť prijať ustanovenia, ktorými sa zabezpečí náležitá ochrana menšinových akcionárov nesúhlasiacich s premiestnením, napríklad právo na odchod zo spoločnosti, podľa uplatniteľných právnych predpisov domovského členského štátu.

Odporúčanie 5 (o overení zákonnosti premiestnenia)

Domovský členský štát by mal v súlade so svojimi právnymi predpismi preveriť zákonnosť postupu premiestnenia.

Príslušný orgán určený domovským členským štátom by mal vystaviť potvrdenie, v ktorom preukáže, že pred premiestnením boli vykonané všetky požadované postupy a formality.

Potvrdenie, kópia zmluvy o založení spoločnosti a stanov určených pre spoločnosť v hostiteľskom členskom štáte a kópia návrhu premiestnenia by sa mali predložiť v príslušnej lehote orgánu zodpovednému za registráciu v hostiteľskom členskom štáte. Uvedené dokumenty by mali postačovať na registráciu spoločnosti v hostiteľskom členskom štáte. Orgán hostiteľského členského štátu zodpovedný za registráciu by mal overiť, či sú splnené obsahové a formálne podmienky premiestnenia vrátane požiadaviek na vytvorenie takejto spoločnosti stanovených v hostiteľskom členskom štáte.

Zodpovedný orgán v hostiteľskom členskom štáte by mal o registrácii okamžite upovedomiť príslušný orgán v domovskom členskom štáte. Orgán v domovskom členskom štáte by mal následne vymazať spoločnosť z registra.

Registrácia v hostiteľskom členskom štáte a odstránenie z registra v domovskom členskom štáte by sa mali v záujme ochrany tretích strán zverejniť.

Odporúčanie 6 (o ochranných opatreniach)

Žiadna spoločnosť, proti ktorej bolo začaté konanie zamerané na jej zrušenie alebo likvidáciu alebo konanie z dôvodu jej platobnej neschopnosti alebo pozastavenia platieb či iné podobné konanie, by nemala mať možnosť uskutočniť cezhraničné premiestnenie svojho sídla.

Na účely prebiehajúcich súdnych alebo administratívnych konaní, ktoré začali pred premiestnením sídla, by sa spoločnosť mala považovať za takú, ktorá má svoje sídlo v domovskom členskom štáte. Existujúci veritelia by mali mať právo na zábezpeku.

Odporúčanie 7 (o právach zamestnancov)

Práva účasti zamestnancov by sa mali pri premiestnení zachovať. V zásade by sa mali riadiť právnymi predpismi hostiteľského členského štátu.

Právne predpisy hostiteľského členského štátu by sa však nemali uplatňovať v prípadoch, keď:

a)

nezabezpečia prinajmenšom rovnakú úroveň spoluúčasti, aká bola poskytnutá v domovskom členskom štáte, alebo

b)

neposkytujú zamestnancom prevádzok spoločnosti, ktoré sú umiestnené v iných členských štátoch, rovnaký nárok na uplatnenie práv na spoluúčasť, ako mali pred premiestnením sídla.

Okrem toho by mali byť právne ustanovenia o právach zamestnancov v súlade s acquis.


(1)  Smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/23


Štvrtok 2. februára 2012
Rozpočtová kontrola humanitárnej pomoci EÚ

P7_TA(2012)0020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o rozpočtovej kontrole humanitárnej pomoci EÚ spravovanej ECHO (2011/2073(INI))

2013/C 239 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý je venovaný humanitárnej pomoci,

so zreteľom na nariadenie o rozpočtových pravidlách (1) a príslušné vykonávacie pravidlá (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (3),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2011 o smerovaní k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (4), z 19. januára 2011 o situácii na Haiti rok po zemetrasení: humanitárna pomoc a obnova (5), z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (6), z 29. novembra 2007 o vyhlásení Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci a z 18. januára 2011 o vykonávaní európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci: preskúmanie akčného plánu v polovici obdobia a ďalšie smerovanie (7),

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. mája 2010 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008 (8) a z 10. mája 2011 za rozpočtový rok 2009 (9),

so zreteľom na výročné správy Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2008 (10) a za rozpočtový rok 2009 (11) spolu s odpoveďami inštitúcií,

so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 3/2006 o humanitárnej pomoci Európskej komisie po cunami, č. 6/2008 o pomoci Európskej únie na obnovu po cunami a hurikáne Mitch, č. 15/2009 o pomoci EÚ vykonávanej prostredníctvom organizácií OSN: rozhodovanie a monitorovanie a č. 3/2011 o efektívnosti a účinnosti príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom,

so zreteľom na výročné správy a výročné správy o činnosti Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) za rozpočtové roky 2009 a 2010 a ich prílohy,

so zreteľom na Výročnú správu o politike humanitárnej pomoci a jej realizácii v roku 2009 (COM(2010)0138) a priložený pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)0398),

so zreteľom na Výročnú správu o politike Európskej únie v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany a o jej vykonávaní v roku 2010 (COM(2011)0343) a priložený pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2011)0709),

so zreteľom na finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA) medzi Európskou komisiou a OSN,

so zreteľom na rámcovú dohodu o partnerstve medzi Komisiou a humanitárnymi organizáciami (RDP),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0444/2011),

A.

keďže počet, frekvencia, rozsah a závažnosť humanitárnych katastrof sa dramaticky zvyšujú a tieto katastrofy postihujú čoraz viac častí sveta;

B.

keďže vedúca úloha EÚ ako humanitárneho aktéra na svetovej úrovni a zvýšený počet a frekvencia intervencií v rámci EÚ a mimo nej v spojení so súčasnými rozpočtovými obmedzeniami zdôrazňujú význam riadneho finančného hospodárenia v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti;

C.

keďže katastrofy obrovských rozmerov na Haiti a v Pakistane opäť raz ukázali, že nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii na reagovanie na katastrofy, si vyžadujú zlepšenie v oblasti účinnosti, rýchlosti a koordinácie;

Efektívnosť a účinnosť systému kontroly, monitorovania a dohľadu v rámci GR ECHO

1.

berie na vedomie odhodlanie GR ECHO a opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť humanitárnej pomoci EÚ;

2.

pripomína stanovisko Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho výročných správach, podľa ktorého boli celkové kontroly ex ante, systémy monitorovania a dohľadu, činnosť v rámci následných auditov a funkcie vnútorného auditu GR ECHO vyhodnotené vo všeobecnosti ako účinné; zdôrazňuje však, že vo všetkých týchto aspektoch je stále čo zlepšovať;

Partneri zapojení do rámcovej dohody o partnerstve (RDP): mimovládne organizácie (MVO)

3.

konštatuje, že vzťahy medzi ECHO a partnerskými MVO sa riadia RDP, zatiaľ čo pri plnení rozpočtu sa uplatňuje metóda priameho centralizovaného hospodárenia;

4.

víta zvýšenú flexibilitu a efektívnosť, ktorú poskytuje RDP z roku 2008 v porovnaní s RDP z roku 2005, a to vďaka prístupu s väčším zameraním na dosiahnuté výsledky, zavedeniu mechanizmov kontroly typu A a P, ako aj výraznejšiemu zjednodušeniu a obmedzeniu nejednoznačností vyplývajúcich zo zavedenia usmernení; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zdokonaľovaní opatrení, ktorými sa zlepší efektívnosť spolupráce s partnermi RDP v rámci RDP po roku 2012; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť efektívnosť spolupráce a znížiť nadmerné administratívne zaťaženie partnerov RDP, a zároveň zaručiť vysokú mieru zodpovednosti a transparentnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila metódy a postupy posudzovania otázky, či potenciálny partner spĺňa alebo nespĺňa podmienky na uzavretie RDP; pripomína, že skúsenosti získané pred podpísaním RDP v roku 2008 ukazujú, že počiatočné hodnotenie v prospech partnerov, na ktorých sa vzťahuje mechanizmus kontroly typu P, založený na spoľahlivosti ich systémov vnútornej kontroly a finančnej spoľahlivosti, bolo príliš optimistické; poznamenáva, že po tom, ako sú partneri na základe počiatočného hodnotenia zaradení do príslušnej kategórie, sa u partnerov, na ktorých vzťahuje mechanizmus kontroly P, vykonávajú audity systémov vnútornej kontroly menej často, pričom títo partneri môžu používať svoje vlastné postupy obstarávania a na ich činnosti sa nevzťahujú zmluvné obmedzenia týkajúce sa financovania; pripomína, že na základe hodnotenia v rámci RDP z roku 2008 museli byť mnohí partneri preradení do nižšej kategórie partnerov A, t. j. do skupiny podliehajúcej mechanizmu kontroly typu A;

6.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, že nedostatky zistené počas pravidelných auditov systémov partnerov budú títo partneri riešiť včas a že sa v prípade ich neriešenia prijmú potrebné opatrenia; pripomína, že externí audítori musia naďalej pracovať na zvyšovaní kvality svojich odporúčaní adresovaných partnerom a zároveň zohľadňovať osobitné štruktúry partnerov tak, aby príslušné odporúčania mohli byť prijaté a uplatňované; zdôrazňuje, že dokumentáciu hodnotenia návrhov na opatrenia v oblasti humanitárnej pomoci je potrebné ďalej zjednodušovať a štandardizovať, aby sa umožnilo celkové porovnanie;

7.

domnieva sa, že vďaka existujúcim mechanizmom auditu a monitorovania je zodpovednosť v oblasti hodnotenia efektívnosti a účinnosti partnerov RDP vyššia ako v prípade partnerov OSN; zdôrazňuje však, že medzinárodnú organizáciu, akou je OSN, nemožno porovnávať s partnermi RDP;

Medzinárodné organizácie, OSN

8.

poznamenáva, že vzťahy medzi GR ECHO a jeho partnermi v rámci OSN sa riadia finančnou a administratívnou rámcovou dohodou (FAFA), zatiaľ čo vzťahy s členmi Červeného kríža a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu sa riadia RDP uzatvorenou s medzinárodnými organizáciami; pripomína, že v obidvoch prípadoch sa ako metóda plnenia rozpočtu uplatňuje spoločné hospodárenie;

9.

upozorňuje, že podmienky a realizácia kontroly a následných opatrení týkajúcich sa prostriedkov EÚ v rámci spoločného hospodárenia poukázali na vážne nedostatky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa najmä s agentúrami OSN dohodla na potrebných opatreniach na zaistenie spoľahlivosti auditov vykonávaných orgánmi OSN a na posilnenie a zvýšenie záruk získaných z existujúcich kontrol vrátane overovaní;

10.

pripomína, že v prebiehajúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách sa navrhuje, aby sa s prostriedkami, ktoré EÚ poskytuje prostredníctvom OSN a medzinárodných organizácií, hospodárilo v súlade s ustanoveniami o nepriamom hospodárení;

11.

zdôrazňuje, že požiadavky na kontrolu nepriameho hospodárenia s prostriedkami EÚ musia byť rovnako prísne ako požiadavky na spoločné hospodárenie; trvá na tom, aby sa zaviedla rovnaká úroveň zodpovednosti pre nepriame hospodárenie partnerov ECHO s prostriedkami EÚ, ktorá bude zodpovedať úrovni uvedenej v článku 57 ods. 5 návrhu nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý predložila Komisia; zdôrazňuje, že prístup k správam o audite partnerov ECHO je veľmi dôležitý v rámci overovania riadneho finančného hospodárenia v prípade činností financovaných z rozpočtu EÚ;

12.

zdôrazňuje, že výsledky auditu musia byť včas sprístupnené orgánu udeľujúcemu absolutórium bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho dvora audítorov a úradu OLAF;

13.

vyjadruje poľutovanie nad všeobecným štýlom správ OSN a nad tým, že obsahujú len nedostatočné informácie o výsledkoch; poukazuje na to, že správy OSN sú však vzhľadom na zásadu jednotného auditu OSN a na skutočnosť, že rozsah pôsobnosti kontroly zo strany Komisie sa obmedzuje na overovania a monitorovanie, dôležitým zdrojom informácií s cieľom zaručiť zodpovednosť a transparentnosť;

14.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, že správy OSN budú obsahovať dostatočné informácie o výsledkoch, t. j. výstupoch a výsledkoch projektov za časové obdobie, na ktoré sa vzťahujú správy; zdôrazňuje, že merateľné ukazovatele výstupov a vplyvu musia byť neoddeliteľnou súčasťou kritérií vypracúvania správ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z vyše 70 % odpovedí ECHO na dotazníky Európskeho dvora audítorov k jeho osobitnej správe č. 15/2009 vyplynulo, že správy OSN boli predložené neskoro, a žiada Komisiu, aby informovala o aktuálnej situácii v tomto ohľade;

15.

poukazuje na to, že Komisia a signatári dohody FAFA uplatňujú rozdielny výklad overovacej doložky, ktorá je súčasťou dohody FAFA, najmä pokiaľ ide o vykonávanie kontrol; víta skutočnosť, že v júli 2009 boli schválené štandardizované kritériá overovaní, ktoré predstavujú ďalšie usmernenia a objasnenie týkajúce sa prístupu k overovacej doložke; pripomína, že podľa najnovších zistení oddelenia GR ECHO pre externý audit a EDA v rámci vypracúvania výročného vyhlásenia o vierohodnosti je potrebné bližšie objasniť schválené podmienky, ako aj overovaciu doložku;

16.

konštatuje, že zvýšenie počtu zamestnancov v rámci riaditeľstva GR ECHO v roku 2010 (z 247 na 289 osôb) prinieslo oddeleniu pre externý audit len nepatrný úžitok;

17.

vyjadruje poľutovanie nad problémami, ktoré mal Európsky dvor audítorov pri prístupe k informáciám o činnostiach partnerov v rámci OSN; pripomína, že v súlade s overovacou doložkou FAFA môže EÚ, a teda aj Európsky dvor audítorov, vykonávať finančné kontroly na mieste a že OSN musí poskytnúť všetky relevantné informácie finančnej povahy; zdôrazňuje, že OSN musí EDA zabezpečiť potrebný prístup k informáciám, a teda splniť ustanovenia overovacej doložky FAFA;

18.

víta pozitívne výsledky rokovaní so Svetovým potravinovým programom (WFP) a Detským fondom OSN (UNICEF), na základe ktorých WFP a UNICEF zmenili svoje pravidlá tak, aby GR ECHO malo prístup k ich správam o internom audite; vyzýva GR ECHO, aby čo najskôr uskutočnilo podobné rokovania s ostatnými agentúrami OSN s cieľom zabezpečiť jednoduchý a nebyrokratický prístup k ich správam o internom audite; vyzýva Komisiu, aby každých šesť mesiacov informovala príslušné výbory Parlamentu o napredovaní rokovaní; zdôrazňuje, že všetky správy o internom audite by mali byť Komisii sprístupnené v elektronickej forme, a nie len v priestoroch príslušných agentúr OSN;

19.

pripomína, že v roku 2010 sa začali rokovania s WFP s cieľom dohodnúť sa na spoločnej metodike, podľa ktorej by mal WFP vykonávať audity projektov financovaných EÚ; vyzýva Komisiu, aby úspešne zakončila plnenie tohto cieľa a zorganizovala podobné rokovania s ostatnými partnermi v rámci OSN;

20.

víta súčasné aktivity pracovnej skupiny pre zodpovednosť za pomoc v prípade katastrof a jej audit, ktorá bola zriadená v rámci Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI) a ktorú vedie člen Európskeho dvora audítorov; pripomína, že má tieto dva hlavné ciele: i) vypracovať usmernenia a osvedčené postupy s cieľom dospieť v konečnom dôsledku k jednotnému integrovanému modelu predkladania správ a ii) vypracovať usmernenia a osvedčené postupy v oblasti auditu pomoci v prípade katastrof;

21.

zastáva názor, že ide o významný krok vpred v riešení problémov transparentnosti a zodpovednosti v spolupráci s OSN a ďalšími medzinárodnými organizáciami; vyzýva pracovnú skupinu, aby splnila svoj mandát v rámci stanoveného obdobia;

22.

poukazuje na to, že odkedy bolo koncom roka 2006 zistené zneužívanie prostriedkov OSN na humanitárne a rozvojové činnosti vládou Severnej Kórey, zdvihla sa silná vlna kritiky, pokiaľ ide o nedostatok transparentnosti, zodpovednosti, efektívnosti a účinnosti hospodárenia OSN s finančnými prostriedkami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v reforme OSN v oblasti transparentnosti a zodpovednosti doteraz nebol dosiahnutý žiadny výrazný pokrok; zdôrazňuje, že členské štáty EÚ musia preukázať väčšiu mieru politickej ochoty, odhodlania a súdržnosti, aby reforma mohla napredovať a aby sa zaručila väčšia zodpovednosť; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby túto otázku zaradila medzi priority a zohrávala podpornú úlohu;

Efektívnosť a účinnosť realizácie humanitárnej pomoci EÚ, ktorú spravuje GR ECHO

23.

uznáva prínos hľadania nových spôsobov financovania prostredníctvom GR ECHO a jeho partnerov; zároveň vyzýva na rešpektovanie rozmanitosti aktérov pri financovaní a vykonávaní európskych humanitárnych programov – OSN, Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, MVO – keďže katastrofy majú často cezhraničný charakter a vyžadujú si mnohostranné a koordinované reakcie; podporuje činnosti zamerané na posilňovanie kapacít miestnych aktérov a rozširovanie schopnosti rýchleho hodnotenia a rýchlej reakcie v teréne prostredníctvom kancelárií GR ECHO a odborníkov prítomných v teréne;

24.

poukazuje na to, že presné a jednotné hodnotenie potrieb je základným predpokladom účinnej realizácie humanitárnej pomoci; berie na vedomie, že humanitárna pomoc, ktorú spravuje GR ECHO, spĺňa vďaka globálnemu hodnoteniu potrieb (GNA) a hodnoteniu zabudnutých kríz (FCA) kľúčovú podmienku poskytovania pomoci výlučne podľa potrieb; zdôrazňuje, že Komisia sa musí naďalej snažiť o zapojenie sa do diskusie o vytvorení hodnotenia potrieb, ktoré by bolo lepšie koordinované a ucelenejšie; víta dialóg, ktorý v tejto oblasti prebieha medzi Komisiou a OSN;

Partneri RDP

25.

upozorňuje na vysokokvalitnú prácu partnerov GR ECHO zabezpečenú vďaka účinnej metóde výberu – najmä prostredníctvom RDP – a vypracovaniu noriem a postupov pre oblasť humanitárnej pomoci; zdôrazňuje tiež, že účinná kontrola využívania prostriedkov v rámci auditov, ktoré u partnerov vykonávajú súkromné firmy, má zásadný význam a prispieva k legitimizácii oblasti humanitárnej pomoci; v záujme zachovania rozmanitosti partnerov a zabezpečenia prístupu malých a stredných MVO k prostriedkom však poukazuje na zložitosť administratívnych postupov na získanie prístupu a príliš vysoké administratívne poplatky, čo je pre MVO veľmi nákladné, a na ťažkosti pri audite pre nedostatok ľudských zdrojov a podporuje prispôsobenie používaných nástrojov charakteru oblasti humanitárnej pomoci a miestnym potrebám, aby bola humanitárna pomoc smerovaná vhodným spôsobom a aby sa koordinácia činnosti rôznych prítomných organizácií pomoci začala už v skorom štádiu;

26.

víta snahy, ktoré vyvinulo GR ECHO s cieľom podporiť využívanie inovačných prístupov, ako je prístup založený na peňažných tokoch, najmä pokiaľ ide o nepodmienené prevody zamerané na najzraniteľnejšie skupiny; konštatuje, že tieto prístupy môžu byť účinnejšie, ak sa využijú na miestnych trhoch, a nemusia predstavovať vyššie fiduciárne riziko než materiálna pomoc; vyzýva preto GR ECHO, aby naďalej rozvíjalo prístupy založené na peňažných tokoch a nabádalo svojich partnerov k ich využívaniu;

27.

pripomína závery vypracované v nadväznosti na tri cykly auditov ústredných orgánov útvaru pre externý audit v rámci GR ECHO, ktoré sa týkali povahy a spoľahlivosti finančných vzťahov medzi GR ECHO a jeho partnermi, podľa ktorých boli prostriedky poskytnuté Komisiou celkovo použité rozumným spôsobom a v súlade s platnými pravidlami a právnymi predpismi;

28.

konštatuje, že väčšina odporúčaní vypracovaných na základe auditov partnerov RDP, ktoré uskutočnili ústredné orgány útvaru pre externý audit partnerov, sa týkajú pravidiel partnerov v oblasti verejného obstarávania; upozorňuje na jedno z hlavných zistení auditov ústredných orgánov, podľa ktorého nie všetci partneri RDP (či už podliehajú mechanizmu kontroly typu A alebo P) využívajú postupy, ktoré by boli v úplnom súlade so zásadami prílohy IV RDP z roku 2008; poznamenáva, že ide o problémy, ktoré sa týkajú poskytovania kompletných spisov k verejnému obstarávaniu a vypracúvania riadnych postupov verejného obstarávania založených na lepšej dokumentácii;

29.

konštatuje, že partneri RDP sa musia venovať týmto otázkam: zavedeniu vhodných mechanizmov vnútornej kontroly, zlepšeniu svojich systémov prideľovania finančných prostriedkov a zvýšeniu ich transparentnosti, zlepšeniu nedostatkov vo svojich účtovných systémoch a dodržiavaniu noriem kvality zo strany riadiacich orgánov, zavedeniu postupu riadenia rizík pre celú organizáciu a zvyšovaniu povedomia o riziku podvodov a korupcie;

30.

konštatuje, že partneri ECHO môžu uzavrieť subdodávateľské zmluvy s partnermi zodpovednými za vykonávanie s cieľom uskutočňovať činnosti zamerané na podporu humanitárnych opatrení; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že partneri RDP nevykonávajú riadne postupy, dohľad ani náležité riadenie svojich partnerov zodpovedných za vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby sa preto zaoberala touto otázkou so zreteľom na riziko, ktoré môžu spôsobiť v prípadoch podvodu, chýbajúceho prístupu k východiskovým dokumentom, a na skutočnosť, že ECHO nemá k dispozícii nástroje na určenie subdodávateľských partnerov zodpovedných za vykonávanie;

31.

domnieva sa, že skutočné a nepretržité zapojenie príjemcov pomoci do plánovania a riadenia pomoci je jedným zo zásadných predpokladov vysokej kvality a rýchlosti humanitárnych reakcií, najmä v prípade dlhodobých kríz; poukazuje na to, že v mnohých prípadoch nie sú zavedené formálne mechanizmy na zasielanie sťažností/spätnej väzby príjemcami zúčastneným partnerom ani stanovené jasné pravidlá ochrany informátorov; zdôrazňuje, že ide o dôležité opatrenie na zlepšenie efektívnosti a zodpovednosti, ako aj na predchádzanie potenciálnemu zneužitiu materiálov poskytovaných v rámci pomoci; vyzýva GR ECHO, aby takéto mechanizmy ihneď vytvorilo;

32.

pripomína odporúčanie útvaru pre externý audit, podľa ktorého je potrebné zlepšiť monitorovanie distribúcie a následnej distribúcie vykonávané zamestnancami, ktorí sa nezúčastňujú na samotnom procese, s cieľom posúdiť, či hodnotenie potrieb odhalilo všetky požiadavky a či tieto požiadavky boli splnené; vyzýva Komisiu, aby zaviedla do praxe poznatky získané počas týchto monitorovacích činností;

Partneri v rámci OSN

33.

pripomína stanovisko Európskeho dvora audítorov vyjadrené v jeho osobitnej správe č. 15/2009, podľa ktorého strategické a právne požiadavky na výber partnerov objektívnym a transparentným spôsobom nie sú v prípade partnerov v rámci OSN dostatočne premietnuté do praktických kritérií na podporu rozhodovacieho procesu; vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala a dokumentovala formálne hodnotenia medzi mechanizmami poskytovania pomoci partnerov v rámci OSN a ďalších partnerov;

34.

konštatuje, že Komisia okrem svojho príspevku na nepriame náklady (vo výške do 7 % rozpočtu na činnosť), t. j. náklady, ktoré nesúvisia priamo s realizáciou konkrétneho projektu, financuje aj rôzne náklady, ktoré sú priamo spojené s projektmi (priame náklady) vrátane podporných nákladov miestnych kancelárií, zamestnancov a nákladov na dopravu, ktoré sú priamo spojené s činnosťami; poukazuje na to, že úroveň podporných nákladov, ako sú náklady na dopravu, skladovanie a riadenie (napríklad v prípade potravinovej pomoci), je veľmi rozdielna; berie na vedomie, že to môže byť spôsobené závislosťou od podmienok špecifických pre jednotlivé krajiny, ale aj potrebou zjednodušiť operácie v záujme zvýšenia nákladovej efektívnosti; navrhuje, aby Komisia vyhodnotila úroveň podporných nákladov vzhľadom na bežný rozsah alebo štandard pre daný typ projektu, aby tak zistila, či sú tieto náklady odôvodnené;

Rôzne ďalšie otázky

35.

zdôrazňuje, že okrem základných kritérií, ako sú skúsenosti a odbornosť, predchádzajúce výsledky, koordinácia, dialóg a rýchlosť, sa musí jedným z dôležitých kritérií výberu partnerov stať aj nákladová efektívnosť; víta skutočnosť, že ECHO v súčasnosti pracuje na vývoji systému informácií o komparatívnych nákladoch (tzv. náklady pre výsledky) založeného na porovnateľných jednotkových nákladoch; zdôrazňuje, že je dôležité používať informácie, ktoré ponúka tento nástroj, na analýzu nákladovej efektívnosti navrhovaných projektov;

36.

poukazuje na časté navyšovanie rozpočtu GR ECHO či už prostredníctvom použitia rezervy na núdzovú pomoc, alebo prostredníctvom presunov z iných rozpočtových riadkov okruhu Vonkajšia pomoc v rámci ERF; tieto navyšovania rozpočtu považuje za štrukturálny problém; zdôrazňuje nevyhnutnosť zostaviť realistický rozpočet, v rámci ktorého sa prostriedky pridelia na pomoc pri prírodných katastrofách alebo na humanitárne činnosti na základe overených skúseností s výdavkami v predchádzajúcich rokoch;

37.

zdôrazňuje, že Európska únia musí vzhľadom na zvýšenie počtu veľkých prírodných katastrof posilniť svoju schopnosť reagovať; v tejto súvislosti pripomína, že Parlament sa už niekoľko rokov zasadzuje za realistickejší rozpočet na humanitárnu pomoc s cieľom zabrániť neustále nedostatočnému financovaniu príslušných rozpočtových riadkov a môcť zabezpečiť finančný manévrovací priestor v priebehu celého rozpočtového roka, ako aj zachovať súvislú rovnováhu medzi financovaním krokov smerujúcich k predchádzaniu humanitárnym katastrofám a krokov zabezpečujúcich rýchle reakcie na núdzové situácie, či už prírodného rázu alebo spôsobené človekom;

38.

víta nedávne oznámenie Komisie o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, v ktorom sa navrhuje zvýšenie rozpočtu na nástroj humanitárnej pomoci o 6,4 miliardy EUR počas tohto obdobia (t. j. ročne v priemere 915 mil. EUR oproti 813 mil. EUR v rokoch 2007 – 2013); s uspokojením tiež berie na vedomie zvýšenie rezervy na núdzovú pomoc počas toho istého obdobia na 2,5 miliardy EUR a návrh na presun nevyužitých prostriedkov z rezervy do ďalšieho roka a žiada Komisiu, aby sa tieto prostriedky naďalej vyčleňovali na núdzové humanitárne potreby;

39.

žiada, aby sa z rozpočtu EÚ podporovali opatrenia na predvídanie katastrof, prípravu na ne, predchádzanie katastrofám a rýchlejšiu reakciu na ne, ako aj opatrenia, ktoré umožnia pružnejšie vykonávanie činností v oblasti rozvoja ako prostriedku na prekonávanie krízových situácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že konkrétny pokrok týkajúci sa prepojenia medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom je naďalej obmedzený, a to aj napriek mnohým politickým záväzkom prijatým v posledných rokoch;

40.

preto žiada, aby sa vyčlenilo viac prostriedkov na zabezpečenie kontinuity pomoci počas prechodnej fázy od núdzovej pomoci k rozvoju a aby sa tieto prostriedky lepšie spravovali, a takisto aby sa venovala pozornosť dosiahnutiu väčšej pružnosti a komplementárnosti existujúcich finančných mechanizmov, a to najmä v kontexte dokumentov o stratégii krajiny/regiónu Európskeho rozvojového fondu a nástroja financovania rozvojovej spolupráce; vyzýva na osobitnú starostlivosť o deti, ale aj budúce matky a matky s malými deťmi, pokiaľ ide o zabezpečenie jedla, šatstva, evakuácie a prepravy, ako aj zdravotníckych zariadení, a to s cieľom predchádzať nechceným tehotenstvám a pohlavným chorobám, čo sú prioritné oblasti v rámci súčasných finančných mechanizmov;

41.

odporúča, aby sa táto prechodná fáza obnovy medzi núdzovou pomocou a rozvojom zameriavala predovšetkým na budovanie kapacít miestnych inštitúcií a vysokú úroveň zapojenia miestnych mimovládnych organizácií a združení do fáz plánovania a vykonávania s cieľom položiť základy pre kvalitné a účinné programy ľudského rozvoja a uľahčiť ich vykonávanie;

42.

domnieva sa, že viditeľnosť činností financovaných GR ECHO je uspokojivá; uznáva význam opatrení na zabezpečenie viditeľnosti, pokiaľ ide o zodpovednosť a pomoc pri znižovaní rizika dvojitého financovania; zdôrazňuje, že by sa to nemalo stať prostriedkom propagácie značiek v humanitárnych agentúrach a nemalo by sa zmeniť na boj o zviditeľnenie na úkor plnenia reálnych potrieb príjemcov pomoci;

43.

domnieva sa, že neustále významnejšia úloha, ktorú zohrávajú konzorciá, môže mať pozitívne účinky v oblasti posilnenia humanitárnej reakcie a zlepšenia koordinácie; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasnejšie usmernenia s cieľom zaručiť transparentnosť a zabezpečiť, aby existencia konzorcií nemala negatívny dosah na rozmanitosť v radoch MVO, najmä malých a stredných organizácií;

Potreba udržateľnosti, súdržnosti a doplnkovosti

44.

poukazuje na význam prepojenia pomoci s obnovou a rozvojom (LRRD) pre posilnenie väzieb medzi pomocou, obnovou a rozvojom a pre zabezpečenie hladkého prechodu z humanitárnej na rozvojovú pomoc; zdôrazňuje, že je potrebné vykonať ešte množstvo práce, aby sa zlepšila koordinácia, účinnosť, efektívnosť a konzistentnosť LRRD;

45.

víta skutočnosť, že GR ECHO podporuje znižovanie rizík katastrof (ZRK) prostredníctvom programu DIPECHO a ako neoddeliteľnú súčasť humanitárnych činností;

46.

vyzýva GR ECHO, aby sa zameralo viac na udržateľnosť humanitárnych činností; naliehavo vyzýva GR ECHO a ostatné príslušné útvary Komisie, aby kládli väčší dôraz na ZRK a pripravenosť na katastrofy, aby posilnili odolnosť ohrozeného obyvateľstva prostredníctvom budovania kapacít, odbornej prípravy a opatrení zameraných na informovanosť verejnosti, a aby vytvorili účinné systémy včasného varovania v krajinách, v ktorých môže dôjsť ku katastrofe alebo ktoré postihla kríza, s cieľom umožniť týmto krajinám primerane reagovať;

47.

domnieva sa, že kultúrne povedomie a vedomosti o jednotlivých kultúrach sú kľúčovým faktorom poskytovania účinnej humanitárnej pomoci; zdôrazňuje napríklad to, že výrobky dodávané v rámci humanitárnych akcií musia byť pre miestne obyvateľstvo vhodné a prijateľné;

48.

vyzýva GR ECHO, aby dôkladne posúdilo možné negatívne účinky humanitárnej pomoci; poukazuje napríklad na to, že pridaná hodnota potravinovej pomoci môže odradiť miestnych výrobcov potravín, negatívne ovplyvniť miestne trhy, a tým z dlhodobého hľadiska ohroziť potravinovú bezpečnosť;

49.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila lepšiu súdržnosť a doplnkovosť medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou pomocou tak na politickej úrovni, ako aj v praxi;

50.

domnieva sa, že súčasná vážna potravinová kríza v Africkom rohu je tiež tragickým následkom nedostatočnej súdržnosti a doplnkovosti medzinárodnej humanitárnej a rozvojovej pomoci; poukazuje na to, že na rozdiel od prírodných katastrof ide v tomto prípade o postupne sa rozvíjajúcu krízu, z ktorej sa postupne stala humanitárna katastrofa; pripomína, že suchá a nedostatok potravín v Africkom rohu sú nanešťastie trvalého charakteru; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tejto skutočnosti a značnému objemu rozvojovej pomoci, ktorá bola regiónu poskytnutá v posledných desaťročiach, nie sú viditeľné žiadne výsledky, pokiaľ ide o zvýšenie sebestačnosti miestnych poľnohospodárov, a tým aj o zaistenie udržateľnosti;

Haiti a Pakistan

51.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rok 2010 bude navždy rokom dvoch nesmiernych katastrof: ničivého zemetrasenia na Haiti, po ktorom vypukla epidémia cholery, a nevídane obrovských záplav v Pakistane;

52.

konštatuje, že ECHO v roku 2010 vyčlenilo 122 miliónov EUR pre Haiti a 150 miliónov EUR pre Pakistan a že rozpočtové prostriedky, ktoré v rámci humanitárnej pomoci pridelilo ECHO Pakistanu, predstavovali dosiaľ najväčšiu intervenciu vykonanú v priebehu jedného roka;

53.

uznáva, že rozsah katastrof a s tým spojené ťažkosti vrátane fyzického prístupu a bezpečnostných problémov spôsobili, že podmienky boli mimoriadne komplikované; poukazuje na to, že v obidvoch prípadoch sa vyskytli podobné problémy;

54.

poukazuje na to, že účinná medzinárodná koordinácia je hlavným predpokladom efektívnej a účinnej humanitárnej pomoci, berie na vedomie pridanú hodnotu, ako aj potrebu realizácie operácií pod záštitou úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) počas operácií humanitárnej pomoci;

55.

konštatuje, že Komisia poskytuje úradu OCHA značnú podporu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že skúsenosti na Haiti a v Pakistane vyzdvihli súčasnú nedostatočnú schopnosť koordinácie v rámci OCHA; zdôrazňuje, že schopnosť úradu OCHA plniť koordinačnú funkciu obmedzovali malé kapacity, nedostatočné posúdenie potrieb a len čiastočne funkčné elektronické nástroje, ktoré sú potrebné na spracovanie informácií;

56.

konštatuje, že Komisia poskytla OSN v jej úsilí o vývoj a realizáciu tzv. systému zoskupenia značnú podporu; zdôrazňuje, že obidve katastrofy poukázali na to, že zlepšenie jeho účinnosti, efektívnosti a koordinácie, ako aj posilnenie angažovanosti a zodpovednosti si vyžaduje ešte veľa úsilia;

57.

poukazuje na to, že Komisia neposkytla spravodajcovi Parlamentu záverečné opisné ani finančné správy partnerov ECHO o realizácii humanitárnych činností po katastrofách na Haiti a v Pakistane v roku 2010, pričom ako dôvod uviedla, že sa v nich nachádzajú citlivé informácie o partneroch ECHO; zdôrazňuje, že Parlament musí mať prístup k takýmto správam alebo aspoň k základným údajom o efektívnosti a účinnosti realizácie činností, aby mohol posúdiť s nimi spojené riadne finančné hospodárenie;

58.

poukazuje na to, že Výbor pre kontrolu rozpočtu vyšle na Haiti delegáciu s cieľom preskúmať problémy zistené v súvislosti s pomocou pridelenou Haiti;

59.

vyzýva Komisiu, aby o záležitostiach týkajúcich sa OSN diskutovala s príslušnými orgánmi OSN;

*

* *

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0404.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0018.

(6)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 5.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0005.

(8)  Ú. v. ES L 252, 25.9.2010, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 250, 27.9.2011, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2009, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 303, 9.11.2010, s. 1.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/32


Štvrtok 2. februára 2012
Smerovanie k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

P7_TA(2012)0021

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o smerovaní k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (2011/2089(INI))

2013/C 239 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 4. februára 2011 s názvom Verejná konzultácia na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

so zreteľom na návrh pracovného dokumentu s názvom Kvantifikovanie ujmy v postupoch o náhradu škody založených na porušovaní článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý Komisia zverejnila v júni 2011,

so zreteľom na smernicu 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (1),

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie predložený na diskusiu o následných krokoch v súvislosti so zelenou knihou o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu, ktorý zverejnila v roku 2009,

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel ES (2),

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 27. novembra 2008 o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu (COM(2008)0794),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (3),

so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 2. apríla 2008 o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (COM(2008)0165),

so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 o novej stratégii pre jednotný trh,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2007 s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (COM(2007)0099);

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o alternatívnom riešení sporov v občianskych, obchodných a rodinných veciach (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o vykonávaní smernice o mediácii v členských štátoch, jej vplyve na mediáciu a jej uplatňovaní súdmi (5),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0012/2012),

A.

keďže v európskom priestore spravodlivosti je nutné, aby občania mohli nielen požívať práva, ale ich aj efektívne a účinne vymáhať;

B.

keďže nedávno prijaté právne predpisy EÚ majú stranám v cezhraničných situáciách umožniť buď účinne vymáhať svoje práva (6), alebo dosiahnuť mimosúdne urovnanie sporov prostredníctvom mediácie (7);

C.

keďže výhody alternatívneho riešenia sporov sú nepopierateľné, rovnaký prístup k spravodlivosti by však mal zostať zachovaný pre všetkých občanov EÚ;

D.

keďže podľa bleskového prieskumu Eurobarometra z marca 2011 o postojoch spotrebiteľov k cezhraničnému obchodu a ochrane spotrebiteľa 79 % európskych spotrebiteľov tvrdí, že by boli ochotnejší brániť svoje práva pred súdom, keby mohli podať žalobu v určitej veci spolu s ostatnými spotrebiteľmi;

E.

keďže spotrebitelia poškodení porušením právnych predpisov, ktorí sa chcú jednotlivo obrátiť na súd s cieľom dosiahnuť nápravu, sa často stretávajú so značnými prekážkami, pokiaľ ide o prístupnosť, účinnosť a finančnú dostupnosť, a to niekedy pre vysoké náklady spojené so súdnym konaním, možné psychologické dôsledky, zložité a zdĺhavé postupy a nedostatok informácií o dostupných prostriedkoch dosiahnutia nápravy;

F.

keďže v prípade, že k rovnakému porušeniu právnych predpisov došlo v prípade skupiny občanov, nie sú jednotlivé súdne žaloby účinným spôsobom ako zastaviť nezákonné postupy alebo ako získať vyrovnanie, najmä ak je samotná strata malá v porovnaní s nákladmi na súdny spor;

G.

keďže v niektorých členských štátoch nie je celková účinnosť existujúcich nástrojov v oblasti uplatňovania nárokov spotrebiteľa na nápravu a presadzovania právnych predpisov vytvorených na úrovni EÚ považovaná za uspokojujúcu, prípadne tieto mechanizmy nie sú dostatočne známe, z čoho vyplýva, že sú využívané obmedzene;

H.

keďže integrácia európskych trhov a následné zvýšenie počtu cezhraničných činností poukazujú na potrebu jednotného postupu na úrovni EÚ, ktorý by bol zameraný na prípady, keď spotrebitelia končia bez dosiahnutia výsledku, pretože v rámci postupov kolektívnej žaloby o náhradu, ktoré sa zaviedli vo viacerých členských štátoch, sa nepočíta s cezhraničnými riešeniami;

I.

keďže národné a európske orgány hrajú vedúcu úlohu pri presadzovaní práva EÚ a súkromnoprávne presadzovanie by malo verejnoprávne presadzovanie len dopĺňať, ale nie ho nahrádzať;

J.

keďže samotné presadzovanie práva verejnými orgánmi s cieľom ukončiť porušovanie právnych predpisov a ukladanie pokút neumožňuje odškodnenie spotrebiteľov za spôsobenú ujmu;

K.

keďže zlúčenie nárokov do jedného konania týkajúceho sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo vytvorenie možnosti, aby takýto nárok predložil súdu zastupujúci subjekt alebo orgán konajúci vo verejnom záujme, by mohli zjednodušiť tento proces a znížiť náklady zúčastnených strán;

L.

keďže systém založený na kolektívnych žalobách môže vhodne doplniť individuálnu právnu ochranu, nemôže ju však nahradiť;

M.

keďže Komisia musí rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality pri všetkých návrhoch, ktoré nespadajú do výlučnej právomoci Únie;

1.

víta uvedenú horizontálnu konzultáciu a zdôrazňuje, že obete nezákonných praktík – občania aj spoločnosti – musia mať možnosť žiadať náhradu za svoju individuálnu stratu alebo škodu, a to najmä v prípade rozptýlených škôd, pri ktorých nemusí byť riziko nákladov úmerné utrpeným škodám;

2.

berie na vedomie úsilie Najvyššieho súdu USA o obmedzenie neopodstatnených súdnych sporov a zneužívania amerického systému kolektívnych žalôb (8) a zdôrazňuje, že Európa nesmie zaviesť systém kolektívnych žalôb v štýle USA ani žiaden podobný systém, ktorý nie je v súlade s európskou právnou tradíciou;

3.

víta úsilie členských štátov o posilnenie práv obetí nezákonného správania tým, že zavádzajú právne predpisy, ktoré uľahčujú nápravu a zároveň zabraňujú vzniku kultúry neopodstatnených súdnych sporov, alebo ich plánujú zaviesť, zároveň si však uvedomuje, že vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov sa výrazne líšia z hľadiska rozsahu pôsobnosti a vlastností postupu, čo môže oslabiť uplatňovanie týchto práv občanmi;

4.

víta prácu Komisie zameranú na jednotný európsky prístup v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a žiada Komisiu, aby vo svojom hodnotí vplyvu preukázala, že v súlade so zásadou subsidiarity je potrebné na úrovni EÚ prijať opatrenia na zlepšenie súčasného regulačného rámca, aby sa umožnilo získať odškodnenie za ujmu ľuďom, ktorí ju utrpeli porušením práva EÚ, a tak posilniť dôveru spotrebiteľov a prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu;

5.

vyzdvihuje výhody, ktoré môžu priniesť kolektívne súdne žaloby, pokiaľ ide o zníženie nákladov a vyššiu právnu istotu žalobcov, žalovaných a rovnako aj súdneho systému tým, že sa zabráni súbežným súdnym sporom v prípade podobných žalôb;

6.

domnieva sa, že v oblasti hospodárskej súťaže má pre vykonávanie ustanovení zmlúv, úplné dosiahnutie cieľov EÚ a zaistenie presadzovania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž zásadný význam presadzovanie práva verejnými orgánmi;

7.

pripomína, že v súčasnosti prijímajú vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa stanovovania výšky náhrady, ktorú možno priznať, len členské štáty; ďalej poznamenáva, že presadzovanie vnútroštátneho práva nesmie brániť jednotnému uplatňovaniu európskych právnych predpisov;

8.

vyzýva Komisiu, aby riadne preskúmala, čo je vhodným právnym základom pre prípadné opatrenia v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

9.

poznamenáva, že podľa dostupných informácií, najmä štúdie vypracovanej v roku 2008 pre GR pre zdravie a spotrebiteľov s názvom Hodnotenie účinnosti a efektívnosti mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ (Evaluation of the effectiveness and efficiency of collective redress mechanisms in the EU ), nemajú mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ neprimerané hospodárske dôsledky;

Existujúce právne predpisy EÚ a súdny príkaz

10.

konštatuje, že na úrovni EÚ už existujú mechanizmy presadzovania predpisov v jednotlivých prípadoch, napríklad smernica 2008/52/ES o určitých aspektoch sprostredkovania v občianskych a obchodných veciach a nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, a je presvedčený, že najmä nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, umožňuje uplatnenie spravodlivosti tým, že sa zjednodušia cezhraničné súdne konania a znížia náklady v prípade vecí s hodnotou sporu menšou než 2 000 EUR, ale konštatuje, že cieľom tohto právneho predpisu nie je zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v prípadoch, keď veľký počet obetí utrpel podobnú škodu;

11.

domnieva sa, že súdny príkaz zohráva dôležitú úlohu aj pri zabezpečovaní práv, ktoré požívajú občania a spoločnosti podľa práva EÚ, a vyjadruje presvedčenie, že mechanizmy zavedené nariadením (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (9), ako aj smernicou 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, je možné podstatne zlepšiť s cieľom posilniť spoluprácu a prijímanie predbežných nápravných opatrení v cezhraničných situáciách;

12.

zastáva názor, že zdokonalenie súdnych príkazov je mimoriadne potrebné v oblasti životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby rozšírila používanie súdneho príkazu aj na túto oblasť;

13.

domnieva sa, že používanie súdneho príkazu by sa malo sústrediť na ochranu záujmov jednotlivca i verejného záujmu, a vyzýva na opatrnosť pri rozširovaní prístupu k spravodlivosti pre organizácie, pretože tieto by nemali mať ľahší prístup k spravodlivosti než súkromné osoby;

14.

preto vyzýva Komisiu, aby posilnila a zvýšila účinnosť existujúcich nástrojov, akými sú smernica 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, s cieľom zabezpečiť primerané presadzovanie práv spotrebiteľov v EÚ verejnými orgánmi; zdôrazňuje však, že ani smernica 98/27/ES, ani nariadenie (ES) č. 2006/2004 neumožňujú spotrebiteľom získať odškodnenie za ujmu, ktorá sa im stala;

Právne záväzný horizontálny rámec a záruky

15.

domnieva sa, že prístup k spravodlivosti kolektívnym uplatňovaním nárokov na nápravu patrí do oblasti procesného práva, a je znepokojený tým, že nekoordinované iniciatívy EÚ v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu spôsobia fragmentáciu vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa konaní a náhrady škôd, čo neposilní, ale oslabí prístup k spravodlivosti v EÚ; žiada, aby mal v prípade, že sa po detailnom posúdení rozhodne, že je potrebný a žiaduci systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na úrovni Únie, prípadný návrh v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu podobu horizontálneho rámca, ktorý by zahŕňal spoločný súbor zásad, poskytoval rovnaký prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu v EÚ a osobitne sa zaoberal všetkými porušeniami práv spotrebiteľov, nie však iba nimi;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné vziať do úvahy právne tradície a právne poriadky jednotlivých členských štátov a zvýšiť koordináciu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a je presvedčený, že by práca na systéme EÚ, ktorý by posilňoval účinnú pomoc pre spotrebiteľov aj pre malé a stredné podniky, nemala spôsobiť oneskorenie v prijatí horizontálneho rámca;

17.

zdôrazňuje, že akýkoľvek právne záväzný horizontálny rámec musí pokryť základné aspekty kolektívneho získavania náhrady; ďalej zdôrazňuje, že na kolektívnu žalobu treba uplatňovať najmä procedurálne a medzinárodné súkromnoprávne otázky všeobecne bez ohľadu na príslušnú oblasť, keďže obmedzený počet pravidiel týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa alebo práva hospodárskej súťaže, ktoré sa týkajú napríklad potenciálne záväzného účinku rozhodnutí vnútroštátnych orgánov, by mohol byť stanovený napríklad v osobitných článkoch alebo kapitolách samotného horizontálneho nástroja alebo v samostatných právnych nástrojoch prijatých spolu s horizontálnym nástrojom alebo po ňom;

18.

domnieva sa, že individuálna strata alebo škoda hrá kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o podaní žaloby, keďže sa v každom prípade porovnáva s možnými nákladmi na konanie na základe žaloby; pripomína preto Komisii, že horizontálny rámec kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu musí byť pre všetky strany efektívnym a nákladovo účinným nástrojom, a zastáva názor, že vnútroštátne procesnoprávne pravidlá členských štátov by pri kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu mali odkazovať na nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v prípadoch, keď hodnota nároku nepresahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia;

19.

domnieva sa, že kolektívna žaloba v rámci horizontálneho nástroja by priniesla najväčší účinok v prípade, ak žalovaný a poškodení nemajú sídlo v tom istom členskom štáte (cezhraničný rozmer) a ak práva, ktoré boli údajne porušené, sú ustanovené v právnych predpisoch EÚ (porušenie práva EÚ); požaduje ďalšie preskúmanie spôsobov zlepšenia uplatňovania nárokov v prípadoch porušenia vnútroštátneho práva, ktoré by mohli mať značné cezhraničné dôsledky;

20.

pripomína, že v rámci horizontálneho nástroja je nutné zaviesť záruky, ktoré by zabránili nepodloženým nárokom a zneužívaniu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, aby sa zabezpečila spravodlivosť súdnych konaní, a zdôrazňuje, že takéto záruky musia obsahovať okrem iných aj tieto body:

Právo podať žalobu

aby bola žaloba podávaná v zastúpení prípustná, musí existovať jasne identifikovaná skupina, pričom identifikácia členov skupiny sa musí uskutočniť pred podaním žaloby v postupoch opt-in;

európsky prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu musí vychádzať zo zásady opt-in, podľa ktorej sa jasne určia poškodené osoby, ktoré sa zúčastnia konania len na základe vlastného výslovného želania pripojiť sa k nemu, aby sa predišlo prípadnému zneužitiu; zdôrazňuje potrebu rešpektovať existujúce vnútroštátne systémy v súlade so zásadou subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby zvážila systém, ktorý poskytne relevantné informácie všetkým potenciálnym zúčastneným poškodeným osobám, zvýši zastúpenie kolektívnych žalôb, umožní, aby si nároky na náhradu mohol uplatňovať čo najvyšší počet poškodených, a zabezpečí občanom EÚ jednoduchý, cenovo dostupný a účinný prístup k spravodlivosti, čím zabráni nadmernému počtu sporov a následným zbytočným jednotlivým či kolektívnym žalobám týkajúcim sa toho istého porušenia právnych predpisov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby bolo čo najviac poškodených informovaných a oboznámených o právach a povinnostiach, najmä ak pochádzajú z viacerých členských štátov, pričom sa bude dbať na to, aby nebola poškodená dobrá povesť dotknutej strany a dodržiavala sa zásada prezumpcie neviny;

je potrebné zamietnuť systém kolektívneho uplatňovania nárokov v prípade, že pred vynesením rozsudku nebol vymedzený okruh poškodených osôb, pretože je v rozpore s právnymi poriadkami mnohých členských štátov a porušuje práva prípadných obetí, ktoré by sa mohli zúčastniť na konaní bez toho, aby o tom vedeli, no napriek tomu by boli viazané rozhodnutím súdu;

členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal sudca alebo podobný orgán naďalej právomoc rozhodovať podľa vlastného uváženia vo forme predbežnej kontroly prípustnosti o prípadných kolektívnych žalobách s cieľom potvrdiť splnenie kvalifikačných kritérií a prípustnosť pokračovania konania;

členské štáty by mali vymenovať organizácie, ktoré sú oprávnené na podávanie žalôb v zastúpení, pričom by boli potrebné európske kritériá, ktoré by jasne definovali tieto oprávnené subjekty; tieto kritériá by mohli byť založené na článku 3 smernice 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, ale je ich nutné ďalej spresniť, aby sa zabránilo neopodstatneným súdnym sporom a umožnil sa prístup k spravodlivosti; takéto kritériá by sa mali týkať okrem iného aj finančných a ľudských zdrojov oprávnených organizácií;

poškodení musia mať v každom prípade právo snažiť sa dosiahnuť alternatívnu alebo individuálnu náhradu škody na príslušnom súde;

Plná náhrada skutočne vzniknutých škôd

horizontálny rámec by sa mal týkať len náhrady skutočne vzniknutých škôd, odškodnenia sankčnej povahy treba zakázať; podľa koncepcie odškodnenia sa priznané náhrady musia rozdeliť medzi jednotlivých poškodených podľa toho, aká individuálna škoda im vznikla; odmena za právne služby závisiaca od výšky vysúdenej sumy je v Európe v podstate neznáma a nemala by byť súčasťou povinného rámca;

Prístup k dôkaznému materiálu

kolektívni žalobcovia nesmú byť vo výhode voči individuálnym žalobcom, pokiaľ ide o prístup k dôkaznému materiálu žalovaného, a každý žalobca musí predložiť dôkazy svojho nároku; povinnosť sprístupniť dokumenty žalobcom je v Európe viac-menej neznáma a nemala by byť súčasťou horizontálneho rámca;

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

žiadna žaloba neexistuje bez finančného rizika a členské štáty určia svoje vlastné pravidlá o rozdelení nákladov, podľa ktorých musí neúspešná strana znášať náklady druhej strany, aby sa predišlo zvyšovaniu počtu nepodložených nárokov v celoeurópskom mechanizme kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

Neuplatňovanie financovania tretími stranami

Komisia nesmie stanoviť žiadne podmienky ani usmernenia týkajúce sa financovania žalôb o náhradu škody, keďže v právnych systémoch členských štátoch väčšinou nie je obvyklé, aby sa získavali finančné prostriedky tretích strán napríklad tak, že sa im ponúkne podiel na priznanom odškodnom; nebráni to však tomu, aby členské štáty stanovili podmienky alebo usmernenia týkajúce sa financovania žalôb o náhradu škody;

21.

navrhuje, aby sa v prípade, že Komisia predloží návrh právneho nástroja upravujúceho kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu, prijala zásada nadväzujúcej žaloby, ktorou sa môžu nároky presadzovať súkromnoprávnou cestou v rámci kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ak mu predchádzalo rozhodnutie Komisie alebo príslušného vnútroštátneho orgánu o porušení pravidiel; poznamenáva, že zavedením zásady nadväzujúcej žaloby sa nevylučuje možnosť uplatnenia samostatnej, ako aj nadväzujúcej žaloby;

22.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako zvýšiť povedomie spotrebiteľov o dostupnosti mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, a aby uľahčila spoluprácu medzi subjektmi oprávnenými podávať kolektívne žaloby; poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať spotrebiteľské organizácie a európska sieť spotrebiteľských centier (ECC- Net) pri sprostredkúvaní informácií čo najväčšiemu počtu osôb poškodených v dôsledku porušenia práva Únie;

23.

zdôrazňuje, že mnohé porušenia práva Únie, ktoré Komisia zistila v oblasti opatrení na ochranu spotrebiteľov EÚ, vyžadujú posilnenie využívania súdneho príkazu (10), a zároveň uznáva, že súdny príkaz nie je postačujúci, keď poškodeným vznikla škoda a majú právo na náhradu; žiada Komisiu, aby určila právne predpisy EÚ, v prípade ktorých je ťažké získať kompenzačnú náhradu;

24.

domnieva sa, že by to malo slúžiť na určenie oblastí, v ktorých by horizontálny rámec mohol stanoviť kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu v prípade porušenia príslušných právnych predpisov, ako aj v prípade porušenia antitrustových pravidiel EÚ; žiada, aby sa príslušné právne predpisy EÚ uviedli v prílohe k takémuto horizontálnemu nástroju;

Alternatívne riešenie sporov

25.

poznamenáva, že mechanizmy alternatívneho riešenia sporov často závisia od ochoty obchodníkov spolupracovať, a je presvedčený, že dostupnosť účinného systému súdnych opravných prostriedkov by bola silným stimulom pre strany sporu, aby sa dohodli na mimosúdnom urovnaní, čo môže zabrániť veľkému počtu súdnych konaní; podporuje zriadenie systémov alternatívneho riešenia sporov na európskej úrovni, aby sa umožnilo rýchle a lacné urovnanie sporov, ktoré by bolo atraktívnejšou možnosťou než súdne konanie, a navrhuje, aby každý sudca vykonávajúci predbežné overenie prípustnosti kolektívnej žaloby mal takisto právomoc nariadiť zúčastneným stranám, aby sa najprv usilovali o kolektívne riešenie vzájomnou dohodou pred tým, než začnú kolektívne súdne konanie; domnieva sa, že kritériá, ktoré vypracoval Súdny dvor (11), by mali byť východiskom pre zavedenie tejto právomoci; zdôrazňuje však, že tieto mechanizmy by sa nemali stať predpokladom súdnej nápravy, ale (ako naznačuje ich názov) mali by zostať jej alternatívou;

Súdna príslušnosť a rozhodné právo

26.

zdôrazňuje, že v samotnom horizontálnom rámci by mali byť stanovené pravidlá, aby sa s zabránilo špekuláciám so súdnou príslušnosťou a nebol ohrozený prístup k spravodlivosti, a že východiskovým bodom pre určenie súdnej príslušnosti by malo byť nariadenie Brusel I;

27.

žiada ďalšie posúdenie možných zmien a doplnení pravidiel konfliktu zákonov; domnieva sa, že jedným z riešení by mohlo byť uplatňovanie zákonov miesta, na ktorom sídli väčšina obetí, pričom by sa zohľadnilo, že jednotlivé obete by naďalej mali možnosť rozhodnúť sa, že sa nezúčastnia kolektívnej žaloby typu opt-in a budú sa usilovať o individuálnu nápravu v súlade so všeobecnými pravidlami medzinárodného práva súkromného v zmysle nariadení Brusel I, Rím I a Rím II;

28.

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora v prípade C-360/09, Pfleiderer zdôrazňuje, že Komisia musí zaručiť, že kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu by neohrozí účinnosť systému zhovievavosti v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a postupu vyrovnania;

Riadny legislatívny postup

29.

trvá na tom, že Európsky parlament musí byť v rámci riadneho legislatívneho postupu zapojený do každej legislatívnej iniciatívy v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a že každý návrh musí byť založený na podrobnom hodnotení vplyvu;

*

* *

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sociálnym partnerom na úrovni EÚ.


(1)  Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30.

(2)  Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s.161.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0023.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0449.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0361.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s.1; nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15.

(7)  Smernica 2008/52/ES o určitých aspektoch sprostredkovania v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, p. 3.

(8)  Wal-Mart Stores Inc. v. Dukes et al. 564 U. S. xxx (2011).

(9)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(10)  Štúdia týkajúca sa problémov, ktorým spotrebitelia čelia pri dosahovaní nápravy za porušenia právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a ekonomických dôsledkoch takýchto problémov, 26. augusta 2008, časť I, hlavná správa, s. 21 a nasl.

(11)  Rozsudok z 18. marca 2010 v spoločných veciach C-317/08, C-318/08, C-319/08 a C-320/08, Alassini, zatiaľ neuvedený v zbierke.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/39


Štvrtok 2. februára 2012
Zoznam výživových tvrdení

P7_TA(2012)0022

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1924/2006, pokiaľ ide o zoznam výživových tvrdení

2013/C 239 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1),

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1924/2006, pokiaľ ide o zoznam výživových tvrdení,

so zreteľom na stanovisko, ktoré poskytol výbor uvedený v článku 25 nariadenia (ES) č. 1924/2006 z 13. októbra 2011,

so zreteľom na usmernenia Komisie k vykonávaniu nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách schválené Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 14. decembra 2007 (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (3),

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4),

so zreteľom na článok 88 ods. 2 a ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku

A.

keďže, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006, používanie výživových a zdravotných tvrdení nesmie byť nepravdivé, nejednoznačné alebo zavádzajúce;

B.

keďže, ako sa ďalej uvádza v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006, používanie výživových a zdravotných tvrdení je dovolené iba v prípade, že sa dá predpokladať, že priemerný spotrebiteľ porozumie prospešným účinkom, ktoré sa v tvrdení uvádzajú;

C.

keďže, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006, porovnávajúce výživové tvrdenia musia porovnávať zloženie danej potraviny so škálou potravín v rovnakej kategórii vrátane potravín iných značiek;

D.

keďže podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 informácie o potravinách nesmú spotrebiteľa uvádzať do omylu, čo sa týka ich charakteru, vlastností a charakteristiky;

E.

keďže podľa základných zásad, ktorými sa riadi výber povolených výživových tvrdení o potravinách, ako je uvedené vyššie, je nové výživové tvrdenie, ktoré navrhuje Komisia, totiž „teraz obsahuje o X % menej [živín]“, a ktoré má byť začlenené do prílohy k nariadeniu (ES) č. 1924/2006, v rozpore s cieľom obsahu základného právneho aktu tým, že je z hľadiska priemerného spotrebiteľa nejednoznačné, zavádzajúce a mätúce;

F.

keďže novozavedené tvrdenie „teraz obsahuje o X % menej [živín]“ porušuje zásadu týkajúcu sa porovnávajúcich tvrdení stanovenú v článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006; keďže toto tvrdenie umožňuje porovnávanie nutričných hodnôt daného výrobku iba so sebou samým, nehľadiac na začiatočnú hodnotu danej živiny, ktorá môže byť v porovnaní s inými výrobkami na trhu príliš vysoká; keďže výrobky, ktoré neboli upravené, ktoré však majú nižšiu hodnotu určitej živiny ako upravený výrobok inej obchodnej značky, nebudú môcť byť takto označované, čo bude pre spotrebiteľa určite zavádzajúce;

G.

keďže tvrdenie, že určitý výrobok teraz obsahuje o X % menej [živín], môže predstavovať nekalú súťaž z hľadiska súčasných tvrdení, ako je tvrdenie o zníženej hodnote [živiny] alebo o nízkom obsahu živiny; keďže v prípade výrobku s nízkym obsahom určitej živiny musí ísť aspoň o 10% (v prípade mikroživín), o 25 % (v prípade sodíka) alebo o 30 % (v prípade cukrov/tukov) zníženie v porovnaní s inými podobnými výrobkami; keďže spotrebiteľ sa môže domnievať, že kvantifikované tvrdenie o tom, že výrobok teraz obsahuje o X % menej [živín], znamená významnejšie zníženie hodnoty danej živiny, ako v prípade tvrdenia o zníženej hodnote alebo nízkom obsahu tejto živiny, a to aj napriek tomu, že požiadavky na toto označenie sú oveľa prísnejšie ako v prípade tvrdenia, že výrobok teraz obsahuje o X % menej [živín], pre ktoré je potrebné iba 15 % zníženie;

H.

keďže tvrdenie „teraz obsahuje o X % menej [živín]“ môže pre výrobcov predstavovať prekážky pri výraznejšej úprave výrobkov, aby spĺňali požiadavky na tvrdenie o zníženej hodnote alebo nízkom obsahu živín, keďže je jednoduchšie znížiť obsah určitej živiny o 15 % ako o 30 %;

I.

keďže Komisia v bode 4 odôvodnenia návrhu nariadenia jasne uvádza, že „....ak je znížený obsah cukrov, očakávajú spotrebitelia aj zníženie množstva energie“; keďže čo sa týka predloženej zmeny a doplnenia tvrdenia o zníženom obsahu tukov/cukrov, ako je uvedené v bode 2 prílohy k návrhu nariadenia, Komisia umožňuje tieto tvrdenia uvádzať aj v prípade, že energetický obsah vo výrobku, ktorý je takto označený, je stále porovnateľný s energetickým obsahom v podobnom výrobku;

1.

vyjadruje sa proti prijatiu návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1924/2006 o zozname výživových tvrdení;

2.

domnieva sa, že tento návrh rozhodnutia Komisie nie je v súlade s cieľom a obsahom uvedenej smernice;

3.

vyzýva Komisiu, aby návrh rozhodnutia vzala späť a predložila výboru nový návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

(2)  http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/claims/guidance_claim_14-12-07.pdf

(3)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(4)  Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/41


Štvrtok 2. februára 2012
Závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 30. januára 2012

P7_TA(2012)0023

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o zasadnutí Európskej rady z 30. januára 2012

2013/C 239 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 30. januára 2012,

so zreteľom na závery Európskej rady z 9. a 10. decembra 2011,

so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,

so zreteľom na pozíciu vlády Spojeného kráľovstva,

so zreteľom na balík šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí a na dva návrhy Komisie o ďalšom posilňovaní fiškálnej disciplíny (1),

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Komisie na jej schôdzi 18. januára 2012,

so zreteľom na výsledky rokovaní ad hoc pracovnej skupiny Euro a Euroskupiny,

so zreteľom na potrebu zachovať jednotu medzi zmluvnými stranami eurozóny a mimo nej,

so zreteľom na návrh, ktorý v mene Parlamentu predložili jeho zástupcovia v pracovnej skupine ad hoc,

so zreteľom na uznesenie z 18. januára 2012 o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (8. – 9. decembra 2011) týkajúcich sa návrhu medzinárodnej dohody o únii fiškálnej stability (2),

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

potvrdzuje svoje uznesenie z 18. januára 2012 a zároveň berie na vedomie konečný text dohody o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a opakuje svoj názor, že by bolo lepšie, keby sa bola dosiahla dohoda podľa práva EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu námietky premiéra Spojeného kráľovstva nebolo možné dosiahnuť dohodu všetkých členských štátov;

2.

konštatuje však, že v podstate všetky prvky obsiahnuté v novej dohode možno v rámci platného právneho rámca EÚ a prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov dosiahnuť a že vo veľkej miere už aj boli dosiahnuté s výnimkou zlatého pravidla, obráteného hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zapojenia Európskeho súdneho dvora;

3.

verí, že konečné znenie bude vo viacerých bodoch v porovnaní s pôvodným znením vylepšené a že v ňom budú zahrnuté viaceré úpravy, ktoré navrhol Európsky parlament, okrem iného najmä:

záväzok, aby sa v plnej miere uplatňovala metóda Spoločenstva;

podmienka, aby sa dohoda o stabilite, koordinácii a správe uplatňovala prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov pri plnom zapojení Európskeho parlamentu;

väčšia, hoci neúplná jednota medzi balíkom šiestich právnych aktov a novou dohodou;

uznanie práv zmluvných strán, ktoré majú inú menu než euro, aby sa mohli zúčastňovať na tých častiach zasadnutí samitu eurozóny, ktoré sa zaoberajú konkurencieschopnosťou, architektúrou eurozóny a základnými pravidlami, ktoré budú platiť v budúcnosti;

predpokladá sa spolupráca Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi na obojstranne odsúhlasenom základe a v súlade so zmluvou;

doplnenie údaju o cieľoch udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti;

záväzok zahrnúť v lehote piatich rokov obsah dohody do právneho rámca EÚ;

4.

uznáva, že fiškálna stabilita zohráva významnú úlohu pri riešení súčasnej krízy; tvrdí však, že hospodárska obnova si vyžaduje opatrenia na posilnenie solidarity a podporu udržateľného rastu a zamestnanosti; víta skutočnosť, že Európska rada to teraz potvrdila, no nástojí na tom, že sú nutné konkrétne a ďalekosiahle opatrenia;

5.

žiada, aby sa podľa možnosti v rámci súčasného legislatívneho procesu dvoch návrhov pripravili právne predpisy potrebné na vytvorenie fondu na splácanie dlhu; ľutuje, že tento proces sa ešte nezačal; vyzýva Komisiu, aby predložila nekompromisné opatrenia na podporu rastu a zamestnanosti;

6.

po sérii opatrení na zabezpečenie fiškálnej stability teraz vyzýva na vytvorenie dlhopisov na projekty, cestovnej mapy dlhopisov stability a zavedenie dane z finančných transakcií na európskej úrovni, ktorú už Komisia navrhla;

7.

okrem toho zdôrazňuje, že v novej dohode chýbajú niektoré ďalšie dôležité prvky:

zabránenie dvojakému štandardu medzi ustanoveniami dohody a ustanoveniami Lisabonskej zmluvy obsiahnutými v acquis;

všetky zmluvné strany dohody, súčasní aj budúci členovia eurozóny, by mali mať rovnaké právo plne sa zúčastňovať na všetkých stretnutiach samitu eurozóny;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že konečné znenie neodráža požiadavku Európskeho parlamentu, aby sa jeho predseda mohol zúčastňovať neformálnych stretnutí samitu eurozóny; trvá na tom, aby zvolený predseda samitov eurozóny rozšíril stále pozvanie na plnú účasť;

9.

trvá na tom, aby zmluvné strany v plnej miere dodržiavali svoj záväzok zahrnúť najneskôr do piatich rokov dohodu o stabilite, koordinácii a správe do zmlúv o EÚ a žiada, aby sa pri tejto príležitosti odstránili zostávajúce nedostatky Lisabonskej zmluvy;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie hlavám štátov a vlád, predsedovi Európskej rady, predsedovi Euroskupiny, národným parlamentom, Komisii a Európskej centrálnej banke.


(1)  Nariadenie o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu členských štátov, COM(2011)0819 a nariadenie o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, COM(2011)0821.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0002.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/43


Štvrtok 2. februára 2012
Irán a jeho jadrový program

P7_TA(2012)0024

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o Iráne a jeho jadrovom programe

2013/C 239 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ v mene skupiny E3 +3 z 22. januára 2011, ktoré poskytla po rokovaniach s Iránom, ktoré sa uskutočnili v Istanbule v dňoch 21. a 22. januára 2011,

so zreteľom na list vysokej predstaviteľky adresovaný tajomníkovi Najvyššej rady Iránskej islamskej republiky pre národnú bezpečnosť Saídovi Džalilimu z 21. októbra 2011,

so zreteľom na správu generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) z 8. novembra 2011 o uplatňovaní dohody o zárukách v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní(ZNJZ) a príslušných ustanovení rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN v Iránskej islamskej republike,

so zreteľom na rezolúciu Rady guvernérov MAAE z 18. novembra 2011,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ z 18. novembra 2011 o rezolúcii Rady guvernérov MAAE,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ z 29. novembra 2011 o útoku na veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva v Teheráne a jeho drancovaní,

so zreteľom na závery Európskej rady z 9. decembra 2011,

so zreteľom na závery predsedníctva Rady o Iráne zo 14. novembra 2011, z 1. decembra 2011 a 23. januára 2012,

so zreteľom na záväzok Iránu plniť Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, na nutnosť, aby všetky štáty, ktoré sú jej zmluvnou stranou, plnili všetky svoje povinnosti a na právo všetkých zmluvných strán uskutočňovať výskum, výrobu a využívanie jadrovej energie na mierové účely bez rozdielu v súlade s článkami I a II tejto zmluvy,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci adresované Rade týkajúce sa jednotnej politiky voči režimom, voči ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ,

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Irán sa ratifikáciou ZNJZ sa zaviazal, že upustí od získavania jadrových zbraní, a má právnu povinnosť ohlásiť všetky svoje jadrové aktivity, ako aj jadrový materiál, a uplatňovať na ne kontrolné mechanizmy agentúry MAAE,

B.

keďže Irán ešte stále nesplnil svoje záväzky podľa príslušných rezolúcií BR OSN, konkrétne jej najnovšej rezolúcie 1929 (2010), a žiadne požiadavky Rady guvernérov MAAE na úplný a neobmedzený prístup agentúry ku všetkým lokalitám, zariadeniam, ľuďom a dokumentom, ktorý by umožnil riadnu kontrolu jadrového programu Iránu a dovolil MAAE plniť svoju úlohu kontrolného orgánu v jadrovej oblasti,

C.

keďže v správe agentúry MAAE z novembra 2011 sú vyjadrené „vážne obavy týkajúce sa možného vojenského aspektu iránskeho jadrového programu“, lebo stále môžu prebiehať „určité činnosti relevantné z hľadiska vývoja jadrového výbušného zariadenia“,

D.

keďže iránsky viceprezident Reza Rahimi sa 27. decembra 2011 vyhrážal, že na uzavretie Hormuzského prielivu použije vojenskú silu, ak budú na vývoz iránskej ropy uvalené sankcie; keďže v reakcii na túto hrozbu boli vyslané ďalšie európske a severoamerické námorné jednotky a vojenský stav celého regiónu sa dostal na úroveň „vysokej pohotovosti“,

E.

keďže Irán v rozpore so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo ZNJZ tajne vybudoval v obci Fordow v blízkosti mesta Kom zariadenie na obohacovanie uránu a o jeho existencii informoval agentúru MAAE dlho po začatí jeho výstavby; keďže tento tajnostkársky prístup ešte viac podrýva dôveru, pokiaľ ide o uistenia Iránu o tom, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter;

F.

keďže turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoğlu tlmočil 5. januára 2012 Iránu výzvu vysokej predstaviteľky EÚ na obnovenie jadrových rozhovorov so skupinou P3+3; keďže počas návštevy tureckého ministra zahraničných vecí iránsky minister zahraničných vecí Alí Akbar Sálehí uviedol, že Irán je pripravený obnoviť rozhovory,

G.

keďže ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli na ďalších reštriktívnych opatreniach voči Iránu v oblasti energetiky vrátane postupného embarga na dovoz iránskej ropy do EÚ, vo finančnej oblasti vrátane opatrení voči Iránskej centrálnej banke, v oblasti dopravy, ako aj na ďalších obmedzeniach vývozu, konkrétne zlata a citlivých položiek a technológií s dvojakým použitím, a tiež na dezignovaní ďalších osôb a subjektov vrátane niekoľkých subjektov kontrolovaných Zborom islamských revolučných gárd (IRGC),

H.

keďže Rada opätovne potvrdila svoj záväzok usilovať sa o diplomatické riešenie iránskej jadrovej otázky v súlade s dvojakým prístupom,

I.

keďže Rada opätovne potvrdila, že cieľom EÚ je aj naďalej dosiahnuť komplexné a dlhodobé riešenie, ktorým by sa vytvorila medzinárodná dôvera vo výlučne mierovú povahu iránskeho jadrového programu a zároveň sa rešpektovalo legitímne právo Iránu na mierové využívanie jadrovej energie v súlade so ZNJZ,

1.

zdôrazňuje, že hrozba šírenia v súvislosti s iránskym jadrovým programom je pre EÚ naďalej zdrojom vážnych obáv, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhlásením uvedeným v správe MAAE, podľa ktorého na základe dôveryhodných informácií „Irán vyvíja činnosti relevantné z hľadiska vývoja jadrového výbušného zariadenia“;

2.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Irán urýchlil obohacovanie uránu v rozpore so šiestimi rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a jedenástimi rezolúciami Rady guvernérov MAAE, ako sa to ukazuje v súvislosti s nedávnym začatím obohacovania uránu na úroveň do 20 % v podzemnom zariadení vo Fordow pri meste Kom;

3.

znovu opakuje svoju výzvu Iránu, aby okamžite prestal vyvíjať technológiu obohacovania uránu, ktorá prekračuje cieľ zabezpečenia stálych dodávok paliva na civilné účely a neberie ohľady na obavy medzinárodného spoločenstva z tajných vojenských zámerov;

4.

podporuje ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré prijala Rada voči Iránu v oblasti energetiky a vo finančnej oblasti, ako aj ďalšie sankcie voči osobám a subjektom vrátane niekoľkých subjektov kontrolovaných Zborom islamských revolučných gárd (IRGC); uznáva, že sankcie a diplomatické opatrenia by mohli pomôcť presvedčiť iránsku vládu, aby prijala a dodržiavala rezolúcie OSN a zabránila ďalšej eskalácii; konštatuje, že sankcie nie sú samoúčelné a že doterajšími sankciami EÚ voči Iránu sa nedosiahli vytýčené ciele;

5.

znovu zdôrazňuje postoj, ktorý EÚ zastáva dlhodobo a podľa ktorého nevyriešené otázky týkajúce sa iránskeho jadrového programu musia byť riešené mierovou cestou a vojenské riešenie tohto konfliktu neexistuje;

6.

poznamenáva, že bude postupne uvalené embargo na vývoz iránskej ropy do EÚ a doposiaľ uzavreté zmluvy sa môžu vykonávať do 1. júla 2012; vyzýva Radu, aby rozhodla o opatreniach potrebných na kompenzáciu následkov embarga pre jednotlivé členské štáty;

7.

žiada, aby boli sankcie alebo reštriktívne opatrenia zamerané na sledovaný cieľ a primerané, aby postihli predovšetkým zodpovedné elity represívnych alebo zločineckých režimov a zodpovedné neštátne subjekty v problematických štátoch a v čo najväčšej miere minimalizovali negatívne účinky na civilné obyvateľstvo, hlavne na jeho najzraniteľnejšie zložky;

8.

podporuje záväzok Rady usilovať sa o diplomatické riešenie iránskej jadrovej otázky v súlade s dvojakým prístupom a s cieľom EÚ dosiahnuť komplexné a dlhodobé riešenie; vyzýva iránske orgány, aby pozitívne reagovali na ponuku vecných rokovaní, ako bolo stanovené v liste vysokej predstaviteľky EÚ z 21. októbra 2011, tým, že jasne preukážu pripravenosť zapojiť sa do opatrení na budovanie dôvery bez predbežných podmienok a do zmysluplných rozhovorov s vážnym úmyslom riešiť existujúce obavy týkajúce sa jadrovej otázky;

9.

obnovuje svoju výzvu iránskym orgánom na plnenie povinností, ktoré Iránu vyplývajú zo ZNJZ; vyzýva iránsky parlament a vládu, aby ratifikovali a uplatňovali dodatkový protokol a plne implementovali ustanovenia dohody o komplexných zárukách;

10.

víta skutočnosť, že Irán súhlasil s prijatím delegácie MAAE na vysokej úrovni na čele s námestníkom generálneho riaditeľa Hermanom Nackaertsom na vykonanie inšpekcií od 29. do 31. januára 2012;

11.

naliehavo žiada, aby Irán plne spolupracoval s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu na všetkých nevyriešených otázkach, predovšetkým na tých, ktoré znepokojujú vzhľadom na možný vojenský rozmer iránskeho jadrového programu, a súčasne umožnil okamžitý prístup na všetky lokality a ku všetkým zariadeniam, osobám a dokumentom, o ktoré agentúra požiada, a nenamietal voči vymenovaniu inšpektorov; zdôrazňuje, že je veľmi potrebné zaručiť, aby MAAE mala všetky potrebné zdroje a právomoc potrebné na vykonávanie svojej práce v Iráne;

12.

podporuje snahy agentúry MAAE monitorovať vývoj iránskeho jadrového programu s cieľom poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu presný prehľad tejto situácie;

13.

uznáva, že dialóg a spolupráca s Tureckom môžu hrať dôležitú úlohu pri dosahovaní dohody;

14.

rozhodne odsudzuje iránsku hrozbu uzavretia Hormuzského prielivu; naliehavo žiada iránske orgány, aby neblokovali Hormuzský prieliv; nazdáva sa, že takýto krok by mohol viesť k regionálnemu konfliktu a vyvolať odvetné opatrenia medzinárodného spoločenstva;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Čína i Rusko aj naďalej odmietajú podporiť sankcie voči Iránu v Bezpečnostnej rade OSN; vyzýva Rusko, aby zastavilo poskytovanie pomoci iránskemu jadrovému vývoju, kým Irán v plnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcií OSN;

16.

rozhodne odsudzuje útok na veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva v Teheráne z 29. novembra 2011; vyzýva iránsku vládu, aby si plnila svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ochrany diplomatov a veľvyslanectiev vrátane Viedenského dohovoru;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vláde a parlamentu Turecka, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Ruskej federácie, generálnemu riaditeľovi MAAE, generálnemu tajomníkovi OSN, kancelárii najvyššieho vodcu a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/46


Štvrtok 2. februára 2012
Európsky rozmer v športe

P7_TA(2012)0025

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o európskem rozmere v športe (2011/2087(INI))

2013/C 239 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012 v konečnom znení),

so zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe (KOM(2007)0391),

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Boj proti korupcii v EÚ (KOM(2011)0308),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí z 19. augusta 1985 a Dohovor proti dopingu z 19. augusta 1990,

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o ženách a športe (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o dodržiavaní kľúčových pracovných noriem pri výrobe športových potrieb na olympijské hry (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o dopingu v športe (3),

so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 14. marca 2006 o boji proti rasizmu vo futbale (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o nútenej prostitúcii počas medzinárodných športových podujatí (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o bielej knihe o športe (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013 (11),

so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 16. decembra 2010 o väčšej podpore Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni (12),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011),

so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroji a hybnej sily aktívneho sociálneho začlenenia (13),

so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2010 o novej stratégii pre pracovné miesta a rast,

so zreteľom na uznesenie Rady z 1. júna 2011 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (14),

so zreteľom na Deklaráciu z Punta del Este z decembra 1999 a na stretnutie UNESCO za okrúhlym stolom o tradičných športoch a hrách (15), na ktorom sa diskutovalo o uznaní tradičných športov a hier ako súčasti nehmotného dedičstva a symbolu kultúrnej rozmanitosti,

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Súdu pre verejnú službu a rozhodnutia Komisie v oblasti športu,

so zreteľom na Európsku chartu práv žien v športe – skákať v Olympii – silné, resp. silnejšie ženy vďaka športu (European Chart of Women’s rights in Sports – Jump in Olympia – Strong(er) Women through Sport),

so zreteľom na chartu opatrení na odstránenie diskriminácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT) v športe,

so zreteľom na články 6, 19 a 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (16) z 11. – 12. októbra 2011 a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. – 27. októbra 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (17),

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelanie a na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ako aj Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0385/2011),

A.

keďže šport prispieva k realizácii strategických cieľov Únie, zdôrazňuje základné pedagogické a kultúrne hodnoty a je nástrojom integrácie, keďže sa týka všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo, vek, štátnu príslušnosť, sociálne postavenie a sexuálnu orientáciu;

B.

keďže špecifická povaha športu by mala byť precedensom pri rozsudkoch Súdneho dvora EÚ a rozhodovaní Komisie v oblasti športu;

C.

keďže všetky zainteresované subjekty vrátane tvorcov politiky musia zohľadniť špecifickú povahu športu, jeho štruktúry založenej na dobrovoľnej činnosti a jeho sociálne a vzdelávacie funkcie;

D.

keďže špecifickosť športu vychádza zo súhrnu individuálnych a dôležitých aspektov, ktoré ho odlišujú od akejkoľvek inej činnosti vrátane hospodárskej činnosti keďže by mal však v individuálnych prípadoch a tam, kde je to vhodné a potrebné, podliehať európskemu právu;

E.

keďže činnosť EÚ v oblasti športu by mala vždy zohľadňovať špecifickosť športu a rešpektovať jeho sociálne, vzdelávacie a kultúrne aspekty;

F.

keďže šport patrí podľa Lisabonskej zmluvy do pôsobnosti EÚ a jeho cieľom je presadzovanie spravodlivosti a otvorenosti športových súťaží, spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za šport, ochrana fyzickej a morálnej integrity športovcov a zlepšovanie zdravotných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych prínosov športu a vyžaduje si primeranú finančnú a politickú podporu;

G.

keďže šport veľmi významne prispieva k pozitívnym hodnotám, ako je čestnosť, úcta a sociálne začleňovanie;

H.

keďže miliardy ľudí sa na celom svete venujú športom, ktoré boli vynájdené, kodifikované a šírené v Európe, a keďže okrem toho moderné olympijské hnutie vytvoril vo Francúzsku barón Pierre De Coubertin;

I.

keďže politika EÚ v oblasti športu sa musí budovať tak, aby riešila a podporovala zámery a ciele profesionálneho aj amatérskeho športu;

J.

keďže podpora a presadzovanie športu pre ľudí s duševným alebo telesným postihnutím by mala byť v EÚ prioritou, lebo má významnú úlohu pri zabezpečovaní sociálneho začleňovania, verejného zdravia a dobrovoľníctva v rôznych štátoch;

K.

keďže dobrovoľníctvo je základným kameňom väčšiny amatérskych športov v Európe;

L.

keďže 35 miliónov dobrovoľníkov a rovnako aj kluby a neziskové športové združenia pomáhajú rozvíjať amatérsky šport a šírenie športových ideálov;

M.

keďže šport je rozhodujúcim faktorom zdravia v modernej spoločnosti a prostredníctvom svojej úlohy vo formálnom a neformálnom vzdelávaní je nevyhnutným prvkom kvalitného vzdelania a prispieva k pocitu osobného naplnenia seniorov;

N.

keďže podpora telesných a športových aktivít prispieva k významnej úspore verejných výdavkov v oblasti zdravia;

O.

keďže zlepšenie osobného zdravia a pohody je kľúčovým motivačným faktorom podporujúcim zapájanie sa občanov do športových a telesných aktivít;

P.

keďže dopingové praktiky porušujú športové hodnoty a vystavujú športovcov vážnemu nebezpečenstvu, pretože spôsobujú vážne a trvalé poškodenie zdravia;

Q.

keďže šport na vysokej úrovni zviditeľňuje niektoré zo svojich najzákladnejších hodnôt a sprostredkúva ich verejnosti, čo podporuje vykonávanie športovej činnosti;

R.

keďže situácia mnohých špičkových športovcov po skončení športovej kariéry je neistá;

S.

keďže je veľmi dôležité pripraviť týchto športovcov na kariéru tým, že sa im súbežne s ich športovou prípravou poskytne všeobecné vzdelanie alebo odborná príprava;

T.

keďže je nutné chrániť základné práva športovcov;

U.

keďže športové súťaže môže sprevádzať slovné aj fyzické násilie a diskriminačné prejavy;

V.

keďže vykonávanie športovej činnosti ženami nie je dostatočne ohodnotené a ženy majú v rozhodovacích orgánoch športových organizácií nedostatočné zastúpenie;

W.

keďže športovanie si vyžaduje osobitné a primerané zariadenia, vybavenie a náčinie, a keďže aj školy by mali mať vhodné zariadenia na podporu telesnej výchovy;

X.

keďže šport zaujíma dôležité miesto v európskom hospodárstve, pretože priamo alebo nepriamo zamestnáva 15 miliónov ľudí, t. j. 5,4 % aktívneho obyvateľstva, a predstavuje ročnú pridanú hodnotu vo výške približne 407 miliárd EUR, čo je 3,65 % európskeho HDP, a keďže hospodársky rozkvet športu takto prispieva k splneniu cieľov stratégie Európa 2020;

Y.

keďže porušovanie práv duševného vlastníctva športových organizácií a rozkvet digitálneho pirátstva, najmä nepovoleného on-line prenosu športových podujatí, ohrozuje ekonomiku celého športového odvetvia;

Z.

keďže šport nefunguje ako typické odvetvie hospodárstva z dôvodu vzájomnej previazanosti protivníkov a konkurenčnej rovnováhy, ktorá je potrebná na zachovanie neistoty výsledkov;

AA.

keďže šport sa nespráva ako bežná hospodárska činnosť, pretože má špecifické charakteristiky a organizačné štruktúry, ktoré sa opierajú o zväzy, ktoré nepôsobia ako obchodné spoločnosti, a keďže športový záujem sa líši od obchodného záujmu;

AB.

keďže európsky sociálny dialóg môže zohrať významnú úlohu, a preto by ho bolo potrebné podporovať;

AC.

keďže šport zohráva významnú úlohu a prináša mnohým občanom radosť, či už sú účastníkmi, fanúšikmi alebo divákmi;

AD.

keďže veľké podujatia a účasť na športových podujatiach ponúkajú výborné príležitosti využiť potenciál rozvoja cestovného ruchu v Európe, prostredníctvom ktorého sa môžu šíriť hodnoty a zásady spojené so športom;

AE.

keďže európsky model športu sa opiera o federácie vytvorené pre každú športovú disciplínu a keďže mechanizmy športovej a finančnej solidarity, napríklad zásada možnosti postupu a zostupu a otvorených súťaží zahŕňajúcich kluby a národné tímy, sa vytvárajú na autonómnej, demokratickej a územnej báze v pyramídovej štruktúre, čo je výsledkom dlhej demokratickej tradície;

AF.

keďže transparentnosť a demokratická zodpovednosť športových klubov sa môže zlepšiť zapojením fanúšikov do vlastníctva a riadiacich štruktúr ich klubov;

AG.

keďže tradičné a amatérske športové organizácie majú kľúčovú úlohu pri podporovaní kultúry, presadzovaní sociálneho začleňovania a posilňovaní spoločenstiev;

AH.

keďže národné tímy zohrávajú významnú úlohu, medzinárodné súťaže tvoria naďalej referenčný model a je potrebné prijať opatrenia na boj proti „účelovým naturalizáciám“;

AI.

keďže zo samotnej povahy súťaží medzi národnými tímami vyplýva, že federácie a športové kluby môžu podporovať tréning svojich športovcov;

AJ.

keďže profesionálny a amatérsky šport je ohrozený a vážne postihnutý finančnou nestabilitou a keďže je povinnosťou príslušných federácií podporovať kluby v osvojovaní si kultúry plánovania a rozumného investovania;

AK.

keďže medzinárodné prestupy môžu byť pre mladých športovcov nebezpečné, lebo priskorý odchod mladých športovcov z domova môže viesť ku zlyhaniu v športe, narušeniu rodiny a odsunu na okraj spoločnosti;

AL.

keďže športové federácie nedisponujú štrukturálnymi ani právnymi prostriedkami, aby mohli účinne zasahovať proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

AM.

keďže stávkové služby sú vyčlenené z rozsahu pôsobnosti smernice o službách (2006/123/ES) a novej smernice o právach spotrebiteľov (2011/83/EÚ) z dôvodu ich špecifickosti;

AN.

keďže financovanie amatérskeho športu je zabezpečené len vtedy, ak majú držitelia potrebných vnútroštátnych povolení na prevádzkovanie stávkových hier, ktorí platia dane a financujú ďalšie ciele vo verejnom záujme v členských štátoch, zo zákona povinnosť platiť odvody vo verejnom záujme a ak sú účinne chránení proti nezákonnej hospodárskej súťaži;

AO.

keďže regulácia agentov hráčov si vyžaduje sústredené úsilie športových riadiacich orgánov a verejných orgánov, aby bolo možné ukladať účinné sankcie agentom a/alebo sprostredkovateľom, ktorí pravidlá porušia;

AP.

keďže šport môže zohrávať úlohu v rozličných oblastiach vonkajších vzťahov Únie, okrem iného prostredníctvom diplomacie;

Sociálna úloha športu

1.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca navrhla cielený a ambiciózny rozpočet pre športovú politiku, a to so zreteľom na prínosy športu v oblasti verejného zdravia a jeho sociálne, kultúrne a hospodárske prínosy;

2.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby bol šport povinným predmetom v osnovách škôl všetkých typov, a zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vykonávanie športových aktivít na všetkých úrovniach vzdelávania od najnižšieho veku v školách, na univerzitách a v miestnych komunitách, ktoré by mali byť nabádané k vlastníctvu vhodne vybavených zariadení;

3.

naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli jasné usmernenia na začlenenie športu a telesnej činnosti do všetkých úrovní vzdelávania vo všetkých členských štátoch;

4.

zdôrazňuje význam vzdelávania prostredníctvom športu a potenciál, ktorý má šport pri pomoci sociálne zraniteľnej mládeži v návrate späť do normálneho života, a žiada členské štáty, národné združenia, ligy a kluby, aby vytvorili a podporovali iniciatívy v tomto smere;

5.

vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali spoluprácu škôl a športových klubov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by Komisia mala využiť svoju koordinačnú funkciu v športe na to, aby z členských štátov zozbierala príklady osvedčených postupov a sprístupnila ich všetkým zainteresovaným stranám v celej Európe v ústrednej databáze;

6.

odporúča Komisii podporovať športovanie starších osôb, pretože pomáha rozvíjať sociálne interakcie a zlepšuje zdravie;

7.

pripomína, že šport v každom veku má veľký potenciál zvyšovať celkovú úroveň zdravia Európanov, a preto vyzýva členské štáty, aby uľahčovali športovanie a propagovali zdravý životný štýl využívaním všetkých športových príležitostí, čím sa znížia náklady na zdravotnú starostlivosť;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôraznejšie podporovali úlohu zdravotníckych pracovníkov pri propagácii aktívneho športovania a aby preskúmali, akým spôsobom by mohli zdravotné poisťovne ponúkať stimuly, ktorými by podporovali aktívne športovanie ľudí;

9.

zdôrazňuje význam sprístupnenia športu všetkým občanom v mnohých rozdielnych prostrediach, v škole, v práci a podobne, ako rekreačnej činnosti alebo prostredníctvom klubov a združení;

10.

vyjadruje uznanie práci, ktorú vykonávajú organizácie, ktoré umožňujú športovanie osobám s duševným alebo telesným postihnutím v EÚ; žiada Komisiu, členské štáty a športové organizácie, aby prostredníctvom primeraného financovania podporovali a rozvíjali športovanie a súťaženie osôb so zdravotným postihnutím, najmä tým, že im umožnia športovanie a rovnaký prístup k športu a zdarma sprístupnia športové zariadenia prispôsobené ich potrebám;

11.

zdôrazňuje, že šport má veľkú schopnosť sociálne začleňovať ľudí do mnohých oblastí zahŕňajúcich občiansku angažovanosť a vnímanie demokracie, propagáciu zdravia, rozvoj miest, sociálnu integráciu, pracovný trh, zamestnanosť, odbornú prípravu a vzdelávanie;

12.

nabáda členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby zvýšili objem grantov poskytovaných organizáciám, ktoré sa prostredníctvom športu snažia o integráciu ľudí, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, alebo ktoré propagujú šport pre telesne alebo duševne postihnutých ľudí;

13.

nabáda členské štáty, aby šport trvalo zaradili do programov a služieb zameraných na skutočné začlenenie skupín ohrozených diskrimináciou, a vyzýva športové organizácie, aby zaviedli vhodné programy odbornej prípravy pre odborníkov a dobrovoľníkov v oblasti predchádzania a boja proti všetkým formám diskriminácie alebo rasizmu;

14.

zdôrazňuje, že šport slúži ako príklad pre spoločnosť, a naliehavo žiada športové riadiace orgány, aby sa postavili do čela boja proti inštitucionálnej diskriminácii;

15.

pripomína, že rodová diskriminácia by sa v športe nemala vyskytovať, a vyzýva na rozšírenie uplatňovania olympijskej charty na všetky športové podujatia, najmä na európske podujatia;

16.

vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a národné riadiace športové orgány, aby sa zaviazali k boju proti homofóbii a transfóbii a náležite vykonávali právne predpisy a protidiskriminačné politiky, a to najmä pokiaľ ide o lesbických, bisexuálnych, homosexuálnych a transsexuálnych účastníkov;

17.

vyzýva členské štáty, aby kládli väčší dôraz na význam kvalitnej telesnej výchovy pre obe pohlavia, a navrhuje, aby vytvorili potrebné stratégie na riešenie tejto problematiky;

18.

zdôrazňuje, že zloženie rozhodovacích orgánov športových organizácií musí odzrkadľovať zloženie valného zhromaždenia a rovnováhu mužov a žien medzi organizovanými športovcami, čo ženám a mužom poskytne rovnaký prístup k riadiacim pozíciám aj na nadnárodnej úrovni;

19.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali dôležitosť športu ako prostriedku na presadzovanie mieru, hospodárskeho rozvoja, dialógu medzi kultúrami, verejného zdravia, integrácie a emancipácie žien;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naliehali na Medzinárodný olympijský výbor, aby do olympijskej charty zaviedol pravidlo zakazujúce akékoľvek demonštrácie alebo politickú, náboženskú a rasistickú propagandu na športových podujatiach, a súčasne aby zabezpečili, že sa na ženy nebude vyvíjať politický nátlak, aby toto pravidlo porušovali, a že sa nebude obchádzať tým, že ženy nebudú svojimi krajinami vysielané súťažiť;

21.

vyzýva športové organizácie, aby ešte viac podporovali ženy v športe a riadiacich orgánoch športových organizácií tým, že zabezpečia rovnaký prístup najmä dievčat a žien zo znevýhodneného prostredia k športovým činnostiam, budú podporovať účasť žien v športe a rovnako zviditeľňovať ženské a mužské športy a výsledky; vyzýva členské štáty, aby vytvorili opatrenia umožňujúce športovkyniam zosúladiť ich rodinný život a život profesionálnych športovkýň a aby podporovali zásadu rodovej rovnosti vo vládnych športových politikách; vyzýva Komisiu, aby podnecovala výmenu informácií a osvedčených postupov v oblasti rovnosti príležitostí pre ľudí oboch pohlaví v športe;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali európske organizácie pôsobiace v oblasti propagácie a uplatňovania odporúčaní Európskej charty práv žien v športe;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili zohľadňovanie rodového hľadiska do všetkých svojich činností spojených so športom, s osobitným dôrazom na prístup ku športu pre prisťahovalkyne a ženy z etnických menšín, prístup žien k rozhodovacím pozíciám v športe a mediálne spravodajstvo týkajúce sa žien v oblasti športu, a aby zabezpečili, aby športové politiky a právne predpisy vychádzali zo zásady rovnosti pohlaví;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a podnecovali európsky výskum, ktorý sa zameria na špecifický charakter ženských športových aktivít, dôvody, prečo sa ženy a dievčatá športu vzdávajú, a pretrvávanie nerovnosti v oblasti prístupu žien k športu;

25.

vyzýva na vytvorenie ženských sietí v oblasti športu s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a informácií;

26.

zdôrazňuje, že zakazovanie dievčatám z prisťahovaleckých rodín zapájať sa do športových aktivít a plávania na školách rodičmi nemožno tolerovať ani ospravedlňovať kultúrnymi či náboženskými dôvodmi;

27.

poukazuje na to, že mnohé dievčatá sa venujú športu v mladšom veku a mnohé ho zanechávajú v období dospievania; v tejto súvislosti odkazuje na výskum, z ktorého vyplynulo, že dievčatá sú vystavené zjavnému alebo skrytému tlaku zo strany svojich rovesníkov a rodín s poukázaním na ich „ženskosť“ alebo preberajú zodpovednosť, ktorá im bráni v tom, aby sa športu venovali naďalej; nabáda členské štáty a národné riadiace športové orgány, aby vypracovali stratégie pre programy a trénerov najmä na podporu dievčat so záujmom o šport s cieľom rozvinúť ich identitu ako športovkýň;

28.

zdôrazňuje potrebu podporovať boj proti dopingu a rešpektovať základné práva športovcov, najmä tých najmladších, prostredníctvom preventívnych a informačných kampaní; naliehavo žiada členské štáty, aby pristupovali k obchodu s dopingovými látkami vo svete športu rovnako ako k obchodu so zakázanými drogami a aby v tomto zmysle prijali vnútroštátne právne predpisy s cieľom zlepšiť európsku koordináciu v tejto oblasti; vyzýva Svetovú antidopingovú agentúru, aby vytvorila ľahko použiteľný administratívny systém informácií o mieste zdržiavania sa športovcov v súlade s právom EÚ, a zdôrazňuje potrebu štatistických údajov o dopingu a vyhýbaniu sa testom s cieľom vytvoriť vhodný prístup k boji proti dopingu;

29.

domnieva sa, že pristúpenie EÚ k Dohovoru proti dopingu Rady Európy je nutným krokom na koordinovanie jednotnejšieho zavádzania kódexu WADA v členských štátoch;

30.

podporuje výraznejšiu harmonizáciu právnych predpisov v záujme dosiahnutia účinnej spolupráce polície a justície v oblasti boja proti dopingu a iných foriem manipulácie pri športových podujatiach;

31.

vyzýva členské štáty, aby sa venovali problematike závislosti od hazardných hier a ochrane mladistvých pred rizikami hazardných hier;

32.

podporuje formulovanie jasných pravidiel v oblasti ochrany mladistvých v súťažnom športe a vytváranie ďalších veľmi dôležitých ochranných opatrení v spolupráci s federáciami;

33.

zdôrazňuje veľký význam súbežnej športovej a profesionálnej odbornej prípravy mladých športovcov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými relevantnými subjektmi pripravili usmernenia, ktoré zaručia, že mladí športovci budú môcť okrem svojej športovej prípravy absolvovať riadne a/alebo odborné štúdium, a budú zohľadňovať najlepšie postupy v jednotlivých členských štátoch; povzbudzuje členské štáty, aby v tejto súvislosti brali do úvahy relevantné skúsenosti bývalých športovcov, ak sa budú chcieť uchádzať o trénerské profesie, aby pripravili možnosti kariérnej dráhy pre profesionálnych športovcov, ktorí sa rozhodnú pokračovať v ďalšom vzdelávaní, a zabezpečili využívanie ich skúseností na prospech športu vo všeobecnosti;

34.

naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili vzdelávacie programy štruktúrované tak, aby profesionálnym športovcom uľahčili kombinovanie vzdelávania a tréningu;

35.

navrhuje, aby sa vytvoril rámec odbornej prípravy a kvalifikácií pre trénerov a ich vzdelávanie, a aby sa začlenil do európskeho rámca kvalifikácií a programov celoživotného vzdelávania s cieľom presadzovať znalostnú spoločnosť a rozvoj excelentnosti v oblasti trénerstva na amatérskej aj profesionálnej úrovni;

36.

zdôrazňuje úlohu trénerov v oblasti rozvoja a vzdelávania mladých ľudí, a to nielen pokiaľ ide o ich športové schopnosti, ale aj životné zručnosti; konštatuje, že tréneri môžu mladých ľudí usmerňovať k tomu, aby si osvojili zdravý životný štýl;

37.

žiada členské štáty, aby v úzkej spolupráci s príslušnými federáciami zakázali fanúšikom, ktorí sa správali násilne a diskriminačne, prístup na štadión, aby postupovali zosúladeným spôsobom pri stanovovaní a presadzovaní sankcií voči nim, aby spoločne zabezpečili, že sa tieto zákazy vstupu na štadióny budú uplatňovať aj pri medzinárodných stretnutiach, ktoré sa konajú v členských štátoch, v ktorých neboli stanovené, a aby zostavili európsku databázu na výmenu informácií a zlepšenie spolupráce prostredníctvom lepšieho systému varovania v prípade veľmi rizikových zápasov, pričom budú rešpektovať práva a slobody jednotlivcov;

38.

pozitívne hodnotí skutočnosť, že členské štáty v spolupráci s európskymi športovými federáciami vytvárajú minimálne normy pre bezpečnosť štadiónov a prijímajú primerané opatrenia na zaistenie čo najvyššej bezpečnosti športovcov aj fanúšikov;

39.

zdôrazňuje, že ak sa športy vykonávajú v prírodnom prostredí, treba zabezpečiť rovnováhu medzi spoločenským prínosom a ochranou prostredia, v ktorom sa konajú;

40.

zdôrazňuje potenciál športových podujatí pre cestovný ruch na miestnej a štátnej úrovni a vyzýva členské štáty, aby pomohli rozvoju tohto odvetvia hospodárskej a obchodnej činnosti;

Hospodársky rozmer športu

41.

zasadzuje sa za to, aby bol v oblasti právnych predpisov vnútorného trhu a hospodárskej súťaže uznaný osobitný charakter športu, a preto opakuje svoju žiadosť, aby Komisia prijala usmernenia týkajúce sa uplatňovania práva EÚ na oblasť športu s cieľom napraviť mnohé aspekty právnej neistoty;

42.

konštatuje, že sponzorstvo poskytuje športu finančnú životodarnú silu a množstvo možností spolu s rešpektovaním zásad finančnej čestnosti;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dobrovoľným činnostiam v športe prisudzovali vysokú hodnotu; znovu zdôrazňuje dôležitosť dobrovoľníctva v športe, vyzdvihuje potrebu vytvoriť rámec sociálneho uznávania a poskytovať dobrovoľníkom vhodnú odbornú prípravu a podporuje výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporovať dobrovoľníctvo v športe a hľadať možnosti právneho a daňového rámca vhodného pre činnosti športových združení;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili systém uznávania kvalifikácií získaných dobrovoľníkmi a kvalifikácií vyžadovaných na výkon regulovaných povolaní súvisiacich so športom;

45.

zdôrazňuje, že vzájomné uznávanie kurzov a špeciálnej odbornej prípravy ľudí profesionálne pôsobiacich v športe (rozhodcovia, tréneri) v jednotnom európskom rámci je mimoriadne dôležité, pretože z dlhodobého hľadiska prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, ktorá umožňuje zaistiť, aby nedochádzalo k významným stratám príjmov;

46.

nabáda členské štáty, aby zabezpečili možnosť vysokoškolského vzdelávania pre športovcov a harmonizované uznávanie ich športových a profesionálnych kvalifikácií s cieľom zlepšovať profesionálnu mobilitu;

47.

okrem toho nabáda členské štáty k tomu, aby zlepšili štruktúry pre bývalých športovcov, ktorí sa vracajú na pracovný trh, a pre ich začleňovanie do profesijného života po skončení profesionálnej športovej dráhy;

48.

vyzýva členské štáty, aby hľadali spôsoby zmierňovania finančného bremena profesionálnych športovcov s najnižšími príjmami, ktorí majú krátku a nepredvídateľnú kariéru; znovu pripomína, že profesionáli v oblasti športu, tí ktorí sú zaradení ako športovci a väčšina tých, ktorých príjmy pochádzajú zo športu, by mali mať rovnaké práva v oblasti sociálneho zabezpečenia ako pracujúci;

49.

považuje sociálny dialóg v športe za významný nástroj, prostredníctvom ktorého je možné docieliť rovnováhu medzi základnými a pracovnými právami športovcov a špecifickou povahou športu;

50.

je presvedčený, že keďže sa hospodárska dimenzia odvetvia športu neustále rozvíja, je potrebná okamžitá náprava, pokiaľ ide o aspekty športu v rozhodujúcich oblastiach, ako je voľný pohyb pracovníkov a služieb, sloboda usadiť sa, uznávanie odbornej kvalifikácie, práva duševného vlastníctva a pravidlá štátnej pomoci, s cieľom zaručiť, aby odvetvie športu mohlo v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu;

51.

zdôrazňuje, že pre zabezpečenie spravodlivého rozdelenia príjmov pre vrcholový a masový šport má zásadný význam obchodné využívanie audiovizuálnych práv týkajúcich sa športových súťaží na centralizovanom, exkluzívnom a územnom základe;

52.

domnieva sa, že športové podujatia, ktoré sú považované za podujatia veľkého spoločenského významu, by mali byť prístupné čo najširšiemu spektru ľudí; vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby vysielatelia v ich právomoci nevysielali prenosy z týchto podujatí exkluzívnym spôsobom, aby tak urobili;

53.

uznáva právo novinárov na prístup na organizované športové podujatia verejného záujmu a informovanie o nich, a to s cieľom ochrániť právo verejnosti na získanie nezávislých správ a informácií o športových podujatiach;

54.

žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili práva duševného vlastníctva, pokiaľ ide o športový obsah, a pritom rešpektovali právo verejnosti na informácie;

55.

domnieva sa, že stávkovanie pri športových podujatiach predstavuje formu obchodného využívania súťaží, a žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili stávkovanie, pokiaľ ide o neoprávnené činnosti, subjekty bez licencie a podozrenie z ovplyvňovania výsledkov zápasov, a to najmä uznaním práv duševného vlastníctva organizátorov týchto súťaží, zaručením toho, že sa významný podiel príspevkov zo stávkovania poskytne na financovanie masového a amatérskeho športu a ochranou čistoty súťaží s dôrazom na výchovu športovcov; domnieva sa však, že takéto vlastnícke práva by nemali byť prekážkou uplatňovania práva na poskytovanie krátkeho spravodajstva podľa smernice 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych službách);

56.

opakovanie žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia v oblasti štátnej pomoci a spresnila, ktorý typ verejnej podpory je legitímny na naplnenie sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích úloh športu;

57.

žiada členské štáty, aby účinne bojovali proti korupcii a dbali na športovú etiku; považuje preto za nevyhnutné, aby sa v každej krajine zaviedli prísne pravidlá finančnej kontroly športových klubov;

58.

nabáda športové združenia k spolupráci s orgánmi na presadzovanie práva, a to okrem iného prostredníctvom výmeny informácií s cieľom dosiahnuť primeraný a efektívny prístup k boju proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov a iným podvodom v športe;

59.

vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zaistenie financovania športu z prostriedkov lotérií;

60.

zdôrazňuje, že zavedenie „satelitného účtu“ pre oblasť športu Komisiou je skutočne aktuálne, lebo pomôže hodnotiť športové činnosti na národnej úrovni podľa jednotných noriem, čo umožní nájsť anomálie a vytvoriť pridanú hodnotu pre európske hospodárstvo a vnútorný trh;

61.

žiada Komisiu a členské štáty, aby konkrétnym spôsobom podporovali výmenu osvedčených postupov a úzku spoluprácu v oblasti technických aspektov a výskumu v odvetví športu;

62.

domnieva sa, že úloha miestnych a regionálnych orgánov v rozvíjaní európskeho rozmeru v športe je veľká, pretože ich inštitucionálne povinnosti zahŕňajú poskytovanie služieb občanom v oblasti športu a prideľovanie finančných prostriedkov na športové aktivity a potrebnú infraštruktúru;

63.

nalieha na to, aby mal amatérsky šport možnosť využívať vo svoj prospech Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond, čo by umožnilo investície do športovej infraštruktúry, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili osobitný rozpočtový program Únie v oblasti športu, ako to už teraz umožňuje článok 165 ZFEÚ;

Organizovanie športu

64.

konštatuje, že štruktúra športu v Európe spočíva na národnom a územnom princípe;

65.

potvrdzuje svoju podporu európskemu modelu športu, v rámci ktorého zohrávajú hlavnú úlohu federácie a ktorého základ tvoria rozličné subjekty vrátane fanúšikov, hráčov, klubov, líg, združení a dobrovoľníkov, ktoré majú zásadnú úlohu pri podpore celej štruktúry športu;

66.

požaduje znižovanie prekážok, ktoré bránia dobrovoľníctvu v športe v EÚ;

67.

zdôrazňuje významnú úlohu miestnych orgánov pri propagácii športu pre všetkých v spoločnosti a žiada tieto orgány, aby sa aktívne zapojili do európskych fór pre diskusiu a dialóg zameraných na svet športu;

68.

pripomína, že dobré riadenie športu je podmienkou autonómie a samoregulácie športových organizácií v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a demokracie, a zdôrazňuje potrebu politiky nulovej tolerancie korupcie v športe; zdôrazňuje potrebu primeraného zastúpenia všetkých zainteresovaných strán v rozhodovacom procese;

69.

vyzýva členské štáty a športové riadiace orgány, aby aktívne stimulovali sociálnu a demokratickú úlohu športových fanúšikov, ktorí podporujú zásady čestnosti, a to prostredníctvom presadzovania ich zapájania do vlastníckych a riadiacich štruktúr v ich športových kluboch a ako významných zainteresovaných subjektov v športových riadiacich orgánoch;

70.

potvrdzuje, že športové kluby by mali uvoľňovať svojich hráčov, ktorí boli vybraní do národných tímov, a byť si vedomé toho, že prispievajú k úspechu veľkých turnajov za účasti národných tímov; súčasťou toho by mohol byť mechanizmus poistenia, a zdôrazňuje že na všetky športy nemožno uplatniť jednotný prístup;

71.

zdôrazňuje, že tréning hráčov na miestnej úrovni a investovanie do športového vzdelávania je nevyhnutné pre udržateľný rozvoj športového hnutia v Európe a rozširovanie pozitívneho vplyvu športu na jednotlivcov a spoločnosť; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby šport na vrcholovej úrovni nemal vplyv na vývoj mladých športovcov, amatérsky šport a na základnú úlohu organizácií masového športu; zdôrazňuje potrebu rovnosti a uznávania diplomov a kvalifikácií v športe;

72.

potvrdzuje, že podporuje pravidlo týkajúce sa tzv. domácich hráčov, a domnieva sa, že by sa mohlo stať modelom pre iné profesionálne ligy v Európe; podporuje úsilie športových riadiacich orgánov, ktoré podnecujú tréning mladých hráčov na ich území v medziach práva EÚ, čím posilňujú rovnováhu medzi súťažami a zdravým rozvojom európskeho športového modelu;

73.

domnieva sa, že rozvoj nového talentu je jednou z kľúčových činností športového klubu, a že prehnaná závislosť od prestupov hráčov môže podrývať športové hodnoty;

74.

zdôrazňuje význam príspevkov na tréning, keďže predstavujú účinný ochranný mechanizmus pre tréningové centrá a zabezpečujú spravodlivú návratnosť investícií;

75.

je presvedčený, že profesia športových agentov by mala byť regulovaným povolaním a jej podmienkou by mala byť primeraná oficiálna kvalifikácia a že z dôvodu transparentnosti by daňové sídlo športových agentov malo byť na území Únie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so športovými federáciami, úniami hráčov a združeniami agentov pripravila a zaviedla európsky povoľovací a registračný systém spolu s etickým kódexom a mechanizmom udeľovania sankcií;

76.

navrhuje zostaviť v rámci športových federácií neverejný európsky register športových agentov, v ktorom by uviedli mená športovcov, ktorých zastupujú, s cieľom chrániť športovcov, najmä športovcov vo veku nižšom ako 18 rokov, a obmedziť riziko stretu záujmov; domnieva sa, že platby agentom za prestupy by sa mali uskutočňovať vo viacerých splátkach počas trvania zmluvy, ktorú podpíše športovec po prestupe, a že plná platba by mala byť závislá od plnenia tejto zmluvy;

77.

vyzýva členské štáty, aby súčasné regulačné ustanovenia týkajúce sa agentov/sprostredkovateľov hráčov doplnili o odrádzajúce sankcie a aby tieto sankcie prísne uplatňovali;

78.

vyzýva športové orgány, aby zvýšili transparentnosť v oblasti činnosti športových agentov a aby spolupracovali s orgánmi členských štátov na odstraňovaní korupčných praktík;

79.

víta štúdiu o hospodárskom a právnom vplyve prestupov hráčov, ktorú si vyžiadala Komisia; takisto sa domnieva, že iniciatívy športových federácií smerujúce k zavedeniu väčšej transparentnosti do oblasti medzinárodných prestupov si zaslúžia podporu;

80.

vyjadruje názor, že systémy zavedené športovými riadiacimi orgánmi v oblasti zvyšovania transparentnosti medzinárodných prestupov hráčov sú krokom správnym smerom, keďže slúžia zásade dobrého riadenia a ich cieľom je zabezpečiť čistotu športových súťaží;

81.

jasne vyhlasuje svoju podporu systémom udeľovania licencií a finančnej čestnosti, keďže podporujú kluby v súťažení podľa ich skutočných finančných možností;

82.

domnieva sa, že tieto opatrenia pomáhajú zlepšovať riadenie, obnovovať dlhodobú finančnú stabilitu a udržateľnosť klubov a prispievajú k finančnej čestnosti v európskych súťažiach, a preto žiada Európsku komisiu, aby uznala súlad týchto pravidiel s právom EÚ;

83.

víta úsilie športových federácií v oblasti zákazu vlastnenia viacerých športových klubov zapojených do rovnakej súťaže; domnieva sa, že je nutné zakázať, aby prevádzkovatelia stávok mali kontrolný balík v subjekte, ktorý organizuje súťaže alebo sa ich zúčastňuje, a aby subjekt, ktorý organizuje súťaže alebo sa ich zúčastňuje, mal kontrolu nad prevádzkovateľom stávok ponúkajúcim stávky na podujatia, ktoré organizuje alebo ktorých sa zúčastňuje;

84.

naliehavo žiada členské štáty, aby prijali všetky kroky potrebné na to, aby zabránili nelegálnym činnostiam, ktoré vplývajú na čistotu športu, trestali ich, a považovali ich za trestný čin; najmä tam, kde súvisia so stávkovaním, a teda predstavujú zámernú a podvodnú manipuláciu s výsledkom súťaže alebo jednej z jej etáp s cieľom získať prospech, ktorý nevyplýva z normálnej športovej praxe ani z neistoty, ktorá sa s ňou spája;

85.

naliehavo žiada športové federácie, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi v záujme ochrany čistoty športu;

86.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa zaoberala nepriehľadnosťou prestupov a ovplyvňovaním výsledkov zápasov, ako to ohlasuje protikorupčná stratégia EÚ, prostredníctvom určenia minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov v tejto oblasti;

87.

je hlboko znepokojený závažnými protiprávnymi činnosťami, ku ktorým dochádza v športe, napríklad praním špinavých peňazí, a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu v záujme riešenia týchto problémov a zabezpečenia väčšej transparentnosti finančných operácií uskutočňovaných pri prestupoch hráčov a v súvislosti s činnosťou agentov;

88.

potvrdzuje, že je potrebné vypracovať nástroje na podporu spolupráce medzi verejnými a športovými orgánmi a prevádzkovateľmi stávok pri riešení prípadov podvodov v športe a že by sa mohlo počítať so spoluprácou s Europolom a Eurojustom;

89.

uznáva legitimitu športových súdov pri riešení sporov v oblasti športu, pokiaľ budú dodržiavať základné právo občanov na spravodlivý súdny proces; vyzýva Športový arbitrážny súd, aby pri riešení sporov v oblasti športu v EÚ bral do úvahy ustanovenia právnych predpisov EÚ;

90.

žiada Komisiu, aby v horizonte roku 2012 predložila návrh, ktorý by mal viesť k lepšiemu chápaniu špecifických potrieb športu a k prijatiu praktických opatrení na ich naplnenie, s riadnym zreteľom na znenie článku 165 ZFEÚ;

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

91.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s tretími krajinami spolupracovali na problematike medzinárodných prestupov hráčov, využívania maloletých hráčov, nelegálneho ovplyvňovania výsledkov zápasov a nezákonných stávok; rovnako zdôrazňuje dôležitosť posilnenia medzinárodnej spolupráce pre rozvoj športu v rozvojových krajinách;

92.

očakáva prínosy systému, ktorý bol zavedený na monitorovanie transparentnosti a dodržiavania pravidiel hry v oblasti financovania a na boj proti korupcii a obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol systém v súlade s právnymi predpismi EÚ a pravidlami v oblasti ochrany údajov; vyzýva športové riadiace orgány, aby údaje z TMS prepojili s inými systémami boja proti korupcii s cieľom zabezpečiť účinnejšie monitorovanie v záujme boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

93.

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na riešenie problému neautorizovaných prevádzkovateľov stávok z EÚ i z iných štátov, keďže dokážu uniknúť pozornosti systémov monitorovania podvodov v športe;

94.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri spolupráci s tretími krajinami presadzovali celosvetové rešpektovanie olympijských pravidiel a predpisov;

95.

žiada kluby, aby pri podpisovaní zmlúv s mladými hráčmi pochádzajúcimi z tretích krajín dodržiavali právne predpisy v oblasti prisťahovalectva a aby zabezpečili súlad všetkých ustanovení zmlúv s platným právom; žiada, aby sa mladí športovci mohli vrátiť do svojej krajiny pôvodu za primeraných podmienok, ak si to budú želať, najmä ak sa ich kariéra nerozbehne; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že je nevyhnutné presadzovať príslušné právna predpisy;

96.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť ochranu mladistvých pri medzinárodných prestupoch; domnieva sa, že medzinárodné prestupy môžu predstavovať nebezpečenstvo pre mladých športovcov, ktorí sú veľmi zraniteľní, pretože opustia svoju rodinu a krajinu v nízkom veku, a športové organizácie by im preto mali venovať stálu pozornosť;

97.

vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby aj napriek pravidlám či povinnostiam, ktoré sú ukladané ženám a ktoré súvisia s kultúrnymi, tradičnými, historickými alebo náboženskými faktormi v spoločnosti, presadzovali úplnú slobodu žien a mužov venovať sa akémukoľvek športu;

Európska identita prostredníctvom športu

98.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila súčasné programy, ktoré presadzujú šport ako nástroj jej rozvojovej politiky, a aby v tejto oblasti zaviedla nové iniciatívy;

99.

vyzýva Komisiu, aby:

každoročne organizovala Európsky deň športu propagujúci sociálnu a kultúrnu úlohu amatérskeho a profesionálneho športu a prínosy športu v oblasti verejného zdravia;

podporovala každoročné vymenovanie európskeho hlavného mesta športu na podnet ACES (Združenie európskych hlavných miest a miest športu) spojené s finančnou podporou a nevyhnutnou kontrolou;

podporovala miestne, tradičné, domorodé športy, ktoré sú súčasťou bohatej kultúrnej a historickej rozmanitosti EÚ symbolizovanej heslom „Zjednotení v rozmanitosti“, zvyšovaním informovanosti o týchto športoch okrem iného prostredníctvom propagácie európskej mapy a európskych festivalov;

pripravila program mobility a príslušné opatrenia pre mladých športovcov a ich trénerov, s cieľom umožniť im naučiť sa nové tréningové metódy, vytvoriť najlepšie postupy a športom rozvíjať európske hodnoty, ako sú čestnosť, úcta a sociálne začleňovanie, a podporovať medzikultúrny dialóg;

uľahčila program mobility na výmenu športových trénerov;

s členskými štátmi a športovými organizáciami spolupracovala na ochrane základnej čistoty amatérskeho športu;

podporovala prácu členských štátov v oblasti zberu údajov a výskumu v záujme výmeny najlepších postupov;

100.

navrhuje, aby počas veľkých medzinárodných športových podujatí organizovaných na území Únie viala európska vlajka, a navrhuje európskym športovým federáciám, aby zvážili, či by spolu so štátnou vlajkou nemala byť prítomná aj na dresoch športovcov členských krajín; zdôrazňuje, že využitie tejto možnosti by malo byť úplne dobrovoľné a mali by o tom rozhodovať výhradne členské štáty a športové organizácie;

*

* *

101.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám.


(1)  Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 605.

(2)  Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1067.

(3)  Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 590.

(4)  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 143.

(5)  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.06, s. 292.

(6)  Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.

(7)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 131.

(8)  Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51.

(9)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.

(10)  Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 30.

(11)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0316.

(12)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0498.

(13)  Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5.

(14)  Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1.

(15)  Alma-Ata, Kazachstan 5. – 6. novembra 2006.

(16)  CdR 66/2011 fin.

(17)  CESE 1594/2011 – SOC/413.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/60


Štvrtok 2. februára 2012
Uplatňovanie smernice o nakladaní s odpadom

P7_TA(2012)0026

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie (2011/2038(INI))

2013/C 239 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na petičné právo ustanovené v článku 227 ZFEÚ,

so zreteľom na prijaté petície uvedené v prílohe správy Výboru pre petície (A7-0335/2011),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (1) z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (2) z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES (3) z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES (4) zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (5) z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov niektorých plánov a programov na životné prostredie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (6) z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (7) z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES,

so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhus, Dánsko, 25. júna 1998),

so zreteľom na odbornú štúdiu Nakladanie s odpadom v Európe: hlavné problémy a osvedčené postupy z júla 2011,

so zreteľom na článok 202 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0335/2011),

A.

keďže Výbor pre petície v rokoch 2004 – 2010 prijal a vyhlásil za prípustné 114 petícií o údajných porušeniach tohto regulačného rámca od týchto členských štátov: Taliansko, Grécko, Francúzsko, Španielsko, Írsko (všetky viac ako 10 petícií), Bulharsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Rumunsko, Nemecko (po 3 až 10 petícií), Rakúsko, Maďarsko, Litva, Malta, Portugalsko a Slovensko (po 1 petícii);

B.

keďže Výbor pre petície vypracoval päť správ o vyšetrovacích misiách týkajúcich sa petícií v súvislosti s odpadom v Írsku (8), Fos-sur-Mer (Francúzsko) (9), na skládke Path Head (Spojené kráľovstvo) (10), v Kampánii (Taliansko) (11) a meste Huelva (Španielsko) (12);

C.

keďže petície týkajúce sa otázok životného prostredia predstavujú trvale hlavnú skupinu prijatých petícií a petície týkajúce sa odpadu tvoria dôležitú podskupinu a keďže otázky týkajúce sa odpadu sa veľmi priamo dotýkajú občanov v celej EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o postup povoľovania nových zariadení na úpravu odpadu alebo prevádzku už existujúcich zariadení, po ktorých nasledujú obavy týkajúce sa celkového nakladania s odpadom;

D.

keďže veľká väčšina petícií súvisiacich s odpadom sa týka zariadení na úpravu odpadu, z čoho približne 40 % sa týka postupu povoľovania plánovaných nových zariadení a ďalších 40 % sa vzťahuje na prevádzku už existujúcich zariadení, z ktorých 75 % sa týka skládok a 25 % sa týka spaľovní, pričom ostatné petície upozorňujú na problémy všeobecného nakladania s odpadom;

E.

keďže najnovšie údaje Eurostatu (2009) ukazujú, že občania EÚ vyrobia za rok priemerne 513 kg odpadu, pričom mnohé nové členské štáty sú hlboko pod priemerom a najpriemyselnejšie krajiny vedú;

F.

keďže krajiny, ktoré vyrobia najväčšie množstvo odpadu, najviac recyklujú, kompostujú a spaľujú odpad na výrobu energie a skládky nemajú vôbec alebo takmer vôbec, ale členské štáty, ktoré vyrobia priemerne najmenej odpadu, majú naopak najviac skládok a vykazujú omnoho nižšie miery recyklovania a dokonca aj spaľovania;

G.

keďže niektoré spaľovne nemajú vhodnú infraštruktúru na triedenie a spracovanie odpadu; keďže zrejme neexistujú jasné obmedzenia pre druhy spaľovaného odpadu a pretrvávajú obavy z osudu toxického popola, ktorý vzniká spaľovaním;

H.

keďže v smernici 2008/98/ES o odpadoch (rámcová smernica o odpadoch) sa ustanovujú pravidlá určené na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo zmierňovaním negatívnych účinkov produkcie odpadu a nakladania s ním a zmierňovaním celkového vplyvu využívania zdrojov a zlepšovaním efektívnosti tohto využívania, čo prospeje občanom EÚ zo zdravotného hľadiska a z hľadiska dobrých životných podmienok a zároveň sa dosiahne environmentálne udržateľný spôsob likvidácie odpadu;

I.

keďže smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva vymedzuje minimálny počet závažných trestných činov súvisiacich so životným prostredím a požaduje, aby členské štáty zaviedli odrádzajúcejšie trestné sankcie za tento druh trestných činov, ak boli spáchané úmyselne alebo v dôsledku hrubého zanedbania;

J.

keďže stratégia v oblasti nakladania s odpadom, ktorá musí obsahovať opatrenia na znižovanie produkcie odpadu pri zdroji, musí v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch zabezpečiť, aby bol všetok odpad zbieraný a sústreďovaný do siete príslušných zariadení na úpravu odpadu na zhodnotenie a nakoniec na likvidáciu;

K.

keďže v niektorých regiónoch, napr. vo Fos-sur-Mer (Francúzsko – 2008), Path Head (Veľká Británia – 2009), Huelve (Španielsko – 2009) a Kampánii (Taliansko – 2011) sa v súvislosti s redukciou odpadu a recykláciou domového odpadu dosiahol iba minimálny pokrok a keďže sa domový a ostatný odpad aj naďalej priváža na skládky netriedený, v niektorých prípadoch očividne zmiešaný s rôznymi druhmi priemyselného odpadu;

L.

keďže lehota na transpozíciu rámcovej smernice o odpadoch bola stanovená na december 2010, ale splnilo ju len šesť členských štátov, Komisia prijíma aktívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ostatné štáty dokončili jej transpozíciu a začali ju rýchlo vykonávať;

M.

keďže s domovým odpadom by sa malo nakladať v súlade s odpadovou hierarchiou založenou na predchádzaní a znižovaní vzniku odpadu, opätovnom využití, recyklovaní, zhodnotení (napr. na výrobu energie) a likvidácií v súlade s článkom 4 rámcovej smernice o odpadoch;

N.

keďže Európa, ktorá účinne využíva zdroje, je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a v rámcovej smernici o odpadoch sa pre recyklovanie komunálneho odpadu stanovila cieľová hodnota 50 %, ktorú majú do roku 2020 dosiahnuť všetky členské štáty, so zreteľom na to, že dôležitou súčasťou cieľa zdrojovej účinnosti je zmena hospodárstva EÚ na cyklické a ekologické hospodárstvo, ktoré využíva odpad ako zdroj;

O.

keďže existuje niekoľko dôvodov, prečo sa nepodarilo uskutočniť plán nakladania s odpadom v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch: patria k nim nedostatočné vykonávanie a presadzovanie, chýbajúci riadne vyškolený personál na miestnej a regionálnej úrovni a nedostatočná koordinácia na vnútroštátnej úrovni, nedostatočné kontroly na úrovni EÚ, neschopnosť vyčleniť primerané zdroje a chýbajúci systém sankcionovania, čím sa zanedbala príležitosť znížiť prostredníctvom dobrého nakladania s odpadom emisie skleníkových plynov a obmedziť vplyv na životné prostredie, ako aj znížiť závislosť Európy od dovozu surovín;

P.

keďže dôležitým faktorom, ktorý je často zanedbávaný, je skutočnosť, že odvetvie recyklácie má potenciál až pol milióna pracovných miest, pretože určité druhy odpadu predstavujú užitočný zdroj, ktorý môže prispieť k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti a k prechodu k ekologickému hospodárstvu;

Q.

keďže nakladanie s biologickým odpadom v EÚ je stále relatívne v začiatkoch, súčasné legislatívne nástroje sa musia vypracovať a postupy sa musia zefektívniť;

R.

keďže dodržiavanie cieľových hodnôt EÚ v oblasti zberu, recyklovania a zníženia počtu skládok musí zostať prioritou;

S.

keďže členské štáty – na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni – nesú hlavnú zodpovednosť za vykonávanie právnych predpisov EÚ a keďže občania považujú EÚ za zodpovednú za zabezpečenie vykonávania politiky v oblasti odpadov, ale EÚ nemá primerané prostriedky na presadenie právnych predpisov;

T.

keďže podľa Aarhuského dohovoru majú občania právo byť informovaní o situácii na svojom území a je povinnosťou úradov poskytovať informácie a motivovať občanov, aby si vypestovali zodpovedný postoj a správanie; keďže v súlade so smernicou 2003/35/ES majú členské štáty zabezpečiť, aby verejnosť dostala včas reálnu možnosť zúčastniť sa na príprave a úprave či revízii plánov alebo programov, ktoré sa majú vypracovávať;

U.

keďže občania predkladaním petícií vyjadrujú pocit, že verejné orgány nemajú situáciu pod kontrolou, občania niekedy nie sú ochotní vynaložiť požadované úsilie a prispieť k riešeniam, vzťah dôvery je narušený a vývoj smeruje k otvorenej konfrontácii a ochromeniu činnosti;

V.

keďže nedávna štúdia (13), ktorú zadala Komisia a ktorej cieľom bolo preskúmať uskutočniteľnosť zriadenia Agentúry EÚ pre nakladanie s odpadom, poukázala na skutočnosť, že mnohé členské štáty nemajú dostatočné kapacity na vypracovanie plánov nakladania s odpadom a na inšpekcie, kontroly a iné opatrenia určené na náležité presadzovanie právnych predpisov v oblasti odpadov;

W.

keďže prostredníctvom štúdie sa tiež zistili tieto skutočnosti: vysoká miera nedodržiavania predpisov, nezákonné ukladanie a preprava odpadov, veľký počet sťažností občanov, prípady porušenia predpisov riešené na Súdnom dvore EÚ a z toho vyplývajúca nedostatočná ochrana verejného zdravia a životného prostredia, ktorá je hlavným cieľom právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov;

X.

keďže nezákonná likvidácia odpadu sa stala súčasťou organizovanej trestnej činnosti, čo spochybňuje úlohu zodpovedných orgánov a v súvislosti s priemyselným odpadom vyvoláva otázku o tajnej dohode predstaviteľov priemyslu;

Y.

keďže postupy monitorovania a kontroly, ktoré majú zabezpečiť, aby odpad z domácností nebol kontaminovaný toxickým odpadom, sú niekedy slabé alebo vôbec neexistujú, čo vedie ku kontaminácii skládok a spaľovní; keďže je potrebné zdôrazniť, že likvidácia toxického odpadu spaľovaním v zariadeniach určených na pálenie odpadu z domácností je výslovne zakázaná;

Z.

keďže dôkladná analýza petícií potvrdzuje, že právne predpisy, ktorých cieľom je funkčný a ekologický systém nakladania s odpadom, z veľkej časti platia a že hlavné problémy sa týkajú vykonávania a presadzovania, keďže 95 % petícií sa týkalo zlyhania na miestnej alebo regionálnej úrovni vlády;

AA.

keďže hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatočná informovanosť a povedomie, nedostatočné administratívne kapacity, nedostatok finančných a iných zdrojov na miestnej úrovni;

AB.

keďže Komisia zvýšila podporu – vrátane 4,1 mld. EUR v období rokov 2005/2006 – s cieľom zlepšiť vykonávanie a presadzovanie acquis EÚ v oblasti odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni; keďže koncom roka 2009 však prípady porušenia práva týkajúce sa odpadu tvorili 20 % všetkých prípadov porušenia práva v oblasti životného prostredia;

AC.

keďže náklady spojené so zlým nakladaním s odpadom sú vysoké a regionálny systém schopný zrealizovať celý cyklus by priniesol značné úspory;

AD.

keďže za vykonávanie právnych predpisov v oblasti odpadov v EÚ zodpovedajú verejné orgány, pričom súkromné a nadnárodné spoločnosti nakladajú so 60 % odpadu z domácností a 75 % odpadu podnikov a ich ročný obrat dosahuje výšku 75 miliárd EUR (14);

AE.

keďže zriaďovanie nových skládok a spaľovní upravuje príloha I.9 k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) (15), v ktorej sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa článku 4 ods. 1 alebo aspoň kontrola podľa článku 4 ods. 2, ak sa na skládku vzťahujú ustanovenia prílohy II11.b;

AF.

keďže povoľovanie skládok upravuje príloha II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak môžu mať tieto skládky významný vplyv na životné prostredie a podliehajú limitným kritériám stanoveným členskými štátmi;

AG.

keďže v článku 6 ods. 4 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa stanovuje, že „Dotknutej verejnosti sa poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2 a na tento účel je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, kým sú ešte príslušnému orgánu alebo orgánom otvorené všetky možnosti, predtým ako sa rozhodne o žiadosti o povolenie.“;

AH.

keďže v smerniciach EÚ a Aarhuskom dohovore sa výslovne spomína prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia;

AI.

keďže v mnohých petíciách sa tvrdí, že postup povoľovania zariadení na úpravu odpadov nebol úplne v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie a verejnú konzultáciu;

AJ.

keďže pokiaľ sú povolenia v súlade s parametrami stanovenými v smernici a bolo vykonané hodnotenie vplyvu na životné prostredie, Komisia nemá právomoc zasahovať do rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi; keďže však niektoré členské štáty pred udelením povolení na otvorenie alebo rozšírenie skládok alebo výstavbu spaľovní nevykonali dôkladné posúdenie vplyvov na životné prostredie;

AK.

keďže súdne konania sa môžu začať, až keď členské štáty projekt schvália; keďže je pre občanov ťažké pochopiť, že EÚ nemôže zasiahnuť, pokým sa neukončí celý postup a členské štáty neschvália projekt;

AL.

keďže otázky občanov v procese verejných konzultácií a v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa plánovaného umiestnenia nových skládok často vyjadrujú znepokojenie nad údajným narušením chránených oblastí (napríklad v prípade skládky vo Vezuvskom národnom parku) či obavy z negatívneho vplyvu na zdravie a dobré životné podmienky;

AM.

keďže predkladatelia petícií protestujú proti plánovanému umiestneniu nových skládok, keďže sa domnievajú, že zasahujú do environmentálne alebo kultúrne chránených oblastí, čo dokladujú petície proti plánu vytvoriť novú skládku vo Vezuvskom národnom parku, a keďže podľa jeho názoru by zriaďovanie skládok v oblastiach, ktoré sú zahrnuté do siete Natura 2000, malo byť hodnotené ako nezlučiteľné s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

AN.

keďže v smernici o skládkach odpadov sa stanovujú parametre na udeľovanie povolení na prevádzku a spoločné monitorovacie postupy pre etapu prevádzky skládky a pre etapu starostlivosti po uzatvorení skládky a keďže skládky, ktoré boli uzatvorené pred transpozíciou tejto smernice, nepodliehajú jej ustanoveniam; keďže kritériá uvedené v smernici sa týkajú polohy, kontroly vôd a riadenia priesakových vôd zo skládky, ochrany pôdy a vody, kontroly plynov, škodlivých vplyvov a nebezpečenstiev, stability a bariér;

AO.

keďže Výbor pre petície dostal niekoľko petícií – medzi nimi najmä petíciu, ktorá bola dôvodom na vyslanie vyšetrovacej misie do Path Head (Veľká Británia) –, ktoré sa týkali skládok umiestnených v tesnej blízkosti najbližších domov, kde obyvatelia trpia pre nepríjemný zápach, vyššiu úroveň znečistenia ovzdušia a množiace sa škodce v blízkosti svojich domov; keďže však v právnych predpisoch EÚ neboli stanovené presnejšie kritériá týkajúce sa vzdialenosti skládok od domov, škôl a nemocníc, ale vymedzenie presných požiadaviek na zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia podlieha zásade subsidiarity zakotvenej v zmluvách;

AP.

keďže v petíciách týkajúcich sa skládok sa často uvádzajú obavy súvisiace s prípadným znečistením spodných vôd, najmä z dôvodu chýbajúcej izolačnej vrstvy pri starších skládkach, ktorá zabraňuje presakovaniu do vodonosnej vrstvy, alebo možného poškodenia tejto izolačnej vrstvy, na základe ktorého je možné predpokladať presakovanie, alebo z dôvodu, že skládky boli vybudované na geologicky nestabilnom podklade a príliš blízko zdrojov spodnej/pitnej vody;

AQ.

keďže Komisia oznámila, že od roku 2001 bolo začatých 177 konaní vo veci porušenia smernice o skládkach odpadov a že pri poslednej kontrole sa v EÚ zistila existencia najmenej 619 nezákonných skládok;

AR.

keďže petície a sťažnosti určené Komisii svedčia o existencii veľkého počtu nezákonných skládok, ktoré fungujú bez povolení, hoci presný počet nie je známy, pretože neexistuje primerané monitorovanie;

AS.

keďže je potrebné pripomenúť, že skládky odpadov by mali byť poslednou možnosťou; keďže verejné orgány v niektorých členských štátoch, ktoré v oblasti predchádzania vzniku odpadu, recyklovania a zhodnocovania odpadov zaostávajú, môžu byť pod tlakom krátkodobo rozšíriť existujúce skládky, a to aj také, ktoré nie sú v súlade s predpismi, alebo otvoriť nové skládky, aby zabránili odmietnutiu;

AT.

keďže používanie spaľovní, ktoré sú v hierarchii odpadu v dolnej časti, je zaužívané a občania ich akceptujú v niektorých krajinách, ktoré dosiahli vysokú úroveň dodržiavania rámcovej smernice o odpadoch a ktoré prostredníctvom tohto spôsobu získavajú energiu, a keďže krajiny, ktoré doteraz spaľovanie nevyužívali, môžu zvoliť túto možnosť, aby vyriešili nahromadené nesplnené úlohy;

AU.

keďže to je možné dosiahnuť len pod podmienkou prísnej kontroly a dodržiavania príslušných právnych predpisov EÚ a s ohľadom na to, že takéto kroky pravdepodobne vyvolajú pochopiteľný odpor najpriamejšie postihnutých obyvateľov v susedstve, ktorí sa obávajú následkov na svoje zdravie;

AV.

keďže je potrebné uznať, že novšie technológie podstatne znížili emisie zo spaľovní; keďže v niektorých členských štátoch, najmä v tých, ktoré majú vysokú mieru spaľovania odpadov, sa zdá, že obyvatelia prejavujú vyššiu mieru akceptácie, možno na základe skutočnosti, že spaľovne vyrábajú teplo alebo elektrický prúd, a tiež pre transparentnosť a dostupnosť informácií o ich fungovaní;

AW.

keďže povolenia na budovanie spaľovní sú rovnako odmietané ako skládky, zdôrazňujú sa obavy zo znečistenia ovzdušia a negatívneho vplyvu na zdravie verejnosti alebo environmentálne chránené územia;

AX.

keďže verejné orgány vyberajú na vybudovanie spaľovní často oblasti, ktorých ovzdušie je už veľmi znečistené, keďže by sa nemali prehliadať kumulatívne účinky na zdravie obyvateľov príslušnej oblasti a keďže sa často zanedbáva skúmanie alternatívnych spôsobov likvidácie odpadu a výroby energie prostredníctvom získavania metánového plynu zo skládok odpadov;

AY.

keďže v konečnom dôsledku predstavuje dôraz na spaľovanie na účely výroby energie ako prvej voľby menej hospodárny spôsob nakladania s odpadom, ako je predchádzanie vzniku odpadu, recyklovanie a zhodnocovanie odpadov, preto by sa mali uvedené spôsoby uprednostniť v súlade s hierarchiou odpadu podľa rámcovej smernice o odpadoch;

AZ.

keďže na splnenie zákonom stanovených cieľov v oblasti recyklovania a predchádzania vzniku odpadov je nevyhnutná aktívna účasť občianskej spoločnosti, lepšia účasť zainteresovaných strán a väčšia informovanosť verejnosti, čo možno dosiahnuť prostredníctvom mediálnych kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti;

BA.

keďže vo všetkých správach vyšetrovacích misií Výboru pre petície týkajúcich sa otázok odpadu sa uvádza nedostatočná alebo chýbajúca komunikácia medzi občanmi a úradmi, čo v niektorých prípadoch môže viesť k zvýšeniu napätia a demonštráciám občanov, o čom často informuje tlač;

BB.

keďže svetová populácia rastie a v tejto súvislosti sa očakáva výrazné zvýšenie celkovej spotreby, čo zvyšuje tlak na nakladanie s odpadom; keďže riešenie tohto problému by (okrem iného) vyžadovalo lepšiu informovanosť a uplatňovanie zásady hierarchie odpadu;

BC.

keďže Výbor pre petície nemá nijakú preventívnu ani súdnu právomoc, ale môže hájiť záujmy občanov, najmä v prípade problémov súvisiacich s uplatňovaním právnych predpisov EÚ, prostredníctvom spolupráce so zodpovednými orgánmi s cieľom nájsť riešenia alebo vysvetlenia vecí, na ktoré upozornili petície;

1.

vyzýva členské štáty, aby neodkladne transponovali rámcovú smernicu o odpadoch a zabezpečili úplné dodržiavanie všetkých jej požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie komplexných plánov nakladania s odpadom vrátane včasného prevodu všetkých stanovených cieľov do rámca európskych právnych predpisov;

2.

žiada Komisiu, aby pozorne, načas a účinne sledovala transpozíciu smernice EÚ o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva zo strany členských štátov; žiada Komisiu, aby upriamila pozornosť na úlohu všetkých foriem organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s trestnými činmi v oblasti životného prostredia;

3.

vzhľadom na skutočnosť, že odpad a znečistenie závažným spôsobom ohrozujú ľudské zdravie a neporušenosť životného prostredia, naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili zavádzanie modernej stratégie v oblasti nakladania s odpadom v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch;

4.

vyzýva verejné orgány, aby uznali, že na zavedenie správnych stratégií v oblasti nakladania s odpadom a na vybudovanie infraštruktúry a zariadení sú vo väčšine členských štátov potrebné veľké investície, a domnieva sa, že členské štáty by mali pouvažovať nad vyčlenením náležitého podielu zdrojov z Kohézneho fondu na tento účel alebo by sa mali usilovať o priame financovanie z Európskej investičnej banky;

5.

domnieva sa, že na zlepšenie dodržiavania právnych predpisov v oblasti odpadov sa na úrovni členských štátov a EÚ musia zlepšiť kontroly na mieste a schopnosť presadzovania, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby na všetkých stupňoch reťazca nakladania s odpadom posilnili svoju schopnosť kontrol, monitorovania a ďalších opatrení s cieľom zlepšiť presadzovanie právnych predpisov v oblasti odpadov, a vyzýva Komisiu, aby určila osobitné postupy umožňujúce úplné uplatnenie zásady subsidiarity v prípade závažných nedostatkov zo strany členských štátov;

6.

žiada Komisiu, aby príslušným orgánom poskytovala konkrétnejšie poradenstvo, pretože im to pomôže pri správnom vykonávaní acquis v oblasti odpadov, poukazuje však na to, že zdroje dostupné na európskej úrovni sú v súčasnosti nedostatočné; preto sa domnieva, že by sa mali prijať doplnkové finančné a správne opatrenia, aby sa úradníkom pracujúcim v oblasti odpadov mohli poskytnúť lepšie poradenské a školiace možnosti;

7.

vyzýva Komisiu, aby určila systémovejšie nedostatky vo vykonávaní smerníc týkajúcich sa odpadov zo strany členských štátov a zamerala sa na ne, ako napríklad nedostatočné siete zariadení na úpravu odpadov, nadmerné využívanie skládok, rastúce množstvo odpadu na obyvateľa alebo slabá miera recyklovania;

8.

domnieva sa, že zriadenie novej agentúry EÚ pre nakladanie s odpadom nie je žiaduce, a domnieva sa, že súčasná inštitucionálna štruktúra na úrovni EÚ – založená na GR Komisie pre životné prostredie a Európskej agentúre pre životné prostredie, ktoré sú centrom odbornosti a vysokej kvality – je nákladovo efektívnejšia, hoci tieto subjekty sa musia viac posilniť, aby zabezpečovali aktívnejší dohľad a aktívnejšie presadzovanie;

9.

domnieva sa, že Európska agentúra pre životné prostredie by mohla pri tomto procese pomôcť a mohla by zohrávať konštruktívnejšiu úlohu pri podávaní správ o stratégiách členských štátov v oblasti nakladania s odpadom a pri určovaní nedostatkov prostredníctvom posudzovania súladu plánov nakladania s odpadom vypracovaných členskými štátmi s právnymi predpismi EÚ;

10.

domnieva sa, že užšia spolupráca medzi orgánmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni môže potenciálne priniesť pozitívne výsledky, pokiaľ ide o určenie modelov osvedčených postupov; poukazuje na to, že Výbor regiónov, Europol, sieť Európskej únie na implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva, Európske združenie pre komunálny odpad (Municipal Waste Europe) a európske združenie FEAD, ktoré zastupujú odvetvie nakladania s odpadom, by mohli zohrávať užitočnejšiu úlohu pri organizovaní takýchto výmen a tým aj pomáhať budovať dôveru obyvateľov dotknutých vykonávaním potrebnej politiky v oblasti odpadov;

11.

vyzýva členské štáty, ktoré stoja pred zrejmými odpadovými krízami, aby zvážili skutočnosť, že účinnejšie stratégie v oblasti nakladania s odpadom poskytujú možnosti na tvorbu pracovných miest i na zvýšenie príjmov a zároveň zaisťujú udržateľnosť životného prostredia prostredníctvom opätovného využívania, recyklovania a zhodnocovania energie z odpadu;

12.

pripomína, že hierarchia odpadového cyklu je kľúčovým prvkom smernice 2008/98/ES a že podľa tejto smernice by mala tvoriť základ celého postupu nakladania s odpadom; konštatuje, že v prospech rešpektovania hierarchie odpadu a dôrazu na predchádzanie vzniku odpadu, jeho zhodnocovanie a recyklovanie pred spaľovaním ako spôsobom získavania energie svedčia aj hospodárske argumenty a že sa v maximálnej možnej miere treba vyhýbať nehospodárnym a neudržateľným skládkam;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali lepšiu environmentálnu informovanosť obyvateľov o výhodách účinného nakladania s odpadom, konkrétne, aby ich upozornili na výhody predbežného triedenia odpadu a skutočné náklady na zber domového odpadu, ako aj na finančný prínos zhodnocovania odpadu z domácností;

14.

domnieva sa, že užšia spolupráca medzi orgánmi členských štátov a Výborom pre petície pri riešení priamych záujmov miestnych občanov by poskytla výbornú príležitosť na uľahčenie dialógu medzi zodpovednými orgánmi a miestnymi spoločenstvami o prioritách v súvislosti s vykonávaním stratégií v oblasti odpadov a v niektorých prípadoch môže predstavovať účinný prostriedok, ktorý by mohol pomôcť pri riešení miestnych sporov;

15.

navrhuje, aby sa dohodla spoločná norma EÚ farebného označovania kategórií odpadu na triedenie a recyklovanie, čím sa umožní a zlepší účasť občanov na procese nakladania s odpadom a ich chápanie v tejto oblasti, a domnieva sa, že by to mohlo podporiť snahy členských štátov výrazne a rýchlo zvýšiť mieru recyklovania;

16.

podporuje včasný a účinný dialóg medzi zodpovednými miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi občanmi vo fázach plánovania pred prijatím rozhodnutí o vybudovaní zariadení na úpravu odpadov, zároveň však chápe, že postoj NIMBY (not in my back yard – len nie blízko mňa) je v tejto súvislosti veľkým problémom;

17.

zdôrazňuje zásadný význam správneho a úplného vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a náležitej koordinácie postupov udeľovania povolení, ktoré sú potrebné podľa environmentálnych právnych predpisov;

18.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonanie úplného posúdenia vplyvov na životné prostredie pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zriadení alebo výstavbe nového zariadenia na úpravu odpadu, najmä v prípade spaľovne alebo zariadenia na získavanie metánového plynu z odpadu, alebo, ako poslednej možnosti, novej skládky odpadov; domnieva sa, že takéto posúdenia by mali byť povinné;

19.

chápe, že v niektorých prípadoch sú na riešenie vážnych odpadových kríz alebo na zabránenie vzniku kríz potrebné neodkladné rozhodnutia, ale zdôrazňuje, že platné právne predpisy EÚ sa musia dodržiavať aj v takýchto prípadoch, najmä pokiaľ sú z dlhodobého hľadiska ohrozené zdravie a dobré životné podmienky miestnych spoločenstiev;

20.

vyjadruje presvedčenie, že sa musí zlepšiť dialóg medzi verejnými orgánmi, súkromnými prevádzkovateľmi a postihnutými občanmi, občania musia mať lepší prístup k objektívnym informáciám a v prípade potreby sa musia zaviesť účinnejšie mechanizmy administratívneho a súdneho preskúmania;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby podporila a posilnila sieť verejno-súkromného partnerstva pre projekty informačných kampaní; žiada o podporu kampane Clean up the world (Upracme svet), ktorú podporilo podpisom písomného vyhlásenia viac ako 400 poslancov EP a ktorá na budúci rok počíta s pomocou miliónov dobrovoľníkov;

22.

domnieva sa, že predkladateľov petícií treba povzbudzovať, aby plne využívali takéto mechanizmy, ak existujú, pretože môžu byť účinnejšie a vhodnejšie ako opatrenia na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o jednotlivé zariadenia na úpravu odpadov;

23.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla jasnejšie a konkrétnejšie kritériá na umiestnenie skládok vo vzťahu k obytným domom, školám a zdravotníckym zariadeniam s cieľom zabezpečiť silnejšie záruky proti možnému ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia vzhľadom na skutočnosť, že treba vziať do úvahy mnohé premenné a miestne faktory a zároveň v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity;

24.

odporúča, aby orgány členských štátov spolupracovali najmä pri plánovaní zariadení na spracovanie odpadov v pohraničných oblastiach a zabezpečili vypracovanie posúdenia cezhraničných vplyvov, ktoré zohľadní informácie dôležité pre všetkých občanov a zainteresované strany;

25.

nabáda Komisiu, aby v plnej miere uznala prepojenie účinných environmentálnych právnych predpisov týkajúcich sa miest historického dedičstva a ochrany a podpory biodiverzity, ako napríklad predpisy obsiahnuté v rámcovej smernici o vode, v smernici o ochrane voľne žijúceho vtáctva a v smernici o biotopoch, so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, smernicou o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie a právnymi predpismi týkajúcimi sa nakladania s odpadom;

26.

nabáda Komisiu, aby v prípadoch, ktoré spadajú do jej právomoci, zabezpečila dodržiavanie procedurálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ (posúdenie vplyvov na životné prostredie, verejná konzultácia), a to vrátane požiadaviek uvedených v smerniciach o ochrane miest prírodného a historického dedičstva;

27.

domnieva sa, že by sa mali používať len úradne schválené skládky, ktoré sú v súlade so smernicou EÚ o skládkach odpadov a disponujú riadne vydanými povoleniami, a ich umiestnenie musí byť jasne označené a zaznamenané, pričom všetky ostatné skládky odpadov a miesta vyhadzovania odpadov sa musia vyhlásiť za nezákonné, musia sa zavrieť, zabezpečiť a asanovať a ich bezprostredné a okolité prostredie sa musí účinne monitorovať vzhľadom na prípadné negatívne následky;

28.

domnieva sa, že je potrebná verejná a jasná definícia kritérií prípustnosti odpadov, ako aj zriadenie účinného systému sledovania najmä nebezpečného odpadu, aby sa zaistilo, že do skládok a spaľovní sa prepravuje len vhodný odpad, ktorý sa tam spracuje; myslí si, že vo všetkých členských štátoch by sa mali dôsledne, pravidelne a neohlásene uplatňovať postupy odoberania vzoriek a malo by sa vykonávať ich testovanie;

29.

domnieva sa, že treba venovať väčšiu pozornosť zhodnoteniu organického odpadu, najmä v rozsiahlych poľnohospodárskych regiónoch, čo je problém, ktorý sa dodnes zanedbáva;

30.

naliehavo vyzýva, aby sa stanovili objektívne kritériá na meranie kľúčových hodnôt emisií zo spaľovní a aby tieto merania boli dostupné online v reálnom čase na verejnú konzultáciu s cieľom vybudovať dôveru miestnych spoločenstiev a zriadiť účinný systém varovania v prípade vzniku anomálií;

31.

pripomína členským štátom, že sú zodpovedné za účinné monitorovanie a kontrolu dodržiavania všetkých noriem EÚ a povolení, aj keď sa problém vyskytne na úrovni miestnej alebo regionálnej správy, a nabáda ich, aby zaistili dostatočné a kvalifikované personálne obsadenie, ktoré bude vykonávať túto úlohu vrátane častých kontrol na mieste;

32.

upozorňuje, že treba naliehavo venovať pozornosť problému otvoreného a nezákonného skládkovania zmiešaného a neidentifikovaného odpadu; požaduje presadzovanie prísnych kontrol nakladania s odpadom; pripomína oprávneným orgánom, že v súlade so smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (2008/1/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/75/EÚ) musia ustanoviť prísnu kontrolu nakladania so špecifickými druhmi priemyselného odpadu bez ohľadu na jeho pôvod, a vyzýva Komisiu, aby v maximálnej možnej miere uplatnila svoje právomoci a sledovala (napríklad formou systematických inšpekcií), či príslušné orgány účinne zabezpečujú správny zber, triedenie a spracovanie odpadu a či regionálne orgány predstavili spoľahlivý plán;

33.

vyzýva všetky členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie miery akceptácie zo strany obyvateľov žijúcich v susedstve existujúcich alebo plánovaných zariadení na úpravu odpadov preukázaním, že orgány udeľujúce povolenia a operačné orgány náležite a úplne transparentne dodržujú predpisy;

34.

odporúča uloženie primeraných a odrádzajúcich pokút a sankcií za nezákonnú likvidáciu odpadu, najmä toxického a nebezpečného odpadu, čiastočne ako kompenzáciu škôd na životnom prostredí v súlade so zásadou znečisťovateľ platí; je presvedčený, že treba čo najprísnejšie trestať odhadzovanie vysoko kontaminovaného chemického alebo rádioaktívneho odpadu v prírode vzhľadom na to, že ide o postup nebezpečný pre ľudí a životné prostredie;

35.

požaduje účinné opatrenia na boj proti prenikaniu organizovanej trestnej činnosti do oblasti nakladania s odpadom a proti prepojeniu organizovanej trestnej činnosti so zákonnými priemyselnými odvetviami alebo orgánmi štátnej správy;

36.

odporúča, aby sa v prípade, že verejné finančné prostriedky boli pridelené súkromným podnikom na riadenie spracovania odpadu, bolo zavedené účinné finančné monitorovanie týchto verejných prostriedkov miestnymi a/alebo vnútroštátnymi orgánmi na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

(3)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(5)  Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(6)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(7)  Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(8)  DT 682330.

(9)  DT 745784.

(10)  DT 778722.

(11)  DT 833560 + B7-0073/2011.

(12)  DT 820406.

(13)  Štúdia o uskutočniteľnosti zriadenia Agentúry pre uplatňovanie právnych predpisov o odpadoch, revidovaná správa v konečnom znení, 7. decembra 2009.

(14)  Bruselské vyhlásenie FEAD, 15. februára 2011.

(15)  85/337/EHS.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/69


Štvrtok 2. februára 2012
Program Daphne

P7_TA(2012)0027

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o programe Daphne: výsledky a vyhliadky (2011/2273(INI))

2013/C 239 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o násilí,

so zreteľom na stratégiu Komisie pre rovnosť žien a mužov 2010 – 2015, ktorá bola predložená 21. septembra 2010 (COM(2010)0491),

so zreteľom na akčný plán na uplatnenie politických priorít stanovených v Štokholmskom programe v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na roky 2010 – 2014, ktorý bol predložený 20. apríla 2010 (COM(2010)0171),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (1),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 779/2007/ES z 20. júna 2007, ktorým sa na roky 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (2),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 803/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa prijíma program opatrení Spoločenstva (na roky 2004 až 2008) na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách a na ochranu obetí a rizikových skupín (program Daphne II) (3),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program Spoločenstva (program Daphne) (2000 – 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách (4),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 11. mája 2011 o priebežnom hodnotení programu Daphne III (na roky 2007 – 2013) (COM(2011)0254),

so zreteľom na rozhodnutia Komisie o schvaľovaní ročných pracovných programov pre program Daphne III,

so zreteľom na oznámenie Komisie o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Práva a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2011)0758),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0006/2012),

A.

keďže program Daphne bol od svojho začiatku v roku 1997 skutočným úspechom tak pokiaľ ide o popularitu u zainteresovaných strán (prijímatelia, verejné orgány a akademické kruhy, MVO), ako aj pokiaľ ide o účinnosť projektov, ktoré boli v tomto rámci financované;

B.

keďže program Daphne je jediným programom tohto druhu zameraným na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladistvých na úrovni celej Európskej únie; keďže preto je ďalšie financovanie z programu Daphne nevyhnutné na zachovanie platných opatrení a na zavedenie nových opatrení, ktoré budú účinné v boji proti všetkým formám násilia páchanému na deťoch, mladistvých a ženách;

C.

keďže prevencia násilia páchaného na ženách, deťoch a mladistvých, ako aj boj proti nemu sú rovnako aktuálne ako v roku 1997, keď bola iniciatíva Daphne prijatá; keďže tento program od svojho vzniku poukázal na nové formy násilia, ako je násilie v jasliach, zlé zaobchádzanie so staršími ľuďmi a sexuálne útoky medzi mladistvými;

D.

keďže Európsky parlament v mnohých uzneseniach upozornil na to, že financovanie programu Daphne bolo doposiaľ nedostatočné a poukázal na svoj zámer zabezpečiť pre tento program primerané financovanie, aby tak bolo možné riešiť skutočné problémy, ktoré zahŕňa boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, deťoch a mladistvých;

E.

keďže program Daphne je mimoriadne dôležitý nástroj na zvyšovanie informovanosti o problematike násilia páchaného na ženách, ktorý ženským organizáciám a iným zúčastneným stranám umožňuje vykonávať ich činnosť a prijímať konkrétne opatrenia v tejto oblasti;

F.

keďže v súvislosti s čoraz častejším používaním internetových sociálnych sietí sa nedávno objavili nové formy násilia;

G.

keďže v súčasných podmienkach hospodárskej krízy a rozpočtových obmedzení majú ženy k dispozícii menej zdrojov na ochranu seba aj svojich detí pred násilím a keďže je ešte dôležitejšie vyhýbať sa priamym finančným dôsledkom násilia voči ženám a deťom na súdny systém, ako aj na zdravotné a sociálne služby; keďže okrem toho hrozí, že bude znížené financovanie vnútroštátnych programov a MVO, ktoré sa zaoberajú potrebami obetí násilia;

H.

keďže Komisia v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 zdôraznila, že násilie založené na rodovej príslušnosti je jedným z hlavných problémov, ktorý treba vyriešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

I.

keďže je dôležité priblížiť úroveň práv žien v kandidátskych krajinách normám EÚ a zahrnúť ich do rozsahu pôsobnosti programu Daphne III;

J.

keďže násilie páchané na ženách je výsledkom pretrvávajúcich rodovo podmienených nerovností a je štrukturálnym javom, ktorý súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti; keďže je však možné tento jav výrazne znížiť prostredníctvom cielených činností zameraných proti rodovým stereotypom v oblasti vzdelávania a rodovej rovnosti, ako aj v médiách, a bojovať proti tomuto násiliu zvyšovaním informovanosti o tomto jave, v oblasti zdravia, policajných služieb a v súdnom systéme;

K.

keďže násilie páchané na ženách, deťoch a mladistvých sa vzťahuje na všetky typy porušovania ľudských práv, ako je sexuálne zneužívanie, znásilnenie, domáce násilie, sexuálne útoky a obťažovanie, prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi, porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv, násilie páchané na ženách a mladých ľuďoch v pracovnom prostredí, násilie páchané na ženách, deťoch a mladistvých v konfliktných situáciách, násilie páchané na ženách, deťoch a mladistvých vo väzniciach alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a rôzne škodlivé tradičné praktiky, ako je mrzačenie pohlavných orgánov; keďže všetky tieto druhy zneužívania môžu zanechať hlboké psychologické následky, poškodiť fyzickú a duševnú integritu žien, detí a mladistvých, a v niektorých prípadoch dokonca spôsobiť smrť;

L.

keďže boj proti násiliu páchanému na ženách sa nenachádza medzi cieľmi návrhu Komisie na nový program Práva a občianstvo v rozpočtovom období 2014 – 2020, ktorý spája program Daphne III, časti o rodovej rovnosti a nediskriminácii programu Progress a program Základné práva a občianstvo; keďže to môže naštrbiť viditeľnosť a konzistentnosť programu Daphne a ohroziť jeho úspech; keďže navrhovaný rozpočet na nový program je nižší ako rozpočty pre súčasné programy; keďže návrh nezaručuje predvídateľnosť financovania jeho cieľov;

M.

keďže porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia páchaného na ženách v Európskej únii sa nezhromažďujú pravidelne, v dôsledku čoho je ťažké posúdiť skutočný rozsah problému a nájsť vhodné riešenia; keďže je veľmi ťažké zhromažďovať hodnoverné údaje, pretože ženy a muži sa kvôli strachu alebo hanbe zdráhajú poskytovať informácie o svojich skúsenostiach;

N.

keďže náklady spoločnosti spôsobené domácim násilím sú mimoriadne vysoké, ako to vyplýva z jedného projektu Daphne, ktorý len samotné náklady spojené s násilím medzi manželmi v Európskej únii odhadol na 16 miliárd EUR ročne vrátane všetkých priamych zdravotných nákladov (lekárska pohotovosť, hospitalizácia, ambulantná starostlivosť, lieky), nákladov na súdne konania a policajnú činnosť, sociálnych nákladov (ubytovanie a rôzne druhy pomoci) a hospodárskych nákladov (výrobné straty) (5);

O.

keďže v rôznych štúdiách o rodovo podmienenom násilí sa odhaduje, že jedna patina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila v dospelosti aspoň raz fyzické násilie, a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily; keďže výskum takisto poukazuje na skutočnosť, že 26 % detí a mladistvých sa v detstve stalo obeťami fyzického násilia;

P.

keďže z dôvodu sociálneho vylúčenia a marginalizácie sú rómske ženy a deti mimoriadne zraniteľné, pokiaľ ide o násilie, keďže v priebehu posledných rokov program Daphne úspešne podporil mnohé iniciatívy zamerané na objasnenie prepojenia medzi sociálnym vylúčením, chudobou a násilím;

Q.

keďže násilie na rodovom základe je štrukturálny problém, ktorý je rozšírený v celej Európe a na celom svete, pričom ide o jav, ktorý zahŕňa obete a agresorov všetkých vekových kategórií, všetkých úrovní vzdelania, príjmových skupín a spoločenského postavenia, a ktorý súvisí s nerovnomerným prerozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti;

R.

keďže ženy nie sú v celej Európskej únii rovnako chránené proti násiliu zo strany mužov z dôvodu rozdielov v politickej a zákonodarnej oblasti v členských štátoch;

S.

keďže právnym základom programu Daphne je článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa verejného zdravia a keďže Európska únia má na základe Lisabonskej zmluvy širšie právomoci;

1.

s veľkým záujmom vzal na vedomie úspechy a popularitu, ako aj niektoré ťažkosti programu, ako sa uvádza v Správe o priebežnom hodnotení programu Daphne III na roky 2007 – 2013 a v prípravných štúdiách, ktoré slúžili na jej vypracovanie (6), a ako to uviedli príjemcovia dotácií z programu Daphne;

2.

konštatuje, že program Daphne bude od roku 2014 začlenený do programu Práva a občianstvo, preto považuje za dôležité, aby sa ciele programu, najmä pokiaľ ide o boj proti násiliu páchanému na ženách, udržali v období 2014 – 2020 medzi cieľmi nového programu Práva a občianstvo, a zdôrazňuje, že jeho financovanie musí byť aj naďalej na úrovni porovnateľnej s predchádzajúcim programom a že jeho viditeľnosť v rámci programu novej generácie musí byť aj naďalej vysoká, a to vzhľadom na úspech, účinnosť a popularitu programu;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že boj proti násiliu páchanému na deťoch, mladistvých a ženách sa výslovne neuvádza v článku 4 s názvom Osobitné ciele oznámenia Komisie (COM(2011)0758) o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Práva a občianstvo;

4.

víta skutočnosť, že celkový finančný rozpočet vyčlenený na celý program Práva a občianstvo ostáva zachovaný v takmer rovnakej výške; domnieva sa, že každoročné vyvážené rozdelenie prostriedkov by umožnilo zaistiť kontinuitu cieľov a opatrení, ktoré sa majú dosiahnuť;

5.

žiada tiež členské štáty a zainteresovaných partnerov, ktorí spolupracujú s Komisiou, aby prispeli k šíreniu informácií týkajúcich sa programov Európskej únie a možností financovania, ktoré ponúkajú, a to najmä medzi MVO, na miestnej úrovni a v členských štátoch, kde je účasť na programe slabá;

6.

vyzýva Komisiu, aby navrhla riešenie niektorých problémov uvedených v priebežnej správe, najmä pokiaľ ide o:

neprekrývanie sa s inými programami Spoločenstva s cieľom vyhnúť sa riziku zrušenia priorít, pokiaľ ide o otázky programu Daphne,

zlepšenie transparentnosti programov a šírenia ich výsledkov,

vyrovnané rozdelenie programov medzi jednotlivé členské štáty;

zjednodušenie administratívneho zaťaženia, zjednodušenie postupov podávania žiadostí o dotácie a skrátenie čakacej lehoty medzi zverejnením výzvy na predkladanie projektov a uzavretím zmlúv, čo mnohé malé MVO odradilo od predloženia projektov do programu Daphne;

posilnenie účinnosti prevádzkových grantov pre organizácie na európskej úrovni, ktoré môžu zabezpečiť konsolidáciu multidisciplinárnych partnerstiev na európskej úrovni vytvorených na účely poskytovania grantov; posilnenie kapacít MVO týkajúcich sa určovania a ovplyvňovania politiky na vnútroštátnej a európskej úrovni, najmä kapacít menších MVO v krajinách strednej a východnej Európy;

7.

s cieľom posilniť vplyv programu vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ženám, deťom a mladistvých, ktorí sú z dôvodu sociálneho vylúčenia a marginalizácie mimoriadne ohrození násilím;

8.

vyzýva Komisiu, aby zaradila kandidátske krajiny do rozsahu oprávnenosti na financovanie v rámci programu Daphne III;

9.

žiada tiež členské štáty a zainteresovaných partnerov, aby prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa, ktorým je lepšie rozdelenie programov medzi členské štáty;

10.

vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere financovala projekty zamerané najmä na informovanie mladých generácií o nových formách násilia súvisiacich s čoraz častejším používaním internetových sociálnych sietí (vyhrážky, psychologické tlaky, morálne obťažovanie, kybernetická detská pornografia), ktoré sú zákernejšie ako iné formy násilia, ale aj nebezpečnejšie pre fyzickú a psychologickú integritu;

11.

žiada členské štáty, aby pravidelne zhromažďovali údaje o násilí páchanom na ženách, aby bol rozsah tohto problému jasnejší;

12.

zdôrazňuje pridanú hodnotu programu Daphne pre EÚ, ktorá umožňuje spoluprácu rôznych organizácií členských štátov v oblasti prevencie a znižovania miery násilia, pričom využíva výmenu vedomostí a najlepších postupov; takisto zdôrazňuje, že projekty financované z programu Daphne III prispeli k vytvoreniu združení a stabilných štruktúr, ktoré budú aj naďalej dlhodobo podporovať cieľové skupiny a ktoré viedli k politickým zmenám na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

13.

zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť projektom zameraným na odstránenie zločinov v mene cti a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

14.

vyzýva Komisiu, aby umožnila financovanie vnútroštátnych projektov, do ktorých sú zapojené malé neziskové organizácie, a želá si, aby mohol byť aj v budúcnosti vysoký počet malých MVO naďalej plne zapojený do partnerstiev medzi združeniami, pretože malé MVO zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní málo známych problémov, tabu alebo nových problémov a k ich riešeniu pristupujú inovačným spôsobom, a zároveň chránia a podporujú obete;

15.

uznáva význam akcií v rámci programu Daphne III pri snahe o prevenciu pred násilím páchaným na ženách a o boj proti nemu, napriek tomu však opätovne poukazuje na potrebu prijať legislatívne opatrenia na európskej úrovni potrebné na odstránenie násilia založeného na rodovej príslušnosti;

16.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila preklad internetovej stránky online nástroja Toolkit do všetkých úradných jazykov Európskej únie, ako aj jej aktualizáciu, a to s tým, že zdôrazní výsledky a odporúčania vyplývajúce z projektov uskutočnených v rámci programu Daphne, aby mohli túto stránku všetky zúčastnené strany využívať ako databázu; vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke vytvorila osobitné užívateľsky ústretové stránky venované výlučne programu Daphne a od roku 2014 aj projektom v rámci programu Práva a občianstvo zameraným na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladistvých;

17.

pripomína záväzok Komisie, ktorá vo svojom akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu uviedla, že v rokoch 2011 – 2012 predloží oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ (7);

18.

vyzýva Komisiu, aby pri propagácii programu Práva a občianstvo umožnila aj naďalej určovať projekty týkajúce sa cieľov všeobecne známeho programu Daphne, aby tak bola aj naďalej zabezpečená čo najvyššia viditeľnosť tohto programu;

19.

navrhuje Komisii, aby rozšírila úlohu pracovnej skupiny programu Daphne Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť nad rámec jej administratívnych povinností a funkcií finančnej kontroly smerom k úlohe, ktorá by sa viac zameriavala na komunikáciu;

20.

navrhuje Komisii, aby využila výsledky projektov na ovplyvnenie európskych a vnútroštátnych politík v oblasti prevencie násilia páchaného na ženách, deťoch a mladistvých a boja proti nemu;

21.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť žiadostiam o projekty zamerané na podporu rodovej rovnosti už od útleho veku a na prevenciu a vzdelávanie s cieľom zmeniť mentalitu a bojovať proti stereotypom;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0127.

(2)  Ú. v. EÚ L 173, 3.7.2007, s. 19.

(3)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.

(5)  Projekt Daphne 2006 „IPV EU Cost“ JLS/DAP/06-1/073/WY „Odhad nákladov v súvislosti s násilím medzi manželmi v Európe“ Maïté Albagly, Sandrine Baffert, Claude Mugnier, Marc Nectoux, Bertrand Thellot.

(6)  COM(2011)0254 s názvom Správa o priebežnom hodnotení „programu Daphne III 2007 – 2013“.

(7)  COM(2010)0171 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu, s. 13.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/74


Štvrtok 2. februára 2012
Postavenie žien vo vojne

P7_TA(2012)0028

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o postavení žien vo vojne (2011/2198(INI))

2013/C 239 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z 10. decembra 1948, ako aj Viedenskú deklaráciu a akčný program Svetovej konferencie o ľudských právach z 25. júna 1993, najmä na kapitolu I články 28 a 29 a kapitolu II článok 38 o systematickom znásilňovaní, sexuálnom otroctve a nútenom tehotenstve v prípade ozbrojených konfliktov,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (1),

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1889 (2009), ktorej cieľom je posilniť vykonávanie a monitorovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1960 (2010), ktorá vytvorila mechanizmus na zhromažďovanie údajov o páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch,

so zreteľom na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch v marci 2010,

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 54/134 zo 7. februára 2000, ktorou bol 25. november ustanovený za Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Európska rada v marci 2011 (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

so zreteľom na Akčný plán Rady EÚ pre rodovú rovnosť v rámci rozvojovej spolupráce (SEC(2010)0265 ), ktorý by mal zaručiť uplatňovanie rodovej rovnosti na všetkých úrovniach spolupráce EÚ s partnerskými štátmi,

so zreteľom na správu o ukazovateľoch komplexného prístupu EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ (3),

so zreteľom na ukazovatele komplexného prístupu k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ,

so zreteľom na komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ (4) a na operačný dokument o vykonávaní rezolúcie BR OSN č. 1325 posilnenej rezolúciou č. 1820 v kontexte EBOP, ktoré boli prijaté v decembri 2008,

so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám,

so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2006 o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom manažmente,

so zreteľom na všeobecné normy správania pre operácie EBOP prijaté Radou v roku 2005 (5),

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý 17. júla 1998, najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o postavení žien v ozbrojených konfliktoch a ich úlohe pri obnove a demokratickom procese v krajinách po skončení konfliktu (8),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0429/2011),

A.

keďže za posledných desať rokov, od prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 sa dosiahol len obmedzený pokrok; keďže v niektorých prípadoch boli prijaté kvóty na účasť žien vo verejnej správe a počet žien v zastupujúcich inštitúciách za zvýšil; keďže odvtedy vzrástlo povedomie o rodových rozdieloch v konfliktoch; avšak aj napriek vyvinutému úsiliu predstavuje účasť žien na mierových rokovaniach, okrem niekoľkých výnimiek, stále menej ako 10 % z formálnej účasti, (9);

B.

keďže bol vytvorený úrad osobitného zástupcu OSN pre sexuálne násilie, ktorému v súčasnosti predsedá Margot Wallströmová;

C.

keďže sexuálne násilie v podobe hromadného znásilňovania, obchodovanie s ľuďmi a iné formy sexuálneho zneužívania žien a detí sa stále používajú ako vojenská taktika v konfliktných regiónoch na celom svete, čo je neprijateľné; keďže mocenské vákuum, ktoré vzniká v oblastiach po skončení konfliktu, môže viesť k zhoršeniu situácie v oblasti práv žien a dievčat, o čom svedčí situácia v Líbyi a Egypte;

D.

keďže dôsledky sexuálneho násilia páchaného počas vojny, fyzické (riziko neplodnosti, inkontinencia, pohlavne prenosné choroby) i psychické sú pre obete zničujúce, pretože obete sa často stigmatizujú, odmietajú, zle sa nimi zaobchádza, sú považované za zneuctené a v mnohých prípadoch sú vylúčené zo spoločnosti a niekedy ich dokonca zabijú;

E.

keďže rodiny obetí sú tiež mimoriadne silno postihnuté a sexuálne násilie považujú za potupu; keďže deti narodené znásilnenej matke môžu byť zavrhnuté a keďže toto zavrhnutie môže mať brutálnu formu ako opustenie dieťaťa pri narodení alebo dokonca jeho zabitie;

F.

keďže vo Viedenskej deklarácii prijatej 25. júna 1993 na Svetovej konferencii OSN o ľudských právach sa uvádza, že ľudské práva žien a dievčat sú neodňateľnou, jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv;

G.

keďže je znepokojený skutočnosťou, že páchatelia sexuálneho násilia zostanú vo väčšine prípadov nepotrestaní, ako napríklad v Kolumbii, kde je sexuálne násilie na ženách v čase ozbrojeného konfliktu systematickou a zatajovanou praxou, ktorá je takmer úplne beztrestná, a keďže túto formu násilia treba považovať za vojnový zločin;

H.

keďže uznáva skutočnosť, že ženy v armáde a/alebo v civilných organizáciách zapojených do udržiavania mieru zohrávajú dôležitú úlohu ako vzory, ako sprostredkovateľky medzikultúrnej výmeny a sú povzbudzujúcou motiváciou pre miestne ženy, pričom búrajú stereotypy miestnych mužov a takisto lepšie komunikujú s miestnymi ženami;

I.

keďže vo väčšine krajín sa činnostiam súvisiacim s rodovou rovnosťou neprikladá veľká dôležitosť, pretože rodová problematika je vnímaná ako vedľajšia otázka, a kultúrne, náboženské a sociálno-ekonomické zvyklosti sa využívajú ako ospravedlnenie za brzdenie pokroku v oblasti rodovej rovnosti a práv žien;

J.

keďže na rodové hľadisko je potrebné klásť dôraz už v úplných začiatkoch plánovania civilných a bezpečnostných misií; keďže sa ukázalo, že mierové misie majú kľúčový význam pri zavádzaní rodového hľadiska do procesu prevencie, odzbrojenia a rekonštrukcie po skončení konfliktu;

K.

keďže dejiny dokazujú, že vojna je aktivitou, v ktorej vo veľkej miere dominujú muži, a preto sa dá predpokladať, že osobitné schopnosti žien, pokiaľ ide o dialóg a nenásilie, by mohli veľmi pozitívne prispieť k mierovému predchádzaniu konfliktom a k ich mierovému riešeniu;

L.

keďže dôležitosť účasti žien a rodového hľadiska podčiarkuje skutočnosť, že v riešeniach konfliktov, budovaní mieru a mierových rokovaniach, na ktorých sa zúčastňuje viac žien, sa pozornosť zameriava viac na oblasť rekonštrukcie a upevňovania mieru: trhovú infraštruktúru, vidiecke cesty, zdravotné centrá, dostupné školy, materské školy atď.;

M.

keďže v roku 2010 bolo prijatých 17 ukazovateľov pre komplexný prístup (10) a po úspešnom úsilí bola v roku 2011 predstavená prvá monitorovacia správa založená na týchto ukazovateľoch (11); keďže sú potrebné komplexné monitorovacie správy EÚ, založené na jasnej metodike a primeraných ukazovateľoch;

N.

keďže národné akčné plány týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti sú nevyhnutnosťou a mali by byť založené na jednotných minimálnych európskych štandardoch, ktoré upravujú ich ciele, vykonávanie a monitorovanie v celej EÚ;

O.

keďže Komisia 31. augusta 2011 rozhodla poskytnúť ďalších 300 miliónov EUR na mier a bezpečnosť v Afrike; keďže v roku 2011 bude prinajmenšom 12 afrických štátov, ktoré majú spolu približne 386,6 milióna obyvateľov, považovaných za súčasné oblasti konfliktu;

P.

keďže v situáciách po skončení konfliktu, keď krajiny prechádzajú procesom rekonštrukcie a reintegrácie, sú inštitucionálne mechanizmy a záväzky v oblasti rodovej rovnosti účinnými prvými krokmi na ochranu a podporu práv žien; keďže, zapojenie všetkých relevantných aktérov, ako sú vlády a politickí predstavitelia, občianska spoločnosť a akademická obec, ako aj priama účasť ženských organizácií, skupín a sietí – ktoré by mali dostať politickú, finančnú a právnu podporu na rozvojové programy, vrátane najzraniteľnejších príslušníkov populácie, ktorými sú migrantky, vnútorne presídlené ženy, utečenky a navrátené ženy – je základným predpokladom budovania mieru, dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutia demokratickej spoločnosti, ktorá rešpektuje práva žien a rodovú rovnosť;

Q.

keďže skryté príčiny zraniteľnosti žien v konfliktných situáciách spočívajú často v ich obmedzenom prístupe o. i. k vzdelávaniu a trhu práce a keďže rovnoprávne ekonomické zapojenie žien je preto nevyhnutným predpokladom boja proti špecificky rodovému násiliu počas ozbrojených konfliktov; keďže účasť žien v riadení, na rokovaniach i v aktívnej činnosti v období prechodu k mieru je stále obmedzená, je však naďalej najvyššou prioritou a rozhodujúcim prvkom, pokiaľ ide o dosiahnutie rodovej rovnosti;

Ženy na vedúcich pozíciách pri zaisťovaní mieru a bezpečnosti

1.

žiada, aby podpora mierových procesov zo strany EÚ bola podmienená účasťou žien v medzinárodných tímoch, ktoré vedú mierové rokovania; žiada, aby sa dosiahol pokrok v otázke trvalého začleňovania žien na vedúcich pozíciách, miestnych organizácií za práva žien a/alebo skupín občianskej spoločnosti do rokovaní počas celého mierového procesu;

2.

zdôrazňuje dôležitosť politického dialógu pre posilnenie postavenia žien a vyzýva delegácie EÚ, aby zahrnuli otázky týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti do politických dialógov a dialógov o ľudských právach, ktoré vedú s hostiteľskými vládami; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali posilnenie účasti žien vo svojich vzťahoch s krajinami a organizáciami mimo EÚ;

3.

víta akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce a vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby prijala všetky potrebné opatrenia zamerané na zabezpečenie náležitej a efektívnej odbornej prípravy členov delegácií EÚ, pokiaľ ide o prístup v otázkach udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a budovania mieru, ktorý zohľadňuje rodové hľadisko; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú technickú a finančnú pomoc na podporu programov, ktoré umožňujú ženám plne sa podieľať na mierových rokovaniach a celkovo posilňujú postavenie žien v občianskej spoločnosti;

4.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne presadzovali zvyšovanie počtu žien vo vojenských a civilných mierových operáciách, najmä vo vedúcich pozíciách, a v tejto súvislosti vyzýva na:

vnútroštátne kampane, ktoré presadzujú armádu a políciu ako reálnu možnosť pre ženy aj mužov s cieľom odstrániť prípadné stereotypy; tieto kampane by mali zahŕňať informatívne podujatia a dni otvorených dverí, kde sa poskytujú vecné informácie o možnostiach vzdelávania a zamestnania v ozbrojených silách;

preskúmanie politiky povyšovania v armáde s cieľom zistiť, či ženy nie sú pri pravidelnom povyšovaní znevýhodňované, hoci sú zrovnoprávnené so svojimi mužskými kolegami a na príslušnosť k pohlaviu sa neprihliada;

v rámci armády zavedenie politík ústretových voči ženám, napríklad možnosť materskej dovolenky;

propagáciu vzorov – žien, ktoré prejavili odvahu a boli iniciatívne pri dosahovaní zmien;

zabezpečenie účasti väčšieho počtu žien, najmä v civilných operáciách, vo vysokých pozíciách a v oblasti spolupráce s miestnym spoločenstvom;

dôkladnú odbornú prípravu mužov a žien prichádzajúcich do kontaktu s civilným obyvateľstvom, pokiaľ ide o rodové otázky, otázky ochrany, osobitných potrieb a ľudských práv žien a detí v situáciách konfliktov, ale aj o otázky kultúry a tradícií hostiteľských krajín, s cieľom zlepšiť ochranu zúčastnených a zabezpečiť, aby neboli žiadne rozdiely v poskytovaní odbornej prípravy pre ženy a mužov;

5.

vyzýva, aby EÚ primerane financovala – aj v rámci nástroja stability – podporu účinnej účasti a prispievania žien v zastupiteľských inštitúciách na národnej i miestnej úrovni a na všetkých úrovniach rozhodovania v rámci riešenia konfliktov, mierových rokovaní, budovania mieru a plánovania po skončení konfliktu;

6.

poukazuje na to, že pre personál EÚ pôsobiaci vo vojenských a civilných misiách je potrebné vypracovať kódex správania, v ktorom sa jasne stanoví, že sexuálne vykorisťovanie je neospravedlniteľným a trestným správaním; žiada, aby sa kódex prísne presadzoval formou prísnych administratívnych a trestných sankcií v prípade sexuálneho násilia, ktorého sa dopustili humanitárni pracovníci, zástupcovia medzinárodných inštitúcií, príslušníci mierových síl a diplomati; požaduje nulovú toleranciu pre sexuálne vykorisťovanie detí a žien v ozbrojených konfliktoch a utečeneckých táboroch, a preto víta nedávne vyšetrovanie OSN vo veci obvinení zo sexuálneho zneužívania, do ktorého mali byť zapojení členovia mierovej misie OSN na Pobreží Slonoviny;

Vplyv ozbrojených konfliktov na ženy

7.

dôrazne odsudzuje pokračujúce používanie sexuálneho násilia proti ženám ako zbraň rovnajúcu sa vojnovému zločinu; uznáva, že takéto zneužívanie zanechá v obetiach hlboké fyzické a psychické rany spolu s vážnymi dôsledkami pre ich rodiny; zdôrazňuje, že tento jav je potrebné riešiť prostredníctvom programov na podporu obetí, a žiada politických predstaviteľov, aby predložili koordinovaný súbor opatrení na prevenciu a zníženie výskytu sexuálneho násilia; upozorňuje v tejto súvislosti na pretrvávajúcu dramatickú situáciu v Kongu; pripomína, že od 30. júla do 4. augusta 2010 došlo v banskej oblasti východného Konga k hromadného znásilňovaniu, že vo východnom Kongu bolo v roku 2009 ohlásených prinajmenšom 8 300 prípadov znásilnenia a že v prvom štvrťroku 2010 nahlásilo znásilnenie najmenej 1 244 žien, čo je v priemere 14 znásilnení denne; upozorňuje na to, že situácia zostáva v roku 2011 rovnaká; naliehavo žiada misie EÚ v Demokratickej republike Kongo – EUPOL RD Kongo and EUSEC RD Kongo – aby boj proti sexuálnemu násiliu a zapojenie žien povýšili na jednu z hlavných priorít v úsilí o reformu bezpečnostného sektora v Kongu;

8.

keďže sexuálne násilie, ktorého obeťami sú najmä ženy a deti, zhoršujú okrem iného rodové rozdiely, rozšírenie násilia – všeobecne, a najmä militarizáciou spoločnosti – ako aj rozpad spoločenskej štruktúry, osobitnú pozornosť a zdroje treba venovať predchádzaniu týmto vojnovým zločinom;

9.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali zavádzanie opatrení navrhnutých s cieľom obmedziť negatívny vplyv ozbrojených konfliktov na rodinný život;

10.

vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu s miestnymi ženskými organizáciami s cieľom zriadiť systém včasného varovania a umožniť im, aby predchádzali zneužívaniu alebo aby samy znížili jeho výskyt;

11.

žiada Komisiu, aby podporovala prostredníctvom dostupného financovania a budovania kapacít miestne združenia občianskej spoločnosti, predovšetkým ženské združenia a združenia s programom, ktorý zohľadňuje rodový aspekt, s cieľom umožniť im plniť úlohu dohľadu, a to najmä v prípade štátov, ktoré tak nerobia;

12.

je zhrozený nad tým, že páchatelia sexuálneho násilia naďalej unikajú trestu; dôrazne vyzýva na skončenie s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia; vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili dodržiavanie zákonov súvisiacich s beztrestnosťou, a žiada posilnenie súdneho systému zabezpečením odbornej prípravy sudcov a prokurátorov v oblasti vyšetrovania a trestania prípadov sexuálneho násilia; žiada preto, aby sa prípady trestného stíhania čo najviac zverejňovali a verejnosť bola tak informovaná, že takéto činy nemožno tolerovať;

13.

žiada, aby otázka beztrestnosti bola hlavným faktorom mierových rokovaní, keďže nemôže existovať mier bez spravodlivosti a páchatelia musia byť postavení pred spravodlivosť a čeliť trestným následkom svojich činov; zdôrazňuje, že o otázke beztrestnosti nemožno vyjednávať; odsudzuje skutočnosť, že súdne konania voči páchateľom násilia na ženách počas vojny sú často príliš pomalé a obetiam prinášajú ďalšie utrpenie, preto žiada spoľahlivú a nestrannú spravodlivosť, ktorá bude zabezpečená v primeranom čase a pri rešpektovaní dôstojnosti žien, ktoré sa stali obeťami vojny;

14.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania, a to nielen v oblasti posilnenia postavenia žien a mladých dievčat, ale aj v oblasti boja proti stereotypom a rozvíjania názorov; žiada zaviesť a/alebo zintenzívniť kampane na zvyšovanie informovanosti ako súčasť programov vzdelávania, pričom v popredí by mala byť otázka dôstojnosti žien;

15.

žiada, aby vojenské sily zriadili ženské kliniky s cieľom riešiť sexuálne a psychické násilie vo vojnových oblastiach;

16.

žiada, aby mohli ženy, ktoré sú obeťami zlého zaobchádzania a násilia počas konfliktov, podávať sťažnosti na medzinárodných súdoch za podmienok, ktoré zachovávajú ich dôstojnosť, a aby boli týmito súdmi chránené pred fyzickými útokmi a traumou v dôsledku výsluchov v situáciách, ktoré neberú na ublíženie ohľad; žiada, aby sa tieto ženy mohli dovolať spravodlivosti v občianskom živote i v trestnom konaní a aby boli vytvorené programy pomoci na ich opätovné ekonomické, sociálne a psychologické zaradenie do spoločnosti;

17.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne podporovali vykonávanie usmernení EÚ o násilí proti ženám a dievčatám prostredníctvom osobitných opatrení, medzi ktoré patria:

zriadenie účinného systému monitorovania všetkých súdnych konaní a nasledujúcich krokov spojených s prípadmi tohto druhu násilia;

prijatie opatrení, stratégií a programov, ktoré sa zameriavajú nielen na prvky ochrany a stíhania, ale čo je dôležitejšie, na prevenciu;

programy poskytujúce obetiam násilia bezplatné zdravotné a psychologické poradenstvo poskytované v ich rodnom jazyku, v súlade s ich kultúrou a zvykmi a podľa možnosti ženským personálom;

programy poskytujúce zdravotné kurzy a ľahko dostupnú literatúru pre ženy aj mužov, najmä o reprodukčnom a sexuálnom zdraví, a kampane na zvyšovanie informovanosti prispôsobené kultúre ľudí, ktorým sú určené;

konkrétne kroky na zabezpečenie toho, aby mali ženy v konfliktných situáciách spravodlivý prístup k systémom verejného zdravotníctva (12), najmä k základnej zdravotnej starostlivosti vrátane ochrany matky a dieťaťa podľa vymedzenia Svetovej zdravotníckej organizácie (13), a ku gynekologickej a pôrodníckej zdravotnej starostlivosti;

zriadenie programov na ochranu svedkov s cieľom chrániť obete a povzbudiť ich k tomu, aby pod zárukou ochrany vystúpili a svedčili proti útočníkom;

18.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby ženy boli v procesoch spojených s reformou súdnictva alebo s medzinárodnými súdmi rovnoprávnymi subjektmi, aby tak mohli účinne obhajovať presadzovanie rovnoprávnosti vo vnútroštátnych súdnych systémoch;

19.

vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie Európskeho parlamentu, aby našli spôsob, ako podporiť podpísanie, ratifikáciu a uplatňovanie Rímskeho štatútu (pre Medzinárodný trestný súd) z roku 1998 rozvojovými krajinami, ktoré tak ešte neurobili, čo je nevyhnutný krok na ochranu sexuálnych práv žien v čase vojny a na zabránenie beztrestnosti páchateľov;

20.

odsudzuje branie rukojemníkov a požaduje prísnejšie tresty za používanie ľudských štítov počas konfliktov;

21.

požaduje, aby boli ženy a muži vo väzniciach umiestnení oddelene, predovšetkým preto, aby sa s predchádzalo sexuálnemu zneužívaniu;

22.

zdôrazňuje význam práva poznať osud nezvestných príbuzných a vyzýva strany zúčastnené na ozbrojených konfliktoch, aby prijali všetky dostupné opatrenia na objasnenie prípadov nezvestných osôb;

23.

žiada prijať osobitné opatrenia, ktoré poskytnú dodatočnú ochranu žien pred znásilnením, nútenou prostitúciou a všetkými ďalšími formami sexuálnych útokov, ako aj osobitnú starostlivosť o tehotné ženy a matky malých detí, pokiaľ ide o poskytovanie potravín a oblečenia, zabezpečenie evakuácie, prepravy a zdravotníckych zariadení, s cieľom predchádzať nechceným tehotenstvám a sexuálne prenosným ochoreniam – ako prioritné oblasti v rámci nástroja financovania rozvoja na obdobie 2014 – 2020;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia jednotiek rýchleho nasadenia zložených z vyškoleného personálu (napríklad lekárov, psychológov, sociológov, právnych poradcov atď.) zameraných na poskytovanie okamžitej podpory obetiam rodového násilia priamo na mieste;

25.

víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1960, ktorá vyžaduje podrobné údaje o podozrivých páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vykonanie rezolúcie č. 1960;

26.

žiada o vypracovanie analýzy možnosti primeraného odškodnenia obetí, aj vzhľadom na psychologické následky v rodinách a u detí obetí, v súlade s platným medzinárodným a vnútroštátnym právom;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie žien, pokiaľ ide o ich práva a prístup k pôde, dedičstvu, úverom a úsporám v situáciách po skončení konfliktu, najmä v krajinách, kde vlastnícke práva žien nie sú právne vymáhateľné a sociálne uznané;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné vnímať ženy nielen ako zraniteľné obete, ale aj ako veľmi diferencovanú skupinu sociálnych aktérov, ktorí disponujú hodnotnými zdrojmi a schopnosťami a ktorí majú svoje vlastné plány; trvá na tom, že ženy ovplyvňujú chod udalostí a musia formovať rozvojový proces; domnieva sa, že ženy, ktoré boli obeťami vojny, nemožno ďalej považovať len za obete vojny, ale skôr za aktívne účastníčky stabilizácie a riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že ženy vo všeobecnosti môžu plniť túto úlohu len v prípade, ak budú mať rovnocenné zastúpenie v rozhodovaní o politických a ekonomických otázkach;

29.

upozorňuje na to, že ľudské chápanie úlohy žien v povojnovej spoločnosti a ich prínosu k povojnovej obnove musí presahovať hranice všeobecného príbehu o „skúsenostiach žien vo vojne“ a že treba uznať špecifiká a rôznorodosť skúseností žien;

Odporúčania

30.

vyzýva na vytvorenie úradu osobitného zástupcu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť v rámci ESVČ, ktorého úlohou by bolo dbať na dodržiavanie rodového hľadiska a účinnejšie spolupracovať s partnermi v OSN; požaduje, aby tento osobitný predstaviteľ EÚ koordinoval všetky príslušné politiky EÚ, pracovné skupiny a útvary/kontaktné miesta, ktoré sa zaoberajú rodovými otázkami a bezpečnosťou, aby boli na neho napojené, a to s cieľom zabezpečiť súdržnosť a účinnosť, ako aj systematické, dôsledné a komplexné uplatňovanie stratégií, ktoré sa majú prijať, a činností, ktoré sa majú vykonať;

31.

žiada podporu a uznanie neformálnej pracovnej skupiny Ženy, mier a bezpečnosť;

32.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uplatňovaniu rodového hľadiska v oblasti mierového výskumu, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po skončení konfliktu, ako aj v dokumentoch o stratégii krajiny;

33.

dôrazne nabáda ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby do svojich opatrení, ktoré budú mať vplyv na ženy v oblastiach s vojnovými konfliktmi, zahrnuli problematiku rozvoja, najmä otázku uznania práva matiek na ochranu a podporu a na starostlivosť o deti a ich výchovu, ako aj zdravotného a hospodárskeho zabezpečenia žien, s osobitným dôrazom na otázku vlastníckych práv, najmä v súvislosti s vlastníctvom pôdy a jej obhospodarovaním;

34.

víta rozhodnutie EÚ schváliť zoznam 17 ukazovateľov implementácie s cieľom vyhodnotiť dosiahnuté výsledky EÚ v oblasti rodovej problematiky v krajinách ohrozených konfliktom, počas konfliktov a po ich skončení; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele, ktoré by mali zahŕňať aj meranie kvality, je potrebné zlepšiť; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vo fázach plánovania i plnenia brali do úvahy závery tohto hodnotiaceho procesu;

35.

vyzýva ESVČ, aby v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 zabezpečila, že plánovanie, vykonávanie a kontrola iniciatív jednotlivých krajín zameraných na podporu rodového hľadiska v situáciách pred vypuknutím konfliktov, počas nich a po ich skončení budú riadené na úrovni delegácií s cieľom lepšie sa zamerať na osobitosti každej situácie a na možnosť existencie regionálneho rozmeru;

36.

vyzýva členské štáty, aby prijali, vykonali a monitorovali národné akčné plány o ženách, mieri a bezpečnosti; pripomína svoju výzvu EÚ a členským štátom, aby v rámci svojich plánov a stratégií vytvorili súbor minimálnych noriem, ktoré zahrnú realistické ciele s osobitnými ukazovateľmi, kritériami, harmonogramami, vyčleneným rozpočtom a účinným monitorovacím mechanizmom; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli do prípravy, vykonávania a monitorovania akčných plánov zahrnuté mimovládne organizácie;

37.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila vyvážený výber zamestnancov do misií a operácií a aby presadzovala viac žien na vedúce pozície, akými sú napríklad vedúci delegácie EÚ do tretích krajín a vedúci misie EÚ;

38.

vyzdvihuje požiadavku Komisie, aby EÚ podporovala tretie krajiny pri dodržiavaní a plnení medzinárodných záväzkov, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Káhirský akčný program, Pekinská akčná platforma a Miléniová deklarácia OSN;

39.

dôrazne podporuje zahrnutie poradcov pre otázky rodovej rovnosti a kontaktné miesta pre otázky rodovej rovnosti do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a delegácií EU a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabránila zlučovaniu ich funkcií a poskytla im primerané zdroje a právomoci;

40.

zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia v boji proti stereotypom, diskriminácii (na základe pohlavia, kultúrny, náboženstva) a domácemu násiliu a ich dôležitosť pre oblasť rodovej rovnosti všeobecne; konštatuje, že tieto kampane treba rozšíriť o podporu vytvárania pozitívneho obrazu prostredníctvom modelových ženských rolí v masmédiách, reklame, učebných materiáloch a na internete;

41.

v súvislosti s misiami SBOP žiada zavedenie primeraných postupov predkladania sťažností verejnosťou, ktoré by pomohli najmä pri nahlasovaní sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby podrobné správy o ženách, mieri a bezpečnosti zahrnula do polročných hodnotení misií SZBP; pripomína, že misie SBOP sú jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými môže EÚ preukázať svoje odhodlanie plniť ciele rezolúcií BR OSN č. 1820 a 1325 v krajinách a regiónoch zasiahnutých krízou;

42.

žiada špeciálne vyčlenený rozpočet na hodnotenie a monitorovanie údajov zozbieraných na základe ukazovateľov vypracovaných na úrovni EÚ; žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre odbornosť v oblasti rodovej rovnosti a na projekty a činnosti týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti v misiách SBOP;

43.

vyzýva rozpočtový orgán EÚ, aby v budúcich nástrojoch financovania rozvoja na obdobie 2014 – 2020 zvýšil finančné zdroje pridelené na podporu rodovej rovnosti a práv žien;

44.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ a Komisiu, aby s cieľom vyhnúť sa fragmentácii reakcie EÚ na situáciu žien vo vojne prijali potrebné opatrenia na zlepšenie komplementárnosti a včasnej mobilizácie všetkých finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, konkrétne Európskeho rozvojového fondu, nástroja financovania rozvojovej spolupráce, nástroja európskeho susedstva a partnerstva, nástroja predvstupovej pomoci, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja stability;

45.

žiada o špecifickú podporu zo strany Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), pokiaľ ide o zhromažďovanie, spracovanie a šírenie účinných postupov uplatňovania otázky rodovej rovnosti pri plnení pekinských ukazovateľov v súvislosti s problematikou žien a ozbrojených konfliktov;

46.

zdôrazňuje významnú úlohu partnerstva EK a OSN v oblasti rodovej rovnosti pre rozvoj a mier, ktorého cieľom je určiť prístupy, ktorými sa do nových spôsobov pomoci začlení rodová rovnosť a ľudské práva žien, a podporovať úsilie národných partnerov o plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti rodovej rovnosti a zosúladenie ich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti s príslušnými finančnými prostriedkami v národných rozvojových programoch a rozpočtoch; zdôrazňuje, že tento projekt sa osobitne zameriava na úlohu žien v situáciách počas konfliktu a po konflikte, a najmä na riadne uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325;

47.

žiada Úniu, aby sa v rámci navrhovanej pomoci na obnovu po skončení konfliktu zameriavala na zriaďovanie škôl s cieľom zlepšiť vzdelávanie chlapcov a dievčat;

48.

víta viaceré iniciatívy na vytvorenie ukazovateľov včasného varovania a dohľadu nad konfliktmi zohľadňujúcich rodové hľadisko, ako sú iniciatívy OSN Ženy, Rady Európy, švajčiarskej Nadácie pre mier, organizácie International Alert a Fóra o včasnom varovaní a včasnej reakcii;

49.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli ženy v centre pozornosti politík týkajúcich sa zásobovania vodou, sanitácie a hygieny v oblastiach konfliktu a po skončení konfliktu, preto zdôrazňuje dôležitosť rozširovania prístupu k bezpečnej pitnej vode, primeranej sanitácii a vode na výrobné účely;

*

* *

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.


(1)  A/RES/48/104.

(2)  Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.

(3)  Dokument Rady č. 09990/2011 z 11. mája 2011.

(4)  Dokument Rady č. 15671/1/2008 z 1. decembra 2008.

(5)  Dokument Rady č. 08373/3/2005 z 18. mája 2005.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0439.

(7)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.

(8)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 287.

(9)  Desaťročná štúdia vplyvu vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti pri udržovaní mieru. Záverečná správa pre oddelenie Organizácie spojených národov pre mierové operácie a oddelenie miestnej podpory, 2010.

(10)  Dokument Rady č. 11948/2010 zo 14. júla 2010.

(11)  Dokument Rady č. 09990/2011 z 11. mája 2011.

(12)  Ako sa stanovuje v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v (revidovanej) Európskej sociálnej charte Rady Európy, v časti I, zásade 11.

(13)  56. svetové zdravotnícke zhromaždenie A56/27, predbežný program, bod 14.18, 24. apríla 2003, Medzinárodná konferencia o základnej zdravotnej starostlivosti, Alma-Ata: 25. výročie, správa sekretariátu.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/83


Štvrtok 2. februára 2012
Rozvojová spolupráca EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030

P7_TA(2012)0029

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o rozvojovej spolupráci EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030 (2011/2112(INI))

2013/C 239 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2012 za medzinárodný rok trvalo udržateľnej energie pre všetkých, čím uznalo dôležitosť prístupu k energii pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a dosahovanie miléniových rozvojových cieľov (MRC) (1),

so zreteľom na naštartovanie iniciatívy Trvalo udržateľná energia pre všetkých generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom (2),

so zreteľom na skutočnosť, že generálny tajomník OSN Ban Ki-moon zostavil poradnú skupinu pre energetiku a zmenu klímy, a so zreteľom na jej odporúčania z 28. apríla 2010, v ktorých ako prioritu stanovila medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k moderným energetickým službám pre všetkých ľudí do roku 2030 a zníženie globálnej energetickej náročnosti o 40 % do roku 2030 (3),

so zreteľom na dokument Medzinárodnej agentúry pre energiu s názvom Vyhliadky svetovej energetiky 2011, v ktorom je zdôraznené, že okolo 1,3 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k elektrickej energii a ďalej približne 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť pripravovať jedlo využitím čistej energie,

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni Energia pre všetkých – financovanie prístupu pre chudobných, ktorá sa konala 10. – 11. októbra 2011 v nórskom Oslo, a so zreteľom na vytvorenie Partnerstva pre medzinárodnú energetiku a klímu – energetika + iniciatíva,

so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 19. mája 2009 týkajúce sa prístupu k obnoviteľným zdrojom energie na miestnej úrovni v rozvojových krajinách, v ktorých sa zdôrazňuje, že „prístup k trvalo udržateľným zdrojom energie a moderným energetickým službám je základnou podmienkou hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja, ako aj dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia“ a že „pozornosť venovaná trvalo udržateľným zdrojom energie upevní pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a prispeje k riešeniu globálnej krízy a k zmierneniu zmeny klímy“,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2002 o energetickej spolupráci s rozvojovými krajinami (COM(2002)0408), ktoré bolo predložené Rade a Európskemu parlamentu,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2004 o budúcom vývoji Energetickej iniciatívy EÚ a spôsoboch vybudovania energetickej vybavenosti pre krajiny AKT (COM(2004)0711), ktoré bolo predložené Rade a Európskemu parlamentu,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0442/2011),

A.

keďže okolo 1,3 miliardy ľudí na celom svete, z ktorých 84 % žije vo vidieckych oblastiach, nemá prístup k elektrickej energii; keďže ďalších 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť pripravovať jedlo využitím čistej energie (4), čím sa tvorí v domácnostiach dym, ktorý má za následok viac než 1,4 milióna prípadov predčasného úmrtia ročne, čo je po HIV/AIDS druhou najčastejšou príčinou predčasnej smrti na celom svete (5); keďže súčasný nedostatočný prístup k moderným energetickým službám v mnohých chudobných krajinách viedol k vzniku nerovností a znevýhodňuje najmä ženy a deti;

B.

keďže prístup k energii je nevyhnutný pre uplatňovanie viacerých práv uvedených v Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, ako aj iných medzinárodných ľudských práv a environmentálnych právnych nástrojov;

C.

keďže MRC nebudú splnené, pokiaľ sa nedosiahne významný pokrok pri zlepšovaní prístupu k energii, čo si vyžaduje každoročné predpokladané investície v objeme 48 miliárd amerických dolárov do roku 2030, čo sa rovná približne 3 % investícií do energetickej infraštruktúry na celom svete naplánovanej na obdobie do roku 2030 a čo by malo za následok mierne zvýšenie emisií CO2 o 0,7 % do roku 2030 (6);

D.

keďže obnoviteľné zdroje energie, najmä malé decentralizované riešenia, majú obrovský potenciál poskytovať spoľahlivé, udržateľné a cenovo dostupné energetické služby pre chudobných, predovšetkým vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín; keďže rozvojové krajiny sa nachádzajú v oblastiach s prístupom k rozsiahlym obnoviteľným zdrojom energie, najmä zdrojom veternej a slnečnej energie; keďže však treba vyriešiť ešte mnoho otázok, aby sa zabezpečilo ich rozšírenie do rozvojových krajín, a to vrátane financovania, budovania kapacít, transferu technológií a reformy správy vecí verejných;

E.

keďže využívanie technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie je pre rozvojové krajiny nevyhnutné na zníženie ich závislosti od dovozu fosílnych palív a súvisiacej cenovej nestálosti; keďže však veľké projekty s využitím obnoviteľných zdrojov energie (napríklad vodné projekty alebo energetické plodiny) môžu mať takisto vážne sociálne a environmentálne následky pre miestne obyvateľstvo, napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok vody a potravinovú bezpečnosť; keďže dôkladné hodnotenie vplyvov technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie je preto dôležitým predpokladom darcovského financovania;

F.

keďže prístup k moderným energetickým službám pre všetkých ľudí predstavuje prístup k celej škále potrebných a žiaducich energetických služieb (nie len k elektrickej energii), ako je napríklad osvetlenie, ohrev vody, energia potrebná na varenie, vykurovanie, klimatizáciu, prístup k informačným a komunikačným technológiám, ako aj energia na výrobné účely a tvorbu príjmov;

G.

keďže len 8 % z balíka dotácií fosílnych palív, ktorý predstavoval 409 miliárd amerických dolárov pre rozvojové krajiny, išlo v roku 2010 pre 20 % populácie s najnižšími príjmami (7);

H.

keďže výsledky indexu energetického rozvoja silne korelujú s výsledkami indexu ľudského rozvoja, ktorý ukazuje predpokladanú dĺžku života, vzdelanie, HDP na obyvateľa a iné ukazovatele životnej úrovne;

I.

keďže v subsaharskej Afrike nemá takmer 70 % celkového obyvateľstva prístup k elektrickej energii; a keďže nárast obyvateľstva bol výraznejší ako elektrifikácia a počet obyvateľov bez prístupu k elektrickej energii sa zvýšil;

J.

keďže hlavne v najmenej rozvinutých krajinách má prístup k elektrickej rozvodnej sieti len malé percento obyvateľov; keďže ani v blízkej budúcnosti k nej nebude mať celá populácia prístup, je vytváranie decentralizovaných riešení, ako sú systémy mimosieťového pripojenia, minisiete a siete malého rozsahu, jediným možným spôsobom na zabezpečenie všeobecného prístupu k energii v budúcich rokoch;

K.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a prísne riadenie sú kľúčovými faktormi, ktoré by sa mali podporovať, aby sa prilákali súkromné investície potrebné na úplné dosiahnutie všeobecného prístupu k energii;

L.

keďže posledné oznámenia Komisie na tému energia v rozvojovej spolupráci boli vydané v roku 2002 a 2004;

1.

zdôrazňuje, že hoci sa žiaden z miléniových rozvojových cieľov osobitne netýka energie, prístup všetkých ľudí k moderným a udržateľným energetickým službám (ďalej len všeobecný prístup k energii) je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov; preto sa domnieva, že energetika by sa mala stať ústredným bodom diskusie o odstraňovaní chudoby, pričom by sa mal zabezpečiť súlad medzi zvýšeným prístupom k moderným energetickým službám a trvalo udržateľným rozvojom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o rozvojovej spolupráci a podporila tak všeobecný prístup k energii na rok 2012, ktorý bol Organizáciou Spojených národov vyhradený pre túto tému;

2.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby otvorene zastávali a zaviazali sa podporovať medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k energii do roku 2030, ktorý vytvorila OSN, a aby na tento cieľ zamerali svoje politiky a rozvojovú spoluprácu;

3.

zdôrazňuje, že maximálne využívanie obnoviteľných zdrojov energie predstavuje ideálny postup medzinárodného spoločenstva pri dosahovaní všeobecného prístupu k moderným energetickým službám a súčasnom boji proti zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila akčný plán a zaradila cieľ všeobecného prístupu k energii do príslušných politík EÚ, ako aj do všetkých sektorov rozvojovej politiky, ako je poľnohospodárstvo, priemysel, obchod, zdravie a voda, a aby zabezpečila súčinnosť medzi jednotlivými politikami a sektormi na dosiahnutie cieľa všeobecného prístupu k energii;

4.

víta skutočnosť, že zmienka o energii je jedným z kľúčových bodov „programu zmien“, a očakáva, že Komisia bude podľa toho konať; vyzýva Komisiu, aby prístup k energii nepovažovala za vedľajší voči ďalším kľúčovým bodom – energetickej bezpečnosti a zmene klímy – ktoré sa v agende tiež spomínajú, ani aby si ho s nimi nezamieňala;

5.

podporuje zriadenie zvláštneho programu pre energetiku a rozvoj v rámci rozvojovej spolupráce EÚ s osobitným dôrazom na všeobecný prístup k energii;

6.

poznamenáva, že skúsenosti ukázali, že centralizovaná výroba energie a ciele v oblasti rozširovania sietí často neviedli k zlepšeniu energetických služieb pre chudobných; zdôrazňuje preto potrebu podporovať obnoviteľné decentralizované riešenia, ako sú systémy mimosieťového pripojenia, minisiete a siete malého rozsahu, s cieľom mať dosah na všetky zložky obyvateľstva v rozvojových krajinách, hlavne na chudobné a vidiecke obyvateľstvo; vyzýva Európsku úniu, aby v odľahlých oblastiach s nedostatočným pokrytím elektrickou energiou finančne aj technicky zamerala svoje snahy na tieto riešenia malého rozsahu;

7.

poukazuje na obrovský potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mnohých rozvojových krajinách zaručiť udržateľné dodávky energie a zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív, a teda zníženie zraniteľnosti voči kolísaniu cien energie;

8.

podčiarkuje, že nástroj EÚ pre energetiku je jedným z mála finančných mechanizmov na celom svete, ktoré poskytujú finančné prostriedky na riešenia malého rozsahu pre obnoviteľné zdroje energie, a vyzýva Komisiu, aby ďalej financovala takýto typ projektu v budúcom rozpočtovom období so začiatkom od roku 2014 a zvýšila preň finančné prostriedky;

9.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv investícií podporovaných nástrojom EÚ pre energetiku na zlepšenie prístupu k základným energetickým službám pre ľudí žijúcich v chudobe, a aby podľa toho zlepšila efektívnosť a účinnosť nástroja, ktorý v novom rozpočtovom období po roku 2013 nahradí nástroj pre energetiku;

10.

zdôrazňuje, že správne využívanie obnoviteľných zdrojov energie na poskytovanie energetických služieb môže poskytnúť hospodárne riešenie, ktoré prinesie rozvojovým krajinám prínosy v oblasti zdravia, životného prostredia a miestneho rozvoja; zdôrazňuje však, že je potrebné zohľadniť environmentálny dosah využívania obnoviteľných zdrojov energie na zlepšenie všeobecného prístupu k energii, najmä v prípade vodnej energie, biomasy či agropalív;

11.

vyzýva EÚ, aby vypracovala jasné pokyny týkajúce sa kritérií environmentálnej udržateľnosti pre financovanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Komisiu, aby využívanie energie z decentralizovaných obnoviteľných zdrojov alebo udržateľnú nízkouhlíkovú energiu či vysokú energetickú účinnosť považovala za prioritnú podmienku podpory nových energetických projektov;

12.

zdôrazňuje úlohu, ktorú by mali zohrávať súkromné spoločnosti, aby umožnili rozvojovým krajinám dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, najmä vzhľadom na všeobecný prístup k energii; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj finančných zdrojov a technologických možností prispôsobených pre trhy s nízkymi príjmami, a to najmä prostredníctvom posilnenia účasti súkromných spoločností vo vnútroštátnych a medzinárodných inštitucionálnych partnerstvách;

13.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rozvojovej spolupráce a energetického nástroja podporovali prenos technológií, vrátane technických vedomostí, informácií a osvedčených postupov, vhodných na dodávku moderných energetických služieb pre chudobné obyvateľstvo medzi južnými partnerskými krajinami a medzi Európou a južnými krajinami, zameraný na rozvoj kapacít, vrátane družieb, výmeny pracovníkov a praktických školení, v záujme zhodnotenia a využitia technologických možností; v tejto súvislosti podporuje tiež prenos technológií energetickej účinnosti, ktorý by umožnil využívať energiu čo najproduktívnejším spôsobom a maximalizovať tak energetické služby, ktoré môže dané množstvo energie zabezpečiť;

14.

žiada, aby sa pri vývoji projektov/programov a v rámci financovania venovala osobitná pozornosť produktívnemu využívaniu energie ako kľúčovému mechanizmu sociálno-ekonomického rastu a vytvárania príjmov;

15.

zdôrazňuje, že na rozširovanie prístupu k udržateľným energetickým službám budú potrebné účinné partnerstvá medzi verejným sektorom, súkromným sektorom, spoločenstvami a miestnymi samosprávami; vyzýva Komisiu, aby v rámci možností využívala trhový prístup k novým/inovatívnym energetickým riešeniam, napríklad prostredníctvom podpory domácej výroby, uľahčenia ich zavedenia na trhu alebo poskytovania trhových informácií s cieľom zabezpečiť zodpovednosť na miestnej úrovni a trvalú udržateľnosť; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie kapacít v oblasti riadenia s cieľom umožniť viacnásobnú využiteľnosť malých projektov energetických služieb prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov;

16.

domnieva sa, že súkromné investície a ich využívanie v projektoch sú základnými predpokladmi dosiahnutia cieľa všeobecného prístupu k energii v plnom rozsahu; vyzýva preto Komisiu, aby vo všetkých svojich činnostiach presadzovala princíp právneho štátu, najmä v najmenej rozvinutých krajinách;

17.

vyzýva delegácie EÚ, aby poskytli informácie o daniach, stimuloch a regulačných požiadavkách v rozvojových krajinách tým spoločnostiam EÚ, ktoré chcú investovať do oblasti energetiky;

18.

vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčovala výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o najúčinnejšie stimuly na podporu rozširovania energetickej infraštruktúry rozvojových krajín;

19.

nabáda, aby bol podporovaný rozvoj a propagácia správneho politického rozhodovania a právnych rámcov, ako aj technických noriem, ktoré posilnia miestne kapacity a vytvoria dôveru medzi investormi v súkromnom sektore vrátane mobilizácie zdrojov miestnych investícií;

20.

zdôrazňuje, že pri získavaní potrebných investícií zo súkromného sektora hrajú hlavnú úlohu verejné financie od vlád partnerských krajín, z medzinárodných finančných inštitúcií a z oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); zdôrazňuje tiež, že pomoc EÚ určená na zlepšenie prístupu k energii by mala podporiť miestne hospodárstva, vytváranie ekologických pracovných miest a znižovanie chudoby a nesmie byť viazaná na zapojenie podnikov EÚ, ani použitá na ich dotovanie;

21.

uznáva, že samotný verejný sektor nebude schopný poskytnúť všetky finančné prostriedky potrebné na rozšírenie prístupu k energii; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť súkromných investorov a trhovo orientovaných reforiem v energetickom sektore; zdôrazňuje však, že silnejúci dôraz na využívanie verejno-súkromných partnerstiev a získanie prostriedkov zo súkromného sektora môžu nepriaznivo znížiť atraktívnosť miestnych projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, keďže takéto projekty sú financovateľné bankami v menšej miere než veľké projekty týkajúce sa elektrických rozvodných sietí, ktoré sa často využívajú vo veľkých priemyselných odvetviach; zdôrazňuje preto, že konečnú zodpovednosť za zabezpečenie prístupu k všeobecným službám, hlavne k energii dostupnej pre chudobné obyvateľstvo a obyvateľstvo žijúce vo vzdialených oblastiach, nesie štát;

22.

zdôrazňuje, že existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako môžu vlády partnerských krajín podporiť všeobecný prístup k energii v legislatíve, nariadeniach, zmluvách alebo licenčných konaniach tým, že nariadia poskytovanie všeobecných služieb, ktoré budú upravené podľa potrieb a možností každej krajiny, ako sú:

ciele pokrytia v koncesných alebo licenčných zmluvách;

rozdielny prístup k spotrebiteľovi na základe finančnej spôsobilosti;

dotácie alebo finančné prostriedky zamerané na určité kategórie spotrebiteľov a vzdialené vidiecke oblasti;

preskúmanie kontraproduktívnych dotácií, daní a poplatkov, ako je napríklad posun záujmu od fosílnych palív k decentralizovaným obnoviteľným zdrojom s cieľom zlepšiť prístup k energii a energetickú efektívnosť;

liberalizácia vstupu operátorov do oblastí, kde sa ešte takéto služby neposkytujú;

finančné stimuly na podporu rozširovania infraštruktúry;

opatrenia na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia dostupnej energie;

23.

vyzýva rozvojové krajiny, aby sa vážne zaviazali plniť ciele všeobecného prístupu k energii, a odporúča, aby bola ministerstvám, ktoré majú na starosti energetiku v rozvojových krajinách, poskytovaná väčšia pomoc, aby tieto mohli v novom rozpočtovom období pripraviť programy na podporu všeobecného prístupu k energii vrátane vytvorenia dlhodobých stratégií na zabezpečenie trvalo udržateľnej energie a zlepšenú regionálnu spoluprácu vo veciach týkajúcich sa energetiky;

24.

zdôrazňuje, že je dôležitá transparentná a demokratická účasť občianskej spoločnosti, miestnych úradov a regulačných orgánov v sektore energetiky, aby mohli tieto dohliadať na poskytovanie všeobecného prístupu k energii a tiež zabezpečiť správne riadenie a spravodlivú súťaž, ako aj zamedziť korupcii;

25.

naliehavo žiada národné parlamenty rozvojových krajín a mimovládne organizácie, aby plnili úlohu, ktorá sa od nich očakáva, pri zabezpečovaní a kontrole transparentnosti, demokratických procesov a stabilného právneho prostredia;

26.

so znepokojením konštatuje, že partnerstvo Afriky a EÚ v oblasti energetiky (AEEP) a jeho podprogram na podporu obnoviteľných zdrojov energie sa zdajú byť zamerané hlavne na veľké projekty a prepojovacie vedenia s menším dôrazom na miestne energetické riešenia; naliehavo vyzýva EÚ, aby pri rozvoji energetickej infraštruktúry neuplatňovala prístup zhora nadol, so zreteľom na to, že veľké infraštruktúry nemusia vyhovovať hospodárskej a sociálnej štruktúre danej krajiny a neposkytujú prístup k energii chudobným, pre ktorých sú zvyčajne vhodnejšie menšie miestne zdroje energie;

27.

nabáda EÚ, aby viedla rozhovory s vládami partnerských krajín a občianskou spoločnosťou v rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť, aby národné politiky v oblasti energetiky, ako aj stratégie na zníženie chudoby zohľadňovali všeobecný prístup k energii;

28.

žiada o dialóg s partnerskými krajinami a regionálnymi orgánmi, v rámci ktorého by sa venovala osobitná pozornosť výhodám, ktoré prinesie zavedenie energetických služieb na účely prípravy jedla do plánov národného a regionálneho rozvoja, a žiada o podporu partnerských krajín a regionálnych orgánov pri rokovaniach s miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktoré sú aktívne v oblasti energie pre domácnosti využívanej na varenie, s cieľom určiť, ako čo najlepšie zabezpečiť významný pokrok a zníženie počtu úmrtí z dôvodu respiračných chorôb; podporuje využívanie účinnejších zariadení na varenie, keďže tradičné spaľovanie veľkého množstva biomasy na otvorenom ohni má nepriaznivý vplyv na zdravie, najmä u žien a detí, ako aj negatívny dosah na odlesňovanie;

29.

žiada Komisiu, aby každoročne informovala o pokroku pri dosahovaní cieľa všeobecného prístupu k energii po vytvorení spoľahlivých ukazovateľov a o skutočnosti, ako k tomuto pokroku prispela rozvojová spolupráca EÚ;

30.

presadzuje názor, že podpora rozvoja energetických služieb zo strany Komisie a členských štátov by mala byť založená na zhodnotení pomerných finančných nákladov a prínosov všetkých možností, pričom sa prihliadne na to, ako prispeje k dosahovaniu miléniových rozvojových cieľov a cieľov národného rozvoja, ako aj pomerných nákladov a výhod decentralizovaných a centralizovaných systémov v energetike;

31.

zdôrazňuje význam začlenenia rozvojových cieľov tisícročia - najmä tých, ktoré súvisia s chudobou, pretože prístup k cenovo dostupným energetickým službám je možné zabezpečiť len znížením počtu ľudí, ktorí sú nútení vystačiť s jedným dolárom na deň, do roku 2015 - do národných energetických stratégií rozvojových krajín;

32.

žiada Komisiu, aby preskúmala a podľa toho využila na investovanie do zabezpečenia všeobecného prístupu k udržateľnej nízkouhlíkovej energii pre chudobné obyvateľstvo potenciálne zdroje finančných prostriedkov, ktoré súvisia so zmenou klímy a trhom s uhlíkom;

33.

vyzýva Komisiu, aby v energetickom sektore podporovala nové prístupy založené na výsledkoch, ako je financovanie podľa výsledkov, platba pri dodaní alebo pomoc založená na výstupoch, ktoré sú momentálne tiež testované inými darcami, a tým zdôrazňovala, že je dôležitá pomoc poskytovaná podľa dopytu, teda keď si to vyžiada partner, namiesto pomoci podľa ponuky, keď má darca k dispozícii odborníka;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že spotreba energie chudobnými vrstvami obyvateľstva v rozvojových krajinách neprispieva, ani v blízkej budúcnosti nebude významne prispievať ku globálnym emisiám skleníkových plynov (1,3 % globálnych emisií do roku 2030 podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu) a že na to, aby sa dosiahla minimálna prijateľná životná úroveň takéhoto obyvateľstva, je potrebné zvýšiť spotrebu v oblasti energetických služieb na obyvateľa bez toho, aby bola obmedzovaná veľmi prísnymi opatreniami na zmiernenie následkov zmeny klímy;

35.

so znepokojením konštatuje, že Svetová banka a EIB sa naďalej zameriavajú na rozsiahlu hydroenergetickú infraštruktúru; pripomína, že skúsenosti ukázali, že takéto projekty nemusia nevyhnutne zvyšovať prístup chudobných k energii, ale že tento cieľ sa dosahuje lepšie prostredníctvom minihydroenergetických alebo mikrohydroenergetických jednotiek pre miestny dopyt, čím sa zabráni sociálnym a environmentálnym nevýhodám väčších projektov;

36.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom citlivosti a finančnej spôsobilosti podporovať energetické projekty malého rozsahu zo strany EIB, európskych rozvojových finančných inštitúcií a medzinárodných finančných inštitúcií a požaduje, aby zabezpečili, že všeobecný prístup k energii bude stredobodom záujmu ich aktivít v energetickom sektore s tým, že budú podporovať aj projekty malého rozsahu a mimosieťové projekty hlavne vo vidieckych oblastiach a začlenia povinnosť poskytovať služby všeobecného prístupu k energii do svojich energetických projektov a grantov;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nefinancovali, ani inak nepodporovali využívanie atómovej energie v rozvojových krajinách, keďže predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť a udržateľnosť;

38.

odporúča prácu energetickej iniciatívy Európskej únie (EUEI), nástroja EUEI pre partnerský dialóg (EUEI-PDF) a partnerstva Afriky a EÚ v oblasti energetiky; víta iniciatívu Energetika + a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali účasť a aktivitu v týchto iniciatívach, a tak podporovali koordináciu medzinárodnej pomoci v oblasti energetiky;

39.

zastáva názor, že samit Rio+20, ktorý sa má konať v júni 2012, je príležitosťou na navrhnutie konkrétnych cieľov týkajúcich sa spôsobu odstránenia energetickej chudoby, ako aj plánu, ako tieto ciele dosiahnuť vo forme globálnej stratégie pre ekologizáciu hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili všeobecný prístup k energii do procesu Rio+20;

40.

vyzýva, aby bol všeobecný prístup k energii začlenený do miléniových rozvojových cieľov po roku 2015, ktoré majú byť ešte len sformulované;

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Rade ministrov AKT – EÚ.


(1)  Zasadanie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, rezolúcia 65/151 o medzinárodnom roku trvalo udržateľnej energetiky pre všetkých prijatá Valným zhromaždením 21. januára 2011 v New Yorku.

(2)  Generálny tajomník Ban Ki-moon, Moje priority ako generálneho tajomníka.

(3)  Generálny tajomník Ban Ki-moon, Moje priority ako generálneho tajomníka.

(4)  Energia pre všetkých, Financovanie prístupu pre chudobných, osobitný predbežný výpis z dokumentu Vyhliadky svetovej energetiky 2011, prvýkrát prezentovaný na konferencii Energia pre všetkých v októbri 2011 v Osle, Nórsko, október 2011; OECD/IEA, Október 2011 (http://www.iea.org/papers/2011/weo2011_energy_for_all.pdf), strana 3.

(5)  Tamtiež, s. 28.

(6)  Tamtiež, s. 27.

(7)  Tamtiež, s. 40.


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/89


Štvrtok 2. februára 2012
Výročná správa o daniach

P7_TA(2012)0030

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o výročnej správe o daniach (2011/2271(INI))

2013/C 239 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Dvojité zdanenie na jednotnom trhu (COM(2011)0712) a návrh (prepracované znenie) smernice Rady o výplate úrokov a licenčných poplatkov (COM(2011)0714),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (COM(2010)0769),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci oznámenie Komisie s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (SEC(2010)1576),

so zreteľom na dokument Komisie o odpovediach získaných v priebehu konzultácie Komisie o dohodách týkajúcich sa dvojitého zdanenia a vnútornom trhu: vecné príklady prípadov dvojitého zdanenia (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012 (COM(2011)0400),

so zreteľom na spoločný list prezidenta Francúzskej republiky Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zo 17. augusta 2011 adresovaný predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi,

so zreteľom na publikáciu OECD s názvom Využívanie strát spoločností prostredníctvom agresívneho daňového plánovania, 2011 (2),

so zreteľom na dokument s názvom „Aký účinný a legitímny je európsky semester? Zvýšenie úlohy Európskeho parlamentu“ (3),

so zreteľom na publikáciu Komisie s názvom Daňové trendy v EÚ (Taxation Trends in the EU) (vydanie z r. 2011) (4),

so zreteľom na publikáciu OECD s názvom Trendy v oblasti spotrebných daní 2010 (Consumption Tax Trends 2010) (5),

so zreteľom na správu Maria Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, 2010,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o hospodárskom vplyve odporúčania Komisie o postupoch úľavy na zrážkovej dani a návrhov FISCO (SEC(2009)1371),

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2009/784/ES o postupoch úľavy na zrážkovej dani,

so zreteľom na správu Alaina Lamassoura o občanovi a uplatňovaní práva Spoločenstva z 8. júna 2008 (6),

so zreteľom na svoju správu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. decembra 2007 s názvom Uplatňovanie opatrení na zabránenie zneužívania právnych predpisov v oblasti priameho zdaňovania – v rámci EÚ a vo vzťahu s tretími krajinami (COM(2007)0785),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. mája 2006 o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (COM(2006)0254),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. decembra 2006 s názvom Zdanenie pri odchode a potreba koordinácie daňovej politiky členských štátov(COM(2006)0825),

so zreteľom na poradenskú správu Eures Channel o niekoľkých prekážkach mobility občanov EÚ v cezhraničných regiónoch, 2002 (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. mája 2001 s názvom Daňová politika v Európskej únii – priority na ďalšie roky (COM(2001)0260),

so zreteľom na návrh uznesenia B7-0531/2011, ktorý v súlade s článkom 120 predložila Cristina Muscardini a ďalší poslanci,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0014/2012),

A.

keďže vnútorný trh EÚ s mobilitou osôb, služieb, tovaru a kapitálu nie je plne funkčný a ešte stále existujú oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť;

B.

keďže občania EÚ, ktorí pracujú v zahraničí, a podniky EÚ, ktoré pôsobia v zahraničí, sa stretávajú s daňovými prekážkami, ktoré vedú k významným prekážkam pre rast a zamestnanosť na vnútornom trhu EÚ, a keďže tieto prekážky musia byť odstránené, aby sa zaistila konkurencieschopnejšia Európa, ktorá vytvára rast a zamestnanosť;

C.

keďže administratívne náklady, ktoré spôsobujú daňové systémy stredným podnikom, sú v niektorých členských štátoch zbytočne zaťažujúce a vysoké;

D.

keďže súčasná hospodárska a finančná kríza viedla k významnému nárastu verejného dlhu v Európe; keďže nadmerné verejné a súkromné dlhy v členských štátoch vyvolali súčasnú finančnú krízu; keďže v tejto súvislosti sa automatické stabilizátory sociálneho štátu stávajú omnoho dôležitejšími ako doteraz pre zabezpečenie rastu a sociálnej súdržnosti;

E.

keďže účinné zdaňovanie má zásadný význam pre verejné orgány predovšetkým v Európe, aby mohli plniť svoje úlohy a povinnosti, ako aj očakávania občanov; keďže štáty s vysokými deficitmi v súčasnosti čelia potrebe zaviesť opatrenia na zvýšenie daní, ale takéto opatrenia by nemali ohrozovať rast;

F.

keďže na zaistenie fiškálnej dôveryhodnosti je potrebná dôkladná fiškálna konsolidácia spolu so spravodlivejším a cielenejším rozdelením daňového zaťaženia a zníženie dlhu vyžaduje tak obmedzenie výdavkov, ako aj zvýšenie daní, pričom prioritou musia byť daňové zmeny zamerané na rast; keďže týmto sa vytvoria základy dlhodobého rastu;

Všeobecné úvahy

Predchádzanie dvojitému nezdaneniu, daňovým podvodom a daňovým rajom a zvýšenie daňovej transparentnosti

1.

konštatuje, že základnými funkciami daňových systémov sú financovanie verejných služieb, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, verejná doprava a infraštruktúra, ochrana verejných statkov, napríklad prostredníctvom podpory produkcie a spotreby výrobkov šetrných k životnému prostrediu, a znižovanie sociálnych nerovností zabezpečením spravodlivejšieho rozdelenia príjmov a bohatstva;

2.

konštatuje, že zdaňovanie je stále záležitosťou národnej a v niektorých prípadoch miestnej suverenity a že rôzne štruktúry daňových systémov členských štátov by sa preto mali rešpektovať; konštatuje, že na presun rozhodovania o daňových politikách z národnej úrovne na úroveň EÚ by boli nevyhnutné zmeny zmlúv; preto konštatuje, že zvýšenie kontroly rozpočtových postupov Komisiou by sa malo odzrkadliť vo väčšej demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu;

3.

konštatuje, že zlepšenie jednotného trhu a prípadná určitá daňová harmonizácia by mohli byť kľúčovými faktormi podpory rastu a tvorby pracovných miest; konštatuje, že daňové politiky sa musia zamerať na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a zníženie nákladov európskych spoločností, a to predovšetkým malých a stredných podnikov;

4.

konštatuje nedostatok koordinácie daňových politík v EÚ, ktorý môže viesť k značným nákladom a administratívnemu zaťaženiu občanov a podnikov pôsobiacich cezhranične v rámci EÚ;

5.

vyzýva členské štáty, aby daňové systémy viac zamerali na podporu rastu zlepšením koncepcie daňových systémov a posunom k menej deformačným daniam a zároveň zachovali cieľ sociálneho trhu;

6.

zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré preukázali výsledky v oblasti zdaňovania a výberu daní, môžu poskytnúť prínosné ponaučenia pre všetkých;

7.

zdôrazňuje potrebu zjednodušenia režimov DPH s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a administratívnemu zaťaženiu zamestnávateľov;

8.

zdôrazňuje, že nízka úroveň daní je dôležitá nielen pre sociálne blaho rodín a domácností, ale aj pre konkurencieschopnosť a nové pracovné miesta; zdôrazňuje potrebu kontrolovaných a efektívnych verejných výdavkov a stabilných verejných financií;

9.

zdôrazňuje, že návrhy Komisie týkajúce sa zdaňovania musia prispieť k európskej konkurencieschopnosti prostredníctvom odstránenia narušení hospodárskej súťaže, ktoré vznikajú v dôsledku existencie rozličných systémov zdaňovania; takisto zdôrazňuje, že návrhy Komisie nesmú zvýšiť daňové zaťaženie;

10.

konštatuje, že členské štáty s vysokými deficitmi alebo tie, ktoré zaznamenali najväčšie zníženie rastu HDP, budú musieť dôkladne preskúmať príčiny svojich deficitov a zvýšiť daňové príjmy prostredníctvom efektívnych a spravodlivých daní, presadzovať efektívne znižovanie výdavkov, bojovať proti daňovým podvodom a zvyšovať verejné úspory; zdôrazňuje, že prioritou daňových reforiem by malo byť odstraňovanie právnych medzier a rozšírenie daňového základu bez toho, aby to ovplyvnilo schopnosť členských štátov získavať príjmy;

11.

domnieva sa, že užitočným nástrojom na dosiahnutie vlastnej zodpovednosti pri správe daní na regionálnej úrovni by mohol byť fiškálny federalizmus, ktorý má aj vyššiu ekonomickú efektívnosť;

12.

berie na vedomie najnovšie iniciatívy Komisie v oblasti zdaňovania týkajúce sa napríklad spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, dane z finančných transakcií, budúceho systému DPH v EÚ a energetických daní;

13.

víta zavedenie európskeho semestra ako možného generátora príjmov pre členské štáty prostredníctvom výmeny najlepších postupov v prospech koordinovanejšej a udržateľnejšej fiškálnej politiky;

14.

žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali na svojich daňových politikách proti dvojitému zdaňovaniu, daňovým podvodom a daňovým únikom s cieľom zvýšiť transparentnosť a odstraňovať medzery a neistotu pre podniky a občanov, pokiaľ ide o výber daní, a to predovšetkým v oblasti administratívnych postupov pri podávaní daňových priznaní; zastáva preto názor, že Komisia by mala spolu s Radou prijať rozhodnú spoločnú iniciatívu týkajúcu sa jurisdikcií umožňujúcich utajovanie informácií, čo by bolo lepšie ako len bilaterálne dohody medzi jednotlivými členskými štátmi a týmito jurisdikciami;

15.

tvrdí, že členské štáty by sa mali tam, kde je to možné, snažiť znížiť náklady na plnenie daňových povinností pre MSP zefektívnením postupov a znížením administratívnych nákladov; konštatuje, že členské štáty majú rozličné základy dane z príjmu právnických osôb, čo môže v praxi predstavovať cezhraničné obchodné prekážky pre rast a zamestnanosť; podporuje návrh Komisie na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) v EÚ;

16.

zdôrazňuje, že CCCTB by zlepšil rast a viedol k väčšiemu počtu pracovných miest v Európe prostredníctvom zníženia administratívnych nákladov a byrokracie pre podniky, predovšetkým pre malé podniky pôsobiace v niekoľkých krajinách EÚ;

17.

vyzýva členské štáty, aby rýchlo prijali existujúce návrhy, a Komisiu, aby predložila návrhy v súlade s návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament v oblasti zdanenia úspor, ekologického zdanenia a zdanenia spotreby, vyhýbania sa daňovým povinnostiam resp. daňových podvodov, dobrej správy a dvojitého zdanenia;

18.

konštatuje, že súčasná hospodárska a finančná kríza viedla k značnému nárastu verejného dlhu v Európe a že zníženie tohto obrovského verejného dlhu si vyžaduje obmedzenie výdavkov, ako aj zvýšenie daní;

19.

upozorňuje na to, že členské štáty, ktoré zaznamenali najväčšie zníženie rastu HDP, boli tie štáty, ktoré museli v najväčšej miere zvýšiť dane, pričom vo všeobecnosti boli členské štáty, ktoré dokázali znížiť dane, tie štáty, ktorým sa podarilo obmedziť pokles reálneho HDP na menej než 4 % (9);

20.

vyzýva členské štáty, aby daňové systémy viac zamerali na podporu rastu zlepšením koncepcie daňových systémov a posunom k menej deformačným daniam a zároveň zachovali cieľ sociálnej spravodlivosti;

21.

vyvodzuje záver, že koordinácia daňových politík by mohla byť dôležitou súčasťou stratégie fiškálnej konsolidácie na úrovni EÚ a mohla by zlepšiť účinnosť nových daňových politík členských štátov;

Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ

22.

konštatuje, že odstránenie daňových prekážok môže hrať dôležitú úlohu pri zvyšovaní schopnosti občanov pracovať, odísť do dôchodku, nakupovať a – spolu s podnikmi – investovať v EÚ, ako aj ich dôvery pri vykonávaní týchto činností;

23.

víta skutočnosť, že oznámenie o odstránení cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ identifikuje najdôležitejšie sťažnosti občanov EÚ na cezhraničné daňové prekážky, a očakáva návrhy Komisie v tejto oblasti;

24.

víta skutočnosť, že Komisia chce zvýšiť úsilie pri zabezpečovaní prístupu všetkých občanov EÚ k informáciám a poradenstvu, ktoré potrebujú v oblasti daňových predpisov v EÚ;

25.

konštatuje, že členské štáty sa dohodli, že občania by mali mať lepší prístup k daňovým informáciám;

26.

zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, že občania pri uplatňovaní svojich slobôd na vnútornom trhu nebudú čeliť daňovým prekážkam;

27.

vyzýva Komisiu, aby zdieľala informácie o najlepších postupoch v členských štátoch EÚ a ostatných krajinách OECD, pokiaľ ide o daňové informácie pre občanov a podniky, a žiada Komisiu, aby vyvinula efektívne nástroje na uľahčenie a podporu výmeny týchto informácií a najlepších postupov v oblasti zdaňovania vrátane vytvárania pilotných projektov, aby sa podporila európska konkurencieschopnosť v dlhodobom horizonte; ďalej zdôrazňuje, že Komisia by mala zaistiť, aby Eurostat zbieral a overoval štatistické údaje o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových podvodoch v celej EÚ;

28.

berie na vedomie, že niektoré členské štáty zaviedli zjednodušené postupy pre uplatnenie nároku na vrátenie dane v rámci svojich zmlúv týkajúcich sa dvojitého zdanenia, a že niektoré členské štáty vytvorili internetové stránky pre nerezidentov alebo zahraničných daňových poplatníkov s informáciami a formulármi v rôznych jazykoch;

29.

žiada členské štáty, aby podporili plány Komisie na zlepšenie koordinácie a spolupráce s daňovými správami členských štátov a medzi správami navzájom v oblasti vhodných riešení na zamedzenie dvojitého zdanenia a iných cezhraničných daňových prekážok;

30.

konštatuje, že dvojité zdanenie je prekážkou cezhraničných činností a investícií a že na vyriešenie tohto problému sú potrebné koordinované riešenia;

31.

vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby, ako zjednodušiť plnenie daňových povinností v cezhraničných situáciách;

32.

víta verejnú konzultáciu Komisie o daniach z cezhraničných platieb dividend portfóliovým a súkromným investorom v EÚ, riešení prekážok pre cezhraničné zdanenie dedičstva v rámci EÚ a očakáva budúce návrhy Komisie v tejto oblasti;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr našli spôsoby odstránenia daňových prekážok pre cezhraničnú prácu a nadnárodnú mobilitu, aby bolo možné čím skôr dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, predovšetkým zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

34.

vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie riešila sťažnosti a zabezpečila väčšiu transparentnosť a informovanosť občanov o výsledkoch sťažností na daňové zákony členských štátov a konaní o porušení práva v oblasti daní, ako aj o nadväzných opatreniach;

35.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti v rámci poradenských služieb pre občanov Europe Direct a Vaša Európa a ďalej rozvíjala internetový portál Europe Direct tak, aby občania EÚ mohli nájsť informácie od 27 daňových správ v EÚ; zdôrazňuje potrebu poskytovať informácie vo formáte ústretovom pre používateľov;

36.

vyzýva Komisiu, aby posilnila administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dvojitého zdanenia, a to aj sústredením ďalších projektov a zdrojov programu Fiscalis na riešenie konkrétnych problémov daňových poplatníkov;

Odstránenie diskriminácie a dvojitého zdanenia pre občanov a podniky v EÚ

37.

zdôrazňuje význam vyriešenia problémov, ako je dvojité zdanenie podnikov a jednotlivcov, nekompatibilita medzi rôznymi daňovými systémami a nedostatočný prístup k informáciám o vnútroštátnych daňových predpisoch;

38.

zdôrazňuje, že vytvorenie jasného, transparentného a stabilného daňového prostredia v rámci jednotného trhu je v záujme podnikov a občanov, pretože nedostatočná transparentnosť v oblasti daňových predpisov je prekážkou cezhraničnej činnosti a investícií v EÚ;

39.

zdôrazňuje, že dvojité zdanenie znižuje konkurencieschopnosť dotknutých podnikov a brzdí jednotný trh ako celok;

40.

víta oznámenie Komisie s názvom Dvojité zdanenie na jednotnom trhu navrhujúce stratégiu EÚ a riešenia problémov s cezhraničným dvojitým zdanením;

41.

domnieva sa, že Zmluva o Európskej únii zaväzuje členské štáty riešiť problém dvojitého zdanenia, o čo by sa mali usilovať v súlade s článkom 4 ods. 3 a článkom 26 ZFEÚ, ktoré sa týkajú vnútorného trhu;

42.

vyvodzuje záver, že dvojstranné zmluvy v oblasti daní medzi členskými štátmi neriešia všetky problémy diskriminácie a dvojitého zdanenia občanov a podnikov;

43.

víta myšlienku Komisie vytvoriť pracovnú skupinu pre problematiku dvojitého zdanenia s účasťou daňových orgánov členských štátov a podľa potreby aj združení spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby posilnila pracovnú skupinu EÚ pre zdaňovanie podnikateľskej činnosti – Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie (JTPF) – a spolupracovala s podnikateľskou komunitou a obhajcami práv spotrebiteľov;

44.

žiada Komisiu, aby iniciovala nové fórum pre DPH podobné Spoločnému fóru EÚ pre transferové oceňovanie (JTPF), v rámci ktorého by spoločnosti mohli predkladať otázky a spory súvisiace s podnikovou DPH medzi členskými štátmi;

45.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili postupy, ktoré malým a stredným podnikom umožňujú rýchlejšie žiadať o vrátenie zaplatenej DPH, a tak skrátili lehotu úhrady;

46.

vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzný mechanizmus riešenia sporov, ako sa navrhuje v Montiho správe, týkajúci sa dvojitého zdanenia, ktoré postihuje jednotlivcov a podniky;

47.

konštatuje, že administratívne prekážky a právna neistota sťažujú občanom EÚ voľný pohyb s ich automobilmi v rámci jednotného trhu; preto vyzýva členské štáty, aby zrušili dvojité zdanenie registrácie automobilov;

48.

vyzýva členské štáty, aby zmodernizovali a aktualizovali pravidlá cezhraničných úľav pre podniky a zjednodušili a zmodernizovali pravidlá elektronickej fakturácie s cieľom nakoniec vytvoriť jednotný európsky vzorový formulár elektronickej faktúry;

Predchádzanie dvojitému nezdaneniu a daňovým podvodom a zvýšenie daňovej transparentnosti

49.

konštatuje, že daňové podvody a nedostatočná daňová transparentnosť ohrozujú príjmy štátu a stoja miliardy eur;

50.

konštatuje, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi verejným záujmom v oblasti boja proti zneužívaniu, pričom sa zabráni neprimeraným obmedzeniam cezhraničnej činnosti v rámci EÚ, a lepšou koordináciu uplatňovania opatrení proti zneužívaniu vo vzťahu k tretím krajinám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty uzavreli dohody s tretími krajinami, ktoré umožňujú pokračovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňového tajomstva;

51.

vyzýva členské štáty, aby:

vytvorili a implementovali účinné daňové systémy, ktoré bránia nadmernému znižovaniu ich daňových základov z dôvodu neúmyselného nezdanenia a zneužívania;

uplatňovali opatrenia proti zneužívaniu zamerané na umelé konštrukcie vytvorené na obchádzanie vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel Spoločenstva transponovaných do vnútroštátnych právnych predpisov;

naďalej zdieľali informácie o režimoch agresívneho daňového plánovania v súvislosti so stratami podnikov, o ich detekcii a stratégiách reakcie a merali účinnosť používaných stratégií a potom o nej zverejňovali informácie;

zvážili zavedenie programov kooperatívneho dodržiavania predpisov a zavedenie alebo revíziu iniciatív zverejňovania zameraných na režimy agresívneho daňového plánovania;

konečne dokončili reformu smernice o zdaňovaní úspor s cieľom presadiť automatickú výmenu informácií, ktorá bola po nejaký čas zablokovaná v Rade, aby sa zabezpečilo spravodlivé a primerané zdanenie úspor v rámci EÚ; zdôrazňuje, že všetky dotknuté jurisdikcie by mali zaviesť administratívnu spoluprácu, ktorá neporušuje procesné práva daňových poplatníkov a ich právo na súkromie, a to tým, že ponúknu automatickú výmenu informácií rozšírenú na spoločnosti a zverenecké fondy, a nielen jednotlivcov;

oznamovali a zverejňovali daňové rozhodnutia, ktoré prijali vnútroštátne orgány a ktoré sa týkajú spoločností s cezhraničným pôsobením;

poskytovali malým a stredným podnikom daňové stimuly, napríklad oslobodenie od dane a zníženie dane, s cieľom podporiť podnikanie, inovácie a tvorbu pracovných miest;

podporovali reformy obmedzujúce priestor na daňové podvody vytváraním účinných mechanizmov na výber príjmov, ktoré obmedzujú vzťah medzi daňovým poplatníkom a daňovými orgánmi, maximalizujú používanie moderných technológií a zameriavajú sa na elektronickú verejnú správu pri zaznamenávaní a monitorovaní hospodárskych aktivít;

52.

vyzýva Komisiu, aby:

identifikovala oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť zlepšenie právnych predpisov EÚ a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom obmedziť daňové podvody;

poskytla viac rozpočtových prostriedkov a zamestnancov GR TAXUD, aby mohlo rozvíjať politiky EÚ a návrhy týkajúce sa dvojitého nezdanenia, daňových únikov a podvodov;

bojovala proti škodlivej daňovej súťaži a dvojitému nezdaneniu veľkých spoločností, ktoré umelo presúvajú zisky s cieľom znížiť efektívnu sadzbu dane; oznamovala a zverejňovala daňové rozhodnutia, ktoré prijali vnútroštátne orgány a ktoré sa týkajú spoločností s cezhraničným pôsobením;

dôslednejšie bojovala proti daňovým podvodom prostredníctvom trestného stíhania;

53.

vyzýva členské štáty, aby sa sústredili predovšetkým na boj proti využívaniu daňových rajov na nezákonné účely, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom stanovila definíciu a zoznam daňových rajov alebo jurisdikcií umožňujúcich utajovanie informácií podľa EÚ, pričom ako prvý krok vezme do úvahy ich definíciu a zoznam podľa OECD; požaduje jednotnú európsku dohodnutú definíciu, kým nebude prijatá definícia na celosvetovej úrovni;

54.

uznáva, že Globálne fórum OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je vedúce medzinárodné fórum pre boj proti daňovým podvodom, a preto rozhodne podporuje jeho činnosť; berie na vedomie jeho nedostatky ako fóra najmenších spoločných menovateľov; tiež uznáva rozumné iniciatívy na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a celosvetovej úrovni, ktoré sa zameriavajú na schodné riešenie tohto pretrvávajúceho problému;

55.

žiada Komisiu o rýchlejšiu akciu v oblasti daňových únikov a podvodov;

56.

vyzýva členské štáty, aby uzavreli dohody o boji proti podvodom a o výmene informácií o daňových záležitostiach s Andorrou, Monakom a San Marínom a novú dohodu so Švajčiarskom a aby ich pravidelne aktualizovali;

57.

usudzuje, že nedostatočná spolupráca a koordinácia medzi daňovými systémami členských štátov môže mať za následok neúmyselné nezdanenie a môže viesť k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, zneužívaniu a daňovým podvodom;

58.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala fiškálne dosahy vykonávania európskeho semestra a uverejnila správu v priebehu roka 2012;

59.

vyzýva na poskytnutie primeraných rozpočtových a personálnych zdrojov Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF, aby vypracovali účinné kontrolné mechanizmy a dohľad nad rozpočtovými postupmi na úrovni EÚ;

60.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala a uprednostnila politické opatrenia, ktoré majú fiškálne dosahy na programy stability a konvergencie a na národné reformné programy členských štátov;

*

* *

61.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/consultations/tax/summary_report_consultation_double_tax_conventions_en.pdf

(2)  http://www.oecd.org/document/61/0,3746,en_2649_33767_48570813_1_1_1_1,00.html

(3)  http://www.bruegel.org/publications/publication-detail/publication/599-how-effective-and-legitimate-is-the-european-semester-increasing-the-role-of-the-european-parliament/

(4)  http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/index_en.htm

(5)  http://www.oecd-ilibrary.org/taxation/consumption-tax-trends-2010_ctt-2010-en

(6)  http://www.alainlamassoure.eu/liens/817.pdf

(7)  Ú. v. EÚ C 295E, 4.12.2009, s. 13.

(8)  http://www.eureschannel.org/en/dossiers/WEBrapport_obst_E.pdf

(9)  Publikácia Komisie s názvom Taxation Trends in the EU (Daňové trendy v EÚ) (vydanie z r. 2011).


20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/97


Štvrtok 2. februára 2012
Politika hospodárskej súťaže EÚ

P7_TA(2012)0031

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2011/2094(INI))

2013/C 239 E/15

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (COM(2011)0328) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)0690),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (2),

so zreteľom na usmernenia Komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (3) (Usmernenia k metóde stanovenia pokút),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (4) (oznámenie o bankovníctve),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (5) (oznámenie o rekapitalizácii),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (6) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 s názvom Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (7) (oznámenie o reštrukturalizácii),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 s názvom Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (8) (pôvodný dočasný rámec),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 s názvom Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (9) (nový dočasný rámec nahrádzajúci rámec skončený 31. decembra 2010),

so zreteľom na štúdiu z júna 2011 nazvanú Štátna pomoc – pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku v čase krízy, ktorej vypracovanie zadal Parlament (10),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. októbra 2011 s názvom Vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEC(2011)1126),

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o zjednodušenie oznamovacích povinností členských štátov,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia: na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre uskutočňovanie konaní týkajúcich sa článkov 101 a 102 ZFEÚ (11),

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Usmernenia pre postupy vyšetrovateľov v konaniach súvisiacich s článkami 101 a 102 ZFEÚ (12),

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre predkladanie hospodárskych údajov a zber údajov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií (13),

so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (14) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej ods. 12 (15) a 16 (16),

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (17) a z 26. marca 2009 o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva (18) a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 20. októbra 2011 k dokumentu s názvom Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (19),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 (20), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004 (21), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005 (22), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 (23), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (24) a uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (25),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (INT/594 - CESE 1461/2011),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0424/2011),

A.

keďže finančná a hospodárska kríza, ktorá vypukla na jeseň 2008, ešte stále nie je prekonaná; keďže v ostatných mesiacoch znova ožili obavy z finančnej krízy a recesie;

B.

keďže Komisia reagovala na vypuknutie krízy pohotovo a racionálne, pričom prijala osobitné pravidlá štátnej pomoci a ako nástroj krízového riadenia použila politiku hospodárskej súťaže; keďže tento režim bol a stále je mienený ako dočasný, aj keď jeho časový rámec prekročil pôvodne očakávanú dĺžku;

C.

keďže Komisia prijala od 1. októbra 2008 do 1. októbra 2010 viac ako 200 rozhodnutí o štátnej pomoci pre finančný sektor; keďže v roku 2009 členské štáty vynaložili na pomoc finančnému sektoru sumu v nominálnej výške 1 107 mld. EUR (9,3 % HDP EÚ); keďže maximálny objem opatrení schválených Komisiou od začiatku krízy do 1. októbra 2010 (vrátane oboch systémov a zásahov ad hoc) predstavuje 4 588,90 mld. EUR;

D.

keďže Komisia zaviedla s platnosťou od 1. januára 2011 požiadavku, aby každý príjemca rekapitalizačného opatrenia alebo opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív predložil reštrukturalizačný plán bez ohľadu na to, či ide v zásade o zdravú banku, alebo o banku v ťažkostiach,

E.

keďže značná suma štátnej pomoci poskytovaná počas krízy, napríklad v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a doplnkových foriem podpory likvidity na financovanie bánk, prispela k výraznej nerovnováhe vo verejných financiách; keďže ešte stále nie je známe, aké ďalekosiahle budú v budúcnosti následky tejto štátnej pomoci, najmä záruk poskytnutých bankám, ak sa skutočne požiada o splatenie niektorých z týchto záruk;

F.

keďže protekcionizmus a nepresadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže by len prehĺbili a predĺžili krízu; keďže politika hospodárskej súťaže predstavuje základný nástroj, ktorý EÚ umožní vybudovať dynamický, účinný a novátorský vnútorný trh a uspieť v konkurenčnom boji na celosvetovej scéne;

G.

keďže i napriek všetkému úsiliu vynaloženému na prekonanie hospodárskej krízy zostávajú kartely najvážnejším ohrozením hospodárskej súťaže, spotrebiteľského blahobytu a riadneho fungovania trhov, a preto ich nemožno akceptovať ani v čase hospodárskej krízy;

Správa Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010

1.

víta správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010; zdôrazňuje, pri príležitosti 40. výročia tejto správy, že politika hospodárskej súťaže EÚ priniesla mnohé výhody, pokiaľ ide o blaho spotrebiteľov, a je dôležitým nástrojom na odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu; poukazuje na skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže zostáva dôležitým nástrojom na zachovanie jednotného trhu a ochranu záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že niektoré pravidlá je potrebné aktualizovať tak, aby odpovedali na nové výzvy;

2.

konštatuje, že spojený účinok pevných zásad a pružných postupov umožňuje politike hospodárskej súťaže, aby pôsobila ako konštruktívny a stabilizačný faktor vo finančnom systéme EÚ a všeobecne v reálnom hospodárstve;

Odporúčania v oblasti politiky hospodárskej súťaže

3.

nazdáva sa, že vyššia transparentnosť cien má zásadný význam pre stimuláciu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a ponuku skutočného výberu pre spotrebiteľov;

4.

víta súčasnú výmenu názorov medzi Komisiou a spotrebiteľskými združeniami v oblasti európskeho práva hospodárskej súťaže a nabáda Komisiu, aby túto výmenu názorov ďalej podporovala, v prípade potreby vrátane ďalších zainteresovaných strán;

Kontrola štátnej pomoci

5.

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie vypracovaný s cieľom posúdiť vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou, berie na vedomie hodnotenie Komisie, že celkovo je štátna pomoc „účinná v znižovaní finančnej nestability, zlepšovaní fungovania finančných trhov a zmierňovaní vplyvov krízy na reálne hospodárstvo“; nie je si však istý, či takáto optimistická analýza môže byť udržateľná;

6.

zdôrazňuje, že dočasný režim uplatniteľný na štátnu pomoc bol prínosný ako počiatočná reakcia na krízu, avšak jeho uplatňovanie nemožno nadmieru predlžovať; zdôrazňuje, že dočasné opatrenia a výnimky treba zrušiť čo najskôr a hneď ako to hospodárska situácia umožní;

7.

konštatuje, že je nevyhnutné zaviesť nový, trvalý systém regulácie uplatňovania pravidiel štátnej pomoci s cieľom vyriešiť nedostatky, ktoré boli zistené v právnom systéme spred krízy, predovšetkým pokiaľ ide o finančný sektor, ako aj napraviť deformácie, ktoré vznikli počas finančnej a hospodárskej krízy;

8.

berie na vedomie oznámenie osobitných usmernení týkajúcich sa záchrany a reštrukturalizácie bankového sektora; navrhuje Komisii, aby zohľadnila (z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže) vplyv opatrení na podporu likvidity poskytnutej centrálnymi bankami vo fáze zachraňovania a zabezpečila náležitú reštrukturalizáciu bánk so zapojením akcionárov a držiteľov dlhopisov ešte pred prísunom finančných prostriedkov z verejných zdrojov;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby spojila predĺženie dočasnej štátnej pomoci bankovému sektoru po roku 2011 so širšími a prísnejšími podmienkami týkajúcimi sa obmedzenia zloženia a veľkosti súvah vrátane náležitého zamerania na retailové pôžičky, ako aj na prísnejšie obmedzenie bonusov, vyplácanie dividend a ďalších dôležitých faktorov; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť výslovné a Komisia by ich mala posudzovať a sumarizovať ex post;

10.

berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia doposiaľ prijala s cieľom zmenšiť súvahy určitých inštitúcií, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na to, aby padli, a ktoré počas krízy dostali štátnu pomoc; domnieva sa, že na tento účel treba prijať ďalšie opatrenia;

11.

zdôrazňuje však, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch, a to aj prostredníctvom zavedenia plánov reštrukturalizácie, ktoré so sebou prinášajú rozdelenie bankových činností v prípadoch, keď retailové vklady umožňujú týmto inštitúciám financovať rizikovejšie činnosti investičného bankovníctva;

12.

poznamenáva, že Európska centrálna banka počas krízy uskutočnila niekoľko neštandardných prísunov likvidity; berie na vedomie názor Komisie, že tento typ opatrení nepredstavuje štátnu pomoc v pravom zmysle slova, ako Komisia uvádza vo svojej štúdii; zdôrazňuje však, že politické kroky na úrovni EÚ musia byť koordinované a že Komisia by mala zohľadniť vplyv podpory od ECB alebo iných centrálnych bánk a ďalších štátnych zásahov pri posudzovaní štátnej pomoci poskytovanej bankám, ktoré sú aj prijímateľmi podpory zo strany ECB alebo iných centrálnych bánk;

13.

všíma si, že vplyvy podpory ECB a ďalších štátnych zásahov, ktoré banky prijali počas krízy, neboli zahrnuté do posúdenia zlučiteľnosti vypracovaného Komisiou; žiada Komisiu o posúdenie týchto operácií ex post;

14.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila očakávaný legislatívny návrh s cieľom riešiť v skutočne európskom rámci krízové situácie bánk v úpadku, ktoré by zaručili spoločný súbor pravidiel, ako aj spoločnú skupinu intervenčných nástrojov a spúšťacích mechanizmov, pričom by obmedzili na minimum podiel daňovníkov, a to vytvorením harmonizovaných fondov na riešenie krízovej situácie v tomto odvetví (s rizikovým prístupom) financovaných z vlastných zdrojov;

15.

zdôrazňuje, že štátna pomoc sa musí vyčleňovať takým spôsobom, ktorý nenarušuje hospodársku súťaž ani neuprednostňuje existujúce spoločnosti na úkor vznikajúcich spoločností;

16.

domnieva sa, že štátna pomoc by sa mala zamerať na inovatívne a výskumné zoskupenia, a tak podporovať podnikanie;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zamýšľané zjednodušenie pravidiel poskytovania štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepovedie k zhoršeniu sledovania nadmerných náhrad;

18.

berie na vedomie zámer Komisie prijať opatrenie „de minimis“ v súvislosti so štátnou pomocou pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu; zdôrazňuje, že treba prijať jasné a jednoznačné kritériá na určenie služieb, ktoré toto opatrenie pokryje;

19.

trvá na tom, že každý návrh na vyňatie ďalších kategórií služieb všeobecného hospodárskeho záujmu z oznamovacej povinnosti musí v zásade vychádzať z dôkazu, že takáto výnimka z pravidiel je odôvodnená a nevyhnutne potrebná a že nadmerne nenarúša hospodársku súťaž;

20.

zdôrazňuje význam podpory hospodárskej súťaže vo všetkých odvetviach, v neposlednom rade v sektore služieb, ktorý predstavuje 70 % európskeho hospodárstva; poukazuje na právo zakladať nové spoločnosti a poskytovať nové služby;

Antitrustová politika

21.

navrhuje, aby sa v prípade, že Komisia predloží návrh horizontálneho nástroja upravujúceho kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu, prijala tam, kde je to vhodné, zásada upravujúca nadväzujúcu žalobu, ktorou sa môže zaviesť súkromné presadzovanie prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ak mu predchádzalo rozhodnutie Komisie alebo príslušného vnútroštátneho orgánu o porušení predpisov; poznamenáva, že zavedením zásady nadväzujúcej žaloby sa vo všeobecnosti nevylučuje možnosť uplatnenia samostatnej, ako aj nadväzujúcej žaloby;

22.

konštatuje, že fungovanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov často závisí od ochoty obchodného subjektu spolupracovať, a domnieva sa, že dostupnosť účinného systému súdnej nápravy by bola výrazným stimulom k tomu, aby sa strany dohodli na mimosúdnom urovnaní sporu, vďaka čomu by sa pravdepodobne predišlo značnému počtu prípadov, a znížil by sa teda aj počet súdnych sporov; nabáda na vytvorenie systémov alternatívneho riešenia sporov na európskej úrovni s cieľom umožniť rýchle a lacné riešenie sporov ako príťažlivejšiu voľbu než súdne konania; zdôrazňuje však, že tieto mechanizmy by sa nemali stať predpokladom súdnej nápravy, ale (ako naznačuje ich názov) mali by zostať len jej alternatívou;

23.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora vo veci 360/09 Pfleiderer a vo veci 437/08 CDC Hydrogen Peroxide musí Komisia zabezpečiť, aby kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu neohrozovalo účinnosť systému zhovievavosti v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a postupu vyrovnania;

24.

domnieva sa, že osobitné otázky, ktoré vznikajú v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mali náležite zohľadniť a že všetky nástroje, ktorými sa riadi kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, musia v plnej miere a náležitým spôsobom rešpektovať špecifický charakter antitrustovej politiky;

25.

pripomína, že pokiaľ ide o kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu v rámci politiky hospodárskej súťaže, je nutné zaviesť záruky s cieľom zabrániť vzniku systému hromadných žalôb s neodôvodnenými žiadosťami a nadmerným počtom súdnych sporov a zabezpečiť rovnosť dostupných prostriedkov v súdnych konaniach; zdôrazňuje, že takéto záruky sa musia okrem iného vzťahovať aj na tieto body:

pred podaním žaloby treba jasne určiť skupinu žalobcov (tzv. opt-in postup);

verejné orgány, napríklad ombudsmani alebo prokurátori, ako aj zastupujúce orgány smú podať žalobu v mene jasne vymedzenej skupiny žalobcov;

na úrovni EÚ treba zaviesť kritériá na vymedzenie zastupujúcich orgánov oprávnených podávať žaloby v zastúpení;

treba zamietnuť systém hromadných žalôb z toho dôvodu, že by podporoval nadmerný počet súdnych sporov, mohol by byť v rozpore s ústavou niektorých členských štátov a mal by dosah na práva poškodených, ktorí by sa mohli zúčastniť na postupe nevedome, pričom by boli viazaní rozhodnutím súdu;

a)

povolené individuálne žaloby:

žalobcovia musia mať za každých okolností možnosť žiadať na príslušnom súde o alternatívne riešenie individuálnej kompenzačnej náhrady;

kolektívni žalobcovia nesmú mať voči individuálnym žalobcom lepšie postavenie;

b)

náhrada malej a rozptýlenej škody:

žalobcovia, ktorí požadujú náhradu za malú a rozptýlenú škodu, by mali mať primerané prostriedky na dosiahnutie spravodlivosti prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a mali by získať spravodlivú náhradu;

c)

náhrada len za skutočne utrpené škody:

náhrada sa môže udeliť len za skutočne utrpené škody; musia sa zakázať náhrady škôd s represívnou funkciou a nečestné obohacovanie sa;

každý žalobca musí svoj nárok dokázať;

priznaná náhrada sa musí rozdeliť medzi jednotlivých žiadateľov podľa toho, akú škodu individuálne utrpeli;

odmeny pre advokátov závisiace od výšky vysúdenej sumy sú v Európe vo všeobecnosti neznáme, a preto ich treba odmietnuť;

d)

zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“:

nemožno viesť konania, pri ktorých by bol žalobca bezmocný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov; náklady na konanie, a tým aj riziko, ktoré prináša súdna žaloba, by navyše mala niesť tá strana, ktorá prehrá súdny spor; stanovenie pravidiel rozdelenia súvisiacich nákladov je v právomoci členských štátov;

e)

bez financovania tretími stranami:

konania by nemali byť vopred financované tretími stranami, napríklad výmenou za to, že by žalobcovia súhlasili s tým, že postúpia tretím stranám prípadné následné nároky na odškodnenie;

26.

zdôrazňuje, že každý horizontálny rámec musí zaistiť splnenie dvoch základných predpokladov:

členské štáty nebudú v prípadoch kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré vzniknú porušením právnych predpisov EÚ, uplatňovať reštriktívnejšie podmienky ako v prípadoch, ktoré vzniknú na základe porušenia vnútroštátnych právnych predpisov;

žiadna zo zásad stanovených v horizontálnom rámci nebude brániť prijatiu ďalších opatrení na dosiahnutie úplnej účinnosti právnych predpisov EÚ;

27.

víta legislatívny nástroj oznámený Komisiou v jej pracovnom programe na rok 2012, ktorý sa týka žalôb o náhradu škody za porušenie antitrustového práva; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal zohľadniť predchádzajúce uznesenia Parlamentu na túto tému a že by sa mal prijať v riadnom legislatívnom postupe;

28.

domnieva sa, že politika udeľovania pokút je dôležitý nástroj verejného presadzovania práva a odrádzania;

29.

konštatuje, že správanie je motivované nielen trestmi, ale aj podporou dodržiavania predpisov; uprednostňuje prístup, ktorý slúži ako účinný nástroj na odrádzanie a pritom podporuje dodržiavanie predpisov;

30.

zdôrazňuje, že politika vysokých pokút sa nepoužíva a nemala by sa používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu EÚ;

31.

berie na vedomie, že metóda stanovovania pokút je obsiahnutá v nelegislatívnom nástroji – Usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – a opäť nalieha na Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 začlenila podrobný základ výpočtu pokút spolu s novými zásadami ukladania pokút;

32.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoje usmernenia k metóde stanovovania pokút, a navrhuje, aby posúdila tieto zásady:

zohľadnenie skutočnosti, že plnenie rozsiahlych programov na zabezpečenie dodržiavania predpisov by nemalo mať negatívny vplyv na porušovateľa nad rámec toho, čo je primeraným nápravným prostriedkom porušenia;

zavedenie rozlišovania úrovne pokút pre podniky, ktoré konali úmyselne alebo nedbanlivo;

zohľadnenie vzájomného pôsobenia medzi verejnými a súkromnými záväzkami podľa antitrustového práva EÚ; Komisia by sa mala uistiť, že pokuty zohľadnia akúkoľvek finančnú náhradu, ktorá už bola vyplatená tretím stranám; to by sa malo vzťahovať aj na podniky, ktoré získali z uplatnenia zhoviehavého prístupu; okrem toho porušovateľ by mohol byť vyzvaný, aby zaplatil odškodné na základe mimosúdneho vyrovnania pred prijatím konečného rozhodnutia o pokute;

vymedzenie podmienok, za ktorých by materské podniky, ktoré uplatňujú rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou, ale nie sú priamo zapojené do porušovania predpisov, mali byť spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušovanie antitrustových predpisov zo strany ich dcérskych spoločností;

požiadavka, pokiaľ ide o opakované porušovanie predpisov, aby sa zaviedla jasná spojitosť medzi aktuálne vyšetrovaným porušením a minulými prípadmi porušenia na jednej strane a príslušným podnikom na druhej strane; treba však zohľadniť maximálnu lehotu;

33.

konštatuje, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä od podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a od malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by bolo možné uvažovať o systéme odložených a/alebo rozdelených platieb ako o alternatíve ku znižovaniu pokút, aby sa predišlo zatváraniu podnikov;

34.

očakáva prispôsobenie usmernení k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o podniky sústreďujúce sa na výrobu jediného výrobku a MSP v súlade s oznámením podpredsedu Komisie Joaquína Almuniu;

35.

víta uplatňovanie konania o urovnaní v prípadoch týkajúcich sa kartelov s cieľom zefektívniť proces;

36.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri analýzach možného zneužitia dominantného postavenia bližšie zamerala na teóriu presakovania (tzv. trickle-down teóriu), ak zistí, že dominantné postavenie nebolo zneužité;

Kontrola fúzií

37.

domnieva sa, že hospodárska a finančná kríza nemôže byť dôvodom na uvoľnenie politík EÚ v oblasti kontroly fúzií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby fúzie, a to predovšetkým tie fúzie, ktorých cieľom je záchrana alebo reštrukturalizácia upadajúcich bánk, neviedli k vytvoreniu ďalších inštitúcií, ktoré by boli „príliš veľké na to, aby padli“, a všeobecnejšie systémových inštitúcií;

38.

zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na fúzie treba hodnotiť z hľadiska celého vnútorného trhu;

Medzinárodná spolupráca

39.

zdôrazňuje význam úsilia o celosvetové zbližovanie predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby sa aktívne podieľala na činnosti medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž;

40.

nabáda Komisiu, aby uzatvárala dvojstranné dohody o spolupráci v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže; víta oznámenie rokovania o takejto dohode so Švajčiarskom a nabáda na intenzívnejšiu koordináciu politík a opatrení v oblasti presadzovania práva;

Špecifické odvetvia

41.

berie na vedomie iniciatívu Komisie Energia 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplné vykonanie balíka v oblasti vnútorného trhu s energiou; nabáda Komisiu, aby vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou, aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne v prípadoch privatizácie verejných služieb vychádzajúcich z monopolných alebo oligopolných trhov;

42.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii z obdobia prvých krokov realizácie tretieho energetického balíka, aby pozorne sledovala úroveň hospodárskej súťaže, keďže napriek postupnému otváraniu trhov v polovici deväťdesiatych rokov traja najväčší aktéri naďalej predstavujú približne 75 % (elektrina) a viac ako 60 % (plyn) trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia s cieľom zlepšiť prístup obnoviteľných zdrojov energie do energetickej siete;

43.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby v nasledujúcej výročnej správe preskúmala mieru, do akej môže koncentrácia dodávateľov životne dôležitých surovín poškodzovať činnosť klientskych odvetví a ekologicky účinnejšie hospodárstvo, keďže niektoré z týchto surovín majú veľký význam pre zavádzanie ekologicky účinných technológií, ako sú fotovoltaické panely a lítiovo-iónové batérie;

44.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie, ktoré vynakladá s cieľom otvoriť hospodársku súťaž na trhu ratingových agentúr, predovšetkým pokiaľ ide o prekážky vstupu, údajné kolúzne postupy a zneužitie dominantného postavenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky ratingové agentúry budú dodržiavať najprísnejšie normy integrity, zverejňovania, transparentnosti a riadenia konfliktov záujmov, ako ich stanovujú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 (26), s cieľom zabezpečiť kvalitu ratingov;

45.

žiada Komisiu, aby v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady z júna 2008 (odsek 40) aktívne sledovala vývoj na trhu s komoditami a v súvislosti s revíziou smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhu (MAD) predložila ambiciózne legislatívne návrhy na riešenie problému špekulatívnych postupov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú európsky priemysel a narúšajú jednotný trh;

46.

zdôrazňuje, že nedávne vyšetrovanie regulačných orgánov USA, Spojeného kráľovstva a Japonska ukázalo, že v priebehu krízy sa objavili dôkazy o manipulovaní so sadzbami LIBOR zo strany bánk v Európe a USA; obáva sa preto možného narušenia trhu spôsobeného takýmito postupmi;

47.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala situáciu v oblasti hospodárskej súťaže v maloobchodnom sektore, konkrétne dôsledky údajného zneužitia trhovej sily dominantnými maloobchodnými reťazcami, ktoré nepriaznivo ovplyvnilo drobných predajcov a výrobcov najmä na poľnohospodárskom a potravinárskom trhu;

48.

znovu pripomína svoju žiadosť, aby Komisia uskutočnila prieskum týkajúci sa hospodárskej súťaže v agropotravinárskom odvetví s cieľom preskúmať, aký je vplyv trhovej sily najväčších dodávateľov a maloobchodníkov na fungovanie uvedeného trhu;

49.

poukazuje na komplexnosť potravinového dodávateľského reťazca a na nedostatočnú transparentnosť cien potravín; domnieva sa, že kvalitnejšia analýza nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých oblastiach potravinového dodávateľského reťazca vrátane transparentnosti vyššej kvality zlepší v súlade s právom hospodárskej súťaže a zásadami obchodného tajomstva informácie dostupné spotrebiteľom a transparentnosť mechanizmov tvorby cien potravinového dodávateľského reťazca, čím sa zlepší výber pre spotrebiteľov a súčasne sa zabráni nespravodlivej diskriminácii spotrebiteľov; víta vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho pozitívny vplyv na zlepšovanie obchodných postupov;

50.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby uskutočnila odvetvový prieskum on-line reklamy a vyhľadávačov;

51.

znovu pripomína svoju požiadavku uskutočniť prieskum uplatňovania pravidiel verejného obstarávania s cieľom zistiť, či rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi nespôsobujú narušenie hospodárskej súťaže;

52.

zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu pre všetky druhy dopravy musí byť a aj zostať hlavným cieľom európskej dopravnej politiky;

53.

súhlasí s názorom Komisie, že EÚ naďalej chýba dostatočne prepojená, interoperabilná a efektívna cezhraničná dopravná infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre spravodlivú hospodársku súťaž v rámci dobudovania vnútorného trhu;