22.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 177/1

Výmenný kurz eura (1)

21. júna 2013

2013/C 177/01

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3180
JPY	Japonský jen	128,66
DKK	Dánska koruna	7,4582
GBP	Britská libra	0,85330
SEK	Švédska koruna	8,6927
CHF	Švajčiarsky frank	1,2257
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,9090
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,825
HUF	Maďarský forint	298,87
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7016
PLN	Poľský zlotý	4,3289
RON	Rumunský lei	4,5350
TRY	Turecká líra	2,5515
AUD	Austrálsky dolár	1,4296
CAD	Kanadský dolár	1,3705
HKD	Hongkongský dolár	10,2239
NZD	Novozélandský dolár	1,7004
SGD	Singapurský dolár	1,6790
KRW	Juhokórejský won	1 521,52
ZAR	Juhoafrický rand	13,4906
CNY	Čínsky juan	8,0832
HRK	Chorvátska kuna	7,4905
IDR	Indonézska rupia	13 088,24
MYR	Malajzijský ringgit	4,2222
PHP	Filipínske peso	57,707
RUB	Ruský rubeľ	43,2260
THB	Thajský baht	41,003
BRL	Brazílsky real	2,9737
MXN	Mexické peso	17,5558
INR	Indická rupia	78,1200

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

22.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 177/8

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 177/07

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„LIERS VLAAIKE“

ES č: BE-PGI-0005-0967-22.02.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov

„Liers vlaaike“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Belgicko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 2.4.

Chlieb, pečivo, koláčiky, cukrárske výrobky, sušienky a ostatný pekárenský tovar

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Liers vlaaike“ je malý okrúhly koláč, s výškou približne 3 cm, priemerom 5 až 6 cm a hmotnosťou približne 45 g.

Tvorí ho košíček a plnka.

Košíčky sú tenké (hrúbka len 3 až 4 milimetre) s pomerne vysokým krajom z nesladeného krehkého cesta upečeného do biela.

Tieto košíčky sa plnia sladkým, korenistým, tmavým pyré. Pyré sa naplní až po okraj, pričom počas pečenia mierne narastie, zachová si však krémovú konzistenciu a výrazne stmavne.

Dominantnou chuťou sú koreniny a kandizovaný sirup.

Konzistencia

košíček: chrumkavý

plnka: krémová

Farba

košíček: svetlý

plnka: tmavohnedá

Chuť

košíček: suchý a nesladený

plnka: sladká chuť kandizovaného sirupu a korenín (škorice, klinčekov, muškátového orecha a koriandra)

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Košíčky sa vyrábajú z neutrálnej pšeničnej múky (kvalita 11,5/680), vody a masla.

Plnku tvorí hrubá strúhanka, svetlý kandizovaný sirup, plnotučné mlieko a neutrálna pšeničná múka (kvalita 11,5/680).

Do plnky sa pridáva zmes štyroch korenín – 25 % škorice, 25 % klinčekov, 25 % muškátového orieška a 25 % koriandra.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Všetky úkony (príprava cesta, tvarovanie koláčikov a pečenie „Liers vlaaike“) sa musia odohrávať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na označení musí byť uvedený názov „Liers vlaaike“, logo chráneného zemepisného označenia EÚ a toto logo pečiva „Liers vlaaike“:

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť zahŕňa mesto Lier vrátane obce Koningshooikt v provincii Antverpy.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Koláčiky „Vlaaien“ vo všetkých svojich podobách sú súčasťou sladkého kulinárskeho dedičstva Flámska. Vo väčšine prípadov ide o jednoduché pečivo, ktoré pripravujú ako gazdinky, tak aj profesionálni pekári. Večnú slávu im okrem iných zaručili aj starí flámski majstri ako napríklad Breughel. Čas overil celý rad receptov a koláčiky pečené podľa nich sa stali skutočnými regionálnymi špecialitami.

Pekári v Lier si udržali tradíciu pečiva „Liers vlaaike“. Recept a know-how sú tak úzko späté s mestom, že tento druh pečiva sa nikdy nepiekol nikde inde, hoci miestni pekári ho predávali aj na trhoch v iných mestách, napríklad v Antverpách.

Nie je náhoda, že „Liers vlaaike“ vznikli v blízkosti prístavného mesta Antverpy. Ich typickej chuti dominujú tóny zmesi štyroch korenín a kandizovaného sirupu. Antverpy boli jedným z najvýznamnejších európskych prístavov, kam sa dovážali koreniny a cukrová trstina. Cukrová trstina sa spracúvala priamo na mieste – vyrábali sa z nej kandizovaný sirup a hnedý cukor.

V meste Lier sa zachovalo niekoľko starých, malých, drevených foriem na tieto koláčiky. Pred druhou svetovou vojnou sa tieto formy používali na vytvarovanie košíčkov na koláčiky. Pri príprave cesta sa používala teplá voda, následne sa naplnilo do foriem a nechalo niekoľko dní schnúť. Až potom sa košíčky vybrali z foriem a upiekli spolu s plnkou.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Liers vlaaike“ sa pečie podľa jedinečného tradičného receptu, ktorý zachovali miestni pekári.

Od ostatných flámskych koláčikov podobného typu sa odlišuje týmito vlastnosťami:

—	svojím tvarom: ide o malé, jednotlivé koláčiky,

—	košíčkami zo suchého nesladeného cesta,

—	svojou plnkou: vyrobenej zo strúhanky, kandizovaného sirupu a korenín.

„Liers vlaaike“ neobsahuje vajcia, soľ, konzervačné látky ani látky na vylepšenie chuti. Väčšina pekárov si vyrába svoju vlastnú strúhanku, ktorá pozostáva z postrúhaných zvyškov rožkov, žemlí, mäkkého pečiva alebo bagiet.

Z kombinácie malého koláčika, ktorý tvorí nesladený košíček a veľmi sladká a korenistá plnka, vznikol jedinečný miestny výrobok, ktorý vyrábajú len pekári v meste Liers. Preto sa povesť „Liers vlaaike“ vzťahuje len na tieto koláčiky. Neexistujú žiadne varianty tohto výrobku.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Chránené zemepisné označenie „Liers vlaaike“ vychádza z povesti výrobku, ktorý sa v meste Liers vyrába už vyše 300 rokov.

Podľa tradície siahajú korene „Liers vlaaike“ do roku 1722. Kanonik katedrály sv. Bava v meste Ghent Lodewijk Jozef van Kessel spomína recept vo svojich pamätiach (Memorieboekje): Vezmeme pol pinty sladkého mlieka, tri sucháre, tri podrvené klinčeky. Zmes dovedieme do varu a na osladenie pridáme sirup. Naplníme do košíčkov a dáme piecť. Recept na plnku sa takmer nezmenil; len sucháre nahradila strúhanka a namiesto len klinčekov sa v súčasnosti používa zmes korenín.

V roku 1890 na výstave remesiel a obchodu mesta Lier pri príležitostí sviatku sv. Gummara, pekársky majster Van de Ende prekvapil jeho veličenstvo kráľa Leopolda II a jej veličenstvo kráľovnú Mariu Hendriku, keď im neočakávane ponúkol koláčiky „Liers vlaaike“ na striebornom podnose. Jej veličenstvo si jeden zobrala a pochutila si na ňom. Obrátila sa na pána Van den Eyndeho, pochválila vynikajúcu chuť koláčika a spýtala sa ho, ako ich pečie. Pekár, ktorý nechcel, aby okolostojaci začuli recept na jeho špecialitu, podľa svedectiev odpovedal: „Vaše veličenstvo mi ráči odpustiť, ale to je obchodné tajomstvo!“ Kráľovná odpovedala s úsmevom: „Ach áno, samozrejme, nesmiem vám robiť konkurenciu…“. O niekoľko týždňov neskôr sa nad pekárňou Van den Eyndeho na Antverpskej ulici objavil kráľovský erb s nápisom „Dvorný dodávateľ“.

Felix Timmermans, slávny flámsky spisovateľ zakomponoval „Liers vlaaike“ do svojho chválospevu „Schoon Lier“ (1925).

„Liers vlaaike“ figurujú v mnohých starších i novších publikáciách o miestnych výrobkoch. Ako príklad poslúži kniha „De Zoete Provincie; Ambachtelijke specialiteiten uit Antwerpen“ (1998 a 2007), ktorá uvádza „Liers vlaaike“ medzi najstaršími miestnymi koláčikmi, rovnako ako A. Vanaise vo svojom diele „Wat folklore in betrekking met de Pasteibakkerij“ (1932): „Tak poznáme ‚Liersche Vlaaikens‘ – ako okrúhle koláčiky pečené vo formách s plnkou zo zmesi strúhanky, sirupu a mlieka.“

O „Liers vlaaike“ sa zmienky nájdu aj v turistických sprievodcoch, napríklad „Zwerven door Vlaanderen“ (Jan Lambin, 1961), „Ippa’s Streekgerechtengids voor België“ (1995), „Lekker Antwerpen“ (1993) and „Kleine culinaire encyclopedie“ (2009). Do medzinárodného povedomia sa koláčiky „Liers vlaaike“ dostali vďaka internetu.

V kvantitatívnom prieskume trhu medzi obyvateľmi provincie Antverpy, ktorý realizoval flámsky poľnohospodársky výbor VLAM (Vlaams Centrum voor Agro- en Visserij Marketing vzw) 72 % respondentov považovalo „Liers vlaaike“ za tradičný miestny výrobok (2003).

V roku 1995 sa „Liers vlaaike“ zaradil do flámskeho zoznamu Euroterroir a v roku 2007 bol uznaný ako tradičný flámsky výrobok.

„Liers vlaaike“ sa pečie počas celého roka a obyvatelia mesta Liers tieto koláčiky s obľubou nosia ako pozornosť na návštevy mimo svojho mesta. Majú svoje pevné miesto pri väčších i menších slávnostiach v meste a na radnici. Možnosť ochutnať „Liers vlaaike“ mal aj belgický kráľovský pár princ Philip a princezná Mathilde pri príležitosti svojej návštevy mesta Lier v roku 2000. Pri príležitosti miestnych osláv, napríklad oslave pre všetkých 75-ročných jubilantov z mesta Lier, mesto všetkých pozvaných hostí ponúka kávou a koláčikom „Liers vlaaike“. Rôzne miestne reštaurácie takisto nikdy neopomenú servírovať „Liers vlaaike“ ako malý zákusok ku káve.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://lv.vlaanderen.be/nlapps/data/docattachments/20120117_dossier%20met%20bijlage.pdf

alebo

http://www.vlaanderen.be/landbouw – beleid (policy) – kwaliteitssystemen (quality systems) – Europese kwaliteitssystemen (European quality systems) – vlaamse dossiers (Flemish files)

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

22.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 177/12

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 177/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZÁPIS ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY DO REGISTRA

NARIADENIE RADY (ES) č. 509/2006

o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„SALINĀTĀ RUDZU RUPJMAIZE“

ES č.: LV-TSG-0007-01043-11.10.12

1. Názov a adresa skupiny žiadateľov

Združenie „Latvijas Maiznieku biedrība“

Adresa: Lizuma iela 5

Rīga, LV-1006

LATVIJA

Tel. +371 6754540, +371 27063370

e-mail: birojs@maizniekubiedriba.lv

2. Členský štát alebo tretia krajina

Lotyšsko

3. Špecifikácia výrobku

3.1. Názov (názvy) na zápis do registra [článok 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1216/2007]

„Salinātā rudzu rupjmaize“

3.2. Ide o názov, ktorý

☒	je špecifický sám o sebe
	vyjadruje špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

Slovo „salināt“ v lotyštine znamená urobiť sladkým, osladiť, napríklad obarením múky horúcou vodou [K. Karulis, Latviešu etimoloģijas vārdnīca (Etymologický slovník lotyšského jazyka), II. zv., 1992]. Ide o staré lotyšské slovo, ktoré sa v západnej časti Lotyšska bežne používa už od 18. storočia.

Názvom „salinātā rudzu rupjmaize“ sa označuje chlieb z ražnej múky, pri ktorého výrobe sa používa proces obarenia, t. j. časť múky sa obarí horúcou vodou, vďaka čomu chlieb získa sladkastú chuť.

Etnografka Indra Čekstere vo svojej výskumnej práci Mūsu maize. Our Daily Bread (Náš chlieb, 2004) uvádza, že v meste Kurzemē sa ražný chlieb (rupjmaize) nazýva „salināta maize “ (sladený chlieb), pokiaľ sa pri výrobe časť múky obarí horúcou vodou.

3.3. Žiada sa o výhradu názvu podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 509/2006?

☒	Zápis do registra s výhradou názvu
	Zápis do registra bez výhrady názvu

3.4. Druh výrobku

Trieda 2.3

Cukrárske výrobky, chlieb, zákusky, koláče, keksy a ostatné pekárske výrobky.

3.5. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktoré sa vzťahuje názov podľa bodu 3.1 [článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Chlieb „salinātā rudzu rupjmaize“ je názov kváskového chleba z ražnej múky, ktorý sa pečie v Lotyšsku a ktorého výrobná technológia zahŕňa použitie riedkeho kvasu a kvásku. Tento chlieb sa pečie na dne rozpálenej pece. Cesto sa formuje do pozdĺžnych bochníkov s hmotnosťou 1 kg a viac, s hladkou, tmavou kôгkou, ktorá sa po upečení natiera škrobovým mazom alebo vodou.

Vonkajší vzhľad a tvar chleba: pozdĺžny bochník so zaoblenými koncami, ktorého dĺžka je aspoň dvojnásobkom šírky; prípadne so značkou na povrchu alebo zárezmi na bokoch bochníka.

Chlebová kôrka: tmavá, hladká, lesklá; môže byť posypaná rascou a na spodnej časti bochníka sa môžu nachádzať otruby, múka alebo odtlačky javorových listov.

Chlebová striedka: tmavá s väčšími či menšími pórmi, elastická, môže byť mierne vlhká.

Chuť a aróma chleba: príjemná aróma pečeného chleba a rasce, sladkokyslá chuť ražného chleba.

3.6. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktoré sa vzťahuje názov podľa bodu 3.2 [článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Technológia výroby „salinātā rudzu rupjmaize“ pozostáva z niekoľkých fáz: príprava riedkeho kvasu na obarenie múky, chladnutie a kysnutie riedkeho kvasu, miesenie cesta, kysnutie cesta, rozdelenie na viacero častí, formovanie bochníkov, pečenie.

Receptúra na výrobu ražného chleba „salinātā rudzu rupjmaize’“ (na 10 kg múky) (3)

Riedky kvas

Ražná múka

3 kg

Rasca

0,08 – 0,1 kg

Horúca voda

6 – 8 litrov

Nefermentovaný ražný slad

0,2 – 0,3 kg

Teplota vody:

85 – 95 °C

Teplota riedkeho kvasu

Na začiatku	:	63 – 68 °C
Na konci	:	35 – 28 °C

Čas prípravy:

12 – 24 hodín

Kysnutie riedkeho kvasu

Vychladnutý riedky kvas	7 – 10 kg
Kvások	0,4 – 0,6 kg
Čas kysnutia:	3 – 6 hodín
Teplota pri kysnutí:	35 – 36 °C

Cesto

Vykysnutý riedky kvas	7 – 10 kg
Ražná múka	7 kg
Cukor	0,4 – 0,8 kg
Soľ	0,15 – 0,2 kg
Čas kysnutia:	2 – 3 hodiny
Teplota pri kysnutí:	30 – 34 °C

Na riedky kvas na prípravu chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ sa používa ražná múka. Tradične sa riedky kvas uchováva v diežach z dreva listnatých stromov (dosky z osikového alebo lipového dreva) s obsahom približne 30 l a mieša sa drevenou varechou. Mikroflóra zachovaná na stenách dieže z predchádzajúceho kysnutia podporuje mliečne kvasenie, čo je dôvodom, prečo sa dieža nevymýva, ale len oškrabuje a uskladňuje na suchom mieste. Na prípravu riedkeho kvasu sa používa približne 30 % (3 kg) celkového množstva múky použitého na výrobu chleba (10 kg). Múka určená na prípravu riedkeho kvasu a rasca sa „osladia“, t. j. obaria horúcou vodou s teplotou približne 95 °C. Po obarení by mal mať riedky kvas teplotu približne 63 – 68 °C.

Na jeho prípravu je obvykle potrebné použiť dvakrát až dvaapolkrát viac vody ako múky. Voda sa pridáva postupne, aby sa múka s vodou ľahšie vymiešala do homogénnej masy, ktorá konzistenciou pripomína hustú smotanu. Keď riedky kvas dosiahne teplotu 63 – 65 °C, pridá sa približne 200 – 300 g nefermentovaného ražného sladu a masa sa dôkladne premieša. Vďaka rasci a sladu získava riedky kvas arómu rasce a výrobok špecifickú sladkokyslú chuť. Sladkastá chuť vzniká tak, že sa pôsobením sladu škrob rozloží na cukry, a kyslá chuť zasa tak, že mliečnym kvasením vzniká kyselina mliečna a kyselina octová.

Správne pripravený riedky kvas má homogénnu konzistenciu podobnú hustej smotane a hnedosivú farbu. Hotový riedky kvas treba nechať odstáť 2 až 4 hodiny v tej istej dieži, v ktorej sa pripravoval, a zároveň treba zabezpečiť optimálnu teplotu (63 – 65 °C), aby sa škrob mohol premeniť na cukor. Potom treba masu premiešať, aby vychladla. Riedky kvas chladne a kysne v tej istej dieži a tento proces trvá 12 až 24 hodín. Keď teplota dosiahne približne 36 °C, pridá sa do riedkeho kvasu približne 0,2 kg kvásku z predchádzajúceho pečenia chleba, aby nastalo intenzívne mliečne kvasenie. Kvások sa najprv pridá len do vrchnej časti dieže, o niekoľko hodín neskôr sa zamieša hlbšie do strednej časti riedkeho kvasu a napokon sa zmieša s celou masou. Počas kysnutia sa riedky kvas stáva kyslastým a nadobúda sladkokyslú chuť.

Po vykysnutí riedkeho kvasu sa v drevenej alebo kovovej dieži miesi cesto. Do vykysnutého riedkeho kvasu sa pridá ražná múka, cukor a soľ; môže sa pridať aj maximálne 10 % pšeničnej múky. Cesto sa miesi, až kým sa neprestane lepiť na ruky; všetky prísady musia byť rovnomerne zmiešané. Povrch cesta sa vyhladí vlhkými rukami a cesto sa prikryje a nechá kysnúť na teplom mieste. O vykysnutí cesta svedčia praskliny na povrchu cesta a jeho dvojnásobný objem. Potom sa cesto môže rozdeliť na časti a piecť.

Vykysnuté cesto sa vlhkými rukami rozdelí na viacero častí. Bochníky chleba „salinātā ruzdu rupjmaize“ sa vlhkými rukami vyformujú do podlhovastého tvaru. Na bokoch väčších bochníkov sa spravia zárezy, aby sa zabránilo popraskaniu. Na povrch bochníka možno prípadne vyrezať krížik, zárezy alebo vzor. Bochníky cesta sa položia na plochy pokryté tkaninou, resp. drevené podložky alebo sádzacie lopaty posypané otrubami alebo pokryté javorovými listami, a potom sa sádzajú do pece. Bochníky sa nepečú vo formách, ale priamo na dne rozpálenej pece. Na začiatku pečenia sa pec ohreje na vyššiu teplotu (280 – 350 °C), aby sa vytvorila pevnejšia kôrka, ktorá nepraskne. Potom sa chlieb pečie pri nižšej teplote (200 – 250 °C). V závislosti od rozmerov bochníka trvá pečenie približne jednu až dve hodiny. Horúce bochníky sa po vytiahnutí z pece natierajú škrobovým mazom alebo vodou, vďaka čomu je kôrka mäkšia a lesklejšia.

Organoleptické a fyziologické ukazovatele kvality chleba

Tvar a vzhľad	Podlhovastý bochník, ktorého dĺžka je aspoň dvojnásobkom šírky, hrubá, tmavá a lesklá kôrka, prípadne posypaná rascou
Pórovitosť chlebovej striedky	rovnomerne pórovitá, pričom póry môžu byť väčšie alebo menšie
Elasticita chlebovej striedky	tmavá, elastická a mierne vlhká chlebová striedka
Chuť a aróma	Príjemná aróma pečeného chleba a rasce, sladkokyslá chuť ražného chleba.
Kyslosť chleba	8 – 14
Vlhkosť chleba (%)	38 – 45

Po upečení sa horúci chlieb nechá vychladnúť, uloží sa do chladnej, vetranej miestnosti alebo sa zakryje ľanovou tkaninou. Vychladnutý chlieb sa predáva vcelku, resp. nakrájaný na menšie kusy či krajce. Výrobok sa môže baliť do látkových, papierových alebo plastových vreciek. Skladuje sa pri izbovej teplote (15 – 25 °C) alebo sa môže zamraziť (– 18 °C). Chlieb „salinātā rudzu rupjmaize“ ostáva veľmi dlho čerstvý a má trvanlivosť aspoň 5 – 10 dní.

3.7. Špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny [článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Osobitosť chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ spočíva v receptúre chleba a vo výrobnej technológii.

Na rozdiel od iných typov ražného chleba pri výrobe chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ nepridáva pekárenské droždie; ako prísady sa používajú ražná múka, približne 0,8 % rasce, 4 – 8 % cukru a 0,3 % ražného nefermentovaného ražného sladu.

Jedinečnosť výrobnej technológie spočíva v tom, že sa pred spracovaním cesta približne 30 % ražnej múky„osladí“, t. j. obarí. Riedky kvas sa nechá odstáť a nechá sa kysnúť aspoň 12 hodín. Okrem toho sa riedky kvas pripravuje v diežach z dreva listnatých stromov, v ktorých chladne pomalšie ako v diežach z kovu alebo iných materiálov. Po obarení múky horúcou vodou (85 – 95 °C) sa teplota riedkeho kvasu udržiava v rozsahu 63 – 65 °C ďalšie 2 až 4 hodiny, počas ktorých sa škrob rozkladá na cukry, ktorým výrobok vďačí za svoju sladkastú chuť. Na stenách dieže sa okrem toho ponecháva mikroflóra baktérií kyseliny mliečnej z riedkeho kvasu z predošlého kysnutia, čím sa počas chladnutia riedkeho kvasu postupne vyvolá mliečne kvasenie a zvýši sa kyslosť masy. Mliečne kvasenie zabraňuje vzniku nežiaducich mikroorganizmov. Príprava riedkeho kvasu a kvásku trvá dlho, čo umožňuje mikroorganizmom rozmnožiť sa v dostatočnom počte, vďaka čomu chlieb získava potrebnú kyslosť, arómu a pórovitosť, takže nie je potrebné používať pekárenské droždie.

Ďalšou jedinečnou vlastnosťou lotyšského chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ spočíva v tom, že pri príprave riedkeho kvasu a cesta sa používa rasca, čo výrobku dodáva jeho osobitú rascovú arómu.

Lotyšský chlieb „salinātā rudzu rupjmaize“ je známy aj svojím vzhľadom – pozdĺžnym tvarom bochníka, ktorého dĺžka je aspoň dvojnásobkom šírky, zaoblenými, ručne formovanými koncami, hladkou a lesklou tmavohnedou kôrkou potretou škrobovým mazom, a aromatickou striedkou. Bochníky sa pečú priamo na dne rozpálenej pece; nepoužívajú sa plechy ani formy. Tým sa zabezpečuje intenzívny prenos tepla, vďaka čomu si bochník uchováva svoj ručne formovaný tvar, získava väčší objem a tvorí sa pevnejšia kôrka.

3.8. Tradičný charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny [článok 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Ražný chlieb bol v lotyšských domácnostiach odjakživa jednou zo základných potravín, čo je dôvodom, prečo má dnes pre Lotyšsko symbolický význam. Ražný chlieb sa v zozname pokladov lotyšskej kultúry uvádza medzi „ľudovými tradíciami“. Tak ako v iných európskych krajinách sa v Lotyšsku zoznam kultúrnych pokladov zostavuje ako súhrn najhodnotnejších a najpozoruhodnejších umeleckých diel a kultúrnych hodnôt, ktoré predstavujú najvýznamnejší kultúrny prínos národa počas celej jeho histórie.

Etnografka Indra Čekstere vo svojej práci Mūsu maize. Our Daily Bread (Náš chlieb, 2004) uvádza, že v meste Kurzemē sa chlieb z ražnej múky (rupjmaize) označuje ako „osladený“ (salinātā), pokiaľ sa pri výrobe časť múky obarí horúcou vodou. V teplej vode sa rozpustí kúsok cesta z predchádzajúceho pečenia chleba a pridá sa ako kvások. Riedky kvas sa zamieša v dieži a nechá sa cez noc vykysnúť. Vymieša sa dlhou drevenou varechou. S miesením chleba sa začne ráno. Miesenie trvá dlho; do cesta sa pridáva rasca a ďalšia múka. Cesto sa miesi, až kým sa neprestane lepiť na ruky. Dieža s kysnúcim cestom sa položí k peci a na sádzacej lopate, posypanej múkou alebo pokrytej javorovými listami, sa formujú malé podlhovasté bochníky, ktoré sa rýchlo sádzajú do pece.

V publikácii Latviešu tradicionālie ēdieni, (Lotyšské tradičné jedlá, zostav. I. Heinola, S. Stinkule, vyšlo s podporou Štátneho fondu pre kultúrne dedičstvo v roku 2006) sa uvádza, že až do začiatku 20. storočia sa Lotyši a Livónci venovali najmä poľnohospodárstvu a rybolovu a základnou zložkou ich stravy bol teda domáci ražný chlieb a rôzne varené pokrmy. Publikácia obsahuje opis pečenia chleba „salinātā rudzu rupjmaize“, pričom sa uvádza že na jeho prípravu sa používa ražná múka, ktorej časť sa obarí horúcou vodou. Cesto sa pripravovalo v drevenej dieži a jeho kysnutie zabezpečoval kvások z predchádzajúceho pečenia chleba a mikroorganizmy uchované na stenách dieže. Z cesta sa formovali odlhovasté bochníky, ktoré sa piekli v peci vykúrenej drevom.

Aj odborníčka na pečenie chleba Zigrīda Liepiņa v knihe Daudzveidīgā maizīte (Rôzne podoby chleba,1993) opisuje výrobnú technológiu, ktorá sa na pečenie tradičného ražného chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ používala ešte začiatkom 20. storočia. V tomto opise sa zdôrazňuje jedinečnosť obarovania múky a dĺžka kysnutia v drevených diežach, čím vzniká typická príjemná chlebová aróma, ako aj pórovitá a elastická chlebová striedka.

Riaditeľka kurzov vedenia domácnosti a ručných prác M. Leiše opísala postup prípravy a receptúru chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ takto: na prípravu chleba je najvhodnejšie používať nádoby z dreva listnatých stromov. Časť múky určená na výrobu chleba sa obarí potrebným množstvom horúcej vody a mieša sa drevenou varechou, až kým nevznikne homogénna masa. Približne o 12 hodín neskôr, po vychladnutí riedkeho kvasu, sa pridáva kvások a zmes sa nechá vykysnúť. Cesto sa miesi až po vykysnutí. Vykysnuté cesto sa potom rozdelí na viacero častí a pečie sa na dne rozpálenej pece. [Praktiskā mājturība (Praktické vedenie domácnosti), vyd.: A. Gulbis Riga, 1931].

Zborník Latviešu tautas ēdieni (Lotyšské národné jedlá, 2006), ktorý zostavila L. Dumpe na základe materiálov získaných pri etnografickom výskume v teréne, obsahuje opis postupu, ktorý sa na pečenie chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ používal okolo roku 1915. Uvádza sa tu, že „pri výrobe bežného chleba sa múka na kvas zalievala teplou vodou s teplotou 45 – 65 °C, no v prípade chleba „salinātā“ sa na tento účel používala horúca voda s teplotou až 95 °C. Cesto sa miesilo, až kým sa neprestalo lepiť na ruky a kým na prste pri stlačení cesta neostal biely pásik. Zamiesené cesto sa zakrylo a nechalo sa znova kysnúť na teplom mieste. Vykysnuté cesto sa rozdelilo na viacero častí, z ktorých sa vyformovali podlhovasté bochníky, ktoré sa piekli na dne rozpálenej pece. Horúce bochníky sa potierali vodou alebo škrobovým mazom, vďaka čomu bola kôrka mäkká a lesklá.“

3.9. Minimálne požiadavky a postupy kontroly špecifického charakteru [článok 4 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Chlieb „salināta rudzu rupjmaize“ zodpovedať minimálnym požiadavkám uvedeným v špecifikácii výrobcu a vykazovať charakteristické vlastnosti tohto výrobku.

Základné minimálne požiadavky platné pre chlieb „salinātā rudzu rupjmaize“:

1.	chlieb „salinātā rudzu rupjmaize“ sa vyrába podľa výrobného postupu uvedeného v bode 3.6 zo surovín uvedených v tom istom bode;

typické vlastnosti upečeného ražného chleba:

—	vonkajší vzhľad a tvar: úhľadný, pozdĺžny bochník so zaoblenými koncami, prípadne so značkami alebo zárezmi na bokoch alebo na povrchu,

—	kôrka: tmavá, hladká a lesklá, môže byť posypaná rascou, na spodnej strane chleba môžu byť otruby alebo múka a bochník možno piecť na javorových listoch,

—	striedka: s väčšími či menšími pórmi, elastická, môže by mierne vlhká,

—	chuť a aróma: príjemná aróma pečeného chleba a rasce, sladkokyslá chuť ražného chleba.

Výrobcovia chleba „salinātā rudzu rupjmaize“ musia množstvo vyrobeného a predaného chleba evidovať v príslušnom registri.

Výrobcovia sú povinní vyhotoviť a predložiť kontrolórom potrebnú dokumentáciu na zistenie zloženia výrobku.

Dodržiavanie špecifikácie výrobku, použitie uvedených surovín, výrobný postup, vzhľad konečného výrobku a organoleptické vlastnosti preveruje v prípade každej šarže zamestnanec výrobcu poverený tohto úlohou, a raz ročne kontrolné orgány.

4. Úrady alebo orgány overujúce dodržiavanie špecifikácie výrobku

4.1. Názov a adresa

Názov:	Pārtikas un veterinārais dienests (Potravinársky a veterinárny úrad)
Adresa:	Peldu iela 30 Rīga, LV-1050 LATVIJA
Tel.	+371 67095230
e-mail:	pvd@pvd.gov.lv

☒ Verejný

 Súkromný

4.2. Osobitné úlohy úradu alebo orgánu

Kontrolný orgán Pārtikas un veterinārais dienests (Potravinársky a veterinárny úrad) zodpovedá za kontrolu dodržiavania výrobného postupu podľa bodu 3.6 a za ukazovatele kvality. Základom preverovania je kontrola výrobnej technológie a zloženia výrobku, ako aj posúdenie jeho organoleptických vlastností.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.

(3) Podľa tejto receptúry sa dá pripraviť približne 15 – 20 kg cesta a upiecť 13 –18 bochníkov chleba s hmotnosťou 1 kg (straty pri pečení predstavujú 10 %). Po pečení sa bochník chleba natiera škrobovým mazom, ktorý sa pripravuje tak, že sa varí zemiaková múka s vodou, až kým nevznikne tekutá zmes.

22.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 177/18

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 177/09

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„PERAS DE RINCÓN DE SOTO“

ES č.: ES-PDO-0105-0251-05.10.2010

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Položka v špecifikácii produktu, ktorej sa zmena týka

—		Názov produktu
—	☒	Opis
—	☒	Zemepisná oblasť
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob produkcie
—		Spojenie
—		Označovanie
—		Vnútroštátne požiadavky
—	☒	Iné (Kontrolný orgán; Právne požiadavky)

2. Druh zmeny

—	☒	Zmena jednotného dokumentu alebo zhrnutia
—		Zmena špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument ani zhrnutie
—		Zmena špecifikácie, ktorá nevyžaduje zmenu uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]
—		Dočasná zmena špecifikácie vyplývajúce z uloženia záväzných hygienických alebo rastlinolekárskych opatrení zo strany verejných orgánov [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmeny

3.1. Opis produktu

Odsek B.3. Odlišné vlastnosti bol zmenený a jeho obsah bol rozdelený do týchto pododsekov: – B.3.1. Fyzikálno-chemické vlastnosti, B.3.2. Organoleptické vlastnosti a B.3.3. Fyzikálne vlastnosti.

V pododseku B.3.1. Fyzikálno-chemické vlastnosti (ktoré sa merajú v čase zberu, a nie v čase expedície výrobku) sa okrem toho vypustila aj maximálna hodnota obsahu v pevných rozpustných látkach, keďže stanovenie tohto obmedzenia je neprimerané vzhľadom na skutočnosť, že sladká chuť je významná a typická vlastnosť nášho produktu rovnako ako minimálna hodnota tvrdosti, ktorá bola prispôsobená rastu tohto klimakterického ovocia, ktoré zreje aj po skončení zberu, čím sa zintenzívňuje jeho sladká chuť a znižuje konzistencia dužiny v súlade s potrebami trhu a chuťou spotrebiteľa. Na druhej strane sa vďaka nadobudnutým skúsenostiam umožňuje zníženie minimálnej stanovenej veľkosti o 5 mm, ak to vyžaduje cieľový trh. V pododseku B.3.3. Fyzikálne vlastnosti sa vypúšťa odkaz na nariadenie (ES) č. 1619/2001, keďže je záväzné.

3.2. Zemepisná oblasť

Keďže zemepisná oblasť bola pôvodne nesprávne vymedzená, rozšírila sa o nasledujúce obce v údolí rieky Ebro: Albelda, Alberite, Alcanadre, Agoncillo, Arrubal, Ausejo, Azofra, Cenicero, Entrena, Fuenmayor, Hormilla, Hormilleja, Huércanos, Lardero, Logroño, Murillo, Nalda, Nájera, Navarrete, Pradejón, San Asensio, Torremontalbo, Uruñuela a Villamediana de Iregua.

Celá táto oblasť, ktorá sa nachádza v údolí rieky Ebro a je vzdialená od horskej oblasti, má s pôvodne vymedzenou oblasťou spoločné charakteristické ľudské a prírodné faktory, ktoré tvoria jedinečný a nedeliteľný celok.

3.3. Dôkaz o pôvode

Dôkaz o pôvode bol stručne a výstižne nanovo vypracovaný a zahŕňa novú nomenklatúru Úradu pre kvalitu potravín (Instituto de Calidad Agroalimentaria) v La Rioja a novú štruktúru registra prevádzkovateľov. Pojem „Asociación para la Promoción de la Pera de Rincón de Soto“ bol nahradený pojmom „Consejo Regulador“.

3.4. Spôsob produkcie

Dôkaz o pôvode bol stručne a výstižne nanovo vypracovaný a jeho obsah bol prispôsobený technologickému pokroku, ktorý nemá vplyv na kvalitu produktu, a novým súkromným protokolom kvality, pričom sa vypustili odkazy na tieto operácie, ktoré sa mohli vykonávať iba manuálne, ako aj odkazy, ktoré pripúšťali využívanie výlučne drevených debien.

3.5. Iné

V odseku G. – Kontrolný orgán bol zmenený nový názov kontrolného orgánu a v odseku I. – Právne požiadavky sa aktualizovali platné právne predpisy.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3)

„PERAS DE RINCÓN DE SOTO“

ES č.: ES-PDO-0105-0251-05.10.2010

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov

„Peras de Rincón de Soto“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho produktu alebo potraviny

3.1. Druh produktu

Trieda 1.6.

Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované.

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Ovocie druhu Pyrus Communis L., pochádzajúce z odrôd Blanquilla a Conferencia, triedy „Extra“ a „I“, určené na konzumáciu v čerstvom stave.

Hrušky musia v čase svojej expedície spĺňať tieto parametre:

Tvrdosť: maximálna hodnota 6,12 kg/cm2

Obsah pevných rozpustných látok: minimálny obsah pevných rozpustných látok je 13 °Brix.

Minimálna veľkosť: Veľkosť je stanovená ako najväčší priečny priemer plodu, a to 58 mm pre odrodu Blanquilla a 60 mm pre odrodu Conferencia. V závislosti od požiadaviek trhu sa táto minimálna veľkosť môže znížiť o 5 mm.

Prírodná hrdzavitosť, bez použitia abrazívnych chemických prípravkov.

Viditeľné stopky.

3.2.1. Organoleptické vlastnosti

Pre hrušky z odrody Blanquilla, ktoré sa pestujú v tejto oblasti, je charakteristická ich delikátna chuť, intenzívna a vyvážená z hľadiska kyslosti a sladkosti. Odroda Conferencia, ktorá má drevnatú konzistenciu, má vynikajúcu sladko-kyslú chuť, delikátnu, intenzívnu a vyváženú. Obe odrody sú veľmi šťavnaté a majú vysoký obsah cukru, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu chuti tohto ovocia.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky produkcie, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Produkcia, uskladnenie a konečný výber sa uskutočňujú v tej istej oblasti.

Hruška chránená označením pôvodu Pera de Rincón de Soto sa spotrebiteľom musí dodať nielen v perfektnom stave, ale musí spĺňať aj všetky jeho špecifické parametre.

Pera de Rincón de Soto sa preto pred vyexpedovaním musí okrem primeraného uskladnenia podrobiť dôkladnému konečnému výberu produktu, pri ktorom sa odstránia nielen chybné alebo zle uskladnené hrušky, ale aj tie, ktoré nespĺňajú parametre kvality, na základe ktorých sa odlišujú.

Keďže tento konečný výber sa môže uskutočniť tesne pred vyexpedovaním produktu z ovocného sadu, čas, keď sa hrušky vyberú z debničiek, do ktorých sa zbierajú a v ktorých sa triedia, sa považuje za súčasť výrobného procesu a preto musí prebiehať v chránenej zemepisnej oblasti.

Ak produkcia, uskladnenie a konečný výber prebiehajú v chránenej zemepisnej oblasti, zaručuje sa nielen pôvod daného produktu, ale aj jeho optimálna kontrola, čím sa zachová jeho fyzikálna a organoleptická kvalita.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Keďže vo fáze konečného výberu produktu chráneného označením pôvodu „Peras de Rincón de Soto“ sa vytriedené hrušky v debničkách, ktoré spĺňajú uvedené charakteristiky, zabalia do škatúľ určených na vyexpedovanie, je potrebné, aby sa aj toto balenie uskutočnilo v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti.

Toto ovocie musí byť v mieste produkcie zabalené v škatuliach v jednej vrstve alebo v obale s cieľom zabezpečiť ich fixáciu, čím sa predíde prípadnému poškodeniu pri preprave a rozvoze.

Takúto prípravu však nemožno považovať za balenie, keďže nejde o konečnú úpravu pred predajom spotrebiteľovi.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na štítkoch musí byť povinne zobrazený text: Chránené označenie pôvodu „Peras de Rincón de Soto“. Štítky, ktoré by z nejakého dôvodu mohli zavádzať spotrebiteľa, nie sú povolené.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Obce Albelda, Alberite, Alcanadre, Aldeanueva de Ebro, Alfaro, Agoncillo, Arrubal, Ausejo, Azofra, Calahorra, Cenicero, Entrena, Fuenmayor, Hormilla, Hormilleja, Huércanos, Lardero, Logroño, Murillo, Nalda, Nájera, Navarrete, Pradejón, Rincón de Soto, San Asensio, Torremontalbo, Uruñuela a Villamediana de Iregua, ktoré sú roztrúsené pozdĺž celého údolia rieky Ebro.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Prírodné faktory

La Rioja je ovplyvnená topografiou krajiny, keďže hory ležiace na juhu tvoria jasnú prírodnú hranicu medzi údolím rieky Ebro a zvyškom krajiny, čo má za následok množstvo zrážok a tepla.

Celá táto zemepisná oblasť, ktorá sa nachádza v údolí rieky Ebro, ďaleko od hôr, má charakteristickú pôdu a klímu, vďaka ktorým je mimoriadne vhodnou oblasťou na pestovanie hrušiek s typickými organoleptickými a kvalitatívnymi vlastnosťami, ktoré sú veľmi cenené a ktoré spolu s pevne zakorenenou poľnohospodárskou tradíciou tejto plodiny tvoria jedinečný a nedeliteľný celok.

Horopis: Poloha chránenej zemepisnej oblasti vzhľadom na jej blízkosť k údoliu rieky Ebro je z hľadiska výskytu mrazov, intenzity slnečného žiarenia a vyparovania vhodná pre správny rast hrušiek mimoriadnej kvality, keďže ide o rovinatú, voľnú a ničím nerušenú vzdušnú a vlhkú oblasť, ktorej výhodou je na jednej strane vyššia miera slnečného žiarenia a na druhej strane to, že pri vyparovaní nedochádza k námraze.

Pedológia: Pestovanie hrušiek sa vzhľadom na dopyt sústreďuje v rámci chránenej zemepisnej oblasti na rozsiahlych nížinách v blízkosti riek, ktoré sú dobre prevzdušnené, v ílovitej alebo kremičito-hlinitej, zdravej, homogénnej a hlbokej pôde bez obsahu aktívneho vápnika, keďže jeho nadmerný výskyt by viedol ku chloróze, a taktiež priepustnej, pretože hrušky sa pestujú na zavlažovanej pôde a sú veľmi citlivé na vlhké prostredie.

Klíma: Vymedzená zemepisná oblasť, ktorá sa nachádza v údolí rieky Ebro, ďaleko od hôr, má stredomorské a do istej miery kontinentálne podnebie, pre ktoré sú typické mierne zimy, dlhé letá a nízke teplotné rozdiely medzi dňom a nocou (okrem letných mesiacov), vďaka čomu je ideálnym podnebím pre správny rast hrušiek.

Vzhľadom na režim vlhkosti, dĺžku, intenzitu a sezónne obdobie sucha sa označuje ako suché stredomorské podnebie.

Ľudský faktor

Podmienky na pestovanie a/alebo produkciu: snahou poľnohospodárov je docieliť primeraný pomer medzi ovocím a drevom na stromoch, preto na tento účel vykonávajú vo vhodnom čase manuálne presvetľovanie.

Cieľom poľnohospodárov boli už oddávna vyrovnané stromy s dobre vyvinutou korunou, aby sa zaistilo správne prenikanie vzduchu a svetla, čím sa prostredníctvom manuálneho orezávania podporuje fotosyntéza, dýchanie a pravidelná úroda.

S cieľom dosiahnuť primeranú úrodu a predísť spáleniu v lete vzhľadom na stredomorské podnebie v tejto vymedzenej oblasti je nevyhnutné, aby poľnohospodári privádzali vodu vo forme zavlažovania. Skúsenosti poľnohospodárov, založené na charakteristických klimatických podmienkach pre túto oblasť vedú k tomu, že najčastejšie sa zavlažuje v čase kvitnutia až po dozretie ovocia a od januára až do konca leta, keďže obdobie, keď má táto plodina najväčšiu spotrebu vody, je totožné s obdobím najnižšieho úhrnu zrážok.

Všetci poľnohospodári sú si vedomí toho, že zber je jedným z najdôležitejších aspektov na získanie kvalitného ovocia, preto sa vždy vykonáva starostlivo a v čase, keď je ovocie primerane zrelé. Zrenie je základom nielen na získanie kvalitného ovocia, ale aj pre jeho dlhodobé uchovanie vo vynikajúcom stave. Plod sa odtrháva na mieste, kde sa stopka dotýka konára stromu, aby sa zachoval pri skladovaní. Pri zbere hrušky odrody Blanquilla treba postupovať veľmi opatrne, pretože sa ťažšie oberá vzhľadom na to, že má jemnejšiu šupku a krehkejšiu stopku než hruška odrody Conferencia.

5.2. Špecifickosť výrobku

Hrušky dopestované v chránenej zemepisnej oblasti sú väčšie, majú pozdĺžnejší tvar, sú sladšie, o trochu tvrdšie a majú zelenšiu šupku ako ostatné hrušky pestované v susedných oblastiach, čím nadobúdajú vyššiu trhovú hodnotu. Nadmorská výška tejto oblasti a blízkosť okolitých riek navyše umožňujú vznik prírodnej hrdzavosti bez potreby použitia chemických prípravkov.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Povesť

Prvá zmienka o hruške odrody Blanquilla ako o „vynikajúcom ovocí“ z roku 1747, ktoré sa zvyklo jedávať na kráľovskom dvore Filipa V, pochádza z historických záznamov, ktoré potvrdzujú význam produkcie a predaja ovocia v tejto oblasti, ako aj z ďalších manuskriptov z roku 1752, v ktorých sa uvádza, že už vtedy sa hrušky pestovali a zberali v obci Rincón de Soto. V 19. storočí sa po Mendizábalovom vyvlastnení začína v tejto zemepisnej oblasti liberalizovať poľnohospodárska činnosť s predajom čerstvého ovocia. Obec Alfaro (ako centrum súdnictva, ktorá spolu s obcou Calahorra tvorila históriu a tradíciu obce Rincón de Soto, ktorá získala mestské výsady až v 19. storočí) predávala po celej krajine aj v zahraničí svoje vynikajúce ovocie a mimoriadne chutné hrušky odrody Blanquillas, pričom význam začína nadobúdať aj odroda Conferencia. Táto oblasť sa tým stala poľnohospodárskou oblasťou s jedinečným bohatstvom, medzi ktorým vyniká „La Pera“, ktorá bola v tom čase veľmi cenená.

Prírodné faktory

Horopis: Nadmorská výška údolia a výskyt riek v blízkom okolí spôsobujú, že sa ráno vytvára hmla, ktorá o niekoľko hodín náhle zmizne a odhalí žiarivé slnko. Odparovanie vlhkosti spôsobenej hmlou na povrchu hrušky odrody Conferencia a stále slnečné žiarenie umožňujú prirodzený vznik hrdzavosti bez potreby použitia chemických prípravkov, ktoré by povrch šupky umelo spálili. Tento prirodzený výskyt hrdzavosti je v tejto oblasti veľmi ceneným parametrom, keďže tieto plody odlišuje od plodov v ostatných okolitých oblastiach.

Klíma

Farbu, vôňu, veľkosť, kyslosť, tvrdosť dužiny a vysoký obsah pevných rozpustných látok hrušky „Peras de Rincón de Soto“, ktoré sú typické pre túto oblasť, ovplyvňujú poveternostné podmienky tejto chránenej zemepisnej oblasti. K rýchlemu rastu ovocia prispievajú priemerne vysoké teploty v mesiaci jún bez veľkých nočných teplotných rozdielov, ako aj absencia jarných mrazov. Počas zrenia sú však krátenie dní, nočné teplotné rozdiely, veľké množstvo slnečného svitu a slnečného žiarenia priamou príčinou toho, že hrušky „Peras de Rincón de Soto“ majú vyšší obsah pevných rozpustných látok ako hrušky v okolitých zemepisných oblastiach, a to obsah cukru, ktorý je hlavným ukazovateľom vnútornej kvality, keďže spolu s kyslosťou ovplyvňuje jej chuť.

Na druhej strane, kontrast medzi vysokými dennými teplotami v lete a nízkymi nočnými teplotami v čase zberu ovplyvňuje typickú tvrdosť a štruktúru, a vysoké teploty vyskytujúce sa počas zrenia spôsobujú emisiu prchavých látok, najmä etylénu a aromatických látok, čím prispievajú k typickej vôni hrušiek „Peras de Rincón de Soto“.

Ľudský faktor

Tradičné postupy typické pre túto oblasť takisto predstavujú prepojenie medzi typickými vlastnosťami hrušiek „Peras de Rincón de Soto“ a ich ľudským a geografickým prostredím.

Snahou poľnohospodárov je docieliť primeraný pomer medzi ovocím a drevom na stromoch, preto na tento účel už oddávna vykonávajú vo vhodnom čase manuálne presvetľovanie a orezávanie. Primeraným podielom ovocia na strome sa zvyšuje jeho váha a sladká chuť. V záujme dosiahnutia bezchybnej produkcie a predchádzania spáleniu počas leta možno na základe skúseností poľnohospodárov, ktoré sú založené na charakteristických klimatických podmienkach pre túto oblasť, privádzať vodu vo forme zavlažovania podľa potreby, čím sa zabráni zmenšeniu veľkosti plodov, strate organoleptických vlastností, scvrknutiu alebo rozsiahlemu padaniu. Okrem prípadu nepriaznivých poveternostných podmienok sa nezavlažuje v čase zberu, keďže by to viedlo k nižšej koncentrácii obsahu pevných rozpustných látok, čím by sa znížila ich hodnota a skomplikovalo ich následné triedenie.

Schopnosť určiť takmer presne čas zberu na základe sledovania dozrievania plodov v sade, ich farby, farby semienok, odolnosti voči odtrhnutiu a tvrdosti dužiny, ako aj analyzovať obsah pevných rozpustných látok a zrelosť ovocia umožňuje zber hrušiek Peras de Rincón de Soto v čase primeranej zrelosti, keď nie sú príliš zelené ani príliš zrelé.

Miesta produkcie vo vymedzenej zemepisnej oblasti majú navyše aj rozsiahle skúsenosti s manipuláciou, triedením a výberom hrušiek, pričom disponujú aj dôkladnými poznatkami o osobitných špecifikách hrušiek Pera de Rincón de Soto, keďže vedia, ako ich uskladniť až do ich expedície a na prvý pohľad rozoznajú nevyhovujúce alebo poškodené ovocie.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (4)]

http://www.larioja.org/upload/documents/733015_Pliego_y_documento_unico_peras_de_rincon.pdf?idtab=438497

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

(4) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

22.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 177/24

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 177/10

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„MONTES DE GRANADA“

ES č.: ES-PDO-0105-0169-28.07.2008

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena a doplnenie týka

—		Názov výrobku
—		Opis výrobku
—	☒	Zemepisná oblasť
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☒	Súvislosť
—		Označovanie
—	☒	Vnútroštátne požiadavky
—	☒	Iné (kontrolný orgán)

2. Druh zmeny (zmien)

—	☒	Zmena jednotného dokumentu alebo zhrnutia
—		Zmena špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument ani zhrnutie
—		Zmena špecifikácie, ktorá nevyžaduje zmenu uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]
—		Dočasná zmena špecifikácie vyplývajúca z uloženia povinných sanitárnych alebo rastlinolekárskych opatrení orgánmi verejnej moci [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmena (zmeny)

3.1. Zemepisná oblasť

Oblasť výroby CHOP „Montes de Granada“ bola rozšírená o ďalších 22 obcí:

Na jednej strane obce Peligros a Víznar v regióne Sierra Arana a na druhej tieto obce v oblasti Altiplano de Granada:

Beas de Guadix, Benalúa de Guadix, Cortes y Graena, Gor (okrem tej časti obce, ktorá je súčasťou prírodného parku Parque Natural Sierra de Baza), Gorafe, Guadix, Marchal, Purullena, Baza a Caniles (okrem tých častí týchto dvoch obcí, ktoré sú súčasťou prírodného parku Parque Natural Sierra de Baza), Benamaurel, Cortes de Baza, Cúllar, Cuevas del Campo, Freila, Zújar, Castilléjar, Castril, Galera a Huéscar.

Dôvodom zahrnutia týchto obcí do oblasti výroby CHOP „Montes de Granada“ je, že spolu s aktuálne vymedzenou oblasťou tvoria homogénnu jednotku, tak z hľadiska prírodného prostredia (orografia, geológia, pôda, podnebie atď.), ako aj ľudského faktora (pestované odrody olivovníkov, techniky pestovania a metódy získavania panenského olivového oleja). Okrem toho má olivový olej vyrábaný v obciach, ktorých zahrnutie sa navrhuje, rovnaké fyzikálne, chemické a organoleptické vlastnosti ako olivový olej „Montes de Granada“ (CHOP).

3.2. Balenie

Zrušila sa podmienka baliť výrobok v mieste pôvodu, keďže už sú zabezpečené prostriedky na zaručenie sledovateľnosti.

3.3. Súvislosť

Text bol zmenený tak, aby zodpovedal štruktúre bodu 5 jednotného dokumentu „Súvislosť so zemepisnou oblasťou“.

3.4. Kontrolný orgán

Bol určený príslušný orgán zodpovedný za kontroly a uviedla sa jeho webová adresa, na ktorej možno nájsť názvy orgánov zodpovedných za overenie dodržiavania špecifikácií pred uvedením produktu na trh.

3.5. Vnútroštátne požiadavky

Aktualizovali sa legislatívne požiadavky uvedením platnej legislatívy.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3)

„MONTES DE GRANADA“

ES č.: ES-PDO-0105-0169-28.07.2008

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov

„Montes de Granada“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.5.

Oleje a tuky (maslo, margarín, olej atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Extra panenský olivový olej získaný zo zdravých a zrelých plodov olivovníka európskeho (Olea europea) základných odrôd (Picual, Lucio a Loaime) a druhotných odrôd (Escarabajuelo, Negrillo de Iznalloz, Hojiblanca a Gordal de Granada) pestovaných vo vymedzenej oblasti.

Oleje sa získavajú spoločným zomletím základných a druhotných odrôd. Ide teda o viacodrodové oleje obohatené o špecifické vlastnosti jednotlivých odrôd. Z ich organoleptických vlastností je potrebné vyzdvihnúť silnú stopu, ktorú zanecháva dominantná odroda Picual (zelená farba, mierna až prenikavá horkosť a ovocná aróma) a zjemňuje ju prítomnosť odrôd Lucio, Loaime i odrôd druhotných, ktoré prinášajú svieže arómy pripomínajúce rôzne druhy ovocia, menej horkastú chuť a zlatistejšie farebné odtiene.

Vo všeobecnosti majú extra panenské olivové oleje vyrábané v tejto oblasti ovocnú arómu i chuť (strednej až vysokej intenzity), ktorá pripomína práve vylisované čerstvé alebo zrelé olivy, jemne horkú plnú chuť, ktorej intenzita sa mení v závislosti od stupňa zrelosti zozbieraných olív. Kyslosť je nízka a farby oscilujú od najsýtejšej zelenej až po zeleno-žltú.

Pokiaľ ide o lipidický profil, vyznačuje sa vysokým obsahom kysliny olejovej (obvykle nad 80 %, niekedy až 83 %). Obsahujú tiež vysoký pomer mononenasýtených/polynenasýtených kyselín (12 až 20), a preto majú vysokú dietetickú hodnotu a odolnosť voči oxidácii. Vyznačujú sa veľkou chemickou stabilitou, ktorú im dodávajú z veľkej časti polyfenolové zložky zodpovedajúce za horkastú chuť, vďaka čomu sú odolnejšie voči oxidácii ako ostatné panenské olivové oleje.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Neuplatňuje sa.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Neuplatňuje sa.

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Olivy sa musia pestovať a olej sa musí vyrábať v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Na zabezpečenie vysokej trvanlivosti výrobku sa olej sa balí v primeraných podmienkach do potravinárskych obalov. Balený výrobok sa musí uchovávať na tmavom mieste mimo tepla, aby sa dostal k spotrebiteľovi v optimálnom stave.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Výrobok musí niesť značku zhody (tzv. kontraetiketa) s alfanumerickým identifikačným kódom upevnenú tak, aby sa nedala opätovne použiť a aby zabezpečila sledovateľnosť výrobku.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Chránená zemepisná oblasť zahŕňa tieto obce: Alamedilla, Alfacar, Alicún de Ortega, Beas de Guadix, Benalúa de Guadix, Benalúa de las Villas, Benamaurel, Calicasas, Campotéjar, Castillejar, Castril, Cogollos Vega, Colomera, Cortes de Baza, Cortes y Graena, Cúllar, Cuevas del Campo, Darro, Dehesas de Guadix, Deifontes, Diezma, Fonelas, Freila, Galera, Gobernador, Gorafe, Guadahortuna, Guadix, Güevéjar, Huélago, Huéscar, Iznalloz, severná časť obce La Peza (po rieku Fardes), Marchal, Montejícar, Montillana, Morelábor, Nívar, Pedro Martínez, Píñar, Peligros, Purullena, Torrecardela, Villanueva de las Torres, Víznar, Zújar, Moclín (východná časť až po prirodzenú hranicu tvorenú riekou Velillos), Albolote a Atarfe, (severná časť medzi riekami Cubillas a Colomera až po ich sútok) a Baza, Caniles a Gor (s výnimkou tých častí týchto troch obcí, ktoré sú súčasťou prírodného parku Parque Natural Sierra de Baza).

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Z agrologického hľadiska je oblasť vymedzená pre CHOP Montes de Granada homogénnou a na Pyrenejskom polostrove jedinečnou oblasťou pestovania olivovníkov.

Tento región má najvyššiu priemernú nadmorskú výšku spomedzi všetkých regiónov pestovania olivovníkov na Pyrenejskom polostrove (viac ako 900 m. n. m.) a obklopuje ho stredná časť andalúzskeho horského systému („Sierras Subbéticas“). Oblasť tradične známa pod názvom „Montes de Granada“ je teda rozľahlá pahorkatá oblasť v provincii Granada, na ktorej sa pestujú olivovníky. Prvá zmienka o tejto oblasti, v ktorej sa hovorí o „kopcovitom teréne“ a „pestovaní olivovníka“ v regióne Montes de Granada, pochádza zo 16. storočia. Konkrétne ide o listinu o rozdeľovaní pôdy po znovudobytí Granady Ferdinandom Aragónskym a Izabelou Kastílskou a uvádza sa v ňom, že „… ku každej osade prislúcha aj časť olivového hája, ktorá …“ (Peinado Santaella, 1989; La repoblación de la tierra de Granada: Los Montes, Granadská univerzita).

V tomto kraji sa 700 až 900-metrové zníženiny striedajú s pohoriami, ktoré sa tiahnu od východu na západ a dosahujú maximálnu výšku od 1 400 do 2 000 m. Reliéf krajiny je členitý, obvykle najviac vo vápencových masívoch, ktoré pozostávajú z vápencových, vápencovo-slínovývh a slínových kopcov a pahorkov. Smerom na východ od obce Peligros, ktorá má v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti najjuhozápadnejšiu polohu a nachádza sa neďaleko oblasti Vega de Granada (zníženina „Depresión Intrabética“), sa ráz krajiny zmierňuje a tvorí náhornú rovinu vysokú 1 200 m, kde sa stredná časť andalúzskych hôr stretáva so spomínanou zníženinou v obci Huéscar – najseverovýchodnejšej obci zemepisnej oblasti Montes de Granada.

Podnebie vo vymedzenej zemepisnej oblasti je jedinečné a má rozhodujúci vplyv na vlastnosti miestneho panenského olivového oleja.

Ide o kontinentálne stredozemné podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou, ako aj medzi jednotlivými ročnými obdobiami. Predovšetkým treba spomenúť dlhé a chladné zimy, ktoré trvajú od novembra do marca, priemerná teplota sa pohybuje medzi 5 a 6 °C a priemerné teplotné minimum klesá pod 2 °C a v dôsledku vysokej nadmorskej výšky (750 až 2 000 m) často sneží. Na druhej strane, vďaka južnej polohe provincie Granada sú letá dlhé a horúce – trvajú od konca mája do októbra a maximálna priemerná teplota presahuje 30 °C. Priemerné ročné zrážky predstavujú 400 až 600 mm, v suchých rokoch dokonca ešte menej.

Napriek južnej polohe sú tu zimy podobné ako na severnej náhornej plošine Pyrenejského polostrova (Meseta Norte). Dôvodom týchto na juhu netypických teplotných pomerov je geografická poloha regiónu Montes de Granada. Nachádza sa v strede štvoruholníka, ktorého strany tvoria pohoria s najnižšími teplotami v celej južnej časti Pyrenejského polostrova. Smerom na juhozápad je to Sierra Nevada (priemerná ročná teplota 8 – 10 °C), na severozápad Sierra Mágina – Sierra de Lucena-Montejícar (priemerná ročná teplota 10 – 12 °C), na juhovýchod Sierra de Baza (priemerná ročná teplota 10 – 12 °C) a na severovýchod Sierra de Castril a Sierra de la Sagra (priemerná ročná teplota 8 – 10 °C).

Tieto extrémne klimatické podmienky historicky určovalo postupy pestovania olivovníkov v oblasti Montes de Granada, počnúc od výberu odrôd prispôsobených extrémnym zimám, až po praktiky ako je skorý zber s cieľom vyhnúť sa januárovým a februárovým mrazom, či prerezávanie s cieľom zachovať maximálny pomer listov k drevu na ochranu stromov od silných zimných mrazov. Na druhej strane tieto klimatické podmienky zamedzili šíreniu škodcov a chorôb endemických v iných andalúzskych olivových hájoch, ako napríklad olivová muška (Bactrocera oleae) alebo škvrny na listoch. To zlepšuje kvalitu plodov (nízka kyslosť) a tým aj kvalitu oleja.

Autochtónne odrody olivovníka, ktoré sa vo vymedzenej zemepisnej oblasti pestujú, ako napr. Lucio, Loaime, Escarabajuelo a Negrillo de Iznalloz, sú výsledkom dlhoročného výberu na základe schopnosti prispôsobiť sa extrémnym podmienkam – sú odolné voči mrazu a ich plody dozrievajú skoro, takže ich možno zberať pred prvými zimnými mrazmi. V prameňoch z roku 1634, ktoré spomínajú „Olivas de Marca“ v obci Cogollos Vega, sa hovorí o stromoch produkujúcich bohatú úrodu kvalitných olív (Libro de apeos de cogollos vega, Real Chancillería de Granada). V oblasti Montes de Granada stále možno nájsť viac ako 500-ročné stromy odrody Loaime (názov má arabský pôvod), ktorá sa tu pestovala ešte pred znovudobytím Granady „katolíckymi veličenstvami“ Ferdinandom a Izabelou.

V polovici 19. storočia sa v tejto oblasti nasadila a miestnym podmienkam prispôsobila odroda Picual (prevažujúca odroda), ktorá je produktívnejšia a životaschopnejšia ako spomínané autochtónne odrody, čo viedlo k rozvoju väčšiny súčasných olivových hájov, kde rastie bok po boku so staršími miestnymi odrodami.

Z polovice 19. storočia pochádza dôležitý dobový dokument (Diccionario Geografico Estadistico e Historico, Pascual Madoz, 1845, opätovne vydal Bosque Maurel, 1987), kde nachádzame zmienku o znamenitých olivových hájoch v tejto oblasti a vyberanosti ich oleja, kde sa doslova uvádza: „Montes de Granada … a aj napriek nedostatku pitnej vody sa voda z riek Cubillas, Benalúa a Moclín používa na zavlažovanie niektorých častí pôdy na ich brehoch, kde sa pestujú všetky druhy obilnín, vyrába priezračný a znamenitý olej, víno a kde sa darí každej plodine…“

5.2. Špecifickosť výrobku

Osobitné vlastnosti, ktoré definujú olivový olej z Montes de Granada, sú:

—	Špecifický lipidický profil, ktorý sa vyznačuje vysokým obsahom kyseliny olejovej (nad 80 % a niekedy až 83 %). Má tiež vysoký pomer mononenasýtených/polynenasýtených kyselín (12 až 20), vďaka čomu je výrobok z nutričného hľadiska mimoriadne hodnotný.

—	Nízka kyslosť.

—	Rôzne sfarbenie v škále od sýtozelenej po žltozelenú v závislosti od stupňa zrelosti a pomerného zastúpenia jednotlivých odrôd v danom oleji.

—	Ovocná aróma i chuť pripomínajúca čerstvé a zrelé olivy, stredná až silná intenzita (medián ovocnosti ≥ 3).

—	Jemne horká pikantná chuť, ktorej intenzita sa mení v závislosti od stupňa zrelosti olív a súvisí s obsahom polyfenolov v oleji.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Pre jedinečnú akosť týchto olejov je rozhodujúca vysoká nadmorská výška pestovateľskej oblasti Montes de Granada spojená s extrémnymi teplotami na jeseň a v zime, keď olivy dozrievajú.

Vplyv teploty prostredia a nadmorskej výšky olivových hájov na proces dozrievania olív na jeseň a v zime je vedcom dobre známy. Tieto podmienky výrazne ovplyvňujú profil mastných kyselín v olejoch a obsah chlorofylu (ktorý im dodáva zelenú farbu). So stúpajúcou nadmorskou výškou a klesajúcou teplotou okolitého prostredia hlavne v jesenných a zimných mesiacoch, keď plody dozrievajú, stúpa podiel nenasýtených mastných kyselín (najmä kyseliny olejovej) a chlorofylu v oleji v dôsledku pomalého dozrievania plodov v takýchto nízkych teplotách. Ide o osobitý rys výrobnej oblasti Montes de Granada. Ďalším významným faktorom je odroda olivovníka. Hlavnou pestovanou odrodou v tejto oblasti je odroda Picual, ktorá má spomedzi všetkých odrôd pestovaných v Španielsku najvyšší obsah kyseliny olejovej. Olivové oleje z oblasti Montes de Granada patria spomedzi všetkých panenských olivových olejov medzi tie s najvyšším obsahom kyseliny olejovej (80 – 83 %). Z rovnakých dôvodov majú tieto oleje aj veľmi vysoký podiel mononenasýtených/polynenasýtených mastných kyselín (pohybuje sa na úrovni 12 – 20). Ten čiastočne znižujú miestne odrody Lucio a Loaime s nižším obsahom. Práve odroda Picual dodáva olejom z Montes de Granada zelené sfarbenie v odtieňoch od sýtozelenej po zelenožltú. Patrí totiž v Španielsku medzi odrody olív s najväčším obsahom chlorofylu a pomalé dozrievanie v danej pestovateľskej oblasti túto vlastnosť ešte zvýrazňuje.

Veľká časť pestovateľskej oblasti Montes de Granada je hornatá (priemerná nadmorská výška nad 900 m), čo zabezpečuje nízku kyslosť olejov vďaka nízkym teplotám v období zberu (v zime), keďže s klesajúcou teplotou klesá aj činnosť enzýmu lipázy. Nízka miera výskytu určitých škodcov, ako je napríklad olivová muška, navyše bráni lipolýze plodov v jesennom období.

A napokon, od nepamäti je známe, že pestovateľské podmienky majú vplyv na organoleptickú akosť panenského olivového oleja a že olej z hornatých oblastí je aromatickejší a chutnejší ako olej z nížin a rovín. Vysvetlením je nezmydelniteľná frakcia získaných panenských olivových olejov, ktorá im dodáva arómu a rastie so stúpajúcou nadmorskou výškou. Pomalším dozrievaním plodov v takomto hornatom alebo pahorkatom prostredí teda získavame aromatickejšie olivy. V spojení s náročnými podmienkami na jeseň a v zime (nízke teploty a nedostatok vlahy) sa zvyšuje obsah zlúčenín polyfenolov, čo zvýrazňuje horkú a pikantnú chuť oleja. Pokiaľ ide o obsah zlúčenín polyfenolov, významnú úlohu zohráva aj odroda – Picual ich obsahuje spomedzi všetkých odrôd pestovaných v Španielsku najviac.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (4)]

Úplné znenie špecifikácie výrobku je dostupné na webovej adrese:

http://www.juntadeandalucia.es/agriculturaypesca/portal/export/sites/default/comun/galerias/galeriaDescargas/cap/industrias-agroalimentarias/denominacion-de-origen/Pliegos/PliegoMontesdeGranadamodificado.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

(4) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.177.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 177

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 22. júna 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 177/01	Výmenný kurz eura	1

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2013/C 177/02	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Zmena v záväzkoch služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami ( 1 )	2

2013/C 177/03	Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou pravidelných leteckých dopravných služieb v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme	3

2013/C 177/04	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Zmena v záväzkoch služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami ( 1 )	4

2013/C 177/05	Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou pravidelných leteckých dopravných služieb v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme	5

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2013/C 177/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6959 – Onex/JELD-WEN) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	6

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2013/C 177/07	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	8

2013/C 177/08	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	12

2013/C 177/09	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	18

2013/C 177/10	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	24


2013/C 177/11	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3