15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/2

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo

(Vec C-480/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Dane - Smernica 2006/112/ES - Článok 11 - Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno na účely DPH považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na podniky vo finančnom a poisťovacom sektore)

2013/C 171/02

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk a S. Johannesson, splnomocnené zástupkyne)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje uplatnenie pravidiel týkajúcich sa skupín na účely DPH len na podniky činné vo finančnom sektore

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Írsko a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 328, 4.12.2010.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/2

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-64/11) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Sloboda usadiť sa - Článok 49 ZFEÚ - Obmedzenia - Daňová právna úprava - Okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov - Premiestnenie sídla spoločnosti, skončenie činnosti stálej prevádzkarne alebo premiestnenie aktív tejto prevádzkarne)

2013/C 171/03

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: A. Rubio González a M. Muñoz Pérez, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia), Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia), Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: M. Bulterman, C. Wissels a J. Langer, splnomocnení zástupcovia), Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca), Fínska republika (v zastúpení: M. Pere, splnomocnený zástupca), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk, splnomocnený zástupca), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: L. Seeboruth, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 49 ZFEÚ a článku 31 EHP — Daňové ustanovenia, podľa ktorých spoločnosti, ktoré prestanú mať sídlo na daňové účely v Španielsku alebo premiestnia svoje aktíva do iného štátu, musia bezodkladne zaplatiť výstupnú daň

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo článok 7 ods. 1 písm. a) a c) kodifikovaného znenia zákona o dani z príjmov právnických osôb schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom 4/2004 z 5. marca 2004 (Real Decreto Legislativo 4/2004 por el que se aprueba el Texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades), na základe ktorého v prípade premiestnenia sídla spoločnosti usadenej v Španielsku a aktív stálej prevádzkarne nachádzajúcich sa v Španielsku do iného členského štátu sú nerealizované kapitálové zisky zahrnuté do daňového základu za zdaňovacie obdobie, pričom tieto kapitálové zisky nespôsobujú žiadne okamžité daňové dôsledky, ak sa tieto operácie uskutočnia na španielskom území, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

4.	Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, Talianska republika, Holandské kráľovstvo, Portugalská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 113, 9.4.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/3

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Holandské kráľovstvo

(Vec C-65/11) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Dane - Smernica 2006/112/ES - Články 9 a 11 - Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely DPH - Konzultácia s výborom pre DPH)

2013/C 171/04

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Nijenhuis, R. Lyal a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. Wissels, M. de Ree a M. Noort, splnomocnené zástupkyne)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne C. Vang, neskôr V. Pasternak Jørgensen, splnomocnení zástupcovia), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: H. Walker, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Hall, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 9 a 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Zahrnutie nezdaniteľných osôb do skupiny na účely DPH — Neoznámenie zmien, ku ktorým došlo pri vykonávaní režimu zoskupenia na účely DPH, výboru pre DPH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Česká republika, Dánske kráľovstvo, Írsko, Fínska republika, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/3

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Fínska republika

(Vec C-74/11) (1)

2013/C 171/05

Jazyk konania: fínčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: I. Koskinen a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo, J. Heliskoski a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek a T. Müller, splnomocnení zástupcovia), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: C. Vang, splnomocnený zástupca), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk a S. Johannesson, splnomocnené zástupkyne), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: H. Walker, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Hall, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 9 a 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca začleniť nezdaniteľné osoby do skupiny na účely DPH a obmedzujúca režim zoskupenia na účely DPH na poskytovateľov finančných a poisťovacích služieb

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Česká republika, Dánske kráľovstvo, Írsko, Švédske kráľovstvo, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 113, 9.4.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-86/11) (1)

2013/C 171/06

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: S. Hathaway, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Hall, QC)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek a T. Müller, splnomocnení zástupcovia), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne C. Vang, neskôr V. Pasternak Jørgensen, splnomocnení zástupcovia), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 9 a 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny na účely DPH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Česká republika, Dánske kráľovstvo, Írsko a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 145, 14.5.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Dánske kráľovstvo

(Vec C-95/11) (1)

2013/C 171/07

Jazyk konania: dánčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H. Peytz, advokát)

Žalovaný: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: C. Vang a V. Pasternak Jørgensen, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Očková a T. Müller, splnomocnení zástupcovia), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: S. Behzadi-Spencer, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Hall, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 9 a 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Pojem zdaniteľná osoba — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca nezdaniteľným osobám začleniť sa do skupiny na účely DPH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Česká republika, Írsko, Fínska republika, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 186, 25.6.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/5

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Česká republika

(Vec C-109/11) (1)

2013/C 171/08

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal, D. Triantafyllou, K. Walkerová a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, T. Müller a J. Očková, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne C. Vang, neskôr V. Pasternak Jørgensen, splnomocnení zástupcovia), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Clohessy, SC, a N. Travers, BL), Fínska republika (v zastúpení: H. Leppo a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: H. Walker, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Hall, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 9 a 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, stať sa členmi skupiny na účely DPH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Dánske kráľovstvo, Írsko, Fínska republika, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 160, 28.5.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/5

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. apríla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo — Španielsko) — Jyske Bank Gibraltar Ltd/Administración del Estado

(Vec C-212/11) (1)

(Predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu - Smernica 2005/60/ES - Článok 22 ods. 2 - Rozhodnutie 2000/642/JHA - Povinnosť úverových inštitúcií ohlasovať podozrivé finančné transakcie - Úverová inštitúcia pôsobiaca v režime slobodného poskytovania služieb - Určenie národnej finančnej informačnej jednotky zodpovednej za zber informácií - Článok 56 ZFEÚ - Obmedzenie slobodného poskytovania služieb - Naliehavé dôvody všeobecného záujmu - Proporcionalita)

2013/C 171/09

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Jyske Bank Gibraltar Ltd

Žalovaná: Administración del Estado

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal Supremo — Výklad článku 22 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, s. 15) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá od úverových inštitúcií pôsobiacich na vnútroštátnom území bez stálej prevádzkarne priamo a bezpodmienečne vyžaduje poskytnutie požadovaných informácií príslušným vnútroštátnym orgánom

Výrok rozsudku

Článok 22 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá od úverových inštitúcií vyžaduje, aby oznámili informácie vyžadované z dôvodu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu priamo finančnej informačnej jednotke tohto štátu, ak tieto inštitúcie vykonávajú svoje činnosti na vnútroštátnom území v rámci slobodného poskytovania služieb, pokiaľ táto právna úprava neohrozuje potrebný účinok uvedenej smernice, ako aj rozhodnutia Rady 2000/642/JHA zo 17. októbra 2000 upravujúceho spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takejto právnej úprave, pokiaľ je táto právna úprava odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, je vhodná na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý sleduje, nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, a uplatňuje sa nediskriminačne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu pri zohľadnení týchto úvah:

—

taká právna úprava je vhodná na dosiahnutie cieľa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak umožňuje dotknutému členskému štátu vykonávať dohľad a účinne pozastaviť podozrivé finančné transakcie vykonávané úverovými inštitúciami, ktoré poskytujú svoje služby na území tohto štátu, a prípadne stíhať a potrestať zodpovedné osoby,

—

povinnosť, ktorú táto právna úprava ukladá úverovým inštitúciám, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rámci slobodného poskytovania služieb, môže predstavovať primerané opatrenie vo vzťahu k sledovaniu tohto cieľa vzhľadom na neexistenciu účinného mechanizmu, ktorý by zabezpečoval úplnú a neobmedzenú spoluprácu finančných informačných jednotiek, v čase skutkových okolností konania vo veci samej.

(1) Ú. v. EÚ C 226, 30.7.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/6

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Slovenská republika

(Vec C-331/11) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 1999/31/ES - Skládkovanie odpadu - Článok 14 - Existujúca skládka - Neexistencia plánu úpravy skládky - Pokračovanie prevádzky)

2013/C 171/10

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika (v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 14 písm. a), b) a c) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228) — Pokračovanie prevádzky skládky odpadov Žilina — Považský Chlmec bez toho, aby bol schválený plán úpravy skládky

Výrok rozsudku

Slovenská republika tým, že povolila prevádzkovanie skládky odpadov Žilina — Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, že by bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov.

2.	Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 282, 24.9.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. apríla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Ireland — Írsko) — Thomas Hogan a i./Minister for Social and Family Affairs a i.

(Vec C-398/11) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Aproximácia právnych predpisov - Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa - Smernica 2008/94/ES - Pôsobnosť - Podnikové doplnkové dôchodkové systémy - Systém s vymedzenými dávkami a vyváženými nákladmi - Nedostatok zdrojov - Minimálna úroveň ochrany - Hospodárska kríza - Vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj - Povinnosti dotknutého členského štátu v prípade nedostatku zdrojov - Zodpovednosť členského štátu v prípade nesprávneho prebratia)

2013/C 171/11

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Thomas Hogan, John Burns, John Dooley, Alfred Ryan, Michael Cunningham, Michael Dooley, Denis Hayes, Marion Walsh, Joan Power, Walter Walsh

Žalovaní: Minister for Social and Family Affairs, Ireland, Attorney General

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Ireland — Výklad článku 1 ods. 1 a článku 8 smernice Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, s. 36) — Doplnkové systémy poistenia pre zamestnancov — Nedostatok zdrojov týchto systémov — Vnútroštátna právna úprava, ktorá neobsahuje právny základ, ktorý by zamestnancov oprávňoval získať od svojho zamestnávateľa náhradu v súvislosti s platobnou neschopnosťou podniku — Povinnosť dotknutého členského štátu prijať opatrenia potrebné na ochranu záujmov zamestnancov — Okolnosti, ktoré musí zohľadniť vnútroštátny súd pri posudzovaní dodržania tejto povinnosti

Výrok rozsudku

1.	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na nároky bývalých zamestnancov na dávky v starobe z doplnkového dôchodkového systému zriadeného ich zamestnávateľom.

2.	Článok 8 smernice 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie, či členský štát splnil povinnosť uvedenú v tomto článku, nemožno zohľadniť dávky zákonného dôchodku.

Článok 8 smernice 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa uplatňoval, stačí, ak v deň, keď nastane platobná neschopnosť zamestnávateľa, nemá podnikový doplnkový dôchodkový systém dostatočné finančné krytie a z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemá zamestnávateľ potrebné prostriedky na zaplatenie odvodov postačujúcich na to, aby sa umožnilo úplné vyplatenie dávok dlžných príjemcom. Nie je nevyhnutné, aby títo príjemcovia preukázali existenciu ostatných okolností, ktoré viedli ku kráteniu ich nárokov na dávky v starobe.

Smernica 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenia, ktoré Írsko prijalo po vydaní už citovaného rozsudku Robins a i. neznamenajú splnenie povinností uložených touto smernicou a že hospodárska situácia členského štátu nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá môže odôvodniť zníženú úroveň ochrany záujmov zamestnancov, pokiaľ ide o ich nároky na dávky v starobe z podnikového doplnkového dôchodkového systému.

Smernica 2008/94 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že opatrenia prijaté Írskom po vydaní už citovaného rozsudku Robins a i. nemali za následok to, že by žalobcom v konaní vo veci samej umožnili získať viac ako 49 % hodnoty ich nadobudnutých nárokov na dávky v starobe z podnikového doplnkového dôchodkového systému, sama osebe predstavuje závažné porušenie povinností tohto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ C 290, 1.10.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/7

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. apríla 2013 — Laurent Gbagbo (C-478/11 P), Katinan Justin Koné (C-479/11 P), Akissi Danièle Boni-Claverie (C-480/11 P), Alcide Djédjé (C-481/11 P), Affi Pascal N’Guessan (C-482/11 P)/Rada Európskej únie

(Spojené veci C-478/11 P až C-482/11 P) (1)

(Odvolanie - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Obmedzujúce opatrenia prijaté voči osobám a subjektom - Článok 263 ods. 6 ZFEÚ - Lehota na podanie žaloby - Vyššia moc - Ozbrojený konflikt)

2013/C 171/12

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolatelia: Laurent Gbagbo (C-478/11 P), Katinan Justin Koné (C-479/11 P), Akissi Danièle Boni-Claverie (C-480/11 P), Alcide Djédjé (C-481/11 P), Affi Pascal N’Guessan (C-482/11 P) (v zastúpení: L. Bourthoumieux, avocate)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: B. Driessen a M.-M. Joséphidès, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolania podané proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 13. júla 2011 — Gbagbo/Rada (T-348/11), Katinan Justin Koné/Rada (T-349/11), Akissi Danièle Boni-Claverie/Rada (T-350/11), Alcide Djédjé/Rada (T-351/11), Affi Pascal N’Guessan/Rada (T-352/11), ktorými Všeobecný súd zamietol ako zjavne neprípustné žaloby, ktorými sa odvolatelia domáhali zrušenia jednak rozhodnutí Rady 2011/17/SZBP z 11. januára 2011 (Ú. v. EÚ L 11, s. 31), 2011/18/SZBP zo 14. januára 2011 (Ú. v. EÚ L 11, s. 36) a 2011/221/SZBP zo 6. apríla 2011 (Ú. v. EÚ L 93, s. 20), ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656/SZBP, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny a jednak nariadení Rady (EÚ) č. 25/2011, zo 14. januára 2011 (Ú. v. EÚ L11, s. 1) a Rady (EÚ) č. 330/2011 zo 6. apríla 2011 (Ú. v. EÚ L 93, s. 10), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľov — Chýbajúce individuálne oznámenie tohto rozhodnutia — Prípad vyššej moci

Výrok rozsudku

1.	Odvolania sa zamietajú.

2.	Laurent Gbagbo, Katinan Justin Koné, Akissi Danièle Boni-Claverie, Alcide Djédjé a Affi Pascal N’Guessan sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 7.1.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/7

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 25. apríla 2013 — Európska komisia/Írsko

(Vec C-55/12) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2003/96/ES - Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny - Oslobodenie pohonných látok motorových vozidiel používaných zdravotne postihnutými osobami od spotrebnej dane - Zachovanie oslobodenia po uplynutí prechodného obdobia - Porušenie)

2013/C 171/13

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: E. Creedon, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Porušenie smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405) — Oslobodenie pohonných látok motorových vozidiel používaných zdravotne postihnutými osobami od spotrebnej dane — Zachovanie oslobodenia po uplynutí prechodného obdobia

Výrok rozsudku

Írsko si tým, že priznávalo po uplynutí 31. decembra 2006 prechodného obdobia podľa článku 18 ods. 1 prvého pododseku smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/74/ES z 29. apríla 2004, a podľa prílohy II tejto smernice, oslobodenie pohonných látok motorových vozidiel používaných zdravotne postihnutými osobami od spotrebnej dane, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 tejto smernice.

2.	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 89, 24.3.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/8

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. apríla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel București — Rumunsko) — Asociația ACCEPT/Consiliul Național pentru Combaterea Discriminării

(Vec C-81/12) (1)

(Sociálna politika - Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní - Smernica 2000/78/ES - Článok 2 ods. 2 písm. a), článok 10 ods. 1 a článok 17 - Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie - Pojem „skutočnosti, z ktorých možno vyvodzovať, že došlo k diskriminácii“ - Prispôsobenie dôkazného bremena - Účinné, primerané a odstrašujúce sankcie - Osoba vystupujúca a vnímaná verejnosťou ako vedúci predstaviteľ profesionálneho futbalového klubu - Verejné vyhlásenia vylučujúce prijatie futbalistu prezentovaného ako homosexuál do zamestnania)

2013/C 171/14

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel București

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Asociația ACCEPT

Žalovaná: Consiliul Național pentru Combaterea Discriminării

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Curtea de Apel București — Výklad článku 2 ods. 2 písm. a), článku 10 ods. 1 a článku 17 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/006, s. 7) — Diskriminačné kritériá pre výber zamestnancov futbalového klubu súvisiace so sexuálnou orientáciou — Uplatniteľnosť smernice na prípad diskriminačných vyhlásení v tlači pri neexistencii skutočného náborového konania — Skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii — Dôkazné bremeno — Režim sankcií uplatniteľný na prípad nedodržania ustanovení — Prípustnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bráni uplatneniu priestupkovej sankcie po uplynutí šesťmesačnej premlčacej doby — Povinnosť uložiť účinnú, primeranú a odstrašujúcu sankciu

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 2 a článok 10 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že také skutkové okolnosti, o aké ide v konaní vo veci samej, môžu byť, pokiaľ ide o profesionálny futbalový klub, posúdené ako „skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že došlo k diskriminácii“, hoci predmetné vyhlásenia pochádzajú od osoby vystupujúcej a vnímanej v médiách i v spoločnosti ako vedúci predstaviteľ tohto klubu bez toho, aby nevyhnutne mala právnu spôsobilosť zaväzovať alebo zastupovať túto spoločnosť v oblasti zamestnávania.

Článok 10 ods. 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že by také skutočnosti ako vo veci samej boli posúdené ako „skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že došlo k diskriminácii“ na základe sexuálnej orientácie v rámci zamestnávania hráčov profesionálnym futbalovým klubom, dôkazné bremeno, tak ako je rozdelené v článku 10 ods. 1 smernice 2000/78, nevedie k vyžiadaniu dôkazu, ktorý nemožno predložiť bez toho, aby tým bolo porušené právo na ochranu súkromia.

Článok 17 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade konštatovania diskriminácie na základe sexuálnej orientácie možno uložiť iba pokarhanie, tak ako v prejednávanom prípade, ak k takému konštatovaniu dôjde po uplynutí šesťmesačnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k protiprávnemu konaniu, pokiaľ na základe tej istej právnej úpravy nie je taká diskriminácia sankcionovaná za vecných aj procesných podmienok, ktoré sankcii priznávajú účinnú, primeranú a odstrašujúcu povahu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, predstavuje taký prípad, a prípadne poskytnúť v rámci možností výklad vnútroštátneho práva na základe znenia a cieľa uvedenej smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré táto smernica sleduje.

(1) Ú. v. EÚ C 126, 28.4.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/9

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België — Belgicko) — Rose Marie Bark/Galileo Joint Undertaking, v likvidácii

(Vec C-89/12) (1)

(Spoločné podniky - Pracovné zmluvy uzatvárané so zamestnancami - Podmienky zamestnávania - Nariadenie (ES) č. 876/2002)

2013/C 171/15

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van België

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Rose Marie Bark

Žalovaný: Galileo Joint Undertaking, v likvidácii

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van België — Výklad článku 11 ods. 2 stanov spoločného podniku Galileo, ktoré sú prílohou nariadenia Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo (Ú. v. ES L 138, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 477) — Pracovné zmluvy uzatvorené so zamestnancami na dobu určitú — Zmluvy, na ktoré sa uplatňujú „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie“ — Obligatórne uplatňovanie ustanovení služobného poriadku úradníkov týkajúcich sa mzdových podmienok

Výrok rozsudku

Článok 11 ods. 2 stanov spoločného podniku Galileo, ktoré sú prílohou nariadenia Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1943/2006 z 12. decembra 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a konkrétne mzdové podmienky, ktoré sú súčasťou týchto podmienok, sa neuplatnia na zamestnancov spoločného podniku Galileo, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 5.5.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Schleswig-Holsteinischen Oberlandesgericht (Nemecko) 21. januára 2013 — Flughafen Lübeck GmbH/Air Berlin PLC & Co. Luftverkehrs-KG

(Vec C-27/13)

2013/C 171/17

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Schleswig-Holsteinischen Oberlandesgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a druhý účastník konania v odvolacom konaní: Air Berlin PLC & Co. Luftverkehrs-KG

Žalovaná a odvolateľka: Flughafen Lübeck GmbH

Prejudiciálne otázky

Má vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o žalobe o vymáhanie plnenia a upustenie od budúceho plnenia, vychádzať z toho, že tieto plnenia predstavujú opatrenia, ktoré sa podľa článku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ nemôžu vykonať pred prijatím konečného rozhodnutia Európskej komisie (ďalej len „Komisia“), ak Komisia nenapadnutým rozhodnutím začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o tieto plnenia, podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa v tomto zmysle okrem iného vyjadrila, že tieto plnenia sú pravdepodobne štátnou pomocou?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Platí to aj vtedy, keď sa Komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem toho vyjadrila v tom zmysle, že nie je schopná zistiť, či poskytovateľ plnenia konal ako súkromný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve, keď sa ich zaviazal poskytovať?

3.	V prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Môže vnútroštátny súd v tejto situácii prerušiť konanie až do ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania?

4.	V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: Musí vnútroštátny súd v tejto situácii prerušiť konanie až do ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania?

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 17 de Palma de Mallorca (Španielsko) 11. marca 2013 — Banco de Valencia SA/Joaquín Valldeperas Tortosa, María Ángeles Miret Jaume

(Vec C-116/13)

2013/C 171/18

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 17 de Palma de Mallorca

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Banco de Valencia SA

Odporcovia: Joaquín Valldeperas Tortosa, María Ángeles Miret Jaume

Prejudiciálne otázky

Je španielske hypotekárne exekučné konanie v súlade s článkom 7 smernice 93/13/EHS (1), ak neumožňuje, aby súd pred rozhodnutím o nariadení exekúcie ex offo preskúmal ustanovenie o predčasnej splatnosti úveru založenej len na úkone banky, ktoré sa považuje samo osebe a pri jeho konkrétnom uplatnení na daný prípad za nekalé, pričom uvedené ustanovenie je nevyhnutné na to, aby profesionálny poskytovateľ úveru mohol použiť uvedený privilegovaný spôsob exekúcie?

2.	V akom rozsahu má súd — tiež z hľadiska článku 7 smernice 93/13/EHS — proti uvedenej podmienke zakročiť, ak musí nariadiť exekúciu v hypotekárnom exekučnom konaní?

Možno z hľadiska článku 3 ods. 1 a 3 smernice 93/13/EHS a bodu 1 písm. e) a g) a bodu 2 písm. a) jej prílohy považovať za nekalú samu osebe a pri jej konkrétnom uplatnení na daný prípad zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje finančnej inštitúcii, ktorá poskytla úver, jednostranne vypovedať zmluvu o úvere z úplne objektívnych dôvodov, pričom niektoré nesúvisia so samotnou zmluvou, v posudzovanom prípade vzhľadom na nezaplatenie štyroch mesačných splátok hypotekárneho úveru?

(1) Smernica Rady z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 14. marca 2013 — Technische Universität Darmstadt/Eugen Ulmer KG

(Vec C-117/13)

2013/C 171/19

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Eugen Ulmer KG

Žalovaná: Technische Universität Darmstadt

Prejudiciálne otázky

1.	Platia nákupné a licenčné podmienky v zmysle článku 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES (1), pokiaľ nositeľ práv ponúkne inštitúciám, ktoré sú tam uvedené, uzatvorenie licenčných zmlúv o využívaní diel za primeraných podmienok?

2.	Oprávňuje článok 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES členské štáty, aby poskytli inštitúciám právo na digitalizovanie diel, ktoré sú súčasťou ich zbierok, ak je to nevyhnutné na to, aby boli tieto diela sprístupnené na termináloch?

3.	Môžu byť práva, ktoré členské štáty stanovia podľa článku 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES, také rozsiahle, že používatelia terminálov môžu diela, ktoré sa tam sprístupnia, vytlačiť na papier alebo uložiť na kľúč USB?

(1) 1Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Hamm (Nemecko) 14. marca 2013 — Gülay Bollacke/K + K Klaas & Kock B.V. & Co. KG

(Vec C-118/13)

2013/C 171/20

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesarbeitsgericht Hamm

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Gülay Bollacke

Žalovaná: K + K Klaas & Kock B.V. & Co. KG

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES (1) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi členského štátu, podľa ktorých nárok na platenú minimálnu dovolenku za kalendárny rok v prípade smrti zamestnanca zanikne v celom rozsahu, to znamená, že okrem nároku na uvoľnenie z výkonu práce, ktorý sa už nemôže realizovať, zanikne aj nárok na vyplatenie peňažnej náhrady za dovolenku?

Má sa článok 7 ods. 2 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že nárok na peňažnú náhradu za platenú dovolenku za kalendárny rok je v prípade skončenia pracovného pomeru spojený s osobou zamestnanca takým spôsobom, že tento nárok prináleží iba jemu, aby mohol ciele zotavenia a rekreácie súvisiace s poskytnutím platenej dovolenky za kalendárny rok uskutočniť aj v neskoršom čase?

Má sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ je povinný vzhľadom na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri organizácii pracovného času skutočne poskytnúť zamestnancovi dovolenku do konca kalendárneho roka alebo najneskôr do uplynutia obdobia na jej prenesenie stanoveného pre pracovný pomer bez ohľadu na to, či zamestnanec požiadal o dovolenku?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação de Lisboa (Portugalsko) 18. marca 2013 — Cruz & Companhia Lda/IFAP — Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas, IP a iní

(Vec C-128/13)

2013/C 171/21

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal da Relação de Lisboa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Cruz & Companhia Lda

Žalovaní: IFAP — Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas, IP, Caixa Central — Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo, CRL

Prejudiciálna otázka

Bolo rozhodnuté predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázke týkajúcej sa výkladu článku 4 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 (1) z 27. novembra 1987 a článku 19 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie (EHS) č. 2220/85 (2) z 22. júla 1985, pokiaľ ide o „uvoľnenie“ zábezpeky zloženej podľa článku 22 ods. 1 prvého uvedeného nariadenia s ohľadom na tvrdenia účastníkov konania.

(1) Nariadenie Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 351, s. 1).

(2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2220/85 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému zábezpeky pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 205, s. 5, Mim. vyd. 03/006, s. 186).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 18. marca 2013 — Kamino International Logistics BV, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-129/13)

2013/C 171/22

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka kasačného opravného prostriedku: Kamino International Logistics BV

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

1.	Je zásada ochrany práva na obhajobu správnymi orgánmi, ktorá je zakotvená v práve Únie, vhodná na to, aby ju vnútroštátny súd priamo uplatňoval?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Má sa zásada ochrany práva na obhajobu správnymi orgánmi, ktorá je zakotvená v práve Únie, vykladať v tom zmysle, že je porušená, keď adresát plánovaného rozhodnutia síce nebol vypočutý predtým, ako proti nemu správny orgán prijal opatrenie, ktoré sa ho nepriaznivo dotkne, ale v nasledujúcom správnom konaní (o námietke), ktoré predchádza podaniu žaloby na vnútroštátnom súde, dodatočne dostal možnosť byť vypočutý?

b)	Určujú sa právne účinky porušenia zásady ochrany práva na obhajobu správnymi orgánmi, ktorá je zakotvená v práve Únie, podľa vnútroštátneho práva?

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku písm. b): aké okolnosti môže vnútroštátny súd zohľadniť pri stanovení právnych účinkov a môže vziať do úvahy osobitne to, či treba predpokladať, že ak by správne orgány neporušili zásadu ochrany práva na obhajobu, ktorá je zakotvená v práve Únie, konanie by prebehlo inak?

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 18. marca 2013 — Datema Hellman Worldwide Logistics BV, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-130/13)

2013/C 171/23

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka kasačného opravného prostriedku: Datema Hellman Worldwide Logistics BV

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

1.	Je zásada ochrany práva na obhajobu správnymi orgánmi, ktorá je zakotvená v práve Únie, vhodná na to, aby ju vnútroštátny súd priamo uplatňoval?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

b)	Určujú sa právne účinky porušenia zásady ochrany práva na obhajobu správnymi orgánmi, ktorá je zakotvená v práve Únie, podľa vnútroštátneho práva?

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 18. marca 2013 — Staatssecretaris van Financiën, ďalší účastník konania: Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti

(Vec C-131/13)

2013/C 171/24

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Staatssecretaris van Financiën

Ďalší účastník konania: Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti

Prejudiciálne otázky

Sú vnútroštátne orgány a súdy na základe práva Európskej únie povinné zamietnuť uplatnenie oslobodenia od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva, práva na odpočet dane z pridanej hodnoty z kúpy tovaru, ktorý bol po kúpe odoslaný do iného členského štátu, alebo vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplýva z uplatnenia článku 28b časti A ods. 2 druhej vety šiestej smernice (1), keď je na základe objektívnych okolností zrejmé, že v prípade dane z príslušného tovaru došlo k daňovému úniku, zdaniteľná osoba vedela alebo musela vedieť o tom, že bola zapojená do úniku, a vnútroštátne právo za týchto okolností neupravuje nepriznanie oslobodenia, odpočtu alebo vrátenia dane?

Treba v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku odoprieť priznanie tohto oslobodenia od dane, odpočtu dane alebo vrátenia aj vtedy, keď k daňovému úniku v oblasti dane z pridanej hodnoty došlo v inom členskom štáte (ako v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný) a zdaniteľná osoba o tomto úniku v oblasti dane z pridanej hodnoty vedela alebo musela vedieť, a to aj vtedy, keď v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný, splnila všetky (formálne) požiadavky, ktorými vnútroštátne právo podmieňuje oslobodenie od dane, odpočet alebo vrátenie dane, a daňovým orgánom tohto členského štátu stále poskytovala všetky potrebné informácie o tovare, odoslaní a odberateľoch v členskom štáte určenia, do ktorého bol tovar doručený?

Čo sa má v prípade zápornej odpovede na prvú otázku rozumieť pod pojmom „nadobudnutie podliehalo dani“ v článku 28b časti A ods. 2 prvej vete (na konci) šiestej smernice: vyúčtovanie dane z pridanej hodnoty, ktorá je v cieľovom členskom štáte splatná z nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v predpísanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty, alebo — z dôvodu absencie takého vyúčtovania — aj prijatie opatrení zo strany daňových orgánov cieľového členského štátu na vyriešenie situácie? Je pri odpovedi na túto otázku relevantné, či je predmetná transakcia súčasťou reťazca transakcií, ktorého cieľom je daňový únik v oblasti dane z pridanej hodnoty v krajine určenia, a či o tom zdaniteľná osoba vedela alebo musela vedieť?

(1) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS) (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 18. marca 2013 — Staatssecretaris van Economische Zaken, Staatssecretaris van Financië, ďalší účastník konania: Q

(Vec C-133/13)

2013/C 171/25

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Staatssecretaris van Economische Zaken, Staatssecretaris van Financië

Ďalší účastník konania: Q

Prejudiciálne otázky

Predstavuje záujem o zachovanie národnej prírodnej pamiatky a kultúrnohistorického dedičstva, ktoré je predmetom Natuurschoonwet 1928, naliehavý dôvod verejného záujmu odôvodňujúci takú úpravu, podľa ktorej sa oslobodenie od dane z darovania (daňová výhoda) obmedzuje na vidiecke majetky nachádzajúce sa v Holandsku?

Môžu sa orgány členského štátu v rámci kontroly, či nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, možno klasifikovať ako vidiecky majetok v zmysle Natuurschoonwet 1928, na účely získania vzájomnej pomoci od úradov členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza, dovolávať smernice Rady 2010/24/EÚ (1) zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení, keď klasifikácia ako vidiecky majetok na základe tohto zákona vedie k tomu, že sa poskytne oslobodenie od výberu dane z darovania, ktorá je splatná v okamihu darovania uvedenej nehnuteľnosti?

b)	V prípade kladnej odpovede na otázku 2a: má sa pojem administratívne zisťovanie v článku 3 bode 7 smernice Rady 2011/16/EÚ (2) z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj kontrolu na mieste?

V prípade kladnej odpovede na otázku 2b: môže sa na účely spresnenia pojmu správne vyšetrovania v článku 5 ods. 1 smernice Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení nadviazať na definíciu pojmu administratívne zisťovanie v článku 3 bode 7 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS?

V prípade zápornej odpovede na otázku 2a, 2b alebo 2c: má sa zásada lojálnej spolupráce, ktorá je zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, v spojení s článkom 167 ods. 2 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že sa s ňou spája to, že ak jeden členský štát požiada iný členský štát o spoluprácu pri posudzovaní, či nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v tomto inom členskom štáte možno klasifikovať ako majetok v zmysle zákona, ktorého účelom je zachovanie a ochrana národných prírodných pamiatok a kultúrnohistorického dedičstva, dožiadaný členský štát je povinný spolupracovať?

Možno obmedzenie voľného pohybu kapitálu odôvodniť odkazom na nevyhnutnosť zabezpečiť účinnosť daňovej kontroly, keď môže byť jej účinnosť ohrozená už na základe okolnosti, že vnútroštátne orgány musia počas obdobia 25 rokov v zmysle článku 7 ods. 1 Natuurschoonwet 1928 vycestovať do iného členského štátu, aby tam vykonali potrebné kontroly?

(1) Ú. v. EÚ L 84, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 64, s. 1.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Maďarsko) 18. marca 2013 — Szatmári Malom Kft./Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

(Vec C-135/13)

2013/C 171/26

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Szatmári Malom Kft.

Žalovaná: Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

Prejudiciálne otázky

1.	Možno zaradiť pod pojem zlepšovanie celkovej výkonnosti poľnohospodárskeho podniku uvedený v článku 26 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (1) skutočnosť, že podnikateľ chce — bez rozšírenia existujúcej kapacity a po zatvorení skorších podnikov — zriadiť nový podnik?

2.	Možno vychádzať z toho, že investícia, ktorú uskutoční žalobkyňa, predstavuje investíciu, ktorej cieľom je zlepšenie celkovej výkonnosti podniku, v zmysle článku 20 písm. b) bodu iii) a článku 28 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005?

Je § 6 ods. 3 dekrétu FVM č. 47/2008 zo 17. apríla zlučiteľný s článkom 28 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, keďže — pokiaľ ide o mlyny — pomoc sa poskytuje len na činnosti zamerané na modernizáciu existujúcej kapacity? Oprávňuje uvedené nariadenie vnútroštátneho zákonodarcu, aby z ekonomických dôvodov vylúčil z pomoci určité druhy rozvoja?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, s. 1).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bayerisches Verwaltungsgericht München (Nemecko) 18. marca 2013 — Herbaria Kräuterparadies GmbH/Freistaat Bayern

(Vec C-137/13)

2013/C 171/27

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bayerisches Verwaltungsgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Herbaria Kräuterparadies GmbH

Žalovaný: Freistaat Bayern

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 27 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 889/2008 (1) chápať v tom zmysle, že používanie uvedených látok je právnymi predpismi schválené len vtedy, keď právny predpis Únie alebo vnútroštátny právny predpis zlučiteľný s právom Únie pre potravinu, do ktorej sa uvedené látky majú zapracovať, priamo stanovuje pridávanie uvedených látok alebo aspoň minimálny obsah týchto látok, ktoré sa majú zapracovať?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 27 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 889/2008 chápať v tom zmysle, že používanie uvedených látok je právnymi predpismi schválené aj v prípadoch, v ktorých by bolo uvedenie potraviny na trh ako potravinového doplnku, resp. pri použití zdravotných tvrdení bez pridania minimálne jednej z uvedených látok, pre spotrebiteľov zavádzajúce a klamlivé, pretože potravina vzhľadom na nízku koncentráciu jednej z uvedených látok nemôže plniť svoj výživový účel, resp. svoj účel vyjadrený zdravotným tvrdením?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 27 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 889/2008 chápať v tom zmysle, že používanie uvedených látok je právnymi predpismi schválené aj v prípadoch, v ktorých sa určité zdravotné tvrdenia môžu použiť len v prípade potravín, ktoré obsahujú konkrétne tzv. významné množstvo aspoň jednej z uvedených látok?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, s. 1).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 19. marca 2013 — Naime Dogan/Spolková republika Nemecko

(Vec C-138/13)

2013/C 171/28

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Naime Dogan

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

Bráni článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom z 12. septembra 1963 pre prechodnú etapu asociácie z 23. novembra 1970 (dodatkový protokol) vnútroštátnej právnej úprave, zavedenej prvýkrát po nadobudnutí účinnosti uvedených ustanovení, podľa ktorej je prvý vstup rodinného príslušníka tureckého štátneho príslušníka požívajúceho právny status podľa článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu podmienený tým, že rodinný príslušník pred vstupom na spolkové územie preukáže, že sa dokáže jednoduchým spôsobom dorozumieť v nemeckom jazyku?

2.	Bráni článok 7 ods. 2 prvý pododsek smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (1) vnútroštátnej právnej úprave uvedenej v prvej otázke?

(1) Ú. v. EÚ L 251, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Cluj (Rumunsko) 20. marca 2013 — Bogdan Matei, Ioana Ofelia Matei/SC Volksbank România SA

(Vec C-143/13)

2013/C 171/29

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Bogdan Matei, Ioana Ofelia Matei

Odporkyňa: SC Volksbank România SA

Prejudiciálne otázky

Vzhľadom na to, že v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS (1) sa hodnotenie nekalej povahy podmienok nevzťahuje ani na definíciu predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu alebo úhradu na jednej strane, ako ani tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky zrozumiteľné,

keďže v zmysle článku 2 ods. (2) písm. a) smernice 2008/48/ES definícia uvedená v článku 3 písm. g) smernice 2008/48/ES (2) týkajúca sa celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktoré zahŕňajú všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nie je uplatniteľná na určenie predmetu zmluvy o úvere zabezpečenej hypotékou,

tento súd sa pýta, či

pojmy „predmet“ a/alebo „cena“ uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS možno vykladať v tom zmysle, že tieto pojmy — „predmet“ a/alebo „cena“ zmluvy o úvere zabezpečenej hypotékou — sa spomedzi prvkov, ktoré predstavujú protiplnenie dlžné úverovej inštitúcii, vzťahujú aj na ročnú percentuálnu mieru nákladov tejto zmluvy o úvere zabezpečenej hypotékou, tvorenú predovšetkým pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou, bankovými poplatkami a ostatnými poplatkami uvedenými a definovanými v zmluve o úvere.

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/15

Žaloba podaná 22. marca 2013 — Španielske kráľovstvo/Európsky parlament a Rada Európskej únie

(Vec C-146/13)

2013/C 171/30

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: E. Chamizo Llatas a S. Centeno Huerta, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť neplatnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2012 (1) zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, a subsidiárne zrušiť uvedené nariadenie v celom rozsahu,

—

subsidiárne zrušiť

a)	článok 9 ods. 1 v celom rozsahu, ako aj článok 9 ods. 2 v rozsahu uvedenom v piatom žalobnom dôvode;

b)	článok 18 ods. 2 v celom rozsahu, ako aj všetky odkazy v nariadení na Jednotný patentový súd, ako na súdny systém EPJÚ (Európsky patent s jednotným účinkom) a zdroj práva pre EPJÚ,

—	zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.	Porušenie zásad právneho štátu prijatím nariadenia na základe patentu udeleného Európskym patentovým úradom, ktorého akty nepodliehajú súdnej kontrole.

2.	Neexistencia aktu Únie, a subsidiárne neexistencia právneho základu pre nariadenie, keďže sa neprijali opatrenia na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva podľa článku 118 ZFEÚ.

3.	Zneužitie právomoci využitím posilnenej spolupráce na účely iné, než stanovujú Zmluvy.

4.	Porušenie článku 291 ods. 2 ZFEÚ a subsidiárne nesprávne uplatnenie judikatúry Meroni pri úprave systému stanovenia udržiavacích poplatkov a podielov pre rozdelenie týchto poplatkov.

5.	Nesprávne uplatnenie judikatúry Meroni tým, že sa na Európsky patentový úrad delegovali určité správne úlohy týkajúce sa Európskeho patentu s jednotným účinkom.

6.	Porušenie zásady autonómie a zásady jednotného uplatňovania práva Únie vo vzťahu k režimu nadobudnutia účinnosti nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ L 361, s. 1.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/16

Žaloba podaná 22. marca 2013 — Španielske kráľovstvo/Rada Európskej únie

(Vec C-147/13)

2013/C 171/31

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: S. Centeno Huerta a E. Chamizo Llatas, splnomocnené zástupkyne)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov (1), a uložiť Rade povinnosť nahradiť trovy konania,

—

subsidiárne zrušiť článok 4, článok 5, článok 6 ods. 2 a článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov, a uložiť Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.	Porušenie zásady zákazu diskriminácie zavedením režimu, ktorý poškodzuje subjekty, ktoré používajú iný než anglický, francúzsky alebo nemecký jazyk, keďže režim nie je primeraný sledovanému cieľu.

2.	Neexistencia právneho základu pre článok 4 upravujúci preklad v prípade sporu, ktorý priamo neovplyvňuje jazykový režim titulu, tak ako je stanovený v článku 118 druhom odseku ZFEÚ.

3.	Porušenie zásady právnej istoty.

4.	Porušenie judikatúry Meroni z dôvodu prenesenia správy systému kompenzácie (článok 5) a uverejňovania prekladov (článok 6 ods. 2) na Európsky patentový úrad.

(1) Ú. v. EÚ L 361, s. 89.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 25. marca 2013 — A, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-148/13)

2013/C 171/32

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: A

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Prejudiciálna otázka

Aké hranice stanovuje článok 4 smernice Rady 2004/83/ES (1) z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, ako aj Charta základných práv Európskej únie, predovšetkým jej článok 3 a článok 7, pre spôsob, akým sa má posudzovať dôveryhodnosť údajnej sexuálnej orientácie, a odlišujú sa tieto hranice od hraníc, ktoré platia pre posudzovanie dôveryhodnosti iných dôvodov prenasledovania, a pokiaľ áno, do akej miery?

(1) Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 25. marca 2013 — B, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-149/13)

2013/C 171/33

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: B

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Prejudiciálna otázka

(1) Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 25. marca 2013 — C, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-150/13)

2013/C 171/34

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: C

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Prejudiciálna otázka

(1) Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Versailles (Francúzsko) 25. marca 2013 — Le Rayon d’Or SARL/Ministre de l’Économie et des Finances

(Vec C-151/13)

2013/C 171/35

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative d’appel de Versailles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Le Rayon d’Or SARL

Odporca: Ministre de l’Économie et des Finances

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice (1) prevzatý do článku 73 smernice 2006/112/ES (2) vykladať v tom zmysle, že „paušál na starostlivosť“ vyplácaný zdravotnými poisťovňami domovom pre seniorov odkázaných na starostlivosť v súlade s článkom L. 174-7 Zákonníka sociálneho zabezpečenia a oslobodený od dane z pridanej hodnoty na základe článku 261 ods. 4 bodu 1c Všeobecného daňového zákonníka predstavuje dotáciu priamo súvisiacu s cenou služieb starostlivosti poskytovaných obyvateľom, ktorá z tohto dôvodu spadá do pôsobnosti dane z pridanej hodnoty?

(1) Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

(2) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/18

Odvolanie podané 28. marca 2013: Fercal — Consultadoria e Serviços, Lda proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 24. januára 2013 vo veci T-474/09, Fercal/ÚHVT — Jacson of Scandinavia (Jackson Shoes)

(Vec C-159/13 P)

2013/C 171/36

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Fercal — Consultadoria e Serviços, Lda (v zastúpení: A. J. Rodrigues, abogado)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok piatej komory Všeobecného súdu vydaný 24. januára 2013 a zaslaný 25. januára 2013 vo veci T-474/09 a následne aj zrušiť podľa uplatniteľných predpisov práva Spoločenstva rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory, ďalej len: „ÚHVT“) z 18. augusta 2009 R 1253/2008-2 doručené odvolateľke 30. septembra 2009 v konaní o neplatnosť č. 2004 C (prihláška ochrannej známky č. 1 077 858, JACKSON SHOES),

—	zachovať tým v platnosti ochrannú známku odvolateľky,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Síce existujú grafické a zvukové podobnosti medzi menom JACKSON a JACSON, pri porovnaní sporných označení by však tieto museli byť navzájom porovnávané ako celok. JACKSON SHOES a JACSON OF SCANDINAVIA AB.

Z článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 89/104/EHS (1) z 21. decembra 1988 vyplýva, že pri rozsiahlom posúdení pravdepodobnosti zámeny je rozhodujúce vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom.

Priemerný spotrebiteľ, ktorý v celku posudzuje sporné označenia, ľahko spozoruje, že ide o rozlišujúce označenia rozličných druhov: ochrannú známku a obchodné meno; toto sa dosahuje v prejednávanom prípade pripojením skratky „AB“, ktorá prispieva k tomu, aby sa vylúčila možnosť, že by zo strany priemerného spotrebiteľa mohlo dôjsť k zámene s ochrannou známkou „JACKSON SHOES“.

Toto stanovisko je pre odvolateľku relevantné, pretože článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 89/104/EHS stanovuje, že pri rozsiahlom posúdení pravdepodobnosti zámeny je určujúce vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom.

Ide o označenie s podrobne definovanými a veľmi odlišnými funkciami: ochranná známka je označenie, ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby podniku od tovarov a služieb iných podnikov (článok 4 in fine nariadenia č. 207/2009,) zatiaľ čo obchodné meno slúži na označenie podniku a rozlíšenie tohto podniku od iných podnikov.

Použitie podobných, v iných krajinách bežne používaných mien nevytvára žiadnu pravdepodobnosť zámeny, keď sú tieto mená kombinované s inými prvkami takým spôsobom, že si ich priemerný spotrebiteľ nezamení a že nedôjde k nekalej súťaži, ktorá by viedla k zámenám tovarov odvolateľky s tovarmi JACSON OF SCANDINAVIA AB.

Nie je možné uznať (na základe samotného obchodného mena vo Švédsku) výlučné právo používať (vo všetkých členských krajinách Európskej únie!) pre jedno meno, ktoré v mnohých iných krajinách EÚ používajú tisíce ľudí a aj iné podniky ako bežné meno.

Spoločnosti JACSON OF SCANDINAVIA AB nie je možné priznať ani právo zabrániť odvolateľke, aby dala zapísať obchodnú známku JACKSON SHOES do triedy 25, pokiaľ už boli de facto pod týmto menom do triedy 25 zapísané iné ochranné známky Spoločenstva.

Spoločnosť JACSON OF SCANDINAVIA AB okrem toho uznala, že rôzne ochranné známky, ktoré odvolateľka vymenovala a opísala existujú vedľa seba na trhu a tieto nespochybnila a ani netvrdila, že by zo strany priemerného spotrebiteľa mohlo dôjsť k zámene alebo že by stáli proti sebe.

Kto si zvolí ako rozlišujúce označenie prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré sa nachádza v mnohých iných rozlišovacích označeniach tretích subjektov, nemôže zabrániť, aby sa toto (alebo podobné) označenie opätovne používalo v kombinácii s inými prvkami tretích.

Nič nebráni tomu, aby rozlišujúce označenia s podobným bežným menom stáli vedľa seba, k čomu už vlastne došlo, pokiaľ sa celkovo od seba odlišujú.

Odvolateľka uviedla voči tvrdeniam spoločnosti JACSON OF SCANDINAVIA AB viac než dostatočné dôkazy o obchodnej existencii a činnosti nielen v celkom hospodárskom priestore ale aj v krajinách Severnej Ameriky a Severnej Afriky, nie — ako JACSON OF SCANDINAVIA AB — v katalógoch, keďže tieto sú výlučne vydávané v materinskom jazyku a tým sú zemepisne obmedzené, ale vo viacjazyčnej forme s prezentáciami na najdôležitejších svetových veľtrhoch s obuvou.

Obchodnú známku Spoločenstva JACSON SHOES nie je možné zameniť s obchodným menom JACSON OF SCANDINAVIA AB, pretože už existuje nejakú dobu a žiaden z účastníkov konania nepoukázal na škodu v dôsledku takejto spoluexistencie označení a nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi tovarmi. Spotrebiteľ pri vnímaní sporných označení ľahko spozoruje, že v prípade týchto označení ide o ochrannú známku a obchodné meno, to znamená bezpochybne o dve rozlišujúce označenia odlišnej povahy.

Ako bolo uvedené v rozsudku Všeobecného súdu a prijaté účastníkmi konania, ak priemerný spotrebiteľ má pred sebou túto ochrannú známku a toto obchodné meno, neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi týmito dvomi označeniami Ináč, „… skúmanie podobnosti ochranných známok musí zohľadňovať celkový dojem, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú“ (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 12. novembra 2009, Spa Monopole/ÚHVT — de Francesco Import (SpagO), T-438/07, Zb. s. II-4115, bod 23 a tam uvedenú judikatúru).

Okrem toho má pre vecné rozhodnutie prejednávanej právnej veci veľký význam, že ÚHVT pripustil zápis viacerých ochranných známok s výrazom „JAKSON“ na označenie obuvi. Táto skutočnosť sa nemôže pri rozhodnutí o zápise novej ochrannej známky Spoločenstva s tým istým (bežným) menom „JAKSON“ úplne ignorovať.

Inak by išlo o svojvoľné konanie a spochybnila by sa zásada rovnosti.

Napadnutý rozsudok porušuje článok 8 ods. 4 a článok 53 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 (2) z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

(1) Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92)

(2) Ú. v. EÚ L 78, s. 1.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 2. apríla 2013 — Turbu.com Mobile Phone’s BV, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-164/13)

2013/C 171/38

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Turbu.com Mobile Phone’s BV

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálna otázka

Musia vnútroštátne orgány a súdy na základe práva Európskej únie zamietnuť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, keď sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že v súvislosti s predmetným tovarom ide o podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty a zdaniteľná osoba vedela alebo musela vedieť, že sa na ňom zúčastňovala, ak vnútroštátne právo nestanovuje, že právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe sa má za týchto okolností zamietnuť?

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/19

Žaloba podaná 5. apríla 2013 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-169/13)

2013/C 171/39

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: N. Yerrell a J. Hottiaux, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Poľska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (1), pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činných vodičov, a že v každom prípade tieto predpisy neoznámila Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 ods. 1, článku 2 ods. 3 až 7 a článku 11 uvedenej smernice,

—	zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Smernica 2002/15/ES sa na samostatne zárobkovo činných vodičov uplatňuje od 23. marca 2013.

(1) Ú. v. ES L 80, s. 35; Mim. vyd. 05/004, s. 224.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Lyon (Francúzsko) 9. apríla 2013 — Maurice Leone, Blandine Leone/Garde des Sceaux, Ministre de la Justice, Caisse nationale de retraite des agents des collectivités locales

(Vec C-173/13)

2013/C 171/40

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative d’appel de Lyon

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Maurice Leone, Blandine Leone

Odporcovia: Garde des Sceaux, Ministre de la Justice, Caisse nationale de retraite des agents des collectivités locales

Prejudiciálne otázky

Možno článok L. 24 v spojení s článkom R. 37 Zákonníka dôchodkov štátnych zamestnancov a vojakov v znení vyplývajúcom z uplatňovania opravného zákona č. 2004-1485 z 30. decembra 2004 o rozpočte na rok 2004 a dekrétu č. 2005-449 z 10. mája 2005 považovať za nepriamo diskriminujúce medzi mužmi a ženami v zmysle článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

2.	Možno článok 15 dekrétu č. 2003-1306 z 26. decembra 2003 o dôchodkovom systéme štátnych zamestnancov poistených v Národnom dôchodkovom fonde zamestnancov územných celkov považovať za nepriamo diskriminujúci medzi mužmi a ženami v zmysle článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

3.	V prípade kladnej odpovede na jednu z prvých dvoch otázok, možno takúto nepriamu diskrimináciu odôvodniť článkom 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/20

Odvolanie podané 9. apríla 2013: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 29. januára 2013 vo veci T-496/10, Bank Mellat/Európska rada

(Vec C-176/13 P)

2013/C 171/41

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Boelaert a M. Bishop, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Bank Mellat, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 29. januára 2013 vo veci T-496/10,

—	rozhodnúť vo veci s konečnou platnosťou a zamietnuť žalobu, ktorú podala Bank Mellat proti napadnutým opatreniam,

—	uložiť Bank Mellat povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade v konaní na prvom stupni a v konaní o tomto odvolaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rada zastáva názor, že rozsudok Všeobecného súdu z 29. januára 2012 vo veci T-496/10, Bank Mellat/Rada obsahuje tieto právne vady:

1.	Všeobecný súd vo vzťahu k prípustnosti žaloby nesprávne uviedol, že Bank Mellat sa mohla odvolávať na ochranu a záruky základných práv bez ohľadu na to, či môže byť považovaná za odnož Iránskeho štátu,

2.	Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že niektoré z dôvodov uvedených na zavedenie reštriktívnych opatrení proti Bank Mellat boli nedostatočne presné,

3.	Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa oznamovania informácie zo spisu Rady,

Všeobecný súd nesprávne prijal názor, že dôvody uvedené na zavedenie reštriktívnych opatrení proti Bank Mellat nespĺňali podmienky pre uvedenie v príslušných právnych aktoch a neboli opodstatnené v rozsahu v akom:

—	nevenoval potrebnú pozornosť zisteniu Bezpečnostnej rady Spojených národov týkajúcemu sa uľahčovaniu transakcií pre iránske nukleárne, raketové a obranné subjekty zo strany Bank Mellat,

—	nevenoval potrebnú pozornosť skutočnosti, že dôkazy o podpore iránskych nukleárnych aktivít zo strany Bank Mellat pochádzajú z tajných zdrojov,

—

nesprávne konštatoval, že poskytovanie bankových služieb subjektu zapojenému do iránskych činností šírenia jadrových zbraní, ktoré Bank Mellat pripustila, pred tým, ako bol tento subjekt označený Bezpečnostnou radou OSN, nepostačovalo na odôvodnenie zavedenia reštriktívnych opatrení proti Bank Mellat.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/21

Odvolanie podané 16. apríla 2013: Polyelectrolyte Producers Group, SNF SAS, Travetanche Injection SPRL proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 1. februára 2013 vo veci T-368/11, Polyelectrolyte Producers Group, SNF SAS, Travetanche Injection SPRL/Európska komisia

(Vec C-199/13 P)

2013/C 171/42

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Polyelectrolyte Producers Group, SNF SAS a Travetanche Injection SPRL (v zastúpení: K. Van Maldegem, R. Cana, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Holandské kráľovstvo

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-368/11 a

—	zrušil nariadenie Komisie (EÚ) č. 366/2011 zo 14. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o prílohu XVII (akrylamid) (1) alebo

—	alternatívne vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o žalobe odvolateliek o neplatnosť a

—	zaviazal ďalšieho účastníka konania na náhradu trov tohto konania (vrátane trov konania pred Všeobecným súdom).

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil právo Spoločenstva tým, že zamietol ich žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdia najmä, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých pochybení pri výklade skutkového stavu právneho rámca, ktoré sa vzťahujú na ich situáciu. V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil niekoľkých nesprávnych právnych posúdení, najmä:

—	podal nesprávny výklad nariadenia č. 1488/94 (2), keď prijal záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nevzala do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,

—	podal nesprávny výklad nariadenia č. 1488/94, keď prijal záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s posúdením údajov o expozícii, ktoré vzala do úvahy,

—

dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho výkladu REACH, keď prijal záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala napadnuté nariadenie na základe informácií týkajúcich sa iného výrobku, než výrobku, ktorý podliehal obmedzeniam podľa napadnutého nariadenia,

—	dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila zásadu proporcionality,

—	dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia,

—	podal nesprávny výklad napadnutého nariadenia, keď konštatoval, že sa vzťahuje aj na NMA cement obsahujúci akrylamid.

Z týchto dôvodov odvolateľky navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-368/11 a napadnutého rozhodnutia.

(1) Ú. v. EÚ L 101, s. 12

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 (Ú. v. ES L 161, s. 3; Mim. vyd. 15/002, s. 360).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/22

Odvolanie podané 16. apríla 2013: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 5. februára 2013 vo veci T-494/10, Bank Saderat Iran/Rada Európskej únie

(Vec C-200/13 P)

2013/C 171/43

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bishop a S. Boelaert, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Bank Saderat Iran, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu (štvrtej komory) z 5. februára 2013 vo veci T-494/10,

—	vydal vo veci konečné rozhodnutie a zamietol žalobu spoločnosti Bank Saderat proti napadnutým opatreniam,

—	uložil spoločnosti Bank Saderat povinnosť nahradiť trovy konania Rady v konaní v prvom stupni a v konaní o tomto odvolaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa Rady sa Všeobecný súd v rozsudku z 5. februára 2013 vo veci T-494/10, Bank Saderat Iran/Rada dopustil nesprávneho právneho posúdenia v nasledujúcich oblastiach:

1.	V otázke prípustnosti žaloby Všeobecný súd nesprávne určil, že Bank Saderat sa môže dovolávať ochrany a záruk spojených so základnými právami bez ohľadu na to, či ju možno považovať za inštitúciu iránskeho štátu.

2.	Všeobecný súd nesprávne určil, že jeden z dôvodov pre uloženie reštriktívnych opatrení spoločnosti Bank Saderat nebol dostatočne presný.

3.	Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa poskytovania informácií týkajúcich sa spisu Rady.

Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že dôvody uplatnené pre uloženie reštriktívnych opatrení spoločnosti Bank Saderat neboli preukázané, a to v rozsahu, v akom:

—	nezohľadnil skutočnosť, že dôkazy o tom, že Bank Saderat podporuje činnosť Iránu v oblasti šírenia jadrových zbraní, pochádzajú z dôveryhodných zdrojov,

—	nezohľadnil odkaz na Bank Saderat v rezolúcii Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov 1803 (2008) v súvislosti s činnosťou Iránu v oblasti šírenia jadrových zbraní,

—	nesprávne dospel k záveru, že Rada musí predložiť podrobné informácie týkajúce sa spôsobu, akým Bank Saderat zaisťovala akreditívy dvom určeným subjektom zapojeným do činnosti Iránu v oblasti šírenia jadrových zbraní.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/22

Žaloba podaná 18. apríla 2013 — Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Rada Európskej únie

(Vec C-209/13)

2013/C 171/44

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: E. Jenkinson, S. Behzadi-Spencer, splnomocnení zástupcovia, M. Hoskins, QC, P. Baker, QC, V. Wakefield, barrister)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ (1) z 22. januára 2013, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií, a

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca svojím prvým žalobným dôvodom tvrdí, že rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ je v rozpore s článkom 327 ZFEÚ, pretože povoľuje prijať daň z finančných transakcií (ďalej len „DFT“), ktorá má účinky pôsobiace mimo územia príslušného štátu, pričom tieto účinky porušujú právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených štátov.

Žalobca svojím druhým žalobným dôvodom tvrdí, že rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ je protiprávne, pretože povoľuje prijať DFT, ktorá má účinky pôsobiace mimo územia príslušného štátu, pričom pre také účinky neexistuje v medzinárodnom obyčajovom práve žiadne opodstatnenie.

Žalobca svojím tretím žalobným dôvodom tvrdí, že rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ je v rozpore s článkom 332 ZFEÚ, pretože povoľuje posilnenú spoluprácu v rámci DFT, ktorej uplatňovanie nevyhnutne spôsobí náklady na strane nezúčastnených štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 22, s. 11.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/23

Žaloba podaná 19. apríla 2013 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-211/13)

2013/C 171/45

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Mölls a W. Roels, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

—

rozhodnúť, že Spolková republika Nemecko si porušila povinnosti vyplývajúce jej z článku 63 ZFEÚ tým, že vydala a zachovala právne predpisy, podľa ktorých sa pri uplatnení dane z dedičstva a darovania na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v Nemecku, poskytne len nízku nezdaniteľnú sumu, ak majú darca alebo poručiteľ a nadobúdateľ v dobe dedenia alebo darovania bydlisko v inom členskom štáte, pričom sa poskytne podstatne vyššia nezdaniteľná suma, ak mal aspoň jeden z oboch účastníkov v danom okamihu bydlisko v Nemecku,

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zdanenie dedičstva a darov je v nemeckom práve zmiernené relatívne vysokými nezdaniteľnými sumami, najmä v prípade dedení a darov medzi manželmi, rodičmi a deťmi, ako aj určitými príbuznými. Tieto vysoké nezdaniteľné sumy sa však použijú len vtedy, ak má Nemecko neobmedzené právo na zdanenie, pričom pri obmedzenom práve na zdanenie platí nižšia nezdaniteľná suma. Podľa kritérií, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku Mattner (1), je táto úprava nezlučiteľná s článkom 63 ZFEÚ.

(1) Rozsudok z 22. apríla 2010, Mattner, C-510/08, Zb. s. I-3553.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/23

Odvolanie podané 23. apríla 2013: Acron OAO, Dorogobuzh OAO proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 vo veci T-235/08, Acron OAO a Dorogobuzh OAO/Rada Európskej únie

(Vec C-215/13 P)

2013/C 171/46

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Acron OAO, Dorogobuzh OAO (v zastúpení: B. Evtimov, E. Borovikov, advokáti, D. O’Keeffe, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Fertilizers Europe

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 7. februára 2013 vo veci T-235/08, Acron OAO a Dorogobuzh OAO/Rada Európskej únie,

—

vydal konečné rozhodnutie vo veci a zrušil nariadenie Rady (ES) č. 236/2008 z 10. marca 2008, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingového cla na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom, ako aj trov konania, ktoré vznikli odvolateľkám na oboch stupňoch,

—	rozhodol, že ďalší účastník konania Fertilizers Europe znáša svoje vlastné trovy konania v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj vlastné trovy konania v prípade, že sa zúčastní na konaní pred Súdnym dvorom, a znáša všetky trovy konania odvolateliek spojených s jej účastníctvom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd:

—

podal nesprávny výklad prvej vety článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného antidumpingového nariadenia a tým aj zodpovedajúceho článku 2.2.1.1. prvého odseku Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT), obsiahnutej v prílohe 1A Dohody o založení svetovej obchodnej organizácie (WTO) (ďalej len „Dohoda o uplatňovaní článku VI“),

—	potvrdil nesprávny výklad a porušenie článku 2 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia a tým aj zodpovedajúceho článku 2.2 Dohody o uplatňovaní článku VI,

—

nevykonal správne právne posúdenie vzťahu medzi článkom 2 ods. 5 druhou vetou a článkom 2 ods. 7 písm. b) základného antidumpingového nariadenia a v dôsledku tohto nesprávneho posúdenia potvrdil nesprávny právny výklad odôvodnení 3 a 4 nariadenia (ES) 1972/2002 a tým aj druhej vety článku 2 ods. 5 prvého pododseku a nezabezpečil súdržnosť naposledy uvedeného výkladu s ustanoveniami Dohody o uplatňovaní článku VI.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/24

Odvolanie podané 23. apríla 2013: Acron OAO proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 vo veci T-118/10, Acron OAO/Rada Európskej únie

(Vec C-216/13 P)

2013/C 171/47

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Acron OAO (v zastúpení: B. Evtimov, E. Borovikov, advokáti, D. O’Keeffe, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Fertilizers Europe

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. februára 2013 vo veci T-118/10, Acron OAO/Rada Európskej únie,

—

rozhodnúť o merite veci a zrušiť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1251/2009 z 18. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1911/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy roztokov močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom okrem iného v Rusku (1), v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom Európskej únie, vrátane trov konania žalobkyne pred oboma súdmi,

—

rozhodnúť, že Fertilizers Europe, vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné trovy konania pred Všeobecným súdom, a ak vstúpi do konania pred Súdnym dvorom ako vedľajší účastník, aj svoje vlastné trovy v tomto konaní, ako aj zaviazať ho náhradu trov konania odvolateľky spojených s jeho vedľajším účastníctvom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd Európskej únie:

—

nesprávne vyložil prvú vetu článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného antidumpingového nariadenia (2) a teda zodpovedajúce ustanovenie článku 2.2.1.1 prvého odseku Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 uvedenej v príloha 1A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohoda o uplatňovaní článku VI“),

—	potvrdil nesprávny právny výklad a porušenie článku 2 ods. 3 základného nariadenia antidumpingového nariadenia a teda zodpovedajúce ustanovenie článku 2 ods. 2 dohody o uplatňovaní článku VI,

—

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia s ohľadom na vzťah medzi článkom 2 ods. 5 druhou vetou a článkom 2 ods. 7 písm. b) základného antidumpingového nariadenia, takže aj z nesprávneho právneho posúdenia odôvodnení 3 a 4 nariadenia (ES) 1972/2002 (3), a v dôsledku toho aj z nesprávneho posúdenia druhej vety článku 2 ods. 5 prvého pododseku tohto nariadenia, a teda nezabezpečil súlad tohto výkladu a/alebo ustanovenia s dohodou o uplatňovaní článku VI,

—	potvrdil porušenie článku 2 ods. 6 písm. c) základného antidumpingového nariadenia a zjavne nesprávne posúdenie.

(1) Ú. v. EÚ L 338, s. 5.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010 s. 45).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 305, s. 1; Mim. vyd. 11/010 s. 132).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/25

Žaloba podaná 6. mája 2013 — Európska komisia/Rada Európskej únie

(Vec C-248/13)

2013/C 171/48

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall, J.-P. Keppenne a D. Martin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Rada si tým, že neprijala návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady, ktorým sa od 1. júla 2012 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie a opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo služobného poriadku,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa tvrdí, že Rada v rozpore s právom neprijala návrh nariadenia Komisie o úprave odmien a dôchodkov úradníkov podľa článku 3 prílohy XI služobného poriadku, hoci zo záväzného znenia tohto článku vyplýva, že spôsob ročnej úpravy uvedených odmien a dôchodkov je automatickým konaním, ktoré neponecháva Rade žiadny priestor na voľnú úvahu. Vyššie citovaný článok zaväzuje Radu prijať návrh Komisie pred 31. decembrom bežného roka. Komisia Rade vytýka, že sa obmedzila na konštatovanie, že nemala kvalifikovanú väčšinu na prijatie návrhu Komisie týkajúceho sa úpravy platov, ako aj opravných koeficientov stanovených v prílohe XI služobného poriadku. Podľa žalobkyne, Rada v skutočnosti a bez odôvodnenia uplatnila článok 10 prílohy XI, pričom nezohľadnila právomoci Komisie a Parlamentu. Rada týmto konaním porušila nielen už citované ustanovenia, ale tiež zásadu inštitucionálnej rovnováhy, a dopustila sa tak zneužitia právomoci.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2013 — Bell & Ross/ÚHVT — KIN (Puzdro náramkových hodiniek)

(Vec T-80/10) (1)

(Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva zobrazujúci puzdro náramkových hodiniek - Skorší dizajn - Dôvod výmazu - Nedostatok osobitého charakteru - Nedostatok celkového odlišného dojmu - Informovaný užívateľ - Miera tvorivej voľnosti pôvodcu - Články 4 a 6, ako aj článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 - Súvislosť s protinávrhom na výmaz - Súd pre dizajn Spoločenstva - Článok 91 nariadenia č. 6/2002)

2013/C 171/49

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bell & Ross BV (Zoetermeer, Holandsko) (v zastúpení: S. Guerlain, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Klockgrossisten i Norden AB (Upplands Väsby, Švédsko) (v zastúpení: M. Nielsen a C. Galichet, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 9. decembra 2009 (vec R 1285/2008-3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi Klockgrossisten i Norden AB a Bell & Ross BV

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Bell & Ross BV je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania, ktoré Klockgrossisten i Norden AB vynaložila v konaní pred odvolacím senátom.

(1) Ú. v. EÚ C 113, 1.5.2010.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/26

Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. mája 2013 — Kieffer Omnitec/Komisia

(Vec T-288/11) (1)

(Verejné zákazky na služby - Verejné obstarávanie - Údržba zariadení HVAC (kúrenie, ventilácia, klimatizácia), automatických prístrojov protipožiarnej ochrany a hydrosanitárnych zariadení v budove Joseph Bech v Luxemburgu - Zamietnutie ponuky uchádzača - Rovnosť zaobchádzania - Transparentnosť - Proporcionalita - Zjavne nesprávne posúdenie - Povinnosť odôvodnenia)

2013/C 171/50

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: A+P Kieffer Omnitec Sàrl (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: A. Delvaux, V. Bertrand a M. Devos, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Joët a S. Delaude, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci V. Vanden Acker, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 1. apríla 2011, ktorým zamietla ponuku predloženú žalobkyňou v rámci verejného obstarávania smerujúceho k uzatvoreniu zmluvy o údržbe zariadení HVAC (kúrenie, ventilácia, klimatizácia), automatických prístrojov protipožiarnej ochrany a hydrosanitárnych zariadení v budove Joseph Bech v Luxemburgu (Ú. v. EÚ 2010/S 241-367523) a zadala zákazku inému uchádzačovi

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	A+P Kieffer Omnitec Sàrl je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 27.8.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2013 — Alumina/Rada

(Vec T-304/11) (1)

(Dumping - Dovoz zeolitu A prachového s pôvodom v Bosne a Hercegovine - Normálna hodnota - Reprezentatívna povaha predaja na domácom trhu - Ziskové rozpätie - Bežný obchodný styk)

2013/C 171/51

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Alumina d.o.o. (Zvornik, Bosna a Hercegovina) (v zastúpení: J.-F. Bellis a B. Servais, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch a A. Polcyn, advokáti)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: É. Gippini Fournier a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 464/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz zeolitu A prachového s pôvodom v Bosne a Hercegovine (Ú. v. EÚ L 125, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 464/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz zeolitu A prachového s pôvodom v Bosne a Hercegovine, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Alumina d.o.o.

2.	Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila spoločnosť Alumina.

3.	Európska komisia znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 226, 30.7.2011.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2013 — Boehringer Ingelheim International/ÚHVT (RELY-ABLE)

(Vec T-640/11) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo - Slovná ochranná známka RELY-ABLE - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 - Nadbytočný dôvod)

2013/C 171/52

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Boehringer Ingelheim International GmbH (Ingelheim am Rhein, Nemecko) (v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck a C. Steudtner, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. septembra 2011 (vec R 756/2011-4), týkajúcemu sa medzinárodného zápisu slovného označenia RELY-ABLE, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Boehringer Ingelheim International GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 58, 25.2.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2013 — ABC-One/ÚHVT

(Vec T-61/12) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva SLIM BELLY - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009)

2013/C 171/53

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ABC-One Produktions- und Vertriebs GmbH (Villach St. Magdalen, Rakúsko) (v zastúpení: S. Merz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Walicka, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. novembra 2011 (vec R 1077/2011-1) týkajúceho sa prihlášky slovného označenia „SLIM BELLY“ ako ochrannej známky

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ABC-One Produktions- und Vertriebs GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 98, 31.3.2012.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/28

Žaloba podaná 28. marca 2013 — Skype/ÚHVT — British Sky Broadcasting a Sky IP International (SKYPE)

(Vec T-183/13)

2013/C 171/54

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Skype (Dublin, Írsko) (v zastúpení: I. Fowler, solicitor, J. Schmitt, advokát, a J. Mellor, QC)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom: British Sky Broadcasting Group plc (Isleworth, Spojené kráľovstvo) a Sky IP International Ltd (Isleworth)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. januára 2013 vo veci R 2398/2010-4,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „SKYPE“ — prihláška slovnej ochrannej známky č. 3 660 065 pre služby zaradené do triedy 38.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: slovná ochranná známka „SKY“ — prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 3 203 411 pre tovary a služby zaradené do tried 9, 38 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky namietané tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/28

Žaloba podaná 28. marca 2013 — Skype/ÚHVT — British Sky Broadcasting a Sky IP International (SKYPE)

(Vec T-184/13)

2013/C 171/55

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Skype (Dublin, Írsko) (v zastúpení: I. Fowler, solicitor, J. Schmitt, advokát, a J. Mellor, QC)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom: British Sky Broadcasting Group plc (Isleworth, Spojené kráľovstvo) a Sky IP International Ltd (Isleworth)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. januára 2013 vo veci R 121/2011-4,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „SKYPE“ — prihláška slovnej ochrannej známky č. 4 521 084 pre tovary a služby zaradené do tried 9, 38 a 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: slovná ochranná známka „SKY“ — prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 3 203 411 pre tovary a služby zaradené do tried 9, 38, 41 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky namietané tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/29

Žaloba podaná 2. apríla 2013 — Jannatian/Rada

(Vec T-187/13)

2013/C 171/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Mahmoud Jannatian (Teherán, Irán) (v zastúpení: E. Rosenfeld a S. Monnerville, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil nasledujúce akty v rozsahu, v ktorom sa ho týkajú: (i) spoločná pozícia Rady 2008/479/SZBP z 23. júna 2008, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (1), (ii) rozhodnutie Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2), (iii) spoločná pozícia Rady 2008/652/SZBP zo 7. augusta 2008, ktorou sa mení spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (3), (iv) rozhodnutie Rady 2009/840/SZBP zo 17. novembra 2009, ktorým sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (4), (v) rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (5), (vi) rozhodnutie Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (6), (vii) nariadenie Rady (ES) č. 1100/2009 zo 17. novembra 2009, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a zrušuje sa rozhodnutie 2008/475/ES (7), (viii) nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení nariadenia (ES) č. 423/2007 (8) a (ix) nariadenie (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 961/2010 (9) a

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právomoci Rady

—	Žalobca tvrdí, že podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní európskej únie sa reštriktívne opatrenia môžu prijať len na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia prijala samotná Rada. Preto sú postihnuté nedostatkom právomoci.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia

—

Žalobca tvrdí, že dôvod jeho zaradenia na zoznam v prílohe II je príliš nepresný na to, aby spĺňal požiadavky stanovené judikatúrou v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia. Na splnenie povinnosti odôvodnenia mala Rada predložiť konkrétne a špecifické dôkazy o existencii skutočnej podpory iránskej vlády zo strany žalobcu alebo iránskych činností v oblasti šírenia jadrových zbraní. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia sú preto sú postihnuté nedostatkom odôvodnenia.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení základných práv žalobcu

—

Žalobca tvrdí, že: po prvé, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia a nariadenia nie sú odôvodnené, porušujú právo žalobcu na obhajobu; po druhé, že nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení má vplyv na toto konanie, pretože na jednej strane bráni žalobcovi v tom, aby sa obhajoval a na druhej strane bráni Súdnemu dvoru, aby preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení. Z toho vyplýva, že sú porušené práva žalobcu na účinný prostriedok nápravy. Napokon, vzhľadom na to, že žalobca prišiel o právo na obhajobu a možnosť Súdneho dvora preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení týkajúcich sa opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov — ktoré sú už samé osebe „mimoriadne represívne“ — je narušená, žalobcove vlastnícke právo bolo bezdôvodne obmedzené.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nedostatku dôkazov svedčiacich proti žalobcovi

—	Žalobca tvrdí, že Rada nepredložila dôkazy a informácie, z ktorých pri prijímaní napadnutých rozhodnutí a nariadení vychádzala.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnych skutkových zisteniach

—

Žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v napadnutých rozhodnutiach a nariadeniach, v čase jeho zaradenia na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahovali reštriktívne opatrenia, už nebol zástupcom vedúceho Organizácie pre atómovú energiu. Rada sa preto dopustila nesprávneho skutkového zistenia, keď ho na zoznam zaradila len z toho dôvodu, že v čase jednotlivých napadnutých rozhodnutí a nariadení bol zástupcom vedúceho Organizácie pre atómovú energiu.

Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení

—

Žalobca tvrdí, že ustanovenie písmena b) článku 20 sa nemá uplatniť na osoby, ktoré majú vedúce postavenie v rámci subjektu, ktorý je uvedený na zozname v prílohe VIII. Okrem toho článok 20 písm. b) stanovuje, že na tento zoznam budú zaradené osoby, ktoré sa podieľajú na iránskych jadrových činnostiach, sú s nimi priamo spojené alebo ich podporujú . Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobcu zaradila na zoznam v prílohe II bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov o jeho aktívnej a skutočnej podpore iránskych jadrových činností v čase tohto zaradenia.

Siedmy žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom skutkovom posúdení a porušení zásady proporcionality

—

Žalobca tvrdí, že v prejednávanej veci neexistuje žiadny všeobecný záujem, ktorý by odôvodňoval také prísne opatrenia voči jednotlivcom, ktorí mali čo i len krátky čas vedúce postavenie v Organizácii pre atómovú energiu. Okrem toho, aj keby tieto opatrenia bolo možné odôvodniť cieľom všeobecného záujmu, aj tak by ich bolo možné kritizovať z dôvodu, že nerešpektujú vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.

(1) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 43.

(2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 29.

(3) Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 58.

(4) Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 64.

(5) Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39.

(6) Ú. v. EÚ L 281, 27.10.2010, s. 81.

(7) Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 31.

(8) Ú. v. EÚ L 281, 27.10.2010, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/30

Žaloba podaná 2. apríla 2013 — Transworld Oil Computer Centrum a i./Eurojust

(Vec T-192/13)

2013/C 171/57

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Transworld Oil Computer Centrum BV (Berg en Dal, Holandsko), Transworld Payment Solutions Ltd (Bermudy), Transworld ICT Solutions Ltd (Bangalore, India), Transworld Oil USA, Inc. (Houston, Spojené štáty americké), Bermuda First Curaçao Ltd (Bermudy) a Johannes Christiaan Martinus Augustinus Maria Deuss (Bermudy) (v zastúpení: T. Barkhuysen, advokát)

Žalovaná: Eurojust

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil potvrdzujúce rozhodnutie Eurojustu z 2. februára 2013,

—	zaviazal Eurojust vydať nové rozhodnutie na základe opätovnej žiadosti z 31. decembra 2012 a zohľadniť pritom právny Všeobecného súdu,

—	zaviazať Eurojust na náhradu trov konania, ktoré vznikli vypracovaním žaloby a podaním opätovnej žiadosti.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod: Eurojust nepreskúmal všetky žalobkyňami uplatňované právne základy.

Žiadosť o poskytnutie informácií zo 4. októbra 2012 a opätovná žiadosť o poskytnutie informácií z 31. decembra 2013 sa zakladali na rozdielnych právnych základoch, medzi nimi na článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 8 ods. 2, 41 ods. 2 a 42 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389). Napriek tomu vydal Eurojust napadnuté rozhodnutie výlučne na základe ustanovení týkajúcich sa prístupu k dokumentom. Eurojust protiprávne nezohľadnil iné právne základy, na ktoré sa žalobkyne odvolávali.

Druhý žalobný dôvod: rozhodnutie nebolo prijaté s náležitou starostlivosťou a bolo nesprávne odôvodnené.

Eurojust odmieta poskytnúť požadované informácie a odvoláva sa pritom na ustanovenia o výnimkách, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) ustanovení o prístupe k dokumentom Eurojustu. Eurojust však v napadnutom rozhodnutí neodôvodňuje, resp. v každom prípade neodôvodňuje dostatočne, prečo a v akom rozsahu sú tieto výnimky v danom prípade uplatniteľné.

Tretí žalobný dôvod: Eurojust nesprávne uplatnil ustanovenia o výnimkách „prebiehajúce vnútroštátne vyšetrovania“ a „boj proti závažnej trestnej činnosti“, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) ustanovení o prístupe k dokumentom.

Žalobkyne majú údajne odôvodnené a oprávnené podozrenie, že (jeden alebo viac) orgánov činných v trestnom konaní konal pri (predbežnom) trestom vyšetrovaní protiprávne. Aby sa o tomto podozrení presvedčili, podali okrem iného žiadosť o poskytnutie informácií na Eurojust. Eurojust tvrdí, že požadované informácie nemožno poskytnúť, pretože prebiehajú ešte súdne predbežné vyšetrovania. Podľa názoru žalobkýň sa Eurojust na tieto ustanovenia o výnimkách odvoláva protiprávne a bez dostatočného odôvodnenia.

Štvrtý žalobný dôvod: Eurojust nesprávne použil dôvod pre výnimku „súkromná sféra a osobná integrita“ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b) ustanovení o prístupe k dokumentom.

Eurojust netvrdil ani nepreukázal, že požadované dokumenty obsahujú osobné údaje tretích osôb. Navyše všeobecná okolnosť, že dokument obsahuje osobné údaje, neznamená nevyhnutne, že by bola dotknutá súkromná sféra a osobná integrita jednotlivca. Prípadné výroky na nosičoch orgánov, ktoré sa neuskutočnili vo vlastnom mene, nemôžu podľa žalobkýň oprávňovať na odmietnutie poskytnúť požadované informácie.

Ak by mala byť dotknutá súkromná sféra a osobná integrita jednotlivca, mal Eurojust povinnosť preskúmať, či a ako by sa mali požadované dokumenty — prípadne anonymizovanou formou alebo len čiastočne — poskytnúť. Aj toto Eurojust protiprávne neurobil.

5.	Piaty žalobný dôvod: Eurojust nesprávne uplatnil dôvod pre výnimku „dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa služobného tajomstva“, uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) ustanovení o prístupe k dokumentom.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/31

Žaloba podaná 3. apríla 2013 — dm-drogerie markt/ÚHVT — V-Contact (CAMEA)

(Vec T-195/13)

2013/C 171/58

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: dm-drogerie markt GmbH & Co. KG (Karlsruhe, Nemecko) (v zastúpení: B. Beinert a O. Bludovsky, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: V-Contact Kft (Szada, Maďarsko)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 17. januára 2013 (odvolanie týkajúce sa námietkového konania č. R 452/2012-1) a v rámci opravy vymazal ochrannú známku žalobkyne,

—	subsidiárne zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 17. januára 2013 (odvolanie týkajúce sa námietkového konania č. R 452/2012-1) a vrátil vec na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu,

—	subsidiárne zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 17. januára 2013 (odvolanie týkajúce sa námietkového konania č. R 452/2012-1).

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „CAMEA“ pre, inter alia, tovary zaradené do tried 3, 5 a 16 — Prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 9 279 928.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: žalobkyňa.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: medzinárodný zápis označujúci, inter alia, Európsku úniu a zahŕňajúci tovary zaradené do tried 3, 5 a 8.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/31

Žaloba podaná 5. apríla 2013 — Nanu-Nana Joachim Hoepp/ÚHVT — Stal-Florez Botero (la nana)

(Vec T-196/13)

2013/C 171/59

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nanu-Nana Joachim Hoepp GmbH & Co. KG (Brémy, Nemecko) (v zastúpení: T. Boddien, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Lina M. Stal-Florez Botero (Maarssen, Holandsko)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 29. januára 2013 vo veci R 300/2012-1 týkajúce sa konania o vyhlásení neplatnosti č. 000005025 C (ochranná známka Spoločenstva č. 005205125), Nanu-Nana Joachim Hoepp GmbH & Co. KG/Lina M. Stal-Florez Botero, vykonávajúca svoju činnosť pod názvom La Nana,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka „la nana“ pre tovary zaradené do tried 16, 20 a 24 — prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 5 205 125.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobkyňa.

Odôvodnenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti: dôvody uvedené na podporu žiadosti o vyhlásenie neplatnosti boli rovnaké, ako dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 53 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 207/2009.

Rozhodnutie zrušovacieho oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti v celom rozsahu na základe článku 57 ods. 2 a 3 nariadenia Rady č. 207/2009.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 53 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b), článkom 57 ods. 2 a 3, ako aj s článkom 78 ods. 1 písm. f) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/32

Žaloba podaná 8. apríla 2013 — Imax/ÚHVT — Himax Technologies (IMAX)

(Vec T-198/13)

2013/C 171/60

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Imax Corporation (Mississauga, Kanada) (v zastúpení: V. von Bomhard, advokát, a K. Hughes, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Himax Technologies, Inc. (Tainan County, Taiwan)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu ÚHVT z 23. januára 2013 vo veci R 740/2012-5, a

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a v prípade účasti ďalšieho účastníka konania pred odvolacím konaním aj jeho.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka IMAX pre tovary zaradené do tried 9, 41 a 45 — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. 9 392 556.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: prihlášky ochrannej známky Spoločenstva č. 4 411 658 a č. 4 411 641 obrazovej ochrannej známky „Himax“ pre tovary a služby zaradené do tried 9 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/32

Odvolanie podané 9. apríla 2013: Patrizia De Luca proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 30. januára 2013 vo veci F-20/06 RENV, De Luca/Komisia

(Vec T-200/13 P)

2013/C 171/61

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Patrizia De Luca (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi a J.-N. Louis, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie a Európska komisia

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

rozhodol,

—	že rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretí senát) z 30. januára 2013, De Luca/Komisia (F-20/06 RENV, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), sa zrušuje,

—

sám vo veci rozhodol tak,

—	že rozhodnutie Európskej Komisie z 23. februára 2005 o menovaní navrhovateľky na miesto administrátora sa zrušuje, a to z dôvodu, že bola zaradená do platovej triedy A*9 platového stupňa 2,

—	že je Komisia povinná nahradiť trovy konania vynaložené na obidvoch stupňoch konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka namieta nasledujúce prípady nesprávneho právneho posúdenia:

—

Súd pre verejnú službu vyložil rozsudok Všeobecného súdu zo 14. decembra 2011 vo veci T-563/10 P, De Luca/Komisia tak, že sa posúdenie legality rozhodnutia napadnutého na prvom stupni obmedzuje iba na účinky analogického použitia pravidiel prijímania zamestnancov bez ohľadu na prioritu ustanovení použiteľných pri bežnom služobnom postupe,

—

Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že je v súlade s právom, ak sa uplatní článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku úradníkov Európskej únie analogicky, a konštatoval pritom, že z toho navrhovateľka nemá žiadnu výhodu z hľadiska služobného postupu a že obmedzená výhoda z hľadiska odmeny po čase zanikne;

—	Súd pre verejnú službu neposudzoval legalitu článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a jeho analogického použitia na navrhovateľku s prihliadnutím k zásade rovnakého zaobchádzania a právu na služobný postup,

—	to, či je použitie článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku zjavne nevhodné, nemá dokazovať navrhovateľka, ale túto otázku overuje Súd pre verejnú službu,

—

Súd pre verejnú službu priamo a bez dôkladnejšieho preskúmania odmietol argument navrhovateľky, podľa ktorého došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tým, že napriek zmenám služobného poriadku je síce spôsobilosť úradníkov byť povýšený podľa článku 45 služobného poriadku zachovaná, ale v prípade navrhovateľky tomu tak z dôvodu použitia článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku nie je.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/33

Žaloba podaná 9. apríla 2013 — Group’Hygiène/Komisia

(Vec T-202/13)

2013/C 171/62

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Group’Hygiène (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

s okamžitým účinkom zrušil na základe článku 263 ZFEÚ smernicu Komisie 2013/2/EÚ zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, v rozsahu, v akom sa do zoznamu príkladov obalov pridávajú navíjacie rúrky neslúžiace na priemyselné účely,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatku právomoci Komisie, pretože Komisia nemôže na základe svojej výkonnej právomoci zmeniť podstatné znaky základnej právnej úpravy. Keďže smernica 2013/2/EÚ (1) rozšírila definíciu pojmu obal na také výrobky, ktoré nie sú uvedené v smernici 94/62/ES (2), pri prijatí smernice 2013/2/EÚ došlo k prekročeniu právomoci.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 296 ZFEÚ a všeobecných zásad práva Európskej únie týkajúcich sa povinnosti odôvodnenia, pretože smernica 2013/2/EÚ neuviedla dôvody, prečo sa za obaly považujú len niektoré navíjacie rúrky (okolo ktorých je ovinutý papier alebo iný materiál). Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie aktu bolo tým viac potrebné, že napadnuté opatrenie predstavuje zmenu postoja inštitúcií Európskej únie v porovnaní s postojom, ktorý v tejto oblasti zastávali predtým.

3.	Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení smernice 94/62/ES, pretože je zjavné, že navíjacie rúrky nemožno považovať za obaly, keďže tieto rúrky sú čisto internou súčasťou výrobku a nezodpovedajú definícii pojmu obal stanovenej v smernici 94/62/ES.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pretože smernica 2013/2/EÚ zaobchádza s porovnateľnými situáciami odlišne, keď smernica nepovažuje za obaly navíjacie rúrky na priemyselné účely, hoci také rúrky na priemyselné účely sú v objektívne porovnateľnej situácii s rúrkami na nepriemyselné účely, ako aj keď vylučuje z kategórie obalov výrobky, ktoré majú podobné vlastnosti ako navíjacie rúrky.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, keďže smernica 2013/2/EÚ neočakávane, bez upravenia prechodných ustanovení, spochybnila riešenie, ktoré prijal normotvorca Európskej únie a podľa ktorého navíjacie rúrky nepredstavujú obaly v zmysle smernice 94/62/ES.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality, keďže napadnuté opatrenie bude mať neprimerané finančné dôsledky pre hospodárske subjekty v danom odvetví, pretože na rozdiel od výrobcov pôsobiacich v iných odvetviach, na ktorých sa vzťahuje právna úprava o obaloch, výrobcovia navíjacích rúrok nemôžu znížiť množstvo vyrobených rúrok, lebo tieto rúrky sú absolútne nevyhnutné pre výrobky a tvoria s nimi jeden celok.

(1) Ú. v. EÚ L 37, s. 10.

(2) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, s. 10; Mim. vyd. 13/013, s. 349).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/34

Žaloba podaná 8. apríla 2013 — Stance/ÚHVT — Pokarna (STANCE)

(Vec T-206/13)

2013/C 171/63

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Stance, Inc. (San Clemente, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Kunze a G. Würtenberger, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Pokarna Ltd (Secundrabad, India)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu z 1. februára 2013 vo veci R 885/2012-5 týkajúce sa námietky založenej na zápise ochrannej známky Spoločenstva č. 005 491 329 proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva č. 008 957 516„STANCE“,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „STANCE“ pre tovary zaradené do triedy 25 — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva 8 957 516.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: zápis ochrannej známky Spoločenstva na bielej a čiernej obrazovej ochrannej známke „STANZA“ pre tovary a služby zaradené do tried 25 a 35.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky napadnuté tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 65, článku 8 ods. 1 písm. b), článku 75, článku 76 ods. 1 a ods. 2 a článku 83 nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/34

Žaloba podaná 10. apríla 2013 — 1872 Holdings/ÚHVT — Havana Club International (THE SPIRIT OF CUBA)

(Vec T-207/13)

2013/C 171/64

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: 1872 Holdings vof (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. Antoine-Lalance, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Havana Club International, SA (Havana, Kuba)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 31. januára 2013 vo veci R 684/2012-1,

—	zaviazal Úrad na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „THE SPIRIT OF CUBA“ pre tovary a služby zaradené do tried 33, 35 a 42 — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. 2 109 106.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: ďalší účastník konania pred odvolacím súdom.

Odôvodnenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti: žaloba o neplatnosť sa zakladá na článku 52 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a písm. g) nariadenia Rady č. 207/2009.

Rozhodnutie zrušovacieho oddelenia: vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady č. 207/2009.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/35

Žaloba podaná 15. apríla 2013 — Typke/Komisia

(Vec T-214/13)

2013/C 171/65

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Rainer Typke (Hasbergen, Nemecko) (v zastúpení: B. Cortese a A. Salerno, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca žiada, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 5. februára 2013, ktorým sa zamietla opakovaná žiadosť žalobcu o prístup k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1) — v konaní GESTDEM 2012/3258,

—	zrušil zamýšľané negatívne rozhodnutie Európskej komisie z 13. marca 2013 týkajúce sa opakovanej žiadosti žalobcu o prístup k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 — v konaní GESTDEM 2013/0068,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jeden žalobný dôvod založený na porušení článkov 2 a 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, ako aj ďalších článkov predmetného nariadenia, z toho dôvodu, že:

—	domnienka Komisie, podľa ktorej žiadosť žalobcu nepatrí do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001 a týka sa vytvorenia nových dokumentov a nie prístupu k existujúcim dokumentom, je nedôvodná,

—	domnienka Komisie, podľa ktorej sú žiadosti žalobcu neprimerané, a preto neprípustné, aj v prípade, keby sa poskytol len čiastočný prístup, je nedôvodná,

—	domnienka Komisie, podľa ktorej by žalobcove žiadosti boli zablokované z dôvodu potreby ochrany osobných údajov tretích osôb, je nedôvodná a

—	domnienka Komisie, podľa ktorej by žalobcove žiadosti boli zablokované z dôvodu potreby ochrany dôvernej povahy konania výberovej komisie a ochrany jej rozhodovacieho procesu, je nedôvodná.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/35

Žaloba podaná 22. apríla 2013 — Cofresco Frischhalteprodukte/Komisia

(Vec T-223/13)

2013/C 171/67

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co. KG (Minden, Nemecko) (v zastúpení: H. Weil, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

s okamžitým účinkom zrušil na základe článku 263 ZFEÚ smernicu Komisie 2013/2/EÚ zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, v rozsahu, v akom sa do zoznamu príkladov obalov pridávajú „rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál (napr. fólia, alobal, papier)“,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov, ktoré sú v podstatnej časti zhodné alebo podobné s prvými piatimi dôvodmi uvedenými v rámci veci T-202/13, Group’Hygiène/Komisia.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/36

Žaloba podaná 22. apríla 2013 — Melitta France/Komisia

(Vec T-224/13)

2013/C 171/68

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Melitta France (Chezy-sur-Marne, Francúzsko) (v zastúpení: H. Weil, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

s okamžitým účinkom zrušil na základe článku 263 ZFEÚ smernicu Komisie 2013/2/EÚ zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, v rozsahu, v akom sa do zoznamu príkladov obalov pridávajú „rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál (napr. fólia, alobal, papier)“,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/36

Odvolanie podané 14. apríla 2013: Luigi Marcuccio proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu zo 6. februára 2013 vo veci F-67/12, Marcuccio/Komisia

(Vec T-226/13 P)

2013/C 171/69

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel všetkým jeho návrhom v prvostupňovom konaní,

—	uložil odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v prvostupňovom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V predmetnej veci navrhovateľ napáda uznesenie Súdu pre verejnú službu zo 6. februára 2013, ktorým sa zamieta ako zjavne nedôvodná žaloba, ktorej predmetom je po prvé neplatnosť rozhodnutia, ktorým Európska komisia zamietla jeho návrh na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku zaslania listu týkajúceho sa podmienok vykonania rozsudku Súdu pre verejnú službu zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F-41/06, advokátovi, ktorý ho zastupoval v odvolacom konaní proti tomuto rozsudku, a po druhé uloženie Komisii povinnosti nahradiť škodu, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku tejto okolnosti.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza absolútny nedostatok odôvodnenia zamietnutia návrhu na náhradu škody, aj z dôvodu nedostatočného dokazovania a skreslenia skutkového stavu, svojvoľnosti, nesprávneho a neprimeraného výkladu a uplatnenia:

—	právnych pravidiel týkajúcich sa vzniku zodpovednosti za protiprávne konanie inštitúcií Európskej únie,

—	pojmu povinnosť uviesť odôvodnenie, ktorá prislúcha každej inštitúcii Európskej únie a súdu Európskej únie,

—	pojmu protiprávne konanie inštitúcie Európskej únie.

Odvolateľ tiež poukazuje na protiprávnosť rozhodnutia vydaného prvostupňovým súdom o trovách konania.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/37

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — Wepa Lille/Komisia

(Vec T-231/13)

2013/C 171/71

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Wepa Lille (Bousbecque, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov, ktoré sú v podstatnej časti zhodné alebo podobné s dôvodmi uvedenými v rámci veci T-202/13, Group’Hygiène/Komisia.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/37

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — SCA Hygiène Products/Komisia

(Vec T-232/13)

2013/C 171/72

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: SCA Hygiène Products (Tremblay en France, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/38

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — Hartmann/Komisia

(Vec T-233/13)

2013/C 171/73

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Paul Hartmann SA (Châtenois, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/38

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — Lucart France/Komisia

(Vec T-234/13)

2013/C 171/74

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lucart France (Torvilliers, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/38

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — Gopack/Komisia

(Vec T-235/13)

2013/C 171/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gopack (Manosque, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/38

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — CMC France/Komisia

(Vec T-236/13)

2013/C 171/76

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: CMC France (Châtenois, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/39

Žaloba podaná 23. apríla 2013 — SCA Tissue France/Komisia

(Vec T-237/13)

2013/C 171/77

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: SCA Tissue France (Bois Colombes, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/39

Žaloba podaná 24. apríla 2013 — Delipapier/Komisia

(Vec T-238/13)

2013/C 171/78

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Delipapier (Frouard, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/39

Žaloba podaná 30. apríla 2013 — ICT/Komisia

(Vec T-243/13)

2013/C 171/79

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Industrie Cartarie Tronchetti SpA (ICT) (Borgo a Mozzano, Taliansko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/40

Žaloba podaná 2. mája 2013 — Industrie Cartarie Tronchetti Ibérica/Komisia

(Vec T-244/13)

2013/C 171/80

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Industrie Cartarie Tronchetti Ibérica, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J.-M. Leprêtre a N. Chahid-Nouraï, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/41

Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013 — CB/Komisia

(Vec F-73/11) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Verejné výberové konanie - Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/181/10 - Nepripustenie na hodnotiace skúšky)

2013/C 171/84

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: CB (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues, C. Bernard-Glanz a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia o nepripustení žalobcu na hodnotiace skúšky v rámci verejného výberového konania EPSO/AD/181/10

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložil CB.

3.	CB znáša polovicu svojich trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 282, 24.9.2011, s. 53.

15.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 171/41

Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013 — Demeneix/Komisia

(Vec F-96/12) (1)

(Verejná služba - Verejné výberové konanie - Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov - Podmienka týkajúca sa odbornej praxe - Miera voľnej úvahy)

2013/C 171/85

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Laurent Demeneix (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: B. Eggers a G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/207/11, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o nezapísaní žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov, pretože nespĺňal niektoré osobitné podmienky prihlásenia sa do daného výberového konania, ako aj návrh na náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	L. Demeneix znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

(1) Ú. v. EÚ C 343, 10.11.2012, s. 23.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.171.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 171

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 15. júna 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2013/C 171/01	Posledná publikácia Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 164, 8.6.2013	1