12.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 166/2

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 17. mája 2013

k návrhu smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a k návrhu nariadenia o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov

(CON/2013/32)

2013/C 166/02

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 27. februára 2013 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len „navrhovaná smernica“) (1). 28. februára 2013 prijala ECB od Rady ďalšiu žiadosť, tentokrát o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (ďalej len „navrhované nariadenie“) (2) (ďalej spoločne len „navrhované nástroje Únie“). ECB prijala žiadosti o stanoviská k navrhovaným nástrojom Únie aj od Európskeho parlamentu, konkrétne 2. apríla 2013 vo vzťahu k navrhovanej smernici a 3. apríla 2013 vo vzťahu k navrhovanému nariadeniu.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nástroje Únie obsahujú ustanovenia, ktoré patria do pôsobnosti ECB. Okrem toho je právomoc ECB vydať stanovisko, založená na článku 127 ods. 2 a 5 a článku 128 ods. 1 zmluvy a na článkoch 16 až 18 a 21 až 23 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, keďže navrhované nástroje Únie obsahujú ustanovenia, ktoré majú dôsledky pre určité úlohy Európskeho systému centrálnych bánk. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1. Účel a obsah navrhovaných nástrojov Únie

1.1. Navrhovaná smernica

Účelom navrhovanej smernice je aktualizovať a zmeniť a doplniť úniový režim boja proti prianiu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu tým, že sa zohľadnia najnovšie revízie platných medzinárodných noriem, najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force – FATF), ktoré boli prijaté vo februári 2012 (3), ako aj niekoľko správ a hodnotení Európskej komisie, ktoré sa týkajú uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (4). Keď bude navrhovaná smernica prijatá, zruší a nahradí smernicu 2005/60/ES a smernicu Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES (5).

Navrhovaná smernica je vo väčšej miere založená na rizikovo orientovanom prístupe k opatreniam (6) boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Posilňujú sa ňou požiadavky na „starostlivosť vo vzťahu ku klientovi“ (7), takže určité kategórie klientov a transakcií (8) už viac nebudú oslobodené od požiadaviek na zjednodušenú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a „povinné subjekty“ (9) budú preto musieť posudzovať úroveň rizika skôr než sa rozhodnú, či majú poskytovať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Okrem toho sa od európskych orgánov dohľadu (10) bude vyžadovať, aby do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti navrhovanej smernice poskytli spoločné stanovisko k rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcim vnútorný trh, pričom od členských štátov sa bude vyžadovať, aby uskutočňovali a aktualizovali vnútroštátne hodnotenia rizík na účely identifikácie oblastí, v ktorých sa vyžaduje zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi (11). Navrhovanou smernicou sa rozširuje aj rozsah úniového režimu boja proti praniu špinavých peňazí, najmä znížením prahovej hodnoty pre uplatňovaniu režimu na obchodníkov s drahým tovarom, ktorí pracujú s hotovostnými platbami klientov, z 15 000 EUR na 7 500 EUR.

Navrhovanou smernicou sa zvýši aj úroveň povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorá sa má poskytovať v prípade „politicky exponovaných osôb“ (12), najmä tým, že sa vo vzťahu k týmto osobám, ako aj ich rodinným príslušníkom a blízkym spolupracovníkom, bude vyžadovať poskytovanie zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (13). Medzi politicky exponované osoby budú patriť nielen „zahraničné“ fyzické osoby, ale aj „domáce“ fyzické osoby, ktorým boli zverené významné verejné funkcie (14).

V navrhovanej smernici sa ustanovujú prísnejšie pravidlá a viac lepšie vymedzených pravidiel a postupov pre identifikáciu skutočných vlastníkov (15) podnikateľských subjektov alebo iných právnických osôb a správ majetku v prospech tretieho, hoci vymedzenie pojmu skutočné vlastníctvo sa nemení. Od podnikateľských subjektov alebo iných právnických osôb a správ majetku v prospech tretieho sa okrem toho bude vyžadovať, aby uchovávali záznamy o totožnosti ich skutočných vlastníkov. Navyše, navrhovanou smernicou sa zavádzajú určité zmeny požiadaviek na vedenie záznamov týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a transakcií, ako aj zmeny vnútorných politík a postupov povinných subjektov, ktoré sú snahou o dosiahnutie rovnováhy medzi umožnením spoľahlivých kontrol prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu a rešpektovaním zásad práva na ochranu údajov a práv dotknutých osôb.

Navrhovanou smernicou sa tiež posilňuje spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ktorých úlohou je slúžiť ako vnútroštátne kontaktné miesta pre prijímanie, analyzovanie a podávanie správ o podozreniach z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu príslušným orgánom.

V navrhovanej smernici sa tiež dáva väčší dôraz na vymožiteľnosť a sankcie než v predchádzajúcich smerniciach. Členské štáty musia zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty niesli zodpovednosť za porušenia pravidiel týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a aby mohli príslušné orgány vo vzťahu k týmto porušeniam prijímať vhodné opatrenia a ukladať administratívne sankcie. Druhy administratívnych sankcií, ktoré možno použiť, sa uvádzajú v navrhovanej smernici.

1.2. Navrhované nariadenie

Navrhované nariadenie je úzko orientované na dosiahnutie cieľov navrhovanej smernice. Pre účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany príslušných orgánov je podstatné, aby im finančné inštitúcie poskytovali primerané, presné a aktuálne údaje o prevodoch finančných prostriedkov, ktoré uskutočňujú v prospech svojich klientov.

Cieľom navrhovaného nariadenia (16) je sprísniť existujúce právne povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v prípade prevodov finančných prostriedkov a právne povinnosti poskytovateľov platobných služieb v kontexte vývoja medzinárodných noriem (17). Jeho cieľom je najmä zlepšiť sledovateľnosť platieb tým, že sa od poskytovateľov platobných služieb bude vyžadovať, aby zabezpečili, že prevody prostriedkov budú pre účely príslušných orgánov sprevádzať údaje o príjemcovi. Na tento účel sa v ňom bude vyžadovať, aby poskytovatelia platobných služieb overili totožnosť príjemcov v prípade platieb nad 1 000 EUR, ktoré pochádzajú z územia mimo Únie (18). Bude tiež vyžadovať, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli postupy založené na zohľadňovaní rizík na účely posudzovania, kedy majú vykonať, odmietnuť alebo pozastaviť prevody finančných prostriedkov, a aby uchovávali záznamy o platbách po dobu piatich rokov. V navrhovanom nariadení sa tiež objasňuje, že tieto požiadavky sa budú vzťahovať na kreditné a debetné karty, mobilné telefóny a ostatné elektronické zariadenia v prípade, že sa používajú na prevod finančných prostriedkov.

2. Všeobecné pripomienky

ECB víta navrhované nástroje Únie. ECB silno podporuje režim Únie, ktorý zabezpečí, aby mali členské štáty a inštitúcie usadené v Únii k dispozícii účinné nástroje v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä proti zneužívaniu finančného systému zo strany tých, ktorí perú špinavé peniaze a financujú terorizmus a ich spolupáchateľov. Podľa názoru ECB navrhované nástroje Únie správnym a účinným spôsobom odstraňujú zistené nedostatky súčasného režimu Únie a aktualizujú ho tak, aby zohľadnili zistené hrozby prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je vystavená Únia a jej finančný systém, a vývoj medzinárodných noriem o spôsoboch riešenia týchto hrozieb. Podľa názoru ECB navrhované nástroje Únie tiež prispejú k jasnosti a súladu pravidiel, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, napríklad ku kľúčových oblastiach, akými sú povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a skutočné vlastníctvo.

3. Konkrétne pripomienky

3.1. Čo sa týka navrhovanej smernice, ECB poznamenáva, že jej právnym základom je článok 114 zmluvy, a preto je jej cieľom zbližovať príslušné vnútroštátne ustanovenia a minimalizovať nesúlad medzi nimi v Únii. Členské štáty sa preto môžu rozhodnúť, že ešte viac znížia prahové hodnoty pre uplatňovanie povinností ustanovených v navrhovanej smernici, alebo že príjmu ešte prísnejšie opatrenia (19). Napríklad v prípade transakcií vo výške najmenej 7 500 EUR (20) medzi sprostredkovateľmi drahých tovarov a klientmi, ktorí nie sú podnikateľmi, by článok 5 navrhovanej smernice podľa všetkého umožňoval členským štátom, aby vyžadovali nielen starostlivosť sprostredkovateľa vo vzťahu ku klientovi, ohlasovanie a iné príslušné povinnosti podľa navrhovanej smernice, ale aby uplatňovali prísnejšie opatrenia. Všetky takéto opatrenia by mali byť starostlivo vyvážené očakávaným prospechom pre verejnosť.

3.2. Zatiaľ čo ECB berie na vedomie vymedzenie pojmu „poskytovateľ platobných služieb“ v článku 2 ods. 5 navrhovaného nariadenia, poznamenáva tiež, že podľa bodu odôvodnenia 8 navrhovaného nariadenia a bodu odôvodnenia 35 navrhovanej smernice nie je zámerom zákonodarcov Únie zahrnúť do rozsahu pôsobnosti nariadenia „osoby, ktoré pre úverové alebo finančné inštitúcie zabezpečujú výhradne systémy posielania správ alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania“, ako je systém TARGET2, ktoré prevádzkuje ECB. ECB podporuje tento prístup a zdôrazňuje, že zachovanie tejto výnimky je dôležité pre neustále plynulé fungovanie platobných systémov v Európe. Ak by sa táto požiadavka zaviedla vo vzťahu k poskytovateľom systémov zúčtovania a vyrovnania, mohlo by to viesť k značným ťažkostiam a omeškaniu pri spracovaní platieb medzi bankami a inými subjektmi, ktoré poskytujú platobné služby. Malo by to zároveň potenciálne závažný vplyv na plánovanie bánk v oblasti likvidity a v konečnom dôsledku na plynulé fungovanie finančných trhov. Z uvedeného dôvodu a v záujme právnej istoty a transparentnosti navrhuje ECB, aby sa táto výnimka namiesto bodov odôvodnenia ustanovila v normatívnej časti navrhovaných nástrojov Únie. Okrem toho by sa malo starostlivo zvážiť, či by sa týmto odporúčaním nemali riadiť aj iné súvisiace právne predpisy Únie, v ktorých sa pristupuje k výnimke tohto typu rovnako s použitím rovnakých legislatívnych techník (21).

3.3. ECB tiež poznamenáva, že niektoré pojmy vymedzené v článku 2 navrhovaného nariadenia sú tiež vymedzené v iných právnych aktoch Únie, ktoré úzko súvisia s navrhovaným nariadením, napr. v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (22) (ďalej len „smernica o platobných službách“), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (23) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (24). Keďže by sa použitím ustanovených vymedzení pojmov zlepšil súlad právnych aktov Únie ako celku a uľahčilo by sa ich chápanie, ECB navrhuje, aby sa článok 2 navrhovaného nariadenia prípadne zmenil a doplnil. Konkrétne:

a)	vymedzenia pojmov „príkazca“ a „príjemca“ by sa mali zosúladiť s ich vymedzeniami v smernici o platobných službách;

„poskytovateľ platných služieb“ je pojmom, ktorý sa zaviedol v smernici o platobných službách a vzťahuje sa na šesť rôznych kategórií poskytovateľov týchto služieb uvedených v smernici o platobných službách; v súlade s uvedeným by vymedzenie tohto pojmu v navrhovanom nariadení malo obsahovať odkaz na smernicu o platobných službách;

c)	pojem „prevod finančných prostriedkov medzi osobami“ by sa mal vymedziť jasnejšie ako prevod medzi dvomi fyzickými osobami, ktoré konajú ako súkromné osoby mimo rámca ich podnikateľskej činnosti, obchodu alebo profesie.

Toto stanovisko sa uverejní na internetovej stránke ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 17. mája 2013

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2013) 45 final.

(2) COM(2013) 44 final.

(3) International Standards on Combating Money Laundering and the Financing of Terrorism & Proliferation — the FATF Recommendations (Medzinárodné normy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní – odporúčania FATF), Paríž, 16. februára 2012, dostupné na internetových stránkach FATF na http://www.fatf-gafi.org

(4) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(5) Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

(6) V navrhovanej smernici sa od povinných subjektov okrem iného vyžaduje, aby poskytovali starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, uchovávali záznamy, mali zavedené vnútorné kontroly a predkladali správy o podozrivých transakciách vo vzťahu k praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(7) Pozri kapitolu II, oddiely 1 a 2, články 9 až 15 navrhovanej smernice.

(8) Napríklad klienti, ktorí sú podnikateľmi podliehajúcimi regulácii, ako sú úverové a finančné inštitúcie usadené v Únii a spoločnosti kótované na regulovaných verejných trhoch s cennými papiermi.

(9) Pozri článok 2 ods. 1 navrhovanej smernice, v ktorom sa ustanovuje zoznam „povinných subjektov“, na ktoré sa uplatňuje navrhované smernica, zahŕňajúc konkrétne úverové inštitúcie a finančné inštitúcie vymedzené v ďalšom texte.

(10) Európske orgány dohľadu sú Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority — EBA), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority — EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority — ESMA).

(11) Pozri články 16 až 23 navrhovanej smernice.

(12) Pozri vymedzenia pojmov v článku 3 ods. 7, ako aj povinnosti týchto osôb ustanovené v článku 11 a článkoch 18 až 22 navrhovanej smernice.

(13) Pozri články 16 až 23 navrhovanej smernice.

(14) Pozri článok 3 ods. 7 písm. b) navrhovanej smernice. V tejto súvislosti sa „domácou“ rozumie politicky exponovaná osoba, ktorej zveril významné verejné funkcie členský štát Únie, a „zahraničnou“ sa rozumie politicky exponovaná osoba, ktorej takéto funkcie zverila tretia krajina.

(15) Pozri článok 3 ods. 5 a články 29 a 30 navrhovanej smernice.

(16) Navrhovaným nariadením sa zruší nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú.v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1).

(17) Predovšetkým odporúčanie FATF č. 16 o zvýšení transparentnosti cezhraničných bezhotovostných prevodov.

(18) Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.

(19) Pozri článok 5 navrhovanej smernice, v ktorom sa ustanovuje, že členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje navrhovaná smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(20) Pozri článok 10 písm. c) navrhovanej smernice.

(21) Pozri nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).

(22) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

(23) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

(24) Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22.

12.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 166/6

Výmenný kurz eura (1)

11. júna 2013

2013/C 166/03

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3273
JPY	Japonský jen	128,60
DKK	Dánska koruna	7,4575
GBP	Britská libra	0,85390
SEK	Švédska koruna	8,7454
CHF	Švajčiarsky frank	1,2305
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,6860
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,613
HUF	Maďarský forint	299,71
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7020
PLN	Poľský zlotý	4,2789
RON	Rumunský lei	4,5113
TRY	Turecká líra	2,5172
AUD	Austrálsky dolár	1,4206
CAD	Kanadský dolár	1,3594
HKD	Hongkongský dolár	10,3057
NZD	Novozélandský dolár	1,7080
SGD	Singapurský dolár	1,6723
KRW	Juhokórejský won	1 503,51
ZAR	Juhoafrický rand	13,6365
CNY	Čínsky juan	8,1410
HRK	Chorvátska kuna	7,4988
IDR	Indonézska rupia	13 038,61
MYR	Malajzijský ringgit	4,1883
PHP	Filipínske peso	57,209
RUB	Ruský rubeľ	43,1010
THB	Thajský baht	41,133
BRL	Brazílsky real	2,8642
MXN	Mexické peso	17,2549
INR	Indická rupia	77,5210

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

12.6.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 166/8

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 166/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„STAKLIŠKĖS“

ES č.: LT-PGI-0005-0819-27.07.2010

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov

„Stakliškės“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Litva

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.8.

iné výrobky prílohy I k Zmluve (korenie atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Medovina „Stakliškės“ je číry alkoholický nápoj jantárovej, farby vyrobený tradičným spôsobom prirodzenou fermentáciou medovinového muštu s rastlinnými prísadami (chmeľ, lipové kvety, borievky). Kombinácia medu, byliniek a korenín dodáva nápoju jeho charakteristickú výraznú medovú chuť s jemným sladkokyslým nádychom a pikantnou vôňou. Všetok etanol v medovine pochádza výlučne z prirodzenej fermentácie. Pri výrobe medoviny sa nepridáva žiadny cukor, ani iné sladidlá, farbivá, dochucovadlá, ani konzervačné látky a jej sila sa neupravuje pridaním etanolu.

Fyzikálno-chemické vlastnosti medoviny „Stakliškės“:

—	obsah etanolu: 12 ± 1 objem. %,

—	obsah cukru: 160 ± 8 g/dm3,

—	titrovateľné kyseliny vyjadrené ako kyselina citrónová: 7 ± 0,5 g/dm3,

—	celkový extrakt: 180 ± 8 g/dm3,

—	prchavé kyseliny vyjadrené ako kyselina octová: najviac 1,5 g/dm3,

—	obsah železa nesmie presiahnuť 10 mg/dm3,

—	celkový obsah oxidu siričitého a siričitanov nesmie presiahnuť 200 mg/dm3.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Suroviny:

—

voda,

—

prírodný med, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

—	obsah redukujúcich cukrov (celkové množstvo fruktózy a glukózy): najmenej 60 g/100 g,

—	obsah sacharózy: najviac 5 g/100 g,

—	obsah vody: najviac 20 %,

—	diastatická aktivita (podľa Schadeho stupnice): najmenej 8,

—	pivovarské kvasinky spodného kvasenia v koncentrácii do 5 % muštu,

—

bylinky/koreniny (3,5 g/liter):

—

chmeľ,

—	lipové kvety,

—

borievky.

Medovina „Stakliškės“ sa musí pripravovať zmiešaním rovnakých hmotnostných dielov medu a vody, t. j. jeden diel medu s jedným dielom vody.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

I.	Rozpustenie medu, preliatie tekutého medu a odstránenie všetkej peny a nečistôt.

II.	Varenie chmeľu a ostatných byliniek/korenín; chladenie, scedenie a dávkovanie vývaru.

III.	Prečerpanie tekutého medu, potrebného množstva vody a vývaru do pasterizačného kotla. Pasterizácia medovinového muštu.

IV.	Prečerpanie a chladenie medovinového muštu.

V.	Fermentácia medovinového muštu.

VI.	Čírenie medoviny.

VII.	Zrenie medoviny po dobu najmenej deviatich mesiacov.

VIII.

Filtrácia a prelievanie medoviny do fliaš.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Medovina „Stakliškės“ sa do sklenených fliaš, keramických alebo iných suvenírových nádob rôznych tvarov a rôzneho objemu musí plniť hneď po dozretí a filtrácii, keďže vystavenie vzduchu počas prepravy alebo prechodného uskladnenia by vytvorilo riziko oxidácie, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila špecifické organoleptické vlastnosti tejto medoviny. Vystavenie vzduchu by ďalej umožnilo znečistenie baktériami kyseliny octovej alebo inými mikoorganizmami, čo by spôsobilo fermentáciu škodlivú pre výrobok.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisnou oblasťou je štátny okrsok Stakliškės.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Zemepisné označenie „Stakliškės“ tvorí názov mesta, v ktorom sa vyrába medovina a ktoré leží v kotline obkolesenej vrchmi a lesmi. Územie je vhodné na včelárstvo a výrobu iných surovín používaných na výrobu medoviny, keďže 60 % oblasti tvorí poľnohospodárska pôda, pričom 23 % je les a 17 % je vodná plocha alebo sa používa na iné účely.

História

Názov mesta Stakliškės sa prvýkrát spomína v roku 1375 v kronike Rádu nemeckých rytierov a je odvodený zo slova „Stokielyšek“. Podľa legendy sa niekoľko dvoranov počas poľovačky hádalo o tom, kto dokáže vypiť 100 pohárov medoviny. Jeden z nich to dokázal a v úžase zvolal „Stokielyšek“ (sto pohárov), a tak sa miesto začalo nazývať Stokielyček alebo Stakliškės.

Najstaršie konkrétne písomné informácie o konzumácii medoviny v pobaltských krajinách sa spomínajú v cestopise Wulfstana a pochádzajú približne z roku 890. Tento cestovateľ a obchodník navštívil krajiny na pobreží Baltského mora, pričom z prvej ruky získal vedomosti o ich nadbytku medu a o tom, že med sa používa na výrobu nápoja. Králi a šľachtici pili kobylie mlieko, zatiaľ čo chudobní ľudia a otroci pili medovinu. Ajsi nevarili pivo, pretože mali veľa medoviny. Peter z Duisburgu, kronikár Rádu nemeckých rytierov, napísal na začiatku 14. storočia, že predkovia Litovčanov pili čistú vodu, medové víno – nazývané medovina – a kobylie mlieko, ale nikdy ich nepili neposvätené.

Medovina sa stala legendou a na začiatku 20. storočia sa podnikli pokusy o obnovenie jej výroby, ale až po druhej svetovej vojne sa výrobný inžinier Aleksandras Sinkevičius z podniku vyrábajúceho medovinu Stakliškės rozhodol obnoviť recept na výrobu medoviny, ktorá sa v minulosti (od 15. do 18. storočia) vyrábala z medu divokých včiel, rôznych byliniek a korenín, a oživiť výrobu tradičnej, prírodnej, neliehovej medoviny, ktorá sa vtedy nevyrábala v Litve a ani v susedných krajinách.

Aleksandras Sinkevičius musel prekonať rôzne prekážky vtedajšieho sociálneho systému, kým získal licenciu na výrobu medoviny v roku 1957. Dňa 8. septembra 1958 sa v starej varnej miestnosti pivovaru Stakliškės uvarilo prvých 700 litrov medovinového muštu. Odvtedy sa začala priemyselná výroba medoviny „Stakliškės“. Ako však Aivaras Ragauskas napísal vo svojej knihe Aleksandras Sinkevičius (1908–1989). Trečdalis gyvenimo paskirto lietuviškam midui [Aleksandras Sinkevičius (1908–1989). Tretina života venovaná litovskej medovine] (Vilnius, 2008): „Uskutočniť plány bolo ťažké. Napríklad v roku 1964 sa výrobný plán realizoval len na 91 %. Keďže neexistovala žiadna náležitá výrobná základňa ani žiadne laboratórium, nebolo jednoduché zaistiť konzistentnosť kvality medoviny, najmä keď ľudia nemali potrebné znalosti.“ Výroba medoviny utrpela preto v roku 1963 veľké straty. Až 12. januára 1967 po dlhom procese upravovania receptu, pomeru byliniek a korenín a výrobného procesu napísal Aleksandras Sinkevičius štátnemu prokurátorovi Viktorasovi Galinaitisovi a iným štátnym úradníkom v liste č. 24 LTSR (archív výroby medoviny Stakliškės): „V mimoriadne primitívnych podmienkach som vyrobil výrobky, ktoré nie je možné vyrobiť v mechanizovaných podnikoch, preto majú vysokú kvalitu.“

18. januára 1967 sa vypracovala prvá technická príručka na výrobu tejto medoviny, v ktorej boli opísané suroviny a celý proces výroby medoviny, a v roku 1968 sa vypracovali špecifikácie, ktoré medovina „Stakliškės“ stále spĺňa.

Dobré meno medoviny „Stakliškės“ potvrdzuje stabilne rastúci dopyt po nej, v roku 1977 sa vyrobilo 60 000 litrov medoviny „Stakliškės“ a v roku 1978 to bolo 80 000 litrov. V roku 1989 sa vyviezli prvé zásielky medoviny do Spojeného kráľovstva a USA a teraz sa vyváža do Poľska, Belgicka, Lotyšska, Číny, Izraelu a ďalších krajín.

Tradičný spôsob výroby medoviny „Stakliškės“ a odborné zručnosti výrobcov v tejto zemepisnej oblasti, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu, dodnes zaručujú autenticitu tohto dlhozrejúceho nápoja s jemnou chuťou a vôňou. Dokazuje to skutočnosť, že Litovský fond kulinárskeho dedičstva priznal v roku 2002 medovine „Stakliškės“ status kulinárskeho dedičstva, čím potvrdil, že sa vyrába z tradičných prísad s použitím tradičných techník, a skutočnosť, že ministerstvo poľnohospodárstva jej v roku 2010 udelilo certifikát výrobku národného dedičstva, čím potvrdilo, že medovina „Stakliškės“ je tradičný výrobok s vlastnosťami starobylého, autentického, tradičného výrobku, ktorý má takéto zloženie a bol vyrobený pomocou tradičnej výrobnej metódy.

5.2. Špecifickosť výrobku

Medovina „Stakliškės“ získava svoju charakteristickú, výraznú medovú chuť s jemnou sladkokyslou príchuťou a pikantnou vôňou zo svojho vyváženého pomeru medzi cukrom a kyselinami a vďaka tradičnej výrobnej metóde, t. j. dlhá prirodzená fermentácia (až 90 dní) a dlhé zrenie (najmenej deväť mesiacov), a vďaka tradičnému receptu, podľa ktorého sa medovina vyrába len z prírodného medu, byliniek a korenín (chmeľ, lipový kvet a borievky). Medovina „Stakliškės“ sa odlišuje od iných druhov medoviny vyrábanej v okolitých krajinách skutočnosťou, že obsah etanolu sa získava len prirodzenou fermentáciou, neupravuje sa pridaním etanolu a med nie je možné nahradiť cukrom, príslušnými sladidlami, ani medovým destilátom.

Špecifickosť a reputáciu výrobku dokazuje prieskum vykonaný v roku 2007 skupinou pre analýzu a výskum trhu UAB RAIT, v ktorej sa ukázalo, že medovina „Stakliškės“ sa odlišuje od iných nápojov rovnakého typu svojou vysokou kvalitou (ocenilo 70 % respondentov), dobrou chuťou (ocenilo 59 % respondentov) a veľmi príjemnou vôňou (ocenilo 51 % respondentov). Ďalšie vlastnosti často pripisované tomuto nápoju boli: výrazná chuť (spomenulo 39 % respondentov), atraktívne balenie (spomenulo 36 % respondentov), určené pre starších ľudí (spomenulo 36 % respondentov) a drahý nápoj (spomenulo 40 % respondentov).

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Chránené zemepisné označenie medoviny „Stakliškės“ je založené na histórii výrobku s vlastnosťami opísanými v bode 5.2, na tradičnej schopnosti ľudí zachovať špecifické črty jej výroby a na jej dobrej povesti.

Medovina „Stakliškės“ získala svoju povesť, pretože ide o tradičný výrobok. V knihe Lietuviškas midus (Litovská medovina) (Kaunas 1969), ktorá bola uverejnená v roku 1969, sa medovina „Stakliškės“ opisuje ako „druh typického národného nápoja, ktorý sa vyrábal v dávnej minulosti. Je to jemne kyslastý, ale veľmi aromatický a lahodný nápoj s nízkym obsahom alkoholu a vysokým obsahom vitamínov pomenovaný podľa mesta, v ktorom sa sústreďuje výroba litovskej medoviny. Nápoj má jasnú jantárovú farbu. Keď sa naleje do pohára, je to, ako keby voňal po kvitnúcej lúke.“

Povesť medoviny „Stakliškės“ potvrdzuje zlatá medaila, ktorú nápoj vyhral na medzinárodnej výstave AgroBalt’98, a diplom, ktorý získala v roku 2004 na ochutnávke Degustalit, kde sa ochutnávajú litovské potravinárske výrobky a nápoje a ktorú organizuje Litovská agentúra na reguláciu trhu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a na ktorej medovina dostala ocenenie ako najchutnejší nápoj.

Uznanie a obľúbenosť medoviny „Stakliškės“ potvrdzujú články, ktoré sa pravidelne objavujú v regionálnej a národnej tlači a v informačných publikáciách a na internete: „Stakliškių midus“ (Medovina Stakliškės) (Mūsų sodai, 1964, č. 5); „Kur Stakliškių auksas ir sidabras“ (Kde je zlato a striebro mesta Stakliškės?) (Švyturys, 1968, č. 24); „Stakliškių midus“ (Medovina Stakliškės) (Laisvė, 25. november 1983); „Metai, kaip lietuviškas midus“ (Jeden rok ako litovská medovina) (Kooperatininkas, 1988, č. 9); „Stakliškės“ (Šiaurės Atėnai, 2003, č. 646); „AgroBalt: pirmoji lietuviškų maisto produktų ir gėrimų degustacija“ (AgroBalt: prvá ochutnávka litovských potravinárskych výrobkov a nápojov) (Elta, 9. jún 2004); „ „Ida Basar“ Europos Parlamente išlaikė pirmąjį lietuviškų vaišių egzaminą“ („Ida Basar“ prešla prvým testom litovských lahôdok v Európskom parlamente) (meniu.lt, 11. október 2004); „ „Lietuviškas midus“ degtinės gaminti nesirengia“ (Lietuviškas midus neplánuje vyrábať vodku) (BNS, 14. apríl 2006).

Litovčania spájajú názov mesta Stakliškės len s týmto nápojom. Medovina „Stakliškės“ zohrala svoju úlohu pri zachovaní litovskej identity počas sovietskych časov a dnes je dokonalým „veľvyslancom“ Litvy v zahraničí. Predstavuje Litvu – keď sa vyberá suvenír alebo darček z Litvy, vždy sa spoločne s jantárom alebo šakotis (tradičným litovským koláčom) zvolí tento nápoj. UAB Lietuviškas midus organizuje od roku 2011 prehliadky s výkladom, počas ktorých sa návštevníci dozvedia o starobylej metóde výroby medoviny a dostanú možnosť ochutnať a oceniť tento nápoj a rôzne ďalšie nápoje. Návštevníkom sa medovina „Stakliškės“ najviac páči pre jej chuť a názov, ktorý spájajú s miestom, ktoré navštívili. V roku 2011 toto miesto navštívilo 1 040 návštevníkov a v roku 2012 dosiahne tento počet už 1 800, čo potvrdzuje reputáciu medoviny „Stakliškės“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.zum.lt/l.php?tmpl_into=middle&tmpl_id=2702

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.166.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 166

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 12. júna 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 166/01	Oznámenie Komisie o dostupných množstvách na čiastkové obdobie mesiaca september 2013 v rámci určitých kvót otvorených Európskou úniou pre produkty v odvetví ryže	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 166/03	Výmenný kurz eura	6

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2013/C 166/04	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6951 – Bain Capital/FTE) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	7

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2013/C 166/05	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	8

	III Prípravné akty
	Európska centrálna banka
2013/C 166/02	Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 17. mája 2013 k návrhu smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a k návrhu nariadenia o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (CON/2013/32)	2


	(1) Text s významom pre EHP