ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.CE2013.033.slk |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 33E |
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 56 |
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská |
|
|
UZNESENIA |
|
|
Európsky parlament |
|
|
Utorok 5. júla 2011 |
|
2013/C 033E/01 |
||
2013/C 033E/02 |
||
2013/C 033E/03 |
Revidovaná maďarská ústava |
|
2013/C 033E/04 |
||
2013/C 033E/05 |
||
2013/C 033E/06 |
||
2013/C 033E/07 |
||
2013/C 033E/08 |
||
|
Streda 6. júla 2011 |
|
2013/C 033E/09 |
||
2013/C 033E/10 |
||
2013/C 033E/11 |
||
2013/C 033E/12 |
||
2013/C 033E/13 |
||
2013/C 033E/14 |
||
2013/C 033E/15 |
||
|
Štvrtok 7. júla 2011 |
|
2013/C 033E/16 |
||
2013/C 033E/17 |
||
2013/C 033E/18 |
||
2013/C 033E/19 |
||
2013/C 033E/20 |
||
2013/C 033E/21 |
||
2013/C 033E/22 |
||
2013/C 033E/23 |
||
2013/C 033E/24 |
||
2013/C 033E/25 |
||
|
III Prípravné akty |
|
|
EURÓPSKY PARLAMENT |
|
|
Utorok 5. júla 2011 |
|
2013/C 033E/26 |
||
2013/C 033E/27 |
||
2013/C 033E/28 |
||
2013/C 033E/29 |
||
2013/C 033E/30 |
||
2013/C 033E/31 |
||
2013/C 033E/32 |
||
2013/C 033E/33 |
||
2013/C 033E/34 |
||
2013/C 033E/35 |
||
2013/C 033E/36 |
||
2013/C 033E/37 |
||
P7_TC1-COD(2010)0199Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov ( 1 ) |
||
2013/C 033E/38 |
||
P7_TC1-COD(2010)0208Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území ( 1 ) |
||
|
Streda 6. júla 2011 |
|
2013/C 033E/39 |
||
2013/C 033E/40 |
||
2013/C 033E/41 |
||
2013/C 033E/42 |
||
|
Štvrtok 7. júla 2011 |
|
2013/C 033E/43 |
||
Vysvetlivky k použitým symbolom
(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia) Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐. Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║. |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
UZNESENIA
Európsky parlament ZASADANIE 2011 – 2012 Schôdza 5. až 7. júla 2011 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 291 E, 4.10.2011. PRIJATÉ TEXTY
Utorok 5. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/1 |
Utorok 5. júla 2011
Univerzálna služba a číslo tiesňového volania 112
P7_TA(2011)0306
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o univerzálnej službe a čísle tiesňového volania 112 (2010/2274(INI))
2013/C 33 E/01
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (2), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (3), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (6), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (7), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (8), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (9), |
— |
so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré Komisia začala 2. marca 2010, o budúcich zásadách univerzálnej služby v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2010 s názvom Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (KOM(2010)0472), |
— |
so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra (KOM(2010)0471), |
— |
so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA), |
— |
so zreteľom na pracovný dokument komunikačného výboru Komisie s názvom Širokopásmový prístup v EÚ: stav k 1. júlu 2010, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. augusta 2010 s názvom Správa o pokroku za rok 2009 týkajúca sa jednotného európskeho trhu elektronických komunikácií (15. správa) SEK(2010)0630 (KOM(2010)0253), |
— |
so zreteľom na štvrté vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov – aby trhy fungovali pre spotrebiteľov uverejnené v októbri 2010, |
— |
so zreteľom na rozhodnutie Rady 91/396/EHS z 29. júla 1991 o zavedení jednotného európskeho čísla tiesňového volania (10), |
— |
so zreteľom na odporúčanie Komisie o spracúvaní informácií o polohe volajúceho v elektronických komunikačných sieťach na účely služieb tiesňového volania rozšíreného o určenie polohy, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice 2002/21/ES (11), |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala 23. decembra 2010, |
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na články 2 (Právo na život), 3 (Právo na nedotknuteľnosť osoby), 6 (Právo na slobodu a bezpečnosť), 26 (Integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a 35 (Zdravotná starostlivosť), |
— |
so zreteľom na prieskum s názvom Európske číslo tiesňového volania 112 (Flash Eurobarometer 314), |
— |
so zreteľom na pracovný dokument komunikačného výboru Komisie s názvom Uplatňovanie európskeho čísla tiesňového volania 112 – výsledky štvrtého kola zberu údajov (z 10. februára 2011), |
— |
so zreteľom na svoje vyhlásenie z 25. septembra 2007 o európskom čísle tiesňového volania 112 (12), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0220/2011), |
A. |
keďže smernica o univerzálnej službe (SUS) predchádza sociálnemu vylúčeniu tým, že zabezpečuje občanom vo vidieckych a odľahlých oblastiach alebo domácnostiam s nízkymi príjmami prístup k základným a nevyhnutným telekomunikačným službám za prijateľnú cenu, |
B. |
keďže treba venovať mimoriadnu pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že nebudú vynechané zraniteľné skupiny, a keďže by sa mali vždy vykonávať osobitné účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich sociálne začlenenie a prístup k službám na rovnakej úrovni ako v prípade všetkých ostatných občanov, |
C. |
keďže technologický vývoj, najmä cenovo dostupné mobilné telefonické služby prispievajú k tomu, že väčšine občanov je umožnený prístup k základným telekomunikačným službám, |
D. |
keďže univerzálna služba je vymedzená ako „minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľnú cenu, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže“, |
E. |
keďže univerzálna služba by mala poskytnúť všetkým občanom prístup k službám, ktoré sú nevyhnutné pre ich spojenie so spoločnosťou, v prípade, že trhové sily samotné nie sú schopné to zabezpečiť, |
F. |
keďže základné širokopásmové pripojenie pre 100 % občanov EÚ do roku 2013 je jedným z kľúčových cieľov dosahovania výsledkov digitálnej agendy, treba však vziať do úvahy, že tam, kde sú širokopásmové pripojenia už k dispozícií, je miera pripojenia domácností približne 50 %, |
G. |
keďže zatiaľ nie je možné posúdiť uplatňovanie revidovanej smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov vzhľadom na skutočnosť, že lehota transpozície je 25. máj 2011 a trojročné obdobie, ktoré sa vyžaduje pred vyhodnotením správneho a úplného uplatňovania všetkých ustanovení smernice, sa ešte len začalo, |
H. |
keďže aj keď platné právne predpisy prinášajú občanom pozitívne výsledky, nie je to samoúčelné a je tiež nevyhnutné maximalizovať prínosy vyplývajúce z nových opatrení prostredníctvom nepretržitého monitorovania členskými štátmi a úsilia o zvyšovanie kvality, úplnosti a viditeľnosti informácií, |
I. |
keďže jednotný trh sa nikdy nebude môcť považovať za dokončený a mal by sa priebežne prehodnocovať tak, aby zodpovedal zárukám sociálnej ochrany, potrebám spoločnosti, technologickému pokroku a novým inovatívnym riešeniam; keďže opatrenia na podporu rastu a zamestnanosti sú navyše kľúčové pre zabezpečenie toho, aby sa v záujme európskych občanov, spotrebiteľov a podnikov bez oneskorenia umožnil a realizoval jednotný trh a jednotný digitálny trh, |
J. |
keďže snaha o pokrok je hybnou silou a nositeľom vízie a cieľov stanovených európskymi zákonodarcami, keďže návrhy nových právnych predpisov alebo ich zmien a doplnení musia zohľadňovať súčasné skúsenosti a schopnosti ich uplatňovania, keďže legislatívne úpravy musia mať jasnú politickú podporu, ktorá navyše vychádza z objektívneho hodnotenia nákladov a prínosov a sociálno-ekonomického hodnotenia ako rozhodujúceho faktora, |
K. |
keďže európske číslo tiesňového volania 112 vytvorené v roku 1991 rozhodnutím Rady s cieľom umožniť občanom prístup ku všetkým núdzovým službám (hasičské, policajné a zdravotnícke služby) je jediné núdzové číslo, ktoré je dostupné vo všetkých členských štátoch EÚ, a keďže prevažná väčšina Európanov o tomto čísle stále nevie, pričom sa od roku 2000 nepozorovalo nijaké zlepšenie, |
L. |
keďže jeho vyhlásenie z 11. marca 2008 o včasnom varovaní občanov v závažných núdzových situáciách (13) podpísalo 432 poslancov EP, |
M. |
keďže je stále potrebné hodnotiť a zabezpečovať kvalitu služieb poskytovaných prostredníctvom čísla tiesňového volania 112, a to tak pokiaľ ide o výsledky telekomunikačných a núdzových služieb, ako aj aspekty týkajúce sa ich koordinácie, ktoré závisia od viacerých faktorov, a keďže sa zatiaľ neuskutočnilo komplexné a podrobné posúdenie skutočného stavu vykonávania služieb poskytovaných prostredníctvom čísla tiesňového volania 112 v EÚ, ako ich vnímajú občania, predovšetkým hodnotenie dostupnosti, interoperability a času potrebného na zásah, |
N. |
keďže niektoré nedávne katastrofy preukázali, že je nevyhnutné včas varovať a informovať občanov v prípade bezprostredne hroziacich alebo už existujúcich závažných núdzových situácií či katastrof, ak sa má zamedziť utrpeniu a stratám na ľudských životoch, |
Univerzálna služba a súvislosti spojené s najnovším vývojom
1. |
zdôrazňuje význam povinností univerzálnej služby (PUS) ako bezpečnostnej siete pre sociálne začlenenie v prípadoch, keď trhové sily nie sú schopné poskytovať základné služby občanom a podnikom; |
2. |
podporuje, ako súčasť smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov, pravidelné prehodnocovanie primeranosti ustanovení platných právnych predpisov EÚ pre univerzálnu službu vzhľadom na sociálny, hospodársky a technologický vývoj, s cieľom určiť a zaviesť vhodné definície, ktoré odzrkadľujú vyvíjajúce sa skutočné potreby a požiadavky občanov, a zlepšiť kvalitu služieb; |
3. |
vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenia pre čo najlepšie uplatňovanie a vykonávanie revidovanej SUS, čím sa predíde deformáciám trhu a zároveň sa umožní členským štátom prijať ustanovenia, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnym okolnostiam; |
4. |
podporuje ciele širokopásmového pripojenia pre všetkých v rámci digitálnej agendy a je presvedčený, že univerzálny prístup k širokopásmovému pripojeniu pomôže občanom a podnikom v plnej miere využívať prínosy digitálneho jednotného trhu, najmä prostredníctvom zlepšenia sociálneho začlenenia, vytvorenia nových príležitostí pre sociálne a environmentálne inovatívne podniky, ktoré vytvárajú pracovné miesta, podporujú rast a vytvárajú viac príležitostí pre cezhraničné obchodovanie; v tejto súvislosti vyjadruje podporu propagácii digitálnej gramotnosti; |
5. |
žiada Komisiu, aby poskytla vyššiu finančnú podporu miestnym projektom zabezpečujúcim prístup k digitálnym službám, ako aj všetkým subjektom, ktoré vo verejných budovách poskytujú možnosť pripojenia vo forme bezplatného prístupu na internet, čím pomáhajú zabezpečiť prístup k technologickým nástrojom pre znevýhodnených občanov; |
6. |
zdôrazňuje, že spojenie politík a technológií (ako sú telefónne, káblové, optické, mobilné a satelitné siete) môže v podnikoch a verejných orgánoch posilniť vývoj nových on-line služieb a aplikácií, ako je elektronická štátna správa, elektronické zdravotníctvo a elektronické vzdelávanie, čo spôsobí dopyt po rýchlejšom internetovom pripojení, pričom investície do otvorených širokopásmových sietí budú ziskovejšie, a povzbudí sa tým vznik verejno-súkromných partnerstiev a rozvoj jednotného digitálneho trhu a súčasne sa zlepší začleňovanie občanov nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti; |
7. |
zdôrazňuje význam pravidiel verejného obstarávania EÚ a v kontexte rozsiahleho preskúmania týchto pravidiel považuje za najdôležitejšie, aby miestne aj regionálne orgány mali úžitok z opatrení na podporu ich účasti na investíciách v oblasti komunikačných technológií a na obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím (ako na nástroji umožňujúcom preniesť výsledky výskumu na trh) a aby sa výrazne rozšírilo elektronické verejné obstarávanie; |
8. |
požaduje účinnú transpozíciu telekomunikačného rámca, predovšetkým jeho ustanovení o neutralite siete, a to takým spôsobom, aby koncoví používatelia mali prístup k službám a obsahu na internete a aby mohli spúšťať ľubovoľné aplikácie na internete; |
9. |
zdôrazňuje, že univerzálna služba nie je jediným ani kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie cieľa širokopásmového pripojenia pre všetkých vzhľadom na požadované vysoké investičné náklady, pričom sa ňou nevyhnutne nedosiahne významné zlepšenie služieb pre spotrebiteľov; konštatuje však, že v článku 15 SUS sa stanovuje, že rozsah univerzálnej služby by sa mal pravidelne prehodnocovať, a zdôrazňuje, že takéto prehodnotenie by malo zohľadňovať hodnotenie vykonávania ustanovení smernice a zistenia prebiehajúceho hodnotenia vplyvov, a to najmä pokiaľ ide o rozsah, v ktorom sa širokopásmové siete zavádzajú, a skutočnú mieru pripájania domácností; |
10. |
domnieva sa, že zavedenie povinnej dostupnosti širokopásmového pripojenia nepovedie automaticky k jeho vyššiemu používaniu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby namiesto len samotného zabezpečenia pripojenia podporili opatrenia na zvýšenie dopytu po širokopásmovom pripojení a na podporu jeho využívania; okrem toho sa domnieva, že povinnosti univerzálnej služby by sa zrejme ako strednodobý cieľ mohli nakoniec stať dodatočným stimulom pre rozvoj širokopásmového pripojenia, ale zastáva názor, že vhodne navrhnuté vnútroštátne programy by mali dosiahnuť ciele týkajúce sa univerzálneho širokopásmového pripojenia; |
11. |
domnieva sa, že významnými nástrojmi na zvýšenie širokopásmového pokrytia sú aj účinná politika rádiového frekvenčného spektra, ktorá umožňuje harmonizované využívanie digitálnej dividendy, a právne predpisy priaznivé pre investície; |
12. |
žiada Komisiu, aby dokončila prebiehajúce hodnotenie vplyvu a poskytla zákonodarcom dôveryhodné údaje o jestvujúcich pripojeniach, očakávanom dopyte a zlepšeniach PUS prostredníctvom širokopásmového pripojenia, a nakoniec analýzu najúčinnejšieho mechanizmu financovania pre členské štáty, spotrebiteľov a podniky na zavádzanie PUS, ktorým by sa zároveň predchádzalo neefektívnym výdavkom a nadmernej záťaži; |
13. |
žiada Komisiu, aby paralelne s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi (VRO) a v spolupráci s nimi dôsledne monitorovala trhy s cieľom zabezpečiť, aby tie členské štáty, ktoré už sú schopné, alebo ktoré plánujú poskytovať PUS v rámci celého spektra širokopásmových technológií a rýchlostí, mohli tak učiniť v prípadoch, keď to trh nie je schopný zabezpečiť, a bez toho, aby spôsobili deformácie trhu; |
14. |
víta rozhodnutie Komisie uskutočniť hĺbkovú štúdiu o poskytovaní internetovej služby v nadväznosti na uverejnenie štvrtého vydania hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov; |
15. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s VRO preskúmali možnosti rovnomerného uplatňovania PUS a ustanovení o právach užívateľov, čím by sa zabezpečil prístup pre zraniteľné skupiny, a najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, a to nielen prostredníctvom zavádzania špeciálnych koncových zariadení a cenovo dostupných taríf, ale aj dostupnosťou náležitých informácií a skutočným výberom dostupných služieb a záručných a pozáručných služieb pre spotrebiteľov; |
16. |
napriek tomu sa domnieva, že základné ustanovenie týkajúce sa financovania univerzálnej služby, ktorým sa zaistí, že sa k nej bude pristupovať nediskriminačne a transparentne, by malo ostať súčasťou právnych predpisov EÚ a malo by sa rozšíriť tak, aby sa vzťahovalo na povinnosti týkajúce sa dátových i hlasových služieb; |
Európske číslo tiesňového volania 112
17. |
zdôrazňuje, že európske číslo tiesňového volania 112 môže byť číslom, ktoré zachraňuje životy a zvyšuje ochranu občanov EÚ, a to tým, že bude slúžiť ako hlavný oporný systém pre občanov a spotrebiteľov žijúcich v rámci jednotného trhu; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť hladké fungovanie služby čísla tiesňového volania 112 v celej Únii; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť, aby všetky články spoločnosti mali prístup k tejto službe, a to vrátane osôb s postihnutím (osoby s poruchami sluchu alebo reči atď.) a iných zraniteľných skupín; |
18. |
vyjadruje však poľutovanie nad tým, že európske číslo tiesňového volania 112 ešte ani zďaleka nedosiahlo svoj plný potenciál; preto sa domnieva, že je stále potrebné uskutočniť základné kroky, pokiaľ ide o to, aby ho občania poznali, a ďalšie otázky týkajúce sa technológie a lepšej koordinácie; |
19. |
upozorňuje, že podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktoré boli zverejnené vo februári 2011, si len 26 % občanov EÚ dokáže spontánne stotožniť číslo 112 s číslom tiesňovej linky v EÚ a že 58 % občanov EÚ sa stále nestotožňuje s vyhlásením, že občania ich krajiny sú primerane informovaní o existencii tiesňovej linky 112 (14); |
20. |
naliehavo vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby spoločne zintenzívnili svoje úsilie o zvýšenie informovanosti verejnosti o existencii a využití čísla 112, najmä prostredníctvom vypracovania cielenej a rozsiahlej komunikačnej stratégie, ktorá bude riešiť záujmy a otázky občanov v súvislosti s fungovaním systému; |
21. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vystupňovali svoju informačnú činnosť tak, aby sa o čísle tiesňového volania 112 dozvedeli všetci občania EÚ a cestujúci prostredníctvom médií, najmä tlačových a audiovizuálnych médií, prostredníctvom informačných kampaní ako napr. kampane o celoeurópskej tiesňovej linke, a aby organizovali a podporovali aktivity slúžiace na zvýšenie informovanosti verejnosti a podujatia, ktoré sa každoročne uskutočňujú 11. februára, ktorý je Európskym dňom tiesňovej linky 112; upozorňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať praktickým informáciám, ako napríklad zdôrazňovaniu, že číslo 112 je európske číslo tiesňového volania, ktoré je dostupné z pevných liniek aj mobilných telefónov bezplatne v celej EÚ; |
22. |
poznamenáva, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o vedomosti o európskej tiesňovej linke 112, a vyzýva členské štáty, aby si navzájom vymieňali skúsenosti a najlepšie postupy s cieľom dosiahnuť, aby si aspoň 80 % občanov EÚ dokázalo do roku 2020 spontánne stotožniť číslo 112 s číslom tiesňovej linky, prostredníctvom ktorej sa môžu spojiť s pohotovostnou službou kdekoľvek v Európskej únii; |
23. |
vyzýva členské štáty, aby využili tie najlepšie miesta na šírenie informácií o čísle tiesňového volania 112, prostredníctvom ktorých možno ľahko informovať veľké množstvo domácností, predovšetkým ambulancie lekárov a lekárne, nemocnice a kliniky, vzdelávacie inštitúcie ako školy a univerzity, letiská, prístavy a železničné stanice, keďže číslo 112 je osobitne užitočné pre cestujúcich, ako aj informačné portály vnútroštátnych núdzových služieb; |
24. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tiež propagovali číslo 112 ako celoeurópsku tiesňovú linku aj prostredníctvom internetu a rozhlasu, čo sú dve najbežnejšie médiá, ktoré sledujú mladí ľudia a ľudia, ktorí často cestujú; zdôrazňuje, že len 16 % ľudí, ktorí vedia o čísle 112, sa o ňom dopočuli z rozhlasu a len 11 % sa o ňom dozvedelo prostredníctvom internetu; |
25. |
vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že číslo 112 bude výrazne zobrazené na všetkých pohotovostných vozidlách vrátane policajných vozidiel, ambulancií, hasičských vozidiel a vozidiel iných služieb; |
26. |
pripomína však, že členské štáty majú vlastné a dlhodobo používané čísla tiesňového volania, a zdôrazňuje, že ak si tieto čísla plánujú ponechať, je dôležité neohroziť informovanosť a nespôsobiť zmätok v súvislosti s tým, ktoré číslo sa má používať; |
27. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty ešte nezabezpečili poskytovanie rýchlych, presných a spoľahlivých informácií o mieste, odkiaľ sa uskutočňuje tiesňové volanie, službám čísla tiesňového volania 112; vyzýva preto Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe nových telekomunikačných predpisov EÚ výrazne a čo najskôr zlepšila presnosť a spoľahlivosť informácií o mieste, odkiaľ sa uskutočňuje tiesňové volanie, a aby spolu modernizovali technológie v záujme konečného cieľa, ktorým je povinná automatická lokalizácia všetkých volaní na číslo 112 v priebehu niekoľkých sekúnd vrátane zákazníkov využívajúcich roamingové služby s cieľom zabezpečiť presné a spoľahlivé informácie dispečerom a špecialistom prvého zásahu, ktoré tak budú neoceniteľné pre občanov; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení proti tým členským štátom, ktoré si v tejto súvislosti neplnia svoje povinnosti; |
28. |
požaduje, aby členské štáty a Komisia zaviedli opatrenia zlepšujúce prístup k finančným prostriedkom na podporu výskumných projektov s cieľom zabezpečiť vývoj najlepších možných technológií na identifikáciu miesta, odkiaľ sa uskutočňuje tiesňové volanie, a to aj prostredníctvom VoIP, a v záujme toho podporuje vypracovanie noriem a predpisov novej generácie; žiada vyčlenenie prostriedkov v rámci programu na podporu politiky informačných a komunikačných technológií (PPP IKT) uvedených v rozpočte EÚ na roky 2009, 2010 a 2011 na podporu testovania a zavádzania inovatívnych služieb (založených na prístupe k volaniu na číslo 112 prostredníctvom VoIP a IP technológií), ktoré by sa mohli aktivovať prostredníctvom aplikácií nezávislých od siete ešte pred ustanovením systému novej generácie liniek 112 v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj zavádzanie aplikácií novej generácie v rámci služby čísla 112, ako sú SMS správy, video a sociálne siete, a ako možno tieto aplikácie, ktoré majú občania v súčasnosti k dispozícii, uplatniť v komunikácii v rámci tiesňových volaní na zlepšenie dostupnosti služieb čísla 112, ako aj na zlepšenie občanmi iniciovaných núdzových reakcií; |
29. |
domnieva sa, že prostredníctvom nariadenia by sa eCall mal rozšíriť ako povinná služba; |
30. |
zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi subjektmi zabezpečujúcimi núdzové služby na vnútroštátnej, cezhraničnej a európskej úrovni s cieľom dosiahnuť najvyššiu mieru účinnosti, a preto vyzýva Komisiu, aby podporila správne orgány členských štátov a koordinovala s nimi svoje činnosti s cieľom preskúmať spôsoby, ako zlepšiť interoperabilitu ich systémov; |
31. |
žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi čo najskôr stanovila požiadavky spoľahlivosti a kvality pre celý reťazec služieb čísla 112 a aby stanovila ukazovatele funkčnosti a usmernenia týkajúce sa kvality služieb čísla 112, ako ich vnímajú občania, pričom zohľadní potrebu dostupnosti núdzových služieb, ich vzájomnej interoperability, viacjazyčnosti a rýchlych a kvalitných zásahov núdzových služieb; |
32. |
odporúča, s cieľom zlepšiť efektívnosť služby čísla tiesňového volania 112 v EÚ, vytvorenie akčného programu na podporu výmeny skúseností a najlepších postupov medzi VRO, núdzovými službami a organizáciami občianskej spoločnosti členských štátov s rozšírením tejto výmeny aj na organizácie v kandidátskych a susedných krajinách EÚ; navrhuje, aby sa na tento účel zriadila sieť expertov; odporúča najmä výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vybavovanie hovorov na čísle 112, napríklad školenie telefónnych operátorov, používanie jedného operátora na vybavenie hovoru a využívanie sieťových a tlmočníckych služieb, ktoré môžu pomôcť tým osobám, ktoré nehovoria jazykom príslušnej krajiny, v ktorej využívajú núdzové služby; |
33. |
vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zníženie počtu neúspešných pokusov o tiesňové volanie, skrátili čas potrebný na spojenie a reakciu a znížili počet falošných volaní; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa blokovania telefonátov z mobilných telefónov bez SIM karty; |
34. |
zdôrazňuje potrebu zabezpečiť prístupnosť čísla 112 pre ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a zraniteľné skupiny a naliehavo vyzýva na štandardizáciu prístupu k číslu 112 najmä pre tieto skupiny napríklad poskytovaním špeciálnych koncových zariadení pre používateľov s poruchami sluchu alebo zraku, textovými službami alebo službami poskytovanými v znakovom jazyku, alebo zabezpečením ďalších špeciálnych zariadení; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znásobili svoje úsilie s cieľom zvýšiť informovanosť týchto osôb o čísle 112 prostredníctvom dorozumievacích prostriedkov, ktoré sú im osobitne prispôsobené; |
35. |
žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o doterajších výsledkoch služieb čísla tiesňového volania 112, o spolupráci medzi príslušnými orgánmi s cieľom zlepšiť túto službu a o jednotlivých opatreniach, ktoré doteraz členské štáty prijali; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšíriť služby čísla tiesňového volania 112 z hlasových služieb aj na SMS správy, aby odoslanie správy s textom „112“ spustilo reakciu na núdzový stav; |
36. |
vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom nezávislých orgánov najneskôr do konca roka 2012 preskúmala skutočný stav vykonávania služieb čísla tiesňového volania 112 v celej EÚ, ako ho vnímajú občania, pričom by sa posudzovala najmä dostupnosť, interoperabilita a čas potrebný na zásah; v tejto súvislosti zároveň vyzýva Komisiu, aby do rovnakého termínu poskytla prehľad právne záväzných a do praxe zavedených časov núdzových zásahov v EÚ a aby štúdiu o vplyve vypracovanú v rámci systému eCall rozšírila o finančné dôsledky fungovania tiesňovej linky 112 a o ich vplyv na ľudí; |
37. |
vyzýva členské štáty a Komisiu, vzhľadom na to, že technológia už existuje, aby presadzovali zriadenie „reverzného systému čísla 112“, t. j. celoeurópskeho, univerzálneho, viacjazyčného, dostupného, zjednodušeného a efektívneho a vzájomne prepojeného systému na varovanie a informovanie občanov v prípade akýchkoľvek bezprostredne hroziacich alebo už existujúcich prírodných a/alebo človekom spôsobených závažných núdzových situácií či katastrof; domnieva sa, že takýto systém by sa mal zaviesť bez toho, aby došlo k obmedzeniu súkromia, a spoločne s primeranými informačnými a výcvikovými kampaňami pre občanov; |
38. |
vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť v budúcnosti linku 116 podobnú linke 112, ktorá bude určená pre občanov v emocionálnej tiesni, ktorí trpia depresiou alebo majú iné problémy s duševným zdravím; |
*
* *
39. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.
(4) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.
(5) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.
(6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.
(7) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37.
(8) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(10) Ú. v. ES L 217, 6.8.1991, s. 31.
(11) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 32.
(12) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 92.
(13) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 6.
(14) Európska tiesňová linka 112, Flash Eurobarometer, Európska komisia 2011, http://ec.europa.eu/information_society/activities/112/docs/report_2011.pdf.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/9 |
Utorok 5. júla 2011
Efektívnejší a spravodlivejší obchodno-distribučný trh
P7_TA(2011)0307
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (2010/2109(INI))
2013/C 33 E/02
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na správu Komisie z 5. júla 2010 s názvom Správa o dohľade nad obchodno-distribučným trhom „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“ (KOM(2010)0355) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o obchodno-distribučných službách na vnútornom trhu (SEK(2010)0807), |
— |
so zreteľom na reakcie na verejné konzultácie Komisie o Správe o dohľade nad obchodno-distribučným trhom, ktoré sa uskutočnili od 5. júla do 10. septembra 2010, |
— |
so zreteľom na okrúhly stôl o účinnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu pre podniky a spotrebiteľov, ktorý zorganizoval Výbor EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa 25. januára 2011, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2011 k Správe o dohľade nad obchodno-distribučným trhom „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (KOM(2010)0608), |
— |
so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, |
— |
so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2010 s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543), |
— |
so zreteľom na štvrté vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov – Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov (jesenné vydanie z októbra 2010) a na piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok – Spotrebitelia doma v jednotnom trhu (jarné vydanie z marca 2011), |
— |
so zreteľom na 21. vydanie hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu uverejnené 23. septembra 2010, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (2), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (3), |
— |
na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (4), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (5), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 23. júna 2011 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov (6), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu (7), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre podniky a rast (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov (9), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (11), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (12), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (13), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (14), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (15), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 9. marca 2010 o sieti SOLVIT (16), |
— |
so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii (17), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0217/2011), |
A. |
keďže vietor protekcionárstva, ktorý veje po celej Európe, je alarmujúci, |
B. |
keďže v záujme rozvinutia plného potenciálu jednotného trhu sa do centra politických programov musí znova dostať reálna ekonomika, |
C. |
keďže obchodno-distribučný (maloobchodný) trh je dôležitou súčasťou nášho odhodlania obnoviť jednotný trh, |
D. |
keďže obchodno-distribučný trh môže ako významný spotrebiteľ energie a producent odpadu významne prispieť k udržateľnosti vrátane energetických cieľov EÚ 20–20–20, |
E. |
keďže sa nedarí dostatočne realizovať podnikateľský potenciál cezhraničného internetového obchodu pre rôzne prekážky, ako sú jazykové bariéry, nedostatočná bezpečnosť systému, neprimerané a nedostatočné informácie či nedostatočná administratívna koordinácia a spolupráca, ktoré spotrebiteľov odrádzajú od nakupovania cez internet od maloobchodníkov z iných členských štátov a maloobchodníkov odrádzajú od cezhraničného internetového predaja, |
Vízia pre vyššiu konkurencieschopnosť, silnejší rast a viac pracovných príležitostí
1. |
zdôrazňuje, že obchodno-distribučný sektor je motorom rastu, konkurencieschopnosti a pracovných miest v Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020; |
2. |
zdôrazňuje, že maloobchodníci ponúkajú rôznorodé a moderné spôsoby kúpy a predaja tovaru a služieb a prispievajú k širšiemu výberu pre spotrebiteľov, ako aj k pružným pracovným príležitostiam, najmä pre mladých ľudí; |
3. |
vyzýva inštitúcie EÚ, aby obchodno-distribučnému odvetviu ako pilieru Aktu o jednotnom trhu a faktoru obnovy dôvery Európanov v jednotný trh prisúdili čo najvyšší politický význam; |
4. |
vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi politikami a prijala komplexný a dlhodobý prístup k obchodno-distribučnému odvetviu; |
5. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že vážne prekážky naďalej bránia maloobchodu dosiahnuť svoj plný potenciál v rámci online aj offline obchodu; zdôrazňuje nutnosť bezodkladne sa nimi zaoberať; |
6. |
zdôrazňuje, že maloobchodníci a dodávatelia nesú spoločnú zodpovednosť za dosiahnutie účinnejšieho transparentnejšieho a spravodlivejšieho obchodno-distribučného trhu; |
7. |
domnieva sa, že pred prípadným uplatnením regulačného prístupu sa musí klásť hlavný dôraz na účinné presadzovanie zásad zmlúv a existujúcich pravidiel a nástrojov vnútorného trhu a na samoreguláciu; |
Odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovaru a služieb
8. |
obáva sa, že reštriktívne vnútroštátne predpisy, rozchádzajúce sa výklady a nedostatočné presadzovanie predpisov bránia voľnému pohybu tovaru a služieb v EÚ; zdôrazňuje, že požiadavky na dodatočné testy a registrácie, neuznávanie osvedčení a noriem, územné obmedzenia dodávok a podobné opatrenia spôsobujú spotrebiteľom aj maloobchodníkom, predovšetkým MSP, dodatočné náklady a obmedzujú tak potenciálne výhody jednotného trhu pre európskych občanov a podniky; |
9. |
uznáva, že je potrebné, aby Komisia prostredníctvom vhodných štatistických nástrojov ďalej analyzovala príčiny cenových rozdielov v EÚ s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť a porovnateľnosť cien pre spotrebiteľov bez toho, aby boli dotknuté európske a vnútroštátne fiškálne predpisy a predpisy týkajúce sa trhu práce, čo by prispelo k uvedomelejšiemu výberu a zároveň k vyššej dôvere k cezhraničnému obchodu; pripomína potrebu aktívnej spolupráce vnútroštátnych štatistických inštitúcií v tomto zmysle; |
10. |
dôrazne žiada členské štáty, aby v plnej miere a správne uplatňovali pravidlá a právne predpisy vnútorného trhu, konkrétne balík týkajúci sa tovaru, smernicu o službách, smernicu o oneskorených platbách, smernicu o elektronickom obchode, iniciatívu „Small Business Act“ a smernicu o nekalých obchodných praktikách; žiada tiež členské štáty, aby odstránili duplicity a zredukovali administratívnu záťaž a regulačné prekážky, ktoré môžu obmedzovať rast a tvorbu pracovných miest; |
11. |
žiada Komisiu, aby podrobnejšie sledovala členské štáty v záujme znižovania transpozičných deficitov a zabezpečenia účinného vzájomného uznávania tovaru a služieb; žiada Komisiu, aby zabezpečila aj zjednodušenie existujúcich pravidiel; |
12. |
upozorňuje na problémy, ktorým čelia nezávislí maloobchodníci v Európe, a domnieva sa, že právne predpisy o obchodno-distribučnom trhu by sa mali vo väčšej miere zakladať na získaných poznatkoch, najmä pokiaľ ide o potrebu dostatočne preskúmať a pochopiť vplyv právnych predpisov na malé podniky; |
13. |
nabáda podnikateľské zväzy a združenia spotrebiteľov podporované Komisiou, aby zúčastneným stranám poskytovali viac informácií, lepšie školenia a právne poradenstvo o ich právach a nástrojoch, ktoré majú k dispozícii na riešenie problémov, ako je sieť SOLVIT, a aby podnecovali vzájomnú výmenu najlepších postupov; |
14. |
zdôrazňuje, že roztrieštený platobný systém predstavuje prekážku obchodu; vyzýva Komisiu, aby skvalitnila jednotnú oblasť platieb v eurách (SEPA) s cieľom vytvoriť základné platobné služby dostupné pre všetky karty, podporiť súťaž medzi platobnými prostriedkami prostredníctvom odstránenia prekážok, zvýšiť transparentnosť transakčných nákladov a odstrániť neoprávnené výmenné poplatky; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila rýchlejšie bankové prevody v rámci EÚ; poukazuje okrem toho na to, že oblasť SEPA možno považovať za užitočný nástroj boja proti tieňovej ekonomike; |
Otvorenie prístupu na trh pre podniky a spotrebiteľov
15. |
upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrili niektorí zástupcovia občianskej spoločnosti a MSP, čo sa týka zvyšovania počtu veľkých nákupných centier a znižovania počtu malých obchodov a trhov v odľahlých oblastiach a v centrách miest; |
16. |
zdôrazňuje, že maloobchodné plánovanie by malo poskytnúť štrukturálny rámec pre konkurenciu medzi podnikmi, posilniť možnosti výberu pre spotrebiteľov a umožniť prístup k tovaru a službám, najmä v menej prístupných a riedko osídlených regiónoch alebo v prípadoch zníženej pohyblivosti spotrebiteľov; zdôrazňuje okrem iného sociálnu, kultúrnu a environmentálnu úlohu, akú v oživení vidieckych a mestských oblastí zohrávajú miestne obchody a trhy; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby podporovali udržateľné miestne komunity podporovaním inovácií a rastu MSP; |
17. |
zdôrazňuje, že MSP tvoria základ európskeho hospodárstva a majú jedinečnú úlohu vo vytváraní pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach, ako aj v podpore inovácií a rastu v sektore maloobchodu v miestnych komunitách v celej EÚ; |
18. |
domnieva sa že pri riešení otázky prístupnosti trhu sa musí v plnom rozsahu dodržiavať zásada subsidiarity; |
19. |
uznáva, že politika umiestňovania obchodov je v kompetencii členských štátov a že pri rozhodovaní o povolení umiestnenia nových obchodov sa musia zohľadniť dôležité aspekty, ako sú udržateľnosť, mobilita, regionálne plánovanie a konsolidácia centier; |
20. |
domnieva sa, že stimuly na reštrukturalizáciu mestského fondu budov – aj prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov – by mohli umožniť zníženie nájomného (verejno-súkromné partnerstvo) a podporiť návrat podnikov, najmä miestnych, ktoré slúžia ako nástroj hospodárskeho a sociálneho rozvoja; |
21. |
vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala štúdiu o vplyve a prípadných dôsledkoch vytvárania hypermarketov či nákupných centier pre trh práce, MSP a spotrebiteľov; |
22. |
berie na vedomie vážne obavy, ktoré vyjadrili ambulantní predajcovia pôsobiaci na verejných priestranstvách nad možnosťou, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES by sa mohla v členských štátoch uplatňovať tak, že pojem prírodný zdroj by sa rozšíril aj na verejné priestranstvá, čo by malo za následok časové obmedzenie povolení na prevádzku na verejných priestoroch, to by malo výrazne nepriaznivý dosah zamestnanosť, slobodu výberu spotrebiteľov a na samotnú existenciu tradičných miestnych pouličných trhov; |
23. |
zdôrazňuje, že elektronický obchod je dôležitým doplnkom offline (kamenného) obchodu a že sa musia prijať vhodné opatrenia na plný rozvoj jeho potenciálu vrátane zlepšenia prístupu k internetu v najodľahlejších oblastiach Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby do svojho pripravovaného oznámenia o elektronickom obchode zahrnula opatrenia na posilnenie dôvery, predovšetkým zjednodušenie registrácie cezhraničných domén, zvýšenie bezpečnosti internetových platieb a uľahčenie cezhraničného vymáhania dlhov, ako aj zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach, obzvlášť čo sa týka možností odstúpenia od kúpy a podávania sťažností; |
24. |
vyjadruje poľutovanie nad značným množstvom prekážok, ktoré maloobchodníkom bránia slobodne sa usadiť kdekoľvek v EÚ; znepokojujú ho najmä niektoré vnútroštátne obchodné a daňové zákony, ktoré majú de facto diskriminačný účinok voči zahraničným maloobchodníkom; |
25. |
vyzýva Komisiu, aby postupovala prísnejšie voči všetkým členským štátom, ktoré porušia zásady vnútorného trhu, aby urýchlila konania vo veci porušenia predpisov prostredníctvom zrýchleného konania a aby každoročne informovala Európsky parlament o vyriešených prípadoch v oblasti maloobchodu; |
Riešenie zmluvných a obchodných postupov vo vzájomných vzťahoch medzi podnikmi
26. |
znovu potvrdzuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, zmluvná sloboda a riadne presadzovanie príslušných právnych predpisov sú základným predpokladom fungujúceho obchodno-distribučného trhu; |
27. |
uznáva, že podniky majú rôznu trhovú silu, že musia konať ekonomicky uvážene a že EÚ potrebuje hospodárskych šampiónov, aby obstála v celosvetovej konkurencii; |
28. |
zdôrazňuje však, že existujú rozšírené obavy z ovládnutia trhu väčšími subjektmi, ktoré sú často vnímané tak, že ukladajú nespravodlivé podmienky ekonomicky slabším dodávateľom a maloobchodníkom, napríklad prostredníctvom neoprávnených mechanizmov selektívnej distribúcie, geografickej segmentácie, kontroly cien a odstránenia zo zoznamu partnerov bez oznámenia, čím narúšajú hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že takéto praktiky ovplyvňujú celý maloobchodný dodávateľský reťazec; odsudzuje praktiky, ktoré zneužívajú nerovnováhu sily medzi hospodárskymi subjektmi a majú dosah na zmluvnú slobodu; zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia všetkých účastníkov, najmä MSP o ich zmluvných právach by prispelo k prevencii týchto praktík; |
29. |
uznáva, že franšízy sú pre nezávislých maloobchodníkov dobrým spôsobom, ako prežiť vo vysoko konkurenčnom prostredí; s obavami konštatuje, že franšízové zmluvy uzatvárané s maloobchodníkmi sú čoraz prísnejšie; |
30. |
zdôrazňuje, že súkromných značiek by mal rozvíjať takým spôsobom, aby zabezpečili lepší výber spotrebiteľom, najmä z hľadiska transparentnosti, kvality informácií a rôznorodosti, a aby malým a stredným podnikom poskytli jasné príležitosti na inovácie a rozširovanie svojej činnosti; |
31. |
domnieva sa, že takzvané parazitické napodobovanie, ktoré môže okrem iného vyplývať z dvojitej roly maloobchodníkov ako zákazníkov a zároveň konkurentov výrobcov značkového tovaru, je neprípustné a treba sa ním bezodkladne zaoberať; víta skutočnosť, že Komisia vykonáva analýzu, ktorej cieľom je poskytnúť lepšie objasniť právne rámce a postupy týkajúce sa obchodného tajomstva a parazitického napodobovania v 27 členských štátov EÚ; |
32. |
uznáva potrebu vyváženejších vzťahov a väčšej transparentnosti v maloobchodnom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje potrebu prejsť od konfrontácie k dialógu založenému na faktoch s cieľom obnoviť dôveru a umožniť spravodlivejšie rokovania a rovnaké podmienky pre všetkých, čo umožní všetkým hospodárskym aktérom v dodávateľských reťazcoch, aby mali prospech z pridanej hodnoty ich výrobkov a plne využívali výhody jednotného trhu; |
33. |
dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere a dôsledne presadzovali právne predpisy hospodárskej súťaže a – pokiaľ je to uplatniteľné na vnútroštátnej úrovni – právne predpisy týkajúce sa nekalej hospodárskej súťaže a protimonopolné zákony; |
34. |
zdôrazňuje, že v záujme riadneho uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže a predchádzania javom spojeným s dominantným postavením na trhu je predovšetkým potrebné posilniť miestne orgány dohľadu nad hospodárskou súťažou a zaistiť ich trvalú a neustálu komunikáciu a spoluprácu s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodársku súťaž; |
35. |
podporuje dobrú prácu odbornej skupiny pre zmluvné postupy medzi podnikmi Fóra na vysokej úrovni za lepšie fungovanie potravinového reťazca, najmä čo sa týka vymedzenia javov predstavujúcich zjavne nekalé obchodné postupy, ich usporiadania do zoznamu a zhodnotenia, pričom skupina postupuje na základe údajov a konkrétnych príkladov; vyzýva na silnú podporu iniciatív za dialóg medzi zúčastnenými stranami o tomto probléme; vyjadruje znepokojenie, že Európsky parlament nie je formálne zapojený do činnosti odbornej skupiny a fóra na vysokej úrovni; domnieva sa, že Parlament by mal túto záležitosť urýchlene riešiť a mal by sa aktívne podieľať na práci fóra; |
36. |
podporuje potrebu zaujať širší a horizontálny prístup presahujúci rozsah agropotravinárskeho odvetvia, ktorú vyjadrili zúčastnené strany; žiada Komisiu a podnikateľské zväzy, aby opierajúc sa o aktuálnu činnosť odbornej platformy preskúmali možnosti vytvorenia nového, otvoreného fóra zameraného na maloobchod ako celok; |
37. |
zároveň dôrazne podporuje intenzívnu prácu zväzov maloobchodníkov a dodávateľov zameranú na nadviazanie neformálneho dialógu a vytvorenie mechanizmov pravidelných konzultácií v oblasti práva hospodárskej súťaže; víta ich dobrovoľnú iniciatívu dospieť k vyhláseniu o spoločných zásadách dobrých obchodných postupov v rámci celého maloobchodného dodávateľského reťazca; |
38. |
víta tiež nástroj Komisie na monitorovanie cien potravín v Európe, ako aj obdobné iniciatívy členských štátov, ktoré majú umožniť spravodlivé príjmy v rámci celého potravinového reťazca, prostredníctvom analýzy nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých častiach potravinového reťazca; |
39. |
so znepokojením konštatuje, že existujúce právne nástroje nie sú využívané v plnej miere, najmä malými a strednými podnikmi, na podporu ich práv, a to z dôvodu hospodárskej závislosti a obáv zo straty podnikateľských príležitostí; žiada Komisiu, členské štáty a podnikateľské zväzy, aby hľadali spôsoby, ako obnoviť dôveru a uľahčiť prístup k súdnym systémom vrátane možnosti anonymných sťažností a zriadenia verejného ochrancu práv EÚ v tejto oblasti; ďalej je presvedčený o tom, že sa musí ďalej rozvinúť koncepčný rámec, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na vertikálnej aj horizontálnej úrovni vzťahov medzi podnikmi, čo by pripravilo cestu k zabezpečeniu skutočne rovnakých podmienok pre podniky; |
40. |
žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 uverejnila oznámenie, v ktorom budú zmapované všetky platné vnútroštátne právne predpisy a nástroje zaoberajúce sa obchodnými postupmi a zmluvnými vzťahmi, a aby dôsledne zhodnotila, či sa tieto predpisy náležite presadzujú a či nie sú potrebné ďalšie opatrenia; |
41. |
domnieva sa, že by sa mali preskúmať možnosti neformálneho riešenia sporov a mechanizmov nápravy, keďže by mohli predstavovať prostriedok na riešenie sporov pre maloobchodníkov; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 navrhla opatrenia týkajúce sa alternatívneho riešenia sporov s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov a podnikov; |
42. |
žiada Komisiu a subjekty z maloobchodného dodávateľského reťazca, aby každoročne informovali Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v existujúcich platformách a mechanizmoch neformálneho dialógu; navrhuje, aby sa výsledky prediskutovali v rámci každoročného okrúhleho stola o obchodno-distribučnom trhu, ktorý organizuje Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; |
Zvýšenie účinnosti a udržateľnej spotreby – inovačné postupy
43. |
poukazuje na zodpovednosť maloobchodného sektora, čo sa týka udržateľnosti; víta skutočnosť, že maloobchodníci a dodávatelia stoja v popredí tzv. zelenej zodpovednosti, najmä čo sa týka odpadu, spotreby energie, dopravy a znižovania emisií CO2; podporuje záväzky, ktoré už prijali v súvislosti s udržateľnou spotrebou, domnieva sa však, že je potrebné ďalšie úsilie; domnieva sa, že v rámci zodpovednosti podnikov by sa mala venovať väčšia pozornosť sociálnym a environmentálnym otázkam; |
44. |
zdôrazňuje, že maloobchodníci a dodávatelia sú hnacou silou inovácií, výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že celé odvetvie potrebuje zvýšiť mieru investícií do inovačných technológií a postupov v záujme ďalšieho zvyšovania konkurencieschopnosti v rámci dodávateľského reťazca, ktoré by zahŕňali logistiku a dopravu, energetickú efektívnosť, obaly, likvidáciu odpadov a recykláciu výrobkov, pričom je tiež potrebná výmena najlepších postupov; |
45. |
vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločný systém hodnotenia a označovania, ako sa uvádza v uznesení Parlamentu o jednotnom trhu pre podniky a rast, na základe celého životného cyklu výrobku, najmä s cieľom zjednodušiť, harmonizovať a prekonať náklady podnikov a spotrebiteľov vyplývajúce z fragmentácie; |
46. |
vyzýva zúčastnené strany, aby prijali ďalšie iniciatívy na boj proti plytvaniu potravinami; |
47. |
víta spoločnú dohodu organizácií EuroCommerce a UNI-Europa, ktorá je príkladom fungujúceho sociálneho dialógu v obchodnej praxi; uznáva, že je potrebné urobiť viac pre zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o sociálnej zodpovednosti maloobchodníkov, pre zladenie investícií do nových technológií s ľudským kapitálom, najmä prostredníctvom rozvoja odbornosti, a pre boj proti tieňovej ekonomike; |
48. |
pripomína dôležitosť riadneho uplatňovania platných právnych predpisov v sociálnej a pracovnej oblasti; vyjadruje poľutovanie nad vysokou mierou nelegálnej práce, čo spôsobuje vysoké daňové úniky a bráni rovnakým podmienkam pre obchodníkov na vnútornom trhu; |
49. |
pripomína, že zlepšenie pracovných podmienok, boj proti tieňovej ekonomike a zachovanie úrovne zamestnanosti a konkurencieschopnosti prostredníctvom lepšieho zosúladenia potrieb maloobchodníkov s kvalifikáciou pracovníkov patria medzi základné výzvy tohto odvetvia; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné investovať do vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, keďže to umožní odvetviu rýchlo sa prispôsobovať novým technológiám; |
Ďalší postup
50. |
žiada Komisiu, aby po konzultáciách s obchodno-distribučným sektorom pripravila komplexný európsky akčný plán pre maloobchod s cieľom vypracovať stratégiu opierajúcu sa o dosiahnuté výsledky a zameranú na riešenie otvorených otázok, ktorá by poskytovala odporúčania pre toto konkrétne odvetvie; víta skutočnosť, že Parlament túto iniciatívu podporil vo svojom uznesení o jednotnom trhu pre podniky a rast; |
51. |
zdôrazňuje, že v tomto akčnom pláne by sa mali zohľadniť už vypracované iniciatívy Komisie, ako je fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca, iniciatívy týkajúce sa udržateľnosti a zmeny klímy a príslušné návrhy Aktu o jednotnom trhu; |
52. |
navrhuje, aby boli v rámci prvého okrúhleho stola pre maloobchodný trh predložené a prerokované kroky nadväzujúce na navrhované opatrenia akčného plánu, a to vrátane pokroku dosiahnutého v dialógu zúčastnených strán; |
53. |
očakáva, že ďalšia optimalizácia nákupných a predajných procesov v celom maloobchodnom dodávateľskom reťazci, od prieskumu trhu a marketingu produktov až po dodávateľské vzťahy, logistiku, skladové hospodárstvo, ako aj zaobchádzanie s chybným tovarom, sťažnosti spotrebiteľov a starostlivosť o zákazníkov, zlepší konkurencieschopnosť maloobchodného sektora EÚ, zníži ceny pre spotrebiteľov a zlepší kvalitu služieb; |
54. |
nabáda obchodníkov a dodávateľov, aby sa aktívne zapájali do otvoreného, konštruktívneho a neustáleho dialógu v záujme dosiahnutia pragmatických riešení; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby tento proces aktívne podporovali; |
*
* *
55. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.
(4) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.
(5) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0293.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0144.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0146.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2011)0145.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0384.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0320.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.
(13) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 84.
(14) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 25.
(16) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 10.
(17) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 23.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/17 |
Utorok 5. júla 2011
Revidovaná maďarská ústava
P7_TA(2011)0315
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o revízii maďarskej ústavy
2013/C 33 E/03
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ), Chartu základných práv Európskej únie a na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkajú dodržiavania, presadzovania a ochrany základných práv, |
— |
so zreteľom na Základný zákon Maďarska prijatý 18. apríla 2011 Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012 (ďalej ako „nová ústava“), |
— |
so zreteľom na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) č. CDL(2011)016 a CDL(2011)001 k novej maďarskej ústave a k trom právnym otázkam, ktoré vyvstali v procese vypracovávania návrhu novej maďarskej ústavy, |
— |
so zreteľom na návrh rezolúcie č. 12490 o závažných prekážkach v oblasti právneho štátu a ľudských práv v Maďarsku, predložený 25. januára 2011 v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy o vážnych krokoch späť v oblasti právneho štátu a ľudských práv v Maďarsku, |
— |
so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 30141/04 (Schalk a Kopf/Rakúsko), a najmä na jeho obiter dicta, |
— |
so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie týkajúce sa novej maďarskej ústavy predložené v Európskom parlamente a na vyhlásenia Rady a Komisie k revízii maďarskej ústavy a následnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila 8. júna 2011, |
— |
so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže Európska únia je založená na demokratických hodnotách a právnom štáte, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, na jednoznačnom dodržiavaní základných práv a slobôd, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a EDĽP, a na uznaní právnej hodnoty uvedených práv, slobôd a zásad, čo potvrdzuje aj nadchádzajúce pristúpenie EÚ k EDĽP, |
B. |
keďže Maďarsko podpísalo EDĽP, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie medzinárodné právne nástroje, ktoré ho zaväzujú k dodržiavaniu a uplatňovaniu zásad týkajúcich sa oddelenia právomocí, uplatňovaniu inštitucionálnych kontrol a rovnováhy a podpore demokracie a ľudských práv, |
C. |
keďže hoci vypracovanie a prijatie novej ústavy spadá do právomocí členských štátov, súčasné aj pristupujúce členské štáty a EÚ sú povinné zabezpečiť, aby obsah a postupy boli v súlade s hodnotami EÚ, Chartou základných práv Európskej únie a EDĽP, a aby obsah a forma prijímaných ústav neboli v rozpore s týmito hodnotami a nástrojmi; keďže túto zásadu jasne dokazuje skutočnosť, že mnohé súčasné členské štáty museli v záujme zabezpečenia svojho vstupu do EÚ zrevidovať a pozmeniť svoje ústavy alebo prispôsobiť svoje ústavy následným požiadavkám zmlúv EÚ, a to konkrétne na žiadosť Komisie, |
D. |
keďže proces tvorby ústavy nebol dostatočne transparentný a vypracovanie a prijatie novej ústavy bolo dokončené vo výnimočne krátkom časovom rámci, ktorý neposkytol dostatočný čas na dôkladnú a vecnú verejnú diskusiu o návrhu znenia; keďže úspešná a legitímna ústava by mala vychádzať z čo najširšieho konsenzu, |
E. |
keďže ústava je predmetom rozsiahlej kritiky maďarských, európskych a medzinárodných MVO a organizácií vrátane Benátskej komisie a zástupcov vlád členských štátov a keďže bola prijatá výlučne hlasmi poslancov vládnucich strán, takže politický a spoločenský konsenzus nebol dosiahnutý, |
F. |
keďže Európsky parlament sa stotožňuje s obavami, ktoré vyjadrila Benátska komisia, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, otvorenosť a inkluzívnosť procesu schvaľovania a jeho časový rámec, ako aj o oslabenie systému kontrol a rovnováhy, najmä v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa ústavného súdu a fungovania súdov a sudcov, ktoré môžu ohroziť nezávislosť maďarského súdnictva, |
G. |
keďže v novej ústave nie je jednoznačne uvedené množstvo zásad, ktorých dodržiavanie Maďarsku vyplýva z jeho právne záväzných medzinárodných záväzkov a ktoré je Maďarsko povinné dodržiavať a presadzovať, ako napríklad zákaz trestu smrti a doživotného trestu odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia, zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a pozastavenie alebo obmedzenie základných práv na základe osobitných právnych nariadení, |
H. |
keďže z hodnôt zakotvených v novej ústave a nejasného vymedzenia základných pojmov ako „rodina“ a „právo na život od momentu počatia“ vyplýva riziko diskriminácie istých skupín spoločnosti, konkrétne etnických, náboženských a sexuálnych menšín, neúplných rodín, osôb žijúcich v registrovanom partnerstve a žien, |
I. |
keďže nejasné znenie preambuly, predovšetkým častí týkajúcich sa povinností maďarského štátu voči osobám maďarskej národnosti žijúcim v zahraničí, môže vytvoriť právny základ pre činnosti, ktoré by susedné krajiny mohli považovať za zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí, čo by mohlo viesť k napätiu v regióne, |
J. |
keďže v novej ústave sa uvádza, že jej preambula má právny účinok, čo môže mať právne a politické dôsledky a môže viesť k právnej neistote, |
K. |
keďže začlenenie Charty základných práv Európskej únie do ústavy môže viesť k prekrývaniu právomocí maďarských a medzinárodných súdov, ako sa zdôrazňuje v stanovisku vydanom Benátskou komisiou, |
L. |
keďže v novej ústave sa ustanovuje rozsiahle používanie základných zákonov, ktorých prijatie je tiež podmienené dvojtretinovou väčšinou hlasov a ktoré sa vzťahujú na širokú škálu otázok týkajúcich sa maďarského inštitucionálneho systému, presadzovania základných práv a dôležitých sociálnych opatrení; keďže ich schválenie sa v podstate stáva súčasťou nového maďarského ústavného procesu, |
M. |
keďže podľa novej ústavy budú musieť množstvo otázok, ako napríklad konkrétne aspekty rodinného práva a daňový a dôchodkový systém, ktoré za normálnych okolností patria do právomocí vlády či bežného rozhodovania zákonodarného zboru, upravovať základné zákony, čo znamená, že budúce voľby budú mať menší význam a pre vládu s dvojtretinovou väčšinou sa vytvorí väčší priestor na upevnenie jej politických preferencií; keďže proces schvaľovania osobitných a podrobných predpisov prostredníctvom základných zákonov tak môže ohroziť zásadu demokracie, |
N. |
keďže, ako to zdôrazňuje Benátska komisia, kultúrne, náboženské, sociálno-ekonomické a finančné politiky by nemali byť pevne stanovené prostredníctvom základných zákonov, |
O. |
keďže mimoparlamentný orgán, akým je rozpočtová rada, ktorá má obmedzenú demokratickú legitímnosť, bude mať právomoc vetovať prijatie všeobecného rozpočtu, pričom v tom prípade môže hlava štátu rozpustiť národné zhromaždenie, čím sa vážne obmedzuje pôsobnosť demokraticky zvoleného zákonodarného zboru, |
P. |
keďže účinný systém štyroch parlamentných komisárov sa zúži na systém pozostávajúci z jedného všeobecného ombudsmana a dvoch zástupcov, čo zrejme nezaručí rovnakú úroveň ochrany práv a nebude zahŕňať právomoci bývalého komisára pre ochranu osobných údajov a slobodu informácií; keďže jeho právomoci sa prenesú na orgán, ktorého modus operandi nie je konkretizovaný, |
Q. |
keďže súbežne s prijímaním novej ústavy maďarská vláda a vládne strany uskutočnili rozsiahle výmeny na kľúčových pozíciách, ako je generálny prokurátor, predseda najvyššieho kontrolného úradu a predseda rozpočtovej rady; keďže maďarský parlament prednedávnom zvolil sudcov, ktorí budú pôsobiť na novom maďarskom ústavnom súde, ako sa to ustanovuje v novej ústave; keďže postup vymenovania a voľba sa nezakladali na politickom konsenze, |
R. |
keďže v novej ústave sa ustanovujú veľmi všeobecné pravidlá upravujúce súdny systém a neurčuje sa jednoznačne, či najvyššiemu súdu s novým názvom bude predsedať jeho súčasný predseda, |
S. |
keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa rozhodlo vypracovať správu o novej maďarskej ústave na základe stanoviska Benátskej komisie, |
T. |
keďže navrhnutie a prijatie novej ústavy nebolo súčasťou volebného manifestu vládnucich strán, |
U. |
keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun uviedol, že „by privítal, keby maďarská vláda prijala rady a odporúčania od subjektov v rámci krajiny a od Rady Európy alebo OSN“, a domnieva sa, že Maďarsko by sa ako členský štát Európskej únie malo obrátiť na európske inštitúcie so žiadosťou o rady a preskúmanie novej ústavy, |
1. |
vyzýva maďarské orgány, aby sa zaoberali otázkami a obavami uvedenými Benátskou komisiou a aby presadili jej odporúčania, či už formou novelizácie novej ústavy alebo prostredníctvom budúcich základných alebo bežných zákonov, najmä:
|
2. |
vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala a analyzovala novú ústavu a základné zákony, ktoré sa v budúcnosti majú prijať, s cieľom skontrolovať, či sú v súlade s acquis communautaire, a predovšetkým s Chartou základných práv Európskej únie a obsahom a formou zmlúv; |
3. |
poveruje svoje príslušné výbory, aby sa v spolupráci s Benátskou komisiou a Radou Európy naďalej zaoberali touto otázkou a posúdili, či a do akej miery boli odporúčania uplatnené; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre pre základné práva, OBSE a generálnemu tajomníkovi OSN. |
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/21 |
Utorok 5. júla 2011
Piata správa o súdržnosti a stratégia politiky súdržnosti po roku 2013
P7_TA(2011)0316
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013 (2011/2035(INI))
2013/C 33 E/04
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642) (ďalej len „závery“), |
— |
so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do budúcnosti Európy (ďalej len „piata správa o súdržnosti“), |
— |
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä jej časť III, hlava XVIII, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (2), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (3), |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (4), |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (5), |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (6), |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (7), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2007 o dôsledkoch budúcich rozširovaní na účinnosť kohéznej politiky (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti (9), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí (11), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (12), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 7. októbra 2010 o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu (13), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov (14), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Silnejšie partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny (KOM(2004)0343) a oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu (KOM(2008)0642), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0553), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0017), |
— |
so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 21. februára 2011 o piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (06762/2011), |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. apríla 2011 k Piatej správe o súdržnosti (15), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0222/2011), |
A. |
keďže politika súdržnosti EÚ významne prispela k tomu, že v minulom a súčasnom finančnom období bol vo všetkých regiónoch EÚ zaznamenaný nárast produktivity; keďže je pozoruhodné, že hodnotenia ex post ďalej poukazujú na významné zníženie hospodárskych, sociálnych a regionálnych rozdielov; keďže tento vývoj sa pozitívne prejavuje aj na sociálnom zabezpečení a investíciách do ochrany životného prostredia, |
B. |
keďže politika súdržnosti mala byť náprotivkom jednotného trhu a mala podporovať rozvoj inovatívnej a a ochranárskej Európy založenej na solidarite a čeliacej problémom spojeným s globalizáciou, demografickými zmenami a zachovaním zdrojov a keďže by sa mal využiť skutočný potenciál všetkých regiónov na zvýšenie rastu a regionálnej a sociálnej súdržnosti, |
C. |
keďže politika súdržnosti je pre občanov skutočne dôležitou témou, ktorá prináša Európu do každodenného života ľudí a robí ju hmatateľnou a viditeľnou v celej EÚ, |
D. |
keďže politika súdržnosti a štrukturálna politika preukázali flexibilitu v krízových situáciách a rozhodujúcou mierou prispeli k rôznym konjunktúrnym a vzdelávacím programom jednotlivých štátov a keďže je dôležité túto flexibilitu zachovať, |
E. |
keďže európska štrukturálna politika významne prispieva k prekonaniu hospodárskej a finančnej krízy, pretože má tendenciu orientovať sa na inovácie a odstraňovanie rozdielov, pričom výrazne podporuje európske regióny v modernizácii infraštruktúry, zvyšovaní regionálneho inovačného potenciálu a oživení environmentálne udržateľného rozvoja, |
F. |
keďže zameranie štrukturálnych fondov na ciele lisabonskej stratégie sa ukázalo ako účinné, čo vyplýva z pôsobivých kvót viazanosti pri cieľoch „konvergencia“ a „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, a keďže 20 % projektov európskej územnej spolupráce je v súlade s lisabonskými cieľmi, |
G. |
keďže cieľom územnej spolupráce je pomôcť územiam a regiónom spolupracovať pri riešení ich spoločných problémov, obmedzovať fyzické, administratívne a regulačné prekážky brániace takejto spolupráci a zmierňovať účinky hraníc, |
H. |
keďže príčinou čiastočného zlyhania lisabonskej stratégie nie je nedostatočné plnenie politiky súdržnosti, ale skôr chýbajúce viacúrovňové riadenie a zodpovednosť za túto stratégiu na regionálnej a miestnej úrovni, dôsledky finančnej krízy, nedostatky pri presadzovaní jednotného trhu, slabá rozpočtová disciplína a nepostačujúce makroekonomické rámcové podmienky v jednotlivých členských štátoch, |
I. |
keďže miera chýb a zneužívanie prostriedkov sa v posledných finančných obdobiach značne znížili; keďže napriek tomu zostáva štrukturálna politika, bohužiaľ, oblasťou s vysokou mierou nezrovnalostí v tomto smere a niektoré členské štáty naďalej nemajú účinné mechanizmy proti zneužívaniu finančných prostriedkov a na spätné získavanie neoprávnene vyplatených súm; keďže sa mohlo stať, že nezrovnalosti neboli nahlásené, či už v dôsledku zanedbania alebo úmyselne, a keďže treba poznamenať, že výrazná časť chýb v oblasti politiky súdržnosti sa dá pripísať legislatívnym požiadavkám mimo politiky súdržnosti, v oblastiach ako je verejné obstarávanie, životné prostredie a štátna pomoc, |
J. |
keďže existujúci systém cieľov politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky (konvergencia, regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, európska územná spolupráca) sa v kombinácii s prístupom viacúrovňového riadenia, horizontálnymi cieľmi a istotou plánovania na základe spoľahlivého financovania a dohodnutého časového rámca (sedem rokov) celkovo osvedčil, ale došlo k značným odkladom pri plánovaní programov, ktoré sú dôsledkom zdĺhavých finančných a legislatívnych rokovaní v rozhodovacom procese EÚ a podstatných zmien v pravidlách vzťahujúcich sa na politiku súdržnosti, |
K. |
keďže trvalá podpora a rozvoj konvergenčných regiónov pozitívne vplývajú na dopyt po tovaroch a službách na ich trhoch, a tým majú preukázateľne priaznivé účinky aj na bohatšie členské štáty EÚ, |
L. |
keďže komplexná a dostatočne financovaná politika súdržnosti EÚ vo všetkých európskych regiónoch má naďalej zásadný význam vzhľadom na nerovnováhu medzi regionálnymi ekonomikami a v sociálnej oblasti a geografické znevýhodnenie niektorých regiónov (najmä najvzdialenejších regiónov), ako aj osobitné štrukturálne problémy a potrebu prispôsobiť sa novým výzvam; keďže ide zároveň o požiadavku vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, |
M. |
keďže vzhľadom na svoj strategický význam pre budúcnosť sa politika súdržnosti nesmie stať prispôsobiteľnou premennou v budúcich rokovaniach o rozpočte, |
Pridaná hodnota a investičné priority politiky súdržnosti
1. |
požaduje, aby sa v programoch politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky kládol väčší dôraz na európsku pridanú hodnotu; domnieva sa, že táto pridaná hodnota sa dosiahne vtedy, keď projekty EÚ zabezpečia udržateľné zlepšovanie hospodárskej, infraštruktúrnej, sociálnej a/alebo environmentálnej situácie znevýhodnených, menej rozvinutých regiónov, a v prípade, že takéto zlepšenie by nebolo uskutočniteľné bez európskeho impulzu; |
2. |
ďalej uznáva, že európske financovanie je prínosné vtedy, keď projekty podporované na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni prispievajú k dosahovaniu celoeurópskych cieľov v oblasti európskej integrácie, hospodárskeho rastu, výskumu, ochrany životného prostredia, kultúry, riadenia zdrojov, športu, demografických zmien, udržateľnosti energetického zásobovania, sociálnej súdržnosti alebo cezhraničného rozvoja, pričom by sa to nedosiahlo bez európskeho impulzu; |
3. |
považuje dosahovanie európskych cieľov v súlade s decentralizovaným prístupom a so zásadou viacúrovňového riadenia a spoločného riadenia za jednu z hlavných výhod politiky súdržnosti, a tým za druh pridanej hodnoty samej osebe; považuje viacúrovňové riadenie s jasne definovanými štruktúrami a povinnosťami za stelesnenie zásady subsidiarity a za patričné uznanie významu regionálnych orgánov pri realizovaní politiky súdržnosti; požaduje ďalšie posilnenie zásady partnerstva a pocitu spoluvlastníctva zainteresovaných subjektov prostredníctvom zavedenia podrobných záväzných ustanovení v územnom pakte, o ktorom sa má rozhodnúť v každom členskom štáte, s cieľom zabezpečiť plánovanie a realizáciu, ktoré budú viac zamerané na výsledky; |
4. |
domnieva sa, že transparentnosť, pokiaľ ide o politiku súdržnosti a jej cyklus tvorby programov, vyčlenenie výdavkov a prístup k informáciám pre prípadných príjemcov štrukturálnych fondov, je kľúčovým predpokladom na dosiahnutie celkových cieľov politiky súdržnosti, a že transparentnosť by mala byť zavedená ako prvoradá medziodvetvová zásada pri tvorbe programov politiky súdržnosti a rozhodovacích procesoch v nasledujúcom finančnom období; zdôrazňuje, že by sa malo pokračovať v zverejňovaní zoznamu príjemcov, najmä online, pretože ide o účinný prostriedok zvyšovania transparentnosti; |
5. |
domnieva sa, že ustanovenia o transparentnosti (povinnosť zverejniť konečného príjemcu) sú pre odborníkov, verejnosť a tvorcov politík nevyhnutným nástrojom na posúdenie toho, či sa štrukturálne financovanie využíva v súlade so stanovenými cieľmi a s právnymi predpismi; požaduje, aby sa popis uvádzal nielen v príslušnom národnom jazyku, ale aj v jednom z troch pracovných jazykov (angličtine, francúzštine alebo nemčine), a odporúča ďalšiu harmonizáciu požadovaných informácií; |
6. |
zdôrazňuje, že hoci sa medziregionálne rozdiely postupne znižujú, naďalej existuje veľká nerovnováha – a v niektorých členských štátoch a medzi nimi táto nerovnováha okrem iného v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy dokonca narastá –, a že politika súdržnosti sa preto musí naďalej sústrediť na zmenšovanie nerovností a uskutočňovanie harmonického a trvalo udržateľného rozvoja všetkých regiónov Únie bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa nachádzajú; |
7. |
uznáva osobitné potreby regiónov, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené kvôli svojej geografickej polohe alebo prírodnému prostrediu; opakuje svoju výzvu na adresu členských štátov a Komisie, aby sa naďalej zachovali zvláštne formy preferencií pre obzvlášť znevýhodnené druhy regiónov uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, horské a pohraničné regióny) za predpokladu, že sú účinné a prinášajú európsku pridanú hodnotu; |
8. |
uznáva osobitné postavenie a potreby určitých regiónov, ktoré pramenia z ich geografickej polohy, demografických zmien alebo konkrétnych obmedzení, ako je ich prírodné prostredie, pričom venuje pozornosť aj ich potenciálu; opakuje svoju výzvu, aby sa v prípade týchto regiónov, a najmä regiónov uvedených v článkoch 349 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené (ako napríklad najvzdialenejšie regióny vrátane najvzdialenejších vidieckych oblastí, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ktoré okrem iného trpia veľkými vzdialenosťami a severskými podmienkami, a ostrovné, horské a pohraničné regióny), naďalej uplatňovali zvláštne formy preferencií, flexibilita a osobitné rozpočtové financovanie, a aby sa poskytovali priaznivejšie podmienky pre investovanie v týchto regiónoch, či už formou priamej pomoci alebo formou oslobodenia od dane; požaduje tiež uskutočnenie štúdií týkajúcich sa zachovania alebo vytvorenia určitých preferencií pre tieto druhy regiónov, aby sa zabezpečilo, že využívanie nástrojov politiky súdržnosti sa prispôsobí ich ekonomikám s náležitým ohľadom na význam ich malých a stredných podnikov a potrebu konkurencieschopnosti a rovnakých príležitostí v záujme toho, aby sa tieto ekonomiky stali neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu EÚ; |
9. |
zdôrazňuje, že Únia môže byť v celosvetovej hospodárskej súťaži konkurencieschopná len vtedy, ak jej politika súdržnosti bude schopná plne využívať rozvojový potenciál všetkých regiónov, mestských oblastí a miest a umožní dostatočne pružnú regionálnu reakciu na problémy a prekážky zistené prostredníctvom stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že cielené využívanie prostriedkov zo štrukturálneho fondu v rámci širokého územného prístupu musí slúžiť aj na kompenzáciu štrukturálnych slabých stránok aj v silnejších regiónoch; kladie však dôraz na to, že politika súdržnosti nie je len vykonávacím nástrojom stratégie Európa 2020 a že pretrvávajúce zameranie na hlavné zásady politiky súdržnosti bude prínosom v podobe zachovania úspechov stratégie Európa 2020 aj po skončení tejto stratégie; |
10. |
zdôrazňuje, že politika súdržnosti sa musí naďalej zameriavať na územnú súdržnosť, a podčiarkuje, že v Lisabonskej zmluve bola k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridaná územná súdržnosť; konštatuje, že tento cieľ je stále neoddeliteľne spojený s výzvami hospodárskej a sociálnej súdržnosti a posilňuje európsku pridanú hodnotu politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že „územná súdržnosť“ je dôležitá aj na nižšej než regionálnej úrovni, najmä v mestských oblastiach (mestské štvrte stretávajúce sa s ťažkosťami, nekontrolované rozrastanie sa miest), dokonca aj v regiónoch, ktoré sa považujú za bohaté; |
11. |
domnieva sa, že makroregionálne stratégie – za predpokladu, že sa regionálne orgány zapájajú do ich riadenia – poskytujú veľkú príležitosť na využitie nadnárodného potenciálu, zlepšenie spolupráce medzi rôznymi úrovňami správy a zaujatie spoločného prístupu k spoločným výzvam, ako je ochrana životného prostredia alebo využívanie zdrojov a možností rozvoja, čo umožní účinnejší, vyváženejší a udržateľnejší rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné účinnejšie prepojiť programy územnej spolupráce s územnými stratégiami (ako sú plány regionálneho rozvoja, stratégie miestneho rozvoja a plány miestneho rozvoja); domnieva sa, že lepšia koordinácia existujúcich mechanizmov podpory môže vytvoriť priestor na cielenejšie využívanie štrukturálnych fondov EÚ bez toho, aby to znamenalo akékoľvek zvýšenie objemu prostriedkov vyčlenených na tieto oblasti medziregionálnej spolupráce; navyše zastáva názor, že by sa pre tieto stratégie nemali vytvárať žiadne nové nástroje, finančné zdroje či vykonávacie štruktúry a že nesmie byť ovplyvnená finančná podpora poskytovaná regiónom na rozvojové projekty menšieho rozsahu; domnieva sa, že makroregionálny prístup by sa mohol využiť na posilnenie prepojení medzi politikou súdržnosti a susedskou politikou; nabáda v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby viac zohľadňovali územný rozmer ESF, najmä so zreteľom na prístup k zamestnaniu; |
12. |
vyjadruje pochybnosti o tom, či osobitné operačné programy prinesú dodatočný úžitok funkčným geografickým jednotkám, ako sú skupiny orgánov zahŕňajúce miestne oblasti alebo morské panvy či povodia riek, najmä v prípadoch, keď neexistujú žiadne politické orgány (vrátane demokraticky zvolených orgánov) s dostatočne širokou právomocou na ich realizáciu; požaduje namiesto toho užšiu koordináciu makroregionálnych, metropolitných regionálnych alebo environmentálne-geografických stratégií na medzivládnej úrovni a vyzýva na primerané zohľadnenie týchto funkčných geografických jednotiek v rámci národných operačných programov, aby sa uľahčilo využívanie prostriedkov EÚ na medziregionálne rozvojové projekty; domnieva sa, že osobitné operačné programy by mali byť možnosťou na dosahovanie výsledkov v regiónoch, kde vykonávanie na nižšej než regionálnej úrovni prináša v porovnaní s národnými alebo regionálnymi programami pridanú hodnotu a kde sa na účely vykonávania vytvorili partnerstvá politických orgánov; požaduje, aby sa do navrhovania operačných programov pre cezhraničné programy zapojili cezhraničné zoskupenia na základe nariadenia o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS); |
13. |
vyzdvihuje kľúčovú rolu mestských oblastí a regiónov – vrátane hlavných miest a ich regiónov – pri dosahovaní hospodárskych, environmentálnych a sociálnych cieľov stratégie Európa 2020; podporuje dynamický proces začatý počas predchádzajúceho programovacieho obdobia v prospech integrovaných mestských programov a zdôrazňuje význam experimentov, ktoré v súčasnosti prebiehajú; požaduje podporu koncepcií a projektov, ktoré môžu slúžiť ako modely, na základe integrovaných plánov miestneho rozvoja a obojstranne prínosné posilnenie väzieb medzi mestami a veľkými mestami a vidieckymi oblasťami, ktoré sú s nimi funkčne spojené; domnieva sa, že väčšia súdržnosť medzi týmito oblasťami má osobitný význam pri riešení problémov oblastí so znevýhodnenými komunitami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že najväčšie sociálno-ekonomické rozdiely často existujú v rámci veľkých miest a že veľké mestá so zanedbanými oblasťami a chudobnými štvrťami možno nájsť aj v bohatých regiónoch; |
14. |
zdôrazňuje, že mestá a veľké mestá môžu pre daný región predstavovať kľúčový prínos ako centrá rastu a hnacie sily rastu; zároveň poukazuje na to, že je potrebné umožniť vidieckym obciam, aby sa zúčastňovali na integrovaných riešeniach pre danú funkčnú geografickú jednotku prostredníctvom podpory partnerstiev a sietí; zdôrazňuje, že väčšie mestské centrá sa stretávajú s osobitnými problémami v dôsledku zložitosti ich sociálnych, hospodárskych a environmentálnych úloh; v tejto súvislosti považuje vnútorný potenciál vidieckych a prímestských oblastí za príležitosť rozvoja, a to nielen v okolí aglomerácií a veľkých miest; poukazuje ďalej na príležitosť hospodárskeho rozvoja osobitne znevýhodnených regiónov prostredníctvom vhodného využitia a podpory vnútorného potenciálu vidieckych oblastí vrátane ich environmentálnych a kultúrnych aktív; domnieva sa tiež, že v kontexte štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti by sa partnerstvá mestských oblastí a vidieckych regiónov mali skôr zameriavať na poskytovanie rovnakých podmienok rozvoja a kvality života s ohľadom na sociálne a hospodárske faktory pre vidiecke oblasti; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na dynamický vplyv miest a veľkých miest na hospodársky rozvoj v regiónoch a na stimuláciu hospodárstva v okolitých vidieckych oblastiach zaručili prostriedky nevyhnutné na vykonávanie potrebných mestských a prímestských projektov; |
15. |
odmieta využívanie povinných kvót, najmä pre vnútroštátne rozdeľovanie prostriedkov v rámci programov ESF/EFRR, na miestny a mestský rozvoj, pre vidiecke oblasti a iné typy územných aglomerácií alebo funkčných oblastí, pretože by to mohlo viesť k vyššej kritickej miere zásahov; domnieva sa, že požiadavka, aby sa na úrovni operačných programov stanovilo, ktoré mestské a iné oblasti sú oprávnené získať podporu, je možnosťou, ktorá by sa mala uprednostniť, ak táto metóda zabezpečí pridanú hodnotu a koncentráciu intenzity pomoci, pričom o tomto postupe by sa malo rokovať na základe zásad viacúrovňového riadenia; zastáva názor, že členským štátom a regiónom by sa v tomto smere mala zároveň zveriť väčšia zodpovednosť za organizáciu výberových konaní založených na konkurencii a výkone; |
16. |
zdôrazňuje, že v štrukturálnej politike a politike súdržnosti nesmie dochádzať k jednostrannému uprednostňovaniu určitého typu regiónov; žiada, aby sa partnerstvá mestských oblastí a vidieckych regiónov vnímali v širších sociálnych, hospodárskych a environmentálnych súvislostiach; |
17. |
zdôrazňuje, že financovanie zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu by malo zohľadňovať aj výzvy v oblasti vzdelávania a kultúry a sociálno-politické výzvy stratégie Európa 2020 a zároveň zostať v súlade s ústredným cieľom EÚ týkajúcim sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá je zakotvená v zmluve, a dodržiavať zásadu subsidiarity; zastáva však názor, že plošná „europeizácia“ príslušných oblastí politiky by z finančných dôvodov zlyhala; požaduje preto zavádzanie ďalších lokalizovaných prístupov v oblasti miestneho rozvoja, ktoré by mohli slúžiť ako modely, pri zachovaní existujúcich kompetencií na národnej a regionálnej úrovni; |
18. |
podobne zdôrazňuje, že politika súdržnosti sa nemôže stať prostriedkom ani nástrojom, ktorý by slúžil potrebám jednotlivých odvetví, ako sú politiky výskumu a vývoja, priemyselných inovácií a boja proti zmene klímy, pretože to by znamenalo oslabenie jej primárneho cieľa a obmedzenie jej využívania na podporu rozvojového potenciálu regiónov, čo je základný predpoklad toho, aby sa najviac znevýhodnené regióny priblížili najrozvinutejším regiónom; |
19. |
požaduje v súvislosti s nevyhnutným prechodom na obnoviteľné zdroje energie a s diskusiami o zmene klímy, aby sa politika súdržnosti vo väčšej miere podieľala na rýchlom rozvoji environmentálnych technológií a obnoviteľných zdrojov energie; domnieva sa, že by to malo byť jednou z priorít, ak bude v rámci programov k dispozícii dostatok prostriedkov a ak bude zameranie na obnoviteľné zdroje energie pre EÚ prínosom, a to na základe plánov na decentralizované energetické koncepcie zahŕňajúce technológie účinného skladovania energie v regiónoch; je naklonený využívaniu potenciálu regionálneho hospodárstva v tejto oblasti; |
20. |
domnieva sa, že je priestor na to, aby sa zo štrukturálnych fondov podporovali investície do špecifickej energetickej infraštruktúry, pričom však táto podpora musí byť dostupná len v regiónoch, v ktorých politické alebo geografické prekážky výrazne obmedzujú schopnosť trhu uspokojiť potreby v oblasti zásobovania energiou; žiada tiež, aby sa podpora zo štrukturálnych fondov spájala v každom prípade s posilňovaním vnútorného trhu s energiou a s bezpečnosťou dodávok, ako aj so zásadou viacúrovňovej správy v oblasti riadenia zdrojov; |
21. |
domnieva sa tiež, že politika súdržnosti je zodpovedná za podniknutie potrebných krokov na nápravu nedostatkov a odstránenie problémov v základnej sieti transeurópskej dopravnej siete pozostávajúcej z hlavných trás európskeho významu, najmä v pohraničných regiónoch, ktoré sa doteraz v tomto smere výrazne zanedbávali; |
22. |
zdôrazňuje, že transeurópske dopravné siete zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre súdržnosť európskych regiónov, a že sa preto musí posilniť, najmä v pohraničných regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch, rozvoj infraštruktúry TEN, námorných diaľnic a vyznačených európskych ciest a prístup k nim; vyzýva na prijatie všetkých potrebných opatrení zameraných na zaistenie dostatočných finančných prostriedkov a zaručenie včasného vykonávania prioritných projektov siete TEN-T; odporúča, aby sa určité cezhraničné infraštruktúry považovali za prioritné projekty spĺňajúce kritériá na financovanie v rámci cieľov 1, 2 a 3, a požaduje, aby sa na regionálnej úrovni povinne zaviedlo právo na predloženie prvého návrhu pre tento typ akcií, ako aj rovnocennú účasť hraničných regiónov a miestnych orgánov na plánovaní; |
23. |
nabáda na uplatňovanie vnútroštátnych zdrojov vzhľadom na pridanú hodnotu takýchto opatrení pre posilňovanie regionálneho zbližovania, územnej súdržnosti a rozvojových aktivít, ako je cestovný ruch, ktoré sú dôležité pre vzdialené regióny, napríklad ostrovné regióny; |
24. |
podporuje hospodársky rozvoj a zamestnanosť v MSP a mikropodnikoch; požaduje preto, aby sa základné zásady iniciatívy Small Business Act pre Európu (SBAE), t. j. zásada „najskôr myslieť v malom“ a zásada „iba raz“, považovali za základy politiky súdržnosti, a domnieva sa, že členské štáty a regióny by ich mali uplatňovať pri formulovaní svojich operačných programov; |
Cieľové štruktúry a rámec programového plánovania
25. |
zdôrazňuje, že kľúčové prvky stratégie Európa 2020 (inovácie, vzdelávanie a odborná príprava, energetika, životné prostredie, zamestnanosť, konkurencieschopnosť, zručnosti a boj proti chudobe) sú už pevnou súčasťou politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky; zastáva názor, že výzvy obsiahnuté v stratégii Európa 2020 sa dajú bez problémov začleniť do troch osvedčených cieľových štruktúr (Konvergencia, Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a Európska územná spolupráca); |
26. |
zdôrazňuje, že investície do inovácií a vzdelávania môžu podporiť rast; poukazuje však na to, že príslušná infraštruktúra (doprava, širokopásmové internetové pripojenie, energetika) a príslušné inštitúcie (vyvážená kombinácia verejných investícií a konsolidácie daňovej politiky s makroekonomickými opatreniami, služby elektronickej verejnej správy a cezhraničné vzdelávanie) musia poskytnúť účinnú podporu; |
27. |
domnieva sa, že aj rozvoj základnej infraštruktúry by mal byť v súlade so stratégiou Európa 2020, keďže konvergenčné regióny budú schopné prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, len ak budú mať konkurencieschopné dopravné, energetické a komunikačné siete a zariadenia na nakladanie s odpadom, a práve preto musia mať najslabšie a najviac znevýhodnené regióny istú voľnosť pri interpretácii týchto cieľov; |
28. |
zdôrazňuje, že ESF je najdôležitejším nástrojom vykonávania sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020 a že tento fond môže podstatne prispieť k naplneniu ústredných priorít tejto stratégie, konkrétne k zamestnanosti, prechode na trvalo udržateľné hospodárstvo, k nižšiemu počtu predčasného ukončenia školskej dochádzky, boju proti chudobe, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu a k nachádzaniu riešení rôznych sociálnych situácií, v ktorých sa ľudia nachádzajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že okrem HDP existujú iné sociálne ukazovatele, ktoré by mohli byť užitočné v rámci analýzy SWOT; |
29. |
zastáva názor, že ESF má rozhodujúci význam pre politiku súdržnosti a má potenciál zvýšiť svoj podiel na plnení cieľov stratégie Európa 2020 aj v oblasti udržateľného rastu poskytovaním podpory MSP pri vytváraní ekologických pracovných miest; |
30. |
považuje boj proti diskriminácii na trhu práce, či už súvisí s pohlavím, sexuálnou orientáciou, etnickou príslušnosťou, vekom, zdravotným postihnutím alebo miestom bydliska za veľmi dôležitý pri presadzovaní skutočnej rovnosti príležitostí; poznamenáva, že zvýšenie miery zamestnanosti žien je rozhodujúce na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, a preto je nevyhnutné úplne odstrániť prekážky brániace ženám v účasti na trhu práce; |
31. |
domnieva sa, že HDP musí zostať aj naďalej hlavným kritériom na vymedzenie oblastí s najvyššou potrebou podpory (HDP na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru EÚ) a prípadne štátov poberajúcich podporu z Kohézneho fondu (HNP na obyvateľa nižší ako 90 % priemeru EÚ); domnieva sa, že príslušné vnútroštátne a regionálne orgány by mali mať možnosť používať – na príslušnej rozhodovacej úrovni, pre každý cieľ a spôsobom vyjadrujúcim geografickú koncentráciu – ďalšie ukazovatele, ktoré by boli dohodnuté v rámci zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve a na základe ktorých by sa mohli vyhodnocovať príslušné sociálne, hospodárske, environmentálne, demografické a geografické problémy, s ktorými sa tieto orgány stretávajú; |
32. |
žiada, aby sa politika súdržnosti zameriavala v súlade s Lisabonskou zmluvou aj naďalej predovšetkým na najzaostalejšie regióny; zdôrazňuje, že najviac znevýhodneným regiónom by sa mal podľa závažnosti ich problémov v oblasti rozvoja prideľovať primeraný podiel prostriedkov dostupných v rámci cieľa 1 (Konvergencia); |
33. |
žiada, aby sa zaviedol limit na obdobia oprávnenosti pre tie regióny, ktoré po viacerých programových obdobiach nie sú preukázateľne schopné dosiahnuť výrazné zlepšenia vo svojej hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácii, a to aj napriek maximálnej podpore; |
34. |
vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ďalšie programové obdobie, ktorým sa zabezpečí poskytovanie prispôsobiteľnej, stabilnej a primeranej prechodnej pomoci regiónom, na ktoré sa už nevzťahuje cieľ Konvergencia, v záujme riešenia ich konkrétnej situácie, ako aj regiónom s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ, a to vo forme prechodnej kategórie, aby sa predišlo nerovnakému zaobchádzaniu s regiónmi napriek ich podobnej situácii; domnieva sa, že toto osobitné opatrenie musí nahradiť aktuálny systém ukončovania a zavádzania podpory, čím by sa vytvoril spravodlivý systém, ktorý by lepšie riešil negatívne dosahy hospodárskej krízy na regióny, pričom by sa posilnila spravodlivosť a solidarita, čo sú základné zásady politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že tieto prechodné opatrenia pre nadchádzajúce programové obdobie by nemali byť zavedené na úkor regiónov, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje cieľ Konvergencia (cieľ 1), Konkurencieschopnosť (cieľ 2) alebo Európska územná spolupráca (cieľ 3); |
35. |
vyzýva na posilnenie cieľa 2 (Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) prostredníctvom jeho horizontálnej povahy s cieľom dosiahnuť výsledky pre obmedzený počet priorít EÚ, ako sú podpora pre MSP, ekologické inovácie, miestne hospodárstva, vzdelávanie a odborná príprava, infraštruktúry, udržateľná mobilita, obnoviteľné zdroje energie a dodávky energie, účinnosť zdrojov a sociálne začleňovanie; zdôrazňuje, že sa musí zachovať a ďalej rozvíjať osvedčený systém, ktorý zabezpečuje, že rozvinutejšie regióny sú schopné odstraňovať regionálne štrukturálne nedostatky, znižovať územné rozdiely, prispievať k plneniu spoločných európskych cieľov a riešiť budúce problémy, a to vďaka využívaniu štruktúr, ktoré dokážu flexibilne reagovať na meniace sa okolnosti, okrem iného vrátane inovačných zoskupení a súťaže pri získavaní finančných prostriedkov; požaduje prijatie ďalších opatrení pre oblasti silno zasiahnuté štrukturálnou zmenou, ktoré by pomohli zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu a situáciu v oblasti infraštruktúry; v tejto súvislosti poukazuje na to, že by sa mali navrhnúť stratégie s dostatočnou flexibilitou, aby bolo možné riešiť problémy a osobitosti každého individuálneho regiónu; |
36. |
žiada opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo, aby mohli rozvinutejšie regióny modernizovať svoj sociálny a hospodársky kapitál a venovať sa osobitným problémom nedostatkov a neprimeraného hospodárskeho rozvoja; |
37. |
zastáva jednoznačne názor, že úsilie v rámci cieľa 3 (Európska územná spolupráca) je potrebné posilniť na všetkých vnútorných hraniciach EÚ i na všetkých troch úrovniach takejto spolupráce (cezhraničná, medziregionálna a nadnárodná), a žiada zvýšenie príslušného podielu štrukturálnych fondov na 7 %; žiada, aby sa udeľovanie finančných prostriedkov pre každý program územnej spolupráce vykonávalo na základe harmonizovaných kritérií s cieľom spĺňať potreby a charakteristiky každého územia a príslušnej zemepisnej oblasti strategickým a integrovaným spôsobom; vyzdvihuje význam pohraničných regiónov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť koordináciu medzi transeurópskymi sieťami, najmä medzi dopravnými a energetickými sieťami, a cezhraničnou infraštruktúrou a zvýšiť dotácie pre tieto siete v súlade s európskymi prioritami, a požaduje zodpovedajúce zvýšenie finančnej podpory pre všetky pohraničné regióny; požaduje zjednodušenie vykonávacích pravidiel, ktorými sa riadia programy cieľa 3, na základe zásady proporcionality, ako aj vytvorenie spoločného súboru pravidiel oprávnenosti, čo sú všetko predpoklady na zvýšenie účinnosti a viditeľnosti týchto programov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli do programov zapojené miestne subjekty s rozhodovacou právomocou, keďže iba tak sa môžu tieto programy skutočne realizovať; |
38. |
domnieva sa, že európske zoskupenie územnej spolupráce predstavuje jedinečný, veľmi hodnotný územný riadiaci nástroj, ktorý zodpovedá potrebám štruktúrovanej spolupráce a musí byť propagovaný ako nástroj, ktorého cieľom je zriadenie mechanizmov cezhraničného riadenia a ktorý by zabezpečoval zodpovednosť za rôzne politiky na regionálnej a miestnej úrovni; |
39. |
rozhodne odmieta akékoľvek návrhy na podriadenie politiky súdržnosti vnútroštátnym alebo odvetvovým záujmom; domnieva sa, že nové tematické fondy (klíma, energetika, doprava) by narušili osvedčenú zásadu spoločného riadenia a integrované rozvojové programy a ohrozili by schopnosť vytvárať synergie a účinnosť zásahov, a tým prínos regiónov pri plnení cieľov stratégie Európa 2020; |
40. |
trvá na tom, že Európsky sociálny fond musí zostať súčasťou politiky súdržnosti, keďže len tak sa môžu rozvíjať a realizovať integrované stratégie na riešenie hospodárskych a sociálnych problémov; |
41. |
podporuje Komisiu v jej úsilí o zabezpečenie posilneného, účinného a viditeľnejšieho ESF; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich rokovaní dosiahli dohodu o potrebnej výške príspevku ESF v rámci štrukturálnych fondov; |
42. |
domnieva sa, že účinnosť ESF by sa mala zvyšovať predovšetkým prostredníctvom stimulov, a nie sankcií; |
43. |
zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej krízy sa prehĺbila naliehavosť opatrení v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje ESF, najmä opatrení na podporu zamestnanosti, zmeny profesijného zaradenia, sociálneho začleňovania a znižovania chudoby; |
44. |
zdôrazňuje skutočnosť, že ESF zásadným spôsobom podporuje politiky trhu práce, ako sú preventívne a miestne politiky, ako aj politiky, ktorých cieľom je pomáhať mladým ľuďom začleniť sa do trhu práce a bojovať proti nezamestnanosti; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by mali využívať ESF na investície do nových zručností, vzdelávania (vrátane vzdelávania v ranom veku), celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie a zmeny profesijného zaradenia, a zdôrazňuje, že tento fond zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní všetkých rozmerov sociálneho začleňovania vrátane začleňovania najviac znevýhodnených a najzraniteľnejších skupín; |
45. |
vyzýva Komisiu, aby posilnila činnosti ESF zamerané na podporu začleňovania do trhu práce; nabáda členské štáty, aby investovali do detí od veľmi nízkeho veku prostredníctvom vzdelávania a v neskoršom veku zaviedli poradenstvo v oblasti vzdelávania na základe možností uplatnenia na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj programy celoživotného vzdelávania, ktoré pomôžu pracovníkom prispôsobiť svoje zručnosti požiadavkám trhu práce, aby zavádzali opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a riešenie javu, akým je tzv. chudobný pracujúci, a aby vypracovávali prispôsobené programy na pomoc znevýhodneným a zraniteľným skupinám, napr. Rómom, migrantom, osobám so zdravotným postihnutím a osobám, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, s cieľom podporiť účinný a inkluzívny rast a znalostnú ekonomiku v Európe; |
46. |
žiada lepšie zameranie a ďalšiu technickú podporu pre tie oblasti, ktoré sú postihnuté veľkou chudobou a často napätým spolužitím väčšinových a menšinových kultúr na subregionálnej úrovni; domnieva sa, že tieto subregionálne oblasti môžu ľahko ostať oblasťami veľkej chudoby a stretávať sa so segregáciou, a to dokonca aj v regiónoch, ktoré nevyhnutne nezaostávajú za štatistickými priemermi; poznamenáva, že na rozvoj týchto subregionálnych oblastí by sa malo vynaložiť sústredené úsilie; |
47. |
víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa v rámci ESF na programové obdobie 2007 až 2013 prvýkrát zriadili operačné programy (OP) pokrývajúce všetky cieľové oblasti; |
48. |
zdôrazňuje, že v súčasnosti sú stále dôležité neoceniteľné skúsenosti získané prostredníctvom iniciatívy Spoločenstva EQUAL, najmä so zreteľom na kombináciu miestnych a regionálnych opatrení a výmenu najlepších postupov v rámci celej EÚ; |
49. |
poukazuje na synergie, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom integrovaných prístupov k rozvoju na miestnej a regionálnej úrovni, najmä čo sa týka prepojenia ESF s EFRR, a žiada práve s ohľadom na integrované plánovanie rozvoja zamerané na konkrétne miesta, aby sa posilnili a zjednodušili spoločné pravidlá oprávnenosti a aby sa využívala možnosť krížového financovania medzi týmito fondmi; podporuje zavedenie možnosti operačných programov financovaných z viacerých fondov, ktoré by ešte viac podporovali integrované prístupy; ďalej vyzýva na lepšie synergie medzi ERF a EFRR; |
50. |
v záujme zvýšenia synergií požaduje väčšiu integráciu sektorových politík (doprava, energetika, výskum, životné prostredie, vzdelávanie) do kohéznych a štrukturálnych politík, aby sa zvýšila účinnosť a zlepšila koordinácia medzi štrukturálnymi fondmi, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a rámcovými programami pre výskum a rozvoj; poukazuje na to, že programy financované z viacerých fondov by mohli prispieť k integrovanejšiemu prístupu a k zvýšeniu účinnosti medzi týmito rôznymi fondmi; domnieva sa, že vnútroštátne/regionálne rozvojové partnerstvá sú vhodným nástrojom na zblíženie rôznych politík; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné ciele a zhodnotiť, či boli dosiahnuté ciele v členských štátoch; |
51. |
navrhuje, aby boli politiky v oblasti výskumu a vývoja územne vymedzené; preto zdôrazňuje význam prispôsobenia politík súdržnosti a politík v oblasti výskumu a inovácií osobitným potrebám území, keďže výraznejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do vytvárania a vykonávania regionálnych rozvojových fondov a programov pre výskum a inovácie má rozhodujúci význam vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné uplatňovať rovnakú stratégiu rozvoja pre všetky regióny; |
52. |
požaduje spoločný strategický rámec pre EFRR, ESF, Kohézny fond, rámcové programy, EPFRV a EFRH na obdobie po roku 2013; domnieva sa, že model harmonizovaného regulačného prístupu (správa, oprávnenosť na podporu, pravidlá auditu a predkladania správ) sa musí ešte posilniť spoločným rámcovým nariadením; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam hladkého spoločného fungovania rôznych fondov s cieľom dosiahnuť výsledky; žiada Komisiu, aby vykonala úpravy potrebné na zabezpečenie toho, aby sa príslušné fondy mohli pokiaľ možno navzájom dopĺňať; |
53. |
žiada, aby Rada a Parlament prijali nový spoločný strategický rámec riadnym legislatívnym postupom na základe článku 177 ZFEÚ; |
54. |
domnieva sa, že je potrebné začleniť Európsky sociálny fond do spoločného strategického rámca, avšak bez zmeny jeho vlastných osobitných pravidiel fungovania a ustanovení, pričom sa zabezpečí poskytnutie primeraných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu ESF, zvýšila jeho viditeľnosť a zjednodušila jeho rozpočtovú kontrolu stanovením jednoduchých a účinných postupov spolupráce medzi riadiacimi orgánmi a oddeleniami rozpočtovej kontroly; |
55. |
v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zvážilo opätovné začlenenie regionálnych programov EPFRV (osi 3 a 4); odmieta však, aby takéto opätovné začlenenie malo za následok zníženie rozpočtových prostriedkov pre EFRR a EPFRV; požaduje záväzné usmernenia pre členské štáty a regióny s cieľom vytvoriť pre štrukturálne fondy EÚ a regionálne programy rozvoja vidieka harmonizovanejšie administratívne štruktúry; |
56. |
žiada revíziu nariadenia o cezhraničnej spolupráci na vonkajších hraniciach a súčasného nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby sa príslušné fondy začlenili do cieľa 3 (Európska územná spolupráca); |
57. |
víta ciele rozvojových a investičných partnerstiev medzi EÚ a členskými štátmi, ktoré navrhuje Komisia namiesto národných strategických referenčných rámcov vypracovaných v minulosti pre jednotlivé členské štáty; v tejto fáze žiada stanoviť kľúčové investičné priority zamerané na plnenie stratégie Európa 2020 a ostatných cieľov politiky súdržnosti; považuje za nutné čo najskôr objasniť rozdelenie právomocí medzi jednotlivými zainteresovanými úrovňami a žiada, aby sa zachovali právomoci štátov a/alebo regiónov, ako aj miestne právomoci v súlade so zásadou subsidiarity; žiada jasný záväzok k vhodnému zapájaniu partnerov do rozvojových a investičných zmlúv; |
58. |
podporuje zachovanie operačných programov ako najdôležitejšieho nástroja implementácie strategických dokumentov z hľadiska konkrétnych investičných priorít; v tejto súvislosti žiada, aby sa určili jasné a merateľné ciele; |
59. |
žiada, aby sa regionálne a miestne orgány a ich združenia štruktúrovaným a systematickým spôsobom povinne zapájali do všetkých fáz vykonávania politiky súdržnosti (strategické plánovanie, navrhovanie zmlúv o rozvojových a investičných partnerstvách a rokovanie o nich a operačné programy, monitorovanie a vyhodnocovanie), a to v súlade s ústavným a inštitucionálnym usporiadaním jednotlivých členských štátov; považuje za nevyhnutné, aby boli zodpovedajúcim spôsobom vypracované v nariadeniach o štrukturálnych fondoch; |
60. |
domnieva sa, že akákoľvek budúca stratégia využitia ESF bude účinnejšia, ak bude zahŕňať aj regionálnu a miestnu úroveň verejnej správy, ktorá je schopná zamerať strategické ciele na územné špecifiká prostredníctvom štruktúrovaného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami; |
61. |
podporuje systém tematických priorít, ktorý navrhuje Komisia; zdôrazňuje, že čím nižšia je úroveň rozvoja členských štátov alebo regiónov, tým obsiahlejší by mal byť takýto zoznam priorít, pričom je potrebné brať do úvahy rozvojové potreby konkrétneho regiónu a musí sa zabezpečiť, aby sa tento tematický prístup programovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu neuskutočnil na úkor integrovaného prístupu založeného na miestnych danostiach; |
62. |
vyzýva členské štáty, aby v prípade stanovenia určitých záväzných priorít pre všetky členské štáty zahrnuli medzi svoje priority inovácie, infraštruktúru, dopravu a hospodárenie so zdrojmi, ale domnieva sa, že by mala existovať istá rezerva s cieľom zohľadniť rozsah programov, základný scenár v každom regióne a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, v záujme prispôsobenia týchto priorít osobitným potrebám každého regiónu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zachovať pre oblasť inovácií širší priestor na výklad v súlade s hlavnou iniciatívou Inovácia v Únii; poznamenáva, že MSP sú hlavným zdrojom pracovných príležitostí v EÚ a sú živnou pôdou pre podnikateľské nápady; zdôrazňuje, že je potrebné aj naďalej poskytovať a posilňovať podporu MSP vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú môžu MSP zohrávať pri vykonávaní stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že z hľadiska iniciatívy Inovácia v Únii je potrebné uplatňovať širokú koncepciu „inovácií“, pričom prístup MSP k finančným prostriedkom sa musí naďalej zjednodušovať; zdôrazňuje, že musí byť možné navrhovať ďalšie priority a presadzovať ich na dobrovoľnej báze a v súlade so zásadou subsidiarity; žiada, aby sa medzi navrhované prioritné oblasti zaradili energetika, vzdelávanie a odborná príprava a opatrenia na boj proti chudobe; |
63. |
žiada, aby sa zabránilo odkladom začiatku uplatňovania programov a aby sa rozhodovacie a hodnotiace procesy v zásade urýchlili; zdôrazňuje, že toto je mimoriadne dôležité najmä pre malé a stredne veľké podniky; požaduje tiež zlepšiť technické vybavenie príslušných orgánov správy, ako aj užšie prepojiť tieto orgány, zredukovať povinnosti uverejňovania a podstatne skrátiť lehoty na výzvy na predloženie ponuky a na predkladanie žiadostí; žiada Komisiu, aby posúdila, či by mohli byť zriadené pilotné oblasti s cieľom preveriť nové nariadenia v menšom rozsahu predtým, než bude nariadenie uplatniteľné pre ostatné regióny, s cieľom určiť možné problémy pri vykonávaní; |
Stimuly, podmienenosť, zameranie na výsledky, spolufinancovanie a možnosti financovania
64. |
žiada, aby financovanie v rámci rozvojových a investičných partnerstiev podliehalo určitým osobitným záväzkom vopred prijatým v dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi; domnieva sa, že tieto vopred určené podmienky musia od členských štátov vyžadovať, aby uskutočnili reformy s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie prostriedkov v oblastiach priamo súvisiacich s politikou súdržnosti, že v prípade potreby budú členské štáty o to požiadané a že tieto fondy by mali byť naviazané na tieto podmienky; žiada, aby mali subjekty zapojené do riadenia operačných programov možnosť ovplyvniť podmienenosť; považuje za správne, aby tieto podmienky zahŕňali najmä riadne vykonávanie už prijatých právnych predpisov EÚ (napr. v oblasti cenovej regulácie, verejného obstarávania, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.), aby sa tak predišlo nezrovnalostiam a zabezpečila sa efektívnosť; odmieta však ukladanie podmienok, ktoré od členských štátov vyžadujú zásadné sociálne a hospodárske reformy; každá podmienka by mala v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a partnerstva; |
65. |
domnieva sa, že nová podmienenosť nesmie mať za následok dodatočnú administratívnu záťaž pre zainteresované subjekty; podporuje rozvoj zhodných, štandardných systémov podmienenosti pre EFRR, ako aj pre ESF, ktoré sa dajú objektívne zhodnotiť; |
66. |
domnieva sa, že Komisia je zodpovedná za stanovenie podmienok a kontrolu ich vykonávania, a navrhuje, aby sa pre členské štáty a regióny vypracovali príslušné akčné plány; |
67. |
víta návrh Komisie na výraznejšiu orientáciu politiky súdržnosti na výsledky prostredníctvom stanovenia vhodných cieľov a ukazovateľov ex ante; zdôrazňuje, že tu môže ísť len o niekoľko jasne vymedzených a merateľných ukazovateľov, ktoré musia priamo a účinne súvisieť s podporou a na ktorých sa treba spoločne dohodnúť s regiónmi/členskými štátmi; domnieva sa však, že všetky nástroje a kritériá navrhnuté na meranie výkonnosti by mali byť naďalej založené na kvalitatívnom prístupe k programom; |
68. |
domnieva sa, že ukazovatele stanovujúce regionálne dotácie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu musia vychádzať z najnovších štatistických údajov Eurostatu, aby sa v plnej miere zohľadnil vplyv krízy na regióny z hospodárskeho a sociálneho hľadiska; |
69. |
žiada zvýšiť účinnosť a transparentnosť ESF prostredníctvom činností, ktoré sa budú vo väčšej miere zameriavať na výsledky, a vyzýva, aby sa ex ante vymedzili jasné a merateľné ciele a ukazovatele výsledkov, ktoré sú priamo spojené s účelom financovania a na základe ktorých sa dajú merať najmä úspechy v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj v oblasti integrácie do kvalitného zamestnania; domnieva sa, že je potrebné zapojiť zainteresované strany na všetkých úrovniach správy do vymedzenia týchto cieľov a ukazovateľov a že ukazovatele by sa mali pred začiatkom financovania včas a jednoznačne vymedziť, aby členské štáty, ako aj Komisia mohli vyhodnotiť dosiahnuté výsledky a využiť získané skúsenosti počas nasledovného štádia plánovania; podporuje návrh Komisie, aby prideľovanie finančných prostriedkov ESF záviselo od ex ante podmienenosti vrátane podmienky týkajúcej sa transpozície právnych predpisov EÚ a cieľov EÚ, ktoré sú nevyhnutné pre úspech opatrení ESF a štrukturálnych reforiem a zabezpečenie primeraných administratívnych kapacít; zdôrazňuje, že zameranie na výsledky nesmie viesť k znevýhodňovaniu malých príjemcov a nesmú im vzniknúť nijaké nové prekážky ani riziká; |
70. |
považuje verejné a súkromné spolufinancovanie za jednu zo základných zásad politiky súdržnosti; žiada o preskúmanie percentuálneho stropu financovania EÚ, ktorý by mal vo väčšej miere zohľadňovať úroveň regionálneho rozvoja, európsku pridanú hodnotu a typy financovaných opatrení a mal by sa podľa toho zvýšiť alebo znížiť; |
71. |
žiada členské štáty a regióny, aby pri programovaní rozpočtových prostriedkov určených na spolufinancovanie upriamili svoju pozornosť na budúcnosť a aby ich zvýšili prostredníctvom finančného inžinierstva; |
72. |
žiada, aby sa v súvislosti s priamymi dotáciámi podnikom zohľadňovala skutočnosť, že financovanie politiky súdržnosti často neovplyvňuje rozhodnutia spoločností, najmä väčších spoločností, otvoriť v určitej lokalite podnik, ale vedie k prijatiu prostriedkov zo strany spoločností, ktoré už takéto rozhodnutie prijali, a preto žiada, aby sa granty pre veľké, súkromné podniky sústreďovali na investície do výskumu a vývoja, resp. aby sa poskytovali nepriamo prostredníctvom financovania infraštruktúry, a to častejšie než v súčasnosti; takisto požaduje zahrnutie jasných ustanovení do všeobecných predpisov upravujúcich štrukturálne fondy, ktorými sa vylúči akékoľvek financovanie EÚ určené na premiestňovanie podnikov v rámci EÚ a podstatne sa zníži hranica na preskúmanie takýchto investícií, pričom veľké podniky budú z priamych dotácií vylúčené a stanoví sa obmedzenie dĺžky trvania operácií na 10 rokov; |
73. |
uznáva pákový efekt a nové nástroje financovania a možnosti mobilizácie investícií, vo všeobecnosti podporuje zvýšené financovanie formou pôžičiek a požaduje rozšírenie revolvingových finančných nástrojov na tie oblasti pomoci, ktoré sa ukážu ako vhodné; v záujme toho žiada zjednodušenie postupov a väčšiu právnu istotu počas celého obdobia financovania, ako aj vytvorenie registra EÚ, v ktorom bude uvedené, na ktoré projekty sa poskytnú pôžičky a ktoré projekty získajú dotácie; žiada, aby boli nástroje adaptabilné, aby sa zabezpečila ich uskutočniteľnosť a realizovateľnosť pre všetky regióny a mestá; zastáva názor, že najneskôr po uplynutí obdobia poskytovania pomoci by mala prejsť zodpovednosť za využívanie prostriedkov na vnútroštátnu, resp. projektovú úroveň; konštatuje, že v súčasnosti nie všetky členské štáty prijali decentralizovaný prístup týkajúci sa finančných nástrojov, ako je iniciatíva JESSICA; zdôrazňuje potrebu priameho prístupu pre mestá; |
74. |
zdôrazňuje, že podpora grantov sa musí za každých okolností zachovať ako možnosť voľby a že je na miestnych aktéroch, aby vybrali vhodnú kombináciu financovania v závislosti od regionálnych požiadaviek; |
75. |
zastáva názor, že úloha EIB pri financovaní infraštruktúry TEN sa musí posilniť; požaduje viac stimulov pre samostatne sa financujúce verejno-súkromné partnerstvá; v zásade sa domnieva, že Európsky parlament nesie v tomto smere významnú zodpovednosť za zabezpečenie transparentnosti, ako aj za rozhodovanie a dohľad; |
76. |
víta účinnú spoluprácu medzi EIB a Komisiou pri vykonávaní troch spoločných iniciatív JESSICA, JEREMIE a JASMINE, ktoré by mali zvýšiť účinnosť a efektívnosť politiky súdržnosti a zlepšiť fungovanie štrukturálnych fondov; žiada Komisiu, aby aj naďalej pokračovala v aktívnom prijímaní spoločných iniciatív s EIB, najmä v oblasti politiky súdržnosti, a tým zabezpečila finančnú podporu MSP; |
77. |
považuje globálne granty na nižšej ako regionálnej úrovni za vhodný nástroj rozvoja nezávislých inovačných stratégií v súlade s európskymi regionálno-politickými cieľmi; |
78. |
odmieta však kvóty alebo povinnosti týkajúce sa globálnych grantov, keďže by mohli byť v rozpore s hlavnými prioritami prispôsobenými potrebám regiónov; |
Rozpočet, finančné procesy, odbúravanie byrokracie, rozpočtová disciplína a finančná kontrola
79. |
zastáva názor, že systém sedemročných programových období sa osvedčil, pokiaľ ide o politiku súdržnosti, a mal by sa zachovať minimálne do konca ďalšieho plánovacieho obdobia (2020); požaduje však systém nového, rýchlejšieho strategického hodnotenia východiskových podmienok, aby sa tak mohlo ešte rýchlejšie a pružnejšie reagovať na mimoriadne udalosti (finančná kríza, energetická kríza, prírodné pohromy); |
80. |
zdôrazňuje však, že rozpočet EÚ so súčasnou štruktúrou a mechanizmy prideľovania pomoci s východiskovými nariadeniami o fondoch sa osvedčili práve pri vykonávaní politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky a že zmeny preto treba prijať len v prípadoch, ak sa postupy neosvedčili, resp. ak existujú rozpory s platným nariadením o rozpočtových pravidlách; v tejto súvislosti podporuje návrhy Komisie na harmonizáciu pravidiel upravujúcich všetky finančné prostriedky dostupné na regionálny rozvoj; žiada však, aby sa pri hoci aj nepatrnej zmene jeho etablovanej a osvedčenej štruktúry postupovalo veľmi opatrne, aby sa zabránilo zlyhaniam a neistote v prípade vnútroštátnych a regionálnych administratívnych orgánov a zvýšenému bremenu pre príjemcov, najmä tých s malou štruktúrou a obmedzenou kapacitou; |
81. |
považuje začlenenie cieľov EÚ 2020 do existujúcich cieľových štruktúr a štruktúr fondov za reálne; odmieta rozdelenie rozpočtu EÚ na pojmové okruhy rastu – „smart“, „inclusive“ alebo „sustainable“ (inteligentný, inkluzívny, resp. udržateľný rast), ako aj rozdelenie politiky súdržnosti na rôzne rozpočtové okruhy; domnieva sa, že táto politika by mala mať v rozpočte EÚ vlastný okruh; |
82. |
domnieva sa, že politika súdržnosti po roku 2013 môže byť pre ďalší a udržateľný rozvoj regiónov EÚ ešte väčším prínosom a že predstavuje rozhodujúcu politickú oblasť pre medziodvetvové vykonávanie stratégie EÚ 2020, a preto vyzýva, aby na ňu boli vyčlenené minimálne rovnaké rozpočtové prostriedky; |
83. |
pripomína, že Európsky dvor audítorov dlhé roky poukazoval na to, že platby v oblasti súdržnosti sa vyznačujú chybovosťou presahujúcou 5 %, poznamenáva však, že táto miera klesla z 11 % počas posledného postupu udeľovania absolutória, ako sa uvádza vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov, a že systémy dohľadu a kontroly sú účinné iba čiastočne; ďalej vyzýva na objasnenie metódy výpočtu chýb, keďže odchýlky v údajoch poskytovaných Európskym dvorom audítorov a Komisiou vedú k nejasnostiam a nedôvere k oficiálnym údajom; |
84. |
žiada o prijatie prísnejších pravidiel monitorovania nezrovnalostí pri využívaní štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré vykazujú vysokú úroveň nezrovnalostí v súvislosti s využívaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ako aj pravidiel postupu systematického prerušenia a pozastavenia platieb hneď po tom, ako sa spoľahlivo preukážu značné nedostatky v oblasti fungovania akreditovaných orgánov; zároveň žiada, aby sa zrušili zbytočné kontroly v tých členských štátoch, ktoré majú vyhovujúci systém riadenia fondov; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mali uplatňovať zásady „zmluvy o dôvernosti“ a „jednotného auditu“; |
85. |
žiada, aby členské štáty, resp. orgány verejnej správy určili orgány alebo subjekty, ktoré majú výlučnú zodpovednosť za zákonnú správu prostriedkov zo štrukturálnych fondov; |
86. |
domnieva sa, že ročné, overené vyhlásenia o hospodárení na úrovni vedúceho úradu, ktorý riadi fondy (platobný úrad/administratívny orgán), sú vhodným prostriedkom na posilnenie vykazovania a reťazca kontroly, a zdôrazňuje, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby boli tieto vyhlásenia z hľadiska obsahu presné; preto žiada, aby sa na všetky nepravdivé vyhlásenia uplatňoval sankčný systém; naďalej podporuje zámer týkajúci sa vnútroštátnych vyhlásení o vierohodnosti; |
87. |
žiada Komisiu, aby od začiatku nasledujúceho programového obdobia niesla väčšiu zodpovednosť za zlepšenie vnútroštátnych administratívnych postupov; v tejto súvislosti sa domnieva, že zjednodušenie a objasnenie týkajúce sa riadenia programov podpory, najmä v oblasti finančnej realizácie a finančnej kontroly, je naliehavé; domnieva sa preto, že Komisia je zodpovedná za vykonávanie akreditácie štátnych, resp. federálnych správnych a kontrolných orgánov; domnieva sa, že oprávnenie na zjednodušené a menej časté vykazovanie by malo byť spojené s úspešnou akreditáciou a znížením chybovosti; |
88. |
ďalej žiada, aby úloha dohľadu Komisie bola posilnená zavedením systematického prerušenia a zastavenia platieb hneď po tom, ako sa spoľahlivo preukáže významný nedostatok vo fungovaní akreditovaných orgánov; vyzýva Komisiu, aby takisto zaviedla dôkladnejšie plány na zvýšenie miery vymoženia chybne vyplatených súm; |
89. |
žiada zjednodušenie kontrolného systému, zníženie počtu kontrolných úrovní a objasnenie príslušných povinností Komisie a členských štátov; žiada používanie jednotnej úrovne kontrolného postupu v rámci ktorého by členské štáty dozerali na projekty a Komisia by dohliadala na kontrolné systémy členských štátov; |
90. |
domnieva sa, že na výber projektov v rámci regiónov by sa mali viac využívať postupy hospodárskej súťaže s cieľom zlepšiť účinnosť operačných programov; |
91. |
v záujme zníženia byrokracie požaduje všeobecné uplatňovanie štandardných postupov s vyššími štandardnými jednotkovými nákladmi, ako aj paušálnymi sumami režijných nákladov tam, kde je tento systém vhodný; žiada, aby sa viac zohľadňovala zásady proporcionality, t. j. aby sa pri vykonávaní menších programov vyžadovalo oveľa menej oznamovacích a kontrolných povinností; |
92. |
žiada Komisiu, aby zachovala verejnú „tabuľku porušení“, v ktorej sa každoročne uverejňuje neprimerané a/alebo oneskorené predkladanie správ a nezrovnalosti, zneužívanie, sprenevera pri využívaní financií zo štrukturálneho fondu; požaduje, aby sa tieto informácie rozdelili podľa členského štátu a fondu; |
93. |
vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že zložité postupy bránia malým spoločnostiam a organizáciám v prístupe k štrukturálnym fondom; vyzýva, aby sa príslušné pravidlá a technická dokumentácia vypracovali čo najzrozumiteľnejším spôsobom; |
94. |
požaduje, aby sa na nové programové obdobie zaviedli postupy ročného zúčtovania, ktoré sa vzťahujú aj na viacročné programy; |
95. |
domnieva sa, že pre celý systém vykonávania a monitorovania sú nevyhnutné účinnejšie riešenia v oblasti elektronickej verejnej správy (harmonizované formy); požaduje výmenu skúseností medzi členskými štátmi, ktoré koordinuje Komisia, ako aj koordinované vykonávanie prostredníctvom združovania administratívnych a kontrolných orgánov; |
96. |
podporuje návrh Komisie poskytovať vnútroštátnym orgánom úhrady výdavkov až po vyplatení príslušného príspevku EÚ príjemcom; vidí v ňom urýchlenie postupov vyplácania, ako aj rozhodujúci stimul pre prísne vnútroštátne kontroly; poukazuje však na to, že členské štáty a regióny môžu mať problémy s likviditou, a preto sa musia nájsť riešenia, ako sa zabezpečiť; |
97. |
považuje žiadosť Komisie, aby boli platby viac zamerané na výsledky, za nelogickú, keďže výsledky sa v prvom rade dosiahnu iba financovaním projektov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že kontroly sú veľmi byrokratické, ale domnieva sa, že požiadavky, ktoré podmieňujú platby dokázanou zhodou medzi projektmi a stratégiami EÚ 2020, sú uskutočniteľné; |
98. |
domnieva sa, že zatiaľ čo k náhrade by malo dôjsť až po vyplatení finančných prostriedkov na projekty zo strany EÚ, na príjemcov by sa nemala ukladať žiadna dodatočná záťaž v podobe úrokových sadzieb, ktoré neodrážajú faktor nízkeho rizika takýchto úverov, a to zo strany bánk alebo iných finančných inštitúcií; |
99. |
žiada o rôznorodosť sankčných mechanizmov vrátane, okrem iného, prémií pre tie členské štáty, ktoré dodržiavajú požiadavky na vykonávanie, a to najmä prostredníctvom administratívnych koncesií; |
100. |
pripomína, že na rozdiel od iných štrukturálnych fondov spočíva špecifickosť ESF v tom, že je úzko prepojený s cieľovými skupinami, ktoré podporuje, a že je potrebné ho sformovať tak, aby umožňoval mnohé miestne projekty malého rozsahu; žiada, aby sa od členských štátov požadovalo, aby bezodkladne pristúpili k financovaniu projektov s cieľom odstrániť problémy malých príjemcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pružnosť pri uskutočňovaní programov po finančnej stránke, aby pri stanovovaní kontrolných úloh a úloh v oblasti auditu zohľadňovali zásadu proporcionality, pokiaľ ide o čas, úsilie a finančný príspevok, a aby zjednodušili postupy a znížili nadmerné administratívne náklady, ako aj ostatné prekážky v prospech projektov a potenciálnych príjemcov, čím sa zabezpečí, že ESF sa bude môcť lepšie podieľať na plnení cieľov Európskej únie v oblasti rastu a tvorby pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby pre riadiace orgány a príjemcov rozšírila výber, pokiaľ ide o možnosti financovania, a aby navrhla možnosti účtovania štandardných nákladov popri tradičnom účtovníctve; |
101. |
podporuje návrh Komisie, aby sa v určitých situáciách systematicky uplatňovali pravidlá n+2 a n+3, pokiaľ je to možné, na úrovni členských štátov zabezpečiť väčšiu pružnosť príspevkov s výnimkou prvého roka financovania a cezhraničných programov a aby všetky ostatné výnimky z pravidla o automatickom zrušení záväzku odrážali iba prispôsobenie administratívnemu zaťaženiu uloženému prostredníctvom nových ustanovení týkajúcich sa strategického programovania, orientácie založenej na výsledkoch a ex ante podmienentosti; v prípade cezhraničných programov podporuje uplatňovanie pravidla n+3 s cieľom zohľadniť pomalšie administratívne postupy, ktoré vychádzajú z jazykových a kultúrnych výziev; vníma ho ako záruku vyváženého vzťahu medzi vysokokvalitnými investíciami a bezproblémovým a rýchlym vykonávaním programu; |
Susedská politika a politika rozširovania
102. |
zdôrazňuje, že z hľadiska politiky súdržnosti má nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) význam pre cezhraničnú spoluprácu so štátmi mimo Európskej únie; berie na vedomie súčasné problémy s vykonávaním programu; vyjadruje presvedčenie, že napokon sa ukáže, že je potrebné opätovne začleniť programy cezhraničnej spolupráce v rámci ENPI do politiky súdržnosti; práve v infraštrukturálnej previazanosti susediacich štátov (doprava, energetika a životné prostredie) vidí pozitívne účinky aj pre hraničné európske regióny; žiada, aby sa prostriedky ENPI výraznejšie zameriavali na strategické potreby energentickej a dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto súvislosti môžu zohrávať makroregióny; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia účinnejšej synergie medzi iniciatívami EFRR, nástrojom predvstupovej pomoci, nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a Európskym rozvojovým fondom (ERF); ďalej žiada Komisiu, aby zhodnotila, či by sa štruktúry už používané v oblasti regionálnej politiky mohli uplatňovať pri správe ENPI; |
103. |
takisto zdôrazňuje význam procesu rozširovania EÚ z hľadiska súdržnosti s nástrojom predvstupovej pomoci (IPA), ktorý pomáha kandidátskym krajinám v obsahovej a organizačnej príprave na vykonávanie politiky súdržnosti; upozorňuje na problémy s vykonávaním v členských štátoch; pripomína pôvodný účel nástroja IPA, konkrétne účel týkajúci sa budovania finančných kapacít a budovania inštitúcií a podporu príprav kandidátskych krajín na vykonávanie politiky súdržnosti Spoločenstva s cieľom pripraviť kandidátske krajiny na úplné vykonávanie acquis Spoločenstva v čase pristúpenia; žiada Komisiu, aby identifikovala problémy týkajúce sa súčasného fungovania nástroja IPA; |
104. |
opakuje požiadavku, aby bol Výbor pre regionálny rozvoj zodpovedne zapojený do budúcej tvorby týchto nástrojov; |
*
* *
105. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vedúcim predstaviteľom regiónov a spolkových krajín v EÚ. |
(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79.
(6) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.
(7) Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 275.
(9) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 65.
(10) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0341.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0356.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0357.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0286.
(15) Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 35.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/38 |
Utorok 5. júla 2011
Budúcnosť rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny
P7_TA(2011)0317
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny (2010/2300(INI))
2013/C 33 E/05
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na záväzky týkajúce sa objemu pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvality pomoci, ktoré boli prijaté v roku 2005 na samite skupiny G8 v Gleneagles a na všetkých nasledujúcich zasadnutiach skupín G8 a G20, |
— |
so zreteľom na Miléniovú deklaráciu, prijatú Organizáciou Spojených národov 8. septembra 2000, |
— |
so zreteľom na európsky konsenzus o rozvoji (1) a na kódex správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (2), |
— |
so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a akčný plán z Akkry, |
— |
so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“, |
— |
so zreteľom na článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (3) (nástroj rozvojovej spolupráce), |
— |
so zreteľom na článok 61 ods. 2 Dohody z Cotonou, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách (4), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu siedmeho, ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2008 (5), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (6), |
— |
so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2010 nazvanú Riadenie podpory všeobecného rozpočtu Komisiou v krajinách AKT, Latinskej Ameriky a Ázie, |
— |
so zreteľom na zelenú knihu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny (KOM(2010)0586), |
— |
so zreteľom na dokument Komisie z roku 2007 nazvaný Usmernenia k programovaniu, koncepcii a riadeniu všeobecnej rozpočtovej pomoci (Guidelines on the Programming, Design & Management of General Budget Support), |
— |
so zreteľom na správu Komisie z roku 2008 nazvanú Rozpočtová pomoc: účinný spôsob financovania rozvoja?, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o rozpočtovej podpore ako nástroji na poskytnutie oficiálnej rozvojovej pomoci pre krajiny AKT, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0206/2011), |
A. |
keďže znižovanie chudoby a nakoniec jej odstránenie je v súlade s Lisabonskou zmluvou hlavným cieľom rozvojovej politiky Európskej únie, |
B. |
keďže rozpočtová podpora sa stala jednou z najdôležitejších foriem pomoci, |
C. |
keďže mnohí poskytovatelia pomoci považujú všeobecnú i sektorovú rozpočtovú podporu za prostriedok, ako podporiť zodpovednosť partnerských krajín za politiku v oblasti rozvoja a udržateľných reformných procesov, posilniť orgány a systémy jednotlivých krajín dohliadajúce na presadzovanie zodpovednosti a podporiť rast, znižovanie chudoby a a plnenie rozvojových cieľov, |
D. |
keďže rozvoj operačných kapacít je nevyhnutný minimálne na to, aby sa v prvej etape vytvorili podmienky, ktoré sú potrebné na realizáciu činností na základe programov, a to vrátane rozpočtovej podpory alebo iných modelov, |
E. |
keďže rozpočtová podpora umožňuje napraviť niektoré nedostatky spojené s tradičným prístupom k projektom (vysoké transakčné náklady, roztrieštené paralelné systémy), a teda aj posilniť súdržnosť a účinnosť opatrení Únie, zdôraznených v Lisabonskej zmluve, |
F. |
keďže rozpočtová podpora by mala prispievať k zlepšeniu kvality a účinnosti pomoci, najmä pokiaľ ide o zásady zodpovednosti a harmonizácie, pretože prostredníctvom politického dialógu medzi darcami a prijímateľmi pomoci je možné prispôsobiť príspevky prioritám stanoveným v jednotlivých krajinách v ich národných stratégiách na znižovanie chudoby, |
G. |
keďže aj napriek rizikám, na ktoré upozorňuje Európsky dvor audítorov vo svojich správach o rozpočtovej podpore, je „dynamický prístup“ v rámci všeobecnej podmienenosti rozpočtovej podpory stále významným nástrojom politického dialógu; keďže rozpočtovú podporu však v žiadnom prípade nemožno považovať za bianko šek, |
H. |
keďže záväzky, ktoré prijímajúce krajiny prijali voči všetkým svojim partnerom, sa dajú v niektorých prípadoch ťažko plniť, pretože podmienky ukladané poskytovateľmi pomoci sú niekedy protichodné, |
I. |
keďže Európska únia v rámci dohôd o partnerstve až doteraz poukazovala skôr na porušovanie ľudských práv (tzv. práv prvej generácie) ako na porušovanie sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv (tzv. práv druhej generácie), |
J. |
keďže všetci poskytovatelia pomoci by mali medzi sebou konzultovať s cieľom predísť akémukoľvek nesúladu, pokiaľ ide o podmienenosť, |
K. |
keďže v súlade s článkom 2 ods. 3 Lisabonskej zmluvy je jedným z cieľov Únie podpora trvalo udržateľného sociálneho trhového hospodárstva a tento prístup sa uplatňuje aj na rozvojovú a susedskú politiku, |
L. |
keďže presadzovanie zodpovednosti, ktorú má partnerská vláda voči svojim občanom v oblasti rozpočtového riadenia, je zásadným faktorom rozvoja jej kapacít, a to prostredníctvom kontroly vykonávanej jej parlamentom, ako aj informovania jej občianskej spoločnosti o oblasti verejných financií, |
1. |
víta iniciatívu Komisie stanovenú v zelenej knihe o rozpočtovej podpore, ktorej hlavným cieľom je presadzovať vnútorný rozvoj partnerských krajín, a žiada, aby sa kritériá oprávnenosti na rozpočtovú podporu spresnili takým spôsobom, aby sa odstránilo riziko prípadných nezrovnalostí alebo zlého využívania tohto druhu pomoci, pričom sa zohľadnia také prvky, ako je index korupcie príslušných krajín; |
2. |
víta konzultačný postup na európskej úrovni; vyjadruje nádej, že postup udeľovania rozpočtovej podpory bude objektívne preskúmaný a skvalitnený s cieľom zvýšiť jeho účinnosť; |
3. |
pripomína, že podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy je základným cieľom rozvojovej politiky EÚ znižovanie a odstraňovanie chudoby; zdôrazňuje, že chudoba má mnoho rozmerov, najmä ľudský, hospodársky, spoločensko-kultúrny, politický, rodovo podmienený a environmentálny rozmer, a je potrebné, aby sa rozvojová politika EÚ zaoberala všetkými týmito rozmermi; |
4. |
zastáva názor, že pomoc EÚ musí viesť k skutočnej kvalitatívnej zmene v partnerských krajinách; uznáva, že rozpočtová podpora je účinným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, a to za predpokladu, že sa používa spolu s účinným politickým a strategickým dialógom a vzťahujú sa na ňu isté podmienky; |
5. |
zdôrazňuje zásadnú a nevyhnutnú úlohu súdržnosti politík pri uplatňovaní vysoko účinnej rozvojovej politiky; ďalej žiada, aby sa zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie zamerala na presadzovanie demokracie a ľudských práv, mieru a bezpečnosti, ktoré sú kľúčovými predpokladmi trvalo udržateľného rozvoja; žiada systematickejšie úsilie o posilnenie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a na obmedzenie rizika katastrof; |
6. |
domnieva sa, že daňový systém zabezpečuje nezávislý zdroj financií pre trvalo udržateľný rozvoj a predstavuje dôležité spojenie medzi vládou a občanmi rozvojových krajín; žiada, aby bolo medzi najvyššie priority rozpočtovej podpory zaradené vytvorenie životaschopnej fiškálnej správy a daňovej infraštruktúry pokrývajúcej celé územie; odporúča zahrnúť do politiky rozpočtovej podpory boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu; |
7. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v prípade potreby využívala sektorová verzia rozpočtovej podpory s cieľom väčšmi sa zamerať na základné sociálne sektory, medzi ktoré patrí najmä zdravotníctvo, vzdelávanie a pomoc najzraniteľnejším osobám, predovšetkým osobám so zdravotným postihnutím; |
8. |
zdôrazňuje, že rozpočtová podpora sa nesmie používať ako nástroj na podporu špecifických hospodárskych a strategických záujmov Európskej únie, ale na dosiahnutie rozvojových cieľov rozvojových krajín a na poskytovanie pomoci týmto krajinám pri realizácii príslušných cieľov, najmä pokiaľ ide o odstránenie chudoby a hladu; |
9. |
pripomína inovačnú úlohu Európskej únie v oblasti rozpočtovej podpory, ako aj pridanú hodnotu, ktorú prináša Európska komisia vďaka svojim odborným znalostiam v tejto oblasti; |
10. |
upozorňuje, že rozpočtová podpora môže vďaka náročnému dialógu o rozpočtových otázkach posilniť nielen povinnosť vlád skladať účty, ale aj koordináciu medzi poskytovateľmi pomoci; zdôrazňuje, že je možným prostriedkom na zlepšenie koordinácie s novými poskytovateľmi pomoci; |
11. |
zdôrazňuje úlohu Európskej únie podeliť sa o svoju skúsenosť aj s ostatnými inštitucionálnymi subjektmi, najmä počas Fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Busane; |
12. |
zdôrazňuje, že dynamický prístup, ktorý zaujala Komisia i väčšina poskytovateľov rozpočtovej podpory, zahŕňa niekoľko rizík, na ktoré sa musí náležite prihliadať; žiada Komisiu, aby dokončila hodnotenia na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o prípadné riziká a prínosy z rozpočtovej podpory v partnerských krajinách; |
13. |
žiada Európsku úniu, aby si pri riadení rozpočtovej podpory stanovila za cieľ využívanie jej komplementárnosti, ako aj ďalších spôsobov pomoci; |
14. |
zdôrazňuje, že v krajinách prijímajúcich rozpočtovú podporu je potrebné posilniť tak kontrolné mechanizmy Komisie, ako aj parlamentnú kontrolu a informovanosť občianskej spoločnosti; poukazuje zároveň na to, že zavedenie optimálnych postupov kontroly verejných financií krajín, ktoré prijímajú pomoc, musí byť predpokladom na akékoľvek vyplatenie prostriedkov; |
15. |
pripomína, že na to, aby bolo možné dokázať konkrétny vplyv rozpočtovej podpory v tretích krajinách, sú nevyhnutné jasne vymedzené, riadne odôvodnené a dôkladne sledované ukazovatele, a že príslušné rozpočtové orgány by mali pravidelne dostávať aktuálne informácie o ukazovateľoch a usmerneniach, ktoré sú v pozadí procesu rozhodovania v oblasti rozpočtovej podpory; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele musia byť lepšie prispôsobené konkrétnym potrebám partnerských krajín, aby bolo možné predchádzať univerzálnemu prístupu pre všetkých, ktorý presadzuje Komisia a ktorý by mohol byť kontraproduktívny; |
16. |
žiada, aby bola rozpočtová podpora v krajinách, ktoré prijímajú podporu, podmienená demokratickou parlamentnou kontrolou rozpočtu; vyzýva na širokú účasť parlamentov a konzultáciu s občianskou spoločnosťou partnerských krajín, aby sa o použití prostriedkov z rozpočtovej podpory rozhodovalo demokratickým spôsobom; |
17. |
vyzýva Komisiu, aby pred poskytnutím rozpočtovej podpory zabezpečila, že ciele intervencie budú súčasťou vnútroštátnych programov jednotlivých prijímajúcich krajín a že sa budú dodržiavať zásady koordinácie, vzájomného dopĺňania a súdržnosti vo vzťahu k iným darcom, ako aj doplnkový charakter podpory vo vzťahu k prostriedkom vyčleneným prijímajúcou krajinou; |
18. |
v záujme zaručenia primeranosti rozpočtovej podpory EÚ vyzýva Komisiu, aby zefektívnila svoje postupy plánovania a navrhovania tým, že zlepší prípravu a dokumentáciu rozhodnutí o začatí činností v rámci rozpočtovej podpory; vzhľadom na rozpočtové obmedzenia v delegáciách, ktoré často obmedzujú ich schopnosť vykonávať určité činnosti, vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatok kvalifikovaného personálu na realizáciu, pretože rozpočtová podpora si vyžaduje rozličné analytické zručnosti v oblasti financovania projektov a programov; |
19. |
trvá na tom, že národné parlamenty krajín, ktoré sú príjemcami pomoci, organizácie občianskej spoločnosti, ako aj miestne orgány by mali zohrávať kľúčovú úlohu, pretože majú najväčšie predpoklady na to, aby určili prioritné sektory, vypracovali strategické dokumenty danej krajiny a kontrolovali rozpočtové príspevky; žiada, aby národné parlamenty po konzultáciách s občianskou spoločnosťou a pred politickým dialógom o rozpočtovej podpore s poskytovateľmi pomoci schválili strategické dokumenty danej krajiny a viacročný rozpočet s cieľom posilniť parlamentnú kontrolu; |
20. |
zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola rozvojová pomoc Únie účinná; žiada, aby sa vyvinuli nezávislé systémy hodnotenia na úrovni Únie, ako aj mechanizmus podávania sťažností určený tým, ktorým pomoc Únie spôsobila škodu, a požaduje tiež podporu mechanizmov zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni; |
21. |
žiada Komisiu, aby poskytla celkovú číselnú bilanciu všeobecnej a sektorovej rozpočtovej pomoci priznanej miestnej správe a aby sa zaoberala vhodnosťou a rizikami spojenými s decentralizáciou časti rozpočtovej podpory, aby subjekty na úrovni miestnej správy mohli niesť skutočnú zodpovednosť; |
22. |
vyzýva Európsku úniu, aby rešpektovala a podporovala skutočné osvojovanie si rozvojových stratégií rozvojovými krajinami, a žiada ju, aby sa vyhla umlčiavaniu národných politických činiteľov v rámci politického dialógu o rozpočtovej podpore, pretože takýto postup by narušil demokratickú zodpovednosť a prispieval by k depolitizácii vnútorných politických skutočností; |
23. |
domnieva sa, že rozpočtová podpora musí byť prioritne zameraná na vládne sektory, ktorých vplyv v oblasti znižovania chudoby je najdôležitejší, a to najmä na ministerstvá zdravotníctva a školstva; |
24. |
domnieva sa takisto, že do rozpočtovej podpory by malo byť zahrnuté aj rodové hľadisko a že by sa malo zohľadňovať počas celého rozpočtového procesu, pričom treba podporiť dialóg so ženskými združeniami a stanoviť ukazovatele podľa pohlavia; |
25. |
zdôrazňuje, že na posilnenie vzájomnej zodpovednosti by Európska komisia mala posilniť svoju úlohu sprostredkovateľa medzi vládou, poslancami a občianskou spoločnosťou, a domnieva sa, že na tento účel by časť rozpočtovej podpory vyhradená na technickú pomoc na posilnenie sektorových ministerstiev mohla byť takisto použitá na posilnenie kapacít parlamentov a občianskej spoločnosti, aby mohli v plnej miere vykonávať svoju úlohu pri kontrole rozpočtovej podpory; |
26. |
zdôrazňuje zásadnú úlohu poskytovateľov pomoci pri pomoci partnerským krajinám v rozvíjaní ich schopností a pozitívny dosah podpory miestnych projektov na znižovanie chudoby, inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj v partnerských krajinách; |
27. |
vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami makroekonomickej destabilizácie a nad vplyvom, ktorý by mohlo mať náhle prerušenie rozpočtovej podpory na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva; navrhuje, aby bol v rámci zosúladeného postupu poskytovateľov pomoci a po konzultáciách s občianskou spoločnosťou a parlamentom partnerskej krajiny zavedený mechanizmus postupnosti pri znižovaní poskytovania rozpočtovej podpory, čo by mohlo zmierniť s tým súvisiace dôsledky, podporiť politický dialóg a umožniť nájdenie spoločných riešení problémov, ktoré sa vyskytnú; |
28. |
domnieva sa, že k rozpočtovej podpore, rovnako ako k programovej pomoci by sa malo pristupovať ako k prechodnému nástroju, a že rozpočtová podpora by nemala brzdiť úsilie posilniť schopnosť krajín zadovážiť si vlastné zdroje, napríklad prostredníctvom daní, aby sa tak stali nezávislé od prostriedkov venovaných tretími krajinami; |
29. |
žiada darcov, aby posilnili koordináciu a predvídateľnosť rozpočtovej podpory a trvá na tom, že darcovia musia byť pripravení prijať dlhodobý záväzok voči partnerským krajinám; |
30. |
vyzýva Európsku úniu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, aby sa tretie krajiny zaviazali investovať do mechanizmu, ktorý podporuje ich finančnú stabilitu; |
31. |
trvá na účinnom plnení požiadavky stanovenej v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (nariadenie o nástroji rozvojovej spolupráce), v ktorom sa uvádza, že „Komisia dôsledne uplatňuje prístup založený na výsledkoch a ukazovateľoch výkonnosti, jasne vymedzí svoje podmienky a monitoruje ich dodržiavanie a podporuje úsilie partnerských krajín o rozvinutie kapacít parlamentnej kontroly a auditu a o zlepšenie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tieto ustanovenia rozšírila o rozpočtovú podporu poskytovanú z Európskeho rozvojového fondu prijímajúcim krajinám (krajinám AKT), na ktoré sa zatiaľ uplatňujú len technickejšie kritériá článku 61 ods. 2 Dohody z Cotonou; |
32. |
nazdáva sa, že keďže použitie rozpočtovej podpory je dôležitým strategickým rozhodnutím vo vzťahu Únie s partnerskými krajinami, článok 290 ZFEÚ (delegované akty) sa musí vzťahovať na vymedzenie kritérií oprávnenosti uplatniteľných na túto formu pomoci, pričom sa Rade a Parlamentu ako spoluzákonodarcom poskytnú plné spolurozhodovacie právomoci pri jej schvaľovaní a v prípade potreby aj právo na zrušenie delegovaného aktu; |
33. |
pripomína, že v dôsledku výrazných nedostatkov v oblasti kapacít, predovšetkým nedostatočného riadenia, prichádza množstvo rozvojových krajín o rozpočtovú podporu; |
34. |
zastáva názor, že rozhodnutia o financovaní rozpočtovej podpory musia vychádzať nielen z očakávaných prínosov, ale aj z krátkodobých a dlhodobých rizík týkajúcich sa darcovských aj partnerských krajín; konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe (7) vyjadruje úplný súhlas s týmto hodnotením, keďže zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné vypracovať a zaviesť primeraný rámec riadenia rizík; |
35. |
vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom (ERF) za rozpočtový rok 2009 zistil pri audite platieb v súvislosti s rozpočtovou podporou vysoký výskyt nevyčísliteľných chýb v dôsledku toho, že sa nepreukázalo dodržanie platobných podmienok v dostatočne formalizovanej a štruktúrovanej podobe; zároveň berie na vedomie a víta zásadné zlepšenie v oblasti preukazovania oprávnenosti, ktoré Dvor audítorov zaznamenal v rámci desiateho ERF a ktoré vyplýva z jasnejších rámcov hodnotenia bežne používaných v súčasnosti; |
36. |
pripomína, že verejné investície do verejných statkov, ako je vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, infraštruktúry a výrobné kapacity, najmä pokiaľ ide o drobných poľnohospodárov a podporu miestnych trhov, sú zásadné pre úspech rozvojových stratégií; |
37. |
vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa v konkrétnych podmienkach jasne stanovovali ukazovatele, ciele, metódy výpočtu a zdroje overovania v prípade vyplácania variabilných súm, ktorých výška závisí od výkonnosti, a aby sa v správach delegácií v štruktúrovanej a formalizovanej podobe preukazoval pokrok v hospodárení s verejnými financiami, a to jasným stanovením kritérií, podľa ktorých sa má pokrok posudzovať, ako aj dosiahnutý pokrok a dôvody, prečo sa reformný program nemohol realizovať podľa plánu; |
38. |
vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia nevyhnutné na boj proti korupcii v príslušných prijímajúcich krajinách, a to najmä pozastavenia vyplácania prostriedkov, ak je to potrebné; v tejto súvislosti žiada Komisiu o zachovanie úzkeho a pravidelného dialógu s partnerskými vládami o otázkach korupcie a venovanie dostatočnej pozornosti potrebám konkrétnych prijímajúcich krajín v oblasti posilňovania kapacít v záujme upevnenia mechanizmov zodpovednosti a protikorupčných mechanizmov; |
39. |
považuje predvídateľnosť tokov pomoci za jeden z najdôležitejších faktorov na zaručenie kvality výdavkov, pretože partnerským krajinám umožňuje spoločné dlhodobé plánovanie výdavkov a financovanie činností na zlepšenie sektorových politík; domnieva sa, že je potrebné, aby tento prístup podporili fiškálne politiky a mobilizácia domácich príjmov partnerských krajín, čo by malo dlhodobo znížiť závislosť krajiny od tejto pomoci; |
40. |
pripomína, že nedostatočný pokrok v oblasti riadenia verejných financií je stále príčinou toho, že významný počet krajín nemôže získať rozpočtovú podporu; |
41. |
domnieva sa, že rozpočtová podpora by sa mala v rozvojových krajinách uskutočňovať postupným spôsobom tak, že treba začať určitým obmedzeným množstvom krajín, ktorý by sa postupne zvyšoval v závislosti od toho, ako by sa zlepšovali kapacity partnerských krajín; |
42. |
zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by mala umožniť zníženie chudoby, a najmä pokrok v zmysle rozvojových cieľov tisícročia a zásad ako partnerstvo, účinnosť pomoci a súdržnosť politík zameraných na rozvoj; vyjadruje svoju podporu stimulom založeným na výsledkoch, ale zdôrazňuje, že zmeny vo vyplácaní podpory musia byť čo najviac predvídateľné, aby nemali negatívny účinok na plánovanie rozpočtu; opakuje, že rozpočtová podpora by sa mala poskytovať iba krajinám spĺňajúcim a dodržiavajúcim minimálne normy riadenia a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že podmienky spojené s makroekonomickými reformami musia byť zlučiteľné s ľudským a sociálnym rozvojom; |
43. |
nabáda rozvojové krajiny a Komisiu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohody z Cotonou a článkami 19 a 20 nariadenia (ES) č. 1905/2006 podporovali rozvoj založený na účasti, najmä pokiaľ ide o podporu občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov a konzultácie s nimi; |
44. |
zdôrazňuje, že pri poskytovaní rozpočtovej podpory krajinám AKT, ktoré sú dodávateľmi banánov a v tomto odvetví využívajú sprievodné opatrenia, je dôležité, aby sa do variabilnej časti, ktorá závisí od ukazovateľov verejnej správy, začlenili osobitné podmienky navrhované v novom článku 17a, ktorý Európsky parlament navrhuje zahrnúť do nariadenia (ES) č. 1905/2006 v súlade so svojou vyššie uvedenou pozíciou z 3. februára 2011; |
45. |
požaduje, aby Komisia zverejnila dohody uzatvorené s rozvojovými krajinami v oblasti rozpočtovej podpory, ako aj zmluvy týkajúce sa rozvojových cieľov tisícročia; |
46. |
zdôrazňuje, že sektorová rozpočtová podpora môže za istých okolností predstavovať užitočnú prechodnú možnosť, ktorou sa príslušným vládam a parlamentom poskytne väčší pocit zodpovednosti za prostriedky pomoci, pričom sa tieto prostriedky vyčlenia na rozvojové ciele tisícročia; |
47. |
domnieva sa, že krajiny bohaté na ropu a nerastné suroviny disponujú potenciálom potrebným na financovanie ich vlastného rozvoja a boj proti chudobe prostredníctvom transparentných daňových režimov a spravodlivého prerozdelenia bohatstva; |
48. |
domnieva sa, že zmluvy týkajúce sa rozvojových cieľov tisícročia sú v zásade príkladom kvalitnej rozpočtovej podpory (dlhodobý charakter, predvídateľnosť, zameranosť na sociálne odvetvia atď.) viazanej na výsledky; žiada preto Európsku komisiu, aby v roku 2011 uverejnila hodnotenie zmlúv v oblasti rozvojových cieľov tisícročia a aby vyhodnotila možnosť ich rozšírenia na väčší počet krajín; |
49. |
žiada Komisiu, aby pri hodnotení v polovici trvania zároveň uverejnila podmienky a ukazovatele výkonnosti v rámci strategických dokumentov jednotlivých krajín; domnieva sa, že ukazovatele výkonnosti rozpočtovej podpory musia byť stanovené na základe realizácie cieľov v oblasti znižovania chudoby a rozvojových cieľov tisícročia; |
50. |
opakuje svoje predošlé výzvy Komisii, aby sa namiesto kontroly vstupov zamerala na kontrolu výsledkov vo vzťahu k ukazovateľom, a to tým, že zlepší systém podávania správ tak, aby sa sústreďoval na účinnosť programov; |
51. |
upozorňuje, že v záujme účinnosti musia opatrenia rozvojovej politiky v partnerských krajinách v plnej miere zohľadňovať miestne podmienky a dodržiavanie hodnôt EÚ zakotvených v zmluve, najmä zásad právneho štátu a demokracie; zdôrazňuje, že potreby musia byť naďalej rozhodujúcim kritériom udelenia rozvojovej pomoci Únie; |
52. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili verejný register, v ktorom budú v záujme posilnenia domácich demokratických inštitúcií a zabezpečenia vzájomnej zodpovednosti transparentne uvedené dohody o rozpočtovej podpore, postupy a ukazovatele rozvoja; |
53. |
vyzýva členské štáty, aby v oblasti politiky rozvojovej pomoci preukázali viac súdržnosti na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Spoločenstva; žiada členské štáty, aby v oblasti rozpočtovej podpory využívali Európsku službu pre vonkajšiu činnosť na posilnenie koordinácie svojich činností s Komisiou s cieľom predísť duplikácii a nezrovnalostiam; |
54. |
pripomína Komisii a členským štátom, že musia zladiť svoju rozvojovú spoluprácu a zlepšiť plnenie úlohy, ktorá je jej súčasťou a ktorá spočíva v tom, že budú skladať účty spolu so všetkými zúčastnenými stranami; |
55. |
je pevne presvedčený o tom, že v rámci dôkladnej analýzy budúcej rozpočtovej podpory EÚ tretím krajinám je nutné zaoberať sa otázkou začlenenia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu; uvedomuje si historické a inštitucionálne východiská súčasnej situácie, je však presvedčený, že nastal čas na to, aby Rada, členské štáty a krajiny AKT uznali, že táto situácia je na úkor efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti rozpočtovej podpory Únie; zdôrazňuje však, že začlenenie tohto fondu do rozpočtu nesmie znamenať zníženie celkového objemu finančných prostriedkov na rozvojové politiky; |
56. |
vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v súlade s praxou obvyklou v iných oblastiach zlepšili koordináciu rozpočtovej podpory tretím krajinám s cieľom predchádzať prekrývaniu, nezrovnalostiam a nesúladu alebo ich odstrániť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa hodnotení viedli nedostatky politík, inštitúcií a systémov poskytovania služieb na sektorovej úrovni poskytovateľov pomoci k využívaniu vlastných systémov na realizáciu projektov a k tomu, aby postupovali na bilaterálnej úrovni, a nie koordinovane, čo je situácia, ktorá je nanajvýš neprijateľná v kontexte nedostatku finančných prostriedkov a ktorá veľmi sťažuje Únii plnenie sľubov, pokiaľ ide o zlepšovanie predvídateľnosti pomoci; trvá na tom, že je potrebné, aby sa rozpočtová podpora vo všetkých fázach prípravy a poskytovania sústreďovala na oblasti poskytujúce najvyššiu pridanú hodnotu; |
57. |
vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť verejnosti o rizikách spojených s uplatňovaním rozpočtovej podpory a aby pritom poukázala aj na pozitívny vplyv rozpočtovej podpory, pokiaľ ide o nadobudnutie nezávislosti partnerov; |
58. |
vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby aj naďalej zveľaďovali a zachovávali svoju finančnú podporu, a zároveň prostredníctvom poradenstva prinášali svoju podporu v oblasti technokratického riadenia verejných financií; |
59. |
zdôrazňuje, že cieľom lepšej koordinácie by mala byť optimalizácia prideľovania prostriedkov, posilnenie výmeny najlepších postupov a zvýšenie efektívnosti rozpočtovej podpory; |
60. |
domnieva sa, že Únia by mala uznať a využívať pridanú hodnotu, ktorú prináša jej nesmierna politická váha a potenciálne široký rozsah pôsobnosti jej činnosti, aby sa zabezpečil politický vplyv primeraný k poskytovanej finančnej podpore; |
61. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(2) Závery Rady z 15. mája 2007 (09558/2007).
(3) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(4) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 316.
(5) Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 109.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0030.
(7) Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2010: Riadenie všeobecnej rozpočtovej podpory Komisiou v krajinách AKT, Latinskej Ameriky a Ázie.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/46 |
Utorok 5. júla 2011
Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky
P7_TA(2011)0318
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o prioritách energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky (2011/2034(INI))
2013/C 33 E/06
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (KOM(2010)0677), |
— |
so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení vplyvu s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (SEK(2010)1395), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku (KOM(2010)0639), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2020 (KOM(2011)0031), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (1), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Analýza variantov prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka (KOM(2010)0265), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011)0112), |
— |
so zreteľom na tretí legislatívny balík týkajúci sa vnútorného trhu v oblasti energetiky, ktorý má názov Energia pre Európu: skutočný trh a bezpečné zásobovanie (2), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu (3), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0021), |
— |
so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES (4), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (5), |
— |
so zreteľom na správu Komisie o realizácii transeurópskych energetických sietí v období rokov 2007 – 2009 (KOM(2010)0203), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo (6), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu pod názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Prioritný plán pre vzájomné prepojenie (KOM(2006)0846), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (7), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (9) , |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 (11) o stratégii Európa 2020, |
— |
so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 170 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého má Únia povinnosť prispievať k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0226/2011), |
A. |
keďže našimi hlavnými výzvami v oblasti energetiky je vyrovnať sa so zmenou klímy, posilňovať energetickú bezpečnosť a sebestačnosť a zároveň znižovať celkové využívanie energie, ako aj dovoz fosílnych palív a závislosť na nich, diverzifikovať dodávateľov energie a energetické zdroje, dosiahnuť konkurencieschopný vnútorný trh s energiou a zabezpečiť univerzálny prístup k udržateľnej, cenovo dostupnej a bezpečnej energii, |
B. |
keďže spoločná energetická politika na úrovni EÚ sa vytvára na základe spoločných cieľov v oblasti zabezpečenia neprerušenej fyzickej dostupnosti energetických produktov a služieb na trhu a za dostupné ceny pre všetkých spotrebiteľov (domácnosti aj priemysel), |
C. |
keďže je potrebné zabezpečiť bezpečnosť dodávok a konsolidáciu solidarity medzi členskými štátmi v situáciách, keď sa členský štát musí vyrovnať s energetickou krízou, |
D. |
keďže Lisabonská zmluva poskytuje osobitný právny základ pre rozvoj energetickej politiky EÚ, ktorá podporuje úspešné prepojenie energetických sietí medzi členskými štátmi cez vnútroštátne a regionálne hranice, potrebné na dosiahnutie ďalších cieľov EÚ v oblasti energetickej politiky a solidarity (fungovanie trhu s energiami, energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie, bezpečnosť dodávok energie a diverzifikácia energetických zdrojov a foriem dodávok), |
E. |
keďže nedostatok včasnej modernizácie, zlepšenia, prepojenia a úpravy energetickej infraštruktúry Únie na účely udržateľnejšieho a účinnejšieho modelu výroby, prenosu a spotreby energie by mohol ohroziť schopnosť splniť energetické a klimatické ciele na rok 2020, a to najmä ciele začlenenia a zvyšovania podielu zdrojov obnoviteľnej energie, a oslabiť dlhodobý cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 %, |
F. |
keďže investičné plánovanie infraštruktúry a rozhodnutia s ním spojené musia byť podporené dlhodobými scenármi, v ktorých sa zohľadnia očakávané výsledky a ďalšie potreby technického rozvoja, |
G. |
keďže ďalšie začleňovanie zdrojov obnoviteľnej energie bude vyžadovať určité úpravy európskej energetickej infraštruktúry na úrovni prepravy aj distribúcie, |
H. |
keďže na dosiahnutie konkurencieschopných cien energie, bezpečnosti dodávok a udržateľnosť, ako aj efektívne rozsiahle zavádzanie obnoviteľnej energie, je potrebný otvorený, transparentný, integrovaný a konkurencieschopný trh EÚ s energiami a keďže dokončenie takéhoto trhu je stále dôležitou výzvou pre všetky členské štáty, |
I. |
zohľadňujúc kľúčový význam včasného a úplného vykonávania platných právnych predpisov vrátane regulačnej činnosti, ktorá sa vyžaduje v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou, a príslušného oznamovania investícií do energetickej infraštruktúry počas rozhodovania Súdneho dvora (12), aby bolo možné získať prehľad o možných nedostatkoch v dopyte a ponuke, ako aj o prekážkach brániacich investíciám; |
J. |
keďže kapacita prepojenia medzi členskými štátmi je stále nedostatočná v jednej tretine Únie vzhľadom na 10 % cieľ prepojenia stanovený na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 a keďže niektoré členské štáty a regióny sú aj naďalej izolované a závislé od jediného dodávateľa, čo zabraňuje skutočnému začleneniu trhov, likvidity a energetických tokov, |
K. |
keďže v oblasti energetických infraštruktúr by sa mali zohľadniť aj osobitné požiadavky prírodných ostrovov a najvzdialenejších regiónov, ako napríklad Kanárskych ostrovov, Madeiry a najvzdialenejších francúzskych regiónov (RUP), |
L. |
keďže v juhovýchodnej Európe je energetická prepravná sieť redšia než v ostatných častiach kontinentu, |
M. |
keďže alternatívne dodávateľské a tranzitné trasy a nové prepojenia majú význam z hľadiska zabezpečenia fungujúcej solidarity medzi členskými štátmi, |
N. |
keďže je potrebné venovať osobitnú pozornosť projektom, ktoré ešte neboli dokončené, a ktoré sa v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie 1229/2003/ES, v EÚ považujú za prioritné, |
O. |
keďže tretím energetickým balíkom sa vytvoril právny rámec, ktorým sa môže zvýšiť konkurencieschopnosť na trhu s energiou, |
P. |
keďže v súčasnosti plánované energetické infraštruktúry musia byť v súlade s potrebami trhu a s dlhodobými klimatickými a energetickými cieľmi EÚ a ich vykonávaním v jednotlivých vnútroštátnych energetických politikách, pričom prioritné sú tie energetické zdroje, ktoré nevyžadujú žiadne spoločenské ani environmentálne náklady, |
Q. |
keďže je potrebné posilnenie investícií do prepravných kapacít v oblasti plynu a elektrickej energie a zároveň je potrebné dodržiavať energetické ciele EÚ 20-20-20 a nové ciele v oblasti vysoko bezuhlíkového energetického prostredia po roku 2020, |
R. |
keďže budovanie energetickej infraštruktúry má vzhľadom na plnenie cieľov Strategického plánu pre energetické technológie (SET) strategický význam, |
S. |
keďže energetická efektívnosť poskytuje silný a hospodárny nástroj na dosiahnutie budúcnosti s udržateľnými zdrojmi energie, znižovaním dopytu po energii môže znižovať aj závislosť od vývozu a premiestňovanie elektrární z dôvodu stúpajúcich nákladov a prostredníctvom inteligentných investícií do existujúcich a nových infraštruktúr môže znížiť potrebu verejného a súkromného investovania do energetickej infraštruktúry, |
T. |
keďže inteligentné sústavy sú významnou príležitosťou na vytvorenie efektívnej väzby medzi výrobou energie, jej prenosom, distribúciou a odberateľmi, čím sa umožní rozumne spotrebúvať energiu, a tým zvyšovať energetickú efektívnosť, |
U. |
keďže posilnením kapacít prepojenia medzi plynárenskými sústavami na juhozápadnej osi v severo-južnom koridore sa umožní, aby kapacity dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) a kapacity podzemných zásob Pyrenejského polostrova prispievali k bezpečnosti dodávok v EÚ, a urobí sa dôležitý krok smerom k skutočne integrovanému vnútornému trhu s energiou, |
V. |
keďže zdĺhavé povoľovacie postupy a nedostatočná koordinácia medzi administratívnymi orgánmi môžu mať za následok výrazné omeškania a dodatočné náklady, najmä v prípade cezhraničných projektov, |
W. |
keďže zdĺhavé postupy povoľovania a nedostatok metodík na priraďovanie nákladov a nástrojov na rozdeľovanie ziskov a nákladov projektov cezhraničnej energetickej infraštruktúry sú hlavnými prekážkami ich rozvoja, |
X. |
keďže sa musí zaručiť kvalitná verejná diskusia a riadne sa musia zohľadniť európske právne predpisy v oblasti životného prostredia, |
Y. |
keďže pri vytváraní integrovaného, konkurencieschopného a na zákazníka orientovaného vnútorného trhu s energiou zohrávajú dôležitú úlohu regulačné orgány, |
Z. |
keďže v zmysle oznámenia Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete bude v nasledujúcom desaťročí na financovanie požiadaviek energetickej infraštruktúry potrebných 200 miliárd EUR a keďže túto sumu musia poskytnúť členské štáty, |
AA. |
keďže základom financovania energetickej infraštruktúry musia zostať trhové nástroje a keďže na financovanie určitých projektov, ktoré nie sú výslovne komerčne úspešné, sa bude transparentne a s osobitným prístupom ku konkrétnemu prípadu požadovať obmedzené množstvo verejných financií, pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky na európskom vnútornom trhu, zaručí sa bezpečnosť dodávok, zabráni sa narušeniu hospodárskej súťaže a podporí sa účinná integrácia obnoviteľnej energie, |
AB. |
keďže je potrebné čo najskôr realizovať rozsiahle investície, |
AC. |
keďže dôležitú úlohu zohrávajú regionálne orgány, ktoré sú z dôvodu zodpovednosti za množstvo činností súvisiacich so všeobecným aj regionálnym plánovaním, udeľovaním povolení a oprávnení pre veľké projekty infraštruktúry, investície, verejné obstarávanie, výrobu a z dôvodu úzkeho vzťahu k spotrebiteľom hlavnými subjektmi v oblasti energie, |
Strategické plánovanie energetickej infraštruktúry
1. |
zdôrazňuje, že verejné orgány majú všestrannú zodpovednosť za službu verejným záujmom tým, že plnia ciele spoločnosti a environmentálne ciele, za rozvoj energetickej infraštruktúry by však mal byť aj naďalej zodpovedný správne regulovaný trh; |
2. |
zdôrazňuje kľúčový význam včasného, správneho a úplného vykonávania platných právnych predpisov vrátane regulačnej činnosti, ktorá sa vyžaduje v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou s cieľom dosiahnuť integrovaný a konkurencieschopný európsky vnútorný trhu najneskôr do roku 2014; |
3. |
zdôrazňuje potrebu realizácie súčasných politík a nariadení, aby sa lepšie využívala existujúca energetická infraštruktúra v prospech európskych spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a Agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER), aby prísnejšie monitorovali vnútroštátne vykonávanie pravidiel, ako napríklad pravidiel súvisiacich so zásadou „využívať alebo stratiť“; |
4. |
je presvedčený, že na plné využitie výhod novej infraštruktúry je potrebný prístup na úrovni EÚ – vypracovaný v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami – a zdôrazňuje potrebu vypracovať doplnkovú harmonizovanú metódu výberu projektov infraštruktúry v súlade s rozvojom a pravidlami vnútorného trhu; domnieva sa, že táto metóda by mala zohľadňovať európske a regionálne hľadiská s cieľom odstrániť nezrovnalosti a optimalizovať sociálno-ekonomické a environmentálne vplyvy; |
5. |
zdôrazňuje, že plánovanie projektov energetickej infraštruktúry by malo byť v plnej miere v súlade so zásadou prevencie; akčné plány by mali podliehať dôkladným environmentálnym hodnoteniam vplyvu na individuálnom základe, pričom sa zohľadnia miestne a regionálne environmentálne podmienky; |
6. |
zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primeraný stupeň bezpečnosti dodávok energie pre EÚ a vytvoriť priaznivé vzťahy s dodávateľskými a tranzitnými krajinami mimo EÚ prostredníctvom spolupráce v rámci regionálnych a globálnych prepravných sústav dodávok energie; |
7. |
zdôrazňuje, že referenčný scenár používaný na hodnotenie energetickej infraštruktúry pre rok 2020 musí byť transparentný a v súlade s celkovými cieľmi energetickej politiky, ktoré sú stanovené v článku 194 Zmluvy o fungovaní EÚ, a s plánom EÚ na rok 2050 a ďalšími politikami EÚ (napr. v oblasti dopravy, budov a systému obchodovania s emisiami – ETS) vrátane politík energetickej efektívnosti, ktoré majú priniesť plnenie cieľa 20 % úspory energie (najmä plánu pre energetickú efektívnosť), s potenciálnym dosahom technologického pokroku, najmä v oblasti obnoviteľnej energie, a zvyšovaním dôležitosti elektrických vozidiel a realizáciou inteligentných sústav a iniciatív „inteligentné mestá a regióny“; |
8. |
podporuje urýchlené spustenie partnerstva pre inovácie Inteligentné mestá a vyzýva príslušných partnerov, ktorí sú zapojení do postupov plánovania v oblasti udržateľného mestského rozvoja, aby lepšie propagovali a využívali výhody, ktoré môžu priniesť iniciatívy JESSICA a ELENA v záujme investícií do udržateľnej energie na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom začať realizovať životne dôležité investičné projekty v oblasti energetickej efektívnosti, čistého spaľovania a obnoviteľných zdrojov energie a udržateľnej mestskej dopravy; poukazuje okrem toho na potenciál cezhraničnej finančnej pomoci medzi susediacimi krajinami v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI); |
9. |
zdôrazňuje, že na základe poradia dôležitosti a v záujme nákladovej efektívnosti treba určiť, kde by sa dala prostredníctvom politík energetickej efektívnosti zminimalizovať infraštruktúra, kde by sa existujúca vnútroštátna a cezhraničná infraštruktúra dala zlepšiť či zmodernizovať a kde treba a dá sa nová infraštruktúra vybudovať pozdĺž existujúcej energetickej alebo dopravnej infraštruktúry; |
10. |
domnieva sa, že zníženie spotreby energie a znečisťujúcich emisií a zvýšenie energetickej efektívnosti možno dosiahnuť vykonávaním programov lepšej energetickej efektívnosti v budovách a v oblasti dopravy; |
11. |
zdôrazňuje dôležitosť určenia možných budúcich nedostatkov v dopyte po energii a dodávkach energie, ako aj možných budúcich nedostatkov vo výrobnej a prenosovej infraštruktúre; |
12. |
zdôrazňuje dôležitosť harmonizácie štruktúry trhu EÚ a vývoja spoločných európskych sústav infraštruktúr s cieľom zabezpečiť riadenie vnútorných európskych prepojení a prepojení s tretími krajinami; |
13. |
domnieva sa, že budovanie elektroenergetickej infraštruktúry medzi EÚ a tretími krajinami, a v niektorých prípadoch existujúca elektroenergetická infraštruktúra, môže priniesť riziko úniku uhlíka alebo ho v existujúcich prípadoch zvýšiť; vyzýva Komisiu, aby, keď je to potrebné, vyhodnocovala túto možnosť a predkladala opatrenia na efektívne riešenie tejto problematiky zo strany EÚ, napríklad vyžadovaním súladu so smernicou 2009/28/ES o obnoviteľnej energii; |
14. |
vyzýva prevádzkovateľov sietí, regulačné orgány vrátane Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov a Komisiu, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi sietí a orgánmi v tretích krajinách vytvorili potrebné podmienky na zabezpečenie kompatibility medzi elektroenergetickou infraštruktúrou EÚ a infraštruktúrou v tretích krajinách, s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť členských štátov; |
15. |
zdôrazňuje, že by sa mal klásť dôraz nielen na cezhraničné projekty, ale aj na vnútorné prenosové sústavy, ktoré sú pre integráciu energetických trhov nevyhnutné, na integráciu výroby obnoviteľnej energie a bezpečnosť systému, na zánik energetických ostrovov a odstránenie vnútorných prekážok, ktoré vplývajú na európsku energetickú sústavu ako celok; zdôrazňuje význam riadneho zohľadňovania najvzdialenejších regiónov a ich potrieb; |
16. |
zdôrazňuje potrebu novej infraštruktúry, ktorá skoncuje s tzv. energetickými ostrovmi a závislosťou od jedného dodávateľa a zvýši bezpečnosť dodávok; |
17. |
zdôrazňuje, že ani jeden región členských štátov EÚ vrátane ostrovných regiónov by nemal zostať izolovaný od európskych plynových a elektrických sietí po roku 2015 ani mať ohrozenú svoju energetickú bezpečnosť z dôvodu nedostatočných príslušných prepojení; |
18. |
víta úsilie Komisie presadzovať regionálnu spoluprácu a žiada o ďalšie pokyny k takýmto regionálnym iniciatívam; |
19. |
upozorňuje na možnosti, ktoré pre vývoj a zintenzívnenie projektov cezhraničnej energetickej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré súvisia s obnoviteľnou energiou, predstavujú existujúce dohody o regionálnej spolupráci v EÚ a naliehavo vyzýva, aby sa nástroje regionálnej spolupráce (Euregios, EGTC) využívali na tento účel; |
20. |
zastáva názor, že je potrebné rozšíriť a ďalej prepracovať regionálne iniciatívy, keďže práve tie sú najužšie previazané s činnosťou energetickej sústavy v jednotlivých regiónoch (napr. štruktúrou regionálnych zdrojov výroby, veternou energiou, obmedzeniami siete a dostupnosťou energetických zdrojov); |
21. |
zdôrazňuje, že spolupráca medzi obcami a regiónmi na národnej a európskej úrovni prispieva k odstraňovaniu energetických ostrovov, dokončovaniu vnútorného trhu s energiou a vykonávaniu projektov energetickej infraštruktúry; zastáva názor, že cieľ politiky súdržnosti Európska územná spolupráca, ako aj makroregionálne stratégie môžu rozšíriť možnosti spolupráce pre cezhraničné projekty v záujme dosiahnutia efektívneho a inteligentného prepojenia medzi nekonvenčnými miestnymi a regionálnymi zdrojmi energie a veľkými energetickými sieťami; zdôrazňuje skutočnosť, že vhodná koordinácia projektov infraštruktúry môže zaručiť najlepší možný pomer nákladov a prínosov a zabezpečiť maximálnu efektívnosť finančných prostriedkov EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala zlepšiť regionálna spolupráca, a to najmä s cieľom zabezpečiť náležité prepojenie medzi určenými prioritami a európskymi regiónmi; |
22. |
žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktorými sa zabezpečí stimulovanie prevádzkovateľov prepravnej sústavy na vykonávanie skúmania v oblasti možných prepojení z regionálneho alebo európskeho hľadiska a to, aby ich investičné plány vychádzali zo sociálno-ekonomických vplyvov energetických prepojení, a nielen z čisto hospodárnosti projektov, čím sa zabráni nedostatočnému investovaniu do prenosových kapacít; |
23. |
vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 predložila navrhované riešenia kompromisov, na ktoré upozornil európsky koordinátor Georg Wilhelm Adamowitsch vo svojej tretej výročnej správe z 15. novembra 2010, napríklad kompromisov medzi naliehavou potrebou vybudovania novej infraštruktúry a prísnymi pravidlami ochrany životného prostredia; |
24. |
požaduje prijatie krokov na zabezpečenie súladu s medzinárodnými dohodami, napríklad s dohovorom z Espoo, pred spustením alebo ďalším rozvojom cezhraničných projektov, a v súvislosti s rozširovaním energetických sietí upozorňuje na potrebu podporovať užšiu spoluprácu, predovšetkým medzi Ruskom a Bieloruskom a pobaltskými štátmi, a teda aj rozvíjať dialóg medzi EÚ a Ruskom o energetike, predovšetkým v záujme dosiahnutia cieľa energetickej bezpečnosti pre členské štáty a regióny EÚ; |
25. |
víta rozhodnutie Komisie zaviesť pre európske jadrové elektrárne záťažové testy; domnieva sa, že na neustále zlepšovanie bezpečnostných noriem v Európe sú najdôležitejšie budúce legislatívne iniciatívy, v ktorých sa stanoví spoločný rámec pre jadrovú bezpečnosť; |
26. |
poznamenáva, že s energetickou infraštruktúrou súvisia značné riziká vrátane operačného rizika (napr. preťaženie, diskontinuita dodávok), prírodného rizika (napr. zemetrasenia a záplavy), environmentálneho rizika (napr. znečistenie a strata biotopov a biodiverzity) alebo rizika spôsobeného ľudskou činnosťou/politického rizika (napr. bezpečnostné riziko a terorizmus); požaduje preto, aby sa vykonávali rozhodnutia týkajúce sa rozvoja inteligentných sústav, ako stanovuje smernica 2008/114/ES o kritických infraštruktúrach; navrhuje, aby členské štáty vypracovali mapu rizík ako nástroj na prijímanie rozhodnutí a sledovanie výsledkov realizácie inteligentných sústav v záujme zlepšenia prepojiteľnosti sústav; |
27. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť začlenenia prioritných projektov do energetickej infraštruktúry, ktorými by sa zvýšili bezpečnosť a zabezpečenie existujúcich hlavných energetických infraštruktúr v Európe (ropovody a plynovody, elektroenergetické sústavy, jadrové elektrárne, terminály LNG atď.) v oblasti nehôd alebo prírodných či človekom spôsobených katastrof; |
Komplexný scenár rozvoja infraštruktúry
28. |
domnieva sa, že v 10-ročnom pláne rozvoja siete (Ten-Year Network Development Plan – TYNDP) sa identifikujú podstatné projekty elektrickej a plynárenskej infraštruktúry a mal by prispieť k stanoveniu priorít výberu projektov európskeho významu, ktoré by sa mali vypracovať v záujme dosiahnutia energetických a klimatických cieľov EÚ bez toho, aby došlo k zásahom do fungovania vnútorného trhu; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mala zvážiť kapacita prepojení na rovnakej úrovni ako v prípade cieľov 20-20-20 a následne by sa sieť TYNDP mala považovať za nástroj na sledovanie súladu s 10 % cieľom prepojení; |
29. |
vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť lepšie riadenie budúceho plánovania elektrickej a plynovej infraštruktúry EÚ predložila konkrétny návrh na zlepšenie transparentnosti a účasti verejnosti na určovaní priorít EÚ v rámci procesu širšej účasti zainteresovaných strán (do ktorého sa zapoja, napríklad odvetvie energie, nezávislí odborníci, spotrebiteľské organizácie a MVO); domnieva sa, že najdôležitejšie na zabezpečenie tejto účasti je zverejnenie technických údajov plánovania; |
30. |
domnieva sa, že je potrebné venovať pozornosť energetickým infraštruktúram EÚ, ktoré vlastnia zahraničné spoločnosti alebo ich pobočky bez transparentnej riadiacej štruktúry a na ktoré majú veľký vplyv zahraničné vlády; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zavedenie primeraných právnych a inštitucionálnych opatrení v tomto zmysle, a to najmä pokiaľ ide o prístup k verejnému financovaniu EÚ; |
31. |
domnieva sa, že TYNDP prispieva k základom kontinuálneho programu rozvoja európskej plynovodnej a elektrickej prenosovej infraštruktúry v rámci dlhodobej európskej plánovacej perspektívy, ktorý bude monitorovať ACER a Komisia pri zohľadnení príslušných ustanovení tretieho balíka pre vnútorný trh; |
32. |
zdôrazňuje, že tento prístup zdola nahor je potrebné doplniť o dobre štruktúrovaný pohľad zhora nadol s európskym rozmerom; |
33. |
zdôrazňuje, že podpora budovania prenosovej a distribučnej infraštruktúry v záujme efektívnej a inteligentnej integrácie obnoviteľnej energie, ako aj integrácie nových využití elektrickej energie, najmä elektrických alebo dobíjateľných hybridných vozidiel, má kľúčový význam pre úspešné dosiahnutie celkových energetických cieľov; víta skutočnosť, že budúca európska energorozvodná supersieť a pilotné projekty schválené na Florentskom fóre sú považované za prioritu; žiada Komisiu, aby uskutočnila konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami zamerané na urýchlenie určenia elektroenergetických diaľnic ako integrovanej sústavy infraštruktúr založenej na uzloch s cieľom optimalizovať prepojenosť, odolnosť systému, operačnú flexibilitu a znižovať náklady bez vylúčenia akéhokoľvek širšieho európskeho geografického územia; vyzýva Komisiu, aby do polovice roku 2014 predložila Parlamentu koncept, ktorý čo najúplnejšie rieši osobitné potreby vyplývajúce z prenosu energie z obnoviteľných zdrojov; |
34. |
pripomína, že zemepisné prekážky, ktoré sú ostrovom a horám bytostne vlastné, výrazne sťažujú ich začlenenie do energetickej siete EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila rôzne danosti v regiónoch a zamerala sa vyslovene na regióny s osobitnými geografickými a demografickými črtami, ako sú ostrovy, horské oblasti a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva, aby sa tak dosiahla výraznejšia diverzifikácia zdrojov energie a propagácia obnoviteľných zdrojov energie v záujme zníženia závislosti na dovoze energie; naliehavo žiada Komisiu, aby medzi svoje priority pre rok 2020 v oblasti energetickej infraštruktúry zaradila osobitnú situáciu ostrovných energetických systémov; |
35. |
zdôrazňuje, že existuje potreba prierezovej súdržnosti politiky vzhľadom na energetické infraštruktúry a ich vzťah k rámcu pre námorné priestorové plánovanie, čo by bolo takisto prospešné pre zapracovanie projektov veľkých pobrežných veterných parkov do celkovej stratégie; |
36. |
pripomína však Komisii, že treba podporiť každý členský štát, ktorý chce byť výrobcom, ako aj spotrebiteľom udržateľnej energie, a to z bezpečnostných aj hospodárskych dôvodov; |
37. |
tvrdí, že rozvoj regionálnej výroby energie je významný spôsob, ako zaručiť energetickú sebestačnosť v rôznych častiach Európy, najmä v baltskom regióne, ktorý je naďalej izolovaný a závislý na jedinom zdroji zásobovania; konštatuje, že regióny môžu využívať široké spektrum zdrojov vrátane možností, ktoré ponúkajú prírodné zdroje, a že budúcim cieľom by malo byť využívať tieto zdroje v plnej miere v záujme diverzifikácie výroby energie; |
38. |
schvaľuje význam efektívnych plynových infraštruktúr pri posilňovaní diverzifikácie a bezpečnosti dodávok, zlepšovaní fungovania vnútorného trhu s energiou, a teda pri znižovaní energetickej závislosti a súčasnom dodržiavaní potreby radikálne znížiť emisie v odvetví energetiky do roku 2050; poukazuje na potrebu správnej realizácie dodatočných požiadaviek na pružnosť plynovej infraštruktúry, najmä s cieľom zabezpečiť spätný tok a prepojenia, a zdôrazňuje, že treba rozvinúť plynovú infraštruktúru pri plnom zohľadnení prínosu terminálov LNG/ CNG, prepravných lodí a skladovacích zariadení, ako aj vývoja splyňovanej biomasy a bioplynu; |
39. |
víta oznámenie Komisie, že zemný plyn zohráva dôležitú úlohu ako záložné palivo; zdôrazňuje však, že aj ostatné formy energie a zariadenia na skladovanie energie prevezmú túto úlohu, ak sa má zabezpečiť bezpečnosť dodávok; zdôrazňuje skutočnosť, že široký energetický mix je stále základom bezpečných, nákladovo efektívnych dodávok energie; |
40. |
poznamenáva, že na rozdiel od všetkých ostatných investícií do infraštruktúry, ktoré EÚ plánuje stimulovať, plynové prepojenia a skladovanie podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu z roku 2009 predstavujú povinnú infraštruktúru; žiada Komisiu, aby prehodnotila, či je potrebné financovať niektoré zlepšovania infraštruktúry z EÚ požadované v rámci nariadenia z roku 2009; |
41. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila nekonvenčné zdroje plynu a aby zohľadnila právne otázky, posudzovanie životného cyklu, dostupné zásoby, vplyv na životné prostredie a hospodársku životaschopnosť; žiada Komisiu, aby na základe zásady rovnakého zaobchádzania so zdrojmi primárnej energie uskutočnila podrobné hodnotenie možných prínosov a rizík využívania nekonvenčných zdrojov plynu v EÚ; |
42. |
domnieva sa, že hoci dekarbonizácia hospodárstva povedie k progresívnemu poklesu využívania fosílnych energií, ropa zostane podstatnou súčasťou dodávok energie EÚ ešte mnoho rokov, a preto sa musí zachovať konkurencieschopná európska preprava ropy a infraštruktúra rafinovania počas prechodu s cieľom zabezpečiť bezpečné a dostupné dodávky výrobkov pre spotrebiteľov EÚ; |
43. |
zdôrazňuje význam plánovania integrovanej energetickej infraštruktúry pre poľnohospodárske a drobné vidiecke zdroje energie, aby sa uprednostnila decentralizovaná výroba energie, účasť na trhu a rozvoj vidieka; zdôrazňuje význam prioritného prístupu k prepojeniu obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v smernici EÚ 2009/28/ES; |
44. |
poukazuje na potrebu pripraviť a prispôsobiť sústavy na výrobu foriem energie, akou sú elektrická energia a bioplyn z poľnohospodárskych a lesníckych zdrojov, v dôsledku reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky; |
45. |
domnieva sa, že by sa mala venovať pozornosť novým technologickým riešeniam na využitie odpadovej energie z priemyslu, t. j. spálený plyn, odpadové teplo atď.; |
46. |
zdôrazňuje význam infraštruktúry na distribučnej úrovni a významnej úlohy angažovaných spotrebiteľov a prevádzkovateľov rozvodných sietí počas integrácie decentralizovaných energetických produktov a opatrení na zvýšenie účinnosti na strane dopytu do systému; zdôrazňuje, že udelenie vyššej priority riadeniu na strane dopytu a výrobe energie na strane dopytu by výrazne posilnilo integráciu decentralizovaných zdrojov energie a znamenalo posun k dosiahnutiu celkových cieľov energetickej politiky; verí, že toto sa vzťahuje aj na projekty vnútroštátnej infraštruktúry, ktoré majú pozitívne vplyvy mimo vnútroštátnych hraníc, pokiaľ ide o dodávku alebo prepojenie vnútorného trhu s energiou; |
47. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 predložila konkrétne iniciatívy na podporu rozvoja kapacít uskladňovania energie (vrátane viacúčelových zariadení pre plyn/vodík, inteligentných batérií využívajúcich spätný tok v elektrických vozidlách, prečerpávacích vodných elektrární, decentralizovaného skladovania bioplynu, vysokoteplotných solárnych zariadení, zariadení na skladovane stlačeného vzduchu a iných technológií); navrhuje, aby Komisia zhodnotila ďalšie iniciatívy na skladovanie energie s cieľom maximalizovať integráciu obnoviteľných zdrojov energie; |
48. |
domnieva sa, že modernizácia a zlepšovanie efektívnosti mestských vykurovacích a chladiacich sietí musí byť pre EÚ prioritou, ktorá by sa mala podporovať v súvislosti s preskúmaním existujúceho finančného rámca a budúcim finančným výhľadom a v nej aj odrážať; |
49. |
víta projekty týkajúce sa zachytávania CO2, dopravy a skladovania, ktoré do dnešnej doby vznikli; vyzýva však Komisiu, aby prioritne vypracovala strednodobú správu, ktorá bude obsahovať technické aj hospodárske hľadisko a v ktorej zhodnotí výsledky dosiahnuté využívaním experimentálnych technológií zachytávania a skladovania uhlíka pre uhoľné elektrárne, ktoré boli dotované EÚ; |
50. |
naliehavo vyzýva Komisiu, v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, relevantnými prevádzkovateľmi sietí a trhovými hospodárskymi subjektmi, aby kriticky posúdila a v prípade potreby preskúmala číselné údaje o investičných potrebách uvedené v oznámení o prioritách v oblasti energetickej infraštruktúry, najmä vo vzťahu k znižovaniu dopytu prostredníctvom opatrení na dosiahnutie energetickej účinnosti, a žiada ju, aby Radu a Parlament informovala o pravdepodobne potrebných investíciách; |
51. |
poznamenáva, že popri kapitálových a prevádzkových nákladoch sú značné environmentálne náklady spojené s budovaním a prevádzkovaním projektov energetickej infraštruktúry a ich vyraďovaním z prevádzky; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť tieto environmentálne náklady v analýze nákladov a prínosov uplatnením prístupu založeného na výpočte nákladov počas životného cyklu; |
52. |
domnieva sa, že prevádzkovateľ prepravnej sústavy by mal dať všetky prenosové trasy k úplnej dispozícii trhu, a tak zabrániť obmedzeniu prenosovej kapacity pre cezhraničné vyrovnanie, a pod., pričom táto požiadavka sa musí ustanoviť v záväzných právnych predpisoch na základe súčasných usmernení Skupiny európskych regulátorov pre elektrinu a plyn (ERGEG) o osvedčených postupov; |
53. |
podporuje posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom vytvoriť regionálne regulačné orgány pre viaceré členské štáty; víta podobné iniciatívy s cieľom vytvoriť jednotných regionálnych prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav; |
54. |
vyzýva Komisiu a agentúru ACER, aby splnili úlohu vytvoriť do roku 2014 spoločný európsky vnútrodenný trh, keďže by to umožnilo voľnú výmenu právomocí na všetky prenosové prepojenia medzi krajinami a/alebo rozličnými cenovými oblasťami; |
Inteligentné sústavy
55. |
je presvedčený, že energetické infraštruktúry by sa mali viac orientovať na koncového odberateľa, pričom by sa mali výraznejšie zameriavať na interakciu medzi kapacitou distribučnej sústavy a spotrebou, pričom zdôrazňuje, aká je potrebná obojsmerná energia a informačné toky v reálnom čase; poukazuje na výhody novej plynárenskej a elektrickej sústavy, ktorej súčasťou sú účinné technológie, zariadenia a služby, napríklad inteligentné meradlá, inteligentné sústavy a interoperabilné služby správy energie na strane dodávky a dopytu prevádzkované IKT, ktoré v sebe zahŕňajú vývoj inovatívnych a dynamických vzorcov na výpočet cien a systémy zohľadňujúce dopyt, z ktorých budú profitovať spotrebitelia; |
56. |
kladie dôraz na potrebu podporovať rozvoj technológií priaznivých k používateľom, riadenie dopytu, aby sa zabezpečilo využívanie technológií inteligentných sústav a systémov zohľadňujúcich dopyt a aby sa zabezpečilo, že všetky zúčastnené strany budú v plnej miere využívať výhody inteligentných sietí; |
57. |
zdôrazňuje, že zavedenie inteligentných sústav by malo byť jednou z priorít energetickej infraštruktúry zameraných na dosiahnutie energetických a klimatických cieľov EÚ, keďže to podporí integráciu distribuovanej výroby z obnoviteľných zdrojov energie a elektrické vozidlá, zníženie závislosti na energiách, zvýšenie energetickej účinnosti a rozvoj pružnosti a kapacity elektrického systému; je presvedčený, že inteligentné sústavy ponúkajú jedinečnú príležitosť na oživenie inovácií, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, najmä s ohľadom na MSP; |
58. |
žiada Komisiu, aby umožnila bezodkladné využívanie demonštračných projektov veľkých inteligentných sústav ako najlepšieho spôsobu zmerať náklady a prínosy pre európsku spoločnosť; poznamenáva, že s cieľom podeliť sa o riziká z investícií potrebných na tieto projekty je potrebné verejné financovanie v rámci verejno-súkromného partnerstva, ktoré s účinnosťou ponúka Európska iniciatíva pre elektrizačnú sústavu (EEGI); |
59. |
upozorňuje, že inteligentné rozvodné siete sú výsledkom zbližovania technológií v oblasti elektrickej energie a informačných a komunikačných technológií, a preto sa musí osobitná pozornosť venovať spolupráci týchto dvoch odvetví, ako napríklad so zreteľom na účinné využívanie rádiového spektra v rámci Európy a pochopenie funkcií inteligentnej energie v plánovaní budúceho „internetu vecí“; žiada Komisiu, aby vytvorila plán spolupráce rôznych zapojených jednotiek (GR pre výskum, GR pre energetiku, GR INFSO atď.), aby sa zabezpečil najsúdržnejší a celkovo najúčinnejší spôsob prispenia k využívaniu a prevádzke inteligentných sietí a ako základ činností politiky v oblasti energetiky; |
60. |
vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, či sú nevyhnutné ďalšie legislatívne iniciatívy na vykonávanie inteligentných sústav v rámci predpisov tretieho balíka o vnútornom trhu s energiou; domnieva sa, že hodnotenie musí zohľadniť tieto ciele: i) zabezpečiť primeraný otvorený prístup a výmenu operačných informácií medzi subjektmi a ich fyzickými rozhraniami; ii) vytvoriť riadne fungujúci trh s energetickými službami; a iii) poskytovať náležité podnety prevádzkovateľom sústav, aby investovali do inteligentných technológií pre inteligentné sústavy; |
61. |
vyzýva na intenzívnejšie zameranie sa na interakciu medzi kapacitami distribučného systému a spotrebou pri zahrnutí spoločnej európskej stratégie v oblasti inteligentných sústav a poznamenáva, že ako sa zdôraznilo v záveroch Európskej rady zo 4. februára 2011, technické normy pre inteligentné sústavy by sa mali prijať najneskôr do konca roka 2012; |
62. |
zdôrazňuje, že sústavy by sa mali prispôsobiť novým účastníkom s cieľom zjednodušiť nové drobné výrobné zdroje, ako sú domácnosti a MSP; |
63. |
domnieva sa, že v 7. a 8. rámcovom programe pre výskum a vývoj by sa mala stanoviť ako priorita oblasť pre technológie inteligentných sústav, pokiaľ ide o infraštruktúry súkromného nabíjania elektrických vozidiel, vzhľadom na rýchle zavedenie decentralizovanej, obojsmernej energetickej siete v tejto oblasti; |
64. |
upozorňuje na potrebu vytvoriť stabilný regulačný rámec s cieľom podporiť obrovské investície potrebné v Európe na zriadenie inteligentných sústav; |
65. |
zdôrazňuje, že štandardizácia a interoperabilita inteligentnej sústavy je prioritou; dôrazne vyzýva členské štáty, aby v spojení s európskymi a medzinárodnými normalizačnými orgánmi a priemyslom urýchlili prácu na technických a bezpečnostných normách pre elektrické vozidlá, nabíjaciu infraštruktúru a inteligentné sústavy a inteligentné meradlá s cieľom dokončiť ich do konca roku 2012; zdôrazňuje, že technológie by mali byť založené na otvorených medzinárodných normách, aby sa zabezpečila ich nákladová účinnosť, čím sa zlepší interoperabilita systémov a spotrebiteľom sa poskytne možnosť voľby, pokiaľ ide o riešenia; |
66. |
uznáva, že normalizačná práca na inteligentných meradlách postupuje s normalizačným mandátom M/441 vydaným Komisiou pre európske normalizačné organizácie (CEN, CENELEC a ETSI), a zdôrazňuje, že technické normy pre inteligentné meradlá by mali zohľadniť dodatočné funkcie stanovené v konečnej správe koordinačnej skupiny CEN/CENELEC/ETSI pre inteligentné meradlá (SM-CM), konkrétne:
|
67. |
víta prácu, ktorú vykonali Európska iniciatíva pre rozvodnú sieť elektrickej energie (EEGI) a pracovná skupina Komisie pre inteligentné sústavy; vyzýva Komisiu, aby čo najdôslednejšie zohľadnila tieto závery pri osobitných právnych predpisoch pre inteligentné sústavy, ktoré sa majú prijať počas prvej polovice roka 2011; |
68. |
zdôrazňuje, že cieľom inteligentných meradiel je umožniť spotrebiteľom efektívne monitorovať a kontrolovať svoju spotrebu energie; |
69. |
poukazuje na to, že členské štáty už majú povinnosť, na základe pozitívneho hodnotenia, zaviesť do roku 2020 inteligentné meradlá aspoň u 80 % koncových odberateľov, a pripomína priebežný cieľ mať nainštalované inteligentné meradlá v 50 % domácností do roku 2015, ako sa dohodlo v novej digitálnej agende pre Európu; |
70. |
zdôrazňuje, že členské štáty by mali podporovať dostatočné množstvo pilotných projektov pre bytových zákazníkov s cieľom zlepšiť prijatie tohto nástroja zo strany verejnosti a oživiť proces inovácií, ako je stanovené v treťom balíku pre trh s energiou; vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotenia požadovaného v treťom energetickom balíku predstavila ďalšie opatrenia na zabezpečenie zavedenia inteligentných meradiel u všetkých nerezidenčných zákazníkov do roku 2014, s dočasnou výnimkou pre mikropodniky; žiada, aby sa v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ stanovili jasné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti, súkromia a ochrany údajov; |
71. |
zdôrazňuje, že zavádzanie zariadení na správu energií, najmä pokiaľ ide o inštaláciu inteligentných meradiel na používanie domácimi spotrebiteľmi, musí byť pre koncových odberateľov v každom prípade jednoznačným hmatateľným prínosom; zdôrazňuje potrebu informovať spotrebiteľov o ich spotrebe energie, aby sa aktívne zapájali do snahy o úsporu energie a požaduje osobitné zameranie na vytváranie kampaní na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie odborného vzdelávania, prehľadnú fakturáciu, zabezpečenie nákladovej účinnosti a podporovanie rozvoja technológií priaznivých k používateľom; |
72. |
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité podporovať výskum a inovácie, čo musí byť podporované aktívnou politikou financovania vrátane využívania inovatívnych nástrojov, ktoré treba vytvoriť, ako sú napríklad európsky fond na financovanie inovácií alebo európsky fond pre patenty; |
73. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na výbere normalizovaného licencovaného rádiového frekvenčného pásma pre inteligentné meradlá a sústavy; |
74. |
naliehavo žiada Komisiu aby v úzkej spolupráci s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov vyhodnotila potrebu dodatočných opatrení na ochranu údajov, úlohy a zodpovednosti rozličných subjektov týkajúce sa, okrem iného, prístupu, vlastníctva, narábania s údajmi a čítania a zmeny práv, a aby v prípade potreby vydávala primerané regulačné návrhy a/alebo usmernenia; |
Vymedzenie jasných a transparentných kritérií pre prioritné projekty
75. |
víta prioritné koridory, ktoré určila Komisia, a súhlasí, že je potrebné optimalizovať obmedzené finančné prostriedky; opätovne pripomína, že pokiaľ zodpovednosť za plánovanie a vývoj projektov infraštruktúry spočíva na trhu, úlohou EÚ je podporovať určité projekty tým, že im udelí štatút projektov európskeho záujmu a niektorým z nich poskytne financovanie z verejných zdrojov; |
76. |
požaduje jasnú a transparentnú metodiku, ktorá povedie k výberu prioritných projektov spĺňajúcich naliehavé potreby Európy; zdôrazňuje, že výber projektov európskeho záujmu by sa mal uskutočňovať na základe objektívnych a transparentných kritérií a so zapojením všetkých zainteresovaných strán; |
77. |
zdôrazňuje, že všetky projekty európskeho záujmu by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov energetickej politiky EÚ, ktorými sú dokončenie vnútorného trhu, podporovanie energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie bezpečnosti dodávok, a mali by byť schopné výrazným spôsobom prispieť k:
|
78. |
domnieva sa, že pri odôvodnení udelenia priority pre projekty je potrebné zohľadniť tieto kritériá:
|
79. |
zastáva názor, že podmienkou udelenia ďalších priorít pre projekty by malo byť zohľadnenie týchto kvalifikačných kritérií:
|
80. |
zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri plánovaní, vykonávaní a monitorovaní stanovených priorít a pri tvorbe investičných plánov a osobitných projektov; je presvedčený, že existujúce stratégie pre makroregióny (ako napríklad baltský a dunajský región) môžu takisto slúžiť ako modely pre platformy spolupráce pri dohodnutí a vykonávaní projektov v oblasti energetiky; |
81. |
pripomína, že je potrebné presadzovať integráciu vnútorného trhu s energiou predovšetkým prostredníctvom podpory projektov na zabezpečenie dobre vyváženého národného energetického mixu v susedných krajinách; |
82. |
zdôrazňuje, že sa musia odstrániť prekážky v hospodárskej súťaži vo všetkých energetických infraštruktúrach vrátane diaľkového kúrenia a chladenia; |
83. |
opakuje, že geografické prekážky, ktoré sú bytostne vlastné ostrovným územiam, veľmi sťažujú ich začleňovanie do energetickej siete Únie a že by sa im mali poskytnúť osobitné nástroje na zníženie ich energetickej závislosti, a to buď prostredníctvom rozvoja ich vlastného potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, alebo prostredníctvom presadzovania energetickej efektívnosti a úspor energie; |
84. |
zdôrazňuje, že transparentnosť by sa mala zvýšiť jasným informovaním verejnosti o účele a údajoch technického plánovania každého projektu; žiada, aby sa dôkaz o dodržiavaní kritérií overoval v rámci verejných konzultácií; |
85. |
domnieva sa, že by sa nemali podporovať len veľké projekty infraštruktúry, ale aj menšie projekty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré môžu byť rýchlejšie dokončené; |
86. |
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby projekty, ktorým bol udelený štatút projektu európskeho záujmu, po schválení naďalej spĺňali uvedené kritériá; je presvedčený, že v prípade akejkoľvek zásadnej zmeny projektu by sa mal preskúmať štatút projektu európskeho záujmu; |
Jasné a transparentné postupy udeľovania povolenia
87. |
súhlasí s potrebou zabezpečiť včasné vykonávanie projektov európskeho záujmu a víta návrh Komisie zracionalizovať postupy udeľovania povolení, zdokonaliť ich koordináciu, zlepšiť a zrýchliť ich, a to za predpokladu, že sa dodrží zásada subsidiarity a bude sa rešpektovať právomoc členských štátov v postupoch udeľovania, aby sa zabezpečilo, aby súčasné termíny v týchto oblastiach neodradili súkromných investorov od inovatívneho prístupu; |
88. |
víta vytvorenie vnútroštátneho kontaktného orgánu pre každý projekt európskeho záujmu (tzv. jednotné kontaktné miesto) ako jediného administratívneho rozhrania medzi subjektmi pripravujúcimi projekty a rôznymi orgánmi zapojenými do povoľovacieho postupu; zastáva názor, že vzhľadom na cezhraničné projekty by sa mala zabezpečiť ďalšia koordinácia medzi vnútroštátnymi jednotnými kontaktnými miestami a intenzívnejšia úloha Komisie pri tejto koordinácii; poukazuje na to, že pred vytváraním nových jednotných kontaktných miest musia Komisia a vnútroštátne orgány plne využiť existujúce inštitúcie; |
89. |
zdôrazňuje, že každý vnútroštátny kontaktný orgán musí byť nezávislý a bez politického alebo hospodárskeho vplyvu; je presvedčený, že projekty európskeho záujmu sa musia spracovať v poradí, v akom budú doručené, a v rámci časovej lehoty stanovenej v budúcom návrhu Komisie; |
90. |
zdôrazňuje dôležitosť včasného finalizovania projektov a kvalitného dialógu so zainteresovanými stranami; nabáda Komisiu, aby zabezpečila systém miernych až vážnych varovaní pre prípad nespracovania žiadosti o povolenie členským štátom v primeranej lehote a aby dôsledne sledovala, či vnútroštátne administratívne postupy zabezpečia správnu a rýchlu realizáciu projektov európskeho záujmu; v prípade výskytu ťažkostí víta zavedenie orientačných lehôt, v rámci ktorých musia príslušné oprávnené orgány dospieť ku konečnému rozhodnutiu; v prípade neexistencie takého rozhodnutia vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či môže byť takéto oneskorenie chápané ako prekážka zo strany členského štátu brániaca správnej a rýchlej realizácii energetického vnútorného trhu EÚ; |
91. |
vyzýva Komisiu, aby po zohľadnení rôznorodej škály osobitostí projektov a ich územnej charakteristiky určila, či by sa mali zriadiť spoločné alebo koordinované postupy na stanovenie konkrétnych kľúčových opatrení a osvedčených postupov (pravidelné výmeny informácií, včasné oznamovanie rozhodnutí, spoločné mechanizmy riešenia problémov atď.), a aby zhodnotila primeranosť využívania arbitrážnych konaní ako konečného rozhodovacieho nástroja; |
92. |
zdôrazňuje potrebu participatívnejšieho prístupu a uznáva, že zabezpečenie väčšieho prijatia projektov energetickej infraštruktúry u miestneho obyvateľstva sa nezaobíde bez toho, aby sa mu poskytli primerané informácie o účele projektov a bez jeho zapojenia do rozvoja týchto projektov v čo najskoršom štádiu; žiada o účasť na konzultačnom procese týkajúcom sa projektov európskeho záujmu na všetkých úrovniach občianskej spoločnosti, neziskových organizácií, priemyslu, sociálnych partnerov a spotrebiteľských organizácií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila konzultačný a hodnotiaci systém s cieľom identifikovať a šíriť osvedčené postupy a vedomostiach týkajúcich sa prijímania týchto infraštruktúr verejnosťou; |
93. |
so zreteľom na dôležitosť regionálnych stratégií v oblasti udržateľnej energetiky pre rozvojový potenciál týchto regiónov zdôrazňuje potrebu vytvoriť platformu pre výmenu najlepších postupov získaných v regiónoch zohľadňujúcu úspešné príklady obcí a regiónov, ktoré sa špecializujú na energiu z obnoviteľných zdrojov, úspory energie a energetickú efektívnosť; v tomto smere požaduje systém konzultácií a hodnotenia, aby sa, pokiaľ je to možné, odhalili, a rozšírili a kopírovali osvedčené postupy a znalosti o verejnom prijímaní infraštruktúry; |
94. |
zdôrazňuje, že najväčšou výzvou je zabezpečiť, aby projekty energetickej infraštruktúry akceptovala verejnosť na miestnej úrovni; je presvedčený, že akceptáciu a dôveru verejnosti a rozhodovacích orgánov možno získať len otvorenými a transparentnými diskusiami pri príprave rozhodnutí o projektoch energetickej infraštruktúry; |
95. |
žiada Komisiu, aby vyhodnotila, či je z hľadiska efektivity nákladov a verejnej akceptácie vhodnejšia modernizácia a zlepšenie súčasných energetických koridorov než vytvorenie nových koridorov; |
96. |
presadzuje, aby sa poskytovalo viac informácií o dôležitosti energetických sietí v Európskej únii; žiada Komisiu, aby zvážila uskutočnenie informačnej a komunikačnej kampane o energetických sieťach EÚ, ktorá by bola na mieru prispôsobená verejnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni; |
Nástroje financovania
97. |
konštatuje, že investície do rozvodných sietí sú cyklické a mali by sa vnímať z historického hľadiska; poukazuje na to, že veľká časť infraštruktúry vybudovanej v posledných desaťročiach na prepojenie centralizovaných elektrární zastaráva; poukazuje na to, že spoločnosť bude očakávať, že náklady na udržanie súčasnej infraštruktúry vo funkčnom stave a na zavedenie novej infraštruktúry sa budú optimalizovať pomocou verejno-súkromných partnerstiev a rozvoja inovatívnych nástrojov financovania; zdôrazňuje potrebu presne zistiť požiadavky na infraštruktúru a zabrániť zablokovaniu nadbytočných kapacít plným zohľadnením potenciálu energetickej účinnosti pre úsporu nákladov; |
98. |
zdôrazňuje, že efektívnym fungovaním trhu by sa mala zabezpečiť veľká časť nákladov na investičné potreby infraštruktúry, na základe zásad správneho rozdeľovania nákladov, transparentnosti, zákazu diskriminácie a efektívnosti z hľadiska nákladov a v súlade so zásadou „používateľ platí“; žiada, aby Komisia preskúmala, do akej miery súčasné regulačné stimuly postačujú na vyslanie potrebných signálov na trh a ktoré doplňujúce opatrenia, vrátane zlepšenia pravidiel pre rozdeľovanie nákladov, sú potrebné; |
99. |
domnieva sa, že v prípade, ak nie sú k dispozícii žiadne regulačné alternatívy a ak samotný trh nedokáže pokryť náklady na potrebné investície, financovanie EÚ môže byť potrebné na malý počet projektov európskeho záujmu, ktoré sú vzhľadom na svoj osobitný charakter komerčne nerealizovateľné, avšak ich realizácia je nevyhnutná v záujme splnenia cieľov energetickej politiky EÚ; domnieva sa, že verejné financovanie sa môže použiť na získanie súkromných investícií, a to vytvorením inovatívneho mixu finančných nástrojov, pod podmienkou, že sa tým nenaruší hospodárska súťaž; |
100. |
konštatuje, že Európsky fond regionálneho rozvoja výrazne prispieva k financovaniu projektov v oblasti energetickej a inej infraštruktúry, a upozorňuje na významnú úlohu politiky súdržnosti na miestnej a regionálnej úrovni, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; |
101. |
zdôrazňuje, že Kohézny fond a štrukturálne fondy by mali byť ústredné pre naše infraštruktúrne projekty; je presvedčený, že akýkoľvek pokus o vytvorenie nových odvetvových fondov z fondov politiky súdržnosti je scestný; |
102. |
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie investícií do infraštruktúry bude vychádzať z potrieb trhu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a vzniku falošných investičných stimulov a predišlo sa neodôvodnenej fluktuácii medzi členskými štátmi, pričom sa však zaručí ochrana verejných záujmov prostredníctvom obmedzeného objemu verejných financií, čo nutne povedie k inovatívnej zmesi finančných nástrojov výrazne zvyšujúcej súkromné investície, a to predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni a na územiach s osobitnými geografickými podmienkami, ako sú ostrovy, hornaté oblasti a regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva; |
103. |
domnieva sa, že Európska únia by mala financovať komerčne nepríťažlivé projekty, ktoré nie sú schopné pritiahnuť súkromných investorov, sú však zásadne dôležité pre napojenie izolovaných regiónov EÚ na európske elektrické a plynovodné prenosové siete, čo je integrálna súčasť vytvárania zjednoteného trhu s energiou v Európskej únii; |
104. |
žiada Komisiu, aby umožnila financovanie z verejných zdrojov len členským štátom, ktoré úplne implementovali existujúce právne predpisy EÚ a správne ich uplatňujú vrátane regulačných predpisov, ktoré sú stanovené v treťom balíku pre vnútorný trh; |
105. |
žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci v súvislosti s energetickou infraštruktúrou a aby v prípade potreby predložila návrhy na zmenu a doplnenie týchto pravidiel, aby sa členským štátom umožnilo podnecovať modernizáciu infraštruktúry; zároveň žiada Komisiu, aby vydala nový usmerňujúci dokument o verejnom financovaní projektov a súčasných právnych predpisov o štátnej pomoci, v ktorom navrhne jasné kritériá verejného financovania energetickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že tento dokument musí byť vypracovaný spoločne GR pre energetiku, GR pre hospodársku súťaž a GR pre regionálny rozvoj, aby sa zabránilo nejednotnosti v pravidlách Komisie; |
106. |
na základe strategických cieľov žiada, aby sa v súvislosti s budúcimi energetickými dotáciami v oblastiach infraštruktúry a výskumu a vývoja zohľadňovala geografická zásada; okrem toho trvá na tom, aby rozvinuté regióny dostávali ďalšie dotácie na výskum a vývoj len vtedy, ak sa táto dotovaná činnosť uskutočňuje v spojení s menej rozvinutými regiónmi; |
107. |
zdôrazňuje, že stabilný, predvídateľný a vhodný regulačný rámec vrátane primeranej miery návratnosti a stimulov pre novú infraštruktúru má rozhodujúci význam pre podporu investícií v preprave aj distribúcii; zdôrazňuje, že regulačné orgány by mali posilňovať zavádzanie nových technológií prostredníctvom trhových stimulov a pilotných projektov; |
108. |
je presvedčený, že súkromné financovanie môže umožniť včasnú výstavbu potrebných energetických infraštruktúr, keďže rozsah problému infraštruktúry je taký veľký, že je potrebné správne uvoľnenie súkromných prostriedkov; konštatuje, že keďže súkromní investori chápu výzvu týkajúcu sa infraštruktúry, Komisia by mala vytvoriť jasné usmernenia na zapojenie účastníkov trhu a súkromných investorov do takzvaných obchodných vedení; je presvedčený, že obavy týkajúce sa možných vplyvov na fungovanie trhu je možné prekonať, ak budú obchodné vedenia povinné odovzdať trhu úplnú kapacitu; |
109. |
zdôrazňuje, že by sa v čo najširšej miere mali využiť trhové nástroje vrátane projektových dlhopisov, záruk za úvery, nástrojov s rozdelením rizika, stimulov na financovanie verejno-súkromných partnerstiev, partnerstiev s EIB a využívania príjmov získaných z predaja emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi energie a energetickej efektívnosti, a ak je to vhodné, aj s inými inovatívnymi finančnými nástrojmi, vyzýva Komisiu, aby zohľadnila finančné kapacity a trhové podmienky menej rozvinutých členských štátov; |
110. |
zdôrazňuje význam užšej a účinnejšej spolupráce so súkromným sektorom a s finančnými inštitúciami, najmä s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, s cieľom presadzovať potrebné financovanie, a to najmä v prípade prioritných cezhraničných projektov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala iné inovatívne finančné nástroje a pomohla podporovať vytváranie verejno-súkromných partnerstiev, k čomu miestne, regionálne a celoštátne orgány poskytujú stimuly a potrebný legislatívny rámec a politickú podporu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rozvíjať technickú pomoc a finančné inžinierstvo na úrovni miestnych a regionálnych orgánov s cieľom podporovať miestne subjekty pri vytváraní projektov v oblasti energetickej efektívnosti – napr. s využitím nástroja technickej pomoci EIB s názvom ELENA a skúseností podnikov poskytujúcich energetické služby, ak pôjde o infraštruktúru v oblasti energetickej efektívnosti; |
111. |
podporuje myšlienku vydania spoločných európskych projektových dlhopisov na financovanie významných infraštruktúrnych potrieb EÚ a štrukturálnych projektov v rámci stratégie Európa 2020 vrátane novej stratégie na rozvoj energetickej infraštruktúry; je presvedčený, že projektové dlhopisy EÚ by zabezpečili požadované investície a vytvorili dostatočnú dôveru na to, aby veľké investičné projekty získali potrebnú podporu a stali sa tak dôležitým mechanizmom pre maximálny pákový účinok verejnej podpory; pripomína, že ak sa má Európa dostať na pevnú pôdu, tieto projekty musia prispievať aj k ekologickej transformácii našich hospodárstiev; |
112. |
konštatuje, že najmä projektové dlhopisy EÚ sa môžu stať kľúčovým finančným nástrojom na potrebné investície v oblasti energetickej infraštruktúry v Európe a pomôcť súkromným projektovým spoločnostiam získať kapitálové trhové financovanie od investorov; žiada Komisiu, aby pohotovo predložila legislatívny návrh týkajúci sa projektových dlhopisov EÚ; |
113. |
zdôrazňuje význam vývoja spoločnej metodiky regulačných orgánov upravujúcej rozdeľovanie nákladov v cezhraničných infraštruktúrnych projektoch, keďže tieto sieťové infraštruktúrne stimuly sú charakterizované mnohorakými zlyhaniami trhu, najmä z dôvodu prírodného monopolu a nedostatočnej hospodárskej súťaže; |
114. |
zdôrazňuje význam transparentných, primeraných, spravodlivých a nediskriminačných sadzieb s cieľom zabezpečiť vhodné rozdelenie nákladov pre investovanie do cezhraničnej a internej prenosovej infraštruktúry s cezhraničným vplyvom, čo významne prispieva k dosahovaniu cieľov politiky EÚ, spravodlivé ceny pre spotrebiteľov a vyššiu konkurencieschopnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zdržali uplatňovania nadmerne nízkych regulovaných sadzieb; víta preto návrh REMIT Európskej komisie; |
115. |
pripomína, že tretí balík ukladá regulačným orgánom povinnosť, aby pri určovaní sadzieb hodnotili investície nielen na základe prínosu pre príslušný členský štát, ale aj na základe prínosu pre celú EÚ; naliehavo žiada Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, aby zabezpečila plnenie tejto povinnosti zo strany svojich členov; žiada Komisiu, aby ďalej posúdila, či v prípadoch, kde náklady a prínosy nemožno spravodlivo rozdeliť prostredníctvom určovania taríf, by kompenzačné mechanizmy založené na prísnej transparentnosti mohli byť užitočné pre schválenie cezhraničných projektov alebo prípadných príslušných vnútroštátnych projektov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie energetických cieľov EÚ; |
116. |
zdôrazňuje význam, ktorý má zvýšenie kapacity prepojenia energetických sietí na cezhraničnej úrovni, a poukazuje na to, že je dôležité poskytovať finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov vrátane územnej súdržnosti; |
117. |
vyzýva na vytvorenie lepšieho finančného nástroja EÚ na podporu regionálnych a miestnych orgánov v ich úsilí o investovanie do udržateľnej výroby energie; |
118. |
víta iniciatívu Komisie predložiť v roku 2011 návrh na riešenie otázky rozdelenia nákladov v prípade technologicky zložitých alebo cezhraničných projektov, pretože to sa považuje za jednu z hlavných prekážok v rozvoji cezhraničnej infraštruktúry, a nový finančný nástroj na podporu prioritných projektov v období 2014 – 2020; |
119. |
považuje za dôležité, aby sa v budúcnosti venovalo viac pozornosti riešeniu finančných záruk investícií a aby sa projektovaný finančný rámec rozvíjal v spojení s plánovaním rozpočtového obdobia 2014 – 2020; |
Iné záležitosti týkajúce sa infraštruktúry
120. |
konštatuje, že všetky externé potrubia a ostatné energetické siete vstupujúce na územie Európskej únie by sa mali riadiť transparentnými medzivládnymi dohodami a podliehať pravidlám vnútorného trhu vrátane pravidiel o prístupe tretích strán, doložiek o destinácii, dohľadu nad rozdeľovaním a spravovaním prekážok, trvania zmlúv a tzv. doložiek ber alebo plať; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby súčasné a budúce vedenia a komerčné dohody rešpektovali acquis európskej energetiky a aby v prípade potreby podnikla kroky; |
121. |
vyzýva Komisiu, aby ďalej obmedzovala výnimky udeľovania prístupu tretích strán k energetickej infraštruktúre a aby preskúmala udelené výnimky s cieľom zistiť, či sú ešte potrebné; konštatuje, že poskytovanie verejných financií alebo podpory pre projekty prostredníctvom nástrojov, ako sú projektové fondy zaistené EIB atď., by mali znížiť alebo odstrániť potrebu získavať výnimky pre prístup tretích strán; |
*
* *
122. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom. |
(1) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009.
(3) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31.
(6) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 107.
(7) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
(8) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0441.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0485.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2011)0068.
(12) Vec C-490/10 Parlament/ Rada, o nariadení (EÚ, Euratom) č. 617/2010 o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/65 |
Utorok 5. júla 2011
Sociálne služby vo verejnom záujme
P7_TA(2011)0319
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (2009/2222(INI))
2013/C 33 E/07
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 2 a článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 14, 106, 151, 153 ods. 1 písm. j) a k), 159, 160, 161 a 345 a jej protokol č. 26, |
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 36, |
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Európske spoločenstvo uzatvorilo 26. novembra 2009 (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (2), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3), najmä na jej článok 1 ods. 3, |
— |
so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (4), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii“ (KOM(2006)0177) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (SEK(2006)0516), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725), |
— |
so zreteľom na pracovný dokumenty útvarov Komisie s názvom „Najčastejšie otázky v súvislosti s rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme pre určité podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme“ (SEK(2007)1516) a „Najčastejšie otázky v súvislosti s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania na sociálne služby všeobecného záujmu“ (SEK(2007)1514), |
— |
so zreteľom na pracovný dokument pracovníkov Komisie (SEK(2010)1545) nazvaný Príručka o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu a najmä na verejnoprospešné sociálne služby, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020) a na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 k uvedenému oznámeniu (5), |
— |
so zreteľom na prvú dvojročnú správu Komisie o sociálnych službách všeobecného záujmu (SEK(2008)2179) a jej druhú dvojročnú správu o sociálnych službách všeobecného záujmu (SEK(2010)1284) (6), |
— |
so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (7), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie o zdaňovaní finančného sektora (KOM(2010)0549), ako aj na k nemu pripojený pracovný dokument pracovníkov Komisie (SEK(2010)1166), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách (KOM(2011)0020) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2011)0102) o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011), |
— |
so zreteľom na vyhlásenie komisára Andora o sociálnych ustanoveniach Lisabonskej zmluvy (8), |
— |
so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh k službám európskeho hospodárstva a spoločnosti (9), |
— |
so zreteľom na Montiho správu o uplatňovaní pravidiel Spoločenstva na sociálne služby vo verejnom záujme, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2008 (10), |
— |
so zreteľom na správu s názvom Dobrovoľný európsky rámec kvality pre sociálne služby, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2010 (11), |
— |
so zreteľom na Spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2010 (12), |
— |
so zreteľom na správu s názvom Posúdenie sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2011 (13), |
— |
so zreteľom na závery a odporúčania fór o sociálnej služby vo verejnom záujme, ktoré sa konali v Lisabone v septembri 2007, v Paríži v októbri 2008 a v Bruseli v októbri 2010 (14), |
— |
so zreteľom na závery zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) zo 16. a 17. decembra 2008, z 8. a 9. júna 2009 a zo 6. a 7. decembra 2010 (15), |
— |
so zreteľom na tieto rozsudky Súdneho dvora Európskej únie:
|
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2006 k oznámeniu Komisie s názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Sociálna služba vo verejnom záujme v Európskej únii (16), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti (17), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme (18), |
— |
so zreteľom na uznesenie zo 14. marca 2007 o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (19), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (20), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (21), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (22), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o novom vývoji v oblasti verejného obstarávania (23), |
— |
so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (24), |
— |
so zreteľom na výsledky prieskumov kvality života z roku 2003 a 2007 (25), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0239/2011), |
A. |
keďže článok 3 ZEÚ potvrdzuje cieľ členských štátov – neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok, a cieľ Únie – prosperitu jej národov, ktorú treba dosiahnuť trvalým rozvojom Európy na základe vyváženého hospodárskeho rastu, sociálneho trhového hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou a orientáciou na malé a stredné podniky, zameraného na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ochranu a zlepšovanie životného prostredia, boj proti sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii a nerovnostiam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, podporu sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosť žien a mužov, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa, |
B. |
keďže článok 9 ZFEÚ vyžaduje, aby pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliadala na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, |
C. |
keďže článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 sa týkajú konkrétne služieb všeobecného záujmu (SVZ), ktoré zahrnujú aj sociálne služby vo verejnom záujme (SSVZ); keďže je potvrdené, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány majú základnú úlohu a rozsiahle právomoci pri poskytovaní, prevádzkovaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a že zmluvy nemajú vplyv na právomoci členských štátov poskytovať, prevádzkovať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, |
D. |
keďže prístup k službám všeobecného záujmu je základné právo zahrnuté v hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach uznávaných v rámci Všeobecnej deklarácie ľudských práv, |
E. |
keďže poskytovanie všeobecne dostupných, vysokokvalitných, prístupných a cenovo dostupných SSVZ v zmysle oznámenia Komisie o službách všeobecného záujmu z roku 2007 možno teda považovať za základný pilier európskeho sociálneho modelu a za základ kvalitného života a dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych a hospodárskych cieľov EÚ, |
F. |
keďže sociálne služby vo verejnom záujme, a najmä prístup k službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby sú nevyhnutné na dosiahnutie rovnocennej účasti žien a mužov na trhu práce, vo vzdelávaní a v odbornej príprave, |
G. |
keďže rodová segregácia v oblasti sociálnych služieb, tak v odvetviach, ako aj v zamestnaniach, má nepriaznivý vplyv na pracovné podmienky a výšku miezd a keďže neplatená starostlivosť o domácnosť, deti a starších ľudí je vykonávaná prevažne ženami, |
H. |
keďže rozširovanie sociálnych služieb vo verejnom záujme bolo a je hnacou silou pri začleňovaní väčšieho počtu žien na trh práce, |
I. |
keďže článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 3 ZEÚ sa týkajú subsidiarity na miestnej úrovni, formálne sa tým uznávajú regionálne a miestne samosprávy, a keďže článok 1 Protokolu č. 26 ZFEÚ uznáva základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie spĺňajú potreby užívateľov, |
Základné práva a všeobecnosť
1. |
domnieva sa, že SSVZ, ich užívateľov a ich poskytovateľov možno okrem vlastností spoločných so SVZ charakterizovať aj niekoľkými osobitnými vlastnosťami; SSVZ tak, ako ich vymedzujú členské štáty, zahŕňajú zákonom dané i doplnkové systémy sociálneho zabezpečenia poskytované priamo osobe a zamerané na zlepšenie kvality života pre všetkých; zohrávajú preventívnu úlohu i úlohu sociálnej súdržnosti a sociálneho začleňovania a konkretizujú základné práva tak, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd; |
2. |
uznáva, že v prípade SSVZ existujú dva protikladné faktory, ktoré je potrebné zladiť: na jednej strane zásada subsidiarity, ktorá podopiera právomoc vnútroštátnych orgánov verejnej moci vymedziť, organizovať a financovať SSVZ tak, ako uznajú za vhodné, a to v spojení so zásadou proporcionality, a na druhej strane zodpovednosť pripadajúca Spoločenstvu a členským štátom za ich oblasti pôsobnosti podľa Zmluvy; |
3. |
naliehavo žiada členské štáty, aby zachovali prístupné, cenovo prijateľné a vysokokvalitné sociálne služby ako v období rýchleho hospodárskeho rastu a aby zaručili nediskriminačný prístup k týmto službám bez ohľadu na pohlavie, príjmy, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo podmienky zamestnania; domnieva sa, že sociálne služby majú zásadný význam pri zaručení rodovej rovnosti, pretože sú spolu so zdravotníckymi službami a zariadeniami starostlivosti o deti jedným z hlavných pilierov, o ktoré sa opiera úsilie o zvýšenie miery zamestnanosti žien a rovnosti vo všeobecnosti; |
4. |
trvá na tom, že treba zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske návrhy ohrozili rozvoj verejnoprospešných sociálnych služieb, čo by z dlhodobého hľadiska obmedzilo rast miery zamestnanosti, hospodársky rast EÚ, zvyšovanie finančných príspevkov a podporu rovnosti medzi ženami a mužmi; |
5. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali posúdenie rodového vplyvu v prípade rôznych sociálnych služieb vo verejnom záujme a aby zabezpečili, že z posudzovania navrhovaných aktivít EÚ z hľadiska rodovej rovnosti sa stane pravidelný a transparentný proces so zrejmými výsledkami a že rodové hľadisko bude zahrnuté do rozpočtu všetkých programov a politík EÚ a jej členských štátov; žiada tiež Komisiu, aby do svojich monitorovacích správ zaradila otázku rodovej rovnosti; |
6. |
vyzýva členské štáty, aby v rámci politík zameraných na zladenie pracovného a rodinného života zabezpečili prístupné, cenovo dostupné, kvalitné a rôznorodé formy poskytovania starostlivosti o deti, ako je stanovené v rámci barcelonských cieľov, a aby zlepšili poskytovanie starostlivosti o starších ľudí a závislé osoby, čo je základný krok k dosiahnutiu rovnosti medzi ženami a mužmi, keďže služby v oblasti starostlivosti o deti nielenže umožňujú ženám začleniť sa do trhu práce, ale zároveň ponúkajú aj pracovné príležitosti, žiada Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky smerujúce k uznaniu osôb, väčšinou žien, poskytujúcich neplatenú starostlivosť o domácnosť, deti a starších ľudí, pretože majú veľmi dôležitú úlohu pre udržateľnosť sociálnych systémov; |
7. |
zdôrazňuje, že všeobecná povaha sociálnej služby nezávisí od oblasti, v ktorej sa poskytuje, ale na spôsobe, akým sa poskytuje, v zmysle rôznych faktorov, ako neziskový štatút či absencia výberu príjemcov; |
8. |
zdôrazňuje, že pokiaľ ide o SSVZ je nevyhnutné, aby sa zásada subsidiarity uprednostňovala pred pravidlami vnútorného trhu; |
9. |
zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby o vytvorení, financovaní a poskytovaní sociálnych služieb vo verejnom záujme (SSVZ) v zásade rozhodovali členské štáty a miestne orgány; rešpektuje a podporuje túto zásadu a vyzýva európske inštitúcie, aby takisto prijali tento prístup; |
10. |
zdôrazňuje, že na to, aby SSVZ splnili svoju úlohu, nemôžu mať k nim prístup iba znevýhodnené a zraniteľné osoby, ale tieto služby musia by všeobecne prístupné a nezávislé od bohatstva či príjmu, a zároveň musia zaručovať spravodlivý prístup pre všetky znevýhodnené osoby v súlade s právnymi predpismi a postupmi členských štátov; |
11. |
zdôrazňuje, že v zásade štruktúrovaná a inkluzívna povaha SSVZ prispieva relevantným, užitočným a efektívnym spôsobom k rozvoju všetkých regiónov tým, že vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom umožňuje plniť úlohu čerpaním finančných prostriedkov z verejného a súkromného sektora; domnieva sa, že ich zachovanie vo vidieckych a zraniteľných regiónoch je obzvlášť dôležité, a zdôrazňuje tiež zásadnú úlohu SSVZ pri obmedzovaní rizík vyplývajúcich zo segregácie rozdrobených a marginalizovaných komunít; |
12. |
zdôrazňuje, že SSVZ sú financované hlavne členskými štátmi, pretože spadajú v zásade do ich rámca právomocí; domnieva sa však, že Európska únia môže zohrávať dôležitú úlohu a pomáhať členským štátom pri ich modernizácii a prispôsobovaní novým podmienkam, prípadne reagovať na požiadavky občanov, čo sa týka ich kvality a rozsahu; |
13. |
zdôrazňuje význam bezodkladného posúdenia sociálnych vplyvov a vplyvu na život obyvateľov v dôsledku liberalizácie v odvetviach, ktoré sú zásadné pre sociálny pokrok; |
14. |
zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa posilnil sociálny rozmer jednotného trhu a lepšie zohľadňovala osobitná povaha SSVZ, s dôrazom na pragmatický prístup, ktorý sa primárne zaujíma o prístupnosť, všeobecnosť, spravodlivosť, kvalitu a efektívnosť takýchto služieb; |
15. |
podporuje odporúčanie z Montiho správy, aby sa služby širokopásmového internetu a základné bankové služby v európskych právnych predpisoch uznali ako služby, ktoré by mohli zaručovať členské štáty, a aby tieto služby boli všeobecne dostupné a prístupné pre všetkých; |
Hospodársky prínos
16. |
hoci zdôrazňuje skutočnosť, že SSVZ sa nesmú vymedzovať na základe svojho hospodárskeho vplyvu, berie na vedomie druhú dvojročnú správu Komisie a potvrdzuje, že SSVZ sú významným hospodárskym prínosom v zmysle pracovných miest, hospodárskej aktivity a kúpnej sily a že odvetvie zdravotných a sociálnych služieb predstavuje 5 % výkonnosti hospodárstva a zamestnáva 21,4 milióna ľudí; konštatuje, že CEEP vo svojej správe s názvom Mapa verejných služieb tiež potvrdilo, že zdravotnícke a sociálne služby tvoria 9,6 % zamestnanosti EÚ a 9,4 % HDP; konštatuje, že zisťovanie pracovných síl z roku 2008 ukazuje, že ženy tvoria 79 % pracovnej sily v zdravotníckych službách, 81 % v opatrovateľských službách v pobytových zariadeniach a 83 % v opatrovateľských službách bez ubytovania; konštatuje, že zastupiteľský orgán MSP UEAPME sa domnieva, že na svoju úspešnú prevádzku MSP potrebujú kvalitné a efektívne SSVZ; vyzýva členské štáty, aby tiež zohľadnili zásady rodovej rovnosti; poznamenáva, že presadzovanie inkluzívnych trhov práce, prevencie a rehabilitácie z dlhodobého hľadiska povedú k úsporám nákladov a zvýšeniu kvality výsledkov; |
17. |
zdôrazňuje, že SSVZ prispievajú k účinnému výkonu občianstva Únie a ich cieľom je vytvorenie sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti prostredníctvom uplatnenia rôznych foriem solidarity; |
18. |
zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní, financovaní, poskytovaní a prideľovaní SSVZ v rámci systémov sociálnych služieb a systémov sociálnej ochrany členských štátov; odhaduje sa, že sektor miestnych a regionálnych samospráv predstavuje 15,9 % HDP EÚ-27, pričom len podiel miestnych samospráv je 12,9 % a ich výdavky na sociálnu ochranu 3 % HDP (378,1 miliardy EUR) (26); |
19. |
domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány by mali rozšíriť uplatňovanie verejno-súkromných partnerstiev v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu s cieľom zvýšiť ich účinnosť a dostupnosť; |
Sociálny prínos
20. |
poukazuje na to, že prieskumy kvality života (27), ktoré uskutočnila nadácia Eurofound, potvrdili, že jeden z najdôležitejších spôsobov zvyšovania kvality života obyvateľstva, ktorý zabezpečuje plné začlenenie do spoločnosti a sociálnu a územnú súdržnosť, je poskytovanie a rozvoj SVZ vrátane SSVZ; zdôrazňuje, že SSVZ sú kľúčovým pilierom európskeho sociálneho modelu a súčasťou spôsobu, ako sú európske spoločnosti organizované, a že ich účelom je dosiahnuť ciele sociálnej politiky, čím sa zhmotnia sociálne práva jednotlivcov a skupín, a to často prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov; |
21. |
zdôrazňuje nevyhnutnosť podpory politiky sociálneho pokroku, ktorá by zaistila všeobecný prístup ku kvalitným verejným službám, pričom by mala byť venovaná zvláštna pozornosť znevýhodneným skupinám, najmä slobodným matkám, ženám, starším osobám, deťom, prisťahovalcom a osobám s akýmkoľvek druhom postihnutia; |
22. |
zdôrazňuje, že pre verejné prostriedky vyčlenené na SSVZ je neprimerané, aby sa používali na iný účel, ako na plnenie cieľov služby, a že žiadna časť týchto prostriedkov, okrem primeraných nákladov na pracovníkov a administratívnych nákladov v súvislosti s poskytovaním služby, by nemala smerovať na žiaden iný účel; domnieva sa, že legitímny cieľ maximalizácie zisku je v neprijateľnom rozpore so zásadami a cieľmi SSVZ; zastáva názor, že keď sa orgány členských štátov rozhodnú využiť priame poskytovanie SSVZ, musí sa chrániť všeobecný záujem, a mali by podporovať podniky sociálneho hospodárstva so zaručením kvality, inovácie, účinnosti a nákladovej efektívnosti, a to tak, že každý prebytok sa bude opätovne investovať do služby a inovácie, a podnecovať ich, aby fungovali ako poskytovatelia; |
23. |
zdôrazňuje tradičnú úlohu štátu ako poskytovateľa sociálnych služieb vo verejnom záujme, domnieva sa však, že otvorenie priestoru pre súkromných poskytovateľov povedie k zvýšeniu dostupnosti a kvality služieb a k rozšíreniu možnosti voľby pre spotrebiteľa; |
24. |
opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie podporovať moderné a kvalitné SSVZ, ktoré sú prostriedkom k zhmotneniu mnohých hodnôt vtelených do európskeho projektu, napríklad rovnosť, solidarita, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj zásad prístupnosti, všeobecnej služby, efektívnosti, hospodárnej správy zdrojov, kontinuity, blízkosti k užívateľom služby a transparentnosti; |
Regulačné obmedzenia poskytovania SSVZ
25. |
zdôrazňuje, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zapojené do poskytovania SSVZ alebo nimi niekoho poverujú, potrebujú pre svoje služby a výdavky právnu istotu, a že hoci informačná a vysvetľovacia služby a príručka, ktorú nedávno zverejnila Komisia, sú veľmi vítané, neposkytujú potrebnú právnu istotu, čo má tendenciu brániť poskytovateľom SSVZ v plnení ich úlohy; |
26. |
zdôrazňuje, že vnútroštátne a miestne orgány majú povinnosť zabezpečiť riadne fungovanie SSVZ pri udržaní vysokej úrovne kvality; |
27. |
domnieva sa, že nie je efektívne ani demokraticky akceptovateľné, aby výsledkom súčasného výkladu právnych predpisov bolo požadovanie ESD, aby posúdil hranice pravidiel jednotného trhu, čo sa týka SVZ vrátane SSVZ, čo je jasnou známkou nedostatku právnej istoty; poukazuje na dlhotrvajúci a prebiehajúci dialóg so zainteresovanými subjektmi v tejto veci a vyzýva Komisiu, aby konečne prikročila k činom; |
Hospodárska a rozpočtová politika
28. |
zdôrazňuje, že SSVZ sú nenahraditeľnou investíciou do hospodárskej budúcnosti Európy a že v niektorých členských štátoch sú v dôsledku hospodárskej a bankovej krízy i úsporných vládnych programov pod tvrdým tlakom, výsledkom čoho je ešte vyšší dopyt po týchto službách; SSVZ boli nenahraditeľné ako automatické spoločensko-hospodárske stabilizátory počas týchto kríz – najmä prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia; |
29. |
zdôrazňuje, že v dôsledku súčasnej situácii neistoty, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, potreba SSVZ neustále narastá, pričom demografický vývoj vytvára nové požiadavky; zdôrazňuje, že v súčasnosti je kľúčovou výzvou na poskytovanie SSVZ zachovanie ich kvality a rozsahu a že vzhľadom na ich význam a absolútnu potrebnosť sa tieto služby musia posilniť s cieľom zaručiť, aby zohrávali svoju dôležitú úlohu pri dosahovaní sociálnych a hospodárskych cieľov Stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby; |
30. |
zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza a politiky šetrenia uložené členskými štátmi by nemali viesť k znižovaniu investícií do SSVZ, ale naopak, vzhľadom na ich význam a absolútnu potrebnosť musí dôjsť ku konsolidácii týchto služieb, aby boli pokryté potreby obyvateľstva; |
31. |
poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány uľahčili prístup k sociálnemu ubytovaniu pre ženy, ktoré sú v núdzi alebo sú vystavené riziku vylúčenia, a pre ženy, ktoré boli obeťami rodového násilia, v oboch prípadoch najmä vtedy, ak majú nezaopatrené deti; |
32. |
upozorňuje na to, že je nutné viac oceňovať prácu osôb zamestnaných v oblasti sociálnych služieb, ktorých väčšinu tvoria ženy, pretože ich práca je náročná, vyžaduje starostlivý prístup a veľkú osobnú angažovanosť a nie je spoločensky veľmi uznávaná; |
33. |
domnieva sa, že zásada solidarity a posilňovanie Európskej únie si vyžadujú, aby sa kríza s rastom nezamestnanosti a chudoby riešila prostredníctvom zvýšenia účinnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach, a najmä prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, a uplatňovania nových zdrojov, akými sú napríklad projektové dlhopisy; |
34. |
je presvedčený, že poskytovanie kvalitných SSVZ si od vlád členských štátov vyžaduje zabezpečenie primeraného finančného rámca pre SSVZ, ktorý zaručí kontinuitu poskytovania služieb a stabilné financovanie, ako aj slušné pracovné podmienky a odbornú prípravu pre pracovníkov, ktorí sú zamestnaní alebo pomáhajú pri poskytovaní týchto služieb; |
35. |
zdôrazňuje tiež, že každý prenos právomocí v oblasti SSVZ z členských štátov na regionálne a miestne orgány musí zároveň stanoviť koordinačný mechanizmus s cieľom zabrániť rozdielom v kvalite poskytovaných služieb v rôznych oblastiach a musí sa nevyhnutne sprevádzať takým prevodom prostriedkov, ktorý umožní aj naďalej poskytovať všeobecné služby vysokej kvality, ktoré účinne zodpovedajú právam a potrebám užívateľov; |
36. |
domnieva sa, že členské štáty v neposlednom rade potrebujú na zachovanie poskytovania kvalitných SSVZ nové zdroje príjmov, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti založenú na rozhodnutí vedúcich predstaviteľov európskych štátov z 11. marca 2011 (28); |
Nedostatky regulačného rámca SSVZ
Všeobecné
37. |
je presvedčený, že v Európe existuje široká zhoda v tom, že SSVZ majú základný význam pre dobré životné podmienky našich obyvateľov a efektívne hospodárstvo, a že hoci pri riešení ťažkostí, ktoré poskytovateľom vznikajú pri poskytovaní a rozvoji SSVZ v dôsledku uplatňovania pravidiel EÚ pre tieto služby, bol zaznamenané určitý pokrok, doposiaľ neexistuje zhoda medzi Komisiou a Radou o uplatňovaní ďalších praktických opatrení na prekonanie prekážok, ktoré zistili zainteresované strany; |
38. |
zdôrazňuje, že zmluvy zaväzujú EÚ a členské štáty k rozvoju sociálneho trhového hospodárstva a zachovaniu európskeho sociálneho modelu; zdôrazňuje, že je v kompetencii členských štátov slobodne rozhodovať o spôsobe financovania a poskytovania SSVZ, priamo alebo inak, a to použitím všetkých dostupných možností vrátane alternatív výberových konaní, aby sa zaručilo dosiahnutie sociálnych cieľov a zamedzilo ich narúšaniu uplatňovaním trhových pravidiel na netrhové služby; zdôrazňuje, že je potrebné podporné prostredie, ktoré bude presadzovať kvalitu, prístupnosť, dostupnosť a efektívnosť poskytovaných služieb a zároveň uľahčovať poskytovateľom rozvoj iniciatív, ktoré im umožnia predvídať potreby verejnosti; |
39. |
zdôrazňuje, že kvalita služby sa musí opierať o pravidelné a celkové konzultácie s užívateľmi, pretože služby musia predovšetkým zodpovedať potrebám užívateľov; |
40. |
berie na vedomie svoje vyššie uvedené vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združení a nadácií a potrebu väčšieho uznania pre subjekty sociálneho hospodárstva vrátane modelov, akými sú družstvá, ktoré aktívne poskytujú SSVZ a pomáhajú pri organizovaní a fungovaní sociálneho hospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotení vplyvu na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ prijala potrebné kroky zamerané na predloženie návrhov európskych štatútov pre združenia, vzájomných spoločností a nadácií, ktoré by im umožnili fungovať na nadnárodnej úrovni; |
Štátna pomoc
41. |
víta revíziu stavu pomoci, ktorú uskutočnil komisár Almunia, a žiada objasnenie základných zásad kontroly štátnej pomoci v záujme zlepšenia právnej istoty a transparentnosti a zrozumiteľnosti pojmov, akými sú napríklad „úradné povolenie“ a „vnútroštátne orgány“; zavedenie diferenciácie pravidiel; výpočet náhrad za verejné služby, ktorý by mal okrem iného zohľadniť aj sociálne kritériá, špecifické vlastnosti poskytovateľa služieb a určitý počet externých aspektov súvisiacich s poskytovaním služieb, ako je pridaná sociálna hodnota a zapojenie komunity; |
42. |
víta hodnotenie vplyvu, ktoré Komisia vypracovala v súvislosti s balíkom komisára Montiho z roku 2005; požaduje revíziu tohto balíka, aby sa posilnila právna istota, zjednodušili pravidlá, akým je napríklad pravidlo o kontrole nadmernej kompenzácie poskytovateľov SSVZ na miestnej úrovni, a zlepšila flexibilita pri ich uplatňovaní, a požaduje, aby sa zvážilo rozšírenie zoznamu odchýlok z oznamovania v súlade s príkladmi nemocníc a sociálneho bývania; vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila primeranú úroveň dolnej hranice platnej pre SSVZ a navrhla systém, ktorý pri výpočte dolnej hranice zohľadní HDP členského štátu, aby bolo možné vypočítať osobitnú dolnú hranicu pre každý členský štát, a tak predísť narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému celoeurópskou jednotnou hraničnou hodnotou; naliehavo vyzýva, aby sa kontrola nadmernej kompenzácie používala len vtedy, ak existuje riziko vážneho narušenia hospodárskej súťaže; |
43. |
pripomína, že za hospodársky alebo nehospodársky sa nepovažuje ani sektor, ani štatút subjektu vykonávajúceho službu, ani spôsob jeho financovania, ale skôr vlastná povaha jeho činnosti a jej preventívny účinok; |
44. |
pripomína, že kľúčovým problémom nie je rozlíšenie ekonomických a neekonomických SVZ vrátane SSVZ, ale skôr jasné stanovenie zodpovednosti verejných orgánov pri presadzovaní služby, aby sa zabezpečilo splnenie osobitných úloh vo všeobecnom záujme, ktoré boli pridelené podnikom, ktoré majú na starosti prevádzku takýchto služieb; |
45. |
v rámci súčasných právnych predpisov EÚ vyzýva na objasnenie pojmov a klasifikačných kritérií používaných na rozlíšenie medzi ekonomickými a neekonomickými SSVZ, a na spoločné pochopenie SVZ s cieľom zabezpečiť dosiahnutie ich zamýšľaného cieľa; |
Iniciatíva na presadenie reformy
46. |
uznáva vysokú hodnotu vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov pre inšpiráciu a presadzovanie ďalšej modernizácie SSVZ v rozličných členských štátoch a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej proaktívne iniciovala a podporovala takéto činnosti vrátane odborných školení pre regionálne a miestne orgány pri uplatňovaní pravidiel EÚ pre SSVZ; zdôrazňuje, že problémy, ktoré identifikovali poskytovatelia a príjemcovia SSVZ, treba bezodkladne a pragmaticky riešiť; |
47. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na oznámenie z roku 2007 o SVZ a aktuálne preskúmanie pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci vykonala program reforiem, úprav a spresnenia pre podporu a uznanie špecifických netrhových charakteristík SSVZ, aby sa zabezpečila úplná zhodu nielen s ustanoveniami jednotného trhu, ale aj so sociálnymi záväzkami v zmluvách; |
48. |
domnieva sa, že v súčasnosti nie je ústredným problémom rámcové nariadenie EÚ týkajúce sa SSVZ prípustné podľa článku 14 ZFEÚ; |
49. |
domnieva sa, že Výbor pre sociálnu ochranu významne prispel k pochopeniu úlohy SSVZ a bude v tejto práci pokračovať; konštatuje však, že jeho mandát vyplývajúci zo zmluvy (článok 160 ZFEÚ) konkretizuje čisto poradný štatút a neumožňuje rozšírenie jeho členstva tak, aby zahŕňalo občiansku spoločnosť, Európsky parlament, sociálnych partnerov a iných; |
50. |
navrhuje vytvoriť mnohostrannú pracovnú skupinu na vysokej úrovni – tak ako odporúča 3. fórum o SSVZ – ktorá bude otvorená, flexibilná a transparentná, budú v nej zastúpené zainteresované strany a ktorej úlohou bude dosiahnutie reforiem, ako sú politické iniciatívy uvedené v tejto správe a stanovísk k nim, v odporúčaniach 3. fóra o SSVZ, v druhej dvojročnej správe Komisie, v správach SPC a v ďalších relevantných návrhoch, ako budú predkladané; navrhuje, aby pracovnej skupine spolupredsedal Európsky parlament a komisár zodpovedný za sociálne veci a aby zahŕňala zástupcov Parlamentu, príslušných komisárov, Radu, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti zastupujúcich používateľov i poskytovateľov SSVZ, Výbor regiónov, miestne orgány a iné relevantné zainteresované subjekty; pracovná skupina by mala:
|
51. |
žiada, aby 4. európske fórum o SSVZ pokračovalo v iniciatíve Ferreirovej správy z roku 2007, preskúmalo pokrok v reforme a aby navrhovaná pracovná skupina predložila 4. fóru správu o pokroku, pričom fóru poskytne informácie o kontinuite, smerovaní a význame; |
Dobrovoľný európsky rámec pre kvalitu
52. |
víta dobrovoľný rámec kvality a trvá na tom, že uplatňovanie zásad by sa malo uplatňovať a kontrolovať podľa navrhnutých kvalitatívnych kritérií otvorenou metódou procesu koordinácie, do ktorej musia byť začlenené zúčastnené strany; |
53. |
víta skutočnosť, že Európska komisia v kľúčových iniciatívach priložených k oznámeniu o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu navrhuje vytvorenie dobrovoľného európskeho rámca pre kvalitu sociálnych služieb na úrovni jednotlivých odvetví, ktorého súčasťou bude aj dlhodobá starostlivosť a bezdomovectvo; odporúča, aby riešila aj oblasti opatery detí, zdravotného postihnutia a sociálneho bývania, a aby ako ukazovateľ používala rovnaké príležitosti; |
54. |
vyzýva Európsku komisiu, aby vyjasnila väzbu medzi rámcom kvality načrtnutým v dobrovoľnom rámci kvality (DRK) a v programe Prometheus, aby sa predišlo akémukoľvek zdvojovaniu; naliehavo žiada členské štáty, aby využili DRK pri návrhu alebo zlepšovaní jestvujúcich systémov potvrdzovania kvality a kontroly podľa potreby pre každý členský štát; domnieva sa, že fungovanie DRK by mali vyhodnocovať členské štáty s odkazom na Chartu základných práv a Protokol 26 ZFEÚ; |
55. |
zdôrazňuje, že na poskytovanie kvalitných sociálnych služieb sú nevyhnutné dobré pracovné podmienky pre mužov i ženy, ktoré sú stabilné a v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov, pravidelná a kvalitná odborná príprava a zapojenie užívateľov a zlepšenie ich možností; zdôrazňuje, že dobrovoľníctvo je cenným prvkom v sektore SSVZ, nemôže však nahrádzať primeraný počet odborných odborníkov, akými sú napríklad sociálni pracovníci a všeobecný personál; |
56. |
vyzýva členské štáty, aby podporovali tvorbu pracovných miest a potenciál rastu odvetvia sociálnych zdravotníckych a vzdelávacích služieb tým, že migrantom aj občanom EÚ ponúknu slušné pracovné podmienky a prístup ku komplexným systémom sociálnej ochrany; |
57. |
domnieva sa, že v oblasti povinností sociálnych pracovníkov by mali mať osobitný význam činnosti zamerané na zvyšovanie motivácie k práci, vzdelávaniu a hospodárskej činnosti s cieľom osamostatniť sa a stať sa sebestačným; |
58. |
domnieva sa, že zásady DRK by sa mohli použiť na vymedzenie záväzných kritérií kvality, ktoré sa budú uplatňovať v revidovaných pravidlách verejného obstarávania a zmlúv vrátane subdodávok; |
59. |
navrhuje, ďalším zlepšením DRK by malo byť zahrnutie odkazu na financovane a postavenie poskytovateľa služieb; |
*
* *
60. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. |
(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.
(6) Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k textu KOM(2008)0418 – Dvojročná správa o sociálnych službách všeobecného záujmu.
(7) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.
(8) Rozprava v pléne, streda 6. októbra 2010 v Bruseli, bod č. 13 – Sociálne ustanovenia Lisabonskej zmluvy (rozprava), vyhlásenie, ktoré predniesol člen Komisie László Andor.
(9) Správa Maria Montiho predsedovi Európskej komisie, 9. mája 2010.
(10) Dokument Rady z 20. novembra 2008 (16062/2008, ADDI).
(11) SPC/2010/10/8 v konečnom znení.
(12) Dokument Rady z 15. februára 2010 (06500/2010).
(13) Dokument Rady z 18. februára 2011 (06624/2011).
(14) Prvé fórum o sociálnej službe vo verejnom záujme – 17. septembra 2007, Lisabon, portugalské predsedníctvo; druhé fórum o sociálnej službe vo verejnom záujme (SSGI) – 28. a 29. októbra 2008, francúzske predsedníctvo; Tretie fórum sociálnej službe vo verejnom záujme (SSGI) – 26. a 27. októbra 2010, Brusel, belgické predsedníctvo.
(15) Rada EÚ, tlačová správa (Press 358), 2916. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 16. a 17. decembra 2008;
Rada EÚ, tlačová správa 9721/2/09 REV 2 (Press 124), 2947. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Luxemburg, 8. a 9. júna 2009;
Rada EÚ, tlačová správa 17323/1/10 REV (Press 331 PR CO 43), 3053. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 6. a 7. decembra 2010, sociálna služba vo verejnom záujme, s. 18.
(16) Ú. v. EÚ C 57, 10.3.2007, s. 8.
(17) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.
(18) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 277.
(19) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 140.
(20) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.
(21) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.
(22) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(23) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 38.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2011)0101.
(25) http://www.eurofound.europa.eu/surveys/eqls/2007/index.htm.
(26) European Social Network (2010): "Managing Social Services in Times of Crisis" http://www.esn-eu.org/get-document/index.htm?id=357.
(27) Eurofound - Quality of Life Surveys http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef09108.htm.
(28) Závery zo stretnutia vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád eurozóny z 11. marca 2011.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/77 |
Utorok 5. júla 2011
Vplyv rozvojovej politiky EÚ
P7_TA(2011)0320
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ (2011/2047(INI))
2013/C 33 E/08
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“, |
— |
so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, |
— |
so zreteľom na Monterreyský konsenzus prijatý na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v mexickom Monterrey v dňoch 18. až 22. marca 2002, |
— |
so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (1), |
— |
so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na obdobie 2010 – 2015 (SEK(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (2), |
— |
so zreteľom na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (3), |
— |
so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a akčný program z Akkry, |
— |
so zreteľom na iniciatívu za minimálnu úroveň sociálnej ochrany, ktorú začala Výkonná rada OSN (CEB) v apríli 2009, |
— |
so zreteľom na európsku správu o rozvoji s názvom Sociálna ochrana pre inkluzívny rast, ktorá bola prezentovaná 7. decembra 2010, |
— |
so zreteľom na program Medzinárodnej organizácie práce v oblasti dôstojnej práce, ako aj jej Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, ktorý bol prijatý na základe globálneho konsenzu 19. júna 2009 na medzinárodnej konferencii o práci, |
— |
so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu Oliviera De Schuttera s názvom Agroekológia a právo na výživu predloženú 8. marca 2011 na 16. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva [A/HRC/16/49], |
— |
so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo s názvom Stav potravín a poľnohospodárstva 2010 – 2011; ženy v poľnohospodárstve – preklenutie rodových rozdielov v záujme vývoja, prijatú v Ríme v roku 2011, |
— |
so zreteľom na iniciatívu Štruktúrovaný dialóg – Pre efektívne partnerstvo v rámci rozvoja, ktorú Európska komisia začala v marci 2010 s cieľom nájsť praktické spôsoby zvýšenia efektívnosti organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov zapojených do spolupráce s EÚ, |
— |
so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629), |
— |
so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 19. októbra 2010 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenia z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (4), z 24. marca 2009 o zmluvách o RCT (5), z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (6), zo 7. októbra 2010 o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o globálnom zdraví (7), z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (8), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP 16) (9) a z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (10), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0205/2011), |
A. |
keďže podľa Lisabonskej zmluvy je znižovanie a odstraňovanie chudoby prvoradým cieľom rozvojovej politiky EÚ, |
B. |
keďže Európsky konsenzus o rozvoji opätovne potvrdzuje záväzok EÚ voči odstraňovaniu chudoby a napĺňaniu rozvojových cieľov tisícročia a voči zásadám, ako sú zodpovednosť a partnerstvo, účinnosť pomoci a súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktoré sú aj naďalej kľúčové a mali by usmerňovať úsilie o posilňovanie vplyvu rozvojovej pomoci EÚ, |
C. |
keďže chudoba má viaceré aspekty, nielen hospodárske, ale aj humánne, spoločensko-kultúrne, politické, bezpečnostné, rodové a environmentálne, ktorými sa musí zaoberať rozvojová politika EÚ, |
D. |
keďže rodová rovnosť, posilnenie politického a hospodárskeho postavenia žien a možnosť žien využívať svoje ľudské práva majú zásadný význam pre znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj, |
Rozvojová politika s veľkým dosahom
1. |
víta úsilie o vypracovanie strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny EÚ v záujme dosiahnutia lepšej koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi; zdôrazňuje, že v rámci procesu plánovania sa musí zaručiť plnenie programu účinnosti pomoci a dodržiavanie práva Parlamentu vykonávať demokratickú kontrolu, ako je vymedzené v článku 290 Lisabonskej zmluvy; |
2. |
opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku začleniť ERF do rozpočtu EÚ, čo je dôležitým krokom na dosiahnutie lepšej koordinácie medzi jednotlivými nástrojmi rozvojovej pomoci EÚ; trvá na tom, že toto opatrenie nesmie viesť k zníženiu objemu financií vyčlenených na nástroj rozvojovej spolupráce v budúcnosti, ani na ERF (v porovnaní so súčasnou úrovňou); |
3. |
zdôrazňuje, že veľký prínos zvyšovania vplyvu pomoci EÚ by bolo možné dosiahnuť plným uplatňovaním zásad, ktorými sa riadia rozvojové opatrenia, napríklad zameraním pomoci EÚ na chudobu, súdržnosťou politík v záujme rozvoja a záväzkami týkajúcimi sa účinnosti pomoci v rámci Parížskej deklarácie a akčného programu z Akkry; vyzýva preto Komisiu, aby v súvislosti s týmito otázkami zaujala vedúcu úlohu, predovšetkým na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v roku 2011, a aby zabezpečila súlad tohto rozhodujúceho procesu s predchádzajúcimi stanovenými cieľmi, pokiaľ ide o rámec účinnosti pomoci do roku 2015; |
4. |
domnieva sa, že projekty a politiky financované Európskou úniou treba pravidelne hodnotiť, aby bolo možné určiť, ktoré rozvojové opatrenia patria k najúčinnejším; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla súhrnnú politiku hodnotenia založenú na presných kritériách a ukazovateľoch; znovu pripomína, že úsilie nájsť politiku so silným dosahom by nemalo viesť k uprednostňovaniu výlučne kvantitatívneho a krátkodobého hodnotenia výsledkov; |
5. |
vyjadruje presvedčenie, že zmluvy súvisiace s rozvojovými cieľmi tisícročia predstavujú pozitívny vzor predvídateľnej pomoci založenej na výsledkoch, ktorú by Komisia a členské štáty mali ďalej rozvíjať; |
6. |
prostredníctvom konsenzu o rozvoji pripomína, že kľúčovým prvkom umožňujúcim rozvoj je zodpovedná participatívna správa; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali postupy pri správe vecí verejných v rozvojových krajinách, vrátane boja proti korupcii, zlepšovania hospodárenia s verejnými prostriedkami, prehlbovania transparentnosti a dodržiavania ľudských práv a aby o nich informovali; podporuje návrhy Komisie na rozšírenie podpory dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii v prijímajúcich krajinách; zdôrazňuje však, že mechanizmy využívajúce pomoc ako podnet pre politické reformy musia byť transparentné, musia klásť osobitný dôraz na demokraciu a ľudské práva a zapojiť zainteresované strany v oblasti vnútroštátneho rozvoja; |
7. |
zdôrazňuje, že v súlade s koncepciou demokratickej zodpovednosti treba podporiť parlamenty, miestne a regionálne orgány, občiansku spoločnosť a ostatné zainteresované strany v ich úsilí plniť si svoju náležitú úlohu pri definovaní rozvojových stratégií, vyvodzovaní zodpovednosti voči vládam a sledovaní a vyhodnocovaní doterajšej výkonnosti a rozvoja; okrem toho trvá na tom, že územný prístup k rozvoju poskytuje príjemcom pomoci väčší pocit zodpovednosti; |
8. |
vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky z Akkry a poskytla financie a príslušnú podporu partnerským vládam s cieľom umožniť zmysluplné zapojenie občanov do činností organizácií občianskej spoločnosti; |
9. |
poukazuje na úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány a ich siete pri zvyšovaní vplyvu európskej rozvojovej politiky; upozorňuje, že národné parlamenty prijímajúcich krajín majú najlepšiu pozíciu na to, aby mohli zohrávať svoju náležitú úlohu pri vymedzovaní prioritných odvetví, príprave strategických dokumentov týkajúcich sa jednotlivých krajín a viacročných rozpočtov, ako aj pri sledovaní prideľovania finančných prostriedkov z rozpočtu, na základe konzultácií s občianskou spoločnosťou, a to ešte pred politickým dialógom s darcami v záujme posilnenia postavenia parlamentných poslancov pri rozhodovaní; |
10. |
poukazuje na úzku súvislosť medzi rozvojovou politikou s veľkým dosahom a budovaním kapacít; zdôrazňuje, že budovanie kapacít treba vnímať ako integrovaný postup rozšírenia možností občanov, organizácií, vlád a spoločností pri navrhovaní stratégií trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že budovanie kapacít je postup, ktorý si vyžaduje zodpovednosť partnerských krajín a politický priestor pre ne; |
11. |
poukazuje na skutočnosť, že pre rozvojovú pomoc s veľkým dosahom má zásadný význam pomoc pri budovaní kapacít, a to nielen prostredníctvom nástroja rozpočtovej pomoci, ale aj formou technickej spolupráce; uznáva, že prostredníctvom uvedených nástrojov sa časom môže zvýšiť zodpovednosť partnerských krajín za transformačné postupy a miera ich identifikácie s nimi; |
12. |
zdôrazňuje, že cieľ zvýšiť vplyv pomoci a dosiahnuť lepšie výsledky, prípadne lepší pomer kvality a ceny, by nemal viesť k príliš opatrnej rozvojovej politike, ktorá by bola sústredená iba na „bezproblémové krajiny“; trvá na tom, že kľúčovými kritériami prideľovania rozvojovej pomoci EÚ musia byť aj naďalej príslušné potreby, ako aj odstraňovanie chudoby, a že sa musí zvýšiť účinnosť pomoci zameraním sa na dosiahnuteľné ciele; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali rozsah finančných nástrojov a aby sa pri prideľovaní prostriedkov z oficiálnej rozvojovej pomoci zamerali na najchudobnejšie krajiny a na to, aby sa pomoc dostala k najchudobnejším vrstvám spoločnosti, predovšetkým k tým, ktorí čelia najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia, ako sú ženy, deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím; pričom by sa mali zohľadniť dosiahnuté výsledky a vplyv pomoci; žiada naplánovať postupné ukončenie prideľovania prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny; |
13. |
zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi rozvojovými potrebami najmenej rozvinutých krajín a krajín so stredne vysokým príjmom, najmä nových darcov; pripomína, že 72 % najchudobnejších obyvateľov sveta žije práve v krajinách so stredne vysokým príjmom, a že preto by mala pokračovať spolupráca a dialóg s cieľom zamerať sa na riešenie pretrvávajúcej chudoby a nerovnosti; opakuje, že spolupráca mimo oficiálnej rozvojovej pomoci s krajinami so stredne vysokým príjmom a strategickými partnermi nesmie byť financovaná z rozpočtových prostriedkov na rozvojovú pomoc, ktoré sú už aj tak obmedzené; |
14. |
zastáva názor, že rozvojová politika EÚ by sa mala zamerať na odstránenie prekážok rozvoja, ako sú napríklad damping poľnohospodárskych produktov, protizákonné dlhové zaťaženie, únik kapitálu a nespravodlivý obchod, ako aj na vytvorenie medzinárodného prostredia, ktoré prispieva k boju proti chudobe, zaručuje dôstojné príjmy a živobytie a napĺňa základné ľudské práva vrátane sociálnych a hospodárskych práv; |
15. |
opätovne zdôrazňuje zásadu univerzálnosti ľudských práv a nediskriminácie ako východiska pre rozšírenie vplyvu rozvojovej politiky EÚ; |
16. |
zdôrazňuje, že riešením problému nerovnosti (vrátane rodovej nerovnosti) sa upevňuje prístup založený na ľudských právach, ktorý sa presadzuje v Európskom konsenze o rozvoji a môže viesť k rýchlejšiemu odstráneniu chudoby; |
17. |
uvedomuje si spomalenie rozvoja v dôsledku konfliktov a katastrof, ako aj význam a nákladovú efektívnosť investovania do prevencie; |
18. |
vyzýva Komisiu, aby spoločne so zúčastnenými členskými štátmi poskytla príležitosť novým inovatívnym formám pomoci, ako napríklad platbám pri dodaní, pomoci založenej na výstupoch či financovaniu podľa výsledkov; |
19. |
zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja má rozhodujúci význam pre vykonávanie rozvojovej politiky s veľkým dosahom a plnenie rozvojových cieľov tisícročia; vyzýva Komisiu, aby jasne definovala úlohy a vedenie na najvyššej úrovni, ktoré sa týkajú presadzovania povinnosti v rámci súdržnosti politík v záujme rozvoja vyplývajúcej zo zmluvy, a vyzýva, aby sa na tento účel vyčlenili dostatočné prostriedky v Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a v rámci delegácií EÚ; |
20. |
vyjadruje presvedčenie, že v záujme zaručenia výrazného dosahu rozvojovej politiky EÚ by sa mal v rámci nej používať diferencovanejší prístup založený na stimuloch, na základe ktorého by sa odmeňovali krajiny s dobrými výsledkami a tým, ktoré najviac zaostávajú, by sa poskytovala podpora; |
21. |
trvá na tom, aby sa pri vypracovaní lokalizovaných rozvojových usmernení primerane zohľadnili cielené inovatívne mechanizmy financovania zamerané na vytváranie blahobytu, vlastnícke práva a obmedzenie úniku kapitálu, a to v súlade s konkrétnymi prioritami príjemcov; |
Plnenie finančných záväzkov
22. |
opätovne zdôrazňuje, že do roku 2015 sa musí splniť spoločný cieľ, ktorým je vyčlenenie 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) Únie na oficiálnu rozvojovú pomoc; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli nové zdroje financovania rozvoja, napríklad daň z finančných transakcií na globálnej úrovni, prostriedky zo súkromného sektora a riešenia zamerané na trh; namieta proti akémukoľvek rozširovaniu či zmenám definície oficiálnej rozvojovej pomoci stanovenej Výborom pre rozvojovú pomoc OECD; |
23. |
naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje nesplnené finančné záväzky vrátane záväzkov týkajúcich sa zdravia matiek a detí, ktoré boli súčasťou iniciatívy skupiny G8 z Muskoky; |
24. |
zdôrazňuje, že pomoc by sa mala poskytovať predvídateľným spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi plánmi a prioritami a poskytuje podnety na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti zo strany darcovských vlád, mimovládnych organizácií a partnerských štátov; |
25. |
zastáva názor, že pridaná hodnota rozvojovej pomoci Komisie a blížiaci sa termín splnenia rozvojových cieľov tisícročia sú dôvodom pre výrazné reálne zvýšenie rozpočtu na oficiálnu rozvojovú pomoc na jednotlivé roky v ďalšom viacročnom finančnom rámci; zdôrazňuje, že podiel celkovej európskej pomoci poskytnutej z rozpočtu EÚ by sa nemal znížiť a mal by byť naďalej zameraný na chudobu; |
26. |
pripomína, že pomoc v rámci budúcich nástrojov EÚ pre rozvojovú spoluprácu musí zostať spojená s kritériami oficiálnej rozvojovej pomoci stanovenými Výborom pre rozvojovú pomoc OECD; |
27. |
žiada zvýšiť úsilie v oblastiach rozvojového vzdelávania a zvyšovania informovanosti v Európe; zdôrazňuje, že by sa to malo považovať nielen za prostriedok zvyšovania verejnej podpory pre výdavky na rozvoj, ale aj toho, ako dosiahnuť, aby každý v Európe pochopil globálne problémy týkajúce sa rozvoja; zdôrazňuje, že prehĺbeniu rozvojovej politiky EÚ by mohlo pomôcť zvýšenie verejnej informovanosti a zníženie nezáujmu o kritickú situáciu rozvojových krajín; |
28. |
poznamenáva, že v záujme zvýšenia verejnej informovanosti a zníženia nezáujmu je potrebné vyvinúť úsilie o zvýšenie transparentnosti výdavkov na pomoc, podporu šírenia nezávislých hodnotiacich štúdií a uplatňovanie prísnejších sankcií na tie subjekty, ktorým bola dokázaná sprenevera prostriedkov rozvojovej pomoci; |
Podpora politiky rastu v prospech chudobných
29. |
uznáva, že hospodársky rast je najdôležitejšou hnacou silou rozvoja; zdôrazňuje však, že rast je len jedným z mnohých nástrojov a že maximalizácia rastu nie je ekvivalentom maximalizácie rozvoja; berie na vedomie predovšetkým tú skutočnosť, že rast by mohol mať oveľa väčší vplyv na odstránenie chudoby, ak by sa obmedzila nerovnosť a dodržiavali by sa ľudské práva; nástojí preto na tom, že rozvojová pomoc EÚ musí byť orientovaná na rast zameraný na chudobné vrstvy, a to prostredníctvom prijatia opatrení, ktoré sú konkrétne zamerané na chudobných a na marginalizované vrstvy, s cieľom podporiť zvýšenie ich spoluúčasti na národnom blahobyte a umožniť im stať sa motorom skutočne inkluzívneho rastu, napríklad mikroúverov a mikrofinancovania, ako aj ďalších trhovo inšpirovaných riešení; |
30. |
konštatuje, že sa ukázalo, že politika založená výlučne na hospodárskom raste dokáže odstrániť chudobu a podporiť sociálnu súdržnosť len v obmedzenej miere, čo potvrdila aj nedávna finančná, klimatická, energetická a potravinová kríza; podporuje trvalo udržateľný rast založený na spravodlivom obchode a sociálnej spravodlivosti, ktorý je prínosný pre súčasné generácie a neohrozuje dostupnosť zdrojov pre budúce generácie; |
31. |
zdôrazňuje, že politiky hospodárskeho rastu nemôžu byť úspešné bez podpory sociálnych a environmentálnych noriem a uplatňovania mechanizmov sociálnej ochrany; |
32. |
zdôrazňuje, že politiky EÚ by mali podporovať rast v tých oblastiach hospodárstva, v ktorých si chudobní zarábajú na živobytie, napríklad v poľnohospodárstve, a väčšiu pozornosť by mali venovať neformálnemu sektoru; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili opatrenia, ktoré zabezpečujú istotu vlastníctva pôdy a uľahčujú prístup chudobných ľudí k pozemkom, trhom, úverom a ostatným finančným službám a k rozvoju zručností bez toho, aby prehlbovali existujúce nerovnosti a upevňovali štruktúry asymetrickej závislosti; |
33. |
podporuje úsilie o presadzovanie priemyselného rozvoja a budovanie infraštruktúry, ktorá prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu na základe úplného dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem; poznamenáva, že najúčinnejším spôsobom zvýšenia rastu a odstránenia chudoby je prehĺbenie rozvoja priemyslu a trhu; |
34. |
poukazuje na skutočnosť, že priemyselný rozvoj má obrovský potenciál transformovať štátne hospodárstva a na rozdiel od vývozu poľnohospodárskych produktov či ťažby surovín, ktoré vystavujú hospodárstva otrasom, dokáže ponúknuť širší priestor pre dlhodobý rast produktivity; vyzýva preto rozvojové krajiny, aby sa týmto problémom zaoberali prostredníctvom navrhovania a realizácie politík industrializácie s osobitným dôrazom na špecializáciu výroby a budovanie obchodných kapacít; |
35. |
zdôrazňuje potrebu energetickej efektívnosti priemyselného rastu s cieľom zbaviť rast HDP závislosti od ropy a emisií skleníkových plynov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na zjednodušenie prenosu energeticky efektívnych technológií a najlepších postupov do rozvojových krajín; |
36. |
domnieva sa, že financovanie rozsiahleho vývozu či projektov infraštruktúry, ktoré sú síce príťažlivé z hľadiska viditeľných výsledkov, nemusí zákonite predstavovať najlepšiu stratégiu zabezpečenia výhod pre široké vrstvy obyvateľov a chudobné, marginalizované spoločenstvá; |
37. |
naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty systematickejšie podporovali program ILO v oblasti dôstojnej práce s cieľom podnecovať vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a ochranu základných pracovných noriem; |
38. |
zdôrazňuje, že prvoradým cieľom politík podporujúcich rast musí byť diverzifikácia hospodárstiev rozvojových krajín a znižovanie ich závislosti od dovozu; |
39. |
zdôrazňuje, že treba sledovať realizáciu investičných projektov podporovaných mechanizmami EÚ na kombináciu grantov a úverov a vypracovať štúdie vplyvu medzinárodne prijatých sociálnych a environmentálnych noriem; trvá na tom, že rozhodovanie o výbere projektov musí byť transparentné a musí zabezpečiť súlad so strategickými dokumentmi EÚ, zásadou zodpovednosti príslušnej krajiny a záväzkom EÚ uvoľniť pomoc; |
40. |
trvá na tom, že kombinovanie grantov a úverov by nemalo viesť k nahradeniu grantov pôžičkami v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ, ale k vytvoreniu nových finančných prostriedkov; |
41. |
zdôrazňuje, že rozvojová politika nemôže byť skutočne účinná bez toho, aby bola podporená primeranými právnymi rámcami, predovšetkým v oblasti vlastníckych práv a zmluvného práva; |
42. |
zdôrazňuje, že podpora rodovej rovnosti pomôže zvýšiť produktivitu žien, a tak prispeje k trvalo udržateľnému rastu zameranému na chudobné vrstvy; |
Ľudský rozvoj
43. |
zdôrazňuje, že chudoba sa meria nielen peniazmi a že v širšom zmysle slova znamená odopieranie základných práv, ako sú právo na potraviny, vzdelanie a zdravie či sloboda prejavu; |
44. |
zdôrazňuje, že poskytovanie základných sociálnych služieb je rozhodujúce pre rast zameraný na chudobné vrstvy a pre splnenie rozvojových cieľov tisícročia; žiada, aby sa 20 % celkovej pomoci EÚ vyčlenilo na základné sociálne služby, ako ich vymedzuje OSN vo svojich rozvojových cieľoch tisícročia (ukazovateľ 8.2 pre cieľ 8: Vytvoriť globálne partnerstvo pre rozvoj), s osobitným zameraním na bezplatný a univerzálny prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a základnému vzdelaniu a so zreteľom na podporu EÚ pre iniciatívu Vzdelanie pre všetkých a oznámenie z roku 2010 o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia; opätovne zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a tým, ktorí sú vystavení vysokému riziku sociálneho vyčlenenia, napríklad osobám s postihnutím; |
45. |
zdôrazňuje, že vzdelávanie dievčat a podpora rodovej rovnosti vo vzdelávaní sú životne dôležité pre rozvoj a že politiky a opatrenia, ktoré nie sú zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov, nevyužívajú mimoriadny rozvojový potenciál; zdôrazňuje, že vzdelávanie dievčat predstavuje jednu z najvýnosnejších rozvojových investícií a má osobný aj spoločenský prínos s obrovským významom pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť, keďže znižuje pôrodnosť a mieru úmrtnosti matiek, novorodencov a detí, chráni pred infekciou HIV/AIDS, zvyšuje podiel žien na trhu práce a výšku ich zárobku a je prínosný pre vzdelávanie z medzigeneračného hľadiska; |
46. |
zdôrazňuje význam preklenutia medzier vo financovaní zdravotníckych systémov, ktoré vyplývajú z priorít, ako je znižovanie výdavkov na sexuálne a reprodukčné zdravie, a zdôrazňuje význam investícií do boja proti HIV/AIDS a ďalším ochoreniam; |
47. |
pripomína, že investície do detí a mládeže predstavujú dlhodobé investície do trvalo udržateľného ľudského rozvoja; |
48. |
víta iniciatívu OSN za minimálnu úroveň sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili podporu pre štátne programy sociálnej ochrany v rozvojových krajinách a aby vypracovali v tejto oblasti komplexný politický rámec, ktorý bude zameraný aj na otázky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; |
49. |
privítal by úsilie EÚ o systematickejšie prepojenie vonkajšieho rozmeru jej prisťahovaleckej a azylovej politiky s ďalšími politikami ovplyvňujúcimi prisťahovalectvo, napríklad s politikou zamestnanosti, vzdelávania, ochrany práv a sociálnej ochrany; |
50. |
domnieva sa, že príjmy z daní majú pre rozvojové krajiny zásadný význam, pretože im umožňujú uspokojovať základné potreby ich občanov, znižovať závislosť od zahraničnej pomoci a podporovať demokratickú zodpovednosť; opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí podporiť partnerské krajiny pri vytváraní spravodlivých, transparentných a účinných daňových systémov, aby sa tak tvorili príjmy potrebné na sociálnu ochranu a politiky v prospech chudobných, a na medzinárodnej úrovni musí pokračovať v úsilí o väčšiu finančnú transparentnosť a zabezpečiť, aby partnerské krajiny mohli čerpať z prínosov; zdôrazňuje, že mimoriadny význam pre vytvorenie spravodlivých daňových systémov má výmena najlepších postupov a spoločné využívanie informácií v oblasti daňovej politiky; |
51. |
zdôrazňuje mimoriadny význam ľudských práv, ako aj skutočnosť, že jestvuje množstvo spôsobov, ktorými si EÚ môže pomôcť pri budovaní kapacít zameraných na dodržiavanie všetkých ľudských práv; |
Zapojenie súkromného sektora
52. |
uznáva, že rozvoj súkromného sektora v rozvojových krajinách je rozhodujúci pre vytváranie pracovných príležitostí, poskytovanie služieb a posilňovanie tvorby blahobytu; pripomína, že 90 % pracovných miest v rozvojových krajinách sa sústreďuje v súkromnom sektore; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc EÚ by sa mala v súlade s programom v prospech chudobných zameriavať na financovanie domácich spoločností, zvyšovanie domáceho kapitálu a podnecovanie prijímajúcich krajín k vytváraniu prostredia, ktoré vedie k rozvoju malých a stredných podnikov a mikropodnikov, ďalej na odstraňovanie prekážok brániacich formalizácii a na to, aby sa služby a rozvíjanie kapacít zameriavali najmä na chudobnejších podnikateľov; |
53. |
opätovne potvrdzuje úlohu spoločensky a ekologicky zodpovedného súkromného sektora pri zrýchľovaní trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby propagovala a podporovala okrem iného také podniky sociálneho hospodárstva, ktoré fungujú v súlade s etickými a hospodárskymi zásadami; |
54. |
zdôrazňuje, že je dôležité jednoznačne posúdiť potenciálne riziká intenzívnejšieho zapojenia súkromného sektora a že by sa preto mali stanoviť jasné kritériá podpory projektov tohto sektora, ako aj účinné mechanizmy hodnotenia vplyvu, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť investícií súkromného sektora a ich súlad s dohodnutými medzinárodnými rozvojovými cieľmi, a zároveň nepovedú k návratu späť k viazanej pomoci; |
55. |
pripomína, že verejné investície do verejných statkov, infraštruktúry a služieb majú zásadný význam pre trvalo udržateľný rast a účinné odstraňovanie nerovnosti; |
56. |
zdôrazňuje, že investičné projekty s účasťou súkromného sektora financované EÚ v rozvojových krajinách by mali byť v súlade s medzinárodne dohodnutými environmentálnymi a sociálnymi normami a normami transparentnosti a ľudských práv a mali by byť v súlade s rozvojovými plánmi prijímajúcich krajín; namieta proti akémukoľvek druhu spolupráce so súkromnými subjektmi, ktorý by priamo či nepriamo viedol k akejkoľvek forme daňového podvodu alebo k vyhýbaniu sa daniam; žiada Komisiu, aby pri rozhodovaní o financovaní projektov ťažby surovín preskúmala svoje mechanizmy hĺbkovej analýzy (due diligence); |
57. |
je presvedčený, že investície majú kladný vplyv na rast a zamestnanosť, a to nielen v EÚ, ale aj v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že industrializované krajiny zodpovedajú za poskytovanie väčšej investičnej podpory a za presun technológií do pôvodných podnikov, aby vznikajúce odvetvia hospodárstva v rozvojových krajinách mohli uplatňovať normy kvality, ako aj medzinárodné sociálne a environmentálne normy; zdôrazňuje tiež potrebu rozšíriť spoluprácu s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám zlepšiť ich inštitucionálne a regulačné kapacity na správu zahraničných investícií; |
58. |
vyzýva EÚ, aby uznala právo rozvojových krajín regulovať investície, uprednostňovala investorov, ktorí podporujú rozvojovú stratégiu partnerských krajín, a vytvorila osobitné podmienky pre domácich a regionálnych investorov s cieľom podporiť regionálnu integráciu; |
59. |
vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky v rámci stratégie Pomoc obchodu, ktoré sa týkajú rozvojovej pomoci osobitne zameranej na projekty určené na pomoc rozvojovým krajinám získať zručnosti súvisiace s obchodovaním, skvalitniť dodávateľský reťazec a v konečnom dôsledku konkurovať na regionálnych a celosvetových trhoch; |
60. |
vyzýva Komisiu, aby pripravila legislatívny návrh s podobným cieľom, aký má nový zákon USA o nerastoch z konfliktných oblastí, a to bojovať proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, pretože je zdrojom občianskych vojen a konfliktov, a zabezpečiť sledovateľnosť pôvodu nerastných surovín dovážaných na trh EÚ; |
61. |
žiada analýzu a hodnotenie verejno-súkromných partnerstiev podporovaných Komisiou, prostredníctvom ktorých sa súkromný sektor zapája do rozvoja, s cieľom najskôr sa poučiť z tejto skúseností a potom prejsť na novú strategickú koncepciu využívania verejných prostriedkov v záujme získania finančných prostriedkov zo súkromného sektora; |
62. |
zdôrazňuje, že podpora súkromného sektora musí ísť ruka v ruke s pomocou pre celoštátne, regionálne a miestne orgány a parlamenty v prijímajúcich krajinách, aby mohli účinne regulovať trhy, podporovať transparentnosť, vykonávať spravodlivú daňovú politiku a dobrú správu vecí verejných a bojovať proti korupcii, a to nielen v podnikoch a mimovládnych organizáciách, ale aj vo vládnych a verejných orgánoch; |
Zmena klímy, energetika a trvalo udržateľný rozvoj
63. |
víta návrh, aby sa rozvojová spolupráca zameriavala na udržateľné, obnoviteľné zdroje energie; znovu pripomína, že prístup k energii je podmienkou splnenia rozvojových cieľov tisícročia; trvá na tom, že hlavným cieľom projektov podporovaných EÚ musí byť prístup chudobných k zásobovaniu vodou a k energii v spojitosti s poskytovaním verejných služieb a miestnym rozvojom; |
64. |
venuje prvoradú pozornosť podpore miestnych a regionálnych trvalo udržateľných energetických riešení, a najmä decentralizovanej výroby elektrickej energie, v záujme zladenia rozvojových priorít s ochranou životného prostredia; |
65. |
berie na vedomie obrovský potenciál energie z obnoviteľných zdrojov (slnečná, veterná a geotermálna energia a biomasa) v mnohých rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rozvojových krajinách realizovali projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a aby sprístupnili technológie, odborné znalosti a investičné príležitosti, keďže je to životne dôležité pre hospodársky a sociálny rozvoj, klesá tým závislosť týchto krajín od fosílnych palív a znižuje sa ich zraniteľnosť voči kolísaniu cien; |
66. |
naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že oficiálna rozvojová pomoc EÚ zameraná na zlepšenie prístupu k energii bude mať pozitívny vplyv na miestny hospodársky rozvoj, ekologické pracovné miesta a zníženie chudoby a nebude viazaná na podniky EÚ, ani sa nepoužije na ich dotovanie; vyzýva tiež Komisiu, aby nezamieňala politiky na zlepšenie prístupu k energii pre chudobné vrstvy s plnením cieľov EÚ v oblasti zmierňovania následkov zmeny klímy či s uspokojovaním vlastných potrieb týkajúcich sa energetickej bezpečnosti; |
67. |
víta iniciatívy rozvojových krajín investovať radšej do výroby potravín ako do výroby biopalív, a to v záujme zabezpečenia vlastných zdrojov potravín; |
68. |
opakuje, že rozvinuté krajiny majú povinnosť zaujať vedúce postavenie pri budovaní nízkouhlíkového globálneho hospodárstva, ktoré je potrebné na dosiahnutie nevyhnutného zníženia emisií; nabáda členské štáty, aby sa postavili do čela úsilia o znižovanie emisií; |
69. |
uznáva, že opatrenia v oblasti zmeny klímy a opatrenia týkajúce sa plnenia kľúčových cieľov rozvoja sa vzájomne podporujú; zdôrazňuje, že je potrebné systematickejšie úsilie o začlenenie opatrení založených na ekosystémoch, ktoré sa týkajú prispôsobenia zmene klímy a zmierňovania jej následkov, ako aj znižovania miery rizika katastrof, a požaduje preto holistický prístup, ktorý do rozvojových programov a projektov zahrnie rozmer ochrany životného prostredia, a to napríklad skvalitnením nariadení týkajúcich sa prevozu odpadu a nezákonnej ťažby; |
70. |
vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv klimatickej migrácie – javu, ktorý podľa niektorých odhadov spôsobí, že do roku 2050 bude musieť 200 miliónov osôb opustiť svoj domov z dôvodu postupného zhoršovania podmienok v ich krajinách, a zdôrazňuje, že Európska únia musí prostredníctvom svojej rozvojovej politiky prispieť k poskytnutiu pomoci a zníženiu počtu utečencov, a to tak, že investuje do technológií, ľudských zdrojov a finančnej pomoci; |
71. |
opakuje svoje stanovisko, že začleňovanie nemôže nahradiť poskytovanie nových a dodatočných prostriedkov, ktoré sa EÚ a ostatní darcovia zaviazali poskytnúť rozvojovým krajinám na zmiernenie následkov zmeny klímy a na potreby súvisiace s prispôsobením sa tejto zmene; zdôrazňuje, že v rámci tohto postupu sa musí prijať miestny a/alebo regionálny prístup k riešeniu konkrétnych problémov v uvedených oblastiach a pripomína, že opatrenia v oblasti zmeny klímy – a verejné statky vo všeobecnosti – sa nefinancujú z oficiálnej rozvojovej pomoci a prostriedky na ich financovanie sú teda novými a dodatočnými finančnými prostriedkami, ktoré idú nad rámec hodnoty 0,7 % hrubého národného dôchodku vyčlenenej na oficiálnu rozvojovú pomoc; |
72. |
zdôrazňuje význam podpory trvalo udržateľného rozvoja miest ako súčasti medzinárodného programu, ako aj jeho uplatňovania na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, čo by malo priaznivý vplyv na kvalitu života všetkých obyvateľov sveta, predovšetkým však v rozvojových krajinách; |
73. |
poznamenáva, že trvalo udržateľný rozvoj je možné dosiahnuť len rozšírením kapacít v prijímajúcich krajinách a zlepšením základnej infraštruktúry; |
74. |
požaduje začlenenie článku 8 písm. j) Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý predstavuje pilier trvalo udržateľného rozvoja, do strategických dokumentov jednotlivých krajín a regiónov a aj jeho uplatňovanie; |
75. |
uznáva, že odlesňovanie a neudržateľný dovoz dreva na trh EÚ prispieva k prírodným katastrofám a k zraniteľnosti chudobných krajín, a vyzýva preto Komisiu a Radu EÚ, aby do svojej novej stratégie rozvojovej politiky zahrnuli úplný zákaz obehu nelegálneho dreva v EÚ; |
Potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo
76. |
opakuje svoje stanovisko, že EÚ by mala sústrediť svoju rozvojovú pomoc na zaistenie potravinovej bezpečnosti rozvojových krajín a podporu udržateľnej miestnej a ekologickej poľnohospodárskej produkcie malého rozsahu; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť najmä prístup malých poľnohospodárov k výrobným prostriedkom (pôda, zabezpečené listy vlastníctva, osivá, školenia, úvery, konzultačné a poradenské služby), k spracovateľským a marketingovým možnostiam a k miestnym a cezhraničným trhom; |
77. |
v súlade so správou Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) vyzýva na prechod k organickému a ekologicky trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu, ktoré zohľadňuje skúsenosti s poľnohospodárstvom malého rozsahu a zároveň vytvára účinné prostriedky na prispôsobovanie sa zmene klímy; |
78. |
zdôrazňuje význam osobitnej podpory žien v poľnohospodárstve, keďže výskumy ukazujú, že v prípade, ak by sa v poľnohospodárstve podarilo prekonať rodové rozdiely, mohlo by to viesť k zvýšeniu celkovej poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách o 2,5 až 4 %, ako aj to, že ženy investujú väčší podiel zo svojich príjmov do potravín, zdravia, oblečenia a vzdelania pre svoje deti; žiada odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a zohľadnenie rodového prístupu v poľnohospodárskych politikách a programoch; zdôrazňuje, že ženy treba považovať za rovnocenných partnerov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti; |
79. |
trvá na tom, že EÚ by sa mala zaoberať aj hlavnými príčinami potravinovej neistoty vrátane nedostatočnej zodpovednosti za právo na potraviny, špekulácií s cenami potravín a zaberania pôdy; opakuje, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky musí zohľadňovať povinnosť zabezpečovať súdržnosť politík v záujme rozvoja stanovenú v zmluve a spravodlivú hospodársku súťaž a podporovať schopnosti rozvojových krajín a ich vlastnú výrobnú činnosť; žiada prijať opatrenia, ktorých cieľom bude zabrániť zaberaniu pôdy a neudržateľnému využívaniu pôdy a vody, zaručiť vlastnícke práva drobných majiteľov pôdy a poľnohospodárov z pôvodného obyvateľstva a zabezpečiť im prístup k poľnohospodárskej pôde a ukončiť monopol na osivo a odstrániť závislosť od špecializovaných pesticídov; |
80. |
berie na vedomie, že na zabezpečenie obživy obyvateľov sveta, ktorých počet podľa očakávaní prekročí 9 miliárd v roku 2050, sa poľnohospodárska výroba bude musieť do uvedeného obdobia zvýšiť o 70 %; pričom sa bude využívať menej pôdy, vody a pesticídov; poznamenáva, že svetová potravinová bezpečnosť predstavuje pre Európsku úniu mimoriadne naliehavý problém a žiada prijať okamžité a dôsledné opatrenia v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na celosvetovej úrovni; |
81. |
zdôrazňuje, že riešenie problému potravinovej neistoty znamená uplatnenie mnohých opatrení v rôznych odvetviach, ako sú napríklad riadenie miestnych prírodných zdrojov, posilnenie výroby a spracovania, odborná príprava, členenie profesijných organizácii, zriadenie záchrannej siete pre najzraniteľnejších, vzdelávanie v oblasti výživy, ako aj diverzifikácia pracovných miest na vidieku mimo poľnohospodárstva s cieľom rozšíriť príjmy vidieckych rodín, ktoré sú prvými obeťami hladu; |
82. |
poukazuje na skutočnosť, že je nevyhnutné zaviesť lepšie spôsoby poľnohospodárskej výroby vrátane nízkonákladových technológií, podporiť výskum v oblasti poľnohospodárstva a posilniť pomer medzi produktivitou a účinnosťou v rozvojových krajinách s cieľom rozšíriť trvalú udržateľnosť; |
83. |
vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby, a to posilnením vlastníckych práv a zjednodušením dostupnosti úverov pre poľnohospodárov, malé podniky a miestne spoločenstvá; |
84. |
vyjadruje hlboké znepokojenie nad získavaním poľnohospodárskej pôdy zahraničnými investormi s podporou vlád, predovšetkým v Afrike, ktoré môže v prípade nesprávneho riadenia viesť k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti a k nepredvídateľným a ďalekosiahlym sociálnym nepokojom; |
85. |
zdôrazňuje, že dohody EÚ o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva by mali prispieť ku konsolidácii politík partnerských krajín v oblasti rybného hospodárstva a posilniť ich schopnosť zabezpečiť udržateľné rybné hospodárstvo vo vlastných vodách a zvýšenie miestnej zamestnanosti v tomto odvetví; |
86. |
zdôrazňuje, že ústredným aspektom rozvojovej politiky by mala byť primeraná ochrana pred katastrofami a ochoreniami súvisiacimi s vodou, ako aj prístup k dostatočnému množstvu kvalitnej vody za primeranú cenu, s cieľom uspokojiť základné potreby v súvislosti s potravinami a energiou, ako aj ďalšie potreby nevyhnutné pre zdravý a produktívny život, a to bez ohrozenia trvalej udržateľnosti živých ekosystémov; |
Transparentnosť
87. |
v záujme zvýšenia transparentnosti a podpory verejnej akceptácie rozvojových projektov financovaných úplne alebo čiastočne EÚ alebo členskými štátmi požaduje vytvoriť elektronickú databázu, ktorá poskytne informácie o oficiálnej rozvojovej pomoci; domnieva sa, že táto databáza by mala používateľom umožňovať sledovať všetky projekty a programy darcov z EÚ, a v prípade potreby agentúr OSN, vo všetkých prijímajúcich krajinách a mal by im umožniť zistiť, kto tieto programy financuje a ktorá organizácia ich riadi; nazdáva sa, že by sa mala dať jednoducho používať, mala by byť všetkým prístupná cez internet a mala by obsahovať funkciu umožňujúcu jednoduché vyhľadávanie konkrétnych informácií prostredníctvom súboru vopred vymedzených kritérií (darca, odvetvie podľa Výboru pre rozvojovú pomoc, umiestnenie, stav projektu, typ financovania a rozvojové ciele tisícročia) a ponúkať tabuľky a zemepisné mapy na účely analýzy; poznamenáva, že takýto druh databázy má zásadný význam z hľadiska posilňovania koordinácie a harmonizácie darcov, ako aj zosúlaďovania postupu s vládami prijímajúcich krajín; |
*
* *
88. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(3) Závery Rady z 15. mája 2007 (09558/2007).
(4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(5) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 34.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0355.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0210.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0442.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0082.
Streda 6. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/89 |
Streda 6. júla 2011
Širokopásmové pripojenie v Európe: investície do digitálne riadeného rastu
P7_TA(2011)0322
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o širokopásmovom pripojení v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (2010/2304(INI))
2013/C 33 E/09
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) (1), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2010 s názvom Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (KOM(2010)0472), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 11. mája 2011 o návrhu Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra (2), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245), |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra, a k oznámeniu Komisie s názvom Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (TEN/434-435 - CESE 362/2011), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2009 s názvom Usmernenia Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (3), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. augusta 2009 s názvom Správa o digitálnej konkurencieschopnosti EÚ: Hlavné výsledky stratégie i2010 v období 2005 – 2009 (KOM(2009)0390), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2009 s názvom Internet vecí: akčný plán pre Európu (KOM(2009)0278), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Investície do budúcej Európy (KOM(2009)0036), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2006 s názvom Preklenutie širokopásmových rozdielov (KOM(2006)0129), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2006 s názvom Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010: Urýchlenie elektronickej verejnej správy v Európe v prospech všetkých (KOM(2006)0173), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. apríla 2004 s názvom Elektronické zdravotníctvo – zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre občanov Európy: akčný plán pre európsky priestor elektronického zdravotníctva (KOM(2004)0356), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí (4), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu (5), |
— |
so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 26. marca 2009 o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete (6), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2008 o plnom využití výhod digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou (7), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o vytvorení európskej politiky pre širokopásmové pripojenie (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o smerovaní k európskej politike rádiového frekvenčného spektra (9), |
— |
so zreteľom na uznesenie zo 14. marca 2006 o európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti (11), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 1998 o globalizácii a informačnej spoločnosti: potreba posilniť medzinárodnú koordináciu (12), |
— |
so zreteľom na rámec EÚ pre elektronickú komunikáciu, zmenený a doplnený najmä smernicami 2002/21/ES (rámcová smernica), 2002/20/ES (smernica o povolení), 2002/19/ES (prístupová smernica), 2002/22/ES (smernica univerzálnej služby), 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a nariadením (ES) č. 1211/2009 (nariadenie BEREC), |
— |
so zreteľom na Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800), |
— |
so zreteľom na prílohu III pozmeňujúceho nariadenia Rady (ES) č. 473/2009 z 25. mája 2009, |
— |
so zreteľom na článok 189 Lisabonskej zmluvy, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0221/2011), |
A. |
keďže poskytovanie výkonných širokopásmových sietí v celej EÚ má v rámci presadzovania cieľov stratégie EÚ 2020 kľúčový význam v záujme podpory inteligentného, udržateľného, inkluzívneho a územne súdržného hospodárskeho rastu, zlepšenia situácie v oblasti zamestnanosti, posilnenia konkurencieschopnosti Európy, uľahčenia vedeckého výskumu a inovácie, čím sa umožní, aby všetky regióny, mestá, obce a zložky spoločnosti mali prínos z digitálneho prostredia a aby mali príležitosť využívať nové digitálne technológie pre verejné služby, |
B. |
keďže širokopásmový prístup je možný prostredníctvom mnohých platforiem (meď, káble, optické káble, pevné alebo mobilné bezdrôtové pripojenie, satelit atď.), prilákal rôznych užívateľov (ako sú spotrebitelia, podniky, vládny sektor, verejné a neziskové inštitúcie vrátane škôl, knižníc, nemocníc a agentúr verejnej bezpečnosti), ktorí využívajú širokopásmové pripojenie na množstvo služieb (elektronický obchod, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, hlasová komunikácia a videokomunikácia, zábava, riadenie flotily, vládne služby, vzdelávanie, odborná príprava a mnoho ďalších), a umožňuje tiež aplikácie medzi prístrojmi (inteligentné elektrometre a inteligentné siete, bezdrôtové kardiomonitory, pohotovostné služby, poplašné systémy, telemetria vozidiel, sledovanie inventáru a mnoho ďalších), |
C. |
keďže uznanie a prijatie rôznych platforiem, užívateľov a služieb a ich zahrnutie do širokopásmového ekosystému pomôže zaručiť 100 % širokopásmový prístup a prinesie mnohé súvisiace spoločenské výhody, čo podporí 100 % prijatie širokopásmového prístupu; keďže medzi ciele EÚ by malo patriť umožnenie toho, aby všetky regióny a zložky spoločnosti mali prínos z digitálneho prostredia, |
D. |
keďže trvalý prístup k infraštruktúre a hospodárska súťaž v oblasti služieb umožnia spolu s realistickými, uskutočniteľnými cieľmi stanovenými „zhora-nadol“ účinné pripojenie novej generácie prispôsobené požiadavkám, |
E. |
keďže politika EÚ v oblasti širokopásmového prístupu musí pripraviť základ pre rozvoj, v rámci ktorého EÚ môže prevziať vedúcu úlohu v oblasti rýchlostí širokopásmového pripojenia a prístupu k nemu, jeho mobility, pokrytia a kapacity; keďže celosvetové vedúce postavenie v odvetví informačných a komunikačných technológií je kľúčové pre prosperitu a konkurencieschopnosť EÚ; keďže európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí pripojenými na vysokorýchlostné širokopásmové služby by bol hnacím motorom rozvoja vnútorného trhu, vytvoril by na svete ojedinelú kritickú masu používateľov, vo všetkých regiónoch by otvoril nové možnosti a každý užívateľ by získal zvýšenú hodnotu a Únia kapacitu na to, aby bola vedúcou svetovou znalostnou ekonomikou; keďže rýchle zavedenie širokopásmového pripojenia je rozhodujúce pre posilnenie inovácií a produktivity EÚ, ako aj pre stimulovanie nových malých a stredných podnikov a vytváranie pracovných miest v EÚ, |
F. |
keďže je rozhodujúce preklenúť digitálnu priepasť a zabezpečiť širokopásmové pripojenie pre všetkých v celej Európe v záujme dosiahnutia európskej pridanej hodnoty, a to najmä so zreteľom na vzdialené a vidiecke oblasti, aby sa zabezpečila sociálna a územná súdržnosť, |
G. |
keďže širokopásmové pripojenie je dôležité pre zavedenie novej technologickej infraštruktúry, ktorá je potrebná pre vedecké, technologické a priemyselné vedúce postavenie EÚ, napríklad tzv. cloud computing, superpočítače, internet vecí a inteligentné počítačové prostredia; pripomína, že náležitý prístup k širokopásmovému pripojeniu a jeho rýchlosť sú základom pre rozvoj a efektívne využívanie týchto inovatívnych informačných a komunikačných technológií; okrem toho konštatuje, že tieto technológie a služby, ktoré poskytujú, majú prospievať spotrebiteľom aj podnikom vrátane MSP, |
H. |
keďže verejní aktéri môžu významne prispieť k zavádzaniu širokopásmového pripojenia pre všetkých a prístupových sietí novej generácie (NGA) v neobsluhovaných a nedostatočne obsluhovaných oblastiach; keďže verejné investície mali fungovať tak, aby dopĺňali súkromné investície a posilňovali konkurencieschopnosť; keďže je potrebné zachovať vhodné stimuly pre investorov v oblasti prístupových sietí novej generácie, aby mohli naďalej investovať do širokopásmového pripojenia, |
I. |
keďže súkromný sektor investoval za posledné desaťročie stovky miliárd eur do širokopásmových zariadení, služieb, aplikácií a do širokopásmového obsahu, pričom však všetci európski občania nevyužívajú výhody širokopásmového pripojenia; keďže podpora súkromných a verejných investícií by mala byť naďalej prvoradou hnacou silou širokopásmového rastu v EÚ, |
J. |
so zreteľom na rozhodnutie znížiť digitálnu priepasť medzi oboma brehmi Stredozemného mora, ktoré sa prijalo na ministerskej konferencii Únie pre Stredozemie 4. novembra 2008 v Marseille a ktoré viedlo k návrhu širokopásmového pripojenia pre Stredozemie (BB-MED), |
Širokopásmový prístup pre všetkých
1. |
konštatuje, že toto oznámenie je len jednou časťou rozsiahlejšieho balíka, do ktorého patrí aj digitálna agenda, Únia inovácií, program politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra a európske a vnútroštátne programy financovania zamerané na vytvorenie vzájomne sa podporujúceho systému pre efektívny ďalší rozvoj sietí, prístup k nim a ich využívanie, a to bez ohľadu na to, či ide o pozemné, pevné, mobilné alebo satelitné siete; |
2. |
poznamenáva, že koncepcia širokopásmového prístupu sa neustále vyvíja, keďže počet platforiem vzrástol a zákaznícka základňa a rozsah využití sa rapídne rozšírili; širokopásmové pripojenie sa už v súčasnosti nespája iba s prístupom k internetu a neobmedzuje sa na priamu ľudskú interakciu, keďže počet prepojení a aplikácií medzi prístrojmi prudko narastá; |
3. |
konštatuje, že pevný aj mobilný prenos dát exponenciálne rastie a že na zvládnutie tohto rastu bude kľúčových niekoľko krokov, napríklad ďalšie harmonizované pásma frekvenčného spektra pridelené bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu, vyššia efektivita využívania frekvenčného spektra a rýchle zavedenie prístupových sietí novej generácie; |
4. |
domnieva sa preto, že cieľom musí byť dosiahnutie celosvetovej vedúcej úlohy EÚ v oblasti infraštruktúry IKT; na dosiahnutie tohto cieľa je nutné poskytnúť všetkým Európanom do roku 2013 100 % pokrytie základným širokopásmovým pripojením, pričom sa užívateľom vo vidieckych oblastiach poskytne aspoň pripojenie s rýchlosťou 2Mbps a užívateľom v ostatných oblastiach pripojenie s oveľa väčšou rýchlosťou; upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že v záujme boja proti vzniku digitálnej priepasti bude nutné zohľadniť nové požiadavky v súvislosti s rastúcimi prenosovými rýchlosťami inovatívnych internetových služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a elektronické vzdelávanie; domnieva sa, že pri skúmaní, ako budú tieto ciele financované, by sa mala venovať maximálna pozornosť hospodárskej súťaži, aby sa zabránilo narúšaniu trhu a s cieľom umožniť, aby riešenia priniesol v prvom rade trh; |
5. |
poznamenáva, že na to, aby sa dodržal cieľ 100Mbps, musí približne 15 % domácností v EÚ disponovať do roku 2015 internetovým pripojením s minimálne takouto rýchlosťou; |
6. |
pripomína význam uskutočnenia cieľov digitálnej agendy, t. j. zabezpečenia toho, aby všetci občania EÚ mali prístup k širokopásmovým rýchlostiam (do roku 2020 aspoň 30 Mbps) a umožnenia toho, aby EÚ mala k dispozícii čo najvyššie možné rýchlosti a kapacitu širokopásmového pripojenia; zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahli ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia, sa musia v rámci digitálnej agendy stanoviť ukazovatele na prechodné roky 2013, 2015 a 2018, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; |
7. |
zdôrazňuje potrebu čo najlepšie využívať všetky dostupné technológie vrátane mobilných a satelitných technológií s cieľom dosiahnuť pokrytie širokopásmovým pripojením vo vidieckych oblastiach, v horských regiónoch a na ostrovoch, a to čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov a bez neprimeraného zaťaženia spotrebiteľov, regiónov členských štátov alebo priemyslu; |
8. |
poznamenáva, že budúce prideľovanie rádiového frekvenčného spektra musí pripraviť cestu pre vedúce postavenie Európy v oblasti bezdrôtových aplikácií a nových služieb; zdôrazňuje, že prístup k nízkym rádiovým frekvenčným pásmam s parametrami šírenia signálu, ktoré umožňujú pokrytie väčších oblastí, je rozhodujúci pre uľahčenie pokrytia vidieckych, horských a ostrovných regiónov bezdrôtovým širokopásmovým pripojením, čo umožní prístup ku všetkým predpokladaným internetovým službám; zdôrazňuje, že Európa musí zotrvať v popredí vedeckého výskumu a technologických inovácií v oblasti bezdrôtových služieb; konštatuje, že je zásadne dôležité uľahčiť prístup k širokopásmovej infraštruktúre vrátane užívateľských zariadení v teréne, aby sa pomohlo pri využívaní satelitných širokopásmových internetových služieb za dostupné ceny vo vidieckych, horských a ostrovných regiónoch a aby sa užívateľom pomohlo s prístupom k všetkým predpokladaným internetovým službám; |
9. |
navrhuje uľahčiť rýchle využívanie digitálnej dividendy pre nové mobilné širokopásmové služby prostredníctvom zosúladeného a technologicky neutrálneho celoeurópskeho prístupu, ktorý umožní dosiahnuť úspory z rozsahu a zabráni problémom so škodlivým cezhraničným rušením, pričom sa nenaruší existujúce digitálne TV/HDTV vysielanie založené na medzinárodných normách; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala projekty a experimenty s tzv. bezdrôtovými mestami; |
10. |
považuje za zásadne dôležité, aby vzdelávacie a výskumné inštitúcie mali prístup k širokopásmovým infraštruktúram na zabezpečenie slobodného pohybu znalostí v záujme prípravy mladších generácií a dosahovania konkurencieschopnosti EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili európske a vnútroštátne programy na uľahčenie prístupu k širokopásmovej infraštruktúre a jeho financovanie pre všetky vzdelávacie a výskumné inštitúcie do roku 2015; domnieva sa, že do roku 2015 by mali byť všetky európske výskumné a akademické inštitúcie prepojené ultravysokorýchlostnými sieťami s rýchlosťami v rádoch Gbps, čo vytvorí intranet pre jednotný európsky výskumný priestor; |
11. |
vyzýva členské štáty, aby podporovali a rozširovali prístup k vysokorýchlostnému otvorenému pripojeniu k dôležitej verejnej infraštruktúre (školám, nemocniciam a ďalším verejným inštitúciám) umiestnenej v odľahlých oblastiach ako nástroj na zlepšovanie verejných služieb a zaistenie vysokorýchlostného pripojenia v odľahlých regiónoch, čím by sa znížili investičné náklady na distribúciu miestnych súkromných sietí; |
12. |
navrhuje naliehať na členské štáty, aby uplatňovali verejné politiky na podporu zavádzania nových technológií, a podporovať zavedenie digitálnych metód výučby; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ; |
13. |
pripomína, že nové technológie a prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu majú pozitívny vplyv na vzdelanosť, a to i prostredníctvom vytvárania dobrých podmienok pre diaľkové vzdelávanie predovšetkým v najodľahlejších regiónoch, informovanosť, komunikáciu a rekreáciu občanov; |
14. |
zdôrazňuje, že v EÚ sú potrebné trvalé investície do výskumu budúcich komunikačných technológií v oblasti pevnej aj mobilnej siete; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej rozvíjala spoločné technologické iniciatívy v týchto oblastiach za účasti vysokých škôl, výskumných ústavov, výrobcov prístrojov, ako aj poskytovateľov služieb a obsahu; domnieva sa, že tieto platformy poskytujú optimálny spôsob rozvoja a využívania nových technológií a EÚ zabezpečia významnú konkurenčnú výhodu; |
15. |
poznamenáva, že prevádzkovatelia vysielania by mali byť schopní ponúkať vysokú úroveň rôznorodého audiovizuálneho obsahu za využitia jestvujúcich vysielacích platforiem vrátane pozemných platforiem, ako aj širokopásmových sietí, predovšetkým v oblasti tzv. služieb na požiadanie, ak budú širokopásmové siete spĺňať rovnaké požiadavky v oblasti kvality služieb a ak sa budú usilovať o maximalizáciu efektívneho využívania svojho frekvenčného spektra a pokrytia; |
16. |
žiada Komisiu, aby v záujme vytvorenia súdržnej, jednotnej a účinnej štruktúry EÚ zhromažďujúcej všetky zdroje urýchlene predložila vhodný návrh strategického plánu, ktorý bude obsahovať jednotný rámec pre všetky aspekty počítačovej bezpečnosti EÚ v záujme zabezpečenia úplnej ochrany a odolnosti sieťovej a kritickej informačnej infraštruktúry, a to vrátane minimálnych bezpečnostných noriem a certifikátov, spoločnej terminológie, riadenia počítačových incidentov a plánu v oblasti počítačovej bezpečnosti; domnieva sa, že v tomto pláne by sa mala vymedziť požiadavka na príspevky od každého subjektu vrátane Komisie, členských štátov, agentúry ENISA, Europolu, Eurojustu, tímov reakcie na núdzové počítačové situácie na úrovni EÚ a členských štátov a iných relevantných inštitúcií a orgánov EÚ a členských štátov, ako aj súkromného sektora, a že tento plán by sa mal tiež venovať otázke úlohy a reprezentácie EÚ na medzinárodnom scéne; |
17. |
domnieva sa, že povinnosť poskytovania univerzálnych služieb by sa mohla prípadne stať dodatočným podnetom na rozvoj širokopásmového pripojenia, a podnecuje Komisiu, aby v tomto smere rýchlo zrevidovala rozsah univerzálnych služieb; |
18. |
vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami vypracovali národné plány v oblasti širokopásmového pripojenia a prijali operačné plány spolu s konkrétnymi opatreniami na realizáciu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia pre roky 2013 a 2020, ktoré sú uvedené v digitálnej agende; vyzýva Komisiu, aby tieto plány preštudovala, aby navrhla optimálne riešenia a aby koordinovala ich realizáciu s členskými štátmi; |
Širokopásmový prístup v záujme hospodárskeho rastu, inovácií a globálnej konkurencieschopnosti
19. |
domnieva sa, že na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni a na vytvorenie vysokokvalitných pracovných miest sú potrebné nové vysokorýchlostné siete a služby; |
20. |
je presvedčený, že kombinácia hospodárskej súťaže a starostlivo zvolených cieľov v oblasti infraštruktúr i služieb predstavuje najlepší základ pre trvalo udržateľné investície, inovácie a zavedenie takýchto služieb; napriek tomu zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch môže aj výraznejšia spolupráca medzi zainteresovanými subjektmi podporovať investície; |
21. |
domnieva sa, že vysokorýchlostné širokopásmové siete a používanie optických prístupových sietí sú zásadne dôležité z pohľadu koncových užívateľov a ich budúcich potrieb i z hľadiska hospodárskeho rozvoja, a to so zreteľom na čoraz rozsiahlejšie využívanie širokopásmových aplikácií; |
22. |
odporúča presadzovať konkurenčný trh s investíciami do pevnej a bezdrôtovej širokopásmovej infraštruktúry a jej využívanie; konštatuje, že konkurenčný trh je katalyzátorom ďalších investícií a inovácií zo strany poskytovateľov komunikácie, aplikácií a obsahu, ako aj životne dôležitou platformou pre digitálne hospodárstvo; uznáva skutočnosť, že robustná širokopásmová platforma spojí vládnych, individuálnych a podnikových užívateľov na oboch stranách Atlantiku, a že by preto najmä EÚ a USA mali realizovať odvážnu agendu v oblasti presadzovania širokopásmového pripojenia; |
23. |
vyzýva Komisiu, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a poskytovateľov služieb, aby pracovali na stanovení spoločného prístupu do roku 2013 s cieľom posilniť jednotný trh pre podniky a komunikácie v celej EÚ; |
24. |
v súvislosti s dosiahnutím konkurencieschopnosti mobilných trhov poukazuje na význam konkurenčného a včasného pridelenia spektra pre bezdrôtové širokopásmové siete prostredníctvom programu politiky rádiového frekvenčného spektra a vyzýva členské štáty, aby do roku 2013 sprístupnili pásmo 800MHz pri súčasnom zachovaní existujúcich služieb; |
25. |
pripomína, že digitálny svet a informačné a komunikačné technológie sú motormi inovácií a že prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu je preto nutnou podmienkou všetkých európskych inovačných partnerstiev, keďže zlepšuje spoluprácu a zapojenie občanov; |
26. |
poukazuje na to, aké dôležité je pre uvedené odvetvia verejné predkomerčné obstarávanie riešení založených na výskume a vývoji ako spôsob na stimulovanie pozitívneho kolobehu technologického rozvoja a dopytu po vysokorýchlostných širokopásmových službách; |
27. |
zastáva názor, že verejné prostriedky vyčlenené na širokopásmové služby môžu byť účinnou pákou na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov EÚ, ak sa nasmerujú do rozvoja aktuálnej infraštruktúry novej generácie s vysokou prenosovou rýchlosťou v oblastiach, ktoré majú významný deficit v oblasti širokopásmového pripojenia; domnieva sa, že takéto oblasti, najmä oblasti s veľkou priemyselnou základňou a vysokou hustotou osídlenia, by mohli veľmi rýchlo využiť inovatívny a kreatívny potenciál nových služieb dostupných jednotlivcom aj podnikom; |
28. |
domnieva sa, že rozšírenie širokopásmových sietí, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, uľahčí komunikáciu, a to najmä osobám so zníženou pohyblivosťou alebo osobám žijúcim v izolovaných podmienkach, a tiež zlepší prístup k službám a podporí rozvoj malých a stredných podnikov vo vidieckych oblastiach, čo pomôže vytvoriť nové pracovné miesta a rozvinúť v týchto lokalitách nové služby; |
29. |
ľutuje, že 1 miliarda EUR z prostriedkov ohlásených v roku 2008 v Pláne hospodárskej obnovy Európy, ktorý uvádza 100-percentné pokrytie širokopásmovým pripojením do konca roku 2010, nebola vyčlenená a tento cieľ teda nebol splnený; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri revízii súčasného viacročného finančného rámca vyčlenili prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť do roku 2013 100 % pokrytie širokopásmovým pripojením; |
30. |
zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť konkurencieschopný digitálny jednotný trh, ktorý pripraví cestu pre otvorenie vnútorného trhu všetkým občanom Únie; požaduje vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre DPH v každom členskom štáte, aby sa malým a stredným podnikom a podnikateľom uľahčil cezhraničný elektronický obchod; |
31. |
domnieva sa, že masívny dopyt po pripojení, ktorý zároveň podporuje profil online hospodárstva EÚ, prispieva k sieťovej pripravenosti EÚ a reaguje na spoločenské zmeny, ku ktorým dochádza na jednotnom trhu, by sa mal opierať o vhodné finančné zdroje a pevnú a konkurencieschopnú infraštruktúru potrebnú na realizáciu európskeho projektu širokopásmového pripojenia; |
32. |
zdôrazňuje, že širokopásmové služby majú pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ kľúčový význam a výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a kvalitnému zamestnávaniu v EÚ, ako aj k zapojeniu všetkých regiónov a sociálnych skupín do digitálneho života v EÚ; domnieva sa, že úspešná realizácia tzv. širokopásmového balíka je zásadne dôležitá pre riešenie nezamestnanosti, a to najmä nezamestnanosti mladých ľudí, prostredníctvom poskytovania inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe, ako predpokladá stratégia Európa 2020; |
33. |
víta iniciatívu Komisie zvolať schôdzu zhromaždenia pre digitálnu agendu v júni 2011; |
Podpora investícií a hospodárskej súťaže
34. |
zdôrazňuje potrebu, aby sa opatrenia členských štátov a priemyselného odvetvia na zabezpečenie širokopásmového prístupu pre všetkých zameriavali na dopyt a nenarušili trh, ani nepredstavovali neprimeranú záťaž pre sektor; |
35. |
poznamenáva, že prípadné riziká spojené so zavádzaním nákladnej širokopásmovej infraštruktúry novej generácie sú vysoké, pričom návratnosť investícií je dlhodobá; uvádza, že právne predpisy by nemali odradiť od investícií do tejto infraštruktúry a mali by zaručiť, aby mali všetci aktéri na trhu dostatočnú stimuláciu na investovanie; |
36. |
zdôrazňuje, že náklady investícií do infraštruktúry musí financovať trh; poznamenáva, že v prípadoch, keď je nepravdepodobné, že by otvorená infraštruktúra bola zavedená prostredníctvom trhových síl v primeranej lehote, rámec štátnej pomoci pre širokopásmový prístup a cielené využívanie prostriedkov Spoločenstva vrátane prostriedkov od EIB, zo štrukturálnych fondov a z EPFRV môžu predstavovať najpokrokovejšie doplnkové spôsoby, ako možno urýchliť zavádzanie širokopásmového pripojenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej revízie usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci pre širokopásmový prístup poskytla pevný a konzistentný rámec, ktorý podporuje hospodársku súťaž a účinné investície do otvorených sietí, a aby umožnila pružné prideľovanie prostriedkov EÚ v rámci jednotlivých programových období; |
37. |
podporuje všetky opatrenia, ktoré umožnia znížiť náklady na stavebné inžinierstvo, a poukazuje na potrebu inovatívnych služieb v záujme podpory používania širokopásmového pripojenia; zdôrazňuje potrebu podporovať nové zručnosti a schopnosti s cieľom poskytovať inovatívne služby a prispôsobiť sa technologickým zmenám a domnieva sa, že investovanie do nových, otvorených a konkurencieschopných sietí musia podporovať opatrenia prijaté miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi v záujme zníženia nákladov; žiada, aby sa verejné prostriedky (vnútroštátne prostriedky a prostriedky EÚ) vyčlenili na rozvoj širokopásmovej komunikačnej infraštruktúry v izolovaných, riedko osídlených alebo odľahlých oblastiach, ktoré pre poskytovateľov z hľadiska nákladov a výnosov nie sú dostatočne príťažlivé; |
38. |
zdôrazňuje potrebu lepšieho usmerňovania miestnych a regionálnych orgánov v oblasti investícií do širokopásmového pripojenia v záujme podpory úplného využívania prostriedkov EÚ, keďže údaje o výdavkoch pre štrukturálne fondy ukazujú, že regióny majú ťažkosti s využívaním dostupných prostriedkov a s ich nasmerovaním na širokopásmové projekty; domnieva sa, že štátna pomoc pre širokopásmové investície by sa mala používať v súčinnosti so štrukturálnymi fondmi v záujme stimulovania miestneho podnikania a miestneho hospodárstva, vytvárania miestnych pracovných miest a podpory hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu; domnieva sa, že v záujme maximálneho využitia obmedzeného objemu verejných prostriedkov, a to priamo členskými štátmi alebo prostredníctvom EÚ, je nutné, aby sa tieto prostriedky jasne zameriavali na tie projekty, kde možno očakávať najväčší vplyv na súkromné investície v záujme ďalšieho zvýšenia pokrytia aj kapacity; zdôrazňuje potrebu verejných prostriedkov alebo preferenčných pôžičiek, v súlade s usmerneniami Komisie v oblasti štátnej pomoci, ktoré by mali smerovať do perspektívnej, dlhodobej a otvorenej infraštruktúry podporujúcej hospodársku súťaž a možnosť voľby pre spotrebiteľov; |
39. |
zdôrazňuje, že kroky v tejto oblasti sa prijímajú predovšetkým na miestnej úrovni, a podporuje úsilie Komisie o vytvorenie a zlepšenie mechanizmov, ktoré miestnym subjektom umožnia získavať relevantné informácie v záujme zníženia investičných nákladov; domnieva sa, že na to, aby sa širokopásmové plány stali v plnej miere funkčné, je nutné nielen to, aby Komisia a členské štáty spolupracovali, ale aj to, aby sa do prípravy týchto plánov zapojili regionálne a miestne orgány; |
40. |
uznáva, že na podporu investícií a odstránenie prekážok investovania do sietí novej generácie je potrebná regulačná istota, a podnecuje vnútroštátne regulačné orgány, aby realizovali politiky podporujúce hospodársku súťaž a zabezpečujúce transparentnosť a nediskrimináciu na veľkoobchodnom telekomunikačnom trhu, čo by všetkým účastníkom hospodárskej súťaže umožnilo spravodlivý prístup k infraštruktúre; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali pravidlá EÚ v oblasti telekomunikácií, a vnútroštátne regulačné orgány, aby realizovali odporúčanie o prístupových sieťach novej generácie; vyzýva Komisiu, aby v regulačnom rámci uplatňovala viac prvkov podnecujúcich investície a stimulovala využívanie synergií s projektmi v oblasti infraštruktúry; |
41. |
zdôrazňuje význam konkurenčných trhov pre dosiahnutie cenovo dostupného širokopásmového pripojenia a poukazuje na potrebu rýchleho uplatnenia revidovaného telekomunikačného rámca EÚ a odporúčania o prístupových sieťach novej generácie členskými štátmi a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi; |
42. |
berie na vedomie, že sú potrebné jasné usmernenia adresované členským štátom, aby sa zabezpečilo, že prostriedky budú včas nasmerované na kľúčové ciele v oblasti širokopásmového pripojenia a aby sa pritom rešpektovala nákladová efektívnosť a proporcionalita opatrení; |
43. |
vyzýva na stanovenie rámca, ktorý podporuje investície do prístupových sietí novej generácie a vysokorýchlostného (mobilného a satelitného) bezdrôtového prístupu a ktorý okrem iného zaručuje právnu istotu a podporuje investície, hospodársku súťaž a technologickú neutralitu, pričom trhu ponecháva možnosť výberu technológií; |
44. |
vyzýva členské štáty, aby zaručili nediskriminačný prístup k stavebným prácam a uľahčili prístup ku káblovodom, čím sa podstatne zníži prah investícií; |
45. |
vyzýva Komisiu, aby za pomoci členských štátov zmapovala neobsluhované a nedostatočne obsluhované oblasti; |
46. |
poznamenáva, že v záujme maximálnej dostupnosti a čo najširšieho využívania širokopásmového pripojenia musí politika EÚ podporovať zavádzanie výkonných a cenovo dostupných sietí, aplikácií, prístupových zariadení, služieb a obsahu; podnecuje členské štáty, aby rozvíjali služby v oblasti elektronickej verejnej správy, elektronickej demokracie, elektronického vzdelávania a elektronického zdravotníctva, ktoré výrazne zvýšia dopyt po širokopásmovom pripojení; |
47. |
zdôrazňuje, že v oblastiach, v ktorých sú trhové sily schopné poskytnúť konkurenčný širokopásmový prístup, by mala vládna politika podporovať investície a inovácie zo súkromného sektora, a to odstránením prekážok zavádzania; |
48. |
podporuje spoluprácu Komisie s Európskou investičnou bankou (EIB) v záujme zlepšenia financovania rýchlych a ultrarýchlych sietí a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto prostriedky prideľovali priamo na projekty otvorenej infraštruktúry, ktoré podporujú rôznorodosť služieb; |
49. |
víta návrh Komisie na preskúmanie nových zdrojov financovania a inovatívnych nástrojov financovania; v tomto smere podporuje vytvorenie projektu systému dlhopisov EÚ, ktorý bude v spolupráci s Európskou investičnou bankou a so zárukou poskytnutou rozpočtom EÚ reagovať na súčasnú medzeru vo financovaní spôsobenú zdržanlivosťou súkromných investorov a vážnymi obmedzeniami vnútroštátnych rozpočtov; naliehavo preto žiada Komisiu, aby čo najskôr vyvinula iniciatívu konkrétnymi legislatívnymi návrhmi na zavedenie tohto alternatívneho zdroja financovania pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré majú európsku pridanú hodnotu; |
50. |
naďalej podporuje realizáciu vhodných verejných investícií a modelov organizácií, a to najmä so zapojením miestnych orgánov, vytváranie verejno-súkromných partnerstiev a využívanie mechanizmov daňových stimulov pri zavádzaní rýchlych a ultrarýchlych sietí; poukazuje na význam koordinácie vládnych politík na všetkých úrovniach; |
51. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uzavreli pakt EÚ o zavádzaní širokopásmového pripojenia v záujme účinnejšej koordinácie vnútroštátnych a európskych programov financovania a súkromných investícií, a to v súlade s usmerneniami Komisie v oblasti štátnej pomoci, ktorý bude zameraný predovšetkým na vidiecke oblasti a zaručí potrebnú koordináciu na základe jednotných výsledkových ukazovateľov na úrovni EÚ; |
52. |
vyzýva na zriadenie jednotnej skupiny EÚ na vysokej úrovni so zastúpením všetkých relevantných zainteresovaných subjektov vrátane užívateľov a poskytovateľov elektronických sietí a služieb, vnútroštátnych regulačných orgánov a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ktorá by pomáhala pri vypracúvaní budúcej stratégie v oblasti infraštruktúr IKT a rozvoji špecifických služieb informačnej spoločnosti; |
53. |
vyzýva Komisiu, aby zaručila dodržiavanie zásad neutrality a otvorenosti internetu a aby podporovala možnosť koncových užívateľov mať prístup k informáciám a šíriť ich a používať aplikácie a služby podľa vlastného výberu; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či si uplatňovanie revidovaného telekomunikačného rámca EÚ vyžaduje usmerňujúce pravidlá; |
54. |
žiada členské štáty, aby zistili, aké opatrenia možno prijať na uľahčenie vstupu nových subjektov na trh v záujme podpory konkurenčného prostredia; |
55. |
zdôrazňuje, že regulačné opatrenia členských štátov v oblasti zavádzania funkčného oddelenia by sa mali prijímať len ako výnimočné opatrenie po analýze očakávaného vplyvu na regulačný orgán, na podnik, najmä na jeho pracovníkov, a na jeho stimuly k investovaniu do siete; domnieva sa, že toto hodnotenie vplyvu by sa malo prediskutovať so všetkými zainteresovanými subjektmi vrátane zástupcov pracovníkov; |
Prínos pre spotrebiteľov
56. |
berie na vedomie zámer Komisie vypracovať usmernenia o stanovovaní nákladov a nediskriminácii, ktoré sú kľúčovými zásadami rámca EÚ, a vyzýva Komisiu, aby podporovala hospodársku súťaž v oblasti rýchlych a ultrarýchlych sietí a umožnila všetkým subjektom spravodlivý prístup k infraštruktúre v záujme zabezpečenia širokého výberu služieb, spravodlivých sadzieb za prístup k sieti a dostupných cien pre spotrebiteľov a aby nabádala na účinné investovanie a rýchly prechod na rýchle a ultrarýchle siete; |
57. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali otázkou sociálneho digitálneho vylúčenia a ďalšími prekážkami, kvôli ktorým zostali niektoré skupiny obyvateľstva bez prístupu k pripojeniu, najmä spoločenstvá s nízkymi príjmami a osoby so zdravotným postihnutím, a aby zapojili všetky zúčastnené strany do poskytovania: školenia a verejného prístupu k širokopásmovým službám, 2) ekonomickej pomoci pri získavaní širokopásmových služieb a zariadení a 3) stimulov pre rozvoj technológií a obsahu zameraných na konkrétne potreby používateľov; |
58. |
vyzýva Komisiu, aby v záujme realizácie uskutočniteľných interaktívnych služieb a možného monitorovania cieľov stanovených v oblasti širokopásmového pripojenia uviedla viac kvalitatívnych charakteristík širokopásmového prístupu vrátane rýchlosti sťahovania a prenášania údajov, čakacej doby a rýchlostí pripojenia, s ktorými majú skúsenosti užívatelia, a charakteristík potrebných na efektívne uskutočňovanie takýchto služieb; víta prácu Komisie na vypracovávaní metodológie určenej na vyhodnocovanie relevantných aspektov skutočných skúseností užívateľov; |
59. |
zdôrazňuje rozdiel medzi teoretickou rýchlosťou siete a rýchlosťou, s ktorou majú v skutočnosti skúsenosti užívatelia, keďže skúsenosti užívateľov sú spojené aj s kapacitou a preťaženosťou webovej stránky atď.; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) spresnila svoje meranie skutočných rýchlostí širokopásmového pripojenia a podľa nich upravila svoje ciele, a vyzýva orgán BEREC na vytvorenie usmernení na úrovni EÚ zabezpečujúcich, aby inzerované rýchlosti širokopásmového pripojenia adekvátne odrážali priemerné rýchlosti sťahovania a prenášania údajov, ktoré užívatelia môžu skutočne očakávať, a aby sa zaručilo komplexné informovanie spotrebiteľov o ponúkaných službách, a to s cieľom zabezpečiť transparentnosť v oblasti výhod nových technológií, presadzovať porovnateľnosť a zlepšiť hospodársku súťaž; žiada orgán BEREC, aby v záujme transparentnosti informácií o prínosoch nových technológií pre sťahovanie údajov z internetu a vkladanie údajov na internet zabezpečil poskytovanie nezavádzajúcej reklamy o bežných rýchlostiach širokopásmového pripojenia, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú; vyzýva národné regulačné orgány, aby prijali opatrenia proti poskytovateľom, ktorí nedodržiavajú odporúčania orgánu BEREC; |
60. |
opakovane zdôrazňuje význam budúcich vysokorýchlostných služieb, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a bezpečnosti a iné komunikačné možnosti (napr. efektívne a inteligentné systémy prenosu, systémy komunikácie medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a strojmi a medzi strojmi); |
61. |
poznamenáva, že nové optické káble ponúkajú spotrebiteľom vysoko kvalitný prístup pri rýchlostiach, ktoré sú vždy vyššie ako v prípade existujúcich technológií; považuje za rozumné uprednostniť rozvoj širokopásmového pripojenia založeného na optických kábloch v oblastiach, kde je to z dlhodobého hľadiska najhospodárnejšie a najudržateľnejšie riešenie; |
62. |
žiada Komisiu, aby Parlamentu každoročne predkladala správu o ponukách v oblasti širokopásmového prístupu a výbere, ktorí majú užívatelia v EÚ reálne k dispozícii, ako aj o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní rámca pre elektronické komunikácie a v súvislosti s odporúčaniami týkajúcimi sa prístupových sietí novej generácie; |
63. |
vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi koordinovala najlepšie postupy v oblasti verejne prístupných bezplatných vysokorýchlostných sietí WiFi vo verejnej doprave; |
64. |
zdôrazňuje, že vývoj nových informačných a komunikačných technológií spolu so širokopásmovým internetom je obrovskou príležitosťou na ďalšie zlepšenie komunikácie a dialógu medzi občanmi a inštitúciami Európskej únie; |
65. |
vyzýva Komisiu, aby pristúpila k podrobnejšiemu posúdeniu možného zdravotného vplyvu niektorých technológií spojených s širokopásmovým pripojením, najmä systémov komunikácie medzi ľuďmi, medzi človekom a strojom a medzi strojmi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ neustále sledovala a vyhodnocovala zdravotné riziká bezdrôtového internetu, aby občania neboli vystavení zdraviu škodlivej radiácii; |
Internetové iniciatívy: podpora dopytu
66. |
požaduje prijatie konkrétnych opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby MSP mohli v plnej miere využívať širokopásmové pripojenie v oblastiach elektronického obchodu a elektronického obstarávania; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala výmenu najlepších postupov a zvážila zahrnutie osobitného programu pre MSP a širokopásmové pripojenie do svojej digitálnej agendy; |
67. |
zdôrazňuje, že využívanie širokopásmového pripojenia by malo byť spojené so zvyšovaním informovanosti o dopyte a so vzdelávacími programami, aby sa optimalizoval jeho účinok a osoh pre spoločnosť; |
68. |
vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie o riešenie nedostatkov v oblasti počítačových zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a prostredníctvom celoživotného vzdelávania pre všetkých občanov, s osobitným dôrazom na občanov so slabými zručnosťami v oblasti informačných technológií; pripomína, že investovanie do širokopásmového pripojenia v EÚ môže byť úspešné len vtedy, ak sa technické investície uskutočnia súčasne s investíciami do zručností občanov v oblasti informačných technológií; zdôrazňuje úlohu nových technológií vo vzdelávaní a konštatuje, že technologická gramotnosť je teda nielen cieľom, ale aj nevyhnutným nástrojom na dosiahnutie celoživotného vzdelávania a sociálnej súdržnosti; |
69. |
vyzýva členské štáty a priemysel, aby ľuďom umožnili rozvíjať nové zručnosti prostredníctvom komplexných programov získavania nových zručností a školiacich programov a aby k technologickým zmenám pripojili aktívne politiky v oblasti trhu práce; |
70. |
vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť odporúčaniam Komisie uvedeným v jej akčnom pláne elektronickej verejnej správy využívaním elektronického systému verejného obstarávania, prijatím otvorenej stratégie v oblasti prístupu k údajom verejného sektora, podporovaním elektronickej identifikácie a zabezpečením celoeurópskej a celosvetovej interoperability elektronického podpisu; domnieva sa, že všetky opatrenia by mali smerovať k zjednodušeniu byrokratickej komunikácie s verejnou správou; |
71. |
vyzýva Komisiu, aby urýchlila verejné obstarávanie pomocou zdrojov on-line a elektronickej fakturácie (iniciatíva za elektronickú fakturáciu); |
72. |
podporuje iniciatívy ako elektronické zdravotníctvo a celoeurópska informačná infraštruktúra v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť autonómiu a kvalitu života pacientov; uvádza, že so zreteľom na starnúce obyvateľstvo EÚ by prístup k takýmto službám mal byť možný kdekoľvek a kedykoľvek, a to aj prostredníctvom mobilných zariadení, a mal by byť predovšetkým cenovo dostupný; domnieva sa, že v záujme vytvorenia celoeurópskej informačnej infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti v systéme zdravotnej starostlivosti zameranom na pacienta je potrebné uskutočniť tieto opatrenia:
|
73. |
podporuje inovatívne širokopásmové služby zamerané na námorný sektor a víta diskusiu Komisie a členských štátov o novej iniciatíve v oblasti elektronického námorníctva, ktorá stavia na základoch projektu SafeSeaNet a ktorá sa má týkať aj informácií spojených s logistikou, clom, pohraničnou kontrolou, životným prostredím, rybolovom, komunikáciou, ako aj problematikou ochrany a bezpečnosti; |
74. |
vyzýva Komisiu, aby presadzovala využívanie najnovšej generácie satelitov ako inovatívne použitie širokopásmovej komunikácie v projektoch s európskou pridanou hodnotou vrátane prehĺbenia využívania celosvetového námorného núdzového a bezpečnostného systému, ako aj novej generácie siete Broadband Global Area Network a námorných služieb siete FleetBroadband; |
75. |
pripomína potrebu spojenia digitálnej agendy s poskytovaním nových služieb podporujúcich rast, ako sú elektronický obchod, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie a elektronické bankovníctvo; |
76. |
zdôrazňuje význam rámca pre ochranu súkromia v EÚ a víta prebiehajúcu revíziu smernice o ochrane údajov; |
*
* *
77. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 35.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0220.
(3) Ú. v. EÚ C 235, 30.9.2009, s. 7.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0207.
(5) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(6) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 206.
(7) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 60.
(8) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 87.
(9) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 364.
(10) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 133.
(11) Ú. v. EÚ C 133 E, 8.6.2006, s. 140.
(12) Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 128.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/101 |
Streda 6. júla 2011
Komplexný prístup k ochrane osobných údajov v Európskej únii
P7_TA(2011)0323
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o komplexnom prístupe k ochrane osobných údajov v Európskej únii (2011/2025(INI))
2013/C 33 E/10
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä jej článok 16, |
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej články 7 a 8, a na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR), najmä článok 8 o rešpektovaní súkromného a rodinného života a článok 13 o účinnom prostriedku nápravy, |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (1), |
— |
so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (2), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4), |
— |
so zreteľom na Dohovor Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, rozpracovaný v smernici 95/46/ES, dodatkový protokol z 8. novembra 2001 o dozorných orgánoch a cezhraničných tokoch údajov a na odporúčanie výboru ministrov členským štátom, najmä odporúčanie R (87) 15, ktorým sa upravuje využívanie osobných údajov v policajnej oblasti a odporúčanie CM/Rec(2010)13 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v súvislosti s profilovaním, |
— |
so zreteľom na usmernenia na reguláciu počítačových súborov osobných údajov, ktoré vydalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1990, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Komplexný prístup k ochrane osobných údajov v Európskej únii (KOM(2010)0609), |
— |
so zreteľom na závery Rady týkajúce sa oznámenia Komisie s názvom Komplexný prístup k ochrane osobných údajov v Európskej únii (5), |
— |
so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 14. januára 2011 týkajúce sa oznámenia Komisie s názvom Komplexný prístup k ochrane osobných údajov v Európskej únii, |
— |
so zreteľom na spoločný príspevok pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupiny pre policajnú a justičnú spoluprácu ku konzultácii Európskej komisie vo veci právneho rámca pre základné právo na ochranu osobných údajov nazvaný Budúcnosť súkromia (6), |
— |
so zreteľom na stanovisko 8/2010 o rozhodnom práve, ktoré vydala pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29 (7), |
— |
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ochrane údajov a na svoje uznesenie o Štokholmskom programe (8), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0244/2011), |
A. |
keďže smernica 95/46/ES o ochrane údajov a smernica 2009/140/ES o telekomunikačnom balíku EÚ umožňujú voľný tok osobných údajov v rámci vnútorného trhu, |
B. |
keďže právne predpisy na ochranu osobných údajov v EÚ, členských štátoch, ako aj za hranicami EÚ zaviedli právnu tradíciu, ktorú je potrebné zachovávať a ďalej rozvíjať, |
C. |
keďže hlavné zásady smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, v členských štátoch sa však uplatňujú pri jej vykonávaní a presadzovaní rôzne prístupy; keďže EÚ musí byť – po dôkladnom vyhodnotení vplyvu – vybavená komplexným, súdržným, moderným a kvalitným rámcom, schopným účinne chrániť základné práva jednotlivcov, predovšetkým súkromie, v súvislosti s každým spracovaním osobných údajov jednotlivcov v rámci EÚ i mimo nej a za každých okolností, aby mohla riešiť početné problémy spojené s ochranou údajov, ako sú problémy spôsobené globalizáciou, technologickým rozvojom, nárastom činností uskutočňovaných na internete, používaním v súvislosti so stále väčším množstvom aktivít, ako aj otázky bezpečnosti (t. j. boj proti terorizmu); keďže takýto rámec na ochranu údajov môže zvýšiť právnu istotu, minimalizovať administratívnu záťaž, zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty, podporiť jednotný digitálny trh a vzbudiť dôveru kontrolórov údajov a orgánov presadzovania práva, |
D. |
keďže porušovanie ustanovení o ochrane údajov môže viesť k závažnému ohrozeniu základných práv jednotlivcov a hodnôt členských štátov, takže Únia a členské štáty sú povinné prijať účinné opatrenia proti takému porušovaniu; keďže takéto porušovanie vedie k nedostatočnej dôvere zo strany jednotlivcov, čo oslabí účelné využívanie nových technológií, a keďže nesprávne využívanie a zneužívanie osobných údajov by sa preto malo trestať primeranými, prísnymi a odradzujúcimi sankciami vrátane trestných sankcií, |
E. |
keďže pri zabezpečení základného práva na ochranu osobných údajov je potrebné v plnej miere zohľadňovať ostatné príslušné základné práva ukotvené v charte a ostatné ciele uvedené v zmluvách EÚ, ako sú právo na slobodu prejavu a informácií a zásada transparentnosti, |
F. |
keďže nový právny základ stanovený v článku 16 ZFEÚ a skutočnosť, že v článku 8 Charty základných práv sa právo na ochranu osobných údajov uznáva za samostatné právo a rovnako sa v jej článku 7 za samostatné právo uznáva právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života, plne vyžadujú a podporujú komplexný prístup k ochrane údajov vo všetkých oblastiach, v ktorých sa osobné údaje spracúvajú, vrátane oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá stanovené v článku 39 Zmluvy o EÚ, a oblasti spracovania údajov inštitúciami a orgánmi EÚ, |
G. |
keďže je nanajvýš dôležité, aby sa pri posudzovaní legislatívnych riešení zohľadnil súbor kľúčových prvkov spočívajúci v účinnej ochrane poskytovanej za každých okolností a bez ohľadu na politické preferencie v určitom časovom rámci; keďže daný rámec musí byť dlhodobo stabilný a prípadné obmedzenia výkonu práva, ak sú potrebné, musia byť výnimočné, v súlade s právnymi predpismi, riadne odôvodnené a primerané a nikdy nesmú ovplyvňovať základné prvky práva samotného, |
H. |
keďže zhromažďovanie, analýza, výmena a zneužívanie údajov a riziko „profilovania“ podnietené technickým vývojom dosiahli nebývalé rozmery a vyžadujú preto prísne pravidlá na ochranu údajov, ako sú rozhodné právo a vymedzenie zodpovedností všetkých zainteresovaných strán, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov; keďže mnoho podnikov a obchodov využíva čoraz častejšie zákaznícke karty (klubové, bonusové, zľavové karty atď.), ktoré sa používajú alebo sa dajú použiť na vytvorenie profilov jednotlivcov, |
I. |
keďže občania nemajú pri elektronických nákupoch rovnakú bezpečnosť ako pri nákupoch mimo internetu, pretože sa obávajú krádeže identity a nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o spracovanie a použitie ich osobných informácií, |
J. |
keďže technológie stále viac umožňujú vytvárať, posielať, spracúvať a uchovávať kamkoľvek a kedykoľvek osobné údaje v mnohých odlišných formách a keďže v tejto situácii je mimoriadne dôležité, aby si dotknuté osoby zachovávali nad svojimi údajmi účinnú kontrolu, |
K. |
keďže základné právo na ochranu údajov a súkromia zahŕňa ochranu osôb pred možným sledovaním a zneužitím ich údajov samotným štátom, ako aj súkromnými subjektmi, |
L. |
keďže súkromie a bezpečnosť sú možné a majú v oboch prípadoch kľúčový význam pre občanov, takže nie je potrebné vyberať si medzi tým, či „byť slobodný“ alebo „byť v bezpečí“, |
M. |
keďže deti si zaslúžia osobitnú ochranu, pretože si môžu byť v menšej miere vedomé rizík, dôsledkov, záruk a práv súvisiacich so spracúvaním osobných údajov; keďže mladí ľudia poskytujú osobné údaje na sociálnych sieťach, ktoré sa rýchlo šíria na internete, |
N. |
keďže účinná kontrola dotknutou osobou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov si vyžaduje transparentné konanie zo strany kontrolórov údajov, |
O. |
keďže nie všetci kontrolóri údajov sú činní na internete, preto nové pravidlá na ochranu údajov sa musia vzťahovať na prostredie internetu i mimo neho a musia zohľadňovať možné rozdiely medzi nimi, |
P. |
keďže vnútroštátne orgány na ochranu údajov sa riadia rozdielnymi pravidlami v 27 členských štátoch, najmä vzhľadom na ich postavenie, zdroje a právomoci, |
Q. |
keďže účinný európsky a medzinárodný režim na ochranu údajov je nevyhnutným základom pre cezhraničný tok osobných údajov a keďže súčasné rozdiely v právnych predpisoch na ochranu údajov a v ich presadzovaní ovplyvňujú ochranu údajov a osobné slobody, právnu istotu a jasnosť v zmluvných vzťahoch, rozvoj elektronického obchodu a elektronického podnikania, dôveru spotrebiteľov v systém, cezhraničné transakcie, svetové hospodárstvo a jednotný európsky trh; keďže v tejto súvislosti je výmena údajov dôležitá, keď umožňuje a zaisťuje verejnú bezpečnosť na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni; keďže potreba, proporcionalita, účelové obmedzenie, dohľad a primeranosť sú základnými predpokladmi výmeny, |
R. |
keďže súčasné pravidlá a podmienky týkajúce sa prenosu údajov občanov EÚ do tretích krajín viedli k rôznym prístupom a praktikám v jednotlivých členských štátoch; keďže je mimoriadne dôležité, aby sa práva v oblasti osobných údajov plne presadzovali v tretích krajinách pri prenášaní a spracúvaní osobných údajov, |
Plná angažovanosť v súvislosti s komplexným prístupom
1. |
rozhodne víta a podporuje oznámenie Komisie s názvom Komplexný prístup k ochrane osobných údajov v Európskej únii, ako aj to, že sa zameriava na posilnenie existujúcich opatrení, presadzovanie nových zásad a mechanizmov a zabezpečenie súdržnosti a vysokej úrovne ochrany údajov v novom formáte, ktorý vznikol vďaka nadobudnutiu účinnosti Lisabonskej zmluvy (článok 16 ZFEÚ) a teraz už záväznej Charty základných práv, najmä jej článku 8; |
2. |
zdôrazňuje, že normy a zásady stanovené v smernici 95/46/ES predstavujú ideálny východiskový bod a mali by sa viac rozpracovať, rozšíriť a posilniť ako súčasť moderného práva na ochranu údajov; |
3. |
zdôrazňuje dôležitosť článku 9 smernice 95/46/ES, ktorým sa stanovuje členským štátom povinnosť stanoviť výnimky z pravidiel ochrany údajov, keď sa osobné údaje používajú čisto na novinárske účely alebo na účely umeleckej či literárnej tvorby; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa tieto výnimky zachovajú a že bude vynaložené maximálne úsilie, aby sa prehodnotilo, či je nevyhnutné tieto výnimky ďalej rozšíriť v súvislosti s akýmikoľvek novými ustanoveniami na ochranu slobody tlače; |
4. |
zdôrazňuje, že by sa mal zachovať technologicky neutrálny prístup smernice 95/46/ES ako zásada nového rámca; |
5. |
uznáva, že technologický vývoj na jednej strane vytvoril nové hrozby pre ochranu osobných údajov a na druhej strane viedol tiež k výraznému nárastu v používaní informačných technológií na bežné a normálne neškodné účely, a že tento vývoj si vyžaduje dôkladné zhodnotenie súčasných pravidiel na ochranu údajov s cieľom zabezpečiť, aby tieto pravidlá stále poskytovali vysokú úroveň ochrany, zabezpečovali správnu rovnováhu medzi právom na ochranu osobných údajov a právom na slobodu prejavu a informácií a zbytočne nebránili bežnému spracúvaniu osobných údajov, ktoré je väčšinou neškodné; |
6. |
považuje za nevyhnutné rozšíriť uplatňovanie všeobecných pravidiel na ochranu údajov na oblasť policajnej a justičnej spolupráce, a to aj v súvislosti so spracúvaním údajov na vnútroštátnej úrovni, zohľadniac najmä sporný trend systematicky opätovne využívať osobné údaje súkromného sektora na účely presadzovania práva, a zároveň umožniť, pokiaľ je to v demokratickej spoločnosti vyslovene nevyhnutné a primerané, úzko zamerané a harmonizované obmedzenia určitých práv na ochranu údajov jednotlivcov; |
7. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Európskej únie, ktoré sa riadi nariadením (ES) č. 45/2001, spadalo do rozsahu pôsobnosti nového rámca; |
8. |
uznáva, že môžu byť potrebné ďalšie, silnejšie opatrenia s cieľom spresniť, akým spôsobom sa všeobecné zásady ustanovené v komplexnom rámci vzťahujú na činnosti a spracovanie údajov konkrétneho sektora, ako sa už stalo v prípade smernice o ochrane osobných údajov v elektronickom sektore, ale trvá na tom, že tieto pravidlá týkajúce sa konkrétnych sektorov by nemali v žiadnom prípade viesť k oslabeniu úrovne ochrany ustanovenej v rámcových právnych predpisoch, ale mali by presne vymedzovať výnimočné, potrebné, oprávnené a úzko zamerané odchýlky zo všeobecných zásad ochrany údajov; |
9. |
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že súčasná revízia právnych predpisov EÚ na ochranu údajov bude stanovovať:
|
10. |
zastáva názor, že revidovaný režim ochrany údajov by mal súbežne s plným presadzovaním práv na súkromie a na ochranu údajov obmedzovať byrokratické a finančné zaťaženie na minimum a mal by poskytovať nástroje, ktoré umožnia podnikateľským združeniam, ktoré sú vnímané ako jeden subjekt, aj konať jednotne a nie ako viac jednotlivých podnikov; nabáda Komisiu, aby uskutočnila posúdenia vplyvu a pozorne zhodnotila náklady vyplývajúce z nových opatrení; |
Posilnenie práv jednotlivcov
11. |
vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce pravidlá a prvky, akými sú transparentnosť, minimalizácia údajov a obmedzenie účelu, informovaný, predchádzajúci výslovný súhlas, oznamovanie o porušení ochrany údajov a práv dotknutých osôb, ako sa to ustanovuje v smernici 95/46/ES, a aby zlepšila ich vykonávanie v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o globálne online prostredie; |
12. |
zdôrazňuje skutočnosť, že súhlas by mal byť považovaný za platný iba vtedy, keď je jednoznačný, informovaný, daný dobrovoľne, konkrétny a výslovný, a že sa musia prijať primerané mechanizmy na zaznamenávanie súhlasu používateľov, ako aj toho, keď sa používatelia rozhodnú svoj súhlas zrušiť; |
13. |
poukazuje na skutočnosť, že s dobrovoľným súhlasom nemožno počítať v oblasti pracovných zmlúv; |
14. |
vyjadruje znepokojenie nad nesprávnym počínaním v súvislosti s behaviorálnou reklamou na internete a pripomína, že podľa smernice o súkromí a elektronických komunikáciách sa vyžaduje výslovný a predbežný súhlas dotknutej osoby so zasielaním tzv. cookies a následným monitorovaním jej správania na internete, aby bolo možné zasielať jej individualizované reklamné oznamy; |
15. |
v plnej miere podporuje zavedenie všeobecnej zásady transparentnosti, ako aj využívanie transparentnosti posilňujúcej technológie a rozvoj štandardných oznámení o súkromí, ktorými sa jednotlivcom umožní mať kontrolu nad svojimi vlastnými údajmi; zdôrazňuje, že predmetné informácie o spracovaní údajov musia byť poskytnuté v jasnom a jednoduchom jazyku a zrozumiteľným a ľahko dostupným spôsobom; |
16. |
ďalej zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prostriedky na uplatňovanie práv na prístup, na opravu, vymazanie a zablokovanie údajov, ako aj zvýšiť povedomie o ich existencii, a podrobne ozrejmiť a kodifikovať „právo byť zabudnutý“ (9) a umožniť prenosnosť údajov (10), pričom je potrebné zabezpečiť plnú technickú a organizačnú uskutočniteľnosť a umožniť vykonávanie týchto práv; zdôrazňuje, že jednotlivci potrebujú dostatočnú kontrolu svojich údajov online, čo im umožní používať internet zodpovedne; |
17. |
zdôrazňuje, že občania musia mať možnosť uplatňovať svoje práva na ochranu údajov zdarma; vyzýva spoločnosti, aby sa zdržali akýchkoľvek pokusov o zavedenie zbytočných prekážok brániacim právu na prístup k osobným údajom, ich zmenu alebo vymazanie; zdôrazňuje, že dotknuté osoby musia mať takú pozíciu, aby vždy vedeli, ktoré údaje boli uložené, kto ich uložil, kedy, na aký účel a na ako dlho, ako aj to, ako boli spracované; zdôrazňuje, že dotknuté osoby musia mať možnosť nechať vymazať, opraviť alebo zablokovať údaje bez byrokracie a že musia byť oboznámené o akomkoľvek zneužití ich údajov alebo porušení ich ochrany; žiada tiež, aby sa údaje museli na žiadosť dotknutej osoby zverejniť a vymazať najneskôr vtedy, keď o to daná osoba požiada; zdôrazňuje potrebu jasne oboznamovať dotknuté osoby s úrovňou ochrany údajov v tretích krajinách; zdôrazňuje, že právo na prístup zahŕňa nielen úplný prístup k spracovaným údajom o sebe vrátane ich zdroja a príjemcov, ale aj zrozumiteľné informácie o postupe každého automatického spracovania; zdôrazňuje, že tieto informácie získajú ešte väčšiu dôležitosť v súvislosti s tzv. vytváraním profilu a hĺbkovou analýzou údajov; |
18. |
poukazuje na to, že vytváranie profilov predstavuje hlavný smer v „digitálnom svete“, a to aj vzhľadom na rastúci význam sociálnych sietí a integrovaných internetových obchodných modelov; vyzýva preto Komisiu, aby jasne vymedzila pojmy „profil“ a „vytváranie profilov“ a vypracovala ustanovenia o vytváraní profilov; |
19. |
zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť povinnosti kontrolórov údajov týkajúce sa poskytovania informácií dotknutým osobám, a víta skutočnosť, že oznámenie venovalo pozornosť činnostiam na zvýšenie povedomia nasmerovaným na širokú verejnosť, ako aj konkrétnejšie na mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu upriamiť pozornosť najmä na zraniteľné skupiny a obzvlášť deti a staršie osoby; povzbudzuje jednotlivých účastníkov, aby vyvinuli podobné činnosti na zvýšenie povedomia, a vyjadruje podporu návrhu Komisie na spolufinancovanie opatrení na zvýšenie povedomia o ochrane údajov z rozpočtu Únie; žiada, aby sa v každom členskom štáte efektívne šírili informácie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pokiaľ ide o zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie a prenos osobných údajov; |
20. |
pripomína, že je potrebné osobitným spôsobom poskytovať ochranu zraniteľným osobám, najmä deťom, a to predovšetkým tým, že sa stanoví vysoká úroveň ochrany údajov ako štandardný parameter a zavedú sa primerané a konkrétne opatrenia na ochranu ich osobných údajov; |
21. |
zdôrazňuje potrebu právnych predpisov o ochrane údajov, ktorými sa uzná potreba chrániť predovšetkým deti a mladistvých – medzi iným v súvislosti so zvýšeným prístupom detí k internetovému a online obsahu – a zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť by mala byť súčasťou formálneho vzdelávania s cieľom poskytnúť deťom a mladistvým návod, ako konať zodpovedne v prostredí online; s týmto cieľom by sa mala osobitná pozornosť venovať ustanoveniam o zhromažďovaniu a ďalšom spracúvaní údajov detí, posilneniu zásady obmedzenia účelu v súvislosti s údajmi detí a spôsobu, akým sa získava súhlas detí, ako aj ochrane pred behaviorálnou reklamou (11); |
22. |
podporuje ďalšie objasnenie a posilnenie záruk na spracúvanie citlivých údajov a vyzýva na úvahy o potrebe spracovávať nové kategórie, ako napríklad genetické a biometrické údaje, najmä v súvislosti s technologickým (napr. výpočtové mračno) a spoločenským vývojom; |
23. |
zdôrazňuje, že osobné údaje, ktoré sa týkajú profesijnej situácie používateľa oznámenej jeho zamestnávateľovi, by sa nemali zverejňovať ani postupovať tretím stranám bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby; |
Ďalšie posilnenie dimenzie vnútorného trhu a zabezpečenie lepšieho presadzovania pravidiel na ochranu údajov
24. |
konštatuje, že ochrana údajov by na vnútornom trhu mala zohrávať čoraz významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že účinná ochrana práva na súkromie je nevyhnutná pre získanie dôvery jednotlivcov, čo je potrebné na uvoľnenie plného rastového potenciálu jednotného digitálneho trhu; pripomína Komisii, že predpokladom jednotného digitálneho trhu sú spoločné zásady a predpisy pre tovar aj služby, pretože služby predstavujú dôležitú súčasť digitálneho trhu; |
25. |
pripomína svoju výzvu Komisii, aby objasnila predpisy týkajúce sa uplatniteľných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov; |
26. |
považuje za nevyhnutné posilniť povinnosti kontrolórov údajov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie právnych predpisov na ochranu údajov, a to aj prostredníctvom zavedenia proaktívnych mechanizmov a postupov, a víta iné smery, ktoré navrhla Komisia vo svojom oznámení; |
27. |
pripomína, že v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť kontrolórom údajov, ktorí podliehajú povinnosti zachovávať služobné tajomstvo, a že by sa v ich prípade malo zvážiť budovanie osobitných štruktúr dohľadu nad ochranou údajov; |
28. |
víta a podporuje úvahy Komisie zaviesť zásadu zodpovednosti, keďže má kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby kontrolóri údajov konali v súlade so svojou zodpovednosťou; zároveň žiada Komisiu, aby pozorne preskúmala, ako možno túto zásadu uplatňovať v praxi a zhodnotiť jej dôsledky; |
29. |
víta možnosť, aby bolo vymenovanie organizačných úradníkov na ochranu údajov povinné, keďže skúsenosti členských štátov EÚ, ktoré už takéhoto úradníka majú, ukazujú, že táto myšlienka je úspešná; poukazuje však na to, že túto možnosť treba starostlivo posúdiť v prípade malých podnikov a mikropodnikov, aby sa zabránilo nadmerným nákladom alebo záťaži pre tieto podniky; |
30. |
zároveň v tejto súvislosti víta prebiehajúce úsilie o zjednodušenie a harmonizáciu súčasného systému oznamovania; |
31. |
považuje za dôležité, aby sa hodnotenie vplyvu na súkromie stalo povinným s cieľom určiť riziká pre súkromie, predvídať problémy a predložiť proaktívne riešenia; |
32. |
domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby boli práva dotknutých osôb vynútiteľné; poznamenáva, že by sa mohli zaviesť kolektívne žaloby ako nástroj, pomocou ktorého by si jednotlivci mohli kolektívne brániť svoje práva týkajúce sa údajov a dosiahnuť náhradu za škody spôsobené porušením ochrany údajov; konštatuje však, že prípadné zavedenie takýchto konaní musí podliehať obmedzeniam, aby sa zabránilo zneužitiu; žiada Komisiu, aby objasnila vzťah medzi týmto oznámením o ochrane údajov a súčasnou verejnou konzultáciou o kolektívnom vyrovnaní; žiada preto, aby mechanizmus na kolektívne uplatňovanie nárokov, pokiaľ ide o porušovanie pravidiel na ochranu údajov, umožnil dotknutým osobám získať odškodné za utrpenú škodu; |
33. |
zdôrazňuje potrebu riadneho zosúladeného presadzovania požiadaviek v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vo svojom legislatívnom návrhu stanovila za nesprávne používanie a zneužívanie osobných údajov prísne a odradzujúce sankcie vrátane trestných sankcií; |
34. |
podporuje Komisiu, aby zaviedla systém pre povinné všeobecné oznamovanie o porušovaní osobných údajov tým, že ho rozšíri aj na iné sektory, nielen na telekomunikačný sektor, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa na jednej strane tento systém nestal bežnou praxou pre všetky druhy porušení, ale týkal sa najmä tých, ktoré môžu mať negatívny dosah na jednotlivca, a aby na druhej strane boli všetky porušenia bez výnimky zaznamenané a boli k dispozícii subjektom na ochranu údajov alebo iným príslušným orgánom kontroly a hodnotenia, čím sa zabezpečí rovnosť podmienok a jednotná ochrana pre všetkých jednotlivcov; |
35. |
vníma koncepcie „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ a „štandardná ochrana súkromia“ ako posilnenie ochrany údajov a podporuje ich konkrétne uplatňovanie a ďalší rozvoj, ako aj potrebu podporovať využívanie technológií na zvyšovanie súkromia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa akékoľvek uplatňovanie „ochrany súkromia už od návrhu“ opieralo o primerané a konkrétne kritériá a vymedzenie pojmov s cieľom chrániť právo jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov a zaručiť právnu istotu, transparentnosť, rovnaké podmienky a voľný pohyb; domnieva sa, že zásada „ochrany súkromia už od návrhu“ by mala vychádzať zo zásady minimalizácie údajov, to znamená, že všetky produkty, služby a systémy by sa mali vytvoriť tak, aby sa zbierali, využívali a prenášali iba osobné údaje, ktoré sú absolútne nevyhnutné na ich fungovanie; |
36. |
poznamenáva, že rozvoj a širšie využívanie výpočtového mračna nastoľuje nové problémy, pokiaľ ide o súkromie a ochranu osobných údajov; žiada preto objasnenie právomocí kontrolórov údajov, spracovateľov údajov a hostiteľov, aby sa lepšie pridelili príslušné právne povinnosti a aby sa zabezpečilo, že dotknuté osoby budú vedieť, kde sa uchovávajú ich údaje, kto má prístup k ich údajom, kto rozhoduje o použití osobných údajov a aké existujú záložné a obnovovacie postupy; |
37. |
vyzýva preto Komisiu, aby pri revízii smernice 95/46/ES riadne zohľadnila problematiku ochrany údajov týkajúcu sa výpočtového mračna a aby zabezpečila, že pravidlá ochrany údajov sa budú vzťahovať na všetky zainteresované strany vrátane poskytovateľov telekomunikačných a netelekomunikačných služieb; |
38. |
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetci prevádzkovatelia internetu prevezmú svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, a naliehavo vyzýva predajcov reklamy a vydavateľov, aby vopred jasne informovali používateľov internetu o zhromažďovaní akýchkoľvek údajov, ktoré sa ich týkajú; |
39. |
víta nedávno podpísanú dohodu o rámci na posudzovanie vplyvu aplikácií rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) na ochranu súkromia a osobných údajov, ktorého cieľom je zabezpečiť súkromie spotrebiteľov pred tým, ako sa štítky RFID uvedú na daný trh; |
40. |
podporuje úsilie o ďalšie posilnenie samoregulačných iniciatív – napr. kódexov správania – a úvahy o vytvorení dobrovoľných certifikačných systémov EÚ ako doplňujúcich nástrojov k legislatívnym opatreniam, pričom trvá na tom, že systém EÚ na ochranu údajov je založený na právnych predpisoch, ktoré stanovujú záruky na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu samoregulačných iniciatív ako nástroja na lepšie presadzovanie predpisov o ochrane údajov; |
41. |
domnieva sa, že každý režim certifikácie či osvedčovania musí mať zaručenú integritu a spoľahlivosť, technologickú neutrálnosť a globálnu rozpoznateľnosť a dostupnosť, aby sa nevytvárali prekážky vstupu; |
42. |
vyslovuje sa za ďalšie objasnenie, posilnenie a harmonizáciu postavenia a právomocí národných orgánov na ochranu údajov a za preskúmanie spôsobov, ako zabezpečiť konzistentnejšie uplatňovanie pravidiel EÚ na ochranu údajov na celom vnútornom trhu; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súlad medzi právomocami európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29; |
43. |
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úloha a právomoci pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 by sa mali posilniť s cieľom zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi na ochranu údajov členských štátov, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel na ochranu údajov; |
44. |
vyzýva Komisiu, aby v novom právnom rámci objasnila základný pojem nezávislosti vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov v zmysle neprítomnosti každého vonkajšieho vplyvu (12); zdôrazňuje, že vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov by sa mali poskytnúť potrebné zdroje a prideliť harmonizované právomoci na vyšetrovanie a udeľovanie sankcií; |
Posilnenie globálnej dimenzie ochrany údajov
45. |
vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom právne záväzných dohôd a záväzných podnikových pravidiel zefektívnila a posilnila súčasné postupy na medzinárodný prenos údajov a aby na základe zásad ochrany osobných údajov, ktoré sú uvedené vyššie, vymedzila hlavné ambiciózne aspekty ochrany údajov v EÚ, ktoré by sa používali v medzinárodných dohodách; zdôrazňuje, že dohody EÚ s tretími krajinami v oblasti ochrany osobných údajov by mali európskym občanom poskytovať takú istú úroveň ochrany osobných údajov ako v rámci Európskej únie; |
46. |
zastáva názor, že postupu Komisie pri zisťovaní primeranosti by prospelo väčšie objasnenie a dôslednejšie vykonávanie, presadzovanie a monitorovanie a že kritériá a požiadavky na posudzovanie úrovne ochrany údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii by sa mali viac konkretizovať so zreteľom na nové hrozby pre ochranu súkromia a osobných údajov; |
47. |
žiada Komisiu, aby pozorne zhodnotila účinnosť a správne uplatňovanie zásad „bezpečného prístavu“; |
48. |
víta stanovisko Komisie k reciprocite v oblasti úrovne ochrany, pokiaľ ide o dotknuté osoby, ktorých údaje sa vyvážajú do tretích krajín alebo sa v nich uchovávajú; vyzýva Komisiu, aby prijala rozhodujúce kroky smerujúce k posilneniu regulačnej spolupráce s tretími krajinami, a to s cieľom objasniť platné predpisy a konvergenciu právnych predpisov EÚ a tretích krajín v oblasti ochrany údajov; vyzýva Komisiu, aby to predložila ako prioritný bod programu na Transatlantickej hospodárskej rade, ktorá začala opäť pôsobiť; |
49. |
podporuje snahy Komisie posilniť spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Organizácie Spojených národov, Rady Európy a OECD a s normalizačnými organizáciami, ako sú Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), Konzorcium World Wide Web (W3C) a Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF); podporuje vytváranie medzinárodných noriem (13), pričom by sa zabezpečil súlad medzi iniciatívami pre medzinárodné normy a súčasnými revíziami v rámci EÚ, OECD a Rady Európy; |
*
* *
50. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(2) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(3) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(5) 307. zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, Brusel, 24. a 25. februára 2011, k dispozícii na http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/119461.pdf.
(6) 02356/09/EN WP 168.
(7) 0836/10/EN WP 179.
(8) Napríklad: Pozícia Európskeho parlamentu z 23. septembra 2008 o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 138); Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 26. marca 2009 o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete (Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 206); Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12).
(9) Musí existovať jasná a presná identifikácia všetkých relevantných prvkov, o ktoré sa toto právo opiera.
(10) Prenosnosťou osobných údajov sa umožní hladké fungovanie tak jednotného trhu, ako aj internetu a jeho charakteristická otvorenosť a prepojenosť.
(11) Mohla by sa zvážiť veková hranica detí, pod ktorou je potrebné získať súhlas rodičov, ako aj mechanizmy overovania veku;
(12) V súlade s článkom 16 ZFEÚ a článkom 8 charty.
(13) Pozri Madridskú deklaráciu „Global Privacy Standards for a Global World“ (Globálne normy v oblasti súkromia pre globalizovaný svet) z októbra 2009 a uznesenie o medzinárodných normách prijaté na 32. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov a súkromia, ktorá sa konala 27. – 29. októbra 2010 v Jeruzaleme.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/110 |
Streda 6. júla 2011
Pracovný program Komisie na rok 2012
P7_TA(2011)0327
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o pracovnom programe Komisie na rok 2012
2013/C 33 E/11
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie o pracovnom programe Komisie na rok 2011 (KOM(2010)0623/2), |
— |
so zreteľom na existujúcu rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, predovšetkým jej prílohu 4, |
— |
so zreteľom na výsledok pravidelného dialógu všetkých komisárov s parlamentnými výbormi a na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov zo 7. júna 2011, postúpenú Konferencii predsedov, |
— |
so zreteľom svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (1), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (2), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: opatrenia a iniciatívy, ktoré treba prijať (3), |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže do konca roku 2011 sa uskutoční revízia rámcovej dohody s prihliadnutím na praktické skúsenosti, čo poskytne tiež možnosť zlepšiť vnútorné pracovné metódy, napr. pokiaľ ide o pravidelný dialóg, zlepšiť transparentnosť, optimalizovať vstupy výborov a plne využiť získané skúsenosti na vytvorenie dobrého základu na prípravu priorít Parlamentu, |
B. |
keďže finančná kríza a opatrenia prijaté na jej riešenie sa ešte stále citeľne prejavujú na hospodárstvach členských štátov a na stabilite eurozóny, |
C. |
keďže Komisia musí konať tak, aby plne využívala svoje zákonné právomoci a politickú autoritu; keďže Európska únia nemôže efektívne fungovať, pokiaľ Komisia nenájde, nevyjadrí v praxi a nepodporí všeobecné záujmy členských štátov a občanov a nebude si účinne plniť povinnosť dohľadu nad uplatňovaním zmlúv a práva EÚ, |
D. |
keďže Európska komisia má kľúčovú zodpovednosť za formovanie budúcnosti EÚ a svoj ďalší pracovný program by mala využiť na podporu cieľov a hodnôt Únie, na posilnenie pocitu stotožnenia sa s projektom EÚ, na vymanenie EÚ z krízy a na zabezpečenie toho, aby bola zastúpená a udržala si rešpektované postavenie vo svete, |
E. |
keďže jednou z problematík Komisie pri navrhovaní programu je boj proti jej vlastnému internému dlhodobému sektorovému prístupu a na druhej strane vytváranie synergií medzi politikami, zabezpečenie súdržnosti cieľov a metód a uplatňovanie dodržiavania základných zásad, ako sú nediskriminácia, dodržiavanie základných práv, rovnosť pred zákonom vo všetkých legislatívnych alebo nelegislatívnych činnostiach, |
OBNOVENIE RASTU PRE TVORBU PRACOVNÝCH MIEST: ZRÝCHLENIE SMEROM K ROKU 2020
1. |
pripomína, že rozpočet EÚ musí odrážať politické priority EÚ; opakuje potrebu zaviesť nové vlastné zdroje a zvýšiť investície na úrovni EÚ, aby sa pomohlo pri plnení stratégie EÚ 2020; |
2. |
žiada preto, aby sa na úrovni EÚ začal otvorený a konštruktívny dialóg a spolupráca o účele, rozsahu a smerovaní viacročného finančného rámca Únie a o reforme systému jej príjmov, a to vrátane konferencie o vlastných zdrojoch za účasti poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov; |
3. |
pripomína svoje usmernenia pre VFR po roku 2013, ktoré prijal jeho osobitný Výbor pre rozpočtové výzvy a rozpočtové zdroje udržateľnej Únie po roku 2013, s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu; pripomína, že súhlas Parlamentu na základe správy Výboru pre rozpočet je nutný na to, aby VFR mohla prijať Rada; pripomína, že v súlade s článkom 312 ods. 5 a článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí byť Európsky parlament riadne zapojený do procesu rokovaní o nadchádzajúcom VFR; |
4. |
vyzýva Radu a Komisiu, aby plnili Lisabonskú zmluvu a urobili všetko pre to, aby čo najrýchlejšie dosiahli dohodu s Parlamentom o praktickej pracovnej metóde procesu vyjednávania ďalšieho VFR; pripomína súvislosť medzi reformou príjmov a reformou výdavkov a v súlade s tým žiada pevný záväzok Rady diskutovať v rámci rokovaní o VFR o návrhoch týkajúcich sa nových vlastných zdrojov; |
5. |
žiada, aby návrhy spoločného strategického rámca (SSR), ktorý sa bude vzťahovať na Kohézny fond (KF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, bol predložený čo najskôr, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorého právnym základom bude článok 289 ods. 1 a článok 294 ZFEÚ; naliehavo tiež žiada Komisiu, aby predložila nový návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Fonde solidarity Európskej únie; |
6. |
poukazuje na význam čo najrýchlejšieho predloženia návrhu týkajúceho sa Európskeho sociálneho fondu ako kľúčového nástroja pri potláčaní nezamestnanosti a znižovaní sociálnych nerovností prostredníctvom kvalitnejšieho vzdelávania a odbornej prípravy; domnieva sa, že väčší dôraz by sa mal klásť na riešenie alarmujúco vysokej nezamestnanosti mládeže a predčasného ukončovania školskej dochádzky; |
7. |
žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci a spolupráci s Európskym parlamentom a Radou na skvalitňovaní právnych predpisov; v tejto súvislosti tiež vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby tabuľky zhody boli systematicky zahŕňané do všetkých legislatívnych aktov, a aby tak jasne ukázali, ako sú zákony EÚ transponované do vnútroštátnych zákonov, a tiež preukázali, že sa účinne uplatňujú; |
8. |
zdôrazňuje kľúčový význam riadneho a včasného vykonávania právnych predpisov EÚ vo vnútroštátnej legislatíve členských štátov EÚ a vyzýva Komisiu, aby využila svoju výkonnú moc, v prípade potreby začala konania za porušovanie predpisov a zabezpečila tak primeranú transpozíciu a účinné presadzovanie; |
9. |
naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr prispôsobila acquis ustanoveniam článkov 290 a 291 ZFEÚ, a to podľa jasne stanoveného harmonogramu, žiada ju preto, aby predložila potrebné legislatívne texty na tento účel; |
Regulácia finančného trhu: dokončenie reformy
10. |
zdôrazňuje, že hospodársku krízu je ešte stále nutné riešiť vypracovaním rámca hospodárskeho riadenia s právomocou presadzovať finančnú disciplínu a koordináciu, stabilizovaním menovej únie a zvýšením investícií do produktívnych pracovných miest; naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na trvalý krízový mechanizmus spravovaný podľa pravidiel Únie, štúdiu realizovateľnosti vytvorenia systému spoločnej emisie európskych štátnych dlhopisov v rámci spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, ako aj návrhy na úplné začlenenie stratégie EÚ 2020 do rámca stability a na jednotné vonkajšie zastúpenie eurozóny; |
11. |
poukazuje na to, že pokiaľ ide o finančnú reguláciu, opatrenia zamerané na zlepšenie odolnosti finančného systému a jeho schopnosti absorbovať straty musia byť doplnené o opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť vzniku rizík, ako aj opatrenia na zníženie nákladov v prípade zlyhania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby banky lepšie sledovali akumuláciu rizík, aby boli oddelené bankové činnosti a poskytovanie verejných služieb a aby existovali spoľahlivé návrhy na riešenie krachov bánk organizovanejším spôsobom; okrem toho v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné podrobiť regulácii subjekty, ktoré sú úzko prepojené s bankovými systémami a ktoré poskytujú podobné služby, avšak nevzťahujú sa na ne tie isté právne predpisy (tzv. tieňové bankovníctvo); |
12. |
vyzýva Komisiu, aby naliehavo predložila:
|
13. |
vyzýva Komisiu, aby Parlamentu v roku 2012 predložila:
|
14. |
zdôrazňuje nutnosť sústrediť sa na ochranu investorov a na dôveru investorov; domnieva sa, že iniciatívy na obnovenie dôvery vo finančný systém sú nevyhnutné a ich súčasťou by mala byť široká revízia postupov hĺbkovej analýzy, morálneho hazardu v cezhraničných skupinách, systému prémií a odmien a široká transparentnosť a zodpovednosť finančného systému; |
15. |
zdôrazňuje významnú úlohu úverových ratingových agentúr za vývoj a zhoršenie dlhovej krízy eurozóny a za vážne dôsledky pre európsky bankový sektor; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr navrhla konzistentný právny rámec na zlepšenie regulácie a dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami; domnieva sa, že vytvorenie európskej úverovej ratingovej agentúry by znamenalo vítanú pluralitu prístupov; |
Inteligentný rast
16. |
dôrazne vyzýva Komisiu, aby ešte tento rok predložila legislatívny návrh ďalšieho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, ktorý by podporoval verejno-súkromné partnerstvá, obmedzil byrokraciu, zlepšil multidisciplinárny prístup a zvýšil účasť menších hráčov a inovatívnych firiem na projektoch; považuje za potrebné, aby sa podstatne zvýšil rozpočet na výskum a vývoj počas nastávajúceho rozpočtového obdobia, aby EÚ nezaostávala za konkurenciou, vzhľadom na masívne zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v niektorých iných regiónoch sveta (napr. USA a najmä Čína) a s cieľom plne podporovať ciele stratégie EÚ 2020; |
17. |
žiada Komisiu, aby pri svojich výskumných a rozvojových programoch uplatňovala v záujme zníženia byrokracie a zvýšenia účasti inovatívnych firiem na projektoch rizikovejší prístup založený na dôvere; |
18. |
vyzdvihuje potrebu mobilizácie prostriedkov na investície do vysokorýchlostných sietí; zdôrazňuje, že širokopásmové pripojenie pre všetkých má zásadný význam pre globálnu konkurencieschopnosť Európy a na zaručenie toho, aby žiaden Európan nebol odsúvaný na vedľajšiu koľaj; |
19. |
vyzýva Komisiu v rámci jej pracovného programu na rok 2012, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi v záujme zabezpečenia správnej a včasnej transpozície revízie rámcových právnych predpisov v oblasti komunikácií z roku 2009; berie na vedomie predovšetkým potrebu zabezpečovať plnenie povinností v oblasti prístupu na trh a ďalšie prínosy pre spotrebiteľov vrátane rozšírených informácií o zmluve a cene a opatrení týkajúcich sa prenosnosti čísla; |
20. |
konštatuje, že v rámci pracovného programu na rok 2012 je potrebné sa zamerať na viaceré oblasti dotknuté najnovším technologickým vývojom (napríklad na tzv. cloud computing, internet vecí, elektronický podpis a počítačovú bezpečnosť), pričom je zároveň potrebné posilňovať jednotný digitálny trh; |
21. |
očakáva, že Komisia zabezpečí, aby opatrenia na zníženie poplatkov za roaming nadobudli v roku 2012 plnú účinnosť; |
22. |
vyzdvihuje tiež význam stratégie IKT a dokončenia európskeho jednotného digitálneho trhu, ktoré poskytnú obrovské možnosti rastu pre priemysel a malé a stredné podniky v cezhraničnom obchode, zblížia ľudí, zmenia spôsob ich práce a života, poskytnú nové nástroje na vzdelávanie a odbornú prípravu a zlepšia prístup k verejným službám a otvoreným dátam; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila podporu IKT tak, aby EÚ mohla byť lídrom na vznikajúcich trhoch ako napríklad v zdravotných technológiách, ekologickej doprave a elektrických sieťach; |
23. |
pripomína čoraz väčší význam práv duševného vlastníctva pre hospodársky rast a tvorivý potenciál Európy a zdôrazňuje, že treba zaručiť primeranú ochranu týchto práv; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a urýchlene predložila konkrétne návrhy v tejto oblasti; zdôrazňuje význam práv duševného vlastníctva pre kultúrny a tvorivý priemysel a prístup ku kultúrnym tovarom a službám; |
Udržateľný rast
24. |
vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju stratégiu v oblasti klímy, podporila tak vedúcu úlohu EÚ v boji proti zmene klímy, zároveň posilnila konkurencieschopnosť EÚ a dosiahla vyváženú medzinárodnú dohodu; |
25. |
požaduje komplexnú vonkajšiu stratégiu EÚ v oblasti energetiky, ktorá by zahŕňala problematiku surovín a vzácnych zemín a priorizovala otvorené svetové trhy; žiada tiež udržateľnú, konkurencieschopnú a integrovanú politiku EÚ v oblasti energetiky, v ktorej by sa rôznorodosť a relatívny podiel rôznych zdrojov energie a bezpečnosť dodávok riešili spoločne a koherentne, považuje dokončenie vnútorného trhu s energiou za kľúčové pre európsku konkurencieschopnosť a rast; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila rozvoj integrovanej európskej energetickej siete predložením návrhov, na ktoré poukazuje vo svojom balíku o energetickej infraštruktúre; |
26. |
s cieľom dosiahnuť do roku 2014 jednotný energetický trh vyzýva Komisiu, aby sledovala vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a energetickej účinnosti a aby bezodkladne prijala príslušné vykonávacie opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla všetky potrebné nové návrhy na dosiahnutie týchto cieľov; |
27. |
žiada naliehavú revíziu smernice o jadrovej bezpečnosti, aby sa posilnila, konkrétne zohľadnením výsledkov stresových testov vykonaných po nehode vo Fukušime; |
28. |
vyzýva Komisiu, aby predložila návrh 7. environmentálneho akčného programu a rozhodnejšej integrovanej stratégie v oblasti biodiverzity; |
29. |
domnieva sa, že reforma SPP by mala zabezpečiť jej úzke prepojenie s cieľmi stratégie EÚ 2020 a zaradenie cieľa trvalej udržateľnosti do popredia záujmov SPP tak, aby zaručila dlhodobú životaschopnosť výroby potravín v Európe a zároveň zlepšila konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu poľnohospodárov, podporovala rozvoj vidieka, zachovala rôznorodosť spôsobov poľnohospodárstva a výroby a zabránila zbytočnej byrokracii; |
30. |
vyzýva Komisiu, aby posúdila fungovanie systému včasného varovania a reakcie a systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá s cieľom napraviť prípadné nedostatky; |
31. |
žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zakázať uvádzanie potravín získaných z klonovaných zvierat a ich potomstva na trh, žiada Komisiu, aby predložila nový legislatívny návrh o nových potravinách; |
32. |
vyjadruje veľké poľutovanie nad odkladom prípravy usmernení TEN-T a návrhov balíka opatrení pre letiská; víta bielu knihu o budúcnosti dopravy a naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy pre túto oblasť; domnieva sa, že integrovaný a interoperabilný európsky železničný trh ešte stále nebol dokončený, je presvedčený, že prioritou by mala byť včasná revízia usmernení TEN-T, aby sa vytvorila komplexná multimodálna dopravná sieť s účinnou komodalitou a interoperabilitou; žiada preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa železničného sektora spolu s rozšírením právomocí Európskej železničnej agentúry v oblasti certifikácie a bezpečnosti; trvá na naliehavej potrebe lepšieho financovania TEN-T a zlepšenia koordinácie prostredníctvom financovania kohézie; |
33. |
trvá na potrebe toho, aby Komisia v roku 2012 prijala Európsku chartu práv cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy; |
34. |
trvá na úplnej implementácii jednotného európskeho neba vrátane zriadenia funkčných blokov vzdušného priestoru a SESAR-u, aby sa splnili budúce potreby kapacity a bezpečnosti vzdušného priestoru; konštatuje, že sa zatiaľ nezabezpečilo postupné odstraňovanie obmedzení pre tekutiny, spreje a gély v osobnej leteckej doprave, ktoré by malo zostať pre Komisiu prioritné; |
35. |
vyzdvihuje potrebu komplexnej a ambicióznej reformy Spoločnej politiky rybného hospodárstva, odmietajúc výzvy na renacionalizáciu, pričom reforma by zahŕňala ekosystémový prístup, regionalizáciu, jednoznačne stanovené opatrenia pre malé rybárske podniky, nový impulz pre odvetvie európskej akvakultúry a seriózny boj proti neoprávnenému, neregulovanému a neohlásenému rybolovu a odpadu; vyjadruje znepokojenie, že Komisia možno nepredloží nový návrh technických opatrení skôr než v roku 2013, keď sa skončí účinnosť existujúcich prechodných opatrení; |
Inkluzívny rast
36. |
víta hlavné iniciatívy v oblasti nových zručností pre nové pracovné miesta a platformu na boj proti chudobe, domnieva sa však, že je veľmi málo legislatívnych návrhov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; vyzýva Komisiu, aby predložila novú sociálnu stratégiu v súlade s hlavnými pokrokovými prvkami Lisabonskej zmluvy a aby pritom dodržiavala zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov, ako aj ustanovenia článku 153 ods. 5 ZFEÚ, aby rešpektovala právomoci členských štátov a sociálnych partnerov a zabezpečila demokratickú legitímnosť procesu prostredníctvom účasti Európskeho parlamentu; |
37. |
žiada silnú politiku súdržnosti celej EÚ po roku 2013 a prípravu budúcej politiky súdržnosti s cieľom zefektívniť existujúce fondy a programy, zabezpečiť primerané finančné zdroje, prispôsobiť politiku cieľom stratégie EÚ 2020 a zároveň vytvoriť pridanú hodnotu prostredníctvom synergií s ďalšími vnútornými politikami; očakáva, že Komisia bude hrať konštruktívnu sprostredkovateľskú úlohu v celom procese prijímania nariadení v oblasti politiky súdržnosti pri dodržaní zásady spolurozhodovania s cieľom dosiahnuť čo najskôr dohodu v legislatívnom postupe, aby sa zabránilo poľutovaniahodným odkladom a aby sa podarilo účinne prekonať neodmysliteľné počiatočné ťažkosti, ktoré by mohli vzniknúť pri plnení operačných programov politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období; |
38. |
podporuje iniciatívy zamerané na zosúladenie pracovného a rodinného života a je presvedčený, že Komisia by mala predložiť legislatívne návrhy, ktoré by sa zaoberali rôznymi typmi dovolenky, t. j. otcovskou dovolenkou, dovolenkou pri adopcii a synovskou/dcérskou dovolenkou, a mala by stanoviť európsku stratégiu založenú na najlepších postupoch v členských štátoch, ktorej cieľom bude vytvoriť podmienky na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti; víta iniciatívy, ktoré prijala Komisia s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozdiely v odmeňovaní naďalej zostávajú skutočným problémom, ktorý treba vyriešiť, a pripomína svoju žiadosť, aby bol prijatý pevný záväzok s cieľom riešiť mnohé príčiny nerovnosti v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom revízie existujúcich právnych predpisov; |
39. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nepredložila legislatívny návrh na boj proti násiliu voči ženám v rámci komplexnej stratégie s primeranou aproximáciou trestov; |
40. |
vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom návrhov a iniciatív z oblasti verejného zdravia a žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa liekov na inovatívnu liečbu; víta zámer Komisie pozmeniť v roku 2012 smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikom spojeným s vystavením karcinogénom a mutagénom pri práci; zdôrazňuje, že nové faktory a údaje naznačujú potrebu zmeny, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby tento pozmeňujúci akt predložila ako naliehavý a aby pritom zvážila rozšírenie pôsobnosti uvedenej smernice s cieľom znížiť riziko z látok poškodzujúcich reprodukciu a obmedziť ich prítomnosť vo výrobkoch, chrániť zdravie a zaistiť bezpečnosť európskych pracovníkov pri práci; |
41. |
zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť novým viacročným programom, ktoré sa týkajú vzdelávania, kultúry, audiovizuálnych médií, mládeže, športu a občianstva, keďže tieto programy budú mať zásadný význam pre úspešnosť stratégie EÚ 2020, zachovanie multikultúrnej a jazykovej rozmanitosti v EÚ, a sú významnou hybnou silou sociálnej súdržnosti a integrácie; domnieva sa, že treba podniknúť akcie a prijať opatrenia založené na primeranom a účinnom rozpočtovom rámci, aby sa zaručilo, že tieto zavedené programy budú naďalej zodpovedať potrebám európskej verejnosti po roku 2013; |
Využiť potenciál jednotného trhu v záujme rastu
42. |
vyzýva Komisiu, aby bola systematickejšia pri uplatňovaní tzv. testu MSP, ktorý nebol správne a jednotne uplatnený vo všetkých nových legislatívnych návrhoch, najmä na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby predložila minimálne normy a požiadavky vychádzajúce z najlepších postupov s cieľom zabezpečiť, aby sa test MSP uplatňoval na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni; |
43. |
pripomína svoju podporu Aktu o jednotnom trhu, vyzýva však Komisiu, aby predložila návrh na modernizáciu a zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre obstarávateľov a MSP vrátane zlepšenia životných a pracovných podmienok; |
44. |
víta návrhy Komisie uvedené v jej pracovnom programe na rok 2012 na revíziu spotrebiteľskej politiky a legislatívnej stratégie na základe integrácie iniciatív všetkých príslušných útvarov Komisie; berie na vedomie predovšetkým potrebu zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom v celej Európskej únii poskytovala plná ochrana vyplývajúca z kľúčových právnych predpisov, napríklad zo smerníc o nekalých obchodných praktikách a spotrebiteľských úveroch; |
45. |
žiada Komisiu, aby pripravila ambicióznu reformu smernice o odborných kvalifikáciách s cieľom podporiť skutočnú mobilitu pracovníkov v EÚ tým, že zjednoduší postupy automatického uznávania kvalifikácií, no zároveň zabezpečí rešpektovanie bezpečnosti pacientov, zvýši mobilitu čerstvých absolventov a prehodnotí niektoré regulované povolania alebo ich súčasti; |
46. |
vyzýva Komisiu, aby pripravila program „spravodlivosť pre rast”, zameraný na zlepšenie prístupu k systémom spravodlivosti pre podniky a spotrebiteľov, a žiada Komisiu, aby ako prioritu predložila svoj avizovaný návrh na alternatívne riešenie sporov v občianskych a obchodných veciach; |
PRESADZOVANIE OBČIANSKEJ AGENDY: SLOBODA, BEZPEČNOSŤ A SPRAVODLIVOSŤ
47. |
vyjadruje poľutovanie nad absenciou legislatívneho návrhu na posilnenie solidarity v rámci EÚ v oblasti azylu a poznamenáva, že by mala pokračovať práca na balíku opatrení v oblasti azylu s cieľom vytvoriť spoločný európsky azylový systém, ktorý zaručí vysokú úroveň ochrany, plné dodržiavanie základných práv a zabráni tomu, aby sa právne predpisy v oblasti azylového práva využívali ako nástroj na iné ciele; |
48. |
vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nepodarilo správne vykonať súčasné acquis v oblasti azylovej politiky (Dublin, Eurodac, smernica o postupe prijímania a o oprávnení na ochranu žiadateľov o azyl), čo znamená, že nie sú zaručené spoločné európske normy, čo zároveň narúša pocit solidarity; |
49. |
berie na vedomie balík opatrení Komisie týkajúcich sa obetí a považuje za veľmi dôležité posilniť práva obetí terorizmu a trestnej činnosti v EÚ, ako aj ich podporu; |
50. |
žiada, aby Komisia zabezpečila plné dodržiavanie schengenského acquis, a aby sa v prípade každého návrhu Komisie uplatňovala európska metóda; uznáva potrebu inteligentných vonkajších hraníc a nevyhnutnosť lepšej správy vonkajších hraníc a účinnej a dôveryhodnej politiky v oblasti vonkajších hraníc; nazdáva sa, že kontrola prístupu na územie EÚ je jednou zo základných úloh oblasti bez vnútorných hraníc, že kontroly na vonkajšej hranici EÚ sa musia neustále zlepšovať, aby sa prispôsobovali novým výzvam v oblasti prisťahovalectva a bezpečnosti, a preto treba zaviesť vyváženú vízovú politiku; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby dobudovala systémy SIS II, VIS a Eurodac a ukončila proces zriaďovania novej agentúry IT; pripomína, že efektívne a integrované riadenie vonkajších a vnútorných hraníc EÚ a vízová politika sú úzko prepojené a sú kľúčovým nástrojom migračnej a azylovej politiky vrátane mobility a predchádzania zneužívania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že SIS II stále nie je v prevádzke, a žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o sprevádzkovanie systému a pokračovala v dôkladnej kontrole prideľovania rozpočtových prostriedkov EÚ na tento účel; |
51. |
má pozitívny názor na zmenu a doplnenie príručky SIRENE, aktualizáciu spoločnej praktickej príručky pre príslušníkov pohraničnej stráže, ďalší rozvoj Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) a zriadenie systému európskej hraničnej stráže v súlade so štokholmským programom; |
52. |
víta iniciatívu Komisie s cieľom ďalej spresniť podmienky, na základe ktorých sú orgány členských štátov oprávnené vykonávať hraničný dozor, vymieňať si operatívne informácie a spolupracovať medzi sebou a s agentúrou Frontex; zdieľa názor, že agentúra Frontex zohrá významnú úlohu v oblasti správy hraničného dozoru, a víta dohodu o úprave jej právneho rámca s cieľom zvýšiť jej účinnosť z hľadiska prevádzkovej kapacity na vonkajších hraniciach; |
53. |
je pevne presvedčený, že nadchádzajúce návrhy na revíziu smernice 95/46/ES a smernice o uchovávaní údajov by mali byť ambiciózne a prekonať nedostatočnú ochranu, ktorú ponúka rámcové rozhodnutie o ochrane údajov v bývalom treťom pilieri; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa zásadnými otázkami počítačovej bezpečnosti a ochrany súkromia v súvislosti s tzv. cloud computingom a internetom vecí; zdôrazňuje, že ochrana by mala byť ambiciózna aj v súvislosti s bojom proti terorizmu; vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach s tretími krajinami brala do úvahy ochranu údajov v EÚ, a zdôrazňuje, že Parlament bude dôkladne preverovať súlad všetkých návrhov s ochranou základných práv, a to vrátane systému PNR v EÚ, systému EÚ na získavanie finančných údajov, ako aj všetkých dohôd o systéme PNR v EÚ s tretími krajinami (v súčasnosti prebiehajú rokovania s USA, Kanadou a Austráliou); |
EURÓPA VO SVETE: PLNIŤ SI NAŠU ÚLOHU NA SVETOVEJ SCÉNE
54. |
zdôrazňuje, že hodnoty, princípy a záväzky, na ktorých bola EÚ vybudovaná, by mali tvoriť hlavné usmerňujúce zásady jednotnej zahraničnej politiky; zdôrazňuje, že Komisia musí plne spolupracovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) nielen v oblasti rozširovania, rozvoja, obchodu a humanitárnej pomoci, ale aj vonkajších aspektov vnútornej politiky, aby sa zabezpečila väčšia politická súdržnosť opatrení EÚ, najmä medzi obchodnou a priemyselnou politikou, a aby sa obchod použil ako skutočný nástroj rastu a vytvárania pracovných miest v Európe; zdôrazňuje význam podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pri tvorbe súdržnej a jednotnej zahraničnej politiky; |
55. |
žiada posilnenie európskych vojenských kapacít prostredníctvom intenzívnejšieho spoločného využívania zdrojov s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ reagovať rýchlo a účinne na vonkajšie krízové situácie a posilniť transatlantickú bezpečnosť; |
Európska susedská politika
56. |
zdôrazňuje, že revízia nástrojov vonkajšej finančnej pomoci by sa mala považovať za možnosť posilniť európsku vonkajšiu politiku, najmä počas prebiehajúceho procesu demokratizácie v južnom susedstve; žiada väčšiu pružnosť a zrýchlenie pri poskytovaní finančnej pomoci oprávneným krajinám v krízových situáciách; zdôrazňuje, že Komisia musí posilniť kapacity prijímajúcich krajín pri preberaní zodpovednosti za pomoc, a teda maximalizácii jej prínosu; žiada Komisiu, aby sa poučila z predchádzajúcej generácie nástrojov vonkajšej pomoci a zaoberala sa otázkami, ktoré nastolil Dvor audítorov; |
57. |
víta skutočnosť, že Komisia revidovala európsku susedskú politiku, a očakáva konkrétne návrhy, ako ďalej rozvíjať dve mnohostranné dimenzie európskej susedskej politiky a súčasne venovať osobitnú pozornosť arabským krajinám, ktoré sa usilujú o demokraciu; zdôrazňuje, že je potrebný nový impulz; víta návrhy uvedené v oznámení Komisie z mája 2011 o revízii európskej susedskej politiky a vyzýva na promptné vykonanie konkrétnych opatrení na obnovenie vzťahov s krajinami, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s EÚ; zdôrazňuje, že záväzok EÚ nadviazať užšie vzťahy so susednými krajinami bude pozostávať z kombinácie zvýšenej finančnej pomoci, posilnenej podpory demokracie, prístupu na trh a zlepšenia mobility; žiada preskúmanie Únie pre Stredozemie, ktoré bude založené na vyhodnotení súčasných nedostatkov a bude prihliadať na aktuálne udalosti v súvislosti s tzv. arabskou jarou; |
Rozšírenie EÚ
58. |
očakáva, že Komisia bude pokračovať v prístupových rokovaniach; zdôrazňuje, že po úspešnom dokončení rokovaní s Chorvátskom by mala pokračovať príprava rokovania s ďalšími kandidátskymi krajinami západného Balkánu, zdôrazňuje zároveň, že tieto krajiny musia prijať všetky opatrenia, aby plne a dôsledne dodržiavali všetky kodanské kritériá; okrem toho by sa mala venovať osobitná pozornosť situácii v Bosne a Hercegovine a úsiliu o nájdenie riešenia v otázke sporu týkajúceho sa názvu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko; dúfa, že prebiehajúce rokovania o Cypre povedú k všestrannému urovnaniu; očakáva, že Turecko prispeje k tomuto procesu plnením svojich záväzkov podľa ankarského protokolu; |
59. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby udržiavala s Kosovom dialóg s cieľom čo najskôr vypracovať plán liberalizácie vízového režimu, keďže Kosovo je jedinou časťou západného Balkánu, ktorá má vízový režim s EÚ; v tejto súvislosti víta nedávnu dohodu medzi Srbskom a Kosovom; |
Komplexná obchodná politika
60. |
podporuje úsilie Komisie vo všetkých prebiehajúcich dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaniach s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok, ktorým by bolo uzavretie komplexných a vyvážených obchodných dohôd v roku 2012, čím by sa v celosvetovom meradle výrazne posilnila perspektíva EÚ v oblasti obchodu, ako aj možnosti európskych podnikov vo svete; domnieva sa však, že zo strany EÚ je potrebné trvalé úsilie, ak sa majú využiť príležitosti vyplývajúce z viacstranných rokovaní v rámci rokovaní z Dauhy v roku 2011, ktoré by mali zabezpečiť hospodársku stabilitu na svete; |
61. |
domnieva sa, že Európska únia by mala posilniť svoje obchodné spojenia s ďalšími hospodárskymi a politickými veľmocami, predovšetkým s USA, Čínou, Ruskom, Indiou, Japonskom a krajinami BRIC, na základe využívania existujúcich prostriedkov a nástrojov spolupráce a ich rozširovania vždy, keď je to možné; žiada Komisiu, aby zabezpečila lepšiu spoluúčasť Parlamentu na prebiehajúcich rokovaniach a na definovaní rokovacích mandátov pri investičných dohodách; žiada Komisiu, aby uzavrela rokovania o prebiehajúcich bilaterálnych a regionálnych dohodách o voľnom obchode a aby navrhla sprievodné účinné zabezpečovacie nariadenia; poznamenáva, že tieto dohody sa musia považovať za doplnkovú stratégiu, a nie za alternatívu multilaterálneho rámca; |
62. |
domnieva sa, že odstránenie obchodných a investičných prekážok na celom svete zostáva aj naďalej kľúčovou otázkou a základnou súčasťou svetovej obchodnej stratégie EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že nedávna správa Komisie o obchodných a investičných prekážkach upozorňuje na závažné a neodôvodnené prekážky v našich vzťahoch so strategickými partnermi, ktoré obmedzujú prístup na trh významných tretích krajín; opakuje preto svoju výzvu Komisii, aby pri presadzovaní tohto programu zaujala sústredený a pevný postoj, aby neustávala v boji proti neodôvodneným protekcionistickým opatreniam a zároveň zabezpečila, že obchodná politika bude i naďalej nástrojom vytvárania pracovných miest v Európe i mimo nej; vyzýva Komisiu, aby v záujme dosiahnutia transatlantického trhu do roku 2015 vyvinula ďalšie úsilie o vymedzenie a postupné odstránenie netarifných prekážok transatlantického obchodu a investícií, najmä v oblasti vzájomného uznávania a štandardizácie, s optimálnym využívaním Transatlantickej hospodárskej rady; |
63. |
vyzýva Komisiu, aby podporovala začleňovanie záväzných ustanovení o ľudských právach, sociálnych a environmentálnych normách podnikov do všetkých obchodných dohôd, ako sa uvádza v niekoľkých iniciatívnych správach prijatých v roku 2010; |
Rozvojová a humanitárna pomoc
64. |
požaduje, aby Komisia v roku 2012 predložila iniciatívu o inovatívnom financovaní oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) s cieľom splniť záväzky týkajúce sa rozvojových cieľov tisícročia; okrem toho požaduje legislatívne návrhy, prostredníctvom ktorých by sa ďalej riešila otázka daňových rajov, nezákonných tokov kapitálu a zneužívania cenových transferov, v nadväznosti na oznámenie s názvom Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach; |
65. |
žiada Komisiu, aby predložila oznámenie s konkrétnymi návrhmi na vybudovanie účinného spojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, ktoré by malo brať do úvahy pružnosť s cieľom umožniť prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja v prechodových situáciách; podporuje rozšírenie programov školskej výživy, aby boli k dispozícii všetkým deťom v hladových oblastiach, s využitím lokálne vyrobených potravín, ako aj zrušenie školného v základných školách a poplatkov za základné zdravotné služby, ktoré by sa mali podľa potreby nahradiť zvýšenou pomocou zo strany darcov; |
66. |
vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívnu iniciatívu na zabezpečenie transparentnosti v ťažobnom priemysle prostredníctvom právne záväzných opatrení na úrovni EÚ s cieľom umožniť rozvojovým krajinám prístup k príjmom z ich prírodných zdrojov a pomôcť im vymaniť sa z chudoby; |
*
* *
67. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0297.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0331.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/120 |
Streda 6. júla 2011
Právne predpisy o prenosných spongiformných encefalopatiách a súvisiacej kontrole výživy a potravín
P7_TA(2011)0328
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o právnych predpisoch EÚ o prenosných spongiformných encefalopatiách a súvisiacich kontrolách krmív a potravín – vykonávanie a výhľad (2010/2249(INI))
2013/C 33 E/12
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 16. júla 2010 nazvané Druhý plán prekonávania TSE – Strategický dokument o prenosných spongiformných encefalopatiách na roky 2010 – 2015 (KOM(2010)0384), |
— |
so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 25. augusta 2010 o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín (KOM(2010)0441), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. decembra 2010 o budúcej potrebe a využití mechanicky separovaného mäsa v Európskej únii vrátane informačnej politiky pre spotrebiteľov (KOM(2010)0704), |
— |
so zreteľom na nariadenie (ES) č. 999/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie (ES) č. 853/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (2), a na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní nariadení o hygiene (KOM(2009)0403), |
— |
so zreteľom na smernicu 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (3), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (4) a správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o uplatňovaní tohto nariadenia (KOM(2009)0334), |
— |
so zreteľom na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (5), |
— |
so zreteľom na smernicu 2003/99/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (6), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (7), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (8), |
— |
so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/719/ES, ktorým sa určitým členským štátom povoľuje prehodnotiť svoje ročné programy monitorovania BSE, |
— |
so zreteľom na závery Rady z 22. októbra 2010 týkajúce sa uvedeného oznámenia Komisie zo 16. júla 2010 nazvaného Druhý plán prekonávania TSE – Strategický dokument o prenosných spongiformných encefalopatiách na roky 2010–2015, |
— |
so zreteľom na pravidlo 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0195/2011), |
A. |
keďže výskyt BSE v Európskej únii dosiahol v 90. rokoch 20. storočia rozmery epidémie, na základe čoho bola zavedená séria opatrení zameraných na eradikáciu BSE a ostatných TSE, |
B. |
keďže počet prípadov BSE v Európskej únii klesol z 2 167 prípadov v roku 2001 na 69 prípadov v roku 2009; keďže so zreteľom na takéto znižovanie počtu prípadov je možné sa domnievať, že právne predpisy, ktoré boli v tomto období uplatnené, prispeli k eradikácii BSE a ostatných TSE v EÚ, a keďže v súvislosti so znižovaním počtu prípadov by sa mali upraviť legislatívne ustanovenia v súlade s aktuálnou situáciou, pokiaľ ide o riziká, |
C. |
keďže vzhľadom na neustály pokles počtu prípadov BSE sa v posledných rokoch upravili právne predpisy týkajúce sa TSE a bolo by možné uvažovať o budúcich zmenách pri zabezpečení a zachovaní vysokej úrovne zdravia zvierat a verejného zdravia v Európskej únii; keďže súčasťou týchto zmien by mohli byť opatrenia týkajúce sa odstránenia špecifikovaných rizikových materiálov, preskúmania ustanovení týkajúcich sa úplného zákazu kŕmenia, eradikácie klusavky, zabíjania zvierat rizikovej skupiny a monitorovania, |
D. |
keďže nárast domácej produkcie bielkovinových plodín je nevyhnutný, aby sa znížila závislosť od dovozu sóje a iných zdrojov bielkovín, |
Všeobecné pripomienky
1. |
víta Druhý plán Komisie – Strategický dokument o prenosných spongiformných encefalopatiách a v ňom uvedené návrhy na niektoré revízie súčasného legislatívneho režimu v tejto oblasti v Európskej únii; zdôrazňuje však, že určité ustanovenia je nevyhnutné dôkladne posúdiť a budú podporené iba za určitých podmienok; |
2. |
zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby výsledkom podstatného poklesu počtu prípadov BSE v Európskej únii neboli menej prísne opatrenia týkajúce sa TSE alebo obmedzenie mechanizmov prísnych kontrol a monitorovania v EÚ; berie na vedomie prínos minulých a súčasných právnych predpisov na eradikáciu TSE v EÚ; |
Monitorovanie BSE
3. |
berie na vedomie zvýšenie vekovej hranice pre testovanie na TSE u hovädzieho dobytka staršieho ako 72 mesiacov v 22 členských štátoch, ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/719/ES, ktorým sa určitým členským štátom povoľuje prehodnotiť svoje ročné programy monitorovania BSE; |
4. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila vekovú hranicu v zvyšných členských štátoch iba v prípade, že toto zvýšenie bude podporené dôkladným hodnotením rizík s cieľom neohroziť vysokú úroveň zdravia zvierat a ochrany spotrebiteľa; |
5. |
zdôrazňuje, že mechanizmus monitorovania je dôležitý nástroj monitorovania TSE v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad ďalším zvýšením vekovej hranice na testovanie hovädzieho dobytka najmä vzhľadom na testovanie veľkosti vzorky, ktorým sa bude riadiť systém monitorovania BSE u hovädzieho dobytka od januára 2013; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o pokroku a nových zisteniach týkajúcich sa veľkosti vzoriek, ktoré budú vybrané; |
6. |
nalieha na Komisiu, aby zachovala testovanie rizikových zvierat ako dôležitý prvok v rámci ďalšieho monitorovania vývoja prípadov BSE v EÚ a zabezpečenia včasného zistenia každého prípadného opätovného výskytu v budúcnosti; |
Preskúmanie zákazu kŕmenia
7. |
podporuje, najmä na základe existujúceho deficitu bielkovín v EÚ, návrh Komisie na zrušenie ustanovení o zákaze kŕmenia neprežúvavcov spracovanými živočíšnymi bielkovinami za predpokladu, že sa to bude týkať len nebylinožravcov a že:
|
8. |
zdôrazňuje, že tieto opatrenia musia byť v súlade s SPP, a musia byť zamerané na prepojenie rastlinnej a živočíšnej výroby, adekvátne využitie zatrávnených plôch, zvýšenie domácej produkcie bielkovín a podporu systémov striedania plodín; |
9. |
nalieha na Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré zabezpečia, že v prípade zrušenia zákazu kŕmenia sa vylúči možnosť krížovej kontaminácie materiálu z neprežúvavcov materiálom z prežúvavcov počas prepravy; |
10. |
vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu samostatného povolenia pre bitúnky, v ktorých sa vyrábajú vedľajšie živočíšne produkty z neprežúvavcov aj prežúvavcov, s cieľom zabezpečiť jasné oddelenie týchto vedľajších produktov; |
11. |
odmieta použitie spracovaných živočíšnych bielkovín pochádzajúcich z neprežúvavcov alebo prežúvavcov v krmive pre prežúvavcov; |
12. |
vyzýva Komisiu, aby posúdila nevyhnutnosť kontrolovať dovoz spracovaných živočíšnych bielkovín s cieľom dosiahnuť stav, aby bolo možné vylúčiť vnútrodruhovú recykláciu, použitie materiálu kategórie 1 a 2 a porušovanie hygienických predpisov; zdôrazňuje, že na tento účel sú potrebné pravidelné a neohlásené kontroly na mieste; |
13. |
podporuje kritické posúdenie určovania úrovne tolerancie pre zanedbateľné množstvo nepovolených živočíšnych bielkovín z neprežúvavcov v krmivách, ktoré sa môžu do nich dostať náhodnou kontamináciou, ktorej sa nedá z technického hľadiska predísť, a to za predpokladu, že je k dispozícii metóda stanovenia podielu týchto bielkovín; |
Zoznam špecifikovaných rizikových materiálov
14. |
očakáva, že Komisia zachová prísne normy uvedené v európskom zozname špecifikovaných rizikových materiálov; zdôrazňuje, že tieto prísne normy nesmú byť oslabené žiadnym úsilím OIE o zosúladenie noriem EÚ so zoznamom OIE; |
15. |
nalieha na Komisiu, aby o úpravách európskeho zoznamu špecifikovaných rizikových materiálov uvažovala iba v prípade, ak budú podporené vedeckými dôkazmi, na základe uplatňovania zásady prevencie, ak bude možné vylúčiť ohrozenie zdravia ľudí a zvierat a ak bude možné zaručiť bezpečnosť potravín a potravinového reťazca; |
Výskum TSE
16. |
nalieha na Komisiu, aby naďalej podporovala genetickú kontrolu klusavky oviec prostredníctvom šľachtiteľských a chovateľských programov zameraných na zabránenie inbrídingu (príbuzenskému kríženiu) alebo genetickému driftu (generačným zmenám v genetickej frekvencii); |
17. |
nalieha na Komisiu, aby zaviedla opatrenia na podporu prebiehajúceho výskumu odolnosti kôz voči klusavke a atypickej klusavky, pretože to môže prispieť k eradikácii TSE v EÚ; |
18. |
vyzýva Komisiu, aby podporila prebiehajúci výskum s cieľom vytvoriť rýchle diagnostické testy ante-mortem a post-mortem na zisťovanie BSE; |
19. |
odmieta návrh Komisie na zníženie financovania výskumu TSE z prostriedkov EÚ; |
Zabitie zvierat patriacich do rizikovej skupiny
20. |
berie na vedomie návrh Komisie na prepracovanie súčasnej politiky týkajúcej sa zabitia zvierat patriacich do rizikovej skupiny v prípade výskytu BSE v stádach hovädzieho dobytka; zdôrazňuje, že pred každou zmenou politiky týkajúcej sa zabitia zvierat patriacich do rizikovej skupiny sa musia vziať do úvahy tieto aspekty, aby sa zachovala vysoká úroveň dôvery spotrebiteľov: 1) ochrana spotrebiteľa, 2) akékoľvek riziká pre zdravie ľudí a zvierat a 4) zachovanie možnosti, aby manažéri rizík a zákonodarcovia mohli prijať nevyhnutné okamžité opatrenia v prípade opätovného výskytu BSE v EÚ; |
Bezpečnosť potravín a krmív
21. |
berie na vedomie uvedenú správu Komisie o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín; upozorňuje, že správa odhaľuje niektoré nedostatky týkajúce sa kvality správ členských štátov, a nalieha na členské štáty, aby zvýšili kvalitu predkladaných správ zlepšením vykonávania vnútroštátnych auditov s cieľom zabezpečiť plnenie regulačných požiadaviek, a to vyčlenením prípadov, keď neboli splnené podmienky, a zvýšením výkonnosti kontrolných orgánov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov; vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala kontroly, ktoré vykonávajú členské štáty; |
22. |
vyjadruje znepokojenie nad kontamináciou potravín a krmív, napríklad dioxínom, a vyzýva členské štáty, aby veľmi prísne presadzovali a uplatňovali súčasné nariadenia o kontrolách potravín a krmív a o riadení rizík a aby v prípade potreby tieto pravidlá posilnili a zabezpečili vyššiu harmonizáciu ich uplatňovania na vnútornom trhu využívaním spoločných usmernení; |
23. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 1069/2009 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 142/2011, ktoré sa týkajú spracovania vedľajších živočíšnych produktov pred ich transformáciou na bioplyn a použitia alebo zneškodnenia zvyškov trávenia, a zabrániť ich nezákonným presunom do potravinového reťazca; nalieha na Komisiu, aby sledovala spôsob uplatňovania súčasných pravidiel v členských štátoch s cieľom zabezpečiť uzatvorený okruh tejto činnosti; |
Mechanicky separované mäso
24. |
vyjadruje znepokojenie nad súčasnými právnymi predpismi EÚ o mechanicky separovanom mäse a ich vykonávaním v členských štátoch; |
25. |
vyzýva členské štáty, aby skontrolovali, či uplatňujú definície mechanicky separovaného mäsa v súlade s existujúcimi pravidlami; |
26. |
žiada povinné označovanie mechanicky separovaného mäsa v potravinách, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní a mohli prijímať informované rozhodnutia; |
27. |
žiada Komisiu, aby informovala tretie krajiny o všetkých zmenách v nariadení o TSE a o opatreniach súvisiacich s TSE; |
*
* *
28. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22.
(3) Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.
(4) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31.
(7) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0084.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/125 |
Streda 6. júla 2011
Bezpečnosť letectva s osobitným zameraním na bezpečnostné skenery
P7_TA(2011)0329
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o bezpečnosti letectva s osobitným zameraním na bezpečnostné skenery (2010/2154(INI))
2013/C 33 E/13
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o používaní bezpečnostných skenerov na letiskách (KOM(2010)0311), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o vplyve bezpečnostných opatrení v letectve a telesných skenerov na ľudské práva, súkromie, dôstojnosť jednotlivca a ochranu údajov (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (2), |
— |
so zreteľom na zariadenie Komisie (ES) č. 272/2009 z 2. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú spoločné základné normy bezpečnostnej ochrany civilného letectva stanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 300/2008 (3), |
— |
so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 185/2010 zo 4. marca 2010 o ustanovení podrobných opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva (4), |
— |
so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní nariadenia (ES) č. 2320/2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (KOM(2010)0725), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 5. mája 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva (5), |
— |
so zreteľom na odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (6), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)(18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (7), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5.apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (8), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9), |
— |
so zreteľom na smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (10), |
— |
so zreteľom na stanovisko odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o používaní bezpečnostných skenerov na letiskách EÚ, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0216/2011), |
Bezpečnostné skenery
A. |
keďže bezpečnostný skener je všeobecný pojem používaný pre technológiu, ktorá je schopná odhaliť kovové a nekovové predmety ukryté v oblečení; detekčná výkonnosť je schopnosť bezpečnostného skenera odhaliť akýkoľvek zakázaný predmet, ktorý kontrolovaná osoba môže prenášať ukryté v oblečení, |
B. |
keďže legislatívny rámec EÚ v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva ustanovuje rôzne metódy a technológie detekčnej kontroly, ktoré sa považujú za schopné odhaliť zakázané predmety ukryté pod oblečením a spomedzi ktorých si členské štáty môžu vybrať; keďže bezpečnostné skenery nie sú momentálne uvedené na tomto zozname, |
C. |
keďže viaceré členské štáty v súčasnosti na svojich letiskách prechodne používajú bezpečnostné skenery – na maximálne obdobie 30 mesiacov – čím využívajú svoje právo vykonávať testovanie pomocou nových technológií (kapitola 12.8 prílohy nariadenia Komisie (EÚ) č. 185/2010), |
D. |
keďže členské štáty majú právo uplatňovať prísnejšie opatrenia, než sú spoločné základné normy, ktoré vyžadujú európske právne predpisy, a tak môžu na svojom území používať bezpečnostné skenery; keďže v tom prípade majú konať na základe posúdenia rizika a v súlade s právom EÚ; keďže uvedené opatrenia majú byť relevantné, objektívne, nediskriminujúce a úmerné riziku, pre ktoré sú určené (článok 6 nariadenia (ES) č. 300/2008), |
E. |
keďže používaním bezpečnostných skenerov v členských štátoch v ktoromkoľvek z dvoch vyššie uvedených prípadoch sa znemožní skutočná jednorazová bezpečnostná kontrola; keďže ak bude súčasný stav naďalej pretrvávať, podmienky fungovania, ktoré existujú v členských štátoch, nebudú jednotné, a teda neprinesú cestujúcim žiaden úžitok, |
F. |
keďže diskusia o bezpečnostných skeneroch by nemala prebiehať oddelene od všeobecnej rozpravy o integrovanej celkovej bezpečnostnej koncepcii pre európske letiská, |
G. |
keďže zdravie je aktívum, ktoré treba zachovať, a právo, ktoré treba ochraňovať; keďže vystavenie ionizujúcemu žiareniu predstavuje riziko, ktorému sa treba vyhýbať; keďže skenery by sa preto pomocou ionizujúceho žiarenia, ktorého účinky sú kumulatívne a škodlivé pre ľudské zdravie, nemali v Európskej únii povoliť, |
H. |
keďže právne predpisy EÚ, ako aj zákony členských štátov už stanovujú predpisy ochrany proti nežiaducim účinkom na zdravie, ktoré môže mať používanie technológií uvoľňujúcich ionizujúce žiarenie, ako aj predpisy týkajúce sa obmedzenia vystavenia takémuto žiareniu; keďže skenery využívajúce ionizujúce žiarenie by preto mali byť v Európskej únii zakázané, |
I. |
keďže Komisia konzultovala s európskym dozorným úradníkov pre ochranu údajov, pracovnou skupinou podľa článku 29 a Európskou agentúrou pre ochranu základných práv, a keďže ich odpovede obsahujú dôležité informácie o tom, za akých podmienok možno používanie bezpečnostných skenerov na letiskách považovať za zlučiteľné s ochranou základných práv, |
J. |
keďže je potrebné zaoberať sa obavami týkajúcimi sa zdravia, práva na súkromie, slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, nediskriminácie a ochrany údajov z hľadiska príslušnej technológie a jej používania, a to ešte pred zavedením bezpečnostných skenerov, |
K. |
keďže bezpečnostné skenery musia okrem zaistenia vyššej úrovne bezpečnosti, akú poskytujú zariadenia využívané v súčasnosti, umožniť kontroly cestujúcich a skrátiť dobu čakania, |
Financovanie bezpečnosti letectva
L. |
keďže Rada doteraz neuviedla svoje stanovisko k pozícii Európskeho parlamentu k smernici o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva, |
Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa nákladu
M. |
keďže cieľom najnovších plánov teroristických útokov, ktoré odhalili spravodajské služby, bolo použiť náklad ako nástroj na vykonanie týchto činov, |
N. |
keďže nielen cestujúci, ale aj náklad a poštové zásielky sú a musia byť aj naďalej predmetom primeraných bezpečnostných opatrení, |
O. |
keďže náklad a poštové zásielky naložené na dopravné lietadlá predstavujú cieľ teroristických útokov; keďže úroveň zabezpečenia nákladu a pošty je omnoho nižšia ako pre cestujúcich, je nutné posilniť bezpečnostné opatrenia pre poštu a náklad, ktorý je naložený na dopravné lietadlá, |
P. |
keďže bezpečnostné opatrenia sa netýkajú iba letísk, ale celého dodávateľského reťazca, |
Q. |
keďže pokiaľ ide o bezpečnosť letectva, dôležitú úlohu pri riadení poštových a balíkových zásielok zohrávajú prevádzkovatelia poštových služieb a keďže v rámci uplatňovania európskych predpisov investovali značné finančné sumy a zaviedli nové technológie s cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými a európskymi bezpečnostnými normami, |
Medzinárodné vzťahy
R. |
keďže je potrebné, aby opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti letectva boli koordinované na medzinárodnej úrovni v záujme toho, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany a zabránilo sa uskutočneniu viacnásobných detekčných kontrol cestujúcich, čo by následne viedlo k obmedzeniam a dodatočným nákladom, |
Výcvik a školenie bezpečnostného personálu
S. |
keďže úvodné a následné školenie bezpečnostného personálu je základným predpokladom zaručenia vysokej úrovne bezpečnosti letectva, ktorá musí byť zlučiteľná s takým spôsobom zaobchádzania s cestujúcimi, pri ktorom sa zachováva ich ľudská dôstojnosť a chránia ich osobné údaje, |
T. |
keďže sociálne normy a normy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pre bezpečnostný personál by sa mali zahrnúť do revízie smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (11), |
Všeobecné ustanovenia
1. |
nazdáva sa, že v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva je potrebný integrovaný prístup, ktorý bude zahŕňať jednorazovú bezpečnostnú kontrolu tak, aby cestujúci, batožina a náklad pri prílete na letisko EÚ z niektorého iného z jej letísk nemuseli byť podrobení ďalšej detekčnej kontrole; |
2. |
nazdáva sa, že pre bezpečnosť letectva predstavujú prínos metódy skenovania, ktoré sú pre cestujúcich účinné a rýchle, vzhľadom na čas strávený na miestach, kde sa uskutočňuje kontrola; |
3. |
vyzýva Komisiu, aby v oblasti bezpečnosti letectva uskutočnila výskum využívania ďalších techník na zistenie výbušnín vrátane materiálov v pevnom skupenstve; |
4. |
žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli integrovaný systém analýzy rizík týkajúci sa cestujúcich, pri ktorých existuje odôvodnené podozrenie, že predstavujú bezpečnostné riziko, a na prehliadky batožiny a nákladu, ktorý bude využívať všetky dostupné a spoľahlivé informácie, najmä tie, ktoré poskytne polícia, spravodajské služby, colnice a leteckí dopravcovia; zastáva názor, že celý systém by sa mal vyznačovať snahou o dosiahnutie účinnosti v plnom súlade s článkom 21 Charty základných práv EÚ o nediskriminácii, ako aj s legislatívou EÚ o ochrane údajov; |
5. |
žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú spoluprácu, riadenie bezpečnostnej ochrany a výmenu informácií medzi všetkými zúčastnenými subjektmi a útvarmi, ako aj medzi orgánmi a subjektmi bezpečnostnej ochrany a leteckými dopravcami, a to na európskej i na vnútroštátnej úrovni; |
6. |
žiada Komisiu, aby pravidelne aktualizovala zoznam povolených metód detekčnej kontroly a podmienok a minimálnych noriem týkajúcich sa ich používania, s cieľom zohľadniť možné problémy, praktické skúsenosti a vývoj technológií a zaručiť tak vysokú úroveň detekčnej výkonnosti a ochranu práv a záujmov cestujúcich a pracovníkov zodpovedajúcich danému vývoju; |
7. |
zdôrazňuje význam boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti Európskej únie, ako už bolo uvedené v Štokholmskom programe, a preto v tejto súvislosti podporuje výlučne uplatňovanie bezpečnostných opatrení, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie teroristickým incidentom, sú stanovené v právnych predpisoch, sú účinné, nevyhnutné v slobodnej a otvorenej demokratickej spoločnosti, primerané sledovanému cieľu a v plnej miere dodržiavajú Chartu základných práv EÚ a Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP); pripomína, že je nevyhnutné, aby občania dôverovali svojim inštitúciám, a preto je nevyhnutná spravodlivá rovnováha medzi potrebou zaistiť bezpečnosť a zabezpečením základných práv a slobôd; |
8. |
zdôrazňuje v tejto súvislosti, že všetky opatrenia na boj proti terorizmu by mali byť v plnom súlade so základnými právami a povinnosťami Európskej únie, ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, pričom musia byť primerané, prísne nevyhnutné, stanovené v právnych predpisoch, a teda vymedzené v rámci konkrétneho vytýčeného cieľa; |
Bezpečnostné skenery
9. |
vyzýva Komisiu, aby navrhla doplnenie bezpečnostných skenerov do zoznamu povolených metód detekčnej kontroly pod podmienkou, že bude sprevádzané príslušnými predpismi a spoločnými minimálnymi štandardmi pre ich používanie, ako sa uvádza v tomto uznesení, iba v prípade, že sa najskôr vykoná posúdenie vplyvu, ktoré Európsky parlament požadoval v roku 2008, ktorým sa preukáže, že tieto zariadenia nepredstavujú riziko pre zdravie cestujúcich, osobné údaje, dôstojnosť jednotlivcov a súkromie cestujúcich, a potvrdí sa účinnosť týchto skenerov; |
10. |
nazdáva sa, že používanie bezpečnostných skenerov musia upravovať spoločné predpisy EÚ, postupy a normy, ktoré ustanovia nielen kritériá detekčnej výkonnosti, ale stanovia aj potrebné záruky na ochranu zdravia a základných práv cestujúcich, pracovníkov, členov posádok a bezpečnostného personálu; |
11. |
domnieva sa, že bezpečnostné skenery by mali slúžiť na zrýchlenie tempa a skrátenie času kontrol vykonávaných na letiskách a zmierniť nepohodlie cestujúcich, a preto vyzýva Komisiu, aby vo svojom legislatívnom návrhu zohľadnila tento aspekt; |
12. |
konkrétnejšie navrhuje, aby Komisia po zavedení spoločných predpisov týkajúcich sa používania bezpečnostných skenerov tieto predpisy pravidelne a v prípade potreby revidovala tak, aby ustanovenia o ochrane zdravia, súkromia, osobných údajov a základných práv prispôsobila rozvoju technológií; |
Potreba a primeranosť
13. |
je presvedčený, že vzhľadom na stupňovanie hrozby teroristických útokov musia verejné orgány prijať opatrenia v oblasti ochrany a prevencie, ktoré požadujú demokratické spoločnosti; |
14. |
domnieva sa, že detekčná výkonnosť bezpečnostných skenerov je vyššia než u súčasných detektorov kovov, najmä pokiaľ ide o nekovové predmety a tekutiny, zatiaľ čo pri kompletnej manuálnej prehliadke existuje vyššia pravdepodobnosť, že cestujúcim spôsobí väčšie podráždenie, bude trvať dlhšie a vzbudí väčšiu nevôľu než skener; |
15. |
nazdáva sa, že používanie bezpečnostných skenerov predstavuje lepšiu voľbu v porovnaní s nenáročnejšími metódami, ktoré by nezaručili podobný stupeň ochrany, za predpokladu, že sa poskytnú primerané bezpečnostné záruky; zdôrazňuje, že v oblasti bezpečnosti letectva by našimi základnými prioritami malo naďalej byť využívanie spravodajstva v širšom zmysle a vzdelaný bezpečnostný personál na letiskách; |
16. |
nazdáva sa, že obavy a požiadavky v súvislosti s otázkou ochrany súkromia a zdravia možno vyriešiť prostredníctvom dostupných technológií a metód; domnieva sa, že technológie, ktoré sú v súčasnosti predmetom výskumu, sú sľubné a že sa musia použiť tie najlepšie dostupné technológie; |
17. |
zastáva názor, že otázka zavedenia či nezavedenia bezpečnostných skenerov spadá do právomoci členských štátov EÚ, ktoré sa v tejto otázke môžu slobodne rozhodovať; domnieva sa však, že je nevyhnutná ďalej harmonizovať používanie skenerov na vytvorenie jednotného európskeho priestoru bezpečnosti letectva; |
18. |
zastáva názor, že keď sa členské štáty rozhodnú nainštalovať bezpečnostné skenery, musia zabezpečiť, aby zodpovedali minimálnym normám a požiadavkám, ktoré sa stanovili na úrovni EÚ pre všetky členské štáty, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov uplatňovať prísnejšie opatrenia; |
19. |
konštatuje, že členské štáty by mali doplniť kontrolné miesta a bezpečnostný personál s cieľom zaistiť, aby zavádzanie bezpečnostných skenerov nemalo vplyv na cestujúcich; |
20. |
zastáva názor, že osoby, ktoré podstupujú kontrolu, by mali mať možnosť rozhodnúť, či sa použijú telesné skenery, pričom v prípade, že odmietnu, budú nútené podrobiť sa iným druhom detekčnej kontroly, ktoré zaistia bezpečnosť na takej úrovni, ktorá je rovnako účinná ako v prípade bezpečnostných skenerov, a zaručia plné dodržiavanie práv a rešpektovanie dôstojnosti; zdôrazňuje, že takéto odmietnutie by nemalo viesť k podozrievaniu cestujúcich; |
Zdravie
21. |
pripomína, že európske a vnútroštátne právne predpisy sa musia uplatňovať predovšetkým v súlade so zásadou ALARA (v najnižšej rozumne dosiahnuteľnej miere); |
22. |
vyzýva členské štáty, aby využívali technológiu, ktorá je najmenej škodlivá pre ľudské zdravie a ktorá ponúka prijateľné riešenia týkajúce sa súkromia verejnosti; |
23. |
nazdáva sa, že nemožno pripustiť vystavenie dávkam ionizujúceho žiarenia s kumulatívnym účinkom; je preto presvedčený, že akákoľvek forma technológie využívajúca ionizujúceho žiarenie by sa pri bezpečnostných kontrolách mala výslovne vylúčiť; |
24. |
vyzýva Komisiu, aby v kontexte budúceho rámcového programu pre výskum preskúmala možnosť využívania technológie, ktorá by bola úplne bezpečná pre celú verejnosť a zároveň by zaručovala bezpečnosť leteckej prevádzky; |
25. |
žiada členské štáty, aby pravidelne monitorovali dlhodobé účinky vystavenia bezpečnostných skenerov so zreteľom na súčasný vedecký pokrok a aby kontrolovali, či sú tieto zariadenia správne nainštalované, či sa používajú primerane a či sú udržiavané v riadnom stave; |
26. |
trvá na tom, aby sa zohľadnili osobitné prípady a aby sa uplatňovalo rovnaké a individuálne zaobchádzanie s cestujúcimi, ktorí sú zraniteľní z hľadiska zdravia a schopnosti komunikovať, ako sú tehotné ženy, deti, osoby vyššieho veku, osoby s telesným postihnutím, ako aj s osoby s implantovanými zdravotníckymi pomôckami (napríklad s ortopedickými protézami alebo kardiostimulátormi) a ďalej so všetkými osobami, ktoré majú so sebou lieky, príp. potrebné zdravotnícke pomôcky (napríklad injekcie, inzulín); |
Snímanie tela
27. |
je presvedčený, že by sa mali používať len schematické zobrazenia a nemali by sa robiť žiadne snímky tela; |
28. |
zdôrazňuje, že údaje získané pri skenovaní nesmú byť použité na iné účely, než je odhaľovanie zakázaných predmetov, že sa môžu používať len po dobu, ktorá je nevyhnutná na skenovanie, a že musia byť zničené ihneď potom, čo daná osoba prejde bezpečnostnou kontrolou, a nesmú sa uchovávať; |
Zákaz diskriminácie
29. |
zastáva názor, že predpisy týkajúce sa prevádzky majú zaručiť, aby sa uplatňoval postup náhodného výberu a aby sa osoby, ktoré majú prejsť bezpečnostným skenerom, nesmeli vyberať podľa diskriminujúcich kritérií; |
30. |
zdôrazňuje, že akákoľvek forma profilovania na základe napríklad pohlavia, rasy, farby pleti, etnického pôvodu, genetických rysov, jazyka, náboženstva alebo viery, je neprijateľná v rámci postupu výberu osôb, ktoré sa majú podrobiť sa kontrole prostredníctvom bezpečnostných skenerov, alebo pri odmietnutí takejto kontroly; |
Ochrana údajov
31. |
domnieva sa, že všetky bezpečnostné skenery by mali využívať schematické zobrazenie postavy na ochranu identity cestujúcich a na zabezpečenie toho, aby nemohli byť identifikovaní na základe zobrazenia akejkoľvek časti ich tela; |
32. |
zdôrazňuje, že použitá technológia nesmie byť schopná uchovávať alebo ukladať údaje; |
33. |
pripomína, že používanie bezpečnostných skenerov musí prebiehať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov; |
34. |
zdôrazňuje, že tie členské štáty, ktoré sa skenery tela rozhodnú používať, by mali mať podľa zásady subsidiarity možnosť uplatňovať prísnejšie normy ako tie, ktoré sú uvedené v európskych právnych predpisoch o ochrane občanov a ich osobných údajov; |
Poskytovanie informácií snímaným osobám
35. |
zastáva názor, že osoby, ktoré sú podrobené detekčnej kontrole, by mali byť vopred riadne informované predovšetkým o spôsobe fungovania príslušného skeneru, o podmienkach, ktoré sa zaviedli na ochranu práv na dôstojnosť, súkromie a ochranu údajov, a o možnosti odmietnuť snímanie skenerom; |
36. |
žiada Komisiu, aby do svojich informačných kampaní týkajúcich sa práv cestujúcich v leteckej doprave zahrnula kapitolu, ktorá bude obsahovať aj práva počas bezpečnostných kontrol a počas kontrol pomocou bezpečnostných skenerov; |
Zaobchádzanie so snímanými osobami
37. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bezpečnostní pracovníci absolvovali špeciálne školenie o používaní bezpečnostných skenerov takým spôsobom, aby rešpektovali základné práva cestujúcich, osobnú dôstojnosť, ochranu údajov a zdravia; v tejto súvislosti sa domnieva, že kódex správania by mohol byť veľmi užitočným nástrojom pre bezpečnostný personál zodpovedný za skenery; |
Financovanie bezpečnosti letectva
38. |
pripomína svoje stanovisko z 5. mája 2010 k poplatkom za bezpečnostnú ochranu letectva; |
39. |
zastáva názor, že poplatky za bezpečnostnú ochranu musia byť transparentné a mali by sa uplatňovať iba na pokrytie nákladov na zaistenie bezpečnosti, a členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť prísnejšie opatrenia, majú hradiť dodatočné súvisiace náklady sami; |
40. |
naliehavo žiada Radu, aby stanovisko k poplatkom za bezpečnostnú ochranu letectva prijala v prvom čítaní, pretože právne predpisy o bezpečnostnej ochrane letectva a právne predpisy o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva úzko súvisia; |
41. |
odporúča, aby sa na letenke každého cestujúceho uvádzali náklady na bezpečnostné opatrenia; |
Zákaz tekutín, rozprašovačov a gélov
42. |
opakuje a potvrdzuje svoje stanovisko, že zákaz prepravy kvapalín by sa mal skončiť v roku 2013, ako stanovujú právne predpisy EÚ; preto naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, Komisiu, členské štáty a priemysel, aby úzko spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby obmedzenia týkajúce sa prepravy tekutín na palube lietadla boli odstránené v prospech cestujúcich; |
43. |
vyzýva členské štáty a letiská, aby vykonali všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby vhodné technológie boli dostupné v pravý čas, aby ukončenie zákazu prevozu tekutín neohrozilo bezpečnosť; |
44. |
v tejto súvislosti zastáva názor, že všetky zainteresované strany by mali uskutočniť potrebné kroky na to, aby sa zákaz prevozu tekutín, rozprašovačov a gélov zmenil na detekčnú kontrolu, ktorá sa bude uskutočňovať čo najuspokojivejším a najjednotnejším možným spôsobom, pri ktorom budú neustále zaručené práva cestujúcich; |
Bezpečnostné opatrenia týkajúce sa nákladu
45. |
na základe analýzy rizika zastáva názor, že kontroly nákladu a poštových zásielok by mali byť úmerné hrozbám vyplývajúcim z ich prepravy, a že je potrebné poskytnúť primeranú bezpečnosť, najmä keď sa náklad a poštové zásielky prevážajú v osobných lietadlách; |
46. |
zdôrazňuje, že 100 % snímanie tovaru prostredníctvom skenerov nie je realizovateľné; žiada členské štáty, aby pokračovali v úsilí o vykonávanie nariadenia (ES) č. 300/2008, ako aj príslušného nariadenia Komisie (EÚ) č. 185/2010 v záujme zlepšenia bezpečnosti v rámci celého dodávateľského reťazca; |
47. |
nazdáva sa, že úroveň bezpečnosti nákladu je v jednotlivých členských štátoch stále rozdielna, a že v záujme jednorazovej bezpečnostnej kontroly by členské štáty mali zabezpečiť správne uplatňovanie existujúcich opatrení týkajúcich sa nákladu a poštových zásielok v Európe, a tiež by mali uznávať akreditovaných pracovníkov iného členského štátu; |
48. |
zastáva názor, že bezpečnostné opatrenia členských štátov v oblasti leteckého nákladu a poštových zásielok a kontrola týchto opatrení Komisiou sa posilnili, a preto sa nazdáva, že by bolo veľmi užitočné vypracovať technickú správu na zistenie nedostatkov súčasného systému nákladnej dopravy a nájdenie možných riešení; |
49. |
žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili detekčné kontroly a inšpekcie týkajúce sa leteckej nákladnej dopravy vrátane potvrdenia akreditovaných pracovníkov ako známych prepravcov; v tomto zmysle zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vyšší počet osôb vykonávajúcich tieto kontroly na vnútroštátnej úrovni; |
50. |
zdôrazňuje potenciál informovanosti colníc na výpočet rizika spojeného s osobitnými zásielkami a žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci týkajúcej sa možného využívania elektronických systémov colníc na účely bezpečnostnej ochrany letectva, a to najmä využívaním systému EÚ Import Control System, ktorý je určený na zlepšenie spolupráce medzi colnými orgánmi; |
51. |
žiada Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnej prepravy nákladu pochádzajúceho z tretích krajín už od pôvodného letiska, aby stanovila kritériá na rozpoznanie vysoko rizikovej leteckej nákladnej dopravy, v rámci ktorých sa jednotlivo určí konkrétna zodpovednosť jednotlivých subjektov; |
52. |
žiada Komisiu, aby sa v bezpečnostnom programe zohľadňovali osobitosti všetkých zúčastnených subjektov a aby sa zjednotili bezpečnostné opatrenia spojené s prepravou poštových zásielok a nákladu, pričom je potrebné zabezpečiť dynamické hospodárstvo, v ktorom by sa naďalej podporoval obchod, kvalita služieb a rozvoj elektronického obchodu; |
53. |
vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizovaný systém úvodného a následného školenia bezpečnostného personálu vo vzťahu k preprave nákladu, aby zohľadňoval najnovší technický vývoj v oblasti bezpečnosti; |
Medzinárodné vzťahy
54. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri hodnotení rizík a v rámci spravodajských služieb v oblasti bezpečnosti letectva spolupracovali s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) a tretími krajinami; |
55. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci ICAO podporili zavedenie globálnych regulačných noriem s cieľom podporiť úsilie tretích krajín o plnenie uvedených noriem, pokročiť smerom k vzájomnému uznávaniu bezpečnostných opatrení a sledovať cieľ účinnej jednorazovej bezpečnostnej kontroly; |
*
* *
56. |
domnieva sa, že komitologický postup je pre oblasť bezpečnosti leteckej dopravy nevhodný, aspoň pokiaľ ide o opatrenia s dosahom na práva občanov, a žiada úplné zapojenie Parlamentu prostredníctvom spolurozhodovania; |
57. |
očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na úpravu nariadenia (ES) č. 300/2008 počas tohto volebného obdobia tak, aby sa zohľadnilo vyhlásenie Komisie zo 16.decembra 2010 v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie; |
58. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 71.
(2) Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72.
(3) Ú. v. EÚ L 91, 3.4.2009, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ L 55, 5.3.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 164.
(6) Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59.
(7) Ú. v. EÚ L 184, 24.5.2004, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 38.
(9) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(10) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/134 |
Streda 6. júla 2011
Ženy a riadenie podnikov
P7_TA(2011)0330
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov (2010/2115(INI))
2013/C 33 E/14
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 12. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5, Peking + 10 a Peking + 15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy, |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, |
— |
so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, |
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 5, 21 a 23, |
— |
so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú hodnoty spoločné členským štátom, najmä pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi, |
— |
so zreteľom na článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka boja proti diskriminácii založenej na pohlaví, |
— |
so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2011, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (KOM(2010)0608), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491), |
— |
so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 6. júna 2010 s názvom Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách a politiky odmeňovania (KOM(2010)0284), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (KOM(2010)0078), |
— |
so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý Európska rada prijala v marci 2006, a na nový Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý Európska rada prijala 7. marca 2011, |
— |
so zreteľom na odporúčanie Rady 96/694/ES o vyváženej účasti žien a mužov v rozhodovacom procese, |
— |
so zreteľom na výročné zasadnutie Svetového hospodárskeho fóra, ktoré sa konalo od 26. do 29. januára 2011 v Davose, a na program nazvaný Ženy – líderky a rodová rovnosť, |
— |
so zreteľom na uznesenie z 11. mája 2011 o správe a riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií (1), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier (3), uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (4) a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15 (5), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0210/2011), |
A. |
keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a patrí medzi jej ciele a úlohy a keďže Únia si stanovila osobitnú úlohu začleňovať zásady rovnosti žien a mužov do všetkých svojich činností, |
B. |
keďže umožniť schopným a kvalifikovaným ženám prístup k pracovným miestam, ku ktorým sa v súčasnosti dostávajú len s ťažkosťami, by malo byť jedným z prioritných cieľov Únie, a to prostredníctvom odstránenia pretrvávajúcich bariér a rodových nerovností, ktoré bránia ženám v kariérnom postupe, |
C. |
keďže rodová rovnosť v oblasti zamestnania musí viesť k rovnakej podpore mužov a žien na trhu práce a na riadiacich postoch na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a v plnej miere využiť ženské zručnosti na posilnenie ekonomiky a musí zabezpečiť všestranný rozvoj žien v rovnakej miere ako mužov, |
D. |
keďže 59,5 % univerzitných diplomov v EÚ získali v roku 2008 ženy, keďže počet žien prekračuje počet mužov na fakultách zameraných na ekonomiku, riadenie a právo, pričom však podiel žien v najvyšších rozhodovacích orgánoch najväčších verejne kótovaných spoločností dosiahol v roku 2009 len 10,9 %, |
E. |
keďže prekážky v oblasti zastúpenia žien môžu byť tiež spôsobené prepojením diskriminácie založenej na pohlaví, stereotypných postojov, ktoré majú tendenciu pretrvávať v podnikoch, a obmedzenej možnosti mentorstva pre ženy s potenciálom pre riadiace funkcie, |
F. |
keďže štúdie Európskej komisie a súkromného sektora preukázali prepojenie medzi hospodárskymi a finančnými výsledkami podnikov a prítomnosťou žien v rozhodovacích orgánoch týchto podnikov, keďže z tejto skutočnosti jasne vyplýva, že výrazné zastúpenie žien na riadiacich postoch predstavuje skutočný nástroj na dosahovanie výkonov a hospodárskej konkurencieschopnosti, |
G. |
keďže z tohto dôvodu je nevyhnutné uplatňovať metódy, akými sú prípadové štúdie a výmeny najlepších postupov v tejto oblasti, ako aj zaviesť pozitívnu diskrimináciu s cieľom dosiahnuť optimálne využívanie ženských ľudských zdrojov na všetkých úrovniach v podnikoch, |
H. |
keďže však aj napriek tomu, že medzi jednotlivými krajinami a oblasťami zamestnávania existujú rozdiely, ženy dnes predstavujú iba 10 % členov predstavenstiev najväčších spoločností kótovaných na burze v EÚ a iba 3 % výkonných riaditeľov týchto spoločností; keďže rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, a to aj na vedúcich pozíciách, naďalej dosahujú v EÚ až 17,5 %, |
I. |
keďže počet žien v predstavenstvách firiem sa v súčasnosti zvyšuje len o polovicu percentuálneho bodu ročne; pričom týmto pomalým tempom bude trvať ďalších 50 rokov, kým bude v predstavenstvách minimálne 40 % zastúpenie každého pohlavia, |
J. |
keďže obchodné a priemyselné komory a organizácie, ktoré zastupujú odbory a zamestnávateľov, ešte zďaleka nedosahujú vyrovnané zastúpenie mužov a žien, čo je odrazom slabého zastúpenia žien v riadiacich orgánoch podnikov; keďže však obchodné a priemyselné komory a organizácie zastupujúce odbory a zamestnávateľov môžu prispievať k šíreniu a výmene osvedčených postupov v tejto oblasti, |
K. |
keďže tvorcom politík v EÚ, ako aj v členských štátoch a podnikom prináleží, aby odstránili prekážky, ktoré bránia vstupu žien na trh práce vo všeobecnosti a osobitne na riadiace pozície, a aby poskytli ženám rovnaké príležitosti s cieľom umožniť im prístup k vyšším pozíciám, aby sa zabezpečilo účinné využívanie všetkých existujúcich zdrojov, aby sa optimalizoval tok ženských schopností a kvalít a čo najlepšie sa využíval ľudský potenciál, ktorým disponuje Únia, a aby boli chránené základné hodnoty EÚ, keďže základnou zásadou je rovnosť, |
L. |
keďže iniciatívy a proaktívne opatrenia, ktoré prijal súkromný sektor s cieľom zvýšiť zastúpenie žien – napríklad tie, ktoré sú zamerané na zhodnocovanie ľudských zdrojov v rámci podnikov s cieľom zlepšiť podporu kariérneho vývoja žien, alebo vytváranie sietí nad rámec podnikov na podporu zastúpenia a kariérneho postupu žien, ako aj pravidelná výmena osvedčených postupov – sú užitočné a je potrebné ich podporovať, aj keď sú zatiaľ nedostačujúce na to, aby zmenili súčasný stav v podnikoch, a keďže ženy sú stále slabo zastúpené vo vedení podnikov, |
M. |
keďže Komisia oznámila, že predloží legislatívne opatrenia, ktorými zabezpečí, aby verejne kótované spoločnosti prijali účinné opatrenia zamerané na dosiahnutie rovnakého zastúpenia žien a mužov v predstavenstvách podnikov v prípade, ak sa to do 12 mesiacov nepodarí dosiahnuť samoreguláciou, |
1. |
víta opatrenia, ktoré Komisia oznámila 1. marca 2011, a najmä jej zámer predložiť v roku 2012 návrh právnych predpisov na európskej úrovni, pokiaľ sa podnikom nepodarí na základe dobrovoľných opatrení zvýšiť zastúpenie žien vo svojich rozhodovacích orgánoch o 30 % do roku 2015 a o 40 % do roku 2020; |
2. |
naliehavo žiada spoločnosti, aby zvýšili kritický prah zastúpenia žien v riadiacich orgánoch o 30 % do roku 2015 a o 40 % do roku 2020; |
3. |
berie na vedomie jednoznačný pokrok v otázke zastúpenia žien v Nórsku od prijatia právnych predpisov v roku 2003, ktoré stanovujú minimálny 40 % prah v zastúpení žien aj mužov v rámci predstavenstiev podnikov kótovaných na burze s viac než 500 zamestnancami a v prípade ich porušenia umožňujú uložiť účinné sankcie; |
4. |
zdôrazňuje, že podniky majú povinnosť dodržiavať v pracovnom prostredí rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami a rovnosť príležitostí pre mužov a ženy a s týmto cieľom by mali prijať opatrenia na zabránenie všetkým druhom diskriminácie; |
5. |
víta iniciatívy členských štátov, napríklad Francúzska, Holandska a Španielska, ktoré zaviedli prah zastúpenia žien v riadiacich zložkách, ktorý musia podniky dodržiavať, a sleduje diskusie o zastúpení žien v ďalších členských štátoch, napríklad v Belgicku, Nemecku a Taliansku; konštatuje, že preukázanie politickej vôle je jediný spôsob, ako urýchliť prijatie záväzných opatrení s cieľom prispieť k dosiahnutiu vyváženého zastúpenia žien a mužov v riadiacich zložkách podnikov; |
6. |
víta prijatie kódexu pravidiel riadenia a správy podnikov vo Fínsku, podľa ktorého musia byť v riadiacich orgánoch podnikov zastúpení muži aj ženy a nedodržanie tejto povinnosti musí byť verejne vysvetlené; konštatuje, že vďaka tomuto kódexu majú ženy 25 % zastúpenie v rozhodovacích orgánoch fínskych podnikov a podiel podnikov kótovaných na burze s účasťou žien v dozornej rade alebo predstavenstve sa od oznámenia o zavedení kódexu zvýšil z 51 % na približne 70 %; |
7. |
trvá na tom, že pri prijímaní pracovníkov do riadiacich funkcií v podnikoch sa musí vychádzať z požadovaných schopností vo forme zručností, kvalifikácií a skúseností a že sa v firemných postupoch prijímania pracovníkov musí prihliadať na zásady transparentnosti, objektívnosti, prístupnosti, účinnosti, nediskriminácie a rodovej rovnosti; |
8. |
domnieva sa, že je potrebné zvážiť stanovenie účinných pravidiel na zabránenie súbehu viacerých funkcií v predstavenstvách v záujme uvoľnenia miest pre ženy, ale aj zabezpečenia účinnosti a nezávislosti členov riadiacich orgánov stredných a veľkých podnikov; |
9. |
zdôrazňuje, že verejné podniky kótované na burze by mali ísť príkladom a uplatňovať vyvážené zastúpenie žien a mužov vo výkonných radách a na riadiacich postoch na všetkých úrovniach; |
10. |
vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uplatňovali nové politiky, ktoré umožnia vyššiu účasť žien na riadení podnikov najmä prostredníctvom
|
11. |
zdôrazňuje problém rozdielnych miezd v rámci podnikov, a najmä mzdových rozdielov medzi ženami na riadiacich miestach a ich mužskými kolegami; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia v záujme boja proti pretrvávajúcim mzdovým rozdielom spojeným s tradičnými stereotypmi, ktoré majú vplyv na kariéru a prispievajú k nízkemu zastúpeniu žien v riadiacich orgánoch podnikov; |
12. |
predovšetkým sa domnieva, že spoločnosti, ktoré sú povinné predkladať výkazy ziskov a strát v neskrátenej podobe, by mali mať povinnosť v primeranom čase dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien vo svojich výkonných radách; |
13. |
nabáda spoločnosti, aby prijali a zaviedli kódexy firemného riadenia, ako prostriedok na presadzovanie rodovej rovnosti v radách spoločností, využívanie tlaku okolia na ovplyvnenie organizácií zvnútra a zavedenie pravidla „dodržiavaj alebo vysvetli“, ktoré by ich zaväzovalo vysvetliť, prečo v rade nie je aspoň jedna žena; |
14. |
zastáva názor, že členské štáty a Komisia by mali vyvinúť iniciatívy, ktoré by sa zaoberali spravodlivejším rozdelením starostlivosti a zodpovedností v rodine nielen v rámci rodiny, ale aj medzi rodinou a spoločnosťou, ako aj znižovaním rozdielov v platoch medzi ženami a mužmi za tú istú prácu; domnieva sa, že by sa mali zaviesť osobitné opatrenia
|
15. |
nabáda vyšších vedúcich pracovníkov podnikov, aby zvýšili povedomie svojich zamestnancov o rozvoji kariéry mužov a žien a aby sa osobne angažovali v programoch sledovania a podpory profesionálnej dráhy žien na výkonných pozíciách v ich podnikoch; |
16. |
vyzýva Komisiu, aby:
|
17. |
vyzýva Komisiu, aby predložila plán konkrétnych, merateľných a splniteľných cieľov v záujme dosiahnutia vyváženého zastúpenia mužov a žien v podnikoch všetkých veľkostí a vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitného sprievodcu pre malé a stredné podniky; |
18. |
vyzýva Komisiu, aby vytvorila internetovú stránku, ktorá bude venovaná osvedčeným postupom v tejto oblasti, s cieľom zabezpečiť šírenie a výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje význam vytvorenia komunikačnej stratégie s cieľom účinne informovať verejnosť a sociálnych partnerov o význame takýchto opatrení; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby spustili cielené informačné kampane; |
19. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov. |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0223.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0085.
(3) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.
(4) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
(5) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/140 |
Streda 6. júla 2011
Finančná, hospodárska a sociálna kríza: opatrenia a iniciatívy, ktoré treba prijať
P7_TA(2011)0331
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (2010/2242(INI))
2013/C 33 E/15
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 7. októbra 2009 (1) o zriadení, právomociach, počte členov a trvaní mandátu osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (výbor CRIS), prijaté v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júna 2010 týkajúce sa predĺženia mandátu výboru CRIS do 31. júla 2011 (2), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia) (3), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (4), |
— |
so zreteľom na súčasný legislatívny program Európskej únie, najmä pokiaľ ide o zmenu zmluvy, správu ekonomických záležitostí, Akt o jednotnom trhu a energetické politiky, |
— |
so zreteľom na závery vypracované na základe návrhov Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 (SURE) v súvislosti s viacročným finančným rámcom, |
— |
so zreteľom na príspevky od týchto národných parlamentných orgánov: rakúskej Spolkovej rady, rakúskej Národnej rady, belgického Senátu a Poslaneckej snemovne, bulharského Národného zhromaždenia, Senátu Českej republiky, Poslaneckej snemovne Českej republiky, dánskeho parlamentu (Folketinget), fínskeho parlamentu (Eduskunta), francúzskeho Národného zhromaždenia, Nemeckého spolkového snemu, nemeckej Spolkovej rady, gréckeho parlamentu (Vouli Ton Ellinon), maďarského Národného zhromaždenia, talianskej poslaneckej snemovne, talianskeho senátu (Senato della Repubblica), lotyšského parlamentu (Saeima), litovského parlamentu (Seimas), holandskej Snemovne reprezentantov, poľského Sejmu, poľského Senátu, Republikového zhromaždenia Portugalskej republiky, rumunskej Snemovne poslancov, rumunského Senátu, Národnej rady Slovenskej republiky, Štátneho zhromaždenia Slovinskej republiky, švédskeho parlamentu (Riksdagen) a Snemovne lordov a Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (A7-0228/2011), |
A. |
keďže sociálne náklady krízy sú vysoké a zamestnanosť v EÚ klesla o 1,8 %, v dôsledku čoho je nezamestnaných 23 miliónov ekonomicky aktívnych osôb (9,6 % z celkovej ekonomicky aktívnej populácie), miera nezamestnanosti u mladých dosiahla 21 %, vyhliadky v súvislosti s nárastom úrovne zamestnanosti ostávajú nejasné a 17 % občanov EÚ hrozí riziko upadnutia do chudoby (5), |
B. |
keďže ľudové povstania v krajinách južného Stredozemia a na Blízkom východe možno vnímať okrem iného ako dôsledok hospodárskych a sociálnych nedostatkov, nerovnosti a vysokej miery nezamestnanosti ovplyvňujúcej najmä mladšiu vzdelanú generáciu a keďže slúžia ako pripomienka hodnoty demokracie a ako dôkaz toho, že globalizácia si žiada komplexné reakcie týkajúce sa uznávania a dodržiavania základných práv a slobôd a nápravy nerovností medzi krajinami a medzi rôznymi úrovňami spoločnosti v jednotlivých krajinách, |
C. |
keďže za dobu troch rokov po krachu banky Lehman Brothers boli podniknuté určité kroky na vyriešenie finančnej krízy; keďže však na vytvorení udržateľného finančného sektora treba ďalej pracovať tak, aby si tento sektor dokázal poradiť s nadmerným špekulatívnych správaním a financovať reálnu ekonomiku, najmä prostredníctvom financovania dlhodobých investičných potrieb a vytvárania pracovných miest; keďže reformy správy ekonomických záležitostí neposkytli dostatočné riešenie pre nerovnováhy na svetovej a európskej úrovni, |
D. |
keďže finančná kríza vyvolala hospodársku a sociálnu krízu, ktorá v niektorých krajinách viedla aj k politickej kríze, |
E. |
keďže podľa prognóz Európskej komisie má produkcia do roku 2013 klesnúť približne o 4,8 % HDP a v priebehu nasledujúceho desaťročia má byť podstatne nižšia než za posledných 20 rokov (6), |
F. |
keďže kríza odhalila nedostatok dôvery, sebavedomia a vízie v rámci EÚ, |
G. |
keďže základným cieľom Európskej únie je aj naďalej stavať na sociálnom trhovom hospodárstve a jeho hodnotách, |
H. |
keďže počet ľudí, ktorí žijú v relatívnej prosperite, sa zvýšil, no súčasne sa zväčšili aj hospodárske a sociálne rozdiely, |
I. |
keďže celosvetová finančná kríza mala závažný dosah na pokrok v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia (RCT), a obzvlášť cieľa znížiť chudobu na svete do roku 2015 o polovicu, |
J. |
keďže kríza jasne ukázala potrebu napredovať smerom k vytvoreniu skutočnej správy ekonomických záležitostí Únie pozostávajúcej zo systematického súboru politík navrhnutých na zaistenie udržateľného rastu, dobrých a stabilných pracovných miest, rozpočtovej disciplíny, nápravy makroekonomických nerovnováh, konkurencieschopnosti a produktivity hospodárstva EÚ a prísnejšej regulácie finančných trhov a dohľadu nad nimi, ako aj udržateľného mechanizmu na riešenie finančnej krízy, |
K. |
keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu jednoznačne uviedol, že ani pri uskutočniteľných úsporách nie je rozpočet EÚ v súčasnej celkovej výške zodpovedajúcej 1 % HND schopný zaplniť medzeru vo financovaní, ktorá vznikla z dodatočných potrieb financovania vyplývajúcich zo zmluvy a z existujúcich politických priorít a záväzkov; keďže Európsky parlament je preto presvedčený, že v nasledujúcom VFR je potrebné zvýšiť zdroje najmenej o 5 % v porovnaní s ich výškou v roku 2013, |
L. |
keďže v tom istom uznesení Európsky parlament konštatuje, že strop vlastných zdrojov sa od roku 1993 nemenil; domnieva sa, že strop vlastných zdrojov by si mohol vyžadovať určitú progresívnu úpravu, keďže členské štáty na Úniu prenášajú viac právomocí a stanovujú pre ňu viac cieľov; zastáva názor, že aj keď súčasný strop vlastných zdrojov jednomyseľne stanovený Radou poskytuje dostatočný manévrovací priestor na splnenie najnaliehavejších úloh Únie, naďalej zostáva nedostatočný na to, aby sa rozpočet EÚ stal skutočným nástrojom európskej správy ekonomických záležitostí, alebo na to, aby sa výraznejšie podieľal na investíciách do stratégie Európa 2020 na úrovni EÚ, |
M. |
keďže na zaručenie udržateľného rastu v Únii a plnenia cieľov stratégie Európa 2020 je potrebné presunúť nevyužité platobné rozpočtové prostriedky do spoločných programov zameraných na rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a využiť úvery EIB a zriadiť trh s projektovými dlhopismi, ktorý bude atraktívny pre verejných a súkromných investorov a ktorý bude možné použiť na financovanie spoločných projektov v záujme Únie ako celku (dlhopisy na konkrétne projekty), |
I. Európska kríza štátneho dlhu a eura vrátane spoločného vydávania štátnych dlhopisov a dlhopisov eurozóny
1. |
pripomína trojuholníkovú schému vzájomne prepojených citlivých oblastí, kedy nevyvážená fiškálna politika niektorých členských štátov prehĺbila deficity verejných financií existujúce ešte pred krízou a kedy finančná kríza významne prispela k výraznému zvýšeniu týchto deficitov, v čoho dôsledku nastalo v niektorých členských štátoch napätie na trhoch so štátnymi dlhopismi; |
2. |
zdôrazňuje, že zníženie hodnotenia štátneho dlhu Grécka, Írska a Portugalska ratingovými agentúrami malo účinky presahovania vo všetkých krajinách eurozóny a došlo k posunom v portfóliách odrážajúcich špekulatívne správanie a neochotu investorov podstupovať riziko, v čoho dôsledku sa trhoch v Grécku, Írsku a Portugalsku stalo financovanie za udržateľné sadzby nedostupné, a tým vznikla potreba poskytnúť im finančnú pomoc v rámci programov EÚ – MMF; |
3. |
domnieva sa, že do programov finančnej pomoci EÚ – MMF by mala byť zapojená aj Medzinárodná organizácia práce (MOP); |
4. |
pripomína, že ratingové agentúry výrazne prispeli k rozšíreniu finančnej krízy vydávaním nesprávnych ratingov pre štruktúrované finančné nástroje, ktoré bolo potrebné znížiť; súhlasí so zásadami, ktoré stanovila Rada pre finančnú stabilitu v októbri 2010 a ktoré poskytujú všeobecné usmernenia týkajúce sa znižovania miery závislosti od externých ratingov, a vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila verejné konzultácie, ktoré sa skončili v januári 2011; |
5. |
požaduje uskutočnenie transparentného auditu verejného dlhu s cieľom určiť jeho pôvod, zistiť totožnosť hlavných držiteľov dlhových cenných papierov, ako aj výšku príslušných súm; |
6. |
poznamenáva, že dvojstranné alebo mnohostranné prístupy členských štátov predstavujú hrozbu pre hospodársku integráciu, finančnú stabilitu a dôveryhodnosť eura, a víta zásadu európskeho semestra koordinácie rozpočtovej a hospodárskej politiky, ktorého cieľom je prekonať nadmerné vnútorné nerovnováhy v EÚ; |
7. |
zdôrazňuje skutočnosť, že kríza štátneho dlhu odhalila riziká, ktoré vyplývajú z nerovnováh v rámci Európy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ vystupovali jednotne, aby sa rozvinula oveľa užšia koordinácia fiškálnych politík – pokiaľ možno spoločná s dostatočným rozpočtom EÚ čiastočne financovaným z vlastných zdrojov a aby sa zaviedli vhodné ustanovenia na zabezpečenie riadenia krízy a hospodárskej a daňovej konvergencie; |
8. |
zdôrazňuje potrebu racionalizovať výdavky členských štátov prostredníctvom rozpočtu EÚ, a to najmä v oblastiach, kde má EÚ vyššiu pridanú hodnotu ako národné rozpočty; |
9. |
zdôrazňuje, že perspektívy rastu členských štátov je potrebné považovať za kľúčový prvok pri definovaní relatívnej úrovne úrokových sadzieb v spojení so štátnym dlhom krajiny, obzvlášť v súvislosti s pomocou poskytovanou z Európskeho nástroja finančnej stability, ktorú bude od roku 2013 poskytovať Európsky mechanizmus pre stabilitu; |
10. |
uznáva úsilie vysoko zadlžených členských štátov o konsolidáciu rozpočtu a štrukturálne reformy; |
11. |
zdôrazňuje, že materské banky s pôvodom v členských štátoch majú tiež svoj podiel zodpovednosti na nezodpovednom poskytovaní úverov ich dcérskymi bankami v iných členských štátoch EÚ, ktoré prispeli napríklad k realitným bublinám v Španielsku, Írsku a Lotyšsku a súvisiacim rozpočtovým problémom, ktoré tieto členské štáty majú v súčasnosti; konštatuje preto, že v prípade potreby poskytnutia finančnej pomoci týmto zadlženým členským štátom by táto pomoc neslúžila len ich konkrétnym záujmom, ale aj záujmom tých členských štátov, kde materské banky nedokázali v prvom rade zabezpečiť zodpovedné poskytovanie úverov vo svojich dcérskych spoločnostiach; |
12. |
zdôrazňuje, že všetky členské štáty majú systémový význam; vyzýva na prijatie balíka komplexných, sociálne inkluzívnych a ucelených reforiem zameraných na riešenie slabých stránok finančného systému; vyzýva na vypracovanie koncepcie európskej štátnej pokladnice s cieľom posilniť hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie (HMÚ); okrem toho vyzýva, aby sa vždy, keď je to nevyhnutné, prijali opatrenia na odstránenie súčasnej nedostatočnej konkurencieschopnosti prostredníctvom vhodných štrukturálnych reforiem tak, aby sa plnili ciele stratégie Európa 2020 a aby sa riešili základné príčiny krízy verejného dlhu; zdôrazňuje, že členské štáty potrebujú návrat k udržateľným verejným financiám a miere rastu na základe rozumných politík pre kvalitné verejné výdavky a efektívny výber príjmov; |
13. |
vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúci systém dlhopisov eurozóny s cieľom určiť podmienky, za ktorých by bol takýto systém prínosom pre všetky zúčastnené členské štáty a eurozónu ako celok; poukazuje na to, že dlhopisy eurozóny by mohli predstavovať reálnu alternatívu k trhu s dlhopismi v USD a že by mohli podporiť integráciu európskeho trhu so štátnymi dlhopismi, nižšie úverové náklady, väčšiu likviditu a rozpočtovú disciplínu a dodržiavanie Paktu o stabilite a raste, ako aj presadzovať koordinované štrukturálne reformy a väčšiu stabilitu kapitálových trhov, čím sa podporí myšlienka, že euro by mohlo predstavovať globálne „bezpečné útočisko”; pripomína, že spoločné vydávanie dlhopisov eurozóny si vyžaduje ďalšie úsilie o dosiahnutie spoločnej hospodárskej a daňovej politiky; |
14. |
zdôrazňuje preto, že ak sa budú emitovať dlhopisy eurozóny, ich vydávanie by sa malo obmedziť na úroveň zadlženosti 60 % HDP v rámci spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ako prioritný štátny dlh a malo by sa spájať s opatreniami na zníženie štátneho dlhu na túto úroveň; navrhuje, aby hlavným cieľom dlhopisov eurozóny bolo zníženie štátneho dlhu a zabránenie morálnemu riziku, ako aj predchádzanie špekulácií s eurom; konštatuje, že prístup k takýmto dlhopisom eurozóny by si vyžadoval dohodu o merateľných programoch znižovania zadlženosti a ich realizáciu; |
15. |
poznamenáva, že existuje politická dohoda o revízii článku 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) s cieľom zmeniť do roku 2013 dočasný systém Európskeho nástroja finančnej stability na stály Európsky mechanizmus pre stabilitu; požaduje, aby sa Európsky mechanizmus pre stabilitu po čase pretransformoval na európsku dlhovú agentúru a aby bol Parlament do takejto zmeny zmluvy náležite zapojený; |
16. |
vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou sociálnou zodpovednosťou odborníkov vo finančnom sektore, ktorá sa preukázala napr. tým, že sa ani len na jeden rok nevzdali časti svojich prémií v prospech sociálnych projektov, ako je znižovanie podielu nezamestnanosti mladých ľudí v Únii; |
II. Globálne nerovnováhy a správa
17. |
pripomína, že ku globálnym nerovnováham prispievajú niektoré rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky, ako sú USA a Čína; víta aktívne zapojenie a ďalšiu integráciu Číny do systému globálnej správy ekonomických záležitostí; |
18. |
konštatuje, že viac ako polovica objemu celosvetovej ekonomiky sa nachádza mimo EÚ, USA a Japonska, čo je nový a bezprecedentný zvrat v doterajšej situácií; |
19. |
zdôrazňuje, že obnovenie rovnováhy celosvetového dopytu si vyžaduje asymetrický prístup: krajiny s vysokými vonkajšími prebytkami (napr. Čína) musia diverzifikovať hnacie sily rastu a posilniť vnútorný dopyt, zatiaľ čo krajiny s vysokým deficitom (napr. USA) musia zvýšiť domáce úspory a dokončiť štrukturálne reformy; |
20. |
zdôrazňuje, že finančné trhy musia slúžiť udržateľnému rozvoju reálnej ekonomiky; |
21. |
podporuje skupinu G20 v jej úsilí o reguláciu trhov s komoditnými derivátmi; vyzýva Komisiu, aby riešila problém volatility cien na poľnohospodárskych trhoch, aby v plnej miere realizovala všetky rámcové opatrenia dohodnuté na úrovni G20 a aby bojovala proti prehnaným a škodlivým špekuláciám, najmä prostredníctvom pripravovaných právnych predpisov o finančných trhoch, ktoré sa majú zaviesť v EÚ, a revíziou smernice o zneužívaní trhu (7) a smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (8); |
22. |
pripomína dôležitosť surovín pre Európsku úniu a význam potravinovej bezpečnosti a stability cien potravín na celom svete, najmä pre rozvojové krajiny, ako aj inflačné tlaky, ktoré nedostatok potravín a nestabilita cien zapríčiňujú v globálnom meradle; vyzýva preto Európsku úniu, aby zvýšila úsilie s cieľom znížiť závislosť od surovín prostredníctvom urýchleného zlepšenia noriem efektívnosti a aby rozšírila výrobu a používanie obnoviteľných materiálov; konštatuje, že aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť a stabilita cien potravín, treba všeobecne uplatňovať udržateľné modely výroby a zároveň znovu zaviesť mechanizmy riadenia ponuky; na tento účel požaduje vyššiu transparentnosť a reciprocitu v obchode; okrem toho varuje pred protekcionistickými tendenciami v oblasti strategických surovín; |
23. |
požaduje lepšiu reguláciu swapov na úverové zlyhanie; |
24. |
berie na vedomie tendenciu poskytovať veľmi vysoký objem súkromných investícií rýchlo sa rozvíjajúcim ekonomikám, pričom sa očakáva, že v roku 2011 bude objem prichádzajúcich investícií dosahovať 1 bilión USD (9); vyzýva MMF, aby vypracoval rámec na prevenciu vytvárania špekulatívnych bublín prostredníctvom dohľadu nad globálnymi kapitálovými tokmi a aby prijal vhodné opatrenia na predchádzanie nepriaznivému vývoju; uznáva, že kontrola kapitálu nenahradí vhodné hospodárske politiky a mala by sa využívať len ako posledná možnosť; zdôrazňuje potrebu, aby krajiny prijali paralelné opatrenia proti vytváraniu takýchto bublín; |
25. |
berie na vedomie potenciálne riziká, ktoré môžu z hľadiska nevhodných podmienok na dlhodobé financovanie reálnej ekonomiky vyplývať z pokračujúcej koncentrácie aktérov na finančných trhoch vrátane finančných inštitúcií a búrz; v tejto súvislosti žiada Európsky výbor pre systémové riziká, aby podrobne monitoroval vývoj všetkých systémových rizík vyplývajúcich z koncentrácie na finančných trhoch; |
26. |
zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ síce má vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie a neprispieva ku globálnym nerovnováham, ale výrazne by ju ovplyvnila nesprávna náprava celosvetových nerovnováh prostredníctvom znehodnotenia amerického dolára; poznamenáva, že EÚ musí v úzkej spolupráci s USA koordinovať svoje politiky v oblasti obchodu a menovej nerovnováhy, aby sa zabránilo rýchlemu znehodnocovaniu amerického dolára; nalieha na USA a najdôležitejších svetových aktérov, aby zabezpečili, že riadenie meny sa stane mnohostranným úsilím zahŕňajúce všetky hlavné svetové meny; víta skutočnosť, že boli oznámené ukazovatele globálnych nerovnováh, a požaduje, aby sa tieto indikátory v plnej miere brali do úvahy pri formulovaní makroekonomických politík; |
27. |
zdôrazňuje, že EÚ musí vyriešiť niekoľko otázok, aby zlepšila svoju úlohu globálneho aktéra, konkrétne nedostatočnú konkurencieschopnosť a konvergenciu, nedostatočnú finančnú stabilitu, nízku vnútornú mieru zamestnanosti a rastu, zvýšenie vnútorných nerovnováh v dôsledku rozširovania vnútorného trhu a hospodárskej a menovej únie, a nedostatočnú politickú váhu na medzinárodnej úrovni okrem iného v dôsledku nedostatočnej súdržnosti jej zastúpenia v medzinárodných organizáciách, čo by sa dalo zlepšiť prostredníctvom vykonávania opatrení zaisťujúcich jednotné zastúpenie eura na medzinárodnej scéne, ako sa uvádza v zmluve; |
28. |
pripomína, že EÚ musí vystupovať jednotne, mať v strednodobom období jediného zástupcu v rade MMF, najmä za eurozónu, a podľa možností musí v plnej miere zastupovať členské štáty a celosvetovo obhajovať demokraciu, ľudské práva, právny štát, dôstojné pracovné a životné podmienky, dobrú správu, udržateľný rozvoj, voľný a spravodlivý obchod, ako aj ciele v oblasti klímy, a to v súlade so svojím vnútorným programom, ako aj bojovať proti korupcii, daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom; |
29. |
domnieva sa, že Európa by sa mala zamerať na dosiahnutie vyváženej, slobodnej a spravodlivej globálnej dohody o obchode s cieľom znížiť rozdiely medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi a rozvinutými ekonomikami; vyzýva na odstránenie prekážok obchodu; domnieva sa, že veľkou nevýhodou je chýbajúca globálna dohoda o obchode, pretože rozvinuté ekonomiky blokujú rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky v projektoch vývozu poľnohospodárskych výrobkov a rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky blokujú služby poskytované rozvinutými ekonomikami; |
30. |
zdôrazňuje, že je potrebné otvoriť trhy s verejným obstarávaním, a to transparentným a recipročným spôsobom; |
31. |
poukazuje na význam ducha reciprocity a vzájomných výhod, ktoré môžu priniesť vzťahy EÚ s jej hlavnými strategickými partnermi; domnieva sa v tejto súvislosti, že EÚ by si mala položiť otázku, či by nebolo vhodné vybaviť sa nástrojmi na skúmanie hospodárskych postupov tretích krajín súvisiacich so štátnou pomocou a na vyhodnotenie správania, ktorého cieľom by mohol byť presun kľúčových technológií mimo územia EÚ; |
32. |
konštatuje, že Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) si v súčasnosti vyžaduje kombinované bilancie účtov len na regionálnej úrovni; vyzýva na prijatie takých účtovných predpisov, ktoré by od všetkých spoločností a nadácií vyžadovali vedenie účtovníctva podľa krajiny, a na podporu medzinárodnej daňovej spolupráce prostredníctvom dohôd o výmene informácií medzi orgánmi; |
33. |
pripomína, že trvá na tom, aby sa vykonala rozsiahla reforma celosvetovej hospodárskej a finančnej správy s cieľom podporiť transparentnosť a zodpovednosť a zabezpečiť konzistentnosť medzi politikami medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúcií; žiada, aby sa ako prvý krok k vytvoreniu globálnej štruktúry správy ekonomických záležitostí brettonwoodske inštitúcie a iné existujúce orgány vrátane skupiny G20 začlenili do systému OSN, kde by mali spolupracovať so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO), s Medzinárodnou organizáciou práce a so svetovou klimatickou organizáciou, ktorú je potrebné založiť; |
34. |
žiada krajiny skupiny G20, aby prijali globálne a koordinované politické opatrenia, ktoré prispejú k silnému, stabilnému a vyváženému globálnemu udržateľnému rastu; vyzýva na zapojenie sa príslušných parlamentov týchto krajín, aby sa zvýšila legitímnosť a zodpovednosť; okrem toho žiada, aby sa uskutočnila reforma MMF a aby sa mu poskytlo viac finančných prostriedkov s cieľom zvýšiť jeho transparentnosť, zodpovednosť a demokratickosť a súčasne posilniť jeho úlohu v hospodárskom a finančnom dohľade nad jeho členmi, a to v záujme vytvorenia dôveryhodnej záchrannej siete na riešenie otázky globálnej nerovnováhy; |
35. |
požaduje zavedenie týchto nových pravidiel finančnej pomoci:
|
III. Dôvody na nový menový systém
36. |
pripomína, že žiadna krajina ani blok krajín by nemali osoh z menovej vojny, ktorá by mohla zmariť akékoľvek snahy občanov EÚ v reakcii na potrebu znížiť štátny dlh a zapojiť sa do štrukturálnych reforiem; konštatuje, že euro zabránilo prepuknutiu menovej krízy takého druhu, aký sa z historického hľadiska často spája s finančnými krízami; pripomína, že pravidlá mnohostranného obchodného systému (WTO) sa nevzťahujú na kapitálové toky a nie sú doplnené mnohostranným menovým systémom; |
37. |
pripomína cieľ skupiny G20 prijatý v Kórei vybudovať stabilnejší a odolnejší medzinárodný menový systém (MMS); uznáva celosvetové obavy týkajúce sa fungovania medzinárodného menového systému a vyzýva na bezodkladné prijatie opatrení na dosiahnutie výraznejšieho pokroku; požaduje preto, aby sa medzinárodný menový systém zreformoval takým spôsobom, aby sa zabezpečila systematická a komplexná makroekonomická spolupráca a udržateľný a vyvážený globálny rast; |
38. |
zdôrazňuje, že medzinárodný menový systém by sa mal okrem iného zamerať na:
|
39. |
okrem toho žiada, aby sa v dlhodobom horizonte zvážila možnosť zavedenia celosvetovej rezervnej meny spočiatku na základe vývoja a transformácie zvláštnych práv čerpania a MMF; |
IV. Zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ a realizácia stratégie Európa 2020 prostredníctvom posilnenia inovácií a dlhodobých investícií do vytvárania pracovných miest a rastu
Konkurencieschopnosť, konvergencia a stratégia Európa 2020
40. |
žiada, aby sa pri vymedzovaní obsahu európskeho semestra plne a dôsledne zohľadnili ciele stratégie Európa 2020 a potreba prekonať všetky vnútorné nerovnováhy v rámci EÚ; |
41. |
zdôrazňuje význam vzájomne sa podporujúcich politík Únie pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a zamestnanosti s podporou vo forme rôznych nástrojov, ku ktorým patria okrem iného aj perspektívne stratégie zamerané na vzdelávanie, životné prostredie, klímu a energetiku, efektívne využívanie zdrojov, obnovená poľnohospodárska politika, politika súdržnosti, inovácie a stratégie v oblasti výskumu a vývoja, obnovený rozpočet EÚ a lepšie zosúladené národné rozpočty určené na podporu týchto spoločných cieľov; |
42. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prvok udržateľnosti v stratégii Európa 2020 stal hlavnou myšlienkou všetkých súvisiacich oblastí politiky, aby EÚ znovu získala pozíciu svetového lídra; zdôrazňuje, že ak si má Európa udržať konkurencieschopnosť v svetovej ekonomike, musí sa ujať vedenia v ekologickej transformácii zameranej na udržateľnú spoločnosť efektívne využívajúcu zdroje; zdôrazňuje, že rozsiahle investície do ekologickej infraštruktúry, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú vynikajúcim spôsobom ako stimulovať obnovu a podporiť dlhodobý rast a vytváranie pracovných miest; |
43. |
pripomína, že plný potenciál jednotného trhu zatiaľ nebol využitý a že je potrebné obnoviť politické odhodlanie a urobiť rázne kroky s cieľom uvoľniť jeho plný potenciál pre udržateľný a sociálne inkluzívny rast a pracovné miesta; poukazuje na potrebu ďalšieho rozvoja európskeho sektora služieb a rozšírenia obchodu so službami; |
44. |
zdôrazňuje, že úspech stratégie Európa 2020 závisí od záväzku EÚ ako celku, od zodpovedného prístupu členských štátov, národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov; pripomína význam intenzívneho a riadne fungujúceho sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania v rámci stratégie Európa 2020, ako aj podpory skutočného európskeho sociálneho dialógu o makroekonomických politikách a opatreniach; poznamenáva, že tieto opatrenia by sa mali realizovať s cieľom dosiahnuť široký konsenzus o spôsobe napredovania; |
45. |
berie na vedomie silnejúce právomoci a zodpovednosti regionálnych a miestnych orgánov; pripomína, že dve tretiny verejných investícií v Európe zostávajú na nižšej ako celoštátnej úrovni; upozorňuje, že výber úrovne, na ktorej sa majú verejné investície vykonávať a realizovať, výrazne ovplyvňuje ich účinnosť; zdôrazňuje preto dôležitosť zabezpečenia toho, aby sa verejné investície realizovali na tej úrovni správy, ktorá je najúčinnejšia; |
46. |
naliehavo žiada národné parlamenty a vlády členských štátov, aby pri rozhodovaní na vnútroštátnej úrovni konali zodpovedne voči EÚ a aby zaradili hľadisko EÚ do svojich diskusií na vnútroštátnej úrovni; |
47. |
zdôrazňuje, že fiškálnu konsolidáciu musia sprevádzať strednodobé a dlhodobé ciele, ako sú ciele vymedzené v stratégii Európa 2020, najmä pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, sociálne začleňovanie, investície do infraštruktúry, efektívne využívanie zdrojov, ekologickú transformáciu hospodárstva a znalostnej ekonomiky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť; poznamenáva, že rôzne politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by mali poskytovať konzistentnú podporu tejto stratégii a že rozpočtová disciplína môže v prípade, keď sa uplatňuje bez dobre definovanej stratégie, ohroziť vyhliadky rastu, znížiť konkurencieschopnosť a vážne poškodiť hospodárstvo v dlhodobom horizonte; pripomína, že v dôsledku neúspechu otvorenej metódy koordinácie by stratégia Európa 2020 mala obsahovať záväzné ciele stanovené Komisiou pre členské štáty s maximálnymi a minimálnymi hodnotami, ktoré sa majú uplatňovať na určité makroekonomické aspekty ich ekonomík; |
48. |
vyzýva na prísny finančný audit všetkých členských štátov, ktorý by mala iniciovať Komisia v úzkej spolupráci s Eurostatom s cieľom určiť by ich aktuálnu finančnú situáciu, čím by umožnilo prijímanie rozhodnutí na základe faktov, pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020, regionálne projekty a projekty súdržnosti; žiada, aby sa skontrolovali všetky programy financovania v Európskej únii, ako aj národné a regionálne dotácie; odporúča zintenzívnenie tých projektov a programov, ktorých úspech je rozhodujúci, a naopak vyzýva na zrušenie neúčinných finančných dotácií a programov hospodárskeho rozvoja; |
49. |
poukazuje na to, že väčšie riziko chudoby hrozí najmä ženám; upozorňuje, že počas krízy sa vo viacerých členských štátoch zvýšila chudoba detí; upozorňuje na to, že toto je neprijateľné a že je potrebné tieto negatívne trendy zvrátiť; preto žiada, aby sa najmä existujúce mimovládne organizácie zoskupili do pevnej siete na odstránenie detskej chudoby prostredníctvom prístupov zameraných na deti, prostredníctvom cieľov osobitne zohľadňujúcich deti a intenzívnej pozornosti venovanej právam detí; |
50. |
poznamenáva, že stabilné systémy sociálneho zabezpečenia sú dôležitými ekonomickými stabilizátormi v nepriaznivých obdobiach; zdôrazňuje preto, že hoci je potrebné konsolidovať verejné financie, presvedčivo sa ukázala aj potreba zabezpečovania služieb verejného sektora a udržania existujúcej úrovne sociálnej ochrany; požaduje prijatie opatrení zameraných na zníženie rozdielov v príjmoch, najmä prostredníctvom riešenia otázky nezamestnanosti mladých ľudí; |
51. |
zdôrazňuje, že hospodárka recesia by sa nemala využívať na spomalenie pokroku v politikách zameraných na zlaďovanie pracovného a súkromného života, najmä nie v tých, ktoré uľahčujú prístup žien na trh práce; |
52. |
upozorňuje na problémy vyplývajúce z krízy i na výrazný pokles hospodárskej aktivity a miery rastu, spôsobené značným nárastom štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti, ako aj pokles miery verejných a súkromných investícií a rastúcu konkurenciu zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík; |
53. |
uznáva, že na prekonanie súčasných nerovnováh v rámci EÚ nebude postačovať univerzálny prístup vhodný pre všetkých a že na to, aby bola koordinácia hospodárskych politík účinná, budú sa musieť náležite zohľadniť východiskové pozície rôznych národných ekonomík EÚ a ich osobitosti; zdôrazňuje potrebu hospodárskej koordinácie a napredovania v obnove zdravých financií; |
54. |
požaduje väčší súlad a komplementárnosť medzi národnými rozpočtami a rozpočtom EÚ; zastáva názor, že nasledujúci finančný rámec sa musí zamerať na kľúčové prioritné oblasti stratégie Európa 2020 a jeho cieľom by malo byť zaistenie primeraného financovania hlavných iniciatív v oblastiach, v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi a ktoré môžu poskytnúť značnú európsku pridanú hodnotu; |
55. |
zdôrazňuje, že poľnohospodárska politika i politika súdržnosti musia zohrávať kľúčovú úlohu v podpore stratégie Európa 2020; je presvedčený o tom, že reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) treba uskutočniť v kontexte riešenia globálnych výziev; domnieva sa, že predpokladom úspechu stratégie Európa 2020 je zaistenie súdržnosti politík EÚ vrátane rôznych aspektov, ako napríklad zosúladenie vnútroštátnych rozpočtov a rozpočtu EÚ vrátane SPP a Kohézneho fondu, a to napríklad zaručením spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi členskými štátmi a regiónmi na základe jasných zámerov posilnenia konvergencie a rozvoja hospodárskej súťaže, pričom by sa kládol dôraz na tie členské štáty a regióny, ktoré pomoc najviac potrebujú, a na politiky, ako sú vzdelávanie, inovácie či výdavky na výskum a rozvoj; |
56. |
okrem toho pripomína, že stratégia Európa 2020 bude dôveryhodná len vtedy, ak sa na ňu poskytnú primerané finančné zdroje, a preto podporuje:
|
Energetické a dopravné politiky a vnútorný trh
57. |
považuje vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva za základný politický projekt na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa pokroku v prechode na energiu z obnoviteľných zdrojov pri súčasnej maximalizácii energetickej efektívnosti, zvyšovaní energetickej nezávislosti EÚ a vytvorenia skutočne prepojeného energetického trhu; zdôrazňuje význam vonkajšieho rozmeru energetickej politiky; |
58. |
domnieva sa, že vzťahy medzi krajinami produkujúcimi ropu a zemný plyn a spotrebiteľskými krajinami, v prvom rade európskymi, treba posilniť, a pritom vziať do úvahy nedávny vývoj na politickej scéne v oblasti Stredozemia; domnieva sa, že treba naliehavo realizovať spoločnú politiku pre udržateľnú energetiku a obstarávanie surovín s cieľom predísť nepriaznivým účinkom, ktoré by mohli spomaliť obnovu a budúci rozvoj európskeho hospodárstva; |
59. |
zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva začlenenie zásad efektívneho využívania zdrojov do všetkých politík EÚ v zabezpečovaní konkurencieschopnosti EÚ vrátane vývoja inovačných nových výrobkov a služieb, nových spôsobov znižovania vstupov, minimalizácie odpadu, zlepšenia riadenia zásob zdrojov, zmien v spotrebných návykoch, zlepšenia logistiky, pričom treba zaistiť optimalizáciu výrobných procesov, metód riadenia a podnikania tak, aby sa pri navrhovaní výrobkov a služieb zabezpečil prístup k životnému cyklu spôsobom „od kolísky až po hrob“; |
60. |
pripomína, že prístup k energii a surovinám a ich efektívne využívanie sú rozhodujúce pre zaistenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ; zdôrazňuje, že v záujme zachovania konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska musí EÚ v svetovom meradle zastávať vedúcu úlohu v presadzovaní energetických úspor a energetickej efektívnosti, v podpore výskumu nových ekologických technológií a investícií do takýchto technológií, v podpore diverzifikácie a racionalizácie dodávok energie, ako aj v rozvoji a zvýšenom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že zníženie závislosti od dovozu energie a surovín prispieva k zabezpečovaniu konkurencieschopnosti EÚ a pomáha dosiahnuť cieľ EÚ v oblasti inflácie; |
61. |
zdôrazňuje, že veľkú pozornosť treba venovať udržateľnej politike v oblasti dopravy, najmä rozšíreniu európskych dopravných sietí, pretože lepší prístup k týmto sieťam pre znevýhodnené regióny spolu s pomocou zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu by výrazne prispel ku konsolidácii jednotného trhu; poukazuje na význam existencie účinného a vzájomne prepojeného systému dopravy uľahčujúceho voľný pohyb osôb, tovaru a služieb a podporujúceho rast; poukazuje na význam transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) pre zabezpečenie dôležitej európskej pridanej hodnoty, keďže tieto siete prispievajú k odstraňovaniu problematických úsekov a fyzických prekážok, ako je rozdielny rozchod koľají, a zaisťujú cezhraničnú infraštruktúru; |
62. |
považuje Akt o jednotnom trhu za kľúčovú politickú iniciatívu, ktorá podporuje základy cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 zameraných na plné využitie potenciálnu rastu vnútorného trhu a dokončenie jednotného trhu v zmysle Montiho správy; zdôrazňuje, že kríza jasne poukázala na dôležitosť posilnenia priemyselnej základne a inovačného potenciálu EÚ prostredníctvom uľahčenia prístupu na trh a mobility, ako aj boja proti sociálnej a územnej fragmentácii v celej EÚ; |
Mobilita a migrácia
63. |
zdôrazňuje, že významné revolty v našich susedných regiónoch i demografický vývoj v EÚ si vyžadujú spoločnú migračnú politiku; zdôrazňuje, že lepší prístup na trh práce a mobilitu je nutné podporiť zabezpečením rovnakých pracovných a sociálnych podmienok a práv pre všetkých vrátane uznávania odborných kvalifikácií a diplomov v celej EÚ, a to spolu s možnosťou prevodu práv sociálneho zabezpečenia a dôchodkových práv v záujme posilnenia európskeho jednotného trhu; |
64. |
domnieva sa, že Schengenská dohoda zostáva pre občanov EÚ mimoriadnym výdobytkom, ktorý treba zachovať aj naďalej; domnieva, že treba ďalej posilniť spoluprácu v tomto ohľade; vyjadruje veľké znepokojenie nad hypotetickými zmenami schengenských pravidiel; trvá na tom, že je potrebné náležite zapojiť Parlament do legislatívneho procesu, a zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť členským štátom v tom, aby v tejto oblasti prijímali akékoľvek jednostranné rozhodnutia; pripomína, že prijatie Schengenskej dohody predstavovalo krok vpred smerom k väčšej integrácii EÚ a že treba zachovať zásadu voľného pohybu osôb; |
65. |
vyzýva na spoločnú prisťahovaleckú politiku EÚ a víta návrhy Komisie na sprístupnenie ďalších zákonných možností príchodu za prácou do EÚ; zdôrazňuje potrebu reformy súčasného systému modrej karty (jej rozšírením na oveľa väčší počet pracovných pozícií a povolaní); poznamenáva, že zamestnávatelia v EÚ sú čoraz viac závislí od príchodu ľudí z krajín mimo Európy do EÚ za prácou v sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, záhradníctvo, cestovný ruch, starostlivosť o starších ľudí a deti, pretože v týchto sektoroch je na prácu dostupných čoraz menej občanov EÚ; domnieva sa, že návrh Komisie o sezónnych pracovníkoch musí zabezpečiť pre tieto často zraniteľné a ohrozené skupiny pracovníkov lepšie podmienky a bezpečné právne postavenie na ich ochranu pred využívaním; |
MSP, inovácie, výskum a vývoj
66. |
odporúča, aby Komisia podporila a uľahčila väčšie kapitálové financovanie pre MSP prostredníctvom buď rizikového kapitálu, alebo upísaním akcií, väčšieho objemu pomoci zo štrukturálnych fondov a znižovaním závislosti od úverov, a to predovšetkým v prípade začínajúcich spoločností v oblasti špičkových technológií, ktoré naliehavo potrebujú kapitál na výskum a vývoj; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť záručný nástroj rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a zjednodušiť prístup k financovaniu pre MSP; poukazuje na to, že je osobitne potrebné podporovať a podnecovať ženy – podnikateľky; |
67. |
uznáva úlohu sociálnej ekonomiky (tretieho sektora) v Európe a jej význam pre podporu inovácií; zdôrazňuje potrebu strategických politík verejného obstarávania v Európe, ktoré budú ekologické a budú efektívne využívať zdroje, pre podporu rovnocenného a konkurenčného sektora inovácií; |
68. |
naliehavo žiada, aby sa EIB a EIF udelila vedúca úloha na európskej úrovni pri uvoľňovaní prostriedkov pre MSP prostredníctvom zracionalizovaných a jasnejších postupov, čím by došlo k spolupráci s finančnými inštitúciami členských štátov a zabránilo by sa vzniku paralelných systémov k už existujúcim štruktúram na vnútroštátnej úrovni, aby tak mohli MSP ľahko získať zvyčajný prístup k prostriedkom; odporúča, aby EIB/EIF plnili úlohu filtra, pričom sa zamerajú na prioritné odvetvia v rámci stratégie Európa 2020, na posilnenie ekonomiky, zamestnanosti, environmentálnej udržateľnosti a efektívneho využívania zdrojov, pričom budú pôsobiť v pozícii poradcu pre vybrané skupiny MSP a zapoja sa do diskusií s bankami a ich tímami pre riadenie rizika s cieľom pomôcť MSP pri získavaní dlhodobých úverov; vyzýva, aby sa v plnej miere využili kapacity EIB poskytovať financovanie; |
69. |
vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces vykonávania opatrení vymedzených v iniciatíve Small Business Act (2008) a v jej revízii, ktorú Komisia zverejnila 23. februára 2011, s cieľom obmedziť administratívnu záťaž, uľahčiť prístup MSP k financovaniu a podporiť ich internacionalizáciu; |
70. |
zdôrazňuje, že ďalšia generácia programov finančnej podpory EÚ musí systematicky podporovať MSP, ktoré sú inovačné a ktoré vytvárajú pracovné miesta, a to tak v rámci vnútorného trhu, ako aj na svetovej úrovni; upozorňuje na potrebu uľahčiť rýchle vytváranie podnikov využívajúcich nové technológie, zlepšiť ich financovanie, znížiť administratívnu záťaž a podporovať ich internacionalizáciu; zastáva názor, že by bolo veľmi žiaduce uznať kľúčovú úlohu, ktorú zohráva systém priemyselných družstevných bánk a retailových bánk, ktoré zaisťujú optimalizáciu stratégie v záujme pomoci a poskytnutia skutočnej podpory pre sektor MSP; |
Dane
71. |
zdôrazňuje, že hospodárska a menová únia i vnútorný trh si vyžadujú väčšiu koordináciu vnútroštátnych daňových politík; zdôrazňuje, že by sa mala zlepšiť kvalita zdanenia, aby boli zamestnanosť, inovácie a dlhodobé investície správne stimulované; žiada Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra zanalyzovala odolnosť daňových systémov členských štátov, aby ich daňové reformy boli schopné odolávať hospodárskym fluktuáciám a aby sa zbytočne neopierali len o daňové základy, ktoré sú veľmi cyklické alebo o ktorých sa vie, že majú sklon k tvorbe bublín; |
72. |
podporuje Komisiu v jej úsilí o boj proti škodlivej daňovej súťaži, daňovým únikom či daňovým podvodom a rajom v EÚ i na medzinárodnej úrovni, s cieľom zlepšiť systémy výberu daní a zaviesť povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb so stanovením minimálnej/maximálnej sadzby, ako aj konkrétny a zjednodušený systém zdanenia pre MSP; víta stratégiu v oblasti DPH, ktorú má predložiť Komisia a ktorej cieľom je vytvoriť systém odolný voči podvodom; |
73. |
konštatuje, že boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a zlepšovanie výberu daní –a to aj vo vzťahu k tretím krajinám – musia byť základným aspektom súčasného úsilia členských štátov zameraného na rozpočtovú konsolidáciu; |
74. |
domnieva sa, že v súčasnej situácii, keď členské štáty musia konsolidovať svoje rozpočty, je takýto postup rozhodujúci; poznamenáva, že daňová súťaž je prijateľná do tej miery, pokiaľ neohrozuje schopnosť členských štátov vyberať príjmy, ktoré oprávnene očakávajú, a pripomína, že by sa mali navrhnúť riešenia na minimalizáciu škodlivej daňovej súťaže; |
75. |
domnieva sa, že pri prideľovaní prostriedkov EÚ by sa mala zohľadniť daňová stratégia členských štátov a ich ochota spolupracovať v boji proti daňovým únikom a pri presadzovaní užšej daňovej spolupráce; |
76. |
pripúšťa, že chýba spoločná definícia daňových rajov; požaduje prinajmenšom jednotnú dohodnutú európsku definíciu, kým nebude prijatá definícia na celosvetovej úrovni; |
77. |
vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na zásadný charakter boja proti korupcii a v záujme skutočného ozdravenia financií začlenili do svojich trestnoprávnych predpisov ustanovenia o zrušení platby za všetky vykonané práce, pri ktorých došlo ku korupcii, braniu úplatkov alebo využitiu iných prostriedkov v záujme získania nezákonných výhod, zo strany platiaceho subjektu a v prípade, keď sa už platba uskutočnila, možnosť požadovať úhradu dvojnásobku zaplatenej sumy; |
Zamestnanosť
78. |
zdôrazňuje, že nové a lepšie pracovné miesta sú základným predpokladom na dosiahnutie stratégie spravodlivého, ekologického a inteligentného rastu, a preto požaduje:
|
79. |
poukazuje na to, že vo väčšine prípadov je nezamestnanosť v členských štátoch, v ktorých sa v súčasnosti realizujú úsporné fiškálne opatrenia, spôsobená poklesom celkovej hospodárskej činnosti, pričom znepokojujúco narastá dlhodobá miera nezamestnanosti; konštatuje, že treba naliehavo riešiť dlhodobú nezamestnanosť, lebo môže závažne poškodiť dlhodobý rast v príslušných krajinách, a tým znížiť vyhliadky na konkurencieschopnosť celej Únie; |
80. |
konštatuje, že v dôsledku súčasnej krízy by mohla z dlhodobého hľadiska pretrvať fragmentácia trhu práce EÚ na jednej strane s koncentráciou vysokokvalitnej pracovnej sily v členských štátoch s vyváženým bežným účtom platobnej bilancie a na druhej strane s vysokou mierou nezamestnanosti a nedostatkom konkurencieschopnej ponuky pracovných síl v tých členských štátoch, ktoré kríza postihla najviac a ktoré sú tiež najviac zadlžené; |
81. |
domnieva sa, že je stále potrebné riešiť otázku správy a riadenia spoločností, pokiaľ ide o podnety pre manažment v prospech dlhodobých investícií a vytvárania pracovných miest; navrhuje, aby všetky podniky kótované na burze, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat je viac ako 50 miliónov EUR, vypracúvali výročnú hodnotiacu správu o podnikovej sociálnej a environmentálnej zodpovednosti; |
Stratégia v oblasti vzdelávania
82. |
poukazuje na význam vzdelávania detí, odborného a univerzitného vzdelávania a vzdelávania dospelých v záujme inovácií a rastu a zdôrazňuje význam riadnej implementácie flexiistoty; poukazuje na potrebu prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby lepšie poskytovali ľuďom znalosti a zručnosti potrebné na zabezpečenie vyššej miery zamestnanosti, produktivity, rastu a konkurencieschopnosti; |
83. |
navrhuje vytvoriť program stáží EÚ podobný programu Erasmus, do ktorého by sa v plnej miere zapojil súkromný sektor; zastáva názor, že takýto program by mal zahŕňať skupiny univerzít, univerzít aplikovaných vied, inštitúcií odbornej prípravy, odvetvie priemyslu, finančné trhy, MSP a veľké podniky a mal by poskytnúť občanom – vrátane zraniteľných skupín – prístup k odbornej príprave, najmä v oblasti prenosných zručností v znalostnej ekonomike s cieľom rozvíjať celoživotné vzdelávanie; |
84. |
dôrazne podporuje zavádzanie opatrení na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania v Európe, okrem iného prostredníctvom ďalšieho znižovania prekážok mobility študentov, posilnením vzťahov medzi akademickým a podnikateľským prostredím a podporou podnikateľského ducha v spoločnosti; navrhuje zaviesť európske štipendium v oblasti inovácií, ktoré by malo za cieľ prispieť k posilneniu znalostí a zručností využívaných v odvetviach zameraných na inovácie, pričom umožní vytváranie sietí a nadväzovanie spolupráce na úrovni EÚ; domnieva sa, že takéto štipendium by bolo zamerané na mladých ľudí v programoch odborného vzdelávania, vytvorených a špecificky realizovaných v jednotlivých členských štátoch; |
85. |
zdôrazňuje, že na európskej aj vnútroštátnej úrovni je potrebné vytvoriť podmienky na zvýšenie investícií verejného aj súkromného sektora do výskumu a vývoja; konštatuje, že vysoké školy sú financované v prevažnej miere z vnútroštátnych rozpočtov, ktoré sú už pod tlakom konsolidácie; nabáda preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich systémy financovania univerzít sú navrhnuté takým spôsobom, aby zvyšovali európsku kapacitu pre technologický rozvoj, inovácie a vytváranie pracovných miest; |
86. |
domnieva sa, že na to, aby sa členské štáty podnietili investovať viac do oblasti vzdelávania, treba pri hodnotení strednodobých rozpočtových cieľov členských štátov venovať osobitnú pozornosť verejným výdavkom do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy; |
87. |
podporuje žiadosť Európskeho združenia univerzít o zvýšenie verejných investícií do vysokoškolského vzdelávania na úroveň 3 % HDP; domnieva sa, že tento cieľ si vyžaduje kvalitatívne zhodnotenie takýchto výdavkov v rámci posudzovania Paktu o stabilite a raste; |
88. |
požaduje zlepšenie vzdelávania pre pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú univerzitné štúdiá, prostredníctvom rozvoja učňovského vzdelávania; |
V. Prehodnotenie EÚ: prekročenie rámca európskej správy ekonomických záležitostí
89. |
zdôrazňuje, že Európska únia sa nachádza na križovatke: buď sa členské štáty rozhodnú spojiť sily pri prehlbovaní integrácie, alebo sa EÚ môže rozpadnúť z dôvodu stagnácie na úrovni rozhodovania a rozdielov na hospodárskej úrovni; |
90. |
varuje pred rizikami uchýlenia sa k rozdrobenej Únii náchylnej na protekcionizmus a populizmus; |
91. |
požaduje hlbšiu a demokratickú politickú Úniu, v rámci ktorej budú inštitúcie Únie zohrávať významnejšiu úlohu pri tvorbe a vykonávaní spoločných politík; poukazuje na význam posilňovania demokratickej legitímnosti a kontroly Únie; |
92. |
poukazuje na význam dodržiavania zásad európskeho projektu, konkrétne rovnosti členských štátov, solidarity, súdržnosti a spolupráce; upozorňuje na to, že je potrebné dodržiavať tieto zásady tým, že sa budú účinne riešiť vnútorné nerovnováhy a že sa bude napredovať smerom k podstatnému zblíženiu prostredníctvom koordinácie medzi členskými štátmi v eurozóne a mimo eurozóny; |
93. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola Európska komisia silnejšia, niesla väčšiu zodpovednosť voči Parlamentu a zohrávala hlavnú úlohu ako hlavný hlas občanov, najmä čo sa týka poskytovania priestoru na cezhraničné verejné diskusie, pričom sa zohľadnia cezhraničné účinky rozhodnutí členských štátov v oblastiach, ako sú správa ekonomických a sociálnych záležitostí; |
94. |
zdôrazňuje, že správa ekonomických záležitostí spolu so zbližovaním hospodárskych, fiškálnych a sociálnych politík sa musia uskutočňovať s použitím metódy Spoločenstva a musia ich riadiť inštitúcie Únie za plnej účasti národných parlamentov; |
95. |
domnieva sa, že nové právne predpisy týkajúce sa Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) a troch európskych orgánov dohľadu sú prvým krokom správnym smerom, ale je presvedčený, že je potrebné urobiť ďalší pokrok, najmä na zabezpečenie priameho dohľadu na úrovni EÚ nad systémovými inštitúciami, ako sú subjekty s vysokým podielom cudzieho kapitálu, a na presadenie jednotného súboru pravidiel; zdôrazňuje potrebu poskytnúť novým orgánom ľudské a finančné zdroje zodpovedajúce ich primeraným rastúcim povinnostiam; |
96. |
domnieva sa, že okrem dohľadu zameraného na zabezpečenie finančnej stability je vzhľadom na makroekonomické výzvy a ciele a tiež potrebu investícií do reálnej ekonomiky potrebný mechanizmus na sledovanie potenciálnych špekulatívnych bublín a predchádzanie týmto bublinám a na optimálne využívanie kapitálu; okrem toho sa domnieva, že je potrebné, aby sa ako nástroj na tento účel použila daňová politika; |
97. |
žiada Komisiu, aby predložila dodatočné návrhy na reguláciu štruktúr finančných trhov, ktorých veľkosť, integrácia v systéme, zložitosť alebo vzájomná prepojenosť môže ohroziť finančnú stabilitu a schopnosť regulačných orgánov odolávať ich požiadavkám, pričom do nich zahrnie opatrenia umožňujúce orgánom dohľadu, aby mali prehľad o ich činnostiach vrátane tieňového bankovníctva a o ich úrovni pákového efektu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala regulačné možnosti ako obmedzenie alebo znevýhodnenie veľkosti, ako aj obchodných modelov; |
98. |
zdôrazňuje, že riešenie krízy štátneho dlhu a posilnenie konkurencieschopnosti, konvergencie a solidarity EÚ si vyžaduje presun právomocí a výdavkov smerom na Úniu, čím by sa výrazne znížilo zaťaženie národných rozpočtov, a zdôrazňuje potrebu vytvárať výrazné synergie medzi národnými rozpočtami a rozpočtom EÚ, ktoré by umožnili optimálne využívanie a prideľovanie existujúcich fiškálnych zdrojov na všetkých úrovniach, a to za súčasného dodržiavania zásady subsidiarity s cieľom podporiť silné regióny a štáty; |
99. |
dospel k záveru, že s cieľom dosiahnuť politickú úniu a hospodársku integráciu tak, aby vyhovovali potrebám menovej únie, a to v súlade s prioritami odsúhlasenými Európskou radou, potrebuje EÚ na to, aby sa udržateľným spôsobom prispôsobila euru, rozpočet dostatočnej veľkosti, ktorý tejto mene poskytne príslušné rozpočtové možnosti na úrovni politickej organizácie, na ktorej bola vydaná; |
100. |
pripomína, že správy, ktoré predchádzali vytvoreniu menovej únie – najmä McDougallova správa, v ktorej sa analyzovali podmienky potrebné na realizáciu Wernerovho plánu – potvrdili, že objem takéhoto rozpočtu by sa musel pohybovať medzi 2,5 až 10 % HND Únie v závislosti od toho, či by rozpočet Únie mal prerozdeľovaciu funkciu (a ak áno, akú), že tento rozpočet by musel byť financovaný na základe vlastných zdrojov a že by sa mal používať na financovanie politík a opatrení v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, sektorov energetiky a dopravy, rozvojovej spolupráce a výskumu a vývoja a že národné rozpočty by sa zodpovedajúcim spôsobom zredukovali tak, aby sa zabezpečila daňová neutralita pre občanov a podniky; |
101. |
zdôrazňuje potrebu zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi hospodárskymi a sociálnymi politikami vrátane posilnenia a inštitucionalizácie makroekonomického sociálneho dialógu; |
102. |
pripomína, že legitímnosť Európskej únie vychádza z demokratických hodnôt, ktoré Únia presadzuje, cieľov, ktoré sleduje, a právomocí, nástrojov a inštitúcií, ktorými disponuje; zastáva názor, že prehlbovanie európskej hospodárskej integrácie je potrebné na zaručenie stability eurozóny a celej Únie a že si bude vyžadovať ďalší vývoj, čo sa týka vonkajšieho zastúpenia eurozóny, hlasovania kvalifikovanou väčšinou o základe dane z príjmu právnických osôb, opatrení na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, možnosti spoločného vydávania štátnych dlhopisov a dlhopisov eurozóny na stimuláciu fiškálnej disciplíny, schopnosti EÚ požičiavať si, lepšej rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi politikami, vlastných zdrojov rozpočtu EÚ a úlohy národných parlamentov a Európskeho parlamentu; |
103. |
domnieva sa, že politické rozhodnutia v oblasti správy ekonomických záležitostí by nemali ohroziť záväzky odsúhlasené na úrovni EÚ vyjadrujúce ciele a záujmy všetkých členských štátov a že takéto rozhodnutia by mali byť zakotvené v zmluve a mali by sa plniť na základe plného inštitucionálneho zapojenia a kontroly zo strany Európskej komisie a Parlamentu; |
104. |
požaduje komplexnú stratégiu, ktorá bude reagovať na výzvy, ktorým Únia čelí, a ktorej základom bude posilnená správa ekonomických záležitostí; okrem toho vyzýva na zachovanie rozhodnosti pri presadzovaní fiškálnej konsolidácie, udržateľného rastu, posilňovania štrukturálnych reforiem a dôkladnej reformy bankového sektora; berie na vedomie Pakt Euro Plus, ktorý navrhla Rada ako jeden z prvkov balíka o správe ekonomických záležitostí prerokovaného medzi Parlamentom a Radou; |
105. |
žiada, aby sa Zmluva o Euratome nahradila Európskym energetickým spoločenstvom; |
106. |
domnieva sa, že popri zmenách zmluvy potrebných v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu by sa tieto navzájom prepojené otázky mali riešiť v rámci konventu, ktorý sa zvolá v súlade s článkom 48 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii; |
107. |
domnieva sa, že ak sa nevyriešia, bude potrebné pristúpiť k posilnenej spolupráci podľa článku 329 ZFEÚ s cieľom umožniť demokratické a účinné fungovanie eurozóny; |
108. |
pripomína, že európska reakcia na krízu musí byť založená na prehlbovaní európskej integrácie, uplatňovaní metódy Spoločenstva, konsolidácii medziparlamentného dialógu, podpore sociálneho dialógu, posilnení sociálneho štátu prostredníctvom podpory sociálneho začleňovania, vytvárania pracovných miest a udržateľného rastu a ďalšom budovaní sociálneho trhového hospodárstva a jeho hodnôt ako zásadného cieľa Európskej únie, aby sa všetci občania zapojili do budovania európskeho projektu založeného na hodnotách zakotvených v zmluvách a v Listine základných práv Európskej únie; |
*
* *
109. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, predsedovi Európskej rady, predsedovi Euroskupiny, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam a parlamentom členských štátov a sociálnym partnerom. |
(1) Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ C 257 E, 24.9.2010, s. 211.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0080.
(5) Eurostat, Statistics in focus, 9/2010, Population and social conditions (Štatistika v kocke: obyvateľstvo a sociálne podmienky) http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-10-009/EN/KS-SF-10-009-EN.PDF a Európska komisia, Zamestnanosť v Európe v roku 2010. (http://ec.europa.eu/employment_social/eie/executive_summarys_en.html#top).
(6) Európska komisia, Impact of the current Economic and Financial crisis on potential output (Dosah aktuálnej hospodárskej a finančnej krízy na potenciálnu produkciu), občasník č. 49, jún 2009, tabuľka V, str. 33 (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication15479_en.pdf).
(7) Smernica 2003/6/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.).
(9) IMF Staff Position Noteposition,19. februára 2010, SPN/10/04, Capital Inflows: The Role of Controls. (Prílev kapitálu: úloha kontroly.).
Štvrtok 7. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/158 |
Štvrtok 7. júla 2011
Situácia v Sýrii, Jemene a Bahrajne v súvislosti so situáciou v arabskom svete a severnej Afrike
P7_TA(2011)0333
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike
2013/C 33 E/16
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, Jemene a Bahrajne, najmä na uznesenie zo 7. apríla 2011 o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene (1), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (2), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (3), |
— |
so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky z 18., 22., 24. a 26. marca, 23. apríla a zo 6. a z 11. júna 2011 o Sýrii, z 10., 12. a 18. marca, 27. apríla, 11., 26. a 31. mája a 3. júna 2011 o Jemene a z 10., 12. a 18. marca, 3. mája a 1. júla 2011 o Bahrajne, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 29. apríla 2011 o Sýrii, |
— |
so zreteľom na spoločné oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011, ktoré dopĺňa spoločné oznámenie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím z 8 marca 2011, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie o južnom susedstve vydané na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 23. a 24. júna 2011, |
— |
so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva z 29. apríla 2011 o Sýrii, |
— |
so zreteľom na rozhodnutia Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, 2011/302/SZBP z 23. mája 2011 a 2011/367/SZBP z 23. júna 2011 o Sýrii, |
— |
so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 23. mája a 20. júna 2011, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 3. júna 2011 o Sýrii, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 23. júna 2011 o udelení trestov pre 21 bahrajnských politických aktivistov, obrancov ľudských práv a lídrov opozície, |
— |
so zreteľom na predbežnú správu vysokej komisárky pre ľudské práva zo 14. júna 2011 o Sýrii, |
— |
so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, |
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1990, |
— |
so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1975, |
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008, |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže pokojné demonštrácie v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu boli prejavom legitímnych demokratických túžob a výrazných požiadaviek týkajúcich sa inštitucionálnych, politických, hospodárskych a sociálnych reforiem zameraných na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zabezpečenie rešpektovania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, znižovanie sociálnej nerovnosti a vytvorenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok, |
B. |
keďže spoločné oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011 prináša nový prístup, v rámci ktorého sa prehodnocuje uplatňovanie základných zásad vonkajšej činnosti Únie, predovšetkým univerzálnych hodnôt ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ktoré sú v jadre susedskej politiky, a zároveň sa zohľadňuje, že EÚ musí podporovať demokratickú zmenu v severnej Afrike a na Blízkom východe, |
Sýria
C. |
keďže od začiatku tvrdého zásahu bezpečnostných síl proti demonštrantom v Sýrii v marci 2011 sa násilnosti stupňujú a bezpečnostné sily odpovedajú na pokračujúce protesty hromadným zatýkaním a rastúcou brutalitou, pričom len v správnej oblasti Dar'á bolo zabitých viac ako 400 civilistov a v celej Sýrii ich bolo možno viac než 1 000, |
D. |
keďže nedávno nakrútené videozáznamy, ktoré sa vysielali na celom svete, obsahovali znepokojujúce obrázky svojvoľne zadržaných sýrskych detí, ktoré sa stali obeťami mučenia alebo zlého zaobchádzania vedúceho v niektorých prípadoch k ich smrti, ako to bolo v tragickom prípade trinásťročného chlapca Hamzu al-Chatíba; keďže navyše v dôsledku použitia ostrej munície proti demonštrantom už zomrelo najmenej 30 detí, ako oznámil Detský fond OSN (UNICEF) 31. mája 2011, |
E. |
keďže prezident Baššár al-Asad vo svojom treťom príhovore z 20. júna 2011 uviedol, že budúcnosť Sýrie sa bude tvoriť v národnom dialógu; keďže napriek opakovaným záväzkom o realizovaní politickej reformy a zmien v Sýrii orgány nepodnikli žiadne presvedčivé kroky na ich uskutočnenie; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv už zdokumentovali viac ako 800 prípadov únosov a 11 000 prípadov svojvoľných uväznení, |
F. |
keďže Rada prijala 23. júna 2011 rozhodnutie a nariadenie o uvalení reštriktívnych opatrení voči ďalším siedmim osobám pridaným do zoznamu z 9. mája 2011, na základe ktorého sa zaviedli osobitné opatrenia, napríklad zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív, a vzhľadom na závažnosť situácie v krajine zároveň zaviedla proti štyrom subjektom spojeným so sýrskym režimom embargo na zbrane a zariadenia, ktoré sa môžu využiť na vnútorné represie, |
G. |
keďže Dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na strane druhej nebola nikdy podpísaná; keďže podpísanie tejto dohody sa na žiadosť Sýrie od októbra 2009 stále odkladalo a Rada už rozhodla, že nepodnikne ďalšie kroky; keďže zásadnou súčasťou tejto dohody je dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, |
H. |
keďže existuje vážne riziko zvýšenia počtu násilných útokov extrémistických skupín vrátane ozbrojených skupín v rámci džihádu; keďže je dôležité zabezpečiť ochranu rôznych náboženských spoločenstiev v Sýrii vrátane veľkého počtu irackých utečencov, ktorí prišli do tejto krajiny, |
I. |
keďže po nariadení obliehania mesta Dar'á spustili bezpečnostné sily rozsiahlu vojenskú operáciu a svojvoľné zatýkanie v susediacich mestách; keďže podľa odhadov prekročilo 12 000 sýrskych občanov z mesta Džisr al-Šughúr a okolitých oblastí sýrsko-tureckú hranicu zo strachu pred represiami bezpečnostných síl a podľa Červeného polmesiaca ich ešte 17 000 čaká na prekročenie hranice, |
Jemen
J. |
keďže pretrváva hlboké znepokojenie nad situáciou v Jemene, kde násilie a nepokoje už celé mesiace spôsobujú obyvateľom krajiny výrazné utrpenie a v súvislosti s nimi dochádza k mnohým obetiam na životoch, vážnym zraneniam, zatváraniu protestujúcich a prehlbovaniu hospodárskej a politickej krízy v krajine, |
K. |
keďže Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) iniciovala plán pokojného odovzdania moci, ktorý nepodpísal prezident Jemenu Alí Abdulláh Sálih, |
L. |
keďže prezident Sálih bol počas nedávnych útokov na jeho sídlo 3. júna 2011 vážne zranený a v súčasnosti je v lekárskej opatere v Saudskej Arábii; keďže moc v krajine dočasne prevzal viceprezident Abdrabbu Mansúr Hádí, |
M. |
keďže Jemen je najchudobnejšou krajinou na Blízkom východe s rozšírenou podvýživou, ubúdajúcimi zásobami ropy, rastúcim počtom obyvateľstva, slabou centrálnou vládou, zhoršujúcim sa nedostatkom vody a nízkymi investíciami do hospodárstva krajiny; keďže jestvujú vážne obavy z rozpadu jemenského štátu vzhľadom na to, že od februára je v platnosti krehké prímerie medzi šiitskými rebelmi na severe krajiny, na juhu pôsobí separatistické hnutie a územie krajiny údajne používajú mnohí bojovníci al-Ká'idy ako útočisko, |
Bahrajn
N. |
keďže výnimočný stav v Bahrajne bol zrušený 1. júna 2011 a kráľ Hamad bin Ísá Ál-Chalífa požadoval národný dialóg, ktorý začal 2. júla 2011, |
O. |
keďže kráľ Hamad zriadil 29. júna 2011 nezávislú komisiu s účasťou nezávislých medzinárodných členov s cieľom vyšetriť prípady porušovania ľudských práv počas nedávnych zákrokov vlády voči osobám protestujúcim za prijatie reforiem, |
P. |
keďže 22. júna 2011 bahrajnský súd pre národnú bezpečnosť, ktorý je vojenským súdom, vyhlásil svoj rozsudok proti 21 bahrajnským opozičným aktivistom, z ktorých bolo sedem neprítomných; keďže osem aktivistov opozície bolo odsúdených na doživotné väzenie a 13 osôb na tresty odňatia slobody v trvaní až 15 rokov za „sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu“; keďže mnoho ďalších politických aktivistov, ochrancov ľudských práv a novinárov bolo zadržaných počas nedávnych protestov za reformy a keďže podľa organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv boli tieto osoby vystavené mučeniu, zlému zaobchádzaniu a obťažovaniu, |
Q. |
keďže 22. mája 2011 potvrdil odvolací súd pre národnú bezpečnosť tresty smrti pre Alího Abdulláha Hasana al-Sankísa a Abdulazíza Abdurridá Ibráhíma Husajna za zabitie dvoch policajtov počas protivládnych protestov v Bahrajne; keďže vykonanie popráv bolo odložené na september, |
R. |
keďže 47 bahrajnských lekárov a zdravotných sestier bolo obvinených z „podnecovania k násilnému zvrhnutiu režimu“ a postavených pred bahrajnský vojenský súd; keďže lekári v súlade s etickým kódexom svojho povolania ošetrovali všetkých zranených ľudí na základe zásady rovnosti, |
S. |
keďže na základe žiadosti vlády Bahrajnu boli v krajine rozmiestnené jednotky cudzích krajín pod vlajkou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (Gulf Cooperation Council – GCC), |
1. |
dôrazne odsudzuje neprimerané použitie násilia týmito režimami proti pokojným demonštrantom a vyjadruje poľutovanie nad veľkým počtom usmrtených a zranených osôb; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a zranených; žiada okamžité ukončenie krviprelievania a prepustenie zatknutých osôb; žiada vyšetrenie vrážd, zatýkania a údajných prípadov mučenia; |
2. |
vyjadruje obyvateľom uznanie za odvahu, ktorú preukázali počas pokojného boja za demokratickú zmenu, a predovšetkým vyjadruje uznanie ženám, ktoré boli a často sú aj naďalej na čele protestov; |
3. |
vyzýva politických predstaviteľov arabských štátov, aby splnili svoje záväzky a bezodkladne a bezpodmienečne vstúpili do otvoreného a konštruktívneho politického dialógu, do ktorého budú zapojené všetky demokratické politické strany a hnutia a zástupcovia občianskej spoločnosti a ktorého cieľom bude pripraviť podmienky pre skutočnú demokraciu, ako aj realizáciu skutočných, ambicióznych a významných inštitucionálnych, politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu a rozvoj v týchto krajinách a v celom regióne; |
Sýria
4. |
dôrazne odsudzuje stupňovanie násilností v Sýrii a pokračujúce vážne prípady porušovania ľudských práv vrátane obliehania niektorých miest, ako napríklad Dar'á a Džisr al-Šughúr, a masového zatýkania, nezákonných popráv, svojvoľného zatýkania, únosov a mučenia; |
5. |
vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zrušenie výnimočného stavu oznámené 21. apríla 2011 a ďalšie reformy prisľúbené prezidentom Asadom neboli realizované a že politickí väzni sú aj naďalej väznení napriek nedávnej amnestii, ktorú oznámil prezident; naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby bezodkladne zrušili obliehanie dotknutých miest a humanitárnym organizáciám a pracovníkom umožnili okamžitý a neobmedzený prístup; |
6. |
naliehavo vyzýva sýrske orgány a prezidenta Baššára al-Asada, aby skoncovali so zabíjaním neozbrojených protestujúcich a okamžite prepustili všetkých zadržiavaných demonštrantov, novinárov, ochrancov ľudských práv a politických väzňov; žiada všetky demokratické sily a aktérov občianskej spoločnosti, aby za zapojili do bezprostredného a skutočného politického procesu s cieľom prispieť k demokratickej premene v Sýrii na základe konkrétneho programu pre zásadné reformy a pre rešpektovanie ľudských práv a zásad právneho štátu; |
7. |
naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby predstaviteľom zahraničnej tlače umožnili vstup do krajiny s cieľom overiť všetky tvrdenia o tom, že „ozbrojené gangy extrémistov“ ako prvé strieľajú na bezpečnostné jednotky, čím tento režim odôvodňuje neprijateľné krviprelievanie, ku ktorému v súčasnosti dochádza; naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby v plnej miere spolupracovali s úradom vysokého komisára a ďalšími mechanizmami OSN a aby im umožnili neobmedzený prístup; |
8. |
naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby okamžite prepustili všetky deti zatknuté počas potláčania demonštrácií alebo pri podobných príležitostiach, dôsledne vyšetrili oznámené prípady násilia voči deťom a zdržali sa ďalšieho zatýkania a násilia voči deťom alebo akéhokoľvek iného porušovania práv detí; |
9. |
víta rozhodnutie Rady týkajúce sa uvalenia reštriktívnych opatrení na Sýriu a osoby zodpovedné za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu, prerušenia všetkých príprav nových dvojstranných programov spolupráce, pozastavenia prebiehajúcich dvojstranných programov so sýrskymi orgánmi v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a nástroja MEDA, výzvy adresovanej Európskej investičnej banke (EIB), aby zatiaľ neschvaľovala nové finančné operácie v Sýrii, úvah o pozastavení ďalšej pomoci Spoločenstva pre Sýriu vzhľadom na súčasný vývoj a neprijatia ďalších krokov v súvislosti s dohodou o pridružení so Sýriou; podporuje súbor tzv. inteligentných sankcií prijatý Radou a vyzýva Radu, aby začala výraznú diplomatickú iniciatívu s cieľom presvedčiť ďalšie krajiny, aby prijali rovnaké sankcie; zastáva názor, že Rada by mala aj naďalej rozširovať cielené sankcie na všetky osoby a subjekty spojené s režimom v záujme ich oslabenia a izolácie, čím sa zároveň pripravia podmienky pre demokratickú premenu; |
10. |
výrazne podporuje diplomatické úsilie EÚ o to, aby spoločne so svojimi partnermi v medzinárodnom spoločenstve zabezpečila, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) odsúdi pokračujúce násilie v Sýrii, odmietne beztrestnosť a naliehavo vyzve sýrske orgány, aby vyhoveli legitímnym túžbam sýrskeho ľudu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto úsilie doteraz nebolo úspešné a že nebolo možné prijať rezolúciu; vyzýva členské štáty EÚ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby naďalej spolupracovali so svojimi medzinárodnými partnermi v záujme zaangažovania BR OSN do situácie v Sýrii a s cieľom zabezpečiť, aby sýrske orgány prijali svoju zodpovednosť za ochranu obyvateľstva Sýrie; |
11. |
víta politiku Turecka ponechať svoje hranice otvorené pre sýrskych utečencov, ako aj rýchlu mobilizáciu zdrojov Červeného polmesiaca; |
12. |
víta skutočnosť, že EÚ uznala úsilie Turecka a ďalších regionálnych partnerov o zvládnutie rôznych aspektov tejto krízy, najmä humanitárnych, a konštatuje, že s nimi bude spolupracovať v záujme vyriešenia situácie v Sýrii; vyzýva Turecko a EÚ, aby zintenzívnili koordináciu svojej zahraničnej politiky, a dôrazne nabáda, aby sa pokračovalo v spoločnom úsilí o podporu demokratizácie a rozvoja na Blízkom východe a v severnej Afrike; |
13. |
vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne poskytli pomoc a podporu tureckým a libanonským orgánom v ich úsilí o riadenie humanitárnej krízy na ich hraniciach so Sýriou, a to aj zriadením humanitárneho koridoru na úrovni OSN; |
14. |
vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby podporovali vznikajúce hnutia demokratickej opozície vnútri aj mimo krajiny; v tejto súvislosti žiada, aby sa urýchlene začal skutočný politický dialóg vedúci k dôslednej demokratickej premene v Sýrii; |
Jemen
15. |
dôrazne odsudzuje nedávne ozbrojené útoky v Jemene vrátane útoku na prezidentské sídlo, ku ktorému došlo 3. júna 2011; vyzýva zainteresované strany, aby ukončili všetky nepriateľské akcie, dodržiavali ľudské práva a zachovávali trvalé prímerie; |
16. |
víta záväzok viceprezidenta Abdrabbu Mansúra Hádího dodržiavať prímerie, demilitarizovať jemenské mestá a zabezpečiť riadnu ochranu všetkých ďalších pokojných protestov a demonštrácií; |
17. |
vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Jemenu, víta ich túžbu dosiahnuť demokratické zmeny v krajine a podporuje úsilie GCC, ktorého cieľom je nájsť riešenie prostredníctvom rokovaní, čo predpokladá odstúpenie prezidenta Sáliha a jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú aj naďalej v mocenských pozíciách, v rámci inkluzívnejšieho politického systému zameraného na zmiernenie chudoby a zlepšenie životných podmienok pre väčšinu obyvateľstva; |
18. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že jemenské orgány nezaistili bezpečný presun diplomatov z veľvyslanectva Spojených arabských emirátov v meste Saná 22. mája 2011, a to aj generálneho tajomníka GCC a veľvyslancov členských štátov GCC, EÚ, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických; vyzýva jemenské orgány, aby plne dodržiavali Viedenský dohovor o diplomatických stykoch; |
19. |
vyjadruje znepokojenie nad tým, že komisia na vysokej úrovni menovaná jemenskou vládou na vyšetrenie útokov na protestujúcich z 18. marca 2011 v meste Saná, keď bolo 54 ľudí zabitých a vyše 300 zranených, nevypracovala žiadnu správu o pokroku; opakuje svoju výzvu adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, aby podporila žiadosti o nezávislé medzinárodné vyšetrenie tohto incidentu; |
20. |
víta misiu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Jemene, ktorý zhodnotil situáciu týkajúcu sa ľudských práv v tejto krajine a predloží príslušné odporúčania jemenskej vláde a medzinárodnému spoločenstvu; |
Bahrajn
21. |
odsudzuje represie v Bahrajne a naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných demonštrantov vrátane politických aktivistov, novinárov a ochrancov ľudských práv, ako aj 47 bahrajnských lekárov a zdravotných sestier, ktorí vykonávali svoju prácu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad doživotnými trestami pre ôsmich opozičných aktivistov a nad trestami v trvaní 15 rokov odňatia slobody pre 13 ďalších osôb; |
22. |
víta skutočnosť, že v Bahrajne bol zrušený výnimočný stav a že kráľ Hamad bin Ísá Ál-Chalífa vyzval na národný dialóg; domnieva sa, že národný dialóg, ktorý inicioval kráľ Hamad, možno realizovať len za účasti všetkých politických síl vrátane opozície a občianskej spoločnosti, a to s cieľom pripraviť podmienky pre skutočnú demokraciu a politické reformy v Bahrajne; |
23. |
vyzýva bahrajnské orgány, aby zmenili rozsudky o treste smrti pre Alího Abdulláha Hasana al-Sankísa a Abdulazíza Abdurridá Ibráhíma Husajna a aby obnovili de facto moratórium na trest smrti; |
24. |
s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie kráľa Hamada o zriadení nezávislej komisie na vyšetrenie prípadov porušovania ľudských práv počas nedávnych zákrokov vlády voči osobám protestujúcim za prijatie reforiem; nalieha na plnú nestrannosť a transparentnosť tejto komisie a vyzýva bahrajnskú vládu, aby nezasahovala do jej práce; |
25. |
víta zriadenie ministerstva pre ľudské práva a sociálny rozvoj v Bahrajne a vyzýva toto ministerstvo, aby konalo v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami v oblasti ľudských práv; |
26. |
vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou cudzích vojsk pod vlajkou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive v Bahrajne; opakuje svoju výzvu Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, aby ako regionálny kolektívny hráč využila svoje možnosti s cieľom konať konštruktívne a sprostredkovať v záujme pokojného prijatia reforiem v Bahrajne; |
Arabský svet a severná Afrika
27. |
podporuje proces demokratickej premeny v Egypte a Tunisku ako prvé príklady terajšieho procesu demokratizácie a novej vlny účasti občanov, a najmä mládeže, v arabskom svete; výrazne podporuje túžby občanov po slobode, ľudských právach a demokracii; požaduje transparentný, spravodlivý a slobodný volebný proces v týchto dvoch krajinách, ktorý by zohľadňoval príslušnú situáciu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo ďalšie úsilie o zachovanie a podporu procesu politických reforiem v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu; |
28. |
opakuje záväzok medzinárodného spoločenstva chrániť civilné obyvateľstvo Líbye, a to aj prostredníctvom zvyšovania tlaku na líbyjský režim, a podporovať budovanie demokratického líbyjského štátu; víta rozhodnutie EÚ sprísniť sankcie proti režimu pridaním šiestich prístavných orgánov pod kontrolou režimu na zoznam subjektov, ktorým EÚ zmrazila aktíva; pripomína svoju výzvu plukovníkovi Muammarovi Mohammedovi Abú Minjar al-Kaddáfímu, aby sa okamžite vzdal moci; |
29. |
vyjadruje znepokojenie nad ťažkou situáciou, v ktorej sa nachádzajú obyvatelia Líbye v dôsledku nedostatku potravín, chýbajúceho prístupu k zdravotnej starostlivosti a chýbajúcich prostriedkov na úhradu miezd a uspokojovanie rozličných administratívnych potrieb; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby bezodkladne prijali opatrenia s cieľom sprístupniť dočasnej národnej rade časť zmrazených aktív Líbye na základe povolenia a pod dohľadom sankčného výboru Bezpečnostnej rady OSN, aby tak bolo možné zabezpečiť uspokojenie naliehavých potrieb; |
30. |
vyzýva Radu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby prijali ďalšie iniciatívy na riešenie konfliktu a aby pritom zohľadnili zatykač voči plukovníkovi al-Kaddáfímu, jeho synovi Sajfovi al-Islámovi al-Kaddáfímu a Abdullahovi al-Sanussimu, ktorý nedávno vydal Medzinárodný trestný súd; |
31. |
víta reformný proces v Maroku, a najmä navrhovanú zmenu ústavy, ktorá bola predložená vo forme referenda, ako krok správnym smerom k otvoreniu systému správy, modernizácii a demokratizácii; vyzýva politické strany v Maroku, aby v tomto procese zmeny zohrávali aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že verejnosť, organizácie občianskej spoločnosti a politické strany by mali zostať v centre pokračujúceho procesu implementácie reforiem, a konštatuje, že Maroku ako prvej krajine v regióne bol priznaný posilnený štatút v rámci vzťahov s EÚ; |
32. |
berie na vedomie pozitívne oznámenie prezidenta Alžírska o začatí procesu demokratizácie a zabezpečení lepšej správy tejto krajiny, ako aj o zrušení výnimočného stavu a o plánovanej ústavnej reforme; zdôrazňuje potrebu urýchliť tieto iniciatívy a žiada výrazné zapojenie arabských orgánov do tohto reformného procesu, ktorý by mal byť inkluzívny a otvorený pre občiansku spoločnosť; |
33. |
víta odhodlanie realizovať politické reformy v Jordánsku, a predovšetkým revíziu jordánskej ústavy a činnosť výboru pre národný dialóg; vyjadruje uznanie úsiliu jordánskych orgánov a zdôrazňuje potrebu konkrétnej realizácie reforiem; berie na vedomie, že EÚ schválila v prípade Jordánska priznanie partnerstva s „posilneným štatútom“ v roku 2010; |
34. |
zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom, ktoré by mali príslušné orgány zaručovať; naliehavo žiada príslušné orgány, aby poskytovali spoľahlivú a účinnú ochranu náboženských skupín vo svojich krajinách a zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov všetkých náboženských skupín; |
35. |
dôrazne podporuje pozíciu Rady, že európska susedská politika sa bude musieť prispôsobiť novým výzvam v rámci južného susedstva; víta záväzok EÚ a členských štátov dopĺňať a podporovať konkrétne úsilie vlád, ktoré sú skutočne zapojené do politických a hospodárskych reforiem, ako aj občianskych spoločností; víta skutočnosť, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka vytvorila osobitnú pracovnú skupinu pre južné Stredozemie; |
36. |
vyzýva Komisiu a Radu, aby v súvislosti s krajinami južného Stredozemia uplatňovali diferencovaný prístup založený na politike „viac za viac“, ako sa uvádza v spoločnom oznámení z 25. mája 2011, v rámci ktorého by sa mal odmeňovať skutočný pokrok v oblasti demokracie, slobodných a spravodlivých volieb, a predovšetkým ľudských práv; |
37. |
vyzýva Európsku úniu, aby poskytla potrebnú humanitárnu pomoc vysídleným osobám z tohto regiónu, z ktorých mnohé teraz žijú ako utečenci na hraniciach svojej krajiny; |
38. |
víta „partnerstvo z Deauville“ s ľudom z regiónu, ktoré bolo ustanovené členmi skupiny G8; konštatuje, že prvými krajinami partnerstva budú Egypt a Tunisko; vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby svoje snahy skoordinovali s členmi skupiny G8, ktorí sú pripravení rozšíriť toto partnerstvo na všetky krajiny regiónu zapojené do premeny na slobodné, demokratické a tolerantné spoločnosti; |
*
* *
39. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky, vláde a parlamentu Jemenskej republiky, vláde a parlamentu Tureckej republiky, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva, dočasnej národnej rade, vláde a parlamentu Marockého kráľovstva, vláde a parlamentu Alžírskej demokratickej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Jordánskeho kráľovstva, vláde Egyptskej arabskej republiky, vláde Tuniskej republiky, generálnemu tajomníkovi GCC a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie. |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0148.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0109.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0154.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/165 |
Štvrtok 7. júla 2011
Vonkajšie politiky EÚ na podporu demokratizácie
P7_TA(2011)0334
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (2011/2032(INI))
2013/C 33 E/17
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, predovšetkým jej článok 21, a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, predovšetkým jej článok 25, |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, |
— |
so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a záväzky OBSE schválené v Kodani v roku 1990 a na samite v Istanbule v roku 1999, na ktorom sa všetky štáty OBSE zaviazali pozývať medzinárodných pozorovateľov, a predovšetkým Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), na svoje voľby, |
— |
so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a na Americký dohovor o ľudských právach, |
— |
so zreteľom na dohovor MOP o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách č. 169 zo 7. júna 1989, |
— |
so zreteľom na články 2, 6, 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii, |
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená v Štrasburgu 12. decembra 2007, |
— |
so zreteľom na články 8, 9 a 96 Dohody o partnerstve AKT – ES (2000), |
— |
so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 4. decembra 2000 s názvom Podpora a upevňovanie demokracie (1) a jeho rezolúciu z 20. decembra 2004 s názvom Posilnenie úlohy regionálnych, subregionálnych a iných organizácií a dohôd podporujúcich a upevňujúcich demokraciu (2), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (3), ako aj na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (4), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o oznámení Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní (5), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (6), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy (7), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o budovaní demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (9), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup, najmä na jeho odseky 71, 72 a 73 (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (11), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (12), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (13), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (14), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ (15), |
— |
so zreteľom na všetky dohody uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách, |
— |
so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných – a ceste k posilnenému rámcu EÚ, |
— |
so zreteľom na dva súbory záverov Rady o podpore demokracie v rámci vonkajších vzťahov Európskej únie zo 17. novembra 2009 a 13. decembra 2010, ktoré obsahujú správu o pokroku za rok 2010 a zoznam pilotných krajín, |
— |
so zreteľom na spoločný dokument Komisie/Generálneho sekretariátu Rady o budovaní demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ (SEK(2009)1095), |
— |
so zreteľom na spoločné oznámenie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200), |
— |
so zreteľom na závery kodanskej Európskej rady z 22. júna 1993, |
— |
so zreteľom na tematické a geografické finančné nástroje Európskej komisie týkajúce sa demokratizácie, ľudských práv a obchodovania s ľuďmi (napríklad AENEAS, jeho nástupca – tematický program pre migráciu a azyl, MIEUX, EIDHR, TAIEX, ENPI atď.), |
— |
so zreteľom na správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov z 21. marca 2011 (16), |
— |
so zreteľom na vytvorenie pozície podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a funkčnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) k 1. januáru 2011, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0231/2011), |
A. |
keďže v zmluvách EÚ sa vyhlasujú ľudské práva a zásady demokracie za základné hodnoty EÚ a za zásady a ciele vonkajšej činnosti Únie, ktoré EÚ musí ako všeobecné zásady presadzovať, |
B. |
keďže demokracia je najlepšou ochranou ľudských práv a základných slobôd, tolerancie všetkých skupín v spoločnosti a rovností príležitostí pre každú osobu, |
C. |
keďže demokracia sa vyvinula v univerzálnu hodnotu, pričom demokratické systémy sa môžu odlišovať svojou formou a tvarom, príkladom čoho je 27 členských štátov EÚ so svojou odlišnou, avšak rovnako platnou formou demokracie, ktorá bola formovaná históriou, kultúrou, okolnosťami a samotnou EÚ, pričom predstavuje formu nadnárodnej demokracie, ktorá je vo svete unikátom; keďže neexistuje jediný model alebo vzor demokracie, ale existuje spoločná dohoda na základných prvkoch demokracie, |
D. |
keďže tieto sú vymedzené v dvoch rezolúciách Valného zhromaždenia OSN (17), |
E. |
keďže ľudské práva a demokracia sú neoddeliteľne späté a len v demokracii môžu jednotlivci v plnej miere požívať ľudské práva a základné slobody; a keďže demokracia sa môže rozvíjať, len ak sa rešpektujú ľudské práva, |
F. |
keďže musí zvíťaziť právny štát zabezpečujúci rovnosť pred zákonom a uznávajúci súkromné majetkové práva, a to bez svojvoľných zásahov orgánov verejnej moci v právnej i praktickej rovine, a preto je potrebné, aby verejné inštitúcie svoje právomoci vykonávali prostredníctvom transparentných a zodpovedných zvolených a verejných úradníkov a aby existovalo nezávislé a nestranné súdnictvo, |
G. |
keďže rovnosť a nediskriminácia sú životne dôležité; a keďže každý má nárok využívať všetky ľudské práva bez diskriminácie podľa rasy, rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva, politických alebo iných názorov, národnostného alebo sociálneho pôvodu, rodu alebo iného štatútu; keďže demokracia by mala zabezpečiť práva pre všetkých vrátane osôb patriacich k menšinám, domorodého obyvateľstva a iných zraniteľných skupín, keďže možnosť mužov a žien zúčastňovať sa na politickom živote a rozhodovaní za rovnakých podmienok je nevyhnutným základom skutočnej demokracie, |
H. |
keďže demokratická správa okrem iného zahŕňa ochranu ľudských práv a základných slobôd, prístup k spravodlivosti, významnú úlohu parlamentov a miestnych orgánov pri rozhodovaní a transparentné spravovanie verejných financií; keďže dôležitým prvkom demokracie je zodpovednosť vedúcich predstaviteľov a verejných činiteľov; keďže v tomto zmysle je boj proti korupcii kľúčovým; a keďže demokratická správa zahŕňa aj civilnú kontrolu bezpečnostného sektora, |
I. |
keďže všetci občania majú právo pravidelne voliť v slobodných a spravodlivých voľbách a uchádzať sa o verejné úrady, |
J. |
keďže široko vymedzená sloboda názoru a prejavu v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti, bez rizika potrestania zo strany štátu, je všeobecným právom, rovnako ako možnosť vyhľadávať rozličné zdroje informácií, |
K. |
keďže všetci občania majú právo vytvárať nezávislé združenia a organizácie vrátane nezávislých politických strán a záujmových skupín, |
L. |
keďže politické strany a spektrum politických názorov, záujmov, regionálnych a spoločenských väzieb, ktoré predstavujú, sú životne dôležité, keďže politické strany musia pôsobiť bez zásahov vlády a predstaviteľov výkonnej moci; keďže zvolení predstavitelia – bez ohľadu na to, či vládu podporujú alebo sú v opozícii – potrebujú autoritu a zdroje na diskutovanie o právnych predpisoch a vnútroštátnych rozpočtoch a na ich schvaľovanie, aby mohli voči vláde vyvodzovať zodpovednosť za uskutočňovanie verejnej správy a využívanie prostriedkov; keďže silné parlamenty ako verejné fórum pre pokojné rokovanie o konkurenčných koncepciách politického a sociálneho poriadku a ako národné orgány prijímajúce rozhodnutia v legislatívnej oblasti sú kľúčom k uskutočneniu inkluzívnej demokracie, |
M. |
keďže organizácie občianskej spoločnosti a neštátne subjekty sú životne dôležitými stavebným kameňmi dobre fungujúcej demokracie a sú kľúčom k založeniu demokratickej kultúry, ktorá bude hlboko zakorenená v spoločnosti; keďže usmerňujú požiadavky verejnosti a vyvodzujú zodpovednosť verejných orgánov za ich kroky, |
N. |
keďže nezávislé a rozmanité médiá sú zásadne dôležité pre zabezpečenie toho, aby sa vyjadrovalo a verejnosti oznamovalo široké spektrum názorov a stanovísk; a keďže slobodný prístup k informáciám a komunikácii a necenzurovaný prístup k internetu (internetová sloboda) sú univerzálne práva a sú nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote, |
O. |
keďže na zachovanie demokracie je dôležité vzdelanie v oblasti demokratických hodnôt, ako aj veku primerané zapojenie do rozhodovania v rámci vzdelávacích inštitúcií, |
P. |
keďže inštitúcie EÚ musia tieto kľúčové prvky demokracie považovať za stavebné kamene podpory EÚ v konkrétnych oblastiach na pomoc tretím krajinám na ich vlastnej ceste k demokracii, |
Q. |
keďže závery Rady o podpore demokracie v rámci vonkajších vzťahov EÚ z rokov 2009 a 2010 tieto prvky odzrkadľujú, |
R. |
keďže pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd posilní európsky systém ochrany ľudských práv a výrazne zlepší pozíciu EÚ voči tretím krajinám, |
S. |
keďže je mimoriadne dôležité opätovne potvrdiť vzájomnú závislosť a vzájomné posilňovanie občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a to, že len presadzovanie všetkých týchto práv môže prispieť k založeniu skutočnej demokracie; keďže demokracia predstavuje najlepší spôsob, ako zaručiť a chrániť ľudské práva, a ako umožniť udržateľný hospodársky rozvoj; keďže aktívna účasť občianskej spoločnosti na procese vládnutia a jej príspevky k nemu sú mimoriadne dôležité, pričom sa táto skutočnosť často zanedbáva, |
T. |
keďže vo svojom akčnom programe pre demokraciu Rada potvrdila svoju vôľu dosiahnuť koherentnosť a účinnosť svojej podpory, ale v tomto zmysle bol dosiahnutý len obmedzený pokrok, |
U. |
keďže Únia disponuje veľkým množstvom nástrojov podpory demokracie a ľudských práv, akými sú napríklad politické, hospodárske, obchodné dohody a partnerstvá obsahujúce doložku o ľudských právach a demokracii, osobitné stimulačné dojednanie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+), politický dialóg, opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), špecializované finančné nástroje, družobné projekty a pozorovateľské misie; keďže je však potrebné vyvinúť koherentnú a na výsledky orientovanú politiku v oblasti ľudských práv a demokracie založenú na štandardnej metodike prispôsobenej situácii v jednotlivých krajinách, ktorá odstráni existujúce rozdiely a dvojité štandardy v rámci vonkajších politík EÚ v záujme demokratizácie a zabráni zavedeniu nových, a ktorá bude venovať osobitnú pozornosť osobitným potrebám krehkých situácií a situácií po konfliktoch, pričom bude presadzovať demokraciu, ľudské práva a rozvoj ako navzájom prepojené ciele, |
V. |
keďže EÚ by mala pri rozhodovaní o pridelení alebo stiahnutí obchodných preferencií typu VSP+ citlivejšie posudzovať sociálnu politickú, hospodársku a strategickú realitu danej krajiny, |
W. |
keďže EÚ by mala zintenzívniť úsilie o presadzovanie noriem a prvkov spojených s demokraciou prostredníctvom svojej činnosti v rámci medzinárodných organizácií, a mala by naďalej presadzovať účinné plnenie záväzkov a povinností prijatých v rámci a prostredníctvom fór, na ktorých sa členské štáty EÚ podieľajú, |
X. |
keďže vo vzťahu k monitorovaniu a uplatňovaniu právne záväzných doložiek o ľudských právach v medzinárodných dohodách EÚ pretrvávajú veľké výzvy; keďže pozastavenie medzinárodnej dohody medzi Úniou a jej partnerskou krajinou ako reakcia na závažné porušovanie ľudských práv alebo demokracie je nástroj, ktorý existuje na to, aby sa v niektorých situáciách používal; keďže napriek častému porušovaniu doložky o ľudských právach a demokracii a nedodržiavaniu záväzkov obsiahnutých v príslušných medzinárodných dohodách s niektorými tretími krajinami, sa len výnimočne uplatňujú sankcie voči vládam týchto krajín alebo sa voči týmto vládam vyvodzuje zodpovednosť, a to napriek hrubému porušovaniu ľudských práv, keďže skutočnosť, že EÚ nie je schopná tento nástroj dôsledne využívať, oslabuje dôveryhodnosť Únie ako silného a rezolútneho hráča na medzinárodnej scéne, |
Y. |
keďže výber sankcií musí prebiehať spravodlivým, vyváženým a inteligentným spôsobom a keďže prvotnými obeťami týchto sankcií nikdy nesmú byť obyvatelia danej krajiny, |
Z. |
keďže Únia disponuje skutočnou stimulačnou politikou v tejto oblasti, ktorá slúži na podnecovanie k reformám, ale ktorej potenciál sa na rozdiel od iných priorít nevyužíva naplno z politických dôvodov a najmä pre nedostatok konsenzu v celej EÚ o význame presadzovania demokracie a dodržiavania ľudských práv; keďže teoreticky neexistuje žiadna štrukturálna právna prekážka, ktorá by obmedzovala koordinované využívanie vonkajších finančných nástrojov na podporu demokratizácie, |
AA. |
keďže rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/168, prijatá 18. decembra 2008, požaduje celosvetové moratórium na používanie trestu smrti; keďže trest smrti sa ako metóda trestania stále používa v mnohých krajinách sveta, a niekedy aj na trestanie mladistvých, |
AB. |
keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) je kľúčovým prvkom európskej politiky, a to z toho dôvodu, že sa zameriava na kroky, ktoré nemožno realizovať prostredníctvom nástrojov bilaterálnej spolupráce, |
AC. |
keďže EIDHR umožňuje financovať volebné pozorovateľské misie Európskej únie, ktoré sú základnými nástrojmi interakcie v oblasti upevňovania demokracie, následné opatrenia a realizácia odporúčaní týchto misií však často nie je dostatočná, |
AD. |
keďže táto situácia nastala z nedostatku politickej vôle vlád krajín prijímajúcich tieto volebné pozorovateľské misie EÚ, ako aj z neschopnosti Európskej komisie a členských štátov zabezpečiť, aby po týchto odporúčaniach nasledovali konkrétne programy podpory, najmä v prospech novozvolených parlamentov, |
AE. |
keďže Európsky parlament nemá ešte k dispozícii dostatočne podrobné štúdie, ktoré by mu umožnili oceniť rozsah podpory demokracie poskytnutej zo strany Únie vrátane jej členských štátov; keďže je to čiastočne spôsobené problémami v oblasti transparentnosti, prístupu k dokumentom a konzultácií, ktoré Rada ešte neuzavrela, |
AF. |
keďže jediným spôsobom, ako dosiahnuť ciele skutočnej demokratizácie, skutočného dodržiavania ľudských práv a skutočne lepších hospodárskych vyhliadok pre miestne obyvateľstvo, je uplatňovať zásadu úplnej podmienenosti; keďže táto zásada podmienenosti by sa mala vymedzovať spoločne s krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci, a po dôkladnej konzultácii nielen s vládami, ale aj s občianskou spoločnosťou, a mala by náležitým spôsobom rešpektovať skutočné potreby miestneho obyvateľstva, |
AG. |
keďže politické strany a slobodne a spravodlivo zvolení poslanci parlamentu majú pre každú demokraciu a každý demokratizačný proces ústredný význam, pričom podpora EIDHR a jeho uplatňovanie zatiaľ nezodpovedajú významu týchto aktérov v minulosti, |
AH. |
keďže práca žien v OSN je kľúčová pre podporu žien pri ich prispievaní k procesu demokratizácie a pri ich zapájaní do tohto procesu, |
AI. |
keďže medzi inštitúciami EÚ panuje široký konsenzus o viacrozmernej, komplexnej a dlhodobej povahe demokracie, keďže však Komisia a členské štáty pri plánovaní a uskutočňovaní opatrení na podporu demokracie nevzali do úvahy cely volebný cyklus, |
AJ. |
keďže v štátoch, ktoré podstupujú demokratizáciu, sú ženy a mladé deti osobitne ohrozené obchodovaním s ľuďmi, a to aj na účely prostitúcie, |
Potreba zmeny paradigmy
1. |
domnieva sa, že len demokracie založené na zásadách právneho štátu môžu byť základom pre vyvážené štrukturálne partnerstvá medzi tretími krajinami a EÚ, ktoré rešpektujú aj potreby a záujmy oboch strán a ich obyvateľov; |
2. |
zdôrazňuje, že partnerstvá založené na dialógu a konzultáciách zvyšujú angažovanosť v procese budovania demokracie a prijímanie prvkov demokratickej správy vecí verejných; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby sa viac snažili o používanie týchto dialógov koherentnejším, konzistentnejším a koordinovanejším spôsobom; |
3. |
domnieva sa, že úloha EÚ ako tzv. mäkkej mocnosti sa v medzinárodnom systéme môže upevniť len vtedy, ak pre ňu bude ochrana ľudských práv skutočnou prioritou jej politiky voči tretím krajinám; |
4. |
pripomína, že ak má byť zahraničná politika EÚ dôveryhodná a dôsledná, a ak má EÚ podporovať rozvoj demokracie, je zásadne dôležité, aby sa v rámci EÚ aj jej členských štátov neprestajne uskutočňovala exemplárna politika dodržiavania ľudských práv a demokracie, a to tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti; |
5. |
domnieva sa však, že k demokratickým procesom môžu jednoznačne prispieť boj proti chudobe a odstránenie prekážok, ktoré bránia rozvoju krajín; |
6. |
konštatuje, že udalosti, ku ktorým dochádza v severnej Afrike a na Strednom východe poukázali na obmedzenia, ktoré má upriamenie pozornosti na bezpečnosť –najmä boj proti nepravidelnej migrácii – a stabilitu, ktoré neuspeli pri znižovaní chudoby a sociálnej nespravodlivosti; zdôrazňuje, že dilema rozhodovania medzi bezpečnosťou a demokraciou je falošná, keďže v spoločnosti bez demokratickej a zodpovednej vlády nemôže existovať žiadna ľudská bezpečnosť; domnieva sa, že ak aj došlo k nejakému hospodárskemu pokroku, jeho výsledky neboli spravodlivo rozdelené; domnieva sa preto, že otázka sociálnej spravodlivosti a boja proti nerovnostiam sa musí stať základným cieľom vonkajšej politiky Únie, keďže je to nevyhnutný faktor budovania mierovej, prosperujúcej a demokratickej spoločnosti; |
7. |
zdôrazňuje potrebu zmeny vnímania založenú na skutočnom upevnení demokracie vychádzajúcom z endogénneho, trvalého a komplexného rozvoja v prospech obyvateľstva, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu a základné ľudské práva a slobody; domnieva sa, že EÚ musí podporovať zavádzanie prostredia, ktoré je priaznivé pre rozvoj demokratickej spoločnosti; |
8. |
zdôrazňuje, že demokracia ako systém vlády poskytuje mechanizmy na rozdeľovanie politickej moci a riadenie konfliktov, ktoré sú základom stabilných a mierových spoločností; konštatuje však, že demokracia sa musí vyvinúť zvnútra krajiny a nemôžu ju umelo nasadiť subjekty zvonku; zastáva názor, že EÚ môže spoločne s medzinárodným spoločenstvom zohrávať aktívnu úlohu pri podpore procesu upevňovania demokracie; |
9. |
domnieva sa, že na to, aby bol demokratický proces úspešný, je kľúčové, aby sa zaoberal sociálnym a hospodárskym vývojom príslušnej krajiny v záujme naplnenia základných práv obyvateľstva, ako sú napr. právo na vzdelávanie, zdravotníctvo a zamestnanosť; |
10. |
zastáva názor, že skúsenosti s prechodom k demokracii po páde komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe by sa mali poskytnúť novým demokratickým silám v severnej Afrike a na širšom Strednom východe; nabáda Komisiu a ESVČ, aby sa aktívnejšie zapájali do prebiehajúcich demokratizačných procesov v tomto dôležitom regióne v susedstve; nabáda európske strany, aby vytvorili programy medzistraníckej spolupráce s novými partnermi vo všetkých susedných regiónoch; |
11. |
zdôrazňuje, že prioritou sa musí stať rozšírenejšie, konkrétne a energické využívanie existujúcej série nástrojov a stimulov Únie spojených do stratégií prispôsobených situácii v každej krajine, a odstránenie nedostatkov a dvojitých štandardov vo vykonávaní, ktoré oslabujú vnímanie Európy a jej schopnosti viesť silnú a jednotnú vonkajšiu politiku; zdôrazňuje, že takýto prístup si vyžaduje skutočnú zmenu politiky, čo znamená, že demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva sa musia stať základným kameňom vonkajšej politiky Únie, čo sa musí premietnuť nie len do cieľov tejto politiky, ale aj do jej vyjadrenia a do jej vlastnej štruktúry; |
12. |
žiada, aby medzinárodné zmluvy, strategické dokumenty jednotlivých krajín, akčné plány, program VSP+ a ďalšie zmluvné vzťahy medzi EÚ a tretími krajinami boli posilnené presnejšou formuláciou doložiek o ľudských právach, demokracii a právach domorodého obyvateľstva, ktoré je treba posúdiť pred prijatím rozhodnutí, dobrou správou vecí verejných, presným mechanizmom, ktorý je nutné použiť v prípade neplnenia minimálne ustanovení obsiahnutých v dohode z Cotonou, záväzkami spojenými s podrobnými, merateľnými, dosiahnuteľnými a časovo záväznými kritériami hodnotenia dosiahnutého pokroku a konkrétnym časovým plánom ich realizácie; ľutuje, že napriek doložkám o ľudských právach v dohode z Cotonou je EÚ často slepá voči pokračujúcemu a systematickému porušovaniu ľudských práv páchanému vládami niektorých štátov, ktoré sú stranami tejto dohody, pričom zaujíma vzťah tzv. bežnej prevádzky; vyzýva Komisiu, aby prijala jednotné politiky zamerané na odrádzanie od porušovania ľudských práv, napríklad znižovanie objemu finančných prostriedkov pre vlády, ktoré nerešpektujú demokraciu a ľudské práva, teda odmietnutie ich rozpočtovej podpory a súčasne zvyšovanie finančných prostriedkov na posilnenie občianskej spoločnosti bez zapojenia týchto vlád; |
13. |
pripomína, že ciele spoločnej obchodnej politiky by mali byť plne skoordinované s globálnymi cieľmi EÚ; pripomína, že podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a v súlade s článkom 3 Zmluvy o Európskej únii musí prispievať predovšetkým k trvalo udržateľnému rozvoju, k odstraňovaniu chudoby a k ochrane ľudských práv; |
14. |
zdôrazňuje význam neustáleho sledovania plnenia dohôd a v tomto smere žiada, aby sa okrem štúdií o vplyve na trvalo udržateľný rozvoj používali aj štúdie o vplyve na ľudské práva a demokraciu v záujme zabezpečenia trvalého vyhodnocovania dohôd; |
15. |
konštatuje, že demokratické zásady a hodnoty možno ešte viac podporiť presadzovaním ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a to prioritne v nedostatočne zastúpených regiónoch, aby sa posilnil jeho všeobecný charakter a boj proti beztrestnosti, genocíde, vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti; |
16. |
vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia len veľmi zriedkavo používa mechanizmy umožňujúce stiahnutie preferencií priznaných v režime VSP+ v prípade porušenia dohovorov, ktoré sú s nimi spojené; odsudzuje prístup Komisie, ktorá napriek súhlasným správam viacerých medzinárodných organizácií odmieta začať vyšetrovanie niekoľkých krajín využívajúcich režim VSP+, ktoré sú vážne podozrivé z toho, že nedodržiavajú dohovory, ktoré podpísali; |
17. |
pripomína silný postoj Parlamentu podporujúci začlenenie právne záväzných doložiek v sociálnej oblasti, v oblasti životného prostredia a v oblasti dodržiavania ľudských práv do všetkých dohôd o voľnom obchode, pričom minimálnym základom by mal byť zoznam dohovorov, ktoré obsahuje nariadenie o VSP+; |
18. |
opätovne potvrdzuje, že je nevyhnutné, aby Európsky parlament vykonával prísnejšiu kontrolu nad týmito prvkami; v tejto súvislosti žiada, aby Rada a Komisia zapojili Európsky parlament do všetkých štádií týkajúcich sa procesu rokovaní o medzinárodných dohodách s tretími krajinami, procesu ich uzatvárania, uplatňovania a pozastavenia ich platnosti, a najmä do procesu určovania rokovacieho mandátu pre nové dohody, najmä v oblasti podpory ľudských práv, dialógu s asociačnou radou alebo akýmkoľvek iným politickým orgánom povereným spravovaním dohody o realizácii záväzkov v oblasti demokratizácie a do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa začatia konzultácií alebo pozastavenia uplatňovania dohody; |
19. |
domnieva sa, že v oblasti rozhodovania o povýšení vzťahov s partnerskými krajinami na novú úroveň je potrebné poučiť sa z minulosti; zdôrazňuje, že rozvinutý štatút možno priznať len vtedy, ak partnerské krajiny splnia jasné požiadavky v oblasti ľudských práv a demokracie; opätovne požaduje jasný mechanizmus konzultácií, ktorý zabezpečí plnohodnotnú informovanosť Parlamentu na všetkých úrovniach rokovaní; |
20. |
domnieva sa, že monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v každej krajine odvodzuje svoju legitimitu primárne z rámca OSN, a opätovne zdôrazňuje potrebu spoločného postoja európskych krajín vo všetkých orgánoch OSN; napriek tomu žiada Komisiu a ESVČ, aby predkladali pravidelné a vyčerpávajúce správy o spôsobe, akým tretie krajiny plnia svoje záväzky v oblasti demokracie a ľudských práv, ktoré sú osobitne začlenené do dohôd s EÚ; |
21. |
opätovne potvrdzuje, že EÚ ďalej podporuje prácu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy a organizácie UNICEF; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s Radou pre ľudské práva; |
22. |
žiada tiež EÚ, aby jej stratégie v tak citlivej oblasti akou je demokratizácia vychádzali z podrobnej analýzy reformy v tretích krajinách a politickej vôle vedúcich predstaviteľov zapojiť sa do takéhoto procesu, a aby odhalila možné prekážky v záujme určenia vhodnejších stratégií; domnieva sa, že tento proces odhaľovania musí vychádzať z pravidelných výmen názorov so všetkými demokratickými zložkami danej krajiny, aby sa zabezpečilo, že vychádza zo vzájomnej dôvery a spoločných znalostí; |
23. |
poznamenáva, že európska pomoc, ktorá sa ako podpora z rozpočtu poskytuje autoritárskym štátom, vždy nezaručuje demokratický vývoj a že pri našom posudzovaní účinnosti pomoci by sme sa mali namiesto vstupov zameriavať na výstupy pomoci; |
24. |
odporúča Európskej únii, aby v prípade náročných partnerstiev tieto krajiny neizolovala, ale aby svoje vzťahy s nimi zakladala na príslušnej a účinnej podmienenosti, ktorá slúži ako stimul demokratických reforiem, dodržiavaní zásad dobrej správy vecí verejných a rešpektovaní ľudských práv a aby sa ubezpečila, že obyvatelia týchto krajín majú z tejto spolupráce skutočný prospech; schvaľuje prístup „viac za viac“ opísaný v oznámení s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím; domnieva sa, že na druhej strane by EÚ nemala váhať s prerozdelením prostriedkov pôvodne určených krajinám, ktorých vlády nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti demokratickej správy, v prospech krajín, ktoré dosiahli výraznejší pokrok pri plnení záväzkov prijatých v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného partnerstva, a požaduje väčší dôraz na presadzovanie demokracie v partnerských a susedských politikách; |
25. |
vyzýva úniu, aby neváhala s uplatnením vhodných, primeraných a inteligentných sankcii zameraných proti hlavným autoritám režimu – pričom musí zároveň podporovať obyvateľstvo a zvyšovať priamu pomoc na posilnenie občianskej spoločnosti – a proti krajinám, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie, pričom by mala pred prijatím akýchkoľvek krokov náležitým spôsobom posúdiť vplyv takýchto sankcií na obyvateľstvo krajín, ktoré sú príjemcami pomoci; zdôrazňuje, že spolupráca s tretími krajinami musí vychádzať z rovnosti a vzájomného rešpektu medzi krajinami; požaduje, aby sa pod záštitou eurostredozemskej banky vytvorila sieť finančnej podpory na presadzovanie technických a podnikateľských rozvojových iniciatív; |
26. |
zdôrazňuje však, že tento prístup spolu s nadchádzajúcou revidovanou európskou susedskou politikou znamenajú, že diferencovaný prístup môže byť hodnotným a dôveryhodným nástrojom, len ak bude od všetkých partnerských krajín v rámci európskej susedskej politiky vyžadovať rovnaké ciele v oblasti ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že EÚ by opäť stratila svoju dôveryhodnosť, ak by rozlišovala medzi minimálnymi normami, ktoré majú dodržiavať najzložitejšie krajiny, a ambicióznejšími normami pre najrozvinutejšie krajiny; |
27. |
vyzýva Radu a ESVČ, aby zaviedli využívanie tzv. inteligentných sankcií a hrozby takýmito sankciami ako nástroj politiky EÚ v oblasti ľudských práv voči najrepresívnejším režimom; je presvedčený, že selektívne trestné opatrenia, napríklad zmrazovanie aktív a cestovné zákazy uvaľované na vysoko postavených jednotlivcov, je možné a potrebné uplatňovať tak, aby nebránili ďalším diplomatickým stykom, bilaterálnemu obchodu, poskytovaniu pomoci zo strany EÚ a medziľudským kontaktom; opäť však zdôrazňuje, že aby mohli cielené sankcie účinne odrádzať od porušovania ľudských práv, mali by sa uplatňovať systematicky, jednotne a v rámci čo najširšej medzinárodnej spolupráce; |
28. |
vyzýva EÚ a členské štáty, aby vždy, keď to bude potrebné, tlačili na vlády štátov, ktoré sú známe zlou históriou v oblasti ľudských práv, v záujme zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v týchto štátoch, a urýchlili tak proces demokratizácie; |
29. |
vyzýva na vytvorenie fóra združujúceho národné parlamenty a Európsky parlament na riešenie otázok zahraničnej politiky, najmä v citlivých oblastiach ako ľudské práva a demokracia; |
Posilnenie politického rozmeru
30. |
domnieva sa, že potrebujeme globálny a jednotný prístup založený na cielených stratégiách, ktoré sa týkajú rozvoja, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začleňovania, podpory žien a menšín a náboženskej tolerancie, ako ďalší nástroj zahraničnej politiky EÚ, a že je to zásadne dôležité ako prostriedok na zlúčenie dvoch prístupov, ktoré existujú v oblasti podpory demokracie, a to rozvojového prístupu zameraného na sociálno-ekonomický pokrok a rast v prospech chudobných, a politického prístupu, ktorý podporuje politický pluralizmus, parlamentnú demokraciu, dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv, základných slobôd a fungovanie občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, aby táto podpora politického rozmeru tretích krajín bola pluralistickou podporou budovania kapacít, a to najmä pokiaľ ide o nezávislosť a integritu súdnictva a mechanizmy dobrej správy vecí verejných vrátane boja proti korupcii, a inštitucionálnou podporou, na rozdiel od podpory založenej na zasahovaní; zdôrazňuje pridanú hodnotu bývalých poslancov Európskeho parlamentu pri krokoch EÚ v prospech demokratizácie; |
31. |
požaduje zlepšenia v oblasti zavádzania problematiky ľudských práv, demokracie, demokratickej správy vecí verejných a zásad právneho štátu do všetkých činností EÚ v oblasti vonkajších vzťahov v súlade so súčasnými a budúcimi záväzkami, a to jednak z pohľadu inštitúcií, jednak v rámci politických a geografických alebo tematických nástrojov; |
32. |
vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej zachovávali apolitickú povahu humanitárnej pomoci poskytovanej počas procesu demokratizácie; |
33. |
uznáva snahy Únie o podporu určitých skupín aktérov prispievajúcich k demokratickým reformám, akými sú napríklad zástancovia ľudských práv a nezávislé médiá; v každom prípade však zdôrazňuje potrebu posilniť politický pluralizmus s cieľom podporiť prechod k demokracii; žiada o systematickú podporu parlamentom, ktoré boli slobodne a spravodlivo zvolené, a to najmä v krajinách v procese transformácie alebo v krajinách, do ktorých EÚ vyslala volebné pozorovateľské misie; domnieva sa, že takáto podpora by nemala byť automaticky financovaná len z EIDHR, ale aj z geografických nástrojov; |
34. |
víta rozhodnutie Komisie a vysokej predstaviteľky o podpore založeniu Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) ako pružného a špecializovaného nástroja na podporu politických subjektov snažiacich sa o demokratické zmeny v nedemokratických krajinách a v krajinách v procese transformácie, najmä v rámci východného a južného susedstva EÚ; zdôrazňuje, že budúca EED by mala dopĺňať EIDHR, iné demokratizačné nástroje a externé finančné nástroje, ktoré už existujú, pokiaľ ide o jej ciele a finančné a riadiace prvky; podporuje myšlienku decentralizácie zodpovednosti za politiku EÚ v oblasti podpory demokracie tým, že sa subjekty EÚ pôsobiace v oblasti demokracie združia so svojimi náprotivkami v cieľových krajinách; vyzýva ESVČ, Komisiu a nadchádzajúce poľské predsedníctvo, aby predstavili jasné vymedzenie právomocí budúcej EED vo vzťahu k týmto nástrojom a rámcom; trvá na tom, aby Európsky parlament mal právo kontroly a zapojenia do procesu zakladania EED a do jej fungovania, do určovania jej ročných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a do prideľovania finančných prostriedkov v širšom zmysle, ako aj do vykonávania jej činností a ich monitorovania; |
35. |
nabáda poskytovateľov pomoci, aby budovanie demokracie považovali skôr za politický a morálny imperatív a nie jednoducho za technický postup a aby rozvíjali svoje miestne znalosti o prijímajúcich krajinách v záujme účinného nasmerovania pomoci tak, aby vyhovovala miestnym podmienkam; |
36. |
zdôrazňuje, že na to, aby bola akákoľvek stratégia presadzovania demokracie v plnej miere legitímna a zakorenená vo vôli ľudu, musí vychádzať z dialógu s čo najširšou škálou miestnych subjektov; naliehavo žiada Radu, ESVČ a Komisiu, aby viedli rozsiahle a dôkladné konzultácie so všetkými dotknutými stranami; |
37. |
víta účinnú, okamžitú a integrovanú reakciu nástroja pre stabilitu na situácie krízy a nestability v tretích krajinách a jeho pomoc pri vytváraní podmienok potrebných na zavádzanie politík podporovaných inými nástrojmi, konkrétne nástrojom predvstupovej pomoci, nástrojom európskeho susedstva a partnerstva, nástrojom rozvojovej spolupráce a nástrojom hospodárskej spolupráce; |
38. |
zdôrazňuje, že pre demokratizáciu akejkoľvek spoločnosti je dôležité ochraňovať práva dievčat a žien, a to vrátane práv na rovnaké zaobchádzanie a na vzdelávanie; rozhodne podporuje všetky iniciatívy, stimuly a opatrenia na budovanie kapacít obsiahnuté vo vonkajších politikách EÚ zamerané na presadzovanie účasti žien na rozhodovaní na všetkých úrovniach vo verejnej aj v súkromnej sfére; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnaká účasť žien a mužov vo všetkých sférach života je dôležitým prvkom demokracie a že účasť žien na rozvoji je základnou, všeobecne akceptovanou hodnotou a podmienkou sociálno-hospodárskeho rozvoja a dobrej demokratickej správy; preto naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa rodová rovnosť stala prioritouv ich agende podpory demokracie; zdôrazňuje význam podpory obhajcov práv žien a podpory poslankýň, okrem iného prostredníctvom rozvoja kapacít v oblasti rodového rozpočtovania; osobitne žiada EÚ, aby finančne podporovala organizácie presadzujúce práva žien a kandidátky na politické funkcie a aby im pomáhala s budovaním kapacít; podporuje začleňovanie problematiky rodovej rovnosti do tematických priorít a jej posilňovanie, a to prostredníctvom využívania participatívnych prístupov pri navrhovaní a rozvíjaní programov s dôrazom na boj proti rodovým stereotypom a všetkým formám diskriminácie a násilia voči ženám; |
39. |
navrhuje rozšíriť mandát koordinačnej skupiny pre voľby tak, aby zahŕňal politiky na podporu demokracie, bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných výborov, a nabáda úrad na podporu parlamentnej demokracie, aby s koordinačnou skupinou pre voľby úzko spolupracoval; |
40. |
vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby uznali význam zvyšovania informovanosti úradníkov delegácií EÚ o demokratických krokoch a najmä o podpore parlamentov; |
41. |
zdôrazňuje význam zavádzania demokratizačných politík do akejkoľvek práce Európskeho parlamentu, ako aj do práce jeho delegácií; uznáva tiež význam celosvetovej medziparlamentnej spolupráce v oblasti demokratizačných politík prostredníctvom fór ako Parliamentarians for Global Action (zástupcovia parlamentov za globálne aktivity); |
42. |
vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu legitímne demokratické politické strany a skutočné sociálne hnutia a slobodná tlač zohrávať pri ochrane verejného záujmu tým, že dohliadajú na transparentnosť a zodpovednosť vlád, čo umožňuje štátom ochraňovať ľudské práva a presadzovať sociálny a hospodársky rozvoj; |
43. |
zdôrazňuje významnú úlohu občianskych spoločností a parlamentov tretích krajín pri demokratickom dohľade nad rozpočtom a je presvedčený, že akúkoľvek priamu rozpočtovú podporu poskytovanú Úniou musí dopĺňať technické a politické posilnenie kapacity dohľadu národných parlamentov; potvrdzuje, že EÚ by mala aktívne informovať parlamenty tretích krajín o obsahu spolupráce s EÚ; nabáda úrad na podporu parlamentnej demokracie, aby zaujal aktívnu úlohu pri podpore parlamentov v oblasti demokratického dohľadu nad rozpočtom; v tejto súvislosti vrelo víta zintenzívnenie spolupráce s krajinami Východného partnerstva v rámci zhromaždenia Euronest, ktorého ustanovujúca schôdza sa konala 3. mája 2011, a s touto spoluprácou spája veľké očakávania; upozorňuje na význam tejto iniciatívy Európskeho parlamentu ako významného aspektu vonkajších politík EÚ na podporu demokratizácie; |
44. |
uznáva úsilie úradu na podporu parlamentnej demokracie o pomoc parlamentom v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách a regionálnym parlamentom a o ich podporu; uznáva, že tento úrad prispieva k budovaniu inštitucionálnej a administratívnej kapacity parlamentov nových a rozvíjajúcich sa demokracií, a uznáva v tomto smere jeho spoluprácu s Rozvojovým programom OSN a Medziparlamentnou úniou; nabáda tento úrad, aby sa usiloval o dosiahnutie celosvetového konsenzu v otázke základných noriem osvedčených parlamentných postupov; |
45. |
považuje za zásadne dôležité, aby v budúcnosti občianska spoločnosť priamo prispievala k procesu dobrej správy vecí verejných, a tým aj k dohľadu nad plnením dohôd; v tomto smere naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby vytvorili štruktúrovaný mechanizmus sledovania medzinárodných dohôd EÚ, ktorý bude zapájať všetky prvky organizácií občianskej spoločnosti tretích krajín, vrátane neštátnych subjektov a sociálnych partnerov, do procesu hodnotenia plnenia dohôd; |
46. |
víta rozhodnutie Únie vytvoriť stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať aj aspektov demokratizácie a podporuje ich bezodkladnú realizáciu, aby EÚ mohla rýchlo dospieť k spoločnej analýze situácie a potrieb každej tretej krajiny, ako aj k akčnému plánu, v ktorom sa stanoví spôsob a nástroje, ktoré EÚ naplno využije ako doplnkové opatrenia; súčasne zdôrazňuje, že nové stratégie aj ich vykonávanie musia odstrániť súčasné rozpory a dvojité štandardy v rámci vonkajších politík EÚ v prospech ľudských práv a demokratizácie, a nesmú zavádzať nové rozpory a dvojité štandardy; konštatuje, že strategické dokumenty o jednotlivých krajinách by mali formovať všetky vonkajšie politiky týkajúce sa danej krajiny, a mali by formovať aj používanie nástrojov EÚ; žiada, aby sa strategické dokumenty o jednotlivých krajinách sprístupnili Parlamentu; |
47. |
vyzýva EÚ, aby budúce finančné záväzky spojila s pokrokom dosiahnutým tretími krajinami pri uskutočňovaní stratégií v oblasti ľudských práv a pri dosahovaní skutočného demokratického pokroku; |
48. |
zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať silné koalície s ďalšími subjektmi na svetovej scéne, ako sú Africká únia a Liga arabských štátov, v záujme účinnejšieho presadzovania demokratických hodnôt; naliehavo žiada EÚ, aby sa v rámci tejto koalície aktívne usilovala, predovšetkým spolu s USA, v oblasti spoločného úsilia EÚ a USA o lepšiu koordináciu svojich rozvojových politík; |
49. |
víta vytvorenie riaditeľstva pre ľudské práva a demokraciu v rámci ESVČ a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila kontaktnú osobu v oblasti ľudských práv a demokracie pre všetky vonkajšie zastúpenia EÚ; |
50. |
podporuje úlohu žien ako mierotvorkýň pri predchádzaní a riešení konfliktov a usiluje sa o ich aktívne zapojenie v prospech spoločnosti; |
51. |
podporuje regionálne programy na ochranu najzraniteľnejších jednotlivcov, najmä v prospech detí, žien a starých ľudí; |
52. |
pevne verí, že udelenie právomocí jednotlivcom, hlavne ženám, a občianskej spoločnosti prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia popri súčasnej podpore účinnej ochrany všetkých ľudských práv vrátane sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv je zásadným prvkom vypracovania a vykonania všetkých politík a programov demokratizácie, na ktoré by sa malo zabezpečiť potrebné financovanie; |
53. |
vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali politickú stratégiu v oblasti volebných pozorovateľských misií EÚ, najmä prostredníctvom predloženia politického projektu, ktorého súčasťou je každá z misií; požaduje, aby bolo do dvoch rokov po každej misii predložené na výročnej rozprave Parlamentu o ľudských právach s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie, hodnotenie dosiahnutého demokratického pokroku a nedostatkov, ktoré je nutné napraviť; opätovne potvrdzuje, že je prínosom, ak bývalí poslanci sprístupnia svoje znalosti a skúsenosti volebným pozorovateľským misiám alebo svojim nasledovníkom; |
54. |
zdôrazňuje, najmä v zmysle obmedzených zdrojov, význam výberu prioritných krajín pre volebné pozorovateľské misie na základe skutočného dosahu, ktorý misia môže mať v oblasti presadzovania skutočnej dlhodobej demokratizácie; vyzýva ESVČ, aby pri výbere týchto krajín zvolila mimoriadne selektívny prístup; pripomína, že skupina pre koordináciu volieb, s ktorou sa konzultuje o ročnom programe volebných pozorovateľských misií EÚ, v tejto súvislosti vypracovala presné kritériá výberu; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu metodiky a pravidiel stanovených na medzinárodnej úrovni, a to najmä v oblasti nezávislosti a účinnosti misie; |
55. |
zdôrazňuje význam vypracovania realistických realizovateľných odporúčaní po skončení každej volebnej pozorovateľskej misie; žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa postavili za závery z misií a žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na podporu vykonávania týchto odporúčaní prostredníctvom spolupráce; zdôrazňuje význam riadneho sledovania realizácie týchto odporúčaní; žiada, aby bolo šírenie a monitorovanie týchto odporúčaní zverené delegáciám EÚ a aby sa im poskytli nevyhnutné prostriedky; zdôrazňuje tiež potrebu úzkej spolupráce so signatármi Deklarácie o zásadách pre medzinárodné pozorovanie volieb s cieľom zvýšiť účinnosť celosvetovej práce v oblasti volieb; |
56. |
domnieva sa, že stále delegácie Európskeho parlamentu a spoločné parlamentné zhromaždenia by mali mať výrazne posilnenú úlohu pri plnení odporúčaní volebných pozorovateľských misií a analýze pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv a demokracie; |
57. |
zdôrazňuje význam procesu politickej podpory, ktorý sa nezameriava len na obdobie bezprostredne pred voľbami a po voľbách, ale ktorý vychádza z kontinuity; v tejto súvislosti oceňuje hodnotnú prácu vykonávanú politickými nadáciami; |
58. |
zdôrazňuje, že vlády musia niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, zlú správu vecí verejných, korupciu a zlé využívanie národných zdrojov, ktoré sa mali využívať v prospech celej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej snažili o presadzovanie dobrej správy vecí verejných a boj proti beztrestnosti, a to aj prostredníctvom vyžadovania plnohodnotnej spolupráce tretích krajín s Medzinárodným trestným súdom, a aby zabezpečili, že súčasťou nových dohôd bude pristúpenie k Rímskemu štatútu; |
59. |
vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby zachovali a posilnili EIDHR a aby zlepšili a zjednodušili iné existujúce nástroje a rámce určené na podporu demokracie v tretích krajinách; |
Podpora občianskej spoločnosti
60. |
zdôrazňuje potrebu decentralizovaného prístupu dopĺňajúceho politický rozmer, ako aj potrebu zohľadňovať realitu obyvateľstva prostredníctvom podpory miestnych, ale aj regionálnych organizácií, ktoré sa podieľajú na upevňovaní demokracie, a to vytvorením priestoru na dialóg a výmenu osvedčených postupov s Úniou, ale aj inými partnerskými krajinami rovnakého regiónu; |
61. |
navrhuje vypracovanie otvorenejšej a dynamickejšej politiky podpory hybných síl v spoločnosti a politík, ktoré budú podporovať zapojenie občanov; navrhuje, aby sa vplyv občianskej spoločnosti podporil prostredníctvom osobitných programov a prostredníctvom začlenenia tejto otázky do existujúcich programov; |
62. |
zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zlepšovali kapacity občianskej spoločnosti prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti a aby sa jej umožnila účasť na politickom procese; zdôrazňuje, že úzke partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj posilnenie postavenia inštitúcií dohľadu vrátane národných parlamentov sú kľúčom k podpore demokracie; |
63. |
požaduje cielenú podporu neextrémistických spoločenských hnutí, skutočne nezávislých médií a politických strán, ktoré sa v autoritárskych štátoch a nových demokraciách zasadzujú za demokraciu s cieľom propagovať účasť verejnosti, podporovať udržateľné pluralitné politické systémy a zlepšovať situáciu v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že v tejto súvislosti by mal kľúčovú úlohu zohrávať európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva; |
64. |
žiada o podporu širokého zapájania všetkých zainteresovaných subjektov do rozvoja danej krajiny a nabáda všetky časti spoločnosti, aby sa zapojili do budovania demokracie; uznáva, že MVO a iné neštátne subjekty zohrávajú pri presadzovaní demokracie, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv životne dôležitú úlohu; |
65. |
podporuje zavedenú prax hľadania inovatívnych spôsobov zapájania občianskej spoločnosti, politických strán, médií a iných mimovládnych politických subjektov do dialógov EÚ s tretími krajinami; opätovne zdôrazňuje svoju podporu slobode, ochrane a propagácii médií, zmenšovaniu digitálnej priepasti a uľahčeniu prístupu k internetu; |
66. |
podporuje financovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom EIDHR a prideľovanie prostriedkov na miestne projekty MVO; navrhuje, aby sa prideľovalo postupne čoraz viac prostriedkov, ak je situácia v krajine taká, že občianska spoločnosť a demokracia smerujú k úspechu; |
67. |
zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k informáciám a nezávislým médiám je kľúčový pre podporu požiadaviek verejnosti na uskutočnenie demokratických reforiem, a preto vyzýva na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody tzv. starých a tzv. nových médií, ochrany nezávislých žurnalistov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania prístupu na internet; |
68. |
oceňuje kroky členských štátov EÚ v oblasti podpory demokratizácie na celom svete, napríklad program spolupráce medzi ombudsmanmi z krajín Východného partnerstva v období rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvorili ombudsmani z Poľska a Francúzska v záujme zlepšenia schopností úradov ombudsmanov, orgánov štátnej správy a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť individuálne práva a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto kroky koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EÚ čerpali z takto získaných skúseností; |
69. |
opäť potvrdzuje odhodlanie EÚ bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť štátom, kde prebieha demokratizácia, keďže ich obyvateľstvo je osobitne ohrozené tým, že bude vystavené obchodovaniu s ľuďmi; požaduje úzku spoluprácu v tejto veci medzi GR DEVCO, GR ENLAR, GR HOME a koordinátorom EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi; |
70. |
uznáva význam spolupráce medzi EÚ a Radou Európy v oblasti demokratizácie na celom svete; víta spustenie spoločných programov EÚ a Rady Európy na podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a stability v krajinách Východného partnerstva; |
*
* *
71. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) A/RES/55/96.
(2) A/RES/59/201.
(3) Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.
(4) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(5) Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 270.
(6) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.
(7) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9.2010, s. 3.
(9) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 34.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0327.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0434.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0082.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2011)0121.
(16) A/HRC/17/31, 2011.
(17) A/RES/55/96 a A/RES/59/201.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/180 |
Štvrtok 7. júla 2011
Príprava na decembrové voľby do Štátnej dumy Ruska
P7_TA(2011)0335
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o prípravách na decembrové voľby 2011 do ruskej Štátnej dumy
2013/C 33 E/18
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997 a ktorej platnosť sa predlžuje dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda, |
— |
so zreteľom na prebiehajúce rokovania o novej dohode, ktorou sa stanoví nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010, |
— |
so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na uznesenie z 9. júna 2011 o samite EÚ – Rusko (1), zo 17. februára 2011 o právnom štáte v Rusku (2), zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (3), uznesenie z 12. novembra 2009 (4) prijaté pred samitom EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 18. novembra 2009 v Štokholme, uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku (5) a uznesenie zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti (6), |
— |
so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, najmä na posledné stretnutie, ktoré sa v tejto súvislosti uskutočnilo 4. mája 2011, |
— |
so zreteľom na rozhodnutie ruského ministra spravodlivosti z 22. júna 2011 zamietnuť žiadosť Ľudovej strany slobody (PARNAS) o oficiálnu registráciu a na predchádzajúce podobné prípady, v dôsledku čoho sa tieto strany nebudú môcť zúčastniť volieb, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie Catherine Ashtonovej z 22. júna 2011 o registrácii strán v Rusku, |
— |
so zreteľom na záväzok dodržiavať demokratické zásady, ktorý Rusku vyplýva z jeho členstva v Rade Európy a zo skutočnosti, že Rusko je signatárom Európskeho dohovoru o ľudských právach, |
— |
so zreteľom na výsledok samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 9. a 10. júna 2011 v Nižnom Novgorode, |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže politický pluralizmus je základom demokracie a modernej spoločnosti a zdrojom politickej legitimity, |
B. |
keďže 12. apríla 2011 sa Európsky súd pre ľudské práva kriticky vyjadril k ťažkopádnym postupom registrácie politických strán v Rusku, ktoré nie sú v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, |
C. |
keďže pozorovatelia úradu ODIHR, ktorí navštívili Rusko počas parlamentných volieb v roku 2003, odporučili, aby štandardná misia OBSE začala vykonávať svoju činnosť šesť týždňov pred voľbami a aby pozostávala z 60 dlhodobých a 400 krátkodobých pozorovateľov, |
D. |
keďže pretrvávajú obavy v súvislosti s vývojom v Ruskej federácii, pokiaľ ide o dodržiavanie a ochranu ľudských práv a rešpektovanie spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a OSN, a zaviazala sa preto dodržiavať zásady demokracie a ľudské práva, ktoré presadzujú tieto organizácie, |
1. |
opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, s ktorým má spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce v rámci spoločného susedstva i na celosvetovej úrovni; |
2. |
opätovne potvrdzuje svoje uznesenie z 9. júna 2011 o samite EÚ – Rusko v Nižnom Novgorode; |
3. |
vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím ruských orgánov zamietnuť registráciu Ľudovej strany slobody (PARNAS) pre nadchádzajúce voľby do Štátnej dumy v decembri 2011; vyzýva ruské orgány, aby zaručili slobodný a spravodlivý priebeh volieb a zrušili akékoľvek rozhodnutia a pravidlá, ktoré tejto zásade odporujú; |
4. |
opätovne potvrdzuje svoje znepokojenie nad ťažkosťami, ktorým čelia politické strany pri registrácii do volieb a ktoré skutočne narúšajú politickú súťaž v Rusku, obmedzujú výber, ktorý majú voliči k dispozícii, a preukazujú, že v krajine ešte stále existujú skutočné prekážky pre politický pluralizmus; |
5. |
zdôrazňuje, že voľby do Štátnej dumy by sa mali zakladať na uplatňovaní volebných pravidiel stanovených Radou Európy a OBSE; naliehavo žiada ruské orgány, aby umožnili OBSE/Rade Európy zriadiť dlhodobú volebnú pozorovateľskú misiu a aby s ňou od jej úplného počiatku úzko spolupracovali, a vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby trvala na zriadení takejto misie; vyzýva na úzku spoluprácu uvedenej pozorovateľskej misie s občianskou spoločnosťou a monitorovacími skupinami; |
6. |
vyjadruje poľutovanie nad šesťmesačným zákazom vycestovania, ktorý bol uložený 5. júla 2011 Borisovi Nemcovi a vyzýva na jeho okamžité zrušenie; |
7. |
vyjadruje znepokojenie v súvislosti s návrhom zákona, o ktorom sa má rokovať v Štátnej dume a ktorý by ruským súdom umožňoval ignorovať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v niektorých oblastiach, pričom táto iniciatíva je v rozpore so základnými zásadami Európskeho dohovoru o ľudských právach; víta nedávne rozhodnutie ruskej dumy nezaoberať sa momentálne týmto návrhom zákona a dúfa, že sa s konečnou platnosťou vzdá tejto iniciatívy; |
8. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, OBSE, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie. |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0268.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0066.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0234.
(4) Ú. v. EÚ C 271 E, 7.10.2010, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 27.
(6) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 23.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/182 |
Štvrtok 7. júla 2011
Zmeny schengenského systému
P7_TA(2011)0336
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o zmenách schengenského systému
2013/C 33 E/19
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na článok 2 ZEÚ a články 3,18, 20, 21, 67, 77 a 80 ZFEÚ, |
— |
so zreteľom na článok 45 Charty základných práv Európskej únie, |
— |
so zreteľom na Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985, |
— |
so zreteľom na Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, z 19. júna 1990, |
— |
so zreteľom na smernicu 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (1), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2), |
— |
so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis [KOM(2010)0624], |
— |
so zreteľom na návrh správy o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis (PE460.834), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (3), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie o migrácii zo 4. mája 2011 [KOM(2011)0248], |
— |
so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. júna 2011, |
— |
so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 24. júna 2011, |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ je jedným z najväčších úspechov procesu európskej integrácie, pričom sa vyznačuje zrušením kontrol osôb na vnútorných hraniciach a bezprecedentnou slobodou pohybu viac ako 400 miliónov obyvateľov na území s rozlohou 4 312 099 km2, |
B. |
keďže sloboda pohybu sa stala jedným z pilierov občianstva EÚ a jedným zo základov EÚ ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom zakotvuje právo voľne sa pohybovať a zdržiavať vo všetkých členských štátoch a požívať rovnaké práva, ochranu a záruky vrátane zákazu akejkoľvek formy diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, |
C. |
keďže v súlade s Kódexom schengenských hraníc a článkom 45 Charty základných práv EÚ možno slobodu pohybu v EÚ za presných podmienok rozšíriť aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú riadny pobyt v EÚ, |
Nedávne udalosti
D. |
keďže najmä minulý rok sa vyznačoval hromadným odchodom obyvateľov z krajín severnej Afriky; keďže schengenský systém sa nedávno ocitol pod tlakom, keď niektoré členské štáty vzhľadom na náhly prílev migrantov zvažovali obnovenie vnútroštátnych hraničných kontrol, |
E. |
keďže Komisia 4. mája 2011 predložila niekoľko iniciatív na štruktúrovanejší prístup k migrácii, pričom zohľadnila najmä nedávny vývoj v stredomorskom regióne a zahrnula i návrh týkajúci sa Schengenu; keďže zo záverov Európskej rady z 23. – 24. júna 2011 vyplýva požiadavka, aby Komisia predložila návrh o „ochrannom mechanizme“ s cieľom reagovať na „výnimočné okolnosti“, ktoré by mohli ohroziť schengenskú spoluprácu, |
Kódex schengenských hraníc/migračná politika
F. |
keďže schengenské pravidlá upravujúce pohyb osôb cez vnútorné hranice sú definované v Kódexe schengenských hraníc, ktorého články 23 až 26 stanovujú opatrenia a postupy na dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré však z dôvodu svojej jednostrannej povahy neumožňujú, aby prevládol kolektívny záujem EÚ, |
G. |
keďže vytvorením schengenského priestoru sa definovali spoločné vonkajšie hranice, za riadenie ktorých nesie EÚ spoločnú zodpovednosť podľa článku 80 ZFEÚ; keďže EÚ zatiaľ úplne nesplnila túto požiadavku, i keď vyvinula úsilie o zriadenie účinných kontrol a nadviazanie spolupráce medzi colnými, policajnými a súdnymi orgánmi s cieľom vypracovať spoločnú politiku prisťahovalectva a azylovú a vízovú politiku a vytvoriť Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) a vízový informačný systém (VIS), |
Hodnotiaci mechanizmus
H. |
keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach si vyžaduje, aby členské štáty mali neobmedzenú vzájomnú dôveru vo svoje kapacity v plnej miere vykonávať sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takýchto kontrol; keďže bezpečnosť v schengenskom priestore závisí od dôslednosti a účinnosti kontrol, ktoré každý členský štát vykonáva na svojich vonkajších hraniciach, a tiež od kvality a rýchlosti výmeny informácií prostredníctvom SIS; keďže nedostatočné fungovanie ktorejkoľvek z týchto zložiek znamená riziko pre bezpečnosť celej EÚ, |
I. |
keďže v záujme zaistenia plynulého fungovania schengenského priestoru je nevyhnutné zhodnotiť dodržiavanie schengenského acquis členskými štátmi; keďže hodnotiaci mechanizmus založený na pracovnej skupine pre schengenské hodnotenie (SCH – EVAL), ktorá je čisto medzivládnym orgánom, sa nepreukázal ako dostatočne účinný, |
J. |
keďže je potrebné zrušiť dvojité normy, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v súvislosti so Schengenom, ktorými sa na všetky kandidátske krajiny kladú vysoké požiadavky, zatiaľ čo ku krajinám patriacim do schengenského priestoru sa pristupuje veľmi zhovievavo, |
K. |
keďže v návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis, ktorý v súčasnosti skúma EP v rámci riadneho legislatívneho postupu, je stanovený nový hodnotiaci mechanizmus; keďže tento mechanizmus už stanovuje postupy, zásady a nástroje na podporu a posudzovanie dodržiavania schengenského acquis členskými štátmi, a to aj v prípade nepredvídaných udalostí, |
Spolurozhodovanie
L. |
keďže v článku 77 ZFEÚ sa uvádza, že Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa okrem iného kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice pri absencii akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc, |
Význam Schengenu
1. |
zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie, že Schengen má pozitívny vplyv na život státisícov občanov EÚ tým, že umožňuje pohodlné prekračovanie hraníc a prináša oživenie hospodárstva, a že voľný pohyb je základným právom a pilierom občianstva EÚ, ktorého podmienky uplatňovania sú stanovené v zmluvách a v smernici 2004/38/ES; |
Správa schengenského priestoru/hodnotiaci mechanizmus
2. |
dôrazne odporúča posilnenie správy schengenského priestoru s cieľom poskytnúť pomoc pri zabezpečení toho, aby každý členský štát mohol účinne kontrolovať svoj úsek vonkajších hraníc EÚ, zvýšiť vzájomnú dôveru a vybudovať dôveru v účinnosť systému EÚ v oblasti riadenia migrácie; jednoznačne zdôrazňuje potrebu väčšej solidarity s tými členskými štátmi, ktoré sú vystavené najväčšiemu prílevu migrantov, s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s touto mimoriadnou situáciou; |
3. |
vyjadruje presvedčenie, že nový schengenský hodnotiaci mechanizmus, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v Parlamente, bude súčasťou reakcie, keďže zabezpečuje účinné monitorovanie akýchkoľvek pokusov zaviesť nezákonné kontroly na vnútorných hraniciach a posilňuje vzájomnú dôveru; takisto vyjadruje presvedčenie, že nový schengenský hodnotiaci systém už členským štátom umožňuje požiadať o podporu na zaistenie dodržiavania schengenského acquis v prípade výnimočného tlaku na vonkajších hraniciach EÚ a túto podporu i získať; |
4. |
zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadne vykonávanie a uplatňovanie schengenských pravidiel členskými štátmi aj po ich pristúpení; upozorňuje, že to tiež znamená, že členským štátom, ktoré čelia problémom, sa v ranom štádiu poskytne pomoc, aby mohli odstrániť svoje nedostatky týkajúce sa praktickej podpory zo strany agentúr EÚ; zastáva názor, že existujúci hodnotiaci mechanizmus by sa mal posilniť a pretvoriť na systém EÚ; |
5. |
vyjadruje presvedčenie, že účinnosť hodnotiaceho mechanizmu spočíva v možnosti sankcií v prípade, že nedostatky pretrvávajú a ohrozujú celkovú bezpečnosť schengenského priestoru; pripomína, že hlavným účelom takýchto sankcií je odrádzajúci účinok; |
Kódex schengenských hraníc
6. |
vyjadruje presvedčenie, že podmienky potrebné na dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach za výnimočných okolností sú už jednoznačne stanovené v nariadení (ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc), ktorého články 23, 24 a 25 umožňujú obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach len v prípade, že existuje vážna hrozba pre verejnú politiku alebo vnútornú bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu zameranú na definovanie dôsledného uplatňovania týchto článkov členskými štátmi; |
7. |
preto zastáva názor, že akékoľvek nové dodatočné výnimky zo súčasných pravidiel, ako sú nové dôvody pre „výnimočné“ obnovenie hraničných kontrol, by určite neposilnili schengenský systém; pripomína, že prílev migrantov a žiadateľov o azyl na vonkajších hraniciach sa v žiadnom prípade nemôže sám o sebe považovať za ďalší dôvod na obnovenie hraničných kontrol; |
8. |
vyjadruje hlboké poľutovanie nad pokusom niekoľkých členských štátov obnoviť hraničné kontroly, čo jasne ohrozuje samotnú podstatu schengenského acquis; |
9. |
zastáva názor, že nedávne problémy so Schengenom sú zakorenené v neochote vykonávať spoločné európske politiky v iných oblastiach, najmä v oblasti spoločného európskeho azylového a migračného systému (vrátane boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a boja proti organizovanému zločinu); |
10. |
znovu opakuje, že je nanajvýš dôležité dosiahnuť pokrok v tomto smere, a to aj vzhľadom na to, že lehota na zavedenie spoločného európskeho azylového systému bola stanovená na rok 2012; |
11. |
opätovne potvrdzuje, že zásadne odmieta akýkoľvek nový schengenský mechanizmus, ktorý by mal iné ciele ako zvýšenie slobody pohybu a posilnenie správy schengenského priestoru na úrovni EÚ; |
Spolurozhodovanie
12. |
zdôrazňuje, že akýkoľvek pokus odkloniť sa od článku 77 ZFEÚ ako správneho právneho základu pre všetky opatrenia v tejto oblasti sa bude považovať za odchýlku od zmlúv EÚ, a vyhradzuje si právo využiť v prípade potreby všetky dostupné opravné prostriedky; |
*
* *
13. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(2) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 6.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/186 |
Štvrtok 7. júla 2011
Vykonávanie článkov 9 a 10 protokolu č. 1 k Lisabonskej zmluve, pokiaľ ide o parlamentnú spoluprácu v oblasti SZBP/SBOP
P7_TA(2011)0337
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o prístupe Európskeho parlamentu k vykonávaniu článkov 9 a 10 protokolu (č. 1) k Lisabonskej zmluve, pokiaľ ide o parlamentnú spoluprácu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)
2013/C 33 E/20
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na články 9 a 10 protokolu (č. 1) k Lisabonskej zmluve o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (1) a na pripojené vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o politickej zodpovednosti (2), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009, predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (3), najmä na ods. 18 tohto uznesenia, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (4), najmä na jeho odseky 12, 13 a 14, |
— |
so zreteľom na konferenciu predsedov parlamentov EÚ, ktorá sa konala 4. a 5. apríla 2011 v Bruseli, |
— |
so zreteľom na prínos a závery XLV. schôdze Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC), ktorá sa konala 29. až 31. mája 2011 v Budapešti, |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže článok 9 protokolu (č. 1) stanovuje, že organizáciu a podporu efektívnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce musia spoločne vymedziť Európsky parlament a národné parlamenty, |
B. |
keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako členka kolégia členov Komisie podlieha schváleniu Európskeho parlamentu, |
C. |
keďže Európsky parlament spolurozhoduje s Radou o rozpočte EÚ na vonkajšiu činnosť vrátane rozpočtu na civilné misie v rámci SZBP a SBOP a na administratívne náklady súvisiace s vojenskou koordináciou EÚ, |
D. |
keďže v súlade so zmluvou sa s Európskym parlamentom pravidelne konzultuje o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP a keďže jeho súhlas je nevyhnutný na transformáciu stratégií EÚ na právne predpisy a na uzatváranie medzinárodných dohôd vrátane dohôd, ktoré sa týkajú hlavne SZBP, a to s jednou výnimkou, ktorú predstavujú zmluvy týkajúce sa výlučne SZBP, |
1. |
pripomína, že Európsky parlament je zdrojom demokratickej legitimity v oblastiach SZBP a SBOP, nad ktorými vykonáva politickú kontrolu; |
2. |
zároveň je presvedčený o tom, že posilnenie medziparlamentnej spolupráce v oblasti SZBP a SBOP posilní parlamentný vplyv na politické rozhodnutia EÚ a jej štátov, a to vzhľadom na zodpovednosť Európskeho parlamentu za spoločné politiky Únie vrátane SZBP/SBOP a výsady všetkých národných parlamentov, pokiaľ ide o rozhodovanie o bezpečnostnej a obrannej politike na národnej úrovni; |
3. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že na konferencii predsedov parlamentov EÚ 4. a 5. apríla 2011 sa nedosiahla dohoda, a očakáva podporu úsilia poľského predsedníctva o dosiahnutie dohody medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi o nových formách medziparlamentnej spolupráce v tejto oblasti; |
4. |
potvrdzuje svoju pozíciu uvedenú v príslušných správach, najmä, že:
|
5. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie poľskému predsedníctvu konferencie predsedov parlamentov EÚ, predsedom parlamentov EÚ a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0280.
(2) Tamtiež, príloha II.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0227.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0228.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/188 |
Štvrtok 7. júla 2011
Schéma distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby v Únii
P7_TA(2011)0338
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o programe rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii
2013/C 33 E/21
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na článok 27 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1) a na nariadenie Komisie (ES) č. 983/2008 z 3. októbra 2008, ktorým sa prijíma plán prideľovania zdrojov, ktoré sa majú v rozpočtovom roku 2009 vyúčtovať členským štátom za dodávky potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb v Spoločenstve (2), |
— |
so zreteľom na zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii (KOM(2010)0486), |
— |
so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci T-576/08, |
— |
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 562/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa prijíma plán prideľovania zdrojov, ktoré sa majú v rozpočtovom roku 2012 vyúčtovať členským štátom za dodávky potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb v Európskej únii a ktorým sa stanovujú výnimky z určitých ustanovení nariadenia (EÚ) č. 807/2010 (3), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu z 26. marca 2009 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky a nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pokiaľ ide o distribúciu potravín pre najodkázanejšie osoby v Spoločenstve (4), |
— |
so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2006 (5) o tomto programe, na svoje uznesenie z 22. mája 2008 (6), na svoju pozíciu z 26. marca 2009 a na návrh Komisie KOM(2010)0486, |
— |
so zreteľom na odporúčanie Rady č. 92/441/EHS o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany, |
— |
so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže Komisia odhaduje, že 43 miliónov ľudí v EÚ je ohrozených nedostatkom potravín, |
B. |
keďže hospodárska a finančná kríza a prudký rast cien potravín ohrozujú nedostatkom potravín stále viac ľudí, |
C. |
keďže Komisia odhaduje, že v EÚ je 80 miliónov ľudí ohrozených chudobou a že v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy by sa počet ľudí postihnutých chudobou mohol zvýšiť, keďže jednou z piatich priorít stratégie EÚ 2020 je znížiť chudobu a sociálne vylúčenie v Európskej únii, |
D. |
keďže program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii, založený v roku 1987 v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), v súčasnosti poskytuje potravinovú pomoc 13 miliónom ľudí postihnutých chudobou v 19 členských štátoch a zahŕňa distribučný reťazec 240 potravinových bánk a charít, |
E. |
keďže intervenčné zásoby EÚ sa výrazne znížili, |
F. |
keďže program stále viac využíval nákup na trhu v dôsledku zmien v SPP, čo viedlo k zníženiu objemu intervenčných zásob, ktoré tento program tradične zásobovali, |
G. |
keďže SDEÚ rozhodol, že článok 2 nariadenia (ES) č. 983/2008, ktorý sa týka ďalšieho nákupu potravín na trhu, by sa mal zrušiť, |
H. |
keďže v nadväznosti na rozsudok SDEÚ zahŕňa návrh Komisie náhle zníženie financovania z 500 miliónov EUR v roku 2011 na 113 miliónov EUR v roku 2012, |
I. |
keďže SPP a s ňou súvisiace programy a štrukturálne fondy vrátane Európskeho sociálneho fondu (ESF) vstúpia v roku 2014 do nového rozpočtového obdobia, |
1. |
zdôrazňuje, že prudké zastavenie existujúceho a funkčného programu pomoci bez predchádzajúceho oznámenia alebo prípravy má významný vplyv na najzraniteľnejších občanov EÚ a spôsobuje nespoľahlivosť postupu financovania; |
2. |
vyzýva preto Radu a Komisiu, aby vypracovali prechodné riešenie na zostávajúce roky rozpočtového obdobia (2012 a 2013), a zabránili tak okamžitému a významnému zníženiu potravinovej pomoci v dôsledku zníženia financovania z 500 miliónov EUR na 113 miliónov EUR, a aby zabezpečili, že ľudia závislí od potravinovej pomoci nebudú trpieť nedostatkom potravín; |
3. |
vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zabezpečili pokračovanie programu MDP na zostávajúce roky rozpočtového obdobia (2012 a 2013) a v novom rozpočtovom období 2014 – 2020 na právnom základe, ktorý nebude môcť spochybniť Súdny dvor Európskej únie, a zachovanie ročného rozpočtového stropu vo výške 500 miliónov EUR s cieľom zaistiť, aby ľudia závislí od potravinovej pomoci netrpeli nedostatkom potravín; |
4. |
vyzýva všetky zainteresované strany, aby z dlhodobého hľadiska obozretne posúdili primeranosť programu potravinovej pomoci najmä ako súčasť SPP v kontexte nového rozpočtového obdobia po roku 2014; |
5. |
berie na vedomie oznámenie komisára Ciolosa z 29. júna 2011 o návrhu na presun programu rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám z SPP a konštatuje, že sa musí zabezpečiť jeho primerané financovanie; |
6. |
pripomína, že programy pre odkázané osoby treba realizovať so zreteľom na konanie na Súde prvého stupňa, na čo Komisia správne poukazuje vo svojich návrhoch odhadov na rozpočtový rok 2012; pripomína, že súd vo svojom rozsudku T-576/08 z 13. apríla 2011 uviedol, že tento program sa vzťahuje iba na dodávky potravín pochádzajúce z intervenčných zásob a netýka sa výdavkov vzniknutých nákupom dodávok potravín na trhu; domnieva sa, že v dôsledku tohto rozsudku sa článok 2 nariadenia (ES) č. 983/2008 nemôže použiť ako právny základ pre rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám; |
7. |
žiada Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia o rozdeľovaní potravín najodkázanejším osobám s cieľom nájsť riešenie súčasnej patovej situácie v tejto otázke na úrovni Rady, domnieva sa, že pre budúce finančné plánovacie obdobie treba nájsť čo najvhodnejší právny základ; |
8. |
zdôrazňuje, že právo na potraviny je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický, sociálny a ekonomicky únosný prístup k vhodnej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá splní ich výživové potreby a priority pre aktívny a zdravý život; upozorňuje, že nedostatočná výživa má negatívny vplyv na zdravie; |
9. |
zdôrazňuje, že vysoko kvalitná a zdravá výživa je mimoriadne dôležitá najmä pre deti a prispieva k uspokojeniu ich vývojových a vzdelávacích potrieb; |
10. |
víta iniciatívu Európskej komisie a agentúr OSN, ktorá sa týka vytvorenia spoločného frontu v boji proti potravinovej neistote a podvýžive na celom svete; |
11. |
zdôrazňuje, že poľnohospodárom je potrebné zaručiť slušný a spravodlivý príjem a odmenu za ich prácu; konštatuje, že poľnohospodári v mnohých regiónoch trpia nedostatkom financií; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou chudoby vidieka a rozpadu vidieckych spoločenstiev; |
12. |
domnieva sa, že v súvislosti so zlepšovaním potravinovej bezpečnosti a vytváraním udržateľných systémov výroby a dodávok potravín je z dlhodobého hľadiska kľúčová minimalizácia odpadu z potravín; |
13. |
zdôrazňuje, najmä so zreteľom na súčasnú hospodársku, finančnú a sociálnu krízu, význam poskytovania pomoci na Európskej úrovni najzraniteľnejším a najodkázanejším členom spoločnosti; |
14. |
pripomína, že jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť chudobu a sociálne vylúčenie v Európskej únii, zdôrazňuje, že na boj proti chudobe je potrebná integrovaná politika, ktorá by spájala slušné príjmy, pracovné a životné podmienky a prístup ku všetkým základným právam: politickým, hospodárskym, sociálnym aj kultúrnym; domnieva sa, že opatrenia potravinovej pomoci by mohli byť jedným z prvkov širšej integrovanej politiky na boj proti chudobe; uznáva, že jedným z vedľajších účinkov chudoby je často podvýživa a nedostatok potravín; |
15. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 268, 9.10.2008, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2011, s. 24.
(4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 258.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 170.
(6) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 71.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/191 |
Štvrtok 7. júla 2011
Pokrok v opatreniach proti mínam
P7_TA(2011)0339
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o pokroku v opatreniach proti mínam (2011/2007(INI))
2013/C 33 E/22
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (ďalej len „dohovor o zákaze mín“) z 3. decembra 1997, ktorý nadobudol platnosť 1. marca 1999, |
— |
so zreteľom na dohovor o používaní určitých konvenčných zbraní z roku 1980 (CCW) a k nemu pripojené protokoly, najmä na zmenený a doplnený protokol II o nášľapných mínach, nástražných výbušných systémoch a iných zariadeniach a protokol V o výbušných pozostatkoch vojny, |
— |
so zreteľom na najnovšie uznesenia z 22. apríla 2004 o protipechotných nášľapných mínach (1), zo 7. júla 2005 o svete bez mín (2), z 19. januára 2006 o zdravotnom postihnutí a rozvoji (3), z 13. decembra 2007 k 10. výročiu dohovoru o zákaze mín (4) a zo 6. septembra 2001 o opatreniach na podporu záväzku neštátnych subjektov k úplnému zákazu protipechotných nášľapných mín (5), |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1724/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v rozvojových krajinách (6) a nariadenie Rady (ES) č. 1725/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v tretích krajinách iných ako rozvojové krajiny (7), |
— |
so zreteľom na Cartagenský akčný plán na roky 2010 – 2014: ukončenie utrpenia spôsobeného protipechotnými nášľapnými mínami, ktorý bol prijatý na druhej hodnotiacej konferencii Ottawského dohovoru, ktorá sa uskutočnila od 30. novembra do 4. decembra 2009 v kolumbijskej Cartagene, |
— |
so zreteľom na usmernenia Európskej komisie o činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti mín na roky 2008 – 2013, |
— |
so zreteľom na svoje viaceré uznesenia o kazetovej munícii, pričom posledné bolo prijaté 8. júla 2010 (8), a na nadobudnutie platnosti Dohovoru o kazetovej munícii dňa 1. augusta 2010, |
— |
so zreteľom na správu útvaru OSN pre opatrenia proti mínam, |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0211/2011), |
A. |
keďže EÚ sa aktívne zapája do opatrení proti mínam, najmä od jednotnej akcie z roku 1995, a prijala záväzný cieľ úplne zakázať a odstrániť protipechotné nášľapné míny (APL) na celom svete; keďže EÚ je vedúcim podporovateľom opatrení proti mínam a (popredným) prispievateľom v tomto smere, pričom táto téma patrí k jej prioritám v oblastiach ľudských práv, humanitárnej a rozvojovej pomoci, |
B. |
keďže opatrenia proti mínam zahŕňajú prieskum, odhaľovanie, označovanie a odstraňovanie protipechotných nášľapných mín (APL) a iných výbušných pozostatkov vojny (ERW) vrátane opusteného arzenálu (AO) nevybuchnutého arzenálu (UXO), pozostatkov kazetovej munície a improvizovaných výbušných zariadení (IED), ako aj osvetu o riziku súvisiacom s mínami a ERW, pomoc obetiam, likvidáciu zásob a podporu zameranú na presadzovanie všeobecného rozšírenia príslušných medzinárodných dohovorov a zmlúv s cieľom ukončiť výrobu APL, ich používanie a obchodovanie s nimi, |
C. |
keďže APL a ERW vrátane IED a pozostatkov kazetovej munície okrem toho, že spôsobujú straty na ľudských životoch, najmä medzi civilným obyvateľstvom, znamenajú vážnu prekážku obnovy postihnutých krajín po skončení konfliktu, pričom môžu slúžiť ako základný materiál pri výrobe IED, |
D. |
keďže do 1. decembra 2010 celkovo 156 štátov oficiálne súhlasilo, že pristúpi k dohovoru o zákaze mín, |
E. |
keďže podľa odhadov iniciatívy Landmine and Cluster Munition Monitor (Monitorovanie nášľapných mín a kazetovej munície) počet obetí APL a iných ERW klesol z 18 000 v roku 1999 na 4 000 v roku 2009; keďže podľa odhadov 70 % týchto obetí tvorili civilisti, pričom tretinu z nich predstavovali deti, a keďže príliš veľa ľudí na celom svete je naďalej ohrozovaných APL a ERW, |
F. |
keďže v nedávnom období iba dve vlády, a to vlády Barmy/Mjanmarska a Líbye, nechali rozmiestniť APL, pričom neboli zaznamenané žiadne vývozy ani presuny APL a podľa odhadov len tri štáty pokračujú v ich výrobe, avšak povstalecké skupiny, ako napríklad FARC, naďalej pokračujú vo výrobe vlastných zariadení, |
G. |
keďže väčšina ozbrojených síl sa už dávno vzdala používania APL, ale viacerí ozbrojení neštátni aktéri stále používajú APL spolu s IED aktivovanými obeťou a kazetovú muníciu, |
H. |
kdeže problém APL a iných ERW sa naďalej do istej miery týka viac ako 90 krajín, pričom najviac postihnutými sú Afganistan, Kolumbia, Pakistan, Mjanmarsko, Kambodža a Laos, |
I. |
keďže sú to v prvom rade postihnuté štáty, kto nesie zodpovednosť za vyriešenie problému APL a ERW na vlastnom území pred konfliktom, počas neho a po jeho skončení, |
J. |
keďže v mnohých zasiahnutých krajinách, kde sa konflikt skončil, ale kde naďalej vo veľkom počte zostávajú miestne ozbrojené zložky, sa len malá časť vojenských síl zaoberá odstraňovaním mín, |
K. |
keďže pomoc obetiam bude potrebné poskytovať dlho po tom, ako sa zažehná hrozba, ktorú prestavujú APL, |
L. |
keďže medzinárodné spoločenstvo vynikajúco zareagovalo na výzvu, ktorú predstavuje tragédia spôsobená APL, a v rokoch 1999 až 2009 prispelo k opatreniam proti mínam sumou 3,9 miliardy USD, pričom najvyššími prispievateľmi boli USA (902,4 miliónov USD), ES (521,9 miliónov USD), Japonsko (336,9 miliónov USD), Nórsko (342,7 miliónov USD), Kanada (259,8 miliónov USD), Spojené kráľovstvo (220,6 miliónov USD), Nemecko (206,9 miliónov USD) a Holandsko (201,9 miliónov USD), |
M. |
keďže hrozba, ktorú predstavujú míny, je často nižšia, než panuje všeobecné presvedčenie, a podľa výpočtov sa iba na 2 % územia, kde prebehol nákladný proces odmínovania, skutočne nachádzali APL alebo iné ERW, keďže existujú jasné náznaky, že dochádza k neefektívnemu využívaniu prostriedkov vyčlenených na opatrenia proti mínam; keďže lepšia metodika prieskumu a pochopenie jeho výsledkov môže výrazne znížiť potrebu úplného odmínovania predpokladaných nebezpečných oblastí, pričom v posledných rokoch k takémuto zníženiu aj došlo, |
N. |
keďže techniky a technológie odhaľovania výbušnín ani napriek značným investíciám nezaznamenali veľký pokrok a vzhľadom na nárast vo využívaní IED je naliehavé riešiť nové otázky, |
O. |
keďže osveta o znižovaní rizika je kľúčovým prvkom pomoci ľuďom, najmä deťom, v oblastiach postihnutých mínami, aby mohli žiť bezpečnejšie a aby sa dozvedeli o nebezpečenstvách spojených s APL a ERW, |
Celosvetové úsilie týkajúce sa opatrení proti mínam
1. |
víta pokrok, ktorý sa za uplynulé desaťročie dosiahol v opatreniach proti mínam, zdôrazňuje však, že snahy treba preorientovať a zintenzívniť, ak sa má hrozba, ktorú predstavujú APL, odstrániť v stanovenom čase; |
2. |
s radosťou víta skutočnosť, že 156 krajín už podpísalo a ratifikovalo dohovor o zákaze mín vrátane 25 členských štátov EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že 37 krajín dohovor stále nepodpísalo; naliehavo vyzýva všetky nezúčastnené štáty, aby pristúpili k dohovoru o zákaze mín a k Dohovoru o kazetovej munícii; naliehavo vyzýva najmä tie členské štáty EÚ, ktoré k dohovoru ešte nepristúpili, aby tak urobili a nabáda k zabezpečeniu lepšej súčinnosti medzi jednotlivými medzinárodnými nástrojmi; |
3. |
s radosťou víta skutočnosť, že 56 krajín už pristúpilo k Dohovoru o kazetovej munícii vrátane 15 členských štátov EÚ; víta aj prijatie Vientianskej deklarácie a jej akčného plánu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali všeobecné rozšírenie a vykonávanie dohovoru o zákaze mín a aj Dohovoru o kazetovej munícii; |
4. |
v plnej miere podporuje vykonávanie Cartagenského akčného plánu, ktorého súčasťou je podrobný päťročný plán záväzkov vo všetkých oblastiach týkajúcich sa opatrení proti mínam, a vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala rozhodnutie o podpore tohto plánu; |
5. |
zdôrazňuje, že pre lepšiu schopnosť reagovať na potreby priamo postihnutých ľudí treba zabezpečiť súlad medzi jednotlivými rozmermi opatrení proti mínam, najmä pokiaľ ide o humanitárne a rozvojové aspekty, aj prostredníctvom zvýšenia účasti miestnych subjektov na vykonávaní súvisiacich projektov a zvýšením ich zodpovednosti v tomto procese; |
6. |
uznáva obrovský príspevok medzinárodných darcov, medzinárodných agentúr a MVO k boju proti pliage APL, ako aj odhodlanie a obetovanie medzinárodných aj miestnych pracovníkov; |
7. |
víta fakt, že ďalších sedem krajín oznámilo, že v rokoch 2009 a 2010 skončilo odmínovanie, čím sa počet štátov, ktoré to dosiahli, zvýšil na 16; |
8. |
uznáva, že USA sú hlavných globálnym podporovateľom opatrení proti mínam, ktorý výrazne podporuje medzinárodné programy na odmínovanie zamínovaných oblastí a na pomoc obetiam a ktorý už dodržiava väčšinu kľúčových ustanovení dohovoru o zákaze mín, a preto nabáda USA, aby pristúpili k dohovoru; |
9. |
naliehavo vyzýva Rusko, aby pristúpilo k dohovoru o zákaze mín, a poznamenáva, že táto krajina, ktorá v minulosti vo veľkom rozsahu vyrábala APL a dlhé roky ich využívala, bola vyňatá zo zoznamu v roku 2010, keď vyhlásila, že míny prestala používať; |
10. |
pripomína štátom zúčastneným na dohovore ich medzinárodný záväzok zničiť zásoby APL; vyjadruje znepokojenie, že Čína a Rusko majú najväčšie zásoby APL, pričom ich množstvo sa odhaduje na 100 miliónov v prípade Číny a 24,5 milióna v prípade Ruska; naliehavo vyzýva EÚ, aby do rokovaní s Ruskom a Čínou zahrnula otázky zničenia ich existujúcich zásob a urýchleného pristúpenia k dohovoru o zákaze mín, pričom vyzýva, aby EÚ pokračovala aj v podporovaní všeobecného rozšírenia dohovoru o zákaze mín a iných príslušných dohovorov aj tým, že zahrnie otázku opatrení proti mínam do svojho politického dialógu a dohôd podpísaných s tretími krajinami; |
11. |
odsudzuje pokračujúce používanie APL povstalcami, teroristickými skupinami a inými neštátnymi aktérmi; v tomto smere poukazuje na situáciu v Kolumbii, kde je skupina FARC považovaná za najaktívnejšieho používateľa APL spomedzi všetkých rebelských skupín na svete; |
Prípadová štúdia – Afganistan
12. |
poznamenáva, že rozšírené a svojvoľné používanie APL počas viac ako tri desaťročia trvajúceho konfliktu znamená, že Afganistan patrí medzi najviac zamínované krajiny na svete, pričom členovia Talibanu navyše využívali IED; |
13. |
odsudzuje skutočnosť, že napriek viac ako desaťročiu trvajúcemu odmínovaniu v rámci najväčšieho a najlepšie financovaného humanitárneho odmínovacieho programu na svete má Afganistan stále jednu z najvyšších úrovní úmrtnosti na svete a vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že od 1. marca 2009 do 1. marca 2010 viac ako polovicu z 508 obetí APL/ERW/IED predstavovali deti; |
14. |
uznáva, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu v mnohých oblastiach je odmínovanie mimoriadne nebezpečné a Taliban zameral svoje útoky na úrady OSN, ako aj miestnych a medzinárodných pracovníkov; |
15. |
konštatuje, že v roku 2009 medzinárodné spoločenstvo darovalo na opatrenia proti mínam v Afganistane asi 80 miliónov USD a že od roku 2002 finančná a technická pomoc EÚ vo výške 89 miliónov EUR pomohla zbaviť APL približne 240 km2 územia krajiny, čím sa toto územie stalo hospodársky prístupným a umožnila sa tu rekonštrukciu nehnuteľností a návrat rodín; zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa vo väčšej miere na pomoc obetiam a osvetu o riziku súvisiacom s mínami; |
16. |
víta skutočnosť, že operácie prebiehajú takmer výlučne za účasti 10 000 miestnych pracovníkov s medzinárodnou pomocou, pričom sa posilnil prvok vlastnej zodpovednosti v tomto procese; |
17. |
vyjadruje znepokojenie zo zjavnej neochoty afganskej vlády na ústrednej úrovni a na úrovni jednotlivých provincií prevziať zodpovednosť za opatrenia proti mínam; |
Prípadová štúdia – Angola
18. |
poznamenáva, že po asi 30 rokoch konfliktu patrí Angola rovnako ako Afganistan ku krajinám, ktorých územie je najviac zasiahnuté APL; |
19. |
berie na vedomie úspešné zriadenie komisie CNIDAH ako vnútroštátneho orgánu pre opatrenia proti mínam, poznamenáva však, že darcovské krajiny majú malý vplyv a že vláda má prístup k vlastným značným finančným zdrojom, predovšetkým z príjmov z ropy; |
20. |
vyjadruje hlboké znepokojenie z mnohých štrukturálnych problémov, ktoré Komisia zdôraznila v hodnotení z roku 2009, napríklad v súvislosti s neefektívnym vynaložením 2,7 milióna EUR na 22 pracovníkov komisie CNIDAH; naliehavo vyzýva EÚ, aby monitorovala, kontrolovala a hodnotila efektívnosť využívania peňazí a aby zabezpečila efektívne a cielené použitie vyčleneného rozpočtu na dosiahnutie potrebného výsledku vo forme odmínovaného územia; |
21. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek skončeniu vnútroštátneho zisťovania v roku 2007 a rozsiahlemu programu pre opatrenia proti mínam stále nie je s istotou známy rozsah hrozby, ktorú predstavujú APL/ERW, a že pri súčasnej miere pokroku bude odmínovanie krajiny trvať sto rokov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť odlišný vzťah medzi vládou a medzinárodnými darcami, vyčleniť viac vnútroštátnych prostriedkov na riešenie problému, zaviesť dokonalejšie techniky zužovania prehľadávaného územia a zvýšiť schopnosti krajiny v oblasti odstraňovania mín, aby sa pôda mohla rýchlejšie uvoľniť na účely produkcie; |
Prípadová štúdia – Bosna
22. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že 16 rokov po skončení konfliktu v Bosne a Hercegovine je v krajine naďalej veľké množstvo APL/ERW, okolo 11 000 mínových polí a odhadovaných 220 000 aktívnych APL a ERW, ktoré predstavujú v celej krajine vážnu bezpečnostnú výzvu a prekážku hospodárskeho a sociálneho vývoja; |
23. |
poznamenáva, že nastalo zlepšenie riadenia opatrení proti mínam vďaka tomu, že sa zriadilo centrum pre opatrenia proti mínam v Bosne a Hercegovine, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina ďaleko zaostala za cieľmi v oblasti financovania a odmínovania, ktoré boli stanovené v žiadosti o predĺženie podľa dohovoru o zákaze mín; |
24. |
uznáva, že mobilizácia zdrojov predstavuje pre vládu veľkú výzvu a že sa ešte musí prijať stratégia pre opatrenia proti mínam na roky 2009 až 2019; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavný orgán vlády zodpovedný za odmínovanie, komisia pre odmínovanie, sa už niekoľko rokov nestretla so zástupcami darcov sídliacimi v Sarajeve a od druhej hodnotiacej konferencie z roku 2009 sa jej zástupcovia nezúčastňujú ani na medzinárodných schôdzach k dohovoru o zákaze mín; vyzýva vládu, aby prevzala plnú zodpovednosť za opatrenia proti mínam a zabezpečila ich strategické plánovanie a riadenie; |
25. |
blahoželá Medzinárodnému trustovému fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam mín (ITF), ktorý má sídlo v Slovinsku, v súvislosti s jeho prínosom k opatreniam proti mínam v Bosne a Hercegovine, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ďalej zameriaval na Bosnu a Hercegovinu, až kým sa tento problém úplne nevyrieši; |
26. |
poznamenáva, že v Bosne a Hercegovine pôsobí 33 akreditovaných organizácií pôsobiacich v oblasti odmínovania, bolo by avšak vhodné vo väčšej miere využiť armádne ľudské zdroje; |
27. |
vyjadruje uznanie EUFOR ALTHEA a jej inštruktorom osvety o rizikách spojených s mínami za to, že vycvičili niekoľko tisíc ľudí, a povzbudzuje ich, aby pokračovali vo svojej práci; |
Pomoc obetiam
28. |
uznáva, že život obetí APL a iných ERW a ich živobytie sú natrvalo poznačené, že sú to najmä civilisti, ktorí často pochádzajú z najchudobnejších vrstiev jedných z najchudobnejších krajín, pričom po mnoho rokov potrebujú cielenú a ustavičnú zdravotnú a sociálnu podporu a pomoc a že táto pomoc a podpora bude potrebná aj vtedy, keď už nebude dochádzať k ďalším úmrtiam; |
29. |
víta skutočnosť, že vďaka opatreniam proti mínam sa výrazne znížila miera smrteľných prípadov, vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že v roku 2009 tvorili civilisti 70 % všetkých obetí, a predovšetkým odsudzuje vysoký podiel detí medzi obeťami; |
30. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby, ktoré prežili zranenia spôsobené nášľapnými mínami, alebo organizácie, ktoré ich zastupujú, sa v menej ako polovici postihnutých krajín zapojili do realizácie pomoci obetiam, a súhlasí, že je potrebné, aby sa v plnej miere zohľadňovali názory a práva týchto osôb; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby výrazne zvýšili časť financovania určenú na pomoc obetiam, ale nie na úkor odmínovania; |
Pokrok v oblasti odhaľovania mín a techník zisťovania
31. |
uznáva, že miestne obyvateľstvo v oblastiach, ktorých územie je zasiahnuté mínami, môže najlepšie poskytnúť prvé signály o tom, kde existuje hrozba míny; |
32. |
poznamenáva, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v technológiách, výcviku a technikách vyhľadávania mín, rýchle, spoľahlivé a nákladovo efektívne riešenia sú naďalej ťažko realizovateľné a stále sa vo veľkom rozsahu využívajú techniky, ktoré vyžadujú manuálne sondy; uznáva dôležitý prínos medzinárodných noriem OSN pre opatrenia proti mínam (IMAS), ktoré zlepšili bezpečnosť a efektívnosť opatrení proti mínam tým, že stanovili normy a zabezpečili poradenstvo, ako aj úlohu útvaru OSN pre opatrenia proti mínam pri koordinovaní snáh v oblasti opatrení proti mínam; |
33. |
poznamenáva, že najväčšie vyhliadky pre technický pokrok pri odhaľovaní mín spočívajú v metódach ušitých na mieru a založených na kombinácii viacerých technológií, s cieľom predchádzať stratám na životoch a vykonávať odmínovanie s minimálnym vplyvom na životné prostredie; |
34. |
uznáva, že riadne vykonaný prieskum je zmysluplný, keď ho následne doplní presné a efektívne podávanie správ, a že darcom treba zabezpečiť, aby sa ich finančné prostriedky na tieto činnosti dobre vynakladali; |
35. |
žiada Európsku komisiu, aby v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi, ktorí sa špecializujú na túto oblasť, vyčlenila dodatočné finančné prostriedky na prieskum mín a na technológie a techniky odhaľovania a aby použila finančné prostriedky dostupné v rámci siedmeho rámcového programu a výskumu v oblasti bezpečnosti; |
Na ceste k odstráneniu hrozby, ktorú predstavujú APL
36. |
je znepokojený, že niektoré krajiny, ktorých sa týka problém APL, sa príliš spoliehajú na medzinárodnú finančnú pomoc zameranú na opatrenia proti mínam a nevyčleňujú dostatok vlastných zdrojov, pokiaľ ide o pracovníkov a príjmy; vyzýva EÚ, aby vo väčšej miere zapájala postihnuté krajiny a pripomenula im ich zodpovednosť, a vyzýva najmä na preskúmanie situácie v Angole, s cieľom vo väčšom rozsahu mobilizovať vnútroštátne príspevky; |
37. |
vyjadruje znepokojenie z presunu zdrojov na „odmínovanie“ oblastí, kde je z humanitárneho hľadiska alebo z hľadiska hospodárskeho rozvoja malé ohrozenie alebo kde sa pociťuje hrozba, hoci nie je reálna, čo je na úkor zamerania sa na oblasti, v ktorých je život značne ohrozený; požaduje, aby sa väčší dôraz kládol na kvalitnejšie plánovanie a riadenie operácií a na presnejší počiatočný prieskum podozrivých oblastí a podávanie správ; |
38. |
vyjadruje znepokojenie nad slabou kontrolou a zabezpečením vojenských skladov obsahujúcich zbrane a výbušný arzenál vrátane nášľapných mín, najmä v krajinách, v ktorých prebiehajú povstania a nepokoje; |
39. |
domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo by malo sústrediť svoju pozornosť na tie krajiny, ktoré sú najmenej schopné samé si pomôcť, ako aj na odstraňovanie mín a poskytovanie pomoci obetiam a že cieľom je rýchlejšie dosiahnuť stav, keď bude možné vyhlásiť, že krajiny sú oslobodené od hrozby, ktorú míny predstavujú pre život a hospodársky rozvoj; |
40. |
naliehavo vyzýva darcov, aby poskytovali financovanie pri efektívnejšom stanovení cieľov, monitorovaní a hodnotení; |
41. |
domnieva sa, že úsilie by sa malo sústrediť na vybudovanie a rozvoj väčšej kapacity na miestnej úrovni, čo by mohlo zahŕňať špeciálne vyškolených miestnych pracovníkov na štruktúrovanom a profesionálnom základe, alebo väčšie využívanie vojenských jednotiek v konfliktných situáciách, ktoré sú špeciálne vyškolené v oblasti humanitárneho odmínovania; |
42. |
požaduje kvalitnejšie vnútroštátne plánovanie opierajúce sa o najlepšie postupy a zvýšenú medzinárodnú koordináciu opatrení proti mínam, ktorá efektívnejšie zameria zdroje na oblasti prioritnej potreby bez toho, aby sa rozmohli byrokratické štruktúry; |
43. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje spoľahlivé sčítanie súčasného počtu obetí APL/ERW/IED, a naliehavo požaduje vypracovanie primeranej analýzy, ktorá bude slúžiť ako návod na účinnejšie nasmerovanie zdrojov, pričom je potrebné vo väčšej miere zohľadniť potreby obetí a ich rodín; |
44. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že od zrušenia príslušného riadku v rozpočte EÚ v roku 2007 EÚ nemá k dispozícii flexibilný nástroj, ktorý by sa vo svojej podstate vzťahoval na viacero krajín a ktorý by koherentne reagoval na priority opatrení proti mínam, a že v kvantitatívnom vyjadrení došlo zo strany EÚ k celkovému poklesu financovania opatrení proti mínam; preto požaduje návrat k angažovanejšiemu prístupu stanovením jedného rozpočtového riadku v rámci hlavného riaditeľstva, čo bude signálom o sile pokračujúceho odhodlania EÚ realizovať opatrenia proti mínam, ktoré musia zohľadňovať osobitné potreby jednotlivých krajín v súlade s dokumentmi o stratégii krajiny a zároveň skutočnosť, že v niektorých krajinách sa prítomnosť mín stala štrukturálnou otázkou, teda otázkou rozvojovej politiky EÚ; |
45. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebola na financovanie programov na opatrenia proti mínam využitá mimoriadna pomoc (článok 3) ani dlhodobá zložka (článok 4) nástroja stability; |
46. |
zdôrazňuje, že po skončení konfliktu môžu opatrenia proti mínam významným spôsobom prispieť k odzbrojeniu, demobilizácii a obnove v neposlednom rade tým, že bývalým bojovníkom poskytnú vysoko cenenú odbornú prípravu a prácu; |
47. |
vyzýva darcov na monitorovanie a štandardizáciu svojich metód hodnotenia efektívnosti nákladov na opatrenia proti mínam, aby sa dali ľahšie porovnať a preskúmať vo vzťahu k jednotlivým krajinám, a požaduje, aby sa prostredníctvom agentúry MASG určili a propagovali najlepšie postupy; |
48. |
vyzýva Európsku komisiu na takú aktualizáciu svojich usmernení o činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti mín na roky 2008 – 2013, aby odrážali navrhované zmeny v inštitucionálnej a finančnej štruktúre, aby sa zabezpečilo rýchlejšie a flexibilnejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov, aby sa poskytli jasné pokyny o prístupe k finančným zdrojom so zameraním na najnaliehavejšie priority a najlepšie postupy, aby sa stanovili tzv. balíky pomoci, ktoré umožnia krajinám v najväčšej núdzi dodržať záväzky vyplývajúce z dohovoru o zákaze mín a sledovať a riadne vyhodnocovať efektívnosť financovania; |
49. |
zdôrazňuje, že opatrenia proti mínam by mali byť povinným prvkom stratégií v tých krajinách, o ktorých sa vie, že sa v nich nachádzajú míny a/alebo ich zásoby; |
50. |
je presvedčený, že prostredníctvom lepšej medzinárodnej koordinácie a stanovenia priorít, zlepšenia postupov riadenia, prieskumu a odhaľovania mín, kvalitnejšieho monitorovania a podávania správ, ako aj rozumnejšieho a lepšieho využívania finančných prostriedkov je v stanovenom čase skutočne možné vytvoriť svet bez APL, ktoré sú hrozbou pre život, živobytie a hospodársky rozvoj; |
*
* *
51. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam členských štátov, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii, OSN, prezidentovi USA a Kongresu USA, vládam krajín, ktorých územie je najviac zasiahnuté mínami, a MVO. |
(1) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1075.
(2) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 473.
(3) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 336.
(4) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 485.
(5) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 352.
(6) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 6.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0285.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/198 |
Štvrtok 7. júla 2011
Konžská demokratická republika, masové znásilňovanie v provincii Južné Kivu
P7_TA(2011)0340
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o Konžskej demokratickej republike a masovom znásilňovaní v provincii Južné Kivu
2013/C 33 E/23
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike, |
— |
so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000, |
— |
so zreteľom na usmernenia Európskej únie o násilí voči ženám a dievčatám a ich diskriminácii, |
— |
so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý v roku 1998, a najmä jeho článok 7 a článok 8, v ktorých sa vymedzuje znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a v ktorých sa označujú za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov diali systematicky alebo nie, |
— |
so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, |
— |
so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1925 (2010), v ktorej sa upresňuje mandát misie OSN v KDR (MONUSCO), |
— |
so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1991 z 28. júna 2011, ktorou sa predlžuje mandát misie MONUSCO, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie osobitnej predstaviteľky OSN pre boj proti sexuálnemu násiliu v ozbrojených konfliktoch Margot Wallströmovej z 23. júna 2011, |
— |
so zreteľom na záverečné komuniké zo šiesteho regionálneho zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, ktoré sa konalo 28. – 29. apríla 2011 v Yaoundé (Kamerun), |
— |
so zreteľom na zákon o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament KDR v roku 2006 a ktorého cieľom bolo urýchlenie trestného stíhania za prípady znásilnenia a ukladanie prísnejších trestov, |
— |
so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže medzi 10. a 12. júnom 2011 sa v dedinách Nakiele a Abala v provincii Južné Kivu stalo 170 osôb obeťou znásilnenia alebo fyzického násilia; keďže členovia rovnakej ozbrojenej skupiny zodpovednej za tieto násilné činy sa už v januári 2011 zúčastnili v rovnakej oblasti masívneho znásilňovania, zatýkania a plienenia, |
B. |
keďže bezpečnostná situácia v Južnom Kivu je naďalej mimoriadne nestála a nepokoje, ktoré sa odohrávajú na východe KDR, viedli k znásobeniu prípadov porušenia ľudských práv a vojnových zločinov vrátane sexuálneho násilia voči ženám, masívneho znásilňovania a ďalších foriem mučenia, zabíjania civilného obyvateľstva a masívneho verbovania detí za vojakov, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené skupiny povstalcov, ako aj vládne ozbrojené a policajné zložky, |
C. |
keďže od začatia vojnových operácií v roku 2009 sa na východe KDR hrozivo rozšírilo znásilňovanie, skutočná vojnová zbraň využívaná bojovníkmi na zastrašovanie, trestanie a ovládanie svojich obetí; keďže krutosti páchané na ženách majú formu znásilnenia, skupinového znásilnenia, sexuálneho otroctva a vraždy a zanechávajú ďalekosiahle následky v podobe fyzickej a psychickej deštrukcie žien, |
D. |
keďže 29. júna 2011 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o predĺžení misie OSN v KDR (MONUSCO) na ďalší rok a keďže táto misia má mandát, ktorý ju oprávňuje použiť všetky nevyhnutné prostriedky na ochranu civilného obyvateľstva pred porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, |
E. |
keďže obete znásilnenia čelia výraznému nedostatku infraštruktúry a nemôžu využívať pomoc alebo primeranú zdravotnú starostlivosť; keďže ženy sú zámerne napádané na verejnosti, pričom v dôsledku týchto útokov často strácajú svoje miesto v spoločnosti a schopnosť starať sa o svoje deti, a keďže existuje veľké riziko nákazy vírusom AIDS; keďže rýchlu zdravotnú pomoc poskytujú iba mnohé mimovládne organizácie, ktoré pôsobia na mieste a ktorých koordinácia a prístup k obetiam už nie sú zaručené, |
F. |
keďže neschopnosť KDR postaviť pred súd členov vlastnej armády a ozbrojených skupín za zločiny podľa medzinárodného práva prispela ku kultúre beztrestnosti; keďže konžská armáda nedisponuje dostatočnými ľudskými, technickými a finančnými zdrojmi, aby mohla plniť svoje povinnosti vo východných provinciách KDR a zabezpečiť ochranu obyvateľstva, |
G. |
keďže uplatňovanie zákona o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament KDR v roku 2006, je veľmi obmedzené, |
H. |
keďže média by mali zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní silnej mobilizácie a burcovaní verejnej mienky, |
1. |
dôrazne odsudzuje masívne znásilňovanie, sexuálne násilie a ďalšie formy porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo medzi 10. a 12. júnom 2011 v regióne Južné Kivu; pripája sa k utrpeniu a bolesti všetkých obetí sexuálneho násilia, predovšetkým masívneho znásilňovania, ku ktorému došlo v priebehu posledných štyroch rokov opakovane vo východnej časti KDR; |
2. |
žiada vládu KDR, aby považovala boj proti masívnemu znásilňovaniu a sexuálnemu násiliu voči ženám za svoju národnú prioritu; |
3. |
víta rozhodnutie OSN uskutočniť vyšetrovanie týchto udalostí; žiada o bezodkladné, nezávislé a nestranné vyšetrovanie týchto zločinov v súlade s medzinárodnými štandardmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vojnoví zločinci stále zastávajú vysoké veliteľské pozície; žiada o účinné a bezodkladné opatrenia na zaručenie ochrany obetí a svedkov počas tohto vyšetrovania a po jeho skončení; |
4. |
žiada Komisiu a Konžskú demokratickú republiku, aby opätovne preskúmali dokument o stratégii krajiny KDR a jej národný indikatívny program v rámci 10. ERF (2008 – 2013) s cieľom stanoviť problematiku masívneho znásilňovania a sexuálneho násilia voči ženám za národnú prioritu zameranú na boj proti beztrestnosti; |
5. |
vyjadruje znepokojenie nad možným banalizovaním sexuálneho násilia; zdôrazňuje, že vláda KDR zodpovedá za zaručenie bezpečnosti na svojom území a ochranu civilného obyvateľstva; pripomína prezidentovi Kabilovi, že sa osobne zaviazal uskutočňovať politiku nulovej tolerancie v otázke sexuálneho násilia a stíhať páchateľov vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré sa odohrali v krajine, ako aj spolupracovať s Medzinárodným súdnym dvorom a krajinami regiónu; |
6. |
víta činnosť mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam znásilnenia a vojnových zločinov, najmä zdravotnú starostlivosť poskytovanú niektorými nemocnicami, napríklad nemocnicou Panzi v meste Bukavu; zdôrazňuje, že väčšina obetí sexuálneho násilia nevyužíva nevyhnutnú zdravotnú, sociálnu alebo právnu pomoc; navrhuje, aby vláda KDR vypracovala komplexný program zameraný na pomoc obetiam a ich opätovné začlenenie do konžskej spoločnosti a na trh práce; žiada Komisiu, aby uvoľnila dodatočné finančné prostriedky na boj proti sexuálnemu násiliu a aby sa v citlivých oblastiach usilovala o vytvorenie domov pre obete sexuálneho násilia; navrhuje uskutočnenie pilotného projektu na zlepšenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej obetiam sexuálneho násilia v KDR, |
7. |
vyjadruje znepokojenie nad tým, že podskupina pre rodovo motivované násilie, ktorá mala za úlohu zabezpečiť koordináciu humanitárnej reakcie na sexuálne násilie, bola pred rokom a pol zrušená z dôvodu nedostatku vedenia zo strany Populačného fondu OSN (UNFPA); žiada preto prepracovanie systému humanitárnej koordinácie na mieste; |
8. |
vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že misia MONUSCO nemohla aktívnejšie využiť svoj mandát a pravidlá nasadenia, aby zabezpečila ochranu proti tomuto masívnemu znásilňovaniu vrátane násilných činov spáchaných jej vlastnými zložkami; uznáva však, že jej prítomnosť je naďalej nevyhnutnou pre zabezpečenie prístupu k humanitárnej pomoci; naliehavo žiada, aby sa dôsledne vykonával mandát a pravidlá nasadenia misie MONUSCO s cieľom účinnejšie zaistiť bezpečnosť obyvateľstva; víta rozhodnutie o predĺžení mandátu misie do 30. júna 2012; |
9. |
žiada Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali činnosť misií EUSEC RD a EUPOL RD; žiada, aby sa problematika boja proti sexuálnemu násiliu plne začlenila do operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; |
10. |
je naďalej veľmi znepokojený súčasnou humanitárnou situáciou v KDR a nedostatkom finančných prostriedkov v tomto regióne v dôsledku zníženia objemu finančných prostriedkov poskytovaných určitými dvojstrannými darcami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že do dnešného dňa sa vyčlenené finančné prostriedky dostávali len k malému počtu obetí; žiada Komisiu, aby zachovala finančné prostriedky vyčlenené na humanitárnu pomoc na východe KDR; |
11. |
vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy o konfliktných mineráloch, ktoré prispievajú k vojne a masívnemu znásilňovaniu v KDR, v záujme boja proti beztrestnosti, a to podľa vzoru amerického zákona Dodda Francka (najmä oddielu 1502), v ktorom sa stanovujú nové požiadavky v oblasti informovania o produktoch, na ktorých výrobu sa používajú tieto konfliktné minerály; |
12. |
konštatuje, že plán na riešenie konfliktu v Južnom Kivu, spočívajúci v uprednostnení vojenského riešenia, sa skončil neúspechom; domnieva sa, že riešenie tohto konfliktu musí mať politickú povahu, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom odvahy zo strany medzinárodného spoločenstva; domnieva sa, že prišiel čas, kedy treba ísť nad rámec jednoduchého odsúdenia a kedy konžská vláda, Európska únia a OSN musia prevziať zodpovednosť a prijať konkrétne opatrenia na zastavenie týchto krutých činov; zdôrazňuje, že ak sa nič nezmení, humanitárni aktéri budú prítomní v oblasti ešte dlho; |
13. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam krajín z regiónu Veľkých jazier, prezidentovi, premiérovi a parlamentu KDR, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnej predstaviteľke OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva. |
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/201 |
Štvrtok 7. júla 2011
Indonézia, vrátane útokov na menšiny
P7_TA(2011)0341
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o Indonézii, vrátane útokov na menšiny
2013/C 33 E/24
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (1), |
— |
so zreteľom na zvolenie Indonézie do Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v máji 2011; keďže členovia UNHRC sú povinní dodržiavať najvyššie normy, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv, |
— |
so zreteľom na to, že Indonézia v roku 2011 predsedá Združeniu národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), so zreteľom na chartu združenia ASEAN, ktorá nadobudla účinnosť 15. decembra 2008, a na vytvorenie Medzivládnej komisie pre ľudské práva v rámci združenia ASEAN 23. októbra 2009, |
— |
so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Indonézia ratifikovala v roku 2006, |
— |
so zreteľom na kapitolu 29 indonézskej ústavy, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania, |
— |
so zreteľom na články 156 a 156a indonézskeho trestného zákona zakazujúce rúhanie, kacírstvo a hanobenie náboženstva, |
— |
so zreteľom na prezidentský dekrét č.1/PNPS/1965 o predchádzaní rúhaniu a zneužívaniu náboženstva, |
— |
so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 8. februára 2011 o nedávnych útokoch proti Ahmadovcom a ich zabíjaní v provincii Banten, |
— |
so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou a na prvé kolo dialógu o ľudských právach zorganizované v tomto rámci, ktoré sa konalo v júni 2010 v Jakarte, |
— |
so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže Indonézia je najväčšou prevažne moslimskou krajinou na svete a keďže tradícia pluralizmu, kultúrnej harmónie, náboženskej slobody a sociálnej spravodlivosti Indonézie je zakotvená v národnej ideológii Pancasila, |
B. |
keďže sa významne zvýšil výskyt útokov proti náboženským menšinám, najmä proti Ahmadovcom, ktorí sami seba považujú za moslimov, ale aj proti kresťanom, budhistom a pokrokovým organizáciám občianskej spoločnosti, |
C. |
keďže po zákaze šírenia moslimského učenia hnutia Ahmadíja v roku 2008 indonézsky minister pre náboženské záležitosti opakovane vyzval na uvalenie úplného zákazu na moslimskú komunitu Ahmadíja, pričom toto opatrenie už prijali tri provincie: Západná Jáva, Južné Sulawesi a Západná Sumatra; keďže 6. februára 2011 dav najmenej 1 500 ľudí napadol 20 ahmadijských moslimov v meste Cikeusik v provincii Banten, pričom troch z nich zabil a niekoľko ďalších ťažko zranil, čo prezident Indonézie odsúdil a vyzval na vyšetrenie týchto útokov, |
D. |
keďže po tomto útoku stovky ľudí zapálili 8. februára 2011 tri kostoly a napadli kňaza v meste Java Temanggung na strednej Jáve po tom, čo bol istý kresťan, obvinený z urážky islamu, odsúdený na trest odňatia slobody na päť rokov, a nie na trest smrti, ako očakávali útočníci, a keďže spoločenstvo cirkví v Indonézii zaznamenalo za ostatných šesť rokov 430 útokov na kresťanské cirkvi, |
E. |
keďže viac ako 150 osôb už bolo zatknutých alebo zadržaných na základe článkov 156 a 156a indonézskeho trestného zákona a keďže existujú dôkazy o tom, že extrémisti zneužívajú miestne predpisy týkajúce sa rúhania, kacírstva a hanobenia náboženstva na obmedzovanie náboženskej slobody a vyvolávanie napätia a násilia medzi komunitami, |
F. |
keďže indonézsky ústavný súd 19. apríla 2010 potvrdil zákony o rúhaní a kacírstve a zamietol žiadosť o ich zrušenie, ktorú predložili štyria poprední islamskí učenci a aspoň sedem organizácií indonézskej občianskej spoločnosti a organizácií pre ľudské práva a ktorú podporilo najmenej 40 ďalších organizácií, |
G. |
keďže existujú hodnoverné správy, konkrétne od Národnej komisie pre ľudské práva, o porušovaní ľudských práv príslušníkmi bezpečnostných síl v Indonézii vrátane mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania a používania zbytočnej a neprimeranej sily, a to najmä na ostrovoch Papua a Maluku; keďže zodpovedné osoby bývajú len zriedka postavené pred nezávislý súd, |
1. |
víta spoločné vyhlásenie prezidenta, predsedu Snemovne reprezentantov, predsedu Rady regionálnych zástupcov, predsedu Poradného ľudového zhromaždenia, predsedov najvyššieho súdu a ústavného súdu a ďalších vyšších úradníkov z 24. mája 2011, v ktorom vyzývajú na zachovávanie ideológie Pancasila a na ochranu pluralizmu; |
2. |
zdôrazňuje pokrok, ktorý Indonézia dosiahla v oblasti zavádzania demokracie a právneho štátu v ostatných rokoch, a prikladá veľký význam udržiavaniu a prehlbovaniu harmonických vzťahov medzi Európskou úniou a Indonéziou v mnohých oblastiach, čo odzrkadľuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou; |
3. |
víta prísľuby Indonézie pred jej zvolením do UNHRC 20. mája 2011 vrátane prísľubu, že ratifikuje všetky hlavné nástroje v oblasti ľudských práv, najmä Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím; |
4. |
vyjadruje vážne znepokojenie nad prípadmi násilia proti náboženským menšinám, najmä proti ahmadijským moslimom, kresťanom, bahájom a budhistom; je znepokojený tým, že porušovanie slobody náboženského vyznania ohrozuje ľudské práva zaručené v indonézskej ústave vrátane zákazu diskriminácie a slobody prejavu, názoru a pokojného zhromažďovania; |
5. |
vyzýva indonézsku vládu, konkrétne ministra pre náboženské záležitosti a indonézske súdnictvo, aby zaručili, aby sa uplatňovali a dodržiavali zásady právneho štátu a aby osoby, ktoré páchajú náboženské násilie a podnecujú nenávisť, boli postavené pred súd; |
6. |
vyjadruje hlboké znepokojenie nad miestnymi predpismi týkajúcimi sa rúhania, kacírstva a hanobenia náboženstva, ktoré sa dajú ľahko zneužiť, a nad spoločnou ministerskou vyhláškou z roku 2008 zakazujúcou šírenie učenia moslimských Ahmadovcov, a vyzýva indonézske úrady, aby ich zrušili alebo prepracovali; |
7. |
oceňuje činnosť indonézskej občianskej spoločnosti, a to aj moslimov, kresťanov a svetských skupín odborníkov, organizácií pre ľudské práva a organizácií na boj proti extrémizmu, zameranú na presadzovanie pluralizmu, slobody vyznania, náboženskej harmónie a ľudských práv; |
8. |
naliehavo vyzýva indonézsku vládu, aby nasledovala odporúčania Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, a najmä, aby na návštevu krajiny pozvala osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia; |
9. |
víta vyšetrovanie smrteľných útokov proti komunite Ahmadíja na západnej Jáve, ktoré viedli k nahradeniu regionálnych a provinčných policajných riaditeľov, obvineniu deviatich policajtov zo zanedbania povinností a postaveniu 14 ďalších ľudí pred súd za spáchané zločiny, a požaduje nezávislé sledovanie súdnych procesov s obvinenými osobami s cieľom zabezpečiť, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť v prípade všetkých zainteresovaných strán; |
10. |
vyzýva indonézske orgány, aby vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv príslušníkmi bezpečnostných síl a aby trestne stíhali zodpovedné osoby vrátane tých, čo nesú zodpovednosť za velenie; |
11. |
vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, ktorí boli zatknutí a obvinení len na základe toho, že sa zapojili do pokojného politického protestu, čo je v rozpore s duchom osobitného zákona o autonómii z roku 2001, ktorým sa Papuáncom, Molučanom a iným etnickým a náboženským menšinám priznalo právo na vyjadrenie ich kultúrnej identity; |
12. |
vyzýva delegáciu EÚ a diplomatické misie členských štátov, aby naďalej pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv, predovšetkým v citlivých regiónoch, ako sú Papua, Moluky a Aceh; |
13. |
zdôrazňuje význam zahrnutia aspektu ľudských práv do politického dialógu v rámci Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou, s osobitným zameraním na náboženskú slobodu a rešpektovanie menšín; |
14. |
vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili indonézsku občiansku spoločnosť a organizácie pre ľudské práva, ktoré aktívne presadzujú demokraciu, toleranciu a mierové spolužitie medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami; |
15. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Indonézie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Medzivládnej komisii pre ľudské práva v rámci združenia ASEAN a Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). |
(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/204 |
Štvrtok 7. júla 2011
India, najmä trest smrti pre Davindera Pala Singha
P7_TA(2011)0342
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o Indii, a najmä o treste smrti pre Davindera Pal Singha
2013/C 33 E/25
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 63/168, ktorá vyzýva na vykonanie rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 62/149 z 18. decembra 2007, pričom 106 krajín hlasovalo za rezolúciu požadujúcu svetové moratórium na tresty smrti a popravy, a 34 krajín sa zdržalo hlasovania a len 46 ich hlasovalo proti rezolúcii, |
— |
so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 65/206 z 21. decembra 2010 o moratóriu na využívanie trestu smrti, |
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o všeobecnom moratóriu na trest smrti (1), |
— |
so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Indickou republikou z roku 1994, |
— |
so zreteľom na tematický dialóg medzi EÚ a Indiou o ľudských právach, |
— |
so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti (2), |
— |
so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku, |
A. |
keďže v roku 2011 – do mesiaca mája – sa uskutočnili popravy len v deviatich krajinách, čo jasne svedčí o tom, že celosvetovo rastie uvedomovanie si krutej a neľudskej povahy trestu smrti, |
B. |
keďže India nevykonala trest smrti od roku 2004, |
C. |
keďže poprava dvoch odsúdených bola povolená, |
D. |
keďže na odporúčanie ministra vnútorných vecí prezident Indie Pratibha Patil zamietol petície o preskúmaní predložené v súlade s článkom 72 indickej ústavy v mene Davindera Pal Singha Bhullara z Pandžábu a Mahendru Nath Dasa z Ásamu, |
E. |
keďže Mahendra Nath Das bol uznaný vinným z vraždy a odsúdený na smrť v roku 1997, keďže boli vyčerpané všetky zákonné opravné prostriedky a keďže Súd vyššieho stupňa v Gauhátí v Ásame (severovýchodná India) odložil popravu do 21. júla 2011, pretože indická vláda potrebovala čas, aby odpovedala Súdu, |
F. |
keďže Davinder Pal Singh Bhullar bol uznaný vinným z účasti na bombových útokoch proti úradu Kongresu mládeže v Dillí a odsúdený na smrť 29. augusta 2001, |
G. |
keďže okolnosti, ktoré sprevádzali návrat Davindera Pal Singha Bhullara z Nemecka do Indie, ako i dlhotrvajúci pobyt Mahendru Nath Dasa v cele smrti stále vyvolávajú otázky, |
H. |
keďže India, ktorá počas svojej kandidatúry do Rady pre ľudské práva pred voľbami 20. mája 2011, sľubovala presadzovať najvyššie normy, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv, |
1. |
vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že indická vláda by po faktickom sedemročnom moratóriu mohla znovu zaviesť výkon trestu smrti, a tým ísť proti celosvetovému trendu, ktorým je zrušenie trestu smrti; |
2. |
opätovne potvrdzuje svoju podporu výzve Valného zhromaždenia OSN na zavedenie moratória na popravy s cieľom zrušiť trest smrti; |
3. |
naliehavo vyzýva indickú vládu, aby nepopravila Davindera Pal Singha Bhullara a Mahendru Nath Dasa a aby zmiernila ich rozsudky; |
4. |
vyzýva indické orgány, aby sa zaoberali prípadmi Davindera Pal Singha Bhullara a Mahendru Nath Dasa osobitne transparentným spôsobom; |
5. |
vyzýva vládu a parlament Indie, aby prijali právne predpisy zavádzajúce stále moratórium na popravy s cieľom zrušiť trest smrti v blízkej budúcnosti; |
6. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi, vláde a parlamentu Indie, indickému ministrovi spravodlivosti, indickému ministrovi vnútorných vecí, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ C 219E, 28.8.2008, s. 306
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0351.
III Prípravné akty
EURÓPSKY PARLAMENT
Utorok 5. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/207 |
Utorok 5. júla 2011
Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Odense Steel Shipyard/Dánsko
P7_TA(2011)0300
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/025 DK/Odense Steel Shipyard, Dánsko) (KOM(2011)0251 – C7-0114/2011 – 2011/2093(BUD))
2013/C 33 E/26
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0251 – C7-0114/2011), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (2) (nariadenie o EGF), |
— |
so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0234/2011), |
A. |
keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom vstupe na trh práce, |
B. |
keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy, |
C. |
keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF, |
D. |
keďže Dánsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 1 356 pracovníkov (pomoc sa týka 950 z nich) z podniku Odense Steel Shipyard pôsobiacom v lodiarskom priemysle v územnosprávnom celku Odense nachádzajúcom sa v regióne Južné Dánsko, |
E. |
keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF, |
1. |
žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie o zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na mobilizáciu EGF; vyjadruje nádej, že v rámci nadchádzajúcich revízií EGF dôjde k ďalším zlepšeniam v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť a zviditeľnenie EGF; |
2. |
pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; |
3. |
zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví; |
4. |
berie na vedomie, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, zahŕňajú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uviedla komparatívne zhodnotenie týchto údajov vo svojich výročných správach; |
5. |
víta skutočnosť, že po opakovaných žiadostiach Európskeho parlamentu sú v rozpočte na rok 2011 v rozpočtovom riadku EGF 04 05 01 po prvýkrát zahrnuté platobné rozpočtové prostriedky vo výške 47 608 950 EUR; opätovne pripomína, že EGF bol vytvorený ako samostatný osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa predíde presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli mať nepriaznivý dosah na plnenie rôznych politických cieľov; |
6. |
schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
7. |
poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie; |
8. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.
Utorok 5. júla 2011
PRÍLOHA
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/025 DK/Odense Steel Shipyard, Dánsko)
(Text prílohy tu nie je uvedený, pretože zodpovedá záverečnému aktu, rozhodnutiu 2011/468/EÚ.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/209 |
Utorok 5. júla 2011
Mobilizácia Fondu solidarity EÚ – záplavy v Slovinsku, Chorvátsku a Českej republike v roku 2010
P7_TA(2011)0301
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2011)0155 – C7-0081/2011 – 2011/2060(BUD))
2013/C 33 E/27
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0155 – C7-0081/2011), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 26, |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (2), |
— |
so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o fonde solidarity prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, |
— |
so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0238/2011), |
1. |
schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
2. |
pripomína, že v bode 26 MID zo 17. mája 2006 sa stanovuje, že ak existuje možnosť prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, ktorý vyžaduje dodatočné výdavky, Komisia túto skutočnosť zohľadní pri vypracovávaní potrebného návrhu; |
3. |
poveruje svojho predsedu, aby podpísal uvedené rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
Utorok 5. júla 2011
PRÍLOHA
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení
(Text prílohy tu nie je uvedený, pretože zodpovedá záverečnému aktu, rozhodnutiu 2011/535/EÚ.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/210 |
Utorok 5. júla 2011
Návrh opravného rozpočtu č. 2/2011: záplavy v Slovinsku, Chorvátsku a Českej republike v septembri 2010
P7_TA(2011)0302
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2011 na rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia (10522/2011 – C7-0137/2011 – 2011/2065(BUD))
2013/C 33 E/28
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 314, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 106a, |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), a najmä na jeho články 37 a 38, |
— |
so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011 prijatý s konečnou platnosťou 15. decembra 2010 (2), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3), |
— |
so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2011 na rozpočtový rok 2011, ktorý Komisia predložila 25. marca 2011 (KOM(2011)0154), |
— |
so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2011, ktorú Rada prijala 24. mája 2011 (10522/2011 – C7-0137/2011), |
— |
so zreteľom na článok 75b rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0233/2011), |
A. |
keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2011 k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 je mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) s cieľom poskytnúť sumu 19,5 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na riešenie následkov prívalových dažďov, ktoré postihli Slovinsko, Chorvátsko a Českú republiku v auguste a septembri 2010, |
B. |
keďže cieľom tohto návrhu opravného rozpočtu je formálne zahrnúť túto rozpočtovú úpravu do rozpočtu na rok 2011, |
C. |
keďže v spoločnom vyhlásení o platobných rozpočtových prostriedkoch pripojenom k rozpočtu na rozpočtový rok 2011 sa stanovilo predloženie opravného rozpočtu v prípade, „ak by rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2011 nestačili na pokrytie výdavkov“, |
D. |
keďže Rada sa rozhodla presunúť rozpočtové prostriedky z rozpočtových položiek výlučne na základe nízkych mier plnenia bez toho, aby zohľadnila skutočnosť, že plnenie rozpočtových riadkov na ukončenie si vyžaduje ďalšie opatrenia, pokiaľ ide o kontroly, a že nie všetky členské štáty prijali vhodné opatrenia na umožnenie účtovných závierok, |
E. |
keďže záporná rezerva vytvorená Radou pre návrh opravného rozpočtu č. 1/2011 je len pragmatická a neposkytuje udržateľné a finančne spoľahlivé riešenie v prípade neočakávaných potrieb platobných rozpočtových prostriedkov, ako zdôraznil Európsky parlament (4), |
F. |
keďže Komisia ešte nepredložila riešenie použitia zápornej rezervy, a to napriek tomu, že ju Európsky parlament vo svojom uznesení o návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 aj Rada vo svojej výzve Komisii vyzvali, aby tak urobila čo najskôr, |
G. |
keďže platobné rozpočtové prostriedky vyhradené pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pravdepodobne nebudú stačiť na pokrytie potrieb na celý rok 2011, a preto bude potrebné ich zvýšenie, |
H. |
keďže vykonávanie platieb v prípade niektorých veľkých projektov v oblasti energetiky v roku 2011 bolo v júni 2011 upravené smerom nadol, a to najmä z dôvodu prevádzkových oneskorení, a keďže tieto rozpočtové prostriedky sa môžu použiť na iné účely, |
1. |
berie na vedomie pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2011; |
2. |
domnieva sa, že presuny prijaté Radou sú v rozpore so spoločným vyhlásením o platobných rozpočtových prostriedkoch, ktoré si cení a ku ktorému je zaviazaný; |
3. |
rozhodol sa zmeniť a doplniť pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2011, ako je uvedené nižšie, s cieľom:
|
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
ODDIEL III — |
KOMISIA |
VÝDAVKY — VÝDAVKY
Číselné údaje
Hlava |
Položka |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
||
01 |
Hospodárske a finančné veci |
524 283 196 |
341 387 137 |
|
|
524 283 196 |
341 387 137 |
|
40 01 40 |
40 929 |
40 929 |
|
|
40 929 |
40 929 |
|
|
524 324 125 |
341 428 066 |
|
|
524 324 125 |
341 428 066 |
02 |
Podnikanie |
1 055 561 122 |
1 209 465 022 |
|
|
1 055 561 122 |
1 209 465 022 |
|
40 01 40 |
52 772 |
52 772 |
|
|
52 772 |
52 772 |
|
|
1 055 613 894 |
1 209 517 794 |
|
|
1 055 613 894 |
1 209 517 794 |
03 |
Hospodárska súťaž |
93 403 671 |
93 403 671 |
|
|
93 403 671 |
93 403 671 |
|
40 01 40 |
56 917 |
56 917 |
|
|
56 917 |
56 917 |
|
|
93 460 588 |
93 460 588 |
|
|
93 460 588 |
93 460 588 |
04 |
Zamestnanosť a sociálne veci |
11 398 325 662 |
9 163 443 236 |
|
50 000 000 |
11 398 325 662 |
9 213 443 236 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
44 335 |
44 335 |
|
|
44 335 |
44 335 |
|
|
11 398 369 997 |
9 163 487 571 |
|
|
11 398 369 997 |
9 213 487 571 |
05 |
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka |
57 292 184 763 |
55 269 004 060 |
|
|
57 292 184 763 |
55 269 004 060 |
|
40 01 40, 40 02 40 |
74 532 |
74 532 |
|
|
74 532 |
74 532 |
|
|
57 292 259 295 |
55 269 078 592 |
|
|
57 292 259 295 |
55 269 078 592 |
06 |
Mobilita a doprava |
1 546 683 351 |
1 141 803 775 |
|
|
1 546 683 351 |
1 141 803 775 |
|
40 01 40 |
25 609 |
25 609 |
|
|
25 609 |
25 609 |
|
|
1 546 708 960 |
1 141 829 384 |
|
|
1 546 708 960 |
1 141 829 384 |
07 |
Životné prostredie a klíma |
470 550 540 |
390 290 122 |
|
|
470 550 540 |
390 290 122 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
44 853 |
44 853 |
|
|
44 853 |
44 853 |
|
|
470 595 393 |
390 334 975 |
|
|
470 595 393 |
390 334 975 |
08 |
Výskum |
5 334 630 545 |
4 117 083 880 |
|
|
5 334 630 545 |
4 117 083 880 |
|
40 01 40 |
6 884 |
6 884 |
|
|
6 884 |
6 884 |
|
|
5 334 637 429 |
4 117 090 764 |
|
|
5 334 637 429 |
4 117 090 764 |
09 |
Informačná spoločnosť a médiá |
1 538 552 441 |
1 334 275 234 |
|
|
1 538 552 441 |
1 334 275 234 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
29 384 |
29 384 |
|
|
29 384 |
29 384 |
|
|
1 538 581 825 |
1 334 304 618 |
|
|
1 538 581 825 |
1 334 304 618 |
10 |
Priamy výskum |
394 978 000 |
396 209 233 |
|
|
394 978 000 |
396 209 233 |
11 |
Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo |
948 592 229 |
719 026 792 |
|
|
948 592 229 |
719 026 792 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
52 021 983 |
52 021 983 |
|
|
52 021 983 |
52 021 983 |
|
|
1 000 614 212 |
771 048 775 |
|
|
1 000 614 212 |
771 048 775 |
12 |
Vnútorný trh |
94 868 629 |
93 358 064 |
|
|
94 868 629 |
93 358 064 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
35 305 |
35 305 |
|
|
35 305 |
35 305 |
|
|
94 903 934 |
93 393 369 |
|
|
94 903 934 |
93 393 369 |
13 |
Regionálna politika |
40 565 228 265 |
33 499 601 033 |
19 546 647 |
19 546 647 |
40 584 774 912 |
33 519 147 680 |
|
40 01 40 |
43 816 |
43 816 |
|
|
43 816 |
43 816 |
|
|
40 565 272 081 |
33 499 644 849 |
|
|
40 584 818 728 |
33 519 191 496 |
14 |
Dane a colná únia |
142 229 539 |
114 783 765 |
|
|
142 229 539 |
114 783 765 |
|
40 01 40 |
32 492 |
32 492 |
|
|
32 492 |
32 492 |
|
|
142 262 031 |
114 816 257 |
|
|
142 262 031 |
114 816 257 |
15 |
Vzdelávanie a kultúra |
2 428 691 266 |
1 996 401 080 |
|
|
2 428 691 266 |
1 996 401 080 |
|
40 01 40 |
38 857 |
38 857 |
|
|
38 857 |
38 857 |
|
|
2 428 730 123 |
1 996 439 937 |
|
|
2 428 730 123 |
1 996 439 937 |
16 |
Komunikácia |
273 374 552 |
253 374 552 |
|
|
273 374 552 |
253 374 552 |
|
40 01 40 |
46 111 |
46 111 |
|
|
46 111 |
46 111 |
|
|
273 420 663 |
253 420 663 |
|
|
273 420 663 |
253 420 663 |
17 |
Zdravie a ochrana spotrebiteľa |
692 021 626 |
596 046 062 |
|
|
692 021 626 |
596 046 062 |
|
40 01 40 |
57 583 |
57 583 |
|
|
57 583 |
57 583 |
|
|
692 079 209 |
596 103 645 |
|
|
692 079 209 |
596 103 645 |
18 |
Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti |
1 193 910 768 |
871 707 680 |
|
|
1 193 910 768 |
871 707 680 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
16 479 335 |
13 005 028 |
|
|
16 479 335 |
13 005 028 |
|
|
1 210 390 103 |
884 712 708 |
|
|
1 210 390 103 |
884 712 708 |
19 |
Vonkajšie vzťahy |
4 270 665 587 |
3 378 255 172 |
|
|
4 270 665 587 |
3 378 255 172 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
44 005 106 |
6 441 836 |
|
|
44 005 106 |
6 441 836 |
|
|
4 314 670 693 |
3 384 697 008 |
|
|
4 314 670 693 |
3 384 697 008 |
20 |
Obchod |
105 067 905 |
104 422 321 |
|
|
105 067 905 |
104 422 321 |
|
40 01 40 |
34 787 |
34 787 |
|
|
34 787 |
34 787 |
|
|
105 102 692 |
104 457 108 |
|
|
105 102 692 |
104 457 108 |
21 |
Rozvoj a vzťahy s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) |
1 433 111 933 |
1 392 926 690 |
|
|
1 433 111 933 |
1 392 926 690 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
109 058 175 |
86 736 049 |
|
|
109 058 175 |
86 736 049 |
|
|
1 542 170 108 |
1 479 662 739 |
|
|
1 542 170 108 |
1 479 662 739 |
22 |
Rozšírenie |
1 123 357 217 |
1 012 513 363 |
|
|
1 123 357 217 |
1 012 513 363 |
|
40 01 40 |
17 764 |
17 764 |
|
|
17 764 |
17 764 |
|
|
1 123 374 981 |
1 012 531 127 |
|
|
1 123 374 981 |
1 012 531 127 |
23 |
Humanitárna pomoc |
878 195 432 |
838 516 019 |
|
|
878 195 432 |
838 516 019 |
|
40 01 40 |
14 878 |
14 878 |
|
|
14 878 |
14 878 |
|
|
878 210 310 |
838 530 897 |
|
|
878 210 310 |
838 530 897 |
24 |
Boj proti podvodom |
81 749 000 |
74 805 171 |
|
|
81 749 000 |
74 805 171 |
25 |
Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo |
190 812 414 |
190 812 414 |
|
|
190 812 414 |
190 812 414 |
|
40 01 40 |
565 027 |
565 027 |
|
|
565 027 |
565 027 |
|
|
191 377 441 |
191 377 441 |
|
|
191 377 441 |
191 377 441 |
26 |
Administratíva Komisie |
1 018 708 135 |
1 017 153 328 |
|
|
1 018 708 135 |
1 017 153 328 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
78 381 |
78 381 |
|
|
78 381 |
78 381 |
|
|
1 018 786 516 |
1 017 231 709 |
|
|
1 018 786 516 |
1 017 231 709 |
27 |
Rozpočet |
69 440 094 |
69 440 094 |
|
|
69 440 094 |
69 440 094 |
|
40 01 40 |
30 939 |
30 939 |
|
|
30 939 |
30 939 |
|
|
69 471 033 |
69 471 033 |
|
|
69 471 033 |
69 471 033 |
28 |
Audit |
11 399 202 |
11 399 202 |
|
|
11 399 202 |
11 399 202 |
|
40 01 40 |
7 105 |
7 105 |
|
|
7 105 |
7 105 |
|
|
11 406 307 |
11 406 307 |
|
|
11 406 307 |
11 406 307 |
29 |
Štatistika |
145 143 085 |
124 373 319 |
|
|
145 143 085 |
124 373 319 |
|
40 01 40 |
47 443 |
47 443 |
|
|
47 443 |
47 443 |
|
|
145 190 528 |
124 420 762 |
|
|
145 190 528 |
124 420 762 |
30 |
Dôchodky a súvisiace výdavky |
1 278 009 000 |
1 278 009 000 |
|
|
1 278 009 000 |
1 278 009 000 |
31 |
Jazykové služby |
392 908 762 |
392 908 762 |
|
|
392 908 762 |
392 908 762 |
|
40 01 40 |
236 399 |
236 399 |
|
|
236 399 |
236 399 |
|
|
393 145 161 |
393 145 161 |
|
|
393 145 161 |
393 145 161 |
32 |
Energetika |
699 617 012 |
1 535 110 306 |
|
– 251 935 540 |
699 617 012 |
1 283 174 766 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
41 299 |
41 299 |
|
|
41 299 |
41 299 |
|
|
699 658 311 |
1 535 151 605 |
|
|
699 658 311 |
1 283 216 065 |
40 |
Rezervy |
977 129 000 |
77 520 404 |
|
182 388 893 |
977 129 000 |
259 909 297 |
|
Súčet |
138 440 114 943 |
122 938 920 666 |
19 546 647 |
|
138 459 661 590 |
122 938 920 666 |
|
40 01 40, 40 02 40, 40 02 41 |
223 269 000 |
159 909 297 |
|
|
223 269 000 |
159 909 297 |
|
|
138 663 383 943 |
123 098 829 963 |
|
|
138 682 930 590 |
123 098 829 963 |
HLAVA 04 — ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI
Číselné údaje
Hlava Kapitola |
Položka |
FR |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
04 01 |
Administratívne výdavky v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnych vecí |
|
95 925 690 |
95 925 690 |
|
|
95 925 690 |
95 925 690 |
|
40 01 40 |
|
44 335 |
44 335 |
|
|
44 335 |
44 335 |
|
|
|
95 970 025 |
95 970 025 |
|
|
95 970 025 |
95 970 025 |
04 02 |
Európsky sociálny fond |
1 |
10 963 813 972 |
8 743 950 522 |
|
|
10 963 813 972 |
8 743 950 522 |
04 03 |
Práca v Európe — Sociálny dialóg a mobilita |
1 |
79 130 000 |
64 266 181 |
|
|
79 130 000 |
64 266 181 |
04 04 |
Zamestnanosť, sociálna solidarita a rodová rovnosť |
|
157 056 000 |
151 704 616 |
|
|
157 056 000 |
151 704 616 |
04 05 |
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) |
1 |
p.m. |
47 608 950 |
|
50 000 000 |
p.m. |
97 608 950 |
04 06 |
Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) — Rozvoj ľudských zdrojov |
4 |
102 400 000 |
59 987 277 |
|
|
102 400 000 |
59 987 277 |
|
Hlava 14 — Súčet |
|
11 398 325 662 |
9 163 443 236 |
|
50 000 000 |
11 398 325 662 |
9 213 443 236 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
|
44 335 |
44 335 |
|
|
44 335 |
44 335 |
|
|
|
11 398 369 997 |
9 163 487 571 |
|
|
11 398 369 997 |
9 213 487 571 |
KAPITOLA 04 05 — EURÓPSKY FOND NA PRISPÔSOBENIE SA GLOBALIZÁCII (EGF)
Číselné údaje
Hlava Kapitola Článok Položka |
Položka |
FR |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
04 05 |
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) |
|
|
|
|
|
|
|
04 05 01 |
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) |
1.1 |
p.m. |
47 608 950 |
|
50 000 000 |
p.m. |
97 608 950 |
|
Kapitola 04 05 — Súčet |
|
p.m. |
47 608 950 |
|
50 000 000 |
p.m. |
97 608 950 |
Článok 04 05 01 — Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
p.m. |
47 608 950 |
|
50 000 000 |
p.m. |
97 608 950 |
Poznámky
Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom umožniť Únii poskytovať prechodnú a cielenú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, ak tieto prepúšťania vo významnej miere nepriaznivo vplývajú na regionálnu alebo miestnu ekonomiku. Pri žiadostiach predložených pred 31. decembrom 2011 sa môžu použiť aj na poskytnutie podpory pracovníkom prepusteným v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.
Maximálna suma výdavkov z fondu bude do výšky 500 000 000 EUR ročne.
V súlade s bodom 28 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 je táto rezerva zameraná na poskytnutie dodatočnej prechodnej podpory pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a na pomoc pri ich opätovnom začleňovaní na trhu práce.
Opatrenia, ktoré uskutočňuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, by mali dopĺňať opatrenia Európskeho sociálneho fondu bez toho, aby sa vytvárali dvojité štruktúry.
Spôsoby zahrnutia rozpočtových prostriedkov do tejto rezervy a využívania fondu sú uvedené v bode 28 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a v článku 12 nariadenia (ES) č. 1927/2006.
Právny základ
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26).
Odkazy na súvisiace akty
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a o riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1).
HLAVA 13 — REGIONÁLNA POLITIKA
Číselné údaje
Hlava Kapitola |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
13 01 |
Administratívne výdavky v oblasti politiky regionálnej politiky |
|
88 430 098 |
88 430 098 |
|
|
88 430 098 |
88 430 098 |
|
40 01 40 |
|
43 816 |
43 816 |
|
|
43 816 |
43 816 |
|
|
|
88 473 914 |
88 473 914 |
|
|
88 473 914 |
88 473 914 |
13 03 |
Európsky fond regionálneho rozvoja a ostatné regionálne operácie |
1 |
28 742 233 077 |
25 165 081 196 |
|
|
28 742 233 077 |
25 165 081 196 |
13 04 |
Kohézny fond |
1 |
11 073 646 193 |
7 625 295 593 |
|
|
11 073 646 193 |
7 625 295 593 |
13 05 |
Predvstupové operácie v oblasti štrukturálnych politík |
|
478 530 004 |
438 405 253 |
|
|
478 530 004 |
438 405 253 |
13 06 |
Fond solidarity |
|
182 388 893 |
182 388 893 |
19 546 647 |
19 546 647 |
201 935 540 |
201 935 540 |
|
Hlava 13 — Súčet |
|
40 565 228 265 |
33 499 601 033 |
19 546 647 |
19 546 647 |
40 584 774 912 |
33 519 147 680 |
|
40 01 40 |
|
43 816 |
43 816 |
|
|
43 816 |
43 816 |
|
|
|
40 565 272 081 |
33 499 644 849 |
|
|
40 584 818 728 |
33 519 191 496 |
KAPITOLA 13 06 — FOND SOLIDARITY
Číselné údaje
Hlava Kapitola Článok Položka |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
13 06 |
Fond solidarity |
|
|
|
|
|
|
|
13 06 01 |
Fond solidarity EÚ — Členské štáty |
3.2 |
178 562 910 |
178 562 910 |
18 371 576 |
18 371 576 |
196 934 486 |
196 934 486 |
13 06 02 |
Fond solidarity EÚ — Krajiny rokujúce o vstupe |
4 |
3 825 983 |
3 825 983 |
1 175 071 |
1 175 071 |
5 001 054 |
5 001 054 |
|
Kapitola 13 06 — Súčet |
|
182 388 893 |
182 388 893 |
19 546 647 |
19 546 647 |
201 935 540 |
201 935 540 |
Článok 13 06 01 — Fond solidarity EÚ — členské štáty
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
178 562 910 |
178 562 910 |
18 371 576 |
18 371 576 |
196 934 486 |
196 934 486 |
Poznámky
Tento článok je určený na zaúčtovanie rozpočtových prostriedkov vyplývajúcich z mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie v prípade prírodných katastrof v členských štátoch.
O vyčlenení rozpočtových prostriedkov sa rozhodne v opravnom rozpočte, ktorého jediným účelom bude mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie.
Právny základ
Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).
Odkazy na súvisiace akty
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou 6. apríla 2005, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie [KOM(2005)0108 v konečnom znení].
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a o riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1).
Článok 13 06 02 — Fond solidarity EÚ — Krajiny rokujúce o vstupe
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
3 825 983 |
3 825 983 |
1 175 071 |
1 175 071 |
5 001 054 |
5 001 054 |
Poznámky
Tento článok je určený na zaúčtovanie rozpočtových prostriedkov vyplývajúcich z mobilizácie Fondu solidarity EÚ v prípade prírodných katastrof v krajinách zúčastňujúcich sa na prístupových rokovaniach s Úniou.
O vyčlenení rozpočtových prostriedkov sa rozhodne v opravnom rozpočte, ktorého jediným účelom bude mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie.
Právny základ
Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).
Odkazy na súvisiace akty
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou 6. apríla 2005, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie [KOM(2005)0108 v konečnom znení].
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a o riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1).
HLAVA 32 — ENERGETIKA
Číselné údaje
Hlava Kapitola |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
32 01 |
Administratívne výdavky v oblasti politiky energetiky |
|
77 046 009 |
77 046 009 |
|
|
77 046 009 |
77 046 009 |
|
40 01 40 |
|
41 299 |
41 299 |
|
|
41 299 |
41 299 |
|
|
|
77 087 308 |
77 087 308 |
|
|
77 087 308 |
77 087 308 |
32 03 |
Transeurópske siete |
1 |
24 150 000 |
20 471 848 |
|
|
24 150 000 |
20 471 848 |
32 04 |
Tradičné a obnoviteľné energie |
|
125 688 003 |
1 080 982 371 |
|
– 251 935 540 |
125 688 003 |
829 046 831 |
32 05 |
Jadrová energia |
1 |
280 578 000 |
209 479 379 |
|
|
280 578 000 |
209 479 379 |
32 06 |
Výskum súvisiaci s energetikou |
1 |
192 155 000 |
147 130 699 |
|
|
192 155 000 |
147 130 699 |
|
Hlava 32 — Súčet |
|
699 617 012 |
1 535 110 306 |
|
– 251 935 540 |
699 617 012 |
1 283 174 766 |
|
40 01 40, 40 02 41 |
|
41 299 |
41 299 |
|
|
41 299 |
41 299 |
|
|
|
699 658 311 |
1 535 151 605 |
|
|
699 658 311 |
1 283 216 065 |
KAPITOLA 32 04 — TRADIČNÉ A OBNOVITEĽNÉ ENERGIE
Číselné údaje
Hlava Kapitola Článok Položka |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
32 04 |
Tradičné a obnoviteľné energie |
|
|
|
|
|
|
|
32 04 01 |
Ukončenie programu Inteligentná energia — Európa (2003 až 2006) |
1.1 |
— |
4 570 459 |
|
|
— |
4 570 459 |
32 04 02 |
Ukončenie programu Inteligentná energia — Európa (2003 až 2006): externá časť — Coopener |
4 |
— |
95 218 |
|
|
— |
95 218 |
32 04 03 |
Podporné činnosti pre európsku energetickú politiku a vnútorný trh s energiou |
1.1 |
3 000 000 |
3 332 626 |
|
|
3 000 000 |
3 332 626 |
32 04 04 |
Ukončenie rámcového programu v oblasti energetiky (1999 až 2002) — Tradičná a obnoviteľná energia |
1.1 |
— |
p.m. |
|
|
— |
p.m. |
32 04 05 |
Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET) |
1.1 |
p.m. |
p.m. |
|
|
p.m. |
p.m. |
32 04 06 |
Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie — Program Inteligentná energia – Európa |
1.1 |
114 499 000 |
39 039 339 |
|
|
114 499 000 |
39 039 339 |
32 04 07 |
Pilotný projekt o energetickej bezpečnosti — Biopalivá |
1.1 |
p.m. |
1 500 000 |
|
|
p.m. |
1 500 000 |
32 04 08 |
Pilotný projekt: Portplus – Trvalo udržateľný energetický plán pre prístavy |
1.1 |
p.m. |
p.m. |
|
|
p.m. |
p.m. |
32 04 09 |
Prípravná akcia — Investičný fond pre obnoviteľnú energiu a biorafinérie spracúvajúce odpad a zvyšky |
1.1 |
p.m. |
p.m. |
|
|
p.m. |
p.m. |
32 04 10 |
Európska agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky |
|
|
|
|
|
|
|
32 04 10 01 |
Európska agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky — Príspevok pre hlavy 1 a 2 |
1.1 |
4 017 000 |
4 017 000 |
|
|
4 017 000 |
4 017 000 |
32 04 10 02 |
Európska agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky — Príspevok pre hlavu 3 |
1.1 |
983 000 |
983 000 |
|
|
983 000 |
983 000 |
|
Článok 32 04 10 — Medzisúčet |
|
5 000 000 |
5 000 000 |
|
|
5 000 000 |
5 000 000 |
32 04 11 |
Energetické spoločenstvo |
4 |
2 939 003 |
2 798 457 |
|
|
2 939 003 |
2 798 457 |
32 04 12 |
Pilotný projekt — Európsky rámcový program pre rozvoj a výmenu skúseností v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest |
1.1 |
p.m. |
300 000 |
|
|
p.m. |
300 000 |
32 04 13 |
Prípravná akcia — Európske ostrovy za spoločnú energetickú politiku |
1.1 |
p.m. |
500 000 |
|
|
p.m. |
500 000 |
32 04 14 |
Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva |
|
|
|
|
|
|
|
32 04 14 01 |
Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva — Energetické siete |
1.1 |
p.m. |
732 955 589 |
|
– 251 935 540 |
p.m. |
481 020 049 |
32 04 14 02 |
Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva — Zachytávanie a ukladanie uhlíka |
1.1 |
p.m. |
247 566 539 |
|
|
p.m. |
247 566 539 |
32 04 14 03 |
Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva — Európska sieť využívania veternej energie na mori |
1.1 |
p.m. |
42 848 055 |
|
|
p.m. |
42 848 055 |
32 04 14 04 |
Projekty v oblasti energetiky na podporu hospodárskej obnovy — Iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie |
1.1 |
p.m. |
p.m. |
|
|
p.m. |
p.m. |
|
Článok 32 04 14 — Medzisúčet |
|
p.m. |
1 023 370 183 |
|
– 251 935 540 |
p.m. |
771 434 643 |
32 04 15 |
Pilotné projekty v oblasti zhodnocovania odpadu a jeho recyklácie na účely výroby čistej energie |
1.1 |
p.m. |
p.m. |
|
|
p.m. |
p.m. |
32 04 16 |
Bezpečnosť energetických zariadení a infraštruktúr |
1.1 |
250 000 |
476 089 |
|
|
250 000 |
476 089 |
|
Kapitola 32 04 — Súčet |
|
125 688 003 |
1 080 982 371 |
|
– 251 935 540 |
125 688 003 |
829 046 831 |
Článok 32 04 14 — Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva
Položka 32 04 14 01 — Projekty v oblasti energetiky na podporu oživenia hospodárstva — Energetické siete
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
p.m. |
732 955 589 |
|
– 251 935 540 |
p.m. |
481 020 049 |
Poznámky
Predtým položka 06 04 14 01
Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie výdavkov na projekty v oblasti plynárenskej a elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré predstavujú pre Úniu najvyššiu pridanú hodnotu.
Tieto rozpočtové prostriedky by mali slúžiť na prispôsobenie a rozvoj energetických sietí s osobitným významom pre Úniu v prospech fungovania vnútorného trhu s energiou, a najmä na zvýšenie prepojovacích kapacít, bezpečnosti a diverzifikácie dodávok a na prekonanie environmentálnych, technických a finančných prekážok. Osobitná podpora Únie je potrebná na intenzívnejší rozvoj energetických sietí a na urýchlenie ich výstavby, a to najmä tam, kde je nedostatočná diverzifikácia trás a zdrojov dodávok.
Tieto rozpočtové prostriedky by mali slúžiť aj na podporu prepojenia a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti so znevýhodnenými a ostrovnými regiónmi Únie.
Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie financovania druhej fázy plánu na oživenie hospodárstva v súlade s dohodou medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu z 2. apríla 2009. Jeho financovanie je podmienené schválením zo strany rozpočtového orgánu a malo by byť dostupné na základe bodov 21, 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení bez toho, aby bolo dotknuté finančné krytie programov podliehajúcich spolurozhodovaniu a priority Európskeho parlamentu.
Ak sa vo výročnej správe Komisie pre Európsky parlament a Radu o vykonávaní plánu na oživenie hospodárstva zistia vážne riziká pre vykonávanie prioritných projektov, Komisia odporučí opatrenia na ich odstránenie a v prípade potreby a v súlade s plánom na oživenie hospodárstva navrhne ďalšie projekty, ktoré už boli uvedené v nariadení (ES) č. 663/2009.
Právny základ
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31).
HLAVA 40 — REZERVY
Číselné údaje
Hlava Kapitola |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
40 01 |
Rezervy na administratívne výdavky |
5 |
1 834 000 |
1 834 000 |
|
|
1 834 000 |
1 834 000 |
40 02 |
Rezervy na finančné intervencie |
|
975 295 000 |
258 075 297 |
|
|
975 295 000 |
258 075 297 |
40 03 |
Záporná rezerva |
|
p.m. |
– 182 388 893 |
|
182 388 893 |
p.m. |
p.m. |
|
Hlava 40 — Súčet |
|
977 129 000 |
77 520 404 |
|
182 388 893 |
977 129 000 |
259 909 297 |
KAPITOLA 40 03 — ZÁPORNÁ REZERVA
Číselné údaje
Hlava Kapitola Článok Položka |
Položka |
FF |
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
|||
40 03 |
Záporná rezerva |
|
|
|
|
|
|
|
40 03 01 |
Záporná rezerva (Podokruh 3b — Občianstvo) |
3.2 |
p.m. |
– 178 562 910 |
|
178 562 910 |
p.m. |
p.m. |
40 03 02 |
Záporná rezerva (Okruh 4 — EÚ ako globálny aktér) |
4 |
p.m. |
–3 825 983 |
|
3 825 983 |
p.m. |
p.m. |
|
Kapitola 40 03 — Súčet |
|
p.m. |
– 182 388 893 |
|
182 388 893 |
p.m. |
p.m. |
Článok 40 03 01 — Záporná rezerva (Podokruh 3b — Občianstvo)
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
p.m. |
– 178 562 910 |
|
178 562 910 |
p.m. |
p.m. |
Poznámky
Nový článok
Tento článok je určený na pokrytie platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 178 562 910 EUR zahrnutých do článku 13 06 01 — Fond solidarity Európskej únie — Členské štáty.
Zásada zápornej rezervy je ustanovená v článku 44 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto rezerva sa musí vyčerpať pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 23 a 24 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Právny základ
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).
Článok 40 03 02 — Záporná rezerva (Okruh 4 — EÚ ako globálny aktér)
Číselné údaje
Rozpočet 2011 |
Pozícia Európskeho parlamentu č. 2/2011 |
Nová suma |
|||
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
Záväzky |
Platby |
p.m. |
–3 825 983 |
|
3 825 983 |
p.m. |
p.m. |
Poznámky
Nový článok
Tento článok je určený na pokrytie platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 3 825 983 EUR zahrnutých do článku 13 06 02 — Fond solidarity EÚ — Krajiny rokujúce o vstupe.
Zásada zápornej rezervy je ustanovená v článku 44 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto rezerva sa musí vyčerpať pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 23 a 24 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Právny základ
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).
(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0475.
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(4) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 (Prijaté texty, P7_TA(2011)0128).
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/227 |
Utorok 5. júla 2011
Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: podnik LM Glasfiber/Dánsko
P7_TA(2011)0303
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/022 DK/LM Glasfiber, Dánsko) (KOM(2011)0258 – C7-0112/2011 – 2011/2092(BUD))
2013/C 33 E/29
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0258 – C7–0112/2011), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (2) (nariadenie o EGF), |
— |
so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0235/2011), |
A. |
keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom vstupe na trh práce, |
B. |
keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy, |
C. |
keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a mala by riadne zohľadňovať MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF, |
D. |
keďže Dánsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 1 650 pracovníkov (pomoc sa týka 825 z nich) z podniku LM Glasfiber pôsobiacom v divízii 28 klasifikácie NACE rev. 2 (Výroba strojov a zariadení) v troch komúnach v južnej časti Dánska (Syddanmark), |
E. |
keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF, |
1. |
žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na mobilizáciu EGF; vyjadruje nádej, že v rámci nadchádzajúcich revízií EGF dôjde k ďalším zlepšeniam v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť a zviditeľnenie EGF; |
2. |
pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; |
3. |
zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví; |
4. |
berie na vedomie, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, zahŕňajú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uviedla komparatívne zhodnotenie týchto údajov vo svojich výročných správach; |
5. |
víta skutočnosť, že po opakovaných žiadostiach Európskeho parlamentu sú v rozpočte na rok 2011 v rozpočtovom riadku EGF 04 05 01 po prvýkrát zahrnuté platobné rozpočtové prostriedky vo výške 47 608 950 EUR; opätovne pripomína, že EGF bol vytvorený ako samostatný osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa predíde presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli mať nepriaznivý dosah na plnenie rôznych politických cieľov; |
6. |
schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
7. |
poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie; |
8. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.
Utorok 5. júla 2011
PRÍLOHA
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2010/022 DK/LM Glasfiber, Dánsko)
(Text prílohy tu nie je uvedený, pretože zodpovedá záverečnému aktu, rozhodnutiu 2011/469/EÚ.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/229 |
Utorok 5. júla 2011
Agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ***I
P7_TA(2011)0304
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o zmenenom a doplnenom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (KOM(2010)0093 – C7-0046/2009 – 2009/0089(COD))
2013/C 33 E/30
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na zmenený a doplnený návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0093), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 74, článok 77 ods. 2 písm. a) a b), článok 78 ods. 2 písm. e), článok 79 ods. 2 písm. c), článok 82 ods. 1 písm. d), článok 85 ods. 1, článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0046/2009), |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu, |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 7. decembra 2009 (1), |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0241/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
3. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 70, 19.3.2010, s. 13.
Utorok 5. júla 2011
P7_TC1-COD(2009)0089
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1077/2011.)
Utorok 5. júla 2011
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady
Európsky parlament a Rada uznávajú osobitné okolnosti, na ktorých sa zakladá osobitná dohoda o sídle a umiestnení agentúry, a skutočnosť, že táto dohoda nemá vplyv na závery zástupcov členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí hláv štátov alebo predsedov vlád v Bruseli 13. decembra 2003 (1), najmä pokiaľ ide o uprednostnenie členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 a v roku 2007, pri rozmiestňovaní sídel úradov alebo agentúr, ktoré sa zriadia v budúcnosti.
(1) Pozri 5381/2004, s. 27.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/230 |
Utorok 5. júla 2011
Výrobky, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane nazývanej „octroi de mer“ (námorná daň) alebo jej zníženie *
P7_TA(2011)0305
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/162/ES o výrobkoch, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane nazývanej „octroi de mer“ (námorná daň) alebo jej zníženie (KOM(2010)0749 – C7-0022/2011 – 2010/0359(CNS))
2013/C 33 E/31
(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0749), |
— |
so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0022/2011), |
— |
so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0199/2011), |
1. |
schvaľuje návrh Komisie; |
2. |
vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu; |
3. |
žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/231 |
Utorok 5. júla 2011
Návrh opravného rozpočtu č. 3/2011: prebytok rozpočtu za rok 2010
P7_TA(2011)0308
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2011 na rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia (11630/2011 – C7-0166/2011 – 2011/2075(BUD))
2013/C 33 E/32
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na články 310 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, |
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a najmä na jeho článok 15 ods. 3 a články 37 a 38, |
— |
so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2011 prijatý s konečnou platnosťou 15. decembra 2010 (2), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3), |
— |
so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2011 na rozpočtový rok 2011, ktorý predložila Komisia 15. apríla 2011 (KOM(2011)0219), |
— |
so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2011, ktorú Rada prijala 16. júna 2011 (11630/2011 – C7-0166/2011), |
— |
so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0254/2011), |
A. |
keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2011 je začleniť do rozpočtu na rok 2011 prebytok z rozpočtového roka 2010 vo výške 4 539 394 283 EUR, |
B. |
keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú kladné výnosy z príjmov vo výške viac než 1,8 miliardy EUR, nevyčerpané výdavkové rozpočtové prostriedky vo výške 2,72 miliardy EUR a kladný kurzový rozdiel vo výške 22,3 milióna EUR, |
C. |
keďže veľká časť prostriedkov na strane príjmov (1,28 miliardy EUR z 1,8 miliardy EUR) pochádza z úrokov z omeškania a z pokút, |
D. |
keďže rozdiel medzi schváleným rozpočtom na rok 2011 (122,96 miliardy EUR) a použitými alebo prenesenými rozpočtovými prostriedkami (120,97 miliardy EUR) je výsledkom zrušených rozpočtových prostriedkov (740 miliónov EUR), najmä z dôvodu neprijatia návrhu opravného rozpočtu č. 10/2010, |
E. |
keďže nevyčerpané rozpočtové prostriedky vo výške 2,72 miliardy EUR sú dôsledkom nedostatočnej realizácie programov, nedostatočného využívania nemobilizovaných rezerv, nedostatočného plnenia v rámci ďalších oddielov rozpočtu a nedostatočného čerpania rozpočtových prostriedkov prenesených z roku 2009 do roku 2010, |
1. |
berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2011, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2010 v súlade s článkom 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách; |
2. |
vyjadruje presvedčenie, že časť príjmov vypočítaná z úrokov z omeškania a z pokút by sa nemala považovať za prebytok, a nemala by sa preto odpočítať z príspevkov členských štátov (vlastné zdroje založené na HND); |
3. |
naopak sa domnieva, že tento príjem pochádzajúci z uplatňovania politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by sa mal priamo vrátiť a znovu investovať do rozpočtu EÚ; vyjadruje odhodlanie presadzovať a obhajovať túto zásadu v nadchádzajúcich rokovaniach o ročných a viacročných rozpočtoch; |
4. |
schvaľuje však pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2011 bez zmien a doplnení a poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 2/2011 za schválený s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie; |
5. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0475.
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/232 |
Utorok 5. júla 2011
Vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ***I
P7_TA(2011)0309
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (KOM(2010)0791 – C7-0012/2011 – 2011/0001(COD))
2013/C 33 E/33
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0791), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0012/2011), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2011 (1), |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0201/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
Utorok 5. júla 2011
P7_TC1-COD(2011)0001
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 954/2011.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/233 |
Utorok 5. júla 2011
Mimoburzové deriváty, centrálne zmluvné strany a archívy obchodných údajov ***I
P7_TA(2011)0310
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010)0484 – C7-0265/2010 – 2010/0250(COD)) (1)
2013/C 33 E/34
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
[PDN 1, pokiaľ nie je uvedené inak]
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (2)
k návrhu Komisie
(1) Vec bola následne vrátená výboru podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku (A7-0223/2011).
(2) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou ; vypustenia sa označujú symbolom ▐.
Utorok 5. júla 2011
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) |
Na žiadosť Komisie sa v správe uverejnenej 25. februára 2009 skupinou expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedom bol J. de Larosière, dospelo k záveru, že je potrebné posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcich finančných kríz, a odporučili sa rozsiahle reformy štruktúry dohľadu nad finančným sektorom v Únii vrátane zriadenia Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, ktorý zahŕňa tri Európske orgány dohľadu, jeden pre bankovníctvo, jeden pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jeden pre cenné papiere a trhy, ako aj zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká. |
(2) |
V oznámení Komisie zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe sa navrhlo posilniť regulačný rámec Únie pre finančné služby. Komisia vo svojom oznámení z 3. júla 2009 s názvom Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi posúdila úlohu derivátov vo finančnej kríze a vo svojom oznámení z 20. októbra 2009 s názvom Opatrenia na zaručenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi– Budúce politické opatrenia v hlavných rysoch oznámila opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na zníženie rizík spojených s derivátmi. |
(3) |
Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov finančného dohľadu vrátane zriadenia troch Európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Únie a k tvorbe kvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad, konkrétne Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) (EBA), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) (EIOPA) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) (ESMA). Tieto orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní stability finančného sektora. Preto je nevyhnutné priebežne zabezpečovať, aby bol rozvoj ich činnosti vysokou politickou prioritou a aby mali k dispozícii primerané prostriedky. |
(4) |
Mimoburzové deriváty sú netransparentné, keďže ide o súkromne obchodované kontrakty, a akékoľvek informácie, ktoré sa ich týkajú, sú zvyčajne dostupné len pre zmluvné strany. Vytvárajú zložité štruktúry vzájomnej závislosti, ktoré môžu sťažiť určenie povahy a úrovne súvisiacich rizík. Finančná kríza ukázala, že takéto vlastnosti zvyšujú neistotu v časoch napätia na trhu, a preto predstavujú riziko ohrozujúce finančnú stabilitu. V tomto nariadení sa ustanovujú podmienky pre zmiernenie týchto rizík a zlepšenie transparentnosti zmlúv o derivátoch. |
(5) |
Na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009 sa lídri skupiny G20 dohodli, že všetky „štandardizované“ zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnych protistrán (CCP) najneskôr do konca roka 2012 a že zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. V júni 2010 vedúci predstavitelia skupiny G20 v Toronte znova potvrdili svoj záväzok a takisto sa zaviazali urýchliť zavádzanie prísnych opatrení na zlepšenie transparentnosti mimoburzových derivátov a regulačného dohľadu nad nimi na medzinárodne konzistentnej a nediskriminačnej báze s cieľom zlepšiť trh s mimoburzovými derivátmi a vytvoriť účinnejšie nástroje na zaistenie zodpovednosti firiem za riziká, ktoré podstupujú . Komisia sa pokúsi zaistiť, aby tieto záväzky podobným spôsobom plnili aj naši medzinárodní partneri. |
(6) |
Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2009 súhlasila, že treba podstatne zlepšiť zmierňovanie kreditného rizika protistrany a že je dôležité zlepšiť transparentnosť, efektívnosť a integritu transakcií s derivátmi. V uznesení Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 – Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia sa vyzvalo na povinné zúčtovanie a ohlasovanie mimoburzových derivátov. |
(7) |
ESMA by mal pôsobiť v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zabezpečovaním stability finančných trhov v mimoriadnych situáciách, zaisťovaním jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a urovnávaním nezhôd medzi nimi. Je poverený aj tvorbou právne záväzných regulačných technických noriem a má hlavnú úlohu pri povoľovaní a monitorovaní centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov. |
(8) |
Pre zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6) sa vyžadujú jednotné pravidlá. |
(8a) |
Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami identifikovala posilnenie finančného aspektu (financializáciu) medzinárodných trhov s nerastnými surovinami ako strategickú výzvu pre hospodárstva v Únii. Komisia potvrdila potrebu väčšej transparentnosti v obchodovaní s nerastnými surovinami, ako aj potenciálny pozitívny účinok pozičných limitov v obchodovaní s komoditami prostredníctvom derivátov. V záujme skutočného zníženia nezdravo vysokého objemu obchodov na trhoch s nerastnými surovinami by Komisia mala najmä zhodnotiť účinky obmedzenia prístupu k obchodovaniu na komoditných burzách len na fyzických obchodníkov, čiže vylúčenia finančných inštitúcií. V nadchádzajúcich revíziách smernice 2004/39/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (7) by sa Komisia mala zaoberať najmä problémom výkyvov cien na trhoch s potravinami a poľnohospodárskymi komoditami a mala by stanoviť vhodné požiadavky na zabránenie systémovým rizikám a manipulačným postupom, a to vrátane maržových požiadaviek, pozičných limitov a trestu vrátenia zisku. |
(9) |
Ukázalo sa, že motivačné faktory na podporu využívania centrálnych protistrán nie sú dostatočné, aby sa štandardizované mimoburzové deriváty skutočne zúčtovávali. Preto sú potrebné záväzné požiadavky na zúčtovanie tých mimoburzových derivátov, ktoré je možné zúčtovať, prostredníctvom centrálnych protistrán. |
(10) |
Je pravdepodobné, že členské štáty budú prijímať rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvárať prekážky bezproblémového fungovania vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Jednotné uplatňovanie zúčtovacej povinnosti v Únii je potrebné aj na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a na vytvorenie rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. |
(11) |
Zaistenie zníženia systémového rizika prostredníctvom zúčtovacej povinnosti si vyžaduje postup určenia oprávnených tried derivátov, na ktoré by sa mala táto povinnosť vzťahovať. Pri tomto postupe by sa malo zohľadniť, že nie všetky mimoburzové deriváty zúčtovávané prostredníctvom centrálnej protistrany sa môžu považovať za vhodné na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany. |
(12) |
V tomto nariadení sa ustanovujú kritériá na určenie oprávnenosti na zúčtovaciu povinnosť. Vzhľadom na svoju rozhodujúcu úlohu by mal ESMA po konzultácii s Komisiou a Európskym výborom pre systémové riziká zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (8) (ESRB) rozhodnúť o tom, či daná trieda derivátov spĺňa kritériá oprávnenosti , či sa má uplatniť zúčtovacia povinnosť a kedy by táto povinnosť mala nadobudnúť účinnosť , a v prípade potreby aj o akýchkoľvek vykonávacích normách na jej postupné zavedenie. Postupné zavádzanie zúčtovacej povinnosti by mohlo prebiehať buď z hľadiska podielu oprávnených tried, ktoré sa majú zúčtovať, alebo z hľadiska typov účastníkov trhu, ktorí majú splniť zúčtovaciu povinnosť. Bilaterálne zúčtovanie by malo byť naďalej povolené, ak niektoré kategórie derivátov v rámci triedy derivátov nespĺňajú požiadavky na zúčtovanie, ako to môže byť v prípade krytých dlhopisov. |
(12a) |
Pri určovaní, či má trieda derivátov podliehať požiadavkám na zúčtovanie, by sa mal ESMA zameriavať na zníženie systémového rizika a predchádzanie systémovým dôsledkom. V hodnotení by sa teda mali zohľadniť faktory ako budúci dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, prepojenosť príslušnej triedy derivátov na trhu, úroveň zmluvnej a hospodárskej štandardizácie zmlúv, vplyv na výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikov z EÚ na svetových trhoch, prevádzkyschopnosť centrálnych protistrán a ich schopnosť riadiť riziko tak, aby zvládali rozsah tejto smernice a povinnosti z nej vyplývajúce, úroveň rizika vyrovnania a kreditného rizika protistrany a vplyv nákladov na reálnu ekonomiku, najmä na investície. |
(12b) |
Charakteristické znaky devízového trhu (denný objem transakcií, menové páry, význam transakcií tretích krajín, riziko vyrovnania riešené prostredníctvom existujúceho spoľahlivého mechanizmu) vyžadujú zodpovedajúci režim, ktorý by spočíval najmä na predbežnej medzinárodnej konvergencii a vzájomnom uznávaní príslušnej infraštruktúry. |
(12c) |
Pri vypracúvaní návrhov delegovaných aktov a vykonávacích technických noriem by sa mali osobitne zvážiť potreby inštitúcií dlhodobého sporenia v súvislosti s poskytovaním produktov dlhodobého sporenia spotrebiteľom. Na tento účel by toto nariadenie nemalo spôsobiť nadmerné náklady pre inštitúcie dlhodobého sporenia. Jedným z nástrojov, ktorými sa tento cieľ dosiahne, je riadne uplatňovanie zásady proporcionality. |
(12d) |
Inštitúciám dlhodobého sporenia by sa ako alternatíva k hotovosti malo povoliť poskytovanie vládnych a vysokokvalitných podnikových dlhopisov na pokrytie počiatočných a variačných marží. |
(13) |
Zúčtovanie zmluvy o mimoburzových derivátoch si vyžaduje súhlas oboch strán tejto zmluvy. Výnimky zo zúčtovacej povinnosti by preto mali byť úzko zamerané, keďže by sa nimi znížila účinnosť tejto povinnosti a prínosov zúčtovania prostredníctvom centrálnej protistrany, a mohli by viesť k regulačnej arbitráži medzi skupinami účastníkov trhu. Komisia a EMSA by však mali zabezpečiť, aby mechanizmy povinného zúčtovania chránili aj investorov. |
(13a) |
Vo všeobecnosti by sa mali povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia uplatňovať len na budúce obchody, čím sa umožní plynulý prechod, zlepší sa stabilita systému a zároveň sa zníži potreba neskorších úprav. Pritom je potrebné rozdielne hodnotiť zúčtovaciu povinnosť a ohlasovaciu povinnosť. Zatiaľ čo dodatočná zúčtovacia povinnosť je vzhľadom na potrebu dodatočného zabezpečenia kolaterálom z právnych dôvodov ťažko možná, neplatí to pre ohlasovaciu povinnosť so spätnou účinnosťou. V tomto prípade by sa mohla na základe výsledkov štúdie vplyvu a pravidiel prispôsobených triedam derivátov, technickým predpokladom a zostávajúcim lehotám do splatnosti stanoviť ohlasovacia povinnosť so spätnou účinnosťou. |
(14) |
Mimoburzové deriváty, ktoré sa nepovažujú za vhodné na zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany, stále prinášajú kreditné riziko protistrany, a preto by sa mali ustanoviť pravidlá na riadenie tohto rizika. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať len na účastníkov trhu, ktorí podliehajú zúčtovacej povinnosti. |
(14a) |
Je dôležité, aby sa nutne odlišné zaobchádzanie s nefinančnými protistranami z tohto nariadenia rozšírilo aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (9) a smernicu 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (10). Protistrany, ktoré nie sú povinné zúčtovávať centrálne, by nemali čeliť vyšším kapitálovým požiadavkám na pokračujúce bilaterálne dohody. |
(14b) |
Regulačnú kapitálovú požiadavku pre finančné protistrany obchodujúce s mimoburzovými derivátmi, ktoré sa zúčtovávajú bilaterálne, a nie prostredníctvom centrálneho zúčtovacieho strediska, by malo byť možné vypočítať podľa úrovne možných strát spojených s rizikom zlyhania stanoveným pre každú protistranu. |
(15) |
Pravidlá týkajúce sa zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti a techník zmierňovania rizika pre zmluvy o derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, by sa mali vzťahovať na finančné protistrany, konkrétne na investičné spoločnosti , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverové inštitúcie , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovne , ktorým bolo udelené povolenie v súlade s Prvou Smernicou Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (11), spoločnosti poskytujúce životné poistenie , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (12), zaisťovne , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (13), podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (14) a na alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov , ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli zaregistrované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (15). |
(15a) |
Činnosti PKIPCP, ktoré obchodujú s derivátmi len v obmedzenom rozsahu, by sa preto mali vyhodnotiť s cieľom určiť, na akom konkrétnom základe by mali byť klasifikované ako finančné protistrany v zmysle tohto nariadenia. Pritom treba prijať kroky na zamedzenie narušeniam hospodárskej súťaže a obmedzenie možností zneužívania. Z toho dôvodu by sa zúčtovacia prahová hodnota pre nefinančné protistrany nemala automaticky uplatňovať aj na PKIPCP. Namiesto toho by sa mala zvážiť a zaviesť úzko vymedzená výnimka. |
(15b) |
PKIPCP by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže diverzifikované politiky investovania PKIPCP obsahujú aj transakcie so zmluvami o derivátoch. PKIPCP v posledných rokoch zaznamenali významný rast a predstavujú približne 50 % HDP Únie, pričom majú aj globálny systémový význam vzhľadom na svoju významnú investičnú kapacitu. |
(15c) |
Dôchodkové fondy vymedzené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (16), ktorých rizikový profil je zameraný proti riziku a ktoré používajú deriváty na zaistenie svojich rizík z dôchodkových záväzkov, by mali podliehať ohlasovacej povinnosti a postupom na zmierňovanie rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktorých zúčtovanie sa neuskutočňuje prostredníctvom centrálnych protistrán, ako sa stanovujú v tomto nariadení. Tieto dôchodky by však nemali podliehať zúčtovacej povinnosti s cieľom vyhnúť sa neprimeraným nákladom pre dôchodcov. |
(16) |
Pravidlá vzťahujúce sa na finančné protistrany by sa mali podľa potreby vzťahovať aj na nefinančné protistrany. Uznáva sa, že nefinančné protistrany používajú mimoburzové zmluvy s cieľom kryť sa proti obchodným rizikám priamo súvisiacim s ich obchodnou činnosťou. Pri určovaní, či by sa zúčtovacia povinnosť mala vzťahovať na nefinančnú protistranu, by sa preto mala venovať pozornosť účelu, na ktorý nefinančná protistrana používa mimoburzové deriváty, a rozsahu jej expozícií, ktoré má v týchto nástrojoch. Nefinančné protistrany by mali vysvetliť použitie derivátov prostredníctvom svojich výročných správ alebo iných vhodných prostriedkov. Pri určovaní prahovej hodnoty zúčtovacej povinnosti by mal ESMA konzultovať so všetkými dotknutými orgánmi, napríklad regulačnými orgánmi zodpovednými za komoditné trhy, a s nefinančnými protistranami s cieľom zaistiť, aby boli v plnom rozsahu zohľadnené osobitosti týchto odvetví. Komisia by okrem toho mala do 31. decembra 2013 posúdiť systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi v rôznych odvetviach vrátane odvetvia energetiky. Ak nadobudne účinnosť porovnateľný súbor pravidiel EÚ šitých na mieru pre individuálne odvetvia, Komisia by mala okamžite zvážiť, či by sa dané odvetvie malo odstrániť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a predložiť príslušné legislatívne návrhy. |
(16a) |
Prahová hodnota pre zúčtovanie pre nefinančné protistrany je pre všetkých účastníkov trhu veľmi dôležitou veličinou. Pri určovaní prahovej hodnoty pre zúčtovanie by sa mali posúdiť kvalitatívne aj kvantitatívne prístupy, ktorým by sa mala priradiť vhodná váha. Pritom by sa malo vyvíjať vhodné úsilie o rozsiahlu štandardizáciu mimoburzových zmlúv a mal by sa uznať význam znižovania rizika pre nefinančné protistrany v rámci ich bežnej obchodnej činnosti. Zavedenie prahových hodnôt odvodených od významu podniku pre trh ako celok alebo pre mimoburzový segment trhu by sa mohlo doplniť ukazovateľmi operačného rizika. |
(16b) |
S cieľom vyňať malé a stredné podniky (MSP) zo zúčtovacej povinnosti by sa mali zvážiť aj mimoburzové prahové hodnoty pre zúčtovanie pre jednotlivé odvetvia, ktoré by vychádzali z celkového objemu zmlúv uzavretých podnikom. Navyše by mal ESMA preskúmať, či by sa v prípade MSP mohlo zaviesť pravidlo de minimis pre ohlasovaciu povinnosť. |
(16c) |
Komisia by mala zabezpečiť, aby nevyhnutné a vhodné použitie mimoburzových derivátov nefinančnými protistranami na zaistenie proti trhovým rizikám vyplývajúcim z podnikateľských operácií nebolo ohrozené budúcimi legislatívnymi návrhmi, pokiaľ ide o stanovenie cien alebo dostupnosť. |
(17) |
Zmluva uzatvorená fondom bez ohľadu na to, či ho riadi správca fondu alebo nie, by sa mala považovať za zahrnutú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. |
(18) |
Centrálne banky a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie, ostatné verejné orgány poverené spravovaním verejného dlhu alebo zasahujúce do jeho správy, viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES , Banka pre medzinárodné zúčtovanie a niektoré subjekty verejného sektora vymedzené v článku 4 ods. 18 smernice 2006/48/ES by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomoci vykonávať v prípade potreby zásahy na stabilizáciu trhu. Vopred by sa mala preskúmať otázka, či by bolo zodpovedné udeliť výnimku zo zúčtovacej povinnosti subjektom verejného sektora v zmysle článku 4 ods. 18 smernice 2006/48/ES, ktoré sú vo vlastníctve ústredných vlád štátov a na ktoré sa vzťahuje explicitný mechanizmus záruk prijatý príslušnou ústrednou vládou, ktorý je rovnocenný s prevzatím záväzku. |
(19) |
Keďže nie všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, sú schopní stať sa zúčtovacími členmi centrálnej protistrany (alebo klientmi zúčtovacích členov) , mali by mať možnosť prístupu k centrálnym protistranám ako klienti alebo prostredníctvom investičných spoločností alebo úverových inštitúcií, ktoré sú samotné klientmi . |
(20) |
Zavedenie zúčtovacej povinnosti spolu s postupom zisťovania, ktoré centrálne protistrany sa môžu použiť na účel tejto povinnosti, môže viesť k neželaným narušeniam hospodárskej súťaže na trhu mimoburzových derivátov. Centrálna protistrana by napríklad mohla odmietnuť zúčtovanie transakcií vykonaných na určitých obchodných miestach z dôvodu, že centrálnu protistranu vlastní konkurenčné obchodné miesto. V snahe zabrániť takýmto diskriminačným praktikám by centrálne protistrany mali zúčtovávať transakcie vykonané na iných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky ustanovené centrálnou protistranou , a bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej zmluvné strany uzatvorili transakciu s mimoburzovými derivátmi, pokiaľ dotknutá dokumentácia spĺňa trhové normy . Vo všeobecnosti by Komisia mala naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu mimoburzových derivátov a podľa potreby by mala zasahovať s cieľom zabrániť výskytu takýchto narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. |
(21) |
Na určenie príslušných tried mimoburzových derivátov, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, prahových hodnôt a systémovo dôležitých nefinančných protistrán sú potrebné spoľahlivé údaje. Na účely regulácie je preto dôležité, aby sa na úrovni Únie ustanovila jednotná požiadavka na ohlasovanie údajov o mimoburzových derivátoch. Navyše je potrebná spätná ohlasovacia povinnosť v čo najväčšom rozsahu pre finančné protistrany aj nefinančné protistrany prekračujúce prahovú hodnotu s cieľom poskytnúť orgánu ESMA porovnávacie údaje. Ak sa takéto spätné ohlasovanie nedá uskutočniť pre žiadne triedy mimoburzových derivátov, príslušnému archívu obchodných údajov by sa malo predložiť zodpovedajúce odôvodnenie. |
(22) |
Je dôležité, aby účastníci trhu ohlasovali všetky údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavreli, archívom obchodných údajov. V dôsledku toho budú informácie o rizikách spojených s trhmi mimoburzových derivátov centrálne uchovávané a ľahko dostupné pre ESMA, dotknuté príslušné orgány a príslušné centrálne banky Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Komisia a ESMA by mali zvážiť rozšírenie platnosti ohlasovacej povinnosti na vložené deriváty. |
(22a) |
Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES alebo mechanizmy ponúkajúce podobnú úroveň zmierňovania rizika a uznané podľa vnútroštátneho práva na účely zabezpečenia dôchodku, ktoré využívajú zmluvy o derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce riziká priamo súvisiace so solventnosťou inštitúcie, ktorá prevádzkuje dôchodkový systém, by mali podliehať ustanoveniam o dvojstrannej kolateralizácii, ako sa stanovuje v tomto nariadení, ktoré sa má preskúmať v roku 2014. |
(23) |
V snahe umožniť komplexný prehľad o trhu a na posúdenie systémového rizika by sa archívom obchodných údajov mali ohlasovať zúčtované, ako aj nezúčtované zmluvy. |
(23a) |
ESMA, EIOPA a EBA by mali disponovať primeranými zdrojmi, aby mohli účinne vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené týmto nariadením. |
(24) |
Povinnosť ohlásiť úpravu alebo ukončenie zmluvy by sa mala vzťahovať na pôvodné protistrany danej zmluvy a na všetky ostatné subjekty ohlasujúce v mene pôvodných protistrán. Protistrana alebo jej zamestnanci, ktorí ohlasujú archívu obchodných údajov úplné údaje zmluvy v mene inej protistrany v súlade s týmto nariadením, by nemali porušiť žiadne obmedzenie týkajúce sa zverejnenia. |
(25) |
V súvislosti so zúčtovacou a ohlasovacou povinnosťou by mali existovať účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Členské štáty by mali presadzovať tieto sankcie tak, aby sa neznížila účinnosť týchto pravidiel. Členské štáty by mali zaistiť zverejňovanie uložených sankcií a zverejňovanie správ hodnotiacich účinnosť jestvujúcich pravidiel v pravidelných intervaloch. |
(26) |
Povolenie centrálnej protistrany by malo byť podmienené minimálnou výškou počiatočného základného imania. Základné imanie by spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej protistrany malo byť vždy úmerné veľkosti a činnosti centrálnej protistrany, aby sa zaistilo, že je primerane kapitalizovaná proti prevádzkovým alebo reziduálnym rizikám a že je schopná v prípade potreby uskutočniť riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojej činnosti. |
(27) |
Keďže na účely regulácie sa týmto nariadením zavádza zákonná povinnosť zúčtovávať prostredníctvom konkrétnych centrálnych protistrán, je nevyhnutné zaistiť, aby tieto centrálne protistrany boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali prísne požiadavky na organizáciu, výkon činnosti a obozretnosť ustanovené týmto nariadením. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by sa uvedené požiadavky mali vzťahovať na zúčtovanie všetkých finančných nástrojov, s ktorými centrálne protistrany obchodujú. |
(27a) |
Dotknutý príslušný orgán by sa mal uistiť, že centrálna protistrana stále disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi (ktoré by mali zahŕňať minimálny príspevok z vlastných zdrojov centrálnej protistrany) v súlade s usmerneniami vydanými orgánom ESMA. |
(28) |
Preto je potrebné na účely regulácie a harmonizácie zaistiť, aby finančné protistrany využívali len centrálne protistrany, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení. |
(29) |
Priame pravidlá týkajúce sa povoľovania a dohľadu nad centrálnymi protistranami sú nevyhnutným dôsledkom povinnosti zúčtovávať mimoburzové deriváty. Je primerané, aby si príslušné orgány zachovali zodpovednosť za všetky aspekty povoľovania centrálnych protistrán a dohľadu nad nimi vrátane zodpovednosti za overovanie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (17), vzhľadom na skutočnosť, že tieto vnútroštátne príslušné orgány majú naďalej najlepšie možnosti skúmať, ako centrálne protistrany vykonávajú svoju každodennú činnosť, vykonávať pravidelné previerky a podľa potreby prijať primerané opatrenie. |
(30) |
Ak centrálnej protistrane hrozí úpadok, fiškálna zodpovednosť môže ležať najmä na členskom štáte, v ktorom je usadená. Z toho vyplýva, že povolenie danej centrálnej protistrany a dohľad nad ňou by mal vykonávať dotknutý príslušný orgán daného členského štátu. Keďže však zúčtovací členovia centrálnej protistrany môžu byť usadení v rôznych členských štátoch a budú prví, ktorých sa dotkne zlyhanie centrálnej protistrany, mal by sa do postupu povoľovania a dohľadu zapojiť orgán ESMA . Tým sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam vnútorného trhu. ESMA by mal do prípravy odporúčaní a rozhodnutí zapojiť ďalšie príslušné orgány dotknutých členských štátov . |
(31) |
Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce medzi nimi. ▐ Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávať služobné tajomstvo. V dôsledku širokého vplyvu zmlúv o mimoburzových derivátoch je nevyhnutné, aby ostatné regulačné orgány ▐ mali prístup k informáciám potrebným na výkon svojich funkcií. |
(31a) |
Nič v tomto nariadení by nemalo predstavovať snahu o obmedzenie centrálnej protistrany alebo bránenie jej v jednej jurisdikcii v tom, aby zúčtovala produkt denominovaný v mene iného členského štátu alebo v mene tretej krajiny, ani vyžadovať od centrálnej protistrany bankovú licenciu na prístup ku každodennej likvidite centrálnej banky. |
(32) |
Vzhľadom na celosvetovú povahu finančných trhov sú pre centrálne protistrany usadené v tretích krajinách potrebné dohody o poskytovaní zúčtovacích služieb v Únii . Takéto dohody by mali obsahovať povolenie centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine zo strany orgánu ESMA a príslušného orgánu členského štátu, v ktorom dotknutá centrálna protistrana hodlá poskytovať zúčtovacie služby, alebo udelenie výnimky z podmienok a postupov povolenia zo strany Komisie , a to za predpokladu, že Komisia uznala právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny ako rovnocenný s rámcom Únie a že sú splnené potrebné podmienky. V súvislosti s tým budú osobitne dôležité dohody s významnými medzinárodnými partnermi Únie, aby sa zaistili rovnaké podmienky na celom svete a finančná stabilita. |
(32a) |
Európska rada 16. septembra 2010 súhlasila, že Únia musí presadzovať svoje záujmy a hodnoty rozhodnejšie a v duchu reciprocity a vzájomných výhod v kontexte vonkajších vzťahov Únie a musí prijať kroky okrem iného na zaistenie lepšieho prístupu na trh pre európske podniky a prehĺbenie regulačnej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi. |
(33) |
Bez ohľadu na svoju vlastnícku štruktúru by centrálne protistrany mali mať spoľahlivý systém správy, vyšší manažment s dobrou povesťou a nezávislých členov rady. Aspoň jedna tretina, ale nie menej ako dvaja členovia rady, by mala pozostávať z nezávislých členov. Títo nezávislí členovia by nemali vystupovať ako nezávislí členovia vo viac ako jednej ďalšej centrálnej protistrane. Ich odmeňovanie by nemalo byť nijakým spôsobom prepojené s výkonnosťou centrálnej protistrany. Rozdielne systémy správy a vlastnícke štruktúry centrálnej protistrany však môžu ovplyvniť jej ochotu alebo schopnosť zúčtovávať určité produkty. Je preto vhodné, aby nezávislí členovia rady a výbor pre riziká, ktorý má centrálna protistrana zriadiť, riešili akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov v centrálnej protistrane. Zúčtovací členovia a klienti musia byť primerane zastúpení, keďže na nich môžu mať vplyv rozhodnutia prijímané centrálnou protistranou. |
(34) |
Centrálna protistrana môže externe zabezpečovať iné funkcie ako svoje funkcie riadenia rizík, ale len ak tieto externe zabezpečované funkcie nemajú vplyv na riadne fungovanie centrálnej protistrany a na jej schopnosť zvládnuť riziká. Externé zabezpečovanie funkcií by mal schváliť výbor pre riziká centrálnej protistrany. |
(35) |
Požiadavky na účasť centrálnej protistrany by preto mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné a mali by umožňovať vzdialený prístup do tej miery, aby to centrálnu protistranu nevystavovalo dodatočným rizikám. |
(36) |
Klienti zúčtovacích členov, ktorí zúčtovávajú svoje mimoburzové deriváty prostredníctvom centrálnych protistrán, by mali mať vysokú úroveň ochrany. Skutočná úroveň ochrany závisí od úrovne oddeľovania, pre ktorú sa títo klienti rozhodnú. Sprostredkovatelia by mali oddeľovať svoje aktíva od aktív svojich klientov. Centrálne protistrany by z tohto dôvodu mali viesť aktualizované a ľahko identifikovateľné záznamy. Okrem toho by účty členov v prípade ich zlyhania mali byť prenosné na iných členov. |
(36a) |
Akákoľvek právna neistota týkajúca sa účinnosti a vykonateľnosti pravidiel a postupov centrálnej protistrany, pokiaľ ide o vymedzenie aktív a záväzkov zúčtovacích členov a ich klientov a prenos pozícií v prípade vopred stanovených udalostí, by oslabila stabilitu centrálnej protistrany. Udalosti, ktorých povaha je dôvodom na prenos pozícií, by sa mali vymedziť vopred, aby sa zaručil rozsah poskytnutej ochrany. |
(37) |
Centrálna protistrana by mala mať spoľahlivý rámec riadenia rizík na riadenie kreditného rizika, rizík likvidity, prevádzkového rizika a ostatných rizík vrátane rizík, ktoré znáša alebo ktoré predstavuje pre iné subjekty v dôsledku vzájomnej závislosti. Centrálna protistrana by mala mať zavedené primerané postupy a mechanizmy na riešenie zlyhania zúčtovacieho člena. V snahe minimalizovať riziko škodlivého vplyvu takéhoto zlyhania by centrálna protistrana mala mať zavedené prísne požiadavky na účasť, mala by vyberať primerané začiatočné marže a udržiavať fond pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje na krytie potenciálnych strát. Rozvoj vysoko spoľahlivého riadenia rizika by mal ostať primárnym cieľom centrálnej protistrany. Môže však svoje prvky prispôsobiť špecifickým aktivitám a rizikovým profilom klientov zúčtovacích členov a ak to bude považovať za vhodné, môže do rozsahu vysoko likvidných aktív prijímaných ako kolaterál zahrnúť aspoň hotovosť a vládne dlhopisy pod podmienkou zodpovedajúceho zníženia hodnoty. |
(37a) |
Riadenie rizík centrálnych protistrán by malo byť spoľahlivé a nemalo by prenášať riziká daňovníkov. |
(37b) |
Rada pre finančnú stabilitu (FSB) identifikovala centrálne protistrany ako systémovo dôležité inštitúcie. Na medzinárodnej úrovni či v rámci Únie neexistuje spoločný postup vzťahujúci sa na podmienky, za ktorých môžu mať centrálne protistrany prístup k nástrojom likvidity centrálnej banky alebo za ktorých by museli získať licenciu ako úverové inštitúcie. Zavedenie zúčtovacej povinnosti, ktorá sa vyžaduje v tomto nariadení, môže zvýšiť systémový význam centrálnych protistrán a potrebu likvidity. Komisiu treba preto vyzvať, aby zohľadnila všetky výsledky prebiehajúcej činnosti medzi centrálnymi bankami, aby v spolupráci s ESCB posúdila možnú potrebu opatrení na uľahčenie prístupu centrálnych protistrán k nástrojom likvidity centrálnych bánk v jednej alebo viacerých menách a aby podala správu Európskemu parlamentu a Rade. |
(38) |
Výzvy týkajúce sa marží a zníženia hodnoty kolaterálu môžu mať procyklické účinky. Centrálne protistrany, príslušné orgány a ESMA by preto mali prijať opatrenia na zamedzenie a kontrolu možných procyklických vplyvov v postupoch riadenia rizík prijatých centrálnymi protistranami do tej miery, aby nemali nepriaznivý vplyv na dobrý stav a finančnú bezpečnosť centrálnych protistrán. |
(39) |
Riadenie expozícií predstavuje dôležitú súčasť zúčtovacieho postupu. Na poskytovanie zúčtovacích služieb vo všeobecnosti by mal byť umožnený prístup k príslušným zdrojom oceňovania a využívanie týchto zdrojov. Takéto zdroje oceňovania by mali zahŕňať aj zdroje súvisiace s indexmi, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre deriváty alebo iné finančné nástroje. |
(40) |
Marže predstavujú pre centrálnu protistranu hlavnú obrannú líniu. Hoci by centrálne protistrany mali investovať prijaté marže bezpečne a obozretne, mali by vynaložiť osobitné úsilie na zaistenie primeranej ochrany marží, aby sa zaručilo, že sa včas vrátia zúčtovacím členom, ktorí si splnili svoje záväzky, alebo interoperabilnej centrálnej protistrane, ak zlyhá centrálna protistrana, ktorá vyberá tieto marže. |
(40a) |
Prístup k primeraným zdrojom likvidity má pre centrálnu protistranu zásadný význam. Táto likvidita môže vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky, k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky alebo ku kombinácii oboch. |
(41) |
V Európskom kódexe správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní zo 7. novembra 2006 (18) sa ustanovil dobrovoľný rámec na zriaďovanie väzieb medzi centrálnymi protistranami a archívmi obchodných údajov. Odvetvie činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, však zostáva rozkúskované v rámci hraníc jednotlivých štátov, čím sa cezhraničné obchody zdražujú a vytvárajú sa prekážky harmonizácii. Preto je potrebné stanoviť podmienky zavádzania dohôd o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami do tej miery, aby tieto dohody nevystavovali príslušné centrálne protistrany rizikám, ktoré nie sú primerane zvládnuté. |
(42) |
Dohody o interoperabilite by vo všeobecnosti mohli byť dôležitými nástrojmi na vyššiu integráciu trhu činností po obchodovaní v Únii a mala by sa ustanoviť regulácia. Dohody o interoperabilite však môžu vystaviť centrálne protistrany dodatočným rizikám. Vzhľadom na dodatočnú zložitosť spojenú s dohodami o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami, ktoré zúčtovávajú zmluvy o mimoburzových derivátoch, je vhodné v tejto etape požadovať tolerančné obdobie troch rokov medzi získaním povolenia na zúčtovanie derivátov a oprávnením žiadať o povolenie na interoperabilitu, ako aj obmedziť rozsah pôsobnosti následných dohôd o interoperabilite na hotovostné cenné papiere. ESMA by však mal do 30. septembra 2014 predložiť Komisii správu o vhodnosti a vhodnom čase rozšírenia tohto rozsahu pôsobnosti na ďalšie finančné nástroje. |
(43) |
Archívy obchodných údajov zbierajú na regulačné účely údaje, ktoré sú dôležité pre orgány všetkých členských štátov. ESMA by mal prevziať zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov, odnímanie ich povolení a dohľad nad nimi ▐. |
(44) |
Vzhľadom na to, že údaje, ktoré sa uchovávajú v archívoch obchodných údajov, využívajú regulačné orgány, centrálne protistrany a ostatní účastníci trhu, je potrebné zaistiť, aby sa na tieto archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na vedenie záznamov a správu údajov. |
(45) |
Potrebná je transparentnosť cien a poplatkov spojených so službami poskytovanými centrálnymi protistranami , ich členmi a archívmi obchodných údajov, aby účastníci trhu mali možnosť rozhodnúť sa na základe informácií. |
(45a) |
V rámci finančných služieb a obchodovania so zmluvami o derivátoch sú oblasti, kde môžu existovať obchodné práva a práva duševného vlastníctva. V prípadoch, kde tieto práva súvisia s produktmi alebo službami, ktoré sa stali odvetvovými normami alebo majú na ne vplyv, by podmienkou licencií malo byť to, aby boli dostupné za úmerných podmienok FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok). |
(46) |
ESMA by mal mať možnosť navrhnúť Komisii, aby uložila penále. Účelom týchto pravidelných platieb penále by malo byť to, aby sa ukončilo porušovanie, ktoré zistil ESMA, aby sa poskytovali úplné a správne informácie, ktoré si vyžiadal ESMA, alebo aby sa archívy obchodných údajov , centrálne protistrany, ich členovia a iné osoby podriadili vyšetrovaniu. Okrem toho na účely odradenia a na prinútenie archívov obchodných údajov , centrálnych protistrán a ich členov dodržiavať toto nariadenie by Komisia tiež mala mať možnosť uložiť pokuty na žiadosť ESMA, ak boli úmyselne alebo z nedbalosti porušené konkrétne ustanovenia tohto nariadenia. Pokuta by mala byť odradzujúca a primeraná povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a hospodárskej sile dotknutého archívu obchodných údajov , centrálnej protistrany alebo člena . |
(47) |
S cieľom účinne dohliadať na archívy obchodných údajov , centrálne protistrany a ich členov by ESMA mal mať právo vykonávať vyšetrovanie a kontroly na mieste. |
(48) |
Je nevyhnutné, aby členské štáty a ESMA chránili právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (19). |
(49) |
Je dôležité zaistiť medzinárodné zbližovanie požiadaviek na centrálne protistrany a archívy obchodných údajov. Toto nariadenie vychádza z odporúčaní, ktoré vypracovali CPSS – IOSCO a ESCB – CESR, a vytvára rámec Únie, v ktorom môžu centrálne protistrany bezpečne fungovať. ESMA by mal zohľadňovať tento vývoj pri tvorbe regulačných technických noriem, ako aj usmernení a odporúčaní, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení. |
(50) |
Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať ▐ akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a právomoc schvaľovať regulačné technické normy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s údajmi, ktoré by mali byť zahrnuté v oznámení pre ESMA a v archíve, ako aj s kritériami pre rozhodnutie ESMA o oprávnenosti pre zúčtovaciu povinnosť, o informačnej a zúčtovacej prahovej hodnote, o maximálnom oneskorení v súvislosti so zmluvou, o likvidite, o minimálnom obsahu pravidiel správy, o podrobnostiach vedenia záznamov, o minimálnom obsahu plánu zaistenia kontinuity prevádzky a garantovaných služieb, o percentuálnych podieloch a časovom horizonte maržových požiadaviek, o extrémnych trhových podmienkach, o vysokolikvidnom kolateráli a zníženiach hodnoty, o vysokolikvidných finančných nástrojoch a limitoch koncentrácie, o podrobnostiach vykonávania testov, o podrobnostiach týkajúcich sa žiadosti archívu obchodných údajov o registráciu v ESMA, o pokutách a o podrobnostiach týkajúcich sa informácií, ktoré by mal archív obchodných údajov sprístupňovať, ako sa uvádza v tomto nariadení. Pri vymedzení delegovaných aktov by Komisia mala využiť odborné znalosti príslušných európskych orgánov dohľadu (ESMA, EBA a EIOPA). Vzhľadom na odborné znalosti ESMA v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa cenných papierov a trhov cenných papierov by ESMA mal mať hlavnú úlohu pri poskytovaní odporúčaní Komisii pri tvorbe delegovaných aktov. ESMA by však mal v prípade potreby konzultovať s EBA a EIOPA. [PDN 16] |
(50a) |
V rámci prípravy stanovenia technických usmernení a regulačných technických noriem, a najmä pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty pre nefinančné protistrany v zmysle tohto nariadenia, by ESMA mal uskutočniť verejné vypočutia účastníkov trhu. |
(51) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (20). [PDN 17] |
(52) |
Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne ustanoviť jednotné požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch a takisto ustanoviť jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(53) |
So zreteľom na pravidlá týkajúce sa interoperabilných systémov sa pokladalo za primerané zmeniť a doplniť smernicu 98/26/ES na ochranu práv prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje zabezpečenie kolaterálom prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému v prípade konkurzného konania proti tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému. |
(53a) |
S cieľom zabezpečiť koherentné a účinné právne predpisy a z dôvodu úzkeho prepojenia medzi obchodovaním a činnosťami po obchodovaní by sa toto nariadenie malo zosúladiť so smernicou 2004/39/ES, v ktorej sa určia požiadavky na vhodné miesto obchodovania, ktoré sa budú uplatňovať na miesta, na ktorých sa deriváty v zmysle definície v nariadení EMIR vykonávajú. Tieto požiadavky môžu zahŕňať transparentnosť, prístup, plnenie príkazov, dohľad, odolnosť a bezpečnosť systému, ako aj ďalšie nevyhnutné požiadavky. |
(53b) |
Predaj komplexných derivátových produktov miestnym verejným orgánom si vyžaduje osobitnú pozornosť. Komisia by mala zahrnúť konkrétne návrhy do nadchádzajúcej revízie smernice 2004/39/ES, aby tento problém vyriešila. Tieto návrhy budú obsahovať osobitné požiadavky na hĺbkovú analýzu, informácie a zverejňovanie, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Hlava I
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tomto nariadení sa ustanovujú jednotné požiadavky na zmluvy o derivátoch , špecifické ustanovenia na zlepšenie transparentnosti a riadenia rizika na trhu s mimoburzovými derivátmi, ako aj jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.
S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem stanovujúcich usmernenia pre výklad a vykonávanie bodov 4 až 10 časti C prílohy I k smernici 2004/39/ES na účely tohto nariadenia.
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 18]
2. Toto nariadenie sa vzťahuje na centrálne protistrany a ich zúčtovacích členov , finančné protistrany a archívy obchodných údajov. Ak sa to ustanovuje, vzťahuje sa na nefinančné protistrany.
3. Hlava V sa vzťahuje len na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu vymedzené v bode 18 písm. a) a b) a bode 19 článku 4 ods. 1 smernice 2004/39/ES.
4. Zúčtovacie povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia sa nevzťahujú na:
a) |
členov ESCB a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie a iné štátne orgány poverené správou štátneho dlhu alebo intervenciou v správe tohto dlhu; |
b) |
viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES. |
ba) |
Banku pre medzinárodné zúčtovanie. |
4a. Ďalšie výnimky z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia si vyžadujú prijatie osobitného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady vypracovaného na základe medzinárodných noriem a rovnocenných odvetvových pravidiel EÚ.
Článok 2
Vymedzenia pojmov
1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
(1) |
„centrálna protistrana“ alebo „CCP“ je subjekt, ktorý sa v súlade s právnymi predpismi včlení medzi protistrany do zmlúv, s ktorými sa obchoduje na jednom alebo viacerých finančných trhoch, pričom sa stáva kupujúcim voči všetkým predávajúcim a predávajúcim voči všetkým kupujúcim a zodpovedá za prevádzku zúčtovacieho systému; |
(2) |
„archív obchodných údajov“ je subjekt, ktorý centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o derivátoch; |
(3) |
zúčtovanie“ je postup, pri ktorom sa tretia strana priamo alebo nepriamo včleňuje medzi protistrany transakcie s cieľom prevziať ich práva a povinnosti ; |
(4) |
„trieda derivátov“ je podskupina derivátov so spoločnými a základnými charakteristikami , ktoré zahŕňajú minimálne vzťah s podkladovými aktívami, typ podkladových aktív, profil výnosu a referenčnú menu. Deriváty, ktoré patria do tej istej skupiny, môžu mať rôzne lehoty splatnosti ; |
(5) |
„mimoburzové deriváty“ sú zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu alebo na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ani na žiadnom inom organizovanom predajnom mieste zriadenom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (21), ktorý zúčtováva zmluvy prostredníctvom CCP ; |
(5a) |
„regulovaný trh“ je multilaterálny systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES; |
(5b) |
„multilaterálny systém obchodovania“ alebo „MTF“ je multilaterálny systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES; |
(6) |
„finančná protistrana“ znamená podnik založený v Únii, ktorý je investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS, spoločnosťou poskytujúcou životné poistenie, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2002/83/ES, zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, podnikom kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) , ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2003/41/ES alebo alternatívnym investičným fondom, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ; |
(7) |
„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii, iný ako subjekty uvedené v bodoch 1 a 6 ; |
(7a) |
„zamestnanecký dôchodkový systém“ je systém dôchodkového zabezpečenia v zmysle smernice 2003/41/ES, ktorého súčasťou sú povolené subjekty zodpovedné za riadenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP) a konajúce v ich mene, uvedené v článku 2 ods. 1 spomenutej smernice, alebo vymenovaní investiční manažéri podľa článku 19 ods. 1 spomenutej smernice, alebo akékoľvek iné usporiadanie uznané podľa vnútroštátneho práva za systém zriadený na účely dôchodkového zabezpečenia; |
(8) |
„kreditné riziko protistrany“ je riziko, že protistrana transakcie zlyhá pred konečným vyrovnaním peňažného toku transakcie; |
(9) |
„dohoda o interoperabilite“ je dohoda medzi dvoma alebo viacerými centrálnymi protistranami, ktorá zahŕňa vykonávanie transakcií medzi systémami; |
(10) |
„príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 18 alebo jedným alebo viacerými európskymi orgánmi dohľadu ; [PDN 5] |
(11) |
„zúčtovací člen“ je podnik, ktorý má účasť v centrálnej protistrane a ktorý zodpovedá za plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z tejto účasti; |
(12) |
„klient“ je podnik s priamym alebo nepriamym zmluvným vzťahom so zúčtovacím členom centrálnej protistrany alebo jednou z jeho pobočiek , ktorý tomuto podniku umožňuje zúčtovávať transakcie prostredníctvom využívania centrálnej protistrany daným zúčtovacím členom ; |
(13) |
„kvalifikovaný podiel“ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnej protistrane alebo archíve obchodných údajov, ktorý predstavuje najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv v zmysle článkov 9 a 10 smernice 2004/109/ES, pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich kumulovania uvedené v článku 12 ods. 4 a ods. 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov, v ktorom takýto podiel existuje; |
(14) |
„materský podnik“ je materský podnik v zmysle článkov 1 a 2 siedmej smernice Rady 83/349/EHS vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o konsolidovaných účtovných závierkach (22); |
(15) |
„dcérsky podnik“ je dcérsky podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS vrátane akéhokoľvek dcérskeho podniku dcérskeho podniku konečného materského podniku; |
(16) |
„kontrola“ je kontrola v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS; |
(17) |
„úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené prostredníctvom:
Situácia, pri ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou vzťahom kontroly, sa takisto považuje za vytvorenie úzkeho prepojenia medzi týmito osobami. |
(18) |
„základné imanie“ je základné imanie v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií, pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne pokrýva straty v prípade ďalšieho normálneho fungovania podniku a v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné nároky; |
(19) |
„rezervy“ sú rezervné fondy v zmysle článku 9 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978, na základe článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (23) a zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty; |
(20) |
„rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach; |
(21) |
„nezávislý člen rady“ je člen rady, ktorý nemá s centrálnou protistranou, jej kontrolujúcim(-i) akcionárom(-mi) alebo manažmentom, alebo jej zúčtovacími členmi alebo manažmentom žiadny predchádzajúci alebo pretrvávajúci obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov; |
(22) |
„vyšší manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany, a výkonný člen alebo členovia rady; |
(22a) |
„zúčtovacie centrálne protistrany z tretej krajiny“ sú podniky so sídlom v tretích krajinách, ktoré sa považujú za rovnocenné vo vzťahu k finančným protistranám alebo nefinančným protistranám uvedeným v článku 7 ods. 2; takáto rovnocennosť platí, ak by sa dotknutý podnik usadený v tretej krajine klasifikoval ako finančná protistrana alebo ako nefinančná protistrana podľa článku 7 ods. 2, ak by bol usadený v Únii. |
(22b) |
„oddelenie“ znamená aspoň to, že aktíva a pozície jednej osoby sa nepoužijú na vyrovnanie záväzkov akejkoľvek inej osoby alebo pohľadávok voči akejkoľvek inej osobe, od ktorej by mala byť oddelená, a nie sú k dispozícii na takéto účely, najmä v prípade nesolventnosti zúčtovacieho člena. |
(22c) |
„kompresia obchodu“ je postup legálneho nahradenia daného súboru zmlúv o derivátoch iným súborom zmlúv charakterizovaných z pohľadu každého účastníka postupu:
|
(22d) |
„konanie v zhode“ znamená konanie v zhode v zmysle článku 10 písm. a) smernice 2004/109/ES. |
2. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 bodu 22a vypracuje ESMA návrh technických regulačných noriem, ktoré bližšie určujú kritériá, na základe ktorých sa podniky z tretích štátov klasifikujú ako zúčtovacie protistrany tretích štátov.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Hlava II
Zúčtovanie, ohlasovanie a zmierňovanie rizika mimoburzových derivátov
Článok 3
Zúčtovacie povinnosti
1. Finančná protistrana alebo nefinančná protistrana podľa článku 7 ods. 2 zúčtováva všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa považujú za oprávnené podľa článku 4 a sú uzatvorené s ostatnými finančnými protistranami alebo nefinančnými protistranami uvedenými v článku 7 ods. 2 v príslušných centrálnych protistranách uvedených v archíve podľa článku 4 ods. 4.
Táto zúčtovacia povinnosť sa vzťahuje aj na finančné protistrany a na nefinančné protistrany podľa prvého pododseku , ktoré uzatvárajú oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch so zúčtovacími protistranami tretích krajín .
Zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené pred dátumom, od ktorého nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre túto triedu derivátov, sú od zúčtovacej povinnosti oslobodené.
Táto zúčtovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa po uverejnení rozhodnutia ESMA podľa článku 4 ods. 2 písm. a) klasifikujú ako deriváty oprávnené na zúčtovaciu povinnosť.
(1a) Zúčtovacia povinnosť neexistuje v prípade zmlúv o derivátoch medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom. „Materské podniky“ a „dcérske podniky“ sú na účely tohto ustanovenia spoločnosťami takto definovanými podľa príslušných pravidiel EÚ. Táto výnimka nemá vplyv na ohlasovaciu povinnosť podľa článku 6 alebo na povinnosti súvisiace s technikami na zmiernenie rizika podľa článku 8.
Výnimky sa uplatňujú len vtedy, keď dotknutý materský podnik najprv príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu písomne oznámi, že má v úmysle túto výnimku využiť. Oznámenie sa uskutoční najmenej 30 kalendárnych dní pred využitím výnimky. Príslušný orgán sa uistí, že výnimka sa uplatnila len na zmluvy o derivátoch, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
a) |
zmluvy o derivátoch medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom sú opodstatnené z ekonomických dôvodov; |
b) |
využitie výnimky nezvyšuje systémové riziko vo finančnom systéme; |
c) |
neexistujú žiadne právne obmedzenia pre kapitálové toky medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom. |
2. Na účel splnenia zúčtovacej povinnosti podľa odseku 1 sa finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené článku 7 ods. 2 stanú buď zúčtovacím členom, alebo zúčtujú svoje transakcie v CCP prostredníctvom investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcie podliehajúcej požiadavkám v smernici 2004/39/ES .
Článok 4
Oprávnenosť na zúčtovaciu povinnosť
1. Ak príslušný orgán udelí centrálnej protistrane povolenie na zúčtovanie určitej triedy derivátov podľa článkov 10 alebo 11, bezodkladne zašle ESMA oznámenie o tomto povolení a požiada o rozhodnutie o oprávnenosti na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3.
1a. Ak bola centrálna protistrana, ktorá je usadená v tretej krajine, uznaná v súlade s článkom 23, dotknutý príslušný orgán tretej krajiny v zmysle dohôd o spolupráci podľa článku 23 ods. 4 sprístupní ESMA triedy zmlúv o derivátoch, v súvislosti s ktorými sa tejto centrálnej protistrane udelilo právo poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom a/alebo klientom usadeným v Únii.
2. Po prijatí oznámenia a žiadosti podľa odseku 1 ESMA do šiestich mesiacov zašle žiadajúcemu príslušnému orgánu rozhodnutie, v ktorom uvedie:
a) |
či je daná trieda derivátov oprávnená na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3; |
b) |
budúci dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane časového rámca, v ktorom sa protistrany alebo kategórie protistrán stanú protistranami podliehajúcimi zúčtovacej povinnosti . Tento dátum nie je skorší ako dátum, ku ktorému sa ukladá zúčtovacia povinnosť. |
ba) |
či a za akých podmienok sa zúčtovacia povinnosť vzťahuje na transakcie s osobami v tretích krajinách; |
ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia verejné konzultácie s účastníkmi trhu a netrhovými účastníkmi s odbornými znalosťami alebo záujmom v danej oblasti a konzultácie s ESRB a príslušnými orgánmi tretích krajín. Zhrnutie týchto konzultácií bude zverejnené v priebehu mesiaca a ďalšie informácie týkajúce sa verejných konzultácií, ako aj ďalších konzultácií budú k dispozícii na vyžiadanie. [PDN 21]
2a. ESMA z vlastného podnetu v súlade s kritériami uvedenými v odseku 3 po uskutočnení verejných konzultácií a po konzultácii s ESRB a prípadne s orgánmi dohľadu tretích krajín určí a oznámi Komisii triedy zmlúv o derivátoch, ktoré by sa mali považovať za oprávnené na zúčtovaciu povinnosť, avšak v súvislosti s ktorými žiadna centrálna protistrana ešte nedostala oprávnenie.
Po určení tejto triedy zmlúv o derivátoch ESMA zverejní výzvu na vypracovanie návrhov na zúčtovanie tejto triedy zmlúv.
3. Pri svojom rozhodnutí ESMA vychádza z týchto kritérií:
a) |
zníženie systémového rizika vo finančnom systéme vrátane možnej neschopnosti vysoko prepojených protistrán splniť si svoje platobné záväzky a nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o pozície; |
b) |
likvidita zmlúv; |
c) |
dostupnosť spravodlivých, spoľahlivých a všeobecne uznávaných zdrojov cien; |
▐
Pri uplatňovaní vyššie uvedených kritérií ESMA zohľadňuje aj konsenzus na medzinárodnej úrovni.
ESMA vykoná pred prijatím rozhodnutia verejné konzultácie a podľa potreby konzultácie s príslušnými orgánmi tretích krajín.
4. ESMA čo najskôr uverejní každé rozhodnutie podľa odseku 2 v archíve. Tento archív obsahuje oprávnené triedy derivátov a centrálne protistrany, ktoré sú oprávnené zúčtovávať ich. ESMA tento archív pravidelne aktualizuje.
ESMA pravidelne skúma svoje rozhodnutia a podľa potreby ich mení a dopĺňa.
5. ESMA z vlastného podnetu a po konzultácii s ESRB určí a Komisii oznámi triedu zmlúv o derivátoch, ktoré by mali byť zahrnuté v jeho verejnom archíve a ktoré sú oprávnené na zúčtovaciu povinnosť , avšak v súvislosti s ktorými žiadna centrálna protistrana ešte nedostala oprávnenie. Po určení takejto kategórie triedy derivátov ESMA uverejní výzvu na vypracovanie návrhov centrálnych protistrán na ich zúčtovanie a zverejní zoznam, pre ktorý sa takáto výzva uskutočnila.
5a. Trieda derivátov sa už nepovažuje za oprávnenú na zúčtovaciu povinnosť, ak už neexistuje centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo je uznaná zo strany ESMA ako centrálna protistrana s povolením zúčtovať ich podľa tohto nariadenia, alebo ak žiadna centrálna protistrana nie je ochotná túto triedu derivátov zúčtovať.
6. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia:
a) |
údaje, ktoré majú byť zahrnuté v oznámení podľa odseku 1; |
b) |
kritériá podľa odseku 3; |
c) |
údaje, ktoré majú byť zahrnuté v archíve podľa odseku 4. |
V údajoch v odseku 4 je správne a jednoznačne určená aspoň trieda derivátov, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 verejné vypočutie účastníkov trhu. [PDN 20]
Článok 4a
S cieľom podporiť účinnú a jednotnú globálnu reguláciu zmlúv o derivátoch môže Komisia predložiť návrhy Rade na príslušný mandát na rokovanie v záujme dosiahnutia dohody o účinných rovnocenných právnych predpisoch uplatniteľných na transakcie vykonávané v tretej krajine finančnými a nefinančnými protistranami podľa článku 7.
Článok 4b
Verejný register
1. Na účel zúčtovacej povinnosti ESMA zriadi a spravuje verejný archív. Archív je verejne dostupný na webovej stránke ESMA.
2. Archív obsahuje aspoň:
a) |
triedy zmlúv o derivátoch, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 3; |
b) |
centrálne protistrany, ktoré sa dajú použiť na účel zúčtovacej povinnosti; |
c) |
dátumy nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane postupného zavádzania; |
d) |
triedy derivátov určené ESMA v súlade s článkom 4 ods. 5. |
3. Ak príslušný orgán alebo dotknutý príslušný orgán tretej krajiny stiahol povolenie na zúčtovanie danej triedy zmlúv o derivátoch, ESMA okamžite takúto centrálnu protistranu vo vzťahu k tejto triede derivátov odstráni z archívu.
4. ESMA archív pravidelne aktualizuje.
5. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok uplatňovania tohto článku môže ESMA vypracovať návrh vykonávacích technických noriem na určenie podrobností, ktoré sa zahrnú do verejného archívu podľa odseku 1.
ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Článok 5
Prístup k centrálnej protistrane
1. Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv transparentne, spravodlivo a nediskriminačne bez ohľadu na miesto výkonu a ak je to možné, na základe otvorených medzinárodných noriem odvetvia, pokiaľ to nevplýva nepriaznivo na zmierňovanie rizika. V snahe zabrániť diskriminačným praktikám prijímajú centrálne protistrany na zúčtovanie transakcie vykonané na iných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové, technické a právne požiadavky stanovené centrálnou protistranou alebo požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ňu, ako aj jej požiadavky na prístup a riadenie rizika, a to bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej protistrany uzatvorili transakciu s mimoburzovými derivátmi.
1a. Centrálna protistrana poskytne jednoznačné záporné alebo kladné stanovisko na žiadosť obchodného miesta o udelenie povolenia na zúčtovávanie zmlúv o mimoburzových derivátoch do troch mesiacov od spracovania žiadosti.
V prípade zamietnutia žiadosti obchodného miesta o zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch centrálnou protistranou sa obchodnému miestu poskytne jednoznačné a úplné odôvodnenie.
Po zamietnutí žiadosti môže obchodné miesto predložiť novú žiadosť o prístup po uplynutí minimálne trojmesačnej čakacej lehoty.
V prípade nezhody vyrieši ESMA všetky spory medzi príslušnými orgánmi v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
1b. Na účely podávania správ Komisii a Európskemu parlamentu, na ktoré sa odkazuje v článku 68, monitoruje ESMA prístup k centrálnym protistranám a účinky určitých postupov vrátane využívania postupov udeľovania výhradných licencií na konkurencieschopnosť.
Článok 6
Ohlasovacia povinnosť
1. Všetky zmluvy o derivátoch sa ohlasujú archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 51. Protistrany ohlasujú údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej podstatnej úprave , obnovení alebo ukončení zmluvy . Údaje sa ohlasujú najneskôr jeden pracovný deň po uzavretí, úprave, obnovení alebo ukončení zmluvy, okrem prípadov ustanovených v aktoch prijatých podľa odseku 5. Za úpravu sa pritom – na rozdiel od predčasného ukončenia – nepovažuje ukončenie zmluvy podľa dohody alebo uplynutie platnosti transakcie. Informácie o transakcii s derivátmi sa ohlasujú najneskôr jeden pracovný deň po uskutočnení transakcie, resp. po neskoršej úprave. Za pracovné dni sa na tieto účely považujú dni, ktoré sú pracovnými dňami pre obidve zmluvné strany a v prípade zúčtovania zmluvy prostredníctvom centrálnych protistrán aj pre príslušnú centrálnu protistranu. Centrálne protistrany zároveň uchovávajú päť rokov záznamy o všetkých informáciách, ktoré je potrebné ohlasovať.
Tretie strany majú právo vykonávať ohlasovanie podľa odseku 1 v mene pôvodných protistrán, ak sa zabezpečí, že sa žiadne údaje zmluvy nebudú ohlasovať dvojmo .
Ohlasovacie povinnosti podľa pododseku 1 vykonáva centrálna protistrana, u ktorej sa zúčtovávajú zmluvy o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Ak sa na zmluvy o derivátoch vzťahuje proces kompresie obchodu, ohlasovacie povinnosti podľa pododseku 1 vykonáva poskytovateľ služieb kompresie obchodu.
Orgánu ESMA bude zverená právomoc preskúmať, či sa v prípade zmlúv o mimoburzových derivátoch môže zaviesť ohlasovacia povinnosť so spätnou účinnosťou, pokiaľ sú tieto informácie pre orgány dohľadu nevyhnutné. ESMA zohľadňuje pri rozhodovaní tieto kritériá:
a) |
technické predpoklady pre ohlasovanie (najmä to, či sú transakcie zaznamenané elektronicky); |
b) |
zostávajúce lehoty splatnosti otvorených transakcií. |
ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia verejné vypočutie účastníkov trhu. [PDN 14 a 15]
2. Pri ohlasovaní sa vždy, keď je to možné, postupuje v súlade s medzinárodnými otvorenými normami odvetvia.
3. Protistrana, ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti, môže delegovať ohlasovanie údajov o zmluve o mimoburzových derivátoch na inú protistranu alebo na tretiu stranu .
Ak protistrana ohlasuje úplné údaje o zmluve archívy obchodných údajov v mene inej protistrany, nepovažuje sa to za porušenie akéhokoľvek obmedzenia týkajúceho sa zverejňovania informácií uloženého danou zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym opatrením.
Pre ohlasujúci subjekt ani pre jeho členov predstavenstva alebo zamestnancov , ako ani iné osoby konajúce v jeho mene nevyplýva z tohto zverejnenia žiadna zodpovednosť.
4. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA v spolupráci s EBA, ESCB a ESRB návrh regulačných technických noriem s cieľom určiť údaje a druh správ podľa odsekov 1 a 2 pre rôzne triedy , skupiny alebo kategórie derivátov a pre akýkoľvek spätný účinok vrátane spôsobov spätného zaznamenávania a ohlasovania elektronicky zaznamenaných obchodov pre všetky deriváty, ako aj kritérií a podmienok spätného ohlasovania platných zmlúv o derivátoch uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.
Tieto správy obsahujú aspoň:
a) |
primerané označenie zmluvných strán a pokiaľ sa odlišujú, oprávnenej osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú z danej zmluvy; |
b) |
▐ hlavné charakteristiky zmluvy vrátane druhu, podkladov, splatnosti, plnenia, dátumu dodania, údajov o cene a nominálnej hodnoty; |
ba) |
v prípade derivátov, ktoré nezodpovedajú štandardnému formátu, existuje vlastný formát, na základe ktorého príslušné orgány zistia, že došlo k takémuto obchodu, a prijmú všetky potrebné regulačné opatrenia; |
bb) |
jedinečný identifikátor zmluvy. |
ESMA v koordinácii s EBA, EIOPA a ESRB predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.
Ak sa návrh regulačných technických noriem týka veľkoobchodných energetických produktov v zmysle nariadenia (EÚ) č. …/2011 Európskeho parlamentu a Rady [o integrite a transparentnosti trhu s energiou] (24) (25), ESMA sa poradí s Agentúrou pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER).
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
4a. ESMA sa pri vypracúvaní návrhov príslušných regulačných technických noriem riadi okrem iného zoznamom požadovaných údajov ohlasovaných v prílohe I, tabuľke I nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006, ktorým sa vykonáva smernica 2004/39/ES.
5. S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 vypracuje ESMA v koordinácii s EBA, EIOPA a ESRB návrh vykonávacích technických noriem, aby sa určila forma a periodicita správ uvedených v odsekoch 1 a 2 pre rôzne triedy derivátov.
ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem ▐ Komisii do 30. júna 2012.
Ak sa návrh regulačných technických noriem týka veľkoobchodných energetických produktov v zmysle nariadenia (EÚ) č. …/2011 [o integrite a transparentnosti trhu s energiou] (26), ESMA sa poradí s Agentúrou pre ACER.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 .
Článok 7
Nefinančné protistrany
1. Nefinančná protistrana podlieha ohlasovacej povinnosti ustanovenej v článku 6 ods. 1.
2. Ak nefinančná protistrana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, v prípade ktorých priemerná pozícia viac než 50 pracovných dní presahuje prahovú hodnotu, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. b), vzťahuje sa na ňu zúčtovacia povinnosť podľa článku 3 ▐.
Zúčtovacia povinnosť trvá tak dlho, kým čisté pozície a expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch nefinančných protistrán prekračujú prahovú hodnotu pre zúčtovanie, a končí vtedy, keď sa tieto čisté pozície a expozície nachádzajú pod prahovou hodnotou pre zúčtovanie na určitý stanovený čas .
Príslušný orgán určený v súlade s článkom 48 smernice 2004/39/ES zaistí, aby bola splnená povinnosť podľa prvého pododseku.
Zúčtovacia povinnosť uvedená v pododseku 1 sa musí splniť do šiestich mesiacov.
2a. Pri výpočte pozícií podľa odseku 2 sa nezohľadňujú zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené nefinančnou protistranou, ktoré sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace so zaistením obchodnej činnosti alebo podnikového financovania uvedenej protistrany.
3. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultáciách s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrhy regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovuje:
▐
b) |
zúčtovacia prahové hodnota; |
ba) |
kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním. |
Pri určovaní zúčtovacieho prahu musí byť zohľadnený systémový význam súčtu čistých pozícií a expozícií protistrany podľa jednotlivých tried derivátov.
ESMA po konzultácii s EBA, ESRB a inými príslušnými orgánmi predloží Komisii tento návrh regulačných noriem do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]
▐
V príprave na určenie prahovej hodnoty pre zúčtovanie a kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, uskutoční ESMA verejné konzultácie a umožní nefinančným protistranám vyjadriť ich stanovisko.
▐
5. Komisia po konzultácii s ESA a inými príslušnými orgánmi pravidelne skúma prahové hodnoty uvedené v odseku 3 a podľa potreby ich mení a dopĺňa.
Článok 8
Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou
1. Finančné protistrany alebo nefinančné protistrany podľa článku 7 ods. 2, ktoré uzatvoria zmluvu o mimoburzových derivátoch nezúčtovanú centrálnou protistranou, so všetkou starostlivosťou zaistia, aby sa zaviedli obozretné postupy a prostriedky na meranie, monitorovanie a zmierňovanie prevádzkového, trhového a kreditného rizika, aspoň vrátane:
a) |
primeraných elektronických prostriedkov zabezpečujúcich včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch; |
b) |
normalizovaných postupov, ktoré sú spoľahlivé, odolné a kontrolovateľné na zosúlaďovanie portfólií, riadenie súvisiacich rizík, včasné zisťovanie sporov medzi stranami a ich riešenie, a na monitorovanie hodnoty nesplatených zmlúv. |
Na účely písmena b) sa hodnota nesplatených zmlúv oceňuje denne trhovými cenami a postupy riadenia rizík vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu alebo základné imanie primerané riziku v súlade s platnými regulačnými požiadavkami pre finančné protistrany týkajúcimi sa základného imania .
Finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 7 ods. 2 ponúknu protistranám možnosť oddelenia počiatočnej marže pri vzniku zmluvy.
ESMA pravidelne monitoruje činnosti v oblasti derivátov, ktoré nie sú oprávnené na zúčtovanie, s cieľom určiť prípady, kedy môže určitá trieda zmlúv predstavovať systémové riziko. ESMA po konzultácii s ESRB prijme opatrenia s cieľom predísť ďalšiemu nahromadeniu zmlúv v tejto triede.
Príslušný orgán a ESMA zabezpečia, aby sa obozretné postupy a opatrenia zamerali na zabránenie regulačnej arbitráži medzi zúčtovanými a nezúčtovanými transakciami s derivátmi a zohľadnili transfery rizika vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch.
ESMA a príslušné orgány zrevidujú normy marží s cieľom predísť regulačnej arbitráži v súlade s ustanoveniami článku 37.
1b. V prípade investícií do dôchodkových systémov podľa smernice 2003/41/ES alebo systémov, ktoré sa podľa práva členského štátu považujú za systém plánovania dôchodku, zohľadní odolná dvojstranná kolateralizácia derivátov používaná na zníženie rizík kreditnú bonitu protistrany. Požiadavky na základné imanie majú byť pri obozretnej regulácii v súlade s požiadavkami pre centrálne zúčtované zmluvy.
2. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa konkretizujú usmernenia pre vhodné obozretné postupy, opatrenia a normy marží uvedené v odseku 1, ako aj maximálne oneskorenie medzi uzatvorením zmluvy o mimoburzových derivátoch a potvrdením podľa odseku 1 písm. a).
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
3. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracujú európske orgány dohľadu návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa konkretizujú prostriedky a úrovne kolaterálu a základného imania požadované na dosiahnutie súladu s odsekom 1 písm. b) a s druhým pododsekom odseku 1.
ESA predložia Komisii tento spoločný návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.
V závislosti od právnej povahy protistrany sa na Komisiu deleguje právomoc prijať regulačné technické normy podľa prvého pododseku v súlade buď s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 9
Sankcie
1. Členské štáty po zohľadnení oznámenia Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a po konzultácii s ESMA stanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných na porušenia pravidiel podľa tejto hlavy a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie zahŕňajú aspoň správne pokuty. Ustanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.
2. Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými, a prípadne nefinančnými protistranami zverejnili každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článkov 3 až 8, okrem prípadov, ak by sa takýmto zverejnením vážne ohrozili finančné trhy alebo by sa zúčastneným stranám spôsobila neúmerná škoda. Členské štáty pravidelne zverejňujú hodnotiace správy o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.
Členské štáty do 30. júna 2012 oznámia Komisii pravidlá podľa odseku 1. Bezodkladne oznámia Komisii každú ich následnú zmenu a doplnenie.
3. Komisia s pomocou ESMA overí, či sa správne sankcie podľa odseku 1 a prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 a ods. 2 účinne a jednotne uplatňujú.
3a. Porušenie pravidiel podľa tejto hlavy nemá vplyv na účinnosť zmluvy o mimoburzových derivátoch alebo na možnosť zmluvných strán presadzovať ustanovenia zmluvy o mimoburzových derivátoch. Porušením pravidiel podľa tejto hlavy nevznikajú žiadne nároky na náhradu škody voči zmluvnej strane zmluvy o mimoburzových derivátoch.
Hlava III
Udeľovanie povolenia centrálnym protistranám a dohľad nad nimi
Kapitola 1
Podmienky a postupy udeľovania povolenia centrálnej protistrane
Článok 10
Udeľovanie povolenia centrálnej protistrane
1. Ak má centrálna protistrana, ktorá je právnickou osobou usadenou v Únii a má prístup k primeranej likvidite, v úmysle poskytovať služby a vykonávať činnosti, požiada o udelenie povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená.
Táto likvidita by sa mohla zabezpečovať prístupom k likvidite centrálnej banky alebo k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky, alebo k obom. Prístup k likvidite by mohol vyplývať z povolenia udeleného podľa článku 6 smernice 2006/48/ES alebo z iných primeraných úprav.
2. Povolenie je účinné na celom území Únie.
3. Povolenie pre centrálnu protistranu sa udeľuje len na činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby, ktoré je centrálna protistrana oprávnená poskytovať, alebo činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, vrátane tried finančných nástrojov, ktoré sú zahrnuté do pôsobnosti povolenia.
4. Centrálna protistrana musí vždy spĺňať podmienky potrebné na pôvodné povolenie.
Centrálna protistrana bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky pôvodného povolenia.
5. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa konkretizujú kritériá primeranej likvidity podľa odseku 1.
ESMA po konzultácii s EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 11
Rozšírenie činností a služieb
1. Centrálna protistrana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje, predloží žiadosť o rozšírenie. Ponúkanie zúčtovacích služieb v inej mene alebo finančných nástrojov, ktorých riziková charakteristika sa podstatne odlišuje od nástrojov, na ktoré centrálna protistrana už dostala povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.
Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje v súlade s postupom podľa článku 13.
2. Ak chce centrálna protistrana rozšíriť svoju obchodnú činnosť do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom je usadená, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená, to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného iného členského štátu.
Článok 12
Kapitálové požiadavky
1. Ak sa má centrálnej protistrane udeliť povolenie podľa článku 10, musí mať trvalé a dostupné počiatočné základné imanie vo výške aspoň 10 miliónov EUR .
2. Základné imanie spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej protistrany musí byť úmerné veľkosti centrálnej protistrany a rizikám vyplývajúcim z jej podnikateľských činností. Musí byť trvalo dostatočne vysoké na zaistenie riadneho ukončenia alebo reštrukturalizácie činností počas primeraného časového rozpätia a na zaistenie dostatočnej ochrany centrálnej protistrany proti operačnému riziku a zostatkovým rizikám.
3. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia požiadavky týkajúce sa týkajúce sa základného imania, nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany v zmysle odseku 2.
ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Článok 13
Postup udelenia a zamietnutia povolenia
1. Príslušný orgán udelí povolenie iba vtedy, ak je úplne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a požiadavky prijaté v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (27) a pod podmienkou, že ESMA vydal kladné stanovisko , ako sa uvádza v článku 15.
2. Na získanie pôvodného povolenia poskytne žiadajúca centrálna protistrana všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že žiadajúca centrálna protistrana zaviedla do času udelenia pôvodného povolenia všetky potrebné predpoklady na splnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia. Príslušný orgán bezodkladne postúpi všetky informácie získané od žiadajúcej centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 14 ods. 1.
3. V prípade pôvodného povolenia príslušný orgán do štyroch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené.
V prípade povolenia na rozšírenie činností alebo služieb príslušný orgán do dvoch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené.
Článok 14
Spolupráca
1. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, zriadi v spolupráci s ESMA kolégium na uľahčenie plnenia úloh uvedených v článkoch 10, 11, 46 a 48.
Kolégiu predsedá ESMA a pozostáva z najviac siedmich členov vrátane príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, orgánu zodpovedného za dohľad nad centrálnymi protistranami a z centrálnych bánk emitujúcich najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov , ako aj z príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany usadenej v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uvedeného v článku 40 na kumulovanom základe.
2. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaistí:
a) |
vypracovanie ▐ stanoviska podľa článku 15; |
b) |
výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článku 21; ▐ |
d) |
koordináciu programov výkonu dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika centrálnej protistrany; |
e) |
zlepšenie účinnosti dohľadu odstránením zbytočných duplicít požiadaviek dohľadu; |
f) |
konzistentné uplatňovanie postupov dohľadu; |
g) |
určenie postupov a pohotovostných plánov na riešenie mimoriadnych udalostí podľa článku 22. |
3. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.
V tejto dohode sa určí predovšetkým praktický režim spolupráce medzi príslušným orgánom a ESMA a môžu sa určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, alebo ESMA .
Ak sa väčšina členov kolégia domnieva, že príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, nevykonáva dobre svoje povinnosti a že tým ohrozuje finančnú stabilitu, ESMA vydá rozhodnutie týkajúce sa toho, či sa domnieva, že dohľad vykonávaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, je náležitý a či nepredstavuje ohrozenie finančnej stability.
Ak sa ESMA domnieva, že dohľad je nedostatočný, ESMA môže uložiť príslušným orgánom nápravné opatrenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.
3a. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví posúdenie rizika uvedené v článku 14 ods. 1 a v článku 15 ods. 1.
ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Článok 15
Stanovisko kolégia
1. Na účely pôvodného povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, vykoná posúdenie rizika centrálnej protistrany a predloží správu ESMA do štyroch mesiacov od predloženia žiadosti centrálnou protistranou .
1a. Na účely povolenia rozšírenia činností a služieb príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, vykoná posúdenie rizika rozšírenia činností a služieb centrálnej protistrany a do jedného mesiaca predloží správu kolégiu.
Kolégium na základe tejto správy prijme do jedného mesiaca od jej prijatia spoločné stanovisko k tomu, či úroveň posúdeného rizika umožňuje bezpečné fungovanie protistrany.
2. Kladné alebo záporné spoločné stanovisko kolégia si vyžaduje súhlas jednoduchej väčšiny jeho členov vrátane príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, s posúdením príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená. V prípade oneskorenia alebo nesúhlasu ESMA uľahčí prijatie ▐ stanoviska so svojimi právomocami týkajúcimi sa urovnávania sporov podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a prostredníctvom svojej všeobecnej koordinačnej funkcie podľa článku 21 toho istého nariadenia. ▐
Článok 16
Odňatie povolenia
1. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, odníme povolenie, ak nastane ktorákoľvek z týchto okolností:
a) |
ak centrálna protistrana nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov; |
b) |
ak centrálna protistrana získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom; |
c) |
ak centrálna protistrana prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené; |
d) |
závažne a opakovane porušovala požiadavky podľa tohto nariadenia. |
1a. Postup prijatia rozhodnutia o odňatí povolenia si vyžaduje spoločné kladné stanovisko rovnakého kolégia, ktoré bolo zapojené do udelenia pôvodného povolenia, ako aj kladné stanovisko ESMA.
2. ESMA môže kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, preskúmal, či centrálna protistrana ešte stále spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.
3. Príslušný orgán môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo finančný nástroj. Rozhodnutie o odňatí povolenia je účinné na celom území Únie.
Článok 17
Preskúmanie a hodnotenie
Príslušné orgány preskúmajú aspoň raz ročne opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálna protistrana zaviedla v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a zhodnotia trhové riziko, operačné riziko a riziko likvidity, ktorému centrálna protistrana je alebo by mohla byť vystavená.
Pri tomto preskúmaní a hodnotení sa prihliada na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností centrálnej protistrany , ako aj na kritériá určené v článku 4 ods. 3 .
Príslušný orgán vyzve centrálnu protistranu, ktorá nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby prijala potrebné opatrenia.
Centrálna protistrana podlieha kontrolám na mieste, ktoré vykonáva ESMA.
Kapitola 2
Dohľad nad centrálnymi protistranami
Článok 18
Príslušné orgány
1. Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení centrálnym protistranám usadeným na jeho území a dohľad nad nimi, a informuje o ňom Komisiu a ESMA.
▐
2. Každý členský štát zabezpečí, aby príslušné orgány mali právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon svojich funkcií.
3. Každý členský štát zabezpečí, aby sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli prijímať alebo ukladať primerané správne opatrenia voči zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám, ak neboli splnené ustanovenia tohto nariadenia.
Tieto opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.
4. ESMA uverejní na svojej webovej stránke zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.
Článok 18a
Služobné tajomstvo
1. Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány určené v súlade s článkom 18, ESMA, alebo na audítorov a znalcov, ktorí pracovali na základe pokynov príslušných orgánov alebo ESMA. Žiadna dôverná informácia, ktorú môžu získať pri plnení svojich povinností, nesmie byť vyzradená žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo kumulovanej formy, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé centrálne protistrany, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu, bez toho aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo či daňové predpisy alebo iné ustanovenia tohto nariadenia.
2. Ak bol na centrálnu protistranu vyhlásený konkurz alebo ak je v nútenej likvidácii, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán, je možné prezradiť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ak je to potrebné na výkon konania.
3. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo a daňové predpisy, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie v zmysle tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné nekomerčné účely.
4. Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky zachovávania služobného tajomstva uvedené v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto podmienky však nebránia ESMA, príslušným orgánom alebo príslušným centrálnym bankám vymieňať alebo zasielať dôverné informácie v súlade s týmto nariadením a s ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, penzijné fondy, PKIPCP, správcov alternatívnych investičných fondov, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovní, regulované trhy alebo organizátorov trhov, alebo inak so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré oznámili informácie.
5. Odseky 1, 2 a 3 nebránia príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.
Kapitola 3
Spolupráca
Článok 19
Spolupráca medzi orgánmi
1. 1. Príslušné orgány úzko spolupracujú medzi sebou , s ESMA a v prípade potreby s ESCB . Inštitúcie EÚ poskytujú ESMA primerané zdroje na účinné vykonávanie úloh, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia .
2. Príslušné orgány pri výkone svojich všeobecných povinností náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä mimoriadne situácie uvedené v článku 22, a to na základe informácií dostupných v danom čase.
▐
Článok 21
Výmena informácií
1. Príslušné orgány poskytujú ESMA a sebe navzájom informácie požadované na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.
2. Príslušné orgány a iné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia dostanú dôverné informácie, ich využívajú len v rámci svojich povinností a nesmú tieto dôverné informácie zverejňovať ani inak sprístupňovať na žiadne iné účely okrem účelov výslovne uvedených v tomto nariadení .
3. ESMA zasiela príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad centrálnymi protistranami dôverné informácie relevantné pre plnenie ich úloh. Príslušné orgány a ostatné dotknuté orgány oznamujú ESMA a ostatným príslušným orgánom informácie potrebné na výkon ich povinností podľa tohto nariadenia.
4. Príslušné orgány oznamujú informácie centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ak sú tieto informácie relevantné pre výkon ich povinností.
Článok 22
Mimoriadne situácie
Príslušný orgán alebo akýkoľvek iný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA a ostatné dotknuté orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorý môže mať záporný vplyv na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.
Kapitola 4
Vzťahy s tretími krajinami
Článok 23
Tretie krajiny
1. Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže poskytovať zúčtovacie služby subjektom usadeným v Únii, len ak túto centrálnu protistranu uznal orgán ESMA .
Na udelenie či rozšírenie povolenia alebo jeho odňatie sa vzťahujú podmienky a postupy stanovené v článkoch 10 až 16.
Centrálne protistrany z tretej krajiny podliehajú podobne prísnemu postupu preskúmania ako centrálne protistrany z EÚ.
Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom povolí úplné alebo čiastočné oslobodenie od podmienok a postupov povolenia, ak je zabezpečená reciprocita a sú splnené tieto podmienky:
a) |
Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3; a |
b) |
centrálnym protistranám usadeným v Únii sú v danej tretej krajine poskytnuté porovnateľné oslobodenia. |
2. ESMA po konzultácii s príslušnými orgánmi v Únii a s EBA a príslušnými členmi ESCB v členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje alebo mieni poskytovať zúčtovacie služby, a príslušnými členmi ESCB zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými sa uzavreli dohody o interoperabilite, uzná centrálnu protistranu z tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:
a) |
Komisia prijala delegovaný akt v súlade s odsekom 3; alebo |
b) |
centrálnej protistrane bolo v tejto tretej krajine udelené povolenie a podlieha v nej účinnému dohľadu; |
ba) |
tretia krajina podlieha rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa uvádza, že normy na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spĺňajú požiadavky finančnej akčnej skupiny a majú rovnaký účinok ako požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (28); |
bb) |
tretia krajina podpísala s domovským členským štátom centrálnej protistrany, ktorej bolo udelené povolenie, dohodu, ktorá plne spĺňa normy stanovené v článku 26 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a zaisťuje účinnú výmenu informácií v daňových otázkach vrátane akýchkoľvek prípadných mnohostranných dohôd o daniach; |
bc) |
normy riadenia rizík centrálnej protistrany zrevidoval ESMA a boli posúdené ako zhodné s normami stanovenými v hlave IV; |
bd) |
obsahuje dostatočné prvky na posúdenie, či právny rámec tretej krajiny nie je diskriminačný voči právnym subjektom EÚ; |
be) |
tretia krajina uplatňuje recipročné podmienky prístupu pre centrálne protistrany usadené v EÚ a v danej tretej krajine bol zavedený režim vzájomného uznávania; |
bf) |
podmienkami uloženými centrálnym protistranám tretej krajiny sa zabezpečia rovnaké podmienky pre centrálne protistrany EÚ a centrálne protistrany tretej krajiny. |
3. Komisia prijme delegované akty súlade s článkom -68 a na základe spoločného stanoviska poskytnutého orgánmi ESMA a EBA, ESCB a príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad tromi zúčtovacími členmi usadenými v členských štátoch EÚ s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania , v ktorých sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tejto tretej krajine, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, a že tieto centrálne protistrany trvalo podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.
4. ESMA, EBA, ESCB a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad tromi zúčtovacími členmi usadenými v členských štátoch EÚ s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uzavrú dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané ako rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. V týchto dohodách sa stanovia aspoň:
a) |
mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA , príslušným orgánmi podľa odseku 1 a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín; |
b) |
postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu ; |
ba) |
postupy súvisiace s odňatím povolania udeleného centrálnej protistrane. |
Hlava IV
Požiadavky na centrálne protistrany
Kapitola 1
Organizačné požiadavky
Článok 24
Všeobecné ustanovenia
1. Centrálna protistrana má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.
2. Centrálna protistrana prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane dodržiavania všetkých ustanovení tohto nariadenia zo strany jej manažérov a zamestnancov.
3. Centrálna protistrana udržiava a riadi organizačnú štruktúru, ktorá zaisťuje kontinuitu a riadne fungovanie pri výkone jej služieb a činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.
4. Centrálna protistrana zachováva zreteľné oddelenie medzi ohlasovaním pre riadenie rizík a ohlasovaním pre ostatné činnosti centrálnej protistrany.
5. Centrálna protistrana prijme, vykonáva a udržiava politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.
6. Centrálna protistrana udržiava primerané systémy informačných technológií na zvládnutie zložitosti, rôznorodosti a druhu vykonávaných služieb a činností v záujme zaistenia vysokých noriem bezpečnosti, integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.
6a. Centrálna protistrana zabezpečí, aby sa obchodné informácie alebo informácie o klientoch získané v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa zúčtovávajú podľa požiadaviek tohto nariadenia, používali výhradne na účely splnenia požiadaviek, a nepoužívali sa ani sa nevyužívali na komerčné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta, ktorého sa týkajú.
7. Centrálna protistrana verejne a bezplatne sprístupní svoj systém správy a pravidlá vzťahujúce sa na centrálnu protistranu vrátane kritérií prístupu k zúčtovaciemu členstvu .
8. Centrálna protistrana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznámia rade a sprístupnia príslušnému orgánu.
9. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví minimálny obsah pravidiel a systému správy podľa odsekov 1 až 8.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]
▐
Článok 25
Vyšší manažment a rada
1. Vyšší manažment má dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálnej protistrany.
2. Centrálna protistrana má radu, v ktorej je nezávislá najmenej jedna tretina jej členov, nie však menej ako dvaja členovia. V rade sú zastúpení klienti zúčtovacích členov. Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov rady nie je spojené s obchodnými výsledkami centrálnej protistrany.
Členovia rady vrátane jej nezávislých členov majú dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách.
3. Centrálna protistrana jednoznačne určí úlohy a povinnosti rady a sprístupní zápisnice zo zasadnutí rady príslušnému orgánu a audítorom .
Článok 26
Výbor pre riziká
1. Centrálna protistrana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva z rôznych skupín zástupcov vrátane zástupcov jej zúčtovacích členov , klientov jej zúčtovacích členov a nezávislých expertov a zástupcov príslušného orgánu centrálnej protistrany, za predpokladu, že zástupcovia klientov sú iné osoby ako zástupcovia zúčtovacích členov . Žiadna zo skupín zástupcov nemá vo výbore pre riziká väčšinu. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej protistrany k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od priameho vplyvu manažmentu centrálnej protistrany.
2. Centrálna protistrana jednoznačne určí mandát výboru pre riziká, systém správy na zaistenie jeho nezávislosti, postupy činnosti, kritériá prístupu a mechanizmus voľby jeho členov. Systém správy je príslušným orgánom verejne dostupný a stanoví sa v ňom aspoň to, že predsedom výboru pre riziká je nezávislý expert a že výbor pre riziká podlieha priamo rade alebo, v prípade duálnej organizačnej štruktúry, správnej rade a má pravidelné zasadnutia.
3. Výbor pre riziká poskytuje rade alebo, v prípade duálnej organizačnej štruktúry, správnej rade poradenstvo v súvislosti so všetkými opatreniami, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, okrem iného významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami uznávania zúčtovacích členov alebo zúčtovaním nových tried nástrojov alebo externým zabezpečovaním funkcií . Poradenstvo výboru pre riziká sa nevyžaduje pre každodennú činnosť centrálnej protistrany . V mimoriadnych situáciách sa vynaloží primerané úsilie na konzultáciu s výborom pre riziká .
4. Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, tento člen nesmie hlasovať o danej veci.
5. Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa odporúčaní výboru pre riziká.
6. Centrálna protistrana umožní, aby klienti zúčtovacích členov boli členmi výboru pre riziká, alebo zriadi vhodné mechanizmy konzultácií, ktorými sa zaistí primerané zastúpenie záujmov klientov zúčtovacích členov.
Článok 27
Vedenie záznamov
1. Centrálna protistrana uchováva minimálne päť rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a činnostiach, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia centrálnou protistranou.
2. Centrálna protistrana uchováva všetky informácie o všetkých zmluvách, ktoré spracovala, minimálne päť rokov od ukončenia zmluvy. Tieto informácie umožnia prinajmenšom identifikáciu pôvodných podmienok transakcie pred zúčtovaním touto centrálnou protistranou.
3. Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť príslušnému orgánu a ESMA záznamy a informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 a všetky informácie o pozíciách zúčtovaných zmlúv bez ohľadu na miesto, kde sa transakcie uskutočnili.
4. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti o záznamoch a informáciách, ktoré sa majú uchovávať, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2 , a v prípade potreby aj dlhší čas na uchovávanie záznamov .
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
5. S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom určiť formát záznamov a informácií, ktoré sa majú uchovávať. ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrhy vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku ▐ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
▐
Článok 28
Akcionári a členovia s kvalifikovanými podielmi
1. Príslušný orgán neudelí centrálnej protistrane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.
2. Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie centrálnej protistrane, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany.
3. Ak medzi centrálnou protistranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu zo strany príslušného orgánu.
4. Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie alebo odníme centrálnej protistrane povolenie .
5. Príslušný orgán odmietne povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny vzťahujúce sa na jednu alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálna protistrana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu zo strany príslušného orgánu.
Článok 29
Informácie pre príslušné orgány
1. Centrálna protistrana oznámi príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je táto centrálna protistrana usadená, akékoľvek zmeny vo svojom manažmente a poskytne mu všetky informácie potrebné na posúdenie, či členovia rady majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti.
Ak by konanie člena rady mohlo mať škodlivý vplyv na zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia vrátane odvolania tohto člena z rady.
2. Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce zosúladeným postupom (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, v dôsledku čoho podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní dosiahne alebo prekročí 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % alebo takú úroveň, že centrálna protistrana sa stane ich dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušné orgány centrálnej protistrany, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, pričom uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 30 ods. 4.
Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie vzdať sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnej protistrane (ďalej len „navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, že prijala rozhodnutie znížiť svoj kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že centrálna protistrana prestane byť jej dcérskym podnikom.
Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia podľa odseku 2, ako aj po prijatí informácií podľa odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu.
Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu podľa článku 30 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie posúdenia podľa článku 30 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).
Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo predávajúceho o dátume ukončenia lehoty na posúdenie v čase prijatia potvrdenia.
3. Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v päťdesiaty pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.
Lehota na posúdenie sa preruší na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do doručenia odpovede na túto žiadosť od navrhovaného nadobúdateľa. Toto prerušenie nepresiahne 20 pracovných dní. Podľa svojho uváženia môže príslušný orgán poslať ďalšie žiadosti o doplnenie alebo spresnenie informácií, to však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.
4. Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 3 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ alebo predávajúci:
a) |
je usadený alebo regulovaný mimo Únie; |
b) |
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia alebo podľa smernice 73/239/EHS, smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (29), smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (30) alebo podľa smerníc 2002/83/ES, 2003/41/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES, 2006/48/ES, 2009/65/ES alebo 2011/61/EÚ. |
5. Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. V súlade s vnútroštátnym právom môže byť na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa verejnosti poskytnuté primerané vyhlásenie o dôvodoch tohto rozhodnutia. Členské štáty však môžu povoliť príslušnému orgánu vykonať takéto zverejnenie aj vtedy, ak navrhovaný nadobúdateľ žiadosť nepodá.
6. Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.
7. Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzatvorenie navrhovaného nadobudnutia a podľa potreby ju predĺžiť.
8. Členské štáty nestanovia na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom požiadavky, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky stanovené v tomto nariadení.
Článok 30
Posúdenie
1. Pri posudzovaní oznámenia podľa článku 29 ods. 2 a informácií podľa článku 29 ods. 3 príslušný orgán v snahe zaistiť zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej protistrany, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálnu protistranu, zhodnotí vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:
a) |
dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa; |
b) |
dobrá povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikanie centrálnej protistrany; |
c) |
či centrálna protistrana bude schopná stále plniť ustanovenia tohto nariadenia; |
d) |
či existujú primerané dôvody predpokladať, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES alebo že by sa navrhovaným nadobudnutím mohlo zvýšiť ich riziko. |
Pri posudzovaní dobrého finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie.
Pri posudzovaní schopnosti centrálnej protistrany dodržiavať toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností medzi príslušné orgány.
2. Príslušné orgány sa môžu postaviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.
3. Členské štáty nenariadia žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nepovolia svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.
4. Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia podľa článku 29 ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty si nevyžiadajú informácie, ktoré nie sú relevantné pre posúdenie obozretnosti.
5. Ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej centrálnej protistrane, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne, a to bez ohľadu na článok 29 ods. 2, 3 a 4.
6. Pri vykonávaní posúdenia dotknuté príslušné orgány navzájom plne konzultujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:
a) |
iná centrálna protistrana, úverová inštitúcia, životná poisťovňa, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť, organizátor trhu, organizátor systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte; |
b) |
materská spoločnosť inej centrálnej protistrany, úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte; |
c) |
fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca inú centrálnu protistranu, úverovú inštitúciu, životnú poisťovňu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte. |
7. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú nevyhnutné alebo dôležité pre posudzovanie. Príslušné orgány si na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky nevyhnutné informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.
Článok 31
Konflikty záujmov
1. Centrálna protistrana udržiava a uplatňuje účinný písomný organizačný a správny rámec na zisťovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou, vrátane svojich manažérov, zamestnancov alebo akejkoľvek osoby priamo alebo nepriamo s nimi spojenej kontrolou alebo úzkym prepojením, a svojimi zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, alebo medzi nimi. Udržiava a uplatňuje primerané postupy riešenia zamerané na odstránenie konfliktov záujmov.
2. Ak organizačný alebo správny rámec centrálnej protistrany na riadenie konfliktov záujmov nie je dostatočný na zaistenie toho, aby sa s primeranou istotou zamedzilo rizikám poškodenia záujmov zúčtovacieho člena alebo klienta, centrálna protistrana jednoznačne oznámi zúčtovaciemu členovi všeobecnú povahu alebo zdroje konfliktov záujmov pred prijatím nových transakcií od tohto zúčtovacieho člena. ▐
3. Ak je centrálna protistrana materský podnik alebo dcérsky podnik, v písomnom rámci sa zohľadnia aj okolnosti, ktorých si je centrálna protistrana vedomá alebo ktorých by si mala byť vedomá a ktoré predstavujú dôvod na konflikt záujmov vyplývajúci zo štruktúry a obchodných činností iných podnikov, ku ktorým má vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.
4. Písomný rámec ustanovený podľa odseku 1 zahŕňa:
a) |
okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov predstavujúcemu závažné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo klientov; |
b) |
postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať na riadenie takýchto konfliktov. |
5. Centrálna protistrana prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Citlivé informácie zaznamenané v jednej centrálnej protistrane sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má s danou centrálnou protistranou vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.
Článok 32
Zabezpečenie kontinuity prevádzky
1. Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava primeranú politiku zabezpečovania kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii s cieľom zaistiť zachovanie svojich funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností centrálnej protistrany. Takýto plán minimálne umožňuje obnovu všetkých transakcií v čase výpadku, aby centrálna protistrana mohla pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k plánovanému dátumu.
1a. Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava vhodný postup, ktorým sa zabezpečí včasné a riadne vyrovnanie alebo prevod aktív klientov v prípade odňatia povolenia v dôsledku rozhodnutia podľa článku 16.
2. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví minimálny obsah plánu zabezpečenia kontinuity prevádzky a minimálna úroveň služieb, ktorú musí plán obnovy po havárii garantovať.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 32a
Priame spracovanie
1. V záujme podpory priameho spracovania (STP) v rámci celého toku transakcií centrálne protistrany vo svojich systémoch, ako aj vo svojich komunikačných procesoch s účastníkmi a s trhovými infraštruktúrami, s ktorými sú v styku, použijú príslušné medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčných údajov, alebo tieto postupy a normy prispôsobia účastníkom a trhovým infraštruktúram, s ktorými sú v styku, s cieľom uľahčiť účinné zúčtovanie a vyrovnanie v jednotlivých systémoch.
2. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví postup vymedzenia, ktoré medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčných údajov sa považujú za relevantné na účely odseku 1.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Článok 33
Externé zabezpečovanie činností
1. Ak centrálna protistrana externe zabezpečuje prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti, zostáva plne zodpovedná za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a trvalo musí spĺňať tieto podmienky:
a) |
externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jej zodpovednosti; |
b) |
vzťah a povinnosti centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom, prípadne jej klientom, nie sú zmenené; |
c) |
podmienky povolenia udeleného centrálnej protistrane sa v skutočnosti nemenia; |
d) |
externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií dozoru a dohľadu vrátane prístupu na mieste k príslušným informáciám u poskytovateľa služieb ; |
e) |
externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálna protistrana príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená; |
ea) |
poskytovateľ služieb zavedie ekvivalentné požiadavky na zaistenie kontinuity prevádzky, ako sú tie, ktoré by centrálna protistrana musela splniť na základe svojho príslušného vnútroštátneho rámca dohľadu; |
f) |
centrálna protistrana si zachováva potrebnú odbornosť a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieba a na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými činnosťami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním činností, pričom trvale vykonáva dohľad nad týmito funkciami a riadi tieto riziká; |
g) |
centrálna protistrana má priamy prístup k príslušným informáciám o externe zabezpečovaných funkciách; |
h) |
v prípade potreby a bez dosahu na zodpovednosť centrálnej protistrany za dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia poskytovateľ služieb spolupracuje s príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami; |
i) |
poskytovateľ služieb ochraňuje ▐ dôverné informácie týkajúce sa centrálnej protistrany a jej zúčtovacích členov a klientov. Ak je poskytovateľ služieb usadený v tretej krajine, normy ochrany údajov v tejto tretej krajine sú rovnocenné s normami ochrany údajov platnými v Únii; |
ia) |
pokiaľ ide o kontinuitu prevádzky a ochranu údajov, poskytovateľ služieb podlieha vo svojej krajine rovnocennému právnemu režimu ako centrálna protistrana; |
ib) |
činnosti súvisiace s riadením rizika sa nezabezpečujú externe. |
2. Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálna protistrana jednoznačne stanovila a uviedla svoje práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa služieb v písomnej dohode.
3. Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s požiadavkami tohto nariadenia.
Kapitola 2
Pravidlá výkonu činnosti
Článok 34
Všeobecné ustanovenia
1. Centrálna protistrana pri poskytovaní služieb svojim zúčtovacím členom a prípadne ich klientom koná spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami takýchto zúčtovacích členov a klientov a spoľahlivého riadenia rizík.
2. Centrálna protistrana má dostupné, transparentné a spravodlivé pravidlá včasného vybavovania sťažností.
Článok 35
Požiadavky na účasť
1. Centrálna protistrana ustanoví kategórie prípustných zúčtovacích členov a kritériá prístupu. Tieto kritériá sú nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu. Finančným inštitúciám sa nesmie nekonkurenčným alebo neprimeraným spôsobom brániť v tom, aby sa stali zúčtovacími členmi.
2. Centrálna protistrana zaistí, aby sa uplatňovanie kritérií podľa odseku 1 plnilo priebežne, a má včasný prístup k informáciám dôležitým pre posudzovanie. Centrálna protistrana vykoná najmenej raz ročne komplexné preskúmanie dodržiavania ustanovení tohto článku jej zúčtovacími členmi.
3. Zúčtovací členovia, ktorí zúčtovávajú transakcie v mene svojich klientov, majú potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na výkon tejto činnosti. Pravidlá centrálnej protistrany pre zúčtovacích členov jej umožňujú zhromažďovanie základných informácií potrebných na identifikáciu, monitorovanie a riadenie príslušných koncentrácií rizík súvisiacich s poskytovaním služieb klientom. Zúčtovací členovia na žiadosť informujú centrálnu protistranu o kritériách a opatreniach, ktoré prijmú, aby svojim klientom umožnili prístup k službám centrálnej protistrany. Zodpovednosť za dohľad nad klientmi a za ich povinnosti nesú aj naďalej zúčtovací členovia. Tieto kritériá sú nediskriminačné.
4. Centrálna protistrana má objektívne a transparentné postupy na ukončenie členstva a riadny odchod zúčtovacích členov, ktorí prestanú spĺňať kritériá podľa odseku 1.
5. Centrálna protistrana môže odoprieť prístup zúčtovacím členom, ktorí spĺňajú kritériá podľa odseku 1, len ak to riadne písomne odôvodní a na základe komplexnej analýzy rizika.
6. Centrálna protistrana môže uložiť zúčtovacím členom konkrétne dodatočné povinnosti, okrem iného účasť na aukciách pozície zúčtovacieho člena, ktorý nesplnil svoje záväzky. Takéto dodatočné povinnosti sú primerané riziku, ktoré predstavuje zúčtovací člen, a neobmedzujú účasť na určité kategórie zúčtovacích členov.
Článok 36
Transparentnosť
1. Centrálna protistrana zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za každú službu a funkciu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym službám.
2. Centrálna protistrana oznamuje zúčtovacím členom a klientom hospodárske riziká súvisiace s poskytovanými službami.
3. Centrálna protistrana oznamuje svojim zúčtovacím členom a príslušnému orgánu cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom na konci dňa .
Centrálna protistrana zverejňuje objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov , ktoré centrálna protistrana zúčtovala na kumulovanom základe .
3a. Centrálna protistrana zverejní operačné a technické požiadavky na komunikačné protokoly týkajúce sa obsahu a formátu správ, ktoré využíva na interakciu s tretími stranami vrátane strán uvedených v článku 5.
3b. Centrálna protistrana zverejní každé porušenie kritérií uvedených v článku 35 ods. 1 a 2 zúčtovacími členmi okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s orgánom ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability alebo dôvery trhu.
Článok 37
Oddelenie a prenosnosť
1. Centrálna protistrana vedie záznamy a účty, ktoré jej umožňujú kedykoľvek a okamžite identifikovať a oddeliť aktíva a pozície jedného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií iného zúčtovacieho člena a od svojich vlastných aktív. V prípade, že centrálna protistrana uloží aktíva a finančné prostriedky u tretej strany, zabezpečí, aby boli aktíva a finančné prostriedky patriace zúčtovaciemu členovi uchovávané oddelene od aktív a finančných prostriedkov patriacich centrálnej protistrane alebo ostatným zúčtovacím členom a od aktív a finančných prostriedkov patriacich tejto tretej strane.
2. Zúčtovací člen rozlišuje na samostatných účtoch v centrálnej protistrane ▐ pozície ▐ zúčtovacieho člena od ▐ jeho klientov.
2a. Zúčtovací členovia rozlišujú na samostatných účtoch v centrálnej protistrane pozície každého klienta (úplné oddelenie). Zúčtovací členovia poskytnú klientom možnosť, aby sa ich pozície zaznamenávali na súhrnných účtoch v centrálnej protistrane, a to prostredníctvom predmetnej písomnej žiadosti.
3. Centrálna protistrana a zúčtovací členovia zverejňujú úrovne ochrany a náklady súvisiace s jednotlivými úrovňami oddelenia, ktoré poskytujú. Podrobnosti o rôznych úrovniach oddelenia zahŕňajú opis hlavných právnych dôsledkov príslušných ponúkaných úrovní oddelenia vrátane informácií o konkurznom práve uplatniteľnom v príslušnej jurisdikcii. Centrálna protistrana od zúčtovacích členov vyžaduje, aby o týchto rizikách a nákladoch informovali svojich klientov.
3a. Centrálna protistrana vedie záznamy, ktoré jej umožnia kedykoľvek a bezodkladne identifikovať uložené aktíva vo vzťahu ku každého účtu vedenému v súlade s týmto článkom.
3b. Centrálna protistrana vypracuje svoje opatrenia tak, aby mohla v prípade uplatňovania možnosti úplného oddelenia uľahčiť prenos pozícií a kolaterálu klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na jedného alebo viacerých iných účastníkov.
4. Pod podmienkou, že klient sa rozhodol pre úplné oddelenie , uplatňuje sa príloha III časť 2 bod 6 smernice 2006/48/ES.
5. Členské štáty zabezpečia, aby ich konkurzné právo zahŕňalo výnimky, ktoré budú dostatočné na to, aby centrálnym protistranám umožnili splniť ciele a požiadavky týchto ustanovení.
Príslušné aktivujúce udalosti zahŕňajú platobnú neschopnosť zúčtovacieho člena a vhodné udalosti, ako aj nesplnenie jestvujúcich záväzkov.
V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh technických noriem, ktoré podrobnejšie vymedzia príslušné udalosti.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v treťom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Kapitola 3
Požiadavky na obozretnosť
Článok 38
Riadenie expozícií
Centrálna protistrana meria a posudzuje v čase blízkom reálnemu času svoju likviditu a kreditné expozície voči každému zúčtovaciemu členovi a podľa potreby voči inej centrálnej protistrane, s ktorou uzatvorila dohodu o interoperabilite. Centrálna protistrana , pokiaľ je to možné, identifikuje, monitoruje a riadi potenciálne riziká vyplývajúce zo zúčtovacích transakcií, ktoré vykonávajú zúčtovací členovia v mene klientov. Centrálna protistrana má na účely účinného merania svojich expozícií včasný a nediskriminačný prístup k príslušným zdrojom oceňovania. Deje sa tak na základe primeraných nákladov, pričom sa dodržiavajú medzinárodné vlastnícke práva.
Článok 39
Maržové požiadavky
1. Centrálna protistrana ukladá, vyzýva na vyrovnanie a vyberá marže na obmedzenie svojich kreditných expozícií voči svojim zúčtovacím členom a podľa potreby voči centrálnym protistranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite. Príslušné orgány zabezpečia, aby centrálne protistrany dodržiavali minimálne maržové normy v súlade s odsekom 5. Tieto minimálne normy sa nastavujú podľa miery rizika a pravidelne sa upravujú, aby odrážali súčasné trhové podmienky, a to najmä v reakcii na mimoriadne situácie, keď sa dospeje k záveru, že sa tým zmiernia systémové riziká. Takéto marže sú dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej protistrany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Sú dostatočné na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 % zmien expozícií počas primeraného časového horizontu, a zaistia, aby centrálna protistrana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície voči všetkým svojim zúčtovacím členom a podľa potreby voči centrálnym protistranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite.
V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže ESMA v mimoriadnych situáciách upraviť maržové požiadavky, ak to zmierni systémové riziko.
2. Centrálna protistrana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Tieto modely a parametre overuje a ich správnosť potvrdzuje príslušný orgán a podliehajú ▐ stanovisku podľa článku 15.
3. Centrálna protistrana vyzýva k dodatkovej úhrade a vyberá marže počas dňa, minimálne keď sa prekročia vopred stanovené prahové hodnoty.
3a. Centrálna protistrana vyzýva na vyrovnanie a vyberá marže, ktoré sú primerané na krytie pozícií registrovaných na každom účte vedenom v súlade s článkom 37 so zreteľom na špecifické finančné nástroje. Centrálna protistrana môže vypočítať marže vo vzťahu k portfóliu finančných nástrojov len vtedy, keď je cenová korelácia medzi finančnými nástrojmi zahrnutými do portfólia vysoká a stabilná.
▐
5. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovujú primerané percento a časový horizont podľa odseku 1, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov , a podmienky uvedené v odseku 3a .
ESMA po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 40
Fond pre prípad zlyhania
1. Centrálna protistrana udržiava s cieľom ďalej obmedziť svoje kreditné expozície voči svojim zúčtovacím členom fond pre prípad zlyhania na krytie strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami podľa článku 39 a vyplývajúcich zo zlyhania vrátane začatia postupu pri platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých zúčtovacích členov.
2. Centrálna protistrana stanoví minimálnu výšku príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a kritériá výpočtu príspevkov jednotlivých zúčtovacích členov. Príspevky sú úmerné expozíciám každého zúčtovacieho člena s cieľom zaistiť, aby príspevky do fondu pre prípad zlyhania umožnili centrálnej protistrane znášať minimálne zlyhanie dvoch zúčtovacích členov , voči ktorým má najväčšie expozície.
2a. Centrálna protistrana vypracuje scenáre extrémnych, ale realistických trhových podmienok. Tieto scenáre zahŕňajú obdobia s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, pre ktoré centrálna protistrana poskytuje služby, ako aj súbor potenciálnych budúcich scenárov. Zohľadňujú náhly predaj finančných zdrojov a rýchle zníženie likvidity trhu. Výška fondu pre prípad zlyhania zahŕňa vypočítané marže v súlade s článkom 39 týkajúce sa pozícií vyplývajúcich z hypotetických scenárov.
Centrálna protistrana pri výpočte kreditných expozícií voči svojim zúčtovacím členom zohľadňuje:
a) |
expozície každého zúčtovacieho člena registrované na každom účte vedenom v súlade s článkom 37; a |
b) |
či zisky z vlastných pozícií možno alebo nemožno použiť na pokrytie strát z pozícií klientov. |
3. Centrálna protistrana môže zriadiť viac ako jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy nástrojov, ktoré zúčtováva.
3a. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupáci s ESCB a po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti o fondoch pre prípad zlyhania uvedených v ods. 1 a 3.
ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
Článok 41
Ďalšie mechanizmy kontroly rizika
1. Okrem základného imania požadovaného v článku 12 centrálna protistrana udržiava dostatočné dostupné finančné zdroje na krytie potenciálnych strát, ktoré presahujú straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami a fondom pre prípad zlyhania. Takéto zdroje môžu zahŕňať akýkoľvek ďalší zúčtovací fond zabezpečený zúčtovacími členmi alebo inými stranami, mechanizmy spoločného znášania strát, poistné mechanizmy, vlastné zdroje centrálnej protistrany, záruky materského podniku alebo podobné ustanovenia. Takéto zdroje sú centrálnej protistrane voľne k dispozícii a nepoužijú sa na krytie prevádzkových strát.
2. ▐ Fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 40 a ďalšie finančné zdroje uvedené v odseku 1 umožňujú centrálnej protistrane za extrémnych, ale realistických trhových podmienok trvale znášať prípadné straty . Centrálna protistrana vypracuje scenáre takýchto extrémnych, ale realistických trhových podmienok.
3. Centrálna protistrana meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Centrálna protistrana má trvalý prístup k primeranej likvidite, aby mohla poskytovať svoje služby a vykonávať činnosti. Centrálna protistrana na tento účel získa potrebné úverové linky alebo podobné prostriedky na krytie svojich potrieb likvidity v prípade, že finančné zdroje, ktoré má k dispozícii, nie sú okamžite dostupné. Žiadny zúčtovací člen, materský podnik ani dcérsky podnik zúčtovacieho člena nesmie poskytnúť viac ako 25 % úverových liniek, ktoré centrálna protistrana potrebuje.
4. Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli v prípade zlyhania iného zúčtovacieho člena dodatočné finančné prostriedky. Zúčtovací členovia centrálnej protistrany majú obmedzené expozície voči centrálnej protistrane.
5. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia extrémne podmienky podľa odseku 2, ktoré musí centrálna protistrana zniesť.
ESMA po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 42
Postupnosť pri zlyhaní
1. Pri krytí strát používa centrálna protistrana pred ostatnými finančnými zdrojmi marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.
2. Ak marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, nie sú dostatočné na krytie strát vzniknutých centrálnej protistrane, centrálna protistrana použije na krytie týchto strát príspevok člena, ktorý zlyhal, do fondu pre prípad zlyhania.
3. Centrálna protistrana použije príspevky do fondu pre prípad zlyhania a ostatné príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, až keď vyčerpá príspevky zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a ▐ vlastné zdroje centrálnej protistrany uvedené v článku 41 ods. 1.
4. Centrálna protistrana nepoužije na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania iného zúčtovacieho člena marže zložené zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali.
Článok 43
Požiadavky na kolaterál
1. Centrálna protistrana prijíma na krytie svojej počiatočnej a priebežnej expozície voči svojim zúčtovacím členom ▐ vysokolikvidný kolaterál s minimálnym úverovým a trhovým rizikom , napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy . V prípade nefinančných protistrán môžu centrálne protistrany prijať bankové záruky, pričom takéto záruky zohľadnia v expozícii voči banke, ktorá je zúčtovacím členom. Uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív, v ktorých sa odráža potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, keď sa môžu primerane pokladať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty. Tieto minimálne normy sa nastavujú podľa miery rizika a pravidelne sa upravujú, aby odrážali trhové podmienky, a to najmä v reakcii na mimoriadne situácie, keď sa dospeje k záveru, že sa tým zmierni systémové riziko.
2. Centrálna protistrana môže ako kolaterál na krytie svojich maržových požiadaviek, ak je to náležité a dostatočne obozretné, prijať podkladové aktívum zmluvy o derivátoch alebo finančný nástroj, z ktorého vychádza expozícia centrálnej protistrany.
3. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA s ESRB vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví druh kolaterálu, ktorý sa môže považovať za vysoko likvidný, a zníženia hodnoty uvedené v odseku 1.
ESMA predloží po konzultácii s EBA a ESCB tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 44
Investičná politika
1. Centrálna protistrana investuje svoje finančné zdroje len do vysokolikvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a úverovým rizikom , napríklad do rezerv v centrálnej banke v EÚ . Investície sa musia dať rýchlo zlikvidovať s minimálnym záporným vplyvom na cenu.
1a. Výška základného imania spolu so ziskom a rezervami centrálnej protistrany, ktoré sa neinvestujú v súlade s odsekom 1, sa na účely článku 12 ods. 2 nezohľadňujú.
2. Finančné nástroje zložené ako marže sa ukladajú u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorí zabezpečujú nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám a úplnú ochranu týchto nástrojov. Centrálna protistrana musí mať na požiadanie rýchly prístup k finančným nástrojom. Centrálne protistrany majú spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov, ktoré podliehajú preskúmaniu orgánom ESMA.
3. Centrálna protistrana neinvestuje svoje základné imanie alebo sumy vyplývajúce z požiadaviek podľa článkov 39, 40 a 41 do vlastných cenných papierov, ani do cenných papierov svojho materského alebo dcérskeho podniku.
4. Centrálna protistrana pri prijímaní svojich investičných rozhodnutí zohľadňuje svoje celkové expozície kreditného rizika voči jednotlivým dlžníkom a zaistí, aby jej celková riziková expozícia voči každému jednotlivému dlžníkovi zostala v prijateľných medziach koncentrácie.
5. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia vysokolikvidné finančné nástroje uvedené v odseku 1 a medze koncentrácie uvedené v odseku 4.
ESMA predloží po konzultácii s EBA tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 45
Postupy pri zlyhaní
1. Centrálna protistrana má zavedené podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať, ak zúčtovací člen nesplní požiadavky ustanovené v článku 35 v danej lehote a v súlade s postupmi ustanovenými centrálnou protistranou. Centrálna protistrana podrobne navrhne postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípade, že centrálna protistrana nezistí platobnú neschopnosť zúčtovacieho člena. Tieto postupy sa každoročne preskúmajú.
2. Centrálna protistrana čo najskôr prijme opatrenia na tlmenie strát a tlakov na likviditu vyplývajúcich zo zlyhaní a zaistí, aby uzatvorenie pozícií ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena nenarušilo jej činnosť ani nevystavilo zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, stratám, ktoré nemôžu predpokladať ani regulovať.
3. Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán. Tento príslušný orgán bezodkladne informuje orgán zodpovedný za dohľad nad zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, ak sa centrálna protistrana domnieva, že zúčtovací člen nebude schopný splniť si svoje budúce záväzky, a keď má centrálna protistrana v úmysle vyhlásiť jeho zlyhanie.
4. Centrálna protistrana ustanoví, že jej postupy pri zlyhaní sú vynútiteľné. Prijme všetky primerané kroky na zaistenie, aby mala právomoci na likvidáciu vlastníckych pozícií zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a na prevod alebo likvidáciu pozícií klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.
Článok 46
Skúmanie modelov, stresové testovania a spätné testovanie
1. Centrálna protistrana pravidelne skúma modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a početným stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realistických trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna protistrana informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej zmeny modelov a parametrov získa jeho potvrdenie.
2. Centrálna protistrana pravidelne testuje rozhodujúce aspekty svojich postupov pri zlyhaní a prijme všetky primerané kroky na to, aby im zúčtovací členovia rozumeli a mali zavedené primerané riešenia pre prípad zlyhania.
2a ESMA poskytne informácie o výsledkoch stresových testov uvedených v odseku 1 európskym orgánom dohľadu, aby im umožnila posúdiť expozície finančných podnikov voči zlyhaniu centrálnych protistrán.
3. Centrálna protistrana zverejní kľúčové informácie o svojom modeli riadenia rizík a predpoklady prijaté na vykonanie stresových testov uvedených v odseku 1 , ako aj výsledky stresových testov okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s orgánom ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability .
4. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví:
a) |
druh testov, ktoré sa majú vykonať pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií; |
b) |
zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov; |
c) |
frekvenciu testov; |
d) |
časové horizonty testov; |
e) |
kľúčové informácie uvedené v odseku 3. |
ESMA predloží po konzultácii s EBA tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
Článok 47
Vyrovnanie
1. Centrálna protistrana použije na vyrovnanie svojich transakcií peniaze centrálnej banky, ak je to možné a sú k dispozícii. Ak sa peniaze centrálnej banky nepoužijú , prijme kroky na prísne obmedzenie rizík pri hotovostnom vyrovnaní .
2. Centrálna protistrana jednoznačne stanoví svoje povinnosti v súvislosti s dodaním finančných nástrojov vrátane toho, či má povinnosť vykonať alebo prijať dodanie finančného nástroja alebo či odškodní účastníkov v prípade strát vzniknutých v procese dodania.
3. Ak má centrálna protistrana povinnosť vykonať alebo prijať dodanie finančných nástrojov, odstráni hlavné riziko prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho využívania mechanizmov dodania proti zaplateniu.
Článok 48
Dohody o interoperabilite
1. Centrálna protistrana môže uzatvoriť dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, ak sú splnené požiadavky podľa článkov 49 a 50.
1a. S cieľom nevystaviť centrálne protistrany ďalším rizikám sa na účely tohto nariadenia dohody o interoperabilite obmedzujú na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 18 písm. a) a b) a bode 19 smernice 2004/39/ES. ESMA však do 30. septembra 2014 predloží Komisii správu o vhodnosti rozšírenia tohto rozsahu pôsobnosti na ďalšie finančné nástroje.
2. Pri uzatváraní dohody o interoperabilite s inou centrálnou protistranou na účel poskytovania služieb pre konkrétne miesto obchodovania musí mať centrálna protistrana nediskriminačný prístup k údajom, ktoré potrebuje na výkon svojich funkcií, z tohto konkrétneho miesta obchodovania, a k príslušnému systému vyrovnania.
3. Uzatvorenie dohody o interoperabilite alebo prístup k údajom alebo k systému vyrovnania, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť priamo alebo nepriamo obmedzené len na kontrolu rizika, ktoré vyplýva z tejto dohody alebo prístupu.
Článok 48a
Prístup centrálnych protistrán k informáciám o obchodoch (trade feeds)
1. Centrálna protistrana má právo na nediskriminačný prístup k údajom akéhokoľvek konkrétneho obchodného miesta a prístup k akémukoľvek príslušnému systému vyrovnania, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností.
2. Na účely podávania správ Komisii a Európskemu parlamentu, na ktoré sa odkazuje v článku 68, monitoruje ESMA prístup k centrálnym protistranám a účinky určitých postupov vrátane využívania postupov udeľovania výhradných licencií na konkurencieschopnosť.
Článok 49
Riadenie rizík
1. Centrálne protistrany, ktoré uzatvárajú dohodu o interoperabilite:
a) |
zavedú primerané politiky, postupy a systémy na účinné zisťovanie, monitorovanie a riadenie dodatočných rizík vyplývajúcich z dohody, aby mohli včas plniť svoje povinnosti; |
b) |
sa dohodnú na svojich príslušných právach a povinnostiach vrátane rozhodného práva, ktorým sa upravuje ich vzťah; |
c) |
zisťujú, monitorujú a účinne riadia kreditné riziko a riziko likvidity tak, aby zlyhanie zúčtovacieho člena jednej centrálnej protistrany nemalo vplyv na interoperabilnú centrálnu protistranu; |
d) |
zisťujú, monitorujú a riešia potenciálne vzájomné závislosti a korelácie, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite a ktoré môžu mať vplyv na kreditné riziko a riziko likvidity týkajúce sa koncentrácií zúčtovacích členov a združených finančných zdrojov. |
Na účely písmena b) v prvom pododseku uplatňujú centrálne protistrany podľa potreby rovnaké pravidlá týkajúce sa času vstupu prevodných príkazov do ich príslušných systémov a času neodvolateľnosti, ktoré sú stanovené v smernici 98/26/ES.
Na účely písmena c) v prvom pododseku sa v podmienkach dohody uvádza rámec procesu riadenia dôsledkov zlyhania, ak zlyhala jedna z centrálnych protistrán, s ktorou bola uzatvorená dohoda o interoperabilite.
Na účely písmena d) v prvom pododseku majú centrálne protistrany spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov v rámci dohody, ak to povoľujú ich príslušné orgány. V dohode sa uvádza, ako sa rieši problematika týchto rizík so zreteľom na dostatočné krytie a potrebu obmedziť škodlivý vplyv.
2. Ak modely riadenia rizík, ktoré centrálne protistrany používajú na krytie svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom, ako aj ich vzájomných expozícií sú rozdielne, centrálne protistrany určia tieto rozdiely, posúdia riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, a prijmú opatrenia vrátane zabezpečenia dodatočných finančných zdrojov, ktoré obmedzujú ich vplyv na dohodu o interoperabilite, ako aj ich potenciálne dôsledky z hľadiska rizík škodlivého vplyvu, a zabezpečia, aby tieto rozdiely nemali vplyv na schopnosť žiadnej centrálnej protistrany zvládnuť dôsledky zlyhania zúčtovacieho člena.
Článok 49a
Poskytnutie marží medzi centrálnymi protistranami
1. Centrálna protistrana oddelí kolaterál prijatý centrálnymi protistranami, s ktorými vstúpila do dohody o interoperabilite.
2. Kolaterál prijatý vo forme hotovosti sa drží na oddelených účtoch.
3. Kolaterál prijatý vo forme finančných nástrojov sa drží na oddelených účtoch u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi oznámených na základe smernice 98/26/ES.
4. Kolaterál oddelený v zmysle odsekov 1, 2 a 3 je k dispozícii pre prijímajúce centrálne protistrany len v prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá poskytla kolaterál v súvislosti s dohodou o interoperabilite.
5. V prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá prijala kolaterál v súvislosti s dohodou o interoperabilite, je kolaterál oddelený v zmysle odsekov 1, 2 a 3 hneď vrátený centrálnej protistrane, ktorá ho poskytla.
Článok 50
Schválenie dohôd o interoperabilite
1. Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi centrálnych protistrán zapojených do dohody. Uplatňuje sa postup podľa článku 13.
2. Príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak zúčastnené centrálne protistrany získali povolenie na zúčtovanie podľa postupu uvedeného v článku 13 a sústavne plnia svoju úlohu v zúčtovaní zmlúv o derivátoch v zmysle tohto povolenia v súlade s požiadavkami dohľadu počas aspoň troch rokov, ak sú splnené požiadavky podľa článku 49, ak technické podmienky zúčtovania transakcií za podmienok dohody umožňujú plynulé a riadne fungovanie finančných trhov a ak dohoda nenarúša účinnosť dohľadu.
3. Ak príslušný orgán zastáva názor, že požiadavky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, poskytne ostatným príslušným orgánom a zúčastneným centrálnym protistranám písomné vysvetlenia týkajúce sa rizikových okolností. Oznámenie zašle aj orgánu ESMA, ktorý vydá stanovisko, či rizikové okolnosti predstavujú oprávnený dôvod na zamietnutie dohody o interoperabilite. Stanovisko ESMA sa sprístupní všetkým zúčastneným centrálnym zmluvným stranám. Ak sa posudok ESMA odlišuje od posudku dotknutého príslušného orgánu, tento orgán znovu preskúma svoj postoj so zreteľom na stanovisko ESMA.
4. ESMA vydá do 30. júna 2012 usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účel ustanovenia jednotných, efektívnych a účinných posúdení dohôd o interoperabilite.
Hlava VI
Registrácia archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi
Kapitola 1
Podmienky a postupy registrácie archívov obchodných údajov
Článok 51
Registrácia archívov obchodných údajov
1. Archív obchodných údajov sa registruje v ESMA na účely článku 6.
2. Aby bol archív obchodných údajov oprávnený na registráciu podľa tohto článku, musí byť právnickou osobou usadenou v Únii a spĺňať požiadavky podľa hlavy VII.
3. Registrácia archívu obchodných údajov je platná na celom území Únie.
4. Registrovaný archív obchodných údajov trvalo spĺňa začiatočné podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi ESMA všetky závažné zmeny podmienok registrácie.
Článok 52
Žiadosť o registráciu
1. Archív obchodných údajov predloží žiadosť o registráciu orgánu ESMA.
2. ESMA do desiatich pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.
Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť ďalšie informácie.
Keď ESMA posúdi, že žiadosť je úplná, oznámi túto skutočnosť archívu obchodných údajov.
3. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti žiadosti o registráciu predkladanej orgánu ESMA podľa odseku 1.
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]
▐
4. Na zaistenie jednotného uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrhy vykonávacích technických noriem , v ktorých sa určí forma žiadosti o registráciu predloženú orgánu ESMA.
ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrhy vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku ▐ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
▐
Článok 53
Preskúmanie žiadosti
1. ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia podľa článku 52 ods. 2 tretieho pododseku preskúma žiadosť o registráciu na základe dodržiavania požiadaviek podľa článkov 64 až 67 archívom obchodných údajov a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí s úplným odôvodnením.
2. Rozhodnutie, ktoré vydá ESMA podľa odseku 1, nadobudne účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.
Článok 54
Oznámenie rozhodnutia
1. Ak ESMA prijme rozhodnutie o registrácii, zamietnutí registrácie alebo odňatí registrácie, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní s úplne odôvodneným vysvetlením svojho rozhodnutia.
2. ESMA oznámi Komisii každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1.
3. ESMA zverejní na svojej webovej stránke zoznam archívov obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.
Článok 55
Pokuty
1. ▐ ESMA môže ▐ rozhodnutím uložiť archívu obchodných údajov pokutu, ak archív obchodných údajov úmyselne alebo z nedbalosti porušil článok 63 ods. 1, články 64, 65, 66 a článok 67 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.
2. Pokuty podľa odseku 1 sú odradzujúce a úmerné povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a ekonomickej sile príslušného archívu obchodných údajov. ▐
3. Ak archív obchodných údajov priamo alebo nepriamo získal z porušenia kvantifikovateľnú finančnú výhodu, výška pokuty sa musí bez ohľadu na odsek 2 rovnať aspoň tejto výhode.
4. S cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , ktoré sa týkajú:
a) |
podrobných kritérií na určenie výšky pokuty; |
b) |
postupov prešetrovania, súvisiacich opatrení a ohlasovania, ako aj pravidiel rozhodovacieho postupu vrátane ustanovení o práve na obhajobu, prístup k spisu, právne zastúpenie a ochranu dôverných informácií, a tiež prechodných ustanovení, stanovenia výšky pokút a výberu pokút. |
ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 6 a 19]
▐
Článok 56
Pravidelné platby penále
1. Rada orgánov dohľadu ESMA rozhodnutím ukladá pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:
a) |
archív obchodných údajov ukončiť porušovanie; |
b) |
osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany poskytnúť úplné informácie, ktoré boli vyžiadané; |
c) |
osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany podriadiť sa vyšetrovaniu, a najmä predložiť úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné vyžiadané materiály a doplniť a opraviť ostatné informácie poskytnuté vo vyšetrovaní; |
d) |
osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany podrobiť sa kontrole na mieste. |
2. Ustanovené pravidelné platby penále sú účinné a primerané. Výška pravidelných platieb penále sa ukladá za každý deň omeškania. ▐
2a. Bez ohľadu na odsek 2 predstavuje suma pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Počíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí o uložení pravidelnej platby penále.
2b. Pravidelná platba penále sa môže uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia ESMA. Po tomto šesťmesačnom období ESMA zváži, aké opatrenia prijme.
Článok 57
Vypočutie dotknutých osôb
1. ESMA pred prijatím rozhodnutia o pokute alebo pravidelných platbách penále ustanovených v článkoch 55 a 56 poskytne dotknutým osobám príležitosť na vypočutie v záležitostiach, v ktorých Komisia vzniesla námietky.
ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.
2. V konaní sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.
Tieto osoby majú právo na prístup k spisom ESMA , pričom sa zohľadní legitímny záujem iných osôb na ochrane svojich obchodných tajomstiev. Právo na prístup k dokumentácii sa nerozšíri na dôverné informácie a interné dokumenty ESMA . [PDN 8]
Článok 58
Spoločné ustanovenia pre pokuty a pravidelné platby penále
1. ESMA zverejní každú pokutu a pravidelnú platbu penále, ktorá bola uložená v súlade s článkami 55 a 56.
2. Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 55 a 56 majú správnu povahu.
2a. Ak sa ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Komisiu, príslušné orgány členského štátu, Európsky parlament a Radu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia. [PDN 9rev]
Článok 59
Preskúmanie Súdnym dvorom
Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými ESMA uložila pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Súdny dvor môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále. [PDN 10]
Článok 60
Odňatie registrácie
1. ESMA odníme archívu obchodných údajov jeho registráciu za týchto okolností:
a) |
archív obchodných údajov sa výslovne vzdá registrácie alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby; |
b) |
archív obchodných údajov získal registráciu podaním nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom; |
c) |
archív obchodných údajov prestal spĺňať podmienky, za ktorých bol registrovaný; |
d) |
archív obchodných údajov závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia. |
2. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov vykonáva svoje služby a činnosti, ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok podľa odseku 1, môže požiadať, aby ESMA preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie. Ak sa ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutému archívu obchodných údajov, plne toto rozhodnutie odôvodní.
2a. ESMA vykoná všetky potrebné kroky na zaistenie riadneho nahradenia archívu obchodných údajov, ktorému bola odňatá registrácia, vrátane prenosu údajov do iných archívov obchodných údajov a presmerovania toku údajov do iných archívov obchodných údajov.
Článok 61
Dohľad nad archívmi obchodných údajov
1. ESMA monitoruje uplatňovanie článkov 64 až 67.
2. ESMA má na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63 tieto právomoci:
a) |
mať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť jeho kópiu; |
b) |
požadovať informácie od akejkoľvek osoby a v prípade potreby predvolať a vypočuť osobu s cieľom získať informácie; |
c) |
vykonávať kontroly na mieste s predchádzajúcim oznámením alebo bez neho; |
d) |
vyžadovať záznamy o telefónnej alebo dátovej prevádzke. |
Kapitola 2
Vzťahy s tretími krajinami
Článok 62
Medzinárodné dohody
Komisia podľa potreby predloží Rade návrhy na prerokovanie medzinárodných dohôd s jednou treťou stranou alebo s viacerými tretími krajinami, o vzájomnom prístupe k zmluvám o mimoburzových derivátoch a o výmene informácií o zmluvách o mimoburzových derivátoch držaných v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v tretích krajinách, ak sú tieto informácie dôležité na plnenie povinností príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.
Článok 63
Rovnocennosť a uznávanie
1. Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby a činnosti subjektom usadeným v Únii na účely článku 6, len ak je takýto archív obchodných údajov samostatne zriadený v Únii uznaný orgánom ESMA .
2. ESMA uzná archív obchodných údajov tretej krajiny, len ak sú splnené tieto podmienky:
a) |
archív obchodných údajov je povolený a podlieha účinnému dohľadu v danej tretej krajine; |
b) |
Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3; |
c) |
Únia uzatvorila s danou treťou krajinou medzinárodnú dohodu podľa článku 62; |
d) |
uzatvorili sa dohody o spolupráci podľa odseku 4 s cieľom zabezpečiť, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám; |
da) |
na túto tretiu krajinu sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, v ktorom sa uvádza, že normy na zabránenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spĺňajú požiadavky finančnej akčnej skupiny a majú rovnaký účinok ako požiadavky stanovené v smernici 2005/60/ES; |
db) |
tretia krajina podpísala dohodu s domovským členským štátom povolenej centrálnej protistrany, ktorý plne spĺňa normy stanovené v článku 26 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a zaisťuje účinnú výmenu informácií v daňových otázkach vrátane akýchkoľvek mnohostranných dohôd o daniach; |
dc) |
príslušné orgány tretej krajiny, ktoré uzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou podľa článku 62, vyjadrili súhlas s odškodnením archívu obchodných údajov a orgánov EÚ za všetky výdavky spôsobené súdnym sporom týkajúcim sa informácií poskytnutých archívom obchodných údajov; |
dd) |
tretia krajina uplatňuje recipročné podmienky prístupu pre centrálne protistrany usadené v EÚ a v danej tretej krajine bol zavedený režim vzájomného uznávania. |
3. Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom -68 , v ktorom sa ustanovuje, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že archívy obchodných údajov povolené v danej tretej krajine spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, a že tieto archívy obchodných údajov priebežne podliehajú v danej tretej krajine účinnému dohľadu a presadzovaniu.
4. ESMA ustanoví dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu sa považuje za rovnocenný s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. Týmito dohodami sa zabezpečí, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon ich povinností a priamy prístup k archívom obchodných údajov spadajúcich pod jurisdikciu tretích krajín . V týchto dohodách sa stanovia minimálne:
a) |
mechanizmy výmeny informácií medzi ESMA, ďalšími orgánmi Únie, ktoré plnia povinnosti podľa tohto nariadenia, ▐ príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín a archívmi obchodných údajov dotknutých tretích krajín; tento mechanizmus obsahuje kontroly orgánu ESMA priamo v archívoch obchodných údajov tretích krajín; |
b) |
postupy týkajúce sa koordinácie pri vykonávaní činností dohľadu. |
Hlava VII
Požiadavky na archívy obchodných údajov
Článok 64
Všeobecné požiadavky
1. Archív obchodných údajov má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s dobre definovanými transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré bránia akémukoľvek zverejneniu dôverných informácií.
2. Archív obchodných údajov zavedie primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, aby archív vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia tohto nariadenia.
3. Archív obchodných údajov udržiava a spravuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní služieb a výkone činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.
4. Vyšší manažment a členovia rady archívu obchodných údajov majú dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov.
5. Archív obchodných údajov má objektívne, nediskriminačné a zverejnené požiadavky na prístup a účasť. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú povolené, len ak ich cieľom je kontrola rizika pre údaje uchovávané archívom obchodných údajov.
6. Archív obchodných údajov zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za jednotlivé služby a funkcie poskytované samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožňuje ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám. Ceny a poplatky účtované archívom obchodných údajov nie sú vyššie ako ním vynaložené náklady.
Článok 65
Funkčná spoľahlivosť
1. Archív obchodných údajov stanoví zdroje operačného rizika a minimalizuje ich prostredníctvom tvorby vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. Tieto systémy musia byť spoľahlivé a bezpečné a musia mať dostatočnú schopnosť zvládnuť prijaté informácie.
2. Archív obchodných údajov zavedie, vykonáva a udržiava zodpovedajúcu politiku zabezpečenia kontinuity prevádzky a plán obnovy po havárii, zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnej obnovy činnosti a plnenia povinností archívu obchodných údajov. V tomto pláne sa ustanoví minimálne zabezpečenie záložných zariadení.
Článok 66
Zabezpečovanie ochrany a vedenie záznamov
1. Archív obchodných údajov zabezpečí dôvernosť, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 6. Žiadne komerčné využitie akýchkoľvek informácií nie je prípustné bez súhlasu oboch protistrán zmluvy o derivátoch.
2. Archív obchodných údajov čo najskôr zaznamená informácie prijaté podľa článku 6 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Využíva včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaznamenaných informácií.
3. Archív obchodných údajov počíta pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov, pričom vychádza z údajov uvedených v zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 6.
4. Archív obchodných údajov umožní stranám zmluvy trvalý prístup a správne informácie o danej zmluve.
5. Archív obchodných údajov prijme všetky primerané kroky, aby sa zabránilo zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch, a zabráni využitiu daných informácií držaných na iné obchodné činnosti.
Dôverné informácie zaevidované v jednom archíve obchodných údajov sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má vzťah k archívu obchodných údajov ako materský alebo dcérsky podnik.
Článok 67
Transparentnosť a dostupnosť údajov
1. Archív obchodných údajov pravidelne a ľahko dostupným spôsobom zverejňuje kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené, a to podľa tried derivátov , pričom používa medzinárodné otvorené normy odvetvia vždy, keď je to možné.
Archívy obchodných údajov zabezpečia, aby všetky príslušné orgány mali priamy prístup k tým podrobnostiam zmlúv o derivátoch, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh.
2. Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom za predpokladu, že prístup k týmto informáciám je pre ne nevyhnutne potrebný na to, aby si mohli plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje mandáty:
a) |
ESMA; |
aa) |
ESRB; |
b) |
príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad podnikmi, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 6; |
c) |
príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi protistranami, ktoré majú prístup k archívu obchodných údajov; |
ca) |
príslušnému orgánu dohliadajúcemu na miesta vykonávania ohlásených zmlúv; |
d) |
príslušným centrálnym bankám ESCB; |
da) |
verejnosti kumulovaným spôsobom každý týždeň v zrozumiteľnej forme, aby aj osoby, ktoré nie sú účastníkmi trhu, boli náležite informované o konkrétnych údajoch týkajúcich sa objemu, pozícií, cien a hodnoty, a tiež o trendoch, rizikách a iných príslušných informáciách, ktoré zvyšujú transparentnosť trhov s mimoburzovými derivátmi. |
Na ESMA sa delegujú právomoci stanoviť a revidovať kritériá pre zverejňovanie a rozhodovať o tom, či je lepšie, aby dané údaje zverejnili príslušné vnútroštátne orgány, alebo orgány Únie.
3. ESMA a ostatné príslušné kompetentné orgány si navzájom vymieňajú informácie potrebné na výkon svojich povinností.
4. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti o informáciách uvedených v odsekoch 1 a 2 , ako aj prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnanie údajov medzi archívmi a v prípade potreby zabezpečenie prístupu orgánom uvedeným v odseku 2 k týmto informáciám. Cieľom týchto regulačných technických noriem je zabezpečiť, aby prostredníctvom informácií zverejnených podľa odseku 1 nebolo možné identifikovať stranu žiadnej zmluvy.
ESMA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]
▐
Článok 67a
S cieľom zabezpečiť, aby mohli plniť svoje poslanie, sú archívy obchodných údajov primerane organizované, aby mohli orgánu ESMA a príslušným kompetentným orgánom poskytnúť priamy a bezprostredný prístup k podrobnostiam zmlúv o derivátoch, ako sa uvádza v článku 6.
Hlava VIII
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok -68
Delegované akty
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 a článku 63 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.
3. Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, konzultuje s orgánom ESMA.
4. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23 a 63 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 a článku 63 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament alebo Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Článok 68
Správy a preskúmanie
1. Komisia do 31. decembra 2013 preskúma inštitucionálny rámec a rámec dohľadu podľa hlavy III, najmä úlohu a povinnosti ESMA, a predloží o tom správu. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.
K tomu istému dátumu Komisia v koordinácii s ESMA a príslušnými odvetvovými orgánmi posúdi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi.
2. ESMA predloží Komisii správy o uplatňovaní zúčtovacej povinnosti podľa hlavy II a o možných budúcich ustanoveniach týkajúcich sa dohôd o interoperabilite.
Tieto správy sa poskytnú Komisii najneskôr do 30. septembra 2014.
3. Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESMA a po vyžiadaní posúdenia ESCB vypracuje výročnú správu, v ktorej sa posúdia možné vplyvy dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.
Správa sa zameria minimálne na počet a zložitosť týchto dohôd a na primeranosť systémov a modelov riadenia rizík. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi.
ESCB poskytne Komisii posúdenie akýchkoľvek možných vplyvov dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.
3a. Komisia v spolupráci s ESMA do (31) vypracuje prvú všeobecnú správu, ako aj prvú správu o konkrétnych prvkoch týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.
V spolupráci s ESMA najmä posúdi vývoj politík centrálnych protistrán týkajúcich sa dozabezpečenia kolaterálom a požiadaviek na zaistenie a ich prispôsobenie konkrétnym činnostiam a rizikovým profilom ich používateľov.
Článok 68a
Aby orgán ESMA mohol účinne vykonávať regulačné úlohy a úlohy dohľadu stanovené v tomto nariadení, vyčlenia sa preň zodpovedajúce dodatočné finančné prostriedky.
Článok 69
Postup výboru
1. Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere ustanovený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (32). Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (33).
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
▐
Článok 70
Zmena a doplnenie smernice 98/26/ES
V článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES sa pridá tento odsek:
„Ak systémový prevádzkovateľ poskytol vecnú záruku inému systémovému prevádzkovateľovi v súvislosti s interoperabilným systémom, na práva systémového prevádzkovateľa, ktorý záruku poskytol, na túto vecnú záruku nemá vplyv konkurzné konanie proti systémovému prevádzkovateľovi, ktorý záruku prijal.“
Článok 70a
Spravovanie webovej stránky Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA)
1. ESMA spravuje internetovú stránku, na ktorej sa uvádzajú tieto informácie:
a) |
zmluvy oprávnené na zúčtovanie podľa článku 4; |
b) |
sankcie ukladané za porušenie článkov 3 až 8; |
c) |
centrálne protistrany, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii a ktoré sú právnickou osobou so sídlom v Únii, a služby alebo činnosti, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých majú povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje; |
d) |
sankcie ukladané za porušenie hláv IV a IV; |
e) |
centrálne protistrany, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii a ktoré majú sídlo v tretej krajine, a služby alebo činnosti, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých majú povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje; |
f) |
archívy obchodných údajov, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii; |
g) |
sankcie a pokuty ukladané v súlade s článkom 55 a 56; |
h) |
verejný register uvedený v článku 4b. |
2. Na účely písm. b), c) a d) odseku 1 tohto článku príslušné orgány členských štátov spravujú webové stránky, ktoré sú prepojené s webovou stránkou ESMA.
3. Všetky webové stránky uvedené v tomto článku sú verejne prístupné a pravidelne aktualizované a poskytujú informácie v zrozumiteľnej podobe.
Článok 71
Prechodné ustanovenia
1. Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom je usadená, na poskytovanie služieb pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo centrálna protistrana z tretej krajiny, ktorej bolo na poskytovanie služieb v členskom štáte udelené povolenie v súlade s vnútroštátnymi predpismi tohto členského štátu , požiada o povolenie podľa článku 10 alebo o uznanie podľa článku 23 na účely tohto nariadenia najneskôr do … (34).
1a. Archív obchodných údajov, ktorý v členskom štáte, kde má sídlo, získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, alebo archív obchodných údajov so sídlom v tretej krajine, ktorý získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch obchodovaných v členskom štáte v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, požiada o registráciu podľa článku 51 alebo uznanie podľa článku 63 do … (35).
2. Zmluvy o derivátoch uzatvorené pred dátumom žiadosti o registráciu archívu obchodných údajov pre daný konkrétny druh zmluvy podľa tohto nariadenia sa tomuto archívu ohlásia do 120 dní od dátumu jeho registrácie Európskym úradom pre trhy s cennými papiermi (ESMA).
2a. Zmluvy o derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmluvy znižujúce riziko priamo súvisiace s finančnou solventnosťou investícií do dôchodkového systému podľa smernice 2003/41/ES alebo systému, ktorý právo členského štátu uznáva za systém plánovania dôchodku, sú oslobodené od zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 3 na obdobie troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ak by poskytnutie likvidného kolaterálu znamenalo neprimeranú záťaž na investora z dôvodu požiadaviek na konverziu aktív. Ak sa v správe špecifikovanej v článku 68 preukáže, že táto nevhodná záťaž je pre takéto protistrany naďalej neprimeraná, Komisia je oprávnená predĺžiť túto výnimku s cieľom zabezpečiť vyriešenie ostávajúcich problémov.
Táto výnimka nemá vplyv na ohlasovaciu povinnosť podľa článku 6 alebo na povinnosti súvisiace s technikami na zmiernenie rizika podľa článku 8 (ods. 1b).
2b. Povinnosti protistrán podľa článkov 3, 6 a 8 nadobudnú účinnosť šesť mesiacov po zverejnení regulačných technických noriem, vykonávacích technických noriem a s nimi súvisiacich usmernení, ktoré ESMA vypracuje a ktoré Komisia schváli.
Článok 71a
Personálne obsadenie a finančné zdroje orgánu ESMA
Orgán ESMA do 15. septembra 2011 posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Článok 72
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ C 57, 23.2.2011, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
(5) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
(6) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
(8) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.
(11) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.
(12) Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.
(15) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.
(17) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.
(18) http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/code_en.pdf.
(19) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(20) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(21) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.
(22) Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.
(23) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.
+ |
Číslo, dátum a názov nariadenia (KOM(2010)0726). |
(25) Ú. v. EÚ…
+ |
Číslo nariadenia (KOM(2010)0726). |
(27) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.
(28) Ú. v. ES L 309, 25.11.2005, s. 15.
(29) Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3.
(30) Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.
+ |
Tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. |
(32) Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.
(33) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
+ |
Dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. |
++ |
Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. |
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/296 |
Utorok 5. júla 2011
Doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte ***I
P7_TA(2011)0311
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES a 2006/48/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (KOM(2010)0433 – C7-0203/2010 – 2010/0232(COD))
2013/C 33 E/35
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0433), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0203/2010), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 28. januára 2011 (1), |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ, |
— |
so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0097/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
3. |
berie na vedomie vyhlásenia Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
4. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
5. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú.v. EÚ C 62, 26.2.2011, s. 1.
Utorok 5. júla 2011
P7_TC1-COD(2010)0232
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2011/89/EÚ.)
Utorok 5. júla 2011
PRĹOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Vyhlásenie Európskeho parlamentu
Vo finančných službách a európskej architektúre dohľadu došlo k zvláštnym okolnostiam, vďaka ktorým sa tabuľky zhody stávajú nevyhnutnými.
Vyhlasujeme, že dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá bola dosiahnutá v rámci trialógu 1. júna 2011 v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte, nemá vplyv na výsledok medziinštitucionálnych rokovaní o tabuľkách zhody.
Vyhlásenie Rady
Vyhlasujeme, že dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom, ktorá bola v tomto konkrétnom prípade dosiahnutá v rámci trialógu 1. júna 2011 v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte, nemá vzhľadom na osobitné črty tohto dokumentu vplyv ani na pozíciu Rady, ani na výsledok medziinštitucionálnych rokovaní o tabuľkách zhody.
Vyhlásenie Komisie
Komisia víta výsledok rokovaní o tomto legislatívnom akte.
Komisia pripomína svoje odhodlanie zabezpečiť, aby členské štáty zostavovali tabuľky zhody zobrazujúce väzby transpozičných opatrení, ktoré prijmú, so smernicou EÚ a aby ich oznamovali Komisii v rámci transpozície právnych predpisov EÚ, a to v záujme občanov, lepšej tvorby právnych predpisov a vyššej právnej transparentnosti a s cieľom pomôcť preskúmaniu súladu vnútroštátnych predpisov s ustanoveniami EÚ.
Komisia bude pokračovať vo svojom úsilí s cieľom nájsť spolu s Európskym parlamentom a Radou vhodné riešenie tejto horizontálnej inštitucionálnej otázky.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/298 |
Utorok 5. júla 2011
Predaj nakrátko a určité aspekty swapov na úverové zlyhanie ***I
P7_TA(2011)0312
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (KOM(2010)0482 – C7-0264/2010 – 2010/0251(COD)) (1)
2013/C 33 E/36
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
[PDN 1]
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (2)
k návrhu Komisie
(1) Vec bola následne vrátená výboru podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku (A7-0055/2011).
(2) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou ; vypustenia sa označujú symbolom ▐.
Utorok 5. júla 2011
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) |
Keď v septembri 2008 vrcholila finančná kríza, príslušné orgány v niekoľkých členských štátoch a v Spojených štátoch amerických prijali výnimočné opatrenia s cieľom obmedziť alebo zakázať predaj niektorých alebo všetkých cenných papierov nakrátko. Obávali sa totiž, že v časoch výraznej finančnej nestability by predaj nakrátko mohol zhoršiť klesajúcu špirálu cien akcií, najmä finančných inštitúcií, do takej miery, že by mohlo dôjsť k definitívnemu ohrozeniu ich životaschopnosti a k vzniku systémových rizík. Keďže Únia nemá osobitný právny rámec pre obchodovanie nakrátko, opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské štáty, sa líšili. |
(2) |
Na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu a zlepšenie podmienok jeho fungovania, najmä fungovania finančných trhov, a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť spoločný rámec, pokiaľ ide o požiadavky a právomoci týkajúce sa predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie a zabezpečiť lepšiu koordináciu a konzistentnosť medzi členskými štátmi v prípade, keď treba vo výnimočnej situácii prijať opatrenia. Je potrebné harmonizovať rámec predaja nakrátko a určité aspekty swapov na úverové zlyhanie, predchádzať vzniku prekážok vnútorného trhu, pretože je pravdepodobné, že členské štáty aj naďalej prijímajú rozdielne opatrenia. |
(3) |
Je vhodné a nevyhnutné, aby tieto ustanovenia mali legislatívnu formu nariadenia, pretože niektoré ustanovenia ukladajú priame povinnosti súkromným stranám, aby oznamovali a zverejňovali čisté krátke pozície týkajúce sa určitých nástrojov a informácie týkajúce sa nekrytého predaja nakrátko. Nariadenie je potrebné aj na delegovanie právomocí Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 24. novembra 2010 (3) na koordináciu opatrení prijatých príslušnými orgánmi alebo na prijatie opatrení samotným orgánom. |
(4) |
Na vyriešenie súčasnej roztrieštenej situácie, keď niektoré členské štáty prijali odlišné opatrenia, a na obmedzenie možnosti, aby príslušné orgány prijímali odlišné opatrenia, je dôležité zaoberať sa potenciálnymi rizikami vyplývajúcimi z predaja nakrátko a zo swapov na úverové zlyhanie harmonizovaným spôsobom. Požiadavky, ktoré sa majú uložiť, by mali riešiť identifikované riziká a zohľadňovať pritom rozdiely medzi členskými štátmi a potenciálny hospodársky dosah požiadaviek bez toho, aby sa neprimerane obmedzovali výhody, ktoré so sebou predaj nakrátko prináša, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť trhov, a to zvýšením likvidity trhu (keďže pri predaji nakrátko predajca predáva cenné papiere a neskôr znova kupuje tieto cenné papiere na krytie predaja nakrátko) a rovnako tým, že umožňuje investorom, aby konali, keď sú presvedčení, že cenný papier je nadhodnotený, čím vedie predaj nakrátko k efektívnejšiemu oceňovaniu cenných papierov. |
(4a) |
Komoditné trhy, a najmä poľnohospodárske trhy nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Keďže niektoré z rizík uvedených v tomto nariadení by sa mohli vyskytnúť aj na týchto trhoch a Komisia by okrem oznámenia o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami mala do 1. januára 2012 podať Európskemu parlamentu a Rade správu o rizikách existujúcich na týchto trhoch, pričom zohľadní ich špecifiká, a predložiť príslušné návrhy. Komoditami s významom pre energetiku by sa Komisia mala zaoberať v návrhu nariadenia o integrite a transparentnosti trhu s energiou (KOM(2010)0726). |
(5) |
Rozsah nariadenia by mal byť podľa možnosti čo najširší, aby zabezpečil preventívny rámec, ktorý by sa využíval za výnimočných okolností. Tento rámec by sa mal týkať všetkých finančných nástrojov, ale mal by ustanovovať primeranú reakciu na riziká, ktoré môže predaj jednotlivých nástrojov nakrátko predstavovať. Preto by príslušné orgány a orgán ESMA mali byť oprávnené prijímať opatrenia týkajúce sa všetkých druhov finančných nástrojov len v prípade výnimočných situácií, na rozdiel od trvalých opatrení, ktoré sa uplatňujú len na určité druhy nástrojov, kde existujú jasne identifikované riziká, ktoré tieto opatrenia musia riešiť. |
(6) |
Zvýšená transparentnosť týkajúca sa významných čistých krátkych pozícií konkrétnych finančných nástrojov by mohla byť prínosom tak pre regulačné orgány, ako aj pre účastníkov trhu. V prípade akcií prijatých na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii by sa mal zaviesť dvojstupňový model, ktorý by zabezpečil väčšiu transparentnosť významných čistých krátkych pozícií akcií na príslušnej úrovni. Nad určitou prahovou hodnotou pre oznamovanie by sa pozícia mala oznamovať neverejne príslušným regulačným orgánom s cieľom umožniť im monitorovanie a v prípade potreby preskúmanie predaja nakrátko, ktorý by mohol spôsobiť vznik systémových rizík alebo ktorým sa zneužíva postavenie na trhu; v prípade vyššej prahovej hodnoty pre oznamovanie by sa pozície mali zverejňovať aj verejne na trhu anonymnou formou s cieľom poskytnúť ostatným účastníkom trhu užitočné informácie o významných individuálnych krátkych pozíciách akcií. |
(7) |
Zverejnenie významných čistých krátkych pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov regulačným orgánom by poskytlo dôležité informácie, ktoré pomôžu regulačným orgánom pri monitorovaní, či také pozície naozaj spôsobujú systémové riziká alebo sa využívajú s cieľom zneužiť postavenie na trhu. Malo by sa preto zabezpečiť oznamovanie významných čistých krátkych pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov v EÚ regulačným orgánom. Takáto požiadavka by sa mala týkať len neverejného informovania regulačných orgánov, pretože zverejnenie informácií o takýchto nástrojoch na trhu by mohlo mať nepriaznivý vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi, kde sa situácia s likviditou už aj tak zhoršila. ▐ |
(8) |
Oznamovacia povinnosť pre štátne dlhopisy by sa mala týkať dlhopisov vydaných Úniou a členskými štátmi vrátane akéhokoľvek ministerstva, útvaru štátnej správy, centrálnej banky, agentúry alebo iného podobného orgánu, ktoré vydávajú dlhopisy v mene členského štátu, s výnimkou regionálnych orgánov alebo kvázi verejných orgánov, ktoré vydávajú dlhopisy. |
(9) |
Na zabezpečenie komplexnej a účinnej transparentnosti je dôležité zahrnúť nielen krátke pozície vytvorené obchodovaním s akciami alebo štátnymi dlhopismi na obchodných miestach, ale aj krátke pozície vytvorené obchodovaním mimo obchodných miest a ekonomické čisté krátke pozície vytvorené použitím derivátov , ako sú opcie, futures, indexové nástroje, rozdielové zmluvy a spredy týkajúce sa akcií alebo štátnych dlhopisov . |
(10) |
Na to, aby bol režim na zabezpečenie transparentnosti pre regulačné orgány a trh užitočný, mal by poskytovať úplné a presné informácie o pozíciách fyzickej alebo právnickej osoby. Konkrétne, informácie poskytnuté regulačnému orgánu alebo trhu by mali brať do úvahy tak krátke, ako aj dlhé pozície, aby poskytovali cenné informácie o čistej krátkej pozícií fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ ide o akcie, štátne dlhopisy a swapy na úverové zlyhanie. |
(11) |
Pri výpočte krátkej alebo dlhej pozície by sa mala brať do úvahy každá forma ekonomického podielu, ktorý fyzická alebo právnická osoba má v súvislosti s emitovaným základným imaním spoločnosti alebo emitovanými štátnymi dlhopismi členského štátu alebo Únie. Konkrétne by sa mal brať do úvahy taký podiel získaný priamo alebo nepriamo prostredníctvom používania derivátov, ako sú opcie, futures, rozdielové zmluvy a spredy týkajúce sa akcií alebo štátnych dlhopisov , ako aj indexy, koše cenných papierov a fondy obchodované na burze . V prípade pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov by sa mali brať do úvahy swapy na úverové zlyhanie týkajúce sa emitentov štátnych dlhopisov. |
(12) |
Okrem režimu na zabezpečenie transparentnosti by sa na oznamovanie čistých krátkych pozícií v akciách mala zaviesť požiadavka označovať príkazy na predaj, ktoré sa vykonávajú ▐ ako príkazy na predaj nakrátko, ako sú zaznamenané na konci dňa , aby poskytovali doplňujúce informácie o objeme uskutočnených predajov akcií nakrátko ▐. Informácie o transakciách predaja nakrátko, by mala zhromažďovať spoločnosť a mala by ich oznamovať príslušnému orgánu aspoň denne s cieľom pomôcť príslušným orgánom ▐ monitorovať ▐ úrovne predaja nakrátko. |
(13) |
Nákup swapov na úverové zlyhanie bez dlhej pozície v podkladových štátnych dlhopisoch alebo inej pozície v aktívach alebo portfóliu aktív, ktorých hodnotu pravdepodobne negatívne ovplyvní pokles úverovej bonity príslušného štátu, môže byť, ekonomicky povedané, rovnocenný krátkej pozícii v podkladovom dlhovom nástroji. Výpočet čistej krátkej pozície štátneho dlhopisu by mal preto zahŕňať swapy na úverové zlyhanie v súvislosti s povinnosťou emitenta štátnych dlhopisov. Pozícia v swapoch na úverové zlyhanie by sa mala zohľadniť na účely určenia, či fyzická alebo právnická osoba má významnú čistú krátku pozíciu v štátnych dlhopisoch, ktorú je potrebné oznámiť príslušnému orgánu ▐. |
(14) |
Na umožnenie nepretržitého monitorovania pozícií by povinnosti týkajúce sa transparentnosti mali zahŕňať aj oznamovanie alebo zverejňovanie prípadov, keď zmena čistej pozície má za následok zvýšenie alebo zníženie pozície nad alebo pod určitú prahovú hodnotu. |
(15) |
Na to, aby boli požiadavky týkajúce sa transparentnosti účinné, je dôležité, aby sa uplatňovali bez ohľadu na to, kde má fyzická alebo právnická osoba sídlo, vrátane toho, ak má fyzická alebo právnická osoba sídlo mimo Únie, ale má významnú čistú krátku pozíciu v spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, alebo významnú čistú krátku pozíciu v štátnych dlhopisoch emitovaných členským štátom alebo Úniou. |
(16) |
Nekrytý predaj akcií a štátnych dlhopisov nakrátko môže zvýšiť potenciálne riziko zlyhania pri vyrovnaní, ▐ volatility a zneužívania trhu . Na obmedzenie takýchto rizík je vhodné uložiť primerané obmedzenia na nekrytý predaj nakrátko , ktoré zohľadnia, aby pôžičky na konci obchodného dňa neviedli k vzniku systémového rizika . Ak na konci obchodného dňa nie je krátka pozícia krytá, mala by sa uložiť dostatočne vysoká pokuta, ktorá by predajcovi neumožňovala dosiahnuť zisk. |
(16a) |
Hoci je disciplína pri vyrovnaní dôležitým prvkom dobre fungujúcich finančných trhov, jej technické podrobnosti by nemali byť súčasťou rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ale by mali byť vymedzené v príslušnom legislatívnom návrhu Komisie týkajúcom sa obdobia po uskutočnení obchodu, v ktorom sa zohľadní práca Komisie a pracovnej skupiny pre harmonizáciu cyklov vyrovnávania v tejto oblasti. Komisia by preto do konca roku 2011 mala predložiť konkrétne návrhy súbežne s návrhom na vytvorenie harmonizovaného legislatívneho rámca pre centrálne depozitáre cenných papierov. |
(16b) |
Swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhopisy by mali vychádzať zo zásady poistiteľného podielu, pričom by sa malo vziať do úvahy, že v suverénnom štáte môžu existovať iné podiely, ako sú podiely vyplývajúce z vlastníctva dlhopisov. |
(17) |
Opatrenia týkajúce sa štátnych dlhopisov a štátnych swapov na úverové zlyhanie vrátane lepšej transparentnosti a obmedzenia týkajúce sa nekrytého predaja nakrátko by mali stanovovať požiadavky, ktoré sú primerané a zároveň predchádzajú nepriaznivému vplyvu na likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi a na trhoch odkupovania štátnych dlhopisov (trhoch s repoobchodmi). |
(18) |
Akcie sa stále častejšie prijímajú na obchodovanie na rozličných obchodných miestach tak v Únii, ako aj mimo nej. Mnoho veľkých spoločností so sídlom mimo Únie má akcie, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii. Z dôvodov efektívnosti by bolo vhodné v prípade, keď je hlavné miesto obchodovania s daným nástrojom mimo Únie, udeliť výnimku cenným papierom z určitých oznamovacích požiadaviek a požiadaviek na zverejňovanie. |
(19) |
Pri dodávaní likvidity na trhy v Únii zohrávajú rozhodujúcu úlohu činnosti tvorcov trhu a tvorcovia trhu potrebujú zaujať krátke pozície, aby túto úlohu mohli plniť. Uloženie požiadaviek na tieto činnosti by mohlo vážne brániť schopnosti dodávať likviditu a mať významný nepriaznivý vplyv na efektívnosť trhov v Únii. Od tvorcov trhov by sa navyše vo všeobecnosti neočakávalo, aby otvárali významné krátke pozície s výnimkou veľmi krátkych období. Je preto vhodné udeliť výnimku fyzickým alebo právnickým osobám podieľajúcim sa na týchto činnostiach z požiadaviek, ktoré by mohli zhoršiť ich schopnosť vykonávať túto funkciu, a preto mať nepriaznivý vplyv na trhy Únie. Na zachytenie rovnocenných subjektov tretej krajiny je potrebný postup na posúdenie rovnocennosti trhov tretej krajiny. Táto výnimka by sa mala uplatňovať na rozličné typy činnosti tvorcov trhu, ale nemala by vylučovať obchodovanie na vlastný účet. Je tiež vhodné udeliť výnimku pre určité operácie na primárnych trhoch, ako sú operácie so štátnymi dlhopismi a systémy stabilizácie, pretože sú to dôležité činnosti, ktoré pomáhajú efektívnemu fungovaniu trhov. Príslušným orgánom by sa malo oznamovať používanie výnimiek a mali by mať právomoci zakázať fyzickej alebo právnickej osobe, aby využívala výnimku, ak nespĺňa príslušné kritériá výnimky. Príslušné orgány by mali byť schopné požadovať informácie od fyzických alebo právnických osôb na účely monitorovania využívania výnimky týmito osobami. |
(20) |
V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu v členskom štáte alebo v Únii, príslušné orgány by mali mať právomoci intervenovať a požadovať ďalšiu transparentnosť alebo ukladať dočasné obmedzenia na predaj nakrátko, na transakcie so swapmi na úverové zlyhanie alebo ostatné transakcie s cieľom zamedziť chaotickému poklesu ceny finančného nástroja. Tieto opatrenia by mohli byť nevyhnutné v dôsledku rôznych nepriaznivých udalostí alebo vývoja vrátane nielen finančných alebo ekonomických udalostí, ale aj napríklad prírodných katastrof alebo teroristických útokov. Okrem toho niektoré nepriaznivé udalosti alebo vývoj, ktoré si vyžadujú opatrenia, by mohli vzniknúť jednoducho v jednom členskom štáte a nemuseli by mať žiadne cezhraničné dôsledky. Tieto právomoci musia byť dostatočne flexibilné na to, aby mohli zvládnuť celý rad rozličných výnimočných situácií. |
(21) |
Keďže príslušné orgány budú obvykle najlepším miestom na monitorovanie podmienok na trhu a na to, aby ako prvé reagovali na nepriaznivú udalosť alebo vývoj rozhodnutím, či vznikla vážna hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu a či je potrebné prijať opatrenia na riešenie tejto situácie, mali by sa, pokiaľ je to možné, harmonizovať právomoci, podmienky a postupy ich používania. |
(22) |
V prípade významného poklesu ceny finančného nástroja na obchodnom mieste by mal byť príslušný orgán schopný dočasne obmedziť predaj finančného nástroja nakrátko v rámci svojej jurisdikcie alebo požiadať orgán ESMA o jeho obmedzenie v rámci iných jurisdikcií , aby mohol v prípade potreby rýchlo intervenovať a ▐ predchádzať chaotickému poklesu ceny príslušného nástroja. |
(23) |
Ak nepriaznivá udalosť alebo vývoj presahuje jeden členský štát alebo má iné cezhraničné dôsledky, je nevyhnutné, aby medzi príslušnými orgánmi prebiehali dôkladné konzultácie a existovala úzka spolupráca. V takej situácii by mal orgán ESMA vykonávať kľúčovú koordinačnú úlohu a ▐ zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými orgánmi. Zloženie orgánu ESMA, ktorého členmi sú zástupcovia príslušných orgánov, pomôže tomuto orgánu túto úlohu vykonávať. |
(24) |
Okrem koordinácie opatrení príslušných orgánov by orgán ESMA mal zabezpečiť, aby príslušné orgány prijímali takéto opatrenia len vtedy, keď je to nevyhnutné alebo primerané. Orgán ESMA by mal mať právomoc vydávať pre príslušné orgány stanoviská k používaniu právomoci intervenovať. |
(25) |
Keďže príslušné orgány budú často najlepším miestom na monitorovanie a na rýchlu reakciu na nepriaznivú udalosť alebo vývoj, orgán ESMA by mal mať právomoc sám prijímať opatrenia, keď hrozí, že predaj nakrátko a ostatné súvisiace činnosti narušia fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, existujú cezhraničné dôsledky a príslušné orgány neprijmú dostatočné opatrenia na zvládnutie tejto hrozby. Orgán ESMA by mal konzultovať vždy, keď je to možné, s Európskym výborom pre systémové riziká zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 (ESRB) (4) a ostatnými príslušnými orgánmi, ak by opatrenie mohlo mať vplyv aj mimo finančných trhov, čo by mohol byť prípad komoditných derivátov, ktoré sa používajú na zabezpečenie fyzických pozícií. |
(26) |
Právomoci orgánu ESMA podľa tohto nariadenia obmedzovať vo výnimočných situáciách predaj nakrátko o ostatné súvisiace činnosti sa navrhujú v súlade právomocami uvedenými v článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Právomocami delegovanými orgánu ESMA vo výnimočných situáciách by nemali byť dotknuté právomoci orgánu ESMA v núdzovej situácii podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán ESMA by mal byť predovšetkým schopný prijímať samostatné rozhodnutia vyžadujúce od príslušných orgánov, aby prijali opatrenia alebo samostatné rozhodnutia adresované účastníkom finančného trhu podľa uvedeného článku. |
(27) |
Právomoci príslušných orgánov intervenovať a orgánu ESMA obmedzovať predaje nakrátko, swapy na úverové zlyhanie a ostatné transakcie by mali byť svojou povahou iba dočasné a mali by sa uplatňovať na také obdobie a v takom rozsahu, aký je potrebný na zvládnutie konkrétnej hrozby. |
(28) |
Z dôvodu špecifických rizík, ktoré môžu vzniknúť z používania swapov na úverové zlyhanie, takéto transakcie si vyžadujú dôkladné monitorovanie zo strany príslušných orgánov. Príslušné orgány by mali mať najmä právomoc vyžadovať vo výnimočných prípadoch od fyzických a právnických osôb, ktoré uskutočňujú takéto transakcie, informácie o účele, na aký sa tieto transakcie uskutočňujú. |
(29) |
Orgán ESMA by mal mať všeobecnú právomoc prešetriť problém alebo prax súvisiacu s predajom nakrátko alebo použiť swapy na úverové zlyhanie, aby posúdil, či tento problém alebo prax predstavujú potenciálnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu. Po vykonaní takéhoto preskúmania by mal orgán ESMA zverejniť správu, v ktorej uvedie svoje zistenia , a ak sa domnieva, že by sa malo zaviesť opatrenie na úrovni Únie, jeho rozhodnutie by malo byť pre príslušné orgány záväzné . |
(30) |
Keďže niektoré opatrenia sa môžu týkať fyzických alebo právnických osôb a činností mimo Únie, v určitých situáciách je potrebné, aby príslušné orgány a orgány v tretích krajinách spolupracovali. Príslušné orgány by mali preto uzatvoriť dohody s orgánmi v tretích krajinách. Orgán ESMA by mal koordinovať prípravu takýchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi. |
(31) |
Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v Charte základných práv Európskej únie (charta) , konkrétne právo na ochranu osobných údajov potvrdené v článku 16 ZFEÚ a v článku 8 charty. Transparentnosť týkajúca sa významných čistých krátkych pozícií vrátane ich zverejňovania nad určitou prahovou hodnotou , keď je to ustanovené v tomto nariadení, je potrebná predovšetkým z dôvodov stability na finančných trhoch a ochrany investora. Táto transparentnosť umožní regulačným orgánom monitorovať používanie predaja nakrátko v súvislosti so stratégiami zneužívajúcimi postavenie na trhu a dôsledkami pre správne fungovanie trhov. Okrem toho táto transparentnosť môže pomôcť predchádzať informačnej asymetrii tým, že sa zabezpečí, aby boli všetci účastníci dostatočne informovaní o rozsahu, v akom predaj nakrátko ovplyvňuje ceny. Akákoľvek výmena alebo zasielanie informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5). Akákoľvek výmena alebo zasielanie informácií orgánom ESMA by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov (6), ktoré by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia. |
(32) |
Na základe usmernení prijatých orgánom ESMA a po zohľadnení oznámenia Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb by členské štáty mali určiť pravidlá týkajúce sa pokút za porušenie ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto pokuty by mali byť účinné, primerané a odradzujúce. V konečnom dôsledku by sa mal v Únii stanoviť harmonizovaný režim pokút. ▐ |
(34) |
S cieľom […] by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ týkajúce sa podrobností výpočtu krátkych pozícií, ak má fyzická alebo právnická osoba nekrytú pozíciu v swape na úverové zlyhanie, prahov na oznamovanie alebo zverejňovanie a podrobnejšieho vymedzenia kritérií a faktorov na určenie toho, kedy nepriaznivá udalosť alebo vývoj vytvoria vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v členskom štáte alebo v Únii. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Orgán ESMA by mal zohrávať ústrednú úlohu pri vypracúvaní delegovaných aktov tým, že bude pre Komisiu zabezpečovať poradenstvo. |
(35) |
Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu vhodnosť stanovených prahových hodnôt pre oznamovanie a zverejňovanie informácií, fungovanie obmedzení a požiadaviek na transparentnosť čistých krátkych pozícií a či sú vhodné akékoľvek ďalšie obmedzenia alebo podmienky pre predaj nakrátko alebo swapy na úverové zlyhanie. |
(36) |
Hoci sú príslušné vnútroštátne orgány v lepšej pozícii, aby monitorovali vývoj na trhu a lepšie ho poznajú, celkový vplyv problémov súvisiacich s predajom nakrátko a swapmi na úverové zlyhanie možno v plnom rozsahu vnímať len v kontexte Únie. Z toho dôvodu ciele tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(37) |
Keďže niektoré členské štáty už zaviedli obmedzenia na predaj nakrátko a keďže je už ustanovené, aké delegované akty a záväzné technické normy by sa mali prijať skôr, ako sa bude môcť užitočne uplatňovať rámec, ktorý sa má zaviesť, je potrebné poskytnúť im dostatočný čas, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto finančné nástroje:
1. |
finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, vrátane tých istých nástrojov, keď sa s nimi obchoduje mimo obchodného miesta; |
2. |
derivátové nástroje ustanovené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (7), ktoré sa vzťahujú na finančný nástroj uvedený v odseku 1 alebo na emitenta finančného nástroja uvedeného v odseku 1, vrátane tých istých derivátových nástrojov, keď sa s nimi obchoduje mimo obchodného miesta; |
3. |
dlhové nástroje emitované členským štátom alebo Úniou a derivátové nástroje ustanovené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice 2004/39/ES, ktoré sa vzťahujú na takéto dlhové nástroje emitované členským štátom alebo Úniou alebo na obligáciu členského štátu či Únie. |
Článok 2
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) |
„oprávnený primárny obchodník“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá podpísala dohodu s emitentom štátneho dlhopisu, na základe ktorej sa táto fyzická alebo právnická osoba zaväzuje obchodovať na vlastný účet v súvislosti s operáciami na primárnom a sekundárnom trhu, ktoré sa týkajú dlhopisu emitovaného týmto emitentom; |
b) |
„ústredná protistrana“ znamená subjekt, ktorý legálne vstupuje medzi protistrany zmlúv, s ktorými sa obchoduje v rámci jedného alebo viacerých finančných trhov, pričom voči všetkým predávajúcim vystupuje ako kupujúci a voči všetkým kupujúcim vystupuje ako predávajúci, a ktorý zodpovedá za fungovanie systému zúčtovania; |
c) |
„swap na úverové zlyhanie“ znamená derivátovú zmluvu, na základe ktorej jedna strana zaplatí poplatok druhej strane za to, aby ju táto druhá strana odškodnila alebo vyplatila v prípade, že dôjde k zlyhaniu referenčného subjektu alebo k úverovej udalosti súvisiacej s týmto referenčným subjektom, a akúkoľvek inú derivátovú zmluvu, ktorá má podobný ekonomický účinok; |
d) |
„finančný nástroj“ znamená ktorýkoľvek z nástrojov uvedených v prílohe I oddiele C smernice 2004/39/ES; |
e) |
„domovský členský štát“ vo vzťahu k regulovaného trhu, investičnej spoločnosti prevádzkujúcej multilaterálnu obchodnú platformu alebo akejkoľvek inej investičnej spoločnosti znamená domovský členský štát tohto regulovaného trhu alebo investičnej spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 smernice 2004/39/ES; |
f) |
„investičná spoločnosť“ znamená investičnú spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES; |
g) |
„štátny dlhopis“ znamená dlhový nástroj emitovaný Úniou alebo členským štátom vrátane ktoréhokoľvek ministerstva, útvaru, centrálnej banky, agentúry alebo orgánu členského štátu; |
h) |
„emitovaný akciový kapitál“ vo vzťahu k spoločnosti znamená súčet kmeňových a prípadných prednostných akcií emitovaných spoločnosťou, s výnimkou konvertibilných dlhových cenných papierov; |
i) |
„emitovaný štátny dlhopis“:
|
j) |
„miestna spoločnosť“ znamená spoločnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES, ktorá obchoduje v mene iných členov trhu alebo ktorá tvorí ceny v ich mene; |
k) |
„činnosti tvorby trhu“ znamenajú činnosti investičnej spoločnosti alebo subjektu v tretej krajine alebo miestnej spoločnosti, ktorá je členom obchodného miesta alebo trhu v tretej krajine, ktorej právny rámec a rámec dohľadu boli vyhlásené za rovnocenné podľa článku 15 ods. 2, ak obchoduje na vlastný účet s finančným nástrojom – bez ohľadu na to, či sa s ním obchoduje na obchodnom mieste alebo mimo neho – jedným alebo oboma z nasledujúcich spôsobov:
|
l) |
„multilaterálna obchodná platforma“ znamená multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bod 15 smernice 2004/39/ES; |
m) |
„hlavné obchodné miesto“ vo vzťahu k akcii znamená také miesto, na ktorom je obrat z obchodovania s touto akciou najvyšší; |
n) |
„regulovaný trh“ znamená multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES; |
o) |
„príslušný kompetentný orgán“:
|
p) |
„predaj nakrátko“ vo vzťahu k akcii alebo dlhopisu znamená každý predaj akcie alebo dlhopisu, ktorý nie je vo vlastníctve predajcu v čase, keď predajca uzatvára dohodu o predaji, vrátane takého predaja, keď si predajca v čase uzatvárania dohody o predaji vypožičal akciu alebo dlhopis alebo uzatvoril dohodu o ich vypožičaní, aby ich mohol odovzdať pri vyrovnaní; |
q) |
„obchodný deň“ znamená obchodný deň v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1287/2006; |
r) |
„obchodné miesto“ znamená regulovaný trh alebo multilaterálnu obchodnú platformu v Únii; |
s) |
„obrat“ z akcie znamená obrat v zmysle článku 2 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1287/2006; |
sa) |
„nekrytý predaj nakrátko“ vo vzťahu k akcii alebo dlhopisu znamená každý predaj akcie alebo dlhopisu, ktorý nespĺňa podmienky stanovené v článku 12 ods. 1. |
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určia pojmy vymedzené v odseku 1 a ktorými sa bližšie určí najmä to, kedy sa fyzická alebo právnická osoba považuje za vlastníka finančného nástroja na účely pojmu „predaj nakrátko“ vymedzeného v odseku 1 písm. p).
Článok 3
Krátke a dlhé pozície
1. Za krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti alebo emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie sa na účely tohto nariadenia považuje pozícia, ktorá vznikla niektorým z týchto spôsobov:
a) |
predajom nakrátko akcie emitovanej spoločnosťou alebo dlhového nástroja emitovaného členským štátom alebo Úniou; |
b) |
uzatvorením transakcie fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorej vzniká iný finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na iný finančný nástroj, ako sú nástroje uvedené v písmene a), pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty akcie alebo dlhového nástroja. |
2. Za dlhú pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti alebo emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie sa na účely tohto nariadenia považuje pozícia, ktorá vznikla niektorým z týchto spôsobov:
a) |
držbou akcie emitovanej spoločnosťou alebo dlhového nástroja emitovaného členským štátom alebo Úniou; |
b) |
uzatvorením transakcie fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorej vzniká iný finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na iný finančný nástroj, ako sú nástroje uvedené v písmene a), pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k nárastu ceny alebo hodnoty akcie alebo dlhového nástroja. |
3. Na účely odseku 1 určuje výpočet krátkej pozície, pokiaľ ide o akúkoľvek krátku pozíciu držanú príslušnou osobou nepriamo (vrátane držania prostredníctvom akéhokoľvek indexu, koša cenných papierov alebo podielu v akomkoľvek fonde obchodovanom na burze alebo podobnom subjekte), príslušná fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná uvážlivo a so zreteľom na verejne dostupné informácie o skladbe príslušného indexu alebo koša cenných papierov alebo podieloch držaných príslušnými fondmi obchodovanými na burze alebo podobnými subjektmi. Na odstránenie pochybností sa pri výpočte takejto krátkej pozície od žiadnej osoby nesmie vyžadovať, aby získala v reálnom čase od akejkoľvek osoby informácie o takejto skladbe.
Na účely odseku 2 zahŕňa výpočet dlhej pozície na všetky účely ako dlhé pozície akékoľvek podiely držané príslušnou osobou v akomkoľvek dlhopise alebo dlhovom cennom papieri prevoditeľnom na akciu emitovanú príslušnou spoločnosťou.
Výpočet krátkej pozície a dlhej pozície v súvislosti so štátnym dlhopisom na účely odsekov 1 a 2 zahŕňa každý swap na úverové zlyhanie, ktorý sa vzťahuje na obligáciu alebo úverovú udalosť súvisiacu s členským štátom alebo Úniou.
4. Pozícia, ktorá zostane po tom, ako sa všetky dlhé pozície, ktoré má v držbe fyzická alebo právnická osoba v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, odpočítali od všetkých krátkych pozícií, ktoré má táto fyzická alebo právnická osoba v držbe v súvislosti s týmto kapitálom, sa na účely tohto nariadenia považuje za čistú krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom tejto spoločnosti.
5. Pozícia, ktorá zostane po tom, ako sa všetky dlhé pozície, ktoré má v držbe fyzická alebo právnická osoba v súvislosti s emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie, odpočítali od všetkých krátkych pozícií, ktoré má táto fyzická alebo právnická osoba v držbe v súvislosti s tým istým dlhopisom, sa na účely tohto nariadenia považuje za čistú krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie.
6. Výpočet podľa odsekov 1 až 5 v súvislosti so štátnym dlhopisom sa vykonáva za každý jeden členský štát alebo za Úniu, a to aj vtedy, ak samostatné subjekty v rámci členského štátu alebo Únie emitujú štátny dlhopis v mene členského štátu alebo Únie.
V prípade správcovských činností, kde sa v súvislosti s konkrétnym emitentom uplatňujú prostredníctvom oddelených fondov spravovaných rovnakým správcom fondu rozdielne investičné stratégie, čisté krátke a čisté dlhé pozície sa na účely odsekov 3, 4 a 5 vypočítavajú na úrovni každého fondu. V prípade, že sa v súvislosti s konkrétnym emitentom uplatňuje prostredníctvom viac než jedného fondu rovnaká investičná stratégia, čisté krátke a čisté dlhé pozície sa v každom z týchto fondov zoskupia. V prípade, že sa v rámci rovnakého subjektu spravujú dve alebo viac portfólií podľa vlastného uváženia prostredníctvom uplatňovania rovnakej investičnej stratégie v súvislosti s konkrétnym emitentom, tieto pozície by sa na výpočet čistých krátkych pozícií a čistých dlhých pozícií mali zoskupiť. V súvislosti so správou portfólia klienta bez možnosti vlastného uváženia je za výpočet čistej krátkej pozície a čistej dlhej pozície právne zodpovedný klient.
7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určia:
a) |
prípady, kedy možno usudzovať, že fyzická alebo právnická osoba má v držbe akciu alebo dlhový nástroj na účely odseku 2; |
b) |
prípady, v ktorých má fyzická alebo právnická osoba čistú krátku pozíciu na účely odsekov 4 a 5, a metódu výpočtu tejto pozície; |
c) |
metódu výpočtu pozícií na účely odsekov 3, 4 a 5, keď rôzne subjekty v skupine majú dlhé alebo krátke pozície, alebo v prípade správcovských činností súvisiacich s oddelenými fondmi. |
Článok 4
Nekryté pozície vo swapoch na úverové zlyhanie
1. Na účely tohto nariadenia možno usudzovať, že fyzická alebo právnická osoba má nekrytú pozíciu vo swape na úverové zlyhanie, ktorý sa vzťahuje na obligáciu členského štátu alebo Únie vtedy, keď tento swap na úverové zlyhanie neslúži na zaistenie proti riziku zlyhania emitenta, keď má táto fyzická alebo právnická osoba dlhú pozíciu v štátnom dlhopise tohto emitenta alebo riziku poklesu hodnoty akéhokoľvek aktíva alebo portfólia aktív fyzickej alebo právnickej osoby, keď pokles ceny týchto aktív alebo portfólia aktív úzko súvisí s poklesom ceny obligácie členského štátu alebo Únie v prípade poklesu bonity členského štátu alebo Únie . Zmluvná strana swapu na úverové zlyhanie, ktorá je povinná uhradiť platbu alebo poskytnúť odškodnenie v prípade zlyhania referenčného subjektu alebo v prípade úverovej udalosti súvisiacej s týmto referenčným subjektom, nemá vzhľadom na túto obligáciu žiadnu nekrytú pozíciu na účely tohto odseku.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určia:
a) |
prípady, v ktorých je swapová transakcia na úverové zlyhanie považovaná za zaistenie proti riziku zlyhania na účely odseku 1, a metóda výpočtu nekrytej pozície vo swape na úverové zlyhanie na účely uvedeného odseku; |
b) |
metóda výpočtu v prípadoch, keď rôzne subjekty v skupine majú dlhé alebo krátke pozície, alebo v prípade správcovských činností súvisiacich s oddelenými fondmi. |
KAPITOLA II
TRANSPARENTNOSŤ ČISTÝCH KRÁTKYCH POZÍCIÍ
Článok 5
Oznamovanie významných čistých krátkych pozícií v akciách príslušným orgánom
1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá má čistú krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste, podá príslušnému kompetentnému orgánu oznámenie zakaždým, keď pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na oznámenie uvedenú v odseku 2, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu.
2. Príslušná prahová hodnota, pri ktorej treba podať oznámenie, je percentuálna hodnota rovná 0,2 % hodnoty emitovaného akciového kapitálu príslušnej spoločnosti a každých 0,1 % nad touto prahovou hodnotou.
3. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) môže v prípade potreby a so zreteľom na vývoj na finančných trhoch vydať stanovisko k potrebe upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 a zaslať ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia môže do troch mesiacov od prijatia stanoviska orgánu ESMA prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 ▐ upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 so zreteľom na vývoj na finančných trhoch.
3a. Oznamovanie podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkom 9 a výpočet čistej krátkej pozície sa uskutočňuje v súlade s článkom 3.
Článok 6
Oznamovanie predajov nakrátko príslušným orgánom
Všetky investičné spoločnosti a všetci členovia regulovaného trhu alebo multilaterálnej obchodnej platformy zahrnú do správ o transakciách uvedených v článku 25 ods. 3 smernice 2004/39/ES kolónku uvádzajúcu v prípade transakcií s akciami, či v prípade predmetnej transakcie ide o predaj nakrátko alebo nie. Sprostredkovatelia vykonávajúci predaje nakrátko ich ako také označia v správe o takýchto predajoch pre príslušný kompetentný orgán na konci obchodného dňa. Tieto informácie sa verejnosti nesprístupňujú.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty, ktorými sa bližšie určí, ako sa tieto informácie budú príslušným orgánom oznamovať.
Článok 7
Zverejňovanie významných čistých krátkych pozícií v akciách
1. Príslušný kompetentný orgán zverejní podrobné informácie o pozícii zakaždým, keď pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na zverejnenie uvedenú v odseku 2, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu. Takéto zverejnenie neidentifikuje držiteľa čistej krátkej pozície.
2. Príslušná prahová hodnota, pri ktorej treba zverejniť informácie, je percentuálna hodnota rovná 0,5 % hodnoty emitovaného akciového kapitálu príslušnej spoločnosti a každých 0,1 % nad touto prahovou hodnotou.
3. Orgán ESMA môže v prípade potreby a so zreteľom na vývoj na finančných trhoch vydať stanovisko k potrebe upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 a zaslať ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Komisia môže do troch mesiacov od prijatia stanoviska orgánu ESMA prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 ▐ upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 so zreteľom na vývoj na finančných trhoch.
3a. Oznamovanie podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkom 9 a výpočet čistej krátkej pozície sa uskutočňuje v súlade s článkom 3.
Článok 8
Oznamovanie významných čistých krátkych pozícií v štátnych dlhopisoch a vo swapoch na úverové zlyhanie príslušným orgánom
1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá má čistú krátku pozíciu v štátnom dlhopise členského štátu alebo Únie , podá príslušným kompetentným orgánom oznámenie zakaždým, keď takáto pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na oznámenie pre príslušný členský štát alebo Úniu, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu:
▐
2. Príslušná prahová hodnota na oznámenie pozostáva z prvotnej hodnoty a z dodatočných prírastkových úrovní pre každý členský štát a Úniu, ako sa bližšie určuje v opatreniach prijatých Komisiou v súlade s odsekom 3. Orgán ESMA na svojej webovej stránke zverejní prahové hodnoty pre oznamovanie pre každý členský štát.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty, ktorými sa bližšie určia sumy a prírastkové úrovne uvedené v odseku 2 podľa týchto podmienok:
a) |
prahové hodnoty sa nesmú určiť na úrovni, ktorá by vyžadovala oznamovanie pozícií, ktoré majú minimálnu hodnotu; |
b) |
zohľadňuje sa celková hodnota nesplatených emitovaných štátnych dlhopisov za každý členský štát a Úniu , obrat a priemerný objem pozícií, ktoré majú v držbe účastníci trhu v súvislosti so štátnymi dlhopismi tohto členského štátu alebo Únie. |
3a. Oznamovanie podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkom 9 a výpočet čistej krátkej pozície sa uskutočňuje v súlade s článkom 3.
Článok 9
Metóda oznamovania a zverejňovania
1. V každom oznámení podľa článkov 5 ▐ alebo 8 sa uvedú podrobné údaje o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má príslušnú pozíciu, objem príslušnej pozície, emitent, v súvislosti s ktorým sa príslušná pozícia drží, a dátum, ku ktorému sa príslušná pozícia vytvorila, zmenila alebo prestala držať.
Každé zverejnenie podľa článku 7 zahŕňa anonymné podrobné údaje o objeme príslušnej pozície, emitentovi, ktorého príslušná pozícia sa drží, a dátume, ku ktorému sa príslušná pozícia vytvorila, zmenila alebo prestala držať.
Na účely článkov 5, 7 a 8 si fyzické a právnické osoby, ktoré držia významné čisté krátke pozície, počas 5 rokov vedú záznamy o hrubých pozíciách, ktoré tvoria významnú čistú krátku pozíciu.
2. Relevantným časom na výpočet čistej krátkej pozície je koniec obchodného dňa, v ktorom má fyzická alebo právnická osoba príslušnú pozíciu , okrem prípadov automatizovaných nočných obchodov, v ktorých by referenčná hodnota mala byť T+1 . Oznámenie alebo zverejnenie sa vykoná najneskôr do 15.30 nasledujúceho obchodného dňa.
3. Oznámenie informácií príslušnému kompetentnému orgánu sa vykonáva v súlade so systémom stanoveným v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1287/2006.
4. Zverejnenie informácií podľa článku 7 sa vykonáva takým spôsobom, aby sa zaistil rýchly prístup k informáciám nediskriminačným spôsobom. Informácie sa sprístupnia úradne určenému mechanizmu domovského členského štátu emitenta akcií uvedenému v článku 21 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (9).
5. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , ktorými sa bližšie určia podrobné informácie, ktoré sa majú poskytovať na účely odseku 1. ▐ Orgán ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do [31. decembra 2011].
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 .
6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania odseku 4 orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem , ktorými sa bližšie určia spôsoby, akými sa informácie môžu zverejniť. Orgán ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii do [ 31. decembra 2011].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 10
Uplatňovanie mimo EÚ
Požiadavky na oznamovanie a zverejňovanie informácií podľa článkov 5, 7 a 8 sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby bez ohľadu na to, či majú bydlisko alebo sídlo v EÚ alebo mimo nej.
Článok 11
Informácie poskytované orgánu ESMA
1. Príslušné orgány každý štvrťrok poskytnú orgánu ESMA súhrnné informácie o čistých krátkych pozíciách súvisiacich s akciami alebo so štátnymi dlhopismi ▐, pre ktoré sú tieto orgány príslušnými kompetentnými orgánmi a dostávajú oznámenia podľa článkov 5 až 8.
2. S cieľom vykonávať svoje úlohy vyplývajúce z tohto nariadenia môže orgán ESMA kedykoľvek požiadať príslušný kompetentný orgán členského štátu o dodatočné informácie o čistých krátkych pozíciách súvisiacich s akciami alebo so štátnymi dlhopismi ▐.
Príslušný orgán poskytne požadované informácie orgánu ESMA najneskôr do siedmich kalendárnych dní. V prípade nepriaznivých udalostí alebo nepriaznivého vývoja, ktoré vážne ohrozujú finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v inom členskom štáte, príslušný orgán poskytne požadované informácie orgánu ESMA do 24 hodín.
2a. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktorými sa bližšie určia podrobné informácie, ktoré sa majú poskytovať na účely odsekov 1 a 2. ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do [ 31. decembra 2011].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
2b. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania odseku 1 orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem, ktorými sa vymedzí formát informácií poskytovaných v súlade s odsekmi 1 a 2. ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii do [ 31. decembra 2011].
Na Komisiu sa prenáša právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
KAPITOLA III
ZAOBCHÁDZANIE S PREDAJOM NAKRÁTKO A SO SWAPMI NA ÚVEROVÉ ZLYHANIE
Článok 12
Obmedzenia nekrytého predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie
1. Fyzická alebo právnická osoba môže uskutočňovať predaj akcie prijatej na obchodovanie na obchodnom mieste nakrátko alebo predaj štátneho dlhového nástroja nakrátko len vtedy, keď je na konci obchodného dňa splnená jedna z týchto podmienok:
a) |
fyzická alebo právnická osoba si vypožičala akciu alebo štátny dlhový nástroj; |
b) |
fyzická alebo právnická osoba uzatvorila dohodu o vypožičaní akcie alebo štátneho dlhového nástroja; |
c) |
fyzická alebo právnická osoba uzatvorila dohodu s treťou stranou, na základe ktorej tretia strana potvrdila, že akcia alebo štátny dlhový nástroj boli lokalizované a rezervované na účely ich požičania fyzickej alebo právnickej osobe, takže vyrovnanie sa môže uskutočniť načas. |
1a. Fyzická alebo právnická osoba môže uzatvárať swapové transakcie na úverové zlyhanie v súvislosti s obligáciou členského štátu alebo Únie iba vtedy, ak to nevedie k nekrytej pozícii v swapoch na úverové zlyhanie, ako sa uvádza v článku 4.
2. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , ktorými sa určia typy zmlúv alebo dohôd, ktoré náležitým spôsobom zabezpečia to, aby akcia alebo štátny dlhový nástroj boli dostupné na účely vyrovnania. Orgán ESMA zohľadní najmä potrebu chrániť efektivitu trhov, najmä trhov so štátnymi dlhopismi a trhov so spätným odkupovaním štátnych dlhopisov (repo trhy). ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 31. decembra 2011 .
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
▐
Článok 14
Výnimky, keď je hlavné obchodné miesto mimo Únie
1. Články 5, 7, 12 a 13 sa neuplatňujú na akcie spoločnosti, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, pokiaľ sa hlavné obchodné miesto na obchodovanie s akciami nachádza v krajine mimo Únie.
2. Príslušný kompetentný orgán pre akcie spoločnosti, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste v Únii a obchodnom mieste mimo Únie, minimálne raz za dva roky určí, či sa hlavné obchodné miesto na obchodovanie s týmito akciami nachádza mimo Únie.
Príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA všetky akcie, pri ktorých sa zistilo, že ich hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie.
Orgán ESMA každé dva roky uverejní zoznam akcií, ktorých hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie. Zoznam je platný dva roky.
3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , ktorými sa bližšie určí metóda výpočtu obratu s cieľom určiť hlavné obchodné miesto pre obchodovanie s akciami. ▐ Orgán ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 31. decembra 2011.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 .
4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania odsekov 1 a 2 orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom určiť:
a) |
dátum, ku ktorému treba urobiť výpočet hlavného obchodného miesta pre akciu, a obdobie, na ktoré sa má tento výpočet vzťahovať; |
b) |
dátum, ku ktorému príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA tie akcie, ktorých hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie; |
c) |
dátum, od ktorého začne platiť zoznam po jeho uverejnení orgánom ESMA. |
Orgán ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii do [ 31. decembra 2011].
Na Komisiu sa prenáša právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 15
Výnimky pre činnosti tvorby trhu a pre primárne trhové operácie
1. Články 5,6, 7, 8 a 12 sa neuplatňujú na činnosti tvorby trhu . ▐
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty , ktorými sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny musí zaručovať, že trh povolený v tejto tretej krajine spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú na účely uplatňovania výnimky ustanovenej v odseku 1 rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi z hlavy III smernice 2004/39/ES, zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (10) a smernice 2004/109/ES a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a kontrole ich dodržiavania v tejto tretej krajine.
Právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny sa môže považovať za rovnocenný, ak tento rámec spĺňa tieto podmienky:
a) |
trhy v tejto tretej krajine podliehajú schvaľovaniu a neustálemu účinnému dohľadu a kontrole dodržiavania; |
b) |
na trhoch sa uplatňujú jasné a transparentné pravidlá, pokiaľ ide o prijímanie cenných papierov na obchodovanie, takže s takýmito cennými papiermi je možné obchodovať primeraným, riadnym a efektívnym spôsobom a tieto cenné papiere sú voľne obchodovateľné; |
c) |
emitenti cenných papierov podliehajú pravidelným a priebežným požiadavkám na informácie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany investorov; |
d) |
zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu tak, že bráni jeho zneužívaniu, ktoré má podobu zneužívania dôverných informácií a manipulácie s trhom. |
3. Články 8 a 12 sa neuplatňujú na činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak táto osoba, konajúc ako oprávnený primárny obchodník v zmysle dohody s emitentom štátneho dlhopisu, obchoduje na vlastný účet s finančným nástrojom v rámci operácií primárneho alebo sekundárneho trhu súvisiacich so štátnym dlhopisom.
4. Články 5, 6, 7 a 12 sa neuplatňujú na fyzickú alebo právnickú osobu, ak táto osoba vykoná predaj nakrátko cenného papiera alebo má čistú krátku pozíciu v súvislosti s vykonávaním stabilizácie podľa kapitoly III nariadenia Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (11).
5. Výnimky uvedené v odsekoch 1 a 3 sa uplatňujú iba vtedy, ak príslušná fyzická alebo právnická osoba najprv písomne oznámila príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, že má v úmysle uplatniť výnimku. Oznámenie sa musí podať minimálne tridsať kalendárnych dní pred dňom, ku ktorému fyzická alebo právnická osoba zamýšľa uplatniť výnimku.
6. Príslušný orgán domovského členského štátu môže zakázať uplatnenie výnimky, ak je toho názoru, že fyzická alebo právnická osoba nespĺňa podmienky na túto výnimku. Akýkoľvek zákaz sa uloží do tridsiatich kalendárnych dní v zmysle prvého pododseku alebo neskôr, ak sa príslušný orgán dozvie, že situácia osoby sa zmenila, takže prestala spĺňať podmienky.
7. Subjekt v tretej krajine, ktorý nie je schválený v Únii, pošle oznámenie uvedené v odseku 5 príslušnému orgánu hlavného obchodného miesta v Únii, na ktorom obchoduje.
8. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala oznámenie podľa odseku 5, čo najskôr písomne oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, či došlo k nejakej zmene, ktorá má vplyv na jej právo uplatňovať výnimku.
9. Príslušný orgán domovského členského štátu môže od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uplatňuje výnimky ustanovené v odsekoch 1, 3 alebo 4, písomne požadovať informácie o krátkych pozíciách v ich držbe, alebo o činnostiach, ktoré vykonávajú na základe výnimky. Fyzická alebo právnická osoba poskytne informácie najneskôr do štyroch kalendárnych dní od podania žiadosti.
10. Do dvoch týždňov od oznámenia podaného v súlade s odsekmi 5 alebo 8 príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA všetkých tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí uplatňujú výnimku, alebo všetkých tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí prestali uplatňovať výnimku.
11. ESMA uverejní a aktualizuje na svojej webovej stránke zoznam tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí uplatňujú výnimku.
KAPITOLA V
PRÁVOMOC INTERVENCIE PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV A ORGÁNU ESMA
Oddiel 1
Právomoci príslušných orgánov
Článok 16
Zverejňovanie vo výnimočných situáciách
1. Príslušný orgán členského štátu môže požadovať od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má čisté krátke pozície v špecifickom finančnom nástroji alebo triede finančných nástrojov, aby túto pozíciu oznámila alebo aby zverejnila podrobné informácie o tejto pozícii zakaždým, keď táto pozícia dosiahne prahovú hodnotu pre oznamovanie stanovenú príslušným orgánom alebo keď klesne pod túto hodnotu, pokiaľ sú splnené obidve tieto podmienky:
a) |
vyskytli sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch; |
b) |
v prípade zverejnenia opatrenie nebude mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, neúmerný prínosom opatrenia. |
2. Odsek 1 sa neuplatňuje na finančné nástroje, v súvislosti s ktorými sa už vyžaduje transparentnosť podľa článkov 5 až 8 kapitoly II.
Článok 16a
Oznamovanie vykonávané veriteľmi vo výnimočných situáciách
1. Príslušný orgán členského štátu môže prijať opatrenie uvedené v odseku 2, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) |
vyskytli sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktoré vážne ohrozujú finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v členskom štáte; |
b) |
opatrenie nebude mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, neúmerný prínosom opatrenia. |
2. Príslušný orgán členského štátu môže požadovať od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá požičiava špecifický finančný nástroj alebo triedu finančných nástrojov, aby oznámila každé neobvyklé zvýšenie poplatkov, ktoré sa za takéto požičanie vyžadujú.
Článok 17
Obmedzenia predaja nakrátko a podobných transakcií vo výnimočných situáciách
1. Príslušný orgán členského štátu , v ktorom sa nachádza hlavné obchodné miesto finančného nástroja, môže prijať opatrenie uvedené v odsekoch 2 alebo 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) |
vyskytli sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch; |
b) |
opatrenie nebude mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, neúmerný prínosom opatrenia . |
2. Príslušný orgán členského štátu môže uložiť zákaz alebo určité podmienky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré:
a) |
vykonávajú predaj nakrátko; alebo |
b) |
vykonávajú transakciu inú ako predaj nakrátko, pri ktorej vznikne finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na finančný nástroj, pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty iného finančného nástroja. |
3. Príslušný orgán členského štátu môže zabrániť fyzickej alebo právnickej osobe, aby uzatvárala transakcie týkajúce sa finančných nástrojov, alebo môže obmedziť hodnotu transakcií s finančným nástrojom, ktoré by mohla prípadne uzatvoriť.
4. Opatrenie podľa odsekov 2 alebo 3 sa môže uplatňovať na transakcie, ktoré sa týkajú všetkých finančných nástrojov, finančných nástrojov špecifickej triedy alebo osobitného finančného nástroja. Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.
Článok 18
Obmedzenia swapových transakcií na úverové zlyhanie vo výnimočných situáciách
1. Príslušný orgán členského štátu môže uložiť fyzickej alebo právnickej osobe obmedzenia pri uzatváraní swapových transakcií na úverové zlyhanie týkajúcich sa obligácie , ktorú vydal jeho vlastný členský štát , alebo môže obmedziť hodnotu nekrytých pozícií swapov na úverové zlyhanie, ktoré fyzická alebo právnická osoba môže uzatvárať v súvislosti s obligáciou, ktorú vydal jej vlastný členský štát, ak sú splnené obe tieto podmienky:
a) |
vyskytli sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch; |
b) |
opatrenie nebude mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, neúmerný prínosom opatrenia . |
2. Opatrenie podľa odseku 1 sa môže uplatňovať na swapové transakcie na úverové zlyhanie osobitnej triedy alebo na osobitné swapové transakcie na úverové zlyhanie. Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.
2a. Príslušný orgán, ktorý prijal opatrenie podľa odseku 1, môže požiadať orgán ESMA, aby zvážil uplatnenie svojich právomocí podľa článku 24 ods. 1 písm. c), ak sa vyskytli nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktoré si vyžadujú zavedenie opatrenia na úrovni Únie.
Článok 19
Právomoc dočasne obmedziť predaj nakrátko finančných nástrojov v prípade významného poklesu ceny
1. Ak cena finančného nástroja na obchodnom mieste klesla počas jediného obchodného dňa o hodnotu uvedenú v odseku 4 v porovnaní s uzatváracou cenou na tomto obchodnom mieste za predchádzajúci deň, príslušný orgán domovského členského štátu pre toto obchodné miesto zváži, či je vhodné uložiť fyzickej alebo právnickej osobe zákaz alebo obmedzenie predaja nakrátko finančného nástroja na obchodnom mieste, alebo iným spôsobom obmedziť transakcie s týmto finančným nástrojom na obchodnom mieste s cieľom zabrániť nekontrolovateľnému poklesu ceny finančného nástroja.
Pokiaľ sa príslušný orgán uistí, že je vhodné, aby konal v zmysle prvého pododseku, uloží fyzickej alebo právnickej osobe zákaz alebo obmedzenie vykonávať predaj nakrátko akcie alebo dlhopisu na obchodnom mieste, alebo v prípade iného typu finančného nástroja obmedzí transakcie s týmto finančným nástrojom na tomto obchodnom mieste.
2. Opatrenie sa uplatňuje po obdobie, ktoré nesmie presiahnuť koniec obchodného dňa nasledujúceho po obchodnom dni, v ktorom sa vyskytol cenový pokles. Príslušný orgán domovského členského štátu môže predĺžiť dĺžku trvania opatrenia, ak sú dôvody na takéto predĺženie opodstatnené.
3. Opatrenie sa uplatňuje za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo podlieha výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.
3a. Orgán ESMA po tom, čo dostane od príslušného orgánu oznámenie o tom, že uložil fyzickej alebo právnickej osobe zákaz predaja nakrátko finančného nástroja na obchodnom mieste alebo ho obmedzil, alebo iným spôsobom obmedzil transakcie s týmto finančnom nástrojom na tomto obchodnom mieste, zváži pred začiatkom nasledujúceho obchodného dňa, či je vhodné prostredníctvom opatrenia v súlade s článkom 24 rozsah tohto opatrenia rozšíriť na všetky obchodné miesta, ktoré s daným finančným nástrojom obchodujú.
4. Pokles hodnoty musí predstavovať v prípade akcie 10 % alebo viac a v prípade iných tried finančných nástrojov sumu, ktorú stanoví Komisia.
Orgán ESMA môže v prípade potreby a so zreteľom na vývoj na finančných trhoch vydať stanovisko k potrebe upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 4 a zaslať ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Komisia do troch mesiacov od prijatia stanoviska orgánu ESMA prijme v súlade s článkom 36 delegované akty, v ktorých vymedzí možnosti týkajúce sa obdobia platnosti opatrenia a pokles hodnoty finančných nástrojov ▐, pričom zohľadní osobitosti každej triedy finančných nástrojov a rozdiely vo volatilite .
5. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , ktorými sa bližšie určí metóda výpočtu 10 % poklesu hodnoty akcií a metóda výpočtu poklesu hodnoty stanoveného Komisiou v zmysle odseku 4. ▐ ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii ▐ do 31. decembra 2011.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 .
Článok 20
Lehota obmedzení
Každé opatrenie, ktoré sa uloží v zmysle článkov 16 , 16a, 17 a 18, je platné počas počiatočnej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace od dátumu uverejnenia oznámenia uvedeného v článku 21.
Každé takéto opatrenie sa môže obnoviť na ďalšie maximálne trojmesačné obdobie , ak naďalej platia dôvody, pre ktoré bolo opatrenie prijaté . Ak sa opatrenie po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty neobnoví, automaticky stráca účinnosť .
Článok 21
Oznámenie obmedzení
1. Príslušný orgán uverejní na svojej webovej stránke oznámenie o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť akékoľvek opatrenie uvedené v článkoch 16 až 19.
2. V oznámení sa uvedú podrobnosti minimálne o:
a) |
uložených opatreniach vrátane nástrojov a triedy transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, ako aj trvanie týchto opatrení; |
b) |
dôvodoch, pre ktoré sa príslušný orgán domnieva, že je nevyhnutné uložiť opatrenia, vrátane dôkazu dokladajúceho tieto dôvody. |
3. Opatrenie podľa článkov 16 až 19 nadobudne účinnosť v deň jeho uverejnenia, alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto oznámení, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.
Článok 22
Oznámenia podávané orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom
1. Pred uložením alebo obnovením akéhokoľvek opatrenia podľa článkov 16, 16a, 17 alebo 18 alebo pred uložením akéhokoľvek obmedzenia podľa článku 19 príslušný orgán oznámi orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.
2. Oznámenie obsahuje podrobné informácie o navrhovaných opatreniach, triede finančných nástrojov a transakciách, na ktoré sa tieto opatrenia budú vzťahovať, ako aj dôkazy dokladajúce uvádzané dôvody a dátum, ku ktorému by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť.
3. Oznámenie návrhu na uloženie alebo obnovenie opatrenia v zmysle článkov 16, 16a, 17 a 18 sa musí podať najneskôr 24 hodín pred tým, ako by opatrenie malo nadobudnúť účinnosť alebo malo byť obnovené. Za výnimočných okolností príslušný orgán môže podať oznámenie aj menej ako 24 hodín pred tým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín. Oznámenie podľa článku 19 sa podá pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť.
4. Príslušný orgán členského štátu, ktorý dostal oznámenie podľa tohto článku, môže prijať opatrenia v súlade s článkami 16 až 19 v tomto členskom štáte, pokiaľ sa uistí, že toto opatrenie je nevyhnutné na pomoc príslušnému orgánu. Príslušný orgán musí takisto podať oznámenie v súlade s odsekmi 1, 2 a 3, ak navrhuje prijatie opatrení.
Oddiel 2
Právomoci orgánu ESMA
Článok 23
Koordinácia orgánom ESMA
1. ESMA uľahčuje a koordinuje opatrenia, ktoré prijímajú príslušné orgány podľa oddielu 1. ESMA zabezpečuje najmä to, aby príslušné orgány uplatňovali jednotný prístup vo vzťahu k opatreniam podľa oddielu 1, najmä pokiaľ ide o to, kedy je nevyhnutné využiť intervenčnú právomoc podľa oddielu 1, o povahu uložených opatrení a začiatok a trvanie daných opatrení.
2. Po tom, ako ESMA prijme oznámenie podľa článku 22 o akomkoľvek opatrení, ktoré treba uložiť alebo obnoviť podľa článkov 16, 16a, 17 alebo 18, do 24 hodín vydá rozhodnutie o tom , či je opatrenie alebo navrhované opatrenie nevyhnutné na riešenie výnimočnej situácie. Orgán ESMA v rozhodnutí uvedie, či sa podľa neho vyskytli nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, či je opatrenie alebo navrhované opatrenie vhodné a primerané na riešenie hrozby a či je navrhovaná dĺžka trvania opatrení opodstatnená. Ak je ESMA toho názoru, že na riešenie hrozby je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, uvedie to vo svojom rozhodnutí a požiada tieto príslušné orgány, aby takéto opatrenie prijali do 24 hodín . Rozhodnutie sa uverejní na webovej stránke orgánu ESMA.
3. Ak orgán ESMA usúdi, že treba zaviesť určité opatrenie na úrovni Únie, jeho rozhodnutie je pre príslušné orgány záväzné a musí sa zaviesť do 24 hodín.
3a. Orgán ESMA pravidelne a v každom prípade prinajmenšom každé tri mesiace preskúma opatrenia podľa tohto článku. Ak sa opatrenie po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty neobnoví, automaticky stráca účinnosť.
Článok 24
Intervenčné právomoci orgánu ESMA
1. V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 orgán ESMA prijme za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 2, jedno alebo viacero z týchto opatrení:
a) |
požiada fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má čisté krátke pozície v konkrétnom finančnom nástroji alebo triede finančných nástrojov, aby oznámila príslušnému orgánu podrobné informácie o takejto pozícii alebo aby tieto informácie zverejnila; |
b) |
uloží zákaz alebo podmienky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré vykonávajú predaj nakrátko alebo uzatvárajú transakcie, pri ktorých vzniká finančný nástroj alebo ktoré sa vzťahujú na finančný nástroj, pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty iného finančného nástroja; |
c) |
obmedzí možnosť fyzických alebo právnických osôb uzatvárať swapové transakcie na úverové zlyhanie súvisiacich s obligáciou členského štátu alebo Únie alebo obmedzí hodnotu nekrytých pozícií swapov na úverové zlyhanie, ktoré môžu fyzické alebo právnické osoby uzatvárať v súvislosti s obligáciou členského štátu alebo Únie; |
d) |
zabráni fyzickej alebo právnickej osobe, aby uzatvárala transakcie týkajúce sa určitého finančného nástroja, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo obmedzí hodnotu transakcií s týmto finančným nástrojom, ktoré smie uzatvárať. |
Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný kompetentný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný kompetentný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.
2. Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené obe tieto podmienky:
a) |
opatreniami uvedenými v písmenách a) až d) prvého pododseku odseku 1 sa bude riešiť hrozba pre správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti a opatrenia budú mať cezhraničný účinok; |
b) |
príslušný orgán neprijal opatrenia na riešenie hrozby, alebo opatrenia, ktoré prijal, nie sú postačujúce na riešenie hrozby. |
3. Orgán ESMA zohľadní pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 to, či opatrenia:
a) |
budú významným spôsobom riešiť hrozbu pre správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, alebo či významne zlepšia schopnosť príslušných orgánov monitorovať hrozbu; |
b) |
nebudú vytvárať riziko regulačnej arbitráže; |
c) |
nebudú mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, okrem iného znižovaním likvidity na týchto trhoch alebo vytváraním neistoty pre účastníkov trhu, ktorý je neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia. |
Ak príslušný orgán prijal alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článkov 16, 16a, 17 alebo 18, orgán ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal rozhodnutie ustanovené v článku 23.
4. Pred tým, ako sa orgán ESMA rozhodne uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, v prípade potreby to prekonzultuje s Európskym výborom pre systémové riziká a s ostatnými príslušnými orgánmi.
5. Pred tým, ako sa orgán ESMA rozhodne uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, oznámi príslušným orgánom navrhované opatrenie. Oznámenie obsahuje podrobné informácie o navrhovaných opatreniach, triede finančných nástrojov a transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia budú vzťahovať, ako aj dôkazy dokladajúce uvádzané dôvody a dátum, ku ktorému má opatrenie nadobudnúť účinnosť.
6. Oznámenie sa podá najneskôr 24 hodín pred dátumom nadobudnutia účinnosti alebo obnovy opatrenia. Za výnimočných okolností ESMA môže podať oznámenie aj menej ako 24 hodín pred tým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín.
7. ESMA uverejní na svojej webovej stránke oznam o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v článku 1. V ozname sa uvedú minimálne:
a) |
uložené opatrenia vrátane nástrojov a triedy transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, ako aj trvanie týchto opatrení; |
b) |
dôvody, pre ktoré sa ESMA domnieva, že je nevyhnutné uložiť opatrenia vrátane dôkazu dokladajúceho tieto dôvody. |
8. Opatrenie nadobúda účinnosť, keď sa uverejní oznam, alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto ozname, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.
9. ESMA v náležitých intervaloch a minimálne raz za štvrťrok preskúma svoje opatrenia uvedené v odseku 1. Ak sa opatrenie po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Odseky 2 až 8 sa uplatňujú na obnovu opatrení.
10. Opatrenie prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom podľa oddielu 1.
Článok 25
Ďalšie vymedzenie nepriaznivých udalostí alebo nepriaznivého vývoja
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty, ktorými sa bližšie určia kritériá a faktory, ktoré musia príslušné orgány a orgán ESMA zohľadniť pri určovaní toho, či sa vyskytli nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj podľa článkov 16, 16a, 17, 18 a 23 a či sa vyskytli hrozby uvedené v článku 24 ods. 2 písm. a).
KAPITOLA VI
ÚLOHA PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV
Článok 26
Príslušné orgány
Každý členský štát určí na účely tohto nariadenia príslušný orgán. Tieto príslušné orgány musia byť verejnými orgánmi. Členské štáty o tom informujú Komisiu, orgán ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov.
Článok 27
Právomoci príslušných orgánov
1. Príslušné orgány majú všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií, aby si mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia. Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci jedným z týchto spôsobov:
a) |
priamo; |
b) |
v spolupráci s inými orgánmi; |
c) |
obrátením sa na príslušné súdne orgány. |
2. Aby si príslušné orgány členských štátov mohli plniť svoje povinnosti, majú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tieto právomoci:
a) |
právo na prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a právo dostať alebo si urobiť jeho kópiu; |
b) |
právo požadovať informácie od každej fyzickej alebo právnickej osoby a v prípade potreby predvolať a vypočuť fyzické alebo právnické osoby na účely získania informácií; |
c) |
právo vykonávať kontroly na mieste s oznámením alebo bez oznámenia; |
d) |
právo požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov; |
e) |
právo požadovať zastavenie každej praxe, ktorá je v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia; |
f) |
právo požadovať zmrazenie a/alebo zabavenie majetku. |
3. Bez toho, aby tým boli dotknuté písmená a) a b) odseku 2, príslušné orgány členských štátov majú právomoc požadovať v jednotlivých prípadoch od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uzatvára swapové transakcie na úverové zlyhanie, aby poskytla všetky tieto informácie:
a) |
vysvetlenie účelu transakcie a to, či je zameraná na zaistenie proti riziku ▐ alebo má iný účel; |
b) |
informácie na overenie podkladového rizika, ak je transakcia zameraná na zaistenie. |
Článok 28
Prešetrovania orgánom ESMA
ESMA môže na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov , Európskeho parlamentu, Rady, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy prešetriť konkrétny problém alebo postup súvisiaci s predajom nakrátko alebo s používaním swapov na úverové zlyhanie, aby posúdil, či tento problém alebo tento postup potenciálne neohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v Únii.
ESMA uverejní správu, v ktorej sa uvedú zistenia a prípadné odporúčania v súvislosti s problémom alebo postupom do troch mesiacov odo dňa ukončenia prešetrovania .
Článok 29
Služobné tajomstvo
1. Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán alebo fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu. Dôverné informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej fyzickej alebo právnickej osobe, ani orgánu s výnimkou prípadov, keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.
2. Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia , ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa počas obdobia maximálne 10 rokov považujú za dôverné a vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.
Článok 30
Povinnosť spolupráce
Príslušné orgány členských štátov spolupracujú, ak je to potrebné alebo vhodné na účely tohto nariadenia. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie, ktoré sú dôležité na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.
Článok 30a
Spolupráca s orgánom ESMA
1. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 príslušné orgány spolupracujú s orgánom ESMA na účely tohto nariadenia.
2. Príslušné orgány bezodkladne poskytnú orgánu ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 31
Spolupráca v prípade žiadosti o kontroly na mieste alebo prešetrovania
1. Príslušný orgán jedného členského štátu môže požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo prešetrovania.
Príslušný orgán informuje ESMA o každej žiadosti uvedenej v prvom pododseku. V prípade prešetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom ESMA prevezme koordináciu prešetrovania alebo kontroly.
2. Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo prešetrenie, môže:
a) |
sám vykonať kontrolu na mieste alebo prešetrenie; |
b) |
umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil kontroly na mieste alebo prešetrenia; |
c) |
umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo prešetrenie; |
d) |
určiť audítorov alebo expertov, aby vykonali kontrolu na mieste alebo prešetrenie; |
e) |
podeliť sa o konkrétne úlohy súvisiace s činnosťami dohľadu s ostatnými príslušnými orgánmi. |
2a. Orgán ESMA môže takisto vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste, a to vopred ohlásené alebo neohlásené.
Orgán ESMA môže požiadať príslušné orgány členských štátov, aby vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste.
Článok 32
Spolupráca s tretími krajinami
1. Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré sa budú týkať výmeny informácií s orgánmi dohľadu v tretích krajinách , kontroly dodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách a prijímania podobných opatrení príslušným orgánom s cieľom doplniť opatrenia prijaté podľa článkov 16 až 25.
Príslušný orgán, ktorý navrhuje uzatvoriť takúto dohodu, informuje o tom orgán ESMA a ostatné príslušné orgány.
1a. V súlade s článkom 30a postúpia príslušné orgány orgánu ESMA informácie získané od orgánov dohľadu tretích krajín.
2. ESMA koordinuje vypracúvanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi členských štátov a orgánmi dohľadu tretích krajín . V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijme ESMA usmernenia pre vzorovú dohodu, ktorú majú príslušné orgány používať.
ESMA takisto koordinuje medzi príslušnými orgánmi výmenu informácií získaných od orgánov dohľadu tretích krajín , ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa článkov 16 až 25 .
3. Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín iba vtedy, ak zverejňované informácie budú podliehať zárukám o služobnom tajomstve, ktoré sú minimálne rovnaké, ako záruky uvedené v článku 29. Takáto výmena informácií musí byť určená na vykonávanie úloh týchto príslušných orgánov.
Článok 33
Odovzdávanie a uchovávanie osobných údajov
V súvislosti s odovzdávaním osobných údajov medzi členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a treťou krajinou sa uplatňuje smernica 95/46/ES. Pokiaľ ide o odovzdávanie osobných údajov orgánom ESMA členským štátom alebo tretej krajine, ESMA dodržiava nariadenie (ES) č. 45/2001.
Údaje sa uchovávajú počas maximálne piatich rokov.
Článok 34
Zverejňovanie informácií tretím krajinám
Príslušné orgány členského štátu môžu odovzdať orgánu dohľadu tretej krajiny údaje a analýzy údajov, ak sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 25 alebo 26 smernice 95/46/ES, a to iba podľa konkrétneho prípadu. Príslušný orgán členského štátu sa musí uistiť, že odovzdanie informácie je nevyhnutné na účely tohto nariadenia. Údaje sa odovzdajú len vtedy, keď tretia krajina zaručí, že tieto údaje neodovzdá inej tretej krajine bez výslovného písomného súhlasu príslušného orgánu členského štátu.
Príslušný orgán členského štátu môže poskytnúť informácie, ktoré sú v zmysle článku 29 dôverné a ktoré dostal od príslušného orgánu iného členského štátu, orgánu dohľadu tretej krajiny iba vtedy, keď príslušný orgán dotknutého členského štátu získal výslovný písomný súhlas príslušného orgánu, od ktorého informácie dostal, a tieto informácie sa podľa potreby poskytujú výlučne na účely, na ktoré tento príslušný orgán udelil svoj súhlas.
Článok 35
Sankcie
Na základe usmernení prijatých orgánom ESMA a po zohľadnení oznámenia Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb členské štáty v súlade so základnými zásadami príslušného vnútroštátneho práva ustanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení, sankcií a peňažných pokút, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené opatrenia, sankcie a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Ak predajca poruší ustanovenia článku 12, sankcie by mali byť dostatočne vysoké, aby mu neumožňovali dosiahnuť zisk.
V súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 prijme ESMA usmernenia týkajúce sa typu administratívnych opatrení a sankcií, ktoré majú členské štáty ustanoviť.
Členské štáty oznámia ▐ Komisii a orgánu ESMA ustanovenia uvedené v prvom a druhom pododseku do [1. júla 2012] a bezodkladne im oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré majú na ne vplyv.
Orgán ESMA na svojej webovej stránke uverejní zoznam administratívnych opatrení a sankcií, ktoré existujú v jednotlivých členských štátoch, a pravidelne ho aktualizuje.
Členské štáty každoročne poskytujú orgánu ESMA súhrnné informácie týkajúce sa všetkých administratívnych opatrení a uložených sankcií. Ak príslušný orgán zverejní skutočnosť, že bolo uložené administratívne opatrenie alebo sankcia, súčasne to oznámi orgánu ESMA.
KAPITOLA VII
DELEGOVANÉ AKTY
Článok 36
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 15 ods. 2, článku 19 ods. 4 a článku 25 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.
2a. Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, konzultuje s orgánom ESMA.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 15 ods. 2, článku 19 ods. 4 a článku 25 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 15 ods. 2, článku 19 ods. 4 a článku 25 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace .
▐
Článok 39
Postup výboru
1. Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere ustanovený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (12). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (13).
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
▐
Článok 39a
Lehota na prijatie delegovaných aktov
Komisia prijme delegované akty podľa článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 15 ods. 2, článku 19 ods. 4 a článku 25 do … (14)
KAPITOLA VIII
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 40
Preskúmanie a podávanie správ
Komisia do 30. júna 2013 predloží so zreteľom na diskusie s príslušnými orgánmi a orgánom ESMA správu Európskemu parlamentu a Rade o:
a) |
primeranosti prahových hodnôt na oznamovanie a zverejňovanie informácií podľa článkov 5 ▐ a 8; |
aa) |
aa) primeranosti požiadaviek a prahových hodnôt na zverejňovanie informácií podľa článku 7 s osobitným zreteľom na ich dosah na likviditu a volatilitu finančných trhov; |
ab) |
vhodnosti priameho, centralizovaného oznamovania orgánu ESMA; |
b) |
fungovaní obmedzení a požiadaviek uvedených v kapitole II; |
c) |
primeranosti iných obmedzení alebo podmienok týkajúcich sa predaja nakrátko alebo swapov na úverové zlyhanie. |
Článok 41
Prechodné ustanovenie
Existujúce opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré nadobudli účinnosť pred 15. septembrom 2010, sa môžu naďalej uplatňovať do [1. júla 2013] pod podmienkou, že sa oznámia Komisii.
Článok 41a
Personálne obsadenie a finančné zdroje orgánu ESMA
Orgán ESMA posúdi do 31. decembra 2011 personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Článok 42
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [1. júla 2012].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 34.
(2) Ú. v. EÚ C 91, 23.3.2011, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1
(5) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(6) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(8) Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).
(9) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.
(10) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
(11) Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33.
(12) Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.
(13) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 .
(14) Šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/328 |
Utorok 5. júla 2011
Systémy náhrad pre investorov ***I
P7_TA(2011)0313
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov (KOM(2010)0371 – C7-0174/2010 – 2010/0199(COD))
2013/C 33 E/37
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0371), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0174/2010), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu, |
— |
so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Švédskym parlamentom a Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1), |
— |
so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0167/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
3. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 99, 31.3.2011, s. 1.
Utorok 5. júla 2011
P7_TC1-COD(2010)0199
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Skupina expertov na vysokej úrovni pod vedením J. de Larosière na žiadosť Komisie vypracovala správu, ktorú uverejnila 25. februára 2009 a v ktorej dospela k záveru, že rámec dohľadu je potrebné posilniť, aby sa znížilo riziko vzniku finančných kríz v budúcnosti a aby sa znížila ich závažnosť. Odporučila takisto ďalekosiahle reformy štruktúry dohľadu nad finančným sektorom v Európskej únii vrátane vytvorenia Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, ktorý pozostáva z troch európskych orgánov pre dohľad, jedného pre sektor cenných papierov, jedného pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jedného pre sektor bankovníctva, a zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká. V oznámení Komisie zo 4. marca 2009„Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ sa navrhuje posilnenie regulačného rámca Únie pre finančné služby, a najmä zvýšenie ochrany investorov. Európska komisia v septembri 2009 navrhla balík právnych predpisov pre zriadenie nových orgánov vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3), najmä s cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu práva Únie a k zavedeniu vysokokvalitných spoločných regulačných noriem a postupov, ako aj noriem a postupov pre dohľad. |
(2) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (4) by sa preto mala zmeniť a doplniť s cieľom udržať dôveru vo finančný systém a lepšie chrániť investorov so zreteľom na vývoj právneho rámca Únie, vývoj na finančných trhoch a problémy zaznamenané pri uplatňovaní smernice v členských štátoch v prípadoch neschopnosti investičných spoločností vrátiť aktíva, ktoré majú v držbe v mene klientov. |
(3) |
Smernica 97/9/ES v čase prijatia dopĺňala smernicu Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (5) s cieľom zabezpečiť, aby si každý členský štát zriadil systém náhrad pre investorov na zabezpečenie harmonizovanej minimálnej úrovne ochrany aspoň pre malých investorov v prípade, ak by investičná spoločnosť nebola schopná plniť svoje povinnosti voči svojim klientom. Keď sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6) zrušila smernica 93/22/EHS, zaviedol sa nový zoznam investičných služieb a činností s cieľom zahrnúť celý rozsah aktivít orientovaných na investorov a zabezpečiť potrebný stupeň harmonizácie, aby sa investorom ponúkla vysoká úroveň ochrany a aby sa investičným spoločnostiam umožnilo poskytovať služby v celej Únii. Preto je potrebné zosúladiť smernicu 97/9/ES so smernicou 2004/39/ES s cieľom zabezpečiť, aby bolo poskytovanie investičných služieb a činností systémami naďalej dostatočne kryté. |
(4) |
Smernica 97/9/ES zohľadňovala v čase prijatia krytie a fungovanie systémov ochrany vkladov upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (7). V dôsledku toho by bolo vhodné pokračovať v zohľadňovaní všetkých prípadných zmien a doplnení smernice 94/19/ES. |
(5) |
Investori nemusia vedieť o prípadných obmedzeniach povolení chýbajúcich alebo obmedzených povoleniach investičných spoločností, preto je nutné ich chrániť v situáciách, keď investičné spoločnosti konajú bez povolenia alebo v rozpore so svojím povolením, najmä držbou aktív klientov alebo poskytovaním služieb konkrétnemu typu klientov bez povolenia alebo v rozpore s podmienkami svojho povolenia. Systémy by preto mali kryť aktíva klientov, ktoré sú de facto v držbe investičných spoločností v súvislosti s akoukoľvek investičnou činnosťou. [PDN 1] |
(6) |
V smernici Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (8) sa investičným spoločnostiam povoľuje vkladať finančné nástroje, ktoré majú v držbe v mene klientov, na účty otvorené u tretej strany. Tretia strana nemusí nevyhnutne podliehať osobitnej právnej úprave a dohľadu. Bez ohľadu na súlad so smernicou 2006/73/ES, zlyhanie tretej strany môže mať vplyv na práva investorov, ak táto tretia strana nie je schopná vrátiť finančné nástroje investičnej spoločnosti. Na účely posilnenia dôvery investorov by bolo vhodné rozšíriť náhrady podľa smernice 97/9/ES bez toho, aby to malo vplyv na uplatniteľné vnútroštátne režimy občianskoprávnej zodpovednosti, na neschopnosť investičnej spoločnosti vrátiť finančné nástroje klientom v dôsledku zlyhania tretej strany v prípade, keď finančné nástroje uložila u tretej strany investičná spoločnosť alebo jej správcovia. |
(7) |
V smernici 2006/73/ES sa vyžaduje, aby investičné spoločnosti uložili finančné prostriedky klientov, ktoré prijali, na jeden alebo viacero účtov otvorených u tretej strany. Týmito tretími stranami sú centrálne banky, úverové inštitúcie alebo banky s povolením na vykonávanie činnosti v tretej krajine alebo kvalifikovaný fond peňažného trhu. Prísny režim, ktorý zabezpečuje smernica 2006/73/ES, má za následok, že rozšírenie krytia na zlyhanie tretej strany, u ktorej boli finančné prostriedky uložené, nie je nevyhnutné. |
(8) |
Keďže krytie náhrad podľa smernice 94/19/ES je teraz vyššie ako krytie podľa tejto smernice, je potrebné zabezpečiť najvyššiu ochranu investorov V prípadoch, keď by sa na aktíva v držbe bánk mohli vzťahovať obidve smernice 94/19/ES i alebo 97/9/ES , by investorom mala byť V týchto prípadoch by preto mala byť investorovi vyplatená náhrada podľa smernice 94/19/ES. [PDN 2] |
(9) |
Na to, aby systémy vyplácajúce náhrady investorom za zlyhanie depozitára alebo tretej strany, mohli získať späť finančné prostriedky vyplatené ako náhrady, mali by mať právo subrogácie práv investora alebo investičnej spoločnosti alebo podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) v konkurznom konaní v rozsahu nimi vykonaných platieb. Touto smernicou by sa nemala zmenšiť zodpovednosť investičných spoločností alebo PKIPCP získať späť aktíva od depozitára alebo správcu. [PDN 3] |
(10) |
V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (9) sa vyžaduje, aby boli aktíva PKIPCP boli zverené do úschovy u depozitára. Počas roka 2011 Komisia predloží návrhy na zmenu a doplnenie smernice 2009/65/ES, aby sa objasnili záväzky depozitára, ak depozitár on sám alebo jeden z jeho podsprávcov zlyhajú a nie sú schopní vrátiť finančné nástroje, ktoré majú v úschove, má to vplyv na hodnotu podielov alebo akcií PKIPCP. Na zvýšenie ochrany v takejto situácii by podielnici a akcionári PKIPCP mali mať možnosť využiť rovnakú úroveň ochrany, ako keby investovali priamo do príslušných finančných nástrojov, ak by sa subjekt, ktorý má finančné nástroje v držbe, stal neschopným ich vrátiť. Podielnici a akcionári PKIPCP by mali dostať náhradu za stratu hodnoty PKIPCP. Zároveň by mali mať možnosť ponechať si podielové listy alebo akcie PKIPCP, aby si zachovali právo na spätné odkúpenie, keď to považujú za primerané. Komisia by mala po ukončení preskúmania smernice 2009/65/ES analyzovať, v ktorých situáciách by zlyhanie depozitára PKIPCP alebo podsprávcu mohlo ovplyvniť hodnotu podielov alebo akcií PKIPCP. Správa o tejto analýze by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade, v prípade potreby spolu s legislatívnymi návrhmi. [PDN 4] |
(11) |
V smernici 97/9/ES sú už vylúčené všetky prípadné náhrady zo systémov náhrad pre investorov na základe pohľadávok vyplývajúcich z transakcií, v súvislosti s ktorými boli určité osoby odsúdené za trestný čin prania špinavých peňazí v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (10). Bolo by tiež vhodné vylúčiť každú prípadnú žiadosť o náhradu, keď príslušné aktíva pochádzajú z konania zakázaného podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (11), na ktorom sa žiadateľ podieľal. |
(12) |
Minimálna úroveň náhrady sa zaviedla v roku 1997 a odvtedy nebola zmenená. Táto úroveň by sa mala zvýšiť na 50 000 EUR 100 000 EUR s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch a legislatívneho rámca Únie. Táto suma zohľadňuje účinky inflácie v Únii a potrebu lepšieho zosúladenia úrovne náhrady s priemernou hodnotou investícií drobných klientov v členských štátoch. Na zvýšenie ochrany poskytovanej investorom je potrebné odstrániť existujúcu možnosť, aby členské štáty obmedzili alebo vylúčili krytie finančných prostriedkov v iných menách ako sú meny členských štátov. [PDN 5] |
(13) |
Na zabezpečenie toho, aby investori dostali náhradu ustanovenú v smernici 97/9/ES a porovnateľnú úroveň ochrany investorov v jednotlivých členských štátoch, je potrebné zaviesť spoločné pravidlá upravujúce financovania systémov náhrad pre investorov. Systémy by sa mali financovať úmerne k ich záväzkom. Mala by sa zabezpečiť primeraná úroveň financovania vopred a systémy by mali mať zavedené primerané opatrenia na posúdenie a dosiahnutie cieľovej úrovne ich financovania pred výskytom akejkoľvek straty významnej podľa smernice 97/9/ES. Spoločná minimálna cieľová úroveň finančných prostriedkov by sa mala dosiahnuť čo najskôr a v každom prípade do desiatich piatich rokov. [PDN 6] |
(14) |
V prípade potreby by mali mimoriadne výzvy na úhradu príspevkov adresované členom systému alebo prístup k úverovým zdrojom, ako sú úvery od komerčných bánk alebo verejných inštitúcií na komerčnom základe, zabezpečiť včasné krytie akýchkoľvek prípadných potrieb, ktoré nie sú kryté finančnými prostriedkami zozbieranými od členov pred výskytom straty. |
(15) |
Fungovanie systémov je v súčasnosti v členských štátoch veľmi odlišné a cieľom tejto smernice je zavedenie ďalšej harmonizácie, pri súčasnom ponechaní určitej flexibility na členské štáty pokiaľ ide o podrobnú organizáciu týchto schém. Komisia Komisii by sa mala byť splnomocnená udeliť právomoc prijímať delegované akty o určitých základných vlastnostiach fungovania systémov v súlade s článkom 290 zmluvy v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o niektoré zásadné aspekty fungovania systémov . Delegované akty by sa mali prijímať najmä v súvislosti s metódou určenia potenciálnych záväzkov systémov, s faktormi, ktoré sa majú zvážiť pri posudzovaní možnosti, aby dodatočné príspevky neohrozili stabilitu finančného systému členských štátov, s alternatívnymi opatreniami financovania, ktoré musia mať systémy prijaté, aby mohli v prípade potreby získať krátkodobé financovanie a s kritériami na určenie príspevkov subjektov, ktoré sú kryté na základe systémov. Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy. Konkrétne, delegované akty by sa mali prijímať v súvislosti s určením akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aj pokiaľ ide o určenie metódy na výpočet cieľovej úrovne finančných prostriedkov, ktorú majú stanoviť systémy a na úpravu tejto cieľovej úrovne finančných prostriedkov, percentuálneho podielu určeného stropu finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie úverov medzi systémami náhrad pre investorov, postupov vybavovania pohľadávok investorov, a technickými kritériami na výpočet straty hodnoty PKIPCP za okolností, ktoré sú kryté touto smernicou. Komisia by mala byť splnomocnená meniť a dopĺňať, prostredníctvom delegovaných aktov, percentuálny podiel ako aj pokiaľ ide o zmeny percentuálneho podielu finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie úverov berúc do úvahy vývoj na finančných trhoch. [PDN 7 a PDN 12] |
(15a) |
Na účely zabezpečenia jednotnosti podmienok uplatňovania ustanovení týkajúcich sa financovania systémov by mal ESMA vypracovať technické normy týkajúce návrh vykonávacích technických noriem týkajúcich sa podrobných údajov, ktoré majú systémy zverejňovať. [PDN 7] |
(16) |
Na zabezpečenie, aby investori dostali náhradu včas, mal by sa zaviesť mechanizmus vypožičiavania medzi systémami náhrad pre investorov v Únii, ako nástroj posledného možného riešenia. Tento systém by mal zahŕňať možnosť, aby si systémy náhrad pre investorov mohli vo výnimočných prípadoch, keď majú dočasný nedostatok financií, požičať finančné prostriedky od iných systémov. Na tento účel by časť financovania ex ante každého systému mala byť k dispozícii na poskytnutie úverov iným systémom náhrad pre investorov. |
(16a) |
Príslušné orgány by mali úzko spolupracovať navzájom a s ESMA v záujme odhaľovania podvodov, nesprávnych administratívnych postupov a prevádzkových chýb investičných spoločností v Únii a ich predchádzania. [PDN 8] |
(16b) |
Členské štáty by mali podporovať inštitucionalizovaný dialóg medzi organizáciami a orgánmi na ochranu spotrebiteľov, príslušnými orgánmi a systémami náhrad pre investorov, aby sa zabránilo vzniku ďalších prípadov náhrady. Členské štáty by mali ustanoviť rámec pre dialóg na zisťovanie problémov v ranom štádiu a na ohlasovanie problémov, ako sú nefunkčné trhové postupy, podozriví poskytovatelia, produkty alebo firemné štruktúry, systémom dohľadu a systémom náhrad pre investorov. [PDN 9] |
(17) |
Mechanizmus vypožičiavania by nemal mať vplyv na prípadnú fiškálnu zodpovednosť členských štátov. Požičiavajúce si systémy by mali byť schopné využiť možnosť vypožičiavania ustanovenú v tejto smernici po vyčerpaní finančných prostriedkov zozbieraných na účely dosiahnutia cieľovej úrovne finančných prostriedkov a na základe dodatočných výziev na úhradu príspevkov adresovaných ich členom. Pri rešpektovaní dohľadu nad systémami náhrad pre investorov zo strany členských štátov by ESMA mal prispieť k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčenie investičným spoločnostiam a PKIPCP vykonávať ich činnosť, pri súčasnom zabezpečení účinnej ochrany investorov. ESMA by mal na tento účel potvrdiť, že sú splnené podmienky požičiavania medzi systémami náhrad pre investorov uvedené v smernici 97/9/ES a stanoviť sumy, ktoré majú poskytnúť jednotlivé systémy, počiatočnú úrokovú sadzbu, ako aj trvanie úveru, v rámci prísnych limitov stanovených uvedenou smernicou. V tejto súvislosti by mal orgán ESMA zhromažďovať aj informácie o systémoch náhrad pre investorov, najmä o výške peňažných prostriedkov a finančných nástrojoch krytých jednotlivými systémami, potvrdené príslušnými orgánmi. Mal by informovať ostatné systémy náhrad pre investorov o ich povinnosti požičať finančné prostriedky. [PDN 10] |
(18) |
Na účely zjednodušenia procesu poskytovania úverov, ak je v členskom štáte zriadený viac ako jeden systém, členský štát by mal označiť jeden systém ako systém tohto členského štátu, ktorý poskytuje úvery, a informovať o tom ESMA. Vypožičiavanie by malo byť obmedzené na krytie náhrad vyplývajúcich zo smernice 97/9/ES. |
(19) |
Je potrebné zabezpečiť, aby sa celkové finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie úverov, mohli použiť na uspokojenie viacerých žiadostí požičiavajúcich si systémov. Na tento účel by žiadny úver nemal presiahnuť vopred určený prah finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie úverov. |
(20) |
Na urýchlenie procesu poskytovania náhrad, by mal príslušný orgán podľa možnosti čo najskôr rozhodnúť o skutočnosti, či investičná spoločnosť nie je schopná plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z pohľadávok investorov. |
(21) |
Postupy potrebné na preukázanie oprávnenosti a výšky nároku na náhradu, často závisiace od vnútroštátneho správneho práva a konkurzného práva, môžu spôsobiť veľké omeškania pri vyplácaní náhrad investorom. Na účely skrátenia omeškaní pri vykonávaní platieb je nevyhnutné zabezpečiť, aby v systémoch alebo situáciách, kde oprávnenosť a výška náhrady závisia od postupov v prípade platobnej neschopnosti alebo súdnych konaní týkajúcich sa subjektov, ktoré si neplnia svoje povinnosti, systémy by mali mať možnosť zúčastniť sa týchto konaní. Okrem toho, by sa mala stanoviť povinnosť poskytnúť predbežné vyplatenie čiastočnej náhrady v prípade meškaní dlhších ako 12 mesiacov s cieľom umožniť investorom, aby získali čas nárokovanej náhrady. Malo by sa počítať s mechanizmami vrátenia peňazí do systému v prípade, keď sa preukáže, že žiadosť nebola oprávnená. |
(22) |
V smernici 97/9/ES sa povoľuje členským štátom, aby vylúčili profesionálnych a inštitucionálnych investorov z krytia, ale príslušný zoznam nie je v súlade s klasifikáciou klientov investičných spoločností podľa smernice 2004/39/ES. Na zabezpečenie súladu medzi smernicami 97/9/ES a 2004/39/ES, na zjednodušenie systémov náhrad a na obmedzenie možného vylúčenia v prípade podnikov len na veľké podniky, by sa smernica 97/9/ES mala vzťahovať len na investorov, ktorí sa považujú za profesionálnych klientov podľa smernice 2004/39/ES. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň ochrany pre všetkých príslušných investorov by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť mikrosubjekty, neziskové organizácie a verejné miestne orgány do rozsahu pôsobnosti smernice 97/9/ES. [PDN 11] |
(23) |
[Znenie odôvodnenia 23 je presunuté do odôvodnenia 15] |
(24) |
Smernica 97/9/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny a doplnenia smernice 97/9/ES
Smernica 97/9/ES sa mení a dopĺňa takto:
1. |
Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
2. |
Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
Článok 3 sa nahrádza takto: „Článok 3 Z akejkoľvek náhrady zo systémov náhrad pre investorov sú vylúčené tieto pohľadávky:
|
4. |
Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:
|
5. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 4a 1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy náhrad pre investorov zaviedli primerané systémy na zisťovanie svojich prípadných záväzkov. Členské štáty zabezpečia, aby systémy náhrad pre investorov boli primerane financované úmerne k ich záväzkom. Členské štáty pravidelne poskytujú orgánu ESMA príslušné informácie týkajúce sa možných záväzkov a súvisiaceho proporčného financovania. [PDN 28] 2. Členské štáty zabezpečia, aby každý systém dosiahol cieľovú úroveň finančných prostriedkov aspoň 0,5 % 0,3 % hodnoty peňažných prostriedkov a finančných nástrojov, ktoré majú v držbe, spravujú alebo riadia investičné spoločnosti alebo PKIPCP, ktoré sú kryté ochranou systému náhrad pre investorov. Hodnota krytých peňažných prostriedkov peňazí a finančných nástrojov sa vypočíta každý rok k 1. januáru 31. decembru . [PDN 29] Komisia príjme, prostredníctvom delegovaných aktov je splnomocnená v súlade s článkom 13a a za podmienok uvedených v článkoch 13b a 13c, opatrenia na určenie prijať delegované akty týkajúce sa určenia metódy výpočtu hodnoty peňažných prostriedkov a finančných nástrojov, ktoré sú kryté ochranou systému náhrad pre investorov s cieľom zistiť cieľovú úroveň finančných prostriedkov, ktorú majú systémy vytvoriť a na úpravu cieľovej hodnoty finančných prostriedkov berúc do úvahy vývoj na finančných trhoch. Komisia je tiež splnomocnená v súlade s článkom 13a prijať delegované akty týkajúce sa úpravy minimálnej výšky cieľovej úrovne finančných prostriedkov, pričom zohľadní hodnotu krytých peňažných prostriedkov, ktorá sa vypočíta každý rok, ako sa uvádza v prvom pododseku, vývoj na finančných trhoch a potrebu zabezpečiť účinnú náhradu pre investorov. Komisia do … (22) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o potrebe úpravy cieľovej úrovne finančných prostriedkov ustanovenej v tomto odseku. S cieľom umožniť Komisii vypočítať správnu cieľovú úroveň finančných prostriedkov, ako sa stanovuje v treťom pododseku, každý členský štát poskytne Komisii a orgánu ESMA každý rok potrebné údaje týkajúce sa financovania systémov náhrad pre investorov k 31. decembru. Členské štáty tieto údaje Komisii predložia do 31. marca nasledujúceho roka. Členské štáty Komisii a orgánu ESMA rovnako poskytnú údaje týkajúce sa:
3. Cieľová úroveň finančných prostriedkov sa má financovať vopred a bez ohľadu na výskyt akejkoľvek udalosti relevantnej podľa článku 2 ods. 2alebo ods. 2b. Členské štáty zabezpečia, aby sa cieľová úroveň finančných prostriedkov jednotlivých systémov náhrad pre investorov dosiahla do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice do … (23) a aby každý systém náhrad pre investorov prijal a dodržiaval príslušné plánovanie na dosiahnutie tohto cieľa. [PDN 21 a 31] Príspevky vyzbierané na dosiahnutie cieľovej úrovne finančných prostriedkov sa investujú len do hotovostných vkladov a nízko rizikových aktív so zostatkovou konečnou splatnosťou 24 mesiacov alebo kratšou, ktoré možno zlikvidovať v lehote nepresahujúcej jeden mesiac. 3a. Príspevok každého člena do systému náhrad pre investorov sa určuje na základe stupňa vzniknutého rizika. Na dosiahnutie určitej úrovne harmonizácie pri uplatňovaní tohto odseku v členských štátoch je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 13a prijať delegované akty, ktorými sa objasní, ako sa má určiť príspevok každého člena do systému náhrad pre investorov. [PDN 32] 3b. Príslušné orgány môžu znížiť príspevky členov systému náhrad pre investorov, ktorí dobrovoľne prijmú dodatočné opatrenia na zníženie operačného rizika. Príslušné orgány môžu znížiť aj príspevky tých členov systému náhrad pre investorov, ktorí preukážu, že podsprávcovia, ktorých využívajú, spĺňajú rovnaké normy na zníženie operačného rizika. Žiadne zníženie nesmie ovplyvniť cieľovú úroveň finančných prostriedkov systému náhrad pre investorov. [PDN 33] 3c. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 3b ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem na vytvorenie podmienok na zníženie príspevkov do systému náhrad pre investorov. ESMA každoročne predloží návrh týchto vykonávacích technických noriem Komisii. Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Pri posudzovaní podmienok pre zníženie príspevkov na základe rizika sa vychádza z kritérií, ako sú objem peňažných prostriedkov a finančných nástrojov, kapitálová primeranosť a stabilita každého člena so zreteľom na jeho právne postavenie a právny rámec platný v mieste jeho sídla. [PDN 34] 4. Členské štáty umožnia, aby systémy náhrad pre investorov dodatočne vyzvali členov systému na úhradu príspevkov v prípade, ak cieľová úroveň finančných prostriedkov nebola dostatočná na vyplatenie nárokov na náhrady uvedených v článku 9 ods. 2. Tieto dodatočné príspevky nemajú prevýšiť 0,5 % 0,3 % krytých peňažných prostriedkov a finančných nástrojov, ako je uvedené v odseku 2. Tieto dodatočné príspevky neohrozia stabilitu finančného systému príslušného členského štátu a sú založené na kritériách finančnej dostupnosti. Členské štáty môžu vyzvať k dodatočným príspevkom po tom, čo konzultovali s ESMA a Európskym výborom pre systémové riziká, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (24). [PDN 35] 5. Členské štáty zabezpečia, aby systémy náhrad pre investorov mali zavedené primerané alternatívne opatrenia financovania, ktoré im umožnia získať krátkodobé financovanie na uspokojenie pohľadávok voči systému po vyčerpaní predfinancovaných prostriedkov. Tieto opatrenia môžu zahŕňať úvery obchodné dohody o úveroch a úverové nástroje z komerčných bánk. Môžu obsahovať aj úvery od a verejných inštitúcií , a to aj od členského štátu, za predpokladu, že tieto nástroje sú poskytnuté na komerčnom základe. [PDN 36] 6. Členské štáty zabezpečia, aby náklady financovania systémov náhrad pre investorov v končenom dôsledku znášali len investičné spoločnosti alebo nezávislí správcovia krytí systémom v súvislosti s investičnou činnosťou a samotné PKIPCP alebo ich depozitári alebo tretie strany, ktorí sú krytí systémom, v súvislosti s činnosťou PKIPCP. Pravidelné príspevky členov sa vyberajú ročne. [PDN 37] S cieľom ešte viac napomôcť fungovaniu systémov náhrad pre investorov, členské štáty zabezpečia, aby:
7. Členské štáty každý rok informujú orgán ESMA o cieľovej úrovni finančných prostriedkov, ako je uvedené v odseku 2, a úrovni financovania systémov náhrad pre investorov na svojom území, ako je uvedené v odseku 3. Tieto informácie potvrdia príslušné orgány a spolu s týmto potvrdení ich pošlú ESMA každoročne pred 31. januárom. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v prvom pododseku zverejnili na webových stránkach systémov náhrad pre investorov aspoň raz ročne. 7a. Členské štáty zabezpečia, aby systémy náhrad pre investorov dostali od svojich členov kedykoľvek a na základe žiadosti všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad investorom. [PDN 39] 8. Členské štáty zabezpečia, aby 10 % 5 % sumy financovania ex ante systémov náhrad pre investorov uvedených v odseku 2 bolo k dispozícii na poskytovanie úverov iným systémom za podmienok stanovených v článku 4c článku 4b . Takáto metóda financovania sa použije iba vtedy, ak nie sú k dispozícii bežné spôsoby financovania. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 13a a za podmienok uvedených v článkoch 13b a 13c zmeniť a doplniť percentuálny podiel financovania ex ante s cieľom dať ho k dispozícii na poskytovanie úverov iným systémom, berúc do úvahy vývoj na finančných trhoch. [PDN 40] 9. Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 13a príjme opatrenia na určenie:
10. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania druhého pododseku odseku 7 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem vymedzujúcich podrobné informácie, ktoré majú systémy zverejňovať. ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických noriem Komisii do 31. decembra 2012. Komisia môže je splnomocnená prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 7e článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 42] Článok 4b 1. Po … (25) si systém náhrad pre investorov má právo môže požičať si od všetkých iných systémov náhrad pre investorov v Únii uvedených v článku 2 za týchto podmienok: [PDN 43]
Suma uvedená v písmene f) prvého pododseku sa určí takto: [suma pohľadávok, ktoré sa majú uhradiť podľa článku 2 ods. 2a a ods. 2c] – [úroveň financovania uvedená v článku 4a ods. 7] + [maximálna suma dodatočných príspevkov uvedených v článku 4a ods. 4] [PDN 22] Požičiavajúci si systém náhrad pre investorov, ktorý nesplatil úver iným systémom podľa tohto článku, si nemôže požičať od iných systémov náhrad pre investorov, ani nemôže požičať iným systémom náhrad pre investorov. Ostatné systémy náhrad pre investorov pôsobia ako systémy poskytujúce úvery. Členské štáty, v ktorých je zriadený viac ako jeden systém, označia na tieto účely jeden systém, ktorý bude v prípade tohto členského štátu pôsobiť ako systém poskytujúci úvery, a informujú o ňom ESMA. Členské štáty podniknú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby všetky zainteresované strany boli informované o tom, ktorý systém poskytuje úvery a ako funguje. Členské štáty rozhodnú o tom, či a ako ostatné systémy náhrad pre investorov zriadené v tom istom členskom štáte odškodnia systém poskytujúci úvery. [PDN 45] 2. Úver sa poskytne za týchto podmienok:
Celková suma požičaná jednotlivým požičiavajúcim si systémom náhrad pre investorov nepresiahne 20 % celkovej sumy finančných prostriedkov, ktorá je v Únii k dispozícii na poskytovanie úverov, ako je uvedené v článku 4a ods. 8. Splácanie úveru podľa písmena b) je možné v ročných splátkach a úrok je splatný len v čase splatenia. 3. ESMA potvrdí, že podmienky uvedené v odseku 1 boli splnené, uvedie sumy, ktoré majú jednotlivé systémy náhrad pre investorov požičať a ktoré sa vypočítali podľa odseku 2 písm. a), a počiatočnú úrokovú sadzbu podľa odseku 2 písm. c), ako aj trvanie úveru. ESMA postúpi svoje potvrdenie spolu s informáciami uvedenými v odseku 1 písm. g) systémom poskytujúcim úver do 15 pracovných dní od prijatia týchto informácií od požičiavajúceho si systému. Systémy poskytujúce úver bezodkladne, ale najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia potvrdenia vyplatia úver požičiavajúcemu si systému náhrad pre investorov. 4. Členské štáty zabezpečia, aby príspevky vybrané požičiavajúcim si systémom náhrad pre investorov boli dostatočné na splatenie vypožičanej sumy a na opätovné vytvorenie cieľovej úrovne finančných prostriedkov podľa možnosti čo najskôr, v každom prípade však do desiatich piatich rokov od prijatia úveru. [PDN 47] Všetky ostatné pohľadávky sú vedľajšie v porovnaní s pohľadávkou systému náhrad pre investorov, ktorý poskytol úver. Takýto systém náhrad pre investorov sa považuje za prednostného veriteľa a má medzi veriteľmi najvyššiu prioritu. [PDN 48] Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, môžu členské štáty stanoviť iné priority v prednosti medzi rôznymi kategóriami veriteľov. [PDN 49] 5. Na uľahčenie účinnej spolupráce medzi systémami náhrad pre investorov systém, alebo kde to prichádza do úvahy, príslušné orgány, uzavrú písomne dohody o spolupráci. V týchto dohodách sa zohľadnia požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (26) . [PDN 50] Príslušné orgány oznámia ESMA existenciu a obsah dohôd uvedených v prvom pododseku. ESMA môže vydať stanoviská k týmto dohodám podľa článku 8 ods. 2 písm. g) a článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Ak príslušné orgány alebo systémy náhrad pre investorov nemôžu dosiahnuť dohodu alebo ak dôjde k sporu o výklade takejto dohody, ESMA vyrieši spory podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Neexistencia takýchto dohôd uvedených v prvom pododseku nemá vplyv na pohľadávky investorov podľa článku 2 ods. 2a alebo ods. 2c. [PDN 22] |
6. |
Články 5 a 6 sa nahrádzajú takto: „Článok 5 1. Ak si investičná spoločnosť, PKIPCP, depozitár alebo tretia strana, od ktorých sa v zmysle článku 2 ods. 1 vyžaduje, aby boli členom systému, neplnia svoje povinnosti člena takéhoto systému, príslušné orgány, ktoré vydali povolenie investičnej spoločnosti alebo povolenie PKIPCP, musia byť s tým oboznámené a v spolupráci so systémom náhrad pre investorov prijmú všetky vhodné opatrenia vrátane ukladania pokút na zabezpečenie toho, aby si investičná spoločnosť, PKIPCP, depozitár alebo tretia strana plnili svoje povinnosti. 2. Ak sa opatreniami uvedenými v odseku 1 nezabezpečuje plnenie povinností zo strany investičnej spoločnosti, PKIPCP, depozitára alebo tretej strany, systém náhrad pre investorov môže s výslovným súhlasom príslušných orgánov najmenej 12 mesiacov šesť mesiacov vopred oznámiť svoj úmysel vylúčiť investičnú spoločnosť, PKIPCP, depozitára alebo tretiu stranu z členstva v systéme. Systém náhrad pre investorov musí aj naďalej poskytovať krytie uvedené v článku 2 ods. 2a a ods. 2c článku 2 ods. 2 v súvislosti s investičnou činnosťou alebo činnosťou PKIPCP vykonávanou počas tohto obdobia. Ak si investičná spoločnosť, PKIPCP, depozitár alebo tretia strana po uplynutí obdobia uvedeného v oznámení nesplnia svoje povinnosti, systém náhrad pre investorov môže po prijatí výslovného súhlasu príslušných orgánov túto investičnú spoločnosť, PKIPCP, depozitára alebo tretiu stranu vylúčiť. 3. Investičná spoločnosť, PKIPCP, depozitár alebo tretia strana vylúčené z systému náhrad pre investorov môžu pokračovať vo vykonávaní investičnej činnosti, činnosti PKIPCP alebo im môžu byť zverené finančné nástroje investorov a PKIPCP za týchto podmienok:
4. Ak investičná spoločnosť alebo PKIPCP, ktorých ktorej vylúčenie je navrhované podľa odseku 2, nie sú schopné je schopná prijať alternatívne opatrenia, ktoré by boli v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 3, príslušné orgány, ktoré povolenie vydali:
5. Ak depozitár alebo tretia strana, ktorej vylúčenie je navrhované podľa odseku 2, nie sú schopní je schopná prijať alternatívne opatrenia, ktoré by boli v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 3, nemôžu nemôže prijímať aktíva investorov ani PKIPCP. [PDN 51] Článok 6 Po odobratí povolenia investičnej spoločnosti alebo povolenia PKIPCP sa krytie uvedené v článku 2 ods. 2a a ods. 2c článku 2 ods. 2 naďalej poskytuje v súvislosti s investičnou činnosťou realizovanou do jeho odobratia.“[PDN 52] |
7. |
Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto: „Článok 8 1. Krytie ustanovené v článku 4 ods. 1 a ods. 3 sa vzťahuje na súhrnné pohľadávky investora voči tej istej investičnej spoločnosti alebo tomu istému PKIPCP podľa tejto smernice nezávisle od počtu účtov, meny a umiestnenia v rámci Únie. [PDN 53] 2. Každý podiel investora v spoločnej investičnej činnosti sa musí vziať do úvahy pri výpočte krytia uvedeného v článku 4 ods. 1 a ods. 3. Ak nie je ustanovené inak, pohľadávky sa rozdelia medzi investorov rovnakým dielom. [PDN 54] V prípade, že pohľadávku investora nemožno plne uspokojiť, bude mu poskytnutá rovnaká miera krytia, aká sa predpokladala pre súhrnnú pohľadávku. [PDN 55] Členské štáty môžu ustanoviť, že pohľadávky týkajúce sa spoločnej investičnej činnosti, s ktorými môžu nakladať dve alebo viaceré osoby ako členovia osobnej obchodnej spoločnosti, združenia alebo zoskupenia podobného druhu, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa môžu na účely výpočtu limitov podľa článku 4 ods. 1 a ods. 3 zlúčiť a posudzovať, ako keby vznikli z investície realizovanej jedným investorom. 3. Ak investor nie je oprávnený nakladať so sumami a cennými papiermi, ktoré má v držbe, náhradu dostane osoba, ktorá je oprávnená, pod podmienkou, že táto osoba je určená alebo sa dá určiť pred dátumom zistenia alebo rozhodnutia podľa článku 2 ods. 2 a ods. 2b článku 2 ods. 2 . Ak sú dve oprávnené osoby alebo ich je viac, ich podiely sa určia v súlade s pravidlami platnými pri správe peňazí a cenných papierov na výpočet limitov uvedených v článku 4 ods. 1 a ods. 3. [PDN 56] Článok 9 1. Systém náhrad pre investorov zabezpečí vhodné opatrenia na informovanie investorov o zistení alebo rozhodnutí podľa článku 2 ods. 2 a ods. 2b, a ak majú byť odškodnení, odškodní ich podľa možnosti čo najskôr. Môže stanoviť lehotu, počas ktorej investori môžu uplatňovať svoje pohľadávky. Táto lehota nesmie byť kratšia ako päť mesiacov od dátumu zistenia alebo rozhodnutia uvedených v článku 2 ods. 2 a ods. 2b alebo od dátumu, keď bolo zistenie alebo rozhodnutie zverejnené. [PDN 21] Skutočnosť, že lehota uvedená v prvom pododseku uplynula, nesmie systém náhrad pre investorov použiť ako dôvod na odmietnutie plného krytia pre investora, ktorý si nemohol svoje práva na náhradu včas uplatniť. [PDN 57] Investičné spoločnosti zverejnia na svojich webových stránkach všetky informácie o podmienkach krytia a krokoch, ktoré treba podniknúť v záujme získania platby v súlade s touto smernicou. [PDN 58] 2. Systém náhrad pre investorov musí byť schopný zaplatiť pohľadávku investora podľa možnosti čo najskôr, v každom prípade však do troch mesiacov od zistenia oprávnenosti a výšky pohľadávky. Za výnimočných okolností môže systém náhrad pre investorov požiadať príslušné orgány o predĺženie tejto lehoty. Takéto predĺženie nesmie presiahnuť tri mesiace. Príslušné orgány okamžite informujú ESMA o každom predĺžení schválenom ktorýmkoľvek systémom náhrad pre investorov a o okolnostiach, ktoré boli dôvodom tohto predĺženia. Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy náhrad pre investorov mohli zúčastňovať na konkurzných alebo súdnych konaniach, ktoré by mohli byt relevantné pri zisťovaní oprávnenosti pohľadávky a jej výšky. Tretí pododsek platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť systémov náhrad pre investorov prijať iné spôsoby určenia oprávnenosti pohľadávky alebo jej výšky. Ak ku konečnej platbe nedôjde do deviatich mesiacov od zistenia alebo rozhodnutia uvedených v článku 2 ods. 2 a ods. 2b, členské štáty zabezpečia, aby systém náhrad pre investorov do troch mesiacov od takéhoto zistenia alebo rozhodnutia poskytol predbežné vyplatenie čiastočnej náhrady vo výške aspoň jednej tretiny pohľadávky na základe počiatočného posúdenia pohľadávky. Zostatok sa vyplatí do troch mesiacov potom, ako sa preukáže oprávnenosť pohľadávky a jej výška. Členské štáty zabezpečia, aby systém náhrad pre investorov mal prostriedky na vymáhanie predbežne vyplatených súm, keď sa preukáže, že pohľadávka nebola oprávnená. [PDN 21] Komisia v súlade s článkom 13a prijme prostredníctvom delegovaných aktov a za podmienok uvedených v článkoch 13b a 13c opatrenia delegované akty týkajúce sa určenia postupu na uspokojovanie pohľadávok investorov a technické kritériá na výpočet straty hodnoty PKIPCP v dôsledku udalostí uvedených v článku 2 ods. 2b a ods. 2c. [PDN 59] 3. Bez ohľadu na lehotu uvedenú v prvom pododseku odseku 2, ak investor alebo akákoľvek iná oprávnená osoba alebo akákoľvek osoba podieľajúca sa na investičnej činnosti bola v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré sú predmetom tejto smernice, obžalovaná z protiprávneho konania vyplývajúceho z prania špinavých peňazí alebo v súvislosti s ním, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 2 smernice 2005/60/ES , alebo je obžalovaná z konania, ktoré je zakázané podľa smernice 2003/6/ES, alebo v súvislosti s priamym alebo nepriamym financovaním teroristických skupín, na ktoré sa vzťahuje odporúčanie Rady z 9. decembra 1999 o spolupráci pri boji proti financovaniu teroristických skupín, systém náhrad pre investorov môže pozastaviť akúkoľvek výplatu až do vydania rozsudku súdom alebo zistenia príslušného orgánu.“[PDN 60] |
8. |
V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty zabezpečia, aby každá investičná spoločnosť alebo PKIPCP prijali prijala príslušné opatrenia na sprístupnenie informácií súčasným a potenciálnym investorom, ktoré sú potrebné na poznanie systémov náhrad pre investorov, ku ktorým investičná spoločnosť alebo PKIPCP a ich jej pobočky v rámci Únie patria, alebo akýchkoľvek iných alternatívnych systémov uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku alebo článku 5 ods. 3. Investori musia byť informovaní o ustanoveniach systémov náhrad pre investorov alebo akýchkoľvek iných platných alternatívnych opatreniach vrátane sumy a rozsahu krytia ponúkaného systémom náhrad pre investorov a o akýchkoľvek iných pravidlách ustanovených v tejto súvislosti členskými štátmi. Tieto informácie musia byť ľahko dostupné a zrozumiteľné. [PDN 61] Informácie sa majú na požiadanie poskytovať aj o podmienkach, ktoré upravujú náhrady, a o formálnych požiadavkách, ktoré musia byť splnené na účely získania náhrady. Poskytované informácie majú byť korektné, jasné a nezavádzajúce, a najmä vysvetľovať situácie a pohľadávky, ktoré sú kryté príslušným systémom náhrad pre investorov, a ako sa uplatňujú na cezhraničné situácie. Poskytnuté informácie by mali obsahovať príklady situácií a pohľadávok, ktoré systémom nie sú kryté. 1a. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o sume, ktorú investor zaplatí do systému náhrad pre investorov, boli jednoznačné a transparentné. Suma, ktorá je účtovaná každému jednotlivému investorovi za systém, buď ako percento investície, alebo ako suma navyše k investícii, sa skutočnému alebo potenciálnemu investorovi jasne oznámi.“ [PDN 62] |
9. |
Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12 1. Bez toho, aby boli dotknuté iné práva podľa vnútroštátnych predpisov, systémy náhrad pre investorov, ktoré vykonávajú platby náhrad investorom, môžu v rozsahu nimi vykonaných platieb vstúpiť do práv investorov subjektov v konkurzom konaní. [PDN 63] 2. V prípade straty v dôsledku finančnej situácie tretej strany, ktorá má v držbe finančné nástroje patriace investorovi v súvislosti s investičnou činnosťou, ako je uvedené v článku 2 ods. 2, majú systémy náhrad pre investorov, ktoré vykonávajú platby náhrad investorom, právo subrogácie práv investora alebo investičnej spoločnosti v konkurzom konaní v rozsahu nimi vykonaných platieb. 3. V prípade strát uvedených v článku 2 ods. 2c v dôsledku finančnej situácie depozitára alebo tretej strany, ktorým boli zverené aktíva PKIPCP, majú systémy, ktoré vykonávajú platby náhrad podielnikom PKIPCP, právo subrogácie práv podielnika PKIPCP alebo PKIPCP v konkurzom konaní v rozsahu nimi vykonaných platieb. [PDN 64] 4. Ak má tretia strana, ktorá má v držbe finančné nástroje patriace investorovi v súvislosti s investičnou činnosťou, alebo depozitár alebo tretia strana, ktorým boli zverené aktíva PKIPCP, sídlo v tretej krajine, ktorej právny systém neumožňuje, aby systém náhrad pre investorov vstúpil do práv investičnej spoločnosti alebo PKIPCP, členský štát zabezpečí, aby investičná spoločnosť alebo PKIPCP vrátili vrátila systému náhrad pre investorov prostriedky rovnajúce sa všetkým platbám, ktoré v konkurznom konaní získala.“[PDN 65] |
10. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 13a 1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 1a. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1a, článku 4a ods. 2 druhom a treťom pododseku, článku 4a ods. 3a, článku 4a ods. 3c treťom pododseku, článku 4a ods. 8, článku 4a ods. 9 a článku 9 ods. 2 šiestom pododseku sa prenášajú na Komisiu Komisii udeľuje na neurčité obdobie štyroch rokov od … (27). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku. 1b. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1a, článku 4a ods. 2 druhom a treťom pododseku, článku 4a ods. 3a, článku 4a ods. 3c treťom pododseku, článku 4a ods. 9 a článku 9 ods. 2 šiestom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 2a. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 1a, článku 4a ods. 2 druhého a tretieho pododseku, článku 4a ods. 3a, článku 4a ods. 3c tretieho pododseku, článku 4a ods. 9 a článku 9 ods. 2 šiesteho pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace. 3. Právomoci prijať delegované akty sa prenášajú na Komisiu za podmienok, ktoré sú stanovené v článkoch 13b a 13c. Článok 13b 1. Delegované právomoci uvedené v článku 4a ods. 2, článku 4a ods.8, článku 4a ods. 9 a článku 9 ods. 2 môžu Európsky parlament alebo Rada zrušiť. 2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup rozhodovania o zrušení delegovania právomocí, sa snaží informovať druhú inštitúciu a Komisiu v primeranej lehote pred prijatím konečného rozhodnutia, v ktorom budú uvedené delegované právomoci, ktoré môžu podliehať zrušeniu, a možné dôvody tohto zrušenia. 3. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sú bližšie vymedzené v uvedenom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda okamžite alebo k neskoršiemu dňu, ktorý je v ňom uvedený. Nemá vplyv na platnosť už platných delegovaných aktov. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 13c 1. Európsky parlament a Rada môžu namietať proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac. 2. Ak do uplynutia tejto lehoty ani Európsky parlament, ani Rada nevznesú námietku proti delegovanému aktu, akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom úmysle nevzniesť námietky. 3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vznesú námietky. Inštitúcia, ktorá vznesie námietky proti delegovanému aktu, uvedie dôvody namietania voči tomuto delegovanému aktu.“[PDN 66] |
11. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 14a Členské štáty môžu uzavrieť dohody o spolupráci pri výmene informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín v súlade s článkom 63 smernice 2004/39/ES a článkom 102 smernice 2009/65/ES.“ |
12. |
Príloha I sa mení a dopĺňa takto:
|
Článok 2
Transpozícia
1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (28). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
Tieto opatrenia uplatňujú od … (29) s výnimkou opatrení, ktorými sa transponuje článok 4b, ktoré uplatňujú od 31. decembra 2013.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
2a. Odchylne od odsekov 1 a 2 dodržiavajú členské štáty, na ktoré sa podľa prístupových zmlúv vzťahujú prechodné obdobia, pokiaľ ide o transpozíciu článku 4 smernice 97/9/ES, ustanovenia odsekov 1 a 2 uvedeného článku od dátumu, keď uplynú ich príslušné prechodné obdobia. [PDN 67]
Článok 2a
Správa a revízia ESMA
ESMA posúdi do 31. decembra 2012 personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania svojich právomocí a úloh v súlade s touto smernicou a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Komisia do 31. júla 2012 po otvorených konzultáciách so zainteresovanými stranami predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s analýzou výhod a nevýhod zavedenia systému poistných zmlúv ako doplnku alebo náhrady súčasného systému náhrad pre investorov.
S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany pre investorov, či už investujú priamo prostredníctvom investičných spoločností alebo nepriamo prostredníctvom PKIPCP, vzhľadom na nadchádzajúci návrh Komisie o depozitároch PKIPCP a po otvorených konzultáciách so zainteresovanými stranami sa v správe poukáže aj na medzery v regulačnom systéme vrátane ekvivalentných náhrad a posúdia sa náklady a výhody rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice 97/9/ES na PKIPCP. V prípade potreby sa do správy zahrnú legislatívne návrhy praktických opatrení na rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na PKIPCP. [PDN 68 a bod 2 korigenda (30)]
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. EÚ C 99, 31.3.2011, s. 1.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2011.
(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
(4) Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.
(5) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27.
(6) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.
(8) Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.
(9) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.
(10) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
(11) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
(12) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.“;
(13) Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009, s. 32.
(14) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.“;
(15) Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.
(16) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.“
(17) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
(18) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
(19) Ú. v. ES C 373, 23.12.1999, s. 1.“ [PDN 23]
(+) |
Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
(21) P7_TA-PROV(2011)0313(COR01).
(+) |
Dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
(++) |
Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
(24) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.
(+++) |
Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
(26) Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22. Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. “
(+) |
Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
(28) 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(29) 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(30) P7_TA-PROV(2011)0313(COR01).
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/350 |
Utorok 5. júla 2011
Možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území ***I
P7_TA(2011)0314
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území (KOM(2010)0375 – C7-0178/2010 – 2010/0208(COD))
2013/C 33 E/38
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0375), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0178/2010), |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu, |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. decembra 2010 (1), |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 28. januára 2011 (2), |
— |
so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0170/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
3. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ C 104, 2.4.2011, s. 62.
Utorok 5. júla 2011
P7_TC1-COD(2010)0208
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 […] 192 ods. 1 , [PDN 1]
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (4) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (5) sa stanovuje komplexný právny rámec pre povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“), ktorý sa v plnej miere vzťahuje na GMO určené na účely pestovania v celej Únie ako osivo alebo iný množiteľský materiál rastlín (ďalej len „GMO určené na pestovanie“). |
(2) |
Uvedené právne akty vyžadujú, aby sa GMO určené na pestovanie predtým, než sa povolí ich uvedenie na trh Únie, podrobili individuálnemu hodnoteniu rizika , pri ktorom sa v súlade s prílohou II k smernici 2001/18/ES zohľadnia priame a nepriame, bezprostredné a neskoršie, ako aj kumulatívne dlhodobé účinky GMO na ľudské zdravie a životné prostredie . Cieľom tohto postupu povoľovania je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov a zároveň zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu. Na celom území Únie by sa mala dosiahnuť a zachovávať jednotná vysoká úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. [PDN 2] |
(2a) |
Komisia a členské štáty by mali v súvislosti s hodnotením rizika GMO prioritne zabezpečiť uplatňovanie záverov Rady pre životné prostredie, ktoré boli prijaté 4. decembra 2008, konkrétne riadne uplatňovanie právnych požiadaviek ustanovených v prílohe II k smernici 2001/18/ES. Mali by sa predovšetkým prísne vyhodnotiť dlhodobé účinky geneticky modifikovaných plodín na životné prostredie, ako aj ich možné vplyvy na necieľové organizmy tak, aby boli náležite zohľadnené charakteristické vlastnosti prijímajúceho prostredia a zemepisných oblastí, v ktorých sa geneticky modifikované plodiny môžu pestovať, a aby sa vyhodnotili možné environmentálne dôsledky spôsobené zmenami v používaní herbicídov v súvislosti s geneticky modifikovanými rastlinami, ktoré sú odolné voči herbicídom. Najmä by Komisia mala zabezpečiť, aby sa prijali revidované usmernenia pre hodnotenie rizika GMO. Tieto usmernenia by nemali vychádzať len zo zásady skutočnej zhody alebo z porovnávacej koncepcie hodnotenia bezpečnosti a mali by umožniť, aby boli jasne určené priame a nepriame dlhodobé účinky, ako aj neistoty vo vedeckej oblasti. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty by sa mali zamerať na vytvorenie rozsiahlej siete vedeckých organizácií, v ktorej by boli zastúpené všetky odbory vrátane ekologických, a mali by spolupracovať, aby včas zistili prípadné rozdiely medzi vedeckými stanoviskami a vyriešili či vyjasnili sporné vedecké otázky. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zaručené potrebné zdroje pre nezávislý výskum možných rizík spojených so zámerným uvoľnením GMO alebo s ich uvedením na trh a aby uplatňovanie práv duševného vlastníctva nebránilo nezávislým výskumníkom v prístupe ku všetkému relevantnému materiálu. [PDN 44] |
(2b) |
V rámci tohto nariadenia a pri jeho uplatňovaní treba zohľadňovať zásadu predbežnej opatrnosti. [PDN 46] |
(3) |
Okrem povolenia na uvedenie na trh musia geneticky modifikované odrody spĺňať aj požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, ktoré sú stanovené najmä v smernici Rady 66/401/EHS zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (6), smernici Rady 66/402/EHS zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (7), smernici Rady 68/193/EHS z 9. apríla 1968 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (8), smernici Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín (9), smernici Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (10), smernici Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (11), smernici Rady 2002/54/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom repy (12), smernici Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (13), smernici Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (14), smernici Rady 2002/57/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín (15) a smernici Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (16). Smernice 2002/53/ES a 2002/55/ES obsahujú ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú za určitých presne vymedzených podmienok zakázať používanie odrody na celom ich území alebo na jeho časti alebo stanoviť primerané podmienky pre pestovanie odrody. |
(4) |
Keď je GMO v súlade s právnym rámcom Únie povolený na účely pestovania a spĺňa, pokiaľ ide o odrodu, ktorá má byť uvedená na trh, požiadavky právnych predpisov Únie týkajúce sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, nesmú členské štáty zakázať alebo obmedziť jeho voľný pohyb na svojom území ani mu brániť s výnimkou podmienok stanovených v právnych predpisoch Únie. |
(4a) |
Vzhľadom na význam vedeckých dôkazov pri rozhodovaní o zákaze alebo povolení GMO by EFSA a členské štáty mali zhromažďovať a každoročne zverejňovať výsledky výskumu, ktoré sa týkajú jednotlivých prípadov rizika alebo dôkazov o prípadnej prítomnosti GMO, kontaminácii či nebezpečenstve pre životné prostredie alebo ľudské zdravie. Vzhľadom na vysoké náklady na odborné poradenstvo by členské štáty mali podporovať spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a národnými akadémiami. [PDN 4] |
(5) |
Skúsenosti ukazujú, že pestovanie GMO je otázka, ktorou sa dôkladnejšie zaoberajú členské štáty na ústrednej alebo na regionálnej a miestnej úrovni. Na rozdiel od otázok týkajúcich Otázky týkajúce sa uvádzania GMO na trh a ich dovozu, ktoré by aj naďalej mali byť regulované na úrovni Únie, aby zostal zachovaný vnútorný trh, . Pestovanie môže v niektorých prípadoch vyžadovať väčšiu flexibilitu, keďže je to pestovanie sa uznalo zazáležitosť, ktorá má zásadný miestny, resp. regionálny a/alebo teritoriálny význam a je osobitne významná aj z hľadiska sebaurčenia členských štátov . Táto flexibilita by nemala nepriaznivo ovplyvňovať postup povoľovania v Únii. Harmonizované hodnotenie rizík pre životné prostredie a zdravie sa však nemusí zaoberať všetkými možnými vplyvmi pestovania GMO v rôznych regiónoch a miestnych ekosystémoch. V súlade s článkom 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by teda členské štáty mali mať nárok na možnosť právo prijímať právne záväzné pravidlá akty týkajúce sa účinného pestovania GMO na ich území po tom, čo boli tieto GMO legálne uvedené na trh Únie. [PDN 5] |
(6) |
V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné poskytnúť členským štátom v súlade so zásadou subsidiarity väčšiu voľnosť flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či chcú na svojom území pestovať geneticky modifikované plodiny bez toho, aby došlo k zmene systému EÚ pre povoľovanie GMO, a nezávisle od opatrení, ktoré sú členské štáty oprávnené povinné prijímať na základe uplatnenia článku 26a smernice 2001/18/ES s cieľom predísť nezámernej prítomnosti GMO v iných výrobkoch na svojom území a na pohraničných územiach susediacich členských štátov . [PDN 6] |
(7) |
Členským štátom by preto malo byť povolené prijímať v jednotlivých prípadoch opatrenia na obmedzenie alebo zákaz pestovania všetkých alebo niektorých GMO , niektorých skupín GMO alebo všetkých GMO na celom svojom území alebo na jeho časti a meniť uvedené opatrenia podľa vlastného uváženia vo všetkých fázach postupu povoľovania, obnovy povolení alebo stiahnutia príslušných GMO z trhu. To by sa malo Pestovanie je úzko spojené s využívaním pôdy a ochranou fauny a flóry, čo sú oblasti, v ktorých si členské štáty ponechávajú značné právomoci. Možnosť členských štátov prijímať takéto opatrenia by sa mala vzťahovať aj na geneticky modifikované odrody osiva a množiteľského materiálu rastlín, ktoré sú uvádzané na trh v súlade s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, najmä v súlade so smernicami 2002/53/ES a 2002/55/ES. Takéto opatrenia by sa mali týkať len pestovania GMO, a nie voľného obehu a dovozu geneticky modifikovaného osiva a množiteľského materiálu rastlín ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov ani produktov ich úrody. Podobne by nimi nemalo byť dotknuté pestovanie geneticky nemodifikovaných odrôd osiva a množiteľského materiálu rastlín, v ktorých sa nachádzajú náhodné alebo technicky nevyhnutné stopy GMO povolených v EÚ. Tieto opatrenia by mali poskytovať všetkým dotknutým subjektom vrátane pestovateľov dostatok času na prispôsobenie sa. [PDN 7] |
(8) |
V súlade s právnym rámcom pre povoľovanie GMO nemôže členský štát zmeniť úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, ktorá bola stanovená na úrovni Únie, a táto zásada musí zostať zachovaná. Členské štáty však môžu prijať opatrenia, ktorými obmedzia alebo zakážu pestovanie všetkých alebo niektorých GMO , niektorých skupín GMO alebo všetkých GMO na celom svojom území alebo na jeho časti na základe iných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, než sú dôvody, na ktoré sa už vzťahuje harmonizovaný súbor pravidiel EÚ, v rámci ktorého sú už stanovené postupy zohľadňovania rizík, ktoré môžu GMO určené na pestovanie predstavovať pre zdravie a životné prostredie. Tieto opatrenia môžu vychádzať z faktorov súvisiacich so životným prostredím alebo iných legitímnych faktorov, napr. sociálnych a ekonomických dôsledkov, ku ktorým by mohlo dôjsť vplyvom zámerného uvoľnenia GMO alebo ich uvedenia na trh, pokiaľ sa týmto faktorom nevenovala pozornosť v rámci harmonizovaného postupu stanoveného v časti C smernice 2001/18/ES, alebo v prípade pretrvávajúcej neistoty vo vedeckých názoroch. Opatrenia by mali byť riadne vedecky podložené alebo prijaté na základe dôvodov spojených s riadením rizík či inými legitímnymi faktormi, ktoré by mohli nastať v dôsledku zámerného uvoľnenia GMO alebo ich uvedenia na trh. Uvedené opatrenia by okrem toho mali byť primerané a v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie medzi domácimi a dovezenými výrobkami, a s článkami 34 a 36 ZFEÚ, ako aj s príslušnými medzinárodnými záväzkami Únie, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie. [PDN 8, 40] |
(8a) |
Obmedzenia alebo zákazy pestovania GMO členskými štátmi by nemali zabrániť používaniu povolených GMO inými členskými štátmi ani toto používanie obmedziť za podmienky, že boli prijaté účinné opatrenia, ktorými sa predíde cezhraničnej kontaminácii. [PDN 9] |
(8b) |
Členským štátom by sa malo umožniť, aby založili opatrenia na obmedzenie alebo zákaz pestovania GMO na náležite podložených dôvodoch spojených s vplyvmi na miestne alebo regionálne životné prostredie, ktoré by mohli nastať v dôsledku zámerného uvoľnenia GMO alebo ich uvedenia na trh a ktoré dopĺňajú environmentálne vplyvy preskúmané v rámci vedeckého hodnotenia negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré sa realizovalo v súlade s časťou C smernice 2001/18/ES, alebo na základe dôvodov spojených s riadením rizík. Medzi tieto dôvody môžu patriť zabránenie vzniku rezistencie burín a škodcov voči pesticídom; invazívnosť alebo perzistentnosť geneticky modifikovaných odrôd alebo možnosť kríženia s domácimi pestovanými alebo divo rastúcimi rastlinami; predchádzanie negatívnym vplyvom na miestne životné prostredie, ktoré by boli spôsobené zmenami poľnohospodárskych postupov spojených s pestovaním GMO; zachovanie a rozvoj poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú lepšie zosúladenie produkcie s udržateľnosťou ekosystémov; zachovanie miestnej biodiverzity vrátane určitých prirodzených prostredí a ekosystémov alebo určitých typov prírodných a krajinných prvkov; neexistencia alebo nedostatočnosť vhodných údajov o možných negatívnych vplyvoch uvoľnenia GMO na miestne alebo regionálne životné prostredie členského štátu vrátane vplyvov na biodiverzitu. Členským štátom by sa tiež malo umožniť, aby založili tieto opatrenia na dôvodoch súvisiacich so sociálno-ekonomickými vplyvmi. Medzi tieto dôvody môžu patriť nerealizovateľnosť alebo vysoké náklady opatrení zabezpečujúcich koexistenciu alebo nemožnosť zaviesť opatrenia zabezpečujúce koexistenciu v dôsledku osobitných geografických podmienok, ako sú malé ostrovy alebo horské oblasti; potreba chrániť rozmanitosť poľnohospodárskej výroby; potreba zabezpečiť čistotu osiva. Členským štátom by sa taktiež malo umožniť, aby založili takéto opatrenia aj na iných dôvodoch, ktoré môžu zahŕňať využívanie pôdy, územné plánovanie či iné legitímne faktory. [PDN 47] |
(9) |
V súlade so zásadou subsidiarity nie je účelom tohto nariadenia harmonizovať podmienky pestovania v členských štátoch, ale poskytnúť členským štátom flexibilitu , aby mohli pestovanie GMO na svojom území obmedziť alebo zakázať z iných dôvodov, ako je vedecké hodnotenie rizík pre zdravie a životné prostredie a dôvody koexistencie z dôvodov súvisiacich s faktormi životného prostredia alebo inými legitímnymi faktormi, napríklad sociálno-ekonomickými vplyvmi, ktoré by mohli nastať v dôsledku zámerného uvoľnenia GMO alebo ich uvedenia na trh, pokiaľ sa týmto faktorom nevenovala pozornosť v rámci harmonizovaného postupu stanoveného v časti C smernice 2001/18/ES, alebo v prípade pretrvávajúcej neistoty vo vedeckých názoroch . Jeden z cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (17), ktorým je umožniť Komisii zvážiť prijatie záväzných právnych predpisov na úrovni Únie, by nebol splnený systematickým oznamovaním opatrení členských štátov podľa uvedenej smernice. Okrem toho, keďže členské štáty nemôžu v súlade s týmto nariadením prijať opatrenia na obmedzenie alebo zakázanie uvádzania GMO na trh, a teda sa týmto nariadením nemenia podmienky uvádzania GMO povolených podľa súčasných právnych predpisov na trh, postup oznamovania stanovený smernicou 98/34/ES sa nezdá byť najvhodnejším kanálom na poskytovanie informácií Komisii. Preto by sa odchylne od uvedeného nemala uplatňovať smernica 98/34/ES. Jednoduchší systém oznamovania vnútroštátnych opatrení pred ich prijatím sa zdá byť vhodnejším nástrojom na zabezpečenie toho, aby bola Komisia o týchto opatreniach informovaná. Opatrenia, ktoré členské štáty zamýšľajú prijať, by preto mali byť spolu s odôvodnením týchto opatrení oznámené Komisii a ostatným členským štátom na informačné účely najneskôr jeden mesiac pred ich prijatím. [PDN 10] |
(9a) |
Obmedzenia alebo zákazy pestovania GMO členskými štátmi by nemali brániť vykonávaniu biotechnologického výskumu za predpokladu, že pri jeho vykonávaní sa dodržiavajú všetky bezpečnostné opatrenia. [PDN 11] |
(10) |
V článku 7 ods. 8 a v článku 19 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že odkazy v častiach A a D smernice 2001/18/ES na GMO povolené podľa časti C uvedenej smernice sa vzťahujú aj na GMO povolené podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. Preto by sa opatrenia prijaté členskými štátmi podľa tohto nariadenia mali vzťahovať tiež na GMO povolené podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. |
(11) |
Smernica 2001/18/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny a doplnenia smernice 2001/18/ES
Smernica 2001/18/ES sa mení a dopĺňa takto:
1. |
Článok 22 sa nahrádza takto: „Článok 22 Voľný obeh Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23 alebo článku 26b, nesmú členské štáty zakázať, obmedziť alebo brániť uvádzaniu GMO na trh v podobe výrobkov alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.“ [PDN 12] |
2. |
V článku 25 sa dopĺňa tento odsek: „5a. Bez toho, aby bola dotknutá ochrana práv duševného vlastníctva, nesmie sa obmedziť ani brániť prístupu k materiálu potrebnému na nezávislý výskum možných rizík spojených so zámerným uvoľnením alebo uvedením na trh GMO, ako napríklad osív.“ [PDN 13] |
3. |
Článok 26a ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby predišli nezámernej prítomnosti GMO v ostatných výrobkoch na svojom území a na pohraničných územiach susediacich členských štátov.“ [PDN 14] |
4. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 26b Pestovanie Členské štáty môžu na základe posúdenia jednotlivých prípadov prijať opatrenia na obmedzenie alebo zákaz pestovania všetkých alebo niektorých GMO , niektorých skupín GMO definovaných plodinou či vlastnosťami alebo všetkých GMO povolených v súlade s časťou C tejto smernice alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, ktoré pozostávajú z geneticky modifikovaných odrôd uvedených na trh v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, na celom svojom území alebo na jeho časti za predpokladu, že: [PDN 40]
Regióny v členských štátoch môžu tiež za rovnakých podmienok prijať opatrenia na obmedzenie alebo zákaz pestovania GMO na svojom území. [PDN 51] Členské štáty verejne sprístupnia všetky takéto opatrenia všetkým dotknutým subjektom vrátane pestovateľov, a to najmenej šesť mesiacov pred začiatkom vegetačného obdobia. V prípade, že príslušný GMO je povolený neskôr než šesť mesiacov pred začiatkom vegetačného obdobia, členské štáty zverejnia tieto opatrenia hneď po ich prijatí. [PDN 43] Členské štáty prijmú tieto opatrenia na dobu maximálne piatich rokov a preskúmajú ich pri obnovení povolenia GMO. [PDN 22] Odchylne od smernice 98/34/ES členské štáty, ktoré majú v úmysle prijať odôvodnené opatrenia podľa tohto článku, oznámia tieto opatrenia na informačné účely ostatným členským štátom a Komisii najneskôr jeden mesiac pred ich prijatím.“ [PDN 23] |
5. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 26c Požiadavky týkajúce sa zodpovednosti Členské štáty stanovia všeobecný povinný systém finančnej zodpovednosti a finančných záruk – napríklad prostredníctvom poistenia – ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty a ktorým sa zabezpečí, že znečisťovateľ zaplatí v prípade neúmyselných vplyvov alebo škôd, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku zámerného uvoľnenia GMO alebo ich uvedenia na trh.“ [PDN 24] |
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. [PDN 26]
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ C 104, 2.4.2011, s. 62.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2011.
(4) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(6) Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2298.
(7) Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2309.
(8) Ú. v. ES L 93, 17.4.1968, s. 15.
(9) Ú. v. ES L 226, 13.8.1998, s. 16.
(10) Ú. v. ES L 11, 15.1.2000, s. 17.
(11) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1.
(12) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 12.
(13) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33.
(14) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60.
(15) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 74.
Streda 6. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/359 |
Streda 6. júla 2011
Zoznam cestovných dokladov na prekročenie vonkajších hraníc ***I
P7_TA(2011)0321
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a v ktorých je možné vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (KOM(2010)0662 – C7-0365/2010 – 2010/0325(COD))
2013/C 33 E/39
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0662), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0365/2010), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0237/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
3. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
Streda 6. júla 2011
P7_TC1-COD(2010)0325
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2011 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/…/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 1105/2011/EÚ.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/360 |
Streda 6. júla 2011
Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom ***II
P7_TA(2011)0324
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušujú smernice 87/250/EHS, 90/496/EHS, 1999/10/ES, 2000/13/ES, 2002/67/ES, 2008/5/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 (17602/1/2010 – C7-0060/2011 – 2008/0028(COD))
2013/C 33 E/40
(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (17602/1/2010 – C7-0060/2011) (1), |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2008 (2), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0040), |
— |
so zreteľom záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22.júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0177/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní; |
2. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 102 E, 2.4.2011, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 81.
(3) Prijaté texty zo 16.6.2010, P7_TA(2010)0222.
Streda 6. júla 2011
P7_TC2-COD(2008)0028
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011.)
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/361 |
Streda 6. júla 2011
Cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky ***II
P7_TA(2011)0325
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky (17506/1/2010 – C7-0074/2011 – 2008/0062(COD))
2013/C 33 E/41
(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (17506/1/2010 – C7-0074/2011), |
— |
so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0151), |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. júna 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0208/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní; |
2. |
schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
3. |
berie na vedomie vyhlásenia Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 149.
Streda 6. júla 2011
P7_TC2-COD(2008)0062
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. júla 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2011/82/EÚ.)
Streda 6. júla 2011
PRÍLOHA
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o tabuľkách zhody
Dohoda o návrhu smernice o cezhraničnej výmene informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky, ktorá bola dosiahnutá medzi Európskym parlamentom a Radou v trialógu z 20. júna 2011, nepredurčuje výsledok prebiehajúcich medziinštitucionálnych diskusií o tabuľkách zhody.
Vyhlásenie Komisie o tabuľkách zhody
Komisia pripomína svoj záväzok zabezpečiť, aby členské štáty vytvorili tabuľky zhody medzi transpozičnými opatreniami, ktoré prijmú, a smernicou EÚ a aby ich predložili Komisii v priebehu transpozície právnych predpisov EÚ, a to v záujme občanov, lepšej tvorby práva a zvýšenia právnej transparentnosti a s cieľom pomôcť pri skúmaní súladu vnútroštátnych predpisov s ustanoveniami predpisov EÚ.
Komisia ľutuje nedostatok podpory pre ustanovenie zahrnuté v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorého cieľom bolo zaviesť povinné vypracovanie tabuliek zhody.
V záujme kompromisu a s cieľom zabezpečiť bezodkladné prijatie tohto návrhu môže Komisia súhlasiť s nahradením ustanovenia o povinných tabuľkách zhody uvedeného v texte príslušným odôvodnením, v ktorom sa členské štáty nabádajú, aby takúto prax zaviedli.
Pozícia, ktorú Komisia v súvislosti s týmto spisom prijala, sa však nesmie považovať za precedens. Komisia bude pokračovať vo svojom úsilí, aby spoločne s Európskym parlamentom a Radou našla vhodné riešenie tejto horizontálnej inštitucionálnej otázky.
Vyhlásenie Komisie o usmerneniach v oblasti bezpečnosti cestnej premávky
Komisia preskúma potrebu vypracovať usmernenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť väčší súlad v presadzovaní pravidiel cestnej premávky medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom porovnateľných metód, postupov, noriem a početnosti kontrol, najmä v súvislosti s prekračovaním rýchlosti, jazdou pod vplyvom alkoholu, nepoužitím bezpečnostného pásu a nezastavením na červený svetelný signál na semafore.
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/362 |
Streda 6. júla 2011
Finančný rámec na roky 2007 – 2013 ***
P7_TA(2011)0326
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 (16973/3/2010 – C7-0024/2011 – 2010/0048(APP))
2013/C 33 E/42
(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh nariadenia Rady (16973/3/2010), |
— |
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1), |
— |
so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0024/2011), |
— |
so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie predložené v mene jeho Výboru pre rozpočet Rade (O-0074/2010 – B7-0310/2010) a Komisii (O-0075/2010 – B7-0311/2010) z 20. mája 2010 a na rozpravu v pléne z 15. júna 2010, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 (2), |
— |
so zreteľom na článok 75 a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet (A7-0253/2011), |
A. |
keďže platný právny nástroj stanovujúci viacročný finančný rámec treba po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zmeniť a doplniť, |
B. |
keďže všetky tri inštitúcie sa k tejto požiadavke postavili takto:
|
C. |
keďže Európsky parlament sa domnieva, že súčasná medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení platí až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec, s výnimkou ustanovení, ktoré sa stali obsoletnými nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, |
D. |
keďže napriek úsiliu belgického a maďarského predsedníctva Rada nepreukázala ochotu začať rokovania o lisabonskom balíku, ako sa ustanovuje v článku 312 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
E. |
keďže zníženie úrovne flexibility vo viacročnom finančnom rámci navrhnuté Radou by obmedzilo právomoci a výsady Európskeho parlamentu v porovnaní s tými, ktoré má v súčasnosti, |
F. |
keďže zámerom Lisabonskej zmluvy nebolo obmedzenie výsad Európskeho parlamentu a Európsky parlament nie je pripravený takéto obmedzenie akceptovať, |
1. |
neudeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013; |
2. |
poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil legislatívny postup za ukončený a aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0328.
Štvrtok 7. júla 2011
5.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 33/364 |
Štvrtok 7. júla 2011
Európsky rok aktívneho starnutia (2012) ***I
P7_TA(2011)0332
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku aktívneho starnutia (2012) (KOM(2010)0462 – C7-0253/2010 – 2010/0242(COD))
2013/C 33 E/43
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM (2010)0462), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0253/2010), |
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet v otázke zlučiteľnosti návrhu s viacročným finančným rámcom, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. októbra 2010 (1), |
— |
po porade s Výborom regiónov, |
— |
so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. mája 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na články 55 a 38 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0061/2011), |
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
2. |
schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu; |
3. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; |
4. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
(1) Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 55.
Štvrtok 7. júla 2011
P7_TC1-COD(2010)0242
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. júla 2011 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady …/2011/EÚ o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 940/2011/EÚ.)
Štvrtok 7. júla 2011
PRÍLOHA
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o rozpočte
V súlade s ustanovením článku 8 predstavuje finančné krytie na realizáciu európskeho roka minimálne 5 000 000 EUR. Suma 2,3 milióna EUR sa použije z rozpočtu na rok 2011 bez toho, aby sa využili dostupné rezervy, najmä na financovanie komunikačných činností a konferencií EÚ zameraných na európsky rok, a prostriedky vo výške aspoň 2,7 milióna EUR, ktoré sa vyčlenia prostredníctvom zmeny priorít v rámci existujúcich zdrojov bez využitia existujúcich rezerv, sa vyhradia a zvýraznia v rozpočtovom riadku v návrhu rozpočtu na rok 2012.