15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/1

—

„viac Európy“, v rámci ktorej existuje vzájomná podpora a ktorá je silnejšia než súbor jej jednotlivých zložiek. EÚ musí dosiahnuť, aby nebola viac vnímaná ako neústupčivý zástanca úsporných opatrení, sociálnej regresie a chudoby. Po menovej únii musí teraz nasledovať politická únia so zosúladenou hospodárskou, finančnou a sociálnou politikou a politikou v oblasti zamestnanosti, ktoré prinášajú prospech občanom. Rozpočet EÚ mal byť zostavený tak, aby ponúkal správne stimuly pre konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest. Treba ho posilniť a podporiť prostredníctvom mechanizmov vlastných zdrojov, aktívneho zapojenie občianskej spoločnosti do jednotnej politiky súdržnosti, a rozšírenia intervenčnej právomoci Európskej investičnej banky. EHSV preto vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád, aby na európskom summite, ktorý sa uskutoční 22. a 23. novembra 2012 dospeli v rokovaniach k takému výsledku, ktorý umožní tieto úlohy splniť,

—

zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby politík a rozhodovania EÚ. Toto zapojenie je kľúčovým nástrojom nielen pre posilnenie demokratickej legitímnosti európskych inštitúcií a činnosti EÚ, ale môže tiež pomôcť spoločne pochopiť, na čo Európa slúži a kam sa uberá, a obnoviť dôveru v EÚ tým, že sa európskym občanom zaistí plná účasť na budovaní Európy. Mimoriadne dôležité je preto rýchlo začať uplatňovať ustanovenia článku 11 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka participatívnej demokracie,

—

zabezpečenie udržateľných investícií do zručností, infraštruktúry, sociálnej ekonomiky, zohľadnenie služieb a produktov v národných programoch reforiem, a to v podobe paktu o sociálnych investíciách a plánu hospodárskej obnovy Európy zameraného na skutočnú tvorbu pracovných miest a koordinované národné plány rozvoja. Len tak môže byť stratégia Európa 2020 úspešná. Investície do energetiky a priemyselnej výroby, ktoré nepoškodzujú klímu, spolu s vytváraním ekologického hospodárstva prispejú k vyriešeniu dlhodobých problémov súvisiacich s klimatickými zmenami a zabezpečia udržateľný rozvoj,

—

podporu spoločných krokov v eurozóne na stabilizáciu dlhu a obnovu hospodárstva v celej EÚ. Je potrebné povzbudiť ECB, aby zaviedla do praxe svoj program nákupu dlhopisov, ktorého cieľom je stabilizácia nákladov na úvery v eurozóne, tak ako to avizoval jej prezident. Tento program sa samozrejme musí realizovať v rámci kompetencií ECB. EIB by mala byť takisto podporovaná vo vydávaní dlhopisov na projekty s cieľom podporiť rast. EHSV víta rozhodnutie 11 členských štátov zaviesť daň z finančných transakcií. V tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby intenzívnejšie podporovala transparentnosť a bojovala proti tieňovej ekonomike, daňovým podvodom a únikom, ako aj korupcii v rámci EÚ a mimo nej. Činnosť eurozóny by mala zostať prístupná pre tie členské štáty, ktoré chcú vstúpiť do menovej únie,

—

fiškálnu, bankovú a finančnú úniu, ktorá je nevyhnutným podporným pilierom hospodárskej a menovej únie. Na vykonanie týchto opatrení je potrebný sociálny dialóg a dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou,

—

podporu malých a stredných podnikov v snahe znovu dosiahnuť rast v zmysle SBA. Treba využiť plný potenciál jednotného trhu, a to najmä vďaka otvoreniu sektora služieb a úlohe sociálnej ekonomiky, odstráneniu zbytočnej administratívnej záťaže a ľahšiemu prístupu k informáciám a novým digitálnym technológiám, financiám, úverom, kapitálovým trhom, trhu práce a trhom s technológiami a finančným nástrojom EÚ a úverovým zárukám pre malé a stredné podniky, ako aj podnikateľov,

—

rešpektovanie práv spotrebiteľov a ochrana spotrebiteľov, najmä tých najznevýhodnenejších, ktorí čelia situáciám nadmerného zadlženia, neistote a extrémnej chudobe a vylúčeniu,

—

vytvorenie skutočného trhu práce, ktorý by umožňoval mobilitu a využívanie odbornosti tam, kde je to potrebné. Dokončenie jednotného trhu práce je neoddeliteľnou súčasťou vykonávania stratégie Európa 2020,

—

poskytnutie šance mladým ľuďom: EHSV bude aj naďalej nabádať EÚ, aby podporovala Európu zameranú na výskum a inovácie, viac investovala do európskych vzdelávacích systémov a zachovala potrebné prostriedky na financovanie a posilnenie programov v oblasti mobility, ako je ERASMUS. EHSV vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh rozpočtu EÚ, ak členské štáty, ktoré stále hovoria o investíciách a raste, nepodporia progresívny rozpočet a viacročný finančný rámec podporujúci investície. Sú potrebné opatrenia, ktoré by malé a stredné podniky podnietili prijať do zamestnania mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a ktorým môžu chýbať skúsenosti,

—

podporu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva prostredníctvom inovácií a stabilného financovania výskumu a vývoja, ako aj prostredníctvom školení a odborného poradenstva pre MSP a mikropodniky a ich zamestnancov, prostredníctvom politiky zameranej na podporu investícií, prístupu k trhom a znižovania administratívnych prekážok. Umožní sa tým tiež obnova európskeho priemyslu ako dôležitého sektora pre rast a zamestnanosť,

—

vytvoriť vhodné právne prostredie, ktoré si nebude vyžadovať zbytočné náklady na administratívu a dodržiavanie predpisov. Hospodárske právne predpisy by mali byť jasné, spravodlivé a primerané. Je to dôležité pre všetky podniky, a predovšetkým pre malé a stredné podniky,

—

osobitné úsilie, aby tak bola EÚ vnímaná ako aktívny a globálny partner. V tejto súvislosti je dôležité, aby medzinárodná obchodná politika posilňovala hodnoty EÚ podporou udržateľného rozvoja a zapojenia občianskej spoločnosti, okrem iného aj prostredníctvom zriaďovania orgánov občianskej spoločnosti monitorujúcich uplatňovanie obchodných dohôd.

—

zaručenie rovnováhy medzi ženami a mužmi sa má dosiahnuť uplatňovaním predpisov o rovnosti mužov a žien a rovnakých príležitostiach. Pretrváva 17 % rozdiel v odmene mužov a žien za rovnakú prácu a okrem toho kríza najviac postihla ženy a deti.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/3

1.1

V súčasnej situácii, kedy nemožno očakávať skorý návrat na úroveň niekdajšieho rastu, musí byť spotrebiteľ stredobodom hospodárskych a finančných politík Únie v súlade s oznámením Európskej komisie na tému „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“. Nezávislé a silné organizácie spotrebiteľov zohrávajú na trhu dôležitú úlohu a na splnenie svojej úlohy, ktorou je obrana práv a záujmov spotrebiteľov, musia mať k dispozícii potrebné ľudské, materiálne a technické zdroje.

1.2

Právo spotrebiteľov združovať sa s cieľom obhajovať svoje záujmy je uznané v primárnom práve v článku 169 ZFEÚ, ktorým sa na európskej úrovni normatívne stanovuje, že organizácie spotrebiteľov zohrávajú nenahraditeľnú úlohu ako garanti dôvery a rozvoja európskeho jednotného trhu.

1.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby v súlade s uplatňovaním zásady subsidiarity vyvinula iniciatívu s cieľom stanoviť minimálne spoločné práva pre organizácie spotrebiteľov. Sem patrí predovšetkým právo byť konzultovaný a vypočutý prostredníctvom zástupcu, právna a/alebo administratívna definícia práv a záujmov spotrebiteľov prostredníctvom predbežného vypočutia a konzultácií súvisiacich s opatreniami, ktoré sa týkajú ich zákonom chránených práv alebo záujmov, a to na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a právo podieľať sa na regulácii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

1.4

Skutočnosť, že poskytovatelia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a užívatelia týchto služieb, vrátane mnohých zraniteľných spotrebiteľov, sa opierajú o rovnaký spoločný základ, si vyžaduje osobitný prístup k špecifikám každého trhu (plyn, voda, elektrina atď.) bez toho, aby sa stratil celkový pohľad na všetky tieto služby vzhľadom na dosah, ktorý môžu mať ako celok na kvalitu života a rozpočty domácností. Organizácie spotrebiteľov sú osobitne spôsobilé na to, aby sa zaoberali týmito aspektmi. Pre nesprávne fungujúce služby by sa mal zriadiť podobný systém aký existuje pre chybné výrobky (RAPEX), aby tak bolo možné prostredníctvom siete združení spotrebiteľov varovať spotrebiteľov o existencii takýchto služieb.

1.5

Existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o prístup k informáciám a odborné znalosti o fungovaní trhov so službami všeobecného hospodárskeho záujmu, spôsob stanovovania cien, hodnôt a zložiek, ktoré sú súčasťou prístupu k sieťam, a o formu, v akej sa týkajú spotrebiteľov, pretože predpisy sú veľmi technické a zložité, hoci sú nepochybne v záujme spotrebiteľov a organizácií, ktoré ich zastupujú.

1.6

Spotrebitelia majú zvyčajne viac ťažkostí pri porovnávaní služieb ako pri porovnávaní výrobkov. Obzvlášť komplikované je to v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. V rámci týchto služieb sú veľmi rozmanité nielen zmluvné podmienky, ako napríklad metodológia stanovovania cien, ale tiež začlenenie iných zložiek nad rámec samotnej služby musí byť adekvátne vysvetlené zo strany regulačných orgánov a prediskutované s organizáciami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov, pre ktoré to musí byť zrozumiteľné.

1.7

Výbor sa domnieva, že Komisia musí povzbudzovať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby presadzovali transparentnosť, informovanosť a prijímanie rozhodnutí, podporovali diskusiu o príslušných záujmoch – ponuka/dopyt (regulované hospodárske sektory a spotrebitelia) a pozitívnu diskrimináciu organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov s cieľom zrovnoprávniť ich s hospodárskymi subjektmi na diskusných fórach a v rámci regulačných orgánov, aby sa tak zaručilo posilnenie postavenia (empowerment) organizácií spotrebiteľov a tým aj samotných spotrebiteľov.

2.1

EHSV ako európsky orgán, ktorý zastupuje organizovanú občiansku spoločnosť, chce týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy poukázať na potrebu zasadzovať sa za humánny vnútorný trh a obhajovať hospodársku demokraciu (1) so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, a to predovšetkým pokiaľ ide o konzultácie, účasť a transparentnosť procesov rozhodovania, regulácie služieb všeobecného záujmu, prístup k informáciám a zapojenie spotrebiteľov, konzultácie so spotrebiteľmi a ich zastúpenie v rámci regulácie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane finančných služieb.

2.2

V súlade s oznámením Komisie „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, ktorého cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľa ako centrálneho prvku jednotného trhu, sa musí zaistiť, aby spotrebitelia mohli dôverovať tomu, že národné a európske organizácie ich dokážu ochrániť a že disponujú potrebnými prostriedkami, vedomosťami a nástrojmi na to, aby mohli bojovať za ich záujmy. Hlavným cieľom právnych predpisov, ktoré majú zaručiť, že hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebude narušená, je zlepšiť podmienky pre spotrebiteľa (2).

2.3

EHSV sa domnieva, že v súčasnej situácii je nevyhnutné, aby boli otázky týkajúce sa spotreby stredobodom politík EÚ a dobudovania jednotného trhu. Spotrebiteľské organizácie musia byť preto bezpodmienečne nezávislé a silné. Výbor už konštatoval, že zachovanie hospodárskej rovnováhy si vyžaduje, aby boli tieto organizácie schopné v plnom rozsahu si plniť svoju úlohu protiváhy na trhu, a odporúča Komisii, aby podstatne navýšila finančné zdroje, predovšetkým s cieľom zabezpečiť potrebné špecializované prostriedky (3).

2.4

EHSV zdôrazňuje a uznáva, že rozdiely medzi členskými štátmi sa odrážajú aj v spôsobe, akým sa vníma úloha organizácií spotrebiteľov, vo forme ich usporiadania, prostriedkoch, úrovne ich znalostí a odbornosti alebo v reprezentatívnosti, ktorú musia zaistiť. Hoci existujú organizácie na úrovni EÚ (napríklad BEUC, ANEC), vzhľadom na význam národných organizácií pre spotrebiteľov a jednotný trh považuje EHSV za nevyhnutné riešiť ich problémy z hľadiska EÚ.

EHSV takisto podporuje spoluprácu medzi organizáciami zastupujúcimi príslušný sektor a spotrebiteľov ako privilegovanú formu dialógu v snahe nájsť vyváženejšie riešenia pre rozvoj trhu, a zároveň podporuje fóra na národnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré sa zameriavajú na tento cieľ.

3.1

Európske inštitúcie náležite uznali, že pre dokončenie vnútorného trhu je dôležitá dôvera spotrebiteľov. Počnúc prvým programom pre spotrebiteľskú politiku z roku 1975 (4), v ktorom členské štáty potvrdili svoje odhodlanie zintenzívniť úsilie v prospech spotrebiteľov, sa výslovne uznáva právo spotrebiteľov na zastúpenie a vypočutie. Nasledujúce programy potvrdzovali tieto ciele a práva až do schválenia tzv. strategických plánov ochrany spotrebiteľov, v ktorých sa predpokladá primerané zapojenie organizácií spotrebiteľov do politík EÚ, a to pokiaľ ide o obsah ako aj postupy.

3.2

V súlade s týmito programami by mali spotrebitelia a ich zástupcovia disponovať kapacitami a prostriedkami potrebnými na to, aby mohli obhajovať svoje záujmy za rovnakých podmienok ako ostatní účastníci trhu. Z tohto dôvodu by sa mali preskúmať mechanizmy zapojenia organizácií spotrebiteľov do prípravy politík EÚ.

3.3

Terajší strategický plán (5) sa však už nezmieňuje o posilnení združení spotrebiteľov na európskej úrovni ako o hlavnom cieli spotrebiteľskej politiky, ktorá sa zameriava na posilnenie hnutia spotrebiteľov v rámci členských štátov. Na úrovni EÚ sa bohužiaľ doteraz nevyhodnotili výsledky dosiahnuté v rámci cieľov týchto plánov, pokiaľ ide o zapojenie spotrebiteľov.

3.4

Komisia, Rada a Európsky parlament presadzovali v uplynulých rokoch stratégiu posilnenia postavenia spotrebiteľov ako jednotlivcov, pričom očakávali, že to prispeje k želanej dôvere vo vnútorný trh. V snahe uplatniť túto stratégiu sa preskúmanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa prepojilo s úplnou harmonizáciou v oblastiach tradične súvisiacich so spotrebiteľskou politikou a v maximálnej miere sa rozvinula teória o priemernom spotrebiteľovi (6), ktorý je „primerane informovaný, pozorný a obozretný“ (7). Zákonnosť je teda založená na klamlivom predpoklade, že existuje ideálny, informovaný a uvedomelý spotrebiteľ, no ten podľa štatistík neexistuje.

3.5

Z dostupných údajov vyplýva, že mnohí spotrebitelia nie sú zďaleka takí aktívni, informovaní a silní spotrebiteľa, ako si vyžaduje konkurencieschopný a inovačný trh. V skutočnosti väčšina európskych spotrebiteľov necíti dôveru v trh a nemá pocit dostatočnej informovanosti alebo ochrany (8).

3.6

Zároveň pokiaľ ide o spotrebiteľov ako celok, európsky prístup bol veľmi obmedzený. EÚ vykonala v oblasti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov len málo konkrétneho. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétny návrh týkajúci sa kolektívneho uplatňovania nárokov ako mimoriadne dôležitého nástroja na obhajobu záujmov spotrebiteľov na národnej, ako aj na európskej úrovni.

3.7

Právo spotrebiteľov združovať sa s cieľom obhajovať svoje záujmy je zakotvené v článku 169 zmluvy, a preto je kľúčové uznať na európskej úrovni, že organizácie zastupujúce spotrebiteľov zohrávajú jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu ako garanti dôvery v európsky jednotný trh, čo je dôvodom na to, aby boli v národných politikách členských štátov zakotvené niektoré spoločné základné práva a zásady, a to bez toho, aby bola porušená nezávislosť členských štátov pri vytváraní národných politík.

3.8

V januári 2011 Európska poradná skupina spotrebiteľov (ECCG) uviedla o. i. nasledujúce hlavné dôvody, pre ktoré je potrebné vytvárať silné spotrebiteľské organizácie:

EHSV už uviedol a opakuje svoje tvrdenia, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia spĺňať spotrebiteľské organizácie (10).

3.9

Bez silných spotrebiteľských organizácií, ktoré budú nezávislé od politických a ekonomických záujmov, aktívne prispievať k slobodnému a konkurencieschopnému trhu, požadovať transparentné informácie a zastupovať individuálne a kolektívne záujmy spotrebiteľov, je ťažšie posilniť dôveru európskych spotrebiteľov.

4.1

Organizácie spotrebiteľov sú kľúčovými partnermi pri obnovovaní dôvery spotrebiteľov a budovaní vnútorného trhu. EHSV preto žiada Komisiu, aby prevzala iniciatívu s cieľom poskytnúť organizáciám spotrebiteľov určité minimálne spoločné práva, a to najmä právo byť konzultovaný a právo byť vypočutý prostredníctvom zástupcu, právnu a/alebo administratívnu definíciu práv a záujmov spotrebiteľov prostredníctvom predbežnej konzultácie o opatreniach, ktoré sa týkajú ich zákonom chránených práv alebo záujmov, a to na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a právo podieľať sa na regulácii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

4.2

Keďže v rámci tohto stanoviska nie je možné prediskutovať všetky aspekty, ktoré musia byť zaručené príslušným organizáciám spotrebiteľov, EHSV poukazuje predovšetkým na:

4.3

EHSV pripomína, že v protokole č. 26 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa týka služieb všeobecného záujmu, a v článku 36 Charty základných práv sa poukazuje na význam služieb všeobecného záujmu pre EÚ, ktorá stanovuje ich hlavné zásady. Pripomína tiež, že poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu nemôže trh zaručiť bez intervencie štátu (resp. môže, ale len v nerovnakých podmienkach kvality, bezpečnosti, dostupnosti, rovného zaobchádzania a všeobecného prístupu). Špecifická povinnosť poskytovať verejné služby sa udeľuje poskytovateľovi služieb na základe mandátu vychádzajúceho z kritéria všeobecného záujmu, ktorý zaručuje, že sú splnené podmienky potrebné na to, aby služby spĺňali svoju funkciu (11).

4.4

Poskytovateľom mnohých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako napríklad elektrina, plyn, voda alebo služieb v oblasti komunikácií je tradične štát, ktorý je vlastníkom zásobovacích resp. rozvodných sietí. Diskusia o týchto službách sa často viedla z hľadiska rizík (pre zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie), národných stratégií pre prírodné zdroje alebo procesov liberalizácie trhov, ako napríklad sektor energetiky.

4.5

Z pohľadu spotrebiteľa sú najdôležitejšími otázky zaistenia zásobovania a samotného prístupu, pričom cena predstavuje pre spotrebiteľa rozhodujúci a prakticky jediný faktor pri výbere.

Spotrebitelia majú viac ťažkostí pri porovnávaní služieb než pri porovnávaní výrobkov, pričom je to ešte zložitejšie, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré zvyčajne nie sú dostatočne vysvetlené, ako napríklad samotná metodika stanovovania sadzieb a cien, ktorá je rozsiahla a okrem samotnej služby obsahuje aj iné zložky. Okrem toho organizácie, ktoré zastupujú záujmy spotrebiteľov, o tejto metodike nediskutujú, ani ju nechápu.

Pre nesprávne fungujúce služby by sa mal zriadiť podobný systém aký existuje pre chybné výrobky (RAPEX), aby tak bolo možné prostredníctvom siete združení spotrebiteľov varovať spotrebiteľov o existencii takýchto služieb.

4.6

Monitorovacie stredisko pre energetický trh rozčleňuje cenu energie na tri veľké zložky: prvou je energia, prenos a distribúcia (siete), druhou iné dane a treťou daň z pridanej hodnoty, pričom uvádza porovnania medzi jednotlivými členskými štátmi. Napriek tomu, že v jednotlivých členských štátoch nie sú identifikované (hoci je to povinné) osobitné zložky tvoriace tzv. iné dane, je toto rozčlenenie cien možné aj pre iné služby všeobecného hospodárskeho záujmu (voda, komunikácie), a bola by to užitočná informácia, ak by bola predložená aj v iných sektoroch.

4.7

Európska komisia uskutočnila podrobné štúdie o cene niektorých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom vyzdvihla údaje predložené monitorovacím strediskom pre energetický trh, z ktorých okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

4.8

Napriek tomu, že existujú rozličné regulačné orgány a európske stimuly na podporu transparentnosti pri rozhodovaní, je pravda, že v prístupe organizácií spotrebiteľov k informáciám a odborným znalostiam o fungovaní týchto trhov so službami všeobecného hospodárskeho záujmu sú veľké rozdiely, predovšetkým čo sa týka spôsobu stanovovania cien, hodnôt obsiahnutých v cenách, prístupu k sieťam a formy, v akou tieto prvky vplývajú na spotrebiteľov.

4.9

EHSV sa domnieva, že Európska komisia musí nabádať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby nielen podporovali transparentnosť informácií a rozhodovacieho postupu, ale aby sa tiež zasadzovali za vyváženosť protichodných záujmov – regulovaných hospodárskych sektorov a spotrebiteľov – podporou a pozitívnou diskrimináciou organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov (napríklad prostredníctvom osobitnej odbornej prípravy, dohľadu a finančnej podpory).

4.10

Rovnoprávne zastúpenie organizácií spotrebiteľov a hospodárskych subjektov na diskusných fórach a v konzultačných orgánoch je podľa EHSV najvhodnejším prostriedkom ako na konkurenčnom trhu zaručiť zhodnotenie organizácií spotrebiteľov a tým aj posilnenie samotného spotrebiteľa (12).

4.11

EHSV si však uvedomuje, že dôležitejšie než tieto riziká (počnúc tým, že sa organizácie stanú „rukojemníkmi“) je zaistenie získavania špecifických znalostí v komplexných oblastiach, ktoré majú zásadné dôsledky na kvalitu života spotrebiteľov, čo zaistí len účinné zastúpenie spotrebiteľov.

4.12

Európske inštitúcie môžu a musia podporovať zastúpenie organizácií spotrebiteľov v regulačných orgánoch a diskusných fórach, s dôrazom na diskusné fóra o sadzbách a cenách (13), a to nielen pokiaľ ide o preukázanie nezávislosti a transparentnosti regulačného procesu, najmä v súvislosti so štruktúrou sadzieb, ale tiež s cieľom prispieť k aktívnemu občianstvu a posilneniu organizácií spotrebiteľov.

4.13

Je pravda, že táto problematika sa dostáva mierne do popredia. V smerniciach týkajúcich sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom (14) sa uvádza, že regulačný orgán bez toho, aby boli dotknuté jeho vlastné osobitné právomoci pri plnení povinností, v prípade potreby konzultuje s prevádzkovateľmi prenosových sústav a prípadne aj úzko spolupracuje s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom si zachováva nezávislosť a dodržiava zásady lepšej regulácie. Zapojenie organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a diskusia s nimi sa však neodporúčajú v každom konkurenčnom prostredí.

4.14

Štruktúra sadzieb v konkurenčnom prostredí podmieňuje nielen prístup poskytovateľov služieb, ale aj spotrebiteľov, pretože má priamy vplyv na cenu alebo môže viesť k vylúčeniu a nepružnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmenu poskytovateľa služieb (15).

4.15

Právne predpisy sa nezaoberajú otázkou cien, ani potrebou diskusie so zástupcami spotrebiteľov o štruktúre sadzieb, na základe ktorých sa vytvárajú tieto ceny. Tieto body takisto chýbajú v právnych aktoch Únie, ktoré sa venujú tejto problematike (napríklad v uvedených smerniciach). Údaje monitorovacieho strediska pre energetický trh však jasne ukazujú, že náklady (dane a iné náklady) nad rámec ceny týchto služieb znášajú spotrebitelia a podniky, čo narúša konkurencieschopnosť podnikov a zvyšuje zraniteľnosť spotrebiteľov v rámci vnútorného trhu.

4.16

Niektoré možnosti v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu majú priamy vplyv na náklady, ktoré sa napokon odrážajú v cene, ktorú platia spotrebitelia. EHSV sa domnieva, že zdravá hospodárska súťaž na vnútornom trhu a ochrana spotrebiteľov oprávňujú inštitúcie EÚ k prijatiu opatrení s cieľom zaistiť väčšiu transparentnosť pri stanovovaní cien základných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a sledovať vývoj ich rozličných zložiek a sadzieb. Z tohto dôvodu je potrebné nabádať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby podporovali aktívnu účasť zastupiteľských organizácií spotrebiteľov a malých a stredných podnikov na procesoch rozhodovania, ktoré vedú k stanovovaniu sadzieb (16).

4.17

EHSV na záver pripomína, že zastúpenie spotrebiteľov nebude účinné, ak sa nezaručí možnosť konať prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov. Vyzýva preto Komisiu, aby obnovila svoju činnosť zameranú na zavedenie európskeho kolektívneho uplatňovania nárokov.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/8

1.1

EHSV pokladá za veľmi dôležité pripraviť konkrétne návrhy krokov, aby jednotlivé inštitúcie EÚ v rámci svojich kompetencií stanovili vhodné opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2 článku 11 ZEÚ. Tento proces treba chápať ako príležitosť na rozšírenie a posilnenie štruktúr dialógu s občianskou spoločnosťou na európskej, ale aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.2

Jadrom demokracie zostáva reprezentatívna demokracia. Participatívna demokracia predstavuje doplňujúci prístup, nikdy nie alternatívu reprezentatívnej demokracie, na ktorej sú založené naše spoločenské zriadenia. Podobne nekonkuruje občiansky dialóg sociálnemu dialógu. Každý z nich plní špecifickú a osobitnú úlohu v zmysle ustanovení zmluvy.

1.3

Je potrebné dosiahnuť efektívnu participatívnu demokraciu podľa ZEÚ, demokraciu, ktorá zohľadňuje hodnoty a identitu Európskej únie. Vzhľadom na súčasnú hospodársku, sociálnu a politickú krízu je mimoriadne dôležité v plnom rozsahu uplatňovať článok 11, aby sa tak posilnila demokratická legitimita Európskej únie v očiach občanov. Len väčšou transparentnosťou, väčším zmyslom pre zodpovednosť a väčšou účasťou občanov a organizovanej občianskej spoločnosti tak na národnej, ako aj európskej úrovni bude môcť Európa predchádzať extrémizmu, chrániť svoje demokratické hodnoty a vytvoriť „osudové spoločenstvo“.

1.4

Uplatňovanie odsekov 1 a 2 článku 11 ZEÚ je potrebné chápať ako rozhodujúcu príležitosť pre rozšírenie existujúcich konzultačných postupov a spôsobov zapojenia občianskej spoločnosti, ktoré sa na európskej úrovni rozvíjajú od zverejnenia bielej knihy o európskom riadení v roku 2001. Už boli vyvinuté rôzne postupy zapojenia občianskej spoločnosti, z ktorých niektoré presiahli rámec výmeny informácií a môžu sa považovať za dobrý základ pre vybudovanie štruktúrovaného rámca pre európsky občiansky dialóg podľa odsekov 1 a 2 článku 11.

1.5

EHSV preto predkladá nasledujúce odporúčania:

1.6

Tým, že sa EHSV bude čoraz viac a výraznejšie zasadzovať za vytvorenie európskeho verejného priestoru, bude môcť podnecovať a podporovať Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby stále aktívnejšie uplatňovali odseky 1 a 2 článku 11 ZEÚ. Takto bude možné dosiahnuť výsledky v podobe hodnotných postupov a obsahových prvkov, ktoré ocenia všetky európske inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti.

2.1

V priebehu posledných dvanástich rokov dosiahol Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) významný pokrok pri definovaní európskeho občianskeho dialógu, jeho úlohy dopĺňať reprezentatívnu demokraciu a jeho podstaty, ktorá je odlišná od sociálneho dialógu. Občiansky dialóg bol definovaný ako demokratický proces vytvárania verejnej mienky, ktorého podoba sa mení v závislosti od zúčastnených aktérov. EHSV stanovil definíciu aktérov a pojmov občianskeho dialógu a jeho spojenia s participatívnym riadením (1).

2.2

EHSV okrem toho potvrdil zásadu subsidiarity na európskej úrovni. Navrhol tabuľku so 14 presnými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi kritériami na klasifikáciu reprezentatívnosti organizácií občianskej spoločnosti vybraných na spoluprácu v rámci horizontálneho, vertikálneho a sektorového občianskeho dialógu. Presne definoval rozdiely medzi konzultáciou (proces zhora nadol) a občianskym dialógom (proces zdola nahor alebo skôr okružný proces). EHSV takto pomohol k inštitucionálnym výdobytkom, ktoré sú potvrdené v článku 11 ZEÚ (2).

2.3

ZEÚ, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, formálne uznáva úlohu participatívnej demokracie (občiansky dialóg, konzultácia, európska občianska iniciatíva). Ustanovenia článku 11 (3) dopĺňajú ústredné postavenie inštitútu reprezentatívnej demokracie a posilňujú ho (články 10 a 12) (4), čím sa stáva vyjadrením inovatívneho európskeho modelu demokracie.

2.4

Teraz je potrebné pracovať na konkrétnom uplatňovaní článku 11. Treba začať najmä s odsekmi 1a 2, keďže sa už dobre rozvinuli konzultácie uvedené v odseku 3 a európska občianska iniciatíva je už upravená právnymi predpismi (5). Zo skúseností EHSV vieme, že na dosiahnutie efektívnych štruktúr dialógu je potrebný presný normatívny rámec a inštitucionálna kontinuita.

2.5

EHSV vyzval v marci 2010 Komisiu, aby predložila zelenú knihu o občianskom dialógu, najmä o uplatňovaní odsekov 1 a 2 článku 11, aby bolo možné zamyslieť sa nad jestvujúcimi postupmi, presnejšie definovať uplatňované postupy a zásady, vyhodnotiť ich, a s pomocou organizovanej občianskej spoločnosti ich vylepšiť, hlavne tým, že sa stanovia jasné štruktúry (6). O rok neskôr, teda v roku 2011, boli na mimoriadnej schôdzi skupiny III EHSV na tému Aké sú možnosti pre participatívnu demokraciu v Európe?, takéto požiadavky nastolené a bol schválený „plán postupu pre participatívnu demokraciu (7).

2.6

EHSV konštatuje, že, s výnimkou konzultácií a právnych predpisov týkajúcich sa európskej občianskej iniciatívy, ktoré nadobudli platnosť 1. apríla 2012, v inštitúciách nedošlo k pokroku v oblasti ustanovení, ktoré by upravovali občiansky dialóg (odseky 1 a 2 článku 11). S pozitívnou odozvou sa nestretla ani požiadavka, aby bola vypracovaná zelená kniha na túto tému.

2.7

Okrem toho zasiahla celú Európu štrukturálna hospodárska kríza, ktorá spochybňuje samotné základy európskej integrácie a je živnou pôdou pre dva nebezpečné javy: na jednej strane pretrvávajúce medzivládne rokovania o východiskách z krízy a zvyšujúci sa počet európskych summitov, na druhej strane stále väčší odstup občanov a ich organizácií od inštitúcií EÚ. Okrem toho panuje všeobecne rozšírený názor, že EÚ nielenže nedokáže nájsť východisko z krízy, ale ešte dokonca vyžaduje úsporné opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú život všetkých európskych občanov, a to bez reálnej výmeny názorov s predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti o prijímaných rozhodnutiach. Zdá sa, že nepochopenie a odstup sa teda zväčšujú a že sa vytvára základ pre nebezpečnú stratu legitimity samotných inštitúcií Európskej únie.

2.8

EHSV je presvedčený, že dynamika, ktorú vytvorila ZEÚ, ako aj rozmanitosť a rozsah otázok a priorít, ktoré sú dnes súčasťou politickej agendy Únie, si vyžadujú energickú a rozhodnú obnovu metódy Spoločenstva. Toto všetko sa môže uskutočniť len vďaka posilneniu a obnove tejto metódy a posilneniu parlamentnej demokracie, ktorá je základným kameňom európskych inštitúcií, ako aj vďaka novej ére priameho zapojenia občianskej spoločnosti, ktoré je zamerané na posilnenie európskej identity a vzbudenie záujmu občanov. Väčšie zapojenie občanov prostredníctvom občianskeho dialógu, buď priamo alebo prostredníctvom zastupiteľských organizácií, v súlade s článkom 11 sa stáva hlavnou výzvou pre budúcnosť európskej integrácie. Ide tu o vlastnú zodpovednosť, podporu, transparentnosť a väčšiu demokratickú legitimitu rozhodovacích procesov.

2.9

Článok 11 a jeho uplatňovanie sú teda vzácnym nástrojom na dosiahnutie tejto dynamiky participatívnej demokracie a EHSV má určite všetky skúsenosti, aby mohol byť katalyzátorom tohto procesu posilnenia európskeho demokratického života, v úzkej spolupráci s rôznymi inštitúciami EÚ a základnými európskymi a národnými sieťami organizovanej občianskej spoločnosti.

2.10

EHSV si je vedomý, že iba čiastočne odráža rozmanitosť obsiahnutú v pojme organizovaná občianska spoločnosť (8), a práve preto z pragmatických dôvodov už dávno uplatňuje mnohé iniciatívy zamerané na neustále rozširovanie svojich vzťahov s európskou organizovanou občianskou spoločnosťou. EHSV sa domnieva, že v čase krízy je posilnenie takéhoto „mosta“ medzi inštitúciami a občianskou spoločnosťou je zvlášť dôležitou súčasťou štrukturálnych politických rozhodnutí, ako aj inštitucionálnych reforiem, ktoré musí EÚ uskutočniť v záujme svojej budúcnosti.

2.11

Celý článok 11 je jasným vyjadrením dôvery v prínos aktívneho občianstva, v hodnotu participatívnej demokracie a jej úlohu v úsilí získať väčšiu podporu pre európsky projekt zo strany občanov a vytvárať stále informovanejšiu a súdržnejšiu európsku verejnú mienku. Článok 11 kladie už etablovanú tradíciu konzultačných postupov (odsek 3) do rámca participatívnosti. V odsekoch 1 a 2 naznačuje významný posun smerom k vyspelejšiemu modelu štruktúrovaného dialógu.

2.12

Po 15 rokoch teoretizovania a vypracúvania dôležitých dokumentov, ktoré možno nájsť v už citovanom súhrne (9), sú dnes potrebné cielené opatrenia a konkrétne nástroje pre každú inštitúciu EÚ. Zároveň je však potrebný súhrnný koordinovaný a koherentný rámec, ktorý by umožnil ľahšie dosiahnuť komplexný cieľ stanovený v uvedenom článku.

2.13

EHSV sa domnieva, že je potrebné zabrániť pokušeniu zmeniť preskriptívny charakter článku 11 (najmä odsekov 1 a 2) na niečo čisto opisné, akoby presný obraz niečoho, čo už existuje. To by vôbec neodrážalo úmysel zákonodarcu, ani nebolo v súlade s veľkými očakávaniami európskej organizovanej občianskej spoločnosti.

3.1

EHSV sa domnieva, že pri príprave konkrétnych opatrení na uplatnenie odsekov 1 a 2 článku 11 by bolo vhodné vychádzať z existujúcich osvedčených postupov.

3.2

V priebehu posledných desiatich rokov sa v Európskej únii postupne rozvinuli rôzne formy spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti. Zväčša ide o konzultácie uskutočnené na podnet Európskej komisie.

3.3

Na úrovni Európskej komisie stále väčší počet generálnych riaditeľstiev zaviedol rôzne takéto konzultácie, ktoré sa líšia cieľmi, frekvenciou, rozsahom a dosahom. Tieto konzultácie sa rozvíjali zväčša nezávisle a niektoré z nich sa zmenili na skutočné „konzultačné fóra“. Takto vznikli rôzne situácie a dosiali sa výsledky, ktoré v niektorých prípadoch vyústili do štruktúrovaných foriem trvalého dialógu s občianskou spoločnosťou (10). Podľa EHSV je však v každom prípade potrebné zdôrazniť, že právnu štruktúru konzultácií nemožno zamieňať s novým inštitútom občianskeho dialógu, ktorý musí nakoniec nadobudnúť štruktúrovaný a trvalý charakter.

3.4

Môžeme spomenúť fórum EÚ o zdraví GR pre zdravie a spotrebiteľov (SANCO), platformu pre základné práva Agentúry EÚ pre základné práva, kontaktnú skupinu občianskej spoločnosti GR pre rozvoj a spoluprácu EuropeAid (DEVCO), či dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorý začalo GR pre obchod (TRADE).

3.5

Práve tento dialóg je možno najrozvinutejším mechanizmom sektorového štrukturálneho dialógu tak vzhľadom na pomerne veľký a štruktúrovaný počet zapojených aktérov (vyše 800 registrovaných organizácií), ako aj na tú skutočnosť, že skoro polovica týchto organizácií má sídlo v niektorom z členských štátov, nie v Bruseli. Je tiež jediný, pre ktorý GR pre obchod objednalo externé hodnotenie (11).

3.6

Druhým príkladom je Európske fórum pre integráciu (12), vytvorené v roku 2009 na základe spoločnej iniciatívy EHSV a EK, ktoré stabilne tvorí približne sto významných európskych a medzinárodných subjektov. Okrem toho sa na ňom stále zúčastňuje EP, VR a predstavitelia vlád členských štátov EÚ. Po prekonaní počiatočných ťažkostí sa stalo ústredným miestom pre dialóg o konkrétnom vývoji európskej agendy pre politiku integrácie, hlavne vo fáze ex ante.

3.7

Tretím príkladom je Fórum občianskej spoločnosti v rámci zložitého systému vonkajších vzťahov Únie. Treba pripomenúť hlavne úspech zmiešaných poradných výborov v rámci prístupových rokovaní s EÚ, úlohu poradného výboru Cariforum – EÚ pri monitorovaní špecifickej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Cariforum, či úlohu občianskej spoločnosti stanovenú v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou.

3.8

Dohoda z Cotonou (13) je možno najprepracovanejším a najlepšie štruktúrovaným nástrojom, a to nielen z hľadiska počtu zapojených krajín a aktérov, ale aj počtu zrealizovaných opatrení. Formálne je v ňom uznaná „doplňujúca úloha a potenciál pre prispenie neštátnych účastníkov (definovaných ako súkromný sektor, hospodárski a sociálni partneri, občianska spoločnosť) k rozvojovému procesu“ (14). EHSV organizuje na základe špecifického mandátu pravidelné schôdze so sociálnymi a hospodárskymi aktérmi ACP-UE. Okrem toho bol vypracovaný špecifický program finančnej pomoci v rôznych krajinách, ktorý spravujú príslušné delegácie EÚ, kde stále významnejšia úloha prináleží týmto aktérom a vytváraniu kapacít (15).

3.9

Nakoniec treba pripomenúť iniciatíva Európskeho parlamentu, ktorý od roku 2007 nepravidelne so sporadickým úspechom uskutočnil tri tematické fóra Agora so širokou účasťou organizácií európskej občianskej spoločnosti (16). Táto aktivita je dnes predmetom špecifického interného hodnotenia Európskeho parlamentu, pretože v budúcnosti bude potrebné ju obnoviť vo výraznejšej podobe.

3.10

Za zmienku stojí okrem toho niekoľko prípadov účasti občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch na medzinárodnej úrovni. Medzi nimi je napríklad Aarhuský dohovor (17) hospodárskej komisie pre Európu Spojených národov a kódex osvedčených postupov pre účasť občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch, ktorý schválila konferencia medzinárodných mimovládnych organizácií (18).

3.11

Aarhuský dohovor nie je len o tom, že verejnosť a príslušné organizácie občianskej spoločnosti majú právo na prístup k informáciám verejných orgánov, ktoré sa týkajú životného prostredia, ale aj o tom, že verejnosť má právo podieľať sa na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a prípadne právo napadnúť rozhodnutia verejných orgánov.Zástupcovia občianskej spoločnosti okrem toho môžu nominovať svojich členov do výboru pre dodržiavanie dohovoru a môžu byť zastúpení v predsedníctve. Takéto organizácie občianskej spoločnosti majú tiež k dispozícii určitú finančnú podporu.

3.12

Pokiaľ ide o Radu Európy, kódex osvedčených postupov, ktorý uznal aj výbor ministrov, má zlepšiť účasť občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Kódex osvedčených postupov rozlišuje štyri rôzne úrovne účasti (informácia, konzultácia, dialóg a partnerstvo), ktoré môžu slúžiť ako modely pre občiansku spoločnosť aj verejné orgány.

3.13

Na regionálnej a národnej úrovni existujú rovnako dobré príklady. Medzi nimi vyniká francúzsky projekt „Grenelle Environement“, ktorý vznikol na podnet prezidenta francúzskej republiky v roku 2007 (19). Toto fórum zhromaždilo zástupcov štátu, miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov s cieľom vytvoriť dialóg a partnerstvo, z ktorých vzišli dva významné legislatívne balíky v oblasti životného prostredia. Jeden v roku 2008, druhý v roku 2010. Okrem toho sa názov francúzskej sociálnej hospodárskej rady CES v roku 2008 (po predložení návrhu na projekt „Grenelle Environement“) zmenil na sociálnu hospodársku a environmentálnu radu a jej členmi sa stali aj zástupcovia environmentálneho sektora (20). Nakoniec boli vyvinuté aj iné modely občianskeho dialógu na miestnej a národnej úrovni v podobe „platforiem spolupráce“, „kompaktov“, „dohôd alebo protokolov o spolupráci“ atď. Tieto modely treba tiež patrične využiť.

4.1

Súčasná situácia ponúka mimoriadne zaujímavé príklady, ktoré výrazne presiahli klasické formy jednoduchej konzultácie. V niektorých prípadoch ide o stabilnejšie a komplexnejšie procesy aktívnej účasti a posilnenie foriem spolupráce ako náznak možných foriem štruktúrovaného občianskeho dialógu podľa článku 11 ZEÚ. Tieto postupy však zďaleka nie sú dostatočne známe mimo okruh odborníkov príslušného sektora. Preto je potrebné ich zhodnotiť, urobiť im väčšiu reklamu, šíriť ich a zvýšiť ich stabilitu.

4.2

To, ako rôzne zainteresované subjekty vnímajú tieto fóra najmä v súvislosti s ich efektívnosťou, závisí okrem iného od niekoľkých faktorov: od toho, do akej miery sa subjekty stotožnia s procesom (tu sú pomerne veľké rozdiely), od toho, do akej miery sú partneri vnímaní ako reprezentatívni (21), od finančnej podpory účasti menej štruktúrovaných subjektov, ktoré nemajú sídlo v Bruseli, od technických možností aktívne sa zúčastniť na diskusii a ďalej sledovať priebeh celého procesu, od kontinuity operačných investícií zo strany inštitúcií EÚ.

4.3

Treba zdôrazniť niekoľko dôležitých aspektov týchto procesov:

4.4

Z uvedeného vyplýva, že existuje dostatočná kritická masa, ktorá by v prípade, že bude systematizovaná a dostatočné známa, mohla byť významným stavebným kameňom participatívnej demokracie na európskej úrovni. V každom prípade by to umožnilo zviditeľniť tento pilier európskej demokracie tak medzi občanmi, ako aj v rámci jednotlivých inštitúcií. Bolo by tak možné viacej uznať a oceniť prínos európskych organizácií občianskej spoločnosti a ich úsilie, ktoré už dávno vyvíjajú v rámci EÚ.

4.5

EHSV preto navrhuje, aby sa Európska komisia v aktívnej spolupráci so všetkými ostatnými inštitúciami zasadila za podrobnejšiu a štruktúrovanejšiu štúdiu.

4.6

Desať rokov po uverejnení bielej knihy o európskom riadení (23) by takáto štúdia priniesla ucelenejšie údaje o celkovej bilancii dosiahnutých výsledkov, konkrétnom vplyve na legislatívny proces, nepredvídanom a neplánovanom vývoji, problematických miestach a nedostatkoch, ako aj nezrovnalostiach a vzniknutých nákladoch, a umožnila by stanoviť, čo je potrebné vykonať, aby sa dosiahla primeranejšia a širšia účasť. Štúdia by okrem toho mala posúdiť konkrétnu účinnosť a rozsah existujúcej štruktúrovanej spolupráce s občianskou spoločnosťou a stanoviť, ktoré parametre a podmienky by zvýšili jej účinnosť a ktoré osvedčené postupy by sa mali navrhnúť ako jej vzor, ako aj to, ako by sa mali ďalej rozvíjať. Nakoniec by mala tiež posúdiť, do akej miery je tento významný objem práce známy medzi laikmi a s akým ohlasom sa u nich stretáva, ako prispieva k rozšíreniu demokratickej účasti, k stotožneniu s európskym projektom, a tým k budovaniu európskeho verejného priestoru. Štúdia by tiež mala obsahovať ukazovatele na zhodnotenie vplyvu tak z hľadiska inštitúcií, ako aj z hľadiska jednotlivých aktérov organizovanej občianskej spoločnosti.

4.7

Ak by táto štúdia bola vypracovaná v zmysle článku 11 (24) a priamo a aktívne by zapojila organizácie občianskej spoločnosti, mohla by sa stať dobrým východiskom pre stanovenie usmernení a ďalších praktických opatreniach na rozvoj štruktúrovaného dialógu podľa článku 11 ZEÚ. Štúdia by takto mohla Komisii a iným inštitúciám EÚ poskytnúť potrebné prvky na definovanie následných, presnejších operačných návrhov, a to v súlade so zelenou knihou, ktorá je citovaná v bode 2.5 a ktorej význam EHSV zdôrazňuje. Štúdia by v prvom rade mala pre všetky inštitúcie stanoviť možné spoločné usmernenia a postupy, ktoré by rešpektovali ich nezávislosť, s cieľom dosiahnuť jednoznačný, efektívny, transparentný proces štruktúrovanej účasti občianskej spoločnosti na budovaní európskeho projektu.

4.8

EHSV tu môže pomôcť tým, že ponúkne svoju prácu, svoje odborné znalosti a siete, teda aktívnu účasťou na realizácii tejto štúdie tak vo fáze jej koncipovania a realizácie, ako aj následného šírenia jej výsledkov, hlavne v 27 členských štátoch.

4.9

Európska komisia a Európsky parlament23. júna 2011vytvorili spoločný register pre transparentnosť, ktorý nahradil register Komisie z roku 2008. K dnešnému dňu sa zaregistrovalo už niekoľko tisíc organizácií najrôznejších zložiek európskej občianskej spoločnosti. Tieto organizácie musia poskytnúť rozsiahle informácie a zaväzujú sa dodržiavať kódex správania (25). Jeden spoločný register pre dve inštitúcie, o ktorý prejavila záujem už aj Rada, je vyjadrením jasného smerovania a spoločnej vôle inštitúcií EÚ postupovať koordinovane v oblasti, ktoré je taká dôležitá a citlivá pre vzťahy s občianskou spoločnosťou.

4.10

EHSV sa nazdáva, že takýto register, ktorého účelom je v súčasnosti len transparentnosť subjektov kontaktujúcich európske inštitúcie s úmyslom ovplyvniť politiku, by sa postupne mohol stať pracovným nástrojom na identifikovanie aktérov občianskeho dialógu s dôrazom na kritériá reprezentatívnosti. Možnosti tohto registra pre rozvoj štruktúrovaného občianskeho dialógu by sa preto tiež mali preskúmať v rámci uvedenej štúdie.

4.11

Lisabonská zmluva okrem toho prináša nové príležitosti v súvislosti s Európskou radou. Táto je už stálou štruktúrou a predseda Európskej rady je teraz volený na funkčné obdobie dva a pol roka, ktoré je možné obnoviť. Toto všetko vytvára základ pre štruktúrovanie dlhodobejšieho výhľadu a stabilnejšie vzťahy s organizovanou občianskou spoločnosťou. Európska rada musí tiež vyhovieť požiadavkám uvedeným v článku 11 ZEÚ. Skutočnosť, že v súčasnosti je zodpovedná za stanovenie všeobecných politických usmernení EÚ ešte zvyšuje strategický význam rozvoja spolupráce, ktorá sa postupne rozvinie do štruktúrovaného občianskeho dialógu. EHSV sa domnieva, že Rada by mala zriadiť špeciálne oddelenie pre dialóg s občianskou spoločnosťou. EHSV je v rámci svojich špecifických úloh pripravený úzko spolupracovať s Radou na dosahovaní tohto cieľa v praxi.

5.1

V priebehu posledných desiatich rokov EHSV výrazne zmenil svoje pracovné metódy. Predovšetkým výrazne rozšíril účasť subjektov, expertov a organizácií európskej občianskej spoločnosti na svojej práci.

5.2

Boli využité všetky možnosti jeho práce: tradičnejší spôsob realizácie prác (stanoviská) so stále väčším zapájaním expertov a výrazným zvýšením počtu verejných diskusií (rôzneho rozsahu), zriadenie kontaktnej skupiny s organizáciami občianskej spoločnosti, rôzne konferencie a podujatia usporadúvané v rámci programov sekcií, skupín a predsedníctva v Bruseli aj v rôznych krajinách Únie, práca na stratégii Európa 2020 spolu s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch a nakoniec celá rozmanitá paleta aktivít vykonávaných v rámci samotných vonkajších vzťahov.

5.3

Skutočnosťou sa stávajú rozsiahle a stále sa rozširujúce vzťahy a dialógy s najširšími a najrozmanitejšími aktérmi európskej organizovanej občianskej spoločnosti. Je to veľmi rozmanitý, veľmi sektorový vývoj, v ktorom jednotliví aktéri často toho vedia pomerne málo o svojej činnosti. Jej celkový rôznorodý potenciál nie je dostatočne využitý.

5.4

EHSV sa preto musí usilovať:

5.5

EHSV musí využiť všetky užitočné synergie s ostatnými inštitúciami Únie v záujme riadneho uplatňovania článku 11. Preto sa EHSV znovu zaväzuje nájsť nové oblasti spolupráce s Európskou radou, posilniť a rozšíriť všetky príležitosti na už existujúcu spoluprácu s Európskym parlamentom, Európskou komisiou a Výborom regiónov.

5.6

Nový protokol o spolupráci podpísaný medzi EHSV a Európskou komisiou  (27), ktorý upevňuje a posilňuje úlohu EHSV ako privilegovaného prostredníka medzi organizáciami občianskej spoločnosti a inštitúciami EÚ, ponúka v tomto smere veľa príležitostí, ktorých sa treba s odhodlaním chopiť. Tento protokol upevňuje a posilňuje formy spolupráce vytvorené v priebehu minulých rokov a stanovuje nové, ambiciózne konkrétne spôsoby postupného a spoločného uplatňovania článku 11 ZEÚ v záujme spolupráce „pri budovaní participatívnej demokracie na úrovni Únie s cieľom posilniť jej demokratickú legitimitu“ (28). Konkrétne „Komisia považuje túto spoluprácu za privilegovaný nástroj na rozvíjanie otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou, ako sa uvádza v článku 11 ZEÚ“ (29).

5.7

V protokole sa konkrétne uvádzajú dve privilegované oblasti rozvoja tejto spolupráce, ktoré by sa mohli stať stabilným a štruktúrovaným rámcom pre postupné zapájanie širšej siete reprezentatívnych organizácií európskej občianskej spoločnosti, čím by nadobudol konkrétnejšiu podobu rozvoj štruktúrovaného dialógu podľa článku 11, ods. 2 ZEÚ.

5.8

EHSV sa okrem toho musí usilovať vytvoriť tie najvhodnejšie synergie s organizáciami občianskej spoločnosti na národnej aj európskej úrovni, a rozvinúť štruktúrovanú spoluprácu na obidvoch úrovniach.

5.9

Takú štruktúrovanú spoluprácu možno rozvíjať na národnej úrovni v súvislosti s požiadavkou, ktorá je v protokole adresovaná EHSV, teda podieľať sa na „posudzovaní uplatňovania legislatívy EÚ, najmä pokiaľ ide o horizontálne doložky, ako sa uvádza v článkoch 8 až 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (30)“. Na tento účel je potrebné posilniť už existujúcu spoluprácu s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými inštitúciami.

5.10

EHSV nakoniec v roku 2004 vytvoril kontaktnú skupinu pre európske orgány a siete občianskej spoločnosti, o ktorej hovorí aj revidovaný protokol. V rámci naznačenej perspektívy pokladá EHSV za potrebné zrevidovať úlohu kontaktnej skupiny, zmeniť jej štruktúru a dať jej nový impulz hlavne tým, že ju otvorí všetkým sektorom organizovanej občianskej spoločnosti vzhľadom na mnohotvárne zloženie troch skupín EHSV. Takéto posilnenie by mohlo byť konkrétnym krokom k rozhodnému vykonávaniu najmä odseku 1 článku 11 ZEÚ (konkrétne horizontálneho občianskeho dialógu), pričom EHSV by sa stal platformou na uľahčenie tohto procesu. Takto zmenená a posilnená kontaktná skupina bude môcť plniť stále dôležitejšiu úlohu v rámci EHSV, najmä pri monitorovaní vykonávania článku 11 ZEÚ.

6.1

EHSV sa nazdáva, že by sa mal stále viac profilovať ako centrum excelentnosti európskeho občianskeho dialógu, vyvíjať nové a vylepšovať existujúce nástroje, podporovať nové formy štruktúrovaného dialógu a otvorených fór s účasťou kľúčových aktérov v rámci komplexnej stratégie so stále primeranejšou účasťou organizácií európskej občianskej spoločnosti s cieľom znásobovať osvedčené postupy občianskeho dialógu na všetkých úrovniach. Takto môže EHSV rozhodujúcim spôsobom prispieť k vykonávaniu článku 11.

6.2

EHSV sa domnieva, že by sa tiež malo začať pracovať na zviditeľňovaní tejto novej fázy participatívnej demokracie, ktorá by priniesla inováciu obsahu a metódy, ale tiež povzbudila celkový proces a sama osebe by bola komunikačnou udalosťou. Takto by dostalo formu a obsah budovanie európskeho verejného priestoru (návrh filozofa J. Habermasa), ktorý je jednou zo základných podmienok európskeho projektu, ktorá ešte zďaleka nebola splnená. Táto úloha je vzhľadom na krízu a už uvedené riziká oslabovania demokratickej podpory európskej integrácii stále naliehavejšia.

6.3

Návrh takéhoto priestoru už bol v EHSV vyjadrený tak na konferenciách, ktoré výbor (31) usporiadal, ako aj v nedávnom a závažnom stanovisku na tému „Obnova metódy Spoločenstva“ (32).

6.4

Podľa EHSV by takýto štruktúrovaný priestor pre európsky občiansky dialóg mohol mať podobu výročného podujatia, ktoré by malo tieto črty a ciele:

6.5

EHSV sa domnieva, že takéto podujatie by bolo konštruktívnym podnetom k tomu, aby všetky inštitúcie EÚ urobili z občianskeho dialógu horizontálnu úlohu pre všetky generálne riaditeľstvá Komisie, všetky pracovné skupiny Rady a všetky komisie Európskeho parlamentu, na základe transparentného a vyváženého prístupu k rôznym zložkám európskej organizovanej občianskej spoločnosti, ako to už svojho času požadoval Európsky parlament (35).

6.6

V záujme zvýšenia významu a konzistentnosti tejto myšlienky EHSV ďalej žiada Komisiu, aby predložila nový jasný a definitívny návrh európskeho štatútu európskych združení, ako to dôrazne žiadajú európske organizácie občianskej spoločnosti, a ako to už niekoľkokrát požadoval EHSV v rôznych stanoviskách.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/16

1.3.1

EHSV predkladá tieto odporúčania:

2.1

Riadiaca skupina Európskej komisie pre aktívne starnutie vo svojej vízii aktívneho a zdravého starnutia uvádza, že aktívne a zdravé starnutie je proces, v ktorom sa optimalizujú možnosti zdravia, účasti a bezpečnosti s cieľom zvýšiť kvalitu života starnúcich ľudí. To sa týka tak jednotlivcov, ako aj celých skupín obyvateľstva. Zdravie sa vzťahuje na fyzický, duševný a sociálny aspekt kvality života. Pojem „aktívne“ znamená naďalej sa zúčastňovať na spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, duchovných a občianskych záležitostiach, a nielen byť schopný fyzickej aktivity alebo byť účastníkom na trhu práce  (1).

2.2

Cieľom stanoviska je poukázať na súčasnú aktívnu účasť starších ľudí v Európe, poukázať na prekážky, ktoré bránia zapájaniu väčšieho počtu ľudí, a zdôrazniť, že táto angažovanosť je proces, ktorý existuje počas celého života človeka. Budovanie Európy ústretovej voči starším ľuďom začína narodením a vyžaduje si dlhodobú víziu (2). Toto stanovisko vychádza z predchádzajúcich stanovísk EHSV na tému starších ľudí a starnutia (3).

2.3

V súčasnosti žije v Európe 85 miliónov ľudí starších ako 65 rokov a do roku 2060 ich počet vzrastie na 151 miliónov. Dôležité je nielen zamerať sa na chronologický vek, ale aj uznať potrebu účasti všetkých vekových skupín, vytvárať podmienky na ich účasť a oceniť, že aj keď starších ľudí (pričom na účely tohto stanoviska sa za starších ľudí považujú ľudia nad 65 rokov) obmedzujú zdravotné ťažkosti, nemusí im to brániť v angažovanosti.

2.4

„Aktívna účasť starších ľudí na spoločenskom, kultúrnom, hospodárskom a politickom živote zodpovedá súčasnému obrazu staroby“ (4). Musíme odradiť médiá a vlády od používania nadmerne dramatického opisovania starnúcej spoločnosti.

2.5

Diskriminačné postoje voči starším ľuďom sa musia odstrániť, pretože poškodzujú vnímanie starších ľudí a odrádzajú ich od angažovania sa. Spôsobuje to stratu významného prínosu a zvyšuje napätie medzi generáciami. Mali by sme sa tešiť z toho, že žijeme dlhšie a zdravšie, za čo vďačíme lepšiemu vzdelaniu a výžive, ako aj dôrazu kladenému na spoločenskú dohodu medzi generáciami.

2.6

Negatívnym postojom k starším ľuďom sa prehliada ich úloha ako pracovníkov, spotrebiteľov, účastníkov na projektoch komunity a opatrovateľov iných ľudí. Negatívne vnímanie starších ľudí je škodlivé, pretože diskriminácia podrýva ich sebavedomie a pôsobí ako prekážka väčšej angažovanosti a ich prínosu pre hospodárstvo. Stredná dĺžka života sa zvýšila vďaka novým pokrokom v medicíne, farmakológii a technológii, ako aj zvýšenému povedomiu o zdraví a vzdelaniu. „Výskum ukázal, že veľmi starí ľudia často hodnotia kvalitu svojho života ako oveľa lepšiu, než sa vo všeobecnosti pripúšťa. Musíme zmeniť prístup k starnutiu, ktorý je často ovplyvnený negatívnymi mylnými predstavami a predsudkami“ (5).

2.7

Demografické zmeny ponúkajú príležitosti na rast „striebornej ekonomiky“, keďže starší ľudia sú v mnohých odvetviach spotrebiteľmi a prispievateľmi prostredníctvom zamestnanosti.

2.8

Boj proti diskriminácii na základe veku prostredníctvom právnych predpisov, iniciatív riadiacich orgánov a budovania novej dynamiky v tvorbe politiky by preto mal byť prioritou pri podporovaní aktívneho starnutia a uvoľňovaní potenciálu starších obyvateľov, aby sa mohli v plnej miere zapájať do rozvoja sociálneho a hospodárskeho kapitálu krajiny.

2.9

Mali by sme sa postaviť proti názoru, že vo veku 65 rokov sa staneme príjemcami služieb a nie prispievateľmi. Vekové obmedzenia by sa mali zrušiť. Starší ľudia sa nestanú homogénnou skupinou kvôli svojmu veku, ale zachovajú si rozdielne názory, energiu, skúsenosti, predsudky, potreby a želania. Všetci starneme a na naplnenie očakávaní v roku 2060 je potrebné neustále prispôsobovanie.

2.10

So štatistickými údajmi týkajúcimi sa starších ľudí treba narábať opatrne, aby sa predišlo predpokladu, že zdravotný stav, miera účasti atď. je u všetkých ľudí vo veku medzi 65 a 100 rokov rovnaká, pretože potreby a schopnosti sa líšia. Mali by sme sa vyhýbať uchyľovaniu sa k domnienkam, ktoré sa zakladajú na veku, a vytváraniu uzavretých skupín.

2.11

Dobré a dôstojné životné podmienky starších ľudí nie je možné posudzovať oddelene od stratégií, ktoré sa spájajú s príjmom, zdravím, sociálnou starostlivosťou a zachovaním miestnych sociálnych sietí a iniciatív spoločenstva. Tieto otázky hrajú významnú úlohu z hľadiska možných prekážok, ktoré bránia účasti. Schopnosť získať prístup k službám a aktívne sa zapájať významne závisia od dostatočného príjmu, čo musí byť neoddeliteľnou súčasťou dôchodkovej reformy.

3.1

Nedávna správa s názvom „Gold Age Pensioners“ (6) opisuje starších ľudí ako „stmeľujúci prvok spoločnosti“. Zdôrazňuje sa v nej ich prínos pre rodinu a spoločenstvá spočívajúci v dobrovoľníckej práci a účasti v demokratických inštitúciách.

3.2

Starší ľudia majú vyššiu účasť vo všetkých voľbách. V správe Eurostatu (7) sa konštatuje, že 50 % občanov starších ako 55 rokov išlo voliť a že o politiku je väčší záujem vo vyššom veku. Rastúci počet starších ľudí v našej spoločnosti prináša so sebou značný politický vplyv, ktorý je v USA známy ako „sivá sila“ a tento vplyv sa aj uplatňuje.

3.3

Priemerný vek poslancov zvolených do Európskeho parlamentu je 54 rokov a najstarší z nich má 84 rokov. Platí to aj pre iné vládne inštitúcie a EHSV, čo poukazuje na to, že vek by nemal byť prekážkou účasti na žiadnej úrovni.

3.4

Mnohí starší ľudia prinášajú svoje skúsenosti a odborné znalosti získané počas svojho pracovného života do predstavenstiev mimovládnych organizácií, verejných orgánov a podnikov.

4.1

Z miery, do akej starší ľudia prispievajú do spoločnosti rôznymi spôsobmi, možno vyvodiť závery o sociálnom začlenení starších ľudí a ich zapojení do rozhodovacích procesov. Starší ľudia sa však často cítia byť „vynechaní“ z rozhodovania o ich životných podmienkach alebo o komunite, v ktorej žijú. Jednotlivci potrebujú osobné povzbudenie a organizácie musia vyvinúť mechanizmy, ktoré zahrnú názory starších ľudí.

4.2

Európska platforma starších ľudí vydala v roku 2010 správu (8), v ktorej boli opísané metódy vypracované v rôznych členských štátoch, ktoré zahŕňali rady seniorov a verejné konzultácie na celoštátnej a miestnej úrovni. Pre proces európskeho sociálneho začlenenia je základnou podmienkou, aby sa všetky zúčastnené strany zapojili do riešenia problémov, ktorým čelia. Ich účasť je dôležitá, ale ešte dôležitejšie je, aby sa im pozorne načúvalo, aby došlo k zmenám.

4.3

Ľuďom, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu z dôvodu zlého zdravotného stavu, postihnutia alebo chudoby, sa musí pomáhať a práva jednotlivcov sa musia posilniť. Škótska pracovná skupina pre demenciu je žiarivým príkladom ľudí s diagnózou demencie, ktorí sú rozhodnutí zachovať si slobodu rozhodovania a kontrolu nad svojím životom. Oduševnenými a smelými kampaňami zameranými na lepšie pochopenie demencie a lobovaním za lepšie služby skupina získala pozoruhodnú povesť na národnej i medzinárodnej úrovni. Túto organizáciu riadia ľudia s demenciou a sú hlavnými rečníkmi na konferenciách alebo radia vláde (9).

4.4

Účinná účasť vyžaduje ústretové štruktúry a záväzok vládnych orgánov a mimovládnych organizácií, zamestnávateľov a ďalších inštitúcií, že to s načúvaním starším ľuďom ako zainteresovaným subjektom myslia vážne, čo znamená, že sa používa jazyk bez odborného žargónu a že priestory určené na stretávanie sú bezbariérové a prístupné použitím cenovo dostupnej verejnej dopravy. Starší ľudia si musia byť vedomí svojich práv a povinností a musia mať možnosť oboznámiť sa s otázkami, o ktorých sa bude diskutovať, a preto je nevyhnutné ich školenie, a to aj v oblasti IKT (10).

4.5

Stále väčší dôraz sa kladie na koprodukciu, t. j. metódu, v rámci ktorej „jednotlivci, spoločenstvá a organizácie, ktoré disponujú zručnosťami, znalosťami a schopnosťou spolupracovať vytvárajú príležitosti a riešia problémy (11).“ Zásady sú rovnaké ako pri všetkých participatívnych činnostiach a môžu sa uplatňovať na individuálnej úrovni pri príprave balíka týkajúceho sa starostlivosti, ako aj na úrovni celoštátnych vlád pri vypracúvaní politiky.

5.1

EHSV víta podporu, ktorú Európska komisia venuje iniciatívam spoločného plánovania a vypracovaniu plánu budúcich výskumných činností v oblasti starnutia a demografických zmien, ktoré by mali prispieť k programu „Horizont 2020: plány pre starnutie“ (12).

5.2

Pokračovanie výskumu všetkých aspektov života starších ľudí je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa prijmú náležité politické rozhodnutia týkajúce sa zdravia, sociálnych služieb, vzdelávania, príjmov a účasti. Starší ľudia by mali byť zapojení do nastoľovania otázok a mali by sa tiež podieľať na výskume. Obzvlášť dôležité je uskutočňovať klinické testovanie liekov so staršími ľuďmi.

6.1

Pri starnúcom obyvateľstve bude musieť stále viac starších žien prevziať zodpovednosť za opatrovanie, čo by mohlo spôsobiť finančné problémy kvôli strate príjmov a kráteniu dôchodkov. Starší ľudia predstavujú významný prínos ako neformálni opatrovatelia starších, slabších príbuzných, čo pre rozpočty sociálnej starostlivosti znamená veľké úspory. Je potrebné uznať skúsenosti a zručnosti neformálnych opatrovateľov a potrebu poskytovať možnosti odbornej prípravy.

6.2

Okrem toho sa mnoho starých rodičov stará o svoje vnúčatá, keď je to v ťažkých rodinných situáciách nutné alebo keď chcú umožniť svojim deťom pracovať a byť ekonomicky aktívnymi.

6.3

V oblasti neformálnej starostlivosti existuje priestor na sociálne inovácie a členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie na riešenie pribúdajúcich problémov a úloh, ktorým čelia neformálni opatrovatelia v súvislosti s obmedzenými alebo nedostatočnými opatrovateľskými službami.

7.1

„Existuje pozoruhodná škála dobrovoľníckych činností starších ľudí, ktoré prekračujú rámec tém tradične spájaných s vekom, ako je napr. pomoc slabým alebo chorým starším ľuďom“ (13). Dobrovoľnícke činnosti vykonávajú v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, voľného času, životného prostredia, náboženských organizácií, kultúry a politiky.

7.2

Starší ľudia vykonávajú dobrovoľnícku činnosť z toho dôvodu, že im umožňuje zachovať si a rozvíjať zručnosti a spoločenské kontakty, predchádzať sociálnej izolácii a vylúčeniu a slúžiť svojej komunite. Dobrovoľníctvo prináša vzájomný úžitok. Podľa prieskumu z roku 2009 bolo 78 % obyvateľov EÚ-27 toho názoru, že starší ľudia sú ako dobrovoľníci veľkým prínosom pre dobročinné a spoločenské organizácie (14).

7.3

Pri chýbajúcich alebo krátených zákonných službách by sa malo oceniť, že starší ľudia svojou dobrovoľníckou činnosťou tieto medzery zapĺňajú, avšak je potrebné ich podporovať.

7.4

Treba poznamenať, že uznanie a škála dobrovoľníckych činností sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a ľudia, ktorí sú dobrovoľníkmi v staršom veku, boli nimi väčšinou po celý svoj život. Existuje tu priestor na to, aby sa jednotlivci počas celého života podnecovali k dobrovoľníckej činnosti a aby im bolo umožnené sa do nej zapájať, čo v staršom veku prinesie osoh v podobe predchádzania izolácii a sociálnemu vylúčeniu a podpory kontaktov a priateľstiev.

8.1

Okrem spotreby je možné prínos starších ľudí pre hospodárstvo merať pomocou platenia daní z príjmu a nákupov, poskytovania neformálnej starostlivosti príbuzným, čo pre štát znamená úspory, starostlivosti o vnúčatá, ktorá umožňuje deťom vrátiť sa na trh práce, a pomocou hodnoty dobrovoľníctva a zotrvania v pracovnom procese. Okrem toho sú tu prevody majetku na mladších členov rodiny s cieľom pomôcť im s väčšími finančnými záväzkami (15).

8.2

Rastúce uznanie starnúceho obyvateľstva by malo zvýšiť potenciál podnikov a iných subjektov vyvinúť a uviesť na trh tovary a služby, ktoré slúžia tejto časti obyvateľstva v kontexte starnúcej spoločnosti, a tak podporiť rast výroby a zamestnanosti (16).

8.3

Starším ľuďom ako spotrebiteľom sa nedostáva dostatočného uznania, čo vedie k pretrvávaniu negatívneho postoja k vyššiemu veku. Stereotypný pohľad na starších ľudí vedie tendenčne k predpokladu, že starší ľudia nepotrebujú alebo nechcú iné príležitosti alebo služby a že „trh pre mladých“ je oveľa dôležitejší (17).

9.1

„Takmer 60 % pracovníkov si myslí, že budú môcť svoju prácu vykonávať aj vo veku 60 rokov“ (18).

9.2

Vzhľadom na rastúcu dlhovekosť je dôležité, aby starší ľudia boli schopní a mohli sa sami rozhodnúť zostať v pracovnom procese až do dosiahnutia zákonného veku odchodu do dôchodku a ak budú chcieť, aj dlhšie. To si vyžaduje uznanie schopností staršieho človeka, prispôsobenie pracovného prostredia a pracovného času (čo by bolo prospešné počas celého pracovného života), možnosť zúčastňovať sa na školeniach s cieľom udržiavať krok s meniacimi sa postupmi a úsilie bojovať proti diskriminácii na základe veku na pracovisku. EHSV nedávno prijal stanovisko, v ktorom navrhol balík špecifických opatrení zahŕňajúcich tieto požiadavky a zdôraznil význam sociálnych partnerov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vhodných opatrení a úprav (19).

9.3

Treba uznať, že existuje rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového veku, pretože chcú, a ľuďmi, ktorí pracovať musia, lebo ich dôchodok im nepostačuje.

9.4

Starší ľudia prinášajú na pracovisko bohaté skúsenosti a zručnosti, čo je v čase nedostatku odborných síl veľmi dôležité a zabezpečuje trvalý prínos pre hospodárstvo. Treba nabádať podniky k tomu, aby vytvárali osvedčené postupy v rámci stratégií týkajúcich sa veku.

9.5

Starší ľudia majú potenciál stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami a podnikateľmi, čo im poskytuje väčšiu samostatnosť a kontrolu nad svojimi pracovnými podmienkami. Prínos starších ľudí v tejto sfére sa zvyšuje. Údaje Eurostatu za rok 2010 ukazujú, že 50 % pracovníkov starších ako 65 rokov vykonávalo samostatnú zárobkovú činnosť (20). Impulzy pre nové projekty a služby, ktoré odrážajú meniacu sa demografiu, môžu prísť od samotných podnikajúcich starších ľudí a je potrebné povzbudzovať jednotlivcov, aby tieto príležitosti využívali (21).

10.1

EHSV už niekoľko rokov zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania ako základnej podmienky sociálneho začlenenia, zotrvania v pracovnom procese, rozvoja osobnosti a schopnosti účinnej účasti (22).

10.2

Počet starších ľudí, ktorí využívajú možnosti na vzdelávanie, sa zvyšuje, avšak nie vo všetkých členských štátoch v rovnakej miere (23). Zapojenie starších ľudí do skupín miestnych spoločenstiev a mimovládnych organizácií poskytuje významný zdroj informálneho vzdelávania.

11.1

Význam využívania informačných a komunikačných technológií pre všetkých občanov sa zvyšuje. Používanie internetu a e-mailu môže starším ľuďom umožniť zostať v kontakte s vonkajším svetom a udržiavať pravidelnú komunikáciu s rodinnými príslušníkmi, ktorí bývajú ďaleko. Vylepšiť to môže používanie programu Skype alebo podobných médií, ktoré umožňujú vizuálny kontakt. Využívanie kontrolovaných diskusných skupín na internete môže pomôcť starším ľuďom, ktorí nemôžu opustiť svoj domov, skontaktovať sa s inými ľuďmi s podobnými záujmami, čo pomáha zmierniť izoláciu.

11.2

Elektronické zdravotníctvo môže poskytovať značné výhody, pokiaľ ide o sledovanie zdravotného stavu a reagovanie na núdzové situácie. Takéto metódy by nemali nahrádzať pravidelný osobný kontakt s ľuďmi. Systémy elektronického zdravotníctva musia zohľadniť potrebu skutočných vzťahov medzi jednotlivcami.

11.3

Medzi kontroverznejšie aplikácie IKT patria systémy sledovania osôb v „inteligentných“ domoch, systémy pre osobnú bezpečnosť alebo monitorovacie zariadenia pre osoby postihnuté demenciou. Majú umožniť bezpečné zachovanie samostatnosti a slobodu rozhodovania. Takéto metódy sa musia používať na základe etických rozhodnutí a praxe a jednoznačne v prospech starších ľudí, a nesmú sa využívať ako kontrolný mechanizmus alebo spôsob, ako obmedziť pomoc odborného personálu.

11.4

Využívanie internetu na nákupy online má jasné výhody pre ľudí, ktorí majú problémy s mobilitou, ale zase to treba vyvážiť potrebou stretávať sa s ľuďmi a vyjsť von z domu. Musí byť zaručená ochrana osobných údajov a súkromia.

11.5

Používanie IKT si vyžaduje školenie a podporu, ako aj prístup k príslušnému vybaveniu. Na tieto otázky poukázalo stanovisko EHSV na tému „Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia“ (24).

12.1

Hoci sa zdôrazňuje účasť starších ľudí na celom rade činností s dosahom na spoločenský a hospodársky život, ešte stále existujú značné prekážky, ktoré mnohým starším ľuďom bránia v angažovaní sa.

12.2

Chronologický vek je iba jedným z mnohých znakov, ktoré charakterizujú človeka. Znalosti, zručnosti a skúsenosti rôznych vekových skupín sú pre spoločnosť veľmi dôležitým zdrojom. Inkluzívna spoločnosť pre všetky vekové kategórie si vyžaduje, aby rozhodovacie orgány, príslušné zainteresované subjekty a samotní občania spoločne prevzali zodpovednosť za koncipovanie takej politiky a praktických opatrení, ktoré zabezpečia rovnosť a začlenenie bez ohľadu na vek.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/21

1.1

EHSV uznáva úsilie, ktoré v poslednom čase vyvinuli Európska komisia, Európsky parlament, Európska rada a ostatné orgány Únie, ako aj členské štáty, v záujme spoločenského začlenenia a integrácie Rómov. Okrem iného, ide o prijatie rámcovej stratégie Európskej komisie a národných stratégií integrácie Rómov (NRIS) zo strany členských štátov.

1.2

Zároveň upriamuje pozornosť na to, že „celkovo toto spoločné úsilie rozhodujúcim spôsobom neprispelo k náprave diskriminácie, ktorej je vystavených mnoho Rómov, ani k zlepšeniu kvality ich života či príležitostí …“.

1.3

EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku (1) už v roku 2011 vyjadril obavy v súvislosti s prijatím národných stratégií integrácie Rómov zo strany občianskej spoločnosti a rómskych organizácií a predložil mnoho návrhov.

1.4

Výsledky štúdie, ktorú si výbor objednal a ktorá zahŕňa 27 členských štátov, sa zhodujú so zisteniami Európskeho centra pre ľudské práva Rómov (ERPC), ako aj ostatných organizácii občianskej spoločnosti a poukazujú na to, že okrem značnej neinformovanosti a nespokojnosti existuje medzi zástupcami rómskeho spoločenstva a občianskej spoločnosti aj rozsiahla frustrácia a nedôvera. Zdá sa, že národné stratégie integrácie Rómov nesplnili narastajúce očakávania alebo úprimnú nádej v radoch Rómov v súvislosti s tým, že stratégia môže skutočne prispieť k účinnejšej spoločenskej integrácii Rómov.

1.5

Nástroje a zdroje, ktoré sú k dispozícii na realizáciu strategických cieľov národných stratégií integrácie Rómov, zrejme nie sú postačujúce na to, aby vyvážili pretrvávajúci negatívny účinok diskriminácie a vylúčenia na život a vyhliadky príslušných osôb. EHSV preto upozorňuje na význam koordinácie odborných politík a prideľovania zdrojov v súlade s cieľmi.

1.6

Domnieva sa že, pri plánovaní a realizácii národných stratégií integrácie Rómov sa musí vždy vychádzať z právneho základu v záujme ochrany ľudských a základných práv.

1.7

Zdôrazňuje, že boj proti diskriminácii musí mať prioritu vo všetkých oblastiach spoločenského života.

1.8

Zdôrazňuje, že v súvislosti so spoločenskou situáciou Rómov je potrebné presadzovať všeobecný pozitívny prístup a vyzdvihuje, že rozhodujúcim faktorom pri vykonávaní integračných politík je to, že jednotlivci musia mať silu, nástroje a schopnosť, aby si mohli vytvárať svoj vlastný osud.

1.9

Podporuje vytvorenie vnútroštátnych rómskych kontaktných miest plánovaných Európskou komisiou, ktoré budú mať príslušné právomoci, a zdôrazňuje, že organizovaná občianska spoločnosť vrátane rómskych organizácii a záujmových združení sa musia v plnej miere zúčastňovať na celom procese vypracovania národných stratégii integrácie Rómov (plánovanie, realizácia, monitorovanie a vyhodnotenie).

1.10

Monitorovanie národných stratégii integrácie Rómov sa musí realizovať na rozsiahlom a vedecky podloženom základe, do ktorého musí byť zapojená aj občianska spoločnosť, ako aj nezávislí pozorovatelia, pričom je potrebné zabezpečiť systematické financovanie týchto postupov.

2.1

Európska komisia prijala v apríli 2011 dôležitý strategický dokument s názvom „Rámec EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (2)“. V oznámení sa prvýkrát v histórii EÚ a v úzkej nadväznosti na aspekty stratégie Európa 2020, ustanovenia Charty základných práv Európskej únie a zistenia uvedené v 10 základných zásadách pre začlenenie Rómov (3) vymedzujú najdôležitejšie strategické ciele. V dokumente sa uvádzajú štyri oblasti politík: prístup k vzdelaniu, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie. Osobitný dôraz sa kladie na spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a rómskymi organizáciami. V oznámení sa uvádza, že sa plánuje zaviesť mechanizmus na intenzívne monitorovanie a hodnotenie. Zároveň sa v ňom stanovuje, aby členské štáty do konca roku 2012 pripravili, prijali a zaslali Európskej komisii svoje dokumenty o národných stratégiách.

2.2

Rada vo svojich záveroch (4) podporuje oznámenie Komisie (5) a

„(víta) oznámenie Komisie (…) a povzbudzuje členské štáty, aby stanovili dosiahnuteľné ciele (…), aby zaviedli mechanizmus na monitorovanie a lepšie sprístupnili existujúce fondy EÚ pre projekty zamerané na začlenenie Rómov.“ Rada zároveň konštatuje, že:

3.1

EHSV vyjadruje uznanie a podporuje intenzívne úsilie, ktoré v poslednom čase vyvíjajú Parlament, Európska komisia, Rada a ďalšie orgány Únie, ako aj členské štáty, zamerané na začlenenie a integráciu Rómov v Európe;

3.2

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné aktívne zapojiť zástupcov Rómov a členov rómskych komunít do plánovania a vykonávania na všetkých úrovniach (EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej).

3.3

EHSV by sa rád podieľal na vyhodnocovaní týchto politík na základe svojho mandátu od občianskej spoločnosti a na základe skutočných väzieb medzi ním a organizáciami občianskej spoločnosti v členských štátoch. Jeho zámerom je zapojiť sa do rokovaní medzi inštitúciami EÚ a organizovanou občianskou spoločnosťou a byť aktívnym partnerom európskej platformy pre začleňovanie Rómov a iných foriem štruktúrovaného dialógu.

—

rôzne dokumenty Európskej komisie o procese vypracovania národných stratégií a obsahu týchto stratégií;

—

dokumenty o úlohe OSI (Open Society Institute) ako účastníka a pozorovateľa a o jeho aktivitách týkajúcich sa šírenia informácií najmä v nových členských krajinách (7),

—

dotazník Koalície pre európsku rómsku politiku (ERPC),

—

správy organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa aktívne zaoberajú rómskou otázkou, ako napr. Európska rómska informačná kancelária (ERIO) a Amalipe – Centrum pre medzietnický dialóg a toleranciu, o obsahoch stratégie a o procese vypracovania stratégií,

—

a výsledky on-line prieskumu realizovaného v 27 členských štátoch, ktorý objednal EHSV.

5.5.1

V súvislosti s rómskou otázkou existuje veľké riziko, že súčasná pozitívna politická klíma v EÚ zostane nevyužitá a výsledkom bude opätovný neúspech s ďalekosiahlymi dôsledkami. EHSV preto považuje za veľmi dôležité, aby verejné politiky boli priebežne monitorované a revidované z hľadiska národných stratégií integrácie Rómov v záujme toho, aby ich prípadné negatívne, ba dokonca škodlivé účinky neprevládali nad výhodami stratégií. Je potrebné zaviesť účinné mechanizmy na koordináciu a korekciu politík.

5.5.2

Z analýzy národných stratégií integrácie Rómov vyplýva, že na jednej strane existujú znepokojujúce odchýlky medzi diskrimináciou Rómov a prejavom politickej vôle skoncovať s ich diskrimináciou a sociálnym vylúčením a medzi účinnosťou poskytnutých nástrojov, zdrojov a mechanizmov na strane druhej. EHSV naliehavo žiada, aby sa prijali oveľa účinnejšie opatrenia zabraňujúce zneužitiu tejto témy na politické účely.

5.6.1

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby národné stratégie integrácie Rómov vychádzali výslovne z právneho aspektu, ktorý zabezpečí, aby občania členských štátov mohli v plnej miere uplatniť základné práva, ktoré im zaručujú právne predpisy EÚ, ako aj medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv.

5.6.2

Boj proti diskriminácii musí mať prioritu vo všetkých oblastiach spoločenského života. EHSV navrhuje, aby sa politiky členských štátov v oblasti boja proti diskriminácii vo väčšej miere zameriavali na odhaľovanie prípadov diskriminácie, ako aj na ich postihovanie v súlade s európskymi právnymi tradíciami.

5.6.3

Je potrebné chrániť ľudské práva rómskych migrantov a zabezpečiť, aby sa tieto práva v plnej miere uplatňovali. Preto sem treba zahrnúť aj právo na vzdelávanie a primeranú zdravotnú starostlivosť. Namiesto politiky návratu by podľa možnosti bolo vhodné realizovať vyváženejšiu politiku integrácie Rómov z členských krajín EÚ (občania EÚ).

5.6.4

Je potrebné vyvinúť osobitné úsilie v záujme toho, aby sa integrácia Rómov v médiách, v školstve a v ostatných oblastiach verejného života stala bežnou praxou. Treba začať realizovať programy zamerané na spoznávanie histórie a kultúry Rómov, pričom sa musí citlivo poukazovať na problémy, s ktorými sú Rómovia konfrontovaní v situáciách, keď sú diskriminovaní a vylúčení. Je dôležité, aby sa aj samotní Rómovia zúčastňovali na procese zvyšovania informovanosti spoločnosti.

5.6.5

Za každých okolností je potrebné dôsledne odhaľovať prípady rasizmu a xenofóbie, pričom v prípade potreby sa musia uplatniť právne sankcie. V tejto súvislosti nesú osobitnú zodpovednosť spoločenskí mienkotvorcovia, a hlavne politická a mediálna elita.

5.6.6

Je potrebné zabrániť tomu, aby boli Rómovia kriminalizovaní ako etnická skupina, ako aj tomu, aby sa negatívne spoločenské javy (trestná činnosť, správanie, ktoré nie je v súlade so všeobecnými normami spoločnosti atď.) prezentovali v spojitosti s etnickou skupinou Rómov, pričom treba zabezpečiť, aby takéto prejavy prestali. Je potrebné usilovať o to, aby sa toto očakávanie uplatňovalo najmä v oblasti súdnictva a médií.

5.6.7

EHSV zdôrazňuje, že v súvislosti so spoločenskou situáciou Rómov je potrebné presadzovať všeobecný pozitívny prístup. Navrhuje, aby inštitúcie EÚ a ich siete neprezentovali Rómov a rómsku komunitu výlučne v spojitosti so spoločenskými problémami a ako „nositeľov“ týchto problémov, ale aby smerom k európskej verejnosti poskytli publicitu úspešným rómskym jednotlivcom a spoločenstvám slúžiacim ako vzor pre vzostup a spoločenskú integráciu Rómov.

5.6.8

Rozhodujúcim faktorom pri vykonávaní integračných politík je to, že jednotlivci musia mať silu, nástroje a schopnosť, aby si mohli vytvárať svoj vlastný osud. Politika musí preto ako celok spolu s jej jednotlivými oblasťami činnosti pomôcť tým, ktorí to potrebujú na to, aby mohli rozvíjať schopnosť rozhodovať o svojich vlastných osudoch v rámci právneho štátu a aby väčšinová spoločnosť bola schopná to prijať vďaka spoločným záujmom.

5.7.1

EHSV zdôrazňuje, že v procese realizácie národných stratégií integrácie Rómov občianska spoločnosť nemá byť len pasívnym pozorovateľom, ale sa musí aktívne zúčastňovať na ich realizácii.

5.7.2

Podporuje vytvorenie siete vnútroštátnych rómskych kontaktných miest plánovaných Európskou komisiou, ale zdôrazňuje, že tieto kontaktné miesta budú mať zmysel len vtedy, ak budú mať k dispozícii primerané právomoci, zdroje a finančné prostriedky. Tieto kontaktné miesta musia fungovať na základe úzkej inštitucionalizovanej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti.

5.7.3

Európsku platformu pre začleňovanie Rómov treba zahrnúť do hodnotenia strategických programov. V súvislosti s tým je potrebné posilniť jej činnosť.

5.7.4

Organizovaná občianska spoločnosť vrátane rómskych organizácii a záujmových združení sa musia v plnej miere zúčastňovať na celom procese vypracovania národných stratégii integrácie Rómov (plánovanie, realizácia, monitorovanie a vyhodnotenie), a to nielen na celoštátnej, ale aj regionálnej a miestnej úrovni. Tento prístup sa musí uplatňovať na všetkých úrovniach rozhodovania, pričom treba vytvoriť jeho proces fungovania, miesta koordinácie, jeho transparentnosť, prostriedky a zdroje.

5.7.5

EHSV zdôrazňuje, že je potrebná politika, ktorá podporuje posilňovanie sociálneho postavenia tých, ktorí sa považujú za členov ktorejkoľvek rómskej komunity, a vyzdvihuje ich dosiahnuté sociálne začlenenie. Na tento účel je potrebné vytvoriť aj nástroj na podporu takejto politiky.

5.8.1

Vzhľadom na to, že monitorovanie a hodnotenie väčšinou nie je súčasťou, alebo je len nedostatočne vypracovanou zložkou národných stratégií integrácie Rómov, výbor navrhuje, aby každá členská krajina doplnila svoje programy v tejto súvislosti, určila zodpovedné organizačné jednotky a inštitucionálne postupy, ukazovatele stanovené na tieto účely, spôsoby hodnotenia, zdroje informácií atď.

5.8.2

Národné stratégie integrácie Rómov sa musia revidovať a nepretržite monitorovať aj preto, aby sme sa uistili, či v piatich hlavných oblastiach zasahovania tejto rámcovej stratégie formulujú komplexné a koherentné politiky, či dopĺňajú existujúce nedostatočné rámce a či v tejto súvislosti zaručujú vhodné akčné programy, ako aj nástroje financovania, ktoré sa s nimi spájajú.

5.8.3

Členské štáty musia zabezpečiť, aby národné stratégie integrácie Rómov boli v súlade s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi rozvojovými politikami a aby bolo možné zabrániť neplánovaným negatívnym účinkom týchto politík na stanovené ciele národných stratégií integrácie Rómov resp. aby bolo možné tieto účinky vyvážiť.

5.8.4

Odporúča, aby v každom členskom štáte Európska komisia vytvorila sieť nezávislých odborníkov, aby sa mohlo pristúpiť k motivovanému hodnoteniu národných stratégií integrácie Rómov a aby členské štáty zabezpečili zdroje aj v operačných programoch, ktoré budú určené na monitorovanie na úrovni Spoločenstva a na (nezávislé) hodnotenie realizované organizáciami občianskej spoločnosti. V každom prípade je potrebné, aby do financovania programov bol zahrnutý prvok „monitorovania a hodnotenia“.

5.8.5

Odporúča, aby, okrem koordinácie Eurostatu, experti národných štatistických úradov vypracovali aj ukazovatele potrebné pre monitorovanie stratégií, ktoré budú založené na dôkazových prvkoch, a jednotnú štatistickú metódu na vymedzenie ukazovateľov.

5.9.1

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť zdroje, ktoré budú úmerné vymedzeným cieľom prijatým v politických dokumentoch a ktoré predstavujú osobitné položky.

5.9.2

Kríza najviac postihuje najzraniteľnejšie skupiny. V záujme toho, aby sa mohli realizovať ciele stratégie Európa 2020, môžu sa vykonať úpravy v politike týkajúcej sa zdrojov, ako aj z hľadiska prispôsobenia priorít k danej situácii. O vykonaní takýchto úprav je však potrebné rozhodnúť transparentne a v rámci rozhodovacieho procesu, ktorý zabezpečí konsenzus medzi zástupcami zainteresovaných strán.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/27

1.1

Komisia prezentovala 10. mája 2012 návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi. Jej zámerom je, aby sa pri tom uplatnil princíp obsiahleho, neutrálneho a transparentného zdanenia.

1.2

Komisia chce zaviesť jednotné pravidlá, ktoré zamedzia dvojitému zdaneniu alebo vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Komisia je presvedčená, že pri zachovaní statusu quo sa bude zvyšovať nerovnováha na spoločnom trhu, čo bude mať za následok narušenie hospodárskej súťaže kvôli nejednotným podmienkam pre účastníkov spoločného trhu.

1.3

Poukazy dosahujú rozmach najmä v poslednom období. Kvôli rôznorodým typom uplatnenia a použitia poukazov dochádza k nejednoznačnosti výkladu pri uplatnení si daňovej povinnosti. Preto je potrebné definovať čo najjednoznačnejšie pravidlá pre všetky členské štáty, aby sa zamedzilo nerovnováhe na spoločnom trhu.

1.4

EHSV víta snahu čo najpresnejšie definovať rôzne typy poukazov. Definovanie jednotlivých typov poukazov má zamedziť snahe o obchádzanie daňovej povinnosti pri ich použití. Na druhej strane, vystavitelia poukazov vďaka pravidlám nebudú znevýhodnení v porovnaní s konkurenciou.

1.5

EHSV zvlášť víta snahu Komisie zbaviť sa nadmernej administratívnej záťaže pri distribúcii viacúčelových poukazov, keď daňovú povinnosť by mal splniť len poskytovateľ, keďže len on vie, kedy a ako bol viacúčelový poukaz uplatnený.

1.6

Vymedzenie pravidiel pre uplatnenie daňovej povinnosti, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi, nebude mať žiadnu pridanú hodnotu, pokiaľ pravidlá nebudú rešpektované všetkými členskými štátmi. Preto je nevyhnutné, aby sa jednotlivé členské štáty riadili podľa spoločných pravidiel a odstránili rôzne výnimky, ktoré umožňujú deformáciu hospodárskej súťaže a zníženie konkurenčného prostredia.

1.7

Snahou Komisie je zmeniť smernicu o dani z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi, kvôli rozvíjajúcim sa telekomunikačným službám. Predplatené telefónne poukazy tvoria veľkú časť celkového objemu poukazov.

1.8

EHSV chce poukázať na viacero otvorených otázok, ktoré sa musia vyriešiť pred nadobudnutím platnosti smernice. Medzi hlavné otvorené otázky patria možné problémy pri darovaní poukazov, spojené s existenciou limitov oslobodených od daňovej povinnosti v jednotlivých členských krajinách, neexistenciou prechodných ustanovení a nedefinovaním pravidiel pri neuplatnení jednoúčelových poukazov.

2.1

V smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa ustanovujú pravidlá času a miesta dodania tovaru a poskytnutia služieb, základu dane, vzniku daňovej povinnosti (DPH) a nároku na odpočet. Tieto pravidlá však už nepostačujú na podrobné zabezpečenie súladu pri zdaňovaní poskytnutých poukazov. Následkom toho vznikajú trhové nerovnosti, a to až do takej miery, že to má nepriaznivý vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

2.2

Pri nekoordinovanom postupe, ktorý momentálne prevláda medzi členskými štátmi dochádza k značným trhovým nerovnostiam, ktoré treba zamedziť. Preto komisia navrhuje zaviesť jednotné pravidlá, ktoré zabezpečia spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie, zabránia nezrovnalostiam, narušeniu hospodárskej súťaže, dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu a obmedzia riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam týkajúcim sa zdanenia poukazov.

2.3

Rôznymi špecifikáciami poukazov nastáva problematické uplatnenie daňovej povinnosti. Je preto nevyhnutné rozlišovať medzi rôznymi typmi poukazov a ustanoviť jasné pravidlá, podľa ktorých sa budú tieto poukazy rozdeľovať.

2.4

Cieľom smernice je vymedzenie poukazu od platobného nástroja a definovanie poukazu, ktorý môže mať elektronickú alebo fyzickú podobu podľa charakteru použitia. Taktiež sa definujú povinnosti, ktoré vyplývajú vystaviteľovi poukazu.

2.5

Poukaz je právo na tovar alebo služby, alebo právo na získanie zľavy. Tieto práva sú však často prenášané z jednej osoby na druhú bez uplatnenia. Aby sa zabránilo riziku dvojitého zdanenia, v prípade, že sa služba zodpovedajúca tomuto právu zdaňuje, je potrebné ustanoviť, že postúpenie tohto práva a výmena tovaru alebo služieb by sa mali považovať za jediné plnenie.

2.6

Na zabezpečenie neutrality by sa daňová povinnosť mala vzťahovať na jediné plnenie dodaného tovaru alebo služby, ktoré boli poskytnuté za poukaz.

2.7

Smernica stanovuje zdanenie poukazov vystavených cestovými kanceláriami v členskom štáte, v ktorom je cestovná kancelária zriadená. Pre prípadné snahy zmeny miesta zdanenia sa ustanovuje, že dodaný tovar, respektíve dodané služby za tieto poukazy podliehajú tejto úprave.

2.8

Komisia navrhuje pre poukazy, ktoré prechádzajú distribučnou sieťou, aby sa stanovila konečná hodnota poukazu pri jeho vystavení. Tak sa zachová výška DPH, ktorá sa pri distribúcií viacúčelového poukazu nezmení.

2.9

Ak poukazy distribuuje zdaniteľná osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet inej osoby, predpokladalo by sa, že zdaniteľná osoba sama prijala a poskytla poukazy. Ak by distribúcia zahŕňala viacúčelové poukazy, v prípade ktorých sa zdanenie uskutoční len pri uplatnení poukazu, malo by to za následok úpravy vo všetkých fázach distribučného reťazca, pričom by sa nevytvoril žiaden nový príjem z daní, alebo len malý. S cieľom zamedziť nadmernej administratívnej záťaži by sa zdaniteľná osoba distribuujúca takéto poukazy nemala posudzovať ako osoba, ktorá sama dostala a poskytla poukaz.

2.10

Komisia definuje zdanenie viacúčelových poukazov pri ich distribúcií. V prípade, že distribútor predajom ďalšiemu distribútorovi vytvorí zisk, distribučná služba by sa mala zdaniť podľa marže distribútora.

2.11

Daná smernica navrhuje vylúčiť všetky výnimky, ktoré by si členské štáty nárokovali pri uplatnení daňovej povinnosti pri cezhraničnom dodaní tovaru alebo služieb. Týmto nariadením by sa zamedzila možnosť dvojitého zdanenia alebo nezdanenia.

2.12

Poukazy komisia rozdeľuje podľa typu použitia na jednoúčelové a viacúčelové poukazy. Jednoúčelové poukazy predstavujú právo na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ak je miesto a prijatá suma za tento poukaz známa. DPH pri jednoúčelových poukazoch je splatná z prijatej sumy za tento poukaz, aj keď táto platba bola prevedená pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. V prípade viacúčelových poukazoch nastáva daňová povinnosť až v okamžiku, keď sa daný poukaz uplatní.

2.13

Komisia stanovuje pri poukazoch na poskytnutie zľavy na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, že ak sa daný poukaz uplatní dodávateľ poskytol službu vystaviteľovi poukazu.

2.14

V prípade, ak sa zníženie ceny tovaru alebo služieb poskytne výmenou za poukaz, poskytovateľ prijal náhradu od vystaviteľa preukazu, ktorá tvorí základ dane propagačnej služby, ktorú poskytovateľ poskytol vystaviteľovi.

2.15

Pri viacúčelových poukazoch len poskytovateľ poukazu vie, čo sa dodalo, kde a kedy. Na zabezpečenie zaplatenia DPH by mal len poskytovateľ povinnosť zaplatiť DPH daňovým orgánom za tovary a služby, ktoré boli dodané a poskytnuté.

2.16

Komisia poukazuje na zabezpečenie správneho uplatnenia a výberu splatnej DPH pri poskytnutí cezhraničnej distribúcií poukazov, ak táto distribúcia vedie k samostatnej službe odlišujúcej sa od tovarov a služieb získaných za poukazy.

2.17

Keďže členské štáty samostatne nedosiahnu zjednodušenie, harmonizáciu a modernizáciu predpisov o dani z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na poukazy, Komisia navrhla túto smernicu na úrovni Únie podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

3.1

EHSV víta úsilie Komisie o zjednodušenie, harmonizáciu a modernizáciu predpisov o dani z pridanej hodnoty na spoločnom trhu. Pri zachovaní terajšieho stavu, keď členské štáty riešia problematiku daňovej povinnosti týkajúcu sa poukazov samostatne, dochádza k dvojitému zdaneniu alebo k vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čo pôsobí deformačne na spoločnom trhu.

3.2

EHSV pozitívne hodnotí postup Komisie pri dopĺňaní smernice o dani z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi. Avšak EHSV nabáda Komisiu, aby sa v blízkej budúcnosti zamerala aj na ďalšie nemarginálne trhy tovarov a služieb ako je doprava, inteligentné mobilné telefóny, či internet a sociálne siete.

3.3

V rámci zmeny smernice sa nerieši problém kupónov, ktoré majú podobné využitie. V prípade zmeny pravidiel len pre poukazy sa dá predpokladať, že by sa začali viacej využívať nástroje podobné poukazom, ktoré však nemajú jasne definované pravidlá. Preto by bolo vhodné doplniť do smernice pojem kupón a vymedziť pravidlá narábania s kupónmi.

3.4

Zmena smernice sa uskutočňuje hlavne kvôli nárastu používania poukazov v telekomunikáciách, ktoré tvoria väčšinu na trhu poukazov. EHSV odporúča Komisii dôkladne vymedziť využitie telefónnych poukazov, keďže vďaka moderným technológiám sa otvárajú široké možnosti ich využívania.

3.5

EHSV súhlasí s doplnením smernice ohľadom dane z pridanej hodnoty z pohľadu poukazov. Pravidlá zaobchádzania s plneniami, ktoré zahŕňajú poukazy, sa neustanovujú ani v šiestej smernici o DPH (1), ani v smernici o DPH (2). Z tohto dôvodu nastávajú problémy so základom dane, časom plnenia, či miestom plnenia. Pri cezhraničnej distribúcii poukazov dochádzalo k neistote plnenia a problematickému výkladu z pohľadu vystaviteľa poukazov, ako aj distribútora poukazov.

3.6

Spoločné pravidlá o DPH sa prijali v roku 1977 a spoločný trh čelí viacerým zmenám, ktoré sa postupom času vynárajú ako dôsledok nových obchodných praktík. Preto je nevyhnutné, aby sa pravidlá o DPH inovovali podľa zmien správania sa jednotlivých subjektov na trhu. Platobné poukazy a ich zdanenie je jednou zo zmien, s ktorými sa v minulosti nepočítalo, a preto je potrebné tieto zmeny zahrnúť aj do pravidiel.

3.7

Nastolením jasných pravidiel sa vyriešia viaceré otázky, ktorým čelí Súdny dvor Európskej únie. Ten vydal viaceré čiastkové usmernenia ohľadom tejto problematiky, ktoré však neriešili danú problematiku komplexne. Preto EHSV víta ustanovenie podmienok ohľadom dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o poukážky, čím sa nastolia jasné podnikateľské podmienky a odstráni sa ako dvojité zdanenie, tak aj nezdanenie.

3.8

EHSV víta definovanie jednoúčelových, viacúčelových poukazov a poukazov na zľavy, čím sa v rozsiahlej problematike stanovuje vymedzenie pravidiel, podľa ktorých sa subjekty na trhu musia správať.

4.1

EHSV víta oddelenie platobnej služby od poukazu. Taktiež vítané je definovanie jednoúčelového a viacúčelového poukazu a poukazu na zľavu, ktoré sa nachádza v článku 30a návrhu smernice. Týmto rozšírením sa definujú jednotlivé typy poukazov.

4.2

Definovať maximálnu dĺžku splatnosti poukazu pre spotrebiteľa. V prípade poukazu s neobmedzenou lehotou splatnosti sa vynárajú problémy s možnou zmenou daňovej sadzby vrátením DPH.

4.3

Definovanie jediného plnenia v článku 30b ako poskytnutie poukazu, ktorý zahŕňa právo na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb a následné dodanie tohto tovaru alebo poskytnutie služieb je pozitívne a zjednodušuje to uplatnenie si daňovej povinnosti. Žiaduce je aj prepojenie tohto článku na článok 74c.

4.4

Používanie jednoúčelových poukazov podstatne zjednoduší článok 65, ktorý definuje vznik daňovej povinnosti a taktiež aj daňový základ.

4.5

Jasne definovať postup, ktorý sa bude uplatňovať pri jednoúčelovom poukaze. Zdanenie jednoúčelového poukazu nastáva v okamihu predaja tohto poukazu. V prípade, že sa však jednoúčelový poukaz neuplatní, aj podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ neexistuje právo vymáhať daňovú povinnosť od vystaviteľa poukazu. Avšak vystaviteľ poukazu už daň z pridanej hodnoty zaplatil.

4.6

Jednoznačnejšie definovať postup zdaňovania pri nulovej alebo zápornej distribučnej marži viacúčelových poukazov, ako aj pri rozdielnych daňových základoch alebo nulových sadzbách v niektorých členských štátoch, ako to je napríklad pri farmaceutických výrobkoch.

4.7

Komisia stanovuje, že ak sa tovar dodaný alebo služby poskytnuté na základe uplatnenia poukazu zdania, zdaniteľná osoba má nárok na odpočet DPH vzniknutej na nákladoch vo vzťahu k vystaveniu poukazu. Malo by sa objasniť, že táto suma DPH je odpočítateľná aj vtedy, ak tento tovar alebo služby dodá, respektíve poskytne osoba odlišná od vystaviteľa poukazu.

4.8

EHSV vidí možné problémy v článku 74a odseku 1 a odseku 2, kde môžu nastať komplikácie pri viacúčelových poukazoch pri cezhraničnom pohybe vo vyčíslovaní základu dane a nominálnej hodnoty plnenia vo väzbe na rozdielne dane z pridanej hodnoty v jednotlivých krajinách použitia poukazov.

4.9

Problémom pre zavedenie jednotných pravidiel dane, pokiaľ ide o poukazy, sú podľa EHSV aj pravidlá prechodných ustanovení, najmä pokiaľ ide o dĺžku, keďže viacero viacúčelových poukazov má dlhšiu lehotu splatnosti.

4.10

Nadmierna administratívna záťaž môže vznikať pri čiastkovom plnení v rôznych členských štátoch. Ako príklad je možné uviesť čiastočné čerpanie limitu telekomunikačných služieb v rôznych členských štátoch.

4.11

Viaceré otvorené otázky sa vynárajú aj pri problematike darovania poukazov za účelom propagácie tovarov alebo služieb. V tomto prípade sa často daný poukaz neuplatní, prípadne uplatní bez vedomia vystaviteľa. Tieto kroky následne vytvárajú problémy pri plnení daňovej povinnosti.

4.12

V dnešnom stave majú viaceré členské krajiny limity, po ktoré sú oslobodené rôzne propagačné poukazy na tovar alebo služby pre jednotlivé firmy. Kvôli heterogenite ekonomickej výkonnosti a veľkosti trhov členských krajín sa tieto limity pre propagačné poukazy výrazne rôznia. Tieto krajiny by museli odstrániť tieto výnimky tak, aby na spoločnom trhu nedochádzalo k deformáciám. To by sa zamedzilo možným špekuláciám zo strany firiem v snahe optimalizovať daňovú povinnosť a vyrábať a distribuovať propagačné poukazy v krajinách, kde by limity pre oslobodenie daňovej povinnosti pre tieto poukazy existovali. Je možné ponechať limit, ale zjednotiť ho pre všetkých, však zrejme len v oblasti poukazov lebo všeobecný limit by v oblasti reklamných predmetov spôsobil problémy.

4.13

EHSV očakáva, že zavedením jednotných pravidiel vo všetkých členských štátoch a odstránením možnosti vyhýbania sa daňovej povinnosti sa zvýši výber dane z pridanej hodnoty z poukazov, a tým v konečnom dôsledku aj daňové príjmy jednotlivých členských štátov, a posilní sa aj rozsah, neutrálnosť a transparentnosť tohto zdanenia. Zmena smernice bude mať teda vplyv na rozpočet Európskej únie. Aj keď tento vplyv sa dá veľmi ťažko kvantifikovať, EHSV očakáva pozitívnu zmenu.

4.14

Poukazy na tovar alebo služby, prípadne poukazy na zľavu za tovar alebo služby zažívajú rozmach hlavne v poslednom období. Nastáva neustále rozširovanie účelovosti a rozmanitosti druhov poukazov, ktoré v budúcnosti určite neustane. Je preto nevyhnutné predpokladať, že bude nutné pokrývať novými pravidlami nové typy poukazov, ktoré nebudú mať jasne definovaný účel použitia.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/31

1.1

Predložené stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) bolo vypracované v súvislosti s návrhom smernice Rady, ktorou sa navrhuje zavedenie mechanizmu rýchlej reakcie (MRR) umožňujúceho efektívnejší boj členských štátov proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty (DPH) a to predovšetkým skrátením času potrebného na zavedenie výnimky pri určení osoby povinnej platiť DPH. Toto opatrenie taktiež eliminuje riziko zavedenia národných opatrení v boji proti podvodom v oblasti DPH, ktoré by nemali právny základ v zmysle európskej legislatívy.

1.2

EHSV podporuje cieľ predloženého návrhu, teda zefektívniť boj proti daňovým podvodom, a pokladá navrhnutý spôsob za krok vpred v porovnaní s aktuálnou právnou úpravou. Avšak na druhej strane EHSV vo svojom stanovisku poukazuje na niektoré nedostatky tohto návrhu a predkladá pripomienky a alternatívne návrhy, ktoré by napomohli v budúcnosti zlepšiť status quo.

1.3

Podvody na dani z pridanej hodnoty predstavujú veľmi škodlivú aktivitu, ktorá odčerpáva nemalú časť rozpočtových príjmov členských štátov (ČŠ) a tým pôsobia proti snahám ČŠ o konsolidáciu verejných financií. Spôsoby podvodov v oblasti DPH sa relatívne rýchlo vyvíjajú, a preto je potrebné, aby sa čo najefektívnejším spôsobom vyvíjala legislatíva, ktorá pomáha takéto aktivity eliminovať.

1.4

EHSV víta, že predložený návrh smernice umožní členským štátom veľmi pružne reagovať na podvodné aktivity v určitom sektore a takmer okamžite zaviesť opatrenie, ktoré zamedzí potenciálnym stratám na daňových príjmoch. Skrátenie času potrebného na schválenie výnimky zo spoločného systému DPH prispeje k boju proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa dani.

1.5

V súvislosti so zavedením výnimky z postupu preskúmania, ktorú ustanovuje článok 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, EHSV vyjadruje isté znepokojenie a to predovšetkým hlavne preto, že navrhovaný postup prakticky znemožní odborne prediskutovať žiadosť členského štátu o udelenie výnimky zo spoločného systému DPH na zasadnutí výboru.

1.6

V súvislosti s potrebou efektívne bojovať proti podvodom v oblasti DPH, ktorých formy sa relatívne rýchlo vyvíjajú, EHSV navrhuje, aby boli pri koncipovaní a hľadaní ďalších efektívnych opatrení využité aj odborné kapacity expertov z praxe, ktorých dobrým zdrojom je aj organizovaná občianska spoločnosť. V tejto súvislosti pripomína, že je potrebné organizovať stretnutia expertných skupín, na ktorých bude uvedená problematika diskutovaná a to v čo možno najširšej miere.

1.7

Keďže v prípade podvodov v oblasti DPH ide o sofistikovanú medzinárodnú kriminálnu aktivitu s neblahým dosahom na verejné financie, EHSV pripomína, že je potrebné dosiahnuť efektívnu spoluprácu daňových orgánov členských štátov v snahe o jej elimináciu. Uvítal by preto zvýšenú snahu európskych inštitúcií o organizovanie aktivít, ktoré by k takejto spolupráci pozitívne prispeli.

2.1

V súčasnom neľahkom období, keď všetky krajiny Európskej únie (EÚ) vynakladajú nemalé úsilie v snahe o efektívnu fiškálnu konsolidáciu verejných financií, víta Európsky hospodársky a sociálny výbor každú iniciatívu, ktorá by dokázala tomuto úsiliu napomôcť, a to tak na strane príjmov do verejných rozpočtov, ako aj strane výdavkov. Európska komisia chce predloženým návrhom smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zefektívniť boj proti daňovým podvodom a únikom, a tým napomôcť konsolidácii na strane príjmov.

2.2

Ekonomika Európskej únie momentálne odoláva historicky najťažšiemu obdobiu od svojho vzniku, a práve efektívnosť zdaňovania je v súčasnom období mimoriadne dôležitou súčasťou snahy o urýchlenú konsolidáciu verejných financií jednotlivých členských štátov.

2.3

Podľa Ročného prieskumu rastu 2012 predstavuje práve rozhodná fiškálna konsolidácia spôsob, ako dosiahnuť výsledky a má zásadný význam pre obnovenie makrofinančnej stability, ktorá je základom pre rast a zaistenie budúcnosti európskeho sociálneho modelu. Zlepšenie účinnosti výberu daní a boj proti daňovým únikom pomôže vo viacerých členských štátoch zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti by mohlo pomôcť aj účinnejšie uplatňovanie daňových predpisov pri všetkých druhoch daní.

2.4

Daňová koordinácia, ktorá predovšetkým zahŕňa cezhraničné operácie, je podľa prílohy IV dokumentu COM(2011) 815 final schopná zlepšiť efektívnosť vnútorného trhu EÚ. Toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že väčšina zostávajúcich prekážok spoločného trhu vyplýva z absencie koordinácie daňových politík. K čiastočnému odstráneniu týchto odchýlok by mohlo dôjsť aj zavedením mechanizmu rýchlej reakcie, avšak EHSV si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že aplikáciou MRR môže dôjsť aj k nemalým škodám v súvislosti s daňovými príjmami niektorých členských krajín.

2.5

Medzi hlavné výzvy, ktorým v súčasnosti čelia jednotlivé členské štáty EÚ v oblasti daní, patrí aj boj s daňovými podvodmi a únikmi. Účinné opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a podvodom môžu zlepšiť efektivitu výberu daní a zohrať dôležitú úlohu pri zvyšovaní daňových príjmov, pričom práve efektívnejší výber DPH je jedným z možných opatrení fiškálnej konsolidácie.

2.6

Daňové úniky a podvody v oblasti DPH viedli podľa odhadov Europolu v období rokov 2008 a 2009 pri podvode s emisnými kvótami skleníkových plynov k strate približne 5 miliárd EUR v rozpočtoch viacerých členských štátov EÚ. Podľa vyjadrenia Roba Wainwrighta, riaditeľa Europolu: „Organizované podvody s DPH zostávajú závažnou kriminálnou činnosťou v Európe. V ich dôsledku chýba vo vládnych príjmoch značný objem prostriedkov. Taktiež podkopávajú ciele transformovať Európu na konkurencieschopnú a ekologickejšiu ekonomiku.“

2.7

Podľa záverov uvedených v Zelenej knihe o budúcnosti DPH predstavovali výpadky vo výbere DPH v roku 2006 v priemere 12 % teoretických príjmov z DPH a v niektorých členských štátoch boli uvedené odhadované straty vyššie ako 20 %. Časť týchto výpadkov je možné pripísať podvodom, ktoré využívajú nedostatky v súčasnom systéme, a to predovšetkým možnosť cezhraničného nákupu tovaru a služieb oslobodeného od platenia DPH. Účinný mechanizmus, ktorý by umožnil eliminovať daňové podvody by predstavoval nástroj na boj proti obrovským hospodárskym škodám, ktoré tieto aktivity spôsobujú a pomohol by dosiahnuť konsolidáciu verejných financií.

2.8

Osobitné opatrenia prijaté v zmysle článku 395a pozitívne ovplyvnia operatívnosť a účinnosť boja proti daňovým podvodom a únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, keďže tieto opatrenia budú zohľadňovať špecifika systému a správy dane z pridanej hodnoty žiadajúcej krajiny. Uvedené opatrenia pomôžu vytvoriť účinný systém vyhľadávania a odhaľovania nových foriem daňových podvodov a únikov. Existuje však dôvod obávať sa možnej straty dôležitých kompetencií členských štátov v oblasti zdaňovania.

2.9

Na základe informácií zozbieraných prostredníctvom procesu udeľovania výnimiek z platnosti smernice o spoločnom systéme DPH (ďalej aj „smernica“) Komisia získa dôležité podnety a informácie z terénu, „zdola“, ktoré umožnia ďalej túto smernicu zdokonaľovať. Tieto informácie budú využité na odstránenie slabín a prekonaných opatrení a aktualizáciu zastaraných častí smernice.

3.1

Predložený návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty rozširuje právomoci Komisie v oblasti udeľovania výnimiek, ktoré by mali zabrániť daňovým podvodom v oblasti DPH. Tie spôsobujú vysoké rozpočtové straty a narúšajú hospodársku súťaž, a tým aj fungovanie vnútorného trhu. EHSV víta každú snahu zefektívniť fungovanie vnútorného trhu a boj proti podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní.

3.2

EHSV si dovoľuje poukázať na druhý pododsek ods.1 článku 395 smernice 2006/112/ES, ktorý uvádza, že opatrenia zamerané na zjednodušenie výberu DPH nesmú ovplyvniť celkovú výšku príjmov členského štátu z daní vybraných na stupni konečnej spotreby inak ako v zanedbateľnom rozsahu. EHSV v súvislosti s predloženým návrhom vyjadruje obavu, že vplyvy posudzovanej žiadosti na celkovú výšku vybraných daní v jednotlivých členských štátoch sa nebudú skúmať v dostatočnej miere.

3.3

EHSV víta dosah, ktorý bude mať predložený návrh na dĺžku procesu schvaľovania osobitných opatrení ktoréhokoľvek členského štátu v boji proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní, čo pozitívne ovplyvní pravdepodobnosť efektívnejšieho boja proti takýmto aktivitám.

3.4

Keďže podvody s DPH majú predovšetkým podobu cezhraničných obchodov (tzv. podvod kolotočového typu, podvod s chýbajúcim obchodníkom), účinné opatrenia bude veľmi obmedzene možné realizovať uplatňovaním výnimky v jednom členskom štáte a bude potrebná dodatočná koordinácia postupov daňových orgánov jednotlivých členských štátov.

3.5

EHSV si taktiež dovoľuje poukázať na vysokú odbornosť a zložitosť kompetencie, ktorú na seba týmto návrhom preberá Komisia, a zároveň pripomína, že je potrebné zapojiť odborne fundovaných ľudí, predovšetkým z praxe, ktorí by tvorili jadro skupiny podieľajúcej sa na budúcich návrhoch ďalších opatrení, na ktoré by sa vzťahoval postup podľa novo navrhnutých článkov smernice. Dobrým zdrojom takýchto odborníkov z praxe je organizovaná občianska spoločnosť.

4.1

Predložený návrh v momentálnej podobe umožňuje zrýchlené (do 1 mesiaca) prijímanie osobitných opatrení odchyľujúcich sa od smernice 2006/112/ES iba v prípade, že členský štát požiada výnimku pri určení osoby povinnej zaplatiť DPH na osobitné dodávky tovaru a poskytnutia služieb odchylne od článku 193 (ktoré sa momentálne javí ako účinný nástroj boja s podvodmi), avšak v iných prípadoch je potrebný jednomyseľný súhlas Rady, čo môže snahu efektívne bojovať s podvodmi v oblasti DPH značne oslabiť. EHSV poukazuje i na skutočnosť, že podvodníci v súčasnosti medzi sebou efektívne spolupracujú, a preto by bolo vhodné, aby o schvaľovaní výnimiek podľa novo navrhovaných článkov smernice boli informovaní a zapojení doňho aj zástupcovia daňových a policajných orgánov viacerých krajín, ktorých sa schválenie výnimky môže dotknúť, a to najmä presunom ilegálnych aktivít do týchto krajín.

4.2

EHSV taktiež navrhuje, aby postup schvaľovania vo výbore v zmysle článku 395b ods. 2 a 3 nevylučoval možnosť požiadať člena výboru o ukončenie písomného postupu bez výsledku, a to predovšetkým s ohľadom na možnosť efektívne chrániť svoje oprávnené nároky, ktoré môžu byť dotknuté žiadosťou o prijatie osobitného opatrenia zaslanou iným členským štátom. Alternatívnym spôsobom riešenia uvedeného nedostatku je zaviesť mechanizmu dodatočného potvrdenia osobitného opatrenia Radou ministrov, pričom by opatrenie stratilo platnosť v prípade jeho neschválenia.

4.3

Návrh smernice zavedením MRR zásadným spôsobom skracuje čas potrebný na schválenie osobitných opatrení v boji proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa dani, z pôvodných možných 8 mesiacov potrebných na kladný návrh Komisie a následné jednomyseľné schválenie Radou na 1 mesiac, pričom schvaľovacia právomoc prechádza na Komisiu. EHSV vyjadruje podporu uvedenému skráteniu v zmysle zefektívnenia boja proti daňovým podvodom, avšak na druhej strane je nevyhnutné postaviť sa za možnosť členských štátov v prípade potreby prediskutovať návrh žiadosti o výnimku v rámci poradného výboru, aby sa tak predišlo možným konaniam pred Európskym súdnym dvorom.

4.4

Podľa názoru EHSV nie sú v článku 395a ods. 1 predloženého návrhu dostatočne jasným spôsobom definované „primerané kontrolné opatrenia členských štátov“. Navrhuje preto, aby Rada uvedenú nezrovnalosť odstránila a taktiež jeho pôsobnosť rozšírila aj na opatrenia obsiahnuté v článku 395a ods.1 písm. b) predloženého návrhu.

4.5

V prípade prijatia derogácie na základe postupu uvedeného v článku 395, u ktorých sa v priebehu ich platnosti preukáže, že sú účinné v boji proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa dani, EHSV navrhuje zaviesť mechanizmus, ktorý by umožnil v rámci šírenia dobrých skúseností aplikovať toto opatrenie aj v iných členských štátoch prostredníctvom zjednodušeného postupu podobného tomu, ktorý je obsahom predloženého návrhu.

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/34

1.1

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že rozsiahly regulačný program finančných reforiem, ktorý bol rozbehnutý do zverejnenia tohto balíka predpisov o bankovej únii, je nevyhnutný, avšak nebude stačiť na prekonanie krízy a stabilizáciu hospodárskej a menovej únie (1), na obnovu dôvery v euro a budúcnosť EÚ, ani na zlepšenie riadenia a zamedzenie čoraz väčšej roztrieštenosti bankových trhov Únie. Balík opatrení obsiahnutý v pláne COM(2012) 510 a dvoch legislatívnych aktoch COM(2012) 511 a COM(2012) 512 (ktorý je tiež predmetom tohto stanoviska) je preto podľa EHSV primeraný.

1.2

EHSV oceňuje dôslednú prácu, ktorú vykonala Komisia, a pripája sa k jej výzve, aby boli opatrenia prijaté do konca roka 2012 a starostlivo pripravené so zreteľom na účinky, ktoré budú mať na banky a hospodárstvo jednotlivých štátov. Ak chceme vybudovať viac a lepšej Európy, budú musieť naše vlády prejaviť veľkorysosť, vzdať sa časti svojich právomocí a podporiť ich využitie v rámci vysokokvalitného dohľadu a lepšej integrácie, v prospech skutočného európskeho riadenia, ktoré bude zo spoločenského hľadiska užitočné a ekonomicky účinné.

1.3

Naliehavosť a nedostatočnosť týchto opatrení vyplýva z toho, že náklady sú omnoho väčšie ako 4,5 bilióna eur daňových poplatníkov, ktoré sa doposiaľ použili na záchranu bánk v EÚ. Finančná kríza vyvolala najhoršiu celosvetovú recesiu od veľkej hospodárskej krízy, a to najmä v eurozóne, kde je preto obzvlášť dôležité a naliehavé obnoviť dôveru v euro a riadenie jej inštitúcií. Nové prísnejšie právne predpisy zaručia istotu občanom a trhom, hoci spochybňovanie existujúcich predpisov, nejasné vymedzenie nových a ich oneskorené uplatňovanie by mohli priniesť ešte viac neistoty. Inštitúcie, ktoré podporujú euro, musia mať preto takisto kratšie a presnejšie lehoty na to, aby sa mohli prispôsobiť.

1.4

EHSV naliehavo žiada, aby bola čo najskôr dosiahnutá dohoda s cieľom začať uplatňovať jednotný mechanizmus dohľadu. Znamená to, že so zjednocovaním treba začať už od roku 2013, a nedávať si teraz neurčité ciele, keďže hlavným cieľom je zachrániť euro a zároveň zabezpečiť, aby sa v prípade reštrukturalizácií alebo zatvárania podnikov náklady pre daňových poplatníkov znížili na minimum, a to vďaka tomu, že sa vopred vyčlení dostatočný objem prostriedkov a náklady na riešenie problémov prevezmú akcionári a veritelia.

1.5

EHSV oceňuje, že ECB preto už od začiatku počíta s vytvorením dozornej rady, ktorá pomôže vyhnúť sa prípadným konfliktom záujmov s jej menovými aktivitami.

1.6

EHSV podporuje návrh, aby bola ECB zodpovedná za vykonávanie dohľadu nad všetkými bankami v bankovej únii bez ohľadu na ich veľkosť, najmä pokiaľ ide o konsolidované súvahy týkajúce sa cezhraničných aktivít, a aby na ne uplatňovala jednotný súbor pravidiel. Takisto súhlasí, aby sa jej udelili úlohy, právomoci a prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie odhalenia rizík ohrozujúcich životaschopnosť bánk a ktoré jej umožnia vyžadovať od nich primerané nápravné opatrenia, pričom do jednotného mechanizmu dohľadu budú aktívne zapojené vnútroštátne orgány dohľadu. Okrem toho je správne, že tieto orgány budú aj naďalej zodpovedné za ochranu spotrebiteľa, hoci sa v návrhu Komisie neuvádza, ako riešiť prípadné konflikty záujmov medzi európskou úrovňou prudenciálneho dohľadu a právomocami, ktoré boli zverené vnútroštátnym orgánom.

1.7

Pokiaľ ide o makroprudenciálne opatrenia, EHSV sa zasadzuje za to, aby Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) a ECB zohrávali významnejšiu úlohu v rámci integrovanejšieho finančného systému, a žiada Komisiu, aby konkrétnejšie uviedla, ako má prebiehať spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a ECB.

1.8

EHSV víta návrh podporovať účasť krajín, ktoré nemajú euro a ktoré si uplatňujú klauzulu opt-in, pričom by mali rovnaké práva ako krajiny eurozóny a zabezpečili by sa im jednoduchšie a atraktívnejšie formy účasti bez toho, aby sa porušila ZFEÚ.

1.9

EHSV považuje za nevyhnutné dosiahnuť dobrú súčinnosť medzi Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a ECB, pričom si uvedomuje, že v prvej etape sa niektoré ich úlohy budú prekrývať. Pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí, návrh prehodnotiť pravidlá hlasovania a vykonať príslušné zmeny v nariadení o EBA a tiež udeliť rozhodovacie právomoci nezávislej porote si vyžaduje ďalšiu analýzu a preskúmanie, aby sa na vnútornom trhu zabezpečila vyváženosť bankových záujmov členských štátov, ktoré sa nepodieľajú na jednotnom mechanizme dohľadu (v súlade so závermi Európskej rady o dobudovaní hospodárskej a menovej únie prijatými 18. októbra 2012), a aby sa zamedzilo riziku, že integráciu eurozóny budú brzdiť blokujúce menšiny. EHSV upozorňuje na túto otázku, pretože je dôležité predísť tomu, aby sa vytvoril dvojúrovňový trh s finančnými službami.

1.10

ECB, ESRB a novovytvorené európske orgány finančného dohľadu, vrátane nezávislej poroty, by mali do svojej činnosti zapájať organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie spotrebiteľov a odborové zväzy (2), pričom by si mali zachovať vysokú mieru nezávislosti, transparentnosti a odolnosti voči politickým tlakom.

1.11

Rýchlosť presunu dohľadu nad úverovými inštitúciami a príslušné zmeny týkajúce sa Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), ktorého úlohou by malo byť zabezpečiť koherentnosť a zosúladenie právnych predpisov a technických noriem tak, aby sa mohli rozšíriť na celú EÚ, sú rovnako dôležité ako prísnejšie prudenciálne požiadavky pre banky (3), opatrenia na posilnenie a zlepšenie spoločného systému ochrany vkladov (4) a integrované riadenie bankových kríz pomocou nástrojov na ozdravenie bánk a riešenie ich problémov (5), s cieľom posilniť európsky bankový sektor a zabrániť šíreniu negatívnych účinkov, najmä v dôsledku väčšieho rizika, ktoré znášajú klienti investičných bánk. EHSV žiada Komisiu, aby v súvislosti s týmto jednotným súborom pravidiel určila konkrétne termíny a praktické ciele.

1.12

Výbor naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla harmonogram a podrobnejšie vymedzenia pre jednotný mechanizmus na riešenie problémov (6), ako aj pre ďalšie dôležité ciele, ktoré treba splniť, ako v prípade riadenia krízových situácií, ktoré by mohli vzniknúť pri spoločných opatreniach dohľadu. Banková únia by tak získala väčšiu vierohodnosť a stala by sa spoločným základom celého jednotného trhu. Predišli by sme tomu, aby relatívne malé bankroty spôsobili cezhraničné systémové škody alebo naštrbili dôveru, v dôsledku čoho by boli inej krajine odobrané prostriedky a oslabil by sa národný bankový systém. Podporujeme návrh, aby jednotný mechanizmus na riešenie problémov mohol neskôr plniť aj ďalšie úlohy koordinácie, pokiaľ ide o riadenie krízových situácií. Dohľad a riešenie problémov by však mali ísť ruka v ruke, aby sa nestalo, že za prípadné rozhodnutie zrušiť banku na európskej úrovni a náklady na vyplatenie vkladov bude musieť znášať zodpovednosť príslušný členský štát.

1.13

EHSV žiada ostatné inštitúcie EÚ, aby dodržiavali základné zásady, ktorými sa majú riadiť sekundárne právne predpisy a ostatné aquis, a aby pritom uplatňovali silu práva, a nie moc. Znovu nastoliť dodržiavanie týchto zásad je naliehavejšie v eurozóne, v snahe pomôcť bankovej únii prostredníctvom fiškálnej únie, vďaka spoločnému mechanizmu emisií štátnych dlhopisov a mechanizmu fiškálnych prevodov, ktoré majú chrániť pred cyklami spôsobujúcimi asymetrické šoky, ako boli tie, ktoré v uplynulých rokoch výraznejšie zasiahli krajiny eurozóny. Jednotný mechanizmus dohľadu by mohol byť financovaný poplatkami za dohľad, ktoré by sa účtovali bankám, pričom tieto poplatky by mali zohľadňovať rizikový profil daného subjektu. EHSV zastáva názor, že Komisia by mala vypracovať zelenú alebo bielu knihu o tom, ako financovať bankovú úniu harmonizovaným spôsobom, aby sa mohlo rozhodnúť o poplatkoch a daniach z finančných a bankových aktivít, ktoré sú potrebné, ale v súčasnosti vedú k roztrieštenosti.

1.14

Banková únia bude prvým krokom k tomu, aby sa pre eurozónu a celú EÚ začala priaznivá fáza, ktorá umožní prekonať koncepčné nedostatky a pomôže jednotnému trhu znovu nájsť cestu ku konkurencieschopnosti, aby mohol plniť ciele stratégie Európa 2020. Tak sa budeme môcť vyhnúť záplave finančných inovácií spojených s tieňovým bankovým systémom (shadow banking) v dôsledku pravidiel Bazilej III, ako sa uvádza v posledných správach MMF. EHSV žiada Komisiu, aby čo najrýchlejšie navrhla nové modely investičnej a obchodnej banky, pretože shadow banking začína v mnohých krajinách nadobúdať väčšie rozmery ako tradičný a regulovaný bankový systém.

1.15

EHSV odporúča Komisii a európskym spoluzákonodarcom, aby z tohto projektu urobili nástroj finančného a digitálneho začlenenia. Výkonné orgány jednotného mechanizmu dohľadu musia konať zodpovedne a podliehať demokratickej kontrole a pravidelne alebo vždy, keď sa to od nich žiada, musia o svojom hospodárení informovať Európsky parlament. Takto by sa tieto otázky viac politicky zviditeľnili a európske inštitúcie by získali väčšiu podporu zo strany občanov.

1.16

Banková únia by sa však nemala zameriavať len na eurozónu a celé územie Únie, svoje ciele v oblasti spolupráce a konkurencieschopnosti musí rozšíriť, najmä v oblastiach vonkajšieho vplyvu eura a v ostatných častiach sveta.

2.1

Od 1. januára 2011 začal fungovať európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1093/2010 na základe odporúčaní uvedených v Larosièrovej správe, s cieľom reformovať štruktúru orgánov dohľadu a vytvoriť európsky integrovaný systém, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu (jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov), ako aj Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB).

2.2

Súčasne sa v júli 2010 posilnila ochrana spotrebiteľa a dôvera vo finančné služby vďaka systémom ochrany vkladov pre banky (MEMO/10/318), investičné inštitúcie (MEMO/10/319) alebo poisťovacie spoločnosti MEMO/10/320), pričom Komisia 6. júna 2012 avizovala nové opatrenia krízového manažmentu s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa v budúcnosti museli zachraňovať banky. Komisia navrhla takýto rámec pre dohľad vo svojom oznámení Stimuly na oživenie hospodárstva zo 4. marca 2009 a podrobnosti novej štruktúry rozvinula potom vo svojom oznámení Európsky finančný dohľad z 27. mája 2009. Oba dokumenty potvrdila Európska rada 19. júna 2009, pričom podľa nej by sa systém mal zameriavať na zvýšenie kvality a jednotnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dozoru nad cezhraničnými skupinami a vypracovanie jednotnej európskej príručky, ktorá bude platiť pre všetky finančné inštitúcie pôsobiace na jednotnom trhu. Takisto zdôraznila, že nové Európske orgány dohľadu by mali mať právomoc dohliadať aj na ratingové agentúry (preto bolo nariadenie (ES) č. 1060/2009 zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 513/2011).

2.3

V snahe zavŕšiť tento ťažký regulačný proces Komisia vo svojom oznámení Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie navrhuje vytvoriť základy pre spoločné prudenciálne predpisy na vysokej úrovni, ktoré budú platiť pre všetky banky a ostatné finančné inštitúcie v celej EÚ, a to zjednotením mechanizmov v oblasti dohľadu, riešenia problémov a záruky vkladov prostredníctvom jednotného súboru pravidiel

2.4

Žiada preto, aby sa do konca roka 2012 prijalo päť kľúčových opatrení. Tri z nich sú návrhy legislatívnych aktov, ku ktorým už EHSV vypracoval alebo práve pripravuje svoje stanovisko: zabezpečiť uplatňovanie kapitálových požiadaviek stanovených pre banky (CRD IV) (7), smernica o systémoch ochrany vkladov a smernica o ozdravení bánk a riešení ich problémov. Ďalšími dvoma návrhmi, takisto ako predloženým plánom, sa zaoberá toto stanovisko: nové nariadenie, ktorým sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o prudenciálny dohľad nad bankovými inštitúciami, a nariadenie, ktorým sa upravuje nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA), nevyhnutné pre lepšiu koordináciu medzi týmto orgánom a budúcim jednotným orgánom dohľadu, ako aj preto, aby sa v záujme zachovania celistvosti jednotného trhu zabezpečila pri rozhodovaní vyváženosť medzi krajinami, na ktoré sa jednotný mechanizmus dohľadu bude uplatňovať, a tými, na ktoré sa uplatňovať nebude. Okrem týchto piatich opatrení Komisia avizuje aj vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie problémov a koordináciu nástrojov na riešenie problémov.

2.5

Navrhovaný plán prichádza v čase, keď sa model finančnej integrácie založenej na eure vyčerpal v dôsledku krízy, ktorá vypukla v roku 2007. Úspechy z hľadiska rýchlej európskej integrácie trhov s akciami a dlhopismi strhli aj bankové kruhy, viac veľkoobchodné trhy (medzibankový trh, cenné papiere atď.) ako maloobchodné trhy s pôžičkami a bankovými vkladmi. V dôsledku krízy však maloobchodníkov zasiahli nedávne tendencie vrátane roztrieštenosti, ktorá viedla k renacionalizácii veľkoobchodných trhov motivovanej stále národným charakterom orgánov dohľadu, ako aj rámcov pre riešenie problémov a ochranu vkladov (8). Obzvlášť rýchla bola renacionalizácia trhov s dlhopismi.

2.6

Úpravy a úsporné opatrenia v dôsledku krízy, ako aj pokles HDP a miery zamestnanosti boli v eurozóne omnoho výraznejšie. Predseda Komisie preto 23. októbra 2011 povedal európskym lídrom, že v období rokov 2007 – 2010 stratila EÚ v dôsledku krízy dva bilióny eur z hľadiska hospodárskeho rastu (9).

2.7

Podľa MMF do konca roka 2010 získali USA a sedem európskych krajín späť takmer tretinu verejných nákladov, ktoré od začiatku krízy vynaložili na záchranu bánk (1,8 z 5,2 bilióna dolárov). Zvyšok by sa takmer úplne mohol vrátiť v nadchádzajúcich rokoch vďaka daniam a iným iniciatívam, pokiaľ tomu nezabráni účinok ďalšej recesie v dôsledku novej bankovej krízy spojenej so štátnym dlhom.

2.8

V navrhnutom pláne sa stanovujú konkrétne termíny, kedy začne platiť dohľad v eurozóne (10), nie pre celý jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus na riešenie problémov, hoci Komisia považuje prvý z nich za mimoriadne dôležitý pre stabilizovanie situácie a za podmienku pre priamu kapitalizáciu bánk prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).

2.9

Na to, aby sa proces vytvorenia bankovej únie mohol zavŕšiť, je nevyhnutné urýchliť a posliniť iniciatívy, ktoré rozbehla Komisia: zaviesť reguláciu tieňového bankovníctva (IP/12/253); zvýšiť vierohodnosť úverových ratingov (IP/11/1355); sprísniť pravidlá týkajúce sa zaisťovacích fondov (IP/09/669), predaja nakrátko (IP/10/1126) a derivátov (IP/10/1125); zamedziť nezodpovedným praktikám v oblasti odmeňovania v bankovom sektore (IP/09/1120); a tiež reformovať audítorský sektor (IP/11/1480) a oblasť účtovníctva (IP/11/1238). Takisto je nevyhnutné zohľadniť odporúčania EHSV týkajúce sa odstránenia daňových rajov (11).

3.1

V dôsledku vysokých nákladov v súvislosti s krízou v EÚ (12) sa zvýšili rozdiely a asymetrie, a také dôležité politiky – zakotvené v zmluvách – ako menová a obchodná politika či politika súdržnosti alebo politika trvalo udržateľného rozvoja stratili svoju účinnosť. Výsledkom bola roztrieštenosť finančných a bankových trhov a oneskorenie pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 na podporu inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a lepšieho hospodárskeho riadenia (13). Zatiaľ čo niekoľko málo krajín znížilo svoje úrokové zaťaženie, v krajinách, ktoré finančná kríza a kríza štátneho dlhu najviac zasiahli, sa vo veľkej miere zvýšili verejné výdavky na úroky, a preto bolo nutné znížiť platy vo verejnej správe, dôchodky, náklady na vzdelávanie a zdravotníctvo ako aj investície do technickej a sociálnej infraštruktúry (14).

3.2

Nevyhnutné zlepšenie demokratických postupov musí byť v súlade s cieľom bankovej únie uľahčiť sprostredkovanie medzi úsporami a investíciami, čo je pôvodnou úlohou bánk, s ktorou sa spája kontrola technickej účinnosti a efektívnosti prideľovania prostriedkov, ktoré pomáhajú presadzovať právne zásady EÚ a ovplyvňujú slobody a záujmy všetkých občanov.

3.3

Hoci sa od začiatku krízy prijalo veľa opatrení, ktoré mali zabrániť tomu, aby sa nedôvera finančných inštitúcií odrazila na štátnom dlhu krajín eurozóny, ešte stále sme neprelomili začarovaný kruh. Preto aby sa finančné inštitúcie vrátili k svojej pôvodnej úlohe sprostredkovateľa medzi úsporami a investíciami, teória ekonómie radí použiť pozitívne a nie negatívne redistribučné opatrenia, ako sú spoločné mechanizmy v oblasti emisií dlhopisov a fiškálnych prevodov, ktoré majú chrániť pred cyklami spôsobujúcimi asymetrické šoky (15).

3.4

Snaha zvýšiť transparentnosť a znížiť riziká, ktoré ohrozujú svetový finančný systém, ako sa odporúča v posledných správach MMF a Svetovej banky, je plne v súlade s myšlienkou finančného a sociálneho začlenenia a ochranou práv spotrebiteľov, ktoré EÚ presadzuje a ktoré posilnila svojou stratégiou Európa 2020.

3.5

Posilnenie demokratickej kontroly by malo napokon pomôcť nielen dosiahnuť väčší súlad so zmluvami a zásadami, ale tiež zosúladiť bankovú úniu so stratégiou Európa 2020, ktorá je pre budúcnosť nášho politického projektu nevyhnutná.

4.1

EHSV sa domnieva, že plán, ktorý navrhuje Komisia, je vhodným príspevkom k európskemu riadeniu, a súhlasí s tým, že je potrebné a naliehavé prijať obidva nové legislatívne akty a zaviesť avizované opatrenia, ktoré sú všetky nevyhnutné na to, aby sa obnovila dôvera v euro a budúcnosť EÚ.

4.2

Prvoradým cieľom jednotného mechanizmu dohľadu musí byť zabezpečiť centralizovaný dohľad nad bankovými inštitúciami, ktorý bude efektívnejší než dohľad, ktorý vykonáva súčasná sieť vnútroštátnych orgánov. Okrem toho by mala byť jeho činnosť zosúladená s jednotným mechanizmom na riešenie problémov, pričom by sa malo vyhnúť politickým aspektom spojeným s rozhodnutím zatvoriť banku.

4.3

Spomedzi mnohých dôvodov, prečo je ECB najvhodnejšia na to, aby vykonávala centralizovaný dohľad, treba vyzdvihnúť jej sieť, jej nezávislosť a skutočnosť, že je uvedená v ZFEÚ, a preto ju nebude nutné zreformovať, aby sa zabezpečil kvalitný dohľad.

4.4

EHSV súhlasí s tým, aby vnútroštátne orgány dohľadu boli aj naďalej zodpovedné za boj proti praniu špinavých peňazí a terorizmu, v súlade so smernicou 2005/60/ES (16), ako aj za dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín. Výbor však žiada, aby krajiny, ktoré z rôznych príčin dôsledne neuplatňujú túto smernicu, boli vylúčené zo spoločného mechanizmu na riešenie problémov. V snahe uľahčiť vykonávanie centralizovaného dohľadu by sa tiež mali urýchlene prijať stanovy národných centrálnych bánk, ktoré budú mať za úlohu zabezpečovať plynulý tok informácií.

4.5

V súvislosti s novovytvorenými orgánmi je potrebné prijať také zásady hlasovania, ktoré z hlasovania vylúčia členov, u ktorých môže dôjsť k stretu záujmov. Okrem nezávislosti a zodpovednosti týchto zodpovedných pracovníkov treba tiež stanoviť sankcie v prípade, že si nebudú plniť svoje povinnosti, a vzhľadom na škody, ktoré toto neplnenie si povinností spôsobuje nielen bankám a riadne fungujúcemu finančnému systému, ale aj hospodárstvu, podnikom a občanom.

4.6

Finančný sektor reaguje na nový regulačný rámec vytváraním inovatívnych produktov, ktoré obchádzajú nové predpisy. MMF vo svojich posledných správach varuje pred novou záplavou finančných inovácií, ktorá sa miestami podobá na tú, ktorá zapríčinila súčasnú krízu. Náklady na centralizovaný dohľad by preto mali zohľadňovať rizikový profil jednotlivých subjektov, aby sa nezaťažovali inštitúcie, ktoré takéto praktiky nepoužívajú.

4.7

EHSV preto upozorňuje na reálne riziko, že sa v EÚ rozšíri tieňové bankovníctvo, čo by opäť bolo v rozpore s úlohami finančného sektora, ako aj so zásadami, hodnotami a právami európskych občanov.

4.8

V snahe čo najlepšie využiť svoje možnosti by nová európska banková únia mala užšie spolupracovať s ostatnými už existujúcimi úniami, aby lepšie využila potenciál svojich finančných inštitúcií, predovšetkým tých, ktoré sú najviac globalizované, a najmä s oblasťami, ktoré sú najbližšie a už sú spojené s eurom alebo od neho závisia (priamo alebo nepriamo sa euro používa ako mena vo viac než 50 krajinách).

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/39

1.1

EHSV podporuje zelenú knihu, ktorú považuje za krok správnym smerom.

1.2

Hoci je nepochybne potrebná likvidita európskeho finančného systému, ktorý pred finančnou krízou závisel vo veľkej miere od tieňového bankovníctva, na základe skúseností z krízy sa odporúča, aby v rámci regulačného procesu mala prioritu stabilita finančného systému, ktorá je nevyhnutná.

1.3

Napriek tomu, že to nie je právne stanovené, vlády, centrálne banky a verejné fondy ochrany vkladov museli v praxi čeliť stratám, ktoré vyprodukovali tieňové banky.

1.4

Jedným z hlavných cieľov zelenej knihy musí byť zabránenie riziku regulačnej arbitráže.

1.5

Prvotné Bazilejské dohody boli hybnými silami, ktoré stáli za rozmachom tieňového bankovníctva, pretože na bankové súvahy sa vzťahovali prísne regulačné pravidlá, zatiaľ čo podsúvahové aktivity nepodliehali žiadnej kontrole. EHSV sa domnieva, že neskoršie Bazilejské dohody, ktoré Európska komisia transponovala do smerníc CRD III a CRD IV, odstránia tieto medzery. „Tieňové“ činnosti by v skutočnosti nemali existovať, a preto by sa na tieňové bankovníctvo mali vzťahovať rovnaké regulačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu ako na celý finančný systém.

1.6

Cieľom novej regulácie musí byť tiež vysoká úroveň ochrany európskych spotrebiteľov.

1.7

EHSV poukazuje na význam koordinácie uceleného dohľadu a výmeny informácií.

1.8

Finančný systém vo všetkých svojich podobách musí slúžiť reálnej ekonomike a nie špekuláciám.

1.9

EHSV vyzdvihuje kľúčovú funkciu finančného systému pre investície, tvorbu pracovných miest a blahobyt spoločnosti.

1.10

Na obnovu udržateľného hospodárstva je nevyhnutná nová regulácia finančných trhov.

—

dve činnosti:

—

päť typov subjektov:

—

vzájomné pôsobenie medzi bankami a subjektmi tieňového bankovníctva (poverený je Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS)),

—

systémové riziká fondov peňažného trhu (poverená je Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO)),

—

požiadavky na sekuritizáciu (IOSCO a BCBS),

—

ostatné subjekty tieňového bankovníctva (FSB) a

—

požičiavanie cenných papierov a repo transakcie.

3.1

EHSV sa domnieva, že zelená kniha je krok správnym smerom a predstavuje vhodnú analýzu problémov súvisiacich s tieňovým bankovníctvom.

3.2

Banky tradične financovali svoje operácie z vlastného kapitálu a vkladov klientov. Štandardným postupom na zvýšenie ich úverovej kapacity sa stala sekuritizácia úverových portfólií. Sekuritizácia môže byť v určitých prípadoch užitočná, ale pred nástupom krízy sa zneužívala, pretože úverové portfólia mali nízku kvalitu (sub-prime) a v snahe zvýšiť zisky bánk sa opakovane recyklovali cenné papiere (deriváty). Objem obchodu, ktorý banky realizujú, je určený výškou sumy, v ktorej sa aktíva banky využívajú na finančný pákový efekt (tzv. leverage). Bazilejské dohody regulovali finančný pákový efekt prostredníctvom súvahových operácií (balance-sheet leverage), avšak na finančný pákový efekt prostredníctvom podsúvahových operácií (off-balance-sheet leverage) sa regulácia nevzťahovala a jeho rozsah nadobudol značné rozmery. Nadmerné poskytovanie pôžičiek málo bonitným klientom a nadmerné uplatňovanie finančného pákového efektu sa realizovalo v rámci tieňového bankovníctva. Okrem toho hlavná činnosť bánk, t. j. transformácia splatnosti čiže premena krátkodobých aktív na dlhodobé úvery, sa stala vysoko rizikovou, pretože banky sa stali priveľmi odkázanými na krátkodobé medzibankové financovanie. Táto závislosť vyvolala krízu likvidity, pretože sa zrútil trh s derivátmi. Ako sa dalo očakávať, predmetom nových Bazilejských dohôd bude regulácia derivátov, využívania finančného pákového efektu (leverage) a likvidity.

3.3

V dôsledku deregulácie došlo k zásadnej transformácii v bankovej činnosti. V dôsledku krízy je odvetvie tradičných komerčných bánk, ktoré niekoľko desaťročí prispievalo k prosperite a zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva, silne ochromené. Regulačné orgány by mali po odstránení hrubých prešľapov tieňového bankovníctva dať teraz prednosť stabilite finančného systému, ktorá je nevyhnutná.

3.4

Tieňové banky transformovali splatnosť a likviditu úveru podobne ako tradičné banky. Hoci na rozdiel od nich nemajú oficiálne prístup k veriteľom poslednej inštancie (centrálne banky), v praxi – ako ukázali nedávne skúsenosti – museli verejné inštitúcie prostredníctvom rozličných mechanizmov čeliť stratám, ktoré vyprodukovali tieňové banky. Najviac poškodení boli daňoví poplatníci.

3.5

Na tieňové bankovníctvo sa nevzťahujú rovnaké pravidlá dohľadu ako na tradičné banky. Existuje však množstvo spôsobov, prostredníctvom ktorých tieňové banky „kopírujú“ tradičné banky a väčšinu tieňových bánk kontrolujú tradičné banky. Jedným z hlavných cieľov zelenej knihy musí byť zabránenie rizika regulačnej arbitráže.

3.6

Správa FSB sa právom zameriava na oblasť, v ktorej sa môže makroprudenciálny dohľad uplatňovať pri identifikácii akumulácie systémového rizika. Je dôležité dôsledne sledovať prepojenie a spôsoby, akými by sa riziko mohlo preniesť z tieňového bankovníctva do regulovaného sektora. EHSV sa domnieva, že je vhodné rozlišovať:

„Tieňové“ činnosti by nemali existovať, a preto by sa na tieňové bankovníctvo – ak preň nové predpisy ponechajú nejaký priestor – mali vzťahovať rovnaké regulačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu ako na celý finančný systém. K tomuto cieľu majú prispieť reformy, ktoré sú už v platnosti alebo sa na nich pracuje – CRD III, CRD IV, Solventnosť II, Bazilej III.

3.7

EHSV sa domnieva, že cieľom regulácie tieňového bankovníctva musí byť tiež ochrana európskych spotrebiteľov prostredníctvom transparentnosti ponúkaných produktov. Zákazníci majú právo na nestranné a objektívne poradenstvo. Výbor sa už vyjadril kladne k založeniu európskej agentúry na ochranu spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, ktorá by fungovala podobne ako Bureau of Consumer Financial Protection (Úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov), ktorý vznikol na základe Dodd-Frankovho zákona (1) s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov, zvýšiť transparentnosť a podporiť účinné vybavovanie reklamácií.

3.8

EHSV na druhej strane podporil tiež ochranu a stimuly pre sťažovateľov v snahe prispieť k ozdraveniu finančného systému prostredníctvom právnych krokov, ktoré zaručia imunitu v prípade, ak orgány zistia, že sa postupovalo protiprávne.

3.9

Problémy systému tieňového bankovníctva treba riešiť z globálneho hľadiska a je potrebné navrhnúť politické riešenia. Musí sa vyzdvihnúť význam koordinácie celosvetového dohľadu a výmeny informácií. Skutočnosť, že neexistuje dohoda na medzinárodnej úrovni, však v žiadnom prípade nesmie predstavovať pre EÚ prekážku pre prijatie vhodných právnych opatrení.

3.10

Z veľkej finančnej krízy si treba zobrať ponaučenie, že finančný systém vo všetkých svojich podobách musí slúžiť reálnej ekonomike. Neuplatňovanie tradičných pravidiel, ktoré počas desaťročí riadili bankovníctvo, viedlo k obrovskému rozšíreniu špekulatívnych produktov a to sa napokon ukázalo ako veľmi škodlivé pre ekonomiku.

3.11

Z historického hľadiska plnia banky a súbor finančných inštitúcií regulovaných štátom kľúčovú funkciu v ekonomike, pretože prijímajú a usmerňujú úspory občanov a podnikov na financovanie investícií, tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku blahobytu spoločnosti. V rokoch pred vypuknutím krízy táto funkcia nie vždy prevládala.

3.12

EHSV navrhuje, aby súčasťou zelenej knihy bola sociálna zodpovednosť finančného sektora a cieľ „zabezpečiť, aby všetky finančné činnosti prispievali k hospodárskemu rastu“. Na obnovu udržateľného hospodárstva je nevyhnutná nová regulácia finančných trhov.

3.13

Vzhľadom na právne predpisy, ktoré vstúpili do platnosti v uplynulých rokoch alebo sú v procese prípravy, EHSV pripomína cieľ, ktorým je dobrá tvorba právnych predpisov so zameraním na jednoduchosť a jasnosť. Je nevyhnutné vyhnúť sa duplicite a skresľovaniu, ktoré môžu viesť k regulačnej neistote a príležitostiam na vedenie arbitráží.

3.14

Štruktúry vytvorené pre prudenciálny dohľad, predovšetkým Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), by mali byť poverené monitorovaním vývoja finančného systému a najmä činnosti tieňových bánk s cieľom identifikovať vznik systémových rizík a navrhnúť opatrenia na ich odstránenie.

3.15

EHSV pripomína, že je potrebné, aby Európska únia prispela k činnosti FSB v oblasti tieňového bankovníctva a aby koordinovala svoje iniciatívy s týmto orgánom v snahe zaistiť súdržnosť z hľadiska obsahu, ako aj časového harmonogramu.

3.16

EHSV musí vyzdvihnúť, že je nutné, aby normy prudenciálnej regulácie a dohľadu zabránili nekalej hospodárskej súťaži v rámci finančného systému.

a)

Súhlasíte s navrhovanou definíciou tieňového bankovníctva?

Áno. Rozsah pojmov umožňuje pochopiť v definícii komplexnú štruktúru finančných subjektov a činností, ktoré charakterizujú tieňové bankovníctvo. V každom prípade by neexistencia schválenej definície nemala predstavovať prekážku pre reguláciu a dohľad zo strany orgánov.

b)

Súhlasíte s predbežným zoznamom subjektov a činností tieňového bankovníctva? Mali by sa analyzovať aj ďalšie subjekty a/alebo činnosti? Ak áno, ktoré?

a)

Súhlasíte s tým, že tieňové bankovníctvo môže byť prínosom pre finančný systém? Prinášajú tieto činnosti aj ďalšie výhody, ktoré by sa mali zachovať a podporiť v budúcnosti?

Systém tieňového bankovníctva prispel k financializácii ekonomiky a realitnej bubliny, ktorá od roku 2007 zasiahla viaceré rozvinuté krajiny a uvrhla ich hospodárstvo na pokraj kolapsu, a preto mu treba pripísať zásadnú, hoci nie výlučnú, zodpovednosť za rozsiahlu recesiu, ktorá postihla USA a mnohé štáty EÚ.

Finančný systém ako celok musí slúžiť reálnej ekonomike.

b)

Súhlasíte s opisom spôsobov, akými činnosti tieňového bankovníctva vytvárajú nové riziká alebo ich prenášajú na iné časti finančného systému?

Áno. Štyri rizikové skupiny zodpovedajú ponaučeniu získanému z finančnej krízy.

c)

Mali by sa zohľadniť aj iné spôsoby, akými činnosti tieňového bankovníctva vytvárajú nové riziká alebo ich prenášajú na iné časti finančného systému?

a)

Súhlasíte s tým, že je nutné sprísniť monitorovanie a reguláciu subjektov a činností tieňového bankovníctva?

b)

Súhlasíte s návrhmi, ktoré sa týkajú identifikácie a monitorovania príslušných subjektov a ich činností? Myslíte si, že EÚ potrebuje stále postupy na zber a výmenu informácií o postupoch identifikácie a dohľadu medzi všetkými orgánmi dohľadu EÚ, Komisiou, ECB a ostatnými centrálnymi bankami?

c)

Súhlasíte s vyššie uvedenými všeobecnými zásadami dohľadu nad tieňovým bankovníctvom?

d)

Súhlasíte s vyššie uvedenými všeobecnými zásadami pre regulačné opatrenia?

Odpoveď na uvedené štyri otázky je kladná. EHSV pripomína, že na jednej strane je potrebný celosvetový dohľad, ktorý by pokrýval všetky oblasti finančného systému, a že na druhej strane kontrolné a regulačné orgány na rôznych úrovniach musia byť vhodne vybavené z hľadiska kvalifikovaného personálu a hmotných prostriedkov.

e)

Aké opatrenia by sa mali navrhnúť, aby sa zabezpečil súlad v prístupe k tieňovému bankovníctvu na medzinárodnej úrovni a aby sa predišlo regulačnej arbitráži na globálnej úrovni?

Kľúčová je koordinácia a úplný súlad v rámci skupiny G20. Identifikátor právnických osôb (LEI) prispeje podľa návrhu FSB (z 8.6.2012) k náprave štatistických nedostatkov, zlepšeniu riadenia rizík podnikov, zlepšeniu vyhodnocovania makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho rizika, zabráneniu zneužívania trhu a obmedzeniu finančných podvodov.

a)

Aký máte názor na súčasné opatrenia, ktoré už boli prijaté na úrovni EÚ na riešenie problémov tieňového bankovníctva?

EHSV podporil vo viacerých stanoviskách opatrenia, ktoré prijala EÚ, ako je napríklad: smernica MiFID (2), smernica o správcoch AIF (3), nariadenia o ratingových agentúrach (4) atď. Osobitne treba zdôrazniť smernicu CRD III (5), CRD IV (6) a Solventnosť II (7).

a)

Súhlasíte s analýzou problémov, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v piatich kľúčových oblastiach, v ktorých Komisia preskúmava ďalšie možnosti?

Áno. Je nevyhnutné, aby k účinnejšej regulácii došlo nielen v Európe, ale aj na medzinárodnej úrovni. Napríklad fondy peňažného trhu sídlia najmä v USA.

b)

Existujú ďalšie problémy, ktorým treba venovať pozornosť? Ak áno, o ktoré problémy ide?

c)

Aké prípadné zmeny a doplnenia by sa mali vykonať v súčasnom regulačnom rámci EÚ, aby sa riadne riešili riziká a vyššie uvedené problémy?

Odpoveď b) a c): desatoro, ktoré navrhol Paul Tucker, viceguvernér Bank of England a člen FSB (Bruselská konferencia, 27.4.2012):

d)

Aké ďalšie opatrenia, ako napríklad dôkladnejšie monitorovanie alebo nezáväzné opatrenia, by sa mali zvážiť?

EHSV navrhuje:

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/44

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) hodnotí pozitívne oznámenie Komisie a pripisuje veľký význam rýchlemu prechodu na všeobecný systém elektronického verejného obstarávania, ktorý už bol v niektorých členských štátoch pozitívne odskúšaný. Trh verejného obstarávania predstavuje nesmierne vysokú sumu, približne 20 % HDP EÚ.

1.2

V súčasnej veľmi negatívnej konjunkturálnej fáze, vyznačujúcej sa úpravami rozpočtov, ktoré ťažko doliehajú na občanov, je Európa vnímaná veľmi negatívne, a to platí aj pre jej iniciatívy. Európske inštitúcie musia vyvinúť väčšie úsilie, viacej sa otvoriť a vysvetliť dôvody, ktoré ich vedú k prijímaniu niektorých rozhodnutí. Komisia ako jediná európska inštitúcia s právomocou predkladať legislatívne návrhy nesie osobitnú zodpovednosť nielen za informovanie občanov, ale aj za ich presvedčenie o užitočnosti predkladaných návrhov. EHSV vyvíja v tomto smere úsilie a Komisia by mala viacej spolupracovať s inými európskymi inštitúciami vrátane poradných.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že lineárne zníženia verejných rozpočtov a predčasný odchod starších a odborne zdatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú verejným obstarávaním, do dôchodku postupne ochudobňuje ľudský kapitál orgánov verejnej správy, a preto vyzýva členské štáty, aby zabránili nepremysleným zníženiam, ktoré prinášajú len krátkodobú finančnú výhodu a spôsobujú, že v mnohých prípadoch je nutná vonkajšia pomoc, pretože zamestnanci, ktorí zostali, ešte nemajú potrebnú odbornosť.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie je dôležité kvôli potenciálnym výhodám:

1.5

Komisia sa domnieva, že cieľ úplného prechodu je reálne dosiahnuť do polovice roku 2016 (pravdepodobne však do roku 2017, keďže na transpozíciu sú potrebné dva roky), čo znamená výrazné zrýchlenie v porovnaní s tým, čo sa dosiahlo za posledných 8 rokov. EHSV pokladá tento cieľ za správny a ambiciózny. Domnieva sa však, že dosiahnuť ho možno len pri dodržaní niekoľkých podmienok normalizácie, interoperability a dostupnosti uvedených v tomto stanovisku. Pri nedodržaní týchto podmienok hrozí ďalšie roztrieštenie trhu.

1.6

EHSV podporuje navrhované ciele, avšak pripomína, že aj napriek vynaloženému úsiliu je miera elektronického verejného obstarávania v súčasnej dobe stále veľmi nízka. Komisia dokončuje štúdiu, v ktorej budú po jednotlivých krajinách uvedené dosiahnuté úrovne a ktorá by mala byť zverejnená do konca tohto roku. Taliansko napríklad dosiahlo mieru 4 %.

1.7

EHSV vyjadruje veľkú ľútosť nad tým, že niektoré členské štáty prejavujú malú ochotu spolupracovať, bránia sa zmene, nemajú v úmysle otvoriť trh verejného obstarávania hospodárskej súťaži, pretože chcú chrániť domáce podniky a nechcú sa vzdať značnej politickej a hospodárskej moci.

1.8

Komisia to vo svojom oznámení nazýva „zotrvačnosťou“. EHSV sa domnieva, že tu ide skôr o „pasívny odpor“ voči zmene a poddávanie sa vnútroštátnym protekcionistickým tlakom. Zverejnenie všetkých verejných obstarávaní v elektronickej podobe spôsobí, že sa stanovovanie prahov verejného obstarávania európskeho typu stane zbytočným a škodlivým, čo si veľmi želajú najmä malé a stredné podniky.

1.9

EHSV zastáva názor, že zachovanie prahov je v rozpore s rozvojom vnútorného trhu a poškodzuje hospodársku súťaž s rovnakými podmienkami pre všetkých

1.10

Komunikácia. Občania, podniky, miestne a celoštátne orgány musia byť presvedčené o užitočnosti týchto nástrojov. Aby sa tak stalo, je potrebné integrovaným spôsobom bez osamotených iniciatív investovať zdroje do informovanosti, komunikácie a vzdelávacích činností.

1.11

Transparentnosť. Jedným z okamžitých dôsledkov zverejnenia verejného obstarávania na internete je zvýšenie jeho transparentnosti. EHSV navrhuje, aby sa nezverejňovalo len samotné verejné obstarávanie, ale aj stav napredovania prác vzhľadom na stanovené termíny a dátum ukončenia zadaných prác alebo dodávok tovaru. Vďaka transparentnosti bude stále ťažšie robiť podvody, malé a stredné podniky viac usporia a zlepší sa efektivita trhu.

1.12

Interoperabilita a normalizácia. EHSV kladie osobitný dôraz na otázky týkajúce sa interoperability medzi rôznymi platformami (často sú to portály) a normalizácie procesov a elektronických dokumentov vymieňaných v rôznych fázach verejného obstarávania. Rýchly nárast počtu samostatných platforiem, rôznych formátov a procesov je prekážkou automatizácie verejného obstarávania a odrádza dodávateľov, hlavne malé a stredné podniky, od toho, aby ho akceptovali. Používanie jednotnej európskej (alebo medzinárodnej) normy pre postupy výberového konania by Komisia mala odporučiť bez ďalšieho otáľania. Dôležitá tu je hlavne práca, ktorú vykonal Európsky výbor pre normalizáciu CEN na pracovnom stretnutí nazvanom „Business Interoperability Interfaces (BII) pre verejné obstarávanie v Európe (1)“ a implementácia profilov BII do konkrétnych projektov PEPPOL (Pan European Public Procurement OnLine).

1.13

Roztrieštenosť. Absencia európskej stratégie viedla na štátnej a regionálnej úrovni (v Nemecku, Taliansku a inde) k prijatiu platforiem a identifikačných nástrojov, ktoré navzájom nekomunikujú. Podľa združení malých a stredných podnikov to viedlo skoro vždy k rozhodnutiu nepredložiť ponuku alebo inokedy k neprimeraným prevádzkovým nákladom hlavne pre malé a stredné podniky. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala účinne bojovať proti triešteniu trhu.

1.14

Dostupnosť a jednoduchosť. EHSV zdôrazňuje, že úžitok pre trh, orgány verejnej správy a občanov bude možné dosiahnuť len vtedy, ak tieto systémy budú dostupné, budú zaručovať nízke náklady, ľahké riadenie a údržbu, ak moduly, postupy a riešenia budú normalizované, bude definovaný spoločný glosár pojmov ako účinný nástroj na riešenie jazykového problému (pričom glosár musí byť rovnako dostupný a ľahko použiteľný), v súlade so zásadami, ktoré sa zaviazala dodržiavať Komisia v iniciatíve Small Business Act.

1.15

Sociálne podniky. EHSV odporúča venovať maximálnu pozornosť prechodu na elektronické nástroje a zaručiť, aby boli dostupné aj sociálnym podnikom. Mnohé sociálne služby poskytujú v súčasnej dobe práve tieto podniky, ktoré sú významnou súčasťou palety podnikov zabezpečujúcich starostlivosť a opateru.

1.16

Európske pravidlá verejného obstarávania a prahové hodnoty by mali pomôcť malým a stredným podnikom pri splnení požiadaviek v oblasti kapitálu a praxe, aj formou konzorcií alebo dočasných združení podnikov. Prípad Portugalska je príznačný. Malé alebo stredné podniky vyhrali 87 % verejných súťaží, ktorých celková hodnota však predstavuje len 19 %.

2.1

V oznámení sa opisuje strategický význam elektronického verejného obstarávania a uvádzajú sa v ňom hlavné opatrenia, ktorými chce Komisia podporiť prechod na plne elektronické verejné obstarávanie v EÚ.

2.2

Úspory orgánov verejnej správy, ktoré už prešli na elektronické verejné obstarávanie, sa pohybujú medzi 5 a 20 %. Keby sme uplatnili dolnú hranicu tohto rozpätia na všetky prípady verejného obstarávania v EÚ, úspory by vzhľadom na celkový objem verejného obstarávania dosiahli vyše 100 miliárd EUR.

2.3

V oblasti verejného obstarávania (2) Komisia v súlade s aktom o jednotnom trhu z roku 2011 (3) predložila niekoľko návrhov, ktoré sú zamerané na zavŕšenie prechodu na elektronické verejné obstarávanie v EÚ do polovice roku 2016 (4). Hlavným cieľom je dosiahnuť úplne automatizované elektronické verejné obstarávanie, kde sú všetky fázy vykonávané elektronicky, od zverejnenia (e-notification) až po platbu (e-payment) (5).

2.4

Elektronické verejné obstarávanie môže pomôcť zlepšiť transparentnosť a prístup k verejnému obstarávaniu, najmä pre malé a stredné podniky, a tak podnietiť cezhraničnú hospodársku súťaž, inováciu a rast v rámci jednotného trhu.

2.5

Komisia konštatuje dve hlavné prekážky šírenia elektronického verejného obstarávania:

2.6

Na dosiahnutie navrhovaných cieľov Komisia stanovila akčný plán rozčlenený do 15 bodov.

3.1

EHSV uznáva význam revízie právneho rámca verejného obstarávania a postupného prechodu tohto obstarávania na plne automatizovanú formu, pri ktorej bude v niektorých fázach obstarávania používanie elektronických komunikačných prostriedkov povinné.

3.2

Plán postupného zavádzania elektronického verejného obstarávania navrhovaný Komisiou je veľmi ambiciózny a ak bude správne realizovaný, budú z neho mať veľký úžitok všetci účastníci trhu verejného obstarávania. Vzhľadom na rozdielny vývoj verejného obstarávania v jednotlivých krajinách, v ktorých už existuje roztrieštenosť riešení a platforiem, by absencia strategicko-operačných usmernení mohla pri nedodržaní niektorých základných podmienok zvýšiť roztrieštenosť trhu.

3.3

Rozvoj elektronického verejného obstarávania však nesmie byť v rozpore so zásadou najvýhodnejšej ponuky stanovenou v návrhu smernice o verejnom obstarávaní (6).

3.4

EHSV kladie osobitný dôraz na otázky týkajúce sa interoperability medzi rôznymi platformami (často sú to portály) a dostupnosti procesov a elektronických dokumentov vymieňaných v rôznych fázach verejného obstarávania. Je vhodné stanoviť otvorenú jednotnú európsku (alebo medzinárodnú) normu pre riešenia (softvér) používané pre elektronické verejné obstarávanie vo verejnom sektore. Rýchly nárast počtu samostatných platforiem, rôznych formátov a procesov je prekážkou automatizácie verejného obstarávania a odrádza dodávateľov, hlavne malé a stredné podniky, od toho, aby ho prijali. Výsledkom práce, ktorú vykonal Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) na pracovnom stretnutí nazvanom „Business Interoperability Interfaces (BII) pre verejné obstarávanie v Európe“, sú interoperabilné normalizované profily na implementáciu normalizovaných softvérových riešení.

3.5

V záujme prekonania súčasných prekážok EHSV súhlasí, aby Komisia urobila konkrétne kroky vedúce k povinnému používaniu otvorených medzinárodných alebo európskych noriem implementácie interoperabilných technických riešení. Bolo by vhodné pripraviť usmernenia pre správne uplatňovanie otvorených noriem, a to na základe výsledkov z pracovného stretnutia BII výboru CEN a príslušných implementácií v rámci projektu PEPPOL. Digitálna agenda pre Európu výslovne počíta (7) s opatrením na podporu normalizácie elektronického verejného obstarávania využitím špecifických technológií, ktoré môžu uplatniť všetci dodávatelia riešení a služieb IKT.

3.6

EHSV podčiarkuje možný podstatný prínos elektronického verejného obstarávania k transparentnosti procesov zadávania zákaziek vo verejnom sektore a k boju proti podvodom. Elektronické nástroje umožňujú monitorovať a hodnotiť celý proces, ako aj jeho realizáciu zo strany dodávateľa. Tieto informácie sú veľmi dôležité na zabezpečenie maximálnej (elektronickej) transparentnosti verejného sektora a môžu byť významným impulzom na zavádzanie nástrojov elektronického verejného obstarávania hlavne pre malé a stredné podniky. Portugalsko predstavuje v tejto oblasti najlepší postup  (8), spolu s Litvou, kde je používanie nástrojov e-Notification, e-Access a e-Submission povinné, čo prinieslo značné výhody, pokiaľ ide o: zníženie cien (14 – 55 %) obstarávaných tovarov a služieb, zvýšenie počtu dodávateľov, ktorí sa prihlásia do verejného obstarávania o 20 – 90 %, zníženie počtu dní, ktoré sú potrebné na priebeh procesu verejného obstarávania zo 46 na 11 dní.

3.7

Okrem toho je dôležité, aby iniciatívy v oblasti elektronického verejného obstarávania podporili malé a stredné podniky pri odbornej príprave zameranej na príslušné technológie a vysvetlenie úžitku, ktorý tieto prinášajú. Veľmi dôležité bude investovať do odbornej prípravy zamestnancov verejného a súkromného sektora. EHSV pokladá podporu v tomto smere za veľmi užitočnú. Malé a stredné podniky by mohli na to využiť svoje združenia.

3.8

Jazyková bariéra existuje, v tomto oznámení sa však neberie náležite do úvahy. Informácie, ktoré sú k dispozícií na platformách elektronického verejného obstarávania, by mali byť okrem jazyka príslušnej krajiny k dispozícii minimálne ešte v jednom ďalšom európskom jazyku. To by však so sebou mohlo priniesť nadmerné dodatočné náklady. Riešením by mohlo byť, keby Európska komisia vyvinula špecifický on-line „prekladač“ pre elektronické verejné obstarávanie.

3.9

Komisia nehovorí o probléme zviditeľnenia podprahových zákaziek na celom jednotnom trhu, ktoré sú dôležité hlavne pre malé a stredné podniky a mikropodniky. EHSV sa domnieva, že nadišiel čas zamyslieť sa nad tým, či je vhodné zachovať prahy, keďže zavedením zverejňovania na internete sa stanú všetky zákazky dostupné pre všetkých.

4.1

EHSV súhlasí s tým, že je nutný prechod na automatizáciu verejného obstarávania. Kým Komisia kladie dôraz na fázy na začiatku procesu obstarávania (zverejnenie súťaže, prístup k súťažným podkladom, predloženie ponúk, vyhodnotenie ponúk a zadanie zákazky), dôležité je tiež zahrnúť do oznámenia rôzne fázy nasledujúce po zadaní zákazky (objednávky, faktúry, platby) a zverejniť priebeh verejného obstarávania, zistené problémy, lehoty plnení a náklady.

4.2

Harmonizácia technických požiadaviek má zásadný význam pre rozvoj riešení a služieb IT, ktoré sa budú môcť zaviesť na miestnej, celoštátnej a cezhraničnej úrovni. EHSV nabáda Komisiu, aby v tomto smere konala prostredníctvom príslušného opatrenia 2. Dôsledky sú osobitne významné nielen pre orgány verejnej správy, ale predovšetkým pre dodávateľov, ktorí budú môcť využívať normalizované a interoperabilné riešenia na európskej úrovni.

4.3

Používanie elektronických podpisov je zdrojom komplikácií pri cezhraničných transakciách. Preto by boli vhodné opatrenia, ktoré by uľahčili interoperabilitu týchto riešení. Je dôležité pripomenúť, že napríklad krajiny ako Portugalsko medzi problémy spojené s používaním elektronického verejného obstarávania okrem interoperabiliy medzi rôznymi platformami elektronického verejného obstarávania zaraďujú aj príliš veľké nároky na elektronické podpisy a cenu služieb timestampingu (9).

4.4

Podpora jednoduchých riešení a osvedčených postupov je samozrejme účinnou formou pomoci projektom automatizácie verejného obstarávania. Pri príprave príslušných riešení sa musia brať do úvahy potreby malých a stredných podnikov, predovšetkým vo fáze elektronického predkladania ponúk. Výsledky skupiny expertov Komisie (e-Tendering Expert Group) sú preto veľmi dôležité a mohli by sa predložiť zainteresovaným stranám na posúdenie.

4.5

Najdôležitejšie opatrenie, na ktoré by Komisia mala zamerať svoju pozornosť, sa týka spôsobu vykonávania rôznych riešení pre verejné obstarávanie na vnútornom trhu. Do projektu celoeurópskeho on-line verejného obstarávania PEPPOL (Pan-European Public Procurement On-Line) sa zapojilo 11 krajín, ktoré vyvinuli špecifické techniky vypracúvania normalizovaných riešení pre hlavné fázy procesu obstarávania a otvorenú platformu na výmenu normalizovaných dokumentov, čím sa dosiahla plná interoperabilita medzi rôznymi európskymi platformami.

4.5.1

Súčasťou projektu PEPPOL sú: nástroje na potvrdzovanie platnosti elektronického podpisu založené na elektronických osvedčeniach vydaných európskymi úradmi, virtuálny spis spoločnosti (Virtual Company Dossier) poskytujúci informácie o podnikoch normalizovaným spôsobom (osvedčenia a potvrdenia), elektronický katalóg na predkladanie ponúk výrobkov a služieb v normalizovanom formáte a objednávky a fakturácia v elektronickej podobe, ktoré poskytujú zadávateľovi a dodávateľovi presne definované postupy týkajúce sa výmeny informácií o spoločných činnostiach. Nakoniec tu je infraštruktúra prenosu elektronických dokumentov (sieť) vytvorená na základe spoločných noriem, kompatibilných na štátnej úrovni, ktorá navzájom spája jednotlivé spoločenstvá/systémy elektronického verejného obstarávania.

4.5.2

Podobne ako systém eCertis (informačný systém, ktorý pomáha zistiť, aké osvedčenia a potvrdenia sú bežne potrebné v rámci verejného obstarávania v 27 členských krajinách, Chorvátsku (prístupovej krajine), Turecku (kandidátskej krajine) a v troch krajinách EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko), aj Európsky systém virtuálnych spisov spoločnosti (EVS) poskytuje informácie o kritériách a potvrdeniach potrebných na účasť na verejnom obstarávaní v členských štátoch. Kým však databáza eCertis je v súčasnej dobe koncipovaná ako informačná databáza, poskytuje EVS ďalšie rozhranie na prepojenie s inými službami. Systém eCertis by mal mať podobné vlastnosti ako EVS. Komisia by mala garantovať súlad a aktualizovať príslušný systém právnych informácií, túto službu poskytovať a technicky ju podporovať.

4.5.3

EHSV si želá, aby Komisia a členské štáty výrazne pomohli posilniť úlohu združenia OpenPEPPOL. Zdôrazňuje jeho význam pre zachovanie a rozvoj technických špecifikácií a ich využívanie európskym verejným sektorom pri uskutočňovaní verejného obstarávania. Tým sa zaručí normalizácia a interoperabilita v rôznych fázach obstarávania, nielen vo fázach pred zadaním zákazky, ale aj po ňom, a zabráni sa roztriešteniu trhu.

4.6

EHSV súhlasí, že je potrebné financovať a podporiť rozvoj infraštruktúry elektronického verejného obstarávania prostredníctvom nástroja „Spájame Európu“ a nadviazať na to, čo už dosiahli členské štáty konzorcia PEPPOL v oblasti súčasnej prenosovej infraštruktúry (siete), ktorá spája rôzne systémy v Európe. EHSV zdôrazňuje význam zachovania otvorenej, prístupnej a bezpečnej infraštruktúry založenej na spoločných normách. V záujme uľahčenia zavádzania verejného obstarávania by sa mali využívať štrukturálne fondy.

4.7

EHSV odporúča uplatňovať integrovanú komunikačnú stratégiu, nadviazať pritom na existujúce spoločenstvá, hlavne OpenPEPPOL, a spolupracovať so sieťou Enterprise Europe Network a využiť programy na prepojenie regiónov a obcí. Komunikačná stratégia by mohla byť pre oblasť elektronického verejného obstarávania spoločná pre Komisiu, OpenPEPPOL a nový pilotný projekt A (CIP ICT PSP) Basic Cross Sector Services (BCSS).

4.8

EHSV podporuje rozhodnutie Komisie zautomatizovať celý proces obstarávania v rámci vlastných štruktúr a dať k dispozícii vypracované riešenia otvoreného zdroja (open source).

4.9

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné monitorovať zavádzanie elektronických nástrojov verejného obstarávania a stanoviť príslušné výhody. Komisia by mala od prijatia smernice štvrťročne zverejňovať informačnú správu o fungovaní verejného obstarávania v jednotlivých členských štátoch z hľadiska kvality a množstva, aby informovala o vývoji procesov.

4.10

Zároveň má medzinárodný dialóg o používaní elektronických nástrojov elektronického verejného obstarávania zásadný význam pre dosiahnutie väčšej transparentnosti a konkurenčnejšieho podnikateľského prostredia. Opäť sa potvrdilo, že použitie medzinárodných noriem je na tento účel nutným nástrojom a preto je teda potrebné monitorovať príslušný vývoj. Hlavne je potrebné, aby európska verejná správa pri zavádzaní elektronického verejného obstarávania monitorovala a odporúčala používanie noriem (CEN BII a špecifikácie PEPPOL).

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/49

1.1

Európska politika v oblasti štátnej pomoci predstavuje veľmi dôležitý strategický nástroj EÚ v globalizovanom hospodárskom prostredí s vysokou konkurenciou.

1.2

EHSV je toho názoru, že reforma, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení, by sa mala podporiť vzhľadom na jej ciele:

1.3

EHSV podporuje predstavu Komisie o pozitívnom prepojení, medzi efektívnou štátnou pomocou a cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast, ktoré je nutné posilniť. Cielená politika štátnej pomoci umožní podporu inovácie (vrátane sociálnej inovácie), využívanie ekologických technológií a rozvoj ľudského kapitálu a zároveň bude šetrná k životnému prostrediu. Dynamická cielená politika štátnej pomoci môže aktívne prispieť k dosiahnutiu vysokej miery zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

1.4

Túto reformu, ktorá je ambiciózna z hľadiska cieľov, spôsobu vykonávania a harmonogramu, je však potrebné v niekoľkých bodoch spresniť.

1.5

EHSV žiada Komisiu, aby spresnila niektoré pojmy uvedené v oznámení:

1.6

EHSV má k navrhovaným reformám niekoľko otázok:

1.7

EHSV navrhuje niekoľko zmien, ktoré sa mu zdajú nevyhnutné, keďže, ako to uznala aj Komisia a Rada, je potrebné podporovať malé a stredné podniky, konkrétne preto, že tieto podniky čelia konkurenčnému tlaku zo strany podnikov z tretích krajín, ktoré sú príjemcami oveľa väčšej priamej alebo nepriamej štátnej pomoci, ktorej udeľovanie je neprehľadnejšie.

1.7.1

Vzhľadom na nízku výšku pomoci, jej pozitívny dosah na malé, stredné a veľmi malé podniky a jej obmedzený vplyv na vnútorný trh EHSV navrhuje, aby sa strop pomoci de minimis dlhodobo zvýšil z 200 000 EUR na 500 000 EUR, pričom sa táto pomoc posudzuje pre každý podnik za obdobie troch po sebe idúcich rokov, tak ako sa rozhodlo v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

1.7.2

Keďže je nevyhnutné pomôcť európskym malým a stredným podnikom presadiť sa na medzinárodnom trhu, EHSV navrhuje zmeniť článok 27 ods. 3 všeobecného nariadenia (ES) č. 800/2008 o výnimkách tak, aby sa za zlučiteľnú so spoločným trhom vyhlásila pomoc pre malé a stredné podniky, ktorá im umožní zúčastňovať sa na veľtrhoch a výstavách v priebehu doby obmedzenej na tri za sebou idúce roky.

1.8

Vychádzajúc zo svojich skúseností EHSV navrhuje Komisii tri praktické odporúčania:

2.1

Komisia plánuje zreformovať európsku politiku v oblasti štátnej pomoci s troma hlavnými cieľmi:

2.2

Reforma sa uskutočňuje v dôsledku negatívneho zhodnotenia súčasnej politiky:

2.3

S cieľom napraviť túto situáciu v čase, keď je nevyhnutné, aby sa v plnej miere využíval potenciál jednotného trhu (v energetike, doprave, digitálnych technológiách), Komisia navrhuje prijať reformu, ktorá je ambiciózna z hľadiska cieľov, spôsobu vykonávania a harmonogramu.

2.4

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska cieľov preto, že na jednej strane ide o snahu zapojiť jednu z najstarších a najintegrovanejších politík EÚ do hospodárskeho rastu v Európe, a na strane druhej ide o zavedenie dosť radikálnych procesných zlepšení, aj keď tieto zlepšenia nie sú v oznámení vyčíslené ani podrobnejšie opísané.

2.5

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska spôsobu vykonávania preto, že Komisia navrhuje, aby sa v rámci „integrovanej stratégie“ súčasne a jednotne uskutočnili viaceré revízie:

2.6

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska harmonogramu preto, že Komisia naplánovala prijatie návrhov na revíziu procesného nariadenia a splnomocňujúceho nariadenia na jeseň 2012 a prijatie návrhov na revíziu ostatných prvkov tohto „balíka“ reforiem na koniec roku 2013, t. j. skôr ako nadobudne platnosť finančný výhľad na roky 2014 – 2020.

3.1.1

EHSV schvaľuje ciele, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení a ktoré majú „zjednodušiť posudzovanie pomoci, ktorá je správne navrhnutá, zacielená na zistené zlyhania trhu“ a „zohľadňuje ciele spoločného záujmu“, a to vďaka zameraniu kontrol na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh, zjednodušeniu pravidiel a rýchlejšiemu prijímaniu rozhodnutí.

Tento prístup je v súlade so všeobecným vývojom práva v oblasti hospodárskej súťaže, či už ide o právo v súvislosti s praktikami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž (kartelové dohody a zneužívanie dominantného postavenia) alebo o kontrolu koncentrácií.

3.1.2

Praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž: „modernizácia práva v oblasti hospodárskej súťaže“, ktorá prebehla na základe nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), a texty, ktoré ju dopĺňali, iniciovali decentralizáciu v uplatňovaní práva v oblasti hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom zrušenia systému oznamovania koncentrácie vopred. Komisia tak môže zamerať svoju činnosť na boj proti najzávažnejším obmedzeniam a zneužitiam, konkrétne na boj proti kartelom. Túto modernizáciu sprevádzalo aj posilnenie spolupráce medzi národnými orgánmi pre hospodársku súťaž zoskupenými v sieti na jednej strane a Komisiou na strane druhej.

3.1.3

Kontrola koncentrácií: komisár Joaquín Almunia nedávno oznámil, že je možné, že dôjde k reforme európskeho systému kontroly koncentrácií, aby sa Komisia mohla zamerať na koncentrácie, ktoré by mohli najviac ovplyvniť trh (2). Z krátkodobého hľadiska by šlo o zjednodušenie vybavovania najmenej problémových prípadov vďaka zlepšeniu „zjednodušeného postupu“ a o revíziu postupu predkladania oznámení vopred. Z dlhodobého hľadiska by sa samotný režim kontroly koncentrácií mohol revidovať prostredníctvom preskúmania akvizícií s menšinovým podielom bez kontroly a lepším prepojením medzi národnými systémami a európskym systémom, pokiaľ ide o stanovené stropy a postúpenia.

3.2.1

EHSV opätovne zdôrazňuje, že podporuje všeobecný rámec pre štátnu pomoc odvíjajúci sa od týchto kritérií (3):

3.3.1

EHSV chápe, že keby Komisia sústredila kontroly na najproblémovejšie prípady, vyžadovalo by si to rozšírenie opatrení pomoci, ktoré by boli oslobodené od notifikačnej povinnosti. Znamenalo by to nevyhnutne väčšiu zodpovednosť členských štátov. EHSV však podčiarkuje, že by bolo preto nevyhnutné zvážiť osobitosti práva v oblasti štátnej pomoci. Štát a vo všeobecnosti skupina štátnych a verejných subjektov, ktoré môžu prideliť pomoc, totiž v istom zmysle nie sú pri rozhodovaní celkom nestranní.

3.3.2

Zvýšenie zodpovednosti členských štátov v oblasti kontroly pomoci by mohlo viesť k subjektívnemu uplatňovaniu pravidiel členskými štátmi, k nekalým praktikám medzi štátmi a návratu k určitému hospodárskemu patriotizmu, ktorý by v konečnom dôsledku pre podniky znamenal viac právnej neistoty.

3.3.3

Je možné predstaviť si viacero spôsobov, ako obmedziť toto riziko na minimum:

3.4.1

Komisia a členské štáty preukázali svoju schopnosť reagovať na hospodársku a finančnú krízu v rokoch 2008 až 2011 tým, že prijali súbor osobitných textov (5). Konkrétne vďaka väčšej spolupráci zo strany členských štátov a silnej mobilizácii útvarov Komisie sa rýchlo a k spokojnosti štátov a podnikov mohli prijať príslušné rozhodnutia.

3.4.2

Vo všeobecnosti sú však postupy pre zúčastnené strany naďalej príliš zdĺhavé a zložité. EHSV preto podporuje želanie Komisie skrátiť lehoty na vybavenie spisov zlepšením administratívnych postupov a zvýšením zodpovednosti členských štátov, aby sa zaručila transparentnosť a efektívnosť. Je dôležité, aby tieto lehoty, pokiaľ je to možné, kopírovali rytmus hospodárskych záležitostí.

3.4.3

V tomto zmysle by „zjednodušený postup“ v prípade vybavovania určitých druhov pomoci (6) mohol byť rozšírený, pričom by mal zostať zasadený do určitého rámca. Na základe uvedeného postupu sa Komisia obmedzí len na overenie, či je opatrenie v súlade s platnými pravidlami a postupmi.

3.5.1

Efektívne uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci je nevyhnutné. EHSV jednako konštatuje, že vnútroštátne súdy často nie sú schopné zabezpečiť účinné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci, konkrétne zaručiť práva podnikov, ktoré utrpeli škodu v dôsledku toho, že štátna pomoc bola nezákonne pridelená konkurenčným subjektom. Je možné uviesť viacero príčin, ako napríklad skutočnosť, že sudcovia dostatočne neovládajú európske právo v oblasti hospodárskej súťaže a procesné prekážky spojené s každým sporom.

3.5.2

Je potrebné nájsť riešenia, ktoré by umožnili lepšie uplatňovať právne predpisy v oblasti štátnej pomoci v praxi. Podniky, ako aj vnútroštátne súdy by mali mať k dispozícii účinnejšie nástroje a postupy.

4.1.1

EHSV súhlasí so zámerom, aby sa schvaľovala len taká pomoc, ktorá (i) prispieva k podpore rastu tak, že sa snaží napraviť zlyhanie trhu (pridelenie štátnej pomoci totiž nemá nahradiť, ale skôr doplniť súkromné výdavky), a (ii) má stimulačný účinok, inak povedané, podnecuje príjemcu pomoci, aby sa pustil do činností, ktoré by bez nej nebol uskutočnil.

4.1.2

V tomto kontexte sa pojem „zlyhanie trhu“ musí nevyhnutne spresniť a ilustrovať príkladmi z rôznych oblastí, konkrétne na základe existujúcej európskej jurisprudencie, a to s cieľom umožniť jednak verejným orgánom, jednak podnikom, aby tento pojem chápali jednotným spôsobom a aby ho zohľadnili v opatreniach pomoci už v počiatočnom štádiu ich navrhovania.

4.2.1

V oznámení sa v bodoch 16 a 17 hovorí o politike v oblasti hospodárskej súťaže v tretích krajinách. Komisia dospela k záveru, že EÚ disponuje transparentnejším rámcom, ktorý však umožňuje prideliť porovnateľný objem pomoci. Toto tvrdenie vychádza z komparatívnej analýzy, ktorú v roku 2006 uskutočnila WTO. EHSV žiada Komisiu, aby prostredníctvom WTO realizovala novšiu štúdiu, pretože viaceré členské štáty WTO, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, v dôsledku krízy začali poskytovať masívne dotácie, konkrétne v sektoroch výrobného priemyslu. Je totiž žiaduce, aby budúca politika v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2013, vychádzala z aktuálneho a presného obrazu o situácii, ktorá vládne napríklad v Spojených štátoch, Číne, Indii a Brazílii (vrátane informácií o pomoci udelenej federálnymi orgánmi) v dôsledku zvýšenej hospodárskej súťaže zapríčinenej svetovou krízou.

4.2.2

Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by malo umožniť posilniť konkurencieschopnosť podnikov na vnútornom trhu a v medzinárodnom meradle. Európske podniky však v súčasnosti musia čeliť konkurencii zo strany spoločností založených v tretích krajinách, kde legislatíva často nestanovuje žiadne limity týkajúce sa štátnej pomoci. Táto situácia by mohla viesť k vážnej deformácii hospodárskej súťaže v neprospech európskych podnikov, ako to Komisia uvádza vo svojom oznámení (7).

4.2.3

V medziach svojich právomocí Komisia podniká opatrenia s cieľom nastoliť v celosvetovom meradle rovnaké podmienky pre všetkých založené na princípe lojálnosti. Akákoľvek reforma právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci sa teda musí koordinovať s činnosťou, ktorú vykonáva Komisia v súvislosti s nástrojmi obchodnej politiky (pravidlá WTO, dvojstranné dohody o voľnom obchode).

4.3.1

Komisia v návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011) 834 final), uznáva, že je potrebné pomôcť malým a stredným podnikom pri vývoze v rámci EÚ a do celého sveta, aby si tak zabezpečili možnosti rastu. Plánuje sa udeliť pomoc a poskytovať podporné služby malým a stredným podnikom, ktoré majú perspektívy rastu, a to prostredníctvom siete Entreprise Europe.

4.3.2

Doktrína Komisie sa však zároveň zdá byť príliš reštriktívna, napríklad v oblasti účasti malých a stredných podnikov na veľtrhoch a výstavách, keďže sa im v článku 27 nariadenia (ES) č. 800/2006 zo 6. augusta 2008 ukladajú viaceré kumulatívne podmienky: pomoc nesmie presiahnuť 50 % oprávnených nákladov a musí byť malému alebo strednému podniku udelená v zmysle pravidiel Únie a výlučne na prvú účasť podniku na veľtrhu alebo výstave.

4.3.3

Uvedené kritérium prvej účasti sa považuje za nevhodné vzhľadom na stratégiu rozvoja v medzinárodnom meradle, ktorá si vyžaduje aspoň 3-ročnú prítomnosť podniku na tom istom trhu, kým sa vôbec môže stanoviť jeho stratégia rozvoja (sprostredkovanie, usadenie, distribúcia). EHSV preto navrhuje, aby sa kritérium „prvej účasti“ uvedené v článku 27 ods. 3 nahradilo kritériom „účasti podniku na veľtrhu alebo výstave v priebehu troch po sebe idúcich rokov“ a zároveň bezo zmeny ponechali dve zvyšné podmienky.

4.4.1

Európska únia bude musieť zaručiť, aby štátna pomoc stimulovala inovácie (vrátane inovácií v sociálnej oblasti prostredníctvom pomoci poskytovanej sociálnym inováciám uznanej v programe „Inovácia v Únii“), využívanie ekologických technológií a rozvoj ľudského kapitálu v rámci modelu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV víta, že pomoc v oblasti sociálnej inovácie sa postupne uznáva ako pomoc, ktorá je zlučiteľná so spoločným trhom (8), a chce, aby sa tento proces v budúcnosti zintenzívnil v rámci procesu modernizácie štátnej pomoci.

4.4.2

EHSV tiež podporuje koncepciu štátnej pomoci určenej na výskum a vývoj, ktorá zahŕňa aj navrhovanie, realizáciu a uvádzanie na trh tovarov, programov a služieb dostupných zraniteľným skupinám spoločnosti (konkrétne osobám so zdravotným postihnutím) (9).

15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/54

1.1

Európska komisia prijala 22. mája 2012 Európsky program pre spotrebiteľov. Stanovuje sa v ňom strategický rámec spotrebiteľskej politiky, a to prostredníctvom štyroch kľúčových cieľov: posilniť bezpečnosť spotrebiteľov, zlepšiť informovanosť, zlepšiť opatrenia prijaté s cieľom presadiť uplatňovanie práv spotrebiteľov a zaistiť nápravné prostriedky a prispôsobiť práva a hlavné politiky hospodárskym a spoločenským zmenám. Program je súčasťou stratégie Európa 2020.

1.2

EHSV zastáva rovnaký názor ako Komisia, že spotrebitelia zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu ako hnacia sila rastu a že je potrebné vziať do úvahy kontext, v ktorom pôsobia.

1.3

EHSV podporuje ciele stanovené v programe, avšak má obavy v súvislosti s koordináciou medzi týmto programom a programom Spotrebitelia a v súvislosti s primeranosťou finančných prostriedkov, ktoré naň budú vyčlenené a ktoré sa EHSV javia ako nedostatočné na plnenie vytýčených cieľov.

1.4

EHSV pripomína, že záujmy spotrebiteľov sa musia vziať do úvahy pri príprave a vykonávaní všetkých politík EÚ. Víta zámer Európskej komisie využiť program pre spotrebiteľov na zoskupenie väčšiny iniciatív EÚ súvisiacich s politikou týkajúcou sa európskych spotrebiteľov (ktoré predstavovali viacero textov) do jedného dokumentu. Program pre spotrebiteľov predstavuje dôležitý krok, ktorým sa zdôrazňuje význam potrieb a očakávaní spotrebiteľov pri vypracúvaní politík EÚ.

1.5

EHSV víta, že sa uznáva dôležitosť úlohy spotrebiteľských združení, ktorým sa musia prideliť primerané finančné prostriedky na plnenie úloh, ktoré im boli zverené. Víta najmä skutočnosť, že Európska komisia v programe uviedla, že má v úmysle spolupracovať s národnými vládami, aby zabezpečila lepšie uznanie úlohy, ktorú tieto združenia zohrávajú.

1.6

EHSV prisudzuje osobitný význam tomu, aby sa pozornosť venovala zraniteľným osobám, predovšetkým v súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii. Preto je naklonený takým iniciatívam plánovaným v rámci programu, ktoré podporujú finančné začlenenie a prístup k nevyhnutným službám.

1.7

EHSV zdôrazňuje význam, ktorý prisudzuje všetkým opatreniam týkajúcim sa udržateľného rozvoja. Preto rovnako ako Komisia považuje za dôležité riadenie spotreby energie zohľadnenie ekodizajnu. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné opatrenia s cieľom sprísniť etické a ekologické normy vo výrobe a distribúcii výrobkov, obzvlášť tých, ktoré sú importované z tretích krajín.

1.8

EHSV sa domnieva, že posilnenie bezpečnosti potravín je nevyhnutné na to, aby sa zaručila bezpečnosť výrobkov od miesta výroby až po spotrebiteľa, čím sa umožní zdravá a spravodlivá hospodárska súťaž. Opatrenia, ktoré sa musia prijať, tiež prispejú k obnoveniu dôvery spotrebiteľov, ktorá bola narušená v dôsledku rôznych hygienických kríz.

1.9

Výbor víta všetky iniciatívy, ktoré spotrebiteľom umožnia získať presne tie informácie, ktoré potrebujú. Napriek tomu pripomína, že informovanosť spotrebiteľov neoslobodzuje obchodníkov od ich povinností.

1.10

EHSV podporuje iniciatívy usilujúce sa o zabezpečenie uplatňovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, o ich vývoj a o zavedenie účinných nápravných prostriedkov. V tejto súvislosti pripomína, že systémy alternatívnych spôsobov riešenia sporov musia byť nezávislé od účastníkov sporu. Ako už výbor zdôraznil v rôznych stanoviskách, je naklonený zavedeniu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a domnieva sa, že by sa so zavedením takéhoto nástroja s celoeurópskou pôsobnosťou nemalo viac čakať.

3.1

EHSV zastáva rovnaký názor ako Komisia, pokiaľ ide o rozhodujúcu úlohu spotrebiteľov ako hnacej sily rastu, o výzvy budúcnosti, ako aj o to, že je obzvlášť potrebné prihliadať na kontext, v ktorom žijeme. Kúpna sila spotrebiteľov je negatívne ovplyvňovaná krízou. Okrem toho sa menia spotrebiteľské návyky. Vyžadujú si čoraz viac technických znalostí a niekedy sú nákladné.

3.2

Aj napriek solídnej základni právnych predpisov Únie pretrvávajú ťažkosti spojené s ich vykonávaním: prostriedky, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii na to, aby si mohli uplatniť svoje práva, sú neprimerané, pričom počet sťažností neustále rastie, a spotrebitelia nemajú dostatok spoľahlivých informácií, hoci rôznych iných informácií je prebytok.

3.3

Bez toho, aby EHSV spochybňoval zásadné myšlienky uvedené v programe, s ktorými možno len súhlasiť, má obavy, pokiaľ ide o koordináciu medzi programom Spotrebitelia a programom pre spotrebiteľov, ako aj pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa táto politika bude vykonávať.

3.4

V tejto súvislosti EHSV vo svojom stanovisku z 28. marca 2012 (1) zdôraznil, že finančné prostriedky určené na spotrebiteľskú politiku sú nedostatočné, a vyjadril obavy, že sa nepodarí splniť ambiciózny program, keďže objem rozpočtových prostriedkov, ktoré naň boli vyčlenené, jednoznačne nezodpovedá vytýčeným cieľom.

3.5

Komisia predložila obsiahly zoznam iniciatív, ktoré majú pomôcť splniť ciele programu. Dôležité je však najmä to, aby tieto iniciatívy boli kvalitné a dali sa použiť tak, aby ponúkali účinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie skutočne lepšej ochrany spotrebiteľov. Až keď členské štáty a ďalšie zúčastnené strany opatrenia stanovené v rámci programu prijmú a zavedú, spotrebitelia pocítia ich prínos.

3.6

EHSV v tejto súvislosti konštatuje, že chýba transparentný a účinný proces na zhodnotenie vykonávania tohto programu a jeho výsledkov. Žiada Európsku komisiu, aby doplnila hodnotiace kritériá a ukazovatele kvality s cieľom ohodnotiť každoročný pokrok a aby každých 18 mesiacov uverejnila správu o vykonávaní programu.

3.7

Program dokazuje, že politika na ochranu spotrebiteľov predstavuje veľmi širokú oblasť, čo potvrdzuje myšlienku, ktorú už EHSV v minulosti zdôraznil, že pri vypracúvaní a zavádzaní všetkých politík EÚ je nevyhnutné prihliadať na záujmy spotrebiteľov. EHSV je jednako prekvapený, že program nezahŕňa ochranu spotrebiteľov v zdravotníckej oblasti, napr. v oblasti farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok, napriek tomu, že sa o týchto výrobkoch vášnivo diskutovalo v niekoľkých členských štátoch pre škody, ktoré spôsobili spotrebiteľom a pacientom. EHSV sa domnieva, že komplexná politika na ochranu spotrebiteľov musí zahŕňať aj zdravotnícky a farmaceutický sektor, a to z hľadiska bezpečnosti, informovanosti a uplatňovania práv spotrebiteľov.

3.8

EHSV s uspokojením konštatuje, že si Komisia želá, aby sa k politikám na ochranu spotrebiteľov pridali aj obchodníci. Práve preto je nevyhnutné, aby sa pre podniky urýchlene zaviedli školenia o právach spotrebiteľov. Siete podnikových organizácií, ktorých sa tento krok týka, sa vyzývajú, aby s podporou Európskej komisie začali čo najskôr ponúkať školenia osobitne zamerané na malé a stredné podniky.

3.9

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby do vykonávania programu zapojila všetky zúčastnené strany a aby zintenzívnila konzultačný proces, najmä so spotrebiteľskými organizáciami, s cieľom zabezpečiť ich primeranú účasť na tvorbe politík, ktoré sa ich týkajú.

4.1.1

EHSV dôrazne podporuje revíziu legislatívneho rámca týkajúceho sa bezpečnosti výrobkov, aby sa pre spotrebiteľov zabezpečili bezpečné výrobky a služby.

4.1.2

Domnieva sa, že zavedenie pravidiel kontroly, moderných a zjednotených postupov a spôsobov spolupráce, a to aj s príslušnými orgánmi v mieste výroby, umožní lepší dohľad nad trhom s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, ktorá bude prínosom pre všetky podniky a všetkých spotrebiteľov. EHSV sa okrem toho zamýšľa nad tým, aké miesto má štandardizácia a aké prostriedky boli na ňu vyčlenené.

4.1.3

EHSV sa domnieva, že posilnenie bezpečnosti je nevyhnutné na to, aby sa obnovila dôvera spotrebiteľov, ktorá bola narušená v dôsledku rôznych hygienických kríz. Zlepšenie opatrení na uplatňovanie právnych predpisov a koordinácia medzi členskými štátmi sú v tejto súvislosti nevyhnutné.

4.2.1

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, že nadbytočné informácie nie sú primerané potrebám spotrebiteľov. Súhlasí s tým, že spotrebitelia musia mať k dispozícii spoľahlivé, jasné a porovnateľné informácie, ktoré by nemali byť prístupné len elektronicky, ale aj prostredníctvom iných médií.

4.2.2

EHSV víta, že sa uznáva úloha spotrebiteľských organizácií, a pripomína, že by sa toto uznanie malo pretaviť do pridelenia zdrojov orgánmi EÚ i národnými orgánmi v takej výške, ktorá bude zodpovedať vytýčeným cieľom, konkrétne vykonávaniu testov výrobkov a služieb ponúkaných spotrebiteľom.

4.2.3

Výbor schvaľuje opatrenia prijaté na šírenie informácií určených pre spotrebiteľov, za predpokladu, že sú tieto informácie relevantné a majú skutočný dosah.

4.2.4

Výbor podporuje všetky iniciatívy týkajúce sa vzdelávania spotrebiteľov a osobitne trvá na tom, že je potrebné nielen spotrebiteľov informovať, ale aj zvyšovať ich znalosti, s čím by sa malo začať už v škole, napríklad pokiaľ ide o zručnosti v digitálnej a finančnej oblasti. Tieto iniciatívy by mali mať dlhodobý charakter, pričom sa nesmie zabúdať na to, že v žiadnom prípade nemôžu nahradiť informácie, ktoré musia poskytovať obchodníci.

4.3.1

EHSV berie na vedomie rozhodnutie Komisie presadiť uplatňovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, čím sa Komisia pokúša splniť veľké očakávanie, keďže hromadenie nových predpisov nie je vhodným riešením na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov.

4.3.2

Výbor podporuje vytváranie celoeurópskych sietí; najstaršou z nich je Európska justičná sieť, ktorá bola založená v roku 2001. V záujme zabezpečenia ich efektívnosti, výbor žiada pravidelné hodnotenie týchto sietí, z ktorého by sa mohlo vyvodiť ponaučenie.

4.3.3

EHSV podporuje všetky iniciatívy, ktoré umožňujú lepšie poznať súčasné právne predpisy v Európskej únii.

4.3.4

Výbor podporuje iniciatívy, ktoré majú charakter samoregulácie a spoločnej regulácie, ako napr. uverejňovanie usmernení, v prípade že tieto iniciatívy efektívne plnia ciele verejnej politiky. Tieto iniciatívy by sa navyše mali pravidelne kontrolovať a hodnotiť, aby sa zabezpečilo, že ak neplnia stanovené ciele, môžu byť nahradené záväznými opatreniami.

4.3.5

EHSV podporuje kroky Komisie na zjednodušenie systémov alternatívneho riešenia sporov, tak ako to už zdôraznil vo svojom stanovisku (2), ak sú tieto systémy nezávislé a nestranné voči dotknutým stranám sporu a ak nevylučujú súdne konanie.

4.3.6

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby sa zasadzovala za účinné opatrenia na podporu elektronických obchodných transakcií v kombinácii so systémami online riešenia sporov. Okrem toho víta plánované zriadenie platformy zúčastnených strán s cieľom diskutovať o vytvorení európskej známky dôveryhodnosti (trustmark) pre internetové stránky.

4.3.7

Pokiaľ ide o kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, EHSV ľutuje, že program len veľmi nesmelo odkazuje na možnosť zaviesť takýto nástroj na uplatňovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, a domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu v niektorých krajinách, ako aj v cezhraničných sporoch a v nadväznosti na všetky uskutočnené konzultácie, nastal čas prestať sa vykrúcať a urýchlene ho zaviesť.

4.4.3.1

EHSV konštatuje, že sa Komisia rozhodla posilniť dohľad nad finančnými službami, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom, najmä tým najzraniteľnejším. Podporuje toto smerovanie, ktoré by malo posilniť transparentnosť a zvýšiť porovnateľnosť ponuky a cien.

4.4.3.2

Výbor by chcel pripomenúť, že venuje osobitnú pozornosť všetkým aspektom finančného začlenenia.

4.4.4.1

Výbor bez výhrad schvaľuje prijatie nariadení o informáciách o potravinách a výživových tvrdeniach, a to z dôvodu účinkov na zdravie verejnosti, na ktoré sú spotrebitelia veľmi citliví.

4.4.4.2

Nedávne problémy v niektorých členských štátoch týkajúce sa nelegálnej distribúcie alkoholických nápojov sú ďalším príkladom toho, prečo je dôležitý dohľad nad trhom a jeho kontrola.

4.4.4.3

EHSV víta myšlienku zaviesť opatrenia zacielené na jednotlivé články agropotravinárskeho reťazca s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami.

4.4.5.1

Výbor si uvedomuje rozhodujúci význam energie pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých najzraniteľnejších, ktorí musia mať možnosť využívať túto službu za prijateľných podmienok.

4.4.5.2

EHSV podporuje iniciatívy, ktoré sa zasadzujú za riadenie spotreby energie, ktorá je vzácna, vzhľadom na náklady, ktoré predstavuje v rozpočte domácností. Upozorňuje, že je nevyhnutné zhodnotiť techniky, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii, aby sa zabezpečilo, že tieto techniky sú skutočne inovačné a efektívne.