ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.391.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 391

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
18. decembra 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

97. plenárne zasadnutie v dňoch 8., 9. a 10. októbra 2012

2012/C 391/01

Stanovisko Výboru regiónov Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

1

2012/C 391/02

Stanovisko Výboru regiónov Biela kniha Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky

7

2012/C 391/03

Stanovisko Výboru regiónov Revidovaná stratégia Európskej únie pre región Baltského mora

11

2012/C 391/04

Stanovisko Výboru regiónov Plán postupu v energetike do roku 2050

16

2012/C 391/05

Stanovisko Výboru regiónov Prispôsobenie sa klimatickým zmenám a regionálne riešenia: prípad pobrežných regiónov

21

2012/C 391/06

Stanovisko Výboru regiónov Špecifické regionálne prístupy ku klimatickým zmenám v EÚ na základe príkladu horských regiónov

27

 

III   Prípravné akty

 

VÝBOR REGIÓNOV

 

97. plenárne zasadnutie v dňoch 8., 9. a 10. októbra 2012

2012/C 391/07

Stanovisko Výboru regiónov Nový viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2013

31

2012/C 391/08

Stanovisko Výboru regiónov Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

37

2012/C 391/09

Stanovisko Výboru regiónov Balík opatrení v oblasti verejného obstarávania

49

2012/C 391/10

Stanovisko Výboru regiónov Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo

84

2012/C 391/11

Stanovisko Výboru regiónov Európa vo svete: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ

110

2012/C 391/12

Stanovisko Výboru regiónov Preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a verejných údajov

120

2012/C 391/13

Stanovisko Výboru regiónov Stanovisko k balíku právnych predpisov o ochrane údajov

127

2012/C 391/14

Stanovisko Výboru regiónov Balík o ochrane legálneho hospodárstva

134

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Výbor regiónov

97. plenárne zasadnutie v dňoch 8., 9. a 10. októbra 2012

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/1


Stanovisko Výboru regiónov „Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu“

2012/C 391/01

VÝBOR REGIÓNOV

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup, ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ a vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“;

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru;

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení.

Spravodajca

Paul O’DONOGHUE (IE/ALDE), člen rady grófstva Kerry a regionálneho zhromaždenia oblasti South West

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

COM(2011) 782 final

I.   VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

2.

domnieva sa, že oblasť Atlantického oceánu trpela do dnešného dňa nedostatkom strategickej vízie svojho budúceho rozvoja a že tento návrh je skutočnou príležitosťou stanoviť strategickú víziu, základom ktorej musí byť územná súdržnosť a prosperita;

3.

súhlasí s tým, že vypracovanie európskej stratégie má svoju opodstatnenosť, pretože výzvy a príležitosti oblasti Atlantického oceánu siahajú nad rámec národných hraníc a vyžadujú si komplexnejší a integrovanejší prístup; zdôrazňuje preto, že táto stratégia musí tiež preukázať skutočnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o výsledky a implementáciu;

4.

myslí si, že Európska komisia považuje tento návrh za stratégiu morskej oblasti v rámci integrovanej námornej politiky (a nie za makro-regionálnu stratégiu); poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup , ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ;

5.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“ a domnieva sa, že podobné stratégie by sa mali navrhnúť v ostatných pobrežných oblastiach Európy, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností v oblasti Atlantického oceánu (napr. v prípade oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu);

6.

uznáva, že najvzdialenejšie regióny v oblasti Atlantického oceánu majú špecifické potreby, a domnieva sa, že stratégia môže poskytnúť príležitosti ako zvýšiť efektívnosť a koherentnosť politických rámcov EÚ v týchto regiónoch;

7.

žiada, aby Atlantická stratégia a jej akčný plán kládli silný dôraz na zamestnanosť, udržateľný rast a investície, a aby zároveň pomohli zlepšiť morské prostredie;

8.

domnieva sa, že zo zemepisného hľadiska by stratégia mala uplatniť pragmatický prístup a ponechať hraniciam tejto oblasti pružnosť s cieľom riešiť problémy bez toho, aby sa stanovovali umelé obmedzenia; vyzýva preto, aby sa do istej miery prehodnotila zemepisná pôsobnosť smerom na sever, čo by umožnilo Islandu pripojiť sa k tejto stratégii;

9.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že cenné skúsenosti získané pri rozvíjaní existujúcich makro-regionálnych a ďalších nadnárodných stratégií (1) neboli zohľadnené pri vypracovaní stratégie pre Atlantický oceán, najmä pokiaľ ide o otázky, ako sú riadenie, tvorba politík, sprostredkovanie a osvojenie si týchto politík, ciele a hodnotenie;

10.

poukazuje na to, že Atlantické fórum nesie veľkú zodpovednosť za to, ako budú zohľadnené očakávania zainteresovaných strán, za navrhnutie postupu, v rámci ktorého budú do prípravy akčného plánu zahrnuté všetky zainteresované strany, a za stanovenie koherentných rámcov pre plánovanie a realizáciu prioritných opatrení a projektov;

II.   VÝZVY A PRÍLEŽITOSTI

11.

nespochybňuje výzvy a príležitosti, ktoré stanovila Európska komisia, avšak domnieva sa, že akčný plán sa musí zamerať na dosiahnutie konkrétnych výsledkov a musí riešiť výzvy, v prípade ktorých prístup založený na partnerstve prinesie účinnejšie odpovede;

12.

zdôrazňuje, že témy akčného plánu musia byť viac zosúladené s témami stratégie Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami, ale tiež koherentné s témami spoločného strategického rámca a s navrhovanými reformami fondov tohto rámca;

13.

v zásade podporuje tieto tematické kapitoly, ktoré stanovila komisia Atlantického oblúka (CPMR) (2): 1. dostupnosť a doprava v oblasti Atlantického oceánu; 2. hospodárstvo a námorný priemysel; 3. podnebie a životné prostredie; 4. výskum a inovácie; 5. príťažlivosť území;

14.

zdôrazňuje význam rybolovu, lovu mäkkýšov a kôrovcov, ako aj akvakultúry a spracovateľského a obchodného reťazca zameraného na morské produkty v oblasti Atlantického oceánu a poukazuje na veľký počet pracovných miest, ktoré od neho závisia. Stratégia rastu a zamestnanosti v tejto oblasti sa musí nutne usilovať o upevnenie a posilnenie tohto sektora zamestnanosti;

15.

domnieva sa, že akčný plán musí zohľadniť potrebu takého prístupu k morskému prostrediu v oblasti Atlantického oceánu, ktorý bude založený na plánovaní; tvrdí, že bude preto nevyhnutné dohodnúť sa na koordinácii námorného priestorového plánovania (MSP) a postupov námorného riadenia v celej oblasti a tiež lepšie koordinovať námorné a územné plánovacie rámce;

16.

domnieva sa, že pobrežie regiónov ležiacich v oblasti Atlantického oceánu je veľmi atraktívne pre nových obyvateľov, ktorí sa tu natrvalo usadzujú, a zároveň pre sezónnych návštevníkov, ktorých lákajú vodné športy, rekreačné aktivity a cestovný ruch. Je dôležité, aby sa tieto regióny pripravili na príliv obyvateľstva, ktorý môže v pobrežných oblastiach zapríčiniť nedostatok pôdy a viesť k hospodárskym, environmentálnym a iným problémom;

17.

poukazuje na to, že stratégia musí využiť úspechy predchádzajúcich a prebiehajúcich projektov v oblasti Atlantického oceánu financovaných EÚ, a to najmä vyhodnotením toho, čo bolo do dnešného dňa financované a toho, na čom môže akčný plán stavať; zdôrazňuje, že to môže mať dôsledky na niektoré programy, ktoré bude v záujme väčšieho a konkrétnejšieho dosahu nevyhnutné rozšíriť;

18.

zasadzuje sa za vonkajší rozmer akčného plánu s cieľom presadzovať strategické ciele medzi zainteresovanými stranami v celej oblasti Atlantického oceánu;

III.   FINANCOVANIE STRATÉGIE PRE ATLANTICKÝ OCEÁN

19.

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru; poukazuje na to, že v tejto súvislosti vzniká množstvo otázok týkajúcich sa spôsobu, akým bude stratégia čerpať finančnú podporu na svoju implementáciu , najmä vzhľadom na to, že akčný plán prebieha súbežne s plánovacím procesom rôznych finančných programov EÚ;

20.

poukazuje na to, že ak má akčný plán priniesť výsledky, musí medzí ním a dostupnými finančnými prostriedkami existovať jasné prepojenie; zdôrazňuje, že táto skutočnosť je ďalším dôvodom, prečo je nevyhnutné, aby sa v rámci stratégie uplatnil integrovanejší územný prístup a aby akčný plán bezprostrednejšie zodpovedal cieľom stratégie Európa 2020 a bol v súlade s regulačnými požiadavkami jednotlivých fondov EÚ;

Financovanie v rámci spoločného strategického rámca

21.

navrhuje, aby Atlantické fórum nadviazalo kontakty s príslušnými riadiacimi orgánmi v piatich členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že národné dohody o partnerstve budú primeraným spôsobom odrážať priority stratégie pre Atlantický oceán a že operatívne programy a opatrenia vyplývajúce z akčného plánu budú dostatočne komplementárne; obáva sa však, že stratégia stanovená v rámci integrovanej námornej politiky ponechá iba obmedzený priestor pre harmonizáciu s programami financovanými v rámci spoločného strategického rámca s výnimkou Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

22.

podčiarkuje, že vypracovanie akčného plánu bude preto musieť byť v súlade so zásadami a s cieľmi týchto fondov, a to najmä fondov v rámci spoločného strategického rámca;

23.

vzhľadom na už aj tak striktné tematické zameranie, ktoré budú musieť dodržiavať riadiace orgány, nie je zástancom toho, aby sa pre akčný plán vyčlenili prostriedky v rámci každého operatívneho programu ;

24.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo s riadiacimi orgánmi počas plánovacieho procesu a spoločne stanovili, ako môžu byť opatrenia v rámci akčného plánu financované na základe jasného zosúladenia s vybranými tematickými prioritami príslušných programov a špecifických výberových kritérií pre projekty;

25.

vyzdvihuje potenciál, ktorý pre podporu a realizáciu kľúčových cieľov stratégie pre Atlantický oceán môžu mať niektoré prvky nariadení o spoločnom strategickom rámci, najmä prístup založený na financovaní z viacerých fondov ; ďalej tvrdí, že dosiahnutie súladu stratégie s niektorými integrovanými prístupmi v spoločnom strategickom rámci (napr. mestský rozmer, integrované územné investície, spoločné akčné plány) môže v prípade uskutočnenia správnym spôsobom prispieť k ďalšiemu využitiu skúseností a odborných poznatkov miestnych orgánov, aby sa uľahčilo splnenie kľúčových cieľov v rámci stratégie pre Atlantický oceán;

26.

ďalej navrhuje, aby výročné správy o vykonávaní príslušných programov obsahovali vyhodnotenie toho, ako programy v rámci spoločného strategického rámca prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie pre Atlantický oceán a k implementácii akčného plánu;

Programy územnej spolupráce

27.

domnieva sa, že budúce programy územnej spolupráce budú rozhodujúce pre uskutočnenie kľúčových aspektov stratégie pre Atlantický oceán a podčiarkuje, že v navrhovanej oblasti, ktorá má byť predmetom stratégie, v súčasnosti funguje desať programov (cezhraničné, nadnárodné a interregionálne);

28.

súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v (nadnárodnom) programe pre oblasť Atlantického oceánu so zvýšeným objemom finančných prostriedkov s cieľom zohľadniť niektoré ambície stratégie pre Atlantický oceán; ďalej sa domnieva, že program pre oblasť Atlantického oceánu predstavuje vhodný nástroj na uverejňovanie konkrétnych výziev na predkladanie strategických iniciatív v rámci stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (vlajkové projekty), ako aj na financovanie implementačnej platformy (pozri body 40 a 41);

29.

navrhuje, aby Atlantické fórum využilo program INTERACT na podporu osvetových opatrení a zapojilo riadiace orgány pre existujúce programy územnej spolupráce do skorého štádia vypracovania akčného plánu pre Atlantický oceán;

30.

zdôrazňuje, že využitie tohto programu by bolo užitočné:

(a)

vo fáze koncipovania akčného plánu využitím poznatkov získaných pri riadení projektu INTERREG v prospech stratégie; zistením dosahu stratégie na realizáciu programu, vrátane súčinnosti a spolupráce medzi programami; a stanovením efektívneho riadenia projektov v rámci stratégie pre Atlantický oceán prostredníctvom jednotlivých programov;

(b)

počas plánovacieho procesu informovaním o stratégii v programoch územnej spolupráce; určením relevantných projektov na dosiahnutie cieľov stratégie; využitím programov spolupráce na riešenie tematických otázok a uľahčenie výmeny medzi programami;

Financovanie z iných programov EÚ

31.

obáva sa, že neexistuje dostatočná koherencia s ďalšími programami EÚ a že z tohto dôvodu ciele stratégie pre Atlantický oceán a jej požiadavky pre financovanie akčného plánu nebudú v programovom období 2014 – 2020 dostatočne zabezpečené;

32.

vyzdvihuje ako príklad nové integrované projekty v rámci programu LIFE+ (2014 – 2020), ktoré majú dlhodobý charakter a vzťahujú sa na väčšie územné oblasti s cieľom lepšie implementovať politické opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, ale ktoré neumožňujú financovať projekty v morskom prostredí (3); domnieva sa, že ide o premárnenú príležitosť dosiahnuť kľúčové ciele integrovanej námornej politiky a stratégie pre Atlantický oceán;

33.

podobne ľutuje, že pri stanovovaní základných sietí v transeurópskych sieťach sa nevenuje pozornosť oblasti Atlantického oceánu a žiada, aby sa pri riešení základných otázok prístupnosti a okrajovosti (v doprave, energetike a IKT) prioritne využil nástroj „Spájame Európu“;

34.

pýta sa, akým spôsobom navrhuje Atlantické fórum lepšie zamerať a využívať ďalšie dostupné fondy EÚ a zvýšiť pridelenie zdrojov na realizáciu cieľov stratégie; tvrdí napríklad, že akčný plán bude musieť podporovať výskumné partnerstvá v celej oblasti Atlantického oceánu, aby sa maximalizovala podpora z programu Horizont 2020;

Ďalšie zdroje financovania

35.

je znepokojený tým, že sa nekladie dostatočný dôraz na získavanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora a všeobecne na jeho zapojenie s cieľom dosiahnuť ciele stratégie; domnieva sa, že ide o výzvu, ktorou sa Atlantické fórum musí zaoberať počas konzultácií a špecifických informačných kampaní;

36.

poukazuje na to, že vzhľadom na súčasnú krízu vo verejných rozpočtoch je nevyhnutné, aby oblasť Atlantického oceánu prilákala medzinárodné investície, ktoré umožnia využiť existujúce možnosti (v sektoroch ako obnoviteľná energia z mora, morské plody a akvakultúra, morské zdroje, lodná doprava a rozvoj prístavov); domnieva sa, že propagovanie oblasti Atlantického oceánu ako miesta pre investície a obchod musí byť kľúčovým prvkom akčného plánu;

37.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo tiež s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou a vyhodnotilo možnosti vytvorenia konkrétneho finančného nástroja na uľahčenie prípravy „financovateľných projektov“ využitím kombinácie dotácií, pôžičiek, kapitálu a nástrojov záruk za riziká a rozvíjaním efektívnejšej implementácie projektov;

IV.   RIADENIE A IMPLEMENTÁCIA STRATÉGIE

38.

zdôrazňuje, že ak má byť stratégia pre Atlantický oceán úspešná, musí sa pevne opierať o politické a administratívne štruktúry a podčiarkuje, že na tento účel sú nevyhnutné:

(a)

politická vôľa, politická angažovanosť a politická zodpovednosť;

(b)

prístup založený na viacúrovňovom riadení (európska, národná, regionálna a miestna úroveň riadenia) a

(c)

dostatočné ľudské zdroje a technická pomoc;

Aspekty riadenia

39.

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení;

40.

v súvislosti s tým si je vedomý toho, že bez silnej politickej vôle členských štátov na najvyššej úrovni spolu s národnými koordinačnými postupmi v príslušných politických oblastiach stratégia pre Atlantický oceán nesplní očakávania a nedosiahne svoje ciele; rovnako sa domnieva, že akčný plán nebude účinný, pokiaľ sa doňho v plnej miere nezapoja miestni a regionálni aktéri a pokiaľ sa s touto stratégiou nestotožnia;

41.

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

42.

navrhuje, aby sa pre stratégiu pre Atlantický oceán vytvoril tento model riadenia: a) Atlantické fórum , ktoré bude vykonávať politický dozor na úrovni EÚ a bude zahŕňať implementačnú platformu , ktorá bude kontaktným miestom stratégie, bude iniciovať opatrenia na budovanie kapacít, poskytovať usmernenia týkajúce sa formulovania projektov a podporovať a riadiť implementáciu akčného plánu; b) národné a regionálne koordinačné miesta , ktoré budú presadzovať politickú koherenciu a podnecovať zapojenie zainteresovaných strán a potenciálnych predkladateľov projektov do implementácie stratégie pre Atlantický oceán;

Aspekty implementácie

43.

poukazuje na to, že oblasť Atlantického oceánu je zložitý zemepisný priestor s veľmi odlišnými charakteristickými znakmi, kultúrami a vyhliadkami; domnieva sa, že pre zabezpečenie úspechu stratégie by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na rozšírenie a prehĺbenie úrovne a povahy spolupráce v celej oblasti Atlantického oceánu; a očakáva, že stratégia pre Atlantický oceán: a) poskytne spoločný referenčný bod, ktorý to umožní; ale b) jej súčasťou musia byť aj opatrenia na budovanie kapacít, aby sa podnietil silnejší duch spolupráce;

44.

je presvedčený, že po prijatí akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu bude nevyhnutný informačný a komunikačný modul na zviditeľnenie stratégie, podporu správneho pochopenia jeho cieľov, prilákanie širšej účasti (najmä zo súkromného sektora) a časom na sprostredkovanie úspechov stratégie;

45.

vyzdvihuje potenciálny prínos nariadenia o EZÚS ako nástroja na uľahčenie implementácie stratégie;

46.

navrhuje, aby sa v rámci Európskej komisie zriadila zvláštna medziútvarová pracovná skupina pre stratégiu pre Atlantický oceán , ktorá bude zodpovedná za zabezpečenie súladu medzi príslušnými politickými oblasťami a zlučiteľnosti cieľov stratégie pre Atlantický oceán s programami EÚ a so žiadosťami o financovanie; ďalej navrhuje, aby vzhľadom na horizontálny charakter stratégie predsedal tejto zvláštnej pracovnej skupine zástupca generálneho sekretariátu;

V.   AKČNÝ PLÁN PRE OBLASŤ ATLANTICKÉHO OCEÁNU – POSTUP

47.

zdôrazňuje, že proces prijatia akčného plánu musí nadobudnúť naliehavejší charakter a navrhuje častejšie stretnutia Atlantického fóra (vedúce a riadiace výbory) s cieľom stanoviť jednotlivé etapy procesu a zabezpečiť včasné kroky;

48.

teší sa na očakávaný konzultačný dokument, ktorý musí byť základom pre širší a štruktúrovanejší proces angažovanosti zainteresovaných strán a konzultácií s týmito stranami v priebehu roka 2012 a nalieha na Európsku komisiu, aby urýchlene rozšírila a prehĺbila svoju účasť tak, aby zainteresované strany vrátane miestnej a regionálnej úrovne mali v dostatočnej miere pocit zodpovednosti za tento akčný plán, a aby zabezpečila, že proces bude mať skutočný charakter „zdola nahor“ a bude zameraný na občanov;

49.

obáva sa, že navrhované tematické semináre – jeden na každý štát – nebudú dostatočné na zapojenie zúčastnených strán a na ich osvojenie si stratégie; navrhuje ďalšie činnosti v rámci stratégie pre Atlantický oceán, ktoré umožnia dohodnúť sa na strategickej vízii, diskutovať o aspektoch riadenia, vytýčiť ciele a overiteľné ukazovatele úspešnosti a objasniť finančný dosah; ďalej navrhuje, aby Európska komisia zapojila svoje národné zastúpenia a umožnila tak širšie zapojenie do akčného plánu;

50.

zdôrazňuje, že navrhovaný časový rámec pre prijatie akčného plánu sa musí posunúť , aby zodpovedal príslušným prioritám programu financovania na obdobie 2014 – 2020;

51.

odporúča, aby sa v rámci procesu vypracovania stratégie pre Atlantický oceán dohodlo najskôr na strategickej vízii pre oblasť Atlantického oceánu, ktorá bude východiskovým bodom akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu na obdobie 2014 – 2020; ďalej navrhuje, aby tento akčný plán:

stanovil kľúčové priority a opatrenia a určil hlavné projekty vrátane krátkodobých, strednodobých a dlhodobých krokov;

jasne stanovil úlohy a právomoci všetkých strán zapojených do politiky a implementácie v rámci štruktúry viacúrovňového riadenia a objasnil postupnosť implementácie cieľov stratégie;

obsahoval opatrenia na budovanie kapacít , aby sa podnietil silnejší duch spolupráce v celej oblasti;

vytýčil kľúčové ciele a súbor ukazovateľov , aby bolo možné vyhodnotiť plnenie a uplatniť prístup založený na výsledkoch;

stanovil postup hodnotenia a strednodobé preskúmanie dosiahnutých výsledkov;

obsahoval informačný a komunikačný modul s cieľom zviditeľniť stratégiu, správne pochopiť jej ciele a prilákať širšiu účasť;

určil nevyhnutné finančné a ľudské zdroje na implementáciu akčného plánu;

52.

žiada, aby stratégia pre Atlantický oceán a proces prípravy jej akčného plánu tvorili súčasť hodnotenia prínosu makro-regionálneho prístupu, ktoré Európska komisia navrhuje uskutočniť v roku 2013 v súlade so žiadosťou Európskej rady;

53.

navrhuje, aby Atlantické fórum prijalo akčný plán a vyzýva budúce írske predsedníctvo Rady Európskej únie, aby si za svoju prioritu stanovilo schválenie akčného plánu počas svojho predsedníctva a zameralo sa na dosiahnutie výsledkov, dôveryhodný proces monitorovania a priebežného hodnotenia a na plánované strednodobé hodnotenie.

V Bruseli 9. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  Najmä správa o vykonávaní stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR), jún 2011 (COM(2011) 381 final).

(2)  Postoj a návrhy komisie Atlantického oblúka k oznámeniu Európskej komisie o vytvorení stratégie pre oblasť Atlantického oceánu prijaté politickým grémiom 22. marca 2012.

(3)  Pozri návrh stanoviska k nariadeniu o vytvorení programu na ochranu životného prostredia a klímy (LIFE), CdR 86/2012.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/7


Stanovisko Výboru regiónov „Biela kniha ‚Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky‘“

2012/C 391/02

VÝBOR REGIÓNOV

zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou. Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

Spravodajca

Paul LINDQUIST (SE/EĽS), predseda rady mesta Lidingö

Referenčný dokument

Biela kniha „Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky“

COM(2012) 55 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

víta snahu Komisie riešiť značné výzvy, ktorým čelia sústavy dôchodkového zabezpečenia v mnohých členských štátoch.

2.

Pripisuje veľký význam dlhodobo financovateľnému a primeranému dôchodkovému zabezpečeniu, nielen vzhľadom na európske rastové vyhliadky, ale aj vzhľadom na blahobyt a blaho občanov EÚ.

3.

Zastáva názor, že dlhodobá hospodárska únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia je základným predpokladom istých a primeraných dôchodkov.

4.

Zdôrazňuje, že zákonné dôchodkové poistenie bude aj v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní primeraných dôchodkov pre všetkých dôchodcov.

5.

Je presvedčený, že sústava dôchodkového zabezpečenia založená na primeraných celoživotných príjmoch prispieva k zaručeniu dlhodobo únosných dôchodkov.

6.

Zdôrazňuje, že sústavy dôchodkového zabezpečenia sa dlhý čas vyvíjali podľa pomerov jestvujúcich v tom ktorom členskom štáte Stanoviť podobu zákonného dôchodkového poistenia je preto úlohou jednotlivých členských štátov.

7.

Zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

8.

Upozorňuje, že vo viacerých členských štátoch sú sociálni partneri zodpovední za to, akú podobu má podnikové dôchodkové poistenie. V tomto prípade urobia eventuálne zmeny samozrejme sociálni partneri.

9.

Konštatuje, že biela kniha vychádza z článku 153 Zmluvy o fungovaní EÚ. Členské štáty nesú prvoradú zodpovednosť za usporiadanie svojich sústav dôchodkového zabezpečenia. EÚ však môže podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov v oblasti sociálnej ochrany. Biela kniha neobsahuje žiadne konkrétne legislatívne návrhy, a preto by z nej nemali vyplývať nijaké problémy z hľadiska zásady subsidiarity a zásady proporcionality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že všetky prípadné budúce legislatívne návrhy týkajúce sa dôchodkov si budú vyžadovať veľmi dôkladnú analýzu dodržiavania zásady subsidiarity.

10.

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou (1). Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

Vyvážený vzťah medzi pracovným životom a zabezpečením v starobe

11.

Podporuje cieľ Komisie zvýšiť vek odchodu do dôchodku v závislosti od zvýšenej očakávanej priemernej dĺžky života pri narodení, ak to bude vhodné. Môže to prispieť k finančnej únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia, ale bude si to vyžadovať rozličné praktické riešenia v rôznych členských štátoch.

12.

Zastáva názor, že pohyblivý vek odchodu do dôchodku môže spôsobiť, že sa pre neskorší odchod z pracovného života rozhodne viac osôb, než pri presne stanovenom veku odchodu do dôchodku. Podľa individuálnych predpokladov sa tým umožní dlhšie zotrvanie v pracovnom živote.

13.

Zdôrazňuje význam vyššej účasti starších zamestnancov (55- až 64-ročných) na trhu práce. Značné zvýšenie miery zamestnanosti (2) by malo veľké výhody tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj zlepšenia únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia.

14.

Konštatuje, že zamestnávanie žien, mladých ľudí a prisťahovalcov skrýva veľký potenciál, a preto by chcel zdôrazniť, aké dôležité je zvýšiť mieru zamestnanosti vo všetkých vekových skupinách. Takisto je dôležité zlepšiť predpoklady skoršieho vstupu mladých ľudí a prisťahovalcov na trh práce.

15.

Vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby zaviedli opatrenia, ktoré budú uľahčovať a podporovať zotrvanie starších zamestnancov na trhu práce.

16.

Tam, kde je to možné, by uvítal rozsiahlejšie využívanie postupného odchodu do dôchodku, teda postupného prechodu zo zamestnania s plným úväzkom na úplný dôchodok.

17.

Upozorňuje, že s pribúdajúcim vekom sa značne zvyšuje aj pravdepodobnosť zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov alebo zdravotných postihnutí (3). Preto je mimoriadne dôležité, aby boli počas celého pracovného života k dispozícii účinné opatrenia na preorientovávanie a prispôsobovanie sa pri zmene kariéry a pracovného miesta a aby sa spoločensky podporovalo celoživotné vzdelávanie a aktívne starnutie v zdraví.

18.

Zastáva názor, že úrady a sociálni partneri by mali pripravovať a uskutočňovať ďalšie opatrenia, ktorými by sa podporilo ďalšie zamestnávanie starších pracovníkov a znížil resp. odstránil časový nesúlad medzi skutočným a predpismi stanoveným vekom odchodu do dôchodku.

Doplnkové dôchodkové zabezpečenie

19.

Zastáva názor, že podnikové dôchodkové zabezpečenie môže byť dôležitým doplnkom zákonného dôchodkového poistenia. EÚ by preto mala podporovať šírenie osvedčených postupov, aby sa pokročilo vo vývoji sústav podnikového zabezpečenia v členských štátoch a rozšíril sa ich príspevok k sústave dôchodkového zabezpečenia spočívajúcej na viacerých pilieroch.

20.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali, že zamestnanci malých a stredných podnikov, a takisto zamestnanci s nízkou kvalifikáciou a netypickí zamestnanci alebo zamestnanci v štrukturálne neistej situácii pri podnikovom dôchodkovom zabezpečení často nie sú zohľadňovaní v rovnakej miere ako ostatní zamestnanci.

21.

Konštatuje, že zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie sa odlišuje od súkromného dôchodkového zabezpečenia. Medzi sústavami podnikového dôchodkového zabezpečenia a poisťovacími produktmi je inak veľký rozdiel. Ďalšie predpisy o solventnosti môžu spôsobiť stúpanie nákladov sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby zároveň došlo k zlepšeniu dôchodkových podmienok pre zamestnancov.

22.

Zastáva názor, že zákonné dôchodkové poistenie, príp. kombinované s podnikovým dôchodkovým zabezpečením by malo byť vypočítané tak, aby si občania v dôchodku mohli v primeranej miere zachovať svoju životnú úroveň, malo by sa však podporovať aj súkromné dôchodkové zabezpečenie a dôchodkové zabezpečenie v rámci tretieho piliera.

23.

Vyzdvihuje možnosť stimulovať odstraňovanie prekážok v záujme vyššej zamestnanosti. Výplaty podnikových dôchodkov v závislosti od veku, ako sú známe vo výkonnostne zameraných sústavách, spôsobujú, že prijímanie a ďalšie zamestnávanie starších zamestnancov je pomerne drahé.

24.

Upozorňuje, že pri podnikových dôchodkoch je často potrebné určité trvanie pracovného pomeru, aby bolo možné započítať obdobia odvádzania príspevkov. Pritom mnohí mladší zamestnanci pomerne často menia pracovné miesto a medzičasom dokonca aj krajinu. Výbor považuje za dôležité, aby sa týmto zamestnancom odvedené príspevky započítavali.

25.

Víta v zásade prenosnosť dôchodkových práv a s napätím očakáva návrhy Komisie. Táto otázka je však veľmi zložitá, pretože je potrebné zohľadniť rozmanitosť sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch. Nesmie sa najmä ohroziť pripravenosť zamestnávateľov financovať podnikové dôchodky. Okrem toho treba viac brať do úvahy daňové dôsledky, právne predpisy o delení bezpodielového spoluvlastníctva manželov atď.

26.

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

Rovnosť žien a mužov

27.

Oceňuje, že Komisia prebrala odporúčanie výboru (4) viac brať do úvahy otázku rovnosti pohlaví. Tento aspekt má mimoriadny význam pre miestne a regionálne samosprávy, pretože na mnohých pracovných miestach v nich prevažujú ženy (5).

28.

Podporuje odporúčanie Komisie členským štátom zaviesť pre ženy a mužov rovnaký vek odchodu do dôchodku, aby sa odstránili rozdiely vyplývajúce z rozdielneho pohlavia a umožnili vyššie dôchodky pre ženy.

29.

Zastáva názor, že veľké rozdiely v miere zamestnanosti žien a mužov vo veku 55 až 64 rokov si vyžadujú, aby sa osobitná pozornosť venovala aspektom súvisiacim s dlhším pracovným životom a starnutím pri aktívnej činnosti, napríklad opatreniami na zlepšenie zlučiteľnosti pracovného a rodinného života.

30.

Poukazuje na to, že nedostatok iných opatrovateľských možností prináša v mnohých členských štátoch hlavne ženám ďalšie zaťaženie, ktorého častým dôsledkom je predčasný odchod do dôchodku.

31.

Zdôrazňuje, že vyššia miera zamestnanosti žien prináša vyššie požiadavky na dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre seniorov. Dôležité je, aby miestne a regionálne samosprávy disponovali primeranými prostriedkami na plnenie týchto úloh.

32.

Konštatuje, že v niektorých členských štátoch sú ženy viac ako muži postihnuté pretrvávajúcimi chronickými ochoreniami alebo postihnutiami, ktoré sprevádza znížená pracovná schopnosť, pričom v iných členských štátoch je takáto pravdepodobnosť vyššia u mužov. Miestne a regionálne samosprávy by preto mali niesť osobitnú zodpovednosť za to, aby sa postarali o dobré pracovné prostredie svojich pracovníkov.

33.

Poukazuje na to, že možnosť práce na čiastočný úväzok, napr. počas starostlivosti o malé deti, môže byť pre mnohých, nielen pre ženy, dôležitým predpokladom zotrvania na trhu práce. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby nikto nezostal neželane preradený na prácu na čiastočný úväzok, čo sa mu negatívne prejaví na budúcich výplatách starobného dôchodku.

34.

Aby zákonná rodičovská dovolenka nespôsobovala krátenie dôchodkov, malo by sa od členských štátov žiadať, aby hľadali možnosti, ako by sa mohli takéto obdobia zohľadniť pri nárokoch na starobný dôchodok. To isté by malo platiť pri povinnej vojenskej službe.

Informovanosť

35.

Zastáva názor, že reformy musia mať za cieľ vytvoriť taký systém dôchodkového poistenia, ktorý by zabezpečil dlhodobú stabilitu. Reformy budú mať úspech iba vtedy, keď budú považované za spravodlivé, čo si vyžaduje, aby verejnosť bola dobre oboznámená so skutočnými problémami a zodpovedajúcimi možnosťami riešenia.

36.

Zdôrazňuje, že obsiahle informácie o dôchodkoch sú dôležité na to, aby sa občanom uľahčilo rozhodovanie týkajúce sa plánovania dôchodku. S voľným pohybom osôb v EÚ okrem toho súvisí, že stále viac občanov EÚ počas svojho pracovného života nadobúda dôchodkové nároky v rozličných krajinách, čo ďalej zvyšuje potrebu obsiahlych informácií.

37.

Žiada preto Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločnej on-line platformy na obsiahle informácie o dôchodkoch.

Rôzne

38.

Zdôrazňuje, že primerané sústavy dôchodkového zabezpečenia sú dôležité pre blaho občanov a majú rozhodujúci význam, ak sa má zabrániť finančnému preťaženiu miestnych a regionálnych samospráv.

39.

Žiada Komisiu, aby svoje budúce opatrenia v tejto oblasti vždy doplnila o vhodný odhad dosahu, v ktorom sa budú skúmať predovšetkým následky pre miestne a regionálne samosprávy.

40.

Vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto oblasti potrebná koordinácia otvorenou metódou koordinácie, aby sa podporil tak individuálny voľný pohyb osôb, ako aj únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia.

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  CdR 319/2010 fin.

(2)  Podľa Eurostatu je táto miera, tak ako sa v bielej knihe cituje, vo viacerých krajinách nižšia ako 40 %.

(3)  Applica, CESEP a Alphametrics, „Men and women with disabilities in the EU: Statistical analysis of the LFS ad hoc module and the EU-SILC“, 2007.

(4)  CdR 319/2010 fin.

(5)  „Život žien a mužov v Európe: štatistický portrét“, Eurostat 2008.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/11


Stanovisko Výboru regiónov „Revidovaná stratégia Európskej únie pre región Baltského mora“

2012/C 391/03

VÝBOR REGIÓNOV

zdôrazňuje, že stratégia pre Pobaltie ako prvá ucelená makroregionálna stratégia ponúka vhodnú príležitosť vyskúšať, do akej miery môže určitá stratégia pre väčší zemepisný makroregión skutočne posilniť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

víta snahy viac zosúladiť zrevidované ciele stratégie pre Pobaltie (záchrana mora, prepojenie regiónu a zvyšovanie prosperity) s cieľmi stratégie Európa 2020;

poukazuje na to, že na zlepšenie hospodárskej súdržnosti a konkurencieschopnosti musí byť silnejšie prepojenie aktérov z výskumu, inovačnej činnosti a priemyslu, a že regióny a vysoké školy by mali spolupracovať v celom Pobaltskom makroregióne, aby z neho vytvorili model sietí inteligentnej špecializácie;

zastáva názor, že pozornosť treba aj naďalej venovať podpore iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a navrhovaniu opatrení určených na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie zručností a posilnenie prosperity a inklúzie;

zdôrazňuje, že aj keď ide o vnútornú stratégiu EÚ, kľúčom k jej úspechu je spolupráca s krajinami mimo EÚ a osobitne s Ruskom;

zdôrazňuje, že v súvislosti s užšou spoluprácou EÚ a Ruska v Pobaltí by sa čo najviac mali využívať štruktúry politiky severnej dimenzie;

má obavy z nedostatočnej viditeľnosti obcí a regiónov pri uplatňovaní stratégie, a preto navrhuje, aby sa tak v stratégii, ako aj v akčnom pláne, ktorý sa má prepracovať, výslovne uviedlo, že sa pri uplatňovaní musí dodržiavať zásada viacúrovňového riadenia;

zdôrazňuje, že politickí činitelia musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ako sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách;

poukazuje na to, že vzhľadom na rozdiely medzi regiónmi v členských štátoch a v ich potrebe rozvoja sa musí objasniť príspevok národných programov štrukturálneho fondu k uplatňovaniu stratégie pre Pobaltie.

Spravodajkyňa

Pauliina HAIJANEN (FI/EĽS), členka výkonnej rady mesta Laitila

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltského mora

COM(2012) 128 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta oznámenie Komisie z 23. marca 2012 a navrhované opatrenia považuje za krok správnym smerom, za krok k zlepšeniu zamerania stratégie Európskej únie pre región Baltského mora (ďalej len „stratégia pre Pobaltie“), zosúladeniu politík a financovania, objasneniu zodpovednosti jednotlivých aktérov a zlepšeniu komunikácie.

2.

Upozorňuje, že stratégia pre Pobaltie má zlepšiť koordináciu politík a ich zosúladenie medzi regiónmi v tejto oblasti s cieľom riešiť všeobecné problémy Pobaltia a trvalo posilniť prosperitu regiónu. Stratégia je venovaná problémom, ktoré jednotlivé regióny a členské štáty nedokážu samy vyriešiť. Kľúčovým činiteľom je spolupráca a koordinovaná činnosť makroregiónov členských štátov, regiónov a obcí, EÚ, organizácií z celého Pobaltia, financujúcich inštitúcií a mimovládnych organizácií.

3.

Poukazuje na to, že v stanovisku Výboru regiónov na tému „Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020“ (CdR 72/2011 final) sa vyzdvihuje potenciál Pobaltia byť priekopníkom pre celú Európu.

4.

Zdôrazňuje, že stratégia pre Pobaltie ako prvá ucelená makroregionálna stratégia ponúka vhodnú príležitosť vyskúšať, do akej miery môže určitá stratégia pre väčší zemepisný makroregión skutočne posilniť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Tieto skúsenosti musia zohrávať aktívnu úlohu najmä v diskusii o európskej politike súdržnosti so zameraním na ďalšie programové obdobie.

5.

Pripomína postoj Európskej komisie, že realizácia makroregionálnych stratégií by si nemala vyžadovať stanovenie nových pravidiel, vytvorenie nových orgánov, či pridelenie ďalších prostriedkov. Nazdáva sa však, že súčasne by mali platiť aj tri „áno“: spoločne dohodnuté uplatňovanie a kontrola pravidiel, ktoré v makroregióne existujú; vytvorenie platformy, siete alebo územného zoskupenia regionálnych a miestnych samospráv a členských štátov, do ktorého budú zapojené aj zainteresované strany a ktoré budú riadiť orgány Európskej únie; zosúladené využívanie finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na vytvorenie a realizáciu makroregionálnych stratégií.

Spojitosť medzi prístupom založeným na makroregionálnej stratégii a cieľmi stratégie Európa 2020

6.

Víta snahy viac zosúladiť ciele stratégie pre Pobaltie s cieľmi stratégie Európa 2020. Tri celkové ciele stratégie predstavené v oznámení: záchrana mora, prepojenie regiónu a zvyšovanie prosperity majú úzku spojitosť s cieľmi stratégie Európa 2020 za inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Okrem toho je z hľadiska uplatňovania stratégie Európa 2020 podstatné zdôrazniť užšiu regionálnu spoluprácu pri inovačnej činnosti.

7.

Konštatuje, že na uplatňovanie stratégie pre Pobaltie je dôležité premeniť hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 na konkrétnu činnosť. Pri hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020 by sa mala osobitná pozornosť venovať iniciatívam „Digitálna agenda“ a „Únia inovácií“, pričom sa aktualizovaný plán činnosti bude viac zameriavať na podporu ich cieľov v Pobaltí. Stratégia pre Pobaltie a siete spolupráce, ktoré fungujú v regióne ponúkajú vynikajúci základ na prípravu regionálnych výskumno-inovačných stratégií v inteligentnej špecializácii.

8.

Nabáda členské štáty a aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, aby uvažovali o tom, ako na konkrétne opatrenia spoločne premeniť aktualizovaný cieľ stratégie pre Pobaltie, ktorým je väčšia prosperita. V budúcnosti bude musieť akčný plán jasne stanoviť opatrenia určené na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie zručností a posilnenie prosperity a inklúzie. V súčasnosti je akčný plán iba minimálne prepojený s hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020 v uvedených oblastiach.

9.

Nazdáva sa, že priorita stratégie Európa 2020 „Inkluzívny rast – hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“ by sa mala zohľadniť pri implementácii stratégie pre Pobaltie, keďže medzi jednotlivými časťami Pobaltia sú ešte stále výrazné rozdiely v prosperite a hospodárskej výkonnosti. Pozornosť treba pritom aj naďalej venovať propagácii opatrení na zlepšenie životného prostredia a podpore hlavných iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

10.

Zdôrazňuje, že v budúcnosti bude dôležitejšie zohľadniť synergie jednotlivých programov financovania, ak sa majú dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o pripravovaný program pre výskum a inovácie Horizont 2020, mala by existovať úzka a integrovaná koordinácia s nástrojmi politiky súdržnosti, ktoré používajú členské štáty v Pobaltí, s cieľom zdôrazniť regionálne hľadisko a podporiť regióny v snahe zintenzívniť svoju výskumnú a inovačnú činnosť.

11.

Chcel by zdôrazniť, že stratégia pre Pobaltie poskytla miestnej a regionálnej úrovni nové príležitosti zlepšiť si svoju regionálnu konkurencieschopnosť, zvýšiť inovačný potenciál a podporiť regionálnu inteligentnú špecializáciu. Regióny a vysoké školy by preto mali spolupracovať v celom Pobaltskom makroregióne, aby z neho vytvorili model sietí inteligentnej špecializácie so zameraním na hlavné problémy a činnosti každého regiónu a dosiahnutie excelentnosti a kritického rozsahu pri práci v týchto sieťach. Neodmysliteľný je tu rozvoj a posilnenie inovačných systémov v takzvanej trojitej a štvoritej špirále, v ktorých spolupracujú akademické ústavy, verejný a súkromný sektor a občania z Pobaltia.

12.

Navrhuje, aby členské štáty EÚ v Pobaltí nabádali výskumné strediská zameriavať sa na tie oblasti výskumu, ktoré podporia inteligentnú špecializáciu v ich vlastnom regióne, a vymieňať si poznatky a skúsenosti v pobaltskej sieti spolupráce. Považuje za dôležité presvedčiť krajiny mimo EÚ susediace s regiónom Baltského mora, aby sa tiež zapojili do tejto výskumnej spolupráce, napr. v otázkach životného prostredia a energetiky, ktoré sa týkajú spoločného povodia.

13.

Chcel by poukázať na to, že na zlepšenie hospodárskej súdržnosti a konkurencieschopnosti musí byť silnejšie prepojenie aktérov z výskumu, inovačnej činnosti a priemyslu. Podnikateľská sféra, priemysel, a tiež vysoké školy musia dostať príležitosť zohrávať aktívnejšiu úlohu v akejkoľvek práci na stratégii.

14.

Odporúča zintenzívniť inovačnú spoluprácu a spoluprácu v zoskupeniach krajín EÚ a mimo EÚ a propagovať marketingovú spoluprácu v Pobaltí s cieľom oživiť cestovný ruch a investovanie z krajín mimo EÚ. Tieto opatrenia spolu so silným environmentálnym rozmerom stratégie predstavujú účinný krok k splneniu cieľov stratégie Európa 2020 v Pobaltí.

15.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedené by sa pobaltské krajiny mali týmto otázkam venovať vo svojich národných programoch reforiem a že miestne a regionálne orgány by mali byť úzko zapojené do týchto prípravných prác.

16.

Zdôrazňuje, že primárnym cieľom stratégie pre Pobaltie je vyčistiť a ozdraviť najznečistenejšie európske more, pričom treba zároveň zabezpečiť harmonický sociálny a hospodársky rozvoj regiónov EÚ, ako aj susedných regiónov mimo EÚ.

Význam zahraničného rozmeru stratégie a spolupráce

17.

Zdôrazňuje, že aj keď ide o vnútornú stratégiu EÚ, kľúčom k jej úspechu je spolupráca s krajinami mimo EÚ a osobitne s Ruskom.

18.

Chcel by vyzdvihnúť, že v roku 2011 Rusko na federálnej úrovni schválilo svoju „Stratégiu sociálno-hospodárskeho rozvoja Severozápadného federálneho okruhu do roku 2020“. Stratégia pre severozápadné Rusko stanovuje ciele rozvoja hospodárstva, infraštruktúry a logistiky v tomto regióne. Je nádej, že táto stratégia podporí užšiu strategickú spoluprácu s pobaltským regiónom EÚ a Ruskom, hlavne pri ochrane životného prostredia, v hospodárstve, doprave, energetike, cestovnom ruchu a civilnej ochrane.

19.

Zdôrazňuje, že v súvislosti s užšou spoluprácou EÚ a Ruska v Pobaltí by sa čo najviac mali využívať štruktúry politiky severnej dimenzie. V politike severnej dimenzie sa celý severný región považuje za jeden celok s cieľom zintenzívniť spoluprácu v rozličných kooperačných mechanizmoch v regióne Baltského a Barentsovho mora.

20.

Víta a podporuje konkrétne kroky na miestnej a regionálnej úrovni na rozvoj praktickej spolupráce hlavne so Sankt-Peterburgom a Leningradskou oblasťou. Dobrým príkladom takého prístupu zhora nadol je takzvaný Turkský proces, ktorý je spoločnou iniciatívou mesta Turku, regiónu Severozápadné Fínsko a miest Hamburg a Sankt-Peterburg.

Viacúrovňové riadenie a úloha obcí a regiónov pri uplatňovaní stratégie

21.

Víta skutočnosť, že v oznámení Komisie sa zohľadňuje názor na posilnenie pružného, ale účelného uplatňovania a riadenia stratégie uvedený v jeho stanovisku k stratégii pre Pobaltie (CdR 255/2009 fin), keď sa špecifikujú úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov (národných kontaktných miest, koordinátorov prioritných oblastí, vedúcich horizontálnych opatrení, vedúcich hlavných projektov).

22.

Návrhy Komisie objasniť štruktúru riadenia stratégie a urobiť ju účinnejšou považuje za krok správnym smerom, ale má obavy z nedostatočnej viditeľnosti obcí a regiónov pri uplatňovaní stratégie. Preto navrhuje, aby sa tak v stratégii, ako aj v akčnom pláne, ktorý sa má prepracovať, výslovne uviedlo, že sa pri uplatňovaní musí dodržiavať zásada viacúrovňového riadenia.

23.

Zdôrazňuje, že úspech makroregionálnych stratégií v Európe závisí z veľkej časti od angažovanosti a príspevku miestnych a regionálnych aktérov k dosahovaniu cieľov. Rovnako dôležité je zapojiť súkromnú sféru. Politickí činitelia musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ako sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách.

24.

Zdôrazňuje, že je stále potrebné širšie zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do uplatňovania stratégie pre Pobaltie. Musí sa to zohľadniť nielen pri aktualizácii akčného plánu stratégie, ale aj pri určovaní úloh jednotlivých aktérov. Napríklad v súčasnosti pochádza veľký počet koordinátorov prioritných oblastí z ministerstiev alebo iných ústredných orgánov vlády. Osobitne od národných kontaktných miest by sa malo vyžadovať, aby udržiavali styky s miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami.

Sústava financovania, monitorovania a vyhodnocovania

25.

Konštatuje, že aj keď stratégia pre Pobaltie bola schválená až v priebehu súčasného programového obdobia EÚ, rozličné programy štrukturálnych fondov umožnili realizáciu veľkého počtu projektov na podporu stratégie. Kľúčovým nástrojom financovania, najmä pri zavádzaní opatrení na miestnej a regionálnej úrovni, sa stali európske programy územnej spolupráce využívané v Pobaltí.

26.

Upozorňuje na núdzu o finančné nástroje, ktoré by boli vhodné pre medzinárodné projekty a projekty viacerých subjektov. Skutočnosť, že rozhodovanie o financovaní prijíma každý partner v inom čase sa stáva problémom pri využití viacerých zdrojov financovania, čo značne spomaľuje realizáciu. Niekedy nebýva zabezpečená koordinácia rozhodnutí o financovaní a niektorí partneri zostanú bez podpory, čo môže zabrzdiť začatie projektu.

27.

Domnieva sa, že je dôležité, aby sa v návrhoch nariadení, ktoré Komisia zverejnila v októbri 2011, uložila členským štátom povinnosť prihliadať pri navrhovaní a uplatňovaní nových programov v rámci štrukturálnych fondov na možnú makroregionálnu stratégiu, a zdôrazňuje, že nový medzinárodný program pre Pobaltie musí byť v súlade s prioritami stratégie pre Pobaltie. Prideľovanie prostriedkov na nasledujúce obdobie by sa malo začať hneď začiatkom roka 2014, aby nedošlo k zbytočným prieťahom pri prebiehajúcich projektoch.

28.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdiely medzi regiónmi v členských štátoch a v ich potrebe rozvoja sa musí objasniť príspevok národných programov štrukturálneho fondu k uplatňovaniu stratégie pre Pobaltie. Ak sa bude osobitná pozornosť venovať podpore regionálnej inteligentnej špecializácie v národnom programe činnosti, bude to obrovskou príležitosťou splniť ciele stratégie. Zmluvy o partnerstve medzi členskými štátmi a Európskou komisiou by tiež mali obsahovať odkaz na stratégiu pre Pobaltie.

29.

Domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť počiatočné financovanie ako prostriedok na podporu projektovej spolupráce, ako sa to navrhuje v oznámení Komisie, keďže by sa vďaka tomu do projektovej činnosti viac zapojili miestni aj regionálni aktéri a zástupcovia organizácií a občianskej spoločnosti.

30.

Zdôrazňuje, že v budúcnosti bude dôležité, aby sa financovanie zameriavalo na opatrenia slúžiace priamo na uplatňovanie stratégie a umožnenie kombinácie rozličných foriem financovania. Okrem verejného financovania treba podporovať využívanie služieb ponúkaných rôznymi finančnými inštitúciami, a takisto zdôrazňovať súkromné financovanie. Musia sa vyvinúť postupy, ktoré umožnia, aby sa do projektov financovaných z národných programov štrukturálneho fondu zaradilo viac opatrení s charakterom medzinárodnej spolupráce.

31.

Víta ukazovatele monitorovania uplatňovania stratégie navrhované v oznámení Komisie, ale zdôrazňuje, že sústava monitorovania a vyhodnocovania musí byť čo najjednoduchšia a založená na ukazovateľoch, ktoré môžu realisticky ilustrovať výsledky dosiahnuté spoluprácou založenou na stratégii. Je pripravený zúčastniť sa na diskusiách o vytváraní a výbere ukazovateľov.

Informovanosť a zapojenie aktérov

32.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie makroregionálnych stratégií si vyžaduje transparentné rozhodovanie, výmenu úplných informácií a vývoj nových spoločných postupov na všetkých úrovniach. Osobitne sa musí zlepšiť tok informácií medzi členskými štátmi EÚ v Pobaltí a vo vnútri týchto krajín. Podporí sa tým väčší záujem o splnenie cieľov stratégie.

33.

Zdôrazňuje, že zvýšená informovanosť o stratégii zlepší aj povedomie verejnosti o činnosti EÚ. Krokom správnym smerom sú internetové stránky pripravené k stratégii a verejné konzultácie o aktualizácii strategického plánu činnosti.

34.

Navrhuje, aby Komisia systematicky zhromažďovala a uverejňovala informácie o programoch financovania, aby sa finančné poradenstvo mohlo ponúkať centrálne na národnej aj miestnej úrovni. V súčasnosti je problémom, že účastníkom projektov nie sú primerane dostupné informácie. Povedomie o vhodných nástrojoch financovania by sa malo šíriť efektívnejšie, aby zainteresované strany nemali problém s výberom nástrojov zodpovedajúcich ich potrebám.

Závery

35.

Konštatuje, že stratégia pre Pobaltie poskytla členským štátom, regiónom a obciam nové príležitosti zlepšiť regionálnu konkurencieschopnosť, zvýšiť inovačný potenciál, a takisto regionálnu inteligentnú špecializáciu. Do stratégie sa začali zapájať aj miestni a regionálni aktéri, ktorí majú vo všeobecnosti väčší záujem a viac sa zúčastňujú pobaltskej spolupráce, a stratégia takisto upevnila a rozšírila nové formy spolupráce.

36.

Navrhuje, že bude na základe aktualizovaného akčného plánu, ktorý má byť uverejnený koncom roka 2012, pokračovať v aktívnom monitorovaní uplatňovania stratégie pre Pobaltie a predstaví svoje postrehy a závery v širšej diskusii o makroregionálnych stratégiách, a to najmä v súvislosti s nasledujúcim programovým obdobím EÚ (2014 – 2020).

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/16


Stanovisko Výboru regiónov „Plán postupu v energetike do roku 2050“

2012/C 391/04

VÝBOR REGIÓNOV

požaduje, aby úloha miestnych a regionálnych orgánov bola patrične uznaná a boli vyčlenené primerané zdroje a kapacity, ako aj vhodné riadiace nástroje, pretože tieto orgány plnia základné úlohy či už priamo ako partneri udržateľných energetických projektov na miestnej úrovni alebo v oblasti plánovania novej infraštruktúry, udeľovania povolení, investovania, verejného obstarávania, výroby a regulovania spotreby energie;

zdôrazňuje, že prednostne treba podporiť to, aby sa do distribučnej siete začlenila energia z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaná na miestnej úrovni z decentralizovaných zdrojov, ako je okrem iných veterná, solárna a vodná energia, geotermálna energia a energia z biomasy tým, že sa zvýši inteligencia prenosovej a distribučnej energetickej siete (smart grids) a zabezpečí sa efektívna hospodárska súťaž, ktorej výsledkom bude reálny úžitok pre konečného spotrebiteľa;

zdôrazňuje, že v záujme toho, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť v energetickom systéme, sú potrebné vhodné skladovacie technológie na všetkých úrovniach napätí, ktoré, ako napr. prečerpávacie vodné elektrárne, umožňujú vo veľkom rozsahu skladovať prebytok a neskôr ho spätne pretransformovať na elektrickú energiu. V tejto súvislosti by bolo potrebné vypracovať a zaviesť strategické nástroje na výskum a podporu technológií;

odporúča posilniť úlohu informačných a komunikačných technológií ako prostriedkov uľahčujúcich zavádzanie inovácie do praxe, šíriacich informácie a poskytujúcich riešenia v oblasti spotreby energie pre strategické odvetvia ako sú smart cities, ktorých súčasťou sú politiky týkajúce sa udržateľnej mobility, inteligentnej distribučnej infraštruktúry (smart grids) a udržateľného stavebníctva;

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné úplné dokončenie vnútorného trhu s energiou do roku 2014, čo by prispelo k zabezpečeniu zásobovania s energiou za prijateľné ceny, odstránenie izolácie jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky do roku 2015 a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi regióny a stabilizovanie a zlepšenie rámcových podmienok pre európske energetické hospodárstvo tak, aby bolo možné znížiť nadmerné náklady spojené s procesom prechodu na iné zdroje energie.

Spravodajca

Ugo CAPPELLACCI (IT/EĽS), predseda autonómnemu regiónu Sardínia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050

COM(2011) 885 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.   Európska stratégia transformácie energetických systémov

1.

súhlasí s tým, že je naliehavo nutné definovať dlhodobú európsku stratégiu pre odvetvie energetiky, ktorá by viditeľne prispela k dosiahnutiu cieľa eliminácie emisií uhlíka v Európskej únii do roku 2050. Transformácia energetického systému je zodpovednosťou voči budúcim generáciám, pre Európu však predstavuje aj reálnu príležitosť podporiť rast, rozvoj, zamestnanosť a konkurencieschopnosť a posilniť svoju energetickú nezávislosť.

2.

Víta plán postupu v energetike do roku 2050, nazdáva sa však, že nie je dostatočné prepracovaný a jasný, aby odo dnes do roku 2020 usmerňoval členské štáty, miestne a regionálne orgány a investorov pri ich rozhodnutiach súvisiacich s novým energetickým modelom a zaručil dostatočnú istotu plánovania. Zároveň však zdôrazňuje, že teraz musia nasledovať rozhodnutia o konkrétnych opatreniach. Napr. malo by byť možné zvážiť zákaz vnútroštátnych dotácií na fosílne palivá.

3.

Konštatuje, že v tomto pláne postupu chýba posúdenie východiskovej situácie, pokiaľ ide o ciele stanovené pre toto desaťročie v energetickej stratégii 2020 a táto skutočnosť by sa mala zohľadniť predtým, než sa stanovia ciele a politický rámec do roku 2030, na čo odkazuje posledný bod záverov tohto plánu. Okrem toho je nutné stanoviť prechodné fázy procesu transformácie na konkurencieschopné hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2030 a do roku 2040 v súlade s cieľmi zníženia emisií stanovenými v pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050  (1) . Pri prechode po etapách by sa mohli využiť prechodné palivá/energetické zdroje, ktoré by mohli dopĺňať postupnú transformáciu a zároveň zaisťovať energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Umožnilo by to ľahšie dosiahnuť konkrétne výsledky, monitorovať a vyhodnotiť pokrok pri uplatňovaní opatrení.

4.

Domnieva sa, že „technologicky neutrálny“ prístup prijatý v dokumente nie je primeraný a mal by sa prehodnotiť a v dlhodobom horizonte uprednostniť prístupy, technológie a palivá, ktoré poskytujú výsledky a ktoré možno udržateľne a bezpečne uplatniť, pričom je potrebné zohľadniť aktuálne skúsenosti a poznatky o obnoviteľných zdrojoch energie a novátorských technológiách. Okrem toho sa pri udržateľnej transformácii kľúčového energetického systému musí nutne vziať do úvahy, že sa pod vplyvom súčasnej hospodárskej krízy zmenila dostupnosť zdrojov, z čoho vyplývajú možné dôsledky pre životné prostredie a sociálne systémy.

5.

Je presvedčený, že vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi environmentálnou a sociálnou politikou je v strednodobom a dlhodobom horizonte nutné zabezpečiť pre všetkých spravodlivý prístup k bezpečnej a udržateľnej energii za prijateľnú cenu s čo možno najnižším dosahom na životné prostredie a zabezpečiť pre všetkých prístup k prostriedkom regulovania spotreby v domácnostiach a k prostriedkom miestnej výroby obnoviteľnej energie za prijateľnú cenu.

6.

Požaduje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do procesu definovania politiky, ako je politika eliminácie emisií uhlíka z energetiky v oblasti energetickej účinnosti, regulovania spotreby, produkcie a nových technológií. Ďalej požaduje prepracovanie plánu postupu v súlade s potenciálom a potrebami územných orgánov a pridelenie primeraných prostriedkov, kapacít a riadiacich nástrojov zodpovedajúcich významnej úlohe územných orgánov.

B.   Posúdenie územného vplyvu a sociálne dôsledky

7.

Upozorňuje, že v rôznych regiónoch budú dôsledky transformácie energetických systémov a úsilie rozličné v závislosti od energetického profilu a dostupnosti zdrojov a že prípadné hospodárske, finančné a administratívne náklady európskych opatrení v oblasti energetiky by sa mali zdôvodniť v podrobnom posúdení vplyvu, v ktorom by sa náležite zohľadnila konkrétna situácia na miestnej a regionálnej úrovni, najmä aspekty izolácie v oblasti energetiky.

8.

Súhlasí s tým, že štrukturálna zmena energetických systémov znamená vytvorenie a/alebo modernizáciu infraštruktúry a poukazuje na to, že náklady na túto transformáciu sú v rôznych regiónoch Európy odlišne vysoké, čo by mohlo viesť k oslabeniu sociálnej súdržnosti.

9.

Odporúča vytvoriť nástroje na posúdenie účinkov transformácie energetických systémov na miestnej a regionálnej úrovni v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Pripomína teda, že je dôležité zvýšiť kvalitu a dosah najbežnejších makroekonomických ukazovateľov používaných na posúdenie efektívnosti politických opatrení, a to ich doplnením o otázku energetiky z hľadiska udržateľnosti a zároveň o sociálny a environmentálny rozmer, ktorý dokáže vyjadriť zmeny v oblasti sociálnej súdržnosti, prístupu k základným tovarom a službám za prijateľnú cenu, zdravotného stavu, chudoby, vrátane energetickej chudoby, prírodných zdrojov a kvality života vôbec.

C.   Úloha miestnych a regionálnych orgánov

10.

Je presvedčený, že na dosiahnutie cieľov s celosvetovým dosahom v oblasti energetiky sú nutné iniciatívy uskutočňované na miestnej úrovni. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že územné ciele ako výraz viacúrovňového riadenia transformácie energetického systému sa už preukázali v rôznych situáciách na miestnej a regionálnej úrovni ako účinné.

11.

Poukazuje na to, že v novom energetickom systéme je dôležitá cezhraničná solidarita a spolupráca, a teda je nutná koordinácia na európskej úrovni. Je potrebné vyvinúť úsilie na všetkých úrovniach riadenia, ktoré sa nezaobíde bez úzkej spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ktoré si vyžiada jasne stanovené úlohy a mechanizmy vzájomného pôsobenia.

12.

Požaduje, aby úloha miestnych a regionálnych orgánov bola patrične uznaná a boli vyčlenené primerané zdroje a kapacity, ako aj vhodné riadiace nástroje, pretože tieto orgány plnia základné úlohy či už priamo ako partneri udržateľných energetických projektov na miestnej úrovni alebo v oblasti plánovania novej infraštruktúry, udeľovania povolení, investovania, verejného obstarávania, výroby a regulovania spotreby energie. Sociálny dialóg a želané zapojenie sociálnych partnerov do plánu postupu riadenie zmeny sa okrem toho nezaobíde bez schopnosti miestnych a regionálnych orgánov, ktoré preto musia byť nielen jasne uznané, ale aj účinne podporované, zaručiť všeobecnú informovanosť a zohrávať úlohu sprostredkovateľov.

13.

Odporúča aj naďalej podporovať aktuálne nasledovania hodné opatrenia a postoje na miestnej úrovni, rozširovať úroveň zapojenia a začlenenia vo všetkých formách spolupráce napríklad v rámci Dohovoru starostov a primátorov alebo iných medziregionálnych, vnútroštátnych a medzinárodných štruktúr, a podporovať jeho úlohu pri podnecovaní zmien, hospodárskom rozvoji území a vytváraní informačných sietí a spolupráce.

D.   Energetická účinnosť, úspory energie a energia z obnoviteľných zdrojov

14.

Súhlasí s tým, že je prioritou podporovať úsporu energie s cieľom znížiť dopyt po energii zvyšovaním informovanosti, výchovou a zmenami v správaní občanov, ale aj podporou rozvoja nových technológií umožňujúcich efektívnejšie využívanie zdrojov a vyšší hospodársky rast, vyššiu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a podporou systémov vlastnej spotreby energie zo strany členských štátov, s cieľom presadzovať maximálnu racionalitu pri využívaní energie, systém distribúcie energie a väčšiu mieru zapojenia občanov do rozhodovanie o druhu a využití energie. Z hľadiska odlúčenia hospodárskeho rastu od spotreby energie poukazuje na to, že zníženie spotreby v prípade, že vyplýva z vyššej efektívnosti procesov a úspor energie, môže byť chápané ako ukazovateľ rozvoja, a nie hospodárskej recesie a že hospodárstvu môže prinášať zisky.

15.

Dôrazne pripomína svoj názor, že je potrebné podporovať energetickú účinnosť ako jedno z rozhodujúcich opatrení na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2050 pre oblasť zníženia emisií. Súhlasí s tým, že je potrebné stanoviť ambicióznejšie opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a stratégie nákladovo optimálnej politiky a v tejto súvislosti pokladá za zmysluplné vytýčiť na európskej úrovni aj záväzné ciele. Zároveň však poukazuje na to, že je naliehavo potrebné konať v oblastiach, ktoré by okamžite mohli rozhodným spôsobom prispieť k úsporám, ako sú zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a udržateľnejšia mobilita.

16.

Pri koncipovaní a uplatňovaní naliehavých a potrebných opatrení na energetickú transformáciu sa v každom prípade musí zaručiť súlad jednotlivých opatrení so zreteľom na udržateľnosť. Musí sa najmä posúdiť riziko, že pokrok dosiahnutý v jednej oblasti bude mať negatívne následky na iné oblasti.

17.

Je naklonený vytváraniu hodnôt prostredníctvom úspor energie pomocou udržateľných trhových mechanizmov, ako to je uvedené v Pláne energetickej účinnosti na rok 2011 (2).

18.

Oceňuje skutočnosť, že nárast energie z obnoviteľných zdrojov je zreteľne prítomný vo všetkých scenároch eliminácie emisií zlúčenín uhlíka k roku 2030, a že do roku 2050 by tieto zdroje mali predstavovať hlavný podiel v porovnaní s inými technológiami. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v žiadnom pláne postupu sa nezohľadňuje riešenie pozostávajúce z kombinácie obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti na zvýšenie udržateľnosti transformácie smerom k scenáru energetického systému bez fosílnych palív a na dosiahnutie pokroku smerom k eliminácii emisií uhlíka v sektore. Okrem toho ľutuje, že hoci plán postupu uznáva, že je nevyhnutné, aby sa na vykurovanie a chladenie využívala energia z obnoviteľných zdrojov, chýba v ňom hĺbková analýza kľúčovej úlohy, ktorú by tento sektor vzhľadom na svoj výrazný vplyv na celkovú spotrebu energie mal zohrávať pri (i) postupnej eliminácii emisií uhlíka v európskom energetickom systéme do roku 2050, a tým i pri (ii) koncipovaní súčasnej a budúcej energetickej politiky.

19.

Poukazuje na pripomienky uvedené v dokumente CdR 7/2011 z 30. júna a 1. júla 2011 na tému „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky“ a na to, že prednostne treba podporiť prenosové energetické sústavy a to, aby sa do distribučnej siete začlenila energia z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaná na miestnej úrovni z decentralizovaných zdrojov, ako je okrem iných veterná, solárna a vodná energia, geotermálna energia a energia z biomasy, čím sa zvýši inteligencia prenosovej a distribučnej energetickej siete (smart grid) a zabezpečí sa efektívna hospodárska súťaž, ktorej výsledkom bude reálny úžitok pre konečného spotrebiteľa. V záujme toho, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť v energetickom systéme, sú potrebné vhodné skladovacie technológie na všetkých úrovniach napätí, ktoré, ako napr. prečerpávacie vodné elektrárne, umožňujú vo veľkom rozsahu skladovať prebytok a neskôr ho spätne pretransformovať na elektrickú energiu. V tejto súvislosti by bolo potrebné vypracovať a zaviesť strategické nástroje na výskum a podporu technológií.

E.   Konvenčné zdroje energie (plyn, uhlie, ropa), nekonvenčné a jadrové zdroje

20.

Súhlasí, že je nutné zabezpečiť väčšiu rozmanitosť zásobovania s cieľom zaručiť energetickú bezpečnosť. Upozorňuje, že je dôležité vypracovať presné usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého konvenčné zdroje energie (plyn, uhlie, ropa) – vždy vo forme, ktorá je z hľadiska CO2 najúčinnejšia a najudržateľnejšia – a s osobitným dôrazom na technológie zachytávania a ukladania CO2 môžu zohrávať sprievodnú úlohu v procese eliminácie zlúčenín uhlíka z energetického systému dovtedy, kým nebudú vyvinuté technológie, infraštruktúra a správanie nevyhnuté pre zmenu.

21.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že v stratégii sa veľký význam pripisuje technológiám, ktoré komerčne ešte nie sú k dispozícií, a odporúča, aby sa na európskej úrovni vykonali štúdie a viedli diskusie o využívaní nekonvenčných zdrojov plynu, ako je bridlicový plyn, a využívaní technológií, pri ktorých existujú zatiaľ neodhadnuté a nekontrolované rizikové faktory, ktoré môžu nadobudnúť cezhraničný rozmer, ako aj o možných krátkodobých a dlhodobých dôsledkoch pre životné prostredie a sociálnu oblasť a vzhľadom na platné právne predpisy a pri zvážení prípadnej nevyhnutnej právnej úpravy ako v prípade bridlicového plynu. Víta teda zámer Komisie podporiť výskum technológií, ktoré by mohli prispieť k dekarbonizácii procesov premeny energie a navrhuje začleniť analýzu životného cyklu ako základný hodnotiaci prvok pri prijímaní rozhodnutí.

22.

Mimoriadne kriticky posudzuje príčinné spojenie dekarbonizácie a jadrovej energie prezentované v pláne postupu, ako aj tvrdenie, že „jadrová energia prispieva k zníženiu systémových nákladov a cien elektrickej energie“, hoci sa uznáva, že „náklady na bezpečnosť a náklady na vyraďovanie existujúcich elektrární z prevádzky a na likvidáciu odpadu sa pravdepodobne zvýšia“. VR preto odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť dlhodobým scenárom založeným na získavaní energie z netradičných obnoviteľných zdrojov, ako aj skutočnosti, že narastajúce obavy verejnosti v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou môžu viesť k zníženiu súkromných investícií do tohto sektora, ktorý si preto bude vyžadovať vyššie príspevky zo štátnej pokladnice vo forme subvencií alebo vyšších cien elektrickej energie, čo by najviac postihlo najchudobnejšie vrstvy obyvateľov.

F.   Investície a prístup k finančným zdrojom

23.

Nazdáva sa, že stanovenie referenčného rámca pre investície minimálne do roku 2030 môže zvýšiť účinnosť plánu postupu a vytvoriť na trhu istejšie podmienky pre súkromné aj inštitucionálne subjekty hlavne ak sa bude týkať aj investičných cieľov na úrovni členských štátov, ktoré by zohľadňovali akčné plány miestnych a regionálnych orgánov. Väčšia istota v oblasti investícií by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov 2020, najmä v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie, kde je potrebné ešte zvýšiť úsilie. Pre referenčný rámec by bola tiež prospešná aj európska mapa kapacít v odvetví energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pomocou ktorej by sa smerovali investície na posilnenie dynamiky rastu a hospodárskych subjektov v týchto odvetviach.

24.

Osobitne požaduje, aby sa jasne stanovili zdroje na podporu decentralizovaných zdrojov udržateľnej energie (regulovanie spotreby a výroba obnoviteľnej energie), ktoré prispejú k efektívnemu využívaniu zdrojov a rozvoju environmentálneho hospodárstva a ekologických pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni. Požaduje tiež, aby bol stanovený ďalší finančný nástroj spravovaný na decentralizovanej úrovni na uľahčenie vykonávania akčných plánov pre udržateľnú energiu (SEAP) a aby boli podporení (hospodársky aj legislatívne) malí decentralizovaní výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, aby sa mohli ľahšie začleniť do siete.

25.

Odporúča nadviazať na pozitívne výsledky programu „Inteligentná energia pre Európu“, rozšíriť ho a jasne stanoviť spôsoby využívania podstatnej časti finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci politiky súdržnosti. Domnieva sa, že je medzi iným dôležité, aby v rámci štrukturálnych fondov boli prideľované finančné prostriedky na uľahčenie spolupráce na miestnej úrovni v oblasti decentralizovaného rozvoja technológií s nízkymi emisiami oxidov uhlíka a vysokou energetickou účinnosťou, a v rámci Európskeho sociálneho fondu prostriedky na vytváranie ľudského kapitálu schopného plánovať, riadiť a poskytovať technickú pomoc tak v oblasti riešení, ako aj technológií a partnerstiev pri ich uplatňovaní.

26.

Domnieva sa, že miestne orgány musia aj naďalej mať možnosť využívať zjednodušený prístup k finančným prostriedkom Európskej investičnej banky (EIB) vyčlenených na energiu z udržateľných zdrojov. Prioritu by mali mať projekty spájajúce energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov v záujme udržateľného rozvoja územia a mali by sa zjednodušiť postupy a uľahčiť prístup pre menšie samosprávy.

27.

Dôrazne poukazuje na to, že opatrenia členských štátov týkajúce sa účinného financovania energetickej infraštruktúry nepostačujú, a preto navrhuje, aby sa projektom v odvetví energetiky poskytovala väčšia finančná podpora, najmä s cieľom rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, aj pokiaľ ide o vykurovanie a chladenie budov.

28.

Navrhuje zaviesť stratégiu podpory vytvárania regionálnych zoskupení a partnerstiev, ako aj spolupráce už existujúcich, ktoré sa už na niektorých územiach osvedčili ako hodnotné nástroje rozvoja ekologických trhov s energiou a energetickej účinnosti, mobilizácie investícií a vytvárania odbornosti a pracovných miest.

G.   Výskum, inovácie a uplatňovanie

29.

Súhlasí s tým, že je potrebné podporiť výrazné úsilie na európskej úrovni v oblasti inovácie a výskumu, pretože je presvedčený, že rozvoj účinnejších a menej drahých inovatívnych technológií môže prispieť k zvýšeniu istoty v tejto oblasti a pritiahnuť kapitál, a to aj rozvážnym prideľovaním prostriedkov v rámci nového programu Horizont 2020.

30.

Osobitne zdôrazňuje potrebu súladu medzi novým výskumným programom Horizont 2020 a plánom postupu v energetike do roku 2050 z hľadiska cieľov a priorít.

31.

Zastáva názor, že by sa mali viac podporovať inovácie a výskum, pokiaľ ide o výrobu energie v malom rozsahu, ako napr. v prípade vodnej energie z menších vodných tokov, veternej energie pre individuálne domácnosti alebo niekoľko domácností, lokalizovanej solárnej energie alebo – ak sú dispozícii – výrobe tepla z horúcich žriediel.

32.

Chcel by povzbudiť ďalší výskum a rozvoj v oblasti morskej energie (energia z vĺn a prílivov), ktorý v sebe skrýva nesmierny potenciál, pokiaľ ide o bezpečné, spoľahlivé a udržateľné dodávky energie.

33.

Navrhuje zaviesť opakovateľné mechanizmy na základe osvedčených postupov uplatňovaných v rôznych regiónoch na podporu vytvárania inovačných zoskupení, inovačných územných platforiem pre energiu alebo iných foriem partnerstva verejného a súkromného sektora medzi územnými orgánmi, akademickou obcou a priemyslom. Takéto formy partnerstva by mohli byť významnými nástrojmi regionálneho rozvoja a miestneho hospodárstva a boli by zárukou lepšej prispôsobiteľnosti, dostupnosti a hospodárnosti inovácií a technológií na miestnej úrovni.

34.

Domnieva sa, že plán postupu v energetike výrazne ovplyvní poľnohospodársku politiku a politiku v oblasti lesného hospodárstva, a preto bude nevyhnutné podporiť výskum, ktorý týmto odvetviam umožní prispôsobiť sa a vyvíjať sa na udržateľnejšom základe.

35.

Odporúča posilniť úlohu informačných a komunikačných technológií ako prostriedkov uľahčujúcich zavádzanie inovácie do praxe, šíriacich informácie a poskytujúcich riešenia v oblasti spotreby energie pre strategické odvetvia ako sú smart cities, ktorých súčasťou sú politiky týkajúce sa udržateľnej mobility, inteligentnej distribučnej infraštruktúry (smart grids) a udržateľného stavebníctva.

36.

Navrhuje, aby sa zdôraznil význam výskumu a odbornej prípravy kvalifikovaných pracovníkov, najmä zo strany členských štátov, aby mohli neskôr využiť kvalifikované zdroje a vhodné študijné programy na vývoj účinných technológií budúcnosti, zavádzanie inovácií a uskutočňovanie strategických plánov.

H.   Vnútorný a svetový trh

37.

Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné úplné dokončenie vnútorného trhu s energiou do roku 2014, čo by prispelo k zabezpečeniu zásobovania s energiou za prijateľné ceny, odstránenie izolácie jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky do roku 2015 a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi regióny a stabilizovanie a zlepšenie rámcových podmienok pre európske energetické hospodárstvo tak, aby bolo možné znížiť nadmerné náklady spojené s procesom prechodu na iné zdroje energie.

38.

Odporúča ďalej rozvíjať systém obchodovania s emisnými kvótami a zásadne zmeniť a postup prideľovania bezplatných kvót, ktorý vo svojej súčasnej podobe marí regulačné úsilie ETS, keďže udržiava ceny certifikátov na príliš nízkej úrovni. Pritom sa musí zohľadniť situácia priemyselných podnikov pôsobiacich na medzinárodných trhoch, ktorých konkurencieschopnosť by mohla byť ovplyvnená presunom emisií uhlíka (carbon leakage) do tretích krajín.

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  COM(2011) 112 final.

(2)  COM(2011) 109 final.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/21


Stanovisko Výboru regiónov „Prispôsobenie sa klimatickým zmenám a regionálne riešenia: prípad pobrežných regiónov“

2012/C 391/05

VÝBOR REGIÓNOV

je presvedčený, že aj napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze v niektorých krajinách eurozóny je hospodársky a spoločensky naliehavé podporovať adaptačné opatrenia v pobrežných regiónoch, keď sa ešte zvážia aj vysoké náklady, ktoré by spôsobila nečinnosť, a domnieva sa, že budúca európska adaptačná stratégia by mala byť dostatočne podrobná, aby sa zohľadnili regionálne rozdiely;

uznáva, že integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM) je základným nástrojom na uľahčenie integrácie politík v pobrežných oblastiach, predovšetkým v otázkach, ktoré zatiaľ neboli upravené predpismi, ako je erózia, prispôsobovanie sa zmene klímy a ekologická infraštruktúra, a na podnietenie regionálnej spolupráce medzi miestnymi aktérmi prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad Sardinia Charter v Stredozemí;

zdôrazňuje, že tvorba nástrojov na posúdenie nákladov a prínosov prispôsobovania sa zmenám klímy môže byť účinným impulzom pre miestne a regionálne politické procesy, ktoré sú základom plánovania a výkonu opatrení na určitom území, a môže vytvoriť podmienky na stanovenie hospodársky najefektívnejších stratégií;

opakovane poukazuje na to, že je vhodné, aby bol pravidelne konzultovaný v súvislosti s európskymi a medzinárodnými rokovaniami o problematike klímy a preto dúfa, že bude jednak pravidelne zapájaný do pracovnej skupiny o prispôsobovaní sa zmenám klímy, ktorá bude zameraná na oblasti s trvalým znevýhodnením (ktoré je aj dôsledkom účinkov zmeny klímy), teda aj pobrežné regióny, ostrovy, horské oblasti a najodľahlejšie regióny, a jednak že bude prijatý za pozorovateľa vo výbore pre prispôsobovanie sa zmenám klímy.

Spravodajca

Ugo CAPPELLACCI (IT/EĽS), predseda autonómneho regiónu Sardínia

Referenčný dokument

žiadosť cyperského predsedníctva

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.   Prispôsobenie sa klimatickým zmenám a jeho miestny rozmer

1.

zdôrazňuje, že do prispôsobovania sa klimatickým zmenám a do zhodnotenia zodpovedajúcich možností (1)  (2) sa musia aktívne zapojiť miestne a regionálne orgány, a to tak v etape plánovania, ako aj v etape činnosti. Opakovane teda poukazuje na zásadnú úlohu územných samospráv pri riešení dôsledkov klimatických zmien (3), oceňuje, že sa táto úloha uznáva na európskej (4) a svetovej úrovni (5), a žiada o podobné výslovné uznanie aj v budúcej európskej stratégii prispôsobovania sa klimatickým zmenám.

2.

Poukazuje na to, že klimatické zmeny a ich dôsledky patria k hlavným výzvam, ktorým čelia miestne a regionálne orgány v Európskej únii. Prvou prioritou musí byť v tejto súvislosti prijatie nevyhnutných krokov, aby sme sa čo najviac usilovali obmedziť vzostup priemernej globálnej teploty (zmiernenie), a aby sme sa tiež na rôznych úrovniach pripravili na tie zmeny, ktoré sú neodvrátiteľné (prispôsobenie).

3.

Súhlasí so závermi z konferencie Rio+20, podľa ktorých predstavuje prispôsobenie sa klimatickým zmenám bezprostrednú a naliehavú celosvetovú prioritu, a s tým, že stratégia znižovania rizík prírodných pohrôm by mala byť lepšie prepojená a koordinovaná so stratégiou prispôsobovania sa zmenám klímy (6). Upozorňuje však na to, že ťarcha tejto celosvetovej priority spočíva na miestnej úrovni vo forme zodpovednosti územných samospráv za zvládanie a prevenciu pohrôm a škôd na životnom prostredí, hospodárstve, sociálnych štruktúrach a kultúrnej identite postihnutého obyvateľstva.

4.

Domnieva sa, že prispôsobovanie sa zmenám klímy na miestnej úrovni nemožno chápať ako dočasnú odpoveď na jediný podnet, ale skôr ako postupné a trvalé reagovanie na niekoľko rôzne skombinovaných podnetov. Súhlasí preto s legislatívnym návrhom Komisie na roky 2014 – 2020, podľa ktorého má byť prispôsobovanie sa zmene klímy súčasťou zmlúv o partnerstve a operačných programov piatich fondov spoločného strategického rámca, pričom treba dodržiavať zásady udržateľného rozvoja, ako je ochrana životného prostredia, účinné využívanie zdrojov, zmierňovanie zmien podnebia, pripravenosť na pohromy, predchádzanie nebezpečenstvám a ich zvládanie (7).

5.

Poukazuje na to, že vplyv klimatických zmien je premenlivý v priestore a čase a že spoločné adaptačné riešenia sú zriedka účinné. Preto sa domnieva, že spoločné stratégie a opatrenia bez negatívnych dôsledkov schválené viacerými členskými štátmi by sa mali začleniť do stratégií pripravených na základe posúdení vypracovaných na regionálnej a miestnej úrovni a špecifických podľa druhu zásahu, rozsahu (primeranosti) a vzťahu medzi nákladmi a prínosmi.

6.

Uvedomuje si výšku nákladov vyplývajúcich z účinkov klimatických zmien, pričom upozorňuje, že regionálne samosprávy znášajú v rokoch 1998 – 2015 približne tretinu výdavkov na ochranu európskeho pobrežia (8), a pripomína, že financovanie adaptačných opatrení zostáva kritickým a rozhodujúcim činiteľom ich miestneho uplatňovania  (9).

B.   Význam a špecifickosť adaptačných opatrení v pobrežných regiónoch

7.

Poukazuje na mimoriadny vplyv klimatických zmien na pobrežné regióny  (10), ktoré sú pod veľkým tlakom už vzhľadom na koncentráciu ekonomických činností, infraštruktúr a zastavaných území. Pri 12 % európskych pobrežných oblastí ležiacich do vzdialenosti 10 km od pobrežia je nadmorská výška menej ako 5 m, a preto sú tieto oblasti veľmi ohrozené záplavami, 20 % pobrežia má vážne problémy s eróziou a odhaduje sa, že ročne dochádza k strate približne 15 km2 pôdy (11). S podielom 65 % sa erózia považuje za hlavnú príčinu zániku pobrežných ekosystémov v rokoch 2000 – 2006 (12) a niektoré odhady ukazujú, že do roku 2100 by v EÚ mohlo dôjsť k zániku 35 % mokradí oproti stavu v roku 1995 (13).

8.

Upozorňuje, že v rôznych regiónoch sa vplyvy podstatne líšia. V Baltskom mori sú to morské živočíchy, ktoré by mohli pocítiť predpokladané zvýšenie teploty vody, Regióny Severného mora a pobrežné regióny Atlantického oceánu sú viac vystavené nebezpečenstvu záplav v dôsledku zvýšenia priemernej úrovne hladiny mora. V Stredozemí prevláda ohrozenie eróziou a nedostatkom sladkej vody pre stúpajúcu infiltráciu slanej vody do pôdnych vrstiev a dlhé obdobia sucha. Erózia je aj problémom Čierneho mora, a okrajové regióny sú zasa vo všeobecnosti náchylné na všetky vplyvy, od záplav, cez suchá, až po extrémne poveternostné javy, akými sú veterné smršti (14). Vplyv sa bude líšiť nielen podľa stupňa ohrozenia a schopnosti prírodných systémov zvládnuť ho, ale aj podľa štruktúry ľuďmi vybudovaných systémov, napríklad sanitárnych systémov alebo obmedzovania rizika prírodných pohrôm (a zodpovedajúcich sústav včasného varovania), vrátane prívalových vĺn.

9.

Upozorňuje na európsky rozsah tohto problému, keďže EÚ má 447 pobrežných regiónov v 22 členských štátoch a obmýva ju 6 veľkých morí. V týchto regiónoch žije 41 % obyvateľstva, čo je podiel zodpovedajúci 41 % aktívneho obyvateľstva EÚ (15). V 22 krajinách s pobrežnými regiónmi sa 35 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo zodpovedá 3,5 trilióna EUR, vyprodukuje vo vzdialenosti do 50 km od pobrežia a hodnota ekonomických statkov, ktoré sa nachádzajú do 500 m od pobrežnej čiary sa odhaduje na 500 až 1 000 miliárd EUR (16). To všetko zdôrazňuje význam pobrežných regiónov z hľadiska produktivity a ich ekonomickú a spoločenskú hodnotu pre rozvoj a územnú súdržnosť, čo sú hodnoty, ktoré je pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám potrebné zachovať alebo ďalej upevniť.

10.

Je teda presvedčený, že aj napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze v niektorých krajinách eurozóny je hospodársky a spoločensky naliehavé podporovať adaptačné opatrenia v pobrežných regiónoch, keď sa ešte zvážia aj vysoké náklady, ktoré by spôsobila nečinnosť. Nedávne štúdie (17) ukazujú, že ak oproti roku 1995 nedôjde k ďalšej ochrane, vzniknú Európskej únii v rokoch 2041 až 2070 škody v priemernej výške 11,7 miliardy EUR ročne a v rokoch 2071 až 2100 17,4 miliardy EUR ročne. Počet osôb každoročne vystavených nebezpečenstvu povodní by sa v spomenutých obdobiach mohol zvýšiť o približne 40 000, resp. 80 000. Ročné adaptačné náklady sa naproti tomu na roky 2041 až 2070 odhadujú na približne 1 miliardu EUR a na roky 2071 až 2100 na 0,7 miliardy EUR, čo dokazuje, že prispôsobiť sa klimatickým zmenám je oveľa výhodnejšie, než znášať náklady vyplývajúce z nečinnosti. Okrem toho konštatuje, že ten istý výskum poukazuje na potrebu prispôsobovať sa nezávisle od výskytu klimatických zmien v dôsledku sociálno-ekonomického rozvoja pobrežných regiónov, a teda väčšieho rozsahu majetku a investícií, ktoré treba chrániť.

11.

Ďalej zdôrazňuje, že náklady spôsobené škodami aj adaptačné náklady sa v jednotlivých štátoch výrazne líšia svojím pomerom k HDP krajiny a že hlavne ostrovy musia vzhľadom na svoje zemepisné osobitosti znášať najvyššie náklady na opatrenia na svojom území.

12.

Zdôrazňuje, že v pobrežných regiónoch sa nachádzajú významné biotopy a že tieto regióny prispievajú k zachovaniu biologickej rozmanitosti  (18) , krajiny a citlivých ekosystémov (napríklad mokradí) a k využívaniu služieb ekosystémov, od ochrany ktorých závisí príťažlivosť, ekonomická udržateľnosť a kultúrna identita týchto regiónov. Okrem toho poznamenáva, že sieť NATURA 2000 chráni značnú časť pobrežných (19) a morských oblastí.

13.

Poukazuje na zložitosť a multidisciplinárnu povahu adaptačných opatrení v pobrežných regiónoch. Tieto regióny sa totiž nachádzajú na rozhraní vnútrozemských (zastavané územia, priemysel, poľnohospodárstvo, lesy, rieky) a morských sústav (rybolov, akvakultúra, prístavné činnosti, námorná doprava), a okrem toho majú administratívne právomoci (napr. povodňová ochrana, dodávky pitnej vody, využívanie pôdy) často rozdelené medzi jednotlivé úrovne správy (20).

C.   Európsky prístup, subsidiarita a proporcionalita

14.

Víta, že Komisia chce stanoviť integrovanú európsku stratégiu a spoločné adaptačné nástroje, a je presvedčený, že aj vzhľadom na cezhraničnú povahu účinkov zmeny klímy môže súčasný aj budúci európsky postup pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám vhodne dopĺňať opatrenia členských štátov alebo územných samospráv bez toho, aby dochádzalo k porušovaniu zásady subsidiarity.

15.

Domnieva sa však, že budúca európska adaptačná stratégia by mala byť dostatočne podrobná, aby sa zohľadnili tieto regionálne rozdiely: a) druh vplyvu, b) miera ohrozenia a dlhodobé účinky, c) ekonomické podmienky (napr. ohrozené majetky a zdroje), d) spoločenská štruktúra (napr. hustota obyvateľstva, kapacita vybudovaných sústav), e) štrukturálna charakteristika (napr. okrajová poloha, zvýšené ohrozenie pobrežných oblastí, ostrovov, ako aj horských a najodľahlejších regiónov klimatickými zmenami (21)).

16.

Okrem toho upozorňuje na príležitosť stanoviť v budúcej stratégii adaptačné opatrenia, a takisto nástroje financovania, ktoré budú dostatočne pružné, aby ich bolo možné prispôsobiť jednak regionálnym odlišnostiam, a jednak neustálemu vývoju adaptačného procesu, pričom tieto opatrenia je tiež potrebné zosúladiť s opatreniami zmierňovania klimatických zmien, aby ich výsledkom nebola nesprávna adaptácia, ktorá by mohla spôsobiť zvýšenie emisií skleníkových plynov alebo väčšiu zraniteľnosť.

17.

Domnieva sa, že úloha EÚ v oblasti konkrétneho prispôsobenia sa pobrežných regiónov klimatickým zmenám by sa mala zamerať na tieto iniciatívy: a) koordináciu a spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia tam, kde dosah alebo opatrenia majú cezhraničný rozmer, b) odbornú prípravu, c) vytváranie znalostí na odstránenie medzier, ktoré v prípade pobrežných regiónov časti zahŕňajú zložitú dynamiku a nutnosť multidisciplinárnych prístupov, d) šírenie znalostí, osvedčených postupov a úspešných riešení, e) technickú a finančnú podporu pri vypracovaní regionálnych a miestnych stratégií a ich vykonávaní, f) výskum a vývoj inovatívnych technológií na prispôsobenie sa zmenám klímy, g) definovanie a technicko-finančnú podporu programov nadnárodnej spolupráce na prispôsobenie sa zmenám klímy na úrovni makroregiónov.

18.

Nazdáva sa tiež, že Komisia by mala zohrať rozhodujúcu úlohu pri koordinovaní a hodnotení početných výskumných a investičných projektov financovaných z európskych fondov, aby sa predišlo duplicite, posilnila synergia a podporilo rozsiahle šírenie a uplatňovanie najlepších riešení a nástrojov. Európska komisia by pritom mala zabezpečiť koordináciu spoločných opatrení susediacich štátov resp. pobrežných regiónov, ako aj vykonávanie spoločných výskumných a investičných projektov.

19.

Opakovane poukazuje (22) na nutnosť lepšie zosúladiť európske politiky navzájom, a predovšetkým ich zosúladiť s politikou životného prostredia. Upozorňuje napríklad, že uplatňovanie smernice o biotopoch (92/43/EHS) a smernice o vtákoch (79/409/EHS) môže byť ohrozené opatreniami na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, hlavne ak sú tieto opatrenia infraštrukturálnej povahy, a že je dôležité v tejto súvislosti vytvoriť účinné a transparentné nástroje konzultácií na miestnej úrovni na stanovenie opatrení na obnovu alebo kompenzácie pre oblasti, ktoré sú v záujme EÚ a ktoré budú znášať negatívne vplyvy alebo škody v dôsledku opatrení na prispôsobenie sa zmenám klímy.

20.

Uznáva, že integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM) je základným nástrojom na uľahčenie integrácie politík v pobrežných oblastiach, predovšetkým v otázkach, ktoré zatiaľ neboli upravené predpismi, ako je erózia, prispôsobovanie sa zmene klímy a ekologická infraštruktúra, a na podnietenie regionálnej spolupráce medzi miestnymi aktérmi prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad Sardinia Charter v Stredozemí (23). Víta preto proces revízie odporučenia z roku 2012, ktorý zohľadňuje štruktúrovanejší európsky politický rámec stanovený v posledných rokoch na spravovanie morských a pobrežných oblastí (24). V tejto súvislosti dúfa, že táto revízia bude príležitosťou zamerať ICZM viac na procesy prispôsobovania sa zmenám klímy.

21.

Víta možnosť výrazného zvýšenia európskej finančnej podpory v budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, kde minimálne 20 % celkových nákladov by bolo vyčlenených na opatrenia v oblasti zmien klímy, ale zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť spravodlivé a reálne pomerné rozdelenie právomocí v oblasti financovania medzi rôzne úrovne riadenia a pritom zohľadniť aj súčasné ekonomické problémy územných samospráv pri dodržaní zásady komplementárnosti a doplnkovosti a uľahčiť identifikáciu alternatívnych zdrojov.

22.

Opakovane v tejto súvislosti navrhuje (25), aby časť zisku z európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami bola poskytnutá miestnym a regionálnym orgánom na výkon opatrení na prispôsobovanie sa zmene klímy (a jej zmierňovanie). Okrem toho dúfa, že Komisia vypracuje odporúčania na zapojenie súkromného sektora, vrátane poisťovní, do posúdenia a spoločného znášania rizika a do zvyšovania informovanosti verejnosti.

D.   Podmienky zvládania výziev a navrhovania adaptačných riešení

23.

Zdôrazňuje, že je dôležité neuvažovať o procese prispôsobovania sa len z hľadiska nákladov, ale tiež a hlavne z hľadiska príležitostí a úžitku tohto proces v porovnaní s nekonaním a trvá na tom (26), aby bol považovaný za jeden z potencionálnych nástrojov rozvoja konkurencieschopných ekologických regionálnych hospodárstiev. Zdôrazňuje však, že jeho predpokladom je miestna správa vedomá si rizík a dôsledkov zmien klímy, kompetentná v oblasti prijímaných opatrení a schopná miestne uplatňovať integráciu politík a opatrení, ako aj využívať dostupné finančné príležitosti.

24.

Poukazuje síce na aktívnu úlohu niektorých regiónov v boji proti zmenám klímy, upozorňuje však na všeobecné nebezpečenstvo nedostatočnej informovanosti o význame tohto problému. Považuje teda za dôležité organizovať informačné kampane, ktoré by poukázali na príčinný vzťah medzi zmenami klímy a problémami daného územia, ako napríklad nedostatok vody, zredukovanie pobrežného pásma, vlny horúčav, záplavy a zosuvy pôdy. Tieto kampane by zároveň mohli poskytnúť informácie a konkrétne príklady úspešného uplatňovania dostupných adaptačných a zmierňujúcich nástrojov (27).

25.

Pokladá za veľmi dôležité, aby sa Európsky sociálny fond využíval na miestnej a regionálnej úrovni na vytváranie kapacity a flexibility, ktoré sú potrebné na usmerňovanie prispôsobovania sa zmenám klímy tak vo verejnom, ako aj súkromnom sektore. Je napríklad vhodné posilniť miestnu správu s cieľom začleniť stratégie prispôsobovania do príslušných odvetvových politík alebo podporiť tvorbu primeranej miestnej a regionálnej legislatívy. Na druhej strane sa schopnosti súkromného sektora v oblasti prípravy projektov a výstavby musia prispôsobiť novým potrebám, ktoré vyplývajú z integrovaných a multidisciplinárnych politík (28).

26.

Vyzýva Komisiu, aby aj na základe skúseností z jednotlivých projektov zlepšovala a ďalej rozvíjala: a) nástroje mapovania na získanie užitočných údajov a informácií na zemepisnom základe na podporu rozhodovacích procesov na miestnej a regionálnej úrovni, b) jasný spoločný referenčný rámec na posúdenie zraniteľnosti, vplyvu a rizík, c) usmernenia na stanovenie miestnych stratégií prispôsobovania sa zmenám klímy v pobrežných regiónoch, ktoré by brali do úvahy potrebný multidisciplinárny charakter opatrení a viacúrovňové aspekty správy týchto oblastí.

27.

Najmä považuje za vhodné vyvinúť ukazovatele zraniteľnosti pobrežných regiónov a nástroje, ktoré by na nich boli založené a využívali by sa na analýzu zraniteľnosti. Takéto nástroje môžu okrem predvídania časového sledu udalostí a informovania o schopnosti prispôsobiť sa zmenám klímy zároveň uľahčiť výber a definovanie prioritných opatrení na danom území, aby bolo možné zdroje sústrediť tam, kde sú najviac potrebné.

28.

Víta vytvorenie informačných platforiem, ako je CLIMATE-ADAPT, ale zdôrazňuje, že by bolo vhodné zlepšiť dostupnosť ich obsahu pre konečných užívateľov v súlade so zásadami spoločného systému environmentálnych informácií (SSEI) (29), napríklad prekladom informácií do dostatočného počtu jazykov. Okrem toho považuje za vhodné uvažovať o tom, že by sa v rámci platformy vytvorila sekcia na financovanie prispôsobovania sa zmenám klímy na miestnej a regionálnej úrovni a databáza investícií.

29.

Upozorňuje, že je dôležité viacej využívať výskum tým, že ho lepšie nasmerujeme na potreby miestnej a regionálnej politiky, napríklad prípravou stratégií prispôsobovania sa zmenám klímy a hospodársky efektívnych opatrení, pretože budú navrhnuté na základe konkrétnej miestnej alebo regionálnej situácie, a tým, že uľahčíme vytváranie konzultačných mechanizmov alebo tam, kde už existujú, ich zdokonaľovanie a/alebo vytváranie partnerstiev medzi vedou, politikou a tam, kde to je možné, aj občianskou spoločnosťou, napríklad spoločnou účasťou na európskych projektoch.

30.

Zdôrazňuje (30), že pre pobrežné regióny má zásadný význam koordinovanie prijatých politík, ako aj výskum zameraný na posúdenie ich vplyvu na susedné alebo cezhraničné oblasti, aby sa problém jednoducho nepresúval z jedného územného celku na iný. Participatívny prístup pri stanovovaní týchto opatrení a zapojenie všetkých významných aktérov by mohli uľahčiť výkon územne zosúladených opatrení.

31.

Domnieva sa, že náklady na prispôsobovanie sa zmenám klímy a neschopnosť pochopiť jeho potencionálne príležitosti a prínosy sú veľkou prekážkou tvorby miestnych stratégií a ešte väčšou prekážkou ich výkonu. Preto zdôrazňuje, že tvorba nástrojov na posúdenie nákladov a prínosov prispôsobovania sa zmenám klímy môže byť účinným impulzom pre miestne a regionálne politické procesy, ktoré sú základom plánovania a výkonu opatrení na určitom území, a môže vytvoriť podmienky na stanovenie hospodársky najefektívnejších stratégií.

32.

Je presvedčený, že nedostatok finančných prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni je prekážkou účinných opatrení aj v prípade existencie kapacít, povedomia a dostatočnej vedeckej podpory. Preto považuje za potrebné stanoviť spôsob priameho financovania opatrení na určitom území prostredníctvom nástrojov partnerstva, napríklad LIFE+ a programu Horizont 2020, trhových nástrojov, akými sú platby za ekosystémové služby alebo zisk, ktorý možno dosiahnuť v systéme obchodovania s emisnými kvótami, a daňových nástrojov, napríklad daňových stimulov.

33.

Konštatuje, že je potrebné nájsť riešenie problému slabej flexibility opatrení na prispôsobovanie sa zmenám klímy, napríklad uprednostnením reverzibilných stratégií, teda stratégií s mäkkými a nie tvrdými opatreniami (napríklad účinnejší systém včasného varovania, na rozdiel od veľkých diel s okrajovým významom) alebo podporou rozvoja ekologickej infraštruktúry, ktorý je až do obnovy prírodných biotopov základom ekosystémového prístupu k prispôsobovaniu sa zmenám klímy.

34.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že ICZM sa pre stredozemské krajiny stal povinným v marci 2011, keď nadobudol platnosť protokol o ICZM barcelonského dohovoru, a že v tomto protokole je špecifický odkaz na použitie ekosystémového prístupu na zabezpečenie udržateľného rozvoja pobrežia (31). Okrem toho upozorňuje, že stratégia EÚ pre biodiverzitu (32) považuje ekosystémové prístupy za hospodársky efektívne alternatívy technologických riešení prispôsobenia sa zmenám klímy a zmierňovania ich dôsledkov a preto s nádejou očakáva prínos, ktorým by pre proces prispôsobovania sa zmene klímy a zmierňovania jej dôsledkov na úrovni pobrežných regiónov mohla byť budúca európska stratégia pre ekologickú infraštruktúru.

E.   Inštitucionálny prínos miestnych a regionálnych orgánov a medzinárodná spolupráca

35.

Žiada, aby Komisia preventívne konzultovala zástupcov miestnych a regionálnych orgánov s cieľom uistiť sa, že európska stratégia prispôsobovania sa zmenám klímy je v súlade so zásadou proporcionality a že je dostatočne zameraná na miestnu úroveň, hlavne pokiaľ ide o naohrozenejšie oblasti ako sú pobrežné regióny, ostrovy a horské oblasti.

36.

Je presvedčený, že môže zohrať aktívnu úlohu pri vytváraní informačných platforiem, ako je CLIMATE-ADAPT a OURCOAST, hlavne svojím prínosom k zameraniu obsahu týchto platforiem na miestne potreby a špecifiká a tým k zvýšeniu popularizačného prínosu pre miestne a regionálne orgány.

37.

opakovane poukazuje na to (33), že je vhodné, aby bol pravidelne konzultovaný v súvislosti s európskymi a medzinárodnými rokovaniami o problematike klímy a preto dúfa, že bude jednak pravidelne zapájaný do pracovnej skupiny o prispôsobovaní sa zmenám klímy, ktorá bude zameraná na oblasti s trvalým znevýhodnením (ktoré je aj dôsledkom účinkov zmeny klímy), teda aj pobrežné regióny, ostrovy, horské oblasti a najodľahlejšie regióny, a jednak že bude prijatý za pozorovateľa vo výbore pre prispôsobovanie sa zmenám klímy (34).

38.

Je presvedčený, že je potrebná väčšia solidarita a interakcia medzi regiónmi, aby sa lepšie využili získané znalosti a skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov v oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy tak na európskej, ako aj medzinárodnej úrovni. Víta preto iniciatívy, ktoré stanovujú spoločné záväzky pre miestne samosprávy, napríklad iniciatívu Durban Adaptation Charter, ktorá podporuje inovatívne partnerstvá, akým je Územný prístup k zmenám klímy (35), alebo sú zamerané na vytvorenie siete na spoločné využívanie, spoluprácu a výmenu environmentálne vhodných technológií, ako je Stredisko a sieť pre klimatické technológie  (36).

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  IPCC 2012: Managing the Risks of Extreme Events and Disasters to Advance Climate Change Adaptation. A Special Report of Working Groups I and II of the Intergovernmental Panel on Climate Change.

(2)  :‘The practice of identifying options to adapt to climate change and evaluating them in terms of criteria such as availability, benefits, costs, effectiveness, efficiency, and feasibility’; : ‘In human systems, the process of adjustment to actual or expected climate and its effects, in order to moderate harm or exploit beneficial opportunities. In natural systems, the process of adjustment to actual climate and its effects; human intervention may facilitate adjustment to expected climate’ (definície z glosára dokumentu uvedeného v poznámke pod čiarou č. 1).

(3)  CdR 118/2007 fin, CdR 72/2009 fin.

(4)  COM(2007) 354 fin; COM(2009) 147 fin; Memorandum of Understanding medzi Výborom regiónov a UNEP z 21. júna 2012.

(5)  Cancúnska dohoda, 2010, http://cancun.unfccc.int/.

(6)   document prijatý na konferencii Rio+20 19. júna 2012.

(7)  COM(2011) 615 final/2, 14.3.2012.

(8)  „The economics of climate change adaptation in EU coastal areas”, Policy Research Corporation, 2009.

(9)  CdR 72/2009 fin.

(10)  „Pobrežné regióny“ sa definujú ako územné celky tretieho stupňa (NUTS 3) ohraničené pobrežím alebo územné celky, v ktorých aspoň polovica obyvateľstva žije vo vzdialenosti menej ako päťdesiat kilometrov od mora. Aj Hamburg je pobrežným regiónom, aj keď tieto kritériá nespĺňa, pretože ho mimoriadne ovplyvňuje prítomnosť mora.

(11)  Údaje EEA a projektu Eurosion podľa: „The economics of climate change adaptation in EU coastal areas”, Policy Research Corporation, 2009.

(12)  „10 Messages for 2010 – Coastal ecosystems“, EEA, 2010.

(13)  Brown S., Nicholls R. J., Vafeidis A., Hinkel J., Watkiss P., 2011. Nadácia European Science Foundation odhaduje, že v dôsledku zmien podnebia zanikne pozdĺž atlantického pobrežia 17 % mokradí, pozdĺž Stredozemného mora 31 až 100 % a v Pobaltí 84 až 98 % mokradí (podľa dokumentu „LIFE and coastal management“, Európska komisia, GR pre životné prostredie, 2012).

(14)  „The economics of climate change adaptation in EU coastal areas”, Policy Research Corporation, 2009.

(15)  , Chapter 13 – coastal regions.

(16)  „The economics of climate change adaptation in EU coastal areas”, Policy Research Corporation, 2009.

(17)  ClimateCost (the Full Costs of Climate Change), http://www.climatecost.cc/home.html. Podľa: Brown S., Nicholls R. J., Vafeidis A., Hinkel J., Watkiss P., 2011. Údaje zodpovedajú scenáru „stabilizácie“ ENSEMBLES E1 (van der Linden, Mitchell, 2009; Lowe a kol., 2009), podľa ktorého má hladina mora stúpnuť do roku 2050 o 18 cm a do roku 2080 o 26 cm, pričom sa však predpokladá, že teplota stúpne menej ako o 2 °C oproti predindustriálnej úrovni, teda že súčasné celosvetové politické opatrenia na zmiernenie zmeny podnebia budú účinné. Taký scenár umožňuje dosiahnuť najvhodnejší pomer nákladov a prínosov.

(18)  V prílohách smernice o biotopoch je uvedených 50 druhov pobrežných biotopov a 150 druhov (okrem vtákov), ktoré uprednostňujú pobrežné ekosystémy, 10 Messages for 2010 – Coastal ecosystems, EEA, 2010.

(19)  „10 Messages for 2010 – Coastal ecosystems“, EEA, 2010.

(20)  „The economics of climate change adaptation in EU coastal areas”, Policy Research Corporation, 2009.

(21)  CdR 89/2012 fin.

(22)  CdR 118/2007 fin.

(23)  Táto charta bola odsúhlasená v meste Alghero na Sardínii v júli 2008 a definuje zásady a ciele siete pre dialóg a rozloženie iniciatív ICZM v Stredozemí (ICZM Mediterranean Dialogue).

(24)  Najmä Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007) 575) a rámcová smernica o námornej stratégii (2008/56/ES).

(25)  CdR 269/2011 fin; CdR 5/2011 fin; CdR 245/2010 fin; CdR 72/2009 fin.

(26)  CdR 118/2007 fin.

(27)  Príkladom produktu venovaného celosvetovej kampani ‘Making Cities Resilient – My City is Getting Ready’ www.unisdr.org/campaign je brožúra ‘How To Make Cities More Resilient’, ktorá je osobitne adresovaná vedúcim predstaviteľom miestnych samospráv a ponúka štruktúrovaný úvod k znižovaniu rizika a schopnosti reagovať, ale prináša aj príklady osvedčených postupov a zoznam aktuálne dostupných nástrojov.

(28)  CdR 72/2009 fin.

(29)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému „Smerom k spoločnému systému environmentálnych informácií (SSEI)“, COM(2008) 46 fin.

(30)  CdR 118/2007 fin.

(31)  Európska environmentálna agentúra (2010), „10 Messages for 2010 – Coastal ecosystems“

(32)  COM(2011) 244 final.

(33)  CdR 269/2011 fin.

(34)  Výbor pre prispôsobovanie (Adaptation Committee) bol vytvorený v rámci dohôd z Cancúnu s cieľom ponúknuť účastníkom dohovoru UNFCCC technickú podporu, usmernenie, priestor pre výmenu znalostí a osvedčených postupov a súčinnosť.

(35)  Územný prístup k zmenám klímy – TACC.

(36)  Stredisko a sieť pre klimatické technológie: http://unfccc.int/ttclear/jsp/CTCN.jsp.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/27


Stanovisko Výboru regiónov „Špecifické regionálne prístupy ku klimatickým zmenám v EÚ na základe príkladu horských regiónov“

2012/C 391/06

VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že horské regióny sú veľmi citlivé na klimatické zmeny a je presvedčený, že by sa malo podporovať začlenenie prispôsobovania sa klimatickým zmenám do širšieho projektu zvyšovania individuálnej a kolektívnej odolnosti, ktorý by zohľadnil všetky navzájom nevyhnutne súvisiace environmentálne, energetické a sociálne problematiky;

konštatuje, že Európska únia zamýšľa v roku 2013 vypracovať adaptačnú stratégiu a pokladá za nevyhnutné začleniť do tejto stratégie miestny a regionálny rozmer v súlade s článkom 174 ZFEÚ, ako aj kapitolu venovanú horským regiónom;

zdôrazňuje, že nárast zraniteľnosti horských oblastí, ku ktorému by podľa očakávaní malo dôjsť v nasledujúcich desaťročiach, si vyžaduje zvýšené úsilie vedeckého výskumu a kvalitný systém výmeny informácií. Je dôležité, aby v rozpočte Európskej únie na roky 2014 – 2020 boli výslovne vyčlenené prostriedky na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Je potrebné zaviesť politické opatrenia na zlepšenie dostupnosti a poskytovania služieb všeobecného záujmu v mimoriadne zraniteľných oblastiach;

zdôrazňuje, že mnohé horské oblasti už začali rozvíjať adaptačné stratégie, a preto je naliehavo nutné koordinovať ciele a skúmať výsledky. Je potrebné zosúladiť environmentálne opatrenia, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené medzi veľký počet združení, výskumných ústavov a orgánov verejnej správy v horských oblastiach.

Spravodajca

Luciano CAVERI (IT/ALDE), člen rady autonómneho regiónu Valle d’Aosta

Referenčný dokument

Stanovisko z vlastnej iniciatívy

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

konštatuje, že v uplynulých rokoch v Európskej únii uzrelo svetlo sveta mnoho odborných publikácií ako aj politických dokumentov a vedeckých projektov, ktoré ukazujú, že horské regióny sú veľmi citlivé na klimatické zmeny, pretože sa tu na malej ploche vyskytujú oblasti odlišujúce sa mierou, expozíciou a vplyvom prúdenia vzduchu. Aj IPCC zaraďuje horské oblasti medzi regióny, ktoré sú najviac ohrozené dôsledkami klimatických zmien (hot spot). V kapitole 13 Agendy 21 (Summit Zeme v Rio de Janeiro, 1992), venovanej osobitne horským regiónom sa ďalej v bode 4 uvádza, že ide o oblasti, ktoré najcitlivejšie reagujú na klimatické zmeny. Táto otázka ostáva naďalej aktuálnou aj v rámci konferencie Rio+20 v júni 2012. Horské oblasti sú najviac zalesnenými oblasťami Európy, vďaka čomu absorbujú veľké množstvo CO2, a podieľajú sa tak aj na zlepšovaní kvality vzduchu tým, že zmierňujú škodlivý dosah znečistenia, a sú dôležité aj z hľadiska vodných zdrojov a krajinných prvkov. Tieto oblasti sú však citlivé na zmenu klímy. Horské oblasti majú spolu s pobrežnými zónami najväčší význam pre cestovný ruch, a to vďaka svojej klíme, biodiverzite, rozmanitosti krajiny, vodným zdrojom, kultúre, architektúre, tradíciám a zvykom;

2.

poukazuje na to, že klimatické zmeny sa dotýkajú všetkých častí Európskej únie a vlastne celého sveta, ale konkrétne účinky na dané územie, a teda potrebné prípravy a odpovede na tieto účinky závisia od širokej škály faktorov. Akékoľvek opatrenia na riešenie klimatických zmien musia preto zohľadniť špecifické podmienky jednotlivých území. Miestne a regionálne orgány zastúpené vo Výbore regiónov sú preto kľúčovými partnermi pri navrhovaní a vykonávaní vhodných riešení;

3.

poukazuje na to, že klimatické zmeny a ich dôsledky patria k hlavným výzvam, ktorým čelia miestne a regionálne orgány v Európskej únii. Prvou prioritou musí byť v tejto súvislosti prijatie nevyhnutných krokov, aby sme sa čo najviac usilovali obmedziť nárast priemernej globálnej teploty (zmiernenie), a aby sme sa tiež na rôznych úrovniach pripravili na tie zmeny, ktoré sú neodvrátiteľné (prispôsobenie);

4.

zdôrazňuje, že horské oblasti sú pokladnicou biodiverzity, ktorú ohrozujú prudké zmeny podnebia: zo všetkých lokalít spadajúcich do sústavy Natura 2000 sa 43 % nachádza v horských oblastiach a 118 zo 1 148 biologických druhov uvedených v prílohách II a IV smernice o ochrane prirodzených biotopov má spojitosť s horským prostredím (1);

5.

poukazuje na to, že zmeny podnebia, ktoré sú takmer nepostrehnuteľné v nížinatých oblastiach, sa v horských oblastiach prejavujú oveľa výraznejšie a umožňujú včasne stanoviť diagnózu tendencií klimatického vývoja v širšom meradle, vďaka čomu sú pre vedecký výskum skvelým zdrojom pozorovaní a skúšobným kameňom rozvoja a hodnotenia adaptačných opatrení;

6.

opakovane zdôrazňuje, že ku klimatickým zmenám už dochádza. Ich vplyvom sa zvyšuje hydrogeologické riziko (povodne, zosuvy pôdy) a zraniteľnosť osôb a infraštruktúry, znižuje dostupnosť vody, predovšetkým v lete (aj na priľahlých nehorských územiach), mení vodný režim prietoku riek (v alpskom regióne sa očakáva, že bude častejšie dochádzať k maximálnemu naplneniu korýt vodných tokov v zimnom období a k suchám v letných mesiacoch). Ďalej spôsobujú ústup ľadovcov a redukciu permafrostu (od roku 1850 ľadovce zmenšili svoj objem o približne dve tretiny, pričom k výraznému zrýchleniu tohto trendu došlo po roku 1985), obmedzujú trvanie a intenzitu snehovej pokrývky, najmä v pásme do nadmorskej výšky 1 500 m, menia frekvenciu výskytu lavín, ohrozujú biodiverzitu a migráciu zvierat a rastlín, majú za následok zmeny hospodárstva v oblasti cestovného ruchu v zimnom i letnom období a výroby energie z vodných zdrojov, vyvolávajú neistotu v oblasti poľnohospodárskej výroby a spôsobujú škody lesnému hospodárstvu. Alpské prostredie sa vzhľadom na svoj citlivý charakter a tento prudký vývoj klimatických podmienok stalo oblasťou s „trvalým znevýhodnením“. Nárast teploty zaznamenaný v Alpách za uplynulých 150 rokov (+ 1,5 °C) je dvojnásobne vyšší než celosvetová priemerná hodnota + 0,7 °C (2). Zraniteľnosť alpských vodných zdrojov bola v roku 2009 predmetom prieskumu Európskej environmentálnej agentúry (3);

7.

zdôrazňuje, že horské tradície a kultúry sú založené na dôležitej koncepcii, ktorej podstatou je uvedomovanie si environmentálnych obmedzení a príležitostí. Úzke fyzické väzby na konkrétne územie umožnili postupne vypracovať dobre premyslené kritériá udržateľnosti a racionálneho využívania zdrojov. Tieto základné hodnoty možno včleniť do modernej koncepcie pomocou nových technológií, a tým vytvoriť znalosti a modely rozvoja, ktoré budú užitočné nielen pre horské oblasti, ale aj okrajové regióny, a v mnohých prípadoch môžu mať všeobecnú platnosť (ako napr. model partnerstva medzi vidieckymi a mestskými oblasťami RURBAN –TCUM/Eu GR REGIO);

8.

prízvukuje, že klimatické zmeny budú väčšou výzvou pre našu prispôsobivosť než akákoľvek iná prekážka, ktorú musel človek vo svojich dejinách doteraz prekonať, avšak sú len čiastkovým ukazovateľom komplexnejšej krízy životného prostredia a celého ľudstva, ktorá sa týka aj:

dostupnosti obnoviteľných prírodných zdrojov (voda, lesy, zásoby rýb, čerpanie biomasy),

poklesu kvality aj kvantity zdrojov a služieb súvisiacich s daným ekosystémom,

poklesu biodiverzity,

nestabilnosti produkcie potravín (vysoké náklady na energiu z fosílnych zdrojov pri výrobe potravín, zmenšovanie plochy obrábateľnej pôdy, strata rovnováhy cyklov uhlíka, dusíka a fosforu),

zníženia dostupnosti nerastných surovín,

zníženia dostupnosti lacnej energie z fosílnych zdrojov (maximálne hodnoty ceny ropy),

znečistenia ovzdušia, vody, pôdy a hromadenia biologicky neodbúrateľného odpadu,

rastu populácie a migračných tokov (aj v dôsledku klimatických zmien);

9.

zdôrazňuje, že tieto problémy vyvolajú rôzne reakcie v hospodárskej a sociálnej oblasti v závislosti od zemepisných regiónov a preto ľutuje, že spomedzi neveľkého počtu projektov, ktoré analyzujú vplyv klimatických zmien na európske hospodárstvo, projekt Spoločného výskumného centra Európskej únie PESETA (2009) nezohľadňuje horské oblasti;

10.

poukazuje na to, že v bielej knihe o adaptácii na zmenu klímy [COM(2009) 147 final] Európska komisia uznáva regionálnu rozmanitosť dôsledkov klimatických zmien ako aj skutočnosť, že akákoľvek stratégia na prispôsobenie sa im bude úspešná jedine pod podmienkou, že bude založená na spolupráci všetkých úrovní riadenia. Adaptácia je dlhodobým dynamickým procesom, pre ktorý sú nevyhnutné úzke väzby medzi politickými rozhodujúcimi činiteľmi, výskumnými a technickými pracovníkmi, podnikateľmi a miestnymi predstaviteľmi verejnej správy;

11.

víta skutočnosť, že na jar 2012 bola spustená verejná konzultácia v rámci príprav európskej adaptačnej stratégie, naplánovanej na rok 2013, ako aj platforma CLIMATE-ADAPT, ktorá je užitočným nástrojom na zhromaždenie príkladov osvedčených postupov a plánovanie na regionálnej úrovni a v mestských oblastiach, vrátane sekcie venovanej horským oblastiam;

Ciele

12.

je presvedčený, že by sa malo podporovať začlenenie prispôsobovania sa klimatickým zmenám do širšieho projektu zvyšovania individuálnej a kolektívnej odolnosti, ktorý by zohľadnil všetky navzájom nevyhnutne súvisiace environmentálne, energetické a sociálne problematiky;

13.

konštatuje, že Európska únia zamýšľa v roku 2013 vypracovať adaptačnú stratégiu a pokladá za nevyhnutné začleniť do tejto stratégie miestny a regionálny rozmer v súlade s článkom 174 ZFEÚ. Bolo by vhodné, aby táto európska adaptačná stratégia obsahovala osobitnú kapitolu venovanú horským regiónom;

14.

zároveň je dôležité, aby európska adaptačná stratégia obsahovala osobitnú kapitolu o najvzdialenejších regiónoch, ktorých podmienky a špecifiká sú uznané v článku 349 ZFEÚ;

15.

zdôrazňuje, že nárast zraniteľnosti horských oblastí, ku ktorému by podľa očakávaní malo dôjsť v nasledujúcich desaťročiach, si vyžaduje zvýšené úsilie vedeckého výskumu a kvalitný systém výmeny informácií. Je dôležité, aby v rozpočte Európskej únie na roky 2014 – 2020 boli výslovne vyčlenené prostriedky na prispôsobenie sa klimatickým zmenám;

16.

žiada, aby sa v súvislosti s novými problémami, ktoré vznikajú v dôsledku klimatických zmien, zaviedli politické opatrenia na zlepšenie dostupnosti a poskytovania služieb všeobecného záujmu v mimoriadne zraniteľných oblastiach;

17.

zdôrazňuje, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a zdroje, ktoré sú na to potrebné, musia dostať väčšiu prioritu než opatrenia na prispôsobovanie sa týmto zmenám. Ak nedosiahneme výrazné celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov, stanovené v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy, nebude možné zabrániť zvyšovaniu globálnej teploty, zmenám klímy a extrémnym klimatickým javom, ktoré budú mať dosah na miestne spoločenstvá;

18.

poukazuje na potrebu určiť úzko prepojené činnosti zamerané na riešenie aktuálnych problémov a zvládanie budúcich problémov v oblastiach, ktoré už sú predmetom plánovania EÚ, a uviesť, ktoré z nasledujúcich rozhodnutí by sa v súlade so zásadou subsidiarity mali prijímať v rámci systému miestnej európskej demokracie:

a)

dosiahnuť maximálnu energetickú účinnosť nových budov a zrealizovať sanáciu jestvujúcich budov;

b)

zachovať a podporiť také modely výstavby v horských regiónoch a vidieckych oblastiach (spolu s vypracovaním územných plánov a plánov v oblasti prírodných zdrojov), ktoré by umožnili rozvoj miest nezlučiteľný so špekuláciami s pôdou. Tým sa zabráni narúšaniu súčasnej krajiny, ekosystémov, prirodzených prostredí a chránených území, ako aj znečisťovaniu vodných zdrojov a pôdy a podporí sa rozvoj zodpovedného cestovného ruchu a napokon aj zotrvanie miestnych obyvateľov v horských oblastiach;

c)

zaviesť energiu z obnoviteľných zdrojov podľa charakteru územia (solárna termická alebo fotovoltaická, veterná, vodná, z biomasy) až po dosiahnutie energetickej sebestačnosti tam, kde to je možné; potreba integrovaných regionálnych energetických plánov, správa prečerpávacích vodných elektrární v závislosti od produkcie fotovoltaickej energie;

d)

zaviesť energetický audit na komunálnej a regionálnej úrovni;

e)

znižovať objem tokov energie a materiálov v miestnych spoločenstvách pri zachovaní rovnakej životnej úrovne (napríklad: Spoločnosť 2000 W, EHT Zürich);

f)

znížiť produkciu odpadu a dosiahnuť maximálnu recyklovateľnosť, podporovať výrobu domáceho kompostu z organického odpadu;

g)

obnoviť miestne potravinové reťazce: kvalitné poľnohospodárstvo a kvalitná živočíšna výroba na podporu hlavne miestnej spotreby a obchod zameraný na turistov; konkrétne podporiť pôdoochranné poľnohospodárstvo (v rámci ktorého sa pôda neobrába alebo sa obrába len minimálne) a ekologickú rastlinnú a živočíšnu výrobu;

h)

riadiť správu lesov v závislosti od čerpania drevnej biomasy na energetické a stavebné účely a pozorne pritom sledovať tlaky pod vplyvom klimatických zmien, prispôsobiť kapacitu teplární na biomasu tak, aby ich spotreba nepresahovala očakávanú ročnú lesnú produkciu; zachovať ochranné lesné pásma; podporiť udržateľné lesné hospodárstvo na produkciu dreva a biomasy, ktoré sú hospodárskymi zdrojmi týchto oblastí;

i)

výrazne obmedziť zaberanie pôdy na výstavbu a infraštruktúru;

j)

znížiť požiadavky na mobilitu rozvojom informačných sietí a IKT, služieb v oblasti informačných technológií a práce na diaľku (čo by umožnilo opätovne osídľovať opustené horské oblasti a zaručiť lepšie využitie týchto oblastí pre cestovný ruch);

k)

podporovať environmentálne zodpovedný a udržateľný cestovný ruch; vytvoriť európske stredisko na monitorovanie cestovného ruchu, rozvíjať agroturistiku;

l)

podporovať ekologické hospodárstvo a inovácie v horskom prostredí v oblasti energetiky, elektroniky, systémov kontroly a monitorovania, vedecký výskum a centrá univerzitného vzdelávania;

m)

vzdelávanie a kultúra: zvyšovať informovanosť verejnosti o naliehavosti problematiky klimatických zmien je nevyhnutným predpokladom kvalitných opatrení v oblasti klímy a adaptačnej stratégie; preto bude potrebné podporovať začleňovanie environmentálnych tém do učebných plánov a verejných osvetových kampaní, napríklad vytvoriť regionálne „kontaktné miesta pre prispôsobovanie sa klimatickým zmenám“ poverené úlohou vypracovať stratégie prispôsobené miestnemu kontextu a informovať občanov; Napríklad: austrálske výskumné stredisko pre prispôsobenie sa klimatickým zmenám Victorian Centre for Climate Change Adaptation Research (VCCCAR – www.vcccar.org.au) integruje na miestnej úrovni rozsiahlejšiu národnú politiku, ktorú koncipovalo ústredné stredisko National Climate Change Adaptation Research Facility (NCCARF – www.nccarf.edu.au);

n)

programy v oblasti civilnej ochrany a predchádzania klimatickým zmenám, prostredníctvom infraštruktúr, systémov meteorologických a hydrologických predpovedí a včasného varovania, rýchlej výmeny informácií s verejnosťou, cvičení ako predchádzať škodám a zachraňovať osoby.

19.

zdôrazňuje, že mnohé horské oblasti už začali rozvíjať adaptačné stratégie, a preto je naliehavo nutné koordinovať ciele a skúmať výsledky. Je potrebné zosúladiť environmentálne opatrenia, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené medzi veľký počet združení, výskumných ústavov a orgánov verejnej správy v horských oblastiach;

20.

žiada, aby sa monitorovali dosiahnuté výsledky prostredníctvom vypracovania ukazovateľov účinnosti opatrení, dosiahnutej výkonnosti a zjednotenej konzultačnej databázy na vyhľadávanie projektov a energetického katastra;

21.

na záver zdôrazňuje, že príčinami a dôsledkami zmeny klímy sa treba zaoberať na všetkých úrovniach, z hľadiska rôznych zemepisných spoločenstiev a na celosvetovej úrovni. Často sú to práve tie najchudobnejšie spoločenstvá, ktoré sú ako prvé vystavené negatívnym dôsledkom zmeny klímy a potrebujú osobitnú pomoc. Európska únia a členské štáty by mali vyčleniť prostriedky na zmiernenie a prispôsobenie podľa priorít stanovených v dohodnutých stratégiách a medzinárodných zmluvách a využívať ich na takej úrovni, na ktorej budú najefektívnejšie. Z tohto dôvodu by mali byť miestne a regionálne orgány zapojené do prípravy opatrení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, aby boli maximálne využité ich znalosti a skúsenosti a ich blízkosť k občanom.

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  Európska environmentálna agentúra (EEA): „Europe's ecological backbone: Recognising the true value of our mountains“, správa 6/2010.

(2)  JRC/WHO, „Impacts of Europe's changing climate“, správa 4/2008: http://www.eea.europa.eu/publications/eea_report_2008_4.

(3)  EEA, „Regional climate change and adaptation. The Alps facing the challenge of changing water resources“, správa 8/2009.


III Prípravné akty

VÝBOR REGIÓNOV

97. plenárne zasadnutie v dňoch 8., 9. a 10. októbra 2012

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/31


Stanovisko Výboru regiónov „Nový viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2013“

2012/C 391/07

VÝBOR REGIÓNOV

varuje pred takým scenárom, ktorý by viedol k odloženiu dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR) na neskôr než na začiatok roka 2013;

zdôrazňuje, že veľká časť verejných investícií v členských štátoch závisí od štrukturálnych fondov, a pripomína záväzky, ktoré členské štáty prijali v rámci Paktu pre rast a zamestnanosť uzavretého na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012;

na základe aktualizovaného návrhu Komisie zo 6. júla 2012 podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, aby budúci rozpočet predstavoval minimálne 1,14 % HND EÚ (s prihliadnutím na pristúpenie Chorvátska);

ľutuje, že veľká väčšina otázok, ktoré spadajú do rokovacieho rámca Rady, vrátane akejkoľvek formy makroekonomickej podmienenosti, sú otázky, pri ktorých by sa malo uplatňovať spolurozhodovanie, a nie postup schvaľovania;

nesúhlasí s tým, že metóda rozdeľovania národných dotácií a maximálna výška pridelených prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka sú súčasťou rokovacieho rámca Rady; domnieva sa, že tu ide o oblasť spolurozhodovania a tiež o oblasť povinnej konzultácie s VR, a vyhradzuje si možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak Európska komisia nepredloží taký legislatívny návrh, ku ktorému môže výbor zaujať stanovisko;

oceňuje súčasný systém rokovania v Rade umožňujúci zaoberať sa v rámci rokovaní súčasne výdavkami aj zdrojmi a potvrdzuje, že súhlasí so zavedením dvoch nových vlastných zdrojov, ktoré navrhuje Komisia, t. j. zdroja založeného na DPH a novej dane z finančných transakcií (DFT);

plne podporuje návrh Rady zmeniť politiku súdržnosti skôr na podokruh než na podstrop a opätovne žiada, aby sa zvýšili prostriedky, ktoré boli na ňu vyčlenené (aspoň do takej výšky, aká bola stanovená na obdobie rokov 2007 – 2013), a potvrdzuje svoju podporu návrhu zaviesť novú kategóriu tzv. regiónov v etape prechodu;

oceňuje návrh Rady začleniť programy Galileo, ITER a GMES do okruhu 1, a opätovne požaduje, aby bol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii takisto začlenený do VFR.

Hlavná spravodajkyňa

Mercedes BRESSO (IT/SES), členka zastupiteľstva regiónu Piemonte

Referenčné dokumenty

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

COM(2012) 388 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020

COM(2012) 42 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.

berie na vedomie, že Komisia uverejnila 6. júla 2012 zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, v ktorom zohľadnila tak pristúpenie Chorvátska, ako aj výpočty na základe najnovších štatistík (2007 – 2009);

2.

víta skutočnosť, že 13. júna 2012 bolo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu prijaté uznesenie o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch, a oceňuje, že sa v ňom zdôraznilo, že rozpočet EÚ je naozaj na 94 % investičným rozpočtom a že jej administratívne výdavky sú proporčne veľmi nízke. Poukazuje na multiplikačný a pákový efekt, ktorý majú tieto investície v podobe spolufinancovania zo strany súkromných a verejných subjektov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, a zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu, ktorú rozpočet EÚ zohráva ako stabilný viacročný zdroj verejných financií na podporu rastu a zamestnanosti;

Prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania

3.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasným vývojom rokovaní v Rade v súvislosti s celkovou výškou viacročného finančného rámca (VFR), obsahom politík a zdrojmi. Tento vývoj by mohol ohroziť zachovanie prostriedkov pre tri kategórie regiónov definované v rámci politiky súdržnosti. Dúfa teda, že bude možné dospieť k pozitívnemu výsledku ešte pred mimoriadnym summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 22. a 23. novembra 2012. Pomohlo by to ukončiť patovú situáciu medzi dvoma zákonodarcami, čím by sa zabránilo zdržaniu, ktoré by uškodilo Európskej únii, a stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa mohla bez meškania uplatňovať;

4.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzi záväzkami, ktoré členské štáty prijali v rámci Paktu pre rast a zamestnanosť uzavretého na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012, a niektorými ich postojmi počas rokovaní existuje zjavný nesúlad;

5.

pripomína, že vzhľadom na závažnosť hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá zasiahla EÚ, je obzvlášť naliehavé začať programy v roku 2014, pretože len tak bude možné využiť európske fondy, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu investícií v členských štátoch, regiónoch a mestách;

6.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ sa v porovnaní s rozpočtom členských štátov zmenšil, hoci Lisabonskou zmluvou sa zároveň rozšírili právomoci a úlohy Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť (článok 27 ods. 3 Zmluvy o EÚ), klimatické zmeny (článok 191 ZFEÚ), energetiku (článok 194 ZFEÚ), šport (článok 165 ZFEÚ), vesmír (článok 189 ZFEÚ), cestovný ruch (článok 195 ZFEÚ) a civilnú ochranu (článok 196 ZFEÚ);

7.

zdôrazňuje, že veľká časť verejných investícií v členských štátoch závisí od štrukturálnych fondov, ktoré v 13 členských štátoch predstavujú viac než 30 % verejných investícií a v 6 členských štátoch viac než 60 %;

8.

uznáva, že zmluvy (článok 312 ZFEÚ) obsahujú špecifické ustanovenia pre prípad, že by VFR nebol prijatý do konca roka 2013, keď prestane platiť právny základ pre všetky viacročné výdavkové programy EÚ s výnimkou prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zdôrazňuje, že medzi týmito špecifickými ustanoveniami zmluvy je uvedená i právna povinnosť zložiek rozpočtového orgánu pokračovať v rokovaniach. Upozorňuje však, že prijať nové sektorové programy bez nariadenia o VFR alebo predĺžiť súčasné programy by mohlo byť mimoriadne zložité;

9.

varuje pred takým scenárom, ktorý by viedol k odloženiu dohody o VFR na neskôr než na začiatok roka 2013, pretože by to znemožnilo plánovanie programov a pridelenie finančných prostriedkov zo spoločného strategického rámca po roku 2014, čo by malo negatívny dosah na európsku hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Domnieva sa, že odloženie dohody o VFR na neskôr než na začiatok roka 2013 by spochybnilo aj programové obdobie 2014 – 2020, ktoré Komisia, Európsky parlament a Rada doposiaľ plánovali, a že by bolo potrebné prehodnotiť možnosť, ktorú pôvodne odporúčal VR, t. j. programové obdobie 5+5 rokov po prechodnom období jedného roka alebo dvoch rokov;

10.

opakuje svoj názor, že EÚ musí mať dôveryhodný rozpočet vo výške najmenej 1 % HND EÚ, aby mohla plniť hlavné ciele Únie v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a potrebami miestnych a regionálnych územných celkov. Pripomína, že Rada stanovila v roku 2000 strop vlastných zdrojov na 1,29 % HND pre viazané rozpočtové prostriedky a 1,23 % pre platobné rozpočtové prostriedky. Zdôrazňuje, že odvtedy sa rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov a stropom stanoveným vo VFR neustále zvyšuje a predstavuje 25 %. Okrem toho zdôrazňuje, že VFR stanovuje iba hornú hranicu výdavkov, zatiaľ čo ročný rozpočet EÚ nikdy ani zďaleka nedosahoval túto hranicu, ani pokiaľ ide o záväzky, ani pokiaľ ide o platby. VR preto na základe aktualizovaného návrhu Komisie zo 6. júla 2012 podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, aby budúci rozpočet predstavoval 1,14 % HND EÚ (s prihliadnutím na pristúpenie Chorvátska);

11.

oceňuje, že v rokovacom rámci z 18. septembra 2012 sa zrušuje návrh ukončiť program potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi. Ľutuje však, že otázka rozpočtu na tento program ostáva nevyjasnená, a opakuje, že sa zasadzuje za to, aby tento program zostal v okruhu 2 VFR;

12.

víta určité aspekty diskusného dokumentu cyperského predsedníctva (z 30.augusta 2012), má však určité obavy v spojitosti s návrhmi o politike súdržnosti, najmä v súvislosti s oprávnenosťou tzv. záchranných sietí pre regióny a členské štáty, ich rozsahom a pokrytím, a odmieta neadekvátne úpravy pre regióny v etape prechodu a rozvinutejšie regióny;

Oblasti spolurozhodovania

13.

ľutuje, že veľká väčšina otázok, ktoré spadajú do rokovacieho rámca Rady (znenie z 19. júna 2012), konkrétne body 21 až 47 a 53 až 78, sú otázky, pri ktorých by sa malo uplatňovať spolurozhodovanie, a nie postup schvaľovania. Zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť v plnom rozsahu zapojený do prebiehajúcich rokovaní;

14.

nesúhlasí s tým, že metóda rozdeľovania národných dotácií a maximálna výška pridelených prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka sú súčasťou rokovacieho rámca Rady (body 30 až 45), ale nefigurujú v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach pre päť fondov spoločného strategického rámca. Vyjadruje tiež počudovanie nad tým, že v bode 35 rokovacieho rámca z 18. septembra 2012 sa pri rozdeľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov medzi členské štáty zohľadňujú ciele stratégie Európa 2020. Núka sa otázka, či tieto ciele skutočne predstavujú rozvojové potreby regiónov, ale vyvstávajú tu aj dôležité otázky v súvislosti s riadením a metodikou, keďže pri navrhovaní týchto cieľov v roku 2010 sa určite nepočítalo s tým, že budú zohrávať takúto úlohu pri rozdeľovaní prostriedkov;

15.

domnieva sa, že v súlade s článkom 177 ZFEÚ tu nejde len o oblasť spolurozhodovania, ale tiež o oblasť povinnej konzultácie s VR, a že teda v mene ochrany svojich výhradných práv podľa článku 263 tretieho odseku ZFEÚ bude VR ďalej posudzovať právny kontext v tejto súvislosti a vyhradzuje si možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak Európska komisia nepredloží taký legislatívny návrh, ku ktorému môže výbor zaujať stanovisko;

16.

v nadväznosti na svoje stanoviská prijaté začiatkom roku 2012 k rôznym legislatívnym návrhom Európskej komisie:

a.

pokiaľ ide o podokruh 1b a fondy spoločného strategického rámca (SSR): opätovne potvrdzuje svoju podporu návrhu zaviesť novú kategóriu tzv. regiónov v etape prechodu, ako aj potrebu zohľadniť špecifické podmienky najvzdialenejších regiónov pri prístupe k fondom, a to v súlade s článkom 349 ZFEÚ (rokovací rámec, bod 25), stanoviť hornú hranicu pre európsku územnú spoluprácu na 300 km s výnimkou najvzdialenejších regiónov, na ktoré sa toto kritérium nevzťahuje (tamže, bod 27), vytvoriť „záchrannú sieť“ pre regióny, ktoré už nebudú spadať do cieľa Konvergencia, vo výške najmenej dvoch tretín ich dotácie na obdobie rokov 2007 – 2013 (tamže, bod 44). Takisto podporuje návrh Európskej komisie týkajúci sa miery spolufinancovania, okrem jej zvýšenia na 85 % pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, a podporuje tiež návrh, aby sa miera spolufinancovania uplatňovaná pri medziregionálnej spolupráci v najvzdialenejších regiónoch zvýšila z 50 % na 85 % (tamže, bod 46), ako aj návrh, aby program potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi radšej zostal v okruhu 2 VFR, a nebol začlenený do pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu v rámci okruhu 1 (tamže, bod 48), návrh zvýšiť mieru spolufinancovania o 10 percentuálnych bodov v prípade členských štátov, ktoré majú prechodné rozpočtové problémy (tamže, bod 47, možnosť a)), vytvoriť SSR pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo (EFNRH) (tamže, bod 65), stanoviť výšku predbežného financovania v roku 2014 na 2 %, v roku 2015 na 3 % a v roku 2016 na 3 % (tamže, bod 75) a návrh, aby DPH bola oprávneným výdavkom na účely výpočtu príspevku z fondov SSR (tamže, bod 78, možnosť c);

b.

pokiaľ ide o okruh 2: potvrdzuje, že podporuje čo najrýchlejšiu konvergenciu a presný harmonogram konvergencie členských štátov (tamže, bod 53), návrh obmedziť výšku priamych platieb na 200 000 EUR namiesto 300 000 EUR vrátane ekologickej zložky, pričom znižovať by sa začalo od 100 000 EUR namiesto 200 000 EUR (tamže, bod 54), návrh, aby ekologická zložka predstavovala 30 % (tamže, bod 56). Podporuje tiež možnosť presunúť rozpočtové prostriedky z prvého piliera do druhého (tamže, bod 57), odmieta však akýkoľvek presun v opačnom smere, keďže je potrebné zabezpečiť medzi týmito dvoma piliermi SPP rozpočtovú rovnováhu (tamže, bod 58). Podporuje tiež návrh začleniť regióny v etape prechodu do nariadenia o rozvoji vidieka (tamže, bod 62), je však proti tomu, aby sa vytvorila nová rezerva pre krízové situácie v sektore poľnohospodárstva v navrhovanej podobe (tamže, bod 64);

17.

v súvislosti s prostriedkami vyčlenenými na cieľ európskej územnej spolupráce opakuje svoj návrh, aby sa tieto prostriedky prideľovali na jednotlivé programy spolupráce, a nie členským štátom. Žiada preto o revíziu bodu 40 rokovacieho rámca z 18. septembra 2012. Navyše v súčasnej situácii rokovanie o pridelení prostriedkov len na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu vedie k tomu, že sa medziregionálna spolupráca považuje za relikt týchto dvoch typov spolupráce;

18.

v snahe stimulovať zapojenie príjemcov podporuje návrh viac využívať pôžičky, skôr ako sa spoliehať predovšetkým na nenávratné granty. Takisto sa domnieva, že vrátené pôžičky by mali byť potom opäť dostupné prostredníctvom mechanizmov prevádzkového kapitálu;

Nové vlastné zdroje

19.

opakuje, že by chcel, aby sa vykonala reforma súčasného systému vlastných zdrojov, ktorá umožní znížiť priame príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ a súčasne zvýšiť dostupné vlastné zdroje EÚ v záujme zvládnutia budúcich výziev (1) a zároveň bude reagovať na potrebu zrušiť súčasné finančné korekcie a výnimky. Domnieva sa preto, že nový viacročný finančný rámec by mal v snahe o transparentnosť, rovnováhu a udržateľnosť, ako to vyhlásil Európsky parlament, spočívať na dohode o nových vlastných zdrojoch;

20.

oceňuje súčasný systém rokovania v Rade umožňujúci zaoberať sa v rámci rokovaní súčasne výdavkami aj zdrojmi a potvrdzuje, že súhlasí so zavedením dvoch nových vlastných zdrojov, ktoré navrhuje Komisia, t. j. zdroja založeného na DPH a novej dane z finančných transakcií (DFT);

21.

v tejto súvislosti vyzýva niektoré konkrétne členské štáty, aby nepoškodzovali svojich obyvateľov, podniky a miestne a regionálne orgány tým, že odmietnu zaviesť novú daň z finančných transakcií, pretože ich odmietnutie povedie k posilnenej spolupráci a vytvoreniu Európy, ktorá bude mať z hľadiska rozpočtu dvojaký meter;

22.

zastáva názor, že DFT v rámci posilnenej spolupráce môže z právneho hľadiska poslúžiť ako základ pre nový vlastný zdroj EÚ a že krajiny, ktoré sa zapoja, by mohli časť vyzbieraných príjmov presunúť do rozpočtu EÚ. V dôsledku tohto presunu by sa však rovnakou mierou mal znížiť ich príspevok založený na HND, čo by však nemalo ovplyvniť pravidlá používané pri výpočte príspevkov krajín, ktoré sa nezapoja;

23.

potvrdzuje, že podporuje zjednodušenie mimoriadne zložitého systému znižovania príspevkov a korekčných opatrení a nahradenie súčasného systému znižovania všeobecným korekčným mechanizmom;

Makroekonomická podmienenosť

24.

vyjadruje počudovanie nad tým, že tzv. technická úprava nariadenia Rady, ktorú navrhuje Komisia, zahŕňa taký podstatný prvok, akým je rozšírenie makroekonomickej podmienenosti, ktorá sa uplatňovala len v prípade Kohézneho fondu, na všetkých päť fondov spoločného strategického rámca (pozri článok 8 zmeneného návrhu nariadenia);

25.

opakuje, že sa jednoznačne a rozhodne stavia proti akejkoľvek forme makroekonomickej podmienenosti a nepovažuje za vhodné, aby sa rozšírila na všetky rozpočtové okruhy, ako to žiadajú niektoré členské štáty;

26.

pripomína, že ide o oblasť spolurozhodovania, o ktorej by sa malo rozhodnúť v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach pre päť fondov zahrnutých do SSR;

Štruktúra, dĺžka trvania a pružnosť viacročného finančného rámca

27.

plne podporuje návrh Rady zmeniť politiku súdržnosti skôr na podokruh než na podstrop, ale trvá na tom, aby nástroj na prepojenie Európy, vzhľadom na to, že jeho podstata je odlišná, nebol začlenený do tohto podokruhu. Naďalej ľutuje, že sa nevyužila príležitosť zoskupiť v jednom jedinom okruhu všetky zdroje financovania na podporu územného rozvoja (t. j. päť fondov spoločného strategického rámca);

28.

opätovne požaduje, aby v rámci každého okruhu existovala pružnosť a aby sa vytvorila flexibilná rezerva umožňujúca získať prostriedky alebo rezervy, ktoré sa do polovice daného obdobia nevyužili, namiesto toho, aby sa vracali členským štátom. Domnieva sa, že takáto flexibilná rezerva by sa mohla využiť najmä na makroekonomické a finančné opatrenia, ktoré by umožnili anticipovať asymetrické šoky v Európskej únii;

29.

opäť konštatuje, že podľa predloženého návrhu sa má v roku 2016 vykonať „posúdenie“ implementácie viacročného finančného rámca, a znovu vyslovuje názor, že namiesto toho by sa v roku 2017 mala vykonať úplná revízia v polovici obdobia (ktorej súčasťou by bolo aj navrhované posúdenie);

Stropy pre záväzky a platby

30.

pokiaľ ide o výšku prostriedkov pre hlavné podokruhy VFR:

a.

potvrdzuje, že podporuje návrhy Európskej komisie týkajúce sa nástroja na prepojenie Európy (50 miliárd EUR), programu Horizont 2020 (80 miliárd EUR), dvoch prvých pilierov SPP (372 miliárd EUR v stálych cenách), programu Tvorivá Európa (1,6 miliárd EUR) a nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti EÚ (70 miliárd EUR);

b.

opätovne žiada, aby sa zvýšili prostriedky vyčlenené na politiku súdržnosti (aspoň do takej výšky, v stálych cenách, aká bola stanovená vo finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013), na Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo a program LIFE a aby sa vyrovnali rozpočtové prostriedky určené na dva piliere SPP v prospech rozvoja vidieka;

Programy mimo viacročného finančného rámca

31.

opakuje svoju žiadosť, aby sa zachoval Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a aby bol začlenený do VFR, avšak podobne ako Európsky parlament trvá na tom, aby sa vzhľadom na jeho nepredvídateľnú povahu zapísal do rozpočtu vo výške presahujúcej strop príslušného rozpočtového okruhu. Zároveň je proti rozšíreniu využívania tohto fondu na kompenzáciu účinkov bilaterálnych alebo multilaterálnych obchodných dohôd na poľnohospodársku činnosť (tamže, bod 95);

32.

oceňuje návrh Rady začleniť programy Galileo, ITER a GMES do okruhu 1 viacročného finančného rámca (tamže, príloha I), ako o to žiadal vo svojom stanovisku o novom viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2013;

33.

požaduje, aby sumy zodpovedajúce výške spomínaných rezerv boli takisto uvedené vo VFR;

Program zjednodušenia

34.

zastáva názor, že požiadavka lepšej kvality výdavkov, za ktorú sa zasadzujú členské štáty aj Európsky parlament, zatiaľ nebola uspokojivo zohľadnená, pretože boli zavedené nové postupy kontroly a auditu, zvýšila sa zložitosť postupov, kladie sa nadmerný dôraz na výsledky a kvantitatívne čerpanie na úkor kvality stratégií, čo napokon vedie k čoraz väčšej centralizácii, ktorá penalizuje nižšie úrovne správy v porovnaní s vyššími;

35.

želá si, aby oznámenie o kvalite výdavkov, ktoré avizovala Európska komisia, umožňovalo rozlíšiť zúčtovanie verejných investičných výdavkov v súlade s paktom stability;

36.

nesúhlasí s nadmerným uplatňovaným delegovaných aktov Komisiou, a to napríklad tých, ktoré sa navrhujú v prípade orientačných činností spoločného strategického rámca. Povedie to k vylúčeniu VR z európskeho konzultačného a rozhodovacieho postupu, a to i napriek tomu, že môže ísť o oblasti, ktoré majú pre územné samosprávy zásadný význam;

37.

naopak rozhodne súhlasí s názorom Komisie, že zjednodušenie na úrovni EÚ bude plne efektívne len vtedy, ak sa bude zároveň vyvíjať primerané úsilie na celoštátnej a nižšej úrovni, pričom zdôrazňuje, že najviac úsilia musia vyvinúť jednotlivé štáty;

38.

oceňuje navrhovanú racionalizáciu programov zahrnutých do viacročného finančného rámca, najmä zníženie počtu navrhnutých finančných programov a zoskupenie programov a podprogramov v mnohých oblastiach;

39.

zasadzuje sa za to, aby Európska investičná banka bola užšie zapojená do realizácie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

COM(2012) 388 final

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Osobitné nástroje – rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, nástroj flexibility, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, rezerva pre prípad krízy v sektore poľnohospodárstva a mimoriadna rezerva – sú nevyhnutné, aby Únia mohla reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo financovať jasne identifikované výdavky, ktoré by sa nemohli financovať v rámci stanovených stropov pre jeden alebo viaceré okruhy finančného rámca. Preto je nevyhnutné zabezpečiť pomocou osobitných ustanovení možnosť zahrnúť do rozpočtu viazané rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo finančnom rámci, pokiaľ je potrebné využiť osobitné nástroje.

Osobitné nástroje – rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, nástroj flexibility a mimoriadna rezerva – sú nevyhnutné, aby Únia mohla reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo financovať jasne identifikované výdavky, ktoré by sa nemohli financovať v rámci stanovených stropov pre jeden alebo viaceré okruhy finančného rámca. Preto je nevyhnutné zabezpečiť pomocou osobitných ustanovení možnosť zahrnúť do rozpočtu viazané rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo finančnom rámci, pokiaľ je potrebné využiť osobitné nástroje.

Zdôvodnenie

Keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by mal byť začlenený do VFR a namiesto vytvorenia rezervy pre prípad krízy v sektore poľnohospodárstva by sa mali zaviesť skutočné právne predpisy, je nevyhnutné tieto dva finančné nástroje zo zoznamu vyškrtnúť.

Pozmeňovací návrh 2

COM(2012) 388 final

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

V prípade zrušenia pozastavenia rozpočtových záväzkov týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo súvisiaceho s makroekonomickou podmienenosťou v súvislosti s koordináciou hospodárskych politík členských štátov rozhodne Rada v súlade so zmluvou a s príslušným základným právnym aktom o presune pozastavených záväzkov do nasledujúcich rokov. Pozastavené záväzky roku n nemôžu byť opäť zahrnuté do rozpočtu po roku n + 2.

V prípade zrušenia pozastavenia rozpočtových záväzkov týkajúcich sa Kohézneho fondu súvisiaceho s makroekonomickou podmienenosťou v súvislosti s koordináciou hospodárskych politík členských štátov rozhodne Rada v súlade so zmluvou a s príslušným základným právnym aktom o presune pozastavených záväzkov do nasledujúcich rokov. Pozastavené záväzky roku n nemôžu byť opäť zahrnuté do rozpočtu po roku n + 2.

Zdôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa makroekonomickej podmienenosti by sa i naďalej mali uplatňovať len na Kohézny fond, ako sa to robí už od jeho zriadenia.

V Bruseli 9. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  Bod 65 stanoviska Výboru regiónov na tému „Nový viacročný finančný rámec po roku 2013“, ktoré bolo prijaté na 93. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2012.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/37


Stanovisko Výboru regiónov „Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)“

2012/C 391/08

VÝBOR REGIÓNOV

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ, ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov.

Spravodajca

Witold KROCHMAL (PL/EA), člen rady mesta a gminy Wołów

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

COM(2011) 834 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

2.

zastáva názor, že predložený návrh dopĺňa predchádzajúce iniciatívy EK v rámci stratégie Európa 2020. Oceňuje sa v ňom úloha, ktorú v hospodárskom systéme EÚ zohrávajú MSP a zohľadňujú sa nedostatky a prudko sa meniace podmienky v podnikateľskom prostredí MSP, ktoré môžu spomaľovať, a dokonca i obmedzovať rozvoj podnikov a ich rozmach ich konkurencieschopnosti;

3.

zdôrazňuje, že postoj výboru vychádza z prieskum „Regióny a mestá podporujúce malé a stredné podniky“ (1), ktorý za účasti miestnych a regionálnych samospráv uskutočnila platforma výboru na monitorovanie stratégie Európa 2020;

4.

uvedomuje si, že vyriešiť nedostatky trhu je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov a regiónov, domnieva sa však, že v niektorých oblastiach môže EÚ pomôcť rozširovaním osvedčených postupov, zabezpečením účinného fungovania jednotného trhu, zlepšením podmienok fungovania podnikateľského prostredia, ktoré podnikom vrátane MSP umožňuje udržateľne sa zapojiť do celosvetovej hospodárskej súťaže, čo predpokladá snahu o dosiahnutie hospodárstva s nízkymi emisiami, ktoré efektívne využíva zdroje;

5.

zastáva názor, že tento program výrazne pomôže posilniť dôveru v európsky podnikateľský sektor rovnako na európskych, ako aj na svetových trhoch. Vďaka väčšej dôvere v trhy sa zvýši záujem o podnikateľskú činnosť, a existujúce podniky vrátane MSP, ktoré predstavujú hlavný zdroj hospodárskeho rastu (58 % obratu v EÚ) a zamestnanosti (67 % pracovných miest v súkromnom sektore) a ktoré vytvorili 85 % nových pracovných miest v rokoch 2002 – 2010 v tomto sektore, budú vyvíjať expanzívnejšiu politiku;

6.

považuje za správne, že program vyzdvihuje význam cestovného ruchu ako sektora špecifickej povahy, s ktorým je spätý veľký počet MSP pôsobiacich v EÚ a ktorý zamestnáva veľké množstvo pracovníkov;

7.

zdôrazňuje význam podpory pre podniky a MSP v rôznych etapách ich činnosti, od začínajúcich podnikov až po zabehnuté podniky či podniky vo fáze reštrukturalizácie, za predpokladu, že táto podpora pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť podniku na trhu EÚ ako aj na vonkajších trhoch;

8.

uznáva, že jednou z hlavných podmienok úspechu programu je propagovanie a rozvíjanie podnikateľskej kultúry a etiky v európskej spoločnosti, a preto vníma pozitívne možnosť súťažiť na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o Európsku podnikateľskú cenu a zapojiť sa do ďalších projektov tohto typu;

9.

poukazuje na to, že každoročne tri európske regióny získavajú ocenenie „Európsky podnikateľský región“ ako uznanie za to, že malým a stredným podnikom vytvárajú priaznivé podmienky;

10.

zastáva názor, že s podporou podnikania by sa malo začať už v škole, aby sa vďaka propagovaniu pozitívneho vnímania podnikateľskej a samostatnej zárobkovej činnosti študenti mohli pri výbere povolania uvedomelo rozhodnúť, akú prácu si zvolia, keď budú vstupovať na trh práce. Aby absolventi mohli začať rozvíjať podnikateľskú činnosť v súlade so získanou kvalifikáciou a veľkou pravdepodobnosťou dopytu po službe, ktorú poskytujú, malo by sa dbať na to, aby sa odborná príprava nevzďaľovala potrebám trhu;

11.

vyzýva, aby sa do odborného vzdelávania zahrnuli témy týkajúce sa trendov a vývoja v oblasti podnikania, pretože priebežné vzdelávanie má zásadný význam pre udržanie konkurenčnej úrovne;

12.

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

13.

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

14.

takisto poukazuje na situáciu žien-podnikateliek, ako aj špecifických cieľových skupín, vrátane napríklad podnikateľov z radov prisťahovalcov a cudzincov, ktoré si vyžadujú vypracovanie osobitných iniciatív, pokiaľ ide o rozvoj konkurencieschopnosti ich podnikov, s prihliadnutím na existujúce opatrenia EÚ v tejto oblasti;

15.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby zavádzali program do praxe; osobitne poukazuje na potrebu odstrániť alebo zredukovať byrokratické postupy a prekážky pri získavaní prostriedkov zvonka, a zjednodušiť dokumenty požadované pri verejných súťažiach a upustiť od požiadavky zložiť bankovú záruku pri menších prácach;

Zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov EÚ

16.

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov;

17.

pripomína, že EÚ spolu s členskými štátmi musia zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zlepšenie podnikateľského prostredia a súčasne odstrániť alebo zmenšiť ťažkosti pre MSP z hľadiska prístupu k financovaniu, zlepšiť obmedzenú schopnosť expandovať na trhy mimo domovskej krajiny, tak na jednotnom trhu, ako aj mimo neho, znížiť nadmerné daňové zaťaženie ako aj administratívnu záťaž. Tieto podmienky musia byť splnené, ale zároveň sa musí zabezpečiť aj prístup k znalostiam, novým informačných technológiám, spolupráca s miestnymi odbornými a vysokými školami, ktoré by vo svojich programoch mali zohľadniť MSP ako dynamickú silu európskeho hospodárstva;

18.

zastáva názor, že v programe by sa mala dôraznejšie vyzdvihovať vyššia účasť MSP na činnostiach, projektoch a programoch EÚ v oblasti výskumu a inovácií, a to aj vytváraním verejno-súkromných partnerstiev. Aktívnejšia účasť na výskumných projektoch zvyšuje spôsobilosti podnikov, a tým aj ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.

V návrhu programu pre výskum a inovácie „Horizont 2020“ sa poukazuje najmä na potrebu väčšieho zapojenia MSP do výskumných projektov. Vďaka užšiemu zapojeniu môžu MSP, z ktorých niektoré sú svetovými lídrami, získať prístup k informáciám a poznatkom;

19.

domnieva sa, že len takto bude možné, aby sa podniky a MSP rozvíjali v súlade so záväzkami hospodárstva s nízkymi emisiami využívajúceho najnovšie ekologické technológie, ktoré umožnia zrealizovať ciele politiky v oblasti klímy a energetiky;

20.

víta rozpočet stanovený pre tento program, ktorého výška je 2,522 miliardy EUR. Zároveň podotýka, že suma 1,4 miliardy EUR vyčlenená na finančné nástroje, ktorá je priamo určená na podporu podnikov alebo MSP, predstavuje len 56 % celkového rozpočtu. V prípade, že dopyt po finančných nástrojoch je vyšší, než sa dalo odôvodnene predpokladať, o zmene percentuálneho podielu vyčlenených prostriedkov by mal rozhodnúť výbor, v ktorom sú zastúpené všetky krajiny prijímajúce podporu v rámci Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), v súlade s ustanoveniami článku 16 návrhu nariadenia. Zostávajúca časť rozpočtu určená na opatrenia na podporu prostredia MSP zaručuje efektívne a účinné využívanie prostriedkov vyčlenených na celý program na roky 2014 – 2020;

21.

považuje vyčlenený podiel 1,7 % rozpočtu programu na administratívne výdavky za primeraný, keďže tieto prostriedky musia zaručiť účinnú prevádzku programu a zároveň nadmerne nezaťažujú rozpočet;

22.

zastáva názor, že prostriedky z rozpočtu programu nemôžu nahrádzať iniciatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a mali by zlepšovať a posilňovať tieto opatrenia tým, že im pridajú rozmer EÚ, pomocou lepšej koordinácie a odstránením cezhraničných prekážok brániacich spolupráci súkromných subjektov alebo verejných orgánov. Túto spoluprácu treba podporovať skôr horizontálnym vytváraním sietí, než vertikálnou centralizáciou;

23.

nazdáva sa, že poskytovaná pomoc musí byť plne odôvodnená vytýčenými cieľmi a musí mať pozitívny vplyv v celej Európe prostredníctvom kumulačných a multiplikačných účinkov, ako aj zúročenia dosiahnutých výsledkov;

24.

zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť do veľkej miery závisí od produktivity, inovácie a účinnosti, ktoré sú zdrojom udržateľného rastu príjmov, od schopnosti podnikov plne využiť príležitosti, ako je európsky jednotný trh, a od inštitucionálnych opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky udržateľného rastu podnikov. Preto by sa za prioritné mali považovať projekty zamerané na posilnenie faktorov, ktoré čo najviac ovplyvňujú trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť podnikov a MSP;

25.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že účasť tretích krajín na programe vyplývajúca z protokolov k dohodám o pridružení a v iných dohôd, by sa mala chápať ako príležitosť na rozšírenie oblasti činnosti podnikov, ktoré pôsobia v EÚ, a tiež ako možnosť získať skúsenosti s tým, ako fungujú podniky mimo trhu EÚ; možnosť zúčastniť sa na programe by mali mať aj tretie krajiny, pričom by sa financovanie malo zabezpečiť z prostriedkov iných programov zameraných na spoluprácu členských štátov EÚ s tretími krajinami;

26.

poukazuje na význam rozvoja vzdelávania v oblasti podnikania aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania ako aj na skutočnosť, že by sa mal zameriavať na zručnosti, postoje a uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré umožnia čeliť výzvam súčasného celosvetového trhu, so zreteľom na rešpektovanie tradičných zásad etiky v podnikaní, ktoré sú pre európsku kultúru príznačné;

27.

nazdáva sa, že pri podpore podnikania a formovaní pozitívneho postoja k podnikaniu by sa nemalo zabúdať ani na podnikateľov, ktorí ešte len začínajú pracovať ako samostatne zárobkovo činní a rozbiehajú svoju profesionálnu dráhu, a aj na ženy, ktoré sa púšťajú do tejto činnosti a preberajú na seba riziko;

28.

zastáva názor, že akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám zahŕňajúce nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky by mali byť doplnkom finančných nástrojov, ktoré sa doteraz využívali v politike súdržnosti. Zároveň by mala existovať možnosť spojiť ich s inými presne vymedzenými prostriedkami z členských štátov;

29.

vyzdvihuje pozitívny význam možnosti získať nadnárodné úvery a pôžičky, ktoré MSP umožnia využiť obrovský potenciál jednotného trhu, čím by sa mala posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť hospodárskych iniciatív, napríklad v sektore cestovného ruchu;

30.

osobitnú pozornosť venuje úlohe nástroja vlastného imania pre rast (EFG), ktorý sa zameriava na fondy poskytujúce vysoko rizikový kapitál. Zdôrazňuje, že správcovia programu by náležitým posúdením rizika mali pomôcť podporiť čo najväčší počet MSP vrátane tých, ktoré majú v rámci riadnych bankových postupov malú pravdepodobnosť získať podporu, ale môžu prispieť k posilneniu všeobecného potenciálu MSP a výraznému zníženiu nezamestnanosti;

31.

ostáva skeptický voči nástroju na poskytovanie záruk za pôžičky a naliehavo žiada Komisiu, aby spresnila, aké kritériá boli použité na stanovenie tejto úrovne, keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie nestanovuje žiadne hraničné hodnoty. Poukazuje na to, že úvery určené na začatie hospodárskej činnosti, investície alebo transfer sú často výrazne vyššie než stanovená hranica a obáva sa, že to povedie k situácii, keď program Horizont bude garantovať vyššie pôžičky, i keď je určený iba na inovačné projekty;

32.

vyzýva preto, aby sa opäť uplatňoval predchádzajúci rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktorý nestanovoval žiadne hraničné hodnoty;

33.

považuje za oprávnené pri rokovaniach s inštitúciami, ktoré sa snažia získať prostriedky na pokrytie dlhu, zaujať individuálny prístup, a to pokiaľ ide jednak o výšku prostriedkov, ktorá závisí od výšky zaručeného portfóliového rizika, jednak o trvanie pôžičky;

34.

požaduje, aby finančné nástroje zamerané na rizikový kapitál ako aj prostriedky vyčlenené na pokrytie dlhových portfólií MSP boli neustále monitorované vzhľadom na meniace sa riziko;

Riadenie programu

35.

považuje za správne prenechať nepriame riadenie programu Európskemu investičnému fondu (EIF) a výkonným agentúram, pričom Európska komisia bude zodpovedná za stále monitorovanie programu. Takýto spôsob riadenia zaručuje, že doterajšie pozitívne skúsenosti získané počas 10 rokov činnosti EIF ako nástroja na podporu MSP budú využité;

36.

odporúča tiež využiť skúsenosti, ktoré má v tejto oblasti Európska investičná banka (EIB) ako aj európskej siete na podporu podnikania Enterprise Europe Network, ktorá má skúsenosti v oblasti internacionalizácie MSP, a to aj za hranicami EÚ;

37.

zastáva názor, že na to, aby bol programu realizovaný účinne, t. j. aby bol efektívny, je nevyhnutná úzka spolupráca s regionálnymi a miestnymi orgánmi a inštitúciami, ktoré program riadia a zabezpečujú tok informácií v každej z oblastí realizácie programu;

38.

považuje za dôležité skúsenosti spojené s internacionalizáciou MSP za hranicami EÚ, ako aj poskytovanie informácií na túto tému, ktoré by malo pomôcť MSP znížiť transakčné náklady súvisiace s cezhraničnými činnosťami. Touto oblasťou by sa mali zaoberať odborníci z inštitúcií EÚ v spolupráci s národnými a regionálnymi orgánmi;

39.

upozorňuje aj na možnosť zriadenia informačných centier pre MSP. Výbor však nemá v úmysle určovať ich charakter či špecifiká ich fungovania. Tieto otázky by sa mali vyriešiť v rámci dohôd o mnohostrannej spolupráci štátov a regiónov;

40.

navrhuje, aby sa priame riadenie programu uskutočňovalo najmä na regionálnej úrovni za podpory národných orgánov a pod ich dohľadom. Na tejto úrovni riadenia by mal tiež vytvoriť systém monitorovania rizika spojeného s realizovanými projektmi;

41.

navrhuje tiež, aby sa z monitorovania projektu vychádzalo aj pri hodnotení jeho realizácie na základe ukazovateľov plnenia strednodobých cieľov, ktoré sú uvedené v prílohe I návrhu. Monitorovanie by malo zahŕňať aj informácie týkajúce sa realizácie opatrení podniknutých v rámci programu spätých s ochranou podnebia a realizácie iných opatrení súvisiacich s oblasťami politiky Únie;

42.

zdôrazňuje, že vyššie uvedené činnosti musia byť koherentné a v súlade s kontrolnými opatreniami prijatými Európskou komisiou, ktorej zástupcovia budú spolu s Dvorom audítorov a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať audity, kontroly a inšpekcie na mieste;

43.

nazdáva sa, že stratégie auditu musia umožniť objektívne zhodnotiť realizáciu programu a nemali by byť záťažou pre príjemcov. Systémy kontroly by mali zohľadňovať jednotlivé fázy realizácie projektov, aby nemali negatívny vplyv na ich realizáciu a nespôsobovali nadmerné dodatočné náklady;

Aktuálne hrozby pre program

44.

upozorňuje na skutočnosť, že v súčasnej rozpočtovej situácii vlády štátov v mnohých krajinách využívajú najjednoduchšie spôsoby, ako zvýšiť rozpočtové príjmy, napríklad prostredníctvom zvýšenia rôznych poplatkov zaťažujúcich cenu práce, čo v konečnom dôsledku vedie k zániku MSP alebo ich prechodu do tieňovej ekonomiky. Vyzývame preto na ochranu MSP, pretože vyššie opísaná politika spomaľuje prekonanie hospodárskej krízy a môže prakticky úplne zmariť prínos programu. MSP predstavujú účinný nástroj na znižovanie nezamestnanosti;

45.

zastáva názor, že administratívna záťaž spojená so začatím hospodárskej činnosti a daňové zaťaženie počas jej vykonávania môžu takisto v mnohých krajinách EÚ brzdiť úsilie podnikov a MSP zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Výbor regiónov preto vyzýva, aby sa administratívne bremeno vo všetkých relevantných právnych predpisoch EÚ znížilo do roka 2020 o celých 25 %. Podotýka, že by bolo vhodné zvážiť odstránenie širšej škály prekážok, ktoré musia prekonávať subjekty zo sektora MSP;

46.

nazdáva sa, že pre štáty a regióny, ktoré vytvárajú najpriaznivejšie rámcové podmienky pre MSP, ktoré im umožňujú rozvíjať sa, zvyšovať konkurencieschopnosť a expandovať na vonkajšie trhy, by mali byť v programe navrhnuté dodatočné bonusy na podporu tohto úsilia. Cieľom propagácie pozitívnych prístupov je podnietiť vhodné trendy v iných krajinách a regiónoch;

47.

navrhuje, aby Európska komisia vyvíjala úsilie na zlepšenie prístupu k informáciám o rozvoji trhov v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, pokiaľ ide o pravidlá investovania na ich území, platný právny systém a miestne zvyky v oblasti hospodárskej činnosti;

48.

nazdáva sa, že informácie o vonkajších trhoch musia byť pre MSP ľahko dostupné, t. j. nesmú zbytočne zaťažovať ich rozpočet a musia byť presné a poskytnuté v krátkom čase. Dôležitú úlohu by mali okrem informačných centier pre MSP zohrávať zástupcovia diplomacie EÚ v týchto oblastiach sveta;

49.

zdôrazňuje, že rozvoj podnikateľského ducha v EÚ si vyžaduje zmeny v systéme vzdelávania a odbornej prípravy, a to je dlhodobý proces. Preto by sa mohlo stať, že ciele vytýčené v dlhodobom a strednodobom horizonte nebudú dosiahnuté;

50.

upozorňuje na skutočnosť, že prípadná nadmerná právna úprava činnosti MSP na úrovni EÚ, jednotlivých štátov či na miestnej úrovni môže skomplikovať postupy, ktoré súvisia so samotnou činnosťou ako aj získavaním pomoci v rámci rôznych programov, čo by negatívne ovplyvnilo konkurencieschopnosť MSP. Prednostne treba riešiť problematiku zníženia byrokracie a obmedzenia prekážok spojených so začatím a vykonávaním hospodárskej činnosti.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

COM(2011) 834 final

Odôvodnenie (1)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(1)

Komisia v marci 2010 prijala oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2) (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie v júni 2010 schválila Európska rada. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Európu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácií, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast, ktorých cieľom je zvýšiť dynamickosť a konkurencieschopnosť Európy. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti

(1)

Komisia v marci 2010 prijala oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2) (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie v júni 2010 schválila Európska rada. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Európu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácií, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast, ktorých cieľom je zvýšiť dynamickosť a konkurencieschopnosť Európy. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti.

Pozmeňovací návrh 2

COM(2011) 834 final

Odôvodnenie (6)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov Únie, najmä MSP, k rozvoju znalostnej spoločnosti a vývoju založenému na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program“).

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti podnikov Únie, najmä MSP, k a a rast by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program“).

Zdôvodnenie

Konkurencieschopnosť a udržateľnosť by sa nemali chápať ako samostatné ciele. Konkurencieschopnosť by sa naopak mala chápať ako niečo, čo je závislé od udržateľnosti. Podľa európskej správy o konkurencieschopnosti z roku 2010 udržateľná konkurencieschopnosť odráža schopnosť dosiahnuť a udržať konkurencieschopnosť podniku v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja.

Pozmeňovací návrh 3

COM(2011) 834 final

Odôvodnenie (18)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(18)

Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (3), ktoré Európska rada schválila vo svojich záveroch z októbra 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore významne prispievajú k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie a vytváraniu pracovných miest a majú značný potenciál na rozvoj podnikateľskej činnosti, keďže v ňom pôsobia najmä MSP. V Lisabonskej zmluve sa uznáva dôležitosť cestovného ruchu, pričom sa stanovujú špecifické právomoci Únie v tejto oblasti, ktoré dopĺňajú akcie členských štátov. V súvislosti s iniciatívou týkajúcou sa cestovného ruchu na úrovni Únie existuje jednoznačná pridaná hodnota, najmä v poskytovaní údajov a analýz, v príprave nadnárodných propagačných stratégií a vo výmene najlepších postupov.

(18)

Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (3), ktoré Európska rada schválila vo svojich záveroch z októbra 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore významne prispievajú k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie a vytváraniu pracovných miest a majú značný potenciál na rozvoj podnikateľskej činnosti, keďže v ňom pôsobia najmä MSP. V Lisabonskej zmluve sa uznáva dôležitosť cestovného ruchu, pričom sa stanovujú špecifické právomoci Únie v tejto oblasti, ktoré dopĺňajú akcie členských štátov. cestovného ruchu jednoznačn pridan hodnot, najmä v poskytovaní údajov a analýz, v príprave a vo výmene najlepších postupov.

Pozmeňovací návrh 4

COM(2011) 834 final

Odôvodnenie (20)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(20)

Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania z Únie by sa medzi programom a ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi mali vyvíjať úzke synergie.

(20)

Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania z Únie by sa medzi programom a ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi mali vyvíjať úzke synergie.

Pozmeňovací návrh 5

COM(2011) 834 final

Odôvodnenie (24)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(24)

Účasť príslušných krajín v programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(24)

Účasť príslušných krajín v programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

Pozmeňovací návrh 6

COM(2011) 834 final

Článok 2 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 2

Všeobecné ciele

Článok 2

Všeobecné ciele

1.   Program prispieva k týmto všeobecným cieľom, pričom osobitná pozornosť sa venuje špecifickým potrebám MSP na európskej aj celosvetovej úrovni:

1.   Program prispieva k týmto všeobecným cieľom, pričom osobitná pozornosť sa venuje špecifickým potrebám MSP na európskej aj celosvetovej úrovni:

(a)

posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

(a)

posilnenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie;

(b)

podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP

(b)

podnietenie podnikateľskej kultúry vytvárani a rast MSP

Zdôvodnenie

Konkurencieschopnosť a udržateľnosť by sa nemali chápať ako samostatné ciele, pretože konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska závisí od udržateľnosti a politické opatrenia by mali vychádzať z dlhodobej stratégie.

V politickej iniciatíve „Small Business Act“ pre Európu sa uvádza, že je potrebné vytvoriť kultúru na obranu renomé podnikateľov a túto kultúru, v ktorej sa oceňuje snaha a schopnosť prekonávať náročné prekážky, treba ďalej propagovať a podporovať.

Pozmeňovací návrh 7

COM(2011) 834 final

Článok 2 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 2

Všeobecné ciele

Článok 2

Všeobecné ciele

2.   Dosahovanie cieľov uvedených v odseku 1 sa meria pomocou týchto ukazovateľov:

2.   Dosahovanie cieľov uvedených v odseku 1 sa meria pomocou týchto ukazovateľov:

(a)

percentuálny podiel rastu priemyselného sektora Únie vo vzťahu k celkovému rastu hrubého domáceho produktu (HDP),

(a)

percentuálny podiel rastu priemyselného sektora Únie vo vzťahu k celkovému rastu hrubého domáceho produktu (HDP),

(b)

rast výrobnej produkcie Únie v environmentálnych odvetviach,

(b)

rast výrobnej produkcie Únie v environmentálnych odvetviach ,

(c)

zmeny v administratívnom zaťažení MSP,

(c)

zmeny v administratívnom zaťažení MSP,

(d)

rast MSP, pokiaľ ide o pridanú hodnotu a počet zamestnancov,

(e)

a miera fluktuácie MSP.

()

rast MSP, pokiaľ ide o pridanú hodnotu a počet zamestnancov,

 

()

miera fluktuácie MSP

Pozmeňovací návrh 8

COM(2011) 834 final

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 3

Špecifické ciele

Článok 3

Špecifické ciele

1.   Špecifické ciele programu sú:

1.   Špecifické ciele programu sú:

(a)

zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

(a)

zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie ;

(b)

podpora podnikania, a to aj v rámci špecifických cieľových skupín;

(b)

podpora podnikania, a to aj v rámci špecifických cieľových skupín;

(c)

zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe vlastného imania a k dlhovým financiám;

(c)

zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe vlastného imania a k dlhovým financiám;

(d)

zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo.

(d)

zlepšenie prístupu na trhy vnútri Únie a celosvetovo.

Pozmeňovací návrh 9

COM(2011) 834 final

Článok 6 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

1.   Komisia podporuje akcie na zlepšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, aby sa zvýšila účinnosť, previazanosť a konzistentnosť vnútroštátnych politík podporujúcich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast podnikov v Európe.

1.   Komisia podporuje akcie na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie, najmä MSP, aby sa zvýšila účinnosť, previazanosť a konzistentnosť vnútroštátnych politík podporujúcich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a rast podnikov v Európe

Pozmeňovací návrh 10

COM(2011) 834 final

Článok 6 ods. 2 písm. a)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

(…)

(…)

2.   Komisia môže podporovať akcie určené na vývoj nových stratégií konkurencieschopnosti. Takéto akcie môžu zahŕňať:

2.   Komisia môže podporovať akcie určené na vývoj nových stratégií konkurencieschopnosti. Takéto akcie môžu zahŕňať:

a)

opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov vrátane odolnosti proti katastrofám, a na zabezpečenie vývoja príslušných infraštruktúr, klastrov na svetovej úrovni a podnikových sietí, rámcových podmienok a vývoja udržateľných produktov, služieb a procesov;

a)

opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov vrátane odolnosti proti katastrofám, a na zabezpečenie vývoja príslušných infraštruktúr, klastrov na svetovej úrovni a podnikových sietí, rámcových podmienok a vývoja udržateľných produktov, služieb a procesov ;

Zdôvodnenie

Ak ide o podporu úsilia MSP, jedným z prvých krokov by malo byť presvedčiť ich o prínose, ktoré pre ne bude mať spojenie sa s inými podnikmi s cieľom podniknúť konkrétne kroky, ktoré by inak neboli uskutočniteľné alebo by z nich mali jednotliví účastníci menší zisk. Spolupráca medzi podnikmi sa ukázala ako jedna z najefektívnejších činností s najrýchlejšími účinkami.

Pozmeňovací návrh 11

COM(2011) 834 final

Článok 6 ods. 2 písm. c)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

(…)

(…)

c)

podpora vývoja politiky v oblasti MSP a spolupráce medzi tvorcami politík, najmä vzhľadom na uľahčovanie prístupu k programom a opatreniam pre MSP.

c)

podpora vývoja politiky v oblasti MSP a spolupráce medzi tvorcami politík, najmä vzhľadom na uľahčovanie prístupu k programom a opatreniam pre MSP .

Pozmeňovací návrh 12

COM(2011) 834 final

Článok 6 ods. 2 písm. d)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

Článok 6

Akcie na zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov z Únie

[…]

[…]

 

d)

opatrenia zamerané na podporu inovácií a prenosu poznatkov v celej EÚ, využívanie IKT a inovačných nápadov, ktoré môžu viesť k vzniku nových produktov a služieb vytvárajúcich hospodársky rast a kvalitné pracovné miesta.

Zdôvodnenie

Navrhujeme, aby boli v tomto bode uvedené aj tieto opatrenia, a to vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v rámci strategických cieľov stanovených pre odvetvie cestovného ruchu. Je to v súlade so stratégiou Európa 2020, medzi priority ktorej patrí aj inteligentný rast, pričom jeho predpokladom je rozvoj hospodárstva založeného na poznatkoch a inováciách.

Pozmeňovací návrh 13

COM(2011) 834 final

Článok 8 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

1.   Komisia podporuje akcie zamerané na zlepšenie prístupu MSP k financiám v ich začínajúcej fáze a fáze rastu, ktoré sú komplementárne s používaním finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť komplementárnosť budú tieto akcie úzko koordinované s akciami uskutočnenými v rámci politiky súdržnosti a na vnútroštátnej úrovni. Takéto opatrenia sú zamerané na povzbudenie poskytovania financií v podobe vlastného imania aj dlhových financií.

1.   Komisia podporuje akcie zamerané na zlepšenie prístupu MSP k financiám v ich začínajúcej fáze a fáze rastu, ktoré sú komplementárne s používaním finančných nástrojov pre MSP členskými štátmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť komplementárnosť budú tieto akcie úzko koordinované s akciami uskutočnenými v rámci politiky súdržnosti, a na vnútroštátnej úrovni. Takéto opatrenia sú zamerané na povzbudenie poskytovania financií v podobe vlastného imania aj dlhových financií.

Pozmeňovací návrh 14

COM(2011) 834 final

Článok 8 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

Článok 8

Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

2.   V rámci akcií uvedených v odseku 1 vypracúva Komisia s prihliadnutím na dopyt na trhu opatrenia na zlepšenie cezhraničného a nadnárodného financovania, čo MSP pomáha pri internacionalizácii ich činností v súlade s právnymi predpismi Únie.

2.   V rámci akcií uvedených v odseku 1 vypracúva Komisia s prihliadnutím na dopyt na trhu opatrenia na zlepšenie cezhraničného a nadnárodného financovania, čo MSP pomáha pri internacionalizácii ich činností v súlade s právnymi predpismi Únie.

Pozmeňovací návrh 15

COM(2011) 834 final

Príloha II – Nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky (LGF)

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Príloha II –   Nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky (LGF)

Pozmeňovací návrh 16

COM(2011) 834 final

Príloha II odsek 3

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Príloha II odsek 3

Príloha II odsek 3

3.

LGF, s výnimkou pôžičiek v sekuritizovanom portfóliu, sa vzťahuje na pôžičky do výšky 150 000 EUR a s minimálnou splatnosťou 12 mesiacov. LGF je zostavený takým spôsobom, že bude možné podávať správu o podporovaných inovačných MSP, pokiaľ ide o počet aj objem pôžičiek.

3.

LGF pôžič LGF je zostavený takým spôsobom, že bude možné podávať správu o podporovaných inovačných MSP, pokiaľ ide o počet aj objem pôžičiek.

Zdôvodnenie

Nová horná hranica nedáva príliš veľký zmysel, pretože žiadne projekty alebo len veľmi málo projektov bude môcť využiť túto rozpočtovú položku. Mal by sa zachovať starý systém, ktorý nestanovoval žiadnu hornú hranicu.

V Bruseli 9. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  http://portal.cor.europa.eu/europe2020/news/Pages/InvitationtoparticipateintheSurveyonSME-friendlyRegionsandCities.aspx

(2)  COM(2010) 2020 final.

(3)  COM(2010) 352 final.


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/49


Stanovisko Výboru regiónov „Balík opatrení v oblasti verejného obstarávania“

2012/C 391/09

VÝBOR REGIÓNOV

zastáva názor, že v pravidlách zadávania zákaziek by sa malo viac pozornosti venovať rentabilite nákladov. Verejnému obstarávateľovi ide pri zadávaní zákazky v prvom rade o získanie určitého tovaru a služby alebo uskutočnenie prác a ustanovenia by mali viesť k tomu, že v konečnom dôsledku budú občania, kupujúci i predávajúci s transakciou spokojní. Jednoduché a zrozumiteľné pravidlá viac než čokoľvek iné bezpochyby uľahčujú aj cezhraničný obchod;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj niektoré nové návrhy sú, len ťažko zrozumiteľné a mimoriadne podrobné. Okrem toho pribudol ešte celý rad nových ustanovení. Síce boli doplnené viaceré ustanovenia, ktoré zjednodušujú zadávanie verejných zákaziek, iné novinky však znamenajú pre verejných obstarávateľov dodatočnú administratívnu záťaž, pričom pre riadny priebeh verejného obstarávania je potrebná právna istota;

zastáva názor, že to, že je možné vypracovať jednoduchšie a napriek tomu účinné predpisy v oblasti verejného obstarávania, ukazuje v neposlednom rade aj Dohoda o vládnom obstarávaní, ktorá je na rozdiel od rámca EÚ oveľa jednoduchšia. Vyzývame Komisiu, aby vo výraznej miere zvýšila prahové hodnoty pre vládne obstarávanie. Vzhľadom na zanedbateľne nízky podiel cezhraničného zadávania zákaziek v rámci verejného obstarávania, ako aj so zreteľom na administratívnu záťaž, ktorú regulačný rámec predstavuje pre zadávateľa aj zhotoviteľa, nemajú takéto nízke prahové hodnoty zmysel. Nedávno uzatvorená dohoda o vládnom obstarávaní nahrádza dohodu z roku 1994. Výbor regiónov už teraz vyzýva Komisiu, aby začala opäť rokovať o dohode uzatvorenej v decembri 2011 s cieľom vo výraznej miere zvýšiť prahové hodnoty;

poukazuje na to, že návrh je v rozpore s právom členských štátov organizovať svoju verejnú správu a porušuje zásadu subsidiarity. Je dôležité, aby sa dodržiavala zásada subsidiarity a proporcionality. Navrhované opatrenie EÚ musí byť na jednej strane nevyhnutné na dosiahnutie cieľov a na druhej strane účinnejšie než príslušné opatrenie na vnútroštátnej úrovni.

Spravodajkyňa

Catarina SEGERSTEN-LARSSON (SE/EĽS), členka regionálnej rady, Värmland

Referenčné dokumenty

Stanovisko k balíku opatrení v oblasti verejného obstarávania, ktorý pozostáva z

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

COM(2011) 895 final

a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní

COM(2011) 896 final

I.   KONTEXT

1.

Európska komisia sa v „Zelenej knihe o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (COM(2011) 15 final) venuje množstvu otázok súvisiacich s verejným obstarávaním.

2.

Výbor regiónov vypracoval v máji 2011 k tejto zelenej knihe stanovisko, v ktorom okrem iného zdôraznil, že je dôležité, aby sa mohli do výberových konaní v rámci verejného obstarávania zapojiť aj MSP, že súčasné predpisy sú príliš podrobné a že by mali existovať možnosti zohľadniť environmentálne otázky, stanoviť si sociálne požiadavky a udeľovať zákazky aj v oblasti inovácií. Okrem toho sa výbor vyslovil za zachovanie rozlišovania medzi službami typu A a službami typu B, za zavedenie európskych pasov verejného obstarávania, rozšírenie možností využiť súťažné konanie s rokovaním a zlepšenie rámcových dohôd.

II.   NÁVRH EURÓPSKEJ KOMISIE NA ZMENU A DOPLNENIE SMERNICE O OBSTARÁVANÍ VYKONÁVANOM SUBJEKTMI PÔSOBIACIMI V ODVETVIACH VODNÉHO HOSPODÁRSTVA, ENERGETIKY, DOPRAVY A POŠTOVÝCH SLUŽIEB

3.

Návrh nových smerníc o verejnom obstarávaní obsahuje na rozdiel od súčasných smerníc celý rad nových podrobných predpisov. Niektoré z návrhov sa zameriavajú na uľahčenia pre MSP. Z rámca pôsobnosti sa vylučujú niektoré formy spolupráce medzi orgánmi. Čoraz väčší význam majú aj životné prostredie, sociálne aspekty a inovácie, ako aj elektronické obstarávanie. Ďalšou novinkou je návrh zrušiť rozlišovanie medzi službami typu A a typu B, pričom sa navrhuje nový systém, pokiaľ ide o zadávanie sociálnych služieb. Taktiež sa navrhujú aj ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad verejným obstarávaním a poradenstva.

4.

Výbor regiónov už v procese prípravy súčasných smerníc o verejnom obstarávaní poukazoval na to, že regulačný rámec musí byť výrazne zjednodušený. Súčasný systém, ktorý sa vyznačuje komplexnosťou a nejasnosťou predpisov, vytvára početné problémy a vedie k súdnym sporom. To sa dá vysvetľovať aj ako prejav nedôvery voči verejným obstarávateľom. Výbor regiónov tiež ľutuje, že v centre pozornosti stojí verejné obstarávanie ako také a nie jeho výsledok z hľadiska všeobecného záujmu.

5.

Výbor regiónov zastáva názor, že v pravidlách zadávania zákaziek by sa malo viac pozornosti venovať rentabilite nákladov. Verejnému obstarávateľovi ide pri zadávaní zákazky v prvom rade o získanie určitého tovaru a služby alebo uskutočnenie prác a ustanovenia by mali viesť k tomu, že v konečnom dôsledku budú občania, kupujúci i predávajúci s transakciou spokojní. Jednoduché a zrozumiteľné pravidlá viac než čokoľvek iné bezpochyby uľahčujú aj cezhraničný obchod.

6.

Aj niektoré nové návrhy sú, žiaľ, len ťažko zrozumiteľné a mimoriadne podrobné. Okrem toho pribudol ešte celý rad nových ustanovení. Síce boli doplnené viaceré ustanovenia, ktoré zjednodušujú zadávanie verejných zákaziek, iné novinky však znamenajú pre verejných obstarávateľov dodatočnú administratívnu záťaž, pričom pre riadny priebeh verejného obstarávania je potrebná právna istota.

7.

Podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Navrhovaná miera podrobnosti údajov je v rozpore so zamýšľaným zjednodušením pravidiel obstarávania a spôsobí neprijateľné administratívne zaťaženie verejným obstarávateľom, najmä malým obstarávateľom na miestnej a regionálnej úrovni.

8.

Praktickejší právny rámec, by sa bol dal dosiahnuť predpismi, ktoré by boli jednoduchšie, bolo by ich menej, v prípade potreby by boli doplnené o usmernenia na základe judikatúry Súdneho dvora a dali by sa priebežne aktualizovať bez toho, aby bolo zakaždým potrebné meniť smernice.

9.

Že je možné vypracovať jednoduchšie a napriek tomu účinné predpisy v oblasti verejného obstarávania, ukazuje v neposlednom rade aj Dohoda o vládnom obstarávaní, ktorá je na rozdiel od rámca EÚ oveľa jednoduchšia. Vyzývame Komisiu, aby vo výraznej miere zvýšila prahové hodnoty pre vládne obstarávanie. Vzhľadom na zanedbateľne nízky podiel cezhraničného zadávania zákaziek v rámci verejného obstarávania, ako aj so zreteľom na administratívnu záťaž, ktorú regulačný rámec predstavuje pre zadávateľa aj zhotoviteľa, nemajú takéto nízke prahové hodnoty zmysel. Nedávno uzatvorená dohoda o vládnom obstarávaní nahrádza dohodu z roku 1994. Výbor regiónov už teraz vyzýva Komisiu, aby začala opäť rokovať o dohode uzatvorenej v decembri 2011 s cieľom vo výraznej miere zvýšiť prahové hodnoty.

10.

Je mimoriadne dôležité, aby boli ustanovenia stanovené tak, aby sa MSP mohli ľahko uchádzať o verejné zákazky, pričom upozorňuje na možnosť zadávať zákazky subdodávateľom. Aj z tohto hľadiska by bol vhodný jednoduchší právny rámec, keďže MSP si nemôžu dovoliť právnikov, ktorí sa špecializujú na verejné obstarávanie, ani iných expertov. Tieto podniky sa vyznajú vo svojom tovare a službách, nie sú však odborníci na predpisy v oblasti verejného obstarávania. Navrhujú sa určité ustanovenia, ktoré majú odbremeniť podniky, napríklad pokiaľ ide o predkladanie dokumentácie a európsky pas verejného obstarávania, čo je pozitívne. Výbor regiónov sa však nedomnieva, že by rozdeľovanie zákaziek na viacero častí malo byť povinné a muselo sa zodpovedajúcim spôsobom zdôvodňovať.

11.

Zákazky zadané kontrolovaným subjektom, alebo spolupráca v rámci spoločného plnenia úloh vo verejnom záujme zúčastnených verejných obstarávateľov by preto mali byť vyňaté z uplatňovania pravidiel v prípade, že podmienky stanovené v smernici budú splnené. Navrhované pravidlo výnimky pre spoluprácu v rámci vlastného koncernu alebo spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi je však formulované príliš úzko a nebude sa dať uplatniť v praxi. To umožní, aby smernica zasahovala do vnútorných administratívnych postupov členských štátov.

12.

Vo svojom stanovisku k zelenej knihe Výbor regiónov navrhol, aby sa umožnilo využívanie rokovacieho konania za rovnakých podmienok ako v sektore služieb verejného záujmu, a aj naďalej tento názor zastáva. Nie je zrejmé, prečo by orgány, ktoré pôsobia v „tradičnejších“ oblastiach mali byť menej schopné viesť rokovania než zadávatelia v sektore služieb verejného záujmu. Verejní obstarávatelia nakupujú nielen štandardné produkty, ale aj veľmi komplexné produkty, napríklad systémy IT alebo produkty medicínskej techniky. V týchto prípadoch, ako aj prípadoch obstarávania komplexných služieb, sa rokovacie konanie priam núka.

13.

Rozšírenie využívania možnosti rokovacieho konania by pomohlo aj MSP, keďže by prinieslo väčšiu pružnosť. Podniky často narážajú na ťažkosti, keď menia a dopĺňajú svoju ponuku, preto by v tejto oblasti mali byť podmienky menej striktné.

14.

Problematické je aj zadávanie zákaziek v oblasti informačných a komunikačných technológií (systémy IKT), kde sa nedajú vždy bez komplikácií uzatvárať dodatkové zmluvy, napríklad na dodatočné licencie alebo nové moduly. Tieto ťažkosti môžu byť technického charakteru, ale môžu súvisieť aj s finančnými otázkami.

15.

Pre miestnych a regionálnych obstarávateľov sa pre výzvy na súťaž pri súťažnom obstarávaní navrhuje o niečo jednoduchší systém, podľa vzoru ustanovení WTO. Ak využijú túto možnosť, nebudú musieť pred začatím obstarávacieho konania zverejniť osobitné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Tento návrh má zmysel, keďže odbremeňuje súčasne orgány aj podniky.

16.

Výbor regiónov sa vo svojej reakcii na zelenú knihu vyslovil za to, aby boli ustanovenia rámcových dohôd v súlade so smernicou o obstarávaní v sektore služieb verejného záujmu stanovené tak, aby tvorili základ pružnejších ustanovení. Komisia však žiaľ navrhla zmeniť smernicu o obstarávaní v sektore služieb verejného záujmu, čím by vznikol rovnako komplikovaný súbor pravidiel, ako v „tradičných“ sektoroch. Okrem toho by sa malo jasne stanoviť, že v prípade tovarov a služieb pre individuálnu potrebu, ako napríklad pomôcok pre postihnutých, sa môžu zmluvy formulovať tak, aby si občan mohol vybrať spomedzi dodávateľov uvedených v rámcovej dohode.

17.

Výbor regiónov je zástancom elektronického obstarávania, a preto víta túto iniciatívu Európskej komisie. Elektronické obstarávanie odbremeňuje kupujúcich aj predávajúcich. Navrhované dvojročné prechodné obdobie, kým bude predkladanie a prijímanie ponúk v elektronickej podobe povinné, je však príliš krátke, najmä pre malé podniky. Tu by malo byť ponechané na zváženie verejných obstarávateľov, ako budú postupovať, keďže v tejto oblasti sú medzi odvetviami a členskými krajinami výrazné rozdiely, a práve obstarávatelia majú najlepší prehľad o situácii. Nie je jasné, prečo by práve pre zavedenie elektronického obstarávania mali pre centrálne obstarávacie inštitúcie platiť osobitné pravidlá a kratší časový rámec, najmä v prípade, ak hovoríme o centrálnych obstarávacích inštitúciách na miestnej a regionálnej úrovni.

18.

Okrem toho výbor poukazuje na to, že je absolútne nevyhnutné, aby Európska komisia prepracovala systém referenčných čísiel CPV. Tento systém sa zle prezerá, je dvojznačný a sčasti nelogický. Fungujúci systém referenčných čísiel CPV uľahčuje elektronické obstarávanie.

19.

Podľa názoru Výboru regiónov by sa rozlišovanie medzi službami typu A a typu B malo bezpodmienečne zachovať a navrhované články 74 – 76 o sociálnych a iných službách by sa mali zrušiť. Tieto služby majú len veľmi malý cezhraničný význam. Navrhovaný model sociálnych služieb nevyváži nevýhody, ktoré so sebou prináša zrušenie osobitného riešenia pre služby typu B. Vyňaté by mali byť nielen sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti. Napr. aj pri právnych službách hrá osobná dôvera podstatnú úlohu, takže obstarávanie môže len ťažko prebiehať zvyčajným spôsobom hospodárskej súťaže. Aj stravovacie služby a služby zamerané na odbornú prípravu sa často viažu na sociálne služby, čo platí o. i. aj pre upratovacie služby poskytované starším občanom a občanom so zdravotným postihnutím.

20.

Výbor zastáva názor, že orgány verejnej správy môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že využijú svoju kúpnu silu, a to najmä pokiaľ ide o hlavné iniciatívy Únia inovácií a Európa účinne využívajúca zdroje.

21.

Výbor regiónov víta skutočnosť, že v navrhovaných smerniciach sa kladie veľký dôraz na možnosť zvážiť podmienky týkajúce sa environmentálnej a sociálnej oblasti, aj keď sa pravdepodobne tieto ustanovenia nebudú dať tak ľahko uplatňovať, napríklad v prípade výpočtu nákladov na životný cyklus, ktorý sa uvádza v článku 67. Musí byť ponechané na uváženie verejných obstarávateľov, či má byť splnenie takýchto podmienok vyžadované, a ak áno, do akej miery, pretože tovary a služby môžu byť rôzneho druhu. Zároveň treba umožniť, aby sa ciele politík stanovovali na základe politických rozhodnutí na miestnej a regionálnej úrovni. Je veľký rozdiel medzi nákupom cementu alebo prístroja na magnetickú rezonanciu. Výbor regiónov však poukazuje na to, že vo všetkých prípadoch musí existovať vecná súvislosť s predmetom zákazky, aby sa zabránilo netransparentným a svojvoľným rozhodnutiam o pridelení zákaziek a zaručila spravodlivá hospodárska súťaž medzi podnikmi.

22.

Výbor regiónov zastáva názor, že pri obstarávaní musí existovať možnosť výberu medzi najnižšou cenou alebo ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, a to na základe rozhodnutia verejného obstarávateľa. Pri mnohých štandardných výrobkoch, ako je napr. benzín, je cena jediným realistickým kritériom posúdenia. Platí to aj pre mnohé zložité výrobky, napr. určité lieky, ktorých kvalita je už vopred zaistená úradným povolením na predaj. Obstarávanie na základe najnižšej ceny nemusí znamenať, že sa nestanovili kvalitatívne požiadavky. Pri takomto obstarávaní sa povinne stanovia požiadavky na kvalitu a až keď sú splnené, prijme sa ponuka s najnižšou cenou. Obstarávanie za najnižšiu cenu je tiež výhodné pre malé podniky, keďže majú často nízke administratívne náklady a môžu ponúknuť konkurenčné ceny. Naopak, konkurencia na základe sociálnych a environmentálnych kritérií môže vylúčiť z trhu mnohé malé podniky. Zmätok spôsobuje skutočnosť, že v návrhu sa hovorí o „najnižších nákladoch“ namiesto „najnižšej cene“. Pojem „najnižšie náklady“ súvisí skôr s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou a naznačuje, že okrem ceny sa zohľadňujú aj iné kritériá. Z dôvodu jasnosti by sa malo ponechať znenie súčasnej smernice.

23.

Komisia ďalej navrhuje nové ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu k subdodávateľom a úpravy zákaziek počas ich platnosti. Výbor regiónov zastáva názor, že tieto otázky by ani v budúcnosti nemala smernica upravovať, pretože spadajú do vnútroštátnych zákonov v oblasti zmluvného práva. Naproti tomu by však mohlo byť vhodné zaoberať sa nimi vo výkladovom dokumente.

24.

Komisia navrhuje celý rad rozsiahlych ustanovení týkajúcich sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a podpory pri verejnom obstarávaní. Treba konštatovať, že o tom sa v zelenej knihe neviedla žiadna diskusia. Podľa článku 2 Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality musí Komisia predtým, ako navrhne legislatívny akt, uskutočniť rozsiahle konzultácie. Pritom sa prípadne zohľadní regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení, s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov. Vytvorenie vnútroštátnych orgánov dohľadu má pre miestnu a regionálnu úroveň zaiste veľký význam. Platí to najmä pre tie členské štáty, v ktorých majú úrady na nižšej ako celoštátnej úrovni legislatívne právomoci.

25.

Návrh je v rozpore s právom členských štátov organizovať svoju verejnú správu a porušuje zásadu subsidiarity. Je dôležité, aby sa dodržiavala zásada subsidiarity a proporcionality. Navrhované opatrenie EÚ musí byť na jednej strane nevyhnutné na dosiahnutie cieľov a na druhej strane účinnejšie než príslušné opatrenie na vnútroštátnej úrovni. V tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že navrhovaný systém je účinnejší než konanie členských štátov v súlade s príslušným vnútroštátnym systémom. Existujúce vládne a súdne štruktúry by mali byť schopné prevziať nové úlohy súvisiace s presadzovaním práva bez toho, aby bolo potrebné vytvárať v každom členskom štáte osobitné orgánu dohľadu. Navyše sa zdá, že Komisiou navrhovaný model kombinuje rôzne úlohy spôsobom, ktorý je v rozpore s tradičným rozdelením úloh medzi verejnými orgánmi a súdmi.

III.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

COM(2011) 896 final

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(14)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné objasniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zákazky uzavreté medzi verejnými obstarávateľmi uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Toto objasnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také verejnými obstarávateľmi, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodným rozhodnutím orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o organizáciu spôsobu plnenia ich úloh vo verejnom záujme. Zákazky zadané ovládaným subjektom alebo spolupráca v rámci spoločného plnenia úloh vo verejnom záujme zúčastnených verejných obstarávateľov by preto mali byť vyňaté z uplatňovania pravidiel v prípade, že podmienky stanovené v tejto smernici budú splnené. Cieľom tejto smernice by malo byť zabezpečenie toho, aby spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, ktorá bola vyňatá, neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o súkromné hospodárske subjekty. Účasť verejného obstarávateľa ako uchádzača v konaní na zadanie verejnej zákazky by takisto nemala spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

(14)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné objasniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zákazky uzavreté medzi verejnými obstarávateľmi uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Toto objasnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také verejnými obstarávateľmi, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodným rozhodnutím orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o organizáciu spôsobu plnenia ich úloh vo verejnom záujme. Zákazky zadané ovládaným subjektom alebo spolupráca v rámci spoločného plnenia úloh vo verejnom záujme zúčastnených verejných obstarávateľov by preto mali byť vyňaté z uplatňovania pravidiel v prípade, že podmienky stanovené v tejto smernici budú splnené. Cieľom tejto smernice by malo byť zabezpečenie toho, aby spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, ktorá bola vyňatá, neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o súkromné hospodárske subjekty. Účasť verejného obstarávateľa ako uchádzača v konaní na zadanie verejnej zákazky by takisto nemala spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

Zdôvodnenie

Malo by sa objasniť, že rôzne formy spolupráce medzi orgánmi verejnej správy nespadajú do rozsahu pôsobnosti predpisov o verejnom obstarávaní.

Pozmeňovací návrh 2

COM(2011) 896 final

Odôvodnenie 46

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

(46)

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového obstarávacieho konania. Pojem nepredvídateľných okolností sa odvoláva na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákaziek a ich predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(46)

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového obstarávacieho konania. Pojem nepredvídateľných okolností sa odvoláva na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

Zdôvodnenie

Pri posúdení nepredvídateľných okolností, o ktorých sa hovorí v odôvodnení, sa nemôžu zohľadniť zdroje dostupné verejným obstarávateľom a ich vzťah k celkovej predpokladanej hodnote projektu. Zdroje dostupné verejným obstarávateľom a ich posúdenie nie sú v právomoci Komisie. V rámci hodnotenia konečného výsledku procesu verejného obstarávania by sa nemali posudzovať faktory súvisiace s organizáciou alebo zamestnancami verejného obstarávateľa. Verejní obstarávatelia na miestnej úrovni môžu sami rozhodovať o svojich ľudských zdrojoch a pracovných postupoch bez ohľadu na to, akým spôsobom by mali zadávať zákazky na verejné služby. Takýto mechanizmus hodnotenia by sa mal vypustiť z odôvodnení, pretože je proti právnym predpisom EÚ.

Pozmeňovací návrh 3

COM(2011) 895 final

Článok 1

COM(2011) 896 final

Článok 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 1

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá obstarávacích konaní vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých hodnota podľa odhadu nie je nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 4.

1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá obstarávacích konaní vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých hodnota podľa odhadu nie je nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 4.

2.   Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nákup alebo iné formy získavania prác, tovaru alebo služieb jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali, bez ohľadu na to, či dané práce, tovar alebo služby slúžia alebo neslúžia na verejný účel.

2.   Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nákup alebo iné formy získavania prác, tovaru alebo služieb jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali.

Celok prác, tovaru a/alebo služieb predstavuje v zmysle tejto smernice aj v prípade nakúpenia prostredníctvom rôznych zákaziek jedno obstarávanie, ak zákazky tvoria súčasť jedného jediného projektu.

 

   

 

 

 

 

   

 

   

 

(a)

 

(b)

 

(c)

 

   

 

 

(b)

 

   

Zdôvodnenie

Obstarávanie tovaru, služieb a prác, ktoré nie sú vo verejnom záujme, nepatrí do smernice o verejnom obstarávaní.

Základom postupov zadávania zákaziek by mala byť jedna zákazka a nie projekt, pretože projekty môžu obsahovať prvky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice.

Ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy medzi orgánmi verejnej správy, by sa mali presunúť z článku 11 (COM(2011)896) a z článku 21 (COM(2011)895) do článku 1, pretože nespadajú do rozsahu pôsobnosti smernice.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (Teckal C-107/98) hovorí o väčšine činností, a nie o 90 %, a preto sa treba vyhnúť rozporu s prístupom Súdneho dvora EÚ.

Článok 11 (COM(2011)896) resp. článok 21 (COM(2011)895) by sa mali v dôsledku navrhnutých zmien vypustiť.

Pozmeňovací návrh 4

COM(2011) 896 final

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4

Článok 4

Prahové hodnoty

Prahové hodnoty

Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých odhadovaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto prahové hodnoty:

Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých odhadovaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto prahové hodnoty:

(a)

5 000 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie prác;

(a)

5 000 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie prác;

(b)

130 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi. V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany táto prahová hodnota platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

(b)

130 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi. V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany táto prahová hodnota platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

(c)

200 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi;

(c)

EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi;

(d)

500 000 EUR pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb podľa prílohy XVI.

Zdôvodnenie

Pri súčasnej prahovej hodnote v objeme 1,5 milióna dánskych korún za tovar a služby cezhraničný obchod prakticky neexistuje. V roku 2009 bolo uzatvorených len 1,4 % cezhraničných zmlúv. Odporúča sa preto zvýšiť prahovú hodnotu pre tovar a služby a vypustiť článok 4 ods. 1 písm. d) – pozri nižšie. Aspoň pri nových rokovaniach o zmluve WTO by mala Komisia stanoviť, že výrazné zvýšenie prahovej hodnoty pre verejné obstarávanie považuje za prioritné. So zreteľom na neustále sa zmenšujúci podiel cezhraničného verejného obstarávania a s ohľadom na administratívne náklady, čo predstavuje regulačný rámec pre zadávateľov a uchádzačov, nemajú takéto nízke prahové hodnoty žiadny zmysel.

Pozmeňovací návrh 5

COM(2011) 895 final

Článok 19

COM(2011) 896 final

Článok 10

Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

(…)

(…)

(c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

(c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

 

 

 

 

 

 

(d)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, so službami centrálnych bánk a operáciami vykonávanými za pomoci Európskeho nástroja finančnej stability;

(d)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, ako aj so službami centrálnych bánk a operáciami vykonávanými za pomoci Európskeho nástroja finančnej stability;

(e)

pracovné zmluvy;

(e)

pracovné zmluvy[…]

 

(g)

Zdôvodnenie

(c 1)

V prípade služieb právneho zastúpenia pred súdom alebo iných právnych služieb existuje silné prepojenie s príslušným platným právnym systémom daného štátu, čo v zásade vylučuje akýkoľvek cezhraničný vzťah. Okrem toho je s poskytovaním týchto služieb spojený osobitný dôverný vzťah, ktorý sa nedá premeniť na objekt obstarávania.

(c 2)

Pokiaľ ide o bezpečnosť štátu a s tým spojené záchranné služby, v tejto oblasti nesmie byť rozhodujúcim kritériom hospodárske hľadisko.

(d)

Vylúčenie výlučných práv, ktoré je obsahom článku 18 smernice 2004/18/ES a článku 24 smernice 2004/17/ES, by sa malo zachovať, rovnako ako aj ustanovenie v článku 16 písm. d) o vylúčení transakcií, prostredníctvom ktorých si verejní obstarávatelia zaisťujú prostriedky alebo kapitál. V členských štátoch sú tieto ustanovenia potrebné.

(g)

Európske zmluvy výslovne udeľujú členským štátom právo prenášať výlučné práva. To by sa malo odraziť v pravidlách verejného obstarávania.

Pozmeňovací návrh 6

COM(2011) 896 final

Článok 15

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

Článok 15

 

Zdôvodnenie

Tento návrh na doplnenie má umožniť objasnenie otázky slobody prenosu úloh a právomocí z hľadiska predpisov o verejnom obstarávaní.

Pozmeňovací návrh 7

COM(2011) 895 final

Článok 21

COM(2011) 896 final

Článok 11

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vzťahy medzi orgánmi verejnej správy

1.   Zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal inej právnickej osobe, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

   

(a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

(b)

prinajmenšom 90 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo iné právnické osoby kontrolované daným verejným obstarávateľom;

(c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna účasť súkromných investorov.

Verejný obstarávateľ sa považuje za obstarávateľa vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaný subjekt, ktorý je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu subjektu alebo inej právnickej osobe, ktorá je kontrolovaná rovnakým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna účasť súkromných investorov.

   

3.   Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať zákazku právnickej osobe, ktorú kontroluje spoločne s inými verejnými obstarávateľmi, bez uplatnenia tejto smernice, a to v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

   

(a)

verejní obstarávatelia vykonávajú nad príslušnou právnickou osobou spoločnú kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

(b)

prinajmenšom 90 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi;

(c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna účasť súkromných investorov.

Na účely písm. a) sa verejní obstarávatelia považujú za verejných obstarávateľov, ktorí spoločne kontrolujú právnickú osobu, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

(b)

títo verejní obstarávatelia dokážu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby;

(c)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje záujmy, ktoré sa odlišujú od záujmov orgánov verejnej správy, ku ktorým je pridružená;

(d)

kontrolovanej právnickej osobe neplynú z verejných zákaziek verejných obstarávateľov žiadne zisky, s výnimkou náhrady skutočných nákladov.

4.   Dohoda uzatvorená medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi sa nepovažuje za „zákazku na práce, tovar alebo služby“ v zmysle článku 2 bodu (7) tejto smernice, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

   

(a)

dohodou sa zakladá skutočná spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi, ktorá je zameraná na spoločné vykonávanie ich úloh služby vo verejnom záujme a zahŕňa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán;

(b)

dohoda sa riadi iba aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu;

(c)

zúčastnení verejní obstarávatelia nevykonávajú na otvorenom trhu viac ako 10 % (vyjadrenie na základe obratu) činností, ktoré sú podstatné v súvislosti s dohodou;

(d)

dohoda nezahŕňa finančné prevody medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi, s výnimkou prevodov na náhradu skutočných nákladov na práce, služby alebo tovar;

(e)

v prípade žiadneho dotknutého verejného obstarávateľa neexistuje účasť súkromných investorov.

5.   Skutočnosť, že neexistuje účasť súkromných investorov podľa odsekov 1 až 4, sa overí pri zadávaní zákazky alebo uzatváraní dohody.

   

Vylúčenia stanovené v odsekoch 1 až 4 sa prestávajú uplatňovať v okamihu, keď vznikne účasť súkromného investora, čo má za následok, že prebiehajúce zákazky sa musia otvoriť hospodárskej súťaži prostredníctvom riadnych obstarávacích konaní.

Zdôvodnenie

Vypustenie článku 11 resp. článku 21 je logickým dôsledkom pozmeňovacieho návrhu 3.

Pozmeňovací návrh 8

COM(2011) 895 final

Článok 31

COM(2011) 896 final

Článok 17

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vyhradené zákazky

Vyhradené zákazky

Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na obstarávacích konaniach pre chránené pracovné dielne a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia postihnutých alebo znevýhodnených pracovníkov alebo zabezpečiť, aby sa takéto zákazky realizovali v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že viac ako 30 % zamestnancov takýchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na obstarávacích konaniach pre chránené pracovné dielne a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia postihnutých alebo znevýhodnených pracovníkov alebo zabezpečiť, aby sa takéto zákazky realizovali v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že viac ako 30 % takýchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

Zdôvodnenie

Ide o nové ustanovenie, a preto treba definovať aj okruh osôb, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, keďže jeho rozsah je nad rámec platného článku 19.

Pozmeňovací návrh 9

COM(2011) 895 final

Článok 34

COM(2011) 896 final

Článok 19 ods.7

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Členské štáty zaistia, aby sa prinajmenšom 2 roky po dátume stanovenom v článku 92 ods. 1 všetky obstarávacie konania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonávali použitím elektronických foriem komunikácie, najmä predkladaním v elektronickej podobe, v súlade s požiadavkami tohto článku.

Členské štáty budú , aby sa všetky obstarávacie konania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonávali použitím elektronických foriem komunikácie, najmä predkladaním v elektronickej podobe, v súlade s požiadavkami tohto článku.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na to, že sa podmienky verejných obstarávateľov (predovšetkým na miestnej úrovni) a dodávateľov v rôznych odvetviach od seba veľmi odlišujú, by bolo rozumnejšie, aby boli členské štáty poverené aktívnou prípravou elektronického verejného obstarávania, namiesto toho, aby sa im stanovovali požiadavky v krátkom časovom predstihu.

Pozmeňovací návrh 10

COM(2011) 896 final

Článok 24

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Výber konania

Výber konania

1.   Verejní obstarávatelia uplatňujú pri zadávaní svojich verejných zákaziek vnútroštátne konanie upravené tak, aby bolo v súlade s touto smernicou, za predpokladu, že bez toho, aby tým bol dotknutý článok 30, výzva na súťaž bola uverejnená v súlade s touto smernicou.

1.   Verejní obstarávatelia uplatňujú pri zadávaní svojich verejných zákaziek vnútroštátne konanie upravené tak, aby bolo v súlade s touto smernicou, za predpokladu, že bez toho, aby tým bol dotknutý článok 30, výzva na súťaž bola uverejnená v súlade s touto smernicou.

Členské štáty stanovia, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať otvorené alebo užšie konanie podľa tejto smernice.

Členské štáty stanovia, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať otvorené alebo užšie konanie podľa tejto smernice.

Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať partnerstvo v oblasti inovácií podľa tejto smernice.

Členské štáty , že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať partnerstvo v oblasti inovácií podľa tejto smernice.

Takisto môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu využívať súťažné konanie s rokovaním alebo súťažný dialóg v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

(a)

pokiaľ ide o práce, v prípade, ak je predmetom zákazky na práce tak projektová dokumentácia, ako aj vykonanie prác v zmysle článku 2 bodu (8) alebo ak sú na stanovenie právnej alebo finančnej formy projektu potrebné rokovania;

(b)

v prípade verejných zákaziek na práce, ak ide o práce, ktoré sa vykonávajú výlučne na účely výskumu alebo inovácií, testovania alebo vývoja, a nie s cieľom zabezpečiť ziskovosť alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj;

(c)

pokiaľ ide o služby alebo dodávky tovaru, ak nie je možné dostatočne presne stanoviť technické špecifikácie odkazom na akékoľvek normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie alebo technické referencie v zmysle prílohy VIII bodov (2) až (5);

(d)

v prípade nenáležitých alebo neprijateľných ponúk v zmysle článku 30 ods. 2 písm. a) ako reakcie na otvorené alebo užšie konanie;

(e)

z dôvodu osobitných okolností spojených s povahou alebo zložitosťou prác, tovaru alebo služieb alebo na základe rizík, ktoré sú s nimi spojené, sa zákazka nemôže zadať bez predchádzajúcich rokovaní.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponujú súťažné konanie s rokovaním, súťažný dialóg alebo partnerstvo v oblasti inovácií.

Zdôvodnenie

VR sa domnieva, že súťažné konanie s rokovaním sa musí v klasickom sektore uskutočňovať za rovnakých podmienok ako v sektore služieb verejného záujmu a to isté platí aj pre súťažný dialóg. Nič nenasvedčuje tomu, že by boli subjekty pôsobiace v klasickom sektore vhodnejšie pre tieto postupy než obstarávatelia v sektore služieb vo verejnom záujme. Verejný obstarávateľ by tu mal na základe príslušnej zákazky rozhodnúť o tom, aký postup sa uplatní.

Dôležité je uviesť, že rozhodnutie o tom, ktoré postupy verejného obstarávania sú v konkrétnom prípade vhodné, musí byť ponechané na verejného obstarávateľa a nie na národnú úroveň alebo EÚ. Európska a vnútroštátna úroveň musí verejným obstarávateľom umožniť využitie všetkých postupov. Opačný prístup by znamenal rozdielne pravidlá a postupy v jednotlivých členských štátoch, narušenie hospodárskej súťaže a rozdielne podmienky.

Pozmeňovací návrh 11

COM(2011) 896 final

Článok 30 ods. 2 písm. a)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

a)

ak nebola predložená žiadna ponuka alebo žiadna vhodná ponuka alebo žiadna žiadosť o účasť ako reakcia na otvorené konanie alebo užšie konanie, za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a pod podmienkou, že sa Komisii alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu určenému v súlade s článkom 84, v prípadoch, ak si to vyžadujú, zašle správa;

a)

ak nebola predložená žiadna ponuka alebo žiadna vhodná ponuka alebo žiadna žiadosť o účasť ako reakcia na otvorené konanie alebo užšie konanie, za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili ;

Zdôvodnenie

Spolu s článkom 84 (zriadenie vnútroštátneho orgánu dohľadu) spôsobuje táto povinnosť predkladať správy zbytočnú administratívnu záťaž. Vytváraniu nového administratívneho zaťaženia by sme sa mali v zmysle zjednodušenia a dosiahnutia väčšej pružnosti v oblasti verejného obstarávania v EÚ vyvarovať. Preto je vhodné toto doplnenie vypustiť.

Pozmeňovací návrh 12

COM(2011) 895 final

Článok 44 ods. 3 písm. d), (i) a e)

COM(2011) 896 final

Článok 30 ods. 2 písm. c), (i) a d)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(c)

ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

(c)

ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

(i)

chýbajúca hospodárska súťaž z technických príčin;

(i)

chýbajúca hospodárska súťaž z technických alebo príčin;

[…]

[…]

(d)

pokiaľ to je nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov extrémne naliehavých prípadov spôsobených zásahom vyššej moci nie je možné dodržať lehoty stanovené pre otvorené, užšie alebo rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž. Okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nesmie byť v žiadnom prípade možné pripísať na vrub obstarávateľovi;

(d)

pokiaľ to je nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov extrémne naliehavých prípadov spôsobených , nie je možné dodržať lehoty stanovené pre otvorené, užšie alebo rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž. Okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nesmie byť v žiadnom prípade možné pripísať na vrub obstarávateľovi;

Zdôvodnenie

Článok by sa mal doplniť aj o právne dôvody. Tým by sa zohľadnila aj situácia, keď verejný obstarávateľ chce vykonať na určitom mieste stavebnú činnosť (napr. stavba školy), ale majiteľ pozemku súhlasí s jeho predajom len pod podmienkou, že bude môcť on sám zrealizovať stavbu.

V porovnaní s platným znením smernice 2004/18/ES (čl. 31 písm. c) by „vyššia moc“ znamenala sprísnenie. Malo by sa uchovať platné znenie. Rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž sa môže použiť na zaistenie tovaru a služieb v období, keď na súde prebieha konanie týkajúce sa preskúmania zákazky, ktorú je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť na základe iných právnych predpisov. Ide napríklad o stravovacie služby pre starších ľudí v domovoch dôchodcov alebo srdcové chlopne pre nemocnice.

Pozmeňovací návrh 13

COM(2011) 895 final

Článok 45

COM(2011) 896 final

Článok 31

Rámcové dohody

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Verejní obstarávatelia môžu uzatvárať rámcové dohody za predpokladu, že uplatňujú postupy stanovené v tejto smernici.

1.   Verejní obstarávatelia môžu uzatvárať rámcové dohody za predpokladu, že uplatňujú postupy stanovené v tejto smernici.

Rámcová dohoda je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo.

Rámcová dohoda je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo.

Doba platnosti rámcovej dohody nepresiahne štyri roky, okrem výnimočných prípadov náležite odôvodnených najmä predmetom rámcovej dohody.

Zákazky na základe rámcovej dohody sa zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v tomto odseku a v odsekoch 3 a 4.

2.   Zákazky na základe rámcovej dohody sa zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v tomto odseku a v odsekoch 3 a 4.

Dané postupy sa môžu uplatňovať len medzi verejnými obstarávateľmi, ktorí boli na tento účel jasne identifikovaní vo výzve na súťaž alebo vo výzve na potvrdenie záujmu a tými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú pôvodnou zmluvnou stranou rámcovej dohody.

Zákazkami na základe rámcovej dohody sa nesmú za žiadnych okolností vykonať podstatné úpravy podmienok stanovených v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

Zákazkami na základe rámcovej dohody sa nesmú za žiadnych okolností vykonať podstatné úpravy podmienok stanovených v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

Verejní obstarávatelia nezneužívajú rámcové dohody alebo ich nepoužívajú takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

Verejní obstarávatelia nezneužívajú rámcové dohody alebo ich nepoužívajú takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

Zdôvodnenie

Výbor regiónov sa domnieva, že rámcové dohody by mali byť v podstate upravené tak ako v terajšej smernici 2004/17/ES, pretože neexistuje dôvod na to, aby sa napr. upravovala doba platnosti takýchto dohôd, zatiaľ čo k tomu nedochádza u iných typov dohôd. Podobne ako u dynamických nákupných systémov by malo byť možné začleniť počas doby platnosti dohody nové hospodárske subjekty, pretože z toho profitujú dodávatelia aj obstarávatelia. Posledný odsek je zbytočný, pretože vyplýva zo zásad.

Pozmeňovací návrh 14

COM(2011) 895 final

Článok 45 ods. 4

COM(2011) 896 final

Článok 31 ods. 4

Rámcové dohody

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4.   Ak sa rámcová dohoda uzatvára s viac ako jedným hospodárskym subjektom, môže sa realizovať jedným z týchto dvoch spôsobov:

4.   Ak sa rámcová dohoda uzatvára s viac ako jedným hospodárskym subjektom, môže sa realizovať spôsobo:

(a)

na základe podmienok rámcovej dohody bez toho, aby sa opäť otvorila súťaž, keď sú v dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru a objektívne podmienky na určenie toho, ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, ich má realizovať; druhé uvedené podmienky sa uvádzajú v podkladoch k obstarávaniu;

(a)

sú v dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru;

(b)

keď v rámcovej dohode nie sú stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb a dodávanie tovaru, prostredníctvom opätovného otvorenia súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody.

(b)

keď v rámcovej dohode nie sú stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb a dodávanie tovaru, prostredníctvom opätovného otvorenia súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody.

 

Zdôvodnenie

V návrhu smernice sa neobjasňuje používanie rámcových dohôd. Platí to predovšetkým pre využívanie priameho zadávania zákaziek a opätovného otvorenia súťaže. Aby sa tieto dohody dali pružne využívať, malo by byť možné kombinovať obidva postupy. Malé zákazky by sa potom mohli zadávať priamo, za stanovených podmienok, zatiaľ čo v prípade veľkých objednávok by malo byť možné opätovne otvoriť súťaž.

Pozmeňovací návrh 15

COM(2011) 896 final

Článok 37

Príležitostné spoločné obstarávanie

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia sa môžu dohodnúť, že určité konkrétne obstarávania zrealizujú spoločne.

1.   Jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia sa môžu dohodnúť, že určité konkrétne obstarávania zrealizujú spoločne.

2.   Keď jeden verejný obstarávateľ sám realizuje dotknuté obstarávacie konanie vo všetkých jeho etapách od uverejnenia výzvy na súťaž až k vykonaniu výslednej zákazky alebo zákaziek, tento verejný obstarávateľ má výlučnú zodpovednosť za plnenie povinností podľa tejto smernice.

2.   Keď jeden verejný obstarávateľ sám realizuje dotknuté obstarávacie konanie vo všetkých jeho etapách od uverejnenia výzvy na súťaž až k vykonaniu výslednej zákazky alebo zákaziek, tento verejný obstarávateľ má výlučnú zodpovednosť za plnenie povinností podľa tejto smernice.

Keď však obstarávacie konanie a vykonanie výsledných zákaziek realizuje viac ako jeden zúčastnený verejný obstarávateľ, každý z nich je naďalej zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernici vzhľadom na etapy, ktoré realizuje.

Keď však obstarávacie konanie a vykonanie výsledných zákaziek realizuje viac ako jeden zúčastnený verejný obstarávateľ, každý z nich je naďalej zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernici vzhľadom na etapy, ktoré realizuje.

 

   

Zdôvodnenie

Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť, aby spoločné obstarávanie nebolo zbytočne sťažené. To, čo platí podľa článku 35 ods. 5 pre centrálne obstarávacie inštitúcie, by malo rovnako platiť aj v prípade príležitostného spoločného obstarávania.

Pozmeňovací návrh 16

COM(2011) 895 final

Článok 54

COM(2011) 896 final

Článok 40

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Technické špecifikácie vymedzené v prílohe VIII bode 1 sa uvedú v podkladoch k obstarávaniu. Vymedzia sa v nich charakteristiky, ktoré sa požadujú od prác, služieb alebo tovaru.

1.   Technické špecifikácie vymedzené v prílohe VIII bode 1 sa uvedú v podkladoch k obstarávaniu. Vymedzia sa v nich charakteristiky, ktoré sa požadujú od prác, služieb alebo tovaru.

Tieto charakteristiky sa môžu vzťahovať aj na osobitné procesy výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy ich životného cyklu uvedeného v článku 2 bode (22).

Tieto charakteristiky sa môžu vzťahovať aj na osobitné procesy výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy ich životného cyklu uvedeného v článku 2 bode (22).

V technických špecifikáciách sa vymedzí aj to, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

V technických špecifikáciách sa vymedzí aj to, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

V prípade každého obstarávania, ktorého predmet budú podľa plánu používať osoby, či už široká verejnosť alebo pracovníci obstarávateľa, sa tieto technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov vypracujú tak, aby sa zohľadnili kritéria prístupnosti pre ľudí s postihnutím alebo dizajnové riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

Ak sa v legislatívnom akte Únie prijali záväzné normy prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti sa vymedzia odkazom na dané normy.

Ak sa v legislatívnom akte Únie prijali záväzné normy prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti sa vymedzia odkazom na dané normy.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na veľké rozdiely medzi verejnými obstarávaniami je navrhovaný text príliš podrobný. Okrem toho sú ustanovenia tohto druhu často súčasťou národných právnych predpisov týkajúcich sa stavebníctva. Malo by sa zachovať znenie článku 23 ods. 1 platnej smernice 2004/18/ES a článku 34 smernice 2004/17/ES.

Pozmeňovací návrh 17

COM(2011) 896 final

Článok 44

Rozdelenie zákaziek na viacero častí

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Verejné zákazky možno rozdeliť na menšie homogénne alebo heterogénne časti. V prípade zákaziek, ktorých hodnota stanovená v súlade s článkom 5 sa rovná alebo presahuje prahové hodnoty stanovené v článku 4, ale nie je nižšia ako 500 000 EUR, a pri ktorých verejný obstarávateľ nepovažuje rozdelenie na viacero častí za vhodné, verejný obstarávateľ poskytne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzve na potvrdenie záujmu konkrétne vysvetlenie svojich dôvodov.

1.   Verejné zákazky možno rozdeliť na menšie homogénne alebo heterogénne časti.

Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či sa ponuky obmedzujú len na jednu alebo viacero častí.

Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či sa ponuky obmedzujú len na jednu alebo viacero častí.

Zdôvodnenie

Verejným obstarávateľom tým vzniká zbytočná administratívna záťaž a preto sa navrhuje vypustenie časti textu.

Pozmeňovací návrh 18

COM(2011) 896 final

Článok 54 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 54

Článok 54

2.   Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že nezadajú zákazku uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku, keď zistia, že ponuka nie je v súlade, aspoň rovnocenným spôsobom, s povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI.

2.   Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že nezadajú zákazku uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku, keď zistia, že ponuka nie je v súlade, aspoň rovnocenným spôsobom, s povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI.

Zdôvodnenie

Okrem právnych predpisov Únie musia uchádzači dodržiavať aj vnútroštátne právne predpisy.

Pozmeňovací návrh 19

COM(2011) 896 final

Článok 55 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 55

Článok 55

Na účel uplatňovania dôvodu na vylúčenie uvedeného v prvom pododseku písm. d) verejní obstarávatelia stanovia metódu posudzovania plnenia zákazky, ktorá vychádza z objektívnych a merateľných kritérií a ktorá sa uplatňuje systematickým, konzistentným a transparentným spôsobom. Každé posúdenie plnenia sa oznámi príslušnému zhotoviteľovi, ktorý bude mať možnosť vzniesť proti zisteniam posúdenia námietky a získať súdnu ochranu.

Zdôvodnenie

Vyjadrenie v článku 55 ods. 3 (posledný pododsek) je nezrozumiteľné, a zaručuje len veľmi nízku právnu istotu, čo by viedlo k veľkému počtu žalôb. Okrem toho sa verejnému obstarávateľovi stanovujú ďalšie povinnosti, ktoré je vhodné v zmysle zabránenia novej administratívnej záťaže vypustiť.

Pozmeňovací návrh 20

COM(2011) 895 final

Článok 76

COM(2011) 896 final

Článok 66

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa odmeňovania za určité služby, je kritériom, na základe ktorého verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, jedno z týchto kritérií:

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa odmeňovania za určité služby, je kritériom, na základe ktorého obstarávatelia zadávajú zákazky, jedno z týchto kritérií:

(a)

ekonomicky najvýhodnejšia ponuka;

(a)

ekonomicky najvýhodnejšia ponuka;

(b)

najnižšia cena.

(b)

najnižšia cena.

Náklady sa môžu posudzovať výlučne na základe ceny alebo použitím prístupu efektívnosti nákladov, ako napr. náklady na životný cyklus podľa článku 67, podľa tohto, ako sa rozhodne verejný obstarávateľ.

2.   Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka uvedená v odseku 1 písm. a) z hľadiska obstarávateľa sa určí na základe kritérií spojených s predmetom dotknutej zákazky.

Popri cene alebo nákladoch uvedených v odseku 1 písm. b) medzi tieto kritériá patria aj iné kritériá spojené s predmetom dotknutej verejnej zákazky ako napr.:

2.   Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka uvedená v odseku 1 písm. a) z hľadiska obstarávateľa sa určí na základe kritérií spojených s predmetom dotknutej zákazky.

Popri cene medzi tieto kritériá patria aj iné kritériá spojené s predmetom dotknutej zákazky ako napr.:

(a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetických a funkčných charakteristík, prístupnosti, dizajnu pre všetkých užívateľov, environmentálnych charakteristík a inovačného charakteru;

(a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetických a funkčných charakteristík, prístupnosti, dizajnu pre všetkých užívateľov, environmentálnych charakteristík a inovačného charakteru

(b)

v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek obsahujúcich návrh prác sa môže zohľadniť organizácia, kvalifikácia a skúsenosti pracovníkov priradených na realizáciu dotknutej zákazky, čo má za následok, že po zadaní zákazky sa títo pracovníci môžu nahradiť len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý musí potvrdiť, že takýmito náhradami sa zaistí rovnocenná organizácia a kvalita;

(b)

v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek obsahujúcich návrh prác sa môže zohľadniť organizácia, kvalifikácia a skúsenosti pracovníkov priradených na realizáciu dotknutej zákazky, čo má za následok, že po zadaní zákazky sa títo pracovníci môžu nahradiť len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý musí potvrdiť, že takýmito náhradami sa zaistí rovnocenná organizácia a kvalita;

(c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia;

(c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia;

(d)

konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy v rámci ich životného cyklu podľa článku 2 bodu (22) v rozsahu, v ktorom sú tieto kritériá bližšie určené podľa článku 4 a týkajú sa faktorov, ktoré sú priamo zahrnuté v týchto postupoch, a v ktorých charakterizujú konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovarov alebo služieb.

(d)

konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy v rámci ich životného cyklu podľa článku 2 bodu (22) v rozsahu, v ktorom sú tieto kritériá bližšie určené podľa článku 4 a týkajú sa faktorov, ktoré sú priamo zahrnuté v týchto postupoch, a v ktorých charakterizujú konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovarov alebo služieb

 

Zdôvodnenie

Pozitívne je, že verejný obstarávateľ má možnosť výberu medzi hospodársky najvýhodnejšou ponukou a najnižšou cenou. Mal by sa však aj naďalej používať pojem uvádzaný v platnej smernici, t.j. najnižšia cena, pretože najnižšie náklady znamenajú niečo iné ako ceny. Pojem „náklady“ je širší než pojem „cena“. „Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ je kritérium, ktoré treba použiť, ak sa majú zahrnúť iné parametre, ako napríklad náklady životného cyklu.

V určitých prípadoch udáva verejný obstarávateľ konečnú cenu už v súťažných pokladoch. Musí byť úplne jasné, že takýto postup je možný.

Cieľom zohľadnenia tohto posledného kritéria je poskytnúť uchádzačom o zákazky pridanú hodnotu pre niektoré výrobky a služby, ktorá spočíva v tom, že prostredníctvom krátkych reťazcov sa výrobky a služby môžu dostať rýchlejšie k obstarávateľovi a umožňujú rýchlejšie a pružnejšie zareagovať na ich požiadavky. Okrem toho sa týmto kritériom dajú výrazne zlepšiť aj environmentálne štandardy (kratšie dopravné trasy a obdobia skladovania, menej emisií), ktoré sú v konečnom dôsledku prínosom pre zadávateľov i občanov. Preto by verejní obstarávatelia mali mať možnosť stanoviť medzi svojimi kritériami na vyhodnotenie ponúk parametre, ktoré v rámci určitých kategórií doplnia rozsiahlejšie údaje o ponuke istého hospodárskeho subjektu, ktorý dokáže ešte lepšie splniť požiadavky konkrétneho verejného obstarávania.

Okrem toho by malo byť výslovne možné zohľadniť aj sociálne kritériá, napríklad tým, že sa budú udeľovať body navyše za podnikateľskú politiku zaručujúcu zamestnancom rovnaké príležitosti, ako aj za zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných.

Pozmeňovací návrh 21

COM(2011) 896 final

Článok 66 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Navrhovaná zmena

Článok 66

Článok 66

Členské štáty môžu stanoviť, že zadávanie určitých druhov zákaziek bude vychádzať z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky uvedenej v odseku 1 písm. a) a odseku 2.

Zdôvodnenie

Cieľom modernizácie je zabezpečiť verejným zadávateľom a uchádzačom čo najväčšiu možnú pružnosť. Verejní zadávatelia musia v tomto zmysle môcť sami rozhodnúť, či pridelia zákazku na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo na základe najnižšej ceny. Členské štáty by nemali zasahovať do tohto rozhodnutia úradov na mieste. Ak by sa už nedala prideliť na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, výrazne by to znížilo šancu malých podnikov v tejto konkurencii. Preto by sa mal článok 66 ods. 3 vypustiť.

Pozmeňovací návrh 22

COM(2011) 895 final

Článok 76 ods. 4

COM(2011) 896 final

Článok 66 ods. 4

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4.   Kritéria na vyhodnotenie ponúk neoprávňujú obstarávateľa na neobmedzenú voľnosť výberu. Zaisťujú možnosť účinnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli. Obstarávatelia na základe informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi efektívne overia, či ponuky spĺňajú kritéria na vyhodnotenie ponúk.

   

Zdôvodnenie

Toto tvrdenie je zbytočné. Neprináša nič nové a treba ho vypustiť. Obsahovo je už zahrnuté vo všeobecných zásadách.

Pozmeňovací návrh 23

COM(2011) 896 final

Článok 73 ods.a

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(a)

výnimky stanovené v článku 11 sa už ďalej neuplatňujú v dôsledku účasti súkromného investora na právnickej osobe, ktorej bola zadaná zákazka, v súlade s článkom 11 ods. 4;

Zdôvodnenie

Zmena textu Komisie po vypustení článku 11 ods. 5 v COM(2011) 896 final a článku 21 ods. 5 v COM(2011) 895 final (podľa pozmeňovacieho návrhu 7). Táto situácia po zadaní zákazky už nemôže nastať.

Pozmeňovací návrh 24

COM(2011) 895 final

Článok 77

COM(2011) 896 final

Článok 67

Náklady na životný cyklus

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

3.   Keď sa ako súčasť legislatívneho aktu Únie, vrátane prostredníctvom delegovaných aktov na základe osobitných právnych predpisov jednotlivých sektorov, prijme spoločná metodika výpočtu nákladov na životný cyklus, musí sa uplatňovať v prípadoch, ak sú náklady na životný cyklus zahrnuté do kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v článku 66 ods. 1.

   

Zoznam takýchto legislatívnych a delegovaných aktov sa nachádza v prílohe XV. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 týkajúce sa aktualizácie tohto zoznamu, keď sa ukáže, že takéto zmeny a doplnenia sú potrebné z dôvodu prijatia nových právnych predpisov, zrušenia alebo úpravy takýchto právnych predpisov.

Zdôvodnenie

VR sa hlási k cieľom stratégie Európa 2020 a uznáva hodnotu udržateľného, sociálneho zodpovedného zadávania zákaziek, ktoré podporuje inovácie. Oceniť možno aj to, že Komisie nabáda verejných obstarávateľov k tomu, aby zahrnuli aj náklady na životný cyklus. V súčasnosti sa v tejto oblasti síce vyvíjajú mnohé aktivity, no ešte stále treba veľa objasniť. Výbor sa domnieva, že požiadavka na uplatňovanie postupov EÚ je za terajších okolností prehnaná.

Pozmeňovací návrh 25

COM(2011) 895 final

Článok 79

COM(2011) 896 final

Článok 69

Ponuky s neobvykle nízkou cenou

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Verejní obstarávatelia požiadajú hospodárske subjekty, aby vysvetlili účtované ceny alebo náklady, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   

(a)

účtované ceny alebo náklady sú o viac ako 50 % nižšie ako priemerné ceny alebo náklady ostatných ponúk;

(b)

účtované ceny alebo náklady sú o viac ako 20 % nižšie ako ceny alebo náklady ponuky s druhými najnižšími cenami;

(c)

bolo predložených minimálne päť ponúk.

 

   

 

 

 

 

 

 

   

 

   

2.   Ak sa javí, že ponuky majú neobvykle nízke ceny z iných dôvodov, obstarávatelia môžu takisto požadovať príslušné vysvetlenia.

   Ak sa javí, že ponuky majú neobvykle nízke ceny z iných dôvodov, obstarávatelia môžu takisto požadovať príslušné vysvetlenia.

3.   Vysvetlenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa môžu vzťahovať najmä na:

   

(a)

hospodárnosť stavebných postupov, výrobného procesu alebo poskytovaných služieb,

(b)

zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na uskutočnenie diela alebo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

(c)

originalitu diela, tovaru alebo služieb navrhovaných uchádzačom;

(d)

súlad, aspoň rovnocenným spôsobom, s povinnosťami stanovenými právnymi predpismi Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo s ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI, alebo, keď to neprichádza do úvahy, súlad s inými ustanoveniami, ktorými sa zaisťuje rovnocenná úroveň ochrany;

(e)

možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

4.   Verejný obstarávateľ overí poskytnuté informácie konzultáciou s uchádzačom. Ponuku môže zamietnuť len v prípade, ak dôkazy nezdôvodňujú nízku úroveň účtovaných cien alebo nákladov, pričom sa zohľadnia prvky uvedené v odseku 3.

   

Verejní obstarávatelia zamietnu ponuku, ak zistia, že ponuka obsahuje neobvykle nízke ceny preto, lebo nie je v súlade s povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI.

5.   Ak verejný obstarávateľ zistí, že ponuka obsahuje neobvykle nízke ceny preto, lebo uchádzač získal štátnu pomoc, ponuka môže byť zamietnutá len z tohto dôvodu iba po konzultácii s uchádzačom, ak tento nie je schopný v rámci dostatočne dlhej lehoty stanovenej verejným obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 zmluvy. Ak verejný obstarávateľ zamietne ponuku za uvedených okolností, informuje o tejto skutočnosti Komisiu.

   

6.   Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 3.

   

Zdôvodnenie

Pokiaľ ide o ponuky s neobvykle nízkou cenou, uprednostňuje Výbor regiónov znenie článku 55 platnej smernice 2204/18/ES, pretože navrhnutý text spôsobuje administratívnu záťaž verejným obstarávateľom, ako aj uchádzačom. Okrem toho navrhovaný text zbytočne redukuje manévrovací priestor verejných obstarávateľov v tejto oblasti.

Pozmeňovací návrh 26

COM(2011) 895 final

Článok 81

COM(2011) 896 final

Článok 71

Využívanie subdodávateľov

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   V podkladoch k obstarávaniu môže verejný obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby od uchádzača žiadal, aby vo svojej ponuke uviedol, akú časť zákazky má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj navrhovaných subdodávateľov.

   

2.   Členské štáty môžu stanoviť, aby verejný obstarávateľ na žiadosť subdodávateľa a ak to umožňuje povaha zákazky previedol splatné platby za služby, tovar alebo práce poskytnuté hlavnému zhotoviteľovi priamo subdodávateľovi. Členské štáty v takomto prípade stanovia vhodné mechanizmy na to, aby hlavný zhotoviteľ mohol vzniesť námietky proti neoprávneným platbám. Podrobnosti týkajúce sa takéhoto spôsobu platby sa stanovia v podkladoch k obstarávaniu.

   

3.   Odsekmi 1 a 2 nie je dotknutá otázka zodpovednosti hlavného hospodárskeho subjektu.

   

Zdôvodnenie

Vzťah medzi uchádzačom a subdodávateľom spadá do právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže a do vnútroštátnych zákonov v oblasti zmluvného práva, ktoré by táto smernica nemala meniť.

Okrem toho spôsobuje toto ustanovenie nejasnú právnu situáciu, pretože subdodávateľ, ktorý pracuje za úhradu pre verejného obstarávateľa, nie je viac subdodávateľom, ale dodávateľom. Ustanovenie by navyše mohlo verejných obstarávateľov pripraviť o možnosť pozastaviť platbu do tej doby, dokiaľ nebude zákazka riadna splnená.

Pozmeňovací návrh 27

COM(2011) 895 final

Článok 82

COM(2011) 896 final

Článok 72

Úprava zákaziek počas ich platnosti

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Podstatná úprava ustanovení verejnej zákazky počas jej platnosti sa na účely tejto smernice považuje za nové zadávanie a vyžaduje si nové obstarávacie konanie v súlade s touto smernicou.

   

2.   Úprava zákazky počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1, ak vedie k vzniku zákazky, ktorá sa podstatne líši od pôvodne uzatvorenej zákazky. Úprava sa v každom prípade a bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 3 a 4, považuje za podstatnú, ak je splnená jedno z týchto podmienok:

   

(a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného obstarávacieho konania, umožnili výber iných ako pôvodne vybraných záujemcov, alebo ktoré by umožnili zadať zákazku inému uchádzačovi;

(b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha zákazky v prospech zhotoviteľa;

(c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zákazky, aby sa vzťahovala aj na tovar, služby alebo práce, na ktoré sa pôvodne nevzťahovala.

3.   Nahradenie zmluvnej strany sa považuje za podstatnú úpravu v zmysle odseku 1.

   

Prvý pododsek sa však neuplatňuje v prípade, ak je iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného zhotoviteľa v následnosti na reštrukturalizáciu podniku alebo konkurz, za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zákazky a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice.

4.   Ak je možné peňažné vyjadrenie hodnoty úpravy, úprava sa nepovažuje za podstatnú v zmysle odseku 1, ak jej hodnota nepresahuje prahového hodnoty stanovené v článku 4 a je nižšia ako 5 % hodnoty pôvodnej zákazky za predpokladu, že takáto úprava nemení celkovú povahu zákazky. V prípade vykonania viacerých po sebe nasledujúcich úprav sa hodnota posudzuje na základe kumulatívnej hodnoty daných po sebe nasledujúcich úprav.

   

5.   Úpravy zákaziek sa nepovažujú za podstatné v zmysle odseku 1, ak boli stanovené v podkladoch k obstarávaniu, a to v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní alebo príslušných možnostiach. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah pôsobnosti a povaha možných úprav alebo možností, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy alebo možnosti, ktoré by menili celkovú povahu zákazky.

   

6.   Odchylne od odseku 1 si podstatná úprava nevyžaduje nové obstarávacie konanie, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

   

(a)

potreba úpravy bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ predvídať;

(b)

úpravou sa nemení celková povaha zákazky;

(c)

akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky.

Verejní obstarávatelia uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o takýchto úpravách. Takéto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti G a uverejnia sa v súlade s článkom 49.

7.   Verejní obstarávatelia nevyužívajú možnosť úpravy zákazky v týchto prípadoch:

   

(a)

ak by úprava bola zameraná na nápravu nedostatkov v plnení zhotoviteľa alebo dôsledkov, ktoré je možné napraviť prostredníctvom vymáhania plnenia zmluvných povinností;

(b)

ak by úprava bola zameraná na kompenzáciu rizík zvýšenia cien, pri ktorých zhotoviteľ vykonal hedging.

kompenzáciu

Zdôvodnenie

Platné smernice obsahujú pravidlá obstarávania pre uskutočnenie verejného obstarávania. Neobsahujú žiadne ustanovenia o úprave existujúcich zákaziek a tak by to malo byť aj v nových smerniciach. V opačnom prípade by vznikla zbytočná administratívna záťaž pre verejných obstarávateľov a obmedzila by sa flexibilita. Ak chce Komisia informovať o zodpovedajúcej judikatúre v tejto oblasti, potom by boli oznámenia vhodnejším spôsobom.

Pozmeňovací návrh 28

COM(2011) 896 final

Článok 83

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 83

Článok 83

V súlade so smernicou Rady 89/665/EHS členské štáty zaistia správne uplatňovanie tejto smernice účinnými, dostupnými a transparentnými mechanizmami, ktoré dopĺňajú systém platný pre preskúmanie rozhodnutí prijatých verejnými obstarávateľmi.

Zdôvodnenie

Je zbytočné poukazovať v smernici na to, že by sa táto smernica mala riadne uplatňovať. Existujúce systémy na preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov sú postačujúce. V záujme zjednodušenia a dosiahnutia väčšej pružnosti by sa preto nemali vytvárať žiadne ďalšie nové zbytočné štruktúry.

Pozmeňovací návrh 29

COM(2011) 895 final

Článok 93

COM(2011) 896 final

Článok 84

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 84

Verejný dohľad

1.   Členské štáty určia jeden nezávislý orgán, ktorý bude zodpovedný za dohľad a koordináciu vykonávacích činností (ďalej len „orgán dohľadu“). Členské štáty informujú Komisiu o tomto určení.

Takémuto dohľadu podliehajú všetci verejní obstarávatelia.

   

2.   Príslušné orgány podieľajúce sa na vykonávacích činnostiach sú organizované takým spôsobom, aby sa zabránilo konfliktom záujmov. Systém verejného dohľadu musí byť transparentný. Na tento účel sa uverejnia všetky usmernenia a stanoviská, ako aj výročná správa týkajúca sa vykonávania a uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

   

Výročná správa obsahuje tieto informácie:

(a)

údaj o miere úspešnosti malých a stredných podnikov pri verejnom obstarávaní. Ak je percentuálny podiel hodnoty zákaziek zadaných malým a stredným podnikom nižší ako 50 %, v správe sa poskytne analýza príslušných dôvodov;

(b)

celkový prehľad o vykonávaní udržateľných politík obstarávania, okrem iného pokiaľ ide o konania, pri ktorých sa zohľadňujú otázky spojené s ochranou životného prostredia, sociálneho začlenenia vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo konania, pri ktorých sa podporujú inovácie;

(c)

informácie o monitorovaní a následnej kontrole prípadov porušenia pravidiel obstarávania s vplyvom na rozpočet Únie v súlade s odsekmi 3 až 5 tohto článku;

(d)

centralizované údaje o nahlásených prípadoch podvodu, korupcie, konfliktu záujmov a iných závažných nezrovnalostiach v oblasti verejného obstarávania vrátane prípadov s vplyvom na projekty spolufinancované z rozpočtu Únie.

3.   Orgán dohľadu je zodpovedný za tieto úlohy:

   

(a)

monitorovať, ako verejní obstarávatelia, a najmä centrálne obstarávacie inštitúcie, uplatňujú pravidlá verejného obstarávania a príslušnú prax;

(b)

poskytovať verejným obstarávateľom právne poradenstvo k výkladu pravidiel a zásad verejného obstarávania a právne poradenstvo k uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania v konkrétnych prípadoch;

(c)

vydávať na základe vlastnej iniciatívy stanoviská a usmernenia k otázkam vo všeobecnom záujme, ktoré sa týkajú výkladu a uplatňovania pravidiel verejného obstarávania, k opakujúcim sa otázkam a systémovým ťažkostiam spojeným s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania vzhľadom na ustanovenia tejto smernice a príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

(d)

zriadiť a uplatňovať komplexné vykonateľné systémy výstražného označenia na prevenciu prípadov podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a podobných závažných nezrovnalostí pri obstarávaní a na ich odhaľovanie a primerané nahlasovanie;

(e)

upriamovať pozornosť príslušných vnútroštátnych inštitúcií, vrátane orgánov auditu, na konkrétne zistené porušenia a systémové problémy;

(f)

skúmať sťažnosti občanov a podnikov týkajúce sa uplatňovania pravidiel verejného obstarávania v konkrétnych prípadoch a zasielať analýzy príslušným verejným obstarávateľom, ktorí majú povinnosť zohľadniť tieto analýzy vo svojich rozhodnutiach, resp. v prípade nesplnenia odporúčaní analýzy vysvetliť dôvody, prečo sa analýzy nebrali do úvahy;

(g)

monitorovať rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi súdmi a orgánmi na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 267 zmluvy alebo zistení Európskeho dvora audítorov o porušeniach pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie, pokiaľ ide o projekty spolufinancované Úniou; orgán dohľadu nahlási Európskemu úradu pre boj proti podvodom každé porušenie obstarávacích konaní Únie, ktoré sa vzťahuje na zákazky priamo alebo nepriamo financované Európskou úniou.

Úlohami uvedenými v písm. e) nie je dotknutý výkon práv na odvolanie podľa vnútroštátneho práva alebo systému zriadeného na základe smernice 89/665/EHS.

Členské štáty oprávňujú orgán dohľadu, aby prevzal príslušnú jurisdikciu podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov, keď sa počas monitorovacích činností a činností poskytovania právneho poradenstva vykonávaných týmto orgánom zistilo porušenie.

4.   Bez toho, aby tým boli dotknuté všeobecné postupy a pracovné metódy, ktoré Komisia zriadila pre svoju komunikáciu a kontakty s členskými štátmi, orgán dohľadu funguje ako osobitné kontaktné miesto pre Komisiu, keď monitoruje uplatňovanie práva Únie a vykonávanie rozpočtu poskytnutého Úniou na základe článku 17 Zmluvy o Európskej únii a článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisii oznámi akékoľvek porušenie tejto smernice pri obstarávacích konaniach na zadanie zákaziek priamo alebo nepriamo financovaných Úniou.

   

Komisia môže najmä previesť na orgán dohľadu riešenie jednotlivých prípadov, keď sa zákazka ešte neuzavrela alebo keď sa ešte stále môže uskutočniť preskúmanie. Orgánu dohľadu môže zveriť aj monitorovacie činnosti, ktoré sú potrebné na zaistenie vykonávania opatrení, ktoré členské štáty musia vykonať s cieľom napraviť porušenie pravidiel a zásad Únie upravujúcich verejné obstarávanie, ktoré zistila Komisia.

Komisia môže od orgánu dohľadu vyžadovať, aby zanalyzoval údajné porušenia pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie týkajúce sa projektov spolufinancovaných z rozpočtu Únie. Komisia môže orgánu dohľadu zveriť následné kontroly určitých prípadov a zaistenie toho, aby príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú mať povinnosť riadiť sa jej pokynmi, vyvodili z porušení pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie týkajúcich sa spolufinancovaných projektov príslušné dôsledky.

5.   Vyšetrovacie a presadzovacie činnosti, ktoré orgán dohľadu vykonáva na zaistenie toho, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov boli v súlade s touto smernicou a zásadami zmluvy, nenahrádzajú alebo neprejudikujú inštitucionálnu úlohu Komisie ako strážkyne zmluvy. Keď sa Komisia rozhodne previesť riešenie konkrétneho prípadu podľa odseku 4, zachováva si právo zasahovať v súlade s právomocami, ktoré jej boli zverené zmluvou.

   

6.   Verejní obstarávatelia zašlú vnútroštátnemu orgánu dohľadu plné znenia všetkých uzatvorených zákaziek s hodnotou rovnajúcou sa alebo presahujúcou:

   

(a)

1 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

(b)

10 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie prác.

7.   Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu k informáciám a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, orgán dohľadu na základe písomnej žiadosti bezplatne poskytne neobmedzený a úplný priamy prístup k uzatvoreným zákazkám podľa odseku 6. Prístup k určitým častiam zákaziek sa môže zamietnuť, ak by ich uverejnenie bránilo presadeniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, ak by škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov, či už verejných, alebo súkromných, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

   

Prístup k častiam, ktoré sa môžu zverejniť, sa poskytuje v rámci primeraného časového obdobia a najneskôr 45 dní od dátumu požiadania.

Žiadatelia podávajúci žiadosť o prístup k zákazke nemusia preukázať žiadny priamy alebo nepriamy záujem súvisiaci s danou zákazkou. Príjemca informácií by mal mať možnosť ich zverejniť.

8.   Zhrnutie všetkých činností, ktoré orgán dohľadu vykonáva v súlade s odsekmi 1 až 7, sa zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 2.

   

Zdôvodnenie

Požiadavka zriadiť vnútroštátne orgány dohľadu, ktorým sa musia predkladať zmluvy, je v rozpore so zásadou subsidiarity. Organizácia vnútroštátnej verejnej správy je v právomoci členských štátov. Vnútroštátna kontrola dodržiavania predpisov o verejnom obstarávaní je úlohou národných súdov, orgánov dohľadu a kontrolných orgánov. Pravidlá okrem toho vytvárajú dodatočnú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov.

Pozmeňovací návrh 30

COM(2011) 896 final

Článok 85, prvý odsek

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 85

Článok 85

Verejní obstarávatelia vypracujú pre každú zákazku, rámcovú dohodu a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému písomnú správu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

(a)

názov a adresu verejného obstarávateľa, predmet a hodnotu zákazky, rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému;

(b)

názvy úspešných záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich výberu;

(c)

názvy zamietnutých záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich zamietnutia;

(d)

dôvody zamietnutia ponúk, ktoré sa považujú za ponuky s neobvykle nízkou cenou;

(e)

názov úspešného uchádzača a dôvody, prečo bola vybraná jeho ponuka, a ak je známy, aj časť zákazky alebo rámcovej dohody, ktorú má úspešný uchádzač v úmysle zadať tretím stranám;

(f)

v prípade rokovacích konaní bez predchádzajúceho uverejnenia okolnosti uvedené v článku 30, ktoré odôvodňujú použitie tohto konania;

(g)

v prípade potreby dôvody, prečo sa verejný obstarávateľ rozhodol nezadať zákazku alebo neuzatvoriť rámcovú dohodu alebo nezriadiť dynamický nákupný systém;

(h)

keď to prichádza do úvahy, zistené konflikty záujmov a následne prijaté opatrenia.

Pozmeňovací návrh 31

COM(2011) 896 final

Článok 85 – posledné dva odseky

Individuálne správy o konaniach na zadanie zákaziek

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 85

Individuálne správy o konaniach na zadanie zákaziek

Článok 85

Verejní obstarávatelia zdokumentujú postup všetkých obstarávacích konaní, a to aj tých vykonaných elektronicky. Na tento účel zdokumentujú všetky etapy obstarávacieho konania vrátane každej komunikácie s hospodárskymi subjektmi a interných rokovaní, prípravy ponúk, prípadného dialógu alebo rokovania, výberu a zadania zákazky.

Správa alebo jej hlavné prvky sa oznámi Komisii alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu, ak sa to požaduje.

Zdôvodnenie

Výbor regiónov sa domnieva, že pred navrhovaným systémom nahlasovania treba uprednostniť systém nahlasovania uvedený v terajšom článku 43 smernice 2004/18, pretože sa tým zjednoduší administratívna činnosť verejných obstarávateľov.

Pozmeňovací návrh 32

COM(2011) 895 final

Článok 95

COM(2011) 896 final

Článok 86

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vnútroštátne predkladanie správ a zoznamy verejných obstarávateľov

1.   Orgány zriadené alebo určené v súlade s článkom 84 zašlú Komisii implementačnú a štatistickú správu za každý rok (založenú na štandardnom formulári), a to najneskôr do 31. októbra nasledujúceho roka

   

2.   Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

   

(a)

úplný a aktuálny zoznam všetkých ústredných orgánov štátnej správy, verejných obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni a inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, vrátane orgánov na nižšej ako ústrednej úrovni a združení verejných obstarávateľov zadávajúcich verejné zákazky alebo rámcové dohody, pričom pri každom orgáne uvedú jedinečné identifikačné číslo, ak je takéto číslo stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Tento zoznam je rozdelený podľa druhu orgánov;

(b)

úplný a aktuálny zoznam všetkých centrálnych obstarávacích inštitúcií;

(c)

pre všetky zákazky presahujúce hraničné hodnoty stanovené v článku 4 tejto smernice:

(i)

počet a hodnotu zadaných zákaziek v členení podľa jednotlivých druhov orgánov, podľa konania a prác, tovaru a služieb určených podľa rozdelenia v nomenklatúre CPV;

(ii)

ak boli zákazky zadané na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia, údaje uvedené v bode (i) sa uvedú aj v členení podľa okolností uvedených v článku 30 a uvedie sa počet a hodnota zadaných zákaziek v členení podľa členských štátov a tretích krajín pôvodu úspešného zhotoviteľa;

(d)

pre všetky zákazky nedosahujúce prahové hodnoty stanovené v článku 4 tejto smernice, na ktoré by sa však táto smernica vzťahovala, ak by ich hodnota prekročila prahovú hodnotu, počet a hodnotu zadaných zákaziek v členení podľa jednotlivých druhov orgánov.

3.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť prílohu I, aby sa zaktualizoval zoznam verejných obstarávateľov podľa príslušných oznámení členských štátov, ak sa ukáže, že takéto zmeny a doplnenia sú potrebné na správnu identifikáciu verejných obstarávateľov.

   

Komisia môže v Úradnom vestníku Európskej únie na informačné účely pravidelne uverejňovať zoznam inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, ktorý jej bol zaslaný podľa odseku 2 písm. a).

4.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie o svojej inštitucionálnej organizácii vzťahujúcej sa na vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie tejto smernice, ako aj informácie o vnútroštátnych iniciatívach prijatých na účel poskytnutia usmernení alebo pomoci pri vykonávaní pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie alebo vnútroštátnych iniciatívach prijatých v reakcii na problémy spojené s vykonávaním týchto pravidiel.

   

5.   Komisia stanoví štandardný formulár výročnej implementačnej a štatistickej správy uvedenej v odseku 1. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

    štatistickej

Zdôvodnenie

Navrhované ustanovenia by sa mali vypustiť. Pre orgány, ktoré všetky tieto informácie zhromažďujú, ako aj pre verejných obstarávateľov, ktorí ich majú zadať, by to znamenalo veľmi veľkú administratívnu záťaž.

Pozmeňovací návrh 33

COM(2011) 895 final

Článok 96

COM(2011) 896 final

Článok 87

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Pomoc pre verejných obstarávateľov a podniky

1.   Členské štáty poskytnú verejným obstarávateľom pri príprave a vykonávaní obstarávacích konaní štruktúry technickej podpory s cieľom poskytnúť im právne a ekonomické poradenstvo, usmernenia a pomoc. Členské štáty takisto zaistia, aby mohol každý verejný obstarávateľ získať kompetentnú pomoc a poradenstvo k individuálnym otázkam.

   

2.   S cieľom zlepšiť prístup hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov, k verejnému obstarávaniu a s cieľom uľahčiť správne pochopenie ustanovení tejto smernice členské štáty zaistia, aby sa dala získať primeraná pomoc, okrem iného za pomoci elektronických prostriedkov alebo použitím existujúcich sietí venovaných pomoci podnikom.

   

3.   Osobitná administratívna pomoc je k dispozícii pre hospodárske subjekty, ktorých zámerom je zúčastniť sa obstarávacieho konania v inom členskom štáte. Takáto pomoc sa vzťahuje prinajmenšom na administratívne požiadavky v dotknutom členskom štáte, ako aj možné povinnosti týkajúce sa elektronického obstarávania.

   

Členské štáty zaistia, aby zainteresované hospodárske subjekty mali ľahký prístup k primeraným informáciám o daňových povinnostiach, povinnostiach spojených s ochranou životného prostredia a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov v sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré platia v členskom štáte, regióne alebo na mieste, kde sa majú uskutočniť práce alebo poskytnúť služby a ktoré sú uplatniteľné na práce vykonávané na danom mieste alebo služby poskytované počas plnenia zákazky.

4.   Členské štáty môžu na účely odsekov 1, 2 a 3 vymenovať jedinú inštitúciu alebo niekoľko inštitúcií alebo administratívnych štruktúr. Členské štáty zaistia náležitú koordináciu medzi týmito inštitúciami a štruktúrami.

   

Zdôvodnenie

Podpora verejných obstarávateľov na národnej úrovni je záležitosťou členských štátov a preto by sa mal tento bod vypustiť. Pri jednoduchších pravidlách pre verejné obstarávanie by sa mohlo rátať aj s nižšou potrebou pomoci.

Pozmeňovací návrh 34

COM(2011) 896 final

Článok 88 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 88

Článok 88

Na účely tohto článku členské štáty určia jedno alebo viacero kontaktných miest, ktorých kontaktné údaje oznámia ostatným členským štátom, orgánom dohľadu a Komisii. Členské štáty uverejňujú a pravidelne aktualizujú zoznam kontaktných miest. Orgán dohľadu je zodpovedný za koordináciu takýchto kontaktných miest.

Na účely tohto článku členské štáty určia jedno alebo viacero kontaktných miest, ktorých kontaktné údaje oznámia ostatným členským štátom a Komisii. Členské štáty uverejňujú a pravidelne aktualizujú zoznam kontaktných miest.

Zdôvodnenie

Článok 88 by mal zostať zachovaný, avšak bez odkazu na nový orgán dohľadu. Cieľom reformy je práve odstrániť zbytočnú povinnosť dokumentovania, nie vytvárať novú byrokraciu.

V Bruseli 9. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/84


Stanovisko Výboru regiónov „Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo“

2012/C 391/10

VÝBOR REGIÓNOV

súhlasí s vytvorením nového Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo (EFNR) s cieľom realizovať SRP a domnieva sa, že je dôležité zachovať rozpočet v záujme toho, aby sa sledoval vývoj stanovený SRP;

víta zjednodušenie, ktoré sa dosiahlo zoskupením väčšiny finančných nástrojov SRP a integrovanej námornej politiky (INP) v novom fonde pre námorníctvo a rybárstvo, ktoré boli v minulosti rozdelené do viacerých fondov;

žiada, aby sa ciele EFNR sústredili na rybolov a prioritne sa nezameriavali, tak ako sa to opakovane zdôrazňuje, na jeho nahradenie inými činnosťami a domnieva sa, že je dôležité posilňovať príťažlivosť rybárskeho povolania;

je znepokojený znížením výšky rozpočtu vyčleneného na zhromažďovanie údajov napriek tomu, že budú potrebné dodatočné finančné prostriedky vzhľadom na to, že dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie si bude vyžadovať dodatočné zhromažďovanie údajov a domnieva sa, že mať k dispozícii úplné a spracované údaje na účely riadenia by malo byť podmienkou realizácie SRP a zároveň aj rozpočtovou prioritou EFNR;

odmieta zrušenie všetkých opatrení na prispôsobovanie rybárskej flotily vzhľadom na to, že dodržiavanie nových cieľov SRP a najmä postupné dosahovanie maximálneho udržateľného výnosu si budú vyžadovať úbytok kapacity flotíl alebo financovanie dočasného zastavenia rybolovnej činnosti;

sa domnieva, že ak sa má postupne znížiť množstvo odvrhovaných úlovkov, je potrebné, aby sa lode upravili a modernizovali a aby sa realizovali nevyhnutné investície v prístavoch;

je prekvapený tým, že neexistujú finančné prostriedky na vypracovanie viacročných plánov;

žiada, aby sa vo výraznej miere podporila technická inovácia a investície, ktoré podporujú selektívnosť rybárskeho výstroja;

sa domnieva, že znižovanie podpory na skladovanie nie je vhodné.

Spravodajca

Pierre MAILLE (FR/SES), predseda generálnej rady departementu Finistère

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre námorníctvo a rybárstvo, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006, nariadenie Rady (ES) č. 861/2006 a nariadenie Rady č. XXX/2011 o integrovanej námornej politike

COM(2011) 804 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.

so zreteľom na skutočnosť, že rybolov hrá dôležitú úlohu v mnohých regiónoch Európskej únie vyjadruje spokojnosť s tým, že Komisia chce zachovať spoločnú rybársku politiku (SRP);

2.

súhlasí s vytvorením nového Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo (EFNR) s cieľom realizovať SRP a domnieva sa, že je dôležité zachovať rozpočet v záujme toho, aby sa sledoval vývoj stanovený SRP;

3.

sa domnieva, že prioritou SRP musí byť obnovenie udržateľných hospodárskych podmienok pre rybolov na základe ekosystémového prístupu a dosiahnutím maximálneho udržateľného výnosu, a takisto zabezpečenie zásobovania európskych spotrebiteľov a napredovanie smerom k potravinovej sebestačnosti;

4.

víta zjednodušenie, ktoré sa dosiahlo zoskupením väčšiny finančných nástrojov SRP a integrovanej námornej politiky (INP) v novom fonde pre námorníctvo a rybárstvo, ktoré boli v minulosti rozdelené do viacerých fondov;

5.

súhlasí so začlenením INP do fondu pre námorníctvo a rybárstvo vzhľadom na to, že hospodárske aktivity, ochrana životného prostredia, získavanie poznatkov a zhromažďovanie údajov, dohľad a kontrola sú od seba vzájomne závislé;

6.

vyjadruje však želanie, aby sa lepšie vymedzili podmienky priameho riadenia INP s cieľom spresniť smerovanie úverov, ako aj orgány prijímajúce pomoc;

7.

uznáva význam spoločného strategického rámca navrhovaného pre fondy súdržnosti (EFRR, ESF, Kohézny fond, EPFRV, EFNR), ktorý by mal umožniť zjednodušené, zosúladené a vzájomné využívanie spôsobov riadenia týchto fondov;

8.

žiada, aby Európska únia mala k dispozícii rozpočet, ktorého výška zaručí účinnú realizáciu politiky súdržnosti a bude zodpovedať ambíciám stratégie Európa 2020;

9.

s uspokojením konštatuje, že členské štáty a regióny majú možnosť obrátiť sa na EFRR, Kohézny fond, ESF, ako aj na EFNR v záujme toho, aby mohli vykonávať aktivity v oblasti rybolovu a rozvoja území, ktoré sú závislé od rybolovu;

10.

žiada, aby miestne a územné samosprávy v každom členskom štáte boli v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a so zreteľom na vnútroštátne rozdelenie právomocí v plnej miere zapojené do vypracovania, prerokovávania, zavádzania a preskúmania jednotlivých strategických dokumentov, vrátane tých, ktoré sa týkajú integrovanej námornej politiky;

11.

odmieta návrhy zamerané na to, aby sa politika súdržnosti spájala s dodržiavaním Paktu stability a rastu vzhľadom na to, že makroekonomická podmienenosť sa zameriava na iné ciele, ako sú ciele politiky súdržnosti;

12.

podporuje makroekonomickú podmienenosť ex ante, aby sa zabezpečilo, že podmienky týkajúce sa dodržiavania cieľov SRP sú splnené na základe predchádzajúcich skúseností;

13.

si želá, aby sa vyhodnotili dôsledky zmeny kritérií rozdeľovania zdrojov medzi členské štáty vzhľadom na to, že tieto kritériá sa odlišujú od kritérií, ktoré sa uplatňovali v minulosti pre EFNR;

14.

poukazuje na to, že vo svojom stanovisku o reforme SRP odmietol povinnosť, aby každý členský štát zaviedol prevoditeľné rybolovné povolenia a vyjadril želanie, aby sa znižovanie množstva odpadu zavádzalo postupne;

15.

súhlasí s tým, že je dôležité zlepšovať poznatky a zhromažďovanie údajov a zdôrazňuje význam partnerstva medzi rybármi a vedeckými pracovníkmi. Mať k dispozícii úplné a spracované údaje na účely riadenia by malo byť podmienkou realizácie SRP a zároveň aj rozpočtovou prioritou EFNR;

16.

odmieta zrušenie všetkých opatrení na prispôsobovanie rybárskej flotily vzhľadom na to, že dodržiavanie nových cieľov SRP a najmä postupné dosahovanie maximálneho udržateľného výnosu si budú vyžadovať úbytok kapacity flotíl alebo financovanie dočasného zastavenia rybolovnej činnosti. Vyjadruje želanie, aby sa aspoň v prípade niektorých druhov rybolovu umožnilo takéto prispôsobenie stanovením prísnych opatrení dohľadu, najmä rybolovných práv, prípadne postupným znižovaním pomoci v závislosti od vývinu zásob rýb;

17.

sa domnieva, že je dôležité posilňovať príťažlivosť povolania rybára prostredníctvom zlepšovania pracovných podmienok, hygieny a bezpečnosti na palube a financovaním potrebných investícií bez toho, aby sa toto zlepšenie obmedzovalo len na jednu operáciu za plavidlo;

18.

berie na vedomie, že prevoditeľné rybolovné povolenia sú dobrovoľné a nazdáva sa, že EFNR by mal ich vytváranie doplniť financovaním poradenstva, výmeny skúseností a prechodných opatrení;

19.

je prekvapený tým, že neexistujú finančné prostriedky na vypracovanie viacročných plánov, pričom tieto plány predstavujú významný nástroj zavedený nariadením o SRP v záujme dobrého riadenia zdrojov a morského prostredia;

20.

súhlasí so znižovaním množstva odpadu a neželaných úlovkov a žiada, aby sa vo výraznej miere podporila technická inovácia a investície, ktoré podporujú selektívnosť rybárskeho výstroja;

21.

sa domnieva, že vývoj technológií by mohol viackrát pomôcť jednému plavidlu s cieľom zlepšiť jeho selektívnosť, znížiť vplyv na morské prostredie a poskytnúť vysokú úroveň bezpečnosti pre námorníkov pod podmienkou, že príslušný výstroj nebude nadbytočný a bude predstavovať pokrok bez zvýšenia intenzity rybolovu;

22.

súhlasí s podporou pre rybárov, ktorí sa zúčastňujú na ochrane a obnove biodiverzity a morských ekosystémov. Táto podpora im musí umožniť doplniť opatrenia na riadenie rybolovu, najmä v sústave Natura 2000 a chránených morských oblastiach, ako je dočasné zastavenie, zavedenie licencií atď. Keďže ochrana morského prostredia nie je len úlohou rybárov, EFNR nesmie slúžiť na priame financovanie riadenia týchto oblastí alebo na ich environmentálne monitorovanie;

23.

sa domnieva, že rybolov musí takisto prispievať k boju proti globálnemu otepľovaniu a znečisťovaniu. EFNR musí byť schopný pomáhať pri výskume a inovácii v záujme väčšej energetickej účinnosti a nižšieho objemu emisií CO2, najmä keď sa v dôsledku ceny pohonných hmôt znížila konkurencieschopnosť rybolovnej činnosti. Je teda potrebné mať možnosť obnovovať motory plavidiel a umožniť, aby rybolov mohol využiť technický pokrok v tejto oblasti;

24.

sa domnieva, že ak sa má postupne znížiť množstvo odvrhovaných úlovkov, bude potrebné, aby sa lode upravili a modernizovali a aby sa realizovali primerané investície v prístavoch;

25.

žiada, aby sa vyvíjalo inovačné úsilie zamerané na správne zisťovanie rôznych typov odpadu v záujme jeho znižovania;

26.

víta angažovanosť Komisie v prospech miestneho rozvoja oblastí závislých od rybolovu. Žiada, aby sa ciele EFNR sústredili na rybolov a prioritne sa nezameriavali, tak ako sa to opakovane zdôrazňuje, na jeho nahradenie inými činnosťami. EFNR by mal podporovať vyváženejší prístup a nerozlišovať medzi diverzifikáciou a zachovaním priamych a nepriamych pracovných miest bez toho, aby sa zabudlo na potrebnú generačnú obnovu pracovných miest. Nariadenie má najmä umožniť získať podporu pre mladých ľudí na začatie rybolovnej činnosti, tak ako sa to stanovuje v oblasti akvakultúry, pretože zámer zaviesť prevoditeľné rybolovné povolenia by mohol ešte viac skomplikovať prístup k tomuto povolaniu;

27.

sa domnieva, že miestny rozvoj môže byť úspešný len na základe silnej mobilizácie a partnerstva miestnych subjektov, zvolených zástupcov a miestnych samospráv, profesijných združení, organizácií rybárov atď. Odpoveďou na toto potrebné partnerstvo by mohlo byť rozšírenie miestnych rybárskych akčných skupín (MRAS) alebo rozšírenie pôsobnosti miestnych akčných skupín vytvorených v rámci nástrojov stanovených EFNR. Riadenie MRAS musí byť založené na miestnych a územných samosprávach, ktoré musia spolu s regiónmi hrať dôležitú úlohu pri vymedzení cieľov stratégie miestneho rozvoja, ich realizácii, ako aj pri riadení fondov;

28.

žiada, aby sa zaviedla výraznejšia podpora pre spoločnosti zaoberajúce sa morským rybolovom a spracovateľské podniky s cieľom podnietiť zhodnotenie produktov a posilniť štruktúru nadväzujúcich odvetví: môžu sa iniciovať a podporovať technické inovácie, zvyšovanie produkcie bez toho, aby existovalo obmedzenie jedinej podpory na podnik;

29.

navrhuje, aby sa podporil ambicióznejší rozvoj európskej certifikácie pre morské produkty: spotrebiteľ musí vedieť identifikovať produkty európskeho rybolovu a musí byť informovaný o úsilí vynaloženom na rešpektovanie biodiverzity a požiadavky SRP týkajúce sa hygienických záruk;

30.

sa domnieva, že trhové mechanizmy spoločnej organizácie trhu musia prispievať k realizácii cieľov SRP. Na tento účel žiada, aby sa zaviedli také trhové nástroje, ktoré umožnia obmedziť účinok prechodu na maximálny udržateľný výnos a zachovať miestne odbytiská pre produkty európskeho rybolovu;

31.

sa domnieva, že znižovanie podpory na skladovanie nie je vhodné, pretože v oblasti profesionálneho rybolovu sú riziká spojené s výrobou a uvedením na trh značné;

32.

víta významnú podporu, ktorá sa poskytuje odvetviu akvakultúry, ako aj mnohé opatrenia na jej podporu: podpora pre mladých začínajúcich rybárov, inovácia, investície, riadiace, podporné a poradenské služby, poistenie atď.;

33.

žiada, aby sa uplatňovali prísne požiadavky na environmentálne podmienky, znalosť vstupov do chovu a mieru vplyvu na prostredie;

34.

sa domnieva, že akvakultúra musí byť naďalej čistým producentom bielkovín rýb a nemala by viesť k nadmernému využívaniu zásob druhov rýb používaných na vykrmovanie chovaných rýb, pretože by to malo za následok narušenie rovnováhy potravinového reťazca a ohrozenie biodiverzity;

35.

súhlasí s možnosťou podporovať produkciu rias na potravinárske alebo iné účely;

36.

sa domnieva, že najvzdialenejšie regióny sa nachádzajú v ťažšej situácii ako všetky ostatné oblasti v Európe. To znamená, že okrem pomoci poskytovanej pri odbyte produktov sa musí vyvíjať väčšie úsilie s cieľom pokryť dodatočné náklady, ktoré musí znášať odvetvie rybolovu a akvakultúry na týchto územiach;

37.

takisto žiada, aby EFNR skutočne zohľadňoval potreby týkajúce sa rozvoja rybolovu v najvzdialenejších regiónoch a umožnil poskytnúť pomoc na obnovu flotíl;

38.

sa domnieva, že podporné opatrenia na inštalovanie zariadení na zhlukovanie rýb sú dôležité z toho dôvodu, aby sa umožnil rozvoj udržateľného pobrežného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch;

39.

navrhuje vytvoriť osobitnú regionálnu poradnú radu pre najvzdialenejšie regióny podľa modelu, ktorý sa už zaviedol v kontinentálnej Európe;

40.

upriamuje pozornosť na potrebu účinnejšej kontroly s cieľom zabezpečiť, aby všetci dodržiavali nariadenie SPR. Dôveryhodnosť kontrol predpokladá, že ich rozpočet bude náležite prispôsobený a že sa budú hľadať nové, účinnejšie metódy kontroly;

41.

je znepokojený znížením výšky rozpočtu vyčleneného na zhromažďovanie údajov napriek tomu, že budú potrebné dodatočné finančné prostriedky vzhľadom na to, že dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie si bude vyžadovať dodatočné zhromažďovanie údajov, keďže ešte existuje veľa populácií, ktoré nie sú dostatočne známe. Navrhuje, aby sa zvýšil príspevok EFNR v tejto oblasti na 80 % oprávnených výdavkov;

42.

sa domnieva, že je potrebné vo výraznej miere a trvalo podporovať regionálne poradné rady, najmä pokiaľ ide o ich úlohu navrhovať vedecké štúdie alebo opatrenia na riadenie prispôsobené výzvam v oblasti rybolovnej činnosti v záujme toho, aby sa v plnej miere uplatňovali ciele regionalizácie;

43.

považuje za mimoriadne dôležité informovanie európskych občanov a spotrebiteľov o politikách Európskej únie a o využívaní jej financovania. Súhlasí s tým, že je potrebné sa usilovať o transparentnosť a na internetovej stránke sprístupniť informácie o výsledkoch, realizovaných operáciách a o príjemcoch pomoci z EFNR;

44.

sa domnieva, že je dôležité, aby potenciálni príjemcovia pomoci boli v rozsiahlej miere informovaní o nových mechanizmoch EFNR v záujme toho, aby sa zabezpečilo správne využívanie tohto fondu;

45.

sa domnieva, že Komisia príliš často využíva delegované akty a odporúča, aby sa vypracovalo nariadenie o uplatňovaní, ktoré by od začiatku stanovilo väčšinu vykonávacích pravidiel alebo dokonca všetky vykonávacie pravidlá;

46.

upriamuje pozornosť na ťažkosti spojené s časovým plánom prijímania jednotlivých rozhodnutí, ktoré majú vplyv na EFNR:

a)

rokovania o návrhu Komisie o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 sa ešte neskončili. Je dôležité zachovať výšku rozpočtu prideleného pre EFNR;

b)

nie je známe konečné smerovanie SPR a viaceré otázky sú predmetom diskusií (dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, zákaz odpadu z výlovu, povinnosť vytvoriť prevoditeľné rybolovné povolenia, zákaz podporovať plány na vyradenie z flotily alebo dočasné zastavenie rybolovnej činnosti atď.);

47.

sa preto domnieva, že súčasný návrh nariadenia o EFNR bude potrebné pred jeho prijatím vo výraznej miere upraviť.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(9)

Je mimoriadne dôležité lepšie začleniť environmentálne záujmy do SRP, čo by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov environmentálnej politiky Únie a stratégie Európa 2020. Zámerom politiky SRP je také využívanie živých morských biologických zdrojov, ktorým sa obnovujú a udržujú populácie rýb na úrovni, ktorá môže zabezpečiť maximálny udržateľný výnos, a to najneskôr do roku 2015. Politika SRP by mala k rybnému hospodárstvu pristupovať preventívnym spôsobom založeným na ekosystémoch. Fond ERNRH by preto mal prispieť k bezpečnosti morského prostredia, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

(9)

Je mimoriadne dôležité lepšie začleniť environmentálne záujmy do SRP, čo by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov environmentálnej politiky Únie a stratégie Európa 2020. Zámerom politiky SRP je také využívanie živých morských biologických zdrojov, ktorým sa obnovujú a udržujú populácie rýb na úrovni, ktorá môže zabezpečiť maximálny udržateľný výnos, a to do roku 2015. Politika SRP by mala k rybnému hospodárstvu pristupovať preventívnym spôsobom založeným na ekosystémoch. Fond ERNRH by preto mal prispieť k bezpečnosti morského prostredia, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

Zdôvodnenie

Základné nariadenie o SRP predpokladá, že dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu je podľa možnosti stanovené na rok 2015. Je potrebné, aby sa v tomto bode poukázalo na túto menšiu významovú odchýlku.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 37

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(37)

V dôsledku zriadenia systémov prevoditeľných rybolovných povolení stanovených v článku 27 nariadenia o SRP a na podporu členských štátov pri vykonávaní týchto nových systémov by EFNR mal poskytovať podporu vo forme budovania kapacít a výmeny osvedčených postupov.

(37)

V dôsledku zriadenia systémov prevoditeľných rybolovných povolení stanovených v článku 27 nariadenia o SRP a na podporu členských štátov pri vykonávaní týchto nových systémov by EFNR mal poskytovať podporu vo forme kapacít a výmeny osvedčených postupov.

Zdôvodnenie

Prevoditeľné rybolovné povolenia musia byť dobrovoľné a členské štáty o nich musia rozhodnúť podľa vlastného uváženia.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 38

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(38)

Zavedenie systémov prevoditeľných rybolovných povolení by malo zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia. V dôsledku toho môže vzniknúť potreba nových profesionálnych možností mimo rybolovné činnosti. EFNR by preto mal podporiť diverzifikáciu a tvorbu pracovných miest v rybárskych spoločenstvách predovšetkým prostredníctvom podpory začínajúcich podnikov a preradením plavidiel určených na námornú činnosť na iné účely ako na rybolov malých pobrežných rybárskych plavidiel. Toto posledné opatrenie sa zdá byť vhodné, keďže malé pobrežné rybárske plavidlá nie sú zahrnuté v systémoch prevoditeľných rybolovných povolení.

(38)

avedenie systémov prevoditeľných rybolovných povolení by malo zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia. V dôsledku toho môže vzniknúť potreba nových profesionálnych možností mimo rybolovné činnosti. EFNR by preto mal podporiť diverzifikáciu a tvorbu pracovných miest v rybárskych spoločenstvách predovšetkým prostredníctvom podpory začínajúcich podnikov a preradením plavidiel určených na námornú činnosť na iné účely ako na rybolov malých pobrežných rybárskych plavidiel.

Zdôvodnenie

Prevoditeľné rybolovné povolenia musia byť dobrovoľné a členské štáty o nich musia rozhodnúť podľa vlastného uváženia.

Podpora mladých rybárov na začiatku ich činnosti je potrebná v záujme toho, aby sa zaručila obnova generácií a podporilo sa zapojenie nových a lepšie vyškolených námorníkov, ktorí budú citlivejšie vnímať výzvy spojené s účinnejším riadením zdrojov.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 39

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(39)

Cieľom spoločnej rybárskej politiky je zabezpečiť udržateľné využívanie zásob rýb. Nadmerná kapacita bola identifikovaná ako hlavný stimul nadmerného rybolovu. Preto je mimoriadne dôležité prispôsobiť rybársku flotilu Únie dostupným zdrojom. Odstránenie nadmernej kapacity prostredníctvom verejnej pomoci, ako napríklad dočasné alebo trvalé ukončenie a šrotovacie režimy, sa ukázalo ako neúčinné. EFNR bude preto podporovať vytváranie a riadenie systémov prevoditeľných rybolovných povolení s cieľom znížiť nadmernú kapacitu a zvýšiť hospodársku výkonnosť a výnosnosť príslušných prevádzkovateľov.

(39)

Cieľom spoločnej rybárskej politiky je zabezpečiť udržateľné využívanie zásob rýb. Nadmerná kapacita bola identifikovaná ako hlavný stimul nadmerného rybolovu. Preto je mimoriadne dôležité prispôsobiť rybársku flotilu Únie dostupným zdrojom. Odstránenie nadmernej kapacity prostredníctvom verejnej pomoci, ako napríklad dočasné alebo trvalé ukončenie a šrotovacie režimy,. EFNR bude preto podporovať vytváranie a riadenie systémov prevoditeľných rybolovných povolení s cieľom znížiť nadmernú kapacitu a zvýšiť hospodársku výkonnosť a výnosnosť príslušných prevádzkovateľov.

Zdôvodnenie

Nesmú sa vylúčiť plány na úpravu intenzity rybolovu, ktoré zahŕňajú podporu pre vyradenie plavidla z flotily. Vďaka podporovanému vyradeniu z flotily sa môže v ťažkej situácii znížiť kapacita rybolovu (nedostatok zdrojov atď.), a tak je možné vyhnúť sa presunu činnosti na zdravé loviská. Túto podporu treba zachovať, pričom sa musí venovať pozornosť skutočným podmienkam, v akých sa zníženie intenzity rybolovu uskutočňuje, a táto podpora musí byť podmienená odňatím rybolovných práv.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 41

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(41)

Je mimoriadne dôležité lepšie začleniť environmentálne otázky do EFNR a podporovať vykonávanie opatrení na ochranu v rámci SRP, musia sa však pritom zohľadniť rozdielne podmienky vo vodách Únie. Na tento účel je nevyhnutné vyvinúť regionalizovaný prístup k opatreniam na ochranu.

(41)

Je mimoriadne dôležité lepšie začleniť environmentálne otázky do EFNR a podporovať vykonávanie opatrení na ochranu v rámci SRP, musia sa však pritom zohľadniť rozdielne podmienky vo vodách Únie. Na tento účel je nevyhnutné vyvinúť regionalizovaný prístup k opatreniam na ochranu.

 

(

Zdôvodnenie

Je dôležité posilniť úlohu riečnych a jazerných ekologických koridorov, a to aj odstránením prekážok splavnosti s cieľom zaručiť zavŕšenie životného cyklu migrujúcich druhov rýb.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 62

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(62)

Mali by sa uprednostňovať organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov formou poskytnutia podpory. Kompenzácia pre pomoc na skladovanie a pomoc pre výrobné a marketingové plány by sa mali postupne zrušiť, keďže význam tohto osobitného druhu podpory pominul s ohľadom na vyvíjajúcu sa štruktúru trhu Únie s týmto druhom výrobkov a na rastúci význam silných organizácií výrobcov.

(62)

Mali by sa uprednostňovať organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov formou poskytnutia podpory.

Zdôvodnenie

Zdá sa, že znižovanie podpory na skladovanie nie je vhodné, pretože v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 15 základného nariadenia o SRP, plavidlá musia postupne privážať na pevninu všetok svoj úlovok vrátane odpadu. Zdá sa, že je užitočné počítať s podporou na skladovanie v záujme toho, aby organizácie mohli riadiť objem vykládok pred ich zhodnotením.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatňuje sa vymedzenie pojmov uvedené v článku 5 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike], článku 5 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry] a článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článku 2 [nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia].

1.   Na účely tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatňuje sa vymedzenie pojmov uvedené v článku 5 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike], článku 5 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry] a článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článku 2 [nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia].

2   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE – Common Information Sharing Environment)“ je sieť decentralizovaných systémov vytvorená na výmenu informácií medzi používateľmi z rôznych odvetví s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť o činnostiach na mori;

(1)

„spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE – Common Information Sharing Environment)“ je sieť decentralizovaných systémov vytvorená na výmenu informácií medzi používateľmi z rôznych odvetví s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť o činnostiach na mori;

(2)

„medzisektorové operácie“ sú iniciatívy, ktoré vzájomne prospievajú rôznym odvetviam a/alebo sektorovým politikám, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a ktoré nie je možné v plnej miere dosiahnuť prostredníctvom opatrení zahrnutých v rámci príslušných oblastí politiky;

(2)

„medzisektorové operácie“ sú iniciatívy, ktoré vzájomne prospievajú rôznym odvetviam a/alebo sektorovým politikám, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a ktoré nie je možné v plnej miere dosiahnuť prostredníctvom opatrení zahrnutých v rámci príslušných oblastí politiky;

(3)

„systém elektronického zaznamenávania a podávania správ“ (ERS) je systém na elektronické zaznamenávanie a podávanie správ o údajoch uvedených v článkoch 15, 24 a 63 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

(3)

„systém elektronického zaznamenávania a podávania správ“ (ERS) je systém na elektronické zaznamenávanie a podávanie správ o údajoch uvedených v článkoch 15, 24 a 63 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

(4)

„Európska námorná monitorovacia a dátová sieť“ je sieť, ktorá spája národné námorné monitorovacie a dátové programy do spoločného a dostupného európskeho zdroja;

(4)

„Európska námorná monitorovacia a dátová sieť“ je sieť, ktorá spája národné námorné monitorovacie a dátové programy do spoločného a dostupného európskeho zdroja;

(5)

„rybolovná oblasť“ je oblasť s pobrežím mora alebo jazera, alebo rybníkov, alebo ústia rieky a s významnou úrovňou zamestnanosti v odvetví rybolovu alebo akvakultúry, a ktorú tak označuje členský štát;

(5)

„rybolovná oblasť“ je oblasť s pobrežím mora alebo jazera, alebo rybníkov, alebo ústia rieky a s významnou úrovňou zamestnanosti v odvetví rybolovu alebo akvakultúry, a ktorú tak označuje členský štát;

(6)

„rybár“ je osoba, ktorá sa venuje profesionálnemu rybolovu, ako ho uznáva členský štát, na palube funkčného rybárskeho plavidla alebo ktorá sa venuje profesionálnemu výlovu morských organizmov, ako ho uznáva členský štát, bez plavidla;

(6)

„rybár“ je osoba, ktorá sa venuje profesionálnemu rybolovu, ako ho uznáva členský štát, na palube funkčného rybárskeho plavidla alebo ktorá sa venuje profesionálnemu výlovu morských organizmov, ako ho uznáva členský štát, bez plavidla;

(7)

„integrovaná námorná politika“ (INP) je politika Únie, ktorej cieľom je rozvíjať koordinované a jednotné rozhodovanie na maximalizáciu udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti členských štátov, predovšetkým pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónov v Únii, a morské odvetvia, a to prostredníctvom jednotných politík týkajúcich sa námorných záležitostí a náležitej medzinárodnej spolupráce;

(7)

„integrovaná námorná politika“ (INP) je politika Únie, ktorej cieľom je rozvíjať koordinované a jednotné rozhodovanie na maximalizáciu udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti členských štátov, predovšetkým pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónov v Únii, a morské odvetvia, a to prostredníctvom jednotných politík týkajúcich sa námorných záležitostí a náležitej medzinárodnej spolupráce;

(8)

„integrovaný námorný dohľad“ je iniciatíva EÚ zameraná na zlepšenie účinnosti a efektívnosti činností dohľadu na európskych moriach prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej výmeny informácií a spolupráce;

(8)

„integrovaný námorný dohľad“ je iniciatíva EÚ zameraná na zlepšenie účinnosti a efektívnosti činností dohľadu na európskych moriach prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej výmeny informácií a spolupráce;

(9)

„nezrovnalosť“ je nezrovnalosť definovaná v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95;

(9)

„nezrovnalosť“ je nezrovnalosť definovaná v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95;

(10)

„vnútrozemský rybolov“ je rybolov, ktorý z komerčných dôvodov vykonávajú plavidlá výhradne vo vnútrozemských vodách alebo iné zariadenia používané na rybolov na ľade;

(10)

„vnútrozemský rybolov“ je rybolov, ktorý z komerčných dôvodov vykonávajú plavidlá výhradne vo vnútrozemských vodách alebo iné zariadenia používané na rybolov na ľade;

(11)

„integrovaný manažment pobrežnej zóny“ sú stratégie a opatrenia definované v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady (2002/413/ES) z 30. mája 2002 o vykonávaní integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v Európe;

(11)

„integrovaný manažment pobrežnej zóny“ sú stratégie a opatrenia definované v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady (2002/413/ES) z 30. mája 2002 o vykonávaní integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v Európe;

(12)

„integrované riadenie námorných záležitostí“ je koordinované riadenie všetkých sektorových politík EÚ, ktoré sa týkajú oceánov, morí a pobrežných regiónov;

(12)

„integrované riadenie námorných záležitostí“ je koordinované riadenie všetkých sektorových politík EÚ, ktoré sa týkajú oceánov, morí a pobrežných regiónov;

(13)

„morské regióny“ sú geografické oblasti uvedené v prílohe I k rozhodnutiu Rady 2004/585/ES a oblasti stanovené regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva;

(13)

„morské regióny“ sú geografické oblasti uvedené v prílohe I k rozhodnutiu Rady 2004/585/ES a oblasti stanovené regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva;

(14)

„námorné priestorové plánovanie“ je proces, prostredníctvom ktorého verejné orgány analyzujú a prideľujú priestorové a časové rozloženie ľudských činností v morských oblastiach na dosiahnutie ekologických, hospodárskych a sociálnych cieľov;

(14)

„námorné priestorové plánovanie“ je proces, prostredníctvom ktorého verejné orgány analyzujú a prideľujú priestorové a časové rozloženie ľudských činností v morských oblastiach na dosiahnutie ekologických, hospodárskych a sociálnych cieľov;

(15)

„opatrenie“ je súbor operácií;

(15)

„opatrenie“ je súbor operácií;

(16)

„verejné výdavky“ sú akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu členského štátu alebo z rozpočtu regionálnych alebo miestnych orgánov alebo Európskej únie alebo akékoľvek podobné výdavky. Za verejný príspevok sa považuje akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo združení jedného alebo viacerých regionálnych alebo miestnych orgánov alebo verejnoprávnych orgánov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby;

(16)

„verejné výdavky“ sú akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu členského štátu alebo z rozpočtu regionálnych alebo miestnych orgánov alebo Európskej únie alebo akékoľvek podobné výdavky. Za verejný príspevok sa považuje akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo združení jedného alebo viacerých regionálnych alebo miestnych orgánov alebo verejnoprávnych orgánov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby;

(17)

„stratégia morských oblastí“ je štruktúrovaný rámec na spoluprácu týkajúcu sa danej zemepisnej oblasti, ktorý vytvorili európske inštitúcie, členské štáty, ich regióny a v prípade potreby tretie krajiny, ktoré majú spoločnú morskú oblasť; v stratégii sa zohľadňujú geografické, klimatické, hospodárske a politické osobitosti úmoria;

(17)

„stratégia morských oblastí“ je štruktúrovaný rámec na spoluprácu týkajúcu sa danej zemepisnej oblasti, ktorý vytvorili európske inštitúcie, členské štáty, ich regióny a v prípade potreby tretie krajiny, ktoré majú spoločnú morskú oblasť; v stratégii sa zohľadňujú geografické, klimatické, hospodárske a politické osobitosti úmoria;

(18)

„maloobjemový pobrežný rybolov“ je rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečný výstroj, ako je uvedené v tabuľke 3 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily Spoločenstva;

(18)

„maloobjemový pobrežný rybolov“ je rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečný výstroj, ako je uvedené v tabuľke 3 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily Spoločenstva;

(19)

„plavidlá plaviace sa výhradne vo vnútrozemský vodách“ sú plavidlá, ktoré sa venujú komerčnému rybolovu vo vnútrozemských vodách a nie sú evidované v registri rybárskej flotily EÚ.

(19)

„plavidlá plaviace sa výhradne vo vnútrozemský vodách“ sú plavidlá, ktoré sa venujú komerčnému rybolovu vo vnútrozemských vodách a nie sú evidované v registri rybárskej flotily EÚ

 

 

 

Pozmeňovací návrh 8

Článok 6 ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4).   Podpora udržateľného rybolovu, ktorý účinne využíva zdroje, prostredníctvom zamerania sa na tieto oblasti:

4).   Podpora udržateľného rybolovu, ktorý účinne využíva zdroje, prostredníctvom zamerania sa na tieto oblasti:

(a)

zníženie vplyvu rybárstva na morské prostredie;

(a)

zníženie vplyvu rybárstva na morské prostredie;

(b)

ochrana a obnova morskej biodiverzity a ekosystémov vrátane služieb, ktoré poskytujú.

(b)

ochrana a obnova morskej biodiverzity a ekosystémov vrátane služieb, ktoré poskytujú

 

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že v niektorých prípadoch nadmerného ochudobňovania zásob rýb je potrebné venovať sa chovateľským aktivitám.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 13

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Tieto operácie nie sú oprávnené v rámci fondu EFNR:

Tieto operácie nie sú oprávnené v rámci fondu EFNR:

(a)

operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidiel;

(a)

operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidiel;

(b)

stavba nových rybárskych plavidiel, vyradenie alebo dovoz rybárskych plavidiel;

(b)

(c)

dočasné zastavenie rybolovných činností;

(d)

experimentálny rybolov;

(e)

prevod vlastníctva podniku;

(f)

priame opätovné zarybňovanie, pokiaľ sa s ním výslovne nepočíta ako s ochranným opatrením v právnom akte Únie alebo pokiaľ nejde o experimentálne zarybňovanie.

priame opätovné zarybňovanie, pokiaľ sa s ním výslovne nepočíta ako s ochranným opatrením v právnom akte Únie alebo pokiaľ nejde o experimentálne zarybňovanie.

Zdôvodnenie

Je potrebné podporovať stavbu lodí v najvzdialenejších oblastiach v záujme toho, aby tieto oblasti mohli zlepšiť svoj pracovný nástroj a aby ich plavidlá viac zodpovedali požiadavkám riadenia zdrojov a zároveň aj požiadavkám na zdravotnú kvalitu produktov.

Vďaka podporovanému vyradeniu z flotily sa môže v ťažkej situácii znížiť kapacita rybolovu (nedostatok zdrojov atď.), a tak je možné vyhnúť sa presunu činnosti na zdravé loviská. Túto podporu treba zachovať, pričom sa musí venovať pozornosť skutočným podmienkam, v akých sa zníženie intenzity rybolovu uskutočňuje, a to prostredníctvom lepšieho riadenia rybolovných práv.

Financovanie dočasného zastavenia rybolovnej činnosti umožní vykompenzovať nútené zastavenie plavidiel v prípade znečistenia alebo doplniť obdobie uzavretia rybolovu pre niektoré druhy (tak ako v prípade sardely). Bez tohto financovania by sa príslušné plavidlá pravdepodobne preorientovali na iné druhy rýb, čo by malo dôsledky pre ich zásoby.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 15

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Prostriedky, ktoré sú k dispozícii na prideľovanie z fondu EFNR na obdobie rokov 2014 až 2020 v rámci spoločného hospodárenia, sú vo výške 5 520 000 000 EUR v súčasných cenách v súlade s ročným rozpisom stanoveným v prílohe II.

1.   Prostriedky, ktoré sú k dispozícii na prideľovanie z fondu EFNR na obdobie rokov 2014 až 2020 v rámci spoločného hospodárenia, sú vo výške 5 520 000 000 EUR v súčasných cenách v súlade s ročným rozpisom stanoveným v prílohe II.

2.   Na udržateľný rozvoj rybárstva, akvakultúry a rybolovných oblastí podľa kapitol I, II a III hlavy V sa vyčlení 4 535 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

2.   Na udržateľný rozvoj rybárstva, akvakultúry a rybolovných oblastí podľa kapitol I, II, III hlavy V sa vyčlení 4 535 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

3.   Na kontrolné opatrenia a na opatrenia na presadzovanie uvedené v článku 78 sa vyčlení 477 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

3.   Na kontrolné opatrenia a na opatrenia na presadzovanie uvedené v článku 78 sa vyčlení 477 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

4.   Na opatrenia na zber údajov uvedené v článku 79 sa vyčlení 358 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

4.   Na opatrenia na zber údajov uvedené v článku 79 sa vyčlení 358 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

5.   Prostriedky vyčlenené na kompenzáciu pre najvzdialenejšie regióny podľa kapitoly V hlavy V nemôžu za jeden rok presiahnuť sumu:

5.   Prostriedky vyčlenené na kompenzáciu pre najvzdialenejšie regióny podľa kapitoly V hlavy V nemôžu za jeden rok presiahnuť sumu:

4 300 000 EUR pre Azory a Madeiru;

4 300 000 EUR pre Azory a Madeiru;

5 800 000 EUR pre Kanárske ostrovy;

5 800 000 EUR pre Kanárske ostrovy;

4 900 000 EUR pre Francúzsku Guyanu a Réunion.

4 900 000 EUR pre Francúzsku Guyanu a Réunion

 

.

6.   Na pomoc na skladovanie uvedenú v článku 72 od roku 2014 do roku 2018 vrátane sa vyčlení 45 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

6.   Na pomoc na skladovanie uvedenú v článku 72 od roku 2014 do roku 2018 vrátane sa vyčlení 45 000 000 EUR z prostriedkov uvedených v odseku 1.

Zdôvodnenie

V tomto článku sa, nepochybne nedopatrením, neuvádza financovanie opatrení určených na uvedenie na trh a na spracovanie, ktoré sú však uvedené v hlave V tohto nariadenia. V súlade so základným nariadením o SRP je potrebné v rámci náhrad zohľadniť všetky najvzdialenejšie oblasti. Musí sa vymedziť konkrétna suma pre Guadeloupe, Martinik a Mayotte.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 26

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Podpora v rámci tejto kapitoly má prispievať k dosiahnutiu priorít Únie určených v článku 6 ods. 2 a 4.

Podpora v rámci tejto kapitoly má prispievať k dosiahnutiu priorít Únie určených v článku 6 ods. 2 a 4.

Zdôvodnenie

Odsek 1 článku 6 tohto nariadenia sa týka zlepšenia zamestnanosti a posilnenia územnej súdržnosti. Zdá sa, že by bolo potrebné, aby táto kapitola o udržateľnom rozvoji rybolovných oblastí zahŕňala tento cieľ.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 31

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   EFNR môže na účely podpory ľudského kapitálu a sociálneho dialógu podporovať:

1.   EFNR môže na účely podpory ľudského kapitálu a sociálneho dialógu podporovať:

(a)

celoživotné vzdelávanie, šírenie vedeckých poznatkov a inovatívnych postupov a na získavanie nových odborných zručností predovšetkým v oblasti udržateľného riadenia morských ekosystémov, činností v námornom odvetví, inovácií a podnikania;

(a)

celoživotné vzdelávanie, šírenie vedeckých poznatkov a inovatívnych postupov a na získavanie nových odborných zručností predovšetkým v oblasti udržateľného riadenia morských ekosystémov, činností v námornom odvetví, inovácií a podnikania;

(b)

vytváranie sietí a výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami vrátane organizácií podporujúcich rovnosť príležitostí žien a mužov;

(b)

vytváranie sietí a výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami vrátane organizácií podporujúcich rovnosť príležitostí žien a mužov;

(c)

podpora sociálneho dialógu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, na ktorom sa zúčastňujú rybári alebo iné dotknuté zúčastnené strany.

(c)

podpora sociálneho dialógu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, na ktorom sa zúčastňujú rybári alebo iné dotknuté zúčastnené strany.

2.   Podpora uvedená v odseku 1 môže byť poskytnutá aj manželským partnerom samostatne zárobkovo činných rybárov alebo životným partnerom samostatne zárobkovo činných rybárov (v rozsahu platných vnútroštátnych právnych predpisov), ktorí nie sú ich zamestnancami ani obchodnými partnermi, a ktorí sa zvyčajne (v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi) podieľajú na činnosti samostatne zárobkovo činných rybárov alebo vykonávajú pomocné úlohy.

2.   Podpora uvedená v odseku 1 môže byť poskytnutá aj manželským partnerom samostatne zárobkovo činných rybárov alebo životným partnerom samostatne zárobkovo činných rybárov (v rozsahu platných vnútroštátnych právnych predpisov), ktorí nie sú ich zamestnancami ani obchodnými partnermi ktor sa zvyčajne (v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi) podieľajú na činnosti samostatne zárobkovo činných rybárov alebo vykonávajú pomocné úlohy.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 32

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   S cieľom uľahčiť diverzifikáciu a tvorbu pracovných miest sa z fondu EFNR môže podporovať:

1.   S cieľom uľahčiť diverzifikáciu a tvorbu pracovných miest sa z fondu EFNR môže podporovať:

(a)

začatie podnikania, ktoré nesúvisí s rybolovom;

(a)

;

(b)

prispôsobenie plavidiel používaných v rámci maloobjemového pobrežného rybolovu tak, aby sa dali využiť činnosti, ktoré nesúvisia s rybolovom.

(b)

 

začatie podnikania, ktoré nesúvisí s rybolovom;

 

prispôsobenie plavidiel používaných v rámci maloobjemového pobrežného rybolovu tak, aby sa dali využiť činnosti, ktoré nesúvisia s rybolovom;

 

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytne rybárom, ktorí:

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytne rybárom, ktorí:

(a)

predložia podnikateľský plán zameraný na rozvoj nových činností;

(a)

predložia podnikateľský plán zameraný na rozvoj nových činností;

(b)

majú dostatočné odborné zručnosti, ktoré možno získať prostredníctvom činností financovaných podľa článku 31 ods. 1 písm. a).

(b)

majú dostatočné odborné zručnosti, ktoré možno získať prostredníctvom činností financovaných podľa článku 31 ods. 1 písm. a).

3.   Podporu podľa odseku 1 písm. b) možno poskytnúť drobným pobrežným rybárom, ktorí vlastnia rybárske plavidlo zaregistrované v rámci Únie ako aktívne a ktorí vykonávali činnosti na mori najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory. Natrvalo sa odníme licencia na rybolov pridružená k danému rybárskemu plavidlu.

3.   Podporu podľa odseku 1 písm. ) možno poskytnúť drobným pobrežným rybárom, ktorí vlastnia rybárske plavidlo zaregistrované v rámci Únie ako aktívne a ktorí vykonávali činnosti na mori najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory. Natrvalo sa odníme licencia na rybolov pridružená k danému rybárskemu plavidlu.

4.   Príjemcovia podpory uvedenej v odseku 1 sa nesmú zapájať do profesionálneho rybolovu v priebehu najmenej piatich rokov nasledujúcich po prijatí poslednej platby podpory.

4.   ríjemcovia podpory uvedenej v odseku 1 nesmú zapájať do profesionálneho rybolovu v priebehu najmenej piatich rokov nasledujúcich po prijatí poslednej platby podpory.

5.   Oprávnené náklady v rámci podpory podľa odseku 1 písm. b) sa obmedzujú na náklady na úpravu plavidla, pričom daná úprava sa vykonáva s cieľom umožniť zmenu účelu jeho využívania.

5.   Oprávnené náklady v rámci podpory podľa odseku 1 písm. ) sa obmedzujú na náklady na úpravu plavidla, pričom daná úprava sa vykonáva s cieľom umožniť zmenu účelu jeho využívania.

6.   Výška finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 písm. a) nesmie presiahnuť 50 % rozpočtových nákladov predpokladaných v podnikateľskom pláne pre jednotlivé činnosti, a zároveň nesmie prekročiť sumu 50 000 EUR na každú operáciu.

   

 

 

 

   

 

 

 

 

   

 

   Výška finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 písm. nesmie presiahnuť 50 % rozpočtových nákladov predpokladaných v podnikateľskom pláne pre jednotlivé činnosti, a zároveň nesmie prekročiť sumu 50 000 EUR na každú operáciu.

Zdôvodnenie

Financovanie reštrukturalizácie musí byť doplnené o podporu na vyradenie z flotily prostredníctvom zničenia, tak ako to stanovuje pôvodný Európsky fond pre rybné hospodárstvo. Toto opatrenie umožní v prípade skutočného zrušenia príslušných rybolovných práv znížiť celkovú kapacitu rybolovu.

Zdá sa, že podpora mladých rybárov na začiatku ich činnosti je takisto potrebná v záujme toho, aby sa zaručila obnova generácií a podporilo sa zapojenie nových a lepšie vyškolených námorníkov, ktorí budú citlivejšie vnímať výzvy spojené s lepším riadením zdrojov.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 33

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   S cieľom zlepšiť pracovné podmienky rybárov na palube sa z fondu EFNR môžu podporovať investície na palube alebo do jednotlivých zariadení, pokiaľ tieto investície presahujú normy požadované podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Európskej únie.

1.   S cieľom zlepšiť pracovné podmienky rybárov na palube sa z fondu EFNR môžu podporovať investície na palube alebo do jednotlivých zariadení, pokiaľ tieto investície presahujú normy požadované podľa právnych predpisov Európskej únie.

2.   Podpora sa poskytuje rybárom alebo majiteľom rybárskych plavidiel.

2.   Podpora sa poskytuje rybárom alebo majiteľom rybárskych plavidiel.

3.   Pokiaľ sa daná operácia týka investície do plavidla, počas predmetného programovacieho obdobia sa podpora poskytne na dané rybárske plavidlo najviac raz. Pokiaľ sa daná operácia týka investície do jednotlivých zariadení, počas predmetného programovacieho obdobia sa podpora poskytne danému príjemcovi najviac raz.

   

4.   Komisia má právomoc prijať delegované akty podľa článku 150 s cieľom identifikovať typy oprávnených činností podľa odseku 1.

.   Komisia má právomoc prijať delegované akty podľa článku 150 s cieľom identifikovať typy oprávnených činností podľa odseku 1.

Zdôvodnenie

Rybárom z krajín, ktoré už majú regulačné požiadavky v oblasti zdravia a bezpečnosti na vysokej úrovni, by sa podpora nemala odmietnuť. V záujme rovnakého zaobchádzania s rybármi je potrebné, aby sa za smerodajnú považovala európska norma.

Okrem toho nie je rozumné, aby v rámci sedemročného programu ENFR bolo možné poskytnúť len jednorazovú podporu, ak cieľom má byť zlepšovanie bezpečnosti námorníkov.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 33

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

   

   

Zdôvodnenie

Financovanie dočasného zastavenia rybolovnej činnosti umožní vykompenzovať nútené zastavenie plavidiel v prípade znečistenia alebo doplniť obdobie uzavretia rybolovu pre niektoré druhy (tak ako v prípade sardely). Bez tohto financovania by sa príslušné plavidlá pravdepodobne preorientovali na iné druhy rýb. Toto opatrenie bolo viackrát účinne využité v rámci predchádzajúceho Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 35

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení na ochranu podľa článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike] sa z fondu EFNR môže podporovať:

1.   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení na ochranu podľa článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike] sa z fondu EFNR môže podporovať:

(a)

návrh a vývoj technických a administratívnych prostriedkov potrebných na uplatnenie ochranných opatrení v zmysle článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike];

(a)

návrh a vývoj technických a administratívnych prostriedkov potrebných na uplatnenie ochranných opatrení v zmysle článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike];

(b)

zapojenie jednotlivých zúčastnených strán do návrhu a vykonávania ochranných opatrení v zmysle článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike].

(b)

zapojenie jednotlivých zúčastnených strán do návrhu a vykonávania ochranných opatrení v zmysle článkov 17 a 21 [nariadenia o spoločnej rybárskej politike].

2.   Podpora uvedená v odseku 1 sa poskytuje výlučne verejným orgánom.

2.   Podpora uvedená v odseku 1 sa poskytuje výlučne verejným orgánom

Zdôvodnenie

Viacročné plány a ostatné opatrenia na zachovanie uvedené v článku 17 a 21 základného nariadenia musia mať vo fáze ich vypracovania takisto rozhodnú podporu poradných rád ako dôležitý prvok regionalizácie.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 36

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   S cieľom obmedziť vplyv rybolovu na morské prostredie, podporiť odstránenie odvrhovania úlovkov a uľahčiť presun k využívaniu živých morských biologických zdrojov obnovujúcemu a udržujúcemu populácie zbieraných druhov na úrovni, ktorá je schopná produkovať maximálny udržateľný výnos, sa z fondu EFNR môžu podporovať investície do zariadení, ktoré:

1.   S cieľom obmedziť vplyv rybolovu na morské prostredie, podporiť odstránenie odvrhovania úlovkov a uľahčiť presun k využívaniu živých morských biologických zdrojov obnovujúcemu a udržujúcemu populácie zbieraných druhov na úrovni, ktorá je schopná produkovať maximálny udržateľný výnos, sa z fondu EFNR môžu podporovať investície do zariadení, ktoré:

(a)

zlepšujú rybolovné vybavenie z hľadiska selektívnosti vo vzťahu k veľkosti rýb i vo vzťahu k jednotlivým druhom rýb;

(a)

zlepšujú rybolovné vybavenie z hľadiska selektívnosti vo vzťahu k veľkosti rýb i vo vzťahu k jednotlivým druhom rýb;

(b)

znižujú nežiaduce úlovky komerčných zásob rýb alebo iné vedľajšie úlovky;

(b)

znižujú nežiaduce úlovky komerčných zásob rýb alebo iné vedľajšie úlovky;

(c)

obmedzujú fyzické a biologické účinky rybolovu na ekosystém alebo na morské dno.

(c)

obmedzujú fyzické a biologické účinky rybolovu na ekosystém alebo na morské dno

 

nariadenia o spoločnej rybárskej politike

2.   Počas predmetného programovacieho obdobia sa podpora poskytne na určitý typ zariadenia v danom rybárskom plavidle Únie najviac jedenkrát.

   

3.   Podpora sa poskytne len v prípade, že sa vybavenie alebo iné zariadenia podľa odseku 1 vyznačujú preukázateľne lepšou selektívnosťou vo vzťahu k veľkosti rýb alebo preukázateľne nižším dosahom na druhy rýb, ktoré nie sú cieľové druhy, ako štandardné vybavenie alebo iné zariadenia povolené právnymi predpismi Únie alebo príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktoré boli prijaté v kontexte regionalizácie, ako je uvedené [v nariadení o SRP].

.   Podpora sa poskytne len v prípade, že sa vybavenie alebo iné zariadenia podľa odseku 1 vyznačujú preukázateľne lepšou selektívnosťou vo vzťahu k veľkosti rýb alebo preukázateľne nižším dosahom na druhy rýb, ktoré nie sú cieľové druhy, ako štandardné vybavenie alebo iné zariadenia povolené právnymi predpismi Únie alebo príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktoré boli prijaté v kontexte regionalizácie, ako je uvedené [v nariadení o SRP].

4.   Podpora sa poskytne:

   Podpora sa poskytne:

(a)

vlastníkom rybárskych plavidiel zaregistrovaných v rámci Únie ako aktívne plavidlá, ktorí lovili ryby na mori najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory;

()

vlastníkom rybárskych plavidiel zaregistrovaných v rámci Únie ako aktívne plavidlá, ktorí lovili ryby na mori najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory;

(b)

rybárom, ktorí vlastnia nahrádzané vybavenie a ktorí pracovali na palube rybárskeho plavidla zaregistrovaného v rámci Únie najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory;

()

rybárom, ktorí vlastnia nahrádzané vybavenie a ktorí pracovali na palube rybárskeho plavidla zaregistrovaného v rámci Únie najmenej 60 dní v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o poskytnutie podpory;

(c)

organizáciám združujúcim rybárov, ktoré sú uznané príslušným členským štátom.

()

organizáciám združujúcim rybárov, ktoré sú uznané príslušným členským štátom.

Zdôvodnenie

V záujme toho, aby sa podporil vývoj rybolovných techník s cieľom čo najskôr dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, je potrebné podporiť modernizáciu motorov a plavidiel, ako aj zavádzanie technických opatrení stanovených v základnom nariadení o SRP. Okrem toho nie je rozumné, aby v rámci sedemročného programu EFNR bolo možné poskytnúť len jednorazovú podporu, ak cieľom má byť skutočné zlepšenie udržateľnosti rybolovných techník.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 38

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.   Operácie v rámci tohto článku uplatňujú verejnoprávne orgány a zapájajú sa do nich aj rybári alebo organizácie združujúce rybárov, ktoré sú uznané príslušným členským štátom, alebo mimovládna organizácia v spolupráci s organizáciami združujúcimi rybárov alebo rybárske miestne akčné skupiny podľa definície článku 62.

2.   Operácie v rámci tohto článku uplatňujú verejnoprávne orgány a zapájajú sa do nich aj rybári alebo organizácie združujúce rybárov, ktoré sú uznané príslušným členským štátom, alebo mimovládna organizácia v spolupráci s organizáciami združujúcimi rybárov alebo rybárske miestne akčné skupiny podľa definície článku 62.

Zdôvodnenie

Článok 52 a nasledujúce články základného nariadenia o SRP stanovujú širšie prepojenie regionálnych poradných rád a radiacich opatrení a poskytujú týmto radám dokonca širší priestor na predkladanie návrhov. V záujme podpory činnosti týchto rád je teda potrebné umožniť, aby mali prístup k podpore z EFNR.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 39

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.   Podpora nie je určená na výmenu ani modernizáciu hlavných ani pomocných motorov. Podpora sa poskytne len majiteľom rybárskych plavidiel a len raz počas programového obdobia na to isté rybárske plavidlo.

   

Zdôvodnenie

Je potrebné umožniť financovať výmenu motorov, pretože vylúčenie ich výmeny z podpory EFNR je veľmi prekvapujúce, ba dokonca paradoxné. Motory predstavujú základný prvok, na ktorom sa bude môcť zakladať úsilie o zníženie znečisťujúcich emisií alebo spotreby paliva.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 40

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

3.   Počas programovacieho obdobia sa podpora v rámci tohto článku poskytne na dané rybárske plavidlo alebo daného príjemcu najviac jedenkrát.

   

Zdôvodnenie

V záujme podpory inovácie a skutočného zlepšenia kvality produktov je potrebné podporiť úpravy plavidiel v zmysle väčšieho rešpektovania zdroja a morského prostredia. Preto nie je rozumné, aby v rámci sedemročného programu EFNR bolo možné poskytnúť len jednorazovú podporu, ak cieľom má byť zlepšenie udržateľnosti rybolovných techník.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 41

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4.   Podpora sa nevzťahuje na výstavbu nových prístavov, nových vykládkových miest ani nových predajných sál.

   

Zdôvodnenie

Musí sa umožniť financovať vybavenie niektorých doteraz nevybavených priestorov s cieľom zohľadniť evidentný a nevyhnutný vývoj pracovného prostredia plavidiel.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 42

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 42

Vnútrozemský rybolov

Článok 42

Vnútrozemský rybolov

1.   S cieľom zmierniť účinky vnútrozemského rybolovu na životné prostredie, zvýšiť energetickú účinnosť, zvýšiť kvalitu vylodených rýb a zlepšiť bezpečnostné alebo pracovné podmienky sa z fondu EFNR môžu podporovať tieto investície:

1.   S cieľom zmierniť účinky vnútrozemského rybolovu na životné prostredie, zvýšiť energetickú účinnosť, zvýšiť kvalitu vylodených rýb a zlepšiť bezpečnostné alebo pracovné podmienky sa z fondu EFNR môžu podporovať tieto investície:

(a)

do plavidiel alebo jednotlivých zariadení uvedených v článku 33 za podmienok uvedených v tomto článku;