18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/1

—

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

—

poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup, ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ a vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“;

—

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru;

—

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

—

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení.

Spravodajca

Paul O’DONOGHUE (IE/ALDE), člen rady grófstva Kerry a regionálneho zhromaždenia oblasti South West

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

COM(2011) 782 final

1.

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

2.

domnieva sa, že oblasť Atlantického oceánu trpela do dnešného dňa nedostatkom strategickej vízie svojho budúceho rozvoja a že tento návrh je skutočnou príležitosťou stanoviť strategickú víziu, základom ktorej musí byť územná súdržnosť a prosperita;

3.

súhlasí s tým, že vypracovanie európskej stratégie má svoju opodstatnenosť, pretože výzvy a príležitosti oblasti Atlantického oceánu siahajú nad rámec národných hraníc a vyžadujú si komplexnejší a integrovanejší prístup; zdôrazňuje preto, že táto stratégia musí tiež preukázať skutočnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o výsledky a implementáciu;

4.

myslí si, že Európska komisia považuje tento návrh za stratégiu morskej oblasti v rámci integrovanej námornej politiky (a nie za makro-regionálnu stratégiu); poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup , ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ;

5.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“ a domnieva sa, že podobné stratégie by sa mali navrhnúť v ostatných pobrežných oblastiach Európy, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností v oblasti Atlantického oceánu (napr. v prípade oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu);

6.

uznáva, že najvzdialenejšie regióny v oblasti Atlantického oceánu majú špecifické potreby, a domnieva sa, že stratégia môže poskytnúť príležitosti ako zvýšiť efektívnosť a koherentnosť politických rámcov EÚ v týchto regiónoch;

7.

žiada, aby Atlantická stratégia a jej akčný plán kládli silný dôraz na zamestnanosť, udržateľný rast a investície, a aby zároveň pomohli zlepšiť morské prostredie;

8.

domnieva sa, že zo zemepisného hľadiska by stratégia mala uplatniť pragmatický prístup a ponechať hraniciam tejto oblasti pružnosť s cieľom riešiť problémy bez toho, aby sa stanovovali umelé obmedzenia; vyzýva preto, aby sa do istej miery prehodnotila zemepisná pôsobnosť smerom na sever, čo by umožnilo Islandu pripojiť sa k tejto stratégii;

9.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že cenné skúsenosti získané pri rozvíjaní existujúcich makro-regionálnych a ďalších nadnárodných stratégií (1) neboli zohľadnené pri vypracovaní stratégie pre Atlantický oceán, najmä pokiaľ ide o otázky, ako sú riadenie, tvorba politík, sprostredkovanie a osvojenie si týchto politík, ciele a hodnotenie;

10.

poukazuje na to, že Atlantické fórum nesie veľkú zodpovednosť za to, ako budú zohľadnené očakávania zainteresovaných strán, za navrhnutie postupu, v rámci ktorého budú do prípravy akčného plánu zahrnuté všetky zainteresované strany, a za stanovenie koherentných rámcov pre plánovanie a realizáciu prioritných opatrení a projektov;

11.

nespochybňuje výzvy a príležitosti, ktoré stanovila Európska komisia, avšak domnieva sa, že akčný plán sa musí zamerať na dosiahnutie konkrétnych výsledkov a musí riešiť výzvy, v prípade ktorých prístup založený na partnerstve prinesie účinnejšie odpovede;

12.

zdôrazňuje, že témy akčného plánu musia byť viac zosúladené s témami stratégie Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami, ale tiež koherentné s témami spoločného strategického rámca a s navrhovanými reformami fondov tohto rámca;

13.

v zásade podporuje tieto tematické kapitoly, ktoré stanovila komisia Atlantického oblúka (CPMR) (2): 1. dostupnosť a doprava v oblasti Atlantického oceánu; 2. hospodárstvo a námorný priemysel; 3. podnebie a životné prostredie; 4. výskum a inovácie; 5. príťažlivosť území;

14.

zdôrazňuje význam rybolovu, lovu mäkkýšov a kôrovcov, ako aj akvakultúry a spracovateľského a obchodného reťazca zameraného na morské produkty v oblasti Atlantického oceánu a poukazuje na veľký počet pracovných miest, ktoré od neho závisia. Stratégia rastu a zamestnanosti v tejto oblasti sa musí nutne usilovať o upevnenie a posilnenie tohto sektora zamestnanosti;

15.

domnieva sa, že akčný plán musí zohľadniť potrebu takého prístupu k morskému prostrediu v oblasti Atlantického oceánu, ktorý bude založený na plánovaní; tvrdí, že bude preto nevyhnutné dohodnúť sa na koordinácii námorného priestorového plánovania (MSP) a postupov námorného riadenia v celej oblasti a tiež lepšie koordinovať námorné a územné plánovacie rámce;

16.

domnieva sa, že pobrežie regiónov ležiacich v oblasti Atlantického oceánu je veľmi atraktívne pre nových obyvateľov, ktorí sa tu natrvalo usadzujú, a zároveň pre sezónnych návštevníkov, ktorých lákajú vodné športy, rekreačné aktivity a cestovný ruch. Je dôležité, aby sa tieto regióny pripravili na príliv obyvateľstva, ktorý môže v pobrežných oblastiach zapríčiniť nedostatok pôdy a viesť k hospodárskym, environmentálnym a iným problémom;

17.

poukazuje na to, že stratégia musí využiť úspechy predchádzajúcich a prebiehajúcich projektov v oblasti Atlantického oceánu financovaných EÚ, a to najmä vyhodnotením toho, čo bolo do dnešného dňa financované a toho, na čom môže akčný plán stavať; zdôrazňuje, že to môže mať dôsledky na niektoré programy, ktoré bude v záujme väčšieho a konkrétnejšieho dosahu nevyhnutné rozšíriť;

18.

zasadzuje sa za vonkajší rozmer akčného plánu s cieľom presadzovať strategické ciele medzi zainteresovanými stranami v celej oblasti Atlantického oceánu;

19.

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru; poukazuje na to, že v tejto súvislosti vzniká množstvo otázok týkajúcich sa spôsobu, akým bude stratégia čerpať finančnú podporu na svoju implementáciu , najmä vzhľadom na to, že akčný plán prebieha súbežne s plánovacím procesom rôznych finančných programov EÚ;

20.

poukazuje na to, že ak má akčný plán priniesť výsledky, musí medzí ním a dostupnými finančnými prostriedkami existovať jasné prepojenie; zdôrazňuje, že táto skutočnosť je ďalším dôvodom, prečo je nevyhnutné, aby sa v rámci stratégie uplatnil integrovanejší územný prístup a aby akčný plán bezprostrednejšie zodpovedal cieľom stratégie Európa 2020 a bol v súlade s regulačnými požiadavkami jednotlivých fondov EÚ;

21.

navrhuje, aby Atlantické fórum nadviazalo kontakty s príslušnými riadiacimi orgánmi v piatich členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že národné dohody o partnerstve budú primeraným spôsobom odrážať priority stratégie pre Atlantický oceán a že operatívne programy a opatrenia vyplývajúce z akčného plánu budú dostatočne komplementárne; obáva sa však, že stratégia stanovená v rámci integrovanej námornej politiky ponechá iba obmedzený priestor pre harmonizáciu s programami financovanými v rámci spoločného strategického rámca s výnimkou Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

22.

podčiarkuje, že vypracovanie akčného plánu bude preto musieť byť v súlade so zásadami a s cieľmi týchto fondov, a to najmä fondov v rámci spoločného strategického rámca;

23.

vzhľadom na už aj tak striktné tematické zameranie, ktoré budú musieť dodržiavať riadiace orgány, nie je zástancom toho, aby sa pre akčný plán vyčlenili prostriedky v rámci každého operatívneho programu ;

24.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo s riadiacimi orgánmi počas plánovacieho procesu a spoločne stanovili, ako môžu byť opatrenia v rámci akčného plánu financované na základe jasného zosúladenia s vybranými tematickými prioritami príslušných programov a špecifických výberových kritérií pre projekty;

25.

vyzdvihuje potenciál, ktorý pre podporu a realizáciu kľúčových cieľov stratégie pre Atlantický oceán môžu mať niektoré prvky nariadení o spoločnom strategickom rámci, najmä prístup založený na financovaní z viacerých fondov ; ďalej tvrdí, že dosiahnutie súladu stratégie s niektorými integrovanými prístupmi v spoločnom strategickom rámci (napr. mestský rozmer, integrované územné investície, spoločné akčné plány) môže v prípade uskutočnenia správnym spôsobom prispieť k ďalšiemu využitiu skúseností a odborných poznatkov miestnych orgánov, aby sa uľahčilo splnenie kľúčových cieľov v rámci stratégie pre Atlantický oceán;

26.

ďalej navrhuje, aby výročné správy o vykonávaní príslušných programov obsahovali vyhodnotenie toho, ako programy v rámci spoločného strategického rámca prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie pre Atlantický oceán a k implementácii akčného plánu;

27.

domnieva sa, že budúce programy územnej spolupráce budú rozhodujúce pre uskutočnenie kľúčových aspektov stratégie pre Atlantický oceán a podčiarkuje, že v navrhovanej oblasti, ktorá má byť predmetom stratégie, v súčasnosti funguje desať programov (cezhraničné, nadnárodné a interregionálne);

28.

súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v (nadnárodnom) programe pre oblasť Atlantického oceánu so zvýšeným objemom finančných prostriedkov s cieľom zohľadniť niektoré ambície stratégie pre Atlantický oceán; ďalej sa domnieva, že program pre oblasť Atlantického oceánu predstavuje vhodný nástroj na uverejňovanie konkrétnych výziev na predkladanie strategických iniciatív v rámci stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (vlajkové projekty), ako aj na financovanie implementačnej platformy (pozri body 40 a 41);

29.

navrhuje, aby Atlantické fórum využilo program INTERACT na podporu osvetových opatrení a zapojilo riadiace orgány pre existujúce programy územnej spolupráce do skorého štádia vypracovania akčného plánu pre Atlantický oceán;

30.

zdôrazňuje, že využitie tohto programu by bolo užitočné:

31.

obáva sa, že neexistuje dostatočná koherencia s ďalšími programami EÚ a že z tohto dôvodu ciele stratégie pre Atlantický oceán a jej požiadavky pre financovanie akčného plánu nebudú v programovom období 2014 – 2020 dostatočne zabezpečené;

32.

vyzdvihuje ako príklad nové integrované projekty v rámci programu LIFE+ (2014 – 2020), ktoré majú dlhodobý charakter a vzťahujú sa na väčšie územné oblasti s cieľom lepšie implementovať politické opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, ale ktoré neumožňujú financovať projekty v morskom prostredí (3); domnieva sa, že ide o premárnenú príležitosť dosiahnuť kľúčové ciele integrovanej námornej politiky a stratégie pre Atlantický oceán;

33.

podobne ľutuje, že pri stanovovaní základných sietí v transeurópskych sieťach sa nevenuje pozornosť oblasti Atlantického oceánu a žiada, aby sa pri riešení základných otázok prístupnosti a okrajovosti (v doprave, energetike a IKT) prioritne využil nástroj „Spájame Európu“;

34.

pýta sa, akým spôsobom navrhuje Atlantické fórum lepšie zamerať a využívať ďalšie dostupné fondy EÚ a zvýšiť pridelenie zdrojov na realizáciu cieľov stratégie; tvrdí napríklad, že akčný plán bude musieť podporovať výskumné partnerstvá v celej oblasti Atlantického oceánu, aby sa maximalizovala podpora z programu Horizont 2020;

35.

je znepokojený tým, že sa nekladie dostatočný dôraz na získavanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora a všeobecne na jeho zapojenie s cieľom dosiahnuť ciele stratégie; domnieva sa, že ide o výzvu, ktorou sa Atlantické fórum musí zaoberať počas konzultácií a špecifických informačných kampaní;

36.

poukazuje na to, že vzhľadom na súčasnú krízu vo verejných rozpočtoch je nevyhnutné, aby oblasť Atlantického oceánu prilákala medzinárodné investície, ktoré umožnia využiť existujúce možnosti (v sektoroch ako obnoviteľná energia z mora, morské plody a akvakultúra, morské zdroje, lodná doprava a rozvoj prístavov); domnieva sa, že propagovanie oblasti Atlantického oceánu ako miesta pre investície a obchod musí byť kľúčovým prvkom akčného plánu;

37.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo tiež s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou a vyhodnotilo možnosti vytvorenia konkrétneho finančného nástroja na uľahčenie prípravy „financovateľných projektov“ využitím kombinácie dotácií, pôžičiek, kapitálu a nástrojov záruk za riziká a rozvíjaním efektívnejšej implementácie projektov;

38.

zdôrazňuje, že ak má byť stratégia pre Atlantický oceán úspešná, musí sa pevne opierať o politické a administratívne štruktúry a podčiarkuje, že na tento účel sú nevyhnutné:

39.

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení;

40.

v súvislosti s tým si je vedomý toho, že bez silnej politickej vôle členských štátov na najvyššej úrovni spolu s národnými koordinačnými postupmi v príslušných politických oblastiach stratégia pre Atlantický oceán nesplní očakávania a nedosiahne svoje ciele; rovnako sa domnieva, že akčný plán nebude účinný, pokiaľ sa doňho v plnej miere nezapoja miestni a regionálni aktéri a pokiaľ sa s touto stratégiou nestotožnia;

41.

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

42.

navrhuje, aby sa pre stratégiu pre Atlantický oceán vytvoril tento model riadenia: a) Atlantické fórum , ktoré bude vykonávať politický dozor na úrovni EÚ a bude zahŕňať implementačnú platformu , ktorá bude kontaktným miestom stratégie, bude iniciovať opatrenia na budovanie kapacít, poskytovať usmernenia týkajúce sa formulovania projektov a podporovať a riadiť implementáciu akčného plánu; b) národné a regionálne koordinačné miesta , ktoré budú presadzovať politickú koherenciu a podnecovať zapojenie zainteresovaných strán a potenciálnych predkladateľov projektov do implementácie stratégie pre Atlantický oceán;

43.

poukazuje na to, že oblasť Atlantického oceánu je zložitý zemepisný priestor s veľmi odlišnými charakteristickými znakmi, kultúrami a vyhliadkami; domnieva sa, že pre zabezpečenie úspechu stratégie by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na rozšírenie a prehĺbenie úrovne a povahy spolupráce v celej oblasti Atlantického oceánu; a očakáva, že stratégia pre Atlantický oceán: a) poskytne spoločný referenčný bod, ktorý to umožní; ale b) jej súčasťou musia byť aj opatrenia na budovanie kapacít, aby sa podnietil silnejší duch spolupráce;

44.

je presvedčený, že po prijatí akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu bude nevyhnutný informačný a komunikačný modul na zviditeľnenie stratégie, podporu správneho pochopenia jeho cieľov, prilákanie širšej účasti (najmä zo súkromného sektora) a časom na sprostredkovanie úspechov stratégie;

45.

vyzdvihuje potenciálny prínos nariadenia o EZÚS ako nástroja na uľahčenie implementácie stratégie;

46.

navrhuje, aby sa v rámci Európskej komisie zriadila zvláštna medziútvarová pracovná skupina pre stratégiu pre Atlantický oceán , ktorá bude zodpovedná za zabezpečenie súladu medzi príslušnými politickými oblasťami a zlučiteľnosti cieľov stratégie pre Atlantický oceán s programami EÚ a so žiadosťami o financovanie; ďalej navrhuje, aby vzhľadom na horizontálny charakter stratégie predsedal tejto zvláštnej pracovnej skupine zástupca generálneho sekretariátu;

47.

zdôrazňuje, že proces prijatia akčného plánu musí nadobudnúť naliehavejší charakter a navrhuje častejšie stretnutia Atlantického fóra (vedúce a riadiace výbory) s cieľom stanoviť jednotlivé etapy procesu a zabezpečiť včasné kroky;

48.

teší sa na očakávaný konzultačný dokument, ktorý musí byť základom pre širší a štruktúrovanejší proces angažovanosti zainteresovaných strán a konzultácií s týmito stranami v priebehu roka 2012 a nalieha na Európsku komisiu, aby urýchlene rozšírila a prehĺbila svoju účasť tak, aby zainteresované strany vrátane miestnej a regionálnej úrovne mali v dostatočnej miere pocit zodpovednosti za tento akčný plán, a aby zabezpečila, že proces bude mať skutočný charakter „zdola nahor“ a bude zameraný na občanov;

49.

obáva sa, že navrhované tematické semináre – jeden na každý štát – nebudú dostatočné na zapojenie zúčastnených strán a na ich osvojenie si stratégie; navrhuje ďalšie činnosti v rámci stratégie pre Atlantický oceán, ktoré umožnia dohodnúť sa na strategickej vízii, diskutovať o aspektoch riadenia, vytýčiť ciele a overiteľné ukazovatele úspešnosti a objasniť finančný dosah; ďalej navrhuje, aby Európska komisia zapojila svoje národné zastúpenia a umožnila tak širšie zapojenie do akčného plánu;

50.

zdôrazňuje, že navrhovaný časový rámec pre prijatie akčného plánu sa musí posunúť , aby zodpovedal príslušným prioritám programu financovania na obdobie 2014 – 2020;

51.

odporúča, aby sa v rámci procesu vypracovania stratégie pre Atlantický oceán dohodlo najskôr na strategickej vízii pre oblasť Atlantického oceánu, ktorá bude východiskovým bodom akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu na obdobie 2014 – 2020; ďalej navrhuje, aby tento akčný plán:

52.

žiada, aby stratégia pre Atlantický oceán a proces prípravy jej akčného plánu tvorili súčasť hodnotenia prínosu makro-regionálneho prístupu, ktoré Európska komisia navrhuje uskutočniť v roku 2013 v súlade so žiadosťou Európskej rady;

53.

navrhuje, aby Atlantické fórum prijalo akčný plán a vyzýva budúce írske predsedníctvo Rady Európskej únie, aby si za svoju prioritu stanovilo schválenie akčného plánu počas svojho predsedníctva a zameralo sa na dosiahnutie výsledkov, dôveryhodný proces monitorovania a priebežného hodnotenia a na plánované strednodobé hodnotenie.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/7

—

zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

—

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou. Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

—

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

Spravodajca

Paul LINDQUIST (SE/EĽS), predseda rady mesta Lidingö

Referenčný dokument

Biela kniha „Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky“

COM(2012) 55 final

1.

víta snahu Komisie riešiť značné výzvy, ktorým čelia sústavy dôchodkového zabezpečenia v mnohých členských štátoch.

2.

Pripisuje veľký význam dlhodobo financovateľnému a primeranému dôchodkovému zabezpečeniu, nielen vzhľadom na európske rastové vyhliadky, ale aj vzhľadom na blahobyt a blaho občanov EÚ.

3.

Zastáva názor, že dlhodobá hospodárska únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia je základným predpokladom istých a primeraných dôchodkov.

4.

Zdôrazňuje, že zákonné dôchodkové poistenie bude aj v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní primeraných dôchodkov pre všetkých dôchodcov.

5.

Je presvedčený, že sústava dôchodkového zabezpečenia založená na primeraných celoživotných príjmoch prispieva k zaručeniu dlhodobo únosných dôchodkov.

6.

Zdôrazňuje, že sústavy dôchodkového zabezpečenia sa dlhý čas vyvíjali podľa pomerov jestvujúcich v tom ktorom členskom štáte Stanoviť podobu zákonného dôchodkového poistenia je preto úlohou jednotlivých členských štátov.

7.

Zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

8.

Upozorňuje, že vo viacerých členských štátoch sú sociálni partneri zodpovední za to, akú podobu má podnikové dôchodkové poistenie. V tomto prípade urobia eventuálne zmeny samozrejme sociálni partneri.

9.

Konštatuje, že biela kniha vychádza z článku 153 Zmluvy o fungovaní EÚ. Členské štáty nesú prvoradú zodpovednosť za usporiadanie svojich sústav dôchodkového zabezpečenia. EÚ však môže podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov v oblasti sociálnej ochrany. Biela kniha neobsahuje žiadne konkrétne legislatívne návrhy, a preto by z nej nemali vyplývať nijaké problémy z hľadiska zásady subsidiarity a zásady proporcionality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že všetky prípadné budúce legislatívne návrhy týkajúce sa dôchodkov si budú vyžadovať veľmi dôkladnú analýzu dodržiavania zásady subsidiarity.

10.

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou (1). Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

11.

Podporuje cieľ Komisie zvýšiť vek odchodu do dôchodku v závislosti od zvýšenej očakávanej priemernej dĺžky života pri narodení, ak to bude vhodné. Môže to prispieť k finančnej únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia, ale bude si to vyžadovať rozličné praktické riešenia v rôznych členských štátoch.

12.

Zastáva názor, že pohyblivý vek odchodu do dôchodku môže spôsobiť, že sa pre neskorší odchod z pracovného života rozhodne viac osôb, než pri presne stanovenom veku odchodu do dôchodku. Podľa individuálnych predpokladov sa tým umožní dlhšie zotrvanie v pracovnom živote.

13.

Zdôrazňuje význam vyššej účasti starších zamestnancov (55- až 64-ročných) na trhu práce. Značné zvýšenie miery zamestnanosti (2) by malo veľké výhody tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj zlepšenia únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia.

14.

Konštatuje, že zamestnávanie žien, mladých ľudí a prisťahovalcov skrýva veľký potenciál, a preto by chcel zdôrazniť, aké dôležité je zvýšiť mieru zamestnanosti vo všetkých vekových skupinách. Takisto je dôležité zlepšiť predpoklady skoršieho vstupu mladých ľudí a prisťahovalcov na trh práce.

15.

Vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby zaviedli opatrenia, ktoré budú uľahčovať a podporovať zotrvanie starších zamestnancov na trhu práce.

16.

Tam, kde je to možné, by uvítal rozsiahlejšie využívanie postupného odchodu do dôchodku, teda postupného prechodu zo zamestnania s plným úväzkom na úplný dôchodok.

17.

Upozorňuje, že s pribúdajúcim vekom sa značne zvyšuje aj pravdepodobnosť zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov alebo zdravotných postihnutí (3). Preto je mimoriadne dôležité, aby boli počas celého pracovného života k dispozícii účinné opatrenia na preorientovávanie a prispôsobovanie sa pri zmene kariéry a pracovného miesta a aby sa spoločensky podporovalo celoživotné vzdelávanie a aktívne starnutie v zdraví.

18.

Zastáva názor, že úrady a sociálni partneri by mali pripravovať a uskutočňovať ďalšie opatrenia, ktorými by sa podporilo ďalšie zamestnávanie starších pracovníkov a znížil resp. odstránil časový nesúlad medzi skutočným a predpismi stanoveným vekom odchodu do dôchodku.

19.

Zastáva názor, že podnikové dôchodkové zabezpečenie môže byť dôležitým doplnkom zákonného dôchodkového poistenia. EÚ by preto mala podporovať šírenie osvedčených postupov, aby sa pokročilo vo vývoji sústav podnikového zabezpečenia v členských štátoch a rozšíril sa ich príspevok k sústave dôchodkového zabezpečenia spočívajúcej na viacerých pilieroch.

20.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali, že zamestnanci malých a stredných podnikov, a takisto zamestnanci s nízkou kvalifikáciou a netypickí zamestnanci alebo zamestnanci v štrukturálne neistej situácii pri podnikovom dôchodkovom zabezpečení často nie sú zohľadňovaní v rovnakej miere ako ostatní zamestnanci.

21.

Konštatuje, že zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie sa odlišuje od súkromného dôchodkového zabezpečenia. Medzi sústavami podnikového dôchodkového zabezpečenia a poisťovacími produktmi je inak veľký rozdiel. Ďalšie predpisy o solventnosti môžu spôsobiť stúpanie nákladov sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby zároveň došlo k zlepšeniu dôchodkových podmienok pre zamestnancov.

22.

Zastáva názor, že zákonné dôchodkové poistenie, príp. kombinované s podnikovým dôchodkovým zabezpečením by malo byť vypočítané tak, aby si občania v dôchodku mohli v primeranej miere zachovať svoju životnú úroveň, malo by sa však podporovať aj súkromné dôchodkové zabezpečenie a dôchodkové zabezpečenie v rámci tretieho piliera.

23.

Vyzdvihuje možnosť stimulovať odstraňovanie prekážok v záujme vyššej zamestnanosti. Výplaty podnikových dôchodkov v závislosti od veku, ako sú známe vo výkonnostne zameraných sústavách, spôsobujú, že prijímanie a ďalšie zamestnávanie starších zamestnancov je pomerne drahé.

24.

Upozorňuje, že pri podnikových dôchodkoch je často potrebné určité trvanie pracovného pomeru, aby bolo možné započítať obdobia odvádzania príspevkov. Pritom mnohí mladší zamestnanci pomerne často menia pracovné miesto a medzičasom dokonca aj krajinu. Výbor považuje za dôležité, aby sa týmto zamestnancom odvedené príspevky započítavali.

25.

Víta v zásade prenosnosť dôchodkových práv a s napätím očakáva návrhy Komisie. Táto otázka je však veľmi zložitá, pretože je potrebné zohľadniť rozmanitosť sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch. Nesmie sa najmä ohroziť pripravenosť zamestnávateľov financovať podnikové dôchodky. Okrem toho treba viac brať do úvahy daňové dôsledky, právne predpisy o delení bezpodielového spoluvlastníctva manželov atď.

26.

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

27.

Oceňuje, že Komisia prebrala odporúčanie výboru (4) viac brať do úvahy otázku rovnosti pohlaví. Tento aspekt má mimoriadny význam pre miestne a regionálne samosprávy, pretože na mnohých pracovných miestach v nich prevažujú ženy (5).

28.

Podporuje odporúčanie Komisie členským štátom zaviesť pre ženy a mužov rovnaký vek odchodu do dôchodku, aby sa odstránili rozdiely vyplývajúce z rozdielneho pohlavia a umožnili vyššie dôchodky pre ženy.

29.

Zastáva názor, že veľké rozdiely v miere zamestnanosti žien a mužov vo veku 55 až 64 rokov si vyžadujú, aby sa osobitná pozornosť venovala aspektom súvisiacim s dlhším pracovným životom a starnutím pri aktívnej činnosti, napríklad opatreniami na zlepšenie zlučiteľnosti pracovného a rodinného života.

30.

Poukazuje na to, že nedostatok iných opatrovateľských možností prináša v mnohých členských štátoch hlavne ženám ďalšie zaťaženie, ktorého častým dôsledkom je predčasný odchod do dôchodku.

31.

Zdôrazňuje, že vyššia miera zamestnanosti žien prináša vyššie požiadavky na dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre seniorov. Dôležité je, aby miestne a regionálne samosprávy disponovali primeranými prostriedkami na plnenie týchto úloh.

32.

Konštatuje, že v niektorých členských štátoch sú ženy viac ako muži postihnuté pretrvávajúcimi chronickými ochoreniami alebo postihnutiami, ktoré sprevádza znížená pracovná schopnosť, pričom v iných členských štátoch je takáto pravdepodobnosť vyššia u mužov. Miestne a regionálne samosprávy by preto mali niesť osobitnú zodpovednosť za to, aby sa postarali o dobré pracovné prostredie svojich pracovníkov.

33.

Poukazuje na to, že možnosť práce na čiastočný úväzok, napr. počas starostlivosti o malé deti, môže byť pre mnohých, nielen pre ženy, dôležitým predpokladom zotrvania na trhu práce. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby nikto nezostal neželane preradený na prácu na čiastočný úväzok, čo sa mu negatívne prejaví na budúcich výplatách starobného dôchodku.

34.

Aby zákonná rodičovská dovolenka nespôsobovala krátenie dôchodkov, malo by sa od členských štátov žiadať, aby hľadali možnosti, ako by sa mohli takéto obdobia zohľadniť pri nárokoch na starobný dôchodok. To isté by malo platiť pri povinnej vojenskej službe.

35.

Zastáva názor, že reformy musia mať za cieľ vytvoriť taký systém dôchodkového poistenia, ktorý by zabezpečil dlhodobú stabilitu. Reformy budú mať úspech iba vtedy, keď budú považované za spravodlivé, čo si vyžaduje, aby verejnosť bola dobre oboznámená so skutočnými problémami a zodpovedajúcimi možnosťami riešenia.

36.

Zdôrazňuje, že obsiahle informácie o dôchodkoch sú dôležité na to, aby sa občanom uľahčilo rozhodovanie týkajúce sa plánovania dôchodku. S voľným pohybom osôb v EÚ okrem toho súvisí, že stále viac občanov EÚ počas svojho pracovného života nadobúda dôchodkové nároky v rozličných krajinách, čo ďalej zvyšuje potrebu obsiahlych informácií.

37.

Žiada preto Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločnej on-line platformy na obsiahle informácie o dôchodkoch.

38.

Zdôrazňuje, že primerané sústavy dôchodkového zabezpečenia sú dôležité pre blaho občanov a majú rozhodujúci význam, ak sa má zabrániť finančnému preťaženiu miestnych a regionálnych samospráv.

39.

Žiada Komisiu, aby svoje budúce opatrenia v tejto oblasti vždy doplnila o vhodný odhad dosahu, v ktorom sa budú skúmať predovšetkým následky pre miestne a regionálne samosprávy.

40.

Vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto oblasti potrebná koordinácia otvorenou metódou koordinácie, aby sa podporil tak individuálny voľný pohyb osôb, ako aj únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/11

—

zdôrazňuje, že stratégia pre Pobaltie ako prvá ucelená makroregionálna stratégia ponúka vhodnú príležitosť vyskúšať, do akej miery môže určitá stratégia pre väčší zemepisný makroregión skutočne posilniť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

—

víta snahy viac zosúladiť zrevidované ciele stratégie pre Pobaltie (záchrana mora, prepojenie regiónu a zvyšovanie prosperity) s cieľmi stratégie Európa 2020;

—

poukazuje na to, že na zlepšenie hospodárskej súdržnosti a konkurencieschopnosti musí byť silnejšie prepojenie aktérov z výskumu, inovačnej činnosti a priemyslu, a že regióny a vysoké školy by mali spolupracovať v celom Pobaltskom makroregióne, aby z neho vytvorili model sietí inteligentnej špecializácie;

—

zastáva názor, že pozornosť treba aj naďalej venovať podpore iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a navrhovaniu opatrení určených na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie zručností a posilnenie prosperity a inklúzie;

—

zdôrazňuje, že aj keď ide o vnútornú stratégiu EÚ, kľúčom k jej úspechu je spolupráca s krajinami mimo EÚ a osobitne s Ruskom;

—

zdôrazňuje, že v súvislosti s užšou spoluprácou EÚ a Ruska v Pobaltí by sa čo najviac mali využívať štruktúry politiky severnej dimenzie;

—

má obavy z nedostatočnej viditeľnosti obcí a regiónov pri uplatňovaní stratégie, a preto navrhuje, aby sa tak v stratégii, ako aj v akčnom pláne, ktorý sa má prepracovať, výslovne uviedlo, že sa pri uplatňovaní musí dodržiavať zásada viacúrovňového riadenia;

—

zdôrazňuje, že politickí činitelia musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ako sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách;

—

poukazuje na to, že vzhľadom na rozdiely medzi regiónmi v členských štátoch a v ich potrebe rozvoja sa musí objasniť príspevok národných programov štrukturálneho fondu k uplatňovaniu stratégie pre Pobaltie.

Spravodajkyňa

Pauliina HAIJANEN (FI/EĽS), členka výkonnej rady mesta Laitila

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltského mora

COM(2012) 128 final

1.

víta oznámenie Komisie z 23. marca 2012 a navrhované opatrenia považuje za krok správnym smerom, za krok k zlepšeniu zamerania stratégie Európskej únie pre región Baltského mora (ďalej len „stratégia pre Pobaltie“), zosúladeniu politík a financovania, objasneniu zodpovednosti jednotlivých aktérov a zlepšeniu komunikácie.

2.

Upozorňuje, že stratégia pre Pobaltie má zlepšiť koordináciu politík a ich zosúladenie medzi regiónmi v tejto oblasti s cieľom riešiť všeobecné problémy Pobaltia a trvalo posilniť prosperitu regiónu. Stratégia je venovaná problémom, ktoré jednotlivé regióny a členské štáty nedokážu samy vyriešiť. Kľúčovým činiteľom je spolupráca a koordinovaná činnosť makroregiónov členských štátov, regiónov a obcí, EÚ, organizácií z celého Pobaltia, financujúcich inštitúcií a mimovládnych organizácií.

3.

Poukazuje na to, že v stanovisku Výboru regiónov na tému „Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020“ (CdR 72/2011 final) sa vyzdvihuje potenciál Pobaltia byť priekopníkom pre celú Európu.

4.

Zdôrazňuje, že stratégia pre Pobaltie ako prvá ucelená makroregionálna stratégia ponúka vhodnú príležitosť vyskúšať, do akej miery môže určitá stratégia pre väčší zemepisný makroregión skutočne posilniť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Tieto skúsenosti musia zohrávať aktívnu úlohu najmä v diskusii o európskej politike súdržnosti so zameraním na ďalšie programové obdobie.

5.

Pripomína postoj Európskej komisie, že realizácia makroregionálnych stratégií by si nemala vyžadovať stanovenie nových pravidiel, vytvorenie nových orgánov, či pridelenie ďalších prostriedkov. Nazdáva sa však, že súčasne by mali platiť aj tri „áno“: spoločne dohodnuté uplatňovanie a kontrola pravidiel, ktoré v makroregióne existujú; vytvorenie platformy, siete alebo územného zoskupenia regionálnych a miestnych samospráv a členských štátov, do ktorého budú zapojené aj zainteresované strany a ktoré budú riadiť orgány Európskej únie; zosúladené využívanie finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na vytvorenie a realizáciu makroregionálnych stratégií.

6.

Víta snahy viac zosúladiť ciele stratégie pre Pobaltie s cieľmi stratégie Európa 2020. Tri celkové ciele stratégie predstavené v oznámení: záchrana mora, prepojenie regiónu a zvyšovanie prosperity majú úzku spojitosť s cieľmi stratégie Európa 2020 za inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Okrem toho je z hľadiska uplatňovania stratégie Európa 2020 podstatné zdôrazniť užšiu regionálnu spoluprácu pri inovačnej činnosti.

7.

Konštatuje, že na uplatňovanie stratégie pre Pobaltie je dôležité premeniť hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 na konkrétnu činnosť. Pri hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020 by sa mala osobitná pozornosť venovať iniciatívam „Digitálna agenda“ a „Únia inovácií“, pričom sa aktualizovaný plán činnosti bude viac zameriavať na podporu ich cieľov v Pobaltí. Stratégia pre Pobaltie a siete spolupráce, ktoré fungujú v regióne ponúkajú vynikajúci základ na prípravu regionálnych výskumno-inovačných stratégií v inteligentnej špecializácii.

8.

Nabáda členské štáty a aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, aby uvažovali o tom, ako na konkrétne opatrenia spoločne premeniť aktualizovaný cieľ stratégie pre Pobaltie, ktorým je väčšia prosperita. V budúcnosti bude musieť akčný plán jasne stanoviť opatrenia určené na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie zručností a posilnenie prosperity a inklúzie. V súčasnosti je akčný plán iba minimálne prepojený s hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020 v uvedených oblastiach.

9.

Nazdáva sa, že priorita stratégie Európa 2020 „Inkluzívny rast – hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“ by sa mala zohľadniť pri implementácii stratégie pre Pobaltie, keďže medzi jednotlivými časťami Pobaltia sú ešte stále výrazné rozdiely v prosperite a hospodárskej výkonnosti. Pozornosť treba pritom aj naďalej venovať propagácii opatrení na zlepšenie životného prostredia a podpore hlavných iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

10.

Zdôrazňuje, že v budúcnosti bude dôležitejšie zohľadniť synergie jednotlivých programov financovania, ak sa majú dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o pripravovaný program pre výskum a inovácie Horizont 2020, mala by existovať úzka a integrovaná koordinácia s nástrojmi politiky súdržnosti, ktoré používajú členské štáty v Pobaltí, s cieľom zdôrazniť regionálne hľadisko a podporiť regióny v snahe zintenzívniť svoju výskumnú a inovačnú činnosť.

11.

Chcel by zdôrazniť, že stratégia pre Pobaltie poskytla miestnej a regionálnej úrovni nové príležitosti zlepšiť si svoju regionálnu konkurencieschopnosť, zvýšiť inovačný potenciál a podporiť regionálnu inteligentnú špecializáciu. Regióny a vysoké školy by preto mali spolupracovať v celom Pobaltskom makroregióne, aby z neho vytvorili model sietí inteligentnej špecializácie so zameraním na hlavné problémy a činnosti každého regiónu a dosiahnutie excelentnosti a kritického rozsahu pri práci v týchto sieťach. Neodmysliteľný je tu rozvoj a posilnenie inovačných systémov v takzvanej trojitej a štvoritej špirále, v ktorých spolupracujú akademické ústavy, verejný a súkromný sektor a občania z Pobaltia.

12.

Navrhuje, aby členské štáty EÚ v Pobaltí nabádali výskumné strediská zameriavať sa na tie oblasti výskumu, ktoré podporia inteligentnú špecializáciu v ich vlastnom regióne, a vymieňať si poznatky a skúsenosti v pobaltskej sieti spolupráce. Považuje za dôležité presvedčiť krajiny mimo EÚ susediace s regiónom Baltského mora, aby sa tiež zapojili do tejto výskumnej spolupráce, napr. v otázkach životného prostredia a energetiky, ktoré sa týkajú spoločného povodia.

13.

Chcel by poukázať na to, že na zlepšenie hospodárskej súdržnosti a konkurencieschopnosti musí byť silnejšie prepojenie aktérov z výskumu, inovačnej činnosti a priemyslu. Podnikateľská sféra, priemysel, a tiež vysoké školy musia dostať príležitosť zohrávať aktívnejšiu úlohu v akejkoľvek práci na stratégii.

14.

Odporúča zintenzívniť inovačnú spoluprácu a spoluprácu v zoskupeniach krajín EÚ a mimo EÚ a propagovať marketingovú spoluprácu v Pobaltí s cieľom oživiť cestovný ruch a investovanie z krajín mimo EÚ. Tieto opatrenia spolu so silným environmentálnym rozmerom stratégie predstavujú účinný krok k splneniu cieľov stratégie Európa 2020 v Pobaltí.

15.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedené by sa pobaltské krajiny mali týmto otázkam venovať vo svojich národných programoch reforiem a že miestne a regionálne orgány by mali byť úzko zapojené do týchto prípravných prác.

16.

Zdôrazňuje, že primárnym cieľom stratégie pre Pobaltie je vyčistiť a ozdraviť najznečistenejšie európske more, pričom treba zároveň zabezpečiť harmonický sociálny a hospodársky rozvoj regiónov EÚ, ako aj susedných regiónov mimo EÚ.

17.

Zdôrazňuje, že aj keď ide o vnútornú stratégiu EÚ, kľúčom k jej úspechu je spolupráca s krajinami mimo EÚ a osobitne s Ruskom.

18.

Chcel by vyzdvihnúť, že v roku 2011 Rusko na federálnej úrovni schválilo svoju „Stratégiu sociálno-hospodárskeho rozvoja Severozápadného federálneho okruhu do roku 2020“. Stratégia pre severozápadné Rusko stanovuje ciele rozvoja hospodárstva, infraštruktúry a logistiky v tomto regióne. Je nádej, že táto stratégia podporí užšiu strategickú spoluprácu s pobaltským regiónom EÚ a Ruskom, hlavne pri ochrane životného prostredia, v hospodárstve, doprave, energetike, cestovnom ruchu a civilnej ochrane.

19.

Zdôrazňuje, že v súvislosti s užšou spoluprácou EÚ a Ruska v Pobaltí by sa čo najviac mali využívať štruktúry politiky severnej dimenzie. V politike severnej dimenzie sa celý severný región považuje za jeden celok s cieľom zintenzívniť spoluprácu v rozličných kooperačných mechanizmoch v regióne Baltského a Barentsovho mora.

20.

Víta a podporuje konkrétne kroky na miestnej a regionálnej úrovni na rozvoj praktickej spolupráce hlavne so Sankt-Peterburgom a Leningradskou oblasťou. Dobrým príkladom takého prístupu zhora nadol je takzvaný Turkský proces, ktorý je spoločnou iniciatívou mesta Turku, regiónu Severozápadné Fínsko a miest Hamburg a Sankt-Peterburg.

21.

Víta skutočnosť, že v oznámení Komisie sa zohľadňuje názor na posilnenie pružného, ale účelného uplatňovania a riadenia stratégie uvedený v jeho stanovisku k stratégii pre Pobaltie (CdR 255/2009 fin), keď sa špecifikujú úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov (národných kontaktných miest, koordinátorov prioritných oblastí, vedúcich horizontálnych opatrení, vedúcich hlavných projektov).

22.

Návrhy Komisie objasniť štruktúru riadenia stratégie a urobiť ju účinnejšou považuje za krok správnym smerom, ale má obavy z nedostatočnej viditeľnosti obcí a regiónov pri uplatňovaní stratégie. Preto navrhuje, aby sa tak v stratégii, ako aj v akčnom pláne, ktorý sa má prepracovať, výslovne uviedlo, že sa pri uplatňovaní musí dodržiavať zásada viacúrovňového riadenia.

23.

Zdôrazňuje, že úspech makroregionálnych stratégií v Európe závisí z veľkej časti od angažovanosti a príspevku miestnych a regionálnych aktérov k dosahovaniu cieľov. Rovnako dôležité je zapojiť súkromnú sféru. Politickí činitelia musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ako sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách.

24.

Zdôrazňuje, že je stále potrebné širšie zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do uplatňovania stratégie pre Pobaltie. Musí sa to zohľadniť nielen pri aktualizácii akčného plánu stratégie, ale aj pri určovaní úloh jednotlivých aktérov. Napríklad v súčasnosti pochádza veľký počet koordinátorov prioritných oblastí z ministerstiev alebo iných ústredných orgánov vlády. Osobitne od národných kontaktných miest by sa malo vyžadovať, aby udržiavali styky s miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami.

25.

Konštatuje, že aj keď stratégia pre Pobaltie bola schválená až v priebehu súčasného programového obdobia EÚ, rozličné programy štrukturálnych fondov umožnili realizáciu veľkého počtu projektov na podporu stratégie. Kľúčovým nástrojom financovania, najmä pri zavádzaní opatrení na miestnej a regionálnej úrovni, sa stali európske programy územnej spolupráce využívané v Pobaltí.

26.

Upozorňuje na núdzu o finančné nástroje, ktoré by boli vhodné pre medzinárodné projekty a projekty viacerých subjektov. Skutočnosť, že rozhodovanie o financovaní prijíma každý partner v inom čase sa stáva problémom pri využití viacerých zdrojov financovania, čo značne spomaľuje realizáciu. Niekedy nebýva zabezpečená koordinácia rozhodnutí o financovaní a niektorí partneri zostanú bez podpory, čo môže zabrzdiť začatie projektu.

27.

Domnieva sa, že je dôležité, aby sa v návrhoch nariadení, ktoré Komisia zverejnila v októbri 2011, uložila členským štátom povinnosť prihliadať pri navrhovaní a uplatňovaní nových programov v rámci štrukturálnych fondov na možnú makroregionálnu stratégiu, a zdôrazňuje, že nový medzinárodný program pre Pobaltie musí byť v súlade s prioritami stratégie pre Pobaltie. Prideľovanie prostriedkov na nasledujúce obdobie by sa malo začať hneď začiatkom roka 2014, aby nedošlo k zbytočným prieťahom pri prebiehajúcich projektoch.

28.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdiely medzi regiónmi v členských štátoch a v ich potrebe rozvoja sa musí objasniť príspevok národných programov štrukturálneho fondu k uplatňovaniu stratégie pre Pobaltie. Ak sa bude osobitná pozornosť venovať podpore regionálnej inteligentnej špecializácie v národnom programe činnosti, bude to obrovskou príležitosťou splniť ciele stratégie. Zmluvy o partnerstve medzi členskými štátmi a Európskou komisiou by tiež mali obsahovať odkaz na stratégiu pre Pobaltie.

29.

Domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť počiatočné financovanie ako prostriedok na podporu projektovej spolupráce, ako sa to navrhuje v oznámení Komisie, keďže by sa vďaka tomu do projektovej činnosti viac zapojili miestni aj regionálni aktéri a zástupcovia organizácií a občianskej spoločnosti.

30.

Zdôrazňuje, že v budúcnosti bude dôležité, aby sa financovanie zameriavalo na opatrenia slúžiace priamo na uplatňovanie stratégie a umožnenie kombinácie rozličných foriem financovania. Okrem verejného financovania treba podporovať využívanie služieb ponúkaných rôznymi finančnými inštitúciami, a takisto zdôrazňovať súkromné financovanie. Musia sa vyvinúť postupy, ktoré umožnia, aby sa do projektov financovaných z národných programov štrukturálneho fondu zaradilo viac opatrení s charakterom medzinárodnej spolupráce.

31.

Víta ukazovatele monitorovania uplatňovania stratégie navrhované v oznámení Komisie, ale zdôrazňuje, že sústava monitorovania a vyhodnocovania musí byť čo najjednoduchšia a založená na ukazovateľoch, ktoré môžu realisticky ilustrovať výsledky dosiahnuté spoluprácou založenou na stratégii. Je pripravený zúčastniť sa na diskusiách o vytváraní a výbere ukazovateľov.

32.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie makroregionálnych stratégií si vyžaduje transparentné rozhodovanie, výmenu úplných informácií a vývoj nových spoločných postupov na všetkých úrovniach. Osobitne sa musí zlepšiť tok informácií medzi členskými štátmi EÚ v Pobaltí a vo vnútri týchto krajín. Podporí sa tým väčší záujem o splnenie cieľov stratégie.

33.

Zdôrazňuje, že zvýšená informovanosť o stratégii zlepší aj povedomie verejnosti o činnosti EÚ. Krokom správnym smerom sú internetové stránky pripravené k stratégii a verejné konzultácie o aktualizácii strategického plánu činnosti.

34.

Navrhuje, aby Komisia systematicky zhromažďovala a uverejňovala informácie o programoch financovania, aby sa finančné poradenstvo mohlo ponúkať centrálne na národnej aj miestnej úrovni. V súčasnosti je problémom, že účastníkom projektov nie sú primerane dostupné informácie. Povedomie o vhodných nástrojoch financovania by sa malo šíriť efektívnejšie, aby zainteresované strany nemali problém s výberom nástrojov zodpovedajúcich ich potrebám.

35.

Konštatuje, že stratégia pre Pobaltie poskytla členským štátom, regiónom a obciam nové príležitosti zlepšiť regionálnu konkurencieschopnosť, zvýšiť inovačný potenciál, a takisto regionálnu inteligentnú špecializáciu. Do stratégie sa začali zapájať aj miestni a regionálni aktéri, ktorí majú vo všeobecnosti väčší záujem a viac sa zúčastňujú pobaltskej spolupráce, a stratégia takisto upevnila a rozšírila nové formy spolupráce.

36.

Navrhuje, že bude na základe aktualizovaného akčného plánu, ktorý má byť uverejnený koncom roka 2012, pokračovať v aktívnom monitorovaní uplatňovania stratégie pre Pobaltie a predstaví svoje postrehy a závery v širšej diskusii o makroregionálnych stratégiách, a to najmä v súvislosti s nasledujúcim programovým obdobím EÚ (2014 – 2020).

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/16

—

požaduje, aby úloha miestnych a regionálnych orgánov bola patrične uznaná a boli vyčlenené primerané zdroje a kapacity, ako aj vhodné riadiace nástroje, pretože tieto orgány plnia základné úlohy či už priamo ako partneri udržateľných energetických projektov na miestnej úrovni alebo v oblasti plánovania novej infraštruktúry, udeľovania povolení, investovania, verejného obstarávania, výroby a regulovania spotreby energie;

—

zdôrazňuje, že prednostne treba podporiť to, aby sa do distribučnej siete začlenila energia z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaná na miestnej úrovni z decentralizovaných zdrojov, ako je okrem iných veterná, solárna a vodná energia, geotermálna energia a energia z biomasy tým, že sa zvýši inteligencia prenosovej a distribučnej energetickej siete (smart grids) a zabezpečí sa efektívna hospodárska súťaž, ktorej výsledkom bude reálny úžitok pre konečného spotrebiteľa;

—

zdôrazňuje, že v záujme toho, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť v energetickom systéme, sú potrebné vhodné skladovacie technológie na všetkých úrovniach napätí, ktoré, ako napr. prečerpávacie vodné elektrárne, umožňujú vo veľkom rozsahu skladovať prebytok a neskôr ho spätne pretransformovať na elektrickú energiu. V tejto súvislosti by bolo potrebné vypracovať a zaviesť strategické nástroje na výskum a podporu technológií;

—

odporúča posilniť úlohu informačných a komunikačných technológií ako prostriedkov uľahčujúcich zavádzanie inovácie do praxe, šíriacich informácie a poskytujúcich riešenia v oblasti spotreby energie pre strategické odvetvia ako sú smart cities, ktorých súčasťou sú politiky týkajúce sa udržateľnej mobility, inteligentnej distribučnej infraštruktúry (smart grids) a udržateľného stavebníctva;

—

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné úplné dokončenie vnútorného trhu s energiou do roku 2014, čo by prispelo k zabezpečeniu zásobovania s energiou za prijateľné ceny, odstránenie izolácie jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky do roku 2015 a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi regióny a stabilizovanie a zlepšenie rámcových podmienok pre európske energetické hospodárstvo tak, aby bolo možné znížiť nadmerné náklady spojené s procesom prechodu na iné zdroje energie.

Spravodajca

Ugo CAPPELLACCI (IT/EĽS), predseda autonómnemu regiónu Sardínia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050

COM(2011) 885 final

1.

súhlasí s tým, že je naliehavo nutné definovať dlhodobú európsku stratégiu pre odvetvie energetiky, ktorá by viditeľne prispela k dosiahnutiu cieľa eliminácie emisií uhlíka v Európskej únii do roku 2050. Transformácia energetického systému je zodpovednosťou voči budúcim generáciám, pre Európu však predstavuje aj reálnu príležitosť podporiť rast, rozvoj, zamestnanosť a konkurencieschopnosť a posilniť svoju energetickú nezávislosť.

2.

Víta plán postupu v energetike do roku 2050, nazdáva sa však, že nie je dostatočné prepracovaný a jasný, aby odo dnes do roku 2020 usmerňoval členské štáty, miestne a regionálne orgány a investorov pri ich rozhodnutiach súvisiacich s novým energetickým modelom a zaručil dostatočnú istotu plánovania. Zároveň však zdôrazňuje, že teraz musia nasledovať rozhodnutia o konkrétnych opatreniach. Napr. malo by byť možné zvážiť zákaz vnútroštátnych dotácií na fosílne palivá.

3.

Konštatuje, že v tomto pláne postupu chýba posúdenie východiskovej situácie, pokiaľ ide o ciele stanovené pre toto desaťročie v energetickej stratégii 2020 a táto skutočnosť by sa mala zohľadniť predtým, než sa stanovia ciele a politický rámec do roku 2030, na čo odkazuje posledný bod záverov tohto plánu. Okrem toho je nutné stanoviť prechodné fázy procesu transformácie na konkurencieschopné hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2030 a do roku 2040 v súlade s cieľmi zníženia emisií stanovenými v pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050  (1) . Pri prechode po etapách by sa mohli využiť prechodné palivá/energetické zdroje, ktoré by mohli dopĺňať postupnú transformáciu a zároveň zaisťovať energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Umožnilo by to ľahšie dosiahnuť konkrétne výsledky, monitorovať a vyhodnotiť pokrok pri uplatňovaní opatrení.

4.

Domnieva sa, že „technologicky neutrálny“ prístup prijatý v dokumente nie je primeraný a mal by sa prehodnotiť a v dlhodobom horizonte uprednostniť prístupy, technológie a palivá, ktoré poskytujú výsledky a ktoré možno udržateľne a bezpečne uplatniť, pričom je potrebné zohľadniť aktuálne skúsenosti a poznatky o obnoviteľných zdrojoch energie a novátorských technológiách. Okrem toho sa pri udržateľnej transformácii kľúčového energetického systému musí nutne vziať do úvahy, že sa pod vplyvom súčasnej hospodárskej krízy zmenila dostupnosť zdrojov, z čoho vyplývajú možné dôsledky pre životné prostredie a sociálne systémy.

5.

Je presvedčený, že vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi environmentálnou a sociálnou politikou je v strednodobom a dlhodobom horizonte nutné zabezpečiť pre všetkých spravodlivý prístup k bezpečnej a udržateľnej energii za prijateľnú cenu s čo možno najnižším dosahom na životné prostredie a zabezpečiť pre všetkých prístup k prostriedkom regulovania spotreby v domácnostiach a k prostriedkom miestnej výroby obnoviteľnej energie za prijateľnú cenu.

6.

Požaduje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do procesu definovania politiky, ako je politika eliminácie emisií uhlíka z energetiky v oblasti energetickej účinnosti, regulovania spotreby, produkcie a nových technológií. Ďalej požaduje prepracovanie plánu postupu v súlade s potenciálom a potrebami územných orgánov a pridelenie primeraných prostriedkov, kapacít a riadiacich nástrojov zodpovedajúcich významnej úlohe územných orgánov.

7.

Upozorňuje, že v rôznych regiónoch budú dôsledky transformácie energetických systémov a úsilie rozličné v závislosti od energetického profilu a dostupnosti zdrojov a že prípadné hospodárske, finančné a administratívne náklady európskych opatrení v oblasti energetiky by sa mali zdôvodniť v podrobnom posúdení vplyvu, v ktorom by sa náležite zohľadnila konkrétna situácia na miestnej a regionálnej úrovni, najmä aspekty izolácie v oblasti energetiky.

8.

Súhlasí s tým, že štrukturálna zmena energetických systémov znamená vytvorenie a/alebo modernizáciu infraštruktúry a poukazuje na to, že náklady na túto transformáciu sú v rôznych regiónoch Európy odlišne vysoké, čo by mohlo viesť k oslabeniu sociálnej súdržnosti.

9.

Odporúča vytvoriť nástroje na posúdenie účinkov transformácie energetických systémov na miestnej a regionálnej úrovni v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Pripomína teda, že je dôležité zvýšiť kvalitu a dosah najbežnejších makroekonomických ukazovateľov používaných na posúdenie efektívnosti politických opatrení, a to ich doplnením o otázku energetiky z hľadiska udržateľnosti a zároveň o sociálny a environmentálny rozmer, ktorý dokáže vyjadriť zmeny v oblasti sociálnej súdržnosti, prístupu k základným tovarom a službám za prijateľnú cenu, zdravotného stavu, chudoby, vrátane energetickej chudoby, prírodných zdrojov a kvality života vôbec.

10.

Je presvedčený, že na dosiahnutie cieľov s celosvetovým dosahom v oblasti energetiky sú nutné iniciatívy uskutočňované na miestnej úrovni. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že územné ciele ako výraz viacúrovňového riadenia transformácie energetického systému sa už preukázali v rôznych situáciách na miestnej a regionálnej úrovni ako účinné.

11.

Poukazuje na to, že v novom energetickom systéme je dôležitá cezhraničná solidarita a spolupráca, a teda je nutná koordinácia na európskej úrovni. Je potrebné vyvinúť úsilie na všetkých úrovniach riadenia, ktoré sa nezaobíde bez úzkej spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ktoré si vyžiada jasne stanovené úlohy a mechanizmy vzájomného pôsobenia.

12.

Požaduje, aby úloha miestnych a regionálnych orgánov bola patrične uznaná a boli vyčlenené primerané zdroje a kapacity, ako aj vhodné riadiace nástroje, pretože tieto orgány plnia základné úlohy či už priamo ako partneri udržateľných energetických projektov na miestnej úrovni alebo v oblasti plánovania novej infraštruktúry, udeľovania povolení, investovania, verejného obstarávania, výroby a regulovania spotreby energie. Sociálny dialóg a želané zapojenie sociálnych partnerov do plánu postupu riadenie zmeny sa okrem toho nezaobíde bez schopnosti miestnych a regionálnych orgánov, ktoré preto musia byť nielen jasne uznané, ale aj účinne podporované, zaručiť všeobecnú informovanosť a zohrávať úlohu sprostredkovateľov.

13.

Odporúča aj naďalej podporovať aktuálne nasledovania hodné opatrenia a postoje na miestnej úrovni, rozširovať úroveň zapojenia a začlenenia vo všetkých formách spolupráce napríklad v rámci Dohovoru starostov a primátorov alebo iných medziregionálnych, vnútroštátnych a medzinárodných štruktúr, a podporovať jeho úlohu pri podnecovaní zmien, hospodárskom rozvoji území a vytváraní informačných sietí a spolupráce.

14.

Súhlasí s tým, že je prioritou podporovať úsporu energie s cieľom znížiť dopyt po energii zvyšovaním informovanosti, výchovou a zmenami v správaní občanov, ale aj podporou rozvoja nových technológií umožňujúcich efektívnejšie využívanie zdrojov a vyšší hospodársky rast, vyššiu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a podporou systémov vlastnej spotreby energie zo strany členských štátov, s cieľom presadzovať maximálnu racionalitu pri využívaní energie, systém distribúcie energie a väčšiu mieru zapojenia občanov do rozhodovanie o druhu a využití energie. Z hľadiska odlúčenia hospodárskeho rastu od spotreby energie poukazuje na to, že zníženie spotreby v prípade, že vyplýva z vyššej efektívnosti procesov a úspor energie, môže byť chápané ako ukazovateľ rozvoja, a nie hospodárskej recesie a že hospodárstvu môže prinášať zisky.

15.

Dôrazne pripomína svoj názor, že je potrebné podporovať energetickú účinnosť ako jedno z rozhodujúcich opatrení na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2050 pre oblasť zníženia emisií. Súhlasí s tým, že je potrebné stanoviť ambicióznejšie opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a stratégie nákladovo optimálnej politiky a v tejto súvislosti pokladá za zmysluplné vytýčiť na európskej úrovni aj záväzné ciele. Zároveň však poukazuje na to, že je naliehavo potrebné konať v oblastiach, ktoré by okamžite mohli rozhodným spôsobom prispieť k úsporám, ako sú zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a udržateľnejšia mobilita.

16.

Pri koncipovaní a uplatňovaní naliehavých a potrebných opatrení na energetickú transformáciu sa v každom prípade musí zaručiť súlad jednotlivých opatrení so zreteľom na udržateľnosť. Musí sa najmä posúdiť riziko, že pokrok dosiahnutý v jednej oblasti bude mať negatívne následky na iné oblasti.

17.

Je naklonený vytváraniu hodnôt prostredníctvom úspor energie pomocou udržateľných trhových mechanizmov, ako to je uvedené v Pláne energetickej účinnosti na rok 2011 (2).

18.

Oceňuje skutočnosť, že nárast energie z obnoviteľných zdrojov je zreteľne prítomný vo všetkých scenároch eliminácie emisií zlúčenín uhlíka k roku 2030, a že do roku 2050 by tieto zdroje mali predstavovať hlavný podiel v porovnaní s inými technológiami. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v žiadnom pláne postupu sa nezohľadňuje riešenie pozostávajúce z kombinácie obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti na zvýšenie udržateľnosti transformácie smerom k scenáru energetického systému bez fosílnych palív a na dosiahnutie pokroku smerom k eliminácii emisií uhlíka v sektore. Okrem toho ľutuje, že hoci plán postupu uznáva, že je nevyhnutné, aby sa na vykurovanie a chladenie využívala energia z obnoviteľných zdrojov, chýba v ňom hĺbková analýza kľúčovej úlohy, ktorú by tento sektor vzhľadom na svoj výrazný vplyv na celkovú spotrebu energie mal zohrávať pri (i) postupnej eliminácii emisií uhlíka v európskom energetickom systéme do roku 2050, a tým i pri (ii) koncipovaní súčasnej a budúcej energetickej politiky.

19.

Poukazuje na pripomienky uvedené v dokumente CdR 7/2011 z 30. júna a 1. júla 2011 na tému „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky“ a na to, že prednostne treba podporiť prenosové energetické sústavy a to, aby sa do distribučnej siete začlenila energia z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaná na miestnej úrovni z decentralizovaných zdrojov, ako je okrem iných veterná, solárna a vodná energia, geotermálna energia a energia z biomasy, čím sa zvýši inteligencia prenosovej a distribučnej energetickej siete (smart grid) a zabezpečí sa efektívna hospodárska súťaž, ktorej výsledkom bude reálny úžitok pre konečného spotrebiteľa. V záujme toho, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť v energetickom systéme, sú potrebné vhodné skladovacie technológie na všetkých úrovniach napätí, ktoré, ako napr. prečerpávacie vodné elektrárne, umožňujú vo veľkom rozsahu skladovať prebytok a neskôr ho spätne pretransformovať na elektrickú energiu. V tejto súvislosti by bolo potrebné vypracovať a zaviesť strategické nástroje na výskum a podporu technológií.

20.

Súhlasí, že je nutné zabezpečiť väčšiu rozmanitosť zásobovania s cieľom zaručiť energetickú bezpečnosť. Upozorňuje, že je dôležité vypracovať presné usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého konvenčné zdroje energie (plyn, uhlie, ropa) – vždy vo forme, ktorá je z hľadiska CO2 najúčinnejšia a najudržateľnejšia – a s osobitným dôrazom na technológie zachytávania a ukladania CO2 môžu zohrávať sprievodnú úlohu v procese eliminácie zlúčenín uhlíka z energetického systému dovtedy, kým nebudú vyvinuté technológie, infraštruktúra a správanie nevyhnuté pre zmenu.

21.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že v stratégii sa veľký význam pripisuje technológiám, ktoré komerčne ešte nie sú k dispozícií, a odporúča, aby sa na európskej úrovni vykonali štúdie a viedli diskusie o využívaní nekonvenčných zdrojov plynu, ako je bridlicový plyn, a využívaní technológií, pri ktorých existujú zatiaľ neodhadnuté a nekontrolované rizikové faktory, ktoré môžu nadobudnúť cezhraničný rozmer, ako aj o možných krátkodobých a dlhodobých dôsledkoch pre životné prostredie a sociálnu oblasť a vzhľadom na platné právne predpisy a pri zvážení prípadnej nevyhnutnej právnej úpravy ako v prípade bridlicového plynu. Víta teda zámer Komisie podporiť výskum technológií, ktoré by mohli prispieť k dekarbonizácii procesov premeny energie a navrhuje začleniť analýzu životného cyklu ako základný hodnotiaci prvok pri prijímaní rozhodnutí.

22.

Mimoriadne kriticky posudzuje príčinné spojenie dekarbonizácie a jadrovej energie prezentované v pláne postupu, ako aj tvrdenie, že „jadrová energia prispieva k zníženiu systémových nákladov a cien elektrickej energie“, hoci sa uznáva, že „náklady na bezpečnosť a náklady na vyraďovanie existujúcich elektrární z prevádzky a na likvidáciu odpadu sa pravdepodobne zvýšia“. VR preto odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť dlhodobým scenárom založeným na získavaní energie z netradičných obnoviteľných zdrojov, ako aj skutočnosti, že narastajúce obavy verejnosti v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou môžu viesť k zníženiu súkromných investícií do tohto sektora, ktorý si preto bude vyžadovať vyššie príspevky zo štátnej pokladnice vo forme subvencií alebo vyšších cien elektrickej energie, čo by najviac postihlo najchudobnejšie vrstvy obyvateľov.

23.

Nazdáva sa, že stanovenie referenčného rámca pre investície minimálne do roku 2030 môže zvýšiť účinnosť plánu postupu a vytvoriť na trhu istejšie podmienky pre súkromné aj inštitucionálne subjekty hlavne ak sa bude týkať aj investičných cieľov na úrovni členských štátov, ktoré by zohľadňovali akčné plány miestnych a regionálnych orgánov. Väčšia istota v oblasti investícií by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov 2020, najmä v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie, kde je potrebné ešte zvýšiť úsilie. Pre referenčný rámec by bola tiež prospešná aj európska mapa kapacít v odvetví energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pomocou ktorej by sa smerovali investície na posilnenie dynamiky rastu a hospodárskych subjektov v týchto odvetviach.

24.

Osobitne požaduje, aby sa jasne stanovili zdroje na podporu decentralizovaných zdrojov udržateľnej energie (regulovanie spotreby a výroba obnoviteľnej energie), ktoré prispejú k efektívnemu využívaniu zdrojov a rozvoju environmentálneho hospodárstva a ekologických pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni. Požaduje tiež, aby bol stanovený ďalší finančný nástroj spravovaný na decentralizovanej úrovni na uľahčenie vykonávania akčných plánov pre udržateľnú energiu (SEAP) a aby boli podporení (hospodársky aj legislatívne) malí decentralizovaní výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, aby sa mohli ľahšie začleniť do siete.

25.

Odporúča nadviazať na pozitívne výsledky programu „Inteligentná energia pre Európu“, rozšíriť ho a jasne stanoviť spôsoby využívania podstatnej časti finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci politiky súdržnosti. Domnieva sa, že je medzi iným dôležité, aby v rámci štrukturálnych fondov boli prideľované finančné prostriedky na uľahčenie spolupráce na miestnej úrovni v oblasti decentralizovaného rozvoja technológií s nízkymi emisiami oxidov uhlíka a vysokou energetickou účinnosťou, a v rámci Európskeho sociálneho fondu prostriedky na vytváranie ľudského kapitálu schopného plánovať, riadiť a poskytovať technickú pomoc tak v oblasti riešení, ako aj technológií a partnerstiev pri ich uplatňovaní.

26.

Domnieva sa, že miestne orgány musia aj naďalej mať možnosť využívať zjednodušený prístup k finančným prostriedkom Európskej investičnej banky (EIB) vyčlenených na energiu z udržateľných zdrojov. Prioritu by mali mať projekty spájajúce energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov v záujme udržateľného rozvoja územia a mali by sa zjednodušiť postupy a uľahčiť prístup pre menšie samosprávy.

27.

Dôrazne poukazuje na to, že opatrenia členských štátov týkajúce sa účinného financovania energetickej infraštruktúry nepostačujú, a preto navrhuje, aby sa projektom v odvetví energetiky poskytovala väčšia finančná podpora, najmä s cieľom rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, aj pokiaľ ide o vykurovanie a chladenie budov.

28.

Navrhuje zaviesť stratégiu podpory vytvárania regionálnych zoskupení a partnerstiev, ako aj spolupráce už existujúcich, ktoré sa už na niektorých územiach osvedčili ako hodnotné nástroje rozvoja ekologických trhov s energiou a energetickej účinnosti, mobilizácie investícií a vytvárania odbornosti a pracovných miest.

29.

Súhlasí s tým, že je potrebné podporiť výrazné úsilie na európskej úrovni v oblasti inovácie a výskumu, pretože je presvedčený, že rozvoj účinnejších a menej drahých inovatívnych technológií môže prispieť k zvýšeniu istoty v tejto oblasti a pritiahnuť kapitál, a to aj rozvážnym prideľovaním prostriedkov v rámci nového programu Horizont 2020.

30.

Osobitne zdôrazňuje potrebu súladu medzi novým výskumným programom Horizont 2020 a plánom postupu v energetike do roku 2050 z hľadiska cieľov a priorít.

31.

Zastáva názor, že by sa mali viac podporovať inovácie a výskum, pokiaľ ide o výrobu energie v malom rozsahu, ako napr. v prípade vodnej energie z menších vodných tokov, veternej energie pre individuálne domácnosti alebo niekoľko domácností, lokalizovanej solárnej energie alebo – ak sú dispozícii – výrobe tepla z horúcich žriediel.

32.

Chcel by povzbudiť ďalší výskum a rozvoj v oblasti morskej energie (energia z vĺn a prílivov), ktorý v sebe skrýva nesmierny potenciál, pokiaľ ide o bezpečné, spoľahlivé a udržateľné dodávky energie.

33.

Navrhuje zaviesť opakovateľné mechanizmy na základe osvedčených postupov uplatňovaných v rôznych regiónoch na podporu vytvárania inovačných zoskupení, inovačných územných platforiem pre energiu alebo iných foriem partnerstva verejného a súkromného sektora medzi územnými orgánmi, akademickou obcou a priemyslom. Takéto formy partnerstva by mohli byť významnými nástrojmi regionálneho rozvoja a miestneho hospodárstva a boli by zárukou lepšej prispôsobiteľnosti, dostupnosti a hospodárnosti inovácií a technológií na miestnej úrovni.

34.

Domnieva sa, že plán postupu v energetike výrazne ovplyvní poľnohospodársku politiku a politiku v oblasti lesného hospodárstva, a preto bude nevyhnutné podporiť výskum, ktorý týmto odvetviam umožní prispôsobiť sa a vyvíjať sa na udržateľnejšom základe.

35.

Odporúča posilniť úlohu informačných a komunikačných technológií ako prostriedkov uľahčujúcich zavádzanie inovácie do praxe, šíriacich informácie a poskytujúcich riešenia v oblasti spotreby energie pre strategické odvetvia ako sú smart cities, ktorých súčasťou sú politiky týkajúce sa udržateľnej mobility, inteligentnej distribučnej infraštruktúry (smart grids) a udržateľného stavebníctva.

36.

Navrhuje, aby sa zdôraznil význam výskumu a odbornej prípravy kvalifikovaných pracovníkov, najmä zo strany členských štátov, aby mohli neskôr využiť kvalifikované zdroje a vhodné študijné programy na vývoj účinných technológií budúcnosti, zavádzanie inovácií a uskutočňovanie strategických plánov.

37.

Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné úplné dokončenie vnútorného trhu s energiou do roku 2014, čo by prispelo k zabezpečeniu zásobovania s energiou za prijateľné ceny, odstránenie izolácie jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky do roku 2015 a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov medzi regióny a stabilizovanie a zlepšenie rámcových podmienok pre európske energetické hospodárstvo tak, aby bolo možné znížiť nadmerné náklady spojené s procesom prechodu na iné zdroje energie.

38.

Odporúča ďalej rozvíjať systém obchodovania s emisnými kvótami a zásadne zmeniť a postup prideľovania bezplatných kvót, ktorý vo svojej súčasnej podobe marí regulačné úsilie ETS, keďže udržiava ceny certifikátov na príliš nízkej úrovni. Pritom sa musí zohľadniť situácia priemyselných podnikov pôsobiacich na medzinárodných trhoch, ktorých konkurencieschopnosť by mohla byť ovplyvnená presunom emisií uhlíka (carbon leakage) do tretích krajín.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/21

—

je presvedčený, že aj napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze v niektorých krajinách eurozóny je hospodársky a spoločensky naliehavé podporovať adaptačné opatrenia v pobrežných regiónoch, keď sa ešte zvážia aj vysoké náklady, ktoré by spôsobila nečinnosť, a domnieva sa, že budúca európska adaptačná stratégia by mala byť dostatočne podrobná, aby sa zohľadnili regionálne rozdiely;

—

uznáva, že integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM) je základným nástrojom na uľahčenie integrácie politík v pobrežných oblastiach, predovšetkým v otázkach, ktoré zatiaľ neboli upravené predpismi, ako je erózia, prispôsobovanie sa zmene klímy a ekologická infraštruktúra, a na podnietenie regionálnej spolupráce medzi miestnymi aktérmi prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad Sardinia Charter v Stredozemí;

—

zdôrazňuje, že tvorba nástrojov na posúdenie nákladov a prínosov prispôsobovania sa zmenám klímy môže byť účinným impulzom pre miestne a regionálne politické procesy, ktoré sú základom plánovania a výkonu opatrení na určitom území, a môže vytvoriť podmienky na stanovenie hospodársky najefektívnejších stratégií;

—

opakovane poukazuje na to, že je vhodné, aby bol pravidelne konzultovaný v súvislosti s európskymi a medzinárodnými rokovaniami o problematike klímy a preto dúfa, že bude jednak pravidelne zapájaný do pracovnej skupiny o prispôsobovaní sa zmenám klímy, ktorá bude zameraná na oblasti s trvalým znevýhodnením (ktoré je aj dôsledkom účinkov zmeny klímy), teda aj pobrežné regióny, ostrovy, horské oblasti a najodľahlejšie regióny, a jednak že bude prijatý za pozorovateľa vo výbore pre prispôsobovanie sa zmenám klímy.

Spravodajca

Ugo CAPPELLACCI (IT/EĽS), predseda autonómneho regiónu Sardínia

Referenčný dokument

žiadosť cyperského predsedníctva

1.

zdôrazňuje, že do prispôsobovania sa klimatickým zmenám a do zhodnotenia zodpovedajúcich možností (1)  (2) sa musia aktívne zapojiť miestne a regionálne orgány, a to tak v etape plánovania, ako aj v etape činnosti. Opakovane teda poukazuje na zásadnú úlohu územných samospráv pri riešení dôsledkov klimatických zmien (3), oceňuje, že sa táto úloha uznáva na európskej (4) a svetovej úrovni (5), a žiada o podobné výslovné uznanie aj v budúcej európskej stratégii prispôsobovania sa klimatickým zmenám.

2.

Poukazuje na to, že klimatické zmeny a ich dôsledky patria k hlavným výzvam, ktorým čelia miestne a regionálne orgány v Európskej únii. Prvou prioritou musí byť v tejto súvislosti prijatie nevyhnutných krokov, aby sme sa čo najviac usilovali obmedziť vzostup priemernej globálnej teploty (zmiernenie), a aby sme sa tiež na rôznych úrovniach pripravili na tie zmeny, ktoré sú neodvrátiteľné (prispôsobenie).

3.

Súhlasí so závermi z konferencie Rio+20, podľa ktorých predstavuje prispôsobenie sa klimatickým zmenám bezprostrednú a naliehavú celosvetovú prioritu, a s tým, že stratégia znižovania rizík prírodných pohrôm by mala byť lepšie prepojená a koordinovaná so stratégiou prispôsobovania sa zmenám klímy (6). Upozorňuje však na to, že ťarcha tejto celosvetovej priority spočíva na miestnej úrovni vo forme zodpovednosti územných samospráv za zvládanie a prevenciu pohrôm a škôd na životnom prostredí, hospodárstve, sociálnych štruktúrach a kultúrnej identite postihnutého obyvateľstva.

4.

Domnieva sa, že prispôsobovanie sa zmenám klímy na miestnej úrovni nemožno chápať ako dočasnú odpoveď na jediný podnet, ale skôr ako postupné a trvalé reagovanie na niekoľko rôzne skombinovaných podnetov. Súhlasí preto s legislatívnym návrhom Komisie na roky 2014 – 2020, podľa ktorého má byť prispôsobovanie sa zmene klímy súčasťou zmlúv o partnerstve a operačných programov piatich fondov spoločného strategického rámca, pričom treba dodržiavať zásady udržateľného rozvoja, ako je ochrana životného prostredia, účinné využívanie zdrojov, zmierňovanie zmien podnebia, pripravenosť na pohromy, predchádzanie nebezpečenstvám a ich zvládanie (7).

5.

Poukazuje na to, že vplyv klimatických zmien je premenlivý v priestore a čase a že spoločné adaptačné riešenia sú zriedka účinné. Preto sa domnieva, že spoločné stratégie a opatrenia bez negatívnych dôsledkov schválené viacerými členskými štátmi by sa mali začleniť do stratégií pripravených na základe posúdení vypracovaných na regionálnej a miestnej úrovni a špecifických podľa druhu zásahu, rozsahu (primeranosti) a vzťahu medzi nákladmi a prínosmi.

6.

Uvedomuje si výšku nákladov vyplývajúcich z účinkov klimatických zmien, pričom upozorňuje, že regionálne samosprávy znášajú v rokoch 1998 – 2015 približne tretinu výdavkov na ochranu európskeho pobrežia (8), a pripomína, že financovanie adaptačných opatrení zostáva kritickým a rozhodujúcim činiteľom ich miestneho uplatňovania  (9).

7.

Poukazuje na mimoriadny vplyv klimatických zmien na pobrežné regióny  (10), ktoré sú pod veľkým tlakom už vzhľadom na koncentráciu ekonomických činností, infraštruktúr a zastavaných území. Pri 12 % európskych pobrežných oblastí ležiacich do vzdialenosti 10 km od pobrežia je nadmorská výška menej ako 5 m, a preto sú tieto oblasti veľmi ohrozené záplavami, 20 % pobrežia má vážne problémy s eróziou a odhaduje sa, že ročne dochádza k strate približne 15 km2 pôdy (11). S podielom 65 % sa erózia považuje za hlavnú príčinu zániku pobrežných ekosystémov v rokoch 2000 – 2006 (12) a niektoré odhady ukazujú, že do roku 2100 by v EÚ mohlo dôjsť k zániku 35 % mokradí oproti stavu v roku 1995 (13).

8.

Upozorňuje, že v rôznych regiónoch sa vplyvy podstatne líšia. V Baltskom mori sú to morské živočíchy, ktoré by mohli pocítiť predpokladané zvýšenie teploty vody, Regióny Severného mora a pobrežné regióny Atlantického oceánu sú viac vystavené nebezpečenstvu záplav v dôsledku zvýšenia priemernej úrovne hladiny mora. V Stredozemí prevláda ohrozenie eróziou a nedostatkom sladkej vody pre stúpajúcu infiltráciu slanej vody do pôdnych vrstiev a dlhé obdobia sucha. Erózia je aj problémom Čierneho mora, a okrajové regióny sú zasa vo všeobecnosti náchylné na všetky vplyvy, od záplav, cez suchá, až po extrémne poveternostné javy, akými sú veterné smršti (14). Vplyv sa bude líšiť nielen podľa stupňa ohrozenia a schopnosti prírodných systémov zvládnuť ho, ale aj podľa štruktúry ľuďmi vybudovaných systémov, napríklad sanitárnych systémov alebo obmedzovania rizika prírodných pohrôm (a zodpovedajúcich sústav včasného varovania), vrátane prívalových vĺn.

9.

Upozorňuje na európsky rozsah tohto problému, keďže EÚ má 447 pobrežných regiónov v 22 členských štátoch a obmýva ju 6 veľkých morí. V týchto regiónoch žije 41 % obyvateľstva, čo je podiel zodpovedajúci 41 % aktívneho obyvateľstva EÚ (15). V 22 krajinách s pobrežnými regiónmi sa 35 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo zodpovedá 3,5 trilióna EUR, vyprodukuje vo vzdialenosti do 50 km od pobrežia a hodnota ekonomických statkov, ktoré sa nachádzajú do 500 m od pobrežnej čiary sa odhaduje na 500 až 1 000 miliárd EUR (16). To všetko zdôrazňuje význam pobrežných regiónov z hľadiska produktivity a ich ekonomickú a spoločenskú hodnotu pre rozvoj a územnú súdržnosť, čo sú hodnoty, ktoré je pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám potrebné zachovať alebo ďalej upevniť.

10.

Je teda presvedčený, že aj napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze v niektorých krajinách eurozóny je hospodársky a spoločensky naliehavé podporovať adaptačné opatrenia v pobrežných regiónoch, keď sa ešte zvážia aj vysoké náklady, ktoré by spôsobila nečinnosť. Nedávne štúdie (17) ukazujú, že ak oproti roku 1995 nedôjde k ďalšej ochrane, vzniknú Európskej únii v rokoch 2041 až 2070 škody v priemernej výške 11,7 miliardy EUR ročne a v rokoch 2071 až 2100 17,4 miliardy EUR ročne. Počet osôb každoročne vystavených nebezpečenstvu povodní by sa v spomenutých obdobiach mohol zvýšiť o približne 40 000, resp. 80 000. Ročné adaptačné náklady sa naproti tomu na roky 2041 až 2070 odhadujú na približne 1 miliardu EUR a na roky 2071 až 2100 na 0,7 miliardy EUR, čo dokazuje, že prispôsobiť sa klimatickým zmenám je oveľa výhodnejšie, než znášať náklady vyplývajúce z nečinnosti. Okrem toho konštatuje, že ten istý výskum poukazuje na potrebu prispôsobovať sa nezávisle od výskytu klimatických zmien v dôsledku sociálno-ekonomického rozvoja pobrežných regiónov, a teda väčšieho rozsahu majetku a investícií, ktoré treba chrániť.

11.

Ďalej zdôrazňuje, že náklady spôsobené škodami aj adaptačné náklady sa v jednotlivých štátoch výrazne líšia svojím pomerom k HDP krajiny a že hlavne ostrovy musia vzhľadom na svoje zemepisné osobitosti znášať najvyššie náklady na opatrenia na svojom území.

12.

Zdôrazňuje, že v pobrežných regiónoch sa nachádzajú významné biotopy a že tieto regióny prispievajú k zachovaniu biologickej rozmanitosti  (18) , krajiny a citlivých ekosystémov (napríklad mokradí) a k využívaniu služieb ekosystémov, od ochrany ktorých závisí príťažlivosť, ekonomická udržateľnosť a kultúrna identita týchto regiónov. Okrem toho poznamenáva, že sieť NATURA 2000 chráni značnú časť pobrežných (19) a morských oblastí.

13.

Poukazuje na zložitosť a multidisciplinárnu povahu adaptačných opatrení v pobrežných regiónoch. Tieto regióny sa totiž nachádzajú na rozhraní vnútrozemských (zastavané územia, priemysel, poľnohospodárstvo, lesy, rieky) a morských sústav (rybolov, akvakultúra, prístavné činnosti, námorná doprava), a okrem toho majú administratívne právomoci (napr. povodňová ochrana, dodávky pitnej vody, využívanie pôdy) často rozdelené medzi jednotlivé úrovne správy (20).

14.

Víta, že Komisia chce stanoviť integrovanú európsku stratégiu a spoločné adaptačné nástroje, a je presvedčený, že aj vzhľadom na cezhraničnú povahu účinkov zmeny klímy môže súčasný aj budúci európsky postup pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám vhodne dopĺňať opatrenia členských štátov alebo územných samospráv bez toho, aby dochádzalo k porušovaniu zásady subsidiarity.

15.

Domnieva sa však, že budúca európska adaptačná stratégia by mala byť dostatočne podrobná, aby sa zohľadnili tieto regionálne rozdiely: a) druh vplyvu, b) miera ohrozenia a dlhodobé účinky, c) ekonomické podmienky (napr. ohrozené majetky a zdroje), d) spoločenská štruktúra (napr. hustota obyvateľstva, kapacita vybudovaných sústav), e) štrukturálna charakteristika (napr. okrajová poloha, zvýšené ohrozenie pobrežných oblastí, ostrovov, ako aj horských a najodľahlejších regiónov klimatickými zmenami (21)).

16.

Okrem toho upozorňuje na príležitosť stanoviť v budúcej stratégii adaptačné opatrenia, a takisto nástroje financovania, ktoré budú dostatočne pružné, aby ich bolo možné prispôsobiť jednak regionálnym odlišnostiam, a jednak neustálemu vývoju adaptačného procesu, pričom tieto opatrenia je tiež potrebné zosúladiť s opatreniami zmierňovania klimatických zmien, aby ich výsledkom nebola nesprávna adaptácia, ktorá by mohla spôsobiť zvýšenie emisií skleníkových plynov alebo väčšiu zraniteľnosť.

17.

Domnieva sa, že úloha EÚ v oblasti konkrétneho prispôsobenia sa pobrežných regiónov klimatickým zmenám by sa mala zamerať na tieto iniciatívy: a) koordináciu a spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia tam, kde dosah alebo opatrenia majú cezhraničný rozmer, b) odbornú prípravu, c) vytváranie znalostí na odstránenie medzier, ktoré v prípade pobrežných regiónov časti zahŕňajú zložitú dynamiku a nutnosť multidisciplinárnych prístupov, d) šírenie znalostí, osvedčených postupov a úspešných riešení, e) technickú a finančnú podporu pri vypracovaní regionálnych a miestnych stratégií a ich vykonávaní, f) výskum a vývoj inovatívnych technológií na prispôsobenie sa zmenám klímy, g) definovanie a technicko-finančnú podporu programov nadnárodnej spolupráce na prispôsobenie sa zmenám klímy na úrovni makroregiónov.

18.

Nazdáva sa tiež, že Komisia by mala zohrať rozhodujúcu úlohu pri koordinovaní a hodnotení početných výskumných a investičných projektov financovaných z európskych fondov, aby sa predišlo duplicite, posilnila synergia a podporilo rozsiahle šírenie a uplatňovanie najlepších riešení a nástrojov. Európska komisia by pritom mala zabezpečiť koordináciu spoločných opatrení susediacich štátov resp. pobrežných regiónov, ako aj vykonávanie spoločných výskumných a investičných projektov.

19.

Opakovane poukazuje (22) na nutnosť lepšie zosúladiť európske politiky navzájom, a predovšetkým ich zosúladiť s politikou životného prostredia. Upozorňuje napríklad, že uplatňovanie smernice o biotopoch (92/43/EHS) a smernice o vtákoch (79/409/EHS) môže byť ohrozené opatreniami na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, hlavne ak sú tieto opatrenia infraštrukturálnej povahy, a že je dôležité v tejto súvislosti vytvoriť účinné a transparentné nástroje konzultácií na miestnej úrovni na stanovenie opatrení na obnovu alebo kompenzácie pre oblasti, ktoré sú v záujme EÚ a ktoré budú znášať negatívne vplyvy alebo škody v dôsledku opatrení na prispôsobenie sa zmenám klímy.

20.

Uznáva, že integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM) je základným nástrojom na uľahčenie integrácie politík v pobrežných oblastiach, predovšetkým v otázkach, ktoré zatiaľ neboli upravené predpismi, ako je erózia, prispôsobovanie sa zmene klímy a ekologická infraštruktúra, a na podnietenie regionálnej spolupráce medzi miestnymi aktérmi prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad Sardinia Charter v Stredozemí (23). Víta preto proces revízie odporučenia z roku 2012, ktorý zohľadňuje štruktúrovanejší európsky politický rámec stanovený v posledných rokoch na spravovanie morských a pobrežných oblastí (24). V tejto súvislosti dúfa, že táto revízia bude príležitosťou zamerať ICZM viac na procesy prispôsobovania sa zmenám klímy.

21.

Víta možnosť výrazného zvýšenia európskej finančnej podpory v budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, kde minimálne 20 % celkových nákladov by bolo vyčlenených na opatrenia v oblasti zmien klímy, ale zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť spravodlivé a reálne pomerné rozdelenie právomocí v oblasti financovania medzi rôzne úrovne riadenia a pritom zohľadniť aj súčasné ekonomické problémy územných samospráv pri dodržaní zásady komplementárnosti a doplnkovosti a uľahčiť identifikáciu alternatívnych zdrojov.

22.

Opakovane v tejto súvislosti navrhuje (25), aby časť zisku z európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami bola poskytnutá miestnym a regionálnym orgánom na výkon opatrení na prispôsobovanie sa zmene klímy (a jej zmierňovanie). Okrem toho dúfa, že Komisia vypracuje odporúčania na zapojenie súkromného sektora, vrátane poisťovní, do posúdenia a spoločného znášania rizika a do zvyšovania informovanosti verejnosti.

23.

Zdôrazňuje, že je dôležité neuvažovať o procese prispôsobovania sa len z hľadiska nákladov, ale tiež a hlavne z hľadiska príležitostí a úžitku tohto proces v porovnaní s nekonaním a trvá na tom (26), aby bol považovaný za jeden z potencionálnych nástrojov rozvoja konkurencieschopných ekologických regionálnych hospodárstiev. Zdôrazňuje však, že jeho predpokladom je miestna správa vedomá si rizík a dôsledkov zmien klímy, kompetentná v oblasti prijímaných opatrení a schopná miestne uplatňovať integráciu politík a opatrení, ako aj využívať dostupné finančné príležitosti.

24.

Poukazuje síce na aktívnu úlohu niektorých regiónov v boji proti zmenám klímy, upozorňuje však na všeobecné nebezpečenstvo nedostatočnej informovanosti o význame tohto problému. Považuje teda za dôležité organizovať informačné kampane, ktoré by poukázali na príčinný vzťah medzi zmenami klímy a problémami daného územia, ako napríklad nedostatok vody, zredukovanie pobrežného pásma, vlny horúčav, záplavy a zosuvy pôdy. Tieto kampane by zároveň mohli poskytnúť informácie a konkrétne príklady úspešného uplatňovania dostupných adaptačných a zmierňujúcich nástrojov (27).

25.

Pokladá za veľmi dôležité, aby sa Európsky sociálny fond využíval na miestnej a regionálnej úrovni na vytváranie kapacity a flexibility, ktoré sú potrebné na usmerňovanie prispôsobovania sa zmenám klímy tak vo verejnom, ako aj súkromnom sektore. Je napríklad vhodné posilniť miestnu správu s cieľom začleniť stratégie prispôsobovania do príslušných odvetvových politík alebo podporiť tvorbu primeranej miestnej a regionálnej legislatívy. Na druhej strane sa schopnosti súkromného sektora v oblasti prípravy projektov a výstavby musia prispôsobiť novým potrebám, ktoré vyplývajú z integrovaných a multidisciplinárnych politík (28).

26.

Vyzýva Komisiu, aby aj na základe skúseností z jednotlivých projektov zlepšovala a ďalej rozvíjala: a) nástroje mapovania na získanie užitočných údajov a informácií na zemepisnom základe na podporu rozhodovacích procesov na miestnej a regionálnej úrovni, b) jasný spoločný referenčný rámec na posúdenie zraniteľnosti, vplyvu a rizík, c) usmernenia na stanovenie miestnych stratégií prispôsobovania sa zmenám klímy v pobrežných regiónoch, ktoré by brali do úvahy potrebný multidisciplinárny charakter opatrení a viacúrovňové aspekty správy týchto oblastí.

27.

Najmä považuje za vhodné vyvinúť ukazovatele zraniteľnosti pobrežných regiónov a nástroje, ktoré by na nich boli založené a využívali by sa na analýzu zraniteľnosti. Takéto nástroje môžu okrem predvídania časového sledu udalostí a informovania o schopnosti prispôsobiť sa zmenám klímy zároveň uľahčiť výber a definovanie prioritných opatrení na danom území, aby bolo možné zdroje sústrediť tam, kde sú najviac potrebné.

28.

Víta vytvorenie informačných platforiem, ako je CLIMATE-ADAPT, ale zdôrazňuje, že by bolo vhodné zlepšiť dostupnosť ich obsahu pre konečných užívateľov v súlade so zásadami spoločného systému environmentálnych informácií (SSEI) (29), napríklad prekladom informácií do dostatočného počtu jazykov. Okrem toho považuje za vhodné uvažovať o tom, že by sa v rámci platformy vytvorila sekcia na financovanie prispôsobovania sa zmenám klímy na miestnej a regionálnej úrovni a databáza investícií.

29.

Upozorňuje, že je dôležité viacej využívať výskum tým, že ho lepšie nasmerujeme na potreby miestnej a regionálnej politiky, napríklad prípravou stratégií prispôsobovania sa zmenám klímy a hospodársky efektívnych opatrení, pretože budú navrhnuté na základe konkrétnej miestnej alebo regionálnej situácie, a tým, že uľahčíme vytváranie konzultačných mechanizmov alebo tam, kde už existujú, ich zdokonaľovanie a/alebo vytváranie partnerstiev medzi vedou, politikou a tam, kde to je možné, aj občianskou spoločnosťou, napríklad spoločnou účasťou na európskych projektoch.

30.

Zdôrazňuje (30), že pre pobrežné regióny má zásadný význam koordinovanie prijatých politík, ako aj výskum zameraný na posúdenie ich vplyvu na susedné alebo cezhraničné oblasti, aby sa problém jednoducho nepresúval z jedného územného celku na iný. Participatívny prístup pri stanovovaní týchto opatrení a zapojenie všetkých významných aktérov by mohli uľahčiť výkon územne zosúladených opatrení.

31.

Domnieva sa, že náklady na prispôsobovanie sa zmenám klímy a neschopnosť pochopiť jeho potencionálne príležitosti a prínosy sú veľkou prekážkou tvorby miestnych stratégií a ešte väčšou prekážkou ich výkonu. Preto zdôrazňuje, že tvorba nástrojov na posúdenie nákladov a prínosov prispôsobovania sa zmenám klímy môže byť účinným impulzom pre miestne a regionálne politické procesy, ktoré sú základom plánovania a výkonu opatrení na určitom území, a môže vytvoriť podmienky na stanovenie hospodársky najefektívnejších stratégií.

32.

Je presvedčený, že nedostatok finančných prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni je prekážkou účinných opatrení aj v prípade existencie kapacít, povedomia a dostatočnej vedeckej podpory. Preto považuje za potrebné stanoviť spôsob priameho financovania opatrení na určitom území prostredníctvom nástrojov partnerstva, napríklad LIFE+ a programu Horizont 2020, trhových nástrojov, akými sú platby za ekosystémové služby alebo zisk, ktorý možno dosiahnuť v systéme obchodovania s emisnými kvótami, a daňových nástrojov, napríklad daňových stimulov.

33.

Konštatuje, že je potrebné nájsť riešenie problému slabej flexibility opatrení na prispôsobovanie sa zmenám klímy, napríklad uprednostnením reverzibilných stratégií, teda stratégií s mäkkými a nie tvrdými opatreniami (napríklad účinnejší systém včasného varovania, na rozdiel od veľkých diel s okrajovým významom) alebo podporou rozvoja ekologickej infraštruktúry, ktorý je až do obnovy prírodných biotopov základom ekosystémového prístupu k prispôsobovaniu sa zmenám klímy.

34.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že ICZM sa pre stredozemské krajiny stal povinným v marci 2011, keď nadobudol platnosť protokol o ICZM barcelonského dohovoru, a že v tomto protokole je špecifický odkaz na použitie ekosystémového prístupu na zabezpečenie udržateľného rozvoja pobrežia (31). Okrem toho upozorňuje, že stratégia EÚ pre biodiverzitu (32) považuje ekosystémové prístupy za hospodársky efektívne alternatívy technologických riešení prispôsobenia sa zmenám klímy a zmierňovania ich dôsledkov a preto s nádejou očakáva prínos, ktorým by pre proces prispôsobovania sa zmene klímy a zmierňovania jej dôsledkov na úrovni pobrežných regiónov mohla byť budúca európska stratégia pre ekologickú infraštruktúru.

35.

Žiada, aby Komisia preventívne konzultovala zástupcov miestnych a regionálnych orgánov s cieľom uistiť sa, že európska stratégia prispôsobovania sa zmenám klímy je v súlade so zásadou proporcionality a že je dostatočne zameraná na miestnu úroveň, hlavne pokiaľ ide o naohrozenejšie oblasti ako sú pobrežné regióny, ostrovy a horské oblasti.

36.

Je presvedčený, že môže zohrať aktívnu úlohu pri vytváraní informačných platforiem, ako je CLIMATE-ADAPT a OURCOAST, hlavne svojím prínosom k zameraniu obsahu týchto platforiem na miestne potreby a špecifiká a tým k zvýšeniu popularizačného prínosu pre miestne a regionálne orgány.

37.

opakovane poukazuje na to (33), že je vhodné, aby bol pravidelne konzultovaný v súvislosti s európskymi a medzinárodnými rokovaniami o problematike klímy a preto dúfa, že bude jednak pravidelne zapájaný do pracovnej skupiny o prispôsobovaní sa zmenám klímy, ktorá bude zameraná na oblasti s trvalým znevýhodnením (ktoré je aj dôsledkom účinkov zmeny klímy), teda aj pobrežné regióny, ostrovy, horské oblasti a najodľahlejšie regióny, a jednak že bude prijatý za pozorovateľa vo výbore pre prispôsobovanie sa zmenám klímy (34).

38.

Je presvedčený, že je potrebná väčšia solidarita a interakcia medzi regiónmi, aby sa lepšie využili získané znalosti a skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov v oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy tak na európskej, ako aj medzinárodnej úrovni. Víta preto iniciatívy, ktoré stanovujú spoločné záväzky pre miestne samosprávy, napríklad iniciatívu Durban Adaptation Charter, ktorá podporuje inovatívne partnerstvá, akým je Územný prístup k zmenám klímy (35), alebo sú zamerané na vytvorenie siete na spoločné využívanie, spoluprácu a výmenu environmentálne vhodných technológií, ako je Stredisko a sieť pre klimatické technológie  (36).

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/27

—

konštatuje, že horské regióny sú veľmi citlivé na klimatické zmeny a je presvedčený, že by sa malo podporovať začlenenie prispôsobovania sa klimatickým zmenám do širšieho projektu zvyšovania individuálnej a kolektívnej odolnosti, ktorý by zohľadnil všetky navzájom nevyhnutne súvisiace environmentálne, energetické a sociálne problematiky;

—

konštatuje, že Európska únia zamýšľa v roku 2013 vypracovať adaptačnú stratégiu a pokladá za nevyhnutné začleniť do tejto stratégie miestny a regionálny rozmer v súlade s článkom 174 ZFEÚ, ako aj kapitolu venovanú horským regiónom;

—

zdôrazňuje, že nárast zraniteľnosti horských oblastí, ku ktorému by podľa očakávaní malo dôjsť v nasledujúcich desaťročiach, si vyžaduje zvýšené úsilie vedeckého výskumu a kvalitný systém výmeny informácií. Je dôležité, aby v rozpočte Európskej únie na roky 2014 – 2020 boli výslovne vyčlenené prostriedky na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Je potrebné zaviesť politické opatrenia na zlepšenie dostupnosti a poskytovania služieb všeobecného záujmu v mimoriadne zraniteľných oblastiach;

—

zdôrazňuje, že mnohé horské oblasti už začali rozvíjať adaptačné stratégie, a preto je naliehavo nutné koordinovať ciele a skúmať výsledky. Je potrebné zosúladiť environmentálne opatrenia, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené medzi veľký počet združení, výskumných ústavov a orgánov verejnej správy v horských oblastiach.

Spravodajca

Luciano CAVERI (IT/ALDE), člen rady autonómneho regiónu Valle d’Aosta

Referenčný dokument

Stanovisko z vlastnej iniciatívy

1.

konštatuje, že v uplynulých rokoch v Európskej únii uzrelo svetlo sveta mnoho odborných publikácií ako aj politických dokumentov a vedeckých projektov, ktoré ukazujú, že horské regióny sú veľmi citlivé na klimatické zmeny, pretože sa tu na malej ploche vyskytujú oblasti odlišujúce sa mierou, expozíciou a vplyvom prúdenia vzduchu. Aj IPCC zaraďuje horské oblasti medzi regióny, ktoré sú najviac ohrozené dôsledkami klimatických zmien (hot spot). V kapitole 13 Agendy 21 (Summit Zeme v Rio de Janeiro, 1992), venovanej osobitne horským regiónom sa ďalej v bode 4 uvádza, že ide o oblasti, ktoré najcitlivejšie reagujú na klimatické zmeny. Táto otázka ostáva naďalej aktuálnou aj v rámci konferencie Rio+20 v júni 2012. Horské oblasti sú najviac zalesnenými oblasťami Európy, vďaka čomu absorbujú veľké množstvo CO2, a podieľajú sa tak aj na zlepšovaní kvality vzduchu tým, že zmierňujú škodlivý dosah znečistenia, a sú dôležité aj z hľadiska vodných zdrojov a krajinných prvkov. Tieto oblasti sú však citlivé na zmenu klímy. Horské oblasti majú spolu s pobrežnými zónami najväčší význam pre cestovný ruch, a to vďaka svojej klíme, biodiverzite, rozmanitosti krajiny, vodným zdrojom, kultúre, architektúre, tradíciám a zvykom;

2.

poukazuje na to, že klimatické zmeny sa dotýkajú všetkých častí Európskej únie a vlastne celého sveta, ale konkrétne účinky na dané územie, a teda potrebné prípravy a odpovede na tieto účinky závisia od širokej škály faktorov. Akékoľvek opatrenia na riešenie klimatických zmien musia preto zohľadniť špecifické podmienky jednotlivých území. Miestne a regionálne orgány zastúpené vo Výbore regiónov sú preto kľúčovými partnermi pri navrhovaní a vykonávaní vhodných riešení;

3.

poukazuje na to, že klimatické zmeny a ich dôsledky patria k hlavným výzvam, ktorým čelia miestne a regionálne orgány v Európskej únii. Prvou prioritou musí byť v tejto súvislosti prijatie nevyhnutných krokov, aby sme sa čo najviac usilovali obmedziť nárast priemernej globálnej teploty (zmiernenie), a aby sme sa tiež na rôznych úrovniach pripravili na tie zmeny, ktoré sú neodvrátiteľné (prispôsobenie);

4.

zdôrazňuje, že horské oblasti sú pokladnicou biodiverzity, ktorú ohrozujú prudké zmeny podnebia: zo všetkých lokalít spadajúcich do sústavy Natura 2000 sa 43 % nachádza v horských oblastiach a 118 zo 1 148 biologických druhov uvedených v prílohách II a IV smernice o ochrane prirodzených biotopov má spojitosť s horským prostredím (1);

5.

poukazuje na to, že zmeny podnebia, ktoré sú takmer nepostrehnuteľné v nížinatých oblastiach, sa v horských oblastiach prejavujú oveľa výraznejšie a umožňujú včasne stanoviť diagnózu tendencií klimatického vývoja v širšom meradle, vďaka čomu sú pre vedecký výskum skvelým zdrojom pozorovaní a skúšobným kameňom rozvoja a hodnotenia adaptačných opatrení;

6.

opakovane zdôrazňuje, že ku klimatickým zmenám už dochádza. Ich vplyvom sa zvyšuje hydrogeologické riziko (povodne, zosuvy pôdy) a zraniteľnosť osôb a infraštruktúry, znižuje dostupnosť vody, predovšetkým v lete (aj na priľahlých nehorských územiach), mení vodný režim prietoku riek (v alpskom regióne sa očakáva, že bude častejšie dochádzať k maximálnemu naplneniu korýt vodných tokov v zimnom období a k suchám v letných mesiacoch). Ďalej spôsobujú ústup ľadovcov a redukciu permafrostu (od roku 1850 ľadovce zmenšili svoj objem o približne dve tretiny, pričom k výraznému zrýchleniu tohto trendu došlo po roku 1985), obmedzujú trvanie a intenzitu snehovej pokrývky, najmä v pásme do nadmorskej výšky 1 500 m, menia frekvenciu výskytu lavín, ohrozujú biodiverzitu a migráciu zvierat a rastlín, majú za následok zmeny hospodárstva v oblasti cestovného ruchu v zimnom i letnom období a výroby energie z vodných zdrojov, vyvolávajú neistotu v oblasti poľnohospodárskej výroby a spôsobujú škody lesnému hospodárstvu. Alpské prostredie sa vzhľadom na svoj citlivý charakter a tento prudký vývoj klimatických podmienok stalo oblasťou s „trvalým znevýhodnením“. Nárast teploty zaznamenaný v Alpách za uplynulých 150 rokov (+ 1,5 °C) je dvojnásobne vyšší než celosvetová priemerná hodnota + 0,7 °C (2). Zraniteľnosť alpských vodných zdrojov bola v roku 2009 predmetom prieskumu Európskej environmentálnej agentúry (3);

7.

zdôrazňuje, že horské tradície a kultúry sú založené na dôležitej koncepcii, ktorej podstatou je uvedomovanie si environmentálnych obmedzení a príležitostí. Úzke fyzické väzby na konkrétne územie umožnili postupne vypracovať dobre premyslené kritériá udržateľnosti a racionálneho využívania zdrojov. Tieto základné hodnoty možno včleniť do modernej koncepcie pomocou nových technológií, a tým vytvoriť znalosti a modely rozvoja, ktoré budú užitočné nielen pre horské oblasti, ale aj okrajové regióny, a v mnohých prípadoch môžu mať všeobecnú platnosť (ako napr. model partnerstva medzi vidieckymi a mestskými oblasťami RURBAN –TCUM/Eu GR REGIO);

8.

prízvukuje, že klimatické zmeny budú väčšou výzvou pre našu prispôsobivosť než akákoľvek iná prekážka, ktorú musel človek vo svojich dejinách doteraz prekonať, avšak sú len čiastkovým ukazovateľom komplexnejšej krízy životného prostredia a celého ľudstva, ktorá sa týka aj:

9.

zdôrazňuje, že tieto problémy vyvolajú rôzne reakcie v hospodárskej a sociálnej oblasti v závislosti od zemepisných regiónov a preto ľutuje, že spomedzi neveľkého počtu projektov, ktoré analyzujú vplyv klimatických zmien na európske hospodárstvo, projekt Spoločného výskumného centra Európskej únie PESETA (2009) nezohľadňuje horské oblasti;

10.

poukazuje na to, že v bielej knihe o adaptácii na zmenu klímy [COM(2009) 147 final] Európska komisia uznáva regionálnu rozmanitosť dôsledkov klimatických zmien ako aj skutočnosť, že akákoľvek stratégia na prispôsobenie sa im bude úspešná jedine pod podmienkou, že bude založená na spolupráci všetkých úrovní riadenia. Adaptácia je dlhodobým dynamickým procesom, pre ktorý sú nevyhnutné úzke väzby medzi politickými rozhodujúcimi činiteľmi, výskumnými a technickými pracovníkmi, podnikateľmi a miestnymi predstaviteľmi verejnej správy;

11.

víta skutočnosť, že na jar 2012 bola spustená verejná konzultácia v rámci príprav európskej adaptačnej stratégie, naplánovanej na rok 2013, ako aj platforma CLIMATE-ADAPT, ktorá je užitočným nástrojom na zhromaždenie príkladov osvedčených postupov a plánovanie na regionálnej úrovni a v mestských oblastiach, vrátane sekcie venovanej horským oblastiam;

12.

je presvedčený, že by sa malo podporovať začlenenie prispôsobovania sa klimatickým zmenám do širšieho projektu zvyšovania individuálnej a kolektívnej odolnosti, ktorý by zohľadnil všetky navzájom nevyhnutne súvisiace environmentálne, energetické a sociálne problematiky;

13.

konštatuje, že Európska únia zamýšľa v roku 2013 vypracovať adaptačnú stratégiu a pokladá za nevyhnutné začleniť do tejto stratégie miestny a regionálny rozmer v súlade s článkom 174 ZFEÚ. Bolo by vhodné, aby táto európska adaptačná stratégia obsahovala osobitnú kapitolu venovanú horským regiónom;

14.

zároveň je dôležité, aby európska adaptačná stratégia obsahovala osobitnú kapitolu o najvzdialenejších regiónoch, ktorých podmienky a špecifiká sú uznané v článku 349 ZFEÚ;

15.

zdôrazňuje, že nárast zraniteľnosti horských oblastí, ku ktorému by podľa očakávaní malo dôjsť v nasledujúcich desaťročiach, si vyžaduje zvýšené úsilie vedeckého výskumu a kvalitný systém výmeny informácií. Je dôležité, aby v rozpočte Európskej únie na roky 2014 – 2020 boli výslovne vyčlenené prostriedky na prispôsobenie sa klimatickým zmenám;

16.

žiada, aby sa v súvislosti s novými problémami, ktoré vznikajú v dôsledku klimatických zmien, zaviedli politické opatrenia na zlepšenie dostupnosti a poskytovania služieb všeobecného záujmu v mimoriadne zraniteľných oblastiach;

17.

zdôrazňuje, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a zdroje, ktoré sú na to potrebné, musia dostať väčšiu prioritu než opatrenia na prispôsobovanie sa týmto zmenám. Ak nedosiahneme výrazné celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov, stanovené v Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy, nebude možné zabrániť zvyšovaniu globálnej teploty, zmenám klímy a extrémnym klimatickým javom, ktoré budú mať dosah na miestne spoločenstvá;

18.

poukazuje na potrebu určiť úzko prepojené činnosti zamerané na riešenie aktuálnych problémov a zvládanie budúcich problémov v oblastiach, ktoré už sú predmetom plánovania EÚ, a uviesť, ktoré z nasledujúcich rozhodnutí by sa v súlade so zásadou subsidiarity mali prijímať v rámci systému miestnej európskej demokracie:

19.

zdôrazňuje, že mnohé horské oblasti už začali rozvíjať adaptačné stratégie, a preto je naliehavo nutné koordinovať ciele a skúmať výsledky. Je potrebné zosúladiť environmentálne opatrenia, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené medzi veľký počet združení, výskumných ústavov a orgánov verejnej správy v horských oblastiach;

20.

žiada, aby sa monitorovali dosiahnuté výsledky prostredníctvom vypracovania ukazovateľov účinnosti opatrení, dosiahnutej výkonnosti a zjednotenej konzultačnej databázy na vyhľadávanie projektov a energetického katastra;

21.

na záver zdôrazňuje, že príčinami a dôsledkami zmeny klímy sa treba zaoberať na všetkých úrovniach, z hľadiska rôznych zemepisných spoločenstiev a na celosvetovej úrovni. Často sú to práve tie najchudobnejšie spoločenstvá, ktoré sú ako prvé vystavené negatívnym dôsledkom zmeny klímy a potrebujú osobitnú pomoc. Európska únia a členské štáty by mali vyčleniť prostriedky na zmiernenie a prispôsobenie podľa priorít stanovených v dohodnutých stratégiách a medzinárodných zmluvách a využívať ich na takej úrovni, na ktorej budú najefektívnejšie. Z tohto dôvodu by mali byť miestne a regionálne orgány zapojené do prípravy opatrení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, aby boli maximálne využité ich znalosti a skúsenosti a ich blízkosť k občanom.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/31

—

varuje pred takým scenárom, ktorý by viedol k odloženiu dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR) na neskôr než na začiatok roka 2013;

—

zdôrazňuje, že veľká časť verejných investícií v členských štátoch závisí od štrukturálnych fondov, a pripomína záväzky, ktoré členské štáty prijali v rámci Paktu pre rast a zamestnanosť uzavretého na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012;

—

na základe aktualizovaného návrhu Komisie zo 6. júla 2012 podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, aby budúci rozpočet predstavoval minimálne 1,14 % HND EÚ (s prihliadnutím na pristúpenie Chorvátska);

—

ľutuje, že veľká väčšina otázok, ktoré spadajú do rokovacieho rámca Rady, vrátane akejkoľvek formy makroekonomickej podmienenosti, sú otázky, pri ktorých by sa malo uplatňovať spolurozhodovanie, a nie postup schvaľovania;

—

nesúhlasí s tým, že metóda rozdeľovania národných dotácií a maximálna výška pridelených prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka sú súčasťou rokovacieho rámca Rady; domnieva sa, že tu ide o oblasť spolurozhodovania a tiež o oblasť povinnej konzultácie s VR, a vyhradzuje si možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak Európska komisia nepredloží taký legislatívny návrh, ku ktorému môže výbor zaujať stanovisko;

—

oceňuje súčasný systém rokovania v Rade umožňujúci zaoberať sa v rámci rokovaní súčasne výdavkami aj zdrojmi a potvrdzuje, že súhlasí so zavedením dvoch nových vlastných zdrojov, ktoré navrhuje Komisia, t. j. zdroja založeného na DPH a novej dane z finančných transakcií (DFT);

—

plne podporuje návrh Rady zmeniť politiku súdržnosti skôr na podokruh než na podstrop a opätovne žiada, aby sa zvýšili prostriedky, ktoré boli na ňu vyčlenené (aspoň do takej výšky, aká bola stanovená na obdobie rokov 2007 – 2013), a potvrdzuje svoju podporu návrhu zaviesť novú kategóriu tzv. regiónov v etape prechodu;

—

oceňuje návrh Rady začleniť programy Galileo, ITER a GMES do okruhu 1, a opätovne požaduje, aby bol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii takisto začlenený do VFR.

Hlavná spravodajkyňa

Mercedes BRESSO (IT/SES), členka zastupiteľstva regiónu Piemonte

Referenčné dokumenty

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

COM(2012) 388 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020

COM(2012) 42 final

1.

berie na vedomie, že Komisia uverejnila 6. júla 2012 zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, v ktorom zohľadnila tak pristúpenie Chorvátska, ako aj výpočty na základe najnovších štatistík (2007 – 2009);

2.

víta skutočnosť, že 13. júna 2012 bolo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu prijaté uznesenie o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch, a oceňuje, že sa v ňom zdôraznilo, že rozpočet EÚ je naozaj na 94 % investičným rozpočtom a že jej administratívne výdavky sú proporčne veľmi nízke. Poukazuje na multiplikačný a pákový efekt, ktorý majú tieto investície v podobe spolufinancovania zo strany súkromných a verejných subjektov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, a zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu, ktorú rozpočet EÚ zohráva ako stabilný viacročný zdroj verejných financií na podporu rastu a zamestnanosti;

3.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasným vývojom rokovaní v Rade v súvislosti s celkovou výškou viacročného finančného rámca (VFR), obsahom politík a zdrojmi. Tento vývoj by mohol ohroziť zachovanie prostriedkov pre tri kategórie regiónov definované v rámci politiky súdržnosti. Dúfa teda, že bude možné dospieť k pozitívnemu výsledku ešte pred mimoriadnym summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 22. a 23. novembra 2012. Pomohlo by to ukončiť patovú situáciu medzi dvoma zákonodarcami, čím by sa zabránilo zdržaniu, ktoré by uškodilo Európskej únii, a stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa mohla bez meškania uplatňovať;

4.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzi záväzkami, ktoré členské štáty prijali v rámci Paktu pre rast a zamestnanosť uzavretého na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012, a niektorými ich postojmi počas rokovaní existuje zjavný nesúlad;

5.

pripomína, že vzhľadom na závažnosť hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá zasiahla EÚ, je obzvlášť naliehavé začať programy v roku 2014, pretože len tak bude možné využiť európske fondy, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu investícií v členských štátoch, regiónoch a mestách;

6.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ sa v porovnaní s rozpočtom členských štátov zmenšil, hoci Lisabonskou zmluvou sa zároveň rozšírili právomoci a úlohy Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť (článok 27 ods. 3 Zmluvy o EÚ), klimatické zmeny (článok 191 ZFEÚ), energetiku (článok 194 ZFEÚ), šport (článok 165 ZFEÚ), vesmír (článok 189 ZFEÚ), cestovný ruch (článok 195 ZFEÚ) a civilnú ochranu (článok 196 ZFEÚ);

7.

zdôrazňuje, že veľká časť verejných investícií v členských štátoch závisí od štrukturálnych fondov, ktoré v 13 členských štátoch predstavujú viac než 30 % verejných investícií a v 6 členských štátoch viac než 60 %;

8.

uznáva, že zmluvy (článok 312 ZFEÚ) obsahujú špecifické ustanovenia pre prípad, že by VFR nebol prijatý do konca roka 2013, keď prestane platiť právny základ pre všetky viacročné výdavkové programy EÚ s výnimkou prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zdôrazňuje, že medzi týmito špecifickými ustanoveniami zmluvy je uvedená i právna povinnosť zložiek rozpočtového orgánu pokračovať v rokovaniach. Upozorňuje však, že prijať nové sektorové programy bez nariadenia o VFR alebo predĺžiť súčasné programy by mohlo byť mimoriadne zložité;

9.

varuje pred takým scenárom, ktorý by viedol k odloženiu dohody o VFR na neskôr než na začiatok roka 2013, pretože by to znemožnilo plánovanie programov a pridelenie finančných prostriedkov zo spoločného strategického rámca po roku 2014, čo by malo negatívny dosah na európsku hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Domnieva sa, že odloženie dohody o VFR na neskôr než na začiatok roka 2013 by spochybnilo aj programové obdobie 2014 – 2020, ktoré Komisia, Európsky parlament a Rada doposiaľ plánovali, a že by bolo potrebné prehodnotiť možnosť, ktorú pôvodne odporúčal VR, t. j. programové obdobie 5+5 rokov po prechodnom období jedného roka alebo dvoch rokov;

10.

opakuje svoj názor, že EÚ musí mať dôveryhodný rozpočet vo výške najmenej 1 % HND EÚ, aby mohla plniť hlavné ciele Únie v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a potrebami miestnych a regionálnych územných celkov. Pripomína, že Rada stanovila v roku 2000 strop vlastných zdrojov na 1,29 % HND pre viazané rozpočtové prostriedky a 1,23 % pre platobné rozpočtové prostriedky. Zdôrazňuje, že odvtedy sa rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov a stropom stanoveným vo VFR neustále zvyšuje a predstavuje 25 %. Okrem toho zdôrazňuje, že VFR stanovuje iba hornú hranicu výdavkov, zatiaľ čo ročný rozpočet EÚ nikdy ani zďaleka nedosahoval túto hranicu, ani pokiaľ ide o záväzky, ani pokiaľ ide o platby. VR preto na základe aktualizovaného návrhu Komisie zo 6. júla 2012 podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, aby budúci rozpočet predstavoval 1,14 % HND EÚ (s prihliadnutím na pristúpenie Chorvátska);

11.

oceňuje, že v rokovacom rámci z 18. septembra 2012 sa zrušuje návrh ukončiť program potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi. Ľutuje však, že otázka rozpočtu na tento program ostáva nevyjasnená, a opakuje, že sa zasadzuje za to, aby tento program zostal v okruhu 2 VFR;

12.

víta určité aspekty diskusného dokumentu cyperského predsedníctva (z 30.augusta 2012), má však určité obavy v spojitosti s návrhmi o politike súdržnosti, najmä v súvislosti s oprávnenosťou tzv. záchranných sietí pre regióny a členské štáty, ich rozsahom a pokrytím, a odmieta neadekvátne úpravy pre regióny v etape prechodu a rozvinutejšie regióny;

13.

ľutuje, že veľká väčšina otázok, ktoré spadajú do rokovacieho rámca Rady (znenie z 19. júna 2012), konkrétne body 21 až 47 a 53 až 78, sú otázky, pri ktorých by sa malo uplatňovať spolurozhodovanie, a nie postup schvaľovania. Zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť v plnom rozsahu zapojený do prebiehajúcich rokovaní;

14.

nesúhlasí s tým, že metóda rozdeľovania národných dotácií a maximálna výška pridelených prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka sú súčasťou rokovacieho rámca Rady (body 30 až 45), ale nefigurujú v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach pre päť fondov spoločného strategického rámca. Vyjadruje tiež počudovanie nad tým, že v bode 35 rokovacieho rámca z 18. septembra 2012 sa pri rozdeľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov medzi členské štáty zohľadňujú ciele stratégie Európa 2020. Núka sa otázka, či tieto ciele skutočne predstavujú rozvojové potreby regiónov, ale vyvstávajú tu aj dôležité otázky v súvislosti s riadením a metodikou, keďže pri navrhovaní týchto cieľov v roku 2010 sa určite nepočítalo s tým, že budú zohrávať takúto úlohu pri rozdeľovaní prostriedkov;

15.

domnieva sa, že v súlade s článkom 177 ZFEÚ tu nejde len o oblasť spolurozhodovania, ale tiež o oblasť povinnej konzultácie s VR, a že teda v mene ochrany svojich výhradných práv podľa článku 263 tretieho odseku ZFEÚ bude VR ďalej posudzovať právny kontext v tejto súvislosti a vyhradzuje si možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak Európska komisia nepredloží taký legislatívny návrh, ku ktorému môže výbor zaujať stanovisko;

16.

v nadväznosti na svoje stanoviská prijaté začiatkom roku 2012 k rôznym legislatívnym návrhom Európskej komisie:

17.

v súvislosti s prostriedkami vyčlenenými na cieľ európskej územnej spolupráce opakuje svoj návrh, aby sa tieto prostriedky prideľovali na jednotlivé programy spolupráce, a nie členským štátom. Žiada preto o revíziu bodu 40 rokovacieho rámca z 18. septembra 2012. Navyše v súčasnej situácii rokovanie o pridelení prostriedkov len na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu vedie k tomu, že sa medziregionálna spolupráca považuje za relikt týchto dvoch typov spolupráce;

18.

v snahe stimulovať zapojenie príjemcov podporuje návrh viac využívať pôžičky, skôr ako sa spoliehať predovšetkým na nenávratné granty. Takisto sa domnieva, že vrátené pôžičky by mali byť potom opäť dostupné prostredníctvom mechanizmov prevádzkového kapitálu;

19.

opakuje, že by chcel, aby sa vykonala reforma súčasného systému vlastných zdrojov, ktorá umožní znížiť priame príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ a súčasne zvýšiť dostupné vlastné zdroje EÚ v záujme zvládnutia budúcich výziev (1) a zároveň bude reagovať na potrebu zrušiť súčasné finančné korekcie a výnimky. Domnieva sa preto, že nový viacročný finančný rámec by mal v snahe o transparentnosť, rovnováhu a udržateľnosť, ako to vyhlásil Európsky parlament, spočívať na dohode o nových vlastných zdrojoch;

20.

oceňuje súčasný systém rokovania v Rade umožňujúci zaoberať sa v rámci rokovaní súčasne výdavkami aj zdrojmi a potvrdzuje, že súhlasí so zavedením dvoch nových vlastných zdrojov, ktoré navrhuje Komisia, t. j. zdroja založeného na DPH a novej dane z finančných transakcií (DFT);

21.

v tejto súvislosti vyzýva niektoré konkrétne členské štáty, aby nepoškodzovali svojich obyvateľov, podniky a miestne a regionálne orgány tým, že odmietnu zaviesť novú daň z finančných transakcií, pretože ich odmietnutie povedie k posilnenej spolupráci a vytvoreniu Európy, ktorá bude mať z hľadiska rozpočtu dvojaký meter;

22.

zastáva názor, že DFT v rámci posilnenej spolupráce môže z právneho hľadiska poslúžiť ako základ pre nový vlastný zdroj EÚ a že krajiny, ktoré sa zapoja, by mohli časť vyzbieraných príjmov presunúť do rozpočtu EÚ. V dôsledku tohto presunu by sa však rovnakou mierou mal znížiť ich príspevok založený na HND, čo by však nemalo ovplyvniť pravidlá používané pri výpočte príspevkov krajín, ktoré sa nezapoja;

23.

potvrdzuje, že podporuje zjednodušenie mimoriadne zložitého systému znižovania príspevkov a korekčných opatrení a nahradenie súčasného systému znižovania všeobecným korekčným mechanizmom;

24.

vyjadruje počudovanie nad tým, že tzv. technická úprava nariadenia Rady, ktorú navrhuje Komisia, zahŕňa taký podstatný prvok, akým je rozšírenie makroekonomickej podmienenosti, ktorá sa uplatňovala len v prípade Kohézneho fondu, na všetkých päť fondov spoločného strategického rámca (pozri článok 8 zmeneného návrhu nariadenia);

25.

opakuje, že sa jednoznačne a rozhodne stavia proti akejkoľvek forme makroekonomickej podmienenosti a nepovažuje za vhodné, aby sa rozšírila na všetky rozpočtové okruhy, ako to žiadajú niektoré členské štáty;

26.

pripomína, že ide o oblasť spolurozhodovania, o ktorej by sa malo rozhodnúť v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach pre päť fondov zahrnutých do SSR;

27.

plne podporuje návrh Rady zmeniť politiku súdržnosti skôr na podokruh než na podstrop, ale trvá na tom, aby nástroj na prepojenie Európy, vzhľadom na to, že jeho podstata je odlišná, nebol začlenený do tohto podokruhu. Naďalej ľutuje, že sa nevyužila príležitosť zoskupiť v jednom jedinom okruhu všetky zdroje financovania na podporu územného rozvoja (t. j. päť fondov spoločného strategického rámca);

28.

opätovne požaduje, aby v rámci každého okruhu existovala pružnosť a aby sa vytvorila flexibilná rezerva umožňujúca získať prostriedky alebo rezervy, ktoré sa do polovice daného obdobia nevyužili, namiesto toho, aby sa vracali členským štátom. Domnieva sa, že takáto flexibilná rezerva by sa mohla využiť najmä na makroekonomické a finančné opatrenia, ktoré by umožnili anticipovať asymetrické šoky v Európskej únii;

29.

opäť konštatuje, že podľa predloženého návrhu sa má v roku 2016 vykonať „posúdenie“ implementácie viacročného finančného rámca, a znovu vyslovuje názor, že namiesto toho by sa v roku 2017 mala vykonať úplná revízia v polovici obdobia (ktorej súčasťou by bolo aj navrhované posúdenie);

30.

pokiaľ ide o výšku prostriedkov pre hlavné podokruhy VFR:

31.

opakuje svoju žiadosť, aby sa zachoval Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a aby bol začlenený do VFR, avšak podobne ako Európsky parlament trvá na tom, aby sa vzhľadom na jeho nepredvídateľnú povahu zapísal do rozpočtu vo výške presahujúcej strop príslušného rozpočtového okruhu. Zároveň je proti rozšíreniu využívania tohto fondu na kompenzáciu účinkov bilaterálnych alebo multilaterálnych obchodných dohôd na poľnohospodársku činnosť (tamže, bod 95);

32.

oceňuje návrh Rady začleniť programy Galileo, ITER a GMES do okruhu 1 viacročného finančného rámca (tamže, príloha I), ako o to žiadal vo svojom stanovisku o novom viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2013;

33.

požaduje, aby sumy zodpovedajúce výške spomínaných rezerv boli takisto uvedené vo VFR;

34.

zastáva názor, že požiadavka lepšej kvality výdavkov, za ktorú sa zasadzujú členské štáty aj Európsky parlament, zatiaľ nebola uspokojivo zohľadnená, pretože boli zavedené nové postupy kontroly a auditu, zvýšila sa zložitosť postupov, kladie sa nadmerný dôraz na výsledky a kvantitatívne čerpanie na úkor kvality stratégií, čo napokon vedie k čoraz väčšej centralizácii, ktorá penalizuje nižšie úrovne správy v porovnaní s vyššími;

35.

želá si, aby oznámenie o kvalite výdavkov, ktoré avizovala Európska komisia, umožňovalo rozlíšiť zúčtovanie verejných investičných výdavkov v súlade s paktom stability;

36.

nesúhlasí s nadmerným uplatňovaným delegovaných aktov Komisiou, a to napríklad tých, ktoré sa navrhujú v prípade orientačných činností spoločného strategického rámca. Povedie to k vylúčeniu VR z európskeho konzultačného a rozhodovacieho postupu, a to i napriek tomu, že môže ísť o oblasti, ktoré majú pre územné samosprávy zásadný význam;

37.

naopak rozhodne súhlasí s názorom Komisie, že zjednodušenie na úrovni EÚ bude plne efektívne len vtedy, ak sa bude zároveň vyvíjať primerané úsilie na celoštátnej a nižšej úrovni, pričom zdôrazňuje, že najviac úsilia musia vyvinúť jednotlivé štáty;

38.

oceňuje navrhovanú racionalizáciu programov zahrnutých do viacročného finančného rámca, najmä zníženie počtu navrhnutých finančných programov a zoskupenie programov a podprogramov v mnohých oblastiach;

39.

zasadzuje sa za to, aby Európska investičná banka bola užšie zapojená do realizácie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/37

—

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

—

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

—

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

—

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ, ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov.

Spravodajca

Witold KROCHMAL (PL/EA), člen rady mesta a gminy Wołów

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

COM(2011) 834 final

1.

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

2.

zastáva názor, že predložený návrh dopĺňa predchádzajúce iniciatívy EK v rámci stratégie Európa 2020. Oceňuje sa v ňom úloha, ktorú v hospodárskom systéme EÚ zohrávajú MSP a zohľadňujú sa nedostatky a prudko sa meniace podmienky v podnikateľskom prostredí MSP, ktoré môžu spomaľovať, a dokonca i obmedzovať rozvoj podnikov a ich rozmach ich konkurencieschopnosti;

3.

zdôrazňuje, že postoj výboru vychádza z prieskum „Regióny a mestá podporujúce malé a stredné podniky“ (1), ktorý za účasti miestnych a regionálnych samospráv uskutočnila platforma výboru na monitorovanie stratégie Európa 2020;

4.

uvedomuje si, že vyriešiť nedostatky trhu je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov a regiónov, domnieva sa však, že v niektorých oblastiach môže EÚ pomôcť rozširovaním osvedčených postupov, zabezpečením účinného fungovania jednotného trhu, zlepšením podmienok fungovania podnikateľského prostredia, ktoré podnikom vrátane MSP umožňuje udržateľne sa zapojiť do celosvetovej hospodárskej súťaže, čo predpokladá snahu o dosiahnutie hospodárstva s nízkymi emisiami, ktoré efektívne využíva zdroje;

5.

zastáva názor, že tento program výrazne pomôže posilniť dôveru v európsky podnikateľský sektor rovnako na európskych, ako aj na svetových trhoch. Vďaka väčšej dôvere v trhy sa zvýši záujem o podnikateľskú činnosť, a existujúce podniky vrátane MSP, ktoré predstavujú hlavný zdroj hospodárskeho rastu (58 % obratu v EÚ) a zamestnanosti (67 % pracovných miest v súkromnom sektore) a ktoré vytvorili 85 % nových pracovných miest v rokoch 2002 – 2010 v tomto sektore, budú vyvíjať expanzívnejšiu politiku;

6.

považuje za správne, že program vyzdvihuje význam cestovného ruchu ako sektora špecifickej povahy, s ktorým je spätý veľký počet MSP pôsobiacich v EÚ a ktorý zamestnáva veľké množstvo pracovníkov;

7.

zdôrazňuje význam podpory pre podniky a MSP v rôznych etapách ich činnosti, od začínajúcich podnikov až po zabehnuté podniky či podniky vo fáze reštrukturalizácie, za predpokladu, že táto podpora pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť podniku na trhu EÚ ako aj na vonkajších trhoch;

8.

uznáva, že jednou z hlavných podmienok úspechu programu je propagovanie a rozvíjanie podnikateľskej kultúry a etiky v európskej spoločnosti, a preto vníma pozitívne možnosť súťažiť na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o Európsku podnikateľskú cenu a zapojiť sa do ďalších projektov tohto typu;

9.

poukazuje na to, že každoročne tri európske regióny získavajú ocenenie „Európsky podnikateľský región“ ako uznanie za to, že malým a stredným podnikom vytvárajú priaznivé podmienky;

10.

zastáva názor, že s podporou podnikania by sa malo začať už v škole, aby sa vďaka propagovaniu pozitívneho vnímania podnikateľskej a samostatnej zárobkovej činnosti študenti mohli pri výbere povolania uvedomelo rozhodnúť, akú prácu si zvolia, keď budú vstupovať na trh práce. Aby absolventi mohli začať rozvíjať podnikateľskú činnosť v súlade so získanou kvalifikáciou a veľkou pravdepodobnosťou dopytu po službe, ktorú poskytujú, malo by sa dbať na to, aby sa odborná príprava nevzďaľovala potrebám trhu;

11.

vyzýva, aby sa do odborného vzdelávania zahrnuli témy týkajúce sa trendov a vývoja v oblasti podnikania, pretože priebežné vzdelávanie má zásadný význam pre udržanie konkurenčnej úrovne;

12.

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

13.

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

14.

takisto poukazuje na situáciu žien-podnikateliek, ako aj špecifických cieľových skupín, vrátane napríklad podnikateľov z radov prisťahovalcov a cudzincov, ktoré si vyžadujú vypracovanie osobitných iniciatív, pokiaľ ide o rozvoj konkurencieschopnosti ich podnikov, s prihliadnutím na existujúce opatrenia EÚ v tejto oblasti;

15.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby zavádzali program do praxe; osobitne poukazuje na potrebu odstrániť alebo zredukovať byrokratické postupy a prekážky pri získavaní prostriedkov zvonka, a zjednodušiť dokumenty požadované pri verejných súťažiach a upustiť od požiadavky zložiť bankovú záruku pri menších prácach;

16.

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov;

17.

pripomína, že EÚ spolu s členskými štátmi musia zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zlepšenie podnikateľského prostredia a súčasne odstrániť alebo zmenšiť ťažkosti pre MSP z hľadiska prístupu k financovaniu, zlepšiť obmedzenú schopnosť expandovať na trhy mimo domovskej krajiny, tak na jednotnom trhu, ako aj mimo neho, znížiť nadmerné daňové zaťaženie ako aj administratívnu záťaž. Tieto podmienky musia byť splnené, ale zároveň sa musí zabezpečiť aj prístup k znalostiam, novým informačných technológiám, spolupráca s miestnymi odbornými a vysokými školami, ktoré by vo svojich programoch mali zohľadniť MSP ako dynamickú silu európskeho hospodárstva;

18.

zastáva názor, že v programe by sa mala dôraznejšie vyzdvihovať vyššia účasť MSP na činnostiach, projektoch a programoch EÚ v oblasti výskumu a inovácií, a to aj vytváraním verejno-súkromných partnerstiev. Aktívnejšia účasť na výskumných projektoch zvyšuje spôsobilosti podnikov, a tým aj ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.

V návrhu programu pre výskum a inovácie „Horizont 2020“ sa poukazuje najmä na potrebu väčšieho zapojenia MSP do výskumných projektov. Vďaka užšiemu zapojeniu môžu MSP, z ktorých niektoré sú svetovými lídrami, získať prístup k informáciám a poznatkom;

19.

domnieva sa, že len takto bude možné, aby sa podniky a MSP rozvíjali v súlade so záväzkami hospodárstva s nízkymi emisiami využívajúceho najnovšie ekologické technológie, ktoré umožnia zrealizovať ciele politiky v oblasti klímy a energetiky;

20.

víta rozpočet stanovený pre tento program, ktorého výška je 2,522 miliardy EUR. Zároveň podotýka, že suma 1,4 miliardy EUR vyčlenená na finančné nástroje, ktorá je priamo určená na podporu podnikov alebo MSP, predstavuje len 56 % celkového rozpočtu. V prípade, že dopyt po finančných nástrojoch je vyšší, než sa dalo odôvodnene predpokladať, o zmene percentuálneho podielu vyčlenených prostriedkov by mal rozhodnúť výbor, v ktorom sú zastúpené všetky krajiny prijímajúce podporu v rámci Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), v súlade s ustanoveniami článku 16 návrhu nariadenia. Zostávajúca časť rozpočtu určená na opatrenia na podporu prostredia MSP zaručuje efektívne a účinné využívanie prostriedkov vyčlenených na celý program na roky 2014 – 2020;

21.

považuje vyčlenený podiel 1,7 % rozpočtu programu na administratívne výdavky za primeraný, keďže tieto prostriedky musia zaručiť účinnú prevádzku programu a zároveň nadmerne nezaťažujú rozpočet;

22.

zastáva názor, že prostriedky z rozpočtu programu nemôžu nahrádzať iniciatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a mali by zlepšovať a posilňovať tieto opatrenia tým, že im pridajú rozmer EÚ, pomocou lepšej koordinácie a odstránením cezhraničných prekážok brániacich spolupráci súkromných subjektov alebo verejných orgánov. Túto spoluprácu treba podporovať skôr horizontálnym vytváraním sietí, než vertikálnou centralizáciou;

23.

nazdáva sa, že poskytovaná pomoc musí byť plne odôvodnená vytýčenými cieľmi a musí mať pozitívny vplyv v celej Európe prostredníctvom kumulačných a multiplikačných účinkov, ako aj zúročenia dosiahnutých výsledkov;

24.

zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť do veľkej miery závisí od produktivity, inovácie a účinnosti, ktoré sú zdrojom udržateľného rastu príjmov, od schopnosti podnikov plne využiť príležitosti, ako je európsky jednotný trh, a od inštitucionálnych opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky udržateľného rastu podnikov. Preto by sa za prioritné mali považovať projekty zamerané na posilnenie faktorov, ktoré čo najviac ovplyvňujú trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť podnikov a MSP;

25.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že účasť tretích krajín na programe vyplývajúca z protokolov k dohodám o pridružení a v iných dohôd, by sa mala chápať ako príležitosť na rozšírenie oblasti činnosti podnikov, ktoré pôsobia v EÚ, a tiež ako možnosť získať skúsenosti s tým, ako fungujú podniky mimo trhu EÚ; možnosť zúčastniť sa na programe by mali mať aj tretie krajiny, pričom by sa financovanie malo zabezpečiť z prostriedkov iných programov zameraných na spoluprácu členských štátov EÚ s tretími krajinami;

26.

poukazuje na význam rozvoja vzdelávania v oblasti podnikania aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania ako aj na skutočnosť, že by sa mal zameriavať na zručnosti, postoje a uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré umožnia čeliť výzvam súčasného celosvetového trhu, so zreteľom na rešpektovanie tradičných zásad etiky v podnikaní, ktoré sú pre európsku kultúru príznačné;

27.

nazdáva sa, že pri podpore podnikania a formovaní pozitívneho postoja k podnikaniu by sa nemalo zabúdať ani na podnikateľov, ktorí ešte len začínajú pracovať ako samostatne zárobkovo činní a rozbiehajú svoju profesionálnu dráhu, a aj na ženy, ktoré sa púšťajú do tejto činnosti a preberajú na seba riziko;

28.

zastáva názor, že akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám zahŕňajúce nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky by mali byť doplnkom finančných nástrojov, ktoré sa doteraz využívali v politike súdržnosti. Zároveň by mala existovať možnosť spojiť ich s inými presne vymedzenými prostriedkami z členských štátov;

29.

vyzdvihuje pozitívny význam možnosti získať nadnárodné úvery a pôžičky, ktoré MSP umožnia využiť obrovský potenciál jednotného trhu, čím by sa mala posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť hospodárskych iniciatív, napríklad v sektore cestovného ruchu;

30.

osobitnú pozornosť venuje úlohe nástroja vlastného imania pre rast (EFG), ktorý sa zameriava na fondy poskytujúce vysoko rizikový kapitál. Zdôrazňuje, že správcovia programu by náležitým posúdením rizika mali pomôcť podporiť čo najväčší počet MSP vrátane tých, ktoré majú v rámci riadnych bankových postupov malú pravdepodobnosť získať podporu, ale môžu prispieť k posilneniu všeobecného potenciálu MSP a výraznému zníženiu nezamestnanosti;

31.

ostáva skeptický voči nástroju na poskytovanie záruk za pôžičky a naliehavo žiada Komisiu, aby spresnila, aké kritériá boli použité na stanovenie tejto úrovne, keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie nestanovuje žiadne hraničné hodnoty. Poukazuje na to, že úvery určené na začatie hospodárskej činnosti, investície alebo transfer sú často výrazne vyššie než stanovená hranica a obáva sa, že to povedie k situácii, keď program Horizont bude garantovať vyššie pôžičky, i keď je určený iba na inovačné projekty;

32.

vyzýva preto, aby sa opäť uplatňoval predchádzajúci rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktorý nestanovoval žiadne hraničné hodnoty;

33.

považuje za oprávnené pri rokovaniach s inštitúciami, ktoré sa snažia získať prostriedky na pokrytie dlhu, zaujať individuálny prístup, a to pokiaľ ide jednak o výšku prostriedkov, ktorá závisí od výšky zaručeného portfóliového rizika, jednak o trvanie pôžičky;

34.

požaduje, aby finančné nástroje zamerané na rizikový kapitál ako aj prostriedky vyčlenené na pokrytie dlhových portfólií MSP boli neustále monitorované vzhľadom na meniace sa riziko;

35.

považuje za správne prenechať nepriame riadenie programu Európskemu investičnému fondu (EIF) a výkonným agentúram, pričom Európska komisia bude zodpovedná za stále monitorovanie programu. Takýto spôsob riadenia zaručuje, že doterajšie pozitívne skúsenosti získané počas 10 rokov činnosti EIF ako nástroja na podporu MSP budú využité;

36.

odporúča tiež využiť skúsenosti, ktoré má v tejto oblasti Európska investičná banka (EIB) ako aj európskej siete na podporu podnikania Enterprise Europe Network, ktorá má skúsenosti v oblasti internacionalizácie MSP, a to aj za hranicami EÚ;

37.

zastáva názor, že na to, aby bol programu realizovaný účinne, t. j. aby bol efektívny, je nevyhnutná úzka spolupráca s regionálnymi a miestnymi orgánmi a inštitúciami, ktoré program riadia a zabezpečujú tok informácií v každej z oblastí realizácie programu;

38.

považuje za dôležité skúsenosti spojené s internacionalizáciou MSP za hranicami EÚ, ako aj poskytovanie informácií na túto tému, ktoré by malo pomôcť MSP znížiť transakčné náklady súvisiace s cezhraničnými činnosťami. Touto oblasťou by sa mali zaoberať odborníci z inštitúcií EÚ v spolupráci s národnými a regionálnymi orgánmi;

39.

upozorňuje aj na možnosť zriadenia informačných centier pre MSP. Výbor však nemá v úmysle určovať ich charakter či špecifiká ich fungovania. Tieto otázky by sa mali vyriešiť v rámci dohôd o mnohostrannej spolupráci štátov a regiónov;

40.

navrhuje, aby sa priame riadenie programu uskutočňovalo najmä na regionálnej úrovni za podpory národných orgánov a pod ich dohľadom. Na tejto úrovni riadenia by mal tiež vytvoriť systém monitorovania rizika spojeného s realizovanými projektmi;

41.

navrhuje tiež, aby sa z monitorovania projektu vychádzalo aj pri hodnotení jeho realizácie na základe ukazovateľov plnenia strednodobých cieľov, ktoré sú uvedené v prílohe I návrhu. Monitorovanie by malo zahŕňať aj informácie týkajúce sa realizácie opatrení podniknutých v rámci programu spätých s ochranou podnebia a realizácie iných opatrení súvisiacich s oblasťami politiky Únie;

42.

zdôrazňuje, že vyššie uvedené činnosti musia byť koherentné a v súlade s kontrolnými opatreniami prijatými Európskou komisiou, ktorej zástupcovia budú spolu s Dvorom audítorov a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať audity, kontroly a inšpekcie na mieste;

43.

nazdáva sa, že stratégie auditu musia umožniť objektívne zhodnotiť realizáciu programu a nemali by byť záťažou pre príjemcov. Systémy kontroly by mali zohľadňovať jednotlivé fázy realizácie projektov, aby nemali negatívny vplyv na ich realizáciu a nespôsobovali nadmerné dodatočné náklady;

44.

upozorňuje na skutočnosť, že v súčasnej rozpočtovej situácii vlády štátov v mnohých krajinách využívajú najjednoduchšie spôsoby, ako zvýšiť rozpočtové príjmy, napríklad prostredníctvom zvýšenia rôznych poplatkov zaťažujúcich cenu práce, čo v konečnom dôsledku vedie k zániku MSP alebo ich prechodu do tieňovej ekonomiky. Vyzývame preto na ochranu MSP, pretože vyššie opísaná politika spomaľuje prekonanie hospodárskej krízy a môže prakticky úplne zmariť prínos programu. MSP predstavujú účinný nástroj na znižovanie nezamestnanosti;

45.

zastáva názor, že administratívna záťaž spojená so začatím hospodárskej činnosti a daňové zaťaženie počas jej vykonávania môžu takisto v mnohých krajinách EÚ brzdiť úsilie podnikov a MSP zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Výbor regiónov preto vyzýva, aby sa administratívne bremeno vo všetkých relevantných právnych predpisoch EÚ znížilo do roka 2020 o celých 25 %. Podotýka, že by bolo vhodné zvážiť odstránenie širšej škály prekážok, ktoré musia prekonávať subjekty zo sektora MSP;

46.

nazdáva sa, že pre štáty a regióny, ktoré vytvárajú najpriaznivejšie rámcové podmienky pre MSP, ktoré im umožňujú rozvíjať sa, zvyšovať konkurencieschopnosť a expandovať na vonkajšie trhy, by mali byť v programe navrhnuté dodatočné bonusy na podporu tohto úsilia. Cieľom propagácie pozitívnych prístupov je podnietiť vhodné trendy v iných krajinách a regiónoch;

47.

navrhuje, aby Európska komisia vyvíjala úsilie na zlepšenie prístupu k informáciám o rozvoji trhov v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, pokiaľ ide o pravidlá investovania na ich území, platný právny systém a miestne zvyky v oblasti hospodárskej činnosti;

48.

nazdáva sa, že informácie o vonkajších trhoch musia byť pre MSP ľahko dostupné, t. j. nesmú zbytočne zaťažovať ich rozpočet a musia byť presné a poskytnuté v krátkom čase. Dôležitú úlohu by mali okrem informačných centier pre MSP zohrávať zástupcovia diplomacie EÚ v týchto oblastiach sveta;

49.

zdôrazňuje, že rozvoj podnikateľského ducha v EÚ si vyžaduje zmeny v systéme vzdelávania a odbornej prípravy, a to je dlhodobý proces. Preto by sa mohlo stať, že ciele vytýčené v dlhodobom a strednodobom horizonte nebudú dosiahnuté;

50.

upozorňuje na skutočnosť, že prípadná nadmerná právna úprava činnosti MSP na úrovni EÚ, jednotlivých štátov či na miestnej úrovni môže skomplikovať postupy, ktoré súvisia so samotnou činnosťou ako aj získavaním pomoci v rámci rôznych programov, čo by negatívne ovplyvnilo konkurencieschopnosť MSP. Prednostne treba riešiť problematiku zníženia byrokracie a obmedzenia prekážok spojených so začatím a vykonávaním hospodárskej činnosti.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/49

—

zastáva názor, že v pravidlách zadávania zákaziek by sa malo viac pozornosti venovať rentabilite nákladov. Verejnému obstarávateľovi ide pri zadávaní zákazky v prvom rade o získanie určitého tovaru a služby alebo uskutočnenie prác a ustanovenia by mali viesť k tomu, že v konečnom dôsledku budú občania, kupujúci i predávajúci s transakciou spokojní. Jednoduché a zrozumiteľné pravidlá viac než čokoľvek iné bezpochyby uľahčujú aj cezhraničný obchod;

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj niektoré nové návrhy sú, len ťažko zrozumiteľné a mimoriadne podrobné. Okrem toho pribudol ešte celý rad nových ustanovení. Síce boli doplnené viaceré ustanovenia, ktoré zjednodušujú zadávanie verejných zákaziek, iné novinky však znamenajú pre verejných obstarávateľov dodatočnú administratívnu záťaž, pričom pre riadny priebeh verejného obstarávania je potrebná právna istota;

—

zastáva názor, že to, že je možné vypracovať jednoduchšie a napriek tomu účinné predpisy v oblasti verejného obstarávania, ukazuje v neposlednom rade aj Dohoda o vládnom obstarávaní, ktorá je na rozdiel od rámca EÚ oveľa jednoduchšia. Vyzývame Komisiu, aby vo výraznej miere zvýšila prahové hodnoty pre vládne obstarávanie. Vzhľadom na zanedbateľne nízky podiel cezhraničného zadávania zákaziek v rámci verejného obstarávania, ako aj so zreteľom na administratívnu záťaž, ktorú regulačný rámec predstavuje pre zadávateľa aj zhotoviteľa, nemajú takéto nízke prahové hodnoty zmysel. Nedávno uzatvorená dohoda o vládnom obstarávaní nahrádza dohodu z roku 1994. Výbor regiónov už teraz vyzýva Komisiu, aby začala opäť rokovať o dohode uzatvorenej v decembri 2011 s cieľom vo výraznej miere zvýšiť prahové hodnoty;

—

poukazuje na to, že návrh je v rozpore s právom členských štátov organizovať svoju verejnú správu a porušuje zásadu subsidiarity. Je dôležité, aby sa dodržiavala zásada subsidiarity a proporcionality. Navrhované opatrenie EÚ musí byť na jednej strane nevyhnutné na dosiahnutie cieľov a na druhej strane účinnejšie než príslušné opatrenie na vnútroštátnej úrovni.

Spravodajkyňa

Catarina SEGERSTEN-LARSSON (SE/EĽS), členka regionálnej rady, Värmland

Referenčné dokumenty

Stanovisko k balíku opatrení v oblasti verejného obstarávania, ktorý pozostáva z

1.

Európska komisia sa v „Zelenej knihe o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (COM(2011) 15 final) venuje množstvu otázok súvisiacich s verejným obstarávaním.

2.

Výbor regiónov vypracoval v máji 2011 k tejto zelenej knihe stanovisko, v ktorom okrem iného zdôraznil, že je dôležité, aby sa mohli do výberových konaní v rámci verejného obstarávania zapojiť aj MSP, že súčasné predpisy sú príliš podrobné a že by mali existovať možnosti zohľadniť environmentálne otázky, stanoviť si sociálne požiadavky a udeľovať zákazky aj v oblasti inovácií. Okrem toho sa výbor vyslovil za zachovanie rozlišovania medzi službami typu A a službami typu B, za zavedenie európskych pasov verejného obstarávania, rozšírenie možností využiť súťažné konanie s rokovaním a zlepšenie rámcových dohôd.

3.

Návrh nových smerníc o verejnom obstarávaní obsahuje na rozdiel od súčasných smerníc celý rad nových podrobných predpisov. Niektoré z návrhov sa zameriavajú na uľahčenia pre MSP. Z rámca pôsobnosti sa vylučujú niektoré formy spolupráce medzi orgánmi. Čoraz väčší význam majú aj životné prostredie, sociálne aspekty a inovácie, ako aj elektronické obstarávanie. Ďalšou novinkou je návrh zrušiť rozlišovanie medzi službami typu A a typu B, pričom sa navrhuje nový systém, pokiaľ ide o zadávanie sociálnych služieb. Taktiež sa navrhujú aj ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad verejným obstarávaním a poradenstva.

4.

Výbor regiónov už v procese prípravy súčasných smerníc o verejnom obstarávaní poukazoval na to, že regulačný rámec musí byť výrazne zjednodušený. Súčasný systém, ktorý sa vyznačuje komplexnosťou a nejasnosťou predpisov, vytvára početné problémy a vedie k súdnym sporom. To sa dá vysvetľovať aj ako prejav nedôvery voči verejným obstarávateľom. Výbor regiónov tiež ľutuje, že v centre pozornosti stojí verejné obstarávanie ako také a nie jeho výsledok z hľadiska všeobecného záujmu.

5.

Výbor regiónov zastáva názor, že v pravidlách zadávania zákaziek by sa malo viac pozornosti venovať rentabilite nákladov. Verejnému obstarávateľovi ide pri zadávaní zákazky v prvom rade o získanie určitého tovaru a služby alebo uskutočnenie prác a ustanovenia by mali viesť k tomu, že v konečnom dôsledku budú občania, kupujúci i predávajúci s transakciou spokojní. Jednoduché a zrozumiteľné pravidlá viac než čokoľvek iné bezpochyby uľahčujú aj cezhraničný obchod.

6.

Aj niektoré nové návrhy sú, žiaľ, len ťažko zrozumiteľné a mimoriadne podrobné. Okrem toho pribudol ešte celý rad nových ustanovení. Síce boli doplnené viaceré ustanovenia, ktoré zjednodušujú zadávanie verejných zákaziek, iné novinky však znamenajú pre verejných obstarávateľov dodatočnú administratívnu záťaž, pričom pre riadny priebeh verejného obstarávania je potrebná právna istota.

7.

Podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Navrhovaná miera podrobnosti údajov je v rozpore so zamýšľaným zjednodušením pravidiel obstarávania a spôsobí neprijateľné administratívne zaťaženie verejným obstarávateľom, najmä malým obstarávateľom na miestnej a regionálnej úrovni.

8.

Praktickejší právny rámec, by sa bol dal dosiahnuť predpismi, ktoré by boli jednoduchšie, bolo by ich menej, v prípade potreby by boli doplnené o usmernenia na základe judikatúry Súdneho dvora a dali by sa priebežne aktualizovať bez toho, aby bolo zakaždým potrebné meniť smernice.

9.

Že je možné vypracovať jednoduchšie a napriek tomu účinné predpisy v oblasti verejného obstarávania, ukazuje v neposlednom rade aj Dohoda o vládnom obstarávaní, ktorá je na rozdiel od rámca EÚ oveľa jednoduchšia. Vyzývame Komisiu, aby vo výraznej miere zvýšila prahové hodnoty pre vládne obstarávanie. Vzhľadom na zanedbateľne nízky podiel cezhraničného zadávania zákaziek v rámci verejného obstarávania, ako aj so zreteľom na administratívnu záťaž, ktorú regulačný rámec predstavuje pre zadávateľa aj zhotoviteľa, nemajú takéto nízke prahové hodnoty zmysel. Nedávno uzatvorená dohoda o vládnom obstarávaní nahrádza dohodu z roku 1994. Výbor regiónov už teraz vyzýva Komisiu, aby začala opäť rokovať o dohode uzatvorenej v decembri 2011 s cieľom vo výraznej miere zvýšiť prahové hodnoty.

10.

Je mimoriadne dôležité, aby boli ustanovenia stanovené tak, aby sa MSP mohli ľahko uchádzať o verejné zákazky, pričom upozorňuje na možnosť zadávať zákazky subdodávateľom. Aj z tohto hľadiska by bol vhodný jednoduchší právny rámec, keďže MSP si nemôžu dovoliť právnikov, ktorí sa špecializujú na verejné obstarávanie, ani iných expertov. Tieto podniky sa vyznajú vo svojom tovare a službách, nie sú však odborníci na predpisy v oblasti verejného obstarávania. Navrhujú sa určité ustanovenia, ktoré majú odbremeniť podniky, napríklad pokiaľ ide o predkladanie dokumentácie a európsky pas verejného obstarávania, čo je pozitívne. Výbor regiónov sa však nedomnieva, že by rozdeľovanie zákaziek na viacero častí malo byť povinné a muselo sa zodpovedajúcim spôsobom zdôvodňovať.

11.

Zákazky zadané kontrolovaným subjektom, alebo spolupráca v rámci spoločného plnenia úloh vo verejnom záujme zúčastnených verejných obstarávateľov by preto mali byť vyňaté z uplatňovania pravidiel v prípade, že podmienky stanovené v smernici budú splnené. Navrhované pravidlo výnimky pre spoluprácu v rámci vlastného koncernu alebo spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi je však formulované príliš úzko a nebude sa dať uplatniť v praxi. To umožní, aby smernica zasahovala do vnútorných administratívnych postupov členských štátov.

12.

Vo svojom stanovisku k zelenej knihe Výbor regiónov navrhol, aby sa umožnilo využívanie rokovacieho konania za rovnakých podmienok ako v sektore služieb verejného záujmu, a aj naďalej tento názor zastáva. Nie je zrejmé, prečo by orgány, ktoré pôsobia v „tradičnejších“ oblastiach mali byť menej schopné viesť rokovania než zadávatelia v sektore služieb verejného záujmu. Verejní obstarávatelia nakupujú nielen štandardné produkty, ale aj veľmi komplexné produkty, napríklad systémy IT alebo produkty medicínskej techniky. V týchto prípadoch, ako aj prípadoch obstarávania komplexných služieb, sa rokovacie konanie priam núka.

13.

Rozšírenie využívania možnosti rokovacieho konania by pomohlo aj MSP, keďže by prinieslo väčšiu pružnosť. Podniky často narážajú na ťažkosti, keď menia a dopĺňajú svoju ponuku, preto by v tejto oblasti mali byť podmienky menej striktné.

14.

Problematické je aj zadávanie zákaziek v oblasti informačných a komunikačných technológií (systémy IKT), kde sa nedajú vždy bez komplikácií uzatvárať dodatkové zmluvy, napríklad na dodatočné licencie alebo nové moduly. Tieto ťažkosti môžu byť technického charakteru, ale môžu súvisieť aj s finančnými otázkami.

15.

Pre miestnych a regionálnych obstarávateľov sa pre výzvy na súťaž pri súťažnom obstarávaní navrhuje o niečo jednoduchší systém, podľa vzoru ustanovení WTO. Ak využijú túto možnosť, nebudú musieť pred začatím obstarávacieho konania zverejniť osobitné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Tento návrh má zmysel, keďže odbremeňuje súčasne orgány aj podniky.

16.

Výbor regiónov sa vo svojej reakcii na zelenú knihu vyslovil za to, aby boli ustanovenia rámcových dohôd v súlade so smernicou o obstarávaní v sektore služieb verejného záujmu stanovené tak, aby tvorili základ pružnejších ustanovení. Komisia však žiaľ navrhla zmeniť smernicu o obstarávaní v sektore služieb verejného záujmu, čím by vznikol rovnako komplikovaný súbor pravidiel, ako v „tradičných“ sektoroch. Okrem toho by sa malo jasne stanoviť, že v prípade tovarov a služieb pre individuálnu potrebu, ako napríklad pomôcok pre postihnutých, sa môžu zmluvy formulovať tak, aby si občan mohol vybrať spomedzi dodávateľov uvedených v rámcovej dohode.

17.

Výbor regiónov je zástancom elektronického obstarávania, a preto víta túto iniciatívu Európskej komisie. Elektronické obstarávanie odbremeňuje kupujúcich aj predávajúcich. Navrhované dvojročné prechodné obdobie, kým bude predkladanie a prijímanie ponúk v elektronickej podobe povinné, je však príliš krátke, najmä pre malé podniky. Tu by malo byť ponechané na zváženie verejných obstarávateľov, ako budú postupovať, keďže v tejto oblasti sú medzi odvetviami a členskými krajinami výrazné rozdiely, a práve obstarávatelia majú najlepší prehľad o situácii. Nie je jasné, prečo by práve pre zavedenie elektronického obstarávania mali pre centrálne obstarávacie inštitúcie platiť osobitné pravidlá a kratší časový rámec, najmä v prípade, ak hovoríme o centrálnych obstarávacích inštitúciách na miestnej a regionálnej úrovni.

18.

Okrem toho výbor poukazuje na to, že je absolútne nevyhnutné, aby Európska komisia prepracovala systém referenčných čísiel CPV. Tento systém sa zle prezerá, je dvojznačný a sčasti nelogický. Fungujúci systém referenčných čísiel CPV uľahčuje elektronické obstarávanie.

19.

Podľa názoru Výboru regiónov by sa rozlišovanie medzi službami typu A a typu B malo bezpodmienečne zachovať a navrhované články 74 – 76 o sociálnych a iných službách by sa mali zrušiť. Tieto služby majú len veľmi malý cezhraničný význam. Navrhovaný model sociálnych služieb nevyváži nevýhody, ktoré so sebou prináša zrušenie osobitného riešenia pre služby typu B. Vyňaté by mali byť nielen sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti. Napr. aj pri právnych službách hrá osobná dôvera podstatnú úlohu, takže obstarávanie môže len ťažko prebiehať zvyčajným spôsobom hospodárskej súťaže. Aj stravovacie služby a služby zamerané na odbornú prípravu sa často viažu na sociálne služby, čo platí o. i. aj pre upratovacie služby poskytované starším občanom a občanom so zdravotným postihnutím.

20.

Výbor zastáva názor, že orgány verejnej správy môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že využijú svoju kúpnu silu, a to najmä pokiaľ ide o hlavné iniciatívy Únia inovácií a Európa účinne využívajúca zdroje.

21.

Výbor regiónov víta skutočnosť, že v navrhovaných smerniciach sa kladie veľký dôraz na možnosť zvážiť podmienky týkajúce sa environmentálnej a sociálnej oblasti, aj keď sa pravdepodobne tieto ustanovenia nebudú dať tak ľahko uplatňovať, napríklad v prípade výpočtu nákladov na životný cyklus, ktorý sa uvádza v článku 67. Musí byť ponechané na uváženie verejných obstarávateľov, či má byť splnenie takýchto podmienok vyžadované, a ak áno, do akej miery, pretože tovary a služby môžu byť rôzneho druhu. Zároveň treba umožniť, aby sa ciele politík stanovovali na základe politických rozhodnutí na miestnej a regionálnej úrovni. Je veľký rozdiel medzi nákupom cementu alebo prístroja na magnetickú rezonanciu. Výbor regiónov však poukazuje na to, že vo všetkých prípadoch musí existovať vecná súvislosť s predmetom zákazky, aby sa zabránilo netransparentným a svojvoľným rozhodnutiam o pridelení zákaziek a zaručila spravodlivá hospodárska súťaž medzi podnikmi.

22.

Výbor regiónov zastáva názor, že pri obstarávaní musí existovať možnosť výberu medzi najnižšou cenou alebo ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, a to na základe rozhodnutia verejného obstarávateľa. Pri mnohých štandardných výrobkoch, ako je napr. benzín, je cena jediným realistickým kritériom posúdenia. Platí to aj pre mnohé zložité výrobky, napr. určité lieky, ktorých kvalita je už vopred zaistená úradným povolením na predaj. Obstarávanie na základe najnižšej ceny nemusí znamenať, že sa nestanovili kvalitatívne požiadavky. Pri takomto obstarávaní sa povinne stanovia požiadavky na kvalitu a až keď sú splnené, prijme sa ponuka s najnižšou cenou. Obstarávanie za najnižšiu cenu je tiež výhodné pre malé podniky, keďže majú často nízke administratívne náklady a môžu ponúknuť konkurenčné ceny. Naopak, konkurencia na základe sociálnych a environmentálnych kritérií môže vylúčiť z trhu mnohé malé podniky. Zmätok spôsobuje skutočnosť, že v návrhu sa hovorí o „najnižších nákladoch“ namiesto „najnižšej cene“. Pojem „najnižšie náklady“ súvisí skôr s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou a naznačuje, že okrem ceny sa zohľadňujú aj iné kritériá. Z dôvodu jasnosti by sa malo ponechať znenie súčasnej smernice.

23.

Komisia ďalej navrhuje nové ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu k subdodávateľom a úpravy zákaziek počas ich platnosti. Výbor regiónov zastáva názor, že tieto otázky by ani v budúcnosti nemala smernica upravovať, pretože spadajú do vnútroštátnych zákonov v oblasti zmluvného práva. Naproti tomu by však mohlo byť vhodné zaoberať sa nimi vo výkladovom dokumente.

24.

Komisia navrhuje celý rad rozsiahlych ustanovení týkajúcich sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a podpory pri verejnom obstarávaní. Treba konštatovať, že o tom sa v zelenej knihe neviedla žiadna diskusia. Podľa článku 2 Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality musí Komisia predtým, ako navrhne legislatívny akt, uskutočniť rozsiahle konzultácie. Pritom sa prípadne zohľadní regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení, s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov. Vytvorenie vnútroštátnych orgánov dohľadu má pre miestnu a regionálnu úroveň zaiste veľký význam. Platí to najmä pre tie členské štáty, v ktorých majú úrady na nižšej ako celoštátnej úrovni legislatívne právomoci.

25.

Návrh je v rozpore s právom členských štátov organizovať svoju verejnú správu a porušuje zásadu subsidiarity. Je dôležité, aby sa dodržiavala zásada subsidiarity a proporcionality. Navrhované opatrenie EÚ musí byť na jednej strane nevyhnutné na dosiahnutie cieľov a na druhej strane účinnejšie než príslušné opatrenie na vnútroštátnej úrovni. V tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že navrhovaný systém je účinnejší než konanie členských štátov v súlade s príslušným vnútroštátnym systémom. Existujúce vládne a súdne štruktúry by mali byť schopné prevziať nové úlohy súvisiace s presadzovaním práva bez toho, aby bolo potrebné vytvárať v každom členskom štáte osobitné orgánu dohľadu. Navyše sa zdá, že Komisiou navrhovaný model kombinuje rôzne úlohy spôsobom, ktorý je v rozpore s tradičným rozdelením úloh medzi verejnými orgánmi a súdmi.

(c 1)

V prípade služieb právneho zastúpenia pred súdom alebo iných právnych služieb existuje silné prepojenie s príslušným platným právnym systémom daného štátu, čo v zásade vylučuje akýkoľvek cezhraničný vzťah. Okrem toho je s poskytovaním týchto služieb spojený osobitný dôverný vzťah, ktorý sa nedá premeniť na objekt obstarávania.

(c 2)

Pokiaľ ide o bezpečnosť štátu a s tým spojené záchranné služby, v tejto oblasti nesmie byť rozhodujúcim kritériom hospodárske hľadisko.

(d)

Vylúčenie výlučných práv, ktoré je obsahom článku 18 smernice 2004/18/ES a článku 24 smernice 2004/17/ES, by sa malo zachovať, rovnako ako aj ustanovenie v článku 16 písm. d) o vylúčení transakcií, prostredníctvom ktorých si verejní obstarávatelia zaisťujú prostriedky alebo kapitál. V členských štátoch sú tieto ustanovenia potrebné.

(g)

Európske zmluvy výslovne udeľujú členským štátom právo prenášať výlučné práva. To by sa malo odraziť v pravidlách verejného obstarávania.