4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/1

—

EHSV vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby obnovili svoj politický záväzok spolupracovať na stratégii Európa 2020 so všetkými relevantnými partnermi (Európsky parlamentom, Výborom regiónov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, parlamentmi členských štátov, regionálnymi a miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, organizovanou občianskou spoločnosťou, národnými hospodárskymi a sociálnymi radami alebo podobnými orgánmi, mestami a všetkými ďalšími formami miestnych orgánov).

—

EHSV sa zaväzuje nadviazať na spoluprácu s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi a predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti tým, že sa stane európskym kontaktným bodom a poskytne im samostatnú platformu na rozvoj ich vlastnej činnosti na stratégii Európa 2020.

—

EHSV sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska by Európska únia mala rozvíjať dlhoročnú víziu konečného cieľa, ktorým je zapojenie zainteresovaných strán, a mala by pracovať na jeho postupnom rozvoji.

—

EHSV sa domnieva, že z krátkodobého hľadiska by niekoľko malých zmien malo významný dosah na pokrok. Členské štáty a Európska komisia by mali najmä naliehavo zvážiť načasovanie procesov a ich jednotlivé kroky s cieľom umožniť skutočné zapojenie a spoločnú zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán.

2.1

Dňa 18. apríla 2012 požiadalo budúce cyperské predsedníctvo Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby pripravil stanovisko k posilneniu participatívnych procesov a zapojeniu miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov do vykonávania stratégie Európa 2020 vzhľadom na svoj zámer urobiť z tejto otázky prioritu predsedníctva a neformálnej schôdze Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), ktorá sa uskutoční v júli 2012.

V treťom roku európskeho semestra nastal vhodný čas na preskúmanie participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020 a možností ich rozvoja.

2.2

Riadiaci výbor EHSV pre stratégiu Európa 2020 je odhodlaný dohliadať na túto činnosť a poskytnúť národným hospodárskym a sociálnym radám a podobným orgánom možnosť vymeniť si skúsenosti o možnostiach zlepšenia participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020.

2.3

Úloha EHSV pri vykonávaní stratégie Európa 2020 (1) je dnes v plnej miere uznaná a výbor sa chce podeliť o svoje odporúčania týkajúce sa možností na zlepšenie participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020 a európskeho semestra.

3.1

Európska únia a jej obyvateľstvo čelí ťažkej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá má vážny dosah na celú Európsku úniu a jej občanov. Mnoho členských štátov sa nachádza v mimoriadne napätej situácii a vysoká miera nezamestnanosti vyvoláva znepokojenie. EHSV sa preto domnieva, že stratégia Európa 2020 je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, keďže ponúka komplexný program reforiem zameraný na zabezpečenie udržateľného rastu a budovanie odolnejšej Európskej únie, pričom tento názor za posledné tri roky vyjadril v množstve svojich stanovísk.

3.2

Stratégia Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je skutočnou stratégiou rastu, ktorá stanovuje ciele v kľúčových oblastiach politík na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Má veľmi široký rozsah pôsobnosti a jej celkovým cieľom je podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podpora krokov v oblasti inovácií a výskumu a vývoja, zmeny klímy, energetiky, nezamestnanosti, priemyselnej politiky a sociálnej a územnej súdržnosti, boja proti chudobe, politiky súdržnosti a mnohých ďalších.

3.3

Cieľom riadenia stratégie Európa 2020 je spojiť európske, národné a spoločné právomoci do viacúrovňového systému, a tým pomôcť posilniť legitímnosť prehlbovania európskej integrácie. V porovnaní s Lisabonskou stratégiou má stratégia Európa 2020 vzájomne prepojené hlavné iniciatívy, ktoré sústreďujú pozornosť a podporu na dôležité tematické oblasti, priority a hlavné ciele, a má tiež rozšírený a prísny systém dohľadu s možnosťou kritického posúdenia vývoja (alebo jeho nedostatočnosti) na úrovni členských štátov.

3.4

V porovnaní s Lisabonskou stratégiou ide o iný mechanizmus predkladania správ, ktorý nie je len intenzívnejší, ale zároveň je v súlade s procesmi v rámci novej a zlepšenej správy ekonomických záležitostí, takže napríklad programy stability a konvergenčné programy a národné programy reforiem sa predkladajú Európskej komisii spoločne, čím umožňujú ucelenejší pohľad na súčasnú situáciu členských štátov a zamýšľaný cieľ.

3.5

Zmena procesu sa prvýkrát zdôraznila v samotnom dokumente stratégie Európa 2020, v ktorom sa jasne uvádzalo, že „potrebujeme dosiahnuť väčšiu mieru zodpovednosti“ a že v tejto súvislosti je tiež „potrebné prehĺbiť účasť zainteresovaných strán a sociálnych partnerov na úrovni jednotlivých štátov a regiónov“. Prijal sa osobitný záväzok o užšom zapojení EHSV aj Výboru regiónov. Táto potreba participatívnych procesov bola pri viacerých príležitostiach zopakovaná, a to najmä v záveroch zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v marci 2010, a v Usmerneniach na vypracovanie, vykonávanie a monitorovanie národných programov reforiem v rámci stratégie Európa 2020, ktoré vydala Európska komisia a v ktorých sa potvrdzuje, že dôležité bude dôsledné zapojenie parlamentov členských štátov, sociálnych partnerov, regiónov a ďalších zainteresovaných strán do prípravy národných programov reforiem s cieľom zvýšiť zodpovednosť za túto stratégiu.

4.1

Po troch rokoch vykonávania stratégie Európa 2020 je jasné, že mnohé členské štáty sú odhodlané zapojiť sociálnych partnerov a organizovanú občiansku spoločnosť do európskeho semestra a že zapojili týchto partnerov do svojich vnútroštátnych procesov. Uplatňovanie tohto záväzku je však útržkovité s rôznou mierou odhodlania, a ak sa tento záväzok aj dodržiava, miera skutočného zapojenia partnerov do tohto procesu je rôzna. Hoci mnoho členských štátov svojich partnerov informuje a konzultuje s nimi, tento proces je často nesústredený a tí, ktorí sa na ňom zúčastňujú, môžu mať pocit, že je nespojitý a že mu chýba celková stratégia. EHSV a ďalší partneri namietali najmä voči veľmi krátkym lehotám, ktoré často neposkytujú prakticky žiadny čas na skutočnú diskusiu so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti či regionálnymi samosprávami a parlamentmi členských štátov. Tieto námietky neexistujú len na úrovni členských štátov. Mnoho organizácií na európskej úrovni prednieslo otázku, či by bolo možné zlepšiť proces a riadenie európskeho semestra, ako aj monitorovanie v rámci stratégie Európa 2020. Európsky parlament predložil politické odporúčania na lepšie vymedzenie jeho vlastnej úlohy a príspevku, ktorý by mohol zabezpečiť (2), a Výbor regiónov pripravuje vydanie vlastných usmernení.

4.2

V rámci EHSV sa vytvorením riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020 zabezpečilo nevyhnutné zameranie našej činnosti, keďže EHSV má k dispozícii jednu skupinu, ktorá dohliada na všetko, čo sa týka stratégie Európa 2020, a na návrhy, ktoré sú s ňou spojené, a nevníma ju len po častiach. Zástupcovia Komisie a ďalší aktéri sa pravidelne zúčastňujú na schôdzach riadiaceho výboru. Riadiaci výbor pravidelne pozýva počas dôležitých etáp európskeho semestra národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány, aby posilnil prepojenie s národnou a miestnou úrovňou, a organizuje v spolupráci s vnútroštátnymi aktérmi občianskej spoločnosti podujatia na miestnej úrovni súvisiace so stratégiou Európa 2020. Táto práca by mala byť zintenzívnená a rozšírená.

4.3

Ukázalo sa, že úloha, ktorú EHSV zohráva pri spájaní národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných orgánov, aj keď nie výlučne so zameraním na európsky semester a stratégiu Európa 2020, je užitočná aj z hľadiska rozvoja našich a ich analýz a z hľadiska pochopenia situácie v rámci Európskej únie a posilnenia návrhov, ktoré predkladá EHSV a národné hospodárske a sociálne rady.

5.1

Je jasné, že z hľadiska optimalizácie dosahu európskeho semestra by samotnej stratégii Európa 2020 a v konečnom dôsledku aj blahobytu občanov prospelo zlepšenie a zvýšenie participatívnych procesov v rámci tejto stratégie.

5.2

Európska únia a jej členské štáty často poukazujú na užitočnosť participatívnych procesov a zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti. Sociálni partneri a široká verejnosť majú v skutočnosti k dispozícii množstvo rôznych procesov a systémov. Dobré je vysvetliť, prečo je to vlastne také dôležité a čo sa dá potenciálne získať vďaka riadne fungujúcemu systému, ktorý zabezpečuje väčšiu účasť. Aktívnym zapojením sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti sa môže dosiahnuť:

6.1

Pri pohľade na procesy, ktoré sa doposiaľ využívali na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, sa EHSV domnieva, že treba vykonať mnoho a že tieto procesy je možné rozvinúť do systému, ktorý skutočne zabezpečí pevné partnerstvo medzi európskymi inštitúciami, vládami členských štátov, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti, parlamentmi členských štátov, regionálnymi samosprávami a ďalšími zainteresovanými stranami. Mnohé z toho si bude vyžadovať sústredené a spoločné úsilie a nedosiahne sa to ľahko. EHSV sa však domnieva, že takéto systémy by sa mali rozvíjať postupným budovaním strategického a komplexného procesu mnohovrstvového partnerstva, pričom by sa zároveň mali rýchlo vykonávať jednoduché opatrenia, ktoré by mohli zabezpečiť zlepšenie v krátkodobom časovom horizonte.

6.2

Ako najdôležitejší bod EHSV vyzýva všetky európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby obnovili svoj politický záväzok pravidelnejšie a systematickejšie zapájať sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, parlamenty členských štátov, regionálne a miestne orgány a všetky ďalšie zainteresované strany a zabezpečili, aby sa to realizovalo čo najúplnejšie prostredníctvom pevných, uskutočniteľných a udržateľných participatívnych procesov v rámci stratégie Európa 2020. Lisabonská zmluva zdôrazňuje, že v rozhodovacích procesoch sú potrebné konzultácie s občianskou spoločnosťou na európskej úrovni. Ak si majú členské štáty zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a zapojenie v stratégii Európa 2020 a v európskom procese, mali by uplatňovať rovnakú disciplínu a konzultovať s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi čo najčastejšie.

7.1

V súvislosti so svojou vlastnou úlohou sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby sa naďalej sústreďoval na všetky súčasti stratégie Európa 2020 a na ich strategické zapojenie, aby si zachoval schopnosť rozpoznať možnú súčinnosť, ktorú vytvára stratégia a jej jednotlivé časti.

7.2

EHSV sa domnieva, že činnosť jeho riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020 by mala pokračovať a rozvíjať sa. Riadiaci výbor sa musí naďalej sústreďovať na stratégiu a jej dôsledky pre širokú verejnosť a mal by rozvíjať vnútornú komunikáciu s tými členmi, ktorí nie sú zapojení do činnosti riadiaceho výboru, aby sa výhody prehľadov a náhľadu riadiaceho výboru zabezpečili pre všetkých.

7.3

EHSV sa domnieva, že výsledky, ktoré postupne dosahuje pri koordinácii spojení medzi národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a ich činnosťou tam, kde takéto rady existujú, majú veľmi priaznivý dosah, ale mohli by sa zlepšiť. V rámci stratégie Európa 2020 zohrávajú mnohé z týchto organizácií úlohu aj na úrovni členských štátov, podobne ako mnohí ich členovia. Pokiaľ ide o lepšie zapojenie v rámci stratégie Európa 2020, EHSV sa domnieva, že je to oblasť, kde by rýchle a jednoduché opatrenie mohlo priniesť významný úžitok. EHSV sa domnieva, že má ideálne postavenie na to, aby sa stal európskym kontaktným bodom pre národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány, najmä pokiaľ ide o pomoc pri ich vlastnej činnosti v rámci stratégie Európa 2020. EHSV je ochotný prijať tento záväzok k ďalšiemu rozvoju kontaktov a spolupráce a začať tento proces tým, že pri najbližšej príležitosti zapojí národné hospodárske a sociálne rady a podobné orgány do podujatia zameraného na stratégiu Európa 2020.

8.1

EHSV dôrazne podporuje zámer cyperského predsedníctva sústrediť sa na posilnenie participatívnych procesov v rámci procesu stratégie Európa 2020 a venovať tejto činnosti časť neformálnej schôdze Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), ktorá sa uskutoční v júli 2012. EHSV to plne podporuje ako dôrazný začiatok, ktorý členským štátom a Európskej komisii umožní v plnej miere zvážiť, ako môžu zlepšiť to, čo robia.

8.2

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni vysvetlili, ktorá štátna agentúra zodpovedá za ktoré opatrenia v rámci stratégie Európa 2020, a aby objasnili vzťah medzi agentúrami zodpovednými za koordináciu alebo monitorovanie národných programov reforiem a agentúrami zodpovednými za samotné vykonávanie. Dokonca aj jednoduché vysvetlenie v tomto smere by v každom členskom štáte umožnilo, aby sa subjekty v záujme vyššej účinnosti obracali na správne orgány.

8.3

EHSV sa domnieva, že úplná transparentnosť, pokiaľ ide o formy účasti používané v jednotlivých členských štátoch a opis procesov a nástrojov, ktoré majú vlády v úmysle použiť, zabezpečí, aby každý jasne pochopil, čo sa deje, prečo a ako.

8.4

EHSV sa domnieva, že Európska komisia a členské štáty by mali naliehavo preskúmať načasovanie rôznych opatrení v rámci európskeho semestra. Najtrvalejším problémom, na ktorý poukazujú takmer všetky zainteresované strany v súčasných štruktúrach, je nedostatok času na prípravu akejkoľvek uváženej reakcie či na riadnu diskusiu. Členské štáty by mali naliehavo zvážiť lehoty, ktoré v súčasnosti používajú, a mali by uvažovať o tom, ako zabezpečiť ich primeranosť.

8.5

EHSV dôrazne nabáda regionálne a miestne orgány, aby sa viac angažovali v procesoch spojených so stratégiou Európa 2020 v rámci ich členského štátu i priamo na úrovni EÚ. Platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020, ktorú zriadil Výbor regiónov, je vynikajúcim krokom smerom k dosiahnutiu tohto cieľa. EHSV sa domnieva, že toto intenzívnejšie zapojenie by mali vlády členských štátov podporovať. Prehľad miestnych a regionálnych orgánov o vývoji na miestnej úrovni a možných uplatneniach je kľúčovou súčasťou opatrení, vďaka ktorým by stratégia Európa 2020 mohla splniť svoju úlohu v celom rozsahu.

9.1

EHSV sa domnieva, že na vytvorenie pevných štruktúr trvalého dialógu už existujú veľmi užitočné modely. EHSV sa domnieva, že Kódex dobrej praxe občianskej participácie v rozhodovacích procesoch, ktorý zaviedla Rada Európy (3), poskytuje pre túto činnosť vynikajúci rámec a súbor zásad, ktoré sa môžu uplatňovať v stratégii Európa 2020. Využitie tohto súboru zásad umožní Európskej únii a členským štátom, aby postupne smerovali diskusiu pozdĺž celého spektra foriem zapojenia od pomerne nízkej úrovne, kde sa zapojenie sústreďuje najmä na poskytovanie informácií, cez otvorené konzultácie a rozvoj dialógu medzi účastníkmi, až po rozvoj skutočného partnerstva, pričom ide o štyri hlavné kroky spektra participatívnych procesov, ktoré opisuje kódex. EHSV sa domnieva, že procesy v rámci stratégie Európa 2020 by sa mali začať postupne pohybovať pozdĺž tohto spektra zapojenia. V kódexe sa zároveň ustanovuje množstvo veľmi užitočných nástrojov, ktoré by sa mohli uplatňovať v procesoch stratégie Európa 2020.

9.2

Organizovaná občianska spoločnosť v členských štátoch by mala byť zapojená prostredníctvom európskeho semestra. Jedným z kľúčových procesov v oblasti prípravy je vypracovanie národných programov reforiem. Proces vypracovania v členských štátoch by mal nadväzovať na širší dialóg a spoluprácu so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou. Tieto subjekty nielenže poskytujú odborné poznatky pri určovaní cieľov a príprave programov a stratégií v takých oblastiach ako zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, ale sú aj základnými subjektmi pri vykonávaní týchto stratégií.

9.3

Ďalším kľúčovým krokom európskeho semestra je uverejnenie a revízia odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Európski sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti musia byť informovaní a konzultovaní, pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé členské štáty. V tejto súvislosti je rozhodujúce načasovanie, aby sa umožnilo zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti už na začiatku pri formulácii budúcich vyhliadok pre nasledujúce cykly.

9.4

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách navrhol, aby sa na meranie pokroku v oblasti vykonávania stratégie Európa 2020 použilo referenčné porovnávanie. Národná hospodárska a sociálna rada alebo podobná organizácia v takom prípade analyzuje a stanovuje vlastné prioritné kritériá s použitím štatistík, ktoré sú voľne dostupné na stránke Eurostatu. Niektoré hospodárske a sociálne rady už tento postup využívajú a ďalšie by sa mali podporiť v zapojení do tohto procesu. Týmto referenčným porovnávaním zainteresované strany sústavne monitorujú vykonávanie reforiem. Vytvára sa tak hodnotný vstup v súvislosti s revíziou národných programov reforiem.

9.5

Mali by sa prijať kroky na oživenie diskusie o vykonávaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch a vlády by mali vypracovať účinnejšie procesy spätnej väzby vo vzťahu k dosahu väčšieho občianskeho a sociálneho dialógu na túto stratégiu. Osobitnú hodnotu tu môže mať úloha občianskej spoločnosti v následných aktivitách. Užitočné by boli pravidelné konferencie v členských štátoch za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán, ale aj otvorené vypočutia v parlamentoch, v ktorých sa predstavujú národné programy reforiem.

9.6

Medzi zvyšujúcou sa informovanosťou európskych inštitúcií o potrebe konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou a problémami, ktorým v súčasnosti čelí väčšina národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných orgánov, existuje rozpor. Tieto organizácie sú často financované najmä z verejných rozpočtov. V mnohých členských štátoch sa ich rozpočty znížili. To vedie národné hospodárske a sociálne rady alebo podobné orgány k tomu, aby sa sústredili výlučne na vnútroštátne priority a obmedzili svoju účasť na európskej úrovni. Európske inštitúcie by mali zvážiť, ako môžu týmto organizáciám poskytnúť podporu a pomoc, aspoň pokiaľ ide o ich príspevok k európskemu semestru.

9.7

Keďže vytvorenie hlavného kontaktného bodu pre následné aktivity s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými orgánmi môže mať osobitnú hodnotu, Európska komisia by mohla zvážiť, či dá Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru zodpovednosť a podporu na to, aby aspoň raz ročne usporiadal konferenciu za účasti všetkých národných hospodárskych a sociálnych rád či podobných orgánov a inštitúcií, ktorá bude starostlivo načasovaná tak, aby sa prispôsobila európskemu semestru, s cieľom diskutovať o európskom semestri, stratégii Európa 2020 a ich príspevku a osvedčených postupoch v tejto oblasti.

10.1

EHSV sa domnieva, že svoje zapojenie v procesoch v rámci stratégie Európa 2020 by mohli obnoviť aj samotné zainteresované strany. Výbor sa síce domnieva, že hlavná zodpovednosť prináleží členským štátom, ktoré musia revidovať procesy na zapojenie partnerov, zainteresované strany by sa však mohli viac učiť od seba navzájom a mohli by mať viac sebadôvery na zapojenie sa priamo s európskymi inštitúciami, ako aj vládami členských štátov. Napriek tomu, že vlády musia naliehavo prehodnotiť procesy načasovania, zainteresované strany by sa mali tiež snažiť lepšie predvídať etapy európskeho semestra.

11.1

Vo svojej žiadosti cyperské predsedníctvo Rady EÚ kládlo osobitný dôraz na príspevok týkajúci sa lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti do uplatňovania a následných krokov v spoločensko-politických oblastiach ako chudoba a vylúčenie. EHSV zastáva názor, že zapojenie príslušných aktérov do štruktúrovaného a pravidelného dialógu na európskej a vnútroštátnej úrovni má rozhodujúci vplyv na možnosti nájsť účinné riešenie týchto problémov.

11.2

Je dôležité rozvíjať partnerskú spoluprácu (angl. stakeholder approach) a štruktúrovaný dialóg s aktérmi občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky, jej realizácii a ďalších krokoch v rámci práce platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V oblastiach ako chudoba a vylúčenie sú to často práve aktéri občianskej spoločnosti, ktorí sledujú trendy a spoločenský vývoj priamo na mieste a upozorňujú naň verejnosť. Ich cieľavedomá činnosť zameraná na zdôraznenie perspektívy užívateľov a prevenciu, ale aj vývoj a poskytovanie novátorských služieb pre tieto cieľové skupiny, poskytujú dôležité poznatky a skúsenosti, na ktorých je založené úsilie v boji proti chudobe a vylúčeniu. Na tomto mieste EHSV zdôrazňuje význam úlohy sociálneho hospodárstva a mimovládnych organizácií, ktoré sa zameriavajú na znižovanie chudoby, podporu vytvárania nových pracovných miest a vývoj služieb, ktoré kreatívnym spôsobom napĺňajú potreby spoločnosti.

11.3

V rámci týchto oblastí politiky treba spomenúť aj národné sociálne správy, ktoré dopĺňajú národné reformné programy a ktoré predkladá výbor pre sociálnu ochranu. V týchto správach, ktoré sú založené na otvorenej metóde koordinácie, sa hodnotí sociálny rozmer stratégie Európa 2020. Na základe ročných stratégií rastu poukazujú na najpodstatnejšie potreby reforiem a obsahujú návrhy konkrétnych opatrení. Je naozaj nevyhnutné vytvoriť postup, ktorý by umožnil lepšie zapojiť príslušných aktérov do príprav národných sociálnych správ, pretože to sa nedeje v dostatočnom rozsahu. Okrem toho treba dosiahnuť lepšie prepojenie s národným reformným programom. Veľký význam má aj posilnenie metódy otvorenej koordinácie v oblasti sociálnej ochrany, pričom východiskom by mali byť integrované národné stratégie, aby sa tak dosiahlo silnejšie prepojenie s európskou platformou proti chudobe.

11.4

Na výročné podujatie proti chudobe a vylúčeniu na úrovni EÚ by mala nadväzovať príslušná verejná diskusia na vnútroštátnej úrovni, v spolupráci s verejnými orgánmi, osobami postihnutými chudobou, mimovládnymi organizáciami, organizáciami z oblasti sociálneho hospodárstva, sociálnymi partnermi a ďalšími aktérmi občianskej spoločnosti. Cieľom je spoločne vyzdvihnúť pokroky a poukázať na nedostatky v tejto oblasti politiky a analyzovať ich a predostrieť návrhy reforiem. Z časového hľadiska by malo byť toto podujatie zosúladené s vypracúvaním národných reformných programov.

11.5

Aj usporadúvanie pravidelných stretnutí pre dialóg a konzultáciu k špecifickým témam by malo byť plánované s dostatočným predstihom, aby zainteresované strany mohli vyjadriť svoj záujem. V rámci partnerskej spolupráce by sa mali prehodnotiť aj sociálne vplyvy ročného prieskumu rastu a dosiahnutý pokrok.

11.6

Národné reformné programy a stanovenie vnútroštátnych cieľov, to sú kľúčové prvky úsilia i uplatňovanie stratégie Európa 2020 a politických stratégií na boj proti chudobe. Dôležité je mať stanovené primerané ciele v oblasti chudoby, aby sa zahrnuli aj také skupiny, ktorým hrozí chudoba a sú postihnuté viacnásobným vylúčením, s cieľom účinne prispôsobiť stratégie a reformy práve týmto skupinám. Práve tu je rozhodujúce zapojenie aktérov občianskej spoločnosti a partnerstvo s nimi, keďže práve oni sú často už v ranom štádiu schopní zachytiť nové rizikové skupiny alebo zvýšené riziko u vylúčených skupín.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/6

1.1

Hlavným poslaním bankového sektora, ktorý predstavuje v priemere 5 % HDP EÚ, musí byť financovanie reálneho hospodárstva, a to najmä inovatívnych podnikov, rastu malých a stredných podnikov, ktoré sú hnacou silou európskeho hospodárstva, a zabezpečenie úspor vkladateľov.

1.2

EHSV víta úsilie Európskej komisie a členských štátov s cieľom posilniť bankový sektor a predísť ďalším finančným krízam prostredníctvom znižovania rizika a zmierňovania ich účinkov.

1.3

EHSV sa domnieva, že sa treba poučiť zo súčasných hospodárskych a finančných kríz a vnútroštátne, európske a medzinárodné orgány si v záujme účinnejšieho dohľadu musia osvojiť nový prístup a finančné inštitúcie prevziať väčšiu zodpovednosť.

1.4

EHSV podporuje opatrenia, ktorých cieľom je posilniť štruktúru kapitálu bánk a ich schopnosť financovať hospodárstvo, a varuje vedúcich predstaviteľov bánk pred pokušením usilovať sa dosiahnuť zisk za veľmi krátky čas a pred špekulatívnymi aktivitami, ktoré destabilizujú trh.

Zodpovednosť vedúcich predstaviteľov bánk, kontrolných orgánov na vnútroštátnej, európskej a internej úrovni v bankách musí byť jasnejšie a lepšie vymedzená v snahe podporiť etické správanie založené na transparentných pravidlách.

1.5

EHSV upozorňuje na ťažkosti, ktoré vyvoláva akumulovanie regulačných opatrení, ako aj na výzvy, ktorým musí čeliť 8 000 európskych bánk, aby mohli financovať hospodárstvo v ťažkej hospodárskej situácii v Európe v dôsledku dlhovej krízy, ktorej rozsah a dôsledky ešte nie sú pod kontrolou.

1.6

Európske banky čelia veľkej konkurencii bánk z tretích krajín, ktoré v krajine svojho pôvodu nie sú vystavené rovnakým legislatívnym a regulačným obmedzeniam ako v Európe.

1.7

Opatrenia zamerané na posilnenie štruktúry kapitálu spočívajú na vyššom a kvalitnejšom vlastnom kapitále, lepšom pokrytí rizika, zavedení pomeru zadlženia a novom prístupe k likvidite. Tieto opatrenia môžu mať vplyv na súvahy bánk a spôsobiť citeľné zníženie ich rentability.

1.8

Banky majú preto tendenciu zmenšovať svoju veľkosť, aby sa stali odolnejšími, zameriavať sa na najrentabilnejšie aktivity a obmedziť ponuku finančných služieb, aby mohli lepšie čeliť rizikám, ktorým sú vystavené.

Ozývajú sa hlasy, že je potrebné vrátiť sa k pôvodnému poslaniu banky, ktorým je prijímanie vkladov zákazníkov, ochrana úspor a financovanie reálnej ekonomiky.

1.9

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné postupne sa vrátiť k oddeleniu obchodných činností banky od jej finančných a investičných aktivít. Súčasná svetová kríza poukazuje na to, že globalizovaný finančný systém založený na neobmedzenej liberalizácii skrýva riziká spojené so zlým využívaním tejto slobody zo strany trhov:

1.10

Nové povinnosti v oblasti vlastného kapitálu, najmä zvýšenie pomeru vysokokvalitného kapitálu na 9 % k 30. júnu 2012 pre 60 bánk systémového charakteru, a v období od roku 2015 do roku 2018 pre ostatné banky, by mohli mať negatívne dôsledky pre miestne a družstevné banky, ktoré sú ústretovejšie voči malým a stredným podnikom a mikropodnikom. Kapitálové požiadavky by nemali diskriminovať žiadnu skupinu bánk.

1.11

Ak budú mať banky ťažkosti s mobilizovaním kapitálu, pre malé a stredné podniky bude ťažšie získať potrebné finančné prostriedky. Je potrebné vyhnúť sa zúženiu úverovej ponuky a zvýšeniu bankových poplatkov. EHSV vyzýva Komisiu, Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a orgány dohľadu členských štátov, aby zabezpečili, že kapitálové rezervy malých bánk budú prispôsobené ekonomickým modelom týchto bánk.

1.12

Požiadavky obozretnosti si už vyžiadali zníženie úverov a ich zdraženie pre malé podniky, najmä pokiaľ ide o začínajúce a inovujúce podniky a podniky, ktoré predstavujú väčšie riziko. Európa nebude môcť realizovať ciele stratégie Európa 2020, Digitálnej agendy, Európy aktívnej v oblasti výpočtového mračna (Cloud Active Europe), Plánu postupu v energetike do roku 2050 alebo iniciatívy „Small Business Act” pre Európu, ak sa v dôsledku nových obozretných opatrení zníži podiel finančných prostriedkov určených pre malé a stredné podniky.

EHSV vyzýva Komisiu, aby veľmi pozorne sledovala vývoj v oblasti úverov a bankových poplatkov pre podniky a súkromné osoby.

1.13

Opatrenia na zefektívnenie dohľadu vnútroštátnych, európskych a medzinárodných orgánov nad trhmi budú mať ďalekosiahle dôsledky pre organizáciu bánk a vnútorné kontroly. Z toho bude vyplývať väčšia zodpovednosť manažmentu, povinnosť pozornejšie hodnotiť návratnosť vlastného kapitálu a lepšie riadiť riziká. Banky budú musieť vypracovávať svoje prognózy predaja a stratégie rozvoja bankových produktov a portfólií s ohľadom na ich rentabilitu a hodnotiť absorpčnú kapacitu vlastného kapitálu. Bude to mať za následok reorganizáciu štruktúr smerujúcu k nárastu významu odvetví informačných technológií, kontroly a riadenia rizík a zvýšeniu počtu pracovných miest na týchto oddeleniach na úkor ostatných tradičnejších sektorov.

1.14

Banky v EÚ zamestnávajú viac ako 3 milióny pracovníkov, z ktorých veľká väčšina pracuje v retailovom bankovníctve. Od začiatku roka 2011 sa zrušilo viac ako 150 000 pracovných miest a zatvorilo veľa pobočiek. Podľa rôznych prognóz dôjde v priebehu roku 2012 k zrušeniu ďalších 100 000 pracovných miest. EHSV žiada od Komisie, aby podporila zlepšenie sociálneho dialógu v tomto sektore a zintenzívnila konzultácie so sociálnymi partnermi o iniciatívach, ktoré majú vplyv na vývoj tejto profesie.

1.15

EHSV si želá, aby sa pri zavádzaní nových nariadení zohľadnila rozmanitosť členských štátov, a najmä nových členských štátov EÚ, ktorých úverové trhy v plnej miere nevyužívajú svoj potenciál a ktorých banky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve veľkých európskych a svetových bankových skupín. V záujme zlepšenia svojej bilancie a s cieľom reagovať na nové záväzky by sa tieto skupiny mohli pokúsiť previesť kapitál zo svojich pobočiek a obmedziť svoje investície, v dôsledku čoho by sa vo výraznej miere znížilo financovanie hospodárstva v týchto krajinách. EHSV v tejto súvislosti pripomína záväzok vyplývajúci z Viedenskej iniciatívy, na základe ktorého sa nebude pristupovať k sťahovaniu likvidity. Je potrebné chrániť niektoré originálne modely, ako sú družstevné banky v Nemecku a Poľsku. Len v samotnom Poľsku tento sektor zahŕňa viac ako 300 bánk. Rozsiahla reforma, ktorú si vyžadujú nové pravidlá, sa nebude môcť realizovať bez prechodného obdobia.

1.16

Je potrebné posilniť právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo s cieľom podporiť harmonizáciu. EHSV pripomína, že voľný pohyb kapitálu je zabezpečený na európskej úrovni, pričom bezpečnosť vkladov a solventnosť bánk patria do právomoci vnútroštátnych orgánov. Úverové trhy sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. V krajinách, v ktorých nie je dostatočne rozvinuté poskytovanie úveru, môže v dôsledku príliš rýchleho dobehnutia úrovne zadlženia vzniknúť špekulatívna bublina. Ak sa pravidlá obozretnosti zavedú na európskej úrovni jednotne, vnútroštátne orgány nebudú môcť včas zasiahnuť. Do úvahy by sa však mal vziať návrh viacerých vedúcich predstaviteľov EÚ vytvoriť európsku bankovú úniu s cieľom zaviesť na tejto úrovni kontrolu systémových bánk a poskytnúť garanciu vkladov v prípade bankrotu.

1.17

Európskym bankám na celosvetovej úrovni hrozí, že sa stanú menej konkurencieschopnými ako ich konkurenti. Banky, ktoré sa usilujú o zvýšenie dodatočného vlastného kapitálu, môžu väčšinu tohto kapitálu získať zo štátnych investičných fondov a z bánk v Ázii a na Blízkom východe. Existuje reálne riziko, že sa vlastníctvo európskeho bankového systému vymkne spod kontroly členských štátov EÚ. Z toho dôvodu EHSV žiada európske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a zabezpečili, aby sa na medzinárodnej úrovni uplatňovali rovnaké opatrenia založené na obozretnosti s cieľom vytvoriť právne predpisy, ktoré by skutočne platili v celosvetovom meradle.

1.18

Nové informačné technológie: e-banking, home-banking, zabezpečené virtuálne prevody (elektronický podpis) alebo cloud computing v súčasnosti spôsobujú revolúciu v tradičných bankových službách. Banky budú mať ťažkú úlohu financovať reálnu ekonomiku a zároveň budú musieť čeliť vyšším nákladom na financovanie v nadväznosti na zavádzanie nových technológii, pričom budú mať nižšiu ziskovosť. EHSV sa domnieva, že počas tejto rozsiahlej transformácie bude potrebné zabezpečiť pomoc a poskytnúť podporu všetkým subjektom bankového sektora.

2.1

Kríza finančníctva a jej dôsledky pre hospodárstvo prinútili vlády a finančné orgány, aby sa začali zaoberať počiatočnými dôvodmi zrútenia finančného systému, ktorý sa považoval za stabilný, dobre regulovaný a efektívne kontrolovaný.

2.2

Urýchlene boli prijaté prvé opatrenia finančného a menového charakteru (výrazné zníženie základnej sadzby, likvidita, štátna pomoc). Cieľom dlhodobejších opatrení bolo posilniť štruktúru trhov a zabrániť budúcim systémovým krízam: išlo teda o opatrenia s regulačným, prudenciálnym alebo fiškálnym charakterom. Nadnárodné organizácie, ako MMF, skupina G20, Banka pre medzinárodné zúčtovanie alebo Komisia, zaujali otvorený postoj k spolupráci, ich názory sa však líšia.

2.3

Od krízy v roku 2008 EÚ prijala viac ako 50 legislatívnych opatrení. 99 % reforiem malo byť zrealizovaných do konca roka 2011, aby mohli vstúpiť do platnosti v roku 2013 s výnimkou ukazovateľa kapitálovej primeranosti (Tier 1 (T1)), ktorý musí od 30. júna 2012 dodržiavať 60 bánk, ktoré sú považované za systémové. V prípade ostatných bánk sa má tento ukazovateľ začať uplatňovať v období od roku 2015 do roku 2018.

2.4

Tretia Bazilejská dohoda, ktorá bola zverejnená v novembri 2010, vyžaduje, aby banky mali viac kvalitnejšieho vlastného kapitálu, aby mohli odolávať budúcim krízam, a najmä:

Nástroj Bazilej III zavádza 3 % pomer zadlženia a dve povinné miery likvidity: ukazovateľ krátkodobej likvidity (LCR), ktorý vyžaduje, aby banka mala vysokokvalitné aktíva na pokrytie svojich potrieb z hľadiska likvidity na 30 dní, a ukazovateľ dlhodobej likvidity (NSFR), ktorý vyžaduje, aby dostupný objem stabilných prostriedkov presahoval potreby likvidity na obdobie jedného roka.

2.4.1

Európska komisia v júli 2011 predložila návrhy na transponovanie pravidiel Bazilej III do smernice o kapitálových požiadavkách CRD IV s cieľom posilniť európsky bankový sektor a povzbudiť banky, aby pokračovali vo financovaní rastu hospodárstva. Komisia však nevyvinula žiadnu konkrétnu iniciatívu, ktorá by bola zameraná na podporu poskytovania úverov.

2.5

Cieľom je stimulovať banky, aby mali viac vlastného kapitálu, a mohli tak odolávať krízam, a navrhnúť orgánom dohľadu nový nástroj, ktorý im umožni kontrolovať banky a zasiahnuť, ak sa zistia riziká.

2.6

Smernica CRD IV pokrýva oblasti, ktoré upravuje platná smernica o kapitálových požiadavkách, musí sa však transponovať tak, aby zodpovedala situácii v každom členskom štáte.

2.7

Napriek oneskoreniu a nedostatkom v prijatých pravidlách, došlo k reálnemu pokroku na ceste k prijatiu nových predpisov, ale niektoré otázky ešte zostávajú nezodpovedané:

3.1

Banky v Európe musia v súčasnosti čeliť náhlym zmenám spojených s reguláciou a konjunktúrou, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o ich schopnosť financovať hospodárstvo v hospodárskej situácii, ktorú zhoršuje kríza štátneho dlhu, ktorá zasiahla najmä eurozónu.

3.2

Zavedením ustanovení Bazilejského výboru (Bazilej III) budú mať banky povinnosť posilniť svoj vlastný kapitál, dodržiavať veľmi vysoké miery dlhodobej likvidity NSFR a vytvárať kapitál obozretnosti.

3.3

Záťažové testy, ktorým sa banky podrobili v dvoch etapách, neodstránili pochybnosti o vplyve platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých členských štátov eurozóny.

3.4

V medzinárodnom finančnom spoločenstve vzniklo ovzdušie nedôvery, v dôsledku čoho sa objavili problémy s likviditou na medzibankovom trhu a banky sa začali orientovať na najbezpečnejšie investície.

3.5

V tejto súvislosti ECB intervenovala v dvoch prípadoch a bankovému sektoru celkovo poskytla finančné kapacity vo výške 1 000 miliárd EUR s jednopercentným úrokom s možnosťou splatnosti do troch rokov. Tento nástroj má zásadný význam pre opätovné nastolenie dôvery na medzibankovom trhu a zachovanie objemu úverov pre hospodárstvo. Veľká časť týchto finančných prostriedkov však bola znovu uložená v ECB a iná časť bola určená na nákup verejných dlhov. EHSV sa domnieva, že ECB musí vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní zistiť, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky využívajú.

3.6

Potreba rekapitalizácie bánk, ktorú Európsky orgán pre bankovníctvo odhadol na viac ako 100 miliárd EUR, je čoraz naliehavejšia.

3.7

Poskytovanie úverov podnikom, najmä malým a stredným podnikom, samosprávam a jednotlivcom je čoraz prísnejšie. Okrem toho, banky dôkladne skúmajú súvisiace riziká, a preto stúpajú náklady na toto financovanie. Alternatíva v podobe financovania podnikov prostredníctvom finančných trhov sa zdá byť ešte zložitejšia. Táto situácia súvisiaca s politikou obmedzovania rozpočtových výdavkov spôsobuje, že vyhliadky na rast v roku 2012 sú, okrem niektorých zriedkavých výnimiek, slabé alebo nulové pre celú Európsku úniu.

4.1

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť krízu rizikových hypotekárnych úverov (subprimes): výstražné signály, ktoré tejto kríze predchádzali, mali varovať kontrolné orgány. Nikto nepochyboval o rentabilite investícií, ktoré prinášali zisky bankám a ich klientom, hoci Federálna spoločnosť na poistenie vkladov (FDIC) varovala pred týmito produktmi. Federal Reserve však v rokoch 2002 až 2006 neprijala žiadne opatrenia.

4.2

Banka Lehmann Brothers nemusela skrachovať, keby si kontrolné orgány boli včas všimli, že táto inštitúcia má vážne problémy s likviditou. Nebezpečenstvo, ktoré predstavoval hypotekárny úver poskytovaný na 100 % hodnoty záruky, ktorý ako „balíky“ finanční sprostredkovatelia predávali ďalej, sa vymklo spod kontroly. Aby sme sa vyhli ďalším krízam, treba zaviesť opatrenia spočívajúce na osobnej zodpovednosti vedúcich predstaviteľov finančných inštitúcií, keďže chýba primeraný dohľad.

4.3

Hoci je pravdou, že kríza vypukla v dôsledku príliš komplexných (tzv. toxických) produktov, pravdou je aj to, že kontrolné orgány mohli na základe existujúcich pravidiel zakázať vytváranie, či dokonca obeh, týchto produktov.

Nové pravidlá nebudú môcť s istotou zaručiť, že sa vyhneme ďalšej kríze, ak kontrolné orgány nebudú mať k dispozícii dostatočné prostriedky na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy, a ak vnútorné kontroly budú i naďalej neúčinné.

4.4

V kontexte liberalizácie finančných trhov musia vlády dodržiavať svoje záväzky a spolupracovať na medzinárodnej úrovni, aby nevznikali oblasti s odlišnými pravidlami.

4.5

Nové pravidlá by mali spočívať na týchto zásadách:

4.6

Nezávislý orgán zložený z odborníkov, ktorý už pracovne nepôsobia vo finančnom sektore, by mal pravidelne hodnotiť činnosť inštitúcií dohľadu. Hodnotenie by sa malo zameriavať najmä na to, aký dosah majú rozhodnutia týchto inštitúcií na riadenie bánk.

5.1

V súčasnosti sú banky vystavené veľkému tlaku, pretože v dôsledku nových pravidiel musia nanovo definovať svoj model podnikania. Tieto pravidlá spolu s ťažkou finančnou a hospodárskou situáciou mali za následok:

5.2

Všetko toto má za následok:

5.3

Nové pravidlá sa uplatňujú bez rozdielu na veľké bankové inštitúcie aj na malé. Pre niektoré krajiny, ako sú nové členské štáty zo strednej a východnej Európy, ktoré vykazujú vysoký rast, môžu byť tieto pravidlá nevhodné.

5.4

Úverové trhy sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. V krajinách, v ktorých nie je dostatočne rozvinuté poskytovanie úveru, môže v dôsledku príliš rýchleho dobehnutia úrovne zadlženia vzniknúť špekulatívna bublina. Ak sa na európskej úrovni budú uplatňovať pravidlá obozretnosti, vnútroštátne orgány nebudú môcť zasiahnuť dostatočne rýchlo. Je potrebné posilniť právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo s cieľom podporiť harmonizáciu.

5.5

Mali by sa zohľadniť niektoré originálne modely, ako napríklad družstevné banky, ktoré fungujú zdravo a nezávisle. Reforma, ktorú si vyžadujú nové pravidlá, sa nebude dať uskutočniť bez prechodného obdobia. Družstevné banky sú dôležitými aktérmi miestneho rozvoja, pretože konajú v záujme svojich členov, súčasne vkladateľov aj príjemcov pôžičiek: MSP, poľnohospodárov, obcí a mnohých ďalších miestnych subjektov.

5.6

Veľké banky budú vyhľadávať investície s nízkym rizikom, ktoré zároveň prinesú čo najväčšie zisky. K tomu treba pripočítať obavy z väčšieho zdanenia a straty v prípade niektorých pasív v súvislosti so štátnym dlhom.

5.7

Konsolidácia sa pravdepodobne zrýchli: sporiteľne a družstevné banky môžu počítať s „autonómnymi“ zdrojmi financovania, ale banky, ktoré na obnovenie kapitálu využívajú trh, budú nútené zlučovať sa, čo bude mať negatívne dôsledky pre MSP a spotrebiteľov. Niektoré banky boli po rozpade ich miestnej a regionálnej siete kúpené a znovu predané. Vnútroštátna koncentrácia bánk bola silná v sektore družstevných a vzájomných spoločností a v sporiteľniach.

5.8

Nižšia rentabilita bánk, spôsobená okrem iného vyššími nákladmi na financovanie a veľmi reštriktívnymi pravidlami, ktorými sa riadi hospodárenie s likviditou, môžu mať za následok zvýšenie bankových poplatkov a úrokov pri investovaní na dobu určitú a v prípade súkromných účtov zákazníkov.

5.9

V kontexte nových pravidiel banky urýchľujú svoju reštrukturalizáciu a viac využívajú nové technológie (internet banking, virtuálna priehradka, používanie smartfónov).

5.10

Vývoj distribučných kanálov povedie napokon k zúženiu sietí pobočiek a zníženiu počtu pracovných miest. Uplatňovanie smernice CRD IV bude mať za následok zvýšenie počtu pracovných miest v bankách, a to na oddeleniach IT a v súvislosti s riadením rizika, na úkor ostatných bankových aktivít. Je nevyhnutné rozvíjať na všetkých úrovniach kvalitný sociálny dialóg o otázkach spojených so zamestnanosťou a vzdelávaním s cieľom lepšie zvládnuť prebiehajúce zmeny.

6.1

Európsky parlament schválil zásadu zdanenia finančných transakcií a Komisia skúma jej zavedenie do praxe. Členské štáty sa však nedohodli a postoj amerických úradov je negatívny. Navrhovaná nízka výška tejto dane by nemala byť pre banky neúnosnou záťažou a nemala by ani ohroziť konkurencieschopnosť na svetovej úrovni. Ako sa zdôrazňuje v dvoch stanoviskách, ktoré EHSV prijal už skôr (1), cieľom je zabezpečiť nové daňové príjmy, hlavne na financovanie rozvojovej pomoci, a súčasne zmeniť správanie bánk a uprednostniť strednodobé a dlhodobé financovanie hospodárstva pred krátkodobými operáciami špekulatívneho charakteru.

6.2

Možnosť oddeliť retailové aktivity banky od aktivít v oblasti financovania a investovania je predmetom skúmania na podnet člena Komisie Barniera, čím sa spochybňuje model univerzálnej banky. Diskutuje sa o úplnom oddelení: zameriavať sa len na činnosť investičných bánk alebo zakázať bankám investovať na vlastný účet. Niektorí experti s touto myšlienkou nesúhlasia a tvrdia, že univerzálne banky zaisťujú hĺbku trhu a likviditu na trhu, ako aj lepšie financovanie hospodárstva.

6.3

Možnosti ďalšieho vývoja finančného a bankového sektora sa v priebehu uplynulých tridsiatich rokov zmenili: otvorenie trhov viedlo ku globalizácii finančnej sféry, čo zase prispelo k vzniku a rozmachu narastajúceho počtu daňových rajov, na ktoré sa pravidlá nevzťahujú. Zvýšená konkurencia vo svetovom meradle umožnila vznik nových finančných inštitúcií, nových produktov a služieb.

6.4

Veľké bankové skupiny ukázali slabé stránky a limity rastu, ktorý znemožňuje dobrú správu. Budú mať tendenciu zmenšiť svoju veľkosť, aby sa stali odolnejšími a zaznamenávali miernejšie a predvídateľnejšie výkyvy z hľadiska ziskov, bez extravagantných prémií. Zamerajú sa na svoje pôvodné poslanie, teda na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, pričom ostatné služby obmedzia, zároveň obmedzia aj svoju expanziu v medzinárodnom meradle a zamerajú svoje aktivity na trhy zaznamenajúce väčší rast, čím sa obmedzí ich rentabilita.

6.5

Vďaka novým pravidlám sa pri udeľovaní prémií a odmeňovaní vysokého manažmentu bude postupovať zodpovednejšie a tieto postupy budú podliehať prísnejším kontrolám.

6.6

Bankový dohľad rozšírený na všetky typy finančných podnikov umožní kontrolovať činnosť mimobankových inštitúcií (typu shadow banking).

6.7

Je nevyhnutné zaviesť záväzné pravidlá, pokiaľ ide o prístup k povolaniam v bankovom sektore, aby sa mohol vybrať personál, ktorého kompetencie môžu vzbudiť dôveru zákazníkov a investorov.

6.8

Keď sa prestane poskytovať štátna a medzinárodná pomoc, ktorá je dôsledkom finančných kríz, bude celý tento sektor nepochybne napredovať v závislosti od konjunktúry a od rozvoja nových technológií, ale najmä na základe stratégií, ktoré uplatňuje každý dobre riadený podnik. Banky budú mať ťažkú úlohu zostať dôveryhodnými poskytovateľmi pôžičiek reálnej ekonomike a zároveň sa budú musieť vyrovnať s vyššími nákladmi na financovanie a nižšou rentabilitou.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/12

—

urýchliť rozvoj poznatkov, transfer a zavádzanie technológií,

—

udržiavať vedúce priemyselné postavenie EÚ pri energetických technológiách s nízkymi emisiami oxidu uhličitého,

—

podporovať vedu pri transformácii energetických technológií, aby sa dosiahli ciele energetiky a obmedzenia klimatických zmien stanovené do roku 2020,

—

prispieť k celosvetovému prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého do roku 2050.

—

ETP združujú všetky subjekty: výskumné strediská a vysoké školy, priemysel (veľké subjekty aj malé a stredné podniky), výrobcov technologických zariadení, neziskové a obchodné organizácie, združenia, verejné orgány a odborové zväzy.

—

V platforme sú jednoznačne určené úlohy a hierarchia v odvetví. Účastníci platformy majú spoločnú víziu, plán postupu a plán implementácie.

—

Do ETP výrazne prispieva a podporuje ich priemysel, ktorý je jedným z hlavných pilierov hospodárstva EÚ. ETP sú poháňané priemyslom, čo zaručuje, že ich iniciatívy sú pre priemysel dôležité. ETP sa nevenujú iba technologickým a výskumným potrebám, ale aj transferom technológií.

—

ETP majú jednoduchú štruktúru riadenia, sú pružné a dokážu mobilizovať sily a zoskupovať zdroje.

—

Priemyselné odvetvia, v ktorých ETP fungujú, majú zásadné postavenie v hodnotovom reťazci: mnoho inovácií závisí od základných procesov (napr. výroby, spracovateľského priemyslu, lesníctva a robotiky) a materiálov (chemikálie a oceľ). Procesné a materiálové inovácie ako také majú teda katalytický účinok na inovácie v EÚ.

—

ETP sa už venujú sociálnym výzvam. Pokrývajú oblasť, ktorá má zásadný vplyv na spoločnosť, pokiaľ ide o rast a pracovné miesta vytvárajúce pridanú hodnotu. ETP sú odpoveďou na hlavné politické otázky (ekologické hospodárstvo, suroviny a účinné využívanie zdrojov).

—

Niektoré ETP vytvorili vo všetkých krajinách EÚ národné a regionálne technologické platformy.

—

Vzdelávaniu sa platformy venujú ako strategickému prvku.

—

Používa sa už niekoľko vykonávacích nástrojov (napr. verejno-súkromné partnerstvá, zoskupenia atď.), ktoré pochádzajú z jestvujúcich ETP.

—

ETP by mali zmýšľať strategicky a predísť tomu, aby sa stali úzko zameranou lobistickou skupinou a stratili sústredenosť. ETP môžu byť nepriaznivo ovplyvnené zdvojovaním alebo prílišnou roztrieštenosťou činnosti.

—

V niektorých prípadoch veľké subjekty dominujú činnosti ETP.

—

Nie je jednoduché rozoznať konečné aplikácie a inovácie a priradiť ich jednotlivým ETP:

—

Je potrebné väčšie úsilie o vytvorenie viacodvetvovej perspektívy, v ktorej sa zladia záujmy a interakcia jednotlivých subjektov.

—

ETP by mali zlepšiť svoju komunikáciu a šírenie výsledkov.

—

ETP sú kľúčové na oživenie priemyselnej politiky EÚ. Príslušné národné a regionálne technologické platformy sú odrazom štruktúry ETP v členských štátoch a zlepšujú ich koordináciu a účinnosť. Koordinácia a harmonizácia európskych, národných a regionálnych programov výskumu a inovácií by sa mala zlepšiť v spolupráci s ETP.

—

Pokiaľ ide o spoločenské výzvy, nadobudne riešiteľská úloha ETP väčší význam vzhľadom na zlepšenú stratégiu podpory inovácií popri podpore výskumu.

—

Boli stanovené konkrétne priority na podnietenie inovácií v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej aj súkromnej sféry: účinnosť využívania zdrojov a energie v spracovateľskom priemysle (SPIRE), verejno-súkromné partnerstvo v bioodvetví, európske inovačné partnerstvo v oblasti vody a v oblasti surovín, iniciatíva „inteligentné mestá“ (spolu s plánom SET a iniciatívou EMIRI).

—

ETP žiadajú od Európskej komisie, aby sa na podnecovanie spolupráce v hodnotovom reťazci a zvýšenie snáh o zjednodušenie viac využívala koordinačná podpora. Najväčším príspevkom k práci ETP by bolo zlepšenie medzinárodnej spolupráce, ktorou sa získajú najnovšie odborné poznatky z celého sveta v záujme využívania a komercializácie v EÚ.

—

ETP by mali inovačné nástroje na strane dopytu spojiť s doplňujúcou výskumnou činnosťou, aby sa urýchlilo uvádzanie na trh.

—

ETP by mohli zvýšiť povedomie o význame rozličných priemyselných výrobných procesov pri zachovávaní prosperity a blahobytu v Európe.

—

V oblasti pôsobnosti ETP by sa malo zachovať vzdelávanie, príprava a školenia zamerané na ľudí.

—

ETP sa sťažujú na nedostatok finančných zdrojov na prevádzkovanie platforiem.

—

ETP môžu byť postihnuté úpadkom priemyslu EÚ. Priemyselné odvetvia v EÚ strácajú svoje vedúce postavenie vo svete, v porovnaní s ostatným svetom v EÚ vo všeobecnosti trpia malou ochotou podstupovať riziko a nedostatkom podnikateľského uznania.

—

Efektívnejšie uplatňované zjednodušenie regulačného rámca EÚ (vrátane účasti na projektoch EÚ), zvýšené úsilie o zmenšenie roztrieštenosti iniciatív inštitúcií a konkurencie medzi nimi, lepšie koordinovaná politika a do budúcnosti väčšia viditeľnosť na úrovni inštitúcií by mohli zvýšiť efektívnosť ETP.

—

Výrobné procesy a s výrobou súvisiaca výskumno-inovačná činnosť strácajú spoločenskú príťažlivosť verejnosti a najmä mladých ľudí. Je to aj dôsledok presunu výrobných činností mimo Európy.

—

upevní postavenie EÚ vo vede,

—

upevní vedúce priemyselné postavenie v inováciách, k čomu patria veľké investície do kľúčových technológií, väčšia dostupnosť kapitálu a podpora malých a stredných podnikov,

—

pomôže riešiť hlavné obavy, ktoré majú všetci Európania v takých oblastiach, ako sú zmeny podnebia, rozvoj udržateľnej dopravy a mobility.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/17

1.1

Vo svete dochádza k rýchlym geopolitickým zmenám. Dominantné postavenie západného sveta je ohrozené z hospodárskeho aj politického hľadiska. Zatiaľ čo rozpočty na obranu sa v Európskej únii znižujú, v Číne, Indii, Brazílii, Rusku a ďalších krajinách sa výdavky na obranu zvyšujú. EHSV preto vyzýva Radu a Komisiu, aby celkovo vyhodnotili aspekty určujúce postavenie a úlohu EÚ vo svete, na základe čoho by bolo možné presvedčivo aktualizovať európsku zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku.

1.2

Obranná politika sa formuluje na základe strategických záujmov, pociťovaných hrozieb a politických cieľov jednotlivých krajín, ktoré sa v Európe definujú na národnej úrovni. Zastarané prístupy vedú zjavne k čoraz väčšej roztrieštenosti, vzniku rozdielov, nadmernej kapacite a nedostatočnej interoperabilite európskeho obranného potenciálu. Argumenty v prospech zlepšenia sú nespochybniteľné; je to len otázka politickej vôle. O tom sa veľmi presvedčivo hovorilo už v roku 1986 (1). Súčasná situácia je však z politického, hospodárskeho aj obranného hľadiska oveľa naliehavejšia. EHSV vyzýva Radu, aby sa seriózne venovala otázke protiraketového obranného štítu EÚ.

1.3

Obranná a bezpečnostná politika by mala zvýšiť sebadôveru EÚ a členských štátov. Mala by vzbudzovať dôveru spoločnosti a širokej verejnosti, dobre vybavených vojakov, podnikov a pracovníkov odvetvia obrany. Občania EÚ majú právo na náležitú ochranu. Čoraz naliehavejšie sú potrebné primerané zbrane, ktoré by Európe zaručili bezpečnú budúcnosť. Preto je súčasná samostatná činnosť jednotlivých členských štátov úplne nedostatočná a vedie k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov.

1.4

Vzhľadom na politiku a súčasný postup USA a iných (rozvíjajúcich sa) svetových aktérov, ako aj na výlučnú zodpovednosť vlád za ochranu svojich občanov a poskytovanie bezpečnosti, EHSV zdôrazňuje, že v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) (2) je potrebné definovať strategické záujmy Európy. V konečnom dôsledku sa trojuholník, ktorý tvoria zahraničné veci a bezpečnosť, obrana a priemyselná kapacita, nedá rozdeliť. Je oporou postavenia Európy vo svete, jej hospodárskych a politických záujmov, ako aj jej hodnôt (ľudské práva či demokracia). Do tejto problematiky by mala byť priamo zapojená Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

1.5

EHSV zdôrazňuje, že ak si chce Európa udržať prosperujúci bezpečnostný a obranný priemysel pri vytváraní kritického množstva z hľadiska efektívnosti a rentability, je potrebná radikálna zmena zmýšľania a politiky. Výsledkom musí byť stabilná a predvídateľná budúcnosť ozbrojených síl, ktorá bude zodpovedať postaveniu Európy v hospodárskej a technologickej oblasti. Vzhľadom na veľké rozdiely medzi členskými štátmi spočíva hlavná zodpovednosť v tejto oblasti na členských štátoch s najväčšou výrobou.

1.6

Podľa názoru EHSV existujú závažné argumenty hovoriace v prospech zlepšenia plánovania a dôslednej koordinácie na európskej úrovni:

1.7

Okrem činnosti Európskej obrannej agentúry (EDA) a obranného balíka z roku 2007 (3) EHSV požaduje vhodne koncipovanú európsku priemyselnú politiku pre odvetvie obrany s jeho osobitými charakteristikami, ako sú vládne požiadavky a verejné financovanie. V rámci stratégie Európa 2020 musia byť základom tejto priemyselnej politiky spoločné právomoci jednotlivých štátov a EÚ (pričom EDA a Komisia budú plnohodnotnými partnermi), konzultácie s obranným priemyslom a ďalšími subjektmi, napríklad sociálnymi partnermi, a tiež potreba dobre organizovaného sociálneho dialógu.

1.8

Politiky a finančné prostriedky EÚ by mali prepojiť úroveň EÚ s národnými investíciami, čo by viedlo k zníženiu roztrieštenosti a duplicity verejných výdavkov, zvýšeniu kvality a interoperability.

1.9

Moderný výskum a vývoj má kľúčový význam pre vývoj nesmierne potrebnej vojenskej výzbroje novej generácie. Takýto výskum a vývoj nemôže byť nikdy výlučnou záležitosťou samotného priemyslu. Hlavnú zodpovednosť majú v tejto súvislosti vlády. V dôsledku toho je výskum a vývoj veľmi ohrozený súčasným krátením rozpočtov. Rada a zainteresované strany by mali bezodkladne vypracovať a čo najskôr spustiť programy, ktoré by európskemu priemyslu pomohli riešiť problém nežiaducej závislosti od zahraničia. Nevyhnutné sú technológie umožňujúce „dvojaké použitie“. Program EÚ pre výskum a vývoj by mal zohrávať podpornú úlohu. Mal by zabezpečiť účinnú cezhraničnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.

1.10

Ďalšie posilňovanie technologickej a priemyselnej základne európskej obrany musí by v čo najväčšej miere plánované. Na to sú potrebné adekvátne opatrenia na úrovni EÚ (4).

1.11

Medzi Komisiou, EDA a ďalšími zainteresovanými stranami na úrovni EÚ je potrebná užšia spolupráca. Nový záväzok predsedu Barrosa (5), podpredsedu Tajaniho, člena Komisie Barniera, ako aj zriadenie pracovnej skupiny pre obranu prichádzajú v pravý čas. EHSV tiež víta uznesenie Európskeho parlamentu z decembra 2011 zamerané na budúcnosť európskej obrany a široké spektrum súvisiacich otázok (6).

1.12

EHSV v rovnakom duchu a vzhľadom na zvýšenie iniciatívy pracovnej skupiny Európskej komisie pre obranu vyzýva Komisiu, aby verejne nastolila tieto otázky. Komisia by tiež mala zvážiť poskytnutie čiastočných odpovedí primeraných zisteniam, ktoré vyplývajú z rozdielnych priemyselných a technologických kapacít jednotlivých členských štátov, ako aj z rozdielnych úrovní investícií do výskumu a obrany vo všeobecnosti.

2.1

V článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Článok 42 ods. 3 ďalej stanovuje, že členské štáty dávajú Únii k dispozícii civilné a vojenské spôsobilosti na uskutočňovanie tejto politiky. Európska obranná agentúra (EDA) sa od roku 2005 usiluje o posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany a zabezpečenie lepšieho vybavenia pre vojakov. Dosiahnutý pokrok je však veľmi obmedzený.

2.2

Hlavnými prioritami sú v súčasnosti dobudovanie vnútorného trhu a účinná finančná koordinácia. Stratégia Európa 2020 oba uvedené ciele dôrazne podporuje. Tento výrazný krok vpred by sa mal zároveň stať inšpiráciou na podniknutie ďalších krokov v oblasti európskej obrany.

2.3

V odvetví obrany sa však situácia nevyvíja týmto smerom. Zdalo sa, že vojenský pakt, ktorý v roku 1998 uzavreli Francúzsko a Spojené kráľovstvo, prinesie zmenu zmýšľania a bude znamenať nový začiatok. V rovnakom duchu blízkej spolupráce v oblasti obrany bola v roku 2003 založená akciová spoločnosť European Aeronautic Defense and Space Company – EADS. Žiadna ďalšia konsolidácia však nenasledovala. Dôležitou je však skutočnosť, že tzv. krajiny LoI (skupina krajín s najväčšou výrobnou kapacitou, t. j. Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko a Švédsko) napriek predchádzajúcim zámerom doteraz nepredložili žiadny prijateľný návrh na racionalizáciu či konsolidáciu.

2.4

Stagnácia viedla k tomu, že jednotlivé štáty začali túto otázku riešiť na vnútroštátnej úrovni a dôraz sa kládol na národnú produkciu, čiže do určitej miery je zjavný návrat na úroveň jednotlivých štátov. Všetky priemyselné podniky so sídlom v Európe sa zameriavajú na vývozné trhy. Ani vlády, ani priemyselní partneri nemajú žiadnu strategickú koncepciu.

2.5

Medzičasom sa objavili nové výzvy, ktoré budú čoraz viac ovplyvňovať potenciálne trhy. Obrovskou výzvou je rozvoj zbrojárstva v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Výrazný pokrok dosahujú Brazília, Rusko, India a Čína (tzv. krajiny BRIC), ako aj ďalšie menšie krajiny. Podľa odhadov by sa rozpočet Číny na obranu mal do roku 2015 zvýšiť zo súčasných 120 miliárd EUR na 250 miliárd EUR. Výrazné zvýšenie rozpočtu na obranu do roku 2015 oznámilo aj Rusko. USA vynakladajú na obranu vyše dvojnásobku celkového európskeho rozpočtu: 450 miliárd EUR oproti 204 miliardám EUR v roku 2007, pričom európsky rozpočet sa odvtedy stále znižuje. Celkový európsky rozpočet na výskum a vývoj predstavuje nanajvýš 20 % amerického rozpočtu. Na pracovnú silu sa vynakladá 50 % európskeho rozpočtu na obranu, pričom v USA je to iba 25 %. Európa má v ozbrojených zložkách viac ľudí, sú však oveľa slabšie vybavení. Situácia vo svete už nikdy nebude taká ako v minulosti. Čas nehrá v náš prospech.

2.6

Počas uplynulých desaťročí mnohé štúdie presadzovali názor, že obranný priemysel by sa mal prispôsobiť svetovému trhu. Všetky štúdie zdôrazňujú pretrvávajúce nedostatky, pretože sa ukázalo, že trhy v oblasti obrany sú veľmi nedokonalé a väčšina štátov naďalej podporuje svoj „vlastný“ obranný priemysel. Cieľom pokusov o zlepšenie trhov, ako bol napríklad obranný balík EÚ z roku 2007, je odstrániť niektoré nedostatky trhu a zosúladiť odlišné vnútroštátne postupy.

2.7

Táto problematika je zložitá, a to čiastočne v dôsledku veľmi dlhej doby medzi štádiom návrhu produktov a ich uvedením do prevádzky. EHSV sa preto domnieva, že táto otázka by sa dala vhodnejšie prediskutovať prostredníctvom širšieho prístupu, ktorý by nebral do úvahy len obranné hľadisko, ale zohľadňoval by aj technologické, hospodárske a sociálne aspekty.

2.8

Zásadným problémom je odlišnosť strategických koncepcií krajín s významným zbrojárskym priemyslom, najmä pokiaľ ide o definíciu „základných bezpečnostných záujmov členského štátu“ a tiež vzťah medzi národnou bezpečnosťou a vývoznými trhmi. Niektoré menšie krajiny majú primerane rozvinutý priemysel, zatiaľ čo v iných krajinách výroba v tomto odvetví prakticky neexistuje. Prístupy jednotlivých krajín sa zjavne líšia v závislosti od ich potrieb a potenciálu. Výsledkom je roztrieštenosť a nesúrodá vízia obranného priemyslu. V rámci operácií, ako bola napríklad operácia v Líbyi, sa až veľmi zreteľne prejavujú čoraz väčšie nedostatky dostupných zbraňových systémov. Túto skutočnosť treba uznať a dôsledky podrobiť analýze.

2.9

Tento vývoj situácie sa týka tak investícií, ako aj zamestnanosti. Obranný priemysel je odvetvím špičkových technológií, ktoré priamo zamestnáva 600 000 kvalifikovaných osôb a nepriamo ďalšie dva milióny ľudí. Existuje znepokojujúci tlak na ďalšie krátenie prostriedkov. Výrobné miesta sú často výrazne koncentrované v jednotlivých regiónoch a mohli by sa stať centrami excelencie, avšak čelia riziku, že ich postihne škrtanie financií. Prípadná reorganizácia a krátenie finančných prostriedkov neplánovaným a nesystémovým spôsobom budú mať na tieto závody veľmi negatívny dosah.

2.10

Jednou z prvoradých otázok, ktorými sa jednotlivé vlády zaoberajú, je samozrejme súčasný stav zamestnanosti. To môže tiež brzdiť vypracovanie spoločnej vízie, ktorá je potrebná na riešenie sociálnych dôsledkov upadajúceho odvetvia obrany, vrátane úbytku odborných poznatkov a jeho dosahov na ľudský kapitál. Naproti tomu spoločná vízia podporí rovnomerné vytváranie pracovných príležitostí a zabráni riziku, že vysoko špecializovaní výskumní, technickí a vedeckí pracovníci budú odchádzať do krajín mimo EÚ, čo je v rozpore s cieľmi, ktorých dosiahnutie si EÚ stanovila v stratégii Európa 2020.

2.11

Prístupy EÚ a medzivládny rámec môžu a aj by mali mať rovnaké smerovanie. Kým bude prevažovať suverenita členských štátov, akýkoľvek spoločný rámec prinesie iba obmedzené výsledky a len nepatrné zlepšenia, pokiaľ ide o nadmernú kapacitu, prekrývanie a roztrieštenosť. Rozpory medzi koncepciou národnej suverenity na jednej strane a finančnými, technologickými, hospodárskymi a sociálnymi potrebami na strane druhej sú zjavné.

2.12

Je preto znepokojujúce, že cieľ „združovania a spoločného využívania“, t. j. organizácie európskej vzájomnej závislosti, nebol stanovený prostredníctvom spoločnej stratégie. Napriek značnému všeobecnému povedomiu o zmene medzinárodnej situácie tlak zvonku zjavne ešte stále nie je dostatočne silný na to, aby sa presadilo uplatňovanie spoločného prístupu a vypracovanie spoločných riešení. Je však pozoruhodné, že európske krajiny sú pri verejnom obstarávaní v oblasti obrany stále ochotné byť aj naďalej závislé od USA, namiesto toho, aby nakupovali v Európe.

2.13

Ak si chce Európa udržať prosperujúci bezpečnostný a obranný priemysel, ktorý bude schopný vyvíjať a vyrábať špičkové systémy, a zaistiť si tak vlastnú bezpečnosť, bude potrebná radikálna zmena zmýšľania a politiky. Ďalšie vyčkávanie by urýchlilo pokles kapacít pod úroveň, odkiaľ by sa EÚ v najdôležitejších oblastiach dostávala späť na vrchol len s ťažkosťami. Bolo by to zložitejšie aj preto, že znižovanie výdavkov na výskum a vývoj by malo priamy dosah na celú generáciu výskumných pracovníkov a kvalifikovaných zamestnancov. Ak sa to Európe nepodarí, podniky a pracovné miesta môžu zaniknúť, know-how sa môže vytratiť a Európa bude vydaná na milosť ostatným. Je potrebné, aby si tí, ktorým záleží na Európe a jej bezpečnosti, uvedomili, že situácia je naliehavá a že je nevyhnutné prijať opatrenia.

3.1

Zmluva o Európskej únii správne zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Účinná zahraničná politika musí stavať na presvedčivých obranných kapacitách. Primerané obranné kapacity zase musia byť navrhnuté a rozvíjané s ohľadom na pociťované hrozby a dohodnuté ciele vo veľmi zložitom a krehkom medzinárodnom kontexte.

3.2

Ústredným faktorom je postavenie a úloha EÚ vo svete v budúcnosti, pričom je potrebné zohľadniť náhle zmeny geopolitickej situácie, počas ktorých sa na svetovej scéne objavuje čoraz viac aktérov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa EHSV domnieva, že je najvyšší čas, aby európske krajiny postupovali spoločne. Minulé aj nedávne skúsenosti svedčia o tom, že v prípade ďalšieho uplatňovania tradičného prístupu hrozí, že Európa a členské štáty budú vytlačené do ústrania.

3.3

EHSV požaduje pre európske ozbrojené sily stabilnú a predvídateľnú budúcnosť, ktorá by zodpovedala súčasnému postaveniu Európy v hospodárskej a technologickej oblasti. Doba medzi štádiom návrhu systémov a ich uvedením do prevádzky je veľmi dlhá, preto je potrebné prijať rozhodnutia už v tomto roku.

3.4

Zo sociálneho a politického hľadiska EHSV zdôrazňuje štyri dôležité aspekty, ktoré sa týkajú potreby vytvorenia účinných európskych obranných kapacít:

3.5

Priebežne sa diskutuje o budúcnosti SBOP, hoci len zriedka sa uvádza tento názov. Mnohé prerokovávané témy, ako je používanie bojových jednotiek, nezhody v súvislosti so zriadením jedného operačného veliteľstva, financovanie misií SBOP EÚ, získavanie príspevkov na tieto misie a výzvy na preskúmanie európskej bezpečnostnej stratégie, sa v skutočnosti týkajú SBOP, avšak názov tejto politiky sa nezmieňuje. Zmena tohto prístupu by bola krokom vpred. Okrem toho by sa v rámci všetkých diskusií o týchto dôležitých otázkach mali zohľadniť aj dôsledky prijatia (alebo neprijatia) rozhodnutí pre priemysel. Preukáže sa tým aj silné prepojenie medzi priemyselnými kapacitami a uplatňovaním SBOP. Hlavnú zodpovednosť majú v tejto súvislosti vlády.

3.6

Zásadný význam má transatlantické partnerstvo a NATO. Američania už dlhý čas ostro kritizujú prístup Európanov k plneniu ich obranných povinností v rámci severoatlantickej aliancie. Na oboch stranách Atlantického oceánu sa neustále požaduje vybudovanie „európskeho piliera“ v štruktúrach NATO. Doteraz sa však nič také nestalo.

3.7

Absencia patričného „európskeho piliera“ má hlboké politické korene. V Európe je stále nedostatok politickej vôle definovať európske „strategické“ záujmy, či spoločné kľúčové vojenské kapacity. Naproti tomu v USA a ďalších krajinách sa uplatňuje koncepcia strategických činností, do ktorej je zahrnutý výskum a všetky odvetvia prispievajúce k celkovej bezpečnosti občanov týchto krajín, či už ide o civilné obyvateľstvo alebo príslušníkov ozbrojených síl.

3.8

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že pri budovaní „európskeho piliera“ by sa prílišná závislosť európskych vojenských kapacít od USA mala nahradiť vyváženejším vzťahom. Súbežne s nesmierne potrebnou diskusiou o spoločných európskych strategických záujmoch, ktorá je vo výlučnej právomoci vlád, by sa malo čo najskôr začať systematické plánovanie prostredníctvom spolupráce medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi a obranným priemyslom, ako aj postupné prehodnotenie zvyku členských štátov automaticky nakupovať výrobky voľne dostupné na trhu v USA.

3.9

Zlepšenie podmienok priemyselnej spolupráce s odvetviami v USA na rovnocennejšom základe bude prínosné z priemyselného aj finančného hľadiska.

4.1

Medzi zahraničnou a obrannou/bezpečnostnou politikou a obranným priemyslom existuje blízky vzťah. Napriek privatizácii majú vlády na obranný priemysel veľký vplyv, a to ako zákazník, regulačný orgán a vydavateľ povolení na vývoz.

4.2

Obranný priemysel má v rámci vývozných trhov značný manévrovací priestor. Je to čiastočne v dôsledku privatizácie a čiastočne vďaka vládnej podpore: hospodárska kríza spôsobila, že niektorí ministri obrany boli výslovne poverení podporou vývozu. Kríza však odvetvie obrany núti, aby vývoz považovalo za ústredný prvok svojho obchodného modelu. Rok 2011 bol pre európske odvetvia v priemere veľmi ziskový. Podniky sú tiež pomerne úspešné vo vývoji výrobkov na „dvojaké použitie“.

4.3

Svetové mocnosti ako Čína, India a Brazília majú v oblasti zahraničnej politiky svoje vlastné ambície, ktoré sa prejavujú zvyšovaním rozpočtu na obranu. V súčasnosti sa to chápe ako vytváranie príležitostí pre európsky vývoz. Ako dlho to však bude trvať? Odvetviu sa stále slušne darí, ale jeho výkonnosť sa vo veľkej miere opiera o investície spred 20 až 25 rokov. Ďalší pokles alebo stagnácia investícií v súčasnej dobe by mali už v blízkej budúcnosti nezvratné dôsledky.

4.4

Okrem toho sa dá realisticky očakávať, že rozvíjajúce sa mocnosti začnú budovať svoj vlastný priemysel nezávisle od priemyslu západného sveta a že následne budú ako budúci konkurenti Európy na trhoch tretích krajín čoraz viac blokovať dovoz zo západných krajín alebo ho podmieňovať splnením určitých požiadaviek.

4.5

V súčasnosti sa v Európe neplánujú začať žiadne nové významné programy a táto skutočnosť bude mať bezpochyby dosah na úspešnosť budúceho vývozu. Navyše už dlhší čas žiadna kľúčová rozvíjajúca sa krajina neprejavila záujem o výraznejší presun technológií a výroby na svoje územie.

4.6

Jednorazové vývozné zmluvy sa budú s veľkou pravdepodobnosťou používať na kopírovanie technológií z odvetví západných krajín. Alternatívou k blokovaniu dovozu by pre ne mohlo byť budovanie výrobných (a vývojových) kapacít v príslušných krajinách. V súčasnosti sa z veľkej časti len uvažuje nad otázkou, do akej miery by takýto vývoj situácie ovplyvnil závody a pracovné príležitosti v Európe. Z dlhodobejšieho hľadiska je pravdepodobné, že postavenie európskeho priemyslu budú oslabovať rozvíjajúce sa mocnosti. Zdokonalenie technológií a nárast výroby v týchto krajinách bude mať dosah aj na (potenciálne) európske vývozné trhy v iných krajinách mimo EÚ. Vyostrí sa konkurencia výrobkov aj cien.

4.7

Vzhľadom na dlhé lehoty potrebné na vývoj a výrobu a tiež vzhľadom na technologické investície a priebežné inovácie Európa potrebuje cielenú koordináciu na zabezpečenie moderného a sebestačného obranného priemyslu. Keďže veľkosť trhu určujú predovšetkým hranice jednotlivých štátov, obranný priemysel sa takmer automaticky nachádza pod hranicou kritického množstva, dokonca aj vo veľkých členských štátoch. Vývoz do krajín mimo EÚ môže túto situáciu do určitej miery zmierniť, avšak budúcnosť je neistá, pretože trhové podmienky sú často veľmi nestabilné.

4.8

Sústavné znižovanie rozpočtov, ktoré v súčasnej situácii predstavuje značné obmedzenia, by malo byť varovným signálom. Má dosah na rozpočty určené na investície a obstarávanie, a to predovšetkým v prípade, ak sa náklady na prevádzku a údržbu nemenia alebo sa v dôsledku prebiehajúcich vojenských operácií (napríklad v Afganistane, Líbyi, operácie proti pirátom atď.) zvyšujú.

4.9

Výsledkom je odkladanie či dokonca rušenie investícií, ktoré majú pre priemysel zásadný význam, pretože zabezpečujú udržiavanie a obnovu výrobných a vývojových kapacít. Navyše samotné odvetvie bude v náročnom období menej schopné investovať do tohto udržania činnosti, či do nových aktivít. Potrebné investície možno zabezpečiť len prostredníctvom zosúladenej spolupráce.

4.10

EHSV sa zasadzuje za dobre naplánovanú európsku priemyselnú politiku pre odvetvie obrany, a to od navrhovania systémov až po prevádzkovú fázu. Ide o špecifickú priemyselnú politiku, ktorá už zo svojej podstaty predstavuje verejný trh: výskum a vývoj musia byť financované z prostriedkov nad rámec počiatočného kapitálu, a to pre neziskové počiatočné marže a osobitné vládne požiadavky. Je potrebné identifikovať kľúčové európske priemyselné kapacity, ako aj investičné politiky na podporu zvýšenia európskej výroby. Vzhľadom na to, že žiadna krajina nemá dostatočné zdroje na to, aby financovala zbrane „novej generácie“, je potrebné prepojiť národné a európske ciele, ako aj národné a európske zdroje, a to z finančného aj priemyselného hľadiska. Riadenie by sa malo zakladať na spoločných právomociach EÚ a jednotlivých štátov v súlade so schválenou stratégiou Európa 2020. To je tiež účinnou možnosťou zlepšenia koordinácie medzi európskymi inštitúciami a v rámci Komisie, ktorá ešte vždy funguje hlboko pod hranicou svojich možností. V tejto súvislosti by mohla cennú pomoc poskytnúť pracovná skupina, ktorá čoskoro začne fungovať ako platforma (Komisia, EDA, ESVČ) na diskusiu o prioritách, kapacitách a nedostatkoch.

4.11

Ústrednou témou je výskum a vývoj. Obranný priemysel je priemyselnou činnosťou, ktorá využíva špičkové technológie a vyžaduje vysokú úroveň znalostí, potrebnú aj na plnohodnotný vývoj prototypov. Výskum a vývoj nie sú takmer nikdy výlučnou záležitosťou samotného priemyslu. Vývoj a životné cykly systémov sú skrátka príliš dlhé a finančný dosah príliš veľký na to, aby priemysel mohol niesť všetky finančné riziká. Doterajšie skúsenosti ukázali, že všetky úspešné programy realizovali vlády a priemysel spoločne.

4.12

Veľmi vysoké percento prostriedkov na výskum a vývoj v oblasti obrany vo svete poskytujú vlády, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom nákupov. Nie je prekvapením, že obranný priemysel sa vzhľadom na povahu svojich výrobkov zvyčajne vyhýba prílišnému finančnému riziku. Vládne škrty môžu obzvlášť ohroziť výskum a vývoj v oblasti obrany.

4.13

Na výskum, technológie a vývoj je preto okrem priemyselnej konsolidácie potrebný dostatok finančných prostriedkov a spoločne využívaných kapacít, na ktorých sa dohodnú členské štáty, Komisia a priemysel. Investície do obrany si vyžadujú vysokú mieru financovania výskumu, vývoja a technologických projektov. Navyše musí byť zabezpečený prístup ku kľúčovým technológiám. Ak by kľúčové vývojové a výrobné technológie prestali byť prístupné v dôsledku obmedzení vývozu zavedených tretími stranami, bolo by vážne ohrozené dosahovanie európskych cieľov v oblasti bezpečnosti.

4.14

Vzhľadom na pokrok dosiahnutý nezávislou vedou a technológiou v mnohých oblastiach zohráva výskum a vývoj uskutočňovaný mimo obranných organizácií čoraz dôležitejšiu úlohu. O tom, či sa výskum a vývoj môže označiť za „obranný“ alebo „civilný“, sa často rozhodne až v posledných fázach vývoja na základe konečného uplatnenia výsledkov. Výskum a vývoj týkajúci sa „dvojakého použitia“ má pre obranné aplikácie, ako sú napríklad IT, čoraz väčší význam. Je preto prvoradé, aby európska obranná priemyselná a technologická základňa (EDTIB) podporovala výskum a vývoj zameraný na „dvojaké použitie“, a to najmä preto, lebo umožňuje financovanie zo zdrojov mimo obranných spoločenstiev.

4.15

Na verejnom financovaní výskumu a vývoja na úrovni EÚ by sa mali dohodnúť členské štáty. To sa dá uskutočniť prostredníctvom budúceho 8. rámcového programu alebo samostatného fondu, podľa možnosti pomocou balíkov zahrňujúcich oblasti pokročilého výskumu, ako sú napríklad nanotechnológie a umelá inteligencia. Vzhľadom na vzťah medzi obranným priemyslom a verejným sektorom je potrebné naplánovať osobitné postupy.

4.16

Významnú úlohu by podľa európskej rámcovej spolupráce mali zohrávať EDA a Komisia, a to aj preto, aby sa predišlo každodennému politickému zasahovaniu. EDA by malo byť umožnené, aby v plnom rozsahu zohrávala svoju úlohu, ako to stanovuje Lisabonská zmluva (7).

4.17

Kľúčový význam pre priemyselný a výskumno-vývojový program v oblasti obrany má vhodná pracovná sila s kvalifikáciou, ktorú vyžaduje súčasná doba (8). To je ďalším závažným argumentom v prospech zavedenia stabilného výskumno-vývojového a priemyselného rámca namiesto neorganizovanej reštrukturalizácie. Treba mať na pamäti, že pracovná sila v obrannom priemysle predstavuje základ výstavby budúcich obranných kapacít. Konzultácie a komunikácia s podnikmi, výskumno-vývojovými ústavmi, vysokými školami, vojenskými organizáciami a zainteresovanými odborovými zväzmi musia pomôcť zabezpečiť, aby prebiehajúca reštrukturalizácia a na budúcnosť zameraná výroba zbraní v Európe boli náležite zorganizované.

4.18

Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia je potrebné riešiť problém prekrývania sa a neúčinnosti. Kontrolovaná konsolidácia nemusí nevyhnutne znamenať výstavbu veľkých spoločností. Ide o vytvorenie dostatočného kritického množstva a kvality podľa medzinárodných noriem, ktoré zabezpečujú konkurencieschopné postavenie na domácich trhoch aj v tretích krajinách. Je čoraz potrebnejšie, aby vlády, príslušní aktéri EÚ a priemyselné podniky koordinovali plánovanie projektov na európskej úrovni.

4.19

Rozdiely vo veľkosti a výkonnosti odvetví sú skutočnosťou. Pokiaľ ide o priemyselný význam, členské štáty navzájom veľmi líšia. Podľa dohody medzi zúčastnenými krajinami by sa malo zabezpečiť, aby sa do významných projektov zapojili aj priemyselné odvetvia v krajinách mimo tzv. skupiny LoI (t. j. mimo hlavných producentských krajín). Tento prístup je nielen politicky žiaduci, ale zároveň podporuje prínosné vzťahy medzi veľkými a menšími spoločnosťami, ako aj výskumnými ústavmi. Ako dodávatelia by MSP mali úspešne prispievať k sofistikovaným špecializačným reťazcom.

4.20

Osobitnú pozornosť treba venovať pociťovanej zraniteľnosti v krajinách strednej Európy, a to vzhľadom na ich exponovanú zemepisnú polohu. Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa občania týchto krajín cítili dobre chránení a je tiež žiaduce, aby sa v plnom rozsahu využili špecifické odborné poznatky v oblasti obrany, EHSV zdôrazňuje, že do prebiehajúcich a budúcich projektov v oblasti obrany je potrebné náležite začleniť poznatky a zručnosti, ktoré sú k dispozícii v krajinách strednej Európy.

4.21

Integrovaný európsky trh s výrobkami obranného priemyslu by umožnil väčšiu stabilizáciu domáceho trhu. Okrem prepojenia existujúcich národných trhov by európsky trh podporil harmonizáciu či dokonca štandardizáciu požiadaviek a pravidiel obstarávania medzi rôznymi členskými štátmi. Väčšia harmonizácia alebo štandardizácia by zároveň zlepšila finančné a hospodárske podmienky, čo by posilnilo konkurencieschopnosť európskych spoločností na celosvetovom trhu.

4.22

Európsky obranný trh by mal dosahovať kritické množstvá. V tejto súvislosti EHSV upozorňuje na negatívne dôsledky v prípade, ak budú členské štáty aj naďalej nakupovať výrobky voľne dostupné na trhu v zahraničí, najmä v USA. Po prvé, tento postup oslabuje výhody európskeho trhu pre priemysel. Ak by podniky nemohli predávať na trhoch tretích krajín, kde sa bude konkurencia (štátnych podnikov) vyostrovať, ceny za takéto výrobky obranného priemyslu by sa pre európskych zákazníkov následne zvýšili. Po druhé, európske krajiny, ktoré nakupujú výrobky voľne dostupné na trhu v USA, hradia náklady Američanov na technológie, ktoré sú zahrnuté v cene týchto výrobkov.

4.23

Vzhľadom na finančnú a medzinárodnú politickú perspektívu je nevyhnutné nastoliť zásadnú európsku diskusiu a vyvodiť z nej praktické závery. Ak nebudú všetky členské štáty ochotné zapojiť sa do spoločného rámca, mala by sa uplatňovať zásada „intenzívnejšej spolupráce“. Ukazuje sa, že väčšia integrácia a pozitívny prístup k nákupu európskych výrobkov je jediným spôsobom, ako sa priblížiť k veľkosti trhu porovnateľnej s veľkosťou trhu v USA. Bez efektívneho domáceho trhu sú namieste vážne pochybnosti, či európsky priemysel má nádej byť konkurencieschopný na celosvetovej úrovni.

5.1

Priemyselná štruktúra rôznych častí ozbrojených síl – pozemných, námorných, vzdušných – sa v jednotlivých krajinách podstatne líši. V niektorých oblastiach už žiadnu krajinu nemožno považovať za schopnú vyvíjať vlastnú výzbroj novej generácie.

5.2

V odvetví pozemného vojska je len obmedzený počet spoločností s rozsiahlou integráciou systémov schopných vyvíjať a vyrábať bojové tanky a ľahké vojenské vozidlá. Hlavní európski výrobcovia sídlia vo Francúzsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve. Jestvuje celý rad výrobcov podsystémov a ich subdodávateľov, medzi ktorými sú nedostatočne zastúpené podniky zo strednej Európy.

5.3

Mnohé krajiny rozvíjajú svoj „vlastný“ lodný priemysel, pričom sa v jednotlivých krajinách stavajú vojenské plavidlá, ktoré sa líšia veľkosťou aj zložitosťou. Vedúce postavenie majú krajiny LoI a Holandsko, a to aj v oblasti konštrukčných koncepcií a komplexných zariadení na výskum vojenských plavidiel, ktoré sa dosť odlišujú od vývoja v stavbe civilných lodí. Aj tu jestvuje celý rad výrobcov podsystémov a ich subdodávateľov.

5.4

Vojenské lietadlá sa vyvíjajú a vyrábajú iba v niekoľkých krajinách. Toto odvetvie je sústredené v malom počte zväčša nadnárodných spoločností, ktoré pôsobia v Európe aj mimo nej. Konkrétne sa sústreďuje hlavne v spoločnostiach EADS, BAE Systems, Dassault a Saab Aircraft. Pokročilý výskum aerodynamiky sa obmedzuje na niekoľko krajín.

5.5

Odvetvie elektroniky, vrátane ovládania, komunikácie a riadenia, ktoré je zastúpené takými spoločnosťami ako je Thales, BAE Systems a Finmeccanica, má pre obranu stále väčší význam. Pre Philips a Siemens, najväčšie európske skupiny pôsobiace v elektronickom priemysle je obrana menej dôležitá. V každom prípade je pre tieto podniky objem výroby špecifických elektronických prvkov, ako sú integrované obvody pre odvetvie obrany, príliš malý na to, aby sa dali nákladovo efektívne sériovo vyrábať. Zapojenie týchto veľkých priemyselných skupín však zdôrazňuje význam dvojakého použitia v tejto oblasti.

5.6

Pokiaľ ide o strelivo a výbušniny, počet priemyselných podnikov za posledné desaťročia klesal čiastočne pre ekologické obmedzenia. Požiadavky verejnej bezpečnosti tieto podniky nútia staršie výrobné závody buď presunúť inam, alebo ich jednoducho zavrieť.

5.7

Zásadná je dostupnosť kľúčových technológií, ktorá by sa mala podporovať spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou. To isté platí pri určitých materiáloch, ako sú uhlíkové vlákna alebo materiály na výrobu elektronických súčiastok.

5.8

Veľkou podporou môže byť obranný balík z roku 2007 schválený v roku 2009. Členské štáty mali urobiť transpozíciu smernice v lete 2011. Ešte stále je príliš skoro hodnotiť kladne alebo kriticky ich reťazový účinok pri vytváraní vnútorného trhu. Proces sa ešte neskončil a ešte stále treba čakať, ako sa podarí splniť cieľ presunu výrobkov určených na obranu v rámci EÚ a ako budú objasnené niektoré pojmy, napríklad pojem „základné bezpečnostné záujmy členského štátu“.

5.9

Článok 346 ZFEÚ ustanovuje výnimku z právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní pri ochrane základných záujmov bezpečnosti členského štátu. Táto všeobecná formulácia môže brániť vhodnému vývoju na trhu, hlavne v žiaducich dodávateľských reťazcoch. EHSV sa prihovára za konkrétnejší výklad článku 346, ktorý otvorí dostatok príležitostí pre európske riešenia a optimálne európske dodávateľské reťazce a zároveň prispeje k istote dodávok a podporí dostupnosť špeciálnych riešení v členských štátoch a nákladovú efektívnosť.

5.10

Bezpečnosť členského štátu pri poskytovaní informácií spôsobuje podobné problémy, ako sa uvádzajú v bode 5.9, a takisto ju treba preskúmať. Je tiež dôležitou a citlivou otázkou pri zapájaní európskych podnikov do obranných projektov v USA.

5.11

„Spoločné využívanie a združovanie“, vrátane spoločných vzdelávacích programov by malo byť programom zameraným na budúcnosť. Základnou podmienkou je, aby sa rozprávanie nahradilo konkrétnym plánovaním a cieleným prístupom s jasne určenými krokmi. Pokiaľ však chýba dohoda o obranných doktrínach, bude „spoločné využívanie a združovanie“ veľmi ťažké uskutočňovať v praxi.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/24

—

začleniť mužov do diskusie a komunikácie,

—

odstrániť stereotypy podľa pohlavia, najmä v oblasti vzdelávania a profesijnej dráhy,

—

podporiť vysokoškolské vzdelávanie, ktoré môže viesť k tomu, že ženy budú zakladať nové podniky,

—

zabezpečiť spravodlivý prístup k financovaniu a zdrojom za rovnakých podmienok, a

—

zlepšiť sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.

—

Európska sieť mentorov pre podnikateľky, ktorá odštartovala 15. novembra 2011 počas podujatia poľského predsedníctva. Táto sieť je jednou z iniciatív, ktoré boli navrhnuté v prehodnotení SBA v roku 2011 a posilňuje a dopĺňa činnosti zamerané na propagáciu, podporu a podnecovanie podnikania žien.

—

Európska sieť pre tvorcov politiky na propagáciu podnikania žien (European network for policy makers to promote women's entrepreneurship – WES).

—

Portál pre podnikanie žien (6).

—

odstránenie nezákonnej diskriminácie a obťažovania na základe pohlavia,

—

podporu rovnosti mužov a žien.

5.1.3.1

Vytvoriť v rámci Európskej komisie a príslušných ministerstiev členských štátov úrad pre európske ženy vlastniace podniky. Tento úrad by podľa možnosti nemal spadať pod ministerstvá zaoberajúce sa rovnosťou mužov a žien, aby bolo jasne rozlíšené medzi zodpovednosťou za hospodársku podnikateľskú činnosť a zodpovednosťou za otázky rovnosti mužov a žien. Tento úrad musí mať riadny mandát, stanovené ciele a pridelené zdroje. Na GR pre podnikanie sa v súčasnosti len 1 zamestnanec z 900 venuje podnikaniu žien v Európe!

5.1.3.2

Vymenovať v rámci Európskej komisie a ministerstiev pre podnikanie jednotlivých členských štátov riaditeľa/vyslanca či zástupcu na vysokej úrovni pre podniky riadené ženami, ktorého úlohou by bolo na úrovni všetkých ministerstiev zvyšovať informovanosť o hospodárskom prospechu, ktorý prináša väčšie podnecovanie žien, aby zakladali a rozvíjali podniky. Ich funkčné obdobie by malo byť časovo obmedzené (4 – 10 rokov, podľa hospodárstva a štruktúry financovania) a malo by mať jasne stanovené právomoci a špecifické ciele a zodpovednosť. Tento riaditeľ/vyslanec či zástupca na vysokej úrovni pre podniky riadené ženami by bol zodpovedný aj za propagáciu priemyselných a akademických smerov, ktoré vedú k rozšíreniu podnikania žien, ako napríklad výskum, veda, špičkové technológie, priamy predaj a rozvoj on-line a IT technológií.

5.1.3.3

Zberať nevyhnutné údaje, ktoré umožnia zmerať a kvantitatívne vyjadriť pridelenie prostriedkov pre ženy – podnikateľky, pretože práve prideľovanie prostriedkov je hlavným dôvodom, prečo ženy čelia v podnikaní diskriminácii, najmä v počiatočnej fáze zakladania podnikov. Podporovať výročné vypracovanie aktualizácie politiky a výskumu o podnikoch vlastnených ženami vo všetkých európskych regiónoch. Zlepšiť zber údajov rozdelených podľa pohlavia vo všetkých vládnych ministerstvách a agentúrach a prístup k týmto údajom. Je dôležité, aby GR pre podnikanie a ministerstvá pre hospodársky rozvoj v jednotlivých štátoch zrealizovali hodnotenie vplyvu jednotlivých pohlaví tak, že zozbierajú príslušné údaje, ktoré zahŕňajú počet žien – podnikateliek, počet podnikov, ktoré vlastnia ženy, počet zamestnancov v týchto podnikoch, prideľovanie zdrojov týmto podnikom a podnikateľom. Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že krajinám, ako sú Austrália, Kanada a USA, sa úspešne podarilo vďaka zberu a analýze týchto údajov zvýšiť počet podnikateliek.

5.1.3.4

Dôsledne vyžadovať uplatňovanie aktuálnych právnych predpisov týkajúcich sa rovnosti mužov a žien. Podľa aktuálnych štatistík dosiahla nezamestnanosť žien v Európe najvyššiu úroveň za 23 rokov. Na rekordnú úroveň sa vyšplhal aj počet mladých ľudí, vrátane mnohých absolventiek, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. Naďalej existujú rozdiely medzi platmi mužov a žien a ženy sú nedostatočne zastúpené v rozhodovacom procese v celej Európe. Je nevyhnutné, aby EÚ a členské štáty splnili svoju povinnosť v oblasti rovnosti mužov a žien a delili informácie podľa pohlavia, najmä pri štatistickom zbere údajov a prideľovaní zdrojov.

5.2.1.1

Keďže všetky aktivity týkajúce sa propagácie podnikania žien a podnikov vlastnených ženami sú zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska prínosom pre všetkých, treba nabádať mužov, aby sa zapojili do tejto diskusie a pochopili prínos propagácie činnosti žien ako podnikateliek. Príslušná komunikácia, siete a odborná príprava by mali zahŕňať obe pohlavia a sociálne zabezpečenie by malo zaistiť, že sa s celou spoločnosť zaobchádza rovnako.

5.2.1.2

Zabezpečiť dostupnosť podnikania pre všetkých tým, že sa zabezpečí, aby sa vo vzdelávaní na všetkých úrovniach odstránili stereotypy súvisiace s pohlavím, ako aj prispôsobil jazyk a pojmy, ktoré sa používajú v súvislosti s podnikateľmi. Súčasne treba zabezpečiť, aby podpora, ktorú v súčasnosti ponúkajú podnikateľom univerzity a inštitúcie ďalšieho vzdelávania, bola atraktívna a užitočná pre mladé ženy a preklenúť priepastný rozdiel v počte mladých mužov a mladých žien, ktorí rozbiehajú vlastný podnik.

5.2.1.3

Propagovať tradičné a menej tradičné kariérne možnosti pre ženy všetkých vekových skupín tak, aby sa neuprednostňovalo žiadne pohlavie. V Európe je množstvo vysoko kvalifikovaných žien s diplomom, mnoho z nich momentálne v dôsledku krízy nezamestnaných, ktoré nikdy nezvažovali možnosť založiť vlastný podnik.

5.2.1.4

Vytvoriť podnikateľské centrá zamerané na ženy, ktoré by poskytovali základné informácie o podnikoch, sieťach, umožňovali výmenu poznatkov, odbornú prípravu a mentorstvo. Tie v niektorých členských štátoch EÚ chýbajú a často nemajú dostatok zdrojov v rámci podnikateľských združení a obchodných komôr v celej EÚ. Tieto centrá, pokiaľ využívajú účelovo viazané zdroje, môžu byť veľmi účinné pri propagácii podnikania žien. Mnoho príkladov osvedčených postupov tohto druhu sa dá vidieť v Nemecku.

5.2.1.5

Zabezpečiť ženám, ktoré chcú založiť vlastný podnik alebo rozvíjať svoj výskum či inovácie podporu a prístup k informáciám, prostriedkom a zdrojom vo výskume, vede a technologickej oblasti.

5.2.1.6

Finančné inštitúcie by mali prehodnotiť možnosť poskytovať informácie o pôžičkách rozdelené podľa pohlavia. Existujú výskumy, ktorých výsledky naznačujú, že pôžičky poskytované ženám sú nižšie a často za omnoho vyššie úroky než pôžičky poskytované mužom (15).

5.2.1.7

Prehodnotiť ustanovenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia pre všetkých podnikateľov, ale predovšetkým praktické aspekty ustanovení pre ženy – podnikateľky počas tehotenstva a ako matky a osoby, ktorá sa stará o rodinu. Komisia vo svojom akčnom pláne Európska agenda pre podnikanie (16) upozorňuje na to, že je potrebné vytvoriť lepšie systémy sociálneho zabezpečenia, nezachádza však do detailov a nepredkladá žiadne príslušné návrhy.

5.2.1.8

Rozvíjať a zavádzať súbor opatrení týkajúcich sa verejnoprávnych médií v Európe, ktorý by tieto verejnoprávne médiá z členských štátov podnietil k tomu, aby sa zaviazali stanoviť si ciele v oblasti vyváženého mediálneho spravodajstva v oblasti podnikania, pokiaľ ide o mužov a ženy, teda v zásade dostať ženy zo stránok „pre ženy“ a dať ich do ekonomickej časti. Podľa výsledkov výskumov môže mediálne pokrytie výrazne a pozitívne ovplyvniť vnímanie žien ako podnikateliek a postoj spoločnosti k nim. Rozšírenie mediálneho spravodajstva o úspešné ženy – podnikateľky, ktoré môžu slúžiť ako príklad hodný nasledovania, by malo merateľný vplyv na spoločenský postoj k podnikaniu žien.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/29

1.1

Vo všetkých politikách EÚ je potrebné analyzovať, sledovať a zhodnocovať potenciál žien, ktoré pracujú a/alebo podnikajú v poľnohospodárskych a vidieckych oblastiach, pričom žiadna z týchto politík ich nesmie poškodzovať. To predstavuje základné predpoklady pre to, aby ženy mohli byť aktívnymi aktérmi rozvoja a inovácie a pomôcť celému sektoru nájsť východisko z krízy.

1.2

Rovnosť zaobchádzania, rovnosť príležitostí a opatrení na podporu postavenia žien musia byť zabezpečené v celej legislatíve a v programoch EÚ prostredníctvom účinného uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming), čo znamená, že sa musia zjednodušiť postupy prístupu k zdrojom a pravidelne sa musia kontrolovať dosahované výsledky.

1.3

Ženy musia byť zapájané do plánov rozvoja sektora na miestnej a regionálnej úrovni, čo predpokladá, že im musí byť umožnená účasť na projektoch, daná možnosť vyjadriť svoje potreby a skúsenosti (capacity building).

1.4

Vo vzájomnom pôsobení medzi univerzitami a výskumnými centrami a ženami sa musia preskúmať ich možnosti a potreby, musia sa poskytnúť vzdelávacie a technologické nástroje na podporu rozvoja podnikov vedených ženami, zlepšiť kvalita práce a života žien v poľnohospodárstve.

1.5

IKT (1) majú základný význam pre rozvoj a zlepšenie podmienok práce žien v poľnohospodárstve za predpokladu, že sú účinné, vhodne rozmiestnené na danom území, dostupné a cenovo prijateľné (širokopásmový internet). To môže vytvoriť aj pracovné príležitosti pre technikov IKT.

1.6

Ženské siete vytvorené pomocou kvalitných IKT umožnia rozvinúť kontakty, podporiť účasť žien, vzťahy medzi nimi a výmenu osvedčených postupov medzi ženami v EÚ a ženami v kandidátskych a tretích krajinách, čo bude prospešné pre medzinárodnú spoluprácu a obchod.

1.7

Odborná príprava musí byť zameraná na potreby a možnosti príslušných žien, ktorým možno prenechať šírenie informácií inovatívnym spôsobom (diskusné skupiny a samovzdelávanie, novinové články, osvetová činnosť vo vzdelávacích zariadeniach atď.).

1.8

Aby sa mohli ženy organizovať, zapájať a rozvíjať svoj potenciál, sú potrebné účinné, dostupné a flexibilné služby, ktoré by ich odbremenili od prác spojených so starostlivosťou. To platí pre zdravotníctvo, dopravu, poskytovanie úverov, distribúciu, marketing, starostlivosť o starých ľudí a deti, ale aj pre odvetvia sociálneho zabezpečenia poskytujúce zabezpečenie pre ženy, ktoré ho nemajú. Aj v tomto prípade sa vytvárajú pracovné príležitosti v oblasti príslušných služieb.

1.9

Všetky členské štáty EÚ by mali urobiť potrebné kroky k tomu, aby bol na účely zdravotného a sociálneho poistenia právne uznaný štatút vypomáhajúcich rodinných príslušníkov. Na úrovni EÚ by bolo potrebné definovať regulačný rámec pre spoločný nárok na toto poistenie napríklad formou štatútu ženy v poľnohospodárstve a na vidieku.

1.10

Ženy môžu prispieť k udržateľnosti poľnohospodárstva a územia, ak budú mať k dispozícii potrebné poznávacie a technologické nástroje (ekologické technológie, efektívne riadenie a využívanie zdrojov, výroba čistej energie). Pri vytváraní tohto typu inovatívnych a udržateľných podnikov je potrebný zrýchlený postup na zaručenie zjednodušeného prístupu k zdrojom (predovšetkým v rámci druhého piliera SPP).

1.11

Ženy môžu byť hnacou silou oživenia remeselnej výroby, produkcie kvalitných tradičných výrobkov a biologických výrobkov aj v rámci užšej spolupráce medzi producentkami a spotrebiteľkami, ktorú je potrebné preskúmať a zhodnotiť (ako v prípade krátkych dodávateľských reťazcov).

1.12

Reforma SPP a politické opatrenia na rozvoj vidieka musia pomôcť pri podpore práce a činnosti žien najmä prostredníctvom tematických programov pre ženy (druhý pilier).

1.13

Členské štáty, regióny, miestna správa a sociálni partneri nesú spoločnú zodpovednosť za podporu potenciálu žien žijúcich na vidieku, musia im zaručiť zákonné podmienky, zaviesť vhodný právny rámec a musia zabezpečiť, aby v ňom bola zaručená zásada rovnosti a zastúpenia oboch pohlaví v rámci ich vlastných interných štruktúr. Kladné príklady v jednotlivých členských štátoch by mali slúžiť ako podnet na to, aby boli ženy primerane zastúpené vo všetkých politických, hospodárskych a sociálnych grémiách v oblasti poľnohospodárstva a vidieka, ako to žiada aj Európsky parlament.

2.1

Potenciál, ktorý predstavujú ženy v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach je nedocenený: správa o SPP za rok 2010 (2) obsahuje odkazy na ženy len vo forme štatistiky Eurostat a správa o rozvoji vidieka za rok 2010 sa len zbežne zmieňuje o rozdiele v miere zamestnanosti (76 % mužov, 62 % žien (3)). Aj v zaujímavom rozhodnutí Rady z 20. februára 2006 o „Strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka“ (4) sa o ženách sa hovorí len v súvislosti s potrebou podporovať ich prístup k pracovným miestam.

2.2

Európsky parlament však vo svojom uznesení z roku 2011 o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach (5) presne vymenúva hlavné problémy, s ktorými sa stretávajú ženy, a naznačuje niektoré strategické možnosti ako ich podporiť v sociálnej a hospodárskej situácii, v ktorej sa nachádzajú. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje analýzu EP a súhlasí s jeho závermi a poukazuje tiež na niekoľko svojich stanovísk (6).

2.3

EHSV oceňuje návrh nariadenia Komisie so spoločnými ustanoveniami o štrukturálnych fondoch a sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (7), ako aj oznámenie o európskom partnerstve v oblasti inovácií v poľnohospodárstve (8): tieto texty obsahujú zaujímavé prvky, na základe ktorých možno dúfať, že inštitúcie budú venovať väčšiu pozornosť problematike rodovej rovnosti, a nádeja sa, že budú nasledovať zodpovedajúce rozhodnutia Rady.

2.4

EHSV výslovne oceňuje činnosť organizácií vidieckych žien a podobných sietí vo viacerých členských štátoch. Čiastočne sú samostatné a čiastočne sú začlenené do zväzov samostatne hospodáriacich roľníkov. Niekde sú aj organizácie vidieckej mládeže, ktoré sa značne angažujú za rovnoprávnosť žien a mužov. Vďaka tomu sa mnohé ženy kvalifikujú a sú motivované k ďalšej podnikateľskej, sociálnej, stavovskej a politickej angažovanosti. Zároveň majú veľký podiel na doteraz dosiahnutom pokroku, napr. pri sociálnom zabezpečení rodín samostatne hospodáriacich roľníkov. V niektorých zväzoch samostatne hospodáriacich roľníkov, ktoré boli doteraz tradične dominované mužmi, sú dnes ženy aktívne a majú veľký vplyv (9). Takéto príklady by mali slúžiť ako vzory vo všetkých členských štátoch.

2.5

Toto stanovisko si kladie za cieľ súbežne s uvedenými dokumentmi stanoviť niektoré kritériá a opatrenia, ktoré by mohli pomôcť ženám uvoľniť svoj potenciál v oblasti práce a podnikania a zohrávať novátorskú úlohu v záujme udržateľného rozvoja a kvalitných pracovných miest. Lepšie vymedzenie možností a potrieb práce a podnikania žien v oblasti poľnohospodárstva môže zlepšiť výrobu, jej kvalifikovanosť, dodať jej strategický rozmach, zvýšiť jej rozmanitosť a zlepšiť súlad medzi SPP a opatreniami na rozvoj vidieka a územnej súdržnosti.

3.1

Postupné reformy SPP zotreli koncepčné rozdiely medzi poľnohospodárskym hospodárstvom, vidieckym hospodárstvom a riadením/zveľaďovania územia. To rozširuje oblasť (10) možného skúmania problémov, s ktorými sa stretávajú ženy, ale tiež zvyšuje potrebu presných, rozčlenených a kvalitných údajov, teda rozšíriť databázu, ktorú vytvoril Eurostat. Uznesenie EP z roku 2011 predpokladá, že osoby „pracujúce pravidelne v poľnohospodárstve“ predstavujú 26,7 miliónov, z čoho 42 % (alebo 11,2 miliónov) tvoria ženy, vrátane všetkých poľnohospodárskych a vidieckych aktivít, pri ktorých ľudia vykonávajú nejakú prácu (ktorá však často nie je jedinou ani hlavnou pracovnou činnosťou). Eurostat však meria zamestnanosť v poľnohospodárstve na základe ročných pracovných jednotiek (Annual Working Units), čo znižuje celkový počet mužov a žien pracujúcich akoukoľvek formou v poľnohospodárstve na 11,1 miliónov v roku 2010 (pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, lov a rybolov), a tým aj počet žien približne na 4,7 miliónov (11).

3.2

Toto odvolanie na štatistickú metodológiu ukazuje, že problém je taký dôležitý nie z dôvodu kvantity, ale skôr pre strategický význam poľnohospodárstva a vidieka vo vzájomnom pôsobení s mestskými a prímestskými oblasťami a ich udržateľný (environmentálny a sociálny) rozvoj. Realita žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach bude teda posudzovaná z dvoch zorných uhlov: z hľadiska vysokej úrovne výrobných štandardov európskeho poľnohospodárstva a z hľadiska potenciálu, ktorý predstavujú ženy a ktorý sa môže uvoľniť aj pomocou obmedzených prostriedkov, ktoré sa však využijú efektívne a cielene. Nesmieme pritom zabudnúť, že ešte stále sa nachádzame v období hlbokej krízy, ktorá pre ženy, ktoré žijú a pracujú v poľnohospodárstve a na vidieku, spôsobuje problémy, ale tiež vytvára príležitosti.

4.1

Nedávne výskumy v oblasti situácie v poľnohospodárstve a na vidieku ukazujú, že po poklese výroby a zamestnanosti v dôsledku zníženia spotreby a vývozu tento sektor začal opäť rásť a zaznamenal zvýšenie príjmov. Zvlášť vnútorný trh do určitej mieri uprednostňuje kvalitu a udržateľnosť. Napríklad spotrebitelia stále radšej kupujú miestne výrobky (rozvoz do blízkeho okolia alebo v rámci krátkeho dodávateľského reťazca (12)) a/alebo ekologické produkty.

4.2

V oblasti zamestnanosti bolo v období rokov 2007 a 2008 odbúraných približne 900 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve, kým v období rokov 2008 – 2009 bol zaznamenaný pokles o 200 tisíc ročných pracovných jednotiek (13). Negatívny trend v oblasti zamestnanosti by sa teda mohol doložiť hodnotami, ktoré odrážajú fyzické zníženie počtu zamestnancov v dôsledku racionalizácie podnikov, pričom zníženie sa týka nekvalifikovaných pracovníkov v prospech pracovníkov s vyššou kvalifikáciou.

4.3

Aj napriek týmto dôvodom k optimizmu kríza ešte stále nie je za nami, ani sa nezlepšila situácia žien. Veľký počet poľnohospodárskych podnikov stále využíva pracovnú silu z radov žien na prácu na čierno. Tie sú už aj tak výrazne znevýhodnené v prípade zamestnávania na plný pracovný úväzok (26 % žien oproti 52 % mužov), ako aj na čiastočný pracovný úväzok (9,7 % mužov voči 11,8 % žien) (14). Okrem toho tu je ešte oblasť sezónnej práce (ktorá predstavuje veľmi veľké percento zamestnaných v porovnaní s malým počtom pracovníkov zamestnaných na dobu neurčitú), oblasť práce vykonávanej na čierno alebo nelegálne, teda veľmi rozšírený, skrytý a číselne nezachytený jav, v súvislosti s ktorým by bolo potrebné prijať opatrenia stimulujúce legalizáciu tohto druhu práce a v rámci možností aj podnecujúce k stabilizácii práce žien.

4.3.1

Veľmi znepokojujúca je situácia prisťahovaných žien (buď z krajín EÚ alebo tretích krajín), ktorým sú často odopierané tie najzákladnejšie práva, od oneskoreného vyplácania mzdy až po neodôvodnené a neodôvodniteľné krátenie mzdy. Táto situácia sa od začiatku krízy ešte zhoršila a pripisovať ju nemožno na vrub problémom, ktoré majú malé poľnohospodárske a spracovateľské podniky získať úver. V mnohých prípadoch sa pracovníčky museli vrátiť do krajiny pôvodu bez výplaty alebo boli vystavené na milosť a nemilosť vykorisťovateľom, zločincom a obchodníkom s pracovnou silou, ktorí žiaľ v niektorých členských štátoch EÚ ešte stále nie sú trestne stíhaní.

4.3.2

Územná roztrúsenosť poľnohospodárskych podnikov a malé rozmery mnohých z nich komplikujú kontrolu zákonnosti pracovných pomerov. Pozorné riadenie zo strany miestnych správ spoločne so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti však môže byť východiskom pre boj proti nezákonnosti a kriminalite, pretože je zárukou práva a bezpečnosti pre všetkých.

5.1

V oblasti kvality poľnohospodárskej výroby predstavuje práca žien dôležitý aspekt, či už ide o ženy ako výrobkyne, ako pomocné robotníčky, ako spotrebiteľky, ako subjekty sprostredkujúce tradície, tvorivosť a autentické postoje. Na zhodnotenie tejto skutočnosti sú potrebné rozhodnutia zamerané na konkrétne územie.

5.2

Rozvoj a využívanie pokrokových výrobných technológií, výskum, pomoc pri voľbe zamestnania a odborná príprava vyžadujú, aby výskumné centrá a univerzity spolupracovali s poľnohospodárskymi a vidieckymi oblasťami a do svojich štúdií začleňovali potreby žien a ich potenciál.

5.3

Často sa zastáva názor, že každý problém zvýšenia kvality a konkurencieschopnosti možno vyriešiť poskytnutím určitého druhu odbornej prípravy. To môže viesť ku kvantitatívnemu, nie kvalitatívnemu a cielenému nárastu ponuky v oblasti odbornej prípravy, ktorá často primerane nezodpovedá konkrétnym potrebám hospodárstva a príslušným sociálnym subjektom ani spoločným stratégiám udržateľného rozvoja. Poľnohospodárstvo a vidiek pre svoj rast potrebujú pripravené pracovníčky a podnikateľky. Len samotná odborná príprava však automaticky nezlepší prácu, činnosť a život, ak budú chýbať služby a infraštruktúra a ak sa nevytvoria udržateľné a kvalitné pracovné miesta.

6.1

Každá odborná príprava, poskytovanie služieb alebo racionalizácia musí vychádzať z analýzy konkrétnych podmienok a možností žien, ktoré žijú a pracujú v poľnohospodárstve alebo na vidieku. To si vyžaduje dôkladnú analýzu príslušného územia, potenciálu a očakávaní osôb, a to za aktívnej účasti žien, ktorých sa táto analýza týka. Účasť predstavuje dynamiku, ktorá znamená prevzatie zodpovednosti zo strany národných, regionálnych a miestnych orgánov, ale aj spoločenských a profesijných organizácií. Celkový potenciál určitého územia sa môže zväčšiť, ak sa uvoľní potenciál žien, ktoré na ňom žijú. Cielené a efektívne programy na rozvoj inovácie, podnikania a práce žien môžu vytvoriť pracovné miesta (hlavne pre mladých ľudí), a tým spomaliť a niekedy dokonca zvrátiť tendenciu vyľudňovania vidieka.

6.1.1

Pri skúmaní týchto možností musia univerzity spolupracovať s územím. Výskumné centrá musia byť zapájané do vytvárania a hodnotenia plánov rozvoja. Na to je potrebné prostredníctvom vyspelých a dostupných IKT zaručiť účinné väzby medzi univerzitami a ženami v záujme presných výskumov a ich overenia v praxi (15).

6.1.2

Plány územného rozvoja by mali obsahovať konkrétne opatrenia v oblasti odbornej prípravy zamerané na pracovníčky, vypomáhajúce manželky a podnikateľky. Tieto opatrenia by mali zhodnotiť ich schopnosť prispôsobiť sa, inovovať, odovzdávať vedomosti a formy správania. Ženy, ktoré dostali určitú odbornú prípravu, by mali byť nabádané, aby svoje vedomosti a zručnosti odovzdávali druhým prostredníctvom formálnych nástrojov (družstiev, účastníckych štruktúr v rámci rozhodovania miestnych orgánov, akčných skupín v rámci rozvoja vidieka atď.) a neformálnych nástrojov (diskusných skupín a samovzdelávania, informačnej činnosti vo vzdelávacích zariadeniach, rozhlasových a televíznych vysielaní, novinových článkov, sociálnych podnikov atď.). Potrebným stimulom tu nie sú len finančné prostriedky, ale aj uvoľnenie času žien prostredníctvom rôznych výhod a kvalitných miestnych služieb (platená dovolenka, zariadenia starostlivosti o deti, účinná a bezplatná doprava (16), dočasné zastupovanie pri opatrovaní, agroškôlky atď.).

6.2

Vzhľadom na to, že v niektorých krajinách EÚ je menej než 60 % domácností napojených na internet, je jedným zo základných predpokladov účinné, rýchle (širokopásmové) a cenovo nenákladné pokrytie internetom. Široké využitie IKT môže uľahčiť aj odbornú prípravu na diaľku a komunikáciu medzi vzdialenými časťami územia. Je tiež podnetom na komunikovanie so ženami v poľnohospodárskych a vidieckych oblastiach iných krajín a vzbudzuje záujem o učenie sa jazykov a výmenu skúseností.

6.2.1

IKT okrem toho podporujú vytváranie sietí podnikateliek, vypomáhajúcich manželiek a pracovníčok, ktoré prítomnosť prisťahovalkýň z krajín mimo EÚ nabáda ku komunikácii a spolupráci aj so ženami v kandidátskych a tretích krajinách. To môže viesť k plodnej výmene skúseností, lepšej rozvojovej spolupráci a dokonca aj k ešte väčšej obchodnej integrácii. Rovnako aj prispieť k riešeniu celosvetového problému zásobovania potravinami.

6.3

Zdravie žien v poľnohospodárskom a vidieckom prostredí je prioritou. Účinné zdravotné služby musia aj prostredníctvom medicíny a diagnostiky na diaľku a kvalitných zdravotných ambulancií monitorovať zdravie, bezpečnosť pri práci a choroby z povolania. To môže tiež vytvoriť pracovné miesta pre špecializovaný personál. Tieto služby (hlavne v oblasti reprodukčného zdravia a gynekologickej prevencie) by mali byť bezplatné. V každom prípade by ich cena mala byť vždy primeraná príjmom a rodinným výdavkom. Jedným z dôležitým aspektov je prítomnosť starších žien. V niektorých krajinách s výraznou poľnohospodárskou a vidieckou povahou sa ženy dožívajú oveľa vyššieho veku než muži. Ženská populácia preto tvorí väčšinu obyvateľstva vo veku nad šesťdesiat rokov (17). Tieto ženy nutne potrebujú zdravotné služby, pomoc a starostlivosť aj preto, aby mladšie ženy neboli zaťažované ďalšími domácimi povinnosťami.

6.4

Situácia vypomáhajúcich manželiek je aj naďalej riešená v jednotlivých krajinách veľmi odlišne. Formálne nie sú uznané ako robotníčky (hoci v tomto odvetví ťažko pracujú) a v niektorých členských štátoch sú naďalej bez akéhokoľvek zdravotného a dôchodkového zabezpečenia (okrem všeobecného zabezpečenia, ak ho príslušný sociálny systém obsahuje). Potrebné sú nástroje, ktoré by týmto ženám umožnili príslušné zabezpečenie napríklad prostredníctvom špeciálnych dôchodkových fondov podporovaných sociálnymi partnermi alebo územnými orgánmi. Vhodné by tiež bolo na úrovni EÚ definovať regulačný rámec pre spoločný nárok na toto zabezpečenie napríklad formou európskeho štatútu ženy v poľnohospodárstve a na vidieku.

6.5

Pri racionálnom využívaní energie alebo odstraňovaní komunálneho odpadu zohrávajú ženy významnú úlohu, pretože spravujú rodinný rozpočet. Triedený zber odpadu a príslušné zariadenia na kompostovanie a transformáciu (biomasa) možno spojiť s cieľmi šetrenia energiou a s pozitívnymi cyklami poľnohospodárskej a biologickej produkcie, ktoré sú na energetickej úrovni sebestačné. Uľahčiť by sa mal prístup k novým ekologickým technológiám na výrobu a účinné využívanie zdrojov energie. Mali by existovať stimuly špeciálne pre podniky aktivity riadené ženami.

6.6

V mnohých krajinách majú pozitívne skúsenosti s iniciatívou skupín žien v agroturistike, hlavne kooperatívnej povahy, s vynikajúcimi výsledkami v oblasti riadenia. Vzhľadom na zvyšujúci sa záujem o tento druhy turistiky by bolo vhodné pri tejto činnosti vytvoriť sieť a postarať sa o šírenie osvedčených postupov.

6.7

Ak má distribúcia prispieť k udržateľnému rozvoju a činnosti žien (vykonávanej často na malých pozemkoch), musí byť vysokokvalitná, funkčná a pružná. Predaj typických kvalitných výrobkov za dostupnejšie ceny by sa mohol podporiť prostredníctvom miestnych distribučných družstiev. Ukázalo sa, že užitočné sú aj špeciálne podujatia na podporu takýchto výrobkov.

6.8

Dôležité je zhodnotiť typickú remeselnú výrobu, ktorá zaniká. Cielené informačné a marketingové akcie môžu pomôcť zachovať alebo vytvoriť činnosti a pracovné miesta, a tým bojovať proti vyľudňovaniu vidieckych oblastí a poklesu kvality v dôsledku masového dovozu. Preto je nevyhnutná účinná vzájomná spolupráca príslušných služieb, technológií a dopravy, ktoré spájajú vidiecke a poľnohospodárske oblasti s trhmi v mestách (18).

6.9

Potrebné je zlepšiť prístup k úverom na vytváranie poľnohospodárskych a remeselných podnikov a družstiev a síce rozšírením zodpovednosti tradičných bánk (hlavne agrárnych pokladní a miestnych sporiteľní), ale aj podporou mikroúverových programov, určených hlavne ženám.

7.1

V očakávaní schválenia návrhu nariadenia so spoločnými ustanoveniami o štrukturálnych fondoch (19) pripomíname, že v nariadení o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka sa zdôrazňuje, že prostriedky tohto fondu musia byť využívané na podporu rovnosti mužov a žien, a sa stanovuje, že organizácie zainteresované na dosiahnutí tohto cieľa musia byť informované a zapájané (20). Nové spoločné nariadenie by sa mohlo posilniť zavedením urýchleného postupu (fast track) pre ženy, ktoré zakladajú inovatívne a udržateľné poľnohospodárske alebo remeselné podniky. To by organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú v rámci partnerstva podľa článku 6 uvádzaného predpisu, zabezpečilo väčšiu váhu a zväčšilo ich silu pri predkladaní návrhov.

7.2

Pokiaľ ide o návrh spoločného nariadenia o fondoch, ktorým sa EHSV už zaoberal v jednom zo svojich stanovísk (21), na tomto mieste znova vyjadruje veľké obavy v súvislosti s dôsledkami, ktoré by mohli mať makroekonomické podmienky (článok 21) na projekty zamerané na rozvoj iniciatív v prospech žien. EHSV vyzýva, aby sa prostredníctvom osobitného normatívneho ustanovenia zabránilo priamemu alebo nepriamemu poškodeniu tých najslabší členov spoločnosti vrátane žien.

7.3

EHSV dúfa, že Komisia okrem zväzkov obsiahnutých v uvedených návrhoch bude rýchlejšie reagovať na meniacu sa situáciu a potreby žien a že sa postará predovšetkým o to, aby obsah a metodológia programov podpory situácie žien v poľnohospodárskom a vidieckom prostredí boli pružné.

7.4

Výraznejšia a lepšia účasť žien na rozvoji poľnohospodárstva a vidieka by mala byť systematicky včleňovaná aj do európskych výskumných a rozvojových programov, programov odbornej prípravy (Európsky sociálny fond a iné) a mobility pracovníkov, a samozrejme aj do uskutočňovania politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

7.5

Pravidlá, programy a projekty platné pre realizáciu druhého piliera by sa mali pravidelne overovať v rámci monitorovania SPP s cieľom posúdiť ich účinnosť pri dosahovaní rovnakých príležitostí a primeraného využívania používaných zdrojov.

7.6

V oblasti politík rozvoja vidieka je potrebné stanoviť aj tematické podprogramy pre ženy a primerane zhodnotiť a šíriť skúsenosti programu LEADER.

7.7

Pri vypracúvaní programov, prioritne zameraných na uvoľnenie potenciálu, ktorý predstavujú ženy, musí územie vzhľadom na svoj fyzický, administratívny a sociologický rozmer zohrávať v interaktívnom procese hlavnú úlohu. Organizácie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti musia na seba prevziať svoj diel zodpovednosti za prijímanie a realizáciu rozhodnutí. Aby to dosiahli, budú musieť dokázať, že sú v stave konkrétne a účinne reprezentovať potreby žien a schopní ich včleniť do organizácií na všetkých úrovniach, pričom sa postarajú aj o špecifické vytváranie kapacít.

7.7.1

EHSV vyzýva všetky organizácie v ňom zastúpené, aby venovali osobitnú pozornosť ženám, ktoré pracujú a žijú v poľnohospodárskom a vidieckom prostredí, a tlmočili ich potreby a želania a systematicky ich začleňovali do rôznych štruktúr horizontálneho a vertikálneho partnerstva.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/34

1.1

EHSV si uvedomuje, že je v záujme Európskej únie i Moldavskej republiky, aby sa vzájomne zblížili, a preto sa v nadväznosti na svoju služobnú cestu v marci 2012 podujal navrhnúť v tomto stanovisku nasledujúce odporúčania s cieľom

1.2

Výbor odporúča Komisii a Európskemu parlamentu, aby uzavreli vyváženú dohodu o voľnom obchode a dbali pri tom na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu. Na to, aby mohla byť uzavretá DCFTA je potrebné zosúladiť činnosť Komisie s ESVČ. Výbor odporúča:

1.3

Výbor vo svojich odporúčaniach moldavským verejným orgánom vyzýva vládu a parlament, aby:

1.4

Tým, že výbor adresuje svoje odporúčania organizáciám moldavskej občianskej spoločnosti, by chcel rozvinúť vzťahy s moldavskou občianskou spoločnosťou v rámci Východného partnerstva. Predkladá občianskej spoločnosti nasledujúce návrhy, ktoré je ochotný prezentovať na konferencii v Moldavsku s cieľom skonkretizovať platformu Východného partnerstva „Medziľudské vzťahy“. EHSV okrem vytvorenia MHSER odporúča sociálnym partnerom a aktérom občianskej spoločnosti:

2.1

Moldavská občianska spoločnosť sa už prostredníctvom niektorých existujúcich nástrojov zapája do politiky zbližovania s EÚ. Tridsaťčlenný poradný orgán Národná participatívna rada vytvorená v januári 2011 spolupracuje s vládou, zatiaľ čo ďalší podobný poradný orgán existuje aj pri parlamente. Národný konvent pre európsku integráciu založený v novembri 2010 združuje viaceré organizácie v snahe predkladať návrhy a šíriť informácie o procese európskej integrácie, s cieľom umožniť bezprostredný a otvorený dialóg so zainteresovanými stranami. Okrem toho sa na vnútroštátnej scéne objavili viaceré tematické platformy organizácií občianskej spoločnosti.

2.2

Moldavské organizácie sa zapájajú do rôznych skupín vo fóre občianskej spoločnosti Východného partnerstva zameraných na témy ako demokracia, ľudské práva, dobrá správa vecí verejných a stabilita, všeobecné odporúčania, životné prostredie, energetika a klimatické zmeny, medziľudské vzťahy. EHSV by rád podporil vytvorenie 5. pracovnej skupiny pre sociálny dialóg, ktorá by sa všeobecnejšie zameriavala aj na hospodárske a sociálne otázky (3).

2.3

Sociálni partneri zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri zbližovaní EÚ a Moldavska. Ústavne uznaná nezávislosť odborových organizácií je právne zakotvená zákonom z júla 2000, ktorý zaručuje slobodu združovania, kolektívne vyjednávanie a ochranu ich majetku. V uplynulých rokoch sa odborárska scéna radikálne zmenila: existujúce odbory CSRM a Solidaritate sa zlúčili do jedného ústredného odborového zväzu – Národnej konfederácie odborových zväzov Moldavska (CNSM). Od svojho vstupu do Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov sa CNSM začala zapájať do činnosti a stretnutí na medzinárodnej úrovni. Mohla by tiež požiadať o udelenie štatútu pozorovateľa v európskej konfederácii odborových zväzov.

2.3.1

Najreprezentatívnejšou organizáciou zamestnávateľov je 32-členná národná konfederácia zamestnávateľov Moldavska, založená v roku 1996, ktorá sa profiluje ako nepolitická a nezávislá organizácia. Národná agentúra pre zamestnanosť pracovnej sily spravuje projekt „Partnerstvo v oblasti mobility“ medzi EÚ a Moldavskom v snahe zabezpečiť hladkú integráciu moldavského pracovného trhu. Organizácie zamestnávateľov sa na tejto integrácii zúčastňujú tak, že rozhodnutia prijaté v rámci projektu uskutočňujú na miestnej a regionálnej úrovni.

2.3.2

Bolo by preto potrebné posilniť sekcie zamerané na poskytovanie informácií o otázkach týkajúcich sa DCFTA medzi sociálnymi partnermi, v spolupráci s ich európskymi náprotivkami z členských štátov.

2.4

Situácia istých skupín obyvateľstva, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, je naďalej neistá. Zhoršenie sociálnej situácie pociťujú najmä ženy: ide napr. o vysokú mieru nezamestnanosti, nízku kvalifikáciu, nižšie platy, sezónnu prácu či nedostatočné sociálne zabezpečenie. Ženy majú porovnateľné práva s mužmi, ale na trhu práce je ich pozícia oveľa neistejšia. Navyše medzi moldavskými podnikateľmi je iba 14 % žien. Obyvatelia vidieka tvoria naďalej prevažnú časť osôb žijúcich pod hranicou chudoby (4) a podiel chudobného vidieckeho obyvateľstva sa v roku 2009 ešte zvýšil. Deti sú v Moldavsku vystavené viacerým hrozbám a je znepokojujúce, že mnohé z nich nemajú stále bydlisko, stávajú sa obeťami detskej práce, obchodu s ľuďmi a prostitúcie. Naďalej sú veľmi časté prípady tzv. sociálnych sirôt, t. j. detí, ktoré ich rodiny umiestňujú do detských domovov, pretože ich nedokážu uživiť.

2.5

V uplynulých rokoch sa zlepšilo fungovanie médií. Koordinačná rada pre audiovizuálne médiá schválila v októbri 2010 s pomocou EÚ a Rady Európy novú metodiku dohľadu nad politickým spravodajstvom v médiách. Okrem toho v roku 2010 vznikli dva nové televízne kanály (Jurnal TV a Publika TV) ako aj štyri nové rádiá (Radio Sport, Aquarelle FM, Publika FM, Prime FM). Prioritou by malo byť vyškolenie novinárov o európskej problematike. Dosiahnuté úspechy v oblasti slobody prejavu umožnia lepšie informovať občanov a podnikateľskú sféru, najmä poľnohospodárov, o výzvach vyplývajúcich zo zbližovania s EÚ.

2.6

Napriek neodškriepiteľnému pokroku občianska spoločnosť ešte stále zápasí s vážnymi organizačnými problémami. Naďalej pretrvávajú územné rozdiely: mimovládny sektor vyvíja aktívnu činnosť vo veľkých centrách, ako Kišiňov, Balti, Cahul a Ungheni, ale je málo aktívny na veľkej časti zvyšného územia. Naopak odbory majú oveľa lepšie územné zastúpenie. V dôsledku pretrvávajúceho rozkolu je spolupráca medzi oblasťami na protiľahlých brehoch Dnestra pomerne obmedzená. Navyše MVO v pomerne veľkej miere závisia od nemnohých externých darcov, čo môže ohroziť ich nezávislosť i prežitie. Siete odborníkov sa napriek svojej kvalite opierajú o príliš úzky okruh špecialistov, keďže zoznam existujúcich veľkých MVO sa za uplynulé roky takmer vôbec nezmenil.

3.1

Pripravovaná DCFTA medzi EÚ a Moldavskom sa týka tovaru, služieb a investícií, ale jej prehĺbená a komplexná povaha vedie k skutočnej transpozícii a uplatňovaniu acquis communautaire v oblasti obchodu. Vyžaduje si primerané sprievodné opatrenia a rozsiahle reformy. Moldavské hospodárstvo trpí nedostatkom konkurencieschopnosti v dôsledku rôznych faktorov: sú to o. i. slabo rozvinutá dopravná infraštruktúra (najmä cestná), malý objem vnútorného trhu, málo inovatívne prostredie, chronická nestabilita v oblasti politiky, zložitý prístup k financovaniu a korupcia. Vývoz sa už nezameriava výhradne na bývalé sovietske trhy. Preorientovanie zahraničného obchodu do Európy je skutočnosťou: smeruje sem takmer polovica vyvážaného tovaru. To sa odrazilo na zvýšení podielu textilného sektora na vývoze (z 10 % v roku 1999 na 22,7 % v roku 2008) (5) vďaka nízkej cene kvalifikovanej pracovnej sily.

3.2

Prebiehajúce hodnotenie vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja súbežné so začiatkom rokovaní by malo do septembra 2012 poskytnúť informácie o kladnom a zápornom vplyve plánovaného otvorenia v oblasti obchodu (6). Medzi úlohy EHSV ako poradcu (7) v tejto súvislosti patrí povinnosť vyjadriť sa o výzvach vyplývajúcich z týchto rokovaní, ako aj o príspevkoch v rámci verejnej konzultácie. Okrem toho bude výbor venovať osobitnú pozornosť „pozičnému dokumentu“, ktorý Komisia vypracuje na základe tohto hodnotenia vplyvu a bude pozorne sledovať sprievodné opatrenia.

3.3

Riziká spojené s dohodou sú pre EÚ obmedzené: týkajú sa v zásade hygienických a fytosanitárnych noriem a investičných záruk. Potrebné zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom prilákať európskych investorov si vyžaduje rozhodný boj proti korupcii. Podľa indexu vnímania korupcie sa Moldavsko v roku 2011 umiestnilo v celosvetovom rebríčku na 112. mieste s výsledkom 2,9 bodov z 10 (8). V tejto oblasti pôsobia inštitúcie ako Stredisko na boj proti hospodárskej trestnej činnosti a korupcii ako aj oddelenie osobitného prokurátora na boj proti korupcii. Platné právne predpisy sú primerané, ale naďalej viazne zavádzanie protikorupčnej politiky do praxe. Poľutovaniahodný je nedostatok prostriedkov na financovanie politického života, prevažne fatalistický postoj občanov a slabé pôsobenie občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Boj proti korupcii patrí medzi hlavné priority medzinárodných darcov (Rada Európy, EÚ, SIDA, Svetová banka, UNDP, USAID atď.). Viaceré koalície MVO sa tiež angažovali v tomto sektore (stredisko pre analýzu a prevenciu korupcie, Transparency International Moldova, alliance anticorruption, či Stredisko investigatívnej žurnalistiky). Zmeny na politickej scéne nepriniesli doteraz žiadne konkrétne výsledky v tejto oblasti.

3.4

DCFTA bude mať mnohoraký vplyv na sociálnu oblasť. V tejto súvislosti EHSV vyzdvihuje význam sociálneho dialógu pre rozvoj krajiny. Odporúča prijať protokol o kolektívnej sťažnosti Sociálnej charty Rady Európy, zlepšiť inšpekciu práce a vytvoriť pracovné súdy. Moldavské orgány spolupracujú s MOP v otázkach práce na čierno, aby sa priblížili európskym normám, a v roku 2012 sa zapájajú do aktivít v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Rovnako je potrebné zlepšiť prijímanie prisťahovalcov prichádzajúcich do Moldavska a podporovať práva Moldavcov v zahraničí. Uprednostňovať by sa mala tiež odborná príprava a rekvalifikácia pracovnej sily.

3.5

Ústredné postavenie v rámci rokovaní o dohode prislúcha poľnohospodárskemu a potravinárskemu sektoru Moldavska. Ak chce moldavské poľnohospodárstvo vyvážať svoje výrobky na európske trhy a zaručiť svoju potravinovú bezpečnosť, musí ešte dosiahnuť určité zlepšenie v oblasti označovania pôvodu, kontroly dodržiavania hygienických a fytosanitárnych noriem, či rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Zatiaľ boli prijaté normy, ale ich účinné zavádzanie do praxe je zdĺhavý a nákladný proces, najmä pre živočíšnu výrobu (v roku 2008 bol med jediným exportovateľným moldavským výrobkom). Zosúladenie s európskymi normami sa pre malých výrobcov spája s vysokými nákladmi, takže verejné orgány by mali viesť politiku inštitucionálnych reforiem a poskytovať pomoc potravinársko-poľnohospodárskemu sektoru a vinohradníctvu. Projekty financované v rámci nástroja Európskej komisie „Pomoc obchodu“ budú pre túto harmonizáciu cenným prínosom.

3.6

Zdá sa, že dlho upadajúci priemysel bude môcť ťažiť z výhodného pomeru medzi konkurencieschopnosťou a cenou v blízkosti európskych trhov, ako o tom svedčí prudký rozmach textilného sektora. Tento ľahký priemysel sa dá rozmiestniť po celom území, najmä v znevýhodnených južných regiónoch. Automobilový priemysel nedávno vďaka nemeckým investorom prenikol do severnej oblasti krajiny. Prínosom pre rozvoj by bolo zapojenie Moldavska do stratégie pre podunajskú oblasť a modernizácie veľkých priemyselných závodov (najmä na pravom brehu Dnestra).

3.7

Dohoda o voľnom obchode s EÚ môže byť označená za prehĺbenú a komplexnú len za predpokladu, že si Moldavsko dokáže osvojiť acquis communautaire. To si vyžiada primerané sprievodné financovanie. Zo skúseností s rozširovaním vnútorného trhu jasne vyplýva, že štrukturálne fondy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre zaručenie sociálnej a územnej súdržnosti. Výbor preto odporúča zlúčiť sprievodné opatrenia s porovnateľnou hodnotou v snahe zabrániť prehlbovaniu sociálnych nerovností alebo územných rozdielov. Výbor pre monitorovanie dohody bude preto veľmi pozorne sledovať uplatňovanie programu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ENPARD.

3.8

Environmentálny stav Moldavska vyvoláva vážne obavy do budúcnosti (pôda, voda, energetika), čo by sa pri rokovaniach o dohode malo zohľadniť. Sovietske dedičstvo je v tejto oblasti obzvlášť ťaživé, najmä pokiaľ ide o spracovanie toxického odpadu. Časté suchá v uplynulých rokoch odhalili bezmocnosť moldavského hospodárstva proti úpadku životného prostredia a klimatickým zmenám. Navyše je znečistená viac než polovica zásob podzemných vôd, pričom sa z nich pokrývajú dve tretiny spotreby pitnej vody obyvateľstva. Na environmentálnu politiku sa vyčleňuje málo prostriedkov napriek medzinárodným záväzkom, ako napr. voči EIB. Okrem toho je potrebné zvyšovať povedomie všetkých hospodárskych aktérov, ktorí si ešte len málo uvedomujú výzvy v oblasti dopravy či stavebníctva. Moldavsko, ktoré sa stalo členom európskeho energetického spoločenstva, je tiež výrazne závislé od dovozu energie z fosílnych zdrojov, zatiaľ čo energetická účinnosť je stále veľmi nízka. EHSV odporúča podporovať environmentálne organizácie v oblasti šetrenia energiou, racionálneho využívania zdrojov a spracovania odpadu.

3.9

Osobitnú pozornosť treba v hodnotení vplyvu venovať situácii Podnesterska, aby sa so zreteľom na DCFTA mohol posúdiť možný vplyv dohody na bezpečnosť hraníc a na sociálnu a hospodársku oblasť. Táto dohoda by mohla prispieť k stlmeniu vnútorných rozbrojov a pomôcť zaručiť územnú celistvosť.

4.1

EHSV odporúča vytvoriť MHSER podľa vzoru iných krajín regiónu, aby sa tak podporila snaha občianskej spoločnosti zintenzívniť dialóg a konzultačnú činnosť. Štúdia s prehľadom rôznych európskych skúseností umožní Moldavsku nájsť si svoju vlastnú cestu.

4.2

Plánovaná MHSER bude odpoveďou na požiadavku dať občianskej spoločnosti potrebnú štruktúru a posilní jej vplyv a reprezentatívnosť. Narastajúci počet štruktúr ad hoc, ktorý je súčasným trendom, zabezpečuje pružný a experimentálny rámec, ale ich prežitie je neisté a ich fungovanie krehké. Juxtapozícia postojov sociálnych partnerov a združení alebo MVO im uberá na prehľadnosti vo verejných diskusiách.

4.3

MHSER by zaujímavým spôsobom prispela k snahám o dosiahnutie konsenzu pri prijímaní rozhodnutí spoločnosti, keďže by umožnila zohľadniť v modeli rozvoja rozličné záujmy. Spoločné úsilie založené na konzultáciách sa musí opierať o tri piliere trvalo udržateľného rozvoja. Je to zároveň dôležitý krok ku schodnej stratégii na reintegráciu Podnesterska.

4.4

MHSER môže byť garantom nezávislosti analýz, lebo ich ochráni pred straníckymi spormi a spochybňovaním pôvodu zdrojov, ale zároveň umožní konfrontáciu názorov. Okrem toho by sa v tomto rámci mali riešiť aj otázky boja proti diskriminácii na základe pohlavia, pôvodu alebo náboženského vyznania.

4.5

Moldavská HSER by uspokojila potrebu zhodnotiť verejné opatrenia v súvislosti s transpozíciou acquis communautaire. Táto inštitúcia by mohla zastrešiť výbor na monitorovanie obchodnej dohody v spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/39

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/45

3.2.1

Investície do „výrobnej pyramídy“ so zameraním na nadnárodné družstvá, ktorých kritický objem zaručí potrebný rozsah a dosah. Musí sa podporovať základné združovanie alebo vytváranie družstiev, počnúc od individuálneho alebo rodinného výrobcu, ako dynamizačný prvok vidieckeho hospodárstva, a to začlenením do štruktúr väčšieho rozmeru (regionálne siete a konkurencieschopné zoskupenia), ktoré poľnohospodárom priblížia segmenty distribučných kanálov s vyššou pridanou hodnotou. Takáto družstevná štruktúra umožní maximalizovať výnos a uspokojiť rôznorodosť dopytu, pričom sa skrátia distribučné kanály medzi výrobnými a spotrebnými uzlami (8). Integrácia družstiev (9) zároveň zaručuje lepšiu vysledovateľnosť v priebehu celého procesu, a to pokiaľ ide o kvalitu, ako aj tvorbu cien, čo zase umožní optimalizáciu zdrojov a väčšiu efektívnosť.

3.2.2

Sociálna návratnosť družstiev. Výnosy získané v sieti družstiev sa vracajú samotným zapojeným družstvám, čo rozširuje ich možnosti zlepšiť si pozíciu na trhu, zvyšuje zamestnateľnosť a zlepšuje všeobecný prístup k základným zdrojom za priaznivejších podmienok pre výrobcov a spotrebiteľov, pričom sa podporuje vytváranie synergií v novom prostredí obchodných vzťahov.

3.2.3

Koncentrácia dopytu  (10). Prostredníctvom spotrebiteľských družstiev a zároveň podporou sietí spotrebiteľov, ktoré združujú dopyt občanov, by sa mal uľahčiť prístup k cenovo výhodnejším a kvalitnejším výrobkom. Priamy kontakt s výrobcami sa buduje na blízkych miestnych trhoch a prostredníctvom pokroku v oblasti zdokonaľovania virtuálnych obchodných transakcií v rámci siete. Tento prístup je v súlade s cieľmi, ktoré stanovili hlavné organizácie poľnohospodárov a poľnohospodársko-potravinárskych družstiev Európskej únie: cieľom je stimulovať resp. podporovať iniciatívy poľnohospodárov týkajúce sa priameho predaja ich výrobkov konečným spotrebiteľom (napr. priamy predaj na farmách, prostredníctvom družstiev alebo na miestnych trhoch, prostredníctvom kolektívnych platforiem alebo podnikov riadených výrobcami) (11).

3.2.4

Okružný  (12) model trhu na základe skrátenia distribučných kanálov. S cieľom vyvážiť nadmerný vplyv subjektov, ktoré do distribučného reťazca poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov neprinášajú pridanú hodnotu, sa musia podporovať alternatívne distribučné reťazce, ktoré čo najviac priblížia výrobné a spotrebné jednotky, teda prvovýrobcov a konečných spotrebiteľov (13). Tým sa zjednoduší vznik úsekov trhu, ktoré umožnia optimálne zosúladenie prostriedkov a nákladov medzi potrebami obyvateľov a výrobnými zdrojmi, pričom sa predíde nadbytku alebo nedostatku, ktoré navyše môžu spôsobovať umelú fluktuáciu cien. Vďaka tomu bude potravinový dodávateľský reťazec fungovať spravodlivejšie, transparentnejšie a vyváženejšie, čo prispeje k odstráneniu mnohých nekalých a protizákonných praktík, ktoré ohrozujú riadnu hospodársku súťaž.

3.2.5

Nové technológie  (14). Technická inovácia je základným kameňom, na ktorom je postavený projekt trhu s väčším zastúpením družstiev, a to pokiaľ ide o inovatívny rozvoj poľnohospodársko-potravinárskych výrobných techník, ako aj logistickú štruktúru potrebnú na optimalizáciu efektívnosti komunikačných procesov pri zavádzaní inteligentných výrobných, distribučných a spotrebných sietí (ako foriem organizácie s vysokou úrovňou samoorganizácie a postupnej flexibility a so schopnosťou naučiť sa podnikať kroky na dosiahnutie svojich cieľov). Ich virálny charakter, interoperabilita a vzájomné prepojenie v digitálnom prostredí umožní nahradiť zbytočných sprostredkovateľov. Nové technológie by teda mali byť nástrojom vytvorenia procesu, ktorý povedie k zvýšeniu kolektívnej efektívnosti, a to zavedením inovácií do potravinárskych reťazcov a využitím ich transformačnej hodnoty.

3.3.1

Prijatie opatrení v rámci politík Európskej únie. Prostredníctvom reformy právneho rámca a vhodnej politiky stimulov, opatrení na podporu družstiev pomocou rozvojových agentúr, finančných úverov atď. sa musia podporovať opatrenia zamerané na začleňovanie a internacionalizáciu družstiev, opatrenia v oblasti sociálnej súdržnosti a inovácie ako aj opatrenia na posilnenie partnerstiev medzi verejnými inštitúciami a malými a strednými podnikmi, družstvami, združeniami spotrebiteľov alebo inými zoskupeniami.

3.3.2

Verejné obstarávanie zamerané na družstvá  (15). Pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti ekologického verejného obstarávania a nedávno aj prijatím etických kritérií v postupoch verejného obstarávania orgánmi štátnej správy významne ovplyvnil sociálny a hospodársky dosah činností zameraných na udržateľnosť a spoluprácu. Príkladnosť verejného obstarávania, ako aj vysoký objem nákupov nepochybne prestavuje podporný nástroj nevyhnutný na dosiahnutie stanovených cieľov. Stimulácia obehu tokov na trhu medzi orgánmi verejnej správy a sieťami družstiev môže mať určujúci význam pre nový model udržateľnej výroby a spotreby.

3.3.3

Značky kvality  (16). Značky kvality sú nepriame podporné nástroje, ktoré potvrdzujú pôvod, charakteristické črty a vlastnosti výrobkov uvádzaných na trh, pričom sa v tomto prípade zdôrazňuje pridaná hodnota sociálneho prvku, ktorý sprevádza družstevnú výrobu („družstevná značka“). Tento imidž značky napomáha zviditeľneniu a umožňuje poľnohospodárskym družstvám prejsť z orientácie na výrobu na trhovú orientáciu.

3.3.4

Transparentnosť a informácie pre spotrebiteľov  (17). Transparentnosť súvisiaca s kampaňami na zvyšovanie povedomia a informovanosti občanov, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa kúpy v rámci družstevného trhu, najmä v súvislosti s kvalitou a vysledovateľnosťou, predstavuje faktor rovnováhy v hodnotovom reťazci. Výsledkom je väčšia vyváženosť informácií a koordinácia medzi výrobou a spotrebou potrebná pre efektívnosť modelu založeného na jeho udržateľnosti, a tiež časové a priestorové zosúladenie ponuky a dopytu začlenením príslušných postupov uvádzania na trh. Uprednostniť by sa mali aj združenia spotrebiteľov, ako aj kroky, ktoré vedú k dôležitej koncentrácii konečného dopytu po poľnohospodársko-potravinárskych výrobkoch.

3.3.5

Vzdelávanie a odborná príprava zamerané na sociálne podnikanie a družstevníctvo  (18). Hoci ide o jednoznačne proaktívny nástroj, ktorého dosah sa neprejaví okamžite, je nepochybne dôležitý na utvrdenie zmien, ku ktorým došlo na trhu. Spoznanie a pochopenie zásad družstevníctva v školách už v rannom veku vedie k pozitívnemu prístupu k družstevnému modelu a spolupráci ako zdroju dôvery, no umožňuje šíriť tento prístup aj u rodičov, pričom im predkladá vzory spotreby v súlade s navrhovanými krokmi. V tejto súvislosti má veľký význam podpora podnikateľského ducha u mladých ľudí s cieľom podnietiť a motivovať zakladanie družstiev a posilnenie ich pozície, či už v oblasti výroby, uvádzania na trh alebo spotreby. K tomu nepochybne prispeje spoznávanie, výmena a šírenie osvedčených postupov uplatňovaných v družstvách.

3.3.6

Diferencovaný prístup k zdaňovaniu  (19). Je potrebné, aby spravodlivejší daňový systém umožniť nasmerovať spotrebu na efektívne využívanie zdrojov (20), aby sa viac zohľadňoval obsah každého výrobku zo sociálno-environmentálneho hľadiska a sociálna pridaná hodnota na základe družstevného modelu. Daňové stimuly a kompenzačná pomoc, ktoré vychádzajú zo špecifického daňového rámca, sú najpriamejšie nástroje s veľkým potenciálom na dosiahnutie plánovaných cieľov. Z predchádzajúcich skúseností z viacerých členských štátov vyplýva, že uplatnenie diferencovaného prístupu k zdaňovaniu podporuje samostatnosť a finančnú nezávislosť, ale rovnako ako niektoré predtým navrhované iniciatívy, si vyžaduje predbežnú analýzu vplyvu.

3.3.7

Technologická implementácia. Technologický pokrok a jeho všeobecná dostupnosť sú najlepším impulzom pre dosiahnutie stanovených cieľov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť nasledujúce iniciatívy: výskum a inovácie aplikované na poľnohospodársko-potravinársku výrobu, vytváranie nových distribučných priestorov a kanálov ako aj certifikácia zvyšujúcej sa kvality udeľovaním dodatočných bodov podľa nutričnej hodnoty, zaručenia dodávky a iných výhod pre verejnosť, pričom body sa budú odoberať okrem iného za negatívny vonkajší sociálny a environmentálny dosah, aby sa mohli zohľadniť kritériá ako zdravie a potravinová bezpečnosť, vplyv na životné prostredie alebo sociálny vplyv, a tiež hodnotenie spotrebiteľov v súvislosti s cenou a výrobnými a distribučnými nákladmi. Na zavedenie tohto nástroja certifikácie by bolo potrebné zároveň uplatniť prvky, ako sú inteligentné telefónne služby, špecifické informatické aplikácie a sociálne siete.

3.4.1

hospodárstvo: stabilný a bezpečný prístup pre výrobky poľnohospodárov na trhy, udržateľné financovanie, sociálne zodpovedné investície, dynamizácia trhu, ochrana hospodárskej súťaže, ochrana práv a záujmov spotrebiteľov atď.;

3.4.2

sociálna oblasť: územné plánovanie, rozvoj vidieka a začleňovanie, kultúrne dedičstvo a miestna a regionálna identita, potravinová sebestačnosť a bezpečnosť, zastavenie nadprodukcie a dostupnosť potravín, sociálna vysledovateľnosť výrobkov, zastavenie delokalizácie podnikov, zaručenie dôstojných platov a zlepšenie pracovných podmienok, sociálna zodpovednosť a zodpovedná spotreba, zdravie komunity a zdravý životný štýl, priame zapojenie občanov do rozhodovania inštitúcií, ktoré ich zastupujú atď.;

3.4.3

životné prostredie: úspora energie, zachovanie ekosystémov, vplyv na životné prostredie, agroekológia, racionálne a zodpovedné využívanie surovín a prírodných zdrojov, životný cyklus potravinársko-poľnohospodárskych výrobkov, tvorba ekologických pracovných miest ako stratégie rozširovania trhu atď.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/49

—

považuje za potrebné, aby existoval štandardizovaný právny rámec EÚ pre celý sektor letectva, ktorý by bránil nekontrolovaným praktikám poskytovania dotácií a zabezpečil rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu aj na miestnej úrovni,

—

súhlasí so všeobecnou zásadou, že súkromné investície nemožno považovať za štátnu pomoc. Zároveň však verejný prevádzkovateľ môže konať v pozícii súkromného investora, ak sú takéto investície opodstatnené z komerčného hľadiska,

—

odporúča, aby štátna pomoc na investície do infraštruktúry letísk a pomoc na začatie činnosti pre letecké spoločnosti bola možná len v presne vymedzených prípadoch a bola obmedzená z hľadiska jej trvania a intenzity,

—

súhlasí s tým, že je potrebné, aby sa zverejňovali úplné informácie o pomoci dostupnej pre letiská a prepravcov a podmienkach jej vyplatenia,

—

požaduje ďalšie podnecovanie sociálneho dialógu a zamedzenie sociálnemu dumpingu v sektore,

—

zdôrazňuje dôležitosť riadnej implementácie usmernení. Mimoriadny význam má ich presadzovanie,

—

požaduje dlhodobú politiku, pokiaľ ide o rozvoj regionálnych letísk. Usmernenia pre letectvo možno úspešne presadzovať len vtedy, ak sa dohodnú jednoznačné politické priority rozvoja regionálnych letísk.

—

potreba zjednodušiť usmernenia a zvýšiť ich transparentnosť,

—

podpora intenzívnejšieho presadzovania pravidiel štátnej pomoci vo vzťahu k leteckým spoločnostiam a letiskám,

—

nová kategória pravidiel s cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže medzi letiskami v tej istej spádovej oblasti,

—

väčšia jednoznačnosť a predvídateľnosť pravidiel o investičnej pomoci (jasné definície finančných parametrov).

—

nesmie dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže,

—

je potrebné zlepšiť rozvoj a prístupnosť regiónov prostredníctvom ďalšieho umožnenia regionálnej leteckej dopravy,

—

treba sa vyhnúť duplicite neziskových letísk,

—

treba sa vyhnúť vytváraniu a udržiavaniu nadmernej kapacity.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/54

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) by predovšetkým rád zdôraznil, že v stratégiách prispôsobovania sa účastníkov trhov, zohráva podnik svojou podstatou ústrednú úlohu, a teda sa nachádza v centre procesov reštrukturalizácie.

1.2

Výbor zdôrazňuje význam úlohy, ktorú v oblasti priemyselnej reštrukturalizácie zohrávala a naďalej zohráva poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) ako privilegované fórum pre konštruktívny dialóg a rozvíjanie nápadov a návrhov pre Komisiu, Radu a Európsky parlament.

1.3

EHSV opakovane prízvukuje, že reštrukturalizácia väčšinou prebieha formou komplexných procesov. Predvídať zmeny znamená pripraviť podniky a pracovníkov na zvládnutie nových výziev tak, aby zmeny mali čo najmenší dosah na sociálnu oblasť a aby vytvorili čo najväčšie predpoklady pre úspech, pričom treba vytvoriť prostredie vzájomnej dôvery a s presvedčením zapojiť sociálnych partnerov a organizovanú občiansku spoločnosť.

1.4

Pracovníci a podniky EÚ musia čeliť:

1.5

EHSV sa preto nazdáva, že zelená kniha bola predložená rýchlo a v správnom okamihu, a verí, že po úvahách a diskusiách, ktoré iniciuje, budú nasledovať konkrétne a účinné kroky, sprevádzané integrovaným prístupom na všetkých úrovniach výroby, spotreby a služieb. To si vyžaduje úzku spoluprácu a výmenu informácií na rôznych úrovniach výrobného a distribučného reťazca, ktoré by sprevádzala výmena osvedčených postupov v príslušnej oblasti a harmonogram s presnými lehotami pre uplatňovanie spoločných usmernení, noriem a referenčných rámcov, ktoré vychádzajú z európskych predpisov a spoločných hodnôt.

1.6

Výbor pokladá za nevyhnutné vyzdvihnúť úlohu sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti, spotrebiteľov v procesoch príprav na zmeny a reštrukturalizácie na úrovni EÚ, jednotlivých štátov, regionálnej i miestnej úrovni ako aj priamo v podnikoch, pričom treba zapojiť zodpovedných činiteľov na danom území a siete znalostí a zručností.

1.7

EHSV sa nazdáva, že sociálny dialóg, rokovania a zapojenie sú nielen základnými hodnotami európskeho sociálneho modelu, ku ktorým sa EHSV odjakživa hlásil, ale sú aj nástrojmi, ktoré úspešne podporujú a presadzujú sociálnu súdržnosť, kvalitnú zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a posilňovanie inovácie a konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev.

1.8

Štrukturálne opatrenia a opatrenia politiky súdržnosti EÚ ako aj v oblasti inovácie a výskumu by podľa názoru EHSV mali byť zamerané na proaktívnu podporu systémov predvídania a sprevádzania reštrukturalizácie, s cieľom zmeniť ich na systémy, ktoré budú prínosom pre pracovníkov a podniky.

1.9

EHSV pokladá za nevyhnutné výraznejšie zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov do monitorovania štrukturálnych fondov s cieľom zaručiť úspešnú realizáciu európskej štrukturálnej politiky.

1.10

EHSV odporúča vzájomne úzko prepojiť a koordinovať opatrenia štrukturálnej politiky s opatreniami na podporu výskumu a inovácie a opatreniami priemyselnej politiky na prechod na európske hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidov uhlíka.

1.11

Programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania, by podľa EHSV mali byť uprednostňovanými nástrojmi verejných orgánov a podnikov s cieľom proaktívne zabezpečiť pripravenosť na zmeny a sprevádzať trvalé úsilie hospodárskych aktérov, najmä MSP a pracovníkov.

1.12

EHSV odporúča, aby sa na európskej úrovni konalo v znamení väčšej koordinácie medzi politickými opatreniami a útvarmi Komisie, agentúrami a početnými monitorovacími strediskami, aby sa rozhodnutia podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou podporovali jednoznačne a koherentne. Najmä MSP a najmenšie podniky, ktoré majú zjavné ťažkosti pripraviť sa na reštrukturalizáciu, by mali mať možnosť využívať náležité mechanizmy podpory a poradenstva.

1.13

EHSV opakovane zdôrazňuje, že štátna pomoc, ktorá má slúžiť na udržanie pracovných miest v podnikoch čeliacich problémom v dôsledku globalizácie, sa musí zakladať na podmienkach zaručujúcich slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž.

1.14

EHSV na záver žiada, aby sa posilnila európska politika podpory rozvoja participatívneho výhľadového územného a odvetvového plánovania s cieľom vypracovať spoločné a všeobecne prijateľné vízie, a to aj vďaka výraznejšiemu zveľadeniu územia, ktoré je schopné vytvárať lepšie a početnejšie pracovné miesta v životaschopných a konkurencieschopných podnikoch.

1.15

S ohľadom na demografický vývoj v Európe EHSV pokladá za obzvlášť dôležité vyvíjať aktívnu politiku v oblasti starnutia a takzvanej „striebornej“ ekonomiky a prispôsobiť výrobu a služby týmto novým príležitostiam.

2.1

Oživovanie európskeho hospodárstva potrvá dlhšie, kým sa podarí úplne prekonať najhlbšiu recesiu posledných desaťročí v Európe. Táto kríza vystavuje verejné financie štátov i vlády tvrdému tlaku a má za následok racionalizáciu, reštrukturalizácie a odpredaje podnikov v reálnom hospodárstve a dramaticky sa odráža na nezamestnanosti.

2.2

Reštrukturalizácia prebieha v podobe mnohorozmerných komplexných procesov, ktoré zahŕňajú zmeny podnikových stratégií z hľadiska organizácie, formy, rozmeru a činnosti podniku.

2.2.1

Najmä na odvetvovej úrovni by sa mali vytýčiť mnohoraké hospodárske a prevádzkové ciele v súvislosti so situáciou na svetových trhoch a v sektoroch, kde tieto podniky pôsobia.

2.3

Tento proces by mal po náležitom zohľadnení záujmov a správania spotrebiteľov v praxi vyústiť do očakávaných pracovných príležitostí vo vznikajúcich sektoroch s osobitným dôrazom na MSP, ktoré znášajú najťažšie dôsledky súčasnej krízy.

2.4

Predvídať zmeny znamená pripraviť podniky a pracovníkov na zvládnutie budúceho vývoja, ale aj predvídať reštrukturalizáciu potrebnú na zvládnutie tejto výzvy tak, aby zmeny mali čo najmenší dosah na sociálnu oblasť a aby sa zaručila stabilita a znížili náklady, pričom treba zaručiť ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj: európske technologické platformy a nimi vypracované štúdie môžu ponúknuť pracovníkom i podnikom konkrétne priaznivé vyhliadky.

2.5

V priebehu uplynulých dvoch desaťročí sme boli svedkami čoraz frekventovanejšej zmeny pozícií na trhoch, delokácií, reorganizácie a/alebo zatvárania výrobných jednotiek, fúzií, akvizícií a/alebo externalizácií činnosti, avšak v uplynulých štyroch rokoch sa v Európe pociťuje stále naliehavejšia potreba posilniť schopnosť predvídať takéto procesy v súvislosti s rýchlosťou, s akou dochádza k zmenám, a naliehavosťou reštrukturalizácie, ktorá je nevyhnutná v dôsledku prehlbovania hospodársko-finančnej krízy a krízy trhov. Aj javy ako narastajúce objemy predaja cez internet a cezhraničného obchodu majú vplyv na trhy v jednotlivých krajinách.

2.6

Hospodárska a finančná kríza nielenže urýchlila procesy reštrukturalizácie na rôznych úrovniach, ale viedla aj k úsporným opatreniam a kráteniu verejných výdavkov, s následnými značnými stratami pracovných miest vo verejnom sektore a v mnohých krajinách okrem iného ohrozila rôzne systémy záchranných sietí pre pracovníkov, miestne spoločenstvá a podniky.

2.7

Cieľom Komisie z hľadiska reštrukturalizácie je pomáhať posilňovať a šíriť kultúru pripravenosti na zmeny a inovácie spôsobu, akým sa reštrukturalizácia uskutočňuje: Členské štáty a Únia nesú spoločnú zodpovednosť pri dosahovaní cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (článok 145 ZFEÚ).

2.8

Komisia už vo svojom oznámení o reštrukturalizácii a zamestnanosti z roku 2005 poukázala na problémy súvisiace so sociálnymi nákladmi reštrukturalizácie, a to nielen pre samotných pracovníkov, ktorí sú vystavení stále väčšej neistote, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, ale aj pre rôzne sektory hospodárstva.

2.9

Reštrukturalizácia sa síce v zásade upravuje na národnej a regionálnej úrovni, ale Únia nesie veľkú zodpovednosť za jej riadenie, kontrolu, urýchlenie, pretože je povinná dohliadať na správne uplatňovanie legislatívneho rámca EÚ v tejto oblasti jednak z hľadiska informovania a konzultácií, jednak z hľadiska ochrany pracovníkov (1), a zároveň zohrávať aktívnu úlohu, ktorá vyplýva vo svojej podstate zo stratégie Európa 2020 a povinností stanovených zmluvou.

2.10

Ak chce EÚ úspešne zvládnuť výzvy vyplývajúce z finančnej a hospodárskej krízy, globalizácie, klimatických zmien, demografického vývoja a narastajúcich rozdielov v dôsledku sociálnych nákladov úsporných opatrení, mala by vytvoriť a rozvíjať proaktívne stratégie v oblasti predvídania a riadenia reštrukturalizácie, na základe spoločného rámca hodnôt a postupov, ktorý by bol v súlade s hlavnými cieľmi zmluvy v sociálnej a hospodárskej oblasti.

2.11

V rámci „integrovaných usmernení“ stratégie Európa 2020 (prijatých Radou 22. apríla 2010) by Únia a členské štáty mali teda uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii, a sústrediť sa pritom – so zreteľom na potreby a správanie spotrebiteľov – na tieto aspekty:

2.12

Podpora reštrukturalizácie podnikov a odvetví si vyžaduje systémy včasného varovania v podnikoch (pozri Nástroj na monitorovanie reštrukturalizácie podnikov European Restructuring Monitor – ERM) ako nevyhnutný predpoklad účinného plánovania procesov reštrukturalizácie, na ktorých by sa podieľali všetky zainteresované strany, aj s cieľom umožniť pracovníkom primerané odborné preškolenie, ale aj s cieľom zabezpečiť rozvoj odvetvových a medziodvetvových sietí schopných riadiť zmeny integrovaným spôsobom s pomocou odborného poradenstva, ktoré by zaručilo vysokú úroveň zamestnateľnosti.

2.13

Komisia predložila 18. apríla 2012 v Štrasburgu nový balík návrhov v oblasti zamestnanosti, – EHSV bude mať možnosť zaujať k nemu stanovisko – v ktorom sa na členské štáty obracia s výzvou, aby posilnili vnútroštátne politické opatrenia na podporu zamestnanosti, a v predstihu preukazuje vôľu posilniť koordináciu a monitorovanie politík zamestnanosti.

3.1

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o reštrukturalizácii podnikov a pripravenosti na zmenu s cieľom získať presný prehľad o tom, aké pozitívne výsledky sa dosiahli v tejto oblasti.

3.2

V zelenej knihe sú formulované viaceré otázky, ktoré sa týkajú ponaučení vyplývajúcich z krízy, možností prispôsobenia hospodárskej a priemyselnej sféry, prispôsobivosti podnikov a pracovníkov, úlohy miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy, úlohy odbornej prípravy pri riadení ľudských zdrojov a dialógu medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi.

4.1

Výbor sa nazdáva, že zelenú knihu treba považovať za pokračovanie oznámenia z roku 2005 o reštrukturalizácii a zamestnanosti, ktorej cieľom bolo vymedziť úlohu EÚ v oblasti predvídania a riadenia reštrukturalizácie v záujme rozvoja zamestnanosti.

4.2

Oznámenie z roku 2005 iniciovalo podľa výboru priaznivý rozvoj rôznych činností na úrovni EÚ na presadzovanie európskeho prístupu v oblasti pripravenosti na zmeny a reštrukturalizácie, ako napríklad početné tematické konferencie na vysokej úrovni a odborné semináre („fórum o reštrukturalizácii“), iniciatívy v rámci ESF, rôzne porovnávacie štúdie. Návrh súborov nástrojov a usmernení v sprievodnom dokumente k zelenej knihe, pracovnom dokumente útvarov Komisie pod názvom „Restructuring in Europe 2011“, je toho dobrým príkladom.

4.3

EHSV so znepokojením konštatuje, že v zelenej knihe sa zvolil prístup, ktorý nezahŕňa návrhy konkrétnych opatrení a harmonogram ich uskutočnenia s presne stanovenými termínmi v dohľadnom čase ako odpoveď na zložitú situáciu v dôsledku prebiehajúcej krízy, ale namiesto toho sa predkladá zoznam otvorených otázok bez presných lehôt a spôsobov realizácie. Naopak, oveľa účinnejšími sa javia opatrenia v rámci iných nástrojov, ako napr. balík návrhov v oblasti zamestnanosti predložený v máji 2012, ku ktorému EHSV bude mať možnosť zaujať stanovisko.

4.4

Podnik zohráva svojou podstatou ústrednú úlohu v stratégiách prispôsobovania sa a získavania postavenia svojich výrobných jednotiek na trhoch, a teda v procesoch reštrukturalizácie v dôsledku týchto prevádzkových stratégií. Výrazný vplyv však pritom majú:

4.5

EHSV pripomína svoje predchádzajúce odporúčania, ako postupovať na európskej úrovni (2): „na dosiahnutie stratégie rozvoja by sa sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť ako celok mali snažiť o vytvorenie sociálne zodpovedného územia, na ktorom by sa dali uskutočniť rôzne navzájom koordinované stratégie:“

4.6

Štrukturálne opatrenia a opatrenia politiky súdržnosti EÚ ako aj v oblasti inovácie a výskumu by podľa názoru EHSV mali byť zamerané na proaktívnu podporu systémov predvídania a sprevádzania reštrukturalizácie, s cieľom zmeniť ich na systémy, ktoré budú prínosom pre pracovníkov a podniky. Štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môžu zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti pracovníkov a minimalizovaní sociálnych dôsledkov prepúšťania.

4.7

EHSV pokladá za nevyhnutné výraznejšie zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti do orgánov partnerstiev a monitorovania štrukturálnych fondov a zdôrazňuje, že základným predpokladom úspešnej realizácie európskej štrukturálnej politiky sú špecifické odborné znalosti zainteresovaných strán pôsobiacich priamo v teréne.

4.8

EHSV pokladá predovšetkým za dôležité integrovať reštrukturalizačné opatrenia a opatrenia priemyselnej politiky na prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidov uhlíka, ktoré by sa dokázalo vyrovnať s výzvami vyplývajúcimi z klimatických zmien a vyhovieť prísnym environmentálnym požiadavkám, vytvoriť, s pomocou náležitého financovania, nové pracovné miesta a nové povolania v ekologickom hospodárstve, ako to zdôraznil EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4).

4.8.1

Aj v súvislosti s vyhlásením roka 2012 za európsky rok aktívneho starnutia sa EHSV nazdáva, že je dôležité rozvíjať odborné znalosti v rámci služieb, ktoré poskytujú MVO, sociálne hospodárstvo a podniky, s cieľom podporovať zdravé, aktívne a dôstojné starnutie a rozvíjať výrobky a služby, ktoré by spĺňali požiadavky týchto spotrebiteľov (5).

4.9

Programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania, by podľa EHSV mali tiež byť uprednostňovanými nástrojmi proaktívnej prípravy na zmeny a sprevádzať trvalé úsilie podnikov a pracovníkov: podľa Business Europe 72 % podnikov v EÚ poukázalo na potrebu školenia svojich zamestnancov systematickým spôsobom a 32 % pracovníkov v EÚ sa v roku 2010 zúčastnilo na školeniach, ktoré financovali ich zamestnávatelia.

4.10

Balíky stimulačných opatrení a doteraz prijaté návrhy sú nepostačujúce na zvládnutie krízy po sociálnej stránke. Nedostatočne sa zohľadňuje nevyhnutnosť vytvoriť pracovné miesta, resp. zaviesť potrebné opatrenia na zvýšenie dopytu (napr. daňové stimuly v balíku opatrení, ktoré by boli koordinovanejšie na úrovni EÚ, mzdová politika).

4.10.1

Štátna pomoc a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, ktoré majú slúžiť na udržanie pracovných miest v podnikoch čeliacich problémom v dôsledku globalizácie a úverov, sa musia zakladať na podmienkach zaručujúcich, že tieto príspevky nebudú stáť v ceste voľnej hospodárskej súťaži, že sa podniky zaviažu predovšetkým zachovať pracovné miesta a že budú dodržané kolektívne zmluvy. Treba zohľadniť napríklad vývoj v Holandsku, kde veľmi úspešne fungujú pracovné modely typu „samostatne zárobkovo činná osoba“. Tento systém poskytuje nezamestnaným možnosť zužitkovať svoje skúsenosti a vytvoriť si vlastné pracovné miesta.

4.11

EHSV sa nazdáva, že na jednoznačnú a koherentnú podporu rozhodnutí podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou je potrebné dosiahnuť na európskej úrovni väčšiu koordináciu politických opatrení a útvarov Komisie.

4.12

EHSV pokladá za nevyhnutné vyzdvihnúť úlohu sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach: sociálny dialóg, rokovania a zapojenie nielenže sú základnými hodnotami európskeho sociálneho modelu, ku ktorým sa EHSV odjakživa hlásil, ale sú aj nástrojmi, ktoré úspešne podporujú a presadzujú sociálnu súdržnosť, kvalitnú zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a posilňovanie inovácie a konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev.

4.13

V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje úlohu, ktorú poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) zohráva ako privilegované fórum pre konštruktívny dialóg a rozvíjanie nápadov a návrhov, a to vďaka skúsenostiam, ktoré úspešne nadobúda od čias Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

4.14

Ako vyplýva z mnohých štúdií a rozborov osvedčených postupov, na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov, vzťahy so sociálnymi partnermi založené na dôvere a účinný sociálny dialóg sú základnými predpokladmi optimálnej pripravenosti na zmeny a ich usmerňovania.

4.15

EHSV sa nazdáva, že najmä dialóg, kolektívne vyjednávania a rokovania sú základnými podmienkami reforiem a zavádzania flexiistoty. Na jednej strane je potrebné vytvoriť rámcové podmienky, ktoré by podnikom v rozmanitom vnútroštátnom prostredí umožnili urýchlene a pružne sa prispôsobiť novinkám, trhom a požiadavkám užívateľov/spotrebiteľov, a na strane druhej je nevyhnutné podporovať a vytvárať vhodné podmienky pre prispôsobivosť pracovníkov a ich schopnosť rásť po odbornej stránke.

4.16

EHSV už mal v minulosti možnosť zdôrazniť, že „flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie“, a teda že „nové zručnosti úzko súvisia s vytváraním nových pracovných miest“. Okrem iného sa EHSV nazdáva, že „opatrenia na podporu aspektu istoty (v čo najširšom zmysle) v rámci flexiistoty sú v súčasnosti hlavnou prioritou“.

4.17

EHSV pokladá za dôležité, aby verejné orgány, vzdelávacie ustanovizne, inštitúcie odbornej prípravy a podniky spojili svoje úsilie s cieľom zlepšiť ponuku zamestnania a vzdelávania, vyvinuli nové mnohostranné odborné profily a zručnosti a podporovali formy celoživotného vzdelávania.

4.18

V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť mechanizmy prístupu k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, ktoré majú uspokojiť potrebu nových odborných profilov a kvalifikácií, osobitne pre mladých ľudí a v súlade s perspektívami opísanými v programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, o ktorom sa EHSV vyjadril v inom stanovisku (CESE 1172/2011) (6).

4.19

EHSV prízvukuje, že je dôležité posilniť spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi na miestnej úrovni, keďže najmä na tejto úrovni sú kvalitný sociálny dialóg v ovzduší dôvery a pozitívny prístup k zmenám základnými faktormi na to, aby sa predišli alebo obmedzili negatívne sociálne dôsledky.

4.20

Osobitnú pozornosť si podľa EHSV zasluhujú malé a stredné podniky, ktoré musia mať možnosť využívať vhodné opatrenia verejných a súkromných orgánov, napríklad zamestnávateľských a profesijných združení, obchodných, priemyselných a remeselníckych komôr a iných inštitúcií, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, a zaručený prednostný prístup k úverom a zvyšovaniu odbornosti, ako aj vhodné zásahy na zjednodušenie byrokratických a administratívnych postupov.

4.21

Ďalšie konzultácie a vymedzenia v rámci politiky predvídania zmien a reštrukturalizácie by sa mali opierať o výsledky hĺbkových analýz, štúdií a správ uskutočnených na európskej úrovni počas vyše siedmich rokov.

4.22

Ak sa v minulosti pozornosť jednoznačne sústreďovala na analýzy a výmenu informácií a osvedčených postupov (7), ako aj novátorských skúseností, v budúcnosti by sa EÚ mala vo väčšej miere zamerať na konkrétne opatrenia, t. j. rozvoj a rast, a podporovať uplatňovanie spoločných usmernení, noriem a referenčných rámcov, ktoré vychádzajú z európskych predpisov a spoločných hodnôt.

4.23

EHSV v neposlednom rade prízvukuje, že je dôležité mať na zreteli ľudský aspekt: osoby a ich rodiny, ktoré sú obeťami reštrukturalizácie odvetvia a podniku, musia často čeliť dramatickým situáciám, ktoré nie sú vždy patrične zohľadnené. Okrem potrebnej obnovy investícií a návratu rastu a udržateľného rozvoja zamestnanosti treba naplánovať opatrenia v podobe psychologickej a sociálnej podpory.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/60

—

V dôsledku niektorých foriem stabilizačných dlhopisov by sa znížila, alebo dokonca úplne vytratila povinnosť rešpektovať rozpočtovú disciplínu, pretože členské štáty eurozóny by spoločne znášali úverové riziko súvisiace s niektorými alebo so všetkými ich verejnými dlhmi. To je spojené s rizikom morálneho hazardu, ktorý vzniká preto, že úverové riziko vyplývajúce z individuálneho nedostatku fiškálnej disciplíny by znášali všetci účastníci.

—

Keďže emisia stabilizačných dlhopisov môže oslabiť trhovú disciplínu, boli by potrebné zásadné zmeny v rámci ekonomického riadenia eurozóny. Toto by malo nevyhnutne vplyv na fiškálnu suverenitu.

—

Stabilizačné dlhopisy by museli mať veľmi vysokú úverovú kvalitu, aby boli akceptované investormi.

—

Dosiahnutie vysokej úverovej kvality bude takisto dôležité z hľadiska zabezpečenia akceptácie stabilizačných dlhopisov všetkými členskými štátmi eurozóny.

Úverový rating v prípade stabilizačných dlhopisov by primárne závisel od úverovej kvality zúčastňujúcich sa členských štátov a od základnej štruktúry záruky.

3.2.1.1

Prístup č. 1: úplné nahradenie národnej emisie emisiou stabilizačných dlhopisov so spoločnými a nerozdielnymi garanciami

Podľa tohto prístupu by verejné financovanie v eurozóne bolo plne kryté emisiou stabilizačných dlhopisov a národné emisie by boli zastavené. Úverové hodnotenie najdôležitejších členských štátov eurozóny by pravdepodobne dominovalo pri stanovení ratingu pre stabilizačné dlhopisy. Možno sa teda domnievať, že dnes vydaný stabilizačný dlhopis by mohol pravdepodobne získať vysoký úverový rating. Tento prístup by bol najúčinnejší z hľadiska zabezpečenia výhod emisie stabilizačných dlhopisov, zároveň by však bol spojený s najväčším rizikom morálneho hazardu. Preto by musel byť spojený s veľmi silným rámcom zaisťujúcim rozpočtovú disciplínu, konkurencieschopnosť a zníženie makroekonomickej nerovnováhy na vnútroštátnej úrovni.

3.2.1.2

Prístup č. 2: čiastočné nahradenie národnej emisie emisiou stabilizačných dlhopisov so spoločnými a nerozdielnymi garanciami

Podľa tohto prístupu by emisia stabilizačných dlhopisov bola spojená so spoločnými a nerozdielnymi garanciami, ale nahradila by len obmedzenú časť národnej emisie.

Časť emisie, ktorá by nebola vo forme stabilizačných dlhopisov, by zostala spojená s príslušnými národnými garanciami. V dôsledku toho by trh s národnými dlhopismi eurozóny pozostával z dvoch samostatných častí: stabilizačných dlhopisov a dlhopisov národných vlád. Kľúčovú úlohu pri tomto prístupe by zohrávali konkrétne kritériá určujúce príslušné pomery stabilizačných dlhopisov a národnej emisie.

3.2.1.3

Prístup č. 3: čiastočné nahradenie národnej emisie emisiou stabilizačných dlhopisov s nerozdielnymi, ale nie spoločnými garanciami

V súlade s týmto prístupom by stabilizačné dlhopisy opäť nahradili národnú emisiu iba čiastočne a boli by podporené garanciami členských štátov eurozóny na princípe pro-rata. Tento prístup sa líši od prístupu č. 2, pretože členské štáty by si udržali zodpovednosť za svoj podiel na emisii stabilizačných dlhopisov, ako aj za svoju národnú emisiu.

4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/72

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) opätovne zdôrazňuje, že odhodlane podporuje európsku vesmírnu politiku a s tým spojené veľké európske projekty Galileo a GMES, ktoré majú podľa neho strategický význam pre európsky hospodársky a vedecký rozvoj. Vo všetkých stanoviskách, ktoré doteraz vypracoval (1), EHSV zdôrazňoval, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť aktivitám v oblasti kozmického priestoru a vyčleniť na ne viac finančných prostriedkov, aby si EÚ v tejto oblasti zachovala svoje popredné postavenie.

1.2

EHSV sa vyjadruje rozhodne proti návrhu Komisie presunúť prostriedky potrebné na rozvoj a dokončenie programu GMES mimo finančného rámca EÚ, do fondu ad hoc.

1.3

EHSV konštatuje, že program, ktorý vstupuje do svojej prevádzkovej fázy by mal mať nutne zabezpečené ďalšie pokračovanie, inak môže dôjsť k jeho zlyhaniu. Celkový návrh inovácie mechanizmov financovania, správy a riadenia, ktoré sa líšia od obvyklých a zabehnutých mechanizmov v EÚ, sa zdá byť nevhodne načasovaný, neodôvodnený a veľmi riskantný. Vytváranie nových orgánov a modelov financovania by si vyžadovalo fázu vyčerpávajúcich rokovaní a štúdií s neistým výsledkom, ktorá by určite trvala niekoľko rokov. To sa zdá byť nezlučiteľné so skutočnosťou, že program GMES má vstúpiť do svojej prevádzkovej fázy, a zbytočné, keďže Komisia a ďalšie európske agentúry disponujú všetkými príslušnými kompetenciami a povereniami potrebnými na to, aby mohol program prebiehať.

1.4

EHSV žiada, aby bolo financovanie programu začlenené späť do viacročného finančného rámca 2014 – 2020 a aby bolo riadenie programu štruktúrované tak, aby zohľadňovalo kapacity, ktorými Európa v súčasnosti už disponuje, a zabránilo sa fragmentácii riadiacich subjektov a vytváraniu nových subjektov, ktoré nie sú prispôsobené na to, aby sa mohli zapojiť do riadenia programu, ktorý sa rozvíjal v priebehu uplynulého desaťročia. Túto požiadavku výbor vyjadril už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2).

1.5

Oznámenie týkajúce sa vykonávacích prvkov návrhu medzivládnej dohody o činnosti GMES (3), ktoré bolo zverejnené v priebehu diskusie o tomto stanovisku, nijako neovplyvňuje tu uvedené závery. Práve naopak, toto oznámenie ich ešte posilňuje a umožňuje EHSV ešte raz pripomenúť vysoké riziko, ktoré je spojené s oneskoreným zavedením nového a neodskúšaného modelu financovania a riadenia, vyňatého z viacročného finančného rámca i vlastných zabehnutých riadiacich kanálov EÚ.

1.6

EHSV vyjadruje silné obavy, že program GMES môže naraziť na vážne ťažkosti, ktoré by znamenali znehodnotenie doterajších investícií vo výške 3,2 miliardy EUR. Vzhľadom na diskusie, ktoré vedú členské štáty, sa toto nebezpečenstvo stáva takmer istotou.

1.7

EHSV konštatuje, že takéto prepracovanie celého komplexného finančného aparátu a riadenia programu GMES, aké sa uvádza v predloženom návrhu, sa zdá byť v čase, keď do spustenia prevádzkovej fázy programu chýba necelý rok (v roku 2013 majú byť vypustené satelity A konštelácie Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3) príliš riskantné a neodôvodnené, a to aj vzhľadom na strategický význam tohto programu pre EÚ.

1.8

Oznámenie neobsahuje analýzu uskutočniteľnosti, ktorá by umožnila zhodnotiť jeho realizovateľnosť, pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť. Nie je jasné ani to, prečo je vlastne potrebné zavádzať tento nový mechanizmus.

1.9

EHSV konštatuje, že sa k dvom hlavným programom európskeho plánu v oblasti kozmického priestoru – Galileo a GMES – pristupuje rôzne: Galileo je súčasťou viacročného finančného rámca, zatiaľ čo GMES je z neho vyňatý.

1.10

Pokiaľ ide o riadenie, prekvapuje, že v tomto komplexnom systéme má Európska vesmírna agentúra (ESA) zohrávať len okrajovú úlohu, a to napriek tomu, že až doteraz koncipovala, spravovala a prevádzkovala veľkú časť európskych satelitných štruktúr a okrem iného doteraz poskytovala, v partnerstve s Európskou komisiou, prakticky všetky finančné prostriedky. Jej nahradenie novými orgánmi, ktoré majú len veľmi málo skúseností s riadením satelitných systémov a správou údajov, ktoré tieto systémy zberajú, sa zdá byť neopodstatnené.

1.11

EHSV konštatuje, že menej ako rok pred začiatkom fungovania modelu financovania programu GMES predstavuje zavádzanie takýchto rozsiahlych a radikálnych zmien kompetencií, aké sa navrhujú v oznámení, výrazné riziko pre začatie prevádzkovej fázy systému.

1.12

EHSV upozorňuje na neistotu a nerozhodnosť návrhu riadenia, ktorý predložila Komisia. Úskalia navrhovaného modelu sú zjavné: technická koordinácia je zverená orgánom, ktoré nemajú ani dostatočné skúsenosti a aktivitami v oblasti kozmického priestoru, ani vybudovanú kultúru spolupráce s inými agentúrami. Pritom viac ako 80 % činností naplánovaných v rámci programu GMES súvisí s aktivitami v oblasti kozmického priestoru. EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila navrhnutý model s cieľom zachovať jednotné riadenie, v ktorom by ESA, tak, ako bolo pôvodne stanovené, niesla zodpovednosť za technickú stránku programu, a to pod dohľadom Komisie, ktorá bude vykonávať aj kontrolu.

2.1

Príslušné oznámenie z 30. novembra 2011 obsahuje návrh Európskej komisie, ako vyriešiť, mimo viacročného finančného rámca 2014 – 2020 (4), otázku financovania prevádzkovej fázy strategického programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), ktorý bol až doteraz vo svojej záverečnej prípravnej fáze. Zaoberá sa aj otázkou riadenia. Ide teda o oznámenie, ktoré má pre program GMES zásadný význam.

2.2

Nedávne oznámenie, týkajúce sa niektorých vykonávacích prvkov návrhu medzivládnej dohody o činnosti GMES (5), ktoré bolo uverejnené v priebehu prípravy tohto stanoviska, nijako neovplyvňuje pripomienky z tohto stanoviska, ani jeho závery, keďže ide len o dodatok, ktorý upresňuje finančné aspekty navrhovaného fondu a zavádza nový orgán, Radu GMES, ktorá zdvojuje kompetencie, ktoré už boli v riadení európskych vesmírnych programov stanovené, a vytvára tak jasné konflikty kompetencií a duplicitu rozhodovacích štruktúr v Európe.

2.3

Program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) je spoločne s programom Galileo jedným z dvoch hlavných programov Európskej únie v oblasti kozmického priestoru. Zohráva významnú úlohu pri monitorovaní Zeme a umožňuje lepšie pochopiť a monitorovať klimatické zmeny, zabezpečiť lepšiu civilnú ochranu a bezpečnosť, udržateľný rozvoj a krízový manažment.

2.4

Skutočnosť, že financovanie programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) nebolo začlenené do viacročného finančného rámca 2014 – 2020 vyvolala vážne obavy, najmä v súvislosti s konkrétnym rizikom straty programu, ktorý má strategický význam pre Európu a doteraz si vyžiadal desaťročie práce a investície presahujúce 3 miliardy EUR.

2.5

EHSV už vo svojej analýze z decembra 2011 (6) vyjadril vážne obavy, pokiaľ ide o budúcnosť tohto programu, ak nebude zabezpečená kontinuita financovania.

2.6

Európsky parlament vo februári 2012 vo svojom uznesení o budúcnosti GMES (7) uviedol, že sa nedomnieva, že „financovanie GMES mimo viacročného finančného rámca (VFR) – pri štruktúre financovania a správy, ktorú Komisia navrhla vo svojom oznámení – je uskutočniteľným riešením“.

2.7

Vesmírny segment GMES je založený na troch satelitných konšteláciách: Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3, ako aj na nástrojoch (Sentinel-4 a Sentinel-5), ktoré sú na palube iných satelitov. Prvé satelity troch konštelácií majú byť vypustené v priebehu roka 2013. Preto je potrebné stanoviť finančný rámec, ktorý by zaručil financovanie operácií, ktorých realizácia už je v dohľade.

2.8

Keďže chýbal akýkoľvek návrh, generálny riaditeľ ESA 9. januára 2012 na tlačovej konferencii zdôraznil, že ak sa nedospeje k rozhodnutiu o financovaní činnosti GMES, ESA zamýšľa neuskutočniť plánované vypustenie satelitov (8).

2.9

Európska komisia v tomto svojom oznámení navrhuje, aby sa finančné prostriedky potrebné na realizáciu a spustenie celej infraštruktúry získali vytvorením nového fondu, ktorý by bol určený len pre GMES. Na jeho vytvorenie je potrebná medzivládna dohoda členských štátov EÚ zasadajúcich v Rade.

2.10

To tohto fondu by malo prispievať všetkých 27 členských štátov EÚ pomerne podľa svojho hrubého národného dôchodku (HND). Oznámenie obsahuje aj model tejto dohody, ktorý bol potom bližšie upresnený v nasledujúcom oznámení (9).

2.11

Návrh riadenia, obsiahnutý v oznámení, ktorý nie je o nič menej dôležitý než finančný návrh, stanovuje celú plejádu subjektov, ktoré by sa mali zaoberať rôznymi aspektmi a sektormi, v ktorých sa činnosť GMES prejavuje.

2.12

Zavedenie novej a komplexnej schémy financovania a vytvorenie nového riadiaceho orgánu pre vesmírny program (Rada GMES), sa nezdá byť odôvodnené a prichádza neskoro, len rok pred vypustením prvých satelitov.

3.1

Program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a program európskej satelitnej navigácie Galileo (Európsky satelitný navigačný systém) sú významnými strategickými programami Európskej únie. EÚ si pomocou nich chce udržať svoju nezávislosť a výsadné postavenie v oblasti vesmírneho priestoru.

3.2

Udržanie si vedúceho postavenia a nezávislosti v oblasti kozmického priestoru sa považuje za vec strategického významu pre budúcnosť Európy, vzhľadom na rozsiahly a zásadný vplyv, ktorý majú činnosti rozvíjané v oblasti vesmírneho priestoru na hospodársku, technologickú, geopolitickú a kultúrnu sféru v najširšom zmysle slova.

3.3

GMES je strategický program Európskej únie, ktorý vznikol na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010.

3.4

V oznámení sa opätovne zdôrazňuje, že „Európa potrebuje vlastný dobre koordinovaný a spoľahlivý systém pozorovania Zeme s cieľom reagovať na stále rastúce problémy na celosvetovej úrovni. Týmto systémom je GMES.“

3.5

V oznámení sa navrhuje nový model financovania, mimo konsolidovaného systému riadenia v rámci rozpočtu EÚ, ktorý si vyžaduje špecifický prístup a schválenie všetkými 27 členskými štátmi EÚ, a to v rámci mechanizmu, ktorý v súčasnej napätej finančnej situácii (ako príklad môžeme uviesť situáciu Grécka, ale nielen toho, a možnú indisponibilitu Francúzska a Talianska) povedie, ak nie s istotu, tak aspoň s veľkou pravdepodobnosťou, k zablokovaniu financovania, čo by znamenalo koniec programu GMES.

4.1

V oznámení sa navrhuje vyňať GMES z viacročného finančného rámca 2014 – 2020.

4.2

Financovanie by malo prebiehať prostredníctvom internej dohody medzi zástupcami vlád členských štátov zasadajúcich v Rade.

4.3

Podľa tejto dohody každý členský štát vykoná predbežné úkony potrebné na to, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť, a bude o tom informovať generálny sekretariát Rady Európskej únie.

4.4

Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musia ratifikovať všetky členské štáty Európskej únie.

4.5

Dohoda môže vstúpiť do platnosti až po schválení posledným členským štátom. Vzhľadom na všeobecnú finančnú situáciu v Európskej únii a niektorých krajín osobitne, sa zdá, že už táto klauzula postačuje na to, aby program GMES zlyhal.

4.6

Lehoty a podrobnosti zvolania tejto schôdze Rady nie sú ešte v súčasnosti známe, čo predstavuje ďalšie riziko vzhľadom na to, že sa blíži termín vypustenia satelitov Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3 (2013).

4.7

Pokiaľ ide o plánovanie, riadenie a použitie fondu GMES, podľa oznámenia by mala príslušné nariadenie prijať Rada na základe návrhu Komisie. Návrh tohto nariadenia v súčasnosti ešte nie je k dispozícii.

4.8

Pokiaľ ide o nariadenie o rozpočtových pravidlách pre fond GMES, ktorým sa ustanovia pravidlá zriadenia fondu a použitia jeho prostriedkov, ako aj pravidlá prezentácie účtov a ich auditu, podľa oznámenia by mala toto nariadenie prijať Rada na základe návrhu Komisie. Návrh takéhoto nariadenia v súčasnosti ešte nie je k dispozícii.

4.9

Doteraz sa už do vývoja programu investovali zdroje vo výške 3,2 miliardy EUR, z ktorých veľkú väčšinu poskytla ESA (1 890 miliónov) a EÚ (1 300 miliónov).

4.10

Celkovo si realizácia tohto programu, vrátane údržby, ďalšieho vývoja a aktualizácie, podľa odhadov vyžiada v období rokov 2014 – 2020 približne 5,8 miliárd EUR, teda približne 0,6 % rozpočtu Únie, ktorý sa na to isté obdobie vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 odhaduje na 1 025 miliárd EUR. Je vhodné tiež pripomenúť, že rozpočet Únie zase predstavuje len zhruba 1 % hrubého národného dôchodku (HND).

4.11

Zdá sa, že financovanie GMES mimo rámca rozpočtu EÚ asi neprinesie žiadne finančné výhody, keďže všetkých 27 členských krajín by malo jednako zaručiť ďalšie financovanie programu, i keď prostredníctvom iného finančného kanálu, založeného na komplexnej medzivládnej dohode. Nie je teda jasná pohnútka takéhoto kroku.

4.12

Pokiaľ ide o vesmírnu zložku, ESA má rozpočet na to, aby vypustila všetky tri satelity „A“ konštelácií Sentinel-1, Sentinel-2 a Sentinel-3. Vypustenie satelitu Sentinel-1 už bolo zaplatené a ani v prípade ďalších dvoch sa neočakávajú problémy s financovaním. Rozpočet po roku 2013 teda zahŕňa vyslanie celých konštelácií tak, ako to bolo naplánované, aby sa dalo zaručiť poskytovanie služby, na ktorú boli naplánované.

4.13

Prevádzkovú fázu GMES by podľa oznámenia mala riadiť celá plejáda subjektov.

4.14

Politické riadenie a dohľad má zabezpečiť Komisia.

4.15

Podľa nadväzujúceho oznámenia, týkajúceho sa vykonávacích prvkov tohto návrhu [COM(2012) 218 final, 11. mája 2012], by riadiacim orgánom programu GMES mala byť Rada GMES, ktorej právomoci sú tak široko definované, že zahŕňajú aj tie, ktoré majú bežne orgány riadiace programy EÚ, či vesmírna agentúra. Vzniká tak zdvojenie kompetencií a rozhodovacích orgánov, čo nie je v súlade s efektívnou správou už aj tak obmedzených zdrojov EÚ.

4.16

Pokiaľ ide o služby, technickou koordináciou služieb monitorovania pôdy má byť poverená Európska environmentálna agentúra (EEA); technickou koordináciou služieb riadenia v núdzových situáciách zase Európske centrum pre núdzové reakcie (ERC); technická koordinácia služieb týkajúcich sa atmosféry sa má zveriť Európskemu stredisku pre strednodobé predpovedanie počasia (ECMWF). Pokiaľ ide o klimatické zmeny, monitorovanie morského životného prostredia a bezpečnosť, ešte neboli určené zodpovedné subjekty, a pokiaľ ide o ďalšie služby záujmu Komisie a ďalších európskych subjektov, navrhujú sa subjekty ako napr. Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Satelitné stredisko EÚ (EUSC), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX) alebo Európska obranná agentúra (EDA).

4.17

Pokiaľ ide o vesmírnu zložku, prevádzkové činnosti by, pokiaľ ide o snímky s vysokým rozlíšením z pozorovania krajiny a špecifických oblastí, (prechodne) zabezpečovala Európska vesmírna agentúra (ESA), a pokiaľ ide o systematické a celosvetové pozorovanie atmosféry a oceánov Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT). Činnosti súvisiace s rozvojom vesmírnej zložky by vykonávala ESA a Komisia.

4.18

Takto definované prechodné riešenie zodpovedá riadeniu celých konštelácií Sentinel-1, Sentinel-2 a zložky „Land“ konštelácie Sentinel-3. Je zjavné, že bude ťažké zvládnuť takéto zložité úlohy, pokiaľ ide o organizáciu a zdroje, v takýchto prechodných podmienkach.

4.19

Technickú koordináciu zložky „in situ“ by podľa návrhu mala prevziať Európska environmentálna agentúra (EEA).

4.20

Nie je jasné, ako by špecifické kompetencie a kapacity riadenia týchto organizácií mali pokryť prevádzkové potreby programu ako je GMES, ktorý má prevažujúcu vesmírnu zložku, ktorá si vyžaduje špecifické kompetencie.

4.21

Rada GMES, ktorej vytvorenie bolo navrhnuté v nadväzujúcom oznámení o GMES (10), do značnej miery duplikuje mnohé z kompetencií riadenia európskych vesmírnych programov, a vytvára tak jasné konflikty kompetencií a zdvojuje rozhodovacie štruktúry v Európe, pričom vzniká akási paralelná vesmírna agentúra, čo nie je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.