ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.229.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 229

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
31. júla 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

481. plenárne zasadnutie v dňoch 23. a 24. mája 2012

2012/C 229/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Digitálny trh ako hnacia sila rastu (prieskumné stanovisko)

1

2012/C 229/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Daňové a finančné raje: hrozba pre vnútorný trh EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

7

2012/C 229/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Horizont 2020: plány pre starnutie (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

13

2012/C 229/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011: hodnotenie EHSV (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

18

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

481. plenárne zasadnutie v dňoch 23. a 24. mája 2012

2012/C 229/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánuCOM(2011) 782 final

24

2012/C 229/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020COM(2011) 398 final – 2011/0177 (APP) a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozpočet stratégie Európa 2020COM(2011) 500 final

32

2012/C 229/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Partnerstvo v oblasti vedy a výskumuCOM(2011) 572 final

39

2012/C 229/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inováciíCOM(2011) 682 final

44

2012/C 229/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostíCOM(2011) 702 final

49

2012/C 229/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikaniaCOM(2011) 862 final – 2011/0418 (COD)

55

2012/C 229/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady o prijatí doplnkového výskumného programu pre projekt ITER (2014 – 2018)COM(2011) 931 final – 2011/0460 (NLE)

60

2012/C 229/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingyCOM(2011) 746 final – 2011/0360 (COD)

64

2012/C 229/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie)COM(2012) 64 final – 2012/0027 (COD)

68

2012/C 229/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)COM(2011) 735 final

72

2012/C 229/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014COM(2011) 681 final

77

2012/C 229/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematikuCOM(2011) 689 final

85

2012/C 229/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) COM(2012) 11 final – 2012/011 (COD)

90

2012/C 229/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v EurópeCOM(2011) 900 final

98

2012/C 229/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnostiCOM(2011) 841 final

103

2012/C 229/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015COM(2012) 6 final

108

2012/C 229/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých opatreniach v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, na účely ochrany zásob rýbCOM(2011) 888 final – 2011/0434 (COD)

112

2012/C 229/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politikyCOM(2011) 876 final – 2011/0429 (COD)

116

2012/C 229/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvieratCOM(2012) 89 final – 2012/0039 (COD) a Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, mačkami a fretkami v rámci Únie a ich dovoz do ÚnieCOM(2012) 90 final – 2012/0040 (COD)

119

2012/C 229/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravyCOM(2011) 898 final

122

2012/C 229/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050COM(2011) 885 final

126

2012/C 229/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien/Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajinyCOM(2011) 637 final a COM(2011) 638 final

133

2012/C 229/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z […], ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, pokiaľ ide o uvádzanie na trh prenosných batérií a akumulátorov, ktoré obsahujú kadmium a sú určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojochCOM(2012) 136 final – 2012/0066 (COD)

140

2012/C 229/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice 1999/4/ES, 2000/36/ES, 2001/111/ES, 2001/113/ES a 2001/114/ES, pokiaľ ide o právomoci, ktoré sa majú udeliť KomisiiCOM(2012) 150 final – 2012/0075 (COD)

143

2012/C 229/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsaCOM(2012) 162 final – 2011/0229 (COD)

144

2012/C 229/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebuCOM(2012) 147 final – 2012/0074 (NLE)

145

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

481. plenárne zasadnutie v dňoch 23. a 24. mája 2012

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Digitálny trh ako hnacia sila rastu“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 229/01

Spravodajkyňa: Laure BATUT

Dánske predsedníctvo Európskej únie sa 11. januára 2012 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

Digitálny trh ako hnacia sila rastu

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 141 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1   Digitálne hospodárstvo zásadne mení zvyky a dotýka sa celej sociálnej a hospodárskej štruktúry našich spoločenstiev. Bezpečnosť a interoperabilita majú v tejto oblasti prvoradý význam. Digitálna agenda Únie je jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Výbor už schválil veľký počet stanovísk o dôsledkoch digitalizácie (1) v našej spoločnosti.

1.2   Dánske predsedníctvo, ktoré si uvedomuje tieto výzvy, požiadalo EHSV, aby zistilo, čo je potrebné urobiť pre to, aby sa digitálne technológie stali nástrojom rastu. Výbor sa domnieva, že sociálny a občiansky dialóg by mali byť súčasťou každej úvahy o digitálnej ekonomike, ako aj konzultácií a partnerstiev.

1.3   Trh pre trh (2) nie je cieľom sám osebe. Digitálne technológie musia byť prostriedkom slúžiacim hospodárstvu bez toho, aby ohrozili hospodárske, sociálne, ľudské a kultúrne prínosy. Výroba a obchodovanie on-line a rozvoj digitálneho hospodárstva menia trh práce. EHSV si želá väčšiu viditeľnosť a informovanosť pre podnikateľské subjekty a spotrebiteľov a primerané záruky pre všetkých.

1.4   EÚ zaostáva za veľkými novátormi a poskytovateľmi (USA) a veľkými výrobcami (Ázia). Preto by mala urýchlene realizovať svoju celkovú digitálnu stratégiu a zmeniť svoj prístup tak, aby mohla čeliť krátkodobým (napr. práva duševného vlastníctva) a dlhodobým výzvam (demografické starnutie). Podľa EHSV ide o tieto priority: odvážiť sa zamerať na ekonomickú inteligenciu, vytvárať európske podniky s vedúcim postavením na trhu, umiestňovať ich centrá rozhodovania a ich výskumné a rozvojové činnosti v Únii tak, aby z toho profitovali všetci občania, budovať dôveru, zvyšovať celkovú kapacitu, rozvíjať produktivitu, zahrnúť digitálne technológie do stratégie pre udržateľný rast.

Všetky nasledujúce odseky predstavujú odporúčania EHSV:

2.   Iniciovanie rastu prostredníctvom digitálnych technológií

2.1   Užitočná infraštruktúra musí urýchlene dokončiť pokrytie celého európskeho územia vrátane zámorských krajín a území (3). Prevádzkovatelia musia zaručiť univerzálny prístup pre všetky oblasti, a to aj pre odľahlé oblasti. EHSV sa domnieva, že oznámenie COM(2011)942 o posilnení dôvery v jednotný digitálny trh pravdepodobne nebude postačujúce.

2.2   Základným predpokladom je, aby hardvér a softvér a odborná príprava zameraná na ich využívanie boli dostupné pre širokú verejnosť  (4). Jednu štvrtinu obyvateľstva tvoria staršie osoby. Táto hospodárska sila musí byť využitá. Výbor sa domnieva, že dostupnosť musí byť prioritnou témou agendy.

2.3   IKT (informačné a telekomunikačné technológie) by mali byť predmetom noriem stanovených spolu s priemyslom, a so všetkými ďalšími zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti (5) s cieľom zaručiť úplnú interoperabilitu a kompatibilitu aplikácií a služieb spojených s IKT a realizovať politiku normalizácie IKT, ktorá bude podporovať politiky Únie (uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 (6), body 69 a 72. EHSV sa domnieva, že je užitočné poskytovať finančnú pomoc malým a stredným podnikom, ktoré sa zúčastňujú na normalizácii.

2.4   Prepojenia európskych sietí sa musia dokončiť v záujme toho, aby sa rozšírilo zavádzanie digitálneho hospodárstva a zvýšila sa ponuka tovarov a služieb (stanovisko EHSV 490/2012 – TEN/469).

2.5   Výbor sa domnieva, že interoperabilita ponuky sa musí koordinovať na úrovni EÚ. Normalizácia umožní európskym záujmom lepší prístup k novým trhom na medzinárodnej úrovni.

2.6   Výbor sa už pozitívne vyjadril k neutrálnemu a otvorenému internetu  (7).

2.7   Vnútorný trh musí ponúknuť všetky záruky pre používanie v záujme toho, aby sa rozvíjal potenciál dopytu prostredníctvom používania voľne dostupných a otvorených softvérov.

2.8   EHSV podporuje rozvoj noriem spoločného rozhrania.

2.9   EHSV považuje za nevyhnutnú úspešnú administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj otvorenie cezhraničných administratívnych elektronických služieb, ktoré by mohli byť uľahčené prostredníctvom všeobecného používania systému IMI (informačný systém o vnútornom trhu). Tento vývoj by sa mal realizovať v rámci viacúrovňového európskeho riadenia (8).

2.10   Elektronický obchod vedie k harmonizácii vnútroštátnych sadzieb DPH. EHSV sa domnieva, že to bude predstavovať skutočnú výhodu pre podniky, ako aj občanov, pokiaľ sa nestane zámienkou na harmonizáciu sadzieb smerom nahor.

2.11   Prevádzkovatelia a občania by mali mať možnosť ľahšie získavať všetky informácie o svojich právach v záujme toho, aby mohli pokojne realizovať svoje cezhraničné transakcie.

2.12   Podľa názoru výboru by sa zástupcovia občianskej spoločnosti (pozri stratégia Európa 2020: zainteresované strany a občianska spoločnosť) mali zúčastňovať na budovaní európskeho digitálneho hospodárstva a mali by byť vyzvaní, aby sa zúčastnili na konzultáciách a partnerstve. Vzhľadom na svoju komplexnú štruktúru sa elektronické hospodárstvo týka celej spoločnosti. Každý projekt by mal mať svoj digitálny a spoločenský aspekt.

2.13   Digitálne technológie podporujú ekonomiku služieb, ktorá môže viesť k deindustrializácii, ba dokonca k zrušeniu európskych pracovných miest. Pri hľadaní nových trhov je podľa EHSV potrebné spojiť technickú inováciu a výrobu (konštruktéri) v Európe. Začínajúce podniky v oblasti IKT by takisto mali byť schopné realizovať svoj potenciál týkajúci sa rýchleho rastu. EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné si položiť otázku, prečo situácia nepraje vzniku veľkých európskych poskytovateľov internetových služieb a veľkých internetových obchodov, ktoré by boli známe na celom svete.

2.14   Odborná príprava a celoživotné vzdelávanie pomáhajú zamestnancom zotrvať v zamestnaní. Digitálne technológie môžu uľahčiť tento postup, najmä pokiaľ ide o obyvateľov odľahlých území, alebo obyvateľov v ťažkej situácii. Odborná príprava v oblasti digitálnych technológií umožňujúca získať kvalifikáciu je potrebná pre všetkých.

2.15   Do roku 2015 sa budú v prípade 95 % pracovných miest vyžadovať zručnosti spojené s používaním internetu. Výbor si želá, aby sa prijali opatrenia zamerané na zabránenie negatívnym dôsledkom pre pracovné miesta, ako sú:

zamestnanci vystavení naliehavým situáciám a pod „takmer policajným“ dozorom,

práca z domu za minimálnu odmenu a mimo dosahu subjektov sprostredkujúcich riešenie sociálnych konfliktov, ako sú odbory, čo je na úkor jednotlivcov, ako aj kolektívnych práv.

Podľa EHSV je v oblasti digitálneho hospodárstva, ako aj v iných oblastiach možné akceptovať výhradne dôstojné pracovné miesta vzhľadom na to, že umožňujú zvyšovať celkový dopyt.

3.   Vytváranie rastu prostredníctvom dôvery v digitálne hospodárstvo

3.1   Základné práva

3.1.1   Výbor si želá, aby sa zachovali práva a istoty občanov bez toho, aby sa obmedzila ich sloboda. V roku 2012 sa bude skúmať celková stratégia o bezpečnosti internetu v Európe. Osobitný význam bude mať zriadenie európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite do roku 2013. EHSV si želá, aby EÚ konečne prispela k vytvoreniu výkonného európskeho vyhľadávača typu Google.

3.1.2   Výbor pripravuje stanovisko o ochrane osobných údajov, ktorá je kľúčovou oblasťou (COM(2012) 10 final). Výbor sa už pozitívne vyjadril k „právu byť zabudnutý“ (9) a právam užívateľov internetu, najmä pokiaľ ide o najmladších užívateľov a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Vyjadruje želanie, aby sa návrh Komisie urýchlene schválil a aby sa zohľadnili jeho pripomienky, a to aj napriek námietkam poskytovateľov internetových služieb z tretích krajín.

3.1.3   EHSV očakáva od Únie, že bude podporovať inováciu a chrániť svoju vlastnú tvorivú činnosť. Je naliehavo potrebné zaviesť európsky patent, ktorý je príležitosťou pre jednotný digitálny trh.

3.2   Rozvoj elektronického obchodu

3.2.1   V súvislosti s ponukou obchodného tovaru je potrebné odstrániť fragmentáciu trhu a otvoriť hranice obchodníkom a spotrebiteľom, aby mali prístup k tovarom za konkurencieschopné ceny (http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/editions/cms6_en.htm).

3.2.2   Výbor sa domnieva, že interoperabilita ponuky sa musí koordinovať na úrovni EÚ. Normalizácia umožní európskym záujmom lepší prístup k novým trhom na medzinárodnej úrovni.

3.2.3   EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné riešiť problémy týkajúce sa on-line nákupov a odstrániť diskrimináciu vyplývajúcu zo štátnej príslušnosti a miesta bydliska a vytvoriť podmienky na rovnoprávny prístup pre všetkých.

3.2.4   Užívatelia musia mať bezproblémový prístup k informáciám týkajúcim sa ich práv (COM(2011) 794 final) a možností ochrany. Bude potrebné vytvoriť jednotné kontaktné miesta na internete. Výbor (10) víta skutočnosť, že Komisia spresňuje, že takýto systém by nemal brániť spotrebiteľom a obchodníkom, aby si uplatnili svoje práve, pokiaľ ide o žiadosti o nápravu súdnou cestou. Komisia by mala zahrnúť inteligentné rozhrania, ako napr. rozhranie BATNA (Best Alternative to a Negotiated Agreement) do svojej smernice 2000/31/ES v záujme toho, aby sa aktualizovali nariadenia „prvej generácie“. V záujme zvyšovania dopytu na internete je dôležité, aby spotrebitelia mali možnosť riadne riešiť spory  (11) vyplývajúce z obchodných vzťahov. Užívateľom by sa mali poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa ich práv. Pokryté by mali byť všetky druhy on-line sporov.

3.2.5   EHSV sa domnieva, že texty EÚ musia vzbudzovať v občanoch rovnakú mieru dôvery v digitálny trh, akú by mohli predpokladať vo vlastnej krajine. Spotrebitelia potrebujú mať informácie o príležitostiach, ktoré ponúka trh, v záujme toho, aby sa mohli stať skúsenými užívateľmi. Na tento účel by sa mohla zabezpečiť rozsiahla distribúcia sprievodcu o digitálnych službách určených pre spotrebiteľov.

V kontexte plánovanej smernice 2011/942 EHSV vyzýva orgány Únie, aby vyvíjali iniciatívy v týchto oblastiach:

informovanie prevádzkovateľov internetových služieb a ochrana užívateľov internetu,

neadekvátne systémy platieb a dodávok,

boj proti vysokému počtu prípadov zneužitia.

3.2.6   Prostriedky, ako napr.:

bezpečný elektronický podpis,

elektronické časové označovanie úkonov,

interoperabilita systémov elektronických podpisov,

vzájomné uznávanie certifikačných orgánov (SSCD – Secure Signature Creation Devices) a akreditácia poskytovateľov služieb v oblasti elektronickej certifikácie,

systém na ochranu spotrebiteľov a harmonizácia opravných prostriedkov (smernica 2011/83/EÚ a dokument COM(2012) 100 final),

správa o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

by mali pomocou ich všeobecného využívania vytvárať dôveru spotrebiteľov.

3.2.7   EHSV naďalej podporuje hromadné žaloby na dosiahnutie účinnej nápravy v prípade porušenia kolektívnych práv. Dopĺňalo by to platnú ochranu prostredníctvom alternatívnych, ako aj súdnych opravných prostriedkov (12) (pozri smernicu 98/27/ES z 19. mája 1998). Na vnútornom trhu je potrebné zabezpečiť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže (preambula ZFEÚ, štvrtý odsek). Zásada práva na účinný prostriedok nápravy je základným právom Európskej charty základných práv (čl. 47).

3.2.8   Výbor s uspokojením víta oznámenie Komisie o kúpnom práve  (13). Spotrebitelia potrebujú právnu istotu. EHSV víta skutočnosť, že Komisia prijala jeho návrh týkajúci sa „druhého systému“ napriek tomu, že by bol uprednostnil dve samostatné znenia (osobitne pre B2B a pre B2C).

3.2.9   Výbor so záujmom očakáva európsku spotrebiteľskú agendu (COM(2011) 777 final/2), o ktorej informovala Komisia, a v ktorej sa bude hodnotiť vplyv digitálnej revolúcie na správanie spotrebiteľov. V záujme toho, aby sa zdvojnásobil objem elektronického obchodovania a aby sa z neho stal nástroj rastu, bude potrebné vytvoriť celoeurópsky rámec pre elektronickú identifikáciu, elektronické overovanie a elektronický podpis (COM(2011) 942 final).

3.3   Bezpečné obchodovanie

3.3.1   V boji proti pirátstvu a falšovaniu je cieľom colného projektu FISCUS (14) zavedenie internetových kontrol v celej EÚ. Podľa EHSV by sa mal zvýšiť počet zamestnancov colníc a kontrol. Európske stredisko pre sledovanie falšovania a pirátstva by malo byť lepšie profilované a mali by mu byť poskytnuté nástroje, ktoré budú zodpovedať hospodárskym výzvam a výzvam v oblasti verejnej bezpečnosti.

3.3.2   Právne predpisy musia pomáhať správnym orgánom pri vyšetrovaní podozrivých finančných tokov na internete. Colné úrady by mohli byť poverené ochranou kultúrneho a duševného dedičstva a ich úloha pri podpore MSP prostredníctvom databáz, ako sú databáza o vstupe na trh, internetová služba Export helpdesk alebo jednotný internetový informačný portál, by sa mala posilniť.

3.4   Výbor si praje, aby pre občanov existovala charta o správe vecí verejných a o transparentnosti. Domnieva sa, že by mali byť naliehavo prijaté právne predpisy v oblasti elektronického obchodu vrátane elektronických a mobilných platieb.

3.4.1   EHSV sa domnieva, že bezpečnosť nových spôsobov elektronických platieb musí byť zaručená prostredníctvom verejných noriem. V súčasnosti sú normy a ich interoperabilita vytvárané a kontrolované súkromnými aktérmi (poskytovateľmi). EHSV považuje za škodlivý stav, keď by tretia krajina mala možnosť kontrolovať akýkoľvek európsky finančný pohyb.

4.   Rozvoj produktivity a inkluzívny rast

4.1   Kontext užitočný pre rast

4.1.1   Digitálny trh potrebuje európsku správu, ktorá bude spravodlivá a bude rešpektovať práva občanov. Po roku 2015 by jednotné kontaktné miesto pre tovary a služby malo poskytovať pomoc európskym hospodárskym subjektom. Digitálne podniky musia podliehať zásadám sociálnej zodpovednosti podnikov a sociálneho dialógu.

4.1.2   Jednotný digitálny trh je naďalej rozdrobený na národné trhy. Jednotné právne predpisy by hospodárskym subjektom umožnili dosiahnuť úspory z rozsahu. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala zosúladiť práce svojich riaditeľstiev s cieľom dosiahnuť výkonné vedúce postavenie, ktoré je nevyhnutné pre digitálny rozvoj v celej Únii a pre zmiernenie zaostávania vo všetkých oblastiach. Je naliehavé, aby EÚ mala k dispozícii európsky ekvivalent „Silicon Valley“, v ktorom by sa sústredil inteligenčný potenciál a verejný a súkromný kapitál, vďaka ktorému by bolo možné pokúsiť sa vytvoriť ziskové spoločné podniky.

4.1.3   Výbor poukazuje na svoje stanovisko na tému digitálneho začlenenia, v ktorom sa uvádza, ako možno odstrániť rozdiely v prístupe k digitálnym technológiám. Želá si, aby Únia uznala prístup k infraštruktúre a k nástrojom za základné právo a urobila z IKT nástroj inklúzie.

4.2   Podniky presadzujúce digitalizáciu v záujme rastu

4.2.1   Digitálna hospodárstvo sa musí zamerať na rýchly rast HDP, najmä prostredníctvom financovania začínajúcich podnikov. Niektoré začínajúce americké podniky sú v súčasnosti kapitalizované vo výške 75 miliárd eur. Podpora inovácie si vyžaduje hospodárske modely založené na poznatkoch a zvyšuje internetovú ponuku.

4.2.2   To, či trh prijme nové služby, závisí od schopnosti MSP zapojiť sa do digitálnych technológií (15). Mala by im preto byť poskytnutá pomoc na ich konkrétne projekty. EHSV žiada predsedníctvo, aby vyhodnotilo tieto opatrenia:

začiatok partnerstva medzi verejnými orgánmi každého členského štátu a hlavnými aktérmi v oblasti digitálnych technológií,

použitie 300 miliónov eur vyčlenených pre podniky, ktoré rozvíjajú infraštruktúru určenú na úspory energie a súvisiace inteligentné technológie.

4.2.3   Elektronické platby prostredníctvom platobných kariet a mobilných telefónov: Európa by si mala v týchto oblastiach zachovať vedúce postavenie podobne ako v prípade čipovej karty, ktorá viedla k výraznému obmedzeniu podvodov.

4.2.4   Projekt SEPA (Single Euro Payments Area – jednotná oblasť platieb v eurách, nariadenie z februára 2012, ktorým sa stanovuje nahradenie domácich úhrad a inkasných príkazov európskym ekvivalentom k 1. februáru 2014) zahŕňa hlavné nástroje maloobchodných platieb. Podľa EHSV by sa poplatky medzi bankami a členskými štátmi mali zosúladiť. Hospodárska súťaž by nemala brániť inovácii, ani by nemala viesť k dodatočným nákladom pre spotrebiteľa.

4.2.5   EHSV sa domnieva, že je nevyhnutný vhodný rámec, ktorý MSP pomôže vstúpiť na digitálny trh, ako i na ďalšie trhy.

a)

Na vnútornej úrovni:

4.2.6.1

EHSV odporúča, aby sa na európskej úrovni vymedzil rámec digitálneho hospodárstva a začlenil sa do účtovných noriem. Tento rámec by mohol zahŕňať digitálne a digitalizované tovary, ako i tovary, ktoré si vyžadujú digitalizáciu.

4.2.6.2

Výbor sa domnieva, že podniky by mali svoje digitálne aktíva začleniť do stanovenia svojej hodnoty.

4.2.6.3

Skutočný dosah sektora IKT na podniky a národné bohatstvo by sa mal merať na základe kritérií definovaných na európskej úrovni.

4.2.6.4

Zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti (legislatívny návrh COM(2008) 396 final (16)) by MSP umožnilo rozvíjať sa vďaka tomu, že by sa uľahčili ich cezhraničné obchodné činnosti.

b)

Na vonkajšej úrovni:

4.2.7.1

Pre znalostnú ekonomiku je užitočné podporné priemyselné prostredie. Uľahčuje investície, cezhraničné použitie IKT a digitálnu činnosť. MSP však v prvom rade doplácajú na právnu a technickú fragmentáciu, nedostatočnú transparentnosť a často nevhodné spôsoby dodania.

4.2.7.2

Úspešné modely, ako sú napr. DiSCwise, (GR TREN, In Freight Transport Logistics Action Plan), by mohli byť inšpiráciou pre ostatné podniky pri vytváraní pracovných miest a rastu (inteligentná doprava).

4.2.7.3

Globalizácia: Ak chce EÚ, aby jej výrobky so silnou pridanou hodnotou boli i naďalej konkurencieschopné, musí vytvoriť exportné konzorciá, klustre podporujúce VaV, ktoré budú uznané v členských štátoch s cieľom presadzovať internacionalizáciu MSP (http://ec.europa.eu/enterprise/newsroom/cf/itemlongdetail.cfm?item_id=4968).

4.2.8   Cloud Computing môže MSP (17) pomôcť, ak sa skutočne zaistí bezpečnosť údajov, ktorá má zásadný význam medzi najväčšími poskytovateľmi internetových služieb a poskytovateľmi internetového pripojenia. Európska komisia by mala klásť dôraz na cloud computing v prospech malých a stredných podnikov a pomôcť im, aby k nemu mali prístup (odborná príprava, financovanie).

4.2.9   Únia by mala klásť väčší dôraz na to, aby boli podnikom poskytované informácie o možnostiach, ako získať finančné prostriedky, a mala by šíriť myšlienku dlhopisov na projekty  (18).

4.2.9.1   EHSV odporúča, aby sa uľahčili investície do rizikového kapitálu v prospech výskumných pracovníkov a inovačných podnikov (COM(2011) 702 final – Malý podnik, veľký svet).

4.2.10   Výbor odporúča vytvoriť sprievodcu o prístupe podnikov k cezhraničnému digitálnemu hospodárstvu.

4.3   Duševné vlastníctvo

4.3.1   Podľa EHSV je pre Úniu rozhodujúce, aby chránila tvorbu, ktorá je zárukou jej budúcnosti, a to vo vnútri i navonok. Kultúrna výnimka sa musí zachovať, pretože prispieva k európskej rozmanitosti. Skúmané ochranné opatrenia ju nesmú ohroziť na úkor americkej tvorby.

4.3.2    článok 118 ZFEÚ odteraz zaručuje ochranu práv duševného vlastníctva v Únii, avšak 27 členských štátov odlišným spôsobom kontroluje používanie internetu.

4.3.3    Únia prehodnocuje politiku uplatňovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, pričom zohľadňuje koncepciu reciprocity a viacstranných rokovaní, ako je to v prípade ACTA (obchodná dohoda proti falšovaniu nezávislá od WTO podpísaná Komisiou a 22 členskými štátmi v januári 2012).

4.3.4   Výbor prijal stanovisko na tému práv duševného vlastníctva, v ktorom odporúča, aby sa v súvislosti s touto problematikou neuplatňoval čisto majetkový a finančný prístup (19).

4.3.4.1   S ohľadom na budúci legislatívny návrh Komisie (2012) výbor poukazuje na nevyhnutnosť uskutočniť konzultácie s organizáciami, ktoré zastupujú príslušné práva a záujmy (20). Zdôrazňuje transparentnosť a kontrolu orgánov zodpovedných za správu autorských a súvisiacich práv. Výbor sa domnieva, že poplatok za kópiu pre osobnú potrebu je nespravodlivý, pretože takáto kópia je neoddeliteľnou súčasťou čestného používania (fair use). Treba rozlišovať medzi občanom, ktorý si stiahol internetový obsah pre osobnú potrebu, a osobou, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť založenú na rozsiahlom falšovaní. Kultúrny priemysel sa nesmie stať strojom na výrobu peňazí a web nesmie byť nástrojom privatizácie kultúry a vedomostí.

4.3.4.2   Európskemu parlamentu bola doručená európska petícia s viac ako 2 miliónmi podpisov (internetová stránka AVAAZ.org), ktorá obsahuje výzvu na ochranu slobodného a otvoreného internetu a odmietnutie ratifikácie ACTA. Treba si všimnúť, že medzi krajinami, ktoré dohodu ACTA podpísali, nie sú Čína, Rusko, Brazília a India, odkiaľ pochádza mnoho falšovaných výrobkov.

Výbor sa domnieva, že jeho názor týkajúci sa medzinárodnej dohody ACTA  (21) nebol vypočutý. Navrhuje, aby v prípade, že sa dohoda ACTA bude uplatňovať, Komisia zabezpečila ochranu slobody občanov a ich tvorivých schopností.

4.3.5   EHSV sa domnieva  (22), že v záujme zamedzenia odklonu digitálneho obchodu a dumpingu a súčasne v záujme ochrany autorských práv by vytvorenie európskeho kódexu autorských práv mohlo odstrániť pochybnosti o uplatniteľných daňových predpisoch.

4.4   Verejný sektor

4.4.1   Verejné obstarávanie, ktoré predstavuje 20 % HDP, musí byť tiež zabezpečené.

4.4.2   EHSV považuje za nevyhnutné, aby všetci – fyzické osoby, správne orgány, podniky a verejné zákazky – mali prostredníctvom zabezpečenej elektronickej identifikácie a zabezpečeného elektronického podpisu rýchly on-line prístup k orgánom verejnej správy.

4.4.3   Pokiaľ ide o verejný sektor, členské štáty spolu s Komisiou vykonávajú vzájomné hodnotenie implementácie smernice o službách. Výbor odporúča hodnotenie smernice o službách z hľadiska príležitostí vytvorených pre jednotný digitálny trh.

4.4.3.1   EHSV je presvedčený, že vnútorný digitálny trh môže rozvíjať verejnú ponuku vďaka právnej istote a technológii: úspory vyplývajúce z riešení pre inteligentné verejné služby môžu vytvárať súvislé cezhraničné verejné obstarávanie.

4.4.4   Revízia smernice (23) o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorú uskutočnila Komisia, môže zjednodušiť činnosť podnikov a fyzických osôb (pozri pripravované stanovisko TEN/478).

5.   Urobiť z digitálnych technológií hnaciu silu udržateľného rozvoja

5.1   Ak chce Únia vytvoriť udržateľné a vo veľkej miere konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, musí byť tvorivá a inovačná.

5.2   Výbor sa domnieva, že chýba špecifická stratégia, ktorej cieľom by bolo zaručiť udržateľnosť jednotného digitálneho trhu.

5.3   Mali by sa vykonať štúdie, ktoré by zmerali uhlíkovú stopu podnikov pôsobiacich na digitálnom trhu, kde sa rozrastajú. Výbor sa domnieva, že inteligentné technológie môžu optimalizovať globálnu spotrebu energie, a tak znížiť emisie CO2.

5.4   Obsah CO2 v digitálnom materiáli sa musí odstrániť; ekologické spracovanie odpadu v Európe pochádzajúceho zo systémov spracovania informácií (zahŕňajúceho triedenie vzácnych kovov) predstavuje potenciálne významný trh a zabránilo by znečisťovaniu tretích krajín.

5.5   Výbor žiada predsedníctvo, aby sa v roku 2012, ktorý je rokom aktívneho starnutia, kládol dôraz na produktívny aspekt digitálnych technológií pre riadenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti najmä v prípade demografického starnutia: zachovanie aktívneho spôsobu života zmiernením záťaže a všeobecne vďaka komunikácii, boju proti izolovanosti, telemedicíne, robotike, osobnej bezpečnosti atď. Všetky tieto oblasti predstavujú trhové príležitosti a príležitosti na vytváranie nových druhov pracovných miest a rastu.

5.6   Únia musí dokončiť projekty v oblasti vesmíru, aby mohla integrovať svoj digitálny trh. Musia sa vyčleniť nevyhnutné prostriedky. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že program Galileo a globálny družicový navigačný systém nie sú ešte funkčné, zatiaľ čo americký model GPS sa používa v celej Európe a na celom svete (24).

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Hlavné stanoviská EHSV na túto tému:

Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 20; Ú. v. ES C 157, 25.5.1998, s. 1; Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 62; Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 69; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 99; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2001, s. 105; Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 28; Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 144; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2004, s. 21; Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 91; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 36; Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85; Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72; Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 44; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 53; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 58; Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 92; Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 40; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 9; Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 120.

(2)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 43.

(3)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 178.

(4)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 9.

(5)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 69.

(6)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56 – 57.

(7)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 139.

(8)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 92.

(9)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 120.

(10)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 1.

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)“ (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(12)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 75.

(14)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 48.

(15)  Ú. v. ES C 80, 3.4.2002, s. 67.

(16)  Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 100.

(17)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 40.

(18)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 116 a Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 134.

(19)  Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 28.

(20)  Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(21)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 139.

(22)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 69.

(23)  Stanovisko CESE o návrhu revízie smernice 2003/698 (COM(2011) 877 final), Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 129.

(24)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 179.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Daňové a finančné raje: hrozba pre vnútorný trh EÚ“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 229/02

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Pomocný spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Daňové a finančné raje: hrozba pre vnútorný trh EÚ“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája) prijal 144 hlasmi za, pričom 30 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EÚ musí všetkými možnými prostriedkami zintenzívniť svoje úsilie v rámci skupiny G20, OECD a Finančnej akčnej skupiny (FATF), s cieľom v krátkom čase skoncovať s netransparentnými jurisdikciami v daňovej oblasti a prinútiť členské štáty, aby bojovali proti trestnej činnosti, ktorá má svoju základňu na územiach mnohých z nich.

1.2   Pokrok dosiahnutý na medzinárodných fórach ako OECD a G20 v oblasti riadenia daňových záležitostí nesmú EÚ zabrániť v uplatňovaní ešte prísnejších noriem s cieľom umožniť naspäť získať kapitál prenesený do zahraničia nezákonným spôsobom na úkor vnútorného trhu.

1.3   EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali opatrenia, ktorými sa zabráni zneužívaniu tzv. zásady trvalého sídla fiktívnymi systémami sídiel a vlastníctiev, ktoré umožňujú holdingovým spoločnostiam bez podnikateľskej činnosti alebo fiktívnym spoločnostiam chrániť skutočných vlastníkov pred platením daní vo svojej krajine bydliska. Víta rozhodnutie Komisie predložiť do roka nový návrh týkajúci sa daňových a finančných rajov a dúfa, že sa prekoná nevôľa niektorých členských krajín zaujať účinný a rozhodný postoj proti činnosti, ktorej cieľom je obchádzať daňové povinnosti alebo unikať povinnosti prispievať do národných daňových systémov.

1.4   Komisia zverejnila návrh smernice COM(2012) 85 final, v ktorom sa prvýkrát navrhujú ustanovenia o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. EHSV dôrazne odporúča zvážiť začlenenie trestnej činnosti v daňovej oblasti súvisiacej s využívaním daňových rajov do plánovaného rozsahu pôsobnosti smernice. Tento návrh je súčasťou širšej iniciatívy zameranej na ochranu legálneho hospodárstva pred prenikaním trestnej činnosti a jej právnym základom je článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1.5   Ako je známe, daňové raje zahŕňajú veľký počet území (spolu 44), ktoré sú buď zvrchovaným štátom, alebo podliehajú jurisdikcii zvrchovaného štátu. Aj v prípade, že nie sú zvrchovaným štátom, požívajú rozsiahlu mieru administratívnej autonómie, uplatňujú režimy daňových úľav alebo oslobodení, je pre ne príznačná netransparentnosť v súvislosti s údajmi o vlastníctve a pôvode kapitálu a fungovaní finančných subjektov a obchodných spoločností so sídlom na ich území.

1.6   Výbor sa nazdáva, že sú obzvlášť odsúdeniahodné a závažné postupy daňových a právnych poradcov a niektorých poradenských spoločností, ktoré aj prostredníctvom reklamných informácií ponúkajú vytvorenie právnych subjektov na využitie daňových a finančných rajov ako prostriedku na vyhnutie sa povinnostiam podnikov pôsobiacich v Únii, s osobitným dôrazom na ich daňové povinnosti v súvislosti s platením dane z príjmov právnických osôb, transparentnosťou podnikových transakcií a financovaním.

1.7   Daňové raje narúšajú vnútorný trh, a preto je potrebné rázne konať na úrovni EÚ s cieľom zaručiť daňovú spravodlivosť, zabrániť destabilizujúcej netransparentnosti, daňovým únikom a korupcii prostredníctvom daňových rajov. Nesmie byť vylúčené považovať nekalú činnosť v tejto oblasti za trestný čin.

1.8   Je nevyhnutné odstrániť všetky prekážky automatickej výmeny bankových údajov s cieľom dosiahnuť bezproblémové identifikovanie skutočných autorov transakcií a vlastníkov bankových účtov. Musí sa požadovať vypracúvanie účtovných závierok nadnárodných podnikov s členením podľa jednotlivých krajín a presným uvedením rozsahu činnosti, počtu zamestnancov, objemu zisku v každej krajine.

1.9   Treba dosiahnuť všetky tieto ciele, ak sa nedosiahne ďalší pokrok v nadväznosti na iniciatívy globálneho charakteru v rámci multilaterálnych medzinárodných organizácií, najmä OSN a OECD. To všetko treba dosiahnuť v atmosfére dôvery a v snahe o ekvivalentnosť právnych predpisov, a zvoliť nové a ešte prísnejšie normy medzinárodnej spolupráce v súvislosti s daňovými rajmi.

1.10   EHSV by uvítal stratégiu koordinovanú s najvýznamnejšími krajinami, v prvom rade Spojenými štátmi, s cieľom zaujať podľa možnosti globálny postoj k regulácii tejto problematiky. EHSV však zároveň pripomína, že Európska únia sa nesmie dať zabrzdiť alebo zdržať vo svojej činnosti, ak bude ťažké vypracovať medzinárodne dohodnutý akčný plán. Európske normy patria k najlepším na svete, napríklad normy zavedené smernicou o európskych úsporách. Zákon USA o daňovom súlade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – FATCA) je dôležitým krokom v úsilí Spojených štátov zvýšiť dodržiavanie daňovej povinnosti zo strany amerických občanov, ktorí vlastnia zahraničné finančné nástroje a účty v zahraničí. Americká daňová správa požaduje od zahraničných finančných inštitúcií „automaticky“ poskytovať mená občanov, ktorí majú zahraničné finančné aktivity.

1.11   Spomedzi európskych krajín má Belgicko veľmi pokrokové predpisy, ktoré sa riadia zásadou: dôvernosť proti politike na potláčanie trestnej činnosti. Utajenosť je alibi, ktoré odsúva na okraj daňové záležitosti a rozvoj politiky proti daňovým únikom.

1.12   Je potrebné vypracovať integrované politické opatrenia a vzájomne prepojiť rôzne oblasti činnosti. Medzinárodné účtovné normy boli koncipované s cieľom ochraňovať záujmy investorov a trhu, ale teraz je načase sústrediť sa aj na záujmy občanov. Je potrebné prehodnotiť úlohu Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá je súkromným orgánom, a jej úlohy diktovať účtovné pravidlá, ktoré by mali byť oveľa jednoduchšie a umožniť jednoznačný a jasný výklad.

1.13   EHSV s poľutovaním poukazuje na skutočnosť, že už oddávna aktéri súdnej, hospodárskej a policajnej sféry uznávajú, že k väčšine prípadov korupcie pri sprostredkovávaní verejných peňazí, sprenevery verejných fondov vykonanej využitím daňových rajov, zatajenia majetku vďaka nastrčeným osobám, prania špinavých peňazí a korupcie verejných činiteľov by nemohlo dôjsť, ak by príslušné siete, ktoré nesú za to zodpovednosť, nemali k dispozícii technicko-právnu štruktúru, ktorá im poskytuje krytie výmenou za značné výhody, a v niektorých prípadoch sa subjekt môže prepracovať na vrchol týchto sietí. Táto situácie si vyžaduje zásah Únie.

1.14   EHSV žiada, aby sa podporovala koordinovaná stratégia s cieľom zintenzívniť boj proti daňovým podvodom a najmä „nezákonným praktikám“, a obmedziť právo na usadenie sa v prípade vytvorenia fiktívneho sídla len na daňové účely.

2.   Úvod

2.1   Finančné raje sú miesta, kde sa vysoko postavení funkcionári hlavných finančných spoločností a svetoví priemyselníci, osobnosti umeleckej, resp. spoločenskej smotánky a multimilionári, ktorí kombinujú obchody s kratochvíľou, miešajú s viac či menej pochybnými osobami, ktoré využívajú tie isté finančné zdroje, vďaka ktorým môžu legalizovať a používať kapitál, ktorý nazhromaždili nielen poctivou činnosťou, ale aj vďaka nelegálnej hospodárskej činnosti a zločinom, ktoré siahajú od tých najťažších, ako vražda, po trestné činy vydierania, obchodovania s omamnými látkami alebo zbraňami, falšovania, sprenevery, podvodov, obchodovania s ľuďmi a hazardné hry. Tieto územia majú viacero spoločných čŕt, ako je neprehľadnosť ich fungovania, nízka úroveň zdanenia pre osoby bez trvalého bydliska, ktoré dokonca ani nevykonávajú žiadnu činnosť na tomto území. Týmto spôsobom vzniká nekalá konkurencia s tajnou štruktúrou, ktorá vytvára legislatívny status quo, kde úplne chýba transparentnosť.

2.2   K problematike daňových rajov treba pristupovať analýzou jej troch hlavných aspektov, ktorými sú: daňový režim a následná možnosť daňových únikov, vytvorenie medzier v štruktúre finančných predpisov, a tým možnosti ohroziť finančnú stabilitu, nedostatočné poskytovanie informácií umožňujúce vytvoriť v daňových rajoch oporný bod pre trestnú činnosť. Spoločným menovateľom týchto aspektov, na ktoré sa zameriavajú OECD, FSB a FATF, je tajný charakter údajov alebo zložitý prístup k nim. Odstránenie alebo obmedzenie neprehľadnosti údajov by umožnilo značne zmenšiť problémy a hrozby finančných rajov. Diskusia, ktorá v súčasnosti prebieha o štandardoch OECD, by mala ostať otvorená, s cieľom znížiť náklady pre daňové a súdne orgány. Vzniká reálne riziko, že sa dohodne na príliš slabých a zložitých normách, len aby sa uspokojila verejná mienka (tzv. window dressing). Najjednoduchším riešením na zvládnutie týchto problémov by bola automatická výmena informácií.

2.3   Daňové a finančné raje sú sprievodným javom dejinného vývoja kapitalizmu, ako ukazujú príklady siahajúce do neskorého stredoveku. Francúzska a priemyselná revolúcia sú významným míľnikom pre zrod a presadenie sa daňových rajov.

2.4   Tento jav však nadobudol obrovské rozmery po druhej svetovej vojne a rozšíril sa do všetkých oblastí sveta, tichomorskej, karibskej, na atlantické ostrovy, ale aj malé a trpasličie európske štáty. Odhaduje sa, že len v takzvaných daňových, finančných rajoch a rajoch pre obchodné spoločnosti nachádzajúcich sa na celom európskom kontinente bolo vytvorených 1 000 000 spoločností a dvojnásobný počet trustov. Raymond Baker, riaditeľ Global Finance Integrity, sa nazdáva, že len na Panenských ostrovoch je zaregistrovaných 619 916 spoločností, 20 na obyvateľa.

2.5   Pre súčasný hospodársky kontext je typická globalizácia obchodovania s tovarom a službami, voľný obeh kapitálu a masívne používanie nových technológií uplatňovaných na medzinárodné finančné transakcie a v obchode. Napriek tomu, že väčšina finančných inštitúcií má oddelenie pre dodržiavanie zákonných požiadaviek, neexistuje dosť predpisov vzťahujúcich sa na transakcie, ktoré sa vykonávajú denne v obrovskom počte.

2.6   Európsky vnútorný trh, dobré fungovanie finančných a obchodných trhov a usporiadaný rozvoj hospodárstva v súlade so spoločnými pravidlami na ochranu všeobecného záujmu musia súperiť s obrovským množstvom peňazí odloženým v ochotne spolupracujúcich oblastiach a krajinách, ktorých ochranou sú obrovské záujmy a schopnosť podplatiť a nakloniť vo svoj prospech celé administratívne aparáty.

2.7   Daňové raje narušujú makroekonomickú i mikroekonomickú úroveň. Na makroekonomickej úrovni, ako už bolo spomenuté, môžu byť hrozbou pre stabilitu finančných systémov. Možnosť uniknúť daňovej povinnosti alebo ju obísť v prípade reálnych a/alebo finančných investícií zmenšuje príjem členských štátov, ktorý bude musieť byť nevyhnutne nahradený zdanením príjmov z práce. Daňové raje teda narušujú správnu vyváženosť zdanenia kapitálu a práce. Na makroekonomickej úrovni dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veľkými, malými a najmenšími podnikmi. Tieto tri kategórie majú stále menej príležitostí využiť možnosti daňového úniku, alebo aspoň agresívneho daňového plánovania, ktoré ponúkajú daňové raje.

2.8   V prvom desaťročí 21. storočia v reakcii na dve katastrofy, ktorých epicentrom boli Spojené štáty americké – zločinecké atentáty 11. septembra 2001 v New Yorku a vo Washingtone a finančná kríza vyvolaná krachom spoločnosti Lehman Brothers v septembri 2008 – medzinárodné spoločenstvo podniklo spoločné kroky s cieľom regulovať fungovanie takzvaných daňových a finančných rajov.

3.   Daňové a finančné raje

3.1   Nežiaduce následky týchto režimov v mnohých prípadoch viedli k trestným súdnym konaniam z dôvodu financovania medzinárodného terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, daňového úniku a prania špinavých peňazí, čo vytvára systémové riziká na finančných trhoch a okrem iného podkopáva základné princípy slobodnej hospodárskej súťaže.

3.2   Preto, ako bolo uvedené, boli v uplynulých rokoch na celosvetovej úrovni podniknuté kroky a prijaté rozhodnutie vytvoriť štruktúry a mechanizmy s cieľom spoločne reagovať na ohrozenie národnej bezpečnosti štátov a blahobytu ich občanov.

Medzi rôznymi rozhodnutiami prijatými na medzinárodnej úrovni k zásadnej zmene predchádzajúceho postoja došlo zrejme na vrcholnom stretnutí skupiny G20 v Londýne 2. apríla 2009.

3.3   EHSV sa vyslovuje za prijatie opatrení na boj proti podvodom a inej nelegálnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy EÚ a členských štátov, ako aj za to, aby sa zaručila administratívna spolupráca prostredníctvom výmeny informácií v daňovej oblasti a súhlasí s poverením EÚ, aby začala rokovať o dohode medzi Úniou a Švajčiarskou konfederáciou s cieľom bojovať proti priamym daňovým podvodom a zaručiť administratívnu spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií o daňových záležitostiach.

3.4   V nadväznosti na spomenutú dohodu G20 sa opúšťa technika analýzy a odporúčania, ktoré vo svojom predchádzajúcom konaní uplatňovali orgány a fóra zaoberajúce sa touto problematikou, a požaduje sa odsúdenie takzvaných „nespolupracujúcich jurisdikcií“, vrátane všetkých daňových a finančných rajov, ako aj predloženie návrhov na unilaterálne, bilaterálne a multilaterálne sankcie, a postupné odstránenie bankového tajomstva, ako aj periodické zverejňovanie zoznamov území, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky.

3.5   Následné uplatňovanie týchto záväzkov G20 je však veľmi neuspokojivé. Uvádzajú sa viaceré dôvody.

3.6   Mnohé oblasti prišli o hodnotenie „nespolupracujúcich jurisdikcií“ jednoduchým uzavretím aspoň 12 bilaterálnych daňových dohôd, ktoré sa uplatňujú medzi nimi navzájom (napríklad dohoda medzi Lichtenštajnskom a Monakom).

3.7   Stručne povedané stačí zaručiť výmenu informácií na požiadanie orgánu uplatňujúceho príslušné opatrenia (daňové, trestné a pod.) bez toho, aby sa orgány požadovaného územia mohli postaviť proti tomu z dôvodu národného záujmu, bankového tajomstva alebo iných podobných dôvodov.

3.8   V týchto prípadoch je zrejmá neúčinnosť modelov bilaterálneho konania, a preto by sa malo zasiahnuť na nadnárodnej úrovni s cieľom zlepšiť medzinárodné (multilaterálne) opatrenia.

Potvrdzuje to aj správa, ktorú zverejnila sieť pre daňovú spravodlivosť 4. októbra 2011 a v ktorej sú takmer všetky bilaterálne dohody uzavreté od roku 2009 považované sa zbytočné. Táto organizácia potom vypracovala ukazovateľ daňovej netransparentnosti založený na dvoch kritériách: prekážky kladené do cesty žiadostiam zodpovedných orgánov iných krajín o informácie a vplyv jurisdikcií podozrievaných z daňovej netransparentnosti na svetovom trhu.

3.9   Na druhej strane, ako ukazujú aj viaceré špecifické správy (napr. správa organizácie Global Financial Integrity), nelegálny kapitál neustále zvyšuje svoj objem o viac než 10 % ročne, čo má devastujúce dôsledky a ešte viac vyostruje krízy štátnych dlhov, ktoré zasahujú mnohé štáty medzinárodného spoločenstva a najmä niektoré štáty Európskej únie.

3.10   EÚ žiaľ vypracovala len jeden presvedčivý akčný rámec v tejto oblasti, ktorý sa však navyše uplatňuje len nedostatočne.

3.11   Do očí bijúcim príkladom je uplatňovanie smernice 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor fyzických osôb s bydliskom na daňové účely v ďalšom členskom štáte v podobe výplaty úrokov.

3.12   Hoci sa hneď od jej vstupu do platnosti vytvorili systémy na automatickú výmenu daňových informácií medzi všetkými členskými štátmi, a presadilo sa podpísanie dohôd so štyrmi európskymi krajinami, ktoré sa predtým považovali za daňové raje, a to s Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marínom.

3.13   Ale tieto európske krajiny, ako napr. Švajčiarsko, majú rozličné vzťahy s Úniou, ktoré značne komplikujú uplatňovanie týchto dohovorov. Lichtenštajnsko napríklad podpísalo dohodu o pristúpení k európskemu hospodárskemu priestoru, ale nemá povinnosť v občianskej ani obchodnej jurisdikcii spolupracovať na rovnakej úrovni s príslušnými administratívnymi orgánmi, pretože nepristúpilo k Lugánskemu dohovoru II z 30. októbra 2007 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

3.14   Dúfajme, že táto úprava stavu legislatívy čoskoro povedie k očakávaným zmenám vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa v článku 8 ods. 2 Zmluvy o EÚ (a príslušnom vyhlásení k tomuto článku, č. 3) podporuje rozvíjanie štrukturálnych vzťahov s malými susednými krajinami.

3.15   Ideálnym nástrojom na vyriešenie tejto otázky by samozrejme bolo podpísanie multilaterálneho partnerstva s cieľom integrovať tieto nespolupracujúce jurisdikcie v rámci jedného modelu v prirodzenom geopolitickom a legislatívno-hospodárskom priestore.

3.16   Analogicky podala Európska komisia na Súdnom dvore žalobu na štyri členské štáty pre nevykonanú transpozíciu smernice 2005/60/ES o zmrazení finančných prostriedkov.

3.17   V snahe presadzovať kroky so skutočným medzinárodným dosahom sa Európsky hospodársky a sociálny výbor musí pridať k rozhodnému postoju, ktorý Európsky parlament zaujal vo svojom uznesení z apríla 2011 (1), kde sa okrem iného vyslovil za zintenzívnenie boja proti nedostatočnému poskytovaniu informácií o nadnárodných finančných transakciách. Dal by sa vytvoriť aj nástroj podávania žaloby podobný programu zhovievavosti v oblasti slobodnej hospodárskej súťaže s cieľom podnietiť oznamovanie takéhoto správania a hospodársky odmeniť navrhovateľov znížením trestu, ktorý má byť uvalený.

3.18   Okrem toho sa ako na doplnok predchádzajúceho opatrenia poukazuje na náhlivú potrebu zaviesť mechanizmy dohodnuté skupinou G20 s cieľom odstrániť nedostatky v legislatíve týkajúcej sa offshore spoločností, ktoré takto obchádzajú daňové zákony platné v hlavných svetových finančných strediskách.

3.19   Už v prísnom rámci právomocí Európskej únie je nutné prijať ad hoc záväzné sekundárne právne predpisy, ktoré by zahŕňali okrem iného ustanovenia zakazujúce všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré kontrolujú fondy alebo subjekty so sídlom v daňových a finančných rajoch, byť prijímateľmi verejnej pomoci.

3.20   V roku 2009 boli podľa odhadov OECD v týchto rajoch uložený kapitál vo výške od 1 700 do 11 000 mld. dolárov, a vytvorený zoznam príslušných krajín poslúžil skupine G20 ako základ na podniknutie rozhodných krokov voči štátom, ktoré neuplatňovali žiadne alebo uplatňovali len niektoré medzinárodné dohovory v oblasti bankovej resp. daňovej transparentnosti.

3.21   Správa OECD vyvolala vlnu protestov najmä vo Švajčiarsku, Luxembursku a samozrejme Uruguaji. O prípade Spojených štátov, konkrétne Delaware, sa rozprúdila živá diskusia.

3.22   To, že Delaware je akýmsi daňovým rajom, vedia Američania veľmi dobre: približne polovica spoločností kótovaných na burze na Wall Street a zahrnutých do indexu Nasdaq má sídlo v štáte, odkiaľ pochádza viceprezident Spojených štátov Joe Biden, aby platili menej miestnych daní, keďže zisk nie je zdaňovaný. Málokto vie, že malý štát na juh od Pennsylvánie poskytuje takéto veľké výhody pre offshore spoločnosti a ponúka alternatívu ku Kajmaním ostrovom alebo Bermudám, ale kto pôsobí v tomto sektore, o tom vie už dávno. Zisk spoločností so sídlom v Delaware sa pripisuje v otázkach transparentnosti vlastníkom, ktorí nepodliehajú zdaneniu v USA, ak nie sú americkými občanmi a ak spoločnosť vykonáva svoju činnosť mimo USA.

3.23   Najdôležitejšími a najrozšírenejšími hnacími silami týchto rajov je pranie špinavých peňazí, daňové úniky, depozity prostriedkov na korupciu alebo spreneveru peňazí vlastných spoločností. Odtiaľto sa podnikajú útoky na štátne dlhy v zložitej situácii, ako aj veľké kampane na ochranu neobmedzenej slobody pohybu kapitálu, do ktorej sú zapájané médiá, politické strany a predstavitelia inštitúcií.

3.24   Zlá daňová správa zvyšuje výskyt daňových podvodov a únikov a ťažko dolieha na národné rozpočty a systém vlastných zdrojov EÚ.

3.25   Väčšina nadnárodných spoločností má takú štruktúru, ktorá im umožňuje ťažiť z obchádzania daňovej povinnosti v rôznych jurisdikciách, v ktorých pôsobia. Rozdiely medzi daňovými režimami jednotlivých jurisdikcií zvýhodňuje veľké, medzinárodné alebo dobre konsolidované podniky oproti malým, národným či začínajúcim podnikom. Takéto stratégie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti sú v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a zodpovednosťou podnikov. Tieto územia sa navyše stávajú základňou pre činnosť organizácií a podnikov, ktoré dovážajú na vnútorný trh tovar bez príslušných označení pôvodu a záruk požadovaných EÚ, čo vážne poškodzuje záujmy spotrebiteľov a občas ohrozuje aj verejné zdravie. Jedným zo systémov používaných na tieto účely je zneužívanie transferového oceňovania (transfer pricing) stanovovaním cien transakcií medzi jednotlivými podnikmi jednej spoločnosti na základe hodnotiacich parametrov viazaných na požiadavky spoločnosti v daňovej oblasti namiesto toho, aby sa riadili bežnými trhovými podmienkami.

3.26   Nadnárodné spoločnosti majú nepochybne zdroje na to, aby bez značnej administratívnej záťaže poskytli verejné správy, pre každú krajinu, o predaji, prevádzkových ziskoch, transakciách medzi podnikmi v rámci spoločnosti, zisku pred zdanením a daniach. Ak by sa tieto správy sprístupnili verejnosti, bolo by zrejmejšie, kto zneužíva transferové oceňovanie alebo uplatňuje agresívne daňové plánovanie.

3.27   Chýbajúce daňové kontroly alebo neúčinné pravidlá prudenciálneho dohľadu, nedostatočná transparentnosť informácií na účely identifikácie fyzických a právnických osôb, alebo akákoľvek iná okolnosť právnej alebo administratívnej povahy umožňujú podnikom pôsobiacim z ich území využívať takmer úplnú beztrestnosť a ťažiť z neprípustných konkurenčných výhod, a zaručujú im ochranu pred zásahom justičných a administratívnych orgánov tretích krajín.

3.28   EHSV otvorene odsudzuje úlohu, ktorú daňové raje zohrávajú pri podpore a využívaní javov, ako sú vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňové úniky a únik kapitálu. EÚ musí zintenzívniť svoju činnosť proti týmto javom a prijať konkrétne sankčné opatrenia.

3.29   Medzinárodné spoločenstvo si uvedomuje rozsiahle škody, ktoré tieto územia spôsobujú medzinárodnému obchodu, záujmom národných verejných rozpočtov, verejnej bezpečnosti a verejnému poriadku, a ako ukazuje kríza od roku 2008, samotnej rovnováhe finančných systémov, a preto podniklo niekoľko nesmelých krokov s cieľom odhaliť ich a snažiť sa o ich postupné zrušenie.

3.30   Výsledky spoločného úsilia skupiny G20 a OSN, ako aj výsledky dosiahnuté v rámci iniciatív OECD, sú i naďalej nepostačujúce na zvládnutie problémov, ktoré predstavujú daňové raje a exteritoriálne finančné strediská, a musia na ne nadväzovať rozhodné, účinné a koherentné opatrenia.

3.31   Opatrenia G20, Finančnej akčnej skupiny (FATF) a OECD však zatiaľ okrem iného len trocha zmiernili ťažkú záťaž, ktorú predstavujú škody spôsobené daňovými a finančnými rajmi.

3.32   Treba odhaliť jurisdikcie, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, zhodnotiť dodržiavanie platných predpisov a na podporu ich rešpektovania uplatniť odrádzajúce opatrenia. EHSV sa ďalej nazdáva, že rámec OECD na boj proti daňovým rajom je nepostačujúci, pretože je potrebné vylepšiť ukazovateľ, ktorý podmieňuje postavenie spolupracujúcej jurisdikcie, a obohatiť ho o kvalitatívny rozmer. Okrem toho je potrebné, aby OECD neumožnila vládam vyňať svoju krajinu zo zoznamu nespolupracujúcich na základe jednoduchého prísľubu, že budú dodržiavať zásady výmeny informácií bez toho, aby skutočne uplatnili tieto princípy v praxi.

3.33   Dosť náznakov opodstatňuje tvrdenie, že finančnú krízu vyvolali sčasti komplexné a málo transparentné transakcie vykonané finančnými subjektmi so sídlom na územiach, na ktorých platí daňové tajomstvo, čo vážne ohrozuje investorov a nákupcov týchto finančných produktov. V daňových rajoch finančné inštitúcie uskutočňujú operácie mimo svojho rozpočtu, a sem sa uchyľujú aj s komplexnými finančnými produktmi, ktoré neprispeli k inovácii finančného sektora a spôsobujú jeho nestabilitu. Existujú dostatočné dôkazy, že mnohé priame zahraničné investície, najmä v rozvojových krajinách, pochádzajú z daňových rajov.

3.34   Európska únia, ktorá si dobre uvedomuje túto situáciu, dôrazne odsúdila tieto režimy prostredníctvom viacerých inštitucionálnych orgánov. Nebola však žiaľ schopná presadiť nadnárodný legislatívny a administratívny rámec, ktorý by prispel k okliešteniu rozsahu beztrestnosti.

3.35   Činnosť EÚ sa zamerala na odstránenie približne 100 škodlivých daňových režimov nachádzajúcich sa v jurisdikcii jej členských štátov s nedostatočnou finančnou kontrolou alebo mimo EÚ, na území tretích krajín. Európska komisia v tomto zmysle prijala v roku 2009 a 2010 dve oznámenia a kódex správania vo veci dobrej daňovej správy. V platnosti sú tri smernice týkajúce sa prínosu zdrojov daňového úniku, ktoré boli spätne získané, administratívnej spolupráce a zdaňovania úspor (pripravuje sa revidované znenie). Okrem toho je zaradenie klauzuly o dodržiavaní osvedčených postupov alebo dobrej daňovej správy veľmi rozšírené v dohodách EÚ uzavretých s tretími krajinami v oblasti združovania, obchodu a spolupráce.

3.36   Napriek tomu sa nepodarilo dosiahnuť výrazný pokrok, pretože právomoci v oblasti vyšetrovania a sankcií prislúchajú členských štátom.

3.37   Podľa názoru bankových spoločností spomínané právne predpisy USA sú dôkazom toho, že jednostranné prijatie takéhoto typu opatrení môže finančným inštitúciám spôsobovať problémy, ktoré vyplývajú z nekompatibility povinností stanovených zákonom FATCA, pokiaľ ide o oznamovanie, zablokovanie a uzavretie bankových účtov, s právnymi predpismi EÚ a/alebo právnymi predpismi krajín, v ktorých finančné inštitúcie sídlia.

3.38   Dôležitý príspevok predniesol pred Kongresom USA 4. marca 2009 vtedajší britský predseda vlády, v ktorom svojho spojenca vyzval na spoločné úsilie o vytvorenie hospodárskeho systému s celosvetovo platnými pravidlami, ktorý by sa snažil zabrániť využívaniu finančných systémov, ktoré má za cieľ len osobné obohatenie.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (2010/2247(INI)).


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/13


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Horizont 2020: plány pre starnutie“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 229/03

Spravodajkyňa: Renate HEINISCH

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Horizont 2020: plány pre starnutie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 184 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Aby mohli členské štáty Európskej únie zvládnuť veľké výzvy a využiť príležitosti, ktoré pre budúci sociálny a hospodársky vývoj prinášajú demografické zmeny, budú musieť v najbližších rokoch vo zvýšenej miere prijímať vhodné opatrenia na rôznych úrovniach a v mnohých oblastiach.

1.2   Koordinovaný výskum môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k vhodným opatreniam na regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni tým, že poskytne fundované základy pre plánovanie a prijímanie rozhodnutí.

1.3   EHSV sa v plnej miere pripája k opakovane vyjadrenej požiadavke, aby sa európsky výskum v oblasti starnutia a demografických zmien uskutočňoval na dlhodobom a interdisciplinárnom základe, v nadnárodnom rámci alebo aspoň porovnateľným spôsobom.

1.4   Hlavným predpokladom špičkového európskeho výskumu je aj zodpovedajúca infraštruktúra a integrujúca koordinácia výskumných činností. Centrálna koordinácia je potrebná aj s ohľadom na tvorbu rozpočtu a rozdelenie finančných prostriedkov. Výbor preto odporúča zriadiť európske stredisko pre výskum starnutia, ktoré by mohlo prevziať koordinačné úlohy.

1.5   Plány koncipovania dlhodobých výskumných programov sú užitočnými nástrojmi na stanovenie priorít budúceho výskumu. Súčasné plány týkajúce sa problematiky starnutia a demografických zmien už určili dôležité aspekty, ktoré sú relevantné pre program „Horizont 2020“ (1).

1.6   Výbor víta, že v oblasti priorít „Spoločenské výzvy“ 8. rámcového programu je stanovená priorita „zdravie, demografické zmeny a blahobyt“ (2).

1.7   Výbor nabáda na to, aby sa budúci európsky výskum okrem terajších priorít výskumu uvedených v súčasných plánoch a v programe „Horizont 2020“ zaoberal ešte oveľa inovatívnejšími a možno problematickejšími aspektmi starnutia a demografických zmien. Patria sem také témy ako udržanie zdravia a rehabilitácia, predĺženie pracovného života, požiadavky na čoraz väčšiu zodpovednosť a spoluzodpovednosť za svoj život, učenie pre dlhý život, vplyv narastajúcej úlohy techniky v mnohých oblastiach života a otázky, ktoré pred európskou spoločnosťou vyvstávajú z demografických, spoločenských a technických zmien.

2.   Zdôvodnenie / Všeobecné pripomienky

2.1   Aby bolo možné zvládnuť výzvy a využiť príležitosti, ktoré sú spojené s demografickými zmenami, musia byť v najbližších rokoch k dispozícii náležite fundované základy pre plánovanie a prijímanie rozhodnutí o smerodajných opatreniach. Takéto základy poskytne najmä vhodný výskum. Výsledky európskych výskumných programov z minulých rokov, ako napr. 5., 6. a 7. rámcového programu pre výskum (3), spoločného programu „Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní“ (4) (AAL JP) (5), rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) (6) a aktivít iniciatívy ERA-NET, jasne preukázali užitočnosť výskumu. Výskum tak môže rozhodujúcou mierou prispieť k riešeniu demografických zmien a využívaniu ich kladného potenciálu na regionálnej, národnej a európskej úrovni.

2.2   Plány (roadmaps) slúžia na koncipovanie dlhodobých výskumných programov. Sú vhodné na to, aby ukázali možné budúce smerovanie vývoja alebo scenáre, upozornili na nutné prepojenia medzi rôznymi sektormi, určili príslušných partnerov spolupráce a aktérov, preskúmali priestor na prijatie politických opatrení a možnosti financovania, a aj na vypracovanie stratégií na uplatňovanie procesov a výsledkov.

2.3   V uplynulých rokoch boli v mnohých oblastiach vypracované a uskutočnené plány týkajúce sa výskumu. Z množstva súčasných národných a medzinárodných plánov spomeňme niekoľko príkladov: švajčiarsky plán pre výskumné infraštruktúry (7), nemecký projekt spolkového ministerstva školstva a výskumu „Plán pre environmentálne technológie 2020“ (8), plán republikánov USA pre budúcnosť Ameriky (9), plány ERA pre energeticky hospodárnejšie budovy (10), plán výskumu v oblasti VPH-FET (Virtual Physiological Human-Future and Emerging Technologies) (11).

2.4   Plány pre budúci výskum a inováciu v oblasti starnutia a demografických zmien sa prioritne zamerali na aspekty zdravia v najširšom zmysle. Patria sem okrem iného plány z európskych projektov ako Future BNCI: „Future Directions in Brain/Neuronal Computer Interaction (BNCI) Research (2010-2011)“; DIAMAP: „Road Map for Diabetes Research in Europe (2008-2010)“; ROAMER: „A Roadmap for Mental Health Research in Europe (2011-2014)“; „WhyWeAge: A road map for molecular biogerontology (2008-2010)“ (12), ale aj národné plány ako napr. plán programu zdravotného výskumu nemeckej spolkovej vlády (13).

2.5   Aj tematicky širšie poňaté plány v oblasti starnutia a demografických zmien, a síce plány vypracované v rámci európskych projektov FUTURAGE – „A Road Map for Ageing Research“ (14) a BRAID: „Bridging Research in Ageing and ICT Development (2010-2012)“ (15), označujú zdravotné aspekty ako priority výskumu. Plán FUTURAGE uvádza tri priority týkajúce sa zdravia: „Healthy Ageing for More Life in Years“, „Maintaining and Regaining Mental Capacity“ a „Biogerontology: from Mechanisms to Interventions“ (16). V projekte BRAID je to priorita „Health and Care in Life“.

2.6   Komisia chce prostredníctvom partnerstiev verejného a súkromného sektora a partnerstiev v rámci verejného sektora (17) poskytnúť ďalšie nástroje na zvládanie súčasných spoločenských výziev (18). K spoločným iniciatívam patria najmä Európske partnerstvá v oblasti inovácie (EIP), medzi nimi Európske partnerstvo pre inováciu v oblasti aktívneho a zdravého starnutia (EIP AHA) (19), Digitálna agenda pre Európu (20), iniciatíva spoločného plánovania „Dlhší a lepší život – potenciál a výzvy spojené s demografickými zmenami“ (21) a plánovaný program „Horizont 2020“ (22).

2.7   Napriek týmto nutným a dôležitým iniciatívam vytvárať partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií sú naliehavo potrebné ďalšie výskumné činnosti. Svet – spoločnosť – technika – medicína – starnúci ľudia sa neustále vyvíjajú. Preto je potrebný stále nový výskum, aby bolo možné sa prostredníctvom zodpovedajúcich (politických) opatrení včas prispôsobiť novým danostiam a nezaostávať za vývojom.

2.8   EHSV preto víta podporu Európskej komisie, ktorú poskytuje iniciatívam spoločného plánovania a vývoju plánov pre budúce výskumné činnosti v oblasti starnutia a demografických zmien (23), ako plánovanie priority výskumu „Zdravie, demografické zmeny a blahobyt“ v prioritnej oblasti „Spoločenské výzvy“ programu „Horizont 2020“ (24).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Potrebná infraštruktúra

3.1.1   Už dlho sa požaduje, aby sa európsky výskum uskutočňoval na dlhodobom a interdisciplinárnom základe, v nadnárodnom rámci alebo aspoň porovnateľným spôsobom (25). Tieto požiadavky je možné na tomto mieste v plnej miere podporiť a zopakovať. Je samozrejmé, že pri porovnávacom výskume sa musia zohľadniť príslušné štrukturálne podmienky.

3.1.2   Okrem toho musia byť do výskumu starnutia zapojení všetci aktéri, ktorí sa touto tematikou zaoberajú. Patria sem vedeckí pracovníci v oblasti prírodných, biologických a sociálnych vied, inžinieri a návrhári, výrobcovia a poskytovatelia služieb, politicky zodpovední činitelia, architekti, tvorcovia plánov miest a dopravy, hospodárske subjekty, zástupcovia občianskej spoločnosti a najmä samotní starnúci ľudia. Treba preto uvítať plánované zlúčenie rôznych európskych nástrojov podpory (ERA-Net, ERA-Net Plus a INNOVA a PRO INNO) do jedného pružnejšieho nástroja ERA-Net v záujme zjednodušenia účasti príslušných aktérov.

3.1.3   Hlavným predpokladom špičkového európskeho výskumu v Európskom výskumnom priestore (EVP) je zodpovedajúca infraštruktúra a integrujúca koordinácia výskumných činností. Centrálna koordinácia je potrebná aj s ohľadom na tvorbu rozpočtu a rozdelenie finančných prostriedkov. V žiadnom prípade sa tým výskumné činnosti na úrovni jednotlivých členských štátov nestanú zbytočnými. Treba sa však usilovať o čo najväčší súlad so samostatnými výskumnými činnosťami v jednotlivých krajinách, aby bolo možné uskutočniť komparatívnu analýzu a vyhodnotenie výsledkov. Výbor preto odporúča zriadiť európske stredisko pre výskum starnutia, ktoré by mohlo prevziať koordinačné úlohy.

3.2   Potreba ďalšieho výskumu

3.2.1   Okrem uvedených všeobecných požiadaviek sa rysujú ďalšie tematické oblasti, ktoré bude treba v budúcnosti intenzívnejšie skúmať. V súčasnosti sme svedkami nielen nevídaných demografických zmien, ale aj technického vývoja, ktoré môžu trvalo zmeniť spoločenský život, zdravotnícku starostlivosť a náš vzťah k životnému prostrediu.

3.2.2   Udržanie zdravia

Prvá veľká oblasť výskumu by mala zahŕňať všetky otázky, ktoré súvisia s udržaním si zdravia, pretože telesné a duševné zdravie je hlavným predpokladom nezávislého a aktívneho života v starobe. Takýmito výskumnými otázkami sú napr.:

Ako je možné motivovať ľudí už od detstva dodržiavať zdravý životný štýl?

Aké stratégie sú potrebné na dosiahnutie cielenej podpory a vytvorenie preventívnych opatrení?

Ktoré spôsoby liečby a rehabilitácie sa v medzinárodnom porovnaní ukázali byť obzvlášť úspešné? V ktorých oblastiach je ešte čo dobiehať alebo existuje potreba ďalšieho výskumu a vývoja?

Ako je možné zvýšiť kompetencie pacientov?

Ako je možné zabrániť nebezpečenstvám pre zdravie nadnárodného charakteru, zriedkavým a chronickým chorobám, demencii a ostatným neurodegeneratívnym chorobám alebo ich aspoň včas odhaliť a liečiť?

Je potrebné prekonať deficity vo výskume účinnosti liekov a ich vzájomného pôsobenia u starších ľudí, predovšetkým u starých žien. Doteraz sa lieky testovali prevažne na mladších ľuďoch, ale užívali ich prevažne starší ľudia.

Mali by sme zdôrazniť úlohu chronických bolestí v zdravotnom stave starších ľudí, najmä otázku, ako môžeme starnúcim obyvateľom EÚ pomôcť, aby mali menej bolestí a cítili sa lepšie.

Doteraz bolo málo preskúmané aj zneužívanie alkoholu a drog u starších ľudí, ich príčiny, ako aj s ním spojené fyzické, psychologické a sociálne dôsledky.

3.2.3   Dlhší aktívny pracovný život

Vzhľadom na štrukturálne zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva a na zvyšovanie priemernej dĺžky života sa dlhší pracovný život stane nutnosťou. Z toho vyplývajú výskumné otázky, ako napr.:

Aký postoj zaujímajú pracovníci k flexibilizácii vekovej hranice? Od čoho príslušné postoje závisia (napr. od druhu práce/podmienok sociálneho štátu/regionálnych daností atď.)?

Ako musia byť uspôsobené rámcové podmienky týkajúce sa vzdelávania a prevencie, aby umožnili resp. rozšírili flexibilizáciu? Aké skúsenosti už jednotlivé krajiny získali a dajú sa využiť?

Ako je možné uspôsobiť pracoviská, organizovať pracovný čas a znížiť pracovné zaťaženie s cieľom umožniť pracujúcim dlhší aktívny pracovný život? Akú úlohu pritom môžu zohrávať technické novinky?

Aké kroky prijímajú alebo môžu prijímať podniky na podporu angažovanosti občianskej spoločnosti, aby sa ľudia mohli zapájať do činnosti občianskej spoločnosti už v čase, keď pracujú? Aké sú skúsenosti v jednotlivých krajinách?

3.2.4   Žiť samostatne, prevziať zodpovednosť sám za seba a byť spoluzodpovedný

Tým, že sa znižuje podiel mladších ľudí na obyvateľstve, zmenšujú sa aj možnosti osobnej pomoci starším ľuďom. Starší ľudia budú preto musieť v budúcnosti vo zvýšenej miere sami prevziať zodpovednosť za zachovanie svojej samostatnosti a účasti na živote spoločnosti. S tým sú spojené o. i. tieto výskumné otázky:

Ako sa v jednotlivých krajinách chápe prevzatie zodpovednosti sám za seba u starších ľudí a aké dôsledky z toho vyplývajú pre systematické úsilie podporovať zodpovedajúci spôsob života?

Ako sa v jednotlivých krajinách chápe spoluzodpovednosť starších ľudí (napr. za ďalšie generácie, za životné prostredie) a aké dôsledky z toho vyplývajú? Ako sa starší ľudia sami organizujú, ako organizujú vlastnú ponuku pre svoju generáciu a ďalšie generácie? Ako sa angažujú za svojich spoluobčanov, susedov, svoje životné prostredie?

Aké formy podpory zo strany obce sú pre túto vlastnú organizáciu potrebné? Toto by sa tiež malo skúmať v štrukturálne porovnateľných (komunálnych, regionálnych) kontextoch.

Všeobecne by sa malo, vždy v štrukturálne porovnateľných kontextoch (napr. v mestských a vidieckych oblastiach rôznych krajín), preskúmať, ako môžu obce podporovať aktívny, zodpovedný spôsob života starších ľudí, napr. zodpovedajúcou mestskou, bytovou a dopravnou politikou pre ľudí každého veku.

Ako sa dajú vytvoriť a podporovať „starajúce sa spoločenstvá“ ako výraz spoločnej zodpovednosti? Ako už dnes spolupracujú rodiny, občiansky angažovaní ľudia a ľudia profesionálne činní v oblasti starostlivosti (napr. o ľudí, ktorí trpia chronickými telesnými chorobami alebo demenciou)? Ako môže používanie systémov technických pomôcok takýmto spoločenstvám pomôcť? Ako pristupujú podniky k ich potrebám? Aké formy spoločnej zodpovednosti je možné pozorovať v jednotlivých krajinách? Ako sa tieto „starajúce sa spoločenstvá“ hodia do sociálnej politiky krajín a do plánovania sociálnej štruktúry obcí?

Ktoré formy bývania a života sa – opäť v medzinárodnom porovnaní – pre starších ľudí a najmä pre veľmi starých, ktorí žijú sami alebo pre ľudí trpiacich demenciou, osvedčili a dajú sa uplatniť aj inde?

3.2.5   Vzdelávanie

Medzičasom sa stalo samozrejmosťou, že starnúca spoločnosť od každého požaduje, aby sa celý život vzdelával. Z toho vyplývajú tieto výskumné otázky:

Ako sa z celoživotného vzdelávania môže stať učenie sa pre dlhý život?

Aké možnosti vzdelávania okrem ďalšej odbornej prípravy je potrebné poskytnúť starnúcemu obyvateľstvu? Akú podobu by mali mať tieto možnosti, aby podnecovali k aktívnemu učeniu?

Aké špecifické možnosti vzdelávania sú potrebné pre ľudí, ktorí sa občiansky angažujú?

Aký význam má estetické vzdelávanie pre zachovanie kognitívnej a emocionálnej plasticity, ako aj tvorivosti v starobe? Aké závery sa dajú vyvodiť z medzinárodného porovnania možností vzdelávania?

Akú úlohu hrajú rôzne vzdelávacie inštitúcie (univerzity, večerné univerzity atď.) pri posilňovaní rôznych zručností, napr. v oblasti zaobchádzania s novými technológiami, občianskej angažovanosti, opatrovateľských činností, odovzdávania sociálnych zručností alebo odborných znalostí atď.?

3.2.6   Prenikanie techniky do všetkých oblastí života

Zintenzívňujúce sa prenikanie techniky do všetkých oblastí života spoločnosti a nutnosť využívania technických systémov na podporu samostatného, aktívneho a participatívneho života v starobe nie je vo svojich dlhodobých dôsledkoch takmer vôbec preskúmané. Z toho vyplýva naliehavá potreba preskúmať otázky, ako sú tieto:

Aké technické, organizačné a realizačné opatrenia a opatrenia na podporu akceptácie sú potrebné, aby bolo možné účinne a etickým spôsobom využiť možnosti monitorovania na diaľku a diaľkových služieb v oblasti zdravia a rehabilitácie na zlepšenie zdravotnej starostlivosti?

Aké organizačné, právne a etické požiadavky a požiadavky v oblasti ochrany údajov vznikajú pri celoplošnom zavádzaní takýchto systémov, pokiaľ ide o organizáciu a reguláciu na miestnej, regionálnej, štátnej a európskej úrovni?

Aké dlhodobé účinky má intenzívnejšie používanie technických systémov na vzťahy medzi staršími ľuďmi a ich rodinnými príslušníkmi, medzi pacientmi a lekármi, medzi ľuďmi odkázanými na opateru a neprofesionálnymi alebo profesionálnymi opatrovateľmi?

Ešte menej sú preskúmané psychologické, sociálne a etické dôsledky vyplývajúce zo stále častejšieho implantovania senzorov a iných technických artefaktov do ľudského tela. Aký dosah majú tieto možnosti na vnímanie seba samého a identitu postihnutých osôb na jednej strane a na spoločenské vnímanie choroby, zdravia alebo zdravotného postihnutia na strane druhej?

Rovnako málo sú známe možnosti, ako technicky a pritom emocionálne podporiť dôstojnosť konca života, a to pomocou hudby a osvetlenia.

3.2.7   Európska spoločnosť budúcnosti

Posledná výskumná oblasť by mala zahŕňať všetky otázky, ktoré sú spojené so súčasnými a budúcimi zmenami európskej spoločnosti. Tieto otázky sa týkajú okrem iného vnímania staroby, kultúrnych rozdielov, rozdielnych skúseností a existujúcich nerovností v životných podmienkach v Európe.

S akými predstavami o aktívnom starnutí a starobe sa vzhľadom na demografické zmeny v rôznych európskych krajinách stretávame? Ako môže výmena medzi krajinami napomôcť tomu, že sa stereotypné ponímanie starých ľudí zmení na realistickejšie?

Ako starnú ľudia v rozličných kultúrach, ktoré sú v členských štátoch v stále väčšej rozmanitosti zastúpené? Aký význam majú staroba, choroba a smrť v príslušnej kultúre? Ako je možné organizovať túto výmenu skúseností a ako ona môže prispieť k vzájomnému porozumeniu a obohateniu?

Aký význam má hudba a výtvarné umenie v procese starnutia v rôznych kultúrach? Aké účinky z toho vyplývajú a ako možno dosiahnuť, aby z týchto kladných účinkov mali prospech aj ostatní?

Z dôvodu zvyšovania očakávanej dĺžky života a rýchlych spoločenských a technických zmien vznikajú stále väčšie rozdiely v skúsenostiach jednotlivých generácií, ako aj v rámci nich – ako je možné ich preklenúť? Ako sa za týchto okolností dá dosiahnuť vzájomné porozumenie a učenie?

Podobné otázky sa natískajú v súvislosti s existujúcimi – čiastočne dokonca narastajúcimi – nerovnosťami v životných podmienkach medzi európskymi krajinami a v rámci nich.

Ďalšou nevyjasnenou otázkou je, aký vplyv má na starnúcich ľudí a celkovo na spoločnosť prístup k umieraniu v jednotlivých krajinách. Práve v starnúcej spoločnosti by táto otázka a možné dôsledky, ktoré sú s tým spojené, nemali ostať nezodpovedané.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 809 final.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Ú. v. ES L 26, 1.2.1999, s. 1., Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s. 1 a Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1, ako aj Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 9.

(4)  http://www.aal-europe.eu.

(5)  Pozri http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1726&format=HTML&aged=1&language=SK.

(6)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15 a Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 22.

(7)  Švajčiarska konfederácia, švajčiarske ministerstvo vnútra, štátny tajomník pre vzdelávanie a výskum, oddelenie národného výskumu, 2011: Švajčiarsky plán pre výskumné infraštruktúry. Na stiahnutie: http://www.sbf.admin.ch/htm/dokumentation/publikationen/forschung/11.03.30.NFO.RoadmapForschungsinfrastrukturen_d.pdf.

(8)  Schippl, J. et al.: Plán pre environmentálne technológie 2020 – záverečná správa. Karlsruhe: Výskumné stredisko Karlsruhe 2009 (vedecké správy FZKA 7519).

(9)  http://www.roadmap.republicans.budget.house.gov.

(10)  http://www.eracobuild.eu.

(11)  https://www.biomedtown.org/biomed_town/VPHFET.

(12)  http://future-bnci.org; http://www.diamap.eu; http://www.roamer-mh.org; http://www.whyweage.eu.

(13)  Rada pre zdravotný výskum spolkového ministerstva pre vzdelávanie a výskum (2007): Plán programu zdravotného výskumu nemeckej spolkovej vlády Bonn/Berlin: BMBF.

(14)  http://futurage.group.shef.ac.uk/road-map.html.

(15)  http://www.braidproject.eu.

(16)  The Future of Ageing Research in Europe. A Road Map.

(17)  Ako príklady partnerstiev P2P sa uvádzajú okrem iného ERA-NET a ERA-NET Plus, článok 185- Iniciatívy a spoločná tvorba programov. K verejno-súkromným partnerstvám (PPP) v oblasti výskumu a inovácie patria napr. spoločné technologické iniciatívy (JTI) a Internet budúcnosti.

(18)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, COM(2011) 572 final z 21.9.2011.

(19)  Pozri IP/10/1288.

(20)  Pozri IP/10/581, MEMO/10/199 a MEMO/10/200.

(21)  Pozri http://www.jp-demographic.eu.

(22)  MEMO-11-435.

(23)  Pozri k tomu aj Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39, COM(2010) 546 final.

(24)  COM(2011) 809 final.

(25)  Pozri k tomu aj Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, s. 44.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/18


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011: hodnotenie EHSV“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 229/04

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 25. októbra 2011 v súlade s ustanovením článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011: hodnotenie EHSV“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 138 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, toto stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že monitorovacia správa Eurostatu (Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011) je dôležitý a účinný nástroj z hľadiska:

zhrnutia dosiahnutého pokroku smerom k cieľom európskej stratégie udržateľného rozvoja;

preskúmania a vylepšenia cieľov, programov a opatrení samotnej stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, ako aj spresnenia v súčasnosti používanej metodiky a nástrojov merania trvalo udržateľného rozvoja;

reakcie na nové vznikajúce výzvy, najmä z hľadiska účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

1.2   V tejto súvislosti EHSV ľutuje, že neexistuje správa Komisie o stave realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja v EÚ a vyzýva Komisiu a iné inštitúcie EÚ, aby reagovali na výsledky správy Eurostatu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou samotnej stratégie a základným nástrojom na politické hodnotenie doteraz vykonaných opatrení a na určenie budúceho smerovania.

1.3   EHSV preto zastáva názor, že na splnenie cieľov stratégie je potrebné vyvinúť účinnejšie politické úsilie, počínajúc práve snahami potrebnými na správne meranie stavu trvalo udržateľného rozvoja, ktoré zahŕňa hodnotenie jednak vedeckého a jednak politického charakteru, pokiaľ ide o účinnosť opatrení v rámci politík uskutočňovaných na podporu udržateľnosti.

1.4   Na tento účel Európsky hospodársky a sociálny výbor znovu opakuje svoju výzvu na zohľadnenie podnetov a nápadov, ktoré k tejto téme vznikli v jeho Stredisku na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja s cieľom prepožičať hlas občianskej spoločnosti. Prechod k modelu udržateľnejšieho rozvoja môže byť účinný iba pri realizácii demokratických procesov, ktoré podporujú informovanosť a účasť verejnosti na rozhodovaní, a to prostredníctvom rozvoja štruktúr dialógu medzi občianskou spoločnosťou a zodpovednými politikmi.

1.5   EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť väzby medzi stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a ostatnými významnými politickými iniciatívami EÚ. Je to práve prierezový a všadeprítomný charakter koncepcie trvalej udržateľnosti rozvoja, ktorý si vyžaduje úzke prepojenie so všetkými ostatnými vznikajúcimi politickými prioritami (sociálna rovnosť, boj proti chudobe a nezamestnanosti, sociálna spravodlivosť, účinné využívanie zdrojov, ochrana prírodného kapitálu, sociálna súdržnosť, rozvojová spolupráca).

1.5.1   Táto potreba vzájomného prepojenia rôznych politických stratégií EÚ získava zvláštny význam práve v súčasnej historickej etape. Vážne dôsledky spôsobené svetovou hospodárskou krízou spôsobujú, že je nevyhnutné rozlišovať medzi následkami vyplývajúcimi zo svetovej hospodárskej situácie a rozvojom prehĺbených a štruktúrovaných dlhodobých stratégií trvalo udržateľného rozvoja.

1.5.2   EHSV zdôrazňuje najmä potrebu lepšej spolupráce a integrácie medzi európskou stratégiou pre trvalo udržateľný rozvoj a stratégiou Európa 2020 tak, aby sa zabezpečilo, že činnosti v rámci druhej spomínanej stratégie budú účinne zamerané na dosiahnutie väčšej udržateľnosti rozvoja. Analýza a výskum nových ukazovateľov umožňuje hodnotiť účinnosť opatrení na podporu udržateľných modelov spotreby a výroby a tiež podporovať proces monitoringu stratégie Európa 2020.

1.6   EHSV odporúča posilniť sociálnu dimenziu trvalo udržateľného rozvoja, predovšetkým v dôsledku následkov hospodárskej krízy v sociálnych otázkach, najmä pokiaľ ide o nárast nezamestnanosti, nerovností a rizika sociálneho vylúčenia, ktoré vo väčšej miere zasahujú najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a spôsobujú dlhodobé reťazové účinky na životné podmienky ľudí, pričom obmedzujú aj hranice zásahov v prospech ochrany životného prostredia.

1.7   EHSV dôrazne podporuje presadzovanie hospodárskeho rozvoja, ktorý bude schopný zabezpečiť hospodársky rast pri neutralizovaní negatívnych vplyvov na životné prostredie a v ktorom sa zohľadnia základné zásady rovnosti, spolupráce a sociálnej spravodlivosti (ktoré sú základom samotnej myšlienky trvalo udržateľného rozvoja).

1.7.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje koncepciu ekologického rastu a rozvoj ekologického hospodárstva, ktorý sa má realizovať v rámci dlhodobej perspektívy trvalo udržateľného rozvoja, pri znižovaní nerovností alebo nerovnosti príležitostí v rámci prechodu k modelu rozvoja pri nízkych emisiách oxidu uhličitého (1).

1.7.2   EHSV v tomto zmysle víta odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o ekologických pracovných miestach aby sa pri prechode k ekologickému hospodárstvu zabezpečili pre zamestnancov dôstojné pracovné podmienky a vysoko kvalitné zamestnanie, čím by sa zabránilo tomu, že ekologické hospodárstvo by mohlo znovu vytvoriť rovnaké sociálne rozdiely, aké vznikli v iných fázach transformácie.

1.8   Pri prechode k udržateľnosti je základom, aby sa posilnili investície do výskumu a inovácií, predovšetkým v energetike, na podporu rozvojového modelu, ktorý je viac založený na obnoviteľných zdrojoch energie a menej závislý od spotreby fosílnych palív, a na dosiahnutie zníženia energetickej náročnosti hospodárstva, ale aj z dôvodu kladného vplyvu na rast a pracovné príležitosti, ktorý sa môže prejaviť pri spustení nových činností a podpore konkurencieschopnosti ekonomiky.

1.9   Popri kvalite výskumu a technologických inovácií zohráva podstatnú úlohu aj vzdelanie: sprevádza občiansku spoločnosť na ceste k inému modelu rozvoja, pričom poskytuje vhodné nástroje na účinné riešenie výziev, ktoré prináša a posilňuje jeho úlohu aktívneho činiteľa zmeny.

1.10   Zabezpečenie primeranej úrovne senzibilizácie a vzdelania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je preto kľúčový cieľ, ktorý musí napredovať ruka v ruke so zavádzaním účinnejších parametrov na meranie pokroku k väčšej udržateľnosti.

1.11   Predovšetkým je vhodné pokračovať v ceste, ktorou sa vydal EHSV pri podpore vypracovávania nových ukazovateľov na meranie hospodárskeho pokroku iných ako HDP (2) a zlučovať kvantitatívne a kvalitatívne rozmery analýzy, a otvoriť sa aj odhaľovaniu spôsobov vnímania a hodnotenia sociálnych aktérov v otázkach udržateľnosti.

1.12   Iba prostredníctvom procesu účasti a zapojenia odborníkov, politických a sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti bude možné vytvoriť novú politickú a sociálnu kultúru schopnú naplánovať myšlienku rozvoja, ktorá pojme a spojí tri sféry – hospodársku, sociálnu a životné prostredie, na ktorých stojí koncepcia kvality a udržateľnosti ľudského pokroku.

2.   Úvod

2.1   Súčasná monitorovacia správa Eurostatu o stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ v roku 2011 (Správa o monitorovaní stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj za rok 2011) ponúka podrobný obraz situácie členských štátov EÚ po dvoch rokoch od krízy a z tohto dôvodu umožňuje vykonať kritické hodnotenie hlbokých zmien odohrávajúcich sa v našich spoločnostiach, ako aj prebiehajúcej diskusie o možnosti, že prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého bude príležitosťou na boj proti recesii, pričom bude podnecovať revitalizáciu výroby a pôsobiť proti prudkému poklesu zamestnanosti.

2.2   Vzhľadom na svoju úlohu premostiť inštitúcie EÚ a organizovanú občiansku spoločnosť chce EHSV prispieť k diskusii vyplývajúcej z uvedenej správy v prospech účasti inštitúcií zastupujúcich európskych občanov pri hodnotení tém a projektov týkajúcich sa dosiahnutia trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja.

2.3   Zámerom tohto stanoviska je tiež nadviazať na predchádzajúce stanoviská, ktoré vypracoval EHSV v rámci prípravy konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (UNCSD), ktorá sa uskutoční v Riu de Janeiro (Rio + 20) v júni 2012.

2.3.1   Toto stanovisko predstavuje príspevok občianskej spoločnosti k rokovaniam na samite Rio + 20, najmä vo vzťahu k jednej z dvoch základných výziev, ktoré budú v centre pozornosti samitu: inštitucionálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj.

3.   Všeobecné úvahy

3.1   Analýza údajov zo správy za rok 2011 poukazuje na skutočnosť, ako sa môžu niektoré dosiahnuté výsledky, a to smerom k cieľom stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, pričítať skôr účinku súčasnej svetovej ekonomickej situácie ako napĺňaniu dlhodobých štruktúrovaných stratégií zameraných na realizáciu trvalo udržateľného rozvoja. Prioritou je analyzovať a riešiť existujúce odchýlky medzi členskými štátmi pri dosahovaní týchto cieľov.

3.1.1   Pokiaľ ide o priaznivý vývoj, na ktorý správa upozorňuje v období od roku 2000 do súčasnosti, je možné pozorovať:

pokles počtu osôb, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie (hoci sa zvýšil podiel chudobných pracujúcich),

nárast očakávanej dĺžky života pri narodení a celkové zlepšenie zdravia obyvateľstva (aj keď pretrvávajú nerovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti),

zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov,

stabilita v hojnosti a rozmanitosti druhov bežných vtákov, ako dobrý ukazovateľ celkového stavu biodiverzity a neporušenosti prírodných systémov.

3.1.2   Pokiaľ ide o nepriaznivý vývoj, je možné pozorovať:

zvýšil sa dopyt po materiáloch, aj keď sa zaznamenal pozitívny trend nárastu produktivity zdrojov,

zvýšila sa miera zamestnanosti starších pracovníkov, ktorá však nedosahuje cieľ stanovený na rok 2010,

rybolov zostal nad úrovňou udržateľnosti zásob rýb,

zatiaľ sa dosiahlo iba relatívne odviazanie hospodárskeho rozvoja od spotreby energie v doprave a nedošlo k presunu nákladnej a osobnej prepravy na také druhy dopravy, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie,

nedosiahol sa cieľ stanovený na rok 2010 vo výške 0,56 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc.

3.2   V súvislosti s vplyvom krízy na priaznivý resp. nepriaznivý vývoj trendov analyzovaných v správe Eurostatu je potrebné poznamenať, že zníženie emisií skleníkových plynov je na jednej strane dôsledkom účinnejšieho využívania energie a väčšieho využívania palív, pri ktorých sú nižšie emisie oxidu uhličitého, na druhej strane je to však aj dôsledok recesívnych účinkov vyplývajúcich z krízy.

3.2.1   Energia, ako predpoklad všetkých hospodárskych činností, sa javí byť premennou, ktorá je najužšie spätá s hospodárskym rastom, ako dokazuje zníženie konečnej spotreby energie súbežne s poklesom HDP. Táto skutočnosť znamená, že je potrebné vykonať ďalšie kroky vpred, pokiaľ ide o odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a znečisťovaním životného prostredia prerušením väzieb medzi produkciou bohatstva a spotrebou energie.

3.3   Scenár vykreslený v správe Eurostatu teda ukazuje, že Európska únia urobila významný pokrok na ceste smerom k udržateľnému environmentálnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Hospodárstvo EÚ je však stále energeticky náročné a emituje priveľa oxidu uhličitého a z tohto dôvodu je potrebné zintenzívniť úsilie v prospech hlbokých kultúrnych zmien, ktoré môžu začať dlhodobý proces prechodu bez vplyvov súčasnej svetovej hospodárskej situácie.

4.   Konkrétne úvahy

4.1   Analýza ukazovateľov, ktoré merajú sociálno-ekonomický rozvoj v jeho vývoji od roku 2000 do roku 2011 ukazuje obzvlášť výrazne účinky recesie, ktorá je dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Je to zjavné najmä pri skúmaní HDP, investícií a produktivity práce.

4.1.1   Negatívne trendy sa zaznamenávajú v súvislosti s nezamestnanosťou a zamestnanosťou, pričom obavy vzbudzuje najmä miera nezamestnanosti mladých ľudí. Naopak pozitívne trendy je možné pozorovať v oživení úspor domácností ako odpoveď na krízu, v raste výdavkov na výskum a vývoj a v znížení energetickej náročnosti, kde sa zaznamenalo úplné odstránenie väzieb.

4.1.2   V oblasti sociálno-ekonomického rozvoja sa meria pokrok dosiahnutý pri budovaní spoločnosti založenej na inovatívnom a ekologicky účinnom hospodárstve, ktoré prináša občianskej spoločnosti vysokú životnú úroveň. Hospodárska kríza mala na dosiahnutie týchto cieľov negatívny vplyv. Vývoj procesu ekologizácie hospodárstva však môže byť silným nástrojom na zvládnutie recesie, ktorý pomáha oživiť produkciu a zvýšiť zamestnanosť.

4.2   Analýza dosiahnutého pokroku smerom k trvalo udržateľnej výrobe a spotrebe ukazuje protichodné trendy. Aj keď sa EÚ stala efektívnejšou vo využívaní zdrojov, sme svedkami neustáleho nárastu dopytu po materiáloch. Čo sa týka energetiky, spotreba elektrickej energie rastie, ale došlo k poklesu koncovej spotreby energie. Čo sa týka problematiky odpadov, konštatujeme zvýšenie produkcie nebezpečných odpadov, ale naopak došlo k zníženiu množstva neminerálnych odpadov a zvýšeniu recyklácie. Tiež sa zaznamenáva pokračujúci nárast počtu automobilov, došlo však k zníženiu emisií znečisťujúcich látok, ktoré z veľkej časti plynie zo zaznamenaného poklesu v doprave a zo šírenia motorov s lepšími vlastnosťami.

4.2.1   Súbor kontrastov, ktorý vyplýva z analyzovaných ukazovateľov dokazuje, že napriek dosiahnutému pokroku je na splnenie cieľa spočívajúceho v prerušení väzby medzi hospodárskym rastom a využívaním zdrojov v súlade s únosnosťou zaťaženia ekosystémov potrebné ďalšie úsilie. Je tiež dôležité viac zohľadniť vzájomnú závislosť spotreby a výroby a presadzovať koncepciu životného cyklu výrobkov. Malo by sa preto viac investovať do senzibilizácie v prospech výrobných a spotrebných modelov menej ovplyvňujúcich životné prostredie.

4.3   Ukazovatele sociálneho začlenenia ukazujú skôr priaznivý vývojový trend so znížením ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením. Sme však svedkami zvýšeného rizika chudoby v skupine osôb vo veku 25 až 49 rokov, a miernejším nárastom nezamestnanosti mladých ľudí v skupine osôb vo veku 18 až 24 rokov. Naopak sa znížili: intenzita chudoby, nerovnosť príjmov, miera dlhodobej nezamestnanosti, rozdiel v mzde medzi pohlaviami.

4.3.1   Medzi nepriaznivé trendy patria: nárast podielu chudobných pracujúcich osôb, nárast účasti na celoživotnom vzdelávaní, ktorý nie je dostatočný vzhľadom na dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2010, a potreba ďalšieho zníženia miery predčasného ukončenia školskej dochádzky.

4.3.2   Aj keď je obraz vykreslený v správe Eurostatu pomerne priaznivý, je potrebné zlepšiť výsledky týkajúce sa predčasného ukončenia školskej dochádzky a celoživotného vzdelávania. Riziko chudoby postihuje vo väčšej miere práve ľudí s nižším vzdelaním. Okrem toho, vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú kľúčovú úlohu pri možnosti využiť pracovné príležitosti súvisiace s rozvojom ekologického hospodárstva, ktoré vyžaduje vývoj nových, ekologicky efektívnych technológií a prispôsobenie kvalifikácie v súlade s procesmi technologických inovácií. Vzdelávanie je teda kľúčom podpory pracovného začlenenia mladých ľudí, ale aj riešenia potrieb tých, ktorí už pracujú a musia čeliť novým problémom vyplývajúcim z prebiehajúcich zmien.

4.4   Analýza demografických zmien predstavuje významné zlepšenia v súvislosti s mierou zamestnanosti starších pracovníkov, očakávanou dĺžkou života pri narodení viac ako 65 rokov a znížením rizika chudoby pre osoby staršie ako 65 rokov.

4.4.1   Popri týchto zlepšeniach je však možné pozorovať nárast kvantitatívnych a kvalitatívnych úrovní výdavkov na sociálne zabezpečenie a na verejný dlh. Demografické zmeny, ktorých sme svedkami: najmä nižšia pôrodnosť a väčšia očakávaná dĺžka života pri narodení, a z nich vyplývajúca nerovnováha medzi generáciami si vyžadujú reagovať na výzvu vytvoriť vzájomne inkluzívnu spoločnosť pri zachovaní udržateľnej úrovne verejných výdavkov a pri modulácii výdavkov na sociálne zabezpečenie v dôsledku zmenených požiadaviek, ktoré spôsobujú väčší dopyt po dôchodkoch, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

4.5   Analýza verejného zdravia ukazuje zlepšenia v prospech dlhšieho a zdravšieho života: očakávaná dĺžka života pri narodení sa zväčšuje a znižuje sa počet úmrtí v dôsledku chronických chorôb a počet samovrážd. Ďalej sa zaznamenal pokles výroby toxických chemikálií, počet vážnych pracovných úrazov a prípadov obťažovania hlukom. Popri tomto priaznivom vývoji však stále pretrvávajú nerovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti medzi rôznymi sociálno-ekonomickými skupinami.

4.5.1   Pojem verejné zdravie zahŕňa rôzne sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty rozvoja (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, financovanie zdravotnej starostlivosti, pôsobenie škodlivých látok atď.), čím predstavuje jednu z kľúčových výziev stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá vyžaduje väčšie úsilie zamerané na integrovaný analytický prístup na opätovné zlúčenie troch sfér udržateľnosti, ktoré sa naopak často považujú za oddelené.

4.6   Analýza ukazovateľov zmeny klímy a energetických ukazovateľov ukazuje niektoré významné zlepšenia: na tieto trendy mala však značný vplyv aj hospodárska kríza, a to z dôvodu úzkej väzby medzi energetickou spotrebou a hospodárskym rozvojom. Pokiaľ ide o prospešné zmeny, je možné uviesť: zníženie emisií skleníkových plynov, ktorým sa EÚ priblížila k dosiahnutiu cieľa znížiť emisie do roku 2020 o 20 % a k cieľu podľa Kjótskeho protokolu stanovenému na rok 2012, rast podielu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mohol do roku 2020 dosiahnuť cieľ 20 % energie z obnoviteľných zdrojov na pokrytie hrubej domácej spotreby energie, ako aj väčšie využitie obnoviteľných zdrojov v doprave. Tiež je potrebné uviesť zníženie dopytu po energii.

4.6.1   Pokiaľ ide o nepriaznivé zmeny, je naopak potrebné uviesť: nárast závislosti od energetického dovozu v rokoch 2000 až 2009, nedosiahnutie 21 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, mierny pokrok v kogenerácii a pri presune daňového zaťaženia z práce na využívanie zdrojov.

4.6.1.1   Výroba a spotreba energie sú hlavnými príčinami emisií CO2, a teda hlavnými faktormi pôsobiacimi na životné prostredie. Z tohto dôvodu majú technologické inovácie v energetike mimoriadny význam. Navyše, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti môže tiež, okrem znižovania emisií skleníkových plynov, vytvárať hospodárske a sociálne výhody tým, že je určujúci pre nové činnosti, ktoré vytvárajú pracovné miesta, pričom spájajú problematiku ochrany životného prostredia s otázkami hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

4.6.1.2   Na tieto účely je potrebné zamedziť tomu, aby hospodárska kríza ohrozila prebiehajúce procesy ekologizácie hospodárstva, ktoré sa v tejto fáze recesie javia byť zvlášť ohrozené.

4.7   Aj zmeny zaznamenané v oblasti udržateľnej dopravy je čiastočne možné prisúdiť dôsledkom hospodárskej krízy. Predovšetkým nižší objem prepravy, ktorý vyplýva z krízy, je príčinou menšieho počtu dopravných nehôd na cestách, ako aj zníženia emisií skleníkových plynov a spotreby energie, pri ktorých sa zaznamenalo zmenšenie väzieb, ale len relatívne.

4.7.1   Pokiaľ ide o pozitívne trendy je možné pozorovať pokrok v znižovaní emisií CO2 z nových automobilov, ako aj v poklese znečisťujúcich látok v ovzduší. Naopak v súvislosti s negatívnymi trendmi je potrebné poznamenať, že ani v nákladnej, ani v osobnej doprave sa nezaznamenal posun k doprave s menším vplyvom na životné prostredie.

4.7.1.1   Doprava je komplexné odvetvie, ktorého kritické prvky majú rôzne príčiny, zahŕňajúce aj životný štýl a kultúrne modely spotreby. V tomto zmysle je doprava príkladom toho, ako sa boj proti zmene podnebia, aby bol účinný, nemá obmedzovať iba na politické opatrenia a technické rozhodnutia, ale mal by zahŕňať predovšetkým občanov v ich každodennom živote.

4.8   Úsilie vyvinuté smerom k ochrane prírodných zdrojov prinieslo niektoré pozitívne výsledky, ale v tejto oblasti je ešte potrebné vykonať niekoľko dôležitých krokov. Kým hojnosť a rozmanitosť mnohých druhov bežných vtákov je stabilná, pretrvávajúcim problémom je nadmerný rybolov  (3). Síce pribúda vyčleňovanie prírodných oblastí, pokračuje však aj nárast zastavanej plochy na úkor poľnohospodárskej pôdy a poloprírodnej krajiny.

4.8.1   Prírodné zdroje nie sú iba predpokladom rozvoja výrobných a spotrebných činností človeka, ale závisí od nich aj rovnováha ekosystému, ktorého zmena môže mať nezvratné dôsledky pre celú planétu. Z tohto dôvodu je potrebné vyvinúť väčšie úsilie pri zastavení zhoršovania životného prostredia zachovaním prirodzeného pôdneho kapitálu a jeho zdrojov biodiverzity.

4.8.2   Existuje naliehavá potreba vyplniť medzeru týkajúcu sa ekologických ukazovateľov pridaním ďalších ukazovateľov tak, aby lepšie odrážali stav biologických zdrojov a verejný prínos, súčasný a budúci, vyplývajúci z fungovania ekosystémov.

4.9   Rozvoj globálneho partnerstva od roku 2000 vykazuje pozitívne signály, hoci kríza mala negatívny vplyv na obchodné toky (nárastom dovozu z rozvojových krajín a znížením dotácií pre poľnohospodárstvo EÚ), na financovanie udržateľného rozvoja a hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

4.9.1   Na druhej strane je však vidieť nízky nárast podielu hrubého národného dôchodku využívaného na oficiálnu rozvojovú pomoc v rozvojových krajinách, ktorý neumožňuje dosiahnuť cieľ stanovený na rok 2010. Ďalej je potrebné uviesť zmenšenie rozdielu medzi emisiami CO2 v EÚ a rozvojových krajinách v dôsledku zvýšenia emisií v rozvojových krajinách a poklesu v krajinách EÚ.

4.9.2   Globálne partnerstvo je základným rozmerom stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj: boj proti rozšírenej chudobe, nerovnostiam a neexistujúcemu prístupu k zdrojom v najmenej rozvinutých a rozvojových krajinách je základnou úlohou udržateľného rozvoja. Odtiaľ plynie záväzok pomáhať najchudobnejším krajinám držať rovnaký krok s prechodom k udržateľnosti, pričom je potrebné reagovať na rast svetovej populácie, na rastúce očakávania z hľadiska životnej úrovne a na rast spotreby surovín.

4.10   Ukazovatele merajúce úroveň dobrej správy vecí verejných vykazujú pozitívne aj negatívne trendy. V súvislosti s priaznivým vývojom je možné uviesť: a) výrazný pokles prípadov porušenia právnych predpisov EÚ na štátnej úrovni; b) v období rokov 2007 až 2009 bola miera transpozície právnych predpisov EÚ štátnymi orgánmi vyššia ako cieľových 98,5 %; c) nárast dostupnosti elektronickej verejnej správy v oblasti základných verejných služieb a jej využívania občanmi členských štátov; d) polovica občanov uviedla, že dôverujú Európskemu parlamentu. V súvislosti s nepriaznivým vývojom sa konštatuje toto: e) pokles účasti voličov v štátnych parlamentných voľbách a účasti na voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá bola nižšia ako účasť v štátnych voľbách (medzi 27 krajinami bol rozdiel viac ako 20 %, pričom iba v jednej krajine bol výsledok opačný; f) ešte sa nevykonali dostatočné opatrenia pri presune zdaňovania k väčšiemu podielu ekologických daní na celkovom daňovom zaťažení.

4.10.1   Pojem dobrá správa vecí verejných je úzko prepojený s udržateľným rozvojom a s potvrdením zásady sociálnej a medzigeneračnej spravodlivosti, ktorá vyžaduje, aby záujmy budúcich generácií boli súčasťou dohôd súčasných generácií. Dobrá správa vecí verejných si vyžaduje rozvoj demokratickej spoločnosti, a to plnou účasťou hospodárstva, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti cez vytvorenie štruktúr na dialóg medzi občanmi a zodpovednými politikmi.

4.11   EHSV sa domnieva, že zapojenie a účasť občianskej spoločnosti má zásadný význam na dosiahnutie ďalšieho pokroku pri realizácii udržateľného rozvoja a konsolidácii samotnej stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Na zabezpečenie účasti občianskej spoločnosti a umožnenie jej zapojenia do realizácie udržateľného rozvoja je potrebné rozšíriť prístup k vedomostiam a informáciám o otázkach udržateľnosti.

4.12   Na zabezpečenie účinnejšej komunikácie je tiež potrebné zaviesť účinnejšie parametre na meranie pokroku dosiahnutého pri realizácii udržateľného rozvoja. Je najmä vhodné pokračovať v ceste, na ktorú nastúpil EHSV podporou vypracovania nových ukazovateľov na meranie hospodárskeho pokroku iných ako HDP (4), pomocou ktorých bude možné začleniť hodnotenie kvality životného prostredia a sociálnych vecí do hodnotenia hospodárstva, Je potrebné zlúčiť kvalitatívne aj kvantitatívne rozmery a súčasne sa otvoriť aj odhaľovaniu spôsobov vnímania a hodnotenia sociálnych aktérov v otázkach udržateľnosti.

4.13   Rozvoj efektívneho informačného systému, ktorý zďaleka neuspokojuje iba čisto poznávací záujem, je súčasťou rozhodovacieho a politického procesu, pričom je základom na zapojenie sa do systému sociálnych preferencií. Ide o dôvod, pre ktorý musí úvaha o samotnom zmysle sociálneho a environmentálneho pokroku a následné hľadanie nových ukazovateľov a interpretačných nástrojov prebiehať aktívnym zapájaním odborníkov, politických a sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti cez demokratickú účasť na rozhodovaní.

4.14   EHSV by mal tiež vziať na vedomie, že neexistuje správa o budúcich vyhliadkach vyplývajúcich z práce Eurostatu, a požiadať o vysvetlenie, ako sa rozvoj politík a budúceho smerovania začlení do činnosti Komisie, ako aj do činnosti členských štátov.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Postoj EHSV k príprave konferenice OSN o udržateľnom rozvoji (Rio + 20)“, spravodajca: pán Wilms, Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 39.

(2)  Stanovisko EHSV na tému „Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14.

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183.

(4)  Stanovisko EHSV na tému „Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

481. plenárne zasadnutie v dňoch 23. a 24. mája 2012

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/24


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu“

COM(2011) 782 final

2012/C 229/05

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 13. júla 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Stratégia EÚ pre oblasť Atlantického oceánu“.

Európska komisia sa 21. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

COM(2011) 782 final.

Predsedníctvo výboru poverilo 6. decembra 2011 vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, pričom sa stanovisko z vlastnej iniciatívy zmenilo na konzultáciu.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája 2012) prijal 151 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európske pobrežie Atlantického oceánu, ktoré je západnou bránou Európy, musí posilniť svoj centrálny rozmer a vyhnúť sa riziku odlúčenia od politického a hospodárskeho centra Európy. Prostredníctvom Atlantického oceánu Európa buduje svoje hospodárske a politické väzby s Amerikou a Afrikou.

1.2   Súčasťou atlantického makroregiónu sú oblasti a ostrovy na okraji Atlantiku, ktoré patria Írsku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Zapojiť by sa mal aj Island, ktorý je v procese pristúpenia, Nórsko, ktoré je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a tiež Grónsko a Faerské ostrovy. Hoci majú regióny Severného mora v atlantickom priestore spoločné záujmy, mohli by v budúcnosti uplatňovať nejakú konkrétnu stratégiu.

1.3   Európska oblasť Atlantického oceánu má významnú históriu politickej spolupráce, ktorá by mohla byť podnetom na činnosť v spoločnom záujme v rámci projektov, ktoré sú súčasťou európskych nadnárodných programov. Na tejto spolupráci sa podieľajú regionálne orgány, ako aj občianska spoločnosť.

1.4   EHSV pozitívne hodnotí návrh Európskej komisie pre oblasť Atlantického oceánu v rámci európskej integrovanej námornej politiky: podpora novovznikajúcich hospodárskych odvetví, ako aj ďalší podnet adresovaný tradičným odvetviam, a to v rámci prístupu zameraného na udržateľný rozvoj.

1.5   EHSV však navrhuje ambicióznejší prístup: makroregionálnu stratégiu, ktorá by spájala námorný pilier s územným a zohľadňovala by skúsenosti pobaltských a podunajských regiónov.

1.6   Návrh EHSV dopĺňa stanovisko Európskeho parlamentu, samospráv regiónov Komisie atlantického oblúka, hospodárskych a sociálnych rád združených v Atlantickej nadnárodnej sieti, ako aj mnohých aktérov občianskej spoločnosti (podnikateľov, odborov, obchodných komôr, miest atď.).

1.7   EHSV sa domnieva, že Atlantické fórum, stanovené v rámci námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu možno považovať za prvý krok v rámci procesu transformácie námornej stratégie pre atlantickú oblasť na makroregionálnu stratégiu. Fórum využije skúsenosti získané pri vypracovávaní, monitorovaní a hodnotení námorných otázok, aby sa pretransformovalo na budúce makroregionálne fórum, ktoré bude definovať strategické usmernenia pre spoločnú činnosť a prioritné projekty v záujme dosiahnutia územnej súdržnosti atlantických regiónov.

1.8   EHSV, ktorý je členom riadiacej skupiny Atlantického fóra, navrhol, aby sa do tohto fóra zapojila aj Atlantická nadnárodná sieť hospodárskych a sociálnych rád, pretože ide o subjekty, ktoré pôsobia priamo v teréne a ich účasť na určovaní a realizácii projektov je nevyhnutná. Podmienkou úspešnosti akčného plánu je predpoklad, že sa na jeho vypracovávaní budú podieľať aj najvýznamnejšie sociálne a regionálne subjekty.

1.9   Prioritné ciele atlantického makroregiónu musia byť zaradené do tematických pilierov stratégie Európa 2020. EHSV sa domnieva, že stratégia pre oblasť Atlantického oceánu je veľmi dôležitá nielen pre regióny, ktorých sa týka, ale aj pre celú Európsku úniu.

1.10   Stratégia pre oblasť Atlantického oceánu sa musí vzťahovať nielen na odvetvové politiky, ale aj na politiku súdržnosti. Z tohto dôvodu EHSV navrhuje, aby sa prekročili hranice stanovené zásadou „troch nie“: makroregionálne stratégie by tak mali v budúcnosti k dispozícii vhodné právne predpisy, osobitné finančné prostriedky a potrebnú administratívnu štruktúru.

2.   Makroregionálne stratégie v EÚ: nové nástroje spolupráce a územnej súdržnosti

2.1   Európska komisia predložila v júni 2009 stratégiu EÚ pre región Baltického mora (1), ktorá je zameraná na podporu územnej spolupráce a stanovením jednotlivých konkrétnych cieľov definuje viacodvetvový a integrovaný strategický zemepisný rámec na vyriešenie spoločných problémov. Neskôr sa začala uplatňovať stratégia pre podunajskú oblasť (2).

2.2   Komisia chápe makroregióny ako oblasti zahrňujúce určitý počet administratívnych regiónov, ktoré však spája dostatočné množstvo spoločných otázok, čo odôvodňuje uplatňovanie jednotného strategického prístupu (3). Zo zemepisného hľadiska sú makroregióny definované vo funkčnej rovine.

2.3   Administratívne, regulačné a finančné podmienky vychádzajú zo zásady „troch nie“: nie dodatočnému financovaniu, nie novým inštitúciám a nie novým právnym predpisom. Hoci ide o podmienku, ktorú v Rade predložili členské štáty, EHSV s týmito obmedzeniami nesúhlasí.

2.4   Do stratégie pre Pobaltie sa zapojilo osem členských štátov EÚ a tri susedné štáty.

2.5   V roku 2011 EÚ zaviedla stratégiu pre Podunajsko, do ktorej sa zapojilo osem členských štátov Únie a šesť krajín mimo EÚ (4).

2.6   Prvá bilancia fungovania stratégie pre Pobaltie (5) bola uspokojivá a potvrdila, že ide o nástroj, ktorý slúži na zlepšenie makroregionálnej spolupráce, uskutočňovanie výziev a využívanie príležitostí prekračujúcich regionálny a celoštátny rámec a tiež o veľmi užitočný nástroj na dosahovanie cieľov územnej súdržnosti a stratégie Európa 2020.

2.7   EHSV zastáva názor, že tento druh nástrojov by bolo vhodné rozšíriť aj na ďalšie makroregióny, ktoré by mohli byť prínosom.

2.8   Ďalším podnetom na rozvoj makroregionálnych stratégií je Lisabonská zmluva, ktorá k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridala aj cieľ územnej súdržnosti.

2.9   Územná agenda 2020 (6), ktorá bola prijatá v máji 2011 v Gödöllö, zavádza inovačný prístup založený na miestnom kontexte (place-based approach), pričom zohľadňuje existujúce makroregionálne stratégie.

2.10   Politika súdržnosti je hlavným nástrojom na uskutočňovanie výziev v rámci územnej politiky EÚ a podnetom na vnútorný rozvoj makroregiónov.

2.11   Proces definovania nového viacročného finančného rámca EÚ a politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 sa už začal.

2.12   Územná spolupráca je aj naďalej jedným z cieľov politiky súdržnosti a jej rozpočet sa zvyšuje. Bude sa na ňu vzťahovať nariadenie a jej súčasťou budú výslovne „nové formy územnej spolupráce, ktorými sú na mieru šité opatrenia na riešenie makroekonomických výzev“ (7).

3.   Oblasť Atlantického oceánu

3.1   Európska atlantická oblasť (Príloha I) predstavuje rozsiahly geografický priestor na osi sever-juh, ktorého hlavným spojovacím článkom je Atlantický oceán. Súčasťou atlantického makroregiónu sú oblasti a ostrovy na okraji Atlantiku, ktoré patria Írsku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Záujem o účasť má aj Island, s ktorým sa začali prístupové rokovania, Nórsko, ktoré je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a tiež Grónsko a Faerské ostrovy.

3.2   Poloha na západe európskeho kontinentu a blízkosť mora boli pre túto oblasť po celé stáročia významným faktorom prinášajúcim dynamiku a prosperitu.

3.3   Námorný rozmer je jednou zo zásadných charakteristík tohto priestoru. Do hospodárskeho, technologického a kultúrneho bohatstva tohto regiónu patria činnosti, ako je napríklad rybolov, stavba lodí, hutníctvo, strojárstvo, veda a výskum, činnosť prístavov, obchod a námorná doprava.

3.4   Európske pobrežie Atlantického oceánu je vzdialené od politického a hospodárskeho centra Európy, s čím sa spájajú ťažkosti s dostupnosťou a nedostatočná dopravná a energetická infraštruktúra a nedostatočné možnosti vzájomnej komunikácie medzi jednotlivými atlantickými regiónmi, ako aj komunikácie s prosperujúcejšími oblasťami Európy.

3.4.1   Príjmy vo väčšine atlantických regiónov sú nižšie ako je priemer EÚ, pričom niektoré z týchto regiónov spadajú pod cieľ „Konvergencia“ v rámci politiky súdržnosti (Príloha II).

3.4.2   Situácia sa stále zhoršuje, pretože tradičné činnosti typické pre túto oblasť sú výrazne na ústupe; v odvetví rybolovu sa nadmerná kapacita prejavuje drastickým znižovaním počtu zamestnancov aj úlovkov, lodenice sú v úpadku a námorná doprava a prístavy sa využívajú slabo.

3.5   Na druhej strane atlantická oblasť disponuje zatiaľ nepreskúmanými hodnotnými zdrojmi, ktoré by jej mohli priniesť bohatstvo, možnosti hospodárskej diverzifikácie, nové pracovné miesta a zlepšenie životného prostredia. Medzi tieto zdroje patria o. i. energie z obnoviteľných morských zdrojov, podzemné zdroje, morské biotechnológie a rekreačné a turistické vodné športy a aktivity.

3.6   EHSV sa nazdáva, že atlantický priestor je heterogénny súbor územných celkov, z ktorých každý čelí svojim vlastným rozvojovým problémom; ich spoločným menovateľom a špecifikom je ich prímorský charakter a otvorenosť voči svetu, ako aj nedostatočné spojenie s európskymi hospodárskymi a politickými centrami.

4.   Oznámenie „Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu“

4.1   Na žiadosť Rady a Parlamentu Európska komisia vydala 21. novembra 2011 oznámenie s názvom „Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu“ (8).

4.2   Táto stratégia, ktorej prvoradým cieľom je podporiť udržateľný rast a zamestnanosť, sa zaoberá výzvami a príležitosťami oblasti Atlantického oceánu, ktoré sú rozdelené do piatich navzájom prepojených tematických okruhov:

4.2.1

Uplatňovanie ekosystémového prístupu vychádza z predpokladu, že činnosti, ktoré majú vplyv na more, musia byť riadené tak, aby sa zachoval zdravý a produktívny ekosystém. Stratégia sa sústreďuje na podporu troch oblastí: rybolovu, akvakultúry a systémov pozorovania.

4.2.2

Zníženie uhlíkovej stopy Európy so zameraním sa na tri body: energia z morských veterných elektrární, výroba energie z mora a námorná doprava.

4.2.3

Udržateľné využívanie prírodných zdrojov z dna Atlantického oceánu sa zameriava na podporu udržateľnosti, výskumu a poznatkov.

4.2.4

Reakcia na hrozby a mimoriadne udalosti, či už spôsobené nehodami alebo prírodnými katastrofami, sa sústreďuje na zvýšenie bezpečnosti a koordináciu.

4.2.5

Sociálne inkluzívny rast, pretože v mnohých komunitách na brehu Atlantiku je potrebné vytvárať nové pracovné miesta v novovznikajúcich oblastiach činnosti a nahradiť nimi tradičné činnosti, ktoré sú v úpadku.

4.3   Nástroje EÚ sú strategickou kombináciou finančných a legislatívnych nástrojov EÚ.

4.4   Plnenie stratégie: akčný plán bude prijatý do konca roku 2013.

4.4.1   Na realizáciu stratégie sa použijú tieto nástroje: rozšírená spolupráca, cielené činnosti v rámci platných dohôd a existujúcich štruktúr a kombinácia finančných a legislatívnych nástrojov.

4.4.2   Bude zriadené Atlantické fórum, do ktorého sa zapoja členské štáty, Európsky parlament, regionálne orgány, zástupcovia občianskej spoločnosti a existujúcich odvetví. Súčasťou fóra, ktoré začne svoju činnosť v roku 2012 a ukončí v roku 2013, budú tematické semináre a skupina expertov.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1   EHSV pozitívne hodnotí iniciatívu Európskej komisie, ktorá pre oblasť Atlantického oceánu navrhuje prístup vychádzajúci z európskej integrovanej námornej politiky (INP). INP predstavuje spoločný rámec pre všetky odvetvové politiky, ktoré majú vplyv na more, a bráni ich nesúladu a neúčinnosti.

5.2   EHSV sa domnieva, že konkrétne uplatňovanie INP na oblasť Atlantického oceánu umožní vypracovávanie politík súvisiacich s námornou tematikou novým spôsobom a tiež využívanie príležitostí na hospodársky a sociálny rozvoj, ktoré atlantická oblasť ponúka.

5.3   EHSV podporuje koncepciu, z ktorej stratégia vychádza: podpora novovznikajúcich hospodárskych odvetví, ako aj ďalší podnet adresovaný tradičným odvetviam, a to v rámci prístupu zameraného na udržateľný rozvoj.

5.4   Výbor navrhuje, aby inštitúcie EÚ poskytovali čo najväčšiu politickú a finančnú podporu získavaniu a využívaniu energie z obnoviteľných morských zdrojov, pretože táto energia umožňuje znížiť uhlíkovú stopu Európy a rozvíjať veľmi významnú priemyselnú a hospodársku činnosť v súvisiacich odvetviach, ktoré presahujú bezprostredné okolie prístavov v blízkosti veterných turbín.

5.5   Stratégia by sa mala stať hnacou silou v oblasti výskumu, technologického rozvoja a produkcie v odvetví energie z morských zdrojov, a to vrátane pomocných odvetví a logistického systému v regiónoch atlantickej oblasti. Vďaka tomu bude možná diverzifikácia hospodárskej štruktúry a zmena zamerania upadajúcich odvetví.

5.6   Tieto možnosti sa týkajú nielen pevne zabudovaných turbín, ale aj turbín na plávajúcich plošinách.

5.7   Energetickým a hospodárskym zdrojom, ktorý má obrovský potenciál, sú morské vlny, príliv a odliv. Tieto zdroje v oblasti Atlantického oceánu sú totiž v celosvetovom meradle jedny z najlepších. EHSV navrhuje, aby stratégia pre oblasť Atlantického oceánu zvýšila podporu výskumu a rozvoju týchto činností.

5.8   V súvislosti s obnoviteľnými morskými zdrojmi energie je nevyhnutné, aby boli hlavné centrá výroby prepojené so spotrebiteľmi. Siete, ktoré spájajú centrá výroby a spotreby, sú nesmierne dôležité z hľadiska využívania potenciálu energie z morských zdrojov, a preto je potrebné, aby boli elektrické siete na mori prepojené so sieťami na pevnine.

5.9   Stavba lodí je ďalším tradičným hospodárskym odvetvím atlantických regiónov, ktoré by malo byť oživené, avšak na obnovenom základe. Stavba technologicky moderných a ekologicky účinných plavidiel, ktoré spĺňajú prísne právne predpisy týkajúce sa úrovne emisií a znečistenia, ako aj celý rad rôznych plavidiel spojených s energiou z morských veterných elektrární sú novými odvetviami, ktoré pre atlantické lodenice znamenajú budúcnosť.

5.10   Vzhľadom na geografickú odľahlosť mnohých komunít na atlantickom pobreží, najmä niektorých ostrovov, je nevyhnutné, aby nové komunikačné technológie umožňovali rozvoj inovačných hospodárskych činností, zavádzanie sietí a nadväzovanie kontaktov s trhmi.

5.11   EHSV navrhuje, aby boli posilnené opatrenia zamerané na sociálne inkluzívny rast atlantických regiónov. Zásadný význam má vzdelávanie, a to predovšetkým mladých ľudí. Je potrebné zabezpečiť prenos znalostí a zručností medzi jednotlivými generáciami. Musí sa zlepšiť spolupráca medzi univerzitami, podnikmi a strednými školami. Posilniť treba aj sociálny dialóg.

5.12   V odvetví rybolovu došlo v uplynulých desaťročiach k veľmi výraznému úbytku pracovných miest. EHSV sa preto domnieva, že v prípade pobrežných oblastí, ktoré sú s touto činnosťou tradične spojené, by mali byť prijaté opatrenia na diverzifikáciu a podporu nových činností. Drobný pobrežný rybolov, lov mäkkýšov a kôrovcov a akvakultúra sú najudržateľnejšími činnosťami, ktoré sú nesmierne dôležité pre hospodársky a sociálny rozvoj niektorých pobrežných oblastí a majú aj veľký kultúrny význam.

5.13   EHSV navrhuje, aby sa posilnilo využívanie námornej nákladnej dopravy a znížilo využívanie cestnej. Väčší význam by mali nadobudnúť námorné diaľnice, čo by si však vyžadovalo zlepšenie systémov intermodálnej dopravy medzi prístavmi a železničnou sieťou.

5.14   Ako sa ukázalo pri mnohých nehodách, veľkou výzvou je aj otázka bezpečnosti v prípade mimoriadnych situácií a v súvislosti s hrozbami. Je potrebné nainštalovať zariadenia a zaviesť systémy na zlepšenie monitorovania a bezpečnosti. EHSV navrhuje, aby bola Európskej námornej bezpečnostnej agentúre prisúdená dôležitejšia úloha, aby sa zlepšila koordinácia medzi členskými štátmi a aby boli prijaté vhodné právne predpisy, vďaka ktorým by bolo možné predísť súčasným rizikám.

5.15   Stratégia pre oblasť Atlantického oceánu je príležitosťou pre všetky zúčastnené regióny. EHSV navrhuje, aby sa uplatňoval ambiciózny prístup, pokiaľ ide o mobilizáciu všetkých zdrojov.

5.16   Atlantické fórum musí vhodným spôsobom zabezpečiť, aby sa všetky zainteresované subjekty podieľali na strategickom rozvoji atlantickej oblasti. Je veľmi dôležité, aby sa do tejto činnosti zapájali okrem členských štátov a inštitúcií EÚ aj regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti.

5.17   EHSV, ktorý je členom riadiacej skupiny Atlantického fóra, navrhol, aby sa do tohto fóra zapojila aj Atlantická nadnárodná sieť hospodárskych a sociálnych rád, pretože ide o subjekty, ktoré pôsobia priamo v teréne a ich účasť na určovaní a realizácii projektov je nevyhnutná. Podmienkou úspešnosti akčného plánu je predpoklad, že sa na jeho vypracovávaní budú podieľať aj najvýznamnejšie sociálne a regionálne subjekty.

5.18   Fórum môže zohrávať významnú úlohu pri sledovaní a hodnotení realizácie akčného plánu a stratégie. Z tohto dôvodu EHSV ľutuje, že Komisia stanovila ukončenie jeho činnosti vo chvíli, keď sa začne operačná fáza realizácie projektov. Výbor navrhuje, aby činnosť Atlantického fóra pokračovala aj po vypracovaní akčného plánu.

6.   Spolupráca v rámci atlantickej oblasti: nadnárodné siete a projekty spolupráce

6.1   Na podporu vyrovnaného rozvoja EÚ boli vytvorené siete regiónov Írska, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Španielska a Portugalska, združujúce mestá a občiansku spoločnosť týchto regiónov, a to hospodárske a sociálne rady, obchodné komory, odbory, organizácie podnikateľov, organizácie sociálneho hospodárstva, mimovládne organizácie, univerzity atď.

6.2   Komisia atlantického oblúka  (9) je jednou zo šiestich geografických komisií Konferencie okrajových prímorských regiónov a združuje 24 regiónov atlantického pobrežia. Je to politické fórum obhajujúce záujmy regiónov, ktoré podporuje nadnárodnú spoluprácu v atlantickej oblasti prostredníctvom realizácie spoločných projektov. Takisto mestá v atlantickej oblasti plnia obdobné ciele v rámci Konferencie miest atlantického oblúka  (10).

6.3   Atlantická nadnárodná sieť  (11), ktorá bola založená v roku 2003, združuje hospodárske a sociálne rady a ich partnerov z britského, francúzskeho, španielskeho a portugalského pobrežia Atlantického oceánu v platforme spolupráce občianskej spoločnosti v atlantickom priestore. Jej cieľom je podporovať spoluprácu a presadzovať politiky, ktoré v rámci európskej integrácie majú priaznivý vplyv na rozvoj atlantických regiónov, zlepšujú konkurencieschopnosť a sociálnu a územnú súdržnosť a prekonávajú nevýhody vyplývajúce z geografickej polohy týchto regiónov.

6.4   Atlantická nadnárodná sieť vypracovala niekoľko štúdií a návrhov týkajúcich sa inovácie a prenosu technológií, intermodálnej nákladnej dopravy s osobitným dôrazom na námornú dopravu, prístavy a ich priľahlé vnútrozemie, a tiež na námornú bezpečnosť atlantického priestoru. V poslednom čase sa táto sieť venovala otázke rozvoja výroby energie z obnoviteľných morských zdrojov a tiež európskej stratégii pre oblasť Atlantického oceánu.

6.5   Existujú aj ďalšie atlantické siete, ako napríklad Poľnohospodárske komory atlantického oblúka, AC3A a siete pôsobiace na univerzitnom poli. Komisia atlantického oblúka od roku 2007 združuje vo svojom Koordinačnom výbore zástupcov všetkých uvedených sietí a poskytuje im spoločný priestor na úvahy o otázkach, ktoré majú pre atlantický priestor strategický význam.

6.6   Spolupráca sa začala v roku 1989 prostredníctvom iniciatívy INTERREG. V súčasnom programovom období sa realizujú rozsiahle projekty integračného charakteru v odvetví dopravy a so zameraním na vytváranie atlantického zoskupenia v oblasti energie z obnoviteľných morských zdrojov.

6.7   EHSV súhlasí s postojom zainteresovaných subjektov: atlantická spolupráca naráža na obmedzenia typické pre každú nadnárodnú územnú spoluprácu, ako je chýbajúca strategická vízia, nedostatočná koordinácia medzi jednotlivými projektmi a z toho vyplývajúca strata súčinnosti, a takisto zvyšovanie počtu projektov, ktoré nemajú operatívny charakter (12).

6.8   EHSV sa domnieva, že táto možnosť dynamickej a rozmanitej spolupráce medzi subjektmi pôsobiacimi v atlantickom priestore predstavuje pevnú základňu na uplatňovanie nových skúseností v oblasti spolupráce s väčšími ambíciami a strategickým rozmerom.

7.   Návrh EHSV: makroregionálna stratégia pre atlantický priestor

7.1   EHSV sa domnieva, že makroregionálna stratégia je vhodným nástrojom pre atlantický región. Vďaka podpore vnútorného rozvoja atlantického makroregiónu prostredníctvom stratégie so širokým rozsahom pôsobnosti získa atlantický priestor lepšiu pozíciu z hľadiska cieľov EÚ a stratégie Európa 2020.

7.2   Rada vyzvala členské štáty a Komisiu, aby naďalej podporovali súčasné makroregionálne stratégie a zvážili zavádzanie ďalších v budúcnosti.

7.3   EHSV zastáva názor, že vzhľadom na cieľ územnej rovnováhy v EÚ je odôvodnené presadzovať zavedenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu, ktorá by umožnila riešiť problémy nadnárodného charakteru ovplyvňujúce túto oblasť. Situáciu atlantického oblúka na západe Európy zvýrazňuje skutočnosť, že stimuly sa prostredníctvom oboch súčasných makroregionálnych stratégií poskytujú regiónom v severnej a strednej časti EÚ.

7.4   Príprava viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 a koncipovanie politík v tomto novom období poskytujú príležitosť na to, aby sa teraz prijali príslušné rozhodnutia.

7.5   Makroregionálna stratégia poskytuje možnosti na využitie bohatých a rozsiahlych skúseností získaných pri vzájomnej spolupráci a na kvalitatívny posun smerom ku komplexnejším a ambicióznejším formám spolupráce, pretože v oblasti Atlantického oceánu je potrebné vypracovávať rozsiahle spoločné projekty, ktoré by sa dali realizovať prostredníctvom existujúcich nástrojov.

7.6   Mnohé z výziev a príležitostí atlantického priestoru sú determinované jeho spojitosťou s morom, avšak zásadný význam preň má jeho spojenie s pevninou. EHSV preto navrhuje, aby sa okrem námorného rozmeru zohľadnil aj rozmer územný. Pevninské územie riadi a rozvíja priľahlé vnútrozemie, bez ktorého by zhodnocovanie morského potenciálu nemalo žiadnu perspektívu. Morské pobrežie potrebuje aktívne a dynamické priľahlé vnútrozemie, ako aj synergie umožňujúce súdržný rozvoj celého územia.

7.7   Podporu makroregionálnemu prístupu, ktorý by v atlantickom priestore zohľadňoval námorný aj územný pilier, vyjadril taktiež Európsky parlament (13).

8.   Štruktúra a tematické piliere

8.1   EHSV odporúča, aby sa uplatňoval podobný koncept ako v prípade stratégie pre Pobaltie:

8.1.1   Jasný a akčne zameraný strategický dokument obsahujúci niekoľko tematických pilierov.

8.1.2   Akčný plán s prioritnými činnosťami, v rámci ktorých sa realizujú tematické piliere a hlavné projekty.

8.1.3   EHSV považuje za nevyhnutné zavedenie systémov na hodnotenie dosiahnutých úspechov stratégie, pretože ide o dynamický a inovačný proces, ktorého súčasťou musia byť aj mechanizmy monitorovania, hodnotenia a revízie.

8.2   EHSV navrhuje, aby sa makroregionálna stratégia pre región Atlantického oceánu opierala o tematické piliere stratégie Európa 2020. Týmto spôsobom sa zabezpečí integrované prepojenie tematických obsahov a odvetvových politík.

8.3   Medzinárodný rozmer

8.3.1   Island a Nórsko sú dve európske krajiny, ktoré sa zároveň nachádzajú v atlantickom regióne a mali by sa zapojiť do makroregionálnej stratégie, rovnako ako Grónsko a Faerské ostrovy. Členské štáty z oblasti Severného mora môžu mať takisto záujem o zavedenie makroregionálnej stratégie v tejto oblasti.

8.3.2   Makroregionálna stratégia pre atlantickú oblasť musí zohľadňovať geopolitickú polohu tohto regiónu, historické a kultúrne väzby a skúsenosti v oblasti spolupráce. Zásadný význam má transatlantický rozmer, a preto sú pre EÚ vzťahy s USA, Strednou a Južnou Amerikou a Afrikou strategicky dôležité.

8.4   Udržateľný rast

8.4.1   Atlantický región potrebuje udržateľnejší dopravný systém, ktorý by znížil závislosť od cestnej dopravy produkujúcej viac emisií CO2 ako ostatné druhy dopravy. Ťažisko dopravy by sa malo presunúť na more, a to posilnením námornej dopravy: námorné diaľnice, pozemné prepojenie prístavov, najmä prostredníctvom železničnej siete. To si vyžaduje územné plánovanie prístavov a ich okolia, nadviazanie vzťahov medzi prístavmi a mestami a celý systém dopravných sietí a platforiem. Súčasťou plánovania musí byť aj námorná bezpečnosť a spolupráca pri predchádzaní katastrofám a ich riešení.

8.4.2   Udržateľnosť morského prostredia súvisí s dosahom rôznych ľudských činností, vrátane rozšíreného znečistenia pevninských území a vnútrozemských vodných tokov ústiacich do Atlantického oceánu, a je na tieto vplyvy veľmi citlivá.

8.4.3   V rámci udržateľnosti pobrežia a integrovaného riadenia pobrežných oblastí je potrebné zohľadniť nielen hospodársku činnosť a znečistenie na pobreží, ale aj výraznú koncentráciu rozvoja miest v pobrežných oblastiach a tiež vzťahy medzi pobrežím a vnútrozemím.

8.4.4   Mali by byť prijaté opatrenia na prispôsobenie sa a predchádzanie klimatickým zmenám a ich dosahu na mestá a prírodu na pobreží.

8.4.5   Potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v Atlantickom oceáne je obrovským domácim zdrojom čistej energie, ktorý sa dosiaľ nevyužíval.

8.5   Inteligentný rast

8.5.1   Komunikácia na atlantickej osi sever – juh a prepojenie tejto oblasti so stredo- a východoeurópskymi trhmi je ďalším veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť, ktorý je potrebné zlepšiť vybudovaním atlantického koridoru spájajúceho železničnú sieť s prístavmi. Letecké spojenie v oblasti Atlantického oceánu je taktiež nedostatočné.

8.5.2   Využívanie zdrojov atlantickej oblasti, ako je napríklad energia z obnoviteľných morských zdrojov, morské biotechnológie alebo ďalšie podmorské ložiská, poskytuje možnosti na vytvorenie prosperujúcich a veľmi inovačných hospodárskych odvetví, ktoré sa môžu stať zdrojom bohatstva a zamestnanosti.

8.5.3   Tieto politiky si vyžadujú výraznú angažovanosť hospodárskych a sociálnych subjektov, ako aj subjektov pôsobiacich v oblasti vedy, technológie a financií. Bude potrebné, aby sa stanovili ciele v oblastiach, ako je infraštruktúra, priemysel, vzdelávanie, politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, spolupráca medzi univerzitami, technologickými centrami a podnikmi, vytváranie zoskupení atď.

8.5.4   Výskum v oblasti pokročilých environmentálnych systémov a technológií poskytuje možnosti na vypracovanie nových stratégií a otvára nové obzory tradičným činnostiam vykonávaným v atlantickej oblasti, ktoré sú v súčasnosti v úpadku, ako napríklad rybolov či stavba lodí. Odvetvie námornej plavby má významný vplyv a podieľa sa na uplatňovaní stratégií rozvoja.

8.5.5   Námorný a rekreačný cestovný ruch predstavujú atraktívnu možnosť, ktorú treba posilniť, a to z hľadiska aspektov týkajúcich sa prírodného aj kultúrneho dedičstva. Cestovný ruch vytvára hospodársku aktivitu a pracovné miesta a navyše prispieva k rozvoju atlantickej a európskej identity.

8.6   Inkluzívny rast

8.6.1   Atlantická stratégia musí obsahovať aj zásadný sociálny rozmer. Hospodársky rozvoj a vytváranie nových pracovných miest musia obyvateľom atlantických regiónov zabezpečiť zlepšenie kvality ich života a zamedziť, aby svoje územie opúšťali.

8.6.2   Regionálne orgány musia podporovať sociálny dialóg a účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

8.6.3   Prioritný význam má zlepšenie vzdelávania v oblasti námorných a plavebných činností a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a vzdelávacími ustanovizňami.

8.6.4   Ďalší rozvoj si vyžadujú informačné technológie, predovšetkým v najvzdialenejších oblastiach atlantického regiónu, kde sa musia zlepšiť možnosti pripojenia.

8.6.5   Z integrovaného hľadiska územnej súdržnosti je dôležité zohľadniť postavenie malých obcí na pobreží, ostrovov, miest a metropolitných oblastí, ako aj vidieckych zón.

9.   Riadenie a financovanie

9.1   EHSV sa domnieva, že Zmluva obsahuje viacero právnych základov na uplatňovanie týchto politík, a to o. i. články 174 – 178 (súdržnosť), články 38 a 39 (poľnohospodárstvo a rybolov), články 90 – 100 (doprava), články 170 a 171 (európske dopravné siete), článok 173 (priemysel), články 191 – 193 (životné prostredie), článok 194 (energetika), článok 195 (cestovný ruch) a článok 349 (najvzdialenejšie regióny).

9.2   Stratégia musí mať celoeurópsky charakter, musí ju vypracovať Komisia, schváliť Rada a Európsky parlament a podporiť EHSV a VR. Jej uplatňovanie v praxi si vyžaduje pevný záväzok zo strany členských štátov ležiacich na atlantickom pobreží.

9.3   Stratégia sa musí realizovať v rámci širokých konzultácií a dialógu so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, v inštitucionálnej oblasti, ako aj v rámci organizovanej občianskej spoločnosti.

9.4   Zapojiť sa musia rôzne subjekty, ktoré je možné osloviť iba prostredníctvom viacúrovňového riadenia, ktorá má na ne všetky dosah a vyváženým a štruktúrovaným spôsobom by podporila ich účasť a prínos.

9.5   EHSV sa domnieva, že by sa vzhľadom na skúsenosti získané v súvislosti s Pobaltím a Podunajskom malo upustiť od obmedzení obsiahnutých v zásade „troch nie“, pretože v záujme úspešnosti makroregionálnych stratégií je nevyhnutné, aby boli k dispozícii nové legislatívne, administratívne a finančné nástroje.

9.6   Úlohou Európskej komisie by mala byť podpora činností a ich koordinácia.

9.7   Mala by sa zriadiť skupina na vysokej úrovni združujúca zástupcov členských štátov, Komisie, EP, EHSV a VR.

9.8   V každom z piatich členských štátov, ktorých sa táto stratégia týka, budú fungovať kontaktné miesta zodpovedné za koordináciu vnútroštátnych činností v rámci stratégie.

9.9   Za koordinátorov každej prioritnej oblasti a koordinátorov projektov môžu byť vymenovaní pracovníci štátnych, ako aj regionálnych či miestnych orgánov.

9.10   EHSV by chcel upozorniť na význam Atlantického fóra, ktoré sa uplatňovaním prístupu viacúrovňového riadenia združuje a slúži ako spoločná platforma pre účasť a príspevky všetkých zainteresovaných strán, a to nielen pokiaľ ide o vypracovanie stratégie, ale aj proces jej monitorovania, hodnotenia a revízie. Do Atlantického fóra by mali byť zapojené regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti: na jeho činnosti by sa mali aktívne podieľať podniky, odbory, sociálne hospodárstvo, univerzity, technologické centrá a ďalšie subjekty.

9.11   Vzhľadom na zásadu „nie dodatočnému financovaniu“ je zrejmé, že fondy politiky súdržnosti sú najdôležitejšími zdrojmi financovania makroregionálnej stratégie. EHSV sa však domnieva, že v budúcnosti bude potrebné, aby boli k dispozícii osobitné finančné prostriedky.

9.12   EHSV sa domnieva, že na fondy, ktoré sa v súčasnosti využívajú, sa vzťahujú isté obmedzenia týkajúce sa financovania niektorých strategických projektov. Je nevyhnutné rozšíriť nástroje financovania a využiť pritom aj prostriedky EÚ, ktoré sú viazané na odvetvové politiky.

9.13   Niektoré konkrétne projekty by mohli byť financované aj z prostriedkov Európskej investičnej banky. Projekty, ako aj verejno-súkromné partnerstvá by mali byť spolufinancované z celoštátnych, regionálnych a miestnych zdrojov.

9.14   V súčasnosti, keď sa vypracováva viacročný finančný rámec Spoločenstva a pripravuje sa reforma regionálnej politiky EÚ, nastala vhodná chvíľa na zabezpečenie možnosti financovania makroregionálnych stratégií prostredníctvom prijatia právnych predpisov týkajúcich sa fondov.

9.15   Na to, aby mohli byť činnosti a projekty v rámci makroregionálnej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu zohľadnené pri plánovaní fondov na programové obdobie 2014 – 2020, by bolo vhodné prijať príslušné rozhodnutia v priebehu roku 2013, aby sa makroregionálna stratégia stala operatívnou už na začiatku nového programového obdobia.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. júna 2009 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (COM (2009) 248 final).

(2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010) 715 final).

(3)  Pozri bod 1.

(4)  Pozri stanoviská EHSV k stratégii EÚ pre Podunajsko: Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 2, a Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 81.

(5)  „Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR)“, COM (2011) 381 final.

(6)  Územná agenda Európskej Únie 2020. Smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, 19. mája 2011.

(7)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (COM (2011) 611 final).

(8)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu, 21.11.2011, COM(2011) 782 final.

(9)  http://arcatlantique.org.

(10)  http://www.atlanticcities.eu.

(11)  Welsh Economic Forum, Conseils Économiques, Sociaux et Environnementaux Régionaux de Basse-Normandie, Bretagne, Pays de la Loire, Poitou-Charentes, Aquitaine, Centre y Limousin; Consejos Económicos y Sociales de País Vasco, Cantabria, Asturias, Galicia y Canarias; Instituto de Soldadura e Qualidade de Lisboa, USALGARVE.

(12)  Schéma de Développement de l'Espace Atlantique (SDEA), Komisia atlantického oblúka – CRPM.

(13)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/32


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020“

COM(2011) 398 final – 2011/0177 (APP)

a „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozpočet stratégie Európa 2020“

COM(2011) 500 final

2012/C 229/06

Spravodajca: pán PALMIERI

Pomocný spravodajca: pán KRAWCZYK

Komisia sa 29. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozpočet stratégie Európa 2020

COM(2011) 500 final.

Rada sa 19. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

COM(2011) 398 final – 2011/0177 (APP).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája 2012) prijal 165 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) chápe snahu Európskej komisie dosiahnuť vyvážený nový viacročný finančný rámec (VFR), ktorý by v tejto zložitej sociálnej, hospodárskej a politickej situácii v sebe zlúčil dve protichodné požiadavky. Prvou požiadavkou je snaha niektorých členských štátov obmedziť využívanie verejných zdrojov v dôsledku krízy, čo nevyhnutne bude i ďalej ovplyvňovať vývoj diskusie a náplň záverečnej dohody. Druhou je potreba adekvátne a efektívne zvládnuť ambiciózne výzvy, ktoré pre EÚ vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, ako aj zo stratégie Európa 2020.

1.2   Európa sa nachádza naozaj v zložitej situácii, jednak z dôvodu hlbokej finančnej a hospodárskej krízy, jednak preto, že členské štáty nedokážu na ňu reagovať jednotne. To môže vážne spochybniť fungovanie a dokonca i vyhliadky Európskej únie (EÚ).

1.3   EHSV už potvrdil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách a opakovane zdôrazňuje v tomto stanovisku v súlade s Európskym parlamentom a Výborom regiónov, že vzhľadom na ambiciózne výzvy EÚ je navýšenie jej rozpočtu nielen žiaduce, ale aj potrebné, aby sa podarilo oživiť hospodársky rast a zamestnanosť. EHSV súhlasí s postojom, že Únia potrebuje „viac (a lepšej) Európy“, a nie menej. Naopak, zmrazenie VFR na súčasnej úrovni reálneho objemu by znamenalo kapituláciu pred veľkou časťou výziev, ktorým bude musieť EÚ čeliť v nasledujúcich rokoch.

1.4   Návrh Komisie sa zdá byť prílišne zameraný na zachovanie súčasného stavu, a to tak z hľadiska vyčlenených zdrojov, ako aj štruktúry rozpočtu, čím sa vytvára nesúlad medzi rozmerom a charakterom nových výziev EÚ a dostupnými zdrojmi, alebo inými slovami medzi ambíciami Európy a prostriedkami na ich realizáciu.

1.5   Okrem toho sa EHSV nazdáva, že diskusia o preskúmaní európskeho rozpočtu by sa mala sústrediť na to, ako dokáže slúžiť realizácii politického projektu EÚ, ktorý v súčasnosti vážne ohrozuje kríza. VFR by sa mal posudzovať z hľadiska jeho schopnosti poskytnúť EÚ potrebné prostriedky na splnenie strategických priorít bez zvýšenia daňového zaťaženia občanov a podnikov, t. j. schopnosť prinášať „európsku pridanú hodnotu“ (1), bez toho, aby sa zvýšila záťaž pre európskych občanov.

1.6   Pokiaľ ide o konkrétne aspekty návrhu, EHSV súhlasí s vylepšením a zjednodušením štruktúry rozpočtu EÚ, čo umožní značne obmedziť diskusiu o spravodlivej návratnosti a horizontálnej rovnosti medzi členskými štátmi a sústrediť sa namiesto toho na účinné dosahovanie európskych strategických cieľov.

1.7   na strane príjmov sa vnáša výrazný nový prvok, ktorým je návrh zaviesť nový systém vlastných zdrojov založený na úprave DPH ako vlastného zdroja, ako aj na dani z finančných transakcií (DFT). EHSV už vyjadril svoju podporu návratu k pôvodnému duchu Rímskych zmlúv (2), ktorým by sa zaručila skutočná finančná autonómia EÚ.

1.7.1   EHSV podporuje zmeny týkajúce sa vlastného zdroja DPH, keďže prispeje k rozvoju vnútorného trhu EÚ a odstráneniu hospodárskych nezrovnalostí v členských štátoch. Zdôrazňuje však, že v návrhu Komisie chýbajú presné údaje o zmenách štruktúry DPH a rozdieloch finančných objemov, ktoré z týchto zmien vyplynú pre každý členský štát. Hoci EHSV prízvukuje, že je potrebné uplatniť DFT v celosvetovom meradle, nazdáva sa, že zavedenie dane z finančných transakcií na európskej úrovni (prostredníctvom jednotnej minimálnej sadzby za finančné transakcie pre všetky členské štáty) by umožnilo zvýšiť podiel príspevkov finančného sektora do verejného rozpočtu Európskej únie a rozpočtov členských štátov a obmedziť hospodársku nestabilitu vyplývajúcu z výsostne špekulatívnych operácií.

1.8   Na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 budú potrebné oveľa väčšie zdroje než sú naplánované v novom VFR, EHSV preto odporúča dôkladnejšie preskúmať možnosť využívať inovatívne finančné nástroje na pokrytie týchto investícií (dlhopisy na projekty), a to i po podrobnom zhodnotení prípadných dôsledkov a možného prenosu rizika na verejný sektor.

1.9   Na strane výdavkov Európska komisia stanovila priority, ktoré si vyžadujú odpovede, ktoré možno skonkretizovať jedine na úrovni EÚ a ktoré predstavujú „európsku pridanú hodnotu“, kde sa vynaložením jedného eura na úrovni EÚ dosiahne väčší účinok ako jeho použitím na národnej úrovni. Ide o tzv. „európske verejné statky“, ktorých zabezpečenie na národnej úrovni nie je optimálne (v dôsledku zlyhania trhov alebo úspor z rozsahu, ktoré sa nedajú dosiahnuť na národnej úrovni), a teda si vyžadujú účinný zásah Únie.

1.10   EHSV kladne hodnotí reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorej cieľom je zaručiť účinný a efektívny model európskeho poľnohospodárstva a zároveň zaistiť skutočnú pridanú hodnotu pre EÚ. EHSV už vyjadril a teraz aj zdôrazňuje svoje presvedčenie, že SPP by spolu so spoločnou rybárskou politikou (SRP) mali byť koncipované tak, aby posilnili väzby medzi poľnohospodárstvom, lesným a rybným hospodárstvom na jednej strane a ochranou životného prostredia a udržateľnom hospodárení s prírodnými zdrojmi na strane druhej. V kontexte veľkej kolísavosti cien primárnych komodít to umožní vyzdvihnúť osvedčené environmentálne postupy bez toho, aby sa zanedbala podpora na dosiahnutie hospodárskeho oživenia a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov a rybárov.

1.11   Na margo systému priamych platieb EHSV zdôrazňuje, že sa cieľ zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže európskych poľnohospodárov a prehĺbiť integráciu nových členských štátov musí uskutočňovať po dôkladnom zvážení ich potenciálneho vplyvu na všetky členské štáty. V záujme toho, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo mať sociálne dôsledky, je potrebné zabezpečiť, aby ku koncu platnosti viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 žiadna krajina nedostala priame platby v objeme menšom ako 90 % priemeru 27 členských krajín EÚ.

1.12   Politika súdržnosti by sa v budúcnosti mala riadiť zásadou zakotvenou v článku 174 Lisabonskej zmluvy: „Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“.

1.13   Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, je presvedčivé jej zameranie na niekoľko hlavných priorít EÚ, avšak EHSV je proti uplatňovaniu makroekonomickej podmienenosti pri vyplácaní finančných prostriedkov na opatrenia politiky súdržnosti. Okrem toho sa nazdáva, že zavedenie novej kategórie regiónov „s prechodným financovaním“, ktorá nahradí súčasný systém následnej (phasing-out) a vstupnej (phasing-in) podpory, by nemalo ohroziť prideľovanie zdrojov menej rozvinutým regiónom a že prostriedky Kohézneho fondu by sa nemali používať nevhodne na iné úlohy, ktoré nespadajú do jeho pôvodných oblastí pôsobnosti. Zvyšné finančné prostriedky z programového obdobia 2007 – 2013 sa však môžu výnimočne využiť na financovanie európskeho plánu rastu, ktorý by mala schváliť Európska únia. Rovnako by sa mohlo postupovať počas obmedzeného obdobia, napríklad prvé tri roky, v prípade finančných prostriedkoch budúceho programového obdobia 2014 – 2020.

1.14   EHSV sa nazdáva, že rozpočet EÚ musí byť príkladný, efektívny, účinný a transparentný, aby sa podarilo efektívne splniť ciele nového VFR a aby rozpočet získal dôveru európskych občanov a zároveň jasne poukázal na výhody Európy a náklady na situáciu v prípade neexistencie EÚ. V tomto kontexte EHSV pripomína, že je dôležité spustiť a zaviesť systémy monitorovania výsledkov všetkých politických opatrení EÚ s cieľom vyhodnotiť ich dôsledky v sociálnej a hospodárskej oblasti a na regionálnej úrovni.

1.15   EHSV pokladá návrh Komisie za východisko pre začatie rokovaní a zaväzuje sa na základe tohto stanoviska okamžite začať vykonávať monitorovanie a zapájať sa do postupov, ktorých vyústením by mala byť transformácia návrhu na konkrétne legislatívne úpravy.

2.   Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

2.1   Predmetom tohto stanoviska je návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020 [COM(2011) 398 final], ktorý predstavuje právnu transpozíciu oznámenia Komisie COM(2011) 500 final z 29. júna 2011 na tému „Rozpočet stratégie Európa 2020“.

2.2   VFR celkovo zahŕňa viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1 025 miliárd eur, čo zodpovedá 1,05 % hrubého národného dôchodku (HND) Európskej únie, k čomu treba prirátať 58,5 miliárd na ostatné výdavky, ktoré neboli zahrnuté do VFR (Európsky rozvojový fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii). Celková suma je po odrátaní inflačnej odchýlky takmer rovnaká ako viacročný finančný rámec na predchádzajúce obdobie (2007 – 2013), ktorý bol stanovený na 994 miliárd eur.

2.3   Na strane výdavkov ide o tieto zmeny:

zjednodušenie znížením počtu programov a cieľov, s cieľom zmierniť administratívnu záťaž pre príjemcov a uľahčiť hodnotenie vplyvu,

znížia sa dostupné prostriedky pre štrukturálne fondy (EFRR, ESF, Kohézny fond) z 355 na 336 mld. EUR – mimo nástroja „Spájame Európu“ – a súčasne sa zavedie nová kategória regiónov – regióny s prechodným financovaním – ktorá nahradí súčasný systém následnej (phasing-out) a vstupnej (phasing-in) podpory,

vytvorí sa spoločný strategický rámec pre štrukturálne fondy, pre rozvoj vidieka a pre rybné hospodárstvo, ako aj Horizont 2020 pre výskum a inovácie, v rámci ktorého bude mať centrálne postavenie Európsky technologický inštitút,

nový nástroj „Spájame Európu“ pre oblasti dopravy veľkého rozsahu, energie siete informačných a komunikačných technológií (40 mld. + 10. mld. z Kohézneho fondu),

spustí sa reforma SPP, mierne sa zníži jej percentuálny podiel na celkovom rozpočte (60 mld. ročne), ako aj jej reálny objem (3), a bude viac viazaná na problematiku životného prostredia („ekologizácia“) a úsilie o väčšiu flexibilitu,

zvýši sa objem prostriedkov venovaných na výskum a inováciu, vzdelávanie, odbornú prípravu (80 mld. EUR).

2.4   Na stane príjmov sa navrhuje postupný prechod od rozpočtu, v ktorom prevládajú príspevky na základe hrubého domáceho dôchodku (HND), na zjednodušený rozpočet založený na skutočných vlastných zdrojoch a využívajúci zreformované korekčné mechanizmy. Komisia konkrétne navrhuje zrušiť súčasný vlastný zdroj založený na DHP a namiesto toho zaviesť najneskôr od roku 2018 systém vlastných zdrojov založený na zdaňovaní finančných transakcií (DFT) a novej dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorý by prispel k väčšej harmonizácii systémov DPH v jednotlivých členských štátoch a odstránil výnimky a oslobodenia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Je zrejmé, že Európska komisia sa pokúša dosiahnuť vyváženosť vo veci nového VFP v tomto obzvlášť zložitom období pre fungovanie a vyhliadky EÚ jednak z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy Európy, jednak preto, že členské štáty sa nestotožnili s európskou politickou reakciou. Ide o rovnováhu medzi protichodnými, ale nevyhnutnými požiadavkami: na jednaj strane ovzdušie úsporných opatrení vyplývajúca z krízy a následná snaha obmedziť využívanie verejných zdrojov, ktoré nevyhnutne bude i ďalej ovplyvňovať vývoj diskusie a náplň záverečnej dohody, na strane druhej dostupnosť primeraných finančných zdrojov na účinné zvládanie ambicióznych výziev, ktorým čelí EÚ.

3.2   Návrh Komisie na tému „Rozpočet stratégie Európa 2020“ musí preto byť nevyhnutne zasadený do kontextu súčasnej hospodárskej a politickej situácie. Ak sa na jednej strane akákoľvek diskusia o povahe rozpočtu EÚ nemôže zaobísť bez preskúmania úlohy európskej integrácie v súčasnosti, aby bolo možné čeliť novým výzvam v meniacom sa svete, na strane druhej je potrebné pochopiť, nakoľko zamýšľajú členské štáty skutočne uznať a zaistiť EÚ túto úlohu.

3.2.1   Namáhavý priebeh rokovaní, ktoré vyústili do VFP na roky 2007 – 2013, ako aj ťažkosti pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na rok 2011 a list predsedu Komisie M. Barrosa v lete 2011 podpísaný predsedami vlád deviatich členských štátov (4) naznačujú, že prinajmenšom značný počet krajín sa prikláňa k zníženiu európskych finančných záväzkov na minimum a postoju, ktorý aj tentoraz povedie k citlivým a zložitým rokovaniam.

3.3   V kontexte stále väčších a početnejších výziev, ktorým musí EÚ čeliť (hospodárska, finančná a sociálna kríza, klimatické zmeny atď.) sa však návrh Komisie zdá byť prílišne zameraný na zachovanie súčasného stavu. V návrhu sa tým vytvára zjavný nesúlad medzi rozmerom a charakterom nových výziev EÚ a dostupnými zdrojmi, resp. inými slovami, medzi ambíciami Európy a prostriedkami na ich realizáciu.

3.4   EHSV už potvrdil (5) a opakovane zdôrazňuje, že navýšenie rozpočtu EÚ je nielen žiaduce, ale aj potrebné vzhľadom na nové výzvy, ktoré si vyžadujú spoločnú reakciu: „Preskúmanie rozpočtu EÚ nie je otázkou čísel, ale nástrojom v prospech politického projektu. Európska únia v súčasnosti nemá rozpočtové prostriedky ani na to, aby vykonávala svoju politickú stratégiu, ani na svoje záväzky, ktoré vyplývajú z novej Lisabonskej zmluvy“.

3.4.1   Pripomíname tu postoj Európskeho parlamentu, ktorý je pevne presvedčený, že riešením krízy a výziev EÚ je viac, a nie menej Európy. Parlament sa nazdáva, že zmrazenie VFR na súčasnej úrovni reálneho objemu, ako to navrhuje Komisia, znamená kapituláciu pred veľkou časťou výziev, ktorým bude musieť EÚ čeliť v nasledujúcich rokoch. Z tohto dôvodu požiadal o zvýšenie prostriedkov budúceho VFR o 5 % a vyzval Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote v období rokov 2014 – 2020 (6).

3.4.2   Podobne sa Výbor regiónov domnieva, že „navrhovaná miera financovania by sa preto mala považovať za absolútne minimum požadované na naplnenie ambícií EÚ, na ktorých sa dohodli členské štáty“ a nazdáva sa preto, „že je potrebné dosiahnuť zmenu v zmýšľaní, predovšetkým národných finančných správ, aby tak boli hlavné úlohy EÚ považované za investíciu a nie za výdavky“ (7).

3.4.3   Navyše vďaka zmenám, ktoré zaviedla Zmluva o fungovaní Európskej únie, nie je vypracovanie VFR na roky 2014 – 2020 výlučnou právomocou Komisie a vlád členských štátov, pretože v rámci zvyšovania demokratickej zodpovednosti bolo posilnené postavenie Európskeho parlamentu. V tomto novom kontexte sa občianskej spoločnosti – a teda hlavne EHSV – naskytujú nové príležitosti monitorovať proces tvorby nového VFR a aktívne sa zapojiť do diskusie v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom.

3.5   Preto sa EHSV zaväzuje vykonávať monitorovanie a zapájať sa do rokovaní, ktorých vyústením by mala byť transformácia návrhu Komisie na konkrétne legislatívne úpravy. Úlohou VFR je poskytnúť EÚ potrebné prostriedky na splnenie priorít bez zvýšenia daňového zaťaženia občanov a podnikov, a tento aspekt musí byť nevyhnutne zhodnotený.

3.6   Väčšie zameranie na výsledky politiky súdržnosti by malo teda viesť k presunu pozornosti od formálneho dodržiavania finančných pravidiel zameraného na výšku výdavkov k zásadnej kontrole kvality a účinnosti využívania fondov a dosahovanie výsledkov, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a SPP. Táto zmena postoja, ktorú konkrétne vystihuje pojem „zvýšiť pridanú hodnotu európskych výdavkov“, si preto vyžaduje koherentný prístup z hľadiska riadenia i kontroly.

3.7   Treba mať na zreteli, že hoci rozpočet EÚ tvorí približne 1 % európskeho HND, v období rokov 2007 – 2013 napriek tomu predstavoval významné vyčlenenie prostriedkov na investície, ktoré ak budú správne využité, môžu byť výrazným impulzom pre hospodársky rast EÚ. Z tohto dôvodu by EHSV uvítal posilnenie náležitých synergií medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami jednotlivých členských štátov pri realizácii veľkých európskych strategických cieľov.

3.8   EHSV pokladá za nevyhnutné, aby postup stanovovania VFR na roky 2014 – 2020 získal dôveru a dôveryhodnosť v očiach európskych občanov, a zároveň poukázal na výhody Európy a náklady na situáciu v prípade neexistencie EÚ. Na dosiahnutie týchto cieľov musí byť rozpočet EÚ:

dobre spravovaný a neprinášať prílišné administratívne zaťaženie,

účinný z hľadiska získaných úspor v porovnaní so súčasným VFR,

účinne uľahčovať dosahovanie vytýčených cieľov a mať citeľný vplyv na život európskych občanov,

byť transparentný a monitorovateľný z každého hľadiska, pokiaľ ide o náklady, použité zdroje a dosiahnuté výsledky,

presadzovať dodržiavanie zásad solidarity, spravodlivej hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti, ktorými sa riadi EÚ.

3.9   EHSV sa nazdáva, že na posúdenie kvality návrhu Komisie by ho bolo potrebné podrobiť dôkladnej analýze a overiť, či obsahuje:

európsku pridanú hodnotu a správne strategické priority,

schopnosť reagovať na výzvy vyplývajúce z krízy a usmerniť Európu k stratégii solidárneho rozvoja, vzhľadom na tendencie členských štátov obmedziť národné verejné výdavky.

3.9.1   Pokiaľ ide o európsku pridanú hodnotu, návrh Komisie stanovuje dôležité priority, ktoré si vyžadujú odpovede, ktoré možno konkrétne dať jedine na úrovni EÚ. Ide o tzv. „európske verejné statky“: oblasti pôsobnosti, kde sa vynaložením jedného eura na európskej úrovni dosiahne väčší účinok ako jeho použitím na národnej úrovni.

3.9.2   Medzi európske verejné statky patria výskum a vývoj, spoločná obrana, potravinová bezpečnosť, prisťahovalectvo a právo na azyl, reakcia na klimatické zmeny, investície do celoeurópskej infraštruktúry v oblasti energetiky, komunikácií a vnútorného trhu (ktorý treba mimochodom dobudovať). Pri porovnaní prostriedkov vo VFR na roky 2007 – 2013 a VFR na roky 2014 – 2020 vyčlenených na tieto strategické oblasti sa dá konštatovať značné zvýšenie napriek prísnym rozpočtovým obmedzeniam.

3.9.3   EHSV síce uznáva dôležitosť nových prvkov v návrhu Komisie, ale musí poukázať na to, že sa vôbec neuskutočnila diskusia o týchto prioritách, čo môže ohroziť schopnosť rozpočtu EÚ priamo riešiť problémy vyplývajúce zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy a prenechať ho tlaku jednotlivých záujmových skupín.

3.10   V tejto chúlostivej situácii EHSV opakovane zdôrazňuje (8), že koncipovanie európskej rozpočtovej politiky musí byť v súlade so zásadným rozhodnutím medzi federalistickým a medzivládnym systémom, a teda s mierou integrácie, ktorá by sa mala dosiahnuť. Predovšetkým zásada spravodlivej návratnosti pre jednotlivé členské štáty vyplýva z účtovného spracovania finančných zdrojov voči národnému HDP, čo je v rozpore s obsahom a ideovou náplňou zmlúv EÚ.

3.10.1   Súčasný systém zdrojov založený na príspevkoch členských štátov je skutočne zložitý a neprehľadný, čím sa oslabuje vykonávanie demokratickej kontroly samotného systému, nepomáha vyzdvihovať úsilie o dosiahnutie európskej integrácie, prispieva k tomu, že príspevky do rozpočtu EÚ sa chápu ako dodatočná záťaž národných rozpočtov, a teda obmedzuje dostupné zdroje pre politické opatrenia Únie, nespĺňa požiadavku vytvoriť priamu väzbu medzi EÚ a občanmi.

3.11   EHSV naopak opakovane zdôrazňuje (9), že bez ďalšieho zvýšenia daňového zaťaženia občanov a podnikov by nový systém mal prepojiť príjmy a výdavky rozpočtu EÚ s úsilím o realizáciu svojej politickej stratégie a cieľov vyplývajúcich z novej Lisabonskej zmluvy, musí zaručiť spravodlivý prístup k všetkým členským štátom a musí byť oveľa transparentnejší, jednoduchší a zrozumiteľnejší pre európskych občanov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Komisia prostredníctvom nového VFR navrhuje dôležitú zmenu financovania rozpočtu EÚ. Táto zmena sa zakladá predovšetkým na posilnení finančnej autonómie zavedením nového systému vlastných zdrojov, ktorý by dokázal zaručiť spravodlivejšie zaobchádzanie s členskými štátmi. Tento nový návrh naznačuje zmenu mechanizmu: odstraňuje sa závislosť Únie od príspevkov členských štátov s cieľom dosiahnuť postupne finančnú sebestačnosť.

4.1.1   Ústrednou témou návrhu nového systému vlastných zdrojov je úprava DPH ako vlastného zdroja a zavedenie DFT. Tento systém pri po svojom zavedení umožnil dosiahnuť vyváženejší rozpočet EÚ, keďže by nové vlastné zdroje financovali približne 40 %, tradičné vlastné zdroje 20 % a príspevky členských štátov založené na HND by tvorili 40 % (10). Výhodou nového systému by bolo, že vlády členských štátov by v menšej miere nazerali na svoje príspevky ako na daň z národného dôchodku, za ktorú by sa mala požadovať a získať spravodlivá návratnosť (tzv. juste retour) a vyváženosť z hľadiska hospodárskych výhod.

4.1.2   EHSV opätovne zdôrazňuje svoju podporu (11) vytvoreniu nového vlastného zdroja DPH ako náhrady za súčasnú a už zastaranú formu, keďže prispeje k rozvoju vnútorného trhu EÚ a odstráneniu hospodárskych nezrovnalostí v členských štátoch. Zdôrazňuje však, že v návrhu Komisie chýbajú presné údaje o zmenách štruktúry DPH a rozdieloch finančných objemov, ktoré z týchto zmien vyplynú pre každý členský štát. Okrem toho považuje za potrebné, aby sa zároveň prijali opatrenia s cieľom odstrániť podvody v oblasti DPH.

4.1.3   V návrhu Komisie, hoci je ešte v štádiu rokovaní, sa vnáša nový zaujímavý prvok, ktorým je DFT. EHSV víta zavedenie dane z finančných transakcií na európskej úrovni, pričom opakovane prízvukuje, že je potrebné uplatniť DFT v celosvetovom meradle (12). EHSV zdôrazňuje potrebu pozorne riadiť makroekonomické a mikroekonomické dôsledky uplatňovania DFT, a preto požaduje trvalé každoročné monitorovanie a následné hodnotenie vplyvu jej uplatňovania.

4.1.4   DFT by umožnila dosiahnuť tri ciele:

zvýšiť podiel príspevkov finančného sektora do verejného rozpočtu Európskej únie a rozpočtov členských štátov (ročné príjmy z DFT po jej zavedení sa odhadujú na 57 miliárd eur ročne) (13),

zmeniť správanie účastníkov finančných trhov znížením objemu vysokofrekvenčných finančných transakcií s nízkou latentnosťou (high frequency and low latency trading), ktoré v členských štátoch EÚ dosahujú podiel na celkovom obchodovaní v rozpätí od 13 % do 40 % (14),

stanoviť jednotnú minimálnu sadzbu dane za finančné transakcie pre všetky členské štáty.

4.1.5   Aj reforma korekčných mechanizmov a nahradenie existujúcich mechanizmov paušálnymi náhradami sa uberá smerom požadovaného zjednodušenia a väčšej transparentnosti, aj vzhľadom na to, že hospodárska situácia členských štátov je úplne iná v porovnaní s rokom 1984, keď bol tento systém zavedený. Ako už EHSV zdôraznil (15), naďalej pretrváva potreba presnejšie objasniť dôsledky tejto reformy, pretože v súčasnosti nie je známy ani objem zdrojov, ktorého sa to bude týkať, ani porovnanie medzi súčasným stavom a situáciou po zavedení reformy.

4.2   EHSV veľmi pozitívne hodnotí vylepšenie štruktúry rozpočtu EÚ, pričom sa nezvyšuje záťaž pre európskych občanov, čo umožní značne obmedziť diskusiu o spravodlivej návratnosti a horizontálnej rovnosti medzi členskými štátmi a sústrediť sa namiesto toho na hodnotenie efektívnosti a účinnosti výdavkov EÚ (z hľadiska uspokojovania potrieb občanov a podnikov ako aj pomeru medzi dosiahnutými výhodami a vynaloženými zdrojmi). EHSV opätovne vyjadruje svoje poľutovanie (16), že sa návrh Komisie zameriava len na štruktúru a interný kvalitatívny obsah rozpočtu, pričom sa neopiera o nové vlastné zdroje, aby sa venovala hlavnej otázke, jeho objemu, ako nástroja v službách politického projektu, ambícií Únie.

4.3   Ako zdôraznil Európsky parlament, rozpočet EÚ je v prvom rade súbor investícií, ktorý môže generovať ďalšie investície z verejných či súkromných zdrojov (17). V tejto súvislosti sa EHSV nazdáva, že na prekonanie kvantitatívnych obmedzení a legislatívnych záväzkov európskeho rozpočtu by sa mali vyskúšať niektoré formy dlhopisov na projekty na financovanie špecifických projektov v oblasti bodovania infraštruktúry a vzdelávania (18), súlade so začatou iniciatívou Európskej komisie týkajúcou dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 (19).

4.3.1   Dlhopisy na projekty by mohli mať pre európsky hospodársky rozvoj významný multiplikačný efekt vďaka svojmu potenciálnemu imitačnému vplyvu v súčasnosti blokovanému strnulosťou rozpočtov členských štátov, ktoré zápasia s dôsledkami hospodárskej krízy a záväzkami vyplývajúcimi z paktu o raste a stabilite.

4.3.2   Napriek tomu EHSV poukazuje na potrebu dôkladne posúdiť prípadné novátorské spôsoby financovania mimo VFR, pretože skúsenosti s verejno-súkromnými partnerstvami odhalili, že tu vzniká možnosť prenosu rizika na verejný sektor (20).

4.4   V návrhu Komisie sa nespochybňujú najväčšie výdavkové položky EÚ, t. j. politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika (SPP), zatiaľ čo sa kladú viac do popredia – v rámci stratégie Európa 2020 – nové dôvody na zabezpečenie efektívnej a účinnej výdavkovej politiky, ako aj prínos existujúcich výdavkových nástrojov.

4.4.1   EHSV kladne hodnotí reformu SPP s cieľom prehodnotiť jej váhu v pomere k celkovému rozpočtu EÚ a posilniť väzby medzi výdavkami Únie a verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodársky sektor tak, ako to požaduje Komisia vo svojom dokumente „SPP do roku 2020“ (21). Vzhľadom na nedostatočné prostriedky ako v súčasnosti by sa SPP spoločne so spoločnou rybárskou politikou (SRP) mala posudzovať podľa výsledkov a úloh, ktoré boli stanovené v Lisabonskej zmluve: zvýšenie kvality životného prostredia (biodiverzita, voda, pôda, ovzdušie), ochrana krajiny, oživenie vidieckych oblastí, skvalitnenie životných podmienok zvierat, zlepšenie potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti (22).

4.4.2   EHSV už poukázal na to (23), že poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane životného prostredia a udržateľnom hospodárení s prírodnými zdrojmi. EHSV síce víta prístup Komisie, ktorý spočíva v „ekologizácii“ SPP, avšak pripomína, že je potrebné dávať najmä pozor na to, aby sa reformou SPP nenarušili jej ciele a mechanizmy financovania a súvisiaca podpora hospodárskych aktérov poľnohospodárskeho, potravinárskeho a environmentálneho reťazca.

4.4.3   EHSV so znepokojením pozoruje snahy Komisie znížiť podiel prostriedkov vyčlenených na SPP, tým, že sa iné nástroje, ako napr. Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, poveria úlohami v súvislosti s cieľmi v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti.

4.4.4   EHSV sa nazdáva, že sa cieľ zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže európskych poľnohospodárov a prehĺbiť integráciu nových členských štátov prostredníctvom systému priamych platieb musí uskutočňovať po dôkladnom zvážení ich potenciálneho vplyvu na všetky členské štáty. EHSV vyzdvihuje význam úsilia o odstránenie rozdielov vo výške podpory, ktorá sa poskytuje poľnohospodárom v jednotlivých členských krajinách. EHSV už predtým odporúčal (24) prerozdeliť finančné prostriedky pridelené jednotlivým krajinám na priame platby podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a stanoviť vyvážené a primerané prechodné obdobie pre plánovanú spravodlivú konvergenciu vďaka upusteniu od zásady používania historických údajov. Takto by sa malo zabezpečiť, že žiadna krajina sa v oblasti priamych platieb neocitne na konci finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 pod 90 % priemeru 27 členských krajín EÚ.

4.4.5   EHSV sa domnieva, že nový VFR musí zabezpečiť, že SPP a SRP budú schopné zaručiť:

bezpečnosť dodávok potravín,

konkurencieschopný a inovatívny poľnohospodársko-potravinársky sektor,

výnosnosť poľnohospodárstva a rybného hospodárstva,

primeraný príjem európskym poľnohospodárom a rybárom.

V kontexte veľkej kolísavosti cien poľnohospodárskych komodít bude prostredníctvom týchto akčných línií možné zdôrazniť dvojakú povahu SPP a vyzdvihnúť osvedčené environmentálne postupy bez toho, aby sa zanedbala podpora na dosiahnutie hospodárskeho oživenia a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov, a teda obnoviť pôvodné poslanie dorábať dostatočné množstvo zdravých a výživných potravín za prijateľné ceny pre európskych občanov.

4.5   Rovnako účinné musia byť aj projekty financované z prostriedkov politiky súdržnosti, ktorá naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri prehlbovaní integrácie nových členských štátov a ktorá –ako sa tvrdí v správe, ktorú vypracoval F. Barca (25) – musí byť zameraná na niekoľko hlavných priorít EÚ, pričom treba pozorne zhodnotiť jej sociálne a hospodárske dôsledky a územný dosah pomocou predbežných, priebežných a následných hodnotení (ex ante, in itinere a ex post). Tieto hodnotenia by nikdy nemali predstavovať dodatočnú byrokratickú záťaž.

4.5.1   EHSV je naopak proti uplatňovaniu makroekonomickej podmienenosti pri vyplácaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti, aby sa členským štátom nepridávalo ďalšie zaťaženie v tejto zložitej sociálnej a hospodárskej situácii. Okrem toho sa nazdáva, že zavedenie novej kategórie regiónov „s prechodným financovaním“, ktorá nahradí súčasný systém následnej (phasing-out) a vstupnej (phasing-in) podpory, by nemalo ohroziť prideľovanie zdrojov menej rozvinutým regiónom. Napokon, hoci schvaľuje návrh vytvoriť nástroj „Spájame Európu“, zdôrazňuje, že by sa nemal financovať 10 miliardami EUR prostredníctvom Kohézneho fondu, aby sa prostriedky nepoužili nevhodne na iné úlohy, ktoré nespadajú do jeho pôvodných oblastí pôsobnosti.

4.6   Politika súdržnosti by sa v budúcnosti mala riadiť zásadou zakotvenou v článku 174 Lisabonskej zmluvy: „Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“.

Preto:

treba zachovať a rozšíriť investície v rámci politiky súdržnosti so zameraním na cieľ konvergencie.

V prípade členských štátov, ktoré zaznamenali v rokoch 2007 – 2009 záporný priemerný nárast HDP a preukázali počas aktuálneho obdobia dobrú mieru absorpcie, bude navrhovaný strop stanovený tak, aby bol minimálne rovnaký, ako v tomto období pre politiku súdržnosti.

4.7   EHSV by uvítal posilnenie monitorovania výsledkov politických opatrení EÚ, najmä SPP a fondov politiky súdržnosti, vzhľadom na ich podiel na celkovom rozpočte, aby sa mohla posúdiť účinnosť výdavkov EÚ a schopnosť dosahovať významné výsledky, ktoré si vytýčila EÚ, počínajúc stratégiou Európa 2020 (26). To možno dosiahnuť aj kombináciou sankčných opatrení v prípade nedosahovania stanovených referenčných hodnôt a finančných stimulov pre členské štáty, ktoré dosiahnu najlepšie výsledky.

4.7.1   V tejto súvislosti EHSV dúfa, že miestne a regionálne orgány budú rozhodne podporované a výraznejšie zaangažované na národnej i európskej úrovni, aby sa im vytvorili čo najlepšie podmienky na činnosť a realizáciu programov financovaných v rámci politiky súdržnosti a SPP prostredníctvom vhodných programov na zvyšovanie odbornej kvalifikácie o európskych postupoch v oblasti plánovania, asistencie, monitorovania a hodnotenia.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  „The value resulting from an EU intervention which is additional to the value that would have been otherwise created by Member State action alone“, (COM(2010) 700 final; SEC(2011) 867) final.

(2)  Článok 201.

(3)  Nominálna hodnota sumy vyčlenenej na SPP sa neznižuje, ale ostáva nezmenená v priebehu programového obdobia, a teda v skutočnosti bude mať klesajúcu tendenciu v porovnaní s rokom 2012.

(4)  http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/uniovy-rozpocet-treba-minat-lepsie-nie-viac-017791

(5)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75.

(6)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI)).

(7)  Stanovisko VR na tému „Nový viacročný finančný rámec po roku 2013“, Ú. v. EÚ C 54, 23.2.2012, s. 40.

(8)  Stanovisko EHSV na tému „Systém vlastných zdrojov Európskej únie“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 45.

(9)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75.

(10)  COM(2011) 510 final, s. 5. V súčasnosti podiel príspevkov členských štátov založených na HND tvorí 70 % celkových zdrojov rozpočtu EÚ, tradičné vlastné zdroje (colné poplatky a daň za cukor) tvoria 14,1 %, daň z pridanej hodnoty 11,2 % a ostatné zdroje (prebytok predchádzajúcich rokov) tvorí 4,7 % (SEC(2011) 876 final).

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Systém vlastných zdrojov EÚ“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 45.

(12)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES“, prijatý na plenárnom zasadnutí 29. marca 2012, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 55.

(13)  SEC(2011) 1103 final.

(14)  Európska komisia, 8. decembra 2010, verejná konzultácia na tému revízie smernice o trhu s finančnými nástrojmi a revízie smernice o zneužívaní trhu (MiFID) (Review of the Markets in Financial Instrument Directive – MiFID), GR pre vnútorný trh a služby.

SEC(2011) 1226 final.

(15)  Stanovisko EHSV na tému „Systém vlastných zdrojov EÚ“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 45.

(16)  Stanovisko EHSV na tému „Systém vlastných zdrojov Európskej únie“, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 45.

(17)  Pozri citované uznesenie Európskeho parlamentu.

(18)  Pozri už citovaný dokument Haug J. a kol., kap. 4.

(19)  http://ec.europa.eu/economy_finance/consultation/index_en.htm.

(20)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 134.

(21)  COM(2010) 672 final.

(22)  Hart K. – Baldock D. (vyd.): What Tools for the European Agricultural Policy to Encourage the Provision of Public Goods, Európsky parlament, júl 2011.

(23)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63.

(24)  Stanovisko EHSV o spoločnej poľnohospodárskej politike do roku 2020, Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 116.

(25)  Barca F. (vyd.): An Agenda for a Reformed Cohesion Policy. A place-based approach to meeting European Union challenges and expectations, správa pre GR REGIO, 2009.

(26)  Chambon N. a Rubio E.: In search of „the best value for money“: analyzing current ideas and proposals to enhance the performance of CAP and cohesion spending; workshop „The post 2013 financial perspectives: Re-thinking EU finances in times of crisis“, Turín, 7. a 8. júla 2011.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Partnerstvo v oblasti vedy a výskumu“

COM(2011) 572 final

2012/C 229/07

Spravodajkyňa: Renate HEINISCH

Európska komisia sa 21. septembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Partnerstvo v oblasti vedy a výskumu

COM(2011) 572 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 191 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že partnerstvá prinášajú množstvo výhod a ich potenciál by sa mohol ešte viac využívať. Výbor preto výslovne víta iniciatívu Komisie vytvoriť a podporovať v rámci hlavnej iniciatívy „Únia inovácií“ európske partnerstvá v oblasti inovácií (EIP), ktorých cieľom je, aby sa cyklus výskumu a inovácie stal účinnejším a čas potrebný na zavedenie výsledkov výskumu na trh sa skrátil.

1.2   Na zaistenie dlhodobého fungovania a trvalého účinku partnerstiev je potrebné vytvoriť rámcové podmienky vhodné na riešenie problémov v oblasti štruktúry riadenia, financovania a vykonávania.

1.3   Základným predpokladom partnerstiev je, že musia byť jednoduché, pružné, prístupné pre všetkých, ako aj otvorené, riadiace skupiny musia byť reprezentatívne a vyvážené a vzťahy medzi existujúcimi iniciatívami a nástrojmi od začiatku vyjasnené.

1.4   EHSV zdôrazňuje význam sociálnych inovácií ako kľúčového nástroja na vytváranie prostredia, ktoré podporuje inovácie s cieľom motivovať podniky, verejný sektor, sociálnych partnerov a iné organizácie občianskej spoločnosti k spolupráci, a tým zvyšovať ich inovačnú schopnosť a výkonnosť.

1.5   V záujme ďalšieho rozvoja koncepcie partnerstva je nevyhnutné objasniť a neustále kontrolovať vzťah medzi EIP a ďalšími politickými iniciatívami (bod 2.3.2 oznámenia).

1.6   Nevyhnutné uľahčenie koordinovaného vykonávania a financovania európskych a vnútroštátnych programov v záujme účinnejšieho riešenia spoločenských výziev (body 3.1.3 a 3.3.3 oznámenia) by malo zahŕňať aj prispôsobenie vnútroštátnych správnych postupov, usmernení o pomoci a podmienok financovania v jednotlivých členských štátoch.

1.7   Výbor okrem toho navrhuje viac združovať súčasné zdroje, prehľadnejšie, jednoznačnejšie a tematicky lepšie zaradiť rôzne možnosti (spolu)financovania, cielene ich využívať a centrálne a systematicky o nich informovať.

1.8   Výbor okrem toho odporúča zapojiť všetkých aktérov a iniciatívy na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ktoré môžu prispieť k primeranej pravidelnej regulačnej kontrole a perspektívnosti partnerstiev, ako aj k uplatňovaniu ich výsledkov.

1.9   Naďalej by sa malo podporovať zapojenie tretích krajín do partnerstiev v oblasti výskumu a inovácie s cieľom zvýšiť príťažlivosť Európy pre „celosvetových hráčov“.

1.10   Na základe doterajších skúseností s partnerstvami treba objasniť, aká forma a aká miera záväznosti je potrebná na to, aby sa na jednej strane zabezpečila pružnosť, otvorenosť a schopnosť inovácie a na druhej strane zaistili dlhodobé a stabilné partnerstvá a dosiahol udržateľný účinok.

1.11   Ak sa má šetriť ľudskými zdrojmi, časom a finančnými prostriedkami, malo by sa v budúcnosti dbať na vyššiu mieru účinnosti. Na to je potrebné opatrenia lepšie koordinovať, pravidelne vyhodnocovať a dôsledne realizovať.

1.12   Je potrebné zabezpečiť úzke prepojenie s aktérmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zohľadnili národné a regionálne špecifiká. Zároveň sa význam celosvetového rozmeru súčasných výziev nesmie stratiť zo zreteľa.

2.   Oznámenie Komisie

2.1   Oznámenie Komisie na tému partnerstva v oblasti výskumu a inovácií (1) sa zaoberá úlohou, ako optimalizovať existujúce zdroje pre výskum a inovácie tak, aby bolo možné uskutočniť Európsky výskumný priestor do roku 2014, Inováciu v Únii, Digitálnu agendu a ďalšie hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 (2) aj vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu.

2.2   Vo svojom oznámení Komisia nadväzuje na koncepciu partnerstiev, ktorých význam ako prostriedku, ktorým možno spojiť sily, bol zdôraznený v oznámení Komisie o Inovácii v Únii z októbra 2010 (3). Partnerstvá majú spájať, na európskej i vnútroštátnej úrovni, verejné subjekty vo verejných partnerstvách (P2P) a verejné a súkromné subjekty vo verejno-súkromných partnerstvách (PPP) (4) s cieľom riešiť hlavné spoločenské výzvy a posilniť postavenie Európy v hospodárskej súťaži.

2.3   Aby sa dospelo k spoločnej vízii možného príspevku partnerstva v oblasti výskumu a inovácie k dosiahnutiu inteligentného a udržateľného rastu v Európe, boli vypracované a vyskúšané koncepty partnerstva v rámci 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7), Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP), Európskeho výskumného priestoru (EVP) a v politickom rámci Inovácie v Únii.

2.4   V celkovom posúdení Komisia usudzuje, že partnerstvá prinášajú množstvo výhod a ich potenciál by sa mohol ešte viac využívať.

2.5   Európske partnerstvá v oblasti inovácií (EIP) môžu poskytnúť zastrešujúci rámec pre rôzne koncepty partnerstva tým, že spájajú všetkých dôležitých aktérov v cykle výskumu a inovácie, prepojujú stranu ponuky a dopytu a podporujú politické záväzky na dohodnuté akcie. Partnerstvá sú okrem toho účinnou metódou, ako vo väčšej miere zapojiť malé a stredné podniky do výskumu a inovácie.

2.6   Partnerstvá však nefungujú automaticky. Na zaistenie dlhodobého fungovania a trvalého účinku je potrebné vytvoriť rámcové podmienky vhodné na riešenie problémov v oblasti štruktúry riadenia, financovania a vykonávania, ktoré s partnerstvami súvisia.

2.7   Z výsledkov rôznych partnerstiev už boli vyvodené dôležité závery pre podobu partnerstiev a možnosti riešenia uvedených výziev (5).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Demografické a klimatické zmeny, ako aj zmeny v priemysle, hospodárstve a na trhu práce v dôsledku globalizácie sú najväčšími výzvami pre budúci vývoj členských štátov Európskej únie. Na riešenie týchto výziev je potrebné spoločné úsilie, zapojenie všetkých potenciálnych aktérov a ústredná koordinácia vhodných opatrení. Tieto výzvy sa musia neodkladne riešiť prostredníctvom súčinnosti výskumu, vedecko-technických inovácií, ako aj sociálnych inovácií.

3.2   Ústredná koordinácia je potrebná aj s ohľadom na združovanie zdrojov, vytváranie primeraného rozpočtu a rozdeľovanie prostriedkov, aby bolo možné pre výskum a inováciu účinne využiť príležitosti, ktoré sa takisto spájajú s demografickými zmenami a celosvetovými výzvami.

3.3   EHSV preto výslovne víta iniciatívu Komisie vytvárať a podporovať v rámci hlavnej iniciatívy „Únia inovácií“ (6) európske partnerstvá v oblasti inovácií (EIP), ktorých cieľom je, aby sa cyklus výskumu a inovácie stal účinnejším a čas potrebný na zavedenie výsledkov výskumu na trh sa skrátil (7).

3.4   Z analýzy konceptov partnerstva vyskúšaných v rámci 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7) (8), Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) (9), Európskeho výskumného priestoru (EVP) (10), v politickom rámci Inovácie v Únii (11) a európskeho pilotného partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia bolo už možné vyvodiť prvé závery pre tvorbu partnerstiev (12).

3.5   K týmto záverom patrí aj konštatovanie, že partnerstvá musia byť jednoduché, pružné, prístupné pre všetkých, ako aj otvorené, riadiace skupiny musia byť reprezentatívne a vyvážené a vzťahy medzi existujúcimi iniciatívami a nástrojmi od začiatku vyjasnené. Okrem toho potrebujú partnerstvá jasné rámcové podmienky, pokiaľ ide o štruktúry, financovanie a postupy, aby sa mohli dlhodobejšie a stabilne rozvíjať.

3.6   EHSV oceňuje a podporuje snahy Komisie pretvoriť uvedené závery na konkrétne návrhy a usmernenia a začleniť príslušné aspekty do programu „Horizont 2020“. Návrhy obsiahnuté v oznámení sú nutné, ale podľa mienky výboru je ešte potrebné ich doplniť.

4.   Osobitné pripomienky k návrhom Komisie

4.1   Ciele európskych partnerstiev v oblasti inovácie (EIP)

4.1.1   Výbor oceňuje a podporuje cieľ vytýčený v oznámení Komisie prepojiť prostredníctvom EIP osvedčené nástroje na strane „ponuky“ (výskum a technológie) a na strane „dopytu“ (napr. používatelia, regulácia, normalizácia atď.) (bod 2.3.1.) Súhlasí s názorom Komisie, že EIP môžu spojiť kľúčových aktérov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, z verejného sektora a z občianskej spoločnosti a zintenzívniť ich vzájomnú výmenu a že sa tým optimalizujú nástroje, posilňujú synergie a spájajú zdroje a podporujú inovácie – predovšetkým sociálne inovácie, ako napr. nové obchodné modely (13) – a posilňujú politické záväzky.

4.1.2   Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť návrhov Komisie, ktoré sa zakladajú na záveroch pracovného dokumentu útvarov Komisie k pilotnému partnerstvu AHA EIP a ďalším partnerstvám (14). Vyplýva z nich, že pre správu, ako aj realizáciu a financovanie sú potrebné jasné rámcové podmienky, aby sa partnerstvá v oblasti výskumu a inovácie mohli dlhodobo a účinne rozvíjať.

4.2   Rozvíjanie koncepcie partnerstva

4.2.1   Pre rozvíjanie koncepcie partnerstva sú podľa názoru výboru obzvlášť dôležité nasledujúce body, ku ktorým navrhuje tieto doplňujúce aspekty:

4.2.2   Vyjasnenie vzťahu medzi EIP a ďalšími politickými iniciatívami (bod 2.3.2. oznámenia): Tento vzťah by sa mal neustále kontrolovať a najmä pri novom EIP ozrejmiť.

4.2.3   Zapojenie všetkých zúčastnených strán, ktoré môžu zaistiť primeranú regulačnú kontrolu (bod 2.3.2.): K tomu je potrebné určiť a zohľadniť príslušné úlohy a potreby jednotlivých zúčastnených strán v procese inovácie. Takisto je dôležitá aj možnosť ukončiť opatrenie, či už preto, lebo sa úspešne dosiahol jeho cieľ alebo keď sa v jeho priebehu ukáže, že neplní svoj účel.

4.2.4   Uľahčenie koordinovaného vykonávania a financovania európskych a vnútroštátnych programov v záujme účinnejšieho riešenia spoločenských výziev (bod 3.1.3.): K tomuto aspektu patrí podľa názoru výboru aj podľa možnosti ďalekosiahle prispôsobenie usmernení o pomoci a podmienok financovania v jednotlivých členských štátoch. Nutnosť vzájomného zosúladenia správnych postupov jednotlivých členských štátov sa uvádza už v oznámení Komisie (bod 3.3.3.).

4.3   Súčasné partnerstvá v oblasti výskumu a inovácie

4.3.1   Koncepty partnerstva boli vypracované a vyskúšané v rámci 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7), Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP), Európskeho výskumného priestoru (EVP) a v politickom rámci Inovácie v Únii (15).

4.3.2   K súčasným spoločným iniciatívam patria najmä pilotné európske partnerstvo pre inováciu v oblasti aktívneho a zdravého starnutia (AHA) (16), Digitálna agenda pre Európu (17), iniciatíva spoločného plánovania „Viac rokov, lepší život – potenciál a výzvy demografických zmien“ (MYBL) (18), ako aj plánovaný program „Horizont 2020“ (19).

4.3.3   Zapojenie ďalších dôležitých aktérov a iniciatív na národnej a európskej úrovni je nevyhnutné, ak sa má zabrániť roztrieštenosti trhu a duplicite činností. Možnosti k partnerstvám v oblasti výskumu a inovácie alebo aspoň synergiám ponúka napríklad Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (20), program Svetovej zdravotníckej organizácie pre podporu prostredia ústretového k starším osobám (21) a Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím (22).

4.3.4   Takisto by sa mali vo väčšej miere zohľadniť príslušné prípravné práce ďalších aktérov na národnej a európskej úrovni. Patria k nim napr. rôzne programy a iniciatívy GR SANCO, Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) (23) a Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti (IPTS) (24).

4.3.5   EHSV okrem toho zdôrazňuje význam partnerstiev pre zvyšovanie príťažlivosti Európy ako celosvetového partnera vo výskume a inovácii. Partnerstvá prispievajú k zvyšovaniu množstva a rozsahu investícií do výskumu v Európe pre „celosvetových hráčov“, a tým k ich účinnosti a efektivite (25). EHSV sa vyslovuje za ďalší rozvoj partnerstiev v tomto smere.

4.3.6   Z hľadiska perspektívnosti partnerstiev v oblasti vedy a výskumu má okrem štrukturálnych rámcových podmienok kľúčový význam aj smerodajná a prijateľná spoločná vízia. Podľa názoru výboru je preto nutné do partnerstiev zapojiť okrem všetkých možných aktérov, zástupcov občianskej spoločnosti a starších ľudí najmä sociálnych partnerov, ako aj mladých ľudí resp. ich zástupcov, aby sa získala ich účinná podpora perspektívneho rozvoja a realizácií.

4.3.7   Inovácie nemusia bezpodmienečne vznikať ako výsledok lineárneho procesu, ale vznikajú z prepojenia a integrácie sektorov, systémov a koncepcií. K najčastejším faktorom, ktoré napr. prispievajú k inováciám v oblasti služieb, patria zmeny spoločenských štruktúr, nové potreby zákazníkov a reakcia podnikov na tieto zmeny. Takéto faktory je potrebné zobrať do úvahy najmä s ohľadom na sociálne inovácie.

4.4   Ďalšie návrhy na doplnenie

4.4.1   Financovanie a vykonávanie – k bodu 3.2 oznámenia Komisie

4.4.1.1   Na dlhodobé fungovanie partnerstiev je nevyhnutný spoľahlivý rámec pre financovanie. Návrhy Komisie na zjednodušenie a koordináciu existujúcich nástrojov na národnej a európskej úrovni sú v tomto ohľade veľmi cenné a treba sa nimi ďalej zaoberať.

4.4.1.2   Okrem toho by bolo žiaduce rôzne možnosti (spolu)financovania prehľadnejšie, jednoznačnejšie a tematicky lepšie zaradiť, aby bolo možné poskytnúť pevný základ plánovaniu a vykonávaniu iniciatív. Výbor preto navrhuje viac združovať súčasné zdroje, cielene ich využívať a centrálne a systematicky o nich informovať.

4.4.2   Vyjasnenie záväznosti budúcich partnerstiev

Doterajšie partnerstvá, čo sa týka ich záväznosti, siahajú od voľnej spolupráce na určitých tematických oblastiach cez záväzné, ale časovo a finančne ohraničené prísľuby jednotlivých partnerov až po dlhodobý záväzok všetkých aktérov zúčastňujúcich sa na partnerstve. S ohľadom na program „Horizont 2020“ treba na základe doterajších skúseností s partnerstvami objasniť, aká forma a aká miera záväznosti je potrebná na to, aby sa na jednej strane zabezpečila pružnosť, otvorenosť a schopnosť inovácie a na druhej strane zaistili dlhodobé a stabilné partnerstvá a dosiahol udržateľný účinok.

4.4.3   Vykonávanie

Ťažisko partnerstiev v oblasti výskumu a inovácie by malo spočívať v rýchlom a dôslednom vykonávaní opatrení, ktoré sú považované za vhodné. Preto sa musí posilniť súčinnosť vedy a praxe rovnako ako prístup zameraný na používateľa a zapojenie do partnerstiev v oblasti inovácie. Aby sa zbytočne neplytvalo cenným časom a ľudskými a finančnými zdrojmi, malo by sa v budúcnosti dbať na vyššiu mieru účinnosti a opatrenia by sa mali lepšie koordinovať, priebežne vyhodnocovať podľa stanovených kritérií a dôsledne realizovať.

4.4.4   Duševné vlastníctvo

Pri účasti viacerých subjektov na jednom projekte alebo partnerstve je otázka práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o spoločné výsledky, dôležitým aspektom. Aj pre budúce partnerstvá v oblasti inovácií sa musí od začiatku zabezpečiť spravodlivé riešenie týchto otázok, aby všetky zúčastnené strany – aj zapojení koneční užívatelia – dostali primeraný podiel na podporných prostriedkoch a možnom neskoršom zisku.

4.4.5   Zaradenie na regionálnej úrovni

Partnerstvá sa musia realizovať a osvedčiť vždy v konkrétnom kontexte. Je preto potrebné rozhodne odporučiť úzke prepojenie s aktérmi na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj zohľadnenie národných a regionálnych osobitostí, pretože podmienky v rámci členských štátov i medzi nimi sú veľmi rozdielne. Takéto zameranie v rámci kontextu však nesmie stratiť zo zreteľa význam celosvetového rozmeru súčasných výziev.

4.4.6   Príklady osvedčených postupov

4.4.6.1   Prípady úspešných existujúcich partnerstiev by sa mali zozbierať a spropagovať ako príklady partnerstiev, ktoré sa vydarili. EHSV navrhuje doplniť doterajšie spôsoby šírenia informácií napr. prostredníctvom internetovej stránky CORDIS napríklad o vlastný internetový portál alebo ročné podujatia s oceňovaním najúspešnejších partnerstiev.

4.4.6.2   Rovnako môže byť užitočné dozvedieť sa dôvody zlyhania partnerstiev a poučiť sa z nich. Výbor preto odporúča zozbierať tak príkladné modely, ako aj nevydarené iniciatívy a ich príslušné podmienky a aktívne o nich informovať.

4.4.7   Obsahové objasnenie pojmov

4.4.7.1   Pojmy „inovácia“, „výskum“ a „partnerstvá“ nie sú nateraz obsahovo stanovené. Zatiaľ čo v oznámení Komisie už boli dôležité rámcové podmienky pre „partnerstvo“ definované (26) a pojem „inovácia“ bol v rôznych oznámeniach a stanoviskách vysvetlený (27), naďalej zostáva vo veľkej miere nejasné, na čo sa majú budúce výskumy zamerať, alebo sú udávané iba príklady. Vzhľadom na demografické zmeny a celosvetové spoločenské výzvy je však špičkový základný výskum nevyhnutný.

4.4.7.2   Vyjadrenia k tomu by prekračovali rámec tohto stanoviska. Výbor v tejto súvislosti pripraví stanovisko z vlastnej iniciatívy pod názvom „Ôsmy rámcový program pre výskum a vývoj: plány pre starnutie“ (28).

4.4.8   Lepšie využívanie potenciálu

Práve starnutie obyvateľstva môže slúžiť ako príklad úspechu súčinnosti medicínsko-technického výskumu a rozvoja na jednej strane a sociálneho pokroku na strane druhej. Zo spoločného využívania všetkých dostupných intelektuálnych, finančných a praktických zdrojov môžu aj v budúcnosti vzísť enormné sily na zvládnutie súčasných výziev.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 572 final z 21.9.2011.

(2)  COM(2010) 546 final. Pozri IP/10/225. Desaťročný program, ktorý nadväzuje na Lisabonskú stratégiu, schválila Európska rada v júni 2010. Jeho cieľom je inteligentný, udržateľný rast s lepšou koordináciou národných hospodárstiev a európskeho hospodárstva.

(3)  COM(2010) 546 final; pozri tiež stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(4)  Ako príklady partnerstiev (P2P) sa okrem iného uvádzajú ERA-NET a ERA-NET Plus, iniciatívy v článku 185 a spoločné plánovanie (Joint Programming – JP). K verejno-súkromným partnerstvám (PPP) vo výskume a inováciách patria napr. spoločné technologické iniciatívy (JTI) a Internet budúcnosti.

(5)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie SEC(2011) 1028 final z 1.9.2011.

(6)  COM (2010) 546 final zo 6.10.2010.

(7)  COM (2011) 572 final z 21.9.2011.

(8)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1 a Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 9.

(9)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15 a Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 22.

(10)  COM(2000) 6 final a Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou 6.

(12)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie SEC(2011) 1028 final z 1.9.2011.

(13)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 22-25.

(14)  SEC(2011) 1028 final.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou 4. Významným príkladom partnerstva v rámci verejného sektora (P2P) je spoločný program „Bývanie s podporou okolia“ (AAL JP) s objemom vyše 600 miliónov EUR. Konkrétnym príkladom partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP) je spoločná technologická iniciatíva ARTEMIS (vstavané počítačové systémy).

(16)  Pozri IP/10/1288.

(17)  Pozri IP/10/581, MEMO/10/199 a MEMO/10/200.

(18)  Pozri http://www.jp-demographic.eu.

(19)  Rámcový program pre výskum a inováciu 2014 – 2020; MEMO-11-435. Pozri aj predbežný návrh stanoviska INT/614-615-616-631 na tému „Horizont 2020“, spravodajca: Gerd Wolf.

(20)  Pozri http://europa.eu/ey2012/.

(21)  Pozri http://www.who.int/ageing/age_friendly_cities/.

(22)  Pozri http://www.un.org/disabilities/default.asp?id=150.

(23)  Pozri http://eit.europa.eu.

(24)  Pozri http://ipts.jrc.ec.europa.eu.

(25)  Tu je možné uviesť dva príklady: Ako výsledok pilotnej iniciatívy pre spoločné plánovanie (JPI) týkajúce sa boja proti neurodegeneratívnym ochoreniam Kanada preorientovala svoj výskumný program v tejto oblasti a skoordinovala ho s Európou a teraz je partnerom pilotného projektu špičkových centier. India prejavila záujem o aktívnu spoluprácu pri iniciatíve spoločného plánovania v oblasti vodohospodárstva.

(26)  Pozri o. i. IP/11/1059 a MEMO/11/623 z 21. septembra 2011.

(27)  Oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 na tému „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“ (COM(2010) 546 final). Pozri k tomu aj Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(28)  „Horizont 2020: plány pre starnutie“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), Pozri stranu 13 tohto úradného vestníka (CESE 1290/2012).


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií“

COM(2011) 682 final

2012/C 229/08

Spravodajca: Giuseppe GUERINI

Komisia sa 25. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií

COM(2011) 682 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 193 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta iniciatívu, ktorú Komisia vhodným spôsobom predostrela v tomto oznámení obsahujúcom 11 kľúčových opatrení. Okrem toho EHSV s uspokojením konštatuje, že Komisia v mnohých otázkach vychádzala z jeho prieskumného stanoviska o sociálnom podnikaní (1).

1.2   EHSV zastáva názor, že sociálne podniky by sa mali podporovať, keďže môžu zohrávať dôležitú úlohu ako hybná sila sociálnej inovácie, či už prostredníctvom zavádzania nových postupov v oblasti poskytovania služieb a opatrení zameraných na zlepšenie kvality života ľudí, alebo vďaka tomu, že podporujú vytváranie nových výrobkov, ktoré uspokoja nové potreby spoločnosti. EHSV chce poukázať najmä na to, že sociálne podniky ponúkajú obrovský potenciál z hľadiska zlepšenia prístupu k pracovným miestam a pracovných podmienok, najmä pre ženy a mladých ľudí, ale aj pre rôzne kategórie znevýhodnených pracovníkov.

1.3   Táto iniciatíva Komisie je dôležitou príležitosťou, ako podporiť snahy o vymedzenie čoraz jasnejšej terminológie (s cieľom vyhnúť sa kumulácii pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky, ako je „sociálne hospodárstvo“, „sociálny podnik“, „sociálne podnikanie“). Pomohlo by to skonsolidovať ciele a zámery iniciatívy a zvýšiť jej efektívnosť. EHSV preto odporúča inštitúciám EÚ, aby vo svojich politických návrhoch ako aj pri komunikácii koherentne používali pojem „sociálny podnik“.

1.4   EHSV vníma pozitívne zámer Komisie vytvoriť nástroje, ktoré umožnia získať lepšie poznatky o tomto sektore a pomôžu zviditeľniť sociálne podniky, a súhlasí s cieľom rozvíjať iniciatívy, ktoré sociálnym podnikom pomôžu posilňovať podnikateľské schopnosti, podporovať profesionalizáciu a vytvárať siete s cieľom podeliť sa o svoje zručnosti. Zároveň to bude podnecovať tieto podniky, aby prispeli k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

1.5   Ciele Komisie v súvislosti so zlepšením prístupu k financiám a zlepšením právneho rámca možno takisto len oceniť a schváliť: pokiaľ ide o tieto dva ciele, treba pripomenúť, že na podporu sociálnych podnikov je nevyhnutné priaznivé hospodárske a regulačné prostredie.

1.6   EHSV oceňuje, že v oznámení sa výslovne nabáda, aby sa podnecovali a podporovali opatrenia, ktoré sociálnym podnikom uľahčia prístup k verejným zákazkám.

1.7   EHSV apeluje na členské štáty, aby vytvorili štátne rámce pre rast a rozvoj sociálnych podnikov, pričom by mali prihliadať na príslušné kľúčové oblasti s cieľom zabezpečiť podporu a rozvoj. Obzvlášť odporúča, aby boli prijaté opatrenia, ktoré umožnia štátom oslobodiť od daní nerozdelený zisk, a tak podporovať konsolidáciu imania sociálnych podnikov.

1.8   V snahe lepšie podporiť opatrenia navrhované v oznámení by bolo potrebné presadzovať vykonávanie hodnotení výsledkov a výhod, ktoré prinášajú sociálne podniky.

2.   Úvod

2.1   Význam sociálnych podnikov v oblasti hospodárskej politiky a politiky súdržnosti v posledných rokoch neustále narastá. Objavilo sa množstvo rôznych iniciatív, ktoré navrhli rôzne orgány. EHSV vypracoval v tejto súvislosti niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, na ktoré nadväzuje aj toto stanovisko. Spomeňme najmä stanovisko na tému „Rôzne typy podnikov“ (2) z roku 2009 a nedávno vypracované dôležité prieskumné stanovisko na tému „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“ (3), ktoré bolo vypracované na žiadosť Európskej komisie ako príspevok k jej Iniciatíve pre sociálne podnikanie a obsahuje viacero prioritných oblastí, ktoré sú pre rozvoj a rast sociálneho podniku kľúčové.

2.2   Už niekoľko rokov sa v Európe i mimo nej rozvíja solídna akademická a vedecká prax zameraná na problematiku sociálnych podnikov, a táto skutočnosť stimulovala aj inštitúcie EÚ.

2.3   Je dôležité pripomenúť na tomto mieste uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve [2008/2250(INI)] ako aj výzvu, ktorú 400 pedagógov z európskych univerzít „From Words to Action: European Scholars in Support of Social Economy Enterprises“ adresovalo Európskemu parlamentu, a príspevky členov Komisie Barniera a Tajaniho, ktoré v tejto súvislosti odzneli na verejnej diskusii 13. októbra 2010.

2.4   Pojem „sociálne podnikanie“ nadobudol postupom času rôzne významy a jeho sémantické pole sa postupne rozširovalo podľa autorov, ktorí tento pojem použili. Na začiatku sa používal na označenie podnikateľských činností, ktoré vykonávali neziskové organizácie s cieľom vytvoriť zisky, ktoré by sa znovu použili na financovanie týchto organizácií. Je dôležité, aby sa zachoval tento význam pojmu sociálneho podniku a aby sme si ho nemýlili so „sociálnou zodpovednosťou podnikov“. Na toto by sa mal klásť dôraz v budúcich iniciatívach, ktoré inštitúcie EÚ zrealizujú v tomto sektore.

3.   Definícia sociálneho podniku

3.1   Definícia sociálneho podniku navrhovaná v oznámení o Iniciatíve pre sociálne podnikanie je pozitívnym krokom k uznaniu osobitného charakteru tohto typu organizácie, a inštitúcie EÚ by ju mali používať ako referenčné vymedzenie. Táto definícia totiž správne zohľadňuje tri kľúčové aspekty, ktorými sa sociálne podniky líšia od ostatných podnikov: sociálny cieľ/účel, podnikateľská činnosť a participatívne riadenie. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bola táto definícia použitá aj v návrhu nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania.

3.2   Okrem toho treba pripomenúť, že Európska komisia v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie stanovuje niekoľko požiadaviek, na základe ktorých možno identifikovať sociálny podnik a s ktorými možno len súhlasiť.

3.3   Výbor schvaľuje, že Komisia nestanovuje normatívnu definíciu sociálneho podniku, keďže v jednotlivých štátoch existujú rôzne predpisy, ktoré treba rešpektovať, pričom treba zaručiť, že sa definícia sociálneho podniku nebude zneužívať.

3.4   EHSV využíva príležitosť na to, aby spomenul nedávno prijaté prieskumné stanovisko o sociálnom podnikaní a sociálnom podniku, v ktorom sa sociálny podnik opisuje takto:

má hlavne sociálne, a nie lukratívne ciele; vytvára sociálne výhody, ktoré slúžia členom podniku alebo širšej verejnosti,

ide o prevažne neziskový subjekt, kde sa prebytky znovu investujú, namiesto toho, aby sa rozdelili medzi akcionárov alebo vlastníkov,

môže mať mnohoraké právne formy a modely (napr. družstvá, vzájomné spoločnosti, dobrovoľné združenia, nadácie, ziskové alebo neziskové spoločnosti); jednotlivé formy sa často kombinujú a niekedy menia podľa potreby,

je to hospodársky subjekt, ktorý produkuje tovar a služby (často všeobecného záujmu), často so silnou zložkou sociálnej inovácie,

koná ako nezávislý subjekt (zoskupenie nezávislých subjektov), so silným dôrazom na účasť a spolurozhodovanie (zamestnanci, užívatelia, členovia), ako aj na správu a demokraciu (buď zastupiteľskú alebo otvorenú),

často vychádza z občianskej spoločnosti.

3.5   Vzhľadom na tieto charakteristické črty je dôležité zdôrazniť nasledujúce osobitné požiadavky.

Cieľom nie je zisk, čo treba uviesť v stanovách prostredníctvom povinnosti použiť zisky a prebytky na realizáciu činnosti, na ktorú sa podnik zameriava, alebo na zvyšovanie vlastného imania tým, že sa tieto prostriedky umiestnia do fondu, ktorý si vlastníci nebudú môcť rozdeliť, a to ani počas trvania podniku, ani v prípade jeho zrušenia. V sociálnom podniku je zakázané priamo rozdeliť zisky a nadbytky, ako aj prostriedky a rezervy v prospech správcov podniku, členov, akcionárov, pracovníkov a spolupracovníkov. Toto obmedzenie sa samozrejme týka aj nepriamych foriem, napr. keď správcovia a pracovníci dostávajú vyššie odmeny ako pracovníci v podnikoch pôsobiacich v tých istých alebo podobných sektoroch a za podobných podmienok. Podobne aj odmeňovanie za finančné nástroje musí byť obmedzené a nesmie presahovať stanovený percentuálny podiel, aby sa zaručilo, že sociálne podniky budú mať primeraný kapitál.

Prihliada sa na všeobecné blaho a na všeobecný záujem spoločenstva. Sociálny podnik sa často definuje na základe dvoch rôznych aspektov, ktoré sú jeho súčasťou: sociálneho cieľa rozšíreného o všeobecný záujem týkajúci sa miestneho spoločenstva alebo konkrétnych sociálnych skupín, ktoré sú rôznym spôsobom znevýhodnené, ale predovšetkým druhu tovaru a služieb, ktoré tento podnik poskytuje v súlade s týmto cieľom.

Úloha posilňovať sociálnu súdržnosť prostredníctvom tovaru a služieb poskytovaných v súlade s cieľom dosiahnuť väčšiu hospodársku, sociálnu a environmentálnu súdržnosť.

4.   Pripomienky k návrhu Komisie

4.1   Oznámenie vyzdvihuje rôzne aspekty týkajúce sa zlepšenia prístupu k financovaniu (3.1), zviditeľnenia sociálnych podnikov (3.2) a zlepšenia právneho rámca (3.3).

4.2   Pokiaľ ide o zlepšenie možností prístupu k financovaniu, výbor súhlasí s názorom Európskej komisie, že je nevyhnutné zabezpečiť financovanie sociálnych podnikov. Možno totiž konštatovať, že chýbajú vhodné nástroje na posúdenie úverovej bonity sociálnych podnikov, či už úverovým inštitúciám alebo správcom opatrení na podporu získania úveru, ktoré realizujú európske inštitúcie. V mnohých prípadoch sa totiž sotva uznáva „podniková“ hodnota a hospodárska životaschopnosť sociálnych podnikov.

4.3   Ak chceme viac zviditeľniť úžitok sociálnych podnikov, je nevyhnutné vychádzať z vyhodnotenia sociálnych účinkov, ktoré sa odlišujú od čisto hospodárskych výsledkov. Poukazujeme na to, že je potrebné mať prostriedky umožňujúce hodnotiť a využiť dosah a sociálny účinok činnosti sociálnych podnikov.

4.4   Osvedčené postupy z hľadiska zisťovania sociálneho dosahu sú pre organizácie sociálneho hospodárstva mimoriadne dôležité. Existujú rôzne nástroje na meranie výsledkov podniku zo sociálneho hľadiska, ktoré vyvinuli najmä organizácie s rozvinutejšou štruktúrou. Mali by sa však preskúmať a zaviesť také nástroje, ktoré by mohli používať aj malé sociálne podniky. Komisia by mala dať vypracovať štúdiu s cieľom porovnať existujúce modely, mala by podporovať využívanie týchto systémov a usilovať sa vytvoriť spoločný systém alebo európsky kódex správania, ktorý by mohla používať široká plejáda sociálnych podnikov.

4.5   Ak chceme zvýšiť dôveryhodnosť a spoľahlivosť sociálnych podnikov, je dôležité vybudovať dôveru v sociálny podnik a porovnať sociálne „značky“ v celej EÚ. Výbor sa preto domnieva, že tak, ako to Komisia navrhuje v kľúčovom opatrení č. 6, by sa mohla vytvoriť verejná databáza, ktorá umožní porovnať modely merania sociálnych výsledkov a metódy, ktoré sa v súčasnosti používajú.

4.6   Považuje sa za užitočné usilovať sa zlepšiť právne prostredie pre sociálne podnikanie v Európe (kľúčové opatrenie č. 9), a to vďaka zjednodušeniu nariadenia o štatúte európskeho sociálneho družstva, ako aj vďaka možnosti navrhnúť nariadenie, ktorým by sa ustanovil štatút európskej nadácie. Lepšie právne prostredie pre sociálne podniky by mohlo okrem iného poskytnúť usmernenia s cieľom vytvoriť štatút pre sociálne orientované a dobrovoľnícke združenia, ktoré sa často stávajú sociálnymi podnikmi. EHSV preto vyzýva Radu a Európsky parlament, aby pokročili v schvaľovaní navrhovaných nariadení.

4.7   V tejto súvislosti považuje za vhodné, ako to navrhuje Európska komisia v oznámení, začať štúdiu o stave vzájomných spoločností vo všetkých členských štátoch, aby sa preskúmali hlavne ich cezhraničné činnosti. Znovuobjavenie a využívanie systému vzájomných spoločností ako nástroja sociálnej ochrany má určite veľkú perspektívu v záujme zachovania inkluzívneho systému sociálneho zabezpečenia.

4.8   Podpora sociálnych podnikov môže vytvárať príležitosti na zapojenie zainteresovaných strán a občanov do svojpomocných foriem, ktoré umožňujú ľahšiu koncentráciu dopytu a podporujú možnosti vzájomnej pomoci.

4.9   Za predpokladu primeranej podpory môže byť sociálny podnik zameraný na začleňovanie do trhu práce prezieravým nástrojom aktívnej politiky práce, môže podporovať zamestnanosť znevýhodnených osôb a v tomto období krízy zamestnanosti môže byť nesmierne dôležitým nástrojom pre tých, ktorí boli vylúčení z trhu práce.

4.10   Účasť pracovníkov môže byť dôležitým stimulom, ktorý treba využiť aj v snahe čeliť priemyselným krízam, a rozličné spôsoby kúpy podniku jeho zamestnancami (buy-out) by sa mohli využiť aj v prípade rôznych foriem sociálnych podnikov.

4.11   Sociálne podniky zohrávajú dôležitú úlohu ako hybná sila sociálnej inovácie. Dobrým príkladom je skúsenosť sociálnych družstiev zameraných na začlenenie do trhu práce, ale, a to bez ohľadu na právnu formu, sociálna inovácia zahŕňa aj nové spôsoby poskytovania služieb a vytváranie nových inovatívnych výrobkov a služieb, ktoré uspokoja nové potreby spoločnosti. Európske inštitúcie musia preto postupovať koordinovane a zosúladiť opatrenia zamerané na sociálne podniky s opatreniami v oblasti inovácie a sociálnej zmeny.

4.12   Užitočnú pomoc pri podpore inovácie poskytujú aj organizácie, ktoré uľahčujú vytváranie a rozvoj sietí medzi sociálnymi podnikmi a podporujú vznik partnerstiev a zoskupovanie sociálnych podnikov do konzorcií. Je teda dôležité, ako odporúča Komisia v rámci kľúčového opatrenia č. 5, navrhnúť opatrenia umožňujúce sociálnym podnikom ľahšie vytvárať zoskupenia a siete, ktoré im pomôžu vymieňať si osvedčené postupy, dosiahnuť úspory z rozsahu a spoločne zabezpečovať určité služby (vzdelávanie, plánovanie, správa atď.).

4.13   EHSV oceňuje opatrenia, ktoré chce Komisia zaviesť s cieľom rozvíjať nástroje na lepšie poznanie sektora a zviditeľniť sociálne podnikanie (kľúčové opatrenia č. 5, 6 a 8). V snahe podporovať intenzívnejšiu spoluprácu medzi sociálnymi podnikmi a klasickými podnikmi je potrebné lepšie poznať možnosti, ktoré ponúka tento model podnikania.

4.14   Je nevyhnutné rozvíjať iniciatívy, ktoré sociálnym podnikom pomôžu posilňovať svoje podnikateľské schopnosti, podporovať profesionalizáciu a vytvárať siete s cieľom podeliť sa o svoje zručnosti. V tejto súvislosti je dôležitá možnosť podporovať vytváranie platforiem, ktoré sociálnym podnikom umožnia vymieňať si osvedčené postupy a zvýšiť svoju mieru internacionalizácie.

4.15   Výbor sa domnieva, že Komisia by mala v prvom rade porovnať nové právne formy sociálneho podniku, ktoré vznikajú, a dať vypracovať prieskumnú štúdiu v tejto súvislosti. V každom prípade by riadiacim princípom mala byť zásada subsidiarity, keďže štátne modely by si prípadne mohli vyžadovať normatívne rámce založené na miestnych podmienkach a tradíciách.

4.16   Je dôležité podporovať väčšiu snahu o subsidiaritu zo strany inštitúcií verejnej správy, vytváranie cielených stimulačných opatrení a rozvoj iniciatív zameraných na vytváranie združení podnikov, ktoré preukázali, že sú pre rast sociálnych podnikov nevyhnutné.

4.17   Stimulačné opatrenia by nemali byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ale mali by prihliadať na špecifiká sociálneho podniku, ktoré sa nemôžu oportunisticky zneužívať na získanie výhod.

4.18   Pokiaľ ide o rozvoj nástrojov na zlepšenie financovania, EHSV by mal zozbierať inovatívne postupy členských štátov a šíriť ich ďalej. Mali by sa uprednostniť tie, ktoré podporujú výrazne podnikateľské aspekty, t. j.:

nástroje poskytujúce sociálnym podnikom úverové záruky (ako sú záručné siete typu vzájomných spoločností alebo verejné záručné fondy),

nástroje na získanie kapitálu na strednodobé sociálne investície (ako etické fondy, fondy pre sociálnu inováciu alebo fondy rizikového kapitálu na sociálne ciele),

opatrenia regulačného alebo daňového charakteru zamerané na podporu kapitálu sociálnych podnikov, ktoré povzbudzujú alebo uľahčujú účasť rôznych zainteresovaných subjektov.

4.19   Osobitná pozornosť by sa mala venovať hybridným formám investovania, ktoré sú pre sociálne podniky vhodnejšie, pretože spájajú prvky hodnotenia založené na solidarite a finančné prvky. Okrem toho je dôležité, aby sa v súvislosti so sociálnymi podnikmi využívali aj najlepšie skúsenosti bánk a úverových inštitúcií, ktoré sú späté s danou komunitou a majú výrazný participatívny charakter, ako sú družstevné úverové banky alebo banky s etickými a sociálnymi cieľmi.

4.20   Mali by sa podporovať možnosti ako mikroúver (kľúčové opatrenie č. 2), treba však rozlišovať medzi záslužnou sociálnou úlohou mikroúveru ako skvelého nástroja, ktorý môže pomôcť jednotlivcom vymaniť sa z chudoby, a nástrojmi na rozvoj podnikania, ktoré sú nevyhnutne zložitejšie a majú rozvinutejšiu štruktúru. Niektoré sociálne podniky totiž investujú státisíce eur a v ich prípade by mikroúver nebol vhodnou podporou.

4.21   EHSV oceňuje možnosť získať podporu na sociálnu inováciu, podnikanie a podniky vďaka novým programom v rámci štrukturálnych fondov, navrhovaných v kľúčových opatreniach č. 3 a 4 alebo v Iniciatíve pre sociálne podnikanie. EHSV by chcel zdôrazniť, že členské štáty musia tieto oblasti prioritne zohľadniť v národných programoch reforiem, aby mohli byť zahrnuté do budúceho plánovacieho obdobia Európskeho sociálneho fondu. Okrem toho navrhovaný Program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie by mohol poskytnúť ďalšiu podporu na rozvoj kapacít a financovania pre sociálne podniky, čo je veľmi pozitívne.

4.22   Pokiaľ ide o kľúčové opatrenie č. 1 (fondy pre sociálne podnikanie), EHSV víta túto iniciatívu, poukazuje však na to, že je potrebné zachovať opis uvedený v Iniciatíve pre sociálne podnikanie. Takýto fond by sa mal považovať za jeden z rôznych typov investičných nástrojov, ktoré sú určené sociálnym podnikom.

4.23   Režim pomoci de minimis pre sociálne podniky by sa mal prehodnotiť, aby bol menej reštriktívny (kľúčové opatrenie č. 11), najmä pokiaľ ide o podniky zamerané na začlenenie do trhu práce, a to aj v prípade, keď je verejná podpora priznaná priamo podniku, a nie je napokon poskytnutá pracovníkom. Tento postoj možno zdôvodniť napríklad nedávnym prípadom anglického fondu Big Society Fund, ktorý bol spolufinancovaný značnou sumou z verejných zdrojov. Komisia však tieto prostriedky nepovažovala za štátnu pomoc, keďže daná iniciatíva mala jednoznačne sociálnu hodnotu.

4.24   Zlepšiť prístup sociálnych podnikov k verejnému obstarávaniu (kľúčové opatrenie č. 10) je veľmi pozitívny zámer. Európska komisia zohrávala v uplynulých rokoch kľúčovú úlohu pri podpore sociálnych doložiek vo verejnom obstarávaní. Už vyše desať rokov možno badať, že inštitúcie Spoločenstva venujú zvýšenú pozornosť sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnému rozvoju, pretože si uvedomujú, že na to, aby sme vybudovali prosperujúcejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, je nevyhnutné, aby hospodársky rast podporoval environmentálnu udržateľnosť a sociálnu súdržnosť.

4.25   Komisia by mala rozhodne pokračovať v začatom úsilí presadzovať pri udeľovaní verejných zákaziek sociálne a environmentálne kritériá a mala by v členských štátoch zbierať a šíriť najlepšie modely, ktoré v rámci kritérií udeľovania zohľadňujú sociálne a environmentálne aspekty. Okrem toho aj Súdny dvor EÚ svojou judikatúrou prispel k uznaniu významu týchto snáh.

4.26   EHSV oceňuje kľúčové opatrenie č. 6, v rámci ktorého Komisia navrhuje vytvoriť databázu certifikácií, aby sa jednotlivé systémy dali lepšie porovnať. Okrem toho by Komisia mala dať vypracovať štúdiu zameranú na tieto systémy v snahe nájsť synergiu a podeliť sa o získané poznatky. EHSV upozorňuje, že pri tejto prieskumnej práci treba mať k dispozícii porovnateľné a presné štatistiky, ako aj výskum a informácie týkajúce sa sociálnych podnikov. Komisia a Eurostat by mali zohrávať ústrednú úlohu a uľahčovať vzájomnú výmenu poznatkov v rámci EÚ.

4.27   Návrh vytvoriť jediné prístupové miesto na poskytovanie údajov (kľúčové opatrenie č. 8) je vítaný a mali by ho dopĺňať podobné iniciatívy v členských štátoch, aby sa zabezpečila kompatibilita a súčinnosť.

4.28   Európska komisia zohráva ústrednú úlohu v úsilí zabezpečiť, aby podpora pre sociálne podniky zostala súčasťou politického programu a aby sa tieto podniky posudzovali jednotne. Návrh zriadiť konzultačnú skupinu o sociálnom podnikaní, ktorá preskúma pokrok dosiahnutý pri realizácii opatrení uvedených v tomto oznámení, je preto mimoriadne dôležitý. Podobné štruktúry by sa mali podporovať aj v členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/49


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“

COM(2011) 702 final

2012/C 229/09

Spravodajca: Ivan VOLEŠ

Európska komisia sa 9. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“

KOM(2011) 702 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 195 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Využitie potenciálu vyplývajúceho zo vstupu európskych malých a stredných podnikov (MSP) na tretie trhy, najmä na rýchlo rastúce, sa môže stať významným faktorom pri podpore rastu a zamestnanosti. Preto je potrebné, aby sa internacionalizácia MSP stala súčasťou všetkých politík EÚ, ktoré sa týkajú MSP.

1.2   Internacionalizácia zahŕňa širokú škálu aktivít, ako je vývoz, dovoz, priame zahraničné investície, subdodávky, technická spolupráca a ďalšie činnosti. Výbor ľutuje, že sa oznámenie obmedzilo prevažne na podporu vývozcov a investorov.

1.3   Výbor vzhľadom na úzke prepojenie medzi internacionalizáciou a inováciou odporúča, aby nové programy Horizont 2020 a COSME boli pre MSP prístupnejšie a jednoduchšie z hľadiska používateľov. Na podporu internacionalizácie treba využívať aj Európsky sociálny fond.

1.4   Európska podpora internacionalizácie by mala zohľadňovať podporu poskytovanú na národnej úrovni, ktorú by nemala duplikovať, ale dopĺňať, a to v oblastiach vyplývajúcich z kompetencií EÚ, t. j. pri otváraní trhov, uzatváraní bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, odstraňovaní bariér, poskytovaní informácií v oblasti ciel, ochrany duševného vlastníctva, ochrany investícií, noriem, regulácie, verejného obstarávania, boja proti korupcii a ďalších.

1.5   EHSV požaduje lepšiu koordináciu a jednotné riadenie politiky internacionalizácie medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie, Radou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Európskym parlamentom a sieťou národných splnomocnencov pre MSP.

1.6   Navrhovaný portál on-line môže splniť svoju úlohu za predpokladu, že zastreší všetky dostupné informačné zdroje, bude prepojený s národnými portálmi a bude poskytovať základné informácie vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ.

1.7   EHSV upozorňuje na nedostatočné využívanie potenciálu Európskej siete podnikov (Enterprise Europe Network) a víta návrh na zmenu jej správnej štruktúry. Požaduje, aby boli do riadenia siete zapojené podnikateľské organizácie, ktoré sú MSP najbližšie.

1.8   Európska podpora zameraná na prienik MSP na tretie trhy by mala byť úzko prepojená s cezhraničnými aktivitami MSP na jednotnom trhu, pretože väčšina z nich získava svoje zahraničné skúsenosti práve tu a mala by tiež zahŕňať podporu vstupu MSP na jednotný trh a odstránenie prekážok, ktoré mu bránia.

1.9   Jedným z najväčších nedostatkov súčasného systému európskej a národnej podpory sú slabé vedomosti MSP o existencii tejto podpory, problematické vyhľadávanie relevantných informácií, nezrozumiteľný jazyk a zložitosť prístupu ku konkrétnym návodom na postup. Výbor odporúča, aby boli do osvety zapojené v prvom rade organizácie zastupujúce MSP.

1.10   Dôležitým predpokladom internacionalizácie MSP je prístup k financiám najmä v období krízy. EHSV preto vyzýva Komisiu na vytvorenie nových podporných finančných nástrojov internacionalizácie MSP, ako sú záruky pre exportné financovanie, poistenie zahraničných aktivít a jednoduché poskytovanie úverov prostredníctvom garantovanej kreditnej karty.

1.11   Výbor požaduje, aby sa zjednotili podmienky rôznych regionálnych programov, ako sú East Invest, AL Invest, Medinvest a ďalšie, čo by MSP uľahčilo ich využitie. Žiada tiež, aby sa prehodnotilo existujúce pravidlo, podľa ktorého môžu podporu určenú na účasť na akciách programu čerpať iba MSP z partnerských krajín.

1.12   ESHV navrhuje celý rad konkrétnych krokov, ktoré by mohli na európskej úrovni vhodne doplniť existujúce podpory, ako je zavedenie Exportnej európskej ceny MSP, využitie celoeurópskych akcií, ako je Európska podnikateľská cena, propagácia internacionalizácie MSP v rámci Týždňa MSP, vytvorenie a udržiavanie databázy najlepších skúseností poskytovateľov podpôr, obnovenie akcií zameraných na vyhľadávanie partnerov typu Europartenariat alebo Interprise.

1.13   EHSV podporuje myšlienku zvolávať každoročne fórum na hodnotenie výsledkov internacionalizácie a žiada, aby sa stalo platformou, do ktorej by boli účinne zapojení sociálni partneri spolu s ostatnými zainteresovanými stranami, vrátane EHSV.

1.14   EHSV odporúča, aby vybrané prioritné teritóriá krajín BRIC boli doplnené o ďalšie perspektívne trhy, ako je Perzský záliv, juhovýchodná Ázia a ďalšie.

2.   Stručný obsah dokumentu Komisie

2.1   Európska únia potrebuje nájsť nové zdroje rastu a pracovných miest. Veľké trhy mimo územia EÚ, najmä Čína, India, Rusko a Brazília vykazujú vysoké tempo rastu a príležitostí pre európske podniky. Podpora aktivít malých a stredných podnikov mimo EÚ je preto súčasťou posilňovania konkurencieschopnosti EÚ charakterizovanej v stratégii Európa 2020 a ďalších dokumentoch (1).

2.2   Komisia v novembri 2011 zverejnila oznámenie „Malý podnik, veľký svet — nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“ (2), v ktorom prichádza s návrhom komplexnej revízie systému podpôr MSP v oblasti internacionalizácie na európskej úrovni, ktorá by mala prispieť k ich zefektívneniu, sprehľadneniu a rozšíreniu.

2.3   Na vnútorný trh vyvážalo v priebehu posledných troch rokov 25 % európskych MSP, ale mimo EÚ bolo aktívnych iba 13 %, čo poukazuje na výrazný nevyužitý potenciál expandovať za hranice EÚ najmä v inovatívnom spracovateľskom priemysle a tvorivých priemyselných odvetviach.

2.4   Komisia definuje ciele, ktoré chce dosiahnuť: poskytnúť MSP dostupné informácie, zlepšiť súlad medzi podpornými aktivitami, zvýšiť efektívnosť nákladov, odstrániť nedostatky v službách poskytovaných na národnej úrovni verejným a súkromným sektorom a zabezpečiť rovnaký prístup pre MSP zo všetkých členských štátov.

2.5   Na dosiahnutie týchto cieľov chce Komisia použiť najmä tieto nástroje: poskytovanie informácií v blízkosti MSP, poskytnutie európskeho rozmeru ponuke pre MSP na prioritných trhoch, podpora klastrov a sietí, racionalizácia nových aktivít na prioritných trhoch pri dodržiavaní troch zásad: doplnkovosť, udržateľnosť, efektívnosť využívania verejných prostriedkov s použitím tzv. cieľov SMART („specific, measurable, achievable, relevant, timed“). Komisia stanoví prioritné teritóriá podľa definovaných kritérií. Internacionalizácia MSP by mala byť súčasťou ostatných politík Európskej únie.

3.   Všeobecné poznámky

3.1   EHSV víta oznámenie Komisie a stotožňuje sa s väčšinou analýz a záverov. Konštatuje, že oznámenie sa sústreďuje viac na mechanizmus poskytovania podpôr než na ich obsah a ciele. Výbor pripomína svoje stanoviská, v ktorých sa k problematike internacionalizácie MSP v nedávnej minulosti vyslovil: „Preskúmanie iniciatívy ‚Small Business Act‘ pre Európu“ (3), „Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch“ (4) a „Vonkajší rozmer priemyselnej politiky“ (5).

3.2   EHSV súhlasí, že politika podpory prenikania malých a stredných podnikov na tretie trhy by mala byť súčasťou stratégie konkurencieschopnosti Európskej únie „Európa 2020“ a ostatných politík EÚ a zdôrazňuje, že je potrebné tieto politiky koordinovať z hľadiska ich využitia pre internacionalizáciu MSP.

3.3   Oznámenie Komisie sa obmedzuje takmer výhradne na podporu priamych vývozcov na tretie trhy. Internacionalizácia MSP zahŕňa vývoz, dovoz, priame zahraničné investície, technickú spoluprácu, subdodávateľské vzťahy a ďalšie činnosti, v rámci ktorých sa MSP zapájajú do hodnotových reťazcov.

3.4   Je potrebné rozšíriť informačnú a vzdelávaciu podporu na ostatné oblasti internacionalizácie, aby priniesli prospech čo najširšiemu okruhu užívateľov a odlíšiť pritom potreby rôznych kategórií podnikov podľa ich veľkosti a skúseností so zahraničnými činnosťami.

3.5   Potenciálne množstvo MSP, ktoré by sa mohli zapojiť do internacionalizácie, ako vyplýva zo zverejnených štatistík (6), treba posudzovať realisticky s prihliadnutím na skutočnosť, že značná časť MSP je zameraná iba na potreby miestneho trhu, ako sú drobné služby, remeselná výroba pre miestnu potrebu atď.

3.6   EHSV zdôrazňuje, že treba trvalo a dôsledne vytvárať podnikateľské prostredie priaznivé pre MSP, najmä znižovať administratívnu záťaž a nadbytočnú reguláciu ohrozujúcu konkurencieschopnosť európskych podnikov na trhoch tretích krajín a odstraňovať všetky prekážky, ktoré bránia MSP zapojiť sa do internacionalizácie.

3.7   Inovácie stimulujú internacionalizáciu podnikov a súčasne môže internacionalizácia zlepšiť výkon podnikov (7). MSP v súčasnom rozpočtovom období EÚ čerpajú v 7. rámcovom programe v časti Program spolupráce iba 15 % finančných prostriedkov (8). Nové programy Horizont 2020, COSME a 4. pilier Európskeho sociálneho fondu majú veľký potenciál prispieť prostredníctvom inovácií k zvýšeniu konkurencieschopnosti, a vytvoriť tak lepšie predpoklady pre internacionalizáciu európskych MSP a následne aj vyšší rast a tvorbu pracovných miest. Je však potrebné zabezpečiť, aby tieto programy boli malým a stredným podnikom známe a dostupné, a zjednodušiť administratívnu náročnosť ich využívania.

3.8   Účinnosť podpôr internacionalizácie MSP predpokladá zmenu prístupu ich poskytovateľov tak na európskej, ako aj národnej úrovni a prechod od paušálnych a štandardizovaných služieb k cieleným, proaktívnym, adresným službám „šitým na mieru“, ktoré budú zohľadňovať príslušné odvetvie, životný cyklus, disponibilitu zdrojov, postavenie voči konkurencii a vnútorné predpoklady firmy, akými sú jazykové znalosti, znalosť miestnej kultúry a podnikateľského prostredia (9).

3.9   Cieľom podnikania sú zisk, rast a podiel na trhu, ktoré sa môžu uskutočniť vstupom na zahraničné trhy, tento vstup však nemusí vždy skončiť úspechom. Zatiaľ čo 50 % MSP, ktoré podnikajú v zahraničí, vykazuje rast obratu, zvyšných 50 % ho nevykazuje. Cieľom poskytovanej podpory by malo byť minimalizovať riziká neúspechu z dôvodu nedostatku informácií a skúseností.

3.10   Podpora internacionalizácie MSP je v kompetencii členských štátov, kde existuje veľký počet podporných programov (vyše 300) tak z verejných prostriedkov, ako aj zo súkromných zdrojov (10), preto treba veľmi dôkladne zvažovať, akú pridanú hodnotu by mohli priniesť nové podpory na európskej úrovni, aby sa zabránilo duplicite a prekrývaniu existujúcich podpôr. Z tohto dôvodu by bola užitočná pravidelná výmena informácií medzi národnými orgánmi, ktoré poskytujú podporu internacionalizácii MSP a ich koordinácia s príslušnými riaditeľstvami Komisie.

3.11   Európsky príspevok by sa mal zamerať v prvom rade na otváranie trhov, uľahčovanie prístupu na ne, uzatváranie bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, odstraňovanie tarifných a netarifných prekážok, poskytovanie informácií (databáza MADB), najmä informácií zameraných na špeciálne a spoločné oblasti – ochranu priemyselných práv, normy, clá, vývoznú a dovoznú dokumentáciu, regulácie, sanitárne, fytosanitárne a veterinárne predpisy, boj proti korupcii a verejné obstarávanie. Európska únia by mala dôsledne vyžadovať od partnerských krajín uznávanie národných certifikátov členských krajín, ktoré sú uznávané v rámci jednotného trhu, a zabrániť tak diskriminácii niektorých členských štátov.

3.12   Európska podpora by sa mala využiť tiež na zabezpečenie rovnakých podmienok na prenikanie MSP z menších a nových členských štátov, ktoré nemajú možnosť udržiavať svoje zastúpenia na tretích trhoch.

3.13   Princíp partnerstva medzi verejnými inštitúciami a podnikateľskými reprezentáciami (obchodné komory, asociácie brániace záujmy MSP, podnikateľské zväzy a zväzy jednotlivých odvetví) by sa mal dôsledne dodržiavať. Zapojenie sociálnych partnerov najmä na regionálnej a miestnej úrovni by malo slúžiť na identifikáciu politík a zdrojov potrebných na podporu internacionalizácie MSP a na dohľad nad ich správnym použitím. Princíp partnerstva by mal rešpektovať národné záujmy a rôzne formy podpory a voľnú súťaž medzi firmami a poskytovateľmi podpôr. Verejné inštitúcie v členských štátoch by pri poskytovaní služieb na podporu internacionalizácie nemali konkurovať organizáciám zastupujúcim podnikateľov.

3.14   Výboru v návrhu chýba návrh na zlepšenie koordinácie a jednotné riadenie stratégie internacionalizácie na európskej úrovni. Právomoci generálnych riaditeľstiev Komisie (podnikov a priemyslu, obchodu, jednotného trhu, rozvojovej pomoci, ciel a daní a ďalších) v oblasti internacionalizácie MSP nie sú jasne vymedzené. Takisto by bolo treba zlepšiť spoluprácu uvedených riaditeľstiev Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s Radou, sieťou vnútroštátnych splnomocnencov pre MSP (tzv. národných „SME Envoys“), Európskym parlamentom, zastupiteľskými úradmi členských štátov v tretích krajinách a ďalšími orgánmi, ktoré sa na vytváraní politiky internacionalizácie podieľajú a ktoré ju uskutočňujú.

4.   Konkrétne pripomienky a odporúčania k návrhom Komisie

4.1   Navrhované mapovanie stavu by sa malo zamerať najmä na vyhodnotenie účinnosti existujúcich opatrení a nástrojov európskej podpory a identifikáciu existujúcich medzier v národných systémoch podpory a ich zaplnenie európskym príspevkom k týmto podporám.

4.2   Vytvorenie nového informačného európskeho portálu by sa malo veľmi dôkladne zvážiť z hľadiska nákladov a malo by vychádzať z nasledujúcich zásad:

nemalo by ísť o duplicitu existujúcich národných zdrojov,

portál by mal prepojiť všetky existujúce európske i národné informačné zdroje tak, aby boli jednoducho dostupné z jedného miesta,

spoločné informácie z európskych zdrojov by sa mali poskytovať v národných jazykoch,

informácie z vlastných zdrojov EÚ by sa mali zamerať na identifikáciu a odstraňovanie prekážok prístupu na trh, colné pravidlá, na certifikačné, sanitárne, fytosanitárne a veterinárne predpisy, investičné stimuly a ochranu investícií, ochranu duševného vlastníctva, verejné obstarávanie atď.,

MSP by mali byť informované o tých aspektoch smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré sa ich takisto týkajú (11),

informácie by mali brať do úvahy potreby všetkých účastníkov internacionalizácie: vývozcov, dovozcov, investorov, subdodávateľov a špecifiká rôznych odvetví.

4.3   Výboru chýbajú opatrenia na podporu elektronického obchodu, ktorý by sa mohol stať významnou oblasťou pre internacionalizáciu MSP. V tomto smere je nutné uskutočniť ciele EÚ, pokiaľ ide o širokopásmový internet, najmä pokrytie vidieckych a odľahlých oblastí, ktoré by uľahčilo prístup MSP k informáciám nevyhnutným pre ich internacionalizáciu.

4.4   EHSV oceňuje prínos siete Enterprise Europe Network (EEN) k rozvoju kontaktov a obchodných vzťahov medzi podnikmi EÚ v niektorých krajinách, aj keď sa domnieva, že využitie potenciálu tejto siete by mohlo byť oveľa väčšie, o čom svedčí aj malá informovanosť väčšiny európskych MSP o jej existencii. Služby siete EEN by mali čo najviac vychádzať zo skutočných požiadaviek a potrieb MSP. V mnohých regiónoch organizácie zastupujúce MSP nie sú do EEN zapojené. EHSV preto zdôrazňuje potrebu dať sieti EEN novú riadiacu štruktúru a žiada, aby sa na jej riadení podieľali tie podnikateľské organizácie, ktoré sú MSP najbližšie.

4.5   Európska podpora MSP pre prienik na tretie trhy by mala zahŕňať aj rôzne formy podpory vstupu MSP na jednotný trh a odstraňovanie prekážok, ktoré stále bránia plnému využitiu možností jednotného trhu v súlade s Aktom o jednotnom trhu. Zvyčajne začínajú MSP svoje medzinárodné obchodovanie v rámci jednotného trhu a potom ho rozširujú na tretie trhy.

4.6   Všetky prieskumy a štúdie poukazujú na malú znalosť dostupných podpôr a programov medzi MSP. Jazyk, ktorý používajú európske a národné inštitúcie, by mal byť jednoduchý, zrozumiteľný a prispôsobený charakteru MSP. EHSV odporúča vypracovať stručnú a jasnú príručku na orientáciu v labyrinte podpôr, zlepšiť komunikáciu o existujúcich podporách zo strany európskych inštitúcií. Do šírenia informácií a povedomia o podporách treba zapojiť najmä organizácie zastupujúce záujmy MSP, ako sú obchodné komory, asociácie jednotlivých odvetví, zväzy MSP a poskytnúť im potrebnú finančnú podporu na poskytovanie potrebných poradenských služieb.

4.7   EHSV by uvítal zlepšenie prístupu MSP k financiám v súlade akčným plánom Komisie (12), ako základného predpokladu prípadnej internacionalizácie, najmä v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze v EÚ. Vyzýva preto Komisiu na vytvorenie nových podporných finančných nástrojov internacionalizácie MSP, ako sú záruky pre exportné financovanie, poistenie zahraničných aktivít a prípadne jednoduché poskytovanie úverov prostredníctvom garantovanej kreditnej karty (13).

4.8   Na rozdiel od existujúcich programov, ako sú napr. East Invest, AL Invest a ďalšie, by nové regionálne zamerané programy mali byť postavené na zhodných finančných a administratívnych podmienkach. Výbor vyzýva Komisiu, aby prehodnotila existujúce pravidlá, podľa ktorých iba MSP z partnerských krajín môžu využívať podporu na účasť na činnostiach programu. Mali by tiež uľahčiť zapojenie MSP z členských štátov do ich realizácie rozšírením podpory na úhradu prvotných nákladov na účasť na akciách programov.

4.9   EHSV víta snahu Komisie umožniť MSP z členských štátov, ktoré nemajú zastúpenie na kľúčových tretích trhoch, prístup k podporám či informáciám poskytovaným inými členskými štátmi EÚ. Upozorňuje však, že nastavenie takejto spolupráce bude veľmi zložitou úlohou. Bude treba vyjasniť, či služby dotované z verejných prostriedkov daného štátu budú môcť využívať MSP z iných členských štátov.

4.10   Túto prekážku by mohlo prekonať postupné vytváranie európskych stredísk na podporu MSP pre vzájomný obchod vo významných partnerských krajinách. Do rozhodovania o náplni a forme ich činnosti by mali byť bezprostredne zapojené organizácie zastupujúce MSP. EHSV odporúča venovať na propagáciu ich služieb potrebnú finančnú podporu organizáciám zastupujúcim MSP tak na národnej, ako aj európskej úrovni.

4.11   EHSV žiada, aby sa na každoročnom fóre o hodnotení internacionalizácie MSP zúčastnila organizovaná občianska spoločnosť (zamestnávatelia, odbory, spotrebitelia, komory a asociácie slobodných povolaní, asociácie MSP atď.) vrátane EHSV a organizácií, ako sú EUROCHAMBRES, UEAPME, Business Europe, ETUC, prípadne aj európske asociácie tých odvetví, ktoré sú pre internacionalizáciu najvýznamnejšie. Fórum by sa malo stať stálou koordinačnou platformou, ktorá bude okrem iného monitorovať vynakladanie značných prostriedkov pridelených na rôzne programy a podpory a sledovať ich účinnosť podľa jasných kritérií.

4.12   EHSV navrhuje, aby sa zriadila európska cena pre najlepšieho vývozcu z radov MSP, ktorá by sa udeľovala každoročne napríklad pri príležitosti zasadnutia fóra.

4.13   Na propagáciu úspešných aktivít verejnej správy v oblasti internacionalizácie by bolo možné výraznejšie využiť Európsku podnikateľskú cenu a ocenenie Európsky podnikateľský región udeľované Výborom regiónov.

Týždne MSP usporadúvané každoročne by mali zahŕňať podporu internacionalizácie a výmenu najlepších skúseností v tejto oblasti medzi členskými štátmi.

EHSV vyzýva na vytvorenie a udržiavanie on-line databázy najlepších skúseností európskych obchodných komôr, asociácií a zväzov zastupujúcich MSP a odvetvových organizácií z oblasti internacionalizácie a jej cielené rozširovanie prostredníctvom organizácií zastupujúcich MSP.

4.14   EHSV odporúča vrátiť sa k osvedčeným akciám zameraným na vyhľadávanie partnerov, ktoré v minulosti poslúžili mnohým MSP z kandidátskych krajín na ich internacionalizáciu formou tzv. Europartenariátu alebo Interprise.

4.15   Pokiaľ ide o územné zameranie internacionalizácie MSP, EHSV súhlasí s jej sústredením na krajiny BRIC, ktoré dosahujú vysoký hospodársky rast, ale odporúča ich rozšíriť na ďalšie perspektívne trhy v Perzskom zálive, juhovýchodnej Ázii a ďalších regiónoch. Výbor tiež odporúča stanoviť priority pre jednotlivé odvetvia, na ktoré by sa mala internacionalizácia MSP zamerať.

4.16   EHSV odporúča oveľa väčšie zapojenie splnomocnencov pre MSP („SME Envoys“) v členských štátoch ich pôsobnosti do internacionalizácie MSP, ktorá by sa mala stať jednou z hlavných priorít národných politík podpory MSP.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Oznámenie o integrovanej priemyselnej politike COM(2010) 614 final; preskúmanie SBA, COM(2011) 78 final; oznámenie o obchodnej politike COM(2010) 612 final a Akt o jednotnom trhu, COM(2010) 608 final.

(2)  COM(2011) 702 final, 9.11.2011.

(3)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 51.

(4)  Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 24.

(5)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 25.

(6)  Pozri štúdiu EIM, s.5. Podiel MSP na celkovom vývoze EÚ-27 tvorí 25 %, z čoho asi polovica smeruje aj mimo vnútorný trh (13 %), na celkovom dovoze EÚ-27 tvorí ich podiel 29 % pričom opäť polovica z toho pochádza z krajín mimo vnútorného trhu (14 %). Na spolupráci so zahraničným partnerom v oblasti technológií sa zúčastňuje 7 % MSP v rámci EÚ-27, 7 % je subdodávateľom zahraničného partnera, 7 % má zahraničných subdodávateľov, 2 % MSP sú aktívne v oblasti priamych zahraničných investícií.

(7)  Prehľad výkonnosti MSP „Do SMEs create more and better jobs?“ EIM, november 2011, s. 77.

(8)  SME Participation in FP7 Report 2007–2011. Európska komisia, január 2012.

(9)  Fabio Antoldi: Can European SMEs really intercept the international paths of fast growth? Prezentácia na seminári EP 24. januára 2012, s. 31.

(10)  Štúdia EIM „Opportunities for the internationalization of European SMEs“, záverečná správa, s. 30.

(11)  Smernica OECD pre nadnárodné spoločnosti, r.2000.

(12)  Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, COM(2011) 870 final.

(13)  Pozri: Széchenyiho karta v Maďarsku umožňuje MSP využiť úver bez kolaterálneho záväzku, ktorý je zaručený štátom www.iapmei.pt/conferencia/1_Laslo_Krisan.ppt.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/55


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikania“

COM(2011) 862 final – 2011/0418 (COD)

2012/C 229/10

Spravodajkyňa: Ariane RODERT

Rada (20. januára 2012) a Európsky parlament (17. januára 2012) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikania

COM(2011) 862 final – 2011/0418 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 194 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Európskej komisie týkajúci sa nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania, ktorým sa má regulovať rozvoj tohto druhu fondov tým, že sa zaistí zrozumiteľnosť a istota pre všetky zúčastnené strany, a ktorým sa má zároveň uľahčiť cezhraničné získavanie kapitálu.

1.2   Sociálne podniky predstavujú rozvíjajúci sa sektor, ktorý má cenný prínos z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020. EHSV víta, že sa Komisia venuje tomuto sektoru a chce podporiť jeho rozvoj a rast.

1.3   Prioritou je zabezpečiť, aby mali sociálne podniky lepší prístup k vhodnému kapitálu. EHSV by však chcel poukázať na to, že táto iniciatíva by sa mala považovať len za jeden z mnohých naliehavo potrebných a na mieru šitých finančných nástrojov, ktoré treba ešte zdokonaliť.

1.4   EHSV vyzýva Komisiu, aby sa nesnažila formulovať žiadnu novú definíciu sociálneho podnikania, ale aby použila definíciu, ktorá už bola vyjadrená v iniciatíve pre sociálne podnikanie. Predovšetkým je potrebné doladiť a objasniť rôzne podmienky uvedené v nariadení, na základe ktorých je prípustné rozdelenie zisku vlastníkom. Musia sa pritom jasne zdôrazniť špecifické znaky sociálnych podnikov v porovnaní s podnikmi zameranými čisto na maximalizáciu zisku a tiež zameranie fondu v porovnaní s inými, tradičnejšími druhmi fondov rizikového kapitálu.

1.5   Podľa názoru EHSV skrývajú niektoré z navrhovaných nástrojov na financovanie vlastného kapitálu riziko, že sa investície v sociálnych podnikoch budú dať ovplyvňovať len v obmedzenej miere, pretože štruktúra navrhovaných investičných nástrojov predpokladá také vlastnícke vzťahy, ktoré v mnohých prípadoch nezodpovedajú právnej forme, pod ktorou veľa sociálnych podnikov pôsobí. Pre tieto právne formy sú najzaujímavejšími nástrojmi skôr navrhované dlhodobé úvery, príp. určitý priestor na „akýkoľvek iný druh účasti“, ktoré by sa mali ďalej rozvíjať.

1.6   Treba si všimnúť aj ďalšie špecifické znaky sociálnych podnikov. Do úvahy sa musia brať napr. ťažkosti pri odpredaji podielu v podniku, ktorý poskytuje sociálne služby zraniteľným alebo marginalizovaným osobám, vplyv na sebahodnotenie sociálnych podnikov vo vzťahu k ich nezávislosti, ich osobitné modely riadenia, potreba investícií, ktorá je zameraná skôr dlhodobo než krátkodobo, ako aj obmedzené možnosti odpisu.

1.7   S cieľom zvýšiť účinnosť takéhoto druhu fondov pre sociálne podniky by sa tieto mali považovať za súčasť takého riešenia hybridného kapitálu, ktoré je najvhodnejšie na financovanie sociálnych podnikov. Pri hybridnom kapitáli sa kombinujú granty s dlhodobými „trpezlivými“ úvermi a inými nástrojmi, pričom vlastníctvo verejného sektora, resp. záruky štátu zabezpečujú dlhodobosť a trvalosť. Kombinácia s inými formami súkromného kapitálu, ako sú napr. príspevky a dary, by sa mala brať do úvahy rovnako ako účelnejšie formy účasti na „portfóliových podnikoch“ (ako sú investičné ciele, t. j. sociálne podniky, v nariadení označované), napr. účasť bez hlasovacieho práva.

1.8   V nariadení sa navrhuje, aby boli tieto nové fondy najprv zamerané na profesionálnych klientov a majetných jednotlivcov, a to s minimálnym vkladom vo výške 100 000 EUR. EHSV by chcel však poukázať na to, že tento druh fondov by sa mal z dlhodobého hľadiska a za garantovaných podmienok otvoriť aj pre menších investorov a verejnosť.

1.9   Najväčšia výzva tohto návrhu spočíva v tom, že sa musia zmerať sociálne vplyvy portfóliových podnikov a ich pôsobenie na spoločnosť a musí sa vypracovať správa na túto tému. EHSV odporúča, aby východiskovým bodom bola spoločná analýza a spolupráca na úrovni EÚ, kým kritériá a ukazovatele by sa podľa formy, zamerania a účelu podniku stanovili na vnútroštátnej úrovni a pri zapojení všetkých zúčastnených strán.

1.10   Právomoc prijímať delegované právne akty udelená Komisii na účely vymedzenia kľúčových pojmov by sa mala vykonať čo najskôr a mala by sa opierať o širokú a otvorenú konzultáciu so zástupcami dotknutých strán, t. j. investičných spoločností, investorov a sociálnych podnikov.

1.11   Mali by sa iniciovať programy na podporu ochoty investovať, ako aj ďalšie formy budovania kapacít pre všetky zúčastnené strany, aby sa vybudovala dôvera a vytvorili spoločné štruktúry, ktoré by boli prispôsobené tomuto druhu fondov zameraných na sociálne podnikanie.

2.   Úvod

2.1   Komisia sa v Akte o jednotnom trhu (1) zaviazala prijať rad opatrení na podporu rozvoja a rastu sociálnych podnikov v Európe. Návrh európskeho právneho rámca pre fondy sociálneho podnikania je jedným z takýchto opatrení, pričom v „Iniciatíve pre sociálne podnikanie“ sa naň kládol dôraz ako na zásadné opatrenie (2).

2.2   Sociálne podniky predstavujú rastúci sektor v EÚ a podľa odhadov by mohli sociálne investície rýchlo prerásť do trhu s veľkosťou značne presahujúcou 100 miliárd EUR (3). Jasne to ukazuje, aký potenciál v sebe tento rastúci sektor nesie. Zabezpečenie pokračujúceho rastu a prosperity tohto sektora by preto bolo cenným príspevkom k splneniu cieľov stratégie Európa 2020. Právne požiadavky na úrovni EÚ ani na úrovni jednotlivých štátov však nie sú stanovené tak, aby uľahčovali získavanie kapitálu pre tento druh podnikov, na čo EHSV jasne poukázal vo svojom prieskumnom stanovisku na tému „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“ (INT/589) (4).

2.3   V tomto návrhu nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania (ďalej len „nariadenie“) sa stanovujú jednotné pravidlá a požiadavky pre správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí chcú používať označenie „európsky fond sociálneho podnikania“. Nariadením sa určujú pravidlá pre tieto fondy, aby sa tak u investorov vzbudila dôvera, pocit istoty a dôveryhodnosti a aby sa zároveň podporil rozvoj sociálnych podnikov tým, že sa zlepší účinnosť získavania prostriedkov od súkromných investorov. Návrhu predchádzala verejná konzultácia uskutočnená v roku 2011, ako aj posúdenie vplyvu.

2.4   V tomto stanovisku sa skúmajú prioritné oblasti a odporúčajú objasnenia, ktorými sa treba zaoberať, ak majú európske fondy sociálneho podnikania dosiahnuť sledovaný cieľ.

3.   Pripomienky EHSV k návrhu nariadenia

3.1   Kapitola I – Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

3.1.1   EHSV víta zámer Komisie podporovať a zviditeľniť sociálne podniky v Európe. Takisto víta, že za prioritnú oblasť sa považuje prístup ku kapitálu na rozvoj a rast. EHSV sa domnieva, že tento návrh nariadenia môže uľahčiť získavanie súkromného kapitálu pre určité časti sektora sociálnych podnikov/sociálneho podnikania. Pokladá to za potrebnú iniciatívu spolu s ďalšími návrhmi v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie, v ktorej sa uvádza aj požiadavka na ďalšie spôsoby financovania.

3.1.2   Kapitál má zásadný význam pre rast sociálnych podnikov a expanziu tohto sektora, no vzhľadom na jeho formu sú určité časti v nariadení opísaného kapitálu pre sociálne podniky mimoriadne ťažko prístupné, a to najmä v sociálnom hospodárstve. Toto nariadenie by sa preto malo chápať ako jedno z viacerých opatrení, ktoré sú potrebné v záujme lepšieho prístupu sociálnych podnikov k rozvojovému kapitálu.

3.1.3   V prípade finančných nástrojov, ktoré sú uvedené v nariadení (článok 3 ods. 1 písm. c)), by sa mal klásť dôraz na kreditné nástroje, ako je zvýhodnený tzv. „trpezlivý kapitál“ (patient capital). Pre niektorých aktérov môžu byť totiž nástroje vlastného kapitálu ťažšie využiteľné. Veľa sociálnych podnikov v Európe je vo vlastníctve svojich členov, či už partnerov, nadácií alebo verejnoprospešných organizácií, čo v mnohých prípadoch sťažuje externú účasť. Účelnejšie formy účasti, ktoré už existujú v niektorých členských štátoch, ako napr. voľne prevoditeľné osobitné podiely bez hlasovacích práv a rôzne dlhové nástroje, by sa mali v prípade sociálnych podnikov považovať za cenné papiere a ďalšie finančné aktíva. Takisto by sa mali bližšie preskúmať daňové zvýhodnenia ako súčasť modelu príjmov.

3.1.4   Investičné nástroje uvedené v nariadení (článok 3 ods. 1 písm. c) bod v)) by mali klásť väčší dôraz na nástroje bežne využívané sociálnymi podnikmi, ktoré viac zodpovedajú ich charakteristikám, ako sú napríklad majetkové cenné papiere, špeciálne iniciatívy vo finančnom sektore (družstevné banky (5), etické resp. sociálne banky (6), komerčné banky so sociálnymi programami (7)), inovatívne nástroje, akými sú „dlhopisy so sociálnym vplyvom“ (social impact bonds) (8), či výhodné riešenia financované z daní. Tieto a ďalšie finančné aktíva môžu tvoriť súčasť tzv. hybridného kapitálu, ktorý sociálne podniky využívajú častejšie.

3.1.5   Účasť verejného sektora na týchto fondoch, o. i. na zastrešujúcich alebo dôchodkových fondoch, by sa mala podporovať ako záruka dlhodobosti investícií. EHSV by chcel však zdôrazniť, že záväzok verejného sektora sa nesmie miešať s prostriedkami zo štrukturálnych fondov, ktoré majú iný politický cieľ.

3.1.6   V definícii „kvalifikovaných portfóliových podnikov“, ako sú v nariadení nazývané sociálne podniky, sa uvádza ročný obrat vo výške najviac 50 miliónov EUR (článok 3 písm. d)). Malo by sa zvážiť, či túto maximálnu výšku nevypustiť, pretože by snahy o expanziu mohla skôr brzdiť. Takáto maximálna výška by navyše mohla vylúčiť sociálne podniky pôsobiace v určitých oblastiach, napr. v oblasti zdravotníctva a starostlivosti či sociálneho bývania.

3.1.7   EHSV považuje za dôležité, aby sa zachovala definícia sociálneho podnikania a sociálneho podniku v zmysle iniciatívy pre sociálne podnikanie. V nariadení sa navrhuje mierne pozmenená definícia tzv. kvalifikovaných portfóliových podnikov (článok 3 ods. 1 písm. d)). Rozdiel spočíva o. i. v popise činnosti (článok 3 ods. 1 písm. d) bod i)). Podľa názoru EHSV by sa tu malo lepšie opísať poslanie podniku, pretože sektor sociálnych podnikov je komplexný a zahŕňa veľa rôznych činností.

3.1.8   V súvislosti so ziskami (článok 3 ods. 1 písm. d) bod ii)) by chcel EHSV odkázať na stanovisko INT/589, v ktorom sa jasne zdôrazňuje, že forma sociálnych podnikov je „prevažne nezisková s tým, že nadbytok by sa v zásade reinvestoval a nebol by rozdelený medzi súkromných akcionárov alebo vlastníkov“. Formuláciu nariadenia, že zisky sú prípustné a môžu sa rozdeľovať akcionárom a vlastníkom, je potrebné objasniť tým, že sa podrobnejšie vysvetlí, že zisky sa používajú na dosiahnutie prvoradých sociálnych cieľov podniku a že nanajvýš zriedkavé prípady, v ktorých sa v tejto súvislosti môže udeliť výnimka, podliehajú jasným pravidlám tak, aby nebol ohrozený sociálny cieľ. Tento prístup a s ním spojené pravidlá sa musia v nariadení jasnejšie zdôrazniť, aby sa toto nariadenie zreteľne oddelilo od súčasne prebiehajúcej práce na nariadení o fondoch rizikového kapitálu, ktoré sa zameriava na malé a stredné podniky (9).

3.1.9   Definícia druhov tovaru a služieb, metód produkcie tovaru alebo poskytovania služieb a cieľových skupín činností so sociálnym cieľom (článok 3 ods. 1 písm. d) bod i) a článok 3 ods. 2) sa musí vypracovať spoločne s pracovnou skupinou, v ktorej budú zastúpené aj sociálne podniky. Zloženie uvedenej pracovnej skupiny by malo odrážať rôznorodosť sociálnych podnikov v Európe.

3.1.10   Štvrtá požiadavka by sa mala týkať „kvalifikovaných portfóliových podnikov“. V prípade zrušenia sociálneho podniku nie je možné rozdeliť väčšinu jeho čistých aktív (napríklad najmenej 60 – 70 %) medzi partnerov, akcionárov, vlastníkov alebo zamestnancov, ale musia byť použité na ciele so sociálnymi vplyvmi.

3.1.11   Nariadenie sa zo začiatku zameriava na profesionálnych klientov a „majetných jednotlivcov“. Mali by sem patriť aj špecializovaní investori z verejného a verejnoprospešného sektora, napr. družstevné banky a sociálne zamerané banky. EHSV však odporúča, aby Komisia čo najrýchlejšie vypracovala harmonogram otvorenia fondu pre verejnosť, pre ktorú je tento druh účasti tiež veľmi zaujímavý.

3.2   Kapitola II – Podmienky používania označenia „európsky fond sociálneho podnikania“

3.2.1   Podľa EHSV je požiadavka, aby sa najmenej 70 % celkových kapitálových príspevkov investovalo do aktív, ktoré sú kvalifikovanými investíciami, v prvej fáze účelná. Neprípustné aktíva sa však musia upraviť v rámci zvyšných 30 % aktív fondu, aby sa ešte viac zdôraznilo zameranie fondu na sociálne podniky. Vždy by sa malo vyžadovať preverenie účelnosti nadobudnutia aktív iných ako kvalifikovaných investícií (článok 5 ods. 1). V záujme stability fondu by sa mali podnecovať solídne a trvalé investície, napr. štátne dlhopisy. Z tohto dôvodu by sa zároveň mala ozrejmiť definícia hotovosti a ekvivalentu hotovosti.

3.2.2   Návrh nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania a smernica týkajúca sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („smernica PKIPCP“) (10) vykazujú veľa podobností. Tieto podobnosti a takisto aj rozdiely by sa mali jasne zdôrazniť. Platí to obzvlášť pre definíciu profesionálnych klientov (článok 6), činnosť správcu (článok 7) a použitie fondu (článok 8). Keďže sociálne podniky sú často malé a miestne pôsobiace podniky, je dôležité, aby sa menším fondom uľahčilo pôsobenie na týchto trhoch. Z dlhodobého hľadiska by sa preto mala premyslieť prahová hodnota pre minimálny vklad vo výške 100 000 EUR (článok 6 písm. a)).

3.2.3   Možné konflikty záujmov treba čo najskôr identifikovať, vylúčiť, urovnať, monitorovať a nahlásiť. Opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov sa musia vypracovať ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Komisia by mala už teraz objasniť, čo má s týmito opatreniami v úmysle (článok 8 ods. 5). Takisto by sa malo ujasniť, ktoré pravidlá platia pri konfliktoch záujmov medzi portfóliovými podnikmi a investormi a/alebo správcami fondu (článok 8 ods. 2).

3.2.4   Nariadenie o európskych fondoch sociálneho podnikania závisí v značnom rozsahu od schopnosti zmerať sociálne vplyvy a pôsobenie na spoločnosť, čo je veľmi ťažké. V súčasnosti neexistuje jednoznačný postup, ktorý by sa dal ľahko prispôsobiť prostrediu, v ktorom pôsobia európske fondy sociálneho podnikania. Dôležitejšie je merať skôr sociálne vplyvy (kvalitatívne aj kvantitatívne) činností než podnikov v portfóliu. Namiesto toho, aby sa hľadal jeden jednotný postup na ďalšie sledovanie a hodnotenie sociálnych vplyvov, mal by sa radšej vytvoriť rámec na úrovni EÚ s kritériami a merateľnými ukazovateľmi, ktoré boli stanovené na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala už teraz objasniť, aké zámery sleduje meraním sociálnych vplyvov a pôsobenia na spoločnosť, a to iniciovaním štúdie o rôznych postupoch merania a skúsenostiach v oblasti spolupráce so sociálnymi podnikmi, výskumníkmi a investormi.

3.2.5   Základným prvkom sociálnych podnikov je ich nezávislosť. Z tohto dôvodu sa musia postupy, ktoré podľa nariadenia uplatňujú správcovia fondov „na meranie a monitorovanie rozsahu, do akého kvalifikované portfóliové podniky […] dosahujú pozitívne sociálne vplyvy […]“, vysvetliť tak, aby sa vyjadrilo, že správcovia fondov sú povinní podávať investorom správu o sociálnych vplyvoch, aby sa zabezpečilo, že sa podiely budú skutočne dávať na sociálne činnosti (článok 9 ods. 1 a 2). Nezrozumiteľnosť, s ktorou sa v nariadení v tejto súvislosti stretávame, vedie k nedorozumeniam týkajúcim sa úlohy správcov fondov. Návrh nariadenia sa teda musí v tomto ohľade vylepšiť. Je nevhodné a tiež nerealistické, aby sociálne vplyvy merali a monitorovali správcovia fondov, pretože by sa tým na jednej strane obmedzila nezávislosť sociálnych podnikov a na druhej strane chýbajú vhodné postupy účinného merania a monitorovania.

3.2.6   Problém s meraním vychádza na povrch aj v ustanoveniach o výročnej správe a metóde merania týchto sociálnych vplyvov (článok 12 ods. 2 písm. a)). Malo by sa jasne uviesť, aký je vzťah tohto podávania správ k špecifikáciám merania, ktoré Komisia zamýšľa navrhnúť.

3.2.7   Výročná správa ďalej otvára správcom fondov možnosť odpredaja v súvislosti s kvalifikovanými portfóliovými podnikmi (článok 12 ods. 2 písm. b)). V nariadení sa musí ozrejmiť, aké pravidlá pre odpredaj kvalifikovaných portfóliových podnikov platia. Sociálny podnik, ktorý napr. poskytuje sociálne služby zraniteľným alebo marginalizovaným cieľovým skupinám, nemôže byť z dôvodu delikátnej činnosti odpredaný rovnakým spôsobom ako podiely na podniku usilujúcom o zisk. Investori a správcovia fondov musia byť upozornení na špecifické znaky, a tým aj na delikátnosť týchto činností, a musia podľa toho konať. Komisia by mala okrem toho uviesť, ako sa má zohľadniť sekundárny trh, ktorý prostredníctvom takýchto odpredajov vzniká. Mnohé sociálne podniky potrebujú dlhodobé a trvalé investície, aby mohli rozšíriť svoju činnosť.

3.2.8   Treba vyjasniť, v akom vzťahuje je metodika merania sociálnych vplyvov, ktorú zamýšľa Komisia, k metóde, podľa ktorej majú správcovia fondov informovať investorov, ako aj k spôsobu, ako sa majú tieto informácie z fondu dostať k investorom (článok 13 ods. 1 písm. c) a d)). Dôležitý je tiež opis iných aktív, ako sú kvalifikované investície, rovnako ako informácie o kritériách, ktoré sa použili pri ich výbere. Nariadenie by malo taktiež obsahovať ustanovenia o tom, čo sú pre túto časť fondov neprípustné aktíva a investície (článok 13 ods. 1 písm. e)). Pokiaľ ide o postupy a cenovú metodiku fondu na oceňovanie aktív (článok 13 ods. 1 písm. g)), EHSV zastáva názor, že by sa mal vypracovať taký model, ktorý bude zameraný presne na formy a činnosti sociálnych podnikov.

3.3   Kapitola III – Dohľad a administratívna spolupráca

3.3.1   Pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení a sankcií vzťahujúcich sa na porušenia ustanovení tohto nariadenia, musia byť v celej Európskej únii jednotné. Preto musia byť takéto predpisy stanovené na úrovni Únie a nemôžu sa prenechať členským štátom (článok 20 ods. 2). Tieto pravidlá musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Musia sa preto vypracovať ďalšie opatrenia, ktoré budú vychádzať zo zákazu používania označenia „európsky fond sociálneho podnikania“, pretože touto iniciatívou sa má tiež vybudovať dôvera, a tým odstrániť zneužívanie. Pre portfóliové podniky patriace do fondu musia byť vytvorené ochranné mechanizmy, aby mohli svoju činnosť ďalej vykonávať aj vtedy, keď budú správcovi fondu uložené sankcie.

3.4   Kapitola IV – Prechodné a záverečné ustanovenia

3.4.1   Na viacerých miestach nariadenia sa uvádza, že sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované právne akty, a to na obdobie štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v roku 2013. Mnohé z týchto právomocí majú rozhodujúci význam pre podobu fondu, napr. vo vzťahu k oblasti činnosti (tovar, služby a postup ich produkcie), možnému rozdeleniu zisku a konfliktom záujmov. Do prijímania takýchto právnych aktov musia byť zapojení všetci dotknutí aktéri, t. j. investičné spoločnosti, investori a sociálne podniky. V tomto bode môže dôležitú úlohu zohrávať konzultačná skupina so zástupcami všetkých zúčastnených aktérov, ktorá sa spomína v iniciatíve pre sociálne podnikanie.

4.   Ďalšie pripomienky

4.1   Vplyvy tohto nariadenia sa musia priebežne hodnotiť, aby sa zaistilo, že dôležité cieľové skupiny sociálnych podnikov (ktoré sú často sociálnym hospodárstvom) naozaj dostanú lepší prístup k použiteľnému kapitálu. EHSV to bude každoročne zohľadňovať v rámci svojej prebiehajúcej činnosti týkajúcej sa sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva.

4.2   Keďže je koncepcia sociálnych fondov v širšom zmysle (súkromné alebo verejné) vo väčšine členských štátov neznáma a relatívne obmedzená, mala by sa vypracovať stratégia na zviditeľnenie sociálnych fondov. V mnohých európskych štátoch neexistujú porovnateľné fondy a v štátoch, v ktorých sú dostupné, nie sú dostatočne známe. Keď ide o zhromažďovanie poznatkov o týchto inovatívnych a dobre fungujúcich nástrojoch na podporu rastu a rozširovania sociálnych podnikov v Európe, ako aj šírenie týchto poznatkov, dôležitú úlohu tu má Komisia.

4.3   Potrebná je tiež pomoc a programy na podporu ochoty investovať a budovanie kapacít (pokiaľ ide o štruktúru a porozumenie) u všetkých zúčastnených strán – investorov, správcov fondov a v portfóliových podnikoch – tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú „finanční sprostredkovatelia“, ktorí už vo viacerých členských štátoch pôsobia, a preto by sa im malo dostať podpory. Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že investície do sociálnych podnikov sa vo viacerých súvislostiach označujú za investície s nízkym rizikom (11), na čo sa musí v týchto programoch klásť dôraz.

4.4   V nariadení sa veľmi často nesprávne hovorí o „akcionároch“ sociálnych podnikov, čo vzbudzuje dojem, že verejná akciová spoločnosť je najbežnejšou formou sociálneho podniku. Nie je to pravda a môže to byť zavádzajúce. Správne je používať pojem „člen“ alebo „partner“ sociálnych podnikov, ktoré tvoria prevažne družstvá, združenia, nadácie alebo spoločnosti s ručením obmedzeným (ktoré nemajú žiadne akcie, ale sociálne podiely a členov).

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 206 final.

(2)  COM(2011) 682 final.

(3)  Pozri J.P.Morgan: Impact Investments: An Emerging Asset Class, 2011.

(4)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.

(5)  www.eurocoopbanks.coop.

(6)  www.triodos.be.

(7)  www.bancaprossima.com, https://www.unicredit.it/it/chisiamo/per-le-imprese/per-il-non-profit/universo-non-profit.html a www.ubibanca.com/page/ubi-comunita.

(8)  www.socialfinance.org.uk/sib.

(9)  COM(2011) 860/2 final.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009.

(11)  Talianska centrálna banka zaznamenala mieru zlyhania neziskových organizácií vo výške 4,3 %, čo je oveľa menej, než je miera všetkých sektorov (5,4 %), pričom v prípade nefinančných podnikov dosahuje miera zlyhania 7,9 % a pri mikropodnikoch 10,3 %. Družstevné banky pritom vykazujú mieru zlyhania neziskových organizácií len vo výške 0,6 % (zdroj: Federcasse, talianske združenie družstevných úverových inštitúcií).


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/60


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o prijatí doplnkového výskumného programu pre projekt ITER (2014 – 2018)“

COM(2011) 931 final – 2011/0460 (NLE)

2012/C 229/11

Spravodajca: Gerd WOLF

Rada sa 3. februára 2012 rozhodla podľa článku 7 Zmluvy o Euratome prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Rady o prijatí doplnkového výskumného programu pre projekt ITER (2014 – 2018)

COM(2011) 931 final – 2011/0460 (NLE).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 183 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor opakuje svoje dôrazné odporúčanie viac investovať do výskumu a vývoja na nevyhnutný a náročný prechod našej súčasnej energetickej sústavy na tie techniky, ktoré majú potenciál zabezpečiť dostatočné, dlhodobé, udržateľné a klimaticky neškodné dodávky energie. Patria sem aj vývojové práce na využívaní energie jadrovej syntézy. Energia je základom nášho dnešného spôsobu života a našej kultúry.

1.2   Ako veľký medzinárodný projekt umiestnený na území EÚ je ITER teraz tým nevyhnutným, rozhodujúcim a celosvetovo jedinečným krokom vo vývoji budúceho využívania energie jadrovej syntézy. ITER je takisto dôležitým prvkom energetického výskumu, a tým aj Strategického plánu pre energetické technológie (SET). Výbor opakuje význam tohto projektu nielen pre zásobovanie energiou v budúcnosti, ale aj pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti najnáročnejších nových technológií.

1.3   Výbor preto dôrazne nesúhlasí s návrhom Komisie, aby sa odlišne od doterajšej praxe z viacročného finančného rámca (VFR) vyčlenili európske záväzky pri výstavbe ITER a ponechali sa v ňom iba výskumné práce súvisiace s ITER. Uškodilo by to nielen významu tohto projektu, ale aj spoľahlivosti EÚ ako medzinárodného partnera. Výstavba ITER by sa aj na roky 2014 až 2018 mala stať súčasťou resp. projektom programu výskumu, vývoja a demonštračných činností Euratomu, a to v rámci VFR, avšak ako samostatný prvok resp. projekt tohto programu oddelený od jeho ostatných prvkov.

1.4   Keďže to však Komisia žiaľ vo VFR a priori nezaplánovala, odporúča výbor, aby sa spoločne s Radou, Európskym parlamentom a EIB hľadali riešenia, ktoré to dodatočne umožnia bez toho, aby sa citeľne ovplyvnili ostatné prvky programu, predovšetkým prvky energetického výskumu.

1.5   Ako uprednostňované riešenie výbor odporúča, aby sa tak, ako je tomu zjavne už pri financovaní projektu ITER v rokoch 2012 – 2013, využili nespotrebované prostriedky VFR, ktoré sa inak zvyčajne vracajú členským štátom.

1.6   Výbor súhlasí s iniciatívami v Európskom parlamente v tom, že nespotrebované prostriedky z VFR by vo všeobecnosti nemali viesť k zníženiu VFR, ale že sa musia využiť v prospech spoločného programu EÚ, ako je tomu teraz v špecifickom prípade projektu ITER.

1.7   Iba v prípade, že toto opatrenie nebude postačovať, alebo bude úplne nemožné, museli by sa doterajšie príslušné položky vo VFR znížiť o maximálne približne 0,3 %.

1.8   Aby sa podľa možnosti podarilo zachovať časový a nákladový rámec, je potrebné silné projektové vedenie s dostatočnou technickou spôsobilosťou a administratívnou rozhodovacou právomocou, a takisto pevná štruktúra projektu.

1.9   Pokiaľ ide o obdobie po roku 2018, výbor podporuje veľmi oprávnenú požiadavku Komisie, aby sa už čoskoro vytvoril stabilný plánovací a právny rámec na vytvorenie vnútroeurópskej a osobitne medzinárodnej istoty plánovania.

2.   Súhrn návrhu Komisie a jeho argumenty

2.1   Cieľom návrhu Komisie je stanoviť finančné opatrenie týkajúce sa príspevku EÚ na projekt ITER v rokoch 2014 – 2018 prostredníctvom doplnkového výskumného programu na základe Zmluvy o Euratome. Doplnkový výskumný program majú členské štáty (spolu s niekoľkými „pridruženými tretími krajinami“) financovať osobitne mimo VFR. Pritom ide o objem 2,6 mld. EUR, teda o približne 0,26 % VFR (pozri však aj body 4.7 a 4.7.1).

2.2   Hlavným účelom medzinárodného projektu ITER je vybudovať a prevádzkovať experimentálny reaktor jadrovej syntézy ako významný krok, ktorým sa má ukázať využiteľnosť jadrovej syntézy ako udržateľného zdroja energie. Vyhláseným cieľom výskumného programu pre projekt ITER je preto príspevok k dlhodobému bezpečnému a účinnému znižovaniu emisií oxidu uhličitého v energetike. Program okrem toho prispeje k stratégii Európa 2020 a k hlavnej iniciatíve „Inovácia v Únii“.

2.3   ITER je súčasťou Strategického plánu pre energetické technológie (SET) a prispeje k stratégii Európa 2020, pretože účasť európskych technologicky vyspelých priemyselných odvetví by mala Európskej únii priniesť celosvetovo konkurenčné výhody v tomto mimoriadne dôležitom a sľubnom odvetví.

2.4   Projekt ITER sa realizuje v súlade s medzinárodnou dohodou o založení Medzinárodnej organizácie ITER pre energiu jadrovej syntézy pre spoločnú implementáciu projektu ITER („dohoda o ITER“) (1) medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Euratom) a 6 ďalšími stranami: Čínou, Indiou, Japonskom, Kóreou, Ruskom a USA.

2.5   Príspevok EÚ k projektu ITER spravuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy „Fusion for Energy“, ktorý bol zriadený rozhodnutím Rady z 27. marca 2007 (2).

2.6   Stavebné náklady na ITER presahujú pôvodnú kalkuláciu (3), preto sú potrebné dodatočné finančné prostriedky (pozri bod 2.1). Podľa názoru Komisie to má za následok, že sa buď budú musieť popresúvať prostriedky, ktoré už boli vo VFR vyčlenené na iné priority, alebo že sa nebudú môcť dodržať limity týchto prostriedkov

2.7   Je potrebná nová koncepcia, ktorá pre tento náročný projekt zabezpečí dlhodobé istoty. Komisia preto vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (4) navrhla, aby sa po roku 2013 príspevok EÚ na projekt ITER financoval mimo VFR.

2.8   Zmluva o Euratome obmedzuje trvanie výskumných programov na najviac päť rokov. Podľa dohody o ITER sa ráta s počiatočnou dĺžkou trvania tohto projektu 35 rokov (t. j. do roku 2041). Znamená to, že ak sa má príspevok EÚ na tento projekt financovať aj v budúcnosti, budú potrebné dodatočné rozhodnutia Rady.

3.   Všeobecné pripomienky – vecný stav

3.1   Vychádzajúc zo svojich skorších konštatovaní o význame možnosti využívať v budúcnosti jadrovú syntézu pri dodávkach energie pri nízkych emisiách CO2  (5) súhlasí výbor s hodnotením Komisie, že ITER (6) je teraz tým nevyhnutným, rozhodujúcim a celosvetovo jedinečným krokom vo vývoji budúceho využívania energie jadrovej syntézy. Energia jadrovej syntézy je jediná známa a doteraz ani len v testovaní nepoužívaná resp. disponibilná ďalšia možnosť v palete možných technológií na trvalé a dostatočné zvládnutie obrovskej úlohy istého a klimaticky neškodného zásobovania energiou. ITER je dôležitým prvkom energetického výskumu, a tým aj plánu SET.

3.2   Už experiment s jadrovou syntézou nazvaný Spoločný európsky torus (JET) (7), ktorý má v súčasnosti svojimi vlastnosťami a výsledkami celosvetovo vedúce postavenie, prekročil vzhľadom na potrebné náklady možnosti alebo ochotu jednotlivých členských štátov, uskutočniť a financovať tento projekt ešte na národnej úrovni, takže z neho vznikol vzorový príklad a skúšobné pole spoločného a úspešného európskeho konania v rámci Zmluvy o Euratome. JET sa od jeho vytvorenia stal kľúčovým projektom európskeho programu jadrovej syntézy.

3.3   Projekt ITER založený na celosvetových poznatkoch výskumu jadrovej syntézy a predovšetkým na výsledkoch projektu JET so svojím vedecko-technickým cieľom, rozsahom a svojimi náklady opäť značne presahuje nároky, ktoré so sebou priniesol projekt JET. Preto bolo už v ranom štádiu známe, že sa treba snažiť o medzinárodnú spoluprácu presahujúcu rámec EÚ. Tejto myšlienke prišla v ústrety iniciatíva Reagana, Gorbačova a Mitterranda, z ktorej nakoniec vzišiel medzinárodný projekt ITER. V ITER má byť možné vyprodukovať až 500 megawattov tepelného výkonu jadrovej syntézy s kladnou výkonovou bilanciou.

3.4   Zástupcovia siedmich zmluvných strán podpísali 26. novembra 2006 Dohodu o založení Medzinárodnej organizácie pre výskum energie jadrovej syntézy ITER pre spoločnú implementáciu projektu ITER, a to v mene Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom), vlády Čínskej ľudovej republiky, vlády Indickej republika, vlády Japonska, vlády Kórejskej republiky, vlády Ruskej federácie a vlády Spojených štátov amerických. Komisia bola nielen zmluvným partnerom, ktorý konal v mene EÚ, ale aj koordinátorom ďalšieho programu v rámci európskeho spoločného podniku ITER, a takisto ostatných častí programu jadrovej syntézy.

3.5   Vďaka zároveň prijatému rozhodnutiu umiestniť ITER v EÚ (v Cadarache v južnom Francúzsku) sa podarilo umiestniť v Európe jeden z najdôležitejších projektov budúcnosti a tým začať využívať jeho príťažlivosť pre najlepších vedcov a inžinierov a jeho vyžarovanie do najnáročnejších priemyselných odvetví. Po neľahkej nábehovej fáze, ktorá nebola jednoduchá ani z hľadiska správy a riadenia, veď ešte nikdy sa neuskutočnila taká vedecko-technická projektová spolupráca takého počtu rozdielnych medzinárodných partnerov, sa z rozličných príčin ukázalo, že pôvodné plánované náklady, teda aj príspevok z programu Euratomu sa bude musieť zrevidovať smerom nahor (8). Podľa názoru výboru bol tento vecný stav Komisii známy ešte pred stanovením VFR.

4.   Pripomienky, názory a odporúčania Výboru regiónov

4.1   V zásade výbor podporuje zámer Komisie zvýšiť disponibilný rozpočet na výskum a vývoj v energetike, tuná rozpočet na ITER v rámci Euratomu. Už vo svojom stanovisku k plánu SET (9) výbor poukázal na to, že „napriek neustálemu celosvetovému pribúdaniu obyvateľstva s jeho veľkými nárokmi na energiu a obrovskou potrebou dohnať zaostávanie v tejto oblasti, napriek vyčerpateľným zásobám fosílnych primárnych zdrojov energie a stúpajúcej závislosti Európy na dovoze, mnohí politici a iní aktéri zjavne ešte stále veľmi podceňujú vážnosť energetického a klimatického problému a s ním súvisiacich potrebných investícií“. Túto výstrahu výbor zopakoval vo svojom stanovisku k programu Horizont 2020 a odporučil zodpovedajúci vyšší podiel vo VFR na energetický výskum (10).

4.1.1   Preto tiež výbor podporuje aj doteraz žiaľ neúspešné snahy Komisie rozšíriť VFR, aby sa mohlo s väčším dôrazom pracovať na týchto a ďalších dôležitých úlohách EÚ (11). Podľa názoru výboru sa však o to netreba pokúšať tým, že sa ako ad hoc výnimka a odlišne od doterajšej praxe, akoby cez zadné dvierka, vytvorí doplnkový výskumný program mimo VFR, aby sa mohol financovať európsky podiel na výstavbe ITER. Skôr by sa výstavba ITER mala aj v rokoch 2014 až 2018 stať v rámci VFR súčasťou programu výskumu, vývoja a demonštračných činností Euratomu, avšak ako samostatný prvok tohto programu.

4.2   Nie je to jediný argument proti tomu, aby sa z VFR vyčlenili európske záväzky pri budovaní ITER. Výbor takisto nie je schopný porozumieť argumentácii Komisie uvedenej v bode 2.6. Keď Komisia napriek poznatkom o vecnom stave navrhne a nechá schváliť VFR, z ktorého sa vedome vylúčia náklady na budovanie ITER, je to ona sama, kto vytvoril presne tú situáciu, ktorá podľa vysvetlenia Komisie má hovoriť proti začleneniu týchto nákladov do VFR.

4.3   Okrem toho sú však aj silné obsahové argumenty, ktoré hovoria proti vyčleneniu ITER z VFR.

4.3.1   Na jednej strane ide o zásadu subsidiarity, a na druhej strane o otázku európskeho prínosu. Tu však ide práve o také zámery, ktoré presahujú potenciál ktoréhokoľvek členského štátu, akými sú veľké vedecko-technické infraštruktúry alebo projekty typu Galileo a ITER, ktoré majú v EÚ v rámci VRF prototypovú úlohu, a teda sú zjavne európskym prínosom. Práve na to sa vo VFR vytvorili rámcové programy pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti.

4.3.2   Na druhej strane ide o zahraničné pôsobenie na medzinárodných partnerov. Aj vzhľadom na politický význam tohto partnerstva považuje výbor návrh Komisie za zavádzajúci signál, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje dôveru v spoľahlivosť EÚ ako partnera medzinárodných dohôd. Netýka sa to iba programu jadrovej syntézy, ale aj snáh o ďalšie medzinárodné partnerstvá alebo záväzné dohody, napr. v bezpečnostnej alebo energetickej a klimatickej politike.

4.3.3   Týka sa to však aj ďalšieho, všeobecnejšieho hľadiska, ku ktorému sa výbor vyjadril už vo svojom stanovisku k programu Horizont 2020 (12). Ide o ohlásenú tendenciu presúvať doterajšie úlohy a činnosti na podporu výskumu a vývoja z Komisie do agentúr a obmedziť sa v Komisii na právne otázky a správu finančných aspektov. Výbor s ohľadom na túto skutočnosť vyjadruje svoje veľké pochybnosti. Komisia by sa tým nielenže vzdala vlastného odborného sprevádzania a zodpovedajúcej posudkovej schopnosti, ale by sa potom už ani dostatočne nevenovala samotným vecným obsahom a cieľom, ani by sa s nimi nestotožňovala. Zodpovedajúce stotožnenie je však nevyhnutné, keď sa má na politickej úrovni vecne, úspešne a presvedčivo obhajovať dôležitá téma výskumu, vývoja a inovácií. V opačnom prípade by sa z krehkého systému vzájomnej kontroly a vyváženosti právomocí vytratil aj rozhodujúci kontrolný faktor, ktorý je určujúcim závažím na politických váhach.

4.4   Keďže výbor, ako už bolo spomenuté, na jednej strane plne podporuje želanie Komisie mať silnejší VFR, ale na druhej strane zastáva názor, že ITER by sa mal financovať z VFR a byť v ňom aj organizačne začlenený, odporúča aby sa spoločne s Radou, Európskym parlamentom a EIB hľadali riešenia, ktoré to dodatočne umožnia bez toho, aby sa citeľne ovplyvnili ostatné prvky programu, predovšetkým prvky energetického výskumu.

4.5   Ako uprednostňované riešenie výbor odporúča, aby sa vyvinul vhodný postup, ktorým sa zabezpečí, že sa celý už schválený rozpočet VFR aj skutočne bude môcť využiť na úlohy EÚ a že sa nezníži zvyčajným vracaním nespotrebovaných prostriedkov VFR členským štátom. Týmto odporúčaním výbor podporuje aj iniciatívu v Európskom parlamente z 5. júla 2010 (13).

4.6   Pokiaľ ide o konkrétne otázky, odporúčame, aby sa z neuskutočneného spätného toku prostriedkov pokryla diskutovaná medzera vo financovaní ITER (ako to už zjavne bolo urobené na roky 2012 a 2013 (14)). Pokiaľ by pri tomto postupe boli potrebné ďalšie formálne resp. právne opatrenia, odporúča výbor, aby sa táto otázka prerokovala s EIB a potom s príslušnými orgánmi.

4.7   Iba pre prípad, že by riešenie odporúčané v bode 4.6 bolo nedostatočné alebo úplne nemožné, výbor odporúča, aby sa prostriedky na predmetné náklady vrátane primeranej sumy na nepredvídané výdavky (contingency) v zmysle bodu 4.7.1 získali nepatrným krátením všetkých ostatných položiek VFR (vrátane prostriedkov na nepredvídané výdavky vo výške cca 10 % ide potom namiesto o 0,26 % maximálne o cca 0,30 % pri každej položke).

4.7.1   Výbor totiž dôrazne odporúča, aby sa lepšie zohľadnili skúsenosti pri realizácii takýchto veľkých projektov prenikajúcich do technologického neznáma a zodpovedajúco zabezpečili primerané prostriedky na nepredvídané výdavky napr. vo výške 10 %, pričom by sa v prípade nutnosti museli zmeniť príslušné pravidlá Komisie. Suma 0,26 % uvedená v bode 2.1 by sa zvýšila na približne 0,30 %. Suma týchto prostriedkov na nepredvídané výdavky sa však potom musí spravovať oddelene od vedenia projektu a prostriedky sa vždy sa musia uvoľňovať iba podľa prísnych kritérií, aby sa už vopred nezaplánovali, čím by stratili svoj účel.

4.7.2   V bode 4.1.1 výbor odporúča, aby sa výstavba európskej časti ITER stala samostatným prvkom resp. projektom programu jadrovej syntézy oddeleným od jeho ostatných prvkov. Aby sa podľa možnosti podarilo zachovať časový a nákladový rámec európskej časti ITER, je potrebné silné projektové vedenie s dostatočnou technickou spôsobilosťou a administratívnou rozhodovacou právomocou, a takisto pevná štruktúra projektu. Výbor odporúča brať si príklad z CERN, ESA alebo ESO.

4.8   Pokiaľ ide o obdobie po rokoch 2014 až 2018, ktoré sú predmetom stanoviska, výbor podporuje Komisiu v jej veľmi oprávnenej požiadavke, vytvoriť stabilný rámec a dlhodobo istý základ pre celkovú dobu realizácie medzinárodného projektu ITER, podľa názoru výboru však vo VFR. Má sa tak dosiahnuť vnútroeurópska a medzinárodná istota plánovania a medzinárodným partnerom sa má ukázať spoľahlivosť EÚ.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. ES L 358, 16.12.2006.

(2)  Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007.

(3)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111, bod 5.5.3.

(4)  COM (2011) 500 final, 29.6.2011.

(5)  Napr. Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 27; Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 49; Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 87, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.

(6)  Pozri aj http://www.iter.org/.

(7)  Pozri aj www.jet.efda.org.

(8)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111, bod 5.5.3.

(9)  Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 49, bod 3.1.1.

(10)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111, bod 4.2.1.

(11)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, bod 6.

(12)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111, bod 3.12.1.

(13)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2011, oddiel III – Komisia [11630/2011 – C7-0388/2011 – 2011/2075(BUD)], A7-0254/2011.

(14)  Rada Európskej únie (Rada pre konkurencieschopnosť), 19. decembra 2011, dokument č. 18807/11, PRESSE 508 (len v anglickom jazyku).


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/64


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy“

COM(2011) 746 final – 2011/0360 (COD)

2012/C 229/12

Spravodajca: Jörg Freiherr FRANK VON FÜRSTENWERTH

Rada sa 9. februára 2012 rozhodla podľa článku 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy

COM(2011) 746 final – 2011/0360 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) 130 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, toto stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Toto stanovisko patrí medzi tie dokumenty, v ktorých sa výbor ako subjekt, ktorý spolupracuje na rozbore kríz posledných rokov, zaoberá reguláciou ratingových agentúr (1). Výbor len nedávno uvítal, že Komisia pracuje na odstránení závažných nedostatkov v oblasti transparentnosti, nezávislosti, konfliktu záujmov a kvality ratingov a ratingových metód prostredníctvom návrhov nových právnych predpisov (2). Zároveň vyjadril sklamanie, že na nedostatočnú reguláciu ratingových agentúr sa reaguje neskoro a nedôsledne.

1.2   Návrh smernice formálne mení a dopĺňa smernicu o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernicu o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIF). Úprava sa týka zmien a doplnení riadenia rizika, ktoré majú obmedziť automatické, mechanické a neoverené preberanie externých ratingov, resp. zabrániť mu. Tieto pravidlá podporuje zmena a doplnenie nariadenia o ratingových agentúrach, ku ktorému už výbor zaujal stanovisko (3). Oba legislatívne návrhy z hľadiska obsahu navzájom úzko súvisia.

1.3   Výbor víta skutočnosť, že sa tento návrh zaoberá problémom nadmerného spoliehania sa účastníkov trhu na ratingy pre PKIPCP a AIF a snaží sa zabrániť nekritickému správaniu účastníkov finančného trhu spôsobenému nedostatočnými ratingmi. Toto úsilie musí zahŕňať celé právo EÚ, právne predpisy členských štátov, ako aj súkromné zmluvné ustanovenia.

1.4   Výbor považuje regulačný prístup zameraný na špecifikáciu predpisov pre riadenie rizika v rámci PKIPCP a AIF za správny. Poukazuje na problémy, ktoré by mohli mať malé finančné inštitúcie pri budovaní vlastných kapacít na analýzu rizika. Navrhuje preto stanoviť v delegovaných právnych aktoch ustanovenia o spolupráci pri externom vytváraní osobitných poznatkov s cieľom upevniť nezávislosť malých finančných inštitúcií od externých ratingových agentúr. Výbor je rozhodne proti požiadavkám, ktoré by malým a stredným podnikom umožnili presunúť rozhodnutie o posúdení úverovej bonity subjektu.

1.5   Výbor považuje za nevyhnutné zintenzívniť úsilie na vytvorenie postupov a noriem v rámci procesov riadenia rizík, ktoré možno použiť ako alternatívu ratingov.

1.6   Výbor poukazuje na potrebu spoločného postupu na úrovni G 20. Nedostatočnú celosvetovú reguláciu možno odstrániť len vtedy, ak existuje minimálna koherencia právnych systémov jednotlivých štátov.

1.7   Výbor opätovne potvrdzuje svoje pochybnosti vyjadrené v stanovisku z 12. marca 2012 (4), že ani posúdenie rizika účastníkmi finančných trhov a menšie spoliehanie sa na externé ratingy nezaručí objektivitu rozhodnutí účastníkov finančných trhov a zohľadnenie všetkých relevantných aspektov, pokiaľ ide o dôsledky posúdenia. Za ďalší problém pri posudzovaní rizika považuje dôveryhodnosť (a nezávislosť) ratingov stanovených ratingovými agentúrami, ktoré sa v posledných rokoch opakovanie ukázali ako nesprávne alebo boli príliš ovplyvnené záujmami, spôsobom myslenia a štruktúrami mimoeurópskeho domáceho trhu alebo záujmami financujúcich emitentov. V tejto súvislosti žiada, aby sa aj pri ďalších rokovaniach o regulácii ratingových agentúr vždy zohľadnila skutočnosť, že ratingové agentúry až donedávna opakovane priamo alebo nepriamo opakovane poškodzovali všetky časti spoločnosti. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že snaha o založenie nezávislej európskej ratingovej agentúry dosiaľ nepriniesla úspech.

2.   Zhrnutie a rozsah návrhu

2.1   Návrh je súčasťou opatrení, ktoré je pri dohľade nad ratingovými agentúrami potrebné zohľadniť ako dôsledky počiatočnej bankovej krízy, ktorá vyústila do finančnej krízy a napokon do krízy štátneho dlhu. Od 7. decembra 2010, keď plne nadobudlo účinnosť nariadenie o ratingových agentúrach, sú ratingové agentúry povinné dodržiavať určité pravidlá, účelom ktorých je obmedziť konflikt záujmov a zabezpečiť pre ratingy a ratingové procesy vysokú kvalitu a určitú transparentnosť. Nariadenie o ratingových agentúrach bolo 11. mája 2011 zmenené a doplnené tak (5), že Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa udelili výlučné právomoci dohľadu nad ratingovými agentúrami zaregistrovanými v EÚ.

2.2   Nariadenie o ratingových agentúrach a jeho zmena a doplnenie z mája 2011 však nevyriešia problém, ktorý takisto spôsobil krízu: riziko, že sa účastníci finančných trhov, najmä podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívne investičné fondy (AIF) budú vo svojich systémoch riadenia rizika do veľkej miery a „automaticky“ opierať o (externé) ratingy bez uskutočnenia vlastného posúdenia rizika a bez náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti zavážia náklady a zjednodušenie u finančných subjektov. Riziko pre verejnosť však spočíva v tom, že dochádza k „nekritickému správaniu“ (6) účastníkov trhu. Automaticky môže na základe tých istých ratingov napríklad pri znížení ratingu tohto nástroja pod úroveň investičného stupňa (investment grade) dôjsť k paralelnému výpredaju dlhových nástrojov, čo môže ovplyvniť finančnú stabilitu. Toto riziko môže mať aj procyklický charakter a efekty náhleho pádu (zníženie bonity cenného papiera pod určitú hraničnú hodnotu môže mať kaskádový efekt na predaj iných cenných papierov). Opakovane sa poukazovalo na naliehavú potrebu minimalizácie týchto rizík (7).

2.3   Tento návrh sa zaoberá problémom nadmerného spoliehania sa účastníkov trhu na ratingy pre PKIPCP a AIF. Ďalšie návrhy sa týkajú riešenia toho istého problému pri úverových inštitúciách, poisťovniach a spoločnostiach investujúcich do cenných papierov vo finančnom konglomeráte (8). Predpisy o riadení rizika pre PKIPCP a AIF sa spresňujú v článkoch 1 a 2 v tom zmysle, že spoločnosti sa nesmú opierať výlučne alebo automaticky o externé ratingy. Dopĺňajú sa tým existujúce pravidlá dohľadu, podľa ktorých musia finančné subjekty využívať systémy riadenia rizík, ktoré im umožnia kedykoľvek monitorovať a merať riziko investičných položiek a ich prínos k celkovému rizikovému profilu. Okrem toho sa rozšíria právomoci Komisie, aby prostredníctvom delegovaných právnych aktov špecifikovala kritériá týkajúce sa posudzovania primeranosti systémov riadenia rizík s cieľom zabrániť nadmernému spoliehaniu sa na externé ratingy.

2.4   Tento návrh súvisí s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, ktorý bol predložený v ten istý deň (9). V tomto návrhu boli okrem iného predložené ďalšie návrhy, ktoré majú zabrániť nadmernému spoliehaniu sa účastníkov trhu na ratingy tým, že ratingové agentúry budú povinné poskytnúť finančným subjektom podrobné informácie. Patria sem informácie o ratingových metódach, súvisiacich výnimkách a druhoch úverových ratingov. Na druhej strane majú emitenti štruktúrovaných finančných nástrojov sprístupniť trhu viac informácií o svojich produktoch (kreditná kvalita, výkonnosť jednotlivých podkladových aktív, štruktúra sekuritizačnej transakcie, podložené peňažné toky atď.). Komplexne majú zmeny a doplnenia nariadenia o ratingových agentúrach zjednodušiť pre PKIPCP a AIF stanovenie vlastných hodnotení kreditnej kvality nástrojov. Oba návrhy preto nemožno posudzovať osobitne.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Návrh Komisie sa týka iba jedného aspektu regulačného deficitu pri ratingových agentúrach, a to vplyvu ratingov na konanie subjektov finančného trhu a dôsledkov tohto konania na trhy. Tento návrh je výsledkom analýzy príčin kríz, ku ktorým došlo za posledné roky. Ratingové agentúry na nich takisto majú svoj podiel. Robia vyhlásenia o platobných možnostiach a platobnej schopnosti veriteľa, či už ide o súkromných veriteľov alebo štáty. Majú rozhodujúci vplyv na globálne finančné trhy, pretože mnohé finančné subjekty (PKIPCP, AIF, úverové inštitúcie a poisťovne) sú vo svojich investičných rozhodnutiach odkázané na ratingy. Výbor sa v posledných rokoch – naposledy v stanovisku z 12. marca 2012 (10) – opakovane zaoberal nedostatkami v oblasti regulácie ratingových agentúr a zaujal jasnú pozíciu, z ktorej vychádza toto stanovisko a na ktorú sa odkazuje.

3.2   Minimálne krízy z posledných rokov jednoznačne poukázali na to, že chybné odhady ratingov môžu mať veľmi nepriaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárstva, dokonca na celé štáty a spoločnosť. Okrem iného poukázali aj na to, že trhy neboli schopné zabrániť excesom. To si vyžaduje prísnu a dôslednú reguláciu ratingových agentúr zo strany štátu. Takáto regulácia sa na úrovni EÚ musí z hľadiska globálneho prostredia podporovať na úrovni G 20 s cieľom zabezpečiť na celom svete minimálny súlad pravidiel. Je nevyhnutné (11), aby sa pri stanovovaní ratingov zabezpečila a dodržiavala minimálne zásada integrity, transparentnosti, zodpovednosti a dobrého riadenia podnikov.

3.3   Výbor potvrdzuje, že v posledných rokoch – aj keď veľmi neskoro – sa v oblasti regulácie ratingových agentúr dosiahli značné pokroky. Skutočnosť, že regulačné predpisy pre ratingové agentúry na základe tohto návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o ratingových agentúrach z 15. novembra 2011 (12) sa zaoberajú aj problematickými oblasťami „ratingové výhľady“, „nezávislosť ratingových agentúr“, „zverejňovanie informácií“, „ratingy štátnych cenných papierov“, „porovnateľnosť ratingov“, „pravidelné rotovanie ratingových agentúr“, „občianskoprávna zodpovednosť“ a „využívanie externých ratingov“, možno len privítať. Výbor zaujal k tejto veci stanovisko (13) a vydal konkrétne odporúčania. Je však sklamaním, že sa nevenovala dostatočná pozornosť problematickým oblastiam, ako sú dominantná pozícia veľkých ratingových agentúr na trhu a alternatívne platobné modely.

3.4   Návrh sa súčasne aj na úrovni PKIPCP a AIF zaoberá problémom automatického, nepremysleného preberania externých ratingov, ktoré – ako sa to v návrhu zdôrazňuje – môže viesť k nekritickému správaniu finančných subjektov alebo – ako je opísané v stanovisku výboru (14) – k samorealizovateľnej povahe ratingových hodnotení (self-fulfilling prophecy). V tomto bode je tento návrh v súlade so zmenami a doplneniami nariadenia o ratingových agentúrach, ktoré boli predložené v ten istý deň. Tento „dvojitý prístup“ je dôsledný. V prípade subjektov finančného trhu, ktoré sú adresátmi (externých) ratingov, je potrebné predísť „automatizmu“ alebo ho obmedziť a v rámci regulácie ratingových agentúr je potrebné zabezpečiť, aby boli v potrebnom rozsahu transparentné a aby účastníkom trhu poskytovali potrebné informácie.

3.5   Nesmie sa prehliadnuť, že PKIPCP a AIF sú zodpovedné za to, aby zabránili „nekritickému správaniu“ a „kaskádovému efektu“. Ak ich systémy riadenia rizík pripúšťajú takýto účinok, predstavujú časť problému. EHSV s týmto posúdením Komisie výslovne súhlasí. Pri presadzovaní skúmaného návrhu bude predovšetkým dôležité, aby delegované právne akty cielene presadzovali vôľu zákonodarcu. Akákoľvek finančná regulácia je len taká úspešná, ako konečné vykonávanie v rámci postupov dohľadu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Je nepopierateľné, že mechanické, automatické a neoverené preberanie externých ratingov vedie alebo môže viesť k paralelnému výpredaju príslušných nástrojov, čo môže spôsobiť na trhoch šoky, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu. Ide tiež o výsledok rozsiahlych externých konzultácií s Komisiou (15), nelegislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 (16) a zásad Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board, FSB) (17).

4.2   Na odstránenie tohto automatizmu je potrebné prijať celý rad opatrení. V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby sa využili a ďalej rozvíjali všetky možnosti a aby sa popri ratingoch veľkých agentúr využívali aj alternatívne normy úverovej bonity. Zároveň je potrebné preskúmať platné právne predpisy práva o dohľade, ktoré na základe zákona alebo úradných nariadení vytvárajú automatizmus medzi externým ratingom a hodnotením, napríklad aj v prípade úverových inštitúcií a poisťovní. V rámci rovnakých opatrení je v systémoch riadenia rizík finančných subjektov potrebné odstrániť túto automatickosť. Celkovo je vo všeobecnosti potrebné v rámci práva EÚ a právnych predpisov členských štátov zabezpečiť, aby sa nezachovali nijaké predpisy, ktoré túto automatickosť vyvolávajú. Takisto je potrebné zabezpečiť zrušenie súkromných dohôd, ktoré takúto automatickosť predpokladajú. Finančné subjekty okrem toho musia mať k dispozícii dostatok informácií, ktoré im uľahčia vlastné posudzovanie.

4.3   Návrh obsahuje ako všeobecnú požiadavku nevyhnutnosť spresniť štruktúru systému riadenia rizík PKIPCP a AIF. Tento prístup je v zásade správny. Bude však zavedený až na základe príslušných delegovaných právnych aktov, aby bolo možné vykonať dôležité opatrenia s cieľom zabrániť nedostatkom z dôvodu automatickosti pri preberaní externých ratingov.

4.4   Z praktického hľadiska nebude možné úplne odstrániť odozvu na externé ratingy. Potrebné kapacity, ako aj potrebné znalosti a skúsenosti, ktoré nahradia externý rating, sú v súčasnosti veľmi obmedzené. Práve malé finančné inštitúcie nedisponujú vždy potrebnými prostriedkami na rozšírenie alebo zriadenie vlastnej analytickej jednotky. Okrem možnosti zintenzívnenia interného posudzovania rizika a nezávislosti externých ratingových agentúr, ktorá sa tým získa, sa opakovane požaduje vytvoriť pre malé a stredné podniky možnosti presunutia analýzy rizika. Zjednodušením prístupu k externým informáciám možno na základe spolupráce a pre osobitné trhy určite nadobudnúť odborné znalosti a dosiahnuť väčšiu efektívnosť nákladov. Malé a stredné podniky by tak mohli získať väčšiu nezávislosť od ratingových agentúr. Zodpovedajúce opatrenia sú vítané. Výbor je však pevne presvedčený, že skutočné rozhodovanie o úverovej bonite subjektu musí byť vecou podniku, nesmie sa teda preniesť na iný subjekt.

4.5   EHSV zastáva názor, že vykonávaním návrhu sa pravdepodobne čiastočne značne zvýšia náklady na reguláciu z dôvodu vybudovania systémov riadenia rizík, napríklad na rozšírenie a zriadenie interných modelov. Vzhľadom na hroziace škody pre celú spoločnosť však pre tento prístup neexistuje iná alternatíva.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Pozri najmä Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117 a Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(2)  Stanovisko EHSV z 29. marca 2012 na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD), Ú. v. EÚ C 181, 21.06.2012, s. 68

(3)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(5)  Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 30.

(6)  Pozri The Financial Cycle, Factors of Amplifiction and possible Implications for Financial and Monetary Authorities, Banque de France, bulletin č. 95, november 2001, s. 68.

(7)  Konzultačný dokument Európskej komisie k prepracovaniu nariadenia o ratingových agentúrach, http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/cra_en.htm.; Závery Rady z 23. októbra 2011; Zásady Rady pre finančnú stabilitu z októbra 2010 na zníženie miery spoliehania sa orgánov a finančných inštitúcií na externé ratingy, COM(2010) 301 final.

(8)  COM(2011) 453 final.

(9)  COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD).

(10)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou 2, bod 1.2.

(12)  COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD).

(13)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou 2, bod 1.7.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou 6.

(16)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o budúcich perspektívach ratingových agentúr, 2010/2302 (INI).

(17)  Pozri poznámku pod čiarou 6.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/68


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie)“

COM(2012) 64 final – 2012/0027 (COD)

2012/C 229/13

Spravodajca: pán PEZZINI

Rada (7. marca 2012) a Európsky parlament (13. marca 2012) sa rozhodli podľa článku 33, článku 114 a článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie)

COM(2012) 64 final – 2012/0027 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 135 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor sa domnieva, že účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a má zabezpečiť účinný, bezpečný a transparentný voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia, ako aj účinný boj proti daňovým únikom a falšovaniu, a to jednotne, na celom území Únie.

1.2   Výbor preto žiada, aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch, ktorá by prispela k zvýšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ v celosvetovom meradle, a ktorá by dokázala chrániť duševné vlastníctvo, práva a bezpečnosť podnikov a európskych spotrebiteľov.

1.3   Preto výbor víta návrh prepracovaného znenia nariadenia (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorý vypracovala Európska komisia, a dúfa, že sa poskytnú presne stanovené lehoty, zabezpečí jednotný výklad, rozsiahla informovanosť a odborná príprava, ako aj primerané finančné zdroje na národnej úrovni a úrovni EÚ.

1.4   EHSV samozrejme podporuje zosúladenie ustanovení kódexu s Lisabonskou zmluvou, pokiaľ ide o delegovanie právomocí a prenos vykonávacích právomocí, so zreteľom na dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá má obom inštitúciám zaručiť rovnoprávnosť, pokiaľ ide o delegované akty.

1.5   Výbor tiež považuje za potrebné zaviesť opatrenia zamerané na modernizáciu, ktorá zahŕňa zjednodušenie colných právnych predpisov a dokončenie elektronických colných systémov, s cieľom zjednodušiť obchodné praktiky a posilniť koordináciu preventívnych a sankčných opatrení.

1.6   EHSV s obavami vníma možnosť rozdielneho výkladu colných právnych predpisov EÚ v jednotlivých krajinách, čo by znamenalo pre podniky, najmä tie menšie, značnú byrokratickú záťaž, a tým negatívne ovplyvnilo aj európsku konkurencieschopnosť.

1.7   V tejto súvislosti EHSV s presvedčením podporuje proces centralizovaného colného konania prostredníctvom vhodných elektronických systémov, systematické využívanie štandardných pracovných postupov, modelovanie postupov obchodných činností, rozšírenie všetkých iniciatív súvisiacich s elektronickými colnými postupmi a pokusné vytvorenie európskej task force rýchleho zásahu na podporu inovatívnych postupov.

1.8   Podľa výboru by bolo vhodné oddialiť uplatňovanie kódexu, aby bol dostatočný čas na vytvorenie harmonizovaných elektronických systémov a zlepšenie organizácie colných postupov na vonkajších hraniciach Európskej únie, ale predovšetkým aby bolo možné informovať a odborne pripraviť ľudské zdroje, a tým uľahčiť medzinárodný obchod a rýchly pohyb osôb a tovaru.

1.9   Podľa EHSV je nevyhnutná užšia koordinácia medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom, útvarmi Komisie a európskymi agentúrami, aby sa dosiahla lepšia kontrola kvality tovaru, ktorý prechádza cez hranice.

1.10   Výbor zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kvalitu služieb pre hospodárskych aktérov a ďalšie zainteresované strany, a preto odporúča Komisii, aby ponúkaním konkrétnych zvýhodnení a zjednodušenými postupmi nabádala subjekty, aby požiadali o udelenie štatútu schváleného hospodárskeho subjektu.

1.11   Výbor trvá na tom, že je potrebné poskytnúť colným úradníkom, hospodárskym aktérom a colným dopravcom primeranú odbornú prípravu a príslušné informácie, aby sa tak zaručilo jednotné uplatňovanie a výklad právnych predpisov a lepšia ochrana spotrebiteľov, a taktiež rozvíjať katedry Jeana Monneta pre európske colné právo, v úzkej spolupráci s univerzitami a výskumnými centrami v celej EÚ.

1.12   Výbor je presvedčený, že treba lepšie využiť kapacity a schopnosti jednotlivých členských štátov s cieľom dospieť k vytvoreniu vysoko špecializovanej európskej školy v colnej oblasti, ktorá by dokázala podporovať profesionálnu excelentnosť v colnej oblasti a časom aj dosiahnuť vytvorenie jednotného systému európskej colnej správy.

2.   Súčasná situácia

2.1   Clá zohrávajú významnú úlohu pri zaručovaní bezpečnosti, ochrany spotrebiteľov a životného prostredia, zabezpečovaní výberu príjmov v plnom rozsahu, posilňovaní boja proti podvodom a korupcii a zaručovaní presadzovania práv duševného vlastníctva. Dovoz falšovaného tovaru do Európskej únie predstavuje únik ziskov, porušuje práva duševného vlastníctva, a okrem toho predstavuje vážne ohrozenie bezpečnosti a zdravia európskych spotrebiteľov.

2.2   Colný kódex Spoločenstva z roku 1992, ktorý dodnes platí, sa uplatňuje postupmi, ktoré často využívajú dokumenty v papierovej forme, hoci sa už nejaký čas prostredníctvom vnútroštátnych počítačových systémov používa elektronické colné konanie. Neexistuje však povinnosť používať takýto systém na úrovni EÚ.

2.3   Úloha colných orgánov sa medzičasom rozšírila, a to v dôsledku zosilnenia komerčných tokov a iných faktorov spojených s bezpečnosťou výrobkov a novými informatickými technológiami, ktoré zvýšili hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a to aj vďaka zmenám, ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

2.4   V roku 2008 bol zavedený modernizovaný colný kódex (1), ktorý mal účinne riadiť hlavné komerčné toky, nové riziká v oblasti ochrany legitímnej obchodnej činnosti a vytvoriť spoločné počítačové prostredie pre oblasť cla a obchodu.

2.5   Ustanovenia tohto modernizovaného colného kódexu (MCK) už platia, ale na to, aby sa mohli skutočne uplatňovať, sú potrebné vykonávacie ustanovenia, ktoré by sa mali zaviesť do 24. júna 2013. Tento termín však nemôže byť dodržaný, a to z praktických i technických dôvodov, v dôsledku komplexných právnych, informatických a prevádzkových aspektov.

2.6   EHSV sa vo svojich príslušných stanoviskách už vtedy vyjadril, že „tieto lehoty […] boli stanovené pomerne optimisticky“ (2), a zdôraznil, že „absencia vykonávacích ustanovení, za ktorých vypracovanie je zodpovedná taktiež Komisia, momentálne ponecháva pri rôznych ustanoveniach priestor pre určitú neistotu“ (3), EHSV však naďalej zastáva názor, že „v oblasti colnej únie, ktorá dala impulz európskej hospodárskej integrácii, [si Únia nemôže dovoliť] oneskorenie oproti neustále sa meniacemu medzinárodnému obchodu“ (4).

2.7   Pokiaľ ide o finančné zdroje, výbor opätovne zdôrazňuje to, čo uviedol vo svojom nedávnom stanovisku k akčnému programu pre colníctvo a dane v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 ( FISCUS )  (5). Ako EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil (6), „malo by však byť len začiatkom […] organizovanej spolupráce medzi všetkými agentúrami na národnej i európskej úrovni, ktoré sú zapojené do boja proti finančným podvodom alebo zločinom: praniu špinavých peňazí, organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti, terorizmu, pašeráctvu atď.“

2.8   Vzhľadom na skutočnosť, že za posledné roky boli vyvinuté dva programy, Colníctvo 2013 a Fiscalis 2013, z ktorých každý sa uberal iným smerom a ktoré sa teraz majú zlúčiť do jedného programu FISCUS, sa výbor domnieva, že by sa mala zachovať hlavná pozitívna črta tohto programu, teda „význam, ktorý sa pripisuje ľudskému faktoru“:

„treba zaručiť dostatočné vybavenie národných colných a daňových úradov, aby dokázali čeliť výzvam nesledujúceho desaťročia,

v daňovej a colnej oblasti musí byť k dispozícii aktualizovaný a výkonný IT systém. To by zahŕňalo také prvky, ako napríklad modernizovaný Colný kódex,

výbor by uvítal podrobnejšie hodnotenia vplyvu na rozpočty EÚ a vlád členských štátov“ (7).

2.9   Na modernizáciu colného sektora sú potrebné finančné prostriedky primerané postupom a procesom spojeným s colnou správou, najmä s vytvorením elektronických systémov a odbornou prípravou príslušných ľudských zdrojov.

2.10   Strategické ciele nového návrhu nariadenia zostávajú rovnaké ako pri nariadení (ES) č. 450/2008, ktoré bolo prepracované, teda ciele, ktoré sú v súlade so súčasnými opatreniami v oblasti obchodu s tovarom, ktorý prichádza na územie Európskej únie, alebo ho opúšťa. K týmto cieľom sa výbor už vyjadril (8).

2.11   Európsky parlament sa vo svojom uznesení z 1. decembra 2011 vyjadril o modernizácii colných systémov (9), a zaoberal sa týmito problémami: colná stratégia, nástroje na zabezpečenie konkurencieschopnosti a riadenie rizika; jedno kontaktné miesto; zosúladenie systémov colných kontrol a sankcií; zjednodušenie postupov; finančné záujmy a práva duševného vlastníctva a posilnená spolupráca.

2.12   Komisia zase, vo svojej správe o pokroku v stratégii vývoja colnej únie (10), uvádza nasledujúce aspekty, ktoré sú podľa nej nevyhnutné:

širší strategický prístup k spolupráci s inými agentúrami a medzinárodnými partnermi v oblastiach ochrany, zdravia, bezpečnosti a životného prostredia,

zlepšovanie a aktualizácia riadenia, čo sa týka štruktúr aj pracovných metód, najmä vývojom viac podnikateľsky orientovaného prístupu k postupom colnej únie,

spoločné využívanie a združovanie kapacít a schopností medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zlepšiť efektívnosť, jednotnosť a dosiahnuť úspory z rozsahu v rámci budúceho programu FISCUS,

vymedzenie základu merania a posudzovania výkonnosti (výsledkov, ako aj výstupov) s cieľom zaistiť, aby colná únia plnila svoje ciele a identifikovať zaostávanie či medzery.

2.13   Rada vo svojom uznesení z 13. decembra 2011 (11) rozhodla vymedziť stratégiu budúcej colnej spolupráce s cieľom identifikovať opatrenia, ktoré sa musia prijať v záujme ďalšieho rozvoja colnej spolupráce a spolupráce s inými orgánmi, v záujme posilnenia úlohy colných správ ako vedúceho orgánu kontroly pohybu tovaru v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aby sa dosiahla účinnejšia ochrana občanov Únie.

3.   Návrh Komisie

3.1   Komisia navrhuje nahradiť nariadenie (ES) č. 450/2008 (modernizovaný colný kódex) prepracovaným nariadením, ktoré by, okrem iného

prispôsobilo text Lisabonskej zmluve,

prispôsobilo ho praktickým aspektom a vývoju právnych predpisov v colnej oblasti a ďalších oblastiach, ktoré súvisia s pohybom tovaru medzi Európskou úniou a tretími krajinami a

stanovilo dostatočne dlhé termíny na vytvorenie informatických systémov potrebných na jeho fungovanie.

3.2   Prepracovaním nariadenia (ES) č. 450/2008 sa ustanovia právne predpisy, ktoré budú primeranejšie zodpovedať obchodným praktikám a budú založené na optimálnej architektúre a plánovaní vývoja v oblasti IT, pričom budú zahŕňať všetky výhody nariadenia, ktoré je predmetom návrhu na prepracovanie, najmä zjednodušenie administratívnych postupov pre verejnoprávne orgány (EÚ alebo vnútroštátne) a subjekty súkromného sektora.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Výbor víta skutočnosť, že Európska komisia schválila návrh prepracovaného znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje modernizovaný Colný kódex Spoločenstva.

4.2   Výbor však zdôrazňuje, že na to, aby mohol takýto nový návrh skutočne uvítať s presvedčením, je potrebné, aby boli zaručené:

vhodné termíny na zavedenie týchto ustanovení do praxe, aby sa zabránilo opätovným prepracovaniam a odkladom,

jednotný výklad colných právnych predpisov Únie, pričom colné správy by mali konať ako jedna správa, aby sa dosiahla jednotná európska colná správa,

rovnaká úroveň kontroly a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi kdekoľvek na colnom území EÚ, a to s rovnakými balíkmi štandardizovanej kontroly, vylepšenie spoločného miesta kontroly a uľahčenie prístupu k statusu schváleného hospodárskeho subjektu,

rozsiahla informovanosť všetkých zainteresovaných aktérov, aby sa zabezpečilo homogénne a jednotné uplatňovanie nových právnych predpisov a informatických postupov, na základe spoločných noriem, ktoré by zabezpečovali úplnú interoperabilitu,

kvalitná odborná príprava ľudských zdrojov colných úradov a aktérov, založená na platformách a európskych normách, s cieľom zvýšiť profesionálnu úroveň a zodpovednosť, s vhodným dohľadom, na základe európskych parametrov kvality,

primerané finančné zdroje na vnútroštátnej úrovni i úrovni EÚ, ktoré umožnia rozbehnúť stanovené programy ako FISCUS, programy EÚ v oblasti sústavného vzdelávania, zamerané aj na jazykovú prípravu a IKT, ako aj katedry Jeana Monneta,

spoločné využívanie a združovanie kapacít a schopností medzi členskými štátmi a na európskej úrovni, aby sa dosiahlo vytvorenie vysoko špecializovanej európskej školy v colnej oblasti, ktorá by bola schopná podporovať excelentnosť v colnej oblasti.

4.3   Výbor sa domnieva, že tieto body sú obzvlášť významné vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a spoločným iniciatívam v oblasti IT, aby sa zabezpečili vysoké normy interoperability colných systémov a jednotný súbor európskych colných predpisov, kvalifikácia a homogénne prevádzkové štandardy.

4.4   Ani nezanedbateľné investície, ktoré už boli vykonané v súvislosti so zavedením informatizovaných a interoperabilných colných systémov nedokázali zotrieť rozdiely, pokiaľ ide o právne predpisy a využívanie údajov: lehoty, ktoré stanovila Komisia v návrhu, by mali byť využité na to, aby sa podniklo ráznejšie úsilie o harmonizáciu a skonkretizoval sa „jednotný súbor európskych colných predpisov“, ktorý je základom cieľa, za ktorý sa zasadzuje výbor, teda vytvorenia jednotnej európskej colnej správy.

4.4.1   EHSV navrhuje, s cieľom dosiahnuť homogénne uplatňovanie nového nariadenia, pokusne vytvoriť európsku task force rýchleho zásahu, ktorá by podporovala colné orgány pri ich kvalifikovanej a namáhavej práci, najmä na vonkajších hraniciach.

4.5   EHSV opätovne potvrdzuje to, čo už uviedol v minulosti, že „jednotné spravovanie colníc by malo figurovať medzi dlhodobými cieľmi Únie: takéto spravovanie by malo výhody z hľadiska jednoduchosti, dôveryhodnosti a nákladov, ako aj z hľadiska interoperability s ostatnými systémami EÚ a tretích krajín“ (12).

4.6   Výbor vyzdvihuje význam toho, aby existovali aktualizované usmernenia týkajúce sa kontroly dovozu, pokiaľ ide o bezpečnosť produktov, a verejná databáza údajov o nebezpečných tovaroch, ktoré colné orgány zadržali.

4.7   Komisia by mala zohľadniť pripomienky, ktoré EHSV vyjadril vo svojom stanovisku z 13. decembra 2007 o horizontálnom právnom rámci (13) v súvislosti s potrebou zlepšiť koordináciu a posilniť činnosť dohľadu nad trhom.

4.8   Pokiaľ ide o právnu ochranu na trhu EÚ, právne predpisy by sa mali vyvíjať tak, aby sa prispôsobili novým systémom, ktoré umožňujú určiť pôvod a zaručiť vysledovateľnosť výrobkov, aby sa zlepšila informovanosť spotrebiteľov a posilnili činnosti zamerané na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v colnej oblasti.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 47.

(3)  Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 22.

(4)  Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 78.

(5)  Pozri stanovisko CESE Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 48.

(6)  Pozri stanoviská EHSV na tému „DPH: Boj proti podvodom“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 73; „Podpora správneho riadenia v daňovej oblasti“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 61; „Daňové podvody súvisiace s dovozom“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 112; „Vymáhanie pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení“ a „Administratívna spolupráca v oblasti daní“, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 120.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou číslo 5.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou číslo 2.

(9)  Pozri rozhodnutie EP 1.12.2011 (2011/2083/INI).

(10)  Pozri COM (2011) 922 z 20. decembra 2011.

(11)  Ú. v. EÚ C 5, 7.1.2012, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ C 318, 13.9.2006, s. 47.

(13)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 1.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“

COM(2011) 735 final

2012/C 229/14

Spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Komisia sa 15. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom na tému

Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“.

COM(2011) 735 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) 131 hlasmi za, 5 hlasmi proti, pričom 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1   V rámci Štokholmského programu, ako aj Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle bolo zlúčenie rodiny vnímané ako otázka týkajúca sa rozvoja politík Únie, najmä pokiaľ ide o opatrenia na integráciu. V roku 2003 boli schválené spoločné európske pravidlá v oblasti prisťahovalectva, ktoré upravujú podmienky vykonávania práva na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie.

1.2   V smernici sa vymedzujú podmienky prijatia a pobytu rodinných príslušníkov tretích krajín, ktorí sa spájajú so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý sa už oprávnene zdržiava v členskom štáte. Táto smernica sa neuplatňuje na občanov Európskej únie.

1.3   Komisia vo svojej prvej správe o uplatňovaní smernice [COM(2008) 610 final] poukázala na nedostatky smernice a problémy, ktoré spôsobuje jej uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

1.4   Komisia sa domnievala, že je nevyhnutné začať verejnú diskusiu o zlúčení rodiny a zdôrazniť niektoré otázky spojené s uplatňovaním smernice. To je cieľom zelenej knihy, ktorú treba posúdiť. Všetky zainteresované strany boli vyzvané k tomu, aby odpovedali na rozličné otázky týkajúce sa posilnenia účinnosti pravidiel o zlúčení rodiny na úrovni Európskej únie.

1.5   Podľa výsledkov tejto konzultácie sa Komisia rozhodne, či je nevyhnutné následne prijať konkrétne politické opatrenia (napríklad zmena a doplnenie smernice, výkladových usmernení alebo zachovanie stavu).

2.   Všeobecné poznámky

2.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor kladne hodnotí iniciatívu Európskej komisie zorganizovať širokú verejnú konzultáciu o smernici o zlúčení rodiny. EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti navrhne svoju pomoc pri organizovaní týchto konzultácií a vydá stanovisko založené na získaných skúsenostiach.

2.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor so znepokojením konštatuje, že v súčasnej politickej, hospodárskej a sociálnej situácií sú diskusie o otázkach prisťahovalectva veľmi citlivou záležitosťou. Finančná a hospodárska kríza rozštiepila solidaritu medzi jednotlivcami a vyvolala radikalizáciu politických prejavov a opatrení. Je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku európskeho demografického a hospodárskeho výhľadu je potrebné presadzovať otvorený prístup k občanom tretích krajín, ktorí si želajú žiť v EÚ. Európska spoločnosť musí zostať otvorená aj napriek tomu, že existuje fluktuácia na trhu práce. Hoci v rámci prisťahovaleckej politiky je diskusia o zlúčení rodiny nevyhnutná, mohla by spochybniť existujúce pravidlá a postupy, z ktorých mnohé predstavujú dôležité fázy realizácie cieľov tejto politiky.

2.3   Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje túto diskusiu a okrem toho zabezpečí, aby bol hlas organizovanej občianskej spoločnosti konštruktívnym faktorom s cieľom pokročiť v tejto oblasti. Bez ohľadu na politické alebo hospodárske problémy, ktorým čelí európska spoločnosť, je potrebné ochraňovať a posilňovať základy budovania Európy, najmä dodržiavanie základných práv.

2.4   Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje skutočnosť, že Európska komisia je otvorená občianskej spoločnosti a akademickej obci, ktoré už pri viacerých príležitostiach kritizovali obsah a uplatňovanie tejto smernice. V tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu Európskeho fóra pre integráciu, ktoré uľahčuje štruktúrovaný dialóg medzi európskymi inštitúciami a jednotlivými subjektmi zapojenými do oblasti týkajúcej sa otázky prisťahovalectva a integrácie.

2.5   Zo stanoviska Výboru vyplýva, že je nevyhnutné, aby sa diskusia o smernici a jej vplyve zameriavala na praktické opatrenia jej uplatňovania a aby sa v neskoršom štádiu pri opätovnej konzultácii so zainteresovanými stranami vymedzil prijatý spôsob intervencie, ako aj jeho nástroje.

2.6   v rámci diskusie o smernici by sa mali zohľadniť početné zmluvy a medzinárodné dohovory o ochrane súkromného života, života rodiny a jej členov, a to najmä detí. Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života predstavuje základné právo a malo by sa zaň aj považovať bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej osoby. Je zakotvené, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dokumentov: Všeobecná deklarácia ľudských práv (články, 12, 16 a 25), Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 7), Charta základných práv Európskej únie (články 8, 9, 24 a 25) a Európska sociálna charta (článok 16).

2.7   Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné a vhodné pripraviť diskusiu o smernici, vzhľadom na akumuláciu empirických údajov o zlúčení rodiny, ale aj preto, aby smernica naďalej využívala technologické prostriedky, ktoré sa môžu využiť pri postupoch udeľovania povolení na pobyt (napríklad testy DNA). Preto je potrebné zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdneho dvora.

2.8   Výbor konštatuje, že hoci existujú mnohé príslušné údaje o migrácii, pri citlivých záležitostiach, ako sú podvody alebo nútené manželstvá, neexistujú dostatočné údaje pre riadenie koncepcie týchto politík. Preto odporúča pokračovať v zbere najmä kvalitatívnych údajov v týchto citlivých a významných oblastiach.

3.   Osobitné poznámky

3.1   Rozsah pôsobnosti. Kto sa môže stať garantom na účely smernice?

Otázka č. 1

Predstavujú tieto kritériá (odôvodnené predpoklady na získanie práva na trvalý pobyt v čase podania žiadosti stanovené v článku 3 a čakacia doba po ktorej možno zlúčenie realizovať, stanovená v článku 8) správny prístup a najlepší spôsob, ako vymedziť podmienky pre osoby, ktoré sa chcú stať garantmi?

3.1.1   Výbor sa domnieva, že toto kritérium odôvodnených predpokladov je z právneho hľadiska veľmi nejasné a môže vyústiť do reštriktívnej interpretácie. V dôsledku toho odporúča zachovať podmienku platného povolenia na pobyt na dobu dlhšiu alebo rovnajúcu sa jednému roku, ale zrušiť druhú podmienku týkajúcu sa odôvodnených predpokladov.

3.1.2   Minimálna čakacia doba môže takisto predstavovať problém. Právo na rodinný život a právo na súkromný život patria k základným právam. EHSV sa domnieva, že konkretizácia tohto práva musí garantovi v zmysle smernice umožniť, aby mohol začať s postupom na zlúčenie rodiny od chvíle získania povolenia na pobyt, a že sa musí zrušiť kritérium minimálnej dĺžky povolenia na pobyt.

3.1.3   Výbor rozumie tomu, že sa rozlišuje medzi vysokokvalifikovanými a menej kvalifikovanými prisťahovalcami v súvislosti so štatútom a ochranou, ktorá sa im poskytuje. Upriamuje však pozornosť na to, že európska ekonomika potrebuje v rovnakej miere obidve tieto kategórie a že nie je možné robiť rozdiely na základe kvalifikácie, pokiaľ ide o práva, či už ide o ochranu súkromného alebo rodinného života.

3.2   Rodinní príslušníci, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny. Záväzné ustanovenia – užšia rodina

Otázka č. 2

Je legitímne mať minimálnu vekovú hranicu, ktorá sa líši od hranice plnoletosti členského štátu?

Existujú iné spôsoby, ako predísť núteným manželstvám v kontexte zlúčenia rodiny, a ak áno, aké?

Máte jasný dôkaz o existencii problému nútených manželstiev? Ak áno, ako veľký je tento problém (štatistické údaje) a súvisí s pravidlami o zlúčení rodiny (aby bolo možné prípadne stanoviť inú minimálnu vekovú hranicu, ako je hranica plnoletosti)?

3.2.1   Výbor sa domnieva, že právny predpis týkajúci sa minimálnej vekovej hranice manžela/manželky predstavuje nástroj, ktorý je neúčinný v boji proti núteným manželstvám a zároveň porušuje základné právo na rodinný život. V tejto záležitosti by bolo vhodné pristúpiť po zlúčení rodiny na území členského štátu k preskúmaniu manželstva prostredníctvom vyšetrovaní a/alebo rozhovorov. S cieľom zvyšovať šance na odhalenie nútených manželstiev, ktoré sa týkajú takmer výlučné žien, EHSV žiada o vytvorenie systému, v rámci ktorého by sa mohli osoby priznať, že boli k manželstvu prinútené. Možným, avšak v žiadnom prípade nie výlučným, riešením by bolo udeľovanie povolenia na pobyt dotknutým osobám na minimálnu dobu dvoch rokov. Výbor nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o nútené manželstvá, a žiada, aby sa Európska komisia a ďalšie špecializované agentúry spojili s cieľom získavať príslušné údaje.

Otázka č. 3

Máte záujem na tom, aby sa uchovali doložky o zachovaní stavu, ktoré členské štáty nevyužívajú, ako napr. doložka týkajúca sa detí starších ako 15 rokov?

3.2.2   Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné zachovať uvedené dve doložky. Prvá doložka o podmienkach integrácie detí starších ako 12 rokov sa využila len v jednom členskom štáte. Okrem toho je tu riziko, že by sa potrebné integračné podmienky stanovili nejednotným a svojvoľným spôsobom, čo môže mať vplyv na práva osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii – napríklad maloletých. Druhá doložka, ktorá sa týka maloletých starších ako 15 rokov, môže takisto predstavovať problém. Žiadny členský štát toto obmedzenie nevyužil. Žiadať od maloletého odôvodniť iné motívy, ako je zlúčenie rodiny, predstavuje etický problém, ak sa domnievame, že zlúčenie sa uskutočňuje podľa práva stanoveného vo všetkých medzinárodných dohovoroch o ochrane dieťaťa.

3.3   Nepovinné ustanovenie – ostatní rodinní príslušníci

Otázka č. 4

Sú pravidlá o rodinných príslušníkoch, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny, primerané a dostatočne obsiahle, aby sa zohľadnili rôzne definície rodiny, nielen užšia rodina?

3.3.1   Tieto ustanovenia nie sú dostatočné, pretože neexistuje jednotné vymedzenie rodiny v tretích krajinách ani v členských štátoch EÚ. Aj keď EÚ nemá k dispozícii právny základ na vymedzenie rodiny, má nástroje na predchádzanie diskriminácii. Pravidlá týkajúce sa zlúčenia rodiny by mali byť dostatočne pružné, aby sa vzťahovali na rozličné typy rodinných štruktúr uznaných na vnútroštátnej úrovni (vrátane zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, rodín s jedným rodičom, civilných partnerstiev atď.) a aby sa zohľadnili ďalšie príbuzenské vzťahy.

3.3.2   V prípade, že viac ako polovica členských štátov využila nepovinné ustanovenie a zahrnula rodičov garanta a/alebo jeho manžela/manželky medzi rodinných príslušníkov, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny, EHSV sa domnieva, že je vhodné zachovať toto nepovinné ustanovenie. Tak budú môcť členské štáty, ktoré si to želajú, zahrnúť do zlúčenia rodiny aj ďalší okruh osôb. Napríklad by sa mohli zahrnúť svokor a svokra, ktorí môžu priaznivo prispievať k citovému a intelektuálnemu rozvoju malých detí.

3.4   Požiadavky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny – Integračné opatrenia

Otázka č. 5

Slúžia tieto opatrenia integračnému účelu účinne? Ako by sa to dalo posúdiť v praxi?

Ktoré integračné opatrenia sú z tohto hľadiska najúčinnejšie?

Považovali by ste za užitočné, keby sa tieto opatrenia bližšie definovali na úrovni EÚ?

Odporúčali by ste predvstupové opatrenia?

Ak áno, aké záruky by sa mali zaviesť, aby sa zabezpečilo, že v skutočnosti nevedú k neprimeraným prekážkam zlúčenia rodiny (ako napr. neproporčné poplatky alebo požiadavky) a zohľadňujú schopnosti jednotlivca napr. vek, gramotnosť, postihnutie, úroveň vzdelania?

3.4.1   Výbor sa domnieva, že integračné opatrenia sú vhodné, pokiaľ sú vytvorené a uplatňované nie s cieľom brániť zlúčeniu rodiny, ale v prospech garantov a príslušníkov rodiny, v ktorej žijú. EHSV sa domnieva, že integračné opatrenia by sa mali prijímať na území hostiteľskej krajiny, ktorá je členským štátom EÚ, a nie na území tretej krajiny.

3.4.2   V Európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje súbor nástrojov (Integration Toolbox), ktorý je možné využiť. EHSV v rámci tejto palety nástrojov považuje za nevyhnutné zdôrazniť jazykové vzdelávanie, ako aj formálne a neformálne vzdelávanie. EHSV už viackrát poukázal na to, že vzdelávanie je kľúčovým rozmerom integrácie Využitie týchto nástrojov sa musí prispôsobiť demografickým a sociálno-hospodárskym osobitostiam rodinných príslušníkov. Odporúča sa, aby sa maloleté deti zúčastňovali na programoch formálneho a neformálneho vzdelávania a aby sa dospelí a staršie osoby zúčastňovali programov jazykového vzdelávania a programov odbornej kvalifikácie, ako aj na programoch elektronickej integrácie („e-inclusion“). Tieto opatrenia by mohli pomôcť rodinným príslušníkom prispievať k hospodárstvu a spoločnosti hostiteľskej krajiny, ako aj krajiny pôvodu.

3.4.3   Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že by bolo vhodné predchádzať predvstupovým opatreniam. Členovia rodiny, ktorí boli zlúčení na území EÚ, môžu mať v ideálnom prípade jazykové znalosti a kultúrnu a vzdelanostnú základňu, vďaka ktorej je ich integrácia ľahšia. Toto však nesmie byť podmienkou zjednotenia, ak k nemu ešte nedošlo. Okrem problémov s nadmernými prekážkami (napríklad poplatkami) je možné, že členské štáty EÚ a tretie krajiny nemajú k dispozícii dostatočnú inštitucionálnu infraštruktúru, aby mohli prijať tieto predvstupové opatrenia. Zavedením integračných opatrení na území hostiteľského členského štátu sa môže rodinným príslušníkom zabezpečiť vyššia úroveň ochrany, podstatnejšia podpora zo strany garantov a vyššia šanca na integráciu. Je možné, že MVO hrajú dôležitú úlohu v integrácii, hlavnú úlohu však musia mať naďalej verejné orgány, ktoré majú právnu zodpovednosť a zdroje potrebné na zabezpečenie integrácie.

3.5   Čakacia doba vo vzťahu k prijímacej kapacite

Otázka č. 6

Je vzhľadom na žiadosť potrebné a odôvodnené zachovať takúto výnimku v smernici na stanovenie trojročnej čakacej doby od podania žiadosti?

3.5.1   EHSV sa domnieva, že nie je odôvodnené túto výnimku zachovať vzhľadom na to, že ju využil len jeden členský štát. Okrem toho, rozhodnutie udeliť povolenie na pobyt musí zohľadňovať individuálne okolnosti a nie prijímaciu kapacitu. Prijímacia kapacita je premenlivá a vyplýva z politiky, ktorá sa môže v prípade potreby zmeniť.

3.6   Vstup a pobyt rodinných príslušníkov

Otázka č. 7

Mali by osobitné pravidlá počítať so situáciou, kedy má garantovo povolenie na pobyt kratšiu zostávajúcu platnosť ako rok, má však byť obnovené?

3.6.1   Povolenia na pobyt garantov a ich rodinných príslušníkov musia mať rovnako dlhú platnosť. Pred vypršaním všetkých povolení na pobyt a s cieľom predísť dočasným časovým rozdielom medzi nimi by bolo vhodné podať spoločnú žiadosť pre rodinných príslušníkov.

3.7   Otázky súvisiace s azylom – Vylúčenie doplnkovej ochrany

Otázka č. 8

Malo by zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú príjemcami doplnkovej ochrany, podliehať pravidlám smernice o zlúčení rodiny?

Mali by príjemcovia doplnkovej ochrany využívať výhodnejšie pravidlá smernice o zlúčení rodiny, ktoré oslobodzujú utečencov od toho, aby museli splniť určité požiadavky (ubytovanie, zdravotné poistenie, stále a pravidelné príjmy)?

3.7.1   Výbor sa domnieva, že príjemcovia doplnkovej ochrany by mali využívať výhodnejšie pravidlá smernice o zlúčení rodiny, a teda by sa na nich mal vzťahovať rozsah pôsobnosti smernice. Príjemcovia doplnkovej ochrany pochádzajú z krajín a regiónov sveta, ktoré sú uznané za nebezpečné z hľadiska bezpečnosti a blahobytu. Preto je o to viac potrebné zjednotiť tieto dva štatúty.

3.8   Ďalšie otázky súvisiace s azylom

Otázka č. 9

Mali by mať členské štáty možnosť obmedziť uplatňovanie výhodnejších ustanovení smernice na utečencov, ktorých rodinné vzťahy vznikli pred príchodom na územie členského štátu?

Malo by sa zlúčenie rodiny zabezpečiť v prípade širšej kategórie rodinných príslušníkov, ktorí sú závislí na utečencoch?

Malo by sa od utečencov naďalej vyžadovať poskytnutie dôkazu, že spĺňajú požiadavky týkajúce sa ubytovania, zdravotného poistenia a príjmov, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v rámci obdobia troch mesiacov od priznania postavenia utečenca?

3.8.1   Výbor sa domnieva, že vymedzenie rodiny by nemalo zahŕňať kritérium dĺžky trvania. Niektoré osoby si rodinu založia v hostiteľskom členskom štáte a nie v tretej krajine pôvodu. Rodina musí mať možnosť zlúčenia nezávisle od momentu a miesta založenia. Zlúčenie rodiny by sa malo rozšíriť, aby sa zohľadnili kategórie najrôznejších osôb, najmä pokiaľ ide o deti, ktoré dosiahli vek 18 rokov, alebo bratov a sestry pri zohľadnení rizikových faktorov spojených s krajinou pôvodu, ako aj kultúrnych faktorov. Po druhé, je potrebné zrušiť obmedzenú lehotu na podanie žiadosti o zlúčenie rodiny, alebo rozšíriť túto lehotu, aby mohli potenciálni garanti kontaktovať svojich rodinných príslušníkov, ktorí sa nachádzajú vo vzdialenejších regiónoch, a pripraviť súbor dokumentov, ktoré sú k žiadosti potrebné. Môže sa ustanoviť lehota v závislosti od dátumu vypršania povolenia na dočasný pobyt (napríklad 6 mesiacov).

3.9   Podvod, zneužitie a procedurálne otázky – Pohovory a vyšetrovania

Otázka č. 10

Máte jasne doložené problémy súvisiace s podvodom? Ako veľký je tento problém (v štatistickom vyjadrení)? Myslíte si, že pravidlá týkajúce sa pohovorov a vyšetrovania vrátane testov DNA môžu byť pri nich nápomocné?

Považovali by ste za užitočné konkrétnejšie upraviť tieto pohovory alebo vyšetrovania na úrovni EÚ? Aký typ pravidiel by ste v takom prípade navrhovali?

3.9.1   EHSV nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o podvody. Pohovory a vyšetrovania považuje za legitímne, pokiaľ neporušujú právo na zlúčenie rodiny.

EHSV odmieta testy DNA. Hoci ide o vedecky platný prostriedok dokazovania biologického vzťahu medzi osobami, nezohľadňuje súbor citových, sociálnych a kultúrnych vzťahov, ktoré sa môžu vytvoriť medzi členmi jednej rodiny bez toho, aby medzi nimi musel byť biologický vzťah. V prípade adopcie sú testy DNA nevhodné. Okrem toho, testy DNA môžu odhaliť veľmi chúlostivé rodinné situácie (adopcie v tajnosti, nevery). Testy DNA sú zjavne v rozpore s právom na súkromný život a môžu spôsobiť osobné drámy, za ktoré by verejný orgán nedokázal niesť zodpovednosť. EHSV sa preto domnieva, že je nevyhnutné zaviesť pravidlá upravujúce vyšetrovania a pohovory, ktoré by mali zahŕňať celú paletu existujúcich právnych, ako aj technologických nástrojov. V tejto súvislosti by bolo možno vhodné zapojiť Agentúru pre základné práva. Výbor je pripravený spolupracovať s európskymi inštitúciami, ako aj s ostatnými inštitúciami a organizáciami s cieľom vymedziť takéto pravidlá. Takisto upriamuje pozornosť na zásadu proporcionality. Zlučovanie rodín nie je možné riešiť ako prvok trestného práva.

3.10   Účelové manželstvá

Otázka č. 11

Máte jasné dôkazy o problémoch s účelovými manželstvami? Máte štatistické údaje o takýchto manželstvách (pokiaľ boli odhalené)?

Súvisia s pravidlami smernice?

Mohli by sa ustanovenia smernice súvisiace s kontrolami a vyšetrovaniami vykonávať účinnejšie a ak áno, ako?

3.10.1   EHSV nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o účelové manželstvá. Budúce právne predpisy o kontrolách, overovaniach a pohovoroch by mohli prispieť k obmedzeniu tohto javu. EHSV zdôrazňuje, že tieto pravidlá by sa mali vymedziť v spolupráci s Európskou agentúrou pre základné práva Európskej únie, aby sa zaručilo, že nebudú porušovať dodržiavanie základných práv dotknutých osôb.

3.11   Poplatky

Otázka č. 12

Mali by sa regulovať administratívne poplatky, ktoré treba v rámci postupu zaplatiť?

Ak áno, mala by byť táto regulácia v podobe záruk alebo by sa mali poskytnúť presnejšie pokyny?

3.11.1   EHSV považuje za neodôvodnené, aby boli poplatky, ktoré treba zaplatiť, nejednotné. Preto je nevyhnutné ustanoviť strop pre tieto poplatky, aby sa nepoškodila podstata tejto smernice. EHSV sa domnieva, že by sa mohol buď stanoviť jednotný strop a nízka suma, alebo určiť súbor poplatkov podľa príjmu na obyvateľa – alebo iného ukazovateľa – z tretej krajiny. Keďže žiadosť o zlúčenie je individuálny postup, bolo by výhodnejšie navrhnúť stanovenie stropu podľa príjmov každého žiadateľa (napríklad percentuálna hodnota priemerného ročného príjmu). Pokiaľ ide o maloletých, mali by platiť znížené poplatky alebo by sa mali od poplatkov oslobodiť.

3.12   Dĺžka postupu – lehota na vydanie administratívneho rozhodnutia

Otázka č. 13

Je administratívna lehota stanovená smernicou na preskúmanie žiadosti oprávnená?

3.12.1   EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť a doplniť smernicu s cieľom harmonizovať postupy a zjednotenia ich na úrovni členských štátov. Žiada preto, aby sa lehota znížila z 9 mesiacov na 6 mesiacov.

3.13   Horizontálne ustanovenia

Otázka č. 14

Ako sa môže zjednodušiť a zabezpečiť uplatňovanie týchto horizontálnych doložiek v praxi?

3.13.1   EHSV sa domnieva, že najvhodnejším prostriedkom uplatňovania horizontálnych ustanovení, či už ide o vyšší záujem maloletého dieťaťa, alebo o povinnosť preskúmať každú žiadosť individuálne, prostriedkom, ktorý umožní vyriešiť aj ďalšie problematické aspekty zlúčenia rodiny, je stanoviť osobitné a jednotné pravidlá upravujúce všetky typy preskúmaní, kontrol a vyšetrovaní. Tieto pravidlá musia byť primerané a dodržiavať základné ľudské práva.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/77


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“

COM(2011) 681 final

2012/C 229/15

Spravodajkyňa: pani Madi SHARMA

Pomocný spravodajca: pán Stuart ETHERINGTON

Európska komisia sa 25. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014

COM(2011) 681 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája 2012) prijal 203 hlasmi za, pričom 12 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vyjadruje Komisii pochvalu za jej záväzok podporovať zodpovednú obchodnú prax prostredníctvom svojich mnohých politických iniciatív obsiahnutých v balíku „Zodpovedné podniky“ (1) ako súčasti stratégie Európa 2020.

1.2   EHSV konštatuje, že Európska komisia rešpektuje dobrovoľnú povahu SZP (ktorá je odlišná od „nezáväznej“), a že zdôrazňuje skutočnosť, že sa na úrovni podnikov dosiahol pokrok pri šírení povedomia o nej, a zároveň uznáva, že je potrebná pružnosť, aby podniky mohli byť inovatívne.

1.3   EHSV znepokojuje skutočnosť, že nový návrh rozširuje definíciu sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) nad súčasný rámec. Zároveň však ponecháva priveľa otázok nezodpovedaných. Neobjasňuje však tieto body:

definíciu „podniku“ – ktorá by mala zahŕňať všetky súkromné a verejné zainteresované strany a zainteresované strany občianskej spoločnosti, aby sa zabránilo prípadným nedorozumeniam;

rôzne kultúrne prístupy k SZP;

rozdiel medzi „sociálnou“ zodpovednosťou (len na pracovisku) a spoločenskou zodpovednosťou (aktivity mimo pracoviska);

ktoré dobrovoľné aktivity si budú vyžadovať povinné podávanie správ, pričom treba brať do úvahy skutočnosť, že všetky aktivity spojené so SZP sú dobrovoľné, nad rámec akýchkoľvek zákonných požiadaviek;

konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky – v oznámení sa používa zovšeobecňujúci prístup;

rozdiel medzi SZP a riadením podnikov – a je dôležité, aby tieto dva rámce zostali oddelené.

1.4   Akčný plán Komisie odráža najmä starú definíciu SZP, od ktorej sa teraz upustilo, a je len jednoduchým pokračovaním propagačných činností posledných desiatich rokov. Na základe novej definície SZP by výbor skôr očakával plány týkajúce sa toho, čo by malo byť v „obnovenej stratégii“ nové: plány na podporu a pomoc podnikov, aby prevzali zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť a aby svojim zainteresovaným stranám ukázali, ako sa o to usilujú. Keďže takéto plány neexistujú, výbor sa nemôže k „obnovenej stratégii“ veľmi vyjadriť. Môže len konštatovať, že Komisia má v úmysle do leta tohto roku predložiť legislatívny návrh týkajúci sa transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví.

1.5   Výbor podporuje iniciatívu týkajúcu sa revízie smernice z roku 2003 (2) a navrhuje, aby podniky, ktoré postavia svoju stratégiu alebo komunikáciu na SZP, každoročne predkladali sociálne a environmentálne informácie na základe spoľahlivých a transparentných metód. Cieľom je rozšíriť v súčasnosti už bežne používané postupy prostredníctvom nástrojov merania a hodnotenia uznaných na medzinárodnej úrovni.

1.6   Výbor poukazuje na to, že cieľom postupov súvisiacich so SZP nesmie byť v žiadnom prípade nahradenie vnútroštátnych právnych predpisov, ani snaha o oslabenie konvenčných dohôd dosiahnutých v rámci sociálneho dialógu. Výbor preto veľmi pozitívne hodnotí návrh na vytvorenie databázy umožňujúcej analýzu a sledovanie obsahu dojednaných nadnárodných dohôd, ktoré sa zúčastňujú na sociálnej a environmentálnej regulácii globalizácie.

1.7   SZP je veľmi dôležitou dobrovoľnou aktivitou experimentovania s občianskym dialógom v niektorých podnikoch, pretože zainteresovaným stranám nezávislým od daného podniku umožňuje vyhodnotiť zodpovednosť podnikov vzhľadom na vplyv, ktorý majú na spoločnosť.

2.   Úvod

2.1   Európska komisia vydala 25. októbra 2011 nové oznámenie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 20112014 (SZP). Táto stratégia opisuje akčný plán očakávaných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v období od roku 2011 do roku 2014.

2.2   Aby bolo možné dosiahnuť cieľ obnovy politiky SZP, oznámenie stanovuje nasledujúce úlohy:

vypracovať novú definíciu pre SZP;

obnoviť dôveru spotrebiteľov a občanov v európske podniky;

podporovať SZP prostredníctvom výhod a ocenení na trhu;

zlepšiť regulačný rámec;

ďalej zakomponovať SZP do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu;

lepšie prispôsobiť európske a globálne prístupy k SZP;

podporovať sociálny dialóg a transparentnosť a

vytvoriť databázu medzinárodných rámcových dohôd.

2.3   Nová rozšírená definícia označuje SZP ako „zodpovednosť podnikov za svoje vplyvy na spoločnosť“ a venuje sa aj dodatočným aspektom, ktoré by podniky mali zaradiť do svojich stratégií SZP. Aktualizuje predchádzajúcu definíciu SZP ako „koncept, na základe ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojich obchodných činností a vzájomných vzťahov so zúčastnenými stranami sociálne a environmentálne aspekty“.

2.4   Komisia má v úmysle i naďalej stavať na medzinárodne uznávaných zásadách a usmerneniach na základe spolupráce s členskými štátmi, partnerskými krajinami a príslušnými medzinárodnými fórami a tiež má v úmysle doviesť podniky k tomu, aby sa k týmto rámcom zaviazali vo väčšej miere.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Podniky vytvárajú SZP ako súčasť svojich podnikových stratégií a ako nástroj, ktorý podnikom pomáha zúčastňovať sa na riešení vnútorných a vonkajších sociálnych, environmentálnych a hospodárskych problémov. SZP môže prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 len vtedy, ak ju vypracujú podniky na základe dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami a ak sa zachová neregulačný prístup.

3.2   SZP je koncepciou trvalo udržateľného rozvoja a výhody činnosti v oblasti SZP by mali podporovať pozitívnu úlohu, ktorú podniky zohrávajú v spoločnosti a ktoré presahujú čisto hospodárske hodnoty. SZP nesmie v žiadnom prípade nahradiť sociálne práva zaručené legislatívnymi, národnými alebo medzinárodnými nástrojmi, za ktoré sú v prvom rade zodpovedné štáty a vlády.

3.3   V ťažkej hospodárskej a politickej klíme poskytuje politická iniciatíva SZP príležitosť na vytvorenie pozitívneho vzťahu s podnikovou komunitou, pokiaľ bude jasné, že pod pojmom SZP sa rozumie úsilie podnikov o podporu ich pozitívneho vplyvu a predchádzanie negatívnemu vplyvu na spoločnosť alebo o jeho zníženie, a to prostredníctvom dobrovoľných činností nad rámec právnych povinností týchto podnikov. Výbor pripomína svoje stanovisko z roku 2006 (3), v ktorom uviedol, že SZP musí ostať dobrovoľnou aktivitou (ktorá je odlišná od „nezáväznej“). EHSV je presvedčený, že diskusia o SZP by sa mala konštruktívne zmeniť tak, aby boli podniky vnímané ako zainteresované strany, ktoré sú súčasťou spoločenstva.

3.4   V rámci prepracovania tejto politiky je dôležité si uvedomiť, že všetky skupiny zainteresovaných strán sa v súčasnej hospodárskej situácii boria s problémami. Politické návrhy Komisie by mali dopĺňať ciele podporovania rastu ako základnú požiadavku na vytváranie kvalitných pracovných miest a prosperity a zároveň by sa mali zamerať na uľahčenie zodpovednejšej obchodnej praxe.

3.5   Rôzne formy a motivácie v rámci súčasnej činnosti v oblasti SZP určujú jej spoločenský vplyv. Tvorcovia politiky by mali lepšie pochopiť rôzne motivácie a to, akým spôsobom na ne vplýva veľkosť podnikov, ich kapacita, príjmy, odvetvie a činnosť. Identifikácia rôznych nástrojov a podpory, ktoré sú potrebné na rôzne odvetvia, napomôže tomu, aby preskúmanie rámcov politiky SZP prebehlo na základe lepších informácií. Výbor súhlasí s Komisiou, že dodržiavanie platnej legislatívy a kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi je podmienkou prevzatia zodpovednosti, ktorú podniky nesú za svoj vplyv na spoločnosť.

3.6   Činnosť v oblasti SZP rastie v dôsledku čoraz väčšej pozornosti, ktorá sa venuje otázkam životného prostredia. Týmto sa pracovné podmienky a sociálne vzťahy dostali do rovnováhy s environmentálnymi témami. Vo svetle súčasnej krízy musí Komisia posilniť sociálnu kapitolu SZP.

3.7   V rámci programu SZP dochádza k prehliadaniu úlohy a prítomnosti odvetvia sociálneho hospodárstva vrátane mimovládnych organizácií. Komisia musí uznať hodnoty a dôležitosť tohto odvetvia, pokiaľ ide o zapájanie sa do programu SZP, a to ako nezávisle, tak aj v partnerstve s inými odvetviami a musí vyhodnotiť aj nepriamy vplyv návrhov na odvetvie sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o budovanie kontaktov s podnikmi.

3.8   Vzhľadom na záväzky podporované EÚ na konferencii Rio + 20 poukazuje výbor na význam kampane zameranej na zvyšovanie informovanosti o dodatočných finančných informáciách prostredníctvom zverejňovania pravidelnej správy o udržateľnom rozvoji nielen všetkými podnikmi určitej veľkosti (s približne 500 zamestnancami), ale tiež orgánmi verejnej správy a veľkými organizáciami občianskej spoločnosti. Takáto perspektíva by posilnila záujem o výskum týkajúci sa ukazovateľov, ktoré prekračujú HDP alebo uhlíkovej stopy alebo životného cyklu. V súlade so svojimi záväzkami v Rio výbor už tento postup zaviedol a zverejňuje svoje výsledky na základe diagnostického nástroja EMAS.

3.9   Výbor nabáda Komisiu, aby upevnila európsky regulačný rámec pre posúdenie a informovanie v sociálnej a environmentálnej oblasti stanovený v smernici z roku 2003, ktorej revízia práve prebieha. Takýto európsky rámec, uplatniteľný na všetky veľké podniky, v ktorých by SZP bola nosným bodom ich stratégie a komunikácie, bude musieť využívať nástroje merania uznané na medzinárodnej úrovni a vychádzať z vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré už existujú vo viacerých európskych krajinách.

3.10   Prostredníctvom čoraz väčšieho množstva osvedčených postupov vrátane dohôd vyjednaných v rámci sociálneho dialógu dokazuje SZP konkrétnym spôsobom dodatočný prínos občianskeho dialógu pre preskúmanie a vyriešenie spoločenských problémov. Prínos občianskeho dialógu je kľúčový pre vypracovanie vhodných postupov v oblasti SZP, aby sa vytvorilo hodnotenie relevantné pre zainteresované strany, ktoré potrebujú kvalitné informácie o postupe, ktorý dobrovoľne prijali zodpovedné podniky alebo investori.

3.11   Oznámenie EK nijako nevyzdvihuje hodnotu žien v správnych radách, ani pokiaľ ide o SZP, ani ekonomickú pridanú hodnotu ich zastúpenia pre spoločenstvo. Je dokázané, že zastúpenie žien v správnych radách a v rámci SZP súvisí s typom riadenia, ktoré zohľadňuje rodovú rovnosť, čo má pozitívny vplyv na SZP (4).

3.12   Sprostredkovateľské služby maximalizujú potenciál rastu a spoločenskú hodnotu činnosti v oblasti SZP tým, že strategicky zlaďujú potreby a zručnosti podnikov s cieľom vytvárať úspešné partnerstvá. Tento overený postup by sa mal preto ďalej podporovať.

3.13   Európska únia by sa mala podnecovať k tomu, aby podporovala a chránila záväzné medzinárodné rámce pre SZP. Podniky by mali rešpektovať tieto nástroje, riadiť sa nimi pri rozvíjaní svojich činností SZP a ukázať svojim zainteresovaným stranám, ako ich využívajú.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Aktualizácia definície sociálnej zodpovednosti podnikov

4.1.1   Silnou stránkou nového návrhu je aktualizácia definície SZP. EHSV však považuje za potrebné, aby Komisia objasnila význam pojmu „podnik“, aby nedošlo k nesprávnemu výkladu. Komisia musí tiež ujasniť, aké nové politické opatrenia vypracuje na základe aktualizovanej definície, vrátane oznámenej legislatívnej iniciatívy. Mala by taktiež upresniť, ako plánuje stimulovať SZP pre rôzne zložky podnikateľskej komunity, ako sú napríklad veľké korporácie, MSP a podniky pôsobiace v oblasti sociálneho hospodárstva.

4.1.2   EHSV okrem toho pripomína, že oznámenie nie je úplné, keďže sa nesnaží vyhodnotiť výsledky, ktoré sa z pohľadu vplyvu na správanie sa podnikov dosiahli pri uplatňovaní stratégie SZP za uplynulých desať rokov, a nesnaží sa ani lepšie oznamovať navrhované iniciatívy a politiky v rámci tejto stratégie.

4.1.3   Navrhovaná definícia EÚ vsúva do koncepcie dobrovoľnej praxe pojem zodpovednosti. Nová definícia zohľadňuje viacrozmerný charakter SZP, ktorý je uvedený v oznámení (5). EÚ však musí postupovať obozretne, pokiaľ ide o vytvorenie novej certifikácie, ktorá by mohla byť v rozpore s normou ISO 26000. Program SZP musia vypracovať podniky na základe dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami, ak má pomôcť dosiahnuť stratégii Európa 2020 dosiahnuť inteligentný, inkluzívny rast.

4.1.4   Výrobky a služby stále častejšie dodávajú rôzne organizácie pôsobiace v oblasti verejných služieb a v rámci podnikového sektora, verejného sektora a sektora sociálneho hospodárstva. Navrhovaná definícia obsahuje toto hľadisko nekomerčných organizácií. Treba však viac objasniť definíciu a jej následky na všetky podniky, ktoré by mali realizovať SZP.

4.1.5   Spoločenské následky finančnej krízy vyzdvihujú širší vplyv obchodnej praxe. Je správne, predovšetkým v kontexte krízy a zvýšenej konkurencie, že podniky by mali zodpovedať za svoje činnosti, a do svojej podnikovej stratégie by mali zakomponovať aj SZP, aby tým podporili zodpovednejšiu prax. Rámec SZP by sa však mal prepracovať tak, aby zdôrazňoval vzájomnú závislosť podnikov a spoločenstva.

4.1.6   Vnútorné prepojenia medzi podnikmi a spoločenstvom musia obsahovať sociálny dialóg a transparentnosť. Tu sa vynára niekoľko rôznych úloh spojených so SZP:

—   organizačné (vnútropodnikové) spoločenstvo– koordinovanie vnútorných štruktúr s cieľom splniť si povinnosti vo vzťahu k blahobytu a rozvoju zamestnancov;

—   spoločenstvo externých zainteresovaných strán– spolupráca v záujme podniku s akcionármi, so zákazníkmi a s inými partnermi vrátane verejných orgánov a obcí;

—   miestne spoločenstvo– vyhodnocovanie a práca zamerané na zlepšenie následkov obchodnej praxe na okolité miestne spoločenstvá a životné prostredie.

Podniky by si mali uvedomiť tieto prepojenia a svoju SZP by mali proaktívne preberať ako hlavný podnikový cieľ, ktorý im umožní dosiahnuť maximálnu finančnú a sociálnu hodnotu pre všetky zainteresované strany v spoločenstve. Posilnením miestnych sietí (6) získajú všetky zainteresované strany spoločenstva, vrátane verejných orgánov, možnosť angažovať sa a spolupracovať pre blaho spoločnosti.

4.1.7   Prístup Komisie k malými a strednými podnikom, nie je ideálny. Neexistuje žiadne spojenie medzi podnikmi a vplyvmi týchto malých a stredných podnikov na programu SZP v rámci celej Únie. Tiež sa premárnila príležitosť vypracovať komplexnú politiku, ktorá odráža nové spôsoby obchodovania, ako napríklad možnosť využívať online obchodovanie, a lepšie informovať malé a stredné podniky o SZP.

4.1.8   V návrhoch programu sa zanedbalo venovanie pozornosti malým a stredným podnikom. V oznámení nie je vysvetlené, čo sa myslí pod pojmom „podnik“, ale formulácia naznačuje, že ide o veľké spoločnosti. Malé a stredné podniky sú hlavnou zložkou v EÚ vo vzťahu k vytváraniu pracovných miest a rastu a zameraniu na konkurencieschopnosť, ktoré sú uvedené v Lisabonskej zmluve – rovnaký prístup ku rôznym podnikom nie je v rámci SZP akceptovateľný.

4.2   Podporovanie výhod a stimulov na aktivitu spojenú so SZP

4.2.1   Je dôležité uvedomiť si ekonomické motivácie činnosti spojenej so SZP. Oznámenie obsahuje rôzne výhody, ktoré by sa mali vo väčšej miere podporovať spolu s príkladmi osvedčených postupov, aby bolo možné informovať a podporovať podniky v ich snahe o preberanie silnejších záväzkov vo vzťahu k SZP.

4.2.2   Ekonomický prínos aktivity spojenej so SZP sa však nesmie zveličovať. Podniky majú svoje marketingové oddelenia a oddelenia predaja, ktoré sa zameriavajú na reklamu a pochopenie potrieb zákazníkov. SZP v podstate predstavuje prístup k trvalo udržateľnému rozvoju vrátane hospodárskeho rastu spolu so sociálnymi a s environmentálnymi aspektmi. Jej redukovanie len na ekonomické výsledky môže mať nepriaznivé dôsledky, ako napríklad odvrátenie sa od politiky, ak výsledky nespĺňajú finančné očakávania.

4.2.3   Využívanie verejného obstarávania ako trhového stimulu si vyžaduje starostlivé zváženie a vhodné uplatnenie. Sociálne kritériá vrátane klauzúl MOP musia aj naďalej zostať prepojené na predmet zmluvy, aby sa zabránilo čisto symbolickej aktivite spojenej so SZP a aby sa zabezpečila pozitívna sociálna hodnota. Týmto sa tiež môže podporiť vykonávanie primeranejšej a účinnejšej sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci priemyselných odvetví.

4.2.4   Pri verejnom obstarávaní je dôležité použiť sociálne klauzuly s najväčšou možnou transparentnosťou. Je to dôležité na zabezpečenie vhodného obstarávania služieb a dodržiavania zásad spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Ak sa má verejné obstarávanie použiť ako trhový stimul, je potrebné túto skutočnosť prediskutovať s GR pre hospodársku súťaž.

4.2.5   Iniciatíva pre sociálne podnikanie (ISP), prezentovaná ako osobitná dodatková politika, ktorá je súčasťou balíka Komisie o zodpovednom podnikaní (7), sa prehliada vo vzťahu ku kľúčovým príležitostiam, ktoré by mohla poskytnúť v rámci programu SZP. Podniky sú v drsnej ekonomickej klíme opatrnejšie, pokiaľ ide o nenávratné výdavky. Je všeobecne známe, že sa sociálne podniky spoliehajú na súkromný kapitál ako na súčasť svojich finančných plánov (8) a že sociálne investície a ponúkanie bezplatných nefinančných služieb novým sociálnym podnikom je spôsob, ako podniky získavajú finančnú a sociálnu návratnosť  (9) svojich investícií do SZP. Obe iniciatívy by dosiahli svoje ciele a zároveň by maximalizovali potenciál rastu a kapacitu na vytváranie sociálnej hodnoty.

4.3   Pochopenie motivácií a podporovanie aktivity spojenej so SZP

4.3.1   Súčasná aktivita spojená so SZP má mnoho foriem a rôzne motivácie, ktoré vplývajú na jej spoločenský dosah. Sem môže patriť defenzívna ochrana záujmov akcionárov, charitatívne dary a sponzorstvo používané v niektorých členských štátoch, a tiež zmysluplnejšia aktivita, ako napríklad strategické prepájanie aktivity s hlavnou podnikovou činnosťou a transformačná snaha o identifikovanie a riešenie hlavných príčin spoločenských problémov (10). EHSV poukazuje na skutočnosť, že nové pravidlá sa môžu ukázať ako kontraproduktívne, ak v niektorých krajinách povedú k tomu, že podniky prestanú vykonávať činnosti, ktoré si vyžadujú predkladanie správ.

4.3.2   Tvorcovia politík musia pochopiť túto škálu činnosti, aby mohli podporovať priaznivé prostredie na viac strategické a transformatívne podnikanie v oblasti SZP. Požiadavky by nemali redukovať činnosť spojenú so SZP na minimálny štandard a mali by zostať v podobe dobrovoľných kódexov, ktoré presahujú rámec právnych požiadaviek.

4.3.3   Snaha by sa mala vo väčšej miere zamerať na zlepšenie informovanosti o občianskom dialógu a angažovanosti pri jeho realizácii, a to v celom podniku, od riaditeľa až po zamestnancov, aby bolo možné dosiahnuť efektívnejšie programy SZP a podporovať etickejšiu organizačnú kultúru. Ukázalo sa, že špecializované riadiace skupiny vrátane vedúcich pracovníkov zabezpečujú úspešné strategické smerovanie a napomáhajú implementovať činnosť v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.3.4   Samoregulačné a koregulačné procesy sú v podstate dobrou myšlienkou, ale je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré by zabránili tomu, aby nasledujúce požiadavky neúmyselne zaťažili malé a stredné podniky v dôsledku zmluvných dohôd s väčšími podnikmi vo forme subdodávateľov a sprostredkovateľov v rámci dodávateľského reťazca. Kódex osvedčených postupov, ktorý Komisia navrhuje vypracovať, by mal poskytnúť usmernenie subjektom, ktoré sa chcú zapojiť do aktivít SZP, pričom by však zohľadňoval povahu samoregulačných a koregulačných procesov.

4.4   Záväzok akceptovať úlohu zamestnancov v programe SZP

4.4.1   Sociálne zodpovedné správanie podniku je bez zapojenia jeho zamestnancov neúčinné. Program SZP by sa mal vypracovať v spolupráci s vedením podniku, so zamestnancami a v prípade potreby aj so sociálnymi partnermi, aby odzrkadľoval étos organizácie. SZP presahuje rámec procesu „utužovania kolektívu“ a angažovanosť zamestnancov je kľúčom k úspešnej stratégii.

4.4.2   Úloha sociálnych partnerov je cenná pre akýkoľvek program SZP, keďže šíria informácie a zlepšujú sociálny dialóg. V príslušných podnikoch by sa mali zriadiť platformy na zabezpečenie toho, aby do programu SZP boli zahrnuté kolektívne zmluvy, transparentnosť, komunikácia a participácia.

4.4.3   Ľudské práva, pracovné podmienky a zamestnanosť sú dôležitými faktormi viacrozmerného charakteru SZP. Spoločnosti by mali rozvíjať činnosti nad rámec medzinárodných a európskych nariadení a usmernení na základe ôsmich základných dohovorov MOP o ľudských právach na jednej strane a týkajúcich sa zdravia a blahobytu zamestnancov, ako aj odborného vzdelávania na strane druhej. Vo všetkých podnikoch je potrebné zabezpečiť etické a objektívne interné riadiace štruktúry, ktoré by nemali nahrádzať kolektívne zmluvy.

4.5   Výmena poznatkov

4.5.1   Dôležitým procesom je vzájomné učenie sa medzi členskými štátmi v oblasti politiky SZP (zámer 9). Zvláštny dôraz by sa mal klásť na pomoc všetkým členským štátom pri vypracovávaní a aktualizovaní vnútroštátnych politík v oblasti SZP a je potrebné poučiť sa z minulých vnútroštátnych opatrení v tejto oblasti.

4.5.2   Všetky štatutárne orgány – vnútroštátne, regionálne, miestne a inštitúcie EÚ – v rámci Únie musia vypracovať a dodržiavať stratégiu SZP, aby boli príkladom pre ostatné odvetvia. Sem by mala patriť solídna interná politika SZP, testovanie inovatívnych modelov a činností v tejto oblasti, uľahčenie výmeny osvedčených postupov a riadenie rozvoja miestnych sietí na zabezpečenie angažovanosti spoločenstva.

4.5.3   Platformy v niektorých priemyselných odvetviach pozostávajúce z viacerých zainteresovaných strán by mohli pomôcť pri sprostredkovávaní serióznych diskusií medzi spoločnosťami a zainteresovanými stranami o obchodných praktikách a mali by uľahčiť užitočnú výmenu osvedčených postupov a skúseností v rámci odvetví, pričom by sa mala náležite zohľadniť nezávislosť zúčastnených aktérov pri navrhovaní rozsahu a činnosti platformy. Sporné obchodné praktiky by však mali tiež podliehať pokutám, ktoré stanoví súd.

4.5.4   Je potrebné zabezpečiť, aby sa do platforiem zainteresovaných strán zapojili aj malé a stredné podniky, keďže sa na predchádzajúcich procesoch zúčastňovali prevažne veľké korporácie. Všetky podniky musia mať možnosť zúčastniť sa na tomto procese, aby boli celé odvetvia a príslušné kľúčové oblasti lepšie zastúpené.

4.5.5   EHSV podporuje zámer poskytovať finančnú podporu projektom vzdelávania a odborného vzdelávania v oblasti SZP a informovať odborníkov v oblasti vzdelávania a podniky o dôležitosti SZP (zámer 8). Toto je mimoriadne dôležité pre malé a stredné podniky, ktoré často nevedia o príležitostiach alebo im chýbajú odborné znalosti týkajúce sa SZP.

4.5.6   Využívanie štrukturálnych fondov pre iniciatívy spojené so SZP by sa malo veľmi starostlivo zvážiť. Pripomíname Komisii zamýšľané krátenie prostriedkov v nasledujúcom programe štrukturálneho financovania, a preto by sa všetky finančné prostriedky vyčlenené na iniciatívy spojené so SZP mali použiť so zámerom dosiahnuť jasné ciele v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v oblasti regionálneho rozvoja. Tieto finančné prostriedky by sa mali poskytnúť výhradne podnikom s obmedzenými kapacitami a finančnými zdrojmi, ako sú napríklad malé a stredné podniky a organizácie občianskej spoločnosti, a tým ich podporiť pri rozvoji opatrení a angažovanosti v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.5.7   Mali by sa podporovať a rozvíjať informačné portály, ktoré by pomohli podnikom a aj spoločnostiam v oblasti elektronického obchodovania nadväzovať kontakty a poskytnúť prístupnú platformu na efektívnu výmenu osvedčených postupov, zručností a finančných a nefinančných zdrojov v záujme spoločnosti.

4.6   SZP a partneri z oblasti sociálneho hospodárstva

4.6.1   Politická iniciatíva SZP zanedbáva sektor občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti poskytujú modely zodpovednej podnikovej stratégie, riadenia a fór a často sa zapájajú do aktivít spojených so SZP. Oznámenie nepreskúmalo vzťah medzi „ziskovými“ a „neziskovými“ odvetviami.

4.6.2   Spolupráca odvetví na základe partnerstva má dlhú tradíciu a mala by sa aj naďalej podporovať, pretože sociálny záväzok podnikov je dôležitým základom pre vytváranie a zachovávanie inštitúcií občianskej spoločnosti (11).

4.6.3   Mali by sa presadzovať obojstranné výhody partnerstva s cieľom podporovať zmysluplnejšie aktivity spojené so SZP. Zosúladenie potrieb so zručnosťami v rámci partnerstva stimuluje efektívnejšie a výhodnejšie sociálne a ekonomické účinky pre spoločenstvá a podniky. Propagovanie nefinančnej podpory je dôležité pri rozširovaní rozsahu podpory z iných odvetví a pomáha strategickejšiemu zmýšľaniu vo vzťahu ku kapacitám SZP – sem patrí podporovanie dobrovoľníctva zamestnancov; poskytovanie bezplatných služieb, poskytovanie darov v naturáliách, t. j. priestory, zariadenia.

4.6.4   Komunikácia medzi odvetviami je kľúčovým predpokladom úspešného fungovania partnerstva. Sprostredkovateľské služby (12) pomáhajú pri zlepšovaní a zjednodušovaní spôsobu, ako dva sektory vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, a pri preklenovaní kultúrnych rozdielov. Tieto služby by sa mali podporovať a mali by sa stať pre podniky oveľa dostupnejšími, aby bolo možné prekonať bariéry, ktoré bránia pri dosahovaní spoločnej hodnoty v odvetviach a skutočnej angažovanosti v aktivitách spojených so SZP.

4.7   Medzinárodné usmernenia a dohody

4.7.1   MOP vypracovala osem základných konvencií, ktoré sú základom práv na celosvetovej úrovni. Členské štáty už ratifikovali tieto základné konvencie. EÚ môže preukázať svoju podporu tým, že zabezpečí, aby tieto dohody dodržiavali aj tretie krajiny.

4.7.2   EHSV rozhodne podporuje zámer Komisie, aby sa propagovanie SZP stalo plne konzistentným s existujúcimi globálnymi nástrojmi, predovšetkým s prepracovanými smernicami OECD, deklaráciou MOP o nadnárodných podnikoch a sociálnej politike, ISO 26000, hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, ako aj medzinárodnými rámcovými dohodami. Žiadame Komisiu, aby presne vysvetlila, ako to chce dosiahnuť.

4.7.3   Smernice OECD prijalo 42 krajín, z ktorých 24 je členmi EÚ. Smernice majú jedinečný mechanizmus na následné monitorovanie, vnútroštátne kontaktné miesto, ktoré zodpovedá za šírenie usmernení a riešenie prípadov, kedy malo dôjsť k ich porušeniu. EHSV preto odporúča, aby sa zdroje v rámci obnovenej stratégie EÚ pre SZP vyčlenili na budovanie kapacít s ohľadom na smernice OECD. Odporúča tiež, aby Komisia a členské štáty posilnili úlohu sociálnych partnerov v rámci týchto vnútroštátnych kontaktných miest.

4.7.4   EHSV je presvedčený, že politika v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by sa mala zamerať na zabezpečenie strategického usmernenia pre podniky, keďže je monitorovanie záväzkov podnikov s viac než 1 000 zamestnancami (zámer 10) v rámci SZP nepraktické a od EÚ si to bude vyžadovať značné finančné zdroje.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 685 final.

(2)  Štvrtá smernica o ročnej účtovnej závierke 2003/51/ES

(3)  Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 53 – 60.

(4)  Pozri: http://newsforchangingtimes.com/2012/02/17/women-boardroom-csr-un-women-ingrid-kragl/

(5)  COM(2011) 681 final, s. 7.

(6)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 63–72.

(7)  COM(2011) 685 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012 s. 1.

(9)  COM(2011) 682 final, s. 6.

(10)  www.csrinternational.org

(11)  Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 44.

(12)  Sprostredkovateľské služby poskytujú firmy, ktoré pomáhajú nadväzovať kontakty medzi organizáciami z rôznych odvetví a sprostredkovávať efektívnejšie pracovné vzťahy na základe zosúlaďovania potrieb, zručností a zdrojov. Príkladom takejto firmy je Pilot Light – http://www.pilotlight.org.uk.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 54 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Bod 2.3

Zmeniť:

„Nová rozšírená definícia označuje SZP ako ‚zodpovednosť podnikov za svoje vplyvy na spoločnosť‘ a , ktoré by podniky mali zaradiť do svojich stratégií SZP. SZP ako ‚koncept, na základe ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojich obchodných činností a vzájomných vzťahov so zúčastnenými stranami sociálne a environmentálne aspekty‘.“

Výsledok hlasovania:

Za

:

88

Proti

:

91

Zdržalo sa

:

23

Bod 4.1

Zmeniť:

„definície sociálnej zodpovednosti podnikov“

Výsledok hlasovania:

Za

:

80

Proti

:

106

Zdržalo sa

:

23

Bod 4.1.1

Zmeniť:

„EHSV považuje za potrebné, aby Komisia objasnila význam pojmu ‚podnik‘, aby nedošlo k nesprávnemu výkladu. Komisia musí tiež ujasniť, aké nové politické opatrenia vypracuje na základe aktualizovanej definície oznámenej legislatívnej iniciatívy. Mala by taktiež upresniť, ako plánuje stimulovať SZP pre rôzne zložky podnikateľskej komunity, ako sú napríklad veľké korporácie, MSP a podniky pôsobiace v oblasti sociálneho hospodárstva.“

Výsledok hlasovania:

Za

:

85

Proti

:

121

Zdržalo sa

:

20

Bod 4.4.2

Zmeniť:

„Úloha je cenná pre akýkoľvek program SZP, keďže. “

Výsledok hlasovania:

Za

:

86

Proti

:

125

Zdržalo sa

:

14


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/85


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku“

COM(2011) 689 final

2012/C 229/16

Spravodajca: Ákos TOPOLÁNSZKY

Európska komisia sa 25. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie na tému

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku

COM(2011) 689 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája) prijal 118 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

1.1   víta návrhy uvedené v oznámení Komisie a podporuje ju v tom, aby opatrenia, ktoré sa musia prijať v záujme silnejšej Európy, boli rázne a vyvážené, pokiaľ ide o účinný dosah na otázky spojené s dopytom po drogách a ich ponukou;

1.2   preto vyjadruje sklamanie nad tým, že v porovnaní s doterajším vyváženým prístupom usilujúcim o konsenzus, je toto oznámenie krokom späť, pretože uprednostňuje opatrenia na znižovanie ponuky;

1.3   považuje prístup založený na regulácii a trestnej politike za nepostačujúci a naliehavo žiada, aby sa na úrovni EÚ vypracovala nová stratégia boja proti drogám na základe dôkladného preskúmania súčasnej končiacej protidrogovej stratégie;

1.4   vyjadruje znepokojenie nad zmenenými prioritami politiky poskytovania štátnej pomoci a v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa opätovne začal uplatňovať vyvážený prístup;

1.5   podporuje ďalšiu harmonizáciu medzinárodných opatrení zameraných na boj proti obchodu s drogami a navrhuje, aby sa proces harmonizácie v oblasti trestnej politiky na úrovni EÚ rozšíril aj na rôzne formy zneužívania drog;

1.6   navrhuje, aby sa v súvislosti so zásahmi zameranými na znižovanie ponuky vytvorili a uplatňovali nezávislé a vedecky podložené hodnotiace systémy a aby sa na plnenie týchto úloh poskytli vhodné zdroje;

1.7   súhlasí s plánovanými krokmi týkajúcimi sa konfiškácie a vymáhania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a navrhuje, aby sa aspoň časť skonfiškovaných prostriedkov použila na podporu opatrení na zníženie dopytu, ktoré sú vo výraznej miere nedostatočne financované;

1.8   zdôrazňuje, že ani v prípade nových a nebezpečných drog nie je postačujúci regulačný akt, pretože takýto akt sa musí v každom prípade realizovať v rámci integrovaného a komplexného politického zásahu, ktorého úspešnosť sa pravidelne monitoruje a vyhodnocuje;

1.9   považuje časť nariadenia týkajúcu sa zníženia dopytu za neprimeranú a vágnu a navrhuje, aby Komisia iniciovala vytvorenie takých inštitucionálnych mechanizmov, ktoré zabezpečia skutočnú realizáciu iniciatív v príslušných oblastiach politiky a ktoré budú vychádzať z vedeckých dôkazov;

1.10   sa jednoznačne domnieva, že v súvislosti so všetkými problémami týkajúcimi sa užívania psychoaktívnych látok („zákonnými“ a „nezákonnými“) je zo strednodobého hľadiska potrebné vypracovať komplexnú a zosúladenú odbornú politiku v oblasti závislosti v záujme toho, aby sa navzájom nevylučovali účinky odborných politík, ktoré sa doteraz realizovali oddelene;

1.11   podporuje činnosť Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám a navrhuje, aby sa vo väčšej miere zohľadňovali jeho zistenia na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Komisie na tému „Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku  (1)“.

2.2   Súhlasí s konštatovaním uvedeným v tomto dokumente, že „po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy musí Európa zaujať k drogám rázny a rozhodný postoj, a to tak z hľadiska ich ponuky, ako aj dopytu.“ Podporuje pripravenosť Komisie dať nový impulz protidrogovej politike EÚ, ako aj úsilie „aby Únia svoju činnosť zacielila tak, aby prinášala maximálnu pridanú hodnotu“.

2.3   EHSV zároveň vyjadruje sklamanie nad tým, že v porovnaní s doterajším vyváženým prístupom, ktorý bol založený na rovnováhe medzi znížením ponuky a dopytu a na konsenze, je toto oznámenie krokom späť, pretože sa obmedzuje najmä na právne prostriedky zamerané na zníženie ponuky, pričom v súvislosti so znížením dopytu načrtáva len zovšeobecňujúce ciele.

2.4   Vyjadruje poľutovanie nad tým, že dokument Komisie v súvislosti s užívaním drog zjavne zanedbáva hľadiská týkajúce sa ľudských práv a komplexnej sociálnej politiky a uprednostňuje nástroje v oblasti trestného práva, ktoré sú na základe dostupných údajov málo účinné a rentabilné a len v malej miere vychádzajú z vedeckých hodnotiacich postupov (2).

2.5   Je presvedčený, že zníženie dopytu môže nadobudnúť zmysel ako súčasť strategického systému, resp. ako jeho prvok. Je potrebné zabrániť tomu, aby represívna politika ako posledný nástroj (ultima ratio) nadobudla prevahu. Prípadné odsunutie predchádzajúcich nástrojov do úzadia preto nemôže byť cieľom európskej politiky, ktorá podporovala komplexný, viacnástrojový odborný prístup, a nie prístupy uplatňované v mnohých regiónoch sveta, ktoré sú zjednodušené, represívne a len v malej miere zohľadňujú ľudské práva.

2.6   EHSV je presvedčený, že pre odbornú politiku týkajúcu sa drogovej problematiky v Únii je potrebné vypracovať novšiu stratégiu vytvárajúcu konsenzus, pričom treba vychádzať z hodnotenia súčasnej stratégie a viesť o nej rozsiahlu diskusiu v záujme jej akceptovania. Táto stratégia musí vyjadrovať spoločné odhodlanie členských štátov pokračovať v doterajšom vyrovnanom strategickom myslení v súlade s Lisabonskou zmluvou, v akčných programoch a v politike financovania (best mix of policies).

2.7   V súlade so zásadou, podľa ktorej štát nemôže spôsobovať škody, ktoré by boli vyššie než škody, pred ktorými nás má chrániť, je potrebné vytvoriť taký rozhodovací mechanizmus, ktorý v prípade nepriaznivých výsledkov nezávislého hodnotenia umožní okamžitú úpravu danej politiky.

3.   Financovanie

3.1   EHSV so znepokojením sleduje zmenu priorít financovania zo strany Komisie a klesajúci počet týchto priorít. Súčasný program Zdravie pre rast, ktorý bol zavedený v rámci 3. viacročného programu financovania na obdobie 2014 – 2020, sa nezaoberá problematikou zníženia dopytu po drogách. Tento program neuvádza ani zdroje potrebné na zníženie dopytu v súlade s cieľmi protidrogovej stratégie EÚ a jej akčného programu.

3.2   Takisto sa zmenila priorita financovania zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej návrh týkajúci sa programov Spravodlivosť a Práva a občianstvo vzhľadom nato, že pri dotáciách poskytnutých na riešenie drogovej problematiky sa budú v prvom rade zohľadňovať aspekty týkajúce sa predchádzania trestnej činnosti. EHSV dôrazne žiada Komisiu, aby svoju politiku financovania upravila v súlade s požiadavkami na vyvážený strategický postup.

4.   Konkrétne obsahové prvky

4.1   Zneužívanie drog, obchod s drogami

4.1.1   V súvislosti s bojom proti obchodu s drogami oznámenie zdôrazňuje, že trh so zakázanými drogami sa neustále mení, a v oblasti pašovania sa objavili inovatívne spôsoby a nové technológie. Zdôrazňuje, že v záujme účinného reagovania na všetky tieto nepriaznivé javy je potrebné lepšie zosúladiť iniciatívy zamerané na boj proti obchodu s drogami.

4.1.2   V dokumente sa zdôrazňuje, že nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy (3) umožňuje posilniť právne a politické nástroje na boj proti obchodu s drogami, pričom sa však poukazuje na to, že niektoré právne nástroje (4) len „v ojedinelých prípadoch viedli k zosúladeniu vnútroštátnych opatrení v oblasti boja proti obchodovanou s drogami a v dostatočnej miere neprispeli k uľahčeniu justičnej spolupráce (5)“.

4.1.3   V oznámení Komisie sa v tejto veci navrhuje zaviesť nové právne nástroje, prostredníctvom ktorých si Komisia želá vytvoriť spoločné minimálne pravidlá pre priťažujúce a poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na najzávažnejšie prípady cezhraničného obchodovania s drogami, spresniť vymedzenie trestných činov a sankcií a zaviesť pre členské štáty prísnejšie požiadavky v oblasti predkladania správ.

4.1.4   EHSV v zásade súhlasí so zisteniami uvedenými v dokumente, zároveň však zdôrazňuje, že toto úsilie sa môže realizovať len vtedy, ak budú v súvislosti so zásahmi zameranými na zníženie dopytu k dispozícii vhodné nástroje na meranie účinnosti, ako aj spoľahlivé ukazovatele. Z toho dôvodu naliehavo žiada, aby sa vypracovali také hodnotiace a monitorovacie mechanizmy, ktoré sú schopné merať aj skutočnú účinnosť týchto zásahov a efektívnosť nákladov a takisto podporuje prebiehajúce práce týkajúce sa vypracovania vhodných ukazovateľov (6).

4.1.5   EHSV zdôrazňuje, že v súvislosti so zásahmi zameranými na zníženie dopytu je k dispozícii neúmerne málo zdrojov na hodnotenie týchto nástrojov v porovnaní s tým, v akej miere sa tieto nástroje dotýkajú základných práv tých užívateľov drog, ktorí z právneho hľadiska nespôsobujú škodu iným a nekonajú zo zištných dôvodov.

4.1.6   V súlade s príslušným oznámením Európskej komisie (7) EHSV navrhuje, aby sa úsilie o harmonizáciu trestného práva na úrovni EÚ rozšírilo aj na tie trestné prípady, kde sú rozdiely v postupoch v oblasti trestného práva (normy, tresty, výkony trestu, výnimky) v jednotlivých členských štátoch také veľké, že budú určite porušené ľudské práva a právna istota, ako je tomu podľa názoru EHSV v súčasnosti v prípadoch týkajúcich sa zneužívania drog (8).

4.1.7   EHSV pripomína, že harmonizácia minimálnych trestov, ktorú plánuje EÚ, nemôže viesť k sprísneniu maximálnych trestov v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho upriamuje pozornosť na to, že politika zameraná na zníženie dopytu môže byť aj výrazom neschopnosti zodpovedných politických predstaviteľov, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť rovnováhu medzi trestnoprávnou hrozbou a medzi nevyhnutnými zásahmi, pokiaľ ide o zaobchádzanie s danou osobou a o poskytnutie pomoci.

4.1.8   Podľa názoru EHSV je potrebné, aby sa namiesto prístupu zameraného výlučne na boj proti obchodu s drogami zvážilo vypracovanie novej koncepcie stratégií v oblasti trestného práva, pričom je potrebné klásť dôraz na znižovanie poškodzovania zdravia a spoločnosti, ktoré sa spája s trhom s drogami, a na podporu bezpečnosti jednotlivcov a spoločnosti.

4.2   Drogové prekurzory

4.2.1   EHSV súhlasí s hodnotením situácie uvedeným v kapitole, ako aj s postojom, podľa ktorého musia súčasné a plánované opatrenia zabezpečiť účinnú kontrolu nezákonného používania týchto chemických látok tak, aby sa pritom nenarušilo zákonné obchodovane s týmito látkami.

4.2.2   Súhlasí s tým, že v tejto oblasti je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu aj napriek veľkým rozdielom, pokiaľ ide o možnosti poskytovania údajov, ich kvalitu a ochotu poskytnúť tieto údaje, a to najmä v súvislosti s príslušnými tretími krajinami.

4.3   Konfiškácia a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti

4.3.1   EHSV súhlasí s úsilím Komisie a uvedené právne nástroje považuje za proporcionálne a vhodné na riešenie tohto problému. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto nástroje sa z rôznych príčin nepreukázali ako účinné.

4.3.2   Z toho dôvodu podporuje vytvorenie nových a prísnejších európskych legislatívnych aktov a rozšírenie právnej harmonizácie na úrovni Únie na túto oblasť.

4.3.3   Navrhuje, aby sa aspoň časť zo skonfiškovaných prostriedkov použila na podporu opatrení na zníženie dopytu, ktoré sú tradične postihnuté nedostatočným financovaním a ktoré naďalej predstavujú najúčinnejší prostriedok na boj proti užívaniu drog a na riešenie spoločenských následkov.

4.4   Nové psychoaktívne látky

4.4.1   EHSV v zásade súhlasí so zisteniami uvedenými v oznámení Komisie v súvislosti s novými psychoaktívnymi látkami. Komisia sa domnieva, že generická regulácia síce zodpovedá očakávaniam verejnosti a orgánov prijímajúcich rozhodnutia, pokiaľ ide o schopnosť rýchlej kontroly týchto nových drog, avšak bez účinného hodnotenia rizík, ktoré predstavujú tieto látky, môže dôjsť k poškodeniu terapeutických a priemyselných záujmov. Takisto chce poukázať na to, že metóda hodnotenia rizika v súčasnosti nezohľadňuje multidisciplinárny prístup a vychádza najmä z chemických a policajných analýz.

4.4.2   EHSV zdôrazňuje, že ani v prípade nových a nebezpečných drog nie je postačujúci regulačný akt, pretože takýto akt sa musí v každom prípade realizovať v rámci integrovaného a komplexného politického zásahu, ktorého úspešnosť sa pravidelne monitoruje a vyhodnocuje vzhľadom na to, že sa môžu objaviť neplánované riziká (snahy o to, aby užívatelia siahli po nových látkach, kriminalizácia, zvýšenie ceny na čiernom trhu, automatický zákaz alebo kontrola látok, ktoré môžu byť užitočné, skryté užívanie, dodatočné riziká nelegálneho trhu atď.). EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhované regulačné nástroje nezohľadňujú tieto hľadiská.

4.4.3   EHSV považuje za dôležité, aby orgány prijímajúce politické rozhodnutia súbežne s vypracovaním zoznamu navrhli v súvislosti s príslušnými psychoaktívnymi látkami aj opatrenia zamerané na zásahy v sociálnej a zdravotnej oblasti a prípadne hľadali alternatívne regulačné možnosti bez priamej kriminalizácie užívateľov. Zdôrazňuje, že odstránenie nedostatkov pri zbere údajov, zlepšenie interaktivity v rámci pohybu informácií, ďalšie vzdelávanie odborníkov, dôveryhodné informovanie prostredníctvom najmodernejších systémov a technológií, rozvoj regulácie a kontroly v oblasti ochrany spotrebiteľov, vytvorenie a zavedenie vhodných služieb v oblasti liečby a podpory sú nevyhnutnými prvkami takéhoto prístupu.

4.4.4   Výbor poukazuje okrem toho na to, že reakcia v oblasti regulácie v súvislosti s novými látkami zahmlieva problémy týkajúce sa „starých“ psychoaktívnych látok (alkohol, nikotín, niektoré priemyselné halucinogénne látky atď.), ktoré nie sú pod kontrolou a ktoré v danom prípade predstavujú oveľa väčší problém.

4.5   Zníženie dopytu

4.5.1   EHSV vyjadruje sklamanie v súvislosti s návrhmi Komisie týkajúcimi sa tejto časti oznámenia, ktoré v podstate obsahujú len všeobecné konštatovania. Navrhuje, aby Komisia ďalej rozvíjala taký strategický prístup, ktorý bude predstavovať kvantitatívny a kvalitatívny pokrok, pokiaľ ide o zaručenie základných práv v oblasti liečby.

4.5.2   Následne je potrebné, aby sa Komisia usilovala nielen o vypracovanie kvalitatívnych noriem, ale aby pomohla členským štátom realizovať takú politiku financovania, ktorá bude vychádzať z vyváženého prístupu.

4.5.3   V celej Európe by malo byť zaručené pokrytie širokou škálou vedecky podložených služieb zameraných na znižovanie poškodzovania zdravia (HIV/AIDS, hepatitída a predávkovanie) pre osoby s problémami súvisiacimi s drogami, ako aj ich prístupnosť, dosiahnuteľnosť a finančná dostupnosť. Medzi tieto služby by patrila detoxikácia, ústavná a ambulantná liečba, liečba v spoločenstve, rehabilitácia, opätovné začlenenie do spoločnosti, substitučná liečba a výmena použitých ihiel za čisté. Programy by mali byť dostupné za rovnakých podmienok vo väzenských zaradeniach, ako aj menšinovému obyvateľstvu a skupinám čeliacim diskriminácii.

4.5.4   EHSV sa domnieva, že protidrogová politika na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov by namiesto kriminalizácie a trestania osôb čeliacich problémom s drogami mala uprednostňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a liečby osobám v núdzi.

4.5.5   EHSV chce poukázať na skutočnosť, že Európska únia nemá v súčasnosti k dispozícii žiadny nástroj, prostredníctvom ktorého by mohla upozorniť alebo sankcionovať tie členské štáty, ktoré nezabezpečujú možnosť využívať služby v oblasti liečby, ktorých účinnosť je vedecky preukázaná, a to ani v takom prípade, keď je ohrozený ľudský život, a tým porušujú ľudské práva.

4.5.6   EHSV preto povzbudzuje Komisiu, aby iniciovala vytvorenie takých inštitucionálnych mechanizmov, ktoré v jednotlivých členských štátoch zabezpečia skutočnú realizáciu iniciatív v príslušných oblastiach politiky vychádzajúcich z vedeckých dôkazov, a aby zabezpečila vyvážené a kontrolované fungovanie mechanizmov financovania podporujúcich realizáciu týchto iniciatív.

4.6   Medzinárodná spolupráca

4.6.1   EHSV podporuje dialóg s producentskými a tranzitnými krajinami, ako aj politiku zameranú na poskytnutie technickej pomoci a navrhuje, aby sa táto politika posilnila.

4.6.2   EHSV takisto podporuje, aby sa na základe vyváženého a komplexného prístupu a úplného rešpektovania ľudských práv posilnila spolupráca so susednými krajinami, strategickými partnermi a s krajinami, ktoré ležia na tranzitných trasách obchodu s drogami smerujúcimi do EÚ.

4.6.3   EHSV veľmi pozitívne hodnotí výsledky, ktoré dosiahlo Európske stredisko pre monitorovanie drog a drogovej závislosti od svojho založenia v oblasti monitorovania drog, zlepšovania kvality a dôslednosti poskytovania údajov, ako aj pri vypracovaní spoločných profesionálnych postupov.

4.6.4   EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie situácie v súvislosti so spoločenskými zmenami, ku ktorým dochádza v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy, s osobitným zreteľom na charakteristické znaky užívania drog a obchodu s drogami.

4.6.5   EHSV uznáva význam a výsledky troch dohovorov OSN o omamných látkach (9), zároveň však považuje za dôležité zdôrazniť, že dohovory, na rozdiel od svojich deklarovaných cieľov, nevytvorili vo veľkej väčšine krajín možnosti pre vhodný, spravodlivý a zákonný prístup k drogám, čo sa čiastočne vzťahuje aj na Európu. Na druhej strane, neklesol ani objem nezákonnej výroby a užívania, ba dokonca sa vo výraznej miere zvýšil, pričom vytvorený systém nezaručuje vždy opatrenia, pri ktorých bolo preukázané, že sú prospešné pre zdravie a dobré životné podmienky.

4.6.6   EHSV preto odporúča, aby Európska únia naďalej plnila úlohu kritickej strážkyne dohovorov OSN o omamných látkach a ich uplatňovania a aby pritom vychádzala z konsenzu medzi členskými štátmi a z rozsiahleho dodržiavania ľudských práv a vedeckých dôkazov. Ak to považuje za potrebné, Únia by mala sformulovať svoj postoj v záujme aktualizácie týchto dohovorov.

4.6.7   EHSV podporuje činnosť Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám a navrhuje, aby rozhodovacie orgány EÚ vo väčšej miere zohľadňovali zistenia tejto organizácie. EHSV by uvítal príležitosť zúčastňovať sa ako pozorovateľ na činnosti tejto organizácie.

5.   Činnosť v širšom kontexte

5.1   EHSV v súlade s článkom 11 ods. 3 a 4 Lisabonskej zmluvy navrhuje Komisii, ako aj členským štátom, aby sa posilnil aktívny spoločenský dialóg a aby sa profesionálne spoločenstvá, a podľa možnosti aj organizácie spotrebiteľov, intenzívne zapájali do procesu strategického plánovania s cieľom podporiť participatívnu demokraciu tak, aby koordinačnú činnosť verejných orgánov hodnotili priamo občania a profesionáli.

5.2   EHSV sa domnieva, že je potrebné obojsmerné politické plánovanie. Na globálnej úrovni je potrebné najmä vytvoriť súčinnosť harmonizovaných prístupov v rámci posilnenej koordinácie. Takisto je potrebný prístup na miestnej úrovni s cieľom nevytvárať len abstraktné opatrenia, ale aj také, ktoré vychádzajú z reálnych potrieb miestnych spoločenstiev a ktoré počítajú so spoluprácou týchto spoločenstiev.

5.3   EHSV sa jednoznačne domnieva, že v súvislosti so všetkými problémami týkajúcimi sa užívania psychoaktívnych látok („zákonnými“ a „nezákonnými“) je zo strednodobého hľadiska potrebné vypracovať komplexnú a zosúladenú odbornú politiku v oblasti závislosti. V súčasnosti sú tieto politiky z politických a právnych dôvodov od seba umelo oddelené, pričom využívajú mimoriadne odlišné nástroje, ktoré majú tendenciu potláčať vzájomné vplyvy, namiesto toho, aby sa navzájom posilňovali. Mimoriadne odlišný vzťah týchto politík k donucovacej sile štátu je pritom z hľadiska právnej istoty, ako aj ľudských práv otázny.

5.4   EHSV odporúča, aby Komisia pripravila podmienky na zabezpečenie prístupu ku kontrolovanému medicínskemu využitiu lekárskej konopy a k celému radu spôsobov substitučnej liečby.

5.5   EHSV sa stavia kriticky k spôsobu riešenia problému alkoholizmu na úrovni Únie, ktorý predstavuje najväčší spoločenský problém, a v tejto súvislosti naďalej trvá na svojich predchádzajúcich opravných stanoviskách (10) a naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti podnikla rozhodné kroky.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 689 final.

(2)  Vo väčšine členských krajín sa nástroje v oblasti trestného práva v súčasnosti vzťahujú najmä na užívateľov drog a len v malej miere na osoby obchodujúce s drogami.

(3)  Článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(4)  Rámcové rozhodnutie Rady 2004/25/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

(5)  KOM (2011) 689 v konečnom znení

(6)  Prvá európska konferencia o ukazovateľoch týkajúcich sa ponuky drog. Spoločná iniciatíva na rozvoj udržateľných možností v oblasti monitorovania trhov s drogami, trestnej činnosti a aktivít na zníženie ponuky; Európska komisia, október 2010.

(7)  V určitých prípadoch sa rovnaké priestupky (napr. výmena malého množstva omamných látok medzi užívateľmi) v niektorej členskej krajine postihujú odňatím slobody vo výške dvoch až piatich rokov, zatiaľ čo v iných členských krajinách sa mobilizujú prostriedky v rámci vnútroštátnej/komunálnej politiky na poskytovanie pomoci (vytváranie pracovných miest, podpora v sociálnej oblasti a v oblasti bývania atď.).

(8)  KOM (2011) 573 v konečnom znení.

(9)  Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961, zmenený a doplnený Protokolom o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovorom o nezákonnom obchodovaní s narkotikami a psychotropnými látkami z roku 1988.

(10)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 78 – 84; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 10 – 14.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/90


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov“ (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

COM(2012) 11 final – 2012/011 (COD)

2012/C 229/17

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Európsky parlament 16. februára 2012 a Rada 1. marca 2012 sa rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

COM(2012) 11 final – 2012/011 (COD).

Predsedníctvo výboru poverilo 21. februára 2012 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEGADO LIZ rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 165 hlasmi za, 34 hlasmi proti, pričom 12 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta všeobecné smerovanie Komisie, súhlasí s navrhovaným splnomocňujúcim základom a v zásade schvaľuje ciele návrhu, ktoré úzko nadväzujú na stanovisko výboru. V súvislosti s právnym postavením ochrany údajov sa výbor domnieva, že spracúvanie a prenos údajov v rámci vnútorného trhu musia byť vymedzené právom na ochranu osobných údajov v zmysle článku 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta základných práv“) a článku 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

1.2

Pokiaľ ide o voľbu nariadenia ako najvhodnejšieho právneho nástroja vzhľadom na stanovené ciele, EHSV nemá jednotný názor a žiada Komisiu, aby lepšie demonštrovala a zdôvodnila dôvody, na základe ktorých považuje tento nástroj za vhodnejší než smernicu, ba dokonca za nevyhnutný.

1.3

Výbor ľutuje príliš veľký počet výnimiek a obmedzení, ktoré sa dotýkajú stanovených zásad práva na ochranu osobných údajov.

1.4

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že v tomto novom digitálnom prostredí majú „fyzické osoby právo na účinnú kontrolu nad osobnými údajmi, ktoré sa ich týkajú“ a želá si, aby sa toto právo rozšírilo na rôzne účely, pre ktoré sa stanovujú individuálne profily na základe údajov zozbieraných prostredníctvom veľkého množstva nástrojov (legálnych a niekedy nelegálnych) a na základe spracovania získaných údajov.

1.5

V súvislosti so základnými právami by však harmonizácia v špecifických oblastiach prostredníctvom nariadenia mala členským štátom umožniť, aby vo svojom vnútroštátnom práve prijali ustanovenia, ktoré uvedené nariadenie neobsahuje, alebo ktoré sú priaznivejšie než ustanovenia obsiahnuté v tomto nariadení.

1.6

Výbor okrem toho nemôže súhlasiť so všetkými, takmer systematickými odkazmi na delegované akty, ktoré výslovne nespadajú pod článok 290 ZFEÚ.

1.7

Výbor však víta snahu vytvoriť účinný inštitucionálny rámec na zabezpečenie účinného fungovania právnych predpisov tak na úrovni podnikov (úradník pre ochranu údajov), ako i na úrovni orgánov verejnej správy členských štátov (nezávislé dozorné orgány). Ocenil by však, keby Komisia zvolila prístup, ktorý by viac zohľadnil skutočné potreby a očakávania občanov, a ktorý by sa systematickejšie uplatňoval na niektoré oblasti hospodárskej a sociálnej činnosti podľa ich povahy.

1.8

EHSV sa domnieva, že navrhovaný text možno v mnohých smeroch vylepšiť a presnejšie vymedziť, pričom v súvislosti s viacerými článkami uvádza konkrétne príklady, ktoré umožnia lepšie definovať práva, posilniť ochranu občanov vo všeobecnosti a najmä pracovníkov, vymedziť povahu súhlasu, zákonnosť spracovávania údajov a najmä vymedziť funkcie úradníka pre ochranu údajov a spracúvanie údajov v oblasti zamestnanosti.

1.9

EHSV sa tiež domnieva, že do navrhovaného textu by sa mali zahrnúť aspekty, ktorým sa nevenovala pozornosť, a to najmä rozšírenie rozsahu pôsobnosti, spracovanie citlivých údajov alebo hromadné žaloby.

1.10

V tejto súvislosti sa do rozsahu pôsobnosti nariadenia musia podľa EHSV výslovne začleniť vyhľadávače, ktorých väčšina príjmov pochádza z cielenej reklamy prostredníctvom zberu osobných údajov o návštevníkoch svojich stránok, ba dokonca z ich profilovania. To isté by malo platiť aj pre stránky serverov, ktoré ponúkajú skladovacie kapacity, a v niektorých prípadoch softvérové programy (tzv. cloud computing), ktoré zbierajú údaje o užívateľoch na komerčné účely.

1.11

Mali by sa tu zaradiť aj osobné informácie zverejňované na sociálnych sieťach, ktoré by na základe práva byť zabudnutý mali dotknutej osobe umožniť zmeniť alebo vymazať informácie o sebe alebo by mali na žiadosť tejto osoby zrušiť jej osobnú stránku a odkazy, ktoré odkazujú na ďalšie, veľmi často navštevované stránky, kde sú tieto informácie opakovane použité alebo diskutované. Článok 9 by sa mal preto zmeniť a doplniť.

1.12

EHSV napokon žiada Komisiu, aby prehodnotila niektoré aspekty návrhu, ktoré výbor považuje za neprijateľné, ako je ochrana detí, právo namietať, profilovanie, niektoré obmedzenia práv, minimálny počet 250 pracovníkov podniku potrebných na vymenovanie úradníka pre ochranu údajov alebo spôsob, akým je upravené jediné kontaktné miesto.

2.   Úvod

2.1

EHSV bol požiadaný, aby vypracoval stanovisko na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (1).

2.2

Treba však uviesť, že tento návrh je súčasťou balíka, ktorý obsahuje tiež úvodné oznámenie (2), návrh smernice (3) a Správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov založenú na článku 29 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach  (4). Žiadosť o vypracovanie stanoviska výborom sa netýka všetkých navrhovaných právnych predpisov, i keď sa táto žiadosť mala vzťahovať aj na návrh smernice.

2.3

Návrh, ku ktorému sa má EHSV vyjadriť, sa podľa Komisie nachádza na rozmedzí dvoch hlavných právnych, politických a ekonomických stratégií EÚ.

2.3.1

Na jednej strane je v článku 8 charty základných práv a v článku 16 ods. 1 ZFEÚ zakotvená ochrana údajov ako základné právo. Oznámenia Komisie týkajúce sa Štokholmského programu a akčného plánu, ktoré toto právo zavádzajú do praxe, nachádzajú svoj základ v týchto článkoch (5).

2.3.2

Na druhej strane Digitálna agenda pre Európu a všeobecnejšie stratégia Európa 2020 podporujú upevnenie rozmeru jednotného trhu ochrany údajov a zmiernenie administratívnej záťaže podnikov.

2.4

Zámerom Komisie je zaktualizovať a zmodernizovať zásady obsiahnuté v konsolidovanej smernici 95/46/ES týkajúcej sa ochrany údajov, aby sa v budúcnosti zaručili práva jednotlivca na rešpektovanie súkromia v digitálnej spoločnosti a jej sieťach. Zamýšľaným cieľom je posilniť práva občanov, upevniť vnútorný trh EÚ, zaistiť vysokú úroveň ochrany údajov vo všetkých oblastiach (vrátane justičnej spolupráce v trestných veciach), zabezpečiť riadne uplatňovanie právnych predpisov prijatých na tento účel, uľahčiť cezhraničné spracúvanie údajov a stanoviť univerzálne normy v oblasti ochrany údajov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že v tomto novom digitálnom prostredí majú „fyzické osoby právo na účinnú kontrolu nad osobnými údajmi, ktoré sa ich týkajú“ a želá si, aby sa toto právo rozšírilo aj na rôzne účely, pre ktoré sa stanovujú individuálne profily na základe údajov zozbieraných prostredníctvom veľkého množstva nástrojov (legálnych a niekedy nelegálnych) a na základe spracovania získaných údajov. Výbor sa tiež domnieva, že spracúvanie a prenos údajov v rámci jednotného trhu sa musia obmedziť právom na ochranu osobných údajov ustanoveným v článku 8 charty základných práv. Ide o základné právo, ktoré je zakotvené v inštitucionálnom práve Únie a vo vnútroštátnom práve väčšiny členských štátov.

3.2

Každý občan Únie alebo osoba s bydliskom na jej území disponuje preto základnými právami zakotvenými v charte a v zmluvách. Tieto práva uznáva tiež právo členských štátov a niekedy dokonca aj ich ústava. Ďalšie práva, ako je právo disponovať svojím zobrazením alebo právo na ochranu súkromia, dopĺňajú a posilňujú právo na ochranu údajov, ktoré sa ich týkajú. Internetové stránky musia dodržiavať tieto práva a na základe žiadosti musí byť možné zmeniť alebo stiahnuť osobný profil alebo súbor zo serveru. Pokiaľ sa tak nestane, musí existovať možnosť obrátiť sa na súd so žiadosťou o vydanie súdneho príkazu v tomto zmysle.

3.3

Vedenie informačných systémov s osobnými údajmi je nevyhnutné pre orgány verejnej správy (6), riadenie zamestnancov v podnikoch, komerčné služby, združenia a odbory, politické strany alebo sociálne siete a internetové vyhľadávače. V záujme ochrany súkromia osôb zákonne vedených v týchto informačných systémoch, ktoré slúžia na rôzne účely, je potrebné, aby sa v týchto systémoch zhromažďovali iba tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na ich účel, a aby tieto systémy neboli neodôvodnene a bez právnej ochrany prepojené prostredníctvom IKT. Existencia orgánu, ktorý by mal neobmedzený prístup k všetkým osobným údajom, by predstavovala hrozbu pre občianske slobody a súkromie.

3.4

V prípade súborov vedených subjektmi súkromného práva musia mať dotknuté osoby právo na prístup k osobným údajom, právo na ich opravu a dokonca právo ich stiahnuť, pokiaľ ide o súbory využívané na komerčné účely alebo súbory sociálnych sietí.

3.5

Pokiaľ ide o informačné systémy, ktoré sú vedené orgánmi verejnej správy alebo súkromnými subjektmi, a ktoré spĺňajú zákonné požiadavky, musí mať osoba právo na prístup k osobným údajom, právo na opravu chyby a dokonca právo na ich stiahnutie, ak je ďalšie vedenie záznamu o tejto osobe nepotrebné (napr. vedenie v registri trestov v prípade amnestie alebo vedenie záznamu po uplynutí zákonnej lehoty na uchovávanie osobných údajov v prípade ukončenia pracovnej zmluvy).

3.6

EHSV víta všeobecné smerovanie Komisie a uznáva, že hoci ciele konsolidovanej smernice 95/46/ES sú naďalej aktuálne, je nevyhnutná dôkladná revízia vzhľadom na všetky technologické a spoločenské zmeny, ku ktorým od jej zavedenia pred 17 rokmi došlo v oblasti digitálneho prostredia. Smernica 95/46/ES sa napríklad nezaoberala niektorými aspektmi cezhraničnej výmeny informácií a údajov medzi orgánmi zodpovednými za potláčanie trestných činov a výkon rozhodnutí v rámci policajnej a justičnej spolupráce. Touto otázkou sa zaoberá návrh smernice, ktorý je súčasťou balíka opatrení v oblasti ochrany osobných údajov, a ku ktorému výbor nebol požiadaný vyjadriť sa.

3.7

EHSV v zásade súhlasí s cieľmi návrhu, ktoré sú v súlade s ochranou základných práv, a úzko nadväzujú na stanovisko výboru (7), a to najmä pokiaľ ide o:

zavedenie jednotného súboru pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré poskytujú najvyššiu možnú úroveň ochrany, a ktoré sú platné v celej EÚ,

opätovné výslovné potvrdenie slobody pohybu osobných údajov v rámci EÚ,

zrušenie viacerých administratívnych povinností, čo podľa Komisie prinesie podnikom každoročné úspory vo výške asi 2,3 miliárd eur,

zavedenie povinnosti pre podniky a organizácie oznámiť národnému dozornému orgánu závažné porušenia v oblasti ochrany osobných údajov v čo najkratšom čase (pokiaľ je to možné do 24 hodín),

možnosť občanov obrátiť sa na orgán zodpovedný za ochranu osobných údajov vo svojej krajine, i v prípade, že ich osobné údaje sú spracované podnikom so sídlom mimo územia EÚ,

uľahčenie prístupu osobám k ich vlastným osobným údajom a prenosu osobných údajov od jedného poskytovateľa služieb na druhého (právo na prenosnosť údajov),

právo byť zabudnutý, aby sa občanom zabezpečilo lepšie riadenie rizík spojených s ochranou osobných údajov on-line s možnosťou vymazať osobné údaje, ktoré sa ich týkajú, pokiaľ neexistuje zákonný dôvod na ich ďalšie uchovávanie,

posilnenie, vzhľadom na súčasný stav, úlohy národných nezávislých orgánov zodpovedných za ochranu osobných údajov, s cieľom zabezpečiť lepšie uplatňovanie a dodržiavanie pravidiel EÚ na území štátu, do pôsobnosti ktorého patria, najmä tým, že budú oprávnené ukladať pokuty až do výšky 1 milión eur alebo vo výške 2 % z celkového ročného obratu podniku tým podnikom, ktoré tieto pravidlá porušujú,

technologickú neutralitu a uplatňovanie pri každom spracovávaní osobných údajov, či ide o spracovávanie údajov automatizovaným spôsobom alebo ich ručné spracovávanie,

povinnosť vykonať posúdenia vplyvu týkajúce sa ochrany osobných údajov.

3.8

EHSV víta dôraz kladený na ochranu základných práv a plne súhlasí s navrhovaným právnym základom, ktorý sa v legislatíve použil po prvý raz. Vyzdvihuje tiež veľký význam tohto návrhu pre realizáciu jednotného trhu a jeho pozitívnych účinkov v kontexte stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o voľbu nariadenia, časť členov EHSV, nezávisle od svojej skupiny, súhlasí s Komisiou a domnieva sa, že ide o najvhodnejší právny nástroj, ktorý zabezpečí jednotné uplatňovanie a vysokú úroveň ochrany osobných údajov vo všetkých členských štátoch. Ďalšia časť členov zastáva názor, že smernica by bola tým nástrojom, ktorý by umožnil zachovať zásadu subsidiarity a lepšie chrániť osobné údaje, a to najmä v tých členských štátoch, ktoré už teraz zaručujú vyššiu úroveň ochrany, než je úroveň definovaná v návrhu Komisie. EHSV si zároveň uvedomuje, že ani členské štáty nemajú na túto otázku rovnaký názor. EHSV preto žiada Komisiu, aby svoj návrh lepšie zdôvodnila a explicitnejšie dokázala, že je v súlade so zásadou subsidiarity, a uviedla dôvody, na základe ktorých je voľba nariadenia nevyhnutná pre stanovené ciele.

3.8.1

Keďže sa jedná o nariadenie, ktoré je okamžite a vo svojej celistvosti uplatniteľné vo všetkých členských štátoch bez toho, aby bola potrebná jeho transpozícia, EHSV upozorňuje Komisiu na to, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad prekladov vo všetkých jazykoch, čo neplatí v prípade návrhu.

3.9

Podľa EHSV mohol byť návrh na jednej strane ambicióznejší, pokiaľ ide o ochranný rozmer niektorých práv, ktoré pre nespočetné výnimky a obmedzenia strácajú svoju podstatu, a na druhej strane mal lepšie vyvážiť práva všetkých dotknutých strán. Existuje riziko, že sa vytvorí nerovnovážny vzťah medzi cieľmi základného práva na ochranu údajov a cieľmi jednotného trhu, a to na úkor základného práva. EHSV v zásade súhlasí s názorom, ktorý vyjadril európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (8).

3.10

EHSV by ocenil, keby Komisia zvolila prístup, ktorý by viac zohľadňoval potreby a očakávania občanov, a ktorý by sa systematickejšie uplatňoval na niektoré oblasti hospodárskej a sociálnej činnosti podľa ich povahy, ako napr. elektronický obchod, priamy marketing, pracovné vzťahy, orgány verejnej správy, dozor a bezpečnosť, DNA atď., pričom by sa pri spracúvaní údajov právna úprava rozlišovala podľa týchto veľmi rozdielnych aspektov.

3.11

Pokiaľ ide o rôzne ustanovenia návrhu (všetky sa uvádzajú v článku 86), veľmi dôležité aspekty právneho nástroja a fungovania systému závisia od budúcich delegovaných aktov (26 delegovaní právomocí počas doby, ktorá nie je presne vymedzená). EHSV sa domnieva, že to vo veľkej miere prekračuje obmedzenia stanovené v článku 290 ZFEÚ a vymedzené v oznámení Komisie o uplatňovaní článku 290 tejto zmluvy (9), čo má vplyv na právnu bezpečnosť a istotu tohto nástroja. EHSV sa domnieva, že určitý počet delegovaní právomocí by mal upraviť priamo európsky zákonodarca. Ďalšie delegovania by mohli byť v právomoci národných dozorných orgánov resp. ich štruktúr na európskej úrovni (10). Pomohlo by to pri presadzovaní zásady subsidiarity a prispelo k väčšej právnej istote.

3.12

EHSV rozumie dôvodom, prečo sa Komisia v tomto návrhu venuje iba právam fyzických osôb, a to vzhľadom na špecifickú právnu povahu. Žiada však, aby Komisia venovala pozornosť aj údajom týkajúcim sa právnických osôb, najmä právnických osôb s právnou subjektivitou.

4.   Konkrétne pripomienky

Pozitívne aspekty:

4.1   Návrh je naďalej v súlade s predmetom a cieľmi smernice 95/46/ES, najmä pokiaľ ide o niektoré definície, o podstatu zásad týkajúcich sa kvality údajov a odôvodnenia ich spracovania, o spracovanie osobitných kategórií údajov a niektorých práv na informácie a na prístup k údajom.

4.2   Návrh prináša tieto nové pozitívne prvky do kľúčových oblastí: nové definície, lepšie spresnenie podmienok súhlasu, najmä pokiaľ ide o deti, kategorizácia nových práv, ako sú práva na opravu a na výmaz, najmä právo byť zabudnutý, obsah práva namietať a profilovanie, ako aj veľmi detailne opísané povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov v oblasti spracúvania údajov, bezpečnosť osobných údajov a všeobecný rámec najmä administratívnych sankcií.

4.3   Výbor víta tiež dôraz, ktorý sa v návrhu kladie na vytvorenie účinného inštitucionálneho rámca, ktorý zabezpečí účinné fungovanie právnych ustanovení tak na úrovni podnikov (úradník pre ochranu údajov), ako i na úrovni orgánov verejnej správy členských štátov (nezávislé dozorné orgány), a posilnenie spolupráce medzi týmito orgánmi a s Komisiou (Európsky výbor pre ochranu údajov). Poukazuje však na to, že sa musia zachovať právomoci národných a čiastočne regionálnych úradníkov pre ochranu údajov v členských štátoch.

4.4   Napokon považuje za pozitívnu vôľu podporovať vypracovanie kódexov správania a význam certifikácie a plomb alebo značiek pre potreby ochrany údajov.

Čo možno zlepšiť

4.5   Článok 3 – Územná pôsobnosť

4.5.1   Podmienky pôsobnosti stanovené v odseku 2 sú príliš reštriktívne; poukážme na prípad farmaceutických firiem so sídlom mimo Európy, ktoré chcú mať prístup ku klinickým údajom príslušných osôb s bydliskom v EÚ na uskutočnenie klinických pokusov.

4.6   Článok 4 – Vymedzenie pojmov

4.6.1   Vymedzenie pojmu „súhlas dotknutej osoby“, ktorý je základom celého systému ochrany osobných údajov, by sa mal presnejšie definovať, najmä pokiaľ ide o povahu „výslovného prejavu vôle“ (ide hlavne o francúzske znenie).

4.6.2   Pojem „prenos osobných údajov“, ktorý nie je nikde vymedzený, by sa mal vymedziť v článku 4.

4.6.3   Pojem „spravodlivo“, ktorý sa uvádza v článku 5 písm. a), sa musí definovať.

4.6.4   Pojem „preukázateľne zverejnila“ (článok 9 ods. 2 písm. e)) sa musí tiež presne definovať.

4.6.5   Pojem „profilovanie“, ktorý sa používa v celom texte návrhu, sa musí tiež definovať.

4.7   Článok 6 – Zákonnosť spracúvania

4.7.1   Pojem „na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ“ v písm. f), na ktorý neodkazujú žiadne predchádzajúce písmená, sa zdá byť vágny a subjektívny. Mal by sa presnejšie vysvetliť v návrhu smernice a nie v delegovanom akte (odsek 5) najmä vzhľadom na to, že odsek 4 neodkazuje na písm. f) (je to dôležité napríklad pre poštové služby a priamy marketing (11)).

4.8   Článok 7 – Súhlas

V odseku 3 by malo byť uvedené, že odvolaním súhlasu sa zamedzí akémukoľvek spracúvaniu v budúcnosti, a že ním bude dotknutá zákonnosť spracúvania osobných údajov iba od okamihu odvolania súhlasu.

4.9   Článok 14 – Informovanie

4.9.1   V článku 4 písm. b) by sa mala stanoviť maximálna lehota.

4.10   Článok 31 – Oznámenia o porušení ochrany osobných údajov dozornému orgánu

4.10.1   Oznámenia o akýchkoľvek porušeniach môžu ohroziť fungovanie systému a v konečnom dôsledku môžu byť prekážkou tomu, aby sa vinníci zodpovedali za porušenia.

4.11   Článok 35 – Úradník pre ochranu údajov

4.11.1   Podmienky spojené s funkciou úradníka pre ochranu údajov by sa mali lepšie definovať, a to najmä ochrana pred prepustením, ktorá sa musí jasne definovať a zahŕňať aj obdobie, keď už táto osoba túto funkciu nevykonáva; základné podmienky a jasné požiadavky týkajúce sa výkonu tejto činnosti; zbavenie úradníka pre ochranu údajov akejkoľvek zodpovednosti v prípade, že zamestnávateľovi alebo národným orgánom pre ochranu údajov oznámil nezrovnalosti; právo zástupcov zamestnancov priamo sa zúčastniť na vymenovaní úradníka pre ochranu údajov a právo na pravidelné informovanie týchto zástupcov (12) o problémoch, ktoré nastali a o ich riešeniach. Otázka zdrojov pridelených na výkon tejto funkcie by sa mala tiež objasniť.

4.12   Článok 39 – Certifikácia

4.12.1   Za certifikáciu by mala zodpovedať Komisia.

4.13   Články 82 a 33 – Spracúvanie v súvislosti so zamestnaním

4.13.1   Článok 82 sa výslovne nezmieňuje o hodnoteniach výkonnosti (o ktorých sa nezmieňuje ani článok 20 týkajúci sa profilovania). Okrem toho sa neuvádza, či sa toto oprávnenie vzťahuje aj na znenie ustanovení týkajúcich sa úradníka pre ochranu údajov. Zákaz „profilovania“ v súvislosti so zamestnaním by sa mal tiež výslovne spomenúť, a to pokiaľ ide o posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (článok 33).

4.14   Články 81, 82, 83 a 84

4.14.1   Slová „v medziach tohto nariadenia“ by sa mali nahradiť slovami „na základe tohto nariadenia“.

Čo skúmaný návrh neobsahuje a čo by sa malo doplniť:

4.15   Rozsah pôsobnosti

4.15.1   V súvislosti so základnými právami by harmonizácia v špecifických oblastiach mala členským štátom umožniť, aby vo svojom vnútroštátnom práve prijali ustanovenia, ktoré nariadenie neobsahuje, alebo ktoré sú priaznivejšie než ustanovenia obsiahnuté v tomto nariadení, ako je to už v prípade oblastí uvedených v článkoch 80 až 85.

4.15.2   IP adresy osôb by sa mali výslovne uviesť v texte nariadenia medzi osobnými údajmi, ktoré sa musia chrániť, a nie iba v úvodných ustanoveniach.

4.15.3   Vyhľadávače, ktorých podstatná väčšina príjmov pochádza z reklamy, a ktoré zbierajú osobné údaje o návštevníkoch svojich stránok na komerčné účely, sa musia zahrnúť do rozsahu pôsobnosti nariadenia a neuvádzať sa iba v úvodných ustanoveniach.

4.15.4   Konkrétne sa treba zmieniť o tom, že sociálne siete spadajú do rozsahu pôsobnosti, a to nielen v prípade, že vykonávajú profilovanie na komerčné účely.

4.15.5   Nariadenie sa musí uplatňovať aj na niektoré spôsoby kontroly a filtrovania , ktoré údajne bojujú proti falšovaniu, a ktoré o niektorých užívateľoch internetu vytvárajú profily, uchovávajú o nich údaje a kontrolujú všetky ich pohyby bez toho, aby na to mali osobitné súdne povolenie.

4.15.6   Povinnosti stanovené v nariadení by sa mali vzťahovať aj na inštitúcie a orgány EÚ.

4.16   Článok 9 – Osobitné kategórie osobných údajov

4.16.1   Najlepší spôsob, ako postupovať, je vymedziť osobitné režimy v závislosti od okolností, situácií a účelu spracovania osobných údajov. „Profilovanie“ sa musí zakázať aj v týchto oblastiach.

4.16.2   Spracovanie citlivých osobných údajov na štatistické účely sa musí riadiť zásadou nediskriminácie.

4.17   Zatiaľ nepreskúmané možnosti by sa mali zohľadniť v týchto oblastiach:

účasť zástupcov zamestnancov na všetkých národných a európskych úrovniach na vypracovaní záväzných firemných pravidiel, ktoré by mali byť odteraz podmienkou medzinárodného prenosu osobných údajov (článok 43),

informovanie Európskej zamestnaneckej rady a konzultácie s ňou pri medzinárodných prenosoch osobných údajov zamestnancov, najmä pri prenose do tretích krajín,

informovanie európskych sociálnych partnerov a európskych mimovládnych spotrebiteľských a ľudsko-právnych združení a ich účasť na vymenovaní členov Európskeho výboru pre ochranu údajov, ktorý má nahradiť pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29,

informovanie uvedených partnerov a mimovládnych organizácií a ich účasť na vymenovaní členov národných orgánov pre ochranu údajov, čo nariadenie neupravuje.

4.18   Články 74 až 77 – Hromadné žaloby vo veci nezákonného vedenia informačných systémov a náhrada škody

4.18.1   Väčšina porušení práv na ochranu osobných údajov má kolektívny charakter: ak dôjde k takejto situácii, rovnaké porušenie sa netýka iba jednej osoby, ale skupiny osôb alebo všetkých osôb, ktorých osobné údaje sú uchované v informačných systémoch. Tradičné individuálne súdne prostriedky nápravy nie sú vhodné v prípade takéhoto druhu porušenia. Hoci článok 76 umožňuje každému orgánu, každej organizácii alebo každému združeniu, ktoré sa usilujú o ochranu práv dotknutých osôb, aby v mene jednej alebo viacerých dotknutých osôb začali konania uvedené v článkoch 74 a 75, neplatí to v prípade žiadostí o kompenzáciu alebo o náhradu škody. V takomto prípade totiž článok 77 ustanovuje túto možnosť iba pre jednotlivca a nepripúšťa konanie zahŕňajúce kolektívne zastúpenie alebo hromadnú žalobu.

4.18.2   Výbor v tejto súvislosti poukazuje na postoj, ktorý v priebehu rokov vyjadril vo viacerých svojich stanoviskách, a ktorý sa týka naliehavej potreby zaviesť na úrovni EÚ harmonizovaný právny nástroj v podobe hromadnej žaloby, ktorý je nevyhnutný v mnohých oblastiach práva EÚ, a ktorý už existuje vo viacerých členských štátoch.

Čo je neprijateľné:

4.19   Článok 8 – Deti

4.19.1   Pojem „dieťa“ je definovaný ako každá osoba mladšia než 18 rokov (článok 4 ods. 18 v súlade s dohovorom prijatým v New Yorku, a preto je neprijateľné, aby na základe článku 8 ods. 1 mali 13-ročné deti možnosť „súhlasiť“ so spracúvaním svojich osobných údajov.

4.19.2   EHSV chápe, že je nevyhnutné vymedziť osobitné pravidlá pre MSP, avšak je neprijateľné, aby Komisia na základe delegovaného aktu mohla jednoducho vyňať MSP z povinnosti dodržiavať práva detí.

4.20   Článok 9 – Osobitné kategórie

4.20.1   Podobne pokiaľ ide o článok 9 ods. 2 písm. a) neexistuje dôvod, aby deti mohli vyjadriť svoj súhlas so spracovaním údajov, ktoré sa týkajú ich národného pôvodu, politických názorov, náboženstva, zdravia, sexuálneho života alebo odsúdenia za spáchanie trestného činu.

4.20.2   Údaje, ktoré dobrovoľne poskytnú osoby, napr. na Facebooku, by nemali byť vylúčené z ochrany, ako možno usudzovať z článku 9 písm. e), a malo by sa na ne vzťahovať aspoň právo byť zabudnutý.

4.21   Článok 13 – Práva vo vzťahu k príjemcom

4.21.1   Výnimka týkajúca sa poslednej časti – „pokiaľ sa to neukáže ako nemožné alebo pokiaľ si to nevyžaduje neprimerané úsilie“ – nie je ani odôvodniteľná, ani prijateľná.

4.22   Článok 14 – Informovanie

4.22.1   Rovnaká výnimka uvedená v odseku 5 písm. b) je taktiež neprijateľná.

4.23   Článok 19 – Právo namietať

4.23.1   Nejasná formulácia použitá ako výnimka – „závažné legitímne dôvody“ – je neprijateľná a obsah práva namietať by stratil svoj význam.

4.24   Článok 20 – Profilovanie

4.24.1   Zákaz profilovania nesmie byť obmedzený na automatizované spracovanie osobných údajov (13).

4.24.2   Výraz „ak boli prijaté“ uvedený v odseku 5 písm. a) sa musí nahradiť výrazom „ak boli zavedené“.

4.25   Článok 21 – Obmedzenia

4.25.1   Znenie písm. c) odseku 1 je úplne neprijateľné, pretože obsahuje nejasné a nevymedzené výrazy ako sú: hospodársky a finančný záujem, rozpočtové, peňažné alebo daňové záležitosti a dokonca výraz stabilita a integrita trhu, ktorý bol doplnený do smernice 95/46/ES.

4.26   Články 25, 28 a 35 – Minimálny počet 250 pracovníkov

4.26.1   Minimálny počet 250 pracovníkov, ktorý určuje uplatniteľnosť niektorých ustanovení týkajúcich sa ochrany, ako je napr. funkcia úradníka pre ochranu údajov, by viedol k tomu, že takéto ustanovenia by mohlo využiť iba menej než 40 % zamestnancov. Rovnaké obmedzenie týkajúce sa povinnosti viesť dokumentáciu by spôsobilo, že veľká väčšina zamestnancov by odteraz nemala možnosť kontrolovať používanie osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, a teda neexistovala by už žiadna kontrola. Výbor navrhuje, aby sa zohľadnila možnosť nižšej minimálnej hranice, napr. počet zamestnancov požadovaný spravidla v členských štátoch na zriadenie podnikového zastúpenia záujmov zamestnancov. Zohľadniť by sa mohol aj prístup založený na objektívnych kritériách, ktorý by sa opieral napríklad o počet súborov s osobnými údajmi spracovaných počas určitého obdobia, nezávisle od veľkosti podniku alebo príslušného oddelenia.

4.27   Článok 51 – Jediné kontaktné miesto

4.27.1   Hoci cieľom zásady jediného kontaktného miesta je uľahčiť fungovanie podnikov a zefektívniť systém ochrany údajov, jej zavedie môže viesť k zjavnému zhoršeniu ochrany osobných údajov týkajúcich sa občanov vo všeobecnosti a najmä osobných údajov pracovníkov, a teda k situácii, keď prestane platiť súčasná povinnosť zabezpečiť, aby prenosy osobných údajov upravovala podniková dohoda a schvaľoval národný orgán ochrany osobných údajov (14).

4.27.2   Okrem toho sa zdá, že tento systém je v rozpore s riadením, ktoré má byť v blízkosti miesta bydliska občana, a môže znemožniť, aby bola jeho žiadosť preskúmaná jemu najbližším a najprístupnejším kontrolným orgánom.

4.27.3   Existujú preto dôvody, ktoré hovoria v prospech zachovania právomoci orgánu členského štátu v mieste bydliska sťažovateľa.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2012) 11 final.

(2)  COM(2012) 9 final.

(3)  COM(2012) 10 final.

(4)  COM(2012) 12 final.

(5)  Zdôrazňujú potrebu toho, že „Únia musí zaviesť úplný režim ochrany osobných údajov, ktorý pokryje všetky oblasti jej právomocí“ a „zabezpečiť konzistentné uplatňovanie základného práva na ochranu údajov“, aby mali fyzické osoby právo vykonávať účinnú kontrolu nad údajmi, ktoré sa ich týkajú.

(6)  Pozri stanovisko CESE týkajúce sa opakovaného použitia informácií verejného sektora Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 129.

(7)  Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 123.

(8)  Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúce sa legislatívneho balíka o ochrane údajov.

(9)  COM(2009) 673 final, 9.12.2009.

(10)  Pozri námietku francúzskeho senátu vo veci nesúladu so zásadou subsidiarity.

(11)  Otázka marketingu prostredníctvom listov adresovaných na meno konkrétnej osoby by sa mala lepšie objasniť, pretože nariadenie vo svojej súčasnej podobe by viedlo k jeho zákazu, i keď ide o nie veľmi rušivý a cielený spôsob získavania nových zákazníkov.

(12)  Napríklad pravidelné správy o činnosti úradníka pre ochranu údajov podávané zástupcom zamestnancov alebo zvoleným zástupcom zamestnancov správnej rady alebo národnej a/alebo európskej dozornej rady tam, kde existujú.

(13)  Pozri odporúčanie CM/Rec(2010)13 Výboru ministrov Rady Európy z 23. novembra 2010.

(14)  Najmä nezávislé správne orgány zodpovedné za schvaľovanie zriaďovania súborov týkajúcich sa konkrétnych osôb a ich kontrolu; ich právomoci by sa naopak mali v digitálnej spoločnosti a jej sieťach rozšíriť a tiež vzhľadom na hodnotu výmeny individuálnych profilov na komerčné účely.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci pozmeňovací návrh bol v priebehu diskusie zamietnutý, získal však aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Vypustiť bod 4.25 a bod 4.25.1

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

87

Proti

:

89

Zdržali sa

:

26


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/98


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe“

COM(2011) 900 final

2012/C 229/18

Spravodajca: Jan SIMONS

Európska komisia sa 20. decembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe

COM(2011) 900 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) prijal 145 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor považuje názov oznámenia za nešťastne zvolený, pretože je mätúci a sľubuje viac, ako jeho obsah v skutočnosti ponúka. Názov mätie, pretože pojem „rámec kvality“ tu má zjavne iný význam ako uznaná spoločná hodnota „kvalita“ podľa článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a protokolu č. 26, pretože touto hodnotou sa oznámenie ani vo všeobecnosti, ani z hľadiska odvetvia, nezaoberá.

1.2   Výbor však súhlasí s tým, že je nevyhnutné vydať k službám všeobecného záujmu takúto vysvetľujúcu poznámku. Ak takéto vysvetlenie v oznámení bude, výbor ho s výhradou tu uvedených pripomienok podporí. V ostatných rokoch navyše opakovane poukazoval na nevyhnutnosť kvalitných, účinných a moderných služieb všeobecného záujmu.

1.3   Výbor je aj naďalej presvedčený, že je nevyhnutné preniesť nové ustanovenia primárneho práva týkajúce sa služieb všeobecného záujmu do sekundárnej odvetvovej a prípadne aj medziodvetvovej legislatívy.

1.4   Súčasná finančná a hospodárska kríza jednoznačne pripomenula ústrednú úlohu, ktorú služby všeobecného záujmu zohrávajú pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti, pričom nemožno zabudnúť, že možnosti verejného sektora sú obmedzované politickými rozhodnutiami. Výbor je súhlasí s tým, že je nevyhnutné prijať vhodné opatrenia na zaistenie poskytovania služieb a na zvýšenie ich kvality.

1.5   Výbor považuje inštitucionálny rámec (článok 14 ZFEÚ, protokol č. 26 a článok 36 Charty základných práv) za dobrý základ na ďalšie opatrenia, avšak domnieva sa, že toto oznámenie ešte nepredstavuje zosúladený a špecifický prístup k službám všeobecného záujmu, ktorý je nevyhnutný.

1.6   Výbor zastáva názor, že poskytovanie, objednávanie a financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu je a naďalej bude záležitosťou členských štátov, a to prostredníctvom odvetvových právnych predpisov, ktoré umožňujú prispôsobiť riešenia potrebám, pričom zákonodarná právomoc EÚ spočíva predovšetkým v stanovovaní hospodárskych a finančných rámcových podmienok a v kontrole zjavných chýb.

1.7   Výbor požaduje, aby pri preskúmaní odvetvových právnych predpisov, ktoré ustanovujú povinnosť univerzálnej služby, bol nevyhnutný nepretržitý prieskum, na základe nových ustanovení primárneho práva, vývoja potrieb užívateľov a technologických a hospodárskych zmien, prebiehajúci v spolupráci so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou. Podľa jeho názoru by sa pri preskúmaní mal zvoliť prístup, v rámci ktorého by sa venovala pozornosť tak pracovným príležitostiam, ako aj sociálnej a územnej súdržnosti, pretože tieto aspekty sa doposiaľ zanedbávali.

1.8   V protokole č. 26 sa zdôrazňujú právomoci členských štátov, pokiaľ ide o poskytovanie, obstarávanie alebo organizovanie služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Výbor sa preto domnieva, že sú to v prvom rade členské štáty, ktoré sú zodpovedné za posúdenie služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a pre Európsku komisiu zostáva iba povinnosť šíriť tzv. osvedčené postupy a kontrolovať, či tieto služby dodržiavajú všeobecné zásady zmlúv EÚ.

1.9   Výbor oceňuje pokus Komisie vysvetliť v oznámení základné pojmy, ktoré sa používajú v diskusiách o službách všeobecného záujmu a ktoré sa priamo týkajú zákazníkov a užívateľov, čiže občanov vo všeobecnosti. Vysvetlenie však bohužiaľ nie je úplné. Podľa názoru výboru by obsahom definície služieb všeobecného významu malo byť viac ako len odkaz na existenciu trhu. Mohlo by sa tu napríklad uviesť demokraticky legitímne politické rozhodovanie v členských štátoch. Aby sa predišlo nesprávnemu výkladu, bolo by vhodné viesť široký dialóg a vydať nový zoznam pojmov s ich vysvetlením, ktorého jednotlivé jazykové verzie by neposkytovali priestor na interpretáciu.

1.10   Výbor súhlasí s poskytnutím väčšej jednoznačnosti a právnej istoty v súvislosti s predpismi EÚ, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Platí to aj pre zverejnenie príručiek Komisie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť a uplatňovať predpisy EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä ak tieto príručky budú vhodne zostavené v spolupráci s odborníkmi.

1.11   V súvislosti s trvalou zárukou na prístup k základným službám ako sú poštové služby, základné bankové služby, verejná doprava, dodávky energie a elektronická komunikácia by podľa názoru výboru malo existovať univerzálne právo na prístup týmto službám, najmä pre zraniteľných odberateľov, ako sú zdravotne postihnuté osoby alebo ľudia žijúci pod hranicou chudoby. Členské štáty budú vždy musieť na základe platného právneho systému a pod dohľadom Komisie prijať rozhodnutie, či tieto služby ponechajú resp. začlenia medzi právomoci verejnej správy, alebo ich za prísne stanovených podmienok (čiastočne) prenechajú trhu.

1.12   Výbor sa domnieva, že v predloženom oznámení sa mala väčšia pozornosť venovať službám všeobecného záujmu v sociálnej a zdravotnej sfére a v oblasti služieb trhu práce. Vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti špecifikácie sociálnych služieb všeobecného záujmu. Rovnako ako Komisia, aj výbor považuje za kľúčovú úlohu sociálnych služieb všeobecného záujmu v EÚ v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti alebo staršie osoby, pomoc zdravotne postihnutým osobám, sociálne bývanie alebo služby trhu práce.

1.13   Výbor vyzýva Komisiu, aby v krátkom časovom horizonte predložila návrhy na podporu kvalitných iniciatív, najmä v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu, pretože v oznámení sa týmto službám nevenuje skoro žiadna pozornosť, hoci dopyt po nich stúpa a ich financovanie sa stáva čoraz problematickejším. Komisia musí okrem toho nadviazať na uplatňovanie Dobrovoľného európskeho rámca kvality pre sociálne služby na úrovni členských štátov.

2.   Úvod

2.1   S nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa zaviedli nové ustanovenia týkajúce sa služieb všeobecného záujmu, a to konkrétne v článku 14 ZFEÚ a protokole č. 26, o interpretácii pojmu „spoločné hodnoty“ v článku 14 ZFEÚ a o službách všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Článku 36 Charty základných práv sa priznala rovnaká právna váha, ako majú zmluvy.

2.2   Dlhotrvajúca finančno-ekonomická kríza jednoznačne ukázala, akú ústrednú úlohu zohrávajú služby všeobecného záujmu pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti a aký má kríza vplyv na verejný sektor. Z prieskumov vyplýva, že „verejné služby“, čo je širší pojem ako „služby všeobecného záujmu“, tvoria viac ako 26 % HDP 27 krajín EÚ a poskytujú zamestnanie 30 % európskych pracovných síl.

2.3   To je aj najvýznamnejší dôvod, prečo sa Komisia rozhodla vypracovať toto oznámenie.

3.   Obsah dokumentu Komisie

3.1   Rámec kvality má podľa názoru Komisie zabezpečiť, že regulačné prostredie na úrovni EÚ bude naďalej upevňovať sociálny rozmer jednotného trhu, aby sa lepšie zohľadnila osobitná povaha týchto služieb a aby sa pri ich poskytovaní napĺňali hodnoty uznané v protokole, t. j. kvalita, bezpečnosť a dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

3.2   Komisia konštatuje, že v priebehu rokov sa významne zmenil dopyt po službách všeobecného záujmu a spôsob, akým sú poskytované. Uvádza, že kým v minulosti tieto služby zabezpečovala centrálna štátna správa, v súčasnosti sú do značnej miery delegované na orgány správy na nižšej úrovni alebo prostredníctvom príslušných právnych predpisov na súkromný sektor.

3.3   Proces liberalizácie, iné priority vládnej politiky a zmena potrieb a očakávaní spotrebiteľov zdôrazňujú tendenciu opísanú v bode 3.2. A keďže mnohé tieto služby majú hospodársky charakter, vzťahujú sa na ne pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, pokiaľ ich uplatňovanie nebráni, právne alebo fakticky, plneniu zvláštnych úloh, na ktoré boli určené.

3.4   Zatiaľ čo niektoré zúčastnené strany sa obávajú vplyvu týchto pravidiel predovšetkým na sociálne služby, Komisia je presvedčená, že sa môžu uplatňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje osobitné potreby a rozširuje ponuku služieb, pričom zachováva nevyhnutnú flexibilitu.

3.5   Rámec kvality, ktorý Komisia navrhuje, tvoria tri oblasti činnosti, ktoré však Komisia nerozpracovala na konkrétne návrhy.

4.   Všeobecné pripomienky a komentáre

4.1   Výbor považuje názov oznámenia za nešťastne zvolený, pretože je mätúci a sľubuje viac, ako jeho obsah v skutočnosti ponúka. Názov mätie, pretože pojem „rámec kvality“ tu má zjavne iný význam ako uznaná spoločná hodnota „kvalita“ podľa článku 14 ZFEÚ a protokolu č. 26, pretože touto hodnotou sa oznámenie ani vo všeobecnosti, ani z hľadiska odvetvia, nezaoberá. To isté platí aj pre iné hodnoty, ako bezpečnosť, dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

4.2   Veľmi vážna je aj absencia posúdenia dosahu v oznámení, pretože tvrdenia a konštatovania Komisie, ako sú uvedené v bode 3.2, sú diskutabilné. Výbor i odborníci sú zajedno v tom, že na regionálnej a miestnej úrovni vždy jestvovala ponuka takýchto služieb.

4.3   Výbor súhlasí s tým, že je nevyhnutné vydať k službám všeobecného záujmu takúto vysvetľujúcu poznámku. Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1) už upozorňoval na nevyhnutnosť účinných, moderných, ľahko prístupných a cenovo dostupných služieb všeobecného záujmu, ktoré sú jedným z pilierov európskeho sociálneho modelu a sociálneho trhového hospodárstva, ako aj na potrebu venovať im nepretržitú pozornosť, a to najmä teraz, keď Európu trápi finančná a hospodárska kríza.

4.4   Výbor v tejto súvislosti podporuje postup Komisie a nabáda ju k tomu, aby sa ďalej usilovala o uznanie špecifických vlastností sociálnych služieb všeobecného záujmu napr. pri predpisoch týkajúcich sa prideľovania podpory a služieb trhu práce.

4.5   Výbor je aj naďalej presvedčený, že je nevyhnutné preniesť nové ustanovenia primárneho práva týkajúce sa služieb všeobecného záujmu do sekundárnej odvetvovej a prípadne i medziodvetvovej legislatívy.

4.6   Výbor sa domnieva, že v predloženom oznámení sa mala väčšia pozornosť venovať službám všeobecného záujmu v sociálnej a zdravotnej sfére. Vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti špecifikácie sociálnych služieb všeobecného záujmu. Okrem toho je potrebné uviesť, že môžu existovať aj ďalšie služby všeobecného záujmu, ktoré Komisia nespomína, napríklad v odvetví kultúry, vzdelávania, verejnoprávneho vysielania atď. Rovnako ako Komisia, aj výbor považuje za kľúčovú úlohu sociálnych služieb všeobecného záujmu v EÚ v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, starostlivosť deti alebo staršie osoby, pomoc zdravotne postihnutým osobám, sociálne bývanie alebo služby trhu práce.

4.7   Zavedením nových ustanovení pri nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy, článku 14 Zmluvy o fungovaní EÚ a protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu, ako aj článku 26 Charty základných práv, ktorá tým získala rovnakú právnu váhu ako zmluvy, sa vytvorili podmienky, aby Komisia zlúčila všetky iniciatívy, ktoré rozvíjala v oblasti služieb všeobecného záujmu. Výbor to považuje za hodnotný podnet, pričom však treba podotknúť, že predkladané oznámenie ešte nepredstavuje zosúladené a špecifické riešenie problematiky služieb všeobecného záujmu, ktoré je nevyhnutné, napríklad pokiaľ ide o prístup k nim. Vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy.

4.8   Článok 14 ZFEÚ poskytuje EÚ zákonodarnú právomoc v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, aby prostredníctvom nariadení stanovovala zásady a podmienky, najmä hospodárskeho a finančného charakteru, ktoré im umožnia naplniť ich určenie. Z kontextu tohto článku podľa názoru výboru vyplýva, že tu nejde o podmienky samotnej služby, keďže tie stanovujú orgány členských štátov (v tejto súvislosti sa za orgány členských štátov považujú orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni), ale o rámcové podmienky a podmienky v jednotlivých sektoroch, ktoré spadajú do oblasti kompetencie EÚ.

4.9   Z článku tiež jasne vyplýva, že poskytovať, obstarávať a financovať takéto služby je i bude v právomoci orgánov v jednotlivých členských štátoch. Za to sa výbor zasadzoval už v minulosti. Komisia by mala naďalej získavať informácie o týchto službách na národnej úrovni, aby mohla posudzovať uplatňovanie predpisov EÚ.

4.10   Komisia uvádza, že bude nepretržite skúmať, či je potrebné revidovať platné odvetvové právne predpisy, ktoré upravujú záväzok univerzálnej služby. Výbor chce pritom podotknúť, že je nevyhnutné, aby toto nepretržité skúmanie na základe nových ustanovení primárneho práva, vývoja potrieb užívateľov a technologických a hospodárskych zmien prebiehalo v spoluprácu so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou. Platí to najmä pokiaľ ide o zistenie, či sú nové záväzky univerzálnej služby potrebné v iných odvetviach. Výbor sa k tejto otázke vyjadril už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (2).

4.11   V článku 1 protokolu č. 26 sa uvádzajú základné zásady, ktoré sa vzťahujú na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a v článku 2 sa ustanovujú právomoci členských štátov poskytovať, obstarávať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Výbor sa preto domnieva, že za posúdenie služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni sú v prvom rade zodpovedné členské štáty a Európskej komisii zostáva iba povinnosť šíriť tzv. osvedčené postupy a kontrolovať, či tieto služby rešpektujú všeobecné zásady zmlúv EÚ.

4.12   Výbor oceňuje snahu Komisie vysvetliť rôzne pojmy, ktoré sa používajú v diskusii o službách všeobecného záujmu. Vysvetlenie je však bohužiaľ neúplné a čiastočne nesprávne. Chýba okrem iného význam pojmu „základné služby“ a jeho miesto v celku, a je otázne, či slovo „onmisbaar“ v holandskej verzii (druhá zarážka na 3. strane) má rovnaký význam ako „základný“. Ani zoznam konkrétnych záväzkov univerzálnej služby nie je úplný. V samotnom oznámení Komisie možno nájsť príklad nejasnosti: v názve a v prvej vete druhej zarážky o doplňujúcich sa oblastiach sa hovorí o „základných“ službách, avšak ďalej v texte ide o „záväzok univerzálnej služby“. Komisia by mala zapojiť erudovaných odborníkov a jednoznačne sformulovať základné pojmy používané v spojitosti so službami všeobecného významu.

4.13   Upozorňovalo sa už aj na skutočnosť, že medzi jednotlivými jazykovými verziami existuje priestor na interpretáciu, a to nielen v prípade základných pojmov. Vyvstáva otázka, či sa pojmami „všeobecný prístup“ a „univerzálna služba“ alebo pojmami „verejnoprospešné služby“ a „záväzok služby vo verejnom záujme“ a „verejná služba“ myslí vždy niečo iné. Príznačná pre tento zmätok je skutočnosť, že Komisia vo svojom zozname základných pojmov navrhuje ďalej nepoužívať pojem „verejná služba“, pričom už o štyri odseky ďalej sa uvádza: „…umožňujú konkrétnym verejným službám plniť svoje poslanie“.

4.14   Bolo by vhodné viesť o týchto bodoch širokú diskusiu a vydať nový zoznam pojmov s ich vysvetlením, aby sa predišlo nesprávnej interpretácii. Pritom sa musia zohľadniť rozdiely v sociálnych systémoch členských štátov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Výbor sa domnieva, že prístup v podobe troch oblastí činnosti, ako sa uvádza v bode 3.5, ktorý Komisia zvolila pri príprave oznámenia, predstavuje vhodný rámec na ďalšie opatrenia.

5.2   Prvou oblasťou je poskytnutie väčšej jednoznačnosti a právnej istoty v súvislosti s predpismi EÚ, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Výbor to samozrejme víta, keďže sa už roky o to zasadzuje. Musí však bohužiaľ konštatovať, že táto oblasť neobsahuje žiadne nové konkrétne návrhy.

5.3   Komisia už schválila a navrhla nasledujúce zmeny, pokiaľ ide o preskúmanie pravidiel týkajúcich sa štátnej podpory služieb všeobecného záujmu.

5.3.1

Nové oznámenie, ktoré sa podrobnejšie venuje problémom s interpretáciou vyskytujúcich sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

5.3.2

Zvýšenie počtu sociálnych služieb, oslobodených od povinnosti predbežnej notifikácie a procesu posudzovania Komisiou, ak sa splní niekoľko povinností. Tento zoznam v súčasnosti zahŕňa okrem nemocníc a sociálneho bývania aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré plnia potreby spoločnosti súvisiace so zdravotnou a dlhodobou starostlivosťou, starostlivosťou o deti, prístupom a opätovnou integráciou na trh práce a starostlivosť o zraniteľné skupiny a ich sociálne začlenenie.

5.3.3

Dôkladnejšie a cielenejšie skúmanie rozsiahlych podporných opatrení, ktoré môžu mať značný vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

5.3.4

Návrh nového pravidla de minimis osobitne pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré vylúči existenciu pomoci pri podpore do výšky 500 000 EUR ročne počas obdobia troch rokov. Na niektoré odvetvia, pričom Komisia hovorí o oblasti dopravy a verejného vysielania, sa naďalej vzťahujú osobitné odvetvové pravidlá.

5.4   V súvislosti s návrhmi Komisie, ktoré sa týkajú reformy pravidiel verejného obstarávania a udeľovania koncesií s cieľom skvalitniť poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, sú dôležité tieto aspekty:

5.4.1

Pre sociálne služby a služby v oblasti zdravotnej starostlivosti sa zavedie osobitná, miernejšia úprava, čím sa zohľadní osobitná úloha týchto služieb a ich špecifická povaha. Budú sa na ne vzťahovať vyššie stropové hodnoty a tieto služby budú musieť dodržiavať iba záväzky v oblasti transparentnosti a rovnakého prístupu. Podporuje sa uplatnenie kritéria hospodársky najvýhodnejšej ponuky (podľa Európskej komisie zahŕňa pojem „hospodársky najvýhodnejšia ponuka“ tak sociálne, ako aj environmentálne aspekty).

5.4.2

Vznikne väčšia právna istota týkajúca sa spôsobu, ako sa pravidlá verejného obstarávania v EÚ uplatňujú na vzťahy medzi verejnými orgánmi. V tejto súvislosti odkazujeme na nedávne stanovisko výboru o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií.

5.5   Výbor veľmi uvítal zverejnenie príručiek Komisie, ktoré umožnia lepšie pochopiť a uplatňovať predpisy EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä ak tieto príručky budú vhodne zostavené v spolupráci s erudovanými odborníkmi.

5.6   Druhá oblasť sa týka záruky trvalého prístupu k základným službám, pričom Komisia sa snaží zachovať rovnováhu medzi upevňovaním hospodárskej súťaže na jednej strane, a zabezpečením prístupu pre všetkých občanov ku kvalitným a dostupným základným službám na strane druhej, ako sa uvádzalo už v príslušnej bielej knihe z roku 2004.

5.7   V tejto súvislosti Komisia uvádza niekoľko príkladov základných služieb: poštové služby, základné bankové služby, verejná doprava, dodávky energie a elektronická komunikácia. Výbor vychádza z predpokladu, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci, pričom odkazuje na bod 4.6. Uvedené príklady tiež považuje za základné služby, ktoré musia byť cenovo dostupné a pre ktoré musí platiť univerzálne právo na prístup, a to najmä pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu a pomoc, ako sú zdravotne postihnuté osoby a osoby zápasiace s chudobou a vylúčením. V prípade rozporu s pravidlami hospodárskej súťaže preváži všeobecný záujem.

5.8   Tretia oblasť sa týka podpory kvalitných iniciatív, najmä v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu, pretože dopyt po nich stúpa, avšak ich financovanie sa vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu i na starnutie obyvateľstva stáva čoraz problematickejším.

5.9   Výbor v tejto súvislosti pripomína, že ešte stále očakáva oznámenie o zdravotných službách, ktoré Komisia prisľúbila v súvislosti so sociálnymi službami všeobecného záujmu.

5.10   Komisia vyzdvihuje štyri iniciatívy, ako príklady v rámci tretej oblasti. Výbor chce v súvislosti s týmito iniciatívami podotknúť, že tri z nich súvisia s iniciatívami, ktoré sa rozbehli už v minulosti. Podpora nových nadnárodných projektov v rámci programu PROGRESS by sa preto nemala vzťahovať iba na uplatňovanie dobrovoľného rámca kvality, ale aj na zúročenie výsledkov projektu.

5.11   Výbor víta dôraz Komisie pri verejnom obstarávaní na fakt, že zákazka sa zadáva „za najnižšie náklady pre spoločnosť“ a nie nutne najnižšiu cenu. Toto je významné najmä pri optimálnom mixe sociálnej politiky a služieb trhu práce, ktoré sa navzájom výrazne ovplyvňujú. Je ale potrebné celospoločensky posilniť sociálny aspekt verejného obstarávania.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 77 – 80; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 65 – 68; Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 42 – 45; Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 135 – 141.

(2)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 77 – 80.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/103


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti“

COM(2011) 841 final

2012/C 229/19

Spravodajca: Richard ADAMS

Európska komisia sa 7. decembra 2011 rozhodla podľa článku 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti

COM(2011) 841 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) prijal 146 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor víta návrh nariadenia a podmienečne podporuje rozsiahlejšie uplatňovanie odborných poznatkov EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách.

1.2   Výbor konštatuje, že dohľad nad značnou finančnou referenčnou sumou vo výške 631 miliónov EUR počas obdobia 2014 – 2020 prináleží GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid a bude sa riadiť pravidlami a postupmi spoločnými pre všetky politiky v oblasti poskytovania pomoci a rozvoja. Výbor očakáva, že sa tým zvýši zodpovednosť, transparentnosť a súlad s ostatnými programami pomoci.

1.3   Výbor poznamenáva, že mu Komisia bude od roku 2016 každé dva roky predkladať správu o vykonávaní, výsledkoch, hlavných záveroch a vplyvoch tohto programu na zahraničnú finančnú pomoc Únie, a víta plné zapojenie do tohto procesu kontroly a revízie. Včasným plánovaním strednodobých revízií programov by sa mala maximalizovať kapacita dosahovania výsledkov, k čomu nepochybne dôjde na základe spolupráce v rámci geografických programov/s delegáciami EÚ v partnerských krajinách.

1.4   Poznamenáva, že názory európskej občianskej spoločnosti týkajúce sa rozvoja jadrovej energie sa vo všeobecnosti v jednotlivých členských štátoch značne líšia, pričom na túto skutočnosť by sa malo v určitých aspektoch nariadenia lepšie poukázať.

1.5   Predovšetkým európskym občanom ako daňovým poplatníkom je potrebné vysvetliť, že väčšina výdavkov na tento program bude zameraná na sanáciu a len malé množstvo výdavkov sa použije na programy zamerané na poradenstvo v oblasti bezpečnosti v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach, v ktorých možno zabezpečiť politickú a občiansku stabilitu.

1.6   Na poskytovanie pomoci rozvíjajúcim sa krajinám by Komisia mala navrhnúť medzinárodný dohovor o kritériách a podmienenosti týkajúcich sa rozvoja poradenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti medzi malým počtom krajín, ktoré sú schopné takéto poradenstvo poskytovať. Bez ohľadu na takýto dohovor by sa v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) mali stanoviť jasné kritériá s cieľom prijať rozhodnutie, či rýchlo sa rozvíjajúca krajina:

spĺňa minimálne kritériá pre národnú a medzinárodnú stabilitu,

je schopná a pripravená zaručiť zavedenie administratívnej, vedeckej a technickej štruktúry potrebnej na realizáciu jadrového riešenia,

môže udržateľným spôsobom sprístupniť finančné, technické a priemyselné zdroje potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne regulačnej právomoci s cieľom zaistiť všetky prostriedky pre bezpečnú prevádzku a stanoviť dlhodobý program bezpečného nakladania s odpadom.

1.7   Tieto kritériá by nemali byť súčasťou prílohy nariadenia, ale mali by byť zahrnuté do hlavného textu, pretože obsahujú všeobecné zásady týkajúce sa medzinárodnej jadrovej bezpečnosti, bezpečnosti medzinárodných vzťahov a medzinárodnej bezpečnosti mimoriadneho významu.

1.8   Projekty týkajúce sa poskytovania pomoci by sa mali v rýchlo sa rozvíjajúcej krajine realizovať len vtedy, ak je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jej protokolov, Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

1.9   Len za výnimočných okolností súvisiacich so zaistením bezpečnosti by sa mali zdroje poskytovať na získanie technického vybavenia. Tieto kritériá by mala vypracovať Komisia a mali by sa podávať správy o ich uplatňovaní. Pomoc by sa nemala poskytovať prevádzkovateľom.

1.10   V záujme zabezpečenia transparentnosti sa odporúča, aby sa sprístupnili prípadové štúdie zo súčasného programu a aby sa zlepšila prezentácia webovej stránky úradu EuropeAid a odkazovanie na túto stránku.

1.11   Program pre nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) by mal podporovať a posudzovať schopnosť transpozície povinných nástrojov do právnych predpisov v každej zúčastnenej krajine v prípade, keď by zavádzali alebo posilňovali zmluvy, dohovory a dohody Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

1.12   Osobitne odporúčame začleniť podporu nezávislých organizácií občianskej spoločnosti v prijímajúcich alebo susediacich krajinách, ktoré chcú zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť kultúry jadrovej bezpečnosti prostredníctvom osobitných opatrení.

2.   Úvod

2.1   Z času na čas sa pozornosť sústredí na otázky jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia mimo Európy, najmä v súvislosti s haváriami v jadrových elektrárňach Three Mile Island v roku 1979, v meste Černobyľ v roku 1986 a vo Fukušime v roku 2011. Takéto havárie majú celosvetový vplyv a poukazujú na katastrofálne dôsledky, ku ktorým došlo z dôvodu chybného projektu, slabej kultúry bezpečnosti a neprimeranej bezpečnosti prevádzky a regulačného rámca.

2.2   V roku 2010 bolo v 30 krajinách sveta v prevádzke 441 komerčných jadrových reaktorov, pričom mnohé z nich boli vybudované v 70. a 80. rokoch 20. storočia s priemernou životnosťou približne 35 rokov. V 56 krajinách sa tiež prevádzkuje asi 250 civilných výskumných reaktorov. V súčasnosti sa stavia viac ako 60 ďalších jadrových reaktorov a naplánovaných je viac ako 150. Nové reaktory budú postavené prevažne v Číne, Indii a Rusku, ale možno aj v juhovýchodnej Ázii, Južnej Amerike a na Strednom východe. Dopyt po elektrickej energii nezadržateľne rastie a štáty sa zrejme budú snažiť o rozšírenie svojho vývozu jadrovej energie.

2.3   Bez ohľadu na to, či dochádza k jadrovej „renesancii“, dovtedy, kým budú v prevádzke jadrové elektrárne, budú sa neustále vynárať dôležité otázky týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, ktoré môžu mať globálny vplyv. Európska únia preto rozhodla, že aspekty medzinárodnej jadrovej bezpečnosti sú legitímnou oblasťou jej záujmu a účasti, najmä vzhľadom na to, že od podpísania Zmluvy o Euratome v roku 1957 Únia získala vedecké, technické, prevádzkové a regulačné odborné poznatky v tejto oblasti. Európa má vďaka približne tretine nainštalovanej jadrovej kapacity sveta a rozsiahlym skúsenostiam v rôznych a dynamických regulačných a bezpečnostných režimoch v tejto oblasti významné vedomosti. Havária v Černobyli podnietila dynamický a iniciatívny prístup k spolupráci v oblasti jadrovej bezpečnosti a jej šíreniu, keďže táto tragédia poukázala na potenciálne nedostatky bezpečnostného režimu tretích krajín.

2.4   Od roku 1991 bola v rámci programu TACIS EÚ (Technická pomoc pre Spoločenstvo nezávislých štátov) poskytnutá nečlenským štátom značná podpora v oblasti jadrovej bezpečnosti. Táto podpora sa týkala analýzy bezpečnosti, pomoci na mieste pre jadrové elektrárne a v niektorých prípadoch dodávky zariadení na zlepšenie kontroly prevádzky jadrových elektrární, regulačných a licenčných opatrení a nakladania s odpadom. Príspevky boli poskytnuté aj na širšie medzinárodné iniciatívy, konkrétne na opatrenia v Černobyli. Na pomoc v oblasti jadrovej bezpečnosti sa vyčlenilo približne 1,3 miliardy EUR, predovšetkým v Rusku a na Ukrajine a v oveľa menšej miere aj v Arménsku a Kazachstane.

2.5   Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (1), ktorý je konkrétne zameraný na podporu a rozvoj jadrovej bezpečnosti, nahradil po roku 2007 program TACIS, pričom sa už netýkal len krajín, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu. Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti disponuje rozpočtom vo výške 524 miliónov EUR na obdobie 2007 – 2013 a financujú sa z neho opatrenia zamerané na zlepšenie jadrovej bezpečnosti, bezpečnú prepravu, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a jeho uloženie, sanáciu bývalých jadrových lokalít a ochranu pred ionizujúcim žiarením pochádzajúcim z rádioaktívneho materiálu, pripravenosť pre prípad havárie a podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti.

2.6   Európska únia úzko spolupracuje s agentúrou MAAE a často poskytuje finančné prostriedky na realizáciu odporúčaných programov, ktoré by inak financovanie nezískali.

2.7   Zámery tretích krajín týkajúce sa budovania jadrovej kapacity prinášajú nové problémy. Niektoré z týchto rýchlo sa rozvíjajúcich krajín nemajú vždy stabilnú politickú štruktúru a môže im chýbať rozdelenie moci, demokratická kontrola, kvalifikované administratívne štruktúry a skúsenosti s riadením vysoko rizikových technológií. Nepriame povzbudzovanie takýchto krajín k vývoju jadrovej technológie tým, že ich jadrový program získa punc dôveryhodnosti vďaka pomoci EÚ, by mohlo priniesť nové riziká pre jadrovú bezpečnosť.

2.8   Okrem toho a bez ohľadu na iné zámery tretích krajín súvisiace s budovaním jadrovej kapacity si je EHSV vedomý skutočnosti, že civilné využívanie jadrovej energie je spojené s výrobou plutónia alebo iného rádioaktívneho materiálu, ako aj s rozvojom technického know-how, ktoré by mohlo vyvolať medzinárodnú jadrovú hrozbu a zvýšiť medzinárodné napätie. Tieto riziká by mohli vzrásť v nestabilných tretích krajinách.

3.   Zhrnutie navrhovaného nariadenia

3.1   Súčasné navrhované nariadenie, ktoré je prepracovanou verziou nariadenia o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti z roku 2007, prináša okrem iného revíziu geografickej pôsobnosti s cieľom zahrnúť všetky tretie krajiny na celom svete a špecifikuje priority a kritériá spolupráce. Zodpovednosť za vykonávanie opatrení nesie GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid (GR DEVCO), ktoré spolupracuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, GR pre energetiku a Spoločným výskumným centrom. Na toto nariadenie sa budú predovšetkým vzťahovať Spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť [COM(2011) 842 final]. Tento dokument tiež stanovuje zjednodušený prístup k uplatňovaniu nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroja európskeho susedstva (ENI), nástroja stability (IfS), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a nástroja partnerstva (PI).

3.2   Toto nariadenie podporuje presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochranu pred žiarením a uplatňovanie účinných a efektívnych záruk týkajúcich sa jadrového materiálu v tretích krajinách. Patria sem aspekty týkajúce sa ťažby paliva, novej výstavby, prevádzky, odstavenia a nakladania s odpadom, t. j. ide o komplexný prístup. Podľa Komisie sa pokrok posúdi na základe prieskumných misií agentúry MAAE, stavu vývoja vyhoreného paliva, stratégií na nakladanie s odpadom a odstavenie elektrární, príslušného legislatívneho a regulačného rámca, vykonávania projektov a počtu a významu otázok identifikovaných v príslušných správach agentúry MAAE o jadrových bezpečnostných zárukách.

3.3   Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť súlad s politickými cieľmi EÚ a inými rozvojovými opatreniami v tretích krajinách prostredníctvom vypracovania strategických dokumentov, po ktorých budú nasledovať viacročné indikatívne programy vzťahujúce sa na počiatočné obdobie štyroch rokov a následne troch rokov.

3.4   V prílohe sú definované osobitné podporné opatrenia a kritériá pre spoluprácu vrátane priorít, na základe ktorých sa v priebehu siedmich rokov rozdelí rozpočet vo výške 631 miliónov EUR.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Výbor poukazuje na to, že proces rozvoja programov pomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti a spolupráce prebiehal 20 rokov. Navrhované nariadenie v tomto trende pokračuje a snaží sa poukázať na to, že prvoradým cieľom nie je podpora jadrovej energie, ale bezpečnosť [COM(2011) 841 final, príloha – Kritériá – posledný bod]. Výbor chápe, že cieľom programu nie je podporovať rýchlo sa rozvíjajúce krajiny v zavádzaní jadrovej technológie. Na tento účel by sa malo viac zvýrazniť podrobnejšie vypracovanie vyváženosti výdavkov podľa predchádzajúcich a navrhovaných programov INSC. Vyjasnenie toho, že väčšina výdavkov v rámci tohto programu sa použije na sanáciu a len malé množstvo výdavkov sa vynaloží na programy zamerané na poradenstvo v oblasti bezpečnosti pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, by značne prispelo k zmierneniu obáv.

4.2   Pripustila by sa tým tiež možnosť, že v predchádzajúcich fázach programu neboli úplne zrejmé alebo vysvetlené hlavné bezpečnostné dôvody na podporu určitých prevádzkových opatrení, čo tiež nevyhnutne prispieva k rozšíreniu a bezpečnej prevádzke jadrových elektrární. Využívanie jadrovej energie je aj naďalej problematikou, v ktorej je mienka európskej verejnosti rozdelená, pričom však podnecovanie najvyšších bezpečnostných noriem má všeobecnú podporu.

4.3   Výbor sa domnieva, že nebola v plnej miere zodpovedaná otázka, či zapojenie EÚ prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti poskytuje tichú podporu a stimul pre rozvoj jadrových programov, najmä v nestabilných rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Výbor chápe, že financovanie konkrétnych projektov v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa uskutoční len za prísnych podmienok, bezpodmienečne by však podporil počiatočný dialóg a diskusiu o problematike jadrovej energie s tretími krajinami.

4.4   Cieľom EÚ nie je prispievať k rozvoju jadrovej kapacity v tretej krajine, ktorá by mohla predstavovať nové riziká pre jadrovú bezpečnosť alebo jadrové hrozby, ktoré by mohli ohroziť medzinárodnú bezpečnosť. Kvalifikačné kritériá sú uvedené v odseku 1.6. Na základe uplatňovania najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti v rámci Únie by si EÚ mohla celosvetovo nárokovať vedúcu úlohu v záujme najbezpečnejšieho a najviac zabezpečeného civilného využívania jadrovej energie.

4.5   Prínos programu INSC pre krajiny s obmedzenejšou priemyselnou, vedeckou a výskumnou základňou, ktoré majú alebo vyvíjajú komerčné programy výroby jadrovej energie a spĺňajú minimálne kritériá stability, sa takisto považuje za cenný a vo verejnom záujme EÚ. Je celkom možné, že podpora osvedčených postupov spolu s nástrojom MAAE sprísnili technické a regulačné režimy v tretích krajinách, ktoré majú obmedzenejšie zdroje. Získanie jasného prehľadu o tom, ako súčasné a budúce programy INSC dosahujú tieto prínosy, však môže byť zložité.

4.6   Navrhuje sa preto, aby Komisia prijala ďalšie opatrenia zamerané na vysvetlenie prvoradej úlohy bezpečnosti v pripravovanom programe INSC. Mohlo by ísť o uverejnenie dostupných prípadových štúdií zo súčasného programu, zlepšenie prezentácie webovej stránky úradu EuropeAid a odkazovania na túto stránku a vo všeobecnosti snaha o bližšiu špecifikáciu hlavného programu. Takýto prístup by zároveň podnietil transparentnosť a zodpovednosť. Keďže nariadenie podporuje presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, navrhuje sa, aby sa v prípade takýchto vysokých noriem uvádzali názorné príklady, napr. vyhlásenie WENRA o bezpečnostných cieľoch pre nové jadrové elektrárne.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Je potrebné poznamenať, že európske smernice o jadrovej bezpečnosti na rozdiel od dojmu, ktorý mohlo zanechať navrhované nariadenie, neobsahujú normy technickej bezpečnosti a povinnosti regulačného rámca zahŕňajú len niektoré všeobecné požiadavky v súlade s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti.

5.2   V návrhu sa tiež uvádza, že v rámci EÚ existuje komplexné hodnotenie bezpečnosti. Prebiehajúce záťažové testy sú však len doplňujúcimi bezpečnostnými hodnoteniami bez súvisiacich bezpečnostných kritérií, ktoré sa snažia zodpovedať otázku, čo sa stane, keď bezpečnostné systémy zlyhajú. Takisto poznamenáva, že tento proces je obmedzený z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty. Napriek týmto obmedzeniam sú pozitíva prístupu EÚ k jadrovej bezpečnosti založené na zámere použiť tieto záťažové testy ako prvý krok k ďalšiemu rozvoju a zlepšeniu kultúry bezpečnosti a k uplatňovaniu najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti. Z predbežných záverov zo súčasných záťažových testov európskych jadrových elektrární vyplýva, že bude potrebné zaviesť ďalšie zmeny, zlepšenia a právne opatrenia. Tie by sa mali čo najrýchlejšie odraziť v realizácii a poradenskej činnosti programu INSC.

5.3   Malo by sa zvážiť, že EÚ má z inštitucionálneho hľadiska veľmi obmedzené skúsenosti v jadrových otázkach a projekty v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti väčšinou realizujú organizácie členských štátov. Komisia má možno dobré predpoklady na predloženie hodnotnej kritickej analýzy a na reflexiu o rozmanitosti európskych noriem a postupov, ale zároveň by sa mala snažiť vybudovať svoju vlastnú internú kapacitu a nezávislú odbornú spôsobilosť.

5.4   V návrhu o nástroji spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa uvádza, že cieľom tohto nástroja je odstrániť jadrové riziko, je však potrebné poznamenať, že z technického hľadiska, ako v prípade odstránenia rizika pri zložitých priemyselných procesoch, nemožno dosiahnutie tohto cieľa zaručiť, najmä nie je možné zaručiť prevenciu katastrofálnych jadrových havárií. Je potrebné objasniť, že cieľom je predchádzanie nehodám a haváriám v súlade s najlepšími známymi normami. Takisto je potrebné poznamenať, že presvedčenie, že riziko bolo v rámci niektorého procesu odstránené, nepodporuje vysokú úroveň kultúry bezpečnosti.

5.5   Komisia navrhuje ako ukazovatele integrované posudzovanie dozornej činnosti (IRRS) a misie Skupiny pre hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti (OSART), pričom oba však majú len obmedzený prínos, keďže nie sú určené na účely dohľadu. Napr. v prípade havárie vo Fukušime nevykázali žiadnu úroveň ochrany. Okrem toho, cieľom oboch typov misií nie je určiť stav jadrovej bezpečnosti jadrových elektrární. Medzinárodný dohľad nad jadrovými elektrárňami tak naďalej zostáva zložitou a spornou otázkou.

5.6   Programy INSC by mali v prípade potreby takisto zvážiť podporu transpozície povinných nástrojov do právnych predpisov v každej zúčastnenej krajine v prípade, keď by posilňovali zmluvy, dohovory a dohody agentúry MAAE.

5.7   V odôvodnení k nariadeniu sa uvádza, že v rámci verejnej konzultácie o vonkajšej činnosti prevažná väčšina respondentov podporila intenzívnejšie zameranie na systémy monitorovania a hodnotenia v budúcich nástrojoch a pri realizácii projektov/programov. Výbor uznáva, že GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid, aj keď bolo zriadené len nedávno, vychádza z rozsiahlych skúseností a odborných poznatkov v tejto oblasti, ktoré sa budú bezpochyby uplatňovať.

5.8   Treba však poznamenať, že zoznam osobitných podporných opatrení nezahŕňa podporu nezávislých organizácií občianskej spoločnosti v rámci hraníc alebo mimo hraníc prijímajúcich krajín, ktoré chcú zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť kultúry jadrovej bezpečnosti prostredníctvom osobitných opatrení. Je to prípustné v rámci nástroja stability, ako aj európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, a výbor veľmi dôrazne odporúča, aby program INSC zahrnul túto podporu do svojich prípustných opatrení.

5.9   Výbor poukazuje na pružnosť, ktorá vznikla zlúčením podporovaných opatrení a kritérií spolupráce do skupín v prílohe, ktorú možno ako takú upraviť v súlade s postupom preskúmania stanoveným v spoločnom vykonávacom nariadení. Je však potrebné posúdiť, či by sa kľúčové otázky zásady týkajúcej sa medzinárodnej jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia mali zahrnúť do hlavného textu nariadenia.

5.10   Kritériá týkajúce sa spolupráce sú rozsiahlo vypracované. Výbor túto skutočnosť víta za všetky krajiny, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Takisto môže byť vhodné spojiť sa v prieskumnom a predbežnom štádiu s mnohými tretími krajinami. Zavádzanie ďalších reštriktívnych kritérií na stanovenie toho, ktoré krajiny môžu byť príjemcami v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nie je v najlepšom záujme bezpečnosti európskej verejnosti. Pokiaľ ide o krajiny, ktoré sú rozhodnuté urobiť prvé kroky v oblasti výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach, domnievame sa, že prístup, odborné poznatky, analýzy a poradenstvo EÚ sa môžu a aj by sa mali uplatňovať v prípade, keď je možné nájsť silné stránky aktívnej, nezávislej a organizovanej občianskej spoločnosti. Mimoriadna pozornosť by sa však mala venovať otázke dlhodobej politickej stability a schopnosti zabezpečiť občiansku bezpečnosť v partnerských krajinách.

5.11   Výbor preto navrhuje definovať minimálne podmienky pre poskytovanie pomoci v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vypracovať medzinárodný dohovor o podmienenosti poradenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti medzi EÚ a malým počtom štátov, ktoré majú predpoklady poskytovať takéto poradenstvo (východiskovým bodom by boli diskusie pracovnej skupiny pre jadrovú bezpečnosť na samite G8 a podobné diskusie v rámci agentúry MAAE a EÚ).

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/108


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015“

COM(2012) 6 final

2012/C 229/20

Spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Európska komisia sa 19. januára 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015

COM(2012) 6 final.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. mája 2012

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) prijal 146 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV vo všeobecnosti súhlasí so stratégiou v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktorú predstavila Komisia. Podporuje legitímne úsilie spotrebiteľov, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, a takisto podporuje európsku výrobnú stratégiu zameranú na kvalitu.

1.2   EHSV si všíma, že pri uplatňovaní existujúcich noriem existujú problémy, ktoré vyplývajú z nedostatku podpory pri ich zavádzaní a zo straty konkurencieschopnosti výrobkov EÚ.

1.2.1   Sú potrebné nástroje na vyrovnanie straty konkurencieschopnosti živočíšnej výroby v EÚ, pretože trh neabsorbuje dodatočné náklady vyplývajúce z politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Namieste sú obavy z oveľa väčšej straty podielu na vnútornom trhu, ako aj na exportných trhoch. Neboli zohľadnené aspekty týkajúce sa trhu práce ani pracovných podmienok.

1.2.2   EHSV opäť zdôrazňuje, že všetky dovážané produkty by mali spĺňať rovnaké výrobné normy, aké sa vzťahujú na výrobky EÚ, a v obchodných dohodách by sa mal uplatňovať recipročný prístup.

1.3   Nevyhnutnou súčasťou stratégie je priebežné vzdelávanie prevádzkovateľov, pracovníkov a príslušných úradníkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. EHSV tiež upozorňuje, že je dôležité vyčleniť časť prostriedkov z fondov spolupráce na školenia úradníkov, podnikateľov a pracovníkov z tretích krajín v oblasti dobrých životných podmienok v živočíšnej výrobe.

1.4   Uplatňovanie predpisov EÚ si vyžaduje úpravu zdrojov financovania v tom zmysle, aby výrobcovia mohli uskutočňovať potrebné investície a aby sa kompenzovali dodatočné náklady. Je potrebné, aby SPP dopĺňala túto stratégiu a prisudzovala jej význam, aký si zaslúži.

1.5   Musí byť vypracovaná komunikačná stratégia zameraná na obavy spoločnosti, ktorá by zohľadnila vedecké štúdie a dosiahnuté výsledky v tejto oblasti a tiež rôzne názory výrobcov, pracovníkov a spotrebiteľov. Komunikácia nemôže byť založená iba na povinnom označovaní. Musia existovať ucelené informačné programy pre spotrebiteľov, ktoré by im pomohli rozhodovať sa na základe čo najväčšieho počtu faktorov. Finančné prostriedky na propagáciu agropotravinárskych výrobkov majú rozhodujúci význam z hľadiska aktívneho zapojenia výrobných odvetví do tejto činnosti.

1.6   EHSV sa domnieva, že všetci sociálni aktéri a spotrebitelia sa musia zapojiť do siete európskych referenčných stredísk, ktorá zohráva zásadnú úlohu v rozvoji stratégie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom:

a.

koordinácie rôznych výskumných ústavov v EÚ;

b.

uľahčovaním zavádzania predpisov (vypracovanie praktických ukazovateľov, školenia prevádzkovateľov, pracovníkov a príslušných úradníkov);

c.

prispievaním k hodnoteniu sociálno-hospodárskeho dosahu predpisov, ako aj ich dosahu na konkurencieschopnosť;

d.

podporou informačných a komunikačných kampaní.

1.7   Posilnenie najslabších článkov potravinového reťazca umožní spravodlivejšie rozdelenie dodatočných nákladov, ktoré vyplývajú z uplatňovania noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, vďaka čomu sa zachová výrobná štruktúra a udrží sa rozvoj vidieckych oblastí.

1.8   Chvályhodné úsilie Komisie zamerané na zjednodušenie však nie je v súlade so zámerom Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti na ďalšie živočíšne druhy a dôkladnejšie rozpracovať existujúce predpisy.

2.   Zhrnutie oznámenia

2.1   Cieľom oznámenia Komisie je vytýčiť smer, ktorým sa musí uberať politika EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v nadväznosti na akčný plán na obdobie rokov 2006 – 2010.

2.2   V dokumente sa uvádza, že EÚ vyvinula obrovské úsilie na podporu dobrých životných podmienok zvierat. Uvádza sa v ňom, že politika EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat sa neuplatňuje vo všetkých členských štátoch jednotne a že záväzné predpisy neboli zavedené v stanovených lehotách. Je však potrebné zvážiť otázku, či uplatňovanie uniformného prístupu môže viesť k dosiahnutiu lepších výsledkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.

2.3   V hodnotení politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat sa konštatuje, že normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat znamenali pre odvetvie živočíšnej výroby a odvetvie pokusov so zvieratami dodatočné výdavky.

2.4   V dokumente sa takisto uvádza, že rozhodnutia spotrebiteľov pri kúpe závisia predovšetkým od ceny a že životné podmienky zvierat sú iba jedným z faktorov ovplyvňujúcich spotrebiteľský výber.

2.5   Dokument tiež konštatuje, že je potrebné zjednodušiť právne predpisy a tiež venovať pozornosť otázkam, ako sú požiadavky na spôsobilosť osôb zaobchádzajúcich so zvieratami, pokiaľ ide o určité druhy zvierat alebo výrobné systémy, a školenia inšpektorov a odborných pracovníkov v jednotlivých členských štátoch. Takisto podotýka, že predpisy týkajúce sa životných podmienok zvierat sa vzťahujú len na niektoré druhy zvierat, pričom iné opomínajú.

2.6   Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhujú dve línie strategických opatrení:

zjednodušiť príslušné právne predpisy a uľahčiť ich presadzovanie,

posilniť opatrenia, ktoré už Komisia prijala.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Výbor víta predložený dokument o stratégii, ako aj zámer Komisie zlepšiť aspekty, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v tejto oblasti.

3.2   EHSV podporuje legitímne úsilie spotrebiteľov, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, a takisto podporuje európsku výrobnú stratégiu zameranú na kvalitu. Vyzýva však Komisiu, aby zohľadnila skutočnosť, že vyššie náklady, ktoré pre výrobcov znamená stratégia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, sú zriedka vyvážené zvýšením predajnej ceny. Okrem toho má na európsku živočíšnu výrobu nepriaznivý vplyv nedostatočná reciprocita v rámci obchodných dohôd s tretími krajinami.

3.3   EHSV ľutuje, že Komisia sa vo svojom oznámení výslovne nezmieňuje o pracovných podmienkach pracovníkov, ktorí v konečnom dôsledku zaobchádzajú so zvieratami. Veľký dôraz by sa mal tiež klásť na priebežné školenia a získavanie nových zručností požadovaných z hľadiska zmien vyplývajúcich z návrhu.

3.4   Výbor víta cieľ zjednodušiť právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ. Táto stratégia však nevenuje dostatočnú pozornosť niektorým dôležitým bodom, ktoré sú zdôraznené v hodnotení politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a ktoré by mali byť prioritou na roky 2012 – 2015.

3.5   Komisia si je vedomá niektorých nedostatkov vo výsledkoch akčného plánu a politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a upozorňuje na tzv. „hlavné spoločné faktory ovplyvňujúce dobré životné podmienky zvierat v Únii“. Neanalyzuje však dopodrobna ich príčinu, a preto neponúka vhodné opatrenia na riešenie zistených problémov.

3.5.1   Poznamenáva, že členské štáty napriek rozsiahlym prechodným obdobiam a pomoci plne neuplatňujú dané ustanovenia. Chýba však kritická analýza sociálno-hospodárskej situácie a výrobných aspektov v jednotlivých štátoch EÚ, pričom ako faktor určujúci rozdiely medzi členskými štátmi sa spomína iba „kultúrne ocenenie aspektov dobrých životných podmienok zvierat“. Komisia sa v texte nezmieňuje o rozdieloch v systémoch živočíšnej výroby, dopyte zo strany spotrebiteľov, obchodných výhodách vyplývajúcich z uplatňovania minimálnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat alebo o podpore na adaptáciu, ktoré nie sú v rámci EÚ jednotné.

3.5.2   Politika EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat musí byť oveľa viac orientovaná na trh a bezpečnosť spotrebiteľov. Je nevyhnutné, aby výrobcovia dostali náhradu za dodatočné výrobné náklady a aby boli spotrebitelia informovaní o zlepšeniach, úsilí výrobcov a vyššej pridanej hodnote potravín vyrábaných podľa európskeho modelu. Takisto je potrebné dosiahnuť rovnováhu v potravinovom reťazci, ktorá v súčasnosti chýba.

3.5.3   Zámer uvedený v oznámení Komisie zjednodušiť pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat je v rozpore so zmienku o potrebe rozšíriť rozsah pôsobnosti na viac druhov a podrobnejšie rozvedenie existujúcich predpisov. Do stratégie neboli zahrnuté odporúčania uvedené v hodnotení politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a to preskúmať nelegislatívne spôsoby na doplnenie existujúcich právnych predpisov, ako sú dohody medzi subjektmi daného odvetvia alebo medzi článkami hodnotového reťazca, sociálnymi partnermi a organizáciami spotrebiteľov a orgánmi verejnej správy, ktoré môžu viesť k dosiahnutiu požadovaných výsledkov bez ďalšieho zvyšovania regulačného zaťaženia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Rozpočet EÚ na podporu dobrých životných podmienok zvierat (70 miliónov EUR ročne) ostro kontrastuje s číselnými údajmi o investíciách potrebných na zavedenie príslušných opatrení a ešte viac s legislatívnymi nákladmi odvetvia živočíšnej výroby (2,8 miliardy EUR, podľa hodnotenia politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat). Stratégia neobsahuje žiadne návrhy konkrétnych a realistických opatrení na riešenie problému zvýšenia nákladov a nedostatočnej podpory implementácie.

4.2   V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti výrobcov je potrebné optimalizovať súčinnosť medzi politikou EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a spoločnou poľnohospodárskou politikou. EÚ musí v SPP po roku 2013 zaujať vyvážený postoj k dobrým životným podmienkam zvierat. Chovatelia hospodárskych zvierat a prevádzkovatelia musia mať zabezpečený prístup k podporným opatreniam s dostatočným rozpočtom na uplatňovanie politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Je potrebné zohľadniť hospodárske dôsledky z hľadiska dodatočných nákladov pre výrobcov a prostredníctvom cenovej politiky a trhu a/alebo priamej pomoci poskytnúť dostatočnú podporu ich príjmom.

4.3   EHSV súhlasí s tým, že zjednodušenie právnych predpisov je potrebné. Ak sa vykoná primeraným spôsobom, prispeje k uplatňovaniu politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné v rámci budúcich krokov tejto politiky EÚ preskúmať dosah navrhovaných opatrení, prípadne aj riziko oslabenia výrobnej siete, ktoré so sebou prináša každé opatrenie, ako aj nevyhnutné kompenzácie v prípade ich uplatňovania. Treba tiež vyzdvihnúť hodnotu, ktorá sa v EÚ prisudzuje zdraviu a bezpečnosti spotrebiteľov.

4.4   Začlenenie vedeckých ukazovateľov na základe výsledkov, a nie výrobných faktorov umožní zjednodušenie a poskytne flexibilitu, ktoré sú potrebné na zvýšenie konkurencieschopnosti chovateľov hospodárskych zvierat v EÚ, a to za predpokladu, že sa zohľadnia sociálno-hospodárske dôsledky, ako aj celková situácia poľnohospodárskeho podniku, a nie jednotlivé aspekty. Musia byť vypracované v spolupráci s prevádzkovateľmi a musia byť jednoduché, praktické a ľahko použiteľné a poľnohospodárskemu podniku nesmú spôsobovať dodatočné náklady. Musí byť možné použiť ich na rôzne druhy zvierat a výrobných systémov. Takisto musia byť ľahko interpretovateľné a reprodukovateľné (ukazovatele nesmú podliehať subjektívnemu ľudskému ponímaniu otázky dobrých životných podmienok zvierat).

4.5   Práca na projekte Welfare Quality predstavuje zaujímavý referenčný materiál, ale je potrebné zlepšiť a zjednodušiť ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat, ktoré môžu byť použité v odvetví živočíšnej výroby. Výklad a uplatňovanie kritérií musia byť v jednotlivých členských štátoch harmonizované, aby sa vo všetkých prípadoch zaistila ich platnosť a realizovateľnosť.

4.6   Výzva, na ktorú sa musí stratégia zamerať, je zlepšenie koordinácie, vysledovateľnosti, transparentnosti a komunikácie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v EÚ, a to umožnením zapojenia správnych orgánov, sociálno-hospodárskych subjektov a spotrebiteľov. To bude viesť k lepšiemu pochopeniu problematiky, náležitej informovanosti a správnemu uplatňovaniu predpisov. Referenčné strediská môžu a musia zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa. Okrem činností uvedených v dokumente Komisie (podpora adresovaná správnym orgánom, školenia a šírenie výsledkov) musí byť úlohou týchto stredísk tiež koordinovať, monitorovať a navzájom si vymieňať informácie. Musia sa využiť existujúce štruktúry, aby sa predišlo dodatočným nákladom.

4.7   Referenčné strediská by tiež mohli poskytovať poradenstvo a hodnotiť uplatňovanie predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok v praxi. K aplikovanému výskumu musí byť pridaný vedecký výskum, aby bolo možné vypracovávať odporúčania. Vzhľadom na prácu, ktorú vykonala vedecká komisia GR SANCO a pracovná skupina pre zdravotný stav a ochranu dobrých životných podmienok zvierat (AHAW) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, táto sieť musí koordinovať testovanie nových techník a posudzovať dosah noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Prevádzkovatelia pôsobiaci v tomto odvetví veľkou mierou prispievajú k aplikovanému výskumu. Musia zohrávať dôležitú úlohu v súvislosti s legislatívnymi a výskumnými prioritami financovanými z prostriedkov EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.

4.8   V hodnotiacej správe k politike EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat sa odporúča: „vypracovať so zainteresovanými stranami plán záväzkov pre každý aspekt politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat …“ a „za súhlasu všetkých zainteresovaných strán zhodnotiť potrebu vypracovať postupom času nové formy záväzkov …“. Je potrebné, aby boli medzi príslušnými orgánmi a dotknutými prevádzkovateľmi stanovené plány realizácie, ktoré by umožnili postupné zavádzanie predpisov pred záväzným termínom a uľahčili by koordináciu ex ante a riešenie problémov. Medzi ďalšie opatrenia musia patriť takisto inšpekcie a kontrola ex post, ako aj školenia a informovanie prevádzkovateľov a príslušných orgánov členských štátov na zabezpečenie náležitého uplatňovania predpisov.

4.9   Podpora medzinárodnej spolupráce je nevyhnutná na zvýšenie konkurencieschopnosti produkcie EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť v rámci stratégie na roky 2012 – 2015 definované konkrétne činnosti, aby sa zabezpečilo, že otázka dobrých životných podmienok zvierat bude súčasťou bilaterálnych obchodných dohôd dojednaných medzi EÚ a WTO. Medzitým je potrebné vziať do úvahy nasledujúce otázky:

4.9.1   Z hodnotenia vyplýva, že treba zriadiť mechanizmy na pomoc odvetviam EÚ, ktoré sú najzraniteľnejšie z hľadiska dovozu alebo pravdepodobnej straty podielu na trhu, a to najmä v odvetví vajec a vaječných výrobkov. Stratégia nenavrhuje riešenie problému straty konkurencieschopnosti v súvislosti s dovozom z tretích krajín, ktoré nespĺňajú výrobné normy EÚ.

4.9.2   EÚ musí vyčleniť časť prostriedkov z fondov spolupráce na školenia úradníkov, podnikateľov a pracovníkov z tretích krajín v oblasti dobrých životných podmienok v živočíšnej výrobe.

4.10   Je potrebné vypracovať komunikačnú stratégiu, ktorá by obsahovala body uvedené v hodnotení politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Jej súčasťou by mal byť seriózny a objektívny plán v oblasti školení, informovanosti a komunikácie, a to už od školopovinného veku, aby súčasní, ako aj budúci spotrebitelia vedeli o prísnych normách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré vyžaduje príslušná politika EÚ, pričom začať by sa malo od súčasných právnych predpisov. To im umožní, aby sa pri kúpe rozhodovali na základe presných informácií o dobrých životných podmienkach zvierat.

4.10.1   Je nevyhnutné, aby pri riešení týchto úloh spolupracovali hodnoverné a uznávané zdroje (ako napríklad sieť referenčných stredísk) s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia chápali a oceňovali výhody politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako aj výrobné náklady podľa európskeho modelu.

4.10.2   Informácie pre spotrebiteľov o dobrých životných podmienkach zvierat sa nesmú obmedzovať len na označovanie či propagáciu výrobkov, ale musia byť predmetom informačných kampaní organizovaných odvetvovými združeniami a inštitúciami, ktoré by verejnosť oboznamovali s vyvinutým úsilím a dosahom na výrobné náklady. Mechanizmy a zdroje na propagáciu agropotravinárskych výrobkov na vnútornom trhu sú ideálnymi nástrojmi na informovanie o politike EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.

4.11   Okrem opatrení uvedených v návrhu Komisie je potrebné zvážiť ďalšie rovnako dôležité opatrenia, ktoré sa spomínajú v hodnotení politiky EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, kde sa doslova uvádza: „Zabezpečiť náležité zvýšenie finančných prostriedkov určených na politiku EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v budúcom období, podľa narastajúcich potrieb tejto politiky, a na uspokojenie potrieb identifikovaných v tomto hodnotení. Medzi ne patrí podpora zavádzania a uplatňovania nových právnych predpisov.“

4.11.1   Negatívny vplyv politiky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na konkurencieschopnosť je jednou z najväčších prekážok uplatňovania príslušných právnych predpisov a udržania rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a to najmä preto, lebo pre výrobcov je ťažké presunúť zvýšené výrobné náklady (a pridanú hodnotu) na ďalšie články potravinového reťazca. Stratégia sa nezaoberá otázkou, ako prekonať nedostatky vo fungovaní potravinového reťazca či negatívny dosah právnych predpisov z hľadiska hospodárskej súťaže na distribučné kanály alebo trhy mimo maloobchodu (reštauračné služby, priemysel, vývoz).

4.11.2   Pokiaľ ide o financovanie rozvoja vidieka, hlavnými otázkami sú:

zvýšenie objemu finančných prostriedkov na podporu dobrých životných podmienok zvierat v rámci programov rozvoja vidieka (pokiaľ ide o investície aj zvýšené prevádzkové náklady),

uľahčovanie uplatňovania povinných požiadaviek v oblasti dobrých životných podmienok prostredníctvom pomoci EÚ stanovenej v rámci SPP, pričom tieto požiadavky sú zároveň pre členské štáty záväzné.

4.11.3   Politika v oblasti dobrých životných podmienok zvierat musí byť zosúladená s politikami v oblasti životného prostredia, veterinárstva a udržateľnosti, vrátane konkurencieschopnosti, ktoré musia byť úzko prepojené, rovnako ako výhody pre spotrebiteľov, pracovníkov a zamestnávateľov. Týmto bodom treba v stratégii venovať patričnú pozornosť.

4.12   Keďže cieľom stratégie na roky 2012 – 2015 je zjednodušenie, ako aj snaha vypracovať právny predpis, ktorý by obsahoval právny základ pre dobré životné podmienky zvierat rôznych druhov a výrobných systémov, nemali by sa v súčasnosti prijímať nové právne predpisy ani rozpracovávať existujúce, kým sa nerozhodne, ktorým sa smerom sa bude táto politika ďalej uberať, a o tom, či by sa zvolená alternatíva mala alebo nemala vzťahovať aj na vodné živočíchy alebo ďalšie druhy.

4.13   Pokiaľ ide o chúlostivú otázku rituálneho zabíjania, výbor by chcel pri tejto príležitosti zopakovať svoj názor, ktorý už vyjadril v stanovisku (1), že udelenie výnimky v prípade rituálneho zabíjania zvierat je v rozpore so všeobecným cieľom (zlepšiť ochranu zvierat). Inovačné technológie ako prístroj na kontrolu omráčenia „Stun Assurance Monitor“ umožňujú tým, ktorí chcú pred usmrcovaním používať elektrické omráčenie v súlade s moslimskou tradíciou, presne monitorovať dávku elektrického prúdu pustenú do zvieraťa. Tým sa zabezpečí, že zviera je pred zabitím účinne omráčené, ale stále nažive. Prístroj zaznamená každé omráčenie, ako aj veľkosť použitého napätia. Môže byť skutočným prínosom pre ochranu zvierat. Zavedenie systému označovania, ktorý by uvádzal metódy usmrcovania, by podporilo používanie tohto prístroja. Je dôležité, aby Komisia aktívne podporovala výskum týkajúci sa systémov, ktoré by presvedčili náboženské skupiny, aby využívali možnosť omráčenia.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 218, 11.09.2009, s. 65.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/112


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých opatreniach v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, na účely ochrany zásob rýb“

COM(2011) 888 final – 2011/0434 (COD)

2012/C 229/21

Spravodajca: Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Európsky parlament (17. januára 2012) a Rada (19. januára 2012) sa rozhodli podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých opatreniach v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, na účely ochrany zásob rýb

COM(2011) 888 final – 2011/0434 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) prijal 149 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 11 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV v plnej miere súhlasí s návrhom nariadenia a zároveň víta rozhodnutie Komisie predložiť tento návrh, pričom ju vyzýva, aby ho dôsledne uplatňovala.

1.2   EHSV sa nazdáva, že krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov sú jasne definované. Myslí si však, že podmienka stanovená v článku 3 ods. 1 písm. b) druhá zarážka by sa mala upraviť takto: „vedú k rybolovným činnostiam, ktoré by takúto zásobu znížili pod úrovne, ktoré dokážu produkovať alebo umožňujú zaručiť maximálny udržateľný výnos“.

2.   Súvislosti

2.1   Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) a dohoda o uplatňovaní ustanovení UNCLOS týkajúcich sa ochrany a využívania transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. augusta 1995, známa pod názvom „dohoda OSN o populáciách rýb“, požadujú spoluprácu všetkých krajín, ktorých flotily využívajú uvedené zásoby.

2.2   Takáto spolupráca sa má zriadiť v rámci oblastných rybolovných organizácií (ORO).

2.3   V prípade, že ORO nemajú právomoci pre príslušné zásoby, táto spolupráca sa zriadi prostredníctvom ad hoc dohôd medzi krajinami, ktoré majú záujem na takomto rybolove.

3.   Úvod

3.1   Návrh nariadenia sa zameriava na tretie krajiny so záujmom na rybolove zo zásob, ktoré sú predmetom spoločného záujmu týchto krajín a Únie, a bez ohľadu na existujúce spôsoby rybolovu a/alebo práva, povinnosti a záujmy ostatných štátov a Únie vykonávajú tieto krajiny rybolovné činnosti, ktoré ohrozujú udržateľnosť uvedených zásob, a nespolupracujú s Úniou pri využívaní týchto zásob.

3.2   Návrh nariadenia stanovuje osobitné opatrenia, ktoré prijme Únia s cieľom podporiť príspevok týchto krajín k zachovaniu takýchto zásob.

3.3   Rámec prijímania týchto opatrení sa vytvára s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť zásob spoločného záujmu Európskej únie a týchto tretích krajín.

3.4   Na uplatňovanie týchto opatrení návrh vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa určí, že krajina umožňuje neudržateľný rybolov, stanovuje právo tejto krajiny na vypočutie a dáva jej príležitosť, aby prijala nápravné opatrenia. Ďalej stanovuje posúdenie environmentálneho, obchodného, hospodárskeho a sociálneho vplyvu opatrení pred ich prijatím a ich rýchle ukončenie, ak krajina, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, prijala potrebné opatrenia, ktorými prispeje k zachovaniu zásoby spoločného záujmu.

3.5   Keďže Európska únia je lukratívnym cieľovým trhom pre produkty rybolovu, má osobitnú zodpovednosť pri zabezpečovaní toho, aby sa uvedená povinnosť týchto krajín spolupracovať plnila, a preto návrh nariadenia stanovuje rýchle a účinné obchodné opatrenia proti štátom, ktoré sú zodpovedné za opatrenia a postupy vedúce k nadmernému využívaniu zásob rýb.

3.6   Na tento účel navrhuje obmedzenie dovozu výrobkov z rýb, ktoré ulovili plavidlá vykonávajúce rybolov zo zásob spoločného záujmu v rámci zodpovednosti krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, ako aj obmedzenie poskytovania prístavných služieb takýmto plavidlám okrem naliehavých prípadov núdze. Ďalej tiež navrhuje zabrániť tomu, aby sa rybárske plavidlá Únie alebo rybárske vybavenie Únie mohlo použiť na rybolov zo zásob spoločného záujmu v rámci zodpovednosti krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov.

3.7   Návrh vymedzuje druh opatrení, ktoré možno prijať a zavádza všeobecné podmienky prijímania takýchto opatrení, aby boli založené na objektívnych kritériách, ktoré budú nákladovo efektívne a v súlade s medzinárodným právom, najmä s dohodou, ktorou sa zakladá Svetová obchodná organizácia.

3.8   S cieľom zabezpečiť účinnú a koherentnú činnosť Únie návrh ďalej zohľadňuje opatrenia stanovené v nariadení (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

3.9   Komisia sa nazdáva, že s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa ňu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať prostredníctvom vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovuje postup preskúmania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011. Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

3.10   Z naliehavých dôvodov by sa však rozhodnutia o tom, či sa opatrenia majú prestať uplatňovať, mali prijať ako okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, čo je tiež v súlade s uvedeným nariadením o kontrole.

3.11   EHSV v plnej miere súhlasí s opatreniami navrhnutými v predkladanom návrhu nariadenia.

4.   Analýza návrhu a pripomienky výboru

4.1   Predmet a rozsah pôsobnosti

4.1.1   Týmto návrhom nariadenia sa ustanovuje rámec prijímania určitých opatrení týkajúcich sa činností a politík tretích krajín súvisiacich s rybolovom, a to s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť zásob spoločného záujmu Európskej únie a týchto tretích krajín.

4.1.2   Preto sa návrh v súlade s UNCLOS týka akejkoľvek zásoby, ktorej dlhodobá udržateľnosť je spoločným záujmom Európskej únie a týchto tretích krajín a jej riadenie sa zabezpečuje spoločne.

4.1.3   Opatrenia prijaté podľa tohto návrhu sa môžu uplatňovať vo všetkých prípadoch, v ktorých sa vyžaduje spolupráca s Úniou pri spoločnom riadení zásob spoločného záujmu, a to aj vtedy, ak sa takáto spolupráca uskutočňuje v rámci ORO alebo podobného subjektu.

4.2   Krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov

4.2.1   Tretiu krajinu možno označiť za krajinu, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, ak:

4.2.1.1

nespolupracuje s Úniou v oblasti riadenia zásoby spoločného záujmu v plnom súlade s ustanoveniami UNCLOS, ktoré sú spomenuté v bode 2.1 návrhu stanoviska,

4.2.1.2

neprijala žiadne opatrenia v oblasti riadenia rybolovu, alebo

4.2.1.3

prijala takéto opatrenia bez toho, aby riadne zohľadnila práva, záujmy a povinnosti ostatných strán, a najmä Európskej únie, a tieto opatrenia v oblasti riadenia rybolovu posudzované v súvislosti s opatreniami Únie buď samostatne alebo v spolupráci s ostatnými krajinami vedú k rybolovným činnostiam, ktoré by takúto zásobu znížili pod úrovne, ktoré dokážu produkovať maximálny udržateľný výnos.

4.2.1.4

Úrovne zásoby, ktoré dokážu produkovať maximálny udržateľný výnos sa určia na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní.

4.2.2   EHSV sa nazdáva, že krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov sú jasne definované. Myslí si však, že podmienka stanovená v článku 3 ods. 1 písm. b) druhá zarážka by sa mala upraviť takto „vedú k rybolovným činnostiam, ktoré by takúto zásobu znížili pod úrovne, ktoré dokážu produkovať alebo umožňujú zaručiť maximálny udržateľný výnos“.

4.3   Opatrenia, ktoré možno prijať v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov

4.3.1   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať nasledujúce opatrenia v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov:

4.3.1.1

určiť krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov;

4.3.1.2

v prípade potreby určiť konkrétne plavidlá alebo flotily, na ktoré sa určité opatrenia uplatňujú;

4.3.1.3

zaviesť kvantitatívne obmedzenia na dovoz do Únie týkajúce sa rýb a z nich vyrobených produktov rybolovu alebo produktov rybolovu obsahujúcich takéto ryby, ktoré pochádzajú zo zásoby spoločného záujmu a ktoré boli ulovené pod kontrolou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov. Tento zákaz dovozu do Únie sa týka rýb alebo vyrobených produktov pochádzajúcich z ktorejkoľvek inej krajiny, ak pochádza zo zásoby spoločného záujmu;

4.3.1.4

zaviesť kvantitatívne obmedzenia na dovoz do EÚ týkajúce sa rýb a všetkých pridružených druhov, ako aj z nich vyrobených produktov rybolovu alebo produktov rybolovu obsahujúcich takéto ryby, ktoré boli ulovené za rovnakých podmienok, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode. Tento zákaz dovozu pridružených druhov ulovených v rámci rybolovu zo zásoby spoločného záujmu krajinou, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, sa vzťahuje na všetky ostatné krajiny;

4.3.1.5

zaviesť obmedzenie používania prístavov Únie plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov zo zásoby spoločného záujmu, a plavidlami určenými na prepravu rýb a produktov rybolovu pochádzajúcich zo zásoby spoločného záujmu, ktoré boli ulovené buď plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov alebo plavidlami, ktorým táto krajina udelila povolenie, pričom sa plavia pod inou vlajkou. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú v prípadoch vyššej moci alebo tiesňovej situácie v zmysle ustanovení UNCLOS týkajúcich sa týchto prípadov, avšak len v súvislosti so službami nevyhnutne potrebnými na nápravu takýchto situácií;

4.3.1.6

zakázať hospodárskym subjektom Únie nákup rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov;

4.3.1.7

zakázať zmenu vlajky rybárskych plavidiel Únie za vlajku krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov;

4.3.1.8

zakázať členským štátom povoľovanie dohôd o prenájme rybárskych plavidiel s hospodárskymi subjektmi z krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov;

4.3.1.9

zakázať vývoz rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu, alebo rybárskeho vybavenia a materiálu potrebného na rybolov zo zásoby spoločného záujmu do krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov;

4.3.1.10

zakázať uzatváranie súkromných obchodných dohôd medzi občanmi členského štátu a občanmi krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, v rámci ktorých by plavidlo plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu využívalo rybolovné možnosti takýchto krajín;

4.3.1.11

zakázať spoločné rybárske operácie, na ktorých sa zúčastňujú rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu a rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov.

4.3.2   Výbor sa nazdáva, že týmito opatreniami sa musí dosiahnuť, aby krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, prestali takýto rybolov povoľovať. Tieto opatrenia považuje za najúčinnejšie, aké môže Únia prijať, a preto zároveň víta rozhodnutie Komisie predložiť tento návrh nariadenia, ktorý rozširuje a rozvíja opatrenia stanovené v nariadení o nezákonnom rybolove, a zároveň ju vyzýva, aby tento návrh dôsledne uplatňovala, a to za čo najprísnejšej kontroly. Upozorňuje ju tiež na to, že aj keby boli Svetovej obchodnej organizácii predložené sťažnosti, nesmie zapochybovať o tom, či toto nariadenie ďalej uplatňovať, pretože je to spôsob, akým možno zaručiť dlhodobú udržateľnosť zásob spoločného záujmu Európskej únie a tretích krajín.

4.4   Všeobecné požiadavky týkajúce sa opatrení prijatých na základe návrhu nariadenia

4.4.1   Všeobecne sa požaduje, aby:

4.4.1.1

sa prijaté opatrenia vždy týkali zachovania zásoby spoločného záujmu, pričom sa budú uplatňovať v spojení s obmedzeniami týkajúcimi sa rybolovu, ktorý vykonávajú plavidlá Únie, alebo obmedzeniami týkajúcimi sa výroby alebo spotreby v rámci Únie, ktoré sa vzťahujú na ryby a z nich vyrobené produkty rybolovu alebo produkty rybolovu obsahujúce takéto ryby patriace k druhom, v súvislosti s ktorými sa uvedené opatrenia prijali v zmysle tohto nariadenia. Tieto obmedzenia sa v prípade pridružených druhov môžu uplatňovať iba v prípade, ak sú ulovené počas vykonávania rybolovu zo zásoby spoločného záujmu;

4.4.1.2

prijaté opatrenia boli v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou a akýchkoľvek iných príslušných noriem medzinárodného práva;

4.4.1.3

prijaté opatrenia zohľadnili opatrenia, ktoré sa už prijali v rámci nariadenia (ES) č. 1005/2008 o nezákonnom rybolove;

4.4.1.4

prijaté opatrenia navzájom nediskriminovali krajiny, v ktorých platia rovnaké podmienky a aby tieto opatrenia neobsahovali skryté obmedzenia medzinárodného obchodu;

4.4.1.5

Komisia vyhodnotila environmentálne, obchodné, hospodárske a sociálne účinky týchto opatrení;

4.4.1.6

prijaté opatrenia predpokladali vhodný systém ich presadzovania zo strany príslušných orgánov.

4.4.2   EHSV považuje tieto požiadavky za logické, a preto s nimi súhlasí.

4.5   Požiadavky pred prijatím opatrení

4.5.1   Keď bude potrebné prijať opatrenia v súlade s predkladaným návrhom, Komisia to vopred oznámi dotknutej krajine, oboznámi ju s dôvodmi a opíše opatrenia, ktoré by sa mohli prijať podľa tohto nariadenia. Zároveň tejto krajine oznámi, že ešte pred uplatnením týchto opatrení má primeranú možnosť odpovedať na oznámenie v písomnej forme a napraviť situáciu.

4.6   Obdobie uplatňovania opatrení

4.6.1   Prijaté opatrenia sa prestanú uplatňovať, keď krajina, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, príjme vhodné nápravné opatrenia dohodnuté s Úniou a prípadne aj s ostatnými dotknutými krajinami, alebo ak nebude ohrozený dosah opatrení na ochranu príslušných zásob, ktoré prijala EÚ buď samostatne, alebo v spolupráci s inými krajinami.

4.6.2   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí, či boli splnené podmienky vopred dohodnuté s dotknutou krajinou, a rozhodne, že prijaté opatrenia sa prestanú uplatňovať.

4.6.3   Na základe riadne opodstatnených naliehavých dôvodov súvisiacich s nepredvídaným narušením sociálnej alebo hospodárskej situácie Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty s cieľom rozhodnúť, že prijaté opatrenia sa prestávajú uplatňovať.

4.6.4   Aby sa toto nariadenie správne uplatňovalo, Komisii bude pomáhať výbor ustanovený v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

4.6.5   EHSV súhlasí s navrhnutým spôsobom zrušenia prijatých opatrení a okamžité uplatnenie z naliehavých dôvodov považuje za logické, a to najmä v prípade rozvojových krajín.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/116


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky“

COM(2011) 876 final – 2011/0429 (COD)

2012/C 229/22

Spravodajkyňa: An LE NOUAIL MARLIERE

Rada (14. februára 2012) a Európsky parlament (22. februára 2012) sa rozhodli podľa článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky

COM(2011) 876 final – 2011/0429 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 11. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 135 hlasmi za, pričom 15 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vyjadruje podporu súčasnému návrhu smernice, pretože rozširuje zoznam prioritných látok a prioritných nebezpečných látok (1) uplatnením najkomplexnejšej alternatívy navrhnutej v posúdení vplyvu.

1.2   EHSV podporuje nový mechanizmus navrhovaný Komisiou, ktorý jej na účely monitorovania poskytne konkrétne kvalitné informácie o koncentrácii látok vo vodnom prostredí, so zameraním sa na nové znečisťujúce látky a látky, v prípade ktorých dostupné údaje z monitorovania nie sú dostatočne kvalitné na účely vyhodnotenia rizika. EHSV sa domnieva, že tento nový mechanizmus by mal uľahčiť zber takéhoto typu informácií zo všetkých povodí riek EÚ a umožniť, aby sa náklady na monitorovanie udržali na primeranej úrovni.

1.3   EHSV však odporúča, aby sa do tohto návrhu začlenili, hoci len pokusne, osobitné analýzy týchto oblastí, ktoré zatiaľ nie sú dobre známe:

i.

nanočastice a najmä ich interakcie s prioritnými látkami, pretože táto téma vyvoláva čoraz viac otázok, ktoré zaujímajú aj Európsku environmentálnu agentúru (2);

ii.

účinky chemických kombinácií látok prítomných vo vnútrozemských vodách, pretože tieto kombinácie môžu mať výrazný vplyv na vodné prostredie pri veľmi nízkej koncentrácii chemických látok.

1.4   EHSV navrhuje, aby sa v záujme účinného uplatňovania rámcovej smernice o vode tento návrh riadne doplnil odkazmi na osvedčené postupy týkajúce sa vodohospodárskeho manažmentu povodí.

1.5   EHSV sa domnieva, že olovo a nikel ako perzistentné a bioakumulatívne látky by sa mali zaradiť medzi prioritné nebezpečné látky, aby sa ich vypúšťanie odstránilo v priebehu 20 rokov, a to aj napriek tomu, že odhady nákladov spojených s odstránením akéhokoľvek vypúšťania sú vysoké.

1.6   EHSV sa domnieva, že podpora a účasť verejnosti sú nevyhnutným predpokladom ochrany vodných zdrojov a zistenia problémov a najvhodnejších opatrení na ich riešenie, ako aj stanovenia nákladov. Bez podpory verejnosti nebudú regulačné opatrenia úspešné. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri uplatňovaní príslušnej rámcovej smernice o vode a pomáha vládam dosiahnuť rovnováhu medzi sociálnymi, environmentálnymi a hospodárskymi aspektmi, ktoré treba zohľadniť (3).

1.7   EHSV zdôrazňuje, že treba dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav vôd v záujme ochrany ľudského zdravia, dodávok vody, prírodných ekosystémov a biodiverzity (4).

1.8   EHSV poznamenáva, že nová smernica by mala zjednodušiť a racionalizovať povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o podávanie správ.

2.   Úvod

2.1   Cieľom skúmaného návrhu smernice je úprava smerníc 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (okrem morského prostredia) v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice o vode:

i.

preskúmať aspoň každé štyri roky zoznam prioritných látok, v prípade potreby identifikovať nové prioritné látky alebo nové prioritné nebezpečné látky;

ii.

stanoviť nové environmentálne normy kvality pre povrchové vody, sediment alebo biotu podľa jednotlivých prípadov v závislosti od najnovších dostupných informácií.

2.2   Toto preskúmanie sa vykonalo v spolupráci s pracovnou skupinou a po rozsiahlej diskusii s odborníkmi Európskej komisie a členských štátov, so zúčastnenými stranami (profesijné odborové zväzy a mimovládne organizácie) a s Vedeckým výborom pre zdravotné a environmentálne riziká (VVZER).

2.3   Výsledkom tejto činnosti a posúdenia vplyvu (SEC(2011) 1547 final) vykonaného na tento účel bolo rozšírenie zoznamu 33 prioritných látok na 48 v súčasnom návrhu smernice, pričom sa zohľadnila najkomplexnejšia alternatíva posúdenia vplyvu.

2.4   Cieľom návrhu smernice je dosiahnuť dobrý chemický stav vnútrozemských vôd, t. j. stav, ktorý je v súlade s environmentálnymi normami kvality stanovenými v prílohe návrhu:

i.

znížením obsahu prioritných látok;

ii.

a odstránením vypúšťania prioritných nebezpečných látok v priebehu 20 rokov od prijatia dcérskej smernice.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV je pevne presvedčený, že voda nie je len spotrebným tovarom, ale aj vzácnym prírodným zdrojom, ktorý je nevyhnutný pre budúce aj súčasné generácie. Z tohto dôvodu a pretože mnoho znečisťujúcich látok sa používa v celej EÚ, treba pre tieto látky stanoviť na úrovni Európskej únie harmonizované environmentálne normy kvality.

3.2   Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (PBT) sú osobitným problémom z dôvodu ich ubikvity, schopnosti prenosu na dlhé vzdialenosti, ich takmer úplnej všadeprítomnosti v životnom prostredí a ich perzistentnosti. Tieto látky sa všeobecne radia medzi prioritné nebezpečné látky. Keďže ich prítomnosť môže skryť zlepšenie kvality vôd dosiahnuté v súvislosti s inými látkami, členské štáty môžu prezentovať samostatne vplyv týchto látok na chemický stav vôd.

3.3   Vykonávanie smernice spočíva v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia, a teda v konečnom dôsledku na členských štátoch. Hoci Komisia zaznamenala exemplárne príklady a všeobecné zlepšenie monitorovania a prenosu informácií, v tejto súvislosti sa zdá, že nie všetky členské štáty sú na rovnakej úrovni (5). Z tohto hľadiska by sa účinnosť smernice mohla ešte zlepšiť.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Európska komisia zakladá legislatívny rámec skôr na pojme nebezpečenstvo než na pojme možné riziko, a preto návrh smernice zahŕňa látky so stanovenými obmedzeniami pri určitých dávkach, a nie možné riziká interakcie medzi látkami prítomnými vo vodnom prostredí aj vo veľmi nízkych dávkach.

i.

Tieto možné riziká interakcie sa môžu týkať chemických zmesí, ako aj nanočastíc.

ii.

Z vedeckého hľadiska tieto javy nie sú ešte dobre známe, ale podozrenia z toxicity sú dostatočne silné na to, aby sa nimi zaberala Európska environmentálna agentúra vo svojej nedávnej správe (6).

iii.

Hoci sa zdá ťažké regulovať ešte málo známe prvky, pre budúcnosť vodných ekosystémov je však dôležité, aby európska smernica o prioritných látkach v oblasti vody pripravila členské štáty na preskúmanie týchto javov.

4.2   Nikel a olovo sú súčasťou zoznamu prioritných látok, ale nie sú zahrnuté medzi prioritné nebezpečné látky.

i.

Tieto látky sú však perzistentné (s ubikvitnou perzistentnosťou najmä v prípade niklu) a bioakumulatívne, a preto by mali byť zahrnuté do tohto zoznamu podľa definície prioritných nebezpečných látok Európskej komisie.

ii.

Nariadenie REACH považuje tieto látky za látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, podliehajúce autorizácii, keďže môžu byť karcinogénne, toxické pre reprodukciu (CMR 1 a 2) a/alebo perzistentné a bioakumulatívne.

iii.

V záujme súladu s definíciou prioritných nebezpečných látok a s nariadením REACH by sa tieto látky mali zaradiť medzi prioritné nebezpečné látky a mal by sa na ne vzťahovať aj cieľ odstrániť ich vypúšťanie v priebehu 20 rokov.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  SEC(2011) 1547 final.

(2)  Európska environmentálna agentúra, EEA Technical Report, no 8/2011 – Hazardous substances in Europe’s fresh and marine waters, an overview.

(3)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 67 a Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 3.

(4)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 1.

(5)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – K trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodou v Európskej únii, COM(2007) 128 final; správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, COM(2009) 156 final.

(6)  EEA Technical report, č. 8/2011.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/119


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat“

COM(2012) 89 final – 2012/0039 (COD)

a „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, mačkami a fretkami v rámci Únie a ich dovoz do Únie“

COM(2012) 90 final – 2012/0040 (COD)

2012/C 229/23

Spravodajca: Nikolaos LIOLIOS

Rada (16. marca 2012) a Európsky parlament (13. marca 2012) sa podľa článku 42 ods. 2, článku 168 ods. 4 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat

COM(2012) 89 final – 2012/0039 (COD)

a

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod s psami, mačkami a fretkami v rámci Únie a ich dovoz do Únie

COM(2012) 90 final – 2012/0040 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) 155 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Záverečné pripomienky

EHSV uznáva, že z dôvodov uvedených v tomto dokumente je potrebné zrušiť a nahradiť nariadenie (ES) č. 998/2003, ktoré upravuje problematické otázky spojené s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat.

1.1   Ochrana verejného zdravia je prioritným cieľom a stanovenie pravidiel upravujúcich činnosti, akou je nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, prispieva k jej realizácii. Návrh Európskej komisie, ktorým sa ruší a nahrádza nariadenie (ES) č. 998/2003, stanovuje veterinárne požiadavky a pravidlá označovania a kontroly spoločenských zvierat, ako aj preventívne opatrenia, ktoré sa musia prijať pri ich premiestňovaní, zosúlaďuje nariadenie (ES) č. 998/2003 s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, povoľuje výnimky, a tým poskytuje Komisii právomoc prijímať delegované akty, ktoré odstraňujú prípadné prekážky, ktoré by mohli brániť takémuto premiestňovaniu.

1.2   Úpravy, ktoré bolo potrebné prijať v súvislosti s veterinárnymi požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 998/2003, ale aj potreba dostatočne objasniť a sprístupniť nariadenie o premiestňovaní spoločenských zvierat pre radových občanov potvrdzujú, že sa musí pristúpiť k zrušeniu a nahradeniu tohto nariadenia.

1.3   Ďalším dôležitým bodom je skutočnosť, že sa skončilo prechodné osemročné obdobie stanovené v článku 4 ods. 1 týkajúce sa systému označovania spoločenských zvierat. V súčasnosti je teda potrebné, aby sa pre radového občana jasne stanovil systém, ktorý sa bude následne uplatňovať a táto požiadavka je zároveň aj výzvou na nahradenie nariadenia (ES) č. 998/2003.

1.4   EHSV sa domnieva, že návrh Komisie na zrušenie a nahradenie nariadenia (ES) č. 998/2003 v plnej miere vymedzuje rámec, v ktorom sa môže realizovať nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat. Bude potrebné presnejšie vymedziť náležitosti týkajúce sa premiestňovania občanov, ktorí si želajú, aby ich sprevádzali domáce zvieratá, vzhľadom na to, že príslušné pravidlá sú zárukou bezpečnosti pre verejné zdravie.

1.5   EHSV súhlasí s tým, že v záujme nadväznosti je potrebné zmeniť smernicu Rady 92/65/EHS a nahradiť odkazy na nariadenie (ES) č. 998/2003 odkazmi na navrhovaný akt.

2.   Súvislosti

2.1   Nariadenie (ES) č. 998/2003 časovo obmedzilo platnosť prechodného obdobia, pokiaľ ide o systém pre identifikáciu spoločenských psov, mačiek a fretiek. Vzhľadom na to, že táto lehota uplynula a nariadenie (ES) č. 998/2003 je potrebné v plnej miere zosúladiť so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, okrem iného z dôvodu zmien v údajoch o zdravotnom stave a nových požiadaviek na nekomerčné premiestňovanie, ktoré sú takisto priamo spojené s potrebou uľahčovať premiestňovanie občanov, ktorí sprevádzajú tieto zvieratá, a v záujme vytvorenia legislatívy, ktorá bude dostatočne jasná a prístupná pre občanov, sa Komisia rozhodla navrhnúť text, ktorým sa ruší a nahrádza nariadenie (ES) č. 998/2003.

2.2   Komisia tiež predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice Rady 92/65/EHS s cieľom nahradiť odkazy na nariadenie (ES) č. 998/2003 odkazmi na navrhovaný akt.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Keďže u spoločenských zvierat sa vyskytujú choroby, ktoré sa môžu prenášať na človeka, v záujme dosiahnutia bezpečnosti v oblasti verejného zdravia je nevyhnutné stanoviť podmienky kontroly a prepravy týchto zvierat. Vďaka tomu, že sa zlepšila zdravotná situácia v Únii, pokiaľ ide o výskyt besnoty, došlo k úprave systému, ktorý sa uplatňuje na premiestňovanie spoločenských zvierat na nekomerčné účely. Návrh nariadenia jasne opisuje systém a postupy, ktoré sa majú dodržiavať.

3.2   Zavedením očkovania proti besnote sa v zásadnej miere zmenila epidemiologická situácia, pokiaľ ide o túto chorobu. Nariadenie, okrem toho, že kladie dôraz na vedecké stanoviská týkajúce sa imunizácie spoločenských zvierat, stanovuje aj opatrenia na prevenciu, pokiaľ ide o možnosti premiestňovania týchto zvierat, a to aj prostredníctvom výnimiek, ktorých cieľom je uľahčovať premiestňovanie, pričom ale najprv stanovuje podmienky uplatňovania týchto výnimiek, ako aj prevenčné opatrenia, ktoré sa musia prijať.

3.3   Zoznamy zvierat, ktoré boli zostavené, zahŕňajú všetky zvieratá, ktoré sa môžu premiestňovať, s výnimkou tých, na ktorých premiestňovanie sa vzťahujú ustanovenia smerníc EÚ. Vnútroštátne pravidlá musia uľahčovať premiestňovanie zvierat, ktoré sa na základe definície považujú za spoločenské zvieratá, v porovnaní so zvieratami, ktoré sa premiestňujú na komerčné účely.

3.4   Okrem besnoty existujú aj iné choroby, ktoré takisto predstavujú hrozbu pre verejné zdravie. Riziká prenosu sú však menšie, pretože existuje povinnosť vlastniť identifikačné doklady a v rámci postupu prichádzajú do styku so zvieratami odborníci špecializovaní na tieto zvieratá. Týmto spôsobom je možné potvrdiť zdravotný stav zvierat a poskytnúť dôkaz o bezpečnostných podmienkach, v rámci ktorých sa uskutočňuje premiestňovanie zvierat v EÚ alebo smerom do EÚ.

3.5   Dôležitým prvkom návrhu Komisie je zachovanie implantácie transpondéra ako jedinej možnosti na identifikáciu psov, mačiek a fretiek, ako aj skutočnosť, že odteraz sa označovanie nebude vykonávať tetovaním, ktoré sa považuje za prijateľnú metódu identifikácie len v prípade zvierat, ktoré už boli označené týmto spôsobom.

3.6   Zvieratá označené prostredníctvom transpondéru sa môžu ľahšie kontrolovať v súvislosti s tým, či sú rešpektované preventívne zdravotné opatrenia určené na zabránenie nákaze. Tieto opatrenia sa zavádzajú v členských štátoch v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality, ale takisto v nadväznosti na klasifikáciu podľa potvrdených vedeckých poznatkov, ak je na to v skupine členských štátov osobitný dôvod. Týmto spôsobom sa realizuje spoločný postup, ktorého cieľom je čeliť hrozbám, ktoré sa objavujú v oblasti verejného zdravia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Napriek tomu, že vedecká príprava osôb, ktoré sa zaoberajú spoločenskými zvieratami je v súčasnosti na postačujúcej úrovni a poskytované služby sú schopné zaručiť zdravie spoločenských zvierat a následne zachovať verejné zdravie, bude potrebné zachovávať stálu ostražitosť v snahe zabrániť akémukoľvek prenosu chorôb. Stanovením podmienok pre premiestňovanie na nekomerčné účely nariadenie zaručuje ochranu pred hrozbou šírenia rôznych chorôb.

4.2   Nariadenie však zavádza možnosť uplatniť výnimky zamerané na uľahčenie premiestňovania a navrhuje preskúmať nariadenie (ES) č. 998/2003, najmä pokiaľ ide o právomoci týkajúce sa delegovaných aktov a vykonávacích aktov. EHSV víta zrušenie neodôvodnených obmedzení pri týchto premiestňovaniach pod podmienkou, že budú zohľadnené potvrdené vedecké údaje a Komisia pristúpi k príslušným konzultáciám na úrovni expertov o prijatí výnimiek v záujme toho, aby tieto výnimky boli v súlade s osobitnými okolnosťami týkajúcimi sa nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat, ako aj v súvislosti s veterinárnymi požiadavkami, predpismi a formou sprievodných dokumentov.

4.3   Je však potrebné preskúmať, či sa dodržiavajú stanovené časové limity týkajúce sa platnosti. Návrh opisuje zrušenie delegovaných aktov v nadväznosti na to, že Európsky parlament a Rada vzniesli námietku do dvoch mesiacov po oznámení alebo v prípade ich predĺženia do ďalších dvoch mesiacov. Napriek tomu, že otázky týkajúce sa verejného zdravia majú patričný význam, bude potrebné jasne obmedziť trvanie delegovania, tak ako je to stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Kontrola vykonávaná Komisiou tak bude účinnejšia a právo na zrušenie bude predstavovať dodatočnú bezpečnostnú záruku.

4.4   Pri zostavení zoznamu tretích krajín alebo území, pri ktorých sa môžu uplatniť výnimky na základe tej zásady, že v týchto krajinách alebo na týchto územiach sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú v súlade s pravidlami členských štátov, Komisia bude musieť pri svojom výbere vychádzať zo záruk poskytnutých zdravotníckymi orgánmi týchto krajín. Je síce legitímne, aby premiestňovanie spoločenských zvierat bolo jednoduché, bez prekážok a bez zložitých postupov, predovšetkým sa však musí zabezpečiť verejné zdravie.

4.5   Ak sa preukáže, že postupy, na základe ktorých sa poskytuje výnimka z platných podmienok tretím krajinám alebo niektorým územiam týchto krajín v nadväznosti na príslušné záruky, ktoré poskytli, sú z administratívneho hľadiska komplikované, zdĺhavé alebo nákladné, bude vhodnejšie uprednostniť platné usmernenia bez uplatnenia týchto výnimiek, vzhľadom na to, že by nevyvážili riziko spojené s premiestňovaním.

4.6   Z tohto hľadiska predstavuje určité riziko aj premiestňovanie nezaočkovaných zvierat medzi členskými štátmi EÚ. Nariadenie vymedzuje súvisiace postupy a EHSV sa domnieva, že má zásadný význam dodržiavať tieto postupy s cieľom zabrániť akejkoľvek možnosti prenášania chorôb. Ak Komisia v rámci podmienok stanovených v nariadení vykonáva svoje právomoci spojené s prijímaním delegovaných aktov, bude musieť dbať na to, aby administratívne zaťaženie a príčinná súvislosť vyvážili riziko spojené s premiestňovaním.

4.7   Vydávanie identifikačných dokladov týkajúcich sa premiestňovania nekomerčných spoločenských zvierat má kľúčový význam. Zavedenie systému označovania prostredníctvom implantácie transpondéra hrá takisto dôležitú úlohu pri posilňovaní systému registrácie a monitorovania zvierat.

4.8   Implantáciu transpondéra musí vykonať veterinárny lekár v záujme toho, aby vďaka odbornej vedeckej príprave osôb vykonávajúcich zákrok bolo možné zistiť choroby zvierat, u ktorých sa vykonáva implantácia, a následne tieto choroby zaznamenať do identifikačných dokladov. Informácie, ktoré sa musia uviesť v identifikačných dokladoch si vyžadujú vedecké znalosti veterinárneho lekára, ktorý bol na tento účel schválený príslušným orgánom.

4.9   Členské štáty môžu prostredníctvom systematického zavádzania postupu označovania a registrácie aktualizovať databázy s dôležitými informáciami o epidemiologickej situácii v krajine, o pokroku očkovacích programov, hustote výskytu a rozdelení zvierat, ako aj o ich premiestňovaní.

4.10   Kontroly dokladov, kontroly totožnosti a fyzické kontroly vykonávané v oblasti nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat z niektorého členského štátu do iného členského štátu alebo z tretej krajiny resp. územia, majú kľúčový význam a musia ich nepretržite vykonávať pracovníci, ktorí majú k dispozícii primerané informácie o postupe a význame takýchto kontrol.

4.11   Ak stanovené postupy týkajúce sa dodržiavania veterinárnych požiadaviek a pravidlá upravujúce premiestňovanie spoločenských zvierat nie sú v súlade, je potrebné, s výnimkou ustanovení stanovených v skúmanom nariadení, informovať veterinárne orgány na území odoslania s cieľom preskúmať prípadné ďalšie nezrovnalosti týkajúce sa dodržiavania nariadenia.

4.12   Rozhodnutie o eutanázii zvieraťa prijaté na základe podrobného stanoviska v súvislosti so skutočnosťou, že zviera nie je možné poslať späť alebo ho izolovať, by mohli podporiť aj odborníci, ak dospejú k záveru, že návrat alebo izolácia by boli nielen ťažko realizovateľné, ale by predstavovali aj dodatočné riziko.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/122


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy“

COM(2011) 898 final

2012/C 229/24

Spravodajca: Raymond HENCKS

Európska komisia sa 19. januára 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy

COM(2011) 898 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) 135 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV rozhodne schvaľuje politiku EÚ, ktorá má zabezpečiť spoločné a porovnateľné práva a podmienky vo všetkých druhoch dopravy pre všetkých cestujúcich v železničnej, leteckej, námornej, riečnej, autokarovej a autobusovej doprave, a podporuje všetky opatrenia zamerané na odstránenie prekážok, ktoré cestujúcim bránia účinne uplatňovať svoje práva v rámci intermodálneho prístupu.

1.2   Výbor sa domnieva, že desať konkrétnych práv uvedených v oznámení, ktoré je predmetom tohto stanoviska, by malo byť doplnených o ďalšie tri práva, a to právo na bezpečnosť zahŕňajúce tak technickú bezpečnosť dopravného materiálu, ako aj fyzickú bezpečnosť cestujúcich, a právo na minimálne normy kvality služieb, pohodlia, ochrany životného prostredia a dostupnosti.

1.3   Podľa týchto 13 práv by mali byť prehodnotené príslušné platné legislatívne predpisy, aby sa v prípade potreby zlepšili a posilnili.

1.4   Počas tohto postupu je nutné venovať osobitnú pozornosť kvalite informácií poskytovaných cestujúcim, podmienkam a právam osôb so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou, odškodneniu cestujúcich v prípade prerušenia, zrušenia cesty alebo straty batožiny, spresneniu prvkov, ktoré tvoria konečnú cenu, vypovedaniu prepravnej zmluvy, podmienkam reklamácií a možnostiam odškodnenia, ako aj definícii práv organizácií cestujúcich, ktoré majú najlepšie podmienky na informovanie a podporu občanov pri uplatňovaní ich práv.

1.5   S cieľom podporiť kontrolu účinnosti a efektívnosti dopravných služieb, ich prispôsobenie vývoju potrieb a dodržiavanie práv cestujúcich EHSV navrhuje uplatňovať nezávislý hodnotiaci postup, ktorý bude rešpektovať zásadu subsidiaritu a v rámci ktorého bude po konzultáciách so zástupcami zainteresovaných strán, najmä organizácií, ktoré zastupujú cestujúcich vrátane osôb so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou, vypracovaná metóda harmonizovaná na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov.

1.6   V súvislosti s reklamáciami EHSV navrhuje, aby všetci dopravcovia používali štandardnú elektronickú adresu pre všetky reklamácie (reklamácie@…) spoločne s inými možnosťami predkladania sťažností a aby bola stanovená maximálna lehota na odpoveď.

1.7   Napokon EHSV navrhuje zovšeobecniť postupy mimosúdneho riešenia sporov bez toho, aby bola cestujúcim odopretá možnosť domáhať sa svojich práv na súde. Okrem toho odporúča, aby sa v legislatíve jasne stanovil súdny mechanizmus kolektívneho odškodnenia v EÚ, a aby bol tento mechanizmus príslušne definovaný.

2.   Úvod

2.1   Na úvod treba spresniť, že oznámenie sa zaoberá právami cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, ktorú poskytujú verejní a súkromní dopravcovia, a že cestovanie, ktoré zabezpečujú profesionálni dopravcovia (taxíky, minibusy s menej ako 12 cestujúcimi atď.) nepatrí do oblasti pôsobnosti ustanovení analyzovaných ďalej v texte. Je to o to poľutovaniahodnejšie, že v akčnom pláne mestskej mobility [(COM(2009) 490 final)], ktorý sa venuje profesionálnej hromadnej, ako aj individuálnej doprave, sa konštatuje, že je potrebné venovať sa tarifikácii, kvalite, dostupnosti pre osoby so zníženou pohyblivosťou, informovaniu a právam cestujúcich.

2.2   Ciele udržateľného rozvoja Európskej únie zahŕňajú podporu a rozvoj hromadnej dopravy, aby sa čo najviac znížila individuálna doprava.

2.3   Uznávanie a zabezpečovanie práv cestujúcich je preto predpokladom na rozvoj a podporu hromadnej dopravy, pričom je potrebné vyvažovať vzťahy medzi užívateľmi a dopravcami.

2.4   Od roku 2001 sa Európska únia intenzívne venuje ochrane cestujúcich a posilňovaniu ich práv v rozličných druhoch dopravy. Na tento účel postupne vypracovala legislatívu, ktorá má zabezpečiť vysokú úroveň ochrany, aby mali užívatelia železničnej, leteckej, námornej, riečnej, autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné práva a podmienky v celej EÚ, a to sa týka aj osôb so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou. Avšak, predpisy týkajúce sa vodnej, autobusovej a autokarovej dopravy sa začnú uplatňovať až od decembra 2012 a marca 2013.

2.5   V roku 2010 Komisia spustila masívnu dvojročnú kampaň, ktorá potrvá pod názvom: „Práva cestujúceho máte poruke“, najmä prostredníctvom vytvorenia internetovej stránky http://ec.europa.eu/transport/passenger-rights/sk/index.html, na ktorej sú uvedené práva užívateľov pre všetky druhy dopravy vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Okrem toho boli distribuované brožúry o právach cestujúcich a na všetkých staniciach a letiskách členských štátov boli vylepené plagáty na túto tému. Komisia nedávno rozhodla, že kampaň predĺži do roku 2014.

2.6   Hromadná doprava je však naďalej poznačená nesúladom v oblasti informácií, právomocí a v /pokiaľ ide o informácie, právomoci a situácie medzi cestujúcimi na jednej strane a dopravcami na druhej strane. Nemôžeme sa zbaviť dojmu, že mnohí cestujúci naďalej úplne nepoznajú svoje práva a v prípade potreby nevedia ako ich vhodne uplatniť a využiť. Štúdie a skúmania Komisie poukazujú na to, že v prípade sporov, kde je škoda menšia ako 1 000 EUR, by sa iba jeden z piatich európskych spotrebiteľov usiloval o riešenie na súde, a to z dôvodu vysokých nákladov, zložitosti a dĺžky celého postupu.

2.7   Okrem toho podľa Komisie vnútroštátne orgány naďalej uplatňujú vnútroštátne právne predpisy rozličným spôsobom, čo vedie k nejasnostiam medzi cestujúcimi, ako aj dopravcami a narúša to trh.

2.8   Komisia chce preto posilniť vykonávanie platných predpisov a v prípade potreby ich vylepšiť. Začala preto verejnú konzultáciu o prípadnej revízii nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave.

3.   Obsah oznámenia

3.1   Oznámenie ponúka prehľad práv a zásad, ktoré sa uplatňujú vo všetkých druhoch hromadnej dopravy. Uvádza nedostatky, ktoré sa dajú vylepšiť a má za cieľ odstránenie prekážok, ktoré občanom bránia v účinnom uplatňovaní ich práv podľa právnych predpisov EÚ.

3.2   Oznámenie sa opiera o tri základné zásady: nediskriminácia, presné, včasné a dostupné informácie; okamžitá a primeraná pomoc. Z uvedených zásad vychádza týchto desať práv, ktoré sa v duchu viac intermodálnej vízie vzťahujú na všetky druhy dopravy:

1)

Právo na nediskrimináciu v prístupe k doprave

2)

Právo na mobilitu: dostupnosť a pomoc bez dodatočných nákladov pre zdravotne postihnutých cestujúcich a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou

3)

Právo na informácie pred zakúpením cesty a v priebehu jej rôznych fáz, najmä v prípade prerušenia

4)

Právo na zrušenie cesty (náhrada celej ceny cestovného lístka), keď sa cesta neuskutočňuje tak, ako sa plánovala

5)

Právo na plnenie prepravnej zmluvy v prípade prerušenia cesty (presmerovanie, zmena rezervácie)

6)

Právo na poskytnutie pomoci v prípade veľkého meškania pri odchode alebo na spojovacích miestach

7)

Právo na odškodnenie za určitých okolností

8)

Právo na zodpovednosť dopravcu za prepravu cestujúcich a ich batožiny

9)

Právo na rýchly a dostupný systém vybavovania sťažností

10)

Právo na úplné uplatňovanie a účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ.

3.3   Hoci sa podmienky a spôsoby vykonávania líšia a vyvíjajú podľa špecifík rozličných druhov dopravy, hlavným cieľom je teraz dosiahnuť, aby sa tieto predpisy dali ľahko pochopiť a aby sa zjednotilo ich vykonávanie a presadzovanie vo všetkých druhoch dopravy s cieľom zaistiť konvergentný prístup v tejto oblasti.

3.4   Aby sa zvýšila ochrana cestujúcich za hranicami EÚ, otázky práv cestujúcich sa budú riešiť v bilaterálnych a medzinárodných dohodách.

4.   Všeobecné poznámky

4.1   Treba oceniť, že Komisia presadzuje politiku, ktorá zabezpečí cestujúcim spoločné a porovnateľné práva a podmienky pre všetky druhy hromadnej dopravy, čo je tiež v súlade s cieľmi zmlúv v oblasti ochrany spotrebiteľov (článok 169, hlava XV Zmluvy o fungovaní EÚ), ako aj s usmerneniami Charty základných práv alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

4.2   Hoci EHSV víta, že oznámenie obsahuje v jednom dokumente syntézu všetkých pravidiel a predpisov, ktoré v súčasnosti platia v oblasti práv užívateľov hromadnej dopravy, vyjadruje ľútosť nad chýbajúcimi číselnými údajmi v súvislosti so zistenými nedostatkami.

4.3   EHSV podporuje všetky opatrenia zamerané na odstránenie prekážok, ktoré občanom bránia účinne vykonávať ich práva, a víta kroky Komisie, ktoré majú zabezpečiť, aby mali užívatelia železničnej, leteckej, námornej, riečnej, autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné práva a podmienky bez ohľadu na použitý druh dopravy.

4.4   Jednu z prekážok často predstavujú chýbajúce, neúplné alebo nezrozumiteľné informácie o právach a povinnostiach cestujúcich pri kúpe cestovného dokladu, ako aj pred cestou a počas cesty v prípade prerušenia.

4.5   S cieľom jasne informovať každého cestujúceho o jeho právach EHSV navrhuje, aby bol každý cestujúci vrátane zdravotne postihnutých osôb pri rezervácii každej cesty alebo kúpe cestovného dokladu informovaný prostredníctvom odkazu na príslušnú internetovú stránku a tlačenej informácie na každom cestovnom doklade jasne, stručne, zrozumiteľne a dostupne poučený o tom, kde nájde príslušné informácie, či už prostredníctvom brožúr distribuovaných na miestach predaja alebo prostredníctvom internetu. Informačná kampaň pre cestujúcich, ktorú Komisia začala v roku 2010, by mala pokračovať v úzkej spolupráci s organizáciami spotrebiteľov.

4.6   Okrem toho naďalej pretrvávajú výrazné rozdiely medzi rozličnými druhmi dopravy na úkor užívateľov. Ide predovšetkým o leteckú dopravu, v súvislosti s ktorou EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku na túto tému (1) konštatoval, že práva cestujúcich v leteckej doprave v niektorých oblastiach zaostávajú za ustanoveniami v iných druhoch dopravy, a požadoval:

stanoviť rozsah práva na pomoc,

zlepšiť poskytovanie informácií cestujúcim,

rozšíriť právo na poskytovanie informácií aj na zóny nástupu do lietadla,

určiť pojem „mimoriadne okolnosti“,

vypracovať so zástupcami osôb so zníženou pohyblivosťou usmernenia, ktoré by objasnili pojmy nariadenia č. 1107/2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, a zlepšiť jeho implementáciu,

spresniť, ktoré zložky tvoria konečnú cenu,

zaviesť povinnosť odškodniť cestujúcich v prípade bankrotu leteckej spoločnosti, uplatňovať zásadu spoluzodpovednosti za ich návrat s inými leteckými spoločnosťami a zriadiť fond, ktorý by umožnil odškodniť cestujúcich,

vytvoriť možnosť postúpiť cestovnú zmluvu tretej strane.

Všetky tieto ustanovenia by sa mali rovnako uplatňovať na iné druhy dopravy tam, kde ešte neexistujú.

4.7   Desať konkrétnych práv uvedených v oznámení, ktoré je predmetom tohto stanovisko, predstavuje vhodný základ ako pomôcť cestujúcim poznať svoje práve, pokiaľ ide o minimálnu kvalitu dopravných služieb, a pomôcť aj dopravcom ucelenejšie a účinnejšie uplatňovať právne predpisy EÚ.

4.8   EHSV sa však domnieva, že desať uvedených práv musí byť doplnených o tri ďalšie práva:

1)

právo na bezpečnosť zahŕňajúce tak technickú bezpečnosť dopravného materiálu, ako aj fyzickú bezpečnosť cestujúcich,

2)

právo na minimálne normy kvality služieb, pohodlia a dostupnosti, ako i právo byť vopred informovaný dopravcom v prípade, že bolo rezervovaných viac lístkov, ako je skutočne k dispozícii. EHSV pripomína, že v oznámení COM(2009) 490 na tému „Akčný plán mestskej mobility“ Komisia už oznámila, že chce doplniť regulačný prístup o spoločné ukazovatele kvality, aby chránila práva cestujúcich a osôb so zníženou pohyblivosťou,

3)

právo na dodržiavanie zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia zo strany dopravcov, tak ako je to uvedené v zmluve.

4.9   Príslušné platné legislatívne ustanovenia by sa mali prehodnotiť podľa týchto 13 práv. Mali by sa preto analyzovať a riešiť známe problémy, ako sú: prekážky pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, nedostatočná transparentnosť cestovného, chýbajúce alebo nezrozumiteľné informácie, nejasné a komplikované prostriedky nápravy, neprimerané finančné odškodnenie, neúmerne dlhé vybavovanie reklamácií atď.

4.10   Ako konštatuje Komisia vo svojom oznámení, ktoré je predmetom tohto stanoviska, uverejnenie preskúmaní výkonnosti prevádzkovateľov a prieskumov spokojnosti cestujúcich by uľahčilo monitorovanie a presadzovanie vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva. EHSV víta toto preskúmanie a domnieva sa, že zástupcovia všetkých zainteresovaných strán by sa mali zapojiť do analýzy potrieb, ako aj do preskúmania výkonnosti a dodržiavania práv cestujúcich.

4.11   EHSV preto navrhuje zaviesť systém pravidelného hodnotenia, aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť služieb dopravy, ako aj ich prispôsobenie zmenám potrieb cestujúcich, a aby sa overilo dodržiavanie práv cestujúcich. Bude potrebné na úrovni Spoločenstva určiť spôsoby výmeny, porovnávania a koordinácie a podnietiť rozvoj nezávislého hodnotenia pri dodržiavaní zásady subsidiarity tak, že sa v spolupráci so zástupcami zainteresovaných strán, najmä organizácií cestujúcich (vrátane zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou) vypracuje metodika harmonizovaného hodnotenia na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov.

4.12   EHSV súhlasí so zámerom Komisie neobmedzovať sa na sektorové opatrenia, ako to bolo doteraz, ale počítať s rozvojom intermodálneho prístupu, pričom sa zohľadnia potreby mobility a cestovania užívateľov bez ohľadu na spôsoby, ktoré využívajú alebo kombinujú tak, aby sa zabezpečila intermodálna kontinuita. Narušeniu konkurencieschopnosti medzi rozličnými druhmi dopravy sa možno vyhnúť len silnejšou harmonizáciou práv cestujúcich.

4.13   Pri väčšine nedostatkov a medzier v oznámení sa odkazuje buď na analýzu vplyvu so zreteľom na revíziu nariadenia o leteckej doprave, ktorá plánuje prípadné úsporné opatrenia, alebo na dobrovoľné dohody zo strany dopravcov. EHSV by si želal rozhodnejší prístup a uprednostnenie záväzných opatrení.

4.14   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa nezmieňuje o právach a právomociach organizácií, ktoré zastupujú cestujúci tým viac, že tieto organizácie majú najvhodnejšie postavenie na informovanie a podporu občanov pri vykonávaní ich práv, a to vrátane organizácií, ktoré zastupujú záujmy zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

4.15   V súvislosti so reklamáciami cestujúci budú musieť byť jasne informovaní o prostriedkoch a kontaktných orgánoch na predloženie sťažností, ako aj o prostriedkoch nápravy. Výbor navrhuje, aby dopravcovia používali jednu štandardnú elektronickú adresu pre všetky reklamácie (reklamácie@…), pričom by však mala byť zachovaná možnosť podať sťažnosť aj iným spôsobom (poštou, podanie na mieste predaja atď.). Okrem toho by mala byť stanovená záväzná maximálna lehota na odpoveď.

4.16   EHSV žiada doplniť oznámenie o podrobnosti týkajúce sa prostriedkov nápravy v prípade zamietnutia sťažností a reklamácií cestujúcich orgánmi na úrovni príslušného členského štátu, ako aj európskej úrovni, ktoré majú rozhodovaciu právomoc a právomoc na presadzovanie práva. Právo na odškodnenie by nemalo byť v žiadnom prípade viazané na cenu zaplatenú za dopravu.

4.17   EHSV konštatuje, že právo na náhradu škody ostáva často len v teoretickej rovine, najmä pokiaľ ide o drobné spory, ktoré sú rozptýlené z dôvodu praktických ťažkostí pri uplatňovaní tohto práva. Keďže je dôležité, aby boli prostriedky nápravy vykonávané bez zložitého postupu a výdavkov, ktoré by odrádzali sťažovateľov, EHSV sa vyslovuje za zovšeobecnenie postupov mimosúdneho riešenia sporov bez toho, aby sa cestujúcim zabraňovalo obrátiť sa na súd.

4.18   EHSV vzal na vedomie (v stanovisku CESE 803/2012), že systémy mimosúdneho riešenia sporov môžu byť odteraz použité pri kolektívnych sporoch ako prvý krok k vytvoreniu súdneho mechanizmu kolektívneho odškodnenia v EÚ, ale odporúča, aby bola táto možnosť jasne stanovená v legislatívnom texte, a aby bol systém tohto mechanizmu riadne definovaný.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 24/28, 28.1.2012, s. 125 – 130.


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/126


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050“

COM(2011) 885 final

2012/C 229/25

Spravodajca: Pierre-Jean COULON

Pomocný spravodajca: Richard ADAMS

Európska komisia sa 15. decembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050

COM(2011) 885 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája) prijal 137 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV s veľkým záujmom berie na vedomie Plán postupu v energetike do roku 2050 a jeho cieľ vytvoriť rámec pre politiku, ktorá umožní do roku 2050 výrazne znížiť emisie CO2 v odvetví energetiky v Európe a s ktorou budú súhlasiť všetky zainteresované strany (Európska rada, október 2009). Hlavnou úlohou je nielen dosiahnuť udržateľnú a bezpečnú kombináciu zdrojov energie s nízkymi emisiami CO2 na konkurenčnom trhu, ale aj presvedčiť občiansku spoločnosť, že tento cieľ sa dá dosiahnuť.

1.2   Členské štáty EÚ majú rozdielne zdroje energie a infraštruktúru, a cieľ znížiť emisie CO2 je pre niektoré krajiny oveľa väčšou výzvou ako pre iné. Plán postupu poskytuje značnú mieru flexibility, ktorá krajinám umožňuje vypracovať vhodné akčné plány. Na to, aby sa dosiahol cieľ znížiť emisie CO2, bude potrebné značné rozdelenie záťaže.

1.3   Je to ambiciózny, ale nevyhnutný cieľ, ak má Európa zohrávať svoju úlohu v boji proti klimatickým zmenám a dosiahnuť väčšiu energetickú bezpečnosť. Bude nevyhnutné rozvinúť čo najširšiu diskusiu s európskou verejnosťou a výbor sa nazdáva, že tento plán môže skutočne podnietiť dialóg. Musí sa však presadzovať angažovanosť na všetkých úrovniach, zo strany jednotlivcov, spoločenstiev, regiónov, štátov a EÚ, ktorú bude dopĺňať celosvetové úsilie.

1.4   V závere plánu je uvedených desať podmienok resp. priorít, na ktoré sa treba bezprostredne zamerať. EHSV súhlasí so všetkými týmito podmienkami, a najmä s poslednou, kde sa odporúča stanoviť konkrétne a špecifické míľniky, podľa ktorých sa bude v nasledujúcich rokoch postupovať. Výbor takisto súhlasí s názorom, že je čoraz dôležitejšie vytvoriť rámec politiky do roku 2030, ktorý by poskytoval spoľahlivé usmernenia pre rozhodnutia investorov v nasledujúcich rokoch, keďže títo musia pri výpočte svojich ziskov a návratnosti investícií hľadieť oveľa ďalej než len do roku 2020.

1.5   EHSV však odporúča, aby sa najprv urýchlene uskutočnilo vyhodnotenie stratégie Energia 2020. Je to nevyhnutné, aby sme sa mohli lepšie zamerať na konečný horizont 2030 alebo 2050. Výbor by chcel mať k dispozícii správy z hľadiska jednotlivých krajín a sektorov, pokiaľ ide o tri hlavné ciele stanovené do konca tohto desaťročia.

1.6   Je dôležité včas zistiť, či ambiciózne ciele predloženého plánu bude možné splniť, a preskúmať ich dosah na hospodárstvo EÚ vrátane konkurencieschopnosti vo svetovom meradle, zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.

1.7   Zásadný význam má zapojenie občanov do otázok týkajúcich transformácie energetiky. Európske fórum občianskej spoločnosti a aktívne kroky smerujúce k vytvoreniu Európskeho energetického spoločenstva predstavujú konštruktívne opatrenia na dosiahnutie vytýčeného cieľa, ktorým je udržateľná energetika v budúcnosti.

2.   Úvod

2.1   Návrh politického rámca Plán postupu v energetike do roku 2050 je posledným zo série návrhov, ktoré vypracovala Európska komisia na podporu európskej politiky v oblasti energetiky a boja proti klimatickým zmenám (pozri najmä Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, COM(2011) 112 final). Plán poskytuje rámec, ktorý by mohol umožniť zrealizovať tri ciele európskej politiky v oblasti energetiky: znížiť emisie CO2, zaručiť bezpečnosť dodávok a zvýšiť konkurencieschopnosť. Samotný plán neobsahuje konkrétne odporúčania z hľadiska politických opatrení alebo strednodobých cieľov, a scenáre, ktoré sú v ňom opísané, by sa nemali považovať za politické návrhy.

2.1.1   Vzhľadom na súčasné trendy a súčasnú politiku sa očakáva, že v období rokov 2010 až 2035 celosvetový dopyt po primárnej energii vzrastie o tretinu, pričom toto zvýšenie bude len minimálne poznačené nižším hospodársky rastom. Podiel fosílnych palív na celosvetovej spotrebe primárnej energie zaznamená len mierny pokles (z 81 % v roku 2010 na 75 % v roku 2035), takže emisie CO2 spojené s energetikou sa v tomto období zvýšia o ďalších 20 %, čo naznačuje, že dlhodobý priemerný globálny nárast teploty prekročí 3,5 °C (World Energy Outlook, IEA, november 2011).

2.1.2   Hoci sa plán postupu zameriava na zníženie emisií v energetickom systéme, poukazuje na dva veľké problémy. Dovoz energie predstavuje približne 55 % kombinácie zdrojov energie v EÚ a pre medzinárodný trh s energiou je príznačná veľká konkurencia a nestabilita. Celosvetový problém možno napokon vyriešiť len koordinovaným celosvetovým úsilím. Európa by mohla zohrávať vedúcu úlohu tým, že ukáže, ako sa dá transformácia energetiky zvládnuť v jednom z najdôležitejších regiónov sveta, a možno bude môcť ťažiť z toho, že je hybnou silou tohto procesu, a zníži svoju závislosť od dovozu.

2.2   Je to naliehavý problém. Návratnosť investícií do energetiky je zvyčajne 40 a viac rokov. Aby sme dosiahli takú transformáciu energetiky, aká sa považuje za potrebnú, s podstatnými zmenami v ponuke a dopyte, musíme začať hneď teraz a zabrániť tomu, aby naše investície zostali zablokované v zariadeniach s vysokými emisiami. Vzhľadom na politickú, technickú a hospodársku neistotu plán postupu neponúka jediné možné smerovanie do roku 2050. Skúma jednotlivé možnosti transformácie a uznáva, že v meniacom sa a neistom svete je potrebná pružnosť. Hoci Lisabonská zmluva rozšírila právomoci Komisie v súvislosti s politikou v oblasti energetiky, rozhodovanie o kombinácii zdrojov energie vyhradila národným vládam a pri akýchkoľvek krokoch na európskej úrovni je nevyhnutné akceptovať toto rozdelenie zodpovednosti. V pláne sa však poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia optimálnych výsledkov sa musí rozvinúť praktická spolupráca v novom duchu, a výbor rozhodne podporuje tento pragmatický prístup, napríklad myšlienku vytvoriť Európske energetické spoločenstvo.

3.   Zhrnutie Plánu postupu v energetike do roku 2050

3.1   Vývoj v oblasti energetiky do roku 2020 je už do veľkej miery vymedzený existujúcimi plánmi a opatreniami zavedenými v záujme plnenia stratégie 20-20-20. Navrhovaný plán postupu zdôrazňuje, že je naliehavé vypracovať stratégie v oblasti energetiky na obdobie po roku 2020. Vlády musia teraz začať konať s cieľom zabezpečiť kontinuitu dodávok, poskytnúť investorom istotu a čo najviac znížiť efekt zablokovania. Otáľaním sa len zvýšia náklady a v dôsledku toho sa bude musieť vyvinúť väčšie úsilie na znižovanie emisií CO2.

3.2   Keďže v odvetví energetiky je ťažké predvídať budúcnosť, bolo navrhnutých sedem názorných scenárov. Prvé dva načrtávajú, ako by to vyzeralo, keby sa neurobilo nič viac, len by sa pokračovalo v súčasnej politike a politických iniciatívach – v oboch prípadoch by sa nedosiahli ciele z hľadiska zníženia emisií stanovené do roku 2050. Ostatných päť scenárov ponúka alternatívne spôsoby, ako dosiahnuť ciele stanovené do roku 2050, na základe rôznych technologických možností a politických opatrení:

veľmi rozhodné opatrenia na podporu energetickej účinnosti,

výrazné rozšírenie spoplatňovania emisií, ktoré povedie k hospodárskej súťaži medzi rôznymi riešeniami na zníženie emisií,

rozsiahle podporné opatrenia na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,

vyšší podiel jadrovej energie a nižší podiel zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS),

vyšší podiel zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a nižší podiel jadrovej energie.

3.3   Komisia vyvodzuje z týchto scenárov desať záverov týkajúcich sa štrukturálnych zmien, ktoré treba v energetickom systéme vykonať. Vyplýva z nich, že eliminácia emisií CO2 je možná a v dlhodobom výhľade môže byť menej nákladná než súčasné politiky. Bude to platiť v prípade, že elektrická energia bude zohrávať čím ďalej tým väčšiu úlohu v kombinácii zdrojov energie, pričom ceny sa do roku 2030 budú zvyšovať reálne a proporčne v závislosti od výdavkov domácností. Kapitálové náklady budú vyššie, ale ceny paliva nižšie, a bude dôležité dosiahnuť výrazné úspory energie v celom systéme. Všetky scenáre počítajú s veľkým zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie a predpokladá sa, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého bude zohrávať kľúčovú úlohu v transformácii systému, zatiaľ čo jadrová energia bude i naďalej významným prínosom, pričom vzájomná súčinnosť decentralizovaných a centralizovaných systémov bude čoraz väčšia, keďže možnosti sa rozširujú.

3.4   V pláne postupu sa konštatuje, že energetická bezpečnosť si vyžaduje špecificky európsku politiku zameranú na zabezpečenie dodávok energie a rozvoj infraštruktúry a vzťahov s tretími krajinami, ktoré energiu produkujú alebo cez ktoré tranzituje. Opatrenia zamerané na rozvoj nových technológií, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie na trh, energetickú účinnosť, úspory energie a rozvoj infraštruktúry budú efektívnejšie, ak budú koordinované na európskej úrovni.

3.5   Všetky scenáre si od spotrebiteľov energie vyžadujú zmeny a prispôsobenie sa, a Komisia konštatuje, že je potrebné zapojiť a zmobilizovať verejnosť a uznať sociálne dôsledky. Bude nevyhnutné viac investovať do VaV a technologickej inovácie a zaoberať sa nedoriešeným jednotným trhom a regulačnými otázkami. Energetická štruktúra si vyžaduje výraznú modernizáciu a nové kapacity, zatiaľ čo členské štáty a investori potrebujú konkrétne míľniky. Komisia plánuje predložiť ďalšie dôležité oznámenia – o obnoviteľných zdrojoch energie, vnútornom trhu, zachytávaní a ukladaní CO2, jadrovej bezpečnosti a energetických technológiách. Tieto dokumenty vytvoria rámec pre politiku do roku 2030.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Keďže budúcnosť sa spája s množstvom technických a politických neistôt, výbor sa nazdáva, že metóda zvolená v pláne postupu, spočívajúca v navrhnutí alternatívnych scenárov do roku 2050, je vhodná a umožňuje porovnať a posúdiť dosah rôznych možností technického rozvoja, rôznych kombinácií politických opatrení a rôznych vonkajších udalostí.

4.2   Metodika, ktorá sa pri navrhovaní použila, a predpoklady, z ktorých sa vychádzalo, však nie sú dostatočne transparentné. Je nevyhnutné mať k dispozícii viac informácií o týchto otázkach, aby ďalší odborníci mohli tento prístup vyskúšať a navrhnúť ďalšie scenáre vychádzajúce z iných predpokladov. Výbor sa napriek všetkému domnieva, že informácie obsiahnuté v prílohách k plánu postupu sú veľmi pozitívny krokom, a súhlasí s hlavným záverom navrhovaného plánu, t. j. že výrazné zníženie emisií do roku 2050 je uskutočniteľné a že vďaka takémuto výsledku by Európa mohla mať v dlhodobom horizonte bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energetickú základňu zameranú na budúcnosť, ako keby pokračovala v súčasnej politike, pričom náklady vynaložené počas 40 rokov, ktoré zostávajú do roku 2050, by boli dosť porovnateľné. Hoci je zníženie emisií CO2 uskutočniteľné, spájajú sa s ním zásadné výzvy, ktoré sú uvedené v pláne postupu, a stojí mu v ceste množstvo prekážok.

4.3   Navrhovaný plán ukazuje, že existujú rôzne spôsoby, ako dosiahnuť zníženie emisií. Všetky majú niekoľko kľúčových prvkov spoločných – výrazné zvýšenie energetickej účinnosti, veľký rozmach obnoviteľných zdrojov energie, väčší podiel elektrickej energie v kombinácii palív, inteligentnejšia a rozsiahlejšia sieť a nové riešenia z hľadiska skladovania elektrickej energie a záložných kapacít. Ďalšie prvky do väčšej miery závisia od nových technických riešení, ktoré však treba ešte plne preveriť, alebo od zdrojovej základne a rozhodnutí jednotlivých krajín (čisté uhlie, jadrová energia atď.). Súhlas verejnosti a rozdiely z hľadiska nákladov sú dôležitými faktormi pri všetkých týchto riešeniach a každá voľba znamená isté riziko.

4.4   Výbor súhlasí s touto analýzou a implicitným záverom, že EÚ by mala zamerať svoje prvotné kolektívne úsilie na to, aby čo najrýchlejšie, najkoherentnejšie a najúčinnejšie presadzovala spoločné prvky, ktoré budú potrebné v celej Európe.

4.5   Výbor takisto súhlasí s tým, ako sa v navrhovanom pláne analyzujú hlavné výzvy a príležitosti, ktorými sa treba zaoberať na európskej úrovni, ak chceme transformovať energetický systém, prehodnotiť trhy s energiou, zmobilizovať investorov, zapojiť verejnosť a presadiť zmeny na medzinárodnej úrovni. Pokiaľ budú zohľadnené ďalej uvedené námietky a pripomienky, výbor je ochotný uznať navrhované priority za platné, najmä poslednú časť, v ktorej sa uvádza desať kľúčových podmienok alebo otázok, ktorým sa treba naliehavo venovať, ak chceme dosiahnuť pokrok.

4.6   Výbor je však zhrozený, do akej miery sa v EÚ a niektorých jej členských štátoch už teraz zaostáva v plnení stanovených cieľov. Výbor naliehavo žiada, aby sa uznalo, že rozsah tohto deficitu zakrývajú také skutočnosti, ako je postupné upúšťanie od výrobných postupov s vysokými emisiami v EÚ, ich rozšírenie v iných častiach sveta a následný dovoz do EÚ.

4.7   Kým budú nové technológie plne dostupné za konkurencieschopné ceny, uplynie veľa času. Investície do energetiky majú mimoriadne dlhý cyklus, zvyčajne 40 rokov, čo si naliehavo vyžaduje, aby EÚ a členské štáty stanovili orientačné ciele do roku 2030, spolu s podpornými opatreniami, aby naše investície nezostali zablokované v elektrárňach s vysokými emisiami. Od samotného časového rámca týchto investičných cyklov závisí, akým tempom sa bude postupovať k záverečnému cieľu stanovenému na rok 2050 – a či sa tento cieľ bude dať skutočne zrealizovať. Bude potrebné, aby politici a podnikatelia spojili svoje úsilie a pretavili ho do praktických opatrení prostredníctvom podporných programov a právnych predpisov.

4.8   V oblasti energetickej účinnosti a úspor sa v súčasnosti nenapreduje dosť rýchlo, najmä vzhľadom na medziinštitucionálne rokovania o súčasnom návrhu smernice o energetickej účinnosti. Revízia národných programov na podporu energetickej účinnosti, ktorú sa Komisia chystá uskutočniť, by mala podnecovať ďalšie kroky, treba si však uvedomiť, že zníženie dopytu môže ovplyvniť aj investície do energetiky. Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie brzdí neistá podpora zo strany vlád a v niektorých prípadoch aj miestny odpor. Modernizácia siete a skladovanie energie prebiehajú príliš pomaly. Skutočne pružná „inteligentná“ sieť si vyžaduje ďalšie investičné náklady, výbor sa však domnieva, že prvoradé sú výhody, ktoré sa tým získajú pre vytvorenie základov Európskeho energetického spoločenstva, ktoré prinesie úžitok všetkým zainteresovaným aktérom. K tejto otázke sme sa už vyjadrili v stanovisku k nariadeniu o infraštruktúre (1).

4.9   Cena emisií CO2, ktorá sa mala stanoviť vďaka systému obchodovania s emisiami (ETS), je príliš nízka a kolísavá na to, aby mohla dať investorom potrebný signál. Dôsledky spojené s predpokladanými vysokými jednotkovými cenami v rámci ETS v budúcnosti (200 – 300 eur za tonu v rokoch 2040 – 2050) si však vyžadujú ďalšiu analýzu. Tieto a ďalšie nevyriešené otázky predstavujú prekážky, ktoré bránia splneniu desiatich podmienok na dosiahnutie pokroku stanovených v pláne postupu. Prvou prioritou musí byť otvorene a čestne preskúmať tieto problémy a okamžite ich vyriešiť, aby sa mohol dosiahnuť ďalší pokrok.

4.10   Vďaka tomu bude v dlhšom horizonte európske hospodárstvo odolnejším a vo svetovom meradle konkurencieschopnejším, než keby sa len pokračovalo v súčasnej politike. Zato v kratšom horizonte povedú potrebné investície nevyhnutne k zvýšeniu cien energie a dodatočným nákladom pre spotrebiteľov, podniky alebo vlády (alebo pravdepodobne k určitej kombinácii všetkých troch prvkov). Takisto je pravdepodobné, že to bude mať rôzne dôsledky v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa v súčasnosti podstatne líšia z hľadiska stupňa závislosti od fosílnych palív, miery energetickej účinnosti a potenciálu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

4.11   V tejto súvislosti je pravdepodobné, že pri výrobe elektriny bude v mnohých častiach Európy pretrvávať závislosť od uhlia, zároveň sa však bude zvyšovať záujem o možnosti, ktoré ponúka bridlicový plyn, čo si bude vyžadovať výskum založený na spolupráci a finančné úsilie v snahe zaviesť doplňujúce programy v oblasti CCS. Avšak bridlicový plyn, hoci je užitočný z hľadiska znižovania závislosti tretích krajín v oblasti dodávok energie, prináša výrazné environmentálne riziká, ktoré sa musia dôsledne vyhodnotiť. Je nevyhnutné stanoviť zásady spoločného znášania záťaže a rozdeliť náklady na rozsiahle programy v oblasti infraštruktúry medzi jednotlivé krajiny. Krajiny, ktoré sú závislé od dodávok uhlia na výrobu energie, potrebujú pochopenie, povzbudenie a stimuly, aby mohli vyvinúť maximálne úsilie na zníženie emisií CO2.

4.12   Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby všetky tieto dôsledky boli plne vyčíslené, prediskutované a akceptované všetkými zainteresovanými stranami a aby sa zaviedli opatrenia, ktoré umožnia rozdeliť si záťaž vyplývajúcu z týchto zmien v závislosti od kapacít a v duchu solidarity na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Skúsenosti dokazujú, že je možné presvedčiť spoločenstvá, aby akceptovali nevyhnutnosť zmien a náklady spojené s takouto transformáciou, ale len ak sú plne zapojené, ak sa necítia nespravodlivo znevýhodnené a ak poznajú a samy dokážu akceptovať dôvody. Vlády štátov musia dať svojim občanom potrebné nástroje, aby sa mohli podieľať na týchto očakávaných zmenách, musia stanoviť jasné ciele a vysvetliť, prečo sú tieto kroky potrebné.

4.13   Okrem toho je nevyhnutné, aby zraniteľní spotrebitelia boli chránení pred dôsledkami vyšších cien energie a aby zraniteľné podniky boli chránené pred nekalou konkurenciou zo strany regiónov mimo EÚ, na ktoré sa nevzťahujú tie isté obmedzenia. Členské štáty a regióny, ktoré majú s transformáciou energetiky mimoriadne problémy, môžu potrebovať aj dodatočnú pomoc zo štrukturálnych fondov alebo prostredníctvom iných mechanizmov, avšak rozdielne podporné systémy by nemali viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi krajinami a regiónmi. Radšej by sa malo vyvinúť úsilie na zosúladenie opodstatnených systémov podpory ako aj zásad rozdeľovania nákladov na rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry. Malo by sa prihliadať aj na sprievodné riziká spojené s centrálnym plánovaním, ktoré si všetky tieto postupy vyžadujú.

4.14   Európska komisia by mala efektívne monitorovať stratégie členských štátov EÚ s cieľom zaručiť, že záujmy spotrebiteľov sú zabezpečené a že pri zavádzaní inteligentných technológií s nízkymi emisiami sa prihliada na nákladovú efektívnosť. Najmä dobré fungovanie vnútorného trhu, posilnenie právomocí a nezávislosti regulačných orgánov v oblasti energetiky a povinnosť univerzálnej služby v širokom rozsahu by mali byť stanovené s dôrazom na transparentnosť, zodpovednosť a informovanosť verejnosti o udržateľnej spotrebe.

4.15   Rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie takisto v súčasnosti naráža na problémy. Z technického hľadiska zatiaľ neboli vytvorené plány a zrealizované investície, ktoré by umožnili integrovať ďalšie rozšírenie premenlivých a do veľkej miery distribuovaných zdrojov dodávok do siete a systému skladovania. Pokiaľ ide o ekonomické hľadisko, hoci priemerné jednotkové náklady na obnoviteľné zdroje neustále klesajú, tento spôsob výroby energie je stále drahší než tradičné metódy (najmä plynové elektrárne). V niektorých oblastiach sú spotrebitelia proti určitým typom zariadení (najmä veterné elektrárne). Hoci z perspektívy roku 2050 sa scenár presadzujúci vysoký podiel obnoviteľných zdrojov energie zdá byť najpríťažlivejším riešením, ktoré dokáže najlepšie zabezpečiť dodávky energie, s prakticky nulovými nákladmi na pohonné látky (slnko, vietor atď.), dopracovať sa zo súčasnej situácie k vytýčenému cieľu bude zrejme najťažšie a bude si to vyžadovať rozhodné a nepretržité úsilie zo strany politických lídrov. Ak sa to aj podarí, uvedené argumenty budú platiť len vtedy, ak budú k dispozícii systémy skladovania energie bez emisií CO2 alebo „záložné“ elektrárne, ktoré budú kompenzovať nestabilný charakter väčšiny obnoviteľných zdrojov.

4.16   Na to, aby sme transformáciu zvládli, bude potrebné rozhodné a koordinované úsilie na všetkých úrovniach. Je nevyhnutné podniknúť rázne európske kroky na vytvorenie spoločných noriem pre energetickú účinnosť vo všetkých sektoroch, zintenzívniť inovačné úsilie v kľúčových technológiách, integrovať trh a zosúladiť daňové opatrenia a systémy stimulov, zreformovať ETS, skoordinovať plány na vytvorenie integrovanej celoeurópskej siete a systémov skladovania energie atď. Kým sa Európa začne zameriavať na konečný horizont 2030 alebo 2050, je nevyhnutné najprv prehodnotiť stratégiu Energia 2020. Výbor by chcel mať k dispozícii správy z hľadiska jednotlivých krajín a sektorov, pokiaľ ide o tri hlavné ciele stanovené do konca tohto desaťročia.

4.17   Výbor zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali nevyhnutne vytvoriť účinný systém, ktorý umožní napredovať v transformácii na báze vzájomnej spolupráce. Výbor podporuje myšlienku vytvoriť čo najskôr Európske energetické spoločenstvo a nabáda Komisiu a členské štáty, aby spolu s regulačnými orgánmi a energetickými podnikmi vytvorili systém založený na spolupráci, ktorý im umožní pracovať spoločne skoro tak, ako keby energetické spoločenstvo už existovalo.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Kombinácia zdrojov energie

5.1.1   Zníženie emisií CO2 v európskom energetickom systéme by v strednodobom horizonte mohlo byť pre konkurencieschopnosť Európy výhodou. Treba však urobiť zásadné zmeny vo výrobnom mixe členských štátov a postupne zanechať energiu z fosílnych zdrojov (ropa, plyn, uhlie), ktoré v európskej kombinácii energetických zdrojov stále predstavujú 80 %. Tieto fosílne zdroje energie sa v prevažnej miere dovážajú, v dôsledku čoho je Únia hospodársky a finančne závislá (takmer 55 % našej energie pochádza z mimoeurópskych zdrojov). Európska únia nakupuje ropu v hodnote 270 miliárd eur a plyn v hodnote 40 miliárd eur ročne, a hrozí, že vzhľadom na výkyvy cien ropy a plynu sa náklady na tieto dodávky v nasledujúcich rokoch ešte zvýšia.

5.1.2   Prechod na interné zdroje energie bude pre európsku spoločnosť menej nákladný ako zachovanie energetického systému, v rámci ktorého je Európa závislá od dovozu primárnych zdrojov energie, najmä vzhľadom na čoraz väčší dopyt na celom svete. Systém rozptýlených zdrojov energie stimuluje miestnu ekonomiku a vytváranie pracovných miest a zvyšuje povedomie verejnosti o energetike. Jeho rozvoj by mohol rozhodujúcim spôsobom prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy. Pokrok pri zavádzaní systému miestnych zdrojov energie s nízkymi emisiami závisí od energetickej a finančnej politiky členských štátov. Od Komisie sa očakávajú rozhodnejšie kroky na podporu národných politík rozvoja miestnych zdrojov energie.

5.1.3   Preto treba podporovať obnoviteľné zdroje energie ako aj všetky technológie, ktoré za nižšie náklady pomáhajú znižovať emisie CO2. Dôležitú úlohu tu môže zohrávať aj biomasa, je však nevyhnutné uistiť sa, na základe analýzy celého životného cyklu, že zvolené metódy budú pomáhať znižovať emisie CO2 a nebudú zvyšovať neistotu z hľadiska dodávok potravín. Jadrová energetika vyvoláva obavy v celej Európe a mnohí sú proti jej rozvoju. Avšak v krajinách, ktoré si to želajú, by jadrová energia mohla prispieť k tejto transformácii energetického systému a podieľať sa na znižovaní emisií CO2, keďže umožňuje znížiť systémové náklady a ceny elektriny, hoci je stále otázne, či niektoré náklady, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú otázok bezpečnosti, skladovania odpadu, vyraďovania z prevádzky a zodpovednosti, budú externalizované alebo ich bude znášať spoločnosť.

5.1.4   Elektrina musí zohrávať dôležitejšiu úlohu než doteraz, pretože do veľkej miery prispieva k znižovaniu emisií z dopravy a vykurovania/chladenia. Plánovaný dvojnásobný podiel elektriny v konečnej spotrebe energie musia sprevádzať zásadné zmeny, pokiaľ ide o jej spôsoby výroby a podmienky obchodovania medzi európskymi štátmi, ako aj zvýšená a skutočná hospodárska súťaž medzi výrobcami a predajcami energie.

5.1.5   Ropa sa musí i naďalej využívať predovšetkým v diaľkovej nákladnej a osobnej doprave. Plyn môže dočasne nahradiť zdroje energie, ktoré znečisťujú viac (ako je uhlie alebo ropa), ale v prvom rade by sa do roku 2050 mal stať zdrojom, ktorý bude pri prechode na zdroje energie s nízkymi emisiami CO2 rozhodujúci. V tejto súvislosti by sa mala urobiť dôsledná inventarizácia interných zdrojov plynu v Únii, pretože tieto zdroje pomáhajú zvýšiť energetickú nezávislosť Únie.

5.1.6   Pokiaľ ide o všetky fosílne zdroje energie, Európa musí naliehavo ďalej skúmať lokalizačné a hospodárske podmienky týkajúce sa zachytávania a ukladania CO2 a zároveň musí realisticky ohodnotiť emisie oxidu uhličitého a lepšie informovať verejnosť.

5.1.7   Svoj spôsob fungovania budú musieť úplne zmeniť predovšetkým tri sektory. Výroba elektrickej energie bude musieť znížiť svoje emisie o 95 %, pričom každý štát sa bude môcť sám rozhodnúť, ako skombinuje obnoviteľné zdroje energie, jadrovú energiu alebo zachytávanie a ukladanie CO2. Sektor stavebníctva – obytné a terciárne budovy – sa tiež bude musieť prispôsobiť, pričom cieľom je znížiť emisie o 90 % vďaka prísnejším normám pre nové stavby a elektrospotrebiče vrátane renovácie existujúcich budov. A napokon bude musieť o 85 % znížiť svoje emisie aj priemysel, pričom nesmie spustiť zo zreteľa hrozbu presunu výroby do krajín, kde platia menej obmedzujúce normy z hľadiska emisií.

5.2   Za rozhodný prístup v priemysle a vo financovaní

5.2.1   Transformácia energetiky predstavuje príležitosť, ako oživiť európsky priemysel, rozprúdiť novú činnosť a od základov prehodnotiť náš spôsob výroby a spotreby. Konkurencieschopnosť Európy sa musí zakladať na výskume, inovácii a schopnosti uvádzať na trh čisté technológie. V tomto duchu musia EÚ a členské štáty prednostne podporovať rozsiahle spoločné projekty európskych prevádzkovateľov, ktoré majú slúžiť priemyslu vo všeobecnosti, avšak s osobitným dôrazom na MSP, pričom je potrebné zvážiť a zhodnotiť význam miestnej výroby energie.

5.2.2   Pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého sa v rámci vnútorného trhu musí podporovať zamestnanosť. V kontexte prebudovania odvetvia energetiky treba vytvoriť podmienky, ktoré umožnia vznik nových pracovných miest. V sektore stavebníctva a obnoviteľných zdrojov energie tak môže už od roku 2020 vzniknúť 1,5 milióna ďalších pracovných miest.

5.2.3   EHSV súhlasí s analýzou Komisie, podľa ktorej ďalšie investície (270 miliárd eur ročne do roku 2050), t. j. 1,5 % HDP Únie, pomôžu Európe prebudiť zaspatý rast. Len na dovoze uhľovodíkov sa môže ušetriť 175 až 320 miliárd eur ročne. Investori však požadujú koherentný a konzistentný trhový rámec v celej Európe a väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Mali by byť vyvinuté inovatívne nástroje finančného investovania, najmä v záujme podpory MSP v oblasti energetiky.

5.2.4   Treba spojiť potrebné finančné prostriedky, aby sme prekonali čisto národné a neúčinné systémy pomoci, ktoré sú z hľadiska hospodárskej súťaže diskriminujúce. Revízia rámca štátnej pomoci v oblasti životného prostredia, naplánovaná na rok 2013, musí umožniť podporiť presadzovanie všetkých technológií, ktoré sa podieľajú na znižovaní emisií CO2.

5.3   Zlepšiť spotrebiteľské návyky a znížiť spotrebu: väčšia energetická účinnosť a intenzívnejší obchod medzi členskými štátmi

5.3.1   Potrebujeme silný európsky stimul, ak chceme znížiť spotrebu energie, lepšie ju využívať – propagovaním návykov, ktoré vedú k úsporám energie, a techník menej náročných na energiu – a optimálne s ňou obchodovať. Budovy (39 % konečnej spotreby energie v Európe), doprava (30 %) alebo priemysel (25 %) očakávajú skutočné spoločné, povinné a záväzné usmernenia. Potenciál z hľadiska úspor energie je veľký: v sektore priemyslu by sa spotreba energie mohla znížiť o 19 % a v sektore dopravy o 20 %.

5.3.2   EHSV odporúča, aby sa prezieravo pokračovalo v úsilí začatom v rámci „balíka energetika a klíma“, pričom by sa mala predovšetkým poskytnúť potrebná pomoc krajinám strednej a východnej Európy.

5.3.3   Obrovský rozmach obnoviteľných zdrojov energie v Severnom mori a potenciálne, avšak v menšom rozsahu, aj v oblasti Baltského mora, ako aj slnečnej a veternej energie na juhu Európy, si bude vyžadovať novú, „inteligentnejšiu“, infraštruktúru v záujme lepšieho obchodovania medzi európskymi regiónmi a štátmi. Rozvoj „smartgrids“ by mohol umožniť znížiť spotrebu o 9 % a zredukovať emisie CO2 o 9 až 15 %. Bude si to vyžadovať prioritné investície do tejto strategickej infraštruktúry do roku 2050, ktoré sa odhadujú na 1,5 až 2,2 trilióna eur, s cieľom zmodernizovať a rozvinúť európske elektrické a plynové siete.

5.3.4   Skupiny členských štátov z príslušnej zemepisnej oblasti by mohli užitočne koordinovať svoje kombinácie energetických zdrojov, svoju infraštruktúru a trhové pravidlá, aby mohli mať spoločný úžitok z jednotlivých zdrojov energie, ktorými disponujú. Keby boli ich trhy lepšie vzájomne prepojené a zosúladené, boli by odolnejšie voči výkyvom z hľadiska výroby a spotreby a spoločne by dokázali lepšie zabezpečiť dodávky energie v Európskej únii.

5.4   Zapojiť do transformácie energetiky občanov

5.4.1   Získať pre rozhodnutia v oblasti energetiky podporu verejnej mienky (jadrová energia, zachytávanie a ukladanie CO2, veterné elektrárne, vedenia vysokého napätia atď.) je v súčasnosti veľkou výzvou pre európske demokracie. EHSV ako aj národné HSR, organizácie spotrebiteľov a ďalšie MVO zohrávajú hlavnú úlohu v úsilí zabezpečiť, aby sa o týchto rozhodnutiach poskytovali jasné a transparentné informácie a aby do nich boli lepšie zapájaní európski občania. Plán postupu je príležitosťou, ako uplatniť participatívnu demokraciu v súvislosti s otázkou, ktorá sa týka každého občana.

5.4.2   EHSV odporúča rozbehnúť veľkú informačnú a osvetovú kampaň s cieľom oboznámiť európskych občanov s rôznymi možnosťami transformácie energetiky, ústrednou úlohou infraštruktúry a novými spotrebiteľskými návykmi, ktoré sa od nich očakávajú.

5.4.3   EHSV sa domnieva, že vytvorenie Európskeho fóra občianskej spoločnosti by mohlo pomôcť podnietiť väčšiu výmenu názorov v Únii, pretože by pravidelne združovalo všetkých miestnych, regionálnych, národných a európskych aktérov, aby spoločne diskutovali o výzvach spojených s transformáciou energetiky do roku 2050.

5.4.4   Vytvorením Európskeho energetického spoločenstva by sa takisto potvrdil strategický a životne dôležitý rozmer energie (dostupnosť, prijateľné tarify a ceny, pravidelnosť, spoľahlivosť atď.) a zmeny, ktoré treba uskutočniť v nasledujúcich štyridsiatich rokoch. Toto spoločenstvo by bolo stelesnením Európy, ktorá počúva svojich občanov a venuje sa otázkam, ktoré sa ich týkajú. Pomohlo by to zabezpečiť silnejšiu sociálnu harmonizáciu, ktorá je potrebná pre posilnenie projektu spoločnej Európy a pomôže mu navrátiť zmysel.

5.4.5   EHSV odporúča rozhodnejšie podporovať miestne a regionálne iniciatívy, ktoré sú v prvej línii, pokiaľ ide o otázky spojené s mobilitou, infraštruktúrou pre inteligentnú dopravu, výstavbou nových budov a renováciou starých, so sieťami vykurovania a chladenia alebo s urbanizmom. EHSV sa domnieva, že treba podporovať ich iniciatívy, pretože často presadzujú novátorské, decentralizované a demokratické opatrenia v oblasti energetiky.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko na tému „Usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru“, Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 125.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce body stanoviska odbornej sekcie boli nahradené pozmeňovacími návrhmi alebo kompromisným znením, ktoré zhromaždenie prijalo, získali však aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov:

1.1

EHSV víta Plán postupu v energetike do roku 2050 a jeho cieľ vytvoriť rámec pre politiku, ktorá umožní do roku 2050 výrazne znížiť emisie CO2 v odvetví energetiky v Európe a s ktorou budú súhlasiť všetky zainteresované strany (Európska rada, október 2009). Hlavnou úlohou je nielen dosiahnuť udržateľnú a bezpečnú kombináciu zdrojov energie s nízkymi emisiami CO2 na konkurenčnom trhu, ale aj presvedčiť občiansku spoločnosť, že tento cieľ sa dá dosiahnuť.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

88

Proti

:

41

Zdržali sa

:

13

4.5

Výbor takisto súhlasí s tým, ako sa v navrhovanom pláne analyzujú hlavné výzvy a príležitosti, ktorými sa treba zaoberať na európskej úrovni, ak chceme transformovať energetický systém, prehodnotiť trhy s energiou, zmobilizovať investorov, zapojiť verejnosť a presadiť zmeny na medzinárodnej úrovni. Výbor podporuje navrhované priority, ku ktorým sa podrobnejšie vyjadruje ďalej, a najmä poslednú časť, v ktorej sa uvádza desať kľúčových podmienok alebo otázok, ktorým sa treba naliehavo venovať, ak chceme dosiahnuť pokrok.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

75

Proti

:

51

Zdržali sa

:

24

5.1.3

Preto treba podporovať obnoviteľné zdroje energie ako aj všetky technológie, ktoré za nižšie náklady pomáhajú znižovať emisie CO2. Dôležitú úlohu tu môže zohrávať aj biomasa, je však nevyhnutné uistiť sa, na základe analýzy celého životného cyklu, že zvolené metódy budú pomáhať znižovať emisie CO2 a nebudú zvyšovať neistotu z hľadiska dodávok potravín. V krajinách, ktoré si to želajú, by jadrová energia mohla prispieť k tejto transformácii energetického systému a podieľať sa na znižovaní emisií CO2, keďže umožňuje znížiť systémové náklady a ceny elektriny, hoci je stále otázne, či niektoré náklady, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú otázok bezpečnosti, skladovania odpadu, vyraďovania z prevádzky a zodpovednosti, budú externalizované alebo ich bude znášať spoločnosť.

Výsledok hlasovania o kompromisnom znení:

Za

:

89

Proti

:

53

Zdržali sa

:

8


31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/133


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien/Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny“

COM(2011) 637 final a COM(2011) 638 final

2012/C 229/26

Spravodajkyňa: An LE NOUAIL MARLIÈRE

Európska komisia sa 30. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokumenty na tému

Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien / Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny

COM(2011) 637 final a COM(2011) 638 final.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 30. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája) prijal 146 hlasmi za, pričom 60 členovia hlasovali proti a 30 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Výbor schvaľuje a podporuje oba predložené návrhy, pripomína však, že je prvoradé, aby sa vytýčené ciele skutočne odrazili na situácii obyvateľov, ktorým je pomoc v konečnom dôsledku určená, a preto odporúča:

1.1

Organizácie občianskej spoločnosti (o. i. zainteresované organizácie občianskej spoločnosti, z ktorých každá má svoje vlastné špecifiká, odbory, družstvá, MVO alebo organizácie zamestnávateľov) by mali byť zapojené nielen do navrhovania všeobecných usmernení, ale počas celého postupu výberu projektov, realizácie a hodnotenia výsledkov, v snahe podporiť a doplniť administratívne, diplomatické a právne postupy kontroly a hodnotenia využívania finančných prostriedkov EÚ.

1.2

Zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, namiesto toho, aby sa s nimi len konzultovalo, by umožnilo využiť poznatky a skúsenosti vychádzajúce zo sociálnej, hospodárskej a environmentálnej reality a dobrovoľnú angažovanosť občanov, ktorých sa to týka, a zároveň zlepšiť kritériá reprezentatívnosti a demokracie – otvorenosť, rozšírenie, transparentnosť, nezávislosť (cieľ získať čo najširšiu podporu).

1.3

V tejto súvislosti sú cenným zdrojom hospodárske a sociálne rady, pokiaľ takéto rady existujú. EHSV sa spolu so svojimi rôznymi partnermi, ako sú organizácie tretieho sektora, odbory, organizácie zamestnávateľov, neustále a bez ohľadu na prekážky angažoval v tejto oblasti. Zastupoval európske orgány verejnej správy pri komunikácii s delegáciami, s ktorými bol v kontakte, či už tým, že pôsobil ako most medzi inštitúciami a občianskymi, sociálnymi a hospodárskymi organizáciami, alebo tým, že opakovane odporúčal orgánom EÚ, aby dôslednejšie dohliadali na rešpektovanie ľudských práv.

1.4

Je nevyhnutné zabezpečiť lepšiu rovnováhu v spôsoboch konzultovania s európskymi organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj s krajinami, ktorým je určená pomoc. Treba bezpodmienečne zabrániť inštrumentalizácii európskej rozvojovej politiky, a to najmä tým, že sa bude dbať na to, aby prebiehali konzultácie s rôznymi neštátnymi subjektmi (1).

1.5

V súvislosti s koncentráciou sektorov na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné zohľadniť agendu týkajúcu sa dôstojnej práce, ktorá prispieva k inkluzívnemu a udržateľnému rastu. Do politického dialógu musia byť už od začiatku zapojení sociálni partneri, aby sa rozvojovej politike zaistila demokratická podpora, ktorá presahuje vládnu úroveň.

1.6

Diferenciácia medzi krajinami alebo skupinami krajín by mala vychádzať z relevantných ukazovateľov, ako je index ľudského rozvoja vytvorený OSN, a mala by zodpovedať znižovaniu miery chudoby. V každom prípade by sa stratégia zameraná na tzv. rozvojové krajiny mala postupne prestať uplatňovať.

1.7

Európska podpora dobrej správy vecí verejných a ľudských práv (pilier programu zmien) by sa mala zameriavať na podporu takého prístupu k rozvoju, ktorý by prihliadal na ľudské práva a ktorého hlavnými črtami by boli: účasť na politickom dianí, demokratická podpora a posilnenie právomocí držiteľov práv; systémy zabezpečujúce dodržiavanie ľudských práv založené na záväzkoch stanovených v medzinárodnom meradle; a koherentnosť politiky v oblasti ľudských práv, poskytovania podpory a hospodárstva.

1.8

Výbor navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala nasledujúcim zlepšeniam s cieľom umožniť účinnejšie prerozdeliť podporu z verejných a súkromných zdrojov:

Vzhľadom na to, že krajiny, ktoré najviac potrebujú pomoc, sú často zároveň krajinami, v ktorých vládne najväčšia korupcia, treba venovať osobitnú pozornosť protikorupčným opatreniam a v prípade poskytovania rozpočtovej podpory by neštátne subjekty, sociálni partneri a združenia pôsobiace v oblasti ľudských práv a európske siete mali byť požiadaní o konzultáciu a zapojení do stanovovania priorít, monitorovania atď.

Sektorové otázky by mali byť v centre strategického prehodnotenia cieľov pomoci, pričom by mali byť podľa výboru prvoradé miléniové rozvojové ciele. Osobitný dôraz treba klásť na sociálne sektory, oblasti ako vzdelávanie vrátane ďalšieho odborného vzdelávania, zdravotníctvo, rozvoj NIKT a prístup k nim, práva osôb so zdravotným postihnutím, ľudské práva a pracovné právo, všetky práva žien týkajúce sa ich pracovného a súkromného života, ako aj ich účasti na verejnom dianí.

Štátna pomoc je i naďalej dôležitá a nevyhnutná pre rozvoj príslušných krajín. V záujme lepšej koordinácie priamej pomoci členských štátov a pomoci zo strany EÚ by sa však v rámci procesu koordinácie mala zohľadniť aj pomoc od MVO a súkromného sektora, pre ktorú by mali platiť tie isté zásady z hľadiska zosúladenia cieľov s účtovníctvom.

Výbor znepokojuje klesajúca tendencia oficiálnej rozvojovej pomoci väčšiny členských štátov a a zdôrazňuje, že je potrebné do rozhodovania v rozsiahlejšej miere zapojiť občiansku spoločnosť.

1.9

Výbor sa domnieva, že Komisia by mala čo najviac posilniť priame zapojenie európskej občianskej spoločnosti a krajín, ktoré sú príjemcami podpory, s cieľom vytvoriť partnerstvo, ktorého snahou by bolo kladne vplývať na ľudské práva, bojovať proti korupcii, znížiť riziko neúčinnej pomoci a sociálnych problémov.

1.10

Členské štáty by sa mali prinútiť skoordinovať svoju pomoc v rámci Spoločenstva. V kontexte hospodárskej krízy, ktorá má pre EÚ vážne následky, by sa európskym daňovým poplatníkom mala poskytnúť lepšia osveta, pokiaľ ide o ciele pomoci, mali by byť o nich informovaní, mali by mať možnosť vyjadriť sa k týmto cieľom, a aby ich mohli lepšie podporovať, mali by mať k dispozícii potrebné informácie, ktoré by im boli poskytnuté prostredníctvom školení určených širokej verejnosti a dobrovoľníkom i profesionálom z organizácií občianskej spoločnosti.

1.11

EÚ by takisto mohla podstatne zlepšiť efektívnosť svojej pomoci vďaka hodnoteniam vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve, o pridružení alebo o voľnom obchode na hospodárstvo, priemysel a poľnohospodárstvo pred uzavretím takýchto dohôd a počas ich monitorovania.

2.   Úvod

2.1

Komisia predložila tieto dva návrhy v nadväznosti na svoju zelenú knihu nazvanú „Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – Zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ“ z 10. novembra 2010 (COM(2010) 629 final).

2.2

Čakajú nás nové celosvetové výzvy, blíži sa rok 2015, ktorý je termínom na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, a prípravy nového viacročného finančného rámca sú v plnom prúde. EÚ musí preto zvoliť správnu kombináciu politík, nástrojov a zdrojov, ktorá jej v kontexte udržateľného rozvoja umožní účinne bojovať proti chudobe. Komisia navrhuje program zmien, ktorý v rámci tohto boja posilní solidaritu Európy s rozvojovými štátmi vo svete.

2.3

EÚ už vynaložila značné úsilie na zníženie chudoby, a najmä na podporu dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov. Napriek tomu v mnohých častiach sveta pretrváva extrémna chudoba. Ľudové hnutia v severnej Afrike a na Blízkom východe medzičasom zdôraznili skutočnosť, že je dôležité dosiahnuť výrazný pokrok pri plnení miléniových rozvojových cieľov. Podľa názoru Európskej komisie rozvojová politika EÚ musí zohľadniť prehlbujúce sa rozdiely medzi rozvojovými štátmi. EÚ má takisto príležitosť užšie spolupracovať so súkromným sektorom, nadáciami, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré sú dôležitými aktérmi rozvoja. EÚ a jej členské štáty by mali vystupovať a konať jednotne, aby dosiahli lepšie výsledky a viac zviditeľnili EÚ.

2.4

Vzhľadom na súčasnú hospodársku a rozpočtovú situáciu je nevyhnutné dbať na to, aby pomoc bola vynaložená účinne, prinášala čo najlepšie výsledky a bola využitá spôsobom, ktorý zaistí mobilizáciu ďalších prostriedkov na financovanie rozvoja.

2.5

Rozvojové stratégie partnerských štátov budú aj naďalej tvoriť rámec rozvojovej spolupráce EÚ v súlade so zásadami zodpovednosti a partnerstva. EÚ sa usiluje o väčšiu mieru vzájomnej angažovanosti s partnerskými krajinami vrátane vzájomnej zodpovednosti za výsledky. Dialóg na úrovni štátov, ktorý sa bude uskutočňovať v koordinovanom rámci darcov, by mal presne určiť, kde a ako EÚ zasiahne. Bude sa presadzovať aj účinnejšia spolupráca v rámci multilaterálneho systému.

2.6

Okrem toho Komisia prijala 7. decembra 2011 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (2), v ktorom formálne zakotvila usmernenia navrhované v zelenej knihe a dvoch oznámeniach, ktoré sú predmetom tohto stanoviska.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor pripomína, že vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyslovil viacero pripomienok, ktoré sú stále aktuálne. Ide najmä o tieto stanoviská:

„Nástroj financovania rozvojovej spolupráce EÚ“  (3)

„Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva“  (4), v ktorom výbor vyzýval „inštitúcie, aby preskúmali úlohu občianskej spoločnosti v rámci vonkajšej politiky Únie týkajúcej sa ľudských práv a možnosť jej priamejšieho zapojenia do tvorby a realizácie takejto politiky. S organizovanou občianskou spoločnosťou sa musí pred navrhnutím textu akéhokoľvek strategického dokumentu vrátane dokumentov jednotlivých tretích krajinách (dokumentov o stratégii krajiny) systematicky konzultovať.“

3.2

Výbor by chcel podporiť najmä ciele v oblasti ľudských práv, konkrétne v súvislosti s prácou, rovnosťou medzi ženami a mužmi, pri ochrane a presadzovaní práv detí, vrátane boja za odstránenie detskej práce a nelegálnej práce bez sociálnej ochrany (Dôstojná práca a dohovory MOP).

3.3

Hoci Komisia podporuje snahu o dosiahnutie miléniového rozvojové cieľa č. 1 (odstránenie extrémnej chudoby), výbor konštatuje, že ostatným cieľom sa nepripisuje dostatočný význam, hoci ich plnenie je navzájom prepojené. Napríklad keby sa dosiahol cieľ č. 7, zabezpečiť pre ľudí udržateľné životné prostredie, pomohlo by to znížiť mieru chudoby.

3.4

Výbor zdôrazňuje, že v rámci rozvojovej spolupráce je nevyhnutné vyčleniť osobitné finančné prostriedky na otázky spojené s rovnosťou medzi ženami a mužmi (miléniový rozvojový cieľ č. 3). Predovšetkým ľutuje, že chýbajú informácie a údaje, ako aj systematický dohľad, a preto je veľmi ťažké zistiť čokoľvek o vplyve, či už pozitívnom alebo negatívnom, na situáciu z hľadiska rovnosti medzi ženami a mužmi. Táto skutočnosť značne obmedzuje možnosti prijímať politické opatrenia na základe poznatkov a navrhovať stratégie a kroky, ktoré môžu pomôcť zredukovať rozdiely. Aby mohli byť otázky spojené s rovnosťou medzi ženami a mužmi účinne zohľadnené vo všetkých oblastiach politiky, musí sa to prejaviť v praxi a podporiť vyčlenením primeraných finančných prostriedkov a dotácií, inak hrozí, že toto predsavzatie zostane len prázdnym slovom, v prospech ostatných cieľov, ktoré sú zdanlivo naliehavejšie (5).

3.5

Pokiaľ ide o decentralizáciu a dôveru, ktorá bola vložená do rúk predstaviteľom EÚ, EHSV prostredníctvom svojich kontaktných skupín, monitorovacích skupín a účasti na stretnutiach EÚ za okrúhlym stolom (India, Brazília, AKT atď.), ako aj na úsilí zameranom na oblasť Stredozemného mora a východných susedov, na každej zo svojich služobných ciest stretol európske delegácie. Výbor sa domnieva, že podpora zo strany európskych delegácií by mala smerovať aj k európskym organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sú prítomné v teréne, a že by sa tým zlepšila zrozumiteľnosť európskej pomoci.

3.6

EHSV súhlasí s cieľmi uvedenými v predložených návrhoch, zároveň však predkladá niekoľko návrhov, pokiaľ ide o nástroj „rozpočtovej podpory“, keďže tento nástroj nemá dostatočnú podporu širokej verejnosti. Odporúčania organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a ostatných subjektov by mali byť väčšmi zohľadnené pri koncipovaní a monitorovaní programov: demokracia, transparentnosť, sledovateľnosť využitia prostriedkov v snahe bojovať proti plytvaniu, korupcia, daňové úniky, zneužitie moci a politickej, policajnej alebo vojenskej autority (6) a iné.

3.7

V prvom rade je nevyhnutné vykonať dôsledné vyhodnotenie, aby sa o osem rokov (finančný výhľad 2014 – 2020) nedospelo opäť ku konštatovaniu, že Komisia síce správne zhodnotila, že výsledky sú neuspokojivé, a pokúsila sa zlepšiť situáciu tým, že zohľadnila aj úlohy, ktoré priniesla nová zmluva, ale napokon aj tak robila to isté čo doteraz: vykonávala konzultácie ex post, posilnila kontrolu tým, že sa zamerala na prílišné podrobnosti, a neposilnila ľudské zdroje, ani neoverila vhodnosť kontrolovaných cieľov, organizovaných sietí alebo jednotlivcov. Podpora by mala byť prioritne poskytnutá najzraniteľnejším skupinám spoločnosti, ktoré majú problémy s prístupom, vrátane obyvateľstva vo vidieckych oblastiach a najvzdialenejších regiónoch.

3.8

Tým, že sa uprednostňujú najväčší hospodárski aktéri na jednej i na druhej strane systému podpory (darcovia / príjemcovia), dáva sa prednosť zdaniu efektívnosti na úkor udržateľného investovania do ľudí.

3.9

Pri posudzovaní cieľov pomoci by Komisia mala mať jasno v tom – a mala by sa jasne vyjadriť – do akej miery je jej program pomoci v súlade s jej cieľmi rokovaní v súvislosti s dohodami o hospodárskom partnerstve (EPA) a dohodami o voľnom obchode (FTA) a ako sa od nich líši. Nejasnosť v tejto otázke vedie nielen k zmätku a nedorozumeniu, ale môže viesť aj k neuznaniu toho, že až doposiaľ oficiálna rozvojová pomoc dostatočne nestimulovala plnenie miléniových cieľov, keďže ciele pomoci neboli v súlade s ostatnou vonkajšou politikou EÚ, najmä v oblasti obchodu.

3.10

EÚ by teda mohla lepšie a viac stimulovať rozvoj inkluzívneho rastu zameraného na prechod na ekologické hospodárstvo s dôrazom na ľudský rozvoj, deľbu a prenos potrebných poznatkov a technológií, zlepšiť účinnosť svojej pomoci vďaka hodnoteniu vplyvu dohôd, ktoré uzatvára v oblasti hospodárstva, a zefektívniť Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva  (7).

3.11

Treba pripomenúť, že cieľ 0,7 % HND členských štátov stanovený v Parížskej deklarácii zostáva cieľom z hľadiska objemu, ale viaceré členské štáty si už pred finančnou krízou v roku 2008 osvojili slogan „menšia, ale kvalitnejšia pomoc“ (Monterrey 2002, Johannesburg 2002). Všetky členské štáty sa podieľajú na európskych a medzinárodných programoch pomoci, ale postupom času sú zo sľubovaného prínosu, či už z hľadiska hospodárstva alebo ochrany životného prostredia, vylúčené rozsiahle zložky spoločnosti. Je preto nevyhnutné, aby sa v oblasti poskytovania pomoci, rovnako ako v hospodárskej sfére obnovila dôvera medzi občianskou spoločnosťou a jej vedúcimi politickými a hospodárskymi predstaviteľmi tak na severe, ako i na juhu.

3.12

Členské štáty a Európska komisia sa v záujme poskytovania koordinovanej a účinnej pomoci musia spoločne usilovať zblížiť vytýčené ciele. Európske inštitúcie sú príliš mlčanlivé, pokiaľ ide o konkrétne záujmy jednotlivých členských štátov, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pomoci. Vlády krajín, ktoré pomoc dostávajú, tak mohli využiť vo svoj prospech často odlišné hospodárske záujmy členských štátov EÚ a ťažiť z rivality a konkurencie, ktorá existuje medzi spôsobmi financovania pomoci a medzi kontinentmi (EÚ, G20, OECD atď.).

3.13

Je nevyhnutné zaviesť opatrenia, ktoré podporia budovanie demokracie. Mali by sme sa neustále usilovať o rovnováhu medzi konzultáciami so sociálnymi partnermi a konzultáciami s ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti, aby sa dosiahol pozitívny ohlas a splnili tematické ciele.

3.14

Nemôžeme uvažovať, ako keby EÚ nezasiahli sociálne dôsledky finančnej krízy, ktorá sa rozšírila na hospodársku, rozpočtovú, sociálnu a politickú oblasť. EÚ musí prostredníctvom svojej pomoci a spolupráce v oblasti rozvoja podnecovať znižovanie spotreby surovín, uľahčovať transfer technológií a podporovať spracovateľské odvetvia v krajinách, ktoré sú čistými vývozcami prírodných zdrojov, v snahe znížiť svoj dosah na životné prostredie a pomôcť zmierniť účinky klimatických zmien.

Podnikateľské prostredie, regionálna integrácia a svetové trhy