ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.225.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 225

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
27. júla 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

95. plenárne zasadnutie v dňoch 3. a 4. mája 2012

2012/C 225/01

Stanovisko Výboru regiónov Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012

1

2012/C 225/02

Stanovisko Výboru regiónov Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny

7

2012/C 225/03

Stanovisko Výboru regiónov Revízia stratégie EÚ v oblasti kvality ovzdušia a emisií

11

2012/C 225/04

Stanovisko Výboru regiónov Legislatívne návrhy v súvislosti s reformou spoločnej rybárskej politiky

20

2012/C 225/05

Stanovisko Výboru regiónov Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života

46

2012/C 225/06

Stanovisko Výboru regiónov Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestami

52

 

III   Prípravné akty

 

VÝBOR REGIÓNOV

 

95. plenárne zasadnutie v dňoch 3. a 4. mája 2012

2012/C 225/07

Stanovisko Výboru regiónov Všeobecné ustanovenia o fondoch spoločného strategického rámca

58

2012/C 225/08

Stanovisko Výboru regiónov Návrh nariadenia o EFRR

114

2012/C 225/09

Stanovisko Výboru regiónov Návrh nariadenia o Európskom sociálnom fonde

127

2012/C 225/10

Stanovisko Výboru regiónov Návrh nariadenia o Kohéznom fonde

143

2012/C 225/11

Stanovisko Výboru regiónov Revízia legislatívneho rámca TEN-T

150

2012/C 225/12

Stanovisko Výboru regiónov Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na obdobie rokov 2014 – 2020

159

2012/C 225/13

Stanovisko Výboru regiónov Program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie

167

2012/C 225/14

Stanovisko Výboru regiónov Legislatívne návrhy k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoju vidieka po roku 2013

174

2012/C 225/15

Stanovisko Výboru regiónov Erasmus pre všetkých

200

2012/C 225/16

Stanovisko Výboru regiónov Transeurópske telekomunikačné siete

211

2012/C 225/17

Stanovisko Výboru regiónov Program Spotrebitelia na obdobie 2014 – 2020

217

2012/C 225/18

Stanovisko Výboru regiónov Zdravie pre rast – tretí viacročný akčný program EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020

223

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Výbor regiónov

95. plenárne zasadnutie v dňoch 3. a 4. mája 2012

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/1


Stanovisko Výboru regiónov „Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012“

2012/C 225/01

VÝBOR REGIÓNOV

poukazuje na to, že všetky krajiny, s ktorými sa počíta v stratégii rozširovania (1), formálne ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu miestnej samosprávy, a chcel by ich vyzvať, aby svoje záväzky plnili a dodržiavali;

upozorňuje, že je nesmierne dôležité formovať a rozvíjať viacúrovňové riadenie, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách, ktoré nabáda, aby podporovali dodržiavanie občianskych slobôd a demokratické postupy v politickom živote;

zdôrazňuje význam formálnych konzultácií medzi príslušnými štátnymi orgánmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami v každej fáze rozširovania EÚ. Takýto prístup vedie k rozsiahlejšiemu zapojeniu verejnosti, pomáha uplatňovať zásadu subsidiarity a zabezpečuje bližší kontakt s občanmi. Ak sú miestni a regionálni zástupcovia dobre informovaní o integračnom procese, uľahčuje to aj uplatňovanie právnych predpisov a pomáha lepšie využívať nástroj predvstupovej pomoci;

nabáda, aby sa miestne a regionálne samosprávy združovali do organizácií, resp. aby sa posilňovali už existujúce organizácie tohto druhu, a aby spolupracovali so svojimi partnermi v členských krajinách EÚ, čo môže viesť k výmene skúseností a pomôcť procesu integrácie;

kladne hodnotí integračný proces prebiehajúci v kandidátskych krajinách, ktorý by sa takisto mal využiť ako jeden z prvkov v procese decentralizácie založenom na transparentnej implementácii;

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a ostatnými krajinami, a vyzdvihuje úlohu a význam rozvoja cezhraničnej a regionálnej spolupráce medzi týmito krajinami.

Spravodajca

Stanisław SZWABSKI (EA/PL), predseda mestskej rady mesta Gdynia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012

COM(2011) 666 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné odporúčania

1.

poukazuje na to, že cieľom rozširovania EÚ je zväčšiť oblasť mierového rozvoja a spolupráce v Európe; Európska únia je preto otvorená pre všetky európske krajiny, ktoré majú záujem o vstup, rešpektujú a presadzujú demokratické hodnoty a spĺňajú kritériá členstva. Poukazuje na to, že rozšírenie je možné len pod podmienkou, že sa súčasne zaručí úspešná integrácia pristupujúcej krajiny do Európskej únie.

2.

Chcel by poukázať na to, že všetky krajiny, s ktorými sa počíta v stratégii rozširovania (2), formálne ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu miestnej samosprávy, a chcel by ich vyzvať, aby svoje záväzky plnili a dodržiavali.

3.

Víta návrh Komisie viac využívať nástroj predvstupovej pomoci na podporu a urýchlenie reformného úsilia zameraného na výsledky. Prípadným zapojením miestnych a regionálnych orgánov sa prispeje k rozvoju absorpčných kapacít a budovaniu kapacít v prijímajúcej krajine, čím sa dosiahne efektívnejšie využívanie prostriedkov tohto nástroja.

4.

Zdôrazňuje, že cieľom procesu rozširovania je zaručiť občanom EÚ a kandidátskych krajín stabilitu a zvýšenú prosperitu a zaručiť spoločnú zodpovednosť za rozvoj čoraz väčšieho priestoru mieru, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s vlastným vnútorným trhom, a pokračovať v úsilí o dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi.

5.

Zdôrazňuje, že úspešné a vytrvalé reformné úsilie by mali vynakladať všetky úrovne spoločnosti. Dobrá správa vecí verejných, vrátane modernizácie verejného sektora s koordináciou na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vytvára lepšie podmienky pre širokú a silnejšiu demokraciu, zvýšenú transparentnosť a systémy, ktoré menej ovplyvňuje korupcia a protekcionizmus. Decentralizovaný systém zvyšuje zodpovednosť voči verejnosti a uľahčuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch.

6.

Upozorňuje, že je nesmierne dôležité formovať a rozvíjať viacúrovňové riadenie, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách, ktoré nabáda, aby podporovali dodržiavanie občianskych slobôd a demokratické postupy v politickom živote.

7.

Zdôrazňuje význam formálnych konzultácií medzi príslušnými štátnymi orgánmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami v každej fáze rozširovania EÚ. Takýto prístup vedie k rozsiahlejšiemu zapojeniu verejnosti, pomáha uplatňovať zásadu subsidiarity a zabezpečuje bližší kontakt s občanmi. Ak sú miestni a regionálni zástupcovia dobre informovaní o integračnom procese, uľahčuje to aj uplatňovanie právnych predpisov a pomáha lepšie využívať nástroj predvstupovej pomoci.

8.

Nabáda, aby sa miestne a regionálne samosprávy združovali do organizácií, resp. aby sa posilňovali už existujúce organizácie tohto druhu, a aby spolupracovali so svojimi partnermi v členských krajinách EÚ, čo môže viesť k výmene skúseností a pomôcť procesu integrácie.

9.

Kladne hodnotí integračný proces prebiehajúci v kandidátskych krajinách, ktorý by sa takisto mal využiť ako jeden z prvkov v procese decentralizácie založenom na transparentnej implementácii.

10.

Vyzdvihuje skutočnosť, že pokrok a úspech procesu rozširovania vo veľkej miere závisí od toho, či kandidátska krajina dosahuje skutočný pokrok pri zavádzaní reforiem zameraných na splnenie kodanských kritérií.

11.

Zdôrazňuje, že Európska rada by mala urýchliť postup schvaľovania jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie, ktorej prínosom by bolo uľahčenie a posilnenie procesov vstupu kandidátskych krajín alebo potenciálnych kandidátskych krajín zapojených do programu „Juhovýchodná Európa“ do Európskej únie, a okrem toho ponúka príležitosť presadzovať na územiach, ktoré sa nachádzajú v rozsiahlejšej oblasti Stredozemného mora, konsolidáciu demokratických procesov.

12.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a ostatnými krajinami, a vyzdvihuje úlohu a význam rozvoja cezhraničnej a regionálnej spolupráce medzi týmito krajinami.

13.

Žiada, aby orgány krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, zaviedli konzistentné predpisy a národné stratégie v spolupráci s orgánmi verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni a aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytli potrebné zdroje na vykonávanie stratégií na integráciu skupín na okraji spoločnosti.

14.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v kandidátskych krajinách poskytovali komplexné a vyvážené informácie o EÚ, jej inštitúciách, procese integrácie a zmenách, ktoré tento proces prináša pre jednotlivé krajiny, ako aj o výzvach a príležitostiach pre občanov. Tieto informácie, ktorých podstatnú časť by mali poskytovať orgány pristupujúcich krajín, sú nevyhnutné, aby sa občanom umožnilo aktívne sa zapájať do procesu integrácie svojej krajiny do EÚ a aby uznali prínos potenciálneho členstva.

15.

Vyzýva všetky kandidátske krajiny, aby sa podieľali na rozvoji a posilňovaní EÚ a jej inštitúcií v rámci svojich formálnych možností.

16.

Zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité, aby EÚ jasne a jednoznačne potvrdila svoj záväzok v rámci procesu rozširovania integrovať všetky kandidátske krajiny, ktoré splnia kritériá členstva.

CHORVÁTSKO

Pokrok dosiahnutý v Chorvátsku v rámci prístupového procesu

17.

S uspokojením víta podpísanie Zmluvy o pristúpení s Chorvátskom, ktoré je pre európsku integráciu významným okamihom. Ak sa úspešne uzavrú ratifikačné postupy, Výbor regiónov s radosťou privíta Chorvátsko ako nového člena od 1. júla 2013.

18.

Vyjadruje potešenie nad pokrokom, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kritérií členstva v EÚ od predloženia žiadosti o členstvo v roku 2003 až po úspešné ukončenie rokovaní v júni 2011 a kladné stanovisko Komisie k pristúpeniu Chorvátska k EÚ z októbra 2011.

19.

víta skutočnosť, že Slovinsko a Chorvátsko súhlasili s tým, že sa v nedoriešenej otázke hraníc obrátia na arbitrážny súd, a s potešením očakáva uplatňovanie bilaterálnej dohody o arbitrážnom vymedzení spoločnej hranice.

20.

Zdôrazňuje, že Chorvátsko preukazuje vysoký stupeň pripravenosti na členstvo, zároveň ho však vyzýva, aby pokračovalo v konsolidácii acquis EÚ a začalo ich plne uplatňovať, najmä pokiaľ ide o súdnictvo, politiku boja proti korupcii, implementáciu antidiskriminačných právnych predpisov, politiku hospodárskej súťaže a pluralitu a slobodu médií.

21.

Víta pozitívny výsledok referenda o vstupe Chorvátska do EÚ, ktoré sa uskutočnilo v januári 2012.

ISLAND

Pokrok kandidátskej krajiny

22.

Víta pokrok dosiahnutý v rámci prístupových rokovaní s Islandom a vyzdvihuje vysoko konštruktívnu spoluprácu medzi Islandom a EÚ v rámci EHP a schengenského priestoru.

23.

Je presvedčený o tom, že Island by mohol vstúpiť do EÚ už v blízkej budúcnosti, v súlade so zásadou, že každá krajina je posudzovaná podľa vlastných zásluh, a nabáda Island, aby včas zosúladil právne predpisy v zostávajúcich oblastiach politiky.

24.

Oceňuje skutočnosť, že Island do istej miery úspešne prekonal svoje hospodárske ťažkosti a vytrvalo presadzuje potrebné reformy.

25.

Je znepokojený tým, že proces integrácie nemá rozsiahlu podporu verejnosti.

BÝVALÁ JUHOSLOVANSKÁ REPUBLIKA MACEDÓNSKO

Pokrok kandidátskej krajiny z oblasti západného Balkánu

26.

Kladne hodnotí úsilie, ktoré vynakladá Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v prístupovom procese.

27.

Víta opatrenia, ktoré prijala vláda Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na podporu členstva svojej krajiny v EÚ, ale so znepokojením konštatuje, že úsilie uspokojivým spôsobom vyriešiť otázku oficiálneho názvu krajiny nie je dosť efektívne. Zásadný význam má zachovanie dobrých susedských vzťahov, vrátane rokovaní pod záštitou OSN v snahe vyriešiť otázku názvu krajiny tak, aby to bolo prijateľné pre všetky strany.

28.

Kladne hodnotí postupné opatrenia, ktorých cieľom je prispôsobiť vnútroštátny právny systém legislatíve EÚ, avšak upozorňuje, že je potrebné pokračovať v zavádzaní reforiem v oblasti súdnictva, základných práv žien a menšín, ako aj verejnej správy.

29.

Upozorňuje, že je potrebné bojovať proti korupcii na vysokej úrovni a zaručiť slobodu prejavu v médiách.

30.

Oceňuje pokrok dosiahnutý v oblasti spolupráce medzi vládnymi inštitúciami, samosprávnymi orgánmi na rôznych úrovniach riadenia ako aj mimovládnymi organizáciami.

31.

Víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti uplatňovania zákona o jazykoch, decentralizácii a spravodlivom zastúpení a nabáda ďalej sa usilovať o riešenie pretrvávajúcich problémov, ako sú vzdelávanie a harmonické vzťahy medzi všetkými spoločenstvami.

ČIERNA HORA

Pokrok kandidátskej krajiny z oblasti západného Balkánu

32.

So zreteľom na zámer Rady otvoriť v júni 2012 prístupové rokovania víta opatrenia, ktorých cieľom je zmena a prispôsobenie legislatívy Čiernej Hory, pokiaľ ide o reformu verejnej správy, zhromažďovanie štatistických údajov o krajine, slobodu médií ako aj boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. K istému zlepšeniu došlo v oblasti dodržiavania ľudských práv, rovnosti pohlaví a dodržiavania práv menšín.

33.

Víta iniciatívy, ktorých cieľom je znížiť mieru korupcie a odporúča podniknúť viac v boji proti korupcii, predovšetkým v oblastiach privatizácie, územného plánovania, vzdelávania a zdravotníctva ako aj v miestnych a regionálnych orgánoch.

34.

Vysoko oceňuje dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o ochranu práv menšinového obyvateľstva a jeho zastúpenie v štatutárnych a samosprávnych orgánoch.

35.

Víta rozhodnutie vytvoriť spoločný poradný výbor (SPV) ako fórum pre dialóg medzi Výborom regiónov EÚ a miestnymi orgánmi v Čiernej Hore.

TURECKO

Pokrok kandidátskej krajiny

36.

Víta zmeny, ktoré viedli k demokratizácii politického života a spoločnosti v Turecku. Pripomína záväzok Turecka udržiavať dobré susedské vzťahy a vyzýva Turecko, aby zabránilo akýmkoľvek krokom, ktoré by boli namierené proti členským štátom EÚ a ohrozovali by ich právo na zvrchovanosť, ako to stanovujú kodanské kritériá a rokovací rámec EÚ a Turecka z 3. októbra 2005. Vyjadruje nespokojnosť v súvislosti s vyhláseniami Turecka o zmrazení svojich vzťahov s predsedníctvom EÚ v druhom polroku 2012 a dúfa, že sa bude ďalej rozvíjať regionálna spolupráca.

37.

Vyjadruje sklamanie z toho, že Turecko si neplní svoje záväzky vyplývajúce z dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a vyzýva Turecko, aby si tieto záväzky plnilo v celom rozsahu.

38.

So znepokojením konštatuje, že presadzovanie právnych predpisov prijatých v súlade s kodanskými kritériami je v Turecku na nízkej úrovni, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedošlo k jednoznačnému pokroku pri rozvoji riadenia na miestnej úrovni a občianskej spoločnosti. Dúfa však, že súčasný proces ústavnej reformy umožní vykonať výrazný pokrok. Zdôrazňuje, že vytvorenie spoločného poradného výboru zloženého zo zástupcov Výboru regiónov a tureckých miestnych a regionálnych orgánov by mohlo prispieť k zohľadneniu požiadaviek EÚ v oblasti decentralizácie.

39.

Je znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o slobodu prejavu, médií, náboženského vyznania, práva žien a dodržiavanie ľudských práv menšín a pokiaľ ide o spravodlivé vyriešenie cyperskej otázky. Vyzýva tureckú vládu, aby aktívne podporovala prebiehajúce rokovania a prijala opatrenia zamerané na celkové vyriešenie cyperskej otázky.

40.

Je veľmi znepokojený nedostatočným rešpektovaním základných práv a slobôd v legislatíve i v praxi a vyzýva Turecko, aby podniklo nápravné opatrenia v tejto súvislosti. Obmedzovanie slobody médií, ku ktorému v praxi dochádza, súdne konania začaté proti spisovateľom, novinárom, akademickým pracovníkom, demokraticky zvoleným zástupcom a obhajcom ľudských práv, ako aj časté zákazy webových stránok vyvolávajú vážne obavy, ktorými by sa turecká vláda mala zaoberať.

41.

Vyzýva Turecko, aby urýchlilo reformu miestnej správy s dôrazom na ďalšiu decentralizáciu a účinnejšie využívanie miestnej a regionálnej samosprávy. Medzi kľúčové činitele patrí viac prostriedkov pre miestnu úroveň, ktoré budú spravodlivejšie rozdeľované, mechanizmy konzultácií medzi rôznymi úrovňami v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia a väčšia podpora integrácie miestnej úrovne do EÚ.

42.

Znepokojuje ho prudký pokles záujmu a dôveryhodnosti v očiach verejnosti a médií, pokiaľ ide o členstvo Turecka v EÚ. Preto žiada Európsku úniu, aby pokračovala v procese rokovaní najmä prostredníctvom „pozitívnej agendy“, ktorá sa začne uplatňovať, hneď ako Turecko začne plniť prístupové kritériá.

43.

Kladne hodnotí návrh Komisie rozšíriť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov EÚ a ich tureckými partnermi.

44.

Zdôrazňuje záujem VR využívať existujúce mechanizmy spolupráce medzi EÚ a Tureckom, cezhraničné programy, regionálnu spoluprácu a spoluprácu samosprávnych inštitúcií na rozvoj miestnej samosprávy a rozšírenie oblastí uplatňovania zásady subsidiarity a demokratizácie života.

ALBÁNSKO

Pokrok potenciálnej kandidátskej krajiny

45.

Vyzýva albánske orgány, aby pokračovali v reformách, keďže doteraz uskutočnené reformy len do istej miery približujú krajinu k splneniu kodanských kritérií.

46.

Upozorňuje, že nevyhnutným predpokladom procesu integrácie je uplatňovanie zásady dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce ako aj rozvoja demokratických postupov, miestnej samosprávy a občianskej spoločnosti.

47.

Nabáda albánsku vládu a zástupcov opozície, aby obnovili a udržiavali konštruktívny politický dialóg s cieľom posilniť dobré fungovanie a nezávislosť základných demokratických inštitúcií; vyzýva albánske verejné orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v snahe podporiť a realizovať potrebné reformy v rámci predvstupového procesu, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, rovnosť pohlaví, ochranu menšín a vlastníckych práv, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti ako aj uplatňovanie konštruktívnej emigračnej politiky.

48.

So znepokojením konštatuje, že sa nepodnikajú rozhodné opatrenia na boj proti korupcii, ktorá zasahuje mnohé oblasti verejného života a ktorá sa v budúcnosti môže stať vážnym problémom pre ďalší rozvoj krajiny.

49.

Vyzýva albánsku vládu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami aktívne pracovala na podpore decentralizácie a integrácie do EÚ.

BOSNA A HERCEGOVINA

Pokrok potenciálnej kandidátskej krajiny

50.

Víta reformy, ktoré zavádzajú orgány Bosny a Hercegoviny, upozorňuje však na potrebu rozšíriť mieru koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia, vrátane federácie Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky.

51.

Nazdáva sa, že orgány Bosny a Hercegoviny musia zintenzívniť svoje úsilie o zavedenie týchto reforiem, a upozorňuje, že v strednodobom časovom horizonte sa reformy v súlade s kodanskými kritériami podarí zaviesť jedine s výrazným zapojením týchto orgánov, zatiaľ čo reformy v environmentálnej oblasti budú možné len v dlhodobom časovom horizonte.

52.

Znepokojuje ho politická patová situácia v krajine a neschopnosť prekonať špecifické úzke záujmy jednotlivých politických skupín, čo vedie k značným oneskoreniam v prístupovom procese Bosny a Hercegoviny. Rozsiahlejším a intenzívnejším zapojením zainteresovaných aktérov, najmä miestnych orgánov, možno dosiahnuť efektívnejšie využívanie prostriedkov nástroja predvstupovej pomoci, čo väčšmi prospeje aj občanom. Tým bude aj jasné, aký úžitok bude mať pre jednotlivcov priblíženie sa k EÚ.

53.

Súhlasí s rozborom situácie, ktorý urobila Komisia, pokiaľ ide o konflikty, rokovania stojace na mŕtvom bode a politické ochromenie v Bosne a Hercegovine, a chcel by preto upozorniť na svoje pripomienky z roku 2010 (3). Ako rozdelená krajina potrebuje Bosna vedenie, ktoré je schopné urovnať spory a dospieť k spoločným riešeniam. EÚ musí dať jasne najavo, že jedinou skutočnou možnosťou je politika, ktorá krajinu otvorí štyrom slobodám vnútorného trhu.

54.

Poukazuje na slabú spoluprácu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v krajine. Náprava by sa mala dosiahnuť prostredníctvom jednoznačnej podpory všetkých politických síl v krajine.

55.

Konštatuje, že na to, aby sa v krajine rozvinula konštruktívna spolupráca je potrebná funkčná štruktúra správy, v rámci ktorej sa rozličné politické úrovne dopĺňajú a prekonávajú svoje názorové rozdiely. Výbor opakuje, že ústredná vláda Bosny a Hercegoviny sa musí upevniť v niekoľkých oblastiach a že sa musia podporovať reformné hnacie sily, ktoré sa zasadzujú jednak za silný štát, a jednak za proces decentralizácie s upevňovaním postavenia miestnych samospráv.

56.

Je presvedčený, že je potrebné prehĺbiť v praxi cezhraničnú spoluprácu ako aj spoluprácu medzi ústrednými, regionálnymi a miestnymi orgánmi.

KOSOVO  (4)

Pokrok potenciálnej kandidátskej krajiny

57.

Víta záväzok Kosova v súvislosti s jeho snahou o európske smerovanie v rámci procesu integrácie do EÚ.

58.

Dúfa, že skutočnosť, že členské štáty EÚ nedospeli ku konsenzu o oficiálnom postavení Kosova, nebude brániť rozvoju vzťahov vo forme dohody medzi EÚ a Kosovom a domnieva sa, že v súvislosti s postavením Kosova by bolo vhodné hľadať a podporovať praktické ad hoc riešenia založené na neutrálnom prístupe.

59.

Zdôrazňuje, že EÚ je v súlade so zásadami, ktoré prijala, jednoznačne odhodlaná podporovať európske vyhliadky krajín západného Balkánu vrátane Kosova.

SRBSKO

Pokrok kandidátskej krajiny

60.

Víta odporúčanie Komisie udeliť Srbsku status kandidátskej krajiny EÚ.

61.

Víta rozhodnutie Európskej rady udeliť Srbsku štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ a vyzýva Srbsko, aby pokračovalo v zavádzaní systémových a štrukturálnych reforiem, a zdôrazňuje potrebu podniknúť ďalšie kroky v snahe o normalizáciu vzťahov s Kosovom v súlade s podmienkami procesu stabilizácie a pridruženia prostredníctvom úplného dodržiavania princípov regionálnej spolupráce, do ktorej by boli zapojené všetky zainteresované strany. Zároveň dúfa, že nebudú podniknuté žiadne kroky, ktoré by mohli ohroziť európske vyhliadky týchto krajín.

62.

Nabáda srbské orgány, aby pokračovali v konštruktívnych krokoch, ktoré podnikli na podporu spolupráce a stability v regióne.

63.

Oceňuje pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v rámci predvstupového procesu a ktorý zahŕňa zmeny v mnohých oblastiach, vrátane ľudských práv, súdnictva, slobody médií a helsinských kritérií.

64.

Upozorňuje, že pre proces integrácie je obzvlášť dôležité uplatňovanie zásady dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce ako aj rozvoja demokratických postupov, práv menšín a miestnej samosprávy a tiež rozvoj občianskej spoločnosti.

65.

Kladne hodnotí ochranu práv pôvodného menšinového obyvateľstva na vlastný jazyk a prijatie zákona (v septembri 2011) o verejnom vlastníctve a presune niektorých právomocí na oblasť Vojvodina a miestne orgány.

V Bruseli 3. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  S výnimkou Kosova v súlade s rezolúciou OSN č. 1244/1999.

(2)  S výnimkou Kosova v súlade s rezolúciou OSN č. 1244/1999.

(3)  CdR 345/2009.

(4)  Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999.


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/7


Stanovisko Výboru regiónov „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny“

2012/C 225/02

VÝBOR REGIÓNOV

zdôrazňuje, že potreba podrobnejšie sa zaoberať problematikou zlúčenia rodiny sa objavuje v čase, keď sa zároveň venuje pozornosť aj „Novej európskej agende v oblasti integrácie“ (CdR 199/2011), ako aj „európskej kultúre viacúrovňového riadenia“ (CdR 273/2011), ktorá si obzvlášť vyžaduje zapojenie Výboru regiónov;

konštatuje, že v zelenej knihe sa poukazuje na skutočnosť, že uplatňovanie smernice sa v niektorých prípadoch používa ako odstrašujúci prostriedok, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právny rámec pre zlúčenie rodiny nemožno chápať ako nástroj kontroly prisťahovaleckých tokov. Špecifickým účelom zlúčenia rodiny je lepšia integrácia legálnych prisťahovalcov a dodržiavanie práva na rodinu;

zdôrazňuje, že právo jednotlivcov žiť spoločne v duchu jednoty rodiny a právo a tiež povinnosť živiť, vychovávať a vzdelávať deti, a preto ich mať pri sebe, patria medzi základné práva a povinnosti, ktoré sú nezávislé od občianstva, a pripomína, že to potvrdzujú aj mnohé vyhlásenia na národnej i medzinárodnej úrovni, ktoré sa v tejto otázke zhodujú;

pripomína, že praktické kroky štátov musia prebiehať v súlade so zásadou proporcionality a subsidiarity, či už v snahe rozhodnejšie presadiť iniciatívu regiónov a miestnych komunít pri uplatňovaní integračných opatrení, alebo v snahe poskytnúť im stabilný referenčný rámec s pevným právnym základom;

VR žiada, aby bola miestna úroveň viac zapojená do viacúrovňového riadenia, čo je nevyhnutnou podmienkou koherentnej prisťahovaleckej politiky, ktorá rešpektuje základné práva a prospieva hostiteľskej komunite a prisťahovalcom.

Spravodajca

Sergio SOAVE (IT/SES), starosta mesta Savigliano (CN)

Referenčný dokument

Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (Smernica 2003/86/ES)

COM(2011) 735 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Referenčný rámec

1.

víta iniciatívu Komisie otvoriť diskusiu o téme zlučovania rodín, ktorá je už predmetom osobitnej smernice 2003/86/ES, s cieľom posúdiť niektoré problematické aspekty uplatňovania tejto smernice a podrobnejšie preskúmať pripomienky, ktoré vyjadrili viaceré zainteresované strany (MVO, miestne komunity, akademická obec);

2.

považuje za vhodné rozhodnutie vychádzať pri diskusii zo zelenej knihy, ktorá zdôrazňuje niektoré hlavné aspekty smernice a zároveň nastoľuje niekoľko otázok. Schvaľuje, že o prípadných konkrétnych opatreniach, ktoré by mali byť prijaté, rozhodne Komisia až na základe výsledkov konzultácie;

3.

pripomína, že miestne a regionálne orgány majú dôležitú úlohu pri riadení integračnej politiky a politiky sociálnej súdržnosti, a preto by mali byť plne zapojené do diskusie o uplatňovaní predpisov týkajúcich sa zlučovania rodín, s cieľom pomôcť prisťahovalcom plne sa začleniť do spoločnosti v hostiteľských krajinách a tiež navrhnúť prípadnú reformu spomínanej smernice;

4.

zdôrazňuje, že táto iniciatíva musí byť v súlade s usmerneniami Štokholmského programu z decembra 2009, ako aj Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle zo septembra 2008;

5.

zdôrazňuje, že potreba podrobnejšie sa zaoberať problematikou zlúčenia rodiny sa objavuje v čase, keď sa zároveň venuje pozornosť aj „Novej európskej agende v oblasti integrácie“ (CdR 199/2011), ako aj „európskej kultúre viacúrovňového riadenia“ (CdR 273/2011), ktorá si obzvlášť vyžaduje zapojenie Výboru regiónov;

Politický kontext stanoviska

6.

plne si uvedomuje, že hospodárska kríza, ktorá tak silno otriasa Európou, by mohla skresliť pohľad na túto smernicu. Mohol by k tomu prispieť aj prílev nových prisťahovalcov do Európy, napríklad v dôsledku účinkov politického hnutia – ktoré je pritom dôležité a pozitívne – nazvaného „arabská jar“, ktoré sa rozšírilo v mnohých krajinách na južnom brehu Stredozemného mora;

Zásady a hodnotenia

7.

konštatuje, že v zelenej knihe sa poukazuje na skutočnosť, že uplatňovanie smernice sa v niektorých prípadoch používa ako odstrašujúci prostriedok, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právny rámec pre zlúčenie rodiny nemožno chápať ako nástroj kontroly prisťahovaleckých tokov, čo je problémom, ktorý treba riešiť pri zdroji a inak. Špecifickým účelom zlúčenia rodiny je naopak lepšia integrácia legálnych prisťahovalcov a dodržiavanie práva na rodinu, ktoré je zakotvené vo všetkých chartách ľudských práv;

8.

zdôrazňuje, že právo jednotlivcov žiť spoločne v duchu jednoty rodiny a právo a tiež povinnosť živiť, vychovávať a vzdelávať deti, a preto ich mať pri sebe, patria medzi základné práva a povinnosti, ktoré sú nezávislé od občianstva, a pripomína, že to potvrdzujú aj mnohé vyhlásenia na národnej i medzinárodnej úrovni, ktoré sa v tejto otázke zhodujú. Konkrétne v článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 sa uvádza, že „rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu“. V článku 9 Charty základných práv Európskej únie sa medzi základné práva jednotlivca oprávnene zaraďuje právo na rodinu;

9.

dúfa, že opatrenia v záujme riadenia prisťahovalectva budú plne rešpektovať tieto základné práva v súlade s rozhodnutiami súdu v Štrasburgu a Luxemburgu, ktoré sa k tejto otázke jasne a opakovane vyslovili;

10.

okrem toho z praktického hľadiska žiada, aby sa vyhodnotili účinky zlúčenia rodiny. Už smernica potvrdzuje, že zlúčenie rodiny prispieva k vytvoreniu sociálno-kultúrnej stability, ktorá uľahčuje integráciu a umožňuje podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť, čo je len prospešné pre hostiteľské miestne orgány. Treba dokonca uznať, že uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny predstavuje obrovský kvalitatívny krok vpred z hľadiska opatrení migračnej politiky, ktoré sú teraz uváženejšie, pokiaľ ide o pozornosť venovanú stabilizácii situácie prisťahovalcov ako nevyhnutného nástroja skutočnej sociálno-hospodárskej integrácie v hostiteľskej krajine. Zdá sa, že je to aj rozhodujúci krok – s praktickými účinkami – v záujme potlačenia nelegálneho prisťahovalectva a obmedzenia nebezpečných foriem sociálneho vylúčenia;

11.

zdôrazňuje, že vo všetkých európskych ústavných predpisoch sa rodinné puto považuje za zdroj špecifických povinností z hľadiska hospodárskej a sociálnej solidarity. Vyzdvihnúť toto puto v prípade rodín prisťahovalcov prostredníctvom väčšieho uznania práva na zlúčenie rodiny je preto konkrétnym nástrojom, ktorý môže pomôcť cudzincom pochopiť, že mnohoraké povinnosti, ktoré musia splniť (administratívneho či organizačného charakteru) nie sú len prejavom represívnych opatrení alebo nástrojmi polície, ale aj súčasťou všeobecnejšieho projektu zameraného na celkový rozvoj spoločnosti, do ktorého by sa aj oni mali aktívne zapojiť, pričom by sa nemali len dožadovať svojich práv, no mali by tiež uznať svoje povinnosti, na ktorých stoja zásady občianskej lojálnosti a zodpovednosti voči ostatným;

12.

so zreteľom na to si želá, aby sa mimoriadny dôraz kládol na ochranu tzv. užšej rodiny, ktorej sa už v smernici venuje maximálna pozornosť, a v tomto referenčnom rámci na právo zlúčenia rodiny v prípade maloletých detí, ktoré si zasluhujú osobitnú a väčšiu ochranu. Pokiaľ ide o ostatné typy rodiny, aj z hľadiska predpisov a zvykov štátu, z ktorého migrant pochádza, považuje za vhodné, aby sa posudzovanie jednotlivých prípadov alebo všeobecných situácií prenechalo členským štátom. Ak však Komisia po konzultáciách dospeje k záveru, že je potrebné prijať spoločnú definíciu „rodiny“ na európskej úrovni, táto definícia musí byť v súlade s definíciami uvedenými v ostatných nástrojoch EÚ;

13.

vzhľadom na význam týchto všeobecných zásad a hodnotení si nemyslí, že by sa mal značne obmedziť priestor ponechaný jednotlivým štátom, ktorý je v smernici uznaný a ktorý potvrdzuje aj Lisabonská zmluva. Pripomína však, že praktické kroky štátov musia prebiehať v súlade so zásadou proporcionality a subsidiarity, či už v snahe rozhodnejšie presadiť iniciatívu regiónov a miestnych komunít pri uplatňovaní integračných opatrení, alebo v snahe poskytnúť im stabilný referenčný rámec s pevným právnym základom.

II.   OTÁZKY NASTOLENÉ V ZELENEJ KNIHE

VÝBOR REGIÓNOV

Pojem rodiny a požiadavky príbuzenského vzťahu

14.

zastáva názor, že napriek tomu, že všetci štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území EÚ, majú právo na zlúčenie rodiny, je pochopiteľné, že toto právo by malo podliehať určitým podmienkam, aby zostal zachovaný duch smernice, ktorej cieľom je uľahčenie integrácie a stabilizácia;

15.

sa domnieva, že súčasné znenie smernice môže v tejto súvislosti vyvolať právnu a interpretačnú neistotu, a žiada, aby sa zvážila možnosť stanoviť na európskej úrovni minimálnu dĺžku pobytu, ktorá zosúladí požiadavku stability s rešpektovaním práva na rodinný život, a uplatniť modely podobné tým, ktoré sa uplatňujú pri kyvadlovej migrácii v prípade, že sa prisťahovalec prihlási do programu dobrovoľného návratu;

16.

odporúča, aby minimálna veková hranica manželského partnera stanovená v prípade zlúčenia rodiny spravidla zodpovedala veku plnoletosti podľa právnych predpisov hostiteľskej krajiny, pričom o znížení vekovej hranice by sa malo uvažovať len vo výnimočných prípadoch. Cieľom je zabezpečiť čo najväčšiu jednotnosť a zabrániť možnej diskriminácii na základe veku;

17.

upozorňuje na skutočnosť, že dve výnimky z práva na zlúčenie rodiny, ktoré sa týkajú maloletých detí (článok 4 ods. 1, posledná zarážka a ods. 6), boli tak málo využité v praxi, že by sa mohli aj zrušiť. V každom prípade odporúča, aby sa rozhodnutia v tejto súvislosti vždy prijímali so zreteľom na to, čo je pre dieťa najlepšie, a v snahe posilniť ochranu práv maloletých osôb. Okrem toho odporúča, aby sa z tých istých dôvodov právo na zlúčenie rodiny zaručilo pre maloleté deti aj v prípade, že rodičia nie sú manželmi, okrem iného v snahe zabrániť akejkoľvek forme diskriminácie medzi deťmi narodenými v manželstve a deťmi narodenými mimo manželstva;

18.

pokiaľ ide o nepovinné ustanovenie týkajúce sa ostatných rodinných príslušníkov, iných ako sú manželskí partneri či registrovaní partneri alebo deti, zastáva názor, že jednotlivým štátom by sa mala ponechať možnosť definovať kritériá rozhodovania. Upozorňuje, že v súčasnosti platná smernica nevyjasňuje – a mala by – dôsledky pre rodinných príslušníkov v prípade úmrtia garanta, neplatnosti manželstva, rozvodu či odchodu garanta z členského štátu alebo úspešného spochybnenia otcovstva;

Integračné opatrenia

19.

odporúča preventívne monitorovať účinnosť rôznych opatrení, ktoré už boli zavedené (opatrenia „pred odchodom“ a opatrenia uplatňované v hostiteľskej krajine. Na základe tohto prvého preskúmania odporúča vyhnúť sa jednako opatreniam pred odchodom, ktoré rodinní príslušníci garanta nedokážu uplatniť v praxi z dôvodu analfabetizmu, materiálnych nákladov, vzdialenosti od miest a iných dôvodov, ktoré by im znemožnili uplatniť právo na zlúčenie rodiny. Ďalej považuje za vhodné, aby v prípade, že sa od žiadateľov požaduje, aby po príchode do prijímajúcej krajiny absolvovali jazykové kurzy a/alebo kurzy občianskej náuky a/alebo poznatkov o dejinách a kultúre spoločnosti v hostiteľskej krajine, takéto kurzy boli poskytované bezplatne, čím sa zabráni diskriminácii na základe majetku, a aby sa pri tom, okrem iného, uplatnili európske moduly pre integráciu (European Integration Modules);

Čakacia doba vo vzťahu k prijímacej kapacite

20.

pokiaľ ide o posudzovane splnenia ostatných materiálnych podmienok, ktoré garantovi ukladá členský štát (mať ubytovanie, zdravotné poistenie, stále a postačujúce príjmy), odporúča, aby tieto podmienky boli v súlade so zásadou proporcionality a aby nešlo o svojvoľné obmedzenia. Predovšetkým dúfa, že v rámci uplatňovania smernice v praxi členské štáty prijmú také predpisy, ktoré zabezpečia, že pri kontrole splnenia týchto podmienok sa bude vychádzať z objektívnych a overiteľných kritérií, a nie zo všeobecných ustanovení, ktoré je možné svojvoľne interpretovať reštriktívne;

21.

navrhuje vylúčiť kritérium „prijímacej kapacity“ členského štátu spomedzi prvkov, na základe ktorých sa posudzuje možnosť dosiahnuť zlúčenie rodiny, pretože tento prvok sa javí ako ďalší nástroj kontroly nad migračnými tokmi, v rozpore s právnymi zásadami Európskej únie;

22.

sa domnieva, že dĺžka povolenia na pobyt rodinných príslušníkov garanta by sa mala zosúladiť s dĺžkou povolenia na pobyt samotného garanta, pričom by sa mala zvážiť možnosť prijať riešenia v súlade s modelmi uplatňovanými pri kyvadlovej migrácii v prípade, že sa prisťahovalec prihlási do programu dobrovoľného návratu;

Otázky súvisiace s azylom

23.

pokiaľ ide o zlúčenie rodín štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa poskytujú osobitné formy ochrany (azyl, štatút utečenca, doplnková ochrana), zastáva názor, že v súlade s požiadavkami Štokholmského programu by sa k rôznym štatútom malo pristupovať prostredníctvom špecifických a samostatných predpisov, ktoré zohľadnia konkrétnu situáciu (aj z hľadiska praktických problémov s poskytnutím žiadaných informácií a predložením dokumentov), v akej sa nachádzajú osoby, ktorým sa poskytuje takáto forma ochrany. Smernica týkajúca sa všeobecného režimu pre zlúčenie rodiny by sa teda nemala vzťahovať na rodinných príslušníkov cudzincov, ktorým sa poskytujú určité formy ochrany. Zlúčenie rodiny týchto občanov by malo byť predmetom osobitného režimu, s prihliadnutím na prípadné rodinné putá, ktoré vznikli po vstupe na územie hostiteľskej krajiny;

Podvod, zneužitie a procedurálne otázky

24.

zastáva názor, že ak sa rozhodnutie niektorých štátov zaviesť test DNA na identifikáciu detí nebude uplatňovať ako posledná možnosť, mohlo by ísť o porušenie zásady proporcionality, ako aj základných práv, najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd);

25.

pokiaľ ide o obavy z podvodov, ktoré by sa mohli páchať prostredníctvom účelových manželstiev, žiada Komisiu a/alebo členské štáty, aby zhromaždili údaje o skutočnom rozsahu tohto javu. Pokiaľ nebudú k dispozícii konkrétne dôkazy, domnieva sa, že by bolo vhodné realizovať cielené štúdie vo všetkých členských štátoch v záujme toho, aby sa získal presnejší obraz o skutočných okolnostiach tohto javu a takisto by sa mali podporovať osvedčené postupy týkajúce sa boja proti týmto problémom;

26.

v súvislosti s nákladmi na zlúčenie rodiny, ktoré znáša žiadateľ, upozorňuje na to, že niektoré štáty by mohli umelo zvýšiť administratívne náklady a využiť ich ako nástroj na svojvoľné obmedzovanie vstupu imigrantov do krajiny, čo je jednoznačne v rozpore so zásadou proporcionality, ktorá si vyžaduje, aby použité prostriedky zodpovedali účelu: účelom je uľahčiť uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny, a nie mu brániť. Bolo by preto vhodné, keby členské štáty stanovili výšku nákladov tak, aby neznemožňovala uplatňovanie smernice v praxi;

27.

zastáva názor, že členským štátom by sa malo odporučiť, aby dodržiavali konečnú lehotu stanovenú v smernici, v ktorej musia rozhodnúť o žiadosti o zlúčenie rodiny. Akýkoľvek výnimočný postup stanovený príslušným štátom s cieľom predĺžiť túto lehotu viac, ako je rozumné, predstavuje prekážku, ktorá bráni tomu, aby sa smernica mohla v plnej miere uplatňovať;

Rešpektovanie horizontálnych ustanovení

28.

pokiaľ ide o údajné ťažkosti s rešpektovaním dvoch povinných horizontálnych ustanovení uvedených v smernici, dúfa, že Európska komisia zavedie všetky nástroje a opatrenia, ktoré sú stanovené v zmluvách a ktorých cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty plne rešpektovali právne predpisy Spoločenstva.

III.   ZÁVEREČNÉ PRIPOMIENKY

29.

Výbor žiada, aby bola miestna úroveň viac zapojená do viacúrovňového riadenia, čo je nevyhnutnou podmienkou koherentnej prisťahovaleckej politiky, ktorá rešpektuje základné práva a prospieva hostiteľskej komunite a prisťahovalcom. V mnohých európskych regiónoch a komunitách boli zaznamenané pozitívne prípady integrácie a množstvo nejasností v právnych predpisoch jednotlivých štátov z hľadiska konkrétneho výkladu smernice bolo pozitívne vyriešených práve vďaka praktickým skúsenostiam miestnych inštitúcií. VR zdôrazňuje, že je nevyhnutné získať čo najviac informácií v tejto oblasti a navrhuje, že bude plne spolupracovať s členskými štátmi a ostatnými európskymi inštitúciami pri zbere a šírení informácií a osvedčených postupov tam, kde sú tieto údaje dostupné na miestnej a regionálnej úrovni.

V Bruseli 3. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/11


Stanovisko Výboru regiónov „Revízia stratégie EÚ v oblasti kvality ovzdušia a emisií“

2012/C 225/03

VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením týchto problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť; je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

trvá na tom, že politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií;

odporúča posilniť politiku EÚ v oblasti emisií, a to najmä tým, že revízia smernice NEC bude dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň koncentrácií pozadia; že sa urýchlene sprísnia normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice a tiež emisné normy pre ostatné mobilné zdroje; že sa odstráni rozdiel medzi emisnými normami EÚ a skutočnými emisiami vozidiel; a že sa znížia emisie z námornej a leteckej dopravy a emisie čpavku v poľnohospodárstve;

odporúča, aby sa v rámci revízie smerníc v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) predovšetkým znížil počet látok a cieľových a limitných hodnôt tým, že sa pozornosť sústredí na najznečisťujúcejšie látky a na ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov; skúma, či koncentrácia tuhých častíc a elementárny uhlík/sadza sú vhodnejšími ukazovateľmi a v akej forme ich možno prevziať do smernice; preskúmava využívanie priemernej ročnej limitnej hodnoty pre PM10 na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií; rozširuje možnosť ďalších odchýlok v spojitosti so znížením úrovní NO2 za špecifických podmienok; zavádza presnejšie pravidlá umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt.

Spravodajca

Cor LAMERS (NL/EĽS), primátor mesta Houten

Referenčný dokument

List podpredsedu Európskej komisie z 19. júla 2011

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.    Všeobecné pripomienky

1.

berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť v roku 2013 celkovú revíziu európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia, súčasťou ktorej budú nové dlhodobé ciele na obdobie po roku 2020. Ide o veľmi rozsiahlu revíziu, ktorá zahŕňa tieto prvky:

revízia tematickej stratégie o znečistení ovzdušia (COM(2005) 446 final),

posilnenie politiky EÚ zameranej na zníženie emisií pri zdroji,

spojenie týchto dvoch smerníc do jednej smernice:

revidované znenie smerníc o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (2008/50/ES a 2004/107/ES);

revidované znenie smernice o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (smernica 2001/81/ES);

2.

oceňuje, že Komisia požiadala Výbor regiónov o vypracovanie výhľadového stanoviska o budúcnosti politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia;

3.

konštatuje, že vzhľadom na to, že ide o výhľadové stanovisko (1) vo fáze zhromažďovania expertízy v rámci rozhodovacieho procesu EÚ, výbor sa v ňom zaoberá politicko-administratívnymi, aj technickými hľadiskami (odporúčania týkajúce sa právnych predpisov a návrhov na postup);

4.

konštatuje, že kvalita ovzdušia má vplyv na každodenný život a zdravie občanov v mestských aj vidieckych oblastiach. Pokiaľ ide o zlepšenie kvality ovzdušia, prioritne sa treba venovať zdraviu obyvateľstva a životnému prostrediu. Zároveň je potrebné usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rozvojom a bojom proti znečisteniu ovzdušia. Zlepšenie ochrany životného prostredia a zdravia môže súčasne poskytnúť aj hospodárske stimuly a znížiť hospodárske náklady spojené so zdravotnými problémami a ujmou na zdraví;

5.

vyjadruje radosť z toho, že kvalita ovzdušia sa v Európe výrazne zlepšila vďaka spojeným účinkom politiky EÚ v danej oblasti a opatreniam, ktoré prijali členské štáty (na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni). V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné zlepšovanie. Výbor však vyjadruje znepokojenie nad nedávnym spomalením tohto pokroku;

6.

poukazuje na to, že znečistenie ovzdušia spôsobuje najväčšie problémy a ťažkosti v mestských aglomeráciách. Napriek všetkým opatreniam prijatým na miestnej a regionálnej úrovni, mnohé európske mestá a regióny nie sú schopné v určenej lehote dodržať limitné hodnoty stanovené pre tuhé častice (PM10, PM2,5) a oxid dusičitý (NO2). V dôsledku toho žije mnoho Európanov v oblastiach s nebezpečnou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší;

7.

okrem toho konštatuje, že znečistenie ovzdušia sa týka aj vidieckych oblastí a oblastí na okraji miest, pričom jeho dosah na životné prostredie, pestované plodiny a prírodu sa nesmie zanedbávať;

8.

potvrdzuje, že znečistenie ovzdušia je potrebné znižovať, zároveň je však potrebné zaručiť riadne fungovanie našich miest zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Vo väčšine členských štátov je osobná a nákladná motorizovaná cestná doprava (založená v prvom rade na využití nafty a benzínu) jednou z hlavných príčin priameho znečisťovania ovzdušia NO2, a preto je nevyhnutné postupovať účinnejšie ako doteraz, či už z hľadiska emisných noriem alebo z hľadiska regulácie dopravy;

9.

zastáva názor, že ústrednou otázkou v rámci revízie politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia musí byť hľadanie možností ako (teda prostredníctvom akého typu právnych predpisov a opatrení) môžu európske právne predpisy prispieť k zlepšeniu situácie. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť minimálne tieto aspekty: prístup založený na viacúrovňovom riadení, komplexný prístup a účinná implementácia právnych predpisov EÚ v európskych mestách. Prioritou musí byť aplikovateľnosť európskej smernice a riešenie problémov spojených s implementáciou v mestách a regiónoch;

10.

pripomína, že riadenie musí byť významným aspektom pri vzniku novej legislatívy EÚ o kvalite ovzdušia. Znečisťovanie ovzdušia má cezhraničný aj národný rozmer, a preto si vyžaduje činnosť na všetkých úrovniach správy (európskej, štátnej, regionálnej a miestnej). Výbor odporúča použiť viacúrovňový prístup, pri ktorom každá úroveň správy prevezme svoju zodpovednosť a prijme také opatrenia, ktoré ako príslušná úroveň môže a musí prijať;

11.

zdôrazňuje, že v rámci vypracovania nových európskych právnych predpisov je potrebné uplatniť komplexný prístup. V čo najväčšej miere je potrebné predchádzať znečisťovaniu. Je nevyhnutné zistiť príčiny znečistenia a znižovať emisie pri zdroji takým spôsobom, ktorý je ekonomicky najefektívnejší a z hľadiska ochrany životného prostredia najvhodnejší;

12.

pripomína, že zlepšenie zdravia obyvateľstva si v EÚ vyžaduje ambicióznu politiku kvality ovzdušia. Politika obmedzovania imisií s limitnými hodnotami EÚ pre znečisťujúce látky sa samozrejme nezaobíde bez účinnej politiky obmedzovania emisií s opatreniami EÚ na ich obmedzovanie pri zdroji. Úroveň ambícií revidovanej smernice preto musí byť starostlivo zosúladená s úrovňou ambícií, pokiaľ ide o národné emisné stropy, a politikou EÚ na obmedzovanie emisií (pri zdroji). V tejto súvislosti výbor zastáva názor, že spojenie smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) s revíziou smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES) prispeje k zosúladeniu rozdielnych úrovní ambícií;

B.    Tematická stratégia o znečistení ovzdušia a jej implementácia v členských štátoch

Tematická stratégia

13.

domnieva sa, že tematická stratégia o znečistení ovzdušia prispela k tomu, že občania sú menej vystavení znečisťujúcim látkam v ovzduší a že sa zlepšila kvalita životného prostredia;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky opatrenia na zníženie emisií pri zdroji, ktoré boli oznámené v tematickej stratégií, boli účinne implementované. Najvýraznejšie nedostatky v súvislosti s uvedenými európskymi opatreniami na zníženie emisií pri zdroji boli zaznamenané v súvislosti s:

zavedením integrovaného prístupu k dusíkovému cyklu;

revíziou smernice o národných emisných stropoch (smernica 2001/81/ES, národný emisný strop), ktorá je dôležitá pre boj proti koncentrácii pozadia, ktorá však bola žiaľ opakovane odložená;

Implementácia na miestnej a regionálnej úrovni

15.

poukazuje na to, že obce a regióny vyvíjajú značné úsilie na zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom opatrení, ako napr.:

podpora udržateľnejších druhov dopravy, ako je efektívna a príťažlivá verejná doprava, cestičky pre cyklistov, obmedzenie vjazdu (najviac znečisťujúcich) osobných a/alebo nákladných vozidiel (environmentálne zóny) a podpora čistých (čistejších) automobilov, napríklad uprednostňovaním vjazdu a/alebo usmerňovaným parkovaním,

zlepšenie riadenia dopravy, zvýšenie dopravnej priepustnosti obmedzovaním rýchlosti alebo vypracovaním inovatívnych logistických koncepcií zásobovania tovarom v centrách miest,

predchádzanie tvorbe vírivého prachu, zlepšením cestného povrchu a zákazom používania pneumatík s hrotmi na cestách v centre miest,

zlepšenie infraštruktúry a výstavby, napr. miestne nariadenia o vykurovaní (pokiaľ to národná legislatíva dovoľuje), znižovanie emisií z výroby tepla na vykurovanie, podpora diaľkového vykurovania, modernizácia vykurovacích sústav, vytvorenie väčšieho priestoru medzi cestami a obytnými budovami, zvýšenie objemu priestorov zelene. Pri tomto poslednom bode treba spomenúť, že zeleň pozdĺž ciest a medzi vozovkami (izolačná zeleň) má malý účinok. Iba veľké plochy zelene, ako sú parky a lesy, majú dokázateľný prínos;

16.

konštatuje, že európska politika by mala byť naďalej na všetkých úrovniach a vo zvýšenej miere podnecovaná najmä k znižovaniu objemu osobnej a nákladnej cestnej dopravy a k jej územnému a odvetvovému presunu. Je však treba poukázať na to, že dodržiavanie noriem stanovených pre PM10 a PM2,5, ako aj NO2, nie je možné zabezpečiť iba týmito opatreniami. Za tento stav sú vo veľkej miere zodpovedné tri hlavné dôvody: obmedzený vplyv, obmedzené možnosti konania a úzky manévrovací priestor (pozri body 17, 19 a 22);

17.

domnieva sa, že územné samosprávy majú z priestorového hľadiska jednotlivo len obmedzený vplyv na zlepšenie kvality ovzdušia na svojom území (prvá prekážka). Miestne a regionálne politiky sú zamerané na znižovanie emisií pochádzajúcich z miestnych zdrojov, pričom najmä koncentrácia jemných prachových častíc PM10, PM2,5 a koncentrácia ozónu v ovzduší zaznamenaných na danom území pochádza z veľkej časti práve z cezhraničných emisií a/alebo z emisií na vyššej ako regionálnej úrovni;

18.

konštatuje, že zistené vysoké koncentrácie pozadia spôsobené znečisťujúcimi látkami a v mnohých prípadoch nedostatočná implementácia a revízia smernice o národných emisných stropoch (smernica 2001/81/ES) môže obmedziť úspešnosť opatrení územných samospráv na dodržiavanie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Všetky emisie spolu (miestne, regionálne, národné a medzinárodné) prispievajú k takzvaným koncentráciám pozadia. Tieto koncentrácie pozadia môžu byť také vysoké, že aj malé miestne znečistenie dokáže spôsobiť priblíženie sa limitným hodnotám alebo ich prekročenie. V takýchto prípadoch majú príslušné mestá a regióny samozrejme len veľmi obmedzený vplyv;

19.

usudzuje, že miestne a regionálne orgány majú k dispozícii len obmedzené možnosti na prijímanie príslušných opatrení (druhá prekážka). Politiky realizované mestami sú zamerané na mobilitu, územné plánovanie a prijímanie osobitných opatrení zameraných na odstraňovanie neuralgických bodov. Územné samosprávy nemôžu prijímať takmer žiadne účinné opatrenia založené na charakteristických znakoch zdroja;

20.

oceňuje, že územné samosprávy pri vypracovaní svojich politík v oblasti kvality ovzdušia predvídali výhody, ktoré by mohli vyplývať z prijatia opatrení na zníženie emisií pri zdroji na úrovni EÚ. Pri spätnom pohľade je potrebné konštatovať, že málo ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji, ktorá okrem iného neumožnila vždy dosiahnuť plánované výsledky v európskej cestnej doprave (pozri časť D), je jedným z hlavných faktorov, ktoré sú zodpovedné za prekračovanie limitných hodnôt na miestnej a regionálnej úrovni;

21.

konštatuje, že ďalšie znižovanie koncentrácie na miestnej úrovni prijímaním opatrení výlučne na miestnej úrovni môže mať veľký vplyv na každodenný život a je spojené so značnými nákladmi. Obce a regióny však veľmi často nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré sú na to potrebné, a nie vo všetkých členských štátoch majú na to formálnu právomoc. Okrem toho je medzinárodná a európska politika obmedzovania emisií pri zdroji nákladovo oveľa efektívnejšia;

22.

konštatuje, že územné samosprávy majú obmedzené právomoci (tretia prekážka). V mnohých členských štátoch žiaľ neexistujú žiadne podporné opatrenia na celoštátnej úrovni alebo sú tieto opatrenia nepostačujúce, čo ešte viac oslabuje činnosť miestnych a regionálnych samospráv. Nie všetky členské štáty napr. vypracovali národný plán pre kvalitu ovzdušia a vo všeobecnosti v tejto oblasti neuplatňujú integrovaný prístup záväzný pre všetky úrovne verejnej správy. V niektorých prípadoch vnútroštátne orgány odrádzajú, ba dokonca jednoducho zakazujú, aby miestne a regionálne správy prijímali doplnkové alebo prísnejšie opatrenia. Vo viacerých členských štátoch miestne samosprávy nemajú oprávnenie zriaďovať zóny s nízkymi emisiami, pretože táto právomoc je vyhradená pre celoštátne orgány. Aj pravidlá vnútorného trhu EÚ zužujú manévrovací priestor, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa dajú využiť v miestnych a regionálnych politikách. Vytváranie rozľahlých environmentálnych zón (napr. regionálnych) a uzatváranie ciest a mostov neustále bráni voľnému pohybu tovaru a služieb. Preto nie je možné ani zakázať na celoštátnej úrovni znečisťujúce vozidlá;

23.

poukazuje na to, že v jednotlivých členských štátoch sa pripravujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia presunúť finančné postihy za nedodržanie predpisov EÚ na obce a regióny. Od územných samospráv sa vyžaduje, aby dodržiavali limitné hodnoty s obmedzenými možnosťami a prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Orgány na európskej a celoštátnej úrovni majú k dispozícii oveľa rozsiahlejšie a účinnejšie nástroje. V prípade nedodržania limitných hodnôt musia preto členské štáty naďalej niesť zodpovednosť za platenie pokút. Výbor považuje za nespravodlivý akýkoľvek „presun“ finančných postihov na územné samosprávy a vyslovuje sa proti takémuto postupu;

Prístup založený na viacúrovňovom riadení

24.

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť;

25.

okrem toho konštatuje, že členské štáty nepostupujú v boji proti znečisteniu ovzdušia dostatočne koordinovane. Informačné a výstražné prahy sú v susediacich krajinách rôzne, v prípade veľkého znečistenia výmena informácií medzi členskými štátmi v reálnom čase neprebieha organizovane a akčné plány vo veľkých oblastiach znečistenia, ktoré sú pre viaceré štáty spoločné, nie sú vzájomne skoordinované;

26.

zdôrazňuje, že žiadna úroveň správy nemôže sama vyriešiť problémy týkajúce sa kvality ovzdušia, ani realizovať politiku EÚ. Je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

27.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú čiastočne závislé od opatrení na zníženie emisií pri zdroji prijímaných na celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ktoré znižovaním emisií v zásadnej miere prispievajú k znižovaniu koncentrácie pozadia. Na základe takýchto ustanovení budú môcť územné samosprávy nanovo formulovať svoje vlastné politiky v danej oblasti, napr. sprísnením podmienok prístupu k chráneným prírodným oblastiam;

28.

zastáva názor, že uplatňovanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia nie je len otázkou právnej implementácie (transpozície do právnych predpisov členských štátov). Výbor odporúča, pokiaľ to umožňujú verejné orgány príslušného členského štátu, vypracovať národné a/alebo federálne plány kvality ovzdušia a/alebo programy znižovania emisií, ktoré by boli založené na integrovanom a koordinovanom prístupe a zohľadňovali nadnárodné aspekty tohto problému, ktorý treba riešiť. Výbor podporuje viacúrovňový prístup a poukazuje na vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné plány a programy (2). Podporuje sa tým synergia a zosúladenie národných, regionálnych a miestnych opatrení;

29.

oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na to, aby sa pozornosť upriamila na konkrétne osvedčené postupy miestnych a regionálnych orgánov a žiada, aby sa pokračovalo v tejto politike;

30.

pripúšťa, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť s rozvojom na medzinárodnej úrovni a zdôrazňuje, že emisné stropy zavedené v rámci revízie protokolu z Göteborgu musia byť doplňujúcim prvkom revízie európskej smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES);

C.    Súdržnosť a súčinnosť medzi politikami EÚ v oblasti emisií a imisií

Integrovaný prístup  (3)

31.

zastáva názor, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť medzi opatreniami týkajúcimi sa rôznych znečisťujúcich látok. Z tohto pohľadu má kľúčový význam uplatňovanie integrovaného prístupu k politike EÚ v oblasti kvality ovzdušia, pričom je potrebné zohľadniť aj iné oblasti činnosti, ako je klíma, priemysel, doprava, bývanie a energetika. Vytvorenie udržateľnej politiky dopravy a zavedenie udržateľných foriem výroby a spotreby energie môže viesť k výraznému zníženiu znečistenia ovzdušia;

32.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že pravidelne chýba synergia jednotlivých opatrení. Opatrenia, ktoré majú pozitívny vplyv v jednej oblasti, môžu v inej oblasti pôsobiť negatívne. Pribúdajúce využívanie biomasy, napríklad bionafty v malých zariadeniach, môže spôsobiť vyššie emisie sadzí, čo je rizikom pre kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva. Pribúdanie vozidiel poháňaných motorovou naftou môže spôsobiť zníženie emisií CO2, ale má negatívny vplyv na emisie tuhých častíc. Techniky na znižovanie emisií tuhých častíc môžu mať zasa negatívny vplyv na emisie NO2 vozidiel poháňaných motorovou naftou, čím sa spomalí klesajúci trend pri koncentráciách NO2. Zintenzívnená integrácia jednotlivých oblastí politiky musí takýmto negatívnym účinkom predchádzať a treba sa snažiť o to, aby v každej oblasti politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci, alebo aspoň stanoviť kritériá, na základe ktorých by bolo možné uprednostňovať jeden cieľ pred druhým;

33.

konštatuje, že by bolo účelné spojiť politiku na zlepšovanie kvality ovzdušia s politikou na podporu využívania alternatívnych zdrojov energie. Využitie alternatívnych zdrojov energie (napr. zariadenia na využívanie geotermálnej energie, slnečné kolektory a pod.) by v zásadnej miere prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia;

34.

upozorňuje na to, že nedošlo k integrácii politických opatrení na boj proti klimatickým zmenám a opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Kvalita ovzdušia má vo všeobecnosti pozitívny vplyv na riešenie problému zmeny klímy. Vplyv klimatickej politiky na znečistenie ovzdušia je však obmedzený, pretože klimatická politika má vlastnú dynamiku a takisto vlastné načasovanie. Klimatická politika je viac zameraná dlhodobo, kým politika kvality ovzdušia je zameraná krátkodobo a strednodobo;

35.

zastáva názor, že kvalita ovzdušia a politika týkajúca sa environmentálneho hluku majú veľký synergický potenciál, predovšetkým keď sa dá dosiahnuť zníženie premávky, a že aj tu sa treba snažiť o to, aby v oboch oblastiach politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci (4);

36.

požaduje, aby sa zaznamenávanie emisií a imisií rozšírilo prostredníctvom tzv. integrovaného monitorovania, ktoré bude zahŕňať navzájom zosúladené zaznamenávanie a vyhodnocovanie emisií, rozšírenie škály látok, a to vždy, ak sa riadne dokáže, že skutočne majú vplyv na zdravie ľudí alebo na životné prostredie, alebo, v prípade vyhodnocovania, aby sa obmedzilo na sledovanie modelovaním, a vytváranie modelov šírenia, ako aj zaznamenávanie znečistenia a pôsobenia v čase a priestore, avšak výslovne len vtedy, ak to nepovedie k príliš veľkému zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

Väzba medzi politikami EÚ v oblasti emisií a imisií

37.

zdôrazňuje, že súdržnosť a súčinnosť politík v oblasti imisií (limitné hodnoty EÚ) a emisií (opatrenia prijaté Európskou úniou na zníženie emisií pri zdroji) majú zásadný význam. Imisie sú totiž dôsledkom úrovní emisií, ich lokalizácie, prenosu a prípadne podmienok ich šírenia. Ambiciózna politika zameraná na zníženie emisií môže byť okrem toho najúčinnejším nástrojom na zníženie imisií (úrovne koncentrácie);

38.

konštatuje, že ambiciózna politika EÚ realizovaná v oblasti imisií nebola automaticky spojená s ambicióznou politikou v oblasti emisií, v dôsledku čoho medzi obidvomi politikami vznikla nerovnováha, a preto problémy so zavádzaním v mnohých európskych veľkých mestách (pozri časť B) a meškania v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia sú v rozsiahlej miere spôsobené nesúladom medzi politikami EÚ v oblasti imisií a emisií, ktorými by sa preto bolo potrebné zaoberať pri koncipovaní všetkých budúcich politík a opatrení v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť ich vyváženosť:

a)

ambície smernice v oblasti kvality ovzdušia zatiaľ nezodpovedajú ambíciám týkajúcim sa opatrení prijatých Európskou úniou na zníženie emisií pri zdroji, ani ich konkrétnym výsledkom (pozri časť D), a preto treba zosúladiť tieto dva ciele;

b)

časové plány politík EÚ týkajúcich sa emisií a imisií nie sú koordinované. Členské štáty musia do stanoveného termínu splniť normy v oblasti kvality ovzdušia, napr. pokiaľ ide uplatnenie noriem EURO na európskych cestách. Účinky noriem EURO (emisné hodnoty) sa dajú pozorovať a merať až po uplynutí niekoľkých rokov. Tieto normy sa, vyplývajúc zo svojej podstaty, uplatňujú len na malú časť vozového parku, konkrétne na nové vozidlá. Nové emisné normy môžu byť účinné len vtedy, ak sa nahradia staré vozidlá, pričom výmena vozového parku (a teda aj účinky nových noriem) si vyžaduje niekoľko rokov (zlepšenia týkajúce sa „reálneho sveta“);

c)

výbor žiada Európsku komisiu, aby v revidovanej tematickej stratégii uviedla časové obdobie potrebné na cyklus obnovy ohlásených opatrení na zníženie emisií pri zdroji, tzn. uviesť, kedy sa v reálnych podmienkach po zavedení opatrení na zníženie emisií pri zdroji dosiahnu limitné hodnoty. Rovnako dôležité je odhadnúť, aké časové obdobie bude potrebné na nahradenie vozového parku ekologickejšími vozidlami. Zmeny politiky v oblasti imisií sa musia zosúladiť s cyklom obnovy.

39.

potvrdzuje, že nové ciele týkajúce sa želanej kvality ovzdušia (posilnenie limitných hodnôt) musia byť realistické a realizovateľné, to znamená, že ich musia dopĺňať opatrenia (na zníženie emisií pri zdroji), pomocou ktorých dôjde k účinnému zníženiu emisií v celej Únii. Politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií (pozri predchádzajúci bod). Výbor takisto žiada, aby sa venovala pozornosť fáze implementácie, počas ktorej môže vzniknúť situácia, že sa neprijmú niektoré opatrenia na zníženie emisií pri zdroji oznámené v revidovanej tematickej stratégii, alebo ak tieto opatrenia v praxi nevedú k cielenému zníženiu emisií (v súlade s ustanoveniami politiky v oblasti emisií). Výbor navrhuje, aby v takej situácii urobila Európska komisia kompenzačné opatrenia, ktorými sa môže predísť tomu, že opäť vznikne dnešný nesúlad medzi politikou v oblasti emisií a imisií, pre ktorý by regionálne a miestne orgány znova stáli pred nesplniteľnými úlohami;

40.

v súlade s požadovanou väzbou medzi obomi politikami navrhuje tento časový plán na vypracovanie európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia:

a)

na začiatku roka 2013 bude predstavená revidovaná tematická stratégia v oblasti kvality ovzdušia, ktorá sa v roku 2013 môže stať predmetom európskeho rozhodovacieho postupu;

b)

na konci roka 2013 bude predložená revízia smernice v oblasti kvality ovzdušia a opatrenia EÚ na zníženie emisií pri zdroji;

c)

priebežné hodnotenie a možnosti prispôsobenia v roku 2017 na základe nových ukazovateľov (pozri časť E);

D.    Politika v oblasti emisií

Politika EÚ na zníženie emisií pri zdroji

41.

konštatuje, že znečistenie ovzdušia je v prvom rade spôsobené cestnou a leteckou dopravou, lodnou dopravou, vykurovaním, domácnosťami, priemyslom a veľkochovmi. Ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji je teda nevyhnutná (5). V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že motorizovaná cestná doprava je jedným z najväčších priamych zdrojov znečistenia v mestských oblastiach;

42.

pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, pozitívne hodnotí ambíciu uvedenú v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ – COM(2011) 144 final. V záujme toho, aby sa dosiahla úroveň kvality ovzdušia, o ktorú je potrebné sa usilovať, však Výbor podporuje vypracovanie európskeho akčného plánu s priebežnými cieľmi, konkrétnymi opatreniami (ako sú napr. opatrenia EÚ na zníženie emisií pri zdroji) a časovým plánom pre hodnotenie (6);

43.

vyzýva EÚ, aby sa okrem zníženia emisií z každého jednotlivého mobilného alebo stacionárneho zdroja systematickejšie ako doteraz venovala aj zníženiu celkového množstva jednotlivých zdrojov. Takéto opatrenia súvisiace s množstvom boli doteraz vo veľkej miere ponechané na obce a regióny. Príspevok EÚ by sa najprv mohol týkať nasledujúcich opatrení:

uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou dopravou pri plánovaní a podpore budovania transeurópskych sietí,

rozšírenie koncepcie kvality výrobkov EÚ, ktorá sa zatiaľ sústredí na vplyv produktov na zdravie a životné prostredie („ekodizajn“), o prvok znižovania materiálovej a energetickej náročnosti;

44.

zastáva názor, že základom politiky EÚ v oblasti emisií musia byť normy (a činnosti zamerané na ciele, doplnené o príslušné právne predpisy), aby sa nebránilo ďalším technologickým inováciám;

45.

odporúča zaviesť princíp prevencie podobný rámcovým predpisom v oblasti odpadu, ktorý umožní zodpovedajúcim spôsobom hospodáriť so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii;

46.

poukazuje na to, že rozšírené prekračovanie limitných hodnôt emisií NO2 do veľkej miery vyplýva z toho, že EÚ nedostatočne alebo neskoro zaviedla obmedzenia emisií (pre motorové vozidlá), a odporúča preto, aby sa urýchlene sprísnili normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice. Je dôležité, aby sa dôsledne dodržiavali lehoty stanovené pri zavedení noriem EURO 6;

47.

takisto odporúča, aby sa sprísnili emisné normy pre ostatné mobilné zdroje, ako sú okrem iného terénne zariadenia (off-road), inštalácia filtrov do vozidiel už v premávke (retrofit) alebo aktualizácia európskych noriem pre motocykle;

48.

zdôrazňuje rozdiel medzi právnymi predpismi EÚ a skutočnými emisiami vozidiel. Normy EURO 5 boli (a sú) ambiciózne. Napriek tomu sa táto skutočnosť neprejavila vo výraznom znížení znečistenia ovzdušia. Hlavným dôvodom tohto stavu je rozdiel, ktorý existuje medzi právnou realitou právnych predpisov EÚ a skutočnými emisiami vozidiel na cestách. Od zavedenia normy EURO 3 pre nákladné vozidlá sa jasne preukázalo, že emisie vznikajúce v reálnych dopravných podmienkach sú vyššie, ako sa očakávalo, a že tieto normy nezabezpečili predpokladané zníženie emisií. Rovnaký problém sa konštatoval v súvislosti s normou EURO 4 pre nákladné vozidlá so vznetovým motorom, normou EURO 5 pre osobné vozidlá so vznetovým motorom a, aj keď v menšom rozsahu, v súvislosti s emisiami oxidov dusíka pri osobných vozidlách. Aby tieto ambiciózne právne predpisy EÚ priniesli výsledky, musí norma EURO 6, ktorá sa vzťahuje na emisie vozidiel počas skúšobného cyklu, vo väčšej miere zodpovedať skutočným emisiám počas priemernej jazdy v meste;

49.

upozorňuje tiež na skutočnosť, že novo dodávané nákladné vozidlá sa v praxi pravidelne technicky upravujú, čo znamená, že v reálnych podmienkach dochádza k vyšším emisiám oxidov dusíka a tuhých častíc, než by sa dalo očakávať na základe testu typového schvaľovania. Pri zavedení noriem EURO 6 pre nákladné vozidlá je potrebné takémuto postupu v maximálnej možnej miere zabrániť a postihovať ho. S cieľom predísť tomuto problému výbor žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sprísnili právne predpisy, schvaľovanie nákladných vozidiel a príslušné inšpekcie. Rovnako je nevyhnuté preskúmať, či by v budúcnosti nebolo možné podobné úpravy technicky znemožniť;

50.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť ťažkým vozidlám (autobusy a nákladné vozidlá), ktoré vo všeobecnosti spôsobujú najväčšie znečistenie. Aj vozidlá strednej triedy (najmä zásobovacie vozidlá) produkujú jednoznačne viac oxidov dusíka ako priemerné vozidlá. V rámci politiky EÚ v oblasti emisií by sa preto mala venovať zvláštna pozornosť sprísneniu emisných noriem pre ťažké vozidlá a vozidlá strednej triedy, ale aj pre osobné vozidlá so vznetovým motorom, ktoré by mali sprevádzať vhodné opatrenia v oblasti riadenia obchodnej logistiky a na podporu a skvalitnenie miestnej verejnej dopravy;

51.

konštatuje, že opotrebovanie pneumatík, brzdových kotúčov a vozovky, ako aj opätovný rozptyl vznášajúcich sa jemných častíc prispieva k vysokej koncentrácii tuhých častíc a odporúča, aby sa v rámci európskeho rámcového programu pre výskum vypracovali štúdie o možnostiach zníženia tohto typu emisií. Okrem toho navrhuje, aby sa zostavila príručka osvedčených postupov, ktorá bude obsahovať odporúčania, ako viazať prach, aby sa predišlo opätovnému rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší;

52.

konštatuje, že priemysel sa ešte stále veľkou mierou podieľa na celkových emisiách v Európe. Znižovanie týchto emisií stanovuje smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Ambiciózne technické referenčné dokumenty (BREF) a závery z nich sú vynikajúce nástroje na znižovanie koncentrácií pozadia. Aby sa aj v budúcnosti dalo pracovať s najlepšími dostupnými technológiami (BAT), je potrebné pravidelne aktualizovať BREF vrátane záverov z nich, pričom musia byť dostatočne ambiciózne na to, aby sa znížili koncentrácie pozadia v celej Európe. Okrem toho je potrebné čo najviac obmedziť udeľovanie výnimiek (7);

53.

konštatuje, že poľnohospodárske podniky prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. Emisie čpavku výrazne prispievajú k acidifikácii a eutrofizácii pôdy. Na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany prírody, najmä na ochranu lokalít Natura 2000, je potrebné ešte viacej znížiť úroveň NH3. Zníženie týchto emisií je stanovené v smernici o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Aj pre veľké poľnohospodárske podniky s výrobou podobnou priemyselnej je dôležité, aby mohli pracovať aj v budúcnosti s najlepšími dostupnými technológiami, a preto je potrebné pravidelne aktualizovať technické referenčné dokumenty o najlepších dostupných technológiách (BREF);

54.

konštatuje, že vplyv emisií z námornej dopravy na koncentráciu látok znečisťujúcich ovzdušie sa môže výrazne prejaviť v prístavných mestách a oblastiach a pozdĺž často využívaných vnútrozemských vodných ciest, ako aj v mestách a regiónoch, ktoré ležia na pobreží. Výbor vyzýva celoštátne verejné orgány, aby sa postarali o uplatňovanie usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (OMI) vo všetkých európskych pobrežných vodách. Pre vnútrozemské plavidlá by mali byť stanovené pravidlá na znižovanie emisií tak tuhých častíc, ako aj NOX;

55.

konštatuje, že emisie z leteckej dopravy prispievajú k zvyšovaniu koncentrácií pozadia spôsobených látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Vyzýva EÚ a štátne orgány, aby prijali potrebné opatrenia a sprísnili predpisy týkajúce sa emisií z lietadiel;

Revízia smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES)

56.

zdôrazňuje že smernica o národných emisných stropoch (NEC) je vynikajúcim nástrojom na znižovanie koncentrácií pozadia. Cezhraničné znečistenie ovzdušia predstavuje veľkú časť koncentrácie pozadia v mnohých členských štátoch. Táto úroveň môže v prípade niektorých znečisťujúcich látok presiahnuť 50 % (priemernej hodnoty príslušnej krajiny). Výbor sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby revízia tejto smernice bola dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň týchto koncentrácií v celej Európe. To zabezpečí, aby boli miestne a regionálne politiky v oblasti kvality ovzdušia realistické a realizovateľné;

57.

konštatuje, že smernica o národných emisných stropoch je dôležitým nástrojom, ktorý má prinútiť členské štáty, aby prijímali opatrenia pri zdroji. Na tento účel je však nevyhnutné zosúladiť úrovne stanovené v smernici NEC a politiku v oblasti zníženia emisií pri zdroji s ambíciami smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES). Tieto ambície sa môžu zvýšiť len vtedy, ak sa zvýšia aj ambície prvých dvoch uvedených prvkov. V tejto súvislosti si Výbor myslí, že zlúčením smernice NEC a smerníc v oblasti kvality ovzdušia sa podporí zosúladenie jednotlivých úrovní;

58.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou ambícií členských štátov, pokiaľ ide o nadchádzajúcu revíziu protokolu z Göteborgu (ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody týkajúce sa emisných stropov). Táto revízia má vplyv na revíziu smernice NEC, a teda aj na úroveň ambícií právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Výbor apeluje na členské štáty, aby v rámci revízie protokolu z Göteborgu zvolili vyššiu úroveň ambícií.

59.

žiada, aby sa urobil aspoň inventár emisií elementárneho uhlíka alebo sadzí a aby sa zabezpečil dohľad s cieľom identifikovať nové látky znečisťujúce ovzdušie, na ktoré by sa v budúcnosti mohol tento protokol vzťahovať;

E.    Politika v oblasti imisií: revízia smerníc v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES)

Všeobecné zásady týkajúce sa revízie smerníc

60.

konštatuje, že smernice v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) sú dôležitými nástrojmi na to, aby občania a životné prostredie boli menej vystavení znečisťovaniu ovzdušia. Stanovenie minimálnych úrovní ochrany viedlo vo všetkých krajinách k opatreniam na zníženie emisií a zníženie koncentrácie škodlivín v okolí kritických lokalít. Zníženie emisií v príslušnej krajine vedie zároveň k zníženiu cezhraničného znečistenia ovzdušia, čo znamená, že susedné krajiny si takto pomáhajú dodržiavať limitné hodnoty;

61.

zastáva názor, že východiskovým bodom pri revízii smerníc v oblasti kvality ovzdušia musí byť zdravie obyvateľov a ochrana životného prostredia. V záujme zlepšenia zdravia obyvateľov by sa mala zvážiť vyššia úroveň ambícií. Výbor si však v tomto smere kladie podmienku, aby úroveň ambície revidovanej smernice bola dôsledne zosúladená s ambíciami národných emisných stropov a s ambíciami politiky EÚ v oblasti emisií (politika znižovania emisií pri zdroji), ako už bolo spomenuté (v bode 57);

62.

poukazuje na to, že smernice o kvalite ovzdušia v súčasnosti obsahujú 27 limitných a cieľových hodnôt. Výbor takisto konštatuje, že viaceré limitné hodnoty sa prekrývajú (napr. denné a ročné limitné hodnoty pre PM10 a ročné limitné hodnoty pre PM10 a PM2,5) a že viaceré limitné hodnoty už roky neboli prekročené vo veľkej časti EÚ. Výbor preto navrhuje, aby sa preskúmalo, či je koncepcia cieľových hodnôt skutočne prínosom v prípade látok, pre ktoré už stanovujú limitné hodnoty smernice;

63.

konštatuje, že povinnosť predkladať správy, ktorú stanovujú smernice v súvislosti so zaznamenanými koncentráciami, ako aj stavom napredovania plánov pre kvalitu ovzdušia, si vyžadujú oveľa viac času a zvyšujú administratívne náklady územných samospráv;

64.

domnieva sa, že z hľadiska zdravia obyvateľov a vzhľadom na poznatky vedeckého výskumu, ako aj v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, znižovania administratívnych nákladov a uľahčenia komunikácie s občanmi by sa dal možno znížiť počet látok, ako aj počet cieľových a limitných hodnôt. Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je sústrediť sa na najznečisťujúcejšie látky a ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov;

Elementárny uhlík/sadza

65.

v súvislosti so znečistením spojeným s dopravou odporúča, aby sa zvolil taký ukazovateľ, ktorý bude najlepšie odzrkadľovať zdravie obyvateľov. Súčasná smernica v tejto oblasti stanovuje normy týkajúce sa PM10, PM2,5 a NO2. Z niektorých štúdií však vyplýva, že elementárny uhlík/sadza a koncentrácia častíc (aerosól vytvorený spaľovaním) sú najlepšími ukazovateľmi pre zložky znečistenia ovzdušia spôsobeného motorovou dopravou, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie obyvateľov. Elementárny uhlík/sadza je podiel sadzí, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní všetkých palív založených na uhlíku (napr. nafty a benzínu), najmä v motoroch vozidiel a plavidiel. Výbor preto odporúča, aby sa preskúmala možnosť zaviesť normu pre koncentráciu častíc a elementárny uhlík/sadzu;

66.

konštatuje, že viac pozornosti venovanej elementárnemu uhlíku resp. sadzi by bolo v súlade s odporúčaniami programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP);

67.

navrhuje, aby sa do smernice zapracovala možnosť priebežného prispôsobenia (prostredníctvom prepracovania). Ak výsledky výskumu (pozri bod 65) a kladné praktické skúsenosti ukážu, že je ako indikátor vhodnejšie používať normu založenú na elementárnom uhlíku/sadzi, možno uvažovať o tom, či a akým spôsobom sa táto norma prevezme do smernice;

Znečistenie ovzdušia tuhými časticami

68.

poukazuje na to, že súčasná smernica vymedzuje v súvislosti s tuhými časticami (PM10 a PM2,5) tri limitné hodnoty a jeden cieľ zníženia. Pokiaľ ide o jemné častice, smernica stanovuje, okrem rôznych hodnôt, priemerné ročné a denné hodnoty. Takéto ustanovenia komplikujú jej uplatňovanie v praxi a spôsobujú zbytočné administratívne náklady. Výbor berie na vedomie diskusiu, ktorá prebieha v súvislosti so zjednodušením tejto situácie a ktorej predmetom je zrušenie jednej z noriem pre tuhé častice (PM10 alebo PM2,5) pod podmienkou, že to bude riadne odôvodnené štúdiami o vplyve na zdravie a životné prostredie. Výbor nezaujíma stanovisko k tejto otázke;

69.

uznáva, že na niektorých miestach sa veľmi ťažko dodržiavajú limitné hodnoty stanovené pre PM10. Tieto ťažkosti môžu byť zapríčinené miestnymi danosťami, miestnymi zdrojmi, určitými osobitnými meteorologickými okolnosťami a/alebo obdobiami veľmi rozsiahleho znečisťovania ovzdušia. Aj diaľková nákladná doprava môže byť zodpovedná za veľkú časť celkového znečistenia. Vzhľadom na želanú flexibilitu výbor navrhuje, aby sa preskúmalo, či sa môže kontrola priemernej ročnej limitnej hodnoty vykonávať na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií;

70.

poukazuje na to, že zavedenie normy týkajúcej sa PM2,5 bolo prijaté pozitívne, pretože tento prvok vykazuje pravdepodobne väčšiu súvzťažnosť s účinkami na zdravie ako PM10. Pre PM2,5 však existuje veľa rôznych hodnôt, vrátane celkového vystavenia a percentuálneho podielu zníženia. V dôsledku tejto skutočnosti majú rôzni zástupcovia ťažkosti s rešpektovaním týchto hodnôt vo všetkých aspektoch. Nie je zatiaľ isté, či územné samosprávy budú schopné prispôsobiť sa limitným hodnotám týkajúcim sa PM2,5, ako aj percentuálnemu podielu zníženia. V tejto súvislosti nie sú ešte k dispozícii dostatočné informácie a nie je zatiaľ možné kvantifikovať účinok týchto opatrení. Výbor odporúča, aby sa pri hodnotení noriem PM2,5 zohľadnila skutočnosť, že tieto údaje nie sú k dispozícii a aby sa preskúmalo, či v niektorých prípadoch nie je potrebné poskytnúť viac času na splnenie týchto noriem;

NOx /NO2

71.

navrhuje, aby dovtedy, kým nebudú známe výsledky výskumov o inom spôsobe, ako vyjadriť túto normu, Európska komisia opätovne zvážila potrebu limitnej hodnoty pre koncentráciu NO2 pozorovanú za hodinu, pretože ročná limitná hodnota sa zdá byť „prísnejšia“ a vzhľadom na to, že je nemysliteľné, aby sa na miestnej úrovni prijímali opatrenia na obmedzenie koncentrácie NO2 pozorovanej za hodinu;

72.

navrhuje, aby sa smernicou stanovilo pre občanov právo na vypracovanie akčného plánu pri prekročení limitných hodnôt znečisťujúcich látok;

73.

zastáva názor, že vzhľadom na osobitné problémy spojené so znížením úrovní NO2 v ovzduší je potrebné rozšíriť možnosti predĺženia lehôt (dodatočná výnimka). Podmienkou pre takéto predĺženie je to, aby príslušný členský štát mohol preukázať, že napriek tomu, že prijal všetky potrebné opatrenia, aj na obmedzenie vzdialeností, ktoré vozidlá prekonávajú, nedokázal dodržať limitné hodnoty stanovené EÚ, pretože motory vozidiel v prevádzke nespĺňajú úrovne emisií stanovené normami EURO (inými slovami, pretože zlyhala európska politika obmedzovania emisií pri zdroji);

Ozón

74.

uvádza, že ozón (O3) sa v ovzduší vytvára pod vplyvom slnečného žiarenia reakciou tzv. prekurzorov: oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, metánu a iných prchavých organických zlúčenín. Zvýšené koncentrácie ozónu boli zaznamenané v rôznych mestách, hlavne na juhu Európy. Miestne samosprávy nemajú možnosť ovplyvniť koncentráciu ozónu vo svojom meste, môžu však prispieť k zníženiu emisií inde tým, že znížia emisie z dopravy. Výbor sa domnieva, že zníženie vysokej koncentrácie ozónu v mestských oblastiach by malo byť hlavne prioritou vnútroštátnych a európskych politík v oblasti kvality ovzdušia. Politika v oblasti emisií prchavých organických zlúčenín je považovaná za najúčinnejšie opatrenie;

75.

odkazuje na analýzu Holandského kráľovského inštitútu pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie (Nederlandse Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu) (8), ktorá ukázala, že členské štáty majú malý vplyv na ročnú priemernú koncentráciu ozónu a takmer žiadny vplyv na maximálne hodnoty O3 na svojom území. Zdá sa, že súčasne mierne stúpa koncentrácia pozadia vo veľkom meradle. Výbor sa domnieva, že treba tento vývoj zohľadniť pri určovaní cieľových hodnôt pre ozón (dlhodobé ciele) a posudzovaní vplyvu, ktorý to má na navrhovanie opatrení a vypracúvanie správ. Najmä pre južné krajiny je z dlhodobého hľadiska ťažké spĺňať cieľové hodnoty pre ozón z dôvodu väčšieho množstva slnečného svitu, intenzívnejšieho slnečného žiarenia a vyššej priemernej teploty, ktoré podporujú tvorbu troposférického ozónu. Výbor preto žiada, aby sa preskúmalo, či sa tento jav môže zaradiť do kategórie prirodzeného znečistenia ovzdušia, takže by sa posudzoval rovnako, ako morská soľ a saharský piesok;

76.

odporúča, aby sa v záujme zníženia koncentrácie ozónu sústredila pozornosť najmä na zníženie emisií plynov, ktoré sú za vytváranie ozónu zodpovedné, pričom by sa mala zrevidovať smernica o národných emisných stropoch (2001/81/ES) a mali by sa sprísniť sektorové predpisy týkajúce sa veľkých zdrojov znečistenia;

Pružnosť

77.

zdôrazňuje že poveternostná situácia môže mať výrazne negatívny vplyv na úrovne znečistenia v ovzduší. Extrémne sucho v prvých mesiacoch roku 2011 vo veľkej časti západnej Európy spôsobilo zvýšené koncentrácie PM10. Takéto vplyvy nie je možné zvrátiť prijatím opatrení na miestnej a regionálnej úrovni a právne predpisy EÚ musia zohľadniť túto skutočnosť a zaviesť ustanovenie pre roky s extrémnymi meteorologickými podmienkami, napr. zavedením viacročného priemeru;

78.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existuje spojitosť medzi ekonomickými trendmi a znečisťovaním ovzdušia, ktorá by sa mala zohľadniť pri koncipovaní budúcich politických opatrení. Súčasná hospodárska kríza má za následok obmedzenie hospodárskych aktivít (mobilita, priemysel a lodná doprava) a následne zníženie emisií. Okrem toho sa zároveň citeľne zmenšil objem dostupných finančných prostriedkov určených na inováciu v súkromnom živote (ako napr. obnova vykurovacích systémov alebo náhrada vozidiel za nové), ako aj v priemyselnej sfére. Keď dôjde k oživeniu hospodárstva, tento trend sa môže opäť zvrátiť.

Sledovanie (meranie) a modely (výpočet)

79.

upozorňuje, že spôsob umiestňovania meracích staníc môže byť v každom členskom štáte odlišný. Keďže miesta, kde sú umiestnené, vykazujú rôzne geografické danosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ovzdušia, odporúča výbor, aby sledovanie (meranie) bolo i naďalej povinné, ale aby sa zlepšilo vďaka presnejším pravidlám umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt;

80.

navrhuje v tejto súvislosti, aby bola vytvorená platforma na výmenu informácií a informovanie o stupni znečistenia ovzdušia v reálnom čase a aby sa zjednotili informačné a výstražné prahy s cieľom lepšie koordinovať opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v situáciách akútneho znečistenia ovzdušia.

V Bruseli 3. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  V rámci príprav tohto stanoviska VR konzultoval so svojou sieťou na monitorovanie subsidiarity. Správa o konzultácii bola zverejnená v decembri 2011.

(2)  Vytváranie takýchto skupín sa odporúča v dokumente CdR 164/2010 fin.

(3)  Ide o opakované odporúčanie výboru (pozri CdR 164/2010 fin a CdR 140/2011 fin).

(4)  Toto odporúčanie dáva Výbor regiónov aj vo svojom stanovisku na tému „Smernica o environmentálnom hluku: ďalší postup“ (CdR 190/2011 rev. 2).

(5)  Výbor vyslovuje toto želanie už dlho: CdR 190/2011 rev. 2, CdR 140/2011 fin, CdR 101/2011 fin, CdR 164/2010 fin, CdR 159/2008 fin.

(6)  Toto odporúčanie sa uvádza aj v stanovisku CdR 101/2011.

(7)  Toto odporúčanie vyslovil Výbor regiónov už aj vo svojom stanovisku na tému „Priemyselné emisie“ (CdR 159/2008 fin).

(8)  RIVM, Dossier Ozon 2011: een overzicht van de huidige stand van kennis over ozon op leefniveau in Nederland [Spis ozón 2011: prehľad doterajších poznatkov o prízemnom ozóne v Holandsku], jún 2011.


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/20


Stanovisko Výboru regiónov „Legislatívne návrhy v súvislosti s reformou spoločnej rybárskej politiky“

2012/C 225/04

VÝBOR REGIÓNOV

podporuje opatrenia Európskej komisie s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

domnieva sa, že zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie;

zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky; plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka; žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov.

Spravodajca

Mieczysław STRUK (PL/EĽS), maršálek Pomoranského vojvodstva

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry

COM(2011) 416 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 417 final

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu

COM(2011) 418 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 424 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike

COM(2011) 425 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Dlhodobé riadenie

1.

zastáva názor, že spoločná rybárska politika by sa mala podieľať na vytváraní dlhodobo udržateľných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok. Okrem toho by mala pomôcť zlepšiť životnú úroveň v rámci odvetvia rybného hospodárstva, vytvoriť stabilný trh a zabezpečovať dostupnosť zdrojov, ako aj zásobovanie spotrebiteľov potravinami za prijateľné ceny;

2.

podporuje opatrenia Európskej komisie vyplývajúce z vyhlásenia na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

3.

upozorňuje, že v prípade niektorých zásob treba súrne vyvinúť úsilie o dosiahnutie stanoveného cieľa, ale že tento rýchly postup by mohol mať nepriaznivé sociálno-ekonomické dôsledky. Je nevyhnutné, aby obmedzujúce a ochranné mechanizmy boli sprevádzané aktívnymi reštrukturalizačnými snahami, napríklad v oblasti rozvoja obchodu, vzdelávania a podmienok pre dôchodkové zabezpečenie. Finančné prostriedky na túto činnosť by sa mali hľadať na národnej, ako aj na regionálnej úrovni, v závislosti od možností a právomocí regiónov, a tiež na úrovni EÚ;

4.

súhlasí s tým, že udržateľné využívanie živých zdrojov sa musí opierať o zásadu predchádzania škodám a ekosystémový prístup, aby sa obmedzil dosah rybolovnej činnosti na životné prostredie a aby sa znížili a postupne odstránili neželané úlovky;

5.

žiada, aby sa cieľ udržateľného využívania biologických zdrojov dosahoval prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybného hospodárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány, ktoré budú odzrkadľovať osobitnosti jednotlivých oblastí rybolovu a obsahovať zaisťovacie mechanizmy, ktoré v prípade nepredvídaného vývoja umožnia prijať potrebné rozhodnutia;

6.

domnieva sa, že, pokiaľ je to možné, viacročné plány by sa ako súčasť ekosystémového prístupu mali vzťahovať na viacero zásob, ak sa tieto zásoby využívajú spoločne. V prípade zásob, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením limitov úlovkov a/alebo rybolovného úsilia;

a.

Upozorňuje, že vo viacročných plánoch by mali byť stanovené jasné ciele, lehoty na ich dosiahnutie, budúce smerovanie a pravidelné kontroly. Lehoty ako aj budúce smerovanie je nevyhnutné prispôsobiť dynamike príslušných zásob.

b.

Domnieva sa, že pri vypracúvaní a zavádzaní viacročných plánov by mali byť navrhnuté prostriedky, ktoré budú z hospodárskeho hľadiska rozvážne. Treba pri tom zohľadniť, že bude potrebné príslušné zmeny zavádzať postupne a vyhnúť sa príliš krátkym termínom, pokiaľ nejde o mimoriadnu potrebu, ktorá musí byť objektívne zdôvodnená a rozumná zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Zároveň by sa malo vypracovať hodnotenie hospodárskych a sociálnych účinkov, na ktorom by sa mali podieľať zainteresované subjekty alebo ich právoplatne zvolení zástupcovia.

7.

uznáva, že riadenie rybolovu vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a zohľadňujúce tradičné poznatky o ekológii, ktoré si rybári odovzdávajú z generácie na generáciu a ďalej rozvíjajú, si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov, a poukazuje na to, že pri zhromažďovaní údajov je nevyhnutná spolupráca s odvetvím rybolovu. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vyčlenili osobitné prostriedky na výskum a znalecké posudky, vyzdvihuje úlohu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) ako vedeckého orgánu podporujúceho činnosť Európskej komisie v oblasti udržateľného riadenia rybolovu;

8.

zastáva názor, že zber údajov je nevyhnutný na hospodárske a sociálno-hospodárske posúdenie subjektov pôsobiacich v odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj na posúdenie vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach, a že EÚ by preto mala na zber takýchto údajov poskytnúť vnútroštátnym a regionálnym orgánom primerané prostriedky;

Prístup k pobrežným vodám

9.

pozitívne vníma konštatovanie Európskej komisie, že platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v pobrežných vodách členských štátov v šírke 12 námorných míľ, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Podľa názoru Výboru regiónov by sa preto tieto pravidlá mali naďalej uplatňovať;

10.

žiada, aby morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov boli i naďalej obzvlášť chránené, keďže prispievajú k zachovaniu ich miestneho hospodárstva, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu;

11.

upozorňuje na zásadu krajiny pôvodu, ktorá je uvedená v Dohovore OSN o morskom práve, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich výhradných hospodárskych zónach dodržiavali jeho ustanovenia s cieľom zachovať možnosť prežitia ohrozených voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sa trú v riekach (anadrómne druhy);

12.

takisto sa domnieva, že členské štáty by v rámci svojich pásiem do 12 námorných míľ a vzhľadom na environmentálne, sociálne a ekonomické súvislosti na úrovni GSA alebo na nižšej úrovni mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske plavidlá Únie, za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a s príslušnými členskými štátmi vopred prekonzultované opatrenia, o ktorých by boli tieto štáty riadne informované, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a riadenia zdrojov v tejto oblasti;

Obmedziť množstvo odvrhnutých úlovkov

13.

súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť opatrenia na zníženie a prípadné odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov, ktoré predstavujú naozaj značné plytvanie zdrojmi a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že by sa malo podporovať používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a selektívnejšej techniky rybolovu, aby sa čo najviac znížilo odvrhovanie úlovkov. Zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

14.

zastáva názor, že vyloženie neželaných úlovkov by nemalo viesť k plným hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa a že spracovanie na rybiu múčku nie je správny spôsob, ako plniť environmentálne ciele Komisie;

15.

ďalej konštatuje, že sa nejaví ako vhodné uvádzať v základnom nariadení podrobný zoznam druhov, pri ktorých je vykladanie povinné, a že by bolo lepšie upraviť túto povinnosť v plánoch hospodárenia zameraných na konkrétne druhy (jeden alebo viac druhov);

Prístup k zdrojom

16.

domnieva sa, že platné právne predpisy už umožňujú členským štátom, ktoré si to želajú, zaviesť pre svoje plavidlá systémy individuálnych prenosných kvót so známymi dôsledkami, ako je špekulácia a koncentrácia. Vzhľadom na tieto prvky nie je vhodné požadovať od každého členského štátu, aby stanovil práva rybolovu, ktoré by bolo možné previesť alebo prenajímať;

17.

okrem toho sa domnieva, že o lehote platnosti akýchkoľvek prevoditeľných rybolovných povolení by mali naďalej rozhodovať členské štáty;

18.

upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

19.

trvá na tom, aby členské štáty pred zavedením dobrovoľného systému prevoditeľných rybolovných povolení upravili svoje právne predpisy tak, aby primeraným spôsobom chránili záujmy drobného rybolovu a zároveň zamedzovali vzniku takých negatívnych javov v dôsledku zavedenia tohto systému, ako je napríklad nadmerná koncentrácia alebo špekulácie;

20.

v súvislosti s odstraňovaním nadmerných kapacít pripomína kladné skúsenosti s pomocou na likvidáciu rybárskych plavidiel;

21.

zastáva názor, že osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť odvetvia rybolovu v mnohých členských štátoch a rozdielne sociálno-hospodárske priority členských štátov v rybnom hospodárstve sú dôvodom, prečo povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení nie je vhodný a prečo by o metóde prideľovania rybolovných možností a akýchkoľvek pravidlách ich prevodu mali naďalej rozhodovať členské štáty;

22.

zároveň nalieha, aby sa pri stanovovaní stropov kapacity rybolovu pre flotilu drobného rybolovu zohľadnili špecifické podmienky najvzdialenejších regiónov a aby sa zachovali súčasné referenčné hodnoty;

Vonkajší rozmer

23.

žiada, aby Európska únia podporovala ciele spoločnej rybárskej politiky aj v medzinárodnom meradle. Únia by sa na tento účel mala snažiť zlepšiť účinnosť regionálnych a medzinárodných organizácií pri ochrane a riadení medzinárodných zásob rýb, a to prostredníctvom podporovania rozhodovania založeného na vedeckých poznatkoch a lepšieho dodržiavania predpisov, zvýšenej transparentnosti a účasti zainteresovaných strán, najmä rybárov, a prostredníctvom boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam;

24.

súhlasí s tým, že dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve uzatvorené s tretími krajinami by mali zaručovať prístupové práva výmenou za finančný príspevok Únie a mali by prispieť k vytvoreniu spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných v týchto krajinách s cieľom zaistiť účinné opatrenia monitorovania, kontroly využívania rybolovných zdrojov a dozoru nad ním. Takisto sa domnieva, že dohody s tretími krajinami musia rybárskej flotile Únie, ktorá je od týchto dohôd závislá, zabezpečiť podmienky stability, životaschopnosti a výnosnosti, ktoré im zaručia budúcnosť;

25.

žiada, aby dohody o partnerstve v oblasti rybolovu uzatvárané s tretími krajinami, stanovujúce právny, hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú plavidlá EÚ, alebo pre investície v oblasti rybolovu, ktoré uskutočňujú prevádzkovatelia z EÚ, boli v súlade s príslušnými opatreniami, ktoré schválili medzinárodné organizácie vrátane regionálnych rybolovných organizácií. Dohody v oblasti rybolovu by okrem iného mali zaručiť, aby sa rybolovná činnosť v tretích krajinách vykonávala v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a spôsobom, ktorý bude uspokojivý pre obe strany;

Akvakultúra

26.

uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie zahrňujúce usmernenia Únie pre vnútroštátne strategické plány, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry prostredníctvom podpory ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľného rozvoja a inovácie v celom výrobnom a obchodnom reťazci, ako aj prostredníctvom podpory miestneho spracovania a diverzifikácie, a tým aj zlepšenia životnej úrovne v pobrežných a vidieckych oblastiach. Takisto by sa mali vytvoriť mechanizmy výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide o bezpečnosť podnikania v tomto odvetví, prístup k vodám a priestoru Únie, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť kompatibilite ochrany prostredia a rozvoja rybolovnej činnosti v oblastiach začlenených do zoznamu sústavy Natura 2000, a administratívne zjednodušenie vydávania licencií a povolení;

27.

uznáva, že je potrebné vytvoriť poradnú radu pre akvakultúru, ktorá by skutočne vyjadrovala záujmy odvetvia a v ktorej by bola zastúpená výrobná sféra (profesijné združenia, organizácie výrobcov alebo obchodné komory);

Trh s produktmi rybolovu

28.

súhlasí s názorom, že v dôsledku nepredvídateľnosti rybolovných činností je potrebné vytvoriť mechanizmus uskladnenia výrobkov rybolovu určených na ľudskú spotrebu s cieľom posilniť stabilitu trhu a zvýšiť rentabilitu výrobkov, najmä vytváraním pridanej hodnoty. Tento mechanizmus treba rozšíriť aj na produkty akvakultúry;

29.

uznáva, že používanie spoločných obchodných noriem by malo umožniť, aby bol trh zásobovaný udržateľnými výrobkami, aby sa plne využil potenciál vnútorného trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry a uľahčilo obchodovanie založené na poctivej hospodárskej súťaži, a tým zvýšila ziskovosť produkcie;

30.

domnieva sa, že vzhľadom na čoraz širšiu ponuku výrobkov rybolovu a akvakultúry je nevyhnutné, aby bolo spotrebiteľom jasným, zrozumiteľným a prijateľným spôsobom poskytnuté nevyhnutné množstvo povinných informácií o základných vlastnostiach výrobkov;

31.

žiada, aby sa pri zavádzaní spoločnej organizácie trhu rešpektovali medzinárodné záväzky Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie, bez toho, aby to narušilo zavádzanie jednotných a homologizovaných hygienických a zdravotných noriem pre produkty, ktoré pochádzajú z tretích krajín, a rozvoj obchodných postupov v oblasti námorného rybolovu, ktoré by prispeli k odstráneniu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

32.

žiada, aby tam, kde je to možné, bola zavedená verejná certifikácia produktov rybolovu Európskej únie s cieľom zabezpečiť, že pochádzajú zo zodpovedne riadeného rybolovu;

Regionalizácia

33.

zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky, aby sa v nej mohli využiť poznatky a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnych a regionálnych orgánov, a zdôrazňuje význam makroekonomických stratégií;

34.

upozorňuje tiež na čoraz väčšie interakcie medzi rekreačným rybolovom, profesionálnymi rybármi a komunitami spätými s rybolovom;

35.

plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

36.

okrem toho sa domnieva, že regionálne poradné rady alebo podobné štruktúry partnerstva by sa mali posilniť s cieľom zaistiť, aby miestne spoločenstvá boli zapojené nielen do konzultácií, ale aj do samotného riadenia miestnych rybolovných zdrojov;

37.

žiada, aby sa pri vykonávaní spoločnej rybárskej politiky zohľadňovali vzájomné pôsobenia s inými aspektmi námorného hospodárstva, a uznáva, že všetky záležitosti súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené vrátane námorného priestorového plánovania, ktoré posilňuje integrovanú námornú politiku;

38.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nestabilitu brakických vôd a riečnych a jazerných ekologických koridorov, ako aj príslušné populácie rýb nemožno pri realizácii spoločnej rybárskej politiky prehliadať ochranu zložitých a vzájomne na seba pôsobiacich vodných ekosystémov, pričom treba venovať mimoriadnu pozornosť udržaniu a posilneniu ohrozených cenných druhov, najmä pokiaľ ide o anadrómne a katadrómne druhy;

Európsky fond pre morské činnosti a rybné hospodárstvo

39.

uvedomuje si, že vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri rozvoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a vzhľadom na obmedzené finančné zdroje nebudú môcť členské štáty náležite plniť ciele spoločnej rybárskej politiky bez primeranej finančnej podpory;

40.

vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby sa vyčlenila primeraná viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky v snahe pomôcť zrealizovať stanovené ciele, najmä zlepšiť hospodársku efektívnosť tohto odvetvia, a najmä rybárskej flotily, vytvárať nové pracovné miesta a presadzovať modernizáciu a inováciu vrátane vývoja bezpečných a ekologických plavidiel;

41.

žiada, aby sa na obdobie rokov 2014 – 2020 znovu zaviedla finančná podpora na obnovu a modernizáciu rybolovnej flotily v najvzdialenejších regiónoch;

42.

domnieva sa, že udelenie finančnej pomoci Únie by malo byť podmienené dodržiavaním ustanovení spoločnej rybárskej politiky, a to tak zo strany členských štátov, ako aj zo strany prevádzkovateľov. V prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že hospodárske subjekty tieto pravidlá opakovane závažne porušia, poskytovanie finančnej pomoci by sa malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť;

43.

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka, aby sa mohli vytvoriť integrované rámce miestneho rozvoja a zjednodušil sa prístup k fondom na miestnej a regionálnej úrovni. Žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov;

44.

uznáva biologickú, produktívnu a historickú hodnotu zásob rýb a biotopov jazier a riek, a preto sa domnieva, že Európska únia by mala tomuto sektoru poskytnúť finančnú pomoc, najmä v snahe obmedziť morský výlov, znížiť dovoz a posilniť regionálnu konkurencieschopnosť;

Právomoci Európskej komisie

45.

uznáva, že na účel splnenia cieľov spoločnej rybárskej politiky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu s cieľom doplniť alebo upraviť nepodstatné prvky základného legislatívneho aktu. Odporúča však, aby sa takéto rozsiahle využívanie delegovaných právnych aktov zo strany Komisie starostlivo a dôkladne posúdilo z právneho aj politického hľadiska a so zreteľom na to, že táto právomoc sa musí jasne vymedziť aj v súvislosti s cieľmi, obsahom, dosahom a dĺžkou trvania delegovanej právomoci;

46.

žiada, aby Komisia počas prípravných prác na prijatí delegovaných aktov uskutočňovala náležité konzultácie, vrátane konzultácií na úrovni odborníkov a regionálnych orgánov;

47.

nazdáva sa, že Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť, aby boli príslušné dokumenty súbežne, včas a náležite zaslané Európskemu parlamentu a Rade;

48.

rozhodne podporuje a presadzuje, aby sa „miestny rozvoj riadený spoločenstvom“, stanovený vo všeobecnom nariadení Komisie o spoločnom strategickom rámci, používal ako metóda, prostredníctvom ktorej budú môcť miestne a regionálne orgány čerpať prostriedky z Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva – spolu s prostriedkami zo štrukturálnych fondov a fondov na rozvoj vidieka. Koordinácia fondov by mala prebiehať flexibilne a zlepšiť možnosti využitia týchto fondov. Územné samosprávy by sa mali podieľať na navrhovaní strategického rámca a operačných programov;

49.

zdôrazňuje, že na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebný účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, vrátane boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. V rámci tohto systému kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov EÚ by sa malo podporovať používanie moderných technológií. Členské štáty alebo Komisia by mali mať možnosť realizovať pilotné projekty v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov;

50.

domnieva sa, že každých päť rokov by sa malo preskúmať, či sa nariadenie EÚ dodržiava.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Dokument COM(2011) 425 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie (5)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(5) Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu úpadku mnohých zásob rýb. Únia by preto mala zlepšiť svoju spoločnú rybársku politiku, aby zaistila, že úrovne využívania zásob morských biologických zdrojov sa prioritne obnovia a zachovajú na úrovniach schopných priniesť maximálne udržateľné výnosy z populácií lovených zásob, a to do roku 2015. V prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, si to môže vyžadovať uplatňovanie náhrad za maximálny udržateľný výnos.

(5) Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu úpadku mnohých zásob rýb. Únia by preto mala zlepšiť svoju spoločnú rybársku politiku, aby zaistila, že úrovne využívania zásob morských biologických zdrojov sa prioritne obnovia a zachovajú na úrovniach schopných priniesť maximálne udržateľné výnosy z populácií lovených zásob, a to do roku 2015. V prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, si to môže vyžadovať uplatňovanie náhrad za maximálny udržateľný výnos.

Zdôvodnenie

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „tam, kde je to možné“. EÚ by sa nemala snažiť ísť nad rámec svojich medzinárodných záväzkov.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie (6)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(6) Ciele pre rybné hospodárstvo sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, v rámci spoločnej rybárskej politiky by sa mal zaistiť súlad s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada, a cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, najmä s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

(6) Ciele pre rybné hospodárstvo sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, v rámci spoločnej rybárskej politiky by sa mal zaistiť súlad s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada, a cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, najmä s cieľom dosiahnuť , maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

Zdôvodnenie

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „tam, kde je to možné“. EÚ by sa nemala snažiť ísť nad rámec svojich medzinárodných záväzkov.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie (15)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Morské biologické zdroje v okolí Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa preto malo zachovať.

Morské biologické zdroje v okolí by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch by sa preto malo zachovať.

Zdôvodnenie

Najvzdialenejšie regióny sú v ťažkej situácii, ktorú treba zohľadniť v snahe lepšie im pomôcť v rozvoji, ktorý je veľmi úzko spätý s dobrým stavom morských zdrojov a morského prostredia všeobecne. Tento pozmeňovací návrh teda zohľadňuje všetky najvzdialenejšie regióny Európskej únie.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie (18)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov. Neželané úlovky a odvrhnuté úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených zásob, ktoré sa ulovili počas rybolovných činností vo vodách Únie alebo ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie.

Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov. Neželané úlovky a odvrhnuté úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených , ktoré sa vo vodách Únie alebo ktoré rybárske plavidlá Únie.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie (29)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Najneskôr 31. decembra 2013 by sa pre všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a pre všetky ostatné plavidlá loviace vlečným výstrojom mal začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to vzhľadom na väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Členské štáty môžu zo systému prevoditeľných rybolovných povolení vyňať plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, s výnimkou plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť.

všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a všetky ostatné plavidlá loviace začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť.

Zdôvodnenie

Zavedenie prevoditeľných rybolovných povolení by malo byť v právomoci členských štátov, a nemalo by byť povinné.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie (31)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení obmedzuje na väčšie plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti.

Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa systém prevoditeľných rybolovných povolení väčší plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti.

Zdôvodnenie

Odôvodnenie je zmenené tak, aby zodpovedalo zneniu článku 27 ods. 1 a zdôrazňovalo dobrovoľnosť systému prevoditeľných rybolovných povolení.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 2 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Všeobecné ciele

1.   Spoločnou rybárskou politikou sa zaisťuje, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti zabezpečovali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky a prispievali k dostupnosti potravinových zásob.

2.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu uplatňuje prístup založený na zásade predchádzania škodám a cieľom tejto politiky je do roku 2015 zaistiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovili a zachovali nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos.

3.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

4.   Spoločnou rybárskou politikou sa integrujú požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Všeobecné ciele

1.   Spoločnou rybárskou politikou sa zaisťuje, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti zabezpečovali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky a prispievali k dostupnosti potravinových zásob.

2.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu uplatňuje prístup založený na zásade predchádzania škodám a cieľom tejto politiky je do roku 2015 zaistiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovili a zachovali nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos.

3.   V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

4.   Spoločnou rybárskou politikou sa integrujú požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Zdôvodnenie

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „tam, kde je to možné“. EÚ by sa nemala snažiť ísť nad rámec svojich medzinárodných záväzkov.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 2 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

Zdôvodnenie

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „tam, kde je to možné“.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Konkrétne ciele

Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 2 sa spoločnou rybárskou politikou musí uskutočniť najmä:

(a)

odstránenie neželaných úlovkov komerčných zásob a postupné zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto zásob vyložili;

(b)

zabezpečenie podmienok pre účinné rybolovné činnosti v rámci hospodársky životaschopného a konkurencieschopného odvetvia rybolovu;

(c)

podpora rozvoja akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

(d)

prispievanie k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností;

(e)

zohľadnenie záujmov spotrebiteľov;

(f)

zaistenie systematického a harmonizovaného zberu údajov a ich správy.

Konkrétne ciele

Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 2 sa spoločnou rybárskou politikou musí uskutočniť najmä:

(a)

odstránenie neželaných úlovkov komerčných zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto vyložili;

(b)

zabezpečenie podmienok pre účinné rybolovné činnosti v rámci hospodársky životaschopného a konkurencieschopného odvetvia rybolovu;

(c)

podpora rozvoja akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

()

prispievanie k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, ;

()

zohľadnenie záujmov spotrebiteľov;

()

zaistenie systematického a harmonizovaného zberu údajov a ich správy

Pozmeňovací návrh 10

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

(a)

jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

(b)

ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

(c)

dlhodobá perspektíva;

(d)

široká účasť zainteresovaných strán vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

(e)

primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

(f)

súlad s integrovanou námornou politikou a inými politikami Únie.

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

(a)

jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

(b)

ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami ;

(c)

dlhodobá perspektíva;

()

široká účasť zainteresovaných strán vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

()

primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

()

súlad s inými politikami Únie.

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že politická rozvážnosť Rady a Európskeho parlamentu pri realizácii cieľov a uplatňovaní zásad by sa pri prijímaní rozhodnutí v tejto oblasti mala rešpektovať, aby sa zabezpečila dobrá správa.

Navrhujeme doplniť do zásad dobrej správy vecí verejných nové písmeno c). Spoločná rybárska politika musí rozhodne dbať na kritériá prechodnosti a postupnosti.

Treba zdôrazniť význam regionalizácie spoločnej rybárskej politiky tým, že regionálne poradné rady budú zohrávať väčšiu úlohu.

Písmeno g) nás mätie, pretože sa v ňom integrovaná námorná politika stavia na rovnakú úroveň ako spoločná rybárska politika a ostatné politiky EÚ. Myslíme si, že spoločná rybárska politika je neoddeliteľnou súčasťou integrovanej námornej politiky a že tu ide o vnútorný súlad v rámci tej istej politiky, ktorú majú na starosti tí istí ľudia.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 5

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„vody Únie“ znamenajú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

„morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

„sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

„rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

„rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

„maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok, ktorý sa môže nekonečne dlho odnímať zo zásoby rýb;

„prístup k riadeniu rybného hospodárstva založený na zásade predchádzania škodám“ znamená prístup, podľa ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie riadiacich opatrení na ochranu cieľového druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

„ekosystémový prístup k riadeniu rybného hospodárstva“ znamená prístup, podľa ktorého sa zaisťuje, aby boli výhody pochádzajúce zo živých vodných zdrojov veľké, zatiaľ čo priamy a nepriamy vplyv rybolovu na morské ekosystémy bol malý a nebol škodlivý pre budúcu funkčnosť, rozmanitosť a integritu týchto ekosystémov;

„miera úhynu pri rybolove“ znamená úlovky určitej zásoby rýb za určité obdobie v pomere k priemernému množstvu zásob, ktoré sú k dispozícii pre rybné hospodárstvo v danom období;

„zásoba“ znamená morský biologický zdroj s charakteristickými znakmi, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti riadenia;

„limit úlovku“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie zásoby rýb alebo skupiny zásob rýb počas daného obdobia;

„ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úhynu pri rybolove), ktoré sa používajú pri riadení rybolovu, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;

„zaistenie“ znamená prevenčné opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám;

„technické opatrenia“ znamenajú opatrenia, ktorými sa reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností, pričom tieto opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom podmienenia využívania a štruktúry rybolovného výstroja a obmedzenia prístupu k rybolovným oblastiam;

„rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby vyjadrený v úlovkoch a/alebo rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni;

„rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

„prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených danému členskému štátu alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006 (1), ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení;

„individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v členskom štáte na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich danému členskému štátu;

„kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (2);

„akvakultúra“ znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov, pričom sa používajú techniky určené na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia a organizmy zostávajú počas fázy chovu a kultivácie majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich lovu/zberu vrátane tohto okamihu;

„licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

„oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 ods. 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

„rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

„závažné porušenie predpisov“ znamenajú porušenia predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

„koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia;

„nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu;

„produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

„biomasa generačných rýb“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

„zmiešané rybného hospodárstvo“ znamená rybné hospodárstvo, v rámci ktorého sa v oblasti rybolovu nachádza viac ako jeden druh, pričom tieto ostané druhy sa môžu chytiť do rybolovného výstroja;

„dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„vody Únie“ znamenajú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

„morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

„sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

„rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

„rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

„maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok, ktorý sa môže ;

„prístup k riadeniu rybného hospodárstva založený na zásade predchádzania škodám“ znamená prístup, podľa ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie riadiacich opatrení na ochranu cieľového druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

„ekosystémový prístup k riadeniu rybného hospodárstva“ znamená prístup, podľa ktorého sa zaisťuje, aby boli výhody pochádzajúce zo živých vodných zdrojov veľké, zatiaľ čo priamy a nepriamy vplyv rybolovu na morské ekosystémy bol malý a nebol škodlivý pre budúcu funkčnosť, rozmanitosť a integritu týchto ekosystémov;

„miera úhynu pri rybolove“ znamená ;

„zásoba“ znamená ;

„limit úlovku“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie zásoby rýb alebo skupiny zásob rýb počas daného obdobia;

„ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úhynu pri rybolove), ktoré sa používajú pri riadení rybolovu, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;

„zaistenie“ znamená prevenčné opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám;

„technické opatrenia“ znamenajú opatrenia, ktorými sa reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností, pričom tieto opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom podmienenia využívania a štruktúry rybolovného výstroja a obmedzenia prístupu k rybolovným oblastiam;

„rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby vyjadrený v úlovkoch a/alebo rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni;

„rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

„prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených člensk štát alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré člensk štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006 (1), ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení;

„individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v člensk štát na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich člensk štát;

„kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (2);

„akvakultúra“ znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov, pričom sa používajú techniky určené na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia a organizmy zostávajú počas fázy chovu a kultivácie majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich lovu/zberu vrátane tohto okamihu;

„licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

„oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 ods. 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

„rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

„závažné porušenie predpisov“ znamenajú porušenia predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

„koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia;

„nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu;

„produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

„biomasa generačných rýb“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

„zmiešané rybného hospodárstvo“ znamená rybné hospodárstvo, v rámci ktorého sa v oblasti rybolovu nachádza viac ako jeden druh, pričom tieto ostané druhy sa môžu chytiť do rybolovného výstroja;

„dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie;

Zdôvodnenie

Sektor rybolovu sa rozšíril na nové typy činnosti. Už nemá zmysel obmedzovať „prevádzkovateľov“ na právnické alebo fyzické osoby, ktoré prevádzkujú alebo vlastnia podnik. Patria sem aj združenia a iné subjekty. V niektorých oblastiach Európy má napríklad rekreačný rybolov veľký význam, pokiaľ ide o obnovu zásob rýb. Rekreačný rybolov poskytuje ako dôsledok urbanizácie dobré možnosti, ako pomôcť ľuďom lepšie pochopiť prírodu. Rekreačný rybolov láka ľudí do prírody a nabáda ich, aby sa lepšie starali o svoje fyzické a duševné zdravie a svoje blaho. Objem a hospodársky význam rybolovu so sprievodcom a rybárskeho cestovného ruchu vo všeobecnosti narastá. Rybolov zohráva dôležitú úlohu aj pri rozvoji odvetví cestovného ruchu, a preto pomáha udržiavať životaschopnosť pobrežných morských a riečnych komunít. Z toho vyplýva, že pojem „prevádzkovateľ“ by sa mal rozšíriť. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že napríklad rekreačný rybolov už je súčasťou spoločnej rybárskej politiky prostredníctvom kontrolného nariadenia a nových plánov z hľadiska využívania zásob a zachovania druhov rýb.

V snahe zohľadniť rôznorodosť a špecifiká rybolovu v jednotlivých európskych regiónoch, je nevyhnutné, aby európska definícia „maloobjemového pobrežného rybolovu“ bola pružnejšia.

Chovateľské aktivity zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní stavov cenných druhov rýb prostredníctvom obnovovania populácií, pričom bojujú proti množeniu exotických druhov, ktoré vypĺňajú dôležité niky biotopov.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 6

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Všeobecné pravidlá prístupu k vodám

1.   Rybárske plavidlá Únie majú rovnocenný prístup k vodám a k zdrojom vo všetkých vodách Únie iných, ako sú vody uvedené v odseku 2 a odseku 3, na ktoré sa uplatňujú opatrenia prijaté podľa časti III.

2.   Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do súdnej právomoci členských štátov, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 právo vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré už tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby to malo vplyv na úpravy pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou ostatných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a úpravy uvedené v prílohe I, stanovením geografických oblastí pre každý členský štát v rámci pobrežných pásiem ostatných členských štátov, kde sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknutých druhov. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3.   Vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov môžu dotknuté členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4.   Ustanovenia, ktoré sa budú riadiť úpravami stanovenými v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

Všeobecné pravidlá prístupu k vodám

1.   Rybárske plavidlá Únie majú rovnocenný prístup k vodám a k zdrojom vo všetkých vodách Únie iných, ako sú vody uvedené v odseku 2 a odseku 3, na ktoré sa uplatňujú opatrenia prijaté podľa časti III.

2.   Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do súdnej právomoci členských štátov, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 právo vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré už tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby to malo vplyv na úpravy pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou ostatných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a úpravy uvedené v prílohe I, stanovením geografických oblastí pre každý členský štát v rámci pobrežných pásiem ostatných členských štátov, kde sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknutých druhov. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3.   Vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar môžu dotknuté členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4.   Ustanovenia, ktoré sa budú riadiť úpravami stanovenými v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

Zdôvodnenie

Najvzdialenejšie regióny sú v ťažkej situácii a treba ich všetky zohľadniť, aby bolo možné lepšie podporiť ich rozvoj, ktorý je úzko spätý s dobrým stavom morských zdrojov a morského prostredia vo všeobecnosti. Tento pozmeňovací návrh tak zohľadňuje všetky najvzdialenejšie regióny EÚ.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Druhy technických opatrení

i)

úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo zníženie vplyvu na bentické pásmo;

Druhy technických opatrení

i)

úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo zníženie vplyvu rybolovu na;

Zdôvodnenie

Článok 8 sa neobmedzuje len na bentické pásmo, ale vzťahuje sa aj na pelagiál a rybársky výstroj používaný v tejto oblasti.

Prvá časť pozmeňovacieho návrhu sa netýka slovenskej verzie [pozn. prekl: v poľskej jazykovej verzii chce autor pozmeňovacieho návrhu nahradiť výraz „zvýšenie selektivity“ výrazom „zlepšenie selektivity].

Pozmeňovací návrh 14

Článok 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Viacročné plány

1.   Zriadenie viacročných plánov, v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu zásob rýb nad úrovňami, pri ktorých sú tieto zásoby schopné prinášať maximálny udržateľný výnos, je prioritou.

2.   Vo viacročných plánoch sa stanovuje:

(a)

základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté zásoby rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov a

(b)

opatrenia, ktorými sa efektívne dokáže zabrániť tomu, aby sa ochranné referenčné body prekročili.

3.   Viacročné plány sa, pokiaľ je to možné, vzťahujú buď na rybné hospodárstvo zamerané na jeden druh zásoby rýb, alebo na rybné hospodárstvo zamerané na zmes rôznych zásob, a berú do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybným hospodárstvom.

4.   Viacročné plány vychádzajú z prístupu k riadeniu rybného hospodárstva založeného na zásade predchádzania škodám a vedecky prijateľným spôsobom zohľadňujú obmedzenia dostupných údajov a metód posudzovania a všetky kvantifikované zdroje neistoty.

Viacročné plány

1.   Zriadenie viacročných plánov , v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu zásob rýb nad úrovňami, pri ktorých sú tieto zásoby schopné prinášať maximálny udržateľný výnos, je prioritou.

2.   Vo viacročných plánoch sa stanovuje:

(a)

základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté zásoby rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov;

(b)

opatrenia, ktorý efektívne zabrániť tomu, aby sa ochranné referenčné body prekročili

3.   Viacročné plány sa, pokiaľ je to možné, vzťahujú buď na rybné hospodárstvo zamerané na jeden druh zásoby rýb, alebo na rybné hospodárstvo zamerané na zmes rôznych zásob, a berú do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybným hospodárstvom .

4.   Viacročné plány vychádzajú z prístupu k riadeniu rybného hospodárstva založeného na zásade predchádzania škodám a vedecky prijateľným spôsobom zohľadňujú obmedzenia dostupných údajov a metód posudzovania a všetky kvantifikované zdroje neistoty.

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich lepšie zapojiť do rozhodovania prostredníctvom konzultácií o viacročných plánoch. Tieto plány tak budú lepšie akceptované osobami pracujúcimi v tomto odvetví, a tým aj ľahšie uplatňované.

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „pokiaľ je to možné“. EÚ by sa nemala snažiť ísť nad rámec svojich medzinárodných záväzkov. Vo viacročných plánoch sa stanovili ciele pre postupné znižovanie odvrhnutých úlovkov a používanie opatrení prijatých na regionálnej úrovni. Tieto opatrenia na znižovanie by mali vychádzať z rôznych nástrojov, ktoré by mohli predložiť zúčastnené strany: selektivita, časopriestorové riadenie, zavedenie výlovných kvót pre niektoré zraniteľné druhy v niektorých oblastiach. Zúčastnené strany by mali v danej oblasti prostredníctvom posilnených regionálnych poradných rád zohrávať významnú úlohu. Vo viacročných plánoch sa musia formálne zohľadniť otázky týkajúce sa chránených morských oblastí, pretože v niektorých z týchto oblastí sa vykonávajú priemyselné rybolovné činnosti. Viacročné plány musia tiež obsahovať ekosystémový rozmer ako záruku zachovania zásob rýb.

Je dôležité spresniť, že viacročné plány musia tiež stanovovať opatrenia na obnovu a zachovanie dobrého environmentálneho stavu, ktorý by sa v opačnom prípade mohol ešte viac zhoršiť na úkor prirodzenej produktívnej schopnosti morských ekosystémov.

Dobrá správa chránených morských oblastí je jedným z cieľov dohovoru o biologickej diverzite. Je len prirodzené, aby ju zohľadnila aj spoločná rybárska politika.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 10

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Ciele viacročných plánov

1.   Viacročnými plánmi sa do roku 2015 zabezpečí prispôsobenie miery úhynu pri rybolove, ktorého výsledkom bude miera úhynu pri rybolove, ktorou sa všetky zásoby obnovia a zachovajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos.

2.   V prípadoch, keď nie je možné určiť mieru úhynu pri rybolove, pri ktorej sa zásoby obnovujú a zachovávajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, sa vo viacročných plánoch ustanovia preventívne opatrenia, ktorými sa zaistí porovnateľný stupeň ochrany príslušných zásob.

Ciele viacročných plánov

1.   Viacročnými plánmi sa do roku 2015 zabezpečí prispôsobenie miery úhynu pri rybolove, ktorého výsledkom bude miera úhynu pri rybolove, ktorou sa všetky zásoby obnovia a zachovajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos.

2.   V prípadoch, keď nie je možné určiť mieru úhynu pri rybolove, pri ktorej sa zásoby obnovujú a zachovávajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, sa vo viacročných plánoch ustanovia preventívne opatrenia, ktorými sa zaistí porovnateľný stupeň ochrany príslušných zásob.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 11

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Obsah viacročných plánov

Viacročný plán obsahuje:

(a)

rozsah (vyjadrený v zásobách), oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, na ktorý sa viacročný plán uplatňuje;

(b)

ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3;

(c)

kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

i)

miery úhynu pri rybolove a/alebo

ii)

biomasy generačný rýb a

ii)

stability úlovkov;

(d)

jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

(e)

technické opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov;

(f)

kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

(g)

konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

(h)

zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

(i)

zaistenia a kritéria aktivácie týchto zaistení;

(j)

akékoľvek iné opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov.

Obsah viacročných plánov

Viacročný plán obsahuje:

(a)

rozsah (vyjadrený v zásobách), oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, na ktorý sa viacročný plán uplatňuje;

(b)

ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3;

(c)

kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

i)

miery úhynu pri rybolove a/alebo

ii)

biomasy generačný rýb a

ii)

stability úlovkov;

(d)

jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

(e)

technické opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov;

(f)

kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

(g)

konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

zaistenia a kritéria aktivácie týchto zaistení;

akékoľvek iné opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov

(

.

Zdôvodnenie

Opatrenia zamerané na zásoby migrujúcich rýb sú nevyhnutné na zaistenie prírodnej rozmanitosti a udržateľného rybolovu. Spoločná rybárska politika EÚ by mala diferencovať zásoby anadrómnych rýb, ktoré migrujú proti prúdu riek, aby sa rozmnožovali. Spoločná rybárska politika by mala rozlišovať medzi zásadami zachovania zásob rýb pre zásoby anadrómnych rýb a pre iné typy zásob rýb. Zásady, ktorými sa riadi regulácia rybolovu zásob migrujúcich rýb by sa mali uplatňovať v súlade s článkom 66 oddielu V Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve, ktorý upravuje zaobchádzanie so zásobami anadrómnych rýb oddelene od ostatných zásob rýb.

Hospodárenie so živými zdrojmi je dynamickým procesom a často vzniká potreba urýchlene prijať rozhodnutie, čo je vzhľadom na veľmi vysokú mieru byrokracie a pomalý postup spolurozhodovania veľmi ťažké, ako to potvrdzujú doterajšie skúsenosti v súvislosti s Baltským resp. Severným morom. Viacročné plány obsahujú klauzuly týkajúce sa zhodnotenia fungovania po 3 až 5 rokoch. Neexistuje iný formálne vypracovaný spôsob rýchlej reakcie na nepredvídané situácie, ktoré si vyžadujú rýchly zásah. Malo by byť úlohou členských štátov stanoviť, v akých prípadoch a akým spôsobom konať v takýchto situáciách.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 15

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Povinnosť vyložiť všetky úlovky

1.   Všetky úlovky ďalej uvedených zásob rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov a ktoré sa ulovili v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie, sa prinesú a uchovajú na palube rybárskych plavidiel, zaevidujú a vyložia, s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmto časovým rámcom:

(a)

Najneskôr od 1. januára 2014:

makrely, slede, stavridy, tresky belasé, ryby druhu Capros aper, sardely európske, striebrice, sardinely, korušky polárne;

tuniaky modroplutvé, mečiare veľké, tuniaky dlhoplutvé, tuniaky okaté, ostatné plachetníkovité.

(b)

Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley;

(c)

Najneskôr od 1. januára 2016: tresky jednoškvrné, tresky merlang, ryby druhu Lepidorhombus whiffiagonis, čert morský, platesy veľké, molvy veľké, tresky tmavé, tresky žltkavé, platesy Microstomus kitt, kalkany veľké, kalkany hladké, molvy modré, ryby druhu Aphanopus carbo, dlhochvosty tuponosé, ryby druhu Hoplostethus atlanticus, halibuty tmavé, miene lemované, sebastesy a zásoby rýb, ktoré žijú na alebo pri dne, v Stredozemnom mori.

2.   Pre zásoby rýb uvedené v odseku 1 sa stanovia minimálne ochranné referenčné veľkosti vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Predaj úlovkov takýchto zásob rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa obmedzuje výlučne na účel spracovania na rybiu múčku alebo krmivo pre domáce zvieratá.

3.   Obchodné normy pre úlovky rýb ulovených nad rámec stanovených rybolovných možností sa ustanovujú v súlade s článkom 27 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry].

4.   Členské štáty zaistia, aby boli rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou vybavené na zaistenie úplného zdokumentovania všetkých rybolovných a spracovateľských činností na účel monitorovania súladu s povinnosťou vyložiť všetky úlovky.

5.   Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné povinnosti.

6.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení stanovených v odseku 1 na účely dodržiavania medzinárodných povinností Únie.

1.    úlovk ďalej uvedených rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov a ktoré sa ulovili v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie

(a)

Najneskôr od 1. januára 2014:

makrely, slede, stavridy, tresky belasé, ryby druhu Capros aper, sardely európske, striebrice, sardinely, korušky polárne;

tuniaky modroplutvé, mečiare veľké, tuniaky dlhoplutvé, tuniaky okaté, ostatné plachetníkovité.

(b)

Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley;

(c)

Najneskôr od 1. januára 2016: tresky jednoškvrné, tresky merlang, ryby druhu Lepidorhombus whiffiagonis, čert morský, platesy veľké, molvy veľké, tresky tmavé, tresky žltkavé, platesy Microstomus kitt, kalkany veľké, kalkany hladké, molvy modré, ryby druhu Aphanopus carbo, dlhochvosty tuponosé, ryby druhu Hoplostethus atlanticus, halibuty tmavé, miene lemované, sebastesy a zásoby rýb, ktoré žijú na alebo pri dne, v Stredozemnom mori.

2.   Pre zásoby rýb uvedené v odseku 1 sa stanovia minimálne ochranné referenčné veľkosti vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Predaj úlovkov takýchto zásob rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa obmedzuje výlučne na účel spracovania na rybiu múčku alebo krmivo pre domáce zvieratá.

3.   Obchodné normy pre úlovky rýb ulovených nad rámec stanovených rybolovných možností sa ustanovujú v súlade s článkom 27 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry].

4.   Členské štáty zaistia, aby boli rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou vybavené na zaistenie úplného zdokumentovania všetkých rybolovných a spracovateľských činností na účel monitorovania .

5.   Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné povinnosti.

6.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení stanovených v odseku 1 na účely dodržiavania medzinárodných povinností Únie.

7.   

   

Zdôvodnenie

V pozmeňovacom návrhu sa navrhuje zavedenie viacročných plánov na zníženie odvrhovania úlovkov. Tento zámer však prerokúvané dokumenty neobsahujú. EK navrhuje rozhodnutie o povinnosti vyložiť všetky úlovky so začiatkom od stanoveného dátumu. opatrenia na realizáciu rozhodnutia EK by mali vypracovať buď regionálne poradné rady alebo členské štáty v závislosti od situácie. Je asi nepresné hovoriť o viacročných plánoch, pretože tieto plány musia mať oveľa dlhodobejší charakter.

Odhadzovanie rýb späť do mora je z rozličných dôvodov bežnou praxou. Rozvojom postupov rybolovu a používaním technických riešení v snahe o väčšiu selektívnosť sa množstvo neželaných úlovkov môže znížiť. Myšlienka tohto pozmeňovacieho návrhu je obsiahnutá v politických odporúčaniach na začiatku nášho stanoviska, ktoré vyjadruje postoj VR, a preto by mala byť doplnená aj do odporúčaných zmien a doplnení.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 16

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Rybolovné možnosti

1.   Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa každému členskému štátu zaisťuje relatívna stabilita rybolovných činností vzhľadom na každú zásob rýb alebo oblasť rybného hospodárstva. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2.   Možnosti na vedľajšie úlovky sa môžu vyhradiť v rámci celkových rybolovných možností.

3.   V rámci rybolovných možností sa dodržiavajú kvantifikovateľné ciele, časové rámce a rozmedzia stanovené v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 písm. b), c) a h).

4.   Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

Rybolovné možnosti

1.   Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa každému členskému štátu zaisťuje relatívna stabilita rybolovných činností vzhľadom na každú zásob rýb alebo oblasť rybného hospodárstva. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2.   Možnosti na vedľajšie úlovky sa môžu vyhradiť v rámci celkových rybolovných možností.

3.   V rámci rybolovných možností sa dodržiavajú kvantifikovateľné ciele, časové rámce a rozmedzia stanovené v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 písm. b), c) a h).

4.   Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

   

Zdôvodnenie

Vloženie tohto nového odseku je v súlade s novým nariadením o spoločnej rybárskej politike. O pridelení rybolovných možností by mali naďalej rozhodovať členské štáty, pretože pridelenie rybolovných možností je najdôležitejším dostupným nástrojom na ovplyvňovanie štruktúry a výkonnosti sektora rybolovu. Ide o preferencie, o ktorých by sa malo rozhodovať na úrovni členských štátov na základe ich sociálno-hospodárskych priorít.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 17

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Ochranné opatrenia prijaté v súlade s viacročnými plánmi

1.   Členské štáty sa môžu oprávniť, aby v rámci viacročných plánov zriadených podľa článkov 9, 10 a 11 prijali opatrenia v súlade s daným viacročným plánom, v ktorých sa špecifikujú ochranné opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na zásoby vo vodách Únie, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti.

2.   Členské štáty zaistia, aby ochranné opatrenia prijaté podľa článku 1:

(a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3;

(b)

boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

(c)

efektívne plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

(d)

neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Ochranné opatrenia prijaté v súlade s viacročnými plánmi

   

   Členské štáty sa môžu oprávniť, aby v rámci viacročných plánov zriadených podľa článkov 9, 10 a 11 prijali opatrenia v súlade s daným viacročným plánom, v ktorých sa špecifikujú ochranné opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na zásoby vo vodách Únie, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti.

   Členské štáty zaistia, aby ochranné opatrenia prijaté podľa článku :

(a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3;

(b)

boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

(c)

efektívne plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

(d)

neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich viac zapojiť do prijímania rozhodnutí, a to prostredníctvom žiadostí o vypracovanie stanoviska k viacročným plánom. Plány tak budú lepšie prijaté profesionálmi a ľahšie vykonávané.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 21

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Technické opatrenia

V rámci pre technické opatrenia zriadenom podľa článku 14 sa členské štáty môžu oprávniť, aby prijali opatrenia v súlade s daným rámcom, v ktorých sa špecifikujú technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vzťahujúce sa na zásoby v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti. Členské štáty zaistia, aby takéto technické opatrenia:

(a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

(b)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

(c)

efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14 a

(d)

neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Technické opatrenia

V rámci technick opatren podľa článku 14 členské štáty oprávn, aby prijali opatrenia v súlade s daným rámcom, v ktorých sa špecifikujú technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vzťahujúce sa na zásoby v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti. Členské štáty zaistia, aby takéto technické opatrenia:

(a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

(b)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

(c)

efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14 a

(d)

neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich viac zapojiť do prijímania rozhodnutí, a to prostredníctvom žiadostí o vypracovanie stanoviska k viacročným plánom. Plány tak budú lepšie prijaté profesionálmi a ľahšie vykonávané.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 27 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Každý členský štát zriadi najneskôr 31. decembra 2013 systém prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na

(a)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

(b)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia vlečným výstrojom.

1.   Každý členský štát systém prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na

(a)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

(b)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia .

Zdôvodnenie

Zavedenie prevoditeľných rybolovných povolení by sa malo podporiť, avšak malo by byť v právomoci členského štátu a prebiehať podľa jeho časového plánu. Takéto prevoditeľné rybolovné povolenia by sa uplatňovali na regulované zásoby a, ako už bolo uvedené, veľkosť plavidla nie je pre mieru využívania takýchto zásob relevantná.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 27 ods. 2

Text návrhu Komisie

Navrhovaná zmena

Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov a plavidlá nasadzujúce iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.

Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov a plavidlá iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 28 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

1.   Prevoditeľným rybolovným povolením sa ustanovuje nárok užívať individuálne rybolovné možnosti pridelené v súlade s článkom 29 ods. 1.

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

1.   revoditeľným rybolovným povolením sa ustanovuje nárok užívať individuálne rybolovné možnosti pridelené v súlade s článkom 29 ods. 1.

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či zavedú systém prevoditeľných rybolovných povolení. Ak sa v tejto otázke dosiahne dohoda, je vhodné zmeniť text ďalších článkov tak, aby sa rámec riadenia prevoditeľných rybolovných povolení uplatňoval iba v tom členskom štáte, ktorý sa pre túto možnosť rozhodol.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 28 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Každý členský štát prideľuje prevoditeľné rybolovné povolenia na základe transparentných kritérií, a to pre každú zásobu alebo skupinu zásob, pre ktorú sa udeľujú rybolovné možnosti v súlade s článkom 16 s výnimkou rybolovných možností získaných na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve.

povolenia na základe transparentných kritérií, a to pre každú zásobu alebo skupinu zásob, pre ktorú sa udeľujú rybolovné možnosti v súlade s článkom 16 s výnimkou rybolovných možností získaných na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 28 ods. 5

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

5.   Členské štáty môžu na účel prerozdelenia prevoditeľných rybolovných povolení obmedziť platnosť takýchto povolení na obdobie najmenej 15 rokov. Ak členské štáty neobmedzili platnosť prevoditeľných rybolovných povolení, môžu tieto povolenia stiahnuť, pričom výpovedná lehota tvorí najmenej 15 rokov.

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

5.   Členské štáty môžu na účel prerozdelenia prevoditeľných rybolovných povolení obmedziť platnosť takýchto povolení.

Zdôvodnenie

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení by malo ostať v právomoci jednotlivých členských štátov. Lotyšsko, ako aj viaceré iné členské štáty EÚ už majú legislatívu týkajúcu sa rybolovných povolení, ktorá funguje efektívne. Zavedenie nového systému by prinieslo väčšie byrokratické prekážky, vyžiadalo by si ďalšie finančné prostriedky a nezabezpečilo by automaticky, že nový systém bude efektívnejší ako ten existujúci.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 28 ods. 6

Text návrhu Komisie

Navrhovaná zmena

Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia stiahnuť s kratšou výpovednou lehotou v prípade, ak sa držiteľ povolenia preukázane dopustil závažného porušenia predpisov. Takéto stiahnutia sa vykonávajú v úplnom súlade so spoločnou rybárskou politikou a zásadou proporcionality a v prípade potreby s okamžitou účinnosťou.

Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia stiahnuť s kratšou výpovednou lehotou v prípade, ak sa držiteľ povolenia preukázane dopustil závažného porušenia . Takéto stiahnutia sa vykonávajú v úplnom súlade so spoločnou rybárskou politikou a zásadou proporcionality a v prípade potreby s okamžitou účinnosťou.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 28 ods. 7

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

7.   Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5 a odsek 6, členské štáty môžu stiahnuť prevoditeľné rybolovné povolenia, ktoré rybárske plavidlo nevyužilo počas neprerušeného obdobia troch rokov.

7.   Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5 a odsek 6, členské štáty môžu stiahnuť prevoditeľné rybolovné povolenia, ktoré rybárske plavidlo nevyužilo počas neprerušeného obdobia rokov.

Zdôvodnenie

Navrhované obdobie troch rokov je príliš dlhé a mohlo by viesť k špekuláciám. Je potrebné ponechať určitú pružnosť, pokiaľ ide o dĺžku obdobia, aby sa neohrozilo prežitie podnikov, ktoré sa nachádzajú v mimoriadnej situácii.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 28 ods. 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

Vložiť nový bod

   

Pozmeňovací návrh 29

Článok 29

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie individuálnych rybolovných možností

1.   Členské štáty prideľujú individuálne rybolovné možnosti držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení podľa článku 28 na základe rybolovných možností pridelených členským štátom alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členské štáty prijali v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

2.   Členské štáty určia rybolovné možnosti, ktoré sa na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní pridelia rybárskym plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou, pre druhy, pre ktoré Rada nestanovila rybolovné možnosti.

3.   Rybárske plavidlá vykonávajú rybolovné činnosti, iba ak majú dostatočné individuálne rybolovné možnosti na pokrytie všetkých svojich možných úlovkov.

4.   Členské štáty môžu vyhradiť až 5 % rybolovných možností. Pokiaľ ide o prideľovanie takýchto vyhradených rybolovných možností, stanovia ciele a transparentné kritériá. Takéto rybolovné možnosti sa môžu prideliť len oprávneným držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 ods. 4.

5.   Členský štát môže pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 a pri prideľovaní rybolovných možností v súlade s odsekom 1 tohto článku poskytnúť stimuly pre rybárske plavidlá nasadzujúce selektívny rybársky výstroj, ktorým sa odstraňujú neželané vedľajšie úlovky, a to v rámci rybolovných možností pridelených danému členskému štátu.

Členské štáty môžu za využívanie individuálnych rybolovných možností stanoviť poplatky, ktorými sa prispeje k pokrytiu nákladov spojených s riadením rybného hospodárstva.

Prideľovanie individuálnych rybolovných možností

   

   

   

   

   Členský štát môže pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 a pri prideľovaní rybolovných možností v súlade s odsekom 1 tohto článku poskytnúť stimuly pre rybárske plavidlá nasadzujúce selektívny rybársky výstroj, ktorým sa odstraňujú neželané vedľajšie úlovky, a to v rámci rybolovných možností pridelených danému členskému štátu.

.   Členské štáty môžu za využívanie individuálnych rybolovných možností stanoviť poplatky, ktorými sa prispeje k pokrytiu nákladov spojených s riadením rybného hospodárstva.

Zdôvodnenie

Prideľovanie rybolovných možností by malo zostať v rozhodovacej právomoci členských štátov.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 31 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prevod prevoditeľných rybolovných povolení

1.   Prevoditeľné rybolovné povolenia sú úplne alebo čiastočne prevoditeľné v rámci členského štátu medzi oprávnenými držiteľmi takýchto povolení.

2.   Členský štát môže povoliť prevod prevoditeľných rybolovných povolení s inými členskými štátmi.

3.   Členské štáty môžu regulovať prevod prevoditeľných rybolovných povolení stanovením podmienok ich prevodu na základe transparentných a objektívnych kritérií.

Prevod prevoditeľných rybolovných povolení

    povolenia sú úplne alebo čiastočne prevoditeľné v rámci členského štátu medzi oprávnenými držiteľmi takýchto povolení.

   

   Členské štáty môžu regulovať prevod prevoditeľných rybolovných povolení stanovením podmienok ich prevodu na základe transparentných a objektívnych kritérií.

Zdôvodnenie

Systém prevoditeľných rybolovných povolení by mal byť pre členské štáty nepovinný. Rámec spravovania týchto povolení sa uplatňuje iba vtedy, keď si členský štát tento systém zvolil.

Prevoditeľné rybolovné povolenia sa v členských štátoch prevádzajú s cieľom zachovať relatívnu stabilitu, ako to stanovuje článok 16 ods. 1. Nezdá sa byť vhodné povoliť prevod povolení, ktorý by mohol ohroziť základné a nezvratné zásady zachovania relatívnej stability.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 32 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prenájom individuálnych rybolovných možností

1.   Individuálne rybolovné možnosti sa môžu v rámci členského štátu úplne alebo čiastočne prenajímať.

2.   Členský štát môže povoliť prenájom individuálnych rybolovných možností s inými členskými štátmi.

Prenájom individuálnych rybolovných možností

1.   Individuálne rybolovné možnosti sa môžu v rámci členského štátu úplne alebo čiastočne prenajímať.

   

Zdôvodnenie

Prevoditeľné rybolovné povolenia sa v členských štátoch prenajímajú s cieľom zachovať relatívnu stabilitu, ako to stanovuje článok 16 ods. 1. Nezdá sa byť vhodné povoliť prenajímanie povolení, ktoré by ohrozilo základné a nezvratné zásady zachovania relatívnej stability.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 35

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Flotila každého členského štátu sa riadi stropmi kapacity rybolovu stanovenými v prílohe II.

2.   stanovených v súlade s odsekom 1 vyňala rybárske plavidlá, na ktoré sa vzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení zriadený v súlade s článkom 27. V takomto prípade sa stropy kapacity rybolovu prepočítajú, aby sa zohľadnili rybárske plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení.

3.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa prepočítania stropov kapacity rybolovu uvedených v odseku 1 a odseku 2.

1.   Flotila každého členského štátu sa riadi stropmi kapacity rybolovu stanovenými v prílohe II.

2.   stanovených v súlade s odsekom 1 vyňala rybárske plavidlá, na ktoré sa vzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení zriadený v súlade s článkom 27. V takomto prípade sa stropy kapacity rybolovu prepočítajú, aby sa zohľadnili rybárske plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení.

3.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa prepočítania stropov kapacity rybolovu uvedených v odseku 1 a odseku 2.

Zdôvodnenie

Štruktúru flotily najvzdialenejších regiónov tvoria najmä malé plavidlá využívané hlavne na pobrežný rybolov a charakterizuje ju remeselná povaha tejto činnosti a neisté príjmy. Nové navrhované referenčné hodnoty, ktoré vychádzajú zo stavu flotily k 31. 12. 2010, výrazne narušia životaschopnosť rybolovu v najvzdialenejších regiónoch.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 53

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Úlohy poradných rád

1.   Poradné rady môžu:

(a)

predkladať Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva;

(b)

informovať Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry v ich oblasti pôsobnosti;

(c)

v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

2.   Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 v rámci primeranej časovej lehoty.

Úlohy poradných rád

1.   Poradné rady:

()

predklada Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva;

()

inform Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry v ich oblasti pôsobnosti;

()

v úzkej spolupráci s vedcami prispieva k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

2.   Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 v rámci primeranej časovej lehoty.

Zdôvodnenie

Treba podporiť vytvorenie decentralizovanej správy, ktorá by mala byť zavedená pri vypracúvaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky, a to posilnením regionálnej úrovne pri navrhovaní predpisov, a najmä v realizačnej fáze. Regionálne poradné rady by v tejto decentralizovanej správe mali zohrávať ústrednú úlohu (posilnená schopnosť predkladať návrhy, lepšie zohľadnenie ich názorov), pričom by do ich prác mali byť do väčšej miery zapojené členské štáty a rôzne zainteresované strany. Regionálne poradné rady budú mať takto väčšiu legitímnosť, stanú sa vhodným rámcom na diskusie o jednotlivých sektoroch rybného hospodárstva a budú môcť zabezpečiť vedecké monitorovanie v závislosti od regionálnych výziev. Bude im poskytnutá finančná pomoc stanovená v nariadení o Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva a ich zloženie bude rozšírené o zástupcov členských štátov a dôležitých vedeckých inštitútov. V rámci tohto nového zloženia bude stanovisko týchto rád, „rozšírených“ o zástupcov členských štátov a všetkých zainteresovaných strán, prijímané na základe konsenzu. Komisia by tak konečne predložila zákonodarcovi nový návrh, ktorý by zohľadňoval vyslovené názory. Regionálne poradné rady budú môcť v prípade potreby predkladať Komisii aj návrhy predpisov.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 54

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1.   Poradné rady sa skladajú zo zástupcov organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov rybného hospodárstva a ostatných záujmových skupín, na ktoré má spoločná rybárska politika vplyv.

2.   Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru a prijíma opatrenia potrebné na svoju organizáciu a na zaistenie transparentnosti a zohľadnenia všetkých vyjadrených názorov.

3.   Poradné rady môžu ako orgány, ktoré sledujú cieľ vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

4.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zloženia a fungovania poradných rád.

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1.   Poradné rady sa skladajú zo zástupcov organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov rybného hospodárstva a ostatných záujmových skupín, na ktoré má spoločná rybárska politika vplyv.

2.   Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru a prijíma opatrenia potrebné na svoju organizáciu a na zaistenie transparentnosti a zohľadnenia všetkých vyjadrených názorov.

3.   Poradné rady môžu ako orgány, ktoré sledujú cieľ vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

4.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zloženia a fungovania poradných rád.

Zdôvodnenie

Aby boli poradné rady účinnejšie a mali väčšiu legitímnosť, musia v nich byť zastúpené aj členské štáty a dôležité vedecké inštitúty, vďaka čomu budú diskusie o regionálnych výzvach rybného hospodárstva plodnejšie a efektívnejšie.

Dokument COM(2011) 416 final

Pozmeňovací návrh 35

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(b)

čo najlepšie využívanie odvrhnutých úlovkov komerčných populácií, konkrétne:

zbavením sa vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a) na účely iné než je ľudská spotreba;

uvedením vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a), na trh;

bezplatná distribúcia vyložených výrobkov na filantropické alebo charitatívne účely;

b)

čo najlepšie využívanie odvrhnutých úlovkov komerčných populácií, konkrétne:

zbavením sa vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a) na účely iné než je ľudská spotreba;

uvedením vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a), na trh;

bezplatn vyložených výrobkov na filantropické alebo charitatívne účely;

Zdôvodnenie

Existuje zásadný rozdiel medzi bezplatnou distribúciou (náklady na ňu znáša organizácia výrobcov) a bezplatným poskytnutím (náklady môže znášať organizácia výrobcov alebo odberateľ).

V Bruseli 4. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

(2)  Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1.


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/46


Stanovisko Výboru regiónov „Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života“

2012/C 225/05

VÝBOR REGIÓNOV

Žiada Komisiu, aby v rámci odkazu Európskeho roka 2012 iniciovala európsky dohovor primátorov a starostov k demografickým zmenám s cieľom spojiť miestne a regionálne orgány, ktoré majú záujem na presadzovaní riešení inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života na podporu aktívneho a zdravého starnutia a aby poskytla tomuto dohovoru administratívnu a finančnú pomoc.

Stotožňuje sa s víziou združenia subjektov zapojených do európskeho roka 2012, ktorá sa týka spoločnosti všetkých vekových kategórií, v ktorej majú všetci možnosť zohrávať aktívnu úlohu a majú rovnaké práva a príležitosti vo všetkých fázach života bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie a presvedčenie, sociálne alebo ekonomické postavenie, sexuálnu orientáciu; fyzický či duševný stav alebo potrebu opatery.

Zdôrazňuje, že je dôležité radiť sa so staršími ľuďmi a aktívne ich zapájať, ako aj ich opatrovateľov do mapovania ich potrieb, vypracovania riešení a hodnotenia ich účinnosti. Takýto participatívny prístup podporuje sociálne začlenenie a zabezpečuje, že poskytované služby čo najviac zodpovedajú skutočným potrebám príjemcov.

Odporúča, aby Európska komisia aktívnejšie zapájala miestne a regionálne orgány do procesu hodnotenia sociálneho vplyvu rôznych iniciatív uskutočňovaných na podporu aktívneho a zdravého starnutia, aby sa zabezpečilo, že dosah na staršie ženy a mužov v praxi bude primerane posúdený.

Hlavný spravodajca

pán Arnoldas ABRAMAVIČIUS (LT/EĽS), predseda okresného zastupiteľstva Zarasai a člen okresnej rady

Referenčný dokument

/

I.   ÚVOD

VÝBOR REGIÓNOV

1.

Víta iniciatívu dánskeho predsedníctva Rady EÚ, ktorej cieľom je zapojiť orgány na nižšej ako štátnej úrovni do dialógu na úrovni EÚ o tom, ako možno čeliť demografickým výzvam a v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva. Ako sa uvádza v stanovisku Výboru regiónov na tému „Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ“ (1) a v správe Európskeho parlamentu o Európskom roku 2012 (2), miestne a regionálne orgány v mnohých členských štátoch majú kľúčové právomoci v troch oblastiach, na ktorých sa zakladá Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, a to v oblasti zamestnanosti, účasti na živote spoločnosti a nezávislého života.

2.

Zdôrazňuje, že riešenie problému starnutia obyvateľstva je jedným z cieľov stratégie Európa 2020. Keďže miestne a regionálne orgány zohrávajú poprednú úlohu v otázke potrieb občanov a sú zodpovedné za poskytovanie väčšiny služieb, ktoré starší občania k dôstojnému životu v starobe potrebujú, je ich priame zapojenie do všetkých diskusií na úrovni EÚ o starnutí rozhodujúce v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a prispelo by k zvýšeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

3.

Víta európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, ktorého cieľom je zmobilizovať široké spektrum zainteresovaných strán na všetkých úrovniach do úsilia predĺžiť predpokladané roky života prežité v dobrom zdraví o dva roky (ukazovateľ počtu rokov prežitých v zdraví), a poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú kľúčové právomoci týkajúce sa troch pilierov v rámci EIP-AHA (Európske partnerstvá v oblasti inovácií – aktívne a zdravé starnutie), ktorými sú: prevencia, skríning a včasná diagnostika; starostlivosť a liečba a aktívne starnutie a nezávislý život.

4.

Stotožňuje sa s víziou združenia subjektov zapojených do európskeho roka 2012, ktorá sa týka spoločnosti všetkých vekových kategórií, v ktorej majú všetci možnosť zohrávať aktívnu úlohu a majú rovnaké práva a príležitosti vo všetkých fázach života bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie a presvedčenie, sociálne alebo ekonomické postavenie, sexuálnu orientáciu; fyzický či duševný stav alebo potrebu opatery.

5.

Odporúča zaujať kladný prístup k starnutiu a pripája sa k predstave, že inovácia môže prispieť k lepšiemu poskytovaniu služieb nášmu starnúcemu obyvateľstvu. Treba však zdôrazniť, že inovácia by sa nemala presadzovať len kvôli zmene, ale ako cenný popud na zvýšenie kvality a nákladovej účinnosti pri riešení pribúdajúcich a vyvíjajúcich sa potrieb v čase finančných obmedzení.

6.

Zastáva názor, že z dôvodu hospodárskej a finančnej krízy je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým zásadne prehodnotiť spôsob, akým naša spoločnosť funguje a urobiť všetko pre to, aby sa umožnilo všetkým ľuďom, mladým aj starým, aktívne sa uplatniť na trhu práce a vo svojich komunitách a žiť čo najdlhšie nezávisle. Najlepší prístup k starnutiu obyvateľstva je podpora spoločenstiev ústretových ku starším osobám, kde sú verejný priestor, doprava, bývanie a miestne služby už svojou koncepciou zamerané na potreby všetkých generácií a kde sa podporuje solidarita a spolupráca medzi generáciami. Takéto spoločenstvá sú väčšinou aj šetrnejšie k životnému prostrediu a väčšmi prispievajú k sociálnej súdržnosti a lepšiemu zapojeniu ostatných zraniteľných skupín občanov do spoločnosti.

7.

Zdôrazňuje, že je dôležité radiť sa so staršími ľuďmi a aktívne ich zapájať, ako aj ich opatrovateľov do mapovania ich potrieb, vypracovania riešení a hodnotenia ich účinnosti. Takýto participatívny prístup podporuje sociálne začlenenie a zabezpečuje, že poskytované služby čo najviac zodpovedajú skutočným potrebám príjemcov.

8.

Konštatuje, že v posledných desiatich rokoch sa v rôznych častiach Európy objavila koncepcia „striebornej ekonomiky“. Jej cieľom je vývoj celej škály výrobkov a služieb pre rastúci počet starších ľudí s potrebami, ktoré sa týkajú zdravia a starostlivosti, so zníženou pohyblivosťou a obmedzeniami v každodenných činnostiach. Strieborná ekonomika sa rozšírila na ďalšie segmenty trhu, ako napr. wellness, fitness, voľný čas, cestovanie, kultúru, komunikáciu, zábavu a prístup k novým technológiám. Mnohé MSP a podnikateľské zoskupenia vo viacerých členských štátoch sa špecializujú na inovačné technológie pre starších ľudí, napr. v oblasti automatizácie domácností, ktoré poskytujú výborné možnosti rastu. Treba však poukázať tiež na to, že hoci starší ľudia uznávajú potrebu špeciálnych výrobkov a služieb pre osoby so špeciálnymi potrebami, väčšina z nich by však radšej využívala bežné tovary a služby. Preto by sa mal podporovať širší prístup na základe konceptu „dizajn pre všetkých“, v rámci ktorého sú zohľadňované očakávania starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, spolu s rozvojom špecializovaných výrobkov pre veľmi špecifické potreby.

9.

Upozorňuje na trend, že stále viac miestnych a regionálnych orgánov sa snaží o sociálne inovácie a riešenia založené na IKT s cieľom zvýšiť kvalitu a nákladovú efektívnosť svojich služieb v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti tak v mestských, ako aj vidieckych oblastiach, kde takéto riešenia môžu prispieť k tomu, že rozhodujúce služby pre starších ľudí budú poskytované za cenu, ktorá je pre verejné a súkromné zdroje prijateľnejšia. Takéto iniciatívy však vyžadujú určité investície a opatrenia, ktoré musia uskutočniť iné úrovne riadenia, aby sa prešlo od pilotných projektov k rozsiahlym modelom, ktoré sa môžu použiť na úrovni jednotlivých štátov alebo kdekoľvek v EÚ. Toto je oblasť, v ktorej miestne a regionálne orgány potrebujú čo najväčšiu podporu svojich národných vlád a Európskej únie.

10.

Zdôrazňuje, že hoci je možné na miestnej úrovni nájsť mnoho príkladov inovatívnych opatrení na podporu aktívneho a zdravého starnutia a že sociálne inkubátory zamerané na potreby, ktoré sa snažia riešiť, sú často miestnymi iniciatívami, prístup založený na projektoch nie je vždy účinným spôsobom ako dosiahnuť kritické množstvo a dlhodobú udržateľnosť. Na dosiahnutie inkluzívneho a podporujúceho prostredia je potrebná celková strategická vízia, ktorá zahŕňa celú škálu otázok. Jasným príkladom je sociálna inovácia mestskej správy dánskej Fredericii, ktorej cieľom je prostredníctvom prevencie, rehabilitácie, technológie a sociálnych sietí zachovať alebo obnoviť schopnosť sebestačnosti medzi staršími ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc pri svojich každodenných činnostiach. Tento prístup sa zakladá na paradigmatickej zmene ponímania seniorov z „bezmocných“ pacientov na „občanov disponujúcich zdrojmi“. Túto iniciatívu podporilo dánske ministerstvo financií ako pilotný projekt a stane sa modelom pre ostatné dánske obce.

11.

Zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva majú výraznú dimenziu z hľadiska rodovej príslušnosti. To si vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala dosahu súčasných reforiem v oblasti sociálneho zabezpečenia a škrtov v sociálnych službách (najmä starostlivosti o deti a starších ľudí) na zamestnateľnosť žien, rozdiely v odmeňovaní a v dôchodkoch mužov a žien, pretože záťaž spojená so starostlivosťou o závislých príbuzných sa bude stále viac prenášať na neprofesionálnych opatrovateľov – väčšinou ženy – ktoré budú v budúcnosti čeliť vyššiemu riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu, ak sa proti týmto nerovnostiam nič nepodnikne. Problémy so stresom a preťažením v sektoroch zdravotníctva a opatrovateľstva, v ktorých dominujú ženy, môžu v budúcnosti starším ženám priniesť aj nové problémy.

II.   ODPORÚČANIA VÝBORU REGIÓNOV RADE A EURÓPSKEJ KOMISII

12.

Domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi úrovňami podieľajúcimi sa na príprave riešení otázok aktívneho a zdravého starnutia a podčiarkuje nutnosť intenzívnejšieho viacúrovňového riadenia v tejto oblasti. Na miestne a regionálne orgány by sa nemalo nazerať iba ako na vykonávacie orgány, ale by sa mali zapájať do celého rozhodovacieho a vyhodnocovacieho procesu.

13.

Zastáva názor, že skutočným prínosom by bolo, keby EÚ vytvorila rámec, ktorý by verejným orgánom a aktérom na všetkých úrovniach umožnil vzájomne využívať skúsenosti, vychádzať z úspešných iniciatív a poučiť sa z neúspechov, a tak zabrániť opakovaniu chýb. Navyše by im tento rámec mal pomôcť investovať ich obmedzené zdroje do inovatívnych riešení, ktoré sa ukázali ako účinné.

14.

Odporúča, aby bol Výbor regiónov prijatý za člena riadiacej skupiny Európskeho partnerstva zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP-AHA), aby sa tak zabezpečilo primerané zastúpenie miestnych a regionálnych orgánov v rozhodovacom procese tohto partnerstva. Výbor regiónov by tak mohol znásobiť činnosť širokého okruhu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré by sa zapojili do uskutočňovania tohto partnerstva, keďže disponujú právomocami vo všetkých šiestich kľúčových oblastiach jeho činnosti.

15.

Podporuje návrh predložený v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP-AHA) zriadiť európsku sieť prostredí ústretových ku starším osobám, a víta snahu platformy AGE Platform Europe a Svetovej zdravotníckej organizácie takúto sieť iniciovať. Výbor regiónov odporúča, aby boli vyčlenené finančné prostriedky EÚ na primeraný vývoj takejto siete EÚ v úzkej spolupráci s WHO.

16.

Odporúča, aby sa Komisia zamerala na výskum ľudí vo veľmi vysokom veku. Táto skupina je sčasti ešte nová a rôzni aktéri potrebujú mať o nej viac poznatkov. Výskum je potrebný preto, aby bolo možné posúdiť účinnosť a nákladovú efektívnosť opatrení na podporu zdravia a prevencie počas celého cyklu života a najmä v jeho poslednom úseku. Ďalej sa musí intenzívnejšie preskúmať, ako je možné motivovať aj starších ľudí, ktorí sú ťažšie prístupní, k tomu, aby zmenili svoje návyky a životný štýl. Údaje o ľuďoch vo veľmi vysokom veku je potrebné zahrnúť do štatistík a do výskumu. Výsledky výskumu sa musia oznámiť tým, ktorí pracujú so staršími ľuďmi v praxi.

17.

Žiada Komisiu, aby v rámci odkazu Európskeho roka 2012 iniciovala európsky dohovor primátorov a starostov k demografickým zmenám s cieľom spojiť miestne a regionálne orgány, ktoré majú záujem na presadzovaní riešení inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života na podporu aktívneho a zdravého starnutia a aby poskytla tomuto dohovoru administratívnu a finančnú pomoc.

18.

Konštatuje, že prvoradú právomoc v oblasti aktívneho starnutia majú členské štáty spolu s ich miestnymi a regionálnymi orgánmi, Európska únia však môže prijímať právne predpisy týkajúce sa otázok, ktoré majú vplyv na fungovanie vnútorného trhu s cieľom odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, podporovať slobodu poskytovania služieb a zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľov. Ratifikáciou Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskou úniou vznikajú nové právne povinnosti pre EÚ, ktorá musí zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia so zdravotným obmedzením mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb a v plnej miere sa zúčastňovať na hospodárskom a sociálnom živote svojich spoločenstiev rovnako ako ostatní občania. To si vyžaduje úsilie EÚ na zabezpečenie koordinovanej reakcie na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej a regionálnej úrovni. Okrem toho môže EÚ uľahčiť medzinárodnú výmenu skúseností a podporovať opatrenia nelegislatívneho charakteru ako napr. kódexy osvedčených postupov s cieľom podporovať optimálne uplatňovanie základných slobôd zakotvených v zmluvách EÚ.

19.

Berie na vedomie, že Komisia plánuje predložiť návrh aktu bezbariérovosti a zdôrazňuje, že je potrebný právny rámec EÚ na presadenie prístupnosti všetkých základných tovarov a služieb a na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky odvetvia priemyslu, vrátane MSP v celej EÚ. Tento návrh by mal byť primeraný a nemal by malým a stredným podnikom spôsobiť ďalšiu administratívnu záťaž. Prijatie noriem platných pre celú EÚ by bolo tiež užitočné, aby sa podporil priemysel a vytvoril účinný vnútorný trh s tovarmi a službami určenými pre všetkých. Mal by sa vytvoriť určitý systém dozoru spolu s akčným plánom pre národné, regionálne a miestne orgány, aby sa zabezpečilo presadzovanie právnych predpisov, ako aj podpora miestnym aktérom a MSP.

20.

Pripomína, že primeraný právny rámec verejného obstarávania na úrovni EÚ, jednotlivých členských štátov a na miestnej a regionálnej úrovni má kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby verejné investície podporovali prístupnosť pre všetkých. Prístupnosť by sa tiež mala stať základnou podmienkou na získanie finančných prostriedkov EÚ (štrukturálne fondy, financovanie projektov alebo výskumu). Ďalej je potrebné poskytovať pomoc menej rozvinutým regiónom pri plnení právnych predpisov a noriem EÚ. Mala by sa zvážiť možnosť poskytovania finančných stimulov na zlepšenie prístupnosti najmä orgánom verejnej správy, aby mohli modernizovať existujúce budovy a obytné domy, ako aj podporovať investície do inovatívnych riešení.

21.

Zdôrazňuje, že kľúčové právne opatrenia musia sprevádzať opatrenia na zvýšenie informovanosti o skutočnej situácii a potrebe ich zavedenia. Mali by byť zamerané na miestne a regionálne orgány, výrobcov, dodávateľov a poskytovateľov služieb a na občanov vo všeobecnosti. Politika vzdelávania a odbornej prípravy je dôležitá v záujme toho, aby sa zlepšila a podporila prístupnosť: najdôležitejšou požiadavkou je primeraná príprava inžinierov, architektov, tvorcov internetových stránok, staviteľov, urbanistov atď. na to, aby sa zamerali na bezbariérovosť a uplatňovali univerzálny dizajn.

22.

Pripomína, že celoživotné vzdelávanie a dobrovoľnícka činnosť sú kľúčovou hnacou silou aktívneho a zdravého starnutia. Vzdelávanie dospelých a dobrovoľnícka činnosť starších ľudí by sa mali podporovať na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni, a prispieť tak k predĺženiu pracovného života a podpore aktivity v dôchodkovom veku a nezávislého života.

23.

Odporúča preto, aby boli ciele Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 a Európskeho partnerstva zameraného na aktívne a zdravé starnutie začlenené do všetkých príslušných finančných nástrojov EÚ, vrátane štrukturálnych fondov, a zjednodušili sa postupy, ktoré musia používať miestni a regionálni aktéri. Víta Európsky deň solidarity medzi generáciami, ktorý je významný práve v Európskom roku 2012 a ktorý podporuje medzigeneračné projekty pre žiakov a starších spoluobčanov, a tým výrazne prispieva k dialógu medzi generáciami.

24.

Víta spustenie znalostného a inovačného spoločenstva pre inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia v roku 2014 a odporúča Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu, aby urobil maximum pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a aktérov do uplatňovania tohto spoločenstva.

25.

Odporúča, aby Európska komisia aktívnejšie zapájala miestne a regionálne orgány do procesu hodnotenia sociálneho vplyvu rôznych iniciatív uskutočňovaných na podporu aktívneho a zdravého starnutia, aby sa zabezpečilo, že dosah na staršie ženy a mužov v praxi bude primerane posúdený.

26.

Pripomína, že aktívne a zdravé starnutie je kľúčovým cieľom stratégie Európa 2020 a podporujú ho rôzne hlavné iniciatívy (Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, Európska platforma proti chudobe, Digitálna agenda), ako aj celá škála finančných nástrojov EÚ, ktoré sú miestnym a regionálnym orgánom k dispozícii, ako sa uvádza v spoločnej brožúre Výboru regiónov, Európskej komisie a platformy AGE-Europe vydanej v septembri 2011 pod názvom „Ako podporovať aktívne starnutie v Európe – Podpora EÚ pre miestnych a regionálnych aktérov“ ako príspevok k Európskemu roku 2012 (3).

27.

Usudzuje teda, že navrhnuté iniciatívy nespôsobujú žiadne problémy z hľadiska dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality tak, ako ich definujú zmluvy EÚ.

III.   VÝZVY

28.

Pripomína, že sa do roku 2060 predpokladá zmenšenie podielu mladých ľudí na obyvateľstve v EÚ-27 o 9 % (4) a podielu obyvateľov v produktívnom veku (15-64) o 15 %. Ďalej sa očakáva zvýšenie počtu starších ľudí o ohromných 79 %. Tieto demografické zmeny sú dôsledkom rôznych javov, ako napr. menšej miery pôrodnosti, zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života, celkovej miery čistej migrácie a starnutia generácie narodenej v období zvýšenej pôrodnosti po 2. svetovej vojne. Je zrejmé, že tieto demografické trendy budú mať značný hospodársky a sociálny vplyv a tiež dosah na rozpočet na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Štúdia Výboru regiónov na tému „Aktívne starnutie: miestne a regionálne riešenia“ (5) tieto následky výstižne vysvetľuje, keď uvádza, že ponuka pracovných síl a zamestnanosť sa budú zmenšovať, čo bude pre hospodársky rast predstavovať problém, zatiaľ čo dopyt starnúceho obyvateľstvo po službách bude narastať. Okrem toho sa predpokladá, že verejné výdavky sa budú zvyšovať, aby sa mohli poskytovať kvalitné služby starnúcemu obyvateľstvu, zatiaľ čo sa bude musieť financovať aj zdravotná starostlivosť a dôchodky rastúceho počtu starších ľudí. Väčšina miestnych a regionálnych orgánov však musela prijať drastické rozpočtové obmedzenia, ktoré im už teraz mimoriadne sťažujú poskytovanie dynamických a moderných sociálnych služieb primeranej kvality.

29.

Zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami a regiónmi, čo sa týka priemernej dĺžky života mužov a žien, ukazovateľov počtu rokov prežitých v zdraví, mediánu veku a miery závislosti. Predpokladá sa, že k prestarnutiu obyvateľstva dôjde takmer vo všetkých 281 regiónoch EÚ-27 a iba v siedmich regiónoch sa medián veku pravdepodobne nezvýši do roku 2030: vo Viedni v Rakúsku, Hamburgu a Trieri v Nemecku, v Sterea Ellada a Peloponnisos v Grécku a vo West Midlands a severovýchodnom Škótsku v Spojenom kráľovstve (6). V roku 2008 boli rozdiely v miere závislosti medzi regiónmi trojnásobné (od 9,1 % až po 26,8 %). V roku 2030 budú tieto rozdiely takmer štvornásobné (od 10,4 % až po 37,3 %) (7). To znamená, že situácia v regiónoch nie je rovnaká, pokiaľ ide o starnutie obyvateľstva, čo spolu so súčasnou hospodárskou situáciou postihuje niektoré miestne a regionálne samosprávy viac než iné.

30.

Zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami a regiónmi, pokiaľ ide o štátny dlh. Niektoré z nich sa musia vyrovnávať s drastickými škrtmi v rozpočte, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich schopnosť profitovať z prostriedkov EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov alebo spoločných programov v oblasti starnutia.

31.

Pripomína svoje stanovisko na tému „Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“ (8), v ktorom uvádza, že miestne a regionálne orgány sú v rámci verejného sektora najväčšími zamestnávateľmi, a preto verejné dôchodky budú mať aj naďalej zásadný význam v rámci zabezpečovania dôchodkových systémov. Tieto dôchodky však budú v čoraz väčšej miere ovplyvnené rozpočtovými opatreniami a reformami. Preto by sa mala zohľadniť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov tieto účinky kompenzovať, aby mohli poskytovať všetkým starším ženám a mužom primeraný príjem, ktorý zahŕňa aj pomoc a opatrovateľské služby vo forme nepeňažného plnenia. Výbor regiónov navrhol začleniť do makroekonomického dohľadu aj sociálny rozmer ako spôsob riešenia týchto účinkov.

32.

Vo svojom stanovisku na tému „Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti“ (9) konštatoval, že riešenia IKT môžu zvýšiť produktivitu sociálnych a zdravotníckych služieb, ak budú prispôsobené potrebám starších ľudí, a pripomína, že miestne a regionálne orgány by mali byť na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ zapojené do výskumu zameraného na riešenia IKT pre starnúcu spoločnosť, pretože budú často hlavnými používateľmi jeho výsledkov.

33.

Upozorňuje však na to, že miestne a regionálne orgány nemôžu podporovať aktívne a zdravé starnutie iba vlastnými silami. Ak majú byť úspešné, potrebujú priaznivé právne, finančné a štrukturálne prostredie, čo si vyžaduje konanie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ. Napríklad na uplatňovanie iniciatív v oblasti IKT na podporu inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života vo všetkých regiónoch EÚ sú na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni potrebné štrukturálne investície do rozšírenia širokopásmového pripojenia. Je potrebné prijať právne predpisy EÚ na zharmonizovanie kritérií dostupnosti a noriem v oblasti interoperability.

34.

Zdôrazňuje, že narastajúci počet podmienok, účtovných, finančných a audítorských postupov, ktoré sú potrebné na získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, viedol k zvýšeniu počtu projektov zameraných na merateľné výsledky na úkor projektov s vyššou mierou inovácie a rizika, ktoré vyžadujú dlhší čas, kým sa dostavia pozitívne výsledky, ktoré sú ťažšie merateľné. V praxi zápasí sociálna inovácia v súčasnosti s prekážkami, ktoré sú väčšinou spojené s nezlučiteľnými audítorskými alebo regulačnými kultúrami. Táto otázka sa skutočne netýka iba využívania štrukturálnych fondov, ale spôsobuje problémy aj v mnohých iných nástrojoch financovania EÚ a tiež vnútroštátnych nástrojoch.

35.

Uznáva, že je potrebné zmeniť spôsob, akým sa štrukturálne fondy využívajú, a zahrnúť podmienky doložené konkrétnymi údajmi, aby sa neoslabilo úsilie o zvýšenie prínosu a účinnosti fondov EÚ v tejto oblasti. V Dánsku a vo Švédsku už existujú takéto postupy podložené konkrétnymi údajmi, ktorých cieľom je sledovať vykonávanie na základe dohodnutého súboru ukazovateľov a tieto informácie spätne premietnuť do monitorovacieho systému, aby sa kvalita a nákladová účinnosť služieb, ktoré poskytujú a financujú, stále zlepšovala. Vláda Spojeného kráľovstva nedávno zaviedla tzv. „dlhopisy so sociálnym vplyvom“ (social-impact bond), ktorých cieľom je prilákať nové investície v súvislosti so zmluvami orientovanými na výsledky, z ktorých budú profitovať tak jednotlivci, ako aj spoločenstvá. Prostredníctvom týchto dlhopisov sa súkromné investície využívajú na platenie opatrení, ktoré uskutočňujú poskytovatelia služieb, ktorí sa už v minulosti osvedčili. Finančné výnosy pre investorov vypláca verejný sektor na základe lepších výsledkov v sociálnej oblasti. Ak sa lepšie výsledky nedostavia, investori nedostanú svoje výnosy (10).

IV.   MOŽNOSTI

36.

Konštatuje, že v krajinách s vysokými normami prístupnosti v budovách, doprave a IKT je najvyššia zamestnanosť starších žien a mužov a pokiaľ ide o ukazovateľ počtu rokov prežitých v zdraví, vykazujú najlepšie výsledky. Tieto krajiny majú aj najvyššiu mieru zamestnanosti žien a osôb so zdravotným postihnutím a najlepšie výsledky, pokiaľ ide o ukazovatele rodovej rovnosti (rozdiely v príjmoch a dôchodkoch mužov a žien atď.). Z toho je zrejmé, že aktívne podporovanie prostredia ústretového ku starším osobám hospodárstvo nebrzdí, ale naopak je na osoh spoločnosti a hospodárstvu vo všeobecnosti. Takéto prostredie uľahčuje život všetkým a podporuje zamestnanosť žien, starších pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím a aktívnu a produktívnu účasť dôchodcov na živote komunity. Podporuje tiež neprofesionálnych opatrovateľov a umožňuje im ľahšie zosúladiť svoj pracovný život a opatrovateľské povinnosti.

37.

Víta skutočnosť, že na programe Svetovej zdravotníckej organizácie „Mestá ústretové k starším ľuďom“ sa podieľajú už stovky miestnych a regionálnych orgánov v celej EÚ a že niektoré členské štáty spustili svoje vlastné programy, aby podporili tie miestne a regionálne orgány, ktoré sa chcú pripojiť do príslušnej siete WHO.

38.

Vzhľadom na zvyšujúci sa počet starších ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie víta iniciatívu niektorých miestnych a regionálnych orgánov vytvoriť prostredie vhodné pre ľudí trpiacich touto chorobou s cieľom podporovať lepšie začlenenie starších ľudí s demenciou a ich neprofesionálnych opatrovateľov do spoločnosti.

39.

Zdôrazňuje, že vytváranie prostredia podľa koncepcie „dizajn pre všetkých“ a podpora nezávislého života starších ľudí so zdravotným postihnutím alebo obmedzením aktivity sa ukázalo byť účinné z hľadiska nákladov. Švédske skúsenosti ukazujú, že klesajúci dopyt po opatrovateľských službách vo Švédsku v posledných 15 rokoch sa nedá vysvetliť zlepšením zdravia, pretože neexistuje žiadny dôkaz o takomto zlepšení medzi staršími ľuďmi v tomto období. Najpravdepodobnejším vysvetlením zníženej potreby starostlivosti o starších ľudí sú lepšie normy prístupnosti v stavebníctve a doprave a lepší prístup k asistenčným technológiám, ktoré starším ľuďom umožňujú zvládať každodenný život bez cudzej pomoci. Stojí za zmienku, že Švédsko má najvyššiu mieru zamestnanosti starších pracovníkov a starších žien zo všetkých členských štátov EÚ.

40.

Poukazuje však na to, že miestne a regionálne orgány hrajú významnú úlohu ako odberatelia tovarov a služieb, najmä prostredníctvom verejného obstarávania, a môžu tak pôsobiť ako politická hnacia sila presadzovania pozitívneho prístupu k problematike starnutia, je však potrebné riešiť fragmentáciu existujúcich a objavujúcich sa trhov s inovatívnymi riešeniami zameranými na podporu aktívneho a zdravého starnutia s cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh striebornej ekonomiky a umožniť dodávateľom a spotrebiteľom v rámci verejného obstarávania úspory z rozsahu. Cieľom nadchádzajúceho aktu bezbariérovosti bude zaoberať sa prekážkami, ktoré bránia vytvoreniu trhu EÚ, kde by sa miestne a regionálne inovatívne riešenia mohli ľahšie koncipovať a vo väčšej miere využívať v ostatných regiónoch EÚ. Malé a stredné podniky často ako prvé zavádzajú inovácie a sú bližšie k miestnym trhom. Často poskytujú personalizované služby, ktoré prispôsobujú ich potrebám. Pre malé a stredné podniky by bolo prínosom, keby sa stanovili jasné pravidlá a normy, ktoré by im zabezpečili prístup na trh v celej EÚ a v záujme optimálneho výsledku umožnili interoperabilitu s inými tovarmi a službami.

V.   ZÁVERY

41.

Dospel k záveru, že rozvoj bezbariérového a podporujúceho miestneho prostredia založeného na koncepcii „dizajn pre všetkých“ napomôže tomu, aby starší pracovníci a ženy zotrvali dlhšie v pracovnom procese a aby sa znížil dopyt rýchlo rastúceho počtu starých ľudí po starostlivosti a pomoci. Výbor regiónov je presvedčený, že opatrenie EÚ zamerané na podporu aktívneho a zdravého starnutia a solidaritu medzi generáciami podnieti inováciu a potenciál rastu v celej EÚ a verejným a súkromným aktérom na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ prinesie hospodárske výhody.

42.

Súhlasí s prístupom dánskeho predsedníctva Rady EÚ k problematike starnutia a zdôrazňuje, že na to, aby sa mohla uplatniť sociálna inovácia ako reakcia na našu starnúcu spoločnosť, je nesmierne dôležité, aby EÚ vytvorila spoločný rámec, ktorý v budúcnosti umožní v plnej miere využiť sociálnu inováciu. Spoločný rámec EÚ na podporu sociálnej inovácie by skutočne novátorom v sociálnej oblasti v celej EÚ uľahčil pôsobenie, prístup k financiám, vytváranie sietí a rozšírenie ich činnosti.

V Bruseli 4. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  CdR 212/2009.

(2)  Kastler, P7_TA(2011) 0332.

(3)  http://bibli.reseauope.net/opac_css/index.php?lvl=author_see&id=264

(4)  Zdroj: Štatistika Eurostatu o zložení a starnutí obyvateľstva

(5)  www.cor.europa.eu/COR_cms/ui/ViewDocument.aspx?siteid=default&contentID=a18962c0-1f8f-44e9-9f3d-bfa7955830db

(6)  Eurostat, regionálne prognózy EUROPOP 2008.

(7)  Tamže.

(8)  CdR 319/2010.

(9)  CdR 84/2007.

(10)  http://www.socialfinance.org.uk/work/sibs


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/52


Stanovisko Výboru regiónov „Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestami“

2012/C 225/06

VÝBOR REGIÓNOV

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

Spravodajca

Brian MEANEY (IE/EA), člen rady grófstva Clare a regionálneho zhromaždenia oblasti Mid-West

Referenčný dokument

žiadosť dánskeho predsedníctva Rady EÚ z 12. januára 2012

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.   Úvod

1.   zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 správne stavia účinné využívanie energie do centra pozornosti v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pre ktorý je nevyhnutný prechod k hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje. Energetická účinnosť nie je o znížení výstupov alebo obmedzení hospodárskej činnosti, ale o dosiahnutí rovnakých výstupov pri znížení spotreby energie na výrobnú jednotku. To znamená identifikovanie a odstránenie zbytočného čerpania energie a tiež efektívnejšie spôsoby výroby zo strany spoločností.

2.   So znepokojením si uvedomuje, že EÚ plánuje dosiahnuť iba polovicu svojich navrhovaných 20 % úspor z primárnej spotreby energie do roku 2020. Splnenie cieľov stanovených do roku 2020 si vyžaduje koordinované úsilie na všetkých úrovniach, t. j. na úrovni EÚ, národnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Energetická účinnosť je kľúčovou prioritou a vyžaduje si posilnenie politických opatrení na všetkých úrovniach.

3.   Pripomína, že na to, aby EÚ dosiahla svoje ciele týkajúce sa udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej dodávky energie, musí EÚ jednotne, solidárne a účinne konať pri identifikovaní a využívaní existujúcich a rozvíjajúcich sa technologických postupov a pri ovplyvňovaní zmeny v správaní, ktorá uľahčí dosiahnutie energetickej účinnosti, ako aj jej zlepšenie. V tejto súvislosti musí EÚ z krátkodobého a strednodobého hľadiska presadzovať zavedenie čo najúčinnejších a komerčne najkonkurencieschopnejších technológií.

4.   Zdôrazňuje, že nielen prostredníctvom miestnych a regionálnych aktérov v oblasti energetiky musia mestá, regióny a miestne orgány zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní, podporovaní a regulovaní účinnejšieho využívania energie vo svojich vlastných prevádzkach a infraštruktúre a tiež u spotrebiteľov a výrobcov energie. Výbor regiónov uznáva, že na tento účel je potrebné posilniť orgány z hľadiska financovania a poskytovania pomoci, aby boli schopné plniť svoju úlohu pri vykonávaní a zlepšovaní opatrení súvisiacich s energetickou účinnosťou.

5.   Vyzdvihuje úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ktoré idú príkladom, priťahujú investície a vytvárajú pracovné miesta, a žiada EÚ, aby podporovala vypracovanie regionálnych a miestnych plánov v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by prispeli k plneniu vnútroštátnych a európskych cieľov, ako aj zlepšenie energetických informačných systémov a zavádzanie mechanizmov na podporu tejto činnosti.

6.   Víta iniciatívu Organizácie Spojených národov „Medzinárodný rok trvalo udržateľnej energie pre všetkých“, pretože ponúka dobrú príležitosť na zvýšenie povedomia o dôležitosti zlepšenia energetickej účinnosti a zvýšenia objemu energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Nedostatočný prístup k čistej, cenovo prijateľnej a spoľahlivej energii bráni ľudskému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a je hlavnou prekážkou pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Proces úplného prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov musí sprevádzať väčšie úsilie o zníženie spotreby energie, ktoré tiež vedie k tomu, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív.

7.   Ďalej uvádza, že hospodárstva Indie a Číny sa iba „zahrievajú“ a očakáva sa, že energetický dopyt Číny do roku 2035 prudko stúpne až o 75 % (1). Výsledný nárast hospodárskej súťaže v oblasti energie, ktorú v súčasnosti EÚ dováža, by mohol spôsobiť problémy týkajúce sa dodávky, distribúcie a nákladov, ktoré môžu mať vážny hospodársky a spoločenský dosah na viacerých úrovniach. Musia sa vypracovať konkrétne a realizovateľné akčné plány, ktoré by reagovali na takýto vývoj, a to s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť pokrytie dopytu po energii obnoviteľnými zdrojmi, ktoré sú dostupné na danom mieste. Mestá, regionálne a miestne orgány by mali byť neoddeliteľnou súčasťou pri vypracúvaní takýchto plánov.

8.   Poukazuje na to, že spoločenský úžitok týchto projektov ekologickej transformácie obcí a regiónov sa neprejavuje a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Európska komisia a vlády členských štátov by mali vyčleniť rozsiahle finančné prostriedky na zlepšenie energetickej účinnosti verejných budov.

9.   Zaznamenal aktuálnu diskusiu o smernici o energetickej účinnosti a žiada prijatie presvedčivého, ambiciózneho textu. Mestá a regióny môžu získať iba tak, že sa stanú energeticky účinnejšími a znížia svoju spotrebu energie: boli by schopné znížiť svoju závislosť od dovážaných palív, zabezpečiť takmer 2 milióny pracovných miest na miestnej úrovni prostredníctvom stavebných a modernizačných prác (2) a umožniť domácnostiam značnú úsporu ročne na účtoch za energie. Okrem toho by EÚ bola schopná ešte viac znížiť svoje emisie skleníkových plynov a stanoviť si v tejto oblasti ešte ambicióznejšie ciele. Táto navrhovaná smernica je preto prvým správnym krokom na zmiernenie aktuálnej krízy. V skutočnosti však návrh nie je postačujúci, keďže v prvom rade sleduje hospodárske ciele, tzn. zníženie dovozu zahraničnej ropy a plynu a presmerovanie miliárd eur do hospodárstiev EÚ bez toho, aby súčasne rozvíjal zodpovedajúce konkrétne predstavy týkajúce sa potrebného mohutného rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Zásadný význam pre dosiahnutie tohto cieľa má to, aby všetky členské štáty dostali možnosť vychádzať zo svojich vlastných podmienok, aby sa pre každú krajinu prijali tie najúčinnejšie opatrenia.

10.   V tejto súvislosti mimoriadne ľutuje, že chýba súvislá dlhodobá vízia týkajúca sa obnovenia bytového fondu, ktorý si vyžaduje obnovu, ako aj výslovné a konkrétne finančné záväzky týkajúce sa finančnej podpory pre miestne a regionálne orgány na propagovanie investícií do energetickej účinnosti na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi všeobecne prospešnými cieľmi a hospodárskymi cieľmi podnikov. Sanácia budovy sa musí zakladať na tom, čo je z hľadiska hospodárstva podniku možné, pričom spoločnosť musí umožniť dosiahnutie všeobecne prospešných cieľov.

11.   Odporúča, aby EÚ rozšírila informačné systémy v oblasti energetickej účinnosti tak, aby obsahovali informácie týkajúce sa tak národných, ako aj regionálnych politík v oblasti energetickej účinnosti, systémy hodnotenia regionálneho hospodárenia s úsporami, ukazovatele energetickej účinnosti, štandardné databázy vhodných úsporných opatrení, príručky osvedčených postupov, štandardné postupy atď. Súhlasí s európskym združením miestnych orgánov Energy Cities, ktoré uvádza, že financovanie je „veľmi dôležité“ na to, aby sa navrhované opatrenia mohli uskutočniť. Výbor regiónov poukazuje na to, že v navrhovanej smernici o energetickej účinnosti chýbajú záväzné ciele či zmysluplný proces preverovania a stanovujú sa ňou jednoduché možnosti odstúpenia. Preto víta úsilie poľského a dánskeho predsedníctva Rady EÚ s cieľom zahrnúť do návrhu potrebné opatrenia týkajúce sa financovania a ostatné prvky. Podporuje úsilie dánskeho predsedníctva dosiahnuť politický kompromis, ktorý umožní zohľadniť miestne a regionálne danosti v členských štátoch a zaručiť, že orgány budú môcť ísť pri zlepšovaní energetickej účinnosti svojich budov príkladom. Výbor obzvlášť víta navrhovanú povinnosť pre energetické spoločnosti dosiahnuť priemerne 1,5 % úsporu energie za rok.

12.   Zdôrazňuje, že väčšia energetická účinnosť sa nedá dosiahnuť len centrálne stanovenými, nepružnými opatreniami, ktoré nezohľadňujú miestne a regionálne osobitosti v členských štátoch. Požaduje preto, aby boli vytvorené možnosti uplatniť alternatívny prístup k dosiahnutiu cieľov v oblasti úspory energie, ak bude dosiahnutá rovnaká úspora pri rovnakej konečnej spotrebe. Rovnako žiada, aby mohli obce a regióny navrhovať stratégie na úsporu energie.

13.   Vníma prevládajúcu segmentáciu politiky a myslenia v oblasti energie v EÚ. Dochádza k rozdrobeniu podľa odvetví (doprava, výstavba atď.), čo je na škodu úvahám o priestorových a územných nerovnostiach a potenciálu, ktorým je potrebné venovať pozornosť, ak má Únia ako taká napredovať.

14.   Žiada, aby sa popri zlepšení energetickej účinnosti vypracovali primerané opatrenia na hospodárenie s energiou resp. jej úsporu, a vyzýva na stanovenie cieľov týkajúcich sa hospodárenia s energiou resp. jej úspory zameraných na zníženie spotreby energie, ktoré by mohli pomôcť cieľom zníženia spotreby energie prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti a mohli by ich prekročiť.

15.   Žiada, aby dánske predsedníctvo Rady EÚ vzalo na vedomie úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov energetickej účinnosti stratégie Európa 2020. V aktuálnom návrhu prerokovávaného dokumentu Rady o budúcej smernici o energetickej účinnosti a v oznámení Európskej komisie o pláne postupu v energetike do roku 2050 takmer vôbec nie je zmienka o miestnych a regionálnych orgánoch. Výbor sa ďalej domnieva, že prepracované národné programy reforiem a špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny musia oveľa viac odrážať záväzky, ktoré boli prijaté v oblasti energetickej účinnosti.

16.   Víta finančnú iniciatívu Inteligentná energia – Európa (IEE) a víta úsilie, ktoré táto iniciatíva vynakladá na prekonanie trhových prekážok. Program IEE by sa mala sústrediť na podporovanie činností súvisiacich so zmenou správania. Výbor však žiada, aby sa výsledky a odporúčania projektov IEE dôraznejšie šírili (informácie, legislatíva atď.) v celej EÚ a aby sa na obdobie rokov 2014 – 2020 zabezpečilo financovanie programu alebo programov IEE, ktoré ho nahradia.

17.   Vzhľadom na osobitný územný rozmer tejto problematiky zdôrazňuje, že:

vidiecke oblasti EÚ využívajú viac znečisťujúcich zdrojov energie ako mestské oblasti, preto by sa malo obzvlášť podporovať nahrádzanie ťažkých znečisťujúcich fosílnych palív menej znečisťujúcimi fosílnymi palivami ako prechodné riešenie, a potom predovšetkým nahrádzanie energiou z obnoviteľných zdrojov.

Napriek tomu, že vidiecke oblasti dobiehajú tie mestské, zostáva ich úroveň ekonomického rozvoja stále nižšia, ako je priemer v EÚ, najmä v porovnaní s mestskými oblasťami. Táto priepasť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami je mimoriadne významná vo východnej a v strednej Európe a je o to znepokojujúcejšia, že v období rokov 2000 až 2007 ešte vzrástla v dôsledku rýchleho rozvoja veľkých miest a hlavných miest.

B.   Mestá, regionálne a miestne orgány

18.   Opakuje svoju výzvu na lepšiu rovnováhu medzi mestom a vidiekom v politikách udržateľnej energetiky v EÚ a zdôrazňuje potrebu využitia potenciálu vidieckych oblastí na dosiahnutie cieľov energetickej účinnosti stratégie Európa 2020. Vo vidieckych oblastiach naozaj existuje významný potenciál, čo sa týka výroby energie a znižovania spotreby – rozsiahle pásy zeme vhodné na veterné farmy alebo solárne elektrárne sú k dispozícii iba na vidieku. Moderné poľnohospodárstvo zároveň potrebuje na svoju prevádzku značné množstvá energie. Potenciál na úsporu energie a využitie nových zdrojov energie sa však vo veľkej miere prehliada.

19.   Poukazuje na existenciu podstatných rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Energetická účinnosť vo vidieckych oblastiach je v kritickom stave a vyžaduje si okamžitú pozornosť. Vidiecke domácnosti a malé podniky stoja pred viacerými nevýhodami, čo sa týka využívania energie, najmä v dôsledku povahy domácností a kvality stavebného fondu. Vidiecke stavby sú podstatne staršie a ich renovácia je pre ich vlastníkov nákladnejšia a často nerealizovateľná. Jedným z dôvodov je hustota obyvateľstva: pri izolovaní súkromných vidieckych obydlí nie je možné získať výhody z rovnakých úspor z rozsahu ako pri izolovaní mestských obydlí s viacerými obyvateľmi. Táto situácia, ktorá sa v rôznom rozsahu dotýka všetkých členských štátov, vedie k proporčne vyšším nákladom na energiu vo vidieckych oblastiach, pričom príjem na obyvateľa vo vidieckych oblastiach je o 21 % až 62 % nižší (3).

20.   Zdôrazňuje, že čo sa týka energie, bola energetická politika EÚ stanovená podľa potrieb veľkých miest. Investori stále zameriavajú svoju pozornosť takmer výlučne na infraštruktúru, ktorá bola vytvorená na to, aby slúžila mestským oblastiam.

21.   Prízvukuje, že prístup k energii je vo všeobecnosti drahší vo vidieckych oblastiach a v odľahlých regiónoch. Navyše, energetická účinnosť je nižšia v dôsledku zriedkavého využívania čistých technológií a neefektívnej izolácie. Výbor vyzýva na hľadanie primeraných riešení správy a financovania, aby mohli v tomto smere vidiecke oblasti v celej EÚ dobehnúť mestské oblasti, najmä potenciál, ktorý predstavuje Európsky poľnohospodársky fond na rozvoj vidieka (EPFRV) a iniciatíva LEADER. Mnohé osvedčené postupy a pilotné projekty vykonávané v EÚ naozaj jasne ukázali, že vidiecke oblasti majú potenciál zabezpečiť si svoje vlastné energetické potreby z rôznych zdrojov, ako napríklad zdroje bez emisií skleníkových plynov a uhlíkovo neutrálne zdroje, biomasu, palivové články atď.

22.   Usudzuje, že podpora ESF na budovanie kapacít, zvlášť pri zvyšovaní zručností pracovníkov, ktorá sa môže týkať aj používania tradičných techník s materiálmi typickými pre región, by mala rozpoznávať a brať do úvahy rozdielne potreby mestských a vidieckych oblastí, aby pracovníci z vidieckych oblastí nezaostávali. Inak by to vytvorilo priepasť v oblasti zručností potrebných na zavedenie technológií vhodných pre vidiecke oblasti a zhoršilo by to rozdelenie energie medzi týmito oblasťami.

23.   Zdôrazňuje, že politika v oblasti vzdelávania môže mať významnú úlohu pri zvyšovaní povedomia o energetickej účinnosti a ovplyvňovaní požadovaných zmien v správaní ľudí. Navrhuje, aby sa porovnali existujúce vzdelávacie iniciatívy s cieľom určiť osvedčené postupy a vypracovať osnovy, ktoré by obsahovali vyučovanie udržateľnosti na najnižších stupňoch formálneho vzdelávacieho procesu. Okrem toho požaduje, aby budúci program „Erasmus pre všetkých“ rozvíjal znalostné aliancie medzi vysokými školami a ekologickými podnikmi s cieľom vypracovať nové študijné programy, vďaka ktorým by sa vyriešili nedostatky v oblasti inovácií a zručností v odvetví energetickej účinnosti a šetrenia energie.

24.   Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu tiež prispieť k dosiahnutiu cieľov energetickej účinnosti začlenením environmentálnych faktorov do postupov verejného obstarávania. Víta návrh smernice o nových pravidlách verejného obstarávania, ktorý prijala Komisia (4). Tento návrh požaduje, aby miestne a regionálne orgány v procesoch verejného obstarávania mohli brať do úvahy environmentálne faktory vrátane energetickej účinnosti. Malo by sa podporovať, aby miestne a regionálne orgány hodnotili ponuky prostredníctvom metódy MEAT (Most Economical Advantageous Tender – ekonomicky najvýhodnejšia ponuka) s cieľom zohľadniť úsporu energie v priebehu celého životného cyklu predloženej ponuky.

C.   Spotrebitelia

25.   Zdôrazňuje, že existuje aj sociálny rozmer, v rámci ktorého môže cenová nedostupnosť palív obzvlášť negatívne zasiahnuť skupiny s nižšími príjmami. Aj v súvislosti s dôvodmi a vplyvmi cenovej nedostupnosti palív existujú rovnako významné rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, ktoré sa musia brať do úvahy v rámci príslušných opatrení a ktoré nemusia nutne súvisieť so všeobecnou energetickou účinnosťou určitých krajín alebo regiónov.

26.   Žiada opatrenia, ktoré spotrebiteľom umožnia získať pri rokovaní s výrobcami/dodávateľmi výhody výmenou za zmenu vzorov spotreby, tzn. ak jednotlivci vo veľkom presunú spotrebu do hodín mimo špičky, mali by byť podporovaní, aby dosiahli zľavy obvyklé pre hromadných odberateľov. Podobne by sa malo vo verejnom záujme podporovať aj využívanie pokročilejších technológií sofistikovaných sietí na meranie spotreby a vyúčtovanie, ktoré umožnia zvýšenie úrovne energetickej účinnosti u dodávateľov (prostredníctvom účinnej správy sietí, lepšej údržby sietí a zariadení atď.) a spotrebiteľov (lepšou informovanosťou o meraní spotreby, účtovaní, službách pri uzatváraní zmlúv, sieťových službách, inteligentnej interaktívnej spotrebe atď.). Nemal by sa tiež podporovať komerčný odpor voči nim a malo by sa urýchliť ich všeobecné zavedenie ešte pred súčasne plánovaným termínom. Je potrebné dbať na to, aby zavedenie moderného meracieho prístroja nebolo pre spotrebiteľov spojené s veľkým zvýšením poplatkov.

27.   Víta obnovenie a pokračovanie programu označovania Energy Star, ktoré je spojené s návrhom programu na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení a konštatuje, že návrh nariadenia [COM(2012) 109 final] obnovuje túto dohodu Energy Star v súvislosti s rozhodnutím Rady o uzavretí dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení [COM (2012) 108 final]. Používanie označovania Energy Star by sa malo podporovať. Pripomíname, že vysoké náklady na energiu podporia predaj zariadení s vysokou energetickou účinnosťou. Komisia by mala okrem toho zvážiť označovanie, ktoré by uvádzalo energiu použitú pri výrobe.

D.   Financovanie

28.   Pripomína stanovisko o klimatických zmenách a budúcnosti EÚ (5), naďalej je znepokojený pretrvávajúcim zameraním na úsporné opatrenia, ktoré prekrývajú akékoľvek problémy týkajúce sa skutočného hospodárstva v kontexte budúceho rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020, predovšetkým mimoriadne naliehavú potrebu zvýšenia rozpočtu EÚ potrebného na miestne a regionálne, mestské a vidiecke investície do udržateľnej energetiky, tak ako to vyžadovali predchádzajúce stanoviská Výboru regiónov. Víta však zahrnutie „prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch“ ako investičnú prioritu podľa spoločného strategického rámca (SSF) (6), ale zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa fondy v rámci SSF musia použiť na riešenie identifikovaných regionálnych problémov, musí existovať aj rovnováha medzi udržateľnou výrobou a energetickou účinnosťou. Zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť úlohu Európskej investičnej banky (EIB) prostredníctvom národných a miestnych úverových inštitúcií s cieľom financovať investície do energetickej účinnosti.

29.   Vyjadruje ľútosť nad tým, že vyčleňovanie financovania, ako napríklad vnútroštátnych fondov pre energetickú účinnosť, nevzala Rada do úvahy ako opatrenie, ktoré by sa zahrnulo do textu smernice o energetickej účinnosti.

30.   Žiada, aby dánske predsedníctvo Rady EÚ zabezpečilo, aby bola grantová pomoc na podporu opatrení v súvislosti s účinným vykurovaním a chladením priestorov v budúcnosti prepojená s merateľnými úsporami dosiahnutými v spotrebe energie na každé jednotlivé zariadenie.

31.   Žiada, aby Európska komisia zohľadnila v nasledujúcom rozpočte EÚ navrhovanú smernicu o energetickej účinnosti a zabezpečila pridelenie dostatočného množstva finančných prostriedkov na energetickú účinnosť vo vidieckych domácnostiach.

32.   Poukazuje na skutočnosť, že hlavný problém vidieckych oblastí spočíva v schopnosti miestnych a regionálnych orgánov získať prostriedky z fondov, ktoré už existujú:

finančné mechanizmy (ELENA atď.) a fondy určené na energetickú účinnosť (EEEF atď.),

skúsenosti z aktuálneho finančného obdobia ukazujú, že z celého radu rozličných dôvodov nemožno zo štrukturálnych fondov úplne vyčerpať príslušné prostriedky určené na energetickú účinnosť. Preto sa v súvislosti s finančným rámcom na roky 2014 – 2020, ktorý dokonca vyčleňuje na energetickú účinnosť vyšší podiel prostriedkov, dbať na to, aby sa uľahčil prístup miestnych a regionálnych samospráv k týmto prostriedkom.

33.   Zdôrazňuje, že existujú iné finančné nástroje, ako napríklad zmluvy o energetickej úspornosti, verejno-verejné partnerstvá a národné a regionálne fondy energetickej účinnosti, ktoré podporujú prácu v oblasti energetickej účinnosti v čase, keď je verejných prostriedkov čoraz menej. V súčasnej situácii obmedzených verejných zdrojov a problémov, s ktorými sa musia vyrovnať mnohé malé a stredne veľké podniky, by sa naozaj mala venovať zvláštna pozornosť zabezpečeniu čo najlepšej rovnováhy vo výdavkoch EÚ na infraštruktúru veľkého rozsahu na jednej strane a decentralizovanou výrobou energie, ktorá je samotnou podstatou energetiky vidieka. Žiada tiež, aby EÚ na európskej úrovni podporovala a regulovala podniky poskytujúce energetické služby ako subjekty, ktoré financujú investície do energetickej účinnosti, aby tak mohli získať prístup k prostriedkom z príslušných európskych fondov.

34.   Verí, že na to, aby sa mohol zlepšiť prístup k financovaniu, sú potrebné nástroje na pomoc spotrebiteľom a verejným orgánom, aby splnili požiadavky spolufinancovania a tiež vypracovali inovatívne plány, ktoré uľahčia získanie úveru.

35.   Pripomína, že prieskum Výboru regiónov v súvislosti so stratégiou Európa 2020, ktorý sa konal začiatkom roka 2010 v oblasti „politík udržateľnej energie“, odhalil, že miestne a regionálne iniciatívy sa obyčajne uskutočňujú vo viacerých odvetviach ako integrované činnosti, ktoré zároveň prispievajú ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti. Preto je dôležité, aby sa táto skutočnosť primerane odrazila v budúcom návrhu rozpočtu EÚ.

36.   Žiada, aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytla kapacita na začlenenie energetickej účinnosti do požiadaviek plánovania pre vidiek a mestá.

E.   Logistika

37.   Vyjadruje želanie, aby sa zdôraznila dôležitosť rozvoja celoeurópskych logistických systémov, ktoré by mohli dosiahnuť väčšiu účinnosť v oblasti nákladnej dopravy, ako napríklad CELS (Central European Logistics System – Logistický systém strednej Európy). To by prinieslo jednotný systém mapovania, ktorý by spájal všetky druhy dopravy v Európe do jedného vyjadrenia, od železníc, cestnej dopravy, leteckej, námornej až po vnútrozemskú lodnú dopravu.

38.   Usudzuje, že systém CELS by mohol zabezpečiť vizuálne mapovanie a pomoc pri analýze nákladov na podporu ekologického, hospodárneho, účinného prepojenia rôznych druhov dopravy. Bol by to zoznam nákladnej dopravy dostupný on-line, v ktorom by sa mohli zaregistrovať prevádzkovatelia v oblasti cestnej, železničnej, leteckej, lodnej a námornej dopravy, čím by sa stal najucelenejším zoznamom všetkých prevádzkovateľov nákladnej dopravy. Má tiež potenciál identifikovať, ktoré trasy sú vhodné na kombinovanú dopravu vyhľadaním najkratších možných cestných trás.

39.   Zdôrazňuje hodnotu integrovaných medziodvetvových politík týkajúcich sa udržateľnej energetiky pre vidiecke oblasti, ktoré by zahŕňali energetickú účinnosť v stavebníctve, doprave atď. a decentralizovanú produkciu energie z obnoviteľných zdrojov.

F.   Závery

40.   V zmysle uvedeného verí, že politika súdržnosti môže zabezpečiť rámec pre koordinovaný prístup k tomuto zložitému problému. Vzájomné prepojenia medzi cieľmi stratégie Európa 2020 si vyžadujú jasné povedomie tvorcov politiky EÚ o tom, že je možné dosiahnuť zlepšenie vo všetkých oblastiach stratégie Európa 2020, ak sa v celej EÚ budú vo väčšej miere realizovať opatrenia na zvýšenie účinného využívania energie.

41.   Poukazuje na potrebu lepšej rovnováhy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom dodávky energie v EÚ podporovaním výskumu a presadzovania energetickej účinnosti minimálne v takej miere, ako je investovanie do nových potrubí pre fosílne palivá z tretích krajín. Pripomína Európskej komisii, že energetická účinnosť si stále vyžaduje investovanie miliárd eur do odvetví bytovej politiky a dopravy. Hospodárenie s energiou resp. jej úspora sa musí chápať ako nepretržitá nevyhnutnosť a podľa toho k nemu treba aj pristupovať.

42.   Pripomína, že členské štáty by mali zaviesť konzultačný proces, ktorý by zapojil regionálnych a miestnych aktérov do vypracúvania návrhu vnútroštátnych plánov energetickej účinnosti (prístup zdola nahor), čo by zabezpečilo, že vnútroštátne plány by boli v súlade s miestnymi a regionálnymi cieľmi a prostriedkami. Zároveň žiada, aby boli do monitorovacej fázy zapojené aj regionálne a miestne orgány ako orgány, ktoré sú zodpovedné za vypracúvanie týchto plánov.

43.   Znovu kladie dôraz na iniciatívu Dohovor primátorov a starostov ako na hmotný dôkaz záväzku miestnych samospráv podporovať energetickú účinnosť a venovať sa problému klimatických zmien, ale všíma si, že neexistuje spoločný spôsob vypracovávania správ, ktorý by signatári tohto dohovoru používali. Dohovor primátorov a starostov je iniciatíva vyžadujúca, aby regióny predkladali správy o svojich výsledkoch v oblasti energetickej účinnosti za pomoci prísnych a spoločných kritérií podávania správ (7).

44.   Vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na to, aby sa myšlienka prepojenia do jednej celoeurópskej siete na zásobovanie energiou stala skutočnosťou. Týmto spôsobom môže EÚ zabezpečiť všetkým svojim občanom prístup k spoľahlivému zásobovaniu energiou. Dôležité je to aj z hľadiska bezpečnostnej politiky – zmenšila by sa závislosť Európy od fosílnych palív zo štátov s autoritárskym režimom.

45.   Kľúčové odkazy – body činnosti

VÝBOR REGIÓNOV

a)

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

b)

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

c)

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

d)

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

e)

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

V Bruseli 4. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  IEA Global Energy Report 2011.

(2)  Európska komisia.

(3)  Eurostat.

(4)  COM(2011) 896 final.

(5)  Výhľadové stanovisko na tému „Uplatňovanie hľadiska klimatických zmien v rozpočte EÚ“ (CdR 104/2011).

(6)  Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca [COM(2011) 615 final].

(7)  http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2012_thinkbooklet.pdf.


III Prípravné akty

VÝBOR REGIÓNOV

95. plenárne zasadnutie v dňoch 3. a 4. mája 2012

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/58


Stanovisko Výboru regiónov „Všeobecné ustanovenia o fondoch spoločného strategického rámca“

2012/C 225/07

VÝBOR REGIÓNOV

požaduje ambiciózny rozpočet pre budúcu politiku súdržnosti (2014 – 2020) na plnenie cieľov Zmluvy a stratégie Európa 2020; požaduje tiež, aby pri hodnotení úrovne rozvoja a rozdeľovaní zdrojov boli zohľadnené aj iné kritériá než HDP;

podporuje štruktúru navrhovanú Komisiou, teda stanovenie dvoch hlavných cieľov („investície do rastu a zamestnanosti“ a „územná spolupráca“), udržanie ESF v rámci politiky súdržnosti a vytvorenie novej kategórie „regiónov s prechodným financovaním“, ktorá poskytne záchrannú sieť pre regióny, ktoré už nebudú spôsobilé na plnú podporu v rámci cieľa konvergencie;

požaduje väčšiu flexibilitu pri rozdeľovaní štrukturálnych fondov s reálnejším zohľadnením potrieb území prostredníctvom priameho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov; táto flexibilita by sa mala uplatniť na rozdelenie medzi EFRR a ESF a tematické zameranie fondov na niektoré ciele stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti požaduje významné zníženie alebo vyššiu flexibilitu minimálnych prahových hodnôt stanovených v príslušných nariadeniach;

podporuje spoločný strategický rámec, ktorý spája všetky fondy zamerané na regióny, čo bude znamenať lepšiu koordináciu s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre námorné otázky a rybné hospodárstvo; tiež si želá, aby sa zásada územnej súdržnosti viacej zohľadňovala prostredníctvom mestských akcií, akcií miestneho rozvoja, integrovaných územných investícií a spoločných akčných plánov, ale by privítal, keby sa väčšia pozornosť venovala regiónom prechádzajúcich konverziou priemyslu alebo demograficky znevýhodneným regiónom;

požaduje, aby sa umožnila podpora programov financovaných z viacerých fondov (Európskeho fondu rozvoja vidieka, Európskeho sociálneho fondu, Fondu súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného fondu a fondu rybného hospodárstva) a žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na vypracovanie a zrealizovanie týchto programov pri náležitom dodržaní zásady proporcionality;

odmieta makroekonomickú podmienenosť, ako aj výkonnostnú rezervu, pretože sa domnieva, že sú v rozpore s primárnym cieľom politiky súdržnosti; naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy pozostávajúcej zo zdrojov automatického zrušenia záväzkov a financovanie experimentálnych iniciatív; podporuje tiež zásadu podmienenosti ex ante, ktorá má skôr preventívnu než represívnu povahu;

trvá na skutočnom zjednodušení riadiacich predpisov hlavne v súvislosti s kontrolnými a audítorskými orgánmi, ziskovými činnosťami a paušálnymi nákladmi.

Spravodajkyňa

pani MARINI (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

COM(2011) 615 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

A.    Rozpočet eú a prideľovanie finančných prostriedkov

VÝBOR REGIÓNOV

Prijateľný a vyrovnaný rozpočet EÚ

1.

pripomína, že Európska únia musí mať možnosť disponovať dostatočne veľkým rozpočtom, aby mohla zabezpečiť účinnosť politiky súdržnosti a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020.

2.

Žiada, aby sa pri každej kategórii regiónov zachovala prinajmenšom taká istá úroveň podpory z rozpočtu EÚ, aká je naplánovaná na súčasné programové obdobie.

3.

zdôrazňuje, že súčasná vážna hospodárska, finančná a sociálna kríza spôsobuje na európskej úrovni upevňovanie nebezpečne vyvážaného stavu podzamestnanosti so silnými aj keď rôznymi dôsledkami na všetkých európskych územiach. V tejto súvislosti sú štrukturálne fondy finančným zdrojom, ktorý je nevyhnutný na boj proti kríze a na podporu rozvoja európskych území.

Obmedzenie ťažkostí s čerpaním prostriedkov

4.

Vyzýva Komisiu, aby podnikla účinné opatrenia na zmiernenie ťažkostí s čerpaním prostriedkov, s ktorými sa niektoré členské štáty stretávajú, a na zlepšenie správy fondov EÚ, hlavne zjednodušením a inovovaním systémov riadenia a kontroly, pričom sa má stimulovať zameranie na výsledky.

Spravodlivejšie a vyváženejšie kritériá prideľovania prostriedkov

5.

Zastáva názor, že hospodárska a finančná kríza prispieva k zintenzívneniu nevyhnutnosti mať popri HDP vo vhodnom čase porovnateľné údaje a iné doplnkové ukazovatele za posledné referenčné obdobie, aby sa správnejšie mohla určiť skutočná úroveň rozvoja európskych regiónov, a že sa musia primerane sústrediť zdroje v prospech regiónov, ktoré zaostávajú v rozvoji (1).

6.

Zastáva názor, že pri rozdeľovaní zdrojov sa musí primerane zohľadniť osobitný charakter členských krajín, pre ktoré je príznačný výrazný vnútorný hospodársky dualizmus, a zvlášť vyjadruje znepokojenie nad kritériom rozdeľovania zdrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri návrh viacročného finančného rámca), pretože náležite nezohľadňuje sociálne, hospodárske a štrukturálne rozdiely.

B.    Štruktúra politiky súdržnosti

Zjednodušená štruktúra

7.

Súhlasí s vytýčením dvoch veľkých cieľov: „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ a „Európska územná spolupráca“, ktoré prispievajú k zjednodušeniu politiky súdržnosti.

8.

Schvaľuje vytvorenie kategórie prechodných regiónov, ktoré budú financované najmä prostriedkami z regiónov a krajín nespadajúcich pod cieľ konvergencie a z kohézneho fondu, avšak bez toho, aby sa znížila intenzita podpory ďalším dvom kategóriám regiónov. Nová kategória v skutočnosti umožní lepšie podporovať regióny, ktoré už nespadajú pod cieľ konvergencie, a takisto iné regióny s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ. Okrem toho umožní upravovať podporu od EÚ v závislosti od rozličnej úrovne rozvoja a zmierňovať účinky, ktoré boli pozorované počas súčasného programovacieho obdobia. Tieto ustanovenia by mali platiť pre všetky fondy spadajúce do spoločného strategického rámca.

9.

Konštatuje, že ustanovenia týkajúce sa regionálnych usmernení na obdobie rokov 2014 – 2020 v oblasti štátnej pomoci, musia byť zosúladené so štruktúrou budúcej politiky súdržnosti, a že pri stanovovaní oblastí, ktoré budú maž nárok a podporu nesmie dôjsť k rozporom medzi politikou súdržnosti a právom hospodárskej súťaže.

Primeraná úloha Európskeho sociálneho fondu v politike súdržnosti

10.

Víta zachovanie Európskeho sociálneho fondu (ESF) v rámci politiky súdržnosti ako základného nástroja v službách zamestnanosti, na zlepšovanie odbornej spôsobilosti osôb a na sociálne začleňovanie.

11.

Žiada však, aby výber investičných priorít a rozdelenie štrukturálnych fondov medzi Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a ESF pochádzali od regionálnych a príslušných miestnych orgánov v súlade so zásadou subsidiarity.

C.    Spoločné zásady pri všetkých fondoch

Zintenzívnenie partnerstva a viacúrovňového riadenia

12.

Požaduje, aby územné samosprávy v každom členskom štáte boli v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a v rámci vnútroštátneho rozdelenia kompetencií plne zapojené do prípravy, prerokovávania a uplatňovania rozličných strategických dokumentov, ako je spoločný strategický rámec a hlavne zmluva o partnerstve. Územné dohody medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi by mali byť dostupnou možnosťou ako sformalizovať partnerstvá v spolupráci s národnými vládami.

13.

Považuje za nespravodlivé, že sa s miestnymi a regionálnymi orgánmi v súvislosti s partnerstvom zaobchádza ako s hospodárskymi a sociálnymi partnermi, pričom ony (regionálne orgány) sa ako zástupcovia verejných záujmov spravovaných územných celkov podieľajú na správe, vzhľadom na inštitucionálny rámec členských štátov, a financovaní projektov politiky súdržnosti.

Miera spolufinancovania zodpovedajúca úrovni rozvoja regiónov

14.

Znova potvrdzuje svoju podporu zásade európskeho spolufinancovania, ktoré je zárukou toho, že subjekty na danom území prevezmú zodpovednosť.

15.

Sumy DPH by mali byť oprávnené, ak nie sú vymáhateľné.

16.

Domnieva sa, že by sa malo jasne rozlišovať medzi zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti a partnermi z verejného sektora. Príslušné miestne a regionálne orgány alebo ich zástupcovia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou procesu rokovania pri príprave zmluvy alebo dohody o partnerstve na úrovni členských štátov, a nielen na regionálnej úrovni.

D.    Súvislosti medzi politikou súdržnosti a stratégiou európa 2020

Zosúladená a pružná tematická koncentrácia

17.

Zdôrazňuje zásadu tematickej koncentrácie na kľúčové ciele stratégie Európa 2020 a ciele uvedené v článku 174 ZFEÚ, prevzaté do tematického zoznamu EÚ, je však znepokojený nedostatkom flexibility pri výbere tematických cieľov, ktoré by sa mali vytyčovať na základe analýzy územných potrieb.

18.

Požaduje preto skutočnú flexibilitu pre všetky fondy spoločného strategického rámca, aby každému riadiacemu orgánu bola v čo najväčšej miere ponechaná možnosť vyčleniť tematické celky, na ktoré chce zamerať zdroje, a vo všeobecnosti žiada významne znížiť alebo spružniť minimálne prahy stanovené v určitých nariadeniach

E.    Strategický prístup a usmerňovanie politiky súdržnosti

Spoločný strategický rámec: väčšia integrácia fondov s územným určením

19.

Podporuje lepšiu integráciu európskych fondov a víta začlenenie EPFRV a EFNR do spoločného strategického rámca pri zachovaní osobitostí každého fondu.

20.

Kladie si otázku, či je vhodné, aby spoločný strategický rámec schvaľoval Európsky parlament a Európska rada, pretože sa domnieva, že taký dokument by sa mal schváliť s maximálnou účasťou inštitúcií EÚ a preto podporuje začlenenie spoločného strategického rámca do všeobecného nariadenia formou prílohy.

21.

Považuje za nevyhnutné, aby mechanizmy opísané v spoločnom strategickom rámci boli dostatočne pružné a umožňovali skutočnú integráciu s regionálnou politikou a politikou miestneho rozvoja.

22.

Domnieva sa, že spoločný strategický rámec by mal v prvom rade presadzovať územný prístup zdola nahor a integráciu financovania. Odporúčania týkajúce sa spoločného strategického rámca nesmú byť príliš normatívne, aby bolo možné poskytnúť dostatočnú flexibilitu na výber prostriedkov, pomocou ktorých bude možné dosiahnuť tematické ciele a investičné priority stanovené v nariadeniach o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde.

23.

Zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by mal náležite spájať tematické ciele článku 9 všeobecných ustanovení s investičnými prioritami uvedenými v nariadeniach o EFRR, ESF, KF, EPFRV a EFNRH a poskytovať právnu istotu v otázke súladu priorít, pričom by sa zabránilo ich nejednotnosti a prekrývaniu, aby bolo možné integrovane a konzistentne realizovať prioritné projekty financované z viacerých fondov, ale aj multitematické prioritné projekty.

Zmluva o partnerstva: skôr zmluva, než partnerstvo

24.

V súlade s príslušnými inštitucionálnymi poriadkami žiada, aby sa regionálne a príslušné miestne samosprávy ako orgány, ktoré financujú a uplatňujú politiku súdržnosti plne podieľali na jej vypracovaní, dohodnutí, plnení a upravovaní zmlúv o partnerstve (článok 13 ods. 2).

25.

V súlade s príslušnými inštitucionálnymi poriadkami osobitne vyžaduje, aby boli príslušné regionálne a miestne orgány v rámci zmluvy priamo zapojené do určovania vnútorných podmienok a z nich vyplývajúcich sankcií (článok 14).

26.

Obáva sa možných omeškaní vyplývajúcich zo skutočnosti, že zmluva o partnerstve aj operačné programy sa budú musieť predkladať zároveň, a preto žiada, aby programy boli predložené do 6 mesiacov od predloženia zmluvy.

Operačné programy: regionalizovaná a integrovaná správa

27.

Odporúča, aby regionálne a miestne spoločenstvá v súlade s príslušnými inštitucionálnymi systémami boli intenzívne zapojené do správy európskych fondov a dôrazne vyzýva na využívanie programov s financovaním z viacerých fondov.

28.

Upozorňuje na to, že lepšie zosúladenie spoločných ustanovení o využívaní rozličných fondov by prispelo k ich integrácii a zvýšilo efektívnosť a vplyv ich intervencií, a tiež znížilo administratívnu záťaž pre koncových príjemcov.

29.

Žiada, aby Komisia mohla zhodnotiť fungovanie, účinky a prínos makroregionálnych stratégií, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú.

F.    Plánovanie zamerané na výsledky a na hodnotenie

Makroekonomická podmienenosť dvojnásobne postihuje členské štáty

30.

Dôrazne odmieta návrhy, ktorých zámerom je spojiť politiku súdržnosti s dodržiavaním Paktu stability a rastu (makroekonomická podmienenosť), pretože sa domnieva, že makroekonomická podmienenosť zodpovedá cieľom, ktoré sa odlišujú od cieľov politiky súdržnosti.

31.

Preto sa domnieva, že územné samosprávy nemôžu byť potrestané za nedodržanie povinností niektorými členskými štátmi, hlavne pokiaľ ide o schodok štátneho rozpočtu (článok 21).

Menej prísna a skôr preventívna, než represívna podmienenosť ex ante

32.

Súhlasí so zásadou podmienenosti ex ante, ktorá sa chápe ako nutný predpoklad efektívneho investovania, vrátane hodnotenia predchádzajúcich skúseností, pričom treba zabrániť tomu, aby politika súdržnosti obsahovala úlohy, ktoré do nej nepatria, a zvyšovalo sa administratívne zaťaženie.

33.

Vyjadruje však obavy, že podmienky pre tretie subjekty (vzhľadom na nedostatočnú transpozíciu smerníc EÚ) môžu ohroziť vypracovanie a realizáciu programov a projektov na regionálnej a miestnej úrovni. Preto sa domnieva, že podmienky ex ante sa musia obmedziť na prípady, pri ktorých možno priamo uplatniť výkon politiky súdržnosti.

34.

Od Komisie tiež žiada, aby podmienky ex ante nespôsobovali pozastavenie platieb alebo finančné opravy s výnimkou takých podmienok, k splneniu ktorých sa členský štát zaviazal.

Výkonnostná rezerva

35.

Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vytvorením výkonnostnej rezervy, pretože sa obáva, že by takýto mechanizmus mohol podnecovať k stanovovaniu cieľov s veľmi skromnými a teda ľahko dosiahnuteľnými výsledkami, čím by sa dalo získať doplnkové financovanie a následkom čoho by mohlo viesť k výskytu málo ambicióznych projektov a odrádzať od inovácií. Upozorňuje na stanovisko Dvora audítorov 7/2011, v ktorom sa uvádza, že: „výkonnostná rezerva existovala v rokoch 2000 – 2006 a jej úspech bol limitovaný z dôvodu veľmi obmedzenej výšky výdavkov, ktoré boli dokončené včas pre strednodobé preskúmanie a chýbajúcu vhodnú metodiku na posúdenie pokroku, ktorý programy dosiahli“.

36.

Naopak, podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy.

Výkonnostný rámec ako nástroj riadenia

37.

Upozorňuje na to, že rámec na preskúmanie výkonnosti zahŕňa stanovenie etapových cieľov pri každej priorite na roky 2016 a 2018. Podľa výboru musí ísť o nástroj riadenia a kontroly cieľov dosahovaných počas celého programového obdobia bez toho, aby musel byť príčinou uplatnenia finančných opráv pri prioritných osiach, ak sa nedosiahnu ciele stanovené na základe záverečnej správy o dosiahnutom pokroku, keďže tento neúspech môže byť spôsobený sociálno-hospodárskymi podmienkami a následnými nevyhnutnými zmenami politických opatrení, ktoré prijali národné a regionálne orgány.

38.

Domnieva sa, že toto nové opatrenie zbytočne dopĺňa rozličné podmienky (makroekonomické, ex ante, ex post) navrhované Komisiou, systém predbežného, priebežného a následného overovania, ako aj určenie vyčísliteľných cieľov a výsledkových ukazovateľov, a taktiež dúfa vo väčšiu spojitosť s hodnotiacou činnosťou podľa článkov 48, 49 a 50.

Zvýšenie preddavkov

39.

Víta návrh, ktorým sa má riadiacim orgánom uložiť povinnosť zaplatiť príjemcom skôr, než požiadajú Komisiu o preplatenie, a sľubuje si tak väčšiu flexibilitu v systéme preddavkov a pri ich zvyšovaní, aby sa zlepšila likvidita riadiacich orgánov.

Sankcie a finančné opravy: skôr preventívny, než represívny prístup

40.

Žiada, aby v prípade, keď členský štát nachádzajúci sa vo vážnej finančnej kríze dostane podporu od EÚ, mohla Komisia zmeniť alebo doplniť zmluvu o partnerstve a operačné programy v rámci konštruktívnych rozhovorov s členským štátom a príslušnými územnými samosprávami, a teda dúfa že odborníci Komisie budú pomáhať národným a regionálnym orgánom a zlepšovať ich schopnosti efektívne spravovať európske fondy.

G.    Upevnenie zásady súdržnosti

Podpora aktivít rozvoja miest a integrovaných územných investícií

41.

Jednoznačne súhlasí s tým, že pozornosť sa venuje téme integrovaného rozvoja miest a o to viac víta návrhy Komisie týkajúce sa aktivít miestneho rozvoja a integrovaných miestnych investícií, ktoré by mali byť hlavnými nástrojmi realizácie v nasledujúcom programovom období, ale zároveň žiada objasniť uplatňovanie týchto nových ustanovení.

42.

Dúfa, že tieto ustanovenia sa budú uplatňovať s osobitnou pozornosťou venovanou niektorým podmienkami zabezpečenia účinného dosahovania integrovaného územného rozvoja, napríklad koordinácii využívania rozličných fondov – najmä EFRR a FPFRV v prímestských a funkčných oblastiach – ich integrácii, určeniu projektového územia, vypracovaniu zosúladenej stratégie atď.

43.

Jednoznačne víta, že stimuly na podporu miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom poskytujú dodatočnú mieru spolufinancovania vo výške 10 %, a požaduje, aby sa to vzťahovalo aj na integrované územné investície. Domnieva sa tiež, že organizáciu a fungovanie miestnych akčných skupín musia chváliť riadiace orgány spolu s miestnymi partnermi na národnej úrovni.

44.

Požaduje preskúmanie pravidla, podľa ktorého nemôžu mať verejné orgány viac ako 49 % hlasovacích práv v prípade, že už existujú inštitucionalizované partnerstvá miestneho rozvoja.

45.

Zdôrazňuje, že miestny rozvoj treba chápať ako ucelený koncept, pomocou ktorého sa môžu realizovať integrované územné investície, mestské činnosti a spoločné akčné plány.

Vhodné intervencie v prospech regiónov so zemepisnými a demografickými osobitosťami

46.

Navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala územiam s prebiehajúcou priemyselnou konverziou a regiónom postihnutým trvalým a závažným prírodným alebo demografickým znevýhodnením, v dôsledku ktorých pomerne zaostávajú z hľadiska hospodárskej a územnej súdržnosti, ale aj najvzdialenejším regiónom (článok 174 a článok 349 ZFEÚ).

Ďalej podporovať vytváranie územných sietí prostredníctvom financovania infraštruktúry

47.

Znepokojuje ho, že pri rozvinutých regiónoch sa nezohľadňuje financovanie infraštruktúry, hlavne vysokorýchlostných sietí IKT.

H.    Zjednodušenie pravidiel správy, kontroly a auditu

Väčšie zjednodušenie správy a spoločná kontrolná zodpovednosť

48.

Žiada ozajstné zjednodušenie ustanovení o využívaní fondov v prospech orgánov správy, kontroly a auditu, ktoré zároveň zlepší dostupnosť financovania pre príjemcov pomoci.

49.

Je znepokojený skutočnosťou, že podpora administratívnej kapacity je v prípade Európskeho štrukturálneho fondu obmedzená na členské štáty s menej rozvinutými regiónmi alebo regiónmi oprávnenými získať podporu z Kohézneho fondu, avšak v prípade EFRR to tak nie je, hoci národné systémy pre oba fondy podliehajú podobným požiadavkám.

50.

Želá si rozhodnejšie zameranie na výsledky, vďaka ktorému sa bude väčšia pozornosť venovať výkonnosti, kvalite a efektívnosti využívania fondov, než formálnemu dodržiavaniu noriem a objemu výdavkov.

51.

Zastáva názor, že nadmerné využívanie delegovaných právnych aktov Komisiou (asi 50 odkazov v nariadení) môže spôsobiť omeškania pri využívaní fondov, a preto navrhuje, aby sa vydal vykonávací predpis Komisie, v ktorom sa najprv stanovia všetky vykonávacie pravidlá.

Väčšia koordinácia a proporcionalita kontrol

52.

Vyjadruje pochybnosti týkajúce sa určenia akreditačného orgánu na ministerskej úrovni, ktorý predstavuje dodatočnú a zbytočnú úroveň kontroly a ktorého úlohou by bolo akreditovať riadiace a certifikačné orgány na základe predchádzajúcej kontroly, keďže sa domnieva, že akreditácia by sa mala týkať skôr systémov, než subjektov.

53.

Opäť poukazuje na riziko, že nesprávne uplatňovanie zásady proporcionality by mohlo spôsobiť nerovnaké posudzovanie členských štátov, keďže na štáty, ktoré sú najväčšími príjemcami prostriedkov zo štrukturálnych fondov by pripadla najväčšia administratívna záťaž vyplývajúca z riadenia a kontroly, a okrem toho by úroveň kontroly zodpovedajúca finančnému rozsahu programov mohla odrádzať od schvaľovania programov využívajúcich viaceré fondy.

54.

Domnieva sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka by mala byť nepovinná, aby sa zjednodušenie postupu uzavretia na konci obdobia a skrátenie doby uchovávania účtovnej dokumentácie umožnilo iba tým riadiacim orgánom, ktoré si to želajú (články 67, 76, 77 a 131).

55.

Želá si, aby sa zabránilo znásobovaniu kontroly národnými alebo regionálnymi orgánmi auditu, Komisiou alebo Dvorom audítorov v tých istých organizáciách a navrhuje systém spoločných auditov na mieste, aby sa zabránilo ich zdvojovaniu a prispelo k spoločnému posúdeniu (článok 65, ods. 2).

Skutočne zjednodušené finančné inžinierstvo zamerané na podnikavosť

56.

Domnieva sa, že je potrebné bližšie objasniť používanie finančných nástrojov vzhľadom na ich účtovanie pri využívaní fondov EÚ, dohľad a vlastníctvo finančných nástrojov. Podporuje však využívanie nástrojov finančného inžinierstva na zvýšenie stimulačného účinku fondov za predpokladu, že budú doplnkom a nebudú na úkor grantového prvku politiky súdržnosti a že sa táto podpora obmedzí na zvyčajné formy finančných nástrojov (kapitálové účasti, pôžičky, záruky) a nebude využívať nepriehľadné finančné nástroje, ako sú deriváty alebo štruktúrované finančné nástroje.

57.

Povinnosť použiť finančné nástroje v priebehu dvoch rokov od ich aktivácie podľa cieľov programu a počas obdobia najmenej desiatich rokov od ukončenia programu považuje za príliš obmedzujúcu.

Spoločný akčný plán: novinka na otestovanie

58.

S radosťou víta návrh Komisie týkajúci sa vypracovania spoločných akčných plánov, ktoré zahŕňajú rad projektov uskutočnených v kompetencii príjemcu v rámci jedného alebo viacerých operačných programov, výmenou za značné zredukovanie noriem správy a kontroly, avšak ľutuje, že infraštruktúrne projekty sú vylúčené.

59.

Žiada, aby sa o spoločnom akčnom pláne rozhodovalo spolu s Komisiou, členským štátom a územnými samosprávami zúčastnenými na programe, a to aj vzhľadom na výšku poskytnutých prostriedkov (a požaduje, aby bola prahová suma znížená na5 miliónov eur).

Podpora projektov, ktorými sa dosahujú príjmy: nevyhnutnosť väčšej flexibility

60.

Zastáva názor, že by sa malo uprednostniť opätovné zavedenie pravidiel platných na obdobie rokov 2000 – 2006, podľa ktorých sa pri projektoch, ktorými sa dosahovali príjmy používala osobitná (znížená) jednotná sadzba na operáciu.

Paušalizácia nákladov: zjednodušenie, ktoré neprichádza

61.

Víta návrh Komisie o rozličných formách zjednodušených grantov a nabáda riadiace orgány a príjemcov, aby využívali hlavne štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie s uplatnením percentuálneho podielu.

62.

Žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie prijali spravodlivú, nestrannú a overiteľnú metódu výpočtu a metódy a stupnice jednotkových nákladov, aby sa organizáciám uskutočňujúcim projekty umožnilo ich využívanie na začiatku plánovania, pričom je potrebné uplatniť skúsenosti získané počas súčasného plánovacieho obdobia.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Komisia by mala prijať delegovaným aktom spoločný strategický rámec, ktorý transformuje ciele Únie na kľúčové akcie pre fondy SSR s cieľom poskytnúť jasnejšie strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni členských štátov a regiónov. Spoločný strategický rámec by mal uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

Komisia spoločný strategický rámec, ktorý transformuje ciele Únie na kľúčové akcie pre fondy SSR s cieľom poskytnúť jasnejšie strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni členských štátov a regiónov. Spoločný strategický rámec by mal uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

Zdôvodnenie

Delegované akty umožňujú tvorcovi právnych predpisov delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktoré doplňujú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Pokiaľ ide o spoločný strategický rámec, tento sa zameriava na poskytnutie usmernení a spoločných pravidiel pre všetky spoločne spravované fondy. Preto teda obsahuje podstatné prvky, ktoré sa musia predložiť všetkým inštitúciám EÚ a v prípade potreby sa môžu zmeniť.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Na základe spoločného strategického rámca, ktorý má prijať Komisia, by mal každý členský štát pripraviť v spolupráci s partnermi a s Komisiou zmluvu o partnerstve. Zmluva o partnerstve by mala transformovať prvky vymedzené v spoločnom strategickom rámci do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať pevné záväzky na dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania fondov SSR.

Na základe spoločného strategického rámca, ktorý má prijať Komisia, by mal každý členský štát pripraviť v spolupráci s partnermi a s Komisiou zmluvu o partnerstve. Zmluva o partnerstve by mala transformovať prvky vymedzené v spoločnom strategickom rámci do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať záväzky na dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania fondov SSR.

Zdôvodnenie

Považuje sa za vhodné, aby sa miestne a regionálne samosprávy ako orgány, ktoré financujú a uplatňujú politiku súdržnosti plne podieľali na jej vypracovaní, dohodnutí, plnení a upravovaní.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Pre každý program by sa mal vymedziť výkonnostný rámec s cieľom monitorovať v priebehu celého programového obdobia pokrok v dosahovaní čiastkových a celkových cieľov stanovených pre každý program. Komisia v spolupráci s členskými štátmi by mala preskúmať výkonnosť v rokoch 2017 a 2019. Mala by naplánovať výkonnostnú rezervu a prideliť ju v roku 2019 tam, kde boli dosiahnuté čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci. Pre programy Európskej územnej spolupráce by výkonnostná rezerva nemala existovať z dôvodu ich rozmanitosti a medzinárodnej povahy. V prípadoch výrazného zaostávania v dosahovaní míľnikov alebo cieľov by Komisia mala byť schopná pozastaviť platby pre program, alebo na konci programového obdobia požiadať o finančné opravy s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie nevyužíval zbytočne alebo neefektívne.

Pre každý program by sa mal vymedziť výkonnostný rámec s cieľom monitorovať v priebehu celého programového obdobia pokrok v dosahovaní čiastkových a celkových cieľov stanovených pre každý program. Komisia v spolupráci s členskými štátmi by mala preskúmať výkonnosť v rokoch 2017 a 2019. Mala by sa naplánovať

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 19

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vytvorenie užšieho prepojenia medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie zabezpečí, aby sa účinnosť výdavkov v rámci fondov SSR opierala o zdravé hospodárske politiky a aby fondy SSR mohli byť v prípade potreby presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Tento proces musí byť postupný a začať zmenou zmluvy o partnerstve a programov, aby sa podporili odporúčania Rady na riešenie makroekonomických nerovnováh a sociálnych a hospodárskych problémov. Pokiaľ aj napriek intenzívnejšiemu využívaniu fondov SSR členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí, Komisia by mala mať právo pozastaviť všetky platby a záväzky alebo ich časť. Rozhodnutia o pozastavení by mali byť primerané a účinné a mali by zohľadniť vplyv jednotlivých programov na riešenie hospodárskej a sociálnej situácie v príslušnom členskom štáte a predošlé zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve. Komisia by pri rozhodovaní o pozastavení platieb mala rešpektovať aj rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, berúc do úvahy najmä vplyv pozastavenia platieb na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Pozastavenie platieb by sa malo zrušiť a finančné prostriedky opäť sprístupniť dotknutému členskému štátu ihneď ako členský štát prijme potrebné opatrenie.

Vytvorenie užšieho prepojenia medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie zabezpečí, aby sa účinnosť výdavkov v rámci fondov SSR opierala o zdravé hospodárske politiky a aby fondy SSR mohli byť v prípade potreby presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Tento proces musí byť postupný a začať zmenou zmluvy o partnerstve a programov, aby sa podporili odporúčania Rady na riešenie makroekonomických nerovnováh a sociálnych a hospodárskych problémov.

Zdôvodnenie

Výbor regiónov je rozhodne proti ustanoveniam o makroekonomickej podmienenosti. Uplatňovanie sankcií alebo finančných stimulov v súvislosti s paktom stability a rastu s úmyslom zaručiť rešpektovanie makroekonomických podmienok by mohlo výrazne poškodiť miestne a regionálne orgány, ktoré nenesú zodpovednosť za nedodržiavanie týchto záväzkov členskými štátmi.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 29

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zosúladenie mechanizmov monitorovania a podávania správ, pokiaľ ide o fondy SSR, je nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Dôležité je zabezpečiť primerané požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, aby požiadavky na podávanie správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch a boli zosúladené s načasovaním preskúmaní výkonnosti.

Zosúladenie mechanizmov monitorovania a podávania správ, pokiaľ ide o fondy SSR, je nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Dôležité je zabezpečiť primerané požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, aby požiadavky na podávanie správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch .

Zdôvodnenie

Pokiaľ ide o rámec pre overovanie výsledkov, domnievame sa, že by mal byť nástrojom na riadenie a kontrolu dosahovaných cieľov počas celého programového obdobia.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 43

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

V súlade so zásadami spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.

V súlade so zásadami spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.

Zdôvodnenie

Fondy spoločného strategického rámca sú súčasťou regionálnej politiky, preto by medzi zainteresovanými orgánmi uvedenými v nariadení, ktorým sa tieto fondy riadia, nemali chýbať hlavní protagonisti, teda regionálne a miestne orgány.

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 44

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom zabezpečiť riadne predbežné potvrdenie zriadenia a navrhnutia hlavných systémov riadenia a kontroly by členské štáty mali vymenovať akreditačný orgán, ktorý bude zodpovedný za udeľovanie a odoberanie akreditácií riadiacich a kontrolných orgánov.

Zdôvodnenie

Má sa tak zabrániť znásobovaniu orgánov a subjektov, ktoré by ešte zvýšili zložitosť systému riadenia a kontroly.

Pozmeňovací návrh 8

Nové odôvodnenie za odôvodnenie 55

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

Zdôvodnenie

Doteraz sa nepodarilo zaviesť spoločné ustanovenia pre rôzne fondy, pokiaľ ide o stanovenie prechodných ustanovení a s tým spojeného financovania zo strany EÚ (spolufinancovanie). Hoci sa pre EFRR a ESF zavádzajú prechodné ustanovenia (vrátane bezpečnostnej siete), pre EPFRV takéto ustanovenia chýbajú. Uplatňovanie jednotlivých fondov by tak malo za následok veľmi rôzne podmienky poskytovania podpory. To je v rozpore s cieľom harmonizácie. Preto je potrebné, aby sa tieto prechodné ustanovenia uplatňovali aj v rámci EPFRV.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 58

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom posilniť zameranie na výsledky a dosiahnutie celkových a čiastkových cieľov stratégie Európa 2020 bude päť percent finančných prostriedkov určených na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti vyčlenených ako výkonnostná rezerva pre každý fond a každú kategóriu regiónu v každom členskom štáte.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy, a bude naviazaná na fond na prispôsobovanie sa globalizácii a na Fond solidarity Európskej únie.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 84

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Proces každoročného uzatvárania účtov by malo sprevádzať každoročné uzatváranie ukončených operácií (pre EFRR a KF) alebo výdavkov (pre ESF). S cieľom znížiť náklady spojené s konečným uzavretím operačných programov, znížiť administratívne zaťaženie príjemcov a poskytnúť právnu istotu by ročná závierka mala byť povinná, čím by sa obmedzila lehota, počas ktorej je potrebné udržiavať podporné dokumenty a počas ktorej možno vykonávať audity operácií a ukladať finančné opravy.

Proces každoročného uzatvárania účtov by sprevádzať každoročné uzatváranie ukončených operácií (pre EFRR a KF) alebo výdavkov (pre ESF). S cieľom znížiť náklady spojené s konečným uzavretím operačných programov, znížiť administratívne zaťaženie príjemcov a poskytnúť právnu istotu , čím by sa obmedzila lehota, počas ktorej je potrebné udržiavať podporné dokumenty a počas ktorej možno vykonávať audity operácií a ukladať finančné opravy.

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka je v skutočnosti zavádzanie každoročného uzavretia, ktorá zvýši administratívnu záťaž, zavedie povinné finančné opravy nepresností, ktoré odhalila Európska komisia a/alebo Európsky dvor audítorov, a zníži flexibilitu v oblasti oznamovania a náhrady nadmerne rezervovaných výdavkov (overbooking), ktoré v súčasnosti existujú v programovom období 2007 – 2013.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 87

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondov. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady neprevyšujú 100 000 EUR. Napriek tomu by malo byť možné uskutočniť audit kedykoľvek, ak existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode, alebo po uzavretí ukončenej operácie ako súčasť kontrolovanej vzorky. Na to, aby bola táto úroveň auditu vykonávaného Komisiou primeraná riziku, Komisia by mala byť schopná znížiť svoju audítorskú prácu v súvislosti s operačnými programami v prípade, že neexistujú závažné nedostatky, alebo v prípade, že sa možno spoľahnúť na orgán auditu.

Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondov. Mal by sa , ak celkové oprávnené náklady neprevyšujú EUR. Napriek tomu by malo byť možné uskutočniť audit kedykoľvek, ak existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode, alebo po uzavretí ukončenej operácie ako súčasť kontrolovanej vzorky. Na to, aby bola táto úroveň auditu vykonávaného Komisiou primeraná riziku, Komisia by mala byť schopná znížiť svoju audítorskú prácu v súvislosti s operačnými programami v prípade, že neexistujú závažné nedostatky, alebo v prípade, že sa možno spoľahnúť na orgán auditu.

Zdôvodnenie

Aby sa zabezpečila skutočná proporcionalita v oblasti kontroly operačných programov, výbor navrhuje v prípade operácií, ktorých celkové oprávnené náklady nepresahujú 250 000 EUR, vykonávať len jeden audit.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 88

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky nariadenia by sa na Komisiu malo delegovať právo prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti s kódexom správania, pokiaľ ide o ciele a kritériá na podporu vykonávania partnerstva, prijatie spoločného strategického rámca, dodatočné pravidlá rozdeľovania rezervy na rast a konkurencieschopnosť, vymedzenie oblasti a obyvateľstva, ktoré sú zahrnuté do stratégie miestneho rozvoja, podrobné pravidlá pre finančné nástroje (hodnotenie ex ante, oprávnenosť výdavkov, druhy nepodporovaných aktivít, kombinovanie pomoci, prevod a správa aktív, žiadosti o platbu a kapitalizácia ročných splátok), definíciu paušálnej sadzby pre operácie generujúce príjmy, povinnosti členských štátov týkajúce sa postupu oznamovania nezrovnalostí a vymáhania neoprávnene vyplatených súm, vzor vyhlásenia hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti fungovania systému riadenia a kontroly, podmienky vnútroštátneho auditu, akreditačné kritériá pre riadiace orgány a certifikačné orgány, určenie spoločne uznávaných nosičov dát, úroveň finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, zmenu a doplnenie príloh a osobitné opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu z nariadenia (ES) č. 1083/2006. Komisia by mala byť splnomocnená meniť a dopĺňať prílohy I a IV s cieľom riešiť budúce potreby prispôsobenia sa. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na úrovni odborníkov.

S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky nariadenia by sa na Komisiu malo delegovať právo prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti s kódexom správania, pokiaľ ide o ciele a kritériá na podporu vykonávania partnerstva, podrobné pravidlá pre finančné nástroje (hodnotenie ex ante, oprávnenosť výdavkov, druhy nepodporovaných aktivít, kombinovanie pomoci, prevod a správa aktív, žiadosti o platbu a kapitalizácia ročných splátok), definíciu paušálnej sadzby pre operácie generujúce príjmy, povinnosti členských štátov týkajúce sa postupu oznamovania nezrovnalostí a vymáhania neoprávnene vyplatených súm, vzor vyhlásenia hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti fungovania systému riadenia a kontroly, podmienky vnútroštátneho auditu, akreditačné kritériá pre riadiace orgány a certifikačné orgány, určenie spoločne uznávaných nosičov dát, úroveň finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, zmenu a doplnenie príloh a osobitné opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu z nariadenia (ES) č. 1083/2006. Komisia by mala byť splnomocnená meniť a dopĺňať prílohy I a IV s cieľom riešiť budúce potreby prispôsobenia sa. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na úrovni odborníkov.

Zdôvodnenie

Delegovanými aktmi priznáva tvorca právnych predpisov Európskej komisii právomoc prijímať nelegislatívne akty, ktoré doplňujú alebo menia určité prvky legislatívneho aktu. Navrhované vypustenie je v súlade s postojmi vyjadreným v stanovisku, ktoré sa týkajú najmä článku 12 „Spoločný strategický rámec“, článku 18 „Výkonnostná rezerva“ a článku 29 „Stratégie miestneho rozvoja“.

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 90

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Pokiaľ ide o všetky fondy SSR, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú zmluvy o partnerstve, rozhodnutia, ktorými sa prideľuje výkonnostná rezerva, a rozhodnutia, ktorými sa pozastavujú platby súvisiace s hospodárskymi politikami členských štátov; a pokiaľ ide o fondy, rozhodnutia, ktorými sa prijímajú rozhodnutia o operačných programoch schvaľujúce hlavné projekty, rozhodnutia o pozastavení platieb a rozhodnutia o finančných opravách.

Pokiaľ ide o všetky fondy SSR, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú zmluvy o partnerstve, rozhodnutia, ktorými sa prijímajú rozhodnutia o operačných programoch schvaľujúce hlavné projekty, rozhodnutia o pozastavení platieb a rozhodnutia o finančných opravách.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 5, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.   V rámci zmluvy o partnerstve a v rámci každého programu vytvorí členský štát partnerstvo s týmito partnermi:

(a)

príslušnými regionálnymi, miestnymi, mestskými a ostatnými orgánmi verejnej správy;

(b).

hospodárskymi a sociálnymi partnermi a

(c)

subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie.

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.   V rámci zmluvy o partnerstve a v rámci každého programu partnerstvo s týmito partnermi:

(a)

príslušnými orgánmi verejnej správy;

(b)

hospodárskymi a sociálnymi partnermi a

(c)

subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie.

Zdôvodnenie

Účelom pozmeňovacieho návrhu je zdôrazniť, že územné samosprávy v každom členskom štáte musia byť v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia plne zapojené do prípravy, prerokovávania a uplatňovania rozličných strategických dokumentov, ako je spoločný strategický rámec, zmluva o partnerstve a operačné programy. Považuje sa za nespravodlivé, že sa s miestnymi a regionálnymi orgánmi v súvislosti s partnerstvom zaobchádza ako s hospodárskymi a sociálnymi partnermi, pričom ony (regionálne orgány) sa ako zástupcovia verejných záujmov občanov a územných celkov podieľajú na správe a financovaní štrukturálnych fondov.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 9, ods. 6 a 11

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Tematické ciele

(…)

6)

ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti zdrojov;

(…)

11.

zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy

Tematické ciele

(…)

6)

ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti zdrojov;

(…)

11.

zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy

Zdôvodnenie

K článku 6:

Je veľmi dôležité zaradiť medzi tematické ciele fondov SSR aj ochranu kultúrneho dedičstva. Tento návrh je okrem toho v súlade s ustanovením článku 5 ods. 6 písm. c) návrhu o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

K článku 11:

Technická pomoc by mala tiež uľahčiť strategické zásahy zdola nahor. Územná agenda 2020, ktorú schválili členské štáty v roku 2011, obsahuje veľmi užitočné odporúčania týkajúce sa územného rozvoja v EÚ.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 11

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Spoločný strategický rámec zavedie:

a)

pre každý tematický cieľ kľúčové činnosti, ktoré budú podporované z každého fondu SSR;

b)

kľúčové územné výzvy mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí, ako aj oblastí s osobitnými územnými charakteristikami uvedenými v článkoch 174 a 349 zmluvy, ktoré sa riešia fondmi SSR;

c)

horizontálne zásady a ciele politiky pre využívanie fondov SSR;

d)

prioritné oblasti v rámci spolupráce pre každý z fondov SSR, v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny a prímorské oblasti;

e)

mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane vonkajších nástrojov pre spoluprácu;

f)

mechanizmy na zabezpečenie súladu a konzistencie programovania fondov SSR s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a s príslušnými odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy.

Spoločný strategický rámec zavedie:

a)

pre každý tematický cieľ kľúčové činnosti, ktoré budú podporované z každého fondu SSR;

)

horizontálne zásady a ciele politiky pre využívanie fondov SSR;

()

mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane vonkajších nástrojov pre spoluprácu;

()

mechanizmy na zabezpečenie súladu a konzistencie programovania fondov SSR s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a s príslušnými odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy.

Zdôvodnenie

Nazdávame sa, že hlavné opatrenia navrhované Komisiou v rámci spoločného strategického rámca predstavujú novú formu zamerania. Okrem toho sa domnievame, že územné charakteristiky sa musia riešiť v rámci operačných programov. To isté platí pre prípadné vzájomné pôsobenie medzi regionálnymi stratégiami, ktoré sú súčasťou programov, a makroregionálnymi stratégiami tam, kde existujú.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 12

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 142 o spoločnom strategickom rámci do 3 mesiacov od prijatia tohto nariadenia.

V prípade významných zmien stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Komisia preskúma a v prípade potreby prijme prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 142 revidovaný spoločný strategický rámec.

Do 6 mesiacov od prijatia revidovaného spoločného strategického rámca členské štáty v prípade potreby navrhnú zmeny a doplnenia zmlúv o partnerstve a programov, aby zabezpečili ich súlad s revidovaným spoločným strategickým rámcom.

.

V prípade významných zmien stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Komisia preskúma a v prípade potreby prijme prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 142 revidovaný spoločný strategický rámec.

Do 6 mesiacov od prijatia revidovaného spoločného strategického rámca členské štáty v prípade potreby navrhnú zmeny a doplnenia zmlúv o partnerstve a programov, aby zabezpečili ich súlad s revidovaným spoločným strategickým rámcom.

Zdôvodnenie

Delegované akty umožňujú tvorcovi právnych predpisov delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktoré doplňujú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Pokiaľ ide o spoločný strategický rámec, tento sa zameriava na poskytnutie usmernení a spoločných pravidiel pre všetky spoločne spravované fondy. Preto teda obsahuje podstatné prvky, ktoré sa musia predložiť všetkým inštitúciám EÚ a v prípade potreby sa môžu zmeniť.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 13

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Príprava zmluvy o partnerstve

1.   Každý členský štát pripraví zmluvu o partnerstve na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Členské štáty vypracujú zmluvu o partnerstve v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Zmluva o partnerstve sa pripraví na základe dialógu s Komisiou.

3.   V zmluve o partnerstve sa upravuje všetka podpora poskytnutá z fondov SSR príslušnému členskému štátu.

4.   Každý členský štát zašle svoju zmluvu o partnerstve Komisii do 3 mesiacov od prijatia spoločného strategického rámca.

Príprava zmluvy o partnerstve

1.   Každý členský štát pripraví zmluvu o partnerstve na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

.   

   Členské štáty vypracujú zmluvu o partnerstve v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Zmluva o partnerstve sa pripraví na základe dialógu s Komisiou.

   V zmluve o partnerstve sa upravuje všetka podpora poskytnutá z fondov SSR príslušnému členskému štátu.

.   Každý členský štát zašle svoju zmluvu o partnerstve Komisii do mesiacov od prijatia spoločného strategického rámca.

Zdôvodnenie

Považuje sa za vhodné, aby sa miestne a regionálne samosprávy ako orgány, ktoré financujú a uplatňujú politiku súdržnosti plne podieľali na jej vypracovaní, dohodnutí, plnení a upravovaní. Vzhľadom na množstvo a podrobnosti požadovaných informácií a toho, že programy musia byť predložené súčasne so zmluvou (v súlade s článkom 23 ods. 3), a vzhľadom na nutnosť zabezpečiť účinné partnerstvo, považujeme za potrebné dlhšie časové obdobie.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 14

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Obsah zmluvy o partnerstve

Zmluva o partnerstve musí obsahovať:

a)

opatrenia zabezpečujúce súlad so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane:

i)

analýzy rozdielov a potrieb v oblasti rozvoja vzhľadom na tematické ciele a kľúčové činnosti definované v spoločnom strategickom rámci a čiastkové ciele stanovené v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 a príslušných odporúčaniach Rady podľa článku 148 ods. 4 zmluvy;

ii)

súhrnnej analýzy hodnotení ex ante programov, na základe ktorej sa odôvodní výber tematických cieľov a orientačné pridelenie finančných prostriedkov z fondov SSR;

iii)

zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov SSR v prípade každého tematického cieľa;

iv)

orientačného rozdelenia podpory Únie podľa tematického cieľa na vnútroštátnej úrovni pre každý z fondov SSR, ako aj celkovú orientačnú sumu podpory plánovanej na ciele súvisiace so zmenami klímy;

v)

hlavných prioritných oblastí spolupráce v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny a prímorské oblasti;

vi)

horizontálnych zásad a cieľov politiky pre využívanie fondov SSR;

[….]

(b)

integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z fondov SSR, ktorý vymedzuje:

ii)

opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu na využívanie fondov SSR, s cieľom územného rozvoja mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a oblastí s osobitnými územnými charakteristikami, predovšetkým opatrenia na uplatňovanie článkov 28, 29 a 99, v prípade potreby doplnené o zoznam miest, ktoré sa majú zapojiť do platformy rozvoja miest, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia o EFRR

[….]

e)

opatrenia na zabezpečenie efektívneho využívania fondov SSR vrátane:

i)

posúdenia, či je potrebné posilniť administratívnu kapacitu orgánov a prípadne príjemcov, a činností, ktoré je potrebné vykonať na tento účel;

ii)

zhrnutia plánovaných činností a zodpovedajúcich cieľov programov s cieľom dosiahnuť zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov;

iii)

hodnotenia existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a plánovaných činností s cieľom umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi príjemcami a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov vykonávali výlučne formou elektronickej výmeny údajov.

Obsah zmluvy o partnerstve

Zmluva o partnerstve musí obsahovať:

a)

opatrenia zabezpečujúce súlad so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane:

i)

analýzy rozdielov a potrieb v oblasti rozvoja vzhľadom na tematické ciele a kľúčové činnosti definované v spoločnom strategickom rámci a čiastkové ciele stanovené v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 a príslušných odporúčaniach Rady podľa článku 148 ods. 4 zmluvy;

ii)

zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov SSR v prípade každého tematického cieľa;

iii)

horizontálnych zásad a cieľov politiky pre využívanie fondov SSR;

[….]

(b)

integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z fondov SSR, ktorý vymedzuje:

ii)

opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu na využívanie fondov SSR, s cieľom územného rozvoja mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a oblastí s osobitnými územnými charakteristikami, predovšetkým opatrenia na uplatňovanie článkov 28, 29 a 99, v prípade potreby doplnené o zoznam miest, ktoré sa majú zapojiť do platformy rozvoja miest, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia o EFRR

[….]

e)

opatrenia na zabezpečenie efektívneho využívania fondov SSR vrátane:

i)

zhrnutia plánovaných činností a zodpovedajúcich cieľov programov s cieľom dosiahnuť zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov;

iii)

hodnotenia existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a plánovaných činností s cieľom umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi príjemcami a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov vykonávali výlučne formou elektronickej výmeny údajov.

Zdôvodnenie

Nepokladáme za potrebné v zmluve o partnerstve uvádzať fakty, ktoré už boli predložené a prerokované v rámci operačných programov. Tieto ustanovenia sú naozaj redundantné a nie sú v súlade so zásadou zjednodušovania. Členské štáty okrem toho nemôžu preberať záväzky, ktoré boli predtým prijaté na regionálnej a miestnej úrovni.

Integrovaný prístup k využívaniu fondov SSR má zásadný význam pre prímestské oblasti. Bez neho hrozí, že tieto oblasti nedostanú nielen prostriedky určené pre vidiecke oblasti, ale ani prostriedky pridelené mestám, pretože počet prímestských oblastí v EÚ sa stále zvyšuje.

Multilaterálny charakter európskej územnej spolupráce znemožňuje riadiť ju prostredníctvom nástroja zmluvy o partnerstve. Preto by územná spolupráca mala byť výslovne vyňatá z jeho oblasti pôsobnosti.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 16

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Tematická koncentrácia

Členské štáty v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na opatrenia, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s cieľom riešiť výzvy definované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 zmluvy a s ohľadom na celonárodné a regionálne potreby.

Tematická koncentrácia

Členské štáty v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na opatrenia, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s cieľom riešiť výzvy definované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 zmluvy a s ohľadom na celonárodné a regionálne potreby.

Zdôvodnenie

Výbor súhlasí so zásadou zamerať väčšinu zdrojov na obmedzený počet tematických cieľov alebo investičných priorít, ale zastáva názor, že výber cieľov a priorít treba prenechať riadiacim orgánom na základe miestnej špecifikácie cieľov stratégie Európa 2020 a spoločného strategického rámca.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 17

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Podmienky ex ante

1.   Podmienky ex ante sa vymedzia pre každý fond SSR v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty posúdia, či sú uplatniteľné podmienky ex ante splnené.

3.   V prípade podmienok ex ante, ktoré nie sú splnené v deň predloženia zmluvy o partnerstve, členské štáty v zmluve o partnerstve uvedú súhrn činností, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a časový plán ich vykonávania s cieľom zabezpečiť ich splnenie najneskôr dva roky po prijatí zmluvy o partnerstve alebo do 31. decembra 2016, podľa toho, čo nastane skôr.

4.   Členské štáty podrobne opíšu činnosti súvisiace so splnením podmienok ex ante, vrátane časového plánu ich vykonania, v príslušných programoch.

5.   Komisia posúdi poskytnuté informácie o plnení podmienok ex ante v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a programov. Pri prijímaní programu môže rozhodnúť o pozastavení všetkých alebo niektorých priebežných platieb určených na program do uspokojivého ukončenia činností na splnenie podmienok ex ante. Ak činnosti na splnenie podmienok ex ante nebudú ukončené v rámci lehoty stanovenej pre daný systém, predstavuje to základ pre pozastavenie platieb Komisiou.

6.   Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce.

Podmienky ex ante

1.   Podmienky ex ante sa vymedzia pre každý fond SSR v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty posúdia, či sú uplatniteľné podmienky ex ante splnené

3.   V prípade podmienok ex ante, ktoré nie sú splnené v deň predloženia zmluvy o partnerstve, členské štáty v zmluve o partnerstve uvedú súhrn činností, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a časový plán ich vykonávania s cieľom zabezpečiť ich splnenie najneskôr roky po prijatí zmluvy o partnerstve alebo do 31. decembra 2016, podľa toho, čo nastane skôr.

4.   Členské štáty opíšu činnosti súvisiace so splnením podmienok ex ante, vrátane časového plánu ich vykonania, v príslušných programoch.

5.   Komisia posúdi poskytnuté informácie o plnení podmienok ex ante v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a programov. Ak činnosti na splnenie podmienok ex ante nebudú ukončené v rámci lehoty stanovenej pre daný systém, základ pre pozastavenie platieb Komisiou.

6.   Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce.

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že takéto podmienky ex ante nesmú viesť k pozastaveniu platieb alebo k finančným korekciám s výnimkou podmienok, k splneniu ktorých sa členský štát zaviazal. V prípade, že takéto podmienky ex ante nie sú splnené na začiatku programového obdobia, nie je možné naplánovať príslušné investície. Preto nie je dôvod ukladať sankcie dodatočne. Okrem toho je veľmi dôležité, aby Komisia vzala do úvahy inštitucionálny kontext každého členského štátu a rozloženie právomocí v každom z nich. Je totiž absurdné, aby členský štát preberal záväzky v súvislosti s niečím čo spadá do právomocí regionálnych alebo miestnych orgánov a naopak.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 18

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Výkonnostná rezerva

Päť percent finančných prostriedkov pridelených pre každý fond SSR a členský štát s výnimkou finančných prostriedkov pridelených na cieľ Európska územná spolupráca a na hlavu V nariadenia EFNRH tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa má prideliť v súlade s ustanoveniami článku 20.

rezerva

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy, a neprekročí rozsah prostriedkov vyčlenených pre členské štáty.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 19

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Preskúmanie výkonnosti

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi skontroluje výkonnosť programov v každom členskom štáte v roku 2017 a v roku 2019 s ohľadom na výkonnostný rámec stanovený v príslušnej zmluve o partnerstve a programoch. Spôsob vytvorenia výkonnostného rámca a prideľovania výkonnostnej rezervy sa uvádza v prílohe I.

2.   Počas týchto kontrol sa preskúma dosiahnutie čiastkových cieľov programov na úrovni priorít na základe informácií a hodnotení predložených v správach o dosiahnutom pokroku, ktoré predložia členské štáty v rokoch 2017 a 2019.

Preskúmanie výkonnosti

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi skontroluje výkonnosť programov v každom členskom štáte v roku 2017 a v roku 2019 s ohľadom na výkonnostný rámec stanovený v príslušnej zmluve o partnerstve a programoch. Spôsob vytvorenia výkonnostného rámca a prideľovania výkonnostnej rezervy sa uvádza v prílohe I.

2.   Počas týchto kontrol sa preskúma dosiahnutie čiastkových cieľov programov na úrovni priorít na základe informácií a hodnotení predložených v správach o dosiahnutom pokroku, ktoré predložia členské štáty v rokoch 2017 a 2019.

   

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Pokiaľ ide o rámec preskúmania výkonnosti, domnievame sa, že by mal byť nástrojom riadenia a kontroly cieľov dosahovaných počas celého programového obdobia, a že by v prípade nedosiahnutia stanovených cieľov mal byť zameraný nie na uplatňovanie finančných korekcií, ale na aktiváciu podporných mechanizmov Komisie.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 20

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Pridelenie výkonnostnej rezervy

1.   Ak kontrola výkonnosti uskutočnená v roku 2017 ukáže, že sa v rámci priority programu nedosiahli míľniky stanovené na rok 2016, Komisia predloží príslušnému členskému štátu odporúčania.

2.   Na základe preskúmania uskutočneného v roku 2019 Komisia prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacích aktov, ktorým pre každý fond SSR a členský štát určí programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele. Členský štát navrhne pridelenie výkonnostnej rezervy na programy a priority uvedené v tomto rozhodnutí Komisie. Komisia schváli zmenu a doplnenie dotknutých programov v súlade s článkom 26. Ak členský štát nepredloží informácie v súlade s článkom 46 ods. 2 a ods. 3, výkonnostná rezerva pre programy alebo príslušné priority sa nemôže prideliť.

3.   Ak existuje dôkaz z kontroly výkonnosti o tom, že priorite sa nepodarilo dosiahnuť míľniky stanovené vo výkonnostnom rámci, Komisia môže pozastaviť celú priebežnú platbu alebo jej časť pre danú prioritu programu v súlade s postupom stanoveným v pravidlách pre jednotlivé fondy.

4.   Ak Komisia na základe preskúmania záverečnej správy o vykonávaní programu zistí vážne nesplnenie cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže uplatniť finančné opravy v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 142 s cieľom stanoviť kritériá a metodiku zisťovania úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.

5.   Odsek 2 sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a na hlavu V nariadenia o EFNRH.

   

   

   

   

   

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 21

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Podmienenosť spojená s koordináciou hospodárskych politík členských štátov

 

   […]

4.   Odchylne od odseku 1, ak sa finančná pomoc sprístupní členskému štátu v súlade s odsekom 1 písm. d) a je spojená s upraveným programom, Komisia môže bez akéhokoľvek návrhu členského štátu zmeniť a doplniť zmluvu o partnerstve a programy s cieľom maximálne zvýšiť rast a dosah konkurencieschopnosti dostupných fondov SSR. Na zabezpečenie efektívneho vykonávania zmluvy o partnerstve a príslušných programov sa Komisia zapojí do ich riadenia, ako je uvedené v upravenom programe alebo v Spoločnom vyhlásení úmyslu podpísanom s príslušným členským štátom.

5.   Ak členský štát nezareaguje na žiadosť Komisie uvedenú v odseku 1 alebo neodpovie uspokojivo do jedného mesiaca na pripomienky Komisie uvedené v odseku 2, Komisia môže do troch mesiacov od zaslania svojich pripomienok prijať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o pozastavení časti alebo všetkých platieb na príslušné programy.

6.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov pozastaví časť platieb alebo všetky platby a záväzky v prípade príslušných programov, ak:

(a)

Rada zistí, že členský štát nedodržiava osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy;

(b)

Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 rozhodne, že príslušný členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu;

(c)

Rada v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. …/2011 [o predchádzaní a oprave makroekonomických nerovnováh] dospeje k záveru, že členský štát v dvoch po sebe nasledujúcich prípadoch nepredložil dostatočný nápravný akčný plán, alebo Rada prijme rozhodnutie deklarujúce nesúlad v súlade s článkom 10 ods. 4 uvedeného nariadenia;

(d)

Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia na vykonávanie ozdravného programu uvedeného v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010 alebo nariadení Rady (ES) č. 332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu; alebo

(e)

predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu dospeje k záveru, že nebola splnená podmienka spojená s finančnou pomocou EMS vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát, a v dôsledku toho sa rozhodne nevyplatiť stabilizačnú podporu, ktorá mu bola udelená.

7.   Pri rozhodovaní o pozastavení časti platieb alebo všetkých platieb alebo záväzkov v súlade s odsekmi 5 a 6 Komisia zabezpečí, aby bolo pozastavenie primerané a účinné so zreteľom na hospodárske a sociálne okolnosti príslušného členského štátu a rešpektovalo rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vplyv pozastavenia na hospodárstvo príslušného členského štátu.

8.   Komisia bezodkladne zruší pozastavenie platieb a záväzkov, ak členský štát navrhol zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve a príslušných programov na požiadanie Komisie, ktoré Komisia schválila, a v prípadoch, keď:

a)

Rada rozhodla, že členský štát dodržiava osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy;

b)

sa postup pri nadmernom schodku dočasne pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1467/97, alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 zmluvy rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

c)

Rada schválila opravný akčný plán predložený príslušným členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […] [nariadenie o postupe pri nadmernej nerovnováhe], alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

d)

Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal opatrenia na vykonávanie upraveného programu uvedeného v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010, alebo nariadení Rady (ES) č. 332/2002 a v dôsledku toho povolila vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu; alebo

e)

predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu dospelo k záveru, že bola splnená podmienka spojená s finančnou pomocou vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát, a v dôsledku toho sa rozhodlo vyplatiť podporu pre stabilitu, ktorá mu bola udelená.

Rada na návrh Komisie súčasne rozhodne znova zaradiť do rozpočtu pozastavené záväzky v súlade s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. […], ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020.

Podmienenosť spojená s koordináciou hospodárskych politík členských štátov

 

   

   

   

   

   

   

Zdôvodnenie

Výbor dôrazne odmieta návrhy, ktorých zámerom je spojiť politiku súdržnosti s dodržiavaním Paktu stability a rastu (makroekonomická podmienenosť), pretože sa domnieva, že makroekonomická podmienenosť zodpovedá cieľom, ktoré sa odlišujú od cieľov politiky súdržnosti. Preto sa nazdáva, že územné samosprávy nemôžu byť potrestané za nedodržanie povinností niektorými členskými štátmi, hlavne pokiaľ ide o schodok štátneho rozpočtu. Uznáva, že v niektorých prípadoch je nutné vykonať isté zmeny v zmluve a v operačných programoch, odmieta však návrh čiastočného alebo úplného pozastavenia platieb.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 23

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Príprava programov

1.   Fondy SSR sa využívajú prostredníctvom programov v súlade so zmluvu o partnerstve. Každý program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Programy vypracujú členské štáty alebo akýkoľvek nimi poverený orgán v spolupráci s partnermi.

3.   Členský štát predloží programy zároveň so zmluvou o partnerstve s výnimkou programov Európskej územnej spolupráce, ktoré sa predkladajú do šiestich mesiacov od schválenia spoločného strategického rámca. Všetky programy musia byť doplnené o hodnotenie ex ante, ako sa uvádza v článku 48.

Príprava programov

1.   Fondy SSR sa využívajú prostredníctvom programov v súlade so zmluvou o partnerstve. Každý program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Programy vypracujú členské štáty alebo akýkoľvek nimi poverený orgán v spolupráci s partnermi.

   

   Členský štát predloží programy o partnerstve s výnimkou programov Európskej územnej spolupráce, ktoré sa predkladajú do šiestich mesiacov od schválenia spoločného strategického rámca. Všetky programy musia byť doplnené o hodnotenie ex ante, ako sa uvádza v článku 48.

Zdôvodnenie

Výbor zastáva názor, že všetci aktéri (Európska komisia, členské štáty, miestne a regionálne orgány) musia stimulovať a konkrétne podporiť prípadné rozhodnutie vypracovať programy využívajúce viaceré fondy (rozhodnutie, ktoré výbor dôrazne podporuje). Preto by Komisia mala odstrániť všetky procedurálne prekážky a zabrániť sprísneniu kontrol, ktoré by na základe zásady proporcionality mohli vyplynúť z toho, že program využívajúci viaceré fondy má väčší objem finančných prostriedkov. Výbor sa okrem toho obáva, že ustanovenie o súčasnom predkladaní zmluvy a programov by mohlo oneskoriť začiatok činností, pre ktoré sa navrhuje lehota 6 mesiacov.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 25, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Postup prijímania programov

1.   Komisia posúdi súlad programov s týmto nariadením, pravidlami pre jednotlivé fondy, ich efektívnym prínosom pre tematické ciele a priority Únie špecifické pre každý fond SSR, spoločným strategickým rámcom, zmluvou o partnerstve, odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy, a to s ohľadom na hodnotenie ex ante. Posúdenie sa predovšetkým zameriava na vhodnosť stratégie programu, zodpovedajúce ciele, ukazovatele, čiastkové ciele a pridelenie rozpočtových zdrojov.

Postup prijímania programov

1.   Komisia posúdi súlad programov s týmto nariadením, pravidlami pre jednotlivé fondy, ich efektívnym prínosom pre tematické ciele a priority Únie špecifické pre každý fond SSR, spoločným strategickým rámcom, zmluvou o partnerstve, odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy, a to s ohľadom na hodnotenie ex ante. Posúdenie sa predovšetkým zameriava na vhodnosť stratégie programu, zodpovedajúce ciele, ukazovatele, čiastkové ciele a pridelenie rozpočtových zdrojov.

Zdôvodnenie

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že predmetom posúdenia by okrem vhodnosti stratégie malo byť aj preukázanie jej konkrétnej uskutočniteľnosti.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 28 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Miestny rozvoj riadený spoločenstvom

1.   Miestny rozvoj riadený spoločenstvom, ktorý sa v súvislosti s EPFRV označuje ako miestny rozvoj LEADER:

a)

sa zameriava na osobitné subregionálne územia;

b)

sa riadi spoločenstvom, miestnymi akčnými skupinami zloženými zo zástupcov verejných a súkromných lokálnych spoločensko-hospodárskych záujmov, pričom na úrovni rozhodovania nesmie ani verejný sektor, ani žiadna samostatná zainteresovaná strana mať viac ako 49 % hlasovacích práv;

Miestny rozvoj riadený spoločenstvom

1.   Miestny rozvoj riadený spoločenstvom, ktorý sa v súvislosti s EPFRV označuje ako miestny rozvoj LEADER:

a)

sa zameriava na osobitné subregionálne územia;

b)

sa riadi spoločenstvom, miestnymi akčnými skupinami zloženými zo zástupcov verejných a súkromných lokálnych spoločensko-hospodárskych záujmov, pričom na úrovni rozhodovania nesmie ani verejný sektor, ani žiadna samostatná zainteresovaná strana mať viac ako 49 % hlasovacích práv

Zdôvodnenie

Tam, kde už miestne partnerstvá existujú, nemali by byť nespravodlivo penalizované za to, že ich pravidlá hlasovania nezodpovedajú presne tomu, čo vyžaduje návrh smernice. Právna úprava by mala partnerom poskytnúť dostatok voľnosti, aby mohli počas príprav zmluvy o partnerstve nájsť vhodné riešenie.

Pozmeňovací návrh 29

Článok 29

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Stratégie miestneho rozvoja

1.   Stratégia miestneho rozvoja obsahuje aspoň tieto prvky:

a)

vymedzenia oblasti a obyvateľstva, ktoré stratégia zahŕňa;

b)

analýzy potrieb a možností rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;

c)

opis stratégie a jej cieľov, opis integrovaného a inovatívneho charakteru stratégie a hierarchického usporiadania cieľov vrátane jasných a merateľných cieľových hodnôt pre výstupy a výsledky. Táto stratégia sa musí zhodovať s príslušnými programami všetkých zapojených fondov SSR;

d)

opis postupu zapojenia spoločenstva do vytvárania stratégie;

e)

akčný plán, ako sa ciele transformujú do akcií;

f)

opis prevádzkových a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis osobitných opatrení na hodnotenie;

g)

plán financovania stratégie, vrátane plánovaných finančných prostriedkov pridelených z každého z fondov SSR.

2.   Členské štáty stanovia kritériá výberu stratégií miestneho rozvoja. Kritériá výberu sa môžu vymedziť v pravidlách pre jednotlivé fondy.

[….]

6.   Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 142 v prípade vhodnosti pre každý fond SSR týkajúce sa vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje, podľa odseku 1 písm. a).

Stratégie miestneho rozvoja

1.   Stratégia miestneho rozvoja obsahuje tieto prvky:

a)

vymedzenia oblasti a obyvateľstva, ktoré stratégia zahŕňa;

b)

analýzy potrieb a možností rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;

c)

opis stratégie a jej cieľov ;

)

akčný plán, ako sa ciele transformujú do akcií;

)

opis prevádzkových a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis osobitných opatrení na hodnotenie;

)

plán financovania stratégie, vrátane plánovaných finančných prostriedkov pridelených z každého z fondov SSR .

2.   Členské štáty stanovia kritériá výberu stratégií miestneho rozvoja. Kritériá výberu sa môžu vymedziť v pravidlách pre jednotlivé fondy

[….]

   

Zdôvodnenie

Výbor pozitívne príjima návrhy Komisie týkajúce sa aktivít miestneho rozvoja a integrovaných miestnych investícií, ale zároveň požaduje väčšie zjednodušenie spôsobov a postupov vykonávania týchto nových ustanovení s cieľom neodradiť miestnych aktérov od ich uplatňovania. Delegovaný akt aj pre stanovenie územia a obyvateľstva v súvislosti so stratégiou miestneho rozvoja preto pokladá za prehnaný, keďže normálne toto úloha spadá do právomoci miestnych a regionálnych orgánov, pretože si vyžaduje konkrétne poznatky o dynamike a problémoch príslušného územia. Okrem toho by malo byť v niektorých prípadoch jednoznačne možné kombinovať stratégie miestneho rozvoja s realizáciou integrovaných územných investícií a spoločných akčných plánov.

Je dôležité, aby uplatňované stratégie miestneho rozvoja, mohli podporiť vzťahy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a aby miestne subjekty v prímestských oblastiach mohli byť plnohodnotnými partnermi týchto stratégií miestneho rozvoja.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 35

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Žiadosti o platby vrátane výdavkov na finančné nástroje

2.   Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) zavedené v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. a) a b), celkové oprávnené výdavky uvedené v žiadosti o platbu zahŕňajú a osobitne vymedzujú celkovú výšku podpory, ktorá bola vyplatená alebo sa má vyplatiť na finančný nástroj na investovanie do konečných príjemcov, ktoré sa má uskutočniť počas vopred stanoveného obdobia nepresahujúceho dva roky, vrátane výdavkov alebo poplatkov na riadenie.

3.   Suma vypočítaná v súlade s odsekom 2 sa v nasledujúcich žiadostiach o platbu upraví tak, aby zohľadňovala rozdiel medzi výškou už vyplatenej podpory na príslušný finančný nástroj a sumami, ktoré boli v skutočnosti investované do konečných príjemcov, a uhradené výdavky a poplatky na riadenie. Tieto sumy sa osobitne uvedú v žiadosti o platbu.

[….]

Žiadosti o platby vrátane výdavkov na finančné nástroje

2.   Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) zavedené v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. a) a b), celkové oprávnené výdavky uvedené v žiadosti o platbu zahŕňajú a osobitne vymedzujú celkovú výšku podpory, ktorá bola vyplatená alebo sa má vyplatiť na finančný nástroj na , ktoré sa má uskutočniť počas vopred stanoveného obdobia nepresahujúceho dva roky, vrátane výdavkov alebo poplatkov na riadenie.

3.   

[….]

Zdôvodnenie

Text návrhu nariadenia výrazne motivuje k využívaniu štandardných nástrojov Komisie s cieľom zabrzdiť nadmerné využívanie nástrojov finančného inžinierstva len na účely potvrdenia výdavkov. Pozmeňovacie návrhy výboru chcú opäť nastoliť rovnováhu prostredníctvom väčšej diverzifikácie lehôt a podmienok, ako aj zavedením určitej hraničnej tolerancie vzhľadom na schopnosť dodržať ustanovenia.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 39

Text návrhu Komisie

Navrhovaná zmena

Použitie odkázaných zdrojov po ukončení programu

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa kapitálové zdroje a výnosy a iné príjmy alebo zisky pripísateľné k podpore z fondov SSR na finančné nástroje využívali v súlade s cieľmi programu počas obdobia minimálne 10 rokov od ukončenia programu.

Použitie odkázaných zdrojov po ukončení programu

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa kapitálové zdroje a výnosy a iné príjmy alebo zisky pripísateľné k podpore z fondov SSR na finančné nástroje využívali v súlade s cieľmi programu počas obdobia minimálne 5 10 rokov od ukončenia programu.

Zdôvodnenie

Nazdávame sa, že obdobie, počas ktorého platí povinnosť využívať nástroje finančného inžinierstva a príslušné finančné prostriedky, by nemalo byť také dlhé. Obdobie 10 rokov od ukončenia programu totiž predstavuje dlhodobú právnu neistotu.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 40, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Správa o uplatňovaní finančných nástrojov

2.   Správa uvedená v odseku 1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja tieto informácie:

a)

vymedzenie programu a priority, v rámci ktorých sa poskytuje podpora z fondov SSR;

[….]

e)

celková výška podpory vyplatenej alebo viazanej v záručných zmluvách z finančného nástroja konečným príjemcom podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená v žiadostiach o platby predložených Komisii;

f)

príjmy finančného nástroja a spätné platby na účet finančného nástroja;

g)

multiplikačný účinok investícií vykonaných z finančných nástrojov a hodnota investícií a účastí;

h)

príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu ukazovateľov príslušného programu a priority.

[….]

Správa o uplatňovaní finančných nástrojov

2.   Správa uvedená v odseku 1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja tieto informácie:

a)

vymedzenie programu a priority, v rámci ktorých sa poskytuje podpora z fondov SSR;

[….]

e)

celková výška podpory vyplatenej alebo viazanej v záručných zmluvách z finančného nástroja konečným príjemcom podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená v žiadostiach o platby predložených Komisii;

)

multiplikačný účinok investícií vykonaných z finančných nástrojov a hodnota investícií a účastí;

[….]

Zdôvodnenie

Cieľom je zjednodušiť povinnosti týkajúce sa ročného vykazovania údajov, ktoré požaduje Komisia v súvislosti s uplatňovaním finančných nástrojov.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 42 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor tvoria zástupcovia riadiaceho orgánu a akýchkoľvek sprostredkovateľských subjektov a zástupcovia partnerov. Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Monitorovací výbor programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca zahŕňa aj zástupcov z akejkoľvek tretej krajiny, ktorá sa podieľa na tomto programe.

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor tvoria zástupcovia riadiaceho orgánu a akýchkoľvek sprostredkovateľských subjektov a zástupcovia partnerov. Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Monitorovací výbor programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca zahŕňa aj zástupcov z akejkoľvek tretej krajiny, ktorá sa podieľa na tomto programe.

Zdôvodnenie

Nie je jasné, ako možno účasť tretích krajín a území susediacich s najodľahlejšími regiónmi zapracovať do európskej územnej spolupráce. Samozrejme, že v prípade programov financovaných z ENI a IPA, ako aj EFRR, o ktorých hovorí článok 28 nariadenia o územnej spolupráci, je potrebné zapojiť tretie krajiny. V prípade najodľahlejších regiónov tretie krajiny a susediace krajiny (s výnimkou Kanárskych ostrovov – Maroka) však nie sú zahrnuté ani do ENI ani IPA. Tieto krajiny prijímajú prostriedky z fondov EDF, ale inak neprispievajú k európskej územnej spolupráci. Aj keď spolupráca s tretími krajinami je nutná, programy územnej spolupráce najodľahlejších regiónov obsahujú len príspevky z EFRR, a aj keď 30 % týchto prostriedkov môže byť použitých mimo územia EÚ, takéto tretie krajiny nemôžu byť členmi monitorovacích výborov.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 43, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a kontroluje vykonávanie programu a pokrok dosiahnutý v napĺňaní jeho cieľov. Pri tom zohľadňuje finančné údaje, spoločné a špecifické ukazovatele týkajúce sa programu vrátane zmien ukazovateľov výsledkov a pokroku dosiahnutého v napĺňaní kvantifikovaných cieľových hodnôt a čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci.

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a kontroluje vykonávanie programu a pokrok dosiahnutý v napĺňaní jeho cieľov. Pri tom zohľadňuje finančné údaje, spoločné a špecifické ukazovatele týkajúce sa programu vrátane zmien ukazovateľov výsledkov a pokroku dosiahnutého v napĺňaní kvantifikovaných cieľových hodnôt, a čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci.

Zdôvodnenie

Pri hodnotení vykonávania programu považujeme za potrebné brať do úvahy aj priebežné hodnotenia podľa článku 49.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 47, nový ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Všeobecné ustanovenia

1.   Cieľom hodnotení je zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov, ako aj hodnotiť ich účinnosť a vplyv. Vplyv programov sa hodnotí v súlade s poslaním príslušných fondov SSR v súvislosti s cieľmi pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2), ako aj v pomere k HDP a nezamestnanosti, keď je to vhodné.

2.   Členské štáty poskytnú potrebné zdroje na vykonanie hodnotení a zabezpečia zavedenie postupov, prostredníctvom ktorým možno vytvárať a zbierať údaje potrebné na hodnotenie, vrátane údajov týkajúcich sa spoločných a prípadne ukazovateľov špecifických pre program.

Všeobecné ustanovenia

1.   Cieľom hodnotení je zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov, ako aj hodnotiť ich účinnosť a vplyv. Vplyv programov sa hodnotí v súlade s poslaním príslušných fondov SSR v súvislosti s cieľmi pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2), ako aj v pomere k HDP a nezamestnanosti, keď je to vhodné.

   

   Členské štáty poskytnú potrebné zdroje na vykonanie hodnotení a zabezpečia zavedenie postupov, prostredníctvom ktorým možno vytvárať a zbierať údaje potrebné na hodnotenie, vrátane údajov týkajúcich sa spoločných a prípadne ukazovateľov špecifických pre program.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby hodnotenie vplyvu mohlo preskúmať aj iné rovnako dôležité aspekty v súlade s prístupom „nad rámec HDP“, ako je uvedené v stanovisku Výboru regiónov na tému „Meranie pokroku nad rámec HDP“(pozri CoR 163/2010 fin).

Pozmeňovací návrh 36

Článok 48, ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

3.   V hodnotení ex ante sa zhodnotí:

[….]

g)

či sú kvantifikované cieľové hodnoty ukazovateľov realistické vzhľadom na plánovanú podporu z fondov SSR;

h)

dôvody formy navrhovanej podpory;

i)

primeranosť množstva ľudských zdrojov a administratívnej kapacity na riadenie programu;

j)

vhodnosť postupov na monitorovanie programu a zbieranie údajov potrebných na vykonanie hodnotení;

k)

vhodnosť čiastkových cieľov zvolených pre výkonnostný rámec;

l)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnosti príležitostí mužov a žien a predchádzanie diskriminácii;

m)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu udržateľného rozvoja.

3.   V hodnotení ex ante sa zhodnotí:

[….]

g)

či sú kvantifikované cieľové hodnoty ukazovateľov realistické vzhľadom na plánovanú podporu z fondov SSR;

h)

dôvody formy navrhovanej podpory;

i)

primeranosť množstva ľudských zdrojov a administratívnej kapacity na riadenie programu;

)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnosti príležitostí mužov a žien a predchádzanie diskriminácii;

)

primeranosť plánovaných opatrení na podporu udržateľného rozvoja.

Zdôvodnenie

Výbor sa domnieva, že hodnotenie ex ante nemôže obsahovať prvky, ktoré nie je možné pred aktiváciou programov primerane vyčísliť alebo ktoré už sú uvedené v iných dokumentoch (napríklad systém riadenia a kontroly, zmluva o partnerstve). Na tento účel navrhuje niektoré informácie vypustiť.

Pozmeňovací návrh 37

Článok 49, nový ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Hodnotenie počas programového obdobia

1.   Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia pre každý program, ktorý sa predkladá v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané hodnotiace kapacity.

3.   Riadiace orgány počas programového obdobia vykonajú hodnotenia, vrátane hodnotení účinnosti, efektívnosti a vplyvu každého programu na základe plánu hodnotenia. Aspoň raz za programové obdobie sa v hodnotení zhodnotí, ako podpora z fondov SSR prispela k napĺňaniu cieľov každej priority. Monitorovací výbor preskúma všetky hodnotenia a zašle ich Komisii.

4.   Komisia môže uskutočniť hodnotenia operačných programov na vlastný podnet.

Hodnotenie počas programového obdobia

1.   Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia pre každý program, ktorý sa predkladá v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané hodnotiace kapacity.

3.   Riadiace orgány počas programového obdobia vykonajú hodnotenia, vrátane hodnotení účinnosti, efektívnosti a vplyvu každého programu na základe plánu hodnotenia. Aspoň raz za programové obdobie sa v hodnotení zhodnotí, ako podpora z fondov SSR prispela k napĺňaniu cieľov každej priority. Monitorovací výbor preskúma všetky hodnotenia a zašle ich Komisii.

   

.   Komisia môže uskutočniť hodnotenia operačných programov na vlastný podnet.

Zdôvodnenie

Na dosiahnutie lepšieho zamerania na výsledky je vhodné, aby údaje, ktoré vyplynú z priebežných hodnotení boli skutočne využité na zlepšenie účinnosti programov.

Pozmeňovací návrh 38

Článok 54, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Operácie generujúce príjmy

1.   Čisté príjmy, ktoré sa vygenerujú po ukončení operácie za stanovené referenčné obdobie, sa určia vopred na základe jednej z týchto metód:

a)

uplatnenie paušálneho percentuálneho vyjadrenia príjmov pre príslušný druh operácie;

b)

výpočet súčasnej hodnoty čistých príjmov z operácie pri zohľadnení uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a v prípade potreby aspektov spravodlivosti v súvislosti s relatívnou prosperitou dotknutého členského štátu.

Oprávnené výdavky na operáciu, ktorá sa má spolufinancovať, nepresiahnu súčasnú hodnotu investičných nákladov na operáciu očistenú o súčasnú hodnotu čistých príjmov, ktorá sa určí na základe jednej z týchto metód.

Komisia je oprávnená prijať v súlade s článkom 142 delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby uvedenej v písmene a).

Komisia prijme metodiku v zmysle písmena b) prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

Operácie generujúce príjmy

1.   Čisté príjmy, ktoré sa vygenerujú po ukončení operácie za stanovené referenčné obdobie, sa určia vopred na základe jednej z týchto metód:

a)

uplatnenie paušálneho percentuálneho vyjadrenia príjmov pre príslušný druh operácie;

b)

výpočet súčasnej hodnoty čistých príjmov z operácie pri zohľadnení uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a v prípade potreby aspektov spravodlivosti v súvislosti s relatívnou prosperitou dotknutého členského štátu.

Oprávnené výdavky na operáciu, ktorá sa má spolufinancovať, nepresiahnu súčasnú hodnotu investičných nákladov na operáciu očistenú o súčasnú hodnotu čistých príjmov, ktorá sa určí na základe jednej z týchto metód.

vymedzenia paušálnej sadzby uvedenej v písmene a)

Komisia prijme metodiku v zmysle písmena b) prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že by sa malo uprednostniť opätovné zavedenie pravidiel platných v rokoch 2000 – 2006, podľa ktorých sa pri projektoch, ktorými sa dosahovali príjmy používala osobitná (znížená) jednotná sadzba na operáciu s cieľom neodradiť zadávateľov projektov.

Pozmeňovací návrh 39

Článok 55

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Oprávnenosť

1.   Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel s výnimkou prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy.

[…]

6.   Čisté príjmy vygenerované priamo operáciou počas jej vykonávania, ktoré neboli zohľadnené v čase schvaľovania operácie, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov operácie v žiadosti o záverečnú platbu predloženú príjemcom. Toto pravidlo sa neuplatňuje na finančné nástroje a odmeny.

[…]

Oprávnenosť

1.   Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel s výnimkou prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy.

[…]

   

   

Zdôvodnenie

Aby sa neskomplikovali kontroly v priebehu vykonávania operácií, pokladáme za potrebné nebrať ods. 6 do úvahy. Mal by sa doplniť nový bod (9), keďže územná spolupráca si zaslúži osobitný režim, pretože uplatňovanie alebo harmonizácia rôznych národných predpisov by boli príliš vážnou administratívnou prekážkou riadnej realizácie projektov.

Pozmeňovací návrh 40

Článok 59, ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

Na príspevok z fondov SSR nie sú oprávnené tieto výdavky:

a)

úroky z dlžných súm;

b)

kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku vo výške nepresahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť vyššiu percentuálnu sadzbu pre operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia;

c)

daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však oprávnené, ak nie sú vymáhateľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a vyplácajú sa príjemcovi, ktorý nie je nezdaniteľným subjektom podľa vymedzenia v prvom pododseku článku 13 ods. 1 smernice 2006/112/ES za predpokladu, že tieto sumy DPH nevzniknú v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry.

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

3.   Na príspevok z fondov SSR nie sú oprávnené tieto výdavky:

a)

úroky z dlžných súm;

b)

kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku vo výške nepresahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť vyššiu percentuálnu sadzbu pre operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia;

c)

dane z pridanej hodnoty.

Zdôvodnenie

Výbor sa domnieva, že len vymáhateľné sumy DPH by nemali byť oprávneným výdavkom na príspevok z fondov SSR. Ak by sa v rámci všetkých projektov realizovaných inštitúciami verejného sektora považovali sumy DPH, ktoré nie sú vymáhateľné, za neoprávnené výdavky, výrazne by to zvýšilo mieru spoluúčasti jednotlivých štátov a ohrozilo schopnosť miest a regiónov realizovať projekty. VR sa ďalej sa domnieva, že len právny predpis týkajúci sa o neuplatniteľnosti DPH v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry príjemcom je diskriminačný vzhľadom na iné druhy operácií.

Pozmeňovací návrh 41

Článok 64

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Akreditácia a koordinácia

 

   […]

3.   Akreditácia vychádza zo stanoviska nezávislého audítorského orgánu, ktorý hodnotí dodržiavanie akreditačných kritérií orgánom. Nezávislý audítorský orgán vykonáva svoju prácu v súlade s medzinárodne prijatými audítorskými štandardmi.

[…]

5.   Členský štát môže určiť koordinačný orgán, ktorý zodpovedá za styk s Komisiou a poskytovanie informácií Komisii, podporu harmonizovaného uplatňovania pravidiel Únie, vytvorenie súhrnnej správy poskytujúcej prehľad všetkých vyhlásení o riadení a stanovísk auditu na vnútroštátnej úrovni a koordináciu vykonávania nápravných opatrení, pokiaľ ide o akékoľvek nezrovnalosti bežného charakteru.

Akreditácia a koordinácia

 

   […]

   

[…]

   

Zdôvodnenie

Má sa tak zabrániť znásobovaniu orgánov a subjektov, ktoré by ešte zvýšili zložitosť systému riadenia a kontroly.

Pozmeňovací návrh 42

Článok 67

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Spoločné pravidlá platieb

1.   Komisia vykonáva platby príspevku z fondov spoločného strategického rámca v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu.

2.   Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb, platieb ročného zostatku a v príslušných prípadoch záverečnej platby.

3.   V prípade foriem podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d) sa sumy vyplácané príjemcovi považujú za oprávnené výdavky.

Spoločné pravidlá platieb

1.   Komisia vykonáva platby príspevku z fondov spoločného strategického rámca v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu.

2.   Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a záverečnej platby.

3.   V prípade foriem podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d) sa sumy vyplácané príjemcovi považujú za oprávnené výdavky.

Zdôvodnenie

Nesúhlasíme so zmienkou o „platbách ročného zostatku“, pretože zavádza zásadu ročnej účtovnej závierky (každoročného uzatvárania). Domnievame sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka je v skutočnosti zavádzanie každoročného uzavretia, ktorá zvýši administratívnu záťaž, zavedie povinné finančné opravy nepresností, ktoré odhalila Európska komisia a/alebo Európsky dvor audítorov, a zníži flexibilitu v oblasti oznamovania a náhrady nadmerne rezervovaných výdavkov (overbooking), ktoré v súčasnosti existujú v programovom období 2007 – 2013.

Pozmeňovací návrh 43

Článok 75 ods. 1 písm. a)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Predkladanie informácií

Do 1.   februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia členský štát predloží Komisii tieto dokumenty a informácie v súlade s [článkom 56] nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)

osvedčenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov akreditovaných podľa článku 64

Predkladanie informácií

Do 1.   februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia členský štát predloží Komisii tieto dokumenty a informácie v súlade s [článkom 56] nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)

osvedčenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov akreditovaných podľa článku 64;

Zdôvodnenie

Bolo by vhodné, aby tak, ako v tomto programovom období, zostala ročná účtovná závierka možnosťou, o ktorej môže rozhodnúť samotný certifikačný orgán. Časový rámec stanovený v článku 75 je ťažké dodržať, pretože je príliš krátky.

Pozmeňovací návrh 44

Článok 82, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Investovanie do rastu a zamestnanosti

2.   Prostriedky pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie regiónov úrovne 2 NUTS:

(a)

menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27;

(b)

prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27;

(c)

rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je viac ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27.

Tieto tri kategórie regiónov sú určené na základe pomeru ich HDP na obyvateľa, meraného paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2006 až 2008, k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

Investovanie do rastu a zamestnanosti

2.   Prostriedky pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie regiónov úrovne 2 NUTS:

(a)

menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27;

(b)

prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27;

(c)

rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je viac ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27.

Tieto tri kategórie regiónov sú určené na základe pomeru ich HDP na obyvateľa, meraného paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov , k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

Zdôvodnenie

Cieľom je spresniť, že oprávnenosť regiónov by sa mala stanovovať na základe najnovších dostupných údajov, a nie na základe údajov z obdobia pred krízou, t. j. z rokov 2006 – 2008.

Pozmeňovací návrh 45

Článok 83 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Celkové zdroje

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 84 ods. 7.

Celkové zdroje

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 84 ods. 7.

Zdôvodnenie

Výbor sa snaží zaistiť, aby Komisia prideľovala zdroje vyčlenené na programy územnej spolupráce podľa oblastí spolupráce, a nie podľa členských štátov.

Pozmeňovací návrh 46

Článok 84

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prostriedky na Investovanie do rastu a zamestnanosti a na Európsku územnú spoluprácu

2.   Na rozdelenie podľa členských štátov sa použijú tieto kritériá:

a)

oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu a miera nezamestnanosti v prípade menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov;

b)

oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, úroveň vzdelania a hustota zaľudnenia v prípade rozvinutejších regiónov;

c)

počet obyvateľstva, prosperita štátu a rozloha v prípade Kohézneho fondu.

3.   V každom členskom štáte sa do ESF vyčlení aspoň 25 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre menej rozvinuté regióny, 40 % pre prechodné regióny a 52 % pre rozvinutejšie regióny. Na účely tohto ustanovenia sa podpora pre členský štát prostredníctvom [nástroja Potraviny pre znevýhodnené osoby] považuje za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného pre ESF.

[….]

5.   Podpora zo štrukturálnych fondov na [Potraviny pre znevýhodnené osoby] v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavuje 2 500 000 000 EUR.

Komisia prijme vykonávacím aktom rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa v každom členskom štáte prevedie z rozpočtových prostriedkov štrukturálnych fondov každého členského štátu na celé obdobie. Rozpočtové prostriedky štrukturálnych fondov každého členského štátu sa tým primerane znížia.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore zo štrukturálnych fondov uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových položiek [nástroja Potraviny pre znevýhodnené osoby] v rámci rozpočtového postupu na rok 2014.

6.   Päť percent prostriedkov na Investovanie do rastu a zamestnanosti tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa pridelí v súlade s článkom 19.

[….]

8.   Prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca predstavujú 3,48 % z celkových zdrojov disponibilných pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 až 2020 (t. j. spolu 11 700 000 004 EUR).

Prostriedky na Investovanie do rastu a zamestnanosti a na Európsku územnú spoluprácu

2.   Na rozdelenie podľa členských štátov sa použijú tieto kritériá:

a)

oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu, a miera nezamestnanosti v prípade menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov;

b)

oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, úroveň vzdelania a hustota, v prípade rozvinutejších regiónov;

c)

počet obyvateľstva, prosperita štátu a rozloha v prípade Kohézneho fondu.

3.   V každom členskom štáte sa do ESF vyčlení aspoň % prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre menej rozvinuté regióny, % pre prechodné regióny a 40 % pre rozvinutejšie regióny. Na účely tohto ustanovenia sa podpora pre členský štát prostredníctvom [nástroja Potraviny pre znevýhodnené osoby] považuje za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného pre ESF.

[….]

5.   Podpora na [Potraviny pre znevýhodnené osoby] predstavuje 2 500 000 000 EUR.

Komisia prijme vykonávacím aktom rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa prevedie z rozpočtových prostriedkov

   

[….]

8.   Prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca predstavujú 3,48 % z celkových zdrojov disponibilných pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 až 2020 (t. j. spolu 11 700 000 004 EUR).

Zdôvodnenie

Výbor regiónov žiada, aby pri prideľovaní pomoci členským štátom popri zvyčajných kritériách ako ďalšie kritérium zohľadňovalo vážne a trvalé prírodné a demografické znevýhodnenie regiónov, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ.

Zohľadniť by sa mali aj iné demografické kritéria ako rozptýlenosť obyvateľstva, vyľudňovanie niektorých oblastí v regióne, najmä vidieckych a pohraničných, a starnutie obyvateľstva, ktoré môžu mať vážne dôsledky pre hospodársky rozvoj a náklady na služby všeobecného záujmu.

Výbor sa okrem toho domnieva, že navrhovaná úroveň minimálneho percentuálneho podielu určeného pre ESF je príliš vysoká. Preto pokladá za dôležité umožniť regiónom investovať do odvetví, ktoré zachovávajú existujúce a vytvárajú nové pracovné miesta, a zároveň zaručiť ambicióznu úroveň investícií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Regulačný rámec štrukturálnych fondov môže byť novým právnym základom pre európsky program potravinovej pomoci znevýhodneným osobám, ale v žiadnom prípade nemôže z finančného hľadiska nahradiť program (potravinovej pomoci), ktorého ciele vyplývajú zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Výbor sa napokon snaží zaistiť, aby Európska komisia prideľovala zdroje vyčlenené na programy územnej spolupráce podľa oblastí spolupráce, a nie podľa členských štátov.

Pozmeňovací návrh 47

Článok 86, ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Doplnkovosť

4.   Zachovanie úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti pre dané obdobie sa overí iba v tých členských štátoch, v ktorých minimálne 15 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch.

V členských štátoch, v ktorých minimálne 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej úrovni.

V členských štátoch, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch v každej etape procesu overovania.

Doplnkovosť

4.   Zachovanie úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti pre dané obdobie sa overí iba v tých členských štátoch, v ktorých minimálne 15 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch.

V členských štátoch, v ktorých viac ako % a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch v každej etape procesu overovania.

Zdôvodnenie

Pokladáme za nepotrebné a nadbytočné vykonávať overenie podľa podielu obyvateľstva, pretože je v právomoci členských štátov stanoviť spôsob kontroly uplatnenia tejto zásady. Je dobré, že sa má upustiť od overenia doplnkovosti v členských štátoch, kde len malý podiel obyvateľstva žije v menej rozvinutých alebo prechodných regiónoch. Ak však chceme zohľadniť zásadu proporcionality, mali by sme vzhľadom na administratívne zjednodušenie zvýšiť hraničnú hodnotu na 20 %.

Pozmeňovací návrh 48

Článok 87, ods. 2, písmená c) a h)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Obsah a prijatie operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

2.   Operačný program vymedzuje:

[…]

c)

príspevok k integrovanej stratégii územného rozvoja stanovenej v zmluve o partnerstve vrátane:

i)

mechanizmov, ktoré zabezpečujú koordináciu medzi fondmi, EPFRV, EFNRH a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

ii)

v príslušných prípadoch plánovaného integrovaného prístupu pre územný rozvoj mestských, vidieckych, pobrežných a rybolovných oblastí a oblastí s osobitnými územnými vlastnosťami, najmä vykonávacích opatrení pre články 28 a 29;

iii)

zoznamu miest, v ktorých sa uskutočnia integrované akcie na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja miest, orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z EFRR na tieto akcie vrátane finančných prostriedkov udelených mestám na riadenie v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. [EFRR] a orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z ESF na integrované akcie;

iv)

vymedzenia oblastí, v ktorých sa zavedie miestny rozvoj riadený spoločenstvom;

v)

opatrení pre medziregionálne a nadnárodné akcie, ktorých príjemcovia sa nachádzajú aspoň v jednom členskom štáte;

vi)

prípadného prínosu plánovaných opatrení k stratégiám pre makroregióny a stratégiám pre prímorské oblasti;

d)

prínos k integrovanej stratégii stanovenej v zmluve o partnerstve na riešenie osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a orientačné pridelené finančné prostriedky;

[…]

h)

vykonávacie ustanovenia pre operačný program vrátane:

i)

identifikácie akreditačného orgánu, riadiaceho orgánu, prípadne certifikačného orgánu a orgánu auditu;

ii)

identifikáciu orgánu, ktorému má Komisia poukazovať platby.

Obsah a prijatie operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

2.   Operačný program vymedzuje:

[…]

c)

príspevok k integrovanej stratégii územného rozvoja stanovenej v zmluve o partnerstve vrátane:

i)

mechanizmov, ktoré zabezpečujú koordináciu medzi fondmi, EPFRV, EFNRH a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

ii)

v príslušných prípadoch plánovaného integrovaného prístupu pre územný rozvoj mestských, vidieckych, pobrežných a rybolovných oblastí a oblastí s osobitnými územnými vlastnosťami, najmä vykonávacích opatrení pre články 28 a 29;

iii)

zoznamu miest, v ktorých sa uskutočnia integrované akcie na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja miest; orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z EFRR na tieto akcie vrátane finančných prostriedkov udelených mestám na riadenie v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. [EFRR] a orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z ESF na integrované akcie;

iv)

vymedzenia oblastí, v ktorých sa zavedie miestny rozvoj riadený spoločenstvom;

v)

opatrení pre medziregionálne a nadnárodné akcie, ktorých príjemcovia sa nachádzajú aspoň v jednom členskom štáte;

vi)

vii)

prípadného prínosu plánovaných opatrení k stratégiám pre makroregióny a stratégiám pre prímorské oblasti

prínos k integrovanej stratégii stanovenej v zmluve o partnerstve na riešenie osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a orientačné pridelené finančné prostriedky;

[…]

)

vykonávacie ustanovenia pre operačný program vrátane:

i)

identifikácie , riadiaceho orgánu, prípadne certifikačného orgánu a orgánu auditu;

ii)

identifikáciu orgánu, ktorému má Komisia poukazovať platby.

Zdôvodnenie

Návrh Komisie stanoviť presný počet miest je príliš normatívny. Preto sa navrhuje, aby bol zoznam len orientačný. Okrem by tento zoznam mal byť zostavený v spolupráci miestnymi a regionálnymi orgánmi.

Navrhujeme začleniť písmeno d) pod písmeno c) (ako viii), ktoré tak bude vyčerpávajúce, pokiaľ ide o integrovaný prístup, a v súlade s pozmeňovacím návrhom k článku 64 ods. 3 navrhujeme vypustiť odkaz na externý akreditačný orgán.

Pozmeňovací návrh 49

Článok 91, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Informácie, ktoré sa majú predkladať Komisii

2.   Veľké projekty predložené Komisii na schválenie musia byť na zozname veľkých projektov operačného programu. Členský štát alebo riadiaci orgán skontroluje zoznam dva roky po prijatí operačného programu. Na žiadosť členského štátu možno zoznam upraviť v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2, najmä s cieľom zahrnúť veľké projekty s očakávaným termínom ukončenia do konca roku 2022.

Informácie, ktoré sa majú predkladať Komisii

2.   Veľké projekty predložené Komisii na schválenie musia byť na zozname veľkých projektov operačného programu. projekty do konca roku 2022.

Zdôvodnenie

Výbor regiónov si želá, aby sa veľké projekty predložené v priebehu programového obdobia mohli začať tak, ako sa navrhuje v rámci aktuálneho programovania bez toho, aby sa muselo čakať na schválenie Komisie. Výbor žiada, aby výdavky mohli byť vykázané už pred schválením veľkého projektu Komisiou s cieľom zabrániť oneskoreniu začiatku činností.

Pozmeňovací návrh 50

Článok 93, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Spoločný akčný plán je operácia definovaná a riadená v súvislosti s výstupmi a výsledkami, ktoré má dosiahnuť. Zahŕňa skupinu projektov, ktoré nepredstavujú tvorbu infraštruktúry, za ktorých vykonávanie zodpovedá príjemca v rámci operačného programu alebo operačných programov. Členský štát a Komisia sa dohodnú na výstupocha výsledkoch spoločného akčného plánu, ktoré budú prispievať k dosahovaniu osobitných cieľov operačných programov a predstavovať základ pre podporu z fondov. Výsledky predstavujú priame účinky spoločného akčného plánu. Príjemcom je verejný právny subjekt. Spoločné akčné plány sa nepovažujú za veľké projekty.

1.   Spoločný akčný plán je operácia definovaná a riadená v súvislosti s výstupmi a výsledkami, ktoré má dosiahnuť. Zahŕňa skupinu projektov, za ktorých vykonávanie zodpovedá príjemca v rámci operačného programu alebo operačných programov. Členský štát a Komisia sa dohodnú na výstupoch a výsledkoch spoločného akčného plánu, ktoré budú prispievať k dosahovaniu osobitných cieľov operačných programov a predstavovať základ pre podporu z fondov. Výsledky predstavujú priame účinky spoločného akčného plánu. Príjemcom je verejný právny subjekt. Spoločné akčné plány sa nepovažujú za veľké projekty.

Zdôvodnenie

Výbor zdôrazňuje, že spoločný akčný plán uľahčuje najmä čerpanie finančných prostriedkov z ESF v rámci presne vymedzených činností. Vyjadruje však ľútosť nad tým, že pre EFRR je využívanie tohto mechanizmu ťažké, pretože sú vylúčené infraštruktúrne projekty.

Pozmeňovací návrh 51

Článok 93, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 93

Rozsah pôsobnosti

2.   Verejná podpora pridelená na spoločný akčný plán predstavuje minimálne 10 000 000 EUR alebo 20 % verejnej podpory vyčlenenej na operačný program alebo operačné programy podľa toho, ktorá suma je nižšia.

Článok 93

Rozsah pôsobnosti

2.   Verejná podpora pridelená na spoločný akčný plán predstavuje minimálne 000000 EUR alebo % verejnej podpory vyčlenenej na operačný program alebo operačné programy podľa toho, ktorá suma je nižšia.

Zdôvodnenie

Prevláda názor, že nižšia prahová hranica dokáže vhodnejšie zabezpečiť primeranosť tohto nástroja dostupnej kritickej mase. Treba však poznamenať, že ide o právne stanovené minimum a v mnohých členských štátoch bude prahová hodnota dohodnutá v procese rokovaní podstatne vyššia.

Pozmeňovací návrh 52

Článok 102, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prenos finančných údajov

1.   Riadiaci orgán zašle Komisii na monitorovacie účely do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra elektronickou poštou pre každý operačný program a podľa prioritnej osi:

a)

celkové a verejné oprávnené náklady na operácie a počet operácií vybraných na podporu;

b)

celkové a verejné oprávnené náklady vyplývajúce zo zmlúv alebo iných právnych záväzkov prijatých príjemcami v rámci vykonávania operácií vybraných na podporu;

c)

celkové oprávnené náklady deklarované príjemcami riadiacemu orgánu.

Prenos finančných údajov

1.   Riadiaci orgán zašle Komisii na monitorovacie účely do 31. januára , 31. júla elektronickou poštou pre každý operačný program a podľa prioritnej osi:

a)

celkové a verejné oprávnené náklady na operácie a počet operácií vybraných na podporu;

b)

celkové a verejné oprávnené náklady vyplývajúce zo zmlúv alebo iných právnych záväzkov prijatých príjemcami ;

c)

celkové oprávnené náklady deklarované príjemcami riadiacemu orgánu.

Zdôvodnenie

Výbor by chcel zjednodušiť zasielanie finančných údajov a znížiť ho zo 4-krát na 2-krát za rok. Rovnako aj zasielanie informácií týkajúcich sa vybraných operácií. Odovzdávať by sa mali len údaje o celkových oprávnených nákladoch, verejných oprávnených nákladoch, zmluvách a iných právnych záväzkoch medzi riadiacimi orgánmi a príjemcami.

Pozmeňovací návrh 53

Článok 105

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Informovanie a publicita

1.   Členské štáty a riadiace orgány zodpovedajú za:

(a)

zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte a prístupe k nim;

(b)

informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania v rámci operačných programov;

(c)

informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch fondov prostredníctvom informačných a komunikačných akcií podávajúcich informácie o výsledkoch a vplyve zmlúv o partnerstve, operačných programov a operácií.

2.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť podpory udeľovanej z fondov, členské štáty spravujú zoznam operácií operačného programu a fondov vo formáte CSV alebo XML, ktorý je dostupný na jednotnej webovej stránke alebo jednotnom webovom portáli, na ktorom je k dispozícii zoznam a zhrnutie všetkých operačných programov v tomto členskom štáte.

Tento zoznam operácií sa aktualizuje aspoň každé tri mesiace.

Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe V.

Informovanie a publicita

1.   Členské štáty a riadiace orgány zodpovedajú za:

(a)

zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte a prístupe k nim;

(b)

informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania v rámci operačných programov;

(c)

informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch fondov prostredníctvom informačných a komunikačných akcií podávajúcich informácie o výsledkoch a vplyve zmlúv o partnerstve, operačných programov a operácií.

2.   

.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť podpory udeľovanej z fondov, členské štáty spravujú zoznam operácií operačného programu a fondov vo formáte CSV alebo XML, ktorý je dostupný na jednotnej webovej stránke alebo jednotnom webovom portáli, na ktorom je k dispozícii zoznam a zhrnutie všetkých operačných programov v tomto členskom štáte.

Tento zoznam operácií sa aktualizuje aspoň každých šesť mesiacov.

Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe V.

Zdôvodnenie

Nariadenia by mali umožniť spoločné aktivity na zvýšenie povedomia organizované Európskou komisiou a Výborom regiónov s cieľom podporiť regionálne a miestne orgány pri vysvetľovaní fungovania súdržnosti a síce pred realizáciou, počas realizácie a po jej ukončení. Výbor regiónov by mal mať možnosť podporiť úsilie miestnych a regionálnych orgánov ako príjemcov pomoci z fondu súdržnosti a zároveň politických inštitúcií, od ktorých sa požadujú výsledky priamo v teréne. Mal by teda mať prostriedky vysvetliť občanom, ako sú tieto fondy využívané v regiónoch a mestách a aká je úloha Európskej únie v tomto procese.

Výbor by okrem toho chcel zjednodušiť postupy informovania a zverejňovania. Aktualizovať zoznam operácii dvakrát za rok sa mu preto javí ako postačujúce.

Pozmeňovací návrh 54

Článok110, ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vymedzenie podielov spolufinancovania

Podiel spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti nesmie byť vyšší ako:

(a)

85 % pre Kohézny fond;

(b)

85 % v prípade menej rozvinutých regiónov členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2007 až 2009 bol nižší ako 85 % priemerného HDP krajín EÚ-27 počas rovnakého obdobia, a v prípade najvzdialenejších regiónov;

(c)

80 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b), oprávnených na prechodný režim financovania z Kohézneho fondu 1. januára 2014;

(d)

75 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c), a v prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27;

(e)

60 % v prípade iných regiónov s prechodným financovaním ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d);

(f)

50 % v prípade iných rozvinutejších regiónov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d).

Podiel spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca nesmie byť vyšší ako 75 %.

Vymedzenie podielov spolufinancovania

Podiel spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti nesmie byť vyšší ako:

(a)

85 % pre Kohézny fond;

(b)

85 % v prípade menej rozvinutých regiónov členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2007 až 2009 bol nižší ako 85 % priemerného HDP krajín EÚ-27 počas rovnakého obdobia, a v prípade najvzdialenejších regiónov;

(c)

80 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b), oprávnených na prechodný režim financovania z Kohézneho fondu 1. januára 2014;

(d)

75 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c), a v prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27;

(e)

60 % v prípade iných regiónov s prechodným financovaním ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d);

(f)

50 % v prípade iných rozvinutejších regiónov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d).

Podiel spolufinancovania operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca nesmie byť vyšší ako  %.

Zdôvodnenie

Navrhovaná miera spolufinancovania 75 % pre operačné programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca je nižšia než miera spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť. Táto nižšia miera spolufinancovania robí programy Európskej územnej spolupráce v týchto menej rozvinutých regiónoch neatraktívne. Výbor regiónov preto nesúhlasí s tím, aby programy Európskej územnej spolupráce boli spolufinancované nižším podielom než 75 %. Výbor regiónov považuje takýto rozdiel za neopodstatnený a požaduje stanovenie miery spolufinancovania pre obidva ciele rovnako na 85 %. Pre udržanie kvality spolupráce je potrebné zachovať súčasné podmienky stanovené v Nariadení Rady (ES) 1083/2006 (všeobecné nariadenie), článok 53, ods. 3 a ods. 4 – citácia:

„3.   V prípade operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca, pri ktorých aspoň jeden účastník patrí k členskému štátu, ktorého HDP na obyvateľa v období rokov 2001 – 2003 bol nižší ako 85 % priemeru EÚ 25 v tom istom období, príspevok z EFRR neprekročí 85 % oprávnených výdavkov. Príspevok z EFRR na všetky ostatné operačné programy neprekročí 75 % oprávnených výdavkov spolufinancovaných z EFRR.

4.   Príspevok z fondov na úrovni prioritnej osi nepodlieha maximálnym hodnotám stanoveným v odseku 3 a v prílohe III. Tento sa však stanoví tak, aby sa dodržala maximálna výška príspevku z fondov a maximálny podiel príspevku z jednotlivých fondov stanovený na úrovni operačného programu.“

Výbor regiónov zároveň nepovažuje za vhodné, aby maximálna miera spolufinancovania bola stanovená na úrovni každej prioritnej osi. Toto opatrenie neumožňuje diferencovať výšku spolufinancovania v rámci jednotlivých prioritných osí s cieľom motivovať príjemcov k plneniu niektorých strategických priorít.

Pozmeňovací návrh 55

Článok111, ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zmena podielov spolufinancovania

(4)   pokrytie oblastí s nepriaznivými a trvalo znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami, ktoré sú definované takto:

(a)

ostrovné členské štáty oprávnené v rámci Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je umiestnený kapitál členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie s pevninou;

(b)

horské oblasti vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu;

(c)

riedko (menej ako 50 obyvateľov na km2) a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti.

Zmena podielov spolufinancovania

(4)   pokrytie oblastí s nepriaznivými a trvalo znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami, ktoré sú definované takto:

(a)

ostrovné členské štáty oprávnené v rámci Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je umiestnený kapitál členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie s pevninou;

(b)

horské oblasti vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu;

(c)

riedko (menej ako 50 obyvateľov na km2) a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti

r.

Pozmeňovací návrh 56

Článok112, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zodpovednosti členských štátov

2.   Členské štáty predchádzajú, zisťujú a opravujú nezrovnalosti a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto nezrovnalostiach, ako aj o priebežnom pokroku súvisiacich správnych a súdnych konaní informujú Komisiu.

Zodpovednosti členských štátov

2.   Členské štáty a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto nezrovnalostiach, ako aj o priebežnom pokroku súvisiacich správnych a súdnych konaní informujú Komisiu.

Zdôvodnenie

Vítam spresnenie textu Komisie, ale myslím si, že nie je vhodné obmedziť vytvorenie systémov elektronickej výmeny údajov výlučne na verejných príjemcov.

Pozmeňovací návrh 57

Článok113, ods. 7

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Určenie orgánov

 

   […]

5.   Za predpokladu splnenia zásady oddelenia funkcií môže pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti riadiaci orgán, v príslušných prípadoch certifikačný orgán a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého orgánu alebo subjektu verejnej správy. V prípade tých operačných programov, ktorých celková výška podpory pridelená z fondov presahuje 250 000 000 EUR, nemôže byť orgán auditu súčasťou toho istého orgánu alebo subjektu verejnej správy ako riadiaci orgán.

7.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže poveriť riadením časti operačného programu sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo riadiacim orgánom („globálny grant“). Sprostredkovateľský subjekt poskytne záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení.

Určenie orgánov

 

   […]

5.   Za predpokladu splnenia zásady oddelenia funkcií môže pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti riadiaci orgán, v príslušných prípadoch certifikačný orgán a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého orgánu alebo subjektu verejnej správy.

7.   Členský štát alebo riadiaci orgán môže poveriť riadením časti operačného programu sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo riadiacim orgánom („globálny grant“). Sprostredkovateľský subjekt poskytne záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení.

Zdôvodnenie

Bolo by lepšie zachovať súčasný systém, podľa ktorého môže byť orgán auditu súčasťou toho istého orgánu verejnej správy ako riadiaci orgán, a to aj v prípade programov, pri ktorých celková výška podpory pridelená z fondov presahuje 250 000 000 EUR

Výbor regiónov sa tiež nazdáva, že požadované záruky by sa nemali týkať prípadov, keď sprostredkovateľský subjekt je verejnoprávnym subjektom.

Pozmeňovací návrh 58

Článok114, ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Funkcie riadiaceho orgánu

2.   Pokiaľ ide o programové riadenie operačného programu, riadiaci orgán:

(a)

podporuje prácu monitorovacieho výboru a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie úloh, a to najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a čiastkových cieľov;

(b)

zostavuje a po schválení monitorovacím výborom predkladá výročnú a záverečnú správu o vykonávaní Komisii;

(c)

sprístupňuje sprostredkovateľským subjektom a príjemcom informácie, ktoré sa dotýkajú vykonávania ich úloh a vykonávania ich operácií;

(d)

vybuduje systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, finančné riadenie, preverovanie a audit, vrátane v prípade potreby údajov o jednotlivých účastníkoch operácií;

(e)

zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d) boli zozbierané, vložené a uložené do systému a aby údaje o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch, keď to vyžaduje príloha I k nariadeniu o ESF.

Funkcie riadiaceho orgánu

2.   Pokiaľ ide o programové riadenie operačného programu, riadiaci orgán:

(a)

podporuje prácu monitorovacieho výboru a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie úloh, a to najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a čiastkových cieľov;

(b)

zostavuje a po schválení monitorovacím výborom predkladá výročnú a záverečnú správu o vykonávaní Komisii;

(c)

sprístupňuje sprostredkovateľským subjektom a príjemcom informácie, ktoré sa dotýkajú vykonávania ich úloh a vykonávania ich operácií;

(d)

vybuduje systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, finančné riadenie, preverovanie a audit;

(e)

zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d) boli zozbierané, vložené a uložené do systému a aby údaje o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch, keď to vyžaduje príloha I k nariadeniu o ESF.

Zdôvodnenie

Považujem za dôležité, uchovávať údaje týkajúce sa operácií, ktoré môžu byť z rozličných dôvodov užitočné, napríklad pri sporoch atď.

Pozmeňovací návrh 59

Článok 117

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 117

Udeľovanie a odoberanie akreditácie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu

1.   Akreditačný orgán prijme formálne rozhodnutie o akreditovaní tých riadiacich orgánov a certifikačných orgánov, ktoré spĺňajú akreditačné kritériá stanovené Komisiou prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 142.

2.   Formálne rozhodnutie podľa odseku 1 vychádza zo správy a stanoviska nezávislého audítorského subjektu, ktorý hodnotí systém riadenia a kontroly, vrátane úlohy, ktorú v ňom zohrávajú sprostredkovateľské subjekty, a jeho súladu s článkami 62, 63, 114 a 115. Akreditačný organ zohľadní, či sú systémy riadenia a kontroly operačného programu podobné systémom zavedeným v predchádzajúcom programovom období, ako aj každý dôkaz ich efektívneho fungovania.

3.   Členský štát predloží formálne rozhodnutie podľa odseku 1 Komisii do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia, ktorým sa prijíma operačný program.

4.   Ak celková výška podpory pridelená na operačný program z fondov presahuje 250 000 000 EUR, Komisia do dvoch mesiacov od prijatia formálneho rozhodnutia podľa odseku 1 môže požiadať o správu a stanovisko nezávislého audítorského subjektu a opis systému riadenia a kontroly.

Komisia môže predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od prijatia týchto dokumentov.

Komisia pri rozhodovaní o tom, či požiada o tieto dokumenty, zohľadní, či sú systémy riadenia a kontroly operačného programu podobné systémom zavedeným v predchádzajúcom programovom období, či riadiaci orgán vykonáva aj funkciu certifikačného orgánu a každý dôkaz ich efektívneho fungovania.

   

   

   

   

Zdôvodnenie

Akreditácia riadiacich a certifikačných orgánov sa zamieta. To, že politiku súdržnosti zavádzajú do praxe členské štáty, zodpovedá zásade subsidiarity EÚ. Akreditácia štátnych orgánov inými štátnymi orgánmi v niektorých členských štátoch nie je podporená správnej judikatúre a porušuje organizačnú suverenitu členských štátov.

Pozmeňovací návrh 60

Článok 118, nový ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

Spolupráca s orgánmi auditu

   

Zdôvodnenie

Výbor regiónov navrhuje znovu použiť bývalý článok 74 ods. 1 z programového obdobia rokov 2007 – 2013 s cieľom dosiahnuť zjednodušenia v oblasti proporcionality kontroly.

Pozmeňovací návrh 61

Článok 121, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Žiadosti o platbu

1.   Žiadosti o platby zahŕňajú pre každú prioritnú os:

a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov uhradených príjemcami počas vykonávania operácií, ako ich zaúčtoval certifikačný orgán;

b)

celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán;

c)

zodpovedajúcu oprávnenú výšku verejnej podpory vyplatenej príjemcovi, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán.

Žiadosti o platbu

1.   Žiadosti o platby zahŕňajú pre každú prioritnú os:

a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov uhradených príjemcami počas vykonávania operácií, ako ich zaúčtoval certifikačný orgán;

b)

celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán;

Zdôvodnenie

Výbor regiónov zastáva názor, že údaje o verejnej podpore vyplatenej príjemcovi by nemali byť zahrnuté v žiadosti o platby zaslanej Komisii.

Pozmeňovací návrh 62

Článok 124, ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Predbežné financovanie

1.   Prvá suma predbežného financovania sa vyplatí v splátkach takto:

a)

v roku 2014: 2 % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie;

b)

v roku 2015: 1 % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie;

c)

v roku 2016: 1 % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie.

Ak sa operačný program prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

Predbežné financovanie

1.   Prvá suma predbežného financovania sa vyplatí v splátkach takto:

a)

v roku 2014: 2 % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie;

b)

v roku 2015:  % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie;

c)

v roku 2016:  % výšky podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie.

Ak sa operačný program prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

Zdôvodnenie

Výbor víta návrh žiadať od riadiacich orgánov, aby príjemcom zaplatili skôr, než požiadajú o preplatnie Komisiu. Takéto opatrenie si však vyžaduje väčšiu flexibilitu systému zálohových platieb, aby riadiace orgány mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na vybavenie žiadostí príjemcov. Výbor v tejto súvislosti žiada zvýšiť množstvo finančných prostriedkov navrhovaných Komisiou, pretože by sa nimi dali zmenšiť ťažkosti, s ktorými sa v dôsledku krízy stretávajú niektoré členské krajiny, pokiaľ ide o vnútroštátnych verejných partnerov v rokovaniach.

Pozmeňovací návrh 63

Článok 128 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Obsah ročných účtovných závierok

1.   Osvedčená ročná účtovná závierka každého operačného programu sa týka účtovného roka a na úrovni každej prioritnej osi obsahuje:

(a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov zaúčtovaných certifikačným orgánom ako uhradené príjemcami počas vykonávania operácií a príslušnú oprávnenú výšku vyplatenej verejnej podpory a celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií;

(b)

vybrané a vrátené sumy v účtovnom roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy vrátené podľa článku 61 a nevymožiteľné sumy;

(c)

pre každú prioritnú os zoznam operácií ukončených počas účtovného roka, ktoré dostali podporu z EFRR a Kohézneho fondu;

(d)

pre každú prioritnú os porovnanie výdavkov uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.

Obsah ročných účtovných závierok

1.   

Osvedčená ročná účtovná závierka každého operačného programu sa týka účtovného roka a na úrovni každej prioritnej osi obsahuje:

(a)

celkovú výšku oprávnených výdavkov zaúčtovaných certifikačným orgánom ako uhradené príjemcami počas vykonávania operácií a príslušnú oprávnenú výšku vyplatenej verejnej podpory a celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií;

(b)

vybrané a vrátené sumy v účtovnom roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy vrátené podľa článku 61 a nevymožiteľné sumy;

(c)

pre každú prioritnú os zoznam operácií ukončených počas účtovného roka, ktoré dostali podporu z EFRR a Kohézneho fondu;

(d)

pre každú prioritnú os porovnanie výdavkov uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.

Zdôvodnenie

Rovnako ako v prípade súčasného programovacieho obdobia by bolo vhodné, keby ročná účtovná závierka bola možnosťou, pre ktorú sa certifikačný orgán môže, ale nemusí rozhodnúť. Lehotu stanovenú v článku 75 je ťažké dodržať, keďže je veľmi krátka.

Pozmeňovací návrh 64

Článok 134

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Pozastavenie platieb

1.   Komisia môže pozastaviť všetky priebežné platby na úrovni prioritných osí alebo programov alebo časť z nich, ak: