ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.CE2012.199.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 199E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
7. júla 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2011 – 2012
Schôdza 8. až 10. marca 2011
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 165 E, 7.6.2011.
PRIJATÉ TEXTY

 

Utorok 8. marca 2011

2012/C 199E/01

Všeobecná bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom (2010/2085(INI))

1

2012/C 199E/02

Riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ (2010/2153(INI))

7

2012/C 199E/03

Inovačné financovanie na celosvetovej a európskej úrovni
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (2010/2105(INI))

15

2012/C 199E/04

Zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ (2010/2089(INI))

25

2012/C 199E/05

Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (2010/2102(INI))

37

2012/C 199E/06

Poľnohospodárstvo a medzinárodný obchod
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ (2010/2110(INI))

48

2012/C 199E/07

Deficit bielkovín v EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (2010/2111(INI))

58

2012/C 199E/08

Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2010
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2010/2138(INI))

65

2012/C 199E/09

Chudoba žien
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (2010/2162(INI))

77

2012/C 199E/10

Obnovenie reciprocity v oblasti vízového režimu
Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o obnovení reciprocity v oblasti vízového režimu – solidarita s rozdielnym postavením českých občanov po jednostrannom zavedení víz Kanadou

89

 

Streda 9. marca 2011

2012/C 199E/11

Usmernenia pre rozpočet na rok 2012 - oddiely I, II a IV až X
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2011/2017(BUD))

90

2012/C 199E/12

Stratégia EÚ pre atlantickú oblasť
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť

95

2012/C 199E/13

Správa o pokroku Turecka za rok 2010
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010

98

2012/C 199E/14

Európsky integračný proces Čiernej Hory
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o procese integrácie Čiernej Hory do EÚ

106

2012/C 199E/15

Stratégia EÚ pre oblasť integrácie Rómov
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (2010/2276(INI))

112

2012/C 199E/16

Priemyselná politika vo veku globalizácie
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (2010/2095(INI))

131

 

Štvrtok 10. marca 2011

2012/C 199E/17

Mediálny zákon v Maďarsku
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku

154

2012/C 199E/18

Južné susedstvo a najmä Líbya vrátane humanitárnych hľadísk
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o južnom susedstve a najmä o Líbyi

158

2012/C 199E/19

Postoj EÚ k Iránu
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu (2010/2050(INI))

163

2012/C 199E/20

16. zasadnutie Rady pre ľudské práva (Ženeva, 28. februára - 25. marca 2011)
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotení v roku 2011

172

2012/C 199E/21

Pakistan - zavraždenie ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o Pakistane, najmä o vražde Šahbaza Bhattiho

179

2012/C 199E/22

Bielorusko, najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o Bielorusku (najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej)

182

2012/C 199E/23

Situácia a kultúrne dedičstvo v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)

185

2012/C 199E/24

Vypracovanie európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie
Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie

187

2012/C 199E/25

Nehody ťažkých nákladných vozidiel
Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o nehodách ťažkých nákladných vozidiel

188

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok 8. marca 2011

2012/C 199E/26

Žiadosť o zbavenie imunity Elmara Broka
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o žiadosti o zbavenie imunity Elmara Broka (2010/2283(IMM))

190

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY PARLAMENT

 

Utorok 8. marca 2011

2012/C 199E/27

Vymenovanie člena Európskeho dvora audítorov (pán Harald Wögerbauer, AT)
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o návrhu na vymenovanie Haralda Wögerbauera za člena Dvora audítorov (C7-0029/2011 – 2011/0801(NLE))

192

2012/C 199E/28

Rybolov v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (KOM(2009)0477 – C7-0204/2009 – 2009/0129(COD))

193

P7_TC1-COD(2009)0129Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. marca 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more).[PDN 1]

194

PRÍLOHA I

208

PRÍLOHA II

212

PRÍLOHA III

215

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament ZASADANIE 2011 – 2012 Schôdza 8. až 10. marca 2011 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 165 E, 7.6.2011. PRIJATÉ TEXTY

Utorok 8. marca 2011

7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/1


Utorok 8. marca 2011
Všeobecná bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom

P7_TA(2011)0076

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom (2010/2085(INI))

2012/C 199 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (2),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (3),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2010/15/EÚ zo 16. decembra 2009, ktorým sa stanovujú usmernenia pre riadenie systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného podľa článku 12 a pre riadenie oznamovacieho postupu vytvoreného podľa článku 11 smernice 2001/95/ES (smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov) (4),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (KOM(2008)0905),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 18. mája 2010 nazvaný Revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov: zhrnutie plánovaných opatrení, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

so zreteľom na plán z 15. apríla 2010 nazvaný Zosúladenie s novým legislatívnym rámcom (rozhodnutie č. 768/2008/ES), GR pre podnikanie a priemysel,

so zreteľom na plán z 25. marca 2010 nazvaný Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD), GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

so zreteľom na pracovný dokument Komisie o vzťahu medzi smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES a ustanoveniami týkajúcimi sa dohľadu nad trhom nariadenia (ES) č. 765/2008, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, 2. marca 2010,

so zreteľom na pracovný dokument Komisie 15. septembra 2009 nazvaný Revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov: identifikácia kľúčových otázok, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

so zreteľom na informačný dokument vypracovaný z poverenia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (ďalej len „výbor IMCO“) o dohľade nad trhom v členských štátoch, ktorý bol zverejnený v októbri 2009,

so zreteľom na informačný dokument vypracovaný z poverenia výboru IMCO o Revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ktorý bol zverejnený v októbri 2009,

so zreteľom na pracovný seminár o smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ktorý sa konal 30. septembra 2010,

so zreteľom na trojstranný samit EÚ – USA – Čína, ktorý sa konal 25. – 26. októbra 2010 v Šanghaji,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0033/2011),

A.

keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby všetky výrobky umiestnené na trhu EÚ boli bezpečné s cieľom zaručiť tak okrem iného vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov,

B.

keďže nový legislatívny rámec bol prijatý v júli 2008 a nariadenie (ES) č. 765/2008 o dohľade nad trhom sa nadobudlo účinnosť 1. januára 2010,

C.

keďže smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES, ktorou sa stanovujú požiadavky všeobecnej bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov na úrovni Spoločenstva, je potrebné preskúmať a prostredníctvom integrácie zosúladiť s novým legislatívnym rámcom, predovšetkým s nariadením o dohľade nad trhom,

D.

keďže legislatívny rámec pre bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom má tri roviny právnych aktov (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nový legislatívny rámec a harmonizačné smernice špecifické pre odvetvia), čo vedie k neistote a nejasnostiam na vnútornom trhu,

E.

keďže úroveň dohľadu nad trhom sa medzi členskými štátmi značne líši, niektoré z nich nedokážu vyčleniť potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom a pojem „výrobky predstavujúce vážne riziko“ si vysvetľujú rozdielne, čo môže vytvoriť prekážky pre voľný pohyb tovaru, narušiť hospodársku súťaž a ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov na vnútornom trhu,

F.

keďže súčinnosť orgánov dohľadu nad trhom a opatrení spoločného dohľadu nad trhom má zásadný význam, a preto je potrebné ju posilniť a vyčleniť na ňu prostriedky,

G.

keďže prednosťou nariadení v porovnaní so smernicami je jasnosť, predvídateľnosť a efektívnosť, ako sa uvádza aj v Montiho správe,

Dohľad nad trhom

Úvod

1.

je presvedčený, že súčasný právny rámec pre dohľad nad trhom neposkytuje dostatočnú súdržnosť, a preto by sa mal preskúmať a ďalej koordinovať;

2.

navrhuje, aby Komisia stanovila spoločný európsky rámec pre dohľad nad trhom vzťahujúci sa na všetky výrobky na vnútornom trhu alebo výrobky, ktoré na trh EÚ vstupujú; vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie podieľala na koordinácii aktivít európskych orgánov dohľadu nad trhom, colných orgánov a príslušných orgánov členských štátov;

3.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili primerané zdroje na činnosti v oblasti účinného dohľadu nad trhom; zdôrazňuje, že nefunkčný systém dohľadu nad trhom by mohol spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov a oslabiť dôveru občanov vo vnútorný trh; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť vonkajšie hranice jednotného trhu, najmä významných námorných prístavov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nelegálnym výrobkom z tretích krajín; navrhuje, aby Komisia v plnom rozsahu posúdila vstupné body výrobkov na trhu EÚ vrátane posúdenia zdrojov potrebných na zaručenie primeranej kontroly;

4.

vyzýva členské štáty, aby koordinovaným spôsobom zaviedli tresty vrátane vysokých peňažných pokút pre hospodárske subjekty, ktoré na jednotný trh zámerne uvádzajú nebezpečné výrobky alebo výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami; navrhuje, aby sa zákazy výrobkov čo najčastejšie zverejňovali s cieľom zabezpečiť väčšiu viditeľnosť hraničných kontrol a dohľadu nad trhom a odstrašiť kriminálnych účastníkov trhu;

5.

vyzýva Komisiu, aby sa za účasti orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov vo väčšej miere podieľala na spolufinancovaní spoločných činností v oblasti dohľadu nad trhom;

6.

zdôrazňuje potrebu vzájomnej výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; vyzýva na spoluprácu, zhromažďovanie odborných znalostí a výmenu najlepších postupov medzi orgánmi dohľadu nad trhom; pripomína, že je dôležitá spolupráca medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom na vonkajších hraniciach, aby bolo možné vykonávať náležité kontroly výrobkov, ktoré sa dostávajú do Spoločenstva; uznáva súčasný významný prínos siete PROSAFE pre koordináciu spoločných činností v oblasti dohľadu nad trhom a výmeny osvedčených postupov v rámci GPSD; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila, za akých podmienok by sieť PROSAFE mohla slúžiť ako platforma na rozsiahlu koordináciu medzi členskými štátmi v prípade harmonizovaných a neharmonizovaných výrobkov; považuje za nevyhnutné vytvoriť právny základ a vyčleniť dostatočné zdroje, aby sieť PROSAFE bola vykonávať túto úlohu; pripomína, že koordinácia prostredníctvom siete PROSAFE je v súčasnosti obmedzená limitovanými prostriedkami a jej neformálnou štruktúrou;

7.

vyzýva členské štáty EÚ, aby si navzájom vymieňali výsledky vyšetrovaní a štúdií súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov; domnieva sa, že tento postup by sa mal zahrňovať referenčné čísla daných výrobkov v záujme uľahčenia identifikácie výrobku ostatnými orgánmi, ktoré by mohli mať osoh z preloženia a použitia informácie poskytnutej v štúdii; vyzýva členské štáty, aby s cieľom vyhnúť sa duplicitnej práci umožnili svojim príslušným orgánom prijať opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom na základe výsledkov testov alebo štúdií vrátane tých, ktoré poskytli ostatné členské štáty;

8.

navrhuje zriadiť centrá vzdelávania o bezpečnosti výrobkov, napr. v rámci kontaktných miest pre výrobky, ktoré môžu uľahčovať odbornú prípravu a prenos informácií medzi priemyselnými odvetviami;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu informácií z oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov vrátane priestoru na vyjadrenie sťažností, a to podľa možností na základe už existujúcich regionálnych a vnútroštátnych systémov v členských štátoch; zastáva názor, že sa tým v cezhraničnom kontexte zvýši informovanosť o nebezpečných výrobkoch na vnútornom trhu a spotrebiteľom sa umožní elektronicky nahlasovať príslušným orgánom nebezpečné výrobky; je presvedčený, že táto databáza by sa mohla vytvoriť rozšírením existujúcich databáz, ako je európsky systém dohľadu nad trhom (ICSMS) alebo databáza úrazov (IDB); zdôrazňuje, že je potrebné, aby databáza mala právny základ a aby členské štáty mali povinnosť zasielať hlásenia; žiada vytvorenie systému štatistiky nehôd na základe tejto databázy, v ktorom sa budú zverejňovať povinné ročné správy; požaduje, aby databáza bola verejne prístupná, pričom sa zabezpečí potrebná dôvernosť informácií z hľadiska podnikov;

10.

poukazuje na to, že globalizácia, zvýšené využívanie subdodávateľských vzťahov a rast medzinárodného obchodu znamenajú, že na svetových trhoch sa obchoduje s väčším množstvom výrobkov; domnieva sa, že úzka spolupráca medzi svetovými regulačnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov má pri riešení problémov, ktoré vznikajú v dôsledku zložitosti dodávateľských reťazcov a zvýšeného objemu obchodu, kľúčový význam;

11.

žiada Komisiu, aby prehĺbila medzinárodnú spoluprácu v rámci Medzinárodnej skupiny pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov (ICPSC) na účel výmeny osvedčených postupov a spoločného zastavenia výroby nebezpečných výrobkov v tretích krajinách, ktoré sú určené na vývoz na európsky vnútorný trh;

Revízia GPSD

Zosúladenie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GSPD) a nového legislatívneho rámca – nové nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom

12.

podporuje revíziu GSPD a nariadenia (ES) č 765/2008, pokiaľ ide o definície a povinnosti hospodárskych subjektov podľa vymedzenia v rozhodnutí č. 768/2008/ES, pričom by sa malo predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži, najmä pre MSP; domnieva sa, že existencia jedného nariadenia je jediným spôsobom na zabezpečenie jediného systému dohľadu nad trhom pre všetky výrobky; nalieha preto na Komisiu, aby zriadila jediný systém dohľadu nad trhom pre všetky výrobky, ktorý by vychádzal z jedného legislatívneho aktu vzťahujúceho sa na GSPD aj nariadenie (ES) č 765/2008; domnieva sa, že tento nový legislatívny akt sa mal vytvoriť s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom, pričom by mal objasňovať právny základ a zohľadňovať ustanovenia, ktoré sú komplexnejšie spracované v oboch existujúcich legislatívnych aktoch;

13.

žiada zosúladenie požiadaviek na vysledovateľnosť výrobkov, ktoré sa uvádzajú v GPSD, s novým legislatívnym rámcom, aby bol zaručený súdržný systém vysledovateľnosti, ktorý zabráni vzniku ďalšej byrokracie;

14.

žiada Komisiu, aby zvážila možnosť vypracovania presnejších kritérií hodnotenia bezpečnosti a rizík vyplývajúcich z nesúladu výrobkov s právnymi predpismi EÚ;

Doplňujúce špecifické zmeny k smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD)

15.

považuje za problematické, že na výrobky, s ktorými narábajú poskytovatelia služieb, sa platná GPSD nevzťahuje, t. j že všeobecné požiadavky bezpečnosti sa uplatňujú, keď s výrobkom narába spotrebiteľ v priestoroch poskytovateľa služieb, ale nie vtedy, keď s tým istým výrobkom narába poskytovateľ služieb; zdôrazňuje, že túto právnu medzeru treba vyplniť;

16.

žiada zjednodušenie európskych právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, najmä so zreteľom na ciele iniciatív Komisie „lepšia tvorba práva“ a „najskôr myslieť na malých“ vymedzené v oznámení nazvanom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, a naliehavo požaduje, aby boli do prepracovaného návrhu zahrnuté aj ustanovenia o imitáciách potravín;

17.

žiada (popri odkazoch na deti a starších ľudí, ktoré sa už uvádzajú) aj vloženie odkazu na osoby so zdravotným postihnutím, aby bola zaručená bezpečnosť čo najširšej škály zvlášť zraniteľných spotrebiteľov;

18.

vyzýva Komisiu, aby do návrhu zaradila aj povinnosť výrobcov vykonávať v štádiu navrhovania výrobkov analýzu rizika; žiada, aby v prípade zistenie akéhokoľvek rizika bolo takéto riziko zaznamenané a sprístupnené verejným orgánom;

Núdzové opatrenia Spoločenstva

19.

zdôrazňuje potrebu účinnejšieho regulačného rámca, ktorý umožní rýchle zásahy a spoľahlivé dlhodobé riešenia bez toho, aby sa politické rozhodnutia delegovali na normalizačné orgány alebo na Komisiu pri absencii jasného súboru základných politických požiadaviek, ako je to v prípade harmonizovaných právnych predpisov;

Vysledovateľnosť

20.

zdôrazňuje, že výrobky, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo, treba čo najskôr natrvalo stiahnuť z obehu alebo odstrániť z trhu a že sa musí zabezpečiť ich vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci, čo si vyžaduje dostatok zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spoľahlivú vysledovateľnosť vo všetkých fázach životného cyklu výrobku a zároveň dbať na to, aby to neviedlo k nárastu administratívnej záťaže;

22.

zdôrazňuje dôležitosť vysledovateľnosti výrobkov a sledovacieho označenia na určenie krajiny pôvodu výrobku a zodpovedného výrobcu;

23.

trvá na účinnom presadzovaní identifikačných postupov, ktoré sú už zavedené; nabáda Komisiu, aby urobila posúdenie a vyhodnotenie využívania nových technológií, pričom však podotýka, že využitie týchto nových technológií by malo byť primerané a nemalo ohrozovať súkromie, bezpečnosť a ochranu spotrebiteľa;

24.

zdôrazňuje však, že v rámci trhu EÚ by nemalo byť ako oficiálny systém/metóda vysledovateľnosti stanovené jediné technické riešenie, a požaduje celkovú primeranosť;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a ďalej posilniť výmenu informácií systému RAPEX o nebezpečných výrobkoch pochádzajúcich z tretích krajín (ako Čína a India) a vyhodnotiť najnovšie štúdie uskutočnené v rámci tohto systému;

RAPEX

26.

uznáva, že systém RAPEX je užitočný a účinný nástroj na šírenie informácií medzi členskými štátmi o opatreniach prijatých v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, je však presvedčený, že tento nástroj možno ďalej zdokonaľovať;

27.

vyzýva Komisiu, aby umožnila odborníkom na bezpečnosť výrobkov, výrobcom, obchodným a spotrebiteľským organizáciám a vnútroštátnym orgánom prístup k všetkým príslušným informáciám, pričom sa zabezpečí potrebná dôvernosť informácií; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o systéme RAPEX a o vyzývacích systémoch EÚ mimo územia EÚ;

28.

víta vznik nových usmernení pre systém RAPEX, ktoré prispejú k zlepšeniu jeho fungovania; vyzýva Komisiu, aby zosúladila novú metódu hodnotenia rizika s metódami, ktoré platia pre harmonizované výrobky, s cieľom pomôcť orgánom dohľadu nad trhom v ich činnosti;

29.

vyzýva Komisiu, aby objasnila zaradenie výrobkov „s vážnym rizikom“ v oznámeniach systému RAPEX;

30.

konštatuje, že spotrebiteľské výrobky umiestňované na európskom vnútornom trhu prichádzajú čoraz viac z tretích krajín; je obzvlášť znepokojený tým, že každoročne narastá počet oznámení v systéme RAPEX v súvislosti s výrobkami čínskeho pôvodu, ktoré tvoria viac než polovicu oznámení v tomto systéme, pričom sa v 20 % prípadov ukazuje, že nie je možné zistiť výrobcu týchto výrobkov; požaduje preto, aby sa v tomto smere vynaložilo zvýšené medzinárodné úsilie, a víta spoluprácu v oblasti stratégií vysledovateľnosti výrobkov medzi EÚ, Čínou a USA; víta každú podporu, školenia a semináre organizované orgánmi EÚ a Číny na zlepšenie bezpečnosti výrobkov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby viacročné programy tieto výzvy riešili;

31.

vyzýva Komisiu, aby zvážila užitočnosť vytvorenia systému podobného systému RAPEX – Čína pre ďalších obchodných partnerov, predovšetkým pre tých, ktorých výrobky boli zaregistrované v systéme RAPEX;

32.

žiada Komisiu, aby do systému RAPEX alebo iného vhodného systému na úrovni EÚ začlenila pokuty za porušovanie predpisov členskými štátmi s cieľom zaručiť transparentnosť a stimuly pre všetky zainteresované strany;

Internetový predaj a clo

33.

je znepokojený ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú orgány dohľadu nad trhom pri prijímaní opatrení proti nebezpečným výrobkom predávaným prostredníctvom internetu;

34.

víta projekt Komisie C2013 v oblasti bezpečnosti výrobkov, ktorého výsledkom budú usmernenia pre colnú kontrolu v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila colným orgánom konkrétne nástroje na riešenie problémov primeranej kontroly dovážaných výrobkov; žiada ďalšie zintenzívnenie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva;

35.

uvedomuje si, že sa zvyšuje počet výrobkov z tretích krajín kupovaných spotrebiteľmi prostredníctvom internetu, ktoré nespĺňajú európske normy, čím ohrozujú bezpečnosť a zdravie spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby posilnila a štandardizovala colné kontroly v prípade výrobkov kúpených prostredníctvom internetu a uskutočňovala dohľad nad trhom, pričom bude osobitnú pozornosť venovať výrobkom, ktoré môžu spotrebiteľom spôsobiť priamu ujmu, ako sú napr. farmaceutické a potravinové výrobky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné riešenia tohto problému s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov v elektronický obchod;

36.

vyzýva Komisiu a orgány členských štátov, aby zabezpečili vhodnú odbornú prípravu úradníkov s cieľom zabezpečiť tak lepšie odhaľovanie výrobkov, ktoré predstavujú riziko; naliehavo žiada, aby sa skvalitnila spolupráca colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom predtým, ako sa výrobky uvedú na trh, čo si aj tu vyžaduje viacročný program;

37.

vyzýva Komisiu a príslušné vnútroštátne orgány, aby ďalej vyvíjali kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na spotrebiteľov s cieľom informovať ich o riziku nákupu falšovaných výrobkov, predovšetkým prostredníctvom internetu;

Normalizácia

38.

zdôrazňuje potrebu, aby sa orgány dohľadu nad trhom systematicky zapájali do procesu vytvárania bezpečnostných noriem, pretože ide o vhodný spôsob ako zabezpečiť začlenenie ich vedomostí do procesu vytvárania noriem a dosiahnuť lepšie chápanie noriem, čím sa zaistí, aby dobrovoľné dodržiavanie noriem prispievalo k zvýšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľov, ako aj posilneniu právnej istoty tak, že sa orgánom členských štátov umožní správny výklad a uplatňovanie európskych noriem;

39.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila jednoznačnosť mandátov v oblasti vypracúvania noriem a zvážila iné spôsoby postupného zdokonaľovania a integrácie vnútroštátnych a európskych systémov normalizácie v neharmonizovanej oblasti s dôrazom na zapojenie MSP, pričom by sa mali zachovať hlavné prvky súčasnej štruktúry;

40.

naliehavo žiada zlepšenie súčasných platných postupov Komisie na vytvorenie mandátov na vypracovanie európskych noriem s cieľom zaručiť rýchlu a účinnejšiu reakciu na nové alebo vznikajúce riziká; zdôrazňuje však, že ustanovenie nových alebo zmenených postupov by malo podliehať aj kontrole Parlamentu; zdôrazňuje, že Parlament by mal mať takisto právo kontrolovať postupy preberania alebo uplatňovania medzinárodných, neeurópskych a iných noriem;

41.

vyzýva európske organizácie pre normalizáciu a Komisiu, aby preskúmali všetky systémy, ktoré by mohli urýchliť proces vypracovania noriem, pričom sa zabezpečí náležité zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, ako je zavedenie zrýchleného postupu alebo možnosť Komisie zverejniť odkazy na existujúce európske normy alebo normy ISO vypracované mimo mandátu Komisie v prípade, že sa o takýchto normách uvažuje ako o normách, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa alebo sa zameriavajú na špecifické riziko a predstavujú dočasné opatrenie, kým nie je k dispozícii trvalé riešenie;

42.

žiada, aby sa skvalitnil mandát Komisie na normalizáciu s cieľom umožniť európskym organizáciám pre normalizáciu, aby vypracovali európske normy spĺňajúce technické požiadavky, v prípade ktorých sa dosahuje alebo hodnotí súlad s politickým rozhodnutím; v tomto ohľade sa domnieva, že je potrebné zlepšiť zapojenie a spoluprácu medzi Európskou komisiou a európskymi organizáciami pre normalizáciu v rámci postupu ich vypracúvania; keďže tieto organizácie pracujú na základe konsenzu, považuje z hľadiska riadneho fungovania systému za rozhodujúce, aby sa politické otázky riešili na úrovni vytvárania politík a neprenášali sa na Európsku komisiu, normalizačné orgány alebo akékoľvek iné vynucovacie orgány;

43.

žiada, aby sa do GPSD doplnil postup vznesenia formálnej námietky voči norme, ako je to v rozhodnutí č. 768/2008/ES; domnieva sa, že tento postup by malo byť možné použiť aj pred zverejnením normy v Úradnom vestníku EÚ, ale nemal by slúžiť ako náhrada pre členské štáty, čo sa týka výrazne väčšieho zapojenia ich orgánov dohľadu nad trhom do systému normalizácie;

44.

vyzýva Komisiu a všetky zainteresované strany, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť európskeho systému normalizácie, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a viacročného finančného plánovania, pretože je to potrebné na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti tohto systému;

45.

vyzýva Komisiu na prijatie ďalších krokov v súlade s novým legislatívnym rámcom, aby sa tak mohli posilniť potrebné preskúmania;

*

* *

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(4)  Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2010, s. 1.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/7


Utorok 8. marca 2011
Riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1

P7_TA(2011)0077

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ (2010/2153(INI))

2012/C 199 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na medzinárodné zdravotné predpisy (MZP) (2005) 2005 (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2005 o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve (KOM(2005)0607),

so zreteľom na pracovný dokument Rady z 30. novembra 2007 o otázkach súvisiacich so zdravotnou bezpečnosťou (2),

so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 16. decembra 2008 o zdravotnej bezpečnosti (3),

so zreteľom na dočasné usmernenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o použití špecifických očkovacích látok proti pandemickej chrípke počas pandémie chrípky A (H1N1) v roku 2009 (4),

so zreteľom na usmerňovací dokument WHO z apríla 2009 o pripravenosti a reakcii na pandemickú chrípku (5),

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 30. apríla 2009 o infekcii chrípky A/H1N1 (6),

so zreteľom na výmenu názorov medzi riaditeľom ECDC a Výborom Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorá sa uskutočnila 4. septembra 2009,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Pandémia (H1N1) 2009 (7),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. septembra 2009 o spoločnom obstaraní očkovacích látok proti chrípke A (H1N1) (8),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. septembra 2009 o komunikácii s verejnosťou a masmédiami o pandémii (H1N1) v roku 2009 (9),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. septembra 2009 o podpore tretích krajín v boji proti chrípke A (H1N1) (10),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. septembra 2009 o regulačnom postupe pre schvaľovanie antivírusových liekov a očkovacích látok v rámci ochrany pred pandemickou chrípkou (H1N1) 2009 (11),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. septembra 2009 o stratégiách očkovania proti pandémii (H1N1) 2009 (12),

so zreteľom na dokument s názvom European Strategy for Influenza A/H1N1 – Vaccine Benefit-Risk Monitoring (Európska stratégia pre chrípku A (H1N1) – monitorovanie prínosov a rizík vakcíny) z októbra 2009 (13),

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 12. októbra 2009 o pandémii (H1N1) 2009 – strategický prístup (14),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. novembra 2009 o zdravotnej bezpečnosti v Európskej únii a na medzinárodnej úrovni (15),

so zreteľom na hodnotiacu správu zo 16. apríla 2010 o reakcii v rámci celej EÚ na pandémiu (H1N1) 2009 (16),

so zreteľom na konečnú správu z januára 2010 o hodnotení Európskej agentúry pre lieky (17),

so zreteľom na rezolúciu č. 1749 (2010) s názvom Handling of the H1N1 pandemic: more transparency needed (Prekonanie pandémie H1N1: potreba väčšej transparentnosti) prijatú v júni 2010 Parlamentným zhromaždením Rady Európy (18),

so zreteľom na závery konferencie o ponaučeniach vyplývajúcich z pandémie A (H1N1), ktorá sa uskutočnila 1. a 2. júla 2010 (19),

so zreteľom na odporúčania Európskeho ombudsmana týkajúce sa Európskej agentúry pre lieky z 29. apríla a 19. mája 2010 (20),

so zreteľom na hodnotiacu správu z 25. augusta 2010 o stratégiách očkovania proti pandémii na úrovni celej EÚ (21),

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 13. septembra 2010 o ponaučeniach vyplývajúcich z pandémie A/H1N1 – zdravotná bezpečnosť v EÚ (22),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. novembra 2010 o skúsenostiach získaných z pandémie H1N1 a o zdravotnej bezpečnosti v Európskej únii (SEK(2010)1440),

so zreteľom na výročnú epidemiologickú správu ECDC o prenosných chorobách v Európe 2010 (23),

so zreteľom na seminár o pandémii chrípky typu A (H1N1) a reakcii členských štátov a Európskej únie, ktorý 5. októbra 2010 usporiadal Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0035/2011),

A.

keďže vnútroštátne a medzinárodné zdravotnícke orgány vrátane WHO v máji 2009 uviedli, že chrípka H1N1 spôsobovala v tom čase iba mierne ochorenie, ale že nemožno považovať za samozrejmosť, že situácia sa bude aj naďalej vyvíjať týmto smerom,

B.

keďže v súlade s medzinárodnými zdravotnými predpismi (MZP), právne záväzným nástrojom pre signatárske štáty, je WHO okrem iného poverená dohľadom nad verejným zdravím, koordináciou medzinárodného úsilia v tejto oblasti a v prípade výskytu vírusu s pandemickým potenciálom určením aktuálneho stupňa pohotovosti na šesťčíselnej stupnici,

C.

keďže označenie fázy svetovej pandémie sa uskutočňuje na základe ustanovení MZP a po konzultácii s ďalšími organizáciami, inštitúciami a dotknutými členskými štátmi,

D.

keďže kritériá na vymedzenie pojmu pandémia, ktoré prepracovala WHO v roku 2009, sú založené výlučne na šírení vírusu bez ohľadu na závažnosť ochorenia, ktoré vyvolávajú,

E.

keďže členské štáty, Európska komisia a externé orgány, napríklad WHO, by mali pri prijímaní rozhodnutí v oblasti verejného zdravia, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie a sociálne politiky v členských štátoch, zohľadňovať nákazlivosť budúceho vypuknutia chrípky, ako aj šírenie vírusu,

F.

keďže stupeň nepredvídateľnosti je vysoký, pokiaľ ide o závažnosť a vývoj pandémie, a je možné, že v Európe dôjde k zhoršeniu pandémie, tak ako sa stalo v rokoch 1918 a 1968,

G.

keďže členské štáty na základe pandemickej pohotovosti vyhlásenej WHO a vyplývajúcich odporúčaní v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a v rozsahu disponibilných prostriedkov rýchlo reagovali v záujme uskutočnenia akčných plánov v oblasti verejného zdravia; keďže vyhlásenie najvyššieho stupňa pohotovosti ohlasujúceho vypuknutie pandémie vyústilo v niektorých prípadoch do neprimeraných rozhodnutí týkajúcich sa verejného zdravia,

H.

keďže WHO vyhlásila koniec pohotovostného stavu v súvislosti s chrípkou H1N1 až v auguste 2010 (vyhlásenie generálnej riaditeľky WHO z 10. augusta 2010 (24)),

I.

keďže v súlade so zásadou subsidiarity patria príprava a reakcia na zdravotné riziká v Európskej únii do kompetencie členských štátov; keďže Lisabonská zmluva nabáda členské štáty, aby posilnili spoluprácu, šírenie informácií a osvedčených postupov v rámci WHO a existujúcich štruktúr EÚ; keďže posilnené koordinačné opatrenia Komisie s podporou ECDC a Európskej agentúry pre lieky (EMA) v rámci medzinárodných zdravotných predpisov zvyšujú účinnosť opatrení prijímaných na vnútroštátnych úrovniach,

J.

keďže farmaceutický priemysel musel reagovať na náhlu, naliehavú a rýchlo rastúcu požiadavku členských štátov týkajúcu sa dodania očkovacích látok; keďže toto odvetvie muselo veľmi naliehavo vyvinúť novú očkovaciu látku, ktorá by bola voči vírusu účinná,

K.

keďže náklady vzniknuté pri riadení tejto krízy v členských štátoch boli značné a je možné, že na základe lepšej spolupráce členských štátov a lepšej koordinácie medzi nimi a ECDC mohli byť nižšie,

L.

keďže výdavky určitých členských štátov v rámci uskutočnených plánov reakcie sú do veľkej miery spojené s nákupom obrovských množstiev očkovacích látok a antivirotík a keďže nákupné postupy viedli v niektorých členských štátoch k znepokojeniu, pokiaľ ide o súlad s pravidlami verejného obstarávania a transparentnosť,

M.

keďže sa vyskytli značné rozdiely v cenách medzi členskými štátmi, ktoré mali dopredu uzatvorené zmluvy na nákup očkovacích látok, vyplývajúce okrem iného aj z rozličných podmienok týkajúcich sa zodpovednosti v každej zmluve,

N.

keďže v rôznych členských štátoch sa viedli súdne spory týkajúce sa korupcie a tajnej dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v priebehu leta 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1,

O.

keďže neochota dodávateľov očkovacích látok niesť úplnú zodpovednosť za výrobok mohla podľa Komisie prispieť k zníženiu dôvery občanov v bezpečnosť očkovacej látky; keďže dôvera v očkovacie látky proti chrípke H1N1 bola oslabená aj v dôsledku nedostatočných a protichodných informácií určených verejnosti o prínosoch očkovania a potenciálnych rizikách chrípky H1N1,

P.

keďže rozdielne odporúčania vypracované v EÚ a členských štátoch, pokiaľ ide o cieľové prioritné skupiny očkovania, sú názorným príkladom výraznej neistoty a rozchádzajúcich sa názorov v súvislosti s náležitou reakciou na chrípku H1N1,

Q.

keďže plán pripravenosti na pandemickú chrípku sa vo veľkej miere opiera o stratégie očkovania; keďže stratégie očkovania by sa mali v záujme svojej úspešnosti zakladať na týchto troch podmienkach: účinnosť očkovacej látky, pozitívny pomer prínosu a rizika spojeného s očkovacou látkou a zameranie sa na rizikové skupiny,

R.

keďže je potrebné, aby okolnosti týkajúce sa plnenia týchto podmienok boli transparentné,

S.

keďže pomer prínosu a rizika očkovacích látok bol preukázaný v štúdiách o znášanlivosti a imunogenite, ktoré vychádzali z reálneho užívania týchto látok,

T.

keďže sú potrebné štúdie o očkovacích látkach a antivirotikách, ktoré budú vykonané nezávisle od farmaceutických spoločností, aby sa dosiahla rovnováha medzi štúdiami financovanými súkromnými subjektmi a štúdiami financovanými z verejných zdrojov,

U.

keďže v prípade budúcej pandémie chrípky treba vynaložiť viac úsilia na zvýšenie účinnosti očkovacích látok proti chrípke, najmä látok pre vysoko rizikové skupiny a proti odchylným chrípkovým variantom,

V.

keďže vďaka včasnému získaniu očkovacích látok a stratégiám systematického očkovania, najmä medzi najzraniteľnejšími skupinami, bola EÚ najlepšie pripraveným regiónom na svete; keďže však vznikli značné rozdiely v pripravenosti členských štátov EÚ a nedostatok skutočnej spolupráce oslabil celkovú pripravenosť EÚ,

W.

keďže obmedzená spolupráca členských štátov, najmä nedostatočné spoločné verejné obstarávanie očkovacích látok, chýbajúce spoločné zásoby, nedostatok solidarity a sprostredkovateľských mechanizmov medzi členskými štátmi, ako aj neexistencia dopredu uzatvorených zmlúv o nákupe v niekoľkých členských štátoch boli hlavnými faktormi, ktoré znemožňovali lepšiu pripravenosť EÚ,

X.

keďže napriek opakovaným žiadostiam, ktoré Európsky ombudsman adresoval Európskej agentúre pre lieky (EMA), nie sú dokumenty EMA týkajúce sa výskumných protokolov, klinických testov a nežiaducich účinkov liekov podliehajúcich jej hodnoteniu stále prístupné verejnosti,

Y.

keďže informácie a vyhlásenia týkajúce sa chrípky H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ preukázali, že médiá zohrali zásadnú úlohu nielen pri šírení informácií o preventívnych opatreniach a odporúčaniach týkajúcich sa verejného zdravia, ale aj pri vyzdvihovaní vybraných aspektov vypuknutia pandémie a jej následkov, čím mohli meniť verejnú mienku a reakcie orgánov verejnej moci,

Spolupráca

1.

žiada preskúmanie plánov prevencie v prípade budúcich pandémií chrípky, ktoré boli zavedené v EÚ a jej členských štátoch, s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť, súdržnosť a dostatočnú nezávislosť a pružnosť, aby ich bolo možné jednotlivo a na základe aktuálnych relevantných údajov v čo najkratšom čase náležite upraviť vzhľadom na reálne riziko;

2.

žiada, aby sa objasnili a v prípade potreby zrevidovali úlohy, povinnosti, právomoci, obmedzenia, vzťahy a zodpovednosť hlavných aktérov a štruktúr riadenia zdravotných hrozieb na úrovni EÚ, ktorými sú Európska komisia, ECDC, EMA a členské štáty, ale aj menej formálne orgány, ako je napr. Výbor pre zdravotnú bezpečnosť, HEOF a skupina pre verejné zdravie zložená z vysokých úradníkov, ktorí sa môžu podieľať na postupoch prijímania rozhodnutí týkajúcich sa krízového riadenia v oblasti zdravia a požaduje zverejňovanie týchto informácií;

3.

víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala preskúmať možnosť revízie a dlhodobého posilnenia právneho základu Výboru pre zdravotnú bezpečnosť;

4.

žiada, aby sa v rámci spolupráce medzi členskými štátmi vo Výbore pre zdravotnú bezpečnosť osobitná pozornosť venovala medziodvetvovej príprave;

5.

zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a koordináciu členských štátov s ECDC, aby sa v súlade s medzinárodnými zdravotnými predpismi zabezpečilo súdržné riadenie rizík ako reakcia na pandémiu;

6.

žiada pokračovanie a zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, inštitúciami a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, najmä v prvých etapách vypuknutia vírusovej nákazy s cieľom určiť jej závažnosť a prijať vhodné rozhodnutia v oblasti riadenia;

7.

považuje za vhodné posilniť mandát Výboru pre verejné zdravie, ktorého činnosť a úloha by sa mali zintenzívniť, tak aby poskytoval lepšiu podporu členským štátom pri dosahovaní súdržného prístupu k pripravenosti a reakcii na ohrozenie verejného zdravia a mimoriadne núdzové situácie medzinárodného rozsahu, ako je stanovené v MZP;

8.

naliehavo vyzýva WHO, aby prepracovala vymedzenie pojmu pandémia a zohľadnila pritom nielen kritérium geografického rozšírenia, ale aj závažnosť pandémie;

9.

vyzýva členské štáty, aby do všetkých fáz prípravy a uplatňovania stratégií zameraných na prevenciu pandémie a boj proti nej užšie zapojili zdravotníckych odborníkov;

10.

naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby vyčlenila viac prostriedkov na výskum a vývoj, pokiaľ ide o preventívne opatrenia v oblasti starostlivosti o verejné zdravie, a aby pritom splnila svoj deklarovaný cieľ, ktorým je vyčleniť 3 % európskeho HDP na výskum a vývoj; konkrétne požaduje zvýšenie investícií určených na lepšie hodnotenie a predvídanie vplyvu chrípkového vírusu v období medzi pandémiami, ako aj na začiatku pandémie;

11.

žiada, aby sa neustále investovalo do vnútroštátnych stredísk zodpovedných za epidemiologický, sérologický a virologický dohľad;

12.

schvaľuje zavedenie postupu, ktorý členským štátom umožňuje uskutočniť dobrovoľný hromadný nákup antivírusových očkovacích látok a liekov, aby sa pri danom výrobku zabezpečil okrem iného rovnaký prístup, výhodné sadzby a pružnosť objednávky;

13.

pripomína, že podľa platných právnych predpisov Únie týkajúcich sa liekov nesie zodpovednosť za kvalitu, bezpečnosť a účinnosť, pokiaľ ide o povolené indikácie lieku, výrobca, a žiada, aby členské štáty toto pravidlo – ako dôležitý prvok na udržanie/opätovné získanie dôvery občanov v bezpečnosť očkovacej látky – v plnej miere uplatňovali pri všetkých zmluvách týkajúcich sa obstarávania očkovacích látok;

14.

žiada, aby sa v rámci spoločného a zodpovedného riadenia dodávok očkovacích látok zvážila možnosť zjednodušenia prístupu rozvojových krajín k očkovacím výrobkom v prípade pandémie;

Nezávislosť

15.

zastáva názor, že ECDC musí vykonávať svoje právomoci ako nezávislá agentúra, ktorá je poverená hodnotením závažnosti rizika infekcie a poskytovaním informácií o tomto riziku, a že na plnenie všetkých svojich úloh musí mať k dispozícii náležité prostriedky;

16.

vyzýva ECDC, aby vychádzajúc z vkladu, ktorý poskytne WHO, prispelo k preskúmaniu najlepších postupov týkajúcich sa vnútroštátnych plánov pripravenosti na chrípku a aby vypracovalo odporúčania o najlepších postupoch v oblastiach, ako sú techniky krízového riadenia a stratégie očkovania a komunikácie;

17.

žiada, aby sa zaistila väčšia obozretnosť a úplná transparentnosť, pokiaľ ide o hodnotenie a informovanie o liekoch odporúčaných v prípade zdravotnej pohotovosti, obzvlášť pri skutočnej pandémii;

18.

zdôrazňuje potrebu uskutočnenia štúdií o očkovacích látkach a antivirotikách vrátane sledovania zaočkovanosti, ktoré by boli nezávislé od farmaceutických spoločností;

19.

chce zabezpečiť, aby vedeckí odborníci nemali vo farmaceutickom priemysle žiadne finančné alebo iné záujmy, ktoré by mohli mať vplyv na ich nestrannosť; požaduje vypracovanie európskeho kódexu správania týkajúceho sa vykonávania funkcie vedeckého odborníka v ktoromkoľvek európskom orgáne zodpovednom za bezpečnosť, riadenie a predvídanie rizík; požaduje, aby každý odborník ešte pred nástupom do funkcie podpísal etické zásady tohto kódexu správania;

20.

žiada, aby sa s odborníkmi, ktorí sú činní vo farmaceutickom odvetví, mohlo konzultovať, pričom by sa však mali vylúčiť z rozhodovacieho procesu;

21.

vyzýva predovšetkým Európsku komisiu, aby s podporou agentúry EMA zlepšila postupy urýchleného schvaľovania, ktoré sa týkajú uvádzania liekov vyvinutých v reakcii na zdravotnú krízu na trh, a to okrem iného tým, že sa zaistí, aby boli vhodné pre rôzne chrípkové kmene, rozličné stupne závažnosti a rozdielne cieľové skupiny tak, že riadne klinické skúšky sa vykonajú pred vypuknutím pandémie s cieľom zabezpečiť komplexné hodnotenie pomeru rizika a prínosu spojeného s používaním týchto liekov pre príslušné cieľové skupiny a v prípade potreby predložiť príslušné legislatívne návrhy;

Transparentnosť

22.

žiada posúdenie stratégií očkovania proti chrípke odporúčaných v rámci EÚ a uplatňovaných v členských štátoch, ktoré bude zahŕňať účinnosť očkovacích látok, pomer ich rizika a prínosu a jednotlivé odporúčané cieľové skupiny s cieľom zabezpečiť bezpečné a účinné používanie;

23.

vyzýva členské štáty, aby Komisii do 8. septembra 2011 poskytli tieto informácie:

a)

o rozličných očkovacích látkach a antivírusovej liečbe:

i)

počet kúpených dávok,

ii)

celkové výdavky na nákup,

iii)

počet skutočne použitých dávok,

iv)

počet dávok, ktoré boli uskladnené, poslané späť výrobcovi a preplatené alebo predané iným členským štátom alebo tretím krajinám,

b)

o ochorení a vedľajších účinkoch očkovacích látok a antivírusovej liečby:

i)

počet infekcií H1N1,

ii)

počet úmrtí na infekciu H1N1,

iii)

počet a povaha vedľajších účinkov zaznamenaných v súvislosti s očkovacími látkami a/alebo antivírusovou liečbou proti H1N1;

24.

vyzýva Komisiu, aby s podporou ECDC a EMA do 8. marca 2012 vypracovala súhrnnú správu o informáciách uvedených v ods. 23, ktoré rozčlení podľa jednotlivých členských štátov, a zverejnila ju ako významný prínos k preskúmaniu súčasných plánov pripravenosti na pandemickú chrípku;

25.

pripomína agentúre EMA regulačnú povinnosť sprístupniť všetky dokumenty týkajúce sa klinických testov, výskumných protokolov a nežiaducich účinkov liekov posúdených jej odborníkmi vrátane očkovacích a antivírusových látok odporúčaných v rámci boja proti chrípke H1N1; víta nové pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom, ktoré prijala agentúra EMA v októbri 2010;

26.

uznáva, že konflikty záujmov medzi odborníkmi, ktorí sú poradcami európskych orgánov verejného zdravia, vedú k podozreniam zo zneužívania vplyvu a poškodzujú celkovú dôveryhodnosť týchto orgánov a ich odporúčaní; domnieva sa, že je nevyhnutné zamedziť vzniku akéhokoľvek konfliktu záujmov;

27.

požaduje, aby sa prijalo vymedzenie konfliktu záujmov, ktoré bude spoločné pre všetky európske orgány verejného zdravia;

28.

žiada, aby bol Parlament na tieto konflikty záujmov upozorňovaný prostredníctvom interného vyšetrovania uskutočneného Výborom pre kontrolu rozpočtu, aby sa overila správnosť a transparentnosť vyplácania platieb uvedeným odborníkom, ako aj dodržanie postupov, ktoré európske inštitúcie bežne používajú s cieľom predchádzať vzniku konfliktov záujmov;

29.

žiada, aby boli uverejnené vyhlásenia o konflikte záujmov v prípade všetkých odborníkov, ktorí sú poradcami európskych orgánov verejného zdravia, vrátane členov neformálnych skupín;

30.

uvedomuje si potrebu jasnejšej a transparentnejšej komunikácie s verejnosťou o rizikách a prínosoch; zdôrazňuje, že je nevyhnutné občanom poskytnúť ucelené informácie hneď po vyhodnotení zdravotného rizika; trvá na dôležitosti neustálej komunikácie členských štátov, pokiaľ ide o informatívny obsah vyhlásení (napr. o povahe vírusu, charaktere rizika, najlepšom spôsobe prevencie a o rizikách a prínosoch spojených s prevenciou a/alebo liečbou);

31.

žiada globálny európsky strategický prístup k ohrozeným skupinám, pokiaľ ide o spôsob, ako s nimi v prípade pandémie nadviazať kontakt a komunikovať s nimi;

32.

žiada, aby sa s médiami, ktoré sa zaoberajú šírením informácií o verejnom zdraví, budovali vzťahy založené na dôvere; požaduje zriadenie skupiny vybraných odborníkov, ktorí budú kedykoľvek k dispozícii, aby odpovedali na otázky novinárov, ako aj ustanovenie hovorcu;

33.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby odborníci poskytujúci informácie niesli zodpovednosť a aby sa pri spracúvaní informácií z oblasti zdravia postupovalo obozretne, tým skôr v súvislosti s pandémiou;

34.

v tejto súvislosti očakáva, že vnútroštátne orgány na monitorovanie zdravia uskutočnia komplexnejší zber ucelených údajov a tieto údaje rýchlo odovzdajú príslušným orgánom EÚ;

35.

považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty okamžite uskutočnili potrebné revízie vrátane vypracovania lepších stratégií očkovania a komunikácie s cieľom vybudovať dôveru v opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktorých cieľom je príprava na pandémie a ich prevencia;

*

* *

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, organizácii WHO a národným parlamentom.


(1)  http://www.who.int/ihr/en/.

(2)  http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/07/st15/st15789.en07.pdf.

(3)  http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/lsa/104770.pdf.

(4)  http://www.ecdc.europa.eu/en/publications/Publications/0908_GUI_Pandemic_Influenza_Vaccines_during_the_H1N1_2009_Pandemic.pdf.

(5)  http://www.who.int/csr/disease/influenza/pipguidance2009/en/index.html.

(6)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/107492.pdf.

(7)  http://ec.europa.eu/health/archive/ph_threats/com/influenza/docs/com481_2009_sk.pdf.

(8)  http://ec.europa.eu/health/archive/ph_threats/com/influenza/docs/flu_staff1_en.pdf.

(9)  http://ec.europa.eu/health/ph_threats/com/Influenza/docs/flu_staff2_en.pdf.

(10)  http://ec.europa.eu/health/archive/ph_threats/com/influenza/docs/flu_staff3_en.pdf.

(11)  http://ec.europa.eu/health/ph_threats/com/Influenza/docs/flu_staff4_en.pdf.

(12)  http://ec.europa.eu/health/communicable_diseases/diseases/influenza/h1n1/index_en.htm#fragment2 a http://ec.europa.eu/health/archive/ph_threats/com/influenza/docs/flu_staff5_en.pdf.

(13)  http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/Report/2010/01/WC500044933.pdf.

(14)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/110500.pdf.

(15)  http://ec.europa.eu/health/preparedness_response/docs/commission_staff_healthsecurity_en.pdf.

(16)  http://ec.europa.eu/health/communicable_diseases/diseases/influenza/h1n1/index_en.htm#fragment2.

(17)  http://ec.europa.eu/health/files/pharmacos/news/emea_final_report_vfrev2.pdf.

(18)  http://assembly.coe.int/Mainf.asp?link=/Documents/AdoptedText/ta10/ERES1749.htm.

(19)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/116478.pdf

(20)  http://www.ombudsman.europa.eu/press/release.faces/fr/4940/html.bookmark a http://www.ombudsman.europa.eu/press/release.faces/fr/5251/html.bookmark.

(21)  http://ec.europa.eu/health/communicable_diseases/diseases/influenza/h1n1/index_en.htm#fragment2.

(22)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/116478.pdf.

(23)  http://www.ecdc.europa.eu/en/publications/Publications/1011_SUR_Annual_Epidemiological_Report_on_Communicable_Diseases_in_Europe.pdf.

(24)  http://www.who.int/mediacentre/news/statements/2010/h1n1_vpc_20100810/en/print.html.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/15


Utorok 8. marca 2011
Inovačné financovanie na celosvetovej a európskej úrovni

P7_TA(2011)0080

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (2010/2105(INI))

2012/C 199 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady zo 17. júna 2010 a na závery zasadnutia Európskej rady z 11. decembra 2009,

so zreteľom na zápisnicu zo zasadnutia Rady ECOFIN z 19. októbra 2010 a na správu Európskej rade, citovanú v tejto zápisnici,

so zreteľom na program belgického predsedníctva, najmä na návrhy týkajúce sa inovačného financovania,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o daniach z finančných transakcií – umožniť ich fungovanie (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskych orgánoch dohľadu (3), konkrétne na uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (4), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre bankovníctvo (5), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy (6) a uznesenie z 22. septembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (7),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (SEK(2010)0409) a na oznámenie Komisie o zdaňovaní finančného sektora (KOM(2010)0549/5) spolu so sprievodným pracovným dokumentom útvarov Komisie (SEK(2010)1166),

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010)0484),

so zreteľom oznámenie Komisie o fondoch na riešenie krízovej situácie bánk (KOM(2010)0254),

so zreteľom na vyhlásenie krajín G20 vydané 15. novembra 2008 vo Washingtone, na vyhlásenie krajín G20 vydané 2. apríla 2009 v Londýne a na vyhlásenie vedúcich činiteľov vydané 25. septembra 2009 na samite krajín G20 v Pittsburghu,

so zreteľom na správu MMF krajinám G20 o zdaňovaní finančného sektora,

so zreteľom na štúdiu poradného výboru odborovej organizácie OECD s názvom The parameters of a financial transaction tax and the OECD global public good resource gap, 2010-2020 (Parametre globálnej dane z finančných transakcií a medzera OECD v zdrojoch určených pre globálne verejné blaho v období rokov 2010 – 2020) z 15. februára 2010,

so zreteľom na správu OECD z roku 2010 s názvom The elephant in the room: the need to deal with what banks do (Slon v miestnosti: potreba zaoberať sa tým, čo robia banky),

so zreteľom na štúdiu Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) s názvom A General Financial Transaction Tax: Motives, Revenues, Feasibility and Effects (Všeobecná daň z finančných transakcií: motívy, príjmy, uskutočniteľnosť a účinky) z marca 2008,

so zreteľom na štúdiu Nadácie pre európske pokrokové štúdie s názvom Financial Transaction Taxes: Necessary, Feasible and Desirable (Dane z finančných transakcií: nevyhnutné, uskutočniteľné a žiaduce) z marca 2010,

so zreteľom na štúdiu Centra pre výskum hospodárskej politiky s názvom Benefits of a Financial Transactions Tax (Výhody dane z finančných transakcií) z decembra 2008,

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci – Správa o najnovšom vývoji krízovej pomoci pre finančný sektor (KOM(2010)0255),

so zreteľom na štúdiu organizácie Naša Európa s názvom An ever less carbonated Union? Towards a better European Taxation against climate change (Európa s čoraz nižšími úrovňami emisií oxidu uhličitého? Smerom k lepšiemu zdaňovaniu v Európe proti zmene klímy),

so zreteľom na výsledný dokument plenárnej schôdze Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni s názvom Keeping the promise: united to achieve the Millennium Development Goals (Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia) zo septembra 2010,

so zreteľom na vyhlásenie vydané na siedmej plenárnej schôdzi vedúcej skupiny o inovačnom financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Santiagu v januári 2010,

so zreteľom na správu výboru odborníkov v pracovnej skupine o medzinárodných finančných transakciách pre rozvoj z roku 2010 s názvom Globalising Solidarity: The Case for Financial Levies (Globalizácia solidarity: dôvod pre finančné poplatky),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0036/2011),

A.

keďže nebývalá celosvetová finančná a hospodárska kríza v roku 2007 odhalila vážne nedostatky v regulačnom a kontrolnom rámci globálneho finančného systému, ktorý možno opísať ako kombináciu neregulovaných finančných trhov, príliš komplexných produktov a netransparentných jurisdikcií; keďže Európa potrebuje transparentnejšie a efektívnejšie finančné trhy,

B.

keďže voľný trh je základom pre vytváranie bohatstva na celom svete a keďže trhové hospodárstva a voľný obchod vytvárajú bohatstvo a pomáhajú ľuďom vymaniť sa z chudoby,

C.

keďže pozoruhodný nárast objemu finančných transakcií v celosvetovom hospodárstve za posledných desať rokov – objem, ktorý v roku 2007 dosahoval 73,5-krát vyššiu úroveň ako nominálny svetový HDP, najmä vďaka výraznému rastu na trhu s derivátmi – svedčí o tom, že finančné transakcie a potreby reálnej ekonomiky sú čoraz menej prepojené,

D.

keďže finančný sektor je vo veľkej miere závislý od obchodných schém, ako je vysokofrekvenčné obchodovanie (HFT), ktoré sú zamerané predovšetkým na krátkodobé zisky a sú vystavené vysokej miere zadlženia, ktoré bolo jednou z hlavných príčin finančnej krízy; keďže toto spôsobilo nadmernú nestálosť cien a neustále odklony cien akcií a komodít od ich základných úrovní,

E.

keďže schopnosť podnikov, vlád a jednotlivcov požičiavať a požičiavať si navzájom je ďalším kľúčovým faktorom pre celosvetové hospodárstvo; keďže finančná kríza bola príkladom zlých vlastností medzinárodného kapitálového trhu; keďže z tohto dôvodu je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebou prijímať kroky, ktoré pomáhajú zachovať finančnú stabilitu, a potrebou udržiavať schopnosť bánk poskytovať úvery ekonomike,

F.

keďže na samitoch krajín G20, ktoré sa konali vo Washingtone v roku 2008 a v Pittsburghu v roku 2009, sa dosiahla dohoda uskutočniť reformy na posilnenie regulačných systémov finančných trhov a dohľadu s cieľom primäť finančné inštitúcie k tomu, aby prevzali svoj spravodlivý podiel zodpovednosti za otrasy,

G.

keďže hlavné náklady krízy doteraz znášali daňoví poplatníci, ktorých finančné prostriedky využili vlády v mnohých krajinách na poskytnutie pomoci súkromným bankám a iným finančným inštitúciám; keďže čoraz častejšie zaznievajú výzvy, aby na pokrytie nákladov prispeli primeraným podielom finančné inštitúcie a akcionári, ktorí roky profitovali z nadmerných výnosov z akcií a každoročného vyplácania nadmerných bonusov a ktorí získali väčšinu svetových podnikových ziskov,

H.

keďže najmä v EÚ náklady na poskytnutie pomoci bankám zhoršili a urýchlili nástup fiškálnej a dlhovej krízy, ktorá nečakane zaťažila verejné rozpočty a vážne ohrozila vytváranie pracovných miest, poskytovanie sociálnej starostlivosti zo strany štátu a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a životného prostredia,

I.

keďže zameriavanie sa na krátkodobé ciele a špekulácie na európskom štátnom trhu s dlhopismi boli významnými priťažujúcimi faktormi počas krízy súvisiacej s deficitom verejných financií jednotlivých štátov v eurozóne v rokoch 2009 a 2010 a odhalili úzke prepojenie medzi nedostatkami finančného sektora a problémami pri zaručovaní udržateľnosti verejných financií v čase nadmerného rozpočtového deficitu a rastúceho verejného a súkromného zadlženia,

J.

keďže neúčinnosť Paktu o stabilite a raste v jeho súčasnej podobe a rozdiely v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi podnietili súčasnú diskusiu o správe ekonomických záležitostí EÚ, ktorej kľúčovými zložkami by mali byť opatrenia na posilnenie Paktu o stabilite a raste, najmä jeho preventívnych ustanovení, spustenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem bez ďalšieho zdržania a koordináciu daňových politík a boja proti daňovým únikom, podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní s cieľom zabezpečiť daňovú spravodlivosť, pričom sa postupne presunie daňové zaťaženie z pracovnej sily na kapitál a aktivity s výraznými negatívnymi externalitami,

K.

keďže kríza upozornila na potrebu dosiahnuť nové, spravodlivé a udržateľné príjmy so širokým základom a presadzovať existujúce právne predpisy v oblasti vyhýbania sa plateniu daní a zlepšiť ich účinnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa fiškálna konsolidácia účinne spájala s dlhodobým oživením hospodárstva a udržateľnosťou verejných financií, vytváraním pracovných miest a sociálnym začleňovaním, ktoré sú kľúčovými prioritami programu stratégie Európa 2020,

L.

keďže vážne rozpočtové obmedzenia v dôsledku nedávnej krízy prichádzajú v čase, keď EÚ prijala veľmi dôležité záväzky na celosvetovej úrovni, najmä záväzky súvisiace s cieľmi v oblasti zmeny klímy, rozvojovými cieľmi tisícročia a rozvojovou pomocou, najmä na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov na rozvojové krajiny,

M.

keďže Európska rada 17. júna 2010 vyhlásila, že EÚ by mala stáť na čele úsilia o stanovenie globálneho prístupu k zavedeniu systémov poplatkov a daní z finančných inštitúcií a vyzvala na preskúmanie a ďalšie rozpracovanie otázky zavedenia globálnej dane z finančných transakcií (DFT),

N.

keďže Európsky parlament už požiadal Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu a poskytla analýzu pozitívnych prínosov DFT; keďže sa preto rozhodol počkať na túto analýzu, kým prijme ďalšie opatrenia,

1.

berie na vedomie prácu, ktorú doteraz vykonala Komisia v reakcii na výzvu Parlamentu obsiahnutú v jeho uznesení z 10. marca 2010, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti o daniach z finančných transakcií na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia vplyvu a žiada o predloženie výsledkov posúdenia vplyvu a prípadné konkrétne návrhy do leta 2011, ako je to uvedené v oznámení Komisie o zdaňovaní finančného sektora; zdôrazňuje, že vyvážená a dôkladná štúdia uskutočniteľnosti o DFT v EÚ by mala byť základom pre postup na zavedenie takejto dane;

2.

zdôrazňuje, že zvýšenie sadzieb a rozsahu existujúcich daňových nástrojov a ďalšie znižovanie verejných výdavkov nemôžu byť dostatočným ani udržateľným riešením hlavných problémov v budúcnosti na európskej a celosvetovej úrovni; zdôrazňuje však, že pri riešení týchto problémov a diskutovaní o nových systémoch financovania by jednou z hlavných priorít malo byť vytváranie prostriedkov na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu;

3.

zdôrazňuje, že riadne fungujúci jednotný trh je najcennejším nástrojom EÚ v globálnom a konkurenčnom svete a hlavnou hnacou silou európskeho rastu; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na posilnenie vnútorného trhu a hľadanie spôsobu, ako inteligentnejším spôsobom vynakladať vnútroštátne a európske zdroje na základe holistického prístupu k rozpočtovej reforme so zreteľom na rozpočtové výdavky aj príjmy; poukazuje na to, že výdavky sa musia realizovať takým spôsobom, ktorý prinesie výsledky, a nové finančné nástroje na plnenie rozpočtu musia byť inteligentné, integrované a pružné;

4.

zdôrazňuje, že odstránenie zostávajúcich prekážok v rámci vnútorného trhu je najlepším spôsobom, ako podporiť skutočné politiky rastu, ktoré prinášajú výsledky; poznamenáva, že zo štúdií vyplýva, že keby sa odstránili všetky prekážky pre štyri slobody, ročne by sa mohlo ušetriť 200 až 300 miliárd EUR;

5.

zdôrazňuje význam oživenia jednotného trhu a zdôrazňuje, že EÚ musí vypracovať a účinne vykonávať spoločné pravidlá, na základe ktorých bude môcť vnútorný trh slúžiť ako podpora pre štrukturálny rast; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať úsilie na hnaciu silu európskeho hospodárstva: 20 miliónov európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov vedených podnikateľmi a inými tvorivými ľuďmi;

6.

zdôrazňuje, že jednou z najväčších výhod Európskej únie je jej veľkosť a že z tejto výhody treba v plnej miere ťažiť využívaním potenciálu jednotného trhu a používaním finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ s cieľom priniesť pridanú hodnotu k úsiliu verejného sektora stimulovať hnacie sily rastu;

7.

zdôrazňuje, že Komisia by mala prijať spoločný strategický rámec, v ktorom navrhne komplexnú investičnú stratégiu, ktorá premietne ciele stratégie Európa 2020 do investičných priorít a určí investičné potreby v súvislosti s hlavnými cieľmi a pilotnými projektmi a reformami potrebnými na maximalizáciu vplyvu investície pomocou podpory politiky súdržnosti;

8.

zdôrazňuje, že jedna z hlavných výhod inovačných finančných nástrojov spočíva v tom, že môžu priniesť dvojaký úžitok, pretože môžu prispieť k dosiahnutiu dôležitých politických cieľov, ako je stabilita a transparentnosť finančného trhu, a zároveň ponúknuť značný potenciál tvorby príjmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinok týchto nástrojov na negatívne externality spôsobený finančným sektorom by sa mal takisto zohľadniť;

Zdaňovanie finančného sektora

9.

pripomína, že finančné škody spôsobené daňovými únikmi a daňovými podvodmi v Európe sa odhadujú na 200 až 250 miliárd EUR ročne; domnieva sa preto, že zníženie miery daňových podvodov by pomohlo znížiť štátny deficit bez zvýšenia daní; v tejto súvislosti poukazuje na to, že inovačné financovanie by malo posilniť úsilie členských štátov, EÚ a medzinárodného spoločenstva v oblasti boja proti daňovým únikom a podvodom, ako aj ostatným formám nezákonného úniku kapitálu, ktoré majú značný vplyv na rozpočet;

10.

zdôrazňuje, že v dôsledku krízy musí EÚ presvedčiť svojich občanov, že má vôľu a nástroje na presadenie sa pomocou vyváženej kombinácie stratégie fiškálnej konsolidácie a stimulačných politík s cieľom zabezpečiť dlhodobé oživenie hospodárstva;

11.

domnieva sa, že zatiaľ čo sa nedávno dosiahol výrazný pokrok v oblasti regulácie a dohľadu, chýbajúcim rozmerom v prístupe EÚ k finančnému sektoru je daňová politika;

12.

víta skutočnosť, že Komisia uznala, že finančný sektor je nedostatočne zdaňovaný, najmä preto, že z väčšiny finančných služieb sa nevyberá DPH, a vyzýva na inovačné finančné opatrenia s cieľom získať viac z tohto sektora a prispieť k prenosu daňovej záťaže z pracujúceho ľudu;

13.

domnieva sa, že zavedenie DFT by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú krátkodobé a automatizované transakcie HFT, a pri obmedzení špekulácií; zdôrazňuje, že DFT by tak mala potenciál zlepšiť trhovú efektívnosť, zvýšiť transparentnosť, znížiť nadmernú nestálosť cien a vytvoriť pre finančný sektor stimuly, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálnu ekonomiku;

14.

zdôrazňuje súčasný príjmový odhad DFT s nízkymi sadzbami, ktorá by so svojím širokým základom dane mohla priniesť takmer 200 miliárd EUR ročne na úrovni EÚ a 650 miliárd USD na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že týmto by finančný sektor mohol značne prispieť k pokrytiu nákladov na riešenie krízy a k udržateľnosti verejných financií;

15.

berie na vedomie vývoj v diskusii o DFT a rozdielne názory o uskutočniteľnosti, efektívnosti a účinnosti takejto dane, ako aj rozvoj diskusie o dani z finančných aktivít (DFA); poznamenáva však, že krajiny G20 doposiaľ neboli schopné presadiť zmysluplné spoločné iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva vedúcich predstaviteľov krajín G20, aby zrýchlili rokovania o dohode o minimálnych spoločných prvkoch globálnej DFT a poskytli usmernenia o želanej budúcnosti týchto rôznych druhov daní;

16.

súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by zlepšila fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie, pomohla by financovať globálne verejné statky a znížila by verejné deficity; domnieva sa, že zavedenie dane z finančných transakcií by malo byť čo najširšie a že EÚ by mala podporovať zavedenie DFT na globálnej úrovni; ak sa to nepodarí, EÚ by mala ako prvý krok zaviesť DFT na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a aby predložila konkrétne legislatívne návrhy;

17.

poukazuje na to, že pri skúmaní možností zdaňovania finančného sektora na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ by sa mali zohľadniť skúsenosti zo zavedenia sektorových daní z transakcií na úrovni členských štátov;

18.

zdôrazňuje ďalej, že prílev čisto špekulatívnych transakcií do iných jurisdikcií by mal isté škodlivé účinky, ale mohol by mať zároveň potenciál prispieť k zvýšenej trhovej efektívnosti; takisto zdôrazňuje, že nie všetky činnosti, ktoré sú považované za špekulatívne, sa musia odsúdiť, pretože niektoré formy rizika môžu posilniť stabilitu finančných trhov EÚ;

19.

zdôrazňuje, že na centralizovanom európskom trhu by služby zúčtovania a vyrovnania mohli uľahčiť zavedenie DFT EÚ, ktorá by bola lacnou z administratívneho hľadiska a jednoducho uplatniteľnou; pripomína však, že pri navrhovaní technických aspektov DFT sa musí zohľadniť globálny a prepojený charakter finančného sektora;

20.

berie na vedomie nedávne oznámenie Komisie ako prvý krok smerom k vyriešeniu tejto problematiky; domnieva sa, že dôkazné bremeno týkajúce sa možných výhod a/alebo úskalí zavedenia DFT na úrovni EÚ spočíva na Komisii a jej hodnotení vplyvu;

21.

berie na vedomie, že Komisia vo svojom nedávnom oznámení ohlásila hodnotenie vplyvu pre rôzne možnosti zdaňovania finančného sektora, a vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej štúdii uskutočniteľnosti zaoberala tiež geografickou asymetriou transakcií a príjmov a možnosťou odstupňovanej alebo diferencovanej sadzby na základe kategórie aktív, daňovej záťaže, povahy zúčastňujúceho sa subjektu alebo krátkodobého a špekulatívneho charakteru niektorých typov transakcií; žiada Komisiu, aby využila všetok dostupný výskum;

22.

vyzýva Komisiu, aby vo svojej štúdii uskutočniteľnosti analyzovala rôzne možné alternatívny pre DFT EÚ a ich vplyvy vrátane výhod pre hospodárstvo a spoločnosť, pokiaľ ide o zníženie rozsahu špekulatívnych finančných transakcií, ktoré v súčasnosti viedli k vážnemu narušeniu trhu;

23.

zdôrazňuje, že DFT by mala mať čo najširší možný základ, aby sa zaručili rovnaké podmienky na finančných trhoch a aby sa nepodporoval presun transakcií do menej transparentných nástrojov; domnieva sa preto, že štúdia uskutočniteľnosti Komisie by sa mala zamerať na všetky transakcie s finančnými aktívami, ako sú spotové transakcie obchodované na burze a transakcie s derivátmi obchodované na trhoch a mimo burzy; poukazuje na to, že odstupňovanie DFT rôznymi sadzbami v obchodných systémoch by mohlo ešte zlepšiť stabilitu trhu tým, že pre finančné subjekty vytvorí pozitívne stimuly na presun transakcií z mimoburzových nástrojov na transparentnejšie a lepšie regulované systémy;

24.

v tejto súvislosti víta nedávne návrhy Komisie týkajúce sa mimoburzových derivátov a predaja nakrátko, ktoré ukladajú explicitné požiadavky, aby sa v prípade všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi používalo ústredné zúčtovanie a archivácia transakcií, čím sa zavedenie DFT EÚ so širokým základom stáva technicky uskutočniteľné;

25.

trvá na tom, aby sa určilo, kto bude v konečnom dôsledku túto daň platiť, keďže záťaž zvyčajne znášajú spotrebitelia, pričom v tomto prípade by išlo o maloobchodných investorov a jednotlivcov; zdôrazňuje potrebu komplexných pravidiel o výnimkách a prahoch, aby sa tomuto zabránilo;

26.

víta nedávne návrhy MMF, ktoré podporila Komisia a ktoré sa týkajú dane z aktív bánk, aby sa všetkým krajinám umožnilo vyberať poplatok vo výške 2 až 4 % HDP na financovanie mechanizmov na riešenie kríz v budúcnosti; domnieva sa, že bankové poplatky by mali byť úmerné systémovému významu príslušnej úverovej inštitúcie a úrovni rizika, ktoré aktivita predstavuje;

27.

poznamenáva, že bankové poplatky, DFA a DFT slúžia na rôzne ekonomické ciele a majú odlišný potenciál zvyšovania príjmov; zdôrazňuje, že bankové poplatky nemôžu vzhľadom na to, že sa zakladajú na súvahách, prevziať úlohu zamedzovania finančným špekuláciám a ďalšej regulácie tieňových bankových aktivít; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam mechanizmu finančného dohľadu a transparentnosti pri zvyšovaní pružnosti a stability finančného systému;

28.

berie na vedomie návrh MMF na zavedenie DFA a nedávny záväzok Komisie uskutočniť komplexné hodnotenie vplyvu potenciálu tejto dane; zdôrazňuje, že DFA je predovšetkým daňovým nástrojom orientovaným na príjmy, ktorý sa zameriava na finančný sektor, pričom umožňuje zdaňovať ekonomické renty a zisky z nadmerného rizika a ako taká by mohla poskytnúť riešenie súčasného oslobodenia finančného sektora od platby DPH;

29.

je si vedomý rozličných možností správy dodatočných príjmov zo zdaňovania finančného sektora tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné zodpovedať otázku, na aký účel sa majú využiť príjmy získané z DFT, a že s cieľom poskytnúť daňovým poplatníkom primeraný obraz o dôvodoch ďalšieho zdaňovania finančného sektora, by sa posúdenie rôznych možností a stanovenie priorít spomedzi nich mali považovať za základný prvok celkovej diskusie o nových spôsoboch financovania; zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj celosvetový charakter by sa príjmy získané z globálnej DFT mali použiť na zabezpečenie financovania pre ciele globálnej politiky, ako je rozvoj a zníženie chudoby v rozvojových krajinách a boj proti zmene klímy; berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ prostredníctvom využívania inovačných finančných nástrojov; je presvedčený, že na zabezpečenie európskej pridanej hodnoty spomenutých inovačných finančných nástrojov by časť týchto príjmov mohla byť vyčlenená na financovanie projektov a politík EÚ; pripomína, že v nedávnom oznámení Komisie o revízii rozpočtu EÚ sa zdaňovanie finančného sektora v EÚ považuje za možný zdroj vlastných finančných prostriedkov; vyzýva na rozsiahlu diskusiu inštitúcií EÚ, národných parlamentov, zúčastnených strán EÚ a zástupcov občianskej spoločnosti o dostupných možnostiach, pokiaľ ide o tieto politiky, o častiach príjmu, ktoré sa vyčlenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a o rôznych spôsoboch, ako to dosiahnuť; v súvislosti so správou podielu príjmov vyčlenených na vnútroštátnej úrovni poznamenáva, že by sa mali vyhodnotiť všetky dostupné možnosti vrátane vyčlenenia príjmov na konsolidáciu verejných financií;

30.

zdôrazňuje, že prípadné zavedenie týchto nových daňových nástrojov vo finančnom sektore by sa malo analyzovať v kontexte súčasného daňového prostredia v tomto sektore so zreteľom na sekundárne dôsledky a s osobitným zameraním na identifikovanie súčinnosti medzi starými a novými daňami;

31.

berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ využívaním inovačných finančných nástrojov a uznáva potenciálne výhody plynúce z využívania financovania súkromného sektora pomocou verejných financií; uvedomuje si však, že využívanie nástrojov určených na špeciálne účely na financovanie projektov môže viesť k zvýšeniu podmienených záväzkov; z tohto dôvodu sa domnieva, že takéto opatrenia by mali sprevádzať plne transparentné informácie spolu s príslušnými investičnými usmerneniami, riadením rizika, expozičnými limitmi a postupmi kontroly a dohľadu, ktoré je potrebné zaviesť demokraticky zodpovedným spôsobom;

Eurobondy a európske projektové dlhopisy

32.

poznamenáva, že eurobondy sa čoraz väčšmi označujú za spoločný nástroj na spravovanie dlhu; berie na vedomie všetky nedávne návrhy a iniciatívy v tomto zmysle; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby bezodkladne reagovali na výzvu Parlamentu uvedenú v jeho uznesení zo 16. decembra 2010 o stálom krízovom mechanizme (8) aby bol vyslaný potrebný politický signál na preskúmanie budúceho systému eurobondov zo strany Komisie s cieľom určiť podmienky, za akých by bol takýto systém prínosný pre všetky zúčastnené členské štáty a pre eurozónu ako celok;

33.

podporuje myšlienku vydávania spoločných európskych projektových dlhopisov na financovanie významných potrieb v oblasti infraštruktúry v Európe a štrukturálnych projektov v rámci programu stratégie Európa 2020, očakávaných nových stratégií EÚ, ako je nová stratégia rozvoja energetickej infraštruktúry, a ďalších veľkých projektov; domnieva sa, že projektové dlhopisy EÚ by zabezpečili potrebné investície a vytvorili dostatočnú dôveru, ktorá by väčším investičným projektom umožnila získať potrebnú podporu, a stali by sa tak dôležitým nástrojom pre maximálny účinok verejnej podpory; pripomína, že ak má Európa stáť na udržateľnom základe, tieto projekty musia takisto prispieť k ekologickej transformácii našich ekonomík a vytvoriť podmienky pre hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka;

34.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa mal väčšmi využívať na podporu investícií; zdôrazňuje, že normou pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by malo byť využívanie fondov EÚ v rámci partnerstva so súkromným bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR);

35.

vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby vyšetrila, aké dôsledky týkajúce sa morálneho rizika môže mať pre členské štáty financovanie dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry prostredníctvom dlhopisov na projekty EÚ alebo eurobondov, najmä ak tieto projekty v oblasti infraštruktúry majú nadnárodný rozsah pôsobnosti;

Uhlíková daň

36.

zdôrazňuje, že súčasný model zdaňovania by mal plne zodpovedať zásade znečisťovateľ platí s využitím primeraných inovačných finančných nástrojov na to, aby sa daňové zaťaženie postupne presunulo na tie činnosti, ktoré znečisťujú životné prostredie, vytvárajú množstvo skleníkových plynov alebo využívajú veľké množstvo zdrojov;

37.

podporuje preto posilnenie systému obchodovania s emisiami (ETS) a komplexnú revíziu smernice o zdaňovaní energie tak, aby sa kritériá emisií CO2 a obsahu energie stali základnými kritériami zdaňovania energetických výrobkov;

38.

zdôrazňuje, že oba nástroje majú výrazný dvojaký úžitok, pretože poskytujú na jednej strane motiváciu na presun k bezuhlíkovým, udržateľným a obnoviteľným zdrojom energie a na druhej strane podstatné dodatočné príjmy; pripomína však, že hlavným účelom zavedenia dane z uhlíka je zmeniť štruktúry správania a výroby, pretože pri prechode výrobných modelov na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie dôjde k poklesu očakávaných príjmov;

39.

je presvedčený, že daň z uhlíka a revízia smernice o dani z energií by mali pre všetky členské štáty stanoviť minimálne povinné požiadavky, pričom by sa malo ponechať na každý členský štát, či pokročí ďalej, ak to bude považovať za vhodné;

40.

zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť primerané prechodné obdobia, aby sa zabránilo úniku uhlíka a predišlo sa presunutiu nadmernej záťaže na spotrebiteľov s nízkymi príjmami; okrem toho považuje za užitočné stanoviť konkrétne cielené opatrenia v prospech domácností s nízkymi príjmami a zvýšiť investície do infraštruktúry verejného sektora a energetickej účinnosti domácností;

41.

domnieva sa však, že rozsah pôsobnosti globálnej dohody na úrovni krajín G20 alebo v rámci WTO by sa mal plne preskúmať pred zavedením takejto dane na dovoz do EÚ zo zahraničia s cieľom zabezpečiť, aby tento nástroj na úpravu hraničnej dane neviedol na jednej strane k nedostatku surovín a na druhej strane k odvetným opatreniam tretích krajín proti vývozu EÚ;

42.

vzhľadom na rastúci dopyt po energii v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť toho, aby EÚ zodpovedajúcim spôsobom investovala do oblasti dodávok energií a do energetickej efektívnosti, čím posilní svoju energetickú infraštruktúru a v čo najväčšej možnej miere zníži svoju zraniteľnosť voči výkyvom na trhoch, ktoré by mohli mať negatívny účinok na hospodárstvo EÚ a na plnenie cieľov EÚ do roku 2020;

43.

vyzýva členské štáty, aby zvážili vyčlenenie príjmov zo zdaňovania vplyvu na zmenu klímy na financovanie výskumu a vývoja a opatrení zameraných na znižovanie emisií uhlíka, boj proti globálnemu otepľovaniu, podporu energetickej efektívnosti, riešenie problému energetickej chudoby a zlepšenie energetickej infraštruktúry v EÚ a v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že podľa smernice o ETS by sa malo aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami na oxid uhličitý formou aukcií v rámci systému EÚ ETS vyčleniť na opatrenia proti zmene klímy, a to aj v rozvojových krajinách;

44.

poznamenáva, že revolvingové finančné nástroje určené na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti predstavujú inovačný spôsob financovania projektov, ktoré sú šetrné z hľadiska klímy; víta vytvorenie vyhradeného finančného nástroja, ktorý by mohol prilákať aj súkromných investorov (v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP)) a ktorý by využíval neviazané finančné prostriedky z nariadenia o európskom energetickom programe pre obnovu (EEPO) na podporu energetickej efektívnosti a iniciatív v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila účinnosť tohto nástroja a preskúmala možnosti uplatňovania podobného prístupu vrátane iniciatív v oblasti energie, energetickej efektívnosti a surovín v prípade budúcich nevyčerpaných finančných prostriedkov v rozpočte EÚ;

45.

berie na vedomie význam energetickej efektívnosti, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby efektívne využívali štrukturálne fondy na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä obytných budov; žiada, aby sa finančné prostriedky poskytnuté od EIB a ostatných subjektov verejného financovania využívali efektívne a aby sa uskutočňovala koordinácia medzi EÚ, vnútroštátnymi fondmi a inými formami pomoci, ktoré by mohli podporiť investície do energetickej efektívnosti v záujme toho, aby sa dosiahli ciele EÚ;

46.

pripomína členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby v oblasti obnovy bývania a zvyšovania energetickej efektívnosti;

47.

takisto sa domnieva, že z hľadiska konkurencieschopnosti má veľký význam hospodárne využívanie zdrojov a inovácie v oblasti ekologických technológií;

48.

vzhľadom na rozvoj a zavedenie novej a inovačnej dane zdôrazňuje potrebu celkového, cezhraničného a medzisektorového hodnotenia rôznych typov existujúceho a plánovaného financovania, zdaňovania a dotácií pre činnosti v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré možno nazvať de Larosièrovým procesom pre financovanie v oblasti životného prostredia, s cieľom účinnejšie zamerať tieto nové nástroje a vylúčiť možnosť prekrývania politík a/alebo konfliktov medzi nimi;

49.

uznáva, že daň z uhlíka by bola účinnejším nástrojom na zníženie emisií než dlhodobým zdrojom príjmov, pretože tento zdroj by sa v prípade účinnosti tohto nástroja mohol raz vyčerpať;

Financovanie rozvoja

50.

žiada, aby členské štáty opätovne potvrdili svoj prísľub vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zatiaľ čo tento cieľ výdavkov vo výške 0,7 % HND akceptovali všetky členské štáty, v roku 2008 dosiahli tento cieľ len Švédsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko;

51.

pripomína, že napriek celosvetovej kríze je Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 56 % celosvetového objemu v hodnote 49 miliárd EUR, čo potvrdzuje aj kolektívny prísľub vlád EÚ vyčleniť do roku 2010 a 2015 na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,56 % a 0,70 % HND;

52.

zdôrazňuje zásadný význam riadneho finančného hospodárenia so zreteľom na všetku rozvojovú a humanitárnu pomoc EÚ, najmä preto, lebo európske inštitúcie, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní a realizácii tejto pomoci, musia niesť voči európskym občanom a daňovým poplatníkom plnú zodpovednosť;

53.

zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja môže doplniť tradičné mechanizmy rozvojovej pomoci, a pomôcť im tak pri včasnom plnení cieľov; pripomína, že inovačné nástroje financovania by mali byť doplnením cieľa OSN, ktorým je 0,7 % HDP na rozvojovú spoluprácu; zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja by mala charakterizovať rôznorodosť financovania, aby sa dosiahol maximálny potenciál príjmov, malo by však byť tiež prispôsobené prioritám každej krajiny s veľkou vlastnou zodpovednosťou jednotlivých krajín; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny urýchlili svoje úsilie v daňovej oblasti, najmä pokiaľ ide o vyberanie daní a boj proti daňovým únikom, ktoré sú kľúčové v záujme dosiahnutia jednotnej fiškálnej politiky;

54.

zdôrazňuje, že účinná rozvojová pomoc vysokej kvality si vyžaduje osobitné úsilie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa koordinácie darcov a vlád; je presvedčený, že riešenie problému fragmentácie európskej rozvojovej pomoci, ktorá spôsobuje nedostatky s finančnými a politickými dôsledkami, by členským štátom prinieslo zvýšenie efektivity s odhadom až do výšky 6 miliárd EUR ročne a takisto by sa uľahčila práca správnych orgánov partnerských krajín;

55.

pripomína, že dosiahnutie RCT do roku 2015 si bude vyžadovať 300 miliárd USD; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina rozvinutých krajín napriek nedávnemu vyhláseniu na samite OSN na vysokej úrovni o RCT v septembri 2010 zatiaľ nesplnila svoj záväzok z roku 2005 o zvýšení rozvojovej pomoci, a poukazuje na to, že treba vynaložiť oveľa viac spoločného úsilia; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby niektoré krajiny vnímali mechanizmy inovačného financovania ako povzbudenie k tomu, aby upustili od oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

56.

zdôrazňuje, že verejný dohľad nad inovačnými systémami financovania a ich transparentnosť sú nevyhnutnými podmienkami na ich zavedenie, ako to vyplýva z ponaučenia z nedávnej finančnej a potravinovej krízy;

57.

kladie dôraz na naliehavú potrebu zlepšiť koordináciu EÚ v oblasti opatrení na tvorbu bohatstva na miestnych trhoch a zdôrazňuje, že presadzovanie inovačného financovania pre rozvoj by sa nemalo zameriavať iba na zvyšovanie daní, ale mali by sa skúmať aj iné možnosti, napríklad rozširovanie tvorby domáceho kapitálu, čo sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom uznania a ochrany vlastníckych práv, katastrálneho mapovania a zlepšenia podnikateľského a investičného prostredia rozvojových krajín;

58.

pripomína, že hlavné pandemické choroby (AIDS, tuberkulóza a malária), ktoré postihujú rozvojové krajiny, a najmä subsaharskú Afriku, sú veľkou prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia; v tejto súvislosti pripomína, že príspevok solidarity vyberaný z leteniek je významným finančným nástrojom na riešenie zdravotných problémov, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala mechanizmy financovania na riešenie otázok svetového zdravotníctva a na uľahčenie prístupu k liekom v chudobných krajinách;

59.

poukazuje na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvní najmä rozvojové krajiny, a zastáva názor, že financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zníženie energetickej chudoby prispeje k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

60.

víta skutočnosť, že záverečná deklarácia samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, prijatá 22. septembra 2010, po prvý raz výslovne poukazuje na úlohu inovačného financovania pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia;

61.

zdôrazňuje úspech dosiahnutý doteraz zavedenými inovačnými spôsobmi financovania, najmä úspech Medzinárodného nástroja na nákup liekov (UNITAID), Medzinárodného nástroja pre financovanie imunizácie (IFFIm) a záruky za budúci nákup očkovacej látky proti pneumokokovej chorobe (AMC), ktoré do dnešného dňa umožnili získať takmer dve miliardy USD; konštatuje, že aj iné inovačné mechanizmy financovania preukázali svoju účinnosť, napríklad splácanie dlhov v naturáliách či v poskytovaní zdravotníckych služieb alebo dane z palivových olejov;

62.

pripomína, že pri príležitosti samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorý sa konal v septembri 2010, vyslovilo viacero vedúcich predstaviteľov európskych štátov alebo vlád pevnú podporu zavedeniu dane z finančných transakcií, a v súčasnosti od týchto predstaviteľov očakáva rozhodné kroky v súlade s týmto záväzkom;

63.

vyzýva členské štáty, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby sa pripojili k vedúcej skupine pre inovačné mechanizmy financovania vytvorenej v roku 2006 a aby sa zapojili do všetkých existujúcich mechanizmov vrátane príspevku solidarity vyberaného z leteniek;

64.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zavedenie mechanizmov inovačného financovania rozvoja na úrovni EÚ;

65.

žiada inštitúcie a vlády krajín EÚ, aby dôkladne preskúmali, či by bolo možné vytvoriť celosvetovú lotériu určenú na financovanie činností v oblasti boja proti hladu, ako to navrhuje Svetový potravinový program v súlade s potravinovým projektom;

66.

zastáva názor, že oficiálnej rozvojovej pomoci sa nepodarí prispieť k odstráneniu chudoby, pokiaľ krajiny G20, EÚ a finančné inštitúcie nezaujmú proti skorumpovaným vládam prijímajúcich krajín pevný postoj; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť pomoc EÚ v oblasti posilňovania daňových orgánov, súdnictva a protikorupčných agentúr v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby bojovali proti úplatkárstvu páchanému podnikmi, ktoré majú sídlo v ich jurisdikcii, ale pôsobia v rozvojových krajinách;

67.

pripomína, že podľa odhadov zmizne každoročne v rozvojových krajinách prostredníctvom nezákonných postupov, ako napríklad tokov kapitálu a daňových únikov, 800 miliárd EUR, teda desaťnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci, a pokiaľ by sa tomu predišlo a znížil sa rozsah, malo by to rozhodujúci význam pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa boj proti daňovým rajom, korupcii a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou agendy na všetkých medzinárodných fórach, a to s cieľom umožniť rozvojovým krajinám zvyšovať svoje domáce príjmy;

68.

pripomína kolektívnu zodpovednosť skupiny G20 za zmierňovanie vplyvu krízy na rozvojové krajiny, ktoré boli jej nepriamymi účinkami tvrdo postihnuté;

69.

zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia transparentnosti v oficiálnej rozvojovej pomoci by sa určovanie zodpovednosti malo presadzovať prostredníctvom vnútroštátnych kontrolných mechanizmov a parlamentného dohľadu nad pomocou; vyzýva EÚ a krajiny G20, aby presadzovali svoj program obmedzovania daňových rajov a daňového tajomstva a podporovali podávanie správ podľa jednotlivých krajín;

70.

vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali tieto inovačné finančné nástroje rozvoja a pracovali na ich zavedení, ako napríklad daň z medzinárodných finančných transakcií, dopravné poplatky, opatrenia na boj proti nezákonným kapitálovým tokom a zníženie alebo zrušenie poplatkov za remitencie;

71.

konštatuje, že hospodárska a finančná kríza uvrhne mnohé rozvojové krajiny do novej dlhovej krízy, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby obnovili svoje úsilie o zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín;

72.

pripomína, že rozvojové krajiny sú zo všetkých krajín najhoršie vybavené na to, aby riešili problémy súvisiace so zmenou klímy, pričom sa vo všeobecnosti zdá, že sú hlavnými obeťami tohto javu; vyzýva na naplnenie finančného prísľubu, ku ktorému sa EÚ zaviazala v rámci Kodanskej dohody a v kontexte globálnej aliancie proti zmene klímy; naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala kľúčovú úlohu v spoločných iniciatívach rozvinutých štátov, ktorá by viedla k väčším a konkrétnejším príspevkom na podporu procesu rozvoja v krajinách tretieho sveta, voči ktorému majú historickú zodpovednosť;

*

* *

73.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Výboru Európskeho parlamentu pre politické výzvy, Komisii, Európskej rade, EIB, ECB, MMF a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.


(1)  Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 40.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0376.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0336.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0334.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0337.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0339.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0335.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0491.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/25


Utorok 8. marca 2011
Zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia

P7_TA(2011)0081

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ (2010/2089(INI))

2012/C 199 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na články 168 a 184 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa zaoberá rovnosťou medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (KOM(2009)0567),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (1),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ,

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2010 s názvom Rovnosť a zdravie vo všetkých politikách: Solidarita v zdraví,

so zreteľom na správu o druhom spoločnom posúdení sociálneho vplyvu hospodárskej krízy a súvisiacich politických opatrení, ktoré vykonal Výbor pre sociálnu ochranu a Komisia,

so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (3),

so zreteľom na uznesenie Rady z 20. novembra 2008 o zdraví a pohode mladých ľudí,

so zreteľom na konečnú správu Komisie o sociálnych faktoroch ovplyvňujúcich zdravie (WHO, 2008),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k téme Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení (5), ako aj na svoje uznesenie z 25. septembra 2008 o Bielej knihe o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o bielej knihe s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (7),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0032/2011),

A.

keďže univerzálnosť, prístup k vysoko kvalitnej starostlivosti, spravodlivosť a solidarita sú spoločné hodnoty a zásady, o ktoré sa opierajú zdravotnícke systémy v členských štátoch EÚ,

B.

keďže napriek tomu, že ľudia žijú v priemere dlhší a zdravší život než predchádzajúce generácie, EÚ stojí pred vážnym problémom, ktorým sú v kontexte starnutia obyvateľstva výrazné rozdiely v oblasti telesného a duševného zdravia, ktoré existujú medzi členskými štátmi a v rámci nich a ktoré sa neustále prehlbujú,

C.

keďže rozdiely v predpokladanej dĺžke života pri narodení medzi najnižšími a najvyššími spoločensko-ekonomickými skupinami dosahujú 10 rokov u mužov a 6 rokov u žien,

D.

keďže rodový rozmer očakávanej dĺžky života je takisto významnou otázkou, ktorou sa treba zaoberať v súvislosti s nerovnosťami v oblasti zdravia,

E.

keďže na zdravie má okrem genetických činiteľov vplyv predovšetkým životný štýl ľudí, ich prístup k službám zdravotnej starostlivosti vrátane zdravotníckych informácií a zdravotnej výchovy, k prevencii chorôb a liečbe krátkodobých i dlhodobých ochorení; keďže slabšie sociálno-ekonomické skupiny majú vo väčšej miere sklony k zlej výžive a ľahšie podľahnú závislosti od tabaku a alkoholu, čo sú všetko významné činitele, ktoré prispievajú k mnohým chorobám a ochoreniam vrátane kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny,

F.

keďže vo všetkých členských štátoch sa zistili nerovnosti v oblasti zdravia medzi skupinami obyvateľstva s nižším a vyšším vzdelaním, pracovným zaradením a príjmom,

G.

keďže existujú dôkazy o rodovom rozmere miery podvýživy, podľa ktorých trpia ženy podvýživou viac, a táto nerovnosť je ešte výraznejšia u nižších sociálno-ekonomických vrstiev,

H.

keďže rodové a vekové nerovnosti v biomedicínskom výskume a nedostatočné zastúpenie žien pri klinických skúškach oslabujú účinnosť starostlivosti o pacienta,

I.

keďže porovnávacie meranie nerovností v oblasti zdravia je prvým základným krokom k účinným opatreniam,

J.

keďže úmrtnosť je zvyčajne vyššia u skupín obyvateľstva s nízkym vzdelaním, pracovným zaradením a príjmom a keďže významné nerovnosti možnosť badať aj vo výskyte väčšiny špecifických foriem zdravotného postihnutia a väčšiny špecifických chronických neprenosných chorôb, ochorení ústnej dutiny a foriem duševných chorôb,

K.

keďže prudko stúpa užívanie tabaku medzi ženami, najmä mladými ženami, čo má ničivé následky pre ich budúce zdravie; a keďže v prípade žien dosah fajčenia ďalej zhoršujú početné znevýhodnenia,

L.

keďže Komisia konštatovala, že úroveň sociálneho postavenia ovplyvňuje zdravotný stav vo všetkých členských štátoch Európskej únie (oznámenie Komisie z 20. októbra 2010 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ); keďže Svetová zdravotnícka organizácia vymedzuje túto úroveň sociálneho postavenia ako súvislosť medzi sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nerovnosťami v oblasti zdravotníctva a prístupu k zdravotnej starostlivosti,

M.

keďže mnoho projektov a štúdií potvrdilo, že predovšetkým vznik nadváhy a obezity charakterizujú skoré rozdiely súvisiace so sociálno-ekonomickým prostredím, a že najväčší podiel prípadov nadváhy a obezity je zaznamenaný u nižších sociálno-ekonomických skupín; keďže táto situácia by mohla viesť k ešte väčším zdravotným a sociálno-ekonomickým rozdielom spôsobeným rizikom chorôb spojených s obezitou,

N.

keďže napriek sociálno-ekonomickému a environmentálnemu pokroku, ktorý dlhodobo viedol k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, majú rozličné činitele, ako sú hygienické podmienky, podmienky bývania a pracovné podmienky, podvýživa, vzdelanie, príjem, konzumácia alkoholu alebo užívanie tabaku naďalej priamy vplyv na nerovnosti v oblasti zdravia,

O.

keďže sa očakáva, že zmena klímy bude mať sériu potenciálnych vplyvov na zdravie vzhľadom na častejší výskyt extrémneho počasia, napríklad horúčav či záplav, na zmeny charakteru infekčných chorôb a na vyššiu mieru vystavenia ultrafialovému žiareniu; keďže nie všetky krajiny EÚ sú rovnako pripravené riešiť tieto problémy,

P.

keďže nerovnosti v oblasti zdravia sú spôsobené nielen rôznymi hospodárskymi činiteľmi, environmentálnymi činiteľmi a spôsobom života, ale aj problémami v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti,

Q.

keďže nerovnosti v oblasti zdravia sú spojené aj s problémami v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti, a to tak z ekonomických dôvodov (nejde ani tak o intenzívnu starostlivosť, ktorú členské štáty riadne poskytujú, ale skôr o bežnú starostlivosť, ako je zubná a očná starostlivosť), ako aj z dôvodu zlého rozdeľovania zdravotníckych zdrojov v niektorých oblastiach EÚ,

R.

keďže nedostatok zdravotníckych odborníkov v niektorých častiach EÚ a skutočnosť, že sa môžu ľahko presťahovať do iných častí EÚ, sú skutočným problémom a keďže táto situácia spôsobuje zásadné nerovnosti z hľadiska prístupu k zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov,

S.

keďže ľudia žijúci v odľahlých a ostrovných oblastiach majú naďalej obmedzený prístup k rýchlej a vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti,

T.

keďže pacienti trpiaci chronickými ochoreniami alebo stavmi tvoria osobitnú skupinu, ktorá trpí nerovnosťami v prístupe k diagnostike a starostlivosti, sociálnym a iným podporným službám a znevýhodnením vrátane finančných problémov, ťažkostí v prístupe k zamestnaniu, spoločenskej diskriminácie a stigmatizácie,

U.

keďže násilie voči ženám je rozšíreným javom vo všetkých krajinách a vo všetkých sociálnych vrstvách a dramaticky vplýva na telesné, ako aj na emočné zdravie žien a detí,

V.

keďže neplodnosť je zdravotným stavom, ktorý uznáva Svetová zdravotnícka organizácia a ktorý má osobitný vplyv na zdravie žien, a keďže celoštátny prieskum informovanosti v rámci Spojeného kráľovstva preukázal, že viac ako 94 % žien trpiacich neplodnosťou trpí zároveň aj nejakou formou depresie,

W.

keďže v oblasti prístupu k liečbe neplodnosti existujú medzi členskými štátmi veľké rozdiely,

X.

keďže podľa štatistického úradu EÚ Eurostat dosiahla v septembri 2010 miera nezamestnanosti v EÚ-27 úroveň 9,6 % a keďže Výbor pre sociálnu ochranu Rady Európskej únie vo svojom stanovisku z 20. mája 2010 vyjadril znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska a finančná kríza by mohla mať negatívny vplyv na prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti a na rozpočet členských štátov vyčlenený na zdravotníctvo,

Y.

keďže súčasná hospodárska a finančná kríza môže mať v niektorých členských štátoch EÚ vážny vplyv na sektor zdravotníctva tak na strane ponuky, ako aj dopytu,

Z.

keďže obmedzenia spôsobené súčasnou hospodárskou a finančnou krízou spolu s dôsledkami nadchádzajúcich demografických problémov, ktoré bude musieť Únia riešiť, by mohli vážne narušiť finančnú a organizačnú udržateľnosť zdravotníckych systémov členských štátov, a tým obmedziť rovnaký prístup k starostlivosti na ich území,

AA.

keďže kombinácia chudoby s inými formami zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, ešte viac zvyšuje riziká nerovností v oblasti zdravia a keďže naopak, zlý zdravotný stav môže viesť k chudobe a/alebo sociálnemu vylúčeniu,

AB.

keďže prvé roky života majú celoživotný vplyv na mnohé aspekty zdravia a pohody – od obezity, ochorení srdca a duševného zdravia po vzdelanie, pracovné úspechy, hospodársky štatút a kvalitu života,

AC.

keďže nerovnosti v oblasti zdravia majú pre EÚ a pre členské štáty významné hospodárske dôsledky; keďže sa odhaduje, že straty spojené s nerovnosťami v oblasti zdravia predstavujú približne 1,4 % HDP,

AD.

keďže v mnohých krajinách EÚ nie je zaručený spravodlivý prístup neevidovaných migrantov k zdravotnej starostlivosti, či už v praxi alebo z právneho hľadiska,

AE.

keďže v členských štátoch sa stále objavujú prípady, keď príslušníci rôznych sociálnych skupín (napríklad ľudia so zdravotným postihnutím) čelia prekážkam v rovnocennom prijímaní do zdravotníckych zariadení, čo obmedzuje ich prístup k zdravotníckym službám,

AF.

keďže v súvislosti so starnutím obyvateľstva členské štáty čelia problémom závislosti a narastajúcich potrieb v oblasti geriatrickej starostlivosti a liečby; keďže je preto potrebné zmeniť prístup k organizovaniu zdravotnej starostlivosti; a keďže možno konštatovať prehĺbenie nerovností v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade starších osôb,

1.

víta kľúčové návrhy Komisie, ktoré predložila vo svojom oznámení s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ: 1) zaradiť spravodlivejšiu distribúciu zdravia medzi naše celkové ciele v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja, 2) zdokonaľovať databázy údajov a vedomostí (vrátane merania, monitorovania, hodnotenia a podávania správ), 3) angažovať do znižovania rozdielov v oblasti zdravia celú spoločnosť, 4) napĺňanie potrieb zraniteľných skupín a 5) zabezpečovať, aby politiky EÚ prispievali k zmierňovaniu uvedených rozdielov;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby služby zdravotnej starostlivosti boli poskytované spôsobom, ktorý je v súlade so základnými právami; poukazuje na potrebu zachovať a zlepšiť všeobecný prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti;

3.

poukazuje na význam zlepšovania prístupu k prevencii ochorení, podpore zdravia a základným i špecializovaným službám zdravotnej starostlivosti a zmierňovania nerovností medzi rôznymi sociálnymi skupinami a zdôrazňuje skutočnosť, že tieto ciele by sa mohli dosiahnuť optimalizáciou verejných výdavkov na preventívnu a liečebnú zdravotnú starostlivosť a na cielené programy zamerané na zraniteľné skupiny obyvateľstva;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie na vyriešenie sociálno-ekonomických nerovností, čo by v konečnom dôsledku umožnilo znížiť niektoré nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti; ďalej na základe všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na potreby zraniteľných skupín vrátane znevýhodnených skupín migrantov a ľudí z etnických menšín, detí a dospievajúcej mládeže a osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zameraním na duševné choroby, pacientov s diagnózou chronickej choroby alebo stavu, starších ľudí, ľudí žijúcich v chudobe a ľudí trpiacich alkoholizmom a drogovou závislosťou;

5.

vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby najzraniteľnejšie skupiny vrátane neevidovaných migrantov mali nárok na spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti a aby im tento prístup zabezpečili; vyzýva členské štáty, aby posúdili uskutočniteľnosť podpory zdravotnej starostlivosti pre nelegálnych migrantov tým, že vymedzia zdravotnú starostlivosť na základe spoločných zásad pre základné prvky zdravotnej starostlivosti v zmysle svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

6.

vyzýva členské štáty, aby zohľadnili konkrétne potreby prisťahovalkýň v oblasti ochrany zdravia s osobitným zreteľom na zaručené poskytovanie príslušných jazykových sprostredkovateľských služieb zo strany zdravotníckych systémov; tieto systémy by mali vytvoriť iniciatívy v oblasti odbornej prípravy, ktoré by lekárom a ďalším kvalifikovaným pracovníkom umožnili zaujať medzikultúrny prístup založený na uznávaní a rešpektovaní rozmanitosti a citlivosti ľudí z rôznych geografických regiónov; prioritu musia mať aj opatrenia a informačné kampane zamerané na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov vrátane prísnych trestov pre osoby, ktoré takéto mrzačenie vykonávajú;

7.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene našli spôsoby boja proti diskriminácii na základe etnického pôvodu, najmä v niektorých členských štátoch, v ktorých sa neuplatňuje smernica Rady 2000/43/ES a v ktorých ženy z etnických menšín nemajú žiadnu alebo majú len obmedzenú sociálnu ochranu alebo prístup k zdravotným službám;

8.

vyzýva členské štáty, aby v súčinnosti s organizáciami občianskej spoločnosti presadzovali prístup k právnemu poradenstvu a k právnym informáciám vysokej kvality s cieľom pomáhať bežnej verejnosti vrátane prisťahovalcov bez platných dokladov dozvedieť sa viac o ich individuálnych právach;

9.

zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza a úsporné opatrenia, ktoré prijali členské štáty, môžu najmä na strane ponuky viesť k zníženiu úrovne financovania verejného zdravia a podpory zdravia, prevencie ochorení a služieb dlhodobej starostlivosti v dôsledku znižovania rozpočtových prostriedkov a nižších daňových príjmov, zatiaľ čo dopyt po službách zdravotnej a dlhodobej starostlivosti sa môže zvýšiť v dôsledku kombinácie faktorov prispievajúcich k všeobecnému zhoršeniu zdravotného stavu obyvateľstva;

10.

zdôrazňuje, že nerovnosti v oblasti zdravia v EÚ sú pre členské štáty a ich systémy zdravotnej starostlivosti značným bremenom a že účinné fungovanie vnútorného trhu, ako aj dôrazné a podľa možnosti koordinované verejné politiky prevencie môžu prispieť k zlepšeniu v tejto oblasti;

11.

zdôrazňuje, že boj proti sociálno-ekonomickým faktorom, ako sú obezita, fajčenie atď., dostupnosť systémov zdravotnej starostlivosti (ohrozená nepreplácaním nákladov na zdravotnú starostlivosť a lieky, nedostatočnou prevenciou a roztrieštenosťou lekárskej demografie) a účinná diagnostika by sa mali považovať za kľúčové aspekty opatrení zameraných proti nerovnosti v oblasti zdravia a že okrem toho by sa dostupnosť a cenová prístupnosť farmaceutickej liečby mala vnímať ako dôležitý prvok zdravia jednotlivých ľudí; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonanie smernice o transparentnosti (89/105/EHS) a náležité zohľadnenie záverov obsiahnutých v oznámení Komisie z roku 2008 o vyšetrovaní vo farmaceutickom odvetví;

12.

zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť nie je verejným tovarom ani službou a nemala by sa za ne ani považovať;

13.

vyzýva Radu a členské štáty, aby vyhodnotili a zaviedli nové opatrenia na zlepšenie efektívnosti svojich výdavkov na zdravotníctvo, najmä investíciami do preventívnej zdravotnej starostlivosti tak, aby sa znížili budúce dlhodobé náklady a sociálna záťaž, a aby reštrukturalizovali systémy zdravotnej starostlivosti tak, aby zabezpečovali rovnaký prístup k vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti (najmä základnej zdravotnej starostlivosti) bez diskriminácie v celej EÚ, a vyzýva Komisiu, aby preštudovala použitie existujúcich európskych fondov s cieľom ďalej podporovať investície do infraštruktúry v zdravotníctve, výskumu a vzdelávania a aby presadzovala a posilnila prevenciu chorôb;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili začlenenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a možnostiam liečby starších pacientov do svojich politík a programov a aby v roku 2012, ktorý je Európskym rokom aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity, stanovili za prioritu náležitý prístup starších ľudí k zdravotnej starostlivosti a liečbe; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na riešenie spoločenskej izolácie starších pacientov, keďže to má významný dosah na dlhodobé zdravie pacientov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia i jej členské štáty predvídali pomocou vhodnej dlhodobej stratégie sociálny a hospodársky dosah starnutia európskej populácie, aby sa zabezpečila finančná a organizačná trvalá udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj rovnaké a nepretržité poskytovanie starostlivosti pacientom;

15.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoju schopnosť podrobne monitorovať dôsledky krízy na zdravie a jej sociálny dosah, a to na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni;

16.

vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu skúseností v oblasti zdravotnej výchovy, propagácie zdravého životného štýlu, prevencie, včasnej diagnostiky a správnej liečby, najmä pokiaľ ide o alkoholizmus, fajčenie, výživu, obezitu a drogy; vyzýva členské štáty, aby propagovali telesnú aktivitu, správnu výživu a programy „Zdravé školy“ zamerané na deti, najmä vo viac znevýhodnených oblastiach, a aby zlepšili úrovne osobnej, sociálnej a zdravotnej výchovy s cieľom propagovať zdravšie správanie a nabádať k pozitívnemu životnému štýlu;

17.

nabáda všetky členské štáty k tomu, aby investovali do infraštruktúry v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania, životného prostredia a zdravotníctva v súlade so zásadou „zdravie vo všetkých politikách“ a aby zároveň koordinovali opatrenia týkajúce sa kvalifikácie, odborného vzdelávania a mobility zdravotníckych pracovníkov a zabezpečili tak kapacitu a udržateľnosť zdravotníckej infraštruktúry a pracovnej sily na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

18.

zdôrazňuje, že nerovnosti v oblasti zdravia v Únii sa neprekonajú bez spoločnej a celkovej stratégie pre európsku pracovnú silu v zdravotníctve vrátane koordinovaných politík riadenia zdrojov, vzdelávania a odbornej prípravy, minimálnych noriem kvality a bezpečnosti a registrácie odborného personálu;

19.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť informácií o zdraví, zdravom životnom štýle, starostlivosti o zdravie, možnostiach prevencie, včasnom diagnostikovaní chorôb a o ich vhodnej liečbe formou a v jazyku, ktoré sú zrozumiteľné pre všetkých, a využitím nových informačných a komunikačných technológií, najmä v oblasti elektronického zdravotníctva;

20.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zavádzanie technológií telemedicíny, ktoré môžu významne znížiť geografické rozdiely v dostupnosti niektorých druhov zdravotnej starostlivosti, najmä špecializovanej starostlivosti, predovšetkým v prihraničných regiónoch;

21.

vyzýva členské štáty, aby podporovali verejné politiky zamerané na zabezpečenie zdravých životných podmienok pre všetky dojčatá, deti a dospievajúcu mládež vrátane prekoncepčnej starostlivosti, starostlivosti o matky a opatrení na podporu rodičov a najmä tehotných a dojčiacich žien, s cieľom zabezpečiť všetkým novorodencov zdravý štart do života a vyhnúť sa ďalším nerovnostiam v oblasti zdravia, čím by uznali význam investovania do rozvoja dieťaťa v ranom veku a do celoživotných prístupov;

22.

vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečili, aby všetky tehotné ženy a deti bez ohľadu na svoje postavenie mali právo na sociálnu ochranu a aby sa im tejto ochrany skutočne dostávalo;

23.

pripomína záväzok EÚ podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zabezpečiť právo osôb so zdravotným postihnutím na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia; trvá na tom, že kľúčovým krokom k splneniu tohto záväzku je začlenenie zdravotného postihnutia do všetkých príslušných ukazovateľov merania zdravia;

24.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili zdravotný stav žien a otázku starnutia (starších žien) ako faktory pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a aby využívali zostavovanie rozpočtu zohľadňujúce otázky rodovej rovnosti vo svojich politikách, programoch a výskume v oblasti zdravia, a to od ich prípravy a vypracovania až po posúdenie vplyvu; žiada, aby rámcové výskumné programy financované EÚ, ako aj verejné agentúry na financovanie výskumu začlenili posúdenie rodového vplyvu do svojich politík, aby umožnili zhromažďovanie a analýzu údajov rozčlenených podľa pohlavia a veku na určovanie hlavných rozdielov medzi ženami a mužmi z hľadiska zdravia v záujme podpory zmeny politiky a aby zaviedli a vyhodnotili epidemiologické nástroje na analýzu príčin existencie rozdielov medzi očakávanou dĺžkou života mužov a žien;

25.

domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali ženám zaručiť ľahký prístup k metódam antikoncepcie, ako aj právo na bezpečný potrat;

26.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla príklady osvedčených a najlepších postupov s cieľom podnietiť jednotnejší prístup k liečbe neplodnosti;

27.

naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby sa zamerali na ľudské práva žien, najmä pokiaľ ide o zamedzenie nútenej sterilizácii žien a mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ich zákaz a trestné stíhanie páchateľov;

28.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby všetky formy násilia páchaného mužmi na ženách uznali za problém verejného zdravia;

29.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia, pokiaľ ide o prístup k metódam asistovanej reprodukcie, na odstránenie diskriminácie žien na základe ich rodinného stavu, sexuálnej orientácie alebo etnického či kultúrneho pôvodu;

30.

vyzýva členské štáty, aby podobne ako Svetová zdravotnícka organizácia uznali obezitu za chronické ochorenie a zabezpečili tak prístup k programom na prevenciu obezity a aby osobám trpiacim obezitou, ktoré potrebujú lekársku starostlivosť, zaručili prístup k liečbe v prípade preukázaného pozitívneho lekárskeho nálezu, a to aj s cieľom predchádzať ďalším chorobám;

31.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci kontroly tabaku uplatňovali rodové hľadisko, ako sa odporúča v Rámcovom dohovore WHO o kontrole tabaku, a aby zaviedli kampane proti fajčeniu zamerané na mladé dievčatá a ženy;

32.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali a podporovali lekársky a farmaceutický výskum chorôb, ktoré postihujú predovšetkým ženy, a to vo všetkých fázach ich života, nielen počas ich reprodukčného obdobia;

33.

vyzýva členské štáty, aby vyriešili problémy týkajúce sa nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, napríklad v oblasti zubného a očného lekárstva, ktoré vplývajú na každodenný život ľudí;

34.

navrhuje, aby EÚ a členské štáty zaviedli súdržné politiky a podporné opatrenia zamerané na ženy, ktoré nepracujú alebo sú zamestnané v odvetviach, v ktorých sa na ne nevzťahuje individuálne zdravotné poistenie, a aby hľadali spôsoby, ako tieto ženy poistiť;

35.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov podporovala osvedčené postupy pri stanovovaní cien liekov a ich preplácaní vrátane funkčných modelov na diferenciáciu cien farmaceutických výrobkov s cieľom optimalizovať cenovú dostupnosť liekov a znížiť nerovnosti v prístupe k nim;

36.

pripomína, že prijatie európskeho patentu s primeranými jazykovými opatreniami a jednotným systémom urovnávania sporov je pre oživenie európskeho hospodárstva mimoriadne dôležité;

37.

berie na vedomie, že doterajšia činnosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s ohľadom na bezpečnosť výrobkov a ich propagáciu okrem iného pomohla riešiť určité aspekty týkajúce sa nerovností v oblasti zdravia v EÚ, a v súvislosti s tým zdôrazňuje význam dôslednej kontroly informácií, ktoré poskytujú farmaceutické firmy pacientom, najmä najzraniteľnejším a najmenej informovaným skupinám, ako aj potrebu účinného a nezávislého systému farmakovigilancie;

38.

vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje systémy zdravotnej starostlivosti potrebám najviac znevýhodnených skupín tým, že vypracujú metódy stanovovania poplatkov účtovaných zo strany odborného zdravotníckeho personálu, ktoré zaručia všetkým pacientom prístup k zdravotnej starostlivosti;

39.

naliehavo žiada Komisiu, aby vynaložila čo najviac úsilia a nabádala členské štáty, aby pacientom poskytovali úhradu nákladov a robili všetko potrebné na zníženie nerovností v dostupnosti liekov na liečbu takých stavov alebo chorôb, ako sú postmenopauzálna osteoporóza a Alzheimerova choroba, ktorých liečba sa v niektorých členských štátoch neuhrádza, a aby tak urobili okamžite;

40.

zdôrazňuje, že v mnohých štátoch majú v oblasti verejného zdravia, podpory zdravia, prevencie ochorení a poskytovania zdravotníckych služieb popri vláde dôležitú úlohu regionálne orgány, ktoré sa musia preto tiež aktívne zapájať; zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy a ostatné zainteresované subjekty môžu tiež prispieť významnou mierou, a to aj na pracovisku či v školách, najmä pokiaľ ide o zdravotnú výchovu, propagáciu zdravého životného štýlu, účinnú prevenciu chorôb a včasné vyšetrenie a diagnostiku chorôb;

41.

vyzýva členské štáty, aby podporovali systém starostlivosti v zariadeniach nachádzajúcich sa v blízkosti pacienta a aby poskytovali komplexnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je dostupná na miestnej alebo regionálnej úrovni a umožňuje pacientom získavať väčšiu podporu v rámci ich vlastného miestneho alebo spoločenského prostredia;

42.

povzbudzuje všetky členské štáty, aby prehodnotili svoje politiky v otázkach, ktoré majú významný dosah na nerovnosti v oblasti zdravia, ako sú politiky týkajúce sa tabaku, alkoholu, potravín, liečiv, ale aj verejného zdravia či poskytovania zdravotnej starostlivosti;

43.

nabáda členské štáty, aby vytvárali partnerstvá v pohraničných regiónoch zamerané na spoločné znášanie nákladov na infraštruktúru a personál a aby pritom obmedzovali nerovnosti v oblasti zdravia, najmä čo sa týka prístupu k najmodernejšiemu vybaveniu;

44.

žiada Komisiu, aby preskúmala dôsledky rozhodnutí, ktoré sa zakladajú na národných a regionálnych hodnoteniach účinnosti liekov a zdravotníckych pomôcok na vnútornom trhu, a to vrátane ich dostupnosti pre pacientov, inovácie v oblasti nových výrobkov a liečebných postupov, ktoré patria medzi hlavné prvky ovplyvňujúce rovnosť v oblasti zdravia;

45.

domnieva sa, že po vykonaní smernice 2011/24/EÚ o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti by malo nasledovať posúdenie jej vplyvu s cieľom čo najpresnejšie určiť jej účinnosť v boji proti nerovnostiam v oblasti zdravia a zabezpečiť, aby sa zachovala primeraná úroveň verejnej ochrany a zaručila bezpečnosť pacientov, najmä čo sa týka geografického rozmiestňovania zdravotných zdrojov, a to ľudských i materiálnych;

46.

poznamenáva, že kvalitná a efektívna cezhraničná zdravotná starostlivosť si vyžaduje zvýšenú transparentnosť informácií pre verejnosť, pacientov, regulačné orgány a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v širokej škále otázok vrátane práv pacientov, prístupu k náprave a regulácie v oblasti odborného zdravotníckeho personálu;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernicu o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nesprevádzal legislatívny návrh o mobilite odborného zdravotníckeho personálu, v ktorom by sa vzalo do úvahy riziko úniku mozgov v rámci EÚ, ktoré by nebezpečne zvýšilo geografické nerovnosti v niektorých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby napravila tento nedostatok, napríklad v spojitosti s budúcou revíziou smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (2005/36/ES);

48.

naliehavo žiada členské štáty, aby plne vykonali existujúcu smernicu o odborných kvalifikáciách (2005/36/ES); so zreteľom na komplexnosť zdravotníckych kvalifikácií nabáda Komisiu, aby sa vo svojom hodnotení a preskúmaní smernice zaoberala niektorými regulačnými medzerami, ktoré môžu poškodiť zraniteľných pacientov a ohroziť ich právo na bezpečnú liečbu; vyzýva Komisiu, aby ďalej zvážila, či by sa registrácia v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI) mala stať pre príslušné orgány povinnou a či sa zlepší rozsah, v akom sa môžu príslušné orgány aktívne deliť o disciplinárne informácie o zdravotníckom personáli tým, že sa vytvorí vhodný výstražný mechanizmus;

49.

naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom legislatívnom návrhu o odborných kvalifikáciách smerovala k posilnenému mechanizmu uznávania kvalifikácií v členských štátoch;

50.

poukazuje na to, že zintenzívnenie inovácií často vedie k lepšej dostupnosti liečby, čo je zvlášť dôležité pre izolované alebo vidiecke komunity;

51.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala rozvoj služieb telemedicíny ako nástroja na zníženie nerovnej geografickej dostupnosti zdravotných služieb, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

52.

žiada Radu a Komisiu, aby v rámci stratégie Európa 2020 viac uznali skutočnosť, že telesné i duševné zdravie a pohoda majú zásadný význam v boji proti sociálnemu vylúčeniu, aby do monitorovania stratégie Európa 2020 zahrnuli porovnateľné ukazovatele odstupňované podľa sociálno-ekonomického postavenia a stavu verejného zdravia a aby brali do úvahy diskrimináciu na základe veku, a to predovšetkým v rámci klinických testov zameraných najmä na liečbu, ktorá je viac prispôsobená potrebám starších ľudí;

53.

domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia podporovať občiansku spoločnosť a ženské organizácie, ktoré presadzujú ľudské práva žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv, práva na zdravý životný štýl a práva na prácu, s cieľom zabezpečiť, aby ženy mali právo vyjadrovať sa k otázkam európskej a vnútroštátnej zdravotnej politiky;

54.

povzbudzuje všetky členské štáty, aby v rámci rozvoja a realizácie politík, ktorými sa zmierňujú nerovnosti v oblasti zdravia, podporovali a budovali kapacity a medzinárodné výmeny a spoluprácu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami z viacerých odvetví;

55.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a uplatňovali spoločný prístup k tvorbe politiky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a usilovali sa takto dosiahnuť uplatňovanie prístupu zohľadňovania zdravia vo všetkých politikách;

56.

žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili spoločný súbor ukazovateľov na sledovanie nerovností v oblasti zdravia podľa veku, pohlavia, sociálno-ekonomického postavenia, geografickej polohy, ako aj rizík, ktoré vyplývajú z alkoholizmu a drogovej závislosti, a aby pripravili metódy preverovania situácie v oblasti zdravia v členských štátoch zamerané na určenie a prioritizáciu oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a na stanovenie osvedčených postupov;

57.

zdôrazňuje, že príčinou nerovností v oblasti zdravia sú sociálne rozdiely, pokiaľ ide o životné podmienky a modely sociálneho správania, ktoré súvisia s pohlavím, rasou, vzdelávacími štandardmi, zamestnaním a tiež s rozdielnym príjmom, no okrem toho aj s nerovnakým prístupom k lekárskej pomoci, prevencii chorôb a službám zameraným na podporu zdravia;

58.

zdôrazňuje, že za problémom nerovností v oblasti zdravia treba vidieť zdravotné riziká, ktorým sú vystavení ľudia zo znevýhodnených (chudobnejších) skupín obyvateľstva, pričom tieto riziká narastajú, keď okrem chudoby trpia aj inými nedostatkami;

59.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné riešenie otázok týkajúcich sa znižovania nerovností v oblasti zdravia a zlepšenia prístupu k službám súvisiacim s telesným a duševným zdravím a ich začlenenie do jej súčasných iniciatív, ako sú partnerstvo zamerané na aktívne a zdravé starnutie a platforma EÚ proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a do budúcich iniciatív týkajúcich sa rozvoja detí v ranom veku a politík zameraných na vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť mládeže;

60.

vyzýva na lepšiu koordináciu medzi agentúrami EÚ, ktoré majú dôležitú úlohu v rámci boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia, a to predovšetkým medzi Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

61.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom lepšie využívať otvorenú metódu koordinácie s cieľom podporovať projekty zamerané na odstraňovanie základných činiteľov prispievajúcich k nerovnostiam v oblasti zdravia;

62.

žiada Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako zapojiť všetky zainteresované strany na úrovni EÚ do podpory preberania a šírenia osvedčených postupov v oblasti verejného zdravia;

63.

upozorňuje na osobitný význam pestrej a kvalitnej stravy v rámci rozličných faktorov vplývajúcich na zdravie a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere využívala účinné programy vytvorené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (bezplatná distribúcia mlieka a ovocia v školských zariadeniach a potravín pre ľudí v najväčšej núdzi);

64.

vyzýva členské štáty, aby pre ženy, páry a rodiny vytvorili sieť osobitných sociálnych, zdravotných a poradenských služieb s vyhradenými telefónnymi linkami pomoci s cieľom predchádzať domácemu násiliu a poskytovať kvalifikovanú odbornú pomoc a podporu tým, ktorí ich potrebujú, a to v spolupráci s ďalšími subjektmi činnými v tejto oblasti;

65.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom lepšie využívať politiku súdržnosti a štrukturálne fondy EÚ na podporu projektov, ktoré prispievajú k riešeniu sociálnych faktorov zdravia a k zmierňovaniu nerovností v oblasti zdravia; taktiež vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom lepšie využívať program PROGRESS;

66.

naliehavo žiada členské štáty, aby zastavili súčasné znižovanie verejných výdavkov na zdravotné služby, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vysokej úrovne zdravotnej ochrany ženám a mužom;

67.

žiada Komisiu, aby do tvorby všetkých vnútorných a vonkajších politík EÚ zahrnula prístup založený na hospodárskych a environmentálnych faktoroch zdravia a na zásade „rovnosť a zdravie vo všetkých politikách“, najmä s ohľadom na dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia a obzvlášť zdravie matiek;

68.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby uznali dôležitosť zdravia pre spoločnosť a aby pri hodnotení rozvoja spoločnosti, spoločenstva a jednotlivcov neuplatňovali iba hľadisko HDP;

69.

žiada Radu, aby prostredníctvom opatrení v oblastiach, ako sú spotrebiteľská politika, zamestnanosť, bývanie, sociálna politika, životné prostredie, poľnohospodárstvo a potraviny, vzdelávanie, životné a pracovné podmienky a výskum, podporovala úsilie zamerané na riešenie nerovností v oblasti zdravia ako politickej priority vo všetkých členských štátoch so zreteľom na sociálne faktory ovplyvňujúce zdravie a rizikové faktory životného štýlu, ako je alkohol, tabak a výživa;

70.

vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosti financované v rámci súčasných i budúcich akčných plánov týkajúcich sa verejného zdravia s cieľom riešiť otázku sociálnych faktorov zdravia;

71.

žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia na zlepšenie mechanizmov sledovania nerovností v oblasti zdravia v EÚ (medzi členskými štátmi a v rámci nich) zlepšením zhromažďovania údajov prostredníctvom systematickejších a porovnateľných informácií, ktoré dopĺňajú existujúce údaje o nerovnostiach v oblasti zdravia, a tiež prostredníctvom pravidelných sledovaní a analýz;

72.

žiada Komisiu, aby zvážila vypracovanie návrhu odporúčania Rady, prípadne nejakú inú vhodnú iniciatívu Spoločenstva, s cieľom podnietiť a podporiť v členských štátoch vypracovanie komplexných národných alebo regionálnych stratégií zameraných na zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia;

73.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o pokroku posúdila účinnosť opatrení na zníženie nerovností v oblasti zdravia a na dosiahnutie zlepšení v oblasti zdravia prostredníctvom politík súvisiacich so sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi faktormi ovplyvňujúcimi zdravie;

74.

vyzýva Komisiu, aby pri tvorbe politiky na úrovni EÚ uplatňovala prístup zohľadňovania zdravia vo všetkých politikách a aby vykonala účinné posúdenie vplyvu, ktoré zohľadňuje otázky rovnosti v oblasti zdravia;

75.

tvrdí, že otvorené, konkurencieschopné a riadne fungujúce trhy môžu stimulovať inováciu, investovanie a výskum v odvetví zdravotnej starostlivosti, a uznáva, že to musí byť spojené s výraznou finančnou podporou verejného výskumu, aby sa ďalej rozvíjali udržateľné a účinné modely v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby sa podporil vývoj nových technológií a ich uplatňovanie v tejto oblasti (napr. telemedicína), ako aj so spoločnou metodikou hodnotenia zdravotníckych technológií, čo by malo prinášať osoh každému jednotlivcovi vrátane tých, ktorí pochádzajú z nižších sociálno-ekonomických vrstiev, pričom treba brať do úvahy starnutie obyvateľstva;

76.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali informačné a osvetové programy pre verejnosť a zintenzívnili dialóg s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, pokiaľ ide o zdravotnícke a lekárske služby;

77.

považuje za potrebné zvýšiť počet žien, ktoré sa zúčastňujú na vypracúvaní politík v oblasti zdravia, plánovaní programov a poskytovaní zdravotných služieb;

78.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(3)  Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 232, 27.8.2010, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 93.

(6)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 97.

(7)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 56.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/37


Utorok 8. marca 2011
Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

P7_TA(2011)0082

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (2010/2102(INI))

2012/C 199 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (KOM(2010)0163),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (2) a na deklaráciu z Monterrey z roku 2002, konferenciu o financovaní rozvoja v Dauhe v roku 2008, Parížsku deklaráciu z roku 2005 a akčný program z Akkry z roku 2008, v ktorých boli úniky kapitálu a nezákonné finančné toky výslovne označené za jednu z najväčších prekážok využívania domácich príjmov na rozvoj,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni v septembri 2010 (3),

so zreteľom na samit G20, ktorý sa konal 11. - 12. novembra 2010 v Soule, a na iniciatívu zameranú na posilnenie medzinárodnej spolupráce s rozvojovými krajinami v oblasti boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daniam, ktorú spustilo nemecké ministerstvo pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, známu pod názvom International Tax Compact (ITC),

so zreteľom na závery medzinárodnej konferencie o daniach, ktorá sa uskutočnila v Pretórii dňa 29. augusta 2008,

so zreteľom na závery londýnskeho samitu skupiny G20, ktorý sa uskutočnil v dňoch 2. – 3. apríla 2009,

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov po samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil v Pittsburgu v dňoch 24. a 25. septembra 2009, a na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 k nemu (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o londýnskom samite skupiny G20 z 2. apríla 2009 (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 8 o zverejňovaní informácií o prevádzkových segmentoch (6),

so zreteľom na správu komisie nórskej vlády s názvom Daňové raje a rozvoj z júna 2009,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0027/2011),

A.

keďže posilnenie daňového systému je jedným z hlavných problémov, s ktorými sa rozvojové krajiny stretávajú pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia (RCT),

B.

keďže zdaňovanie môže byť spoľahlivým a trvalo udržateľným zdrojom rozvojových financií, pokiaľ existuje systém progresívneho zdaňovania, efektívna a účinná daňová správa na dodržiavanie daňových povinností a transparentné a zodpovedné využívanie verejných príjmov,

C.

keďže rozvojové krajiny majú pri získavaní daňových príjmov vážne problémy z dôvodu nedostatočných ľudských a finančných zdrojov na výber daní, nízkej administratívnej kapacity, korupcie, nelegitímneho politického systému, nerovného rozdelenia príjmov a slabej správy v daňových záležitostiach,

D.

keďže k hlavným formám nezákonných finančných tokov a úniku kapitálu patria najmä nesprávne oceňovanie transferov medzi krajinami na prilákanie priamych zahraničných investícií, operácie typu „tam a späť“ (round-tripping), double dipping, pohyby veľkých súm hotovosti, neprehľadné a nevýhodné investičné protokoly a pašovanie,

E.

keďže zahraničné (off-shore) centrá a daňové raje uľahčujú nezákonný únik kapitálu vo výške 1 bilión USD ročne; keďže tieto nezákonné odlivy kapitálu predstavujú približne desaťnásobok finančných prostriedkov poskytovaných v rámci pomoci rozvojovým krajinám na zmiernenie chudoby a hospodársky rozvoj,

F.

keďže daňové raje, ktoré ponúkajú pravidlá o utajení a fiktívne sídla v kombinácii s režimami nulovej dane v záujme prilákania kapitálu a príjmov, ktoré by mali byť v iných krajinách zdanené, vytvárajú škodlivú daňovú súťaž,

G.

keďže daňová súťaž spôsobuje presun daňového zaťaženia na pracujúcich a domácnosti s nízkymi príjmami a vyvoláva škodlivé obmedzovanie vo verejných službách v chudobných krajinách,

H.

keďže daňové podvody v rozvojových krajinách vedú k ročným stratám daňových príjmov, ktoré zodpovedajú desaťnásobku rozvojovej pomoci poskytovanej rozvinutými krajinami,

I.

keďže možnosť väčšieho využívania domácich zdrojov je naďalej ovplyvňovaná globálnym kontextom liberalizácie medzinárodných trhov, čo spôsobuje nahradzovanie colných príjmov inými vnútroštátnymi zdrojmi, keďže z prieskumu MMF vyplýva, že kým bohaté krajiny dokázali vyrovnať pokles daní z obchodu ako hlavného zdroja príjmov inými zdrojmi príjmov, konkrétne DPH, najchudobnejšie krajiny nahradili maximálne 30 % stratených daní z obchodu (7),

J.

keďže mapovacia štúdia ITC poukazuje na potrebu ďalšej koordinácie darcov v oblasti zdaňovania a rozvoja,

K.

keďže existencia rozsiahleho neoficiálneho sektora brzdí mobilizáciu domácich zdrojov,

L.

keďže pre mnohé rozvojové krajiny nebude znamenať rast cien na komoditnom trhu veľký prínos, pretože nezískajú taký podiel na poplatkoch z ťažby surovín, na aký majú nárok,

M.

keďže mnohé rozvojové krajiny nedosahujú ani len minimálnu daňovú úroveň potrebnú na financovanie verejných služieb a medzinárodných záväzkov, ako je znižovanie chudoby,

N.

keďže dane predstavujú zdroj príjmov, ktorý je potenciálne stabilnejší a udržateľnejší než toky pomoci, a keďže dane lepšie upevňujú vlastnú zodpovednosť príslušných krajín,

O.

keďže účtovníctvo na konsolidovanom základe často sťažuje určenie podnikov, ktoré sa majú zdaňovať, ako aj stanovenie správnej dane z dôvodu zložitých podnikových štruktúr a rozdelenia hospodárskej činnosti medzi podnikmi,

P.

keďže takzvané dravé fondy, ktoré majú často sídla v daňových rajoch, čoraz viac nakupujú dlhy rozvojových krajín so značnými rabatmi a následne súdne vymáhajú pôvodný dlh (často aj s úrokmi a pokutami), čím značne obmedzujú rozsah, v ktorom môžu rozvojové krajiny vďaka svojim dodatočným daňovým príjmom konať,

Q.

keďže neexistujú zákony, ktoré by obmedzovali výšku zisku, ktorý môže dravý fond nahromadiť vedením sporov o splatné dlhy proti rozvojovým krajinám a keďže neexistujú regulačné štruktúry, ktoré by dokázali odhaliť, kto stojí za dravými fondmi a koľko zaplatili za dlh, ktorý sa predtým považoval za bezcenný,

R.

keďže v mnohých rozvojových krajinách existujú viacnásobné dane z príjmu fyzických a právnických osôb založené nielen na príjme a dividendách, ale aj na hospodárskych odvetviach, čo znamená, že sektorové rozdeľovanie zdrojov je narušené rozdielmi v daňových sadzbách,

S.

keďže dodržiavanie daňových povinností by sa malo vymedziť ako pripravenosť zaplatiť na správnom mieste a v správnom čase, pričom pojem správny znamená, že ekonomická podstata uskutočnených transakcií sa zhoduje s miestom a s formou, v ktorej sú predkladané na daňové účely,

Význam daní pre plnenie RCT

1.

súhlasí s Komisiou, že efektívne a spravodlivé daňové systémy majú pre znižovanie chudoby, dobrú správu a budovanie štátu zásadný význam;

2.

víta iniciatívu Komisie, ktorá má za cieľ posilniť kapacity dobrej správy v daňových záležitostiach pre rozvoj, a považuje za potrebné vytvoriť regulačný rámec určený na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti daní, transparentnosti, rozvoja verejného a súkromného sektora a hospodárskeho rastu;

3.

zdôrazňuje, že pomer dane k HDP v rozvojových krajinách dosahuje od 10 do 20 % oproti 25 až 40 % v rozvinutých krajinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že darcovia doteraz poskytli príliš malú podporu pomoci v oblasti daní; víta v tejto súvislosti návrh Komisie poskytovať väčšiu pomoc rozvojovým krajinám pri uskutočňovaní daňových reforiem a posilňovaní daňovej správy, pokiaľ ide o ERF pre krajiny AKT, nástroj financovania rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva a partnerstva, ako aj podporu vnútroštátnym orgánom dohľadu, parlamentom a neštátnym subjektom;

4.

poznamenáva, že väčší dôraz by sa mal klásť na úsilie v záujme budovania kapacít v rozvojových krajinách s cieľom pomôcť im účinne využívať výmenu informácií a účinne bojovať proti daňovým únikom prostredníctvom vlastnej internej legislatívy;

Ťažkosti, ktorým čelia rozvojové krajiny pri získavaní daňových príjmov

5.

konštatuje so znepokojením, že daňové systémy v mnohých chudobných krajinách naďalej charakterizuje mimoriadne úzky daňový základ, oslobodenie od dane pre elitu, daňové prázdniny pre podniky poskytujúce silný stimul k daňovým únikom, keďže zdaňované podniky môžu vytvárať hospodárske vzťahy s vyňatými podnikmi s cieľom presúvať zisky, neevidovanie veľkej časti príjmov z prírodných zdrojov a veľký objem nezákonných kapitálových tokov súvisiacich s rozsiahlymi daňovými únikmi;

6.

zdôrazňuje, že príjmy z daní sa nesmú považovať za alternatívu k zahraničnej pomoci, ale skôr za kľúčový prvok verejných príjmov umožňujúci rozvoj týchto krajín;

7.

poukazuje na to, že efektívne, progresívne a spravodlivé daňové systémy majú pre rozvoj zásadný význam, keďže prispievajú k financovaniu poskytovania verejných statkov a k budovaniu štátu a dobrej správe, ďalej poukazuje na to, že cieľom chudobných krajín musí byť nahradenie závislosti od zahraničnej pomoci daňovou sebestačnosťou a že daňové úniky a vyhýbanie sa daniam však bránia plneniu týchto rozvojových cieľov;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že daňové raje oslabujú demokratickú správu, zvyšujú rentabilnosť hospodárskej kriminality, podporujú tzv. vyhľadávanie renty (rent-seeking) a zvyšujú nerovné rozdelenie daňových príjmov; nalieha na EÚ, aby boj proti daňovým rajom a korupciou postavila do popredia vo svojom programe v oblasti medzinárodných financií a rozvojových inštitúcií;

9.

pripomína, že daňové úniky predstavujú pre rozvojové krajiny značnú finančnú stratu a že opatrenia na boj proti daňovým rajom a daňovým únikom sú jednou z priorít EÚ s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám účinnú pomoc pri získaní prístupu k ich príjmom z daní; pripomína, že v tejto súvislosti je potrebné prijať primerané opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni v súlade so záväzkami, ktoré prijala najmä skupina G20;

10.

pripomína, že hoci pozitívne účinky dohôd o hospodárskom partnerstve sa prejavia až v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte, straty z príjmov sú bezprostredným dôsledkom zníženia colných poplatkov;

11.

zdôrazňuje, že dodatočná pozornosť by sa mala venovať ťažkostiam, na ktoré rozvojové krajiny narazili pri zvyšovaní domácich príjmov v globálnych súvislostiach, pričom sa udelili viaceré výnimky veľkým domácim a zahraničným podnikom s cieľom prilákať investície; vyzýva EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám pri vytváraní daňových systémov, ktoré im umožnia profitovať z procesu globalizácie;

12.

zdôrazňuje, že najchudobnejšie krajiny majú ťažkosti nahradiť pokles daní z obchodu, ktorý je dôsledkom súčasnej globálnej liberalizácie obchodovania, inými druhmi domácich zdrojov, ktorými nahradili v najlepšom prípade približne 30 % výpadku svojich daní z obchodu;

13.

zdôrazňuje, že daňové raje prostredníctvom zvyšovania konkurencie v prípade mobilného kapitálu narušujú suverenitu rozvojových krajín zdaňovať výnosy z kapitálu ako prostriedok rozširovania daňového základu, pretože daňové raje už majú užší daňový základ než bohaté krajiny;

14.

pripomína, že informačná asymetria, ktorá vyplýva z pravidiel daňových rajov o utajení, znižuje účinnosť medzinárodných finančných trhov, pretože to vedie k vyšším rizikovým prirážkam, a tým aj k zvýšeným nákladom na požičiavanie pre bohaté i chudobné krajiny;

15.

uznáva, že kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie mobilizácie vnútroštátnych finančných zdrojov rozvojových krajín prinesie primerané výsledky v dlhodobom horizonte; vyzýva Európsku úniu, aby zachovala svoju ponuku pomoci vo všetkých jej formách, pokiaľ ju rozvojové krajiny budú považovať za potrebnú na financovanie svojho rozvoja;

Podpora účinných, efektívnych, spravodlivých a udržateľných daňových systémov

16.

pripomína, že dobrá správa a kvalita inštitúcií predstavuje najdôležitejší stimul pre ekonomickú prosperitu; nalieha preto na Komisiu, aby pomáhala daňovým orgánom, justičným a protikorupčným agentúram v rozvojových krajinách pri ich úsilí vybudovať progresívny a udržateľný daňový systém, ktorý by prípadne priniesol „dividendu zo spravovania“ prostredníctvom zvýšenej legitimity a zodpovednosti, a aby účinne integrovala zásady dobrej správy v daňových záležitostiach do plánovania, vykonávania a monitorovania národných a regionálnych strategických dokumentov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa pomoci v súvislosti s daňami a aby bojovali proti podplácaniu zo strany podnikov usadených vo ich jurisdikciách, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách; odporúča, aby Komisia zapojila národné parlamenty rozvojových krajín do rozpočtového postupu, čím by posilnila harmonický vzťah a podporila väčšiu transparentnosť tohto procesu;

17.

pripomína, že dobrú správu v daňovej oblasti nemožno exportovať alebo vnucovať zvonka a že každý štát má možnosť rozhodovať o svojej daňovej politike; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a vlády jednotlivých štátov, aby sa nebránili a spolupracovali s každou krajinou, ktorá by sa rozhodla dôsledne a spravodlivo zvýšiť daňové zaťaženie zahraničných podnikov pôsobiacich na jej území, najmä v oblasti ťažby primárnych zdrojov, ktoré sú pre rozvojové krajiny významným bohatstvom;

18.

vyzýva Komisiu, aby začlenila doložku o správe v oblasti daní vrátane jej uplatňovania do príslušných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami;

19.

zdôrazňuje, že znižovanie colných príjmov predovšetkým v dôsledku dohôd o hospodárskom partnerstve s Európskou úniou má negatívny vplyv na bezprostredne dostupné finančné zdroje rozvojových krajín; v tejto súvislosti a v záujme náhrady týchto strát vyzýva Komisiu, aby nabádala rozvojové krajiny, aby v rámci prípadnej pomoci zameranej na zlepšenie vnútroštátnych daňových systémov uprednostňovali priame progresívne dane pred nepriamymi daňami; týka sa to najmä daní, ktoré sa uplatňujú na spotrebu a ktoré majú zo svojej podstaty výraznejší dosah na obyvateľstvo s nízkymi príjmami;

20.

žiada, aby sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) systematicky vykonávali opatrenia na podporu daňových reforiem, a to v podobe materiálnej (systémy IT), ako aj organizačnej pomoci (vzdelávanie v právnej a daňovej oblasti určené pre pracovníkov pôsobiacich v daňovej správe), pokiaľ o to rozvojová krajina požiada; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť africkým krajinám, ktorým sa stále neposkytuje dlhodobá pomoc v daňovej oblasti;

21.

opätovne potvrdzuje, že je potrebné posilniť mieru súdržnosti rozvojovej a obchodnej politiky Európskej únie; pripomína, že hoci v dôsledku krízy sa možno zvýšila nestabilita cien komodít a nastal pokles prílivu kapitálu do rozvojových krajín, Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov zostáva naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 49 miliárd EUR, čo je 56 % celosvetového objemu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre rozvojové krajiny by malo byť prioritné zavedenie účinného systému zdaňovania s cieľom znížiť ich závislosť od zahraničnej pomoci a ostatných nepredvídateľných vonkajších finančných tokov;

22.

žiada posilniť súlad medzi finančnou podporou od EÚ a poskytovaním prístupu na trhy EÚ určitým krajinám a stupňom ich spolupráce, pokiaľ ide o zásady dobrej správy v oblasti daní;

23.

víta regionálnu iniciatívu týkajúcu sa spolupráce v daňovej oblasti s cieľom umožniť rozvojovým krajinám, aby prediskutovali úlohu zdaňovania pri budovaní štátu a rozvoji kapacít a vymieňali si najlepšie postupy v oblasti daňovej správy;

24.

pripomína, že hlavnou úlohou, ktorá stojí pred chudobnými krajinami, je rozšírenie daňového základu; poukazuje na to, že okrem iných faktorov viedol pokles v daniach z obchodu k zavádzaniu spotrebných daní (DPH alebo energetických daní); domnieva sa, že aj keď DPH môže pomôcť rozšíriť daňový základ v ekonomikách s rozsiahlym neoficiálnym sektorom, nediskriminačný charakter DPH najviac zasahuje chudobných ľudí; domnieva sa, že rozvojová pomoc EÚ by mala uprednostňovať iniciatívy na zlepšenie účinnosti a transparentnosti daňových systémov, napr. prostredníctvom preskúmania spôsobov, akými by si rozvojové krajiny mohli rozšíriť svoj daňový základ/zdroj daňových príjmov prostredníctvom priameho alebo nepriameho zdanenia;

25.

pripomína, že rozšírenie obchodných výmen s rozvojovými krajinami musí mať za cieľ podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja týchto krajín; konštatuje, že zrušenie ciel nevyhnutne povedie k strate príjmov z ciel, a preto musí podliehať prísnejšiemu dohľadu, musí byť postupnejšie a musí byť spojené s realizáciou daňových reforiem, ktoré využívajú alternatívne formy príjmov na kompenzáciu deficitu (DPH, daň z nehnuteľností, daň z príjmu);

26.

s obavami poznamenáva, že v rokoch 1991 až 2004 došlo každoročne k odlivu miliárd dolárov z afrického kontinentu; osobitne zdôrazňuje, že tieto odlevy sa odhadujú na 7,6 % ročného HDP tohto regiónu, čím sa africké krajiny stávajú čistými poskytovateľmi úverov darcovským krajinám; domnieva sa, že ODA a odpustenie dlhov poskytované rozvinutými krajinami budú len vtedy, ak konkrétne opatrenia prijmú naraz krajiny G20, OECD a EÚ s cieľom zabezpečiť, že potenciálny daňový základ rozvojových krajín nebude ohrozený daňovými únikmi; podnecuje v tejto súvislosti OSA a OECD, aby v úzkej spolupráci s Africkým fórom pre daňovú správu presadzovali svoje kroky v tejto oblasti;

27.

trvá na tom, aby vhodné formy nachádzania alternatívnych zdrojov výberu príjmov nenarušovali inováciu, podnikanie a vytváranie MSP, posilňovanie vlastníctva a miestny rozvoj, ale aby ich podporovali;

28.

zdôrazňuje, že administratívne náklady hlavne v prípade systému rozdielnych sadzieb DPH by mohli byť príliš vysoké pre rozvojové krajiny, ktorých daňové orgány nie sú vybavené potrebnými finančnými a ľudskými zdrojmi, a preto by mali byť riadne kontrolované; je presvedčený, že v týchto prípadoch by mali spotrebné dane podliehať dôkladnému výberu a úzko sa sústrediť na pár tovarov, pričom by sa malo zohľadňovať to, či ich spotreba nevytvára negatívne externality pre spoločnosť, keďže dopyt po nich nie je zvyčajne neelastický (tabak, alkohol atď.); požaduje v prípade obmedzenia aj identifikáciu a zdaňovanie tých podnikov, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu daňových príjmov (napríklad podniky pôsobiace v ťažbe surovín);

29.

zdôrazňuje, že dôležitým predpokladom zvýšenia priameho zdaňovania by malo byť začlenenie neoficiálneho sektora do formálneho hospodárstva a zlepšenie podnikateľského prostredia;

30.

zdôrazňuje, že v globálnej súvislosti daňovej súťaže rozvojové krajiny získavajú väčšinu svojich daňových príjmov z kapitálu a majú obmedzenú možnosť výberu alternatívnych daní; poznamenáva, že pokles v daňových výnosoch zapríčinený takouto súťažou by sa mal riešiť rozšírením daňového základu alebo celkovým zdržaním sa takejto súťaže, ak to bude vhodné a ak dôjde k ohrozeniu ďalších faktorov v rámci súťaže o priame zahraničné investície, ako je dobrá správa, právna istota a zabránenie znárodňovaniu; zdôrazňuje, že krajiny z nízkym príjmom potrebujú kapacity na účinné rokovanie s nadnárodnými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť spravodlivý podiel na ziskoch podnikov, a pripomína, že tieto krajiny by mali mať primeraný politický priestor na presadzovanie kontrol kapitálu, ako je právo na výber a prerozdelenie daňových výnosov, čo je kľúčovým kritériom suverenity a legitimity štátov, a preto aj predpokladom dobrej správy;

31.

zdôrazňuje, že francúzska vláda zadala výskum na tému politické stimuly zdaňovania, no vyžaduje sa viac; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či rozdielne prístupy k poskytovaniu pomoci, t. j. granty oproti úverom, by mohli pomôcť obmedziť alebo nahradiť potenciálne negatívne účinky pomoci na zvyšovanie výnosov, a či rozpočtová podpora a súvisiace zlepšenia v transparentnosti a účinnosti riadenia verejných výdavkov prispievajú v dlhšom období k zvýšenej ochote občanov platiť dane;

32.

poznamenáva, že sa malá pozornosť venuje tomu, ako môžu vlády využívať daňové politiky na zníženie nerovností v príjme a blahobyte prostredníctvom minimalizovania existujúcich rodových rozdielností v daňových záväzkoch;

33.

vyzýva na zameranie sa na zásady neutrality, rovnosti a jednoduchosti v súvislosti s daňovými systémami v rozvojových krajinách, ktoré by sa mali dosiahnuť prostredníctvom:

a)

dane, ktorá pri svojom zvýšení nezasiahne väčší podiel príjmu chudobného obyvateľstva, ale väčší podiel príjmu alebo bohatstva daňového poplatníka;

b)

dane, ktorá nebude diskriminačná na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, druhu domácnosti, občianstva ani občianskeho stavu;

c)

jasného, jednoduchého a transparentného daňového systému, ktorý vylučuje rôzne spôsoby neželaných interpretácií daňových zákonov s cieľom získať rozsiahle daňové zníženia na úkor sociálnych výdavkov;

d)

rovnakého zaobchádzania na daňové účely so skutočnými ziskami a skutočnými stratami z akéhokoľvek zdroja príjmu, čo znamená, že zisky sú zdaniteľné a straty odpočítateľné;

e)

úrovne zdanenia, ktorá je pevne spätá s rozličnými fázami hospodárskeho rozvoja;

f)

zjednotenia rozdielnych sadzieb korporátnej dane z príjmu prostredníctvom výpočtu sadzby dane na základe objemu činnosti namiesto obchodných odvetví;

34.

domnieva sa, že je potrebné, aby OECD vypracovala nové usmernenia pre transferové oceňovanie, ktoré je nevyhnutným prostriedkom na to, aby sa niektorým nadnárodným spoločnostiam zabránilo v transfere ich ziskov do krajín s najvýhodnejšími daňovými systémami a aby sa zabezpečilo, že svoje dane zaplatia v krajinách (vrátane rozvojových krajín), v ktorých skutočne dosiahli zisk;

35.

domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť daňový systém s nízkymi daňovými sadzbami pre nízke a stredne vysoké príjmy, ktorý bude vychádzať zo širšieho základu dane a vylučovať všetky daňové výnimky a zvýhodnenia na základe voľného uváženia, aj pokiaľ ide o ťažobný priemysel; zdôrazňuje potrebu verejných investícií do projektov, ktoré majú pozitívny vplyv na miestnej úrovni v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti bez toho, aby sa umožnila akákoľvek forma daňového dampingu;

Úsilie o transparentné, na spoluprácu zamerané a spravodlivé medzinárodné daňové prostredie

Nesprávne stanovovanie obchodných cien

36.

zdôrazňuje, že nesprávne stanovovanie obchodných cien je jednou z najvýznamnejších stimulov nezákonného odlevu finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby prispela k rozšíreniu verejných znalostí o týchto otázkach v rozvojových krajinách a aby vypracovala konkrétne návrhy s cieľom zabezpečiť, aby skupina G20, organizácie OECD, OSN a WTO zvážili prijatie širšieho súboru ukazovateľov a metód na riešenie problému nesprávneho stanovovania obchodných cien, medzi ktorými sa ako sľubná metóda odhaľovania nesprávneho ocenenia transakcií ukázali „metódy porovnávania ziskov“, používané USA;

37.

vyzýva, aby sa vyvinuli kroky proti nelegitímnemu manipulovaniu ceny za prevod (TPM) a preskúmali celosvetové daňové pravidlá, ktoré presahujú metódu porovnateľných ziskov, v prípade, že existujú iné sľubnejšie alternatívy, ktoré účinnejšie riešia problematiku nesprávneho oceňovania; zdôrazňuje, že EÚ, G20 a WTO by vo všeobecnosti mali sústrediť svoje úsilie na prístupy, ktoré vychádzajú z tzv. zásady nezávislého vzťahu (ALP), ktorá uvádza, že transakcie podliehajúce dani musia podliehať rovnakým podmienkam, ako transakcie, ktoré by sa uskutočnili medzi nezávislými podnikmi;

38.

naliehavo žiada EÚ, aby v rámci G20 a OECD obhajovala zásadu automatickej výmeny daňových informácií v súlade so smernicou EÚ o zdaňovaní úspor ako spôsob obmedzenia nezákonných finančných tokov v jurisdikciách umožňujúcich utajovanie informácií (secrecy jurisdictions);

39.

vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií, príjem z ktorej by zlepšil fungovanie trhu tým, že by sa obmedzili špekulácie, a prispelo by sa k financovaniu globálnych verejných statkov, ako je rozvoj a boj proti zmene klímy, a k zníženiu verejných deficitov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom by zohľadnila rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a prípadne predložila konkrétne legislatívne návrhy;

40.

navrhuje začleniť osobitné ustanovenie o dobrej správe v oblasti daní do revízie Dohody z Cotonou;

41.

vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci svojich programov dvojstrannej pomoci prijali podobné opatrenia;

Ťažobný priemysel

42.

naliehavo požaduje vypracovanie iniciatív na podporu väčšej transparentnosti príjmov z prírodných zdrojov, okrem iného prostredníctvom Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu a iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle; víta prijatie Konžského zákona o nerastoch z konfliktných oblastí a úpravy z dôvodu transparentnosti k zákonu o finančnej regulačnej reforme a žiada Komisiu, aby navrhla legislatívnu iniciatívu v tomto zmysle bez toho, aby sa znižovala zodpovednosť vlád v rozvojovom svete, a bez toho, aby sa na podniky uvaľovala zbytočná byrokratická záťaž, čo už kritizovali zainteresované strany v rozvojovom svete a čo by sa mohlo ukázať ako kontraproduktívne;

43.

zdôrazňuje, že čerpanie prírodných zdrojov by sa malo uskutočňovať s cieľom pomôcť krajine splniť jej širšie sociálne a hospodárske ciele, čo pre vlády v rozvojových krajinách znamená zdôraznenie vízie zapadnutia odvetvia zdrojov do ekonomickej budúcnosti krajiny v prípade, že to bude spoločným cieľom s medzinárodnými zúčastnenými stranami a odborníkmi; domnieva sa, že pre niektoré krajiny môže byť najlepším riešením ponechanie zdrojov na využitie v budúcnosti, zatiaľ čo pre iné to môže byť rýchla ťažba ako dočasný zdroj domácich príjmov, aby sa vytvorili príjmy na udržanie investícií potrebných pre rast a na vykrytie naliehavých ľudských potrieb;

44.

zdôrazňuje, že rozvojové krajiny by mali byť rovnocennými partnermi pri rokovaní a prijímaní nových iniciatív v odvetví ťažby zdrojov surovín; zdôrazňuje, že nové pravidlá v tejto oblasti by mali mať formu všeobecných medzinárodných noriem, aby sa predišlo vytvoreniu ďalších nesúrodých nariadení, ktoré by boli kontraproduktívne z pohľadu vlád, daňových správ a medzinárodných spoločností;

45.

zdôrazňuje, že návrhy Komisie a mimovládne iniciatívy za transparentnosť v súvislosti s odvetvím ťažobného priemyslu, napríklad Charta prírodných zdrojov, Rovníkové zásady a Usmernenia pre investorov a podniky v súvislosti s kritickými zdrojmi sú v skutočnosti podporujúce podnikanie; vytvárajú právnu bezpečnosť, udržateľné dlhodobé partnerstvá a slúžia ako ochrana proti opätovnému znárodňovaniu, otváraniu rokovaní alebo vyhosteniu; poznamenáva, že existujú problémy, ktoré treba taktiež riešiť, napríklad skutočnosť, že podniky by museli zverejniť komerčne citlivé informácie, ktoré by im spôsobili konkurenčnú nevýhodu, alebo že niektoré dohody s vládami vychádzajú z utajovaných informácií;

46.

poznamenáva, že renty získané zo zdrojov by sa vždy mali považovať za dočasné prostriedky na zvýšenie domácich príjmov; zdôrazňuje, že úspech v zdaňovaní zdrojov často prináša pokroky v priamych daniach, ako korporátne dane z príjmu a nedaňové príjmy, ako sú poplatky;

47.

zdôrazňuje, že veľký počet štátov využívajúcich prínosy z renty z prírodných zdrojov, najmä z ropy a surovín, majú málo stimulov k tomu, aby boli zodpovedné, agilné alebo účinné; pripomína, že silné mechanizmy inštitucionálnej a demokratickej kontroly sú kľúčové v boji proti hospodárskej kriminalite; osobitne vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju rozvojovú pomoc zameranú na formuláciu kontraktov medzi nadnárodnými spoločnosťami a rozvojovými krajinami o otázkach využívania prírodných zdrojov;

48.

žiada Komisiu a Radu, aby sa viac zaoberali iniciatívou za transparentnosť v ťažobnom priemysle prostredníctvom, a to aj prostredníctvom poskytovania financií a účasti v jej riadiacich orgánoch;

49.

pripomína, že kvalita finančného výkazníctva má pre účinný boj proti daňovým únikom zásadný význam; domnieva sa, že výkazníctvo podľa krajín má kľúčový význam pre ťažobný priemysel, ale pripomína, že by to bolo rovnako prínosné pre investorov do všetkých odvetví, čím by sa prispelo k celkovej dobrej správe; žiada preto Komisiu, aby podporovala začlenenie požiadavky do medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IASB, aby všetky nadnárodné spoločnosti vykazovali svoje príjmy a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín; pripomína, že takáto požiadavka je v súlade s potrebou zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov; vyzýva Komisiu, aby začlenila výkazníctvo podľa krajín do svojej reformy smerníc o účtovníctve;

50.

požaduje zavedenie povinností finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín v prípade cezhraničných spoločností vrátane ziskov pred zdanením a po ňom s cieľom posilniť transparentnosť a prístup daňových správ k relevantným údajom; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby boli jednotne zahrnuté všetky odvetvia a spoločnosti, EÚ by mala zaviesť túto zásadu ako súčasť nadchádzajúcich revízií smernice o transparentnosti a smerníc EÚ o účtovníctve, pričom by Komisia na medzinárodnej úrovni mala vyvíjať tlak na IASB, aby urýchlene vytvorila príslušnú komplexnú normu; opätovne žiada Komisiu, aby do nasledujúcich šiestich mesiacov podala Parlamentu správu o výsledku jej verejnej konzultácie a jej rokovaniach s IASB;

51.

zdôrazňuje význam výkazníctva podľa jednotlivých krajín a žiada, aby sa rokovania v tejto oblasti zintenzívnili, pričom

a)

vlády a medzinárodné zoskupenia (vrátane G20 a OSN) by mali podporiť štandardy finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín a formálne požiadať Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby ich schválila;

b)

OECD by mala pokračovať v štúdii uskutočniteľnosti výkazníctva podľa jednotlivých krajín a v priebehu roka 2011 podať o tom správu G20 a OSN;

c)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy by mala prijať nový štandard, ktorý by zahŕňal výkazníctvo podľa krajín;

d)

občianska spoločnosť a médiá by mali v budúcnosti využívať informácie zverejnené v rámci výkazníctva podľa jednotlivých krajín, aby bolo možné brať vlády a nadnárodné spoločnosti na zodpovednosť;

Zlepšenie koordinácie darcov

52.

berie na vedomie zistenie z mapovacej štúdie ITC, z ktorej vyplýva potreba ďalšej koordinácie darcov v oblasti daní a rozvoja; podnecuje Komisiu, aby podnikla iniciatívy v tomto smere a zintenzívnila podporu mnohostranných a regionálnych iniciatív, ako sú Africké fórum pre daňovú správu a Medziamerické centrum daňových správ;

Zlepšenie medzinárodnej štruktúry na boj proti daňovým rajom

53.

zdôrazňuje, že prostredníctvom štandardnej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) sa nepodarí odstrániť celosvetovú chudobu, ak nebudú v rámci G20, OECD a EÚ prijaté ambiciózne opatrenia proti daňovým rajom a škodlivým daňovým štruktúram;

54.

konštatuje, že od samitu G20 z 2. apríla 2009 sa zámorské (offshore) finančné centrá zaviazali dodržiavať normy OECD týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií; konštatuje však, že škodlivé štruktúry daňových rajov naďalej existujú; opäť vyzýva na prijatie opatrení nad rámec OECD s cieľom bojovať proti daňovým rajom vzhľadom na ich rôzne nedostatky; v tejto súvislosti opätovne pripomína svoje obavy z toho, že medzinárodné štandardy OECD vyžadujú výmenu informácií na základe žiadosti, ale neexistuje automatická výmena informácií ako v rámci smernice o zdaňovaní úspor; kritizuje tiež skutočnosť, že OECD umožňuje vládam vyhnúť sa tomu, aby boli uvedené na jej čiernom zozname, iba na základe sľubu, že sa podriadia zásadám výmeny informácií bez toho, aby sa ubezpečila, že sa tieto zásady účinne uplatňujú v praxi; zároveň sa domnieva, že požiadavka uzatvoriť dohody s ďalšími 12 krajinami, aby mohli byť vyškrtnuté z čierneho zoznamu, je sporná, pretože sa nezakladá na žiadnych kvalitatívnych ukazovateľoch objektívneho hodnotenia spĺňania praktík dobrej správy;

55.

zdôrazňuje, že až 800 miliárd EUR sa každoročne vytráca z rozvojových krajín do daňových rajov a stráca sa v nezákonných finančných tokoch; poznamenáva, že väčšia transparentnosť vo finančnom procese by bola kľúčovým krokom smerom k odstraňovaniu chudoby a k významnému vytváraniu hodnôt;

56.

domnieva sa, že automatická výmena informácií by sa mala uskutočňovať za každých okolností; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom rozšíriť spoluprácu medzi členskými štátmi, zahrnúť všetky druhy daní, zrušiť bankové tajomstvo a zaviesť automatickú výmenu informácií ako všeobecné pravidlo;

57.

víta skutočnosť, že niektoré členské štáty sú signatármi Dohovoru Rady Európy a OECD o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových otázkach, a nalieha na 17 členských štátov, ktoré nie sú signatármi, aby dohovor podpísali;

58.

vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju činnosť a prijala konkrétne opatrenia, ako napríklad sankcie, proti daňovým únikom a nezákonnému odlevu kapitálu; žiada Radu, aby preskúmala možnosť viacstranného mechanizmu automatickej výmeny daňových informácií v úzkej spolupráci s výborom expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach;

59.

vyzýva Komisiu, aby prijala prísnejšie kritériá určovania daňových rajov a usilovala sa o dosiahnutie medzinárodne záväznej mnohostrannej dohody o automatickej výmene informácií týkajúcich sa daní, a to i v prípade trustov a nadácií, ktorou by sa zaviedli opatrenia pre prípad nedodržania stanovených povinností; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v ich boji proti nezákonnému odlevu a úniku kapitálu, čo sa považuje za závažnú prekážku mobilizácie domácich príjmov na rozvoj; upriamuje pozornosť Komisie najmä na pozíciu Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (8) a na opatrenia odporúčané na boj proti daňovým rajom;

60.

vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým dosahom daňových dohôd na rozdelenie daňových príjmov; konštatuje, že metóda určovania práva na zdanenie podľa sídla, a nie podľa krajiny pôvodu prispieva k zvýhodňovaniu daňových rajov; domnieva sa, že daňové dohody by sa mali preskúmať z hľadiska spravodlivosti, s čím súvisí možnosť poskytnúť primárne právo na zdanenie v krajine pôvodu, kde sa činnosť skutočne vykonáva;

61.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že G20 doposiaľ nepredložila jasný harmonogram a konkrétny mechanizmus sankcií na účinný boj proti daňovým rajom; požaduje prijatie medzinárodného dohovoru s cieľom odstrániť škodlivé daňové štruktúry, ktorý by obsahoval sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; naliehavo žiada EÚ, aby prijala opatrenia podobné zákonu USA na zastavenie zneužívania daňových rajov a aby zvážila možnosť odňatia bankovej licencie finančným inštitúciám, ktoré operujú s daňovými rajmi;

62.

domnieva sa, že EÚ by mala tiež zabezpečiť dôslednosť pri dodržiavaní noriem v oblasti obozretného dohľadu, zdaňovania a prania špinavých peňazí, a to v rámci EÚ i medzinárodnej úrovni;

63.

vyzýva k medzinárodnému zverejneniu štruktúr dravých fondov s cieľom identifikovať ich a zakázať ich činnosti;

64.

žiada, aby sa v rámci dohody o hospodárskom partnerstve vypracoval nezávislý monitorovací mechanizmus na hodnotenie čistého daňového dosahu vyplývajúceho zo zrušenia ciel, ako aj na hodnotenie pokroku dosiahnutého v oblasti daňovej reformy za každú krajinu; žiada, aby sa zaviedla doložka pre povinnú komplexnú revíziu všetkých dohôd o hospodárskom partnerstve do troch až piatich rokov a aby sa zmenili a doplnili ustanovenia každej dohody, aby vo väčšej miere umožňovali odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu; ďalej žiada, aby sa vykonala povinná revízia pokroku jednotlivých krajín pri realizácii daňových reforiem alebo účinného vyberania daní v súlade s najnovšou aktualizáciou vzorového dohovoru OECD o daniach z príjmu a kapitálu;

65.

zdôrazňuje, že administratívy v rozvojových krajinách musia spolupracovať, ak nie sú súčasťou príslušných ministerstiev financií, najmä v oblasti daňovej a rozpočtovej politiky, takým spôsobom, ktorý nepodnecuje rivalitu a nevraživosť, ale ktorý podporuje dobré vzťahy a dobrú správu daňových záležitostí;

66.

vyzýva k vytvoreniu alebo (ak už existujú) k inštitucionálnemu zlepšeniu takzvaných (semi-) autonómnych príjmových orgánov (ARA) prostredníctvom primeraných systémov kontroly a protiváhy, aby sa predišlo zneužívaniu daňových orgánov;

67.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že vysoký štatút a riadiaca autonómia ARA by sa mala kompenzovať pluralistickými pravidlami riadenia, ktoré zabezpečia:

a)

že ARA má zaručený rozpočet, ktorý nemožno zmeniť vládnou mocou;

b)

že jej štatutárne zodpovednosti a právomoci budú zakotvené v právnych predpisoch a budú môcť byť chránené políciou a súdmi;

c)

že vymenovania do dozornej rady (ktorá sa má zriadiť) vykonajú rôzne verejné orgány (rôzne ministerstvá, podnikateľské odvetvie a združenia právnych zástupcov);

d)

že vymenovania do dozornej rady sú dlhodobého a stáleho charakteru;

e)

a že riadiaci a technickí pracovníci sa budú zodpovedať výlučne dozornej rade;

68.

domnieva sa, že vypracovanie účinného daňového systému v rozvojových krajinách sa musí stať kľúčovým prvkom ich verejných financií; domnieva sa, že nová investičná politika EÚ v rozvojových krajinách by mala prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre súkromné zahraničné a domáce investície, a podmienok na účinnejšiu medzinárodnú pomoc; pripomína, že investičná politika EÚ sa musí zameriavať na rozvoj MSP, okrem iného aj poskytovaním mikroúverov, a podporovať inovácie, efektívnosť verejných služieb, verejno-súkromné partnerstvá a transfer vedomostí v záujme podpory rastu;

*

* *

69.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 29.

(2)  Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 34.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0210.

(4)  Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 94.

(6)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 323.

(7)  Pozri napríklad štúdiu Baunsgaard & Keen (2005), uvedenú v správe MMF z 15. februára 2005 s názvom Dealing with the Revenue Consequences of Trade Reform (Vyrovnanie sa dôsledkami reformy obchodu v oblasti príjmov), v ktorej MMF vyvodila záver, že mnoho krajín s nízkymi príjmami a niektoré krajiny so stredne vysokými príjmami zaznamenali ťažkosti pri nahrádzaní daňových príjmov z obchodovania.

(8)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 488.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/48


Utorok 8. marca 2011
Poľnohospodárstvo a medzinárodný obchod

P7_TA(2011)0083

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ (2010/2110(INI))

2012/C 199 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na tretiu časť hlavy III a na piatu časť hlavy II a V Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na zásady týkajúce sa požiadaviek dobrých životných podmienok zvierat stanovených v článku 13 ZFEÚ,

so zreteľom na dohody WTO a konkrétne na dohodu o poľnohospodárstve, o ktorej sa rokovalo počas uruguajského kola a ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1995,

so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v dňoch 9. – 14. novembra 2001 v Dauhe, na rozhodnutie prijaté Generálnou radou WTO 1. augusta 2004 a na vyhlásenie prijaté na 6. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v dňoch 13. – 18. decembra 2005 v Hong Kongu,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu (1),

so zreteľom na revidované návrhy zmien pre poľnohospodárstvo, ktoré rozposlal predseda WTO pre rokovania o poľnohospodárstve 6. decembra 2008,

so zreteľom na memorandum o porozumení z 15. mája 2009 medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou komisiou o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskych spoločenstiev,

so zreteľom na vzájomnú dohodu, ktorú dosiahla Kanada a Európska únia 15. júla 2009 v súvislosti so sporom s názvom Európske spoločenstvá – Opatrenia týkajúce sa schvaľovania biotechnologických produktov a ich uvedenie na trh,

so zreteľom na dohodu parafovanú 15. decembra 2009 medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky, ktorou sa ustanovujú podmienky pre konečné urovnanie nedoriešených sporov o dovoznom režime EÚ pre banány (Ženevská dohoda),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2009 o perspektívach rozvojového programu z Dauhy (DDA) po siedmej ministerskej konferencii WTO (2),

so zreteľom na rokovania ukončené 17. decembra 2009 medzi EÚ a Marokom o dohode týkajúcej sa liberalizačných opatrení pre poľnohospodárske výrobky a produkty rybného hospodárstva,

so zreteľom na rokovania ukončené 1. marca 2010 medzi EÚ, Peru a Kolumbiou o podpise mnohostrannej dohody,

so zreteľom na vzájomnú dohodu, ktorú dosiahla Argentínska republika a Európska únia 18. marca 2010 v súvislosti so sporom s názvom Európske spoločenstvá – Opatrenia týkajúce sa schvaľovania biotechnologických produktov a ich uvedenie na trh,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov: akú stratégiu zvoliť? (3),

so zreteľom na rokovania ukončené 19. mája 2010 medzi EÚ a Strednou Amerikou o obchodnom pilieri dohody o pridružení,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (4),

so zreteľom na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá bola podpísaná 6. októbra 2010,

so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Mercosurom o uzavretí dohody o pridružení,

so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Kanadou o uzavretí komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody,

so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Indiou o uzavretí dohody o voľnom obchode,

so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Ukrajinou o uzavretí dohody o pridružení,

so zreteľom na svoju štúdiu z júna 2009 s názvom Zhodnotenie rokovaní o poľnohospodárstve vo WTO po zlyhaní rozhovorov z roku 2008,

so zreteľom na príručku s názvom Zemepisné označenia a Dohoda TRIPs: po 10 rokoch. Príručka pre štáty EÚ, ktoré sú držiteľmi zemepisného označenia, na získanie ochrany v iných členských krajinách WTO, ktorú vypracovala Komisia,

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010)0484), ktorý predložila Komisia 15. septembra 2010,

so zreteľom na otázku liberalizácie cla pre Pakistan, stanovenú v článku 1 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan (KOM(2010)0552),

so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN,

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj (A7-0030/2011),

A.

keďže EÚ je aj naďalej najväčším dovozcom poľnohospodárskeho tovaru na svete, pričom objem dovozu sa za uplynulé desaťročie takmer zdvojnásobnil a v súčasnosti predstavuje takmer 20 % svetového objemu dovozu,

B.

keďže podiel EÚ na svetovom vývoze poľnohospodárskych výrobkov klesá v dôsledku rýchlejšieho rastu iných kľúčových poľnohospodárskych obchodných partnerov; keďže konečné výrobky predstavujú 68 % hodnoty vývozu EÚ za obdobie 2007 – 2009, pričom medziprodukty predstavujú 23 % a komodity 9 %, keďže okrem toho sa výška cien na svetovom trhu podieľa na ťažkostiach, ktoré má EÚ pri vývoze svojich produktov, vzhľadom na skutočnosť, že ceny sú vo všeobecnosti nízke a EÚ má vyššie výrobné náklady,

C.

keďže obchodný deficit EÚ v sektore poľnohospodárstva dosiahol v roku 2008 rekordnú výšku 7 miliárd EUR; keďže obchodný deficit EÚ sa napríklad vo vzťahu k Mercosuru od roku 2000 viac než zdvojnásobil a dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Mercosuru do EÚ dosahuje v súčasnosti hodnotu 19 miliárd EUR v porovnaní s vývozom, ktorého hodnota je 1 miliarda EUR,

D.

keďže EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín na svete a dováža viac než USA, Japonsko, Kanada, Austrália a Nový Zéland dovedna; keďže približne 71 % celkového objemu dovozu EÚ v sektore poľnohospodárstva pochádza z rozvojových krajín v dôsledku iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA) pre najmenej rozvinuté krajiny, v dôsledku všeobecného systému preferencií a dohôd o hospodárskom partnerstve,

E.

keďže návrhy zmien WTO pre sektor poľnohospodárstva z roku 2008 by si vyžadovali ešte väčšie ústupky zo strany EÚ než tie, ktoré sú ustanovené v už aj tak významnej ponuke, ktorú predložila EÚ v októbri 2005,

F.

keďže uplatňovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) na poľnohospodárstvo a obchod sa prejaví aj na plnení rozvojového cieľa tisícročia č. 1 (odstránenie extrémnej chudoby a hladu) a č. 8 (globálne partnerstvo pre rozvoj), a to okrem iného ustanoveniami pre spravodlivejší obchod a prístup na trh,

G.

keďže EÚ už drasticky obmedzila svoju obchod narúšajúcu domácu pomoc, na rozdiel od kľúčových obchodných partnerov, osobitne USA, ktoré v zmysle zákona o poľnohospodárstve z roku 2008 svoje nástroje zachovali a v niektorých prípadoch dokonca posilnili,

H.

keďže EÚ jednostranne významne znížila svoje vývozné náhrady, pričom ich podiel v rozpočte spoločnej poľnohospodárskej politiky klesol z 29,5 % v roku 1993 na iba 1,2 % v roku 2009 a podiel poľnohospodárskeho vývozu, na ktorý sa vyplácajú vývozné náhrady, klesol z 25 % v roku 1992 na 0,9 % v roku 2009; keďže niektorí kľúčoví obchodní partneri naďalej podstatným spôsobom využívajú iné formy vývozných stimulov,

I.

keďže v rámci sporu o hormónoch v hovädzom mäse USA naďalej používajú voči EÚ sankcie a dokonca oznámili, že budú sankcie striedavo uplatňovať tak, aby sa vzťahovali na ďalšie poľnohospodárske výrobky EÚ a aby tak sa zvýšil ich vplyv (tzv. kolotočové právne predpisy); keďže v súlade s memorandom o porozumení EÚ poskytuje nulovú dovozovú colnú sadzbu na kvótu 20 000 ton hovädzieho mäsa,

J.

keďže USA v rámci WTO napadli pravidlá EÚ týkajúce sa hygieny hydiny a jej uvádzania na trh,

K.

keďže s Kanadou a Argentínou sa dosiahlo vzájomná dohoda o riešení sporu o geneticky modifikovaných organizmoch; keďže USA požiadali o všeobecné protiopatrenie,

L.

keďže rozhodnutie skupiny WTO o cukre bolo jedným z hlavných podnetov na uskutočnenie cukrovej reformy v roku 2006 a stále má silný dosah na obchod s cukrom; keďže spoločná organizácia trhu s cukrom rešpektuje všetky obchodné záväzky EÚ; keďže v priebehu troch rokov sa EÚ zmenila z druhého najväčšieho vývozcu cukru na druhého najväčšieho čistého dovozcu, najmä v prospech rozvojových krajín (najmenej rozvinutých krajín a krajín AKT),

M.

keďže cukrová reforma z roku 2006 dosiahla ciele zvýšiť konkurencieschopnosť, znížiť ceny cukru a znížiť kvóty na produkciu cukru o približne 30 %; keďže to však viedlo k zániku 83 závodov z celkového počtu 189 v 27 členských štátoch EÚ, k strate vyše 16 500 priamych pracovných miest vo vidieckych oblastiach a približne 140 000 poľnohospodárov prestalo pestovať cukrovú repu,

N.

keďže svetový trh s cukrom je jedným z najnestálejších trhov s poľnohospodárskou komoditou a je ovládaný jedinou krajinou (Brazília); keďže výroba cukru v EÚ zabezpečuje spoľahlivé zásobovanie svetového trhu a pravidelné vnútorné dodávky vysokokvalitných a udržateľných výrobkov pre európskych užívateľov,

O.

keďže EÚ podporuje udržateľnú výrobu obnoviteľnej energie prostredníctvom požiadaviek, ktoré sa uplatnia do konca roku 2010; keďže EÚ už dováža viac ako 25 % zo svojej spotreby bioetanolu, mimo bioetanolu dovážaného vo forme zmesi s cieľom vyhnúť sa dovozovým clám; keďže Komisia musí zabezpečiť rovnováhu medzi vnútornou výrobou bioetanolu a dovozom v súlade s článkom 25 ods. 5 písm. a) smernice o obnoviteľnej energii (smernica 2009/28/ES) (5),

P.

keďže 4. zasadnutie konferencie zmluvných strán rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku sa bude konať v novembri 2010; keďže sa začali verejné konzultácie o možnej revízii smernice o tabakových výrobkoch (smernica 2001/37/ES) (6); keďže viacerí členovia WTO prišli s otázkou, či kanadský návrh zákona C-32, ktorý v podstate vedie k zákazu všetkých tradičných miešaných tabakových výrobkov s výnimkou tých, ktoré používajú výlučne viržínsky tabak, ktorý je jedinou odrodou, ktorá sa pestuje v Kanade a využíva k výrobe kanadských tabakových výrobkov, je v súlade s dohodou o technických bariérach obchodu,

Q.

keďže EÚ sa musí v medzinárodných obchodných dohodách usilovať o rovnováhu medzi liberalizáciou trhu a ochranou hospodárskych odvetví a práv pracujúcich a spotrebiteľov,

R.

keďže obchodné dohody EÚ s tretími krajinami musia chrániť odvetvia v EÚ, ktoré majú ťažkosti – najmä odvetvie ovocia a zeleniny, dobytka a obilnín, v ktorých príjmy sa podstatne znížili – a zároveň im poskytnúť skutočné vývozné príležitosti,

S.

keďže miestni malí poľnohospodári, ktorí významným spôsobom prispievajú k potravinovej bezpečnosti vo svojich regiónoch, nesmú byť nepriaznivo ovplyvnení medzinárodnými obchodnými dohodami, ktoré uzatvára EÚ,

T.

keďže EÚ sa musí zamerať na zabezpečenie lepšieho monitorovania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem pri uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd,

U.

keďže na uzavretie obchodných dohôd, o ktorých rokuje Komisia, je potrebný súhlas Parlamentu,

Súlad medzi poľnohospodárskymi a spoločnými obchodnými politikami EÚ

1.

nazdáva sa, že odvetvie poľnohospodárstva EÚ predstavuje pre európske hospodárstvo jasnú pridanú hodnotu a zohráva strategickú úlohu v stratégii Európa 2020 zameranej na riešenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov, ktorým čelí EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rozvoja;

2.

zdôrazňuje, že politika zahraničného obchodu nesmie ohrozovať schopnosť EÚ udržať si silné odvetvie poľnohospodárstva a zabezpečiť potravinovú istotu v situácii zvýšenej nestability trhov; vyzýva Komisiu, aby vo všetkých fórach, a najmä v rámci WTO, hájila mnohofunkčnú úlohu poľnohospodárstva EÚ vrátane životne dôležitej úlohy, ktorú zohráva pri poskytovaní pracovných príležitostí a pri udržovaní životaschopnosti vidieckych oblastí, ako aj európsky agropotravinový model, ktorý je strategickou súčasťou európskeho hospodárstva;

3.

odsudzuje prístup Komisie, ktorá robí v poľnohospodárstve príliš často ústupky, aby získala lepší prístup na trh v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárske záujmy už viac nekládla za záujmy priemyselného sektora a sektora služieb;

4.

vyzýva Komisiu, aby navrhla prístup, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi domácou produkciou a dovozom, a pritom zohľadní pre každé odvetvie poľnohospodárstva vývoj mnohostranných a dvojstranných rokovaní, ako aj environmentálne, sociálne a bezpečnostné normy EÚ a normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a dodržiavanie ľudských práv;

5.

zdôrazňuje, že v súvislosti s odvetvím poľnohospodárstva musí Komisia uskutočniť posúdenia vplyvu, ktoré musia byť zverejnené pred začiatkom rokovaní, a navrhnúť aktualizáciu s cieľom zohľadniť nové stanoviská vyplývajúce z rokovaní; zdôrazňuje potrebu náležitého a transparentného procesu konzultácií so všetkými zaintresovanými stranami, najmä v Parlamente a Komisii; pripomína, že do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou bola začlenená domáca poradná rada a poznamenáva, že by to mohlo predstavovať precedens pre zapojenie zainteresovaných a zúčastnených strán do budúcich obchodných dohôd;

6.

zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu sa musí zamerať na osobitosti každej komodity, napr. trh s hovädzím dobytkom, a musí zohľadniť segmentáciu trhu; zdôrazňuje, že predchádzajúce posúdenia vplyvu poskytovali iba súhrnné údaje; preto nalieha na Komisiu, aby predkladala podrobné posúdenia vplyvu a zohľadňovala účinky na konkrétne segmenty trhu vyplývajúce zo skutočnosti, že poľnohospodárske trhy EÚ sa otvorili pre obchodný blok Mercosuru;

7.

zastáva názor, že rozhodnutia o ďalšom otvorení trhu EU pre dovoz poľnohospodárskych výrobkov by sa nemali prijať bez toho, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári v EÚ dostanú kompenzácie za svoje straty;

8.

zdôrazňuje skutočnosť, že finančné kompenzácie nemôžu vyrovnať negatívny dosah prerušenia poľnohospodárskej produkcie EÚ, ktorá je zárukou potravinovej bezpečnosti a kvality a má zásadný význam pre prosperitu vidieckych oblastí EÚ a ochranu vidieka pred hrozbou opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieckych oblastí; preto zdôrazňuje potrebu zachovania podmienok, ktoré poľnohospodári v EÚ potrebujú na to, aby prežili a dostali primeraný príjem vo všetkých členských štátoch, a tým umožniť opätovne oživiť poľnohospodárstvo v Európe vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú SPP zohráva v rámci EÚ;

9.

pripomína, že výrobcovia EÚ sú nútení spĺňať tie najvyššie normy v oblasti kvality, hygieny výrobkov, udržateľných výrobných metód, zdravia rastlín, dobrých životných a zdravotných podmienok zvierat, vysledovateľnosti, kontroly zvyškov pesticídov, veterinárnej medicíny a doplnkových látok;

10.

je pevne presvedčený, že výrobné metódy, ktoré tretie krajiny používajú pri produktoch určených na vývoz do EÚ, musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, udržateľný rozvoj a minimálne sociálne normy, aké sa vyžadujú od výrobcov z EÚ; zdôrazňuje, že je to jediný možný spôsob, ako v rámci hospodárskej súťaže s tretími krajinami zabezpečiť pre výrobcov z EÚ rovnaké podmienky, a trvá na tom, že je potrebné zaviesť prísnejšie dovozné kontroly na hraniciach a posilniť kontroly podmienok výroby a uvádzania výrobkov na trh, ktoré by vykonávali veterinárne a potravinárske inšpekcie krajín vyvážajúcich do EÚ, aby sa zaistil súlad s normami EÚ;

11.

zdôrazňuje, že v súvislosti s dovozom je potrebné prísne dodržiavať pravidlá o pôvode a mechanizmy na prevenciu trojuholníkového obchodu;

12.

naliehavo žiada Komisiu, aby iniciatívne podporovala ofenzívne záujmy poľnohospodárstva EÚ a aby umožnila výrobkom EÚ získať ľahšie prístup na trhy v tretích krajinách – vzhľadom na obrovský vývozný potenciál vysoko kvalitných agro-potravinárskych výrobkov EÚ a na ich potenciál stabilizovať svetový trh, medziiným zdôrazňuje potrebu posilniť podporné programy; poznamenáva, že tieto opatrenia sú v súlade s predpismi WTO, pretože patria do tzv. kategórie green box;

13.

poznamenáva, že najvzdialenejšie regióny sú integrálnou súčasťou EÚ a obchodné dohody sa na tieto regióny vzťahujú v celom rozsahu; zdôrazňuje, že nižšie colné sadzby ohrozujú krehké hospodárstvo najvzdialenejších regiónov, ktoré je založené najmä na poľnohospodárstve a výrobe tovaru, ktorý je podobný tovaru, ktorý vyrábajú, okrem iných, latinskoamerické partnerské krajiny; upozorňuje, že podľa čl. 349 ZFEÚ, sa politiky EÚ môžu prispôsobiť konkrétnym geografickým a hospodárskym podmienkam týchto regiónov; vyzýva preto Komisiu, aby počas rokovaní zohľadnila konkrétnu situáciu najvzdialenejších regiónov, aby sa tým zabezpečilo, že ich rozvoj nebude narušený;

Poľnohospodárstvo v mnohostrannom obchodnom systéme

Rozvojová agenda z Dauhy (DDA)

14.

nazdáva sa, že v záujme zabezpečenia úspešného výsledku rozvojovej agendy z Dauhy EÚ predostrela v súvislosti s poľnohospodárstvom mimoriadne veľkodušnú ponuku, ktorú už nemožno vylepšiť, ale doteraz nenašla rovnakú mieru odozvy od ostatných rozvinutých a vyspelejších rozvojových krajín;

15.

pripomína, že reforma SPP z roku 2003 a preskúmanie stavu z roku 2008 preukázali, že EÚ je naozaj pripravená svoje reformné záväzky, pretože predvídala pravdepodobné výsledky Dauhaského kola rokovaní, zatiaľ čo od obchodných partnerov EÚ sa ekvivalentné ústupky ešte len očakávajú;

16.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne plnila svoj rokovací mandát, ktorý jej udelila Rada a podľa ktorého sa ako hranica jej pôsobnosti ustanovuje najnovšia reforma SPP, za predpokladu, že od svojich obchodných partnerov získa rovnaké ústupky; žiada ju, aby sa zdržala akýchkoľvek návrhov, ktorými by predurčila rozhodnutie v súvislosti s budúcnosťou SPP po roku 2013;

17.

zdôrazňuje úlohu neobchodných záujmov v rámci rozvojovej agendy z Dauhy; zastáva názor, že v rokovaniach o poľnohospodárskom sektore musí byť hospodársky rozmer obchodu vyvážený nehospodárskymi hodnotami, ako sú sociálne hodnoty, environmentálne záujmy, ľudské zdravie a zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol žiaden pokrok pri vypracovaní mnohostranného zoznamu vín a liehovín, ani pri rozšírení ochrany zemepisných označení na všetky poľnohospodárske výrobky; pripomína, že tieto prvky sú sine qua non pre dosiahnutie vyváženého výsledku poľnohospodárskych rokovaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni v širšej miere podporovali zásady, na ktorých stojí kvalita poľnohospodárskych výrobkov EÚ;

19.

pripomína, že EÚ už vo významnej miere obmedzila svoju obchod narúšajúcu pomoc, a žiada ostatných obchodných partnerov, aby sa rozhodne zaviazali k rovnakému kroku;

20.

pripomína záväzok, ktorý na seba prevzali členovia WTO počas ministerskej konferencie v roku 2005 v Hongkongu, že odstránia všetky formy vývozných dotácií a zároveň uvalia sankcie na všetky vývozné opatrenia s rovnakým účinkom, predovšetkým vývozné úvery, štátne poľnohospodárske obchodné podniky a reguláciu potravinovej pomoci;

21.

domnieva sa, že celkové zníženie colných sadzieb by sa malo prehodnotiť v súvislosti s ponukou EÚ týkajúcej sa piliera domácej pomoci a piliera hospodárskej súťaže vo vývoze a malo by závisieť od toho, či bude možné zachovať osobitnú ochrannú doložku, osobitne oslobodiť od opatrení na zjednodušenie colných sadzieb a zachovať si primeranú pružnosť pri stanovovaní vzorca na výpočet zníženia colných sadzieb a pri označovaní citlivých výrobkov; zastáva názor, že navrhované mechanizmy na označovanie citlivých výrobkov vážne narúša povinnosť značne rozšíriť colné kvóty;

22.

zdôrazňuje, že v rokovaniach o rozvojovej agende z Dauhy s WTO treba dodržiavať zásadu „jednotného konania“; poukazuje na to, že už istý čas majú rokovania tendenciu zameriavať sa na obmedzený rozsah oblastí vrátane poľnohospodárstva, v ktorom má EÚ hlavné defenzívne záujmy, pričom v ostatných oblastiach sa dosiahol len pomerne malý pokrok, čo ohrozuje a podkopáva rokovaciu pozíciu EÚ; okrem toho poukazuje na to, že je v dôsledku toho je ťažké hodnotiť kolo rokovaní ako celok;

23.

opätovne potvrdzuje, že rozvojové krajiny by mali mať legitímnu možnosť uzákoniť politiky, ktoré na vnútroštátnej úrovni vytvárajú pridanú hodnotu;

24.

zdôrazňuje, že výkyvy cien vážne zhoršili problémy s podvýživou na celosvetovej úrovni, ako skonštatovala aj FAO, a že väčšia liberalizácia svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorú podporujú dohody WTO, doteraz neumožnila zastaviť hrozbu hladu vo svete; zdôrazňuje, že EÚ má aj povinnosť prispievať k celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

Riešenie sporov s WTO

25.

berie na vedomie skutočnosť, že dohoda o obchode s banánmi rieši dvadsať rokov trvajúci spor, jeden z technicky najzložitejších, politicky najcitlivejších a najvýznamnejších sporov, ktoré WTO kedy riešila, a že predstavuje dôležitý krok smerom ku konsolidácii mnohostranného obchodného systému založenému na pravidlách a zároveň by mohla rozhodujúcim spôsobom prispieť k riešeniu problémov týkajúcich sa tropických produktov a preferencií v rámci rokovaní WTO;

26.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby urovnanie sporu o „hormónoch v hovädzom mäse“ umožnilo pozastaviť sankcie voči výrobkom EÚ a zároveň zaručila, aby dovoz hovädzieho mäsa do EÚ spĺňal požiadavky EÚ;

27.

domnieva sa, že v súvislosti so sporom o „chlórovom hydinovom mäse“ by dovoz podobných produktov do EÚ bol v rozpore s verejným dopytom po bezpečných výrobkoch v EÚ a so zásadami, o ktoré sa opiera európsky potravinový model;

28.

žiada Komisiu, aby rozhodne obhajovala systém EÚ na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov a ich uvádzanie na trh pred námietkami vo WTO;

Poľnohospodárstvo v mnohostranných, medziregionálnych a dvojstranných obchodných vzťahoch

29.

je presvedčený, že prioritou, o ktorú by sa EÚ mala snažiť, je ukončenie mnohostranných rokovaní; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody musia dopĺňať mnohostranné procesy tým, že budú rešpektovať rovnaké pracovné podmienky, spoločné predpisy v oblasti životného prostredia a normy v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré už v Európskej únii platia, a tým, že nebudú podporovať výlučne udržateľné rozvojové programy; pripomína, že EÚ má v poľnohospodárstve významné ofenzívne záujmy, najmä pokiaľ ide o vysokokvalitné spracované produkty; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody s hlavnými obchodnými partnermi môžu úspešne podporovať vývozné záujmy agropotravinárskeho priemyslu EÚ a priniesť značné ekonomické výhody;

30.

žiada, aby poľnohospodársky dovoz do EÚ poskytoval spotrebiteľom rovnaké záruky v oblasti ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat, noriem ochrany životného prostredia a minimálnych sociálnych noriem ako sú tie, ktoré poskytujú európske metódy produkcie, a upozorňuje na rozhodné stanovisko Parlamentu v tejto záležitosti; vyzýva Komisiu, aby do bilaterálnych obchodných dohôd zahrnula ustanovenia, ktoré by tretie krajiny zaväzovali k tomu, aby spĺňali rovnaké sanitárne a fytosanitárne podmienky, aké sa vyžadujú od európskych výrobcov; domnieva sa, že takéto dohody musia prinajmenšom zabezpečovať dodržiavanie medzinárodných záväzkov a noriem;

31.

zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa „dvojitej platbe“ – najprv na dvojstrannej a potom na mnohostrannej úrovni – je nevyhnutné podporiť koncepciu tzv. dohody spoločného vrecka, v rámci ktorej budú ústupky v dvojstranných dohodách spojené s konečným výsledkom rokovaní v Dauhe;

32.

zdôrazňuje význam prísneho uplatňovania preferenčných pravidiel o pôvode; žiada o preskúmanie všetkých obchodných preferencií udelených Európskou úniou rýchlo sa rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré sú členmi skupiny G20;

33.

zastáva názor, že by sa mali stanoviť obmedzenia potrebné na predchádzanie nekalým praktikám v agropotravinárskom obchode, ako je trojstranný obchod, keď krajina vyváža svoju výrobu do EÚ, pričom využíva výhody prednostného prístupu na trh EÚ, a svoje vlastné potreby uspokojuje dovážaním výrobkov zo zahraničia; domnieva sa, že v snahe predchádzať takýmto nekalým praktikám by ústupky v oblasti prístupu na trh EÚ, ktoré EÚ ponúkla v rámci obchodných dohôd uzavretých s tretími krajinami, nemali presahovať súčasnú produkciu a vývozné kapacity príslušných krajín;

34.

rozhodne vyzýva Komisiu, aby obhajovala zahrnutie zemepisných označení do hlavnej časti mnohostrannej obchodnej dohody týkajúcej sa boja proti falšovaniu (ACTA); vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci nedávno ukončených alebo prebiehajúcich rokovaní budú naši obchodní partneri chrániť iba obmedzený zoznam zemepisných označení; poukazuje na skutočnosť, že v súlade s globálnou európskou stratégiou musia dvojstranné dohody zabezpečiť posilnenie úrovne medzinárodnej ochrany zemepisných označení prostredníctvom ustanovení WTO+; zdôrazňuje potrebu náležitého a transparentného procesu konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami, najmä v Parlamente a Komisii;

35.

pripomína, že dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou umožnila uznanie mnohých zemepisných označení; žiada, aby sa v budúcich obchodných dohodách aj naďalej vyvíjalo úsilie v tomto smere; pripomína, že ochrana a uznanie geografických označení v tretích krajinách má potenciálne veľký význam pre agropotravinárske odvetvie EÚ;

36.

poznamenáva, že podľa Komisie, by sa dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou oslobodili vývozcovia EÚ od bremena 380 miliónov EUR v podobe každoročnej platby cla, pretože by sa ňou odstránilo clo z 99 % objemu poľnohospodárskeho vývozu EÚ;

37.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodné dohody neohrozili systém vstupných cien ovocia a zeleniny v EÚ a zároveň sa zachoval súčasný harmonogram dovozu; napriek tomu naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vykonala zmeny potrebné na zlepšenie fungovania systému;

38.

zdôrazňuje najmä, že problémy spôsobuje zložitý systém vstupných cien, ktorý sa uplatňuje na dovoz paradajok z Maroka; preto vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uskutočnila príslušné zmeny;

39.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dohodou medzi EÚ a Marokom; poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo sa európske trhy takmer úplne otvorili dovozu z Maroka, na niektoré poľnohospodárske výrobky vyvážané z EÚ vrátane významných výrobkov, akými je jadrové ovocie, sa stále vzťahujú kvóty;

40.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rokovaní s Marokom o poľnohospodárskej kapitole dohody o pridružení neboli poskytnuté žiadne záruky v súvislosti s dodržiavaním preferenčných dovozných kvót alebo vstupnými cenami uplatňovanými na marocký vývoz;

41.

vyzýva Komisiu, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa sektora cukru EÚ a skončila so systematickými ústupkami v dvojstranných a mnohostranných obchodných rokovaniach o cukre; berie v tejto súvislosti na vedomie iniciatívy v sektore cukru, ktorými sa zvýšila jeho konkurencieschopnosť a zároveň zlepšila jeho environmentálna udržateľnosť, a z ktorých má prostredníctvom preferencií udelených krajinám AKT a najmenej rozvinutým krajinám úžitok rozvojový program EÚ;

42.

poukazuje na skutočnosť, že všetky dodatočné dvojstranné ústupky EÚ o prístupe na trh s cukrom udelené tretím krajinám (napríklad krajinám Latinskej Ameriky a Ukrajine) budú mať destabilizačný účinok na trh s cukrom v EÚ a spôsobia narušenie systému preferencií pre najmenej rozvinuté krajiny a krajiny AKT; je ešte viac znepokojený skutočnosťou, že pokiaľ k týmto ústupkom dôjde voči čisto dovážajúcim krajinám, povzbudí to využívanie mechanizmov swap; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej do rozsahu dvojstranných rokovaní nezahrňovala cukor a výrobky z neho vyrobené vrátane etanolu;

43.

vyzýva Komisiu, aby dozrela na obchádzanie dovozných ciel na etanol, pretože do EÚ sa dostávajú čoraz väčšie množstvá etanolu v podobe zmesí, na ktoré sa vzťahuje veľmi nízke dovozné clo;

44.

vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami s významnými kapacitami v oblasti poľnohospodárskej výroby a vývozu poľnohospodárskych výrobkov, akými sú napr. krajiny Mercosuru, zabezpečila symetrickosť ústupkov v oblasti colných sadzieb;

45.

berie na vedomie obnovenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur – dohody, ktorá má mimoriadny význam a týkala by sa 700 miliónov ľudí a ktorá by bola najambicióznejšou dohodou dvoch regiónov na svete – a preto zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť úzko zapojený do všetkých etáp rokovaní;

46.

považuje za neprijateľné, aby Komisia obnovila rokovania s Mercosurom bez toho, aby sprístupnila verejnosti podrobné posúdenie vplyvu a bez toho, aby sa zapojila do riadnej politickej debaty s Radou a Parlamentom; žiada, aby sa vypracovala štúdia o vplyve týchto rokovaní na európske poľnohospodárske odvetvia a regióny a aby sa uskutočnila diskusia pred tým, ako si EÚ vymení akékoľvek návrhy na colné sadzby s Mercosurom; poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na dôsledky týchto rokovaní pre poľnohospodárstvo sa musí vytvoriť prepojenie s kolom rokovaní v Dauhe; vyzýva preto Komisiu, aby neuzavrela rokovania s Mercosurom, dokým sa neukončí kolo rokovaní WTO, ako sa uvádza v jej mandáte; vyzýva Komisiu, aby riadne informovala Radu a Parlament o pokroku v rokovaniach s Mercosurom a aby v budúcnosti Radu a Parlament informovala pred začiatkom takýchto rokovaní;

47.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dosahom možnej dohody o pridružení s Mercosurom na celé odvetvie poľnohospodárstva EÚ vzhľadom na žiadosť Mercosuru z marca 2006 o prístup k poľnohospodárskemu trhu EÚ, ktorá značne prekračovala už aj tak významnú ponuku EÚ z roku 2004; považuje preto za potrebné ústupky prehodnotiť, aby sa chránili záujmy našich poľnohospodárov;

48.

domnieva sa, že pri rokovaniach medzi EÚ a Mercosurom na základe poverenia Rady z roku 1999 nebola zohľadnená pozícia nových členských štátov;

49.

poznamenáva, že poľnohospodárske podniky v krajinách Mercosuru majú omnoho nižšie výrobné náklady vrátane cien pozemkov, pracovnej sily a iných kapitálových nákladov, a že výrobcovia Mercosuru nemusia spĺňať rovnaké normy v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, potravinovej bezpečnosti a fytosanitárnych opatrení ako výrobcovia EÚ; zdôrazňuje, že pre obidve strany je potrebné dosiahnuť vyvážený výsledok, a to tak, že sa v rokovaniach v plnom rozsahu zohľadnia dôsledky a vplyvy dohody najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne problémy; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov, ktoré takáto dohoda môže mať pre poľnohospodárske odvetvie;

50.

zastáva názor, že miera trhovej integrácie do colnej únie Mercosuru je v súčasnosti nedostačujúca a nemôže zaručiť primeraný pohyb dovezeného tovaru po regióne; zastáva názor, že bez ustanovení zaručujúcich plný a účinný pohyb tovaru v rámci oblasti Mercosur by dohoda nepriniesla žiadne skutočné výhody;

51.

vyjadruje poľutovania nad ústupkami v oblasti colných sadzieb, ktoré nedávno Komisia priznala krajinám, ktoré vyvážajú banány do EÚ; žiada o prehodnotenie pomoci, ktorú európski výrobcovia dostali v rámci programov pomoci pre najvzdialenejšie regióny (POSEI) s cieľom odškodniť týchto výrobcov za následky, ktoré toto zníženie colných sadzieb bude mať na ceny na trhu EÚ; je presvedčený, že v rámci budúcich podobných rokovaní sa musia zohľadniť záujmy výrobcov Spoločenstva a výrobcov z krajín AKT, aby nedošlo k oslabeniu týchto odvetví, ktoré sú zdrojom mnohých pracovných miest;

52.

zdôrazňuje skutočnosť, že rad správ Potravinového a veterinárneho úradu zdôrazňuje, že mäso z Brazílie aj naďalej nespĺňa normy výrobcov a spotrebiteľov EÚ týkajúce sa bezpečnosti potravín, identifikácie a vysledovateľnosti zvierat, zdravia zvierat a kontroly chorôb;

53.

naliehavo žiada Komisiu, aby preštudovala rôzne správy zverejnené Brazílskou národnou agentúrou pre zdravotnícky dohľad (Anvisa) o rozsiahlom používaní pesticídov v Brazílii, ktoré sú v EÚ a vo väčšine ostatných štátov sveta zakázané, ktoré upozorňujú na závažné zdravotné riziká vyplývajúce z tejto praxe;

54.

vyjadruje silné znepokojenie nad politikou, ktorú presadzuje Argentína a ktorou porušuje svoje povinnosti v rámci WTO, keď obmedzuje dovoz potravinových výrobkov konkurujúcich domácej výrobe; poukazuje na skutočnosť, že tieto opatrenia dopĺňajú neautomatický dovozný licenčný systém, ktorý už nepriaznivo vplýva na vývoz EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky, ktorými zabezpečí, že budú tieto opatrenia, ktoré odporujú duchu rokovaní o dohode medzi EÚ a Mercosurom, skutočne pozastavené;

55.

vyjadruje znepokojenie nad ústupkami v oblasti ovocia a zeleniny, ktoré vyplývajú z euro-stredozemských dohôd; v tejto súvislosti trvá na tom, že komplementárnosť medzi vegetačnými obdobiami v južných a severných krajinách Stredozemia by mala byť aj naďalej rozhodujúcim faktorom v liberalizácii poľnohospodárskeho obchodu v rámci Únie pre Stredozemie;

56.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo tabakové výrobky sa musia riadiť prísnym regulačným rámcom, regulácia jednotlivých prísad v tabakových výrobkoch na úrovni EÚ na medzinárodnej úrovni si vyžaduje primeraný prístup vychádzajúci z vedecky dokázaných rizík; varuje pred zákazom akejkoľvek prísady na základe nevedeckých zistení, čo by v podstate viedlo k zákazu tradičných európskych tabakových výrobkov na základe zmesí, pretože by to malo vážne spoločensko-hospodárske dôsledky na pestovateľov tabaku v EÚ (orientálnych odrôd a odrôd Burley), ale pre verejné zdravie by z toho nevyplývali žiadne výhody;

57.

vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách EÚ vrátane rokovaní s Kanadou a Ukrajinou zohľadňovala záujmy občanov EÚ, zachovávala otvorenosť a pravidelne informovala Parlament o napredovaní rokovaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ neinformovala Parlament o rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou, hoci tieto rokovania začali už v októbri 2009; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a príslušným výborom poskytla podrobné informácie o každom kole rokovaní; je rovnako znepokojený možnými ústupkami Komisie pri rokovaniach, najmä v oblasti otvorenia trhov, geneticky modifikovaných organizmov, mlieka, ochrany duševného vlastníctva a označovania pôvodu, a vyzýva Komisiu, aby nepristúpila na žiadne ústupky, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na európske poľnohospodárstvo;

58.

vyjadruje znepokojenie nad možnosťou ústupkov v rokovaniach s Ukrajinou o obilí, vzhľadom na skutočnosť, že produkcia Ukrajiny je vysoko konkurencieschopná a že Ukrajina už v najväčšej miere využíva kvóty na obilniny (pšenicu a jačmeň) so zníženými colnými sadzbami, ktoré sú ponúkané tretím krajinám; vyzýva preto Komisiu, aby svoju ponuku v tejto oblasti obmedzila;

59.

opätovne potvrdzuje význam obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pre hospodársky rozvoj a zmiernenie chudoby v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby pomohla krajinám AKT prispôsobiť sa čoraz väčšej svetovej konkurencii;

60.

vyzýva Komisiu, aby toto uznesenie riadne zohľadnila pri návrhu a vykonávaní svojej budúcej stratégie v oblasti obchodu;

*

* *

61.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.

(2)  Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 4 E, 7.10.2011, s. 25.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.

(5)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(6)  Ú. v. ES L 194, 18.7.2001, s. 26.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/58


Utorok 8. marca 2011
Deficit bielkovín v EÚ

P7_TA(2011)0084

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (2010/2111(INI))

2012/C 199 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2010 s názvom SPP do roku 2020: Zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (KOM(2010)0672),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2010 nazvané Druhý plán prekonávania TSE – Strategický dokument o prenosných spongiformných encefalopatiách na roky 2010 – 2015 (KOM(2010)0384),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 93/355/EHS z 8. júna 1993 o záveroch memoranda o porozumení v oblasti osív určitých olejnín medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v rámci GATT (1), ktorým bola prijatá dohoda z Blair House, stanovujúca obmedzenia na produkciu olejnín a bielkovinových plodín v Európskej únii a osobitné tarify pre takéto plodiny,

so zreteľom na správu Hodnotenie opatrení uplatňovaných v sektore bielkovinových plodín v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky z novembra 2009 (2), ktorú Komisii predložil LMC International,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1431/82 (3) a (ES) č. 1251/1999 (4), ktorými sa ustanovili osobitné opatrenia v sektore bielkovinových plodín a zaviedla sa maximálna zaručená plocha, nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 (5) a články 76 až 78 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (6), ktorými sa ustanovilo postupné rušenie osobitnej podpory bielkovinových plodín, a nariadenie Komisie (ES) 1121/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá poskytovania prémií na pestovanie bielkovinových plodín (7),

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 767/2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní (8),

so zreteľom na článok 68 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorý umožňuje členským štátom poskytovať podporu na bielkovinové plodiny na ich území a ktorý uplatňujú najmä Francúzsko, Španielsko, Poľsko a Fínsko,

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka nazvanú Hospodárske dôsledky neschválených GMO na dovoz krmív do EÚ a živočíšnu výrobu v EÚ (Economic Impact of Unapproved GMOs on EU Feed Imports and Livestock Production) z roku 2007,

so zreteľom na odporúčania v súvislosti s úlohou výskumu a miestnych poznatkov vrátane úlohy bielkovinových strukovín, uvedené v správe Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) o celosvetových zásobách potravín, ktorú vypracovali Rozvojový program Organizácie Spojených národov, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová banka,

so zreteľom na štúdie, ktoré boli vypracované na žiadosť Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a boli prednesené na pracovnom seminári 11. októbra 2010,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov EÚ (9),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0026/2011),

Základné údaje o deficite bielkovín: ponuka, dopyt a medzinárodný obchod

A.

keďže bielkovinové plodiny v EÚ sa produkujú len na 3 % ornej pôdy Únie a tvoria len 30 % bielkovinových plodín spotrebúvaných v EÚ ako krmivá, pričom vývoj za posledné desaťročie smeruje k zvyšovaniu tohto deficitu,

B.

keďže v niektorých členských štátoch zostávajú významné plochy poľnohospodárskej pôdy každoročne ležať úhorom, čím sa znehodnocuje ich produktívny potenciál,

C.

keďže korene tohto deficitu v produkcii bielkovinových plodín na jednej strane siahajú k medzinárodným obchodným dohodám uzatvoreným v minulosti, najmä so Spojenými štátmi, ktoré umožnili, aby EÚ chránila svoju produkciu obilnín, a na druhej strane umožnili bezcolný dovoz bielkovinových plodín a olejnín do EÚ (GATT a dohoda z Blair House z roku 1992), keďže to súviselo s výrazným pokrokom v produkcii bielkovinových plodín a s využívaním nových technológií mimo EÚ, čo viedlo ku konkurenčnému znevýhodneniu poľnohospodárov EÚ, pre ktorých je produkcia bielkovinových plodín hospodársky neatraktívna,

D.

keďže 70 % (42 miliónov ton v roku 2009) spotrebovaných surovín bohatých na rastlinné bielkoviny, najmä sójová múka, sa dováža, a to hlavne z Brazílie, Argentíny a USA a keďže približne 60 % tohto dovozu (26 miliónov ton) tvoria vedľajšie produkty z výroby rafinovaného rastlinného oleja a používajú sa ako kŕmna múčka v krmivách, (najmä ako sójová múka),

E.

keďže pre nízky objem produkcie spracuje odvetvie kŕmnych zmesí v EÚ každoročne len 2 milióny ton bielkovinových plodín, pričom toto odvetvie odhaduje, že by dokázalo spracovať takmer 20 miliónov ton ročne,

F.

keďže tieto dovozy predstavujú 20 miliónov hektárov pôdy obrábanej mimo EÚ alebo viac než 10 % ornej pôdy EÚ, a keďže na túto produkciu sa nevzťahujú rovnaké environmentálne a hygienické obmedzenia a regulácia v oblasti GMO ako na produkciu v EÚ,

G.

keďže skutočnosť, že dodávatelia z Južnej Ameriky získavajú nových zákazníkov, najmä z Číny, ktorí majú v porovnaní s Európskou úniou miernejšie nároky v oblasti podmienok produkcie a netransparentnú stratégiu zásobovania, môže v strednodobom horizonte ohroziť stabilitu trhov a zásobovanie Únie,

H.

keďže celé odvetvie živočíšnej výroby v EÚ sa stalo citlivé na nestálosť cien a narušenie obchodu a závisí od dovozu dostupných a kvalitných bielkovinových plodín; keďže konkurencieschopnosť tohto odvetvia podlamujú dodatočné náklady na dovoz bielkovinových plodín pre krmivá spôsobené tým, že chýba technické riešenie súčasnej politiky nulovej tolerancie pre nízkoúrovňovú prítomnosť neschválených GMO v plodinách,

I.

keďže nedostatočný objem dovozu sóje a kukurice predstavuje dodatočnú záťaž pokiaľ ide o náklady odvetvia chovu hospodárskych zvierat a krmovinárskeho sektoru EÚ a ohrozuje hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa,

J.

keďže v dôsledku malého podielu krmovinových strukovín (lucerna siata, ďatelina, vičenec vikolistý atď.) a bôbovitých strukovín (hrach, sója, vlčí bôb, bôb obyčajný, vika vtáčia atď.) pestovaných v EÚ poklesol počet výskumných programov týkajúcich sa bielkovinových plodín v EÚ z 50 v roku 1980 na 15 v roku 2010 a keďže sa zanedbáva odborná príprava a nadobúdanie praktických skúseností v domácej produkcii bielkovinových plodín, čo vedie k nízkej úrovni inovácie a regionálne prispôsobenej produkcii olejnatých osív v EÚ,

K.

keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu sójových bôbov a kukurice z tretích krajín a akékoľvek prerušenie dodávok týchto produktov z dôvodu prítomnosti bezvýznamného množstva nepovolených GMO má veľmi nákladné dôsledky pre európsky krmovinársky priemysel,

L.

keďže politika výskumu a vývoja môže uspieť len vtedy, ak sa začlení do strednodobých a dlhodobých záväzkov, čo v súčasnosti v prípade bielkovinových plodín neplatí,

M.

keďže by sa mohli vytratiť poznatky poľnohospodárov o udržateľných postupoch, v ktorých sa prepája rastlinná a živočíšna výroba vo forme vyváženého striedania plodín a vhodného využívania trávnatých plôch, a keďže okrem toho kvalita domácich bielkovinových plodín neponúka kvalitu kŕmnych zmesí potrebnú v jednotlivých odvetviach živočíšnej výroby,

N.

keďže na udržateľné začlenenie bielkovinových plodín do systémov pestovania treba krátkodobo zvýšiť príjmy z tejto produkcie, a to najmä prostredníctvom osobitnej podpory v rámci SPP,

Základné informácie o výhodách zníženia deficitu bielkovín

O.

keďže opätovné nadobudnutie rovnováhy medzi ponukou a spotrebou obilnín, bielkovinových plodín a olejnín v EÚ by mohlo priniesť značný hospodársky úžitok poľnohospodárom a potravinárskemu a krmovinárskemu priemyslu, ako aj zlepšiť rozmanitosť zdravých, kvalitných potravín pre spotrebiteľov, ak by politický rámec nadchádzajúcej reformy SPP plne riešil nové výzvy, na ktoré upozornila Komisia vo svojom oznámení,

P.

keďže na povzbudenie ľudskej spotreby obilnín, bielkovinových plodín a olejnín, ktoré by mali byť navyše chránené podľa systému sledovania kvality poľnohospodárskych produktov na ochranu zemepisných alebo tradičných produktov, čo by pomohlo zachovať miestne a regionálne potraviny vyrobené z týchto komodít, by sa mali využiť všetky možnosti, ktoré poskytujú rozličné opatrenia na podporu,

Q.

keďže v súvislosti so zmenou klímy môže produkcia bielkovinových plodín podstatne znížiť emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom pohlcovania a viazania dusíka v pôde (až do 100 kg N/ha za mesiac) a následného zníženia používania syntetických dusíkatých hnojív, ktorých potenciál škodlivosti pre klímu prostredníctvom oxidu dusného je 310-krát vyšší, než potenciál oxidu uhličitého,

R.

keďže program EÚ nazvaný GL-pro dokázal, že začlenením bielkovinových plodín do striedania pestovaných plodín raz za štyri roky sa dosiahne výrazné zníženie emisií CO2, a to približne o 10 až 15 %, ako aj zníženie tvorby ozónu,

S.

keďže pokiaľ ide o úrodnosť pôdy, vyšší podiel bielkovinových plodín pestovaných na ornej pôde v rámci systému zvýšeného striedania plodín a striedavého osievania polí prispieva k vyváženejšiemu ukladaniu živín, menšiemu prekysleniu pôdy, posilneniu odolnosti voči chorobám, lepšej štruktúre pôdy (vrátane vyššej energetickej efektívnosti pri ošetrovaní pôdy), zníženiu miery využívania herbicídov a k vyššej miere biodiverzity, ktoré prospievajú opeľovaniu,

T.

keďže počet plodín pestovaných v rámci striedania je faktorom, ktorý znižuje riziko napadnutia rastlín chorobami a rozmnoženia buriny, a teda aj potrebu fytosanitárneho ošetrovania a keďže vyšší podiel bielkovinových plodín pestovaných na ornej pôde v rámci striedania môže prispieť k zníženiu spotreby energie o 10 %,

U.

keďže pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, môže predovšetkým používanie strukovín na výrobu krmív – ako je napríklad trvalá zmes trávy a ďateliny alebo zmes obilnín a bielkovinových plodín – a trvalé využívanie pôdy podstatne znížiť odplavovanie živín, najmä dusičnanov a fosfátov, do podzemných vôd,

V.

M. keďže pokiaľ ide o poľnohospodársku biodiverzitu, rozšírené používanie bielkovinových plodín, ktoré sú prispôsobené európskym klimatickým podmienkam, ako sú fazuľa, sója, hrach, šošovica, vlčí bôb, cícer, lucerna/Alfalfa, ďatelina, Phacelia spp., Lotus corniculatus a vičenec vikolistý, výrazne stabilizuje a posilní rozmanitosť systému produkcie,

W.

keďže pokiaľ ide o produkciu bielkovinových plodín a svetovú potravinovú bezpečnosť, je potrebné dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi produkciou rastlinných a živočíšnych bielkovín, najmä čo sa týka množstva energie, vody a vonkajších vstupov potrebných v súčasnosti na intenzívnu produkciu živočíšnych bielkovín v porovnaní s produkciou bielkovinových plodín pre ľudskú spotrebu, pričom hlavnou osou tejto úvahy musí zostať svetová potravinová rovnováha,

X.

keďže viaceré politiky EÚ majú vplyv na deficit dodávky bielkovín v rámci EÚ a keďže Komisia musí taktiež preskúmať otázky produkcie GMO na území EÚ a mimo neho, rozvoja biopalív a prehodnotenia úplného zákazu živočíšnych bielkovín v krmivách,

Y.

keďže okrem používania pôvodných bielkovinových plodín je možné zlepšiť kvalitu nedovážaných kŕmnych zmesí aj používaním vedľajších produktov olejnín, ako je sója, a slnečnicového a repkového oleja,

Z.

keďže používanie kŕmnych alebo bôbovitých strukovín namiesto dovážaných bielkovín – tvorených zväčša sójovými pokrutinami – môže priniesť významné zmeny metód pestovania, a tak prispieť k zvýšeniu kvality poľnohospodárskych produktov (prechod z normálnych na certifikované produkty so zmenami platných špecifikácií) a príjmov producentov,

AA.

keďže zákaz používať v krmivách živočíšne bielkoviny bol zavedený po kríze BSE, aby sa predišlo kontaminácii spongiformnými encefalopatiami; keďže tento zákaz by sa mal zrušiť iba na základe vedeckých skutočností a dostatočných opatrení na prevenciu a kontrolu; keďže vzhľadom na tieto podmienky by sa malo zvážiť používanie spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na výrobu krmovín pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydina) za podmienky, že zložky pochádzajú z mäsa, ktoré bolo schválené na ľudskú spotrebu, a že sa plne vykonajú a podrobia kontrole zákaz recyklácie v rámci druhu a vylúčenie vynúteného kanibalizmu,

Základné vyhlásenia v reakcii na oznámenie Komisie: príprava podkladov pre odporúčania a požiadavky

AB.

keďže oznámenie Komisie zverejnené 17. novembra 2010 jasne zdôrazňuje potrebu zvýšiť produkciu bielkovinových plodín v rámci integrovanejšieho systému striedania plodín,

AC.

keďže rôzne štúdie, ktoré uskutočnili FAO, Komisia a príslušné orgány v členských štátoch, poukázali na to, že lepšie využívanie bielkovinových plodín v poľnohospodárstve EÚ má potenciál zvýšiť spoľahlivosť dodávok, ak sa použijú agro-environmentálne opatrenia,

AD.

keďže pre poľnohospodárov je výhodné pestovať bielkovinové plodiny v niekoľkých oblastiach: vo výrobe krmív v poľnohospodárskom podniku s použitím zmiešaných plodín, napr. obilnín a fazule; vo výrobe bielkovín pre ľudskú spotrebu a vo všetkých druhoch udržateľného poľnohospodárstva,

AE.

keďže v súčasnosti môžu členské štáty poskytovať osobitnú podporu na produkciu bielkovinových plodín v rámci agro-environmentálnych programov a opatrení „článku 68“ s cieľom zlepšiť kvalitu výrobných systémov a potravín,

AF.

keďže popri pestovaní obilnín a kukurice na výrobu krmovín a energie sa musí podporovať aj využívanie systémov rozšíreného striedania plodín, miešania plodín a zmesí trávy a ďateliny v poľnohospodárskom podniku, ktoré môže mať environmentálne a agronomické výhody, pretože pestovanie strukovín v rámci systému striedania plodín môže zabrániť chorobám a regenerovať pôdu a môže mať pozitívny vplyv na populáciu opeľovačov a chrániť klímu,

AG.

keďže zvýšenie výnosov obilnín v strednej Európe uvoľní ornú pôdu v celej Európe a poskytne možnosť na premiestnenie pestovania plodín, najmä bielkovinových plodín, v celej Európe,

AH.

keďže nedávne zvýšenie volatility cien poľnohospodárskych komodít vyvolalo vážne obavy z konkurencieschopnosti európskeho odvetvia chovu hospodárskych zvierat a jeho vysokej závislosti od dovozov bielkovinových plodín; keďže EÚ potrebuje skutočný strategický plán rozvoja v oblasti rastlinných bielkovín a ich osobitnej úlohy pri odpovedi na nové výzvy SPP (zmena klímy, lepšie riadenie prírodných zdrojov); keďže znižovanie bielkovinového deficitu si tiež vyžaduje úsilie o zintenzívnenie výskumu a šľachtiteľstva, ako aj opatrenia, ktoré zlepšia príslušnú infraštruktúru produkcie, uskladnenia a spracovania bielkovinových plodín; keďže za živočíšne krmivo možno považovať aj vedľajšie produkty výroby olejnín a poľnohospodárskych palív za podmienky, že sú dodržané prísne pravidlá na zaručenie uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a že nie je ohrozené zdravie zvierat ani ľudí,

AI.

keďže o probléme nulovej tolerancie pri dovoze krmív sa musí viac diskutovať a keďže je nevyhnutné vypracovať prístupy vedúce k praktickým riešeniam,

AJ.

keďže výrobné postupy poľnohospodárskych a priemyselných produktov sú v mnohých ohľadoch prepojené a niektoré vedľajšie produkty výroby biopalív sú vhodné na využitie pri kŕmení,

1.

vyzýva Komisiu, aby sa pri prehodnocovaní svojej politiky v oblasti bielkovín pridŕžala strednodobého až dlhodobého hľadiska a zaručila tak, aby jej legislatívne návrhy týkajúce sa reformy SPP zahŕňali adekvátne a spoľahlivé nové opatrenia a nástroje, ktoré podporia poľnohospodárov pri zlepšovaní systémov striedania plodín, aby sa tak výrazne znížil súčasný deficit bielkovín a cenová volatilita;

2.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila Parlamentu a Rade správu o možnostiach ako zvýšiť domácu produkciu bielkovinových plodín v EÚ prostredníctvom nových politických nástrojov (aj pri zohľadnení využitia olejnín a ich vedľajších produktov vrátane možnosti nahradiť dovoz), potenciálneho vplyvu na príjmy poľnohospodárov, prínosu k zmierneniu zmeny klímy, účinku na biodiverzitu a úrodnosť pôdy a možnosti znížiť nutné používanie minerálnych hnojív a pesticídov;

3.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o dôsledkoch pravidla nulovej tolerancie pre prítomnosť GMO, ktoré nie sú v Európe povolené, v dovážaných krmivách a aby osobitne zvážila možnosť zavedenia hraničných hodnôt a ich praktického uplatňovania;

4.

vyzýva Komisiu, aby zachovala spoločnú organizáciu trhu sušených krmovín do roku 2013, aby sa zabezpečilo prežitie tohto kľúčového odvetvia, ktoré je životne dôležité pre produkciu krmivových bielkovín pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat;

5.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum v oblasti šľachtenia osív bielkovinových plodín a zásobovania nimi v EÚ vrátane ich prispenia k riadeniu chorôb a aby predložila návrhy na výskum a vývoj zameraný na zlepšenie osvetových služieb a v rámci okruhu vidieckeho rozvoja zameraný na služby v oblasti odbornej prípravy pre poľnohospodárov pri využívaní striedania plodín, miešania plodín a technického zariadenia na výrobu krmív v poľnohospodárskom podniku;

6.

vyzýva Komisiu, aby v rámci podpory rozvoja vidieka predložila opatrenia na presadenie zvýšenia počtu zvierat s hodnotným biologickým materiálom a produktívnym potenciálom a na šírenie osvedčených postupov pri zavádzaní optimálnych vzorcov kŕmenia, a to s cieľom zabezpečiť primeraný výnos bielkovinových plodín používaných v krmivách;

7.

vyzýva Komisiu, aby predložila rámec opatrení na rozvoj vidieka, ktorými sa zavedú zdokonalené, decentralizované zariadenia na výrobu krmív, a to na základe miestnych a regionálnych odrôd plodín, možnosti uskladňovania týchto odrôd a výberu a vývoja osív;

8.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila vyhodnotenie, v ktorom posúdi dôsledky súčasných dovozných taríf a obchodných dohôd v prípade rôznych olejnín a bielkovinových plodín, a aby Parlamentu a Rade predložila podrobnú právnu štúdiu o súčasnom dosahu dohody z Blair House na produkciu bielkovinových plodín v Európe;

9.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodávky sóje na trh EÚ bez prekážok tým, že poskytne technické riešenie pre prítomnosť malého množstva GMO v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ na potraviny a krmivá; pripomína, že výpadky dodávok sóje zaťažujú odvetvie živočíšnej výroby a krmovinárske odvetvie EÚ ďalšími nákladmi a ohrozujú hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa;

10.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zvážila či do svojich legislatívnych návrhov a reformu SPP a nad jej rámec nezačleniť podporu striedania obilnín s bielkovinovými plodinami ako preventívne opatrenie proti chorobám a príspevok k zlepšeniu poľnohospodárskych postupov a novým výzvam, akými sú bezpečnosť, zmeny klímy, riadenie zdrojov atď.;

11.

vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia vytvárajúce také podmienky na trhu, ktoré budú viac podporovať miestne než dovážané produkty a ktoré budú spĺňať požiadavky krmovinárskeho priemyslu, vrátane zavedenia modelov pre krátke dodávateľské reťazce bez GMO a pre certifikovanú produkciu; uznáva, že miestne poľnohospodárstvo je pre životné prostredie prospešnejšie;

12.

vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade preložila legislatívny návrh, v ktorom sa povolí využívanie spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na výrobu krmovín pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydina) za podmienky, že zložky pochádzajú z mäsa, ktoré bolo schválené na ľudskú spotrebu, a že sa plne vykonajú a podrobia kontrole zákaz recyklácie v rámci druhu a vylúčenie vynúteného kanibalizmu;

13.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitný rámcový program na decentralizovaný výskum poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a aby zlepšila európsku a medzinárodnú spoluprácu vrátane programov odbornej prípravy v poľnohospodárskych podnikoch o zdokonaľovaní pestovania lokálne prispôsobených bielkovinových plodín, a to s cieľom vytvoriť z tejto oblasti v rozličných členských štátoch oblasť inovácií;

14.

vyzýva Komisiu, aby navrhla ucelený globálny politický prístup v oblasti uplatňovania poľnohospodársko-environmentálnych pravidiel na potravinové výrobky predávané v Únii so zreteľom na dovoz geneticky modifikovaných bielkovinových plodín;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus na sledovanie pôvodu bielkovinových plodín dovážaných do Európskej únie, ktorý by najmä odhalil udržateľnosť poľnohospodárskych postupov uplatňovaných v krajine pôvodu, ako je zmena využívania pôdy a udržateľnosť využívania vody, a využívanie geneticky modifikovaných organizmov; zdôrazňuje, že na tento účel sú potrebné aj pravidelné kontroly na mieste;

16.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa reformy SPP zvážila začlenenie poskytovania podpory poľnohospodárom, ktorí pestujú bielkovinové plodiny v systémoch striedania plodín, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov a bielkovinového deficitu EÚ a zlepšujú riadenie chorôb a úrodnosť pôdy;

17.

vyzýva Komisiu, aby predložila stimulačné opatrenia na podporu obrábania pôdy ležiacej úhorom, čo by mohlo výrazne prispieť k zníženiu bielkovinového deficitu v EÚ;

*

* *

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES L 147, 18.6.1993, s. 25.

(2)  http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/protein_crops/index_en.htm.

(3)  Ú. v. ES L 162, 12.6.1982, s. 28.

(4)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(7)  Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 27.

(8)  Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 29.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/65


Utorok 8. marca 2011
Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2010

P7_TA(2011)0085

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2010/2138(INI))

2012/C 199 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

so zreteľom na Štokholmský program (1),

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (3), a so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (4),

so zreteľom na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049 a KOM(2008)0010),

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (6),

so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 nazvané Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

so zreteľom na smernicu 89/552/EHS o televízii bez hraníc,

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov – 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na Pekinskú akčnú platformu OSN,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý Európska rada prijala 23. a 24. marca 2006,

so zreteľom na stanovisko Poradného výboru Európskej komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré bolo prijaté 22. marca 2007,

so zreteľom na tematický dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach a rodovej identite (2009),

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (2010),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (10),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (15),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0029/2011),

A.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jedna zo základných zásad EÚ, ktorá je uznaná Zmluvou o Európskej únii a Chartou základných práv; keďže medzi ženami a mužmi pretrvávajú mnohé nerovnosti,

B.

keďže Európska únia nezostala ušetrená od hospodárskej a finančnej krízy, ktorá mala ničivý vplyv na zamestnanosť žien rovnako ako mužov, najmä na hospodárske postavenie žien, a z dlhodobého hľadiska by sa mohla vážnejšie dotknúť žien,

C.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a pomáha zvyšovať účasť žien na trhu práce, čo má opäť množstvo sociálnych a hospodárskych výhod,

D.

keďže štatistické údaje diferencované podľa pohlaví sú nevyhnutné na porovnanie vplyvu krízy na ženy a na mužov; keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť má v tejto oblasti významné kapacity a keďže sú potrebné údaje na účely posúdenia vplyvu chudoby na zdravie žien, najmä tých starších, pretože je dôležité zaručiť ochranu zdravia žien,

E.

keďže miera nezamestnanosti žien je často podhodnotená, pretože sa do nej nezapočítava miera neaktívnych žien (dve tretiny zo 63 miliónov neaktívnych osôb vo veku od 25 do 64 rokov) ani miera nezamestnanosti pri čiastočnom úväzku, pričom obe tieto miery sú vysoké,

F.

keďže miera zamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach; keďže okrem toho mnoho žien nie je zahrnutých do oficiálneho trhu práce, a tieto ženy preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté v štatistikách o nezamestnanosti, čo spôsobuje osobitné finančné a právne problémy, pokiaľ ide o materské práva a zdravotnú dovolenku, získavanie dôchodkových práv a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené v dôsledku nedostatku kvalitných pracovných miest,

G.

keďže ženy sú na trhu práce znevýhodnené, pretože v ich prípade je pravdepodobnejšie, že budú zamestnané na čiastočný pracovný úväzok alebo na nedobrovoľné krátkodobé zmluvy, a predovšetkým za nižší plat v porovnaní s mužmi; keďže tieto rozdiely sa odrážajú v dôchodkoch, a ženy sú tak ohrozené chudobou viac ako muži,

H.

keďže mzdové rozdiely žien a mužov stále dosahujú v Európskej únii priemerne výšku 18 %, pričom v niektorých krajinách presahujú 25 % a v jednom členskom štáte dokonca 30 %, a keďže tieto rozdiely sa napriek úsiliu a dosiahnutému pokroku zmenšujú veľmi pomaly,

I.

keďže materstvo by nemalo byť prekážkou v profesionálnom raste žien a keďže štatistiky jasne poukazujú na to, že ženy s deťmi venujú práci menej času ako bezdetné ženy, na rozdiel od otcov rodín, ktorí pracujú viac ako bezdetní muži,

J.

keďže Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo v marci 2002 v Barcelone, vyzvala členské štáty, aby do roku 2010 zriadili zariadenia starostlivosti o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov, ale počet týchto zariadení financovaných z verejných prostriedkov je v mnohých krajinách stále nepostačujúci, čo má obzvlášť negatívny vplyv na znevýhodnené rodiny,

K.

keďže existuje súvis medzi mierou zamestnanosti žien a ich rodinnými povinnosťami; keďže viac ako 20 miliónov Európanov (z nich dve tretiny tvoria ženy) sa stará o dospelé závislé osoby, čo im znemožňuje vykonávať prácu na plný úväzok; keďže hrozí, že tento jav sa so starnutím obyvateľstva ešte zhorší,

L.

keďže prístup k službám starostlivosti o deti a pomoci pre staršie osoby a iné závislé osoby je kľúčový na to, aby sa zabezpečil rovnaký podiel žien a mužov na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave,

M.

keďže záťaž zodpovednosti za domáce práce je pre ženy oveľa vyššia ako pre mužov a nie je ocenená ani finančne, ani z hľadiska uznania jej hodnoty, a keďže práca doma pri opatrovaní detí, chorých alebo starších ľudí je ťažkou a neplatenou prácou,

N.

keďže je nevyhnutné odstrániť rodové stereotypy pri vzdelávaní, v dôsledku ktorých sú deti často vedené k školským a univerzitným odborom, ktoré sa tradične považujú za ženské alebo mužské; keďže je dôležité zabezpečiť diverzifikáciu výberu školy a povolania,

O.

keďže počet žien a dievčat, ktoré sa rozhodnú pre vedecké špecializácie, najmä oblasť matematiky a IT, je stále veľmi malý, čo vedie k výraznej rodovej segregácii podľa odvetví,

P.

keďže kríza môže zhoršiť odvetvovú a profesijnú segregáciu žien a mužov, ktorá sa v niektorých krajinách nielenže nezmenšuje, ale stále rastie,

Q.

keďže v stratégii EÚ - 2020 sa zdôrazňuje ekologická transformácia, sektory obnoviteľných zdrojov a zelené pracovné miesta v oblastiach s intenzívnym využívaním vedy a technológií s významom pre nové udržateľné hospodárstvo; keďže aktívne a opätovné začlenenie žien do trhu práce je kľúčovým predpokladom na dosiahnutie cieľa zamestnanosti 75 % pre ženy i mužov,

R.

keďže vo všeobecnosti je počet absolventiek vysokých škôl vyšší ako počet absolventov (58,9 % vysokoškolských diplomov je udelených ženám), ale keďže platy žien sú stále v priemere o 18 % nižšie ako platy mužov a ženy sú v zodpovedných funkciách v podnikoch, vo verejnej správe a v politických orgánoch zastúpené menej,

S.

keďže sieť žien, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní v politike a ekonomike, vytvorená v júni 2008 môže prispieť k zlepšeniu rodovej vyváženosti v zodpovedných funkciách,

T.

keďže na dosiahnutie úspechu v oblasti rovnosti žien a mužov v našich spoločnostiach je potrebné lepšie zastúpenie žien v politike tak na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; keďže v niektorých členských štátoch je podiel žien v národnom parlamente nižší ako 15 %,

U.

keďže pozitívne opatrenia prijaté v prospech žien sa ukázali byť rozhodujúce pri zaručovaní ich plného začlenenia do trhu práce a do spoločnosti vo všeobecnosti,

V.

keďže ženy sú chudobou ohrozené viac ako muži v dôsledku prerušenia profesionálnej činnosti, nižších platov a dôchodkov; keďže v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa dostatočne nezaoberáme základnými príčinami chudoby žien,

W.

keďže rok 2011 bude venovaný dobrovoľníckej práci a keďže treba zdôrazniť pozitívnu úlohu, ktorú by mohlo zohrávať presadzovanie zásady rovnosti žien a mužov v programoch dobrovoľníckej práce,

X.

keďže príslušníčky menšín, predovšetkým rómske ženy, sa pravidelne stávajú obeťami viacnásobnej a prierezovej diskriminácie a sú znevýhodňované nielen v porovnaní so ženami patriacimi k väčšinovej spoločnosti, ale aj v porovnaní s mužmi patriacimi k etnickým menšinám a riziko vylúčenia je v ich prípade obzvlášť vysoké,

Y.

keďže násilie na ženách je porušením ich základných práv, nepozná zemepisné, hospodárske, kultúrne ani sociálne hranice a je základnou prekážkou rovnosti; keďže sa odhaduje, že 20 až 25 % európskych žien je v priebehu svojho života vystavených fyzickému násiliu; keďže psychické násilie môže mať rovnako zničujúce následky ako fyzické násilie,

Z.

keďže Európsky parlament pri viacerých príležitostiach požadoval vyhlásenie Európskeho roka boja proti násiliu páchanom na ženách,

AA.

keďže ženy sú terčom viacerých foriem diskriminácie a sú zraniteľnejšie voči sociálnemu vylúčeniu, chudobe a extrémnym porušovaniam ľudských práv, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, najmä ak nepatria k väčšinovej spoločnosti,

1.

pripomína, že kríza najprv zasiahla odvetvia, ktoré boli vo väčšine zastúpené mužmi, napr. stavebníctvo a priemysel, pričom sa však rozšírila na ďalšie odvetvia, v ktorých je zastúpenie žien a mužov rovnomernejšie, čím sa miera nezamestnanosti žien zvýšila; zdôrazňuje, že plat sa najviac znižoval v sektoroch služieb, v ktorých dominujú ženy, a v sektoroch, ktoré sú financované zo štátnych rozpočtov, kde väčšinu zamestnancov tvoria ženy, a tak ženy dostávajú nižšie dôchodky, čoho dôsledkom je vyššia miera chudoby medzi staršími ženami;

2.

poukazuje na to, že v krajinách, kde sa podarilo dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie so ženami aj mužmi na trhu práce, sa preukázal jeho pozitívny vplyv na hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, a preto by sa nemalo prestať s politikami rovnosti v čase krízy, a že napriek deklarovanému zámeru členských štátov a Komisie sa ešte stále nedosiahli dôsledne rovnaké podmienky; upozorňuje na to, že recesia prehĺbila nepretržitú tendenciu zaznamenanú v poslednom desaťročí, keď ženy omnoho častejšie než muži upadajú do chudoby, prichádzajú o pracovné miesta alebo majú neisté zamestnanie, čím sa zvýrazňuje feminizácia chudoby v EÚ;

3.

zdôrazňuje, že cieľom lisabonskej stratégie je začleniť do trhu práce 60 % práceschopných žien, zatiaľ čo úsilie v demografickej oblasti by malo byť zamerané na podporu zlepšenia miery pôrodnosti s cieľom čeliť výzvam budúcnosti;

4.

zdôrazňuje, že prítomnosť žien na trhu práce je pozitívnym prvkom v zmysle hospodárskeho rastu, podľa údajov OBSE totiž ženská zložka trhu práce prispela štvrtinou k ročnému rastu od roku 1995 do roku 2008;

5.

zdôrazňuje, že v prípade straty zamestnania, je riziko, že osoba nebude opäť prijatá do práce, vyššie u žien;

6.

žiada, aby sa stanovili ciele pre zapojenie žien do činností alebo sektorov, alebo na úrovniach, z ktorých boli predtým vylúčené a na ktorých majú stále podpriemerné zastúpenie, prostredníctvom opatrení zameraných na informovanie a motivovanie zamestnávateľov, aby prijímali a podporovali ženy, najmä v uvedených sektoroch a kategóriách;

7.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti primeranosti dôchodkov žien, pretože pracujúce ženy prerušujú svoju kariéru častejšie ako muži, aby sa starali o deti a chorých a starších členov rodiny, a v dôsledku svojich rodinných záväzkov majú väčší sklon pracovať na čiastočný pracovný úväzok alebo prijímať neisté zamestnanie;

8.

žiada, aby sa kvantifikoval vplyv krízy na ženy, a to vypracovaním presných štatistík, ktorých ukazovatele diferencované podľa pohlaví budú pravidelne aktualizované a prehodnocované; dodáva, že tieto štatistiky by mali umožniť cielenejšiu reakciu na cyklické a štrukturálne problémy týkajúce sa zamestnávania s cieľom prekonať krízu a podporiť šírenie osvedčených postupov;

9.

kritizuje skutočnosť, že plány hospodárskej obnovy sú zamerané na sektory práce, ktorým dominujú muži; zdôrazňuje, že preferenčná podpora pracovnej budúcnosti mužov nad rámec podpory žien skôr zvyšuje ako znižuje rodovú nerovnosť; zdôrazňuje potrebu integrácie politík rodovej rovnosti do národných, európskych a medzinárodných plánov hospodárskej obnovy zameraných na riešenie krízy;

10.

zdôrazňuje, že v prípade mužov aj žien je miera zamestnanosti nižšia vo vidieckych oblastiach a že z tohto dôvodu sú ľudia žijúci na vidieku znevýhodnení kvôli nedostatku príležitostí na získanie kvalitných pracovných miest; mnohé ženy navyše nepracujú na oficiálnom trhu práce, a preto nie sú vedené ako nezamestnané, čo im spôsobuje finančné a právne problémy, pokiaľ ide o právo na materskú dovolenku, nemocenské dávky a získanie práva na dôchodok;

11.

zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza priniesla negatívny vplyv na zamestnancov, a hoci úroveň vzdelania žien v posledných rokoch výrazne vzrástla a počet žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je vyšší ako počet mužov v rovnakej kategórii, ženy sú ešte stále nútené zastávať druhoradé a horšie platené miesta;

12.

zdôrazňuje, že ženy majú nadmerné zastúpenie na neistých pracovných miestach, v nedobrovoľnej práci na čiastočný úväzok a medzi chudobnými ľuďmi, a preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby boli politiky na dosiahnutie cieľa stratégie EÚ - 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začlenenia zamerané na ženy v závislosti od toho, aký podiel na počte ľudí žijúcich v chudobe predstavujú;

13.

pripomína, že nerovnosti medzi ženami a mužmi pretrvávajú aj napriek rastúcej účasti žien na trhu práce; zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza sa musí vnímať ako príležitosť navrhnúť nové a inovačné riešenia v oblasti miery zamestnanosti, výšky odmeňovania, pracovného času a obsadzovania zodpovedných funkcií;

14.

zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má rovnosť žien a mužov na hospodársky rast; poukazuje na to, že niektoré štúdie vyčíslili, že v prípade, ak by boli zamestnanosť, zamestnanosť na čiastočný úväzok a produktivita žien podobné ako u mužov, zvýšil by sa HDP o 30 %;

15.

pripomína, že pri vypracúvaní politík zamestnanosti treba vziať do úvahy nové odvetvia, ktoré majú vysoký potenciál tvorby pracovných miest, ako sú ekológia, životné prostredie a nové technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že významnú úlohu v týchto odvetviach zohrávajú zohrávať ženy; vyzýva členské štáty, aby podporovali dievčatá, aby neopomínali tieto druhy odvetví; nabáda Európsku komisiu, aby zabezpečila trvalú komunikáciu o týchto nových perspektívach;

16.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na posun k udržateľnému hospodárstvu v spolupráci s Komisiou vytvárali formou posilnenia existujúcich opatrení podmienky na zvýšenie účasti žien na odbornej príprave v rámci celoživotného vzdelávania so zameraním na malé a stredné podniky a posilňovali týmto spôsobom zamestnateľnosť pracujúcich žien;

17.

požaduje podporu prístupu žien k širším príležitostiam pri vzdelávaní, odbornej príprave a zamestnaní v netradičných sektoroch a s vyššou mierou zodpovednosti;

18.

vyzýva Komisiu, aby podporovala dialóg so sociálnymi partnermi zameraný na otázky, ako sú transparentnosť miezd, podmienky zmlúv na čiastočný pracovný úväzok a na dobu určitú pre ženy, a podporila účasť žien v ekologických a inovačných odvetviach;

19.

pripomína, že pri oživení hospodárstva môžu ústrednú úlohu zohrávať organizácie aktívne v oblasti sociálneho hospodárstva (nadácie, vzájomné spolky a družstvá) a že ich zamestnancami sú vo väčšine prípadov ženy; vyzýva členské štáty, aby tento druh činnosti náležite zohľadnili pri vypracúvaní politík na oživenie hospodárstva;

20.

zdôrazňuje význam rozvoja právnej koncepcie spoločného vlastníctva pre zaručenie plného uznania práv žien v poľnohospodárskom odvetví, primeranej ochrany, čo sa týka sociálneho zabezpečenia a uznania ich práce, a tiež potreby zmeny a doplnenia nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, aby sa podobne, ako pri Európskom sociálnom fonde, mohli prijať pozitívne kroky pre ženy v budúcom programovom období 2014 – 2020, čo bolo možné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom období, pretože tieto opatrenia budú veľmi výhodné, pokiaľ ide o zamestnanosť žien vo vidieckom prostredí;

21.

zdôrazňuje, že odstránenie mzdových rozdielov je prioritou, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyvinula dostatočné úsilie o obnovenie diskusie na európskej úrovni, najmä prostredníctvom revízie súčasných právnych predpisov o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov, ako to Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 18. novembra 2009;

22.

vyzýva členské štáty, aby sa intenzívnejšie usilovali zabrániť rodovej segregácii trhov práce a pôsobiť proti trendu, keď mnohé ženy pracujú v horšie platených zamestnaniach, prebudením záujmu u chlapcov i dievčat už počas školskej dochádzky o celú škálu možných povolaní a rozšírením príležitostí na vzdelávanie pre ženy s cieľom umožniť im prispôsobiť sa zmenám na trhu práce počas ich kariéry; vyjadruje vážne znepokojenie nad nespravodlivou situáciou, ktorá trvá viac ako polstoročie po zapracovaní zásady rovnakej odmeny mužov a žien do zmlúv Spoločenstva, keď občianka EÚ, musí pracovať v priemere 418 kalendárnych dní, aby si zarobila rovnako ako muž za jeden kalendárny rok;

23.

trvá na nevyhnutnosti naliehavých opatrení v boji proti mzdovej diskriminácii, buď zmenou existujúcej smernice, či vypracovaním postupných plánov v tejto oblasti, s presnými cieľmi, ako je napríklad zníženie mzdových rozdielov do roku 2020 na 0,5 %, so zámerom ukončiť priamu a nepriamu diskrimináciu buď nabádaním na uzavretie kolektívnych zmlúv, školením poradcov pre rovnosť, riešením problémov nerovnosti medzi ženami a mužmi v neplatenej práci a vypracovaním plánov pre rovnosť v podnikoch a na iných pracoviskách; domnieva sa, že transparentnosť v skladbe miezd musí byť bežnou praxou, aby sa posilnilo rokovacie postavenie pracujúcich žien;

24.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na vyriešenie súčasného paradoxu, podľa ktorého ženy, napriek tomu, že sú lepšie vzdelané, sú stále horšie platené ako muži; zdôrazňuje, že na dosiahnutie optimálneho hospodárskeho rastu a skutočne udržateľného rozvoja treba plne využiť potenciál žien;

25.

zdôrazňuje, že oddelený príjem žien a ich kvalitné, platené zamestnanie sú kľúčom k hospodárskej nezávislosti žien a k väčšej rovnosti žien a mužov v rámci celej spoločnosti;

26.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu rodovej rovnosti vo vnútroštátnych systémoch dôchodkového zabezpečenia, čo sa týka veku i mzdy;

27.

vyzýva členské štáty EÚ, aby riadne zaviedli právne predpisy o rovnakom plate za rovnakú prácu a vyzýva Komisiu na uplatnenie sankcií voči členským štátom, ktoré tieto predpisy nedodržiavajú;

28.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť nie je len otázkou sociálnych rozdielov a spravodlivosti, ale vytvára aj jeden z predpokladov dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti podľa predpokladov stratégie Európa - 2020; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila rodový rozmer vo všetkých oblastiach stratégie EÚ - 2020 vrátane účinného uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a osobitných opatrení a cieľov pre zrovnoprávnenie mužov a žien pri všetkých opatreniach na zlepšenie európskej stratégie zamestnanosti;

29.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v oblasti rodovej rovnosti uprednostňovali záväzné návrhy pred nezáväznými stratégiami a politickými dokumentmi;

30.

nazdáva sa, že Komisia a členské štáty, by mali vyvíjať vzdelávacie a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zúčastneným stranám zohľadniť hľadisko rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v príslušných oblastiach svojej zodpovednosti, a to vrátane vyhodnotenia konkrétneho vplyvu politík na ženy a mužov;

31.

zdôrazňuje význam vypracúvania kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a štatistík podľa pohlavia, ktoré sú spoľahlivé, porovnateľné a v prípade potreby prístupné, a ktoré sa musia používať na monitorovanie zavádzania rodového hľadiska do všetkých politík;

32.

domnieva sa, že jednou z priorít by mal byť boj za odstránenie chudoby, a to prehodnotením makroekonomických, peňažných a sociálnych politík, ako aj politiky práce, ktoré stoja pri koreňoch chudoby, aby sa ženám zaručila hospodárska a sociálna spravodlivosť; nazdáva sa, že metódy používané na určenie miery chudoby by sa mali prehodnotiť, aby sa podporilo spravodlivé rozdeľovanie príjmu, zaručili minimálny príjem, plat a slušné dôchodky, vytvoril väčší počet kvalitných pracovných miest s právami žien, zaručil prístup ku kvalitným verejným službám pre všetky ženy a mladé dievčatá a zlepšilo sociálne zabezpečenie a príslušné miestne služby, najmä detské jasle, materské školy, centrá celodennej starostlivosti, komunálne centrá a centrá voľného času, ako aj služby na podporu rodiny;

33.

víta kampaň zameranú na pomoc pri riešení rozdielov v odmeňovaní práce mužov a žien, ktorú spustila Komisia v celej EÚ; konštatuje však, že rozdiely v odmeňovaní práce mužov a žien pretrvávajú, a preto žiada, aby sa na európskej úrovni otvorila diskusia zameraná na boj proti stereotypom spojeným s úlohou mužov a žien; zdôrazňuje preto význam organizovania kampaní na zvyšovanie informovanosti na školách, pracoviskách a v médiách s cieľom boja proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a najmä proti znevažujúcim obrazom; poukazuje na to, že tieto kampane by mali zdôrazňovať úlohu muža pri zabezpečovaní spravodlivého rozdelenia rodinných povinností a rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom;

34.

domnieva sa, že z dôvodu demografických zmien je nutné využiť potenciál žien a zvýšiť ich zamestnanosť s cieľom dosiahnuť cieľovú 75-percentnú mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov v súlade so znením stratégie EÚ - 2020; zároveň sa domnieva, že ľudia by sa mali slobodne rozhodnúť, či budú mať deti a že správna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je kľúčovou podmienkou pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce;

35.

žiada, aby sa vypracovali konkrétne návrhy v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, najmä v oblasti pomoci pri starostlivosti o závislé osoby a deti;

36.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Európska komisia i členské štáty oceňovali, podporovali a posilňovali úlohu žien v sociálnom hospodárstve vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien v tomto odvetví, a tiež význam služieb, ktoré sú poskytované na zladenie pracovného a súkromného života;

37.

žiada Komisiu, aby prostredníctvom prispôsobenia pracovných podmienok medzi mužmi a ženami dohliadala na správnu transpozíciu jednotlivých európskych právnych predpisov týkajúcich sa zladenia pracovného a súkromného života v členských štátoch;

38.

konštatuje, že zamestnanie na čiastočný úväzok môže mať negatívny vplyv na príslušnú osobu, napríklad tým, že kladie prekážky v kariére a vedie k chudobe v starobe, alebo tiež môže vzhľadom na nižšie príjmy vyžadovať doplnkovú štátnu pomoc k životnému minimu či v prípade choroby alebo nezamestnanosti;

39.

zdôrazňuje význam komunikačných kampaní pre zabezpečenie rodovej neutrality tradične mužských alebo ženských povolaní alebo činností; v rovnakej súvislosti vyzýva členské štáty, aby začali diskusiu o úlohe jazyka pri pretrvávaní stereotypov, najmä vzhľadom na feminizáciu alebo maskulinizáciu niektorých názvov povolaní;

40.

vyzýva verejné a súkromné ustanovizne, aby do svojich vnútorných predpisov a smerníc zaviedli plány rovnosti spolu s prísnymi krátkodobými, strednodobými a dlhodobými cieľmi a aby dosiahnutie týchto cieľov každoročne vyhodnocovali;

41.

žiada, aby sa vypracovali konkrétne návrhy v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným, rodinným a súkromným životom prostredníctvom podporovania väčšej deľby pracovných, rodinných a sociálnych povinností medzi mužmi a ženami, najmä v oblasti pomoci pri starostlivosti o závislé osoby a deti;

42.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zamestnanosť znevýhodnených skupín, ako sú tehotné ženy alebo slobodné matky, a zabezpečili im tak slušnú a stabilnú prácu, ktorá im umožní zladiť rodinný a pracovný život;

43.

nazdáva sa, že v záujme lepšieho zladenia práce a starostlivosti je nevyhnutné zlepšiť podmienky dovolenky na starostlivosť o deti; vyzýva preto Radu, aby urýchlene prijala spoločnú pozíciu k pozícii Parlamentu z 20. októbra 2010 (16) o revízii smernice Rady 92/85/EHS;

44.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zriaďovanie alebo zdokonaľovanie zariadení starostlivosti o deti, ako sú jasle a materské školy, a zariadení pre staršie a iné závislé osoby s cieľom poskytovať kvalitné a cenovo dostupné služby v časoch zlučiteľných s pracovným časom na plný úväzok, ktoré budú prístupné pre čo najväčší počet ľudí; domnieva sa, že tieto zariadenia sú pre rodičov nesmiernou podporou a uľahčili by im prístup na trh práce;

45.

zdôrazňuje, že rodina je základom našej spoločnosti a je neodmysliteľne spätá s postupovaním hodnôt a solidárnym spolužitím; zdôrazňuje, že zavedenie flexibilného pracovného času a poskytovanie možností práce na diaľku, ako aj rozširovanie starostlivosti o deti a profesionalizácia domácej starostlivosti o starších ľudí sú dôležitým krokom k umožneniu súladu pracovného a rodinného života a k podpore rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce a na vzdelávaní a odbornej príprave; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedostatok primeraných systémov dovoleniek, systémov rodičovských dovoleniek a flexibilných foriem práce pre oboch rodičov často bráni ženám aktívne sa zúčastňovať na trhu práce alebo pracovať na plný úväzok; patrí sem aj zmena podnikovej kultúry, pokiaľ ide o prijímanie a zamestnávanie žien; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabránili znižovaniu dávok alebo obmedzovaniu sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o deti, starostlivosti o staršie osoby a zraniteľných ľudí v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy;

46.

pripomína Komisii a členským štátom, že je nevyhnutné prijať pozitívne opatrenia v prospech žien a mužov, najmä na uľahčenie ich návratu do práce po období venovanom rodine (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého alebo invalidného člena rodiny), a podporovať politiky na (re)integráciu do trhu práce, a teda opätovné získanie finančnej nezávislosti;

47.

zdôrazňuje, že vzdelávanie hrá kľúčovú úlohu pri vštepovaní dôležitosti rodovej rovnosti deťom od najútlejšieho veku a pri akceptácii rôznych kultúr a chápaní vplyvu diskriminácie a predsudkov; vyzýva členské štáty, aby zavádzali programy vzdelávania, ako aj informačné programy a programy na zvyšovanie povedomia o hodnotách Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článku 23, počas celej školskej dochádzky detí;

48.

zdôrazňuje potrebu ponechať mladým ľuďom slobodu výberu povolania; pripomína v tejto súvislosti význam toho, aby učitelia neviedli svojich žiakov automaticky k výberu povolania podľa rodových stereotypov a aby sa zdôrazňovala celá paleta pracovných príležitostí;

49.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia v rámci sektora vzdelávania zabezpečili, že dievčatá nebudú automaticky vedené k odvetviam a povolaniam tradične považovaným za ženské;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie na európskej úrovni s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v politickej sfére; nabáda v tejto súvislosti na účasť žien vo všetkých európskych inštitúciách, najmä na zodpovedných funkciách; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni sa musí vyvíjať ďalšie úsilie; vyzýva na stanovenie záväzných cieľov na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov; v tejto súvislosti berie na vedomie pozitívny vplyv využívania kvót na zastúpenie žien; preto v tejto súvislosti poukazuje na to, že využívanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien;

51.

poukazuje na to, že len v prípade 3 % veľkých podnikov stojí na čele ich hlavného rozhodovacieho orgánu žena; zdôrazňuje preto príklad Nórska, ktoré od roku 2003 úspešne uplatňuje politiku kvót, aby sa zaručila rovnoprávnosť v správnych radách spoločností, a z ktorého si v súčasnosti berú príklad Španielsko a Francúzsko; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia, ako napríklad kvóty, ktoré zabezpečia lepšie zastúpenie žien vo veľkých spoločnostiach kótovaných na burze a v správnych radách podnikov všeobecne, najmä tých s verejnou účasťou;

52.

zdôrazňuje, že z dôvodu rodovej nerovnosti v oblasti zamestnania by sa v členských štátoch mali zaviesť prevádzkové a odvetvové – zákonom stanovené – plány na zabezpečenie rovnosti, ktoré by mali zavádzať a kontrolovať sociálni partneri;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali kroky na stanovenie záväzných cieľov na zaručenie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami na pracovných miestach so zodpovednosťou v spoločnostiach, vo verejnej správe a v politických orgánoch;

54.

vyzýva členské štáty, aby identifikovali podniky, ktoré podporujú rodovú rovnosť a dobrú rovnováhu medzi pracovným, rodinným a súkromným životom, a aby v širokom rozsahu šírili najlepšie postupy, najmä prostredníctvom obchodných a priemyselných komôr;

55.

víta všeobecnú rozpravu o zvýšení podielu žien na vedúcich pozíciách v oblasti hospodárstva a žiada, aby sa v podnikoch na tento účel stanovila dobrovoľná kvóta zameraná na rodové zastúpenie zamestnancov;

56.

vyzýva na prijatie krokov na vnútroštátnej a európskej úrovni zameraných na podporu podnikania medzi ženami vytvorením štruktúr na odborné vzdelávanie, profesijných štruktúr a štruktúr právneho poradenstva a uľahčovaním prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom;

57.

nabáda na pravidelnú výmenu informácií a skúseností medzi zúčastnenými stranami, ktorá by podporovala rodovú rovnosť, s cieľom uplatňovať osvedčené postupy v rámci celej spoločnosti, na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a rovnako v súkromnom, ako aj verejnom sektore;

58.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, prisťahovalkyne, lesbické, bisexuálne a transrodové ženy, príslušníčky menšín a ženy s obmedzenou odbornou prípravou alebo bez nej, ktoré sú zodpovedné za závislé osoby, pretože ide o osobitné skupiny, v prípade ktorých je potrebné uplatňovať opatrenia prispôsobené ich podmienkam; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu tak, aby európsky rok 2011 venovaný dobrovoľníckej práci podporoval aj presadzovanie rovnosti žien a mužov;

59.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí zvyšovať prostredníctvom prístupu znevýhodnených žien, ako napríklad prisťahovalkýň, žien z etnických menšín, žien so zdravotným postihnutím a slobodných matiek, k vzdelávaniu a odbornej príprave ich pracovné vyhliadky, a tým šance na hospodársky nezávislý život; poukazuje na viacnásobnú diskrimináciu na základe pohlavia, etnickej či rasovej príslušnosti a často i veku, ktorá postihuje prisťahovalkyne;

60.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za rovnosť, aby prijali integrované prístupy na zlepšovanie svojej reakcie na viacnásobnú diskrimináciu a riešenie prípadov jej výskytu; rovnako zdôrazňuje, že tieto orgány by mali ponúkať odbornú prípravu sudcov, porôt a zamestnancov vo všeobecnosti, aby mohli identifikovať, predvídať a riešiť situácie viacnásobnej diskriminácie;

61.

pripomína, že zdravotne postihnuté ženy sú často diskriminované v oblastiach sociálneho, kultúrneho, politického a profesionálneho života; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili konkrétne návrhy na zlepšenie ich situácie;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby mimoriadnu pozornosť pri realizácii európskej stratégie pre začleňovanie Rómov venovali rómskym ženám;

63.

konštatuje, že transrodové osoby sú aj naďalej veľmi odsúvanou a prenasledovanou skupinou, ktorá je terčom značnej stigmatizácie, vylúčenia a násilia, o čom svedčia správy Agentúry pre základné práva; rozhodne nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami agentúry týkajúcimi sa dôraznejšej a jednoznačnejšej ochrany voči diskriminácii na základe rodovej identity;

64.

zasadzuje sa za prístup žien a mužov k adekvátnym informáciám a podpore v súvislosti s reprodukčným zdravím a zdôrazňuje, že ženy by mali mať rovnaké práca a príležitosti ako muži na využívanie služieb v tejto oblasti; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia mužov o ich zodpovednosti v otázkach sexuality a reprodukcie;

65.

pripomína, že násilie voči ženám je závažnou prekážkou presadzovania rovnosti žien a mužov; vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou návrhu komplexnej smernice o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a boji proti nemu, či už ide o fyzické, sexuálne alebo psychické násilie, vrátane obchodovania so ženami;

66.

víta úsilie vynaložené na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti násiliu voči ženám, ale zdôrazňuje, že tento jav zostáva vážnym, stále nevyriešeným problémom, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k službám podpory zameraným na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti a na ochranu žien pred takýmto násilím bez ohľadu na ich právne postavenie, rasu, vek, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod alebo náboženské vyznanie; víta obnovenie diskusie o tomto druhu násilia, najmä prostredníctvom vytvorenia európskeho ochranného príkazu a smernice o obchodovaní s ľuďmi; vyzýva nasledujúce predsedníctva Únie, aby pokračovali touto cestou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada a Komisia prijali dohodu o európskom ochrannom príkaze dosiahnutú v Európskom parlamente, aby smernica mohla nadobudnúť účinnosť čo najskôr;

67.

opätovne vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcich štyroch rokov vyhlásila Európsky rok boja proti násiliu páchanom na ženách; v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa tým zvýši povedomie medzi európskymi občanmi a podnietia vlády, aby bojovali proti násiliu páchanom na ženách;

68.

zdôrazňuje potrebu uskutočniť široký prieskum vo všetkých krajinách EÚ použitím spoločnej metodiky na stanovenie skutočného rozsahu problému; poukazuje na dôležitú prácu, ktorú musí v tejto oblasti vykonať Európske stredisko pre rodové násilie, ktoré bude poskytovať kvalitné štatistiky na podporu politických opatrení na boj proti tomuto sociálnemu moru;

69.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu odbornú prípravu a vzájomnú spoluprácu pracovníkov v odvetví zdravotníctva, sociálnych služieb, polície a súdnictva a aby vytvorili štruktúry, v rámci ktorých bude možné riešiť všetky formy násilia voči ženám vrátane zriedkavých foriem závažného fyzického a psychického násilia, ako sú útoky kyselinou;

70.

zdôrazňuje význam konania regionálnych a miestnych orgánov a členských štátov v oblasti napomáhania reintegrácie žien do trhu práce, ktoré sa stali obeťami rodového násilia, použitím nástrojov, ako sú napríklad ESF alebo program PROGRESS;

71.

poukazuje na to, že treba zlepšiť programy pomoci organizáciám žien a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti zamerané na spoluprácu v procesoch začleňovania rodového hľadiska;

72.

zdôrazňuje potrebu začleniť rodové hľadisko a boj proti rodovému násiliu do vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce Európskej únie;

73.

vyzýva Európsku komisiu, aby nabádala členské štáty, aby v médiách vo všeobecnosti a osobitne v reklamách a propagačnom materiáli presadzovali zastúpenie obrazu žien, ktorý rešpektuje dôstojnosť, odlišnosť úloh a identitu žien;

74.

vyzýva Komisiu a rozpočtový orgán, aby pri príprave rozpočtov a nového viacročného finančného rámca EÚ zohľadňovali kritériá rodového rozpočtovania; nabáda členské štáty, aby nasledovali tento príklad pri zostavovaní vnútroštátnych verejných rozpočtov;

75.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam členských štátov.


(1)  Dokument Rady Európskej únie č. 5731/10 z 3. marca 2010.

(2)  Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(3)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(4)  Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(5)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(6)  Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.

(8)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.

(9)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0231.

(11)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0232.

(12)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 56.

(13)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 35.

(14)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.

(15)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0484.

(16)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0373.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/77


Utorok 8. marca 2011
Chudoba žien

P7_TA(2011)0086

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (2010/2162(INI))

2012/C 199 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi mužmi a ženami,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

so zreteľom na vyhlásenie a akčnú platformu, ktoré prijala Štvrtá svetová konferencia o ženách 15. septembra 1995 v Pekingu,

so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia, ktoré stanovila OSN v roku 2000, najmä na prvý cieľ (zníženie extrémnej chudoby a hladu) a tretí cieľ (podpora rodovej rovnosti),

so zreteľom na rezolúciu 1558 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2007 o feminizácii chudoby,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (1),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (2),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (3),

so zreteľom na návrh záverov Rady z 30. októbra 2007 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ – ukazovatele vo vzťahu k problematike žien a chudoby (13947/07),

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

so zreteľom na správu Komisie o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie, ktorý je pripojený k správe Komisie o rovnosti žien a mužov – 2010 (SEK(2009)1706),

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie, ktorý je pripojený k oznámeniu Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (SEK(2010)1079) a (SEK(2010)1080),

so zreteľom na oznámenie Komisie: Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 24. marca 2010 nazvanú Druhý európsky prieskum kvality života: rodinný život a práca,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (7),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (10),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (11),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0031/2011),

A.

keďže v súlade s uvedeným rozhodnutím 1098/2008/ES by sa mali v činnostiach v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu brať do úvahy odlišné riziká a rozmery chudoby a sociálneho vylúčenia žien a mužov; keďže 85 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby a 17 % všetkých žien v 27 krajinách EÚ je zaradených medzi obyvateľov žijúcich v chudobe; keďže navyše v posledných desiatich rokoch počet chudobných žien vzrástol nepomerne k počtu mužov; keďže chudoba rodičov často vedie k chudobe detí a má vážny vplyv na neskorší život detí,

B.

keďže Európska únia čelí silnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na trhu práce a ich osobný život, pretože v ich prípade existuje väčšia pravdepodobnosť, že majú neisté pracovné miesto a že budú prepustené, a je menej pravdepodobné, že budú mať sociálne zabezpečenie; keďže navyše v dobe hospodárskej recesie sa ešte viac zvyšuje zraniteľnosť ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení riziku chudoby, pričom väčšina z nich sú ženy, a to predovšetkým skupiny, ktoré už aj tak čelia viacerým znevýhodneniam,

C.

keďže prísne opatrenia, ktoré boli prijaté v celej EÚ, budú mať osobitne škodlivý účinok na ženy, ktoré majú väčšinové zastúpenie vo verejnom sektore ako zamestnankyne aj ako príjemkyne služieb,

D.

keďže boj proti chudobe je jedným z piatich merateľných cieľov Komisie navrhnutých v rámci stratégie EÚ 2020; keďže integrované usmernenie č. 10 stratégie Európa 2020 (Podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) by podporilo prijímanie vnútroštátnych opatrení na ochranu žien, najmä pred hrozbou chudoby, a zároveň by zabezpečilo istotu príjmu pre neúplné rodiny alebo staršie ženy,

E.

keďže rodová rovnosť je zbraňou proti chudobe v radoch žien, pretože má pozitívny účinok na produktivitu a hospodársky rast a vedie k väčšej účasti žien na trhu práce, čo má následne mnohé sociálne a hospodárske výhody,

F.

keďže nezamestnanosť žien predstavuje v priemere 59,1 %; keďže od roku 2000 zostáva priemerný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien naďalej značný – takmer 18 % v celej EÚ a viac ako 30 % v niektorých členských štátoch v roku 2010 – a keďže a zásada rovnakého odmeňovania mužov a žien je jednou zo základných zásad stanovených v európskych zmluvách; keďže rodovo segregovaný trh práce má priame dôsledky pre ženy,

G.

keďže v 16 členských štátoch riziko extrémnej chudoby u žien vo veľkej miere presahuje riziko chudoby u mužov,

H.

keďže samotné zamestnanie neposkytuje primeranú ochranu proti extrémnej chudobe; keďže najmä v dôsledku segregácie v zamestnaní má viac žien než mužov slabšie platenú prácu, pričom sa často stáva, že ani príspevky na sociálne zabezpečenie samotné neposkytujú ochranu pred extrémnou chudobou,

I.

keďže čím dlhšie trvá život v chudobe s mimoriadne nízkym príjmom, tým väčšie je riziko, že človek upadne do stavu permanentnej ekonomickej núdze a sociálneho vylúčenia; keďže opatrenia prijímané na boj proti chudobe by sa preto nemali zameriavať len na pomoc tým, ktorí už žijú v extrémnej ekonomickej núdzi, ale mali by sa snažiť pohotovo predchádzať faktorom, ktoré spôsobujú u občanov, najmä u žien, extrémnu ekonomickú a sociálnu núdzu, a riešiť ich,

J.

keďže existujú významné vekové a rodové rozdiely, čo sa týka času stráveného pri neplatenej práci a každodennej opatrovateľskej činnosti; keďže najväčšiu časť neplatenej práce vykonávajú ženy,

K.

keďže všeobecný prístup k dostupným a vysokokvalitným podporným službám, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, zariadenia pre starších ľudí a iné nezaopatrené osoby, je dôležitý pre rovnocennú účasť žien a mužov na trhu práce a ako prostriedok prevencie a znižovania chudoby,

L.

keďže starší ľudia čelia väčšiemu riziku chudoby ako ostatné bežné obyvateľstvo, pričom táto miera dosiahla v roku 2008 medzi obyvateľmi nad 65 rokov v EÚ-27 približne 19 %, keďže staršie ženy sú v mimoriadne neistej situácii, pretože ich právo na dôchodok sa odvodzuje od ich stavu (dávky v manželstve alebo pozostalostné) a zriedkakedy majú náležitý nárok na vlastný dôchodok v dôsledku prestávky v pracovnej kariére, prerušenia zárobkovej činnosti, rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a iných činiteľov, čo má za následok, že trvalá a extrémna chudoba postihuje viac ženy než mužov (22 % žien nad 65 rokov v porovnaní so 16 % mužov),

M.

keďže ženy, najmä na vidieku, sú častejšie súčasťou neformálneho hospodárstva než muži, bez registrácie na oficiálnom trhu práce alebo len s krátkodobými pracovnými zmluvami, čo vytvára špecifické problémy, pokiaľ ide o sociálne práva žien vrátane práv počas tehotenstva, materskej dovolenky a obdobia dojčenia, o nadobúdanie dôchodkových práv a prístup k sociálnemu zabezpečeniu,

N.

keďže chudoba je činiteľ, ktorý sa spája s narastajúcim rizikom násilia založeného na rodovej príslušnosti, čo je veľkou prekážkou rodovej rovnosti; keďže domáce násilie často vedie k strate zamestnania, zlému zdravotnému stavu a bezdomovstvu, v dôsledku čoho sa ženy môžu dostať do začarovaného kruhu chudoby; keďže navyše obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva, ktorá vo veľkej miere postihuje ženy a dievčatá a predstavuje významný faktor, ktorý vyplýva z chudoby a zároveň k nej prispieva,

O.

keďže násilie proti ženám vo všetkých jeho podobách je jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv, ktoré nepozná žiadne geografické, hospodárske alebo sociálne hranice; keďže toto násilie predstavuje v Únii závažný problém, pričom približne 20 až 25 % žien je v dospelosti vystavených fyzickému násiliu a viac ako 10 % z nich je obeťami sexuálneho násilia,

P.

keďže ženy so zdravotným postihnutím sú diskriminované v rodinnom prostredí i v oblasti vzdelávania, ich možnosti zamestnania sú obmedzené a sociálna podpora, ktorú dostávajú, väčšinou nestačí na prekonanie chudoby; keďže členské štáty by preto mali venovať ženám so zdravotným postihnutím osobitnú starostlivosť, aby si mohli uplatňovať svoje práva, a mali by navrhnúť opatrenia zamerané na uľahčenie integrácie týchto žien prostredníctvom doplnkových podporných programov,

Q.

keďže chudoba čím ďalej tým viac postihuje ženy, pričom riziko chudoby hrozí najmä skupinám žien s osobitnými potrebami, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy a rodičia, ktorí bez partnera vychovávajú dieťa (najmä osamelé matky a vdovy, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti), ako aj skupiny s najvyšším rizikom vylúčenia, ako sú rómske ženy, ktoré podľa tradície vykonávajú domáce a opatrovateľské práce výlučne samy, v dôsledku čoho predčasne ukončujú vzdelávanie a opúšťajú zamestnanie, ako aj prisťahovalkyne; keďže sú potrebné vhodné pracovné podmienky so zabezpečením ochrany takých práv, ako je dôstojný plat, materská dovolenka a pracovné prostredie bez diskriminácie, ktoré majú pre tieto ženy rozhodujúci význam,

R.

keďže program Progress je určený na podporu účinného uplatňovania zásady rodovej rovnosti a jej presadzovania vo všetkých politikách EÚ; keďže tento program je mimoriadne dôležitým nástrojom na boj proti feminizácii chudoby,

S.

keďže stredná dĺžka života u žien je o šesť rokov viac než u mužov, keďže štatistika EÚ-27 za rok 2007 uvádza, že muži žijú priemerne 76 rokov a ženy 82 rokov; keďže táto skutočnosť má výrazný vplyv na chudobu žien, najmä preto, že ženy majú ťažší prístup k systémom sociálneho a dôchodkového zabezpečenia než muži,

Feminizácia chudoby

1.

domnieva sa, že prevencia a znižovanie chudoby žien je významnou súčasťou základnej zásady sociálnej solidarity, ku ktorej sa Európska únia zaviazala, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, a ktorá zahŕňa uplatňovanie rovnosti žien a mužov, sociálnu spravodlivosť a ochranu a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

2.

uznáva, že „feminizácia chudoby“ znamená, že ženy postihuje chudoba častejšie ako mužov, že chudoba je v ich prípade krutejšia než u mužov a že chudoba medzi ženami je na vzostupe;

3.

upozorňuje, že podľa ukazovateľa ohrozenia chudobou stanoveného Eurostatom bolo v Európskej únii v roku 2008 takmer 85 miliónov osôb ohrozených chudobou a že na základe ukazovateľa materiálnej deprivácie sa odhaduje, že tento údaj by mohol stúpnuť na 120 miliónov; domnieva sa, že na základe rozhodnutia Rady o ukazovateľoch chudoby môže dôjsť k nejednoznačnostiam, pokiaľ ide o celkový cieľ zníženia miery chudoby – zbaviť chudoby a vylúčenia 20 miliónov osôb do roku 2020 (zníženie o 23,5 % podľa ukazovateľa ohrozenia chudobou stanoveného Eurostatom, ale iba o 16,7 % podľa ukazovateľa materiálnej deprivácie); zdôrazňuje, že väčšinu osôb žijúcich v chudobe tvoria ženy a túto situáciu zapríčiňuje nezamestnanosť, nepravidelná práca, nízke platy, dôchodky pod úrovňou životného minima a všeobecne problematický prístup ku kvalitným verejným službám;

4.

zdôrazňuje, že rodová nerovnosť bráni zmierňovaniu chudoby a ohrozuje nádej na hospodársky a ľudský rozvoj;

5.

vyzýva členské štáty, aby zahrnuli koncepciu rodovej rovnosti do všetkých politík a osobitných opatrení v oblasti zamestnanosti s cieľom zlepšiť prístup k zamestnaniu, zabrániť nadmernému zastúpeniu žien v neistých zamestnaniach, zvýšiť ich účasť v trvalom zamestnaní, podporiť postup žien v sektore zamestnanosti a znížiť delenie trhu práce podľa rodového hľadiska riešením priamych a nepriamych príčin;

6.

poukazuje na to, že chudoba žien nie je len výsledok nedávnej hospodárskej krízy, ale aj následok rozličných faktorov vrátane stereotypov, existujúcich platových rozdielov medzi mužmi a ženami, bariér spôsobených nedostatočným zosúladením rodinného a pracovného života, vyššej strednej dĺžky života žien a – vo všeobecnosti – rozličných druhov diskriminácie na základe pohlavia, ktorej obeťami sú prevažne ženy;

7.

pripomína, že Komisia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom opäť potvrdiť a posilniť politický záväzok Európskej únie dosiahnuť rozhodujúci pokrok v boji proti chudobe a s cieľom uznať základné právo ľudí žijúcich v chudobe a v podmienkach sociálneho vylúčenia na dôstojný život a plnú účasť na živote spoločnosti;

8.

pripomína, že Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 mal byť nielen mediálnou kampaňou, ale aj iniciatívou, ktorá by poskytla ďalší podnet pre viacdimenzionálne politiky na odstránenie chudoby a lepšie vypracované ukazovatele chudoby; žiada preto Komisiu, aby poskytla kritický prehľad o nových opatreniach, ktoré v tejto súvislosti prijali členské štáty na prekonanie chudoby a sociálneho vylúčenia;

9.

navrhuje, že na európskej i národnej úrovni je potrebné pokračovať v plnení pevného záväzku dosiahnuť ďalší pokrok k rodovej rovnosti, a to prostredníctvom stratégií, ktoré podporujú usmernenia Európskej komisie o rovnocennom postavení žien a mužov, Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý prijala Rada Európy, a rámec opatrení v oblasti rodovej rovnosti, ktorý prijali európski sociálni partneri;

10.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť je jedným zo základných predpokladov udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti;

11.

vyzýva Komisiu a Radu, aby náležite zohľadnili požiadavky Európskeho parlamentu vznesené v uzneseniach z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie (12), z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (13), zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce a z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (14) pri navrhovaní politík a opatrení pre ďalšiu fázu OMK pre sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu, stratégie sociálneho začleňovania a hlavnej iniciatívy Európa 2020 na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to s účasťou všetkých zainteresovaných strán na participačnom procese;

12.

berie na vedomie oznámenie Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali rodovo špecifické hľadisko ako kľúčový prvok všetkých spoločných politík a národných programov na odstraňovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu;

13.

víta iniciatívu Komisie Európska platforma proti chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci tejto platformy presadzovali rodové hľadisko;

14.

vyzýva Komisiu, aby posilnila európsku stratégiu pre sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu v súlade s uvedenou iniciatívou Európska platforma proti chudobe a aby zintenzívnila najmä úsilie o zlepšenie situácie osamelých rodičov, aby mohli žiť dôstojne;

15.

upozorňuje, že v niektorých členských štátoch v dôsledku hospodárskej krízy naďalej rastie nezamestnanosť a sociálne ťažkosti, ktoré rôznym spôsobom postihujú mladých a starých ľudí, mužov aj ženy a ich rodiny, a preto vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby posilnili svoj záväzok a prijali osobitné opatrenia s cieľom odstrániť chudobu a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, predovšetkým chudobu žien a jej priamy vplyv na rodinný život, keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú porušovaním ľudských práv a týkajú sa najmenej jedného zo šiestich európskych občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali najzraniteľnejším skupinám (domácnosti s jedným rodičom, rodiny s tromi alebo viac deťmi, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny, najmä Rómovia, ľudia žijúci v najviac znevýhodnených mikroregiónoch, ľudia so zníženou pracovnou schopnosťou a mladí ľudia bez pracovnej praxe); domnieva sa, že na dôstojný život je potrebný prístup k vzdelávaniu a pracovnému trhu a účasť na živote spoločnosti; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby sa postarali o prijatie opatrení na odstránenie chudoby detí a aby zabezpečili, že všetky deti budú mať v živote rovnaké príležitosti;

16.

poukazuje na to, že integrácia žien na trhu práce za posledné desaťročia znamená, že recesia bude mať väčší priamy vplyv nielen na samotné ženy, ale aj na domácnosti, ktorých príjmy budú výrazne zasiahnuté prepúšťaním žien; zdôrazňuje, že môžeme očakávať neúmerný nárast nezamestnanosti žien, keďže boli ohlásené obmedzenia prostriedkov v rozpočtoch verejného sektora, a práve ženy sú výrazne zastúpené v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách;

17.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby používali ukazovatele vo vzťahu k problematike žien a chudoby vytvorené v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej, hospodárskej a zamestnaneckej politiky na znižovanie chudoby; vyzýva členské štáty, aby hľadali vhodnejšie metódy merania miery chudoby medzi ženami;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v národných správach a v spoločných výročných správach o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní uvádzali systematické údaje a informácie osobitne podľa pohlavia;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli nové samostatné ukazovatele, pokiaľ ide o problematiku žien a chudoby, ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej, hospodárskej a zamestnaneckej politiky na ženy a chudobu;

20.

vyzdvihuje potrebu prijať po rozsiahlych konzultáciách s Európskym parlamentom následné opatrenia k Charte žien a zohľadniť názory sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti s cieľom podporiť mechanizmy na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých aspektoch spoločenského, hospodárskeho a politického života;

21.

upozorňuje osobitne na to, že je potrebné pokračovať vo výskumoch a analýzach feminizácie chudoby; vyzýva Komisiu a Eurofound, aby spolupracovali s Európskym inštitútom pre rovnosť pohlaví a aby iniciovali cielený výskum s cieľom posúdiť o. i. vplyv globálnej krízy na ženy;

22.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k základnej starostlivosti všetkým ľuďom, najmä mládeži a starším osobám;

23.

nalieha na členské štáty, aby zaistili, že staršie ženy trpiace ochoreniami typickými pre svoj vek budú mať prístup k preventívnej a diagnostickej medicíne, pretože je to jeden z nástrojov boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

24.

vyzýva členské štáty, aby prisťahovalkyniam uľahčili prístup k zdravotnej starostlivosti v súvislosti s chorobami spôsobenými odlišnými stravovacími návykmi a rituálnymi praktikami; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v oblasti zdravia vytvárali politiky zamerané na boj proti praktikám, ktoré ohrozujú zdravie žien a sú tiež príčinou sociálneho vylúčenia a chudoby, a na predchádzanie týmto praktikám;

25.

žiada členské štáty, aby zabezpečili, že zásady rodovej politiky a EÚ sa budú uplatňovať na všetkých úrovniach, miestne i celoštátne;

26.

pripomína, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa musí vykonávať v rámci Európskej únie i mimo nej s cieľom splniť záväzok Európskej únie a členských štátov týkajúci sa dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia OSN do roku 2015;

Boj proti chudobe žien prostredníctvom politiky práce a sociálnej ochrany

27.

žiada členské štáty o osobitné programy na podporu aktívneho začleňovania alebo reintegrácie žien do pracovného trhu, ako aj o špecifické možnosti na celoživotné vzdelávanie zamerané na poskytovanie zručností a kvalifikácií, ako je posilňovanie schopností, budovanie sebadôvery a výkonnosti, potrebné v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, ktorá kladie dôraz na projekty a programy z oblasti ekologickej transformácie, t. j. na odvetvie obnoviteľných zdrojov energie, vedu a technologicky náročné „zelené“ pracovné miesta pre nové, udržateľné hospodárstvo; v záujme toho, aby sa nezvyšovala neistota žien na trhu práce, požaduje zohľadňovať rodinné záväzky pri prepúšťaní zamestnancov a brať do úvahy skutočnosť, že v mnohých prípadoch je starostlivosť o deti zverená ženám;

28.

pripomína, že existuje veľký rozdiel medzi obyvateľmi vo vidieckych a mestských oblastiach, čo sa týka dostupnosti vzdelávania, zamestnania a kvality práce; pripisuje veľký význam právu všetkých týchto obyvateľov, najmä najmladších a najzraniteľnejších, na získanie riadneho vzdelania vrátane odbornej prípravy a univerzitného vzdelania, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby tieto skupiny podporili pomocou efektívneho systému aktívnych politík a vhodných vzdelávacích opatrení s cieľom umožniť im rýchlo sa prispôsobiť požiadavkám trhu práce;

29.

poukazuje na to, že sociálna ochrana, politiky trhu práce a sociálna politika významne prispievajú k zmierneniu hĺbky a trvania recesie stabilizovaním pracovných trhov a spotreby a že systém sociálnej ochrany je stabilizačným faktorom na strane príjmov i na strane výdavkov;

30.

považuje aktívnu politiku zamestnanosti (napr. ďalšie vzdelávanie na pracovisku, odborné vzdelávanie a školenie) za veľmi dôležitú pri predchádzaní chudobe, pričom v tomto procese zastávajú sociálni partneri kľúčovú úlohu; domnieva sa, že proaktívna politika zamestnanosti (napr. pracovná prax pre mladých, chránené dielne a pracoviská) má takisto zásadný význam pre zabezpečenie rovnováhy pracovného trhu, zlepšenie prístupu naň a udržanie zamestnanosti znevýhodnených skupín;

31.

zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť transparentný právny rámec pre netypické formy zamestnávania s cieľom zabezpečiť primerané pracovné podmienky a dôstojné mzdy, keďže hybnou silou v boji proti chudobe je získanie zamestnania;

32.

domnieva sa, že integrácia žien do trhu práce má v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu kľúčový význam; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vytváranie nových pracovných miest, uľahčovať dodatočnú odbornú prípravu a vzdelávanie žien, ktorým hrozí chudoba, a posilňovať možnosti ich umiestňovania do zamestnania;

33.

uznáva, že existuje priama spojitosť medzi ekonomickou nerovnosťou a závislým postavením žien, keďže naďalej pretrvávajú nerovnosti medzi mužmi a ženami, čo sa týka prístupu k vzdelaniu, rodinných povinností a celkovej starostlivosti o rodinu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že naďalej existuje rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, čo má negatívny účinok;

34.

zdôrazňuje, že v prípade straty zamestnania je riziko, že osoba nebude opäť prijatá do práce, vyššie u žien a v prípade prijímania do zamestnania je zas pravdepodobnejšie, že ženy budú znevýhodnené, keďže u žien je vyšší podiel neistých zmlúv či nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, alebo existujú rozdiely v odmeňovaní, ktoré naďalej znevýhodňujú ženy;

35.

poukazuje na to, že podľa osobitného prieskumu Eurobarometra Rodová rovnosť v EÚ v roku 2009 sa v Európe všeobecne uznáva potreba zníženia platových rozdielov medzi mužmi a ženami;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ 2020 prijali potrebné opatrenia na obmedzenie rodovej nerovnosti v zamestnaní; dôrazne nabáda k stanoveniu cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov o 1 % ročne, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ zníženia týchto rozdielov o 10 % aby sa zabezpečilo, že ženy by počas zákonnej materskej dovolenky poberali plat v plnej výške, ako sa to odporúča v legislatívnom uznesení EP o tejto téme z 20. októbra 2010 (15), pretože to prispeje k odstráneniu rodovej nerovnosti v zamestnaní; okrem toho zdôrazňuje, že sú potrebné pozitívne opatrenia na zvýšenie zastúpenia žien v politických, hospodárskych a podnikových orgánoch s rozhodovacou právomocou;

37.

poznamenáva, že podnikateľky majú obmedzený prístup k úverom, čo predstavuje hlavnú prekážku ich profesionálneho rozvoja a ekonomickej nezávislosti a je to v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania;

38.

vyzýva tvorcov politík na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, aby pri svojich politických reakciách zameraných na obmedzenie negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy vždy vychádzali z analýz trhu práce, ktoré zohľadňujú rodový aspekt, ako aj zo systematických posúdení vplyvov a hodnotení podľa rodového hľadiska;

39.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní iniciatív zameraných na uznanie neformálnej ekonomiky a vyčíslenie hodnoty „ekonomiky života“ na základe prístupov špecifikovaných podľa pohlavia v súlade s projektom Nad rámec HDP, ktorý naštartovala Komisia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne poistenie ženám a mužom, ktorí sa starajú o starších, chorých alebo zdravotne postihnutých príbuzných, ako aj starším ženám, ktoré majú veľmi nízky dôchodok;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala platné právne predpisy, ktoré sa týkajú uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov, ako to žiadal Parlament vo svojom uznesení z 18. novembra 2008 (16) (legislatívna iniciatíva, ktorou sa požaduje, aby Komisia do konca roku 2009 predložila primeraný návrh);

41.

zdôrazňuje, že reforma makroekonomických, sociálnych a pracovnoprávnych politík má kľúčový význam preto, aby bola zaručená hospodárska a sociálna spravodlivosť pre ženy, aby sa opätovne posúdili metódy zisťovania miery chudoby a aby sa vypracovali stratégie na podporu spravodlivého rozdelenia bohatstva, na zaručenie minimálneho príjmu a dôstojnej mzdy a dôchodku, aby sa vytváral väčší počet vysokokvalifikovaných pracovných miest pre ženy spojených s príslušnými právami, aby ženy a dievčatá mohli využívať vysokokvalitné verejné služby a aby sa zlepšila kvalita poskytovania sociálnych a miestnych služieb vrátane jaslí, materských škôl a iných foriem predškolskej výchovy, centier dennej starostlivosti, komunálnych centier voľného času a služieb na podporu rodiny, ako aj medzigeneračných centier, ktoré by mali byť prístupné a cenovo dostupné pre ženy i mužov, mladších i starších, a mali by byť kompatibilné s prácou na plný úväzok;

42.

vyzýva členské štáty, aby zriadili poradenské centrá, ktorých úlohou bude zisťovať a eliminovať prípady vykorisťovania pracujúcich žien, ktoré je jednou z hlavných príčin chudoby a sociálneho vylúčenia;

43.

vyzýva členské štáty, aby zvážili preskúmanie systémov sociálnej ochrany s cieľom individualizovať práva v dôchodkových sytémoch a sytémoch sociálneho zabezpečenia a zabrániť situácii, keď je zárobkovo činný partner vo výhode, zaručiť rovnaké dôchodkové práva;

44.

poukazuje na pozitívny vplyv, ktorý má rovnosť mužov a žien na hospodársky rast; poukazuje na to, že rôzne štúdie odhadujú, že pokiaľ by hodnoty týkajúce sa zamestnanosti, práce na čiastočný úväzok a produktivity boli u žien podobné ako u mužov, HDP by sa zvýšil o 30 %, čo by bolo prínosom nielen pre hospodárstvo ako celok, ale znížilo by sa tým aj riziko chudoby, ktoré hrozí mnohým ženám;

45.

vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne vypracovali a uplatňovali stratégiu na zníženie detskej chudoby na polovicu do roku 2012 a aby celkovo zastavili špirálu chudoby, keďže existuje vysoké riziko prenesenia pretrvávajúcej chudoby z rodičov na deti, čo môže značne znevýhodniť šance detí na lepší život; zdôrazňuje preto, že je potrebné začleniť jednotlivé práva detí do všetkých politík a opatrení EÚ s cieľom sledovať a vyhodnocovať kroky prijaté v záujme odstránenia chudoby detí, identifikovať a rozvíjať prioritné činnosti, zlepšiť zhromažďovanie údajov a naďalej pracovať na vytváraní spoločných ukazovateľov na úrovni EÚ; domnieva sa, že v tejto súvislosti je nevyhnutné uľahčiť vstup a návrat osamelých rodičov na trh práce, ako aj sociálne opatrenia v prípade rodín s jedným rodičom v súvislosti s problémami, ktorým čelia, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť konkrétnu podporu pre veľké rodiny; domnieva sa, že deťom z chudobných domácností, v ktorých nikto nepracuje, treba venovať mimoriadnu pozornosť a podporu, aby sa predišlo chudobe v budúcnosti;

46.

žiada príslušné vnútroštátne orgány, aby v záujme odstránenia štrukturálnych prekážok, ktoré bránia plnohodnotnej účasti migrantov na trhu práce, preskúmali svoje prisťahovalecké politiky, aby zhromažďovali údaje o pokroku v súvislosti s diskrimináciou zraniteľných skupín a vyhodnotili vplyv zníženia výdavkov v súvislosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a sociálnej ochrane;

47.

berie na vedomie rozhodnutie Rady zo 17. júna 2010 ponechať na členské štáty, aby v spolupráci s regiónmi stanovili vnútroštátne ciele na zníženie počtu ľudí, ktorým hrozí chudoba a vylúčenie na základe jedného alebo viacerých z troch ukazovateľov prijatých Radou; domnieva sa, že členské štáty výhradným používaním ukazovateľa „domácnosť nezamestnaných osôb“ môžu systematicky zanedbávať problémy ako chudoba zamestnaných, energetická chudoba, chudoba osamelých rodičov, chudoba detí a sociálne vylúčenie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby nezneužívali možnosť vybrať si vlastné ukazovatele na dosiahnutie menej ambicióznych cieľov zameraných proti chudobe; upozorňuje na problémy miliónov európskych dôchodcov, ktorých dôchodky nie sú dostatočne vysoké na to, aby im postačovali a uspokojili osobitné potreby spojené s vekom, najmä v dôsledku vysokých cien liekov a lekárskej starostlivosti; zdôrazňuje, že školské a univerzitné vzdelávanie najzraniteľnejších skupín musí byť prvoradým cieľom, na základe ktorého musí každý členský štát stanoviť svoje ciele;

48.

upozorňuje, že aktívne politiky sociálneho začleňovania by mali používať holistický prístup na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia, predovšetkým zabezpečením plného prístupu ku kvalitným sociálnym službám a službám všeobecného (hospodárskeho) záujmu pre všetkých, keďže rovnocenná a plnohodnotná účasť na hospodárskom, politickom a sociálnom živote by sa mala považovať za individuálne právo;

49.

zdôrazňuje, že v rámci boja proti chudobe, chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu je potrebné vypracovať na vnútroštátnej úrovni pre oblasť zamestnanosti vhodné integračné a vzdelávacie politiky, ako aj osobitné daňové úpravy zamerané na rodiny s jedným rodičom;

50.

zdôrazňuje, že na vnútroštátnej a európskej úrovni je potrebné prijať opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii, pokiaľ ide o možnosti uplatnenia na pracovnom trhu a platové podmienky;

51.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preverila prekážky sociálnej účasti, ako sú energetická chudoba, finančné vylúčenie a prekážky v prístupe k informačným a komunikačným technológiám (IKT);

52.

zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti chudobe je dôležité koordinovať politiky zamerané na riešenie otázky nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia na všetkých úrovniach verejnej správy;

53.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup k programom vzdelávania a odbornej prípravy pre prisťahovalcov a príslušníkov etnických menšín, čo uľahčí ich účasť na pracovnom trhu;

Zosúladenie rodinného a pracovného života u žien, ktoré žijú v chudobe, alebo ktoré sú vystavené jej riziku

54.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života tak, aby ženy, ktorým hrozí chudoba, mali možnosť venovať sa svojej profesionálnej dráhe na plný pracovný úväzok, alebo aby mali možnosť pracovať na čiastočný úväzok či podľa iných flexibilných podmienok vrátane prispôsobenia čiastočných úväzkov v čase, keď sa venujú starostlivosti o inú osobu;

55.

zdôrazňuje, že tretina rodín s jedným rodičom v Európe žije v chudobe;

56.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na uvedený postup úpravy smernice Rady 92/85/EHS prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť prepúšťaniu pracovníčok počas tehotenstva a materstva; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia s cieľom zabrániť diskriminácii tehotných žien na pracovnom trhu, ako aj opatrenia s cieľom zabezpečiť, že materstvo nebude mať vplyv na právo pracovníčok na dôchodok a že materská dovolenka neovplyvní výšku ich dôchodku;

57.

pripomína členským štátom, že zabezpečenie primeranej starostlivosti o deti je základnou súčasťou zásady rodovej rovnosti na pracovnom trhu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ciele, ktoré v roku 2002 stanovila barcelonská Európska rada do roku 2010 a podľa ktorých má byť starostlivosť o deti v predškolskom veku zabezpečená pre 90 % detí od 3 rokov do začiatku školopovinného veku a pre najmenej 33 % detí mladších ako 3 roky, nie sú ani zďaleka splnené; žiada Radu a členské štáty, aby obnovili a splnili svoje záväzky týkajúce sa plnenia barcelonských cieľov v oblasti zabezpečenia prístupnej, cenovo dostupnej a vysokokvalitnej starostlivosti o deti a aby vypracovali nové ciele v oblasti starostlivosti o závislé osoby; vyzýva preto členské štáty, aby najmä prostredníctvom finančného príspevku na opateru dieťaťa zlepšili dostupnosť zariadení verejnej starostlivosti o deti a ich kvalitu a aby poskytovali podnikom stimuly na vytvorenie takýchto zariadení v rámci podnikov;

58.

vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, aby ženy v znevýhodnenom prostredí mali spravodlivý prístup k systémom verejného zdravia, najmä k primárnej zdravotnej starostlivosti (vrátane ochrany matiek a detí), ako to stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia, a takisto ku gynekologickej a pôrodníckej starostlivosti, dôstojnému bývaniu, justícii, vzdelávaniu, odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu, športu a kultúre, aby sa zabránilo ich predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a uľahčil sa im plynulý prechod zo školy na trh práce;

59.

vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na podporu dospievajúcich matiek, ktoré si v dôsledku nízkeho vzdelania a sociálnych predsudkov často ťažko hľadajú prácu a žijú v chudobe;

Boj proti chudobe u starších žien

60.

zdôrazňuje, že riziko chudoby je väčšie v prípade žien než mužov, najmä vo vyššom veku, pretože systémy sociálneho zabezpečenia sa zakladajú na zásade nepretržitého odmeňovaného zamestnania; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch ženy nespĺňajú túto požiadavku v dôsledku prerušenia pracovnej činnosti a že bývajú znevýhodnené pre diskrimináciu na trhu práce, najmä pre rozdiely v odmeňovaní, materskú dovolenku, prácu na čiastočný úväzok alebo v dôsledku prerušenia alebo ukončenia práce, aby si mohli plniť rodinné povinnosti, alebo preto, že pracovali v manželovom podniku, väčšinou v obchodnom alebo poľnohospodárskom sektore, bez mzdy a sociálneho zabezpečenia; vyzýva vlády členských štátov, aby uznali obdobie výchovy detí a zabezpečili, že tento čas sa započíta do nároku na dôchodok, čím ženy získajú možnosť poberať plný dôchodok; odporúča, aby členské štáty ženám zabezpečili poskytovanie primeraných dôchodkov;

61.

žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu žien k systémom sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, pričom zohľadnia skutočnosť, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, a aby zabezpečili dôsledné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi aj ženami v systémoch dôchodkového zabezpečenia s cieľom znížiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov;

62.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne zabezpečenie ženám, ktoré sa starajú o chorých, starších alebo postihnutých členov rodiny, ako aj starším ženám s mimoriadne nízkym dôchodkom;

Vplyv násilia založeného na rodovej príslušnosti na riziko chudoby

63.

zdôrazňuje, že násilie voči ženám, ktoré ovplyvní obete aj páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie, je naďalej závažným problémom na úrovni EÚ a má narastajúci vplyv na riziko marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia a môže byť prekážkou finančnej nezávislosti žien, ich zdravia a prístupu k trhu práce a vzdelaniu; opätovne vyzýva Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách;

64.

vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie riadneho zaznamenávania, analýzy a štúdia faktorov vedúcich k domácemu násiliu, aby bolo možné ihneď vypracovať politiky na prevenciu a riešenie následkov takéhoto násilia, ako je poskytnutie prístrešia ženám bez domova, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

65.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť európske úsilie zamerané na odstránenie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania prostredníctvom užšej súdnej a policajnej spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na odstránenie zažitých alebo tradičných škodlivých postojov a praktík vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, skorých a nanútených manželstiev a tzv. zločinov v mene cti;

66.

žiada členské štáty, aby vypracovali národné plány boja proti všetkým formám násilia voči ženám, ak také plány už nemajú vypracované, aby zabezpečili nepretržité a systematické monitorovanie merania pokroku, zaistili najvyšší štandard právnych predpisov, pokiaľ ide o boj proti násiliu mužov voči ženám, a aby poskytli primerané finančné prostriedky na podporu a ochranu obetí násilia ako spôsob prevencie a znižovania chudoby;

67.

uznáva, že nájdenie zmysluplných riešení problému chudoby žien môže byť jedným zo spôsobov, ako obmedziť násilie založené na rodovej príslušnosti, keďže chudobné ženy sú vystavené väčšiemu riziku zneužívania;

68.

zdôrazňuje význam prijímania opatrení členských štátov i regionálnych a miestnych orgánov na podporu opätovného začleňovania žien, ktoré sa stali obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, do trhu práce, a to s využitím nástrojov, ako sú ESF alebo program PROGRESS;

69.

vyzýva členské štáty, aby prijali rodovo špecifické opatrenia zamerané na riešenie otázok, ktoré súvisia nielen s chudobou vyplývajúcou z príjmov, ale ktoré sa týkajú aj kultúry, spoločenskej a politickej účasti a sociálnych sietí;

Sociálny dialóg a občianska spoločnosť v boji proti chudobe žien

70.

zdôrazňuje význam štruktúrovaného sociálneho dialógu v boji proti chudobe žien; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zlepšenia systémov účasti v ženských organizáciách, iných mimovládnych organizáciách a relevantných systémoch a občianskej spoločnosti všeobecne, ako aj na spoluprácu s nimi;

71.

domnieva sa, že cieľ skutočného dialógu by mal spočívať v tom, aby si príslušníci najviac znevýhodnených skupín mohli spolu s vnútroštátnymi a európskymi správnymi orgánmi vymieňať názory a prispievať k prekonaniu extrémnej chudoby, a aby poskytol konkrétny príklad najlepšieho postupu v tejto oblasti na európskej úrovni;

72.

žiada Komisiu, aby zachovala finančné príspevky, ktoré môžu využiť organizácie občianskej spoločnosti v boji proti chudobe žien a na potláčanie jej dôsledkov;

Zabezpečenie finančných prostriedkov ako spôsob boja proti chudobe

73.

vyzdvihuje význam štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, ako kľúčového nástroja na pomoc členským štátom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; žiada členské štáty o intenzívnejšie spolufinancovanie opatrení na zvýšenú podporu služieb, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, starších ľudí a závislé osoby, a to aj formou vyskúšania nových modelov verejno-súkromnej organizačnej a finančnej spolupráce a nových podmienok takejto spolupráce; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili regulárne a správne využívanie vyčlenených finančných prostriedkov;

74.

zdôrazňuje význam vytvorenia právnej koncepcie spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom sektore, aby získali primerané sociálne zabezpečenie a uznanie svojej práce; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné pozmeniť a doplniť nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (17), ako to bolo v prípade Európskeho sociálneho fondu, aby sa dali prijať proaktívne opatrenia v prospech žien v programovom období 2014 – 2020, čo bolo realizovateľné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, a čo bude mať veľmi priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

75.

víta vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania; žiada, aby sa v jeho rámci prijali špecificky upravené opatrenia, predovšetkým opatrenia technickej pomoci a podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie lepšieho prístupu k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosti tým ženám, ktoré majú problémy vstúpiť na trh práce alebo ktoré sa chcú osamostatniť, prípadne založiť vlastný mikropodnik;

*

* *

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23

(2)  Ú. v. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20.

(3)  Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.

(5)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.

(6)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.

(7)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0231.

(9)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0232.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0306.

(11)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0365.

(12)  Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 463.

(13)  Ú. v. EÚ C 9E, 15.1.2010, s. 11.

(14)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0375.

(15)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (P7_TA(2010)0373).

(16)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21. 10. 2005, s. 1).


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/89


Utorok 8. marca 2011
Obnovenie reciprocity v oblasti vízového režimu

P7_TA(2011)0087

Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o obnovení reciprocity v oblasti vízového režimu – solidarita s rozdielnym postavením českých občanov po jednostrannom zavedení víz Kanadou

2012/C 199 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v júli 2009 Kanada jednostranne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky, v dôsledku čoho majú teraz rozdielne postavenie v porovnaní s ostatnými občanmi EÚ, a keďže Kanada napriek opakovaným výzvam neuviedla dátum zrušenia tejto vízovej povinnosti,

B.

keďže ďalšie odloženie ukončenia rozdielneho postavenia českých občanov by mohlo ohroziť budúcu ratifikáciu komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou,

C.

keďže Česká republika nemôže nezávisle zaviesť vízovú povinnosť pre kanadských občanov,

D.

keďže Komisia a Rada nekonajú v tejto záležitosti dostatočne dôrazne,

1.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili politický tlak na Kanadu, aby stanovila čo najskorší možný dátum zrušenia vízového režimu pre českých občanov, ako aj ukončenia ďalšieho porušovania reciprocity v oblasti víz voči občanom Bulharska a Rumunska;

2.

zdôrazňuje, že pokiaľ sa toto porušovanie reciprocity čoskoro nevyrieši, je pravdepodobné, že EÚ následne prijme obdobné odvetné opatrenia;

3.

vyzýva Komisiu, aby namiesto bilaterálnych opatrení vytvorila nový mechanizmus, ktorý bude zárukou úplnej reciprocity v oblasti víz pre všetky členské štáty a zároveň zabezpečí, že ak nečlenská krajina EÚ poruší túto reciprocitu v oblasti víz, všetky členské štáty okamžite obnovia vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tejto krajiny;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov (1) Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.


(1)  Zoznam podpísaných poslancov je uvedený v prílohe 2 k zápisnici z 8. marca 2011 (P7_PV(2011)03-08(ANN2)).


Streda 9. marca 2011

7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/90


Streda 9. marca 2011
Usmernenia pre rozpočet na rok 2012 - oddiely I, II a IV až X

P7_TA(2011)0088

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2011/2017(BUD))

2012/C 199 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3),

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2009 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií (4),

so zreteľom na článok 23 ods. 7 a článok 79 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0049/2011),

A.

keďže súčasná finančná, hospodárska a sociálna situácia EÚ zaväzuje inštitúcie k tomu, aby reagovali s požadovanou kvalitou a efektívnosťou a aby zaviedli prísne postupy riadenia s cieľom dosiahnuť úspory,

B.

keďže inštitúciám by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje, no v súčasnom hospodárskom kontexte by sa s týmito zdrojmi malo hospodáriť obozretne a účinne,

C.

keďže Európsky parlament v tomto štádiu ročného rozpočtového postupu čaká na odhady ostatných inštitúcií a na návrhy svojho Predsedníctva v súvislosti s rozpočtom na rok 2012,

D.

keďže je obzvlášť žiaduce, aby Výbor pre rozpočet a Predsedníctvo pokračovali v roku 2012 už štvrtý rok v posilnenej spolupráci v priebehu celého rozpočtového postupu,

E.

keďže podľa článku 23 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu je Predsedníctvo zodpovedné za prijímanie finančných, organizačných a administratívnych rozhodnutí týkajúcich sa internej organizácie Európskeho parlamentu a Výbor pre rozpočet je zodpovedný za vypracovanie odhadov návrhu rozpočtu Európskeho parlamentu v rámci ročného postupu,

F.

keďže vplyv nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na okruh 5 by sa mal v roku 2012 stabilizovať, hoci je stále zložité zhodnotiť v tomto momente napríklad to, aký dosah bude mať ESVČ,

G.

keďže vzhľadom na pristúpenie Chorvátska plánované na rok 2013 bude mať na rozpočet na rok 2012 vplyv aj toto rozšírenie, najmä pokiaľ ide o prostriedky pre nových poslancov a na nábor zamestnancov,

H.

keďže v minulých rokoch rozpočtový orgán súhlasil s prijatím obozretného prístupu k administratívnym výdavkom, na základe čoho sa ponecháva výrazná rezerva pod stropom okruhu 5,

I.

keďže strop okruhu 5 viacročného finančného rámca (VFR) rozpočtu EÚ na rok 2012 dosahuje 8 754 000 000 EUR (čo predstavuje nárast o 340 000 000 EUR, čiže o 4 % v porovnaní s rokom 2011 vrátane inflácie vo výške 2 %),

J.

keďže Európsky parlament sa vo svojej funkcii spoluzákonodarcu rozhodol nájsť rozumnú vyváženosť medzi svojimi ľudskými zdrojmi a novými úlohami vyplývajúcimi z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (19,67 % celkovej výšky okruhu 5 v roku 2009, 19,99 % v roku 2010 a 20,03 % v roku 2011),

K.

keďže v roku 2011 je dôležité monitorovať pohyby vo výdavkoch v rámci okruhu 5, aby bolo možné vypracovať primeraný odhad pre budúce rozpočty,

L.

keďže Predsedníctvo svojím rozhodnutím z 24. marca 2010 prijalo strednodobú stratégiu Európskeho parlamentu v oblasti budov, v ktorej sa stanovili niektoré kľúčové ukazovatele budúcej politiky Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; keďže v rámci tejto stratégie Európsky parlament rozhodol, aby sa naďalej uprednostňoval kúpu budov (ak to je opodstatnené) so zameraním na geografickú koncentráciu na pracoviskách Európskeho parlamentu; keďže skoré splatenie s cieľom znížiť finančné náklady zostáva jednou z kľúčových priorít do budúcnosti,

Všeobecný rámec a priority rozpočtu na rok 2012

1.

zdôrazňuje ťažkú situáciu v súvislosti so stropom výdavkov v okruhu 5 na rok 2012 a plne si uvedomuje skutočnosť, že inštitúcie môžu čeliť problémom pri spĺňaní všetkých finančných požiadaviek a súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny a vlastnom uskromnení s cieľom dodržiavať súlad s viacročným finančným rámcom;

2.

stanovuje zásadu prvotriedneho vykonávania legislatívnej činnosti za prioritu, aby sa zabezpečila primeraná reakcia na súčasné politické výzvy, čo si vyžaduje konsolidáciu zdrojov potrebných na riešenie otázok nového inštitucionálneho rámca vyplývajúceho z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; zastáva názor, že rozpočet Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií na rok 2012 by mal byť rozpočtom konsolidácie, a to najmä preto, že môže slúžiť ako základ pre nasledujúci viacročný finančný rámec;

3.

zdôrazňuje, že toto úsilie o konsolidáciu by nemalo zabrániť investíciám (napr. investíciám do technológií), ktorých výsledkom by boli budúce dlhodobé úspory;

4.

za ďalšiu prioritu považuje zásady riadneho hospodárenia (článok 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách), a síce zásady hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti; domnieva sa, že tieto zásady by mali byť z hľadiska zodpovednosti jasne odzrkadlené v rozpočtoch Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií, ako aj v ich organizačnej kultúre; je preto presvedčený, že pri vykonávaní rôznych politík treba zohľadniť dosiahnuté výsledky a že variabilné výdavky by mali, pokiaľ je to možné a ak to dovoľuje ich rozsah, podliehať pravidelným hodnoteniam nákladov a prínosov;

5.

je presvedčený, že v dôsledku uplatňovania týchto zásad by inštitúcie mali predložiť plány na znižovanie nákladov; v tejto súvislosti sa nazdáva, že by sa mali zvážiť výhody centralizácie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu (napríklad centralizované obstarávanie, spoločné útvary medzi inštitúciami), ako aj to, čo by malo zostať alebo byť decentralizované;

6.

je presvedčený, že presnosť, jednoduchosť, jasnosť a transparentnosť musia byť výsledkom uplatňovania zásad riadneho hospodárenia; v tejto súvislosti požaduje predloženie organizačnej štruktúry každej inštitúcie spolu s príslušnými nákladmi za každú jednotlivú zložku; požaduje navyše, aby s cieľom spĺňať zásady vyrovnaného rozpočtu bol každý výdavok jasne špecifikovaný a odôvodnený s jasným rozlíšením medzi fixnými a variabilnými nákladmi;

7.

domnieva sa, že najneskôr od nasledujúceho viacročného finančného rámca by mal byť rozpočet Európskeho parlamentu a rozpočty ostatných inštitúcií výsledkom viacročného plánovania pokrývajúceho dĺžku trvania tohto rámca;

8.

zdôrazňuje, že treba vykonať nevyhnutné opatrenia na medziinštitucionálnej úrovni s cieľom pripraviť sa na prijatie zamestnancov z Chorvátska s ohľadom na možné rozšírenie EÚ;

9.

zastáva názor, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali každé dva roky predkladať správy o plnení svojich rozpočtov, v ktorých by uvádzali podrobnosti o plnení každého rozpočtového riadka;

10.

zastáva názor, že súčasťou organizačnej kultúry Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií by mali byť environmentálna politika a systém EMAS (5) a že na tieto účely by sa mali predložiť opatrenia zamerané na zníženie spotreby papiera, energie, vody a emisií;

11.

pripomína, že medziinštitucionálna spolupráca je v prípade, keď je to možné a vhodné, nevyhnutne potrebná na to, aby sa mohli vymieňať najlepšie postupy, ktoré zvyšujú efektívnosť a umožňujú dosahovať úspory; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o preklady, tlmočenie, nábor zamestnancov (EPSO) a systém EMAS, by sa mala zlepšiť a mala by sa rozšíriť aj na ďalšie oblasti; žiada, aby sa dôkladne preskúmalo využívanie služieb nezávislých prekladateľov, ako aj úloha prekladateľského strediska;

12.

pripomína potrebu plne integrovaného systému riadenia vedomostí; víta informácie, ktoré administratíva poskytla v súvislosti so systémom riadenia vedomostí; požaduje správu o pokroku, čo sa týka množstva informačných zdrojov/systémov dostupných poslancom; požaduje stanovenie jasného harmonogramu, pokiaľ ide o vypracovanie prototypu; zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie politiky klasifikácie a indexácie; požaduje poskytnutie informácií o tom, ako možno zabezpečiť jednoduchý prístup k tomuto systému pre európskych občanov;

13.

zdôrazňuje, že pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie je dôležité prijať ambicióznu a rozsiahlu digitálnu stratégiu, najmä v súvislosti s nástrojmi Web 2.0 a sociálnymi sieťami, aby sa posilnil vzťah medzi Európou a jej občanmi; ďalej sa domnieva, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali rozvinúť stratégiu elektronickej správy; požaduje, aby sa vo vhodných prípadoch využívala práca z domu (teleworking); vyzýva Predsedníctvo, aby zvážilo zavedenie modelu „cloud computing“ s cieľom znížiť prevádzkové náklady na počítačový systém, zlepšiť jeho výkonnosť a zvýšiť mobilitu v rámci činnosti Európskeho parlamentu;

14.

zdôrazňuje, že finančné výkazy a podobné typy analýz nákladov majú pre rozhodovací proces v rámci inštitúcie zásadný význam; trvá na tom, že tieto dokumenty by sa mali používať systematicky a že by mali identifikovať opakované a jednorazové náklady (t. j. fixné náklady a variabilné náklady) priamo spojené s každým konkrétnym opatrením;

15.

požaduje, aby sa na zvýšenie mobility využívali presuny zamestnancov a ich preškoľovanie; odporúča, aby sa noví zamestnanci prijímali len vtedy, ak sa vnútorné presuny či školenia ukážu ako neúspešné a pokiaľ nie je vhodné využiť možnosť zaobstarania služby prostredníctvom externého dodávateľa;

16.

zastáva názor, že všetky inštitúcie, ktorých sa týka pristúpenie Chorvátska, by sa mali dohodnúť na spoločnej a koordinovanej stratégii plnenia rozpočtu; požaduje, aby sa predložili odhady v súvislosti s dôsledkami na okruh 5;

17.

je presvedčený, že všetky inštitúcie by mali mať aktívne politiky nediskriminácie a mali by prispôsobiť svoje budovy a politiky v oblasti ľudských zdrojov tak, aby zaistili ľahší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.

zdôrazňuje, že v kontexte hospodárskej krízy, vysokého zaťaženia vyplývajúceho z verejného dlhu a obmedzení v čase prebiehajúcich vnútroštátnych snáh o konsolidáciu rozpočtu by mali Európsky parlament a ostatné inštitúcie ísť príkladom dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a vlastným uskromnením;

Parlament

19.

zastáva názor, že cieľom Európskeho parlamentu by malo byť prvotriedne vykonávanie legislatívnej práce a že na tento účel by mali byť k dispozícii všetky potrebné zdroje, pričom by sa mali dodržiavať rozpočtové obmedzenia;

20.

domnieva sa, že Európsky parlament by mal ukázať príklad rozpočtovej zodpovednosti a vlastného uskromnenia tým, že sa bude riadiť úrovňou inflácie; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

21.

domnieva sa, že dodatočné zdroje na zamestnancov vyčlenené pre administratívu Európskeho parlamentu, aby mohla čeliť novým výzvam vyplývajúcim z Lisabonskej zmluvy, by mali teraz vstúpiť do fázy konsolidácie; trvá na tom, že organizačné štruktúry by mali byť také, aby podporovali vytváranie synergií prostredníctvom využívania skúseností existujúcich špecializovaných útvarov;

22.

zdôrazňuje, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2011 dosahuje 1 685 000 000 EUR, čo predstavuje 20,03 % okruhu 5;

23.

očakáva, že požiadavky Predsedníctva pri predkladaní odhadov budú realistické; je pripravený preskúmať jeho návrhy na základe zohľadnenia všetkých potrieb a obozretne, aby sa zabezpečilo náležité a efektívne fungovanie inštitúcie; zdôrazňuje, že účelom opravného listu, ktorý v septembri predkladá Predsedníctvo Výboru pre rozpočet, je zohľadniť potreby, ktoré v čase vypracovania odhadov neboli známe, a zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať za príležitosť prepracovať už dohodnuté odhady; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

24.

požaduje podrobný a jasný prehľad rozpočtových riadkov, ktorých plnenie bolo v roku 2010 nedostatočné, a má v úmysle preskúmať dôvody vzniku tejto situácie; požaduje tiež prehľad všetkých prenosov a údaje o ich využití v roku 2010, ako aj aktualizované údaje o konečných pripísaných príjmoch v porovnaní so sumami zapísanými v rozpočte;

25.

domnieva sa, že poslancom sa musia sprístupniť kvalitné služby, aby mohli vykonávať svoje úlohy za rovnakých podmienok; zdôrazňuje preto význam rovnakého zaobchádzania s poslancami všetkých národností a jazykov v zmysle ich možnosti plniť si svoje povinnosti a uskutočňovať politickú činnosť vyplývajúcu z ich funkcie vo vlastnom jazyku, ak sa tak rozhodnú; považuje napríklad za neprijateľnú absenciu tlmočenia na stretnutiach výborov; je presvedčený, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a prekladanie;

26.

domnieva sa tiež, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie o zvýšenie pružnosti tlmočníckych služieb, čo je hlavný krok k zabezpečeniu dobrých pracovných postupov, a poznamenáva, že v mnohých prípadoch by sa dalo zabrániť problémom a plytvaniu finančnými prostriedkami, keby bolo možné v krátkom čase zmeniť jazyky podľa skutočnej, a nie plánovanej prítomnosti na rokovaniach;

27.

naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie možnosti účinnejšie zosúladiť právo na slobodný prístup európskych občanov k ich európskym zástupcom s naliehavou potrebou zaistiť bezpečnosť zamestnancov inštitúcií; žiada generálneho tajomníka, aby o tom predložil správu do 30. júna 2011;

28.

zastáva názor, ako už bolo rozhodnuté, že sa musí realizovať plne fungujúca služba wifi, aby sa umožnilo dosiahnutie cieľa znížiť spotrebu papiera; domnieva sa, že by sa malo podporiť využívanie videokonferencií pre schôdze a rovnako aj využívanie nových ekologických technológií; požaduje analýzu nákladov a prínosov takýchto opatrení;

29.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o politiku v oblasti budov, Európsky parlament sa usiluje o racionalizáciu využívania svojich existujúcich priestorov a o dosahovanie úspor nákladov a úspor z rozsahu; zdôrazňuje, že projekt rozšírenia budovy KAD, ktorý v súčasnosti prebieha a ktorého náklady sa odhadujú na zhruba 549,6 milióna EUR (v cenách z roku 2016), umožní geografické sústredenie administratívy Európskeho parlamentu v Luxemburgu a že všetky ostatné budovy, ktoré sú momentálne v Luxemburgu prenajímané, sa postupne uvoľnia, čo umožní výrazné úspory po zavŕšení projektu; poukazuje na skutočnosť, že financovanie tohto stavebného projektu si môže vyžadovať zriadenie osobitných právnych štruktúr (špecializovaný účelový nástroj), keďže nariadenie o rozpočtových pravidlách zakazuje priame požičiavanie, a že úspory nákladov by sa mohli dosiahnuť, ak by sa tento projekt financoval priamo z rozpočtu alebo prostredníctvom priameho úveru, čo jasne dokazuje potrebu úprav nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zaručila väčšia transparentnosť a priamejšia realizácia budúcich stavebných projektov;

30.

víta rozhodnutia Predsedníctva z 24. marca 2010; pripomína svoju výzvu na vypracovanie strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti budov; zastáva názor, že táto stratégia by sa mala usilovať o nájdenie najlepšieho riešenia, pričom by sa zohľadnili zásady riadneho hospodárenia a potreba zvážiť rôzne možnosti a alternatívne spôsoby financovania; upozorňuje na návrh v uvedenom rozhodnutí na použitie pripísaných príjmov od belgickej vlády na investovanie do infraštruktúry nových kancelárskych priestorov pre asistentov poslancov Európskeho parlamentu; požaduje dodatočné informácie, pokiaľ ide o použitie týchto pripísaných príjmov na takýto účel, ako aj podrobné informácie o alternatívnych možnostiach pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia;

31.

zdôrazňuje potrebu ďalších informácií v súvislosti s Domom európskej histórie; požaduje najmä, aby bol Výboru pre rozpočet predložený podrobný podnikateľský plán; pripomína potrebu získať informácie o celkových nákladoch tohto projektu, ako aj o celkových budúcich finančných a právnych dôsledkoch pre Európsky parlament, a vyžaduje ďalšie informácie o súťaži architektonických návrhov, ktorá prebieha od roku 2009; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia týkajúce sa projektu podliehajú štandardnému parlamentnému postupu;

32.

zastáva názor, že nezávislý pohľad zvonku na využívanie zdrojov a organizáciu práce je podobne ako v prípade všetkých veľkých organizácií niekedy potrebný a môže byť za predpokladu správneho prístupu iba prínosom; zdôrazňuje síce, že politická európska inštitúcia ako Európsky parlament má osobitný charakter, ale domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by sa malo zvážiť uskutočnenie takejto externej analýzy jeho organizácie a riadenia; zastáva názor, že v roku 2012 by sa mohli stanoviť a následne týmto spôsobom preskúmať niektoré konkrétne oblasti;

33.

zdôrazňuje, že informačná a komunikačná politika Európskeho parlamentu je dôležitá a že by mala mať dosah na všetkých európskych občanov a zlepšiť ich schopnosť byť v priamom spojení s Európskym parlamentom, a preto žiada, aby sa zhodnotili výsledky dosiahnuté v rámci tejto politiky;

34.

podporuje všetko úsilie o modernizáciu softvérových systémov finančných aplikácií Európskeho parlamentu;

35.

plne podporuje všetko úsilie o presadzovanie účinnejšej a profesionálnejšej zamestnaneckej politiky vrátane presunu zamestnancov v rámci generálnych riaditeľstiev a medzi nimi;

36.

považuje za dôležité následné kroky v súvislosti s viacerými politikami, ktoré majú finančné dôsledky, ako napríklad EMAS, verejné obstarávanie a kroky prijaté v reakcii na odporúčania v rámci udeľovania absolutória za plnenie rozpočtu; zdôrazňuje, že je potrebné neustále kontrolovať a analyzovať plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu vo všeobecnosti;

37.

vyjadruje znepokojenie nad návrhom vytvoriť oddelenie pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty s cieľom vyčísliť náklady spojené s neexistenciou EÚ; vyjadruje pochybnosti nad tým, či je takéto oddelenie potrebné; požaduje podrobnejšie údaje o vytvorení takéhoto oddelenia;

Ostatné inštitúcie

38.

žiada, aby ostatné inštitúcie uplatňovali realistické rozpočtové požiadavky, ktoré budú vychádzať z nákladov a ktoré budú v plnej miere zohľadňovať potrebu optimálneho hospodárenia s obmedzenými prostriedkami; víta zriadenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s vyčlenenými prostriedkami vo výške 464 miliónov EUR, je pripravený preskúmať potreby ESVČ v súvislosti s nehnuteľnosťami a personálom a je odhodlaný úzko monitorovať ich dosah na okruh 5, keďže zriadenie tejto služby sa plánovalo ako rozpočtovo neutrálne; je pripravený neohrozovať potreby existujúcich inštitúcií;

39.

je presvedčený, že vytvorenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť reaguje na potrebu poskytnúť Európskej únii inštitucionálny rámec, ktorý spolu novými ustanoveniami SZBP/SBOP umožní podporu ambícií EÚ v zahraničnej politike;

*

* *

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ESVČ.


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.

(3)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 303, 9.11.2010, s. 1.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1).


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/95


Streda 9. marca 2011
Stratégia EÚ pre atlantickú oblasť

P7_TA(2011)0089

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť

2012/C 199 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na závery Rady zo 14. júna 2010, v ktorých vyzvala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala európsku stratégiu pre atlantickú oblasť,

so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré začala Komisia s cieľom vydať oznámenie o európskej stratégii pre atlantickú oblasť,

so zreteľom na stratégiu EÚ pre región Baltského mora a stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť,

so zreteľom na závery 5. správy o súdržnosti,

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v hlave XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa územná súdržnosť stanovuje ako cieľ EÚ,

B.

keďže päť členských štátov EÚ leží na pobreží Atlantického oceánu: Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo,

C.

keďže atlantická oblasť má svoje vlastné špecifické charakteristiky, ktorými sú:

dynamická pobrežná oblasť (vďaka námornej doprave, rybolovu, morskej energii atď.),

oblasť, ktorej krehké prostredie musí zostať zachované a na ktorú vplývajú následky zmeny klímy (pobrežná erózia, extrémne klimatické javy),

okrajová oblasť v rámci EÚ, ktorá má problémy s dostupnosťou a prepojením a s nízkym počtom veľkých mestských centier,

D.

keďže tieto špecifické charakteristiky pramenia z faktorov, ktoré presahujú národné hranice a pre ktoré treba nájsť politické odpovede na európskej úrovni,

E.

keďže v júni 2010 Rada požiadala Komisiu, aby do júna 2011 vypracovala stratégiu pre atlantickú oblasť, a keďže zverejnenie oznámenia Komisie je naplánované na rok 2011,

1.

žiada Komisiu, aby čo najskôr sformovala stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako integrovanú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami;

2.

zastáva názor, že táto stratégia by sa mala stanoviť v rámci cieľa politiky súdržnosti týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a opierať sa o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšie koordinovanie politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky; je presvedčený, že európska územná spolupráca môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti na rozhodovaní a vykonávaní konkrétnych opatrení;

3.

zdôrazňuje, že za hlavný prínos makroregionálnych politík EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investovanie dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočné prideľovanie zdrojov; vyzdvihuje závery švédskeho predsedníctva, podľa ktorých sa neplánujú žiadne nové inštitúcie, nové právne predpisy ani nové rozpočty;

4.

žiada, aby táto stratégia bola otvorená pre všetky regióny EÚ na atlantickom pobreží vrátane najvzdialenejších regiónov Makaronézie;

5.

vyjadruje presvedčenie, že vonkajší rozmer tejto stratégie možno posilniť vďaka geostrategickej polohe atlantických regiónov, najmä v oblasti námornej bezpečnosti a dohľadu a vo sfére medzinárodných obchodných vzťahov; zastáva názor, že je nutné zaoberať sa aj iniciatívami v oblasti medzinárodnej spolupráce a trojstrannej spolupráce;

6.

domnieva sa, že táto stratégia by mala uplatňovať lepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov so silnými väzbami na stratégiu EÚ 2020 a na politiky EÚ na obdobie po roku 2013; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom tejto stratégie je lepšie vynakladanie finančných prostriedkov EÚ a nie zvyšovanie výdavkov;

7.

žiada, aby táto stratégia bola dobre prepojená s regionálnou politikou a integrovanou námornou politikou EÚ, a zastáva názor, že by tiež mala uľahčovať synergie s ďalšími politikami EÚ, ako sú napríklad transeurópske dopravné siete, spoločná rybárska politika, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, rámcový program pre výskum a vývoj, energetická politika atď.;

8.

domnieva sa, že územný rozmer tejto stratégie má zásadný význam a prispeje k územnej súdržnosti EÚ; zastáva názor, že v rámci tohto územného rozmeru sa bude treba zaoberať najmä otvorením a prepojením dopravných a energetických sietí, rozvojom morskej energie a mestských a vidieckych oblastí a zintenzívnením väzieb medzi pevninou a morom a medzi morom a vnútrozemskými vodami;

9.

pripomína, že je dôležité zlepšiť dostupnosť atlantických prímorských regiónov a zvýšiť pohyb osôb, tovaru a služieb v týchto regiónoch, aby sa dosiahli ciele vnútorného trhu a politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom rozvoja príbrežnej námornej dopravy a námorných diaľnic;

10.

pripomína, že námorný rozmer je prioritou tejto stratégie, predovšetkým prostredníctvom prístupu založeného na morských oblastiach;

11.

dôrazne odporúča Komisii, aby presadzovala a podporovala plánovanie a vytváranie námorných ciest v atlantickej oblasti, ako je námorná cesta medzi Gijonom a Nantes, čo je inovatívny spôsob zlepšovania a diverzifikovania transeurópskych dopravných sietí, ovplyvňovania medzinárodných obchodných vzťahov, stimulovania hospodárskej činnosti v prístavoch a posilňovania cestovného ruchu a prispievania k znižovaniu emisií CO2;

12.

zastáva názor, že táto stratégia by sa mala zaoberať týmito otázkami spoločného záujmu: morská energia, životné prostredie a zmena klímy vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí loďami, doprava a prístupnosť, bezpečnosť, ochrana a dohľad, výskum, inovácie, tvorivé odvetvia, kultúra, voľný čas a cestovný ruch, námorné služby a odborná príprava, rybolov a odvetvie produkcie plodov mora;

13.

domnieva sa, že táto stratégia musí vytvoriť synergie medzi príslušnými politikami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami, a preto zastáva názor, že je potrebná obnovená viacúrovňová správa založená na užšom zapojení orgánov EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

14.

privítal by, keby sa v rámci tejto stratégie uplatňoval prístup zdola nahor počnúc miestnymi orgánmi a zahŕňajúc všetky zainteresované strany; trvá na tom, že je nutné, aby sa do navrhovania a vykonávania tejto stratégie zapojili regionálne a miestne verejné orgány, členské štáty, EÚ, súkromné subjekty a organizácie občianskej spoločnosti (vrátane príslušných medziregionálnych sietí a organizácií);

15.

nástojí na tom, aby spolupráca v rámci tejto stratégie bola založená v prvom rade na potrebách príslušných zainteresovaných strán, takže zastáva názor, že o zvolených politických prioritách sa musí rozhodovať konsenzom;

16.

zastáva názor, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by mohlo byť zaujímavým nástrojom na uľahčenie spolupráce v rámci stratégie EÚ pre atlantickú oblasť;

17.

domnieva sa, že táto stratégia by sa mala vykonávať od roku 2014 a koordinovať s nasledujúcim viacročným finančným rámcom a že by ju mal sprevádzať akčný plán stanovený na európskej úrovni a zahŕňajúci zoznam štrukturálnych projektov;

18.

zastáva názor, že vnútorný i vonkajší rozmer tejto stratégie si vyžiadajú rozdelenie existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva pre atlantickú oblasť na základe spoločných priorít;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili zjednodušené pravidlá na uľahčenie vykonávania tejto stratégie a zníženie súvisiaceho administratívneho zaťaženia;

20.

vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre atlantickú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom, a žiada ju, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;

21.

vyjadrí svoje názory na budúce oznámenie Komisie prostredníctvom iniciatívnej správy;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/98


Streda 9. marca 2011
Správa o pokroku Turecka za rok 2010

P7_TA(2011)0090

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010

2012/C 199 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2010 (SEK(2010)1327),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu (1), z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko (2), z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007 (3), z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008 (4) a z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009 (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom (6),

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (7) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom,

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu,

C.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách,

D.

keďže Komisia dospela k záveru, že Turecko v roku 2010 pokračovalo vo svojom procese politických reforiem, ale absencia dialógu a ducha kompromisu medzi hlavnými politickými stranami má negatívny vplyv na vzťahy medzi kľúčovými politickými inštitúciami a spomaľuje prácu na politických reformách,

E.

keďže je to už spolu päť rokov, čo Turecko stále neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode,

1.

oceňuje podporu ďalšej demokratizácii Turecka a odhodlanie budovať otvorenú a pluralitnú spoločnosť zo strany tureckých občanov a občianskej spoločnosti a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v tejto súvislosti plne využívali všetky nástroje politiky rozširovania EÚ pre kandidátske krajiny;

2.

berie na vedomie pomalý pokrok Turecka, pokiaľ ide o reformy, a pripomína, že turecká vláda sa zaviazala podstúpiť komplexné reformy s cieľom splniť kodanské kritériá a modernizovať Turecko; vyzýva vládu, aby v tomto smere zvýšila svoje úsilie;

3.

je znepokojený pokračujúcou konfrontáciou politických strán a nedostatočnou pripravenosťou vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách; vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti; vyzýva všetky opozičné sily, aby sa konštruktívne zúčastňovali na reformnom procese;

4.

upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, ktorý musí byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody tlače, a na participatívnej politickej kultúre, ktorá skutočne zohľadňuje pluralitu demokratickej spoločnosti;

5.

zdôrazňuje úlohu Tureckého veľkého národného zhromaždenia ako inštitúcie, ktorá by mala byť kľúčovým príspevkom k posilňovaniu systému kontroly a rovnováhy a mala aktívne a konštruktívne podporovať modernizačné reformy na zásade odhodlania presahujúceho straníckosť a zároveň zabezpečovať demokratickú kontrolu vládnych politík;

6.

víta prijatie ústavných noviel ako kroku správnym smerom a žiada ich riadne vykonávanie v plnom súlade s normami Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); súčasne zdôrazňuje naliehavú potrebu celkovej ústavnej reformy, ktorá by transformovala Turecko na plnohodnotnú pluralitnú demokraciu, ktorej jadrom by bola ochrana ľudských práv a základných slobôd; víta deklarovanú pripravenosť vlády a opozície na takúto reformu a vyzýva vládu, aby zabezpečila riadnu účasť všetkých politických strán a zástupcov občianskej spoločnosti na celom ústavnom procese; vyzýva na vykonávanie balíka ústavných noviel; odporúča, aby bola k účasti prizvaná aj Benátska komisia;

7.

víta početné symbolické gestá a gestá dobrej vôle a niektoré konkrétne kroky vlády v oblasti práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ochrany menšín a kultúrnych práv; trvá však na tom, že pre plné uznanie práv menšín sú nutné systematické zlepšenia; pobáda vládu, aby predovšetkým poskytla nový impulz demokratickému otváraniu sa, a vyzýva opozíciu, aby konštruktívne podporovala tento proces a zúčastňovala sa na ňom;

Plnenie kodanských kritérií

8.

je znepokojený zhoršovaním sa situácie v oblasti slobody tlače, niektorými prípadmi cenzúry a rastúcou autocenzúrou tureckých médií, a to aj na internete; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásady slobody tlače; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je kľúčová pre demokratickú spoločnosť, a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu súdnictva pri ochrane a posilňovaní slobody tlače, ktorá zaručuje existenciu verejného priestoru na slobodný dialóg a prispieva k riadnemu fungovaniu systému kontroly a rovnováhy; zdôrazňuje potrebu prijatia nového zákona o médiách, ktorý by riešil okrem iného otázky nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly; rozhodol sa podrobne sledovať prípady Nedima Șenera, Ahmeta Șıka a iných novinárov, ktorí čelia obťažovaniu zo strany polície alebo súdov;

9.

víta nové zákony o rádiu a televízii, ktoré sú základom pre niekoľko pozitívnych posunov, napríklad zvýšenie podielu, ktorý môžu v tureckých mediálnych spoločnostiach legálne vlastniť zahraničné subjekty (až 50 % namiesto 25 %), vyjadruje však znepokojenie nad tým, že vysielanie je možné zastaviť z dôvodu národnej bezpečnosti bez použitia súdneho príkazu alebo rozhodnutia sudcu; berie so znepokojením na vedomie prax trestného stíhania novinárov zverejňujúcich dôkazy o porušovaní ľudských práv alebo iné skutočnosti vo verejnom záujme, a to najmä podľa článku 285 o porušení dôvernosti trestného vyšetrovania a článku 288 o pokuse o ovplyvnenie súdu trestného zákonníka; považuje kriminalizáciu názorov za kľúčovú prekážku ochrany ľudských práv v Turecku a odsudzuje neprimerané obmedzovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania; naliehavo žiada Turecko, aby v tomto smere prísne dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv novelizovaním príslušných právnych predpisov a vyškolením príslušníkov polície a sudcov;

10.

odsudzuje skutočnosť, že viaceré ustanovenia, ako napríklad články 301 a 318 a článok 220 ods. 6 spolu s článkom 314 ods. 2 trestného zákonníka, článkom 7 ods. 2 zákona proti teroru a zákonom č. 5816 z 25. júla 1951, ako aj vyhlásenia vlády a kroky štátnych prokurátorov naďalej obmedzujú slobodu prejavu; pripomína svoje výzvy vláde, aby ukončila revíziu právneho rámca pre slobodu prejavu a čo najskôr ho zladila s EDĽP a judikatúrou ESĽP; v tejto súvislosti opakuje, že je potrebné, aby turecká vláda vydala jasné usmernenia pre prokurátorov, ktoré by sa týkali zákonov často využívaných na obmedzenie slobody prejavu; odsudzuje opakované neprimerané rušenie webových stránok a žiada vládu, aby vypracovala novelu zákona o internete (č. 5651) s cieľom zabezpečiť, aby už neobmedzoval slobodu prejavu a právo občanov na prístup k informáciám;

11.

vyzýva vládu, aby dodržiavala právo na slobodu zhromažďovania a právo na slobodu združovania, ktoré je stanovené v článkoch 33 a 34 tureckej ústavy; ľutuje a odsudzuje v tejto súvislosti násilný policajný zásah proti študentským demonštráciám na Ankarskej univerzite v decembri 2010;

12.

uznáva, že problematike práv Rómov v Turecku sa teraz venuje výrazná pozornosť a že sa ňou politicky zaoberá vláda a opozičné strany, odporúča, aby bolo pozorne sledované a kontrolované plnenie vládneho plánu týkajúceho sa bývania Rómov, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť a metodiku vlastného plánu; nabáda tureckú vládu, aby aktívne zapájala rómske komunity do akéhokoľvek procesu začleňovania v rámci krajiny, ktorý sa týka Rómov, a dôveryhodne s nimi konzultovala;

13.

oceňuje pokrok reformy súdnictva a znovu opakuje svoj názor, že nezávislosť a nestrannosť súdov sú kľúčovými predpokladmi fungovania pluralitnej demokratickej spoločnosti; je znepokojený tým, že podmienky tureckého súdnictva sa ešte stále nezlepšili tak, aby zaistili právo na spravodlivý a včasný proces; žiada vládu, aby implementovala ústavné zmeny prijaté v tejto oblasti a plne dodržiavala zásadu delenia právomocí medzi výkonnou a súdnou mocou a nezávislosti a nestrannosti súdnictva v súlade s európskymi normami;

14.

je však znepokojený tým, ako turecký najvyšší súd interpretuje trestný poriadok, keďže rozširuje dĺžku zadržiavania pred súdnym procesom až na 10 rokov, čo jasne odporuje európskym normám v tejto oblasti; vyzýva Veľké národné zhromaždenie Turecka, aby zmenilo uvedený zákon v súlade s judikatúrou ESĽP; súčasne pripomína povinnosť Turecka striktne dodržiavať svoj záväzok podľa článku 6 EDĽP týkajúceho sa spravodlivého súdneho konania v primeranom čase, a to najmä vytvorením odvolacích súdov vo svojom právnom systéme a súčasne posilnením kapacity svojich najvyšších súdov;

15.

víta rozhodnutie ESĽP vo veci Dink/Turecko zo 14. septembra 2010; vyzýva preto turecké orgány, aby sa v plnej miere stotožnili s dôsledkami tohto rozhodnutia a zaviedli primerané opatrenia na ochranu uplatňovania slobody prejavu; je znepokojený umelými prekážkami zo strany tureckej štátnej správy, ktoré bránia v odhalení skutočných páchateľov vraždy arménskeho novinára Hranta Dinka;

16.

víta skutočnosť, že prijaté ústavné zmeny konečne poskytujú základ pre zriadenie inštitúcie ombudsmana, a naliehavo vyzýva vládu, aby vypracovala právny predpis, ktorý umožní, aby bola do tejto novej funkcie demokraticky vymenovaná všeobecne rešpektovaná osobnosť, a parlament, aby ho na schválil; víta navrhované vytvorenie národnej inštitúcie pre ľudské práva, a žiada národné zhromaždenie Turecka, aby uskutočnilo konzultácie s občianskou spoločnosťou a poskytlo dostatočné záruky nezávislosti tohto nového orgánu v súlade s tzv. parížskymi zásadami;

17.

oceňuje pokrok dosiahnutý vo vzťahoch medzi civilnými zložkami a vojskom, najmä zvýšenie civilného dohľadu obmedzením jurisdikcie vojenských súdov umožnením preskúmania rozhodnutí najvyššej vojenskej rady súdmi a opatreniami prijatými na to, aby vysoko postavených dôstojníkov súdili civilné súdy; konštatuje, že tento proces by bolo potrebné viesť ďalej s cieľom zabezpečiť úplný civilný dohľad, a naliehavo vyzýva parlament, aby sa aktívne zasadzoval za zabezpečenie parlamentného dohľadu nad bezpečnostnými silami vrátane dôsledného dohľadu nad rozpočtom na obranu;

18.

zdôrazňuje, že vyšetrovanie prípadov údajne plánovaných štátnych prevratov, napr. prípadov Ergenekon a Kladivo, musí preukázať silu a riadne, nezávislé a transparentné fungovanie tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva; je znepokojený príliš dlhým zadržiavaním podozrivých osôb pred začatím súdneho konania a zdôrazňuje, že všetkým podozrivým musia byť poskytnuté účinné súdne záruky; je znepokojený nedostatočným pokrokom v týchto vyšetrovaniach a poznamenáva, že nedávne zadržanie známych novinárov, ako sú Nedim Șener, Ahmet Șık, môže viesť k strate dôveryhodnosti týchto súdnych konaní, ktoré by práve naopak mali demokraciu posilniť;

19.

považuje za poľutovaniahodné, že zmeny týkajúce sa zákazu politických strán predložené v rámci nedávnej reformy ústavy nenašli vo Veľkom národnom zhromaždení Turecka väčšinovú podporu, a naliehavo žiada všetky politické strany, aby príslušné predpisy uviedli do súladu so stanoviskom Benátskej komisie;

20.

opakuje žiadosť, ktorú vyslovil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, o uskutočnenie reformy volebného systému znížením súčasnej desaťpercentnej hranice, čo by posilnilo pluralitu strán a lepšie odrážalo rôznorodosť tureckej spoločnosti; osobitne ľutuje skutočnosť, že v roku 2010 sa v tejto oblasti neuskutočnila žiadna reforma; žiada komplexnú kontrolu pravidiel financovania strán a volieb s cieľom posilniť vnútornú demokraciu strán a podporiť otvorenejší politický systém; vyzýva politické strany, aby posilnili svoju vnútornú demokraciu a zvýšili zodpovednosť zvolených zástupcov voči ich voličom;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o obmedzenie imunity poslancov parlamentu v prípade korupčného konania, a konštatuje, že existujú pochybnosti o zabezpečení dostatočnej ochrany vyjadrovania pokojných názorov v parlamente; vyzýva preto vládu a parlament, aby sa dohodli na vhodnej reforme systému poslaneckej imunity;

22.

berie na vedomie, že Turecko v súčasnosti predsedá výboru ministrov Rady Európy, a nabáda ho, aby preukázalo svoje odhodlanie ctiť hodnoty Rady Európy podpisom a ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín a ratifikáciou všetkých dodatkových protokolov k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

23.

víta skutočnosť, že Veľké národné zhromaždenie Turecka ratifikovalo Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu, a vyzýva Turecko, aby v úzkej spolupráci s Podvýborom pre zákaz mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania bezodkladne plnilo jeho ustanovenia;

24.

podporuje prebiehajúci dialóg medzi vládou a náboženskými komunitami vrátane komunít alevitov a gréckych, arménskych, aramejských a iných kresťanov; vyjadruje však sklamanie nad tým, že sa dosiahol len čiastočný pokrok, pokiaľ ide o právny rámec fungovania týchto komunít, najmä možnosť získať právnu subjektivitu, otvárať a prevádzkovať budovy pre bohoslužby, vzdelávať duchovných a riešiť majetkové problémy, ktoré neupravuje zákon o nadáciách; poukazuje na pretrvávajúce prieťahy a procedurálne problémy a vyzýva na vyvíjanie skutočného a trvalého úsilia pri vykonávaní zákona o nadáciách, ktorý musí týmto náboženským komunitám umožniť fungovať bez zbytočných obmedzení v súlade s EDĽP a judikatúrou ESĽP; naliehavo žiada vládu, aby ešte viac podporovala slobodu svedomia a náboženskú pluralitu v tureckej spoločnosti;

25.

vyzýva preto vládu, aby tieto otázky systematicky vyriešila tak, že zmení a doplní právne predpisy a zabezpečí ich riadne vykonávanie na všetkých úrovniach štátnej správy vrátane obcí; poukazuje v tejto súvislosti aj na odporúčania prijaté Benátskou komisiou na jar 2010, ktoré sa týkajú právnej subjektivity náboženských komunít a cirkevného titulu „ekumenický“ v pravoslávnom patriarcháte; víta rozhodnutie tzv. nadačného zhromaždenia o prevode gréckeho chlapčenského sirotinca na ostrove Büyükada na ekumenický patriarchát v súlade s rozhodnutím ESĽP a poskytnutie tureckého občianstva niekoľkým gréckym pravoslávnym kňazom na uľahčenie práce patriarchátu a Svätého synodu; víta náboženskú slávnosť v múzeu kláštora Sümela v meste Trabzon a slávnosť v kostole na ostrove Akdamar v provincii Van; považuje rozhodnutie tureckého najvyššieho súdu prijaté v neprospech kláštora Mor Gabriel, ktoré sa týka pozemkových sporov s obcami a tureckým ministerstvom financií, za poľutovaniahodné; pripomína, že očakáva, že vyhlásenia vlády o opätovnom otvorení gréckeho pravoslávneho seminára na ostrove Chalki budú čoskoro potvrdené konkrétnymi krokmi a opatreniami zabezpečujúcimi nehatené školenie kňazov kresťanských komunít v Turecku; naliehavo žiada vládu, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odzrkadľovať náboženskú pluralitu tureckej spoločnosti, a potrebe objektívnych výučbových materiálov;

26.

dôrazne odsudzuje pokračujúce teroristické násilie páchané stranou PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a inými teroristickými skupinami na tureckom území; nabáda Turecko, EÚ a jej členské štáty, aby v boji proti terorizmu posilnili svoju spoluprácu, a to v úzkej spolupráci s protiteroristickým koordinátorom a s Europolom a v prísnom súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

27.

vyzýva vládu, aby v rámci procesu demokratického otvárania sa Turecka obnovila úsilie o komplexné vyriešenie kurdskej otázky s cieľom dosiahnuť mierové riešenie; predovšetkým zabezpečením konzistentného uplatňovania zákonov povoľujúcich používanie kurdského jazyka v politickom a verejnom živote a v školách; novelizáciou protiteroristických právnych predpisov s cieľom zabrániť ich zneužívaniu alebo príliš širokému výkladu; zaručením práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania, účinným riešením problémov osôb vysídlených z domovských regiónov okrem iného v dôsledku dlhodobého konfliktu; a zlepšením sociálno-ekonomickej situácie na juhovýchode krajiny; v tejto súvislosti je znepokojený súdnymi procesmi so 151 kurdskými politickými aktivistami vrátane ôsmich zvolených a úradujúcich miestnych starostov, ktoré prebiehajú v meste Diyarbakir a ktoré sú zásahom do legálnych politických aktivít;

28.

víta posilnenie právneho rámca, ktorý prostredníctvom ústavného balíka zaručuje práva žien a rodovú rovnosť; je znepokojený klesajúcou mierou zapojenia pracovných síl, a to aj v prípade žien s vysokou úrovňou vzdelania; naliehavo vyzýva vládu, podnikateľský sektor a občiansku spoločnosť, aby prijali komplexné opatrenia, akými sú boj proti negramotnosti žien, aktívna podpora dostupnosti stredoškolského vzdelania pre dievčatá alebo zabezpečenie zariadení na starostlivosť o deti, zamerané na odstraňovanie chudoby žien, lepšie sociálne začleňovanie žien a ich zapojenie do pracovného trhu; ďalej pobáda k zavedeniu systému vyhradených kvót s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť žien na všetkých úrovniach v podnikovej a verejnej sfére a v politike; vyzýva najmä politické strany, aby využili príležitosť posilniť aktívne zapojenie žien do politiky, ktorú poskytujú nadchádzajúce voľby;

29.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim vysokým výskytom domáceho násilia vrátane takzvaných zločinov v mene cti a manželstiev z donútenia; v tejto súvislosti víta iniciatívy ženských hnutí, ktoré zviditeľňujú tieto problémy, a naliehavo vyzýva vládu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila svoje úsilie v oblasti prevencie najmä uplatňovaním zákona č. 4320 o ochrane rodiny a sledovaním jeho vykonávania zo strany polície a súdnictva tým, uloží obciam nad 50 000 obyvateľov povinnosť zabezpečiť dostatočný počet útulkov pre ohrozené ženy a deti, účinnou kontrolou plnohodnotného dodržiavania tejto povinnosti a zavedením systému následnej pomoci ženám po opustení týchto zariadení s cieľom zabezpečiť im psychologickú podporu, právnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a pomôcť im s návratom do spoločnosti; žiada vládu, aby vytvorila primeraný a účinný dohľad nad dodržiavaním tejto povinnosti obcami; žiada súdnictvo, aby zabezpečilo dôsledné a riadne trestanie prípadov násilia voči ženám a neplnoletým osobám, ako aj osobám bojujúcim proti takzvaným zločinom v mene cti;

30.

naliehavo žiada vládu, aby zákonom zabezpečila a účinne presadzovala rovnosť bez ohľadu na pohlavie, rod, rasový či etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; ľutuje nedávne súdne konania proti združeniam lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), ale víta skutočnosť, že súdy tieto prípady zamietli; konštatuje však, že sú potrebné ďalšie kroky zamerané proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v zmysle odporúčania Výboru ministrov Rady Európy pre členské štáty o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; vyzýva tureckú vládu, aby zabránila ozbrojeným silám klasifikovať homosexualitu ako „psychosexuálnu chorobu“; žiada o zladenie návrhu zákona o boji proti diskriminácii a výbore pre rovnosť s normami EÚ vrátane dôvodov pohlavia a sexuálnej orientácie; vyzýva národné a miestne orgány, aby ukončili pokračujúce vraždy transrodových osôb vrátane transrodových sexuálnych pracovníkov/pracovníčok;

31.

domnieva sa, že Turecko by malo v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva prijať právne predpisy, ktoré zavedú ako alternatívu k vojenskej službe civilnú alebo sociálnu službu, ktorých dĺžka nebude mať trestajúci charakter, a ktoré umožnia slobodnú voľbu medzi týmito možnosťami; žiada vládu, aby zabezpečila dôsledné dodržiavanie rozsudku ESĽP vo veci Ülke/Turecko zmenou a doplnením právnych predpisov, aby sa zabránilo pokračujúcemu trestnému stíhaniu osôb s výhradami svedomia odmietajúcich vykonať vojenskú službu; žiada vládu, aby vyšetrila obvinenia zo zlého zaobchádzania s osobami s výhradami svedomia vo vojenskej väzbe a prijala kroky, ktorými zabráni výskytu takéhoto zlého zaobchádzania v budúcnosti;

32.

zdôrazňuje význam poskytovania účinnej ochrany obhajcom ľudských práv; vyjadruje znepokojenie z pretrvávajúcich prípadov súdneho konania proti obhajcom ľudských práv a ich trestného stíhania a osobitne upozorňuje na proces s Pinarou Selekovou, ktorý trval dvanásť rokov napriek trom oslobodzujúcim rozsudkom; vyzýva Komisiu, aby jej prípad aj iné podobné prípady pozorne sledovala a systematicky sa na takýchto súdnych konaniach zúčastňovala;

33.

naliehavo žiada hlavné politické strany, aby našli riešenie v súvislosti so zákazom nosenia šatiek na univerzitách, ktoré by bolo protiváhou polarizujúcemu účinku tohto problému na tureckú spoločnosť; trvá na tom, aby toto riešenie vychádzalo z možnosti slobodnej voľby žien;

34.

dôrazne opakuje svoju výzvu tureckej vláde, keďže sa v nadväznosti na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 nedosiahol žiaden pokrok, aby realizovala politiky na zachovanie dvojkultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) a najmä aby riešila problémy, s ktorými sa stretávajú členovia gréckej menšiny v oblasti ich vzdelávania a majetkových práv;

Posilňovanie sociálnej súdržnosti a prosperity

35.

chváli odolnosť tureckej ekonomiky v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou; zdôrazňuje, že toto ekonomické oživenie je jedinečnou príležitosťou na zvýšenie miery účasti pracovnej sily a zamestnanosti, pretože obe sú veľmi nízke a dosahujú sotva 50 % hodnotu, a na začatie procesu postupného sociálneho začleňovania; poukazuje na spoločnú zodpovednosť vlády a sociálnych partnerov a nabáda ich na prehĺbenie spolupráce s cieľom posilniť základy sociálne orientovaného trhového hospodárstva;

36.

naliehavo vyzýva tureckú vládu a vlády členských štátov, aby nevnímali a neprezentovali integráciu občanov EÚ tureckého pôvodu do spoločnosti ich nových domovských krajín ako hrozbu, ale ako príležitosť pre budúcnosť našej spoločnosti;

37.

berie na vedomie vzájomnú závislosť hospodárstva EÚ a Turecka a poukazuje na to, že s postupujúcou integráciou Turecka do trhu EÚ môže táto vzájomná previazanosť pomôcť zvýšiť prosperitu obidvoch strán;

38.

víta zlepšenia, ktoré priniesla novelizácia ústavy v oblasti sociálneho dialógu a práv odborov; trvá však na tom, že okrem toho je nutné komplexne prispôsobiť právny rámec i očakávaný právny predpis o odborových zväzoch normám Medzinárodnej organizácie práce a EÚ; nabáda všetky strany Hospodárskej a sociálnej rady, aby zvýšili úsilie a prehĺbili spoluprácu v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

39.

znovu opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi jednotlivými tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality školstva a školskej dochádzky;

40.

naliehavo vyzýva vládu, aby riadne zvážila udržateľnosť a environmentálne dôsledky plánov novej vodnej a energetickej infraštruktúry, ktorú zamýšľa vybudovať v rámci projektu rozvoja juhovýchodnej Anatólie (GAP) a ktorá môže zničiť životné prostredie a jedinečnú krajinu v mnohých regiónoch, a najmä vplyv takéhoto projektu na susedný Irak; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby bol návrh zákona o ochrane prírody a biodiverzity pozmenený tak, aby ochránil kultúrne a archeologické dedičstvo a bol plne harmonizovaný s európskymi normami, a jednoznačne vymedziť zodpovednosť za ochranu prírody v rámci výkonnej moci; vyzýva tureckú vládu, aby prijala ambicióznejší politický rámec podporený konkrétnymi akčnými plánmi na boj proti zvyšovaniu emisií uhlíka;

Budovanie dobrých susedských vzťahov

41.

vyzýva tureckú vládu a všetky zainteresované strany, aby aktívne podporovali prebiehajúce rokovania a konkrétne prispeli k úplnému vyriešeniu cyperskej otázky, a žiada ju, aby okamžitým začatím sťahovania vojenských jednotiek z Cypru pomohla vytvoriť vhodnú klímu na vyjednávanie; dôrazne nabáda obe cyperské komunity k intenzívnej činnosti, ako ich vyzval generálny tajomník OSN, aby zúročili už dosiahnutý pokrok v rokovaniach s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, predovšetkým s rezolúciou č. 550 (1984), a zásadami, na ktorých je založená EÚ, a to v prospech cyperských občanov, EÚ a Turecka;

42.

vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo podporu výboru pre nezvestné osoby na Cypre, najmä uľahčením prístupu do vojenských zón a archívov, a aby prijalo všetky ďalšie potrebné kroky v súlade s rozhodnutiami ESĽP týkajúcimi sa humanitárnej problematiky nezvestných osôb;

43.

vyzýva Turecko a turecko-cyperské orgány, aby na ostrove neusadzovali žiadnych nových tureckých občanov, keďže by to naďalej menilo demografickú rovnováhu a znižovalo lojalitu jeho občanov voči budúcemu spoločnému štátu na základe spoločnej minulosti; vyzýva Turecko, aby sa venovalo otázke usadzovania tureckých občanov na ostrove v súlade so Ženevským dohovorom a zásadami medzinárodného práva;

44.

naliehavo vyzýva obe strany, Turecko a Arménsko, aby bezpodmienečne ratifikovali protokoly a otvorili hranice, a vyzýva Turecko, aby uplatnilo svoj vplyv v tomto regióne s cieľom posilniť opatrenia zamerané na budovanie dôvery;

45.

berie na vedomie zvýšené úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie vzájomných vzťahov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku; očakáva, že turecká vláda skoncuje s pretrvávajúcim narušovaním gréckeho vzdušného priestoru a s letmi nad gréckymi ostrovmi;

46.

zdôrazňuje, že Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý podpísala EÚ, 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny, je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto tureckú vládu, aby ho podpísala a ratifikovala bez ďalšieho odkladu;

47.

oceňuje prehlbovanie vzťahov medzi Tureckom a Irakom a jeho kurdskú regionálnu vládu a vyzdvihuje najmä prínos Turecka k stabilizáciu Iraku; naliehavo žiada Turecko, aby si s irackou vládou a ostatnými susedmi vyjasnilo opatrenia na vyváženie negatívneho vplyvu projektu výstavby hydroelektrárne, ktorý ohlásila turecká vláda;

Pokrok v spolupráci EÚ – Turecko

48.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Turecku ešte nebol implementovaný dodatkový protokol k dohode o pridružení medzi ES a Tureckom, čo ovplyvňuje proces rokovaní, a vyzýva tureckú vládu, aby protokol plne implementovala;

49.

berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahlo Turecko v kapitole o energetike, a znova vyzýva Radu, aby bez ďalších prieťahov začala rokovania o tejto kapitole; vyzýva tureckú vládu, aby posilnila svoje úsilie v rámci rokovaní o pristúpení k Zmluve o energetickom spoločenstve; víta ratifikáciu medzivládnej dohody o plynovode Nabucco a podpísanie memoranda o porozumení k prevádzke prepájacieho plynovodu medzi Tureckom, Gréckom a Talianskom, keďže oba tieto projekty sú dôležité pre energetickú bezpečnosť EÚ;

50.

víta prebiehajúce rokovania o kapitole v oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, ktoré sa začali 30. júna 2010; nabáda Turecko, aby dokončilo potrebné kroky na uzatvorenie niektorých kapitol, ako sú podniková a priemyselná politika a transeurópske siete;

51.

oceňuje ukončenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že do nadobudnutia platnosti dohody budú plne uplatňované existujúce dvojstranné dohody; zdôrazňuje význam prehlbovania spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti riadenia migrácie a hraničných kontrol, okrem iného vzhľadom na to, že vysoký podiel nelegálnych prisťahovalcov prichádza na územie EÚ cez Turecko; víta skutočnosť, že tri návrhy zákonov v oblasti azylu boli konzultované s občianskou spoločnosťou, a naliehavo žiada vládu, aby zákony bez prieťahov predložila parlamentu; zastáva názor, že ihneď po nadobudnutí platnosti dohody o readmisii by Rada mala poveriť Komisiu, aby iniciovala dialóg o vízovom režime s osobitným zreteľom na podmienky vstupu podnikateľov a študentov do EÚ ako nevyhnutný krok v súvislosti s mobilitou;

52.

berie na vedomie stále aktívnejšiu zahraničnú politiku Turecka, ktorej cieľom je posilniť jeho úlohu v regióne; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby riadne prihliadala na tento rozmer a v spolupráci s Tureckom sa zasadzovala o koordináciu cieľov a náležitú podporu záujmov EÚ; vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila koordináciu svojej zahraničnej politiky s EÚ; v zásade víta nedávno oznámenú tzv. politiku nulových problémov voči susedom Turecka, pripomína však potrebu podporovať jednoznačné hlásenie sa Turecka k našim spoločným európskym hodnotám a záujmom; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnila jestvujúci dialóg s Tureckom o zahraničnopolitických otázkach spoločného záujmu; vzhľadom na to, že Turecko ako sekulárna demokracia s väčšinovým podielom moslimského obyvateľstva je pre mnohých v arabskom svete príkladom, dôrazne nabáda na vyvíjanie spoločného úsilia na podporu demokratizácie a rozvoja na Blízkom východe a v severnej Afrike;

53.

zdôrazňuje strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ; domnieva sa, že Turecko je významným partnerom EÚ v tomto priestore, a vyzýva ho, aby podporovalo politiky a kroky EÚ v tomto regióne a aktívne prispievalo k ich plneniu, a to vrátane prípadnej stratégie EÚ pre Čierne more;

54.

nalieha na tureckú vládu, aby plne podporovala úsilie medzinárodného spoločenstva zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko hlasovalo proti príslušnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN; domnieva sa, že Turecko by mohlo prispieť k demokratizácii a posilneniu ľudských práv v Iráne, keby svoje úsilie koordinovalo s EÚ;

55.

domnieva sa, že Turecko musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dialógu o mierovom procese na Blízkom východe a pri podpore stabilizácie Libanonu, a vyzýva ho, aby oživilo svoje úzke väzby s Izraelom, znovu pristúpilo ku konštruktívnej mediácii a najmä aby prispelo k posilneniu Palestínskej samosprávy;

56.

oceňuje, že Turecko konštruktívne podporuje úsilie transatlantických partnerov v Afganistane a na Balkáne; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že námietky Turecka naďalej blokujú strategickú spoluprácu medzi NATO a EÚ nad rámec dohôd „Berlín plus“;

57.

vyzýva tureckú vládu, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podieľanie sa a účasť Turecka na celosvetovom mnohostrannom systéme;

58.

berie na vedomie závery a zdokonalenia, ktoré Komisia navrhla v ročnej správe o vykonávaní nástroja predvstupovej pomoci (IPA) za rok 2009 s cieľom prioritne uprednostniť ciele a projekty, ktoré sú v súlade s prístupovými kritériami, ako sa navrhuje v osobitnej správe Dvora audítorov č. 16/2009; zdôrazňuje dôležitosť komplexného sledovania vykonávania nástroja IPA, pretože sa rozbieha stále viac projektov;

*

* *

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.


(1)  Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 284.

(2)  Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 452.

(3)  Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 57.

(4)  Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 139.

(5)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 59.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0324.

(7)  Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.


7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/106


Streda 9. marca 2011
Európsky integračný proces Čiernej Hory

P7_TA(2011)0091

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o procese integrácie Čiernej Hory do EÚ

2012/C 199 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stanovisku Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (KOM(2010)0670),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2010 – 2011 (KOM(2010)0660),

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010 (1),

so zreteľom na dohodu medzi ES a Čiernou Horou o readmisii z 8. novembra 2007 (2) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, prijaté 1. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (3),

so zreteľom na odporúčania Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora z 27. – 28. septembra 2010,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska rada na zasadnutí v Solúne 19. – 20. júna 2003 opätovne potvrdila, že budúcnosť západného Balkánu je v EÚ; keďže toto vyhlásenie zopakovala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 15. – 16. júna 2006 a na ďalších vrcholných schôdzach,

1.

víta skutočnosť, že vláda Čiernej Hory i opozičné strany sa v súvislosti s integráciou do EÚ všeobecne zhodujú a považujú ju za vysoko prioritnú, čoho výsledkom je dobrý pokrok v procese reforiem od získania nezávislosti krajiny; víta nové politické vedenie v Podgorici a povzbudzuje novú vládu, aby pokračovala v európskom integračnom procese Čiernej Hory a aby urýchlila reformy vedúce k splneniu kodanských kritérií;

2.

víta rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do E