ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.181.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 181

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
21. júna 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

2012/C 181/01

Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, prijaté na 479. plenárnom zasadnutí výboru

1

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

2012/C 181/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Mladí ľudia so zdravotným postihnutím: zamestnanosť, začlenenie a zapojenie do spoločnosti (prieskumné stanovisko)

2

2012/C 181/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Špecifické problémy ostrovov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

7

2012/C 181/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

14

2012/C 181/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom

21

2012/C 181/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zapájanie občianskej spoločnosti do rozvojovej politiky a do rozvojovej spolupráce EÚ (prieskumné stanovisko)

28

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

2012/C 181/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá EurópaCOM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD)

35

2012/C 181/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Dvojité zdanenie na jednotnom trhuCOM(2011) 712 final

40

2012/C 181/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únieCOM(2011) 739 final – 2011/0183 (CNS) a Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únieCOM(2011) 740 final – 2011/0184 (APP)

45

2012/C 181/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únieCOM(2011) 613 final

52

2012/C 181/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ESCOM(2011) 594 final

55

2012/C 181/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)COM(2011) 651 final – 2011/0295 (COD) a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhomCOM(2011) 654 final – 2011/0297 (COD)

64

2012/C 181/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrachCOM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD)

68

2012/C 181/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práveCOM(2011) 635 final – 2011/0284 (COD) a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločné európske kúpne právo na zjednodušenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhuCOM(2011) 636 final

75

2012/C 181/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikovCOM(2011) 684 final – 2011/0308 (COD)

84

2012/C 181/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020COM(2011) 707 final – 2011/0340 (COD)

89

2012/C 181/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)COM(2011) 793 final – 2011/0373 (COD)

93

2012/C 181/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)COM(2011) 794 final – 2011/0374 (COD)

99

2012/C 181/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zosúladenie s novým legislatívnym rámcom (Uplatňovanie balíka návrhov o výrobkoch)COM(2011) 764 final – 2011/0358 (COD), COM(2011) 765 final – 2011/0351 (COD), COM(2011) 766 final – 2011/0352 (COD), COM(2011) 768 final – 2011/0350 (COD), COM(2011) 769 final – 2011/0353 (COD), COM(2011) 770 final – 2011/0354 (COD), COM(2011) 771 final – 2011/0349 (COD), COM(2011) 772 final – 2011/0356 (COD), COM(2011) 773 final – 2011/0357 (COD)

105

2012/C 181/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020COM(2011) 809 final – 2011/0401 (COD),Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)COM(2011) 810 final – 2011/0399 (COD),Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)COM(2011) 811 final – 2011/0402 (CNS),Návrh nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020COM(2011) 812 final – 2011/0400 (NLE)

111

2012/C 181/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitútCOM(2011) 817 final – 2011/0384 (COD) a Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej EurópyCOM(2011) 822 final – 2011/0387 (COD)

122

2012/C 181/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)COM(2011) 834 final – 2011/0394 (COD)

125

2012/C 181/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajínCOM(2011) 455 final

131

2012/C 181/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku občanov (2013)COM(2011) 489 final – 2011/0217 (COD)

137

2012/C 181/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávaniaCOM(2011) 567 final

143

2012/C 181/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Oznámenie o politikách EÚ a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚCOM(2011) 568 final

150

2012/C 181/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje ERASMUS PRE VŠETKÝCH, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a športCOM(2011) 788 final – 2011/0371 (COD)

154

2012/C 181/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdraviaCOM(2011) 866 final – 2011/0421 (COD)

160

2012/C 181/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdrojeCOM(2011) 571 final

163

2012/C 181/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a ÚnieCOM(2011) 789 final – 2011/0372 (COD)

169

2012/C 181/31

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Balík opatrení pre letiská obsahujúci tieto štyri dokumenty: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Politika v oblasti letísk v Európskej únii – riešenie problémov kapacity a kvality na podporu rastu, prepojiteľnosti a udržateľnej mobilityCOM(2011) 823 final,Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o službách pozemnej obsluhy na letiskách Únie, ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/67/ESCOM(2011) 824 final – 2011/0397 (COD),Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Európskej únie (prepracované znenie) COM(2011) 827 final – 2011/0391 (COD),Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ESCOM(2011) 828 final – 2011/0398 (COD)

173

2012/C 181/32

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení a prevádzke európskych systémov satelitnej navigácieCOM(2011) 814 final – 2011/0392 (COD)

179

2012/C 181/33

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúryCOM(2011) 416 final,Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politikyCOM(2011) 417 final,Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politikyCOM(2011) 424 final a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politikeCOM(2011) 425 final

183

2012/C 181/34

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidielCOM(2011) 798 final – 2011/0364 (COD)

195

2012/C 181/35

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Upravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, pokiaľ ide o informácie určené širokej verejnosti o liekoch viazaných na lekársky predpisCOM(2012) 48 final – 2008/0256 (COD)

199

2012/C 181/36

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 726/2004/ES, pokiaľ ide o informácie určené širokej verejnosti o liekoch na humánne použitie viazaných na lekársky predpisCOM(2012) 49 final – 2008/0255 (COD)

200

2012/C 181/37

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, pokiaľ ide o farmakovigilanciuCOM(2012) 52 final – 2012/0025 (COD)

201

2012/C 181/38

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o farmakovigilanciuCOM(2012) 51 final – 2012/0023 (COD)

202

2012/C 181/39

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkovCOM(2012) 8 final – 2012/007 COD

203

2012/C 181/40

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolovCOM(2012) 21 final – 2012/0013 (COD)

204

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky hospodársky a sociálny výbor

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/1


Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, prijaté na 479. plenárnom zasadnutí výboru

2012/C 181/01

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 148 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce uznesenie.

Politická strana Partij voor de Vrijheid (Strana slobody) – PVV spustila 8. februára 2012 internetovú stránku vyzývajúcu občanov, aby vyjadrili svoje námietky voči ľuďom z východnej a strednej Európy, ktorí pracujú v Holandsku.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. marca 2012 dôrazne odsúdil túto horúcu linku. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti odsudzuje xenofóbny a rasistický charakter tohto počinu. EHSV žiada všetkých Holanďanov a holandskú vládu, aby rázne zakročili proti tejto iniciatíve, ktorú už dlhšie nemožno tolerovať.

EHSV a jeho členovia dôrazne pripomínajú, že:

Zmluvy Európskej únie a Charta základných práv Európskej únie vychádzajú zo zásady nediskriminácie. Posolstvo uvedenej stránky protirečí tejto zásade, keďže ide o diskrimináciu európskych občanov na základe štátnej príslušnosti.

EHSV odmieta všetky aktivity, ktoré odporujú základným európskym hodnotám, medzi ktoré patrí sloboda, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv.

EHSV podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii a Rade, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie šírenia xenofóbnych postojov v EÚ.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/2


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Mladí ľudia so zdravotným postihnutím: zamestnanosť, začlenenie a zapojenie do spoločnosti“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 181/02

Spravodajca: pán VARDAKASTANIS

Pani Karen Hækkerup, dánska ministerka pre integráciu a sociálne veci, požiadala v mene dánskeho predsedníctva listom z 9. decembra 2011 a v súlade s článkom 304 ZFEÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

Mladí ľudia so zdravotným postihnutím: zamestnanosť, začlenenie a zapojenie do spoločnosti.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 148 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV:

1.1.1

Odporúča, aby sa uplatňoval Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) s cieľom umožniť ľuďom so zdravotným postihnutím vrátane mladých ľudí, žien aj mužov, aby plne uplatňovali svoje základné práva.

1.1.2

Žiada, aby sa členské štáty v rámci národných programov reforiem v kontexte stratégie Európa 2020 snažili podporovať ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa plne zapájali do spoločnosti a hospodárstva, a to zavádzaním účinných protidiskriminačných opatrení.

1.1.3

Žiada o dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre ľudí so zdravotným postihnutím podľa článku 24 dohovoru UNCRPD. Výbor je presvedčený, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať prístup k primárnemu, sekundárnemu a terciárnemu vzdelávaniu rovnako ako ostatní a zdôrazňuje význam neformálneho vzdelávania a potrebu jeho uznania.

1.1.4

Žiada, aby sa informácie o univerzitách a možnostiach vzdelávania primeraným spôsobom šírili v alternatívnych formátoch, ako je Braillovo písmo, zrozumiteľné audio a video verzie alebo prepis hovoreného slova na text / systém palantyp. Knižnice by mali mať vo svojom fonde knihy v Braillovom písme a audioknihy.

1.1.5

Domnieva sa, že umenie, šport a voľný čas zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji zručností a začleňovaní mladých ľudí so zdravotným postihnutím, preto by mali byť v plnej miere dostupné.

1.1.6

Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby podporovali osvedčené postupy a pozitívne opatrenia zamerané na začleňovanie mladých ľudí so zdravotným postihnutím do vzdelávania a zamestnanosti. Ich súčasťou by mali byť investície do sociálneho podnikania a MSP, ako aj finančné stimuly pre zamestnávateľov v záujme zamestnávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

1.1.7

Odporúča, aby členské štáty, Európska komisia a Parlament bojovali proti diskriminácii mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

1.1.8

Žiada o prístupnosť a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zamestnanosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

1.1.9

Je presvedčený, že sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom začlenenia otázky prístupnosti a primeraných opatrení do rokovaní.

1.1.10

Odporúča, aby sa na podporu začlenenia mladých ľudí so zdravotným postihnutím využívali štrukturálne fondy. Výbor žiada, aby sa súčasné právne predpisy riadne uplatňovali a aby budúce predpisy boli v súlade s dohovorom UNCRPD, pričom prístupnosť sa zahrnie do článku 7 ako horizontálna zásadu spolu s nediskrimináciou a začleňovaním.

1.1.11

Vyzýva členské štáty, aby implementovali smernicu, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (1), a žiada, aby sa táto smernica vykladala v zmysle dohovoru UNCRPD.

1.1.12

Odporúča, aby Európska komisia, Európsky parlament a Rada podporovali organizácie, ktoré zastupujú mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a viedli s nimi konzultácie v relevantných politických procesoch.

1.1.13

Pripomína, že hospodárska kríza a úsporné opatrenia by nemali negatívne ovplyvniť práva mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a vyzýva členské štáty, aby na ochranu takýchto osôb prijali pozitívne opatrenia.

1.1.14

Odporúča, aby sa podporovalo právo mladých ľudí so zdravotným postihnutím na nezávislý život, a vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby využívali štrukturálne fondy na odstraňovanie ústavnej starostlivosti a podporu komunitnej starostlivosti.

1.1.15

Víta záväzok Európskej komisie vypracovať európsky akt o prístupnosti a odporúča, aby bol tento právny predpis komplexný a zabezpečil plný prístup k tovarom, službám a do zastavaných priestorov v EÚ.

1.1.16

Žiada o inkluzívny európsky normalizačný systém a víta prijatie mandátu 473 ako pozitívneho opatrenia na podporu prístupnosti.

1.1.17

Víta smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách (2) a žiada o jej riadnu implementáciu (3).

1.1.18

Žiada o účinné uplatňovanie nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave v Európskej únii (4). Výbor vyzýva členské štáty, aby presadzovali toto nariadenie a prijali ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia slobodu pohybu mladých ľudí so zdravotným postihnutím (5).

1.1.19

Víta záväzok Európskej komisie v Digitálnej agende v tom zmysle, že zabezpečí, aby boli internetové stránky verejného sektora a internetové stránky poskytujúce občanom základné služby do roku 2015 plne prístupné.

1.1.20

Považuje za dôležité začleniť potreby mladých ľudí so zdravotným postihnutím do všetkých politík a programov EÚ v oblasti mládeže a žiada o pozitívne opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti o ich potrebách.

2.   Úvod

2.1   EHSV:

2.1.1

Poukazuje na to, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím sú obeťami rôznych foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy, farby, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, náboženstva alebo vierovyznania, politického či iného názoru, členstva v národnostnej menšine, vlastníctva, narodenia, veku, sexuálnej orientácie a iných.

2.1.2

Vyzýva členské štáty, aby pokročili v rokovaniach o protidiskriminačnej smernici (6) s cieľom zabezpečiť právnu ochranu proti všetkým formám diskriminácie v EÚ.

2.1.3

Uznáva, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím sú dvakrát až päťkrát viac ohrození rizikom násilia ako ľudia bez zdravotného postihnutia.

2.1.4

Vyjadruje poľutovanie, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím čelia predsudkom a negatívnym postojom spoločnosti, čo im bráni v zapájaní sa, sebaurčení a začlenení.

2.1.5

Potvrdzuje, že mladé ženy so zdravotným postihnutím, ľudia vyžadujúci si vysokú mieru starostlivosti a ľudia so psychosociálnymi problémami čelia mnohým formám diskriminácie.

2.1.6

Žiada, aby sa uznali politické práva mladých ľudí so zdravotným postihnutím a tiež, aby títo ľudia mohli svoje práva uplatňovať rovnako ako ostatní, a domnieva sa, že by sa mal zabezpečiť prístup k hlasovaniu, hlasovacím zariadeniam a materiálom.

2.1.7

Navrhuje, aby sa politiky v oblasti mládeže so zdravotným postihnutím zahrnuli do všetkých relevantných rozpočtových položiek viacročného finančného rámca s cieľom zaručiť primerané zdroje na podporu prístupnosti a začleňovania.

2.1.8

Navrhuje zhromaždiť údaje o vplyve politických nástrojov týkajúcich sa mladých ľudí so zdravotným postihnutím a navrhuje financovanie projektov, štúdií a výskumu EÚ v tejto oblasti.

2.1.9

Pripomína odporúčania z predchádzajúcich stanovísk EHSV, ktoré sa okrem iného týkali zamestnanosti a prístupnosti, stratégie v oblasti zdravotného postihnutia a následkov demografických zmien.

3.   Zamestnanosť a vzdelávanie

Vzdelávanie

3.1   EHSV:

3.1.1

Uznáva význam inkluzívneho všeobecného vzdelávania a žiada, aby sa na základných školách vyučovala znaková reč, zaviedol prepis hovoreného slova do textu (palantyp), technológie indukčných slučiek a aby sa prijímali učitelia kvalifikovaní na používanie Braillovho písma a používali ďalšie vhodné spôsoby podpory pre žiakov so zdravotným postihnutím, ako je augmentatívna a alternatívna komunikácia.

3.1.2

Víta programy Mládež v pohybe a Mládež v akcii, ktoré Komisia prijala ako súčasť stratégie Európa 2020, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím budú môcť plne využívať výhody týchto programov.

3.1.3

Víta využívanie programu EÚ Erasmus pre všetkých v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu a odporúča využívať program Erasmus na stimulovanie osobného rozvoja a perspektívy zamestnanosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

3.1.4

Žiada o účinné opatrenia zamerané na boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky vzhľadom na to, že v porovnaní s ľuďmi bez zdravotného postihnutia je pravdepodobnosť dosiahnutia terciárneho vzdelania u ľudí so zdravotným postihnutím len polovičná. Výbor si želá, aby boli univerzity inkluzívnejšie a aby prijali pozitívne opatrenia, ako sú štipendiá pre študentov so zdravotným postihnutím a systém kvót.

3.1.5

Privítal by zavedenie účinných opatrení na zjednodušenie prechodu zo školy do zamestnania pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

3.1.6

Víta uznesenie Európskeho parlamentu o mobilite osôb so zdravotným postihnutím (7) a jeho zameranie na inkluzívne vzdelávanie.

3.1.7

Uznáva význam neformálneho vzdelávania (8) pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím a žiada o rozvoj európskeho rámca kvality pre stáže, ktorý by obsahoval kritérium prístupnosti.

3.1.8

Uznáva, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím majú právo využívať výmenné programy EÚ a príležitosti na štúdium a vzdelávanie v zahraničí a tiež nástroje EÚ na potvrdenie zručností a uznávanie kvalifikácií.

3.1.9

Žiada o sprístupnenie vzdelávacieho obsahu, IKT a budov ako predpokladu na využívanie práva na vzdelanie. Európska komisia a členské štáty by mali podporovať školy, univerzity a poradenské centrá pre mládež, aby do svojich opatrení začlenili prístupnosť.

3.1.10

Žiada, aby sa informácie o univerzitách a možnostiach vzdelávania primeraným spôsobom šírili v alternatívnych formátoch, ako sú Braillovo písmo, zrozumiteľné audio a video verzie alebo prepis hovoreného slova na text / systém palantyp. Knižnice by mali mať vo svojom fonde knihy v Braillovom písme a audioknihy.

3.1.11

Predpokladá využívanie finančných prostriedkov z európskych zdrojov vrátane Európskeho sociálneho fondu (ESF) celoživotné vzdelávanie na podporu využívania poradenstva pre žiakov so zdravotným postihnutím a učiteľov.

Zamestnanosť

3.2   EHSV:

3.2.1

Uznáva, že u ľudí so zdravotným postihnutím je pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní dvakrát až trikrát väčšia ako u ľudí bez zdravotného postihnutia.

3.2.2

Podporuje využívanie štrukturálnych fondov na zabezpečenie primeranej finančnej podpory pre európsku stratégiu v oblasti zdravotného postihnutia. Mal by sa účinnejšie využívať najmä Európsky sociálny fond (ESF) s cieľom podporiť zamestnanosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) s cieľom udržať vysokú mieru prístupnosti v Európe.

3.2.3

Vyzýva členské štáty, aby podporili zamestnanosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím poskytnutím finančnej podpory zamestnávateľom a investovaním do MSP, sociálneho podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti.

3.2.4

Navrhuje, aby sa prijali primerané opatrenia, poskytol flexibilný pracovný čas, práca z domu a prístup k IKT na podporu zamestnávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a poukazuje na to, že odmietanie primeraných opatrení je aktom diskriminácie (9).

3.2.5

Odporúča, aby Európska komisia zabezpečila prístupnosť pre mladých pracujúcich a učňov so zdravotným postihnutím a zároveň podporovala a rozvíjala cezhraničné profesionálne a odborné príležitosti odstraňovaním prekážok voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ.

3.2.6

Je presvedčený, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o podporu a ochranu zamestnanosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to zahrnutím tejto problematiky do kolektívneho vyjednávania.

3.2.7

Vyzýva členské štáty, aby investovali do mladých pracovníkov so zdravotným postihnutím a pomohli im zvládnuť dôsledky hospodárskej krízy, pretože pri hľadaní a udržaní zamestnania čelia väčším ťažkostiam.

4.   Zapájanie sa a začleňovanie

4.1   EHSV:

4.1.1

Opätovne potvrdzuje, že mladí ľudia so zdravotným, a najmä duševným postihnutím majú všade právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.

4.1.2

Žiada o zvýšenie informovanosti o situácii ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom zhromažďovania konzistentných údajov v súlade s článkom 31 dohovoru UNCRPD a zdôrazňuje povinnosť médií bojovať proti stereotypom.

4.1.3

Odporúča, aby členské štáty uznali právnu spôsobilosť mladých mužov a žien so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako v prípade ostatných osôb, a to vo všetkých aspektoch života.

4.1.4

Zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mladí ľudia so zdravotným postihnutím mohli plne využívať slobodu pohybu, a vyjadruje nádej, že sa predložia konkrétne návrhy na odstránenie prekážok pre prenosnosť invalidného dôchodku.

4.1.5

Žiada, aby sa členské štáty v rámci národných programov reforiem v kontexte stratégie Európa 2020 snažili podporovať ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa plne zapájali do spoločnosti a hospodárstva, a to zavedením účinných protidiskriminačných opatrení.

4.1.6

Žiada Európsky výbor zdravotne postihnutých (10), aby prispel k politikám a právnym predpisom EÚ tým, že sa bude zaoberať problematikou začlenenia a prístupnosti pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

4.1.7

Poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva šport pri podpore zapájania mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a žiada o finančnú a politickú podporu pozitívnych iniciatív, ako je paraolympiáda.

4.1.8

Navrhuje, aby Výbor pre sociálnu ochranu, Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre hospodársku politiku uskutočnili spoločné preskúmanie v záujme výmeny osvedčených postupov v oblasti rovnosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím v rámci otvorenej metódy koordinácie, stratégie pre zamestnanosť a hospodárskych politík národných programov reforiem.

4.1.9

Privítal by finančnú a politickú podporu pre organizácie zastupujúce mladých ľudí so zdravotným postihnutím v snahe podporiť ich zapojenie a prostredníctvom zvyšovania informovanosti bojovať proti predsudkom.

4.1.10

Žiada o odbornú prípravu pre úradníkov, učiteľov, zamestnávateľov a poskytovateľov služieb s cieľom dosiahnuť súlad s právnymi predpismi týkajúcimi sa prístupnosti a rovnosti na úrovni EÚ aj na národnej úrovni.

4.1.11

Odporúča, aby sa podporovalo právo mladých ľudí so zdravotným postihnutím na nezávislý život a aby sa využívali štrukturálne fondy na odstránenie ústavnej starostlivosti a podporu života v komunite.

5.   Prístupnosť

5.1   EHSV:

5.1.1

Vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zahrnuli prístupnosť ako horizontálnu zásadu do článku 7 návrhu všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na roky 2014 – 2020.

5.1.2

Víta opatrenia Európskej komisie zamerané na rozvoj európskeho aktu prístupnosti a znovu pripomína naliehavú potrebu dôrazných a záväzných právnych predpisov na zabezpečenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k tovarom, službám a do zastavaných priestorov. Výbor žiada o stanovenie dôsledných mechanizmov presadzovania a monitorovania na európskej aj národnej úrovni.

5.1.3

Žiada o účinné uplatňovanie nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave v Európskej únii (11) a vyzýva členské štáty, aby presadzovali toto nariadenie a prijali rázne opatrenia, ktoré zabezpečia slobodu pohybu mladých ľudí so zdravotným postihnutím.

5.1.4

Predpokladá konkrétny plán na sprístupnenie všetkých inštitúcií EÚ z hľadiska infraštruktúry, procesu náboru, zasadnutí, internetových stránok a informácií.

5.1.5

Víta záväzok Európskej komisie v Digitálnej agende v tom zmysle, že zabezpečí, aby boli internetové stránky verejného sektora a internetové stránky poskytujúce občanom základné služby do roku 2015 plne prístupné.

5.1.6

Víta regulačný rámec Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby a domnieva sa, že produkty a služby v oblasti elektronických komunikácií sú nevyhnutné na zabezpečenie neustálej informovanosti a komunikácie nových mobilných generácií.

5.1.7

Uznáva význam prístupu k informačnej spoločnosti a informačným a komunikačným technológiám, vrátane prístupu k obsahu, ako základné právo ľudí so zdravotným postihnutím.

5.1.8

Uznáva pridanú hodnotu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (12) a žiada o vykonávanie a implementáciu tejto smernice, najmä opatrení týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím.

5.1.9

Víta návrh nariadenia Európskej komisie o európskej normalizácii (13), ako aj oznámenie o strategickej vízii pre európske normy (14).

5.1.10

Žiada o inkluzívny európsky systém normalizácie a víta prijatie mandátu 473 ako pozitívneho opatrenia na podporu prístupnosti.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16-22.

(2)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1-24., Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16-22.

(3)  Prístupnosť vizuálneho mediálneho obsahu online by sa mala zabezpečiť v súlade so smernicou.

(4)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1-12.

(5)  Prístupnosť autobusov vo vidieckych oblastiach by mala byť povinná.

(6)  COM (2008) 426 final.

(7)  2010/2272 (INI).

(8)  Neformálne vzdelávanie neposkytuje žiadna vzdelávacia alebo odborná inštitúcia a v bežných prípadoch sa zaň neudeľuje diplom.

(9)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 81-86.

(10)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 81-86.

(11)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1-12.

(12)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1-24.

(13)  COM (2011) 315 final.

(14)  COM (2011) 311 final.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Špecifické problémy ostrovov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 181/03

Spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Špecifické problémy ostrovov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 129 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Ostrovné regióny sa vyznačujú spoločnými charakteristikami a špecifickosťami, ktoré sú trvalé a jasne odlišujú tieto regióny od pevninských oblastí. V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznáva, že ostrovné územia sú konfrontované s konkrétnymi nevýhodami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. EHSV sa však domnieva, že je potrebné pokračovať v činnosti s cieľom dosiahnuť prijatie vhodnej stratégie, ktorá by sa zaoberala osobitnými potrebami týchto ostrovných regiónov.

1.2   EHSV sa nazdáva, že definícia ostrova, ktorú používa EÚ, nie je vhodná, a preto by sa mala preskúmať a aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť nové skutočnosti rozšírenej EÚ, ktorej členmi sú aj ostrovné členské štáty. V predchádzajúcich stanoviskách (1) EHSV odporučil zmeniť a doplniť túto definíciu a toto odporúčanie opakuje.

1.3   Migrácia alebo problémy súvisiace so starnutím či vyľudňovaním sú problémami, ktorým čelia predovšetkým ostrovy. Tieto okolnosti môžu viesť k strate kultúrneho dedičstva, oslabeniu ekosystémov alebo závažným hospodárskym dôsledkom (zamestnanosť, mládež atď.).

1.4   Niektoré ostrovy sa musia vyrovnávať s emigráciou svojich obyvateľov do iných regiónov, ktoré lepšie prosperujú, iné ostrovy prijímajú prisťahovalcov, ktorí prispievajú k miestnemu hospodárskemu rozvoju, no na ďalšie ostrovy vzhľadom na ich zemepisnú polohu prichádzajú prisťahovalci v počte, ktorý prevyšuje schopnosti ostrovov prijímať ich.

1.5   EHSV sa domnieva, že je úplne nevyhnutné zlepšiť dostupnosť ostrovov a ich vzájomné prepojenie. Vzhľadom na to, že dostupnosť je kľúčovou otázkou pre zvýšenie atraktívnosti ostrovných oblastí, mali by sa znížiť náklady na dopravu tovaru a osôb prostredníctvom uplatňovania zásady územnej kontinuity a zlepšenia európskeho nariadenia (EHS) č. 3577/92.

1.6   Poľnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov, ktoré sú dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva a zdrojom zásobovania prevažnej časti agropotravinárskeho priemyslu, sú nestabilné vzhľadom na odľahlosť, malý rozsah poľnohospodárskych podnikov a obmedzenú mieru diverzifikácie produkcie, ako aj klimatické podmienky.

1.7   Výsledkom toho je slabý agropotravinársky priemysel na ostrovoch, ktorý môže len ťažko konkurovať výrobkom pochádzajúcich z kontinentu alebo tretích krajín, čo zároveň ďalej oslabuje primárny sektor.

1.8   EHSV odporúča, aby sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky považovali ostrovy za znevýhodnené oblasti, tak ako je to v prípade horských oblastí, a aby sa ostrovnej povahe venovala osobitná pozornosť pri financovaní.

1.9   Existuje veľa európskych ostrovov, na ktorých je činnosť v oblasti cestovného ruchu kľúčovým faktorom pre prežitie miestneho obyvateľstva, ich identity, kultúrnych tradícií a hodnôt a krajiny. Táto činnosť podnietila hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitú diverzifikáciu hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. Hospodárstvo ostrovov sa však stalo príliš závislým od činnosti v oblasti cestovného ruchu, a preto by bola potrebná diverzifikácia o doplnkové činnosti k tejto oblasti, ktoré by podporili hospodársky rozvoj ostrovov v obdobiach krízy, ako je tá terajšia, od ktorých je cestovný ruch značne závislý.

1.10   EHSV podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, ktorá je súčasťou uznesenia z 27. septembra 2011 (2), aby sa vyvinuli podobné osobitné stratégie pre ostrovy, horské oblasti a ďalšie zraniteľné územia v rámci iniciatívy Komisie týkajúcej sa udržateľného pobrežného a morského cestovného ruchu.

1.11   EHSV sa domnieva, že na ostrovoch existujú problémy pri zapájaní sa do programov V+V+i Európskej únie vzhľadom na malý rozsah vnútorného trhu a obmedzenú schopnosť dostupných štruktúr venovať sa výskumu a vývoju. EHSV takisto považuje za veľmi dôležité, aby EÚ aj naďalej pomáhala ostrovom pri rozvoji IKT, podporovala vznik štruktúr pre výskum a vývoj a zapojenie malých a stredných podnikov z ostrovov do programov V+V+i, a to v prípade potreby aj prostredníctvom financií zo štrukturálnych fondov.

1.12   Prioritou európskej energetickej politiky v ostrovných regiónoch by malo byť zaistenie dodávok na ostrovy, financovanie rozvoja a uskutočňovanie projektov na výrobu energie s využitím nových technológií a obnoviteľných zdrojov energie a podpora účinného využívania energie pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia a prírody.

1.13   EÚ by mala začleniť nedostatok vody, odsoľovanie morskej vody, ako aj ďalšie technické možnosti pre zachytávanie dažďovej vody a dodávky vody do rámca regionálnej politiky, pričom by mala zohľadniť špecifickosť ostrovných regiónov.

1.14   EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvárali osobitné programy celoživotného vzdelávania pre osoby pracujúce na ostrovoch v rozličných odvetviach, predovšetkým v cestovnom ruchu, ktorý predstavuje jednu z hospodársky najdôležitejších činností ostrovných regiónov. Tieto programy by sa mali financovať z Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, pričom by sa na financovaní mali podieľať aj členské štáty, inštitúcie a sociálno-ekonomické subjekty.

1.15   Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020. EHSV požaduje, aby sa zobrali do úvahy špecifické charakteristiky ostrovných regiónov s cieľom zaistiť, že vzdelávanie a príležitosti na celoživotné vzdelávanie vo všetkých regiónoch a pre všetkých obyvateľov budú zohľadnené v rámci národných stratégií.

1.16   EHSV navrhuje, aby sa zaviedli opatrenia obsiahnuté v bruggskom komuniké o koordinácii odbornej prípravy v Európe, ktoré prijali ministri školstva všetkých členských štátov a európski sociálni partneri.

1.17   EHSV žiada Európsku komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu pre ostrovy alebo aby otázku ostrovov začlenila do iných, už existujúcich medziútvarových skupín.

1.18   Výbor požaduje, aby Komisia zaistila, že pre ostrovné regióny budú existovať osobitné ustanovenia v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020 a že tieto regióny budú začlenené do špecifických programov regionálneho rozvoja, ktoré budú viac prispôsobené ich osobitným charakteristikám. Mala by sa zvážiť možnosť zvýšiť mieru spolufinancovania zo strany EÚ v prioritných oblastiach na podporu rozvoja ostrovov.

1.19   Vzhľadom na to, že stratégia Európa 2020 bude ovplyvňovať budúce činnosti EÚ, považuje EHSV za potrebné, aby sa preskúmali dôsledky tejto stratégie na ostrovné regióny a to, ako táto pomoc pomáha zmierniť nevýhody spojené s ostrovnou povahou.

Vzhľadom na sezónnosť činností v oblasti cestovného ruchu EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pokračovali v realizácii projektu CALYPSO zameraného na sociálny cestovný ruch, ako to už výbor uviedol vo svojom stanovisku na tému „Inovácie v cestovnom ruchu: vymedzenie stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj na ostrovoch“ (3), a to za účasti sociálnych partnerov, pretože tento program môže mať dosah na sektor cestovného ruchu a multiplikačný efekt na ostatné oblasti činnosti.

2.   Úvod

2.1   Ostrovné regióny

2.1.1   Podľa definície Eurostatu sa za ostrov považuje každé územie, ktoré spĺňa týchto päť kritérií:

musí mať rozlohu aspoň jeden kilometer štvorcový,

musí byť vzdialený aspoň jeden kilometer od pevniny,

musí mať trvalé osídlenie aspoň 50 osôb,

nesmie mať pevné spojenie s pevninou,

nesmie sa na ňom nachádzať niektoré z hlavných miest štátov EÚ.

2.1.2   Pri definovaní pojmu „ostrov“ je potrebné mať na pamäti 33. vyhlásenie k článku 174 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že „(medzivládna) konferencia sa domnieva, že pojem ‚ostrovné regióny‘, ktorý je uvedený v článku 174, môže zahŕňať aj ostrovné štáty ako celky, ak spĺňajú potrebné podmienky“.

2.1.3   Ako už EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku (4), táto definícia nezohľadňuje nové skutočnosti rozšírenej Európskej únie zahŕňajúcej ostrovné členské štáty.

2.1.4   V súlade s touto definíciou sú ostrovy súčasťou 14 (5) z 27 členských štátov EÚ. Ich význam treba hodnotiť na základe vysokého počtu obyvateľov žijúcich na rozličných ostrovoch EÚ, ktorý dosahuje 21 miliónov osôb. Predstavuje to približne 4 % celkového obyvateľstva 27 členských štátov EÚ.

2.1.5   Ostrovné regióny sa vyznačujú spoločnými charakteristikami a špecifickosťami, ktoré sú trvalé a jasne odlišujú tieto regióny od pevninských území,

2.1.6   Všetky ostrovy EÚ sa vyznačujú rozličnými prvkami, ktorými sa navzájom odlišujú, spoločné charakteristiky ostrovných území EÚ sú však výraznejšie než ich individuálne osobitné charakteristiky a predovšetkým sú dôležité z hľadiska dopravy, životného prostredia, cestovného ruchu a dostupnosti základných verejných služieb.

2.1.7   Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje nový bod, podľa ktorého „je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť […] regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“.

2.1.8   Na základe tohto článku sa vo všeobecnosti uznáva, že ostrovné územia sú konfrontované s konkrétnymi nevýhodami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.

3.   Demografická situácia ostrovných regiónov

3.1   Migrácia alebo problémy súvisiace so starnutím či vyľudňovaním sú problémami, ktorým čelia predovšetkým ostrovy.

3.2   Niektoré ostrovy alebo ostrovné územia čelia v súčasnosti závažným hrozbám vyľudňovania v dôsledku odchodu obyvateľstva v aktívnom veku, predovšetkým toho najmladšieho, starnutia stáleho obyvateľstva a náročných klimatických podmienok. Tieto okolnosti môžu viesť k strate kultúrneho dedičstva a oslabeniu ekosystémov.

3.3   Iné ostrovy vzhľadom na svoju zemepisnú polohu na vonkajších hraniciach Únie čelia opačným tokom obyvateľov a sú vystavené ilegálnemu prisťahovalectvu z tretích krajín, ktoré je často neúmerné ich schopnosti prijímať.

3.3.1   Na niektorých ostrovoch dochádza k extrémnym humanitárnym situáciám, ktoré treba riešiť v rámci solidarity Európskej únie, vrátane potreby spoločne znášať vzniknuté prevádzkové náklady a kombinovať národné a európske zdroje.

3.3.2   EHSV navrhol v iných stanoviskách, aby sa v rámci spoločnej azylovej politiky zmenilo a upravilo dublinské nariadenie s cieľom uľahčiť mobilitu žiadateľov o azyl v EÚ.

3.4   Na druhej strane existujú ostrovy, na ktorých sa usádza veľký počet cudzincov s veľkou kúpnou silou, ktorí prispievajú k miestnemu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, no ktorí môžu v období, keď je trh s nehnuteľnosťami saturovaný, spôsobovať zdražovanie bývania, čo miestnemu obyvateľstvu s menšími finančnými zdrojmi sťažuje prístup k bývaniu.

4.   Dostupnosť a ostrovná povaha

4.1   Niektoré z obmedzení ostrovných území vyplývajú z ich priestorovej diskontinuity a odľahlosti. Tieto znevýhodnenia sa prejavujú vo vyšších nákladoch na dopravu, distribúciu a výrobu, vyššej miere neistoty zásobovania a v potrebe počítať s väčšími zásobami a skladovacími priestormi.

4.2   Dôkazom toho je úplná závislosť od námornej a leteckej dopravy. Ostrovné regióny sa preto nachádzajú v menej výhodnej situácii než ostatné územia pri využívaní výhod jednotného európskeho trhu ako homogénneho priestoru konkurencieschopných hospodárskych vzťahov, pokiaľ ide o reštrukturalizáciu podniku s cieľom umožniť inovácie a úspory z rozsahu a vonkajšie úspory.

4.3   V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v iniciatíve Spoločenstva s názvom Jednotné európske nebo by sa mohli analyzovať mechanizmy riadenia letovej prevádzky s osobitným zameraním na zaistenie stálej dostupnosti ostrovných regiónov.

4.4   Nemožno zabudnúť na situáciu vzniknutú v dôsledku oblaku popola z islandskej sopky Eyjafjallajökull, ktorý zasiahol rozsiahle oblasti európskeho vzdušného priestoru v apríli a máji 2010 a viedol k uzavretiu mnohých letísk v strednej a severnej Európe a dokonca aj na juhu Európy.

4.5   Najzávažnejším problémom nebolo ani tak prerušenie prílevu turistov, ako nemožnosť návratu tých, ktorí boli na ostrovoch, do krajiny pôvodu a neistota v súvislosti s trvaním tohto problému.

4.6   Tento osobitný prípad ukazuje špecifickú zraniteľnosť ostrovných regiónov v takýchto situáciách, pretože hoci uzavretie jednotného európskeho priestoru sa týkalo takmer celej Európy, najväčšie (negatívne) dôsledky malo pre postihnuté ostrovné regióny.

4.6.1   Ďalšou témou, ktorú treba zohľadniť, je zdanenie emisií oxidu uhličitého v leteckej doprave, čo má Komisia v úmysle zaviesť od roku 2012. Ak by sa táto daň napokon zaviedla, Komisia by musela vypracovať osobitný plán pre ostrovné regióny, pretože tie vo veľkej miere závisia od leteckej dopravy. Táto daň by ešte prehĺbila ich nevýhody.

4.7   Dostupnosť je kľúčovou otázkou na zvýšenie atraktívnosti ostrovných území. Súčasťou transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) musí byť skutočná multimodálna politika, ktorá sa musí vzťahovať tiež na ostrovy. Vytvorenie námorných a leteckých koridorov medzi európskym kontinentom a ostrovmi prostredníctvom financovania pevných a mobilných infraštruktúr môže byť v tomto smere prínosom.

5.   Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

5.1   Poľnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov sú na ostrovoch významnou súčasťou miestneho hospodárstva, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, a taktiež dôležitou oporou miestneho agropotravinárskeho priemyslu, ktorý je najdôležitejšou časťou priemyselnej výroby ostrovov.

5.2   Poľnohospodárska výroba a rybolov na ostrovoch sú však veľmi nestabilné vzhľadom na problémy vyplývajúce z odľahlosti, malého rozsahu poľnohospodárskych podnikov, obmedzenej miery diverzifikácie ich produkcie, závislosti od miestnych trhov, ich rozštiepenosti a klimatických podmienok. To má dosah na ostrovný agropotravinársky priemysel, ktorý je závislý od svojich vlastných výrobkov. Slabá poľnohospodárska a chovateľská produkcia vedie k tomu, že agropotravinársky priemysel na ostrovoch je tiež slabý.

5.2.1   Všetky tieto faktory prispievajú k značnému zníženiu konkurencieschopnosti voči produkcii na pevnine a produkcii z tretích krajín.

5.3   Okrem toho je miestne poľnohospodárstvo vo veľkej miere závislé od vonkajších trhov, a to pokiaľ ide o dodávky surovín a vstupných materiálov, ako aj uvádzanie výrobkov na trh, pretože je geograficky veľmi vzdialené od zdrojov dodávok a trhov.

5.4   Poľnohospodárski výrobcovia z ostrovov preto súťažia z výrobcami z iných území za nerovnakých podmienok. Miestni výrobcovia musia dostávať podporu potrebnú na to, aby poľnohospodárstvo v ostrovných regiónoch malo rovnaké podmienky, a to napríklad prostredníctvom osobitných nástrojov SPP pre ostrovy, aby sa viac propagovala miestna produkcia a aby získali väčšie uznanie.

5.5   Pokiaľ ide o prijatie osobitných opatrení zameraných na kompenzáciu nevýhod súvisiacich s odľahlosťou v tejto oblasti, úplne najlepším riešením je osobitný legislatívny program. To je prípad primárneho sektora, ktorý je pre ostrovy obzvlášť dôležitý. Európsky fond pre rybné hospodárstvo nepredpokladá osobitné opatrenia s výnimkou opatrení pre najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori.

5.6   To isté platí aj pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nedávne reformy režimov priamej pomoci spoločnej poľnohospodárskej politiky, rozvoja vidieka a EPFRV ostrovnú povahu nezohľadnili.

6.   Vnútorný trh a cestovný ruch

6.1   Obmedzená veľkosť ostrovných území v porovnaní s pevninou zásadne ovplyvňuje výrobu a štruktúru trhu. Najväčšiu časť výrobnej siete, ktorá sa nachádza na týchto územiach, tvoria malé podniky a mikropodniky s oveľa vyššou zraniteľnosťou než veľké podniky.

6.2   Cestovný ruch bol a aj naďalej je základným zdrojom hospodárstva mnohých ostrovných území. Aj napriek mnohým rozdielom medzi ostrovmi existuje veľa európskych ostrovov, na ktorých je táto činnosť kľúčovým faktorom pre prežitie miestneho obyvateľstva, ich identity, kultúrnych tradícií a hodnôt a krajiny.

6.3   Rozbehnutím aktivít v oblasti cestovného ruchu v ostrovných regiónoch sa podnietil hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitá diverzifikácia hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. Takisto sa tým umožnilo obnoviť a chrániť miestne tradície a kultúru, ako aj prírodné oblasti a historické pamiatky.

6.4   Hoci bol cestovný ruch vo všeobecnosti jasne pozitívnym faktorom, takisto treba uznať negatívne dôsledky, ktoré mal na niektoré ostrovné regióny, ako napríklad nestálosť pracovných miest, sezónnosť, nízka kvalifikácia zamestnancov, veľké špekulácie s nehnuteľnosťami a zvýšenie životných nákladov pre miestne obyvateľstvo. Rovnako zapríčinil vážne problémy so zásobovaním vodou a ťažkosti s poskytovaním základných služieb pre obyvateľstvo (nakladanie s odpadom, zdravotníctvo atď.), čo malo značné dôsledky na životné prostredie. Hospodárstvo ostrovov je v súčasnosti veľmi závislé od činnosti v oblasti cestovného ruchu, a preto by bola potrebná diverzifikácia o ďalšie činnosti, ktoré nie sú len doplnkovými k tomuto odvetviu a ktoré by podporili hospodársky rozvoj ostrovov v obdobiach krízy, ako je tá terajšia, od ktorých je cestovný ruch značne závislý.

6.5   Od schválenia ZFEÚ sa výslovne uznáva význam cestovného ruchu pre EÚ. V júni 2010 Komisia predložila oznámenie, ktoré podporuje nový rámec pre koordinovanú činnosť v Európskej únii s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a schopnosť udržateľného rozvoja európskeho cestovného ruchu (6). Toto uznanie je príležitosťou na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho sektora cestovného ruchu a prínos k novej stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

6.6   Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. septembra 2011 (7) v bode 55 „víta iniciatívu Komisie smerujúcu k vytvoreniu stratégie pre udržateľný pobrežný a morský cestovný ruch a vyzýva na vytvorenie podobných osobitných stratégií pre ostrovy, horské regióny a iné zraniteľné oblasti“.

7.   Výskum, vývoj a inovácie (V+V+i)

7.1   Inovácie sú jedným z hlavných cieľov hospodárskej politiky, a to tak na úrovni EÚ (Lisabonská stratégia a stratégia Európa 2020), ako aj na regionálnej úrovni. Svedčí o tom čoraz vyšší podiel verejných investícií do výskumu, vzdelávania, odbornej prípravy a podpora „najinovatívnejších sektorov“ (napríklad dopravy, energetiky, ekologických priemyselných odvetví). Platí to aj pre služby, najmä tie, ktoré si vyžadujú istú úroveň vedomostí alebo kvalifikácie, čo sa považuje za typické pre väčšinu aktivít v cestovnom ruchu (napríklad ubytovanie, stravovanie, nehnuteľnosti atď.).

7.2   Je potrebné podporovať a posilňovať informačnú spoločnosť a nové technológie, ktoré pre ostrovy predstavujú spôsoby diverzifikácie činnosti a prehlbovanie znalostí. Využívanie IKT zmierňuje izolovanosť, zlepšuje postupy a systémy riadenia podnikov a vonkajšie vzťahy, čo podporuje zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity.

7.3   Hlavný problém ostrovných regiónov pri rozvoji ich inovačných schopností spočíva v slabej sieti podnikov, úrovni vzdelávania, prístupe k európskemu trhu, obmedzených investíciách do infraštruktúry výskumu atď. Inovácie v regiónoch treba preskúmať zo širšieho hľadiska, ktorého súčasťou by malo byť napríklad aj spracovanie, marketingové metódy, inovačné techniky pri riadení alebo organizácii podniku. Cieľom, ktorý si majú stanoviť podniky na ostrovoch, je zlepšenie ich výrobnej kapacity, kvality produktov a uľahčenie prístupu na európsky trh za podmienok hospodárskej súťaže, ktoré sú porovnateľné s pevninskými regiónmi Európskej únie.

7.4   Na druhej strane treba zdôrazniť ťažkosti, ktoré majú ostrovy so zapojením sa do programov V+V+i Európskej únie. Malý rozsah vnútorného trhu, obmedzená schopnosť disponibilných štruktúr na výskum a vývoj zapríčiňujú, že pre tieto regióny je oveľa ťažšie zapájať sa do týchto programov.

8.   Energetika a voda

8.1   Vzhľadom na vysokú závislosť ostrovov od dovozu palív majú zmeny cien energií na ostrovné regióny väčšie dôsledky.

8.2   Prioritou európskej energetickej politiky na ostrovných regiónoch by malo byť zaistenie dodávok na ostrovy, financovanie rozvoja a uskutočňovanie projektov na výrobu energie s využitím nových technológií a obnoviteľných zdrojov energie a podpora účinného využívania energie pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia a prírody.

8.3   Výroba, uskladňovanie a distribúcia elektriny sú dôležité nielen pre primárne energetické potreby, ale aj pre odsoľovanie morskej vody, čo by mohlo vyriešiť problém so zásobovaním pitnou vodou na mnohých ostrovoch.

8.4   V dôsledku malej rozlohy ostrovov a predovšetkým ich skalnatého povrchu čelí väčšina ostrovov nedostatku vody. To bráni hospodárskemu rozvoju (predovšetkým cestovného ruchu) a okrem toho to má dôsledky na zdravie, poľnohospodárstvo a chov dobytka.

9.   Odborná príprava a zamestnanosť

9.1   Podľa najnovšej štúdie Euroislands (8) predstavuje ľudský kapitál veľký problém na európskych ostrovoch, predovšetkým v Stredozemnom mori. Úroveň vzdelania ja obzvlášť nízka, a to aj na ostrovoch s vyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa a s univerzitou. Na severských ostrovoch je ľudský kapitál lepšie pripravený čeliť novým výzvam, ale aj tam je prechod od tradičných povolaní problémom.

9.2   Vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie a znalosť cudzích jazykov majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020. Zaistiť vzdelanie a príležitosti na celoživotné vzdelávanie vo všetkých regiónoch a pre všetkých obyvateľov musí byť kľúčovým bodom národných stratégií. Nedostatok personálu a potreba ponúkať široké spektrum služieb si vyžaduje profesionálnu všestrannosť obyvateľov ostrovov, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom vhodných programov odbornej prípravy financovaných EÚ.

10.   Regionálna politika

10.1   Regionálna politika je hlavným nástrojom Spoločenstva, ktorý majú ostrovné územia k dispozícii, aby mohli prekonať svoje štrukturálne obmedzenia a využiť svoj potenciál na rozvoj a rast. Je však potrebné zlepšiť túto politiku, aby sa ostrovom ako neoddeliteľnej súčasti jednotného európskeho trhu umožnilo tento trh plne využívať, a to z hospodárskeho, ako aj zo sociálneho hľadiska.

10.2   Ostrovné územia sa vo všeobecnosti nachádzajú v znevýhodnenej situácii voči pevninským regiónom. Ostrovná povaha nepatrí medzi priority agendy európskej regionálnej politiky a politiky súdržnosti. Okrem toho rozšírenie radikálne zmenilo priority európskej agendy týchto politík, čo neprospelo európskym politikám pre ostrovy.

10.3   Treba vytvoriť jednotný rámec, ktorý by účinne reagoval na obmedzenia, ktorým čelia európske ostrovy. Je preto nutné, aby opatreniam a politikám, ktoré môžu ovplyvniť ostrovy, vždy predchádzali príslušné posúdenia vplyvu, rovnako ako v prípade najvzdialenejších regiónov. Týmto spôsobom by sa zabránilo negatívnym dôsledkom a protikladom a posilnila by sa územná súdržnosť. Spomenuté posúdenie vplyvu je obzvlášť potrebné v prípade politík týkajúcich sa dopravy, životného prostredia a energetiky.

10.4   V programovom období na roky 2007 – 2013 sa použil HDP ako jediný ukazovateľ na definovanie spôsobilosti regiónov v rámci stanovených cieľov regionálnej politiky. Tento ukazovateľ nezohľadňuje skutočnosť, že súdržnosť predstavuje oveľa širší rozmer, ku ktorému patria sociálne, environmentálne, územné a iné prvky súvisiace s inováciami a vzdelávaním. Nové ukazovatele, ktoré využívajú dôležitejšie štatistické údaje, by mali poskytovať jasne definovaný obraz úrovne rozvoja ostrovov a dostatočné pochopenie pre regióny s trvalým geografickým znevýhodnením.

10.4.1   V tejto súvislosti by referenčné ukazovatele stratégie Európa 2020 mali byť začlenené ako referencia v súlade so všeobecným politickým rámcom Únie.

10.5   Hoci sa v programovom období na roky 2007 – 2013 európske ostrovy uznali ako spôsobilé na cezhraničnú spoluprácu, stanovenie kritéria maximálnej vzdialenosti 150 kilometrov medzi regionálnymi hranicami viedlo k tomu, že 3 súostrovia sú v súčasnosti vylúčené (Kyklady, Hebridy a Baleárske ostrovy).

10.6   EHSV požaduje, aby sa upustilo od kritéria vzdialenosti (150 km) používaného na účely zaradenia ostrovov medzi hraničné regióny, ktoré spĺňajú kritériá financovania na základe programov cezhraničnej spolupráce v rámci územnej spolupráce politiky súdržnosti alebo v rámci európskej susedskej politiky.

10.7   Je potrebné venovať osobitnú pozornosť ostrovom, ktoré majú nie jedno, ale viaceré zo znevýhodnení uvedených v článku 174, ako sú hornaté alebo veľmi riedko osídlené ostrovy. To isté možno povedať aj o súostroviach, ktoré majú dvojnásobnú alebo viacnásobnú ostrovnú povahu. Tieto územia čelia dodatočným znevýhodneniam, ktoré vyplývajú z ich roztrieštenosti a obmedzenej geografickej rozlohy. Upozorňujeme tiež na to, že značný počet ostrovov pri pobreží čelí závažným znevýhodneniam, ktoré súvisia ich veľmi malou rozlohou. Všetky tieto skutočnosti vedú k zhoršovaniu obmedzení, ktoré vyplývajú z ostrovnej povahy, a často k chýbajúcim službám pre obyvateľstvo.

10.8   Ostrovy preto potrebujú uplatňovanie integrovaného prístupu rozličných politík, a to horizontálnych (prostredníctvom medziodvetvového plánovania v rámci hlavným politík s územnými dôsledkami, SPP, SRP, štátnej podpory atď.), ako aj vertikálnych (prepojením regionálneho, národného a európskeho rozmeru). Tento prístup by mal tiež zahŕňať nové politické orientácie Zmluvy o Európskej únii a význam, ktorý sa pripisuje osobitným oblastiam, ako je napríklad energetika a klíma, prezentáciu EÚ navonok a otázky týkajúce sa spravodlivosti a vnútra (9).

11.   Silné stránky a atraktivita ostrovných regiónov

11.1   V súlade so závermi štúdie Euroislans v rámci programu ESPON (10) sa v súvislosti so silnými stránkami ostrovov zdôrazňuje, že hlavnými komparatívnymi výhodami sú kvalita života a prírodné a kultúrne bohatstvo. Ostrovy sa vyznačujú vysokou hustotou prírodného a kultúrneho bohatstva a silnou kultúrnou identitou. Existuje však jedno výrazné obmedzenie, pretože prírodné a kultúrne bohatstvo sú nenahraditeľnými a neobnoviteľnými zdrojmi.

11.2   Podľa odporúčaní tejto štúdie znižujú nové informačné a komunikačné technológie na ostrovoch negatívne dôsledky ostrovnej povahy (malá rozloha a izolovanosť). Z nových technológií môžu tiež profitovať malé a stredné podniky a služby, ako napríklad vzdelávanie a výskum, služby v oblasti zdravotníctva, informácií, kultúry a ďalších tvorivých činností. Ďalšie technologické zmeny (rozvoj nových foriem obnoviteľných zdrojov energie, technológie pre čiastočnú náhradu prírodných zdrojov, pokrok v oblasti dopravy atď.) môžu mať zmierňujúci efekt na obmedzenia spôsobené ostrovnou povahou.

11.3   V ostrovných regiónoch možno nájsť nespočetné množstvo príkladov osvedčených postupov:

Iniciatívy v podnikateľskom sektore: mnohé poľnohospodárske produkty vyrobené na ostrovoch (potraviny a nápoje) odolali konkurencii v rámci Európskej únie a svetového trhu aj napriek svojim pomerne vysokým cenám, a to na základe svojej kvality (miestne suroviny a tradičné spôsoby výroby) a/alebo ich jedinečnosti a vybudovania značky.

Iniciatívy uskutočnené s cieľom riešiť všeobecné problémy životného prostredia, ako sú klimatické zmeny alebo osobitné problémy súvisiace s ostrovnou povahou: v prípade využívania obnoviteľných zdrojov energie vyzdvihujeme ostrov Citnos (Kyklady), Samsø, Eigg (Škótsko), Gotland, Bornholm, Kanárske ostrovy atď.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  „Lepšie začlenenie ostrovných oblastí do vnútorného trhu ako kľúčový faktor súdržnosti a ich hospodárskeho rastu“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 123; a „Inovácie v cestovnom ruchu: vymedzenie stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj na ostrovoch“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 75.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch“, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 44, (INT/529); a Uznesenie Európskeho parlamentu o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (2010/2206(INI)).

(3)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 75.

(4)  „Lepšie začlenenie ostrovných oblastí do vnútorného trhu ako kľúčový faktor súdržnosti a ich hospodárskeho rastu“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 123, bod 2.2.

(5)  Španielsko, Írsko, Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Holandsko, Malta, Cyprus, Estónsko a Portugalsko.

(6)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, COM(2010) 352 final.

(7)  Uznesenie Európskeho parlamentu na tému Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (2010/2206 (INI)).

(8)  Štúdia: The Development of the Islands – European Islands and Cohesion Policy (EUROISLANDS), ESPON 2013 European Programme.

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, COM(2010) 700 final.

(10)  Štúdia: The Development of the Islands – European Islands and Cohesion Policy (EUROISLANDS), ESPON 2013 European Programme.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/14


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 181/04

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 podľa článku 29 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 172 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) potvrdzuje to, čo je uvedené v záverečnom vyhlásení konferencie EHSV „Požadovať udržateľnosť, prevziať zodpovednosť! Európska občianska spoločnosť na ceste ku konferencii Rio+20“, ktorá sa konala 7. a 8. februára 2012, a teda že oceňuje, že v nultom návrhu sa uznávajú obmedzenia HDP ako prostriedku na meranie blahobytu a požaduje, aby občianska spoločnosť bola teraz zapojená do rýchleho vypracovania doplňujúcich ukazovateľov.

1.2   EHSV uznáva pokrok dosiahnutý v posledných rokoch pri vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k hrubému domácemu produktu (HDP) na svetovej a európskej úrovni, predovšetkým pri štúdiu ukazovateľov kvality života a sociálnych podmienok osôb vzhľadom na udržateľnosť hospodárskych systémov.

1.2.1   EHSV aj naďalej považuje za podstatný ďalší vývoj týchto ukazovateľov, predovšetkým prostredníctvom globálneho prístupu, ktorý by postavil Európsku úniu (EÚ) do popredia aj vzhľadom na najbližšie medzinárodné stretnutia (Rio +20) a predovšetkým z dôvodu možného pokroku v rámci nových európskych stratégií na dosiahnutie stability a hospodárskeho rastu, rozvoja a sociálnej súdržnosti, udržateľnosti životného prostredia. Prvá stratégia, na ktorej možno merať vývoj doplnkových ukazovateľov k HDP, je stratégia Európa 2020.

1.3   EHSV sa domnieva, že zložitú cestu, ktorá vedie k novému definovaniu blahobytu a pokroku spoločnosti, ktoré presiahne hospodársky rast, nemôžu zahatať nepremyslené európske politiky boja proti opakovaným účinkom hospodárskej a finančnej krízy.

1.3.1   Pre oživenie hospodárstva a vyriešenie hospodárskej krízy je nutné zmeniť referenčný model a rozvoj založiť na blahobyte a pokroku spoločnosti. Iba týmto spôsobom bude možné venovať väčšiu pozornosť príčinám krízy a jej nedávnym dôsledkom v podobe recesie v Európe s cieľom zvážiť a vypracovať najvhodnejšie opatrenia v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Politiky EÚ predstavujú v tomto zmysle mimoriadne zaujímavú výzvu.

1.4   EHSV preto zdôrazňuje, že je nutné prekonať odpor voči zavedeniu a inštitucionálnemu monitorovaniu ukazovateľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti (popri tradičných ukazovateľoch čisto hospodárskej a finančnej povahy) a snahu o ich oslabenie, pretože by mohli pomôcť potlačiť a lepšie riadiť aktuálnu krízu.

1.5   Rozdiel medzi hospodárskymi opatreniami na národnej a európskej úrovni a opatreniami zameranými na blahobyt a sociálny pokrok sa značne zväčšil. Ale vzhľadom na to, že štatistické úrady členských štátov už všeobecne uznávajú doplnkové ukazovatele k DPH, súvisí možnosť zmenšiť tento rozdiel aj so schopnosťou spracovať množstvo dostupných informácií tak, aby o nich boli európski občania informovaní a uvedomovali si ich existenciu.

1.5.1   V tomto zmysle je potrebné podporiť diskusiu o význame pojmu „pokrok“, ktorá okrem toho, že umožní nanovo definovať pojem „rozvoj“, bude aj príležitosťou na rozšírenie tohto pojmu o prvky politickej zodpovednosti. Tento nový prístup si vyžaduje stanovenie rôznych dimenzií, ktoré tvoria pokrok, a to:

i)

rozšírením národných účtov na sociálne a environmentálne javy,

ii)

využívaním zložených ukazovateľov,

iii)

vytvorením kľúčových ukazovateľov.

1.6   EHSV sa teda domnieva, že štatistika zohráva rozhodujúcu úlohu pri odstraňovaní pretrvávajúcich znalostných rozdielov

medzi hospodárskymi a sociálnymi procesmi v dôsledku politických rozhodnutí a napredovaním v oblasti blahobytu a sociálneho pokroku,

medzi politickými inštitúciami a organizáciami občanov, najmä v súčasnosti vzhľadom na rozvoj informačných a komunikačných technológií.

1.7   EHSV je presvedčený, že transparentnosť demokratických rozhodovacích procesov si vyžaduje nezávislé riadenie v oblasti štatistiky, ktorej sa musí vrátiť jej základná usmerňujúca úloha pri uskutočňovaní meraní a jeho metodiky vo vzťahu k javom vznikajúcim v dôsledku nových požiadaviek hospodárskej, sociálnej a environmentálnej povahy. V tejto súvislosti náleží Eurostatu centrálna úloha pri integrovaní a harmonizovaní národných a regionálnych štatistík.

1.8   EHSV sa okrem toho domnieva, že občianska spoločnosť by mala spoločne s ostatnými sociálnymi a inštitucionálnymi aktérmi určiť oblasti, v ktorých sa rozhoduje o pokroku spoločnosti, a mala by vymedziť konkrétne oblasti a významné javy (v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti). Môže to urobiť prostredníctvom špecifických nástrojov na poskytovanie informácií, konzultovanie a umožňovanie účasti.

1.8.1   EHSV sa domnieva, že legitimita verejných rozhodnutí nemôže byť vytváraná a zabezpečovaná výlučne len zárukami a formálnymi nariadeniami (inštitucionálnymi, súdnymi a ústavnými) štátu, ale musí byť založená na príspevku občianskej spoločnosti.

1.8.2   Konkrétny príspevok občianskej spoločnosti k definovaniu vyhliadok rozvoja a kvality života je potrebným politickým prínosom, ktorý umožní nielen prepojiť participatívnu a znalostnú dimenziu, ale aj dosahovať vytýčené ciele.

1.9   Potrebné je však ešte vyvinúť nástroje na presadzovanie rozhodnutí a preberanie zodpovednosti, ktoré sú potrebné na to, aby politické rozhodnutia, najmä v oblasti hospodárskej politiky a rozpočtu, boli viazané na výsledky rôznych ukazovateľov.

1.10   EHSV sa vzhľadom na skúsenosti v oblasti konzultácií a zapojenia v rôznych krajinách domnieva, že „model prijímania rozhodnutí“ (proces výmeny informácií a názorov v súvislosti so spoločným rozhodnutím počas diskusie, v ktorej sú formulované a vyjadrované kolektívne preferencie), na základe ktorého by sa mali vypracúvať ukazovatele blahobytu a pokroku, by mal spočívať na

paritných stretnutiach medzi inštitucionálnymi aktérmi a zástupcami občianskej spoločnosti,

zahrnutí všetkých subjektov, ktorých sa týka prijímanie rozhodnutí o meraní a dosahovaní blahobytu a sociálneho pokroku, do rozhodovacieho procesu,

zameraní sa na spoločné dobro, najmä počas syntézy výsledkov diskusií.

1.11   EHSV sa zaväzuje ďalej monitorovať aktivity, v rámci ktorých sa na národnej a európskej úrovni občianska spoločnosť zapája do vypracúvania doplnkových ukazovateľov k HDP.

1.12   EHSV potvrdzuje, že je pripravený byť miestom stretnutí medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a európskymi inštitucionálnymi orgánmi v rámci spoločného rozhodovacieho procesu stanovovania a vypracúvania ukazovateľov pokroku v Európskej únii.

2.   Úvod

2.1   Zámerom EHSV je týmto stanoviskom prispieť k diskusii o spôsoboch účasti občianskej spoločnosti na procesoch vypracúvania ukazovateľov blahobytu a pokroku spoločnosti, vzhľadom tak na konferenciu OSN o udržateľnom rozvoji Earth Summit 2012 – Rio+20, ktorá sa uskutoční 20. až 22. júna 2012 v Rio de Janeiro  (1), ako aj štvrté svetové fórum Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá sa uskutoční 16. až 19. októbra 2012 v New Dillí v Indii pod názvom Statistics, Knowledge and Policies Measuring Well-Being and Fostering the Progress of Societies.

2.2   EHSV hodlá pokračovať v dlhej ceste vypracúvania, ktorú vytýčili dve predchádzajúce stanoviská, a zároveň zabezpečiť kontinuitu procesu monitorovania pokroku dosahovaného na európskej úrovni vo vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k domácemu hrubému produktu (HDP). Teda ukazovateľov, ktoré dokážu vyjadriť hospodársky a sociálny rozvoj a pritom v plnej miere rešpektovať udržateľnosť životného prostredia (2).

2.3   EHSV už vo svojom stanovisku Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja  (3) ponúkol zamyslenie nad obmedzeniami HDP, o možnými korekciami a integráciami, teda nad nutnosťou vypracovať nové kritéria pre stanovenie doplnkových ukazovateľov blahobytu a udržateľnosti (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) v záujme „vyváženejšej politiky“.

2.4   EHSV o dva roky neskôr, keď svojím stanoviskom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete  (4) nadviazal na diskusiu a prácu vykonanú na európskej úrovni, privítal oznámenie Európskej komisie (5) a zdôraznil význam dlhodobej perspektívy pri voľbe najvhodnejších referenčných parametrov a štatistických nástrojov na rozšírenie národných účtov o sociálnejšie a environmentálnejšie aspekty, pričom aj tu je potrebné vychádzať zo strategických rozhodnutí inštitucionálnych politických aktérov.

2.4.1   V uvedenom stanovisku EHSV zdôrazňuje nutnosť prehĺbiť skúmanie ukazovateľov kvality života a sociálnej situácie jednotlivých osôb a prijať globálny prístup, ktorý by Európsku úniu postavil na čelo tejto iniciatívy.

3.   Od hospodárskej recesie k pokroku spoločnosti: zložitá cesta

3.1   Už vyše päťdesiat rokov trvá vypracúvanie nových syntetických, alternatívnych alebo skôr doplnkových ukazovateľov k tradičnému ukazovateľu hospodárskeho rastu, ktorým je HDP. Je to nástroj „špecializovaný“ na konkrétny úsek činnosti spoločnosti (hlavne v oblasti trhu). Je to ukazovateľ, ktorý sa len v dôsledku „lenivej“ interpretácie mohol zmeniť z „ukazovateľa výroby“ na „ukazovateľ blahobytu spoločnosti“ (6).

3.1.1   V období od šesťdesiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia boli vypracované ukazovatele sociálnej povahy, ktoré ako doplnkové alebo alternatívne ukazovatele k HDP dokázali okrem tradičnej hospodárskej oblasti ozrejmiť aj doplnkové skúmané oblasti. Toto obdobie môžeme definovať ako „sociálne obdobie“ ukazovateľov pokroku spoločnosti.

3.1.2   Koncom osemdesiatych rokov tzv. Brundtlandova správa (1987) zamerala pozornosť svetovej verejnosti na problematiku udržateľného rozvoja (7). Problematika životného prostredia sa potom na konferencii Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (Rio Earth Summit) v roku 1992 dostala na program medzinárodných rokovaní a znamenala začiatok „globálneho obdobia“ – výskumu a vypracúvania ukazovateľov – ktoré dokážu zmerať pokrok spoločnosti (8).

3.2   Avšak len počas posledného desaťročia sa dôraznejšie presadzuje požiadavka merania úrovne blahobytu dosiahnutého v určitej spoločnosti pri súčasnom zaručení jej hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti.

3.3   V týchto rokoch zohrala základnú úlohu OECD svojím projektom Global Project on measuring the progress of societies, ktorý bol spustený v roku 2003 (9). Tento globálny projekt tvoril a stále tvorí skutočný rámec pre „spoločnú“ diskusiu na celosvetovej úrovni, vďaka ktorej sa vytvorilo povedomie o nutnosti zmeny modelu pokroku spoločnosti a príslušného modelu celosvetového rozvoja.

3.3.1   Vďaka tomuto globálnemu projektu vznikla sieť súkromných a verejných subjektov so záujmom o vytvorenie intenzívneho dialógu o i) štúdiách a analýzach štatistík kvality života spoločnosti, environmentálnej udržateľnosti a hospodárskeho rastu, ii) o nástrojoch informačných a komunikačných technológií umožňujúcich premenu štatistiky z informácií na znalosti (10).

3.4   Dňa 20. augusta 2009 bolo zverejnené významné a podnetné oznámenie Európskej komisie s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete  (11), na základe ktorého bola akceptovaná požiadavka doplniť HDP o environmentálne a sociálne ukazovatele a bol stanovený pracovný program do roku 2012.

3.5   O necelý mesiac neskôr (12) bola zverejnená správa Komisie o meraní hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (všeobecne známa ako správa Stiglitzovej, Senovej a Fitoussiho komisie) (13) s jasnými cieľmi:

a)

identifikovať obmedzenia HDP ako ukazovateľa hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku,

b)

posúdiť možnosti využívania alternatívnych nástrojov na meranie sociálneho pokroku,

c)

podporiť diskusiu o vhodnom spôsobe prezentovania štatistických údajov.

3.5.1   V správe je v tejto súvislosti uvedených 12 odporúčaní ako vypracovať nástroje na meranie sociálneho, materiálneho a nemateriálneho blahobytu vo všetkých jeho aspektoch (14).

3.6   Počas summitu G20 25. septembra 2009 v Pittsburgu vzrástol význam diskusie o DPH a nutnosti doplnkových ukazovateľov sociálneho a environmentálneho blahobytu. V záverečnej deklarácii bol zdôraznený tento záväzok: „Vo chvíli, keď vyvíjame úsilie o zavedenie nového a udržateľného modelu rastu, musíme podporiť vypracovanie nových metód merania, ktoré umožnia lepšie zohľadniť sociálny a environmentálny rozmer hospodárskeho rozvoja.“

3.7   Európska komisia predložila v decembri 2010 Piatu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti  (15). V kapitole 1 „Hospodárska, sociálna a územná situácia a trendy“, je na s. 73-117 oddiel „Zvyšovanie blahobytu a znižovanie vylúčenia“, v ktorom sú uvedené niektoré ukazovatele blahobytu.

3.8   Pokroku spoločnosti sa znovu venuje pozornosť. Zdá sa však, že na európskej inštitucionálnej úrovni pretrváva pomerne silný odpor voči zavedeniu ukazovateľov sociálnej a environmentálnej povahy.

3.8.1   V priebehu obdobia jar – jeseň 2010 predložila Európska komisia návrh na posilnenie európskej hospodárskej správy s cieľom odstrániť fiškálnu a makroekonomickú nerovnováhu v členských štátoch EÚ (16). Tento systém by sa mal opierať o systém ukazovateľov (scoreboard), ktorý dokáže produkovať varovné signály o takejto nerovnováhe a umožní vykonať vhodné nápravné opatrenia v príslušných členských štátoch (17). Diskusia o systéme budúcich ukazovateľov žiaľ prebehla bez akejkoľvek transparentnosti. Komisia do svojho výberu vôbec nezaradila hospodárske ukazovatele dôležité aj pre pochopenie prípadov finančnej nerovnováhy, teda ukazovatele sociálnej a environmentálnej povahy.

3.8.2   Zdá sa, že tento výber bol urobený spolu s Paktom Euro Plus alebo nedávnou fiškálnou dohodou ako reakcia na finančné špekulácie a úsilie o zachovanie konkurencieschopnosti eurozóny.

3.8.3   EHSV sa domnieva, ako už uviedol vo svojom nedávnom stanovisku o prehlbovaní koordinácie európskej politiky (18) a v stanovisku o makroekonomickej nerovnováhe, že ak sa pod makroekonomickou nerovnováhou (19) chápu pretrvávajúce rozdiely medzi agregovaným dopytom a ponukou (ktoré vedú k prebytku alebo deficitu v celkovej spotrebe a úsporách v rámci určitého hospodárstva), potom by bolo prinajmenšom vhodné do výberu zaradiť aj ukazovatele sociálnej povahy ako napríklad ukazovateľ nerovnosti príjmov a bohatstva, ukazovateľ výskytu nižších miezd, ukazovateľ podielu tzv. chudobných pracujúcich, ukazovateľ pomeru prímov a ziskov vo vzťahu k HDP atď. (20) Tieto ukazovatele hovoria o výskyte prípadov makroekonomickej nerovnováhy vyplývajúcej z nadmerných úspor z vyšších príjmov a nadmernej zadlženosti v prípade stredných a nízkych príjmov. Toto sú bez pochýb zdroje svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktoré začala v roku 2008 (21).

3.8.4   Inak povedané, necelé dva roky od uvedeného oznámenia (22) sa Európska komisia síce vydala po nových cestách posudzovania rozvoja a sociálneho pokroku, kde je prizvaná plniť úlohu riadenia, koordinovania a predovšetkým kontroly členských štátov, avšak aj naďalej používa tradičné nástroje a prístupy, pričom dáva prednosť iba niektorým dimenziám hospodárskeho hľadiska a veľkú časť sociálnych a environmentálnych dimenzií vôbec nezohľadňuje.

3.8.5   Na základe takýchto prípadov sa EHSV spolu s Európskym parlamentom a Výborom regiónov domnieva, že diskusia o chápaní sociálneho pokroku sa nemôže obmedziť na úzky okruh diskutujúcich, ale sa do nej musí nutne zapojiť celá spoločnosť.

3.9   Z úsilia o vytvorenie doplnkových ukazovateľov k DPH vyvíjaného na národnej a medzinárodnej úrovni vyplýva, že ak by sa bola venovala väčšia pozornosť aj ukazovateľom hospodárskej, sociálnej, environmentálnej, medzigeneračnej, finančnej, verejnej a súkromnej udržateľnosti, aktuálna kríza by sa bola mohla včas spozorovať, a teda určite lepšie zvládať.

3.9.1   Meranie blahobytu a pokroku nepredstavuje výlučne technický problém. Samotný pojem blahobytu zahŕňa preferencie a základné hodnoty určitej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ju tvoria.

3.9.2   Jedným z najvýznamnejších záverov, ktoré vyplývajú zo štúdií a diskusií o príčinách krízy a možnostiach „merať“ ju lepšími ukazovateľmi, je zistenie, že väčšia pozornosť sa musí venovať agregovanému dopytu (a nielen ponuke). Pokiaľ ide o materiálny blahobyt, z diskusií na medzinárodnej úrovni vyplýva, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť príjmom a spotrebe než výrobe, že sa do úvahy musia brať aj ukazovatele koncentrácie bohatstva, a že na blahobyt vplýva kvalita tovaru. Zvlášť z nich vyplýva, že je potrebné zaoberať sa nerovnosťou, že je potrebné ju merať a že je nutné nezohľadňovať len „stredné“ (priemerné) hodnoty.

3.9.3   Vyústenie vlečúcej sa hospodárskej a finančnej krízy rokov 2008 – 2009 do súčasnej druhej vlny recesie (tzv. „double-dip“) činí túto diskusiu bezpochyby mimoriadne aktuálnou, predovšetkým pokiaľ ide o pôvod tejto krízy a novú definíciu rastu, rozvoja a pokroku, ktoré by chceli (opäť) vytvoriť rôzne štáty [ako hospodárske a sociálne systémy] a vo všeobecnejšej rovine spoločnosť.

4.   Nový referenčný model: pokrok spoločnosti

4.1   Diskusia o nutnosti využívania nových ukazovateľov schopných rozšíriť hospodársku oblasť a zohľadniť problematiku sociálnej a environmentálnej povahy dnes opäť získava na intenzite, pretože sa zmenil referenčný model spoločnosti. Hospodársky rast v dnešnej dobe, hoci je pre krajinu veľmi dôležitým činiteľom, už nedokáže zabezpečiť reálny pokrok spoločnosti, ak nie je inkluzívny a udržateľný.

4.1.1   Pojem hospodárskeho rastu sa rozširuje o pojem pokroku. Tento pojem je oveľa komplexnejší, jeho mnohodimenzionálna povaha znamená, že obsahuje mnoho: i) cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť; ii) politických opatrení, ktoré je potrebné stanoviť; iii) a teda ukazovateľov na monitorovanie toho, ako sa k týmto cieľom približujeme. Samotnému pojmu pokrok môžu v rôznych zemepisných šírkach dať národy, kultúry a náboženstvá odlišný výklad a priradiť odlišný význam.

4.2   Zmena referenčného modelu hospodárskeho rastu na model pokroku spoločnosti veci nezjednodušuje, skôr ich komplikuje. Preto je zvlášť potrebné podporiť diskusiu o význame pojmu „pokrok“, ktorá okrem toho, že umožní nanovo definovať pojem „rozvoj“ prostredníctvom stanovenia želaných cieľov a nástrojov na ich dosiahnutie, bude zároveň príležitosťou na doplnenie tohto pojmu o prvky politickej zodpovednosti. Inými slovami diskusiu, ktorá umožní spoločnosti so všetkými jej zložkami sústrediť sa na prvky, ktoré pokladá za podstatné pre svoju existenciu.

4.3   Tento úplne nový prístup si vyžaduje stanovenie rôznych dimenzií, z ktorých pozostáva pokrok, aby potom bolo možné vytvoriť príslušné ukazovatele: Súčasťou troch prevažujúcich prístupov k meraniu pokroku je:

1)

rozšírenie národných účtov na sociálne a environmentálne javy,

2)

využívanie zložených ukazovateľov,

3)

vytvorenie kľúčových ukazovateľov.

4.4   Z úplne poslednej a najúplnejšej štúdie o pokroku spoločnosti vyplýva, že pokrok tvoria hlavne dva systémy: ľudský systém a ekosystém (23). Obidva systémy sú navzájom úzko prepojené dvoma rôznymi kanálmi: prvý predstavuje „riadenie environmentálnych zdrojov“ a druhý „služby ekosystému“ (24).

4.4.1   V tejto súvislosti má významné postavenie „blahobyt človeka“ (chápaný individuálne a kolektívne), ktorý predstavuje základný cieľ pokroku spoločnosti. Kvalitu života teda pomáhajú vytvárať tri oblasti činnosti: hospodárstvo, kultúra a riadenie (ktoré možno považovať za „strednodobé ciele“). Aj ekosystém pozostáva z oblasti činnosti, ktorá je znázornená ako „stav ekosystému“ (pozri obr. 1).

4.4.2   V tejto súvislosti možno „blahobyt určitej spoločnosti“ definovať ako súhrn blahobytu ľudí a stavu ekosystému a príslušný „pokrok spoločnosti“ ako zlepšovanie blahobytu ľudí a stavu ekosystému. Toto hodnotenie však bude potrebné opraviť a zohľadniť v ňom stále väčší vplyv nerovností na ľudský blahobyt ľudí a stav ekosystému. Zohľadňovať treba nerovnosti medzi spoločnosťou a geografickými oblasťami, v rámci nich a medzi rôznymi generáciami. Týmto spôsobom sa môžeme dopracovať k definícii spravodlivého a udržateľného pokroku určitej spoločnosti.

4.5   V rámci týchto úvah musíme vnímať aj diskusiu o doplnkových ukazovateľoch k DPH. Ak sa dnes táto diskusia opäť otvára a dôraz sa kladie na meranie iných javov (popri hospodárskom raste), je to preto, lebo obnovené vedomie o význame týchto javov spôsobuje, že sú konečne začleňované do politickej agendy. Meranie týchto javov umožní ich poznať, a teda ich riadiť.

4.5.1   Takéto javy predstavujú politické rozhodnutia, a teda je vhodné ich monitorovať, a tým dať občanom možnosť, aby boli náležite informovaní. Z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu nezávislá a kvalitná oficiálna štatistika.

5.   Informovanie, konzultácie a účasť na procesoch vypracúvania ukazovateľov pokroku

5.1   Obnovenie diskusie o vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k DPH sa zakladá hlavne na tom, že v priebehu posledného desaťročia sa prejavil naozaj veľký rozdiel medzi:

opatreniami, ktoré prijíma oficiálna štatistika (teda národné a nadnárodné štatistické ústavy) na zisťovanie niektorých javov,

a spoločensky dôležitými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi trendmi, s ktorými sú európski občania každodenne konfrontovaní.

Tento rozdiel sa ešte zväčšil v dôsledku devastujúceho účinku celosvetovej krízy na hospodársku a sociálnu oblasť.

5.1.1   Inými slovami, rozdiel medzi skutočnosťou, ktorú mapuje a prezentuje oficiálna štatistika (prostredníctvom svojich tradičných ukazovateľov, kde najreprezentatívnejším je práve HDP) a skutočnosťou, ako ju vnímajú občania, vedie k mnohým úvahám o úlohe, ktorú by mala zohrávať oficiálna štatistika v 21. storočí.

5.2   To sa deje práve v období, keď v dôsledku rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) dochádza k skutočnej revolúcií v komunikácii, ktorá umožňuje stále väčšiu dostupnosť informačných tokov. Hlavnou otázkou je, nakoľko sa toto všetko premietne do efektívnych poznatkov pre spoločnosť. Práve tu by oficiálna štatistika mala zohrať kľúčovú úlohu. Cieľom musí byť umožnenie prechodu od informácie k poznaniu.

5.2.1   Väčšia dostupnosť informácií podporuje transparentnosť demokratických rozhodovacích procesov (napríklad štatistické ukazovatele uľahčujú pochopenie dynamiky určitých javov, ako je zamestnanosť, nezamestnanosť, inflácia atď.). Obrovský informačný tok však môže narušiť sústredenie užívateľov, či už ide o občanov alebo rozhodujúcich politických činiteľov (pretože väčší informačný tok nemusí nutne viesť k lepšiemu poznaniu).

5.3   Táto dilema je dôkazom potreby nezávislého a kvalitného riadenia štatistiky. Štatistika, ktorej sa musí vrátiť jej základná usmerňujúca úloha merania a jeho metodiky vo vzťahu k javom vznikajúcim v dôsledku nových požiadaviek hospodárskej, sociálnej a environmentálnej povahy (25).

5.3.1   V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je vhodné poukázať na oznámenie Európskej komisie pod názvom „Snaha o spoľahlivé riadenie kvality európskej štatistiky“ (26), kde sa zdôrazňuje, že štatistika dnes musí okrem toho, že umožní poznať javy, aj umožniť ich usmerňovanie tak v súčasnej dobe, ako aj v budúcnosti. V tejto oblasti musia mať občania možnosť svoje rozhodnutia prijímať informovane, racionálne a demokraticky.

5.3.2   Eurostat teda musí prevziať ústrednú úlohu pri integrovaní a harmonizovaní národných a regionálnych štatistík 27 členských štátov EÚ predovšetkým o aspektoch týkajúcich sa kvality života, udržateľnosti a rozdelenia zisku a kapitálu s cieľom merať zmeny blahobytu v dôsledku opatrení verejnej správy.

5.3.3   Eurostat by mal zaručiť metodologickú podporu inštitucionálnym a sociálnym subjektom, ako aj európskym občanom, nástroje, ktoré by im poskytli primerané informácie a umožnili účasť na konzultáciách, aby sa mohli účinne zapojiť do politickej diskusie (27).

5.4   V tejto novej oblasti, kde by občianska spoločnosť spoločne so sociálnymi a inštitucionálnymi subjektmi formou diskusií za okrúhlymi stolmi a na rôznych fórach mala stanoviť oblasti pôsobenia, v ktorých sa stanovuje pokrok spoločnosti, a vymedziť konkrétne oblasti pôsobenia a významné javy (rôzne hospodárske, sociálne a environmentálne oblasti), má štatistika úlohu „technickej“ pomoci vo forme poskytovania vhodnej metodológie a stanovovaním účinných ukazovateľov na monitorovanie týchto javov.

5.5   Zapojenie občanov umožní vytvoriť „formy kolektívnej inteligencie“, ktoré sú pre metódy aktívneho občianstva príležitosťou uplatniť sa v praxi, a tým prispieť k novej definícii demokracie:

najskôr „participatívna demokracia“ s väčšou interakciou a priestorom pre formulovanie priorít postupným porozumením a zvážením rôznych hľadísk vo vzťahu k všeobecnému záujmu (28),

potom „produktívna demokracia“ na spresnenie kritérií, ktoré vymedzujú samotný pojem blahobytu ako spoločného cieľa sociálneho pokroku a stanovujú rôzne premenné na vyprodukovanie ukazovateľov na meranie blahobytu a definovanie úsekov pokroku spoločnosti, ktoré budú pochopiteľné pre zainteresované subjekty, a teda umožnia ich zapojenie do hľadania všeobecného blahobytu (29).

5.5.1   Týmto spôsobom sa vytvára pojem „sociálneho kapitálu“ (30), ktorý spočíva na európskych hospodárskych cieľoch znalostnej ekonomiky a sociálnej súdržnosti. To znamená, že pojem blahobyt pre všetkých možno spresniť väčšou mierou dôvery, pochopenia a spolupráce občianskej spoločnosti s verejnou správou. To sa môže uskutočniť len prostredníctvom silnej občianskej, politickej a sociálnej účasti, ktorú musí verejná správa podporiť konzultáciami (31).

5.5.2   V poslednom čase mnohé krajiny zaviedli štruktúrované rozhodovacie procesy, pri ktorých sa predpokladá účasť občianskej spoločnosti (Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Mexiko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Švajčiarsko).

5.5.3   Všetky skúsenosti ukazujú, že v štruktúre a rozsahu procesov zapájania subjektov občianskej spoločnosti existujú podstatné rozdiely. Prejavujú sa skôr v interaktívnej diskusnej, resp. dialektickej fáze (verejná diskusia a stanovovanie hodnôt a priorít) než vo fáze prvých konzultácií.

5.5.4   Fáza konzultácií sa totiž často realizuje prostredníctvom výrazného využívania špecializovaných internetových stránok, vytvárania pracovných skupín pre konkrétne tematické oblasti a konzultačných programov, ktoré počítajú s intenzívnym využívaním sociálnych sietí, blogov a prieskumov (hlavne on-line). Doteraz sa však ešte v žiadnej krajine nevytvorila formálna či obsahová väzba medzi rozhodovaním o vytváraní ukazovateľov a procesmi hospodárskeho a finančného plánovania.

5.5.5   EHSV sa domnieva, že zapojenie občianskej spoločnosti do procesu stanovenia ukazovateľov blahobytu alebo pokroku možno dosiahnuť prostredníctvom jej aktívnej účasti tak pri výbere politických priorít, ako aj pri voľbe informácií, ktoré by sa mali monitorovať.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  http://www.earthsummit2012.org/.

(2)  Pozri: stanovisko z vlastnej iniciatívy EHSV na tému „Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja“, Ú. v. EÚ C 100/9, 30.4.2009, s. 53, a stanovisko k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 64.

(3)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

(4)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 64.

(5)  COM(2009) 433 final.

(6)  Samotný Simon Kuznets, ktorému vďačíme za rozšírenie HDP v USA, upozorňoval na možné zneužitie alebo zle chápanie tohto nástroja, ku ktorým môže viesť jeho nesprávne uplatňovanie, a preto sa snažil stanoviť hranice jeho použitia. Costanza, R., Hart, M., Posner, S., Talberth, J., 2009, Beyond GDP: The Need for New Measures of Progress. Boston University.

(7)  OSN, 1987, Report of the World Commission on Environment and Development.

(8)  Výskumná činnosť, ktorá sa sústredí hlavne na štyri odlišné metodologické prístupy: i) korekčné ukazovatele DPH, ii) alternatívne ukazovatele, iii) syntetické (alebo súhrnné) ukazovatele, iv) systém ukazovateľov.

(9)  Projekt bol spustený v Palerme v roku 2004 počas prvého svetového fóra OECD na tému Statistics, knowledge and policy. O tri roky neskôr sa uskutočnilo druhé fórum (2007) v Istanbule na tému Measuring and fostering the progress of society, počas ktorého bola podpísaná tzv. istanbulská deklarácia zástupcami ES, OECD, OSN, Rozvojového programu OSN, Svetovej banky, Organizácie islamskej konferencie. V roku 2009 uskutočnila v Pusane (Južná Kórea) tretie fórum OECD na tému Charting progress, building vision, improving life.

(10)  Počas výročného fóra 24. a 25. mája 2011 predstavila OECD index zlepšenia života (Better life index), ukazovateľ, ktorý meria bohatstvo, blahobyt a kvalitu života pomocou 11 parametrov (bývanie, príjem, práca, spoločenský život, vzdelanie, životné prostredie, riadenie, zdravotníctvo, sebarealizácia, bezpečnosť, rovnováha medzi životom a prácou): OECD, 2011, How's Life? Measuring Weel-Being, OECD Better Life Initiative. http://www.earthsummit2012.org/.

(11)  COM(2009) 433 final.

(12)  14. septembra 2009.

(13)  http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/en/index.htm.

(14)  OECD, Národný inštitút pre štatistiku a hospodárske štúdie a francúzske ministerstvo hospodárstva, financií a priemyslu usporiadali 12. októbra 2011 v Paríži konferenciu pod názvom „Two Years after the release of the Stiglitz-Sen-Fitoussi Report

INSEE, 2011, Two years after the Stiglitz-Sen-Fitoussi report: What well-being and sustainability measures? INSEE contributions, Paríž.

(15)  http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion5/index_fr.cfm.

(16)  Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, COM(2010) 367 final.

Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky, COM(2010) 250 final.

(17)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny, COM(2010) 525 final – 2010/0279 (COD).

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh COM(2010) 527 final – 2010/0281 (COD).

(18)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskej Centrálnej Banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(19)  Stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny, COM(2010) 525 final – 2010/0279 (COD) a Návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh, COM(2010 527 final – 2010/0281 (COD), Ú. v. C 218, 23.7.2011. s. 53.

(20)  Ako sa medzi iným navrhuje v správe Európskeho parlamentu o Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh, spravodajkyňa Elisa FERREIRA, (2010/0281(COD)), 16. decembra 2010.

(21)  ILO-FMI, The Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (Výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti), diskusný dokument na spoločnú konferenciu MOP-MMF, Oslo, 13. septembra 2010 (s. 67-73).

(22)  „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“, COM(2009) 433 final.

(23)  Hall J., Giovannini E., Morrone A., Ranuzzi G., 2010, A Framework to Measure the Progress of Societies. Statistics Directorate. Working Paper No 34. OECD, STD/DOC (2010)5, Paríž.

(24)  Kým riadenie zdrojov je výsledkom pôsobenia činnosti ľudského systému zameranej na ekosystém (využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie), služby ekosystému tieto dva systémy (ľudský systém a ekosystém) vzájomné prepájajú (dodávky potravín, vody, vzduchu, pôsobenie prírodných katastrof atď.), Hall J., Giovannini E., Morrone A., Ranuzzi G., 2010.

(25)  Giovannini, E., 2007, Statistics and Politics in a Knowledge Society, OECD, STD/DOC(2007)2, 29. mája 2007, nájdené 28. januára 2010 na: http://www.2007oecd.org/dataoecd/39/53/41330877.pdf.

Giovannini, E. 2009, Measuring Society's Progress: A key issue for policy making and democratic governance, stiahnuté 28. januára 2010 na: http://www.oecd.org/dataoecd/6/34/41684236.pdf.

(26)  COM(2011) 211 final.

(27)  V tejto súvislosti bola v rámci Európskeho štatistického systému zriadená skupina (sponsorship group) „Meranie pokroku, blahobytu a udržateľného rozvoja“, ktorej poslaním je koordinovať činnosť v tejto oblasti a uskutočňovať odporúčania Stiglitzovej, Senovej a Fitoussiho komisie vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020.

(28)  Podrobnejšie o tejto problematike konferencia EHSV o participatívnej demokracii pod názvom „Participatívna demokracia proti kríze dôvery v Európe“. Pozri tiež: The Citizen's Handbook (http://www.vcn.bc.ca/citizens-handbook) e European Citizens' Initiative (http://www.citizens-initiative.eu/) - Kampaň propagujúca spolurozhodujúce práva občanov Európskej únie”.

(29)  Pri analýze dynamiky participatívnej demokracie sa bežne rozlišuje medzi procesmi „zhora nadol“ a procesmi „zdola nahor“. V obidvoch prípadoch dochádza k interakcii medzi dvomi rôznymi organizačnými a rozhodovacími úrovňami (ktoré však priama demokracia nepozná), čo tvorí participatívnu demokraciu ako objekt dialogickej a procesuálnej povahy, ktorý nachádza najlepšie uplatnenie pri riešení konfliktov. Ide tu pritom o dosiahnutie zmierenia týchto dvoch procesov.

(30)  OECD, 2001, The well-being of nations: the role of human and social capital, OECD, Paríž.

(31)  OECD, 2001, Citizens as partners, Information, consultation and public participation in policy-making, PUMA (Public Management Service), OECD, Paríž.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/21


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom“

2012/C 181/05

Spravodajca: pán Ionuț SIBIAN

Členovia Komisie Maroš Šefčovič a Štefan Füle požiadali listom z 22. septembra 2011 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

Úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 145 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Prieskumné stanovisko EHSV o úlohe občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom berie do úvahy rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999).

Toto stanovisko obsahuje súbor odporúčaní určených Európskej komisii a kosovským orgánom. EHSV je pripravený podporovať činnosť Európskej komisie zameranej na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti v Kosove, ako aj vzťahov medzi EÚ a kosovskou občianskou spoločnosťou.

1.1   EHSV vyzýva kosovskú vládu, aby prijala náležité opatrenia na zaistenie bezpečného a voľného pohybu etnických menšín na území krajiny, ktorý je základným predpokladom na dosiahnutie zmierenia a vzájomnej dôvery.

1.2   Európska komisia by mala spolupracovať s kosovskou vládou a mediálnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto krajine s cieľom podporiť slobodu médií a profesionalizáciu žurnalistiky.

1.3   EHSV nabáda kosovskú vládu, aby vypracovávanie národnej stratégie hospodárskeho rozvoja konzultovala s občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi. Kosovská vláda a Európska komisia by mali dať najvyššiu prioritu zapojeniu žien a mladých ľudí do trhu práce. Osobitnú pozornosť treba venovať podpore rozvoja vidieka, udržateľného poľnohospodárstva a združení poľnohospodárov.

1.4   EHSV by mal prispieť k posilneniu postavenia hospodárskej a sociálnej rady Kosova prostredníctvom spolupráce s hlavnými sociálnymi partnermi a poskytnutím svojho know-how a odborných poznatkov. Európska komisia by mala tiež poskytnúť dôraznú podporu hospodárskej a sociálnej rade Kosova. Kosovská vláda by mala zabezpečiť vyčlenenie osobitnej rozpočtovej položky na činnosť hospodárskej a sociálnej rady Kosova.

1.5   EHSV odporúča, aby kosovské ministerstvo práce vytvorilo transparentný a spravodlivý mechanizmus financovania iniciatív sociálnych partnerov.

1.6   Napriek tomu, že Kosovu jeho štatút neumožňuje, aby sa stal signatárom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, kosovská vláda by mala zosúladiť svoje právne predpisy a postupy s týmito dohovormi.

1.7   Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby sa zástupcovia sociálnych partnerov zapojili do vytvorenia zastrešujúcej Národnej rady pre európsku integráciu.

1.8   Kosovská vláda by mala podporovať presadzovanie práva v súvislosti so zabezpečením voľného prístupu k verejným informáciám.

1.9   V súvislosti so začatím činnosti kosovskej Národnej rady pre boj proti korupcii vo februári 2012 EHSV dúfa, že občianska spoločnosť bude mať k dispozícii skutočné prostriedky, aby mohla účinne prispievať k boju proti korupcii.

1.10   Kosovská vláda by mala zohľadniť strategický rámec vypracovaný občianskou spoločnosťou a vytvoriť právny a inštitucionálny rámec pre štruktúrovaný dialóg a jeho začlenenie do rozhodovacieho procesu. Kosovské zhromaždenie by malo vytvoriť inštitucionálnu platformu, ktorá by umožnila pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti.

1.11   Európska komisia by mala naďalej podporovať vytváranie sietí občianskej spoločnosti v Kosove, aby sa uľahčil dialóg so štátnymi orgánmi a aby tieto siete nadviazali kontakty s existujúcimi platformami európskej občianskej spoločnosti

1.12   Európska komisia by mala podporovať kosovskú vládu v rozvoji právneho a fiškálneho rámca, ktorý prispeje k dlhodobej udržateľnosti občianskej spoločnosti v Kosove. Kosovská vláda by mala vytvoriť transparentné mechanizmy verejného financovania organizácií občianskej spoločnosti. EHSV navyše odporúča, aby kosovská vláda vytvorila štátny fond pre občiansku spoločnosť.

1.13   EHSV odporúča, aby finančné prostriedky Európskej komisie vyčlenené pre občiansku spoločnosť v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) boli rovnomerne rozdelené medzi organizácie zamerané na podporu demokracie a právneho štátu a organizácie podporujúce sociálno-hospodársky rozvoj. Výzvy na predkladanie návrhov v rámci IPA by mali byť naplánované tak, aby nevznikali medzery vo financovaní.

1.14   Európska komisia by sa mala pokúsiť nájsť spôsoby na uľahčenie prístupu menších organizácií občianskej spoločnosti k jej programom a na podporu dlhodobých iniciatív.

1.15   Európska komisia by mala nájsť riešenia na uľahčenie prístupu sociálnych partnerov k finančným prostriedkom vyčleneným pre občiansku spoločnosť v rámci IPA. V rámci nástroja na podporu občianskej spoločnosti by sa mohli vytvoriť špecifické programy pre sociálnych partnerov. Odborové organizácie potrebujú, aby existovali cielené programy v rámci IPA, ktoré by im umožnili posilniť ich kapacity.

1.16   EHSV dôrazne podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do stanovovania národných priorít pre poskytovanie pomoci v rámci IPA.

1.17   EHSV znovu potvrdzuje svoj záujem a ochotu predsedať spoločne s Európskou komisiou plenárnym zasadnutiam občianskej spoločnosti, ktoré sa konajú raz ročne počas dialógu v rámci procesu stabilizácie a pridruženia.

2.   Kontext stanoviska

2.1   Vonkajší aktéri v Kosove

2.1.1   Kosovské zhromaždenie vyhlásilo 17. februára 2008 nezávislosť. Kosovské orgány sa zaviazali plne uplatňovať Ahtisaariho komplexný návrh štatútu a schválili novú ústavu, ktorá odráža tento záväzok. Zhromaždenie požiadalo Európsku úniu, aby vyslala svoju misiu na podporu právneho štátu (EULEX). Takisto vyzvalo skupinu štátov (1), aby zriadili medzinárodný civilný úrad (ICO), ktorý by dohliadal na uplatňovanie Ahtisaariho plánu. Medzinárodný civilný zástupca (ICR) si zachováva právomoc anulovať právne predpisy a rozhodnutia, o ktorých sa domnieva, že sú v rozpore s Ahtisaariho komplexným návrhom štatútu.

2.1.2   Prítomnosť jednotiek KFOR (vojenská misia NATO v Kosove) sa postupne znižuje, naďalej však majú na starosti bezpečnosť v celom Kosove. Kosovská polícia zároveň preberá zodpovednosť za ochranu väčšiny kultúrnych a náboženských pamiatok a väčšiny hraníc.

2.1.3   Medzinárodný súdny dvor prijal v júli 2010 poradné stanovisko k nezávislosti Kosova a dospel k záveru, že vyhlásenie nezávislosti tejto krajiny neporušuje medzinárodné právo.

2.2   Prístup EÚ v Kosove

2.2.1   Nezávislosť Kosova uznalo 22 z 27 členských štátov EÚ. Absencia európskeho konsenzu v otázke jeho štatútu však nebráni EÚ podieľať sa na dianí v tejto krajine. V prípade 5 krajín, ktoré Kosovo neuznali (Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko), sa miera zapájania do činnosti s kosovskými orgánmi líši.

2.2.2   Kosovo je začlenené do procesu stabilizácie a pridruženia (PSP), no napriek tomu je jedinou krajinou tejto oblasti, ktorá nemá žiadne zmluvné vzťahy s EÚ, a z tohto dôvodu nemôže podpísať dohodu o stabilizácii a pridružení. Počas dialógu EÚ s Kosovom v rámci PSP sa v rokoch 2010 – 2011 konalo osem schôdzí (sedem odvetvových, po ktorých nasledovalo plenárne zasadnutie), vrátane konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa týkali hlavných kapitol acquis EÚ.

2.2.3   V súlade s rezolúciou OSN o Kosove, ktorá bola prijatá v septembri 2010, sa za podpory EÚ začal dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Cieľom tohto dialógu je nájsť praktické riešenia v oblasti regionálnej spolupráce, obchodu, slobody pohybu a právneho štátu (pozri bod 3.3).

2.2.4   Európsky parlament prijal v júli 2010 uznesenie o Kosove, v ktorom nabáda členské štáty EÚ, aby zintenzívnili svoj spoločný prístup k tejto krajine. Európsky parlament zdôraznil, že vyhliadky na pristúpenie k EÚ sú významným stimulom na uskutočnenie nevyhnutných reforiem v Kosove, a vyzval na prijatie praktických opatrení, vďaka ktorým by tieto vyhliadky nadobudli v očiach vlády aj občanov konkrétnejšiu podobu.

V januári 2012 Európska komisia začala s Kosovom dialóg o liberalizácii vízového režimu.

2.2.5   Kosovo čerpá prostriedky z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), nástroja stability, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ďalších zdrojov financovania, pričom je zapojené do programov pre viacerých príjemcov v rámci IPA. Dokument o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2011 – 2013 bol prijatý 27. júna 2011. V roku 2011 bolo v úzkej spolupráci s ministerstvom pre európsku integráciu a vládnymi inštitúciami vyčlenených dovedna 68,7 milióna EUR na ročný program IPA na rok 2011. Predvstupová pomoc EÚ sa zameriava na podporu právneho štátu, hospodárstva, obchodu, priemyslu a reformy verejnej správy.

2.3   Činnosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vo vzťahu k občianskej spoločnosti v Kosove

2.3.1   Rozšírenie EÚ a pokrok krajín západného Balkánu pri príprave na členstvo v Európskej únii je jednou z priorít vonkajších vzťahov EHSV. Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy vyvinula účinné nástroje na splnenie svojich hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a zvyšovaní jej schopnosti stať sa partnerom vlád pri príprave na vstup do EÚ.

2.3.2   Kontaktná skupina pre západný Balkán – stály vnútorný útvar, ktorý zriadil EHSV v roku 2004 – je hlavným nástrojom na koordináciu činnosti EHSV v tomto smere. Hlavnou úlohou kontaktnej skupiny je sledovať zmeny politickej, hospodárskej a sociálnej situácie v krajinách západného Balkánu a vo vzťahoch medzi EÚ a západným Balkánom. Kontaktná skupina okrem toho rozvíja spoluprácu medzi EHSV a organizáciami občianskej spoločnosti západného Balkánu.

3.   Politický vývoj v Kosove

3.1   Hlavné fakty a údaje o Kosove

3.1.1   Do konca roku 2011 Kosovo uznalo 86 členských štátov OSN, z toho 22 členských štátov EÚ.

3.1.2   Kosovo má približne 2 milióny obyvateľov a je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Podľa odhadov Svetovej banky je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa 1 760 EUR. Podľa najnovších dostupných údajov z roku 2006 sa odhaduje, že 45 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby stanovenou v tejto krajine, pričom 17 % obyvateľov je extrémne chudobných. Mnoho Kosovčanov žije v diaspóre a obyvateľstvo Kosova je v Európe jedným z najmladších.

3.1.3   Albánci tvoria 90 % obyvateľstva, Srbi 6 % a zostávajúce 4 % obyvateľov tvoria spoločne Bosniaci, Turci, Rómovia, Aškaliovia a Egypťania. Albánska väčšina a nesrbská menšina uznáva Kosovo ako legitímny štát. Väčšina srbskej komunity nesúhlasí so štátnou suverenitou Kosova. Medzi kosovskými Albáncami a kosovskými Srbmi panuje aj naďalej výrazný spoločenský odstup. Kosovskí Srbi zachovávajú v severnej časti krajiny silnú faktickú autonómiu. V ostatných častiach Kosova sú koncentrovaní vo vidieckych enklávach. Okrem politických dôvodov je významnou príčinou izolácie srbskej komunity aj naďalej jazyková bariéra. Kosovskí Srbi žijúci v enklávach sú vystavení diskriminácii, ktorá negatívne ovplyvňuje ich každodenný život, a trpia nedostatkom pracovných príležitostí. Ich postavenie vo vzťahu ku kosovskej verejnej správe a prístup k rôznym sociálnym službám (napríklad k nemocničnej starostlivosti), ktoré by mali byť rovnaké, ako majú kosovskí Albánci, sú neisté. Ich sloboda pohybu na území Kosova je v praxi obmedzená a srbské obyvateľstvo naďalej opúšťa Kosovo.

3.1.4   Na severe Kosova a vo väčšine oblastí obývaných Srbmi pôsobia od roku 1999 paralelné ustanovizne v oblasti zdravotnej starostlivosti, školstva, justície a sociálnych služieb. Podporu získavajú od Srbska a do veľkej miery sú pod jeho kontrolou. Veľká časť srbských obyvateľov Kosova aj naďalej bojkotuje voľby do zhromaždenia krajiny a spoluprácu s kosovskými orgánmi, predovšetkým na severe. V ostatných častiach krajiny sa kosovskí Srbi zúčastňujú volieb vo vyššej miere a sú tiež zastúpení v miestnych a celoštátnych inštitúciách (vrátane vlády a zhromaždenia). Proces decentralizácie predpokladajúci vznik nových obcí, v ktorých by etnické menšiny tvorili väčšinu a ktoré by disponovali vyššími právomocami na úrovni obcí, bol v obciach so srbskou väčšinou bojkotovaný.

3.2   Vzťahy so susednými krajinami

3.2.1   Zo všetkých susedných krajín Kosovo udržiava najlepšie vzťahy s Albánskom. Albánsko bolo aj naďalej je veľmi aktívne pri zabezpečovaní uznania Kosova a lobuje za jeho zapojenie do regionálnych iniciatív.

3.2.2   Kosovo má korektné vzťahy s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Vymedzenie hraníc bolo dokončené a krajiny nadviazali dobré diplomatické vzťahy.

3.2.3   Kosovo a Čierna Hora sa dohodli na dokončení procesu vymedzenia spoločných hraníc. Čierna Hora pôvodne požadovala uznanie čiernohorskej menšiny v kosovskej ústave ešte pred výmenou veľvyslancov medzi krajinami a dokončením vymedzenia hraníc. Čiernohorská menšina bola uznaná zákonom o menšinách a očakáva sa, že obe krajiny nadviažu v blízkej budúcnosti diplomatické vzťahy.

3.2.4   Bosna a Hercegovina a Srbsko sú jedinými susednými krajinami, s ktorými Kosovo nemá žiadne oficiálne politické vzťahy. Hospodárske vzťahy sú aj naďalej asymetrické, pretože napriek tomu, že Srbsko je najväčším vývozcom do Kosova, Kosovu bola donedávna upretá možnosť vývozu do Srbska. EÚ pôsobí ako sprostredkovateľ technických rokovaní medzi Prištinou a Belehradom. Súčasťou programu rokovania so Srbskom je aj otvorenie obchodu s Kosovom, využívanie srbského vzdušného priestoru, tranzit cestujúcich s kosovským pasom alebo vozidiel s kosovským evidenčným číslom, účasť Kosova na regionálnych fórach. Koncom februára 2012 Kosovo a Srbsko dospeli k dohode o regionálnej spolupráci a správe hraničných priechodov.

3.3   Aktuálne otázky

3.3.1   Vo vzťahoch medzi etnikami naďalej pretrváva napätie vyvolané nestabilitou v severnom Kosove a odmietavým postojom kosovských Srbov a Srbska uznať nezávislosť Kosova a jeho nových inštitúcií. Existujú však aj skupiny kosovských Albáncov, ktoré odmietajú medzinárodný dohľad nad nezávislosťou Kosova.

3.3.2   Koncom júla 2011 došlo na severe krajiny k vyhroteniu situácie, keď sa kosovské orgány rozhodli uvaliť embargo na srbský tovar ako odvetné opatrenie za srbskú blokádu tovaru od roku 2008 z dôvodu neuznania pečiatky colných orgánov Kosova. Jednostranný zásah kosovskej polície na dvoch hraničných priechodoch so Srbskom na severe Kosova viedol k vypuknutiu násilia, ktoré si vyžiadalo smrť jedného kosovského policajta. S pomocou jednotiek KFOR (vojenská misia NATO v Kosove) bol obnovený poriadok.

3.3.3   V septembri 2011 bola otázka colných pečiatok vyriešená v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, v ktorom EÚ zohrala úlohu sprostredkovateľa. Uplatňovanie dohody však vyústilo do rozsiahlej blokády na severe krajiny, pričom došlo aj k násilnostiam. Vzhľadom na situáciu v severnom Kosove Srbsko koncom septembra prerušilo svoju účasť v spomenutom dialógu sprostredkovanom Európskou úniou a k rokovaciemu stolu sa vrátilo v novembri 2011.

4.   Hospodárska situácia v Kosove

4.1   Situácia po ukončení konfliktu

4.1.1   Kosovo je s oficiálnou mierou nezamestnanosti vyše 40 % krajinou s najvyššou mierou nezamestnanosti v regióne a výrazne prevyšuje priemer Európskej únie. K týmto údajom treba pristupovať obozretne, pretože sú nižšie ako v skutočnosti, a to vzhľadom na rozsiahly sektor neformálneho hospodárstva v Kosove. Miera nezamestnanosti je vyššia u žien a zasahuje najmä mládež. Každoročne vstupuje na trh práce približne 30 000 mladých ľudí a túto mieru nie je možné v podmienkach súčasného hospodárskeho rastu udržať. Pálčivou otázkou je aj chudoba, keďže 20 % obyvateľstva má na živobytie menej než jedno euro denne.

4.1.2   Hospodárstvo je aj naďalej vo veľkej miere závislé od remitencií a pomoci darcov. Na ekonomiku Kosova má negatívny dosah povojnová neistota, prerušené obchodné väzby a nedostatočné investície do infraštruktúry. V prvých rokoch tohto storočia dosiahol hospodársky rast dvojciferné čísla, a to vďaka masívnej núdzovej pomoci a úsiliu o obnovu za prostriedky z medzinárodnej pomoci darcov. V dôsledku extrémne vysokého obchodného deficitu a nedostatku priamych zahraničných investícií sa tento rast ukázal byť neudržateľný. Objem čistých zahraničných investícií v Kosove od roku 2007 sústavne klesal z 19 % na 7,1 % HDP. Neformálny sektor je rozsiahly a výber daní slabý.

4.1.3   Napriek tomu, že celosvetová finančná a hospodárska kríza má na kosovskú ekonomiku – vzhľadom na obmedzenú medzinárodnú integráciu krajiny – relatívne malý dosah, jej negatívne dôsledky sa prejavili najmä znížením remitencií, vývozu a priamych zahraničných investícií.

4.1.4   Kosovské hospodárstvo je vo výraznej miere závislé od odvetvia služieb (68 %), pričom podiel ostatných sektorov je relatívne nízky: priemysel (20 %) a poľnohospodárstvo (12 %). Väčšina obyvateľov krajiny žije vo vidieckych oblastiach. Poľnohospodárskej činnosti sa obyvatelia venujú na malých pozemkoch, čiže väčšinou ide o neefektívne poľnohospodárstvo pre vlastnú potrebu. Táto situácia znemožňuje vytvorenie silnej a reprezentatívnej občianskej spoločnosti, ktorá by sa venovala otázkam poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

4.1.5   Korupcia je aj naďalej veľmi rozšírená a má výrazný dosah na perspektívy hospodárskeho rastu krajiny. Podľa indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International sa Kosovo nachádza na 110. mieste a je hodnotené ako jedna z najskorumpovanejších krajín v Európe.

4.1.6   Vláda nemá národnú stratégiu hospodárskeho rozvoja, ktorá by mala byť vypracovaná v spolupráci so sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi občianskej spoločnosti.

5.   Súčasný stav a úloha organizácií občianskej spoločnosti

5.1   Sociálny dialóg

5.1.1   Odhaduje sa, že celkový počet členov odborových organizácií je približne 60 000. Miera odborovej organizovanosti vo verejnom sektore je veľmi vysoká; podľa odhadov je v odboroch angažovaných 90 % štátnych úradníkov (2). V súčasnosti, keď zákony umožňujú zakladanie odborových organizácií v súkromnom sektore, je pre odbory kľúčovou výzvou do budúcna ich zakladanie na úrovni podnikov. Podľa prieskumov sa k členstvu v odboroch hlási 5,09 % obyvateľstva (3).

5.1.2   Zákonník práce, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2010, bol v Kosove považovaný za jeden z najdôležitejších právnych predpisov, ktoré boli kedy schválené (4). V rámci jeho prípravy sa uskutočnili rôzne konzultácie, najmä medzi združeniami zamestnávateľov a odborovými zväzmi, no zapojili sa do nich aj špecializovaný výbor parlamentného zhromaždenia a organizácie občianskej spoločnosti. Zákonník práce bol schválený jednomyseľne na poslednom plenárnom zasadnutí v treťom legislatívnom období, v rovnaký deň, keď bolo zhromaždenie rozpustené, a bol schválený napriek opakovaným protestom vlády znepokojenej vysokou rozpočtovou záťažou, ktorá by z toho vyplývala. Odborové zväzy sa vyhrážali bojkotom volieb v prípade jeho neschválenia.

5.1.3   Hospodárska a sociálna rada Kosova bola zriadená v roku 2009. Jej činnosť už od zriadenia narušuje nesúhlasný postoj Kosovskej obchodnej komory a Únie nezávislých odborových zväzov Kosova (BSPK) voči účasti iných zamestnaneckých organizácií (Kosovská podnikateľská aliancia) a odborových zväzov (Konfederácia slobodných odborových zväzov Kosova – KSLK). Napriek interným nezhodám sa hospodárska a sociálna rada stretáva na pravidelných schôdzach.

5.1.4   Hospodárska a sociálna rada Kosova nemá dostatočnú kapacitu a prostriedky na účinné fungovanie.

5.1.5   Sociálni partneri nezohrávajú dôležitú úlohu v procese európskej integrácie ani v procese hospodárskeho rozvoja. Kosovská vláda by mala vytvoriť vhodný právny základ na posilnenie úlohy a zlepšenie zastúpenia sociálnych partnerov v spomenutých procesoch.

5.1.6   Ministerstvo práce v súčasnosti financuje projekty sociálnych partnerov, avšak neboli stanovené žiadne transparentné kritéria ani rokovací poriadok.

5.2   Občiansky dialóg

5.2.1   Počiatky občianskej spoločnosti v Kosove sa datujú od konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov minulého storočia, t. j. do obdobia po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Vzhľadom na veľmi špecifickú situáciu v Kosove v danej dobe sa občianska spoločnosť vyvinula ako dôležitá súčasť celkového paralelného systému a občianskeho odporu voči srbskému režimu. Hlavnými oblasťami činnosti občianskej spoločnosti bola humanitárna pomoc a ochrana ľudských práv, ako aj občianske hnutia so širokou podporou spoločnosti. V dôsledku bojkotu srbských inštitúcií celým albánskym obyvateľstvom Kosova, ako aj chýbajúcich sociálnych a zdravotných služieb sa občianska spoločnosť stala hlavným poskytovateľom služieb (5).

5.2.2   Po vojne sa občianska spoločnosť rýchle prispôsobila, aby reagovala na nové potreby, ako je napríklad núdzová pomoc a obnova či zmierenie medzi rôznymi etnikami. V podmienkach rozsiahlej finančnej a technickej podpory od medzinárodných darcov sa výrazne zvýšil počet organizácií občianskej spoločnosti. V súčasnosti sa však odhaduje, že z vyše 6 000 mimovládnych organizácií registrovaných v roku 2010 je menej než 10 % sústavne aktívnych alebo čiastočne aktívnych (6).

5.2.3   V súčasnosti čelia organizácie občianskej spoločnosti v Kosove podobným výzvam ako ich partnerské organizácie v iných krajinách tohto regiónu (7), pretože väčšina z nich stále výrazne závisí od financovania zo zahraničia (odhaduje sa, že vyše 70 % prostriedkov organizácií občianskej spoločnosti pochádza od zahraničných darcov). V dôsledku toho sú organizácie občianskej spoločnosti vo väčšej miere riadené darcami, menej reagujú na potreby komunity a ich udržateľnosť je diskutabilná, pretože v budúcnosti sa môže znížiť úroveň financovania občianskej spoločnosti zo zahraničia. Organizácie občianskej spoločnosti čelia navyše problému s legitimitou, pretože sa oslabila ich väzba s volebnými obvodmi.

5.2.4   Mnohí darcovia sa už začali z Kosova sťahovať a celkový objem finančných prostriedkov, ktoré má občianska spoločnosť k dispozícii, sa znižuje. Vzhľadom na prevahu podpory zameranej na krátkodobé projekty v porovnaní s inštitucionálnou dlhodobou podporou je udržateľnosť organizácií občianskej spoločnosti z hľadiska finančných a ľudských zdrojov ťažko zvládnuteľnou úlohou (8).

5.2.5   V decembri 2011 sa Európska komisia zaviazala, že dospeje k dohode v otázke účasti Kosova v programoch EÚ bez toho, aby boli dotknuté postoje členských štátov v otázke jeho štatútu. V tejto súvislosti by mali EK a kosovská vláda zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti boli zapojené do prípravy a realizácie konkrétnych projektov.

5.2.6   Problémy s medzinárodným uznaním Kosova majú priamy dosah na medzinárodné väzby kosovskej občianskej spoločností. Mnohé medzinárodné a európske siete neprijímajú členov z Kosova. Napriek týmto prekážkam je kosovská občianska spoločnosť zastúpená v rôznych regionálnych a európskych platformách a fórach a teší sa väčšiemu zviditeľneniu na medzinárodnej scéne ako ktorékoľvek iné odvetvie v krajine. Zastúpenie kosovských organizácií občianskej spoločnosti v regionálnych programoch by malo byť uľahčené.

5.2.7   Ústava z roku 2008 chráni slobodu vyjadrovania a tlače s výnimkou prejavov, ktoré by vyvolávali etnickú neznášanlivosť. Občianska spoločnosť sa vo všeobecnosti domnieva, že môže slobodne kritizovať vládu, no niekoľko organizácií občianskej spoločnosti informovalo o protiprávnych obmedzeniach či útokoch zo strany miestnej samosprávy alebo ústrednej vlády. Objavujú sa však aj správy o tom, že média, ktoré sú blízke vláde, sú zneužívané na to, aby brojili proti iniciatívam občianskej spoločnosti a jednotlivcom, ktorí kritizujú vládu. Napriek tomu, že v Kosove pôsobí množstvo rôznych tlačených a elektronických médií, investigatívna žurnalistika je vzhľadom na strach z odvetných opatrení zriedkavá. Finančná závislosť médií od reklamy financovanej vládou spochybňuje ich vydavateľskú nezávislosť.

5.2.8   Základný zákon o mimovládnych organizáciách umožňuje rýchlu a jednoduchú registráciu a stanovuje hlavné zásady zakladania, fungovania a rozpúšťania mimovládnych organizácií. Doplnkový právny rámec pre občiansku spoločnosť sa považuje za nedostatočný: zisk verejno-prospešných organizácií je veľmi obmedzený, oslobodenie od dane pre potenciálnych darcov je minimálne a ešte stále nebola vypracovaná formálna štruktúra pre postupy občianskeho dialógu. Je potrebné prijať zákony o dani z pridanej hodnoty (DPH), clách, dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb, aby sa mohli presne stanoviť daňové úľavy pre mimovládne organizácie, ktoré by vyplývali z ich štatútu verejnoprospešnej organizácie. Dobročinnosť na miestnej úrovni je stále iba v počiatkoch. Na to, aby mala dobročinnosť reálny dosah, sú nevyhnutné zmeny v podnikovej kultúre. Je nesmierne potrebné vytvoriť vhodné prostredie na zabezpečenie finančnej udržateľnosti mimovládnych organizácií, aby mali prostredníctvom právnych predpisov o sponzorstve, dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb umožnený prístup k verejným finančným prostriedkom.

5.2.9   Spolupráca s občianskou spoločnosťou má tendenciu obmedzovať sa na presadzovanie legislatívnych iniciatív, avšak pokusy organizácií občianskej spoločnosti o riešenie problémov súvisiacich s transparentnosťou a korupciou sú menej úspešné. Prekážkou spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a vládou je aj naďalej prístup k informáciám, a to hlavne pre nedostatočné presadzovanie zákona o prístupe k verejným dokumentom.

5.2.10   Oficiálny dialóg medzi občianskou spoločnosťou a vládou neprebieha. Európska komisia by mala podporiť kosovskú vládu v tom, aby zriadila oficiálne štruktúry pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou. Verejné orgány by mali vytvoriť stále mechanizmy a orgány na konzultáciu s občianskou spoločnosťou a taktiež by mali byť vymenovaní a vyškolení štátni úradníci, ktorí by pôsobili ako osoby pre kontakt s organizáciami občianskej spoločnosti.

5.2.11   V reakcii na úsilie organizácií občianskej spoločnosti vláda začala vypracovávať stratégiu spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou. Tento proces je iba v počiatočnej fáze a koordinuje ho sieť občianskej spoločnosti Platforma CiviKos.

5.2.12   Neexistujú žiadne špecifické mechanizmy, ktoré by umožňovali, aby vláda uzatvárala zmluvy s občianskou spoločnosťou, a nie je vytvorený ani právny rámec pre výber niekoľkých vládnych grantov, ktoré sa poskytujú mimovládnym organizáciám, no udeľujú sa skôr na základe osobných preferencií. Európska komisia by mala poskytnúť kosovskej vláde technickú podporu na vytvorenie takýchto mechanizmov.

5.2.13   Bez jasných regulačných ustanovení zabezpečujúcich stimuly pre dobrovoľníkov je pre mimovládne organizácie nesmierne zložité prilákať jednotlivcov alebo skupiny dobrovoľníkov. Kosovskej vláde možno odporučiť európske modely právnych predpisov v oblasti dobrovoľníctva.

5.2.14   Spolupráca medzi vládou a občianskou spoločnosťou by sa mala posilniť aj v oblasti ochrany životného prostredia, pričom organizácie občianskej spoločnosti by mali byť konzultované a štruktúrovaným spôsobom zapájané do tvorby politiky a verejných diskusií.

6.   Organizácie občianskej spoločnosti v Kosove a IPA

6.1   Dostupnosť finančných prostriedkov IPA

6.1.1   Celková pomoc Európskej komisie Kosovu predstavovala v rokoch 1998 – 2009 vyše 2,3 miliardy EUR, vrátane financovania misie EULEX, osobitného zástupcu EÚ a medzinárodného civilného úradu. Hlavnými partnermi Európskej komisie v rámci dvojstrannej spolupráce sú Nemecko, Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko (Sida), Holandsko, Spojené kráľovstvo (DFID) a USAID.

6.1.2   Podľa viacročného orientačného plánovacieho dokumentu na roky 2009 – 2011, ktorý prijala Európska komisia v roku 2009, boli stanovené štyri hlavné prierezové otázky, ktorými sa treba v súvislosti s Kosovom zaoberať: občianska spoločnosť, životné prostredie, rovnaké príležitosti a dobrá správa vecí verejných. Z prostriedkov IPA sú financované tieto tri hlavné osi: podpora plnenia politických kritérií, hospodárskych kritérií a európskych noriem.

6.1.3   EÚ ako najvplyvnejší darca, pokiaľ ide o objem pomoci a kategórie financovania, má možnosť stanovovať zameranie pomoci a programov na podporu demokracie. To tiež znamená, že účinnosť zásahu Komisie má zásadný význam z hľadiska vnímania a zákonnosti medzinárodnej pomoci v Kosove.

6.1.4   V rámci politických kritérií podporuje financovanie v rámci IPA zlepšenie administratívnej kapacity a budovanie inštitúcií v Kosove, právny štát, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, dodržiavanie ľudských práv a ochranu srbskej menšiny a iných menšín a prispieva k upevneniu postavenia občianskej spoločnosti a verejnoprávnych médií prostredníctvom uplatňovania hľadiska občianskej spoločnosti vo všetkých programoch. Na podporu občianskej spoločnosti bolo v rokoch 2009 – 2011 vyčlenených 2 – 5 % prostriedkov z celkovej pomoci Kosovu.

6.1.5   Napriek tomu, že objem finančných prostriedkov Európskej únie určených pre občiansku spoločnosť sa sústavne zvyšuje, zložité byrokratické postupy podávania žiadostí a relatívne vysoké minimálne výšky grantov bránia väčšine organizácii, aby čerpali prostriedky z týchto fondov. Rovnaké podmienky prispeli k prehĺbeniu rozdielov medzi veľkými a malými organizáciami občianskej spoločnosti. Prekážkami, ktoré bránia spoločenským a základným organizáciám občianskej spoločnosti v prístupe k finančným prostriedkom EÚ, sú naďalej jazyková bariéra a technická náročnosť podávania žiadostí.

6.1.6   Finančné prostriedky Európskej komisie vyčlenené pre občiansku spoločnosť sú zamerané skôr na činnosť na podporu demokracie a právneho štátu a v menšej miere na podporu sociálno-hospodárskeho rozvoja.

6.1.7   V rámci pomoci z IPA neexistujú žiadne iniciatívy sociálnych partnerov, ktoré by boli podporované, ani cielené programy, ktoré by im umožnili posilniť ich kapacity.

6.1.8   Stále existujú obavy v súvislosti s obmedzenou kapacitou kosovských orgánov čerpať prostriedky z fondov IPA. Vláda by mala do stanovovania priorít pre poskytovanie pomoci v rámci IPA zapojiť organizácie občianskej spoločnosti.

6.1.9   Vzhľadom na to, že v Kosove neexistuje štruktúrovaný dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vládou, EHSV víta plány Európskej komisie na financovanie projektov v roku 2012, v rámci ktorých budú vytvorené siete organizácií občianskej spoločnosti určené na uľahčenie dialógu so štátnymi orgánmi.

6.1.10   EHSV odporúča, aby výzvy na predkladanie návrhov v rámci IPA boli naplánované tak, aby nevznikali medzery vo financovaní.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko a USA.

(2)  Kushtrim, Shaipi (2011), Annual Review 2010 on Labour Relations and Social Dialogue in South East Europe: Kosovo, Regional Project for Labour Relations and Social Dialogue in South East Europe, Friedrich Ebert Stiftung, január 2011.

(3)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(4)  Labour Law: its implementation in the first six months, GAP Policy Brief, The Institute for Advanced Studies GAP, september 2011.

(5)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(6)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(7)  The 2010 NGO Sustainability Index for Central and Eastern Europe and Eurasia, United States Agency for International Development (USAID).

(8)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/28


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zapájanie občianskej spoločnosti do rozvojovej politiky a do rozvojovej spolupráce EÚ“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 181/06

Spravodajca: José María ZUFIAUR NARVAIZA

Európska komisia požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor listom z 20. októbra 2011 v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

Zapájanie občianskej spoločnosti do rozvojovej politiky a do rozvojovej spolupráce EÚ“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 167 hlasmi za, pričom 15 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   V období, keď hospodárska, ekologická a sociálna kríza ovplyvňujú budúcnosť ľudstva, považuje EHSV za prvoradé, aby sa medzi rozličnými subjektmi zapájajúcimi sa do spolupráce dosiahla dohoda na spoločných konceptoch druhu rozvoja, ktorý sa má podporovať (1).

1.2   Pre účinnú spoluprácu je nevyhnutný súlad všetkých politík EÚ s rozvojovou politikou. Organizácie občianskej spoločnosti musia byť tiež motivované, aby zvýšili a zlepšili koordináciu a koherentnosť s týmito politikami.

1.3   Organizácie občianskej spoločnosti sú samé osebe hlavnou súčasťou rozvoja, a preto musia mať také isté postavenie aj v rámci rozvojových politík. Musia byť zapojené do definovania, uplatňovania a monitorovania politík a programov spolupráce a musia patriť medzi strategické subjekty, cez ktoré prechádzajú prostriedky na ich financovanie.

1.4   EHSV vyzýva na strategickejšiu spoluprácu medzi inštitúciami Spoločenstva a organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom politického dialógu, rámcových dohôd a účinnejších mechanizmov prideľovania finančných prostriedkov.

1.5   Európska komisia a všetky vlády musia podporovať zásady z Istanbulu o účinnosti rozvojovej pomoci organizácií občianskej spoločnosti.

1.6   Organizáciám občianskej spoločnosti by sa malo dostávať väčšieho uznania v oblasti nových foriem spolupráce, ako je spolupráca juh-juh alebo trojstranná spolupráca.

1.7   Politiky pre rozvoj a spoluprácu, predovšetkým tie európske, musia zohľadňovať jedinečnosť a rozmanitosť organizácií občianskej spoločnosti, ako aj ich skúsenosti v oblasti vzťahov s partnerskými krajinami.

1.8   V globalizovanom svete je potrebné uznať celosvetový charakter niektorých organizácií občianskej spoločnosti a využiť ich potenciál ako globálnych aktérov.

1.9   Je potrebné uskutočniť zmeny v systéme prideľovania financií z rozvojových fondov prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti. Je potrebné okamžite zaviesť okrem iného postupy, ako napríklad „rámcové dohody“, prevádzkové granty, kaskádové granty, viacročné dohody, fondy pre urgentné prípady alebo uplatňovanie tzv. súboru nástrojov, ktorý je definovaný v štruktúrovanom dialógu. Siete, federácie alebo konfederácie organizácií občianskej spoločnosti by mali byť podľa EHSV hlavnými príjemcami týchto foriem financovania.

1.10   Organizáciám občianskej spoločnosti sa musí zaručiť vhodné prostredie na to, aby mohli vyvíjať svoju činnosť vo všetkých krajinách. To si vyžaduje rešpektovanie základných princípov, ako je sloboda združovania, vyjadrovania, zhromažďovania a sloboda konať. Tento cieľ musí byť súčasťou verejných politík spolupráce.

1.11   Zapojenie občianskej spoločnosti musí byť skutočnou súčasťou riadenia, a preto ho EÚ musí uznať ako kritérium pre činnosť vo vzťahoch s partnerskými krajinami.

1.12   EHSV síce víta zapojenie miestnych orgánov do rozvojovej politiky EÚ (2), no zároveň uznáva, že spájanie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov v rámci politík pre rozvoj a spoluprácu bez toho, aby sa spochybňovala potreba ich komplementarity a spolupráce, vedie ku koncepčnému zmätku a funkčným nedostatkom.

1.13   Zapojenie súkromného sektora do rozvojovej politiky je kľúčové v záujme zvýšenia jej dosahu. Treba však zabrániť tomu, aby to slúžilo ako alibi pre znižovanie verejných príspevkov alebo aby zapojenie súkromného alebo akéhokoľvek iného sektora znamenalo stanovenie nových podmienok pre projekty spolupráce. Takisto by sa mal zriadiť rámec založený na definovaných medzinárodných predpisoch pre účinný záväzok sektora, ktorý bude v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce.

1.14   Je potrebné zintenzívniť mechanizmy transparentnosti a zodpovednosti v oblasti spolupráce vrátane tých, ktoré sa týkajú organizácií občianskej spoločnosti, ako aj v oblasti boja proti korupcii.

1.15   Organizácie občianskej spoločnosti by mali do rozvojovej politiky zapojiť aj Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc, o ktorom sa zmieňuje Lisabonská zmluva.

1.16   Dlhodobé medzinárodné aktivity EHSV vyvíjané v uplynulom období, ako napríklad v prípade mandátu, ktorý EHSV udeľuje Dohoda z Cotonou, prispeli k uznaniu inštitucionálneho rozmeru organizácií občianskej spoločnosti. Toto bolo jednou z hlavných čŕt Dohody z Cotonou. Bola to prvá medzinárodná zmluva podpísaná EÚ, v ktorej sa explicitne uznáva, že „neštátne subjekty“ sú dôležitými partnermi rozvojovej spolupráce (3). Významné je aj to, že dohoda stanovuje, že neštátne subjekty by mali dostávať finančnú podporu na budovanie kapacít, aby sa mohli stať účinnými partnermi v rámci dohody. Tento mandát umožnil zriadenie monitorovacieho výboru AKT – EÚ, ktorý po prvý raz ustanovil paritný orgán zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, v tomto prípade krajín AKT a členov EHSV, financovaný z ERF. Úlohou monitorovacieho výboru, tak ako naznačuje jeho názov, je monitorovať uplatňovanie Dohody z Cotonou a dohôd o hospodárskom partnerstve. Takisto mal rozhodujúcu úlohu pri zavedení doložky o udržateľnom rozvoji. Tento spôsob práce sa stal vzorom pre úlohy EHSV v iných zemepisných oblastiach, čo prinieslo mnohé výsledky a prispelo napríklad k posilneniu organizačných schopností organizácií občianskej spoločnosti, vytváraniu platforiem, zriaďovaniu kontaktných miest s organizáciami občianskej spoločnosti na zastúpeniach EÚ a k uľahčeniu ich prístupu k finančným prostriedkom Spoločenstva a účasti na rokovaniach o obchodných dohodách.

1.17   EHSV sa domnieva, že takéto skúsenosti by sa mali konsolidovať a rozširovať prostredníctvom podpory politík spolupráce. Predovšetkým chápe postoj mnohých veľkých organizácií občianskej spoločnosti a žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby sa zastúpenia EÚ skutočne zaviazali podporovať tieto organizácie v európskych aj partnerských krajinách, komunikovať s nimi, oboznámiť sa s ich činnosťami a propagovať ich. Vzhľadom na posilňovanie zastúpení vonkajšej služby Únie je teraz dôležitejšie ako nikdy predtým, aby prijali tento záväzok ako svoju vlastnú a záväznú právomoc, a nie ako možnosť alebo dobrovoľný krok.

1.18   V kontexte decentralizácie európskej rozvojovej spolupráce sa EHSV domnieva, že môže veľmi účinne spolupracovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť v dialógu medzi zastúpeniami EÚ a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti. Na jednej strane preto, že EHSV je európskym partnerom pre rozličné poradné orgány, ktoré vznikajú v rámci dohôd o ekonomickom (Cariforum) a obchodom partnerstve (Južná Kórea) a o pridružení (Stredná Amerika, Čile) a iných. Na druhej strane ide o dlhodobé a stabilné vzťahy, ktoré EHSV udržiava s organizáciami občianskej spoločnosti, ich zastupiteľskými inštitúciami na všetkých kontinentoch a predovšetkým v krajinách AKT, Latinskej Ameriky a Stredozemia (4).

1.19   EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité, aby organizácie občianskej spoločnosti podporovali zvyšovanie povedomia a osvetu občanov EÚ o spolupráci v čase krízy, ktorá môže viesť k tomu, že sa zabudne na záväzky v oblasti rozvojovej politiky. Z tohto dôvodu by sa mali vyčleniť dostatočné prostriedky v osobitnej finančnej položke, pokiaľ budú existovať dostatočné záruky týkajúce sa transparentnosti a vyvodenia zodpovednosti.

2.   Všeobecné zásady a ciele

2.1   Európska únia venovala v uplynulom desaťročí čoraz väčšiu pozornosť dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti. Európsky konsenzus pre rozvoj, nástroj financovania rozvojovej spolupráce, správa Európskeho dvora audítorov a napokon štruktúrovaný dialóg rozšírili rozsah a dosah dialógu takým spôsobom, že sa do neho v súčasnosti zapájajú okrem iných: Komisia, Európsky parlament, Výbor regiónov, EHSV, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti: odbory, družstvá, organizácie sociálneho hospodárstva, poľnohospodárske organizácie, organizácie spotrebiteľov, podnikateľské organizácie, platformy mimovládnych organizácií, orgány partnerských krajín a ďalšie.

2.2   Aj napriek tomuto kladnému vývoju a medzinárodným záväzkom (5) je podľa všeobecnej mienky pokrok veľmi abstraktný a praktický posun značne malý. V mnohých darcovských, ako aj rozvojových krajinách čelia organizácie občianskej spoločnosti veľkým problémom a ich činnosť upadla. Je to napríklad prípad odborových organizácií, ktoré narážajú na problémy pri prístupe k oficiálnej rozvojovej pomoci v darcovských krajinách, zatiaľ čo tento prístup je obmedzený alebo nie je vôbec umožnený v partnerských krajinách, a to pokiaľ ide o zdroje, ako aj politickú spoluprácu. Vo všeobecnosti je (napríklad vzhľadom na najnovšie opatrenia, ktoré prijala vláda Zimbabwe) ohrozená podpora organizáciám občianskej spoločnosti a ich úlohe ako subjektov pôsobiacich v oblasti rozvoja.

2.3   EHSV sa nazdáva, že väčšie a lepšie uznanie úlohy organizácií občianskej spoločnosti si vyžaduje akceptovanie série kritérií, zásad a hodnôt v politike pre rozvoj a spoluprácu.

2.4   Prvoradé a kľúčové je, aby sa v rámci organizácií občianskej spoločnosti a medzi nimi a európskymi inštitúciami dosiahol konsenzus o tom, čo sa chápe pod pojmom rozvoj. Tento cieľ je mimoriadne dôležitý a naliehavý vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k prelínaniu troch kríz: ekologickej (klimatické zmeny, strata biodiverzity atď.), sociálnej (prehlbovanie nerovností) a hospodárskej (nezamestnanosť, nestále pracovné miesta, dominancia finančného sektora nad reálnou ekonomikou atď.). V dôsledku týchto troch kríz vznikla štvrtá: potravinová kríza. Údaje, ktoré ukazujú rozsah týchto vzájomne prepojených kríz, naznačujú, že budúcnosť nás všetkých je ohrozená. Jediným spôsobom, ako minimalizovať škody, je kvalitatívny posun v oblasti rovnosti, spolupráce a starostlivosti. Rozvoj preto nemožno chápať ako synonymum hospodárskeho rozvoja a prosperitu alebo pokrok nemožno porovnávať s ukazovateľmi HDP.

2.5   EHSV sa aj naďalej domnieva, že rozvojová spolupráca – bez ohľadu na potrebu reformy kritérií pre činnosť – je jedným z kľúčových nástrojov na dosiahnutie pokroku v oblasti rozvoja, predovšetkým v najchudobnejších krajinách.

2.5.1   V tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dodržať prevzaté medzinárodné záväzky v oblasti financovania rozvoja, od ktorých darcovské krajiny, predovšetkým Európska únia, nesmú odstúpiť. Rozvojová spolupráca je v darcovských krajinách verejnou politikou založenou na osvedčených postupoch, ktorá musí mať k dispozícii potrebné prostriedky na to, aby ju bolo možné realizovať.

2.5.2   EHSV zdôrazňuje, že v súlade s Lisabonskou zmluvou je potrebné dohliadať na súdržnosť medzi ostatnými politikami, napríklad v oblasti obchodu, investícií, financovania a politikami pre rozvoj a spoluprácu. Organizácie občianskej spoločnosti by sa mali tiež motivovať k väčšej a lepšej koordinácii a koherentnosti s týmito politikami.

2.6   V uplynulom desaťročí nastali v oblasti spolupráce dôležité zmeny. Medzi ne patria významné kroky, ako je napríklad spolupráca juh - juh alebo trojstranná spolupráca. Úloha organizácií občianskej spoločnosti a jej sietí by mali získať väčšie uznanie v rámci nových foriem spolupráce.

2.7   Rovnako aj niektoré spôsoby poskytovania financií stanovené s cieľom posilniť zodpovednosť, ako rozpočtová podpora, viedli k marginalizácii občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne organizácie občianskej spoločnosti získali primeranú úlohu v oblasti demokratickej zodpovednosti a tematických programov, vrátane finančnej zložky.

2.8   Vzhľadom na pôsobenie EHSV v rozličných strategických združeniach EÚ (s Brazíliou alebo Čínou), uznanie jeho úlohy v medzinárodných dohodách, akou je Dohoda z Cotonou a jeho účasť na celosvetových programoch, ako napríklad Rio+20, by bolo vhodné zapojiť do ho tematických programov politiky EÚ pre rozvoj a spoluprácu.

2.9   Dohody dosiahnuté na medzinárodnej úrovni a uvedené v Parížskej deklarácii, Akčnom programe z Akkry a Fóre na vysokej úrovni v Busane predstavujú dôležité kroky v oblasti koncipovania účinnosti pomoci. Organizácie občianskej spoločnosti sa však domnievajú, že je potrebné rozšíriť niektoré kritériá a koncepty týchto dokumentov. Napríklad treba vysvetliť obsah pojmov zodpovednosť, harmonizácia, zosúladenie, využívanie výsledkov, vzájomná zodpovednosť, účinnosť pomoci. Presnejšia definícia týchto kritérií by sa mala stanoviť v rámci dialógu medzi organizáciami organizovanej spoločnosti a európskymi inštitúciami.

2.10   Je potrebné zaoberať sa účinnosťou pomoci z hľadiska vychádzajúceho z rozličných častí konceptu ľudských práv a hodnotiť ju v závislosti od jej prínosu k zmenšovaniu chudoby a nerovnosti, vrátane ukončenia závislosti od pomoci.

2.11   Prístupy rozličných organizácií a medzinárodné vyhlásenia potvrdzujú, že organizácie občianskej spoločnosti sú samostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti rozvoja  (6). EHSV vyzýva Európsku komisiu a všetky vlády, aby podporili zásady z Istanbulu o účinnosti rozvojovej pomoci organizácií občianskej spoločnosti.

2.12   Politiky pre rozvoj a spoluprácu musia zohľadniť jedinečnosť a rozmanitosť organizácii občianskej spoločnosti. Možný prínos pre rozvoj zo strany mimovládnej organizácie, ktorá sa venuje ochrane životného prostredia alebo ľudských práv, odborovej organizácie, ktorá chráni pracovné práva, základné rozdelenie bohatstva prostredníctvom rokovaní o mzdách a sociálnej ochrane pracovníkov, poľnohospodárskeho družstva, ktoré priamo prispieva k dostatku potravín a potravinovej sebestačnosti, združenia prisťahovalcov s jeho prínosom pre spoločný rozvoj alebo organizácie zamestnávateľov či samostatne zárobkovo činných osôb s jej významným prínosom k tvorbe výrobnej siete a pracovných miest sú len niekoľkými príkladmi rozmanitosti podôb, ktoré môže mať prínos organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju, ak sú podporované vhodnými politikami spolupráce. EHSV sa domnieva, že je kľúčové, aby sa pri formulovaní politík pre rozvoj a spoluprácu verejných inštitúcií využívali všetky možnosti, ktoré táto rozmanitosť ponúka.

2.13   EHSV žiada, aby sa pre organizácie občianskej spoločnosti vytvorilo vo všetkých krajinách legislatívne a inštitucionálne prostredie, ktoré bude z hľadiska kapacity a činnosti priaznivé pre jeho existenciu, rozvoj a fungovanie. Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti by sa malo stať kľúčovou súčasťou demokratického riadenia (7).

2.14   Na dosiahnutie zvýšenie vplyvu politiky rozvojovej spolupráce je nevyhnutná spolupráca so súkromným sektorom. Je potrebné zdôrazniť veľkú rozmanitosť súkromného sektora (vrátane organizácií v oblasti sociálneho hospodárstva a neziskových združení) spolu s hlavnými výhodami vyplývajúcimi zo sociálne zodpovedných iniciatív (CSR). Výzva spočíva v tom, ako maximalizovať ich prínos z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja a bezpečnosti ľudí v globalizovanom svete. Verejno-súkromné partnerstvo alebo len súkromná podpora zo strany veľkých spoločností však v oblasti rozvojovej spolupráce vyvoláva diskusiu o tom, do akej miery by tieto partnerstvá mohli ovplyvniť rozvojové ciele. Verejno-súkromné partnerstvá by mohli byť prostriedkom, ako zblížiť rozvojové programy jednotlivých partnerov, a účinným nástrojom na vzájomnú výmenu ich znalostí a zdrojov. V tejto súvislosti by bolo vhodné zriadiť rámec pre účinný a zodpovedný prínos súkromného sektora založený na už dohodnutých medzinárodných predpisoch, ako sú pracovné predpisy MOP, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv. Treba tiež spomenúť medzinárodné iniciatívy týkajúce sa transparentnosti, ako sú hlavné zásady EITI (Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle) alebo Kimberleyský proces o medzinárodnom obchodovaní a investíciách.

2.14.1   Zapojenie súkromného sektora by takisto nemalo znamenať zmenšenie finančného záväzku zo strany štátov v oblasti rozvojovej spolupráce a rovnako by sa pomoc nemala podmieňovať napríklad privatizáciou strategických sektorov alebo základných služieb nevyhnutných pre miestnu komunitu.

2.14.2   Na druhej strane, v súlade s bodom 1.13, je nevyhnutné podporovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do verejno-súkromných združení, ako aj úlohu sociálnych partnerov a sociálneho dialógu.

2.15   Je potrebné ešte viac stimulovať mechanizmy transparentnosti a zodpovednosti všetkých zúčastnených strán, ktoré sa na spolupráci podieľajú. Takisto treba uplatňovať dohovor OSN proti korupcii, pretože korupcia znižuje podporu politík spolupráce zo strany občanov. Organizácie občianskej spoločnosti majú na to dobrú pozíciu vzhľadom na dvojitú zodpovednosť, a to za svoju vlastnú činnosť a ako kontrolné mechanizmy spoločnosti v oblasti spolupráce vo všeobecnosti. Stanovené rozvojové ciele bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa zachová prepojenie a interakcia s občanmi.

2.16   V globalizovanom svete je potrebné uznať medzinárodný charakter organizácií občianskej spoločnosti a využiť ich potenciál ako zodpovedných globálnych aktérov. Na druhej strane má v multipolárnom svete čoraz menší zmysel rozlišovať medzi organizáciami občianskej spoločnosti na severe a juhu. Napríklad podpora sietí organizácií občianskej spoločnosti, ich koordinačných platforiem, federatívnych mechanizmov a ich väčšieho zapojenia by mali byť súčasťou rozvojových aktivít financovaných darcami a predovšetkým prostredníctvom spolupráce zo strany EÚ.

3.   Posilnenie úlohy organizácií občianskej spoločnosti

3.1   Výsledky štruktúrovaného dialógu zhrnuté v záverečnom dokumente konferencie v Budapešti (8) obsahujú veľmi dôležité úvahy a návrhy adresované všetkým zainteresovaným stranám EHSV sa domnieva, že tento dialóg treba stabilizovať a zriadiť mechanizmus koordinácie alebo kontaktnú skupinu, ktorá by sa pravidelne schádzala a zastupovala by zložky Európskeho rozvojového fondu (ERF) s cieľom zaistiť, aby sa dodržiavali a uplatňovali jej odporúčania (9). Toto fórum by malo mať stály politický charakter (diskusie o politikách spolupráce s využitím prostriedkov a nástrojov poskytovaných Európskou komisiou) a malo by byť reprezentatívne (organizácie občianskej spoločnosti, Komisia, EP, členské štáty atď.) EHSV sa nazdáva, že by vzhľadom na svoj inštitucionálny mandát a skúsenosti mal zohrávať osobitnú úlohu v tomto diskusnom fóre.

3.2   Treba zaistiť, aby organizácie občianskej spoločnosti boli zapojené a mohli sa podieľať na definovaní, uplatňovaní a monitorovaní rozvojovej politiky. Z tohto dôvodu a s cieľom uľahčiť posilňovanie celosvetovo pôsobiacich organizácií občianskej spoločnosti a posilniť spoluprácu európskych organizácií spolupráce by bolo vhodné, aby EÚ analyzovala možnosť udelenia právneho štatútu európskym organizáciám občianskej spoločnosti, ktorý by vychádzal z presných kritérií dohodnutých účastníkmi štruktúrovaného dialógu.

3.3   Odkedy vstúpila Dohoda z Cotonou do platnosti, EHSV zohrával významnú úlohu pri posilňovaní účasti neštátnych aktérov, najmä vďaka mandátu, ktorý dostal (10). V praxi sa to prejavilo vytvorením stáleho monitorovacieho výboru AKT – EÚ, pravidelnými regionálnymi seminármi a všetkými konferenciami AKT, ktoré v priebehu rokov priamo prispeli k uplatňovaniu zásad zodpovednosti, transparentnosti, dobrej verejnej správy a partnerstva, ktoré sú zakotvené v Dohode z Cotonou (11).

3.4   Okrem toho je dôležité, aby sa pri zriaďovaní stáleho politického dialógu na úrovni prijímajúcej krajiny zohľadnila špecifickosť každého subjektu alebo organizácie občianskej spoločnosti.

3.5   Štruktúrovaný dialóg by mal viesť k strategickejšej spolupráci medzi inštitúciami Spoločenstva a organizáciami organizovanej spoločnosti. EHSV preto poukazuje na potrebu stanoviť rámce vzťahov a zapojenia presahujúce financovanie projektov. Napríklad by malo ísť o zavedenie súboru nástrojov (tool box), ktorého uplatňovanie je definované v rámci štruktúrovaného dialógu nielen na miestnej úrovni (zastúpenie EÚ), ale aj na centrálnej úrovni. Výsledkom by bolo flexibilnejšie a účinnejšie prepojenie medzi EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti na celosvetovej úrovni.

3.6   Úloha organizácií občianskej spoločnosti je rozhodujúca v tom, že prostredníctvom svojich podnetov a požiadaviek prispieva k súdržnosti rozvojových politík a podporuje novú celosvetovú dohodu pre obdobie po roku 2015 s cieľom zahrnúť do problematiky rozvoja znižovanie nerovnosti, univerzálna sociálna ochrana, spravodlivé rozdeľovanie bohatstva a ochranu prírodných zdrojov.

3.7   Organizácie občianskej spoločnosti sú veľmi rozmanité a heterogénne subjekty a táto skutočnosť by si mohla vyžadovať presnejšiu definíciu pojmu organizácia občianskej spoločnosti. Táto rozmanitosť, skúsenosti a vzťah s partnerskými krajinami by sa mali okrem toho odrážať v európskej spolupráci, ktorá z nich musí profitovať a využívať možnosti a špecifiká každého subjektu.

4.   Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do rozličných nástrojov a programov vonkajšej pomoci EÚ

4.1   EHSV už vyjadril svoj názor na úlohu organizácií občianskej spoločnosti v súvislosti s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (12). EHSV sa okrem toho domnieva, že občianska spoločnosť musí byť zapojená do súboru nástrojov spolupráce v súlade s postojmi štruktúrovaného dialógu a s nedávnou schváleným programom zmien.

4.2   V súlade s návrhmi štruktúrovaného dialógu sa EHSV nazdáva, že je potrebné uskutočniť zmeny v systéme prideľovania financií z európskych rozvojových fondov prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti. Nástroje pre finančný výhľad na obdobie 2014 – 2020 musia zohľadňovať nové postupy idúce nad rámec klasických mechanizmov projektových grantov. Je potrebné okamžite zaviesť okrem iného postupy, ako napríklad „rámcové dohody“, prevádzkové granty, kaskádové granty alebo viacročné dohody ako strednodobé a dlhodobé postupy zaručujúce väčší dosah z hľadiska rozvoja.

4.3   Rovnako by bolo vhodné zriadiť špecifické fondy pre urgentné prípady, ako sú napríklad demokratické procesy v Stredozemí, ktoré nemôžu čakať na schválenie žiadostí o granty a ktoré možno účinne uplatniť len prostredníctvom sietí rozličných organizácií občianskej spoločnosti, ako sú odborové organizácie, mimovládne organizácie, družstvá, malé podniky, ženské organizácie atď.

4.3.1   Siete, federácie alebo konfederácie organizácií občianskej spoločnosti by mali byť hlavnými príjemcami týchto foriem financovania. Mechanizmy, ako sú prevádzkové granty alebo kaskádové fondy, by boli dobrým nástrojom, ktorý by posilnil prínos sietí organizácií občianskej spoločnosti zapojených do rozvoja.

4.3.2   V rámci programu zmien by mala európska spolupráca riešiť a prehodnotiť svoje mechanizmy plánovania a správy projektových cyklov a mala by sa zamerať na aspekty, ako napríklad vhodnejšie prideľovanie prostriedkov z fondov a flexibilita prispôsobená okolnostiam. Takisto by sa mala pripisovať väčšia pozornosť podpore analýzy a štúdií uskutočniteľnosti rozvojových činností, aby sa tak viac zaručil úspech týchto aktivít.

4.3.3   Formy financovania by mali obsahovať tieto tri druhy stimulov: 1) stimuly podporujúce zodpovednosť za výsledky rozvoja; 2) stimuly podporujúce integráciu a zlučovanie organizácií a vytváranie celosvetových organizácií občianskej spoločnosti a 3) stimuly podporujúce nové druhy sietí a združení viacerých subjektov.

4.3.4   Súčasťou Lisabonskej zmluvy je Európsky mládežnícky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc (EVHAC), ktorý je v súčasnosti v pilotnej fáze na GR ECHO a kým bude zavedený do praxe, mali by sa výsledky tejto pilotnej fázy starostlivo vyhodnotiť. EHSV je presvedčený o potenciáli, ktorý majú organizácie občianskej spoločnosti v oblasti nasmerovania európskeho dobrovoľníctva do všetkých odvetví a predovšetkým do rozvoja. EHSV sa domnieva, že by sa dobrovoľníctvo malo na základe jasne stanovených kritérií chápať ako vecný príspevok pre projekty podliehajúce spolufinancovaniu (13).

5.   Posilnenie občianskej spoločnosti a organizácií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách

5.1   Organizácie občianskej spoločnosti čelia v mnohých prípadoch a v mnohých krajinách politicky, inštitucionálne alebo hospodársky zložitým situáciám, ktoré komplikujú ich prácu, alebo pôsobia v podmienkach, keď sú stíhané, zastrašované či kriminalizované. Často ide o dôsledok reštriktívnych opatrení zo strany vlád. EHSV opakovane zdôrazňuje význam začlenenia aspektu dohľadu nad právnymi rámcami, základnými slobodami a opatreniami na podporu organizácií občianskej spoločnosti do politiky rozvojovej spolupráce, ako aj predpisov týkajúcich sa rozvoja a spolupráce.

5.2   EHSV si je vedomý toho, že regulačné rámce pre organizácie občianskej spoločnosti sú veľmi odlišné, a to tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách. To by ale nemalo byť prekážkou pokroku pri dodržiavaní medzinárodných predpisov (ako je sloboda združovania, vyjadrovania, zhromažďovania a sloboda konať, komunikovať a spolupracovať, získavať financie a dostávať štátnu ochranu) vo všetkých prípadoch a na všetkých úrovniach. Prítomnosť a zapojenie občianskej spoločnosti a organizácií občianskej spoločnosti nielenže nepopiera zastupiteľskú demokraciu, ale naopak ju podporuje, ak existujú možnosti na jej uplatňovanie (14). Zapojenie občianskej spoločnosti musí byť skutočnou súčasťou riadenia, a preto ho EÚ musí uznať ako kritérium pre činnosť vo vzťahoch s partnerskými krajinami.

5.3   Inštitucionálny rozmer a posilnenie organizačných kapacít partnerských organizácií z tretích krajín si zasluhuje väčšie uznanie v rámci európskej spolupráce. Okrem schopností pri riadení projektov prispieva posilňovanie organizácií občianskej spoločnosti ako takých k celkovému rozvoju jednotlivých spoločností. Je preto potrebné podporovať vzdelávanie a upevňovať schopnosti týchto organizácií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách, a to tak vo všeobecnosti, ako aj napríklad v oblasti postupov pre prístup k financiám Spoločenstva, vrátane miestnych projektov menšieho rozsahu, alebo k účasti na rokovaniach o obchodných dohodách.

5.4   EHSV zároveň zastáva názor, že politika rozvojovej spolupráce EÚ by mala vylúčiť tie organizácie, ktoré sa síce nazývajú organizáciami občianskej spoločnosti, ale nie sú demokratické a priamo závisia od štátu.

5.5   V partnerských krajinách je potrebné podporovať zlučovanie organizácií občianskej spoločnosti do skupín a právne uznanie ako orgánov účasti. Tak ako sa už navrhovalo napríklad v rámci Dohody z Cotonou alebo v dohodách pre Latinskú Ameriku, je potrebné aj naďalej zriaďovať zastupiteľské platformy a siete na rôznych úrovniach s cieľom vytvárať medzi nimi synergie a zlepšiť metódy rokovania s verejnými orgánmi.

5.6   Existencia kontaktných miest alebo osôb, ktoré sa osobitne venujú vzťahom s občianskou spoločnosťou na zastúpeniach EÚ v partnerských krajinách, sa ukázala ako užitočná z rozličných hľadísk. Treba posilniť ich úlohu a schopnosť analyzovať situáciu v jednotlivých krajinách a podnietiť kontakt s organizáciami občianskej spoločnosti. Mala by sa posilniť koordinácia medzi týmito kontaktnými miestami a EHSV s cieľom zhromaždiť nadobudnuté skúsenosti a osvedčené postupy v tejto oblasti.

5.7   Zavedenie koncepcie demokratickej zodpovednosti by malo zároveň priniesť lepšie možnosti prístupu organizácií občianskej spoločnosti z partnerských krajín k finančným prostriedkom EÚ určeným na spoluprácu, predovšetkým pokiaľ ide o združenia, siete alebo najreprezentatívnejšie organizácie.

5.8   Zároveň je potrebné pokročiť v nových formách spolupráce medzi organizáciami občianskej spoločnosti a umožniť napríklad trojstrannú spoluprácu, spoluprácu juh – juh alebo prostredníctvom výmeny know-how, technickej pomoci zo strany európskych organizácií občianskej spoločnosti a technológií riadenia. Tieto nové formy spolupráce môžu byť veľmi dôležité pre organizácie občianskej spoločnosti v krajinách s priemerným príjmom, v ktorých bude zredukovaná klasická spolupráca EÚ a v ktorých sú organizácie občianskej spoločnosti kľúčové pre upevňovanie demokracie a podporu uznávania občianskych práv, znižovanie nerovností, zapojenie občanov, rovnosť pohlaví, rozpočtové prerozdelenie, transparentnosť alebo ochranu práv týkajúcich sa životného prostredia.

6.   Zvyšovanie povedomia verejnosti a rozvojové vzdelávanie

6.1   EÚ si udržala svoju úlohu darcu na podporu rozvoja aj v období hospodárskej krízy. Pokračovanie v tomto záväzku je výzvou pre všetky členské štáty a inštitúcie Únie. Tento záväzok bude vo veľkej miere závisieť od podpory zo strany verejnosti, ich informovanosti a povedomia v oblasti rozvoja a globálnych problémov, ktorým čelia všetky krajiny.

6.2   Organizácie občianskej spoločnosti sú ideálnym prostriedkom na rozvojové vzdelávanie a zvyšovanie povedomia verejnosti. EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť tejto otázke, predovšetkým v čase krízy. Rozvojové vzdelávanie si vyžaduje inovačné prístupy, ktoré znovu oživia jeho schopnosť meniť zmýšľanie a odovzdávať posolstvá aj širšiemu publiku, než sú len deti a mládež. Inovácie v tejto oblasti tiež znamenajú vytváranie partnerstiev s mnohými subjektmi. Je to dôležité najmä v štátoch, ktoré sa len nedávno stali členmi EÚ a v ktorých je tradícia rozvojovej spolupráce a fungovania organizácií občianskej spoločnosti menej rozvinutá.

6.3   Európske organizácie občianskej spoločnosti a EHSV sú vzhľadom na svoje prepojenie s európskou občianskou spoločnosťou schopné vykonávať túto úlohu zvyšovania povedomia verejnosti. Okrem toho môžu poskytnúť dôveryhodnosť, ktorú im dáva práca v EÚ s rozličnými sociálnymi sektormi, vrátane tých najzraniteľnejších. V tejto súvislosti je kľúčové začleniť medzi ciele zvyšovania povedomia aj viditeľnosť projektov, ktoré uskutočňujú organizácie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách okrem, iného v krajinách v rámci európskej susedskej politiky.

6.4   Z tohto hľadiska je mimoriadne dôležité zachovanie osobitných finančných položiek pre činnosť v oblasti zvyšovania povedomia a rozvojového vzdelávania a uskutočňovanie celoeurópskych kampaní venovaných rozvoju a spolupráci.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 102/109, bod 1.5, spravodajca: H.J. Wilms.

(2)  Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien, Ú.v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 52–55.

(3)  V článku 4 kapitoly 2 Dohody z Cotonou sa uvádza, že, EÚ a orgány krajín AKT musia informovať neštátnych aktérov o kooperačných politikách a stratégiách a konzultovať ich s nimi, a že títo aktéri sa musia zapájať do uskutočňovania týchto stratégií.

(4)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.external-relations-other-continents.

(5)  Parížska deklarácia o účinnosti pomoci, marec 2005, Fórum na vysokej úrovni 2008 v Akkre, zásady z Istanbulu o účinnosti rozvojovej pomoci(http://www.cso-effectiveness.org/IMG/pdf/final_istanbul_cso_development_effectiveness_principles_footnote_december_2010-2.pdf), medzinárodný rámec pre účinnosť rozvoja organizácií občianskej spoločnosti(http://www.cso-effectiveness.org/IMG/pdf/final_framework_for_cso_dev_eff_07_2011-3.pdf), vyhlásenie Fóra na vysokej úrovni, Busan 2011.

(6)  Článok 20 Akčného programu z Akkry. Závery z Busanu, 1. decembra tohto roku. Zásady z Istanbulu.

(7)  Záverečné vyhlásenie 10. regionálneho seminára hospodárskych a sociálnych organizácií AKT-EÚ, 28. – 30. júna 2009, http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.acp-eu-tenth-regional-seminar-reports&itemCode=5706.

(8)  https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/mwikis/aidco/images/f/fb/Joint_Final_Statement_May_2011.pdf

(9)  Tak ako v prípade rozličných riaditeľstiev Európskej komisie, ktoré sa zaoberajú inými otázkami.

(10)  „Konzultačné zasadnutia a zasadnutia hospodárskych a sociálnych partnerov AKT-ES organizuje Hospodársky a sociálny výbor Európskej únie.“ (Protokol 1 Dohody z Cotonou). Tento mandát doplnila žiadosť bývalého člena Európskej komisie zodpovedného za obchod Pascala Lamyho, aby EHSV monitoroval rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve. V tomto kontexte EHSV podporil začlenenie sociálnych a environmentálnych kapitol do Dohody o hospodárskom partnerstve CARIFORUM – ES a vytvorenie poradného výboru občianskej spoločnosti, ktorý by monitoroval uplatňovanie tejto dohody o partnerstve, ktorej úplné znenie bolo zahrnuté do konečnej obchodnej dohody uzavretej s týmto regiónom. Možno teda konštatovať, že inštitucionálne ustanovenia stanovené v Dohode z Cotonou a v dohode o partnerstve s Karibikom, spolu s mandátom, ktorý bol udelený EHSV, skutočne posilnili úlohu organizácií občianskej spoločnosti v rozvojovej spolupráci.

(11)  Úplné znenie vyhodnotenia úlohy neštátnych subjektov pri uplatňovaní Dohody z Cotonou nájdete v dokumente Final Declaration of the 11th Regional Seminar of ACP-EU Economic and Social Interest Groups (Vyhlásenie z 11. regionálneho seminára hospodárskych a sociálnych záujmových skupín AKT – EÚ), Etiópia, 2010 http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/f_ces6152-2010_decl_en.doc.

(12)  Stanovisko EHSV na tému „Nástroj financovania rozvojovej spolupráce EÚ“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 123 – 128, stanovisko EHSV na tému „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“, COM (2011) 637 final, (ešte nepublikované vo vestníku EÚ).

(13)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie o politikách EÚ a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ.“ (Pozri stranu 150 tohto úradného vestníka).

(14)  Vyhlásenie v rámci Akčného programu z Akkry a na Fóre v Busane je záväzné pre všetky krajiny.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

479. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. marca 2012

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa“

COM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD)

2012/C 181/07

Hlavný spravodajca: Dumitru FORNEA

Európsky parlament (30. novembra 2011) a Rada (15. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 173 ods. 3 a článku 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa

COM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD).

Predsedníctvo poverilo 6. decembra 2011 vypracovaním tohto stanoviska poradnú komisiu pre priemyselné zmeny.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán FORNEA rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 479. plenárnom zasadnutí z 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 168 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   K tvorivému priemyslu je potrebné pristupovať na základe nového cyklu priemyselného rozvoja, pričom treba, aby bol vnímaný nie oddelene, ale v úzkom a interdisciplinárnom spojení s inými službami a výrobnými procesmi. V tomto kontexte je potrebné, aby sa tvorivý priemysel vnímal ako katalyzátor vývoja inovácie v priemysle a v sektore služieb.

1.2   Sektory kultúry a tvorivej činnosti musia zaujímať dôležité miesto v stratégii Európa 2020, pretože prispievajú k novému typu rastu v EÚ, a je potrebné jasne uviesť, že súčasný rozvoj tvorivého priemyslu je v celej Európe vítaným javom a nemal by sa obmedzovať len na niektoré krajiny alebo regióny.

1.3   Výbor zdôrazňuje význam hospodárskeho rozmeru v programe Tvorivá Európa a súhlasí s myšlienkou, že tento program by mal podporovať všetky subjekty zo sektoru kultúry a tvorivej činnosti, aby sa usilovali o ekonomickú nezávislosť. Zdá sa však, že program sa v oveľa väčšej miere zameriava na všeobecný cieľ týkajúci sa konkurencieschopnosti, zatiaľ čo cieľ týkajúci sa podpory jazykovej a kultúrnej rozmanitosti je menej rozvinutý.

1.4   Výbor v plnej miere podporuje návrh na zvýšenie objemu rozpočtu a domnieva sa, že je potrebné zachovať objem celkovej sumy vo výške 1,8 milióna EUR, ktoré boli vyčlenené na program Tvorivá Európa. Ide o výrazné zvýšenie, ktoré však predstavuje relatívne malú sumu v porovnaní s rozpočtom EÚ alebo prostriedkami, ktoré niektoré členské štáty vyčleňujú na podporu kultúrnych aktivít.

1.5   Zlúčenie programov Kultúra a MEDIA je prijateľné, ak sú navrhované zložky jasne popísané a je zaručený ich štatút. Toto je možné uskutočniť prostredníctvom jasného rozčlenenia, na právnom základe, (percentuálnych) podielov z rozpočtu pre každú zložku a minimálnych príspevkov vyčlenených na každú túto zložku. V záujme väčšej transparentnosti a lepšieho porozumenia rozpočtu by bolo vhodné stanoviť každoročné smery činnosti.

1.6   EHSV sa domnieva, že úspech rámcového programu Tvorivá Európa je vo veľkej miere podmienený spoluprácou medzi zložkami programov MEDIA a Kultúra a zároveň aj rozvojom celoplošného prístupu, ktorý prispieva k vzniku spoločných smerov činností medzi jednotlivými programami financovanými Európskou úniou (1).

1.7   Výbor sa domnieva, že chýbajú jasné ukazovatele týkajúce sa spôsobu, akým plánuje Komisia zapojiť príslušných zástupcov zainteresovaných strán do vykonávacích postupov. Článok 7 nie je dostatočne jasný (2). Prístup k finančným prostriedkom by sa mal uľahčiť pre všetky organizácie súkromného práva, ktoré vyvíjajú kultúrne a tvorivé činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Organizácie sociálneho hospodárstva pôsobiace v týchto odvetviach, ako aj ostatné príslušné organizácie občianskej spoločnosti by mali mať rovnaký prístup k tomuto podpornému mechanizmu.

1.8   Administratívne postupy treba zjednodušiť prostredníctvom rozvoja rýchlejších on-line aplikácií a postupov na monitorovanie a riadenie programov (3). Takisto je potrebné zlepšiť postupy a technické kapacity na oznamovanie, realizáciu a predkladanie priebežných a konečných správ a rovnako je potrebné účinnejšie spracovávať dokumentáciu príjemcov programových grantov.

1.9   So zreteľom na veľmi otvorený a pružný charakter nariadenia navrhovaná komitológia nezaručuje, že členské štáty budú mať dostatočnú kontrolu nad vykonávaním programu. Komitologický postup je potrebné upraviť v záujme toho, aby experti z členských štátov mali možnosť pravidelne sa stretávať a diskutovať o vybraných programoch. Takisto je potrebné stanoviť zjednodušený postup na prispôsobenie špecifických parametrov smerov činnosti po pravidelnom hodnotení.

1.10   Okrem toho, v dôsledku tohto otvoreného a pružného charakteru má príručka programu osobitný význam vzhľadom na to, že sa v nej presne uvádza, aké druhy činností sa budú realizovať, ako aj podmienky uplatňovania, úrovne spolufinancovania, atď. Výbor vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku, ktorá bude otvorená a transparentná, a aby prejavila záujem zapojiť sa do tohto procesu.

1.11   Výbor sa domnieva, že je potrebný pružnejší prístup v súvislosti s návrhom, aby sa v rámci informačných kancelárií programu Tvorivá Európa zlúčili kultúrne kontaktné body (programu Kultúra) s informačnými kanceláriami programu MEDIA, pričom je potrebné zohľadniť špecifickú situáciu regiónov v členských štátoch. EHSV zdôrazňuje význam zachovania geografickej blízkosti vo vzťahu k subjektom z obidvoch odvetví, ako aj odborných znalostí zvlášť pre zložku Kultúra a zvlášť pre zložku MEDIA vzhľadom na to, že existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o stav a spôsoby uskutočňovania činností v rámci týchto programov. Nové informačné kancelárie programu Tvorivá Európa sa musia zriaďovať na základe skúseností so zriaďovaním kultúrnych kontaktných bodov a informačných kancelárií programu MEDIA.

1.12   Navrhovaný finančný mechanizmus je krok správnym smerom a je potrebné o ňom informovať, aby sa dosiahla zmena spôsobu, akým finančné inštitúcie vnímajú a hodnotia podnikateľov pôsobiacich v sektore kultúry a tvorivej činnosti. Nástroj musí zaručiť vyvážené geografické pokrytie a nemôže fungovať na úkor podporných mechanizmov v podobe grantov.

1.13   Duševné vlastníctvo predstavuje kľúčový faktor pre stimulovanie tvorivej činnosti a pre investície v oblasti výroby kultúrnych a tvorivých obsahov, ako aj pre odmeňovanie tvorcov a väčšie možnosti zamestnanosti v tejto oblasti. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva na úrovni Spoločenstva, ako aj na celosvetovej úrovni.

1.14   Výber a realizácia projektov programu financovaných prostredníctvom programu Tvorivá Európa sa musia uskutočňovať tak, aby boli v plnej miere rešpektované zásady a hodnoty EÚ týkajúce sa demokracie, ľudských práv, práv pracovníkov a sociálnej zodpovednosti. Takisto je potrebné, aby bol k dispozícii mechanizmus zabraňujúci šíreniu násilia a diskriminácie v procese praktickej realizácie projektov, ktoré sú financované prostredníctvom tohto nástroja.

2.   Návrh nariadenia Komisie

2.1   Týmto nariadením sa zriaďuje program Tvorivá Európa na podporu európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Program podporí iba tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív.

2.2   Všeobecné ciele programu poskytujú podporu a ochranu európskej jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a posilňujú konkurencieschopnosť sektorov kultúry a tvorivej činnosti so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

2.3   Konkrétne ciele programu sú:

podpora schopnosti európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni,

podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a získavanie nového publika v Európe a za jej hranicami,

posilnenie finančných možností sektorov kultúry a tvorivej činnosti a najmä malých a stredných podnikov a organizácií,

podpora nadnárodnej politickej spolupráce s cieľom podporiť tvorbu politík, inováciu, vytváranie publika a nových obchodných modelov.

2.4   Štruktúra programu:

medzisektorová zložka určená všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti – 15 % z celkového rozpočtu,

zložka Kultúra určená všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti – 30 % z celkového rozpočtu,

zložka MEDIA určená audiovizuálnemu sektoru – 50 % z celkového rozpočtu.

3.   Všeobecné poznámky

3.1   Sektory kultúry a tvorivej činnosti zamestnávali v roku 2008 3,8 % pracovnej sily v Európe a prispeli približne 4,5 % do HDP EÚ. ESHV je presvedčený, že rámcový program Tvorivá Európa pomôže pri realizácii stratégie Európa 2020, a rovnako ako Komisia sa domnieva, že inovácia, tvorivosť a kultúra musia hrať kľúčovú úlohu v modernom vzdelávaní európskych občanov a prispievať tak k rozvoju podnikateľského ducha, k inteligentnému a udržateľnému rastu a k plneniu cieľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia v Európskej únii.

3.2   Komplexný vzťah medzi kultúrou a hospodárstvom a príspevok kultúrneho a tvorivého priemyslu k rozvoju členských štátov, rastu sociálnej súdržnosti a upevňovaniu pocitu spolupatričnosti s európskym priestorom by sa mali vymedziť ako politický faktor slúžiaci na prehodnotenie úlohy kultúry vo vnútroštátnych a európskych politikách. Je preto potrebné, aby nový program finančnej podpory zohľadnil potreby kultúrneho a tvorivého sektoru v digitálnom veku prostredníctvom pragmatickejšieho a komplexnejšieho prístupu.

3.3   Sektor kultúry nie je homogénny a má rôzne osobitné spôsoby fungovania. Činnosti týkajúce sa hudobnej a diskografickej produkcie majú napr. vlastný ekonomický model a rozvíjajú sa v prostredí, ktoré sa zásadne líši od prostredia scénického umenia. Z toho dôvodu je potrebné, aby program Tvorivá Európa prostredníctvom svojich zložiek umožňoval pružné prístupy, vďaka ktorým budú mať potenciálni príjemcovia pomoci ľahší prístup k tomuto programu a budú ho môcť účinne využívať, tak ako sa to uvádza aj v návrhu nariadenia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Vo svojom rovnomennom stanovisku, ktoré vypracovali spravodajca pán Capellini a pomocný spravodajca pán Lennardt a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v októbri 2010, sa Európsky hospodársky a sociálny výbor už vyjadril k téme kultúrneho a tvorivého priemyslu. Toto stanovisko bolo vypracované na základe konzultácií o Zelenej knihe – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

4.2   Toto stanovisko o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa, sa nezaoberá témami, ktoré už boli predmetom stanoviska o Zelenej knihe, ale usiluje o to, aby sa poskytla podpora Komisii prostredníctvom priamych pripomienok k textu, ktorý navrhla 23. novembra 2011 v dokumente COM (2011) 785 final.

4.3   Subjekty pôsobiace v týchto sektoroch privítali zvýšenie objemu rozpočtu na 1,8 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020, aj keď toto zvýšenie je potrebné vnímať v súvislosti s väčším počtom krajín prijímajúcich túto pomoc a s rozšírením rozsahu programu na tvorivý priemysel. V nariadení nie je jasne vymedzený termín „tvorivý priemysel“ a bolo by vhodné, aby sa v texte uviedli doplňujúce informácie o konkrétnych činnostiach programu a príslušných subjektoch.

4.4   Subjekty pôsobiace v kultúrnom a audiovizuálnom sektore oceňujú zlúčenie súčasných programov Kultúra 2007 – 2013, MEDIA a MEDIA Mundus do jednotného rámcového programu s názvom Tvorivá Európa ako pozitívnu a konštruktívnu iniciatívu Európskej komisie. Je však potrebné venovať väčšiu pozornosť spôsobu, ako sa v rámci programu uplatňujú obidve zložky, politiky alebo všeobecné postupy, keďže sa musia zohľadniť osobitné charakteristiky týchto sektorov, ktoré sa v značnej miere od seba odlišujú, pokiaľ ide o hlavné subjekty, logiku financovania, výroby a šírenia.

4.5   Subjekty pôsobiace v kultúrnom sektore budú predovšetkým venovať pozornosť všetkým druhom verejného financovania, podmienkam prístupu a kritériám oprávnenosti stanoveným v programe. Od týchto kritérií bude vo veľkej miere závisieť stupeň ich angažovanosti a podpory pre politiky navrhované v novom rámcovom programe.

4.6   Zdá sa, že z profesionálneho hľadiska prevláda v audiovizuálnom sektore všeobecná spokojnosť, pokiaľ ide o účinnosť súčasného programu MEDIA, ako aj nové politiky stanovené v rámcovom programe Tvorivá Európa. Profesionáli z danej oblasti oceňujú program MEDIA pre jeho podporu a náležitosť vo vzťahu k audiovizuálnemu trhu. Zložka MEDIA stanovená v novom programe sa podstatne neodlišuje od súčasného programu. Napriek tomu by však text nového nariadenia mohol byť presnejší a návrh by mohol obsahovať prílohy s podrobným popisom všetkých príslušných činnosti spolu s objemom rozpočtu vyčleneným na ich realizáciu.

4.7   EHSV víta iniciatívu Komisie na zjednodušenie postupov riadenia programov Kultúra a MEDIA prostredníctvom rozsiahlejšieho využívania paušálnych sadzieb, využívaním partnerských rámcových zmlúv a elektronických postupov a prostredníctvom reformy pracovných nástrojov Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

4.8   Je potrebné vypracovať vhodne prispôsobené opatrenia na „zabezpečenie vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom. (4)

4.9   EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby sa medzi prioritami opätovne uvádzali opatrenia na podporu mobility umelcov, dialógu medzi kultúrami a umeleckého vzdelávania, aby sa takisto zosúladili opatrenia uvádzané v nariadení s ostatnými dokumentmi EÚ, ktoré sa týkajú týchto sektorov, a aby sa rozvíjali mechanizmy založené na podnetoch pre umelcov, ktorí sa zúčastňujú na kultúrnych aktivitách alebo sú na turné mimo svojej krajiny.

4.10   V návrhu nariadenia sa venuje osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, ako aj individuálnym tvorcom. Odborové organizácie sa však sťažujú, že nariadenie prezentuje tvorcov kultúry, ľudí a podniky pôsobiace v tejto oblasti len ako poskytovateľov služieb, a domnievajú sa, že existuje citeľná potreba podmieniť poskytovanie finančnej podpory rešpektovaním noriem sociálnej ochrany, ktoré pomáhajú odstraňovať rozšírený výskyt nestálych pracovných miest v krátkodobých zmluvách, ktoré sú charakteristické pre projekty v týchto sektoroch.

Výzvy a nedostatky nového návrhu nariadenia

Všeobecná úroveň:

4.11

Zvýšenie objemu rozpočtu je dobrou správou. Je však potrebné zohľadniť tieto aspekty:

veľký počet krajín, ktoré sú príjemcami pomoci;

rozšírenie oblastí financovania;

nové potreby týkajúce sa prechodu k digitálnej spoločnosti;

znehodnocovanie meny;

rozpočet navrhovaný v nariadení vo výške 1,8 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020 je potrebné porovnať s ročným rozpočtom Francúzska (7,5 miliárd EUR) alebo Nemecka (1,1 miliardy EUR), ako aj s celkovým rozpočtom Európskej únie.

4.12

Veľmi odlišné politiky v členských štátoch spôsobujú, že subjekty v jednotlivých krajinách nemajú rovnaké možnosti, pokiaľ ide o prístup k programom financovaným z verejných zdrojov a určeným pre audiovizuálny sektor a sektor kultúry.

4.13

Pokiaľ ide o tvorivý priemysel, medzi programami zameranými na inováciu alebo konkurencieschopnosť podnikov a konkurencieschopnosť MSP a programom Tvorivá Európa neexistuje žiadna súčinnosť, alebo je táto súčinnosť obmedzená. Rozvoj digitálnych technológií by mal umožniť vytvárať pevnejšie väzby medzi týmito programami.

Operačná úroveň:

4.14

Riadenie a monitorovanie vykonávania programu zo strany subjektov je z administratívneho hľadiska veľmi komplexné. Táto komplexnosť spôsobuje značné náklady na riadenie, ktoré prakticky znižujú objem rozpočtu prideleného na produkciu a šírenie projektov.

4.15

Chronickým problémom, ktorý opakovane uvádzajú subjekty pôsobiace v tomto sektore a ktorý sa týka najmä malých podnikov, je dlhá čakacia lehota na získanie grantov.

4.16

Pokiaľ ide o nový finančný nástroj, ktorý bol vytvorený na uľahčenie prístupu k úverom pre malé a stredné podniky a ostatné subjekty, v sektore kultúry jeho využitie nie je bežnou praxou. Existuje riziko, že finančné inštitúcie neprejavia záujem o účasť z toho dôvodu, že ide o malé sumy, nemajú poznatky týkajúce sa špecifických problémov v oblasti kultúry alebo preto, že návratnosť niektorých druhov kultúrnych projektov, ktoré by nemohli existovať bez pomoci fondov, je nízka.

4.17

Operačné monitorovanie a riadenie záruk poskytnutých finančným nástrojom sa realizuje prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF), ktorý zatiaľ nedisponuje osobitnou expertízou v sektore kultúry.

4.18

Záručný fond pre výrobu v rámci programu MEDIA, ktorý Komisia vytvorila v roku 2010 a ktorý disponuje uznávanou expertízou v tejto oblasti, poukazuje na to, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi novým finančným nástrojom a už existujúcimi orgánmi (5).

4.19

Zlúčenie kultúrnych kontaktných bodov a informačných kancelárií programu MEDIA do jedinej kancelárie programu Tvorivá Európa je z teoretického hľadiska dobrá myšlienka. Cieľom tohto zlúčenia je zaručiť, aby sa tak centralizovali informácie týkajúce sa dostupných programov a aby sa dosiahla rozsiahla úspora prostredníctvom zlúčenia zdrojov.

4.20

Na operačnej úrovni sú možné synergie, najmä pokiaľ ide o spoločný manažment a komunikáciu, je však dôležité zohľadniť skutočnosť, že niektoré krajiny, ako napr. Francúzsko alebo Nemecko, vytvorili sieť regionálnych kancelárií, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a ktorých úlohou je mať blízky kontakt s miestnymi subjektmi. Okrem toho, základné aktivity sektoru kultúry a audiovizuálneho sektoru sa vo výraznej miere od seba odlišujú: odlišné siete výroby a distribúcie, kľúčové subjekty, ktoré potrebujú rozdielne typy expertíz.

4.21

Z tohto hľadiska by nivelizácia právomocí prostredníctvom takejto centralizácie mohla mať škodlivý účinok. Úspora, ktorá by sa tým dosiahla, by mohla byť zanedbateľná a neopodstatňovala by navrhované štrukturálne úpravy. Takisto bude prevládať nedôvera v súvislosti s rozšírením úloh kancelárií o poskytovanie štatistických údajov alebo o podporu poskytovanú Komisii pri zabezpečovaní primeranej komunikácie a šírení výsledkov a vplyvu programu, ak nebudú vyčlenené finančné prostriedky na realizáciu tejto činnosti.

4.22

Navrhované zmeny v komitológii by sa mohli dotknúť citlivej oblasti, pretože Komisia navrhuje upraviť postupy vo výboroch pre všetky programy. Zástupcovia členských štátov stratia v prospech Európskej komisie právomoc spolurozhodovať a spoločne riadiť, pretože ich úloha sa obmedzí na schvaľovanie vopred vybraných projektov.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Tak ako sa podrobne uvádzajú v článku 13 bod 1 písm. b) návrhu nariadenia.

(2)  Článok 7 návrhu nariadenia odkazuje na mechanizmus určený na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom „pre malé a stredné podniky a organizácie v európskych sektoroch kultúry a tvorivej činnosti“.

(3)  V súčasnosti je proces veľmi zložitý, pretože všetka dokumentácia sa musí zasielať poštou a odpovede prichádzajú niekedy až po 3 až 4 mesiacoch.

(4)  Článok 3 ods. 2 písm. d) návrhu nariadenia.

(5)  Ako je napr. IFCIC vo Francúzsku (Inštitút na financovanie kinematografie a kultúrneho priemyslu) alebo Audiovisual SGR v Španielsku (založený v roku 2005 z iniciatívy španielskeho ministerstva kultúry a za účasti Inštitútu pre kinematografiu a vizuálne umenie a zložiek, ktoré riadia práva výrobcov audiovizuálnych produktov v tejto krajine).


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Dvojité zdanenie na jednotnom trhu“

COM(2011) 712 final

2012/C 181/08

Spravodajca: pán FARRUGIA

Dňa 11. novembra 2011 sa Európska komisia rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Dvojité zdanenie na jednotnom trhu

COM(2011) 712 final.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 135 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Dvojité zdanenie je vážna prekážka pre cezhraničné aktivity, ktorá bráni efektívnemu fungovaniu jednotného trhu a má negatívny ekonomický vplyv na zamestnanosť a investície. Dvojité zdanenie odrádza od investovania a ohrozuje konkurencieschopnosť, čím negatívne vplýva na hospodársky rast a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

1.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v celom rade stanovísk zdôraznil význam odstránenia dvojitého zdanenia. Výbor podporuje návrhy, ktorých cieľom je urýchlenie opatrení na zamedzenie dvojitého zdanenia, ako aj na väčšie zjednodušenie administratívy v cezhraničných prípadoch a na podporu vnútorného trhu, na ktorom prevláda spravodlivá hospodárska súťaž.

1.3   EHSV vzhľadom na to podporuje iniciatívy smerujúce k odstráneniu dvojitého zdanenia, ako sa uvádza v oznámení Komisie (1), tým, že podporuje účinné zosúladenie rôznych daňových sústav.

1.4   EHSV je tiež toho názoru, že odstránenie dvojitého zdanenia by sa malo vykonať spôsobom, ktorý je úmerný požadovanému cieľu a rešpektuje fiškálnu suverenitu jednotlivých členských štátov.

1.5   EHSV je ďalej toho názoru, že problémy vyplývajúce z dvojitého zdanenia majú nepomerne väčší vplyv na fyzické osoby a malé a stredné podniky, ktoré spravidla nemajú prostriedky na riešenie takýchto problémov. Preto EHSV síce podporuje oznámenie, ale zároveň zdôrazňuje, že návrhy na riešenie problematiky dvojitého zdanenia musia byť v súlade s opatreniami, ktoré sa zaoberajú dvojitým zdanením občanov a obsahujú tiež riešenia pre fyzické osoby a malé a stredné podniky.

1.6   EHSV súhlasí s tým, že zriadenie Fóra EÚ pre dvojité zdanenie je založené na rovnakých princípoch ako aktívne Spoločné fórum pre transferové oceňovanie. Navrhuje však, aby sa fórum považovalo za prvý krok smerom k vytvoreniu monitorovacieho strediska Komisie EÚ, ktoré EHSV už v minulosti odporúčal ako prostriedok na odstránenie cezhraničných prekážok pre občanov (2). Na tento účel je potrebné rozšíriť funkciu monitorovacieho strediska, aby zahŕňala vyšetrovaciu úlohu pri pretrvávajúcej účinnosti snáh o odstránenie dvojitého zdanenia pre občanov, malé a stredné podniky, ako aj veľké podniky.

1.7   EHSV odporúča, aby vo Fóre EÚ pre dvojité zdanenie bola zastúpená aj organizovaná občianska spoločnosť.

1.8   EHSV tiež podporuje vypracovanie kódexu správania, ktorý umožní spoločné pochopenie a uplatňovanie daňových pojmov v jednotlivých členských štátoch, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu, a obmedziť prípady neplatnosti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Tým sa zasa predíde aj žiadostiam o arbitráž.

1.9   Hoci je EHSV za skúmanie uskutočniteľnosti účinného riešenia sporov, zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, aby cieľom úsilia bolo zaistenie obmedzenia potreby arbitráže.

1.10   EHSV je za preskúmanie otázky zamedzenia dvojitého zdanenia v plnom rozsahu a jeho hospodárskych a sociálnych dôsledkov, ako aj prípadných dôsledkov opatrení na odstránenie dvojitého zdanenia.

1.11   EHSV napokon zdôrazňuje, že všetky návrhy treba posúdiť na základe dôkladného sociálneho a ekonomického hodnotenia, pričom v hodnotení treba prezentovať vplyv na každý členský štát.

2.   Obsah a východiská návrhu

2.1   Dvojité zdanenie spôsobuje právnu neistotu a obmedzuje hospodársku činnosť občanov a podnikov. V dôsledku toho dochádza k vyššiemu celkovému daňovému zaťaženiu, vážnemu zmenšeniu blahobytu a zbytočne vysokej administratívnej záťaži, čo má negatívny vplyv na investície a fungovanie jednotného trhu, čím sa na druhej strane oslabuje konkurencieschopnosť a znižuje zamestnanosť. Konzultácie Komisie poukazujú na význam problému dvojitého zdanenia, keďže viac ako 20 % zaznamenaných prípadov presahuje 1 milión EUR v prípade daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, a viac ako 35 % prípadov presahuje 100 000 EUR v prípade fyzických osôb.

2.2   V oznámení (3) predloženom Komisiou sa zdôrazňuje význam riešenia problematiky dvojitého zdanenia (4) ako prostriedku na zabezpečenie účinnosti jednotného trhu a ako prostriedku na zabezpečenie dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii Európa 2020.

2.3   V oznámení sa žiada väčšie zosúladenie zdaňovania ako prostriedku na zabezpečenie stabilnejšieho rámca hospodárskej politiky v eurozóne. Uvádza sa to v Akte o jednotnom trhu (5), v ktorom sa zdôrazňuje význam odstránenia cezhraničných prekážok pre občanov EÚ, ako aj daňovej administratívnej záťaže pre právnické osoby. Tento problém v súčasnosti rieši návrh Komisie na vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (6). V oznámení sa tiež poukazuje na potrebu účinnej siete zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi a na význam riešenia otázok súvisiacich s dvojitým zdanením dedičstva.

2.4   Oznámenie je zamerané na riešenie prekážok súvisiacich s dvojitým zdanením a zdôrazňuje sa v ňom, že táto otázka má v období hospodárskej krízy ešte väčší význam. V oznámení sa uvádza, že odstránenie dvojitého zdanenia s cieľom dosiahnuť dvojité nezdanenie môže byť z dynamického pohľadu zdrojom daňových príjmov vlád.

2.5   V oznámení sa uznáva, že zatiaľ čo niektoré členské štáty už riešia problém dvojitého zdanenia na základe realizácie jednostranných, dvojstranných a mnohostranných zmlúv, Zmluva o EÚ nestanovuje povinnosť členských štátov odstrániť dvojité zdanenie.

2.6   V oznámení sa uvádza niekoľko oblastí, ktoré už Komisia preskúmala ako prostriedok riešenia problematiky dvojitého zdanenia vrátane smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov, arbitrážneho dohovoru, Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, odporúčaní týkajúcich sa postupov úľavy na zrážkovej dani a návrhu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).

2.7   V oznámení sa tiež poukazuje na skutočnosť, že tieto snahy boli síce významné, nie však dostatočne účinné. Preto sa v ňom uvádzajú nasledujúce možné riešenia, avšak bez toho, aby sa podrobne rozobrali jednotlivé návrhy:

posilnenie existujúcich nástrojov, najmä pokiaľ ide o smernicu o výplate úrokov a licenčných poplatkov. Komisia navrhla prepracovanie smernice súčasne s COM(2011) 712, pričom ako riešenie navrhla zrážkovú daň ako spôsob obmedzenia dvojitého zdanenia pri takýchto platbách. EHSV už prijal stanovisko k prepracovanej smernici (7);

rozšírenie pokrytia a rozsahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o použitie trojuholníkových riešení a spôsob posudzovania subjektov a daní, na ktoré sa nevzťahujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v rámci EÚ, spolu s návrhom na rozšírenie dialógu medzi členskými štátmi v prípade sporov;

kroky, ktorými sa má dospieť k jednotnejšiemu výkladu a uplatňovaniu ustanovení zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi, čo sa týka možného vytvorenia Fóra EÚ pre dvojité zdanenie, ktoré vypracuje kódex správania pri zdaňovaní, ktorým sa budú riešiť spory pri interpretácii pojmov uvedených v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, uplatňovaných medzi členskými štátmi.

Komisia v snahe riešiť neexistenciu všeobecne záväzného mechanizmu urovnania sporov navrhuje riešenie uvedené v najnovšej verzii článku 25 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní (z roku 2008), ktorým sa odkazuje na postup vzájomnej dohody so záväzným postupom na riešenie sporov pre všetky nevyriešené prípady dvojitého zdanenia.

2.8   Nakoniec sa v oznámení opisujú ďalšie kroky, ktoré sa majú podniknúť, vrátane:

prác na rozvíjaní možností uvedených v oznámení, predovšetkým na vytvorení fóra, vypracovaní kódexu správania a stanovení realizovateľnosti účinného mechanizmu riešenia sporov;

predloženia možných riešení na odstránenie prekážok v rámci EÚ, ktoré sú spojené s cezhraničnou daňou z dedičstva, ktoré Komisia nedávno iniciovala (8);

naďalej využívať pri riešení otázok dvojitého zdanenia v prípade oceňovania transferov nedávno obnovené Spoločné fórum pre transferové oceňovanie;

predstavenia riešení problému cezhraničného dvojitého zdanenia dividend vyplácaných portfóliovým investorom v priebehu roka;

iniciovania vyšetrovacej misie na stanovenie rozsahu dvojitého nezdanenia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV sa vyslovuje za riešenie problematiky dvojitého zdanenia, ktoré sa považuje za škodlivé pre investície a tým aj pre vytváranie pracovných miest a hospodársku činnosť. EHSV v mnohých stanoviskách zdôraznil význam odstránenia dvojitého zdanenia. Podporil návrhy, ktorých cieľom je zrýchlenie opatrení na zamedzenie dvojitého zdanenia a väčšie zjednodušenie administratívy v cezhraničných prípadoch (9) a smerom k vytvoreniu všeobecných zásad na podporu vnútorného trhu, na ktorom prevláda spravodlivá hospodárska súťaž (10).

3.2   EHSV tiež podporil úsilie Komisie zamerané na odstránenie alebo aspoň zníženie právneho a ekonomického dvojitého alebo viacnásobného zdanenia ziskov vyplácaných dcérskou spoločnosťou v krajine, v ktorej má sídlo materská spoločnosť (11). EHSV to ďalej odôvodňuje podporou návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) ako prostriedku na zjednotenie zásad pri zdaňovaní príjmov právnických osôb, berie však na vedomie skutočnosť, že návrh smernice vyžaduje ďalšie podrobné objasnenie (12).

3.3   EHSV tiež zdôrazňuje význam neutrálneho prístupu z hľadiska príjmov v jednotlivých krajinách pri uplatňovaní CCCTB a zdôrazňuje, že prijatie CCCTB nesmie viesť k zníženiu flexibility a konkurencieschopnosti Európy v pritiahnutí priamych zahraničných investícií. Tieto otázky je potrebné v prípade potreby doložiť hodnotením vplyvov.

3.4   EHSV odporúča dosiahnuť tieto ciele predovšetkým na základe väčšieho zosúladenia a účinnejšieho prepojenia jednotlivých štátnych daňových právomocí, okrem iného lepšou komunikáciou medzi daňovými úradmi a medzi správcami dane a platiteľmi daní. Pokrok v týchto oblastiach sa považuje za primeraný k sledovaným cieľom a neznamená zásah do suverenity jednotlivých štátnych daňových právomocí. Tieto úvahy sú v súlade s oznámením Európskej únie o zosúladení systémov priamych daní členských štátov na vnútornom trhu (13).

3.5   Preto je EHSV za pokusy o upevnenie existujúcich nástrojov a zintenzívnenie ďalšieho úsilia zameraného na odstránenie dvojitého zdanenia, ako sa uvádza v oznámení, s cieľom zabezpečiť účinné zosúladenie rôznych daňových sústav a potvrdenie toho, že daňové zaťaženie bude postihovať hospodárske subjekty iba raz a takým spôsobom, ktorý jednotlivé hospodárske subjekty očakávajú.

3.6   EHSV ďalej zdôrazňuje, že zatiaľ čo je odstránenie dvojitého zdanenia nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účinnosti jednotného trhu, každý návrh by mal byť zameraný na účinné odstránenie daňových prekážok a zabezpečenie účinnosti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v medziach právneho základu, ktorý stanovuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Úsilie zamerané na odstránenie dvojitého zdanenia by malo byť nasmerované spôsobom, ktorý rešpektuje daňovú suverenitu jednotlivých členských štátov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   EHSV zdôrazňuje, že otázky, ktoré vyplývajú z dvojitého zdanenia, majú výrazný vplyv na fyzické osoby a malé a stredné podniky. Veľké podniky majú zvyčajne finančné a ľudské zdroje na riešenie problému dvojitého zdanenia a súvisiacich arbitráží, fyzické osoby a malé a stredné podniky však takéto prostriedky nemajú, najmä pokiaľ ide o informácie a znalosť právnych predpisov a administratívnych postupov (14). Dane z dedičstva predstavujú pre občanov osobitné problémy v súvislosti s dvojitým zdanením. Oznámenie predložené Komisiou je zamerané na odstránenie dvojitého zdanenia pre podniky, najmä veľké podniky, mohlo by však ísť ďalej pri riešení konkrétnych problémov, ktorým čelia občania a malé a stredné podniky.

4.2   EHSV uznáva účinnosť snáh Spoločného fóra pre transferové oceňovanie pri hľadaní riešenia problému dvojitého zdanenia pri oceňovaní transferov a predpokladá, že Fórum EÚ pre dvojité zdanenie bude fungovať rovnakým spôsobom. Spoločné fórum pre transferové oceňovanie, ktoré funguje v rámci usmernenia OECD pre oceňovanie transferov a na základe konsenzu, s cieľom predkladať Komisii návrhy nelegislatívnych riešení praktických problémov vznikajúcich v rámci postupov oceňovania transferov v EÚ dosiahlo celý rad úspechov vrátane kódexu správania pri príprave dokumentácie pre transferové oceňovanie pridružených podnikov v EÚ, pokynov na predbežné cenové dohody v EÚ, ako aj usmernení k službám v rámci skupiny s nízkou pridanou hodnotou. Efektívnosť tohto fóra je čiastočne založená na širokom zastúpení členských štátov a podnikov.

4.3   EHSV preto predpokladá, že vytvorenie Fóra EÚ pre dvojité zdanenie bude tiež založené na rovnakom princípe zabezpečenia efektívneho zastúpenia všetkých zúčastnených strán vrátane organizovanej občianskej spoločnosti.

4.4   EHSV podporuje vytvorenie Fóra EÚ pre dvojité zdanenie, pripomína však, že v oznámení je málo informácií o funkciách fóra. EHSV navrhuje, aby sa Fórum EÚ pre dvojité zdanenie považovalo za prvý krok, ktorý bude predchádzať monitorovaciemu stredisku. Transformácia fóra na monitorovacie stredisko je spojená s odporúčaniami EHSV o odstránení cezhraničných prekážok, pričom výbor poukazuje na vytvorenie monitorovacieho strediska EÚ, ktorého cieľom je priebežne dospieť k podrobnému a praktickému pochopeniu existujúcich daňových prekážok vrátane dvojitého zdanenia a vývoja týchto prekážok (15).

4.5   Je potrebné ďalej rozšíriť funkciu strediska na monitorovanie zdanenia pod záštitou Európskej komisie tak, aby zahŕňala ďalšie skúmanie daňových prekážok pre podniky, tak malé a stredné, ako aj veľké podniky a vyšetrovaciu úlohu pri pokračujúcej účinnosti snáh o odstránenie dvojitého zdanenia. Stredisko môže na tento účel zohrať dôležitú úlohu pri rozširovaní pokrytia a rozsahu platnosti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pri skúmaní spôsobov, ako posudzovať trojuholníkové riešenia, a pri podpore vlád, ktoré odstraňujú dvojité zdanenie bez straty daňovej suverenity.

4.6   EHSV tiež podporuje vypracovaní kódexu správania, ktorý stanoví zásady, na ktorých sa vlády môžu vopred zhodnúť. Kódex správania umožní spoločné pochopenie pojmov uvedených v platných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi, ktorých nepochopenie často vedie k nesprávnemu výkladu a sporom.

4.7   EHSV však zastáva názor, že kódex správania sa v praxi môže považovať za účinný v prípade, že bude pôsobiť na základe vzájomného tlaku, pričom si členské štáty budú dávať pozor na vplyv pranierovania.

4.8   EHSV je tiež za preskúmanie realizovateľnosti účinného mechanizmu riešenia sporov so zreteľom na stanovenie najúčinnejších spôsobov odstránenia dvojitého zdanenia. Uznáva, že stanovenie postupov dožiadania pomoci, ktoré musia krajiny pri riešení prípadov dodržiavať, trvá veľmi dlho, a že existuje priestor na zlepšenie arbitrážneho dohovoru, z ktorého takisto vyplývajú zdĺhavé procesy. To zasa na druhej strane vytvára nadmerné náklady a neistotu pri podnikaní.

4.9   EHSV však zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa na obmedzenie požiadaviek týkajúcich sa arbitráží, a preto treba klásť dôraz na vytvorenie kódexu správania, ako sa uvádza v oznámení, ako aj na vytvorenie jasných a transparentných pravidiel, ktoré tak budú slúžiť ako prvý a účinný nástroj na riešenie sporov.

4.10   Fórum EÚ pre dvojité zdanenie zohrá v tomto smere významnú úlohu, pokiaľ ide o podporu daňových zmlúv, ktoré zabezpečia vzájomnú dohodu na záväznom riešení všetkých sporov v oblasti dvojitého zdanenia.

4.11   EHSV je za návrh Komisie, aby sa otázka zamedzenia dvojitého zdanenia preskúmala v plnom rozsahu. Výbor ďalej odporúča preskúmať jeho hospodárske a sociálne dôsledky, ako aj prípadné dôsledky opatrení na odstránenie dvojitého zdanenia.

4.12   EHSV opakovane zdôrazňuje význam dôkladného zhodnotenia sociálnych a ekonomických vplyvov s cieľom určiť, do akej miery môže mať prijatie niektorého z návrhov uvedených v oznámení nepriaznivé ekonomické a sociálne dôsledky (16). Takéto hodnotenie by malo byť úplné a malo by zahŕňať všetky členské štáty, ktorých sa návrhy týkajú.

4.13   EHSV napokon víta ďalšie návrhy týkajúce sa odstránenia dvojitého zdanenia, ktoré Komisia preskúma a predloží, vrátane:

odporúčaní nedávno zverejnených Komisiou týkajúcich sa cezhraničných daní z dedičstva;

predstavenia riešení týkajúcich sa cezhraničného dvojitého zdanenia dividend portfóliových investorov;

poskytnutia ďalších informácií o vytvorení fóra, vypracovaní kódexu správania a realizovateľnosti záväzného mechanizmu riešenia sporov;

posúdenia rozsahu a vplyvu dvojitého nezdanenia.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2011) 712 final.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ“, Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 95.

(3)  COM(2011) 712 final.

(4)  Dvojité zdanenie sa definuje ako vyrubenie porovnateľných daní dvomi alebo viacerými daňovými jurisdikciami v súvislosti s tým istým zdaniteľným príjmom alebo kapitálom.

(5)  COM(2011) 206 final.

(6)  COM(2011) 121 final.

(7)  Pozri stanovisko (Ú. v. EÚ C 143, 22.05.2012, s. 46) na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi pridruženými spoločnosťami rôznych členských štátov“ (prepracované znenie) COM(2011) 714 final.

(8)  Odporúčanie Komisie z 15. decembra 2011 o úľave pri dvojitom zdanení dedičstva (2011/856/EU).

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(10)  Pozri stanovisko EHSV k Priamemu zdaneniu spoločností, Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002, s. 75.

(11)  Pozri stanovisko EHSV k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 90/435/ES o spoločnom systéme zdanenia uplatniteľnom v prípade materských a dcérskych spoločností rôznych členských štátoch, Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004, s. 118.

(12)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)“, Ú. v. C 24, 28.01.2012, s. 63.

(13)  COM(2006) 823 final.

(14)  Podľa súhrnnej správy Komisie EÚ o konzultácii týkajúcej sa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútornom trhu sa 69 % osôb, u ktorých sa objavili problémy s dvojitým zdanením, snažilo nájsť prostriedky na ich odstránenie, kým v prípade podnikov to bolo 85 %.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(16)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/45


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie“

COM(2011) 739 final – 2011/0183 (CNS)

a „Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie“

COM(2011) 740 final – 2011/0184 (APP)

2012/C 181/09

Spravodajca: Gérard DANTIN

Rada sa 19. októbra 2011 rozhodla podľa článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2011) 510 final – 2011/0183 (CNS)

a

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2011) 511 final.

Komisia prijala 9. novembra 2011 zmenené a doplnené návrhy a Rada sa 15. decembra 2011 rozhodla podľa článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2011) 739 final – 2011/0183 (CNS)

a

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2011) 740 final – 2011/0184 (APP).

ktoré nahradili spomínané pôvodné návrhy.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko k zmeneným a doplneným návrhom 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 165 hlasmi za, pričom 21 členov hlasovalo proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Systém, podľa ktoré sa 75 % zdrojov Únie čerpá priamo z rozpočtov jednotlivých štátov nie je v súlade s ustanoveniami a s duchom Rímskych zmlúv (1).

1.2   Súčasná situácia, keď sa vychádza najmä z „príspevkov HND“, vyostrila diskusie o rozpočte, ktoré vyústili do koncepcie primeranej návratnosti a myšlienky kompenzačných mechanizmov bez ohľadu na výhody, ktoré Únia prináša, najmä z hľadiska mieru, slobody, prosperity, rastu a bezpečnosti.

1.3   V tomto kontexte výbor oceňuje legislatívne návrhy Rady, ktoré predložila Komisia. Domnieva sa totiž, že idú správnym smerom, najmä preto, lebo sa v nich príspevok HND znižuje o polovicu a ako kompenzácia sa zavádzajú dva nové vlastné zdroje, z ktorých jeden je založený na DPH a druhý na dani z finančných transakcií. Toto proporčné zvýšenie skutočných vlastných zdrojov priblíži fungovanie EÚ v rozpočtových otázkach duchu a ustanoveniam Rímskych zmlúv a zároveň pomôže posilniť finančnú nezávislosť EÚ a podporí obrovské rozpočtové úsilie, ktoré vyvíjajú členské štáty.

1.4   Takisto oceňuje, že v nadväznosti na vytvorenie nových vlastných zdrojov sa v predloženom dokumente navrhuje zaviesť nový paušálny systém, ktorý má nahradiť súčasné korekčné mechanizmy, hoci sa nazdáva, že zvolené kroky nie sú postačujúce.

1.5   Napriek tomu, že celkovo súhlasí s obsahom predložených návrhov, chcel by vysloviť niekoľko pripomienok.

1.5.1   Výbor vo viacerých svojich stanoviskách upozornil na to, že DPH v rámci EÚ umožňuje veľké daňové úniky. Nazdáva sa teda, že je potrebné, aby boli súbežne s týmto novým zdrojom zavedené aj opatrenia s cieľom obmedziť, ak nie úplne odstrániť, podvody. Bude preto pozorne sledovať legislatívne návrhy, ktoré by mali byť vypracované v nadväznosti na úvahy iniciované v Zelenej knihe o budúcnosti DPH.

1.5.2   V oznámení nazvanom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ Komisia uviedla niekoľko dômyselných spôsobov financovania, ktoré by podľa nej mohli oprávnene predstavovať nové vlastné zdroje. S výnimkou dane z DPH a dane z finančných transakcií tieto návrhy neboli prijaté, pričom sú známe ich výhody a nevýhody, a nie politické dôvody tohto rozhodnutia. Výbor zastáva názor, že mal byť požiadaný o stanovisko skôr, ako Komisia prijala príslušné rozhodnutia.

1.5.3   Ako EHSV uviedol v stanovisku o preskúmaní rozpočtu EÚ, domnieva sa, že zvyšovanie európskeho rozpočtu je samo osebe nielen želateľné, ale aj potrebné vzhľadom na nové problémy, ktoré si vyžadujú spoločné riešenie. EHSV ľutuje, že reflexia rozvíjaná v predloženom texte sa zameriava len na štruktúru a interný kvalitatívny obsah rozpočtu, pričom sa neopiera o nové vlastné zdroje, aby sa venovala hlavnej otázke, jeho objemu.

Výbor nechce podceňovať aspekty, ktorými sa zaoberajú predložené dokumenty, ale domnieva sa, že rozpočet, to nie sú len čísla alebo rozhodnutia o jeho vnútornom usporiadaní. Je to predovšetkým nástroj v službách politického projektu, ambícií Únie. Z toho dôvodu musia byť politické rozhodnutia EÚ a prostriedky, ktoré používa na ich realizáciu, koherentné a primerané. Ľutuje, že Komisia nevyužila túto príležitosť na to, aby z finančného hľadiska uľahčila najmä plnenie povinností, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, zo stratégie Európa 2020 alebo z nevyhnutnosti rozbehnúť opatrenia na podporu rastu.

2.   Úvod, súčasná situácia

2.1   Predložený návrh rozhodnutia je jedným zo šiestich legislatívnych návrhov, ktoré sprevádzajú oznámenie „Rozpočet stratégie Európa 2020“ (COM(2011) 500 final) (2). Každý z týchto návrhov by mal byť predmetom osobitného stanoviska (3).

2.2   Otázka vlastných zdrojov je dôležitá zo štrukturálneho i politického hľadiska. Pôvod zdrojov má totiž rozhodujúci vplyv na vzťahy medzi občanmi, členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva a zároveň ovplyvňuje otázku finančnej nezávislosti Únie. Diskusia o vlastných zdrojoch EÚ je spätá so všeobecnou diskusiou o budúcnosti integrácie, v ktorej sú zastúpené dve vízie, federalizmus a spolupráca vlád.

2.2.1   Na základe týchto úvah výbor už v roku 2008 vyslovil názor, že pri vytváraní rozpočtovej politiky sa nemožno vyhnúť zásadnému rozhodnutiu medzi federalizmom (4) a spoluprácou vlád. Okrem toho je samozrejmé, že pokrok v európskej integrácii sa meria aj tým, ako sa financuje rozpočet EÚ (5).

2.3   Rímska zmluva z 25. marca 1957 síce ustanovila prechodné obdobie počítajúce s príspevkami jednotlivých štátov, ale v jej článku 201 sa uvádza, že „rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“.

2.4   V súčasnosti sa zdroje Únie skladajú z tzv. tradičných vlastných zdrojov, ktoré predstavujú clá, poľnohospodárske poplatky, odvody z produkcie cukru, a tzv. nové vlastné zdroje, ktoré predstavuje podiel z harmonizovaného základu dane z pridanej hodnoty (DPH) a podiel z hrubého národného dôchodku (HND). Tieto zdroje založené na DPH a HND sú vlastne „ozajstnými falošnými vlastnými zdrojmi“, pretože ich odvádzajú členské štáty zo svojich príjmov. Za vlastné zdroje sa považujú len preto, lebo sú určené na európsky rozpočet, ktorého výška na rok 2011 dosahuje 126,5 mld. EUR, čo je 1,13 % HDP EÚ-27.

2.4.1   Správa o fungovaní systému vlastných zdrojov (6), ktorú vypracovali oddelenia Komisie, poukazuje na skutočnosť, že súčasný systém financovania dosahuje pri väčšine hodnotiacich kritérií nedostatočné výsledky. Tento systém je navyše neprehľadný a komplikovaný, vyzná sa v ňom len zopár odborníkov a občania doň môžu preniknúť len v obmedzenej miere, čím sa znemožňuje jeho demokratická kontrola.

Okrem toho spôsob, akým je financovaný rozpočet EÚ vedie mnohé členské štáty k tomu, aby svoj príspevok Únii vnímali len ako výdavky, čo nevyhnutne vyvoláva napätie pri každej diskusii o rozpočte.

2.4.2   V dôsledku tejto situácie Komisia navrhla Rade zmeniť systém zdrojov Európskej únie. Tento návrh zohľadňuje nový právny rámec, ktorý ustanovila Lisabonská zmluva a obsahovo nadväzuje na predchádzajúce oznámenie Komisie nazvané „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ (7).

2.5   Preto bude tento dokument vypracovaný v súlade so stanoviskom, ktoré výbor prijal na svojom plenárnom zasadnutí v júni 2011 v súvislosti s týmto oznámením (8).

3.   Nový právny rámec

3.1   Lisabonská zmluva vytvára nový právny rámec Prináša veľké zmeny nielen pokiaľ ide o rozpočtový postup Únie, ale aj v súvislosti so spôsobom financovania jej rozpočtu.

V článku 311 sa stanovuje, že „možno zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie“. Okrem toho sa tu uvádza, že Rada „ustanoví prostredníctvom nariadení vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov“. Tým sa otvára cesta zníženiu súčasného počtu vlastných zdrojov a vytvoreniu nových zdrojov, ktorých vykonávacie opatrenia sú stanovené prostredníctvom nariadenia.

4.   Obsah návrhu rozhodnutia Rady

4.1   Predložený návrh rozhodnutia o vlastných zdrojoch obsahuje tri hlavné prvky: zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie nových vlastných zdrojov a reformu korekčných mechanizmov. Tieto tri návrhy treba považovať za jeden celok, ktorý je predmetom jediného rozhodnutia.

4.1.1   Zjednodušenie príspevku členských štátov

Komisia navrhuje zrušiť súčasný vlastný zdroj založený na DPH, pretože je zložitý a v porovnaní s vlastným zdrojom založeným na HND prináša len slabú pridanú hodnotu. Navrhuje sa, aby bol od 31. decembra 2013 tento zdroj zrušený.

4.1.2   Zavedenie nových vlastných zdrojov

V oznámení „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ Komisia uviedla šesť potenciálnych vlastných zdrojov. V predložených textoch z nich ponechala len dva. Navrhuje zaviesť najneskôr od 1. januára 2014 daň z finančných transakcií a takisto najneskôr od 1. januára 2014 nový zdroj založený na DPH. Z týchto nových vlastných zdrojov by sa financovalo 51,4 % výdavkov EÚ, tradičné vlastné zdroje by predstavovali takmer 20 % celkových zdrojov a vlastný zdroj založený na HND približne 30 %, keďže by sa jeho podiel znížil zo 74,2 % na 29,7 % (9).

4.1.3   Reforma korekčných mechanizmov

4.1.3.1   V súčasnosti sa uplatňujú dočasné korekčné mechanizmy. V roku 2013 sa ich uplatňovanie skončí. Korekcia v prospech Spojeného kráľovstva a úľava pri jej financovaní pre štyri členské štáty (Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko), ako aj skrytá korekcia vo výške 25 % z vybratej sumy tradičných vlastných zdrojov, ktoré si členské štáty ponechávajú na pokrytie nákladov na výber, sa budú aj naďalej uplatňovať, a to až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov.

4.1.3.2   Keďže objektívna situácia vo viacerých členských štátoch sa výrazne zmenila, okolnosti, o ktoré sa opierajú súčasné korekčné mechanizmy, sa od roku 1984 (dohoda z Fontainebleau) takisto výrazne zmenili (podiel SPP na rozpočte EÚ, ako aj financovanie založené na DPH sa značne znížili, Spojené kráľovstvo je momentálne jedným z najbohatších členských štátov Únie (10)) a Komisia zastáva názor, že korekcia v prospech Spojeného kráľovstva by sa mala prehodnotiť.

4.1.3.3   V predloženom návrhu rozhodnutia sa preto navrhuje zaviesť dočasné korekcie v prospech Holandska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Švédska. Od 1. januára 2014 bude zavedený nový paušálny systém, ktorý nahradí všetky pôvodné korekčné mechanizmy. Okrem toho Komisia navrhuje znížiť výšku skrytej korekcie z 25 % na pôvodných 10 %.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1   Systém, v ktorom približne 75 % zdrojov Únie nepochádza zo skutočných vlastných zdrojov, ale priamo z národných rozpočtov prostredníctvom zdroja založeného na HND, a 15 % pochádza zo zdroja, akým je podiel sadzby DPH, ktorú nemožno v žiadnom prípade (vzhľadom na to, akým spôsobom je stanovená) považovať za vlastný zdroj EÚ, nie je v súlade s ustanoveniami a duchom Rímskych zmlúv.

5.2   Výbor zdôrazňuje, že práve tieto „príspevky“ vyostrili krátkozrakú diskusiu o čistých prispievateľoch, zabúdajúcu na výhody, ktoré Únia prináša, najmä z hľadiska mieru, slobody, prosperity, rastu a bezpečnosti.

5.2.1   EHSV sa domnieva, že koncept „primeranej návratnosti“ spätý s „príspevkami“ HND je dnes ešte menej vhodný, ako bol na začiatku európskej integrácie. Takýto koncept, ktorý marením diskusií príliš často narúšal fungovanie Európskej únie, je vo veľkej miere pôvodcom nedostatkov, oneskorení a neúspechov. Je v rozpore s duchom únie štátov a národov a akýmkoľvek racionálnym hospodárskym uvažovaním. V hospodárskej, menovej a politickej únii musia byť totiž zisky a pridaná hodnota vo svojej podstate prínosom pre všetkých. Pokrok, ktorý Európska únia dosiahla, je založený na multiplikačnom účinku spoločného vkladu, čo je pravým opakom konceptu „primeranej návratnosti“ (11).

5.3   Súčasný systém vlastných zdrojov, ktorý závisí od príspevkov členských štátov, je neprehľadný a komplikovaný, čo obmedzuje demokratickú kontrolu a nepomáha zviditeľniť úsilie na podporu európskej integrácie. Okrem toho takýto systém, keďže prispieva k tomu, aby bol príspevok do rozpočtu Únie vnímaný ako ďalšia záťaž pre národné rozpočty, neposkytuje Únii dostatok prostriedkov na všetky jej politiky.

5.3.1   Súčasný systém, ktorého súčasťou sú aj rôzne korekčné mechanizmy a zľavy, či už sú v prospech jedného členského štátu, ako napríklad britská korekcia, alebo osobitné zľavy, ako sú zľavy na financovanie iných zliav, je navyše príliš zložitý, chýba mu transparentnosť a je pre európskych občanov úplne nezrozumiteľný; Tento systém nijako nepomáha uspokojiť požiadavku priameho vzťahu medzi Úniou a jej občanmi.

5.4   Vzhľadom na uvedené všeobecné pripomienky výbor oceňuje legislatívne návrhy Rady, ktoré predložila Komisia. Domnieva sa totiž, že idú správnym smerom, keďže zjednodušujú štruktúru rozpočtu a znižujú súčasné príspevky jednotlivých štátov Európskej únie z 85,3 % (111,8 mld. EUR) na 29,7 % (48,3 mld. EUR), pričom príspevky založené na HND sa znižujú zo 74,2 % (97,3 mld. EUR) na 29,7 % (48,3 mld. EUR), čím sa približujú ustanoveniam a duchu Rímskych zmlúv. Toto proporčné zvýšenie skutočných vlastných zdrojov pomôže posilniť finančnú nezávislosť EÚ a zároveň podporí obrovské rozpočtové úsilie, ktoré vyvíjajú členské štáty.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1   V oznámení nazvanom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ Komisia uviedla niekoľko spôsobov financovania, ktoré by podľa nej mohli predstavovať nové vlastné zdroje: zdaňovanie finančného sektora EÚ, aukcie kvót v rámci obchodovania s emisiami skleníkových plynov, poplatky EÚ spojené so vzdušnou dopravou, DPH EÚ, energetická daň EÚ, daň EÚ z príjmu právnických osôb.

6.1.1   Každý z týchto potenciálnych spôsobov financovania Komisia podrobila analýze (12), ktorá vyzdvihla výhody a nevýhody každého z nich, pričom však nikdy neboli zverejnené politické dôvody, pre ktoré boli niektoré z týchto možností vylúčené a ktoré viedli k rozhodnutiu prikloniť sa k novej dani z DPH a dani z finančných transakcií.

6.1.2   Výbor zastáva názor, že dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu niektorých možností musia byť zverejnené a že mal byť požiadaný o stanovisko skôr, ako Komisia prijala príslušné rozhodnutia.

6.2   Navrhované zmeny

6.2.1   Odstrániť súčasný zdroj založený na DPH Zjednodušiť príspevky členských štátov

Tento „ozajstný falošný vlastný zdroj“ pozostávajúci z príspevkov, ktoré odvádzajú členské štáty zo svojich vlastných príjmov, sa v súčasnosti zdá byť zastaraný. Zodpovedá len matematickému základu, ktorý slúži na výpočet národných príspevkov. Navyše je zložitý, a na to, aby sa dosiahol harmonizovaný základ, treba splniť množstvo administratívnych formalít, zatiaľ čo pridaná hodnota, ktorú prináša, je len veľmi malá. Výbor súhlasí s týmto zjednodušením.

6.2.2   Vytvorenie nového zdroja založeného na DPH

Tento zdroj by bol jedným z aspektov výrazne zrevidovaného systému DPH v EÚ. Do roku 2020 by predstavoval 18,1 % nových vlastných zdrojov (pozri prílohu I).

Čiastočne by spadal do rámca Zelenej knihy o budúcnosti DPH (13). Výbor podporil iniciatívy uvedené v tomto dokumente, ktoré Komisia plánuje zrealizovať.

Tento podiel z DPH uplatňovanej pri dodaní tovaru a služieb, nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva a dovozu tovaru, a to pri uplatňovaní štandardnej sadzby DPH v každom členskom štáte podľa smernice Rady 2006/112/ES (14), by nemala presiahnuť dva percentuálne body štandardnej sadzby a nariadenie o vykonávacích opatreniach stanovuje v skutočnosti jeden percentuálny bod.

Výbor súhlasí s vytvorením tohto nového zdroja založeného na DPH ako náhrady za súčasný zdroj, ktorý analýza zhodnotila ako zastaraný. Domnieva sa totiž, že rozpočet EÚ – a zdroje, z ktorých pozostáva – je nevyhnutné považovať za jeden z prostriedkov, ktoré slúžia spoločným cieľom.

Bolo by však jednoduchšie podrobne posúdiť obsah a formu tohto návrhu, keby boli v predložených textoch uvedené presné informácie o zmenách, ktoré boli vykonané v štruktúre DPH, a keby sa prostredníctvom štúdie stanovili rozdiely z hľadiska objemu financií, ktoré sa v dôsledku tejto zmeny budú týkať každého členského štátu.

Výbor opäť upozorňuje, ako to už viackrát zdôraznil vo svojich stanoviskách, že DPH v rámci EÚ umožňuje veľké daňové úniky. Nazdáva sa teda, že je potrebné, aby boli súbežne s týmto novým zdrojom zavedené aj opatrenia s cieľom obmedziť, ak nie úplne odstrániť, podvody. EHSV bude v tejto súvislosti pozorne sledovať legislatívne návrhy, ktoré by mali byť vypracované v nadväznosti na úvahy iniciované v Zelenej knihe o budúcnosti DPH.

6.2.3   Zaviesť daň z finančných transakcií

Výbor vo viacerých svojich stanoviskách (15) podporil, za určitých podmienok, zavedenie dane z finančných transakcií (DFT). Predovšetkým uviedol,

že vzhľadom na výhrady vyslovené v súvislosti s rizikom presunu výroby treba uprednostniť zavedenie DFT vo svetovom meradle; ak sa však ukáže, že je to neuskutočniteľné, súhlasí s tým, aby bola takáto daň zavedená na úrovni EÚ, s prihliadnutím na závery hodnotenia vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia,

že okrem toho, že daň z finančných transakcií môže pomôcť zvýšiť stabilitu a efektívnosť finančných trhov tým, že obmedzí ich nestálosť, je potrebná rovnako pre členské štáty, ako aj pre EÚ, aby sa mohli vybrať finančné prostriedky, ktoré umožnia znížiť rozpočtové schodky.

Ako uvádza Komisia vo svojom návrhu rozhodnutia Rady, táto daň by skutočne mohla byť pre Úniu novým zdrojom príjmov. Umožnila by znížiť príspevky členských štátov, poskytnúť národným vládam väčší manévrovací priestor a prispela by k celkovému úsiliu o konsolidáciu rozpočtu. Okrem toho by táto iniciatíva EÚ mala predstavovať prvý krok smerom k uplatňovaniu DFT na globálnej úrovni, koncept, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v rámci G 20.

Výbor vzhľadom na uvedené skutočnosti a na svoje predchádzajúce stanoviská súhlasí s tým, aby bola zavedená daň z finančných transakcií ako vlastný zdroj pre rozpočet Európskej únie.

Do roku 2020 by táto daň predstavovala 33,3 % vlastných zdrojov Únie (pozri prílohu I), čo by zodpovedalo sume vo výške 54,2 mld. EUR v rozpočte EÚ, pričom by, podľa predbežných odhadov, umožnila získať každý rok, v závislosti od reakcie trhov, príjmy vo výške 57 mld. EUR (16).

Daňové sadzby, stanovené ako percentuálny podiel z daňového základu, nebudú nižšie ako 0,1 %, v prípade iných finančných transakcií, než sú tie, ktoré sa týkajú derivátových dohôd, a 0,01 % v prípade finančných transakcií týkajúcich sa derivátových dohôd (17).

6.2.4   Reforma korekčných mechanizmov

Výbor oceňuje, že predložený návrh rozhodnutia odporúča prehodnotiť korekciu v prospech Spojeného kráľovstva a zaviesť nový paušálny systém, ktorý od 1. januára 2014 nahradí všetky existujúce korekčné mechanizmy. To isté sa týka zníženia výšky skrytej korekcie z 25 % na 10 %. (pozri bod 4.1.3).

Tieto návrhy idú správnym smerom, ale nie sú postačujúce, pretože nepoukazujú na všetky dôsledky, ktoré takýto rozpočet založený prevažne na vlastných zdrojoch prináša.

Výbor sa domnieva, že v rozpočte, v ktorom vlastné zdroje predstavujú viac než 66 %, koncept „primeranej návratnosti“ nie je namieste, pretože je v rozpore s hodnotami solidarity a vzájomného prospechu európskej integrácie (pozri bod 5.2.1). EHSV podporuje návrh Európskej komisie, aby prevažoval systém založený na vlastných zdrojoch, je to preto, lebo očakáva že táto reforma prípadne napokon odstráni národné korekčné mechanizmy, ktoré nebudú v obnovenom európskom rozpočte odôvodnené, a zabezpečí vyššiu pridanú hodnotu pre všetky členské štáty (18).

Pokiaľ však ide o podrobné posúdenie predložených návrhov, EHSV sa domnieva, že je ťažké presne ich zhodnotiť, pretože sa v nich neuvádzajú odôvodnenia výšky navrhovaných korekčných sadzieb ani porovnanie s existujúcimi hodnotami.

6.3   Komisia pripomína, ako to už uviedla aj v oznámení nazvanom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ (19), že pri zavádzaní nových vlastných zdrojov „nejde o veľkosť rozpočtu“. Výbor nesúhlasí s týmto názorom. Keď sa totiž robí „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a reorganizuje jeho štruktúra tým, že sa zavádzajú vlastné zdroje a reformujú korekčné mechanizmy, je namieste zamyslieť sa nad tým, ako takéto zmeny ovplyvnia objem rozpočtu, a usmerniť ich v závislosti od prijatých alebo plánovaných politických rozhodnutí.

6.3.1   Výbor sa preto domnieva, že rozpočet EÚ, to nie sú len čísla alebo rozhodnutia či vnútorné usporiadanie jednotlivých prvkov, z ktorých pozostáva. Je to predovšetkým nástroj v službách politického projektu, ambícií Únie. V tomto kontexte musia byť politické ambície EÚ a prostriedky, ktoré používa na ich realizáciu, koherentné a primerané. V súčasnosti však Európska únia nemá dostatočné rozpočtové prostriedky na to, aby mohla realizovať svoju politickú stratégiu, stratégiu Európa 2020, ani na to, aby si mohla plniť záväzky, ktoré vyplývajú z novej Lisabonskej zmluvy.

EHSV sa domnieva, že zvyšovanie európskeho rozpočtu je samo osebe nielen želateľné, ale aj potrebné vzhľadom na nové problémy, ktoré si vyžadujú spoločné riešenie (20).

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Článok 201.

(2)  Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, COM(2011) 398 final; Návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení, COM(2011) 403 final; Zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, COM(2011) 739 final; Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie, COM(2011) 740 final; Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie), COM(2011) 742 final; Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES, COM(2011) 594 final.

(3)  Pozri v tejto súvislosti najmä stanovisko EHSV o spoločnom systéme dane z finančných transakcií (Pozri stranu 55 tohto úradného vestníka), a stanovisko EHSV o rozpočte 2014 – 2020 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Federalizmus tu možno chápať takto:

zásada nadradenosti (právomoci štátov sú rozdelené medzi federálnu vládu a federatívne štáty), zásada nezávislosti (každý stupeň riadenia je nezávislý alebo „suverénny“ vo svojej oblasti kompetencií) a zásada participácie (federatívne celky majú svoje zastúpenie a podieľajú sa na federálnych rozhodnutiach na úrovni federatívneho štátu).

Spôsoby uplatňovania týchto zásad môžu byť rôzne, avšak federálny systém neznamená nevyhnutne v praxi menší alebo väčší stupeň centralizmu či demokracie.

Zdroj: http://fr.wikipedia.org/wiki/F%C3%A9d%C3 %A9ralisme.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Reforma rozpočtu EÚ a spôsoby jeho financovania v budúcnosti“, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 113.

(6)  Pracovný dokument Komisie: Rapport sur le fonctionnement du système des ressources propres (Správa o fungovaní systému vlastných zdrojov – neexistuje v slovenskom znení), SEC(2011)876 final z 29.6.2011.

(7)  COM(2010) 700 final.

(8)  Pozri stanovisko EHSV: „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75.

(9)  Pozri prílohu I.

(10)  Pozri prílohu II.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou 5.

(12)  SEC(2011) 876 final – pracovný dokument útvarov Komisie Financer le budget de l'UE: Rapport sur le fonctionnement du système des ressources propres (Financovať rozpočet EÚ: správa o fungovaní systému vlastných zdrojov – neexistuje v slovenskom znení), pripojený k Návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej nie.

(13)  Pozri stanovisko EHSV v súvislosti so Zelenou knihou o budúcnosti DPH, Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 87.

(14)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(15)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Správa de Larosičrovej skupiny“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 57; stanovisko EHSV na tému „Daň z finančných transakcií“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81, Závery a odporúčania, bod 1.10; stanovisko na tému „Rozpočtová politika: rast a úprava rozpočtu“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 8, body 4.4.2, 1.5.3 a 1.5.4; a stanovisko EHSV na tému „Zdaňovanie finančného sektora“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 64.

(16)  Pozri COM(2011) 594 final, Smernica Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou 10.

(18)  Pozri stanovisko EHSV: „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75, bod 4.4.

(19)  COM(2010) 700 final.

(20)  Pozri stanovisko EHSV: „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75, body 1.1 a 4.1.


PRÍLOHA I

Odhadovaný vývoj štruktúry systému financovania EÚ (2012 – 2020)

 

Návrh rozpočtu 2012

2020

mld. EUR

% podiel na vlastných zdrojoch

mld. EUR

% podiel na vlastných zdrojoch

Tradičné vlastné zdroje

19,3

14,7

30,7

18,9

Existujúce národné príspevky

z toho:

111,8

85,3

48,3

29,7

vlastný zdroj založený na DPH

14,5

11,1

vlastný zdroj založený na HND

97,3

74,2

48,3

29,7

Nové vlastné zdroje

z toho:

83,6

51,4

nový zdroj založený na DPH

29,4

18,1

daň EÚ z finančných transakcií

54,2

33,3

Vlastné zdroje spolu

131,1

100,0

162,7

100,0

Zdroj: Výpočet Komisie na základe COM(2011) 510, zaktualizovaný na základe COM(2011)738


PRÍLOHA II

Vývoj kľúčových parametrov (1984 – 2011)

 

1984

2005

2011

Podiel SPP na rozpočte (% z celku)

69 %

50 %

44 %

Príspevky založené na DPH (% z celku)

57 %

16 %

11 %

Prosperita Spojeného kráľovstva

(HND na obyvateľa v PPS)

93 % z EÚ-10

117 % z EÚ-25

111 % z EÚ-27

Zdroj: Európska komisia, GR pre rozpočet


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/52


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie“

COM(2011) 613 final

2012/C 181/10

Spravodajca: Joost VAN IERSEL

Európska komisia sa 6. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie

COM(2011) 613 final.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 139 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV súhlasí s tým, že súčasná kríza núti členské štáty a EÚ k veľkej opatrnosti, pokiaľ ide o nadmerné výdavky. V tejto súvislosti úplne chápe, že Rada sa zdráha vytvoriť ďalšie príležitosti v rámci Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ).

1.2   EHSV by však chcel poukázať na nové ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), konkrétne na články 4, 174 a 222, v ktorých sa zdôrazňuje spoločná zodpovednosť EÚ a členských štátov pri prírodných pohromách a teroristických útokoch kdekoľvek v EÚ. Tieto ustanovenia ukazujú, že za mimoriadnych okolností sa EÚ považuje nielen za spoločenstvo so sociálno-hospodárskymi záujmami, ale aj za spoločenstvo so spoločným osudom. Inak, to bolo aj hlavnou motiváciou, keď sa v roku 2002 po rozsiahlych záplavách z riek, ku ktorým došlo vo viacerých členských štátoch, vytváral FSEÚ.

1.3   EHSV pevne verí, že komplexné posudzovanie jednotlivých oblastí súdržnosti poukazuje na spoločný osud všetkých občanov EÚ, za ktorý sú aj všetci zodpovední. Vzhľadom na výsledky zdĺhavých rokovaní v Rade musí EHSV so sklamaním poznamenať, že tento prístup v súčasnosti chýba. Veľký dôraz, ktorý Rada pri týchto rokovaniach kladie na „subsidiaritu“, odzrkadľuje podobné nálady.

1.4   EHSV súhlasí so všetkými praktickými úpravami, ktoré Komisia navrhuje urobiť v nariadení o FSEÚ, aby sa zabezpečilo, že fond bude fungovať viac ako podnikateľský subjekt a že bude menej byrokratický a menej časovo náročný pre príjemcov pomoci.

1.5   EHSV trvá hlavne na tom, že je žiaduce zlepšiť viditeľnosť zjednoteného záväzku EÚ vtedy, keď EÚ poskytuje finančnú podporu v prípade pohromy. V súčasnosti je postup čisto administratívny. Platby Európskej únie často prichádzajú mesiace potom, čo došlo k pohrome, čo zdôrazňuje technickú, či dokonca anonymnú povahu celého postupu. Výsledok je v súčasnosti skôr opakom vyjadrenia spoločnej empatie, na ktorý by sa podľa názoru EHSV mal klásť väčší dôraz.

1.6   EHSV ponúka na zváženie návrh zahrnúť financovanie FSEÚ priamo do rozpočtu Európskej únie ako praktický spôsob ako urýchliť platby a zabezpečiť väčšiu viditeľnosť jeho činnosti.

2.   Úvod

2.1   FSEÚ bol vytvorený v roku 2002 a mal predstavovať nástroj EÚ, ktorým sa bude reagovať na veľké prírodné pohromy. V tom čase EHSV vytvorenie fondu bezvýhradne podporil (1).

2.2   Pôvodné nariadenie z roku 2002 obsahovalo zmienku o budúcej revízii, ktorá sa mala uskutočniť do konca roku 2006. Na tento účel Komisia v roku 2005 prvýkrát preskúmala FSEÚ. V roku 2005 EHSV zaujal stanovisko k návrhu Komisie, ktorý z preskúmania vyplynul (2). EHSV predložil niekoľko návrhov: predovšetkým rozšíriť rozsah pôsobnosti fondu na suchá, znížiť intervenčné hranice a dať Komisii väčšiu rozhodovaciu právomoc.

2.3   Rada nakoniec zamietla zmeny navrhované Komisiou, ktoré Európsky parlament veľmi privítal. Navrhované zmeny vychádzali z praktických skúseností s nariadením a išlo napríklad o rozšírenie pôsobnosti fondu nad rámec prírodných katastrof, väčšiu konkrétnosť a transparentnosť kritérií pri podávaní žiadosti a úpravu byrokratických a časovo náročných postupov, ktoré neprospievajú k včasnému reagovaniu a viditeľnosti fondu.

2.4   V roku 2011 sa Komisia rozhodla predložiť oznámenie o budúcnosti FSEÚ s cieľom opätovne začať všeobecnú diskusiu o fonde. V tomto stanovisku sa EHSV vyjadruje práve k spomenutému oznámeniu.

2.5   Pokiaľ ide o časovo náročnú byrokraciu v postupoch FSEÚ, treba spomenúť, že Komisia nekoná z vlastného podnetu, ale len na základe formálnej žiadosti členského štátu, čo si vyžaduje čas. Po podaní žiadosti nasleduje rozsiahly postup, v ktorom Komisia, Európsky parlamentu a Rada schvaľujú rozpočet, a konečný vstup žiadajúceho členského štátu, ktorým tento štát dokladuje svoju požiadavku na finančnú podporu.

2.6   Komisia dospela k záveru, že „to vedie ku kumulovanému účinku v dôsledku ktorého sa v mnohých prípadoch granty môžu vyplatiť až 9 – 12 mesiacov po katastrofe, niekedy ešte neskôr“ (3).

2.7   Pokračujúca nedôvera a odpor boli spôsobené obavou z vplyvu na rozpočet. V prípade „katastrofy“ zostáva hlavnou zásadou „subsidiarita“. Odpor veľkej väčšiny členských štátov voči akýmkoľvek zásadným zmenám právneho základu a fungovania fondu solidarity sa opäť potvrdil vo roku 2010.

2.8   Komisiu treba pochváliť za jej snahu rozšíriť fungovanie FSEÚ, pretože hodnotenie ukazuje, že bol veľmi úspešný v prípadoch, v ktorých bol použitý. Na druhej strane spôsobili odmietnuté žiadosti frustráciu a poškodzujú dobré meno EÚ.

2.9   Súčasný stav politickej diskusie pravdepodobne nedá priestor tým, ktorí sa usilujú o rozšírenie podpory z FSEÚ na nové kategórie „katastrof“, ani tým, ktorí by chceli upraviť hranice výšky prostriedkov alebo zmierniť kritériá pri regionálnych katastrofách.

3.   Pripomienky EHSV k návrhu Komisie

3.1   EHSV súhlasí s názorom, že za súčasných podmienok sa akákoľvek zmena FSEÚ musí obmedziť na objasnenie nariadenia z roku 2002 a zlepšenie jeho vykonateľnosti. Objasnenia týkajúce sa fungovania fondu by jednoznačne mali smerovať k zlepšeniu jeho viditeľnosti.

3.2   Podrobnejšia definícia, že podpora z fondu je možná iba v prípade prírodnej katastrofy, môže podľa tvrdenia Komisie pomôcť vylúčiť neželané právne ťažkosti. Zodpovedalo by to aj kritike mnohých členských štátov a obmedzili by sa zbytočné sklamania postihnutých členských štátov.

3.3   EHSV zastáva názor, že obmedzenie na prírodné pohromy nevylúči následné účinky katastrof (kaskádový efekt), napr. na priemyselné závody alebo zdravotnícke a nemocničné zariadenia. Aj keď sú vo všeobecnosti v takých prípadoch zasiahnuté nielen verejné služby, ale aj súkromné činnosti, je pádny dôvod zahrnúť aj tieto, ak sú súčasťou regionálneho spoločenského rámca, napríklad z hľadiska zamestnanosti.

3.4   Skúsenosti ukazujú, že sú podstatné problémy s interpretáciou určitých vplyvov vyplývajúcich z vymedzenia pojmu „výnimočné regionálne katastrofy“. EHSV súhlasí s návrhom Komisie stanoviť kritériá pre regionálne katastrofy na jednoduchom a objektívnom základe, ktorý by bol porovnateľný s definíciou „veľkých katastrof“. Ako ukazuje simulácia, ktorú vykonala Komisia, konečný výsledok by bol viac-menej rovnaký ako pri účinkoch súčasného vymedzenia. Niektoré žiadosti by však neboli bývali vôbec predložené, pretože by bolo jasné, že by nespĺňali kritériá nároku na podporu z FSEÚ.

3.5   Komisia oprávnene kritizuje oneskorenia pri sprístupňovaní grantov. EHSV s tým môže len súhlasiť (pozri bod 2.6). Výbor zastáva názor, že sa musí vynaložiť všetko úsilie na urýchlenie postupov, aby sa zlepšila schopnosť reagovať a viditeľnosť FSEÚ.

3.6   EHSV súhlasí s návrhom Komisie zaradiť do nariadenia možnosť vyplácať zálohy, ktoré by sa mali vracať, ak podľa pravidiel žiadosť nebude schválená.

3.7   EHSV úplne súhlasí s Komisiou, že všade, kde je to možné, sa postupy môžu, a aj by sa mali skrátiť a zjednodušiť. Je veľký priestor na zlučovanie rozhodnutí v Komisii (v súčasnom systéme sú štyri) a takisto v členských štátoch (v súčasnosti sú dve). Ako Komisia správne tvrdí, už jednoduché úpravy postupov môžu veľmi šetriť čas.

3.8   Dosť odvážny a veľmi žiaduci je návrh Komisie posilniť a spresniť v nariadení ustanovenie, že členských štát prijímajúci pomoc musí podrobne opísať, ako na základe doterajších skúseností zabráni v budúcnosti ďalším pohromám vykonávaním právnych predpisov EÚ o posudzovaní, zvládaní a prevencii katastrof, a zaviazať sa k opatreniam na boj proti zmenám podnebia.

3.9   Komisia výslovne uvádza článok 222 ZFEÚ, teda ustanovenie, že EÚ a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity v prípade teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Možno dodať, že v ZFEÚ sa takisto po prvý raz v článku 4 a článku 174 zaviedla „územná súdržnosť“ ako predmet „spoločnej právomoci“ EÚ a členských štátov. EÚ musí územnú súdržnosť ďalej podporovať v regiónoch, ktoré trpia trvalým znevýhodnením prírodnými podmienkami.

3.10   Tieto ustanovenia odrážajú nielen spoločnú zodpovednosť všetkých subjektov v EÚ, ale takisto poukazujú na význam spoločného osudu. Vzhľadom na reakcie Rady k ďalším návrhom Komisie a komentáre iných konzultovaných strán je jasné, že členské štáty sú menej ochotné konať v duchu spoločného osudu. To tiež vysvetľuje, prečo stále viac kladú dôraz na „subsidiaritu“.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Rady o vytvorení Fondu solidarity Európskej únie“, Ú. v. EÚ C 61/30, 14.3.2003, s. 187.

(2)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie“, Ú. v. EÚ C 28/14, 3.2.2006, s. 69.

(3)  COM(2011) 613 final, posledný odsek bodu 2.3.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/55


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES“

COM(2011) 594 final

2012/C 181/11

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Rada sa 19. októbra 2011 rozhodla podľa článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES

COM(2011) 594 final.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 164 hlasmi za, pričom 73 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v súlade s postojom Európskeho parlamentu (1) víta návrh Európskej komisie zaviesť daň z finančných transakcií (DFT), ktorý je v plnom súlade s jeho názormi vyjadrenými v predchádzajúcich stanoviskách (2).

1.2   EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (3) zdôraznil, že je dôležité prinavrátiť Európskej únii jej finančnú autonómiu tak, ako to pôvodne obsahoval článok 201 Rímskej zmluvy. EHSV sa nazdáva, že práve v tomto kontexte DFT predstavuje jeden z hlavných prvkov nového systému vlastných zdrojov Únie. Ide o nástroj schopný zabezpečiť potrebnú finančnú sebestačnosť viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

1.3   EHSV opakovane zdôrazňuje, že je potrebné presadiť zavedenie DFT na celosvetovej úrovni, avšak zhodne so svojím stanoviskom z 15. júla 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2) sa nazdáva, že najlepším spôsobom ako dosiahnuť tento cieľ je zaviesť DFT v Európskej únii. EHSV sa v súlade s postojom, ktorý zaujali člen Komisie Algirdas Šemeta a Európsky parlament, nazdáva, že EÚ rovnako, ako to bolo v prípade mnohých politík s celosvetovým dosahom (napríklad politika vo veci klimatických zmien) môže a musí chopiť sa úlohy vplyvného priekopníka v tejto oblasti (4). EHSV sa však domnieva, že sa musí vyvinúť maximálne úsilie, aby sa táto daň zaviedla na celosvetovej úrovni.

1.3.1   EHSV sa nazdáva, že ako súčasť tejto línie treba vnímať aj list ministrov financií deviatich členských štátov EÚ (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko) adresovaný dánskemu predsedníctvu Rady EÚ, v ktorom uvítali rozhodnutie predsedníctva urýchliť analýzu a rokovania vo veci zavedenia DFT.

1.4   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT je súčasťou rozsiahlejšieho procesu, ktorý Komisia začala revíziou hlavných smerníc týkajúcich sa trhov s finančnými nástrojmi [COM(2011) 656; COM(2011) 652 final], s cieľom zaručiť lepšiu transparentnosť, účinnosť a výkonnosť týchto trhov. Okrem toho sa EHSV domnieva, ako to už zdôraznil aj vo svojom predchádzajúcom stanovisku, že stabilita a účinnosť finančného sektora, a teda obmedzenie nadmerného rizika a vytvorenie vhodných stimulov pre inštitúcie finančného sektora sa musia zabezpečiť primeranou reguláciou a dohľadom.

1.5   EHSV sa nazdáva, že v snahe predísť vzniku rizika premiestnenia finančných aktivít, alebo ho aspoň obmedziť na minimum, by bolo potrebné k zásade miesta pobytu (územný princíp), ktorú navrhuje Komisia, pridružiť zásadu emisie (issuance principle) navrhovanú Európskym parlamentom. Ide o zásadu, podľa ktorej sa daň uplatňuje (podobne ako kolková daň – stamp duties) na každú transakciu, ktorá „zahŕňa finančný nástroj, ktorý vydala právnická osoba registrovaná v Únii“, v opačnom prípade dohoda o nákupe alebo predaji nenadobúda platnosť (5).

1.6   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT umožní zaručiť spravodlivejšie prispievanie finančného sektora do rozpočtu Európskej únie a národných rozpočtov členských štátov.

1.7   EHSV víta skutočnosť, že zavedením DFT bude možné zmeniť návyky účastníkov finančných trhov znížením objemu vysokofrekvenčných finančných transakcií s nízkou latentnosťou (high frequency and low latency trading). Tieto vysoko špekulatívne transakcie narúšajú stabilitu finančných trhov a sú úplne odlúčené od riadneho fungovania reálnej ekonomiky. Pomocou DFT teda bude možné stabilizovať finančné trhy a zvýšiť výhodnosť finančných investícií v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte so zameraním na podnikovú sféru.

1.7.1   EHSV sa nazdáva, že zníženie rýchlosti vykonávania vysoko špekulatívnych transakcií v dôsledku zavedenia DFT bude mať výrazný stabilizačný vplyv na cenové výkyvy na finančných trhoch, čo umožní podnikom pôsobiacim v prostredí reálnej ekonomiky vypracovať stabilnejšie finančné scenáre pre vlastné investície (6).

1.8   EHSV pokladá za jeden z najdôležitejších vplyvov zavedenia DFT potenciálne zlepšenie situácie štátnych dlhov. Krízy štátnych dlhopisov sa stávajú závažnejšími v období výraznej finančnej nestability. Zvýšený príjem v dôsledku zavedenia DFT prispeje k zlepšeniu fiškálnej stability, a zabráni nutnosti ďalšieho zadlžovania. Priame účinky sa prejavia v podobe zdrojov, ktoré získajú členské štáty, a nepriame účinky sa odrazia na zdrojoch určených pre rozpočet EÚ, ktorými sa nahradia príspevky členských štátov.

1.9   EHSV uznáva, že zavedenie DFT ako príspevok k fiškálnej harmonizácii, by zaručilo správne fungovanie vnútorného trhu, a tým umožnilo zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže v oblasti, v ktorej k dnešnému dňu už najmenej desať členských štátov EÚ dávnejšie zaviedlo rôzne formy zdanenia finančných transakcií.

1.10   EHSV zdôrazňuje potrebu pozorne riadiť negatívne makroekonomické a mikroekonomické dôsledky uplatňovania DFT, s cieľom zabrániť vzniku príslušného rizika a súvisiacich nákladov, alebo ich aspoň obmedziť. Preto sa EHSV nazdáva, že v záujme kompenzácie najvýraznejších negatívnych dôsledkov zavedenia DFT pre reálnu ekonomiku by bolo potrebné zvážiť zavedenie vhodných kompenzačných mechanizmov.

1.10.1   EHSV sa nazdáva, že monitorovanie a následné hodnotenie dôsledkov uplatnenia DFT formou správy, ktorá by sa mala zaslať Európskemu parlamentu a Rade, musí prebehnúť každoročne, a nie po uplynutí troch rokov od zavedenia DFT (7).

1.11   EHSV sa nazdáva, že vplyv zavedenia DFT treba posudzovať tak, že sa zhrnú aj dlhodobé účinky v podobe zníženia HDP (ako odhaduje Komisia v posúdení vplyvu), s celkovým vplyvom vďaka prispeniu i) k lepšiemu fungovaniu finančných trhov vyplývajúcemu z ich väčšej stability; ii) k presmerovaniu investícií do reálnej ekonomiky; iii) k regulačným opatreniam schopným zvýšiť účinnosť, výkonnosť a transparentnosť trhov; iv) k fiškálnej konsolidácii členských štátov v dôsledku väčšej dostupnosti zdrojov; v) k úsporám a investíciám domácností. Tento súbor účinkov by podľa nedávnych odhadov mohol vyvolať dokonca z dlhodobého hľadiska pozitívny nárast HDP vo výške 0,25 % (8).

1.12   EHSV vyjadruje svoje výhrady k posúdeniu vplyvu zavedenia DFT, ktoré sprevádza návrh Komisie, a nazdáva sa, že neboli zohľadnené viaceré účinky (z ktorých niektoré sú uvedené v tomto stanovisku), čo by mohlo oslabiť celkové hodnotenie samotného návrhu. Z tohto dôvodu EHSV žiada Komisiu, aby urýchlene vykonala doplnkové podrobnejšie posúdenie.

1.13   EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie navrhnúť DFT namiesto dane z finančných aktivít (DAF), keďže s DAF sa spája väčšie riziko prevodu zvýšených nákladov na spotrebiteľov a podniky a menšie účinky na stabilizáciu finančných trhov napriek tomu, že dokáže lepšie regulovať distribučné aspekty (v dôsledku lepšieho prepojenia so získaným príjmom z finančných aktivít).

1.14   EHSV pokladá za potrebné pripomenúť, že od jesene 2010 podiel európskych občanov, ktorí sú za zavedenie DFT – opýtaných v rámci prieskumu Eurobarometra – neklesá pod úroveň 60 %. (jeseň 2010: 61 %, jar 2011: 65 %, jeseň 2011: 64 % (9)). Preto môže byť zavedenie DFT prvým dôležitým krokom k tomu, aby finančný sektor opäť získal potrebnú dôveru európskych občanov.

1.15   EHSV sa zaväzuje, že pri vykonávaní svojej úlohy poradného orgánu Komisie, Európskeho parlamentu a Rady preberie záväzok, bude trvalo monitorovať proces, ktorý povedie k transpozícii návrhu Komisie na zavedenie DFT do legislatívy.

2.   Návrh Komisie týkajúci sa smernice Rady, ktorou sa vytvára spoločný systém dane z finančných transakcií

2.1   Európska komisia už od roku 2009 na stretnutiach G20 (Pittsburgh, Toronto, Cannes) presadzuje názor, že je potrebné zaviesť daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni. V tejto súvislosti Komisia už 7. októbra 2010 zverejnila oznámenie o zdaňovaní finančného sektora [COM(2010) 549 final].

2.2   Komisia opäť predkladá návrh zaviesť daň z finančných transakcií (DFT), ktorý je teraz začlenený do systematickejšieho rámca. Návrh zapadá do nového viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý predložila Komisia s cieľom zaistiť prostredníctvom lepšie dotovaného a presnejšie štruktúrovaného systému vlastných zdrojov väčšiu finančnú autonómiu viacročnému rozpočtu Európskej únie (10).

2.3   Táto daň by sa mala uplatňovať na finančné transakcie, do ktorých sú zapojené finančné inštitúcie, s výnimkou transakcií týkajúcich sa: občanov a podnikov, (uzatváranie poistných zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby), transakcií na primárnom trhu (s výnimkou emisie a vyplácania akcií a podielov podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov – PKIPCP – a alternatívnych investičných fondov – AIF) a spotových devízových transakcií (nie menových derivátov).

2.4   Platenie DFT sa vzťahuje na finančné inštitúcie, ktoré „pôsobia ako strana finančnej transakcie, buď na svoje vlastné náklady, alebo na účet iných osôb, alebo ktoré pôsobia v mene strany transakcie“. Výnimku tvoria finančné transakcie uskutočňované s Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami. Centrálne protistrany (CPS), centrálni depozitári cenných papierov (CDCP) a medzinárodní centrálni depozitári cenných papierov (MCDCP), ako aj Európsky nástroj finančnej stability (ENFS), sa nepovažujú za finančné inštitúcie, pokiaľ vykonávajú funkcie, ktoré sa ako také nepovažujú za obchodnú aktivitu.

2.5   Aby sa znížilo riziko premiestnenia, ku ktorému zjavne dôjde, uplatňuje sa zásada miesta pobytu (územný princíp), podľa ktorej nie je dôležité miesto vykonania transakcie, ale členský štát, v ktorom sú usadení zainteresovaní účastníci finančných operácií. Na transakciu sa uplatní daň, ak aspoň jedna z finančných inštitúcií zapojených do transakcie je usadená v EÚ.

2.5.1   Podľa článku 3 smernice sa finančná inštitúcia považuje za usadenú na území členského štátu, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

ako taká bola oprávnená orgánmi daného členského štátu konať v súvislosti s transakciami, na ktoré sa vzťahuje toto oprávnenie,

má svoje registrované sídlo v rámci daného členského štátu,

jej trvalé bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu sa nachádza v danom členskom štáte,

má pobočku v danom členskom štáte,

je stranou, ktorá koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby alebo ktorá koná v mene strany transakcie, finančnej transakcie s inou finančnou inštitúciou so sídlom v danom členskom štáte alebo so stranou, ktorá má sídlo na území daného členského štátu a ktorá nie je finančnou inštitúciou (11).

2.6   Povinnosť zaplatiť DFT vzniká v okamihu uskutočnenia každej finančnej transakcie. Vzhľadom na odlišnú povahu transakcií sa zavádzajú dva rôzne daňové základy. Prvý sa vzťahuje na transakcie, ktoré sa netýkajú derivátových dohôd, pre ktoré sa daňový základ rovná úhrade, ktorú účastník transakcie platí alebo musí zaplatiť tretej strane. Ak je úhrada nižšia ako trhová cena, alebo sa nestanovuje, je daňovým základom trhová cena. Druhý prípad sa vzťahuje na finančné transakcie, ktoré sa týkajú derivátových dohôd, pričom daňový základ bude zhodný s hodnotou derivátovej dohody známou v okamihu uskutočnenia finančnej transakcie.

2.6.1   Minimálne sadzby, ktoré členské štáty musia uplatňovať z daňového základu, sa delia na:

i)

0,1 % v prípade finančných transakcií, ktoré sa netýkajú derivátových dohôd;

ii)

0,01 % v prípade finančných transakcií, ktoré sa týkajú derivátových dohôd.

Členské štáty môžu v rámci každej kategórie transakcií uplatňovať len jednu sadzbu dane. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť uplatňovať vyššie sadzby než stanovené minimálne sadzby.

2.7   Za zaplatenie dane je zodpovedná každá finančná inštitúcia, ktorá je stranou transakcie a koná buď na svoje vlastné náklady, alebo na účet iných osôb, alebo ktorá pôsobí v mene strany transakcie alebo ak transakcia bola vykonaná v jej mene, v každom prípade sú ostatní účastníci transakcie za určitých podmienok spoločne a nerozdielne zodpovední za platbu dane. Členským štátom sa ponecháva slobodné rozhodnutie určiť prípadné ďalšie zodpovedné subjekty a povinnosti týkajúce sa registrácie, účtovníctva a oznamovania a iné povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, že DFT sa skutočne zaplatí.

2.8   V prípade elektronicky vykonanej transakcie musí byť daň zaplatená vo chvíli, keď vznikla daňová povinnosť; vo všetkých ostatných prípadoch najneskôr do troch pracovných dní.

2.9   Je úlohou členských štátov prijať preventívne opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu. V tejto oblasti môže Komisia navrhnúť delegované akty po predchádzajúcej konzultácii s Radou.

2.10   Zavedenie DFT znamená, že sa zrušia a nezavedú ďalšie prípadné dane z finančných transakcií na úrovni členských štátov.

2.11   V rámci návrh Komisie by zavedenie spoločnej minimálnej dane, ktorej vstup do platnosti sa očakáva 1. januára 2014, umožnilo zosúladiť iniciatívy, ktoré už členské štáty podnikli v súvislosti s DFT, čím by sa zaručilo správne fungovanie jednotného trhu.

2.12   Rozhodnutie zaviesť daň z finančných transakcií bolo prijaté po vykonaní posúdenia vplyvu, kde sa ako možná alternatíva zohľadnilo aj zavedenie dane z finančných činností (DFČ), avšak napokon sa ako vhodnejšie riešenie uprednostnilo zavedenie DFT. Na základe tohto posúdenia vplyvu sa ročné príjmy z DFT odhadujú na 57 miliárd eur ročne (37 miliárd by malo plynúť do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo zvyšných 20 miliárd by malo obohatiť rozpočty jednotlivých členských štátov) (12).

2.13   Stanovuje sa, že Komisia bude pravidelne predkladať Rade správu o uplatňovaní tejto smernice s prípadnými návrhmi na jej zmenu a doplnenie. Prvá správa by sa mala predložiť do 31. decembra 2016 a nasledujúce sa budú vypracúvať raz za päť rokov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV v tomto stanovisku zamýšľa zhodnotiť návrh Komisie, ktorého zámerom je presadiť smernicu Rady s cieľom vytvoriť spoločný systém zdaňovania finančných transakcií [COM(2011) 594 final] (13).

3.2   Cieľom tohto stanoviska je ďalej prehlbovať túto problematiku v rámci, ktorý v minulosti vymedzilo stanovisko z 15. júla 2010 o dani z finančných transakcií a stanovisko z 15. júna 2011 o zdaňovaní finančného sektora [COM(2010) 549 final] (pozri poznámku pod čiarou 2).

3.3   Návrh na DFT vychádza z poznania, že finančné trhy následkom rozvoja informačných a komunikačných technológií zaznamenali v uplynulých dvoch desaťročiach exponenciálny nárast objemu finančných transakcií a volatility súvisiacich cien, s destabilizačnými dôsledkami pre celosvetové hospodárstvo (14).

3.3.1   Finančné trhy postupne presunuli svoje ťažisko tak, že sa z „nástrojov“ získavania finančných zdrojov stali „samoúčelové“ a vlastne nahradili reálnu ekonomiku. So zreteľom na túto situáciu EHSV pokladá za potrebné podrobiť tieto trhy mechanizmom, ktoré by dokázali zaručiť účinnosť prostredníctvom ich regulácie a efektívnosť pomocou transparentnosti, pričom treba zaručiť, aby prispievali rovným dielom ako ostatné výrobné činitele k vytváraniu rozpočtu Únie a rozpočtov členských štátov (15).

3.3.2   EHSV opakovane poukázal na skutočnosť, že súčasná kríza je dôsledkom finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2007 a od roku 2008 sa rozšírila na reálnu ekonomiku (16), a nazdáva sa, že finančný sektor, ktorý za túto krízu nesie hlavnú zodpovednosť, musí rovným dielom prispieť k jej prekonaniu. Doterajšie úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na podporu finančného sektora (vo forme financovania a záruk), možno vyčísliť na 4 600 miliárd eur, t. j. 39 % HDP EÚ-27 v roku 2009. Tento príspevok nebezpečne ohrozil verejné financie niektorých členských štátov EÚ, čo vyvolalo nebezpečnú krízu eurozóny (17).

3.4   V tejto súvislosti je návrh na zdanenie finančných transakcií súčasťou procesu, ktorý Komisia začala revíziou hlavných smerníc týkajúcich sa sektora trhov s cennými papiermi, s cieľom zaručiť lepšiu reguláciu a transparentnosť finančných trhov (18), čo EHSV opakovane požadoval vo svojich stanoviskách.

3.5   EHSV už pri dvoch nezávislých príležitostiach vyjadril svoj kladný postoj k zavedeniu dane z finančných transakcií, a to v stanovisku z vlastnej iniciatívy z 15. júla 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2), ako aj v stanovisku z 15. júna 2011 (pozri poznámku pod čiarou 2),.

3.5.1   Podľa názoru EHSV návrhom Komisie COM(2011) 594 final sa zavádza európsky systém zdaňovania finančných transakcií v súlade so všeobecnými usmerneniami návrhov, ktoré boli predmetom predchádzajúcich dvoch stanovísk.

3.6   EHSV uznáva opodstatnenosť hlavných dôvodov, ktoré viedli Komisiu k návrhu zaviesť DFT na európskej úrovni:

zvýšiť daňové odvody z finančných činností v záujme ich spravodlivejšieho prispievania do rozpočtu Únie a rozpočtov členských štátov,

zmeniť správanie účastníkov finančných trhov znížením objemu vysokofrekvenčných finančných transakcií s nízkou latentnosťou (high frequency and low latency trading),

zosúladiť DFT jednotlivých členských štátov stanovením dvoch minimálnych sadzieb dane (0,1 % pre dlhopisy a akcie, 0,01 % pre deriváty).

3.6.1   Pokiaľ ide o príspevok do rozpočtu Únie a členských štátov, hospodárska kríza, a nedávna kríza štátneho dlhu si vyžadujú politické opatrenia schopné oživiť hospodársky rozvoj v kontexte čoraz prísnejších obmedzení verejného rozpočtu. Zavedenie DFT by prispením k novému systému vlastných zdrojov rozpočtu EÚ umožnilo podstatne znížiť príspevky členských štátov, čo by pomohlo ozdraviť národné rozpočty. Podľa odhadov Komisie by nové vlastné zdroje v roku 2020 mohli tvoriť približne polovicu rozpočtu EÚ a podiel príspevkov členských štátov na hrubom národnom dôchodku by sa znížil na tretinu v porovnaní so súčasným podielom, ktorý presahuje tri štvrtiny.

3.6.1.1   Ako sa už uviedlo, uplatnenie DFT by bolo opodstatnené aj požiadavkou spravodlivosti. Finančný systém v uplynulých rokoch profitoval zo znížených daňových sadzieb v dôsledku daňového zvýhodnenia vo výške približne 18 miliárd eur ročne, ktoré vyplývalo z vyňatia finančných služieb z platby DPH.

3.6.1.2   V tejto súvislosti už EHSV zaujal kladný postoj k návrhu Komisie zmeniť systém zdaňovania zvýšením príslušného príspevku finančného sektora. Preto sa EHSV nazdáva, že návrh Komisie sa uberá požadovaným smerom.

3.6.2   Pokiaľ ide o možnosť pomocou DFT znížiť objem vysoko rizikových finančných transakcií s vysokým stupňom volatility, treba sa pristaviť pri kategórii finančných transakcií, ktoré by mal tento návrh najviac zasiahnuť. Vysokofrekvenčné finančné transakcie s nízkou latentnosťou vďaka špičkovým informačným technológiám využívajú komplexné matematické algoritmy schopné v zlomku sekundy analyzovať údaje trhu a uplatniť príslušné stratégie zásahu do finančných trhov (kvantita, cena, načasovanie, umiestnenie – price, timing, location – obchodníkov, pokyny na nákup/predaj), čím radikálne znižujú čas latentnosti (meraný v mikrosekundách – milióntinách sekundy). Takýmito transakciami účastník finančného trhu dokáže zareagovať na trhy „v predstihu“ tým, že vykonáva transakcie nákupu a predaja, ktoré sú uzavierané v rozpätí niekoľkých desatín sekundy. Táto kategória transakcií bola dokonca označená za „informatické zneužívanie dôverných informácií v obchodnom styku“ (insider trading) (19).

3.6.2.1   Podiel takýchto transakcií na celkovom obchodovaní na finančných trhoch EÚ sa pohybuje v rozpätí od 13 % do 40 %. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch sa objem vysokofrekvenčných finančných transakcií len za štyri roky (2004 – 2009) zvýšil z 30 % na 70 % (20).

3.6.2.2   Tieto transakcie sú transakciami, ktoré úplne odlúčené od riadneho fungovania reálnej ekonomiky dokážu, okrem iného, odčerpávať likviditu zvnútra hospodárskeho systému, čím oslabujú systémovú odolnosť chápanú ako schopnosť systému odolávať náporom vyplývajúcim z kritických fáz (21).

3.6.2.3   Zavedenie DFT po zvýšení transakčných nákladov by malo negatívny vplyv na vysokofrekvenčné obchodovanie v dôsledku kumulačných účinkov uplatnenia dane. Znížený objem vysokofrekvenčných transakcií by podporilo presmerovanie činnosti finančných inštitúcií na tradičnú finančnú činnosť v podobe sprostredkovania úverov, s nespornými výhodami pre tých účastníkov trhu – ako napr. malé a stredné podniky – ktoré v súčasnosti znášajú dôsledky vážneho nedostatku likvidity.

3.6.2.4   Existujúce systémy zdaňovania finančných transakcií preukázali schopnosť znížiť objemy obchodovania a volatilitu cien cenných papierov, umožňujúc tak znížiť poistné za poistenie rizika, preto sa dá oprávnene očakávať, že zavedenie DFT na európskej úrovni povedie k značnému oslabeniu aj tejto kategórie „neproduktívnych“ transakcií.

3.6.3   Pokiaľ ide o cieľ fiškálnej harmonizácie, k dnešnému dňu desať členských štátov EÚ už dávnejšie zaviedlo rôzne formy daní z finančných činností a transakcií (Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Poľsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko). Tieto krajiny budú požiadané, aby prispôsobili svoje právne predpisy legislatíve EÚ (inými slovami, vyhovieť napr. prípadným požiadavkám uplatniť minimálnu sadzbu a zosúladiť daňový základ s ustanoveniami EÚ). Zavedenie DFT by z hľadiska správneho fungovania vnútorného trhu umožnilo zvýhodniť účinnejšie finančné trhy a predísť ich narušeniu v dôsledku daňových pravidiel stanovených jednostranne členskými štátmi.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Komisia vypracovala posúdenie dlhodobého vplyvu zavedenia DFT na hrubý domáci produkt (HDP), ktorý odhaduje v rozpätí od – 0,17 % (v prípade sadzby 0,01 %) až – 1,76 % (v prípade sadzby 0,1 %) v rámci obzvlášť prísneho scenára, kde sa nezohľadnili niektoré „zmierňujúce“ účinky, ako napr. vylúčenie primárneho trhu, vylúčenie transakcií, ktorých aspoň jeden účastník nie je finančnou inštitúciou, a účinky na iné makroekonomické premenné. Komisia sa nazdáva, že ak by sa zohľadnili aj „zmierňujúce“ účinky, maximálny účinok na HDP by sa zmenil z – 1,76 % na – 0,53 %. Odhadovaný vplyv na zamestnanosť sa pohybuje v rozpätí od – 0,03 % (v prípade sadzby 0,01 %) až 0,20 % (v prípade sadzby 0,1 %).

4.2   V skutočnosti by sa dalo rátať s celkovým vplyvom dokonca s pozitívnou hodnotou výkyvu HDP vo výške 0,25 % (22), ak by sa k dlhodobým účinkom na HDP v dôsledku zavedenia DFT pridali účinky spojené s lepším fungovaním finančných trhov vyplývajúcim z ich väčšej stability, s presmerovaním investícií do reálnej ekonomiky, s regulačnými opatreniami schopnými zvýšiť účinnosť, výkonnosť a transparentnosť trhov, s fiškálnou konsolidáciou členských štátov v dôsledku väčšej dostupnosti zdrojov.

4.3   EHSV považuje posúdenie vplyvu, ktoré sprevádza návrh Komisie, za nedostatočné, a preto považuje za potrebné, aby Komisia predložila doplnkovú analýzu k tomuto posúdeniu vplyvu, ktorá by dokázala dôkladnejšie vylíčiť dosah návrhu.

4.3.1   EHSV sa nazdáva, že treba zohľadniť: niektoré účinky, na ktoré sa poukazuje v tomto stanovisku a ktoré Komisia nezohľadnila vo svojom posúdení vplyvu; niektoré vysvetlenia predpokladov, z ktorých vychádza Komisia v posúdení vplyvu (ako napr. elasticita dopytu po finančných produktoch, na ktoré sa vzťahuje DFT); vplyv možného prevodu nákladov na spotrebiteľov a podniky; a účinky zavedenia DFT na zamestnanosť vo finančnom sektore členských štátov EÚ.

4.4   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT musí prebehnúť náležitým spôsobom, aby sa predišlo vzniku rizika a súvisiacich nákladov, alebo aby sa aspoň obmedzili. EHSV sa domnieva, že je potrebné zohľadniť tieto riziká: prípadný presun záťaže, ktorú predstavuje táto daň, na podniky a spotrebiteľov vo forme zvýšenej ceny úverov; zníženie výnosu penzijných fondov; premiestnenie finančných investícií; zvýšenie nákladov podnikov v súvislosti s poistením rizík (na zabezpečenie proti výkyvom cien komodít a menových kurzov); účinky dane na zisk finančného sektora a na tie členské štáty, v ktorých tento sektor zastáva významné postavenie; dosah na hospodárstvo vzhľadom na to, že zavedenie dane by prebehlo vo fáze hospodárskeho cyklu, pre ktorú sú príznačné prvky recesie.

4.5   EHSV sa nazdáva, že protiváhou týchto rizík sú oveľa väčšie príležitosti a výhody. DFT síce zaťaží krátkodobé investície, avšak podmieni zvýšenie dopytu po investíciách v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, ktoré sú typické pre podniky a štáty. To všetko sa odrazí na zvýšenej likvidite dostupnej na trhoch, čo pomôže zlepšiť situáciu podnikov, domácností a štátnych dlhov. Obzvlášť veľký význam bude mať stabilita, ktorá sa vnesie na trhy s derivátmi. Charakteristiky týchto produktov zásadne ovplyvňujú počet uskutočnených transakcií, čo povedie k pozastaveniu množenia sa produktov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za krízu finančných trhov a svetového hospodárstva v týchto rokoch.

4.6   Vzhľadom na spôsoby a typológie investovania by eventuálne dodatočné odvody z penzijných fondov v dôsledku zavedenia DFT boli obmedzené, a navyše možné zhodnotenie aktív, ktoré sú typické pre penzijné fondy (investície s nižšou mierou volatility), môže vyrovnať a dokonca prevýšiť prípadné výnosy znížené uplatňovaním tejto dane. EHSV sa však nazdáva, že by sa v rámci úsilia prekaziť alebo obmedziť vplyv na penzijné fondy mala zohľadniť možnosť znížiť sadzby alebo zaviesť pre ne nejaké výnimky.

4.7   Rozsah pôsobnosti a sadzby DFT majú rozhodujúci význam, pokiaľ ide o cieľ obmedziť negatívne účinky premiestnenia investícií a finančných fondov mimo EÚ. Na túto potrebu poukázal aj EHSV v súvislosti s prijatím dane už nie v globálneho kontexte.

4.7.1   Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti DFT, uplatňovanie zásady miesta pobytu (alebo územného princípu), znamená, že aj finančné inštitúcie tretích krajín usadené v EÚ podliehajú zdaneniu a to vytvára široké spektrum uplatnenia. Už samotné vymedzenie územného princípu finančných inštitúcií na účely stanovenia členského štátu, ktorý bude vyberať daň, vytvára dobré predpoklady na obmedzeniu prípadov daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti.

4.7.2   EHSV v záujme ďalšieho obmedzenia účinkov premiestnenia finančných transakcií podporuje návrh, ktorý predložil Európsky parlament, zaviesť zásadu emisie (issuance principle), podľa ktorej sa daň uplatňuje (podobne ako kolková daň – stamp duties) na každú transakciu, ktorá „zahŕňa finančný nástroj, ktorý vydala právnická osoba registrovaná v Únii“ (23).

4.7.3   Pokiaľ ide o uplatňovanie sadzieb, EHSV pripomína, že vo svojom stanovisku prijatom v roku 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2) poukázal na zavedenie jednotnej sadzby vo výške 0,05 %, a súhlasí s názorom, že uplatnenie dvoch sadzieb tak, ako to navrhuje Komisia, slúži na zmiernenie rizika premiestnenia trhov a zaručuje primerané zdroje pre rozpočty Únie a členských štátov.

4.7.4   EHSV okrem toho pripomína, že tam, kde bola DFT zavedená s osobitným dôrazom na jej správu, daňový základ a uplatňovanie sadzby, sa dosiahli pozitívne výsledky z hľadiska príjmov bez toho, aby sa ohrozil hospodársky rast. Došlo k tomu v Južnej Kórei, Hongkongu, Indii, Brazílii, Taiwane, Juhoafrickej republike (24).

4.8   Vylúčenie primárneho trhu z rozsahu pôsobnosti zdaňovania obmedzuje na minimum účinky DFT na náklady financovania reálnej hospodárskej činnosti a redukuje ich na nepriame účinky, ktoré vznikajú v dôsledku prípadnej menšej likvidity, ktorú táto daň vnáša do cenných papierov, s ktorými obchodujú finančné inštitúcie.

4.9   Daň tým, že sa uplatňuje aj na menové deriváty, ale nie na spotové devízové transakcie, by mala umožniť zasiahnuť podstatnú časť transakcií so špekulatívnym účelom, ktoré sa týkajú devízových trhov (25). Prípadné zhrnutie spotových devízových transakcií do rozsahu pôsobnosti DFT by nebolo skutočným obmedzením voľného pohybu kapitálu (vzhľadom na plánované sadzby), ani porušením príslušných častí Lisabonskej zmluvy (Leading Group on Innovating Financing for Development, Paríž, jún 2010)

4.10   Ako už skonštatoval EHSV (stanovisko prijaté v roku 2011, pozri poznámku pod čiarou 2), DFT a DFA nie sú alternatívnymi systémami zdaňovania. DFT ovplyvňuje predovšetkým transakcie v krátkom časovom horizonte, zatiaľ čo DFA sa týka celkovo všetkých finančných aktivít (a teda aj tých, ktoré sú obchodované na primárnom trhu). Zavedenie DFT nevylučuje možnosť uplatňovať aj európsky systém DFA, najmä ak je hlavným cieľom spravodlivý a výrazný príspevok finančného sektora k verejným financiám (stanovisko z roku 2010, pozri poznámku pod čiarou 2), ako aj harmonizácia odvodov z finančných aktivít na posilnenie jednotného trhu. Uplatnenie európskeho systému zdaňovania finančných transakcií okrem toho samo osebe zvýrazňuje požiadavku väčšej jednotnosti daňových systémov jednotlivých členských štátov v oblasti finančnej činnosti vo všeobecnosti.

4.10.1   DFT bude mať progresívne distribučné účinky, jednak preto, že skupiny s vyšším príjmom využívajú služby poskytované finančným sektorom vo väčšej miere, jednak preto, že domácnosti a podniky, ktoré nepôsobia na finančných trhoch, nebudú znášať priame náklady spojené s daňou, keďže sa neuplatňuje na činnosti súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov domácnostiam a podnikom. Na tieto transakcie by sa vzťahovali len prípadné nepriame náklady, ktoré vznikajú v dôsledku menšieho objemu likvidity v rámci aktivít, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie.

4.11   Systém vyberania dane je jednoduchý a má veľmi nízke náklady v prípade transakcií, ktoré sa vykonávajú na trhoch, a vo všeobecnosti v prípade registrovaných transakcií. To podporuje požiadavku rozšíriť povinnú registráciu finančných transakcií aj na mimoburzové obchodovanie, pre ktoré sú príznačné neštandardné produkty obchodované bilaterálne na mimoburzových trhoch s derivátmi.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Európsky parlament „súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by zlepšila fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie, pomohla by financovať globálne verejné statky a znížila by verejné deficity“.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. 2010/2105(INI).

(2)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému „Daň z finančných transakcií“, prijaté 15. júla 2010, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81.

Stanovisko EHSV na tému „Zdaňovanie finančného sektora“, oznámenie Komisie COM(2010) 549 final), prijaté 15. júna 2011, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 64.

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie: Preskúmanie rozpočtu EÚ“ (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75).

(4)  ALGIRDAS ŠEMETA, 17.2.2012, EU tax coordination and the financial sector. Člen Komisie pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom. Speech/12/109. Londýn.

Uznesenie Európskeho parlamentu o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (P7_TA-PROV(2011)0080).

(5)  Európsky parlament, Návrh správy o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES. Spravodajkyňa: Anni Podimata (10.2.2012).

(6)  Schulmeister, S., 2011, Implementation of a Gneral Financial Transaction Tax. Austrian Institute of Economic Research. Commissioned by the Federal Chamber of Labour.

Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Financial TransactionTaxes, http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201202/20120208ATT37596/20120208ATT37596EN.pdf.

(7)  Ako je to plánované v súčasnosti v posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia SEC(2011) 1103 final.

(8)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(9)  Európska komisia, 2011, Eurobarometer 76 – Public opinion in the European Union - First Results. Prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2011. Zverejnené v decembri 2011.

(10)  Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011) 398 final), ktorý je normatívnym transponovaním oznámenia Komisie na tému „Rozpočet stratégie Európa 2020“ z 29. júna 2011 (COM(2011) 500 final).

(11)  Ak je splnená viac ako jedna z podmienok, na určenie členského štátu, v ktorom má finančná inštitúcia sídlo, je relevantná prvá podmienka v poradí splnená od začiatku príslušného zoznamu.

(12)  Európska komisia, Brusel 28. septembra 2011, SEC(2011) 1103 final, Pracovný dokument útvarov Komisie: Zhrnutie správy o posúdení vplyvu s názvom – Sprievodný dokument – Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.

(13)  Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES, COM(2011) 594 final.

(14)  Devízové transakcie na svete presahujú najmenej 70-krát objem obchodných transakcií s tovarom a službami. V roku 2006 transakcie na derivátových trhoch v Európe predstavovali 84-násobok HDP, zatiaľ čo objem transakcií na spotovom trhu (nákup a predaj devíz alebo cenných papierov s okamžitými dohodami stanovenými na mieste) bol len 12-krát vyšší než nominálny HDP EÚ.

Schulmeister, S., Schratzenstaller, M., Picek, O, 2008, A General Financial Transaction Tax – Motives, Revenues, Feasibility and Effects,; Austrian Institute of Economic Research, Research Study commissioned by Ecosocial Forum Austria, co-financed by Federal Ministry of Finance and Federal Ministry of Economics and Labour, marec 2008.

(15)  Haug, J., Lamassoure, A., Verhofstadt, G.,Gros, D., De Grauwe, P., Ricard-Nihoul, G., Rubio, E., 2011, Europe for Growth – For a Radical Change in Financing the EU.

Správa de Larosièrovej skupiny (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009).

Európsky parlament, 15. júna 2010, Správa o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (2010/2242 (INI)), spravodajkyňa: pani PERVENCHE BERÈS.

Európsky parlament, 8. marca 2010, Uznesenie o daniach z finančných transakcií. (2009/2750 (RSP)).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. 2010/2105(INI), spravodajkyňa: pani ANNI PODIMATA.

(16)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011.

(17)  Európska komisia, Brusel 28. septembra 2011, SEC(2011) 1103 final, Pracovný dokument útvarov Komisie: Zhrnutie správy o posúdení vplyvu s názvom – Sprievodný dokument – Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.

(18)  Brusel, 20. októbra 2011, COM(2011) 656 final, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

Brusel, 20. októbra 2011, COM(2011) 652 final, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie [EMIR] o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov.

(19)  Schulmeister, S., (2011), Op.cit.

The New York Times, 23/7/2011, Stock Traders Find Speed Pays, in Milliseconds. Duhigg, C.

(20)  Európska komisia, 8. decembra 2010, verejná konzultácia na tému revízie smernice o trhu s finančnými nástrojmi a revízie smernice o zneužívaní trhu (MiFID) (Review of the Markets in Financial Instrument Directive – MiFID), GR pre vnútorný th a služby.

Európska komisia, 20. októbra 2010, SEC(2011) 1226 final, Pracovný dokument útvarov Komisie. Impact Assessment Accompanying the document Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on Markets in financial instruments [Recast] and the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on Markets in financial instruments.

Austrian Institute of Economic Research, 2011, op. cit.

(21)  Persaud, A., 14. októbra 2011, La Tobin Tax? Si può fare (www.lavoce.info).

(22)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(23)  Ak protistrana transakcie pri prevode vlastníctva alebo predaji nezaplatí kolkovú daň, zmluva nenadobúda platnosť. Európsky parlament, Návrh správy o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES. Spravodajkyňa: Anni Podimata (10.2.2012). 2011/0261(CNS).

(24)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(25)  Devízové transakcie sú presne tým druhom transakcií, pre ktoré J. Tobin uvažoval zaviesť takúto daň. Tobin, J., 1978, A Proposal for International Monetary Reform. Prof Tobin's Presidential Address at 1978 Conference of Eastern Economic Association. Wash. D.C., Cowles Foundation Paper – Reprinted for Eastern Economic Journal, 4(3-4) July-October 1978.


PRÍLOHA

K Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy boli v rozprave zamietnuté, ale získali viac ako štvrtinu hlasov.

Bod 1.1

Vložiť nový bod 1.2 za bod 1.1:

„“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Pozmeňovací návrh bol predložený na hlasovanie a zamietnutý, keďže získal podporu 93 hlasov, pričom proti hlasovalo 143 členov a 11 členovia sa hlasovania zdržali.

Bod 1.10

Zmeniť:

EHSV zdôrazňuje potrebu pozorne riadiť negatívne makroekonomické a mikroekonomické dôsledky uplatňovania DFT, s cieľom zabrániť vzniku príslušného rizika a súvisiacich nákladov, alebo ich aspoň obmedziť. Preto sa EHSV nazdáva, že v záujme kompenzácie najvýraznejších negatívnych dôsledkov zavedenia DFT pre reálnu ekonomiku by bolo potrebné zvážiť zavedenie vhodných kompenzačných mechanizmov.“

Zdôvodnenie

Je skutočnosťou, že finančný sektor má v každom členskom štáte odlišnú hospodársku váhu v pomere k celému hospodárstvu. Je preto iba správne, že EHSV túto skutočnosť uznáva.

Pozmeňovací návrh bol predložený na hlasovanie a zamietnutý, keďže získal podporu 86 hlasov, pričom proti hlasovalo 137 členov a 15 členovia sa hlasovania zdržali.

Bod 3.3.2

Doplniť:

„EHSV opakovane poukázal na skutočnosť, že súčasná kríza je dôsledkom finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2007 a od roku 2008 sa rozšírila na reálnu ekonomiku  (1) , a nazdáva sa, že finančný sektor, ktorý za túto krízu nesie hlavnú zodpovednosť , musí rovným dielom prispieť k jej prekonaniu. Doterajšie úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na podporu finančného sektora (vo forme financovania a záruk), možno vyčísliť na 4 600 miliárd eur, t. j. 39 % HDP EÚ-27 v roku 2009. Tento príspevok nebezpečne ohrozil verejné financie niektorých členských štátov EÚ, čo vyvolalo nebezpečnú krízu eurozóny  (2) .“

Zdôvodnenie

Ak hovoríme o zodpovednosti za krízu, nesmieme zabúdať na politikov, pretože je jasné, že ich dlhoročné nezodpovedné kroky do veľkej miery prispeli k vypuknutiu krízy v mnohých krajinách.

Pozmeňovací návrh bol predložený na hlasovanie a zamietnutý, keďže získal podporu 72 hlasov, pričom proti hlasovalo 154 členov a 15 členovia sa hlasovania zdržali.

Bod 4.6

Zmeniť:

„Vzhľadom na spôsoby a typológie investovania dodatočné odvody z penzijných fondov v dôsledku zavedenia DFT obmedzené, a možné zhodnotenie aktív, ktoré sú typické pre penzijné fondy (investície s nižšou mierou volatility), vyrovn a dokonca prevýši prípadné výnosy znížené uplatňovaním tejto dane. EHSV sa nazdáva, že by sa v snahe prekaziť alebo obmedziť vplyv na penzijné fondy mal zohľadniť možnosť znížiť sadzby alebo zaviesť pre výnimky .“

Zdôvodnenie

Ako vyplýva z informácií, ktoré odzneli na schôdzi študijnej skupiny, v dôsledku tejto dane sa môže stať, že budúce dôchodky z kapitalizačných fondov budú až o 5 % nižšie. Je amorálne, aby milióny budúcich európskych dôchodcov boli týmto spôsobom nútené akceptovať, že sa ich budúci, väčšinou už aj tak veľmi nízky dôchodok ešte viac zníži.

Pozmeňovací návrh bol predložený na hlasovanie a zamietnutý, keďže získal podporu 82 hlasov, pričom proti hlasovalo 142 členov a 19 členovia sa hlasovania zdržali.

Bod 4.7.3

Doplniť:

„Pokiaľ ide o uplatňovanie sadzieb, EHSV pripomína, že vo svojom stanovisku z roku 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2) poukázal na zavedenie jednotnej sadzby vo výške 0,05 %, a súhlasí s názorom, že uplatnenie dvoch sadzieb tak, ako to navrhuje Komisia, slúži na zmiernenie rizika premiestnenia trhov a zaručuje primerané zdroje rozpočtom Únie a členských štátov. “

Zdôvodnenie

Nie je žiaden dôvod, najmä vzhľadom na množstvo ťažko predvídateľných účinkov navrhovaného riešenia, aby EHSV menil svoj doterajší názor v súvislosti s maximálnou sadzbou vo výške 0,05 %.

Pozmeňovací návrh bol predložený na hlasovanie a zamietnutý, keďže získal podporu 85 hlasov, pričom proti hlasovalo 144 členov a 12 členovia sa hlasovania zdržali.


(1)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011.

(2)  Európska komisia, Brusel 28. septembra 2011, SEC(2011) 1103 final, Pracovný dokument útvarov Komisie: Zhrnutie správy o posúdení vplyvu s názvom – Sprievodný dokument – Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/64


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)“

COM(2011) 651 final – 2011/0295 (COD)

a na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom“

COM(2011) 654 final – 2011/0297 (COD)

2012/C 181/12

Spravodajca: Arno METZLER

Rada (25. novembra 2011) a Európsky parlament (15. novembra 2011) sa rozhodli podľa článkov 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)

COM(2011) 651 final – 2011/0295 (COD).

Rada sa 2. decembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom

COM(2011) 654 final – 2011/0297 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 138 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Obsah a závery

1.1   EHSV víta, že Komisia svojím návrhom aktualizuje rámec vytvorený platnou smernicou o zneužívaní trhu, čím chráni dôveru v integritu kapitálových trhov.

1.2   EHSV v zásade súhlasí s návrhom, ktorý predložila Komisia. Pokiaľ ide o konkrétnu formu návrhu Komisie v podobe nariadenia a smernice, EHSV má v tejto súvislosti rôzne pochybnosti, ktoré sú sčasti zásadné.

1.3   Najmä nejasná formulácia skutkovej podstaty mnohých prípadoch trestných činov v návrhu nariadenia o zneužívaní trhu, ako aj presunutie ďalšej konkretizácie na orgán ESMA (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), resp. Komisiu na úrovni 2 môžu viesť k značnej právnej neistote. Táto skutočnosť dáva s ohľadom na štátoprávnu zásadu zákonnosti trestných noriem podnet na kritiku. Zásada zákonnosti trestných noriem sa nenachádza len v ústavách členských štátov, ale je zakotvená aj v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP). Nie je ani v záujme Komisie, ani v záujme členských štátov či osôb, ktoré uplatňujú právo, aby európsky legislatívny akt vyvolával takéto zásadné pochybnosti týkajúce sa ústavného a trestného práva. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby lepšie konkretizovala skutkovú podstatu trestných činov ešte na úrovni 1.

1.4   Dôvodom na kritiku je aj článok 11 návrhu nariadenia, ktorý od každého, kto profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie s finančnými nástrojmi, vyžaduje zavedenie mechanizmov na odhaľovanie zneužívania trhu. Väčšia administratívna záťaž nevyhnutne neznamená zlepšenie regulácie. EHSV sa zasadzuje za účinnú a vyváženú reguláciu. Navrhovaná úprava vyvoláva obavy, že sa bude predkladať množstvo nekvalifikovaných oznámení, čo nemôže byť cieľom dozorných orgánov. Neprimeraným spôsobom znevýhodňuje aj malé úverové inštitúcie a preto môže mať negatívny vplyv na miestne hospodárske aktivity a tým predovšetkým na záujmy obyvateľstva, ako aj na záujmy malých a stredných podnikov vo vidieckych oblastiach. EHSV vyzýva Komisiu, aby tieto obavy zohľadnila a zvolila iný prístup tak, ako to už robí napríklad v súvislosti so znížením zaťaženia pre malých a stredných emitentov v rôznych aktuálnych návrhoch právnych predpisov.

2.   Zhrnutie dokumentu Komisie

2.1   Vydaním smernice 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom došlo na európskej úrovni po prvýkrát k snahe o zjednotenie právnych predpisov o zneužívaní trhu. Európska komisia uverejnila 20. októbra 2011 návrh na prepracovanie tejto smernice vo forme smernice (MAD) a nariadenia (MAR) o zneužívaní trhu.

2.2   Cieľom Komisie je aktualizovať rámec vytvorený platnou smernicou o zneužívaní trhu a zabezpečiť napredovanie v zjednocovaní európskych právnych predpisov pre obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom. Komisia musí pritom reagovať na meniace sa danosti trhu.

2.3   Zatiaľ čo smernica o zneužívaní trhu zahŕňa len finančné nástroje používané na regulovaných trhoch, týmto návrhom sa tento rozsah pôsobnosti rozširuje na finančné nástroje, ktoré sa obchodujú na nových obchodných platformách, ako aj mimo búrz („over the counter“ – OTC). Návrh okrem toho rozširuje vyšetrovacie a sankčné právomoci regulačných orgánov a jeho cieľom je znížiť náklady na správu pre malých a stredných emitentov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV víta, že Komisia vo svojom návrhu reaguje na meniace sa danosti trhu a že plánuje aktualizovať rámec vytvorený smernicou o zneužívaní trhu. Obchodovanie s využitím dôverných informácií a zneužívanie trhu ovplyvňujú dôveru v integritu trhov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre riadne fungujúci kapitálový trh.

3.2   Rozšírenie rozsahu pôsobnosti platných právnych predpisov o zneužívaní trhu na finančné nástroje neobchodované na regulovaných trhoch, ako aj na využívanie veľmi sofistikovaných technológií na uplatňovanie obchodných stratégií a vysokofrekvenčného obchodovania predstavuje zmysluplný postup. Integritu trhov to však pomôže zabezpečiť len vtedy, keď bude zrejmé, aké praktické dôsledky má mať rozšírenie rozsahu pôsobnosti na nové finančné nástroje obchodované mimo burzy a na vysokofrekvenčné obchodovanie.

3.3   Väčšia miera harmonizácie právnych predpisov o obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom je vítaná. Prepracovanie návrhu Komisie do podoby nariadenia a smernice o zneužívaní trhu môže vyvolať mnohé právne problémy, najmä pokiaľ ide o všeobecné trestnoprávne a ústavnoprávne zásady, na ktoré sa tento návrh vzťahuje, čo je dôvodom na kritiku.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   EHSV víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti na finančné nástroje obchodované mimo burzy. Nie je však jasné, v akej podobe by mali byť zahrnuté do návrhu. Pre finančné nástroje obchodované mimo burzy často neexistuje žiadny trh, pretože sa obchodujú len bilaterálne. Používateľom práva by tak mohla pomôcť ďalšia konkretizácia, napríklad prostredníctvom vypracovania vzorových príkladov zo strany Komisie alebo orgánu ESMA.

4.2   EHSV v zásade víta zahrnutie sofistikovaných technológií na uplatňovanie obchodných stratégií do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov o zneužívaní trhu. Je však potrebné zvážiť, že obchodovanie založené na algoritmoch nie je samo osebe negatívne, ale že ho úverové inštitúcie využívajú aj na realizáciu každodenných obchodov cez súkromných klientov. Preto je pre používateľov práva aj v tejto súvislosti potrebné, aby sa konkretizovalo, čo je právne prípustné. V tejto súvislosti by takisto mohli byť nápomocné, keby Komisia alebo ESMA vypracovali vzorové príklady.

4.3   Európska únia musí pri legislatívnej činnosti v oblasti trestného práva zohľadňovať zásadu subsidiarity. Platné právo stanovuje úpravu vo forme smernice, a preto kritika takéhoto prístupu nie je zrejmá. V tejto súvislosti nie je zrejmé, prečo Komisia tento prístup nevyužíva aj naďalej. Pokiaľ ide o sankcie, návrh stanovuje úpravu vo forme smernice (MAD). Skutkovou podstatou podliehajúcou sankciám sa zaoberá nariadenie (MAR), pričom by sa mala bezprostredne uplatňovať v členských štátoch.

4.4   Úprava skutkovej podstaty vo forme nariadenia je sporná, pretože navrhované právne predpisy by mohli viesť k mnohým problémom pri uplatňovaní práva. Na rozdiel od smernice sa im však členské štáty nemôžu pri uplatňovaní vyhnúť. Cieľom návrhu Komisie je však predísť problémom pri uplatňovaní práva.

4.5   Problémy pri uplatňovaní práva by mohli vzniknúť z dôvodu nedostatočného spresnenia formulácií, ako aj z dôvodu používania neurčitých právnych pojmov. Právna neistota vyvolaná sankčnými normami sa dotýka všeobecných zásad ústavného práva, ako aj trestného práva. Patrí sem aj zásada zákonnosti trestných noriem (nulla poena sine lege certa – napr. článok 103 ods. 2 nemeckej ústavy, článok 25 ods. 2 talianskej ústavy). Podľa tohto článku musí byť z normy zrejmé, v ktorých prípadoch podlieha takéto konanie sankciám. Táto všeobecná zásada právneho štátu je zakotvená aj v článku 7 EDĽP. EHSV má pri väčšine právnych predpisov v návrhu nariadenia pochybnosti, či bola táto zásada dostatočne zohľadnená. Podľa nemeckej odbornej právnickej literatúry však platný súbor pravidiel týkajúcich sa dôverných informácií vedie k príliš veľkej právnej neistote a z tohto dôvodu sa vníma kriticky.

4.6   Právna neistota vzniká aj na základe tých predpisov, ktoré Komisiu, resp. orgán ESMA oprávňujú na to, aby na úrovni 2 konkretizovali sankčnú skutkovú podstatu, ako je to v prípade článku 8 ods. 5 návrhu nariadenia MAR. Zo samotného článku 8 však nevyplývajú žiadne právne dôsledky, keďže tento právny predpis vymedzuje len pojem manipulácie s trhom. Rovnako by bolo malicherné poukazovať na nedostatočný sankčný účinok článku 8, keďže tento právny predpis je ako smerodajná definícia skutkovej podstaty pre trestný čin zneužívania trhu v konečnom dôsledku nevyhnutnou súčasťou sankčnej normy. Navyše príloha I k nariadeniu MAR obsahuje zoznam ukazovateľov týkajúcich sa jednotlivých znakov skutkovej podstaty uvedenej v článku 8, takže ich ďalšia konkretizácia v ďalšom kroku na úrovni 2 je otázna. EHSV má pochopenie pre žiadosť Komisie týkajúcu sa tohto postupu, a to umožniť priebežnú úpravu v súlade s aktuálnym vývojom trhu a tým prideliť konkretizáciu jednotlivých prvkov alebo aspektov Komisii alebo orgánu ESMA. Nový vývoj na trhu môže viesť aj k zmene požiadaviek v súvislosti s dohľadom. Tento postup je vzhľadom na prerokúvanú vec v oblasti trestného práva z právneho hľadiska diskutabilný. Z interakcie článku 8, prílohy a prípadne ďalších konkretizačných opatrení však možno len ťažko zistiť, za ktoré konanie sa majú udeliť sankcie.

4.7   Pre ESMA by táto konkretizácia, ktorú by mala uskutočňovať na úrovni 2 – nielen na základe návrhu právnych predpisov týkajúcich sa zneužívania trhu, ale zároveň aj na základe návrhu na nové znenie smernice 2004/39/ES (MiFID) – znamenala záťaž. Na základe toho možno očakávať oneskorenie a pretrvávajúcu neistotu.

4.8   Pokiaľ ide o okruh adresátov, spochybnený je aj právny predpis prijatý v článku 11 ods. 2 návrhu nariadenia MAR, podľa ktorého je každý, kto profesionálne sprostredkúva alebo vykonáva obchodovanie s finančnými nástrojmi, povinný zaviesť mechanizmy na odvrátenie a odhalenie zneužívania trhu.

4.9   Na osoby, ktoré profesionálne obchodujú s finančnými nástrojmi, sa vzťahuje povinnosť takéto podozrenie oznámiť (por. článok 6 ods. 9 smernice o zneužívaní trhu). Oznámenia takéhoto podozrenia poskytujú podľa nemeckého úradu pre dohľad BaFin (por. správu BaFin Journal z júla 2011, s. 6 a nasl.) dobre využiteľné informácie. Ich počet neustále narastá.

4.10   Zavedenie mechanizmov systémovej detekcie môže viesť k znásobeniu počtu údajne podozrivých správ. Veľké množstvo nekvalifikovaných správ však nemôže byť cieľom dozorných orgánov. Problémom z hľadiska porušovania zákazu zneužívania trhu nie je ani tak to, že orgány dohľadu nie sú informované o trestných činoch, ako skôr to, že prokuratúra sa nezaoberá prevažným počtom konaní, resp. ich po zaplatení pozastaví. Takisto je možné, že v členských štátoch chýbajú na prokuratúrach špecializované útvary.

4.11   Takisto je otázne, či každý, kto profesionálne sprostredkúva alebo vykonáva obchodovanie s finančnými nástrojmi, je vôbec vhodným adresátom, pokiaľ ide o zavedenie takýchto systémov, pomocou ktorých sa má brániť a odhaľovať zneužívanie trhu.

4.12   Podrobný prehľad o vnútroštátnom obchodovaní však v každom prípade musia mať orgány dohľadu nad obchodovaním na burze. Keďže zneužívanie trhu môže mať cezhraničný charakter, EHSV by privítal, keby tieto orgány boli oprávnené nadviazať medzinárodnú spoluprácu.

4.13   Otázne je aj to, či by malé a stredné úverové inštitúcie mali byť povinné vytvárať systémové mechanizmy na predchádzanie a odhaľovanie zneužívania trhu. Tieto inštitúcie by však boli vytváraním osobitných mechanizmov pravdepodobne preťažené. Malé a stredné úverové inštitúcie sa často nachádzajú vo vidieckych oblastiach a sú dôležité pre poskytovanie služieb tamojšiemu obyvateľstvu, ako aj malým a stredným podnikom. Tým prispievajú k stabilizácii miestnych hospodárskych aktivít a k podpore miestnej zamestnanosti. Ako príklad možno uviesť družstvá úverového ručenia, ako sú Cajas Rurales v Španielsku alebo Volksbank a Raiffeisenbank v Nemecku. Úverové inštitúcie nemôžu prevziať úlohy súvisiace s dohľadom. Odhaľovanie a najmä posudzovanie prípadov zneužívania trhu je úlohou orgánov dohľadu.

4.14   Okrem toho by – dodatočné – zaťaženie malých a stredných úverových inštitúcii bolo v rozpore s cieľom Komisie znížiť prostredníctvom návrhov aj administratívne zaťaženie pre malých a stredných emitentov. Komisia si tento cieľ okrem ďalších cieľov stanovila nielen pri predkladaní svojho návrhu nariadenia o zneužívaní trhu, ale aj v súvislosti s prepracovaním smernice o transparentnosti 2004/109/ES. Osobitné prípady manipulácie s trhom, ktoré vyšli najavo v prípade konkrétnych bánk, spôsobili jednotliví obchodníci v rámci investičného bankovníctva, ako napríklad Francúz Jérôme Kerviel v roku 2008. Významné prípady obchodovania s využitím dôverných informácií poukazujú na to, že úverové inštitúcie nezohrávajú v súvislosti s týmto trestným činom žiadnu úlohu. Malé a stredné úverové inštitúcie vzhľadom na zavádzanie systémových mechanizmov na predchádzanie a odhaľovanie zneužívania trhu preto nie sú vhodnými adresátmi, keďže nediferencovaný prístup v článku 11 návrhu nariadenia MAR tieto rozdiely dostatočne nezohľadňuje.

4.15   Z tohto dôvodu by sa v prípade osôb, ktoré profesionálne sprostredkúvajú alebo vykonávajú obchodovanie s finančnými nástrojmi, mala v súvislosti so zneužívaním trhu zvážiť štruktúra dohľadu podľa vzoru samosprávy pod štátnym právnym dohľadom v slobodných povolaniach. Takáto štruktúra dohľadu by integrovala potrebné odborné a odvetvové znalosti potrebné pre kvalitný, dôveryhodný a účinný profesionálny dohľad. Ak budú subjekty pôsobiace na finančnom trhu poverené úlohou samosprávy pod právnym dohľadom zo strany štátu, bude to v prvom rade na úžitok pre spotrebiteľov a nie pre záujmy subjektov pôsobiacich na trhu, ktoré sa navzájom držia v šachu. Samospráva ruší nadobudnuté privilégiá a vytvára transparentnosť.

4.16   Doložka o vystúpení v návrhu smernice MAD pre Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko (odôvodnenie č. 20 – 22) je v rozpore s cieľom zjednotiť právne predpisy. Doplnenie, resp. zmena príslušných miest v návrhu by preto boli v súlade so stanoveným cieľom. Spojené kráľovstvo už vyhlásilo, že využije svoje právo voľby a – aspoň zatiaľ – sa nezúčastní na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. Ako argument uvádza, že návrh smernice o zneužívaní trhu závisí od výsledkov v súčasnosti diskutovaných návrhov týkajúcich sa nariadenia o zneužívaní trhu a smernice o trhoch s finančnými nástrojmi a že dosah, ktorý z toho vyplýva, je v súčasnosti nejasný. Na jednej strane potvrdzuje tento postoj podľa nášho názoru uvedené pochybnosti týkajúce sa právnej neistoty, ktorá by mohla vzniknúť používaním nejasných právnych pojmov a oprávnením na prijatie následných konkretizujúcich opatrení. Na druhej strane je tento postup vzhľadom na cieľ zjednocovať právne predpisy povážlivý, pretože Londýn ako najväčšie finančné centrum v EÚ sa nachádza v Spojenom kráľovstve.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/68


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach“

COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD)

2012/C 181/13

Spravodajca: Viliam PÁLENÍK

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (30. novembra 2011) sa rozhodli podľa článkov 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach

COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 118 hlasmi za, pričom 32 členov hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Toto stanovisko bolo vypracované s procesom schvaľovania návrhu Komisie, ktorého cieľom je odstrániť závažné nedostatky v oblasti transparentnosti, nezávislosti, konfliktov záujmov, kvality postupov pri tvorbe ratingov a ratingových postupov. EHSV víta skutočnosť, že navrhované nariadenie sa snaží tieto problémy eliminovať, avšak zároveň sa domnieva, že Komisia na vzniknutú situáciu reaguje neskoro a nedôsledne.

1.2   Ratingové agentúry zohrávajú dôležitú úlohu na globálnych finančných trhoch, pretože ich ratingové hodnotenia využívajú mnohí účastníci týchto trhov. Tým výrazne ovplyvňujú prijímanie informovaných investičných a finančných rozhodnutí. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby boli ratingové činnosti vykonávané v súlade so zásadami integrity, transparentnosti, zodpovednosti a dobrého riadenia, k čomu značnou mierou prispelo už platné nariadenie o ratingových agentúrach.

1.3   EHSV sa domnieva, že trhy samotné nie sú schopné plniť samoregulačnú funkciu, a preto je nevyhnutné zaviesť čo najstriktnejšie pravidlá s patričnou úrovňou implementácie a dohľadu. Zároveň však nie je z predloženého návrhu dostatočne jasné, akým spôsobom by mala byť realizovaná jeho implementácia. EHSV okrem toho vyjadruje vážne pochybnosti, že očakávané výsledky sa dajú dosiahnuť len prostredníctvom čoraz väčšej regulácie. Tá vlastne ešte viac obmedzí zodpovednosť rôznych orgánov dohľadu, ktoré by práve naopak mali byť viac zapájané do hodnotenia ratingov, ktoré vydávajú agentúry.

1.4   EHSV zastáva názor, že európsky rámec navrhovaného nariadenia treba v maximálnej možnej miere podporiť rokovaniami na úrovni štátov G 20 o implementácii obdobnej regulácie aj na území týchto štátov, aby bola na globálnej úrovni zaručená konzistentnosť pravidiel.

1.5   V návrhu sa na zvýšenie rozmanitosti názorov ratingových hodnotení stanovuje povinná rotácia ratingových agentúr poskytujúcich ratingové hodnotenia, avšak EHSV vyjadruje istú pochybnosť či zavedením uvedeného pravidla dôjde k naplneniu vytýčeného cieľa.

1.6   EHSV sa domnieva, že jedným zo základných problémov je kredibilita ratingových hodnotení poskytovaných ratingovými agentúrami, ktoré sídlia predovšetkým v USA a sú vystavené mnohým konfliktom záujmov. EHSV preto žiada Komisiu, aby vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala ratingy štátnych dlhov v súlade so všeobecným záujmom. Kredibilita ratingových agentúr je značne naštrbená aj vo svetle historickej neschopnosti predpovedať budúci vývoj. Napriek jasným signálom trhu a ekonomickému vývoju neboli schopné, alebo motivované, včas identifikovať investičné riziká a vo viacerých prípadoch zlyhali pri plnení svojej základnej úlohy.

1.7   Je potrebné sa detailnejšie zamerať na nedostatočnú transparentnosť metodických postupov používaných ratingovými agentúrami pri tvorbe ratingov práve z dôvodu ich neschopnosti predpovedať budúci vývoj relevantným spôsobom, a predovšetkým z dôvodu samorealizovateľnej povahy ratingových hodnotení (z angl. „self-fulfilling prophecy“).

1.8   EHSV vyjadruje zásadnú pochybnosť o nezávislosti poskytovaných ratingov, vlastne je presvedčený, že čiastočne nie sú nezávislé, a to predovšetkým z dôvodu aplikovaného mechanizmu „emitent platí“. Pričom práve emitent má však záujem získať čo najvyššie hodnotenie, čo vyvoláva určité pochybnosti o nezávislosti vydaného hodnotenia. Za týmto hodnotením sa často skrývajú špekulatívne úvahy, diktované prinajmenšom očakávanou reakciou na oznámený rating.“

1.9   V súvislosti s predloženým návrhom je nevyhnutné prízvukovať, že treba zabezpečiť, aby všetky body, ktorých sa tento návrh dotýka, nezostali len na papieri, ale aby sa zabezpečilo ich reálne dodržiavanie, a to tak na európskej úrovni, ako aj na národných úrovniach. EHSV sa domnieva, že na zabezpečenie dodržiavania tejto regulácie je potrebné vytvoriť dostatočné kapacitné možnosti ESMA.

1.10   EHSV v tejto súvislosti víta zmeny týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr a žiada Komisiu, aby zlepšila skutočnú ochranu spotrebiteľov finančných produktov vytvorením účinných opravných prostriedkov, ktoré spotrebiteľom umožnia uplatňovať si svoje práva a získať odškodnenie, a to bez ohľadu na sankcie, ktoré agentúre uloží dozorný orgán.

1.11   Zásadnou otázkou stále ostáva problém konfliktu záujmov, ktorý je v predloženom návrhu riešený prostredníctvom niekoľkých opatrení, avšak EHSV opätovne prízvukuje, že tieto opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie stanoveného cieľa. Je to spôsobené aplikáciou modelu „emitent platí“, najmä v prípade vydávania vyžiadaných hodnotení, ako aj v prípade tvorby ratingových hodnotení štátov. Negatívne ratingové hodnotenia a výhľady dlhov suverénnych štátov prinášajú pre kupujúcich štátnych dlhopisov vyšší zisk v podobe úrokovej miery a rizikovej prirážky, avšak je možné že niektorí z týchto kupujúcich budú práve „emitenti“, ktorí platia za ratingové hodnotenia svojich finančných nástrojov ratingovým agentúram hodnotiacim štáty, čo môže byť potenciálnym zdrojom konfliktu záujmov.

1.12   Okrem snahy návrhu o odstránenie niektorých problémov (transparentnosť, konflikt záujmov, nezávislosť, konkurencia) a sprísnenie dozoru nad fungovaním ratingových agentúr ako dôležitých účastníkov finančných trhov, EHSV oceňuje, že sa nariadenie z roku 2011 zaoberá aj ďalšími dôležitými otázkami, a to predovšetkým vytvorením európskeho rámca dohľadu nad ratingovými agentúrami (1).

1.13   EHSV je však presvedčený, že otázka ratingových agentúr nie je len právnou, ale predovšetkým politickou záležitosťou. Asi najlepším spôsobom, ako ochrániť štátne dlhy pred dosahom často škodlivých hodnotení ratingových agentúr, je, okrem zavedenia lepších a obmedzených pravidiel:

zakázať im hodnotiť štátny dlh,

rozšíriť právomoci ECB tak, aby sa vyrovnali právomociam všetkých ostatných centrálnych bánk vo svete, čím sa odstráni jej súčasné znevýhodnenie,

zlepšiť súčasné riadenie štátneho dlhu v eurozóne (pozri stanovisko ECO/307 – CESE 474/2012).

2.   Zdôvodnenie

2.1   V súčasnosti prehlbujúca sa úverová kríza, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu bankovú krízu, ktorá bola výsledkom vážnych nedostatkov v oblasti regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami, na ktorú Európske spoločenstvo správne a promptne reagovalo prijatím Nariadenia (ES) č. 1060/2009. Táto nová kríza poukazuje na potrebu dodatočného zefektívnenia fungovania viacerých činností v oblasti regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami. Nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach stanovuje prísne pravidlá správania sa ratingových agentúr, a to predovšetkým s cieľom znížiť možné riziká v oblasti konfliktu záujmov, zabezpečenia vysokej kvality, transparentnosti ratingov a ratingových postupov.

2.2   Netreba zabúdať, že ratingové agentúry nie sú schopné predpovedať budúci reálny vývoj, čo znamená, že majú vyslovene škodlivý vplyv na ekonomiku štátov. Zoznam pochybení týchto agentúr je dlhý, preto spomenieme len niektoré:

v roku 1975 mesto New York dostalo veľmi dobrý rating v predvečer ohlásenia úpadku (zastavenia platieb),

o niečo neskôr agentúra Standard and Poor’s ubezpečila investorov, že Orange County (Kalifornia) má zdravé hospodárstvo a je dobre spravované napriek tomu, že sa tam v dôsledku špekulácií s derivátmi vyparili 2 miliardy dolárov. Následne musela agentúra čeliť viacerým súdnym žalobám (2),

podobne to bolo aj v prípadoch, hedžového fondu Long Term Capital Management, Bank of Credit and Commerce International (BCCI), krachu amerických sporiteľní a podvodných krachov Enronu, Worldcomu, Tyco atď. a napokon i Lehman Brothers (3),

v období pred finančnou krízou dávali agentúry i tým najpodozrivejším hypotekárnym derivátom (tzv. subprimom) známku AAA, čím presvedčili investorov, okrem iného aj penzijné fondy, aby ich vo veľkom kupovali (4),

pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008, ratingové agentúry jednohlasne udeľovali najlepšiu známku bankám a fondom, ktoré vlastnili tie najbezcennejšie cenné papiere, ktoré vymysleli špekulanti, ako to bolo v prípade americkej poisťovne AIG (5);

napríklad v decembri 2009, Standard and Poor’s udelila gréckemu dlhu rating A-, to znamená ten istý ako Estónsku, ktoré sa v tej dobe pripravovalo na vstup do eurozóny (6).

2.3   V súčasnej situácii keď sa celá Európa zmieta v dlhovej kríze a niektoré krajiny sa nachádzajú na pokraji bankrotu bude veľmi dôležité, aby Komisia urobila všetko, čo je v jej silách a podporila obnovu ekonomiky. Tento návrh predstavuje vhodný nástroj na podporenie tohto úsilia, treba však byť ambicióznejší.

2.4   V predloženom návrhu nie je dostatočným spôsobom upravená otázka ratingov dlhov verejných financií štátov, pričom je otázna aj ich relevantnosť, keďže krajiny s rovnakými hodnoteniami platia rozdielne úroky. Z toho vyplýva aj dosiaľ nezodpovedaná otázka politickej hodnoty týchto hodnotení ratingových agentúr.

2.5   Európska komisia vo svojom konzultačnom dokumente (7), ktorý bol výsledkom verejných konzultácií v priebehu roku 2010, prezentovala možnosti riešenia problémov spojených s nadmerným spoliehaním sa účastníkov trhu na ratingy, poukázala na potrebu zavedenia samostatného posudzovania úverových rizík investičnými spoločnosťami, podporu zvyšovania konkurencie na ratingovom trhu, zavedenie občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr a možnosti riešenia potenciálnych konfliktov záujmov z dôvodu aplikovania modelu „emitent platí“.

2.6   Mnohí účastníci verejných konzultácií organizovaných Európskou komisiou od 5. novembra 2010 do 7. januára 2011 vyjadrili znepokojenie nad prehnaným až mechanickým spoliehaním sa na ratingy a zároveň sa prikláňali k postupnej redukcii odkazov na ratingy aj v rámci legislatívy. Súčasne poukázali na skutočnosť, že dôležitou súčasťou hľadania adekvátneho riešenia bude nájsť vhodné nástroje, ktoré ich nahradia.

2.7   Potrebu zlepšiť regulačný rámec pre ratingové agentúry a prijať vhodné opatrenia na znižovanie nadmerného spoliehania sa na ratingy podporil aj Európsky parlament, ktorý 8. júna 2011 vydal nelegislatívne uznesenie o ratingových agentúrach (8).

2.8   Európska rada dospela 23. októbra 2011 (9) k záveru, že kľúčovou prioritou EÚ zostáva posilnenie finančnej regulácie a uvítala skutočnosť, že od roku 2008 bolo vďaka reforme regulačného a kontrolného rámca už mnohé dosiahnuté, nabáda však, aby sa aj naďalej pokračovalo v úsilí hľadať a odstraňovať slabé stránky finančného systému v snahe predísť budúcim krízam.

2.9   Na medzinárodnej úrovni vydala Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v októbri 2010 zásady obmedzovania spoliehania sa orgánov a finančných inštitúcií na ratingy ratingových agentúr (10). Tieto zásady obsahujú výzvu, aby sa odstránili alebo nahradili odkazov na tieto ratingy v právnych predpisoch, ak sú dostupné vhodné alternatívne normy úverovej bonity, a aby sa od investorov vyžadovalo, aby si úverovú bonitu posudzovali sami. Uvedené zásady boli schválené na samite G20 v Soule v novembri 2010.

2.10   Z týchto dôvodov bolo potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, a to predovšetkým s cieľom znížiť potenciálne riziká spojené s nadmerným spoliehaním sa účastníkov finančného trhu na ratingy, vysokým stupňom koncentrácie na ratingovom trhu, zavedením občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr voči investorom, konfliktom záujmov v súvislosti s modelom „emitent platí“ a štruktúrou akcionárov ratingových agentúr.

3.   Súhrn zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 1060/2009

3.1   Rozšírenie rozsahu uplatňovania nariadenia na ratingové výhľady

3.1.1   Návrhom Komisie sa rozširuje rozsah uplatňovania pravidiel týkajúcich sa úverových ratingov tak, aby v prípade potreby zahŕňali aj „ratingové výhľady“. Význam ratingových výhľadov pre investorov a emitentov a ich vplyv na trh je porovnateľný s významom a účinkami úverových ratingov, preto sa požaduje najmä to, aby ratingové agentúry zverejňovali časový horizont, v rámci ktorého sa očakáva zmena úverového ratingu.

3.2   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k používaniu úverových ratingov

3.2.1   V návrhu nariadenia o ratingových agentúrach sa dopĺňa ustanovenie o povinnosti vybraných finančných inštitúcií vykonávať vlastné posúdenie úverového rizika s cieľom znížiť nadmerné, až mechanické spoliehanie sa výlučne na externé úverové ratingy pri posudzovaní úverovej bonity akcií.

3.3   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k nezávislosti ratingových agentúr

3.3.1   Nezávislosť ratingových agentúr pri súčasnom modeli „emitent platí“ je potrebné posilniť, a to takým spôsobom, aby sa zvýšila úroveň dôveryhodnosti úverových ratingov.

3.3.2   Jedným zo sprísnení v oblasti nezávislosti prostredníctvom eliminácie konfliktu záujmov je pravidlo, že ktorýkoľvek akcionár alebo člen ratingovej agentúry, ktorý vlastní aspoň 5 % podiel danej ratingovej agentúry, nesmie vlastniť 5 % alebo väčší podiel v inej ratingovej agentúre, okrem prípadu, ak sú dotknuté ratingové agentúry členmi rovnakej skupiny.

3.3.3   Zavádza sa pravidlo rotácie ratingových agentúr, ktoré boli emitentom oslovené, aby vydali rating na samotného emitenta, alebo jeho dlhové nástroje. Súčasne sa stanovuje povinnosť, že predchádzajúca ratingová agentúra musí nastupujúcej ratingovej agentúre odovzdať všetky podklady, vrátane dôležitých informácií.

3.3.4   Súčasne sa upravuje pravidlo vnútornej rotácie zamestnancov, a to tak, aby sa zabránilo presunu analytikov spolu s klientskym súborom do inej ratingovej agentúry.

3.3.5   Ratingová agentúra by nemala vydávať úverový rating v prípade existencie konfliktov záujmov vzniknutých zapojením osôb, ktoré ovládajú viac než 10 % kapitálu alebo hlasovacích práv ratingovej agentúry, alebo majú iné významné postavenie.

3.3.6   Osoby ovládajúce viac ako 5 % kapitálu alebo hlasovacích práv ratingovej agentúry, alebo osoby, ktoré majú významné postavenie, by nemali mať možnosť poskytovať poradenstvo alebo poradenské služby hodnotenému subjektu.

3.4   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k zverejňovaniu informácií o metodikách ratingových agentúr, úverových ratingoch a ratingových výhľadoch

3.4.1   Navrhujú sa postupy pre prípravu nových alebo úpravu existujúcich ratingových metodík, pričom je nevyhnutné začleniť do tohto procesu aj konzultácie so zainteresovanými stranami. ESMA ako príslušný orgán posúdi súlad navrhovaných nových metodík s existujúcimi požiadavkami a používanie metodík bude možné až keď ich schváli ESMA.

3.4.2   V prípade, že sa v metodikách vyskytnú chyby, má mať ratingová agentúra povinnosť chyby odstrániť a informovať ESMA, hodnotené subjekty a širokú verejnosť o týchto chybách.

3.4.3   Informovanie emitenta o hlavných dôvodoch hodnotenia pred zverejnením ratingu, alebo výhľadu sa bude musieť uskutočniť najmenej jeden celý pracovný deň pred samotným zverejnením v snahe dať príležitosť odhaliť možné chyby ratingového hodnotenia.

3.4.4   Ratingové agentúry by mali zverejňovať informácie o všetkých subjektoch, alebo dlhových nástrojoch, ktoré im boli predložené na úvodné preskúmanie alebo predbežný rating.

3.5   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k štátnym ratingom

3.5.1   V snahe o zlepšenie kvality štátnych ratingov budú posilnené pravidlá vzťahujúce sa na tieto ratingy a zvyšuje sa periodicita ich posudzovania na minimálne raz za šesť mesiacov.

3.5.2   Pre zvýšenie transparentnosti a miery pochopenia užívateľmi majú byť ratingové agentúry povinné zverejniť úplnú výskumnú správu pri vydávaní a zmenách štátnych ratingov.

3.5.3   Ratingové agentúry budú poskytovať aj rozlíšené údaje o obrate vrátane údajov o poplatkoch v rámci rôznych tried aktív. Tieto informácie by mali umožniť posúdiť, do akej miery ratingové agentúry využívajú svoje financie na vydávanie štátnych ratingov.

3.6   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k porovnateľnosti úverových ratingov a poplatkov za úverové ratingy

3.6.1   Všetky ratingové agentúry budú mať povinnosť oznamovať svoje ratingy orgánu ESMA, ktorý bude dostupné ratingy na dlhové nástroje publikovať v podobe Európskeho ratingového indexu (EURIX).

3.6.2   ESMA bude mať možnosť pripraviť návrh technických predpisov o harmonizovanej ratingovej stupnici pre Komisiu. Všetky hodnotenia budú dodržiavať rovnaké štandardy stupnice, čo zabezpečí jednoduchšiu porovnateľnosť ratingov.

3.6.3   Poplatky za poskytnuté ratingové hodnotenie by mali byť nediskriminačné a nepodmienené, teda zohľadňovať skutočné náklady a transparentnú tvorbu cien, a nemali by byť závislé od výsledku hodnotenia. Ratingové agentúry by mali každoročne poskytnúť zoznam poplatkov účtovaných klientom za jednotlivé služby.

3.6.4   ESMA by mala vykonávať aj činnosti monitorovania koncentrácie trhu, rizík vyplývajúcich z koncentrácie a vplyvu na celkovú stabilitu finančného sektora.

3.7   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr voči investorom

3.7.1   Novými ustanoveniami Komisia navrhuje zaviesť v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich z nariadenia o ratingových agentúrach alebo porušenia týchto povinností z hrubej nedbanlivosti možnosť podať žalobu o náhradu škody spôsobenej týmto porušením v prípade, že toto porušenie ovplyvnilo úverový rating, na ktorý sa investor spoliehal.

3.8   Ďalšie zmeny a doplnenia

3.8.1   Nariadenie je v niektorých bodoch týkajúcich sa ratingových agentúr adekvátne rozšírené o pôsobnosť aj na „certifikované“ agentúry usídlené v tretích krajinách.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Návrh Komisie vhodným spôsobom upravuje a dopĺňa platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009, a to predovšetkým pokiaľ ide o nadmerné spoliehanie sa účastníkov finančného trhu na ratingy, vysoký stupeň koncentrácie na ratingovom trhu, občianskoprávnu zodpovednosť ratingových agentúr voči investorom, konflikt záujmov v súvislosti s modelom „emitent platí“ a štruktúry akcionárov ratingových agentúr. Výbor však poznamenáva, že v niektorých častiach nariadeniu chýba konkrétnosť a niektoré časti sú vágne. Verí, že konečná verzia nariadenia bude, tam, kde to je možné a prospešné, konkrétnejšia, jasnejšia a jednoznačnejšia.

4.2   EHSV vyjadruje pochybnosti o budúcej reálnej dôveryhodnosti vlastných ratingových hodnotení a následného spoliehania sa na ne, keďže v súčasnosti sa pripisuje relevantnosť hlavne ratingom etablovaných ratingových agentúr sídliacich mimo EÚ a ak sa budú finančné inštitúcie naďalej spoliehať na tieto hodnotenia, navrhovaná regulácia nemôže sláviť úspech. Zároveň zostáva nezodpovedanou otázkou spôsob, akým chce Komisia vynútiť tvorbu relevantných vlastných hodnotení.

4.3   To isté sa dá povedať aj o navrhovanom pravidle rotácie: ak by totiž toto pravidlo aj viedlo k vzniku novej agentúry, ktorá by mala prispieť k rozmanitosti názorov, dá sa predpokladať, že hodnotenie tejto novovzniknutej agentúry bude ovplyvnené názormi etablovaných ratingových agentúr, a teda sa očakávaná názorová rozmanitosť nevytvorí.

4.4   EHSV vyjadruje zásadnú pochybnosť o nezávislosti poskytovaných ratingov, a to predovšetkým z dôvodu aplikovaného mechanizmu „emitent platí“, a to aj v prípade ratingov štátov, ktorý ovplyvňuje výšku úroku, ktorý suverénne štáty platia finančným inštitúciám a iným subjektom kupujúcim ich dlhy. EHSV preto navrhuje, aby sa Komisia začala zaoberať celkovým fungovaním finančných trhov a ich prísnejšou reguláciou.

4.5   EHSV podporuje vykonávanie dohľadu nad odmeňovaním jednotlivých analytikov a nezávislosť tohto odmeňovania od výsledkov ratingového hodnotenia. V tejto súvislosti si však nie je istý, akými konkrétnymi krokmi by chcela ESMA dodržiavanie uvedeného návrhu kontrolovať, a preto navrhuje, aby bol tento bod detailnejšie rozpracovaný.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   EHSV opätovne podotýka, že je potrebné dosiahnuť dodržiavanie stanoveného právneho rámca, a to predovšetkým stanovením sankcií aj pre vedúcich pracovníkov a pre zodpovedných pracovníkov európskeho a medzinárodného úradu pre dohľad nad trhmi v prípade, že si nebudú plniť svoje povinnosti a vzhľadom na škody, ktoré toto neplnenie si povinností spôsobuje nielen bankám a riadne fungujúcemu finančnému systému, ale aj hospodárstvu, podnikom a občanom.

5.2   EHSV kladne hodnotí zvýšenú snahu o ochranu spotrebiteľov finančných produktov prostredníctvom zavedenia občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr, ktorej zavedením Európsky parlament a Rada zohľadnili predchádzajúce stanovisko EHSV (11). Avšak EHSV sa domnieva, že by táto časť mala byť spracovaná detailnejšie a byť podstatne jasnejšia. Mala by byť zároveň jasne prepojená so sankciami, ktoré môže ESMA udeliť.

5.3   EHSV vyjadruje istú pochybnosť o snahe nariadenia zvýšiť konkurenciu na trhu úverových ratingov prostredníctvom zavedenia harmonizovanej ratingovej stupnice, podporuje však túto úpravu, pokiaľ ide o lepšiu porovnateľnosť ratingov.

5.4   EHSV sa domnieva, že v snahe o zvýšenie kvality, transparentnosti, nezávislosti, plurality názorov a konkurencie v oblasti poskytovania ratingov je potrebné, aby Komisia vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala nezávislé ratingy štátnych dlhov s cieľom chrániť všeobecný záujem.

5.5   EHSV súhlasí s názorom, že je nevyhnutné limitovať vlastníctvo ratingových agentúr takým spôsobom, ktorý by zaručil vnímanie jednotlivých agentúr ako nezávislých, avšak EHSV by preferoval, aby sa zaručila úplná nezávislosť ratingových agentúr. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby žiadny investor nevlastnil viac ako určité percento kapitálu ratingovej agentúry a to ani nepriamo.

5.6   EHSV sa obáva, že ani vlastné hodnotenia rizika účastníkmi finančných trhov a zníženie spoliehania sa na externé ratingové hodnotenia nezaručí objektívnosť rozhodnutí, ktoré prijímajú účastníci finančných trhov a väčšiu rozmanitosť názorov. EHSV zároveň vyjadruje pochybnosti pokiaľ ide o kapacitné možnosti menších finančných inštitúcií vytvoriť analytické jednotky, ktoré by sa zaoberali týmito hodnoteniami.

5.7   EHSV vyjadruje istú obavu v súvislosti s aplikovateľnosťou občiansko-právnej zodpovednosti ratingových agentúr, vzhľadom na to, že agentúry mnohokrát vydali mylné ratingy a zatiaľ len vo veľmi málo prípadoch museli ratingové agentúry niesť zodpovednosť za svoje pochybenia. EHSV preto nie je presvedčený, že predkladaná regulácia momentálny status quo dokáže zmeniť. Zároveň sa EHSV domnieva, že by bolo vhodné zabezpečiť konzistentné a čo najúčinnejšie posilnenie občiansko-právnej zodpovednosti pre inštitúcie využívajúce ratingy pri poskytovaní niektorých služieb, ako napríklad zodpovednosť bánk pri poskytovaní investičného poradenstva.

5.8   EHSV sa domnieva, že je potrebné zamerať sa na revidovanie procesu dohľadu nad činnosťou ratingových agentúr, ktorý momentálne prebieha v nedostatočnom rozsahu a bolo by potrebné zabezpečiť jeho systematickú, konzistentnú a čo najširšiu realizáciu.

5.9   EHSV sa domnieva, že navrhované pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov sú nevyhnutné, avšak uvedený návrh nie je dostatočne konkrétny v príslušných bodoch, a preto je potrebné ich spracovať detailnejšie, predovšetkým pokiaľ ide o definovanie povinností jednotlivých inštitúcií vykonávajúcich dohľad nad ich dodržiavaním.

5.10   K obdobnému záveru EHSV dospel aj v prípade technickej stránky a konkrétneho spôsobu definovania Európskeho ratingového indexu (EURIX) a v tejto súvislosti zároveň vyjadruje pochybnosti, či takýto index môže priniesť nejakú dodatočnú informáciu.

5.11   V predloženom návrhu sa spomínajú ratingové hodnotenia štátov, avšak nie je presne definované, čo sa pod pojmom štát rozumie, keďže finančnú situáciu štátu ovplyvňujú aj jeho fondy sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré sú priamo alebo nepriamo prepojené so štátnym rozpočtom. Občania majú právo vedieť, či je ohrozené uhrádzanie ich zdravotných alebo sociálnych potrieb.

5.12   Ratingové hodnotenia štátov musia byť veľmi dobre definované, keďže ovplyvňujú mnohé aspekty fungovania štátu na finančných trhoch. Preto je potrebné, aby Komisia venovala väčšiu pozornosť otázke ratingových hodnotení štátnych dlhov a detailnejšie ju spracovala.

5.13   Jednou z hlavných stále nedoriešených otázok zostáva nedostatočná nezávislosť ratingových agentúr spôsobená predovšetkým aplikáciou modelu „emitent platí“, čo má za následok, že ratingy sú vnímané ako výhodné pre emitenta a nie ako ratingy potrebné pre investorov. EHSV sa domnieva, že zavedenie pravidla rotácie nebude schopné poskytnúť dostatočnú regulačnú funkciu, ktorá by oslabila dosah modelu „emitent platí“, a preto navrhuje zvážiť iný spôsob obmedzenia možnosti účelového výberu ratingovej agentúry emitentom.

5.14   EHSV sa domnieva, že pravidlo rotácie v navrhovanom rozsahu nebude schopné splniť očakávania spojené s jeho zavedením a to predovšetkým pokiaľ ide o vytvorenie dostatočného počtu nových trhových príležitostí. Preto EHSV považuje za vhodné, aby boli súčasťou schváleného nariadenia kratšie obdobia, počas ktorých môže emitent využívať služby tej istej ratingovej agentúry, alebo dlhšie obdobie prestávky v jej využívaní. Jedným z možných riešení je aj výber ratingových agentúr žrebom. Zároveň EHSV navrhuje, by bolo v príslušných článkoch návrhu odstránené z formulácie „desať po sebe nasledujúcich dlhových nástrojov“, spojenie „po sebe nasledujúcich“.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(2)  Ibrahim Warde, „Ces puissantes officines qui notent les Etats“, Le Monde diplomatique, február 1997.

(3)  Marc Roche, „Le capitalisme hors la loi“, Éditions Albin Michel 2011, str. 70.

(4)  Joseph E. Stilgitz, „Le triomphe de la cupidité“, Les liens qui libèrent 2010, str. 166.

(5)  Hervé Kempf, „L'oligarchie ça suffit, vive la démocratie“, Éditions du Seuil, Paris 2011, str. 72.

(6)  Tamže.

(7)  http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/agencies/summary-responses-cra-consultation-20110704_en.pdf.

(8)  http://www.europarl.europa.eu/oeil/FindByProcnum.do?lang=en&procnum=INI/2010/2302.

(9)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/125496.pdf.

(10)  http://www.financialstabilityboard.org/publications/r_101027.pdf.

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci text stanoviska odbornej sekcie bol zhromaždením zamietnutý v prospech pozmeňovacieho návrhu, ale získal viac ako štvrtinu hlasov.

Bod 5.4

5.4

EHSV sa domnieva, že v snahe o zvýšenie kvality, transparentnosti, nezávislosti, plurality názorov a konkurencie v oblasti poskytovania ratingov je potrebné, aby Komisia vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala nezávislé ratingy, za ktoré by platili emitenti, nevydávala by však ratingy krajín, aby sa predišlo možným obvineniam z konfliktu záujmov.

Tento text stanoviska odbornej sekcie bol zamietnutý 78 hlasmi proti, pričom 55 členovia hlasovali za a 13 sa hlasovania zdržali.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve“

COM(2011) 635 final – 2011/0284 (COD)

a „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločné európske kúpne právo na zjednodušenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhu“

COM(2011) 636 final

2012/C 181/14

Spravodajkyňa: Ana BONTEA

Komisia sa 11. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločné európske kúpne právo na zjednodušenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhu

COM(2011) 636 final.

Rada (16. novembra 2011) a Európsky parlament (25. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve

COM(2011) 635 final – 2011/0284 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 87 hlasmi za, pričom 54 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta zámer Európskej komisie uľahčiť rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), podporiť cezhraničné nákupy pre spotrebiteľov a posilniť výhody vnútorného trhu.

1.2   Pokiaľ ide o formu spoločného európskeho kúpneho práva (nariadenie) a zvolené možnosti (voliteľný „druhý systém“), výbor víta, že jeho predchádzajúce návrhy boli zohľadnené. Ako však už výbor uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, nazdáva sa, že „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B), ako sú napr. pilotné projekty, ktorými sa dá vhodne overiť, ako dokážu popri sebe paralelne existovať viaceré právne systémy a ako sa uplatňujú v praxi“ (1).

1.3   V súvislosti so zásadou subsidiarity a proporcionality EHSV zdôrazňuje, že spoločné európske kúpne právo musí plne rešpektovať tieto zásady.

1.4   EHSV sa domnieva, že z hľadiska obsahu je potrebné viaceré prvky navrhovaného nariadenia podstatne zlepšiť, s cieľom:

uľahčiť transakcie v celej EÚ, a tak rozhodne pomôcť podporiť hospodárske aktivity v rámci jednotného trhu a dbať na to, aby sa vo väčšej miere využíval jeho potenciál,

poskytnúť skutočnú európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o náklady a výhody pre hospodárske subjekty a spotrebiteľov,

ponúknuť výrazné výhody, pokiaľ ide o lepšiu tvorbu právnych predpisov, a vytvoriť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a ústretovejšie regulačné prostredie,

znížiť náklady spojené s cezhraničnými transakciami,

zabezpečiť právnu istotu a väčšiu konzistentnosť medzi horizontálnymi a vertikálnymi právnymi predpismi,

zaručiť, aby mali MSP a spotrebitelia praktický a jednoznačný úžitok z nových pravidiel.

1.5   Segmentácia spoločného európskeho kúpneho práva tým, že sa ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi podnikmi (B2B) a ustanovenia týkajúce sa zmlúv so spotrebiteľmi rozdelia do dvoch oddelených dokumentov (pričom každá kategória má svoj vlastný harmonogram uplatňovania), umožní podnikom a spotrebiteľom jednoduchšie sa oboznámiť s novými pravidlami a ľahšie ich uplatňovať.

1.6   EHSV prikladá veľký význam fakultatívnemu charakteru nového nariadenia a záruke, že bude plne rešpektovaná sloboda rokovať o prijatí spoločného európskeho kúpneho práva.

1.7   EHSV zdôrazňuje tieto kľúčové otázky:

uplatňovaniu spoločného európskeho kúpneho práva stojí v ceste viacero veľkých prekážok,

je dôležité vo väčšej miere zohľadniť špecifiká MSP,

na základe konzultácie s organizáciami zamestnávateľov vrátane organizácií MSP a so spotrebiteľskými organizáciami by sa mali vypracovať vzorové európske zmluvné podmienky pre špecializované oblasti obchodu a odvetvia činnosti, ktoré by obsahovali štandardné podmienky, boli by dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ, predstavovali by mimoriadne užitočný nástroj vo vzťahoch typu B2B a B2C a mali by byť k dispozícii súčasne s uverejnením nariadenia,

je potrebné zaručiť väčšiu právnu istotu a zlepšiť obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva,

v súlade s článkami 12 a 169 zmluvy sa pri navrhovaní a uplatňovaní všetkých politík EÚ a v rámci prijatých opatrení musia zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov a MSP.

1.8   EHSV zdôrazňuje, že vytvorenie spoločného európskeho kúpneho práva samo osebe nezaručí rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov a rozvoj cezhraničných nákupov pre spotrebiteľov. Žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali plne využívať potenciál jednotného trhu z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

1.9   EHSV upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť sprievodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že zmluvné strany, ktoré by mohli uplatňovať spoločné európske kúpne právo, keď bude konečne prijaté, budú vedieť, ako toto právo uplatňovať účinne a vykladať jednotne.

1.10   Organizácie spotrebiteľov zdôrazňujú, že návrh v súčasnej podobe by sa nemal uplatňovať na spotrebiteľské transakcie. Organizácie MSP a organizácie zamestnávateľov zdôrazňujú, že pokiaľ sa prijme určitý počet zmien a sprievodných opatrení, návrh sa môže uplatňovať na spotrebiteľské transakcie. Návrhy organizácií zastupujúcich MSP a spotrebiteľov sa stále v mnohých otázkach rôznia a hľadanie najvhodnejších riešení, ktoré by mohli akceptovať všetci, je zložitý a náročný proces.

1.11   Výbor žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tieto aspekty zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva, alebo pri akýchkoľvek ďalších iniciatívach zameraných na reguláciu práv spotrebiteľov v EÚ a aby pokračovali v dialógu s organizáciami zastupujúcimi MSP a spotrebiteľov, v snahe uistiť sa, že spoločné európske kúpne právo bude v súlade s potrebami príjemcov, a tak výrazne prispeje k uľahčeniu transakcií v EÚ.

2.   Kontext

2.1   Súčasný právny rámec

2.1.1   Pre právny rámec, ktorý v súčasnosti platí v EÚ, sú príznačné rozdiely medzi právnymi poriadkami jednotlivých štátov a medzi právnymi predpismi v oblasti zmluvného práva v 27 členských štátoch.

2.1.2   Európska legislatíva obsahuje sériu spoločných právnych predpisov, najmä v oblasti zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi, ktoré zosúlaďujú základné spotrebiteľské zmluvné právo. Nedávno prijatá (smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (2), plne zosúladila kľúčové prvky týkajúce sa zmlúv uzatvorených na diaľku, ako sú predzmluvné informácie, formálne požiadavky, odstúpenie od zmluvy, prenos rizika a doručenie, pričom minimálne zosúladená zostala len otázka právnych záruk a neférových zmluvných podmienok.

2.1.3   Články 12, 38, 164, 168 a 169 ods. 4 zmluvy zaručujú prednostné uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ak sú výhodnejšie pre spotrebiteľov,

2.2   Ťažkosti, ktorým čelia obchodníci a spotrebitelia

2.2.1   V súčasnosti len desatina európskych obchodníkov vyváža tovar v rámci Únie, pričom väčšina z nich vyváža len do malého počtu členských štátov. Len 8 % spotrebiteľov si cez internet kúpilo tovar alebo služby v inom členskom štáte. Potenciál jednotného trhu a cezhraničného obchodu online nie je dostatočne využitý.

2.2.2   Súčasné prekážky sú zapríčinené okrem iného rozdielmi v daňových predpisoch, administratívnymi požiadavkami, problémami s dodaním, rozdielmi z hľadiska jazyka či kultúry, slabým rozšírením širokopásmového pripojenia, predpismi, ktoré upravujú ochranu údajov, dizajnom, územným obmedzením duševného vlastníctva, podmienkami platby, ako aj rozdielmi v právnom rámci. Z údajov, ktoré Komisia čerpala z iných výskumov vyplýva, že v transakciách medzi podnikmi a spotrebiteľmi je jednou z hlavných prekážok, ktorá spotrebiteľom bráni v nákupe v zahraničí, absencia účinných opravných prostriedkov, pričom 62 % spotrebiteľov nenakupuje online v zahraničí, pretože sa obáva podvodu, 59 % nevie, čo robiť v prípade, že vzniknú problémy, 49 % má obavy v súvislosti s doručením a 44 % nepozná dobre svoje spotrebiteľské práva (3).

Obchodníci, a najmä MSP, musia čeliť problémom, ako sú:

ustanovenia zahraničného zmluvného práva, ktoré dobre nepoznajú,

väčšia právnu komplexnosť, ktorou sa vyznačuje cezhraničný obchod v porovnaní s vnútroštátnym obchodom,

vysoké dodatočné transakčné náklady.

2.2.3   Prekážky, ktoré bránia cezhraničnému obchodu, majú veľké negatívne dôsledky pre podniky a spotrebiteľov.

3.   Návrh Komisie

3.1   Oznámenie Komisie (4) sa týka návrhu nariadenia (5), ktorým sa zavádza spoločné európske kúpne právo a ktorého cieľom, ako sa v dokumente uvádza, je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom uľahčení zameraných na rozšírenie cezhraničného obchodu.

3.2   Návrh Komisia predstavuje:

a)

z hľadiska zvoleného nástroja:

druhý systém“ zmluvného práva, ktorý bude v každom členkom štáte rovnaký a pre celú Úniu spoločný a ktorý bude existovať popri súčasnom vnútroštátnom zmluvnom práve,

fakultatívny systém, pre ktorý sa zmluvné strany budú môcť slobodne rozhodnúť. Súhlas spotrebiteľa s uplatnením spoločného európskeho kúpneho práva musí mať podobu samostatného výslovného vyhlásenia, ktoré je oddelené od vyhlásenia, ktorým sa prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy;

b)

z hľadiska formy: keďže ide o nariadenie, bude mať spoločné európske kúpne právo všeobecnú platnosť a okamžitú účinnosť;

c)

z hľadiska obsahu:

Ide o koherentný, ale nie úplný, súbor (183 článkov) pravidiel zmluvného práva, ktorý obsahuje:

všeobecné zásady zmluvného práva,

ustanovenia o tom, že zmluvné strany majú pred uzavretím zmluvy právo na poskytnutie zásadných informácií, pravidlá, ktorá sa uplatňujú pri uzatváraní zmlúv, osobitné ustanovenia, ktorými sa spotrebiteľom udeľuje právo odstúpiť od zmluvy, a ustanovenia o označení zmluvy za neplatnú,

výklad zmluvných podmienok, ustanovenia o obsahu a účinkoch zmlúv, ako aj ustanovenia o tom, ktoré zmluvné podmienky možno považovať za neprijateľné,

záväzky a prostriedky nápravy zmluvných strán,

doplnkové spoločné pravidlá o náhrade škody a úrokoch z omeškania,

ustanovenia o vrátení plnení a premlčaní.

Viaceré aspekty sa naďalej riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú v zmysle nariadenia (ES) č. 593/2008 (6) (Rím I).

3.3   Spoločným európskym kúpnym právom sa riadia najdôležitejšie zmluvy v rámci cezhraničného obchodu (kúpne zmluvy medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi a zmluvy medzi obchodníkmi, v rámci ktorých je aspoň jedna zo zmluvných strán MSP, vrátane zmlúv o dodaní digitálneho obsahu a poskytnutí súvisiacich služieb).

3.4   Spoločné európske kúpne právo sa obmedzuje len na cezhraničné zmluvy (pričom členské štáty môžu jeho platnosť rozšíriť).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV víta zámer Európskej komisie uľahčiť rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov (najmä pre MSP), podporiť cezhraničné nákupy pre spotrebiteľov a posilniť výhody vnútorného trhu.

4.2   V súvislosti so zásadou subsidiarity a proporcionality EHSV zdôrazňuje, že spoločné európske kúpne právo ich musí plne rešpektovať.

4.3   Pokiaľ ide o formu (nariadenie) a uprednostnené možnosti („druhý systém“, ktorý sa bude v každom členskom štáte uplatňovať fakultatívne na základe osobitnej dohody medzi zainteresovanými stranami), ako už výbor uviedol vo vyššie spomenutom stanovisku „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B)“ formou pilotných projektov.

4.4   Pokiaľ ide o obsah, EHSV sa domnieva, že viaceré prvky navrhovaného nariadenia by sa mali podstatne zlepšiť, s cieľom:

uľahčiť transakcie v celej EÚ, a tak rozhodne pomôcť podporiť hospodárske aktivity v rámci jednotného trhu a dbať na to, aby sa vo väčšej miere využíval jeho potenciál,

poskytnúť skutočnú európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o náklady a výhody pre hospodárske subjekty a spotrebiteľov,

ponúknuť výrazné výhody, pokiaľ ide o lepšiu tvorbu právnych predpisov, a vytvoriť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a ústretovejšie regulačné prostredie,

znížiť náklady spojené s cezhraničnými transakciami,

zabezpečiť právnu istotu a väčšiu konzistentnosť medzi horizontálnymi a vertikálnymi právnymi predpismi, pričom treba prihliadať najmä na nevyhnutnosť zaručiť transparentnosť, jasnosť a jednoduchosť, a to nielen pre právnikov, ale predovšetkým pre malé podniky a bežných spotrebiteľov,

zaručiť, aby mali MSP a spotrebitelia praktický a jednoznačný úžitok z nových pravidiel.

4.5   Výbor už v minulosti zdôraznil, že „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B), ako sú napr. pilotné projekty, ktorými sa dá vhodne overiť, ako dokážu popri sebe paralelne existovať viaceré právne systémy a ako sa uplatňujú v praxi“ (7).

Segmentácia spoločného európskeho kúpneho práva tým, že sa ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi podnikmi (B2B) a ustanovenia týkajúce sa zmlúv so spotrebiteľmi (B2C) rozdelia do dvoch oddelených dokumentov (pričom každá kategória má svoj vlastný harmonogram uplatňovania), uľahčí zákonodarcom rozhodnúť, ktorý legislatívny postup by sa mal uplatňovať na jednotlivé súbory pravidiel, pričom by sa mala zohľadniť vyjednávacia pozícia jednotlivých strán.

4.6   Súčasný obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva vyvoláva veľkú nespokojnosť a kritiku zo strany spotrebiteľských organizácií a organizácií zastupujúcich MSP, ktoré pochybujú, že je skutočne potrebné zaviesť fakultatívny nástroj na podporu elektronického obchodu a legislatívny postup (fakultatívny systém), ktorý by sa využíval v oblasti zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

4.7   Výbor žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tieto aspekty zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva a aby pokračovali v dialógu s organizáciami zastupujúcimi MSP a so spotrebiteľskými organizáciami, v snahe uistiť sa, že spoločné európske kúpne právo bude v súlade s potrebami príjemcov.

4.8   EHSV prikladá veľký význam fakultatívnemu charakteru nového nariadenia a záruke, že bude plne rešpektovaná sloboda rokovať o prijatí spoločného európskeho kúpneho práva.

4.9   Pokiaľ ide o veľké podniky alebo podniky, ktoré majú na trhu dominantné postavenie, odporúča sa vypracovať primerané doplnkové opatrenia, ktoré MSP umožnia ľahšie si uplatniť svoje právo slobodne si vybrať z dvoch právnych systémov, so zreteľom na fakultatívny charakter spoločného európskeho kúpneho práva.

4.10   V súlade s článkami 12 a 169 zmluvy sa pri navrhovaní a uplatňovaní všetkých politík EÚ a v rámci prijatých opatrení musia zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov a MSP.

4.11   Výbor upozorňuje, aké najväčšie problémy môžu vzniknúť pri uplatňovaní spoločného európskeho kúpneho práva:

treba vyjasniť vzájomné vzťahy medzi týmto fakultatívnym nástrojom a európskym medzinárodným súkromným právom, vrátane nadradených záväzných ustanovení vnútroštátneho práva a pravidiel, ktoré sa týkajú verejného poriadku – zodpovedajúce články 9 a 21, nariadenie (ES) č. 593/2008,

mala by sa explicitne vyjasniť úloha nariadenia Rím I v prípade zmlúv typu B2C, s prihliadnutím na nedávne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré poskytujú usmernenia v tejto súvislosti,

zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere právnu istotu a vypracovať kompletný súbor pravidiel zmluvného práva, ktorý sa nebude odvolávať na vnútroštátne právo, ktoré je v každom členskom štáte iné, a nebude predstavovať žiadne problémy z hľadiska výkladu alebo uplatňovania.

4.12   EHSV zdôrazňuje, že prijatie spoločného európskeho kúpneho práva nebude stačiť na to, aby sa zaručil rozvoj cezhraničného obchodu, ani na to, aby sa plne vyzdvihol potenciál jednotného trhu z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

4.13   V kontexte súčasnej hospodárskej a finančnej krízy treba vyvinúť všemožné úsilie na to, aby sa zabezpečili priaznivé podmienky pre vývoz a znížili administratívne náklady. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, treba posilniť ich dôveru v jednotný trh a nabádať ich, aby robili cezhraničné nákupy, a to tak, že sa im poskytnú účinné prostriedky, aby si mohli individuálne uplatniť nárok na náhradu škody.

4.14   EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí odstrániť doposiaľ pretrvávajúce prekážky, ktoré bránia cezhraničnému obchodu, aby presadzovali a podporovali vývoz MSP a aktívne sa podieľali na navrhovaní a zavádzaní opatrení, ktoré by mohli najlepšie pomôcť podnikom a spotrebiteľom využiť možnosti jednotného trhu, pričom zdôrazňuje význam kvalitnej spolupráce a dialógu medzi orgánmi verejnej správy a sociálnymi partnermi, vrátane organizácií, ktoré zastupujú MSP a spotrebiteľov.

4.15   EHSV upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť potrebné sprievodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že strany, ktoré by mohli uplatňovať spoločné európske kúpne právo, ak bude nakoniec prijaté, budú vedieť, ako toto právo uplatňovať účinne a vykladať jednotne. Prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a ostatných informačných kanálov musia členské štáty zabezpečiť, aby boli všetky zainteresované strany informované o podrobnom obsahu ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva a rozdieloch medzi vnútroštátnymi a európskymi predpismi, vrátane aspektov týkajúcich sa súdnej praxe a zaznamenaných osvedčených postupov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Nevyhnutnosť vo väčšej miere zohľadniť špecifiká MSP

5.1.1   EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia by bolo treba zlepšiť, aby vo väčšej miere zohľadňoval špecifiká MSP:

MSP predstavujú 99,8 % podnikov a 92 % z nich sú mikropodniky, ktoré zamestnávajú v priemere dvoch zamestnancov (8),

mikropodniky vyvážajú do obmedzeného počtu krajín, pričom najprv vykonajú podrobný prieskum trhu,

mikropodniky sa vzhľadom na svoj obchodný model zvyčajne neusilujú uzatvárať cezhraničné zmluvy v 27 členských štátoch,

cezhraničným transakciám MSP bráni množstvo prekážok, ktoré sú uvedené v bode 2.2.2.

5.1.2   Návrh neprihliada dostatočne na MSP. Navrhovaný nástroj v oblasti zmluvného práva, ktorý je zložitý, abstraktný a odvoláva sa na viaceré aspekty vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov, nebudú môcť MSP uplatňovať bez pomoci alebo právneho poradenstva. Nástroje na uplatňovanie sú absolútne nevyhnutné a môžu prispieť k tomu, aby si MSP vybrali systém spoločného európskeho kúpneho práva.

5.1.3   Organizácie zastupujúce MSP (9) zastávajú názor, že vo vzťahoch typu B2C treba dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi právami a záväzkami zmluvných strán. Zdôrazňujú, že je nevyhnutné vyjasniť a zjednodušiť tieto aspekty:

článok 23 (odsek 1 o povinnosti poskytnúť informácie o tovare a súvisiacich službách je príliš vágny),

článok 29 (sankcie sú príliš všeobecné a nepresné),

článok 39 (podmienky navrhovateľa by mali byť nadradené),

článok 42 ods. 1 písm. a) (lehota na odstúpenie od zmluvy) (treba prevziať ustanovenia smernice o právach spotrebiteľov),

článok 51 („naliehavé potreby“ alebo skutočnosť, že zmluvná strana bola „neprezieravá, neznalá alebo neskúsená“ nemôžu byť považované za zdôvodnenie – na situácie uvedené v tomto článku sa vzťahuje zásada „dobromyseľnosti a čestnosti“),

článok 72 (v prípade dlhých rokovaní by zmluvné strany mali mať možnosť zahrnúť všetky dohody do jednej zmluvy, inak by to mohlo znamenať príliš vysokú administratívnu záťaž pre MSP, a to z hľadiska nákladov aj vynaloženého času),

článok 78 (v odseku 1 treba spresniť, že ak sa prizná právo tretej osobe, je nevyhnutné požiadať o súhlas aj druhú stranu),

v článku 78 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že tretia osoba môže právo, ktoré jej bolo priznané, odmietnuť, by sa mal vypustiť výraz „mlčky prijaté“, pretože vyvoláva neistotu,

článok 97 (záväzky jednotlivých zmluvných strán treba zosúladiť),

článok 130 ods. 3 a 5 (pojem zodpovedného uchovania zo strany kupujúceho sa tu neuvádza),

článok 142 ods. 4 (doplniť „prvému“ prepravcovi),

článok 159 ods. 1 (niektoré veci by sa mali vyjasniť).

5.1.4   Spoločné európske kúpne právo musí zabezpečiť, aby sa v každej etape uplatňovala zásada „Think small first“ (malé podniky majú prednosť) a zásada proporcionality, pričom by bolo treba znížiť administratívnu záťaž a zbytočné náklady pre MSP. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby náklady MSP spojené s uplatňovaním predpisov zostali minimálne, a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tento aspekt zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva.

5.2   Ochrana spotrebiteľa

5.2.1   Výbor opakuje, ako to už v minulosti zdôraznil, že je dôležité zaručiť spotrebiteľom a podnikom „právnu istotu na základe vyššej úrovne ochrany“, pričom sa „nesmie brániť žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia v prospech spotrebiteľov“ (10) a v snahe posilniť „jednotný trh ako nástroj v prospech občana-spotrebiteľa“ (11).

5.2.2   Obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva vyvolal nespokojnosť a kritiku zo strany mnohých spotrebiteľských združení (v súvislosti so slabou úrovňou ochrany v porovnaní s článkom 169 ods. 4 zmluvy, spoločné európske kúpne právo sa vytvára bez toho, aby sa skutočne prihliadalo na vôľu spotrebiteľov atď.). Tieto združenia si želajú, aby boli zo spoločného európskeho kúpneho práva vyňaté zmluvy typu B2C.

5.2.3   Existuje mnoho príkladov, ktoré dokazujú, že návrh nezabezpečuje najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa:

článok 5 (otázka objektívnosti „primeranosti“),

článok 13 ods. 1 (presný význam slovného spojenia „jasným a zrozumiteľným spôsobom“),

článok 13 ods. 3 písm. c) (chýba vymedzenie pojmu „trvalý nosič“),

článok 19 ods. 5 („primeraná lehota“ nie je presne vymedzená),

článok 20 ods. 2 (presný význam pojmu „každodenné transakcie“),

článok 28, ods. 1 (presný význam výrazu „v primeranej miere“),

článok 30 ods. 1 písm. c) (čo presne znamená, že zmluva „má dostatočný obsah a je dostatočne určitá“),

článok 42 ods. 2 (sankciou za neposkytnutie informácií by malo byť, že zmluva bude považovaná za neplatnú),

článok 45 (spotrebiteľ by nikdy nemal znášať náklady na vrátenie tovaru),

článok 52 ods. 2 (v prípade uvedenom v písmene a) by lehota mala byť najmenej jeden rok a v prípade uvedenom v písmene b) dva roky),

článok 53 (platnosť by nemala byť nikdy potvrdená „iným spôsobom“),

článok 71 (malo by to byť sformulované jasnejšie),

článok 74 (význam slovného spojenia „zjavne neprimeraná“),

článok 79 ods. 1 (nie je vymedzené, v dôsledku akej chyby sa podmienka stáva nezáväznou),

článok 79 ods. 2 (smernica sa nezaoberá rozdielom medzi hlavnými a vedľajšími prvkami zmluvy),

článok 82 (v smernici sa nespomínajú pravidlá týkajúce sa oznamovania podmienok, povinnosť informovať a pravidlá, ktoré musia byť automaticky zo zmluvy vylúčené, bez ohľadu na to, či je ich obsah čestný alebo nie, pretože sú v rozpore zo zásadou dobromyseľnosti),

článok 84 („čierny zoznam“ zakázaných podmienok je príliš krátky a pozadu v porovnaní s najpokrokovejšími vnútroštátnymi predpismi),

článok 85 (to isté platí pre „šedý zoznam“ podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné)

článok 99 ods. 3 (úplne neprijateľné ustanovenie),

článok 105 ods. 2 (lehota musí byť najmenej dva roky),

článok 142 (právny význam a spôsob „nadobudnutia do fyzickej držby“ nie sú v prekladoch do rôznych jazykov rovnaké, v súlade s jednotlivými vnútroštátnymi právnymi poriadkami),

článok 142 ods. 2 (význam slovného spojenia „kontrola nad digitálnym obsahom“),

článok 167 ods. 2 (možnosť predložiť oznámenie skôr by sa mala zrušiť),

články 179 a 180 (formuláciu treba vyjasniť).

5.2.4   V záujme posilnenia dôvery spotrebiteľov by sa mali zaviesť osobitné opatrenia, ktoré zaručia vymáhanie zodpovednosti a cezhraničné postihy v prípade podvodu a oklamania. Podľa 59 % spotrebiteľov sú totiž nedostatočné záruky v tejto oblasti jednou z prekážok, ktoré bránia cezhraničným transakciám.

5.3   Nevyhnutnosť vypracovať vzorové európske zmluvné podmienky

5.3.1   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať viacero európskych modelov zmluvných podmienok, ktoré by mali:

byť k dispozícii súčasne s uverejnením spoločného európskeho kúpneho práva a hneď ako toto právo začne platiť,

byť prispôsobené špecializovaným oblastiam obchodu a odvetviam činnosti,

obsahovať globálne normalizované podmienky a ustanovenia, ktoré budú vyzdvihovať acquis, zaručovať veľmi vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmluvách medzi podnikmi a spotrebiteľmi a zmluvnú slobodu v zmluvách medzi podnikmi a zabezpečia, že sa bude v plnej miere uplatňovať Small Business Act,

byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ,

byť sledované a pravidelne prehodnocované, aby sa mohli vylepšiť na základe osvedčených postupov, ako aj na základe právnej doktríny a súdnej praxe.

Nástroje na uplatňovanie sú absolútne nevyhnutné pre MSP, ktoré chcú uzatvoriť cezhraničné zmluvy so spotrebiteľmi.

5.3.2   Organizácie zastupujúce podniky, MSP a spotrebiteľov treba zapojiť do tohto procesu a spolupracovať s nimi pri navrhovaní vzorových európskych zmluvných podmienok.

5.4   Nevyhnutnosť zaručiť väčšiu právnu istotu

5.4.1   Návrh nariadenia vyvoláva otázky, pokiaľ ide o stanovenie právneho základu, výklad a uplatňovanie.

5.4.2   Navrhované nariadenie v mnohých aspektoch odkazuje na vnútroštátne právne predpisy (napríklad právna subjektivita, neplatnosť zmluvy v dôsledku nespôsobilosti na právne úkony, nezákonnosti alebo nemorálnosti, určenie jazyka zmluvy, otázky zákazu diskriminácie, zastúpenie, prípady viacerých dlžníkov a veriteľov, zmena strán vrátane postúpenia, započítanie a spojenie, majetkové právo vrátane prevodu vlastníctva, právo duševného vlastníctva a právo občianskoprávnych deliktov). Obchodníci budú preto nútení preštudovať si legislatívny rámec daného štátu, čo sa odrazí v zvýšení nákladov na právne poradenstvo a vo väčšej právnej neistote.

5.4.3   Neexistuje mechanizmus, ktorý by zaručil jednotný výklad nariadenia na celom území EÚ. Databáza súdnych rozhodnutí nebude predstavovať právne acquis, ktoré by platilo pre súdy jednotlivých štátov, ktoré budú mať kompetencie z hľadiska výkladu a uplatňovania nariadenia, a bude poskytovať priestor pre odlišné výklady, ktoré povedú k ďalšej právnej neistote.

5.4.4   Malo by sa odporučiť sledovať súdne rozhodnutia, podporovať osvedčené postupy a každoročne vypracúvať správu, aspoň počas prvých piatich rokov uplatňovania nariadenia, s cieľom neustále hodnotiť zaznamenané výsledky, zabezpečiť propagovanie osvedčených postupov a zaujať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie jednotného výkladu nariadenia v celej EÚ.

5.5   Iné pripomienky

V období krízy je málo pravdepodobné, že národná úroveň vynaloží rozsiahle prostriedky na organizovanie informačných kampaní a propagáciu nových ustanovení. Odporúča sa doplniť do bodu 4 (Vplyv na rozpočet) dôvodovej správy zmienku o budúcich podporných opatreniach pozostávajúcich zo školení, ktoré zorganizuje Komisia a ktoré budú určené zástupcom organizácií podnikov, MSP a spotrebiteľov, ktorí budú potom informovať členov svojej organizácie o spoločnom európskom kúpnom práve. Takisto treba navrhnúť nevyhnutné podporné opatrenia, ktoré týmto organizáciám pomôžu bezplatne poskytovať poradenské služby potrebné na uplatňovanie nariadenia.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(3)  Hodnotenie výsledkov spotrebiteľského trhu, 5. vydanie, marec 2011.

(4)  COM(2011) 636 final.

(5)  COM(2011) 635 final.

(6)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(8)  EUROSTAT.

(9)  Súhrnný dokument UEAPME (Európskeho zväzu remesiel a malých a stredných podnikov):

 

http://www.ueapme.com/IMG/pdf/120119_pp_General_Remarks_CESL.pdf

 

http://www.ueapme.com/IMG/pdf/120119_pp_Specific_Remarks_CESL.pdf

(10)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 3.


PRÍLOHA

K Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

I.   Tieto body stanoviska odbornej sekcie boli pozmenené tak, aby zohľadňovali pozmeňovacie návrhy, ktoré prijalo plenárne zhromaždenie, hoci viac ako štvrtina členov hlasovala za to, aby zostali v pôvodnej podobe (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 1.2

„Pokiaľ ide o formu spoločného európskeho kúpneho práva (nariadenie) a zvolené možnosti (voliteľný ‚druhý systém‘), výbor víta, že jeho predchádzajúce návrhy boli zohľadnené. Ako však už výbor uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku  (1), Komisia by mala svoju iniciatívu začať vytvorením súboru nástrojov, ktorý by stranám, ktoré uzatvárajú cezhraničné zmluvy slúžil ako spoločný referenčný rámec a potom by mohla predložiť nepovinný nástroj pre cezhraničné obchodné zmluvy v oblasti predaja tovaru (B2B), a to na základe pilotných projektov, ktorými by sa dalo vhodne overiť, ako dokážu popri sebe paralelne existovať viaceré systémy, a tiež monitorovať ich uplatňovanie v praxi.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

93

Proti

:

41

Zdržali sa

:

6

b)   Bod 1.7

„EHSV zdôrazňuje tieto kľúčové otázky:

uplatňovaniu spoločného európskeho kúpneho práva stojí v ceste viacero veľkých prekážok,

je dôležité vo väčšej miere zohľadniť špecifiká MSP,

na základe konzultácie s organizáciami zamestnávateľov vrátane organizácií MSP a so spotrebiteľskými organizáciami by sa mali vypracovať vzorové európske zmluvné podmienky pre špecializované oblasti obchodu a odvetvia činnosti, ktoré by obsahovali štandardné podmienky, boli by dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ, predstavovali by mimoriadne užitočný nástroj vo vzťahoch typu B2B a B2C a mohli by sa podporovať bez ohľadu na to, či začne platiť spoločné európske kúpne právo,

je potrebné zaručiť väčšiu právnu istotu a zlepšiť obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva,

v súlade s článkami 12 a 169 zmluvy sa pri navrhovaní a uplatňovaní všetkých politík EÚ a v rámci prijatých opatrení musia zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov a MSP.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

75

Proti

:

68

Zdržali sa

:

7

c)   Bod 1.9

„EHSV upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť sprievodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že zmluvné strany, ktoré by mohli uplatňovať spoločné európske kúpne právo, keď bude konečne prijaté, budú vedieť, ako toto právo uplatňovať účinne a vykladať jednotne. Výbor však zdôrazňuje, že návrh v súčasnej podobe by sa nemal uplatňovať na spotrebiteľské transakcie.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

85

Proti

:

53

Zdržali sa

:

5

d)   Bod 4.3

„Pokiaľ ide o formu (nariadenie) a uprednostnené možnosti (‚druhý systém‘, ktorý sa bude v každom členskom štáte uplatňovať fakultatívne na základe osobitnej dohody medzi zainteresovanými stranami), ako bolo uvedené vo vyššie spomenutom stanovisku výboru, tento nástroj by sa mohol obmedziť výlučne na obchodné zmluvy a zatiaľ by sa nevzťahoval na spotrebiteľské zmluvy.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

93

Proti

:

41

Zdržali sa

:

6

e)   Bod 4.13

„V kontexte súčasnej hospodárskej a finančnej krízy treba vyvinúť všemožné úsilie na to, aby sa zabezpečili priaznivé podmienky pre vývoz a znížili administratívne náklady. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, treba posilniť ich dôveru v jednotný trh a nabádať ich, aby robili cezhraničné nákupy, a to tak, že sa im poskytnú účinné prostriedky, aby si mohli individuálne či kolektívne uplatniť nárok na náhradu škody.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

71

Proti

:

66

Zdržali sa

:

8

f)   Bod 5.3.1

„EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať viacero európskych modelov zmluvných podmienok, ktoré by mali:

byť k dispozícii bez ohľadu na to, či začne platiť spoločné európske kúpne právo,

byť prispôsobené špecializovaným oblastiam obchodu a odvetviam činnosti,

obsahovať globálne normalizované podmienky a ustanovenia, ktoré budú vyzdvihovať acquis, zaručovať veľmi vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmluvách medzi podnikmi a spotrebiteľmi a zmluvnú slobodu v zmluvách medzi podnikmi a zabezpečia, že sa bude v plnej miere uplatňovať Small Business Act,

byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ,

byť sledované a pravidelne prehodnocované, aby sa mohli vylepšiť na základe osvedčených postupov, ako aj na základe právnej doktríny a súdnej praxe.

Nástroje na uplatňovanie sú absolútne nevyhnutné pre MSP, ktoré chcú uzatvoriť cezhraničné zmluvy so spotrebiteľmi.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

75

Proti

:

68

Zdržali sa

:

7

II.   Tento bod stanoviska odbornej sekcie bol vypustený, aby sa zohľadnil pozmeňovací návrh, ktorý prijalo plenárne zhromaždenie, hoci viac ako štvrtina členov hlasovala za to, aby zostal zachovaný (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 5.4.1

„Výbor zdôrazňuje, že jedným z hlavných aspektov cezhraničných transakcií, ktorý spotrebiteľov znepokojuje, je nedostatok účinných prostriedkov, ako si uplatniť nárok na náhradu škody. Nedávny návrh smernice o alternatívnom riešení sporov a návrh nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online z dielne Komisie predstavujú dôležitý krok vpred, avšak európsky mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na náhradu škody súdnou cestou stále neexistuje.“

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

71

Proti

:

71

Zdržali sa

:

7

V článku 56 ods. 6 Rokovacieho poriadku EHSV sa uvádza, že ak pri hlasovaní dôjde k rovnosti hlasov, rozhoduje hlas člena predsedajúceho zasadnutiu alebo schôdzi. V súlade s týmto pravidlom sa predsedajúci rozhodol podporiť pozmeňovací návrh.


(1)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1 (body 1.2 a 1.3).


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/84


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov“

COM(2011) 684 final – 2011/0308 (COD)

2012/C 181/15

Spravodajca: BARROS VALE

Európsky parlament (15. novembra 2011) a Rada (29. novembra 2011) sa rozhodli podľa článku 50 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov

COM(2011) 684 final – 2011/0308 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 125 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Mikropodniky a malé a stredné podniky tvoria výraznú časť siete podnikov v EÚ, a preto EHSV víta všetky iniciatívy, ktoré by mohli viesť k lepšiemu fungovaniu jednotného trhu a ktoré by uľahčili a podporili cezhraničné investície a obchod. Malé a stredné podniky (MSP) prispievajú najväčšou mierou k hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a inovácii. Takisto sa ich môžu najskôr dotknúť zmeny a vývoj situácie.

1.2   Zjednodušenie navrhnuté v predloženom preskúmaní je v súlade s cieľom stanoveným v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu, so zásadou zjednodušenia spomenutou v oznámení o Akte o jednotnom trhu a s uznaním kľúčovej úlohy MSP v hospodárskom rozvoji, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom – iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“.

1.3   Úplná harmonizácia kritérií na rozlišovanie podľa veľkosti podnikov v celej Európskej únii (EÚ) je iniciatíva, ktorú treba privítať a ktorá by sa podľa názoru EHSV mala rozšíriť aj na tzv. mikropodniky. Malo by sa preto podporiť prijatie len jedného pravidla, ktoré by poskytovalo rámec vzťahujúci sa na celú podnikateľskú sféru. Toto celkové zjednotenie presadzujúce rovnosť v celej EÚ treba považovať za opatrenie na podporu hospodárskej súťaže.

1.4   Takisto treba zdôrazniť skutočnosť, že členské štáty nesmú od malých podnikov vyžadovať, aby poskytovali dodatočné informácie nad rámec požiadaviek uvedených v novej smernici. Jedine týmto spôsobom možno v plnej miere splniť cieľ zjednodušenia stanovený v tejto smernici a jeho uplatňovanie vo všeobecnom záujme, a zároveň chrániť záujmy používateľov finančných informácií, či už ide o investorov, veriteľov, štát alebo širokú verejnosť.

1.5   EHSV sa domnieva, že ak budú zabezpečené uvedené záujmy, návrhy na zjednodušenie a harmonizáciu by mali byť uplatniteľné aj na daňové účely. V dôsledku toho by členské štáty nemohli žiadať dodatočné informácie slúžiace na výber daní. Taktiež bankový sektor musí byť informovaný o zmenách a možnosti prispôsobenia svojich analytických metód novým pravidlám finančného výkazníctva, aby sa nemuseli poskytovať dodatočné informácie.

1.6   Od samotného zjednodušenia finančných výkazov nemožno očakávať, že bude stimulom na zakladanie podnikov a zlepšenie podnikateľského prostredia. Tento cieľ možno dosiahnuť len tak, že budú zároveň prijaté ďalšie opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Táto iniciatíva, ako aj akékoľvek ďalšie, ktoré vedú k zníženiu administratívnych a alternatívnych nákladov, ako aj iné opatrenia na obmedzenie byrokracie (povinnosť zverejňovania, získavanie licencií a koncesií atď.), sú však vítané.

1.7   Pokiaľ ide o zníženie nákladov, personálnych aj finančných, navrhnuté zjednodušenia nepochybne uvoľnia prostriedky, ktoré môžu spoločnosti použiť v iných oblastiach svojho podnikania.

1.8   EHSV zdôrazňuje a víta význam zrušenia povinnosti štatutárneho auditu pre malé podniky bez ohľadu na to, či ide o akciové spoločnosti alebo nie, ale nazdáva sa, že tento postup by mal byť povinný v podnikoch s viac ako 25 pracovníkmi. Povinný charakter tohto postupu predstavuje pre niektoré malé podniky výraznú záťaž, a preto by mala byť udelená výnimka malým nekótovaným podnikom bez ohľadu na ich právnu formu. Tento postup by mal byť nepovinný a mal by podliehať rozhodnutiu spoločníkov alebo akcionárov.

1.9   Na druhej strane, ak sa účtovné postupy vykonávajú elektronicky a finančné výkazy sa zostavujú pomocou účtovných počítačových programov dostupných na trhu, môžu tieto zjednodušenia spočiatku viesť k zvýšeniu nákladov, a to v dôsledku nevyhnutnosti aktualizácie softvéru, pričom tieto náklady nemožno podceňovať.

1.10   Treba tiež vziať do úvahy dosah z hľadiska nákladov, ktoré si vyžiada úprava systému získavania dostupných informácií, či už ide o štatistické alebo daňové úrady.

1.11   Väčšina malých podnikov vníma finančné výkazy iba ako právnu povinnosť, ktorá má slúžiť daňovým orgánom. Hoci k tomuto názoru výrazne prispieva malá veľkosť podniku, ktorá znemožňuje zamestnávanie interných účtovníkov, hlavným faktorom je aj naďalej nedostatočné vzdelanie manažérov a majiteľov mnohých MSP. Preto by sme chceli odporučiť a podporiť pokračovanie a ďalšie rozpracovanie iniciatív v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti podnikateľov o možnostiach interpretácie dostupných informácií, vďaka čomu by sa mohli vyhnúť niektorým chybám spôsobeným intuitívnym riadením podniku. Zároveň by bolo vhodné zvážiť modernizáciu vzdelávania odborných pracovníkov účtovných firiem, v ktorých sa zostavuje väčšina finančných výkazov malých podnikov. Podporovať treba aj školenie týchto pracovníkov v oblasti legislatívnych zmien.

1.12   Pokiaľ ide o povinnosť zverejňovania platieb uhrádzaných vládam, ktorá sa vzťahuje na ťažobný priemysel a odvetvie klčovania primárnych lesov, EHSV víta zavedenie tohto opatrenia, avšak požaduje jeho rozšírenie aj na ostatné dôležité odvetvia. V záujme transparentnosti by sa toto zverejňovanie malo vzťahovať na všetky koncesie vo verejnom aj súkromnom záujme, ako sú transakcie súvisiace s dopravnou, vodovodnou, energetickou a komunikačnou sieťou a s hazardnými hrami, v rámci ktorých ide o značné sumy a ktoré – okrem hazardných hier – predstavujú najzákladnejšie verejné služby pre obyvateľstvo.

1.13   Niektoré ustanovenia uvedené v predloženej smernici sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS), najmä pokiaľ ide o započítavanie nezaplateného upísaného akciového kapitálu do súvahy a maximálnu lehotu odpisovania goodwillu. EHSV oceňuje, že návrh smernice nestanovuje malým a stredným podnikom povinnosť prijať medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), keďže by sa najskôr mali v plnom rozsahu zhodnotiť dôsledky ich nedávneho zavedenia na celosvetovej úrovni.

1.14   V súčasnosti prebiehajú diskusie o uplatňovaní predpisov pre mikrosubjekty, ktoré sa týmito podnikmi zaoberajú samostatne. Je dôležité, aby bol regulačný rámec pre mikrosubjekty v súlade s momentálne prerokovávaným rámcom a aby nedošlo k rozptyľovaniu informácií do rozličných dokumentov.

2.   Kontext návrhu

2.1   Týmto návrhom smernice sa navrhuje zrušenie štvrtej smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a siedmej smernice Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach a ich nahradenie jednou smernicou o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov.

2.2   Toto preskúmanie je súčasťou rozsiahleho súboru iniciatív Komisie zameraných na zjednodušenie postupov vyžadovaných pre MSP. Jeho cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre tento druh podnikov a doplniť návrh smernice o účtovných závierkach mikrosubjektov z roku 2009. Zostavovanie finančných výkazov sa považuje za jednu z najzaťažujúcejších povinností podnikov, najmä menších.

2.3   Preskúmanie smerníc o účtovníctve sa v oznámení Komisie „Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast“ spomína ako jedna z hybných síl na podnietenie rastu, pričom dôraz sa kladie na význam zníženia regulačných požiadaviek pre MSP na európskej aj národnej úrovni.

2.4   Cieľom preskúmania je znížiť a zjednodušiť administratívnu záťaž, ktorej súčasťou je zostavovanie finančných výkazov, hlavne pre malé podniky; zlepšiť zreteľnosť a porovnateľnosť účtovných výkazov, ktoré sú mimoriadne dôležité najmä pre podniky pôsobiace v cezhraničnom kontexte; chrániť používateľov finančných informácií a zlepšiť transparentnosť platieb, ktoré vláde odvádza ťažobný priemysel a spoločnosti, ktoré klčujú primárne lesy.

2.5   Uskutočnili sa konzultácie so zainteresovanými stranami, vrátane zostavovateľov a používateľov finančných výkazov, orgánov pre normalizáciu a orgánov verejnej správy. Bolo vykonané aj hodnotenie vplyvu a dospelo sa k týmto záverom:

2.5.1

Pokiaľ ide o zostavovanie finančných výkazov a vzhľadom na to, že podniky toto zostavovanie považujú za nesmierne zaťažujúcu povinnosť, ktorá má osobitný dosah na menšie spoločnosti, sa menia a dopĺňajú požiadavky smernice a zriaďuje sa „minirežim“ špecifický pre malé spoločnosti. Tento režim spočíva v znížení požiadaviek na vykazovanie v poznámkach, ďalšom uvoľnení podmienok štatutárneho auditu a udelení výnimiek zo zostavovania konsolidovaných účtovných závierok pre malé skupiny.

2.5.2

Harmonizujú sa prahové hodnoty na určenie veľkosti podnikov, čo zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s rovnako veľkými spoločnosťami v celej Európe.

2.5.3

V záujme harmonizácie postupov a zlepšenia porovnateľnosti účtovných výkazov majú členské štáty k dispozícii len obmedzený počet možností na požadovanie dodatočných informácií.

2.5.4

Okrem podpory, ktorú Komisia vyjadrila medzinárodnej Iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), a záväzku prijatého v záverečnej deklarácii samitu krajín G8 v Deauville, sa v súčasnosti navrhuje vyžadovať zverejňovanie platieb, ktoré podniky platia vládam, a to jednotlivo alebo na konsolidovanej úrovni.

2.6   V rámci ochrany zúčastnených strán pred obmedzením dostupných informácií bude odteraz povinné zverejňovať informácie o zárukách a záväzkoch, ako aj o transakciách so spriaznenými osobami. Táto požiadavka sa už v niektorých krajinách uplatňuje.

2.7   Očakáva sa, že zjednodušenie pravidiel účtovníctva pre MSP pomôže zlepšiť podnikateľské prostredie a podnieti zakladanie nových podnikov, čo bude mať následne priaznivý dosah na vytváranie pracovných miest. Vzhľadom na úspory, ktoré by sa dosiahli vďaka zníženiu poplatkov, ktoré spoločnosti platia účtovníckym firmám alebo externým účtovníkom, možno zároveň očakávať mierne negatívny vplyv na zamestnanosť, avšak podľa Komisie nebude mať toto opatrenie žiaden vplyv na celkovú úroveň zamestnanosti.

2.8   Neočakáva sa, že zjednodušenie účtovných režimov bude odrádzať malé spoločnosti od rastu. Vyššie náklady, ktoré by pre podnik znamenala zmena veľkosti, sa nepovažujú za hlavný faktor pri rozhodovaní podniku o jeho rozšírení.

3.   Hlavné opatrenia

3.1   Na zníženie administratívnej záťaže súvisiacej so zostavovaním finančných výkazov bol pre malé podniky zavedený osobitný systém obmedzujúci povinnosť zverejňovania určitých informácií v poznámkach k účtovnej závierke. Medzi povinné údaje budú odteraz patriť len účtovné postupy; záruky, záväzky, nepredvídané udalosti a dohovory, ktoré nie sú vykázané v súvahe; udalosti po súvahovom dni, ktoré nie sú vykázané v súvahe; dlhodobé a zabezpečené dlhy a transakcie so spriaznenými osobami. Hoci v niektorých členských štátoch sú tieto požiadavky povinné, väčšina štátov zaviedla výnimky z povinného zverejňovania udalostí po súvahovom dni a transakcií so spriaznenými osobami. V dôsledku toho môžu malým spoločnostiam vzniknúť nové povinnosti. Avšak aj táto povinnosť sa považuje za nevyhnutnú z hľadiska vyváženia obmedzenia dostupných informácií a ochrany používateľov týchto informácií.

3.2   Harmonizáciou prahových hodnôt na určenie veľkosti podnikov vznikli tri kategórie: malé, stredné a veľké podniky (vypočítané na základe celkovej súvahy, výšky čistého obratu a počtu zamestnancov), čo zabezpečí štandardizovanú klasifikáciu v celej EÚ. Vďaka tomu sa bude s rovnako veľkými spoločnosťami v jednotlivých členských štátoch zaobchádzať rovnako. Zníženie administratívnej záťaže, ktoré je cieľom tohto návrhu, tak zabezpečí rovnaké podmienky pre rovnako veľké spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

3.3   Pre malé podniky už nebudú povinné štatutárne audity. Avšak vzhľadom na veľkosť týchto podnikov sa nezdá, že by bola vo všeobecnosti ohrozená transparentnosť potrebná pri zostavovaní účtovných závierok. Nezávislá certifikácia účtovných závierok, aj keď zjednodušených, požiadavka transparentnosti pri ich predkladaní a informácií pre zainteresované strany, vrátane sociálneho dialógu, sú pre malé podniky naďalej nevyhnutné.

3.4   Malé skupiny budú oslobodené od povinnosti zostavovať konsolidované účtovné závierky (ak materský podnik a dcérske spoločnosti na konsolidovanom základe neprekročia limity dvoch z troch kritérií).

3.5   Budú zavedené všeobecné zásady „závažnosti“ a „uprednostnenia obsahu pred formou“. Tieto zásady spolu s menším počtom možností, ktoré majú k dispozícii členské štáty na požadovanie dodatočných informácií, prispejú k harmonizácii postupov v celej EÚ, vďaka čomu budú účtovné výkazy lepšie porovnateľné.

3.6   Na veľké spoločnosti a verejnoprávne subjekty pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo klčovaní primárnych lesov sa bude vzťahovať nový postup – zverejňovanie platieb uhrádzaných vládam.

4.   Pripomienky

4.1   Dosah súčasnej záťaže pri zostavovaní finančných výkazov je značný, a preto EHSV podporuje cieľ Komisie spočívajúci v zjednodušení postupov podľa zásady „najskôr myslieť v malom“. Administratívna záťaž a alternatívne náklady na zostavovanie finančných výkazov sú najväčším bremenom pre mikropodniky a malé a stredné podniky. Dosah týchto zjednodušení preto pocíti výrazná väčšina európskych podnikov.

4.2   Od vytvorenia jednotného trhu uplynulo už takmer 20 rokov a Komisia v súčasnosti prejavuje ochotu zjednodušiť postupy, ktoré podniky doteraz zaťažovali. Význam úsilia o zjednodušenie je nesporný a treba privítať a podporovať ciele, ktoré k týmto snahám prispievajú. Treba však postupovať opatrne, aby snaha o zjednodušenie neviedla k riziku nadmerného zjednodušenia a aby bola zabezpečená dôvera a informovanosť zainteresovaných strán a používateľov finančných informácií. Zdá sa, že v prípade predloženého návrhu sa to dosiahlo. Zjednodušenie nesmie viesť k tomu, aby bolo nevyhnutné dopĺňať informácie uvedené vo finančných výkazoch dodatočnými údajmi, aby sa vyhovelo požiadavkám daňového výkazníctva alebo požiadavkám bankového sektora. Ak by nastala takáto situácia, malo by to nepriaznivý dosah, presne opačný ako je predpokladaný cieľ návrhu: zvýšilo by to náklady podnikov, ktoré by museli vykazovať tri rôzne druhy informácií na rôzne účely: právne, daňové a finančné.

4.3   Ako v prípade každej zmeny, budú aj súčasné návrhy vyžadovať úpravy, ktoré, aj keď spočiatku nemusia mať všeobecnú podporu ani zásadný hospodársky dosah, budú nevyhnutne viesť k zníženiu nákladov a zjednoteniu kritérií a druhu informácií vyžadovaných v celej EÚ. Spočiatku môžu mať dokonca negatívny dosah z hľadiska nákladov na nevyhnutné opatrenia, ako je napríklad aktualizácia softvéru či zabezpečenie školení a úprav v súvislosti so zberom daňových a štatistických údajov. Tieto náklady budú určite rýchle kompenzované výhodami vyplývajúcimi z úprav. Úsilie o zjednodušenie preto treba podporovať. Faktorom, ktorý k tomu môže výrazne prispieť, je uplatňovanie týchto opatrení súbežne s ďalšími, ako je napríklad podpora odbornej prípravy a zvyšovanie informovanosti podnikateľov, účtovníkov a používateľov informácií uvedených vo finančných výkazoch.

4.4   Osobitný význam v tomto návrhu na zmenu a doplnenie má zavedenie výnimky z povinnosti štatutárneho auditu pre malé podniky bez ohľadu na to, či ide o akciové spoločnosti alebo nie. EHSV nepodporuje túto výnimku pre podniky s viac ako 25 pracovníkmi, pretože certifikácia realizovaná nezávislým oprávneným orgánom predstavuje pre malé a stredné podniky cennú pomoc a záruku. Štatutárny audit spĺňa sociálnu funkciu, ktorou je potvrdenie vierohodnosti finančných výkazov, čo je nevyhnutnou podmienkou v spoločnosti, ktorá je v trhovom hospodárstve vo veľkej miere závislá od výkonov podnikov. Toto opatrenie má veľmi výrazný finančný dosah na malé nekótované podniky, ktoré museli tento postup vykonávať len na základe svojej právnej formy bez ohľadu na svoju veľkosť. Je nezmyselné, aby malý podnik nekótovaný na burze, a preto nepodliehajúci povinnosti zverejňovania a transparentnosti, ktorá z toho vyplýva a ktorej dodržiavanie je nevyhnutné, musel vykonávať nákladný postup len preto, lebo sa rozhodol pôsobiť ako právnická osoba, ktorej právna forma ho k tomu zaväzuje. Štatutárny audit má byť prospešný pre príjemcov finančných výkazov a nemá iba slepo spĺňať právnu požiadavku vzťahujúcu sa na istú právnu formu podniku. O tom, či budú výkazy podliehať auditu alebo nie, majú rozhodovať partneri/spoločníci a akcionári, manažéri a konatelia malých podnikov, a členským štátom by sa malo zabrániť, aby túto povinnosť nariaďovali. Z tohto dôvodu by malo byť nevyhnutné zmeniť a doplniť vnútroštátne právne predpisy o právnom rámci jednotlivých druhov spoločností.

Štatutárny audit by sa mohol vyžadovať v podnikoch s viac ako 25 pracovníkmi.

4.5   Ako sa uvádza v stanovisku k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty, EHSV víta návrh na zjednodušenie ako podnet na podporu podnikania a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorý prispeje k dokončeniu jednotného trhu. Víta tiež úsilie o zjednotenie nariadením zjednodušenia vo všetkých členských štátoch, ako sa presadzovalo v uvedenom dokumente.

4.6   Ďalšou inováciou, ktorú treba zdôrazniť a ktorá bude mať určite veľký význam pre podporu jednotného trhu, je definícia kritérií veľkosti a ich uplatnenie vo všetkých členských štátoch. Iba takto možno zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky rovnakej veľkosti v celej EÚ. Avšak v kategóriách uvedených v článku 3 smernice nie sú zahrnuté mikropodniky, čo je v rozpore s definíciami používanými v niektorých otázkach, ako je napríklad štátna pomoc, čerpanie zo štrukturálnych fondov a zapájanie sa do programov EÚ. Táto kategória podnikov, uznávaná ako zdroj podnikateľskej dynamiky a vytvárania pracovných miest, je zahrnutá v odporúčaní 2003/361/ES. Z tohto dôvodu musí byť do tejto smernice zahrnutá definícia kategórií mikropodnikov, aby boli v rámci tohto istého dokumentu obsiahnuté všetky kategórie podnikov, ktoré sa bežne používajú v EÚ.

4.7   O návrhu smernice z roku 2009 týkajúcej sa mikropodnikov sa ešte stále rokuje. Je zjavne nezmyselné, aby existovali dva dokumenty venované rovnakej otázke. Takéto trieštenie informácií je zdrojom nedorozumenia a zvyšuje náklady používateľov, čomu sa musí – a v tomto prípade aj môže – zabrániť. Je preto dôležité, aby bol regulačný rámec pre mikrosubjekty zosúladený s predloženým návrhom smernice a aby doň bol dokonca začlenený. Tým sa predíde triešteniu informácií a tiež tomu, aby podniky a odborní pracovníci museli konzultovať viacero rozličných dokumentov.

4.8   Pokiaľ ide o otázku zverejňovania platieb uhradených vládam, môže vniknúť určitý odpor voči uplatňovaniu tohto opatrenia v iných odvetviach verejného záujmu alebo v odvetviach zahrňujúcich verejné koncesie nad rámec tých, ktoré sú stanovené pre ťažobný priemysel a klčovanie primárnych lesov. EHSV však obhajuje snahu o dosiahnutie tohto cieľa vzhľadom na to, že pozná vzťahy medzi spoločnosťami a verejným sektorom v transakciách týkajúcich sa dopravnej, vodovodnej, energetickej a komunikačnej siete, ako aj hazardných hier. Zavedenie tohto opatrenia je inovačné, ale môže – a malo by – ísť ešte ďalej.

4.9   Niektoré ustanovenia sa zdajú byť v rozpore s postupmi medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), a to v dobe, keď väčšina krajín EÚ už prijala medzinárodné štandardy, hoci prijatie týchto pravidiel vo vzťahu k malým a stredným podnikom nie je v Európe všeobecnou povinnosťou. Štandardy IFRS sú už povinné pri zostavovaní finančných výkazov kótovaných podnikov, pričom existuje tendencia smerom k zjednoteniu účtovných postupov, a preto by táto smernica mala túto tendenciu rešpektovať. V tejto súvislosti treba podotknúť, že existujú rozpory v dvoch otázkach: zahrnutie nezaplateného upísaného akciového kapitálu do súvahy v rámci základného imania a odpísanie goodwillu najneskôr do piatich rokov. Hneď ako sa získajú skúsenosti s medzinárodným uplatňovaním štandardov IRFS týkajúcich sa malých a stredných podnikov a ak oprava týchto dvoch nezrovnalostí nebude nezlučiteľná so zjednodušením postupov, bude potrebné zosúladiť pravidlá používané v EÚ s medzinárodne akceptovanými štandardmi.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/89


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020“

COM(2011) 707 final – 2011/0340 (COD)

2012/C 181/16

Spravodajkyňa: pani MADER

Európsky parlament (30. novembra 2011) a Rada (13. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020

COM(2011) 707 final – 2011/0340 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 109 hlasmi za, pričom 11 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1   Európska komisia predstavila svoj návrh nariadenia týkajúci sa programu „Spotrebitelia“ na roky 2014 – 2020, ktorý nadväzuje na oznámenie Komisie „Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ a prostredníctvom ktorého chce dosiahnuť, aby „sa spotrebitelia s posilneným postavením stali stredobodom jednotného trhu“.

1.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že programom „Spotrebitelia“ a programom „Zdravie“ sa zaoberajú dva samostatné návrhy, čo umožní, aby sa obom programom venovala primeraná pozornosť.

1.3   Výbor si všíma neskrývanú vôľu Komisie priznať spotrebiteľom centrálne postavenie v politikách EÚ, čo vzhľadom na súčasnú situáciu považuje za kľúčové. Konštatuje, že na tento cieľ boli vyčlenené nedostatočné prostriedky a zamýšľa sa nad tým, či ho bude možné účinne zrealizovať.

1.4   EHSV berie na vedomie záväzok zaviesť štatistické nástroje, ktoré umožnia zistiť, aká je situácia na trhu, a sledovať jej vývoj v kontexte napätých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vzťahov.

1.5   Výbor konštatuje, že existuje vôľa zaviesť monitorovacie ukazovatele, ktoré sú dôležité predovšetkým preto, že z pohľadu súčasnej situácie sa program vzťahuje na dlhé obdobie.

1.6   EHSV poukazuje na nutnosť posilniť bezpečnostné normy výrobkov a služieb predávaných na území EÚ, čo predpokladá zvýšenie kontrol a spoluprácu medzi príslušnými úradmi, ktoré musia disponovať účinnými sankciami.

1.7   Výbor podporuje opatrenia na zlepšenie informačných a vzdelávacích programov určených spotrebiteľom a na zhodnotenie osvedčených postupov s cieľom poskytovať relevantné informácie z nezávislých zdrojov. Upriamuje pozornosť na nutnosť disponovať overiteľnými a kvalitnými informáciami, ktoré sú prístupné všetkým skupinám spoločnosti, aby sa zabezpečila udržateľná spotreba.

1.8   Spotrebiteľské organizácie zohrávajú v tejto súvislosti zásadnú úlohu. EHSV odporúča, aby sa výrazne zvýšil objem ich finančných prostriedkov, čo im najmä umožní získať potrebné nástroje na vykonávanie expertíz vzhľadom na veľmi rozsiahle pole pôsobnosti týchto organizácií. V záujme udržania hospodárskej rovnováhy je totiž nevyhnutné, aby boli v plnej miere schopné pôsobiť ako protiváha.

1.9   EHSV vyzýva členské štáty, aby uznali, podporovali a financovali domáce spotrebiteľské organizácie, ktoré sa plne zúčastňujú na budovaní vnútorného trhu.

1.10   EHSV podporuje rôzne iniciatívy, ktoré majú dopĺňať mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. Výbor však konštatuje, že Komisia sa nikde nezmieňuje o hromadnej žalobe, ktorá je nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov, ako to zdôraznil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách.

2.   Zhrnutie návrhu nariadenia Komisie

2.1   Cieľom návrhu Komisie je zaviesť program pod názvom „Spotrebitelia“ na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý nahradí akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky na roky 2007 – 2013. Program stanovuje finančný rámec pre opatrenia EÚ.

2.2   Nariadenie nadväzuje na oznámenie Komisie s názvom „Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, v ktorom sa odporúča poskytnúť spotrebiteľom nevyhnutné prostriedky na to, aby sa mohli v plnej miere zúčastňovať na jednotnom trhu.

2.3   Návrh bol vypracovaný po vykonaní priebežného posúdenia vplyvu akčného programu Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky na roky 2007 – 2013 za účasti jednotlivých zainteresovaných strán.

2.4   Podľa tohto hodnotenia je program prínosom i napriek tomu, že finančné prostriedky, ktoré naň boli vyčlenené, sú nedostatočné a že iba čiastočne zohľadňuje nové sociálne a environmentálne výzvy.

2.5   Program na roky 2014 – 2020 berie do úvahy pripomienky, ktoré boli vyslovené. Opatrenia financované v rámci tohto programu budú musieť zohľadňovať otázky súvisiace s hospodárskym, sociálnym a technickým prostredím, a to predovšetkým problémy týkajúce sa globalizácie, digitalizácie, potreby prejsť k udržateľnejším modelom spotreby, starnutia obyvateľstva, sociálneho vylúčenia a problémov zraniteľných spotrebiteľov.

2.6   Nový program sa usiluje prispieť k dosiahnutiu cieľa budúcej spotrebiteľskej politiky, ktorým je zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ s posilneným postavením stal stredobodom jednotného trhu.

2.7   Podľa Komisie si tento cieľ vyžaduje lepšiu ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, presadzovanie ich práva na informácie a osvetu, ako i jednoduchý prístup k účinným opravným prostriedkom.

2.8   Komisia navrhuje dosiahnuť tento všeobecný cieľ prostredníctvom štyroch špecifických cieľov:

upevniť a posilniť bezpečnosť výrobkov prostredníctvom účinného dohľadu nad trhom v celej EÚ,

zlepšiť osvetu medzi spotrebiteľmi, informovanosť o ich právach, vytvoriť databázu údajov na účely spotrebiteľskej politiky a poskytovať podporu spotrebiteľským organizáciám,

upevniť práva spotrebiteľov, predovšetkým prostredníctvom regulačných opatrení a zlepšením prístupu k odškodneniu,

podporovať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práv spotrebiteľov posilnením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti presadzovania práva a rozvíjaním poradenstva pre spotrebiteľov.

3.   Zhodnotenie návrhu Komisie

3.1   EHSV podporuje cieľ programu, aby sa spotrebitelia s posilneným postavením stali stredobodom jednotného trhu. Domnieva sa, ako to Komisia správne podčiarkla, že začlenenie záujmov spotrebiteľov do všetkých politík EÚ musí byť vysokou prioritou, pretože výdavky spotrebiteľov predstavujú 56 % HDP a sú rozhodujúce pre obnovenie rastu.

3.2   Inštitúcie EÚ a vlády členských štátov musia prijať spotrebiteľskú politiku pre 21. storočie a uznať, že spotrebitelia sú hnacou silou a veľmi dôležitou zainteresovanou stranou, ktorá umožňuje riadne fungovanie trhu. Skutočne konkurenčný trh totiž potrebuje dobre informovaných a dôverujúcich spotrebiteľov. Posilnenie postavenia alebo emancipácia spotrebiteľa je faktorom, ktorý prispieva k zlepšeniu kvality výrobkov a služieb a ktorý umožňuje účinnejšie fungovanie trhového hospodárstva.

3.3   Rozsah spotrebiteľskej politiky by sa mal rozšíriť a EÚ by sa mala usilovať o väčšiu konkurencieschopnosť a viac inovácií v prospech svojich občanov. Spotrebiteľská politika by mala byť prioritou politického programu a mala by sa začleniť do všetkých politík a príslušných pracovných programov.

3.4   Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre stratégiu Európa 2020 jednoznačne nezodpovedá vytýčeným cieľom. Pri 500 miliónoch spotrebiteľov v 27-člennej EÚ predstavuje suma vyčlenená na rok a na spotrebiteľa 5 centov, čo je menej než v rámci programu na obdobie rokov 2007 – 2013, pre ktorý výbor v jednom zo svojich stanovísk (1) odhadol túto sumu na 7 centov.

3.5   EHSV víta hlavné zásady definované v tomto programe prostredníctvom štyroch špecifických cieľov. Tento program priamo nadväzuje na predchádzajúci program a napriek vplyvu nových technológií na trhové podmienky neprináša žiadne nové prvky. Výbor sa domnieva, že prostriedky, ktoré sa použijú na realizáciu vytýčených cieľov, musia byť presnejšie a podrobnejšie.

3.6   EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme začlenenia spotrebiteľskej politiky do všetkých programov EÚ zostavila kompletný zoznam programov EÚ, ktoré sa týkajú podpory a ochrany záujmov spotrebiteľov a ktoré k tejto podpore a ochrane prispievajú.

3.7   EHSV sa však domnieva, že do návrhu Komisie je nevyhnutné zaradiť piaty cieľ týkajúci sa zastúpenia a účasti spotrebiteľov. EHSV samozrejme víta, že program Komisie posilňuje možnosti zastúpenia spotrebiteľov a uznáva podporu organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ich odborné schopnosti. Lepšie zastúpenie spotrebiteľov a posilnenie ich možností by totiž malo byť samostatným cieľom. Ak má Komisia dodržať svoj záväzok, aby pri prijímaní rozhodnutí EÚ stál spotrebiteľ v centre záujmu, musí sa program upraviť tak, aby zahŕňal piaty cieľ.

3.8   Časť rozpočtu (výdavky za cestu, prípravné práce a účasť v expertných skupinách) z programu „Spotrebitelia“ by sa mal vyčleniť na uvedený cieľ, aby sa dosiahlo lepšie zastúpenie spotrebiteľov nezávislými spotrebiteľskými organizáciami v jednotlivých expertných skupinách, kde je účasť spotrebiteľov nevyhnutná. Podobne by i ďalšie programy EÚ mali v prípade potreby vyčleniť špecifický rozpočet na to, aby sa zvýšila účasť spotrebiteľských organizácií.

3.9   EHSV upozorňuje Komisiu, že je potrebné predložiť ambicióznu európsku spotrebiteľskú agendu (ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na druhý štvrťrok 2012) a že by pritom mala vychádzať zo zásady posilnenia postavenia spotrebiteľov (tzv. empowerment) v súlade so zásadami sociálneho trhového hospodárstva a v duchu správ prijatých Európskym parlamentom.

3.10   Návrh európskej spotrebiteľskej agendy sa musí skutočne usilovať posilniť postavenie spotrebiteľa, pričom jeho základom musí byť bezpečnosť, náležitá informovanosť a osveta spotrebiteľov, práva, spôsoby odškodnenia, prístup k spravodlivosti a vykonávacie opatrenia.

3.11   Poučenie európskych spotrebiteľov o ich zodpovednosti však nesmie znamenať prenos zodpovednosti na spotrebiteľov, ale program „Spotrebitelia“ musí predovšetkým vytvoriť podmienky čestného a spravodlivého trhu, v ktorom spotrebitelia s dôverou a slobodne nakupujú všade tam, kde sa nachádzajú. Táto dôvera vychádza z toho, že spotrebitelia musia disponovať dostatočnými a nezávislými informáciami a radami týkajúcimi sa ich práv, aby sa mohli informovane rozhodovať.

3.12   EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť časový súlad európskej spotrebiteľskej agendy s návrhom nariadenia o programe „Spotrebitelia“, aby sa zaistil súlad programu so strategickými cieľmi a ich kvalita.

3.13   V súvislosti s vypracovaním legislatívnych a regulačných iniciatív Komisie by chcel výbor upozorniť na nevyhnutnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov (článok 169 Zmluvy). V tejto súvislosti poukazuje na to, že zvolená úroveň harmonizácie musí byť primeraná a v žiadnom prípade nesmie vyvolať alebo umožniť zníženie úrovne práv európskych spotrebiteľov bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. V tomto ohľade je EHSV proti akýmkoľvek prípadným iniciatívam, ktoré by mohli ohroziť existujúcu ochranu – ako je napríklad zavedenie dobrovoľného režimu – v snahe chrániť spotrebiteľov, ktorí sú slabšími stranami zmluvy a nemajú vždy prostriedky na získanie pomoci.

3.14   EHSV sa okrem toho domnieva, že by sa malo zaručiť, že spotrebitelia a ich zástupcovia budú počas vypracúvania textov alebo opatrení, ktoré sa ich týkajú, konzultovaní a že by im mali byť poskytnuté väčšie prostriedky.

3.15   EHSV pripisuje mimoriadny význam opatreniam na posilnenie bezpečnosti výrobkov na celom trhu. Podporuje zavedenie špecifických opatrení spolupráce v súlade so smernicou 2001/95/ES (2) a výskum zameraný na stanovenie nových noriem alebo nových kritérií bezpečnosti. Výbor sa zamýšľa nad výškou prostriedkov, ktorými budú disponovať jednotlivé subjekty zodpovedné za kontrolu vzhľadom na problémy, ktorými sa budú musieť zaoberať. Myslí si, že bude nevyhnutné zorganizovať národné informačné kampane, ktoré by koordinovala Komisia.

3.16   EHSV schvaľuje navrhované opatrenia, ktorých cieľom je informovať a vzdelávať spotrebiteľov. Zlepšenie týchto dvoch aspektov ochrany spotrebiteľa prispieva k rozširovaniu poznatkov spotrebiteľov o ich právach a teda k posilneniu ich dôvery. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že legislatívne texty EÚ musia byť pre občanov transparentnejšie a zrozumiteľnejšie.

3.17   Výbor podporuje vytvorenie databáz vychádzajúcich zo štúdií, z analýz a zo štatistík, ktoré musia umožniť lepšiu znalosť trhu na účely vypracovania politických opatrení v oblastiach, ktoré sa týkajú spotrebiteľov.

3.18   V súvislosti s projektom DOLCETA, ktorý funguje v rámci súčasného programu „Spotrebitelia“, ale ktorý nebude zachovaný v rovnakej forme a rovnakom rozsahu, EHSV nabáda Komisiu, aby našla riešenie pre uchovanie informácií a poznatkov získaných vďaka tomuto projektu, aby sa tieto značné investície nepremrhali.

3.19   Výbor sa domnieva, že všetky iniciatívy, ktoré umožňujú zvýšiť transparentnosť trhov majú prvoradý význam bez ohľadu na oblasť, ktorej sa týkajú (napr. oblasť finančných produktov, ochrany osobných údajov, energetiky, digitálnych technológií a telekomunikácii, dopravy atď.).

3.20   Hoci z pohľadu spotrebiteľskej politiky plní osveta základnú funkciu, pretože umožňuje spotrebiteľom získať poznatky o ich úlohe, právach a povinnostiach na trhu a v spoločnosti, aby svoje správanie prispôsobili potrebám trhu a spoločnosti, treba zdôrazniť, že politici a podniky bez škrupúľ niekedy využívajú nedostatočnú osvetu spotrebiteľov ako zámienku na to, aby sa zbavili vlastnej zodpovednosti a nemuseli sa usilovať o vytváranie prostredia priaznivého pre spotrebiteľov.

3.21   Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné prioritne sa sústrediť na uplatňovanie a zlepšovanie práv spotrebiteľov.

Okrem toho podporuje postoj Komisie, podľa ktorého je dôležité uskutočňovať cieľ v oblasti osvety a informácií, ktoré majú byť prispôsobené všetkým skupinám spotrebiteľov.

3.22   V každom prípade ciele v oblasti zlepšovania osvety a informácií nebude možné dosiahnuť bez zapojenia rôznych sociálnych a hospodárskych aktérov. Výbor podporuje návrh stavať na doterajšom úsilí s cieľom určiť, zlepšiť a v prípade potreby využiť osvedčené postupy takým spôsobom, aby dostupné opatrenia a nástroje mali na spotrebiteľov skutočný vplyv, čo si vyžaduje vyčlenenie značných prostriedkov.

3.23   Mali by sme sa tiež zamerať na osvetu medzi podnikmi, ktoré žiaľ nie sú dostatočne informované o právach spotrebiteľov. Iné programy EÚ by mali podnikom ponúkať školenia o práve spotrebiteľov na ochranu.

3.24   Spotrebiteľské organizácie majú za cieľ identifikovať problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia, priniesť na ne primerané odpovede a zastupovať ich záujmy. Svojou činnosťou v oblasti uplatňovania práv spotrebiteľov prispievajú k rozvoju právnych predpisov.

3.25   Vzhľadom na to, že túto ústrednú úlohu zohrávajú regionálne, národné a európske spotrebiteľské organizácie, ktoré musia mať čoraz väčšie odborné znalosti, sa EHSV domnieva, že ich možnosti treba výrazným spôsobom posilniť zvýšením finančných prostriedkov, ktoré dostávajú. Výbor prikladá veľký význam pomoci poskytovanej týmto združeniam na rôznych úrovniach a obzvlášť v krajinách, kde združenia spotrebiteľov nie sú dostatočne rozvinuté.

3.26   EHSV berie na vedomie, že štvrtina rozpočtu programu bude vyčlenená na európske spotrebiteľské centrá (ECC). Tieto investície sú mimoriadne potrebné a EHSV ich v širokej miere podporuje. Zároveň žiada Komisiu, aby naďalej predkladala ešte podrobnejšie výročné správy o fungovaní ECC. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli tieto správy založené na presných a relevantných kritériách, čím sa vyzdvihne skutočnosť, že táto sieť prináša európskym spotrebiteľom konkrétne výsledky, i keď ešte nie je natoľko známa, ako by mala byť.

3.27   Jedným z kľúčových aspektov je zaradiť do programu týkajúceho sa spotrebiteľskej politiky proaktívny a prioritný mechanizmus financovania v záujme ďalšieho rozvoja združení spotrebiteľov.

3.28   V súvislosti so spôsobmi odškodnenia EHSV konštatuje, že Komisia chce jasne uprednostniť riešenia založené na koregulácii alebo samoregulácii. Víta iniciatívy odborníkov na zlepšenie postupov. Výbor však opakuje, že postupy označované ako tzv. soft law nemôžu nahradiť legislatívne alebo regulačné prostredie.

3.29   EHSV podporuje iniciatívy, ktoré podnikla Komisia v záujme uľahčenia prístupu spotrebiteľov k alternatívnym riešeniam sporov, a súhlasí s návrhom, ktorého cieľom je zaistiť sledovanie ich fungovania a účinnosti. Domnieva sa, že tieto nástroje budú účinné iba vtedy, ak sa zabezpečí nezávislosť systémov navrhovaných pre spotrebiteľov.

3.30   Výbor sa však domnieva, že návrh sa musí doplniť, pretože upevnenie práv spotrebiteľov si vyžaduje aj vhodné právne nástroje, ktoré im budú k dispozícii, aby si mohli uplatniť svoje práva. Výbor navrhuje, aby sa uviedla zmienka o nevyhnutnosti zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti, a to najmä ku kolektívnej žalobe, ako sa už vyjadril vo svojom stanovisku k programu na roky 2007 – 2013 a vo svojich stanoviskách týkajúcich sa hromadnej žaloby v oblasti spotrebiteľského práva Spoločenstva (3) a Bielej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (4).

3.31   Podporuje navrhované opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov, najmä mechanizmy spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dohľad nad uplatňovaním právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov, a zaistiť koordináciu dohľadu, ktoré toto úsilie ešte viac zefektívnia.

3.32   EHSV sa domnieva, že mimoriadna pozornosť sa musí venovať riešeniu sporov vrátane riešenia on-line. Konštatuje, že boli stanovené nové ciele, najmä pre ECC, ktorých úlohou je prispievať k poskytovaniu spotrebiteľských informácií a riešeniu cezhraničných sporov. Považuje za dôležité vykonať priebežné hodnotenie programu, aby sa upravila výška finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

(3)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 40.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/93


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)“

COM(2011) 793 final – 2011/0373 (COD)

2012/C 181/17

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (14. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)

COM(2011)793 final – 2011/0373 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 121 hlasmi za, pričom 11 členov hlasovalo proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta skutočnosť, že po nespočetných žiadostiach európskych spotrebiteľských organizácií a samotného výboru vo viacerých jeho stanoviskách Komisia konečne zmenila svoje odporúčania 98/257 a 2001/310 na záväzný právny nástroj.

1.2   EHSV sa však nazdáva, že najvhodnejším právnym základom by okrem článku 114 boli článok 169 ods. 2 písm. b) a článok 169 ods.4 Zmluvy a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ.

1.3   EHSV odporúča vytvorenie „európskeho označenia zhody“ založeného na spoločných štrukturálnych zásadách, ktoré by stanovilo mechanizmy alternatívneho riešenia sporov (ARS) zodpovedajúce charakteristikám požadovaným v návrhu, a zároveň by harmonizovaným spôsobom označilo tých obchodníkov, ktorí tieto postupy využívajú, a to bez akýchkoľvek nákladov pre týchto obchodníkov.

1.4   EHSV berie na vedomie možnosť uplatňovania systémov ARS na kolektívne spory ako prvý krok smerom k vytvoreniu právneho mechanizmu kolektívnej žaloby v EÚ, ale odporúča, aby bola táto možnosť jasne uvedená v texte smernice a aby bol jej režim riadne vymedzený.

1.5   V tejto súvislosti však EHSV opakovane upozorňuje, že touto možnosťou sa nerieši skutočnosť, že EÚ naliehavo potrebuje harmonizovaný právny nástroj hromadnej žaloby na úrovni EÚ, ktorý nemožno nahradiť prípadným rozšírením týchto systémov ARS na kolektívne spory.

1.6   EHSV súhlasí so zásadami uvedenými v článkoch 7, 8 a 9 návrhu, ale odporúča, aby sa z dôvodu istoty a jasnosti zachovali definície zásady kontradiktórnosti a primeraného zastúpenia, ako sú uvedené v odporúčaniach, pričom sa vyslovene zaručí, že strany môžu byť zastúpené právnym zástupcom alebo tretími subjektmi, a to konkrétne združeniami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov.

1.7   EHSV tiež odporúča, aby zásada nezávislosti nebola nahradená nejasnou zásadou nestrannosti, ktorá má iný a nepresný obsah a odlišný charakter.

1.8   EHSV sa zdráha súhlasiť s tým, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aj na sťažnosti obchodníkov podané voči spotrebiteľom, avšak vzhľadom na ustanovenia Small Business Act by mikropodniky a malé podniky mali mať v presne určených prípadoch možnosť riešiť spory so spotrebiteľmi prostredníctvom systémov ARS, a to podľa podmienok, ktoré budú stanovené.

1.9   EHSV zdôrazňuje, že tento návrh by v žiadnom prípade nemal spochybniť záväzné systémy, ktoré v členských štátoch existujú alebo budú vytvorené v súlade s ich vlastnou právnou tradíciou.

EHSV akceptuje len myšlienku, aby rozhodnutia o ARS nemali pre jednotlivé strany nutne záväzný charakter, pokiaľ to stranám nezabráni odvolať sa na príslušnom všeobecnom súde a bude im to výslovne zaručené.

1.10   EHSV odporúča, aby sa do predkladaného návrhu začlenil text, ktorý jasne hovorí o prednosti práva na prístup k spravodlivosti, rovnako ako je to v nariadení o riešení spotrebiteľských sporov online. Alternatívne riešenie sporov toto právo ani nenahrádza, ani nie je skutočnou alternatívou k funkcii súdov, ale skôr cenným, dodatočným prostriedkom na riešenie sporov.

1.11   EHSV odporúča, aby sa otázka financovania týchto systémov riešila otvorene a priamočiaro. Organizácie zastupujúce spotrebiteľov a niektoré členské štáty sa síce ocitli v krízovej situácii a nedokážu čeliť vysokým nákladom súvisiacim s ich implementáciou, táto otázka má však rozhodujúci význam pre zaručenie nestrannosti a nezávislosti týchto systémov.

1.12   EHSV sa nazdáva, že znenie niektorých ustanovení by sa malo preformulovať a mohlo by sa zlepšiť, aby boli tieto ustanovenia jasnejšie, jednoznačnejšie a účinnejšie, a odporúča Komisii, aby zohľadnila konkrétne pripomienky výboru.

2.   Zhrnutie návrhu

2.1   Vzhľadom na to, že výrazná časť európskych spotrebiteľov sa pri nákupe tovaru a služieb na vnútornom trhu stretáva s problémami, ktoré často ostávajú nevyriešené,

vzhľadom na to, že odporúčania 98/257/ES (1) a 2001/310/ES (2) neboli účinné: pri ich uplatňovaní naďalej pretrvávajú nedostatky, zainteresované strany nemajú dostatočné informácie a postupy alternatívneho riešenia sporov v jednotlivých členských štátoch sa odlišujú,

vzhľadom na znenie a závery mnohých štúdií o tejto téme zadaných v priebehu rokov,

vzhľadom na výsledky poslednej verejnej konzultácie, ktorá sa začala v januári 2011, ako aj na posúdenie vplyvu SEC(2011) 1408 final z 29. novembra 2011,

chce Komisia prostredníctvom predkladaného návrhu smernice:

a)

zaručiť, aby mohli byť všetky spory medzi spotrebiteľom a obchodníkom, ktoré vzniknú pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb v ktoromkoľvek sektore hospodárstva, predložené subjektu ARS bez ohľadu na to, či sťažnosť podáva spotrebiteľ alebo obchodník;

b)

zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli získať pomoc v prípade, že sú stranou v cezhraničnom spotrebiteľskom spore;

c)

zabezpečiť, aby subjekty ARS vykonávali svoju činnosť spravidla bezplatne a rešpektovali zásady kvality, ako sú nestrannosť, transparentnosť, účinnosť a spravodlivosť;

d)

určiť v každom členskom štáte jediný príslušný orgán, ktorý bude poverený monitorovaním fungovania všetkých subjektov ARS;

e)

stanoviť, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre každý prípad porušenia povinnosti poskytovať informácie spotrebiteľom a príslušným orgánom;

f)

nebrániť členským štátom, aby prijali alebo si zachovali v platnosti postupy alternatívneho riešenia sporov medzi obchodníkmi;

g)

nebrániť členským štátom, aby si zachovali alebo zaviedli postupy ARS, ktoré umožnia spoločné riešenie identických alebo podobných sporov medzi obchodníkmi a niekoľkými spotrebiteľmi (kolektívne záujmy);

h)

podporovať členské štáty, aby vytvárali subjekty ARS, do ktorých budú zapojení obchodníci z iných členských štátov.

2.2   Komisia preto navrhuje zmeniť spomínané odporúčania na smernicu, čím ich ustanovenia získajú záväzný charakter, a ako právny základ na tento účel navrhuje výlučne článok 114 ZFEÚ (dokončenie vnútorného trhu).

2.3   Smernica však nestanoví povinnosť, aby sa obchodníci podriadili postupom ARS, ani aby boli pre nich výsledky týchto postupov záväzné.

2.4   Navrhovaná smernica bude mať prednosť pred právnymi predpismi Únie, ktoré obsahujú ustanovenia zamerané na podporu vytvárania subjektov ARS, pokiaľ takéto právne predpisy nezabezpečujú aspoň rovnocennú úroveň ochrany spotrebiteľov.

2.5   Táto smernica sa bude uplatňovať na všetky subjekty zriadené na trvalom základe, ktoré ponúkajú riešenie sporov prostredníctvom postupov ARS, vrátane postupov inštitucionalizovaného rozhodcovského konania, a ktoré nie sú vytvorené ad hoc.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV už v mnohých svojich stanoviskách a mnoho rokov opakovane žiadal o zmenu odporúčaní 98/257/ES a 2001/310/ES na záväzné právne predpisy, a preto uvedenú iniciatívu Komisie môže iba uvítať. Okrem pripomienok uvedených ďalej sa však výbor nazdáva, že táto iniciatíva prichádza oneskorene. Zároveň sa zamýšľa nad tým, či by sa v záujme väčšej istoty a bezpečnosti nemohlo resp. nemalo ako nástroj použiť nariadenie namiesto smernice.

3.2   Pokiaľ ide o právny základ, EHSV sa nazdáva, že okrem dokončenia vnútorného trhu ide aj o nástroj na ochranu spotrebiteľov, a preto by najvhodnejším právnym základom (ak nebude prijatý článok 81) okrem článku 114 mali byť článok 169 ods. 2 písm. b) a článok 169 ods. 4 Zmluvy a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ.

3.3   Výbor víta, že do predmetu tohto návrhu neboli zaradené postupy, ktoré sú klamlivo prezentované ako postupy riešenia spotrebiteľských sporov v priateľskom duchu, pričom v skutočnosti ide len o marketingový ťah, pretože zodpovedné subjekty sú zamestnancami platenými obchodníkom, a preto nie je zaručená ich nestrannosť a nezávislosť. Aby nevznikli pochybnosti, EHSV odporúča vytvorenie „európskeho označenia zhody“, ktoré by stanovilo mechanizmy alternatívneho riešenia sporov zodpovedajúce charakteristikám požadovaným v návrhu (podobne ako známka dôveryhodnosti, ktorá existuje v Španielsku), ale zároveň by harmonizovaným spôsobom označilo tých obchodníkov, ktorí tieto postupy využívajú, a to bez akýchkoľvek nákladov pre týchto obchodníkov.

3.4   Víta rozšírenie pojmu spotrebiteľ v súlade s novou smernicou o právach spotrebiteľov (3) aj na dvojúčelové zmluvy, pri ktorých nie je obchodná činnosť danej osoby v celkovom kontexte zmluvy dominantná, ale bol by rád, keby sa tento pojem výslovne objavil v texte.

3.5   EHSV víta záujem o rozšírenie fungovania systému, ktorý sa vzťahuje na cezhraničné spory, a očakáva, že Komisia sa bude snažiť o vytvorenie podmienok na to, aby ARS mohli účinne riešiť tieto prípady, a to najmä prostredníctvom riešenia sporov online a posilnením administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi (4). Komisii ďalej odporúča, aby podobne ako v ustanovení článku 6 ods. 4 návrhu nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online zvolala aspoň raz za rok stretnutie príslušných národných orgánov, ktoré sa uvádzajú v článku 15 návrhu smernice, aby umožnila výmenu osvedčených postupov a diskusiu o akýchkoľvek problémoch, ktoré sa vyskytli pri činnosti systémov ARS.

3.6   Podporuje možnosť uplatňovania systémov ARS na kolektívne spory ako prvý krok smerom k vytvoreniu právneho mechanizmu kolektívnej žaloby v EÚ, ale ocenil by, keby bola táto možnosť výslovne uvedená v texte smernice a jej režim riadne vymedzený namiesto toho, aby bol ponechaný na rozhodnutie členských štátov. V tejto súvislosti by chcel EHSV opätovne upozorniť, podobne ako to už roky robil vo viacerých svojich stanoviskách, na to, že EÚ naliehavo potrebuje harmonizovaný právny nástroj hromadnej žaloby na úrovni EÚ, ktorý nemožno nahradiť prípadným rozšírením týchto systémov ARS na kolektívne spory.

3.7   Uznáva, že je potrebné zaručiť, aby subjekty zodpovedné za riadenie a fungovanie ARS, od úradníkov až po mediátorov alebo rozhodcov, mali osobné aj profesionálne vedomosti, schopnosti, skúsenosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na bezúhonné a nestranné vykonávanie ich funkcie, a aby im zároveň boli zaručené podmienky na to, aby mohli vykonávať túto funkciu nestranne a nezávisle. EHSV by v tejto súvislosti ocenil, ak by v záujme zaručenia jednotných kritérií v celej EÚ boli tieto podmienky podrobne a špecificky definované v návrhu smernice.

3.8   Súhlasí so zásadami fungovania ARS stanovenými v článkoch 7, 8 a 9 návrhu, ktoré preberajú niektoré zásady uvedené v spomínaných odporúčaniach. Kladie si však otázku, prečo boli vynechané základné zásady, ktoré vyplývali z uvedených odporúčaní, ako je zásada zákonnosti a zásada slobody.

Odporúča, aby sa z dôvodu istoty a jasnosti zachovala samostatná definícia zásady kontradiktórnosti a primeraného zastúpenia, pričom sa riadne stanoví, že strany sa môžu nechať zastupovať právnym zástupcom alebo tretími subjektmi, a to združeniami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov (namiesto toho, aby sa nimi nepriamo zaoberal článok 8 písm. a) a článok 9 ods. 1 písm. a)).

EHSV nemôže akceptovať skutočnosť, že zásada nezávislosti bola nahradená nejasnou zásadou nestrannosti, ktorá má iný a nepresný obsah a odlišný charakter.

3.9   EHSV sa zdráha súhlasiť s tým, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aj na sťažnosti obchodníkov podané voči spotrebiteľom nielen preto, že je to v protiklade s tradíciou systémov existujúcich vo väčšine členských štátov a dokonca aj so všetkými usmerneniami, ktoré v rámci svojho postoja k tejto problematike v uplynulých rokoch vyjadrili Komisia a Európsky parlament, ale najmä preto, že by to znamenalo premenu mechanizmov ARS na mechanizmy riešenia otázok, ktoré súvisia s neplatením. Obchádzal by sa tým systém EÚ pre pohľadávky s nízkou hodnotou (small claims) a systémy ARS by boli zavalené množstvom prípadov, čo by ochromilo systémy, ktoré nemajú dostatočnú reakčnú kapacitu.

Pokiaľ však ide o spory so spotrebiteľmi týkajúce sa nevyzdvihnutia si objednávky, opravy alebo nedostavenia sa v prípade rezervácie, vzhľadom na ustanovenia Small Business Act by mikropodniky a malé podniky mali mať možnosť využívať systémy ARS, a to podľa podmienok, ktoré budú určené a presne stanovené.

3.10   EHSV sa nazdáva, že tento návrh nemôže v žiadnom prípade spochybniť záväzné systémy, ktoré v členských štátoch existujú alebo budú vytvorené v súlade s ich vlastnou právnou tradíciou.

3.11   EHSV môže akceptovať len návrh, aby rozhodnutia o ARS nemali pre jednotlivé strany nutne záväzný charakter, ak bude spotrebiteľom alebo obchodníkom výslovne zaručená základná zásada odvolania sa proti týmto rozhodnutiam na príslušnom všeobecnom súde. Ak sa tak nestane, ARS stratia celú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť a účinnosť, a nie je tiež jasné, prečo by mali do rámca vytvoreného režimu spadať aj rozhodnutia inštitucionalizovaných rozhodcovských konaní alebo iných podobných mechanizmov, ktoré majú charakter skutočných rozsudkov.

3.12   EHSV ľutuje, že Komisia v predkladanom návrhu jasne nestanovila prednosť práva na prístup k spravodlivosti, ako je to v nariadení o riešení spotrebiteľských sporov online. Alternatívne riešenie sporov toto právo ani nenahrádza, ani nie je skutočnou alternatívou funkcie súdov, ale skôr cenným, dodatočným prostriedkom na riešenie sporov (5).

3.13   EHSV je prekvapený, že otázka financovania týchto systémov sa v dôvodovej správe predkladaného návrhu ani v programe na obdobie rokov 2014 – 2020 neriešila otvorene a priamočiaro napriek tomu, že organizácie zastupujúce spotrebiteľov to v rámci uplynulých konzultácií považovali za rozhodujúce. Niektoré členské štáty sa ocitli v krízovej situácii a nedokážu čeliť vysokým nákladom súvisiacim s novými štruktúrami, odbornou prípravou mediátorov a iných podporných pracovníkov, poskytovaním informácií a pomoci spotrebiteľom, vypracovaním expertíz a vykonávaním nových administratívnych funkcií. Táto problematika sa však celoplošne považuje za rozhodujúcu pre zaručenie nestrannosti a nezávislosti týchto systémov (6).

3.14   EHSV tiež odporúča, aby Komisia, ak to ešte neurobila, vypracovala posúdenie hlavných regulačných prístupov členských štátov k uplatňovaniu smernice 2008/52/ES (7) o mediácii v občianskych a obchodných veciach (článok 12), a to v súlade s návrhom Európskeho parlamentu (8).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Článok 2 ods. 2 písm. a)

Formulácia „zamestnáva priamo obchodník“ je vágna a nejednoznačná. Mala by sa nahradiť formuláciou „udržiavajú alebo v posledných troch rokoch udržiavali profesionálny vzťah ekonomickej závislosti alebo iný vzťah, ktorý by mohol ohroziť ich nezávislosť“.

4.2   Článok 4 písm. e)

Definícia je príliš nejasná a neurčitá. Mala by obsahovať jasný odkaz na dodržiavanie zásad, ktoré by mali riadiť fungovanie subjektu, a potvrdenie toho, že subjekt patrí do siete uznaných orgánov.

4.3   Článok 5 ods. 3

EHSV presne nechápe, aký je rozsah pôsobnosti tohto článku, ale obáva sa, že neprinesie želanú účinnosť. Namiesto toho, aby viedol k potrebnej harmonizácii prostredníctvom integrovaného fungovania všetkých mechanizmov ARS na európskej aj národnej úrovni na základe rovnakého prístupu ako pri spoločných a zhodných systémoch, prispieva skôr k zachovaniu súčasných štruktúr členských štátov a len formálnemu vytvoreniu všeobecného mechanizmu, ktorý v skutočnosti nevyrieši súčasné geografické a odvetvové problémy.

4.4   Článok 6

EHSV by ocenil, keby sa pri stanovení a overovaní požiadaviek odborných znalostí a nestrannosti zaručila aktívna účasť profesijných a spotrebiteľských zastupiteľských organizácií, a to najmä pri výbere a menovaní fyzických osôb zodpovedných za riešenie sporov, a aby táto úloha nebola ponechaná na byrokratov a úradníkov z ústredných orgánov členských štátov.

4.5   Článok 7

Návrh by mal okrem stanovenia povinností týkajúcich sa prostriedkov zaviesť aj povinnosť dosiahnutia výsledku s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie týchto mechanizmov prinieslo merateľné výsledky vzhľadom na sektory, v ktorých je najviac sťažností, ako aj na kvalitu služieb poskytovaných obchodníkmi, a aby sa samotnými mechanizmami aktívne podporovala dôvera vo využívanie týchto mechanizmov.

Dôležité je tiež to, aby členské štáty zabezpečili, že subjekty ARS budú informovať o poskytnutých službách (ide najmä o služby poskytovania informácií, mediácie, zmierovania a rozhodcovského konania), finančných výsledkoch (čím sa zaručí potrebná transparentnosť týchto mechanizmov a zvýši sa dôvera spotrebiteľov) a miere spokojnosti používateľov týchto subjektov.

EHSV sa okrem toho nazdáva, že v súvislosti s druhým odsekom tohto článku by subjekty ARS mali prostredníctvom svojich bežných informačných prostriedkov okrem ročných správ o činnosti informovať aj o ročnom rozpočte a uverejňovať súhrn rozhodnutí rozhodcovských konaní, pričom sa nesmú porušiť predpisy týkajúce sa spracovania osobných údajov stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré transponujú smernicu 95/46/ES.

4.6   Článok 9

EHSV síce uznáva vhodnosť zásady spravodlivosti, no spochybňuje vynechanie zásady zákonnosti, ako bolo uvedené v odporúčaniach Komisie z 30. marca 1998 (9). Absencia takéhoto ustanovenia v znení smernice by mohla poškodiť spotrebiteľov v cezhraničných obchodných vzťahoch, najmä ak právo domovského štátu spotrebiteľa stanovuje rozsiahlejší rámec ochrany ako právne predpisy členského štátu, v ktorom bol zriadený mechanizmus ARS. EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu začlenenia zásady zákonnosti do rámca predkladanej smernice, čím sa zabezpečí, že spotrebitelia neprídu v dôsledku rozhodnutí subjektov ARS o úroveň ochrany, ktorú im zaručuje rozhodné právo.

4.7   Článok 10

EHSV sa obáva, že nejednoznačnosť tohto článku môže utvrdiť spotrebiteľa v presvedčení, že spor možno vyriešiť prostredníctvom subjektu ARS, pričom v skutočnosti obchodník len informuje o existencii týchto mechanizmov, no nemusí ich využívať.

EHSV nalieha na Komisiu, aby prostredníctvom svojho návrhu dohliadla na to, že členské štáty budú musieť od obchodníkov požadovať, aby túto informáciu poskytli bezprostredne pred uzavretím zmluvy, čím spotrebiteľ bude môcť prijať uvedomelé a informované rozhodnutie, keďže bude vopred vedieť, či obchodník subjekty ARS využíva alebo nie.

EHSV sa tiež nazdáva, že neplnenie alebo nesprávne plnenie povinnosti uvedenej v ods. 2 by sa malo považovať za nekalú obchodnú praktiku a malo by byť zaradené do zoznamu priloženého k smernici 2005/29/ES, a to nezávisle od sankcií stanovených v článku 18 návrhu.

4.8   Články 15 až 17

EHSV sa obáva, že tieto pravidlá by sa mohli ukázať ako nedostatočné na to, aby príslušné subjekty v plnej miere plnili požiadavky vzhľadom na to, že stále vychádzajú z kritérií vyplývajúcich zo sebahodnotenia. V tejto súvislosti je dôležité, aby Komisia podporila priame zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania týchto mechanizmov, a to prostredníctvom príslušných organizácií zastupujúcich dané odvetvia (10).

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ L 115, 17.4.1998, s. 31.

(2)  Ú. v. EÚ L 109, 19.4.2001, s. 56.

(3)  Smernica 2011/86/EÚ (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64); stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 54.

(4)  Konkrétne v rámci nariadenia č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi, pozri stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 69.

(5)  V návrhu nariadenia o riešení sporov online sa vyslovene uvádza: „Právo na účinnú nápravu a právo na spravodlivý súd sú základnými právami zaručenými v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Postupy riešenia sporov online sa nemôžu navrhovať s cieľom nahradiť súdne procesy a nemali by brániť spotrebiteľom ani obchodníkom pri uplatňovaní ich práva na nápravu súdnou cestou. Nič v tomto nariadení by preto nemalo brániť stranám uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému.“

(6)  Pozri stanovisko EHSV, ktoré sa pripravuje (INT/608).

(7)  Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3; stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 1.

(8)  Správa o uplatňovaní smernice o mediácii v členských štátoch A7-0275/2011, spravodajca: A. McCarthy.

(9)  Pokiaľ ide o cezhraničné spory, v odporúčaniach sa výslovne uvádza, že rozhodnutie orgánu nemôže mať za následok zbavenie spotrebiteľa ochrany, ktorú mu zaručujú záväzné ustanovenia právnych predpisov členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ obvyklý pobyt, v prípadoch stanovených článkom 5 Rímskej zmluvy.

(10)  Podobne ako v odvetví energetiky v Taliansku, kde síce ide o subjekt ARS verejného charakteru, ale tento subjekt je riadený zástupcami spotrebiteľov a energetickými podnikmi, pričom spotrebitelia sú aktívne zapojení do odbornej prípravy technických pracovníkov tohto subjektu.


PRÍLOHA

k Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce body stanoviska odbornej sekcie boli zmenené a doplnené v dôsledku pozmeňovacích návrhov, ktorý prijalo plenárne zhromaždenie, avšak získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, aby boli ponechané v pôvodnom znení (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 1.8:

EHSV nesúhlasí s tým, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aj na sťažnosti obchodníkov podané voči spotrebiteľom.

b)   Bod 3.9:

EHSV nesúhlasí s tým, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aj na sťažnosti obchodníkov podané voči spotrebiteľom nielen preto, že je to v protiklade s tradíciou systémov existujúcich vo väčšine členských štátov a dokonca aj so všetkými usmerneniami, ktoré v rámci svojho postoja k tejto problematike v uplynulých rokoch vyjadrili Komisia a Európsky parlament, ale najmä preto, že by to znamenalo premenu mechanizmov ARS na mechanizmy riešenia otázok, ktoré súvisia s neplatením. Obchádzal by sa tým systém EÚ pre pohľadávky s nízkou hodnotou (small claims) a systémy ARS by boli zavalené množstvom prípadov, čo by ochromilo systémy, ktoré nemajú dostatočnú reakčnú kapacitu.

Podľa článku 51 ods. 4 rokovacieho poriadku sa o pozmeňovacích návrhoch rokovalo spolu.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacích návrhoch:

Za

:

80

Proti

:

52

Zdržali sa

:

19


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/99


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)“

COM(2011) 794 final – 2011/0374 (COD)

2012/C 181/18

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (14. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)

COM(2011) 794 final – 2011/0374 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 117 hlasmi za, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV už dávno žiadal o iniciatívu tohto druhu, a preto víta návrh Komisie a podporuje voľbu nariadenia ako vhodného nástroja.

1.2   EHSV sa však nazdáva, že najvhodnejším právnym základom by okrem článku 114 boli tiež článok 169 ods. 2 písm. b), článok 169 ods. 4 ZFEÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ.

1.3   Víta, že Komisia výslovne uvádza, že zámerom vytvorenia tohto systému nie je obmedziť právo na podanie opravného prostriedku na súd alebo nahradiť bežné fungovanie súdnych postupov v prípade, že strany sa pre takýto postup rozhodnú.

1.4   Nazdáva sa však, že návrh nie je ambiciózny, a pokiaľ ide o jeho názov, je dokonca klamlivý. V mnohom zaostáva za očakávanými, želanými a možnými riešeniami, najmä čo sa týka využitia celého radu existujúcich technologických prostriedkov a elektronických informačných systémov takzvanej druhej generácie systému riešenia sporov online (RSO), ktoré už boli úspešne odskúšané.

1.5   EHSV preto odporúča Komisii, aby považovala tento návrh len za prvý krok smerom k účinnému riešeniu sporov online a aby čo možno najskôr rozvinula potenciál tohto systému tak, že využije všetky technologické inovácie, ktoré spĺňajú požiadavku právnej istoty a bezpečnosti, aj keby na to musela vytvoriť špecifický a samostatný systém ex novo pre RSO EÚ pri cezhraničných transakciách.

1.6   EHSV nepovažuje za opodstatnené, že sa zo systému vynechali spory, ktoré nie sú čisto cezhraničné alebo spory, ktoré nie sú výlučne dôsledkom transakcií vykonaných prostredníctvom elektronických prostriedkov (spory offline).

1.7   EHSV nesúhlasí s tým, aby sa tieto mechanizmy vzťahovali aj na sťažnosti obchodníkov podané voči spotrebiteľom.

1.8   EHSV odporúča, aby sa výslovne uviedla možnosť, že strany bude zastupovať právny zástupca alebo tretia strana, a to konkrétne združenia zastupujúce záujmy spotrebiteľov pri ich online sťažnostiach.

1.9   EHSV nalieha na Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom možno prostredníctvom platformy riešiť komplikovanejšie otázky, ktoré môžu vzniknúť pri určitých online sporoch, ako sú spory týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok alebo rozhodného práva zmlúv.

1.10   EHSV vyjadruje vážne pochybnosti o tom, či sú stanovené lehoty reálne dosiahnuteľné a obáva sa, že ich taxatívne stanovenie spolu s predpokladom, že ich prakticky nebude možné dosiahnuť, prispieva k diskreditácii systému, ktorého hlavnými cieľmi sú jasnosť a účinnosť.

1.11   EHSV navrhuje prepojenie tejto online platformy s „online knihou sťažností“, ktorá by mala byť prístupná na internetových stránkach obchodníkov pôsobiacich online.

1.12   EHSV odporúča, aby Komisia vytvorila systém záruk kvality nového systému, navrhuje, aby poverené a oprávnené subjekty udeľovali známky alebo značky dôveryhodnosti (trustmarks) určené hospodárskym subjektom, ktoré (na svojich internetových stránkach) uverejňujú a podporujú riešenie sporov prostredníctvom platformy, a žiada, aby bol do kódexov správania začlenený odkaz na riešenie sporov prostredníctvom tejto platformy.

1.13   EHSV odporúča, aby sa otázka financovania tohto systému riešila otvorene a priamočiaro, keďže organizácie zastupujúce spotrebiteľov a niektoré členské štáty sa ocitli v krízovej situácii a nedokážu čeliť vysokým nákladom súvisiacim s ich implementáciou, pričom táto otázka má rozhodujúci význam pre zaručenie nestrannosti a nezávislosti systému.

1.14   EHSV sa nazdáva, že príliš veľa základných aspektov právneho nástroja a fungovania systému je ponechaných na budúce vykonávacie alebo delegované akty, čo v značnej miere presahuje obmedzenia stanovené v článku 290 Zmluvy a nazdáva sa, že to bude mať vplyv na bezpečnosť a právnu istotu tohto mechanizmu.

1.15   EHSV sa nazdáva, že znenie niektorých ustanovení by sa malo preformulovať a mohlo by sa zlepšiť, aby boli tieto ustanovenia jasnejšie, jednoznačnejšie a účinnejšie, a odporúča Komisii, aby zohľadnila konkrétne pripomienky výboru.

2.   Zhrnutie návrhu

2.1   Vzhľadom na to, že podstatná časť subjektov mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov (alternatívne riešenie sporov – ARS) neponúka možnosť, aby európski spotrebitelia zrealizovali celý postup riešenia sporov online,

vzhľadom na to, že absencia účinných opravných prostriedkov v prípade sťažností vzniknutých pri cezhraničných spotrebiteľských transakciách online má nepriaznivé následky pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky;

vzhľadom na to, že znenie a závery viacerých štúdií vypracovaných v tejto oblasti poukázali na to, že existuje všeobecná podpora rozvoja nástrojov RSO pre spotrebiteľské spory prostredníctvom opatrenia na úrovni EÚ;

vzhľadom na to, že z výsledkov posúdenia vplyvu SEC (2011) 1408 final z 29. novembra 2011 vyplýva, že iba kombinácia nástrojov ARS a RSO môže zabezpečiť prístup k nestrannému, transparentnému a účinnému prostriedku mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov týkajúcich sa cezhraničných transakcií v elektronickom obchode;

chce Komisia prostredníctvom navrhovaného nariadenia zriadiť systém ARS s pôsobnosťou v celej EÚ, ktorý uľahčí riešenie spotrebiteľských sporov medzi obchodníkom a spotrebiteľom týkajúcich sa cezhraničného predaja tovaru alebo poskytovania služieb online.

2.2   Na tento účel používa Komisia ako právny základ výlučne článok 114 ZFEÚ, ktorý sa zameriava na dokončenie vnútorného trhu, a to s cieľom:

a)

zriadiť európsku platformu riešenia sporov online (platforma RSO) vo forme interaktívnej, bezplatnej internetovej stránky dostupnej online vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ. Táto platforma bude mať jediný vstupný bod pre spotrebiteľov a obchodníkov, ktorí sa snažia mimosúdnou cestou vyriešiť spor vzniknutý výlučne pri cezhraničnej transakcii v elektronickom obchode, pričom všetci jeho účastníci majú pobyt alebo sú usadení v rozdielnych členských štátoch EÚ;

b)

vytvoriť sieť sprostredkovateľov RSO, ktorú bude tvoriť jeden kontaktný bod RSO v každom členskom štáte – príslušný orgán, ktorý bude v zmysle smernice o RSO zodpovedný za pomoc pri riešení sporov predložených prostredníctvom tejto platformy.

2.3   Navrhované nariadenie sa bude uplatňovať len na spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré vzniknú pri cezhraničnom predaji tovaru alebo poskytovaní služieb online.

2.4   Nový systém by mal byť založený na už existujúcich subjektoch ARS a mal by rešpektovať právne tradície členských štátov, pokiaľ ide o príslušné vnútroštátne procesné pravidlá, a to najmä v oblasti nákladov, bez toho, aby sa narušil spoločný súbor pravidiel fungovania a s cieľom zaručiť jeho účinnosť a rýchlosť. Tento systém by nemal byť prekážkou fungovania žiadneho subjektu ARS online, ktorý už v existuje v EÚ, a nemal by brániť subjektom ARS pri riešení cezhraničných sporov, ktoré im boli predložené iným spôsobom ako prostredníctvom platformy.

2.5   Cieľom zavedenia postupov RSO nie je nahradiť súdne procesy, ani brániť spotrebiteľom alebo obchodníkom pri uplatňovaní práva na nápravu súdnou cestou. Navrhované nariadenie sa bude uplatňovať na všetky subjekty zriadené na trvalom základe, ktoré ponúkajú riešenie sporov prostredníctvom postupov ARS, vrátane postupov inštitucionalizovaného rozhodcovského konania, a ktoré nie sú vytvorené ad hoc.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV v niektorých svojich najnovších stanoviskách, konkrétne k prijatiu Digitálnej agendy (1), 50 návrhov (2) a 12 hybných síl pre vnútorný trh (3), žiadal o vytvorenie systému riešenia sporov online, a preto víta túto iniciatívu Komisie a zároveň podporuje výber prijatého právneho nástroja – nariadenia.

3.2   Pokiaľ ide o právny základ EHSV sa nazdáva, že okrem dokončenia vnútorného trhu ide tiež o nástroj na ochranu spotrebiteľov, a preto najvhodnejším právnym základom (ak nebude prijatý článok 81) by okrem článku 114 mali byť aj článok 169 ods. 2 písm. b), článok 169 ods. 4 ZFEÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ.

3.3   Víta, že Komisia výslovne uvádza, že zámerom vytvorenia tohto systému nie je obmedziť právo na podanie opravného prostriedku na súd alebo nahradiť normálne fungovanie súdnych procesov v prípade, že strany sa pre takýto postup rozhodnú.

3.4   Víta rozšírenie pojmu spotrebiteľ podobne ako v smernici o ARS a v súlade s novou smernicou o právach spotrebiteľov (4) tak, aby sa vzťahovala aj na dvojúčelové zmluvy, pri ktorých nie je obchodná činnosť danej osoby v celkovom kontexte zmluvy dominantná. Bol by však rád, keby sa tento pojem výslovne objavil v texte.

3.5   Berie na vedomie, že Komisia chce rešpektovať právne tradície členských štátov a nesnaží sa nahradiť alebo obmedziť úlohu subjektov ARS existujúcich v rámci tohto systému, ale pochybuje, že týmto spôsobom sa dosiahne výrazný pokrok v zmysle dematerializácie sporov online.

3.6   Poukazuje na to, že predkladaný návrh sa v praxi obmedzuje na vytvorenie určitej „elektronickej poštovej pečiatky“ alebo „poštovej schránky online“, kde budú zasielané sťažnosti a tie budú po čisto formálnom roztriedení predložené jednotlivým subjektom ARS. Týmto spôsobom sa vytvorí byrokratický, administratívny a komplikovaný systém doručovania.

3.7   Nazdáva sa, že návrh nie je ambiciózny a v mnohom zaostáva za očakávanými, želanými a možnými riešeniami, najmä pokiaľ ide o:

a)

Viacročný akčný plán na roky 2009 – 2013 týkajúci sa európskej justície (5);

b)

priekopnícky dokument Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) (6), A/CN.9/706, pod názvom „Possible future work on online dispute resolution in cross border electronic commerce transactions“ (Prípadná budúca činnosť v oblasti riešenia sporov online v cezhraničných transakciách v elektronickom obchode);

c)

vynechanie sporov, ktoré nie sú čisto cezhraničné, na základe čoho členské štáty, ktoré budú mať o to záujem, vytvoria čisto vnútroštátne systémy riešenia vnútroštátnych sporov, aj keď strany zapojené do sporu budú mať inú národnosť, ale budú mať trvalý alebo prechodný pobyt v danom členskom štáte;

d)

vynechanie sporov, ktoré nevzniknú výlučne pri transakciách realizovaných prostredníctvom elektronických prostriedkov (spory offline) vzhľadom na to, že nebola prijatá rozsiahlejšia definícia elektronického obchodu zo smernice 2000/31/ES, vrátane sporov vyplývajúcich z obchodnej komunikácie online bez toho, aby sa realizovala akákoľvek transakcia. Existuje tiež možnosť elektronického riešenia sporov vyplývajúcich z transakcií vykonaných na diaľku neelektronickými prostriedkami (napr. katalógový alebo podomový predaj), ktorú už v súčasnosti niektoré subjekty ARS uznávajú, či dokonca sporov, ktoré vznikli pri transakciách realizovaných osobne pri presune do iných členských štátov, v ktorých spor vznikne po uzavretí obchodnej transakcie;

e)

neprijatie systému v súčasnosti bežne označovaného ako systém druhej generácie RSO (7) (riešenie sporov online), v ktorom technológia (ktorá je súčasťou tejto platformy) zohráva aktívnu úlohu a funguje ako skutočná „štvrtá strana“ (8) (okrem dvoch strán a mediátora resp. rozhodcu) v procese riešenia spotrebiteľských sporov online. To by stranám umožnilo synchronizovanú alebo nesynchronizovanú komunikáciu na diaľku prostredníctvom nových informačných a komunikačných technológií namiesto toho, aby komunikovali osobne;

f)

absenciu akéhokoľvek odkazu na systém záruk kvality nového systému, aký poskytuje napríklad norma ISO 10003 – Usmernenia pre riešenie externých sporov organizácií, ktorý by mohol slúžiť aj na štandardizáciu informačných prospektov týkajúcich sa fungovania mechanizmu, alebo existenciu akéhosi „kontrolného zoznamu“, do ktorého by sa mohli zaznamenávať sťažnosti proti obchodníkom.

3.8   Napriek tomu, že nariadenie umožňuje platforme RSO realizovať postup riešenia sporov online (článok 5 ods. 3 písm. d), EHSV očakával, že sa vytvoria základy systému RSO ako prvku, ktorý prispieva k legitimite online justícii alebo elektronickej justície; očakával, že navrhnutá štruktúra využije a znásobí existujúce infraštruktúry a technologické prostriedky (synchrónne alebo asynchrónne), ako sú napríklad „chat“, elektronické fóra, zoznamy adries, elektronická pošta, telekonferencie, audio a videokonferencie, virtuálne mediačné priestory; očakával, že sa posilnia aplikácie elektronickej justície a podporia sa nástroje prvej a druhej generácie systémov RSO v danom procese (online rokovania, mediácie a rozhodcovského konania), pričom sa podporí elektronická mediácia medzi stranami, rozšírenie produktívneho procesu a možnosti sledovať a predvídať proces.

3.9   Komisia mala v snahe naplniť očakávania a plány v súvislosti s touto iniciatívou aspoň zvážiť možnosť začleniť do funkcií platformy podporné systémy na pomoc stranám pri rozhodovaní v rámci systému RSO, ako sú napríklad expertné systémy, informačné systémy založené na predchádzajúcich prípadoch, systémy prístupu k informatickým databázam (analogický postup alebo case based reasoning v medzinárodnej odbornej literatúre) a riešenie sporov online na základe postupov jednotlivých strán pri sporoch, a to aj bez toho, aby využila spomenuté modely druhej generácie, v ktorých využívanie telematických nástrojov a umelej inteligencie prostredníctvom matematických modelov zjednodušuje riešenie sporov pomocou systematického hodnotenia návrhov strán, pričom samotné strany využívajú rovnako kvalitné informačné technológie („inteligentné rozhranie“) v interaktívnom procese založenom na štandardných rokovacích schémach, ako sú BATNA (Best Alternative to a Negotiated Agreement – najlepšia alternatíva dosiahnutej dohody), WATNA (Worst Alternative to a Negotiated Agreement – najhoršia alternatíva dosiahnutej dohody) a nakoniec ZOPA (Zone of Possible Agreement – oblasť možnej dohody).

3.10   EHSV si kladie otázku, ako si Komisia predstavuje online riešenie prípadov, ktoré nesúvisia len s klasickými obchodnými spormi typu „chyba“, „zlé fungovanie“, „oneskorené doručenie alebo nedoručenie“, ale ktoré sa týkajú aj neprijateľných zmluvných podmienok alebo rozhodného práva zmlúv.

3.11   EHSV by ocenil, keby sa výslovne uviedlo, že strany môžu byť zastúpené právnym zástupcom alebo tretími subjektmi, a to konkrétne združeniami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov pri ich online sťažnostiach.

3.12   EHSV je prekvapený, že otázka financovania implementácie tohto nového nástroja sa neriešila otvorene a priamočiaro napriek tomu, že organizácie zastupujúce spotrebiteľov to v rámci uplynulých konzultácií považovali za rozhodujúce. Niektoré členské štáty sa ocitli v krízovej situácii a nedokážu čeliť vysokým nákladom súvisiacim s novými štruktúrami, odbornou prípravou sprostredkovateľov a iných podporných pracovníkov, poskytovaním informácií a pomoci spotrebiteľom, vypracovaním expertíz a vykonávaním nových administratívnych funkcií. Táto problematika sa však celoplošne považuje za rozhodujúcu pre zaručenie nestrannosti a nezávislosti týchto systémov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Článok 1 – Predmet úpravy

Predmetom tohto nariadenia by mala byť aj zásada prístupu strán k právu a spravodlivosti. Platforma by okrem riešenia sporov mohla slúžiť aj ako prostriedok na predchádzanie sporom, pričom by obsahovala aj príslušné informácie, ktoré by prispeli k vyriešeniu sporov.

4.2   Článok 2 – Rozsah pôsobnosti

EHSV by z ekonomických dôvodov ocenil, keby sa nariadenie uplatňovalo zároveň na konflikty v prostredí offline, a to na základe zabehnutej praxe fungovania subjektov ARS, ktoré pri mediácii medzi stranami využívajú informačné technológie.

Z formálneho hľadiska sa navrhuje, aby sa oblasť výnimiek z uplatňovania začlenila do článku 2 a nie do článku 4, ktorý je zameraný na vymedzenie pojmov.

4.3   Článok 3 – Vzťah s inými právnymi predpismi Únie

EHSV navrhuje začlenenie smerníc týkajúcich sa elektronického obchodu, predaja spotrebného tovaru a zmlúv na diaľku (9).

4.4   Kapitola II – Európska platforma riešenia sporov online

EHSV by uprednostnil, keby sa otázka zriadenia platformy a jednotlivé postupy v záujme jasnosti rozčlenili do rôznych kapitol.

4.5   Článok 5 ods. 3 písm. b)

EHSV vyjadruje pochybnosti o tom, či je reálne, aby si strany zvolili subjekt ARS vzhľadom na chýbajúce potrebné informácie a kritériá. Bolo by tiež vhodné, aby samotné strany mohli určiť subjekt, s ktorým už predtým spolupracovali.

4.6   Článok 5 ods. 3 písm. i)

EHSV sa obáva, že tieto informácie sú nedostatočné. Navrhuje, aby platforma okrem štatistík o výsledkoch sporov uvádzala aj to, ktoré metódy ARS sa najviac využívali a tiež štatistické údaje podľa spracúvaných tém. Do platformy sa musí tiež začleniť systém riadenia procesu, ktorý bude mať k dispozícii ukazovatele riadenia (vrátane údajov o začatých, ukončených a prebiehajúcich prípadoch, trvaní prípadu a súvisiacich nákladoch). Okrem toho skutočnosť, že stranám sa uvedie alebo navrhne jeden alebo viacero subjektov ARS podľa EHSV nezaručuje výsledok, ktorý by sa mal týmto predpisom dosiahnuť: prístup strán k spravodlivosti. EHSV upozorňuje na to, že stačí, aby jedna zo strán nesúhlasila s navrhnutým subjektom ARS a sťažnosť sa nebude ďalej spracúvať (pozri článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 2 písm. b) a článok 8 ods. 4), čo v podstate predurčuje neúspech tohto systému.

4.7   Článok 6 – Sieť sprostredkovateľov riešenia sporov online

EHSV sa nazdáva, že pojem „riešenie sporov online“ je klamlivý a nemal by sa požívať, pretože riešenie sporov v skutočnosti neprebieha online, ale prostredníctvom klasických metód ARS. Elektronicky sa podáva iba sťažnosť.

EHSV má vážne obavy, že tento systém negatívne ovplyvní alebo poškodí rýchlosť a účinnosť, ktoré sú uvedené v predmete úpravy, pretože zavádza byrokratické postupy (navrhovaný systém trojfázového presmerovania) a jasne spochybňuje možnosť dodržania lehoty 30 dní stanovenej v článku 9 písm. b). Poukazuje na to, že kým strany začnú samotný proces riešenia sporu pomocou subjektu ARS, sťažnosť sa musí elektronicky predložiť platforme, preskúmať, navrhnúť príslušným subjektom ARS a napokon sprostredkovateľmi RSO presmerovať zvolenému subjektu ARS. To nevyhnutne predĺži trvanie sporu a vyvolá náklady z omeškania a alternatívne náklady.

4.8   Článok 7 – Predkladanie sťažnosti

EHSV odporúča, aby sa venovala náležitá pozornosť potrebe zabezpečiť a vhodnou formou umožniť stranám preklad sťažnosti a priložených dokumentov. Táto otázka má veľký význam pre fungovanie systému, ktorý návrh opomína, pričom nespomína ani existujúce systémy automatického prekladu, ktoré by mali byť začlenené do tohto systému.

4.9   Článok 7 ods. 2 a článok 7 ods. 6

EHSV zdôrazňuje, že priložený dokument pod názvom „Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri vypĺňaní elektronického formulára sťažnosti“ je absolútne nedostatočný, pokiaľ ide o jeho obsah a spôsob vypĺňania, a nezaslúži si žiaden ďalší komentár.

EHSV sa nazdáva, že táto internetová stránka by mala okrem formulára obsahovať aj online príručku o tom, ako treba tento formulár vyplniť. Ďalej by mala obsahovať špecifické pokyny (informácie, ktoré umožnia vopred sa oboznámiť s týmto systémom alebo vytvorenie podpornej stránky s pokynmi, radami alebo odpoveďami na najčastejšie otázky). Tiež by sa mal vytvoriť interaktívny priestor, kde by mohli strany opísať svoje problémy, na ktoré by dostali okamžité odpovede online. Táto internetová stránka by mala umožniť ústne vysvetlenie faktov vo viacerých jazykoch s okamžitým prekladom pomocou existujúcich nových komunikačných technológií a tiež poskytnúť systém automatického označovania nesprávne alebo neúplne vyplnených formulárov, čím sa predíde potrebe opätovného predkladania novej sťažnosti.

EHSV sa nazdáva, že niektoré neurčité právne pojmy, ako sú napríklad „dostatočné [informácie]“ (ods. 2) alebo „údaje, ktoré sú [presné], relevantné a ktorých rozsah zodpovedá účelom, na ktoré boli zozbierané“ (ods. 6) by sa mali spresniť, aby poskytli konkrétnu informáciu.

EHSV žiada, aby sa zohľadnila nielen povinnosť týkajúca sa použitých prostriedkov (sprístupnenie formuláru online), ale tiež, aby bolo jeho vypĺňanie intuitívne, prijateľné pre spotrebiteľov, jednoduché a pohodlné (10).

EHSV navrhuje prepojenie tejto online platformy s „online knihou sťažností“, ktorá by mala byť prístupná na internetových stránkach obchodníkov pôsobiacich online. Podaním takejto sťažnosti by sa umožnilo jej priame, automatické a elektronické preposielanie prostredníctvom rozhrania centrálnej platforme RSO, aby sa zaručilo, že proces riešenia sporu skutočne prebieha.

4.10   Článok 8 ods. 1

EHSV pripomína, že priemerní spotrebitelia vo všeobecnosti nevedia používať digitálne prostriedky (zároveň sú vystavení digitálnemu vylúčeniu) a obáva sa, že sankcia stanovená v ods. 1 bude mať úplne opačný vplyv na ciele iniciatívy a stane sa formálnym dôvodom neriešenia sporov.

4.11   Článok 12 – Dôvernosť a bezpečnosť údajov

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že pravidlá vzťahujúce sa na služobné tajomstvo a dôvernosť podliehajú právnym predpisom jednotlivých štátov, pričom neexistuje potrebné ustanovenie týkajúce sa dôkazného bremena a riešenia v prípade neplnenia týchto povinností.

4.12   Článok 13 – Informovanie spotrebiteľa

EHSV odporúča, aby akreditované a povolené subjekty udeľovali známky alebo značky dôveryhodnosti (trustmarks) určené hospodárskym subjektom, ktoré (na svojich internetových stránkach) uverejňujú a podporujú riešenie sporov prostredníctvom platformy, ako sú napríklad „TRUSTe“ a Euro-Label alebo Global Trustmark Alliance.

EHSV žiada, aby bol do kódexov správania (vypracovaných hospodárskymi subjektmi, združeniami spotrebiteľov alebo dodávateľov alebo vládnymi organizáciami) začlenený odkaz na riešenie sporov prostredníctvom tejto online platformy.

4.13   Článok 15 – Vykonávacie akty a článok 16 – Delegovanie právomocí

Vo viacerých ustanoveniach návrhu (článok 6 ods. 5, článok 7 ods. 4 a 5) sú základné aspekty právneho nástroja a fungovania systému ponechané na budúce vykonávacie alebo delegované akty. EHSV sa nazdáva, že to značne presahuje obmedzenia stanovené v článku 290 Zmluvy a vymedzené v oznámení Komisie o vykonávaní článku 290 Zmluvy (COM (2009) 673 final z 9. decembra 2009) a že to bude mať vplyv na bezpečnosť a právnu istotu tohto mechanizmu.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  COM(2010) 245 final.

(2)  COM(2010) 608 final.

(3)  COM(2011) 206 final.

(4)  Smernica 2011/83/EÚ (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(5)  Ú. v. EÚ C 75, 31.3.2009, s. 1.

(6)  Pozri na adrese: http://www.uncitral.org/uncitral/publications/online_resources_ODR.html.

(7)  Pozri Peruginelli, G., Chiti, G. Artificial Intelligence Dispute Resolution In Proceedings of the Workshop on the Law of electronic agents – LEA 2002.

(8)  Okrem iného pozri postupy CYBERSETTLE (http://www.cybersettle.com), SMARTSETTLE (http://www.smartsettle.com) a SQUARETRADE (http://www.squaretrade.com). Vďaka posledne menovanému sa od roku 1999 vyriešilo viac ako 200 000 sporov v 120 krajinách, ECODIR (dostupný na stránke http://www.ecodir.org/).

(9)  Smernica 2000/31/ES (Ú. v. ES, L 178, 17.7.2000, s. 1), smernica 1999/44/ES (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12) a smernica 97/7/ES (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

(10)  Niektoré dôležité informácie môžu byť skreslené pravopisnými alebo gramatickými chybami, či preklepmi. Pravopisné chyby môžu spôsobiť unáhlené posudzovanie druhej strany alebo vyvolať pochybnosti, pokiaľ ide o dosah riešenia samotného sporu. V tejto súvislosti sú užitočné nástroje kontroly pravopisu, ako je napríklad aplikácia http://www.juripax.com/.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/105


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zosúladenie s novým legislatívnym rámcom (Uplatňovanie balíka návrhov o výrobkoch)“

COM(2011) 764 final – 2011/0358 (COD)

COM(2011) 765 final – 2011/0351 (COD)

COM(2011) 766 final – 2011/0352 (COD)

COM(2011) 768 final – 2011/0350 (COD)

COM(2011) 769 final – 2011/0353 (COD)

COM(2011) 770 final – 2011/0354 (COD)

COM(2011) 771 final – 2011/0349 (COD)

COM(2011) 772 final – 2011/0356 (COD)

COM(2011) 773 final – 2011/0357 (COD)

2012/C 181/19

Samostatný spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Rada (20. decembra 2011) a Európsky parlament (30. novembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zosúladenie s novým legislatívnym rámcom (Uplatňovanie balíka návrhov o výrobkoch)

COM(2011) 764 final – 2011/0358 (COD)

COM(2011) 765 final – 2011/0351 (COD)

COM(2011) 766 final – 2011/0352 (COD)

COM(2011) 768 final – 2011/0350 (COD)

COM(2011) 769 final – 2011/0353 (COD)

COM(2011) 770 final – 2011/0354 (COD)

COM(2011) 771 final – 2011/0349 (COD)

COM(2011) 772 final – 2011/0356 (COD)

COM(2011) 773 final – 2011/0357 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 115 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor víta, že Európska komisia prijala návrhy na zmenu a doplnenie desiatich smerníc týkajúcich sa technickej harmonizácie v súvislosti s uplatňovaním takzvaného „balíka návrhov o výrobkoch“, a to zosúladením týchto smerníc s rozhodnutím č. 768/2008/ES (1) (spoločný rámec na uvádzanie výrobkov na trh).

1.2   V budúcnosti by bolo vhodné spresniť charakter a minimálnu výšku sankcií, ktoré budú musieť byť určené právnymi predpismi členských štátov, keďže zo súboru príslušných ustanovení vyplýva len povinnosť pre vnútroštátne orgány stanoviť sankčné predpisy v prípade takéhoto konania, a nie napríklad ich typizácia a iné trestné prvky stanovené na nadnárodnej úrovni.

1.3   Komisia by mala zohľadniť pripomienky, ktoré EHSV uviedol vo svojom stanovisku z 13. decembra 2007 o horizontálnom právnom rámci (2), pokiaľ ide o potrebu posilnenia koordinácie a činností týkajúcich sa dohľadu nad trhom.

1.4   V súvislosti s právnou ochranou trhu Spoločenstva by sa malo napredovať smerom k vytvoreniu nového systému zisťovania pôvodu a zaistenia vysledovateľnosti produktov s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov.

2.   Úvod

2.1   Voľný pohyb tovaru je jednou zo štyroch základných slobôd, na ktorých spočíva vnútorný trh, a je špecificky uznaná v zmluvách (článok 28 a nasledujúce články ZFEÚ), na základe čoho vznikla rozsiahla jurisprudencia Súdneho dvora, ktorá sa začlenila do acquis communautaire.

2.1.1   V roku 1985 bola prijatá legislatívna technika „nový prístup“, ktorý obmedzil legislatívne požiadavky len na tie nevyhnutné, a podrobné technické otázky riešil v rámci harmonizovaných európskych noriem, čo prispelo k urýchleniu procesu harmonizácie a umožnilo tak celým priemyselným odvetviam využívať prínosy voľného pohybu.

2.1.2   V sekundárnom práve sa rozhodnutím Rady č. 90/683/ES (3) zaviedol takzvaný celkový prístup a toto rozhodnutie bolo následne nahradené rozhodnutím č. 93/465/EHS (4), ktoré stanovuje všeobecné usmernenia a podrobné postupy v oblasti posudzovania zhody, ktoré sa majú použiť v smerniciach nového prístupu.

2.2   Európsky parlament a Rada prijali v júli 2008 nový legislatívny rámec s cieľom zlepšiť fungovanie uvádzania výrobkov na vnútorný trh schválením nariadenia (ES) č. 765/2008 o akreditácii a dohľade nad trhom a rozhodnutia č. 768/2008/ES (5) o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh.

2.2.1   Cieľom balíka z roku 2008 bolo podporiť voľný pohyb bezpečných výrobkov prostredníctvom zvýšenia účinnosti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, posilnenia ochrany spotrebiteľov a vytvorenia rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty. Pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, je potrebné doplniť tento nový horizontálny právny rámec z roku 2008 o právne predpisy o normalizácii produktov.

2.2.2   Tieto právne nástroje idú ďaleko nad rámec jednoduchého preskúmania nového prístupu a v skutočnosti sa nimi vytvára nové legislatívne prostredie pre harmonizovanú oblasť, pričom tieto dokumenty sa vzájomne dopĺňajú, sú neoddeliteľne prepojené a oba veľmi úzko súvisia s odvetvovými právnymi predpismi, ktoré podporujú a dopĺňajú.

2.3   Nariadením (ES) č. 765/2008 sa posilňujú už existujúce požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, aby mohli byť nevyhovujúce výrobky jednoducho odhalené a rýchlo stiahnuté z trhu. Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť voľný pohyb tovaru v harmonizovanej oblasti prostredníctvom:

posilnenia európskej spolupráce, aby tak mohla akreditácia pri správnom uplatňovaní právnych predpisov EÚ účinne fungovať ako posledná kontrolná inštancia,

vytvorenia rámca pre uznanie už existujúcej organizácie Európskej spolupráce pre akreditáciu (EA), aby tak bolo zo strany národných akreditačných orgánov zabezpečené riadne fungovanie prísneho vzájomného hodnotenia,

rámca na úrovni EÚ pre dohľad nad trhom a kontrolu produktov, ktoré vstupujú na trh EÚ. Tento rámec zabezpečí užšiu spoluprácu medzi vnútornými orgánmi a colnými orgánmi, výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj spoluprácu medzi nimi v prípade výrobkov, ktoré sa vyskytujú na trhu viacerých členských štátov,

uplatňovania jednotných a jasných noriem vo všetkých sektoroch, právnej stability a súladu opatrení, zmiernením požiadaviek, ktoré sa majú splniť pred uvedením na trh a znížením nákladov súvisiacich s posudzovaním zhody.

2.4   Rozhodnutie č. 768/2008/ES je aktom sui generis, ktorý predstavuje záväzok zo strany zákonodarcu EÚ, že bude jeho obsah čo najsystematickejšie uplatňovať na všetky právne predpisy týkajúce sa výrobkov (prijatých v minulosti, súčasnosti aj budúcnosti), a tak všetkým zainteresovaným stranám uľahčí ich vykonávanie.

2.4.1   Rozhodnutím sa stanovuje všeobecný horizontálny rámec na zosúladenie právnych predpisov o voľnom pohybe tovaru, do ktorého patria:

harmonizované vymedzenia pojmov, spoločné povinnosti hospodárskych subjektov, kritériá výberu orgánov posudzovania zhody, kritériá pre národné notifikačné orgány ako aj pravidlá procesu notifikácie,

pravidlá výberu postupov posudzovania zhody a harmonizovaný súbor postupov s cieľom vyhnúť sa zaťažujúcemu prekrývaniu,

jednotné vymedzenie označovania CE (s príslušnou zodpovednosťou a ochranou),

postup na informovanie a dohľad nad trhom ako rozšírenie systému zavedeného smernicou o bezpečnosti výrobkov,

harmonizované ustanovenia pre budúce ochranné mechanizmy ako doplnok k ustanoveniam, ktoré sa týkajú dohľadu nad trhom.

2.5   EHSV vo svojom stanovisku k obom návrhom zdôraznil, že:

je dôležité zabezpečiť bezvýhradné uplatňovanie zásady voľného pohybu tovaru, aby výrobky zákonne uvedené na trh v jednom členskom štáte mohli byť bez problémov uvedené na trh na celom území EÚ,

voľný pohyb tovaru je dôležitou hnacou silou konkurencieschopnosti a hospodárskeho a sociálneho rozvoja jednotného európskeho trhu a že sprísnenie a modernizácia podmienok uvádzania bezpečných a kvalitných produktov na trh majú pre spotrebiteľov, podniky a európskych občanov veľký význam.

EHSV podporil návrhy Komisie, pričom predložil niekoľko pripomienok a návrhov týkajúcich sa oboch nástrojov.

2.6   Nariadenie (ES) č. 765/2008 nadobudlo účinnosť 1. januára 2010 a jeho ustanovenia sú priamo uplatniteľné od uvedeného dátumu a vykonávajú ich národné orgány za koordinácie Komisie.

2.7   Rozhodnutie č. 768/2008/ES určené inštitúciám EÚ nie je pre podniky, fyzické osoby alebo členské štáty záväzným právnym aktom. Má fungovať ako horizontálny rámec a združovať ustanovenia, ktoré sú spoločnými prvkami právnych predpisov technickej harmonizácie. Tieto štandardizované ustanovenia by sa mali začleniť do všetkých nových alebo revidovaných právnych predpisov.

3.   Prekážky voľného pohybu tovaru

3.1   Cieľom oboch nástrojov je riešiť viaceré problémy, ktoré sa vyskytli v jednotlivých priemyselných sektoroch regulovaných európskou legislatívou technickej harmonizácie, teda právnymi predpismi, ktoré stanovujú spoločné požiadavky pre uvádzanie výrobkov na trh.

3.2   Hlavným zámerom bolo zaručiť bezpečnosť občanov a znížiť počet výrobkov na trhu, ktoré nespĺňajú požiadavky právnych predpisov EÚ. Ďalším cieľom je zlepšiť kvalitu práce vykonávanej orgánmi kontroly a certifikácie výrobkov. Tento nový horizontálny rámec by mal tiež vniesť viac súladu do celého regulačného rámca týkajúceho sa výrobkov a zjednodušiť jeho uplatňovanie.

3.3   Problémy súvisiace s neplnením platných požiadaviek:

3.3.1   Veľký počet výrobkov, ktoré sú na trhu, nespĺňa požiadavky uvedené v smerniciach. Niektoré podniky na svojich výrobkoch jednoducho uvedú označenie zhody CE napriek tomu, že tieto výrobky nespĺňajú podmienky stanovené na používanie tohto označenia.

3.3.2   Nie všetci dovozcovia a distribútori vykonávajú overovania potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že na trh sa budú uvádzať len výrobky, ktoré spĺňajú normy. Orgány dohľadu nad trhom majú problémy s lokalizáciou hospodárskych subjektov, ktoré tieto výrobky dodali, najmä ak pochádzajú z tretích krajín.

3.4   Členské štáty tiež ukladajú dovozcom a distribútorom rôzne povinnosti, aby sa ubezpečili, že výrobky spĺňajú príslušné požiadavky. Opatrenia národných orgánov týkajúce sa výrobkov, ktoré nespĺňajú normy, sa v jednotlivých členských štátoch niekedy odlišujú.

3.5   Problémy súvisiace s činnosťou niektorých akreditovaných orgánov:

3.5.1   Niektoré smernice vyžadujú certifikáciu výrobkov akreditovanými orgánmi (orgány, ktoré skúšajú, kontrolujú a certifikujú výrobky). Hoci väčšina akreditovaných orgánov vykonáva svoju činnosť svedomite a zodpovedne, vyskytlo sa niekoľko prípadov, ktoré vyvolali pochybnosti o kvalifikovanosti niektorých orgánov a dôveryhodnosti certifikátov, ktoré vydávajú.

3.5.2   Metódy a miera prísnosti hodnotenia a kontroly kvalifikovanosti akreditovaných orgánov sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú. Vznikli obavy najmä pokiaľ ide o kvalifikovanosť dcérskych spoločností alebo subdodávateľov so sídlom mimo EÚ.

3.6   Konkrétne nezrovnalosti v platných právnych predpisoch:

3.6.1   Prístup smerníc o voľnom pohybe výrobkov sa často zameriava na riziká a niekedy sa môžu na ten istý výrobok uplatňovať viaceré smernice. Pre výrobcov to znamená, že výrobok musí byť v súlade so všetkými požiadavkami.

3.6.2   Súčasné uplatňovanie viacerých smerníc na ten istý výrobok môže spôsobiť ťažkosti pri postupoch posudzovania zhody, najmä pokiaľ smernice využívajú rovnaký modul, ale text modulu sa v jednotlivých smerniciach mení.

4.   Návrh Komisie

4.1   Po prijatí nového legislatívneho rámca v júli 2008 útvary Komisie skúmali právne predpisy týkajúce sa výrobkov s cieľom určiť nástroje, ktoré by sa mali v nasledujúcich rokoch prepracovať z dôvodov špecifických pre jednotlivé odvetvia, pričom väčšina bola ako jednotlivé revízie zahrnutá do pracovného programu Komisie.

4.2   Týmto návrhom chce Európska komisia aktualizovať právne predpisy nového prístupu, ktoré existujú v určitých dotknutých sektoroch v súlade s novými normami stanovenými rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES. Aby sa dosiahol tento ciel, s rozhodnutím sa má zosúladiť nasledujúcich 10 smerníc:

smernica 2006/95/ES o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia,

smernica 2009/105/ES o týkajúca sa jednoduchých tlakových nádob,

smernica 2009/23/ES o váhach s neautomatickou činnosťou,

smernica 93/15/EHS o zosúladení ustanovení, týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné použitie,

smernica 94/9/ES o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére,

smernica 95/16/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa výťahov,

smernica 97/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení,

smernica 2004/22/ES o meradlách,

smernica 2004/108/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu a o zrušení smernice 89/336/EHS,

smernica 2007/23/ES o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh.

4.2.1   Hlavným spoločným prvkom týchto smerníc je ich podobná štruktúra: vymedzenie pojmov, hlavné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, odkazy na harmonizované európske normy, požiadavky na výrobcov, požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti a posudzovania zhody a mechanizmy v súvislosti s ochrannou doložkou.

4.2.2   Regulované odvetvia sú veľmi dôležitými odvetviami priemyslu, ktoré čelia značnej medzinárodnej konkurencii, a zjednodušenie a zaistenie rovnakých podmienok na trhu EÚ bude pre ne prínosom.

4.2.3   Komisia preto navrhuje, aby sa s rozhodnutím č. 768/2008/ES zosúladil balík smerníc, ktorých revízia sa teraz neplánovala, ale v súvislosti s ktorými by boli ustanovenia o dohľade nad trhom a ďalších prierezových otázkach prínosné, pričom sa nebudú spochybňovať otázky týkajúce sa výlučne daného odvetvia.

4.2.4   Cieľom tohto balíka je teda zmeniť a doplniť tieto smernice len zahrnutím horizontálnych ustanovení rozhodnutia v rámci jednorazového zjednodušeného procesu, v ktorom sa nebudú preskúmavať otázky týkajúce sa jednotlivých odvetví, aby sa tak dosiahli okamžité prínosy nového legislatívneho rámca v čo najväčšom počte odvetví. Obsah určený na zosúladenie s rozhodnutím je obmedzený výlučne na vymedzenia pojmov, požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti, povinnosti hospodárskych subjektov, kritériá a postupy výberu orgánov posudzovania zhody a požiadavky na posudzovanie zhody.

4.2.5   Komisia v záujme dosiahnutia čo najvyššej právnej kvality zvolila legislatívnu techniku prepracovania spočívajúcu v prijatí nového právneho aktu, ktorým sa súčasne zapracovávajú do jedného textu vecné zmeny a doplnenia skoršieho právneho aktu a nezmenené ustanovenia tohto právneho aktu. Nový právny akt nahrádza a zrušuje skorší právny akt. Smernice by sa mali zosúladiť aj s terminológiou a ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

4.3   Podľa Komisie možno zosúladenie uvedených desiatich smerníc zhrnúť takto:

4.3.1

Opatrenia, ktorými sa má riešiť problém nesúladu s právnymi predpismi:

povinnosti dovozcov a distribútorov,

povinnosti výrobcov,

požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti,

reorganizácia postupu v súvislosti s ochrannou doložkou (dohľad nad trhom).

4.3.2

Opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť kvalita práce notifikovaných orgánov:

sprísnenie požiadaviek notifikácie pre notifikované orgány,

prepracovanie postupu notifikácie,

požiadavky na notifikujúce orgány,

oznamovacia povinnosť.

4.3.3

Opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť väčší súlad medzi jednotlivými smernicami:

zosúladenie bežne používaných vymedzení pojmov a terminológie,

zosúladenie textov týkajúcich sa postupov posudzovania zhody.

4.3.4

Návrh však neobsahuje aspekty týkajúce sa uplatňovania politiky EÚ v oblasti normalizácie, ktoré by mohli mať vplyv na vykonávanie smerníc zahrnutých do tohto balíka a ktoré sa budú riešiť v rámci osobitnej legislatívnej iniciatívy.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1   Výbor víta, že Európska komisia prijala návrhy na zmenu a doplnenie desiatich smerníc týkajúcich sa technickej harmonizácie v súvislosti s uplatňovaním takzvaného „balíka návrhov o výrobkoch“, a to zosúladením týchto smerníc s rozhodnutím č. 768/2008/ES (spoločný rámec na uvádzanie výrobkov na trh).

5.2   Rozhodnutie č. 768/2008/ES bolo prijaté spolu s nariadením (ES) č. 765/2008 (o akreditácii a dohľade nad trhom), pričom oba predpisy zaviedli normy zamerané na zlepšenie fungovania vnútorného trhu, pretože stanovujú koherentnejší prístup k politike technickej harmonizácie týkajúcej sa bezpečnosti výrobkov, ako aj účinnejší režim dohľadu nad trhom pre všetok tovar uvádzaný na trh pochádzajúci z EÚ alebo z tretích krajín a posilňujú ochranu spotrebiteľov na jednotnom trhu.

5.2.1   Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie nie samo osebe právne záväzné pre tretie strany (čo nevylučuje kontrolu jeho zákonnosti Súdnym dvorom EÚ) – je aktom sui generis, ktorý predstavuje inštitucionálny záväzok – zosúladenie časti jeho ustanovení so spomenutými smernicami zvýši účinnosť mechanizmu dohľadu nad trhom bez toho, aby bolo potrebné osobitne zmeniť a doplniť každú z týchto smerníc.

5.2.2   Následne sa flexibilným a zjednodušeným spôsobom objasní právny dosah týchto noriem legislatívnou technikou prepracovania noriem a balík smerníc sa zosúladí s terminológiou a určitými ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

5.3   Výbor tiež zdôrazňuje prínos spomínaných zmien a doplnení k dosiahnutiu ďalších významných politických cieľov EÚ, ako je okrem iného posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov, upevnenie stratégií hospodárskych subjektov v dotknutých sektoroch a posilnenie záruk na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1   Vzhľadom na jedinečnú legislatívnu techniku, ktorú Komisia uplatňuje, a na to, že rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na spoločné právomoci (fungovanie vnútorného trhu – článok 4 ods. 2 písm. a) ZFEÚ a článok 114 ZFEÚ), je vhodné uviesť niekoľko pripomienok, ktoré sa týkajú terminológie použitej v niektorých ustanoveniach rozhodnutia č. 768/2008/ES, uplatňovania zásady subsidiarity a úlohy organizovanej občianskej spoločnosti v rámci budúcej implementácie balíka desiatich smerníc.

6.2   Do určitej miery chýba konkretizácia, pretože sa nepresne používajú pojmy „všeobecné zásady“ (článok 1 rozhodnutia a článok R 11 prílohy I) a „spoločné zásady“ (zdôvodnenia 5 a 6 rozhodnutia), pričom ani v texte rozhodnutia, ani v žiadnej smernici zmenenej a doplnenej jeho ustanoveniami sa konkrétne neuvádza význam oboch týchto pojmov, ani rozdiel medzi nimi (ak existuje). Podobne sa používa pojem „verejný záujem“ (zdôvodnenie 8 a článok 3 rozhodnutia, ako aj článok R 31 a článok R 33 prílohy I) bez toho, aby sa uviedol jeho obsah v rámci uplatňovania spomínaných noriem.

Použitie tejto techniky revízie smerníc vedie k chvályhodnej flexibilite, avšak v žiadnom prípade nevylučuje presné a podrobné vymedzenie pojmov dôležitých pre implementáciu.

6.3   Jednou z výhod nadobudnutia účinnosti smerníc bude posilnenie mechanizmov dohľadu a oznamovania nesprávneho alebo nezákonného konania samotnými subjektmi na trhu. V budúcnosti by však bolo vhodné spresniť charakter a minimálnu výšku sankcií, ktoré budú musieť byť určené právnymi predpismi členských štátov, keďže zo súboru príslušných ustanovení vyplýva len povinnosť pre vnútroštátne orgány stanoviť sankčné predpisy v prípade takéhoto konania, a nie napríklad ich typizácia a iné trestné prvky stanovené na nadnárodnej úrovni (pozri zdôvodnenie 24, COM(2011) 773 final).

6.3.1   Fragmentácia právneho prostredia, pokiaľ ide o právne predpisy a administratívu členských štátov a EÚ, vyvoláva vážne riziko, že dôležité ciele sa nepodarí účinne dosiahnuť, ak nebudú na nadnárodnej úrovni konkrétnejšie stanovené spomenuté povinnosti.

6.3.2   EHSV žiada Komisiu, aby vyriešila tento problém, ktorý v súčasnosti vplýva na fungovanie vnútorného trhu a aby v tejto oblasti predložila návrhy rovnako ako v iných oblastiach politiky EÚ.

6.4   Zmeny a doplnenia právnych predpisov neposilňujú ani nedoceňujú úlohu organizácií spotrebiteľov pri dohľade, informovaní a oznamovaní, ktoré sa paradoxne ponecháva najmä na subjekty na trhu.

6.5   Úlohou ZEÚ a ZFEÚ je upevňovať horizontálnu subsidiaritu a následne aj zásadu participatívnej demokracie a úlohu organizovanej občianskej spoločnosti v EÚ, čo však bude sotva možné dosiahnuť len v súlade s jediným ustanovením rozhodnutia (zdôvodnenie 35), na základe ktorého zohrávajú organizácie spotrebiteľov v tejto oblasti pasívnu úlohu (majú byť Komisiou informované o informačných kampaniach o označení CE) a táto úloha by mala byť rovnaká ako úloha výrobcov.

6.6   Terajší systém označovania nezaručuje, že výrobok prešiel procesom preverenia kvality a bezpečnosti, čo nenapĺňa očakávania spotrebiteľov. Komisia, výrobcovia a spotrebitelia by mali preskúmať možnosť vytvoriť v budúcnosti nový systém označovania, ktorý by umožnil zistiť pôvod a zaistiť vysledovateľnosť výrobkov s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ L 218 13.8.2008, s. 82; stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 380, 31.12.1990, s. 13.

(4)  Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 23.

(5)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30; stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 1.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/111


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020“

COM(2011) 809 final – 2011/0401 (COD),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)“

COM(2011) 810 final – 2011/0399 (COD),

„Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)“

COM(2011) 811 final – 2011/0402 (CNS),

„Návrh nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020“

COM(2011) 812 final – 2011/0400 (NLE)

2012/C 181/20

Spravodajca: Gerd WOLF

Rada (15. decembra 2011) a Európsky parlament (13. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 173 ods. 3 a článku 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

COM(2011) 809 final – 2011/0401 (COD).

Rada (19. decembra 2011) a Európsky parlament (13. decembra 2011) sa rozhodli podľa článkov 173, 183 a 188 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)

COM(2011) 810 final – 2011/0399 (COD).

Rada sa 15. decembra 2011 rozhodla podľa článku 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)

COM(2011) 811 final – 2011/0402 (CNS).

Rada sa 21. decembra 2011 rozhodla podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020

COM(2011) 812 final – 2011/0400 (NLE).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 122 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1   Výbor víta a podporuje návrhy Komisie a s tým súvisiacu celkovú koncepciu ako kľúčové prvky stratégie Európa 2020. Víta snahu Komisie, ktorá sa viac ako doteraz snaží klásť väčší dôraz na tému výskumu a inovácie. Vidí v tom významný pokrok aj v zmysle svojich doterajších odporúčaní. Niektoré body však považuje za potrebné doplniť, ujasniť a upraviť.

1.2   Osobitne víta návrhy smerujúce k zjednodušeniu a flexibilite. Pri ich tvorbe je potrebné dbať na čo najväčšiu možnú kontinuitu a vyhnutie sa opätovnej zložitosti.

1.3   Predbežné vyhlásenia zámerov týkajúcich sa riadenia je potrebné čo najskôr a podrobne konkretizovať, čo si vyžaduje predbežné konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami.

1.4   O skúsenostiach s programom Horizont 2020, jeho vykonávaní a podobe by Komisia mala predložiť predbežnú správu približne po 2 rokoch.

1.5   V zmysle záverov Rady pre hospodársku súťaž z 2. marca 2010 (1) je potrebné zlepšiť príťažlivosť obrazu profesie európskych výskumných pracovníkov v záujme odstránenia alebo kompenzácie súčasných sociálnych nevýhod.

1.6   V materiáloch predkladaných Komisiou (rámcový program, pravidlá účasti, program Euratom), pri ktorých je v súčasnosti navrhnutá právna forma „nariadenie“, sa má zachovať doteraz zaužívaná právna forma „rozhodnutie“, a to v prípade, že sa Komisii podarí predložiť presvedčivé odôvodnenie.

1.7   Vítané a podporované sú všetky časti programu a pravidlá, najmä tie, ktoré prospievajú sociálnej inovácii, výskumu na hraniciach súčasného poznania, malým a stredným podnikom a univerzitám.

1.8   Hlavným nástrojom programu Horizont 2020 majú zostať prehľadné projekty spolupráce so zvládnuteľným počtom účastníkov.

1.9   Infraštruktúry sú vzorovým príkladom európskej pridanej hodnoty v zmysle zásady subsidiarity. To sa má výraznejšie odzrkadliť v indikatívnom prideľovaní rozpočtových zdrojov.

1.10   Pri spoločenských výzvach je potrebné klásť oveľa väčší dôraz na činnosti v oblasti výskumu a vývoja pre trvalo udržateľný energetický systém s nízkymi emisiami CO2.

1.11   Okrem toho by sa mal zoznam „spoločenských výziev“ rozšíriť o dôležitú tému „Inovačná schopnosť spoločnosti a podnikov.“

1.12   Kľúčové technológie slúžia konkurencieschopnosti v oblasti priemyslu, ako aj na riešenie spoločenských výziev. Výbor dôrazne podporuje ich posilnenie.

1.13   Po zvážení viacerých hodnotiacich kritérií na podporu výskumu bude mať excelentnosť naďalej prednosť podľa osvedčeného spôsobu. Pri podpore inovácií zohráva dôležitú – a priori aj veľmi zložitú – úlohu aj posúdenie trhu.

1.14   Treba pomenovať prípadné rozpory medzi cieľmi výskumnej politiky zameranej na vedu a priemyselnej politiky a politiky hospodárskej súťaže naklonenej inovácii, aby bolo možné vždy hľadať vecné riešenia.

1.15   Podmienkou úspešnej integrácie výskumnej a inovačnej politiky je kooperatívna súčinnosť viacerých generálnych riaditeľstiev a služieb Komisie. Výbor podporuje tieto snahy. Navyše budú potrební kvalifikovaní úradníci, ktorí majú a aj naďalej budú mať dlhodobé skúsenosti s príslušnou oblasťou výskumu. Komisia sa má starať o svoju vedecko-technickú odbornú spôsobilosť a svoju posudkovú schopnosť a zachovať si ich.

1.16   Hlavnými cieľmi programu Euratom by spolu s medzinárodným projektom ITER, tak ako sa navrhovalo, mali byť jadrová bezpečnosť, uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu a jadrová syntéza. Vo svojej štruktúre by sa mal zameriavať na udržanie podpory a zapájanie členských štátov.

1.17   Má sa vypracovať zrozumiteľný prehľad nástrojov a odborných výrazov uvádzaných v programe Horizont 2020 s cieľom zabezpečiť jednoduchosť prístupu k informáciám. Osobitný dôraz by sa mal klásť na dostatočné a kompetentné poradenstvo pre MSP.

2.   Stručný popis návrhov predložených Komisiou

V tomto stanovisku sa hovorí o nasledujúcom balíčku návrhov, ktorými sa Komisia zaoberá v osobitných dokumentoch:

1)

Návrh rámcového programu Horizont 2020 na obdobie 2014 až 2020.

2)

Návrh súboru pravidiel účasti a šírenia.

3)

Návrh jediného špecifického programu na vykonávanie programu Horizont 2020.

4)

Návrh pre časti Horizontu 2020, ktoré zodpovedajú Zmluve o Euratome.

Celkový rozsah týchto dokumentov je okolo 380 strán. Ich základný obsah je zhrnutý v nasledujúcich bodoch 2.1 až 2.4 v záujme zabezpečenia lepšej zrozumiteľnosti pripomienok a odporúčaní výboru uvedených v kapitolách 3 až 7.

2.1   Rámcový program Horizont 2020

2.1.1   Komisia na rozdiel od doterajšej praxe nenavrhla pôvodne očakávaný 8. rámcový program pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti. V rámcovom programe Horizont 2020 je skôr potrebné – v rámci plnenia zámerov uvedených v Zelenej knihe (2) – sústrediť činnosti, ktoré sú v súčasnosti financované na základe 7. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, častí rámcového programu Konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) významných z hľadiska inovácie, a prostredníctvom Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT). Okrem toho, na tento účel nie je navrhnuté „rozhodnutie“ Európskeho parlamentu a Rady ako doteraz, ale „nariadenie“.

2.1.2   Deklarovanými kľúčovými cieľmi a piliermi grantovej politiky Horizont 2020 sú:

a)

vedecká excelentnosť – navrhnutý rozpočet: 27 818 miliónov EUR;

b)

vedúca úloha priemyslu – navrhnutý rozpočet: 20 280 miliónov EUR;

c)

spoločenské výzvy – navrhnutý rozpočet: 35 888 miliónov EUR.

2.1.3   Ďalším cieľom je zjednodušiť prístup k rámcovému programu a účasť v tomto programe.

2.1.4   Na program Horizont 2020 je navrhnutý celkový rozpočet vo výške okolo 88 miliárd EUR; pričom sa má táto suma doplniť o opatrenia zo štrukturálnych fondov a z programu Vzdelávanie.

2.2   Pravidlá účasti a šírenia

2.2.1   Tieto pravidlá sa týkajú spôsobov účasti v rámcovom programe. Ich cieľom je zabezpečiť jednotný a pružný právny rámec, má slúžiť na zjednodušenie a má platiť pre všetky časti programu Horizont 2020. Okrem toho sa ponechá možnosť na zmeny alebo výnimky.

2.2.2   Stanoví sa jednotná sadzba financovania bez rozlišovania medzi účastníkmi. Okrem toho sa budú vo výraznejšej miere uplatňovať paušálne sumy, paušálne sadzby a stupnica jednotkových nákladov, pri súčasnom rozsiahlom akceptovaní štandardných metód predkladania účtov pre príjemcov finančnej pomoci.

2.2.3   V prípade finančnej pomoci sa plánujú nasledujúce sadzby financovania oprávnených nákladov:

a)

Finančná pomoc v rámci programu Horizont 2020 môže bez ohľadu na zásadu spolufinancovania dosiahnuť až 100 % celkových priamych oprávnených výdavkov.

b)

Finančná pomoc v rámci programu Horizont 2020 je obmedzená na maximálne 70 % celkových priamych oprávnených výdavkov na nasledujúce opatrenia:

opatrenia slúžiace predovšetkým na vývoj prototypov, testovanie, demonštračné projekty, experimentálny vývoj, pilotné projekty alebo uvedenie na trh;

opatrenia na spolufinancovanie programov.

2.2.4   Nepriame oprávnené výdavky sa stanovia na základe uplatnenia paušálnej sadzby vo výške 20 % z celkových oprávnených výdavkov, pracovný program môže tiež ako alternatívu umožniť uplatnenie paušálnych čiastok alebo podľa stupnice jednotkových nákladov.

2.2.5   V tejto súvislosti platia tieto podmienky účasti:

2.2.5.1

Na opatrení sa zúčastňujú najmenej tri právne subjekty.

Každý z trojice právnych subjektov má sídlo v členskom štáte alebo pridruženom štáte EÚ.

Všetky tri právne subjekty majú sídlo v rôznych členských štátoch alebo pridružených štátoch EÚ.

Všetky tri právne subjekty sú v zmysle článku 7 od seba nezávislé.

2.2.5.2

Od toho sa pri nasledujúcich prípadoch líši účasť jediného právneho subjektu so sídlom v členskom štáte alebo pridruženom štáte pod touto podmienkou:

a)

opatrenia Európskej rady pre výskum (ERC) v oblasti výskumu na hraniciach dnešného poznania;

b)

pri uplatňovaní nástroja pre malé a stredné podniky;

c)

opatrenia na spolufinancovanie programov;

d)

osobitné prípady, s ktorými sa počíta v pracovnom programe a pláne prác; a

e)

pri koordinačných a podporných opatreniach, ako aj pri opatreniach týkajúcich sa mobility a vzdelávania.

2.2.6   Postup pri hodnotení

2.2.6.1   Predložené opatrenia sa vyhodnotia na základe nasledujúcich kritérií:

a)

excelentnosť;

b)

účinok;

c)

kvalita a efektívnosť realizácie.

2.2.6.2   Návrhy na výskum na hraniciach poznania (ERC) sa budú hodnotiť výlučne na základe kritérií excelentnosti.

2.3   Špecifický program

2.3.1   Zatiaľ čo sa v 7. rámcovom programe pre výskum a technologický rozvoj uplatnili viaceré „špecifické programy“ (napr. „spolupráca“ alebo „kapacity“), Komisia navrhuje už len jediný „špecifický program“ zahŕňajúci jednotlivé ciele a štruktúry finančnej podpory v rámci podprogramov.

2.3.2   Štyri podprogramy sú:

I.

„Excelentná veda“ zahŕňajúca

i.

výskum na hraniciach poznania (ERC),

ii.

výskum budúcich a vznikajúcich informačných technológií (FET),

iii.

„opatrenia Marie-Curie“ a

iv.

európske výskumné infraštruktúry.

II.

„Vedúce postavenie priemyslu“ zahŕňajúce

i.

informačné a komunikačné technológie,

ii.

nanotechnológie,

iii.

materiály,

iv.

biotechnológie,

v.

výrobu a spracovanie a

vi.

vesmír.

S tým súvisí lepší prístup k financovaniu rizík a rozširovanie inovácií v malých a stredných podnikoch.

III.

„Spoločenské výzvy“ zahŕňajúce

i.

zdravie, demografické zmeny a dobré životné podmienky,

ii.

bezpečnosť v oblasti výživy a potravinová bezpečnosť, trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a vedu o živote,

iii.

bezpečnú, čistú a účinnú energiu,

iv.

inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu,

v.

ochranu klímy, efektívne využívanie zdrojov a surovín,

vi.

inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti v Európe.

IV.

Nejadrové akcie Spoločného výskumného centra (SVC)“ s cieľom zlepšiť vedecké základy prijímania politických rozhodnutí, odhaľovať prirodzené procesy prebiehajúce na pozadí spoločenských zmien a skúmať nové oblasti vedy a technológií.

(Opatrenia JRC mimo oblasti jadrovej energetiky sú uvedené v časti EURATOM).

2.4   Program EURATOM 2014 – 2018

2.4.1   Tento program zahŕňa výskumné aktivity v oblasti jadrovej energie (jadrová fúzia a štiepenie jadra) a ochranu pred radiáciou. Na rozdiel od doterajšej praxe program nebude navrhnutý v podobe rozhodnutia, ale nariadenia. Program má prispieť k naplneniu strategických cieľov Horizont 2020 (bod 2.1.2). Podľa Zmluvy o Euratome je obdobie platnosti obmedzené na 5 rokov, t. j. do roku 2018.

2.4.2   Nepriame opatrenia programu Euratom sa týkajú:

a)

bezpečnej prevádzky jadrových systémov,

b)

riešenia v oblasti nakladania s konečným jadrovým odpadom,

c)

vytvorenia a zachovania kompetencií v oblasti jadrového výskumu (štiepenie jadra),

d)

podpory ochrany pred žiarením,

e)

práce na vývoji jadrovej fúzie v existujúcich a budúcich testovacích zariadeniach,

f)

vývoja súvisiacich materiálov, technológií a návrhov,

g)

podpory inovácií a konkurencieschopnosti priemyslu,

h)

dostupnosti a využívania výskumnej infraštruktúry.

2.4.3   Poradné výbory poskytnú Komisii podporu pri realizácii nepriamych opatrení.

2.4.4   Priame opatrenia sa týkajú programu vedy a techniky Spoločného výskumného centra.

2.4.5   V prípade ITER sa predloží iba jedno rozhodnutie, keďže má financovanie tohto projektu prebiehať mimo viacročného finančného rámca.

3.   Všeobecné pripomienky výboru

Vzhľadom na rozsah štyroch dokumentov predložených Komisiou sa výbor môže zaoberať iba obmedzeným počtom hľadísk, ktoré považuje za zásadné.

3.1   Celkový súhlas

Výbor víta a podporuje návrhy Komisie ako kľúčové prvky stratégie Európa 2020. Považuje to za celkovo vydarený koncept. Konštatuje, že sa mnohé z jej predchádzajúcich odporúčaní (napr. k zjednodušeniu (3), zelenej knihe (4) a Únii inovácií (5)) zohľadnili, a v tejto súvislosti poukazuje aj na tieto stanoviská a ich odporúčania. Niektoré body však považuje za potrebné doplniť, ujasniť a upraviť.

3.2   Priority, rozpočet, cieľ 3 % a pákový efekt

3.2.1   Výskum, vývoj a inovácie určujú budúce miesto Európy vo svete; vzhľadom na tento rozhodujúci význam je potrebné stanoviť podstatne vyššie priority, a to nielen v rámci Komisie, ale predovšetkým v členských štátoch. Výbor s uspokojením konštatuje, že rozpočet navrhnutý pre program Horizont 2020 skutočne odráža vôľu Komisie prisudzovať téme výskumu a inovácií, ako aj súvisiacim investíciám väčší význam ako doteraz. Je to v súlade s odporúčaniami výboru, a preto má jeho plnú podporu. Výška navrhovaného rozpočtu však vzhľadom na stanovený cieľ 3 %, ako aj na ambiciózne tematické ciele v oblasti výskumu a inovácií nie je z objektívneho hľadiska ešte stále dostatočná; napriek tomu ju výbor v rámci ostatných obmedzení uznal ako dosiahnuteľný kompromis.

3.2.2   V roku 2002 Rada EÚ na svojom zasadnutí v Barcelone v rámci tvorby Lisabonskej stratégie do roku 2010 sformulovala primárny cieľ pre členské štáty a ich priemysel dosiahnuť 3 % podiel výdavkov na vedu a výskum z HDP. Znamenalo to, že v členských štátoch sa do roku 2010 mali na výskum a vývoj vynaložiť 3 % HDP; tretinu mali financovať verejnoprávne orgány a dve tretiny priemysel. Tento cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť ani v európskom priemere, ani vo väčšine členských štátov. Z tohto dôvodu bol znovu zaradený do stratégie Európa 2020.

3.2.3   V záujme toho má politika podpory vedy a výskumu, zakotvená v programe Horizont 2020, vyvinúť rozhodujúci pákový efekt, aby sa tento 3 % cieľ aspoň tentoraz dosiahol. Napriek uvedenému nárastu rozpočtu však ešte stále pretrvávajú pochybnosti, či je pákový efekt na tento účel dostatočný. Celkový rozpočet Spoločenstva predstavuje približne 1 % HDP svojich členských štátov. Na navrhovaný rozpočet stanovený na program Horizont 2020 tak pripadá podiel vo výške sotva 9 %. Kvantitatívny pákový efekt je tak ešte stále menší ako 1:30! Navrhovaný rozpočet preto možno považovať len za nevyhnutný prvý krok smerom k skutočne potrebnej miere podpory; preto sa v žiadnom prípade nesmie znížiť.

3.3   Zjednodušenie a kontinuita

Výbor podporuje najmä opatrenia slúžiace na zjednodušenie postupov, po ktorom sa už dlho volá (6). Ide pritom o náročné balansovanie medzi jednoduchosťou, spravodlivosťou v jednotlivých prípadoch a rovnako požadovanou kontinuitou, ktorá sa v prípade potreby ešte bude musieť doriešiť. V žiadnom prípade to však nesmie viesť k návratu k zbytočne zložitým a pomalým postupom.

3.4   Priestor a pružnosť

Výbor preto víta, že okrem niekoľkých jednoduchých pravidiel sa predpokladá dostatočná pružnosť a priestor pri tvorbe programu a rozdelení rozpočtu (špecifický program HLAVA I, článok 6 Rozpočet). Mimoriadny význam má preto objasnenie s tým súvisiacich procesov rozhodovania, najmä úlohy programových výborov.

3.5   Správa a riadenie

Výbor podporuje príslušné odôvodnenia a zámery Komisie, najmä dôraz na procesy zdola nahor (uvedené v COM(2011) 809 final v bode (21)). Podporuje aj zámer zabezpečovať pravidelnú spätnú väzbu vo vzťahu ku konečným spotrebiteľom, občanom, sociálnym partnerom a občianskym organizáciám pri definovaní ťažísk špecifického programu.

3.5.1   Podľa názoru výboru je však potrebné tieto veľmi všeobecne sformulované vyjadrenia Komisie doplniť o podrobné a presné údaje o realizácii programu a prijatých rozhodnutiach, alokáciách (vrátane rozpočtu) a vymedzených témach. Potrebná „správa a riadenie“ musí dostatočne objasniť, v akom rozsahu, pomocou akých štruktúr a na akých úrovniach rozhodovania (napr. programové výbory) sa budú môcť príslušné zainteresované strany a zástupcovia občianskej spoločnosti vyváženým spôsobom zúčastniť na týchto procesoch a pracovných programoch. Podľa názoru Komisie by sa totiž do programu mali okrem tém začleniť aj podrobné pravidlá týkajúce sa rozpočtu, nástrojov finančnej podpory, objem finančnej podpory a prípadne aj presun (outsourcing) napr. na Európske technologické platformy, článok 185 Iniciatívy atď.

3.5.2   Vzhľadom na zámer, ktorý je takisto naznačený v návrhu Komisie, aby sa s týmto cieľom oslovili výkonné agentúry alebo iné vonkajšie štruktúry podľa článku 55 rozpočtových pravidiel, je potrebné objasniť aj úlohu, právomoci a kontrolu týchto externých agentúr.

3.5.3   Výbor odporúča objasnenie uvedeného okruhu otázok v rámci procesu konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami, zakotviť ich v sprievodnom dokumente a následne vypočuť aj názor výboru. Zároveň varuje pred tým, aby v procese tvorby – najmä na úrovni pracovných programov – takpovediac cez zadné dvierka opäť nedošlo k návratu k doterajšej (nadmernej) regulácii a zložitosti (pozri tiež bod 3.3). Od kontinuity s doterajšími postupmi je potrebné upustiť len v miere, ktorá je nevyhnutná v rámci procesu zjednodušovania.

3.6   Prekrývanie

Niektoré vedľajšie témy a otázky uvedené v podprogramoch Špecifického programu sa môžu prekrývať, čo na jednej strane vedie k ďalšiemu zvýšeniu miery flexibility, zároveň však spôsobuje aj presúvanie ťažísk, ťažší prehľad a komplikácie pri zaradení. Napríklad z podprogramov Vedecká excelentnosť alebo Vedúce postavenie priemyslu sa môžu dostať rozhodujúce poznatky a impulzy do podprogramu Spoločenské výzvy.

3.7   Predbežná správa

Výbor preto okrem „priebežného hodnotenia“ avizovaného po 4 rokoch (podobne ako v prípade COM(2011) 52 final) navrhuje, aby Komisia už po 2 rokoch od spustenia programu predložila „predbežnú správu“, ktorá bude obsahovať informácie o vykonaných činnostiach a skúsenostiach, ktoré Komisia a zainteresované strany získali za dané obdobie – najmä pokiaľ ide o požadovanú „správu a riadenie“.

3.8   Orientačné rozdelenie rozpočtu

S výnimkou uvedených obmedzení výbor víta aj navrhnuté orientačné zaradenie a rozdelenie rozpočtu na jednotlivé podprogramy a ich podtémy, čo platí najmä pre podporu malých a stredných podnikov a spoločenské problémy a otázky – tri výnimky sú uvedené nižšie (body 4.3, 4.2.1 a 4.2.2). Okrem toho je však potrebné objasniť, aký význam bude mať zosúladenie vnútroštátnych a regionálnych programov (napr. nová schéma ERA Net) v porovnaní s priamym financovaním výskumu.

3.9   Povolanie vedca

Komisia v bode (22) odôvodnení k návrhu rámcového programu zdôrazňuje: „Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii.“ Výboru však v tejto súvislosti chýbajú konkrétne údaje o opatreniach, ktoré sa medzičasom prijali v záujme splnenia záverov Rady pre hospodársku súťaž (7) z 2. marca 2010 a dosiahnutia reálneho zlepšenia neuspokojujúcej sociálnej situácie mladých vedeckých pracovníčok a pracovníkov (podrobný výklad pozri v kapitole 6).

3.10   Nariadenie alebo rozhodnutie

Výbor nevidí dôvod a nenachádza ani zo strany Komisie zdôvodnenie na základe doterajších skúseností, prečo zásada subsidiarity vyžaduje alebo pripúšťa odklon od doterajšej praxe a v prípade dvoch ďalších dokumentov predložených Komisiou navrhnutie nariadenia namiesto rozhodnutia. Výbor odporúča dodržať doterajší postup, pokiaľ sa Komisii nepodarí predložiť transparentné právne dôvody.

3.11   Koordinovaný postup Komisie

Existujú viaceré aspekty európskych politík v oblasti výskumu a inovácií, ktoré vyžadujú koordinovaný, a účinný postup založený na spolupráci nielen medzi Komisiou a členským štátmi, ale aj medzi viacerými členmi Komisie, generálnymi riaditeľstvami a útvarmi v rámci Komisie. To sa týka politiky v oblasti vzdelávania, sociálnej situácie vedeckých pracovníkov, štrukturálnych fondov, kohéznej politiky, priemyslu a hospodárskej súťaže, energetiky, zdravotníckej politiky, environmentálnej politiky atď. Výbor vyzýva Komisiu, aby vystupňovala úsilie v týchto oblastiach a vytvorila potrebné postupy a nástroje.

3.12   Kvalifikovaní úradníci

Výbor znovu opakuje (8) svoje naliehavé odporúčanie, aby v organizáciách na podporu, predovšetkým však aj v Komisii (alebo v plánovaných výkonných agentúrach) pracovali vedecky výborne vyškolení úradníci, ktorí by boli podrobne a dlhodobo oboznámení s príslušnou oblasťou, jej osobitosťami a so špecifickou komunitou a ktorí na svojom mieste aj zotrvajú. V prípade výskumu a vývoja je pravidelná rotácia pracovných miest kontraproduktívna!

3.12.1   Zachovanie spôsobilosti a angažovanosti

Výbor má okrem toho obavy, že by Komisia pri ohlásenej tendencii mohla doterajšie úlohy a činnosti slúžiace na podporu výskumu a vývoja presunúť z vlastných pracovísk do agentúr, vzdať sa vlastnej odbornej spôsobilosti a posudkovej schopnosti, a že by sa potom už ani dostatočne nestotožňovala s príslušným vecným obsahom. Toto stotožnenie je však nevyhnutné, keď sa má na politickej úrovni vecne, úspešne a angažovane hájiť dôležitá téma výskumu, vývoja a inovácií. Stratilo by sa rozhodujúce závažie z váhy krehkého systému vzájomnej kontroly a vyváženosti právomocí.

3.13   Ďalšie opatrenia – stratégia 2020

Program Horizont 2020 je podľa výboru potrebný a rozhodujúci prvok v rámci stratégie 2020. Musí sa však doplniť o ďalšie dôležité opatrenia, a to zo strany Komisie, ale najmä zo strany členských štátov. V tejto súvislosti poukazuje na svoje iniciatívy k stratégii 2020. Ide najmä o to, aby sa vo všetkých členských štátoch vytvárali alebo formovali výkonné hospodárske (9), sociálne a vzdelávacie systémy podporujúce inovácie.

4.   Konkrétne pripomienky Výboru

4.1   Spoločenské a humanitné vedy, politika v oblasti vzdelávania a inovácie

Výbor víta zaradenie výskumu a inovácií v oblasti spoločenských a humanitných vied medzi všeobecné ciele programu Horizont 2020. Témy uvedené v ňom považuje za relevantné a dôležité a víta ich váhu v rámci programu. Okrem toho odporúča, aby sa kládol väčší dôraz na snahy o účinnejší systém vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávania. Ide o rozhodujúcu kľúčovú úlohu s cieľom optimálne a cielene podporovať a využívať potenciál nadaných ľudí v EÚ. Čo sa konkrétne týka cieľov programu Horizont 2020, ide najmä o to, aby univerzity produkovali dostatočný počet kvalifikovaných odborníkov. Treba však začať už na školách!

4.2   Spoločenské výzvy

Výbor podporuje zoznam „spoločenských výziev“; odporúča však ešte viac zdôrazniť nasledujúce oblasti:

4.2.1   Problém v oblasti energetiky a klimatických zmien

Výbor pri stanovovaní priorít v rámci podprogramu Spoločenské výzvy vzhľadom na tento mimoriadne ambiciózny cieľ (10) odporúča vniesť do nášho doterajšieho zásobovania energiou do roku 2050 revolučné zmeny a úplne prejsť na udržateľné technológie s nízkymi emisiami CO2 a tejto téme zároveň venovať oveľa viac pozornosti aj pri prideľovaní rozpočtu (11). Nedostatočne vyriešeným problémom sú najmä dostatočné a cenovo dostupné technológie pre akumulátory energie a nárazníkové technológie s nízkymi emisiami CO2 pre kolísajúcu ponuku veternej a slnečnej energie, ako aj dlhodobé dodávky pohonných látok pre ťažkú nákladnú dopravu, ako aj leteckú a lodnú dopravu. Je nevyhnutné dôkladne preskúmať aj vplyv na ekonomiku a spoločnosť.

4.2.2   Inovačná schopnosť spoločnosti a podnikov

Výbor okrem toho odporúča rozšíriť zoznam výziev o dôležitú tému Inovačná schopnosť spoločnosti a podnikov. (Prečo GOOGLE alebo FACEBOOK nevznikli v Európe? Prečo nemajú všetky členské štáty rovnako výkonnú správnu, hospodársku a sociálnu štruktúru?) Táto téma je síce zahrnutá do návrhu Komisie (pozri bod 2.3.2 – III – vi) v rámci cieľa „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti“, ale podľa výboru sa tým len nedostatočne poukazuje na jej veľký spoločenský a hospodársky význam. Nakoniec ide o hlavnú tému „Únia inovácií (12)“ (v bode 2.3.2 – III – vi by sa následne muselo skrátene uviesť: „Inkluzívne a bezpečné spoločnosti“).

4.3   Malé a stredné podniky a mikropodniky ako aktéri inovácie

Výbor víta navrhnuté zlepšenie podpory pre malé a stredné podniky. Vníma ho ako dôležitý prvok celkovej koncepcie Európa 2020 a v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje stanoviská k Únii inovácií (13). V nich zdôrazňuje, že „definície MSP a ich špecifikácia by sa však mali dôkladnejšie posúdiť, pretože práve vzhľadom na nové možnosti prepojenia prostredníctvom nástrojov IKT nadobúdajú čoraz väčší význam aj mikropodniky, či dokonca samostatní podnikatelia – prípadne by sa mohlo posúdiť vymedzenie so zreteľom na slobodné povolania“. Výbor víta informáciu Komisie, že sa už podľa toho postupuje. Výbor so zreteľom na kapitolu 7 zdôrazňuje, že pre MSP je mimoriadne dôležitá náležitá a zrozumiteľná informovanosť o rôznych nástrojoch podpory programu Horizont 2020 a o prístupe k týmto nástrojom. Vhodné by boli poradenské centrá, v ktorých by bolo možné sa osobne informovať.

4.4   Univerzity

Výbor víta možnosť 100 % podpory oprávnených priamych nákladov, zakotvenú v pravidlách účasti a šírenia. Vidí v nich výhody pre výskumných pracovníkov/výskumné tímy z oblasti prírodných, technických a spoločenských vied pôsobiace na univerzitách. To podporuje cieľ vytvárania a fungovania univerzít svetovej úrovne v rámci EÚ, o ktorom sa výbor často zmieňuje. Aj podľa Matiasovej správy (Európsky parlament A7-0302/2011) však tieto opatrenia vyžadujú ďalšiu podporu z finančných prostriedkov kohéznej politiky na vytváranie potrebných kapacít v členských štátoch, ktoré sa dosiaľ nezapojili v dostatočnej miere do rámcového programu. Bez ohľadu na túto skutočnosť je pre tento cieľ nevyhnutné prijať ďalšie dôležité opatrenia, ktorých uvedenie by presahovalo rámec tohto stanoviska.

4.5   Výskumné infraštruktúry

Výbor viackrát zdôraznil, že vníma rozsiahle infraštruktúry ako rozhodujúcu pomoc a nástroj na technologický a vedecký výskum a špičkové výsledky, ktoré by sa inak vôbec nedali dosiahnuť. Z toho plynie ich vysoká príťažlivosť a sila, ktorou pôsobia na spoluprácu v rámci Európy a na najlepších inžinierov a vedcov na svete (14). Navyše, úžitkový potenciál rozsiahlych infraštruktúr prekračuje možnosti a požiadavky jednotlivých členských štátov, čo vedie k vytváraniu a udržiavaniu takýchto inštitúcií na základe spolupráce medzi členskými štátmi.

4.5.1   Zásada subsidiarity

Infraštruktúry tohto typu sú tak vzorovým príkladom podpory Spoločenstva podľa zásady subsidiarity. Výbor preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tento mimoriadny formálny a obsahový význam neodzrkadľuje v navrhnutom orientačnom rozdelení rozpočtu. Preto odporúča znížiť východiská bežného orientačného rozpočtu (okrem malých a stredných podnikov!) o 2 % – 2,5 % a získané prostriedky presunúť do položky Infraštruktúra. Je to nevyhnutné hlavne preto, že sa do tejto kategórie majú zaradiť aj dôležité elektronické infraštruktúry, ktorých význam má ďalej rásť.

4.5.2   Prevádzkové náklady

Výbor okrem toho odporúča, aby sa Komisia v rámci podpory projektov zapojila do financovania prevádzkových nákladov na infraštruktúru; žiada Komisiu, aby tento zámer skutočne potvrdila.

4.6   Kľúčové technológie

Ako to už výbor viackrát zdôraznil (15), rozvoj, ovládanie a predaj kľúčových technológií je rozhodujúcou prierezovou úlohou, ktorej cieľom je na jednej strane posilniť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti priemyslu a zároveň čeliť spoločenským výzvam ako trvalo udržateľné zásobovanie energiami alebo zdravie. Výbor preto víta náležitú pozornosť, ktorá sa venuje tejto téme, ktorá je navyše účinným motorom na spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom a v rámci verejno-súkromných partnerstiev. Mimoriadne dôležitý je v tomto kontexte prvok programu FET Open.

4.7   Zúčtovanie I

Výbor víta, že sa uznajú štandardné zúčtovacie metódy jednotlivých členských štátov pre výskumné inštitúcie a podniky (napr. výpočet hodinovej sadzby v priemysle). Do zúčtovania sa však musia zahrnúť aj dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku uplatnenia dane z pridanej hodnoty.

4.8   Zúčtovanie II

Výbor ďalej víta výrazné zjednodušenie vyplývajúce z formulácie 100 %/20 %, príp. 70 %/20 % (na objasnenie týchto pojmov pozri body 2.2.3 a 2.2.4) pravidiel účasti. Bez ohľadu na významnú administratívnu výhodu z toho môžu mať rôzne skupiny účastníkov sčasti finančné výhody, ale aj nevýhody. Výbor preto odporúča najskôr zbierať skúsenosti a neskôr v prípade potreby o trochu zvýšiť sadzby financovania nepriamych nákladov.

4.9   Obstarávanie – osobitný aspekt

Priemysel často dostáva pri vytváraní infraštruktúry výskumu a pri výrobe veľkých zariadení zákazky na vývoj a výrobu nových, mimoriadne komplikovaných a náročných súčiastok. Pritom sa musí vstupovať na neprebádanú pôdu nových technológií a môžu vzniknúť typické problémy, ktoré sú opísané v stanovisku výboru k prenosu vedeckých poznatkov (16). Výbor v ňom odporúčal preskúmať, či „doterajšie skúsenosti s existujúcimi pravidlami EÚ a členských štátov o poskytovaní štátnej pomoci, s rozpočtovými pravidlami, pravidlami verejného obstarávania a hospodárskej súťaže prispievajú k tomu, aby sa schopnosti a špeciálne znalosti získané pri takýchto zákazkách v priemysle čo najlepšie zachovali a využívali v prospech európskej konkurencieschopnosti, ale aj príslušných neskorších následných zákaziek“.

4.10   Nové východiská priemyselnej politiky a politiky hospodárskej súťaže

Preto je potrebné pouvažovať o nových východiskách zodpovedajúcej priemyselnej politiky a politiky hospodárskej súťaže. Pritom je otázne, či predstavy, ktoré Komisia medzičasom vyjadrila, opisujú vhodný nástroj na obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím „Precommercial Procurement“. Výbor v tom na jednej strane vidí nebezpečenstvo, že strach z prípadných monopolov na poznanie povedie k vzdaniu sa špičkových pracovných miest a výkonov v priemysle. Bola by to veľká chyba. Zároveň však vníma aj to, že prílišné protekcionistické opatrenia v neprospech výskumu zabránia prístupu k najlepším produktom, pretože tie budú k dispozícii iba mimo Európy. Výbor preto odporúča identifikovať rôzne, čiastočne navzájom si protirečiace ciele alebo požiadavky na výskumnú, inovačnú a priemyselnú politiku a prediskutovať a ujasniť ich s jednotlivými zainteresovanými stranami – v niektorých prípadoch bude možno dokonca potrebné prijať osobitné pravidlá (pozri bod 4.9).

4.11   Efektívny rozsah projektu

Je potrebné sledovať tendenciu vytvárať čoraz väčšie konštrukcie, ako sú napr. spoločné technologické iniciatívy, iniciatívy KIC a reprezentatívne iniciatívy v oblasti FET. V prípade týchto iniciatív je potrebné vynakladať čoraz viac zdrojov a úsilia na správu a zabezpečiť rozsiahle postupy zosúlaďovania, ktorých výsledkom by v žiadnom prípade nemala byť „stavba Babylonskej veže“.

4.11.1   Projekty spolupráce ako hlavný nástroj

Integrácia zdrojov síce môže byť pozitívnym krokom, v určitom rozsahu však zároveň vedie k vytláčaniu menších aktérov z rámcového programu, keďže týmto aktérom chýba potrebná náročná právna a administratívna podpora. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov a výskumných tímov na univerzitách. Prehľadné projekty spolupráce so zvládnuteľným počtom účastníkov preto majú zostať hlavným nástrojom programu Horizont 2020.

4.12   Európsky inovačný a technologický inštitút EIT

Keďže EIT sa bude financovať z rozpočtu programu Horizont 2020, výbor vníma jeho činnosť ako prvok stratégie, ktorú sleduje Horizont 2020, a preto sa jeho odporúčania týkajú aj tejto oblasti. V danom prípade sa na túto tému vypracuje osobitné (17) stanovisko.

4.13   Hodnotiace kritériá

V bode 2.2.6 sú uvedené kritériá hodnotenia (18) a výberu excelentnosť, účinok, kvalita a efektívnosť navrhnuté Komisiou. EHSV to považuje za správne, pokiaľ pritom nebude ohrozený nadradený význam excelentnosti, ktorá je každopádne najdôležitejším kritériom posudzovania špičkových výkonov. V prípade výskumu na hraniciach súčasného poznania varuje pred preceňovaním najčastejšie citovaných publikácií, ktoré môže viesť k prevahe výskumných tém, ktoré sú tak či tak silne etablované. Opätovne vydáva všeobecné varovanie pred formalizovaným procesom hodnotenia.

4.13.1   Osobitne musia na podporu inovácie pri posudzovaní zohrávať dôležitú úlohu aj aspekty trhu  (19). To, že táto úloha nie je v situácii a priori práve pri úplne nových východiskách vôbec jednoduchá a nemusí nevyhnutne viesť k správnemu hodnoteniu, dokazujú aj počiatočné chybné odhady, napr. pri vývoji osobných počítačov (PC).

4.14   Spoločné výskumné stredisko

Výbor víta návrhy na priamu finančnú podporu spoločného výskumného strediska. Zároveň poukazuje na to, že jeho činnosť má podliehať tým istým hodnotiacim procesom ako činnosť ostatných aktérov. Ak sa spoločné výskumné stredisko bude uchádzať aj o nepriamu podporu zo špecifického programu, je v tom prípade potrebné dbať na úplnú rovnosť príležitostí v porovnaní s ostatnými uchádzačmi/zainteresovanými stranami mimo Komisie.

5.   EURATOM

5.1   Výbor chápe predložený program EURATOM v zásade – a správne! – ako rovnomerné pokračovanie programu EURATOM na obdobie 2012 – 2013, ktorý iba nedávno predložila Komisia a ktorý bol podrobne prerokovaný vo výbore (20). Výbor opakovane uvádza a potvrdzuje svoju kľúčovú vetu, „že musíme zachovať a ďalej prehlbovať naše poznatky v oblasti jadrovej technológie, jej využitia a následkov. Rámcový program Euratom v oblasti výskumu a vývoja je v tejto oblasti významným prínosom pre Európu, keďže plní koordinačnú funkciu pri združovaní prostriedkov a integrácii spoločného úsilia.“ Výbor okrem toho potvrdzuje uvedené tvrdenia a odporúčania. V tejto súvislosti sa výbor zameriava len na niekoľko vybraných bodov. Kľúčovou úlohou sú reaktorové systémy najvyššej bezpečnosti s čo najnižším množstvom vysoko rádioaktívneho odpadu s dlhým polčasom rozpadu.

5.2   Výbor s uspokojením konštatuje, že jeho odporúčania uvedené v tejto súvislosti sa zohľadnili v navrhnutom programe Komisie:

zvýšená bezpečnosť reaktorov, konečné uskladnenie vysoko rádioaktívneho odpadu, transmutácia na zmiernenie rádiotoxicity s dlhým polčasom rozpadu, kontrola štiepneho materiálu a ochrana proti žiareniu;

dôsledky „záťažových testov“;

práce na vývoji výroby energie z jadrovej fúzie plus ITER ako veľký medzinárodný projekt;

odborná príprava expertov a zabezpečenie základných poznatkov na školách.

5.2.1   Výbor opakuje (21), že je bez ohľadu na rozhodnutie jednotlivých členských štátov využívať alebo nevyužívať jadrovú energiu nevyhnutné „dôrazne sa v EÚ zasadzovať za udržanie a prehlbovanie poznatkov o bezpečnostných otázkach a zodpovedajúcich technológiách. Nemať úplné poznatky by znamenalo strkať hlavu do piesku a vystavovať sa riziku“. Výbor je znepokojený, že v tých členských štátoch, ktoré v súčasnosti alebo v budúcnosti prestanú alebo by mali prestať využívať jadrovú energiu, by štúdium a ďalší vývoj týchto kompetencií mohli zaniknúť. Tomu je potrebné bezpodmienečne zabrániť.

5.3   Európske fórum pre jadrovú energiu (ENEF)

Pokiaľ ide o otázku technológie štiepnych reaktorov, výbor podporuje najmä procesy a odporúčania Európskeho fóra pre jadrovú energiu (ENEF), na ktorého činnostiach sa podieľal spolu s Komisiou prostredníctvom zástupcov.

5.4   Záťažové testy

Rozhodnutie podrobiť všetky jadrové elektrárne v EÚ záťažovému testu bolo dôsledkom havárie reaktora v jadrovej elektrárni Fukušima spôsobenej vlnami cunami. Po získaní výsledkov týchto záťažových testov sa z nich musia vyvodiť príslušné dôsledky nielen pre existujúce jadrové elektrárne, ale stanoviť aj súvisiace priority v rámci programu EURATOM zameraného na výskum, vývoj a demonštráciu.

5.4.1   Osobitný dôraz by sa mal pritom klásť na zohľadnenie prípadných porúch, s ktorými sa pri konštrukcii nepočítalo.

5.5   Jadrová syntéza

V istej časti verejnosti sa rozprúdila diskusia o programe v oblasti syntézy, a to na jednej strane preto, lebo do roku 2050 (časový horizont plánu) nemožno očakávať žiadny pozoruhodný prínos pre dodávky energie s nízkymi emisiami CO2, a na strane druhej preto, lebo stavebné náklady na medzinárodný projekt ITER (podľa návrhu Komisie sa majú vyplatiť mimo rámcového programu!) v porovnaní s pôvodnými odhadmi značne vzrástli.

5.5.1   Plán do roku 2050

K plánu do roku 2050 (22) vypracuje výbor osobitné stanovisko. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na globálny demografický vývoj a rastúci dopyt po energii na celom svete nie je možné udržateľným spôsobom vyriešiť globálny energetický problém pomocou opatrení, ktoré EÚ prijala do roku 2050. V tomto zmysle je energia jadrovej syntézy jedinou možnosťou, ktorá doteraz ešte nebola použitá, resp. dostupná alebo známa v rámci možných technológií z hľadiska vyriešenia tohto rozsiahleho problému.

5.5.2   ITER I

Aj keď sú súčasťou programu Euratom (európske) vedecko-technické prípravné práce pre ITER – stavebné náklady projektu ITER sa uhradia iným spôsobom (23) – je správne považovať ITER za vlajkovú loď celosvetového výskumu v oblasti syntézy a európskeho programu jadrovej syntézy. Bez ohľadu na možnosť a nevyhnutnosť koncepčných zlepšení a alternatív je projekt ITER rozhodujúcim a z celosvetového hľadiska jedinečným krokom na ceste k budúcemu využívaniu energie z jadrovej syntézy. V projekte ITER sa má v celosvetovom meradle po prvýkrát – s pozitívnymi výsledkami – dosiahnuť termonukleárny výkon 500 MW (24).

5.5.3   ITER II

Okrem toho je program ITER zároveň aj testovacím prostriedkom na doteraz jedinečnú mieru medzinárodnej spolupráce významných priemyselných štátov. Partnermi sú Čína, Európske spoločenstvo, India, Japonsko, Kórea, Rusko a Spojené štáty americké. Ich záujem o účasť na vývoji rozhodujúcich nových technologických prvkov poukazuje na veľké očakávanie ďalších užitočných zdrojov energie bez emisií CO2. Jedinečnosť a zložitosť tejto spolupráce je na druhej strane tiež dôvodom na zmenu pôvodnej myšlienky, že celkové náklady pripadajúce na jednotlivých partnerov sa s počtom partnerov znížia. Veľká hodnota tohto partnerstva nespočíva primárne v úspore nákladov, ale v získaní skúseností, nápadov a excelentných odborníkov; okrem toho prispieva – podobne ako medzinárodná vesmírna stanica – k medzinárodnému porozumeniu a zachovaniu mieru (projekt ITER pôvodne navrhli a spustili Gorbačov, Mitterand a Reagan!), čo sa nesmie podceňovať. Podľa výboru nesmie vyjadrenie Komisie, že Európa by svoju časť stavebných nákladov na projekt ITER mala uhradiť zo zdrojov mimo rozpočtu EÚ, v žiadnom prípade ovplyvniť napredovanie tohto projektu.

5.5.4   Zapojenie členských štátov – Zmluvy o pridružení

Výbor vo svojom nedávnom stanovisku k programu Euratom (25) poukázal na rozhodujúci význam tzv. „asociácií“, ktoré sú základom a zdrojom nápadov programu jadrovej syntézy a ťažiskom na zapojenie členských štátov. Výbor zdôrazňuje svoje vtedajšie tvrdenia a znovu varuje pred ohrozením alebo oslabením tejto dôležitej podpory. Okrem toho sú asociácie osvedčeným nástrojom na zabezpečenie „spoločného plánovania výskumných programov“ (26), ktoré požaduje Komisia. Preto aj v prípade zmeny organizačnej štruktúry európskeho programu jadrovej syntézy musia byť k dispozícii účinné nástroje spoločného plánovania programov, ktoré umožnia koordináciu a zmysluplnú integráciu programov zúčastnených laboratórií členských štátov na úrovni Spoločenstva s cieľom zachovať doterajšiu vedúcu úlohu EÚ v tejto oblasti výskumu a nevyhnutnú podporu zo strany členských štátov.

6.   Európsky výskumný priestor – spoločný vnútorný trh pre výskumných pracovníkov

6.1   Komisia vychádza z toho, že sa do roku 2014 Európsky výskumný priestor vytvorí v plnom rozsahu. Výbor to považuje za žiaduce. Má však pochybnosti o tom, či bude možné tento cieľ dosiahnuť. V tom prípade by totiž museli byť splnené kritériá spoločného vnútorného trhu ako napr. patent Európskej únie alebo spoločný vnútorný trh pre výskumných pracovníkov (27).

6.2   So zreteľom na rozhodnutie Rady (28) z 2. marca 2010 výbor považuje za naliehavé prijať kroky na zlepšenie neuspokojivej sociálnej situácie mladých vedeckých pracovníkov pracujúcich v štátnych výskumných strediskách a na univerzitách, ktorá je v jasnom rozpore s cieľom zaradiť profesiu vedeckého pracovníka medzi mimoriadne atraktívne povolania, aby však v žiadnom prípade nebolo jej postavenie horšie ako postavenie porovnateľných profesií.

6.3   Výbor uznáva, že vedecké organizácie v niektorých členských štátoch dosiahli v tomto smere určité zlepšenie a snažili sa pokračovať v tejto tendencii. Výbor zároveň uznáva, že Komisia sa snaží o zlepšenie aj pomocou programov Marie-Curie a Erasmus.

6.4   Jadro problému spočíva v systéme tarifných platov a sociálnych systémov vo verejnom sektore členských štátov, podľa ktorého sú vedeckí pracovníci pracujúci v štátnych výskumných strediskách a na univerzitách spravidla ohodnocovaní/odmeňovaní. Tieto systémy zvyčajne vychádzajú zo stabilnej kariéry u jedného zamestnávateľa, ktorý týchto pracovníkov odmeňuje. Práve preto však nestačia na uspokojenie osobitných požiadaviek vedy a výskumu.

6.5   V tomto prípade sa totiž nezohľadňuje a neodmeňuje veľmi náročný a zdĺhavý proces výberu vrátane promócie (získanie doktorského titulu), ktorý musia mladí vedeckí pracovníci absolvovať už predtým, a nie je zohľadnená ani skutočnosť, že minimálne spočiatku ich kariéra nemá stály charakter, ale ide o zamestnania na dobu určitú, ktorým často chýba akákoľvek perspektíva predĺženia alebo zaradenia do trvalého pracovného pomeru. Oprávnené pretrvávajúce obavy o ďalšiu profesionálnu budúcnosť a súvisiace náklady ovplyvňujú nielen pracovné sily v oblasti vedy a výskumu, ale aj partnerské vzťahy a zakladanie rodín.

6.6   Toto výrazne vyššie sociálne riziko však nie je primeraným spôsobom kompenzované vyšším príjmom či kvalitnejším sociálnym zabezpečením. Nedostatočne sa zohľadňuje aj skutočnosť, že úspešná kariéra v systéme vedy vyžaduje aspoň minimálnu mieru mobility – naopak, mobilita býva v týchto systémoch dokonca väčšinou znevýhodňovaná.

6.7   Vzájomná kompatibilita systémov tarifných miezd členských štátov je veľmi nízka a „sociálny kapitál“ nadobudnutý počas práce v zahraničí sa dá sotva previesť alebo preniesť, čo má čoraz negatívnejší vplyv na mobilitu medzi členskými štátmi.

6.8   Preto je naliehavo nutné prispôsobiť systémy tarifných miezd a sociálne systémy členských štátov osobitným podmienkam, ktoré sa požadujú pre mladých vedeckých pracovníkov. Keďže dosiahnutie tohto cieľa bude výsledkom veľmi zdĺhavého procesu, výbor kladie dôraz na vyššie uvedené rozhodnutie Rady a odporúča, aby Komisia dôrazne sledovala cieľ vytvoriť v spolupráci s členskými štátmi osobitný fond (financovaný zo sociálneho fondu), ktorý bude slúžiť na kompenzáciu vyššie uvedených nevýhod pre mladých vedeckých pracovníkov na základe poskytovania dodatočných finančných prostriedkov. Tieto prostriedky majú slúžiť na obmedzenie zvýšeného sociálneho rizika vyplývajúceho zo série pracovných zmlúv na dobu určitú a zároveň majú zohľadniť premrhaný „sociálny kapitál“ vznikajúci v rámci mobility (najmä medzinárodnej).

7.   Lepšia dostupnosť pre užívateľov a informácie – krátka učebnica – poradenské centrá

7.1   Výbor opätovne naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo rôznych nástrojov finančnej podpory procesov, sietí a odborných výrazov (ako sú projekty, KIC, technologické platformy, partnerstvá v oblasti inovácií, hlavné iniciatívy, projekty ERA-NET, spoločné programové plánovanie, Erasmus, Marie-Curie, COST, EUREKA atď.) vyhotovila zrozumiteľný prehľad a stručný popis a umiestnila ho aj na internete, z ktorých bude možné jasne vyčítať základné charakteristiky jednotlivých nástrojov, ich predpoklady a ciele atď. Bude to významný príspevok k zjednodušeniu a transparentnosti, ktorým by sa mohlo vynikajúco doplniť veľmi dobré fungovanie portálu CORDIS.

7.2   V tejto súvislosti odporúča sústrediť sa na podstatu a vzdať sa inzercie alebo zdôvodňovania. Aj v prípade samotných predložených dokumentov výbor hodnotil ako zjednodušenie, keď obsahovali menej filozofie a bol v nich uvedený súhrn podstatných skutočností.

7.3   Odporúča uverejniť v tejto súvislosti variant tohto diela zameraný prevažne na malé a stredné podniky, ich osobitné potreby a informovanosť. Okrem toho by sa mali zriadiť kompetentné poradenské centrá, napr. prostredníctvom zaškolenia regionálnych organizácií (ako napr. priemyselných a obchodných komôr) pomocou vhodných seminárov, ktoré by mali pôsobiť ako informačné kancelárie.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Závery k téme Mobilita a kariéra výskumných pracovníkov. 2 999. zasadnutie Rady – konkurencieschopnosť, Brusel 1. – 2. marca 2010.

(2)  COM(2011) 48 final a Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 121.

(3)  Pozri najmä Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129.

(4)  COM(2011) 48 final a Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 121.

(5)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(7)  Závery k téme Mobilita a kariéra výskumných pracovníkov. 2 999. zasadnutie Rady – konkurencieschopnosť, Brusel 1. – 2. marca 2010.

(8)  Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 1.

(9)  Pozri napr. http://web.worldbank.org/

(10)  COM (2011) 885 final.

(11)  Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 49.

(12)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(13)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(14)  Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 40.

(15)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 112.

(16)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8, bod 1.8 a kapitola 5.

(17)  COM(2011)822 final, ako aj stanovisko EHSV „EIT – Strategický inovačný program EIT“ (Pozri stranu 122 tohto úradného vestníka).

(18)  Pozri najmä bod 4.2 v Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(19)  Pozri najmä bod 3.7.2 v Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39.

(20)  COM(2011) 71 final, COM(2011) 72 final, COM(2011) 73 final, COM(2011) 74 final a Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 127.

(21)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 127, bod 3.4.

(22)  Pozri poznámku pod čiarou č. 10.

(23)  Pozri COM (2011) 931 final. K tomu výbor vydá osobitné stanovisko.

(24)  Pozri http://www.iter.org/.

(25)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 127, bod 4.5.1.

(26)  COM(2008) 468 final, ako aj Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 56.

(27)  Pozri Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 1, bod 1.3.

(28)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/122


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút“

COM(2011) 817 final – 2011/0384 (COD)

a „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy“

COM(2011) 822 final – 2011/0387 (COD)

2012/C 181/21

Spravodajca: pán LEMERCIER

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (16. januára 2012) sa podľa článku 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút

COM(2011) 817 final – 2011/0384 (COD)

a

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy

COM(2011) 822 final – 2011/0387 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) 123 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vo všeobecnosti schvaľuje postup Komisie v súvislosti s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (anglická skratka: EIT).

1.2   V zásade tiež súhlasí s odporúčaniami Komisie vychádzajúcimi z konzultácií so zúčastnenými stranami mechanizmu, z analýz vplyvu a údajov získaných na základe skúseností.

1.3   EHSV pozitívne hodnotí kroky, ktoré podnikla Komisia, hoci si je vedomý, že Európska únia mešká v oblasti spolupráce, výmeny poznatkov a zbližovania medzi výskumnými a vzdelávacími inštitútmi na vysokej úrovni.

1.4   Vzhľadom na globalizáciu výskumu a rozhodujúci vplyv inovácií vo výrobe sa zasadzuje za podporu excelentnosti.

2.   Súvislosti

2.1   Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT, European Institute of Innovation and Technology) je inštitút, ktorý bol založený v roku 2008.

2.2   EIT bol založený na návrh Komisie adresovaný Rade, ktorý bol prijatý 22. februára 2006 a realizoval sa v rámci Lisabonskej stratégie s cieľom dynamizovať rast a vytvoriť pracovné miesta v EÚ.

2.3   Jeho hlavným cieľom je zmierniť európske zaostávanie v oblasti priemyselnej politiky založenej na technologickej inovácií, a tak podporovať prepojenosť medzi základným výskumom, výskumom – vývojom a inovačnými priemyselnými aplikáciami v Európe, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) – malé a stredné priemyselné podniky (MSPP).

2.4   EIT ako stredisko excelentnosti sa chce stať jedným z najdôležitejších prvkov inovácie, výskumu a rastu v EÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa zaväzuje k funkčnému a geografickému zbližovaniu štruktúr vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácie.

2.5   Táto koncepcia je veľmi podobná koncepcii, ktorú prijal Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý pracuje na horizontálnej integrácii troch odvetví.

2.6   V júni 2008 bola Budapešť zvolená za riadiace ústredie.

2.7   Inštitút priamo nefinancuje jednotlivé projekty. Prispieva 25 % na financovanie decentralizovaných znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) (1).

2.8   Tieto ZIS zložené z univerzít, podnikov a výskumných inštitútov spoločne pracujú na inovačných projektoch a spolu s miestnymi partnermi spomedzi podnikateľov a novátorov zo všetkých oblastí prispievajú až do výšky 75 % na financovanie miestnych projektov.

2.9   Tri prvé ZIS boli vybrané v decembri a spoločné centrá sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Spojenom kráľovstve, vo Švajčiarsku, v Taliansku, Španielsku, Holandsku, Švédsku, vo Fínsku, v Maďarsku, Belgicku a Poľsku.

3.   Návrhy Komisie

3.1   V tejto súvislosti sa EIT musí stať centrom excelentnosti a príťažlivosti pre univerzity, výskumné inštitúcie, podniky zapojené do výskumu a vývoja, a najmä do inovačných MSP, ktoré sú tiež hlavnými tvorcami kvalifikovaných pracovných miest a nových povolaní.

3.2   S cieľom posilniť svoj vplyv a podnecovať inováciu v nových oblastiach vzhľadom na výzvy, na ktoré musí spoločnosť reagovať, EIT postupne rozšíri rozsah ZIS počas rámcového programu financovania výskumu v rokoch 2014 – 2020.

3.2.1   Pokiaľ ide o pridelený rozpočet, bude kontrolovaný a o životnosti jednotlivých ZIS rozhodnú v konečnom dôsledku konkrétne výsledky.

3.2.2   Pridržiavaním sa cesty postupného rozvoja v oblasti zriaďovania nových ZIS EIT zabezpečí, že poučenia z predchádzajúcich skúseností sa riadne vezmú do úvahy a že ZIS sa budú vytvárať len v tých oblastiach, ktoré majú jasný inovačný potenciál a excelentnosť špičkovej triedy, na ktorých možno stavať s cieľom pritiahnuť potrebné odborné znalosti a financie.

3.3   V období 2014 – 2020 sa preto nové ZIS zriadia v dvoch vlnách, t. j. tri nové ZIS v roku 2014 a roku 2018, čo bude spoločne s existujúcimi trojicami viesť k portfóliu deviatich ZIS v období 2014 – 2020 (čo sa rovná vytvoreniu 40 až 50 stredísk spoločného umiestnenia v EÚ).

3.4   Vďaka pevným vedeckým a výskumným základom dokážu zjednotiť subjekty z oblasti odborného vzdelávania, výskumu a inovácie.

Všetky dokážu mobilizovať investície a podnietiť dlhodobé záväzky podnikov, podporovať nový technologický rozvoj a stimulovať sociálnu inováciu:

jedno ZIS pre výrobu s pridanou hodnotou,

jedno ZIS pre dodávateľský potravinový reťazec,

jedno ZIS pre inováciu v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia,

jedno ZIS pre bezpečné spoločnosti, ktoré musia reagovať na zrýchlenú digitalizáciu ekonomiky,

jedno ZIS, ktoré umožní nástup nových metód v oblasti udržateľného skúmania, ťažby, spracovania, recyklácie a nahradzovania,

jedno ZIS pre mobilitu v meste.

3.5   Vytváranie decentralizovaných ZIS, ktoré na regionálnej úrovni združia všetkých potenciálnych miestnych partnerov, sa zdá byť primeranou reakciou na výzvy, s ktorými sa stretáva EÚ. Vzhľadom na dokázanú nemožnosť harmonizovať v primeranom (čiže krátkom) čase systémy výskumu, odborného vzdelávania a výroby rozličných členských štátov, čo sú otázky, ktoré sa týkajú subsidiarity, predstavuje vytváranie ZIS konkrétne riešenie ako zmierniť tieto ťažkosti a otvoriť nový model politiky rozvoja priemyslu a služieb.

3.6   Nezávislý nábor, organizácia a financovanie umožnia ZIS uľahčiť vyhľadávanie najlepších a najmotivovanejších výskumníkov a mali by podporiť výmenu skúseností a medzinárodnú spoluprácu, ktoré naplánovala Komisia.

4.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

4.1   Všeobecná štruktúra, ktorú navrhla Komisia, pôsobí inovačne a sľubne. Výbor by rád pripomenul svoje predchádzajúce stanovisko (2) o vytvorení Európskeho technologického inštitútu, pretože sa domnieva, že všeobecné pripomienky sú platné aj v súčasnosti.

4.2   V súvislosti s rozpočtom sa výbor domnieva, že vzhľadom na počet plánovaných ZIS a dĺžku programu predstavuje rozpočet pridelený v návrhu Komisie prakticky stagnáciu až zníženie vzhľadom na finančné prostriedky do roku 2020. EIT však predstavuje spôsob udržateľného strednodobého a dlhodobého rastu pre európske MSP a MSPP, pričom tento rast bude bohatý na inovácie a tvorbu pracovných miest a jeho rozvoj musí byť podporovaný v najsľubnejšie pôsobiacich oblastiach.

4.3   Finančná štruktúra ZIS je nepochybne výhodou, keďže len 25 % prináša EIT a zvyšných 75 % musia vložiť partnerské podniky, MSP, výskumné centrá, verejné alebo súkromné subjekty zapojené do tejto činnosti. Táto štruktúra umožní vďaka svojej pružnosti urýchliť proces získavania a prechodu medzi základným a aplikovaným výskumom, inováciou a prihlasovaním patentov, a vytváraním alebo rozvojom podnikov uvádzajúcich inováciu na trh.

4.4   Okrem toho budú môcť miestne iniciatívy mať významný manévrovací priestor v členských štátoch.

4.5   Štruktúra riadenia ZIS, ako aj periodické obnovovanie ich členov je nespochybniteľnou výhodou. Výbor súhlasí s koncepciou, ktorá riadi vývoj EIT, a domnieva sa, že je potrebné zachovať nezávislosť a samostatnosť ZIS v záujme lepšej efektívnosti a posudzovať ich prácu podľa dosiahnutých výsledkov.

4.6   Jedným zo zaujímavých bodov tejto dvojúrovňovej štruktúry bude podpora uvádzania patentov a inovačných produktov pochádzajúcich zo ZIS na trh.

Vzhľadom na globalizáciu, ktorá sa neustále zrýchľuje a oslabuje tradičné priemyselné odvetvia, EHS podporuje myšlienku, že pojem „excelentnosť“ v oblasti odborného vzdelávania a výroby je hodnotou budúcnosti a účinným nástrojom konkurencieschopnosti.

4.7   Z hľadiska udržateľného rozvoja viac než kedykoľvek predtým v EÚ pridaná hodnota inovačných výrobkov alebo služieb prinesie kvalifikované pracovné miesta a zabráni premiestneniu výroby do krajín s nízkymi nákladmi na pracovnú silu.

4.8   EHSV konštatuje, že sa prejavuje relatívna koncentrácia ZIS. Výbor by si želal, aby sa v čo najväčšom počte členských štátov podnikli konkrétne kroky s cieľom vytvoriť prepojenia medzi laboratóriami, podnikmi a výskumnými inštitúciami, a tak rozšíriť tvorivý potenciál a ľudské a technologické zdroje ZIS a neprehlbovať rozdiely v oblasti výskumu a odborného vzdelávania na vysokej úrovni medzi jednotlivými členskými štátmi. Konštatuje tiež, že sa zapojilo viac ako 200 partnerov zo všetkých členských štátov.

4.9   EHSV schvaľuje predovšetkým zavedenie titulov s označením EIT, ktoré uľahčujú mobilitu výskumníkov a rozvoj podnikov a MSP mimo ich miest pôvodu.

4.10   EHSV vyjadruje želanie, aby sa poskytovalo maximum informácií inštitútom, podnikom a možným partnerom, aby podporovali a zúčastňovali sa na vytvorení ZIS v hlavných oblastiach uvedených v stratégii 2020.

V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EIT čo najskôr široko propagovať tieto témy, aby podniky a možní partneri mohli vytvárať svoje partnerské projekty.

4.11   EHSV si je vedomý zdržanlivosti, či dokonca prekážok, ktoré sa môžu vyskytovať v existujúcich národných inštitúciách, a vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívny dialóg medzi EIT a inštitúciami, aby sa dosiahla prepojenosť, ktorú považuje v konečnom dôsledku za nevyhnutnú.

Poukazuje najmä na znepokojenie príslušných výskumných a vzdelávacích inštitútov v súvislosti so znižovaním ich rozpočtov v prospech ZIS.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  V anglickom jazyku: Knowledge and Innovation Communities (KIC).

(2)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 28.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/125


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)“

COM(2011) 834 final – 2011/0394 (COD)

2012/C 181/22

Spravodajca: Ronny LANNOO

Pomocný spravodajca: Brendan BURNS

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (24. januára 2012) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

COM(2011) 834 final – 2011/0394 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 142 hlasmi za, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV súhlasí s ambicióznymi cieľmi programu COSME, ale konštatuje, že sa v ňom nezohľadňujú jeho požiadavky, ktoré vyjadril v stanovisku o iniciatíve SBA (1), najmä pokiaľ ide o zintenzívnenie asistencie a poradenstva pre MSP, prevody podnikov, dialóg a partnerstvo s organizáciami MSP.

1.2   Žiada väčšiu transparentnosť konkrétnych akcií, ktoré sa majú podniknúť. Vznikajú hneď dva problémy:

cieľ: cieľom nariadenia je konkurencieschopnosť podnikov. Treba skutočne zabezpečiť, aby boli podniky schopné súperiť s konkurentmi na svetových trhoch. EHSV súhlasí so stanoveným cieľom, ale tvrdí, že je rovnako dôležité konať v prospech udržateľnosti MSP na európskych, okolitých a miestnych trhoch,

prostriedky: EHSV žiada Komisiu, aby do legislatívneho návrhu doplnila pracovný program obsahujúci zoznam konkrétnych opatrení, ktoré sa zavedú s cieľom uspokojiť potreby všetkých kategórií MSP, ako aj ich očakávania v súvislosti so súčasnou krízou.

1.3   Každé rozhodnutie týkajúce sa tohto programu by malo byť v právomoci Parlamentu a Rady podľa spolurozhodovacieho postupu. Postup delegovaných aktov sa musí obmedziť iba na vymedzenie a vykonávanie ročných programov vypracovaných po dohode s členskými štátmi a organizáciami MSP.

1.4   EHSV žiada, aby program:

sa týkal všetkých podnikov (2),

sústredil svoje prostriedky na hlavné priority: informovanosť, asistenciu a poradenstvo, prístup na trh, prístup k financovaniu, opatrenia na prispôsobenie požiadaviek a noriem Spoločenstva, opatrenia na spoluprácu a zohľadňovanie priorít stratégie Európa 2020 (inovácia, ekologické hospodárstvo a zamestnanosť mladých ľudí),

si v tejto súvislosti stanovil piaty osobitný cieľ: asistenciu pre MSP a ich prístup k poradenstvu so zameraním sa na malé podniky a mikropodniky.

1.5   EHSV navrhuje štvrté opatrenie týkajúce sa zlepšenia právnych predpisov, najmä zavedením systému „office of advocacy“ (3), ktorý je určený na lepšie zohľadňovanie skutočnej situácie malých podnikov v právnych predpisoch. Bude sa však musieť definovať úloha a súlad „office of advocacy“ s ostatnými fungujúcimi orgánmi napr. vyslancami MSP. Pripomína, že nesúhlasí so všeobecným udeľovaním výnimiek a odporúča, aby sa organizácie MSP zúčastňovali na legislatívnom a rozhodovacom procese.

1.6   EHSV zdôrazňuje, že návrh nariadenia sa dostatočne nevenuje partnerskému spôsobu riadenia. Nesúhlasí s tým, aby sa obmedzilo iba na konzultáciu, a upozorňuje Parlament a Radu, že je potrebné vytvoriť tento spôsob riadenia a posilniť partnerstvo s organizáciami, ktoré zastupujú MSP, podľa vzoru ostatných programov Spoločenstva (4). EHSV žiada, aby sa vytvorila pracovná skupina, čo by umožnilo, aby sa konzultovalo s európskymi organizáciami MSP vo všetkých fázach prípravy, koncepcie, vykonávania a monitorovania programu COSME.

1.7   Pokiaľ ide o článok 9 týkajúci sa zlepšenia prístupu na trhy, EHSV žiada, aby:

sa rozlišoval na jednej strane prístup na trhy a na druhej strane informovanosť, poradenstvo a vytváranie MSP,

sa podporovali opatrenia, ktoré už v členských štátoch zaviedli organizácie MSP a verejné organizácie,

sa prispôsobili úlohy a usporiadanie Európskej siete podnikov (EEN) s cieľom doplniť opatrenia organizácií MSP a zapojiť ich do jej činností. Sieť sa musí lepšie zviditeľniť a jej potenciál by sa mal plne využívať.

1.8   EHSV poukazuje na nejednoznačnosť medzi navrhovanými finančnými nástrojmi, programom Horizont 2020 a inými zdrojmi financovania, ako napr. tými, ktoré sa navrhujú v návrhoch nariadení o územnej súdržnosti. Táto situácia je zdrojom problémov pre MSP. Žiada preto, aby sa objasnilo prepojenie medzi týmito rôznymi typmi financovania. Hoci výbor vyjadruje potešenie z toho, že 56 % rozpočtu sa vyčlení na finančné nástroje, žiada Komisiu a Parlament, aby stanovili rozdelenie medzi tieto dva nástroje, sprístupnili ich všetkým podnikom a všetkým typom investícií a aby ich skoordinovali s ostatnými podobnými typmi financovania na úrovni EÚ s cieľom umožniť MSP vybrať si najvhodnejší nástroj. Okrem toho žiada, aby sa zmenili pravidlá a podmienky nástroja na poskytovanie záruk (Loan Guarantee Facility, LGF).

1.9   Žiada, aby sa revidoval text prílohy I týkajúci sa ukazovateľov, ktoré by sa mali definovať spolu s organizáciami MSP. Treba tiež preskúmať text prílohy II a legislatívny finančný výkaz, pretože sú v rozpore s textom návrhu.

1.10   EHSV odporúča Parlamentu a Rade, aby program podporili a posilnili, avšak tak, že lepšie zviditeľnia jeho obsah, jeho operačné opatrenia a financovanie priorít, pričom zabezpečia partnerstvo s európskymi organizáciami MSP. Jeho rozpočet vo výške 2,2 miliárd sa však vzhľadom na jeho ambície nezdá byť príliš vysoký. EHSV nesúhlasí s pokusmi o zníženie rozpočtu programu a naliehavo žiada Parlament, aby mu naopak pripísal väčší význam. EHSV sa domnieva, že práve MSP dostanú Úniu z krízy a vytvoria nové pracovné miesta.

1.11   EHSV sa však nazdáva, že program nie je dosť ambiciózny. Domnieva sa, že navrhovaný rozpočet vo výške 2,1 miliardy EUR, neumožní zaviesť potrebné opatrenia, ktoré majú podporiť činnosť a nepretržitý rozvoj MSP. Pritom práve MSP pomôžu Únii prekonať krízu a vytvoria nové pracovné miesta. EHSV je teda proti akýmkoľvek pokusom o zníženie tohto rozpočtu. Vyzýva Európsky parlament, aby tento rozpočet zvýšil na úroveň rozpočtu súčasného programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), v snahe zvýšiť predovšetkým rozpočtové prostriedky určené na finančné nástroje.

1.12   EHSV žiada Európsku komisiu, aby vyjasnila rozdelenie rozpočtových prostriedkov programu (mimo finančných nástrojov) a doplnila doň presné rozvrhnutie finančných prostriedkov vyčlenených na každú aktivitu programu.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   EHSV vo svojom stanovisku o preskúmaní iniciatívy SBA (5) predložil svoje priority pre program Konkurencieschopnosť MSP na obdobie 2014 – 2020. Návrh programu COSME ich žiaľ dostatočne nezohľadňuje a praktické opatrenia, ktoré by sa mali zaviesť, nie sú dostatočne jasne uvedené. EHSV vyzýva Komisiu, aby mu, ako aj Parlamentu a Rade predložila plán opatrení na obdobie tohto programu.

2.2   EHSV s prekvapením konštatuje, že chýbajú odkazy na iniciatívu SBA, hoci by mala byť základom programu. Neuvádza sa ani zásada „len raz“. Zásada „najskôr myslieť na malých“ sa uvádza len v malej miere a špecifickosť rôznych kategórií MSP sa nezohľadňuje dostatočne.

2.3   Konkurencieschopnosť sa vyvíja podľa pravidiel trhu a závisí od iných faktorov, ako sú rozdiely v úrovni nákladov na pracovnú silu, kúpna sila, dane, prístup k financovaniu alebo zamestnateľnosť mladých ľudí. EHSV sa domnieva, že prioritou programu COSME musí byť stály rozvoj podnikov, a nielen ich konkurencieschopnosť.

2.4   Program COSME musí konečne stanoviť osobitné opatrenia určené malým podnikom a mikropodnikom.

2.5   Pri príležitosti analýzy uplatňovania európskej definície MSP v roku 2012 EHSV žiada, aby sa zohľadnila veľká rozmanitosť týchto podnikov. Komisia by okrem toho mala informovať o záveroch tejto analýzy a zapojiť výbor do monitorovacej činnosti.

3.   Postoj k návrhu nariadenia

3.1   Odôvodnenia

3.1.1   EHSV súhlasí s ustanoveniami odôvodnenia 10. Program COSME musí tiež:

zjednodušiť činnosť MSP a znížiť ich administratívne prekážky,

podporovať uplatňovanie priorít stratégie Európa 2020 ako inovácia, ekologické hospodárstvo, zamestnávanie mladých ľudí. EHSV teší, že do návrhu bolo zaradené odôvodnenie 11, ktoré venuje osobitnú pozornosť mikropodnikom, remeselným podnikom a sociálnym podnikom,

uplatňovať zásady iniciatívy SBA v politikách a programoch EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej a miestnej úrovni,

zohľadňovať potreby MSP v ostatných programoch EÚ a zabezpečiť koordináciu a zjednodušenie ich administratívnych pravidiel.

3.1.2   Výbor sa domnieva, že okrem vytvárania a rozvoja podnikov treba do odôvodnenia 11 pridať druhú šancu, prevod a prevzatie podnikov, zamestnateľnosť mladých ľudí, odbornú prípravu podnikateľov a ich zamestnancov, ako aj odkaz na úlohu samostatne zárobkovo činných osôb a slobodných povolaní.

3.1.3   V odôvodnení 12 treba uviesť, že pre väčšinu MSP je jedným z hlavných problémov prístup k primeranému poradenstvu. EHSV podporuje zásadu siete EEN, ale domnieva sa, že by sa mal plne využívať jej potenciál. Mnohé európske MSP majú naďalej len nepatrné znalosti o jej existencii. Služby, ktoré ponúka EEN, by mali čo najlepšie zodpovedať skutočným požiadavkám a potrebám MSP. EHSV podporuje návrh reštrukturalizovať riadenie siete EEN a zapojiť všetky príslušné podnikateľské organizácie do jej riadenia.

3.1.4   Právomoc Komisie prijať akty podľa postupu delegovania uvedeného v odôvodnení 28 treba obmedziť na akty týkajúce sa vykonávania programu, najmä ročných programov, a na pravidlá externalizácie po porade so zainteresovanými stranami. Operačný program, praktické opatrenia a osobitné pravidlá účasti by mali prijímať Parlament a Rada.

3.1.5   EHSV dôrazne žiada, aby nariadenie COSME zaviedlo skutočný systém riadenia spolu s európskymi organizáciami MSP. Malo by sledovať myšlienku partnerstva navrhnutú v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach štrukturálnych fondov (6). Organizácie MSP by sa mali byť zúčastňovať na celej príprave programu a na jeho ročnom vykonávaní v súlade s iniciatívou SBA.

3.1.6   Cestovný ruch je jasným prínosom pre hospodárstvo EÚ a podporné opatrenia v rámci programu COSME by mali zahŕňať aj toto odvetvie. EHSV žiada Komisiu, aby mu, ako aj Parlamentu a Rade predložila operačný program pre toto odvetvie vypracovaný spolu s organizáciami MSP. Existuje však mnoho iných odvetví, ktoré tiež prinášajú zreteľnú pridanú hodnotu.

3.2   Kapitola 1: Predmet

3.2.1   EHSV žiada, aby sa do článku 1 doplnili pojmy ako mikropodniky, remeselné podniky, samostatne zárobkovo činné osoby a slobodné povolania.

3.2.2   EHSV súhlasí so všeobecnými cieľmi článku 2. Chce však doplniť stály rozvoj MSP a podporu prevodu podnikov.

3.2.3   Do článku 2 treba doplniť štvrtý všeobecný cieľ, a to vykonávanie zásad iniciatívy SBA a uplatňovanie jej priorít v politikách a programoch EÚ.

3.3   Kapitola 2: Špecifické ciele a akčné oblasti

3.3.1   Štyri špecifické ciele uvedené v článku 3 sú zásadné. EHSV však žiada doplniť:

do bodu 1 písmeno (d): zlepšenie prístupu na okolité trhy, pričom sa podporuje najmä prispôsobenie požiadaviek a európskych noriem potrebám a skutočnej situácii malých podnikov a mikropodnikov,

piaty špecifický cieľ: podporovať asistenciu pre MSP a ich prístup k poradenstvu.

3.3.2   EHSV žiada Parlament a Radu, aby do textu doplnili nový článok o riadení, v rámci ktorého by sa vytvorila poradná pracovná skupina zložená z európskych zastupiteľských organizácií rôznych kategórií MSP, s ktorou by sa konzultovalo pri príprave, vykonávaní a monitorovaní programu, ako aj o jeho každoročných verziách.

3.3.3   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vložiť do článku 6 osobitné návrhy na to, aby:

sa podporili postupy analýzy vplyvu a aby sa po jasnom určení jeho úlohy a právomocí zaviedol systém „Office of advocacy“,

sa počas legislatívneho postupu a pri realizácii stratégie Európa 2020 uplatňovali zásady „najskôr myslieť na malých“ a „len raz“ iniciatívy SBA,

sa zabezpečilo, že sa právne predpisy budú vytvárať v spolupráci s organizáciami MSP.

3.3.4   EHSV pripomína svoj nesúhlas so zovšeobecňovaním výnimiek pre mikropodniky (7). Odporúča účasť organizácií MSP pri prispôsobovaní právnych predpisov skutočnej situácií týchto mikropodnikov.

3.3.5   EHSV žiada, aby sa do článku 7 doplnili akcie na podporu prevodu a prevzatia podnikov. Ide najmä o odbornú prípravu budúcich nadobúdateľov, informovanosť a odbornú prípravu mladých študentov, pokiaľ ide o znalosti v oblasti MSP a jej príležitosti.

3.3.6   Pokiaľ ide o článok 9, treba rozlíšiť na jednej strane akcie na zlepšenie prístupu na trhy, a na druhej strane informovanosť, poradenstvo a asistenciu pre MSP. EHSV žiada, aby sa článok 9 rozdelil na dva rôzne články takto:

3.3.6.1

Článok 9: Akcie na zlepšenie prístupu na trhy

Treba prevziať body 2, 3 a 4 a doplniť bod 2 tak, aby sa spresnilo, že program COSME bude podporovať najmä akcie určené na zapojenie MSP a mikropodnikov do procesu vytvárania a prispôsobovania európskych noriem a požiadaviek, ako aj do ich uplatňovania v podnikoch.

3.3.6.2

Článok 9a: Akcie v oblasti informovanosti, poradenstva a asistencie pre podniky

EHSV zdôrazňuje, že jednou z priorít musí byť zaručiť všetkým MSP prístup k informáciám, poradenstvu a pomoci. Nariadenie COSME musí preto umožniť:

aby sa programy EÚ stali dostupnejšími pre organizácie MSP a aby sa stanovili akcie technickej pomoci v oblasti informovanosti a poradenstva pre MSP. Tu musia zohrávať dôležitú úlohu organizácie MSP,

aby sa posilnila úloha jednotného kontaktného miesta pre organizácie MSP na vnútroštátnej a regionálnej a miestnej úrovni.

EHSV ľutuje, že činnosť siete Enterprise Europe Network (EEN) sa nezameriava na väčší počet MSP, najmä malých podnikov a mikropodnikov, a že tieto podniky ju nemôžu využiť, ako aj skutočnosť, že do nej nie sú zapojené všetky organizácie MSP. Domnieva sa, že na to, aby sa všetkým MSP zaručil prístup k informáciám, musí táto sieť pôsobiť v rámci všetkých týchto organizácií. Treba podporovať ich činnosť a zároveň dbať na to, aby nevznikali nové sprostredkovateľské štruktúry. Model regionálnych konzorcií síce preukázal svoju účinnosť v mnohých členských štátoch a regiónoch, treba ho však pravdepodobne upraviť, aby si ho mohli osvojiť všetky organizácie MSP.

EHSV sa domnieva, že sieť (EEN) by mala byť v prvom rade určená organizáciám zastupujúcim MSP, ktoré preukázali, že sú schopné vytvárať a poskytovať týmto podnikom informačné, poradenské a podporné služby. Odporúča, aby činnosť siete bola vymedzená v spolupráci s európskymi organizáciami zastupujúcimi MSP a aby sa s týmito organizáciami mohlo konzultovať pri navrhovaní špecifických podmienok vymedzujúcich aktivity budúcej siete.

3.4   Kapitola 3: Vykonávanie programu

3.4.1   V článku 10 sa stanovuje, že ročný program sa prijíma v spolupráci s výborom zloženým zo zástupcov členských štátov. EHSV sa domnieva, že pred tým treba viesť konzultácie so zastupiteľskými organizáciami MSP v rámci pracovnej skupiny, ktorej vytvorenie EHSV žiada (bod 3.3.2). Monitorovanie vykonávania a riadenia programu stanovené v článku 12 sa musí uskutočňovať v spolupráci s touto skupinou.

3.4.2   V článku 11 sa stanovujú „podporné opatrenia“, ktoré vo väčšine prípadov predstavujú štúdie a analýzy. Aj v tomto prípade EHSV žiada Komisiu, aby predložila jasný plán štúdií a analýz vypracovaný v spolupráci so zastupiteľskými organizáciami MSP s cieľom reagovať na očakávania podnikov.

3.5   Kapitola 5: Výbor a záverečné ustanovenia

3.5.1   V článku 16 by sa malo v nariadení spresniť, že Komisii pomáha nielen výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ale aj skupina partnerov, ktorú navrhuje EHSV (bod 3.3.2).

3.5.2   Napriek tomu, že EHSV súhlasí so zásadou delegovaných aktov pri vykonávacích opatreniach, domnieva sa, že návrhy v článku 17. ods. 2 spadajú do rozhodovacieho procesu v právomoci Parlamentu a Rady, ak ide o zmenu špecifického cieľa programu. Žiada preto Parlament a Radu, aby zamietli článok 17. ods. 2.

3.5.3   Pokiaľ ide o článok 18, delegované akty sa musia stanoviť v spolupráci s osobitnou pracovnou skupinou partnerov, ktorá je navrhnutá v bode 3.3.2. To isté platí pre článok 19 o naliehavom postupe.

3.6   Príloha I: Ukazovatele pre všeobecné a špecifické ciele

3.6.1   EHSV odporúča Komisii, aby tieto ukazovatele definovala spolu s organizáciami MSP a zohľadnila pri tom ukazovatele, ktoré už existujú v členských štátoch.

3.6.2   EHSV navrhuje prehodnotiť porovnávacie hodnoty používané pri hodnotení konkurencieschopnosti. Zakladanie podnikov uvedené v prílohe I návrhu nariadenia je len jedným z ukazovateľov na hodnotenie konkurencieschopnosti hospodárstva. Dokonca aj program COSME stanovuje ako strednodobý cieľ do roku 2017 prijať „približne sedem zjednodušujúcich opatrení ročne“. EHSV preto navrhuje špecifikovať prioritné odvetvia pre znižovanie administratívnej záťaže, ktoré majú osobitný význam pre konkurencieschopnosť MSP, ako sú vybavovanie stavebných povolení, získavanie úverov, dane, vykonávanie zmlúv atď.

3.7   Príloha II: Akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám

3.7.1   EHSV podporuje finančné nástroje a žiada Parlament a Radu, aby ich posilnili. Pre veľkú väčšinu MSP je záruka za pôžičky jedným z najúčinnejších nástrojov.

3.7.2   EHSV konštatuje, že z odseku 3 nie je jasná súvislosť medzi programom Horizont 2020, ktorý podporuje iba investície v oblasti výskumu a inovácií, a finančnými nástrojmi rovnakého typu, ktoré môžu zavádzať regióny v rámci štrukturálnych fondov. EHSV žiada Komisiu, aby jasne spresnila prepojenie medzi týmito pravdepodobne podobnými nástrojmi a aby stanovila jednotné postupy prístupu.

3.7.3   EHSV žiada, aby sa vložil nový odsek 2a, v ktorom by sa stanovilo, že „Nástroj LGF sa uplatňuje vo všetkých fázach fungovania podniku: vytvorenie, rozvoj a prevod bez ohľadu na činnosť alebo veľkosť trhu. Tento nástroj sa týka všetkých typov investícií vrátane nehmotných“.

3.7.4   V návrhu sa uvádza, že nástroj LGF sa vzťahuje na pôžičky do výšky 150 000 EUR.

3.7.4.1   EHSV žiada Komisiu, aby spresnila na základe akých kritérií bola táto výška určená, pretože program CIP nestanovil žiadne limity. EHSV konštatuje, že navrhovaná suma predstavuje výšku pôžičky. Avšak pre vytvorenie, investície a prevod podniku je výška týchto pôžičiek najčastejšie výrazne vyššia. Za vyššie pôžičky by sa tak poskytovali záruky v rámci programu Horizont 2020, ktorého poslaním však nie je financovanie iných ako inovačných projektov.

3.7.4.2   EHSV preto požaduje návrat k predchádzajúcemu CIP, ktorý nestanovoval limity. V opačnom prípade žiada, aby sa limit 150 000 EUR vzťahoval na výšku protizáruky, a nie pôžičky. Pokiaľ ide o prevod a prevzatie podnikov, ktorých náklady sú často vyššie než pri vytváraní nového podniku, EHSV žiada, aby sa neobmedzovala výška protizáruky.

3.7.5   V tom istom odseku sa uvádza podávanie správ o podporovaných inovačných MSP. Nástroj LGF musí prinášať výhody všetkým podnikom, či už sú inovačné alebo nie. EHSV opäť vyjadril svoje pochybnosti o užitočnosti týchto správ, ktoré by sa mali obmedziť na priamo použiteľné informácie a nemali by zaťažovať rozpočty vyčlenené na financovanie podnikov.

3.7.6   EHSV požaduje, aby sa všetky opatrenia týkajúce sa definície a vykonávania finančných nástrojov prijímali v plnej spolupráci s európskymi organizáciami MSP a ich finančnými partnermi.

3.8   Legislatívny finančný výkaz

3.8.1   Pokiaľ ide o bod 1.4.1 o viacročných strategických cieľoch, žiada, aby program podporoval prevod– prevzatie podnikov, a nielen vytváranie a rast.

3.8.2   V bode 1.5.4 sa v treťom odseku zdôrazňuje, že „nový program by sa zameriaval na MSP v ich fázach rastu a internacionalizácie“. Toto obmedzenie je v rozpore so zvyšným textom a zásadami iniciatívy SBA: nový program sa musí zamerať na všetky činnosti MSP bez ohľadu na typ trhu.

3.8.3   EHSV konštatuje, že posledná veta tretieho odseku je v rozpore s textom nariadenia, a žiada jej vypustenie.

3.8.4   Posledná veta piateho odseku v bode 1.5.4 sa uvádza poskytnutie jednotného kontaktného miesta. EHSV žiada, aby sa brali do úvahy už existujúce kontaktné miesta a služby, dodržiavali postupy a spôsoby organizácie vlastné každému členskému štátu a aby sa konalo v spolupráci s organizáciami MSP.

3.8.5   Pokiaľ ide o bod 2.1 o pravidlách týkajúcich sa kontroly a predkladania správ, EHSV žiada analýzu v polovici obdobia, aby bolo možné upraviť program COSME v druhej fáze. Tieto hodnotenia by mal vo vhodnom čase vykonať nezávislý externý orgán a postúpiť ich Parlamentu a Rade.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 51 – 57.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Článok 5 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.


21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/131


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“

COM(2011) 455 final

2012/C 181/23

Spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Európska komisia sa 20. júla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín

COM(2011) 455 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 170 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery

1.1   Výbor víta oznámenie Európskej komisie a domnieva sa, že je významným krokom k pochopeniu a riešeniu problémov spojených s integráciou štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch EÚ.

1.2   Oznámenie pokrýva kľúčové oblasti intervencie a objasňuje úlohy a povinnosti pri navrhovaní a realizácii integračnej agendy. Dôraz na úlohu, ktorú musia zohrávať miestne a regionálne orgány, je odôvodnený dostatočne, nie je však celkom jasné, aké podnety by sa mali použiť na to, aby sa tieto orgány viac angažovali v tomto procese. „Modulárny“ prístup pri tvorbe vnútroštátnych politík má významný potenciál, ale aj riziká.

1.3   Hoci je prístup tohto oznámenia obsiahly a štruktúrovaný, nezohľadňuje v dostatočnej miere zložité politické a sociálno-ekonomické problémy, ktorým musia európske spoločnosti čeliť. Hospodárska kríza so svojimi dôsledkami je v integračnej agende v súčasnosti kľúčovým faktorom. Negatívne ovplyvňuje zmýšľanie európskej verejnosti a dostáva vnútroštátne a miestne orgány pod finančný tlak. Výbor navrhuje opätovne posúdiť návrh s ohľadom na súčasný sociálno-ekonomický kontext a určiť inštitucionálne a finančné nástroje na podporu integračných cieľov. Výbor tiež osobitne upriamuje pozornosť na rozmer komunikácie. Už teraz možno vidieť, že hospodárska kríza so sebou prináša aj antiimigračné postoje. Je jednoznačnou prioritou, aby Európska komisia a ďalšie inštitúcie EÚ spolupracovali na dlhodobých, ďalekosiahlych a odvážnych komunikačných činnostiach zameraných na obmedzenie týchto prejavov a postojov. Tie sa v niektorých európskych krajinách dostávajú nebezpečne blízko k tomu, aby sa stali súčasťou hlavného politického prúdu, čo priamo zasahuje podstatu identity EÚ ako integrovaného demokratického zriadenia.

1.4   Výbor berie na vedomie rozdielne postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín a navrhuje, aby sa táto rozmanitosť zohľadnila v úvahách o politike a pri jej príprave. Do tejto kategórie patria občania štátov, ktoré majú perspektívu stať sa členmi EÚ, občania mimoeurópskych krajín, ktorí žijú a pracujú v EÚ, a občania iného ako členského štátu EÚ, ktorí sú na území EÚ pod medzinárodnou ochranou. Uznanie tejto rozmanitosti by však nemalo viesť k medzerám v politických alebo diskriminačných opatreniach, a čo je dôležitejšie, nemalo by smerovať k minimalizovaniu integračných noriem a opatrení. Výbor sa tiež domnieva, že širšia integračná agenda musí zahŕňať aj štátnych príslušníkov EÚ, ktorí žijú a pracujú v iných členských štátoch. Obzvlášť problematická je situácia Rómov. O podmienkach vstupu a pobytu migrujúcich sezónnych pracovníkov z tretích krajín sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a Európskej rade, pričom EHSV vypracoval stanovisko na túto tému v roku 2011 (1). Politika EÚ musí riešiť zložitú otázku nelegálnych migrantov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní.

1.5   Oznámenie kladie dôraz na účasť štátnych príslušníkov tretích krajín, ale nedarí sa mu sprostredkovať ráznejší odkaz, pokiaľ ide o jej potrebu, podporu, ktorú si vyžaduje, a špecifické nástroje na jej presadzovanie. Obzvlášť problematická je účasť miestnych a vnútroštátnych komunít na občianskom a politickom živote. Podľa nášho názoru je jasné vyjadrenie záujmov a schopnosť zostaviť kolektívne návrhy v spolupráci s verejnými a súkromnými orgánmi nevyhnutným predpokladom pre kvalitatívnu, participatívnu a účinnú integračnú politiku.

1.6   Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby sa zamerala na integráciu, t. j. buď aby tejto téme venovala jeden európsky rok, alebo aby z nej urobila kľúčový prvok niektorého z nadchádzajúcich rokov, a verí, že Komisia a ostatné inštitúcie EÚ budú pokračovať v spájaní integračnej agendy s ďalšími hlavnými politickými prioritami, ako je napríklad stratégia Európa 2020, ale aj agenda v oblasti ochrany základných práv, ktorá sa v súčasnosti prehodnocuje.

1.7   Výbor zostáva aj naďalej pevne rozhodnutý spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ na vytváraní kľúčových politík a programov zameraných na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Okrem toho sa bude usilovať zapojiť do integračnej agendy občiansku spoločnosť a uľahčiť štátnym príslušníkom tretích krajín účasť na štruktúrovanom dialógu na európskej úrovni.

2.   Úvod

2.1   Spolupráca EÚ v oblasti integrácie štátnych príslušníkov iných ako členských krajín EÚ sa rozvíja od prijatia Tamperského programu v roku 1999. V roku 2004 boli na úrovni EÚ prijaté Spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov. Ich cieľom bolo pomôcť členským štátom EÚ pri navrhovaní integračných politík a určovaní širšieho inštitucionálneho rámca zahŕňajúceho rôznych aktérov EÚ, ako aj aktérov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Spoločný program integrácie Komisie z roku 2005, ktorý bol zameraný na realizáciu spoločných základných zásad, umožnil postúpiť vpred, ale neriešil hlavné integračné problémy, ktoré zostávajú vážne aj naďalej. Integračné ciele