15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/1

Závery Rady z 11. mája 2012 o podpore tvorivého a inovačného potenciálu mladých ľudí

2012/C 169/01

RADA A PREDSTAVITELIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, ZASADAJÚCI V RADE:

SO ZRETEĽOM NA:

—

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), v ktorom sa vyzýva k podpore s cieľom zabezpečiť účasť mladých ľudí na zastupiteľskej demokracii a občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach a na živote spoločnosti vo všeobecnosti, ako aj k podpore rozvoja talentu a podnikateľských schopností mladých ľudí s cieľom zvýšiť ich zamestnateľnosť, obohatiť pracovné príležitosti v budúcnosti a podporiť rozvoj osobnosti, posilniť schopnosť učiť sa, ako aj medzikultúrne zručnosti, pochopenie a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a tiež rozvoj nových a flexibilných kompetencií a zručností potrebných pre nové pracovné príležitosti v budúcnosti,

—

stratégiu Európa 2020 a jej hlavné iniciatívy: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Mládež v pohybe a najmä hlavný cieľ oblasti zamestnanosti (ktorým je zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 % okrem iného prostredníctvom väčšej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných pracovníkov a lepšej integrácie legálnych migrantov) a hlavný cieľ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (zvýšiť úroveň vzdelania, a to najmä úsilím o zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 % a zvýšením podielu ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, aspoň na 40 %),

—	závery Rady z 22. mája 2008 o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

—

závery Rady z 27. novembra 2009 o podpore tvorivej generácie zamerané na rozvoj tvorivosti a inovačnej schopnosti mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych prejavov a podporou širšieho prístupu ku kultúre a kultúrnym prejavom prostredníctvom formálneho aj neformálneho vzdelávania a predovšetkým prostredníctvom štruktúrovaných a strategických partnerstiev na inštitucionálnej a politickej úrovni,

—

v uznesení z 19. novembra 2010 o práci s mládežou sa zdôrazňuje potreba „zabezpečiť, aby sa práca s mládežou plne začlenila do iniciatívy Mládež v pohybe, ako aj do iných programov/politík. Všetkých mladých ľudí, a najmä tých s obmedzenými príležitosťami, musí vyzbrojiť príslušnými zručnosťami a kľúčovými kompetenciami, ktoré budú potrebné v spoločnosti a hospodárstve v roku 2020.“,

—	uznesenie Rady z 19. mája 2011 o podpore nových a efektívnych foriem účasti všetkých mladých ľudí na demokratickom procesoch v Európe, v ktorých sa uznáva, že mladí ľudia môžu významne prispieť k rozvoju spoločnosti,

—	závery Rady z 29. novembra 2011 o kultúrnych a tvorivých kompetenciách a ich úlohe pri budovaní intelektuálneho kapitálu Európy,

—	vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012, v ktorom sa vyzýva k úsiliu na podporu zamestnanosti, predovšetkým zamestnanosti mladých ľudí a to aj podporou ich prvých pracovných skúseností a účasti na trhu práce.

UZNÁVAJÚ, ŽE:

—

Európska únia čelí značnému množstvu výziev, medzi ktoré patria aj hospodárske a sociálne následky globálnej hospodárskej a finančnej krízy zapríčiňujúce nedostatočný rast a pokrok, vysokú nezamestnanosť mládeže a obmedzené možnosti pre mladých ľudí, ako aj nedostatočnú mieru sociálneho začleňovania a súdržnosti,

—

súčasná miera nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, ktorá presahuje 20 %, je dvojnásobkom miery nezamestnanosti celkovej pracujúcej populácie a je pravdepodobné, že pre mladých ľudí, ktorých zasiahla, bude mať vážne krátkodobé a dlhodobé následky, a to sa týka aj mladých ľudí s mimoriadnymi alebo osobitnými potrebami alebo mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí a prípadne obmedzenú kvalifikáciu,

—	na pracovnom trhu ako aj v spoločnosti rastie dopyt po tvorivosti, schopnosti adaptovať sa na inovácie a po pokročilých komunikačných zručnostiach, ako aj potreba rozvíjať podnikateľské zručnosti,

—	účasť mladých ľudí na formálnych demokratických procesoch, ako sú napríklad voľby, je často nižšia ako účasť celkovej populácie.

DOMNIEVAJÚ SA, ŽE:

—	tvorivý a inovačný potenciál mladých ľudí nasmerovaný do podnikania je jedným z kľúčov ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast,

—	vzdelávanie v oblasti podnikania môže mladých ľudí povzbudiť, aby mali pozitívnejší postoj k vzdelávaniu, vyššie ambície pre budúce vzdelávanie a kariéru, aby mali pocit, že sa môžu podieľať na živote spoločnosti, a aby budúcnosť vnímali optimistickejšie,

—

aktívnym zapojením mladých ľudí do spoločnosti, napr. prostredníctvom práce s mládežou, dobrovoľníckej činnosti a občianskych organizácii, sa môže využiť ich tvorivosť a inovačná schopnosť a tým aj ich občianska angažovanosť, môžu sa zlepšiť ich vyhliadky na pracovnom trhu a na to, aby dostali príležitosť vyvíjať samostatnú zárobkovú činnosť,

—	neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, tak ako formálne vzdelávanie a odborná príprava sú nenahraditeľné pri formovaní kompetencií a zručností potrebných na získanie zamestnania, ako aj pri dosahovaní lepšieho začlenenia mladých ľudí na pracovný trh a do spoločnosti všeobecne,

—	práca s mládežou a mládežnícke organizácie sú možnosťami rozvíjania zručností a kompetencií mladých ľudí vrátane mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí,

—	získanie kultúrnych kompetencií je základom rozvoja intelektuálneho kapitálu mladých ľudí a podporuje formovanie ich tvorivosti a schopnosti inovovať,

—

malo by sa ďalej stimulovať tvorivé využívanie sociálnych médií mladými ľuďmi, ako aj posilňovať ich prístup k médiám a ich schopnosť chápať, kriticky hodnotiť, vytvárať a komunikovať mediálny obsah s cieľom podporiť ich účasť na živote spoločnosti ako takej vrátane budovania sociálneho kapitálu spájaním komunít a jednotlivcov online a zároveň využiť ich kompetencie a zručnosti v prospech spoločnosti.

SÚHLASIA S TÝM, ŽE:

—	účasť mladých ľudí na trhu práce je nevyhnutná na to, aby sa využil ich tvorivý a inovačný potenciál a aby sa zároveň zabezpečilo, že budú aktívnymi občanmi a že sa začlenia do spoločnosti,

—	je potrebné podporovať tvorivosť mladých ľudí, ich schopnosť inovovať a ich podnikateľské schopnosti ako nástroje aktívnej účasti na živote spoločnosti a vyššej zamestnateľnosti prostredníctvom vhodného financovania a rozvíjaním partnerstiev medzi relevantnými sektormi s cieľom stimulovať inovácie,

—	kompetencie a zručnosti získané neformálnym vzdelávaním a informálnym učením by sa mali viac propagovať a pokiaľ možno potvrdzovať, aby sa posilnili kapacity mladých ľudí a ich budúca úloha na trhu práce, napr. ako zamestnancov alebo podnikateľov,

—	iniciatívy v oblasti mládeže, ktoré v súčasnosti podporuje program Mládež v akcii, sú dôležitým nástrojom, ktorý má inšpirovať a podporiť tvorivé podnikanie mladých ľudí.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

podporovali tvorivosť mladých ľudí, ich schopnosť inovovať a talent s cieľom zabezpečiť dostatočné príležitosti pre osobnostný a sociálny rozvoj prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, dobrovoľníckych činností, aktívneho občianstva, medzikultúrnej spolupráce a práce s mládežou, napr. podľa možností poskytnutím vhodného a udržateľného financovania;

2.	stimulovali strategické partnerstvá medzi mládežníckymi organizáciami, orgánmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj súkromným sektorom s cieľom organizovať projekty a podujatia pod vedením mladých ľudí;

3.	zjednodušili a zlepšili uznávanie a potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

podporovali iniciatívy, ktorých cieľom je povzbudiť mladých ľudí, aby prebrali svoj podiel zodpovednosti za otázky, ktoré sa ich týkajú, a to prostredníctvom dialógu, v rámci ktorého môžu všetci účastníci prezentovať nápady ako zapojiť mladých ľudí do demokratických rozhodovacích postupov na všetkých úrovniach;

5.	propagovali tvorivosť mladých ľudí, ich inovačnú schopnosť a talent v rámci výmeny osvedčených postupov a šírili o nich informácie;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

zriadili tematickú expertnú skupinu zahŕňajúcu národných expertov menovaných členskými štátmi podľa zásady otvorenej metódy koordinácie a v súlade so zásadami uvedenými v prílohe, a to s týmto cieľom:

—	vymieňať si najlepšie postupy v súvislosti so spôsobmi podpory tvorivosti a inovačnej schopnosti mladých ľudí identifikáciou kompetencií a zručností, ktoré získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a ktoré sú dôležité pre zamestnateľnosť;

venovali sa tvorivosti a inovačnej schopnosti mladých ľudí, ako aj ich občianskej angažovanosti a sociálnemu začleneniu v rámci priorít programu Mládež v akcii a bez toho, aby tým boli dotknuté prebiehajúce rokovania, možno aj v rámci iných existujúcich a budúcich programov a fondov EÚ vrátane Európskeho sociálneho fondu;

3.	zvážili začatie výskumu využívania médií vo vzťahu k účasti na demokratických procesoch na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zvýšiť účasť na demokratických procesoch prostredníctvom cielenej a transparentnej komunikácie prispôsobenej mladým ľuďom;

4.	čo najlepšie využili rok Európsky rok občanov (1) 2013 s cieľom zamerať sa na neobmedzenú mobilitu a plnú účasť mladých ľudí na živote európskej spoločnosti; a tiež zlepšili ich povedomie o právach a povinnostiach, ktoré majú ako občania EÚ, posilnili ich pocit súdržnosti a vzájomné pochopenie.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:

1.	najneskôr do konca roka 2013 podala pracovnej skupine pre mládež správu o výsledkoch práce tejto tematickej expertnej skupiny;

2.	informovala o výsledkoch pripravovanej štúdie na tému „Účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe“ s osobitným zameraním na jej možné dôsledky pre zamestnateľnosť mladých ľudí;

3.	vypracovala návrh odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ohlásený v rámci hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

(1) Pod podmienkou formálneho prijatia návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku občanov (2013), dokument 13478/11.

PRÍLOHA

Zásady členstva a fungovania tematickej expertnej skupiny zriadenej členskými štátmi a Komisiou

Členstvo

—	Účasť členských štátov na práci skupiny je dobrovoľná a členské štáty sa môžu kedykoľvek zapojiť.

—	Členský štát, ktorý má záujem o účasť na práci tematickej expertnej skupiny, zabezpečí, aby nominovaní experti mali príslušné skúsenosti v danej oblasti na národnej úrovni, ako aj efektívnu komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Nominovanie expertov bude koordinovať Komisia.

—	Tematická expertná skupina sa môže rozhodnúť prizvať ďalších účastníkov: nezávislých expertov, zainteresované strany, ako aj zástupcov tretích európskych krajín.

Pracovné postupy

—	Tematická expertná skupina zodpovedá za vymenovanie svojho predsedu alebo spolupredsedov na prvom zasadnutí. Pripraví tiež plán práce s cieľom dospieť ku konkrétnym a použiteľným výsledkom v určenej oblasti.

—	Komisia tematickej expertnej skupine poskytne odborné znalosti, ako aj logistickú a administratívnu podporu. Bude ju tiež v rámci možností podporovať inými vhodnými spôsobmi.

—	Tematická expertná skupina bude spravidla zasadať v Bruseli, na pozvanie členských štátov však môže organizovať zasadnutia i mimo Bruselu.

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/5

Závery Rady z 10. mája 2012 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho sprístupňovaní online a o digitálnom uchovávaní

2012/C 169/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

VZHĽADOM NA TO, ŽE:

—	Digitalizácia kultúrneho materiálu členských štátov, jeho sprístupňovanie online a jeho dlhodobé digitálne uchovávanie sú nevyhnutné na to, aby mali v digitálnej ére všetci prístup ku kultúre a znalostiam a aby sa podporovalo bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva.

—

Digitalizovaný kultúrny materiál je dôležitým zdrojom pre európske kultúrne a kreatívne priemyselné odvetvia (1). Digitalizácia kultúrneho dedičstva členských štátov a jeho sprístupňovanie online z vnútroštátneho i cezhraničného hľadiska prispieva k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest a budovaniu jednotného digitálneho trhu prostredníctvom rastúcej ponuky nových a inovačných online produktov a služieb.

—	Na zabezpečenie synergických účinkov úsilia vykonávaného na vnútroštátnych úrovniach, ako aj na zabezpečenie toho, aby dostupnosť európskeho kultúrneho dedičstva online dosiahla kritickú úroveň, sú potrebné koordinované kroky na úrovni Únie.

—

Od roku 2006, keď Rada prijala závery o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o digitálnom uchovávaní (2), sa kontext úsilia o digitalizáciu a spolupráce na európskej úrovni zmenil. V roku 2008 sa vytvorila Europeana ako spoločný viacjazyčný prístupový bod k európskemu digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a v záveroch Rady z roku 2010 s názvom „Europeana: ďalšie kroky“ (3) sa stanovil plán jej ďalšieho rozvoja;

1. VÍTA:

—	odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov (4) (2011/711/EÚ) ako súčasť Digitálnej agendy pre Európu (5);

2. UZNÁVA:

—	prebiehajúce úsilie členských štátov o digitalizáciu materiálu kultúrnych inštitúcií a zabezpečovanie jeho dostupnosti online, ako aj snahu zabezpečiť financovanie digitalizácie v čase hospodárskej krízy,

—	cennú prácu Europeany, inštitúcií členských štátov a vnútroštátnych zberných miest prispievajúcich do Europeany z hľadiska obsahu a koordinácie,

—	že hoci sa v digitalizácii európskeho kultúrneho dedičstva dosiahol pokrok, na premenu tohto dedičstva na trvácne bohatstvo európskych občanov a hospodárstva v digitálnej ére sú potrebné ďalšie kroky;

3. ZDÔRAZŇUJE:

—	potrebu zdôrazniť bohatstvo európskeho kultúrneho dedičstva v online prostredí a presadzovať tvorbu obsahu a nových online služieb v rámci informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky,

—

kľúčový význam zabezpečenia dlhodobej životaschopnosti Europeany, okrem iného aj z hľadiska riadenia a financovania, a potrebu ďalej ju rozvíjať ako spoločný viacjazyčný prístupový bod k európskemu digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a ako cenný zdroj pre kreatívne priemyselné odvetvia, a to najmä zlepšovaním kvality a rozmanitosti digitalizovaného kultúrneho materiálu všetkých kategórií (texty, audiovizuálny materiál, muzeálne predmety, archívne záznamy atď.),

—	potrebu spolupráce členských štátov a Komisie zameranej na presadzovanie kvalitatívnych a technických noriem obsahu zaraďovaného do Europeany,

—	potrebu pokračovať v práci na technických normách digitalizácie a metaúdajov, okrem iného aj v rámci Europeany, v záujme prístupnosti i dlhodobého uchovávania digitálneho materiálu,

—	základnú víziu spolupráce so všetkými relevantnými partnermi s cieľom predísť tomu, aby bol materiál z 20. storočia cez Europeanu nedostupný, a teda aj potrebu sprístupniť cez túto webovú stránku viac materiálu chráneného autorským právom,

—	potrebu aktívne presadzovať dobrovoľné dohody (6) o rozsiahlej digitalizácii komerčne nedostupných diel a ich sprístupňovaní online a prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie potrebnej právnej istoty vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte,

—	že pri digitalizácii európskeho kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovaní online by sa mali v plnej miere dodržiavať práva duševného vlastníctva;

4. BERIE NA VEDOMIE:

—

správu s názvom „Nová renesancia“ (7), ktorú vypracovala skupina pre reflexiu (Comité des Sages) a ktorá sa týka sprístupnenia európskeho kultúrneho dedičstva online, a nedávny legislatívny návrh Komisie o infraštruktúrach digitálnych služieb, ktorý sa okrem iného týka aj financovania Europeany v rámci Nástroja na prepojenie Európy (8) , ako aj návrhy týkajúce sa osirotených diel (9) a opakovaného použitia informácií verejného sektora (10);

5. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

—

podnikli potrebné kroky v súlade s prioritami stanovenými v prílohe s cieľom:

—	konsolidovať svoje stratégie a ciele digitalizácie kultúrneho materiálu,

—	konsolidovať organizáciu digitalizácie a poskytovanie financovania na digitalizáciu, okrem iného presadzovaním využívania verejno-súkromných partnerstiev,

—	zlepšiť rámcové podmienky pre sprístupňovanie kultúrneho materiálu online a jeho využívanie,

—	prispieť k ďalšiemu rozvoju Europeany okrem iného podnecovaním kultúrnych inštitúcií, aby na stránku zaradili všetok relevantný digitalizovaný kultúrny materiál,

—	zabezpečiť dlhodobé digitálne uchovávanie

a pritom brali ohľad na rôznu úroveň pokroku v digitalizácii a na rôzne prístupy k nej, ako aj na úsilie členských štátov o celkovú rozpočtovú konsolidáciu;

6. VYZÝVA KOMISIU, ABY:

—	v súlade so závermi Rady o Europeane z roku 2010 naďalej podporovala Europeanu ako spoločný viacjazyčný prístupový bod k európskemu digitálnemu kultúrnemu dedičstvu,

—	zhromažďovala, analyzovala a šírila výsledky a skúsenosti získané na úrovni členských štátov a Únie; na tomto základe predkladala každé dva roky správu o pokroku v digitalizácii, sprístupňovaní online a digitálnom uchovávaní,

—	podporovala výmenu informácií a osvedčených postupov okrem iného v súvislosti s verejno-súkromnými partnerstvami a normami digitalizácie;

7. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, KOMISIU A EUROPEANU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ:

—	v súlade so závermi Rady o Europeane z roku 2010 pokračovali v práci na pláne týkajúcom sa obsahu Europeany vrátane majstrovských diel európskeho kultúrneho dedičstva vybraných v jednotlivých členských štátoch,

—	zvyšovali informovanosť širokej verejnosti o Europeane,

—	propagovali využívanie materiálu, ktorý je prístupný prostredníctvom Europeany, a súvisiacich metaúdajov na inovačné účely pri plnom dodržiavaní práv duševného vlastníctva,

—	ďalej rozvíjali Europeanu ako prístupový bod ústretový voči používateľom,

—	dosiahli konkrétny pokrok v rokovaniach o riadiacej štruktúre Europeany.

(1) Podľa správy o konkurencieschopnosti Európy za rok 2010 predstavujú kreatívne priemyselné odvetvia 3,3 % HDP EÚ a 3 % zamestnanosti v EÚ.

(2) Ú. v. EÚ C 297, 7.12.2006, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 137, 27.5.2010, s. 19.

(4) Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, s. 39.

(5) KOM(2010) 245 v konečnom znení/2.

(6) Zástupcovia zainteresovaných strán podpísali v nadväznosti na dialóg zainteresovaných strán pod záštitou Komisie 20. septembra 2011 v Bruseli memorandum o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel.

(7) http://ec.europa.eu/information_society/activities/digital_libraries/comite_des_sages/index_en.htm

(8) KOM(2011) 665 v konečnom znení/3.

(9) KOM(2011) 289 v konečnom znení.

(10) KOM(2011) 877 v konečnom znení.

PRÍLOHA

Prioritné činnosti a orientačný harmonogram

Navrhovaný harmonogram činností a cieľov je orientačným plánom práce členských štátov na roky 2012 – 15.

1.	Konsolidovať svoje stratégie a ciele digitalizácie kultúrneho materiálu týmito krokmi:

2.	Konsolidovať organizáciu digitalizácie a poskytovanie financovania na digitalizáciu, okrem iného presadzovaním využívania verejno-súkromných partnerstiev týmito krokmi: (1).

3.	Zlepšiť rámcové podmienky pre sprístupňovanie kultúrneho materiálu online a jeho využívanie týmito krokmi:

4.	Prispievať k ďalšiemu rozvoju Europeany týmito krokmi:

5.	Zabezpečiť dlhodobé digitálne uchovávanie týmito krokmi:

(1) Týmito závermi nie sú dotknuté rokovania o nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci.

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/9

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 10. mája 2012, o boji proti dopingu v rekreačnom športe

2012/C 169/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

1. PRIPOMÍNAJÚC:

1.	pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20. mája 2011, v ktorom sa boj proti dopingu označil za prioritnú tému a ktorým sa zriadila skupina odborníkov pre boj proti dopingu,

bielu knihu Komisie o športe z 11. júla 2007 (2), v ktorej sa všetky subjekty zodpovedné za verejné zdravie vyzývajú, aby zohľadnili zdravotné riziká dopingu a oznámenie Komisie z 18. januára 2011 o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe (3), v ktorom sa uvádza, že doping naďalej zostáva významnou hrozbou pre šport a požívanie dopingových látok amatérskymi športovcami predstavuje vážne ohrozenie verejného zdravia a vyžaduje si preventívne opatrenia, okrem iného aj vo fitnescentrách,

3.	skutočnosť, že činnosť Európskej únie v oblasti športu sa okrem iného zameria na ochranu fyzickej a morálnej integrity športovcov a športovkýň, najmä najmladších z nich,

2. BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

Doping v rekreačnom športe a na miestach na vykonávanie rekreačného športu, akými sú napríklad fitnescentrá, je vo všetkých členských štátoch EÚ významným problémom, ktorý:

—	ohrozuje zdravie jednotlivých užívateľov dopingu,

—	ohrozuje osoby v bezprostrednom okolí užívateľov dopingu,

—	ohrozuje integritu rekreačných športov,

—	spája sa s negatívnymi spoločenskými javmi vrátane trestnej činnosti, akou je nezákonné obchodovanie s dopingovými látkami a

—	predovšetkým sa dotýka mladých ľudí.

2.	Vedomosti o dopingu v rekreačnom športe vrátane rozsahu a závažnosti tohto problému a účinných opatrení na prevenciu, vzdelávanie, kontrolu, trestanie a vyliečenie z užívania látok sú obmedzené tak na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni (4).

3.	Zatiaľ čo medzinárodná spolupráca týkajúca sa boja proti dopingu vo vrcholových športoch je dobre rozvinutá, spolupráca v súvislosti s bojom proti dopingu v rekreačnom športe je medzi členskými štátmi aj na medzinárodnej úrovni doposiaľ obmedzená.

4.	Boj proti dopingu v rekreačnom športe by nemal odpútať pozornosť od boja proti dopingu vo vrcholových športoch, skôr by mal dopĺňať úsilie o zabezpečenie čistého a bezpečného športového prostredia na všetkých úrovniach.

Kým hlavnou motiváciou užívania dopingu vo vrcholovom športe je väčšia výkonnosť, zo štúdií vyplýva, že užívatelia dopingu v rekreačných športoch majú aj rôzne iné motívy, vrátane estetického hľadiska, budovania sebadôvery a zažívania eufórie spôsobenej dopingovými látkami a že problém dopingu v rekreačnom športe by sa mal podľa toho chápať a riešiť.

Hoci sa Svetový antidopingový kódex (ďalej len „kódex“) zameriava na boj proti dopingu vo vrcholových športoch na medzinárodnej a národnej úrovni, uvádza sa v ňom aj to, že niektoré vnútroštátne antidopingové organizácie sa môžu rozhodnúť testovať a uplatňovať antidopingové pravidlá na rekreačných a súťažiacich v kategórii masters (nad 30 rokov), ale že na takéto osoby nemusia uplatňovať všetky aspekty kódexu a namiesto toho môžu stanoviť osobitné vnútroštátne pravidlá pre kontrolu dopingu pre súťažiacich na inej ako medzinárodnej alebo národnej úrovni bez toho, aby boli v rozpore s kódexom (5).

3. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

1.	Stimulovali vzdelávacie programy, informačné kampane alebo iné preventívne opatrenia týkajúce sa dopingu v rekreačnom športe a s tým súvisiacich otázok, ktoré by mohli využívať športové hnutie, odvetvie fitnesu, systém vzdelávania a odvetvie zdravotníctva a aby prispievali k ich rozvoju.

2.	Podporovali úzku spoluprácu medzi verejnými orgánmi, športovým hnutím a odvetvím fitnesu, a to napríklad výmenou informácií o výskyte a prevencii a rozvíjaním spoločných projektov, usmernení a predpisov v oblasti boja proti dopingu v rekreačnom športe.

Nabádali k primeranej a efektívnej výmene informácií a spolupráci medzi vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi zaoberajúcimi sa aspektmi problému dopingu v rekreačnom športe a vyšetrovaním a trestaním nezákonného predaja dopingových látok a obchodovania s nimi, a to aj medzi orgánmi zodpovednými za šport, boj proti dopingu, zdravie, vzdelávanie ako aj medzi policajnými a colnými orgánmi.

Podporovali rámec účinných a primeraných vnútroštátnych opatrení pre vyšetrovanie a trestanie produkcie dopingových látok v rekreačnom športe, obchodovania s nimi, ich distribúcie a vlastnenia s cieľom obmedziť ich dostupnosť a užívanie, a to napríklad prostredníctvom kontrolných a súvisiacich opatrení na príslušných miestach na vykonávanie rekreačného športu, akým sú napríklad fitnescentrá.

Podporili úsilie Svetovej antidopingovej agentúry zamerané na vytváranie efektívnych rámcov pre spoluprácu s Europolom, Interpolom, Svetovou colnou organizáciou, farmaceutickým priemyslom a inými príslušnými zainteresovanými stranami na medzinárodnej úrovni s cieľom obmedziť dostupnosť dopingových látok, ktoré sa môžu používať vo vrcholových, ako aj rekreačných športoch.

4. SÚHLASIA S TÝM, ŽE:

Rozšíria mandát skupiny odborníkov pre boj proti dopingu zriadenej v rámci pracovného plánu EÚ pre šport na roky 2011 – 2014 tým, že ho doplnia o tieto činnosti: zhromažďovanie najlepších postupov v boji proti dopingu v rekreačnom športe v členských štátoch EÚ okrem iného v súvislosti s prevenciou, vzdelávaním, kontrolou a súvisiacimi opatreniami, ako aj liečbou stavov spôsobených zneužívaním látok, a to aj prostredníctvom spolupráce s príslušnými zainteresovanými stranami, pričom zdôrazňujú, že prioritou by mali byť opatrenia uvedené v pracovnom pláne v súvislosti s príspevkom EÚ k procesu preskúmania Svetového antidopingového kódexu, a na tomto základe koncom roka 2013 skupina predloží súbor odporúčaní o boji proti dopingu v rekreačnom športe, ktoré bude možno uplatniť na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

5. VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

1.	Na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti začala štúdiu zameranú na rozvoj informačnej základne pre politiky určené na boj proti dopingu v rekreačnom športe, a to aj prostredníctvom zhromažďovania informácií o užívaní dopingových látok v rekreačnom športe v členských štátoch EÚ.

Presadzovala a podporovala výmenu najlepších postupov v EÚ v boji proti dopingu v rekreačnom športe, okrem iného aj podporou nadnárodných informačných kampaní pre verejnosť a šírením výsledkov projektov v oblasti boja proti dopingu využívajúcich podporu prípravných akcií v oblasti športu, ako aj výsledkov všetkých projektov týkajúcich sa dopingu v rekreačnom športe, ktoré by sa v budúcnosti mali podporovať. Výmena najlepších postupov by sa mala vzťahovať na:

—	vzdelávanie, informovanie a zvyšovanie povedomia verejnosti,

—	testovanie na dopingové látky v rekreačnom športe,

—	liečbu a vyliečenie zneužívania dopingu v rekreačnom športe,

—	označovanie a kontrolovanie obsahu výživových doplnkov v zámere zabrániť neúmyselnému príjmu dopingových látok,

—	legislatívne opatrenia, ktoré sa osvedčili pri riešení problému dopingu v rekreačnom športe v jednotlivých členských štátoch EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1.

(2) Dokument 11811/07.

(3) Dokument 5597/11.

(4) Medzi novšie štúdie na túto tému patria sieťové projekty týkajúce sa dopingu v rekreačnom športe spolufinancované prostredníctvom prípravných akcií v oblasti športu v roku 2010, „Fitnes proti dopingu“ a „Stratégia stop steroidom“.

(5) Svetový antidopingový kódex, Svetová antidopingová agentúra, 2009, s. 126 (dodatok I, definície, Atlét).

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/11

Závery Rady z 11. mája 2012 o zamestnateľnosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

2012/C 169/04

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

SO ZRETEĽOM NA:

—

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), v ktorých sa vzhľadom na význam zvýšenia zamestnateľnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam na trhu práce Komisia vyzýva, aby predložila návrh možnej európskej referenčnej hodnoty v tejto oblasti,

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. novembra 2010 o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (2), v ktorých sa zdôraznilo, že krajiny by mali podporovať partnerstvá medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnymi partnermi a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami, aby sa zaistilo lepšie odovzdávanie informácií o potrebách na trhu práce a aby sa rozvoj znalostí, zručností a kompetencií lepšie zosúladil s týmito potrebami,

—

závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020 (3), v ktorých sa zdôraznilo, že zásadný význam pri zvyšovaní zamestnateľnosti má prechod na systémy kvalifikácií, založené na výsledkoch vzdelávania a rozsiahlejšie potvrdzovanie zručností a kompetencií nadobudnutých v kontexte neformálneho a informálneho vzdelávania,

—

hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti“, ktorej cieľom je zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a odbornej prípravy a vybavenie mladých ľudí príslušnými zručnosťami a kompetenciami zodpovedajúcimi potrebám trhu práce,

—

závery Rady zo 17. júna 2011 o podpore zamestnanosti mládeže v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 (4), v ktorých sa zdôraznilo, že Európsky sociálny fond zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní vyhliadok na zamestnanie a úrovne zručností mladých ľudí a pri vykonávaní politík na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zvýšiť prístup na trh práce a zamestnateľnosť mladých ľudí,

—

závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (5), v ktorých sa vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie o posilnenie prepojenia medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zamestnávateľmi a inštitúciami na trhu práce s cieľom viac zohľadniť potreby trhu práce v študijných programoch, výraznejšie zosúladiť zručnosti s pracovnými miestami a vypracovať aktívne politiky trhu práce, zamerané na podporu zamestnávania absolventov,

—

ročný prieskum rastu 2012 (6), v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali najmä zamestnanosť mladých ľudí, a to aj prostredníctvom podpory kvalitných zmlúv na učňovskú prax a stáže a prispôsobením systémov vzdelávania a odbornej prípravy, aby zodpovedali podmienkam trhu práce a dopytu po zručnostiach,

—

vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012 (7), v ktorom sa vyzýva k úsiliu o podporu zamestnanosti, predovšetkým zamestnanosti mladých ľudí, aj podporou ich prvých pracovných skúseností a účasti na trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby do niekoľkých mesiacov od ukončenia štúdia dostali kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:

—	teraz, keď počet mladých ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ďalej prudko rastie, je ešte dôležitejšie umožniť mladým Európanom, aby získali vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na zabezpečenie hladkého prechodu na trh práce EÚ a aby si ďalej rozvíjali vyhliadky na kariérny postup,

—

súčasná hospodárska kríza podčiarkuje význam prechodu od vzdelávania k zamestnaniu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby mladí ľudia končili vzdelávanie a odbornú prípravu s najlepšou možnou podporou na získanie prvého zamestnania. Mladí ľudia, ktorí čelia nezamestnanosti alebo pomalému prechodu zo vzdelávania do zamestnania, môžu byť vystavení dlhodobým nepriaznivým účinkom, pokiaľ ide o budúci úspech na trhu práce, príjem alebo založenie si rodiny. Toto môže zároveň ohroziť verejné a súkromné investície do ich vzdelávania a odbornej prípravy, čo predstavuje stratu pre celú spoločnosť. Platí to najmä v kontexte demografických výziev, ktoré vyvíjajú ďalší tlak na mladých ľudí, ktorých je v Európe stále menej, aby sa rýchlo a efektívne začlenili do trhu práce,

—	vytvorenie referenčnej hodnoty (8) pre mieru zamestnanosti absolventov (9), ktorá sa zameriava na prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, by umožnilo výmenu poznatkov medzi politikami v rámci „ET 2020“ o opatreniach zameraných na zlepšenie zamestnateľnosti absolventov,

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

—

miera zamestnanosti absolventov, teda miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 34 rokov, ktoré úspešne ukončilo vzdelávanie alebo odbornú prípravu 1, 2 alebo 3 roky pred referenčným rokom a ktoré sa v súčasnosti nezúčastňuje na žiadnom ďalšom vzdelávaní alebo odbornej príprave, klesla medzi rokmi 2008 (81 %) a 2010 (76,5 %) o takmer 4,5 percentuálneho bodu,

—	existujú už dostatočné zdroje údajov, aby bolo možné monitorovať vzdelávanie a odbornú prípravu z hľadiska zamestnateľnosti bez toho, aby sa vytvorilo ďalšie administratívne zaťaženie a náklady pre členské štáty či Eurostat (10),

UZNÁVA, ŽE:

—

zamestnateľnosť – teda kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcom umožňujú pokročiť smerom k zamestnaniu alebo vstúpiť do zamestnania, udržať si ho a postupovať v kariére – je komplexnou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vlastnosti každej osoby, jej zručnosti, postoj a motiváciu, ale aj iné vonkajšie faktory, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa trhu práce, demografia, štruktúra hospodárstva a celková ekonomická situácia,

—	Posilnenie zamestnateľnosti je politickým záujmom všetkých orgánov verejnej správy vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za vzdelávanie a odbornú prípravu a zamestnanosť. Na európskej úrovni ide o záležitosť týkajúcu sa stratégie Európa 2020 a rámca „ET 2020“,

—

na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zamestnateľnosti mladých ľudí sa čiastočne vzťahujú príslušné hlavné ciele stratégie Európa 2020 a existujúce referenčné hodnoty rámca „ET 2020“, napr. referenčné hodnoty pre dosiahnutie terciárneho vzdelania, predčasné ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy, účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní a dosahovanie slabých výsledkov v čítaní, matematike a prírodných vedách,

—

v rámci súčasného monitorovania sa však zatiaľ nevenuje pozornosť prechodu od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu. V tejto fáze by systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli prispievať k zamestnateľnosti absolventov napríklad prostredníctvom profesijného poradenstva a konzultačných služieb, silnejšieho prepojenia medzi vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami odbornej prípravy a príslušnými zainteresovanými stranami, zosúladenia učebných plánov s potrebami trhu práce, posilnenia vzdelávania v oblasti podnikania, stáží v podnikoch, transparentnejších informácií o výsledkoch vzdelávania a politík vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré pohotovejšie zohľadňujú potreby trhu práce, pokiaľ ide o zručnosti, ako aj podporovaním všetkých mladých ľudí, aby pokračovali v štúdiu nad rámec všeobecného vyššieho sekundárneho vzdelávania. Pozornosť by sa tiež mala venovať zamestnateľnosti mladých ľudí s osobitnými potrebami na trhu práce,

—

vytvorenie európskej referenčnej hodnoty pre mieru zamestnanosti absolventov by pomohlo určiť politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zlepšujú prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu a napomáhajú zvyšovať úspech pri hľadaní zamestnania. Európska referenčná hodnota, ktorá meria mieru zamestnanosti absolventov, spolu s príslušnou analýzou kvalitatívnych aspektov, ako je súlad medzi ponukou znalostí, zručností a kompetencií a zamestnaním získaným do troch rokov od úspešného ukončenia vzdelávania alebo odbornej prípravy, by tiež pomohla zlepšiť európsku spoluprácu v politikách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa zameriavajú na prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci. Pomohla by monitorovať pokrok členských štátov na ceste k zvýšenej zamestnateľnosti absolventov, ako aj určiť osvedčené postupy a podporovať rozvoj iniciatív partnerskej výmeny skúseností,

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

zohľadňujúc rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch:

na vnútroštátnej úrovni prijali opatrenia zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, ktorí ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu, s cieľom dosiahnuť európsku referenčnú hodnotu, ako sa uvádza v prílohe k tomuto dokumentu a zároveň podporovať súlad medzi dosiahnutým vzdelaním a zamestnaním;

na základe dostupných zdrojov a nástrojov monitorovali mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť základňu poznatkov pre rozvoj politiky, pokiaľ ide o rozhranie medzi vzdelávaním a odbornou prípravou na jednej strane a zamestnaním na strane druhej, ako sa uvádza v prílohe;

podporovali zavádzanie a používanie programov, nástrojov a rámcov EÚ navrhnutých na podporu zamestnateľnosti, mobility a celoživotného vzdelávania vrátane Europassu, Youthpassu, Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality (EQAVET);

v záujme podpory učňovskej praxe, stáží, stáží v podnikoch v úvodnej fáze prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce upevňovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami odbornej prípravy a príslušnými zainteresovanými stranami vo svete práce na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

predovšetkým prostredníctvom ročného monitoru vzdelávania a odbornej prípravy a spoločnej správy o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“ preskúmala, do akej miery sa dosahuje európska referenčná hodnota;

monitor vzdelávania a odbornej prípravy tiež poskytne informácie o európskej referenčnej hodnote, pokiaľ ide o osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, hoci táto cieľová skupina v súbore cieľov začlenená nie je;

posilnila európsku spoluprácu v oblasti rozvoja politiky vo sfére vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zamestnateľnosti a to prostredníctvom analýzy a monitorovania takéhoto vzdelávania a odbornej prípravy aj prostredníctvom:

—	preskúmania osobitného vplyvu politík vzdelávania a odbornej prípravy na prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu,

—	analýzy kvality prvého zamestnania na základe zosúladenia dosiahnutého vzdelania s náplňou práce vrátanie súladu ponuky znalostí, zručností a kompetencií so zamestnaním, ktoré osoba vykonáva počas prvých troch rokov na trhu práce;

3.	v záujme výmeny analýz a odborných poznatkov o prechode absolventov na trh práce úzko spolupracovala s inými relevantnými medzinárodnými inštitúciami, ako napr. ILO, OECD a UNESCO,

A VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

1.	zbierali kvalitatívne informácie a príklady týkajúce sa osvedčených postupov s cieľom doplniť kvantitatívne monitorovanie a zlepšiť základ pre tvorbu odborne podloženej politiky, pričom majú využívať hlavne existujúce zdroje vrátane mechanizmov podávania správ v rámci „ET 2020“;

stanovili príklady osvedčených postupov členských štátov, pokiaľ ide o hladký prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu, vytvorením skupiny expertov na prechod absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce a tak prispeli k prioritám „ET 2020“. Táto skupina by sa mala skladať z národných expertov menovaných členskými štátmi a expertov zastupujúcich relevantných sociálnych partnerov, ktorých vymenovala Komisia, a s náležitým ohľadom na subsidiaritu by mala:

i)	preskúmať, ako do vzdelávania a odbornej prípravy začleniť praktickejšie prvky, napríklad prostredníctvom aplikovaného alebo duálneho vzdelávania, ako spôsob na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov;

ii)	v úzkej spolupráci so skupinou pre ukazovatele Výboru pre zamestnanosť a stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty zvážiť najvhodnejšie ukazovatele pre monitorovanie toho, ktoré politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mohli pomôcť zamestnateľnosť absolventov posilniť;

iii)	do konca roku 2014 podať o výsledkoch svojej práce Rade správu v rámci správy o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“;

3.	v spolupráci s príslušnými orgánmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zamestnanosti (vrátane Výboru pre zamestnanosť) pripravili činnosti partnerského učenia sa týkajúce sa fázy prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy k práci.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.

(3) Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1.

(4) 11838/11.

(5) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(6) 17229/11 + ADD 1, 2 a 3.

(7) SN 5/12.

(8) Ako sa uvádza v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave z roku 2009, je to referenčná úroveň pre priemer európskych výsledkov, ktorá sa nemá považovať za konkrétny cieľ, ktorý by mala každá krajina dosiahnuť, ale skôr za kolektívny cieľ, pričom členské štáty sú vyzvané k tomu, aby k jeho dosiahnutiu prispievali (Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 7).

(9) Na účely tohto textu sa pod termínom „absolvent“ rozumie každá osoba, ktorá ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu aspoň s vyššou sekundárnou alebo post-sekundárnou, neterciárnou kvalifikáciou (ISCED 3 až ISCED 4, s výnimkou ISCED 3 C krátke), alebo s terciárnou kvalifikáciou (ISCED 5 a 6).

(10) Towards a Benchmark on the Contribution of Education and Training to Employability: Methodological note [Smerom k referenčnej hodnote o prispievaní vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnateľnosti: (metodická poznámka EUR 24616 EN 2011)].

PRÍLOHA

Referenčná úroveň pre priemer európskych výsledkov

(„Európska referenčná hodnota“)

týkajúca sa miery zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

Členské štáty sa v roku 2009 dohodli, že ako prostriedok monitorovania pokroku a identifikácie výziev, ako aj prínosu pre tvorbu odborne podloženej politiky by referenčné úrovne pre priemer európskych výsledkov („európske referenčné hodnoty“) mali podporiť ciele uvedené v záveroch Rady o strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prijaté 12. mája 2009 (1). V tom čase sa dosiahla dohoda o piatich európskych referenčných hodnotách a Komisia sa požiadala, aby predložila návrhy ďalších referenčných hodnôt, okrem iného aj návrh referenčnej hodnoty v oblasti zamestnateľnosti.

Členské štáty po preskúmaní návrhov v pracovnom dokumente Komisie z 24. mája 2011 (2) teraz súhlasia aj s touto referenčnou hodnotou pre mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy. Referenčná hodnota dopĺňa referenčné hodnoty prijaté v máji 2009 a referenčnú hodnotu pre vzdelávaciu mobilitu, ktorú Rada prijala v novembri 2011 (3). Mala by sa zakladať výlučne na existujúcich porovnateľných údajoch. Mala by tiež zohľadňovať rozdielne východzie situácie v jednotlivých členských štátoch, ako aj rôzne možnosti, ktoré majú na účely zlepšenia výsledkov prostredníctvom politík vzdelávania a odbornej prípravy. Nemala by sa považovať za konkrétny ciel, ktorý jednotlivé krajiny majú dosiahnuť do roku 2020. Členské štáty sa skôr vyzývajú k tomu, aby na základe vnútroštátnych priorít a pri zohľadnení meniacich sa hospodárskych podmienok zvážili, akým spôsobom a v akej miere môžu prispieť ku kolektívnemu dosiahnutiu európskej referenčnej hodnoty v nižšie uvedenej oblasti prostredníctvom vnútroštátnych opatrení.

Referenčná hodnota pre mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

Zamestnateľnosť – teda kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcom umožňujú pokročiť smerom k zamestnaniu alebo vstúpiť do zamestnania, udržať si ho a postupovať v kariére – je komplexnou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vlastnosti každej osoby, jej zručnosti, postoj a motiváciu, ale aj iné vonkajšie faktory, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa trhu práce, demografia, štruktúra hospodárstva a celková ekonomická situácia.

Na základe uvedeného a v záujme podčiarknutia toho, aké kroky sa môžu vykonať v rámci politík vzdelávania a odbornej prípravy na posilnenie úspechu pri hľadaní zamestnania a na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov (4), ktorí sa aktuálne nezúčastňujú na žiadnej ďalšej vzdelávacej činnosti alebo odbornej príprave, členské štáty spoločne súhlasia s touto referenčnou hodnotou:

Cieľová úroveň predstavuje priemer EÚ a nepovažuje sa za vnútroštátny cieľ jednotlivých členských štátov.

Referenčnú hodnotu by malo byť možné rozložiť podľa konkrétnych podskupín obyvateľov. Údaje by sa mali dať členiť najmä na základe úrovní ISCED (8), zamerania a odboru vzdelávania a odbornej prípravy, čím by sa umožnilo rozlišovať napríklad medzi výsledkami absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorí ukončili školu so všeobecným zameraním alebo odborné vzdelávanie a prípravu, a medzi výsledkami absolventov s vyšším vzdelaním podľa jednotlivých odborov vzdelávania a odbornej prípravy.

Okrem toho by sa mala vykonať analýza rozsahu, v akom sa oblasti, odbory a ich úroveň zhodujú s druhom zamestnania, ktoré absolventi vykonávajú počas prvých rokov zamestnania, a mohla by byť založená na dosiahnutom vzdelaní meranom podľa klasifikácie ISCED.

Uvedenú referenčnú hodnotu preskúmajú a posúdia členské štáty a Komisia ako súčasť spoločnej správy o „ET 2020“ v roku 2014, aby rozhodli, či je potrebná revízia ukazovateľov.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 7.

(2) 10697/11.

(3) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.

(4) Na účely tohto textu sa pod termínom „absolvent“ rozumie každá osoba vo veku 20 – 34 rokov, ktorá ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu aspoň s vyššou sekundárnou alebo post-sekundárnou, neterciárnou kvalifikáciou (ISCED 3 až ISCED 4 s výnimkou ISCED 3C krátke), alebo s terciárnou kvalifikáciou (ISCED 5 a 6).

(5) Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania z roku 1997 (ISCED) klasifikuje vzdelávaciu činnosť do 7 širokých úrovní, pričom úroveň ISCED 0 – 2 a 3C krátke zodpovedajú nižšiemu sekundárnemu vzdelaniu. V odhade vhodných úrovní pre cieľ do roku 2020 sa berú do úvahy len dve úrovne absolventov, a to konkrétne absolventi s dosiahnutým vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3), post-sekundárnym, neterciárnym (ISCED 4) a terciárnym vzdelaním (ISCED 5 – 6). Absolventi s dosiahnutým všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3A) by sa mali nabádať k účasti na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Skupina absolventov s nižším dosiahnutým vzdelaním, ako je vyššie sekundárne vzdelanie (ISCED 0 – 2 a ISCED 3C krátke) bola z odhadu vylúčená z dôvodu nedostatočnej veľkosti vzorky (vo vekovej skupina od 20 do 34 rokov je len niekoľko osôb, ktoré nedávno predčasne ukončili školskú dochádzku s nižším než vyšším sekundárnym vzdelaním), ako aj preto, že členské štáty sa už v roku 2003 dohodli na znížení počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej než 10 % všetkých osôb vo veku 18 – 24 rokov (tento cieľ sa potvrdil v stratégii Európa 2020).

(6) Spodná hranica 20 rokov sa vybrala tak, aby bola v súlade s novou vekovou skupinou zavedenou spolu s hlavným cieľom stratégie Európa 2020, týkajúcim sa miery zamestnanosti (t. j. 20 – 64 rokov). Keďže v Európe väčšina študentov dokončí vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3 s výnimkou ISCED 3C krátke) a post-sekundárne, neterciárne vzdelávanie (ISCED 4) vo veku 18 až 20 rokov, táto spodná veková hranica má umožniť analýzu zamestnateľnosti tejto vekovej skupiny v rámci 1, 2 a 3 rokov po ukončení vzdelávania. Vrchná hranica 34 rokov sa vybrala v súlade so súčasnou referenčnou hodnotou pre dosiahnutie terciárneho vzdelania, ktorá sa meria vo vekovej skupine 30 – 34 rokov. Táto vrchná hranica by preto tiež mala zabezpečiť optimálne pokrytie osôb, ktoré nedávno ukončili terciárne vzdelávanie (ISCED 5 – 6).

(7) Meria sa ako podiel zamestnaného obyvateľstva vo veku 20 až 34 rokov, ktoré vzdelanie alebo odbornú prípravu úspešne ukončilo pred 1, 2 alebo 3 rokmi a aktuálne sa nezúčastňujú na žiadnej ďalšej vzdelávacej činnosti alebo odbornej príprave. Osoby, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na niektorej z foriem vzdelávania alebo odbornej prípravy, sú z výpočtu vylúčené, aby sa zabezpečilo, že zamestnateľnosť tejto vekovej skupiny nemôže byť ovplyvnená skutočnosťou, že osoba si v súčasnosti obnovuje alebo zlepšuje zručnosti. Priemer v rámci troch rokov od ukončenia vzdelávania alebo odbornej prípravy sa použil z dôvodu nedostatočných dlhodobých údajov na presné meranie prechodu absolventov do zamestnania. Tento prístup pomáha vyrovnať možný vplyv období krátkodobej nezamestnanosti, ktoré sú v prvých rokoch zamestnania bežné.

(8) Ako sa uviedlo vyššie, súčasná Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania z roku 1997 (ISCED) klasifikuje vzdelávaciu aktivitu do 7 širokých úrovní od 0 po 6. ISCED 2011 s 9 úrovňami sa bude uplatňovať v roku 2014 vo všetkých zdrojoch údajov EÚ týkajúcich sa vzdelávania. Znamená to, že terciárne vzdelávanie sa bude ďalej rozlišovať na bakalársku, magisterskú a doktorandskú úroveň a že hranice medzi nižším a vyšším sekundárnym vzdelávaním sa vymedzia lepšie.

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/16

Výmenný kurz eura (1)

14. júna 2012

2012/C 169/05

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2551
JPY	Japonský jen	99,51
DKK	Dánska koruna	7,4312
GBP	Britská libra	0,80920
SEK	Švédska koruna	8,8373
CHF	Švajčiarsky frank	1,2008
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,5070
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,540
HUF	Maďarský forint	297,63
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6968
PLN	Poľský zlotý	4,3150
RON	Rumunský lei	4,4578
TRY	Turecká líra	2,2890
AUD	Austrálsky dolár	1,2626
CAD	Kanadský dolár	1,2885
HKD	Hongkongský dolár	9,7379
NZD	Novozélandský dolár	1,6143
SGD	Singapurský dolár	1,6102
KRW	Juhokórejský won	1 464,11
ZAR	Juhoafrický rand	10,5901
CNY	Čínsky juan	7,9411
HRK	Chorvátska kuna	7,5508
IDR	Indonézska rupia	11 844,46
MYR	Malajzijský ringgit	3,9990
PHP	Filipínske peso	53,460
RUB	Ruský rubeľ	41,0070
THB	Thajský baht	39,586
BRL	Brazílsky real	2,5912
MXN	Mexické peso	17,6279
INR	Indická rupia	70,0530

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/19

Výzva na predloženie návrhov – EACEA/20/12

v rámci programu celoživotného vzdelávania

Vykonávanie európskych strategických cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) (spolupráca zainteresovaných strán, experimentovanie a inovácie)

2012/C 169/08

Časť A –

Podpora vnútroštátnej realizácie cieľov a zvyšovania informovanosti o cieľoch európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020)

Časť B –

Podpora inovatívneho vzdelávacieho prostredia s použitím IKT (tzv. kreatívnych tried) v rámci nadnárodnej spolupráce pri rozvoji a realizácii prierezových politických otázok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy spojených s prioritami vymedzenými v stratégii Európa 2020 a v strategickom rámci ET 2020

1. Ciele a opis

Všeobecným cieľom tejto výzvy na predkladanie návrhov je:

Podporovať realizáciu štyroch strategických cieľov strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (celoživotné vzdelávanie a mobilita; kvalita a efektivita; spravodlivosť, sociálna súdržnosť a aktívne občianstvo; tvorivosť a inovácie) a strategických priorít dohodnutých na obdobie 2012 až 2014 prostredníctvom činností zlepšujúcich angažovanosť inštitúcií, koordináciu a partnerstvo so všetkými významnými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej/regionálnej/miestnej úrovni pomocou:

—	podporovania zvyšovania informovanosti a angažovanosti inštitúcií, koordinácie a partnerstva so všetkými zainteresovanými stranami so zameraním na úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri predchádzaní nezamestnanosti mladých ľudí a jej znižovaní (časť A),

—

podporovania nadnárodnej spolupráce (experimenty v oblasti politiky, rozvoj spoločnej politiky, výmena osvedčených postupov a inovácií) pri rozvoji a realizácii inovatívnych politických prístupov v súlade s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020 a v strategickom rámci ET 2020 so zameraním sa na tzv. kreatívne triedy (časť B).

Nadnárodná spolupráca sa môže uskutočňovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; môže sa vzťahovať na rôzne typy vzdelávania (formálne, neformálne a informálne) a úrovne vzdelávania (predškolské, základné, stredné, vysokoškolské, vzdelávanie dospelých a počiatočné a ďalšie odborné vzdelávanie a odborná príprava) a môže zahŕňať prepojenia s inými odvetviami (napr. zamestnanosť a obchod).

2. Oprávnené organizácie

Táto výzva je otvorená pre organizácie so sídlom v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe celoživotného vzdelávania.

Žiadosti musia predkladať právnické osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Fyzické osoby sa o grant nemôžu uchádzať.

Príjemcami môžu byť národné alebo regionálne ministerstvá, ktoré sú zodpovedné za vzdelávanie a odbornú prípravu a politiky v oblasti celoživotného vzdelávania, a iné orgány/subjekty a organizácie zainteresovaných strán aktívne pôsobiace v oblasti rozvoja a realizácie politík v oblasti celoživotného vzdelávania. Medzi organizácie zainteresovaných strán patria európske, vnútroštátne a regionálne združenia alebo organizácie, ktorých hlavné činnosti alebo zodpovednosti priamo súvisia s niektorou oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy, najmä organizácie sociálnych partnerov a iných vnútroštátnych alebo regionálnych združení, ktoré zastupujú záujmy spoločenskej skupiny pri príprave a realizácii politík v oblasti celoživotného vzdelávania.

Na účely tejto výzvy sa za verejné orgány považujú všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania akreditované členskými štátmi (zúčastnenými krajinami) a všetky inštitúcie alebo organizácie poskytujúce vzdelávacie príležitosti, ktoré za posledné dva roky získali viac ako 50 % svojho ročného príjmu z verejných zdrojov (iné granty Európskej únie na akciu sú vylúčené) alebo ktoré sú riadené verejnými orgánmi alebo ich zástupcami. Od týchto organizácií sa požaduje, aby v podpísanom čestnom vyhlásení uviedli (ktoré je zahrnuté v dokumentácii žiadosti), že ich organizácia zodpovedá uvedenej definícii verejného orgánu. Agentúra si vyhradzuje právo požiadať o dokumentáciu na preukázanie vierohodnosti tohto vyhlásenia.

Časť A.1 – Podpora vnútroštátnej realizácie cieľov a zvyšovania informovanosti o cieľoch európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) zameraná na zapojenie verejných orgánov

Žiadosti o financovanie môže predložiť jeden alebo viac vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov z tej istej krajiny zodpovedných za vzdelávanie a odbornú prípravu a politiky celoživotného vzdelávania (predškolské zariadenia, základné školy, školy, odborné vzdelávanie a príprava, vyššie vzdelávanie a vzdelávanie dospelých) alebo iné orgány a organizácie zainteresovaných strán, ktoré tieto orgány určia, aby odpovedali na túto výzvu. Zúčastnený orgán musí poslať podpísaný menovací list (menovacie listy) spoločne s papierovou verziou návrhu.

Časť A.2 – Podpora vnútroštátnej realizácie cieľov a zvyšovania informovanosti o cieľoch európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) zameraná na zapojenie organizácií zainteresovaných strán

Žiadosti o financovanie môžu predložiť len vnútroštátne partnerstvá zložené aspoň z troch organizácií priamo zapojených do rozvoja a realizácie politík celoživotného vzdelávania.

Časť B – Podpora realizácie inovatívnych vzdelávacích prostredí s použitím IKT (tzv. kreatívnych tried) v rámci nadnárodnej spolupráce pri rozvoji a realizácii prierezových politických otázok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy spojených s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020 a v strategickom rámci ET 2020.

Žiadosti o financovanie môže predložiť len národné alebo regionálne ministerstvo, ktoré je priamo zapojené do rozvoja a realizácie politík celoživotného vzdelávania, alebo iná organizácia, ktorú takéto ministerstvo určí, aby odpovedala na túto výzvu.

Nadnárodné partnerstvá musia pozostávať aspoň z piatich organizácií zahŕňajúcich 3 alebo viac oprávnených krajín. Aspoň jeden partner v rámci krajiny musí byť národné alebo regionálne ministerstvo priamo zapojené do rozvoja a realizácie politík celoživotného vzdelávania alebo iná organizácia, ktorú takéto ministerstvo určí, aby odpovedala na výzvu.

S papierovou verziou návrhu sa musí zaslať podpísaný menovací list (menovacie listy) od menujúceho ministerstva (ministerstiev).

Žiadosti môžu predložiť organizácie (vrátane všetkých partnerských organizácií) so sídlom v krajinách zapojených do programu celoživotného vzdelávania:

—	27 členských štátov EÚ,

—	tri krajiny EHP/EZVO: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko,

—	kandidátske krajiny: Chorvátsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko, Turecko,

—	Švajčiarsko,

Účasť tretích krajín nie je v prípade tejto akcie povolená.

Aspoň jedna krajina partnerstva musí byť členský štát EÚ (vzťahuje sa iba na časť B tejto výzvy).

3. Oprávnené aktivity

Aktivity, ktoré sa budú financovať v rámci tejto časti výzvy, zahŕňajú (konkrétne ciele):

—

Aktivity na zvyšovanie informovanosti podporujúce vnútroštátne diskusie a dialóg v súvislosti s realizáciou štyroch strategických cieľov ET 2020 (ako napríklad vnútroštátne alebo regionálne konferencie, semináre alebo pracovné semináre) so zameraním na spôsoby využitia nástrojov a služieb celoživotného vzdelávania pre mladých ľudí, aby získali správne zručnosti a schopnosti pre pracovný trh.

—

Zriadenie fór zainteresovaných strán a iné činnosti, ktoré prispejú k lepšiemu súladu a koordinácii na vnútroštátnej úrovni v procese vytvorenia a realizácie ucelených a komplexných vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania, so zameraním na umožnenie mladým ľuďom získať správne znalosti a zručnosti pre pracovný trh.

—

Šírenie informácií a aktivity na zvyšovanie informovanosti pomocou nástrojov alebo referenčných materiálov strategického referenčného rámca ET 2020 (napr. informačné aktivity vrátane mediálnych kampaní, propagačných podujatí a pod.) so zameraním na nástroje a služby celoživotného vzdelávania, ktoré zlepšujú možnosti alternatívnych študijných dráh pre mladých ľudí a nízko kvalifikovaných dospelých na získanie správnych zručností a schopností pre pracovný trh, napríklad uznaním neformálneho a informálneho vzdelávania, profesijného poradenstva, kvalifikačných rámcov, mobility atď.

—

Následné činnosti súvisiace s existujúcimi vnútroštátnymi programami, ktorých cieľom je príprava a realizácia aktivít otvoreného prístupu koordinácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na základe strategického rámca ET 2020 na vnútroštátnej úrovni, s osobitným zameraním na mladých ľudí a dospelých s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou.

Aktivity, ktoré sa budú financovať v rámci tejto časti výzvy, zahŕňajú (konkrétne ciele):

—

Zriadenie fór zainteresovaných strán a iné činnosti, ktoré prispejú k lepšiemu súladu a koordinácii na vnútroštátnej úrovni v procese vytvorenia a realizácie ucelených a komplexných stratégií celoživotného vzdelávania, so zameraním na umožnenie mladým ľuďom získať správne znalosti a zručnosti pre pracovný trh.

—

Časť B – Podpora realizácie inovatívnych vzdelávacích prostredí s použitím IKT (tzv. kreatívnych tried) v rámci nadnárodnej spolupráce pri rozvoji a realizácii prierezových politických otázok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, spojených s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020 a v strategickom rámci ET 2020

Aktivity, ktoré sa budú financovať v rámci tejto časti výzvy, zahŕňajú (konkrétne ciele):

—

Experimenty nadnárodných partnerstiev v oblasti politiky so zapojením príslušných orgánov, zainteresovaných strán a výskumných inštitúcií. Akcie sa nebudú zaoberať širokými témami, ale zamerajú sa na konkrétne otázky spoločnej politiky. Primeraný význam sa musí klásť na rozvoj spoľahlivej základne dôkazov a začlenenie spoľahlivých postupov monitorovania, hodnotenia a podávania správ, pokiaľ ide o viaceré experimenty s fungovaním kreatívnych tried.

—	Spoločná príprava a testovanie inovatívnych nástrojov a postupov prostredníctvom experimentovania so zapojením dostatočného počtu vzdelávacích zariadení na dosiahnutie reprezentatívneho kritického objemu.

—

Činnosti zamerané na analyzovanie efektívnosti, účinnosti a podmienok zovšeobecňovania experimentov z politického hľadiska a tiež nadnárodný prenos získaných skúseností a osvedčených postupov (partnerské učenie), čo môže zahŕňať analýzy, konferencie a semináre zamerané na priamu podporu tvorby a realizácie politiky.

—	Činnosti na zabezpečenie systematického šírenia informácií na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na podporu prenosu medzi rôznymi vzdelávacími systémami, systémami odbornej prípravy a príslušnými politikami.

Pre časti A a B:

Činnosti sa musia začať medzi 1. marcom 2013 a 31. májom 2013.

Povinné obdobie trvania projektov je 12 mesiacov v prípade časti A a 24 mesiacov v prípade časti B. Žiadosti týkajúce sa projektov s iným obdobím trvania, ako je obdobie vymedzené v tejto výzve na predkladanie návrhov, sa nebudú akceptovať.

Nepovolí sa nijaké predĺženie obdobia trvania projektu nad rámec maximálneho trvania. Ak však po podpísaní dohody a začiatku projektu príjemca nebude môcť z riadne opodstatnených dôvodov, ktoré sú mimo jeho kontroly, dokončiť projekt počas plánovaného obdobia, môže sa povoliť predĺženie tohto obdobia. V prípade časti A sa môže povoliť maximálne predĺženie o 3 mesiace a v prípade časti B o 6 mesiacov, ak sa žiadosť predloží do lehoty stanovenej v zmluve. Maximálne obdobie trvania projektov bude potom 15 mesiacov v prípade časti A a 30 mesiacov v prípade časti B.

Konzorciá musia vo svojich rozpočtoch a plánoch vyčleniť prostriedky na dve stretnutia v Bruseli počas trvania projektu: počiatočné stretnutie, kde sa budú prezentovať všetky úspešné projekty, a ďalšie monitorovacie stretnutie (agentúra o to môže požiadať počas trvania projektu). Predpokladá sa, že každé konzorcium dostane pozvánku pre maximálne dvoch zástupcov.

4. Kritériá na udelenie grantu

Oprávnené žiadosti sa posúdia podľa týchto kritérií:

Časť A – Podpora vnútroštátnej realizácie a zvyšovania informovanosti o cieľoch európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020)

1. Relevantnosť: podľa výzvy na predkladanie návrhov sú ciele jasné, realistické a zamerané na relevantné otázky a cieľové skupiny vrátane širokého okruhu hlavných zúčastnených strán na všetkých príslušných úrovniach a zahŕňajú osoby zodpovedné za tvorbu politiky a rozhodnutí, odborníkov, poskytovateľov, sociálnych partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti a študujúcich (30 %).

2. Kvalita plánu činností: organizácia práce je jasná a primeraná na dosahovanie cieľov; úlohy/činnosti sú vymedzené takým spôsobom, že sa výsledky dosiahnu včas a s plánovaným rozpočtom (10 %).

3. Kvalita metodiky: navrhované nástroje a praktické prístupy sú zrozumiteľné a primerané na riešenie identifikovaných potrieb jasne určených cieľových skupín (10 %).

4. Kvalita projektového tímu: členovia projektového tímu majú všetky zručnosti, uznávané odborné skúsenosti a schopnosti potrebné na vykonávanie všetkých aspektov plánu činností a úlohy sú medzi členmi jasne rozdelené (10 %).

5. Pomer nákladov a prínosov: žiadosť o grant predstavuje hodnotu za vynaložené peniaze, pokiaľ ide o plánované činnosti vo vzťahu k predpokladanému rozpočtu (10 %).

6. Dosah: predpokladaný dosah činností projektu na príslušné cieľové skupiny a systémy je jasne vymedzený a v súlade so stanovenými cieľmi; plánujú sa opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia tohto účinku. Predpokladajú sa významné výsledky činností (20 %).

7. Kvalita plánu zhodnotenia (šírenie a využívanie výsledkov): miera, v akej plánované šírenie a využívanie činností zabezpečí optimálne využitie výsledkov nad rámec účastníkov v návrhu počas trvania projektu i po jeho skončení (10 %).

Časť B – Podpora realizácie inovatívnych vzdelávacích prostredí s použitím IKT (tzv. kreatívnych tried) v rámci nadnárodnej spolupráce pri rozvoji a realizácii prierezových politických otázok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, spojených s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020 a v strategickom rámci ET 2020

1. Relevantnosť: podľa výzvy na predkladanie návrhov sú ciele jasné, realistické a zamerané na relevantné otázky a cieľové skupiny vrátane širokého okruhu hlavných zúčastnených strán na všetkých príslušných úrovniach, ktorých sa týka príprava a realizácia politík v oblasti celoživotného vzdelávania, a zahŕňajú osoby zodpovedné za tvorbu politiky a rozhodnutí, odborníkov, poskytovateľov, sociálnych partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti a študujúcich (30 %).

2. Kvalita plánu činností: organizácia práce je jasná a primeraná na dosahovanie cieľov; úlohy/činnosti sú rozdelené medzi partnerov takým spôsobom, že sa výsledky dosiahnu včas a s plánovaným rozpočtom (10 %).

3. Kvalita metodiky: navrhované nástroje a praktické prístupy sú zrozumiteľné, inovatívne a primerané na riešenie identifikovaných potrieb pre jasne vymedzené cieľové skupiny (10 %).

4. Kvalita konzorcia: členovia konzorcia majú všetky zručnosti, uznávané odborné skúsenosti a schopnosti potrebné na vykonávanie všetkých aspektov plánu akcií a úlohy sú medzi partnermi jasne rozdelené (10 %).

5. Pomer nákladov a prínosov: žiadosť o grant predstavuje hodnotu za vynaložené peniaze, pokiaľ ide o plánované činnosti vo vzťahu k predpokladanému rozpočtu (10 %).

6. Dosah a európska pridaná hodnota:: predpokladaný dosah aktivít projektu na príslušné cieľové skupiny a systémy je jasne vymedzený a v súlade so stanovenými cieľmi; plánujú sa opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia tohto účinku. Predpokladajú sa významné výsledky činností a prínosy potreby európskej spolupráce (nad rámec vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych prístupov) sú jasne preukázané (20 %).

7. Kvalita plánu zhodnotenia (šírenie a využívanie výsledkov): miera, do akej plánované šírenie a využívanie činností zabezpečí optimálne využitie výsledkov nad rámec účastníkov v návrhu počas trvania projektu i po jeho skončení (10 %).

5. Rozpočet

Celkový rozpočet, ktorý je vyhradený na spolufinancovanie projektov, predstavuje 3,8 mil. EUR.

Finančný príspevok Európskej únie nesmie presiahnuť 75 % celkových oprávnených nákladov.

Maximálna suma grantu na jeden projekt bude vo výške 120 000 EUR pre časť A (A.1 a A.2) a 800 000 EUR pre časť B.

Agentúra plánuje rozdeliť dostupné finančné prostriedky orientačne takto: 1 500 000 EUR pre časť A a 2 300 000 EUR pre časť B. Konečná pridelená suma však závisí od počtu a kvality návrhov prijatých pre časti A a B.

Agentúra si vyhradzuje právo neprideliť všetky dostupné finančné prostriedky.

6. Termín na predloženie

Prijaté budú len žiadosti predložené na správnom formulári žiadosti, riadne vyplnené, označené dátumom, s vykázaným vyváženým rozpočtom (príjmy/výdavky), predložené online (originál) a podpísané osobou oprávnenou uzatvárať právne záväzky v mene žiadajúcej organizácie.

Uzávierka: Pondelok 1. októbra 2012 12.00 h (stredoeurópskeho času)

Žiadosti, ktoré nebudú obsahovať všetky stanovené dokumenty a ktoré nebudú predložené v stanovenej lehote, sa nebudú posudzovať.

Úplnú žiadosť tvorí:

—	Jeden originálny súbor dokumentácie žiadosti (elektronický formulár a štyri dodatky k nemu). Musí byť predložený online, ako sa uvádza v užívateľskej príručke k elektronickému formuláru (eForm). Táto verzia spolu s dodatkami sa považuje za základnú verziu.

—

Jedna verzia v papierovej forme, ktorú je potrebné poslať ihneď po termíne a ktorá obsahuje:

—	Kópiu súboru dokumentácie žiadosti: predložený elektronický formulár (s priradeným podacím číslom) spolu s dodatkami (vrátane originálu podpísaného čestného vyhlásenia).

—

Pre časti A1 a B (v prípade potreby): spoločne s papierovou verziou návrhu sa musí zaslať riadne podpísaný menovací list verejného orgánu/ministerstva. Listy sa musia vyhotoviť podľa poskytnutých vzorov. Podpísané faxové alebo naskenované verzie menovacích listov sa uznajú v štádiu návrhu, pri uzatváraní zmluvy však budú musieť byť k dispozícii originály. Ak sa nepredloží menovací list, návrh môže byť vyhlásený za neoprávnený.

—	Poverovacie listy od všetkých partnerov (v prípade viacerých príjemcov dohoda medzi nimi). Listy sa musia vyhotoviť podľa poskytnutých vzorov. Podpísané faxové alebo naskenované verzie poverovacích listov sa uznajú v štádiu návrhu, pri uzatváraní zmluvy však budú musieť byť k dispozícii originály.

—	Doklad o právnom postavení (kópie stanov spoločností a/alebo právne dokumenty o registrácii).

—	Účtovná závierka za posledný rozpočtový rok.

—	Formulár finančnej spôsobilosti (len v prípade súkromných organizácií).

—	Formulár pre finančnú identifikáciu.

—	Registrácia DPH (v prípade potreby).

Papierová verzia sa musí poslať bežnou poštou alebo doporučene ihneď po podaní žiadosti online na túto adresu:

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency

Unit P9 — Lifelong Learning: Eurydice and Policy Support

Key Activity 1 — ECET

Call for Proposals EACEA/20/12 — Part A.1/Part A.2/Part B (špecifikujte)

BOU2 01/055

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Žiadosti predložené po stanovenej lehote sa nebudú posudzovať.

Žiadosti poslané faxom alebo len e-mailom sa nebudú akceptovať.

7. Ďalšie informácie

Podrobné usmernenia k výzve na predloženie návrhov a dokumentácie žiadosti sú uvedené na tejto webovej stránke:

http://eacea.ec.europa.eu/llp/funding/2012/call_ecet_2012_en.php

Žiadosti musia byť predložené na príslušnom formulári a musia obsahovať všetky požadované prílohy a informácie, ktoré sú uvedené v podrobných usmerneniach.

15.6.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 169/25

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 169/09

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„STORNOWAY BLACK PUDDING“

ES č.: UK-PGI-0005-0876-03.05.2011

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Stornoway Black Pudding“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Spojené kráľovstvo

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.2:

Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Krvavnice Stornoway Black Pudding sú krvavnice, ktoré sa vyrábajú jedine v Stornoway – hlavnom meste ostrova Isle of Lewis vo Vonkajších Hebridách v Škótsku. V surovom stave sú sýtej tmavo červenasto-hnedej až tmavohnedej farby v závislosti od jednotlivých miestnych receptov.

Na výrobu krvavníc Stornoway Black Pudding sa používajú tieto prísady:

—	hovädzí loj,

—	ovsená múka,

—

cibuľa,

—	krv oviec, hovädzieho dobytka alebo ošípaných,

—	voda – ak sa používa sušená krv,

—

soľ,

—	čierne korenie,

—	syntetické alebo prírodné črevá alebo obaly.

Stornoway Black Pudding nesmie obsahovať žiadne iné koreniny, umelé farbivá, príchute, objemové činidlá ani konzervačné látky.

Ich pôvodný tvar sú valcovité krvavničky v čreve v tvare klobásy s priemerom 52 mm až 72 mm, dĺžka sa pohybuje od 150 mm do 500 mm a hmotnosť od 0,5 kg do 1,36 kg. Môžu sa však vyrábať aj v iných veľkostiach a tvaroch, aby sa vyhovelo rôznym požiadavkám zákazníkov (napr. v tvare slučky alebo nakrájané na plátky).

Konzistencia krvavníc Stornoway Black Pudding je pevná a vlhká, s malými ale rozoznateľnými kúskami tuku. Za svoju solídnu, drsnú štruktúru vďačia škótskej ovsenej múke.

Stornoway Black Pudding si v procese varenia dobre udržiavajú svoj pôvodný tvar. V uvarenom stave sa javia takmer čierne a ľahko sa krájajú, rozsýpajú sa však len vo veľmi malej miere. Mäsová chuť je vlhká, sýta, plná, výrazná, vyvážene korenistá – ale nie ostrá – a v ústach zanecháva príjemnú, nemastnú a uhladenú dochuť.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Jednotlivé recepty sa môžu v určitých ohľadoch líšiť podľa tradícií a zvyklostí. Niektoré si vyžadujú na jemno nakrájané prísady, iné hrubšie nakrájané prísady, v dôsledku čoho dochádza k miernym rozdielom vo vzhľade a štruktúre v závislosti od receptu jednotlivých výrobcov. Mierne rozdiely v receptoch existujú aj vzhľadom na pomer jednotlivých prísad používaných na výrobu krvavníc.

Pomer prísad na výrobu Stornoway Black Pudding sa musí pohybovať v týchto rozmedziach:

—	hovädzí loj – minimálne 37 % až maximálne 50 %,

—	ovsená múka – minimálne 16 % až maximálne 20 %,

—	cibuľa – minimálne 15 % až maximálne 18 %,

—	krv oviec, hovädzieho dobytka alebo ošípaných – minimálne 12 % až maximálne 26 %,

—	voda – ak sa používa sušená krv,

—	soľ – minimálne 0,6 % až maximálne 2 %,

—	čierne korenie – minimálne 0,4 % až maximálne 2 %,

—	črevo (alebo obal), syntetické alebo prírodné (priemer 52 mm – 72 mm, dĺžka 150 mm – 500 mm).

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Neuplatňuje sa.

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Všetky fázy prípravy a výroby Stornoway Black Pudding sa musia odohrávať vo vymedzenej zemepisnej oblasti vrátane:

—	prípravy loja,

—	miešania prísad,

—	plnenia syntetických čriev,

—	varenia a chladenia krvavníc.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

Neuplatňuje sa.

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Neuplatňuje sa.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Mesto Stornoway na ostrove Isle of Lewis a obce patriace do oblasti „Stornoway Trust“.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Tzv. crofting – domkárenie v podobe nájmov malých hospodárstiev existujúce len v Škótsku, po stáročia predstavoval hlavný spôsob života na ostrove Lewis. Iba za posledných približne 40 rokov si domkári našli zamestnanie mimo hospodárstiev, ktoré obhospodarujú už len na čiastočný úväzok. Domkárenie je samozásobiteľskou formou hospodárstva, domkári v Stornoway chovali malý počet oviec a/alebo ošípaných a hovädzieho dobytka a boli nútení zabezpečiť úplné využitie všetkých častí týchto zvierat. Zabíjanie zvierat bola úloha, ktorú vykonávali spoločne, a v časoch, keď neexistovali chladiace možnosti, rodiny sa delili o mäso so susedmi, ktorí im túto láskavosť rovnako oplácali neskôr, čím zabezpečovali dostupnosť mäsa počas dlhej zimy.

Na výrobu „Marag Dubh“ (výraz pre krvavnicu v škótskej galčine, pričom dubh znamená „čierny“) sa zviera zabilo, pričom stečená krv sa zachytila a uchovala. Črevá sa vybrali a vyčistili v slanej vode v mori. Naspäť na hospodárstve sa vyvrátili do vonka a umiestnili do výlevky so studenou vodou, do ktorej sa pridala morská voda a soľ, výlevka sa prikryla a črevá sa nechali 24 hodín odstáť. Následne sa vypláchli najprv studenou a potom horúcou vodou. Týmto zdĺhavým postupom sa natoľko zjemnila slinivka brušná, že domkári mohli vyškrabať črevá do čista, vďaka čomu že boli krásne biele a čisté. Celé črevo mohlo tvoriť obal minimálne piatich krvavníc Marag Dubh - Deasainn (z bachora), Brog (alebo Boot), Curachd an Righ („kráľovská koruna“) a dve dlhé krvavnice odrezané na úrovni ilea a zviazané.

Domkári si nemohli dovoliť plytvať žiadnym mäsom, a tak jedli každý deň ten istý pokrm, kým sa neminul. Krvavnice predstavovali bohatý zdroj železa a boli dôležitou súčasťou stravy domkárov a zostávajú ňou pre ľudí v Stornoway doteraz. Krvavnice Stornoway Black Pudding vďačia za svoju solídnu, drsnú štruktúru škótskej ovsenej múke. V studenom podnebí, aké prevláda na Hebridách, sú vďaka vysokej energetickej hodnote loja ideálnou potravou v zimnom období.

Výroba Stornoway Black Pudding zahŕňa mnohé priame manuálne zručnosti, napríklad:

—	príprava hovädzieho loja zahŕňa čistenie a prípravu loja v požadovanej veľkosti,

—	miešanie suchých prísad si vyžaduje ich opatrné váženie, aby sa dosiahla správna hustota celkovej konzistencie zmiešaných prísad – ide o náročný postup pod dohľadom skúseného mäsiara,

—	črevá sa plnia prístrojom s manuálnou pomocou, niektoré klobásy sa potom zväzujú ručne,

—	varenie a chladenie krvavníc – každá uvarená klobása sa jednotlivo zavesí, aby vychladla.

Zručnosti, ktoré si tieto úkony vyžadujú, sa vyvinuli v tejto oblasti a jedna generácia odovzdávala ďalšej, výsledkom čoho je zachovanie tradičných vlastností Stornoway Black Pudding.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Stornoway Black Pudding je jedinečná v tom, že sa na jej výrobu používajú len tieto prísady (poradie podľa množstva): hovädzí loj, ovsená múka, cibuľa, krv (v prípade sušenej krvi sa pridáva voda), soľ, korenie. Neobsahuje umelé farbivá, príchute, objemové činidlá ani konzervačné látky. V surovom stave majú sýtu tmavo červenasto-hnedú až tmavohnedú farbu.

Na rozdiel od krvavníc z iných regiónov je hlavnou prísadou krvavníc Stornoway Black Pudding hovädzí loj. Loj je tuková vrstva obaľujúca obličky a chrbtovinu hovädzieho dobytka. Má nízku teplotu varu (45 – 50 stupňov Celzia), čo znamená, že sa v pevnom skupenstve ľahko používa na výrobu krvavníc, pričom pri parení alebo varení sa rozpúšťa. Samotný loj je takmer bez chuti, ale zvýrazňuje chuť ostatných prísad a zjemňuje štruktúru krvavníc. V studenom podnebí, aké prevláda na Hebridách, sú vďaka vysokej energetickej hodnote loja ideálnou potravou v zimnom období. Stornoway Black Pudding vďačí za svoju solídnu, drsnú štruktúru typu ovsenej múky vyrábanej v Škótsku.

Základný recept krvavníc sa rokmi nezmenil – naďalej obsahujú hovädzí loj, ovsenú múku, cibuľu, krv, soľ a korenie. Zmeniť sa však museli výrobné metódy, keďže účinnosť nadobudli prísnejšie hygienické nariadenia a dopyt po krvavniciach narástol. Výrobné kroky pri výrobe Stornoway Black Pudding si vyžadujú veľkú zručnosť. Hovädzí loj sa musí pripravovať ručne, aby sa zaistilo rovnomerne jemné nakrájanie kusov. Okrem toho sa suché prísady miešajú najskôr buď ručne, alebo pomocou prístroja pred tým, ako sa pridáva a zamiešava voda. Všetky prísady sa starostlivo počas celého postupu vážia, aby sa zaručila požadovaná konzistentnosť výrobku, ktorá má byť podobná konzistencii hustej ovsenej kaše, ktorá sa dá miešať len s určitým úsilím. Následne sa zmes plní do čriev prostredníctvom stroja na plnenie klobás. Klobásy sa plnia tak, že sa črevo na klobásy ručne umiestňuje na nadstavec plniaceho stroja. Regulovanie toku mäsovej hmoty sa vykonáva ručne. Konce sa zväzujú buď ručne nitkou, alebo strojom pomocou spony. Každá uvarená krvavnica sa jednotlivo zavesí, aby vychladla

Stornoway Black Pudding možno variť v čreve alebo bez neho, počas varenia si dobre zachovávajú tvar. V uvarenom stave sa javia takmer čierne a ľahko sa krájajú, rozsýpajú sa však len vo veľmi malej miere. Mäsová chuť je vlhká, sýta, plná, výrazná, vyvážene korenistá – ale nie ostrá – a v ústach zanecháva príjemnú, nemastnú a uhladenú dochuť.

Mäsiari naďalej vyrábajú tento nezameniteľný miestny výrobok podľa receptov tradovaných z generácie na generáciu a zachovávajú tradičné charakteristické črty výrobku, ktoré sú výsledkom špecifických prísad a štruktúry výrobku.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Tzv. crofting (domkárenie), podoba nájmov malých hospodárstiev existujúca len v Škótsku, po stáročia predstavoval hlavný spôsob života na ostrove Lewis. Domkári si nemohli dovoliť plytvať žiadnym mäsom, a tak jedli každý deň ten istý pokrm, kým sa neminul. Krvavnice predstavovali bohatý zdroj železa a boli dôležitou súčasťou stravy domkárov a zostávajú ňou pre ľudí v Stornoway doteraz.

Stornoway Black Pudding je jedinečná v tom, že sa na jej výrobu používajú len tieto prísady (poradie podľa množstva): hovädzí loj, ovsená múka, cibuľa, krv, soľ, korenie a pridáva sa voda. Neobsahujú umelé farbivá, príchute, objemové činidlá ani konzervačné látky.

Na rozdiel od krvavníc z iných regiónov je hlavnou prísadou krvavníc Stornoway Black Pudding hovädzí loj. Loj je tuková vrstva obaľujúca obličky a chrbtovinu hovädzieho dobytka. Má nízku teplotu varu (45 – 50 stupňov Celzia), čo znamená, že sa v pevnom skupenstve ľahko používa na výrobu krvavníc, pričom pri parení alebo varení sa rozpúšťa. Samotný loj je takmer bez chuti, ale zvýrazňuje chuť ostatných prísad a zjemňuje štruktúru krvavníc. Vo väčšine regiónov sa krvavnice vyrábajú z krvi ošípaných. Pri výrobe Stornoway Black Pudding sa však používa krv oviec, hovädzieho dobytka alebo ošípaných, pričom krv sa získava z miestneho bitúnku na ostrove, pokiaľ to je možné.

Niektorí mäsiari v Stornoway, ktorí sú členmi združenia výrobcov krvavníc Stornoway Black Pudding, vyrábajú a predávajú krvavnice už od roku 1931. Stornoway Black Pudding sa pod týmto názvom predávali od toho času. Mäsiari spoločne využívajú názov Stornoway Black Pudding a usilujú sa udržiavať vysoký štandard výroby a zachovávať spojenie s kultúrnym dedičstvom Hebríd. Výsledkom je narastajúca medzinárodná povesť chuti a kvality týchto krvavníc, ktoré sú známe aj ako jedny zo špičkových gurmánskych krvavníc v Spojenom kráľovstve. Výrobok, tradične považovaný za tuctové „jedlo domkárov“, sa dočkal svetového uznania a v súčasnosti sa považuje za delikatesu.

Stornoway Black Pudding je neoddeliteľne spojený s cestovným ruchom v tejto oblasti - návštevníci si tieto krvavnice často kupujú ako suvenír alebo ako „chuť ostrovov“. Značka a jej spojenie s oblasťou Stornoway sa tešia celosvetovému uznaniu. Väčšina cestovných sprievodcov Škótskom sa pri ostrove Lewis zmieňuje aj o Marag Dubh. Aj niekoľko stovák stránok dostupných prostredníctvom stránky Google uvádza toto spojenie. Hebridy sú svedkom narastajúceho počtu turistov, pričom cestovný ruch v oblasti vďačí za svoj rozmach okrem iného úspechu televíznych programov ako napríklad „Great Hebridean Escape“ z produkcie Montyho Hallsa. Krvavnice spomenulo aj vydanie National Geographic z januára 2010 a boli podstatnou súčasťou kampane národnej turistickej organizácie Visit Scotland v roku 2010 s názvom „Homecoming Campaign“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.archive.defra.gov.uk/foodfarm/food/industry/regional/foodname/products/documents/stornoway-black-pudding-pgi.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.169.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 169

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 15. júna 2012

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky parlament
2012/C 169/07	Oznámenie o výberovom konaní PE/158/S	18

	Európska komisia
2012/C 169/08	Výzva na predloženie návrhov – EACEA/20/12 – v rámci programu celoživotného vzdelávania – Vykonávanie európskych strategických cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) (spolupráca zainteresovaných strán, experimentovanie a inovácie)	19

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2012/C 169/09	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	25

Poradové číslo kvóty	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridajú k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 (v kg)
09.4212	9 891 500
09.4214	6 597 950
09.4217	690 000
09.4218	3 478 800

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2012/C 169/01	Závery Rady z 11. mája 2012 o podpore tvorivého a inovačného potenciálu mladých ľudí	1

2012/C 169/02	Závery Rady z 10. mája 2012 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho sprístupňovaní online a o digitálnom uchovávaní	5

2012/C 169/03	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 10. mája 2012, o boji proti dopingu v rekreačnom športe	9

2012/C 169/04	Závery Rady z 11. mája 2012 o zamestnateľnosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy	11

	Európska komisia
2012/C 169/05	Výmenný kurz eura	16

2012/C 169/06	Oznámenie Komisie týkajúce sa množstva, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridá k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 v rámci určitých colných kvót otvorených Spoločenstvom pre výrobky v odvetviach hydinového mäsa	17