16.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 140/4

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 140/04

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„MELA ROSSA CUNEO“

ES č.: IT-PGI-0005-0915-16.12.2011

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Mela Rossa Cuneo“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.6.

Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Jablká „Mela Rossa Cuneo“ CHZO sa pestujú len z týchto odrôd a ich klonov:

a)	Red Delicious

Gala

Fuji

Braeburn

Okrem toho musia mať tieto vlastnosti:

Red Delicious

Vonkajšie oplodie: tmavo vínovo červenej farby na najmenej 90 % povrchu šupky bez mastnoty alebo hrdzavitosti okrem vnútra stopkovej jamky

Veľkosť: priemer ≥ 75 mm, alebo hmotnosť ≥ 180 g

Obsah cukru: ≥ 11 °Brix

Pevnosť dužiny: ≥ 5 kg

Gala

Vonkajšie oplodie: jasnej sýtočervenej farby na najmenej 80 % povrchu šupky, zväčša mramorované a niekedy tieňované

Veľkosť: priemer ≥ 70 mm, alebo hmotnosť ≥ 160 g

Obsah cukru: ≥ 12 °Brix

Pevnosť dužiny: ≥ 5 kg

Fuji

Vonkajšie oplodie: bledočervenej až sýtočervenej farby na najmenej 60 % povrchu šupky

Veľkosť: priemer ≥ 75 mm, alebo hmotnosť ≥ 180 g

Obsah cukru: ≥ 12 °Brix

Pevnosť dužiny: ≥ 6 kg

Braeburn

Vonkajšie oplodie: oranžovočervenej až sýtočervenej farby, zväčša mramorované, na najmenej 80 % povrchu šupky

Veľkosť: priemer ≥ 70 mm, alebo hmotnosť ≥ 160 g

Obsah cukru: ≥ 11,5 °Brix

Pevnosť dužiny: ≥ 6 kg

Ovocie musí byť pri uvedení na trh celé, čerstvého a zdravého vzhľadu, musí byť čisté a nesmie obsahovať cudzorodé látky, ani vône. Musí zodpovedať obchodným normám tried extra a 1.

Minimálne kvalitatívne normy pre rôzne odrody a triedy sú normy ustanovené v nariadení (EÚ) č. 543/2011.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Všetky stupne pestovania a zberu „Mela Rossa Cuneo“ CHZO sa musia uskutočniť v určenej zemepisnej oblasti.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

Produkt „Mela Rossa Cuneo“ CHZO by sa mal uchovávať v chladených skladoch v súlade s tradičnými metódami, pričom teplota, vlhkosť a zloženie atmosféry v týchto skladoch sú také, aby sa zachovali osobitné kvalitatívne vlastnosti produktu.

Produkt „Mela Rossa Cuneo“ možno uvádzať na trh len počas týchto období:

Gala	od začiatku augusta do konca mája
Red Delicious	od začiatku septembra do konca júna
Braeburn	od začiatku septembra do konca júla
Fuji	od začiatku októbra do konca júla

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Jablká „Mela Rossa Cuneo“ sa musia baliť do obalov umožňujúcich jasnú identifikáciu produktu. Slová „Mela Rossa Cuneo“ CHZO sa musia na obale alebo jednotlivom ovocí uvádzať jasne a zreteľne čitateľne písmom väčším ako akýkoľvek ďalší uvádzaný text, aby bolo možné tento produkt identifikovať.

Ak sa používajú jednotlivé nálepky, musia sa nachádzať aspoň na 70 % ovocia.

Spolu s chráneným zemepisným označením sa môžu používať aj označenia a/alebo obrázky odkazujúce na názvy spoločností, obchodné názvy alebo logá konzorcií alebo individuálnych spoločností za predpokladu, že nemajú reklamný obsah a nie je pravdepodobné, že by zavádzali spotrebiteľa.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Jablká „Mela Rossa Cuneo“ sa pestujú v provinciách Cuneo a Torino, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 280 – 650 m a zahŕňajú tieto obce:

Obce v provincii Cuneo: Bagnolo Piemonte, Barge, Borgo San Dalmazzo, Boves, Brondello, Busca, Caraglio, Castellar, Castelletto Stura, Centallo, Cervasca, Cervere, Costigliole Saluzzo, Cuneo, Dronero, Envie, Fossano, Lagnasco, Manta, Martiniana Po, Pagno, Piasco, Revello, Rossana, Sant’Albano Stura, Salmour, Saluzzo, Sanfront, Savigliano, Scarnafigi, Tarantasca, Valgrana, Venasca, Verzuolo, Villafalletto, Villar San Costanzo.

Obce v provincii Torino: Bibiana, Bricherasio, Campiglione Fenile, Cavour, Garzigliana, Luserna S. Giovanni, Lusernetta, Osasco, S. Secondo di Pinerolo, Pinerolo.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Táto časť regiónu Piemonte je náhornou plošinou tiahnucou sa pozdĺž Západných Álp, presnejšie Prímorských a Cottických Álp. Predstavuje jedinečný topografický prvok v tvare balkóna na úzkej plošine medzi Západnými Alpami a Pádskou nížinou.

Vymedzená zemepisná oblasť je hlavnou pestovateľskou oblasťou jabĺk v regióne Piemonte. Tu začalo pestovanie jabĺk s červenou šupkou a ďalej sa rozvíjalo, až sa stalo súčasťou tejto lokality.

Oblasti, kde sa jablká „Mela Rossa Cuneo“ pestujú, premosťujú provincie Cuneo a Torino regiónu Piemonte. Z historických aj geografických dôvodov to zohralo dôležitú úlohu pri rozvoji antokyánových farbív jabĺk pestovaných v tejto oblasti. Územné charakteristiky tejto zemepisnej oblasti zahŕňajú nadmorskú výšku, zemepisnú šírku, topografiu, klimatické podmienky a obzvlášť intenzívne slnečné žiarenie.

Rozsah teplôt v tejto oblasti od denných maxím po nočné minimá je určený umiestnením tejto oblasti medzi Alpami a Pádskou nížinou. V období od neskorého leta a počas jesene, čo zodpovedá predzberovému obdobiu zrenia odrôd „Mela Rossa Cuneo“, je stredná teplota 13,8 °C. Takáto hodnota teploty je ojedinelá v porovnaní s hodnotami všeobecne zaznamenanými vo väčšine regiónov Európy, kde sa jablká pestujú, a to nezávisle od toho, či sa nachádzajú na planinách alebo v hornatých oblastiach, kde zmeny teplôt určuje najmä rýchle striedanie atmosférických porúch.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Vlastnosti, vďaka ktorým jablká „Mela Rossa Cuneo“ získali svoju povesť, sú charakteristické tmavočervené sfarbenie šupky a výsledná podoba ovocia, pokiaľ ide o rozsah sfarbenia (percentuálny podiel šupky pokrytý touto prevládajúcou farbou) a lesk vonkajšieho oplodia. Z uvedeného dôvodu možno jablká „Mela Rossa Cuneo“ ľahko rozpoznať na miestnom, regionálnom, vnútroštátnom aj medzinárodnom trhu.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP) alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Osobitne atraktívny vzhľad jabĺk „Mela Rossa Cuneo“ je výsledkom priaznivého spolupôsobenia zemepisnej polohy pestovateľskej oblasti a odrôd a klonov jabĺk, ktoré sa tu tradične pestovali.

Na kvalitu charakteristického červeného sfarbenia majú vplyv tieto tri fyzikálne a klimatické faktory spojené so zemepisnou oblasťou:

—	neobvykle široký rozsah teplôt počas predzberového obdobia,

—	zvlhčovanie šupky ovocia kvapkami rosy, ktoré sa tvoria v noci počas najchladnejších hodín, výsledkom čoho je charakteristický cyklus striedania zvlhčovania a vysušovania šupky,

—	ranný a večerný horský vánok zosilňujúci účinky teplotného a vlhkostného cyklu.

Tieto fyzikálne javy v kombinácii so slnečným žiarením ovplyvňujú tvorbu a rozvoj antokyánov, pigmentov, ktoré pôsobia ako antioxidanty a sú zodpovedné za farbu vonkajšieho oplodia. Tvorba pigmentov je úzko spojená s rozsahom teplôt. Rozsah sfarbenia vnímaného ľudským okom závisí od percentuálneho podielu buniek obsahujúcich pigmenty a stupňa zriedenia antokyánov v bunkách. Rozvoj antokyánov ovplyvňuje cyklus zvlhčovania a vysušovania šupky v kombinácii s kvalitou vystavenia slnečnému žiareniu.

Dokument vypracovaný Univerzitou gastronomických vied v meste Pollenzo (CN) podrobne opisuje pestovanie jabĺk s červenou šupkou v uvedenej zemepisnej oblasti. Pod vplyvom osvieteneckých myšlienok došlo v 18. storočí v oblasti Piemonte k založeniu niekoľkých poľnohospodárskych akadémií a združení, ktoré sa intenzívne zaoberali výskumom odrôd, šírením nových kultivarov a rozvojom pestovateľských techník na vedeckom základe. Tak došlo k vytvoreniu podmienok pre rozšírenie odrôd jabĺk s červenou šupkou, ktoré sa cenia najmä kvôli intenzite a lesku sfarbenia získaných vďaka prostrediu v oblasti Cuneo.

Rozvoj moderného pestovania jabĺk v oblasti Cuneo začal v 50. a 60. rokoch 20. storočia, pričom jablká s červenou šupkou postupne získali medzi pestovanými odrodami prevahu, ktorú v súčasnosti majú. Pojem „Mela Rossa Cuneo“ sa ujal v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď sa začal objavovať v účtovných záznamoch a v sprievodných dokladoch pri uvádzaní produktu na vnútroštátny trh. V tom istom období prebehla prvá reklamná kampaň na jablká „Mela Rossa Cuneo“ a v 80. rokoch minulého storočia sa tento názov objavil na faktúrach exportovaných výrobkov. Produkt „Mela Rossa Cuneo“ sa v tom čase predstavuje na pestovateľských výstavách určených nielen pre profesionálnych pestovateľov ovocia, ale aj spotrebiteľov, a počas prvých desiatich rokov 21. storočia sa prostredníctvom projektov podporujúcich jeho predaj vo veľkých obchodných centrách v severozápadnom Taliansku postupne upevňuje jeho obchodná identita.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

Ministerstvo uverejnilo vnútroštátne námietkové konanie v súvislosti s navrhovanou zmenou a doplnením chráneného zemepisného označenia „Mela Rossa Cuneo“ v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 265 zo 14. novembra 2011.

Úplné znenie špecifikácie výrobku je dostupné na tejto webovej stránke:

http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo

priamo na webovej stránke ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva (http://www.politicheagricole.it kliknutím na „Qualità e sicurezza“ (v pravej hornej časti obrazovky) a potom na „Disciplinari di Produzione all’esame dell’UE“.

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

16.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 140/8

Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 140/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„MÜNCHENER BIER“

ES č.: DE-PGI-0217-0516-02.09.2010

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena a doplnenie týka:

—		Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—		Zemepisná oblasť
—		Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☒	Spojenie
—	☒	Označovanie
—		Vnútroštátne požiadavky
—		Iné (uveďte)

2. Druh zmeny a doplnenia (zmien a doplnení):

—	☒	Zmena a doplnenie jednotného dokumentu alebo zhrnutia
—		Zmena a doplnenie špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument, ani zhrnutie
—		Zmena a doplnenie špecifikácie, ktorá nevyžaduje žiadnu zmenu a doplnenie uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]
—		Dočasná zmena a doplnenie špecifikácie, vyplývajúca z prijatia záväzných hygienických alebo rastlinolekárskych opatrení zo strany verejných orgánov [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmena(-y) a doplnenie(-ia):

Popis:

Žiada sa o doplnenie týchto údajov pri uvedených typoch piva:

Alkoholfreies Weißbier

Obsah mladiny v %	:	3,5 – 8,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	< 0,5
farba (EBC)	:	8,0 – 21,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	7,0 – 19,0 jednotiek

typické vlastnosti bieleho piva, rezké, sladké, plné, svetlé, zlatá až jantárová farba, škála zakalenia od jemného cez prirodzene až po zakalené, mierne chmeľová až jemná horkosť;

Alkoholfreies Bier

Obsah mladiny v %	:	1,0 – 8,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	< 0,5
farba (EBC)	:	4,0 – 13,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	13,0 – 29,0 jednotiek

typické vlastnosti piva od suchého po sladké, čerstvé, oblé, jemné až plné, jasné, svetlé až zlatožlté, jemne korenisté až korenisté, jemne chmeľové až chmeľovo aromatické;

Odôvodnenie:

Na bezalkoholické pivá mníchovských pivovarov sa vzťahujú rovnaké zásadné požiadavky na kvalitu ako na ostatné pivá označované ako „Münchener Bier“. Dodatočné kroky pri výrobe sa pri bezalkoholických pivách čiastočne vykonávajú výlučne vzhľadom na obsah alkoholu. Všetky ostatné obsiahnuté látky pritom však zostávajú nezmenené. „Oveľa jemnejšia“ chuť bezalkoholických pív spočíva výlučne v nízkom obsahu alkoholu. Tieto pivá sa v Mníchove varili už pred pôvodnou žiadosťou o zápis zo 7. marca 1993.

Podľa periodika „Allgemeine Brauer- und Hopfen-Zeitung“ zo 17. augusta 1898 sa bezalkoholické pivo v Bavorsku varilo už v roku 1898. V tom istom periodiku z 9. júla 1898 sa na strane 1590 nachádza zmienka o žiadosti Karla MICHELA, majiteľa pivovarníckej školy (Praktische Brauerschule) v Mníchove, ktorý chcel uviesť na trh bezalkoholické pivo (porov. „Münchener Braueindustrie 1871-1945“, s. 105, Christian SCHÄDER). Hoci svojho času táto žiadosť nebola korunovaná úspechom, mníchovské pivovary nestratili bezalkoholické pivo zo zreteľa, o to viac, že v núdznych časoch oboch svetových vojen a obdobiach po nich sa z dôvodu nedostatku surovín vyrábalo „riedke pivo“ („Dünnbier“). V každom prípade sa minimálne od roku 1986 v Mníchove stále varí aj bezalkoholické biele pivo resp. bezalkoholické pivo. Renomé piva „Münchener Bier“ ako v minulosti, tak aj v súčasnosti platí rovnako pre alkoholické i bezalkoholické pivo „Münchener Bier“.

Spôsob výroby:

Predmetom žiadosti je doplniť do pôvodného znenia tento text:

„Na bezalkoholické pivá označované ako ‚Münchener Bier‘ sa vzťahujú rovnako prísne požiadavky na kvalitu ako na alkoholické pivá a vyrábajú sa podľa tých istých právnych predpisov platných v Mníchove a Nemecku bez ohľadu na to, či ide o pivo kvasené zospodu alebo zvrchu. Preto sa podľa dlhej pivovarníckej tradície v Mníchove uplatňujú dva postupy výroby bezalkoholického piva, resp. bezalkoholického bieleho piva.

Pri prvom postupe sa zodpovedajúco vykvasenému druhu piva dodatočne úplne alebo z väčšej časti odčerpá alkohol prostredníctvom vákuovej destilácie a odparovania (odparovanie zo stekajúceho pivného filmu/vákuové odparovanie v tenkej vrstve), pričom všetky ostatné obsiahnuté látky ostávajú nezmenené, čo znamená, že požiadavky na kvalitu pre ne naďalej platia.

Pri druhom, staršom, postupe sa najprv vyrobí zodpovedajúca mladina predmetného piva ‚Münchener Bier‘. Následné kvasenie sa potom však zastaví tak skoro, že sa nedosiahne zákonne maximálny prípustný obsah alkoholu 0,5 % v objeme. Aj v tomto prípade obsiahnuté látky zostávajú nezmenené a požiadavky na kvalitu naďalej platia.“

Odôvodnenie:

Keďže sa výroba bezalkoholického piva čiastočne odlišuje od základnej výroby piva, je potrebné rozšíriť rubriku „Spôsob výroby“ o tieto výrobné kroky.

Spojenie so zemepisnou oblasťou:

Predmetom žiadosti je doplniť do pôvodného znenia za druhý odsek tento text:

„Aj bezalkoholické pivá majú v Mníchove dlhú tradíciu. Na strane 1928 periodika ‚Allgemeine Brauer- und Hopfen-Zeitung‘ zo 17. augusta 1898 sa uvádza, že v Bavorsku sa vyrába bezalkoholické pivo. Zmienka o bezalkoholickom pive v Mníchove sa nachádza v tom istom periodiku z 9. júla 1898 na strane 1590. Píše sa v nej o žiadosti pána Karla MICHELA, majiteľa pivovarníckej školy (‚Praktische Brauerschule‘) v Mníchove, ktorý chcel uviesť na trh bezalkoholické pivo (porov. ‚Münchener Braueindustrie 1871-1945‘, s. 105, Christian SCHÄDER). Hoci svojho času táto žiadosť bola odmietnutá, mníchovské pivovary nestratili bezalkoholické pivo zo zreteľa, o to viac, že v núdznych časoch oboch svetových vojen a obdobiach po nich sa z očividného dôvodu nedostatku surovín vyrábalo pivo s nízkym obsahom alkoholu.

Mníchovské pivovary vyrábajú bezalkoholické pivo resp. bezalkoholické biele pivo bez prerušenia v každom prípade od roku 1986. Rozdiel oproti iným pivám označovaným ako ‚Münchener Bier‘ spočíva jedine v tom, že sa z hotového piva ‚Münchener Bier‘ dodatočne odčerpá alkohol, alebo sa proces kvasenia predčasne zastaví, pričom však všetky ostatné obsiahnuté látky ostávajú nezmenené. Renomé piva ‚Münchener Bier‘ platí rovnako pre alkoholické i bezalkoholické pivo ‚Münchener Bier‘, bez ohľadu na to, o ktorý typ piva ide.“

Na konci je potrebné doplniť tento text:

„Periodikum ‚Allgemeine Brauer- und Hopfen-Zeitung‘ z 9. júla 1898 s. 1590 a zo 17. augusta 1898 s. 1928“

Odôvodnenie:

Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že bezalkoholické pivá sú takisto spojené s tradíciou pív označovaných ako „Münchener Bier“ a sú jeho súčasťou. Prvá písomná zmienka o bezalkoholickom pive pochádza z roku 1898. Je známe, že v núdznych, resp. vojnových obdobiach 20. storočia sa z dôvodu nedostatku surovín vyrábalo „riedke pivo“ („Dünnbier“). Stála výroba bezalkoholického piva, resp. bezalkoholického bieleho piva dokázateľne prebieha v každom prípade od roku 1986. Renomé piva „Münchener Bier“ ako v minulosti, tak aj v súčasnosti platí rovnako pre alkoholické i bezalkoholické pivo „Münchener Bier“ bez ohľadu na to, či ide o pivo kvasené zospodu alebo zvrchu.

Označovanie:

Pojem „Biergattung“ (druh piva) sa nahrádza pojmom „Biersorte“ (typ piva).

Ďalej vkladá tento text:

„Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 v spojení s článkom 14 nariadenia (ES) č. 1898/2006 zo 14. decembra 2006 je na etikete spolu so zaregistrovaným názvom ‚Münchener Bier‘ zobrazený buď znak EÚ, alebo údaj ‚chránené zemepisné označenie‘.“

Odôvodnenie:

1. Zmena pojmu „Biergattung“ na „Biersorte“

Slovo „Biergattung“ je nesprávne zvolené. Správny pojem je „Biersorte“. Podľa článku 3 nemeckého nariadenia o pive (BierV) pojem „Biergattung“ znamená napr. pivo s nízkym obsahom mladiny, výčapné pivo alebo silné pivo.

Keďže písm. h) sa vzťahuje na písm. b) špecifikácie, v ktorom je zoznam typov piva a nie druhov piva, je potrebná oprava.

2. Doplnenie:

Najneskôr od 1. mája 2009 sa na výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa nariadenia (ES) č. 510/2006, spoločne s názvom chráneného výrobku musí na označení uvádzať znak EÚ alebo text „chránené zemepisné označenie“. Keďže sa žiadosť o zmenu/doplnenie podala po 1. máji 2009, je potrebné doplnenie.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„MÜNCHENER BIER“

ES č.: DE-PGI-0217-0516-02.09.2010

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Münchener Bier“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Nemecko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 2.1

pivo

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Helles

Obsah mladiny v %	:	11,4 – 11,9
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,7 – 5,4
farba (EBC)	:	5,0 – 8,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	14,0 – 25,0 jednotiek

svetložlté, plavé, lahodné, čisté, mäkké, jemné od príjemné chmeleného, jemne korenistého až po korenisto svieže s príjemnou horkosťou podľa príslušného pivovarníckeho procesu;

Export Hell

Obsah mladiny v %	:	12,5 – 12,8
Obsah alkoholu v % obj.	:	5,5 – 6,0
farba (EBC)	:	5,5 – 7,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	15,0 – 26,0 jednotiek

svetložlté, jasne zvrchu kvasené, plné, od jemného, oblého mäkkého po silno korenisté, čiastočne mierne chmelené, čiastočne mierne horké;

Export Dunkel

Obsah mladiny v %	:	12,5 – 13,7
Obsah alkoholu v % obj.	:	5,0 – 5,9
farba (EBC)	:	42,0 ≤ 60,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	15,0 – 24,0 jednotiek

plné, mäkké, sladovo aromatické až silné, čiastočne dominuje mníchovský slad;

Pils

Obsah mladiny v %	:	11,5 – 12,5
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,9 – 5,8
farba (EBC)	:	5,5 – 7,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	30,0 – 38,0 jednotiek

jemne horké, jemná chmeľová horkosť, dôrazná chmeľová chuť až aróma, štíhla línia, elegantné, recentné;

Alkoholfreies Weißbier

Obsah mladiny v %	:	3,5 – 8,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	< 0,5
farba (EBC)	:	8,0 – 21,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	7,0 – 19,0 jednotiek

typické vlastnosti bieleho piva, rezké, sladké, plné, svetlé, zlatá až jantárová farba, škála zakalenia od jemného cez prirodzene až po zakalené, mierne chmeľová až jemná horkosť;

Leichtes Weißbier

Obsah mladiny v %	:	7,7 – 8,4
Obsah alkoholu v % obj.	:	2,8 – 3,2
farba (EBC)	:	11,0 – 13,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	13,0 – 15,0 jednotiek

osviežujúce, šumivé, rezké, zakalené, typická chuť zvrchu kvaseného bieleho piva;

Kristall Weizen

Obsah mladiny v %	:	11,5 – 12,4
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,9 – 5,5
farba (EBC)	:	7,5 – 12,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	12,0 – 16,0 jednotiek

šumivé, veľmi rezké, jasne filtrované, číre, recentné, nádych zvrchu kvaseného, typické zvrchu kvasené;

Hefeweizen Hell

Obsah mladiny v %	:	11,4 – 12,6
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,5 – 5,5
farba (EBC)	:	11,0 – 20,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	12,0 – 20,0 jednotiek

vysoko kvasené, prirodzene zakalené, typický zvrchu kvasený charakter, rezké, osviežujúce, penivé, recentné, čiastočné kvasnicové, aróma bieleho piva;

Hefeweizen Dunkel

Obsah mladiny v %	:	11,6 – 12,4
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,5 – 5,3
farba (EBC)	:	29,0 – 45,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	13,0 – 16,0 jednotiek

prirodzene zakalené, plné, chuť sladovej arómy, resp. sladový charakter, nádych, resp. charakter zvrchu kvaseného;

Märzen

Obsah mladiny v %	:	13,2 – 14,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	5,3 – 6,2
farba (EBC)	:	8,0 – 32,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	21,0 – 25,0 jednotiek

veľmi plné, lahodné, jemné, aromatické starobavorské až sladovo-aromatické, veľmi jemná horkosť;

Bockbier

Obsah mladiny v %	:	16,2 – 17,3
Obsah alkoholu v % obj.	:	6,2 – 8,1
farba (EBC)	:	7,5 – 40,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	18,0 – 32,5 jednotiek

vysoko kvasené, od oblého, plného, lahodného, mäkkého, aromatického po jemne chmelené, mierne horké až po dobre chmelené a čiastočne s korenistým charakterom;

Doppelbock

Obsah mladiny v %	:	18,2 – 18,7
Obsah alkoholu v % obj.	:	7,2 – 7,7
farba (EBC)	:	44,0 – 75,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	18,0 – 28,0 jednotiek

silné, intenzívne, korenisté, obsažné, sladovo-aromatická chuť;

Alkoholfreies Bier

Obsah mladiny v %	:	1,0 – 8,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	< 0,5
farba (EBC)	:	4,0 – 13,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	13,0 – 29,0 jednotiek

typické vlastnosti piva od suchého po sladké, čerstvé, oblé, jemné až plné, jasné, svetlé až zlatožlté, jemne korenisté až korenisté, jemne chmeľové až chmeľovo aromatické,

Leichtbier

Obsah mladiny v %	:	7,5 – 7,7
Obsah alkoholu v % obj.	:	2,7 – 3,2
farba (EBC)	:	5,5 – 7,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	24,0 – 26,5 jednotiek

jemne horká ušľachtilá chuť;

Diät Pils

Obsah mladiny v %	:	8,5 – 9,3
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,3 – 4,9
farba (EBC)	:	5,0 – 6,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	26,0 – 30,0 jednotiek

nízka hladina uhľohydrátov, jemne horké, suchá chuť;

Schwarz-Bier

Obsah mladiny v %	:	11,3
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,8
farba (EBC)	:	70,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	17,0 jednotiek

jemne korenistá sladová aróma;

ICE-Bier

Obsah mladiny v %	:	11,2
Obsah alkoholu v % obj.	:	4,9
farba (EBC)	:	6,5 jednotiek
horčiny (EBU)	:	20,0 jednotiek

harmonické, oblé, plné;

Nähr-/Malzbier

Obsah mladiny v %	:	12,3 – 12,7
Obsah alkoholu v % obj.	:	0,0 – 1,2
farba (EBC)	:	65,0 – 90,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	8,0 – 15,0 jednotiek

nízky obsah alkoholu, veľmi jemne kvasené, sladové, korenisté, veľmi slabo chmelené;

Oktoberfestbier

Obsah mladiny v %	:	13,6 – 14,0
Obsah alkoholu v % obj.	:	5,3 – 6,6
farba (EBC)	:	6,0 – 28,0 jednotiek
horčiny (EBU)	:	16,0 – 28,0 jednotiek

svetlé, zlatá, jantárová alebo tmavá farba, od plného, veľmi oblého, mäkkého alebo sladovo-aromatického až po jemne chmelené s veľmi jemnou horkosťou alebo silnou, mierne sladkou chuťou.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Voda používaná mníchovskými pivovarmi pochádza z roviny Münchener Schotterebene, z vlastných hĺbkových studní ležiacich na území mesta Mníchov, ktoré z väčšej časti siahajú až do vrstiev pochádzajúcich z treťohôr.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Celý výrobný proces pív označovaných ako „Münchner Bier“ musí prebiehať na území mesta Mníchov.

Výroba pív „Münchner Bier“ začína šrotovaním sladu a maceráciou a končí skladovaním, pri ktorom sa mladé pivo prirodzene obohacuje oxidom uhličitým a zreje až do plného vyzretia chuti.

To platí aj pre celý výrobný postup zospodu i zvrchu kvasených bezalkoholických pív „Münchner Bier“. Pridáva sa však ďalší krok, podľa spôsobu výroby buď vákuová destilácia a odparovanie alebo urýchlené ukončenie kvasenia.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení, atď.:

—

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Označovanie piva je ustanovené na označenie výrobku „Münchener Bier“, resp. „Münchner Bier“ v spojitosti s typom piva uvedeným v bode 3.2.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Územie mesta Mníchov

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Označenie „Münchener Bier“ používajú mníchovské pivovary už niekoľko storočí bez akýchkoľvek výhrad tretích strán. Dlhú tradíciu dokazuje okrem iného to, že už v urbári vojvodcu Ľudovíta Prísneho z roku 1280 sa uvádza, že mníchovskí pivovarníci platili feudálne dávky v peniazoch a naturáliách (porov. „München und sein Bier“, Heckhorn/Wiehr, Mníchov 1989, alebo doktorandskú prácu Dr. Karin HACKEL-STEHR – v bode 4, takisto „Die ‚prewen‘ Münchens“, Sedlmayr/Grohsmann, Norimberg 1969, uvedené skrátene. Ďalej porov. pamätnú knihu „125 Jahre Verein Münchener Brauereien e.V.“ Dr. Christine RÄDLINGEROVEJ, 1996).

Aj bezalkoholické pivá majú v Mníchove dlhú tradíciu. Na strane 1928 periodika „Allgemeine Brauer- und Hopfen-Zeitung“ zo 17. augusta 1898 sa uvádza, že v Bavorsku sa vyrába bezalkoholické pivo. Zmienka o bezalkoholickom pive v Mníchove sa nachádza v tom istom periodiku z 9. júla 1898 na strane 1590. Píše sa v nej o žiadosti pána Karla MICHELA, majiteľa pivovarníckej školy (Praktische Brauerschule) v Mníchove, ktorý chcel uviesť na trh bezalkoholické pivo (porov. „Münchener Braueindustrie 1871-1945“, s. 105, Christian SCHÄDER). Hoci svojho času táto žiadosť bola odmietnutá, mníchovské pivovary nestratili bezalkoholické pivo zo zreteľa, o to viac, že v núdznych časoch oboch svetových vojen a obdobiach po nich sa z očividného dôvodu nedostatku surovín vyrábalo pivo s nízkym obsahom alkoholu. Mníchovské pivovary vyrábajú bezalkoholické pivo resp. bezalkoholické biele pivo bez prerušenia v každom prípade od roku 1986.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Spotrebitelia s pivom vyrábaným v Mníchove spájajú mimoriadne uznanie a očakávanie najvyššej kvality

Táto kvalita nie je len výsledkom dodržiavania mníchovských pravidiel výroby (tzv. Münchner Reinheitsgebot) z roku 1487, ktoré sú o 29 rokov staršie ako bavorské pravidlá výroby (Reinheitsgebot) z roku 1516, súvisí predovšetkým s tým, že mníchovské pivovary získavajú vodu na varenie piva z vlastných hĺbkových studní z roviny Münchener Schotterebene. Hĺbkové studne siahajú až do hĺbky 250 m do treťohorných vrstiev.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Silná naviazanosť obyvateľstva na „Münchener Bier“ a s ňou spojená povesť týchto pív sa zakladá práve v regióne Mníchov na dlhej tradícii varenia piva v Mníchove a na historických súvislostiach. Vďaka zdravému rastu produkcie sa pivá Münchner Bier presadili najprv na miestnej úrovni, neskôr regionálnej, národnej a nakoniec medzinárodnej úrovni s dobrou povesťou na celom svete.

Pivo sa od začiatku v Mníchove tešilo dobrému ohlasu. Už v roku 815 sa v spise „Kozrah“ zväzkov Historia Frisigensis uvádza, že kostol sv. Jána v Oberföhringu bol prepožičaný diakonovi Huwetzimu, ktorý bol povinný každoročne biskupstvu ako daň zaplatiť vozeň piva.

V urbári mesta Mníchov z roku 1280 sa dočítame, že už vtedy sa udeľovali obyvateľom Mníchova tzv. Braugerechtigkeiten, teda právo variť pivo.

V roku 1372 vojvoda Štefan II. v Mníchove zreformoval pivovarné právo a povolil v prvej pivovarnej ústave prostému ľudu variť „Greußing“ (pravdepodobne akýsi druh slabého piva s nízkym obsahom mladiny), „ak sa im zažiada“. Hodná zmienky je predovšetkým skutočnosť, že toto právo, ak sa vzťahovalo na osobu, bolo prenosné a dedičné.

V 14. a 15. storočí sa všetci pokúšali predĺžiť dobu spotreby piva pridávaním rôznych, čiastočne aj jedovatých látok. Preto magistrát mesta Mníchov vydal okolo roku 1453 ustanovenie o pive, podľa ktorého sa pivo a „Greußing“ smeli variť „len z jačmeňa, chmeľu a vody, a z ničoho iného“. Tým prvýkrát vznikol akýsi druh pravidiel „Reinheitsgebot“.

Znenie ustanovení o pive v pozmenenej podobe potom 30. novembra 1487 v Mníchove vydal vojvoda Albrecht IV. Bavorský. Aj podľa tohto znenia sa smelo rozlievať len pivo varené z chmeľu, jačmeň a vody. Spolu s týmto zákonom sa prikázala aj povinná prehliadka pív, ktorá zodpovedala dnešnej kontrole kvality. Takto sa koncom 15. storočia prvýkrát začala kontrolovať kvalita potraviny. Pravidlá Münchner Reinheitsgebot sú zárukou vysokej kvality piva a predstavujú najdôležitejší základ úspechu a povesti pív označovaných ako Münchner Bier.

V roku 1493 vojvoda Juraj Bohatý vydal podobné pravidlá pre celú oblasť Dolného Bavorska. Po jeho smrti a po bojoch o následníctvo trónu v Landshute vyhlásili bavorskí vojvodovia Viliam IV. a Ľudovít X., synovia Albrechta IV., pravidlá „Münchner Reinheitsgebot“ prakticky v identickej podobe za pravidlá platné pre celé Bavorsko. Prostredníctvom rôznych zákonov sa premietlo do nemeckého zákona o zdanení piva z roku 1906 a aj do súčasného predbežného zákona o pive. Pravidlá Münchner Reinheitsgebot teda platia dodnes.

Povesť pív Münchner Bier sa počas stáročí šírila čoraz viac. Napríklad v 16. storočí ju šírili kočiši a povozníci, ktorí svoje kone mohli nechať v pivovaroch. V tých časoch napokon pripadal jeden pivovar na pribl. 250 obyvateľov.

Do akej miery Mníchovčanom záleží na ich pive sú ochotní dokázať aj tým, že preň vyjdú do ulíc. Napríklad v roku 1844 došlo k pivnej vojne, keď sa cena piva náhle zvýšila zo 6 grajciarov na 6,5 grajciara. V máji 1995 demonštrovalo pribl. 25 000 ľudí proti súdnemu rozhodnutiu, podľa ktorého by mníchovské pivné záhrady museli zatvárať o 21.30 h.

Povesť pív Münchner Bier na celom svete sa rozšírila samozrejme aj vďaka pivným záhradám, slávnosti Oktoberfest alebo jednoducho aj vďaka pohostinstvám.

Vzhľadom na pivné záhrady treba spomenúť aj známe právo resp. obľúbený zvyk Mníchovčanov, môcť si doniesť do pivnej záhrady (alebo pivnej pivnice, ako sa nazývali kedysi) vlastné jedlo.

V roku 1810 sa prvýkrát konala slávnosť Oktoberfest, ktorá vznikla z konských dostihov. Medzičasom sa na celom svete organizuje vyše 2 000 takýchto slávností, ktoré originál kopírujú ale nedokážu sa mu vyrovnať. Oktoberfest a jej pivo, tzv. Oktoberfestbier, ktoré smú vyrábať len mníchovské pivovary, takisto prispievajú k dobrej povesti pív Münchner Bier. Priemerne Oktoberfest v Mníchove ročne navštívi vyše šesť miliónov návštevníkov, aby mohli ochutnať pivo známe na celom svete. Oktoberfest so svojím pivom Oktoberfestbier predstavuje vrchol tradície pív Münchner Bier. Krajinský súd v Mníchove dokonca v jednom rozsudku rozhodol, že „Oktoberfest je slávnosťou piva Münchner Bier“.

Z pohostinstiev menujme len svetoznáme „Hofbräuhaus“. Netreba snáď osobitne prízvukovať, že pieseň: „In München steht ein Hofbräuhaus…“, ako aj samotné pohostinstvo zviditeľnili povesť Münchner Bier na celom svete.

Okrem týchto dejín prispeli k šíreniu povesti pív predovšetkým aj technické inovácie.

V 19. storočí začali majitelia pivovarov stavať ľadovne resp. ľadové pivnice. Technické požiadavky spojené s týmito stavbami boli také komplexné, že stavba pivných pivníc sa stala vyučovacím predmetom na Kráľovskej stavebnej škole.

V roku 1873 vyvinul Carl von Linde pre pivovar Spatenbrauerei v Mníchove prvý chladiarenský prístroj na svete. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pomocou neho bolo odvtedy možné vyrábať nepretržite pivo rovnomernej kvality a v akomkoľvek množstve – bez ohľadu na poveternostné podmienky a vonkajšiu teplotu.

Pivovar Hacker-Brauerei dal v roku 1900 chladiarenské priestory podľa Lindeho systému dokonca zabudovať do dvoch holandských lodí, pomocou ktorých potom vyvážal pivo Münchner Bier i jeho povesť do zámoria.

Okrem toho všetky pivovary v Mníchove od 19. storočia vlastnili až do 90 vlastných chladiarenských železničných vagónov, v ktorých svoje výrobky transportovali do vzdialenejších odbytísk. Tieto chladiarenské vagóny, ktoré boli zároveň reklamným priestorom pivovarov, sa pohybovali po celej európskej železničnej sieti, ktorá v tej dobe zažívala obrovský rozmach. Oveľa dôležitejšie ako reklamný účinok bolo však zachovanie kvality. Vzhľadom na trvanlivosť piva išlo o nesmierny krok vpred. Münchner Bier do zahraničia dorazilo v dobrej kvalite, spotrebitelia si ho mohli vychutnať, čo opäť vylepšilo jeho povesť. Vtedajšie sústavne stúpajúce čísla vývozu sú svedectvom stupňa popularity pív Münchner Bier.

Mnohé pivovary v Mníchove v 19. storočí zaviedli parné stroje na výrobu energie potrebnej na dosiahnutie nemennej teploty, ktorá umožňovala konštantnú kvalitu výrobkov. S cieľom riešiť súvisiace otázky bezpečnosti a technické problémy sa za účasti mníchovských pivovarov založil spolok „Dampfkessel-Revisionsverein“ (revízny spolok pre parné kotly). Z neho neskôr vznikol dnes už svetoznámy „Technischer Überwachungsverein — TÜV“ (spolok pre technický dohľad). Aj starostlivosť o bezpečnosť mníchovských pivovarov prispela k ich povesti a k povesti ich piva.

Súbežne s rozvojom vedeckých metód v 19. storočí sa na poľnohospodárskych školách, univerzitách, ako aj v súkromných pokusných a vzdelávacích inštitútoch začali otvárať oddelenia špecializované na pivovarnú techniku. Spomenúť treba aj počiatok uverejňovania odborných publikácií o pivovarníctve, ktorého centrum bolo v Mníchove. Od tejto doby možno hovoriť o Mníchove ako o „pivnom“ univerzitnom meste. Až podnes má vedecká fakulta pivovarníctva Technickej univerzity München-Weihenstephan, ako aj inštitút Doemens vedúce postavenie pri vzdelávaní pivovarníkov a pivovarníckych technikov, ktorí neskôr nachádzajú uplatnenie na celom svete.

Ako sa uviedlo, Münchner Bier za uplynulých 550 rokov svoj stupeň známosti a svoju povesť v Nemecku a v Európskej únii neustále rozširovalo. Názorným dôkazom je narastajúci objem vývozu za posledných 30 rokov, predovšetkým známeho piva Oktoberfestbier, ktoré smú takto nazývať len mníchovské pivovary. Oktoberfest, ako sviatok pív Münchner Bier, je slávnosť známa na celom svete. Krojovaný sprievod a sprievod streleckých spolkov, jeho slávnostné otvorenie a denné spravodajstvo zo stanov výrazným spôsobom zvyšujú stupeň známosti pív Münchner Bier. Vďaka sponzoringu športu, napr. nemeckého národného bobového družstva alebo v olympijskej hale, sa meno Münchner Bier prostredníctvom televíznych prenosov šíri po celom svete. V uplynulých desaťročiach mohlo čoraz viac ľudí na celom svete vďaka rozhlasu, televízii a predovšetkým internetu spoznať Münchner Bier. O pivách Münchner Bier sa diskutuje na internetových fórach a vo fankluboch. Webové stránky mníchovských pivovarov zaznamenávajú veľkú frekvenciu návštev a žiadosti o informácie z celého sveta.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

Vestník ochranných známok 11 z 19. marca 2010, časť 7a-bb, s. 4250

http://register.dpma.de/DPMAregister/geo/detail.pdfdownload/13252

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

16.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 140/18

Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 140/06

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„WACHAUER MARILLE“

ES č.: AT-PDO-0117-1473-29.06.2011

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena a doplnenie týka:

—		Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—	☒	Zemepisná oblasť
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—		Spojenie
—	☒	Označovanie
—		Vnútroštátne požiadavky
—	☒	Iné (Kontrolný orgán)

2. Druh zmeny a doplnenia (zmien a doplnení):

—		Zmena a doplnenie jednotného dokumentu alebo zhrnutia
—	☒	Zmena a doplnenie špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument, ani zhrnutie
—		Zmena a doplnenie špecifikácie, ktorá nevyžaduje zmenu a doplnenie uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]
—		Dočasná zmena a doplnenie špecifikácie, vyplývajúca z uloženia záväzných hygienických alebo rastlinolekárskych opatrení zo strany verejných orgánov [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmena(-y) a doplnenie(-ia):

3.1. Opis výrobku:

Zlepšenie a spresnenie opisu:

Ide o ovocie patriace do skupín určených tvarom: „Kegelmarillen“ (marhule kužeľovitého tvaru), „Ovalmarillen“ (oválne marhule) nazývané aj „Rosenmarillen“ (ružové marhule) a „Ananasmarillen“ (ananásové marhule), ktoré tradične približne v rokoch 1900 až 1960 selektovali a vysádzali pestovatelia marhúľ, ako aj ovocné škôlky špecializované na marhule v oblasti Wachau; najrozšírenejšou odrodou typickou pre tento región je „Klosterneuburger“ (kužeľovitá marhuľa).

„Kužeľovité marhule“: Ovocie je stredne veľké, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 45 až 60 g, špecifická hmotnosť väčšinou presahuje 1,0. Má kužeľovitý až zahrotený tvar. Základná farba šupky je medovo žltá a až polovica alebo aj väčšia časť plodov je červenkastá, často s hnedastými až červenastými bodkami.

Hlavné znaky: Kužeľovitý rovnomerný tvar, šupka výrazne červenkastá. Dužina je pravidelne oranžová až červenasto oranžová, pevná a šťavnatá, jej konzistencia sa nestáva sypkou.

„Oválne marhule“ (alebo „ružové marhule“): Ovocie je stredne veľké až veľké, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 40 až 65 g, špecifická hmotnosť väčšinou nepresahuje 1,0. Tvar je oválny alebo oblý so stredne okrúhlymi líčkami. Šupka je oranžovožltá s jemnými chĺpkami, na slnečnej strane až do polovice červenkastá, často s červenými bodkami. Hlavné znaky: oválny tvar a oranžovo-žlté základné sfarbenie s pekným červeným nádychom.

„Ananásové marhule“: Veľkosť plodov sa pohybuje v rozmedzí od veľkosti „Knödelmarille“ (knedlíkovej marhule) až po veľkosť veľkej marhule obyčajnej, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 30 až 70 g, špecifická hmotnosť okolo 1,0. Tvar je výrazne oblý. Šupka má výrazné chĺpky, je stredne žltá, často mierne červenkastá alebo s červenými bodkami.

Hlavné znaky: Marhuľovo žlté okrúhle plody, bez červeného sfarbenia alebo len so slabým červeným nádychom.

Marhule „Wachauer Marille“ sa vyznačujú vysokým obsahom pektínu, kyseliny a cukru.

Odôvodnenie:

Nezameniteľná kvalita marhúľ „Wachauer Marille“ je výsledkom regionálnych poveternostných podmienok a pôdy, ako aj vyše storočnej pestovateľskej tradície. Preto sa ako marhule „Wachauer Marillen“ s nezameniteľnou chuťou a arómou a chráneným označením pôvodu opísali len tie odrody, ktoré „tradične približne od roku 1900 (v rokoch 1900 až 1960) selektovali a vysádzali pestovatelia marhúľ, ako aj ovocné škôlky špecializované na marhule v oblasti Wachau.“ Účelom formulácie, ktorú sčasti obsahuje aj pôvodné znenie špecifikácie a ktorá sa teraz čiastočne dopĺňa, je jednoznačne vyjadriť, že ako „Wachauer Marille“ sa môžu označovať len tie odrody marhule, ktoré sa vyšľachtili v uvedenom období na vymedzenom území a ktoré zodpovedajú uvedeným skupinám určených ich tvarom. Tzv. „nové“ odrody, ktoré sa začali nedávno v ojedinelých prípadoch pestovať (napr. francúzske alebo kalifornské odrody) nie sú porovnateľné s osvedčenými odrodami typickými pre tento región. Spresnenie opisu teda slúži na zachovanie očakávaní spotrebiteľov vzhľadom na kvalitu, ako aj osobitostí a dobrej povesti marhúľ „Wachauer Marille.“

3.2. Zemepisná oblasť:

Súčasné údaje o zemepisnej oblasti je potrebné spresniť a doplniť o dve ďalšie obce:

región Wachau-Mautern-Krems. Rozprestiera sa na južnom okraji oblasti Waldviertel pozdĺž Dunaja až po severnú časť pahorkatiny Dunkelsteinerwald. Oblasť pestovania „Wachauer Marille“ zahŕňa obce: Aggsbach-Markt, Albrechtsberg, Bergern im Dunkelsteinerwald, Droß, Dürnstein, Emmersdorf, Furth, Gedersdorf, Krems, Maria-Laach, Mautern, Mühldorf, Paudorf, Rohrendorf bei Krems, Rossatz-Arnsdorf, Schönbühel-Aggsbach, Senftenberg, Spitz, Stratzing, Weinzierl am Wald a Weißenkirchen.

Odôvodnenie:

Zoznam obcí (s výnimkou obcí Schönbühel-Aggsbach a Emmersdorf) už je súčasťou podkladov pôvodnej žiadosti, jeho uvedenie v zhrnutí preto slúži výlučne na objasnenie. Územie nových uvedených obcí Schönbühel-Aggsbach a Emmersdorf až do reorganizácie skupiny prekladajúcej žiadosť nepatrili do jej rozsahu kompetencií a správy, preto sa neuvádzali v pôvodnej žiadosti. Obe obce sa však nachádzajú v regióne Wachau a môžu sa odvolávať na rovnakú tradíciu pestovania marhúľ a rovnaké osobitné klimatické podmienky ako ostatné uvedené obce, čo opodstatňuje ich zahrnutie do vymedzenej oblasti pestovania.

3.3. Dôkaz o pôvode:

Keďže špecifikácia doteraz neobsahovala žiadne údaje o dôkaze o pôvode, považuje sa za vhodné uviesť údaje o vysledovateľnosti výrobku:

Vysledovateľnosť výrobku je zaručená vďaka týmto opatreniam:

—	záznamy o pestovateľských plochách,

—	záznamy o vysadených odrodách,

—	záznamy o množstve úrody,

—	oddelenie tovaru CHOP od tovaru bez štatútu CHOP prostredníctvom osobitných úložných miest na (oddelene od iných výrobkov) a označenie zberových nádob.

3.4. Spôsob výroby:

Z vety „Die Heranzucht des Pflanzenmaterials erfolgt entweder in lokalen Baumschulen oder durch die Marillenbauern selbst.“ (Pestovanie rastlinného materiálu sa odohráva v miestnych ovocných škôlkach alebo ho zabezpečujú samotní pestovatelia marhúľ.) sa vypúšťa slovo „lokal“ (miestny).

Odôvodnenie:

Vypustenie slova „lokal“ (miestny) nemá žiadny vplyv na vlastnosti odrody. Cieľom je umožniť pestovanie predmetného rastlinného materiálu aj v ovocných škôlkach, ktoré sa nenachádzajú vo vymedzenom regióne.

Veta „Als Pflanzunterlagen kommen speziell an die regionalen Bodenverhältnisse angepasste Marillensämlinge, Myrobalane und verschiedene Pflaumen zum Einsatz.“ (Ako podpníky sa využívajú mladé rastliny marhúľ, myrobalány a rôzny odrody sliviek, ktoré sa osobitne prispôsobili regionálnym pôdnym podmienkam.) sa nahrádza vetou:

„Als Pflanzunterlagen kommen speziell an die regionalen Bodenverhältnisse angepasste Marillensämlinge, Myrobalane und verschiedene andere geeignete Prunus-Arten zum Einsatz. (Ako podpníky sa využívajú mladé rastliny marhúľ, myrobalány a rôzne odrody rodu Prunus, ktoré sa osobitne prispôsobili regionálnym pôdnym podmienkam.)“

Odôvodnenie:

Keďže sa predovšetkým pri pestovaní marhúľ sústavne hľadajú vhodnejšie podpníky, nie je cieľom obmedziť sa len na určité odrody sliviek, ale poskytnúť na pokusné účely a pri pozitívnych výsledkoch aj na využitie v praxi celú škálu odrôd rodu Prunus.

Veta „Als Erziehungsform ist der Meterstamm mit Rundkronenerziehung, Pyramiden- oder Hohlkrone verbreitet (Pflanzweiten 5 – 7 m × 4 – 6 m, 250 bis 500 Bäume/ha).“ (Bežný tvar stromov je tzv. Meterstamm – metrový kmeň s okrúhlou korunou, korunou v tvare pyramídy alebo dutou korunou (rozstupy pri výsadbe 5 – 7m × 4 – 6m, 250 až 500 stromov/ha).) sa nahrádza znením:

„Bežný tvar korún je okrúhla koruna (koruna v tvare pyramídy alebo dutá koruna), vyskytujú sa aj štíhle vretená.“

Odôvodnenie:

Koruny v tvare pyramídy a duté koruny sú druhy okrúhlej koruny, preto sa tieto pojmy na účely konkretizácie uvádzajú v novom znení len v zátvorke za pojmom okrúhla koruna. Aby sa mohli využiť aj možné racionalizačné kroky pri technike pestovania, povoľuje sa odteraz ako dodatočný možný tvar koruny aj vreteno (napr. šikmý špalier), pretože kvalita ovocia nie je nijako ovplyvnená tým, či konáre vytvárajú okrúhlu korunu alebo vreteno. Ďalej sa bez náhrady vypúšťa pojem „Meterstamm“ (metrový kmeň) a časť v zátvorke „Pflanzweiten 5 – 7 m × 4 – 6 m, 250 bis 500 Bäume/ha“ (rozstupy pri výsadbe 5 – 7m × 4 – 6m, 250 až 500 stromov/ha). Pri doteraz predpísaných pomerne veľkých rozstupoch medzi stromami boli potrebné robustné podpníky, aby široké koruny stromov s výškou 8 m a viac vyplnili dostupný priestor. Stromy dorastali do týchto výšok okrem iného aj vďaka pomerne vysokému „Meterstamm“. Tieto výšky však výrazne komplikujú technické pestovateľské opatrenia, napr. rez, ale predovšetkým zber marhúľ, pri ktorom je nutné viacnásobné obratie stromu. Na dosiahnutie nižších stromov s menšími korunami sú potrebné menej robustné podpníky, ktoré si zas vyžadujú menšie rozstupy medzi rastlinami. Bežné podplodiny v marhuľových sadoch (napr. zemiaky), pre ktoré boli priaznivé vysoké stromy, sa už nepestujú. Zníženie kvality v dôsledku zrušenia predpisu o rozstupoch medzi rastlinami je nepravdepodobné.

Usmernenia uvedené v prílohe 9 (podklady) o kontrolovanom pestovaní ovocia takmer prírodným spôsobom už nie sú platné. Veta, ktorá sa na ne vzťahuje „Die Erziehung und Pflege der Bäume folgt den eingeführten Methoden des integrierten Landbaues“ (Pestovanie stromov a starostlivosť o nich sa vykonávajú podľa zavedených metód integrovaného poľnohospodárstva.) sa preto nahrádza formuláciou:

„Pestovanie stromov a starostlivosť o nich je zameraná na výrobu vysokokvalitných marhúľ, pri ktorej sa zohľadňujú zásady udržateľného poľnohospodárstva.“

V čase predloženia žiadosti existoval v rámci podporného programu ÖPUL (Rakúsky program ekologického poľnohospodárstva) systém prémií na plochu nazvaný „Integrierte Produktion von Obst“ (integrovaná produkcia ovocia), ku ktorému sa každoročne koncipovali usmernenia. V súčasnosti sa jednak blíži ukončenie tohto podporného programu a s ním spojeného zostavovania usmernení a jednak neboli tieto usmernenia ÖPUL priaznivé pre kultúru marhúľ „Wachauer Marille“. Ako príklad poslúži podmienka podpory „zazelenená pôda“: Dodatočne k úkazu apoplexie spôsobilo veľké straty stromov aj premnoženie hrabošov. Pri pohľade na spôsob pestovania marhúľ v minulom storočí zistíme, že tradične sa okolo nich nechávala pôda nezazelenená, v ktorej sa hraboše nevyskytujú. V uplynulých 2 desaťročiach sa vďaka mechanizácii otvorila možnosť ponechať zazelenenú pôdu počas zberu, takže aj pri daždivom počasí pôda zostáva pevná. Po zbere sa pôda však opäť obrába, čo je dôležité opatrenie, ktoré má priaznivý vplyv na zásobovanie marhúľ živinami počas často suchého augusta. Tento postup obrábania pôdy nebol v rámci súčasného integrovaného programu možný.

Podľa všeobecne platných právnych predpisov poľnohospodárskej výroby v Rakúsku (tzv. Gute Landwirtschaftliche Praxis) je povolená len výroba potravín s najvyšším stupňom ochrany spotrebiteľa a životného prostredia. Uplatňovanie týchto predpisov je dostatočné na to, aby sa zabránilo zhoršeniu kvality.

Veta „Jedenfalls wird ab Anfang Juli eine Gründecke belassen, damit während der Ernte ein befestigter Boden vorliegt“ (V každom prípade sa od začiatku júla ponecháva zazelenenie, aby počas zberu bola pôda spevnená.) sa bez náhrady vypúšťa, keďže neopisuje žiadny vplyv na vlastnosti produktu.

Odsek „Schädlinge und Krankheiten sind kein regelmäßiges Problem und erfordern daher nur sporadische Maßnahmen. In den meisten Anlagen werden überhaupt keine Pflanzenschutzmaßnahmen durchgeführt. Frostspanner können mit Leimringen ab Ende Oktober abgefangen werden. Borkenkäfer werden mit Alkoholfallen gefangen. Bei der Marille gibt es keinen Schädling, der die Früchte befällt. Chemische Unkrautbekämpfung ist nicht üblich und nicht erforderlich“ (Škodcovia a choroby nie sú pravidelným problémom a vyžadujú si teda len príležitostné opatrenia. Vo väčšine sadov sa nevykonávajú žiadne fytosanitárne opatrenia. Piadivka zimná sa môže odchytávať lepovými pásmi od konca októbra. Podkôrniky sa odchytávajú pomocou liehových pascí. Plody marhule nenapáda žiadny škodca. Boj proti burine chemickými prostriedkami nie je bežný, ani nutný.) sa vypúšťa.

Odôvodnenie:

Výskyt nových škodcov a chorôb podmieňuje pravidelné opatrenia na boj proti nim. Z novších skúseností s bojom proti burine vyplýva, že tento prístup, či už chemickým alebo mechanickým spôsobom, je pre kultúry z hľadiska živín a množstva vody výhodnejší.

Veta „70 % der Ernte wird im Bereich Industrie-Obstgenossenschaft – Handel vermarktet, ca. 30 % gelangen in den Ab-Hof- und Straßenverkauf“ (70 % zozbieraných plodov sa predáva v sektore združení pestovateľov ovocia a v sektore veľkoobchodu, približne 30 % sa predáva priamo v sadoch alebo stánkoch.) sa nahrádza týmto znením:

„Die Hauptvermarktungsschiene ist der Ab- Hof- und Straßenverkauf. Daneben erfolgt die Vermarktung und der Handel über Be- und Verarbeitung. (Hlavným spôsobom odbytu je predaj priamo zo sadov alebo v stánkoch. Okrem toho sa výrobky predávajú aj po úprave a spracovaní.)“

Odôvodnenie:

Odbytové cesty sa zmenili do tej miery, že v súčasnosti sa už pôvodných 70 % úrody nedostáva do sektora združení pestovateľov ovocia a do sektora veľkoobchodu, ale väčšina úrody sa predáva priamo zo sadov alebo v stánkoch.

3.5. Označovanie:

Veta „Die Steigen werden mit einem einheitlichen Etikett versehen in den Handel gebracht.“ (Prepravky sa uvádzajú na trh označené jednotnou etiketou.) sa vypúšťa.

Odôvodnenie:

Obal, reklamné predmety atď., skrátka „optická prezentácia na trhu“ sa neustále prispôsobujú, aby zostali zaujímavé pre spotrebiteľa a mohli prezentovať zodpovedajúci imidž. Aby sa potreby trhu zohľadnili flexibilnejším spôsobom, ruší sa povinnosť jednotnej etikety.

3.6. Kontrolný orgán:

Kontrolný orgán vykonáva kontrolu na základe štandardného programu kontroly výrobkov s chráneným pôvodom a podľa kontrolného plánu označenia chráneného pôvodu marhúľ „Wachauer Marille“, ktorý na kontrolu chráneného označenia pôvodu „Wachauer Marille“ zostavuje kontrolný orgán.

SGS Austria Controll-Co. GmbH

Diefenbachgasse 35

1150 Wien

ÖSTERREICH

Tel. +43 151225670

Fax +43 151225679

e-mail: sgs.austria@sgs.com

Odôvodnenie:

Zmena právnych ustanovení, podľa ktorých sa systém mení o. i. vzhľadom na kontrolu chránených označení pôvodu – kontroly už nevykonáva ako verejnú kontrolu úrad predsedu vlády spolkovej krajiny, ale schválené súkromné kontrolné orgány.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„WACHAUER MARILLE“

ES č.: AT-PDO-0117-1473-29.06.2011

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov:

„Wachauer Marille“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Rakúsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.6

Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Ide o ovocie patriace do skupín určených ich tvarom: „Kegelmarillen“ (marhule kužeľovitého tvaru), „Ovalmarillen“ (oválne marhule) nazývané aj „Rosenmarillen“ (ružové marhule) a „Ananasmarillen“ (ananásové marhule), ktoré tradične v rokoch 1900 až 1960 selektovali a vysádzali pestovatelia marhúľ, ako aj ovocné škôlky špecializované na marhule v oblasti Wachau.

Najrozšírenejšou odrodou typickou pre tento región je „Klosterneuburger“ (kužeľovitá marhuľa).

„Kužeľovité marhule“: Ovocie je stredne veľké, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 45 až 60 g, špecifická hmotnosť väčšinou presahuje 1,0. Má kužeľovitý až zahrotený tvar. Základná farba šupky je medovo žltá až polovica alebo aj väčšia časť plodov je červenkastá, často s hnedastými až červenastými bodkami.

Hlavné znaky: Kužeľovitý rovnomerný tvar, šupka výrazne červenkastá. Dužina je pravidelne oranžová až červenasto oranžová, pevná a šťavnatá, konzistencia sa nestáva sypkou.

„Oválne marhule“ (alebo „ružové marhule“): Ovocie je stredne veľké až veľké, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 40 až 65 g, špecifická hmotnosť väčšinou nepresahuje 1,0. Tvar je oválny alebo oblý, so stredne okrúhlymi líčkami. Šupka je oranžovožltá s jemnými chĺpkami, na slnečnej strane až do polovice červenkastá, často s červenými bodkami. Hlavné znaky: oválny tvar a oranžovo-žlté základné sfarbenie s pekným červeným nádychom.

„Ananásové marhule“: Veľkosť ovocia sa pohybuje od veľkosti „Knödelmarille“ (knedlíkovej marhule) až po veľkosť veľkej marhule obyčajnej, priemerná hmotnosť pri priemernej úrode je 30 až 70 g, špecifická hmotnosť okolo 1,0. Tvar je výrazne oblý. Šupka má výrazné chĺpky, je stredne žltá, často mierne červenkastá alebo s červenými bodkami.

Hlavné znaky: marhuľovo žlté okrúhle plody, bez červeného sfarbenia alebo len so slabým červeným nádychom.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

—

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, baleníatď.:

—

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Región Wachau-Mautern-Krems. Rozprestiera sa na južnom okraji oblasti Waldviertel pozdĺž Dunaja až po severnú časť pahorkatiny Dunkelsteinerwald. Oblasť pestovania „Wachauer Marille“ zahŕňa obce: Aggsbach-Markt, Albrechtsberg, Bergern im Dunkelsteinerwald, Droß, Dürnstein, Emmersdorf, Furth, Gedersdorf, Krems, Maria-Laach, Mautern, Mühldorf, Paudorf, Rohrendorf bei Krems, Rossatz-Arnsdorf, Schönbühel-Aggsbach, Senftenberg, Spitz, Stratzing, Weinzierl am Wald a Weißenkirchen.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Spojenie viacerých podnebí (panónskeho podnebia a podnebia oblasti Waldviertler, bezprostredná blízkosť Dunaja) s veľkými rozdielmi medzi nočnými a dennými teplotami osobitne v čase dozrievania marhúľ. Používanie názvu „Marille“ v tomto regióne je doložené už okolo roku 1509. Okolo roku 1890 sa marhuľa v regióne Wachau (spolu s viničom a ľanom) vo veľkom zaviedla ako plodina na komerčné pestovanie s osobitným výberom odrôd a najvhodnejších podpníkov na zušľachtenie. Odvtedy pestovanie marhúľ dosiahlo postavenie významného odvetvia v tomto regióne. Na jar celú krajinu lemujú kvitnúce marhule, vďaka čomu pestovanie marhúľ v regióne Wachau získalo aj veľký turistický význam

5.2. Špecifickosť výrobku:

Chuť a aróma ovocia, vysoký obsah cukru, kyseliny a pektínu.

Nezameniteľná kvalita marhúľ „Wachauer Marille“ je výsledkom regionálnych poveternostných podmienok a pôdy, ako aj vyše storočnej pestovateľskej tradície. Osobité podnebie má priamy vplyv na tvorbu chuťových a aromatických zložiek ovocia.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.patentamt.at/Markenschutz/Schutzrechte/Herkunftsangabe/

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.140.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 140

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 16. mája 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2012/C 140/01	Výmenný kurz eura	1

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2012/C 140/02	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6587 – Molson Coors/StarBev) ( 1 )	2

2012/C 140/03	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6580 – Experian/Cerved/Experian-Cerved Information Services) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	3

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2012/C 140/04	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	4

2012/C 140/05	Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	8

2012/C 140/06	Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	18

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2843
JPY	Japonský jen	102,65
DKK	Dánska koruna	7,4335
GBP	Britská libra	0,80010
SEK	Švédska koruna	9,0437
CHF	Švajčiarsky frank	1,2010
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,6185
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,515
HUF	Maďarský forint	292,25
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6971
PLN	Poľský zlotý	4,3225
RON	Rumunský lei	4,4425
TRY	Turecká líra	2,3210
AUD	Austrálsky dolár	1,2836
CAD	Kanadský dolár	1,2855
HKD	Hongkongský dolár	9,9739
NZD	Novozélandský dolár	1,6573
SGD	Singapurský dolár	1,6128
KRW	Juhokórejský won	1 481,04
ZAR	Juhoafrický rand	10,5182
CNY	Čínsky juan	8,1156
HRK	Chorvátska kuna	7,5350
IDR	Indonézska rupia	11 897,19
MYR	Malajzijský ringgit	3,9531
PHP	Filipínske peso	54,773
RUB	Ruský rubeľ	39,0452
THB	Thajský baht	40,237
BRL	Brazílsky real	2,5539
MXN	Mexické peso	17,5635
INR	Indická rupia	69,0500


	(1) Text s významom pre EHP