3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/1

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2009,

—

so zreteľom na článok 284 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 15 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k zmluve,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej zodpovednosti v tretej fáze hospodárskej a menovej únie (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2009 o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2009 (KOM(2009)0527) a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu (SEK(2009)1313/2),

—

so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni z 25. februára 2009, ktorej predsedal Jacques de Larosière,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499), ktorý predložila Komisia 23. septembra 2009,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami týkajúcimi sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0500), ktorý predložila Komisia 23. septembra 2009,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o výročnej správe ECB za rok 2008 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0314/2010),

A.

keďže celkový reálny HDP v eurozóne zaznamenal v roku 2009 po finančných nepokojoch prehĺbených zrútením spoločnosti Lehman Brothers pokles o 4,1 %; keďže tento súhrnný údaj vyplýva z výrazných rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny,

B.

keďže priemerná ročná miera inflácie bola 0,3 % a strednodobý až dlhodobý výhľad týkajúci sa inflácie naďalej zodpovedal cieľu ECB udržať miery inflácie na nízkej úrovni, ale blízko 2 %,

C.

keďže priemerný všeobecný deficit verejných financií v eurozóne sa zvýšil na úroveň približne 6,3 % a pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne vzrástol zo 69,4 % HDP v roku 2008 na 78,7 % v roku 2009,

D.

keďže výmenný kurz eura voči USD klesol z úrovne 1,39 USD k 2. januáru 2009 na úroveň 1,26 USD v polovici marca 2009, následne stúpal a začiatkom decembra toho istého roku dosiahol maximálnu hodnotu 1,51 USD a v roku 2010 klesol až na minimum 1,19 USD k 2. júnu 2010,

E.

keďže výmenný kurz čínskeho jüanu voči euru čínske orgány v roku 2009 nestanovili správne, čo malo za následok, že euro bolo voči čínskej mene umelo nadhodnotené,

F.

keďže ECB upravila úrokové sadzby smerom nadol na 1 % a pokračovala v prijímaní zásadných a bezprecedentných neštandardných opatrení na podporu úverov; keďže rozsah súvahy ECB sa v priebehu roku 2009 výrazne zvýšil,

G.

keďže v druhej polovici roku 2009 sa v eurozóne objavili známky hospodárskej stabilizácie a štvrťročné miery rastu dosiahli kladné, i keď stále nízke hodnoty, a hoci tieto súhrnné hodnoty poukazujú na to, tento trend sa neprejavil vo všetkých jej členských štátoch, z ktorých niektoré boli v tom istom období naďalej v recesii,

H.

keďže ECB očakávala v eurozóne na rok 2010 ešte predtým, ako došlo ku kríze štátnych dlhov v niektorých krajinách eurozóny, mieru rastu medzi 0,1 % a 1,5 % reálneho HDP,

1.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009 a že Európskej centrálnej banke udeľuje štatút inštitúcie EÚ, čo zvyšuje zodpovednosť Parlamentu ako hlavnej inštitúcie, prostredníctvom ktorej sa ECB zodpovedá európskym občanom;

2.

víta obnovenie dialógu o menových otázkach s novým Európskym parlamentom po voľbách v júni 2009;

3.

súhlasí s tým, aby Estónsko 1. januára 2011 prijalo euro;

4.

poukazuje na to, že pokiaľ ide o skutočný vývoj cien, opatrenia v oblasti menovej politiky sú len jedným spomedzi ďalších činiteľov a že špekulatívne tendencie na individuálnych trhoch a narastajúci a očakávaný nedostatok prírodných zdrojov v posledných rokoch zohrávali významnú úlohu pri zvyšovaní cien;

5.

upozorňuje, že táto nerovnováha spôsobuje značné ťažkosti pre vhodnú menovú politiku v eurozóne; preto vyzýva vlády, aby koordinovali svoje hospodárske politiky;

6.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že naďalej existuje výrazná makroekonomická nerovnováha medzi ekonomikami eurozóny;

7.

domnieva sa, že finančná kríza v niektorých krajinách eurozóny je pre eurozónu ako celok vážnym problémom a odráža jej nefunkčnosť; poukazuje to na potrebu reformy a výraznejšej koordinácie hospodárskych politík v eurozóne;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu a centrálnu banku, aby podľa návrhu bazilejského výboru k Bazileju III vypracovali návrhy, ktorými sa stanovia záväzné pravidlá na zavedenie anticyklického ochranného štítu; vyzýva Radu, Komisiu a centrálnu banku, aby sa pri ratifikácii návrhov bazilejského výboru na úrovni skupiny G20 usilovali o dôslednú a urýchlenú realizáciu návrhov;

9.

poukazuje na skutočnosť, že zásady Paktu stability a rastu sa v minulosti nie vždy dôkladne dodržiavali; pripomína, že aj keď cieľom nadmerne zadlžených štátov musí byť opätovné dosiahnutie rovnováhy verejných financií a zníženie zadlženosti, samo o sebe to nevyrieši problém hospodárskej nerovnováhy medzi krajinami eurozóny a v širšom meradle i EÚ; preto požaduje neobmedzené a jednotnejšie uplatňovanie Paktu stability a rastu; domnieva sa, že pakt by mal byť doplnený o rozvoj systému včasného varovania v záujme odhalenia možných nezrovnalostí, napríklad v podobe tzv. európskeho semestra, s cieľom nielen zlepšiť dohľad a posilniť koordináciu hospodárskej politiky na zabezpečenie konsolidácie verejných financií, ale takisto – a to nad rámec rozpočtového rozmeru – riešiť ďalšie prípady makroekonomickej nerovnováhy a posilniť postupy presadzovania pravidiel;

10.

domnieva sa, že v súčasnosti sa musia prijať opatrenia s cieľom začať postupne znižovať deficity verejných financií a obnoviť dôveru v európske verejné financie;

11.

konštatuje, že menová únia potrebuje dôraznú a posilnenú koordináciu v oblasti hospodárskych politík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v hospodárskej a menovej únii sa kladie dôraz najmä na menový aspekt;

12.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa neriadia pravidlami eurozóny so zreteľom na verejné financie a prístup k spoľahlivým štatistikám, by mali podliehať rozšírenej a postupne narastajúcej škále opatrení na zabezpečenie prísnejšieho dodržiavania týchto pravidiel;

13.

domnieva sa, že nedostatok vopred definovaných mechanizmov krízového riadenia a počínanie niektorých vlád sťažilo urýchlené prijatie riešenia v prípade krízy štátneho dlhu v niektorých členských štátoch eurozóny a oslabí schopnosť hospodárskej a menovej únie rýchlo reagovať v možných podobných situáciách v budúcnosti; preto žiada trvalý rámec na krízové riadenie;

14.

naliehavo vyzýva, že finančná podpora poskytovaná krajinám EÚ, ktoré sa nachádzajú v kríze štátneho dlhu, sa musí koncipovať tak, aby nabádala na splatenie úverov, rozpočtovú rovnováhu a hospodársku reformu, a zdôrazňuje nebezpečenstvo premeny úverov na finančné príspevky, čím by sa podporovalo požičiavanie a vytváranie dlhov;

15.

preto vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu tým, že zahrnie konkrétne ciele zamerané na prekonávanie rozdielov v oblasti konkurencieschopnosti medzi európskymi ekonomikami, aby stimulovala rast vytvárania pracovných miest;

16.

má tiež obavy z možných špekulácií namierených proti euru;

17.

zastáva názor, že rast úverov a vývoj cien aktív v EÚ a v členských štátoch sú kľúčovými ukazovateľmi na účinné sledovanie finančnej stability v hospodárskej a menovej únii a v širšom meradle i v EÚ;

18.

vyjadruje znepokojenie nad stálymi tlakmi na trhoch so štátnymi dlhopismi v krajinách eurozóny, ktoré sa prejavujú zväčšovaním úverových rozpätí; domnieva sa, že únik do bezpečia spôsobený vlnami paniky počas súčasnej finančnej krízy mal rozsiahly deformujúci účinok a mal za následok vznik nákladných negatívnych externalít;

19.

požaduje včasné vykonávanie nariadenia o ratingových agentúrach (nariadenie (ES) č. 1060/2009) a víta návrh Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach z 2. júna 2010, ale zároveň vyzýva Komisiu, aby pokročila ďalej a predložila návrhy na prísnejší dohľad nad činnosťou týchto agentúr, zlepšenie zodpovednosti ratingových agentúr a posúdenie možnosti vytvoriť Európsku ratingovú agentúru; zdôrazňuje, že rating štátneho dlhu eurozóny sa počas krízy ukázal ako problematický;

20.

zdôrazňuje nezávislosť ECB;

21.

odporúča, aby ECB zvýšila transparentnosť svojej činnosti v záujme posilnenia svojej legitímnosti a predvídateľnosti; transparentnosť je potrebná aj v oblasti interných modelov používaných na oceňovanie nelikvidného kolaterálu a v oblasti oceňovania špecifických cenných papierov poskytovaných ako kolaterál;

22.

domnieva sa, že vzhľadom na nové právne postavenie, ktoré ECB nadobúda na základe Lisabonskej zmluvy, kandidáti na posty vo výkonnej rade, ktorých navrhne Rada, by mali podliehať osobitným vypočutiam pred príslušným parlamentným výborom a následne hlasovaniu v Európskom parlamente; navyše konštatuje, že ECB zohráva od začiatku krízy kľúčovú úlohu, a preto sa domnieva, že takáto úloha by mala znamenať posilnenú transparentnosť a zodpovednosť;

23.

víta skutočnosť, že Euroskupina získala na základe Lisabonskej zmluvy právnu subjektivitu a ECB sa môže zúčastňovať na jej schôdzach;

24.

upozorňuje na odhodlanie Európskeho parlamentu pokračovať v dialógu o menových otázkach, ktorý je dôležitým prvkom demokratickej kontroly ECB;

25.

víta návrh na zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), ktorý odstráni súčasné rozdiely v oblasti makroprudenciálneho dohľadu; vyzýva ECB, aby stanovila jasné modely a definície s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie a zodpovednosť ESRB; dodáva, že žiadna nová úloha zverená ECB v súvislosti s ESRB nijakým spôsobom neohrozí nezávislosť ECB;

26.

konštatuje, že koncepcia, podľa ktorej ESRB vydáva len varovania a odporúčania bez skutočného presadzovania, nie je uspokojujúcim riešením, pokiaľ ide o účinné vykonávanie a zodpovednosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ESRB nemôže sám vyhlásiť stav núdze;

27.

víta návrh, aby sa uskutočnili vypočutia predsedu ESRB pred Európskym parlamentom, a to v inom rámci než v rámci dialógov o menových otázkach;

28.

domnieva sa, že oživenie hospodárskej činnosti v druhej polovici roku 2009 bolo výsledkom mimoriadnych opatrení prijatých vládami a centrálnymi bankami na celom svete od konca roku 2008 vo forme záruk za záväzky bánk, kapitálových injekcií a programov podpory aktív;

29.

konštatuje, že finančná kríza v eurozóne je krízou solventnosti, ktorá sa pôvodne prejavila ako kríza v oblasti likvidity; domnieva sa, že takúto situáciu nemožno z dlhodobého hľadiska riešiť iba ďalším zadlžovaním vysoko zadlžených ekonomík a poskytovaním likvidity týmto ekonomikám v kombinácii so zrýchlenými plánmi na konsolidáciu verejných financií;

30.

zároveň sa domnieva, že kríza odhalila trend v hospodárskych politikách v posledných rokoch, ktorý prispel k súčasnej vysokej úrovni verejného a súkromného dlhu, ktorý si vyžiada mnoho rokov na nápravu; domnieva sa, že pre niektoré časti Európy bude ťažšie než pre iné vyrovnať sa s dôsledkami a vývojom krízy a dosiahnuť udržateľný hospodársky rast, nové inovácie a vytváranie nových pracovných miest; zdôrazňuje potrebu reforiem v celej Európe;

31.

pripomína, že pred začiatkom finančnej krízy pomer verejného dlhu k HDP eurozóny a celej EÚ, ako aj pomer v prípade väčšiny členských štátov v rokoch 1999 až 2007 klesol a že naopak miera zadlženia domácností, firiem a pákový efekt vo finančnom sektore zaznamenali v tom istom období značný nárast;

32.

pripomína, že mohutný nárast verejného dlhu od roku 2008 v niektorých členských štátoch spôsobila skutočnosť, že tieto krajiny museli čeliť excesom, ktoré predtým vznikli v dôsledku neudržateľného nárastu súkromného dlhu a obrovskej finančnej bubliny; domnieva sa preto, že súčasná kríza ukázala, že fiškálna pozícia je neudržateľná, ak je neudržateľné financovanie súkromného sektora;

33.

konštatuje, že kríza spolu s následnou finančnou pomocou a balíkmi hospodárskych stimulov viedla k ďalekosiahlym úsporným opatreniam, ktoré sú často oneskorené, ale zároveň veľmi obmedzujú schopnosť vlády konať;

34.

upozorňuje, že tieto úsporné balíky by nemali viesť k opatreniam, ktoré by mohli vážne spomaliť hospodársku obnovu, čo si vyžaduje nový model hospodárskeho riadenia s nástrojmi a časovým plánom, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi procesom konsolidácie verejných financií a zachovaním potrieb z hľadiska investovania do pracovných miest a udržateľného rozvoja;

35.

zdôrazňuje, že nedostatok úverov zasahujúci reálnu ekonomiku, najmä MSP, vyplynul z nižšieho dopytu z dôvodu obmedzenej aktivity v reálnej ekonomike, ako aj z neochoty bánk poskytovať úvery;

36.

zdôrazňuje, že viaceré banky členských štátov boli v nadmernej miere závislé od likvidity poskytovanej zo strany ECB;

37.

konštatuje, že neštandardné opatrenia, ktoré ECB zaviedla od októbra 2008 na podporu úverov, boli úspešné, pokiaľ ide o zabránenie hlbšej recesii a následným finančným nepokojom; opäť pripomína, že zrušenie týchto opatrení sa musí vhodne načasovať a starostlivo koordinovať s vládami jednotlivých štátov a ich aktivitami, najmä so zreteľom na kolektívne a súbežné prijímanie úsporných opatrení v mnohých členských štátoch;

38.

vyjadruje však znepokojenie nad prípadným asymetrickým účinkom výstupnej stratégie ECB, vzhľadom na zásadné rozdiely medzi členskými štátmi eurozóny v súvislosti s hospodárskym cyklom;

39.

privítal by, keby Európska centrálna banka v rámci dohôd o spätnej kúpe vo všeobecnosti akceptovala štátne dlhopisy od krajín eurozóny ako záruku, čím by uplatnila prax už odskúšanú a overenú v Bank of England a Federal Reserve Bank;

40.

zdôrazňuje, že postupné prekonanie verejných deficitov a dlhodobá udržateľnosť verejných financií majú kľúčový význam pre celú eurozónu;

41.

berie na vedomie množstvo návrhov v EÚ na dokončenie opatrení obozretného podnikania, krízové riadenie a reguláciu tieňového bankového sektora;

42.

vyjadruje tiež znepokojenie nad procyklickými aspektmi súčasných pravidiel regulácie a obozretnosti v podnikaní, ako aj účtovných a daňových pravidiel, ktoré zvýrazňujú výkyvy typické pre fungovanie trhového hospodárstva;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné rozhodujúcim spôsobom zvýšiť kapitálové rezervy bánk a kvalitu kapitálu, a víta návrhy bazilejského výboru na užšie vymedzenie základného kapitálu a zavedenie vyšších kapitálových pomerov; takisto upriamuje pozornosť na prepojenie medzi finančnou a reálnou ekonomikou a na vplyv, ktorý môže mať regulácia jednej ekonomiky na druhú;

44.

domnieva sa, že globálny finančný systém sa musí stať odolnejším a že ponaučenia z krízy treba vyvodiť na globálnej úrovni s cieľom znížiť systémové riziko, vyrovnať sa s finančnými bublinami a zlepšiť kvalitu krízového riadenia a transparentnosť finančných trhov, pričom je potrebné opätovne potvrdiť, že ich hlavnou úlohou je financovanie reálnej ekonomiky;

45.

konštatuje, že euro získalo počas roku 2009 postavenie medzinárodnej meny, ale v roku 2010 sa ocitlo pod veľkým tlakom;

46.

zdôrazňuje, že v období vyznačujúcom sa vysokou nestabilitou výmenných kurzov sa euro posilnilo, najmä voči americkému doláru a čínskemu jüanu, a vyjadruje znepokojenie, že by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť eurozóny;

47.

uznáva, že sila eura je čiastočne výsledkom slabej hospodárskej činnosti v USA, kde sa deficit bežného účtu prudko znížil pod hranicu 3 % HDP v roku 2009 a federálny rozpočtový deficit sa zvýšil na približne 10 % HDP v rozpočtovom roku 2009, zatiaľ čo pokles eura bol okrem iného spojený s nedostatkom dôvery na globálnych trhoch v niektorých vysoko zadlžených členských štátoch EÚ; tiež má obavy zo zväčšenia objemu peňazí v USA a v menšej miere i v EÚ;

48.

vyjadruje znepokojenie nad dosahom nestability výmenných kurzov a operácií typu „carry trade“ na globálnu finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku;

49.

zdôrazňuje, že bez ohľadu na súčasnú globálnu finančnú a hospodársku krízu by sa mala eurozóna naďalej rozširovať, ale upozorňuje, že nevyhnutnou podmienkou členstva v nej je splnenie maastrichtských kritérií; víta rýchle prijatie eura všetkými členskými štátmi, ktoré spĺňajú tieto kritériá;

50.

domnieva sa, že prijatie eura Estónskom je dôkazom postavenia tejto meny napriek kríze verejného dlhu; domnieva sa, že tento stav povzbudí členské štáty, aby sa usilovali o členstvo v eurozóne;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/7

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej uplatňovaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú schválila Európska rada 25. – 26. marca 2010,

—

so zreteľom na závery Rady o SBOP prijaté 26. apríla 2010,

—

so zreteľom na závery o EBOP a vyhlásenie s názvom Desať rokov európskej bezpečnostnej a obrannej politiky – výzvy a príležitosti, ktoré prijala Rada 17. novembra 2009,

—

so zreteľom na vyhlásenie o posilnení európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré prijala Európska rada 12. decembra 2008, a so zreteľom na vyhlásenie o posilnení spôsobilostí, ktoré prijala Rada 11. decembra 2008,

—

so zreteľom na závery predsedníctva, ktoré prijala Európska rada počas zasadnutia v Santa Marii de Feira 20. júna 2000 a v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na program EÚ na predchádzanie násilným konfliktom, ktorý bol tiež prijatý v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2008, ktorý schválila Európska rada 17. decembra 2004, a so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2010, ktorý schválila Rada 19. novembra 2007,

—

so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Helsinkách 11. decembra 1999 (hlavný cieľ 2003) a so zreteľom na hlavný cieľ 2010, ktorý prijala Rada 17. mája 2004,

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,

—

so zreteľom na dokument Rady z 3. decembra 2008 s názvom Vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 posilnenej rezolúciou BR OSN č. 1820 v kontexte EBOP, a na dokument Rady zo 14. septembra 2006 o začleňovaní otázky ľudských práv do EBOP,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti, v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0308/2010),

1.

pripomína, že EÚ sa zaviazala vymedziť a vykonávať spoločné politiky a činnosti s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, konsolidovať obnovu po skončení konfliktov a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN, ako aj upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva a poskytovať pomoc obyvateľstvu, ktoré je vystavené prírodným katastrofám alebo katastrofám, ktoré spôsobili ľudia;

2.

zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac vzájomne prepojené a že rozvíjaním svojich politík a spôsobilostí v oblasti krízového riadenia, predchádzania konfliktom a budovania mieru v súlade s uvedenými cieľmi EÚ tiež pomáha zaisťovať bezpečnosť svojich občanov;

3.

zdôrazňuje, že EÚ, najmä prostredníctvom civilného krízového riadenia, predstavuje zreteľný prínos ku globálnej bezpečnosti, v ktorom sa odrážajú jej základné hodnoty a zásady;

4.

zdôrazňuje, že účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof si často vyžadujú využívať civilné aj vojenské spôsobilosti a užšiu spoluprácu medzi nimi; pripomína, že rozvoj komplexného prístupu EÚ a jej spôsobilostí v oblasti kombinovaného vojenského a civilného krízového riadenia sú charakteristickými prvkami SBOP a predstavujú jej kľúčovú pridanú hodnotu; zároveň pripomína, že SBOP nie je jediným dostupným nástrojom a že misie SBOP by sa mali využívať ako súčasť širšej stratégie EÚ;

5.

pripomína, že je potrebná biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane založená na systematických a dôkladných kontrolách bezpečnosti a obrany vykonávaných štátmi podľa spoločných kritérií a spoločného harmonogramu, ktorá by jasnejšie vymedzila bezpečnostné a obranné ciele, záujmy a potreby EÚ vo vzťahu k dostupným prostriedkom a zdrojom; zdôrazňuje, že v tejto bielej knihe by sa mali vymedziť aj oblasti, v ktorých a podmienky, za ktorých by bola vhodná užšia civilno-vojenská spolupráca v záujme dosiahnutia týchto cieľov; zastáva názor, že biela kniha EÚ by mala jasne identifikovať príležitosti pre spoločné využívanie zdrojov na úrovni EÚ, ako aj národnú špecializáciu a harmonizáciu spôsobilostí s cieľom dosiahnuť veľké úspory z rozsahu;

6.

zdôrazňuje, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo prispieť k ďalšiemu rozvoju skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu, predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru a poskytnúť EÚ náležité štruktúry, personálne obsadenie a finančné zdroje, aby mohla zastávať svoje povinnosti na medzinárodnej úrovni v súlade s Chartou OSN;

7.

v plnej miere podporuje presun štruktúr SBOP vrátane riaditeľstva pre plánovanie krízového riadenia, útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, Vojenského štábu EÚ a Situačného centra do ESVČ pod priamym riadením a zodpovednosťou podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; pripomína prísľub podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky zabezpečiť, že budú vykonávať činnosť v úzkej spolupráci a v synergii s príslušnými oddeleniami Komisie presunutými do ESVČ, ktoré sa zaoberajú plánovaním a programovaním krízových reakcií, predchádzaním konfliktom a budovaním mieru; naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že tieto oddelenia budú pôsobiť na úrovni rovnocennej so štruktúrami SBOP; zdôrazňuje, že nie je prijateľná žiadna formálna či neformálna kontrola plánovania a programovania opatrení financovaných z nástroja stability štruktúrami SBOP, a trvá na tom, že presunuté štruktúry Komisie sa nesmú zrušiť;

8.

v záujme rozvoja komplexného prístupu EÚ tiež podporuje úzku koordináciu medzi ESVČ a všetkými relevantnými útvarmi, ktoré zostávajú v rámci Komisie, najmä tými, ktoré sa zaoberajú rozvojom, humanitárnou pomocou, civilnou ochranou a verejným zdravím; zdôrazňuje potrebu priamych prepojení medzi ESVČ a agentúrami v rámci SBOP, konkrétne Európskou obrannou agentúrou, Inštitútom EÚ pre bezpečnostné štúdie, Európskou akadémiou bezpečnosti a obrany a Satelitným centrom EÚ;

9.

poukazuje na úlohu Monitorovacieho a informačného centra Komisie (MIC) pri napomáhaní koordinácie pri odstraňovaní následkov katastrof v rámci mechanizmu civilnej ochrany a zdôrazňuje potrebu zaistenia úzkej spolupráce medzi centrom a ESVČ podpredsedníčkou/vysokou predstaviteľkou v jej úlohe podpredsedníčky Komisie; žiada lepšiu koordináciu a rýchlejšie nasadzovanie vojenských prostriedkov v súvislosti s odstraňovaním následkov katastrof, najmä spôsobilostí v rámci leteckej dopravy, na základe skúseností nadobudnutých na Haiti a zároveň rešpektovanie primárne civilného charakteru operácií zameraných na odstraňovanie následkov katastrof; pripomína svoju výzvu na ďalšie zlepšenie mechanizmu civilnej ochrany EÚ tak, že sa vytvorí dobrovoľné združenie prostriedkov členských štátov, ktoré budú v pohotovosti na okamžité nasadenie v rámci operácií reagujúcich na katastrofy; navrhuje, aby sa tieto prostriedky koordinovali a nasadzovali pod označením jednotky civilnej ochrany EÚ, a tak sa viac zviditeľnili opatrenia EÚ; zároveň pripomína zodpovednosť jednotlivých členských štátov za civilnú ochranu a opatrenia na kontrolu katastrof;

10.

tiež podporuje lepšiu koordináciu medzi humanitárnymi agentúrami členských štátov a GR ECHO v prípade činností na zmiernenie následkov prírodných katastrof alebo katastrof, ktoré spôsobili ľudia;

11.

vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala potrebné rozhodnutia s cieľom uviesť do platnosti doložku o vzájomnej pomoci, ako sa uvádza v článku 42 ods. 7 ZEÚ, rovnako ako doložku o solidarite, ako sa uvádza v článku 222 ZFEÚ, ktoré by mali odrážať komplexný prístup EÚ a stavať na civilno-vojenských zdrojoch;

12.

pripomína úspešný rozvoj partnerstva na budovanie mieru medzi Komisiou a mimovládnymi organizáciami, ako aj skutočnosť, že dobrá spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti a budúcou ESVČ má kľúčový význam; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala rámec pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby podporovala využívanie neštátnych subjektov v oblasti činností Únie na predchádzanie konfliktom a ich riadenie, a to aj tak, že ich zapojí do vzdelávacích činností EÚ;

13.

v rámci politicko-strategickej úrovne víta začlenenie civilných a vojenských prvkov do riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMDP) ako krok správnym smerom; zdôrazňuje však potrebu nájsť vhodnú rovnováhu medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami pre strategické plánovanie nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z hľadiska hierarchie, aby sa v plnej miere využili možné synergie; zároveň zdôrazňuje potrebu riadne zohľadňovať rozdiely medzi civilnými a vojenskými úlohami a ich rozdielnymi cieľmi a od prípadu k prípadu zabezpečiť pridelenie vhodnej kombinácie ľudských zdrojov na každú operáciu;

14.

osobitne vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby riešila nedostatok personálu, pokiaľ ide o odborníkov v oblasti plánovania civilných misií a rozvoja civilných spôsobilostí, a aby zabezpečila, že súčasťou CMPD bude dostatočný počet odborníkov vo všetkých prioritných oblastiach civilných spôsobilostí, konkrétne v oblasti polície, súdnictva, civilnej správy, civilnej ochrany a monitorovania, ako aj v oblasti ľudských práv;

15.

zdôrazňuje potrebu, aby sa v bežných fázach rozvíjalo spoločné celkové hodnotenie situácie, ktoré by zdieľali všetky zainteresované subjekty EÚ (ESVČ, ale aj všetky príslušné útvary Komisie: GR DEV, GR ECHO, GR SANCO s podporou každej ich spôsobilosti v oblasti krízového riadenia), pričom táto potreba by sa mala odrážať vo všetkých regionálnych alebo štátnych strategických dokumentoch EÚ; zdôrazňuje, že reštrukturalizované delegácie EÚ musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu;

16.

vyzýva na posilnenie úlohy vedúcich delegácií EÚ a/alebo osobitných zástupcov EÚ počas ich prítomnosti v krízových oblastiach v rámci civilno-vojenského koordinačného úsilia, a to aj so zreteľom na zabezpečenie dôkladnejšej politickej kontroly v teréne;

17.

v rámci úrovne operačného plánovania žiada významne zlepšiť spôsobilosti pre civilné plánovanie tak, aby zodpovedali ambíciám civilných misií SBOP, a to prostredníctvom konsolidácie útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) v oblasti personálneho obsadenia, ako aj prostredníctvom lepšieho rozdelenia úloh medzi strategickými a operačnými úrovňami; zdôrazňuje, že toto rozdelenie úloh musí vychádzať z vyváženej a komplexnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov; domnieva sa, že v súvislosti so zodpovednosťami veliteľa civilných operácií je potrebné, aby bola táto funkcia v rámci hierarchie ESVČ umiestnená na zodpovedajúcej (t. j. vyššej) úrovni;

18.

pripomína svoju požiadavku vytvoriť stály operačný štáb EÚ zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií EÚ s cieľom nahradiť súčasný systém využívania jedného zo siedmich dostupných štábov na ad hoc základe; zdôrazňuje, že týmto krokom by sa zabezpečila zosúladená štruktúra velenia a výrazne zvýšila schopnosť EÚ rýchlo a konzistentne reagovať na krízy (najmä zlepšením inštitucionálnej pamäte EÚ), ako aj znížili náklady;

19.

domnieva sa, že operačný štáb by mal byť umiestnený pri CPCC, aby sa v čo najväčšej miere využívali prínosy civilno-vojenskej koordinácie vrátane spoločného využívania niektorých funkcií a lepšie sa podporovali najlepšie postupy medzi plánovacími útvarmi EÚ; dokonca navrhuje, že operačný štáb a CPCC by sa mohli začleniť do spoločného štábu krízového riadenia EÚ, ktorý by bol zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie všetkých civilných misií, vojenských operácií a misií na reformu bezpečnostného sektora, ktoré uskutočňuje EÚ;

20.

zdôrazňuje však, že by sa mali náležite zohľadňovať rozdiely medzi civilným a vojenským plánovaním a že treba zachovať samostatné štruktúry velenia, pričom by si veliteľ civilných operácií a veliteľ vojenských operácií zachovali vlastné právomoci a mali by rovnaké postavenie v rámci hierarchie ESVČ;

21.

poukazuje na množstvo záväzkov, ktoré prevzali členské štáty v súvislosti s rozvojom vojenských, ako aj civilných spôsobilostí krízového riadenia, počnúc zasadnutiami Európskej rady v Helsinkách a v Santa Marii de Feira až po vyhlásenie o posilnení spôsobilostí z decembra 2008; naliehavo vyzýva členské štáty a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečili riadne plnenie týchto záväzkov s cieľom odstrániť výrazné rozdiely medzi existujúcimi operačnými spôsobilosťami a deklarovanými politickými cieľmi;

22.

v súvislosti s krokmi nadväzujúcimi na hlavné ciele 2010 vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na konkrétne poskytovanie spôsobilostí a na oblasti možných civilno-vojenských synergií, najmä tie, ktoré už boli identifikované, s cieľom čo najskôr dosiahnuť skutočný pokrok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rozvoj spôsobilostí riadil osobitnými požiadavkami na misie SBOP; víta komplexný proces rozvoja spôsobilostí (CCDP) pre vojenské spôsobilosti v rámci Európskej obrannej agentúry; nabáda na ďalšiu diskusiu o tom, ako prepojiť oba procesy rozvoja spôsobilostí v rámci civilných a vojenských hlavných cieľov;

23.

víta úsilie predchádzajúcich a aktuálnych rotujúcich predsedníctiev Rady o začatie procesu zameraného na objasnenie povahy a rozsahu stálej štruktúrovanej spolupráce (PSC) uvedenej v článku 42 ods. 6 ZEÚ; vyzýva Radu, aby urýchlene predložila jasnú predstavu o stálej štruktúrovanej spolupráci so zreteľom na civilno-vojenský charakter komplexného prístupu EÚ a predstavila konkrétne opatrenia, ako začať stálu štruktúrovanú spoluprácu vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a klesajúce rozpočty na národnú obranu v členských štátoch EÚ;

24.

v súvislosti s prijatými politickými záväzkami vyzýva členské štáty, aby naliehavo riešili nepretržitý nedostatok civilného personálu v misiách SBOP, najmä EULEX Kosovo a EUPOL Afganistan, predovšetkým zvýšením úsilia o zavedenie národných stratégií na uľahčenie vysielania civilného personálu do misií; naliehavo žiada, aby v rámci týchto stratégií príslušné vnútroštátne orgány, ako sú ministerstvá vnútra a spravodlivosti, v úzkej spolupráci s ministerstvami obrany vypracovali štruktúrovanejší prístup k úlohe stanovenia primeraných podmienok pre účasť civilného personálu v misiách SBOP, najmä v súvislosti s kariérnym výhľadom a odmeňovaním;

25.

v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že účasť v misiách SBOP sa bude vnímať ako významná výhoda pre kariérny postup v rámci ich systémov polície a súdnictva a že útvarom, ktoré dočasne vysielajú civilných zamestnancov do týchto misií, sa poskytne primeraná náhrada za zamestnancov, ktorých dočasne nemôžu využívať; domnieva sa, že Rada by mala zabezpečiť, aby výška diét pre zamestnancov misií SBOP zodpovedala situácii, v ktorej pôsobí daná misia;

26.

znovu pripomína potrebu dodržiavať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, ktorá vyžaduje rodovo vyvážené personálne obsadenie a prístup k odbornej príprave pre všetky misie a uplatňovanie rodového hľadiska v rámci všetkých vykonávaných činností; zdôrazňuje, že primeraný počet žien v civilných alebo vojenských misiách je rozhodujúcou podmienkou pre úspech týchto misií, či už ide o mierové operácie alebo operácie na zmiernenie následkov katastrof, alebo o diplomatickú mediáciu, a to ako spôsob, ktorým sa zabezpečí primerané zohľadňovanie potrieb, práv a záujmov žien a zapojenie žien do akcií a cieľov misie; pripomína, že členské štáty EÚ musia vypracovať národné akčné plány na zabezpečenie dodržiavania rezolúcie č. 1325;

27.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pred vyslaním primeraný výcvik, ktorého súčasťou by mohla byť účasť civilného personálu na vojenských cvičeniach vrátane skúšok pohotovosti a vojenského personálu na civilnom vzdelávaní a/alebo cvičeniach; dôrazne odporúča, aby si členské štáty viedli prehľad o civilistoch s príslušnými schopnosťami, ktorých by bolo možné vyslať, najmä o tých, ktorí sú vyškolení na úlohy vykonávané spolu s vojenskými jednotkami; víta postup niektorých členských štátov, ktoré majú špecializovanú centrálnu agentúru zodpovednú za nábor a výcvik všetkého civilného personálu, ktorý možno vyslať;

28.

podporuje Radu v rozvoji softvérového prostredia Goalkeeper na uľahčenie náboru a výcviku personálu pre civilné misie;

29.

pripomína, že existuje skupina EÚ pre odbornú prípravu, ktorú financuje Európska komisia, a zdôrazňuje, že jednou zo skúseností, ktoré získala, je tá, že investície do odbornej prípravy musia byť spojené so skutočným nasadením; víta dôraz, ktorý Komisia kladie na to, aby sa zabezpečilo, že nadchádzajúce projekty výcviku civilistov financované z nástroja stability budú zacielené na odborníkov, s ktorých budúcim nasadením v misiách sa už počíta;

30.

v súlade s odporúčaniami Rady z roku 2008 zdôrazňuje širšiu úlohu, ktorú by vzhľadom na vytvorenie ESVČ mala Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) zohrávať v oblasti budovania kapacít a výcviku zameraného na účinné krízové riadenie; naliehavo vyzýva Radu, aby zlepšila výcvikové zariadenia a personálne obsadenie EABO, a to aj tým, že jej zabezpečí trvalé sídlo, s cieľom zaručiť na strategickej, operačnej a taktickej úrovni dlhodobo fungujúci a účinný výcvik civilného a vojenského personálu členských štátov a inštitúcií EÚ; žiada vytvoriť štipendiá pre mladých absolventov, ktorí sa chcú špecializovať v potrebných oblastiach;

31.

vyzýva na prípravnú akciu s cieľom rozvíjať a sprístupniť odbornú prípravu v oblasti mediácie a dialógu so zreteľom na zriadenie ESVČ v súlade s koncepciou pre posilnenie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu, ktorú schválila Rada v roku 2009;

32.

nabáda, aby sa pokračovalo v úsilí o urýchlené zabezpečenie finančných prostriedkov pre civilné misie a zjednodušenie rozhodovacích postupov a vykonávacích ustanovení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné útvary Komisie ako rovnocenní partneri úzko spolupracovali so štruktúrami krízového riadenia v rámci ESVČ s cieľom umožniť rýchle začatie financovania civilných misií; v záujme transparentnosti a zodpovednosti žiada vytvoriť jednu rozpočtovú položku pre každú misiu SBOP;

33.

vyzýva Radu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom urýchlene prijala primerané rozhodnutia týkajúce sa vytvorenia počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ZEÚ; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby po zriadení tohto fondu Parlament pravidelne informovala o situácii;

34.

víta rozvoj koncepcie integrovaných policajných jednotiek (IPU), t. j. silných, rýchlo nasaditeľných, pružných a interoperabilných jednotiek, ktoré dokážu vykonávať exekutívne úlohy v oblasti presadzovania práva a ktoré za istých okolností možno nasadiť v rámci vojenských operácií a pod vojenským velením; konštatuje, že táto koncepcia sa úspešne uplatňuje v Bosne a Hercegovine v rámci operácie EUFOR Althea a v Kosove v rámci misie EULEX; zdôrazňuje potrebu takýchto jednotiek, ktoré majú osobitne dobré predpoklady zasahovať v nestabilizovaných situáciách, najmä počas prechodu od vojenského velenia k civilnému; odporúča, aby členské štáty investovali do rozvoja takýchto spôsobilostí;

35.

v tejto súvislosti plne podporuje využívanie Európskej žandárskej jednotky (EGF), ktorú možno zaradiť pod vojenské alebo civilné velenie a ktorá je spôsobilá pre rýchle nasadenie v expedičných policajných misiách, ako mimoriadne vhodného nástroja na celú škálu operácií účinného krízového riadenia vrátane misií na stabilizáciu situácie po katastrofe; vyzýva všetky členské štáty, ktoré majú policajné jednotky s vojenským štatútom, aby sa pripojili k tejto iniciatíve;

36.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri rozvoji základne odborníkov pre oddiely civilného nasadenia (CRT) s cieľom vytvoriť spôsobilosť na rýchle posúdenie situácie, ale zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť ďalšie rozšírenie týchto zoznamov; zdôrazňuje, že spôsobilosti na včasné posúdenie a zisťovanie skutočností sú dôležité pre zabezpečenie toho, aby EÚ reagovala na krízy s využitím čo najvhodnejších dostupných prostriedkov;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v čase krízy bola schopná nasadiť v prvých hodinách krízy multidisciplinárne tímy, ktoré by boli zložené z civilných, vojenských a civilno-vojenských odborníkov z ESVČ a Komisie;

38.

vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby predložili spoločnú dohodu o nových misiách SBOP v súlade s článkom 43 ZEÚ a uviedli, ako ich budú riešiť v kontexte ustanovenej civilno-vojenskej spolupráce; v tejto súvislosti ich nabáda, aby urýchlili budovanie základne odborníkov na reformu bezpečnostného sektora s cieľom zvýšiť spôsobilosti EÚ v tejto oblasti;

39.

vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce nástroje a zaviedli mechanizmy na hodnotenie vplyvu predtým, ako pristúpia k formulácii nových ambicióznych cieľov;

40.

je presvedčený, že bojové skupiny EÚ predstavujú vhodný nástroj pre operácie krízového riadenia; opätovne pripomína svoju výzvu Rade na posilnenie ich využiteľnosti a pružnosti; žiada aj zlepšenie ich využiteľnosti na civilno-vojenské operácie humanitárnej pomoci v plnom súlade s revidovanými usmerneniami z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri odstraňovaní následkov katastrof;

41.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby dosiahli dohodu o rozšírení koncepcie spoločných nákladov súvisiacich s využívaním bojových skupín (náklady sa budú financovať prostredníctvom mechanizmu Athena) alebo o spoločnom financovaní celkových nákladov na operácie krízového riadenia, ktoré vykonávajú; zastáva názor, že takáto dohoda je potrebná na to, aby ich využívanie bolo politicky a hospodársky prijateľné a aby sa zabezpečilo, že členské štáty, ktorých jednotky sú v pohotovosti, nebudú niesť v zložitej rozpočtovej situácii neúmernú záťaž; v tejto súvislosti pripomína, že Rada v novembri 2009 vyzvala generálny sekretariát Rady, aby vypracoval návrhy na financovanie vojenských operácií, ktoré sa majú prerokovať na vysokej úrovni v roku 2010, no doteraz sa nezaznamenal nijaký pokrok;

42.

vyzýva členské štáty, aby vnímali bojové skupiny ako dlhodobé partnerstvá a nerozpúšťali ich po skončení obdobia pohotovosti, a nepremrhali tak prostriedky investované do ich vytvorenia; žiada, aby tieto skupiny boli cvičené na spolupôsobenie s civilnými útvarmi; dokonca navrhuje, že štruktúra týchto skupín by mohla zahŕňať aj civilné jednotky alebo odborníkov, najmä integrované policajné jednotky;

43.

vyzýva členské štáty, aby ďalej preskúmali možnosti rozvoja spôsobilostí dvojakého použitia pre civilné misie a vojenské operácie SBOP, najmä spôsobilostí v oblasti dopravy, a zároveň zaistili interoperabilitu výcviku a praxe, lepšie využívali existujúce prístupy a spôsobilosti a aby vo vhodných prípadoch prepojili procesy rozvoja civilných a vojenských spôsobilostí;

44.

zdôrazňuje, že vojenský a civilný personál EÚ bude čoraz častejšie pôsobiť bok po boku a bude do veľkej miery vystavený rovnakým hrozbám, napríklad improvizovaným výbušným zariadeniam, pričom bude potrebovať porovnateľné spôsobilosti v oblastiach ako strategická a taktická preprava, logistická podpora, komunikačné systémy, systémy zhromažďovania a hodnotenia spravodajských informácií, lekárska podpora, bezpečnosť a ochrana ozbrojených síl, využitie priestorových spôsobilostí a bezpilotné dopravné prostriedky;

45.

zdôrazňuje preto potrebu koordinovať a stimulovať investície do technológií a spôsobilostí dvojakého použitia, aby sa tak rýchlo vyplnili medzery v spôsobilostiach a zároveň sa predišlo zbytočnému zdvojovaniu, vytvárali sa synergie a podporovala sa štandardizácia; pripomína, že v tejto súvislosti musí dôležitú úlohu zohrávať Európska obranná agentúra, a to v procese zisťovania potrieb v oblasti spôsobilostí a tiež v poukazovaní na spôsoby, akými by sa tieto spôsobilosti mali medzi členmi Únie vymieňať, zhromažďovať alebo nadobúdať s cieľom poskytnúť nasaditeľné prostriedky pre úspešné a bezpečné vykonávanie a realizáciu operácií SBOP;

46.

v tejto súvislosti podporuje vytvorenie európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie medzi investíciami Komisie v rámci siedmeho rámcového programu do obranného výskumu a technológií a investíciami do výskumu zlepšovania civilnej bezpečnosti, napríklad v oblastiach ako celkové hodnotenie situácie, bezpilotné letecké dopravné prostriedky, sledovanie námorného priestoru, boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, zisťovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a výbušnín (CBRNE) a ochrana pred nimi, komunikácia, zhromažďovanie spravodajských informácií, hodnotenie a prenos údajov a bezpečnosť v kybernetickom priestore;

47.

konštatuje však, že táto spolupráca by nemala ísť nad rámec nevyhnutnej civilno-vojenskej spolupráce v oblastiach udržiavania mieru, predchádzania konfliktom, posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, krízového riadenia a humanitárnej pomoci;

48.

víta otvorenú diskusiu ministrov obrany EÚ počas ich neformálneho stretnutia v Gente 23. a 24. septembra 2010, ktorá sa týkala európskeho obranného výskumu a hodnotenia úlohy Európskej obrannej agentúry uvedenej v článku 42 ods. 3 ZEÚ;

49.

podporuje ďalšie úsilie o pohotové zabezpečenie všetkého vybavenia, ktoré je potrebné na činnosti rýchleho riešenia krízových situácií, či majú civilný alebo vojenský charakter; víta pokračujúce činnosti na inventarizačnom systéme pre civilné misie SBOP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vykonala komplexnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom určiť optimálne riešenia pre každý druh potrebného vybavenia; zastáva názor, že v závislosti od druhu vybavenia treba nájsť správnu kombináciu skladovania na úrovni EÚ, rámcových zmlúv a virtuálnych zásob vybavenia vo vlastníctve členských štátov;

50.

v tejto súvislosti víta vytvorenie dočasného skladu civilného vybavenia v Bosne a Hercegovine a žiada, aby sa urýchlene napredovalo so zriadením stáleho skladu v záujme lepšej prípravy EÚ na riadenie civilných krízových situácií;

51.

nabáda k ďalšiemu pokroku v oblasti zhromažďovania a výmeny prostriedkov ako hospodárneho spôsobu zvyšovania spôsobilostí, ktorý má ešte väčší význam v čase sprísnených rozpočtových podmienok; víta najmä činnosti zamerané na riešenie nedostatkov v spôsobilostiach strategickej leteckej prepravy, konkrétne vytvorenie európskeho veliteľstva pre vzdušnú prepravu (EATC) niekoľkými členskými štátmi, ako aj iniciatívu za európsku dopravnú letku; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami Európskej obrannej agentúry a urýchlili činnosti zamerané na určenie ďalších oblastí, v ktorých treba uplatniť zásady zhromažďovania a výmeny prostriedkov, vrátane oblasti výcviku alebo podpory misií; v tomto smere víta návrhy vytvoriť mnohonárodnostnú vrtuľníkovú letku podľa vzoru EATC, ktorá sa bude využívať na civilné aj vojenské úlohy;

52.

pripomína, že za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti zodpovedá v prvom rade Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov; zdôrazňuje preto potrebu úzkej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, najmä v rámci operácií humanitárnej pomoci, kde vedúcu úlohu zohráva Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA); žiada, aby sa táto spolupráca posilnila najmä v zónach, kde jedna organizácia preberá zodpovednosť od druhej, najmä vzhľadom na zmiešané skúsenosti z Kosova;

53.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby sa postarali o zabezpečenie primeraných príspevkov pre misie OSN a aby prispievali koordinovaným spôsobom; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby ďalej preskúmali spôsoby, ako môže EÚ ako celok lepšie prispievať k úsiliu pod vedením OSN, napríklad začatím tzv. premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN;

54.

vyzýva na zlepšenie monitorovania pomoci EÚ poskytovanej prostredníctvom organizácií OSN v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 15/2009;

55.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že 21 z 28 členov NATO sú členské štáty EÚ, úzka spolupráca medzi EÚ a NATO má rozhodujúci význam pre to, aby sa predchádzalo zdvojenému úsiliu pri nasadzovaní vojenských spôsobilostí v prípade, že sa v rovnakej oblasti angažujú obe organizácie, a to bez toho, aby to malo vplyv na zásadu rozhodovacej autonómie, a so zreteľom na neutrálny štatút niektorých členských štátov EÚ; opätovne pripomína naliehavú potrebu vyriešiť politické problémy, ktoré stoja v pozadí prekážok spolupráce medzi EÚ a NATO, a žiada úplné a účinnejšie uplatňovanie dohôd Berlín plus, aby obe organizácie mohli účinne zasiahnuť v prípade súčasných a budúcich kríz;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnakú mieru transparentnosti a zapojenia pre členské krajiny NATO, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, pri vykonávaní spoločných činností, ako sa zdôrazňuje v tretej kapitole správy NATO 2020 (správa M. Albrightovej);

57.

vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi NATO, aby zaistili, že nová strategická koncepcia NATO nepovedie k zbytočnému zdvojovaniu úsilia v oblasti civilných spôsobilostí, čo by dodatočne zaťažilo už aj tak obmedzené zdroje; je presvedčený, že NATO by sa skôr malo dokázať spoľahnúť na civilné spôsobilosti ostatných medzinárodných organizácií ako EÚ a OSN;

58.

opätovne pripomína svoju podporu užšej spolupráci EÚ – NATO na rozvoji spôsobilostí a čo najširšiemu dodržiavaniu štandardov NATO; podporuje ďalší pokrok v spoločnom úsilí o vyriešenie nedostatku dopravných vrtuľníkov; víta iniciatívy na koordináciu činností EÚ a NATO v oblasti boja proti katastrofám spôsobeným chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými látkami a proti improvizovaným výbušným zariadeniam, ako aj v oblasti zabezpečovania lekárskej podpory ako záležitosti, ktoré majú význam pre civilné aj vojenské misie;

59.

zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce EÚ – OBSE a EÚ – AÚ v ich konkrétnych operačných oblastiach, zlepšenia systémov včasného varovania a zabezpečenia výmeny najlepších postupov a odborných znalostí v oblasti krízového riadenia;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnym tajomníkom OSN a NATO.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/15

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou) (1),

—

so zreteľom na rokovací poriadok Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ (SPZ), prijatý 3. apríla 2003 (2), naposledy zmenený a doplnený v Port Moresby (Papua Nová Guinea) 28. novembra 2008,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji, ktorý bol podpísaný 20. decembra 2005 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Kigali o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) podporujúcich rozvoj, ktoré prijalo SPZ 22. novembra 2007 v Kigali (Rwanda) (5),

—

so zreteľom na luandské vyhlásenie o druhej revízii Dohody o partnerstve medzi AKT – EÚ (dohoda z Cotonou), ktoré prijalo SPZ 3. decembra 2009 v Luande (Angola) (6),

—

so zreteľom na komuniké z Georgetownu prijaté 26. februára 2009 v Georgetowne (Guyana) na karibskej regionálnej schôdzi SPZ (7),

—

so zreteľom na komuniké z Ouagadougou prijaté 30. októbra 2009 v Ouagadougou (Burkina Faso) na západoafrickej regionálnej schôdzi SPZ (8),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, podpísaný 18. decembra 2007 (9),

—

so zreteľom na uznesenia prijaté SPZ v roku 2009 o:

—

výzvach spojených s demokratickým zohľadnením etnickej, kultúrnej a náboženskej rozmanitosti v krajinách AKT a EÚ (10),

—

dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) a ich vplyve na štáty AKT (11),

—

sociálnych a environmentálnych následkoch zmeny klímy v krajinách AKT (12),

—

úlohe dohody o partnerstve z Cotonou pri riešení potravinovej a finančnej krízy v krajinách AKT (13),

—

nastolení a podpore mieru, bezpečnosti, stability a vlády v Somálsku (14),

—

globálnom riadení a reforme medzinárodných inštitúcií (15),

—

o vplyve finančnej krízy na krajiny AKT (16),

—

sociálnej a kultúrnej integrácii a angažovanosti mladých ľudí (17),

—

zmene klímy (18),

—

situácii na Madagaskare (19),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0315/2010),

A.

keďže členovia SPZ vyjadrili vážne obavy nad nedávnym vývojom rokovaní SPZ počas pravidelných diskusií na stretnutiach v apríli v Prahe (Česká republika) a v decembri 2009 v Luande (Angola),

B.

keďže uvedené nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktoré predpokladá vytvorenie tematických programov uplatniteľných aj v štátoch AKT a program sprievodných opatrení pre krajiny protokolu o cukre, bolo prijaté,

C.

keďže komisár pre rozvoj a komisárka pre humanitárnu pomoc prijali na zasadnutí SPZ vo Wiesbadene (Nemecko) v júni 2007 záväzok, že strategické dokumenty pre krajiny a regióny AKT (2008 – 2013) budú podliehať demokratickej kontrole parlamentov, víta skutočnosť, že tento záväzok bol splnený,

D.

keďže revízia dohody o partnerstve z Cotonou z roku 2010 poskytuje cennú príležitosť na posilnenie úlohy SPZ a jeho regionálneho rozmeru, ako aj na vytvorenie parlamentnej kontroly v regiónoch AKT,

E.

keďže dve regionálne schôdze SPZ konané v Guyane a Burkina Faso v roku 2009 priniesli významný úspech a vyústili do prijatia uvedených komuniké z Georgetownu a Ouagadougou,

F.

keďže zhoršenie situácie v Nigeri, Guinei a na Madagaskare v roku 2009 viedlo k odstráneniu parlamentnej demokracie vo všetkých troch krajinách, pričom štatút ich zástupcov na 18. zasadnutí SPZ v Luande sa znížil na štatút pozorovateľov,

G.

keďže pretrvávajúci konflikt v Konžskej demokratickej republike vyústil do vážneho, opakovaného porušovania ľudských práv,

H.

so zreteľom na činnosť Panafrického parlamentu a formalizáciu vzťahov medzi Európskym parlamentom a Panafrickým parlamentom, ako aj na vytvorenie medziparlamentnej delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom,

1.

víta skutočnosť, že SPZ v roku 2009 naďalej poskytovalo rámec na otvorený, demokratický a prehĺbený dialóg medzi Európskou úniou a krajinami AKT, a vyzýva na posilnenie politického dialógu;

2.

víta kladnú odpoveď nového komisára pre obchod na žiadosť viacerých štátov a regiónov AKT o preskúmanie sporných otázok, ktoré boli spomenuté v rámci rokovaní o DHP, čo je v súlade s vyhláseniami predsedu Komisie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rokovania o DHP a ich vykonávanie boli predmetom dôkladnej parlamentnej kontroly;

3.

zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu národných parlamentov štátov AKT, ako aj miestnych orgánov a neštátnych subjektov pri monitorovaní a správe národných a regionálnych strategických dokumentov a pri využívaní Európskeho rozvojového fondu (ERF) a vyzýva Komisiu, aby zaručila ich zapojenie; zdôrazňuje tiež potrebu prísnej parlamentnej kontroly počas rokovaní o DHP;

4.

vyzýva parlamenty štátov AKT, aby trvali na zapojení svojich vlád a Komisie do prípravy a vykonávania národných a regionálnych strategických dokumentov, ktoré sa týkajú spolupráce medzi EÚ a štátmi AKT (v rokoch 2008 – 2013), a aby zabezpečili ich plnohodnotnú účasť na rokovaniach o DHP;

5.

vyzýva Komisiu, aby parlamentom štátov AKT poskytla všetky dostupné informácie a pomohla im pri vykonávaní demokratickej kontroly, predovšetkým budovaním kapacít, a najmä počas rokovania o DHP a pri ich vykonávaní;

6.

upozorňuje na znepokojenie SPZ v súvislosti s dôsledkami súčasnej finančnej krízy, na prijatie uznesenia o vplyve finančnej krízy na krajiny AKT v Luande a na uznesenia o vplyve krízy a jej prekonávaní v štátoch AKT; nabáda SPZ, aby naďalej vyvíjalo činnosť v tejto oblasti a preskúmalo dodatočné a inovatívne zdroje financovania rozvoja, ako je daň z medzinárodných finančných transakcií; ďalej vyzýva SPZ, aby sa zaoberalo otázkou odstránenia daňových rajov;

7.

víta skutočnosť, že bývalý komisár zodpovedný za rozvoj a humanitárnu pomoc sa počas uvedeného zasadnutia SPZ v Kigali zaviazal, že národné a regionálne strategické dokumenty pre štáty AKT (na roky 2008 – 2013) budú podliehať demokratickej kontrole parlamentov; rovnako víta prácu, ktorú už vykonali niektoré parlamenty krajín AKT pri kontrole takýchto dokumentov, ako aj kontrolu SPZ zameranú na dokumenty o stratégii regiónu pred hodnotením v polovici trvania, a vyzýva, aby sa toto úsilie náležite zohľadnilo;

8.

v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu úzko zapojiť parlamenty do demokratického procesu a národných rozvojových stratégií; zdôrazňuje ich zásadnú úlohu pri zavádzaní, uskutočňovaní a sledovaní rozvojových politík;

9.

znovu opakuje svoju pozíciu, že Európsky rozvojový fond (ERF) by sa mal začleniť do rozpočtu EÚ, aby sa zvýšila súdržnosť, transparentnosť a efektívnosť politiky rozvojovej spolupráce a zaručila jej demokratická kontrola; zdôrazňuje tiež, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ je tiež primeranou odpoveďou na ťažkosti pri vykonávaní a ratifikácii nasledujúcich ERF;

10.

vyzýva parlamenty, aby uskutočňovali dôkladnú parlamentnú kontrolu ERF; zdôrazňuje kľúčovú pozíciu SPZ v tejto rozprave a vyzýva ho a parlamenty štátov AKT, aby sa na nej aktívne zúčastňovali, najmä v súvislosti s ratifikáciou revidovanej dohody o partnerstve z Cotonou;

11.

víta skutočnosť, že sa stále viac posilňuje parlamentný – a teda politický – charakter SPZ a že jeho členovia sú čoraz aktívnejší a rozpravy sú kvalitnejšie, čo zásadným spôsobom prispieva k budovaniu partnerstva AKT – EÚ;

12.

domnieva sa, že vyhlásenie o situácii v Nigeri, ktoré vydali spolupredsedovia SPZ 2. decembra 2009 v Luande, a uvedené uznesenie o situácii na Madagaskare sú významnými príkladmi tohto prehĺbeného dialógu;

13.

vyzýva SPZ, aby naďalej sledovalo situáciu v Sudáne, na Madagaskare, v Nigeri a Guinei (Conakry);

14.

vyzýva SPZ, aby sa aj naďalej zaoberalo situáciou v Somálsku, ktorá ohrozuje životy Somálčanov a predstavuje hrozbu pre bezpečnosť v regióne, a vyzýva EÚ, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa presadzovania zásad právneho štátu, obnovy stability v regióne a boja proti pirátstvu;

15.

vyzýva SPZ, aby naďalej prispievalo k úsiliu medzinárodného spoločenstva o zvýšenie informovanosti o konfliktoch postihujúcich východ Konžskej demokratickej republiky, aby presadzovalo prerokované politické riešenie krízy a podporovalo všetky kroky, ktoré sa prípadne navrhnú ako súčasť riešenia dosiahnutého rokovaním;

16.

vyzýva SPZ, aby viedlo a zintenzívnilo dialóg s Panafrickým parlamentom a parlamentmi regionálnych organizácií vzhľadom na význam regionálnej integrácie pre mier a rozvoj štátov AKT;

17.

vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že sa so SPZ riadne nekonzultovalo počas prípravy spoločnej stratégie EÚ – Afrika, a vyjadruje nádej, že zhromaždenie sa aktívne zapojí do uskutočňovania tejto stratégie;

18.

víta skutočnosť, že v roku 2009 sa konali ďalšie regionálne schôdze v súlade s dohodou o partnerstve z Cotonou a s rokovacím poriadkom SPZ; domnieva sa, že tieto schôdze umožňujú skutočnú výmenu názorov na regionálne otázky vrátane prevencie a riešenia konfliktov, regionálnej súdržnosti, ľudských práv, environmentálnych otázok a rokovaní o DHP; vyjadruje uznanie organizátorom dvoch mimoriadne úspešných schôdzí v Guyane a Burkine Faso;

19.

vyzýva SPZ, aby počas svojich regionálnych schôdzí zabezpečilo dôsledné monitorovanie rokovaní o DHP;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada ignorovala opakované výzvy Európskeho parlamentu, najmä na SPZ v Luande, aby do revízie Dohody z Cotonou zahrnula prísnejšiu doložku o zákaze diskriminácie;

21.

opätovne zdôrazňuje zásadu všeobecnej platnosti ľudských práv a zákazu diskriminácie ako základu na zdokonalenie legitímneho demokratického riadenia a politického dialógu na SPZ;

22.

nabáda SPZ, aby posilnilo rolu svojho Výboru pre politické veci, a stalo sa tak skutočným fórom na rozpravu o dodržiavaní ľudských práv, demokratizácii spoločnosti a prevencii a riešení konfliktov v rámci partnerstva AKT – EÚ;

23.

víta tiež správu Výboru SPZ pre politické veci o globálnom riadení prijatú v Luande, v ktorej sa požadujú významné reformy svetových finančných inštitúcií;

24.

berie na vedomie zámer Výboru SPZ pre hospodársky rozvoj, financie a obchod, že bude naďalej vyvíjať činnosť v súvislosti s DHP a hľadať spôsoby prekonania krízy;

25.

vyzdvihuje prácu Výboru SPZ pre sociálne veci a životné prostredie v súvislosti s jeho správou o detskej práci, ako aj jeho úmysel nechať vypracovať analýzu a zorganizovať diskusiu o životnom prostredí a sociálnej situácii v štátoch AKT;

26.

víta aj správy a uznesenia o zmene klímy prijaté v roku 2009, vďaka ktorým SPZ upútalo pozornosť na kodanskom samite;

27.

víta rastúce zapájanie sa neštátnych subjektov do zasadnutí SPZ, ako ukázala rozprava vedúca k prijatiu uvedeného vyhlásenia z Port Moresby o súčasnej medzinárodnej kríze a správa hospodárskych partnerov o DHP predložená na zasadnutí SPZ v Ľubľane;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade AKT, predsedníctvu SPZ a vládam a parlamentom Českej republiky a Angoly.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/19

—

so zreteľom na články 67 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2009 s názvom Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov (KOM(2009)0262), v ktorom sa zdôrazňujú jej priority v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) na roky 2010 až 2014, ako aj hodnotenie Haagskeho programu a akčného plánu (KOM(2009)0263) a s tým súvisiace výsledky v oblasti implementácie (SEK(2009)0765) a tiež so zreteľom na prínos národných parlamentov, občianskej spoločnosti a agentúr a orgánov EÚ,

—

so zreteľom na dokument predsedníctva Rady z 2. decembra 2009 s názvom Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa v službách občanov (17024/09),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o Štokholmskom programe (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2010 o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní – Štokholmský akčný plán (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0252/2010),

A.

keďže PSBS spadá do spoločnej právomoci Únie a členských štátov,

B.

keďže článok 67 ZFEÚ kladie dôraz na rešpektovanie rôznych právnych systémov a tradícií a uľahčenie prístupu k spravodlivosti, najmä na základe zásady vzájomného uznávania, keďže toto si vyžaduje vzájomnú dôveru, na dosiahnutie ktorej je potrebné posilniť porozumenie medzi rozdielnymi právnymi tradíciami a postupmi,

C.

keďže odkedy Únia po prvý raz získala právomoc v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a následne sa vytvoril PSBS, bol dosiahnutý obrovský pokrok v oblasti občianskeho súdnictva a pri navrhovaní a rozširovaní rôznych medzivládne uzatváraných zmlúv v oblasti medzinárodného súkromného práva; keďže Komisia teraz predkladá veľmi ambiciózny plán, ktorý reaguje na mnohé požiadavky Európskeho parlamentu v poslednom období,

D.

keďže vzhľadom na tento ambiciózny plán a veľké pokroky, ktoré EÚ už dosiahla v tejto oblasti, je načase sa pozastaviť a zamyslieť sa nad tým, aké kroky podnikáme v oblasti občianskeho práva, najmä s cieľom zaujať strategickejší a menej fragmentovaný prístup založený na skutočných potrebách, ktoré majú občania a podniky pri vykonávaní svojich práv a slobôd v rámci vnútorného trhu, a zohľadniť ťažkostí, ktoré vznikajú pri vytváraní právnych predpisov v oblasti spoločnej pôsobnosti, keď je len v malom množstve prípadov možné využiť harmonizáciu a keď sa treba vyhnúť ich prekrývaniu, a teda je potrebné dôsledne dodržiavať a prispôsobiť rôzne právne prístupy a ústavné tradície, a tiež vytvoriť koncepciu pre prístup Únie v tejto oblasti s cieľom lepšie pochopiť, čo sa snažíme dosiahnuť a ako sa najlepšie vyrovnať s problémami, ktoré treba riešiť, ako súčasť celkového plánu; keďže v prvom rade je dôležité sústrediť sa na zabezpečenie funkčnosti opatrení, ktoré už existujú, a na upevnenie dosiahnutého pokroku,

E.

keďže ak sa spätne pozrieme na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci PSBS, na prvom mieste stojí harmonizácia pravidiel medzinárodného súkromného práva, ktorá vo veľkej miere postúpila dopredu; keďže medzinárodné právo súkromné je výborným prostriedkom na vzájomné uznávanie a rešpektovanie iných právnych systémov a keďže existencia ustanovení o verejnom poriadku je poslednou ochranou národných ústavných požiadaviek,

F.

keďže harmonizácia alebo zbližovanie sú vhodné v určitých oblastiach, kde je žiaduce, ak nie nevyhnutné, vytvorenie spoločných noriem, napríklad v oblasti ochrany spotrebiteľa, ale v súvislosti s PSBS ich možno uplatniť len obmedzene,

G.

keďže koncipovanie európskeho zmluvného práva bude pre PSBS jednou z najdôležitejších iniciatív v nadchádzajúcich rokoch a jej výsledkom môže byť tzv. nepovinný 28. režim občianskeho práva ako alternatíva tradičného spôsobu harmonizácie právnych predpisov v špecifických oblastiach,

H.

so zreteľom na existenciu samostatných nástrojov a opatrení v oblasti procesného práva; opatrenia v týchto oblastiach sú z mnohých hľadísk kľúčové pri riešení cezhraničných sporov, keďže bez ohľadu na to, do akej miery je harmonizované hmotné právo, občania a podniky sa spravidla stretávajú s prekážkami vo forme vnútroštátneho procesného práva,

I.

keďže koexistencia rôznych právnych systémov v Únii by sa mala považovať za prednosť, ktorá slúžila ako inšpirácia právnym systémom na celom svete; rozdiely medzi právnymi systémami by však nemali predstavovať prekážku ďalšieho rozvoja európskeho práva; keďže explicitná a pojmová rozdielnosť, ktorá existuje medzi právnymi systémami, sama osebe nie je problematická; keďže je však potrebné riešiť nepriaznivé právne následky, ktoré z tejto rozdielnosti vyplývajú pre občanov; keďže koncepcia regulačného napodobovania alebo vzostupného prístupu ku konvergencii by sa mala uplatňovať prostredníctvom podpory ekonomickej a intelektuálnej komunikácie medzi rôznymi právnymi systémami; keďže schopnosť chápať odlišnosti medzi našimi právnymi systémami a vyrovnať sa s nimi môže vznikať iba na základe európskej súdnej kultúry, ktorá čerpá z výmeny znalostí a komunikácie, štúdia komparatívneho práva, ako aj na základe radikálnej zmeny spôsobov výučby práva na univerzitách a účasti sudcov na svojom vzdelávaní a profesijnom rozvoji, ako je vysvetlené v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010, vrátane ďalšieho úsilia prekonať jazykové bariéry; hoci takýto prístup si vyžaduje čas, je potrebné o ňom uvažovať a plánovať ho teraz,

J.

keďže by sa medzitým mal na Európskej úrovni podporovať intenzívnejší dialóg a profesionálne kontakty, aby sa umožnili zmeny vo vyučovaní a programoch, ktoré sa určia podľa potrieb právnikov, ich klientov a trhu ako celku; keďže v očakávanom oznámení Komisie o akčnom pláne európskej odbornej prípravy pre všetky právnické profesie by sa mali zohľadniť rôzne tradície a metódy výučby, ako aj rôzne potreby právnikov vykonávajúcich svoju profesiu v rôznych zemepisných oblastiach a oblastiach pôsobnosti, pričom by sa mala podporovať výmena najlepších postupov,

K.

keďže je veľmi dôležité, aby sa právnici podieľali na vytváraní európskej súdnej kultúry; keďže napriek tomu, že je jednoznačné, že členské štáty a vnútroštátne profesijné orgány sú v súlade so zásadou subsidiarity stále zodpovedné za stanovenie najvhodnejšej odbornej prípravy, ktorá bude reagovať na potreby právnikov a ich klientov v každom členskom štáte, a že vnútroštátne profesijné orgány majú najlepšie možnosti určiť tieto potreby, pretože sú bližšie právnikom a trhu, na ktorom fungujú, zohrávajú tieto orgány rozhodujúcu úlohu na európskej úrovni; keďže je nevyhnutné zapojiť a využiť existujúce štruktúry, najmä univerzity a profesijné organizácie; keďže je potrebná kompletná revízia justičného vzdelávania, odbornej prípravy právnikov a univerzitných vzdelávacích programov; keďže sa treba dôkladne zamyslieť nad tým, ako môže Únia účinne poskytovať pomoc v tejto oblasti, a povzbudiť príslušné vnútroštátne orgány, aby sa ujali tohto projektu,

L.

keďže ide o skutočnú európsku záležitosť a výzvu pre PSBS, ktorá by nemala byť vnímaná v rozpore s rozvojom a výučbou skutočnej európskej právnej kultúry,

M.

keďže odhodlanie „položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy“ zakotvené v preambule Lisabonskej zmluvy si vyžaduje skrátenie skutočnej a vnímanej vzdialenosti medzi Európskou úniou, právom EÚ a jej občanmi,

N.

keďže právo Únie musí slúžiť občanom, a to predovšetkým v oblasti rodinného práva a rodinného stavu,

O.

keďže Komisia musí zabezpečiť, aby štokholmský akčný plán skutočne odrážal potreby jednotlivých občanov a podnikov, najmä malých a stredných podnikov, posilnil Európu (z hľadiska mobility, zamestnaneckých práv, potrieb podnikov, rovnakých príležitostí), a zároveň podporoval právnu istotu a prístup k rýchlemu a účinnému vykonávaniu spravodlivosti,

P.

keďže v tejto súvislosti sa čoraz väčšia pozornosť musí venovať zjednodušeniu súdneho aparátu a súdneho systému a zabezpečeniu jasnejších a dostupnejších postupov, pričom sa musí zohľadniť potreba úspory nákladov, a to najmä v súčasnom hospodárskom ovzduší,

Q.

keďže v prípade, že sa nebudú uplatňovať jasné obmedzenia, dôraz kladený na slobodný výber strán v rámci nedávnych iniciatív EÚ týkajúcich sa citlivej otázky rodinného práva s nadnárodným dosahom prináša riziko, že sa vytvorí priestor pre neprijateľnú praktiku výberu najvýhodnejších jurisdikcií,

1.

blahoželá Komisii k jej navrhovanému akčnému plánu;

2.

domnieva sa však, že nastal čas na zamyslenie sa nad budúcim vývojom PSBS, a vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu diskusiu zahŕňajúcu všetky zainteresované strany, a to najmä sudcov a právnikov;

3.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom hodnotenia vplyvu ex post urýchlene preskúmala opatrenia, ktoré už boli prijaté v oblasti občianskeho a rodinného práva, s cieľom posúdiť ich účinnosť a zistiť, do akej miery boli úspešné pri dosahovaní svojich cieľov a uspokojovaní potrieb občanov, podnikov a právnikov; domnieva sa, že zároveň by sa mal vykonať prieskum zameraný najmä na štátne ministerstvá spravodlivosti, právnické profesie, podnikateľskú obec a spotrebiteľské organizácie s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach sú potrebné a žiaduce nové opatrenia na poli súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach;

4.

vyzýva Komisiu, aby konala na základe svojho uznesenia zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní a konzultovala pritom s Európskym parlamentom;

5.

ešte raz zdôrazňuje potrebu využívať všetky dostupné prostriedky na obohatenie európskej súdnej kultúry, najmä právne vzdelávanie a právnu odbornú prípravu;

6.

odporúča, aby výmenné programy typu Erasmus navrhované v akčnom pláne boli iba jednou zo sérií iniciatív posilňujúcich vertikálnu a horizontálnu komunikáciu medzi vnútroštátnymi a európskymi súdmi; upozorňuje na skutočnosť, že Európsky parlament zadá vypracovanie štúdie, v ktorej sa pristúpi k inventarizácii vnútroštátnych programov odbornej prípravy a škôl pre justičných pracovníkov s cieľom identifikovať najlepšie postupy v tomto odvetví;

7.

konštatuje, že existujúce vnútroštátne vzdelávacie inštitúcie a siete ako „prvé línie“ uplatňovania práva Únie v členských štátoch, ktoré sú v priamom kontakte s vnútroštátnymi súdmi a súdnictvom, ako aj hlboké pochopenie národnej právnej kultúry a potrieb, by mali byť nástrojmi na rozvoj spoločnej európskej súdnej kultúry;

8.

domnieva sa, že by bolo možné začať vytvorením pravidelného fóra, kde by sudcovia s rôznou úrovňou skúseností v oblastiach práva, v ktorých sa často riešia cezhraničné otázky, ako sú námorné, obchodné, rodinné právo a prípady osobnej ujmy, mohli diskutovať o nezrovnalostiach a ťažkostiach, s ktorými sa v poslednom období stretli, s cieľom podporiť diskusiu, nadviazať kontakty, vytvoriť prostredie komunikácie a spolupráce a pestovať vzájomnú dôveru a pochopenie; je presvedčený, že na tomto fóre by sa mohli zúčastniť aj právnici a univerzity;

9.

domnieva sa, že Komisia by mala podporovať pokračujúci účinný dialóg a komunikáciu medzi európskymi profesijnými právnymi orgánmi a Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE); je presvedčený, že by to mohlo predstavovať základ pre ďalšie cezhraničné iniciatívy profesijných orgánov v oblasti odbornej prípravy v partnerstve s ďalšími európskymi zainteresovanými stranami, napríklad s Akadémiou európskeho práva (ERA);

10.

oceňuje štedrý prísun finančných prostriedkov Komisie na nadnárodné projekty odbornej právnej prípravy v oblasti civilného súdnictva, ale s poľutovaním konštatuje, že tieto finančné prostriedky sa dajú veľmi ťažko získať a účinne využívať, čo je spôsobené prevažne nepružnosťou súčasného systému; okrem toho si všíma problémy s refundovaním nákladov, ktoré vznikli počas spolufinancovania programov odbornej prípravy, a skutočnosť, že organizácia takýchto programov si vyžaduje profesijné organizácie, ktoré sa na základe požiadaviek stanovených Komisiou usilujú o viazanie vysokých finančných prostriedkov; žiada preto pružnejší a inovačnejší prístup Komisie s cieľom umožniť organizáciám s neveľkými finančnými tokmi, aby sa uchádzali o organizovanie programov odbornej prípravy;

11.

konštatuje, že dôsledkom prístupu k právu Únie ako samostatnému predmetu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy právnikov a sudcov je jeho marginalizácia; preto tiež odporúča, aby sa do všetkých základných oblastí právnického vzdelávania a učebných plánov právo Únie začlenilo ako samozrejmosť; domnieva sa, že komparatívne právo by malo byť kľúčovým prvkom univerzitných vzdelávacích programov;

12.

berie na vedomie, že vzdelávanie a odborná príprava patria v prvom rade do pôsobnosti členských štátov a vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu so všetkými subjektmi zodpovednými za právne vzdelávanie v záujme dosiahnutia týchto cieľov; odporúča tiež, aby boli právnici v EÚ v dlhodobom horizonte povinní ovládať na pracovnej úrovni okrem svojho materinského jazyka aspoň jeden jazyk Únie; domnieva sa, že tento cieľ by sa mohol posilniť okamžite prostredníctvom vyššieho financovania a podpory študentov v tom, aby sa počas štúdia práva zapájali do programov typu ERASMUS;

13.

berie na vedomie ambiciózny cieľ štokholmského programu, ktorým je ponúknuť európske programy odbornej prípravy polovici sudcov, prokurátorov, justičného personálu a iných pracovníkov v oblasti práva zapojených do európskej spolupráce pred rokom 2014, a požiadavku, aby sa na tento účel využili najmä existujúce školiace inštitúcie; poukazuje na to, že Sieť predsedov najvyšších súdov, Európska sieť rád pre súdnictvo, Združenie rád štátnych a najvyšších správnych jurisdikcií a sieť Eurojustice európskych generálnych prokurátorov, súdni úradníci a právnici z praxe môžu súdnictvu v mnohom pomôcť tým, že budú koordinovať a podporovať odborné vzdelávanie, vzájomné spoznávanie právnych systémov iných členských štátov a uľahčovať riešenie cezhraničných sporov a problémov, a preto sa domnieva, že je potrebné podporovať ich činnosti a poskytovať im dostatočné finančné prostriedky; ďalej sa domnieva, že toto musí viesť k riadne financovanému plánu európskej odbornej justičnej prípravy, ktorý sa vypracuje v spolupráci s uvedenými justičnými sieťami, pričom sa zamedzí zbytočnej duplikácii programov a štruktúr, pričom by to mohlo viesť k zriadeniu Európskej justičnej akadémie zahŕňajúcej Európsku sieť odbornej justičnej prípravy a Akadémiu európskeho práva;

14.

domnieva sa, že hlavne vo fáze koncipovania právnych predpisov Únie, a to najmä v oblasti občianskeho a rodinného práva, by sa mal vytvoriť priestor nato, aby sa sudcovia členských štátov a Únie mohli vyjadriť k čisto technickým stránkam navrhovaných opatrení, a tak zabezpečiť, aby sudcovia na vnútroštátnej úrovni mohli vykonávať a uplatňovať budúce právne predpisy s čo najmenšími ťažkosťami; zastáva názor, že by to mohlo pomôcť aj pri vytváraní ďalších kontaktov medzi sudcami, čím by sa otvorili nové možnosti komunikácie; jednoznačne víta prínos vnútroštátnych súdnych orgánov v priebehu legislatívnych postupov;

15.

domnieva sa, že Komisia by sa mala prednostne zaoberať riešením ťažkostí spôsobených nezrovnalosťami vo vnútroštátnom procesnom práve (napr. premlčacie lehoty a prístup súdov k zahraničnému právu); vzhľadom na kľúčový význam tohto hľadiska navrhuje, aby sa dátum pre správu Komisie o fungovaní súčasného režimu EÚ týkajúceho sa cezhraničného občianskeho práva procesného posunul z roku 2013 na koniec roku 2011; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zareagovala na jeho uznesenie z 1. februára 2007 (3) tým, že urýchlene predloží návrh spoločnej premlčacej lehoty pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov;

16.

víta zelenú knihu o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky z 1. júla 2010 a podporuje ambicióznu iniciatívu Komisie v oblasti nástroja zmluvného práva Únie, ktorý môžu dobrovoľne uplatňovať zmluvné strany (KOM(2010)0348);

17.

zdôrazňuje význam cezhraničného súdnictva pri riešení prípadov podvodných a zavádzajúcich obchodných praktík, ktoré majú svoj pôvod v jednom členskom štáte a zameriavajú sa na jednotlivcov, mimovládne organizácie a MSP v inom členskom štáte;

18.

upriamuje pozornosť na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (4) a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zlepšenie spolupráce medzi súdmi členských štátov na účely vykonávania dôkazov a zvyšovania účinnosti nariadenia (ES) č. 1206/2001, najmä tým, že zabezpečí, aby súdy a právnici boli o ňom lepšie informovaní a podporovali široké využívanie informačných technológií a videokonferencií; domnieva sa, že by mal existovať bezpečný systém posielania a prijímania e-mailov a že týmto záležitostiam by sa mala venovať európska stratégia elektronickej justície;

19.

víta skutočnosť, že akčný plán obsahuje legislatívnu iniciatívu na vypracovanie nariadenia o zvýšení účinnosti vykonávania rozsudkov, pokiaľ ide o transparentnosť aktív dlžníka, a podobného nariadenia o skonfiškovaní prostriedkov na bankových účtoch; zdôrazňuje však komplementárny charakter oboch návrhov, ktoré by sa mali predložiť čo najskôr;

20.

domnieva sa, že význam takýchto iniciatív v období hospodárskeho poklesu vzrastá;

21.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr pokročila v týchto iniciatívach a zamerala sa pritom na možnosť využitia samostatného európskeho opravného prostriedku na zverejnenie veľkosti majetku a/alebo zaistenie majetku v cezhraničných prípadoch;

22.

zdôrazňuje, že táto oblasť má významné finančné dôsledky a vplyv na poškodenie povesti; tento účel vyzýva, aby sa preventívne využívali alternatívne mechanizmy riešenia sporov;

23.

je presvedčený, že upevňovanie právnych ustanovení prostriedkami uvedenými v tejto správe by malo určite viesť k rozvoju a posilňovaniu hospodárskych a profesijných vzťahov, čo prispieva k vytváraniu skutočného jednotného trhu;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ (pokiaľ ide o ich procedurálne stránky) a zamerali sa pritom na štandardizované pravidlá a administratívne postupy, ktoré by sa mali uplatňovať v oblastiach právomocí Únie, medzi ktoré patrí daňovníctvo, clá, obchod a ochrana spotrebiteľa, v medziach stanovených zmluvami EÚ s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu a slobodnú hospodársku súťaž;

25.

zdôrazňuje, že cieľom Štokholmského programu je vytvorenie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý zabezpečuje občanom základné práva vrátane práva na slobodu podnikania s cieľom rozvíjať podnikanie vo všetkých odvetviach hospodárstva;

26.

dôrazne podporuje Komisiu v jej zámere prijať právne predpisy, ktorými sa znížia obchodné a transakčné náklady, najmä malých a stredných podnikov;

27.

podporuje spoločné iniciatívy Komisie a členských štátov na podporu cezhranične pôsobiacich malých a stredných podnikov v rámci celej EÚ, a to prostredníctvom odstránenia byrokracie v záujme citeľného zníženia administratívnej, finančnej a regulačnej záťaže; víta nadchádzajúcu revíziu smernice o oneskorených platbách;

28.

zdôrazňuje, že správne fungovanie jednotného trhu podporuje Európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a prispieva k posilneniu európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva; rovnako uznáva, že vytvorením európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa posilní jednotný trh, a najmä ochrana spotrebiteľa;

29.

zdôrazňuje, že v článku 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ako všeobecne platné ustanovenie opätovne potvrdzuje, že pri definovaní a vykonávaní ostatných politík a činností EÚ by sa mala zohľadňovať ochrana spotrebiteľa; zdôrazňuje význam navrhovanej novej smernice o právach spotrebiteľov, ako aj nadchádzajúcej aktualizácie smernice o organizovanom cestovaní, smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame;

30.

vyzýva Komisiu, aby pomocou legislatívnych a nelegislatívnych prostriedkov zabezpečila odstránenie všetkých prekážok, ktoré bránia vývoju elektronického obchodovania a ktoré boli najnovšie vymedzené v digitálnej agende z roku 2010; naliehavo žiada, aby sa urýchlene našlo riešenie cezhraničných obchodných problémov v oblasti spotrebiteľských nákupov uskutočnených on-line, najmä pokiaľ ide o platby a cezhraničné dodávky; zdôrazňuje potrebu zvýšiť dôveru spotrebiteľov a podnikov v cezhraničné elektronické obchodovanie aj posilnením boja voči počítačovej kriminalite a falšovaniu; žiada o vypracovanie charty práv spotrebiteľa EÚ pre oblasť on-line služieb a elektronického obchodovania;

31.

opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby zaručila, že Európsky parlament bude bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný o napredovaní rokovaní o dohode ACTA v každom štádiu rokovania s cieľom dodržiavať literu aj ducha Lisabonskej zmluvy, ako aj svoju žiadosť o ďalšie ubezpečenie, že dohodou ACTA sa nezmení acquis EÚ v oblasti vykonávania práv duševného vlastníctva a základných práv; vyzýva Komisiu, aby sa viac angažovala v súvislosti s tretími krajinami, ktoré nie sú zapojené do rokovaní o dohode ACTA, najmä s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami;

32.

upozorňuje na problémy spojené s právnou neistotou v súvislosti s obchodnými výmenami smerujúcimi z krajín a do krajín mimo EÚ a s otázkou príslušnosti súdov v prípade urovnania existujúceho sporu; poznamenáva, že hoci existujú zásady medzinárodného práva súkromného, ich vykonávanie predstavuje celý rad problémov, ktoré sa týkajú v prvom rade spotrebiteľov a malých podnikov, ktoré často nepoznajú svoje práva; okrem toho podčiarkuje nové právne problémy, ktoré vyplývajú z globalizácie a rozvoja internetových transakcií; zdôrazňuje potrebu zaujať na medzinárodnej úrovni ucelený prístup s cieľom zabrániť tomu, aby spotrebitelia a malé podniky trpeli v dôsledku svojej situácie;

33.

upriamuje pozornosť Komisie, pokiaľ ide o oblasť práva obchodných spoločností, pretože je ovplyvnené medzinárodným právom súkromným, na uznesenia Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu, ktoré sa týkajú cezhraničného premiestňovania sídla spoločnosti (2008/2196(INI), zo 4. júla 2006 o nedávnom vývoji a vyhliadkach v súvislosti s obchodným právom a z 25. októbra 2007 o európskej súkromnej spoločnosti a o štrnástej smernici o práve obchodných spoločností týkajúcej sa presunu sídla spoločnosti, ako aj na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Daily Mail a General Trust, Centros, Überseering, Inspire Art, SEVIC Systems a Cartesio;

34.

berie na vedomie rozsudok vo veci Cartesio v tom zmysle, že ak v práve Únie neexistuje jednotné vymedzenie spoločností, ktoré môžu mať právo usídlenia na základe jednej väzby určujúcej vnútroštátne právo uplatniteľné na konkrétnu spoločnosť, otázka, či sa článok 49 ZFEÚ uplatňuje na spoločnosť, ktorá sa chce oprieť o základnú slobodu zakotvenú v tomto článku, je predbežnou záležitosťou, ktorú možno pri súčasnom stave práva Únie rozriešiť iba na základe rozhodného vnútroštátneho práva; okrem toho konštatuje, že v rámci pokroku v oblasti práva obchodných spoločností plánovaného v zmluve, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom právnych predpisov a dohôd, sa zatiaľ neriešili rozdiely v právnych predpisoch rôznych členských štátov, a teda ešte neboli odstránené; poznamenáva, že to poukazuje na existenciu medzery v práve Únie; opakuje svoju žiadosť o odstránenie tejto medzery;

35.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby na haagskej konferencii vyvinula maximálne úsilie o oživenie projektu medzinárodného dohovoru o rozsudkoch; domnieva sa, že Komisia by mohla začať s rozsiahlymi konzultáciami (o ktorých bude informovať Európsky parlament a zapojí ho do tohto procesu) o tom, či by mali mať pravidlá v nariadení (ES) č. 44/2001 (5) recipročný účinok, aby sa tak ostatné krajiny, najmä Spojené štáty, motivovali k obnoveniu rokovaní, zastáva názor, že by bolo predčasné a nerozumné uvažovať o recipročnom účinku pravidiel tohto nariadenia prv, než bude dostatočne jasné, že pokusy o obnovenie rokovaní v Haagu boli neúspešné, a že z uskutočnených konzultácií a štúdií vyplynie, že tento krok by občanom, podnikom a právnickej obci priniesol pozitíva a výhody;

36.

vyzýva komisárku pre spravodlivosť, aby zabezpečila, že Európsky parlament bude v budúcnosti dôkladnejšie zapojený do činností Komisie a Rady na haagskej konferencii prostredníctvom parlamentného pozorovateľa a pravidelných vyhlásení určených príslušnému parlamentnému výboru; v tejto súvislosti pripomína Komisii inštitucionálny záväzok k tomu, že Komisia bude s Európskym parlamentom plne spolupracovať na činnostiach v rámci haagskej konferencie, ktorý v septembri 2006 prijal v Európskom parlamente komisár Frattini;

37.

vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zastávala svoju úlohu v rámci činností haagskej konferencie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala kroky, ktorými zabezpečí, že EÚ ratifikuje haagsky dohovor o ochrane dieťaťa z 19. októbra 1996;

38.

je odhodlaný zriadiť medziparlamentné fórum o činnosti haagskej konferencie; domnieva sa napríklad, že podpora haagskej konferencie autonómii strán v zmluvných vzťahoch v celosvetovom meradle má z hľadiska vyhýbania sa záväzným pravidlám také závažné následky, že by sa o tejto téme malo diskutovať a uvažovať na demokratických fórach po celom svete;

39.

konštatuje, že Komisia vytvorila arbitrážnu pracovnú skupinu; varuje Komisiu pred tým, aby v tejto oblasti prijala akúkoľvek legislatívnu iniciatívu bez uskutočnenia otvorených konzultácií, do ktorých bude plne zapojený Európsky parlament; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zástupca príslušného parlamentného výboru bude prizvaný na účasť vo všetkých takýchto pracovných skupinách, a domnieva sa, že bez toho, aby sa zmenšoval význam práva iniciatívy Komisie, by mal mať Európsky parlament právo vymenovať člena alebo členov takýchto pracovných skupín, aby sa zabezpečil ich skutočne reprezentatívny charakter;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vzájomné uznávanie úradných dokumentov vydaných členskými štátmi; víta úsilie Komisie umožniť občanom, aby realizovali svoje právo na slobodu pohybu, a rozhodne podporuje plány, ktoré umožnia vzájomné uznávanie účinkov dokladov o občianskom stave; žiada, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie o zníženie prekážok, ktoré stoja v ceste občanom pri vykonávaní práva na slobodný pohyb, najmä so zreteľom na prístup k sociálnym dávkam, na ktoré majú nárok, a na ich právo hlasovať v samosprávnych voľbách;

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/27

—

so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o transparentnosti a stave rokovaní o ACTA (obchodnej dohode o boji proti falšovaniu),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

—

so zreteľom na rozpravu v pléne z 20. októbra 2010 o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu,

—

so zreteľom na návrh obchodnej dohody o boji proti falšovaniu z 2. októbra 2010,

—

so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana o sťažnosti 90/2009/(JD)OV týkajúcej sa prístupu k dokumentom dohody ACTA,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva medzi Parlamentom, Radou a Komisiou (2003/C 321/01),

—

so zreteľom na dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže boj proti falšovaniu predstavuje kľúčový prvok v politickej stratégii EÚ s cieľom zabezpečiť spravodlivosť, rovnaké podmienky pre našich výrobcov, zachovanie pracovných miest pre občanov a dodržiavanie zásad právneho štátu,

B.

keďže v záujme zvýšenia účinnosti boja proti falšovaniu, ktoré predstavuje celosvetový jav, je potrebné prehĺbiť medzinárodnú spoluprácu hlavných svetových hráčov,

C.

keďže napriek viacerým pokusom o dosiahnutie mnohostranného prístupu, čo zostáva hlavným cieľom stratégie EÚ, úsilie v tomto smere nebolo úspešné vzhľadom na odpor a nesúhlas ďalších globálnych hráčov, a keďže z tohto dôvodu sa zdá, že mnohostranná dohoda je najlepším spôsobom na riešenie špecifických otázok na medzinárodnej úrovni,

D.

keďže Komisia opakovane vyhlásila, že dohoda ACTA sa vzťahuje iba na opatrenia vynútiteľnosti a neobsahuje ustanovenia upravujúce podstatné práva duševného vlastníctva v právnych predpisoch EÚ alebo zvyšných strán dohody ACTA, ale skôr po prvýkrát vytvára komplexný medzinárodný rámec na podporu strán v ich úsilí o účinný boj proti porušovanie práv duševného vlastníctva, a preto z nej nevyplýva žiadna zmena týkajúca sa acquis communautaire,

E.

keďže v mnohých oblastiach vrátane ustanovení o digitálnom sektore a rozsahu pôsobnosti povinných opatrení na hraniciach dohoda ACTA presahuje rámec rozsahu pôsobnosti dohody TRIPS, a preto poskytuje držiteľom práv lepšiu ochranu,

F.

keďže po dôrazných protestoch Parlamentu sa úroveň transparentnosti rokovaní o dohode ACTA výrazne zlepšila a od kola rokovaní na Novom Zélande je Parlament v plnom rozsahu informovaný o priebehu rokovaní; a keďže sa Parlament s dohodnutým znením oboznámil týždeň po ukončení posledného kola rokovaní v Japonsku,

G.

keďže dohodnuté znenie odráža hlavné obavy, ktoré Parlament vyjadril v nedávnych mesiacoch, vrátane otázok ako dodržiavanie základných práv, ochrana súkromia a údajov, rešpektovanie významnej úlohy neobmedzeného internetu, dôležitosť zabezpečiť úlohu poskytovateľov služieb a potreba zaručiť prístup k liekom, pričom do úvodnej časti dohody bol zahrnutý odkaz na vyhlásenie z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré bolo prijaté 14. novembra 2001,

H.

keďže Komisia opakovane zdôraznila význam presadzovania ochrany zemepisných označení; keďže sa zmluvné strany dohodli, že dohoda ACTA stanoví presadzovanie zemepisných označení,

I.

keďže Komisia je ako strážca zmlúv povinná chrániť acquis communautaire pri rokovaniach o medzinárodných dohodách s dosahom na právne predpisy v EÚ a keďže sa Komisia zaviazala poskytovať Parlamentu okamžité a úplné informácie v každej etape rokovaní o medzinárodných dohodách,

J.

keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa rozvoj opatrení vynútiteľnosti v oblasti práv duševného vlastníctva uskutočňoval spôsobom, ktorý by nebránil inovácii alebo hospodárskej súťaži, neohrozoval obmedzenia práv duševného vlastníctva a ochranu osobných údajov, neobmedzoval voľný tok informácií ani neprimerane nezaťažoval zákonný obchod,

K.

keďže akákoľvek forma dohody ACTA, ktorú EÚ dohodne, musí byť plne v súlade s acquis communautaire, čo sa týka najmä právnych záväzkov, ktorým EÚ podlieha v súvislosti s dodržiavaním ochrany súkromia a osobných údajov a ktoré sú stanovené najmä v smernici 95/46/ES, smernici 2002/58/ES a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ,

L.

keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 bude Parlament musieť udeliť svoj súhlas so znením dohody ACTA predtým, než dohoda nadobudne platnosť v EÚ,

1.

víta skutočnosť, že 2. októbra 2010 bol zverejnený návrh obchodnej dohody o boji proti falšovaniu v nadväznosti na tokijské kolo rokovaní, a očakáva, že Komisia postúpi Parlamentu a verejnosti konečné znenie dohody ACTA po rokovaniach o technických záležitostiach, ktoré sa uskutočnia v Sydney od 30. novembra do 3. decembra 2010;

2.

opätovne zdôrazňuje, že boj proti falšovaniu je prioritou jeho stratégie pre vnútornú a medzinárodnú politiku a že medzinárodná spolupráca je kľúčovou otázkou pri dosahovaní tohto cieľa;

3.

v plnej miere si je vedomý, že dosiahnutá dohoda nevyrieši zložitý a mnohorozmerný problém falšovania; domnieva sa však, že predstavuje krok správnym smerom;

4.

víta opakované vyhlásenia Komisie, že ustanovenia vynútiteľnosti v dohode ACTA – najmä ustanovenia o postupoch uplatňovania autorského práva v digitálnom prostredí – budú v plnom súlade s acquis communautaire a že táto dohoda nezavedie osobné prehliadky na hraniciach ani tzv. postup troch varovaní; upozorňuje, že žiadnej zmluvnej strane dohody ACTA a predovšetkým Európskej únii sa dohodou nesmie povoliť zavedenie tzv. postupu troch varovaní alebo podobného režimu;

5.

víta skutočnosť, že návrh znenia z 2. októbra 2010, ktorý slúži ako podklad pre rokovania, potvrdzuje vo svojej úvodnej časti cieľ dohody ACTA, ktorým je zabezpečenie účinných a primeraných prostriedkov vynútiteľnosti v oblasti práv duševného vlastníctva, doplnenie dohody TRIPS a zohľadnenie rozdielov v príslušných právnych systémoch a postupoch zmluvných strán dohody ACTA; a trvá na tom, že zásady stanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré prijala WTO 14. novembra 2001 na svojej štvrtej ministerskej konferencii konanej v katarskej Dauhe, sú stavebnými prvkami podopierajúcimi návrh znenia dohody ACTA z 2. októbra 2010, ktorý slúži ako podklad pre rokovania, a že z tohto dôvodu by akékoľvek presadzovanie dohody ACTA malo byť v súlade s týmito zásadami;

6.

zdôrazňuje, že dohoda ACTA nezmení acquis EÚ z hľadiska vynútiteľnosti v oblasti práv duševného vlastníctva, pretože právne predpisy EÚ sú už v značnej miere modernejšie než súčasné medzinárodné normy, a že teda znamená príležitosť na spoločné využívanie najlepších postupov a usmernení v tejto oblasti;

7.

považuje dohodu ACTA za prostriedok na zefektívnenie jestvujúcich noriem, čo prinesie prospech pre vývoz z EÚ, ako aj ochranu vlastníkov práv pri ich pôsobení na svetovom trhu, kde v súčasnosti doplácajú na systematické a rozšírené porušovanie svojich autorských práv, obchodných značiek, patentov, návrhov a zemepisných označení;

8.

zdôrazňuje, že pre európske spoločnosti a zamestnanosť v EÚ je dôležité, aby sa chránili zemepisné označenia; uznáva úsilie Komisie o začlenenie ochrany zemepisných označení do rozsahu pôsobnosti dohody ACTA;

9.

považuje za poľutovaniahodné, že dohoda v článku 1.X nevymedzuje pojem „falošné zemepisné označenia“, pretože toto vypustenie by mohlo spôsobiť nejasnosti alebo aspoň skomplikovať úlohy správnych a súdnych orgánov pri výklade a presadzovaní dohody ACTA;

10.

víta začlenenie výrazu „môže“ do článku 2.14.3 (každá strana môže stanoviť trestné konanie a pokuty […]);

11.

víta skutočnosť, že strany sa po naliehaní EÚ dohodli, že kriminalizácia nahrávania na kameru by mala byť len nepovinná (články 2.14.3 a 2.15);

12.

víta skutočnosť, že pristúpenie k dohode ACTA nie je výhradné a že ďalšie rozvojové krajiny a krajiny s rýchlo rozvíjajúcim sa hospodárstvom sa k nej môžu pripojiť, čím by sa podporilo rozšírenie ochrany práv duševného vlastníctva a posilnil by sa boj proti falšovaniu v celosvetovom meradle; domnieva sa, že v budúcnosti by sa dohoda ACTA mohla prípadne posunúť na mnohostrannú úroveň;

13.

zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré Komisia prijme ako člen výboru pre dohodu ACTA, musí patriť do rozsahu pôsobnosti acquis a nesmie jednostranne zmeniť obsah dohody ACTA; domnieva sa preto, že je potrebné, aby akúkoľvek navrhovanú zmenu týkajúcu sa dohody ACTA prijali Parlament a Rada v súlade s článkami 207 a 218 ZFEÚ;

14.

vyzýva Komisiu, aby potvrdila, že uplatňovanie dohody ACTA nebude mať vplyv na základné práva a ochranu údajov, pokračujúce úsilie EÚ o harmonizáciu opatrení vynútiteľnosti v oblasti práv duševného vlastníctva ani na elektronický obchod;

15.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom štátov zúčastnených na rokovaniach o dohode ACTA.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/30

—

so zreteľom na články 310 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011, ktorý Komisia predložila 27. apríla 2010 (KOM(2010)0300), a na opravné listy č. 1, 2 a 3 predložené Komisiou 15. septembra 2010, 11. októbra 2010 a 20. októbra 2010,

—

so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011, ktorú prijala 12. augusta 2010 (12699/2010 – C7-0202/2010),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 – všetky oddiely (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013, predložený Komisiou (KOM(2010)0072) a na dokument Komisie o návrhu medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu (KOM(2010)0073), ktoré boli oba predložené 3. marca 2010,

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3 k všeobecnému rozpočtu na rok 2010 (KOM(2010)0149) z 8. apríla 2010 a návrh opravného rozpočtu č. 10 k všeobecnému rozpočtu na rok 2010 (KOM(2010)0598) z 20. októbra 2010,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility (KOM(2010)0150), ktorý Komisia predložila 8. apríla 2010,

—

so zreteľom na pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2010, ktorú Rada zostavila 13. septembra 2010 (13472/2010 – C7-0263/2010), a na uznesenie Parlamentu z 20. októbra 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2010 Európskej únie na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (4),

—

so zreteľom na článok 78 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pozícia Rady k návrhu rozpočtu obmedzila platobné rozpočtové prostriedky na sumu, ktorá predstavuje zvýšenie o 2,91 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2010,

B.

keďže Parlament súhlasil so „stratégiou v siedmich bodoch“ zameranou na vykonávanie ustanovení Lisabonskej zmluvy a podporenou pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k rozpočtu, pričom preukázal svoju ochotu potvrdiť úroveň platieb v súvislosti s celkovou dohodou,

C.

keďže zmierovací výbor Parlamentu a Rady sa 15. novembra 2010 nedohodol na spoločnom znení rozpočtu na rok 2011,

1.

vyjadruje svoju pripravenosť umožniť dohodu o rozpočte na rok 2011 a s ním súvisiacich prvkoch vo veľmi krátkom časovom rámci za predpokladu, že Komisia a Rada splnia tieto podmienky:

2.

víta záväzky, ktoré Komisia prijala v súvislosti s európskou pridanou hodnotou a dôsledkami Lisabonskej zmluvy pre rozpočet EÚ, ako aj presným časovým rámcom, pokiaľ ide o vlastné zdroje;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/31

—

so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (z roku 1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Pakt o občianskych a politických právach (z roku 1966) a Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (z roku 1966), Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (z roku 1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (z roku 1979) a Dohovor o právach dieťaťa (z roku 1989), Deklarácia OSN o právach domorodého obyvateľstva (2007) a so zreteľom na záverečný dokument z Miléniového summitu Organizácie Spojených národov, ktorý sa konal 20. – 22. septembra 2010 v New Yorku,

—

so zreteľom na Marakéšsku dohodu o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2001 v Dauhe, a najmä na jeho bod 31,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zohľadnení dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv v dohodách medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (KOM(1995)0216) (1), ako aj svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode (3), v ktorom sa vyžaduje, aby WTO dodržiavala základné sociálne normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a aby Európska únia akceptovala rozhodnutia Medzinárodnej organizácie práce vrátane prípadných výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia základných sociálnych noriem,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252) (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí a o detskej práci v rozvojových krajinách (6),

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. júna 2010 o detskej práci (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (9), ktoré je odozvou na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti v EÚ (KOM(2006)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých - prínos EÚ k implementácii programu o dôstojnej práci vo svete (KOM(2006)0249),

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie Hospodárskej a sociálnej rady OSN z roku 2006 o plnej zamestnanosti a dôstojnej práci, v ktorom sa plná a produktívna zamestnanosť a dôstojná práca pre všetkých uznáva ako kľúčový prvok trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (10), v ktorom sa požaduje, aby sa do obchodných dohôd Európskej únie a najmä dvojstranných dohôd začlenili sociálne normy na podporu dôstojnej práce,

—

so zreteľom na program o dôstojnej práci a globálny pakt MOP k zachovaniu pracovných miest, ktorý bol prijatý na základe celosvetového konsenzu 19. júna 2009 na medzinárodnej konferencii práce, a na vyhlásenie MOP z roku 2008 o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu,

—

so zreteľom na Bruselský dohovor z roku 1968 posilnený v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (11),

—

so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2006, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a obsahuje tiež nové stimuly pre zraniteľné krajiny so špecifickými obchodnými, finančnými alebo rozvojovými potrebami,

—

so zreteľom na všetky dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami,

—

so zreteľom na zmluvu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a zmenenú a doplnenú v roku 2005 a 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT, a najmä uznesenia z 26. septembra 2002 (12), 23. mája 2007 (13) a 12. decembra 2007 (14),

—

so zreteľom na medzinárodné dohovory o životnom prostredí, ako je Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu (1987), Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov (1989), Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti (2000) a Kjótsky protokol (1997),

—

so zreteľom na bod 13 dohody o voľnom obchode podpísanej v októbri 2009 medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou,

—

so zreteľom na záver rokovaní medzi EÚ a Kolumbiou a Peru o viacstrannej obchodnej dohode,

—

so zreteľom na vypočutie o zavádzaní sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných rokovaniach, ktoré zorganizoval Európsky parlament 14. januára 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0312/2010),

A.

keďže prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami sa stalo kľúčovým prvkom hospodárskych a obchodných vzťahov a je plnou súčasťou vyjednávaní v rámci dohôd o voľnom obchode,

B.

keďže narušenia hospodárskej súťaže a hrozby environmentálneho a sociálneho dampingu sú čoraz častejšie a poškodzujú najmä podniky a pracujúcich v Európskej únii, ktorí musia dodržiavať najvyššie sociálne, environmentálne a daňové normy,

C.

keďže reciprocita sa musí stať pravidlom v rámci vzťahov medzi Európskou úniou a tretími krajinami, ale musí sa odlišovať v závislosti od úrovne rozvoja partnerov, pokiaľ ide o požiadavky v sociálnej a environmentálnej oblasti a liberalizáciu obchodu v záujme vytvorenia spravodlivých a čestných podmienok pre medzinárodnú hospodársku súťaž,

D.

keďže bilaterálne orgány sa stali hlavnými miestami, kde dochádza k úsiliu dosahovať tieto politické ciele, a to dokonca v takej miere, že výhľady na zavedenie multilaterálnych pravidiel upravujúcich vzťahy medzi obchodom, prácou a životným prostredím v rámci WTO nie sú veľmi pravdepodobné,

E.

keďže je však nevyhnutné zamerať sa na opätovné nastolenie rovnováhy medzi obchodným právom a základnými právami a posilniť dialóg medzi hlavnými medzinárodnými organizáciami, najmä medzi MOP a WTO s cieľom lepšie zosúladiť medzinárodné politiky a zlepšiť globálne riadenie,

F.

keďže existujú mnohé dôvody na začlenenie ustanovenia o ľudských právach a sociálne a environmentálne normy do medzinárodných obchodných dohôd, medzi ktoré patrí vôľa zaviesť spravodlivý obchod a zabezpečiť istý druh lojálnosti výmen (rovnaké podmienky), ako aj normatívnejšie dôvody, medzi ktoré patrí ochrana univerzálnych hodnôt uznávaných Európskou úniou a pokračovanie vo vykonávaní súdržných európskych politík,

G.

pripomína, že v Deklarácii OSN o práve na rozvoj z roku 1986 sa potvrdzuje, že „právo na rozvoj je nepopierateľné ľudské právo, na ktorého základe sú všetky ľudské bytosti a všetky národy oprávnené zúčastňovať sa na hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji, ako aj prispievať k nemu a mať z neho úžitok“; domnieva sa preto, že EÚ má povinnosť neporušovať toto právo, ale v skutočnosti ho zahrnúť do medzinárodných dohôd a dodržiavať ho ako usmernenie pre európske politiky,

H.

keďže Lisabonská zmluva potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Európskej únie, ktorá v plnej miere zahŕňa obchod, sa musí riadiť tými istými zásadami, ktoré viedli k jej vlastnému vzniku; keďže európsky sociálny model, ktorý je kombináciou udržateľného hospodárskeho rastu a zlepšených pracovných a životných podmienok, môže slúžiť ako vzor aj pre ďalších partnerov; keďže dohody o obchode musia byť navyše zlučiteľné s ďalšími medzinárodnými povinnosťami a dohovormi, ktoré sa zúčastnené štáty zaviazali dodržiavať v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi,

I.

zvažujúc význam zachovania úrovne sociálnych a environmentálnych noriem platných v Európskej únii a ich dodržiavanie zahraničnými podnikmi operujúcimi na európskom jednotnom trhu,

J.

keďže začlenenie ustanovení o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode môže zvýšiť pridanú hodnotu týchto dohôd, čim sa umožní širšie prepojenie s občianskou spoločnosťou, zvýšenie podpory politickej a sociálnej stabilite a vytvorí sa vhodnejšie prostredie na obchodovanie,

K.

keďže oblasť obchodu a dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem sú dôležitou hodnotou pri zabezpečovaní mieru a blahobytu vo svete, nemožno ich však uplatňovať ako riešenie všetkých problémov medzi štátmi vo svete; keďže však patový stav, v ktorom sa nachádza politická situácia, možno preklenúť prostredníctvom posilnenia obchodných vzťahov a zabezpečenia definície spoločných záujmov, najmä v oblasti ochrany životného prostredia ako spôsobu urovnania konfliktu,

L.

keďže ostatné krajiny slúžia ako pozitívny príklad, pokiaľ ide o zahrnutie sociálnych noriem do obchodných dohôd,

M.

keďže VSP bol vypracovaný na základe dodržiavania zásad zakotvených v medzinárodných dohodách v oblasti ľudských práv a základných noriem pracovného práva krajinám, ktoré sú príjemcami, a keďže zahŕňa osobitný doplnkový systém tarifných preferencií s cieľom podporiť ratifikáciu a účinné uplatňovanie základných medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv a pracovného práva, ochrany životného prostredia a dobrej správy; keďže nedodržiavanie podmienok môže viesť k pozastaveniu využívania obchodného režimu,

1.

žiada preto, aby budúca obchodná stratégia Európskej únie nebola braná ako cieľ, ale ako nástroj, ktorý umožňuje podporovať európske hodnoty a obchodné záujmy, a tiež ako nástroj spravodlivého obchodu umožňujúci zovšeobecniť začlenenie a účinné uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem všetkými obchodnými partnermi EÚ; domnieva sa, že Európska únia by mala zvoliť v rámci svojich rokovaní pozitívny, ale aj právne záväzný prístup; zdôrazňuje, že začlenenie ustanovení týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, najmä do bilaterálnych dohôd, bude prínosom pre všetky zúčastnené strany;

2.

pripomína, že obchodná politika je nástroj v službách globálnych cieľov Európskej únie a že v súlade s článkom 207 ZFEÚ sa obchodná politiky uskutočňuje „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a v súlade s článkom 3 ZEÚ musí prispievať najmä k „trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

3.

vyzýva na širšiu spoluprácu na multilaterálnej úrovni medzi WTO a hlavnými inštitúciami Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že užšie kontakty s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj osobitné postupy by boli obzvlášť užitočné na zabezpečenie takého medzinárodného obchodného rámca, ktorý prispieva k dodržiavaniu ľudských práv; zároveň sa domnieva, že v prípadoch konštatovania vážnych porušení ľudských práv by sa mohlo v rámci panelov WTO a odvolacieho orgánu zohľadňovať odborné stanovisko Úradu vysokého komisára;

4.

domnieva sa, že všeobecné pravidelné preskúmanie v rámci Rady pre ľudské práva by malo byť nástrojom na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení v dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré súvisia s ľudskými právami;

5.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa rozšírila spolupráca s MOP, ktorá je príslušným orgánom na vymedzenie a rokovanie o medzinárodných pracovných normách a dohliadanie nad ich uplatňovaním v právnom systéme a praxi, a aby sa MOP v plnej miere zapojila do prác WTO;

6.

opätovne potvrdzuje, že ciele, ktoré sa zakladajú na udržaní a zachovaní otvoreného a nediskriminačného multilaterálneho systému obchodovania a na konaní v prospech ochrany životného prostredia a napomáhaní trvalo udržateľného rozvoja, sa musia vzájomne posilňovať; zdôrazňuje, že podľa článku 20 GATT môžu členské štáty prijať opatrenia obchodného charakteru, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie, okrem prípadov zneužívania týchto opatrení na svojvoľnú a neodôvodniteľnú diskrimináciu; odporúča členským štátom, aby plne využívali toto ustanovenie;

7.

víta existenciu výboru WTO pre obchod a životné prostredie, ktorý by mal byť hlavným fórom na pokračovanie integrácie a prehlbovanie vzťahu medzi životným prostredím a obchodom; vyjadruje nádej, že úloha a činnosť výboru bude rásť, aby sa pozitívnym spôsobom riešili hlavné obchodné a environmentálne výzvy, pred ktorými stojí medzinárodné spoločenstvo;

8.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité zlepšiť prístup k ekologickým tovarom a technológiám, a vyzýva všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach, aby na účely podpory nových foriem politík zamestnanosti a vytvárania pracovných miest v súlade s normami dôstojnej práce MOP a v záujme napomáhania možností rastu pre európsky priemysel a MSP zdvojnásobili svoje úsilie s cieľom dospieť k rýchlemu uzavretiu rokovaní o znížení alebo odstránení tarifných a netarifných prekážok pre tovary a environmentálne služby;

9.

zdôrazňuje, že treba dosiahnuť pokrok v rokovaniach o ďalších bodoch článku 31 vyhlásenia z Dauhy, ktorý sa týka vzťahu medzi existujúcimi pravidlami WTO a osobitnými obchodnými povinnosťami, ktoré sú uvedené v multilaterálnych environmentálnych dohodách (MED), a podporovať užšiu spoluprácu medzi sekretariátmi MED a výbormi WTO, ktorá je nevyhnutným prvkom na zabezpečenie uceleného rozvoja obchodných a environmentálnych režimov;

10.

domnieva sa, že multilaterálna dohoda o klíme by bola najlepším nástrojom na zabezpečenie internalizácie negatívnych environmentálnych externalít v súvislosti s CO2, ale hrozí, že sa ju nepodarí uzatvoriť v blízkej budúcnosti; preto sa domnieva, že pre priemyselné odvetvia skutočne vystavené úniku uhlíka by Európska únia mala naďalej skúmať možnosti zavedenia vhodných environmentálnych nástrojov, ktoré by dopĺňali obchodovanie s kvótami CO2 v rámci systému EU ETS, najmä tzv. mechanizmu zahrnutia uhlíka, pretože takýto mechanizmus by v rámci dodržiavania pravidiel WTO umožnil zabraňovať rizikám transferu emisií CO2 do tretích krajín;

11.

navrhuje, aby sa po prerokovaní a podpise medzinárodnej dohody o klíme vytvorili podmienky umožňujúce zriadiť medzinárodnú organizáciu pre životné prostredie s cieľom zabezpečiť uplatňovanie prijatých záväzkov a dodržiavanie environmentálnych noriem; na túto budúcu organizáciu by sa napríklad povinne obracalo v oblasti environmentálneho dampingu;

12.

dôrazne podporuje prax začleňovania právne záväzných ustanovení o ľudských právach do medzinárodných dohôd Európskej únie, ale pripomína, že pretrváva veľký problém týkajúci sa monitorovania a uplatňovania týchto ustanovení; pripomína skutočnosť, že tieto ustanovenia spolu s jasným a presným mechanizmom konzultácie podľa vzoru článku 96 Dohody z Cotonou sa musia začleniť aj do všetkých obchodných a sektorových dohôd; v tejto súvislosti víta začlenenie tohto druhu ustanovenia do dohôd o voľnom obchode novej generácie;

13.

zdôrazňuje, že rovnaký prístup systematického začleňovania by sa mal uplatňovať aj v bilaterálnych dohodách v rámci kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji;

14.

konštatuje, že budúce obchodné dohody by sa mohli uzatvárať v kontexte súčasnej finančnej krízy; domnieva sa, že to nesmie viesť k zanedbávaniu sociálnych a environmentálnych noriem, najmä čo sa týka emisií skleníkových plynov a riadenia nebezpečného odpadu, aby sa dosiahli ostatné ciele;

15.

zohľadňujúc uvedené ciele žiada Európsku komisiu, aby do všetkých dohôd o voľnom obchode, o ktorých rokuje s tretími štátmi, systematicky zahrňovala súbor sociálnych a environmentálnych noriem, ku ktorým patrí:

16.

zdôrazňuje, že dodržiavanie týchto noriem musí zahŕňať ich ratifikáciu, transpozíciu do vnútroštátneho práva a ich účinné uplatňovanie na celom území štátu;

17.

požaduje, aby všetky budúce dohody o obchode obsahovali ustanovenia o zákaze využívania detskej práce, a to najmä pokiaľ ide o ťažbu a spracovanie prírodného kameňa, a aby zahŕňali jednotný európsky certifikačný systém, ktorým sa zabezpečí, že v celom hodnotovom reťazci dovážaného prírodného kameňa a výrobkov z neho sa nevyužíva detská práca v zmysle dohovoru č. 182 MOP;

18.

zdôrazňuje, že v rámci dohôd o voľnom obchode by sa mala naplánovať podmienečná liberalizácia v závislosti od dodržiavania environmentálnych a sociálnych noriem zahŕňajúca skrátenie harmonogramu zrušenia obmedzení alebo prístup k doplnkovému trhu;

19.

zdôrazňuje význam nepretržitého monitorovania uplatňovania dohody a zvolenia otvoreného a inkluzívneho prístupu vo všetkých fázach:

20.

žiada, aby dohody EÚ o obchode účinne zabezpečovali najvyššiu možnú úroveň transparentnosti, prísne normy verejného obstarávania a podávanie správ podnikmi v jednotlivých krajinách tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách s cieľom zamedzovať nezákonným únikom kapitálu;

21.

naliehavo vyzýva Úniu, aby uznala právo na prístup k prírodným zdrojom v rámci rokovaní o obchodných dohodách a aby uznala práva pôvodného a domorodého obyvateľstva, pokiaľ ide o prístup k základným prírodným zdrojom; žiada Komisiu, aby do rokovaní a medzinárodných obchodných dohôd zahrnula problematiku nákupu a vlastníctva pôdy v tretích krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách;

22.

uznáva, že kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji v bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, je záväzná, ale mohla by sa posilniť, ak bude obsahovať:

23.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto dohody doplnili sprievodnými opatreniami vrátane opatrení technickej podpory a programov spolupráce, ktoré sú zamerané na zlepšenie schopnosti vykonávania, a to najmä základných dohovorov v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem;

24.

domnieva sa, že 27 dohovorov, ktorých ratifikácia a účinné vykonávanie sa vyžaduje s cieľom umožniť využívanie VSP +, predstavujú jedinečnú zmes dohovorov o normách v oblasti ľudských práv, pracovného práva, životného prostredia a dobrej správy; zdôrazňuje, že VSP + mal doteraz viditeľný pozitívny vplyv v súvislosti s ratifikáciou týchto dohovorov, ale už menej, pokiaľ ide o ich uplatňovanie, a preto očakáva, že sa bude klásť väčší dôraz na sprievodné opatrenia zamerané na zlepšenie schopnosti vykonávania; domnieva sa tiež, že na zaručenie dôveryhodnosti VSP + musí Komisia v prípade, že sa ukáže, že krajiny neuplatňujú 27 dohôd, začať vyšetrovanie, a v prípade potreby zrušiť preferencie;

25.

domnieva sa, že by sa v dohodách Európskej únie s tretími krajinami mohlo vytvoriť užšie prepojenie medzi ustanoveniami o ľudských právach a VSP +, najmä pokiaľ ide o monitorovanie;

26.

žiada Komisiu, aby v rámci procesu revízie režimu VSP + postupovala tak, že tento režim bude prospešný najmä pre krajiny, ktoré to najviac potrebujú, a aby zjednodušila pravidlá o pôvode, aby krajiny, ktoré sú príjemcami iniciatívy „všetko okrem zbraní“ a režimu VSP + mohli mať čo najväčší prospech z preferencií, ktoré za im priznajú; žiada, aby zaviedla transparentné porovnávacie body, mechanizmy a kritériá na udeľovanie, ako aj odoberanie preferencií v rámci tohto režimu; žiada tiež, aby sa Európsky parlament mohol v plnej miere zúčastňovať na celom procese, najmä pokiaľ ide o návrh Rady týkajúci sa zoznamov krajín, ktoré môžu byť príjemcami, začatie vyšetrovaní alebo dočasné pozastavenie VSP +;

27.

vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh nariadenia o zákaze dovozu tovaru, ktorý bol vyrobený prostredníctvom moderných foriem otroctva, nútenej práce, najmä nútenej práce osobitne zraniteľných skupín, v rozpore so základnými normami v oblasti ľudských práv, do Únie;

28.

vyzýva Komisiu, aby na základe rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou v každej fáze rokovaní o dohodách o medzinárodnom obchode podrobne informovala Parlament o všetkých príslušných tematických oblastiach;

29.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rozšírené právomoci Parlamentu podľa Lisabonskej zmluvy zaručila efektívny tok informácií, kedykoľvek priznala zástupcom Parlamentu štatút pozorovateľov a zabezpečila tým prístup ku všetkým príslušným zasadnutiam a dokumentom;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/39

—

so zreteľom na výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009,

—

so zreteľom na článok 24 ods. 3 a článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 41 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a Európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2005 o kompetenciách pri prijímaní a odovzdávaní oznámení Európskemu ombudsmanovi a splnomocňovaní úradníkov vypovedať pred Európskym ombudsmanom (SEK(2005)1227),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 2008/587/ES, Euratom z 18. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (2),

—

so zreteľom na revíziu vykonávacích ustanovení, ktorú vykonal Európsky ombudsman s cieľom zohľadniť zmeny štatútu a ktorá začala platiť 1. januára 2009,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,

—

so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 205 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0275/2010),

A.

keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2009 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 19. apríla 2010 a ombudsman pán Nikiforos Diamandouros správu predložil Výboru pre petície 4. mája 2010 v Bruseli,

B.

keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“,

C.

keďže podľa článku 41 Charty základných práv „má každý právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,

D.

keďže podľa článku 43 Charty základných práv „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť ombudsmanovi Únie prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v rámci výkonu ich súdnych právomocí“,

E.

keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti ZFEÚ patrí odteraz spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a činnosť Európskej rady do pôsobnosti Európskeho ombudsmana,

F.

keďže podľa článku 288 ZFEÚ Európsky ombudsman teraz už nie je „menovaný“ Parlamentom, ale „je volený po každých voľbách Európskeho parlamentu na čas funkčného obdobia Parlamentu“,

G.

keďže práca Európskeho ombudsmana prispieva k procesu vytvárania Únie, „v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

H.

keďže v roku 2009 Európsky ombudsman prijal 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008, pričom do jeho pôsobnosti z nich patrilo 727 sťažností (23 %) v porovnaní s 802 sťažnosťami v roku 2008,

I.

keďže v roku 2009 Európsky ombudsman začal 335 vyšetrovaní na základe sťažností a 318 vyšetrovaní bolo ukončených a uzavretých, pričom 311 z nich vychádzalo zo sťažností a v siedmich prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu,

J.

keďže v 179 prípadoch (56 % všetkých prípadov) uzavretých v roku 2009 príslušná inštitúcia prijala priateľské riešenie alebo danú vec urovnala, čo svedčí o veľkej ochote inštitúcií a orgánov vnímať sťažnosti predkladané Európskemu ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb, ku ktorým došlo, a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov,

K.

keďže v roku 2009 Európsky ombudsman zistil nesprávny úradný postup v 12 % prípadov (37 vyšetrovaní), čo v 35 prípadoch viedlo ku kritickým pripomienkam,

L.

keďže v roku 2009 bolo vydaných 15 návrhov odporúčaní,

M.

keďže najčastejším údajným nesprávnym úradným postupom bola netransparentnosť vrátane neposkytnutia informácií (v 36 % vyšetrovaní), nespravodlivosť alebo zneužitie moci (14 %), zbytočné prieťahy (13 %), procedurálne nedostatky (13 %), nedbalosť (6 %), neplnenie záväzkov Komisie v úlohe ochrankyne zmlúv (6 %), nesprávne právne posúdenie (6 %) a diskriminácia (5 %),

N.

keďže priemerný čas spracovania sťažností sa z 13 mesiacov v roku 2008 skrátil na 9 mesiacov v roku 2009, čo svedčí o úsilí ombudsmana o skrátenie priemernej dĺžky vyšetrovaní a o zmysle príslušných inštitúcií pre spoluprácu,

O.

keďže žiaden prípad nesprávneho úradného postupu neviedol v roku 2009 k predloženiu osobitnej správy Európskemu parlamentu,

P.

keďže kritické pripomienky a odporúčania Európskeho ombudsmana nie sú právne záväzné, ale ich cieľom je podporiť vnútornú kontrolu inštitúcií a orgánov Únie, pričom umožňujú predchádzať tomu, aby sa v budúcnosti zopakovali chyby a zlyhania,

Q.

keďže úloha Európskeho ombudsmana sa od vytvorenia úradu posilnila, a to vďaka jeho nezávislosti a parlamentnej demokratickej kontrole jeho činností Výborom pre petície,

R.

keďže je nevyhnutné, aby európske inštitúcie a orgány v plnej miere využívali prostriedky potrebné na plnenie svojej povinnosti zabezpečovať, aby občania dostávali rýchle a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície,

S.

keďže Parlament vo svojom uznesení zo 6. septembra 2001 prijal ombudsmanov kódex dobrej administratívnej praxe (3),

T.

keďže európska sieť ombudsmanov umožňuje nasmerovať sťažovateľov k ombudsmanom či iným podobným orgánom, u ktorých sa predpokladá, že na svojej úrovni dokážu poskytnúť najlepšiu pomoc, ako aj vymieňať informácie a osvedčené postupy,

U.

keďže činnosti Európskeho ombudsmana a Výboru pre petície sa dopĺňajú a prispievajú k vyššej účinnosti ich príslušných činností,

1.

schvaľuje výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009;

2.

poukazuje na to, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevňuje demokratickú legitimitu Európskeho ombudsmana na základe zvolenia Parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady;

3.

víta skutočnosť, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stanovuje Charta základných práv, ktorá má odteraz právne záväzný charakter, právo na dobrú správu ako jedno zo základných práv vyplývajúcich z občianstva Únie; vyzýva preto Európskeho ombudsmana, aby pri každodennom riešení sťažností dbal na dodržiavanie Charty základných práv;

4.

domnieva sa, že transparentnosť, prístup k informáciám a dodržiavanie práva na dobrú správu sú nevyhnutné predpoklady dôvery, ktorú občania vkladajú do inštitúcií pri uplatňovaní svojich práv;

5.

domnieva sa preto, že pojem „nesprávny úradný postup“ by sa mal i naďalej interpretovať v širšom zmysle, aby zahŕňal nielen prípady porušenia právnych pravidiel alebo všeobecných zásad európskeho správneho práva, ako sú objektivita, proporcionalita a rovnosť, nediskriminácia a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ale aj prípady, keď inštitúcia nekoná dôsledne a v dobrej viere alebo nezohľadňuje oprávnené očakávania občanov vrátane prípadov, keď sa samotná inštitúcia zaviazala dodržiavať určité pravidlá a normy bez toho, aby jej túto povinnosť ukladali zmluvy alebo sekundárne právne predpisy;

6.

vyjadruje Európskemu ombudsmanovi blahoželanie za jasnú a obsažnú prezentáciu jeho činností; navrhuje však, aby sa zhrnutie činností a tematická analýza v budúcich správach viac zamerali na štrukturálne problémy a prierezové tendencie;

7.

domnieva sa, že v období, na ktoré sa vzťahuje správa, európsky ombudsman vykonával svoje právomoci aktívnym a vyváženým spôsobom, a to pokiaľ ide o skúmanie a vybavovanie sťažností a priebeh a uzatváranie vyšetrovaní, ako aj o zachovanie konštruktívnych vzťahov s inštitúciami a orgánmi Európskej únie a podporovanie občanov v tom, aby uplatňovali svoje práva vo vzťahu k týmto inštitúciám a orgánom;

8.

víta výborné vzťahy medzi Európskym ombudsmanom a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci, čo sa týka vzájomného rešpektovania ich príslušných právomocí; podporuje postup, ktorý už zaviedol Európsky ombudsman a ktorý spočíva v zabezpečení prítomnosti zástupcu na všetkých schôdzach Výboru pre petície;

9.

oceňuje zásadný prínos európskej siete ombudsmanov, ktorú v 32 krajinách zastupuje 94 kancelárií a ktorej členom je aj Výbor pre petície, v otázke dodržiavania zásady subsidiarity; víta spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a ombudsmanmi a obdobnými orgánmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch;

10.

berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2009 ombudsman dostal 3 098 sťažností a že v tom istom roku sa uskutočnilo a uzavrelo 318 vyšetrovaní;

11.

považuje za potešiteľný veľký počet postupov, ktoré boli uzavreté formou priateľského riešenia alebo ktoré uzatvorili zainteresované inštitúcie (56 %), čo svedčí o konštruktívnej spolupráci medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi Únie; podporuje ombudsmana, inštitúcie a orgány Únie, aby v tomto duchu pokračovali vo svojom úsilí;

12.

víta taktiež úsilie, ktoré ombudsman vyvinul s cieľom skrátiť priemernú dĺžku svojich vyšetrovaní na 9 mesiacov; žiada, aby všetky inštitúcie a orgány EÚ dostali potrebné rozpočtové a ľudské zdroje na zabezpečenie rýchleho vybavovania sťažností a petícií;

13.

berie na vedomie skutočnosť, že viac ako tretina vyšetrovaní, ktoré ombudsman začal v roku 2009, sa týka nedostatku transparentnosti; žiada preto, aby sa pri prebiehajúcej revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 neobmedzilo platné právo na prístup k informáciám a dokumentom, ale stanovil sa aktívnejší prístup;

14.

víta pokrok dosiahnutý v roku 2009 v súvislosti s uľahčením prístupu ombudsmana k dôverným dokumentom Rady;

15.

berie na vedomie stratégiu v oblasti komunikácie a rozvoja internetovej stránky, ktorá podľa ombudsmana prispela k zníženiu počtu neprípustných sťažností, a nabáda ombudsmana, aby pokračoval vo svojom úsilí informovať európskych občanov o svojich funkciách a hraniciach svojich právomocí, ako aj o ich vlastných právach;

16.

pripája sa k názoru ombudsmana, podľa ktorého má okrem dodržiavania záväzných pravidiel, ktoré je pre správne orgány povinné, zásadný význam pre dobrú správu rozvoj ozajstnej kultúry služieb v prospech občanov; vyzýva preto ombudsmana, aby vyvíjal viac iniciatív s cieľom podporovať v inštitúciách a medzi európskymi občanmi túto kultúru služieb;

17.

vyjadruje poľutovanie nad počtom sťažností týkajúcich sa zbytočných prieťahov pri registrovaní žiadostí, ich spracúvaní a prijímaní rozhodnutí; navrhuje, aby sa pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovili finančné kompenzácie v prípadoch zjavného a výrazného oneskorenia;

18.

berie na vedomie skutočnosť, že ombudsman uskutočnil vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa pravidiel, ktoré Komisia uplatňuje pri žiadostiach občanov o prístup k dokumentom súvisiacich s konaniami o porušení; nabáda na posilnenie spolupráce s Výborom pre petície a navrhuje ombudsmanovi, aby ho pravidelne informoval o vyšetrovaniach z vlastného podnetu, ktoré uskutočnil, a o dosiahnutých výsledkoch; vyzýva Komisiu, aby zaujala otvorenejší a aktívnejší prístup v súvislosti s informáciami o konaniach o porušení;

19.

domnieva sa, že kódex dobrej administratívnej praxe, navrhnutý ombudsmanom a schválený Parlamentom v uznesení zo 6. septembra 2001, slúži ako príručka a referenčný dokument pre pracovníkov všetkých inštitúcií a orgánov Spoločenstva; víta skutočnosť, že Európsky hospodársky a sociálny výbor schválil kódex dobrej administratívnej praxe; víta tiež skutočnosť, že s Európskou investičnou bankou bolo podpísané Memorandum o porozumení týkajúce sa vybavovania sťažností; vyzýva ombudsmana, aby ustanovil revíziu kódexu dobrej administratívnej praxe vychádzajúc zo skúseností z posledných desiatich rokov a na tomto základe zabezpečil presadzovanie a výmenu dobrých postupov;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky ombudsman nemá údaje o sťažnostiach na nesprávne uplatňovanie práva Spoločenstva jednotlivými členskými štátmi, ktoré dostávajú ombudsmani v príslušných členských štátoch; navrhuje Európskemu ombudsmanovi, aby zvážil ich zhromažďovanie s cieľom umožniť lepšie pochopenie tejto problematiky;

21.

vyzýva ombudsmana, aby podporoval národných ombudsmanov v uskutočňovaní pravidelnej výmeny informácií s národnými parlamentmi, pričom sa môžu inšpirovať výmenou medzi Európskym ombudsmanom a Parlamentom;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala spoločný európsky správny zákon určený všetkým orgánom, inštitúciám a agentúram Únie;

23.

upozorňuje ombudsmana na nový postup úradu EPSO pri výbere pracovníkov a navrhuje monitorovanie jeho plnenia spolu s analýzou zisteného vývoja;

24.

podporuje myšlienku zriadiť pre všetkých členov európskej siete ombudsmanov spoločný intranetový portál s cieľom zaručiť pravidelné zverejňovanie výsledkov;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným orgánom členských štátov.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/43

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament predloženú 24. februára 2010,

—

so zreteľom na článok 228 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne článok 195 Zmluvy o ES),

—

so zreteľom na článok 41 ods. 1, články 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1), naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu 2008/587/ES, Euratom z 18. júna 2008 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Európskeho ombudsmana týkajúce sa vzťahov so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (3),

—

so zreteľom na článok 205 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0293/2010),

A.

keďže článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje Európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti od každého občana Únie, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie,

B.

keďže sťažnosti občanov EÚ tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov EÚ,

C.

keďže článok 41 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,

D.

keďže 1. marca 2007 mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti ochrany životného prostredia požiadala Komisiu o prístup k informáciám a dokumentom Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel a bývalého podpredsedu Komisie zodpovedného za oblasť podnikania a priemyslu, a to v súvislosti so stretnutiami Komisie a predstaviteľov automobilového priemyslu, na ktorých sa rokovalo o postoji Komisie k emisiám oxidu uhličitého z automobilov,

E.

keďže Komisia prisľúbila sprístupnenie 15 z 18 listov zaslaných vtedajšiemu komisárovi Günterovi Verheugenovi, ale zamietla prístup k trom listom, ktoré poslal nemecký automobilový výrobca Porsche, s odôvodnením, že ich zverejnením by sa porušila ochrana obchodných záujmov spoločnosti,

F.

keďže v článku 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4) sa uvádza, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť čo možno najširší prístup k dokumentom vo vlastníctve Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, a keďže podľa ustanovenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa všetky výnimky z tejto zásady musia striktne vysvetliť,

G.

keďže Komisia zamietla poskytnúť sťažovateľovi prístup k príslušným listom od Porsche AG na základe prvej zarážky článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001, v ktorom sa uvádza, že „orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva …“,

H.

keďže uvedené listy zaslala firma Porsche AG v súvislosti s konzultáciami Komisie s kľúčovými zainteresovanými stranami o otázke preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií oxidu uhličitého z osobných automobilov, keďže bolo preto pravdepodobné, že tieto tri listy obsahovali informácie o obchodných vzťahoch Porsche AG, a keďže ich teda Komisia mohla považovať za výnimky uvedené v prvej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

I.

keďže úrad ombudsmana skontroloval tri listy od Porsche AG, ako aj výmenu e-mailov medzi Komisiou a Porsche, v ktorých Komisia informovala Porsche, že nemá v úmysle zverejniť tri listy, a keďže ombudsman na základe kontroly došiel k záveru, že Komisia nesprávne odmietla plný prístup k listom od Porsche AG na základe prvej zarážky článku 4 ods. 2 a čiastočný prístup na základe článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (5), a keďže išlo o prípad nesprávneho úradného postupu,

J.

keďže 27. októbra 2008 napísal ombudsman návrh odporúčania Komisii, v ktorom uviedol podrobné informácie skutkovej a právnej analýzy a oznámil, že Komisia by mala sprístupniť tri listy, ktoré poslala firma Porsche AG bývalému podpredsedovi Günterovi Verheugenovi, a to úplne, alebo by mala zvážiť ich čiastočné sprístupnenie,

K.

keďže ombudsman na základe článku 195 Zmluvy o ES (teraz článok 228 ZFEÚ) požiadal Komisiu, aby mu do troch mesiacov, t. j. do 31. januára 2009, zaslala podrobné stanovisko,

L.

keďže Komisia do troch mesiacov stanovených v článku 228 ZFEÚ nezaslala svoje stanovisko, ale namiesto toho šesťkrát požiadala o predĺženie termínu na predloženie svojho podrobného stanoviska k návrhu odporúčania ombudsmana, a keďže v júli a opäť v septembri 2009 ombudsman informoval sekretariát Komisie o svojom zámere predložiť osobitnú správu Parlamentu, ak nedostane odpoveď na svoj návrh odporúčania,

M.

keďže nová Komisia po nastúpení do úradu sprístupnila listy, čo však bolo 15 mesiacov po vydaní návrhu odporúčania, a nie tri mesiace stanovené v štatúte ombudsmana a v článku 228 ZFEÚ,

N.

keďže Komisia pätnásťmesačným odkladaním svojej odpovede na návrh odporúčania porušila svoju povinnosť lojálne a v dobrej viere spolupracovať s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania vo veci 676/2008/RT a keďže to poškodzuje nielen medziinštitucionálny dialóg, ale aj obraz EÚ v očiach verejnosti,

O.

keďže ombudsman zistil odklady Komisie v ďalšom prípade v súvislosti so sprístupnením dokumentov (355/2007(TN)FOR), keď mala Komisia predložiť podrobné stanovisko k návrhu odporúčania ombudsmana do 31. októbra 2009, ale doteraz tak neurobila,

P.

keďže Komisia dodržala pôvodné termíny odpovede na sťažnosti iba v štyroch z 22 prípadov spojených so sprístupnením dokumentov, ktoré riešil ombudsman v roku 2009; keďže v 14 z týchto 22 prípadov predložila svoju odpoveď s viac než 30-dňovým omeškaním a v šiestich prípadoch s takmer 80-dňovým omeškaním,

Q.

keďže úlohou Parlamentu ako jediného voleného orgánu EÚ je zabezpečiť a chrániť nezávislosť Európskeho ombudsmana pri plnení jeho povinností voči občanom EÚ a sledovať vykonávanie jeho odporúčaní,

1.

súhlasí s kritickými pripomienkami Európskeho ombudsmana a s jeho odporúčaním Komisii v súvislosti so sťažnosťou 676/2008/RT;

2.

uznáva, že neprimerané odklady odpovede ombudsmanovi v tomto prípade znamenajú porušenie povinnosti Komisie lojálne spolupracovať, ako sa uvádza v zmluve;

3.

je vážne znepokojený bežnou praxou Komisie, keď odkladá a zdržiava vyšetrovanie ombudsmana v prípadoch spojených s prístupom k dokumentom;

4.

pripomína, že v súvislosti s konzultáciami uvedenými v článku 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 musí Komisia určiť termín na odpoveď autorovi dokumentu tretej strany, a zdôrazňuje, že Komisia by mala túto právomoc uplatňovať spôsobom, ktorý jej umožní dodržiavať vlastné termíny (6);

5.

pripomína príslušnú judikatúru, ktorá sa týka zásady lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) a podľa ktorej sú inštitúcie Únie povinné v dobrej viere navzájom spolupracovať, a konštatuje, že táto povinnosť je jasne uvedená v novom článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

6.

domnieva sa, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie a že takýto postoj je v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, na ktorej je Európska únia založená;

7.

žiada, aby Komisia Európskemu parlamentu zaručila, že si v budúcnosti bude plniť svoj záväzok lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom;

8.

domnieva sa, že ak Komisia nepristúpi na takýto záväzok a/alebo naďalej nebude spolupracovať s ombudsmanom, Parlament ju môže sankcionovať a takouto sankciou môže byť okrem iného zaradenie časti rozpočtu Komisie na administratívne výdavky do rezervy;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/46

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (KOM(2010)0070),

—

so zreteľom na 25. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva (2007) (KOM(2008)0777),

—

so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie (SEK(2009)1683, SEK(2009)1684, SEK(2009)1685 a SEK(2010)0182),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (KOM(2002)0141),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o kontrole uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v roku 2005 - 23. výročná správa (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o úlohe národných sudcov v európskom súdnom systéme (2),

—

so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre petície (A7-0291/2010),

1.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neodpovedala na otázky, ktoré vyslovil Parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, najmä v uznesení z 21. februára 2008 uvedenom vyššie; poznamenáva nedostatočné zlepšenie v súvislosti s transparentnosťou, najmä pokiaľ ide o projekt EU Pilot a otázku ľudských zdrojov;

2.

berie na vedomie, že Komisia sa prostredníctvom projektu EU Pilot zameriava na posilňovanie „záväzkov, spolupráce a partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi“ (3) a v úzkej spolupráci s národnými administratívami sa zaoberá otázkou, ako pristupovať k uplatňovaniu práva Európskej únie; domnieva sa, že táto iniciatíva je reakciou na novú potrebu spolupráce medzi všetkými inštitúciami Európskej únie v záujme dobrého fungovania Únie zameranej na občanov po prijatí Lisabonskej zmluvy; zdôrazňuje povinnosť Komisie stanovenú v článku 17 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého Komisia „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe“;

3.

poznamenáva, že na jednej strane sa občanom pripisuje významná úloha v zabezpečovaní dodržiavania práva EÚ v praxi (4), zatiaľ čo na druhej strane sú občania v rámci projektu EU Pilot dokonca ešte viac vylúčení z akéhokoľvek následného postupu; domnieva sa, že to nie je v súlade so slávnostnými vyhláseniami zo zmlúv, podľa ktorých „sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom“ (článok 1 Zmluvy o EÚ), „inštitúcie (…) Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ (článok 15 ZFEÚ) a „Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9 Zmluvy o EÚ);

4.

konštatuje, že Komisia vytvorila v záujme realizácie projektu EU Pilot „dôvernú online databázu“ (5) určenú na komunikáciu medzi útvarmi Komisie a orgánmi členských štátov; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla zmysluplný prístup k tejto databáze s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade nad tým, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv;

5.

zdôrazňuje, že aktívna úloha občanov Európskej únie je jednoznačne uvedená v Zmluve o Európskej únii, a to najmä v súvislosti s európskou iniciatívou občanov; domnieva sa, že možnosť občanov stanovovať legislatívny program je tiež priamo spojená s ich súčasnou zásadnou úlohou zabezpečiť správne uplatňovanie a dodržiavanie práva Európskej únie, ako aj transparentnosti a spoľahlivosti príslušných postupov;

6.

konštatuje, že v súhrnnej informácii Komisie o tom, ako kontrolovala uplatňovanie práva Spoločenstva, sa kladie väčší dôraz na transpozíciu ako na skutočné uplatňovanie; žiada Komisiu, aby náležite uznala úlohu petícií pri kontrole skutočného uplatňovania práva Spoločenstva; petície sú veľmi často prvým ukazovateľom toho, že mimo transpozícií členské štáty v uplatňovaní právnych opatrení zaostávajú;

7.

zastáva názor, že výročné správy Komisie „o kontrole uplatňovania práva Európskej únie“ neposkytujú vo svojej súčasnej podobe občanom ani ostatným inštitúciám dostatočné informácie o skutočnom stave uplatňovania práva EÚ, keďže Komisia odkazuje iba na formálne konania proti členským štátom, ktoré ešte netransponovali právo EÚ do svojich vnútroštátnych právnych systémov; domnieva sa však, že by bolo skutočne v záujme občanov i Parlamentu, aby sa im poskytli informácie v prípade, keď Komisia začne konanie vo veci porušenia predpisov z dôvodu nepresnej alebo chybnej transpozície práva EÚ, spolu s podrobnosťami o týchto porušeniach;

8.

má v úmysle zabezpečiť, aby Komisia aj naďalej zhromažďovala podrobné údaje o všetkých druhoch porušenia predpisov a aby boli všetky tieto údaje voľne sprístupnené Parlamentu s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade nad tým, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv; poukazuje na to, že zhromažďovanie a kategorizácia takýchto údajov by mali byť v súlade s predchádzajúcimi výročnými správami, aby Parlament mohol zmysluplne vyhodnotiť pokrok, ktorý Komisia dosiahla, a to bez ohľadu na to, či bolo konkrétne porušenie predpisov riešené prostredníctvom projektu EU Pilot alebo prostredníctvom pôvodného konania vo veci porušenia predpisov;

9.

poznamenáva, že oneskorenia v správnom uplatňovaní a transpozícii právnych predpisov Európskej únie priamo ovplyvňujú každodenný život občanov a podnikov a uplatňovanie ich práv, vedú k právnej neistote a bránia im plne využívať výhody vnútorného trhu; poukazuje na vysoké náklady vyplývajúce z nedodržiavania a neuplatňovania práva EÚ a následný nedostatok dôvery v európske inštitúcie;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty podceňujú význam riadneho a včasného uplatňovania práva EÚ; naliehavo ich vyzýva, aby vhodným spôsobom uprednostňovali transpozíciu a uplatňovanie predpisov a zabránili tak prieťahom;

11.

vyzýva Komisiu, aby v záujme posilnenia práv občanov a transparentnosti navrhla „procesný poriadok“ vo forme nariadenia podľa nového právneho základu článku 298 ZFEÚ, ktorým by sa upravili rôzne aspekty konania vo veci porušenia predpisov vrátane oznámení, lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody atď.; pripomína Komisii, že jej oznámenie z roku 2002 predstavuje významné východisko pre vypracovanie takéhoto „procesného poriadku“;

12.

pripomína, že Výbor pre právne veci EP nedávno vytvoril pracovnú skupinu pre správne právo EÚ, ktorej úlohou je vyhodnotiť, či by bolo možné kodifikovať správne právo EÚ a čo by takýto projekt znamenal pre prax; domnieva sa, že závery tejto pracovnej skupiny by sa mali zohľadniť v rámci diskusie o európskom správnom poriadku;

13.

pripomína, že Výbor pre právne veci EP nedávno jednomyseľne schválil list na podporu názorov autora petície, ktorá obsahovala výzvu na zavedenie štandardného administratívneho postupu na kontrolu a presadzovanie práva EÚ, ktorý by rešpektoval právo Komisie rozhodnúť podľa voľného uváženia, kedy a proti komu začne konanie, zároveň by však obmedzoval toto právo zásadami dobrej administratívnej praxe (6);

14.

pripomína, že hlavnou úlohou Komisie ako strážkyne zmlúv je zabezpečovať riadne a včasné uplatňovanie práva Európskej únie členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby v prípadoch, keď členské štáty neoznámia opatrenia na transpozíciu smerníc, uplatnila všetky právomoci, ktoré jej boli zverené na základe zmlúv, najmä nové ustanovenia článku 260 ZFEÚ;

15.

pripomína svoje uznesenie z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou (7), v ktorom Komisiu vyzýva, aby „sprístupnila Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach vo veci porušenia predpisov na základe úradnej výzvy, ak o to Európsky parlament požiada“ (8);

16.

domnieva sa, že občania EÚ by mali od Komisie očakávať rovnakú úroveň transparentnosti bez ohľadu na to, či podávajú formálnu sťažnosť alebo uplatňujú svoje petičné právo v zmysle zmluvy; z toho dôvodu žiada, aby boli Výboru pre petície EP poskytované jasné informácie o tom, v akom štádiu sa nachádzajú konania vo veci porušenia právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje aj prebiehajúca petícia; okrem toho žiada Komisiu, aby Výboru pre petície a širokej verejnosti objasnila postupy vybavovania žiadostí a sťažností;

17.

podporuje opatrenia, ktoré Komisia naplánovala na rok 2009 a do budúcnosti s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali európske právne predpisy, a žiada, aby bol zapojený do konania vo veci porušenia právnych predpisov v prípadoch, keď petície čakajú na vybavenie, ako je to v prípade petícií z Kampánie týkajúcich sa právnych predpisov v oblasti odpadu a v prípade petícií Španielska týkajúcich sa právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva;

18.

vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla príslušné údaje s cieľom umožniť analýzu pridanej hodnoty, ktorú projekt EU Pilot prináša oproti existujúcemu postupu riešenia prípadov porušenia predpisov a ktorá by opodstatnila ďalšie rozšírenie projektu; domnieva sa, že tieto údaje by mali napríklad umožniť Parlamentu overiť, či obdobie 10 týždňov, ktoré má členský štát na nájdenie riešenia konkrétneho prípadu, neprispelo k ďalšiemu oddialeniu začatia konania vo veci porušenia predpisov, ktorého trvanie je už aj tak mimoriadne dlhé a neurčité;

19.

s osobitným záujmom berie na vedomie záväzok Komisie systematicky vyhodnocovať odpovede na sťažnosti jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby tieto hodnotenia vypracovávala s maximálnou pozornosťou a po bezodkladnej analýze prípadu; vyzýva na objasnenie úlohy sťažovateľa v procese hodnotenia;

20.

žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na to, aby mohla vykonávať plnú kontrolu uplatňovania práva EÚ, iniciovať vlastné konania a stanovovať priority pre prísnejšie a systematickejšie opatrenia; vyzýva Komisiu, aby poskytla Parlamentu jasné, úplné a už viackrát požadované údaje o zdrojoch vyčlenených na vedenie konaní vo veci porušenia predpisov v rôznych generálnych riaditeľstvách i o prostriedkoch určených na projekt EU Pilot; pripomína Komisii, že Parlament sa zaviazal, že ju podporí prostredníctvom zvýšenia rozpočtových prostriedkov určených na posilnenie zdrojov;

21.

žiada Komisiu, aby v záujme zabezpečenia účinnejšieho uplatňovania práva EÚ zvážila uplatnenie inovačných mechanizmov, napríklad postup vzájomného hodnotenia navrhnutý v smernici o službách;

22.

víta vznikajúci systém jedného kontaktného miesta pre občanov, ktorí hľadajú radu alebo podávajú sťažnosť prostredníctvom internetovej stránky Vaša Európa (9); pridaním iniciatívy občanov (článok 11 ods. 4 Zmluvy EÚ), ktorá bola v rozsiahlej miere propagovaná, k nástrojom účasti občanov sa výrazne zvýšila potreba poskytovať vysvetlenia a usmernenia; Európsky parlament by sa chcel zapojiť do vývoja tejto internetovej stránky, aby sa zabezpečila koherentnosť s jeho vlastnými plánmi na poskytovanie lepších usmernení občanom;

23.

pripomína, že Rada sa zaviazala podnecovať členské štáty, aby vypracúvali a uverejňovali tabuľky vyjadrujúce vzájomný vzťah medzi smernicami a vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami; zdôrazňuje, že tieto tabuľky majú zásadný význam pre to, aby mohla Komisia účinne kontrolovať vykonávacie opatrenia vo všetkých členských štátoch;

24.

naliehavo žiada posilnenie úlohy Parlamentu v oblasti uplatňovania, presadzovania a monitorovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu; podporuje myšlienku vytvorenia výročného fóra o jednotnom trhu;

25.

vyzdvihuje kľúčovú úlohu hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu a hodnotiacej tabuľky spotrebiteľského trhu v súvislosti s účinnejším využívaním nástrojov monitorovania a porovnávania, ktoré sú významným nepriamym disciplinárnym mechanizmom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na ďalší rozvoj hodnotiacej tabuľky spotrebiteľského trhu;

26.

konštatuje, že zásadnú úlohu v uplatňovaní práva Európskej únie zohrávajú vnútroštátne súdy, a plne podporuje úsilie EÚ o posilnenie a koordináciu školení v oblasti súdnictva pre vnútroštátnych sudcov, právnych odborníkov, úradníkov a štátnych zamestnancov vnútroštátnej správy;

27.

domnieva sa, že keď Komisia začne konanie vo veci porušenia právnych predpisov proti určitému členskému štátu, mala by zároveň vydať oznámenie, podľa ktorého môžu postihnutí občania príslušného členského štátu napadnúť akt porušujúci právne predpisy EÚ pred vnútroštátnymi súdmi;

28.

pripomína svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní v občianskych a obchodných veciach; domnieva sa, že posilnenie justičného vzdelávania má zásadný význam okrem iného aj so zreteľom na akčný plán na implementáciu Štokholmského programu;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu ombudsmanovi a parlamentom členských štátov.

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/50

—

so zreteľom na článok 14 a článok 106 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, priložený k Zmluve o EÚ,

—

so zreteľom na článok 11 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 1996 o úlohe verejnoprávnej televízie v multimediálnej spoločnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2008 o koncentrácii a pluralite médií v Európskej únii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o mediálnej gramotnosti v digitálnom svete (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (5),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o pluralite médií v členských štátoch Európskej únie (SEK(2007)0032),

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom č. R (96) 10 z 11. septembra 1996 o zachovaní nezávislosti verejnoprávneho vysielania,

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli 25. januára 1999 na zasadnutí Rady, týkajúce sa verejnoprávneho vysielania (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom č. CM/Rec(2007)2 z 31. januára 2007 o pluralite médií a rozmanitosti mediálneho obsahu,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom č. CM/Rec(2007)3 z 31. januára 2007 o poslaní verejnoprávnych médií v informačnej spoločnosti,

—

so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1878 (2009) z 25. júna 2009 o financovaní verejnoprávneho vysielania,

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 27. septembra 2006 o zachovaní nezávislosti verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0286/2010),

A.

keďže demokratická európska spoločnosť, účasť občanov na verejnej diskusii a prístup k informáciám v digitálnom svete závisia od aktívneho a konkurencieschopného odvetvia audiovizuálnych a tlačových médií,

B.

keďže vysielacie médiá patria k najdôležitejším zdrojom informácií, ktoré majú k dispozícii občania v členských štátoch EÚ, a sú teda dôležitým činiteľom pri vytváraní hodnôt a názorov ľudí,

C.

keďže verejnoprávni, ako i súkromní vysielatelia majú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o európsku audiovizuálnu produkciu, kultúrnu rozmanitosť a identitu, informácie, pluralizmus, sociálnu súdržnosť, podporu základných slobôd a fungovanie demokracie,

D.

keďže verejnoprávni vysielatelia zohrávajú priekopnícku úlohu tým, že podporujú a využívajú vývoj technológií s cieľom ponúkať verejnosti svoj obsah prostredníctvom inovatívnych mediálnych a distribučných techník,

E.

keďže audiovizuálny priestor v EÚ je jedinečný a charakterizuje ho tzv. duálny systém založený na skutočnej rovnováhe medzi verejnoprávnymi a komerčnými vysielateľmi,

F.

keďže je vo všeobecnom záujme zabezpečiť účinný duálny systém so skutočne vyváženým pomerom medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi,

G.

keďže koexistenciou verejnoprávnych a komerčných vysielateľov sa zaisťuje rôznorodá škála voľne dostupných programov, z čoho majú prospech všetci občania EÚ a čo prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu) a slobode prejavu,

H.

keďže EÚ prikladá osobitný význam úlohe, ktorú duálny systém zohráva pri vytváraní a šírení európskeho obsahu,

I.

keďže zmeny v audiovizuálnom priestore za posledné roky ovplyvnili spolu s rozvojom digitálnych technológií a platených chránených platforiem a objavením sa nových mediálnych aktérov v online priestore tradičný duálny systém vysielania a redakčnú konkurenciu (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu), čím prinútili verejnoprávnych a súkromných vysielateľov diverzifikovať svoju činnosť a uvažovať o nových distribučných platformách,

J.

keďže šírenie nových technológií zmenilo spôsob, akým európski občania získavajú prístup k médiám a informáciám,

K.

keďže tradičné hranice v mediálnom sektore už v online prostredí nemožno udržať, pretože tradičné médiá nemôžu prežiť bez toho, aby v súlade s cieľmi digitálnej agendy EÚ prenikli na nové platformy (napríklad služby SMS, internetové stránky, aplikácie pre inteligentné telefóny),

L.

keďže noviny a časopisy sú základnými prvkami pluralistického a rozmanitého mediálneho priestoru v Európe a mali by nimi aj zostať,

M.

keďže poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb a vyhľadávacie nástroje zastávajú v novom mediálnom prostredí čoraz významnejšiu úlohu,

N.

keďže v digitálnom veku – charakterizovanom rastúcou možnosťou voľby spotrebiteľov, ale aj rizikom fragmentácie užívateľov, rastúcou koncentráciou médií, rastom vertikálne integrovaných mediálnych spoločností a prechodom na platené služby a kódovanie – verejnoprávne vysielanie prispieva, a malo by prispievať, k zachovaniu verejnej sféry poskytovaním vysokej kvality, sociálne hodnotnej programovej skladby a objektívnych informácií,

O.

keďže v niektorých členských štátoch verejnoprávne vysielanie zatiaľ nie je dostatočne spoločensky zakorenené a nemá k dispozícii primerané zdroje,

P.

keďže verejnoprávni vysielatelia majú v niektorých členských štátoch veľké problémy, ktoré ohrozujú ich politickú nezávislosť, životaschopnosť a dokonca aj finančnú základňu, čo predstavuje priamu hrozbu pre samotnú existenciu duálneho systému,

Q.

keďže komerčné televízie mali v poslednom čase hospodárske problémy v dôsledku poklesu reklamných činností,

R.

keďže vymedzenie poslania verejnej služby a zabezpečenie financovania verejnoprávnych vysielateľov patrí do výlučnej právomoci členských štátov v súlade so zásadami amsterdamského protokolu,

S.

keďže verejnoprávne médiá potrebujú dostatočné financovanie z verejných prostriedkov, podieľanie sa na nových technológiách a platformách, ako i stabilný a predvídateľný regulačný rámec, aby si mohli plniť svoje úlohy a ponúkať veľmi kvalitný kultúrny a spravodajský obsah, a tým priamo zabezpečovať rozvoj mediálnej gramotnosti na prospech verejnosti,

T.

keďže verejnoprávne vysielanie je možné zdokonaľovať prostredníctvom výmeny skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi,

U.

keďže dodržiavanie európskych noriem so zreteľom na slobodu prejavu, pluralitu a nezávislosť médií, poslanie a financovanie verejnoprávnych médií by malo byť prioritou vo všetkých členských štátoch,

V.

keďže EÚ v súčasnosti nemá k dispozícii vhodné nástroje na monitorovanie hrozieb a na reagovanie na hrozby, ktoré ohrozujú verejnoprávne médiá a duálny systém v členských štátoch alebo určitých regiónoch EÚ,

1.

znovu potvrdzuje, že je zástancom duálneho systému vysielania, v ktorom majú svoju úlohu súkromné i verejnoprávne médiá nezávislé od politických a ekonomických tlakov, a žiada, aby bol zabezpečený prístup k vysielaniu na najvyššej úrovni bez ohľadu na to, či sú spotrebitelia a užívatelia schopní zaň platiť,

2.

zdôrazňuje najmä základnú úlohu skutočne vyváženého európskeho duálneho systému pri presadzovaní demokracie, sociálnej súdržnosti a integrácie a slobody prejavu s dôrazom na zachovanie a podporovanie plurality médií, mediálnej gramotnosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dodržiavanie európskych noriem týkajúcich sa slobody tlače;

3.

konštatuje, že koexistencia verejnoprávnych a súkromných médií vo veľkej miere prispela k inovácii a diverzifikácii obsahu a pozitívne ovplyvnila kvalitu;

4.

opätovne potvrdzuje, že je potrebné zachovať silné a aktívne nezávislé verejnoprávne vysielanie a zároveň ho prispôsobiť požiadavkám digitálneho veku, a požaduje, aby sa prijali konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

5.

v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že verejnoprávne vysielanie má v digitálnom veku osobitné poslanie kultivovať verejnú sféru tým, že poskytuje všeobecný prístup ku kvalitnému mediálnemu obsahu v súlade s verejným záujmom na všetkých vhodných platformách;

6.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné zdroje, ktoré umožnia verejnoprávnym vysielateľom využívať nové digitálne technológie, a aby širokej verejnosti zaistili možnosť využívať výhody spojené s modernými audiovizuálnymi službami;

7.

v tejto súvislosti vyzýva verejnoprávnych vysielateľov, aby vytvorili štruktúry umožňujúce ponúkať na internete pútavý a kvalitný obsah s cieľom osloviť mladých ľudí, ktorí využívajú médiá takmer výlučne prostredníctvom internetu;

8.

vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o odstraňovanie digitálnej priepasti, napríklad medzi mestom a vidiekom, a aby zaistili, že vďaka digitalizácii získa každý človek v každom regióne rovnaký prístup k verejnoprávnemu vysielaniu;

9.

vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť uľahčiť prechod spotrebiteľov od systému analógového televízneho vysielania na digitálny systém;

10.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vymedzili poslanie verejnoprávnych vysielateľov spôsobom, ktorý im umožní zachovať ich osobitý charakter prostredníctvom zamerania na pôvodnú audiovizuálnu produkciu a vysoko kvalitnú programovú skladbu a žurnalistiku bez ohľadu na komerčnú stránku alebo politické vplyvy, ktoré sú presne tými prvkami, ktorými sa títo vysielatelia vyznačujú; konštatuje, že ich poslanie by sa malo vymedziť čo najpresnejšie, ale so zreteľom na programovú autonómnosť vysielateľov;

11.

pripomína, že v súlade so zásadou technologickej neutrálnosti musia mať verejnoprávni vysielatelia v rámci svojho poslania príležitosť ponúkať svoje služby, a to aj nové služby, na všetkých platformách;

12.

zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov neexistujú právne ustanovenia týkajúce sa pôsobenia verejnoprávneho vysielania na internete, čo by mohlo mať vplyv na schopnosť tohto odvetvia rozšíriť sa na nové platformy;

13.

pripomína, že pozemné vysielacie platformy, ktoré sú založené na otvorených, interoperabilných štandardoch, zohrávajú centrálnu úlohu v duálnom systéme vysielania a sú ideálnym nástrojom na poskytovanie bezplatných a ľahko dostupných služieb audiovizuálnych médií, ktoré sú schopné lepšie sa vyrovnať s fragmentáciou miestnych trhov, a môžu tak lepšie plniť miestne kultúrne a sociálne očakávania;

14.

berie na vedomie oznámenie Komisie o vysielaní z júla 2009, v ktorom sa verejnoprávnym vysielateľom priznáva právo využívať všetky príslušné distribučné platformy a potvrdzuje, že vymedzenie poslania, financovanie a organizácia verejnoprávneho vysielania patria do právomoci členských štátov, pričom sa uznáva zodpovednosť Komisie za dohľad, pokiaľ ide o zjavné chyby, a vyzýva členské štáty, aby zachovali rovnováhu medzi ponúkanými digitálnymi mediálnymi službami, zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a súkromnými médiami, a tak zachovali živý mediálny priestor v online prostredí;

15.

víta uznanie zásady technologickej neutrálnosti a potrebu rešpektovať redakčnú nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov s náležitým zreteľom na potrebu ich stabilného a spoľahlivého financovania;

16.

poukazuje však na vysokú výšku nákladov na (súčasné) testy ex ante a zdôrazňuje, že podporuje primerané hodnotenia;

17.

pripomína význam odporúčaní a vyhlásení Rady Európy, na ktorých sa dohodli všetky členské štáty EÚ a ktorými sa stanovujú európske normy so zreteľom na slobodu prejavu, slobodu tlače, pluralitu a nezávislosť, organizáciu, poslanie a financovanie verejnoprávnych médií, najmä v informačnej spoločnosti, čím sa chráni dôveryhodnosť verejnoprávneho vysielania;

18.

pripomína členským štátom ich záväzky voči týmto európskym normám a odporúča, aby verejnoprávnym médiám poskytovali zodpovedajúce, primerané a stabilné financovanie a umožnili im plniť ich poslanie, zaručiť politickú a ekonomickú nezávislosť a podieľať sa na budovaní inkluzívnej informačnej a znalostnej spoločnosti, v ktorej budú reprezentatívne kvalitné médiá dostupné každému;

19.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi na rôznych úrovniach (vnútroštátne mediálne orgány, zúčastnené strany, manažmenty verejnoprávnych vysielateľov, nezávislé regulačné orgány, zástupcovia televíznych divákov a spotrebiteľov);

20.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu vnútroštátnych mediálnych regulačných orgánov v rámci Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA) a posilnili výmenu skúseností a najlepších postupov týkajúcich sa systémov vysielania jednotlivých štátov;

21.

pripomína členským štátom, že členovia správnych rád verejnoprávnych vysielateľov by mali byť vymenovaní na základe odbornosti a skúseností v mediálnom sektore;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Európskemu monitorovaciemu centru pre audiovizuálne médiá poskytli potrebné zdroje a mandát, na základe ktorého bude zhromažďovať údaje a skúmať, ako členské štáty uplatnili tieto normy, s cieľom preverovať, či sa normami dosiahli žiaduce účinky, a trvá na tom, aby sa členské štáty zodpovedali za nedodržanie týchto záväzkov;

23.

vyzýva Komisiu, aby pri prístupových rokovaniach kládla vyšší dôraz na duálny systém ako súčasť acquis EÚ, a trvá na tom, aby sa monitoroval pokrok dosiahnutý kandidátskymi krajinami v tomto smere;

24.

ďalej vyzýva členské štáty, aby primeraným spôsobom riešili otázku nedostatočného financovania verejnoprávnych vysielateľov, a to najmä s ohľadom na osobitné poslanie verejnoprávnych médií, ktoré musia byť prístupné čo najväčšiemu počtu televíznych divákov a rozhlasových poslucháčov na všetkých nových mediálnych platformách;

25.

konštatuje, že transparentnosť vlastníctva súkromných vysielateľov nie je zaručená vo všetkých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala a podporovala pokrok v tomto smere;

26.

žiada členské štáty, aby skoncovali s politickým zasahovaním do obsahu služieb ponúkaných verejnoprávnymi vysielateľmi;

27.

víta závery nezávislej štúdie vypracovanej na základe požiadavky Komisie o určení ukazovateľov na hodnotenie plurality médií v EÚ;

28.

podporuje zriadenie centra na monitorovanie plurality médií, ktoré je účinným nástrojom na odhaľovanie ohrozenia plurality médií;

29.

pripomína finančné nástroje EIB a pobáda verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú finančné problémy, aby požiadali EIB o zvýhodnený úver na obnovu svojej infraštruktúry, najmä v súvislosti s digitalizáciou a inováciami;

30.

pobáda rôzne zúčastnené strany, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zachovať duálny systém, a pobáda najmä verejných a súkromných vysielateľov, aby spolupracovali navzájom a s vydavateľmi na spoločnom využívaní obsahu a na inovatívnych projektoch a hľadali spôsoby vzájomnej spolupráce;

31.

vyzýva Komisiu, aby naštartovala iniciatívu, ktorá by združila rôznych mediálnych aktérov s cieľom určiť oblasti možnej spolupráce, uľahčovať výmenu najlepších postupov a zaoberať sa relevantnými otázkami;

32.

v tejto súvislosti pripomína, že vysielanie na miestnej úrovni, najmä v malých komunitách, sa stretáva s ťažkosťami spojenými s dlhodobým financovaním (napríklad prostredníctvom reklamy), a domnieva sa, že nové možnosti, ktoré prináša digitalizácia, je možné využiť na zabezpečenie regionálneho vysielania jednotlivých komunít tak, aby pokrývalo širokú oblasť;

33.

nabáda Komisiu, aby prispôsobila autorské práva novému digitálnemu veku, čo by umožňovalo vysielateľom zachovať širokú ponuku kvalitného európskeho obsahu, a aby preskúmala konkrétne spôsoby, ako uľahčiť opätovné využívanie archívneho obsahu a ako vytvoriť rozšírené kolektívne systémy poplatkov a jednoduché systémy platenia poplatkov za práva na jednom mieste;

34.

očakáva správu o vykonávaní ustanovení smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, pokiaľ ide o vysielací čas vyhradený pre európske programy, a to vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty v tomto smere neprijali žiadne opatrenia;

35.

nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že zostavovatelia obsahu budú dodržiavať existujúci právny rámec, a žiada ju, aby preskúmala možnosti, akými by sa prevádzkovatelia vyhľadávacích nástrojov a internetových služieb mohli podieľať na financovaní vytvárania obsahu;