ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.072.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 72

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
10. marca 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

ODPORÚČANIA

 

Európsky výbor pre systémové riziká

2012/C 072/01

Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 22. decembra 2011 o financovaní úverových inštitúcií v amerických dolároch (ESRB/2011/2)

1

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2012/C 072/02

Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )

22

2012/C 072/03

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6369 – HBO/Ziggo/HBO Nederland) ( 2 )

24

2012/C 072/04

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6216 – IHC/DEME/OceanflORE JV) ( 2 )

24

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2012/C 072/05

Výmenný kurz eura

25

2012/C 072/06

Rozhodnutie Komisie z 9. marca 2012 o vymenovaní troch nových členov Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo

26

2012/C 072/07

Oznámenie Komisie – Usmernenia na odpočítanie kvót podľa článku 105 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009

27

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2012/C 072/08

Zoznam colných úradov oprávnených vydávať vývozné licencie na tovar kultúrneho charakteru zverejnený v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 116/2009

29

2012/C 072/09

Informácie od Švédska v súvislosti s vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ

43

2012/C 072/10

Aktualizácia referenčných súm potrebných na prekročenie vonkajších hraníc podľa článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006, s. 19; Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007, s. 22; Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2007, s. 18; Ú. v. EÚ C 57, 1.3.2008, s. 38; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 19; Ú. v. EÚ C 37, 14.2.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 35, 12.2.2010, s. 7; Ú. v. EÚ C 304, 10.11.2010, s. 5; Ú. v. EÚ C 24, 26.1.2011, s. 6; Ú. v. EÚ C 157, 27.5.2011, s. 8; Ú. v. EÚ C 203, 9.7.2011, s. 16; Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2012, s. 13)

44

 

V   Oznamy

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Európska komisia

2012/C 072/11

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6521 – Talanx International/Meiji Yasuda Life Insurance/Warta) ( 2 )

45

 


 

(1)   Text s významom pre EHP s výnimkou produktov podľa prílohy I k zmluve

 

(2)   Text s významom pre EHP

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

ODPORÚČANIA

Európsky výbor pre systémové riziká

10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/1


ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ

z 22. decembra 2011

o financovaní úverových inštitúcií v amerických dolároch

(ESRB/2011/2)

2012/C 72/01

GENERÁLNA RADA EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 2 písm. b), d) a f) a články 16 až 18,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/1 z 20. januára 2011, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskeho výboru pre systémové riziká (2), a najmä na jeho článok 15 ods. 3 písm. e) a články 18 až 20,

zo zreteľom na názory príslušných zainteresovaných strán zo súkromného sektora,

keďže:

(1)

Americký dolár je dôležitou menou financovania úverových inštitúcií Únie, ktoré získavajú väčšinu financovania v amerických dolároch na veľkoobchodných trhoch.

(2)

Nesúlad splatností aktív a pasív úverových inštitúcií Únie v amerických dolároch je podstatný, pričom sa krátkodobé zdroje financovania z veľkoobchodných trhov používajú na financovanie dlhodobejších činností a aktív, a navyše sú niektoré zmluvné strany nestabilné. Nesúlad splatností v kombinácii s nestabilnými investormi predstavujú kľúčový druh zraniteľnosti.

(3)

Po výraznom napätí na trhoch so zdrojmi financovania v amerických dolároch v roku 2008, ktoré viedlo k zavedeniu swapových liniek medzi centrálnymi bankami na sprístupnenie zdrojov v amerických dolároch, je od júna 2011 prístup k americkému doláru na týchto trhoch stále nedostatočný. Tento nedostatok spôsobuje kľúčové potenciálne priame systémové riziká: v krátkodobom horizonte najmä pre likviditu bánk a v strednodobom horizonte najmä pre reálne hospodárstvo v dôsledku zníženia objemu poskytovaných úverov v amerických dolároch úverovými inštitúciami Únie a pre platobnú schopnosť týchto úverových inštitúcií v prípade, že sa znižovanie podielu aktív v amerických dolároch uskutoční za mimoriadne nízke ceny.

(4)

Úverové inštitúcie, centrálne banky a orgány dohľadu v uplynulých rokoch implementovali opatrenia na zmiernenie všeobecných rizík v súvislosti s financovaním a likviditou. Niektoré z týchto opatrení prispeli k zlepšeniu pozícií finacovania a likvidity úverových inštitúcií Únie v amerických dolároch. Na predchádzanie opakovanému napätiu na trhoch so zdrojmi financovania v amerických dolároch je však potrebný štruktúrovanejší prístup.

(5)

Mikroprudenciálne nástroje by sa mali posilniť na makroprudenciálny účel predchádzania napätiu vo financovaní úverových inštitúcií Únie v amerických dolároch v takej miere, akú bolo možné pozorovať počas nedávnych finančných kríz.

(6)

Chýbajúce údaje na úrovni Únie obmedzujú schopnosť analyzovať možný dosah rizík financovania v amerických dolároch. Preto by sa mala zlepšiť kvalita údajov.

(7)

Dôkladné monitorovanie na úrovni bankového sektora a jednotlivých firiem by pomohlo príslušným orgánom lepšie pochopiť vývoj rizík spojených s financovaním a likviditou v amerických dolároch a tiež by im pomohlo podnecovať banky, aby prijali potrebné predbežné opatrenia na obmedzenie nadmerných expozícií a aby odstránili nedostatky v riadení rizík. Opatrenia odporúčané v týchto oblastiach sú v súlade s odporúčaním F ESRB z 21. septembra 2011 o poskytovaní úverov v cudzej mene (3).

(8)

Jedným z nástrojov na zmiernenie rizík spojených s financovaním v amerických dolároch sú plány núdzového financovania, ktoré majú zabrániť zhoršeniu problémov s financovaním v krajných situáciách. Núdzové plány by však mohli spôsobiť nové systémové problémy, ak by v ich dôsledku úverové inštitúcie konali podobne v rovnakom čase.

(9)

V priebehu druhého polroka 2012 preskúma Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) pokrok pri implementácii tohto odporúčania.

(10)

V prílohe k tomuto odporúčaniu sa analyzujú významné systémové riziká pre finančnú stabilitu v Únii, ktoré so sebou prináša financovanie úverových inštitúcií Únie v amerických dolároch.

(11)

Toto odporúčanie sa nedotýka mandátov centrálnych bánk v Únii týkajúcich sa menovej politiky a úloh zverených ESRB.

(12)

Odporúčania ESRB sa uverejňujú po tom, čo bola Rada oboznámená so zámerom generálnej rady uverejniť ich a umožnilo sa jej reagovať,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

ODDIEL 1

ODPORÚČANIA

Odporúčanie A –   monitorovanie financovania a likvidity v amerických dolároch

Vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby:

1.

v rámci monitorovania celkových pozícií financovania a likvidity úverových inštitúcií dôkladne sledovali riziká spojené s financovaním a likviditou v amerických dolároch, ktoré úverové inštitúcie podstupujú. Vnútroštátne orgány dohľadu by mali monitorovať najmä:

a)

nesúlad splatnosti nástrojov v amerických dolároch,

b)

koncentrácie financovania podľa druhu zmluvnej strany so zameraním sa na zmluvné strany v prípade krátkodobého financovania,

c)

používanie menových swapov s americkým dolárom (vrátane menových úrokových swapov),

d)

vnútroskupinové expozície.

2.

skôr, než sa expozície rizikám spojeným s financovaním a likviditou v amerických dolároch dostanú na nadmernú úroveň, zvážili:

a)

podnecovanie úverových inštitúcií ku konaniu s cieľom primerane riadiť riziká vyplývajúce z nesúladu splatnosti nástrojov v amerických dolároch,

b)

obmedzenie expozícií, pričom by sa mali vyhnúť nesystematickému rušeniu súčasných štruktúr financovania.

Odporúčanie B –   plány núdzového financovania

Vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby:

1.

zaistili, že úverové inštitúcie zahrnú do svojich plánov núdzového financovania postupy riadenia na účely vysporiadania sa so šokmi financovania v amerických dolároch, a že tieto úverové inštitúcie zhodnotia realizovateľnosť takýchto postupov v prípadoch, keď sa ich bude snažiť uplatniť viacero inštitúcií súčasne. Plány núdzového financovania by mali prinajmenšom zahŕňať zdroje núdzového financovania, ktoré budú k dispozícii v prípade obmedzenia dostupnosti finančných prostriedkov od rôznych tried zmluvných strán,

2.

posúdili realizovateľnosť týchto postupov riadenia obsiahnutých v plánoch núdzového financovania na úrovni bankového sektora. Ak sa predpokladá, že by súčasné konanie úverových inštitúcií pravdepodobne spôsobilo potenciálne systémové riziká, vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby zvážili postupy na zmiernenie týchto rizík a dosah týchto postupov na stabilitu bankového sektora v Únii.

ODDIEL 2

IMPLEMENTÁCIA

1.   Výklad pojmov

1.

Na účely tohto odporúčania sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„úverovou inštitúciou“ sa rozumie úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií (4),

b)

„úverovou inštitúciou Únie“ sa rozumie úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte podľa smernice 2006/48/ES,

c)

„vnútroštátnym orgánom dohľadu“ sa rozumie príslušný orgán alebo orgán dohľadu vymedzený v článku 1 ods. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1092/2010,

d)

„financovaním v amerických dolároch“ sa rozumie získavanie zdrojov v podobe pasív denominovaných v amerických dolároch,

2.

Príloha k tomuto odporúčaniu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. V prípade rozporu medzi hlavným textom a prílohou má prednosť hlavný text.

2.   Kritériá implementácie

1.

Na implementáciu tohto odporúčania sa uplatňujú nasledujúce kritériá:

a)

Toto odporúčanie sa vzťahuje len na financovanie úverových inštitúcií Únie v amerických dolároch.

b)

Treba sa vyhnúť regulačnej arbitráži.

c)

Pri implementácii treba brať náležitý ohľad na zásadu proporcionality v súvislosti s rôznym systémovým významom financovania úverových inštitúcií v amerických dolároch a brať do úvahy cieľ a obsah každého odporúčania.

d)

Ďalšie kritériá implementácie odporúčaní A a B sú uvedené v prílohe.

2.

Od adresátov tohto odporúčania sa vyžaduje, aby ESRB a Rade oznámili kroky prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie, alebo aby primerane odôvodnili svoju nečinnosť. Správy by mali prinajmenšom obsahovať:

a)

informácie o podstate podniknutých krokov a ich časovom rozvrhu;

b)

hodnotenie účinnosti podniknutých krokov z pohľadu cieľov tohto odporúčania;

c)

podrobné odôvodnenie každej nečinnosti ale odklonu od tohto odporúčania, vrátane každého omeškania.

3.   Lehoty na uskutočnenie nadväzujúcich krokov

1.

Od adresátov tohto odporúčania sa vyžaduje, aby do 30. júna 2012 oznámili ESRB a Rade kroky uskutočnené v nadväznosti na odporúčania A a B, alebo aby primerane odôvodnili svoju nečinnosť.

2.

Vnútroštátne orgány dohľadu môžu podávať súhrnné správy prostredníctvom Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

3.

Generálna rada môže predĺžiť lehotu podľa odseku 1, ak je na splnenie jedného alebo viacerých odporúčaní potrebné iniciovať prijatie právnych predpisov.

4.   Monitorovanie a hodnotenie

1.

Sekretariát ESRB:

a)

pomáha adresátom tohto odporúčania vrátane podpory koordinovaného podávania správ, poskytovania príslušných formulárov a v prípade potreby uvádzania podrobností o spôsoboch a časovom rozvrhu krokov, ktoré treba uskutočniť v nadväznosti na odporúčania;

b)

overuje, či adresáti podnikli kroky v nadväznosti na odporúčania, vrátane poskytovania pomoci na ich žiadosť a prostredníctvom riadiaceho výboru podáva generálnej rade správy o podniknutých krokoch do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty na ich uskutočnenie.

2.

Generálna rada hodnotí podniknuté kroky a odôvodnenia oznámené adresátmi tohto odporúčania a v relevantných prípadoch rozhoduje o tom, že toho odporúčanie nebolo zohľadnené a jeho adresáti neodôvodnili dostatočne svoju nečinnosť.

Vo Frankfurte nad Mohanom 22. decembra 2011

Predseda ESRB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 58, 24.2.2011, s. 4.

(3)  Odporúčanie ESRB/2011/1 Európskeho výboru pre systémové riziká z 21. septembra 2011 o poskytovaní úverov v cudzej mene (Ú. v. EÚ C 342, 22.11.2011, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.


PRÍLOHA

ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ (ESRB) O FINANCOVANÍ ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ V AMERICKÝCH DOLÁROCH

Zhrnutie

I.

Prehľad financovania úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch

II.

Riziká vyplývajúce z financovania v amerických dolároch

III.

Odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká

Dodatok: Dobrovoľný zber údajov o financovaní úverových inštitúcií v amerických dolároch

ZHRNUTIE

Americký dolár je vo financovaní úverových inštitúcií v Únii dôležitou menou, ktorá tvorí približne 15 % ich celkových pasív. Takmer všetky finančné prostriedky dostupné v Únii pochádzajú z veľkoobchodných zdrojov a veľká časť z nich je krátkodobá. Medzi dlhodobými aktívami a krátkodobými pasívami v amerických dolároch podľa všetkého existuje podstatný nesúlad v dobe splatnosti, k čomu sa navyše pridáva aj nestabilita niektorých zmluvných strán. Tento nesúlad splatností v spojení s nestabilnými investormi predstavuje kľúčový druh zraniteľnosti.

Podľa priebežných údajov na trhoch s financovaním v amerických dolároch od júna 2011 panuje napätie. Niektoré úverové inštitúcie v Únii nedávno oznámili svoj zámer zredukovať objem aktív v amerických dolároch, čiastočne v záujme znížiť svoju závislosť na financovaní v amerických dolároch. Táto snaha môže mať za následok najmenej dve kľúčové priame a potenciálne systémové riziká: nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť úverových inštitúcií v Únii v prípade predaja aktív za výpredajové ceny a vplyv na reálnu ekonomiku v dôsledku poklesu objemu úverov v amerických dolároch poskytovaných úverovými inštitúciami v Únii.

Údaje z prieskumov trhu naznačujú, že existencia swapových liniek centrálnych bánk dáva účastníkom trhu pocit istoty a tým podporuje fungovanie trhov s devízovými swapmi, a to aj v prípade, že tieto linky nie sú využívané. To môže znamenať existenciu rizika morálneho hazardu, ktoré úverovým inštitúciám v Únii bráni v prechode na stabilnejšiu štruktúru financovania. Niektoré úverové inštitúcie v rôznych krajinách Únie vo svojich plánoch núdzového financovania špecificky nepočítajú so šokmi v dostupnosti finančných zdrojov v amerických dolároch a iných cudzích menách.

Cieľom odporúčaní uvedených v tejto správe nie je vypracovať konkrétne opatrenia na zmiernenie súčasného napätia, ale vytvoriť proces, ktorý má v prípade budúcej finančnej krízy zabrániť problémom s financovaním úverových inštitúcií v Únii v takej miere, aká bola zaznamenaná počas finančných kríz v rokoch 2008 a 2011.

Predmetom odporúčaní je predovšetkým posilnenie mikroprudenciálnych nástrojov na makroprudenciálne účely s potrebou: i) okamžite začať dôkladne monitorovať riziká úverových inštitúcií v Únii v oblasti financovania a likvidity v amerických dolároch a v prípade potreby tieto riziká obmedziť skôr, než dosiahnu nadmernú úroveň, a zároveň zabrániť neriadenému rušeniu súčasných štruktúr financovania v amerických dolároch; ii) zabezpečiť, aby plány núdzového financovania úverových inštitúcií zahŕňali postupy riadenia pre prípad šokov vo financovaní v amerických dolároch a zároveň obmedzovali potenciálne systémové riziká vyplývajúce z prijímania súbežných opatrení úverových inštitúcií v dôsledku podobnosti ich plánov núdzového financovania.

I.   PREHĽAD FINANCOVANIA ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ V ÚNII V AMERICKÝCH DOLÁROCH

I.1.   Kľúčové faktory prístupu úverových inštitúcií k financovaniu v amerických dolároch

Údaje z prieskumov trhu i údaje regulačných orgánov naznačujú, že dopyt po financovaní v amerických dolároch závisí od celého radu faktorov:

a)   Diverzifikácia: úverové inštitúcie v Únii najmä v období po kríze uvádzali, že sa snažia o diverzifikáciu svojich zdrojov na rôzne meny, doby splatnosti a typy investorov. Vzhľadom na to, že dolárový trh je jedným z najlikvidnejších a najrozvinutejších trhov, v rámci týchto stratégií zastáva kľúčovú pozíciu.

b)   Náklady: niektoré úverové inštitúcie v Únii zvyčajne využívali americké doláre ako lacnejší zdroj financovania svojich aktív v iných menách. V niektorých prípadoch emitovanie dlhopisov v amerických dolároch s následnou výmenou za požadovanú menu, namiesto priamej emisie v požadovanej mene na primárnych trhoch, viedlo k dlhodobým nákladovým úsporám.

c)   Arbitráž: existujú dôkazy o tom, že niektoré úverové inštitúcie v Únii využívajú možnosť prístupu ku krátkodobým finančným zdrojom, napr. z podielových fondov peňažného trhu USA, za úrok nižší ako 25 bázických bodov, ktoré následne ukladajú vo Federálnom rezervnom systéme za momentálne 25 bázických bodov.

d)   Obchodný model: výška dopytu závisí aj od medzinárodného hospodárskeho prostredia a teda aj od ochoty úverových inštitúcií podstupovať riziká a od ich potreby financovania v amerických dolároch, predovšetkým v prípade úverových inštitúcií aktívne zapojených do obchodovania v amerických dolároch, ako aj od idiosynkratických faktorov, ako sú napríklad rozvojové stratégie jednotlivých úverových inštitúcií v Únii.

e)   Úverové inštitúcie môžu postupovať dvoma rôznymi spôsobmi (niekedy oboma zároveň): úverové inštitúcie zdôrazňujú, že ich prvoradým cieľom je buď i) celková stratégia diverzifikácie, pri ktorej získavajú americké doláre, ktoré následne menia za požadovanú menu, alebo ii) stratégia zodpovedajúca potrebám, pri ktorej zhodnotia svoje menové potreby a následne si zaistia ich financovanie.

f)   Ponukové faktory: niektorí americkí investori hľadajú výnosy v prostredí s nízkymi úrokovými mierami, pričom podľa niektorých majú podielové fondy peňažného trhu USA obmedzené možnosti investovať do úverových inštitúcií v Únii, keďže úverové inštitúcie v USA, ktoré majú často silnú základňu vkladateľov, a podniky v USA majú v súčasnosti pomerný dostatok peňazí.

I.2.   Štrukturálna pozícia úverových inštitúcií v Únii

Súvahy úverových inštitúcií v Únii vedené v amerických dolároch v rokoch pred finančnou krízou celkovo podstatne vzrástli. Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) sa tento trend od krízy otočil (graf 1). Zdá sa, že tento vývoj je odrazom pokračujúcej redukcie dlhového financovania úverových inštitúcií v Únii v dôsledku finančnej krízy, a to najmä v prípade dlhodobo držaných aktív.

Podľa údajov zhromaždených Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) bude potrebné veľkosť súvah v amerických dolároch ďalej analyzovať. V niektorých krajinách je nesúlad medzi aktívami a pasívami v amerických dolároch pomerne malý. V iných krajinách pasíva prevyšujú aktíva, čo zodpovedá prieskumom trhu, podľa ktorých niektoré úverové inštitúcie v Únii používajú americké doláre skôr ako výhodný zdroj financovania v rámci širšej stratégie diverzifikácie svojho financovania a následne ich prostredníctvom swapov menia za iné meny. Pasíva denominované v amerických dolároch tvoria o niečo viac ako 15 % celkových pasív na úrovni Únie.

Graf 1

Hrubé a čisté pozície úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch (mld. USD)

Image

I.3.   Hlavné spôsoby využívania financovania v amerických dolároch (aktíva) a zdroje ich financovania (pasíva)

Bližší pohľad na aktíva úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch ukazuje, že americké doláre sa používajú predovšetkým na štyri účely: i) úvery v amerických dolároch nefinančným spoločnostiam (medzinárodný obchod a projektové financovanie) s určitou obmedzenou expozíciou voči komerčnému a verejnému sektoru v USA, ii) medzibankové úvery (zabezpečené i nezabezpečené), ktoré sú väčšinou krátkodobé; iii) peňažné rezervy uložené vo Federálnom rezervnom systéme a iv) obchodné aktivity úverových inštitúcií Únie.

Úverové inštitúcie v Únii až na určité výnimky nedisponujú rozsiahlou retailovou základňou v amerických dolároch (retailové vklady v amerických dolároch predstavujú len 3 % celkových pasív). Väčšina finančných prostriedkov pochádza z veľkoobchodných trhov, pričom hlavnými používanými nástrojmi sú repo obchody a obchodné cenné papiere a vkladové certifikáty. V rámci programov emisie obchodných cenných papierov a vkladových certifikátov hrajú hlavnú úlohu investori na dolárových peňažných trhoch.

Údaje ESRB naznačujú, že zabezpečené a nezabezpečené financovanie v amerických dolároch predstavuje približne jednu tretinu celkových veľkoobchodných finančných aktivít úverových inštitúcií v Únii. Čiastočne to odráža skutočnosť, že veľkoobchodné trhy v amerických dolároch patria medzi najlikvidnejšie na svete. Využívanie veľkoobchodných dolárových trhov je významné najmä v prípade kratších dôb splatnosti. Okolo 75 % veľkoobchodného financovania úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch má splatnosť kratšiu než jeden mesiac (graf 2). Termínované úvery so splatnosťou nad jeden rok podľa údajov Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority — EBA) v žiadnej krajine nepredstavujú viac ako 20 % celkového veľkoobchodného financovania v amerických dolároch.

Graf 2

Veľkoobchodné financovanie v amerických dolároch podľa splatnosti a krajiny

Image

I.4.   Členenie aktív a pasív v amerických dolároch podľa splatnosti

Zatiaľ čo pasíva úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch sú väčšinou krátkodobé, ich dolárové aktíva majú podľa očakávania spravidla dlhšiu dobu splatnosti. Doba splatnosti približne jednej tretiny aktív v amerických dolároch je dlhšia ako jeden rok. Porovnanie s celkovou štruktúrou splatnosti súvah úverových inštitúcií v Únii naznačuje, že nesúlad splatnosti aktív a pasív v amerických dolároch je výraznejší než celkový nesúlad splatností vo všetkých menách.

Vzhľadom na obavy z makroekonomického vývoja v eurozóne i vo svete americkí investori v druhej polovici roka 2011 ďalej znížili objem a skrátili dobu splatnosti svojho dolárového financovania pre úverové inštitúcie mimo USA. Sadzby na refinancovanie nezabezpečeného veľkoobchodného financovania v amerických dolároch sa v treťom štvrťroku 2011 pre mnoho úverových inštitúcií v Únii podstatne znížili. Doba splatnosti nového financovania v amerických dolároch bola v porovnaní s druhým štvrťrokom 2011 výrazne kratšia. Trh s dlhodobejším nezabezpečeným dlhovým financovaním v amerických dolároch bol pre väčšinu úverových inštitúcií v Únii prakticky neprístupný, s výnimkou niektorých úverových inštitúcií zo škandinávskych/severských krajín, ktorým sa podarilo emitovať značný objem dlhových nástrojov v amerických dolároch. Celkovo sa zdá, že investori rozlišujú medzi úverovými inštitúciami podľa krajiny ich pôvodu.

I.5.   Rezervné likvidné aktíva

K decembru 2010 držali úverové inštitúcie v Únii zahrnuté do vzorky údajov ESRB v rámci svojej celkovej vyrovnávacej kapacity (1) aktíva v amerických dolároch v hodnote približne 570 mld. EUR. Podľa najširšej definície vyrovnávacej kapacity to celkovo predstavuje približne 20 % celkových pasív v amerických dolároch. Približne dve tretiny tejto sumy boli akceptovateľné ako kolaterál v operáciách centrálnych bánk. V reakcii na šok v dostupnosti zdrojov v amerických dolároch by bolo možné použiť likvidné aktíva v iných menách, hoci táto možnosť čiastočne závisí od fungujúcich devízových trhov.

V čase finančného napätia by sa však ako účinná rezerva likvidity dali použiť len veľmi likvidné aktíva. Ak by sa brali do úvahy len peňažné prostriedky, rezervy uložené v centrálnych bankách (nad rámec povinných minimálnych rezerv) a nezaťažené štátne pohľadávky s nulovou rizikovou váhou uložené v centrálnych bankách, rezerva likvidných aktív v amerických dolároch za uvedenú vzorku úverových inštitúcií v Únii by sa znížila na 172 mld. EUR.

I.6.   Členenie poskytovateľov financovania v amerických dolároch

Podľa kvalitatívnych údajov ESRB možno poskytovateľov krátkodobého financovania v amerických dolároch rozdeliť do siedmich hlavných kategórií:

a)

podielové fondy peňažného trhu USA,

b)

menové orgány, centrálne banky a štátne fondy, ktoré sú držiteľmi veľkého objemu aktív v amerických dolároch,

c)

podniky zaoberajúce sa pôžičkami cenných papierov,

d)

úverové inštitúcie s veľkým objemom zdrojov v amerických dolároch pôsobiace prostredníctvom medzibankového trhu (spravidla krátkodobé financovanie) a devízového swapového trhu,

e)

veľké korporácie v USA,

f)

príspevkové organizácie dotované vládou USA (Fannie Mae a Freddie Mac),

g)

popri hlavných zdrojoch financovania v amerických dolároch existujú aj čiastočné informácie o tom, že úverové inštitúcie v Únii získavajú zdroje v amerických dolároch aj na trhoch mimo USA (predovšetkým ázijských).

Väčšina z týchto poskytovateľov je mimoriadne citlivá na obavy z vnímaného úverového rizika, ako bolo v posledných mesiacoch vidieť na príklade podielových fondov peňažného trhu USA. Hoci podielové fondy peňažného trhu USA podľa odhadov predstavujú približne 2 % celkových pasív celého bankového systému v Únii, v niektorých úverových inštitúciách v Únii ich podiel dosahuje 10 %.

Prvotriedne podielové fondy peňažného trhu USA v posledných mesiacoch skrátili dobu splatnosti svojho financovania pre úverové inštitúcie v Únii v niekoľkých členských štátoch, takže – prinajmenšom v prípade úverových inštitúcií v eurozóne – podiel financovania so splatnosťou do jedného mesiaca alebo menej v októbri a novembri 2011 vzrástol na približne 70 % (graf 3). Okrem toho znížili aj svoju celkovú expozíciu voči úverovým inštitúciám v Únii, aj keď v období od mája do novembra 2011 sa zmeny medzi jednotlivými krajinami výrazne líšili (graf 4).

Graf 3

Profil splatnosti expozícií podielových fondov peňažného trhu USA voči úverovým inštitúciám v eurozóne

Image

Graf 4

Zmeny expozícií prvotriednych podielových fondov peňažného trhu USA voči úverovým inštitúciám v Únii od mája do novembra 2011

Image

I.7.   Trhové ukazovatele

Najväčšie úverové inštitúcie v Únii na uspokojenie svojich potrieb financovania v amerických dolároch vo veľkej miere využívajú veľkoobchodné trhy v USA. Zároveň sa zdá, že veľa menších úverových inštitúcií v Únii sa pri zabezpečovaní dolárových zdrojov spolieha na veľké úverové inštitúcie v Únii a devízové swapové trhy. Náklady na výmenu eur na americké doláre, ktoré vyjadruje bázický swap EUR/USD (graf 5), po páde banky Lehman vzrástli. Po výraznom zúžení v prvých štyroch mesiacoch roka 2011 sa bázický swap EUR/USD začal v máji opäť rozširovať. Od polovice júna sa zvýšila jeho vnútrodenná volatilita, čo bolo odrazom neistoty finančných trhov, pokiaľ ide o podmienky financovania v amerických dolároch pre úverové inštitúcie v Únii.

Po páde Lehman Brothers začala aj ECB vo väčšej miere využívať swapovú linku v amerických dolároch s Federálnym rezervným systémom s cieľom poskytovať likviditu v amerických dolároch úverovým inštitúciám v Únii. Nesplatený objem operácií ECB na dodanie likvidity v amerických dolároch dosiahol na konci roka 2008 takmer 300 mld. USD.

Údaje z prieskumu trhu naznačujú, že existencia dolárových swapových liniek účastníkom trhu dáva pocit istoty a tým podporuje fungovanie devízových swapových trhov aj v prípade, že sa tieto linky nevyužívajú. To môže znamenať existenciu rizika morálneho hazardu, ktoré úverovým inštitúciám v Únii bráni v prechode na stabilnejšiu štruktúru financovania, aj keď oceňovanie týchto nástrojov má toto riziko čiastočne zmierniť. V boxe 1 je uvedený prehľad využívania devízových swapových trhov a iniciatív v tejto oblasti zameraných na zvýšenie odolnosti.

Graf 5

Bázický swap EUR/USD

Image

Graf 6

Využívanie swapovej linky Federálneho rezervného systému zo strany ECB

Nesplatené sumy operácií ECB na dodanie likvidity

Image

BOX 1:   Fungovanie a odolnosť devízových swapových trhov

Po obmedzení nezabezpečeného medzibankového úverovania na začiatku finančnej krízy boli úverové inštitúcie v Únii nútené vo väčšej miere využívať zabezpečené financovanie (devízové swapy a repo obchody). Zvýšená miera využívania zabezpečeného financovania začala zhoršovať situáciu aj na týchto trhoch, a to najmä na devízovom swapovom trhu. Po bankrote Lehman Brothers sa získavanie zdrojov v amerických dolároch prostredníctvom menových swapov stalo veľmi náročným a nákladným (v októbri 2008 trojmesačný bázický swap EUR/USD dosiahol viac než – 200 bázických bodov).

Toto celkové narušenie trhov financovania v amerických dolároch viedlo k vytvoreniu swapových liniek medzi Federálnym rezervným systémom a celým radom centrálnych bánk vrátane ECB. Celkový nesplatený objem amerických dolárov, ktorý Federálny rezervný systém požičal centrálnym bankám, dosiahol maximum na konci roka 2008, keď predstavoval približne 550 mld. USD, z ktorých väčšina bola požičaná centrálnym bankám v Európe (ECB, Bank of England a Swiss National Bank). Nesplatený objem dolárovej likvidity, ktorú ECB poskytla zmluvným stranám Eurosystému, na konci roka 2008 predstavovala takmer 300 mld. USD. Pre porovnanie, rezervy Eurosystému (v konvertibilných cudzích menách) na konci roka 2008 predstavovali 145 mld. EUR (ekvivalent približne 200 mld. USD). Aj keď časť dopytu po týchto prostriedkoch mohla byť motivovaná špekuláciami alebo opatrnosťou, nedostatok amerických dolárov bol taký veľký, že pre centrálne banky by bolo náročné alebo nemožné financovať poskytovanie takého množstva likvidity samostatne (či už z vlastných rezerv alebo využitím trhu). Swapové linky medzi Federálnym rezervným systémom a viacerými centrálnymi bankami (ECB, Bank of England, Swiss National Bank, Bank of Canada a Bank of Japan) boli v máji 2010 po zintenzívnení krízy štátneho dlhu reaktivované, aby účastníkov trhu uistili, že v prípade potreby budú mať inštitúcie mimo USA financovanie v amerických dolároch k dispozícii.

Poskytovanie amerických dolárov centrálnymi bankami mimo USA sa ukázalo byť účinným prostriedkom na obnovenie fungovania trhu. Báza dolárového swapu (rozdiel medzi sadzbou v amerických dolároch implikovanou vo swape EUR/USD a sadzbou Libor v amerických dolároch) následne rýchlo klesala. Navyše miera využívania swapových liniek Federálneho rezervného systému od svojho vrcholu na konca roka 2008 klesá. Čiastočné informácie a spätná väzba z trhov naznačujú, že devízový swapový trh poskytoval úverovým inštitúciám v Únii dostatok likvidity na to, aby si mohli požičiavať americké doláre za vlastnú menu.

Viacero analýz vypracovaných centrálnymi bankami a trhovými organizáciami zdôrazňuje, že devízový trh počas finančnej krízy preukázal svoju odolnosť vďaka zúčtovaciemu systému Continuous Linked Settlement (CLS) a roziahlejšiemu používaniu zabezpečovacích doložiek Credit Support Annex. Regulačné orgány v Európe a USA v súčasnosti zvažujú zavedenie povinného centrálneho klíringu pre devízové swapové transakcie.

Odolnosť devízového swapového trhu v čase napätia je jedným z dôležitých aspektov hodnotenia rizík. V tomto smere si vyžadujú obozretnosť dva faktory. Po prvé, napriek nedostatku relevantných údajov čiastočné informácie od účastníkov trhu naznačujú, že miera nedostatku amerických dolárov a dopyt po dolárových úveroch prostredníctvom devízového swapového trhu sú zatiaľ menšie než bezprostredne po páde Lehman Brothers. Po druhé, existencia swapových liniek medzi Federálnym rezervným systémom a európskymi centrálnymi bankami predstavuje záchrannú sieť, ktorá účastníkom trhu dáva pocit istoty.

Nedávne koordinované opatrenia centrálnych bánk zamerané na zmiernenie napätia na trhoch s financovaním v amerických dolároch (zníženie cien a pokračovanie trojmesačných tendrov) úverovým inštitúciám v Únii prinieslo určité zlepšenie podmienok trhového financovania. Bázický swap mierne poklesol, ale fixingy sadzby Libor v amerických dolároch sa nezmenili. Popri celkovej averzii k riziku k pretrvávajúcemu napätiu údajne prispeli dva faktory: stigma spojená s účasťou v trojmesačných tendroch a skutočnosť, že veľkí klienti úverových inštitúcií (penzijné a podielové fondy a podniky) nemajú prístup k nástrojom centrálnych bánk. V rámci zabezpečovacích operácií sú preto stále závislé na devízových swapových trhoch, a to v situácii, v ktorej sú úverové inštitúcie neochotné plniť funkciu tvorcu trhu.

II.   RIZIKÁ VYPLÝVAJÚCE Z FINANCOVANIA V AMERICKÝCH DOLÁROCH

ESRB poukázala na dva hlavné kanály rizika spojeného s používaním financovania v amerických dolároch zo strany úverových inštitúcií v Únii a ich nesúladom splatnosti nástrojov v amerických dolároch: krátkodobé riziko likvidity a strednodobé riziko vplyvu na reálnu ekonomiku Únie prostredníctvom zmeny obchodných modelov v dôsledku nedostatku financovania v amerických dolároch.

II.1.   Krátkodobé riziko likvidity

Nedostatok likvidity v amerických dolároch si od roku 2008 vyžiadal opakované koordinované zásahy centrálnych bánk. Toto napätie je odrazom štruktúry financovania úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch a úlohy amerického dolára v globálnom finančnom systéme, ako aj súčasných podmienok na trhu. Kombinácia týchto faktorov môže predstavovať osobitné riziko, ktorému sa úverové inštitúcie v Únii vystavujú spoliehaním sa na krátkodobé veľkoobchodné zdroje v amerických dolároch. Ide predovšetkým o nasledujúce aspekty:

a)   Obmedzené „stabilné“ financovanie: Úverové inštitúcie nemajú k dispozícii takmer žiadne retailové zdroje v amerických dolároch pre potreby obchodov v rámci Únie.

b)   Krátkodobý profil: Ako už bolo uvedené v oddieli I, veľkoobchodné financovanie úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch je spravidla veľmi krátkodobé.

c)   Zahraniční investori majú v čase napätia tendenciu sťahovať svoje investície viac než domáci investori: Existuje riziko, že investori sa v kritickej situácii začnú sťahovať na svoje domáce trhy, resp. že na rozdiel od domácich investorov budú menej rozlišovať medzi jednotlivými zahraničnými podnikmi, do ktorých investovali. Poznatky z finančnej krízy i z nedávnej doby naznačujú, že niektoré triedy amerických investorov majú sklon postupovať spoločne a že sú obzvlášť citlivé na nepriaznivé informácie. Úverové inštitúcie v Únii sú tak vystavené riziku náhleho nedostatku finančných zdrojov, a to najmä v prípade koncentrácie určitých typov poskytovateľov financovania. Táto skutočnosť je dôležitá vzhľadom na to, že likvidita na veľkoobchodných trhoch s financovaním v amerických dolároch sa sústreďuje na krátkodobé doby splatnosti (t. j. doby kratšie ako tri mesiace).

d)   Úloha podielových fondov peňažného trhu USA: Podielové fondy peňažného trhu USA spravidla reagujú na zmeny celkového rizikového prostredia rýchlo a kolektívne. Nedávne napätie na trhoch vyvolané obavami z rizika štátov podľa všetkého od polovice roka 2011 opäť prinútilo niektorých amerických investorov sťahovať svoje investície z úverových inštitúcií v Únii, resp. k skracovať ich splatnosť. Predovšetkým podielové fondy peňažného trhu USA by mohli naďalej obmedzovať svoje investície do úverových inštitúcií v Únii, a to z viacerých dôvodov. Sprísnenie regulačného režimu môže spôsobiť štrukturálne zmeny v poskytovaní financovania zo strany týchto podielových fondov. Reformy SEC, ktoré nadobudli účinnosť v máji 2010, ďalej obmedzujú dobu splatnosti financovania, ktoré môžu poskytovať. V súčasnosti prebiehajú rokovania o druhom kole reforiem vrátane návrhu, podľa ktorého by podielové fondy peňažného trhu USA boli povinné prejsť z rámca konštantnej čistej hodnoty aktív (constant net asset value — CNAV) na rámec variabilnej čistej hodnoty aktív. Ďalšou možnosťou je, že regulačné orgány v USA budú požadovať, aby si podniky naďalej uplatňujúce model CNAV vytvárali rezervy na krytie rizík. Tvorba rezerv by síce mohla zvýšiť odolnosť podielových fondov, ale zároveň by mohla spôsobiť, že ich obchodný model by sa stal dlhodobo nehospodárnym. Medzi ďalšie regulačné faktory, ktoré môžu ovplyvniť obchodné modely podielových fondov peňažného trhu USA patrí zrušenie nariadení, ktoré americkým bankám bránia ponúkať úročené úsporné vklady na účtoch bez výpovednej lehoty. Tieto zmeny regulačného rámca sa pravdepodobne prehĺbia v dôsledku ďalšieho prípadného znižovania ratingov v Únii.

e)   Kvalita aktív v amerických dolároch: EBA vo svojom hodnotení rizika likvidity odhaduje, že kvalita dolárových aktív zahrnutých do rezerv likvidných aktív úverových inštitúcií v Únii je nižšia ako kvalita aktív v domácich menách, čo predstavuje značné riziko nepriaznivých udalostí v súvislosti s trhmi financovania úverových inštitúcií v Únii. Nové nepredvídané problémy týkajúce sa bánk v Spojených štátoch by mohli ovplyvniť i situáciu na medzibankovom trhu s americkými dolármi.

f)   Závislosť od devízových trhov: Ak v prípade kritickej situácie nebude možné uspokojiť krátkodobé potreby amerických dolárov odpredajom dolárových aktív, úverové inštitúcie v Únii budú musieť využiť devízové spotové alebo swapové trhy na konverziu aktív v iných menách na americké doláre. Tým sa zvýši počet trhov (investorov), ktoré budú musieť v prípade kritickej situácie fungovať, hoci schopnosť uskutočňovať transakcie na viacerých trhoch možno zároveň považovať za faktor, ktorý toto riziko zmierňuje. Od polovice roka 2011 sa napätie na veľkoobchodných trhoch s americkými dolármi prenieslo aj na devízové swapové trhy (napríklad sa zvýšili náklady na výmenu eur za americké doláre).

g)   Aspekt rôznych časových pásiem: Tento jav sa prejavil počas krízy, keď investori neboli ochotní požičiavať americké doláre skôr, než mali dostatočný prehľad o stave vlastnej likvidity za daný deň, čo bolo často až v polovici amerického dňa, keď sa európske trhy už zatvárali.

h)   Hromadenie dolárov: Globálne podniky a investori sa v čase finančnej krízy snažia hromadiť americké doláre vďaka ich úlohe svetovej rezervnej meny.

i)   Prístup malých úverových inštitúcií v Únii: Veľké medzinárodne pôsobiace úverové inštitúcie v Únii poskytujú časť svojich veľkoobchodných finančných zdrojov menším úverovým inštitúciám v Únii, ktoré majú len obmedzený, resp. žiadny prístup na trhy s financovaním v amerických dolároch. Problémy veľkých inštitúcií sa tak rýchlo môžu rozšíriť do zvyšku bankového sektora.

j)   Obavy súvisiace s rizikom štátov: Trhy rozlišujú medzi úverovými inštitúciami v Únii na základe ich ratingu a krajiny pôvodu. Problémy so splácaním štátneho dlhu majú nepriaznivý vplyv aj na úverové inštitúcie v Únii, a to najmä v krajinách s napätými trhmi so štátnymi dlhopismi, a ich dosah na úverové inštitúcie v Únii so značnou expozíciou pozostávajúcou zo štátnych dlhopisov môže viesť k všeobecnému nedostatku financovania a predovšetkým financovania v amerických dolároch.

Hodnotenie ESRB vychádzajúce z údajov od vnútroštátnych orgánov dohľadu poukazuje na podstatný nedostatok dolárového financovania úverových inštitúcií v Únii v prípade kritickej situácie. Nedostatok financovania úverových inštitúcií v amerických dolároch za 3, 6 a 12 mesiacov je možné zhruba vypočítať na základe odlevu a prílevu zmluvného financovania v amerických dolároch. Výsledky tohto hodnotenia sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 1

Kumulatívny nedostatok financovania v amerických dolároch

Objem (v mld. EUR)

3 mesiace

6 mesiacov

12 mesiacov

Kumulatívny nedostatok financovania

– 841

– 910

– 919

a)

pri konzervatívnej vyrovnávacej kapacite

– 670

– 736

– 750

b)

pri akceptovateľnej vyrovnávacej kapacite

– 386

– 467

– 500

c)

pri plnej vyrovnávacej kapacite

– 182

– 263

– 304

V prvom riadku je uvedený kumulatívny nedostatok financovania počas troch období meraný ako rozdiel prílevu a odlevu prostriedkov v amerických dolároch. Najväčšiu časť čistého nedostatku financovania tvoria zdroje s veľmi krátkodobou splatnosťou (do troch mesiacov), čo vypovedá o krátkodobej povahe financovania v amerických dolároch.

V nasledujúcich troch riadkoch je uvedený nedostatok financovania po zohľadnení vyrovnávacej kapacity úverových inštitúcií v Únii. Pritom sú použité tri miery vyrovnávacej kapacity:

a)

Konzervatívnu vyrovnávaciu kapacitu tvorí len hotovosť a rezervy uložené v centrálnych bankách (nad rámec povinných minimálnych rezerv) a pohľadávky voči štátom s nulovou rizikovou váhou akceptovateľné ako kolaterál zo strany centrálnej banky. Táto konzervatívna miera sa teda teoreticky vzťahuje na najlikvidnejšie aktíva, ktoré možno v prípade kritickej situácie použiť na splácanie záväzkov (odlev).

b)

Akceptovateľná vyrovnávacia kapacita predstavuje aktíva akceptovateľné ako kolaterál zo strany centrálnej banky.

c)

Celkovú vyrovnávaciu kapacitu tvoria všetky aktíva podľa definície zahrnuté do vyrovnávacej kapacity, ktoré môžu byť realistickým ukazovateľom schopnosti splácať záväzky (odlev) za normálnych okolností, ale s menej likvidnými zložkami v čase finančných ťažkostí.

Na porovnanie, celkový objem čerpania swapových liniek centrálnych bánk v amerických dolároch zriadených v roku 2008 dosiahol približne 550 mld. USD. Naviac existujú aj rozdiely medzi bankovými systémami jednotlivých štátov: za použitia rovnakej metódy a údajov je nedostatok financovania v amerických dolároch v niektorých krajinách relatívne malý, kým v iných je väčší. Ako už bolo uvedené vyššie, ide o približný ukazovateľ, pričom by sa dali použiť aj iné metódy výpočtu.

II.2.   Strednodobý vplyv na reálnu ekonomiku

Štruktúra financovania v amerických dolároch môže vytvárať celý rad kanálov, ktorými sa môžu ťažkosti s financovaním v amerických dolároch prostredníctvom úverových inštitúcií v Únii následne v strednodobom horizonte premietnuť do reálnej ekonomiky. Hodnotenie ESRB celkovo naznačuje, že potenciálny význam tohto javu je podstatný. Skôr, než sa tento kanál samotný stane dôvodom na obmedzovanie nesúladu splatnosti zdrojov v amerických dolároch, je však potrebné presnejšie posúdiť rozsah tohto vplyvu.

Za hlavné rizikové kanály boli označené tieto:

a)

Náklady financovania úverových inštitúcií v Únii a ich vplyv na ich mieru ziskovosti. Určité údaje ESRB o situácii na trhu naznačujú, že úverové inštitúcie v Únii využívali financovanie v amerických dolároch zvyčajne preto, lebo získať doláre a v prípade potreby ich vymeniť za inú požadovanú menu bolo spravidla lacnejšie ako priame financovanie v danej mene. V súčasnosti by akýkoľvek dosah na ziskovosť mohol zhoršiť schopnosť úverových inštitúcií v Únii poskytovať úvery európskym podnikom a domácnostiam a sťažiť ich prechod na rámec Bazilej III (2). Určité veľmi predbežné analýzy ESRB v otázke potenciálnych nákladov naznačujú, že by nemuseli byť podstatné a že by mohli pozostávať buď z nákladov na predĺženie doby splatnosti financovania, resp. z nákladov na získanie eur alebo britských libier priamo, namiesto získavania amerických dolárov a ich následnej výmeny za tieto meny. Táto analýza je však do značnej miery nekompletná vzhľadom na kvalitu a záber údajov poskytnutých ESRB. Na vyvodenie definitívnejších záverov by bola potrebná podrobnejšia analýza.

b)

Dostupnosť financovania úverových inštitúcií v Únii. Údaje orgánov dohľadu naznačujú, že mnohé veľké úverové inštitúcie v Únii sa pri financovaní dolárových aktivít európskych podnikov (napr. podnikov z oblasti leteckej a lodnej dopravy, obchodu s komoditami a obchodného financovania), donedávna spoliehali na veľké a rozvinuté trhy s financovaním v amerických dolároch. Existujú určité obavy z toho, že akýkoľvek pokus obmedziť prístup k financovaniu v amerických dolároch by mohol narušiť schopnosť úverových inštitúcií v Únii financovať tieto aktíva a poskytovať tak úvery nefinančným podnikom. Môže sa stať, že tieto obchody budú schopné prevziať úverové inštitúcie mimo Únie, ktoré majú k americkým dolárom prirodzenejší prístup. To však zo sebou nesie riziko, že sa v prípade krízy rýchlo stiahnu („preferencia domácich aktív“).

c)

Vplyv rozsiahleho znižovania dlhového financovania, pri ktorom sa úverové inštitúcie snažia predať svoje aktíva v amerických dolároch, aby mohli splatiť svoje dolárové záväzky. To by mohlo mať vplyv na dostupnosť financií pre reálnu ekonomiku, ale aj na platobnú schopnosť úverových inštitúcií v Únii, ak by výpredaj aktív viedol k poklesu cien aktív v dôsledku trhového oceňovania. Údaje z prieskumov trhu v súčasnosti napríklad naznačujú, že investori očakávajú pokles cien aktív v amerických dolároch, pretože mnoho úverových inštitúcií v Únii sa ich snaží predať. Predaj alebo splácanie aktív v amerických dolároch, ak by k nim viacero úverových inštitúcií v Únii pristúpilo v tom istom čase, by znamenali riziko poklesu cien. Úverové inštitúcie v Únii sa okrem toho môžu snažiť obmedziť svoje potreby financovania v amerických dolároch aj iným spôsobom, napr. likvidovaním svojich pozícií na kapitálovom trhu alebo predajom likvidných aktív.

II.3.   Možné faktory zmierňujúce riziko

Vzhľadom na problémy nasledujúce po páde Lehman Brothers úverové inštitúcie a orgány dohľadu v Únii zaviedli opatrenia na zmiernenie všeobecných rizík financovania a likvidity. Úverové inštitúcie v Únii sa v posledných rokoch snažia prijímať opatrenia na zlepšenie svojej štruktúry financovania a národné centrálne banky poskytujú likviditu v amerických dolároch, aby zmiernili napätie na trhoch financovania v amerických dolároch. Medzi hlavné faktory zmierňujúce riziká vyplývajúce z krátkodobého financovania v amerických dolároch podľa všetkého patria tieto:

a)   Viac likvidity v amerických dolároch: Zdá sa, že peňažné rezervy úverových inštitúcií v Únii uložené vo Federálnom rezervnom systéme sú vyššie než predtým, aj keď nedávno bolo zaznamenané ich isté znižovanie. Existujú aj určité náznaky, že vzhľadom na orientáciu menovej politiky USA je objem likvidity v amerických dolároch vyšší než predtým, hoci to neznamená, že v prípade krízy by v rámci finančného systému došlo k prerozdeľovaniu amerických dolárov.

b)   Nárast zabezpečeného financovania v amerických dolároch: Niektoré úverové inštitúcie v Únii reagovali na vyschnutie krátkodobého nezabezpečeného financovania zvýšeným používaním zabezpečeného financovania v amerických dolároch (repo obchody) a swapov EUR/USD. Kapacita repo obchodov je však obmedzená objemom krátkodobých vysokolikvidných aktív, ktoré sa dajú zložiť ako zábezpeka.

c)   Znižovanie objemu aktív v amerických dolároch: Niekoľko úverových inštitúcií v Únii zrýchlilo tempo znižovania zadlženosti vo svojich súvahách v amerických dolároch potom, ako podielové fondy peňažného trhu USA v dôsledku obáv spojených so svojou expozíciou v podobe štátnych dlhopisov prestali byť ochotné požičiavať im. Hlavným spôsobom znižovania zadlženosti je predaj dlhodobo držaných aktív v amerických dolároch. Ako už však bolo uvedené vyššie, takéto znižovanie zadlženosti môže mať neželané dôsledky, ak povedie k výpredaju aktív v amerických dolároch a obmedzí schopnosť úverových inštitúcií v Únii úverovať reálnu ekonomiku.

d)   Podpora likvidity zo strany centrálnych bánk: Federálny rezervný systém spolu s ECB, Bank of England, Swiss National Bank a Bank of Canada v júni ohlásil predĺženie platnosti dočasných swapových dohôd na poskytovanie likvidity v amerických dolároch do augusta 2012. Okrem toho tieto centrálne banky 15. septembra 2011 oznámili, že do konca roka uskutočnia tri operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch so splatnosťou približne tri mesiace. Tieto opatrenia pomohli zmierniť napätie na trhmi s financovaním v amerických dolároch a zabezpečiť potreby dolárového financovania úverových inštitúcií v Únii. Devízové swapové linky centrálnych bánk, i v prípade, že sa nevyužívajú, podľa všetkého upokojujú obavy účastníkov trhu a tým podporujú fungovanie devízových swapových trhov. To však predstavuje riziko morálneho hazardu, ktoré úverovým inštitúciám v Únii bráni v prechode na stabilnejšiu štruktúru financovania, aj keď spôsob oceňovania týchto nástrojov má toto riziko čiastočne zmierniť.

e)   Infraštruktúra devízového swapového trhu: Účastníci trhu sa v tejto súvislosti zmieňovali o existujúcej infraštruktúre, ktorá podporuje plynulé fungovanie devízových swapových trhov (napr. systém CLS), a postupoch na zosúladenie splatnosti swapov a podkladového financovania.

Niektoré z týchto faktorov znižujúcich riziko do istej miery krátkodobo prispeli k zlepšeniu situácie vo financovaní a likvidite úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch a pomohli im preklenúť nedávne výrazné napätie na trhoch s financovaním v amerických dolároch. Popri týchto faktoroch znižujúcich riziko však bude v strednodobom horizonte pravdepodobne potrebný štruktúrovanejší prístup, ktorý by zabránil opäkovaniu napätia na trhoch s financovaním v amerických dolároch z rokov 2008 a 2011.

f)   Plány núdzového financovania: Medzi nástroje určené na zmiernenie rizík spojených s financovaním v amerických dolároch v strednodobom horizonte patria plány núdzového financovania. ESRB v rámci zhromažďovania údajov získal od vnútroštátnych orgánov dohľadu informácie o opatreniach riadenia v rámci plánov núdzového financovania úverových inštitúcií prijatých v snahe vyrovnať sa s problémami s financovaním v amerických dolároch. Opatrenia riadenia boli jednotné v krajinách, ktoré oznámili, že úverové inštitúcie v Únii ich výslovne zvážili. Medzi takéto opatrenia, ktoré sa môžu realizovať samostatne alebo spolu, v závislosti od povahy a vážnosti šoku, patrí: znižovanie objemu (predajom alebo splatením) aktív, ktoré si vyžadujú financovanie v amerických dolároch/znižovanie objemu poskytovaných úverov, používanie iných mien na devízových spotových a swapových trhoch na získanie amerických dolárov, repo obchody alebo predaj rezerv likvidných aktív, využívanie úverových operácií centrálnych bánk (dolárových operácií ECB a diskontných úverov Federálneho rezervného systému).

Niektoré z týchto opatrení vytvárajú špecifické riziká. Predovšetkým rozsiahle využívanie devízového spotového trhu vysiela negatívny signál. Znižovanie potrieb financovania v amerických dolároch (predajom alebo splácaním aktív) môže byť problematické, ak k nemu pristúpi viacero úverových inštitúcií v Únii v tom istom čase, s vyššie uvedeným rizikom následného poklesu cien. Tie vnútroštátne orgány dohľadu, podľa ktorých financovanie v amerických dolároch predstavuje podstatnú časť ich bankového sektora, uvádzali, že väčšina úverových inštitúcií v Únii má prístup k operáciám Federálneho rezervného systému na poskytovanie likvidity. Orgány dohľadu z viacerých krajín však poznamenali, že ich úverové inštitúcie do svojich plánov nezahrnuli žiadne konkrétne alternatívy pre prípad šokov vo financovaní v amerických dolároch. Vzhľadom na súčasné podmienky na trhu, predovšetkým v prípade úverových inštitúcií v Únii, ktoré vo výraznej miere využívajú krátkodobé zdroje financovania v amerických dolároch, to predstavuje vážny nedostatok.

ESRB celkovo konštatoval, že jedným zo zásadných rizík je podstatný nedostatok údajov na úrovni Únie, ktorý mu neumožnil presne posúdiť potenciálny vplyv rizík spojených s financovaním v amerických dolároch. Platí to predovšetkým v prípade údajov o profile aktív denominovaných v amerických dolároch. Niektoré z odporúčaní uvedených v nasledujúcom oddiele sú čiastočne určené na zlepšenie kvality údajov na následnú analýzu.

III.   ODPORÚČANIA ESRB

CIELE

Odporúčania ESRB sa zaoberajú zjavným krátkodobým rizikom likvidity v rámci Únie a potenciálnym strednodobým rizikom pre reálnu ekonomiku Únie. Podstatou akýchkoľvek odporúčaní zameraných na riešenie týchto rizík je predísť podobným problémom s financovaním úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch v nasledujúcej finančnej kríze, a nie riešenie aktuálnych problémov.

Okrem toho, vzhľadom na využívanie krátkodobých veľkoobchodných zdrojov na financovanie dlhodobejších aktivít a aktív, je pri riešení otázky zraniteľnosti vyplývajúcej z nesúladu splatnosti nástrojov v amerických dolároch nevyhnutné venovať náležitú pozornosť súvislostiam s inými politickými otázkami. Je nevyhnutné k týmto otázkam zaujať konkrétny postoj, ktorý bude v súlade s odporúčaniami k financovaniu v amerických dolároch:

a)   Krátkodobé veľkoobchodné financovanie: Závislosť od financovania v amerických dolároch je súčasťou komplexnejšej problematiky závislosti úverových inštitúcií v Únii od krátkodobého veľkoobchodného financovania ako takého. Z dôvodov uvedených v oddieli II.1 to však zrejme predstavuje viac rizík pre orgány zodpovedné za finančnú stabilitu než pre krátkodobé financovanie vo všeobecnosti.

b)   Diverzifikácia zdrojov financovania: V rámci zvyšovania odolnosti úverových inštitúcií v Únii voči ich trhom financovania sa týmto inštitúciám odporúča diverzifikovať svoje zdroje financovania, čo v praxi znamená hľadať investorov z rôznych geografických a menových oblastí. Akákoľvek politika zameraná na obmedzenie nesúladu splatnosti aktív a pasív v amerických dolároch musí byť konzistentná s opatreniami prijatými v tejto oblasti.

c)   Medzinárodná banková štruktúra/globálny veriteľ poslednej inštancie: Jedným z faktorov potenciálnych obmedzení nesúladu splatnosti aktív a pasív v amerických dolároch, resp. v cudzích menách vo všeobecnosti, je skutočnosť, že centrálne banky v súčasnosti zvyčajne zabezpečujú likviditu len vo svojej domácej mene. To znamená, že neexistuje žiadny „globálny veriteľ poslednej inštancie“. Swapové linky centrálnych bánk v amerických dolároch, ktoré poskytuje Federálny rezervný systém, môžu byť len dočasné, a nedá sa na ne spoliehať permanentne. Vzhľadom na neexistenciu veriteľa poslednej inštancie by možno pomohlo obmedziť expozície úverových inštitúcií v Únii voči rizikám likvidity v amerických dolároch alebo cudzích menách všeobecnejšie. Niektorí oponenti však môžu namietať, že takýto krok by znamenal obrat trendu smerujúceho k viac globalizovanému bankovému systému.

d)   Vykazovacie povinnosti: Vykazovanie informácií o likvidite a financovaní zo strany úverových inštitúcií v Únii je v porovnaní s vykazovaním údajov o stave kapitálu a ďalších súvahových parametrov zvyčajne veľmi obmedzené. V rámci rôznych medzinárodných skupín sa často objavujú argumenty za i proti vykazovacím povinnostiam, ESRB sa však nimi podrobne nezaoberala. Podľa názoru ESRB by v záujme zvýšenia trhovej disciplíny mali akékoľvek diskusie o prednostiach vykazovania ukazovateľov odolnosti financovania a likvidity brať do úvahy aj vykazovanie ukazovateľov závislosti od krátkodobého financovania v amerických dolároch a v cudzích menách, ako aj údajov o nesúlade splatnosti aktív a pasív v amerických dolároch a v cudzích menách.

III.1.   Odporúčanie A – monitorovanie financovania a likvidity v amerických dolároch

Vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby:

1.

v rámci monitorovania celkových pozícií financovania a likvidity úverových inštitúcií dôkladne sledovali riziká spojené s financovaním a likviditou v amerických dolároch, ktoré úverové inštitúcie podstupujú. Vnútroštátne orgány dohľadu by mali monitorovať najmä:

a)

nesúlad splatnosti nástrojov v amerických dolároch;

b)

koncentrácie financovania podľa druhu zmluvnej strany so zameraním sa na zmluvné strany v prípade krátkodobého financovania;

c)

používanie menových swapov s americkým dolárom (vrátane menových úrokových swapov);

d)

vnútroskupinové expozície.

2.

skôr, než sa expozície rizikám spojeným s financovaním a likviditou v amerických dolároch dostanú na nadmernú úroveň, zvážili:

a)

podnecovanie úverových inštitúcií ku konaniu s cieľom primerane riadiť riziká vyplývajúce z nesúladu splatnosti nástrojov v amerických dolároch;

b)

obmedzenie expozícií, pričom by sa mali vyhnúť nesystematickému rušeniu súčasných štruktúr financovania.

III.1.1.   Ekonomické zdôvodnenie

Dôkladnejšie meranie a monitorovanie by orgánom dohľadu poskytlo lepší prehľad o vývoji rizík spojených s financovaním v amerických dolároch. Zároveň by im pomohlo viesť úverové inštitúcie k tomu, aby prijímali preventívne opatrenia na nápravu nedostatkov v riadení rizík a obmedzovali nadmerné expozície. Z makroprudenciálneho hľadiska je dôležité uskutočniť to tak na úrovni bankového sektora ako aj na úrovni jednotlivých podnikov.

Nižšie náklady na krátkodobé financovanie v porovnaní s dlhodobým môžu spôsobovať riziko morálneho hazardu, keď podniky nedostatočne hodnotia svoje náklady na zabezpečenie sa voči riziku problémov na devízových swapových trhoch. Ak úverové inštitúcie za nepriaznivých trhových podmienok očakávajú verejnú intervenciu, môžu sa príliš spoliehať na krátkodobé financovanie v amerických dolároch. Cieľom tohto odporúčania je, aby orgány dohľadu poznali expozíciu svojho bankového sektora voči tomuto riziku a aby lepšie pochopili úroveň poskytovaného zabezpečenia i problematiku rizika morálneho hazardu. Ďalším cieľom je, aby si úverové inštitúcie uvedomovali obavy orgánov dohľadu v záujme okamžitej zmeny správania.

III.1.2.   Vyhodnotenie vrátane výhod a nevýhod

Z odporúčania vyplývajú tieto výhody:

a)

Dôkladné monitorovanie je nevyhnutným predpokladom rozpoznania akumulácie nadmerných expozícií voči riziku financovania v amerických dolároch a schopnosti prijať preventívne opatrenia na riešenie potenciálnych systémových rizík.

b)

Odporúčanie môže zmierniť riziko morálneho hazardu spočívajúce v spoliehaní sa úverových inštitúcií na financovanie v amerických dolároch tým, že zvýši povedomie podnikov o tom, že vnútroštátne orgány dohľadu túto problematiku sledujú.

S odporúčaním sú však spojené aj nevýhody:

a)

Monitorovanie zdrojov financovania v amerických dolároch podľa tried zmluvných strán nemusí byť možné napríklad v prípade cenných papierov emitovaných prostredníctvom obchodníka.

b)

Náklady na plnenie požiadaviek, ktoré orgánom dohľadu vzniknú pri rozširovaní postupov dohľadu.

III.1.3.   Nadväzujúce opatrenia

III.1.3.1.   Časový rámec

Vnútroštátne orgány dohľadu sú povinné podať výboru ESRB správu o opatreniach prijatých v rámci implementácie tohto odporúčania do 30. júna 2012.

III.1.3.2.   Kritériá plnenia požiadaviek

Platia nasledujúce kritériá plnenia požiadaviek:

a)

monitorovanie podmienok financovania a likvidity bankového sektora, ktoré by malo prinajmenšom zahŕňať nasledujúce ukazovatele: i) zdroje a spôsob využívania financovania v amerických dolároch, ii) nesúlad splatnosti aktív a pasív v amerických dolároch v porovnaní s nesúladom splatnosti domácich aktív a pasív pre najrelevantnejšie intervaly splatnosti (3), (4), iii) záväzky z financovania v amerických dolároch podľa zdroja za každú významnú triedu zmluvných strán (v rámci tohto ukazovateľa by vnútroštátne orgány dohľadu mali uviesť svoje stanovisko k možnosti pravidelného monitorovania tohto druhu koncentrácií zmluvných strán), iv) využívanie trhov so swapmi v amerických dolároch, v) vnútroskupinové expozície;

b)

obmedzovanie expozícií, ak je pravdepodobné, že sa riziká likvidity a financovania stanú nadmernými.

III.1.3.3.   Správa o prijatých nadväzujúcich opatreniach

Správa musí zohľadňovať všetky kritériá plnenia požiadaviek a musí obsahovať:

a)

zavedené postupy monitorovania rizika financovania a likvidity v amerických dolároch;

b)

ukazovatele stanovené v kritériách plnenia požiadaviek;

c)

v relevantných prípadoch informácie o stanovených obmedzeniach expozícií voči rizikám financovania a likvidity.

III.2.   Odporúčanie B – plány núdzového financovania

Vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby:

1.

zaistili, že úverové inštitúcie zahrnú do svojich plánov núdzového financovania postupy riadenia na účely vyrovnania sa so šokmi financovania v amerických dolároch, a že tieto úverové inštitúcie zhodnotia realizovateľnosť takýchto postupov v prípadoch, keď sa ich bude snažiť uplatniť viacero inštitúcií súčasne. Plány núdzového financovania by mali prinajmenšom zahŕňať zdroje núdzového financovania, ktoré budú k dispozícii v prípade obmedzenia dostupnosti finančných prostriedkov od rôznych tried zmluvných strán,

2.

posúdili realizovateľnosť týchto postupov riadenia obsiahnutých v plánoch núdzového financovania na úrovni bankového sektora. Ak sa predpokladá, že by súčasné konanie úverových inštitúcií pravdepodobne spôsobilo potenciálne systémové riziká, vnútroštátnym orgánom dohľadu sa odporúča, aby zvážili postupy na zmiernenie týchto rizík a dosah týchto postupov na stabilitu bankového sektora v Únii.

III.2.1.   Ekonomické zdôvodnenie

Je nevyhnutné, aby si úverové inštitúcie uvedomovali špecifické riziká spojené s financovaním v amerických dolároch a pripravili sa na možné poruchy a nepriaznivé podmienky. Odporúčanie by malo v krátkodobom horizonte zabezpečiť, aby úverové inštitúcie s významným podielom financovania v amerických dolároch zaviedli minimálne núdzové opatrenia, ktoré by v krajných situáciách zabránili zhoršeniu problémov s financovaním.

Ak by plány núdzového financovania viedli k rovnakej alebo podobnej reakcii úverových inštitúcií na šoky na trhoch s financovaním v amerických dolároch, mohli by v dôsledku trhových turbulencií spôsobiť systémové problémy. Ak by napríklad veľký počet úverových inštitúcií mal v pláne v čase napätia na trhoch s financovaním v amerických dolároch predať určitý druh likvidných aktív alebo spoliehať sa na určitý kanál financovania, realizovateľnosť tejto formy núdzového financovania by mohla byť ohrozená.

III.2.2.   Vyhodnotenie vrátane výhod a nevýhod

Z odporúčania vyplývajú tieto výhody:

a)

Zavedením plánov núdzového financovania v amerických dolároch by úverové inštitúcie obmedzili potrebu neucelených reakcií na problémy na trhoch s financovaním v amerických dolároch.

b)

Tieto plány by úverovým inštitúciám zároveň pomohli pri rozhodovaní o financovaní pochopiť a internalizovať náklady krízy a iných možných porúch financovania v amerických dolároch.

S odporúčaním sú však spojené aj nevýhody:

c)

Ak plány núdzového financovania povedú k podobným reakciám celého radu úverových inštitúcií postihnutých rozsiahlymi problémami s financovaním v amerických dolároch, takáto koncentrácia riešení núdzového financovania by mohla zhoršiť systémové riziká.

d)

Nie je isté, či s výnimkou určitých intervencií verejného sektora v praxi existujú núdzové opatrenia, ktoré by boli účinné práve v prípade rozsiahlej krízy dôvery na trhoch s financovaním v amerických dolároch.

III.2.3.   Nadväzujúce opatrenia

III.2.3.1.   Časový rámec

Adresáti odporúčania sú povinní podať výboru ESRB správu o opatreniach prijatých v rámci implementácie tohto odporúčania do 30. júna 2012.

III.2.3.2.   Kritériá plnenia požiadaviek

Platia nasledujúce kritériá plnenia požiadaviek:

a)

vypracovanie plánov núdzového financovania v amerických dolároch v úverových inštitúciách, v ktorých podľa vnútroštátneho orgánu dohľadu americký dolár predstavuje významnú menu financovania;

b)

vyhodnotenie plánov zo strany orgánov dohľadu s cieľom posúdiť pravdepodobnosť, že by kríza vyvolala veľký počet podobných reakcií, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zhoršeniu situácie;

c)

zníženie rizika zhoršenia systémových rizík v dôsledku podobnosti plánov núdzového financovania v amerických dolároch v príslušných úverových inštitúciách.

III.2.3.3.   Správa o prijatých nadväzujúcich opatreniach

Správa musí zohľadňovať všetky kritériá plnenia požiadaviek a musí obsahovať:

a)

informácie o opatreniach orgánov dohľadu, ktoré majú zabezpečiť zavedenie núdzových plánov financovania v amerických dolároch v príslušných úverových inštitúciách,

b)

informácie o možných systémových problémoch zistených počas hodnotenia plánov núdzového financovania a opatreniach orgánov dohľadu prijatých na riešenie týchto problémov.

CELKOVÉ HODNOTENIE OPATRENÍ

Cieľom odporúčaní je zabrániť v budúcnosti opakovaniu napätia vo financovaní úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch v takej miere, aká bola zaznamenaná počas finančnej krízy v rokoch 2008 a 2011.

Dôležitým prínosom odporúčaní je to, že vnútroštátnym orgánom dohľadu a EBA pomôžu lepšie rozpoznávať prípady akumulácie rizika nadmerného financovania v amerických dolároch a prijímať preventívne opatrenia na riešenie potenciálnych systémových rizík.

Odporúčania sú zamerané na zníženie rizika morálneho hazardu v úverových inštitúciách v Únii tým, že zabezpečia, aby úverové inštitúcie primerane hodnotili a internalizovali náklady na zabezpečenie sa proti riziku problémov s financovaním. Ak úverové inštitúcie v Únii za nepriaznivých trhových podmienok očakávajú verejnú intervenciu, môžu sa príliš spoliehať na krátkodobé financovanie v amerických dolároch. Posilnenie opatrení v oblasti monitorovania a dohľadu príslušným orgánom pomôže lepšie pochopiť expozíciu bankového sektora voči rizikám financovania a likvidity v amerických dolároch i problematiku potenciálneho morálneho hazardu.

Presadzovanie plánov núdzového financovania umožní internalizovať riziká financovania úverových inštitúcií v Únii v amerických dolároch a zvýšiť ich odolnosť voči napätiu na trhoch s financovaním v amerických dolároch tým, že obmedzí potrebu neucelených reakcií na poruchy na týchto trhoch. Z makroprudenciálneho hľadiska je dôležité, že odporúčania majú za cieľ znížiť systémové riziká vyplývajúce zo súbežného postupu úverových inštitúcií v Únii v prípade napätia na trhu a tým predísť nesystémovým zmenám finančných štruktúr.

V prípade všetkých uvedených odporúčaní sú výhody ich implementácie vyššie ako s nimi súvisiace náklady. Hlavné bremeno predstavujú náklady vnútroštátnych orgánov dohľadu spojené s plnením požiadaviek rozsiahlejšieho monitorovania a vykazovania, ako aj prísnejšie požiadavky dohľadu na úverové inštitúcie v Únii.


(1)  Vyrovnávacia kapacita je objem zdrojov, ktoré banka dokáže získať na plnenie svojich potrieb likvidity. Rezerva likvidity sa zvyčajne definuje ako krátka časť vyrovnávacej kapacity z pohľadu „plánovanej záťaže“. Musí byť k dispozícii bezprostredne počas stanoveného krátkeho časového obdobia („doby na prežitie“).

(2)  Pozri dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad „Basel III: A global regulatory framework for more resilient banks and banking systems“, december 2010 (revízia v júni 2011); „Basel III: International framework for liquidity risk measurement, standards and monitoring“, december 2010. Obidva dokumenty sú k dispozícii na internetovej stránke BIS http://www.bis.org

(3)  Intervaly splatností zadefinuje príslušný vnútroštátny orgán.

(4)  Tento ukazovateľ zodpovedá monitorovaciemu nástroju III.1 v rámci Bazilej III týkajúcemu sa nesúladu zmluvnej doby splatnosti: „Basel III: International framework for liquidity risk measurement, standards and monitoring“ (Bazilej III: Medzinárodný rámec pre meranie, normy a sledovanie rizika likvidity), december 2010, s. 32 – 33, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke BIS http://www.bis.org

DODATOK

DOBROVOĽNÝ ZBER ÚDAJOV O FINANCOVANÍ ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ V AMERICKÝCH DOLÁROCH

Informácie zhromaždené Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) v rámci zberu údajov, do ktorého boli zapojené vnútroštátne orgány dohľadu, pozostávali z dvoch výkazov a dotazníka. Prvý výkaz (Výkaz A) vychádzal z výkazu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) na hodnotenie rizika likvidity a obsahoval údaje o príleve a odleve peňažných prostriedkov, vyrovnávacej kapacite a plánoch financovania v členení podľa doby splatnosti. Druhý výkaz (Výkaz B) bol zameraný na súvahové pozície úverových inštitúcií v Únii, konkrétne v súvislosti s aktívami a pasívami denominovanými v amerických dolároch, a lepšie zodpovedá potrebám ESRB. Okrem toho bol zostavený dotazník, ktorý mal priniesť kvalitatívne informácie o závislosti úverových inštitúcií v Únii od financovania v amerických dolároch a informácie orgánov dohľadu k tejto problematike.

Žiadosť o poskytnutie informácií bola adresovaná všetkým členským štátom a jej cieľom bolo získať údaje na základe najlepšieho úsilia, ktoré by prinajmenšom pokryli úverové inštitúcie v Únii s významnými pozíciami pasív v amerických dolároch (t. j. najmenej 5 % celkových pasív). Do zberu údajov boli zapojené úverové inštitúcie zo sedemnástich členských štátov. Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko sa rozhodli na zbere údajov nezúčastniť. Informácie bolo možné vykazovať na úrovni jednotlivých inštitúcií, prípadne agregátne na národnej úrovni, ak obsahovali najmenej tri inštitúcie. Dôverné informácie o jednotlivých úverových inštitúciách v Únii boli anonymizované spojením údajov za tri alebo viac inštitúcií.

Údaje z výkazu A, ktoré vo väčšine prípadov kopírujú údaje poskytnuté už v rámci hodnotenia rizika likvidity zo strany EBA, sa vzťahujú na pozície na konci decembra 2010. Údaje vo výkaze B, v ktorom boli zhromaždené údaje len v rozsahu potrebnom na analýzu ESRB, sa až na niekoľko výnimiek vzťahujú na koniec júna 2011 (pozri tabuľku).

Tabuľka

Súhrn vzorky údajov za výkaz B

Členský štát

Počet úverových inštitúcií v Únii vo vzorke

Podiel vzorky na domácom bankovom sektore

Účtovná metóda

Referenčné obdobie

BE

2

33 %

nekonsolidované

jún 2011

DE

8

31 %

nekonsolidované

jún 2011

DK

1

 

konsolidované

december 2010

ES

2

22 %

konsolidované a subkonsolidované

december 2010/jún 2011

FR

3

72 %

konsolidované

jún 2011

GR

3

63 %

konsolidované

marec 2011

IT

2

50 %

konsolidované

december 2010

LU

76

95 %

nekonsolidované

jún 2011

LV

14

40 %

nekonsolidované

január 2011

MT

12

76 %

konsolidované

jún 2011

NL

2

58 %

konsolidované

december 2010/jún 2011

SE

4

91 %

konsolidované

jún 2011

SK

31

98 %

nekonsolidované

jún 2011

UK

3

72 %

konsolidované

júl 2011

Spolu

163

48 %

Zdroj: ESRB a vlastné výpočty členských štátov..

Poznámky: Údaje za Belgicko, Nemecko, Luxembursko, Lotyšsko a Slovensko sú nekonsolidované a neobsahujú údaje z amerických pobočiek a dcérskych spoločností úverových inštitúcií v Únii. Podiel úverových inštitúcií v Únii vo vzorke na celkových konsolidovaných aktívach bankového sektora Únie je uvedený ku koncu roka 2010. V prípade Malty sa podiel týka celého bankového sektora (vrátane úverových inštitúcií so zahraničnými vlastníkmi). V prípade Nemecka, Luxemburska a Lotyšska sa podiel vzťahuje na celkové nekonsolidované aktíva sektora rezidentských peňažných finančných inštitúcií k júnu 2011.


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/22


Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP s výnimkou produktov podľa prílohy I k zmluve)

2012/C 72/02

Dátum prijatia rozhodnutia

8.2.2012

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.34036 (11/N)

Členský štát

Španielsko

Región

Cataluna, Baleares, Andalucia, Murcia, Comunidad Valenciana

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Real Decreto por el que se modifica el Real Decreto 1779/2008, de 3 de noviembre, por el que se establecen las bases reguladoras para la concesión de ayudas destinadas a la reconversión de plantaciones de determinados cítricos

Právny základ

Proyecto de Real Decreto …/2011, de … de …, por el que se modifica el Real Decreto 1799/2008, de 3 de noviembre por el que se establece las bases reguladoras para la concesión de ayudas destinadas a la reconversión de plantacciones de determinados cítricos.

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Investície do poľnohospodárskych podnikov

Forma pomoci

Priamy grant

Rozpočet

 

Celkový rozpočet: 15 EUR (v mil.)

 

Ročný rozpočet: 15 EUR (v mil.)

Intenzita

30 %

Trvanie

do 30.6.2013

Sektory hospodárstva

Pestovanie citrusových plodov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministerio de Medio Ambiente y Medio Rural y Marino

Paseo Infanta Isabel, 1

28014 Madrid

ESPAÑA

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/24


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec COMP/M.6369 – HBO/Ziggo/HBO Nederland)

(Text s významom pre EHP)

2012/C 72/03

Dňa 21. marca 2012 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v angličtine jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6369. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/24


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec COMP/M.6216 – IHC/DEME/OceanflORE JV)

(Text s významom pre EHP)

2012/C 72/04

Dňa 22. februára 2012 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v angličtine jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32012M6216. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/25


Výmenný kurz eura (1)

9. marca 2012

2012/C 72/05

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3191

JPY

Japonský jen

107,93

DKK

Dánska koruna

7,4352

GBP

Britská libra

0,83595

SEK

Švédska koruna

8,9075

CHF

Švajčiarsky frank

1,2053

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

7,4600

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

24,715

HUF

Maďarský forint

291,90

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,6969

PLN

Poľský zlotý

4,0992

RON

Rumunský lei

4,3555

TRY

Turecká líra

2,3493

AUD

Austrálsky dolár

1,2415

CAD

Kanadský dolár

1,3091

HKD

Hongkongský dolár

10,2331

NZD

Novozélandský dolár

1,6020

SGD

Singapurský dolár

1,6519

KRW

Juhokórejský won

1 475,32

ZAR

Juhoafrický rand

9,9180

CNY

Čínsky juan

8,3231

HRK

Chorvátska kuna

7,5490

IDR

Indonézska rupia

12 047,80

MYR

Malajzijský ringgit

3,9697

PHP

Filipínske peso

56,217

RUB

Ruský rubeľ

38,7290

THB

Thajský baht

40,312

BRL

Brazílsky real

2,3307

MXN

Mexické peso

16,7460

INR

Indická rupia

65,6850


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/26


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. marca 2012

o vymenovaní troch nových členov Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo

2012/C 72/06

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na články 4 a 6 rozhodnutia Komisie 2005/629/ES z 26. augusta 2005, ktorým sa zriaďuje Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (1),

keďže:

(1)

Funkčné obdobie členov Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo vymenovaných rozhodnutím Komisie z 27. októbra 2010 (2) sa skončí 31. októbra 2013.

(2)

Vymenovanie dvoch členov uvedeného výboru sa ukončilo ich dobrovoľnou rezignáciou v októbri 2010 a januári 2011.

(3)

Dopyt po vedeckom poradenstve na realizáciu spoločnej rybárskej politiky v oblasti sa zvyšuje.

(4)

V súlade s článkom 4 rozhodnutia 2005/629/ES by sa mali na zvyšnú časť funkčného obdobia vymenovať noví členovia,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa končí menovanie týchto členov Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo:

 

Antonio DI NATALE

 

Andrés URIARTE

Článok 2

Za členov Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo sa týmto menujú:

 

Edmund John SIMMONDS,

 

Guiseppe SCARCELLA,

 

Jenny NORD.

Článok 3

Ich funkčné obdobie sa skončí 31. októbra 2013.

Článok 4

Generálnej riaditeľke pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo sa týmto nariaďuje, aby tieto osoby informovala o ich vymenovaní.

Článok 5

Mená nových členov výboru sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 9. marca 2012

Za Komisiu

Maria DAMANAKI

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 225, 31.8.2005, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ C 292, 28.10.2010, s. 3.


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/27


Oznámenie Komisie – Usmernenia na odpočítanie kvót podľa článku 105 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009

2012/C 72/07

Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil kvóty, ktoré mu boli pridelené, Komisia podľa článku 105 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 vykoná odpočítanie od budúcich kvót tohto členského štátu.

V súlade s článkom 105 ods. 2 platí, že v prípade prekročenia rybolovnej kvóty, ktorú členský štát má v danom roku k dispozícii, odpočítanie od ročnej kvóty tohto členského štátu sa vykoná v nasledujúcom roku alebo rokoch.

Ak sa odpočítanie podľa článku 105 ods. 1 a ods. 2 nemôže vykonať od kvóty, u ktorej došlo k prekročeniu, lebo dotknutý členský štát nemá vôbec alebo čiastočne k dispozícii kvótu, podľa článku 105 ods. 5 sa po porade s dotknutým členským štátom môže v nasledujúcom roku alebo rokoch vykonať odpočítanie od kvót na iné zásoby alebo skupiny zásob, ktoré tento členský štát má k dispozícii v tej istej geografickej oblasti alebo s takou istou komerčnou hodnotou.

S cieľom uľahčiť transparentné a jednotné uplatňovanie týchto ustanovení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania chce Komisia zverejniť zásady, ktorými sa pri odpočítaní od kvót riadiť.

Komisia sa pri uplatňovaní článku 105 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 bude riadiť týmito zásadami:

1.

Vyrovnanie celého odpočítaného množstva (ďalej len „vyrovnanie“) vrátane množstiev vyplývajúcich z uplatnenia multiplikátorov sa musí vykonať v roku nasledujúcom prekročenie rybolovnej kvóty.

2.

Ak vyrovnanie presahuje dostupnú kvótu, odpočítanie sa vykoná v plnom rozsahu od dostupnej kvóty v roku nasledujúcom po prekročení rybolovnej kvóty. Zostávajúce odpočítania sa vykonajú od kvót dostupných v danom roku alebo v prípade potreby v nasledujúcich rokoch, až pokiaľ sa celá výška prekročenia rybolovnej kvóty (množstiev vyplývajúcich z uplatniteľných multiplikátorov) nevyrovná.

3.

Odchylne od bodu 2 pomalšie vyrovnanie (konkrétne v pomere 50/50 počas dvoch rokov alebo vyrovnanie ako časť príslušného množstva počas dlhšieho ako dvojročného obdobia) možno výnimočne pripustiť, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

ak sa ryby spravujú udržateľným spôsobom na základe príslušných vedeckých odporúčaní pre príslušné zásoby; alebo

b)

ak sa príslušná zásoba loví v rámci zmiešaného rybolovu a značné zníženie kvóty by viedlo k nadmernému odvrhovaniu úlovkov dotknutého druhu alebo s ním spojených druhov v rámci zmiešaného rybolovu; alebo

c)

ak sa osobitnými medzinárodnými pravidlami (ako napr. pravidlá medzinárodných organizácií pre riadenie rybného hospodárstva) vzťahujúcimi sa na vyrovnania za dotknutú zásobu ustanovujú pomalšie vyrovnania počas dvoch alebo viacerých rokov.

4.

Ak sa odpočítania nemôžu vykonať od kvóty, u ktorej došlo k prekročeniu, v roku nasledujúcom prekročenie, lebo dotknutý členský štát nemá k dispozícii kvótu, odpočítanie sa v súlade s nariadením o kontrole vykoná v prípade iných zásob v tej istej geografickej oblasti alebo s takou istou komerčnou hodnotou. Tieto zásoby sa určia na základe týchto kritérií:

a)

odpočítania sa vykonajú v prípade zásob v tej istej geografickej oblasti podľa článku 105 ods. 5, pričom ich, pokiaľ možno, loví tá istá flotila ako flotila, ktorá prekročila rybolovnú kvótu;

b)

ak kritériám uvedeným v písmene a) vyhovuje viac ako jedna zásoba, uprednostní sa odpočítanie kvóty od zásob, ktoré sú na základe príslušných vedeckých odporúčaní v horšom stave ochrany.

5.

Odchylne od odsekov 2 a 4 môže Komisia v súlade s článkom 105 ods. 5 v každom prípade vykonať odpočítania v prípade iných zásob, ak by sa odpočítaním od iných zásob umožnilo zabrániť odvrhovaniu úlovkov v rámci zmiešaného rybolovu.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

10.3.2012   

EN

Úradný vestník Európskej únie

C 72/29


Zoznam colných úradov oprávnených vydávať vývozné licencie na tovar kultúrneho charakteru zverejnený v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 (1)

2012/C 72/08

Členský štát

Vydávajúce orgány

BELGICKO

 

Vlaamse Gemeenschap

Ministerie van de Vlaamse Gemeenschap

Administratie Cultuur

Afdeling Beeldende Kunst en Musea

Parochiaansstraat 15

1000 Brussel

BELGIË

 

Communauté française

Ministère de la Communauté française

Direction générale de la culture

Service général du patrimoine culturel et des arts plastiques

Boulevard Léopold II 44

1080 Bruxelles

BELGIQUE

 

Deutschsprachige Gemeinschaft

Ministerium der Deutschsprachigen Gemeinschaft

Abteilung Kulturelle Angelegenheiten

Gospertstraße 1

4700 Eupen

BELGIQUE/BELGIË

BULHARSKO

Ministry of Culture

Alexander Stamboliiski 17

1040 Sofia

BULGARIA

Министерство на културата

бул. „Александър Стамболийски“ № 17

1040 София/Sofia

БЪЛГАРИЯ/BULGARIA

ČESKÁ REPUBLIKA

Ministerstvo kultury ČR

Maltézské náměstí 471/1

118 01 Praha 1

ČESKÁ REPUBLIKA

DÁNSKO

Kulturværdiudvalget Sekretariat

Kulturarvsstyrelsen

Slotsholmsgade 1, 3. sal

1216 København K

DANMARK

NEMECKO

Vydávajúci orgán v spolkovej krajine

 

Baden-Württemberg

Direktion des Badischen Landesmuseums Karlsruhe

Schloss

76131 Karlsruhe

DEUTSCHLAND

 

Bayern

Bayerische Staatsgemäldesammlungen

Barer Straße 29

80799 München

DEUTSCHLAND

 

Berlin

Der Regierende Bürgermeister von Berlin

Senatskanzlei — Kulturelle Angelegenheiten

Brunnenstr. 188-190

10119 Berlin

DEUTSCHLAND

 

Brandenburg

Ministerium für Wissenschaft, Forschung und Kultur des Landes Brandenburg

Abteilung 3/Referat 31

Dortustraße 36

14467 Potsdam

DEUTSCHLAND

 

Freie und Hansestadt Bremen

Der Senator für Kultur

Referat Museen

Altenwall 15/16

28195 Bremen

DEUTSCHLAND

 

Freie und Hansestadt Hamburg

Freie und Hansestadt Hamburg Kulturbehörde — Staatsarchiv

Grundsatzangelegenheiten des Archivwesens und des Kulturgutschutzes (ST121)

Kattunbleiche 19

22041 Hamburg

DEUTSCHLAND

 

Hessen

Hessisches Ministerium für Wissenschaft und Kunst

Referat IV 5

Rheinstraße 23-25

65185 Wiesbaden

DEUTSCHLAND

 

Mecklenburg-Vorpommern

Ministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur des Landes Mecklenburg-Vorpommern

Abteilung Kultur

Referat 420

Werderstraße 124

19055 Schwerin

DEUTSCHLAND

 

Niedersachsen

 

Für Kulturgut

Niedersächsisches Landesmuseum

Willy-Brandt-Allee 5

30169 Hannover

DEUTSCHLAND

 

Für Archivgut

Niedersächsisches Landesarchiv

Am Archiv 1

30169 Hannover

DEUTSCHLAND

 

Nordrhein-Westfalen

Ministerium für Familie, Kinder, Jugend, Kultur und Sport des Landes Nordrhein-Westfalen

Abteilung IV — Kultur

Referat IV A 2

Fürstenwall 25

40219 Düsseldorf

DEUTSCHLAND

 

Rheinland-Pfalz

Ministerium für Bildung, Wissenschaft, Weiterbildung und Kultur

Abteilung Allgemeine Kulturpflege

Mittlere Bleiche 61

55116 Mainz

DEUTSCHLAND

 

Saarland

Ministerium für Inneres, Kultur und Europa

Am Ludwigsplatz 6-7

66117 Saarbrücken

DEUTSCHLAND

 

Sachsen

 

Für Kulturgut

Staatliche Kunstsammlungen Dresden

Taschenberg 2

01067 Dresden

DEUTSCHLAND

 

Für Archivgut

Sächsisches Staatsministerium des Innern

Referat 15

Wilhelm-Buck-Str. 2

01097 Dresden

DEUTSCHLAND

 

Sachsen-Anhalt

 

Für Kulturgut

Kultusministerium des Landes Sachsen-Anhalt

Turmschanzenstr. 32

39114 Magdeburg

DEUTSCHLAND

 

Für Archivgut

Ministerium des Innern des Landes Sachsen-Anhalt

Halberstädter Straße 1-2

39112 Magdeburg

DEUTSCHLAND

 

Schleswig-Holstein

Ministerium für Bildung und Kultur des Landes Schleswig-Holstein

Kulturabteilung Referat III 52

Postfach 7124

24105 Kiel

DEUTSCHLAND

 

Thüringen

Thüringer Ministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur

Abteilung 5/Referat 53

Werner-Seelenbinder-Straße 7

99096 Erfurt

DEUTSCHLAND

ESTÓNSKO

Muinsuskaitseamet (National Heritage Board)

Uus 18

10 111 Tallinn

EESTI/ESTONIA

GRÉCKO

Hellenic Ministry of Culture

Directorate of Museums, Exhibitions and Educational Programmes

Department for non-State Archaeological Museums and Collections, for Antique Shops and for the Fight against Illicit Traffic of Antiquities

Bouboulinas Street 20

101 86 Athens

GREECE

Hellenic Ministry of Culture, Ephorate for Antique Shops and Private Archaeological Collections

Polygnotou Str. 13

105 55 Athens

GREECE

ŠPANIELSKO

Ministerio de Cultura

Dirección General de Bellas Artes y Bienes Culturales

Subdirección General de Protección del Patrimonio Histórico Español

Plaza del Rey, no 1

28071 Madrid

ESPAÑA

FRANCÚZSKO

Ministère de la culture et de la communication

Direction générale des patrimoines

Service des musées de France

6 rue des Pyramides

75001 Paris

FRANCE

Ministère de la culture et de la communication

Direction générale des médias et des industries culturelles

Service du livre et de la lecture

182 rue Saint-Honoré

75001 Paris

FRANCE

Ministère de la culture et de la communication

Direction générale des patrimoines

Service du patrimoine

182 rue Saint-Honoré

75001 Paris

FRANCE

Ministère de la culture et de la communication

Direction générale des patrimoines

Service interministériel des archives de France

60 rue des Francs-Bourgeois

75003 Paris

FRANCE

ÍRSKO

Department of Arts, Sport and Tourism

Fossa New Road

Killarney

Co. Kerry

IRELAND

TALIANSKO

UFFICIO ESPORTAZIONE DI BOLOGNA

Viale delle Belle Arti 56

40126 Bologna BO

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI CAGLIARI

Via Cesare Battisti 2

09123 Cagliari CA

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI FIRENZE

Piazza Pitti 1

50122 Firenze FI

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI GENOVA

Via Balbi 10

16126 Genova GE

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI MILANO

Via Brera 28

20121 Milano MI

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI NAPOLI

Via Tito Angelini 20 — Castel S. Elmo

80129 Napoli NA

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI PALERMO

Via P. Calvi 13

90139 Palermo PA

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI PISA

Lungarno Pacinotti 46

56126 Pisa PI

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI ROMA

Via Cernaia 1

00185 Roma RM

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI TORINO

Via Accademia delle Scienze 5

10123 Torino TO

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI VENEZIA

Piazza San Marco 63

30124 Venezia VE

ITALIA

UFFICIO ESPORTAZIONE DI VERONA

Via Corte Dogana 2/4

37121 Verona VR

ITALIA

CYPRUS

The Director of the Department of Antiquities, Ministry of Communications and Works

Museum Street 1

1516 Nicosia

CYPRUS

The Director of the Cultural Services of the Ministry of Education and Culture

Kimonos and Thoukididou Street

1434 Nicosia

CYPRUS

The Registrar of the Public Records Office of the Ministry of Justice and Public Order

State Archives

1461 Nicosia

CYPRUS

The Director of the Department of Geological Studies of the Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment

Cyprus Geological Survey

1415 Nicosia

CYPRUS

The Director of the Environment of the Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment

Environment Service

1498 Nicosia

CYPRUS

The Director of the State Library of the Ministry of Education and Culture

Cyprus Library

1011 Nicosia

CYPRUS

LOTYŠSKO

Valsts kultūras pieminekļu aizsardzības inspekcija

State Inspection for Heritage Protection

Mazā Pils iela 19

Rīga, LV-1050

LATVIJA

LITVA

Kultūros paveldo departamentas prie Kultūros ministerijos

Department of Cultural Heritage under Ministry of Culture

Šnipiškių g. 3

Šnipiškių st. 3

LT-09309 Vilnius

LIETUVA/LITHUANIA

LUXEMBURSKO

Ministère de la culture, de l’enseignement supérieur et de la recherche scientifique

20, montée de la Pétrusse

2912 Luxembourg

LUXEMBOURG

MAĎARSKO

National Office of Cultural Heritage, Inspectorate of Cultural Goods

Kulturális Örökségvédelmi Hivatal, Műtárgyfelügyeleti Iroda

Budapest 1.

Szentháromság tér 6.

1014

MAGYARORSZÁG/HUNGARY

MALTA

The Superintendence of Cultural Heritage

173, St Christopher Street

Valletta

VLT 2000

MALTA

HOLANDSKO

Ministry of Education, Culture and Science

Cultural Heritage Inspectorate

PO Box 16478 (IPC 3500)

2500 BL The Hague

NEDERLAND

RAKÚSKO

Bundesdenkmalamt

Hofburg, Säulenstiege

1010 Wien

ÖSTERREICH

For archives:

Österreichisches Staatsarchiv

Nottendorferstraße 2

1030 Wien

ÖSTERREICH

POĽSKO

Muzeum Narodowe we Wrocławiu

pl. Powstańców 5

50-153 Wrocław

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków we Wrocławiu

Delegatura w Jeleniej Górze

ul. 1 Maja 23

58-500 Jelenia Góra

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków we Wrocławiu

Delegatura w Legnicy

ul. Zamkowa 2

59-220 Legnica

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków we Wrocławiu

Delegatura w Wałbrzychu

ul. Zamkowa 3

58-300 Wałbrzych

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Toruniu

ul. Łazienna 8

87-100 Toruń

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Toruniu

Delegatura w Bydgoszczy

ul. Jezuicka 2

85-102 Bydgoszcz

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Toruniu

Delegatura we Włocławku

ul. Łęgska 42

87-800 Włocławek

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Lublinie

ul. Archidiakońska 4

20-113 Lublin

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Lublinie

Delegatura w Białej Podlaskiej

ul. Janowska 27/29

21-500 Biała Podlaska

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Lublinie

Delegatura w Chełmie

pl. Niepodległości 1, Blok E

22-100 Chełm

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Lublinie

Delegatura w Zamościu

ul. Staszica 29

22-400 Zamość

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Zielonej Górze

ul. Kopernika 1

65-063 Zielona Góra

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Łodzi

ul. Piotrkowska 99

90-425 Łódź

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Łodzi

Delegatura w Piotrkowie Trybunalskim

ul. Farna 8

97-300 Piotrków Trybunalski

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Łodzi

Delegatura w Sieradzu

ul. Kościuszki 3

98-200 Sieradz

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Łodzi

Delegatura w Skierniewicach

ul. Trzcińska 18

96-100 Skierniewice

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Krakowie

ul. Kanonicza 24

31-002 Kraków

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Krakowie

Delegatura w Nowym Sączu

ul. Wiśniowieckiego 127

33-300 Nowy Sącz

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Krakowie

Delegatura w Tarnowie

ul. Konarskiego 15

33-100 Tarnów

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

ul. Nowy Świat 18/20

00-373 Warszawa

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

Delegatura w Ciechanowie

ul. Strażacka 6

06-400 Ciechanów

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

Delegatura w Ostrołęce

ul. Kościuszki 16

07-410 Ostrołęka

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

Delegatura w Płocku

ul. Zduńska 13a

09-400 Płock

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

Delegatura w Radomiu

ul. Żeromskiego 53

26-200 Radom

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Warszawie

Delegatura w Siedlcach

ul. Bema 4a

08-110 Siedlce

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Opolu

ul. Piastowska 14

45-082 Opole

POLSKA/POLAND

Muzeum Śląska Opolskiego w Opolu

ul. Św. Wojciecha 13

45-023 Opole

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Przemyślu

ul. Jagiellońska 29

37-700 Przemyśl

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Przemyślu

Delegatura w Krośnie

ul. Bieszczadzka 1

38-400 Krosno

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Przemyślu

Delegatura w Rzeszowie

ul. Mickiewicza 7

35-064 Rzeszów

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Przemyślu

Delegatura w Tarnobrzegu

ul. 1 Maja 4

39-400 Tarnobrzeg

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Białymstoku

ul. Dojlidy Fabryczne 23

15-554 Białystok

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Białymstoku

Delegatura w Łomży

ul. Nowa 2

18-400 Łomża

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Białymstoku

Delegatura w Suwałkach

ul. Sejneńska 13

16-400 Suwałki

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Gdańsku

ul. Kotwiczników 20

80-822 Gdańsk

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Gdańsku

Delegatura w Słupsku

ul. Jaracza 6

76-200 Słupsk

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Katowicach

ul. Francuska 12

40-015 Katowice

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Katowicach

Delegatura w Bielsku-Białej

ul. Powstańców Śląskich 6

43-300 Bielsko-Biała

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Katowicach

Delegatura w Częstochowie

ul. Mirowska 8

42-217 Częstochowa

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Kielcach

ul. Zamkowa 5

25-009 Kielce

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Olsztynie

ul. Podwale 1

10-076 Olsztyn

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Olsztynie

Delegatura w Elblągu

ul. Św. Ducha 19

82-300 Elbląg

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Poznaniu

ul. Gołębia 2

61-834 Poznań

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Poznaniu

Delegatura w Kaliszu

ul. Tuwima 10

62-800 Kalisz

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Poznaniu

Delegatura w Koninie

Posada, ul. Tuwima 2

62-530 Kazimierz Biskupi

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Poznaniu

Delegatura w Lesznie

pl. Komeńskiego 6

64-100 Leszno

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Poznaniu

Delegatura w Pile

ul. Śniadeckich 46

64-920 Piła

POLSKA/POLAND

Wojewódzki Urząd Ochrony Zabytków w Szczecinie

ul. Kuśnierska 14a

70-536 Szczecin

POLSKA/POLAND

Narodowy Instytut Muzealnictwa i Ochrony Zbiorów

ul. Okrężna 9

02-916 Warszawa

POLSKA/POLAND

Biblioteka Narodowa

al. Niepodległości 213

02-086 Warszawa

POLSKA/POLAND

Naczelna Dyrekcja Archiwów Państwowych

ul. Rakowiecka 2D

02-517 Warszawa

POLSKA/POLAND

PORTUGALSKO

 

Para as espécies bibliográficas

Biblioteca Nacional de Portugal

Campo Grande, n.o 83

1749-081 Lisboa

PORTUGAL

 

Para os bens do património arquivístico e fotográfico

Direcção-Geral de Arquivos

Alameda da Universidade

1649-010 Lisboa

PORTUGAL

 

Para os bens do património audiovisual

Cinemateca Portuguesa — Museu do Cinema, I.P.

Rua Barata Salgueiro, n.o 39

1269-059 Lisboa

PORTUGAL

 

Para os restantes bens culturais

Secretaria de Estado da Cultura

Instituto dos Museus e da Conservação, I.P.

Palácio Nacional da Ajuda, Ala Sul — 4.o andar

Calçada da Ajuda

1349-021 Lisboa

PORTUGAL

RUMUNSKO

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Alba (D.J.C.P.C.N. Alba)

Str. Regina Maria nr. 20

510103 Alba Iulia

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Arad (D.J.C.P.C.N. Arad)

Str. Gheorghe Lazăr nr. 21

310126 Arad

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Argeș (D.J.C.P.C.N. Argeș)

Piața Vasile Milea nr. 1

110053 Pitești

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Bacău (D.J.C.P.C.N. Bacău)

Str. Vasile Alecsandri nr. 41, etaj IV

600011 Bacău

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Bihor (D.J.C.P.C.N. Bihor)

Str. Moscovei nr. 25

4110001 Oradea

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Bistrița-Năsăud (D.J.C.P.C.N. Bistrița-Năsăud)

Str. Eremia Grigorescu nr. 6

420018 Bistrița

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Botoșani (D.J.C.P.C.N. Botoșani)

Str. Unirii nr. 10

710221 Botoșani

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Brașov (D.J.C.P.C.N. Brașov)

Str. Michael Weiss nr. 22

500031 Brașov

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Brăila (D.J.C.P.C.N. Brăila)

Str. Mihai Eminescu nr. 10-12

810024 Brăila

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Buzău (D.J.C.P.C.N. Buzău)

Bd. Nicolae Bălcescu nr. 48

120525 Buzău

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Caraș-Severin (D.J.C.P.C.N. Caraș-Severin)

Piața 1 Decembrie 1918 nr. 30-31

320067 Reșița

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Călărași (D.J.C.P.C.N. Călărași)

Str. 13 Decembrie nr. 9

910014 Călărași

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Cluj (D.J.C.P.C.N. Cluj)

Piața Unirii nr. 1

400133 Cluj-Napoca

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Constanța (D.J.C.P.C.N. Constanța)

Str. Mircea cel Bătrân nr. 106

900663 Constanța

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Covasna (D.J.C.P.C.N. Covasna)

Str. Gabor Aron nr. 1

520003 Covasna

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Dâmbovița (D.J.C.P.C.N. Dâmbovița)

Piața Tricolorului nr. 1

130140 Târgoviște

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Dolj (D.J.C.P.C.N. Dolj)

Str. Amaradiei nr. 93-95

200170 Craiova

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Galați (D.J.C.P.C.N. Galați)

Str. Domnească nr. 84, bl. Miorița, sc. 1, ap. 2, et. I-II

800215 Galați

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Giurgiu (D.J.C.P.C.N. Giurgiu)

Str. Livezilor nr. 3

080246 Giurgiu

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Gorj (D.J.C.P.C.N. Gorj)

Calea Eroilor nr. 15-17

210135 Târgu-Jiu

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Harghita (D.J.C.P.C.N. Harghita)

Piata Libertății nr. 5

530140 Miercurea-Ciuc

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Hunedoara (D.J.C.P.C.N. Hunedoara)

Str. Octavian Goga nr. 1

330018 Deva

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Ialomița (D.J.C.P.C.N. Ialomița)

Str. Matei Basarab nr. 26

920055 Slobozia

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Iași (D.J.C.P.C.N. Iași)

Str. Ștefan cel Mare și Sfânt nr. 69

70075 Iași

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Maramureș (D.J.C.P.C.N. Maramureș)

Str. Victoriei nr. 28

430142 Baia Mare

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Mehedinți (D.J.C.P.C.N. Mehedinți)

Aleea Mihai Gusita nr. 6, etaj 3

220055 Drobeta Turnu-Severin

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Mureș (D.J.C.P.C.N. Mureș)

Str. Mărăști nr. 8

540328 Târgu-Mureș

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Neamț (D.J.C.P.C.N. Neamț)

Bd. Traian nr. 17, bl. A4, etaj I

610136 Piatra-Neamț

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Olt (D.J.C.P.C.N. Olt)

Str. Mănăstirii nr. 6

230041 Slatina

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Prahova (D.J.C.P.C.N. Prahova)

Str. Nicolae Iorga nr. 18

100537 Ploiești

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Satu Mare (D.J.C.P.C.N. Satu Mare)

Piața 25 Octombrie nr. 1

440026 Satu Mare

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Sălaj (D.J.C.P.C.N. Sălaj)

Piața Iuliu Maniu nr. 13

450016 Zalău

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Sibiu (D.J.C.P.C.N. Sibiu)

Str. Tribunei nr. 6

550176 Sibiu

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Suceava (D.J.C.P.C.N. Suceava)

Str. Mihai Viteazu nr. 27

720061 Suceava

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Teleorman (D.J.C.P.C.N. Teleorman)

Str. Dunării nr. 222, bl. 911, sc. E, ap. 40

140065 Alexandria

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Timiș (D.J.C.P.C.N. Timiș)

Str. Episcop Augustin Pacha nr. 8

300055 Timișoara

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Tulcea (D.J.C.P.C.N. Tulcea)

Str. Isaccei nr. 20

820241 Tulcea

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Vaslui (D.J.C.P.C.N. Vaslui)

Str. Ștefan cel Mare nr. 79

730168 Vaslui

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Vâlcea (D.J.C.P.C.N. Vâlcea)

Str. Tudor Vladimirescu nr. 1

240168 Râmnicu-Vâlcea

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Vrancea (D.J.C.P.C.N. Vrancea)

Str. Nicolae Titulescu nr. 1

620018 Focșani

ROMÂNIA

Direcția Județeană pentru Cultură și Patrimoniul Național Ilfov (D.J.C.P.C.N. Ilfov)

Str. Studioului nr. 1

070000 Buftea

ROMÂNIA

Direcția pentru Cultură și Patrimoniul Național București (D.C.P.C.N. București)

Str. Sfântul Ștefan nr. 3, sector 2

023996 București

ROMÂNIA

SLOVINSKO

Ministrstvo za kulturo Republike Slovenije

The ministry of culture of The Republic of Slovenia

Maistrova 10

SI-1000 Ljubljana

SLOVENIA

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky/Ministry of Culture of the Slovak Republic

sekcia kultúrneho dedičstva/Section of Cultural Heritage

Námestie SNP 33

813 31 Bratislava

SLOVENSKO/SLOVAKIA

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/Ministry of the Interior of the Slovak Republic

sekcia verejnej správy/Section of Public Administration

odbor archívov/Department of archives

Križkova 7

811 04 Bratislava

SLOVENSKO/SLOVAKIA

FÍNSKO

Museovirasto (National Board of Antiquities)

Nervanderinkatu 13

FI-00100 Helsinki

SUOMI/FINLAND

Valtion taidemuseo (National Gallery)

Kaivokatu 2

FI-00100 Helsinki

SUOMI/FINLAND

ŠVÉDSKO

The Swedish National Heritage Board

Riksantikvarieämbetet

Box 5405

SE-114 84 Stockholm

SVERIGE

National Library of Sweden

Kungliga biblioteket

Box 5039

SE-102 41 Stockholm

SVERIGE

National Archives

Riksarkivet

Box 12541

SE-102 29 Stockholm

SVERIGE

Nationalmuseum med Prins Eugens Waldemarsudde

Box 161 76

SE-103 24 Stockholm

SVERIGE

Nordiska museet

Box 27820

SE-115 93 Stockholm

SVERIGE

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Arts Council, England

Acquisitions, Exports, Loans and Collections Unit

14 Great Peter Street

London

SW1P 3NQ

UNITED KINGDOM


(1)  Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/43


Informácie od Švédska v súvislosti s vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ

2012/C 72/09

Švédsko informovalo Komisiu podľa článku 34 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach, že Švédsko bude uplatňovať prechodné ustanovenie 2 prílohy II k smernici 2010/35/EÚ.


10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/44


Aktualizácia referenčných súm potrebných na prekročenie vonkajších hraníc podľa článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006, s. 19; Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007, s. 22; Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2007, s. 18; Ú. v. EÚ C 57, 1.3.2008, s. 38; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 19; Ú. v. EÚ C 37, 14.2.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 35, 12.2.2010, s. 7; Ú. v. EÚ C 304, 10.11.2010, s. 5; Ú. v. EÚ C 24, 26.1.2011, s. 6; Ú. v. EÚ C 157, 27.5.2011, s. 8; Ú. v. EÚ C 203, 9.7.2011, s. 16; Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2012, s. 13)

2012/C 72/10

Uverejnenie referenčných súm potrebných na prekročenie vonkajších hraníc podľa článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) sa zakladá na informáciách, ktoré členské štáty poskytujú Komisii v súlade s článkom 34 Kódexu schengenských hraníc.

Okrem uverejnenia v Úradnom vestníku je na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti dostupná mesačná aktualizácia.

ESTÓNSKO

Tieto informácie nahrádzajú informácie uverejnené v Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006.

Podľa estónskeho práva je cudzinec, ktorý pricestuje do Estónska bez pozývacieho listu povinný na požiadanie príslušníka hraničnej stráže pri vstupe do krajiny predložiť doklad o dostatočných peňažných prostriedkoch na pokrytie svojho pobytu a odchodu z Estónska. Za dostatočné finančné prostriedky sa považuje 0,2-násobok minimálneho mesačného platu, ktorý stanovila vláda, na každý deň povoleného pobytu, t. j. 58 EUR.

V opačnom prípade nesie zodpovednosť za náklady na pobyt cudzinca a jeho odchod z Estónska pozývajúca osoba.

FRANCÚZSKO

Tieto informácie nahrádzajú informácie uverejnené v Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006.

Referenčná suma prostriedkov na živobytie postačujúcich na plánovanú dĺžku pobytu cudzinca alebo jeho tranzit cez Francúzsko do miesta určenia v tretej krajine zodpovedá sume garantovanej minimálnej mzdy vo Francúzsku (SMIC), ktorá sa počíta každý deň na základe sadzby stanovenej 1. januára bežného roka.

Táto suma sa pravidelne upravuje na základe vývoja životných nákladov vo Francúzsku, a to:

automaticky pri každom zvýšení cenového indexu o viac ako 2 %,

rozhodnutím vlády, po konzultácii s národnou komisiou pre kolektívne vyjednávanie, v prípade zvýšenia presahujúceho zvýšenie cenového indexu.

Od 1. januára 2012 dosahuje minimálna denná mzda (SMIC) výšku 65 EUR.

Na účely pobytu vo Francúzsku musia držitelia dokladu o ubytovaní („attestation d'accueil“) disponovať finančnými prostriedkami v minimálnej výške rovnajúcej sa polovici SMIC. Táto suma predstavuje teda 32,50 EUR.


V Oznamy

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Európska komisia

10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/45


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.6521 – Talanx International/Meiji Yasuda Life Insurance/Warta)

(Text s významom pre EHP)

2012/C 72/11

1.

Komisii bolo 1. marca 2012 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky Talanx International AG („TINT“, Nemecko) a Meiji Yasuda Life Insurance Company („MY“, Japonsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad celým podnikom Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji Warta SA („Warta“, Poľsko), s výnimkou jeho dcérskych spoločností Powszechne Towarzystwo Emerytalne WARTA SA a KBC Towarzystwo Funduszy Inwestycyjnych SA, prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

TINT: neživotné poistenie, životné poistenie, zaisťovanie,

MY: neživotné poistenie, životné poistenie, zaisťovanie,

Warta: neživotné poistenie, životné poistenie, zaisťovanie.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6521 – Talanx International/Meiji Yasuda Life Insurance/Warta na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie ES o fúziách“).