9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/1

1.

Komisia 12. októbra 2011 prijala tieto návrhy (ďalej len: „návrhy“) týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len: „SPP“) po roku 2013, ktoré boli v ten istý deň odoslané európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultáciu:

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že s ním Komisia viedla formálne konzultácie a že do navrhovaných preambúl nariadenia o priamych platbách, nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, nariadenia o rozvoji vidieka a horizontálneho nariadenia sa začlenil odkaz na toto stanovisko.

3.

Cieľom návrhov je poskytnúť rámec pre 1) životaschopnú výrobu potravín, 2) udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy a 3) vyvážený územný rozvoj. Zavádzajú teda niekoľko podporných režimov pre poľnohospodárov, ako aj ďalšie opatrenia na stimulovanie poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieka.

4.

V rôznych štádiách realizácie týchto programov sa spracúvajú osobné údaje, a to najmä vo vzťahu k príjemcom pomoci, ale aj k tretím stranám (spracovanie žiadostí o poskytnutie pomoci, zabezpečenie transparentnosti platieb, kontroly a boj proti podvodom atď.). Hoci ťažisko spracovania a zodpovednosť spočíva na členských štátoch, k väčšine týchto údajov má prístup aj Komisia. Príjemcovia a v niektorých prípadoch aj tretie strany musia určeným príslušným orgánom poskytovať informácie, napríklad na účely kontroly podvodov.

5.

Význam ochrany údajov v súvislosti s SPP uznal aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci Schecke, v ktorom zrušil právne predpisy EÚ o zverejňovaní mien príjemcov finančných prostriedkov z poľnohospodárskych fondov (10). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že v tomto prípade hľadiská ochrany údajov nie sú podstatou návrhov. K častiam, v ktorých sa návrhy dotýkajú spracovania osobných údajov, má však dôležité pripomienky.

6.

Cieľom tohto stanoviska nie je analyzovať celý súbor návrhov, ale ponúknuť východiskové body a usmernenia na návrh spracovania osobných údajov pri riadení SPP tak, aby sa dodržali základné práva na súkromie a ochranu údajov a zároveň zabezpečilo účinné riadenie pomoci, prevencia a vyšetrenie podvodov, ako aj transparentné a zodpovedné vynakladanie prostriedkov.

7.

Vzhľadom na to sa predkladané stanovisko delí na dve časti: prvá, všeobecnejšia časť, obsahuje analýzu a odporúčania relevantné pre väčšinu návrhov. Týka sa zväčša pripomienok k delegovaným a vykonávacím právomociam Komisie. Druhá časť hovorí o konkrétnych ustanoveniach obsiahnutých v niekoľkých návrhoch (11) a poskytuje odporúčania na riešenie zistených problémov.

8.

Ako už bolo uvedené, väčšinu operácií spracovania vykonávajú členské štáty. V mnohých prípadoch však môže k osobným údajom získať prístup aj Komisia. Preto európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta odkazy týkajúce sa uplatňovania smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001 v preambulách príslušných návrhov (12).

9.

Vo všeobecnosti možno pozorovať, že množstvo otázok, ktoré sa priamo týkajú ochrany údajov do predkladaných návrhov nie je začlenených, pričom sa však budú upravovať vo vykonávacích alebo delegovaných aktoch. To sa napríklad týka opatrení, ktoré sa majú prijať v oblasti monitorovania pomoci, zavádzania systémov IT, prenosov informácií do tretích krajín a kontrol na mieste (13).

10.

V článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ sa stanovujú podmienky vykonávania delegovaných právomocí Komisiou. Môže sa na ňu delegovať právomoc „prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“. Tiež sa výslovne vymedzujú „ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania“. V oblasti vykonávacích právomocí sa v článku 291 Zmluvy o fungovaní EÚ stanovuje, že tieto právomoci možno na Komisiu delegovať, ak „sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie“. Zabezpečí sa primeraná kontrola členskými štátmi.

11.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že kľúčové aspekty spracovania, ktoré sú uvedené v návrhoch, a potrebné záruky na ochranu údajov nemožno považovať za „nepodstatné prvky“. Preto je v hlavných legislatívnych textoch potrebné na zvýšenie právnej istoty upraviť aspoň tieto prvky (14):

12.

Po stanovení týchto prvkov v hlavných legislatívnych návrhoch sa môžu na podrobnejšiu realizáciu týchto ochranných opatrení využívať delegované alebo vykonávacie akty. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov očakáva, že sa s ním o vykonávacích a delegovaných aktoch slúžiacich na riešenie dôležitých otázok ochrany údajov budú viesť konzultácie.

13.

V niektorých prípadoch sa môžu spracúvať údaje súvisiace s (predpokladanými) trestnými činmi (napr. s podvodmi). Keďže v príslušných právnych predpisoch o ochrane údajov sa poskytuje osobitná ochrana týchto údajov (17), môže byť potrebná predchádzajúca kontrola zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu na ochranu údajov alebo európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (18).

14.

A napokon je potrebné predvídať bezpečnostné opatrenia, a to najmä v oblasti počítačových databáz a systémov. Tiež je potrebné zohľadniť zásady zodpovednosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu.

15.

Podľa článku 157 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa Komisia splnomocňuje na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa komunikačných požiadaviek na rôzne účely (napríklad zabezpečenie transparentnosti trhov, kontrolu opatrení v oblasti SPP alebo plnenie medzinárodných dohôd) (19), pričom „zohľadní potreby týkajúce sa údajov a prípadné synergie medzi zdrojmi údajov“ (20). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v tomto ustanovení konkrétne určilo, aké zdroje údajov sa budú používať na aké konkrétne účely. V tejto súvislosti chce európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pripomenúť, že prepojenie databáz môže byť v rozpore so zásadou obmedzenia účelu (21), podľa ktorej sa osobné údaje nesmú ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s pôvodným účelom ich zbierania (22).

16.

V článkoch 74 a 77 nariadenia o rozvoji vidieka sa stanovuje, že na účely monitorovania a hodnotenia „sa navrhne spoločný systém monitorovania a hodnotenia v spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi“ vrátane elektronického informačného systému. Súčasťou systému bude spracúvanie údajov týkajúcich sa „kľúčových charakteristík príjemcu a projektu“, ktoré poskytli samotní príjemcovia (článok 78). Ak tieto „kľúčové informácie“ obsahujú osobné údaje, malo by sa to uviesť v ustanovení. Okrem toho je potrebné vymedziť kategórie údajov, ktoré sa majú spracúvať, a v oblasti vykonávacích aktov predpokladaných v článku 74 by sa mali viesť konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

17.

Podľa článku 92 toho istého návrhu okrem toho „Komisia v spolupráci s členskými štátmi“ zavedie nový informačný systém na bezpečenú výmenu „údajov spoločného záujmu“. Definícia kategórií údajov, ktoré sa majú vymieňať, je príliš všeobecná a mala by sa zúžiť pre prípad, že sa pomocou tohto systému budú prenášať osobné údaje. Okrem toho je potrebné objasniť vzťah medzi článkom 77 a článkom 92, keďže nie je jasné, či majú rovnaký účel a rozsah.

18.

V odôvodnení 40 horizontálneho nariadenia sa uvádza, že členské štáty by mali prevádzkovať integrovaný administratívny a kontrolný systém (23) pre niektoré platby a mali by byť „oprávnené využívať tento integrovaný systém aj pre ostatné režimy podpory Únie“ s cieľom „zlepšiť účinnosť a monitorovanie podpory Únie“. Toto ustanovenie je potrebné objasniť, keďže sa nevzťahuje iba na využívanie synergií v oblasti infraštruktúry, ale aj na využívanie informácií uložených v tejto infraštruktúre na účely monitorovania iných podporných režimov.

19.

Podľa článku 73 ods. 1 písm. c) horizontálneho nariadenia žiadosti o poskytnutie pomoci okrem pozemkových a platobných nárokov obsahujú aj „všetky ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo požadované so zreteľom na vykonávanie príslušných právnych predpisov v poľnohospodárskom odvetví alebo príslušným členským štátom“ (24). Ak sa očakáva, že tieto informácie budú obsahovať aj osobné údaje, je potrebné určiť konkrétne kategórie požadovaných údajov.

20.

V horizontálnom nariadení sa stanovuje viacero orgánov na praktické vykonávanie SPP, ktorým sa prideľujú úlohy (články 7 až 15). V prípade Komisie sa predpokladajú tieto právomoci (hlavy IV až VII):

21.

K prvej úlohe uvedenej v predchádzajúcom odseku bude patriť spracovanie osobných údajov, zatiaľ čo v prípade druhej úlohy prima facie neexistuje potreba spracovania osobných údajov: všeobecné hodnotenie opatrení sa môže vykonávať aj na základe agregovaných alebo anonymizovaných údajov. Ak Komisia neposkytne primerané odôvodnenie potreby spracovania osobných údajov v tejto súvislosti, je potrebné objasniť, že Komisii sa na účely všeobecného hodnotenia opatrení žiadne osobné údaje neposkytnú.

22.

V článkoch 49 až 52 a 61 až 63 horizontálneho nariadenia sa zavádzajú pravidlá kontrol na mieste (27). V návrhu sa stanovuje, že tieto pravidlá uplatňujú najmä príslušné orgány v členských štátoch, a to hlavne pri domácich návštevách alebo pri formálnom vypočúvaní osôb, Komisia však má k takto získaným informáciám prístup. Tu by mal zákonodarca určiť, že Komisia bude mať k týmto údajom prístup len na účely kontroly. Tiež je potrebné určiť kategórie osobných údajov, ku ktorým bude mať Komisia prístup.

23.

Na účely monitorovania pomoci sa v horizontálnom nariadení stanovuje administratívny a kontrolný systém (28) (články 68 až 78), ktorý pozostáva z viacerých databáz:

24.

Počítačová databáza pozostáva z jednotlivých databáz členských štátov (a voliteľne aj z decentralizovaných databáz v ich rámci). Zaznamenávajú sa v nej údaje získané od príjemcov prostredníctvom žiadostí o poskytnutie pomoci a platobných nárokov. Vzhľadom na to, že všetky údaje zhromaždené prostredníctvom žiadostí o poskytnutie pomoci nemusia byť na účely kontroly potrebné, mali by sa zvážiť možnosti minimalizovania spracovania osobných údajov v tomto zmysle.

25.

Prístup k administratívnemu a kontrolnému systému nie je výslovne regulovaný. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podobne ako v prípade kontrol na mieste odporúča zákonodarcovi, aby jasne vymedzil pravidlá na prístup do tohto systému.

26.

V oblasti kontrol sa v horizontálnom nariadení predpokladá kontrola obchodnej dokumentácie vrátane dokumentov tretích strán (články 79 až 88) (29). Táto dokumentácia môže obsahovať osobné údaje tretích strán. V nástroji je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých budú musieť tretie strany zverejniť svoju obchodnú dokumentáciu (30).

27.

V článku 87 toho istého návrhu sa stanovuje, že úradníci Komisie majú prístup k všetkým dokumentom „vypracovaným na účel kontroly“„v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov“. To sa vzťahuje na prípady, keď sa na kontrole podieľajú (odsek 2), a prípady, v ktorých sú určité akty vyhradené pre úradníkov určených zákonmi členského štátu, v ktorom sa kontrola uskutočňuje (odsek 4). V oboch prípadoch je potrebné zabezpečiť, aby mali úradníci Komisie prístup k údajom len v prípade potreby (t. j. na účely kontroly), a to aj v prípadoch, ak vnútroštátne právo umožňuje prístup na iné účely. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva zákonodarcu, aby do textu s týmto cieľom vložil spresňujúce informácie.

28.

Podľa článku 102 horizontálneho nariadenia oznamujú členské štáty určité kategórie informácií, vyhlásení a dokumentov Komisii. Patrí sem aj „prehľad výsledkov všetkých dostupných auditov a vykonaných kontrol“ [článok 102 ods. 1 písm. c) bod v)]. V tomto prípade je potrebné stanoviť buď to, že v týchto prehľadoch sa nebudú nachádzať žiadne osobné údaje, alebo, ak sú osobné údaje potrebné, stanoví sa účel, na ktorý je potrebné ich oznámiť.

29.

V článku 70 ods. 1 horizontálneho nariadenia sa stanovuje, že počítačová databáza umožňuje konzultáciu údajov od roku 2000 „prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu“ a umožňuje aj „priamu a bezprostrednú konzultáciu“ údajov, ktoré sa týkajú „aspoň“ piatich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov (31).

30.

Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov je zavedený tak, aby umožnil „overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o pomoc a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov“. V článku 72 ods. 2 horizontálneho nariadenia sa stanovuje, že údaje sú k dispozícii na obdobie „aspoň“ štyroch rokov (32).

31.

V súvislosti s týmito dvomi systémami pripomína európsky dozorný úradník pre ochranu údajov článok 6 ods. 1 písm. e) smernice 95/46/ES a článok 4 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 45/2001, v ktorých sa stanovuje, že údaje sa v identifikovateľnej podobe nesmú ukladať dlhšie, než je potrebné na účely, na ktoré sa zbierali. To znamená, že okrem minimálnych období sa musia stanoviť aj maximálne obdobia uchovávania údajov.

32.

V druhom pododseku článku 157 ods. 1 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa stanovuje, že údaje sa môžu postúpiť tretím krajinám a medzinárodným organizáciám. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce pripomenúť, že prenos osobných údajov krajinám, ktoré nezabezpečia primeranú ochranu, by mohol byť oprávnený len na základe jednotlivých prípadov, ak sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v článku 26 smernice 95/46/ES alebo v článku 9 ods. 6 nariadenia (ES) č. 45/2001 (napr. ak je postúpenie potrebné alebo sa vyžaduje zákonom z dôvodu dôležitých verejných záujmov).

33.

V takom prípade je potrebné stanoviť konkrétny účel prenosu (napr. v súvislosti s plnením medzinárodných dohôd) (33). Príslušné medzinárodné dohody by mali obsahovať konkrétne záruky na ochranu súkromia a osobných údajov, ako aj na vykonávanie týchto práv dotknutými osobami. Okrem toho, ak sa údaje majú postúpiť Komisii, toto postúpenie by malo podliehať schváleniu európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (34).

34.

V odôvodnení 70 a v dôvodovej správe horizontálneho nariadenia sa uvádza, že sa pripravujú nové pravidlá uverejňovania informácií o príjemcoch „zohľadňujúce výhrady, ktoré vyjadril Súdny dvor Európskej únie“ vo veci Schecke  (35).

35.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce pripomenúť, že pravidlá uverejňovania informácií týkajúcich sa príjemcov by mali rešpektovať zásadu primeranosti. Ako potvrdil Súdny dvor (36), je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi základným právom príjemcov na ochranu súkromia a údajov a záujmom Európskej únie o zabezpečenie transparentnosti a dobrej správy verejných prostriedkov.

36.

Platí to aj v prípade druhého pododseku článku 157 ods. 1 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, podľa ktorého sa údaje môžu „zverejniť s výhradou ochrany osobných údajov a oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev“. V článkoch 157 ods. 2 písm. d) a 157 ods. 3 písm. c) sa Komisia splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov, v ktorých ide o „podmienky a spôsoby zverejnenia informácií“, a vykonávacích aktov o ustanoveniach zverejňovania informácií a dokumentov dostupných verejnosti.

37.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že zverejnenie informácií a dokumentov podlieha ochrane osobných údajov. Namiesto prijímania vykonávacích alebo delegovaných aktov by však mali byť základné prvky, ako napríklad účel zverejnenia alebo kategórie zverejnených údajov, stanovené v návrhoch.

38.

Je potrebné stanoviť práva dotknutých osôb, a to najmä v súvislosti s právom na informácie a právom na prístup. Platí to najmä v prípade článku 81 horizontálneho nariadenia, podľa ktorého možno kontrolovať obchodnú dokumentáciu príjemcov, ale aj dodávateľov, zákazníkov, prepravcov a iných tretích strán. Hoci príjemcovia môžu vedieť, že ich údaje sa spracúvajú, o použití svojich údajov na účely kontroly by sa mali primerane informovať aj tretie strany (napr. prostredníctvom vyhlásenia o ochrane súkromia v prípade zberu údajov alebo poskytnutia informácií na všetkých príslušných webových stránkach a vo všetkých dokumentoch). Do návrhov je potrebné začleniť povinnosť informovať dotknuté osoby vrátane tretích strán.

39.

Dôležité je počítať s bezpečnostnými opatreniami, a to najmä v oblasti počítačových databáz a systémov. Tiež je potrebné zohľadniť zásady zodpovednosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu. Zoznam bezpečnostných opatrení, ktoré sa majú prijať v oblasti počítačových databáz a systémov, je potrebné začleniť aspoň do delegovaných alebo vykonávacích aktov. Je to o to dôležitejšie, že osobné údaje spracúvané v súvislosti s kontrolami môžu obsahovať údaje o predpokladaných trestných činoch.

40.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta požiadavky stanovené v článku 103 horizontálneho nariadenia týkajúce sa dôvernosti a služobného tajomstva v prípade kontroly v zmysle článkov 79 až 88 toho istého nariadenia.

41.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že z dôvodu zvýšenia právnej istoty by sa mali upraviť najdôležitejšie aspekty operácií spracovania údajov, s ktorými sa počíta v návrhoch, a potrebné záruky na ochranu údajov v hlavných legislatívnych textoch, a nie v delegovaných alebo vykonávacích aktoch:

42.

Tieto prvky možno v delegovaných alebo vykonávacích aktoch ďalej rozpracovať. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov očakáva, že sa s ním budú v tejto súvislosti viesť konzultácie.

43.

Okrem toho by sa mali minimálne vo vykonávacích alebo delegovaných aktoch predvídať bezpečnostné opatrenia, a to najmä v oblasti počítačových databáz a systémov. Tiež je potrebné zohľadniť zásady zodpovednosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu.

44.

A napokon, vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch možno spracúvať údaje súvisiace s (predpokladanými) trestnými činmi (napr. súvisiace s podvodmi), môže byť potrebná predchádzajúca kontrola, ktorú vykonajú príslušné vnútroštátne orgány na ochranu údajov alebo európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/10

1.

Komisia prijala 18. mája 2011 balík legislatívnych nástrojov týkajúci sa ochrany obetí trestných činov. Do legislatívneho balíka patrí návrh smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej len „navrhovaná smernica“), a návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (ďalej len „navrhované nariadenie“) (3). Oba návrhy dopĺňa oznámenie Komisie o posilnení práv obetí v EÚ (4).

2.

Napriek skutočnosti, že táto legislatívna iniciatíva bola začlenená do zoznamu priorít európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov na legislatívne konzultácie, konzultácie podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa neuskutočnili (5). Toto stanovisko preto vychádza z článku 41 ods. 2 rovnakého nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa do preambuly prijatých nástrojov zahrnul odkaz na toto stanovisko.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta politické ciele legislatívneho balíka, ktorými v súlade so Štokholmským programom a jeho akčným plánom sú posilnenie práv obetí trestných činov a zabezpečenie ich potrieb vzťahujúcich sa na ochranu, podporu a prístup k spravodlivosti (6).

4.

Navrhovaná smernica má nahradiť rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní (7). Stanovujú sa v nej spoločné minimálne pravidlá v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Cieľom navrhovanej smernice je najmä zabezpečenie dôstojného zaobchádzania s obeťami, zohľadnenie osobitných potrieb zraniteľných obetí, zabezpečenie primeranej podpory a informovanosti obetí a ich účasti na trestných konaniach (8).

5.

Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť obetiam využívajúcim výhody ochranného opatrenia v občianskych veciach v niektorom členskom štáte rovnakú úroveň ochrany v ďalšom členskom štáte, a to bez toho, aby bol potrebný osobitný postup (9). Toto opatrenie dopĺňa návrh smernice o európskom ochrannom príkaze (iniciatíva týkajúca sa európskeho ochranného príkazu) zameranej na vzájomné uznávanie ochranných opatrení v trestných veciach. O iniciatíve týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu, ku ktorej vydal európsky dozorný úradník pre ochranu údajov svoje stanovisko v októbri 2010 (10), sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a v Rade.

6.

Ochrana súkromia a osobných údajov zohráva kľúčovú úlohu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako je stanovené v Štokholmskom programe, a to najmä v súvislosti s justičnou spoluprácou v trestných veciach. V októbri 2010 vydal európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stanovisko k iniciatíve týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu, v ktorom zdôraznil potrebu jednotného režimu ochrany údajov v súvislosti s iniciatívami v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (11). Pri tejto príležitosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôraznil, že pre spracovanie údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach je charakteristická mimoriadna citlivosť údajov a vplyv, ktorý môže mať súvisiace spracovanie údajov na dotknuté osoby (12). Preto je potrebné venovať primeranú pozornosť aspektom ochrany údajov vyplývajúcim z iniciatív v tejto oblasti a v prípade potreby zaviesť primerané pravidlá a záruky.

7.

Podľa názoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov tvorí ochrana súkromia a osobných údajov základný prvok ochrany obetí, ktorú majú zabezpečiť navrhované nástroje. V predloženom stanovisku sa preto sústreďuje na aspekty návrhov súvisiace so súkromím a predkladá návrhy na zlepšenie alebo posilnenie ochrany obetí.

8.

Súkromím a ochranou údajov sa priamo alebo nepriamo zaoberajú rôzne ustanovenia navrhovanej smernice (13). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tieto ustanovenia vo všeobecnosti víta, keďže sú zamerané na zachovanie súkromia obetí. Zisťuje však, že normy ochrany by sa mohli v niektorých prípadoch posilniť a jasnejšie definovať bez toho, aby bola dotknutá ich povaha minimálnych noriem.

9.

Pripomienky európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa zamerajú najmä na tieto aspekty: 1. článok 23 navrhovanej smernice, ktorý sa zaoberá právom na ochranu súkromia a vzťahom k médiám; 2. práva obetí na informácie a na prístup k vlastným osobným údajom; a 3. ochranu dôvernosti komunikácie medzi obeťou a službami podpory obetiam. Rozbor týchto aspektov sa nachádza v ďalších podčastiach.

10.

Hlavným vecným ustanovením navrhovanej smernice v oblasti súkromia je článok 23 s názvom Právo na ochranu súkromia. V článku 23 ods. 1 sa stanovuje, že „členské štáty zaistia, aby justičné orgány mohli počas súdneho konania prijať patričné opatrenia na ochranu súkromia a fotografií obete a členov jej rodiny“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má k tomuto ustanoveniu niekoľko pripomienok.

11.

Po prvé, článok 23 ods. 1 nepokrýva plné právo na ochranu súkromia obetí trestných činov. Rozsah ustanovenia je oveľa viac obmedzený, keďže hovorí len o právomoci „justičných orgánov“ zaviesť ochranné opatrenia „počas súdneho konania“. Ochranu súkromia však nestačí zabezpečiť len „počas súdneho konania“, ale aj počas vyšetrovania a v čase pred súdnym procesom. Vo všeobecnosti platí, že súkromie je potrebné v prípade potreby chrániť od prvého kontaktu s príslušnými orgánmi a aj po ukončení súdneho konania.

12.

V tomto zmysle je potrebné poznamenať, že v porovnaní s článkom 23 ods. 1 sa v rámci niekoľkých ďalších medzinárodných nástrojov už prijal ambicióznejší prístup. V odporúčaní Rady Európy Rec(2006) 8 týkajúcom sa pomoci obetiam trestných činov sa napríklad stanovuje, že „štáty prijmú príslušné kroky, aby v najväčšej možnej miere zabránili možnému vplyvu na súkromný a rodinný život obetí a aby ochránili aj osobné údaje obetí, a to najmä počas vyšetrovania a stíhania“ (zvýraznené) (14). Podobné ustanovenia obsahujú aj ďalšie nástroje (15).

13.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúča európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pridať k článku 23 prvý odsek, v ktorom sa bude všeobecnejšie uvádzať, že členské štáty zabezpečia čo najlepšiu ochranu súkromného a rodinného života obetí, ako aj ochranu osobných údajov obetí od prvého kontaktu s úradnými orgánmi a po ukončení trestného konania. Súčasný článok 23 ods. 1 by sa mal okrem toho upraviť tak, aby súdnym orgánom umožňoval vydávať ochranné opatrenia aj „počas vyšetrovania trestného činu“.

14.

Po druhé, článok 23 ods. 1 neobsahuje ani zmienku o obsahu osobitných opatrení, ktoré môžu prijať súdne orgány s cieľom zachovať právo obete na súkromie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov rozumie zámeru ponechať členským štátom v tejto oblasti maximálnu mieru flexibility. Napriek tomu by spresnenie mohlo byť užitočné. Konkrétne sa môže v návrhu uviesť zoznam minimálnych opatrení, ktoré môžu súdne orgány s cieľom chrániť súkromie obete prijať v súlade s vnútroštátnym právom (16). Môžu k nim patriť napríklad tieto kategórie opatrení:

15.

Po tretie, článok 23 neobsahuje žiadne ustanovenia zabezpečujúce dôvernosť informácií, ktoré majú k dispozícii štátne orgány. V tomto zmysle znovu poskytuje užitočné príklady citované odporúčanie Rady Európy Rec(2006) 8. V bode 11 odporúčania sa uvádza, že štáty by mali od všetkých orgánov, ktoré prídu do kontaktu s obeťami, vyžadovať prijatie jasných noriem, na základe ktorých môžu tretím stranám poskytnúť informácie získané od obetí alebo informácie týkajúce sa obetí len za podmienky, že obeť s takýmto zverejnením výslovne súhlasí, alebo existuje právna požiadavka či oprávnenie na takéto zverejnenie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva zákonodarcu, aby do navrhovanej smernice začlenil podobné ustanovenie.

16.

V druhom odseku článku 23 sa stanovuje, že „členské štáty prijmú opatrenia, ktoré povzbudia médiá, aby prijali a rešpektovali samoregulačné opatrenia na ochranu súkromia, osobnej integrity a osobných údajov obete“. Na tomto mieste návrhu sa tiež uplatňuje minimalistický prístup, a to jednoduchým odkazom na nástroj samoregulácie.

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chápe dôvody prijatia opatrného prístupu k tejto téme a vo všeobecnosti s prístupom Komisie súhlasí. Vzťah medzi médiami a súkromím je nesmierne citlivý a zložitý. Je to oblasť, v ktorej môžu dôležitú úlohu zohrávať aj hranice stanovené Chartou základných práv EÚ a Európskym dohovorom o ľudských právach, rôznymi tradíciami a kultúrnymi rozdielmi v rôznych členských štátoch. Tento prístup sa javí byť v súlade so súčasným rámcom ochrany údajov (článok 9 smernice 95/46/ES), v ktorom sa vo vzťahu k spracovaniu údajov na novinárske alebo umelecké či literárne účely ponecháva veľký priestor členským štátom (17).

18.

Pokiaľ ide o samoreguláciu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je presvedčený, že tento nástroj môže zohrávať dôležitú úlohu pri zosúladení súkromia a slobody prejavu. V článku 23 ods. 2 sa okrem toho odzrkadľuje prístup podľa odporúčania Rec(2006) 8, v ktorom sa tiež stanovuje, že štáty by mali s cieľom chrániť súkromie a osobné údaje obetí podporovať médiá v prijímaní a dodržiavaní samoregulačných opatrení (18). Samoregulačné nástroje môžu fungovať v kombinácii s ustanoveniami vnútroštátneho rámca, tieto ustanovenia by však mali byť v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (19).

19.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že článok 3 navrhovanej smernice, ktorý sa týka práva na získanie informácií od prvého kontaktu s príslušným orgánom, neobsahuje informácie týkajúce sa ochrany údajov. Na zabezpečenie primeranej ochrany svojich osobných údajov musia obete v príhodnom čase získať všetky potrebné informácie, ktoré im umožnia plne pochopiť, ako sa budú ich osobné údaje spracúvať.

20.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa do článku 3 začlenilo dodatočné ustanovenie, v ktorom sa stanoví, že obetiam sa poskytnú informácie o ďalšom spracovaní ich osobných údajov v súlade s článkom 10 smernice 95/46/ES. Zákonodarca by mal okrem toho zvážiť začlenenie pravidiel o prístupe obetí k ich osobným údajom a zároveň zachovať zákonné záujmy týkajúce sa trestného vyšetrovania a stíhania.

21.

V navrhovanej smernici sa uznáva právo obetí trestných činov na získanie podpory od chvíle uskutočnenia trestného činu, počas trestného konania a po ukončení tohto konania v závislosti od potrieb obete (20). Obete určitých kategórií, napríklad obete sexuálneho násilia, trestných činov súvisiacich s pohlavím, rasovou nenávisťou a trestných činov súvisiacich s inými predsudkami alebo obete terorizmu môžu vyžadovať podporu odborníkov (21) vrátane psychologickej podpory. V takých prípadoch musí byť komunikácia medzi obeťou a odborníkmi poskytujúcimi služby podpory primerane chránená pred zverejnením. Ak sa to nestane, obeť to môže odradiť od slobodnej komunikácie s poradcom. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto víta požiadavku v článku 7, že služby podpory obetiam musia byť „dôverné“. Je však potrebné objasniť rozsah a dôsledky tejto dôvernosti.

22.

Konkrétne sa v navrhovanej smernici nestanovuje, či sa bude komunikácia obetí s poskytovateľmi služieb podpory považovať za „výsadnú“ v zmysle, že zverejnenie informácií počas súdneho konania bude vylúčené alebo inak obmedzené. To je zvyčajne prípad poskytovateľa služieb podpory, ktorý je lekárskym špecialistom a musí zachovávať profesionálne tajomstvo. Existuje však aj podpora, ktorú neposkytujú takíto špecialisti. V takých situáciách je sporné, či by obeť bola pred zverejnením chránená.

23.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča stanoviť, že obeť týchto konkrétnych trestných činov bude mať právo odmietnuť zverejnenie dôvernej komunikácie s poskytovateľom služieb podpory pri akýchkoľvek justičných alebo administratívnych konaniach a že táto komunikácia sa môže tretej strane odovzdať len s jej súhlasom. To je zvyčajne prípad aj trestného konania, pričom sa nesmú ohroziť zákonné a dobre odôvodnené záujmy v oblasti vyšetrovania alebo stíhania (t. j. zbieranie potrebných dôkazov justičnými orgánmi).

24.

Ako bolo uvedené, navrhované nariadenie dopĺňa iniciatívu týkajúcu sa európskeho ochranného príkazu ohľadne vzájomného uznávania ochranných opatrení v trestných veciach. Keďže navrhované nariadenie sa týka justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami (22), jeho uplatňovanie patrí do rozsahu bývalého prvého piliera, a preto aj do rozsahu smernice 95/46/ES (23). V prípade iniciatívy týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu tomu tak nebolo.

25.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa aspoň do odôvodnení návrhu začlenil odkaz na smernicu 95/46/ES s uvedením, že osobné údaje spracované na základe nariadenia sú chránené podľa vnútroštátnych zákonov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

26.

Podľa článku 5 navrhovaného nariadenia poskytne strana, ktorá žiada o ochranný príkaz v inom členskom štáte, príslušným orgánom osvedčenie. Toto osvedčenie bude vyhotovené v súlade so štandardnou formou osvedčenia stanovenou v prílohe k navrhovanému nariadeniu. Príloha obsahuje osobné údaje chránenej osoby a osoby predstavujúcej riziko, napríklad informácie o ich identite a mieste pobytu, ako aj opis ochranného opatrenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že osobné údaje uvedené v osvedčení podľa požiadaviek prílohy sú na účely, na ktoré boli zozbierané, v zásade primerané, relevantné a nemajú nadmerný rozsah.

27.

Z návrhu však dostatočne jasne nevyplýva, ktoré osobné údaje chránenej osoby sa oznámia osobe predstavujúcej riziko, a to najmä podľa článku 13 (24). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa preto domnieva, že osoba predstavujúca riziko by mala získať iba tie osobné údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na realizáciu opatrenia. Pri oznamovaní týchto informácií by sa okrem toho malo do najväčšej možnej miery zabrániť zverejneniu adresy alebo iných kontaktných údajov chránenej osoby (25). Takéto obmedzenie by sa malo uviesť v znení článku 13.

28.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta politické ciele oboch zvažovaných návrhov a vo všeobecnosti súhlasí s prístupom Komisie. Domnieva sa však, že v určitých prípadoch by sa mala ochrana súkromia a osobných údajov obetí v navrhovanej smernici posilniť a bližšie objasniť.

29.

V prípade navrhovanej smernice o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov navrhuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi:

30.

Pokiaľ ide o navrhované nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach navrhuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi:

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/16

1.

Komisia 28. novembra 2011 prijala návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA (DHS) (3) (ďalej len „dohoda“).

2.

V rámci zrýchleného postupu sa 9. novembra 2011 uskutočnili neformálne konzultácie o návrhu s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 11. novembra 2011 vydal množstvo obmedzených pripomienok. Cieľom predloženého stanoviska je doplniť tieto pripomienky vzhľadom na predložený návrh a zverejniť postoj úradníka EDPS. Toto stanovisko vychádza aj z množstva predchádzajúcich zásahov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 v súvislosti s údajmi PNR.

3.

Cieľom dohody je poskytnúť pevný právny základ na postupovanie údajov PNR z EÚ do USA. Postupovanie sa v súčasnosti uskutočňuje na základe dohody z roku 2007 (4), pretože Parlament rozhodol o odložení hlasovania o udelení súhlasu, kým sa nevyriešia sporné otázky v oblasti ochrany údajov. Najmä vo svojom uznesení z 5. mája 2010 (5) spomína Parlament tieto požiadavky:

4.

Súčasná dohoda sa musí zvážiť v súvislosti so všeobecným prístupom k údajom PNR, k čomu patria rokovania s ďalšími tretími stranami [konkrétne s Austráliou (8) a Kanadou (9)], ako aj v súvislosti s návrhom systému PNR na úrovni EÚ (10). Je tiež súčasťou rokovaní o dohode medzi EÚ a USA o výmene osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (11). V širších súvislostiach bola dohoda parafovaná niekoľko týždňov pred očakávaným prijatím návrhov na preskúmanie všeobecného rámca ochrany údajov (12).

5.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta tento všeobecný prístup, ktorý je zameraný na poskytnutie súdržného právneho rámca pre dohody o údajoch PNR v súlade s právnymi požiadavkami EÚ. S poľutovaním však konštatuje, že aktuálne načasovanie v praxi neumožňuje zabezpečiť súlad dohôd s novými pravidlami EÚ o ochrane údajov. Pripomína tiež, že na dohodu medzi EÚ a USA o údajoch PNR by sa mala uplatňovať aj všeobecná dohoda medzi EÚ a USA o výmene údajov.

6.

Podľa Charty základných práv EÚ musí byť každé obmedzenie základných práv a slobôd nevyhnutné, primerané a stanovené zákonom. Ako európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (13) a pracovná skupina podľa článku 29 (14) opakovane zdôrazňujú, zatiaľ sa nepreukázala nevyhnutnosť ani primeranosť systému PNR a hromadného postupovania údajov PNR tretím krajinám. Tento postoj zastávajú aj Európsky hospodársky a sociálny výbor a Agentúra pre základné práva (15). Konkrétne pripomienky uvedené ďalej nie sú v rozpore s týmito predbežnými a základnými vyjadreniami.

7.

Hoci táto dohoda obsahuje v porovnaní s dohodou z roku 2007 niekoľko zlepšení, ako aj primerané bezpečnostné opatrenia týkajúce sa bezpečnosti údajov a dohľadu nad nimi, zdá sa, že ani jedna z obáv vyjadrených v uvedených stanoviskách sa nevyriešila, ako aj to, že sa nesplnila ani jedna podmienka Európskeho parlamentu týkajúca sa poskytovania súhlasu (16).

8.

V článku 4 ods. 1 dohody sa stanovuje, že USA spracúvajú údaje PNR na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania a) teroristických trestných činov a súvisiacich trestných činov a b) trestných činov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody vo výške minimálne troch rokov, a ktoré majú nadnárodnú povahu. Niektoré z týchto koncepcií sa vymedzujú podrobnejšie.

9.

Hoci tieto vymedzenia sú presnejšie než v dohode z roku 2007, stále existujú aj nedostatočne vymedzené koncepcie a výnimky, ktoré môžu ohroziť obmedzenie účelu a právnu istotu. Ide najmä o tieto ustanovenia:

10.

Príloha I k dohode obsahuje 19 druhov údajov, ktoré sa budú odosielať do USA. Väčšina z nich obsahuje aj rôzne kategórie údajov a je rovnaká ako údajové polia v dohode z roku 2007, ktoré už európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a pracovná skupina podľa článku 29 posúdili ako neprimerané (18).

11.

Týka sa to najmä poľa „Všeobecné poznámky vrátane informácií OSI (19), SSI (20) a SSR (21)“, z ktorého môžu vyplynúť informácie o náboženskej viere (napr. uprednostňované jedlo) alebo zdravotnom stave (napr. požiadavka na invalidný vozík). Takéto citlivé údaje je potrebné zo zoznamu výslovne vylúčiť.

12.

Pri posudzovaní primeranosti zoznamu je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že v dôsledku postupovania v predstihu (článok 15 ods. 3 dohody) sa budú tieto kategórie vzťahovať nielen na skutočných cestujúcich, ale aj na osoby, ktoré nakoniec neleteli (napr. z dôvodu zrušenia letu).

13.

Prítomnosť otvorených údajových polí by mohla okrem toho ohroziť právnu istotu. Je potrebné podrobnejšie vymedziť kategórie ako všetky dostupné kontaktné informácie, všetky informácie o batožine a všeobecné poznámky.

14.

Tento zoznam je preto potrebné zúžiť. V súlade so stanoviskom pracovnej skupiny podľa článku 29 (22) sa domnievame, že údaje je potrebné obmedziť na tieto informácie: kód lokalizačného záznamu PNR, dátum rezervácie, dátumy plánovanej cesty, meno cestujúceho, iné mená v systéme PNR, celá cestovná trasa, identifikátory voľných leteniek, jednosmerné letenky, informácie o vystavení letenky, údaje ATFQ (Automatic Ticket Fare Quote), číslo letenky, dátum vystavenia letenky, informácie v prípadoch, keď sa cestujúci nedostavil k odletu, počet kusov batožiny, čísla batožinových lístkov, informácie o cestujúcich s letenkou, ale bez rezervácie, počet kusov batožiny v každom segmente, dobrovoľné/nedobrovoľné zmeny, doterajšie zmeny v údajoch PNR súvisiace s uvedenými položkami.

15.

V článku 6 dohody sa stanovuje, že Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA citlivé údaje automaticky filtruje a maskuje. Citlivé údaje sa však uložia minimálne na 30 dní a môžu sa použiť v rôznych prípadoch (článok 6 ods. 4). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že tieto údaje budú aj po zamaskovaní citlivé a môžu slúžiť na identifikáciu fyzických osôb.

16.

Ako už európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uviedol, Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA by nemalo spracúvať citlivé údaje občanov EÚ, a to ani vtedy, ak sú pri prijatí maskované. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zaviesť do textu dohody požiadavku, že leteckí prepravcovia nebudú postupovať citlivé údaje Ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA.

17.

V článku 8 sa stanovuje, že údaje PNR sa budú uchovávať až 5 rokov v aktívnej databáze, a potom sa prenesú do neaktívnej databázy, v ktorej sa budú uchovávať počas obdobia až 10 rokov. Maximálne obdobie uchovávania údajov 15 rokov je jednoznačne neprimerané, a to bez ohľadu na to, či sa údaje uchovávajú v aktívnej alebo neaktívnej databáze, ako už zdôraznil európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a pracovná skupina podľa článku 29.

18.

V článku 8 ods. 1 sa uvádza, že údaje budú šesť mesiacov po prijatí Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA „anonymizované a zamaskované“. Lenže zamaskované údaje aj údaje uložené v neaktívnej databáze sú stále, ak nie sú anonymizované, osobné údaje. Údaje je preto potrebné anonymizovať (nezvratne) alebo okamžite po analýze alebo maximálne po uplynutí 6 mesiacov vymazať.

19.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta článok 15 ods. 1, v ktorom sa uvádza, že údaje sa budú postupovať pomocou systému aktívneho doručovania (push). V článku 15 ods. 5 sa však vyžaduje, aby prepravcovia za výnimočných okolností „poskytli prístup“ k údajom PNR. S cieľom definitívne ukončiť využívanie systému vyťahovania údajov a vzhľadom na obavy, ktoré opäť raz zdôraznila pracovná skupina podľa článku 29 (23), dôrazne odporúčame do dohody začleniť výslovný zákaz prístupu úradov USA k údajom prostredníctvom systému vyťahovania údajov.

20.

V dohode je potrebné vymedziť počet a pravidelnosť postupovania údajov leteckých prepravcov Ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA. S cieľom zabezpečiť vyššiu právnu istotu je tiež potrebné podrobnejšie vymedziť podmienky, za ktorých sa umožňujú dodatočné postúpenia.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta článok 5 dohody o bezpečnosti a integrite údajov a najmä povinnosť oznamovať dotknutým osobám prípady narušenia súkromia. Je však potrebné objasniť tieto prvky oznámenia o narušení údajov:

22.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podporuje povinnosť zaznamenávať alebo dokumentovať všetky prístupy a spracovania údajov PNR, keďže sa tým umožní overiť, či Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA využíva údaje PNR primerane a či sa vyskytli neoprávnené prístupy do systému.

23.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že podľa ustanovenia článku 14 ods. 1 bude súlad s ochrannými opatreniami na zabezpečenie súkromia podliehať nezávislému dozoru a dohľadu úradníkov na ochranu údajov ministerstva, k akým patrí vedúci úradník na ochranu údajov ministerstva. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie práv dotknutých osôb je však potrebné, aby európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány na ochranu údajov spolupracovali s Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA v oblasti postupov a spôsobov vykonávania týchto práv (24). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta zmienku o tejto spolupráci v dohode.

24.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dôrazne podporuje právo na nápravu „bez ohľadu na národnosť, krajinu pôvodu alebo miesto bydliska“ stanovené v článku 14 ods. 1 druhý pododsek. S poľutovaním však konštatuje, že v článku 21 sa výslovne stanovuje, že dohodou „sa podľa práva USA nezakladá ani nepriznáva žiadne právo ani výhoda žiadnej osobe“. Napriek tomu, že na základe dohody sa v USA priznáva právo na „súdne preskúmanie“, takéto právo nemusí byť rovnocenné s právom na účinnú súdnu nápravu v EÚ, a to najmä vzhľadom na obmedzenie stanovené v článku 21.

25.

V článku 16 dohody sa zakazuje postupovanie údajov domácim orgánom, ktoré nezabezpečili údajom PNR bezpečnostné opatrenia „primerané alebo porovnateľné“ s opatreniami stanovenými v tejto dohode. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov toto ustanovenie víta. Je potrebné podrobnejšie určiť zoznam orgánov, ktoré môžu získavať údaje PNR. V oblasti medzinárodného postupovania sa v dohode stanovuje, že toto postupovanie sa môže uskutočniť len vtedy, ak, s výnimkou naliehavých situácií, príjemca údajov zamýšľa údaje využívať v súlade s touto dohodou a zabezpečí ochranné opatrenia „porovnateľné“ s opatreniami uvedenými v dohode.

26.

K slovám „porovnateľné“ a „primerané“ použitým v dohode chce európsky úradník pre ochranu údajov poznamenať, že Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA nemôže vykonávať ďalšie domáce ani medzinárodné postupovanie údajov, kým príjemca nezaručí minimálne rovnako prísne bezpečnostné opatrenia ako v tejto dohode. Tiež je potrebné v dohode jasne stanoviť, že postúpenie údajov PNR sa má vykonávať na základe jednotlivých prípadov, čím sa zabezpečí postúpenie len nevyhnutne potrebných údajov príjemcom, pričom sa nepovoľujú žiadne výnimky. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby postupovanie údajov tretím krajinám podliehalo súdnemu povoľovaniu.

27.

V článku 17 ods. 4 sa uvádza, že v prípade prenesenia údajov o osobe s pobytom v členskom štáte EÚ do tretej krajiny budú príslušné orgány členského štátu informované, ak si je tejto skutočnosti Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA vedomé. Túto podmienku je potrebné vymazať, keďže Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA si má byť vždy vedomé ďalšieho postupovania tretím krajinám.

28.

Nie je jasná právna forma, ktorú si USA vybrali na uzatvorenie tejto dohody, a ako sa táto dohoda stane v USA právne záväznou. To je potrebné objasniť.

29.

Článok 20 ods. 2 sa zaoberá súladom s možným systémom PNR EÚ. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že pri konzultáciách k úprave tejto dohody je potrebné preskúmať najmä to, „či sa budú v budúcom systéme PNR EÚ uplatňovať menej prísne ochranné opatrenia na ochranu údajov než v predloženej dohode“. S cieľom zabezpečiť súlad je potrebné, aby sa pri všetkých úpravách zohľadňovali aj (a to najmä) prísnejšie ochranné opatrenia budúceho systému PNR.

30.

Dohodu je tiež potrebné preskúmať vzhľadom na nový rámec ochrany údajov a možné závery všeobecnej dohody medzi EÚ a USA o výmene osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. V novom ustanovení, ktoré je podobné článku 20 ods. 2, je potrebné pridať vyhlásenie, že „ak a keď sa v EÚ prijme nový právny rámec na ochranu údajov alebo sa medzi EÚ a USA uzavrie nová dohoda o výmene údajov, strany na základe vzájomných konzultácií určia, či bude potrebné túto dohodu podľa toho primerane upraviť. Pri týchto konzultáciách sa preskúma najmä to, či sa budú v budúcich úpravách právneho rámca EÚ na ochranu údajov alebo v budúcich dohodách o ochrane údajov medzi EÚ a USA uplatňovať prísnejšie ochranné opatrenia na ochranu údajov než v tejto dohode“.

31.

Pokiaľ ide o oblasť preskúmania dohody (článok 23), európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že do skupiny vykonávajúcej preskúmanie by mali výslovne patriť aj vnútroštátne orgány na ochranu údajov. Pri preskúmaní je tiež potrebné sústrediť sa na hodnotenie nevyhnutnosti a primeranosti opatrení, účinné vykonávanie práv dotknutých osôb a overenie spôsobu, akým sa v praxi spracúvajú požiadavky dotknutých osôb, a to najmä vtedy, ak sa neumožňuje priamy prístup. Je potrebné určiť častosť preskúmaní.

32.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta ochranné opatrenia na ochranu údajov a dohľad nad dohodou, ako aj jej zlepšenia v porovnaní s dohodou z roku 2007. Naďalej však zostáva množstvo obáv, najmä v súvislosti so súladom všeobecného prístupu k údajom PNR, obmedzením účelu, kategóriami údajov, ktoré sa majú postupovať Ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA, spracovaním citlivých údajov, obdobím uchovávania údajov, výnimkami zo systému aktívneho doručovania (push), právami dotknutých osôb a ďalším postupovaním.

33.

Tieto poznámky neobmedzujú požiadavky na nevyhnutnosť a primeranosť v prípade zákonného systému PNR a dohody o hromadnom postupovaní údajov PNR z EÚ do tretích krajín. Ako opätovne potvrdil Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. mája, „nevyhnutnosť a primeranosť sú kľúčovými zásadami, bez ktorých nebude boj proti terorizmu nikdy účinný“.

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/23

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/24

1.

Nariadenie (EHS) č. 574/72 ustanovuje, že prepočítavací kurz na istú menu, čiastok uvedených v inej mene, je kurz vypočítaný Komisiou a založený na mesačnom priemere, počas referenčného obdobia vymedzeného v odseku 2, referenčného výmenného kurzu mien zverejneného Európskou centrálnou bankou.

2.

Referenčné obdobie je nasledovné:

Prepočítavací kurz mien bude uverejnený v druhom Úradnom vestníku Európskej únie (séria „C“) v mesiacoch február, máj, august a november.

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/26

A.

Toto oznámenie sa vydáva podľa pravidiel Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“).

B.

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vydala „Usmernenia o uplatňovaní článku 81 Zmluvy o ES na služby námornej dopravy“ (1). V tomto nezáväznom akte sa stanovujú zásady, ktorými sa bude Komisia riadiť pri určovaní trhov a posudzovaní dohôd o spolupráci v tých službách námornej dopravy, ktoré sú priamo ovplyvnené zmenami zavedenými nariadením Rady (ES) č. 1419/2006 z 25. septembra 2006, t. j. služby v lodnej doprave, kabotáž a medzinárodné trampové služby (2).

C.

Dozorný orgán EZVO považuje spomenutý dokument za dokument s významom pre EHP. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a jednotné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EHP v Európskom hospodárskom priestore prijíma Dozorný orgán EZVO v rámci svojich právomocí podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde toto oznámenie. Dozorný orgán má v úmysle riadiť sa pri uplatňovaní príslušných pravidiel EHP v konkrétnom prípade zásadami a pravidlami stanovenými v tomto oznámení (3).

D.

Účelom tohto oznámenia je poskytnúť usmernenia o tom, ako bude Dozorný orgán EZVO uplatňovať článok 53 pri určovaní trhov a hodnotení dohôd o spolupráci v oblasti služieb v lodnej doprave, kabotáže a medzinárodných trampových služieb.

E.

Toto oznámenie sa uplatňuje v prípadoch, v ktorých je Dozorný orgán zodpovedným dozorným orgánom podľa článku 56 Dohody o EHP.

1.

V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady, ktorými sa bude Dozorný orgán EZVO riadiť pri určovaní trhov a posudzovaní dohôd o spolupráci v tých službách námornej dopravy, ktoré sú priamo ovplyvnené zmenami spôsobenými začlenením nariadenia Rady (ES) č. 1419/2006 do Dohody o EHP, t. j. službách v lodnej doprave, kabotáži a medzinárodných trampových službách (4).

2.

Tieto usmernenia majú pomôcť podnikom a združeniam podnikov, ktoré prevádzkujú tieto služby, a to najmä do a/alebo z prístavu alebo prístavov v Európskom hospodárskom priestore, posúdiť, či sú ich dohody (5) zlučiteľné s článkom 53 Dohody o EHP. Usmernenia sa nevzťahujú na ostatné odvetvia.

3.

Nariadením Rady (ES) č. 1419/2006 sa rozšíril rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES (6) a nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES (7) tak, aby zahŕňalo kabotáž a služby trampových lodí. Začlenením nariadenia Komisie (ES) č. 1419/2006 do Dohody o EHP sa teda zodpovedajúcim spôsobom zmenili a doplnili príslušné pravidlá EHP. Od 9. decembra 2006 preto všetky odvetvia služieb námornej dopravy podliehajú všeobecne platnému procesnému rámcu.

4.

Nariadením Rady (ES) č. 1419/2006 sa takisto zrušilo nariadenie Rady (EHS) č. 4056/1986 z 22. decembra 1986 o uplatňovaní článkov 85 a 86 (teraz 81 a 82) Zmluvy o ES na námornú dopravu (8), ktoré obsahujú skupinovú výnimku pre združenia lodných prepravcov, ktorou sa povoľovalo plavebným linkám združeným v združeniach lodných prepravcov určovať sadzby a iné podmienky prepravy, keďže systém združenia už neplní kritériá článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článku 101 ods. 3 ZFEÚ). Výsledkom začlenenia nariadenia Komisie (ES) č. 1419/2006 do Dohody o EHP je, že na systém združení lodných dopravcov sa k 18. októbru 2008 už nevzťahuje skupinová výnimka zo zákazu ustanoveného v článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Po tomto dátume musia všetci prepravcovia na linkách prevádzkujúci služby z a/alebo do jedného alebo viacero prístavov v Európskom hospodárskom priestore zastaviť všetky činnosti v rámci združenia lodných dopravcov, ktoré sú v rozpore s článkom 53 Dohody o EHP. To platí bez ohľadu na to, či iné jurisdikcie umožňujú, výslovne alebo implicitne, určovať sadzby združeniam lodných dopravcov alebo uzatvárať diskusné dohody. Členovia združenia by mali navyše zabezpečiť, aby akákoľvek dohoda prijatá v rámci systému združenia bola k 18. októbru 2008 v súlade s článkom 53 Dohody o EHP.

5.

Tieto usmernenia dopĺňajú pokyny, ktoré dozorný orgán už vydal v iných oznámeniach. Keďže služby námornej dopravy charakterizujú rozsiahle dohody o spolupráci medzi súťažiacimi prepravcami, usmernenia o uplatniteľnosti článku 53 Dohody o EHP na dohody o horizontálnej spolupráci (9) a usmernenia o uplatňovaní článku 53 ods. 3 Dohody o EHP (10) sú zvlášť relevantné.

6.

Na dohody o horizontálnej spolupráci v oblasti lodnej dopravy o poskytovaní spoločných služieb sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 823/2000 z 19. apríla 2000 o uplatnení článku 81 (3) zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi linkovými prepravnými lodnými spoločnosťami (konzorciá) začlenené do Dohody o EHP (11). Nariadenie Komisie (ES) č. 823/2000 sa 26. apríla 2010 nahradí nariadením Komisie č. 906/2009 z 28. septembra 2009 (12). V týchto nariadeniach začlenených do Dohody o EHP sa stanovujú podmienky podľa článku 53 ods. 3 Dohody o EHP, na základe ktorých sa zákaz uvedený v článku 53 ods. 1 Dohody o EHP nevzťahuje na dohody medzi dvoma alebo viacerými prepravcami prevádzkujúcimi plavidlá (konzorciá).

7.

Tieto usmernenia sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý výklad článku 53 Dohody o EHP, ktorý môže poskytnúť súd EZVO, Súdny dvor alebo Všeobecný súd EÚ. Zásady uvedené v usmerneniach sa majú uplatňovať vzhľadom na osobitné okolnosti daného prípadu.

8.

Dozorný orgán bude uplatňovať tieto usmernenia počas obdobia piatich rokov.

9.

Služby lodnej dopravy, kabotáž a trampové služby sú odvetviami námornej dopravy, ktoré sú priamo ovplyvnené zmenami, ktoré prinieslo začlenenie nariadenia Rady (ES) č. 1419/2006 do Dohody o EHP.

10.

Lodná doprava zahŕňa pravidelnú prepravu nákladu, hlavne kontajnerovú, do prístavov na určitej zemepisnej trase, všeobecne známu ako obchod. Medzi ďalšie všeobecné charakteristiky lodnej dopravy patrí skutočnosť, že cestovné poriadky a dátumy plavby sú oznamované vopred a služby sú dostupné každému užívateľovi dopravy.

11.

V článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 4056/86 začleneného do kapitoly G bodu 11 prílohy XIV k Dohode o EHP (13) sa služby trampových lodí vymedzujú ako doprava voľne loženého alebo sypaného tovaru loďou, ktorá je prenajatá celkom alebo čiastočne jednému alebo viacerým lodným zasielateľom na základe zmluvy o prenájme lodí na určitú trasu alebo zmluvy o časovom prenájme lodí, prípadne inej formy zmluvy o využití nepravidelných alebo vopred neoznamovaných plavieb, v prípade ktorých je dopravné voľne dojednané z prípadu na prípad, podľa situácie na strane ponuky a dopytu. Väčšinou ide o neplánovanú prepravu jednej komodity, ktorá zapĺňa celé plavidlo (14).

12.

Kabotáž zahŕňa poskytovanie služieb námornej dopravy vrátane trampovej a linkovej lodnej dopravy spájajúcej dva alebo viac prístavov toho istého štátu EHP (15). Hoci tieto usmernenia osobitne neriešia služby týkajúce sa kabotáže, uplatňujú sa na tieto služby, pokiaľ sú poskytované buď ako služby linkovej lodnej dopravy alebo trampovej lodnej dopravy.

13.

Článok 53 Dohody o EHP sa vzťahuje na všetky dohody, ktoré môžu značne ovplyvňovať obchod medzi štátmi EHP. Na to, aby existoval účinok na obchod, musí existovať možnosť predvídať s dostatočnou mierou pravdepodobnosti na základe súboru objektívnych právnych alebo vecných skutočností, že dohoda alebo jej plnenie môže mať taký vplyv, priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny, na charakter obchodu medzi štátmi EHP (16). Dozorný orgán vydal usmernenie o tom, ako bude pojem ovplyvňovania obchodu uplatňovať, vo svojich Usmerneniach o pojme účinku na obchod zahrnuté do článkov 53 a 54 Dohody o EHP (17).

14.

Prepravné služby ponúkané prevádzkovateľmi lodnej dopravy a trampových služieb majú často medzinárodný charakter a spájajú prístavy EHP s tretími krajinami a/alebo zahŕňajú vývoz a dovoz medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi (t. j. obchod v rámci EHP) (18). Vo väčšine prípadov je pravdepodobné, že tieto služby ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, okrem iného z dôvodu svojho vplyvu na trhy s poskytovaním prepravných a sprostredkovateľských služieb (19).

15.

Účinok na obchod medzi štátmi EHP je zvlášť významný pre služby námornej kabotáže, keďže určuje rozsah uplatňovania článku 53 Dohody o EHP a jeho vzájomné vzťahy s vnútroštátnymi právnymi predpismi o hospodárskej súťaži podľa článku 3 kapitoly II protokolu 4 k Dohode o dozore a súde o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 53 a 54 Dohody o EHP. Rozsah, v akom môžu takéto služby ovplyvňovať obchod medzi štátmi EHP, sa musí hodnotiť jednotlivo pre každý prípad (20).

16.

Na posúdenie vplyvu dohody na hospodársku súťaž na účely článku 53 Dohody o EHP je nevyhnutné definovať príslušný výrobok a zemepisný(-é) trh(-y). Hlavným účelom definovania trhu je systematicky určiť obmedzenia v súvislosti s hospodárskou súťažou, ktorým podnik čelí. Usmernenie pre tieto prípady je uvedené v oznámení dozorného orgánu o definícii relevantného trhu na účely súťažného práva v rámci EHP (21). Toto usmernenie je relevantné aj pre definovanie trhu, pokiaľ ide o služby námornej dopravy.

17.

Relevantný trh výrobku zahŕňa všetky výrobky a/alebo služby, ktoré sa považujú za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné spotrebiteľom na základe charakteristík výrobkov, ich cien a ich plánovaného použitia. Relevantný geografický trh pokrýva oblasť, v ktorej sú príslušné podniky zapojené do ponuky a dopytu po výrobkoch alebo službách, pričom podmienky hospodárskej súťaže sú v tejto oblasti dostatočne rovnorodé a túto oblasť je možné odlíšiť od susedných oblastí, pretože podmienky hospodárskej súťaže sú v týchto oblastiach značne odlišné (22). Prepravca(-ovia) nemôže(-u) mať významný vplyv na prevládajúce trhové podmienky, ak sú spotrebitelia schopní prejsť rýchlo k iným poskytovateľom služieb (23).

18.

Komisia vo viacerých rozhodnutiach a Súdny dvor vo svojich rozsudkoch označili kontajnerové služby pravidelnej lodnej dopravy za relevantný trh výrobku pre pravidelnú lodnú dopravu (24). Tieto rozhodnutia a rozsudky sa týkali námornej dopravy v oblasti obchodov na šírom mori. Ostatné druhy dopravy neboli zaradené do toho istého trhu služieb, aj keď v niektorých prípadoch môžu byť tieto služby okrajovo vzájomne zameniteľné. Dôvodom je skutočnosť, že iba malú časť tovarov prepravovaných kontajnerom možno prepravovať iným druhom dopravy, ako sú napríklad služby leteckej dopravy (25).

19.

Za určitých okolností môže byť primerané definovať užší trh produktov obmedzený na určitý druh výrobku prepravovaného po mori. Napríklad doprava rýchlo sa kaziaceho tovaru by mohla byť obmedzená na chladiarenské kontajnery alebo zahŕňať dopravu klasickými chladiarenskými plavidlami. Hoci vo výnimočných situáciách môže dôjsť k určitej nahraditeľnosti medzi dopravou sypaného tovaru a kontajnerovou dopravou (26), zdá sa, že nejestvuje žiadny trvalý prechod od kontajnerovej dopravy k doprave voľne uloženého tovaru. Pre prevažnú väčšinu kategórií tovarov a užívateľov tovaru prepravovaného kontajnermi neponúka doprava sypaného tovaru primeranú alternatívu kontajnerovej lodnej dopravy (27). Ak sa náklad pravidelne prepravuje v kontajneroch, je nepravdepodobné, že sa niekedy bude prepravovať ináč ako v kontajneroch (28). Súčasná kontajnerová lodná doprava je preto hlavne predmetom jednosmernej nahraditeľnosti (29).

20.

Relevantný geografický trh pozostáva z oblasti, v ktorej sa obchoduje so službami, vo všeobecnosti zo skupiny prístavov na každom konci služby, a ktorá je určená presahujúcimi úmoriami prístavov. Pokiaľ ide o európsky koniec trasy, geografický trh v prípade dopravných liniek bol dosiaľ identifikovaný ako skupina prístavov v severnej Európe alebo v oblasti Stredozemného mora. Keďže služby lodnej dopravy z oblasti Stredozemného mora sú len okrajovo nahraditeľné službami zo severoeurópskych prístavov, boli tieto oblasti označené ako oddelené trhy (30).

21.

Dozorný orgán ešte neuplatnil článok 53 Dohody o EHP na trampovú lodnú dopravu. Podniky môžu pri posudzovaní zvážiť nasledujúce prvky, pokiaľ sú relevantné pre služby trampovej dopravy, ktoré poskytujú.

22.

„Hlavné podmienky“ individuálnej žiadosti o prepravu sú východiskovým bodom pre definovanie relevantných trhov služieb v trampovej lodnej doprave, keďže sa nimi vo všeobecnosti určujú základné prvky (31) danej požiadavky na prepravu. V závislosti od osobitných potrieb užívateľov dopravy budú tieto podmienky pozostávať z prvkov, ktoré môžu byť predmetom dojednania a z prvkov, ktoré nemôžu byť predmetom dojednania. Ak je identifikovaný prvok hlavných podmienok, ktorý môže byť predmetom dojednania, napr. druh alebo veľkosť plavidla, tento prvok môže znamenať napríklad, že relevantný trh je vzhľadom na tento osobitný prvok širší ako trh uvedený v pôvodnej požiadavke na prepravu.

23.

Charakter služby v trampovej lodnej doprave môže byť rôzny a existuje množstvo prepravných zmlúv. Môže byť preto nevyhnutné zistiť, či strana dopytu považuje služby poskytované v rámci zmlúv o časovom prenájme lodí, zmlúv o prenájme lodí na určitú trasu a zmlúv o prenájme lodí za nahraditeľné. V takom prípade by mohli patriť do rovnakého relevantného trhu.

24.

Druhy plavidiel sa zvyčajne ďalej rozdeľujú na niekoľko štandardných priemyselných veľkostí (32). V dôsledku značných úspor z rozsahu, služba so značným nesúladom medzi objemom nákladu a veľkosťou plavidla nebude možno schopná ponúknuť konkurencieschopnú sadzbu pre dopravu tovaru. Nahraditeľnosť veľkostí plavidiel treba preto posudzovať v každom jednotlivom prípade tak, aby sa určilo, či každá veľkosť plavidla predstavuje samostatný relevantný trh.

25.

Fyzické a technické podmienky nákladu, ktorý sa má prepraviť, a druh plavidla poskytujú prvé ukazovatele, pokiaľ ide o príslušný trh zo strany ponuky (33). Ak možno plavidlo pri zanedbateľných nákladoch a v krátkom čase (34) prispôsobiť na prepravu určitého nákladu, iní poskytovatelia služieb trampovej lodnej dopravy sa môžu uchádzať o prepravu tohto nákladu. V tomto prípade bude relevantný trh zo strany ponuky zahŕňať viac ako jeden druh plavidla.

26.

Existuje však viacero druhov plavidiel, ktoré sú technicky upravené a/alebo špeciálne postavené tak, aby poskytovali špecializované dopravné služby. Hoci špecializované plavidlá môžu prepravovať aj iné druhy nákladu, môžu byť z hľadiska konkurencieschopnosti znevýhodnené. Schopnosť poskytovateľov špecializovaných služieb konkurovať pri poskytovaní dopravy iného nákladu môže byť preto malá.

27.

V oblasti trampovej lodnej dopravy sa zástavky v prístavoch určujú na základe individuálnych požiadaviek. Mobilitu plavidiel však môžu znižovať obmedzenia týkajúce sa terminálov a ponoru alebo environmentálne normy pre určitý druh plavidiel v niektorých prístavoch alebo oblastiach.

28.

Zohľadniť by sa mali aj substitučné reťazce existujúce medzi rôznymi veľkosťami plavidiel v trampovej lodnej doprave. Na niektorých trhoch trampovej lodnej dopravy nedochádza k priamej nahraditeľnosti medzi veľkosťami plavidiel v okrajových oblastiach trhu. Vplyv substitučného reťazca môže napriek tomu viesť k obmedzovaniu určovania cien v okrajových oblastiach a k ich zahrnutiu do širšej definície trhu.

29.

Na niektorých trhoch trampovej lodnej dopravy sa musí zvážiť, či možno plavidlá považovať za vlastnú kapacitu podniku a pri posudzovaní príslušného trhu by sa nemali zohľadňovať.

30.

Substitučnosť na strane ponuky a dopytu môžu ovplyvňovať ďalšie faktory, ako spoľahlivosť poskytovateľa služieb, bezpečnosť a bezpečnostné a regulačné požiadavky, ako napr. požiadavka dvojitého trupu pre cisternové lode vo vodách EHP (35).

31.

Požiadavky na dopravu zvyčajne obsahujú geografické prvky, ako sú prístavy alebo oblasti nakládky a vykládky. Tieto prístavy poskytujú prvú orientáciu pre definovanie relevantného geografického trhu zo strany dopytu, tým však nie je dotknutá konečná definícia relevantného geografického trhu.

32.

Niektoré geografické trhy možno definovať na základe smeru alebo sa môžu vyskytovať len dočasne, napr. keď klimatické podmienky alebo obdobia zberu pravidelne ovplyvňujú dopyt po preprave určitých nákladov. Premiestňovanie plavidiel, plavby so záťažou a obchodné nerovnováhy by sa v tejto súvislosti mali zohľadňovať pri vymedzovaní relevantného geografického trhu.

33.

Podiely na trhu poskytujú užitočné prvé informácie o štruktúre trhu a konkurenčnom význame účastníkov, ako aj ich konkurentov. Dozorný orgán a Komisia interpretujú podiely na trhu z hľadiska trhových podmienok v každom jednotlivom prípade. V niekoľkých rozhodnutiach Komisie a rozsudkoch Európskeho súdneho dvora (36) boli v súvislosti s lodnou dopravou údaje o objeme a/alebo kapacite určené ako základ pre výpočet podielov na trhu.

34.

Na trhoch trampovej lodnej dopravy poskytovatelia služieb súťažia o prepravné zmluvy, t. j. predávajú plavby alebo prepravnú kapacitu. V závislosti od daných osobitných služieb umožňujú rôzne údaje prevádzkovateľom vypočítať ich ročné podiely na trhu (37), napr.:

35.

Dohody o spolupráci sú bežným znakom trhov v oblasti námornej dopravy. S prihliadnutím na skutočnosť, že do týchto dohôd môžu vstúpiť skutoční alebo potenciálni konkurenti a môžu nepriaznivo ovplyvniť znaky hospodárskej súťaže, musia podniky venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečili súlad s pravidlami hospodárskej súťaže. Na trhoch so službami, akým je napr. námorná doprava, sú pre posúdenie účinku, ktorý môže mať dohoda na relevantnom trhu, osobitne významné nasledujúce prvky: ceny, náklady, kvalita, frekvencia a diferenciácia poskytovaných služieb, inovácie, marketing a komercionalizácia služby.

36.

Pre služby, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia, sú obzvlášť relevantné tri skutočnosti: technické dohody, výmena informácií a združenia.

37.

Na niektoré druhy technických dohôd sa nemusí vzťahovať zákaz ustanovený v článku 53 Dohody o EHP z toho dôvodu, že neobmedzujú hospodársku súťaž. Tak je to napr. v prípade horizontálnych dohôd, ktorých jediným cieľom a následkom je uskutočniť technické zlepšenia alebo dosiahnuť technickú spoluprácu. Dohody týkajúce sa uplatňovania environmentálnych noriem možno tiež považovať za dohody spadajúce do tejto kategórie. Dohody medzi účastníkmi hospodárskej súťaže týkajúce sa ceny, kapacity alebo iných charakteristík hospodárskej súťaže v zásade nebudú spadať do tejto kategórie (38).

38.

Systém výmeny informácií predstavuje dohodu, na základe ktorej si podniky navzájom vymieňajú informácie alebo ich poskytujú spoločnej agentúre zodpovednej za ich zhromažďovanie, zostavovanie a spracovanie pred tým, ako ich vráti účastníkom v dohodnutej forme a s dohodnutou pravidelnosťou.

39.

V mnohých odvetviach je bežnou praxou zhromažďovať, vymieňať a uverejňovať súhrnné štatistické údaje a všeobecné trhové informácie. Tieto uverejňované trhové informácie sú dobrým prostriedkom na zvýšenie transparentnosti trhu a znalostí zákazníkov, a tak prinášajú výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti. No výmena komerčne citlivých a individualizovaných trhových údajov môže za určitých okolností porušiť článok 53 dohody o EHP. Tieto usmernenia majú pomôcť poskytovateľom služieb lodnej dopravy pri posudzovaní, či takáto výmena informácií porušuje pravidlá hospodárskej súťaže.

40.

V odvetví lodnej dopravy je výmena informácií medzi plavebnými linkami, ktorá sa uskutočňuje v rámci konzorcií lodných dopravcov, na ktorú sa inak vzťahuje článok 53 ods. 1 Dohody o EHP, povolená za predpokladu, že je vo vzťahu k spoločnému prevádzkovaniu služieb lodnej dopravy a k inými formám spolupráce zahrnutým do skupinovej výnimky podľa nariadenia (ES) č. 823/2000 doplňujúca a nevyhnutná (39).

41.

Pri posudzovaní systémov výmeny informácií v rámci právnych predpisov EHP v oblasti hospodárskej súťaže je potrebné rozlišovať nasledujúce skutočnosti.

42.

Výmena informácií môže predstavovať spôsob, ktorým sa umožňuje realizácia protisúťažného konania, ako je monitorovanie dodržiavania kartelovej dohody. Ak výmena informácií súvisí s takým protisúťažným konaním, jej posudzovanie sa musí uskutočniť v spojení s posudzovaním tohto konania. Výmena informácií môže mať sama o sebe za cieľ obmedzovanie hospodárskej súťaže (40). Tieto usmernenia sa nevzťahujú na takúto výmenu informácií.

43.

Výmena informácií však môže sama o sebe z dôvodu svojho následku predstavovať porušenie článku 53 Dohody o EHP. Táto situácia vznikne, keď výmena informácií znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty, pokiaľ ide o fungovanie daného trhu, a tým obmedzuje hospodársku súťaž medzi podnikmi (41). Každý hospodársky subjekt však musí samostatne určiť politiku, ktorú plánuje na trhu presadzovať. Podľa Európskeho súdneho dvora sa preto podnikom zamedzuje nadväzovať priame alebo nepriame kontakty s inými subjektmi, ktoré ovplyvňujú konanie konkurenta alebo prezrádzajú ich vlastné (zamýšľané) konanie, ak cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzovanie hospodárskej súťaže, t. j. dosiahnutie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú bežným podmienkam daného trhu, so zreteľom na charakter výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosti a počtu podnikov a objemu trhu (42). Na druhej strane, v súvislosti s trhom s drevnou buničinou Súd rozhodol, že jednostranné štvrťročné oznámenia cien určené užívateľom uskutočnené výrobcami nezávisle sú samé o sebe trhovým konaním, ktoré neznižuje neistotu jednotlivých podnikov, čo sa týka budúceho správania ich konkurentov, a preto ak neexistuje žiadny predchádzajúci jednotný postup medzi výrobcami, samé o sebe neporušujú článok 81 ods. 1 Zmluvy o ES [teraz článok 102 ods. 1 ZFEÚ)] (43).

44.

Judikatúra súdov súdnych dvorov Európskej únie poskytuje určité všeobecné usmernenie pre skúmanie pravdepodobných účinkov výmeny informácií. Európsky súdny dvor zistil, že v podmienkach skutočne konkurenčného trhu zvyčajne transparentnosť vedie k zintenzívneniu hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi (44). Na vysoko koncentrovanom oligopolnom trhu, na ktorom je hospodárska súťaž už značne znížená, výmena presných informácií o jednotlivých predajoch v krátkych intervaloch medzi hlavnými konkurentmi pri vylúčení iných dodávateľov a spotrebiteľov, pravdepodobne podstatne narúša hospodársku súťaž, ktorá existuje medzi dodávateľmi. Za takýchto okolností pravidelné a časté poskytovanie informácií týkajúcich sa fungovania trhu má za následok pravidelné odkrývanie trhových pozícií a stratégií rôznych jednotlivých konkurentov všetkým konkurentom (45). Súd ďalej konštatoval, že systém výmeny informácií môže predstavovať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže aj vtedy, keď trh nie je vysoko koncentrovaný, ale dochádza k obmedzeniu nezávislosti rozhodovania podnikov v dôsledku tlaku počas nadväzných rozhovorov s konkurentmi (46).

45.

Z toho vyplýva, že skutočné a potenciálne účinky výmeny informácií sa musia posudzovať od prípadu k prípadu, keďže výsledky posudzovania závisia od kombinácie faktorov, z ktorých každý je charakteristický pre jednotlivý prípad. Štruktúra trhu, na ktorom dochádza k výmene informácií, a charakter výmeny informácií tvoria dva hlavné prvky, ktoré dozorný orgán skúma pri posudzovaní výmeny informácií. Posudzovanie musí zohľadňovať aj skutočné a potenciálne účinky výmeny informácií v porovnaní s konkurenčnou situáciou, ktorá by nastala, ak by neexistovala dohoda o výmene informácií (47). Na to, aby výmena predstavovala porušenie článku 81 ods. 1 Dohody o EHP, musí mať výrazný nepriaznivý vplyv na parametre hospodárskej súťaže (48).

46.

Usmernenie uvedené v nasledujúcom texte sa týka analýzy obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Usmernenie o uplatňovaní článku 53 ods. 3 Dohody o EHP možno nájsť v bode 58 v nasledujúcom texte a vo všeobecnom oznámení k danej téme (49).

47.

Úroveň koncentrácie a štruktúra ponuky a dopytu na danom trhu sú hlavné otázky pri posudzovaní, či výmena spadá do rozsahu pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (50).

48.

Úroveň koncentrácie je mimoriadne dôležitá, keďže pravdepodobnosť výskytu a trvania obmedzujúcich účinkov je väčšia na vysoko koncentrovaných oligopolných trhoch než na menej koncentrovaných trhoch. Väčšia transparentnosť na koncentrovaných trhoch môže posilniť vzájomnú závislosť firiem a znížiť intenzitu hospodárskej súťaže.

49.

Štruktúra ponuky a dopytu je tiež dôležitá, najmä počet konkurujúcich subjektov, ako aj symetria a stabilita ich podielov na trhu a existencia všetkých štrukturálnych väzieb medzi konkurentmi (51). Dozorný orgán môže analyzovať aj ďalšie faktory, akými sú rovnorodosť služieb a celková transparentnosť na trhu

50.

Výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa znakov hospodárskej súťaže, akými sú napr. cena, kapacita alebo náklady, medzi účastníkmi hospodárskej súťaže bude s väčšou pravdepodobnosťou spadať do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP ako iné výmeny informácií. Obchodná citlivosť informácií by sa mala posudzovať vzhľadom na uvedené kritériá.

51.

Výmena informácií, ktoré sú už verejne dostupné v zásade nepredstavuje porušenie článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (52). Dôležité je však určiť mieru transparentnosti trhu a či výmena zvyšuje hodnotu informácie tým, že sa stane dostupnejšou a/alebo prepája verejne dostupnú informáciu s inou informáciou. Konečná informácia sa môže stať obchodne citlivou a jej výmena môže potenciálne obmedzovať hospodársku súťaž.

52.

Informácie môžu byť individuálne alebo súhrnné. Individuálne údaje sa týkajú určeného alebo identifikovateľného podniku. Pri súhrnných údajoch ide o kombináciu údajov od dostatočného počtu nezávislých podnikov, čo znemožňuje rozoznať individuálne údaje. Výmena individuálnych informácií medzi konkurentmi spadá s väčšou pravdepodobnosťou do rozsahu pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (53) ako výmena súhrnných informácií, ktorá v zásade nespadá do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný orgán bude venovať osobitnú pozornosť miere súhrnu údajov. Mala by byť taká, aby sa informácie nemohli rozčleniť tak, aby podniky mohli priamo alebo nepriamo zistiť informácie o konkurenčných stratégiách svojich konkurentov.

53.

Pri posudzovaní výmen prognóz v oblasti lodnej dopravy o kapacite v súhrnnej forme, najmä ak sa uskutočňujú na koncentrovaných trhoch, je však potrebné postupovať opatrne. Na trhoch s dopravnými linkami sú údaje o kapacite hlavným parametrom na koordinovanie konkurenčného konania a majú priamy vplyv na ceny. Výmeny súhrnných prognóz o kapacite naznačujúcich, v ktorých obchodoch sa kapacita využije, môžu byť zamerané proti hospodárskej súťaži, ak môžu viesť k tomu, že viacerí alebo všetci prepravcovia prijmú spoločnú politiku, a môžu mať za následok poskytovanie služieb za ceny vyššie ako sú konkurenčné ceny. Okrem toho, existuje riziko rozčlenenia údajov, keďže je možné spájať ich s individuálnymi oznámeniami dopravcov na linkách. To by umožnilo podnikom identifikovať trhové postavenia a stratégie konkurentov.

54.

Aktuálnosť údajov a obdobie, ktorého sa týkajú, sú takisto dôležitými faktormi. Údaje môžu byť historické, súčasné alebo budúce. Výmena historických informácií sa všeobecne nepovažuje za výmenu spadajúcu do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, pretože nemôže mať žiadny skutočný vplyv na budúce konanie. V minulosti považovala Komisia informácie staršie ako jeden rok za historické (54), zatiaľ čo informácie staré menej ako jeden rok označila za súčasné (55). Historická alebo súčasná povaha informácií sa má posudzovať s určitou flexibilitou prihliadajúc na rozsah, v akom sa údaje stávajú zastaranými na relevantnom trhu. Obdobie, za ktoré údaje nadobudnú historický charakter, je pravdepodobne kratšie pri súhrnných údajoch ako pri individuálnych údajoch. Obdobne, ani pri výmene údajov o aktuálnom objeme a kapacite nie je pravdepodobné, že by dochádzalo k obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ak sú údaje zosumarizované na primeranú úroveň tak, aby transakcie individuálnych odosielateľov alebo prepravcov nemohli byť identifikované či už priamo alebo nepriamo. Budúce údaje súvisia s názorom podniku na to, ako sa bude trh vyvíjať, alebo so stratégiou, ktorej sa hodlá pridržiavať na trhu. Výmena budúcich údajov môže byť obzvlášť problematická, najmä ak sa týka cien alebo výkonnosti. Môže odhaliť obchodnú stratégiu, ktorú podnik plánuje uplatňovať na trhu. Tým môže výrazne znížiť súťaživosť medzi stranami výmeny a tým potenciálne obmedziť hospodársku súťaž.

55.

Zohľadniť sa má aj frekvencia výmeny. Čím častejšie sa údaje vymieňajú, tým rýchlejšie môžu konkurenti reagovať. To umožňuje prijatie protiopatrení a v konečnom dôsledku znižuje stimuláciu začať konkurenčné konanie na trhu. Mohla by sa obmedziť takzvaná skrytá hospodárska súťaž.

56.

Prihliadnuť by sa tiež malo na spôsob, akým sú údaje sprístupnené, a posúdiť účinky na trh(-y). Čím viac informácií je vymieňaných so zákazníkmi, tým menej je táto výmena problematická. Ak sa transparentnosť trhu zvyšuje len v prospech dodávateľov, môže to pripraviť zákazníkov o možnosť získať výhodu zvýšenej skrytej hospodárskej súťaže.

57.

Cenový index v lodnej doprave ukazuje priemerný pohyb cien prepravy kontajnera na mori. Cenový index založený na primerane zosumarizovaných údajoch o cenách pravdepodobne neporuší článok 53 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú údaje zosumarizované tak, aby sa informácie nemohli rozčleniť, čo by podnikom zamedzilo získať priamo alebo nepriamo informácie o obchodných stratégiách svojich konkurentov. Ak cenový index znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty v súvislosti s fungovaním trhu, čo vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi, tento index by bol porušením článok 53 ods. 1 Dohody o EHP. Pri posudzovaní pravdepodobného vplyvu tohto cenového indexu na relevantný trh treba zohľadniť úroveň súhrnu údajov, ich historický alebo aktuálny charakter a frekvenciu uverejňovania indexu. Vo všeobecnosti je dôležité spoločne posúdiť všetky jednotlivé prvky každej schémy výmeny informácií, aby sa zohľadnila možná interakcia, napr. medzi výmenou údajov o kapacite a objeme na jednej strane a cenovým indexom na strane druhej.

58.

Výmena informácií medzi prepravcami, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž, však môže prinášať výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti, napr. lepšie plánovanie a efektívnejšie využívanie kapacity. Tieto výhody musia byť odôvodnené a prenesené na zákazníkov a musia vyvážiť negatívny účinok výmeny informácií na hospodársku súťaž podľa článku 53 ods. 3 Dohody o EHP. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že jedna z podmienok uvedených v článku 53 ods. 3 Dohody o EHP stanovuje, že spotrebiteľom by mal byť umožnený primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Ak sú splnené všetky štyri súhrnné podmienky článku 53 ods. 3 Dohody o EHP, zákaz uvedený v článku 53 ods. 1 Dohody o EHP sa neuplatňuje (56).

59.

V oblasti lodnej dopravy, tak ako v iných odvetviach, sa rozhovory a výmeny informácií môžu uskutočňovať v rámci obchodného združenia, ak sa toto združenie nevyužíva ako a) fórum pre stretnutia kartelu (57) b) orgán, ktorý vydáva protisúťažné rozhodnutia alebo odporúčania svojim členom (58) alebo c) prostriedok výmeny informácií, ktorá znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty v súvislosti s fungovaním trhu, čo vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi, pričom nie sú splnené podmienky uvedené v článku 53 ods. 3 (59). Toto je potrebné odlíšiť od rozhovorov, ktoré sa uskutočňujú oprávnene v rámci obchodných združení, napr. o technických a environmentálnych normách.

60.

Najviac sa opakujúcou formou horizontálnej spolupráce v trampovej lodnej doprave je združenie lodnej dopravy. Nejestvuje žiaden univerzálny model združenia. Zdá sa však, že určité črty sú spoločné pre väčšinu združení na rôznych segmentoch trhu, ako sa uvádza ďalej v texte.

61.

Štandardné združenie lodnej dopravy spája viacero podobných plavidiel (60) patriacich rôznym vlastníkom a prevádzkovaných v rámci jednej správy. Správca združenia je zvyčajne zodpovedný za komerčné riadenie (napr. spoločný marketing (61) rokovania o prepravných sadzbách a centralizácia príjmov a plavebných nákladov) (62) a za komerčnú prevádzku (plánovanie plavieb a vydávanie pokynov plavidlám, vymenovanie zástupcov v prístavoch, priebežné poskytovanie aktuálnych informácií zákazníkom, vystavovanie prepravných faktúr, objednávanie zásobníkov, vyberanie príjmov od plavidiel a ich rozdeľovanie podľa vopred stanoveného kľúča atď.). Správca združenia koná často pod dohľadom hlavného výkonného výboru, ktorý zastupuje vlastníkov plavidiel. Technická prevádzka plavidiel je zvyčajne zodpovednosťou každého vlastníka (bezpečnosť, posádka, opravy, údržba atď.). Hoci členovia združenia ponúkajú svoje služby spoločne, vykonávajú ich často samostatne.

62.

Z tohto opisu vyplýva, že hlavným rysom štandardných združení lodnej dopravy je spoločný predaj spojený s niektorými rysmi spoločnej výroby. Usmernenia o spoločnom predaji ako o variante spoločnej dohody o komercializácii a o spoločnej výrobe v usmerneniach dozorného orgánu o uplatniteľnosti článku 53 Dohody o EHP na dohody o horizontálnej spolupráci (63) sú preto relevantné. V dôsledku rozdielov medzi charakteristikami združení sa každé združenie musí analyzovať od prípadu k prípadu, aby sa určilo, či vzhľadom na svoje ťažisko (64) spadá do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, a ak áno, či spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 53 ods. 3 Dohody o EHP.

63.

Združenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 (65), keďže boli vytvorené ako spoločný podnik trvalo vykonávajúci všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu [tzv. plne funkčný spoločný podnik, pozri článok 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004], nie sú priamo ovplyvnené zmenami zavedenými nariadením (ES) č. 1419/2006 a tieto usmernenia sa ich netýkajú. Usmernenie o plnej funkčnosti je možné nájsť okrem iného v konsolidovanom oznámení Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (66). Pokiaľ takéto združenia majú za svoj cieľ alebo účinok koordináciu konkurenčného správania svojich materských združení, koordinácia sa posudzuje v súlade s kritériami článku 53 ods. 1 a ods. 3 Dohody o EHP s cieľom stanoviť, či je, alebo nie je táto činnosť zlučiteľná s Dohodou o EHP (67).

64.

Dohody o združení nespadajú do zákazu podľa článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ak účastníci združenia nie sú skutoční alebo potenciálni konkurenti. To by nastalo napríklad vtedy, ak by dvaja alebo viacerí vlastníci lodí vytvorili združenie lodnej dopravy na účely predkladania ponúk a plnenia zmlúv o prenájme lodí, o ktoré by sa ako individuálni prevádzkovatelia nemohli úspešne uchádzať alebo ktoré by nemohli samostatne vykonávať. To platí aj vtedy, ak také združenia príležitostne prepravujú iný náklad, ktorý predstavuje malý podiel ich celkového objemu.

65.

Združenia, ktorých činnosť nemá vplyv na relevantné charakteristiky hospodárskej súťaže, pretože majú malý význam a/alebo výrazne neovplyvňujú obchod medzi štátmi EHP (68), nespadajú do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Združenie však nespadá do pôsobnosti oznámenia dozorného orgánu o dohodách menšieho významu, pokiaľ je jeho súčasťou stanovovanie cien vrátane spoločného predaja.

66.

Dohody o združení medzi konkurentmi, ktoré sa vzťahujú iba na spoločný predaj, majú v zásade za svoj cieľ a následok koordináciu cenovej politiky týchto konkurentov (69).

67.

Ak cieľom združenia nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, je analýza jeho vplyvov na príslušný trh nevyhnutná. Dohoda o združení spadá do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ak je pravdepodobné, že bude mať výrazný nepriaznivý vplyv na charakteristiky hospodárskej súťaže na trhu, ako sú ceny, náklady, diferenciácia služieb, kvalita služieb a inovácia. Dohody môžu mať tento vplyv tým, že výrazne znížia súťaživosť medzi stranami dohody alebo medzi nimi a tretími stranami (70).

68.

Niektoré združenia v trampovej lodnej doprave nezahŕňajú spoločný predaj, avšak obsahujú určitý stupeň koordinácie týkajúcej sa charakteristík hospodárskej súťaže (napr. spoločný rozpis alebo spoločný nákup). Tieto prípady podliehajú článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ak majú strany dohody určitý stupeň trhovej sily (71).

69.

Schopnosť zduženia spôsobovať výrazné negatívne vplyvy na trhu závisí od hospodárskeho kontextu s prihliadnutím na spojenú trhovú silu strán a charakter dohody spolu s ďalšími štrukturálnymi faktormi na relevantnom trhu. Treba tiež zvážiť, či dohoda o združení ovplyvňuje konanie strán na susedných trhoch úzko súvisiacich s trhom, ktorý je priamo ovplyvneným spoluprácou (72). Taký prípad môže nastať napríklad vtedy, keď trhom združenia je trh s prepravou lesných produktov na špecializovaných plavidlách krabicového tvaru (trh A) a členovia združenia prevádzkujú lode aj na trhu s voľne loženým suchým tovarom (trh B).

70.

Pokiaľ ide o štrukturálne faktory na relevantnom trhu, je nepravdepodobné, že ak má združenie nízky podiel na trhu, vytvorí obmedzujúce účinky. Koncentrácia na trhu, postavenie a počet konkurentov, stabilita podielov na trhu v čase, viacnásobné členstvo v združeniach, prekážky vstupu na trh, pravdepodobnosť vstupu, transparentnosť trhu, vyrovnávacia kúpna sila užívateľov dopravy a charakter služieb (napr. homogénne verzus diferencované služby) by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory pri posudzovaní vplyvu daného združenia na relevantný trh.

71.

V súvislosti s charakterom dohody je tiež potrebné prihliadnuť na ustanovenia, ktoré ovplyvňujú súťažné správanie združenia alebo jeho členov na trhu, ako napríklad ustanovenia zakazujúce členom činnosť mimo združenia na rovnakom trhu (ustanovenia o nekonkurovaní), lehoty, počas ktorých nemožno zo združenia vystúpiť, a výpovedné lehoty (ustanovenia o vystúpení). Do úvahy by sa mali vziať aj všetky väzby medzi združeniami, či už z hľadiska riadenia alebo členov, ako aj deľba nákladov a výnosov.

72.

Ak združenia spadajú do pôsobnosti článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, musia dané podniky zabezpečiť, že spĺňajú štyri kumulatívne podmienky uvedené v článku 53 ods. 3 Dohody o EHP (73). Žiadne druhy dohôd nie sú vopred vylúčené z pôsobnosti článku 53 ods. 3 Dohody o EHP. Na všetky obmedzujúce dohody, ktoré spĺňajú štyri podmienky uvedené v článku 53 ods. 3 Dohody o EHP, sa v zásade vzťahuje pravidlo o výnimke. Analýza zahŕňa pohyblivé rozpätie. Čím väčšie je obmedzenie hospodárskej súťaže zistené podľa článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, tým väčšie musia byť výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti a prenesenie v prospech spotrebiteľov.

73.

Je na daných podnikoch, aby preukázali, že združenie zlepšuje dopravné služby a zvyšuje technický alebo hospodársky pokrok formou zvyšovania efektívnosti. Dosiahnuté výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti nemôžu predstavovať úspory nákladov, ktoré sú prirodzenou súčasťou zníženia hospodárskej súťaže, ale musia vyplývať z integrácie hospodárskych činností.

74.

Zvyšovanie efektívnosti združenia môže napríklad vyplývať z dosiahnutia lepšej miery využitia a úspor z rozsahu. Združenia v trampovej lodnej doprave zväčša spoločne plánujú pohyby plavidiel s cieľom geograficky rozmiestniť flotily. Rozmiestnenie plavidiel môže znížiť počet plavieb so záťažou, čo môže zvýšiť celkovú mieru využitia kapacity združenia a prípadne viesť k úsporám z rozsahu.

75.

Spotrebitelia musia získať primeraný podiel na vzniknutých výhodách v dôsledku zvyšovania efektívnosti. Podľa článku 53 ods. 3 Dohody o EHP sa musia zohľadniť priaznivé účinky na všetkých spotrebiteľov na relevantnom trhu, a nie účinok na každého jednotlivého spotrebiteľa (74). Prenesenie výhod musí aspoň odškodniť spotrebiteľov za skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv, ktorý im obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobilo podľa článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (75). V tejto súvislosti by sa na posúdenie pravdepodobnosti prenosu mala vziať do úvahy štruktúra trhov s trampovou lodnou dopravou a elasticita dopytu.

76.

Zduženie by nemalo klásť obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie výhod v dôsledku zvyšovania efektívnosti. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či by strany dosiahli výhody sami. Pri tomto posudzovaní je relevantné okrem iného zvážiť, aká je minimálna miera efektívnosti poskytovania rôznych druhov služieb v trampovej lodnej doprave. Každé obmedzujúce ustanovenie obsiahnuté v dohode o združení musí byť primerane potrebné na dosiahnutie očakávaných výhod v dôsledku zvyšovania efektívnosti. Obmedzujúce ustanovenia môžu byť odôvodnené na dlhšie obdobie, celé obdobie existencie združenia alebo iba na prechodné obdobie.

77.

Na záver, združenie nesmie poskytnúť stranám možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti predmetných služieb.

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/40

—

27 krajín Európskej únie,

—

krajiny EHP: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko;

—

Švajčiarsko a Chorvátsko.

—

filmové a televízne školy,

—

univerzity,

—

špecializované centrá odborného vzdelávania,

—

súkromné spoločnosti audiovizuálneho priemyslu,

—

organizácie/odborné združenia, ktoré sa špecializujú na oblasť audiovizuálneho priemyslu.

—

vzdelávanie v oblasti hospodárskeho, finančného a obchodného riadenia,

—

vzdelávanie v oblasti novej audiovizuálnej techniky,

—

vzdelávanie v oblasti vývoja projektov týkajúcich sa scenárov.

—

kvalita obsahu činnosti (20 bodov)

—

riadenie projektu (20 bodov)

—

kvalita partnerstva s audiovizuálnym priemyslom (20 bodov)

—

európska dimenzia (20 bodov)

—

vplyv (20 bodov)

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA)

Call for proposals EACEA/5/12

Mr Constantin DASKALAKIS

BOUR 3/30

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/42

Bankrutuojanti AB bankas SNORAS

A. Vivulskio g. 7

LT-03221 Vilnius

LIETUVA/LITHUANIA

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/43