ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.024.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 24

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
28. januára 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

475. plenárne zasadnutie v dňoch 26. a 27. októbra 2011

2012/C 024/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sociálne podnikanie a sociálny podnik (prieskumné stanovisko)

1

2012/C 024/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vplyv krízy na schopnosť európskych podnikov investovať do ochrany klímy (prieskumné stanovisko)

7

2012/C 024/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spracovanie priemyselného a banského odpadu zo skládok v Európskej únii a jeho ďalšie využitie na hospodárske a environmentálne účely (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

11

2012/C 024/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Príležitosti a výzvy pre konkurencieschopnejší európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

18

2012/C 024/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Perspektívy udržateľnej zamestnanosti v odvetví železničnej dopravy, koľajových vozidiel a infraštruktúry – Ako ovplyvnia priemyselné zmeny európsku zamestnanosť a kvalifikačnú základňu (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

24

2012/C 024/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Posilnenie súdržnosti EÚ a koordinácie politiky EÚ v sociálnej oblasti prostredníctvom novej horizontálnej sociálnej doložky podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

29

2012/C 024/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Problém bezdomovstva (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

35

2012/C 024/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Cloud Computing v Európe (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

40

2012/C 024/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rozvoj regionálnych oblastí riadenia rybolovných zdrojov a kontroly rybolovu (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

48

2012/C 024/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha občianskej spoločnosti v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

51

2012/C 024/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nová zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a úloha občianskej spoločnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

56

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

475. plenárne zasadnutie v dňoch 26. a 27. októbra 2011

2012/C 024/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)[KOM(2011) 121 v konečnom znení – 2011/0058 (CNS)]

63

2012/C 024/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[KOM(2011) 169 v konečnom znení – 2011/0092 (CNS)] a na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o inteligentnejšom zdaňovaní energie v EÚ: návrh revízie smernice o zdaňovaní energie[KOM(2011) 168 v konečnom znení]

70

2012/C 024/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc a finančné inžinierstvo [KOM(2011) 483 v konečnom znení – 2011/0210 (COD)]

78

2012/C 024/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o priznávaní a odnímaní statusu medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) [KOM(2011) 319 v konečnom znení – 2009/0165(COD)]

79

2012/C 024/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Upravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)[KOM(2011) 320 v konečnom znení – 2008/0244 (COD)]

80

2012/C 024/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené[KOM(2011) 482 v konečnom znení – 2011/0211 (COD)]

81

2012/C 024/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v niektorých členských štátoch, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti z hľadiska ich finančnej stability[KOM(2011) 481 v konečnom znení – 2011/0209 (COD)]

83

2012/C 024/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia pre určité členské štáty, ktoré majú alebo im hrozia vážne ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou[KOM(2011) 484 v konečnom znení – 2011/0212 (COD)]

84

2012/C 024/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o online hazardných hrách na vnútornom trhu[KOM(2011) 128 v konečnom znení]

85

2012/C 024/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ[KOM(2011) 164 v konečnom znení]

91

2012/C 024/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast [KOM(2011) 206 v konečnom znení]

99

2012/C 024/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe[KOM(2011) 12 v konečnom znení]

106

2012/C 024/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020[KOM(2011) 244 v konečnom znení]

111

2012/C 024/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 302/2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori[KOM(2011) 330 v konečnom znení – 2011/0144 (COD)]

116

2012/C 024/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinách určených pre dojčatá a malé deti a o potravinách na osobitné lekárske účely[KOM(2011) 353 v konečnom znení – 2011/0156 (COD)]

119

2012/C 024/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu[KOM(2011) 385 v konečnom znení – 2011/0170 (NLE)]

122

2012/C 024/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Fungovanie a uplatňovanie stanovených práv cestujúcich v leteckej doprave

125

2012/C 024/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) [KOM(2011) 402 v konečnom znení – 2011/0187 (COD)]

131

2012/C 024/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti a o zrušení smernice 2004/8/ES a smernice 2006/32/ES[KOM(2011) 370 v konečnom znení – 2011/0172 (COD)]

134

2012/C 024/31

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Otvorený internet a neutralita siete v Európe[KOM(2011) 222 v konečnom znení]

139

2012/C 024/32

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje[KOM(2011) 144 v konečnom znení]

146

2012/C 024/33

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Preventívne opatrenia na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním (doplňujúce stanovisko)

154

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

475. plenárne zasadnutie v dňoch 26. a 27. októbra 2011

28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 24/01

Spravodajkyňa: Ariane RODERT

Vo svojom liste zo 6. júna 2011 požiadal podpredseda Európskej komisie Maroš ŠEFČOVIČ, podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

Sociálne podnikanie a sociálny podnik“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 3. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 106 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Pri skúmaní iniciatív na podporu sociálneho podnikania EHSV považuje za potrebné pozrieť sa na sociálne podnikanie na pozadí širšieho poňatia sociálneho podniku, pretože opatrenia sú potrebné vo všetkých fázach jeho životného cyklu.

1.2   Sociálny podnik je kľúčovou zložkou európskeho sociálneho modelu. Je úzko spojený so stratégiou Európa 2020 a je významným prínosom pre spoločnosť. Vďaka podpore a presadzovaniu sociálneho podniku môžeme vo veľkej miere využiť jeho rastový potenciál a schopnosť vytvárať sociálnu hodnotu. EHSV podporuje skutočnosť, že Komisia začala politický rámec a akčný plán na podporu sociálnych podnikov v Európe, a zdôrazňuje význam jeho úplnej implementácie na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov.

1.3   Pretože sa národné definície líšia, mal by byť sociálny podnik definovaný na základe spoločných charakteristík, ako sú sociálne ciele, reinvestície ziskov, veľké množstvo právnych foriem a účasť zainteresovaných strán.

1.4   Členské štáty a inštitúcie EÚ musia zabezpečiť, aby sociálne podniky boli súčasťou iniciatív verejnej politiky a programov zameraných na podniky, za rovnakých podmienok ako iné formy podnikania, a aby boli v týchto iniciatívach a programoch zohľadnené. Cezhraničné iniciatívy sociálneho podniku sa najlepšie propagujú prostredníctvom financovania EÚ určeného na európske diskusné fóra na výmenu nápadov a modelov.

1.5   Lepší prístup ku kapitálu a prispôsobené finančné nástroje sú prioritami pre sociálne podniky. Komisia by mala zhromažďovať a šíriť osvedčené postupy a inovačné iniciatívy v členských štátoch, ako napríklad hybridný kapitál a formy interakcie medzi verejným a súkromným kapitálom, a zabezpečiť, aby súčasný regulačný rámec EÚ nebránil vývoju nových nástrojov.

1.6   Je dôležité, aby ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov výslovne zahrnulo aj programy pre zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov. Komisia by mala poskytnúť pokyny v súvislosti s kombináciou a posilnením finančných nástrojov z rôznych zdrojov.

1.7   Komisia by mala zaviesť v celej EÚ porovnávací prístup k verejným financiám, ktoré sú obzvlášť vhodné pre sociálne podnikanie. Komisia by mala podporovať a vyhodnotiť výskyt ponúk so sociálnymi aspektmi a vyrovnať sa s problémom pridávania ďalších požiadaviek (fenomén „gold plating“) pri zadávaní verejných zákaziek. Pri posudzovaní pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala zvážiť úplné oslobodenie sociálnych služieb všeobecného záujmu alebo udeliť výnimku z notifikačnej povinnosti všetkým verejným službám malého rozsahu a niektorým sociálnym službám s cieľom podporiť zakladanie nových sociálnych podnikov.

1.8   Vzhľadom na rôzne právne formy sociálnych podnikov a špecifické spoločenské poslanie existujú v niektorých členských štátoch daňové výhody. Mali by sa preskúmať a šíriť ďalej, aby bolo možné podporiť vypracovanie vhodných pravidiel.

1.9   Komisia a členské štáty by mali podporovať vznik špecifických podporných programov na rozvoj sociálnych podnikov a ďalšej generácie sociálnych podnikateľov.

1.10   Spolu so sociálnymi podnikmi by Komisia mala prevziať iniciatívu a mala by sa začať zaoberať možnosťou spoločného európskeho systému na meranie sociálnych výsledkov a zároveň by mala podporovať využívanie existujúcich systémov. Mali by sa podrobnejšie preskúmať iniciatívy na vytvorenie transparentnejšieho systému podávania správ s cieľom zvýšiť dôveru investorov. EHSV vyzýva Komisiu, aby iniciovala štúdiu existujúcich sociálnych označení s cieľom vytvoriť spoločný európsky systém alebo etický kódex.

1.11   Sociálny podnik sa musí zahrnúť do výskumných, inovačných a rozvojových programov. Okrem toho by sa mali realizovať iniciatívy zamerané na zhromažďovanie a výmenu štatistík o sociálnych podnikoch v Európe. To môže byť úloha pre stredisko na sledovanie sociálnych podnikov na úrovni EÚ.

1.12   Rovnako ako všetci ostatní zamestnávatelia musí sociálny podnik spĺňať požiadavky na dôstojné pracovné podmienky, dodržiavať platné kolektívne zmluvy a zabezpečiť ich riadne uplatňovanie.

1.13   Osobitný dôraz sa musí klásť na nové členské štáty, aby sa zabezpečil vznik sociálnych podnikov prostredníctvom otvárania verejných služieb, prijatia politiky sociálneho začleňovania a podporovania foriem sociálneho podnikania, akým je napríklad sociálne hospodárstvo.

2.   Úvod

2.1   Komisia vo svojom oznámení Na ceste k Aktu o jednotnom trhu z 27. októbra 2010 (1) predkladá opatrenia na realizáciu konceptu „vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva“. Jedným z navrhovaných opatrení bola „Iniciatíva pre sociálne podnikanie“. Tento návrh zostal kľúčovým opatrením v konečnej verzii oznámenia Akt o jednotnom trhu z apríla 2011 (2) a tiež bol vyzdvihnutý ako prioritná oblasť v stanovisku EHSV INT/548 (3), ktoré reagovalo na konzultácie o Akte o jednotnom trhu.

2.2   Európa čelí výzvam, ktoré vyžadujú riešenia zlučujúce hospodársky a sociálny blahobyt. Propagácia sociálneho podnikania a sociálneho podniku, najmä v súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácii, využije jeho rastový potenciál i jeho pridanú sociálnu hodnotu. Aby bolo možné realizovať jeho potenciál, mal by sa vypracovať a zaviesť komplexný politický rámec, na ktorom by sa zúčastnilo široké spektrum zainteresovaných strán zo všetkých odvetví spoločnosti (občianskej spoločnosti, súkromnej, verejnej) na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej).

2.3   Sociálne podnikanie a sociálny podnik obsahujú rôznorodé koncepcie, ktoré zahŕňajú rôzne subjekty a podmienky na úrovni členských štátov. Toto prieskumné stanovisko má názov „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“. EHSV sa totiž domnieva, že širší pojem „sociálny podnik“ (ktorý zahŕňa aj sociálne podnikanie) by sa mal používať v celom tomto stanovisku, keďže vo všetkých fázach životného cyklu sociálneho podniku je potrebné zaviesť primerané opatrenia.

2.4   Cieľom tohto prieskumného stanoviska je identifikovať prioritné oblasti, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre sociálne podniky v Európe. EHSV sa v priebehu rokov tejto téme venoval už v niekoľkých svojich stanoviskách (4) a víta skutočnosť, že Komisia venuje novú pozornosť sociálnemu podniku. Je tiež dôležité uvedomiť si množstvo práce, ktorú v tejto oblasti vykonali rôzne zainteresované strany v priebehu rokov. Časť tejto práce je zohľadnená v tomto stanovisku (5).

3.   Pripomienky EHSV

3.1   Definícia sociálneho podniku

3.1.1   Rôznorodé jazykové a kultúrne tradície viedli k rôznym významom konceptov sociálneho podniku.

3.1.2   EHSV chápe, že je potrebná presná definícia, aby bolo možné lepšie zamerať úsilie, ale namiesto definície navrhuje vypracovať popis založený na spoločných vlastnostiach, ako napríklad:

primárne sú sociálne ciele ako protiklad k cieľom zameraným na zisk, vytváranie sociálnych výhod, ktoré slúžia širokej verejnosti alebo jej členom;

forma je prevažne nezisková s tým, že nadbytok by sa v zásade reinvestoval a nebol by rozdelený medzi súkromných akcionárov alebo vlastníkov;

rôzne právne formy a modely: napr. družstvá, vzájomné spoločnosti, dobrovoľné združenia, nadácie, ziskové alebo neziskové spoločnosti; častá kombinácia rozdielnych právnych foriem a niekedy zmena formy podľa potreby;

hospodárske subjekty, ktoré produkujú tovar a služby (často všeobecného záujmu), často so silnou zložkou sociálnej inovácie;

konať ako nezávislé subjekty, so silnou zložkou účasti a spolurozhodovania (zamestnanci, užívatelia, členovia), správy a demokracie (buď zastupiteľskej, alebo otvorenej);

často pochádzajú z organizácie občianskej spoločnosti alebo sú s ňou združené.

3.1.3   Sociálne podniky sú významným prínosom pre spoločnosť a sú kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu. Prispievajú k cieľom stratégie Európa 2020 tým, že vytvárajú pracovné miesta, rozvíjajú inovatívne riešenia, ktoré uspokoja potreby verejnosti, a budujú sociálnu súdržnosť, začleňovanie a aktívne občianstvo. Zohrávajú osobitnú úlohu pri podporovaní účasti žien, starších ľudí, mladých ľudí, menšín a prisťahovalcov. Treba tiež uznať, že mnoho sociálnych podnikov predstavuje malé a stredné podniky, často zo sociálneho hospodárstva, a niekoľko podnikov, ktoré sú aktívne v oblasti pracovnej integrácie.

3.1.4   Prebiehajúce práce Komisie v oblasti právnych štruktúr pre sociálne hospodárstvo musia brať tieto charakteristiky do úvahy, aby sa zabezpečilo, že sa nevynechá žiadna forma sociálneho podniku. Komisia by mala zvážiť aj štúdiu o nových právnych formách a legislatívnych iniciatívach, ktoré sú dostupné sociálnym podnikom v niektorých členských štátoch (6), s cieľom posúdiť ich užitočnosť.

3.2   Začlenenie sociálneho podniku do verejnej politiky v oblasti podnikov

3.2.1   Verejné politiky pre rozvoj a rast podnikov sú prepojené s niekoľkými oblasťami politiky, ako napríklad hospodárska súťaž, vnútorný trh, financie a inovácie. Iniciatívy verejnej politiky zamerané na uľahčenie zakladania a prevádzku podnikov musia zohľadniť a zahrnúť sociálne podniky za rovnakých podmienok ako iné formy podnikov na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ a zároveň musia uznať ich špecifické vlastnosti.

3.2.2   Sociálne podniky sú často založené na miestnej úrovni a rozširovanie nie je vždy zrejmým záujmom alebo prioritou. Namiesto toho, aby konkurovali alebo rozširovali svoj model, často preferujú iné prístupy k rastu. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri využívaní cezhraničných iniciatív sociálnych podnikov. EÚ a členské štáty by mali financovať a podporovať zakladanie fór, výmenu praktikantov, „tábory sociálnej inovácie“ a sociálny franchising, čo môže byť lepší spôsob, ako podporiť nové myšlienky a cezhraničnú spoluprácu.

3.3   Stimulovanie sociálnych investícií

3.3.1   Pre sociálne podniky je prioritou lepší prístup ku kapitálu, tak pri ich zakladaní, ako aj pri ich raste. V súčasnosti je nedostatok finančných nástrojov vyvinutých špeciálne pre sociálne podniky, a to aj napriek značnému záujmu o spoluprácu medzi finančnými inštitúciami a sociálnymi podnikmi. Na miestnej a vnútroštátnej úrovni vzniká rad inovatívnych finančných nástrojov. Komisia by mala začať práce zamerané na zhromažďovanie a spoločné používanie osvedčených postupov, ktoré podporujú tieto inovačné iniciatívy, a existujúcich odborných znalostí v členských štátoch, s cieľom stimulovať sociálne investície do sociálnych podnikov v Európe. Komisia by pritom mala zvážiť nasledujúce body.

3.3.1.1   Sociálny podnik potrebuje vzhľadom na svoje špecifické vlastnosti a rôzne právne formy skôr rôzne druhy finančných nástrojov než iné formy podnikania. Špecificky prispôsobená forma hybridného kapitálu  (7) obsahujúca prvky grantov, vlastného a dlhového kapitálu je pre celý životný cyklus sociálnych podnikov vhodnejšia. Hybridný kapitál kombinuje grantovú zložku (verejné granty, dobročinné fondy, dary) s vlastným kapitálom a úverovými nástrojmi a nástrojmi na rozdelenie rizika. Medzi finančné nástroje charakteru hybridného kapitálu patria návratné granty, odpustiteľné pôžičky, prevoditeľné granty a dohody o rozdelení výnosov. Hybridný kapitál často predstavuje úzke prepojenie verejného a súkromného kapitálu.

3.3.1.2   Tiež by sa mal zohľadniť vznik sprostredkovateľov, ktorí sa konkrétne zameriavajú na sociálne podniky. Tieto subjekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlučovaní sociálnych podnikov a investorov, poskytovaní informácií o kapitále a pri zabezpečovaní kapitálu a pri poskytovaní poradenstva a podpory. Existuje niekoľko zaujímavých príkladov, ktoré by sa mali podrobnejšie preskúmať (8).

3.3.1.3   Komisia by tiež mala venovať pozornosť rôznym typom verejných sociálnych investícií  (9) a iným iniciatívam vznikajúcim vo finančnom odvetví (družstevné banky (10), sociálne banky (11), komerčné banky so sociálnymi programami (12) alebo inovačným nástrojom, akými sú napríklad „dlhopisy so sociálnym vplyvom“ (social impact bonds) (13). Je zvlášť dôležité, aby sa tieto iniciatívy podporovali práve teraz, keď sa znižuje verejné financovanie.

3.3.2   Je nanajvýš dôležité, aby Komisia zabezpečila, že regulačný rámec EÚ (napr. pravidlá pre štátnu pomoc) bude podporovať, a nie brzdiť vznik týchto nových finančných nástrojov.

3.3.3   Ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov musí výslovne zahŕňať programy pre zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov a musí byť k dispozícii na dlhší čas, aby sa zabezpečila podpora počas citlivej počiatočnej fázy. Pokiaľ ide o štrukturálne fondy na podporu sociálneho podniku, Komisia by mala tiež poskytnúť pokyny k osvedčeným postupom v súvislosti s kombináciou a posilňovaním finančných nástrojov z rôznych zdrojov.

3.4   Modernizácia verejného financovania

3.4.1   Sociálne podniky často produkujú tovar a služby všeobecného záujmu, ktoré sa financujú prevažne z verejných prostriedkov. Pokiaľ ide o ich použitie, súčasné právne rámce často uprednostňujú veľké, dobre kapitalizované súkromné subjekty. Mali by sa vytvoriť nové právne nástroje a/alebo by sa mali rozvinúť existujúce právne nástroje tak, aby lepšie vyhovovali sociálnym podnikom. Komisia by mala zaviesť v celej EÚ porovnávací prístup k verejným financiám, ktoré sú vhodné predovšetkým na sociálne podnikanie.

3.4.2   EHSV poukázal vo svojom stanovisku INT/570 (14) na to, že je potrebné zvýšiť účasť malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov na verejnom obstarávaní. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť rovnaký prístup k verejnému obstarávaniu pre všetkých aktérov. Zjednodušenie administratívnych postupov by malo prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania. Komisia zohráva kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní a šírení efektívnych a jednoduchých modelov obstarávania pre sociálne podniky.

3.4.3   Stanovisko EHSV k verejnému obstarávaniu tiež poukazuje na dôležitosť inovačných, environmentálnych a sociálnych aspektov obstarávania. Príručka Komisie o sociálnom nakupovaní  (15), ktorá identifikuje spôsoby, ako zohľadniť sociálne a environmentálne otázky pri verejnom obstarávaní, je dôležitá a mala by sa jej venovať väčšia pozornosť. Komisia by mala tiež podniknúť kroky na podporovanie a posúdenie rozšírenia sociálne zameraných verejných zákaziek.

3.4.4   Komisia sa musí zaoberať problémom fenoménu „gold plating“ vo verejnom obstarávaní, ktorý sa vyskytuje v niektorých členských krajinách, a to tak, že bude zvyšovať povedomie o alternatívach, vhodnejších a inovatívnejších nástrojoch verejného financovania.

3.4.5   Sociálne podniky si často musia poradiť s pravidlami štátnej pomoci. EHSV vo svojom stanovisku TEN/455 (16) podporuje rôznorodejší a úmernejší prístup, potrebu zohľadniť nielen ekonomické kritériá, ale aj sociálne, územné a environmentálne aspekty, a meranie efektívnosti z hľadiska kvality, výsledkov a trvalej udržateľnosti. Pri úsilí, ktoré sa vynakladá na zjednodušenie a vysvetlenie pravidiel štátnej pomoci, sa treba tiež zamerať na to, akým spôsobom revízie týchto pravidiel ovplyvňujú sociálne podniky. Tiež je dôležité upozorniť na už existujúce výnimky z týchto pravidiel (17).

3.4.6   V rámci preskúmania pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala zvážiť rozšírenie výnimiek na všetky sociálne služby verejného záujmu alebo, ako bolo navrhnuté v stanovisku EHSV, udeliť výnimku z notifikačnej povinnosti pre všetky verejné služby malého rozsahu a niektoré sociálne služby. Neistota a dodatočná administratívna záťaž pri dodržiavaní pravidiel o štátnej pomoci môže odradiť súkromných investorov a pracovníkov v oblasti verejného obstarávania od spolupráce so sociálnymi podnikmi. Výnimky môžu stimulovať viac inovácií a zakladanie podnikov. Takáto iniciatíva by však mala zabezpečiť mechanizmus, ktorý by zabránil korupcii.

3.4.7   Sociálne podniky majú rôznu právnu formu, a preto často podliehajú rôznym daňovým pravidlám a podmienkam. Z dôvodu ich sociálnych cieľov a obmedzeného alebo ohraničeného rozdelenia zisku majú sociálne podniky v niektorých členských štátoch daňové prázdniny a ďalšie daňové úľavy. Tieto úľavy sa musia preskúmať a rozširovať, aby bolo možné podporiť vypracovanie vhodných pravidiel pre sociálne podniky bez ohľadu na ich právnu formu.

3.5   Spustenie rozvojových programov pre sociálne podniky

3.5.1   Sociálne podniky potrebujú prístup k osobitne vypracovaným podporným programom na rozvoj. Iniciatívy týkajúce sa „centier“, ktoré poskytujú podporu podnikaniu, pracoviská a poradenstvo sa ukázali v počiatočnej fáze účinné, rovnako ako vzdelávacie programy sietí sociálnych podnikov. Zvláštny dôraz by sa mal klásť na programy investičnej pripravenosti. Mal by sa podporovať vznik a spoločné používanie týchto typov podporných programov.

3.5.2   Je potrebné vynaložiť úsilie na podporu ďalšej generácie sociálnych podnikateľov. Sociálne podnikanie by sa malo podporovať v rámci formálneho, neoficiálneho a neformálneho vzdelávania. Členské štáty by sa mali podeliť o špeciálnu odbornú prípravu pre sociálne podniky (18).

3.5.3   Komisia a členské štáty by mali podporovať uznávané subjekty a siete sociálnych podnikov a mali by s nimi spolupracovať. Sociálne podniky často pochádzajú z dobrovoľného sektora alebo zo sociálneho hospodárstva. Poskytujú vynikajúcu príležitosť na nadväzovanie kontaktov so sociálnymi podnikateľmi a s podnikmi.

3.6   Zlepšovanie povedomia o sociálnych podnikoch a dôvery v ne

3.6.1   Sociálny podnik musí byť viditeľnejší a musí byť uznávaný ako rozhodujúci sektor spoločnosti. Komisia by mala zvážiť zavedenie európskeho „označenia“ sociálny podnik, ktoré by zvýšilo povedomie a uznanie a ktoré by vybudovalo dôveru a dopyt. Prvým krokom by mala byť štúdia iniciovaná Komisiou a vypracovaná v spolupráci so sociálnymi podnikmi o existujúcich označeniach a iných certifikačných systémoch, ktoré sa už v mnohých členských štátoch používajú (19).

3.6.2   V oblasti výskumu a politiky sa podnik často spája s tvorbou zisku a so súkromným podnikaním. Preto by sa mala vynaložiť snaha o nepretržité začleňovanie sociálneho podniku do výskumných, inovačných a rozvojových programov.

3.6.3   Na úrovni členských štátov a EÚ chýbajú konsolidované štatistiky o sociálnom podniku. Vo všetkých členských štátoch by sa malo podporovať využívanie satelitných účtov (20). Okrem toho by vytvorenie „strediska na sledovanie“ sociálnych podnikov na úrovni EÚ, za aktívnej účasti EHSV a jeho národných náprotivkov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, pomohlo systematicky zhromažďovať, porovnávať a šíriť znalosti.

3.6.4   Výhody sociálneho podniku je potrebné vo väčšej miere zviditeľniť prostredníctvom meraní hodnôt, ktoré nie sú čisto ekonomickými hodnotami. Na meranie sociálnych výsledkov existuje niekoľko nástrojov (21), ako aj metód pre sociálne účtovníctvo. Žiaľ sú často príliš komplikované na to, aby ich použili malé subjekty. EÚ by mala spolu so sociálnymi podnikmi, s vedcami a poskytovateľmi kapitálu podporiť používanie týchto existujúcich systémov, ale mala by aj prijať opatrenia na vypracovanie jednoduchšieho, spoločného európskeho systému alebo kódexu správania sa na základe týchto existujúcich systémov.

3.6.5   Zvýšenie dôvery a spoľahlivosti, pokiaľ ide o sociálne podniky, závisí to od zodpovednosti a transparentnosti. Sociálne podniky sa často spoliehajú na verejné financovanie, súkromné dary a členské príspevky. Je potrebné podávať otvorenejšie správy o používaní týchto zdrojov prostredníctvom otvoreného systému podávania správ, ktorý by mohol byť štandardnou metódou EÚ, aby sa zvýšila dôvera investorov. Väčšou transparentnosťou a otvoreným podávaním správ by bolo možné predísť riziku, že sa sociálne podniky rýchlo stanú podnikmi zameranými na zisk, s nadmernými platmi pre výkonných manažérov a členov predstavenstva.

3.6.6   Stanovenie optimálnych podmienok pre sociálne podniky vyžaduje vedenie a nepretržitý dialóg medzi všetkými odvetviami spoločnosti. To si pod vedením Komisie vyžaduje spoluprácu medzi všetkými inštitúciami EÚ, členskými štátmi a spoločnosťou ako celku, s osobitným zameraním na regionálne orgány, ktoré sú často hlavnými zúčastnenými stranami. EHSV, rovnako ako Výbor regiónov, môžu zohrať dôležitú úlohu v ďalšej fáze tejto práce vzhľadom na ich zloženie, odborné znalosti a úzke väzby na členské štáty.

3.7   Ďalšie pripomienky

3.7.1   V sociálnych podnikoch často pracujú dobrovoľníci. Ich úlohu je potrebné objasniť. V rozhodnutí Rady z 27. novembra 2009 (22) sa zdôrazňuje, že dobrovoľnícke činnosti „osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie“. Nenahrádzajú profesionálne platené pracovné príležitosti a sú pre spoločnosť pridanou hodnotou.

3.7.2   Rovnako ako všetci ostatní zamestnávatelia musia sociálne podniky spĺňať požiadavky na dôstojné pracovné podmienky a musia dodržiavať platné kolektívne zmluvy. Pri vykonávaní ustanovení európskych právnych predpisov a vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo kolektívnych zmlúv v oblasti informácií, konzultácií a účasti zamestnancov musia sociálne podniky identifikovať najvhodnejší a najprimeranejší spôsob, ako zabezpečiť, aby sa tieto práva riadne uplatňovali.

3.7.3   Sociálne podniky vznikajú v rámci rôznorodých vnútroštátnych kontextov. EHSV predovšetkým vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na primeranú podporu a iniciatívy týkajúce sa rozvoja sociálnych podnikov v nových členských štátoch. Dôležitými iniciatívami je prijatie zmien v ich systémoch sociálneho zabezpečenia, podpora politiky aktívneho začleňovania, podpora vytváranie subjektov sociálneho hospodárstva/sociálnych podnikov a otvorenie trhu s verejnými službami.

3.7.4   EÚ by tiež mala podporovať sociálne podniky mimo svojich vlastných hraníc. Európsky model sociálneho podniku by sa mal rozširovať, aby sa podporil rozvoj podobných modelov v kandidátskych krajinách a na medzinárodnej úrovni.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 608 v konečnom znení.

(2)  KOM(2011) 206 v konečnom znení.

(3)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 47.

(4)  Ú. v. ES C 95, 30.3.1998, s. 99; Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52; Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 105; Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 1; Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22; Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 84.

(5)  Sieť EMES (www.emes.net), Ciriec International (www.ciriec.ulg.ac.be), Cecop (www.cecop.coop).

(6)  Spojené kráľovstvo, Community Interest Company (CIC) 2005, taliansky zákon č. 118/2006 a vyhláška č. 155/2006, fínsky zákon č. 1351/2003, slovinský zákon o sociálnom podnikaní z roku 2011.

(7)  http://www.schwabfound.org/pdf/schwabfound/SocialInvestmentManual.pdf

(8)  www.unltd.org.uk; www.commoncapital.org.uk; www.cafonline.org.

(9)  Hlavnými aktérmi, ktorí ponúkajú sociálne investície, sú fondy rizikovej filantropie, sociálne investičné fondy, spoločnosti poskytujúce finančné poradenstvo a sociálne burzy cenných papierov. Viac informácií nájdete v dokumente: Investor Perspectives on Social Enterprise Financing: http://217.154.230.218/NR/rdonlyres/1FC8B9A1-6DE2-495F-9284-C3CC1CFB706D/0/BC_RS_InvestorPerspectivesonSocialInvestment_forweb.pdf Príkladom sociálneho investovania je „Big Society Capital“ v Spojenom kráľovstve, pozri: http://www.cabinetoffice.gov.uk/content/big-society-capital

(10)  www.eurocoopbanks.coop.

(11)  www.triodos.be.

(12)  Iniciatíva bankovej skupiny Intesa Sanpaolo pre sociálne podniky; Banca Prossima; www.bancaprossima.com.

(13)  www.socialfinance.org.uk/sib.

(14)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 113.

(15)  http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=331&langId=sk&pubId=606&type=2&furtherPubs=yes

(16)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 26.

(17)  Napríklad podpora na vzdelávanie zamestnancov, podpora zamestnanosti, pomoc osobám so zdravotným postihnutím a tiež menšie typy pomoci.

(18)  www.sse.org.uk a rôzne magisterské programy pre sociálnych podnikateľov (Università di Trento or Università Bocconi).

(19)  www.standardsmap.org/en a www.socialenterprisemark.org.uk.

(20)  http://unstats.un.org/unsd/publication/SeriesF/SeriesF_91E.pdf.

(21)  www.thesroinetwork.org; iris.thegiin.org; www.iso.org/iso/social_responsibility.

(22)  Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv krízy na schopnosť európskych podnikov investovať do ochrany klímy“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 24/02

Spravodajca: Josef ZBOŘIL

Budúce poľské predsedníctvo Európskej únie sa 30. novembra 2010 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Vplyv krízy na schopnosť európskych podnikov investovať do ochrany klímy (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) 75 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Koncom novembra 2010, keď sa nadchádzajúce poľské predsedníctvo Rady EÚ rozhodlo prekonzultovať s EHSV vplyv krízy na schopnosť európskych podnikov investovať do ochrany klímy, otázka sa týkala predovšetkým účinkov systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ (ETS), fungoval tento systém ako ústredný pilier klimatickej politiky primerane počas hospodárskej recesie, ktorou EÚ prechádzala v roku 2009 po finančnej kríze, ktorá sa začala koncom roku 2008?

1.2

Ako jasne ukazujú údaje o emisiách skleníkových plynov a CO2 za roky 2009 a 2010, bolo zníženie emisií spôsobené poklesom podnikateľskej činnosti v roku 2009. Podobne bolo hospodárske oživenie v priebehu roka 2010 sprevádzané nárastom emisií. Z toho by vyplývalo, že cenové signály ETS nepostačujú na to, aby boli dostatočnými stimulmi na upustenie od procesov s intenzívnymi emisiami CO2 a aby podnecovali dlhodobé investície do technológií s menším vplyvom na podnebie. Našťastie bol ETS navrhnutý tak, aby dokázal na tieto problémy reagovať, a môže byť menený a revidovaný tak, aby si vynútil takú cenu za emisné kvóty, ktorou sa dosiahne zníženie emisií a zároveň sa budú kompenzovať priemyselné odvetvia, ktoré sú najmenej schopné sa prispôsobiť. Na to, aby sme dosiahli pokrok v procese prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, musíme investovať do ekologických technológií a technológií, ktoré umožňujú účinne využívať zdroje, a nie znižovať priemyselnú výrobu.

1.3

ETS bol pôvodne navrhnutý na optimalizáciu nákladov na znižovanie emisií a ešte stále sa považuje za hlavný nástroj na ich znižovanie. Systém si vyžaduje urýchlené zlepšenia, aby sa obnovila jeho účinnosť a environmentálna celistvosť.

1.4

Začína sa preukazovať, že samotná zmena ETS nemôže zabezpečiť úspešné uplatňovanie klimatickej politiky, ktorá urýchľuje prechod na energetické zdroje s nízkymi alebo žiadnymi emisiami oxidu uhličitého a zároveň podporuje mohutný hospodársky rast. Naopak, oveľa väčšiu verejnú finančnú podporu by si zaslúžili počiatočné investície do ekologických technológií a technológií, ktoré umožňujú účinne využívať zdroje v európskych výrobných odvetviach a energetike. Napríklad európsky plán pre strategické energetické technológie (plán SET) a politika súdržnosti EÚ by mali vo väčšej miere podporovať rozvoj a zavádzanie do praxe.

1.5

EHSV preto odporúča poskytnúť potrebné finančné prostriedky, aby sa zabezpečil výrazný a zjavný technologický impulz. Potrebné finančné prostriedky by mali byť navýšené z prostriedkov, ktoré členské štáty získali z predaja emisných kvót v ETS. EHSV okrem toho víta návrh Komisie zharmonizovať zdaňovanie energie a emisií v EÚ. Vyzýva členské štáty, aby dodatočné zisky z daní z emisií a energie investovali do inovácie v oblasti čistých priemyselných technológií.

1.6

Ceny energií v poslednom čase veľmi kolísali pre pokračujúce nepokoje v niektorých krajinách OPEC. Tento vývoj spolu s vplyvom havárie jadrového reaktora v japonskej Fukušime spôsobil nový obrat v diskusii o energetickej problematike. Jednostranné kroky, ktoré nedávno podnikli niektoré členské štáty a špekulatívny vývoj na komoditných trhoch, môžu mať vážne následky pre vývoj energetiky v EÚ a mali by sa podrobne analyzovať.

1.7

Pri modeloch hodnotenia vplyvu (PRIMES atď.), ktoré Komisia použila vo svojom sprievodnom pracovnom dokumente sa dospelo k veľmi optimistickým makroekonomickým výsledkom, ktoré sa odlišujú od zistení výskumov na mikroekonomickej, t. j. podnikovej alebo odvetvovej úrovni, alebo im dokonca odporujú. Pred vyvodením politických záverov by sa preto malo makroekonomické posudzovanie preskúmať a zosúladiť s výskumom, ktorý vychádza z najnižšej úrovne.

1.8

Výbor vyzýva Radu, Komisiu a Európsky parlament, aby zabezpečili úplnú implementáciu všetkých cieľov v oblasti emisií CO2 stanovených do roku 2020 a aby v snahe dosiahnuť odsúhlasené zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % zvážili na základe pokroku dosiahnutého na rokovaniach COP 17 a očakávaného hospodárskeho vývoja Spoločenstva možnosť zvýšiť do roku 2020 cieľ v tejto oblasti na 25 %. Výbor zastáva názor, že je nevyhnutné zachovať zhruba porovnateľné ekonomické podmienky pre celosvetovo pôsobiace subjekty. Aby takáto dohoda fungovala, museli by iné rozvinuté krajiny súbežne vynakladať porovnateľné snahy a ostatní kľúčoví aktéri – hlavne rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky – by museli súhlasiť s dobrovoľne prísnejšími cieľmi znižovania emisií ako súčasťou celosvetového, právne záväzného a komplexného dohovoru o režime po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

1.9

Po konferenciách COP 15 a COP 16 je viac-menej jasné, že svetové rokovania o klimatických zmenách sa preorientovali iným smerom a otvorili väčší priestor pre prístup zdola nahor. V „Pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“ [KOM(2011) 112] sa tento dôležitý prechod od stanovovania nových záväzných cieľov smerom k opatreniam uznáva. Plán podnecuje diskusiu s členskými štátmi EÚ, aby sa rozhodlo, či sa nové ciele stanovia alebo nie. Tak zhora stanovené ciele, ako aj zdola prichádzajúca politika technologických inovácií budú musieť zohrávať svoju úlohu. EÚ by nemala premeškať túto príležitosť skutočného pokroku a musí ísť v tejto oblasti príkladom.

1.10

Pokrízové investičné prostredie sa v jednotlivých krajinách EÚ výrazne odlišuje a situácia sa ešte zhoršuje s predpokladanou druhou vlnou krízy. Všeobecne sa javí, že sa znižuje miera financovania z verejných prostriedkov pre pretrvávajúcu dlhovú krízu, ktorá si vyžaduje obmedzovanie výdavkov. Malé a stredné podniky budú viac ohrozené týmito zmenami, lebo viac závisia od financovania bankami, než väčšie spoločnosti, ktoré majú prístup na kapitálové trhy.

1.11

Zatiaľ neprišla nová a veľmi dôležitá vlna investícií do infraštruktúry. Elektrickej a plynovej infraštruktúre by sa hlavne s ohľadom na jednotný európsky energetický trh mala venovať oveľa väčšia pozornosť a nevyhnutné je aj rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Bez plne funkčných a prepojených sietí sa vážne zhoršia vyhliadky na pokrok.

2.   Úvod a súvislosti

2.1

Európska komisia vo svojom oznámení „Analýza variantov [ako] prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka“ (1) uvádza rôzne možnosti, akými by sa dal dosiahnuť nový cieľ 30 % v rámci ETS (v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ) a v iných oblastiach (predovšetkým v doprave, prostredí zastavaných území a poľnohospodárstve). Keďže v oznámení Európskej komisie sa neanalyzuje vplyv hospodárskej krízy na schopnosť európskych podnikov investovať do ochrany klímy, poľské predsedníctvo navrhlo, aby sa táto otázka stala predmetom stanoviska EHSV.

2.2

Všeobecne sa uznáva, že zníženie emisií oxidu uhličitého nebude jednoduchou úlohou a že vzhľadom na pokračujúci rast obyvateľstva a značný nedostatok energie v rozvojových krajinách nebudú k dispozícii rýchle riešenia. Vzhľadom na problematiku zabezpečovania dodávok, je ďalším kľúčovým činiteľom potreba odpútať sa od energetiky založenej na fosílnych palivách. Dalo by sa namietať, že Kodanská dohoda a po nej nasledujúce dohody z Kankúnu upúšťajú od koncepcie právne záväzných cieľov a zmenšujú pravdepodobnosť celosvetového stanovenia objemu emisií a obchodovania s emisnými kvótami tým, že časový výhľad posúvajú na rok 2050 a zdôrazňujú význam technologického rozvoja a inovačných procesov. Kankúnska dohoda obsahuje zoznam dôležitých cieľov, vrátane týchto troch:

vytýčiť jasné ciele znižovania emisií skleníkových plynov z ľudskej činnosti za určité obdobie, aby zvýšenie priemernej globálnej teploty nepresiahlo dva stupne,

podnecovať účasť všetkých krajín na znižovaní týchto emisií v súlade s rozdielnou zodpovednosťou a možnosťami jednotlivých krajín,

zabezpečiť medzinárodnú transparentnosť opatrení vykonávaných v jednotlivých krajinách a zaistiť, aby sa celosvetový pokrok pri plnení dlhodobého cieľa vo vhodnom čase preskúmal.

2.3

Panuje široká zhoda v tom, že kľúčom k úspešnej klimatickej politike je stanovenie vhodných a všeobecne akceptovaných cien za emisné kvóty na CO2 (William D. Nordhaus: Economic Issues in a Designing a Global Agreement on Global Warming). Ak sa cena za kvóty nestanoví primerane a nie je všeobecne akceptovaná, nemôže mať stimulačný účinok. Je potrebný realistický regulačný rámec. Na to, aby sa zabezpečila účinnosť politických rozhodnutí, musia stimulačné mechanizmy fungovať v praxi. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby predložila možnosti, ako posilniť systém ETS a zaviesť konzistentné opatrenia v odvetviach, ktoré do ETS nespadajú.

2.4

Určitý úspech (pri pomerne nízkych nákladoch) sa pri znižovaní emisií skleníkových plynov dosiahol zlepšením energetickej resp. palivovej účinnosti, ale nové nasmerovanie a technologický pokrok sú jediným spôsobom, ako pomôcť pri postupnom prechode do veku nefosílnych palív. Aj opatrenia na zlepšenie účinnosti si vyžadujú rozsiahle využívanie doterajších technológií a rozvoj inovačných riešení (McKinsey Global Institute: The Carbon Productivity Challenge: Curbing Climate Change and Sustaining Economic Growth).

2.5

Energeticky náročné odvetvia zvýšili svoju energetickú účinnosť vďaka neustálym snahám o znižovanie prevádzkových nákladov. Žiadny prevádzkovateľ nebude emitovať oxid uhličitý iba preto, že má bezplatné resp. nadbytočné emisné kvóty. Dôsledky opatrení na zlepšenie účinnosti pri osobnej spotrebe sú menej zjavné, pretože dochádza k obratu v správaní, ktorého príčinou je psychologický fenomén, že po uskutočnení účinných opatrení v oblasti energetickej účinnosti ľudia začnú míňať tieto úspory ako určitý zisk, napríklad na zvýšenie teploty vykurovania v domácnosti. Tento účinok môže ľahko zmariť aj najodvážnejšie snahy o zlepšenie účinnosti.

2.6

K zníženiu emisií určite prispejú obnoviteľné zdroje energie, aj keď pravdepodobne v oveľa menšom rozsahu, ako sa často domnievame. Fyzické, priestorové a sociálno-environmentálne obmedzenia v súčasnosti dostupných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje sa niekedy nezohľadňujú v dostatočnej miere, a ich prekonanie prostredníctvom technologických inovácií má svoj finančný dosah. Zvýšenie prevádzkovej účinnosti a nákladovej efektívnosti známych obnoviteľných zdrojov predstavuje finančnú výzvu, ktorú niektoré členské krajiny riešia, zatiaľ čo iné nie.

2.7

Bezpodmienečne sa musia vyriešiť tri aspekty a zrejme sa do roku 2020 žiadny z nich uspokojivo nevyrieši. Po prvé sa pre prerušovane dostupné zdroje musí vytvoriť úplne integrovaná sieť pokrývajúca celú EÚ s určitou schopnosťou integrovať dodávky elektrickej energie z prerušovaných obnoviteľných zdrojov nad očakávaný podiel 35 – 40 %. Treba však pripomenúť, že rozhodnutie Nemecka urýchlene prestať využívať svoje kapacity v oblasti jadrovej energie výrazne podnietilo aktivitu v tejto oblasti. Po druhé, taká integrácia si vyžaduje značnú akumulačnú kapacitu. Po tretie, je potrebná vyzretá technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, ktorá bude široko uplatniteľná z dlhodobého hľadiska, ak by sa aj naďalej používali fosílne palivá vo veľkom rozsahu ako zdroj energie. Kým sa tieto tri kritické otázky nevyriešia, sú na ďalšie rozširovanie jestvujúcich obnoviteľných zdrojov energie potrebné tradičné záložné zdroje elektrickej energie, s ktorými súvisia emisie.

2.8

Zvyšovanie účinnosti pri výrobe elektriny resp. tepla je také nákladné, že je nepravdepodobné, že sa dosiahne pri súčasných podmienkach, ktorým dominuje obmedzovanie finančných prostriedkov. Preto budú prevratné vynálezy zohrávať spolu s širokým prijatím a zlepšením existujúcich technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie významnú úlohu pri dosahovaní očakávaného zníženia emisií do roku 2050 o 80 – 90 % (Medzinárodná agentúra pre energiu; Perspektívy energetických technológií 2010).

2.9

Významnú úlohu by mohlo zohrávať aj ďalšie zvýšenie energetickej účinnosti výrobných technológií. Preto sú potrebné postupné aj radikálne inovácie v celom spektre technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Bez takýchto inovácií a zlepšení bude úplne nemožné začať rýchlo a vo veľkom rozsahu využívať zdroje energie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, čo je nevyhnutné na uspokojenie celosvetového dopytu po energii a odvrátenie potenciálneho rizika klimatickej katastrofy. Na túto ústrednú inovačnú výzvu treba odpovedať priamo a proaktívne.

3.   Rozbor údajov o emisiách v EÚ a vplyv krízy

3.1

Komisia vo svojom dokumente uvádza súbor argumentov, ktoré ak sa posudzujú samostatne naznačujú, že dosiahnuť ambiciózne ciele znižovania emisií bude ťažké, ale nie nemožné. Empirické údaje o emisiách v EÚ za posledné roky treba vnímať v kontexte toho, že v roku 2009 sa obnoviteľné zdroje energie podieľali 61 % na novej kapacite výroby elektrickej energie v EÚ. Nestálosť niektorých obnoviteľných zdrojov energie v skutočnosti spôsobuje, že z krátkodobého hľadiska je dosiahnutie bezpečnosti dodávok pre základné zaťaženie dosť náročné.

3.2

Predpoklady Komisie vychádzajú z optimistických očakávaní vkladaných do smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a do akčných plánov jednotlivých členských štátov. Okrem toho sa za samozrejmé považuje 20 % zvýšenie energetickej účinnosti, aj keď informácie z členských štátov ukazujú v niektorých prípadoch podstatne pomalší pokrok. Ak sa zohľadní kľúčový prvok energetickej účinnosti pri výrobe elektriny a tepla, ktorý sa môže označovať aj ako náročnosť z hľadiska emisií oxidu uhličitého, stanú sa meškania a odklady pri obnove elektrární pravdepodobne vážnym problémom, ktorý by mohol vyústiť do nedostatku energie. Okrem toho z analýz Medzinárodnej agentúry pre energiu vyplýva, že 80 % emisií z globálneho energetického sektora sa v skutočnosti do roku 2020 nezmení. Z tohto dôvodu sú z hľadiska nízkych emisií uhlíka v budúcnosti rozhodujúce tiež investície v nasledujúcom desaťročí, predovšetkým investície do technológie zachytávania a ukladania uhlíka.

3.3

Odborníci-analytici odhadujú, že v roku 2010 sa emisie skleníkových plynov zvýšili o 4 %, a bol oznámený nárast počtu zariadení zahrnutých do ETS o 3,2 % V roku 2009 sa celosvetové emisie znížili o 1,1 % v porovnaní s rokom 2008: EÚ (-6,4 %), USA (-6,5 %) aj Japonsko (-11,8 % bez obchodovania s emisnými kvótami) oznámili zníženie, kým Čína oznámila zvýšenie o 9,1 % (Richard N. Cooper, Harvard University, Europe's Emission Trading System, jún 2010; Christian Egenhofer, CEPS, The EU ETS and Climate Policy Towards 2050, Brusel, január 2011). Je zrejmé, že zníženie emisií v rozvinutých krajinách v rokoch 2008 – 2009 bolo spôsobené predovšetkým hospodárskou recesiou. Predbežné výsledky z roku 2010 potvrdzujú, že úroveň emisií stúpa a klesá podľa úrovne hospodárskej činnosti.

3.4

Najväčším znepokojením vyplývajúcim z dôkladného preskúmania ETS, ktorý je najväčším systémom, pri ktorom sa stanovujú emisie a obchoduje sa s emisnými kvótami, spôsobuje zistenie, že nedokáže podstatne znížiť emisie CO2 či skleníkových plynov. Celkové európske priemyselné emisie CO2 a skleníkových plynov mierne klesajú už od roku 1990 a extrapolácia tohto trendu na rok 2008 ukazuje, že systém obchodovania s emisnými kvótami znížil emisie oproti predpokladanej úrovni bez ETS iba o 2 %. Ak okrem toho zohľadníme účinky vážnych finančných ťažkostí a recesie v rokoch 2008 – 2009, ukazujú údaje malý, ak vôbec nejaký samostatný účinok ETS na európske emisie skleníkových plynov.

3.5

Celkovo treba pokles emisií v 4. štvrťroku 2008 a za celý rok 2009 a ich nárast počnúc 2. štvrťrokom 2010 jednoznačne pripísať začiatku (koncom roku 2008) a koncu hospodárskej krízy (v polovici roku 2010). Nič nenasvedčuje tomu, že by systémové zmeny v tomto období viedli k zníženiu emisií.

3.6

Treba poznamenať, že priemyselné odvetvia už vyvíjajú výnimočnú a príkladnú činnosť: neustále znižujú emisie prostredníctvom prechodu na palivá s nižšími emisiami a prijali efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Tento proces sa dá urýchliť v budúcom období obchodovania do roku 2020 vyvinutím a zavedením prevratných nových technológií takmer vo všetkých odvetviach zaradených do systému EÚ pre obchodovanie s emisiami.

3.7

Niektoré energeticky náročné odvetvia, ako sú napríklad oceliarne, vápenky a cementárne, už pri emisiách dosahujú svoje fyzické možnosti obmedzovania a ďalšie významnejšie zníženie emisií sa v dohľadnej budúcnosti dá dosiahnuť iba znížením výroby (Sustainable Steelmaking, Boston Consulting Group, 2009).

3.8

Treba poznamenať, že presun emisií sa spája so špecifickou úrovňou zamestnanosti v odvetviach, v ktorých k nemu dochádza. Presná úroveň zamestnanosti sa v jednotlivých členských štátoch líši. Priemer EÚ sa odhaduje na 3 %, kým napríklad v Poľsku dosahuje úroveň zamestnanosti v týchto energeticky náročných odvetviach 9,5 %.

3.9

Ako sa uvádza v bode 2.4, kľúčovými prvkami pri znižovaní emisií skleníkových plynov sú rozsiahly technologický rozvoj a šírenie nových technológií. Všetky dokumenty k tejto problematike upozorňujú na nevyriešenú otázku získania potrebného financovania. Výnosy z ETS sú možným, aj keď vzdialeným a neistým zdrojom financovania, ale inak nie je nič konkrétne na obzore. Dokonca aj súčasné programy výskumu, vývoja a šírenia ich výsledkov v EÚ sú nedostatočné, čo platí aj pri pláne SET, vrátane zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.

3.10

V dôsledku nedávnych protestov a pokračujúcich nepokojov v niektorých krajinách OPEC a havárie vo fukušimskej jadrovej elektrárni sa jednoznačne zmenil postoj k svetovým rokovaniam o zmenách podnebia. Tieto zmeny môžu predstavovať aj príležitosť uzavrieť užitočnú medzinárodnú dohodu. EÚ by si mala všimnúť aj nedávny veľmi ambiciózny inovačný plán USA (Dokument Bieleho domu: Strategy for American Innovation, www.slideshare.net/whitehouse/a-strategy-for-american-innovation).

3.11

Všetky tieto ukazovatele poukazujú na naliehavú potrebu zvážiť štrukturálne zmeny, ktoré by uľahčili a zrýchlili prechod k hospodárstvu založenému na nových zdrojoch s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. A hoci by niektorí odborníci a politici chceli zvážiť postupné upustenie od koncepcie obmedzovania emisií a obchodovania s emisnými kvótami a zamerať sa na zavedenie dane z emisií oxidu uhličitého, je málo pravdepodobné, že by sa podarilo čo len na európskej úrovni (nehovoriac o celosvetovej) zaviesť akúkoľvek novú formu dane, ktorej výnosy by boli viazané na investície v prospech ochrany klímy, a to na vhodnej úrovni. Táto možnosť by však mala byť podrobne preskúmaná v rámci príprav na ďalšie kolá rokovaní o klimatických zmenách. ETS je preto považovaný za najlepšiu možnosť v EÚ, musí sa však výrazne a radikálne zreformovať.

3.12

Pokrízové investičné prostredie sa v jednotlivých krajinách EÚ výrazne odlišuje a situácia sa ešte zhoršuje s predpokladanou druhou vlnou krízy. Všeobecne sa javí, že sa znižuje miera financovania z verejných prostriedkov pre pretrvávajúcu dlhovú krízu, ktorá si vyžaduje obmedzovanie výdavkov. V súkromnom sektore zostáva dostupnosť podnikového financovania pomerne stála, hlavne vo vývozne zameraných odvetviach. Pokračujúca kríza európskeho menového systému, pripravované právne predpisy (Bazilej III a Solventnosť II) a možné zhoršenie hospodárskych vyhliadok môžu v krátkom čase zhoršiť dostupnosť bankových pôžičiek. Malé a stredné podniky budú viac ohrozené týmito zmenami, lebo viac závisia od financovania bankami, než väčšie spoločnosti, ktoré majú prístup na kapitálové trhy.

3.13

Niektoré špecifické obnoviteľné zdroje sa v poslednom čase dosť dynamicky rozvíjali. Či ide o zdravý a trvalý vzostup, to je iná otázka hodná podrobného preskúmania v EÚ a členských štátoch. Finančný vplyv zaručených sadzieb pri cenách energií môže spôsobiť dlhodobé narušenia. Okrem toho si náhly nárast obnoviteľných zdrojov energie bude určite vyžadovať výrazné investície do prenosovej infraštruktúry, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a bezpečnosť sietí.

3.14

Táto nová a veľmi dôležitá vlna investícií do infraštruktúry zatiaľ ešte neprišla v dostatočnom rozsahu. Elektrickej a plynovej infraštruktúre by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť, hlavne s ohľadom na nedávne rozhodnutie v Nemecku prestať postupne do roku 2022 využívať jadrovú energiu. Bez plne funkčných a prepojených sietí sa vážne zhoršia vyhliadky na pokrok.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 265 v konečnom znení.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/11


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spracovanie priemyselného a banského odpadu zo skládok v Európskej únii a jeho ďalšie využitie na hospodárske a environmentálne účely“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/03

Spravodajca: Dumitru FORNEA

Pomocný spravodajca: Zbigniew KOTOWSKI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Spracovanie priemyselného a banského odpadu zo skládok v Európskej únii a jeho ďalšie využitie na hospodárske a environmentálne účely“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 61 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Hlavným cieľom pri spracúvaní priemyselného a banského odpadu je predísť jeho skládkovaniu. Otázky, ako je znečistenie životného prostredia, ohrozenie zdravia a estetika krajiny, je potrebné riešiť zodpovedne a urgentne. Dnes si žiadna krajina nemôže dovoliť nebrať do úvahy recyklačný potenciál odpadu vyprodukovaného po využití primárnych surovín. Ponechať tento odpad jednoducho bez dodatočnej úpravy, pretože je to lacnejšie, už nie je voľbou, keď sme si vedomí nákladov na životné prostredie, ľudské zdravie a spoločnosť.

1.2   Spracúvanie týchto druhov odpadu na hospodárske účely môže zlepšiť životné prostredie, vzhľad krajiny, zamestnanosť a sociálne podmienky príslušných spoločenstiev. Odstránením rizika znečistenia pre ľudí a životné prostredie by sa zlepšili životné podmienky v týchto regiónoch, čo by bolo výhodné pre všetky strany. Z uvedeného dôvodu by sa malo zužitkovávanie tohto odpadu považovať za súčasť stratégie udržateľného rozvoja a za kompenzačné opatrenie pre dotknuté miestne spoločenstvá.

1.3   Úloha občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, odborníkov z ťažobného, metalurgického a energetického priemyslu, akademickej obce, výrobcov zariadení či prepravných a obchodných združení je rozhodujúca, pokiaľ ide o informovanie verejnosti a zvyšovanie povedomia o environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výhodách spracúvania veľkého množstva odpadu, ktoré vyprodukoval alebo vyprodukuje ťažobný a metalurgický priemysel a elektrárne na uhlie.

1.4   Miestne orgány môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto otázke tým, že budú podnecovať otvorený občiansky dialóg na regionálnej úrovni s cieľom nájsť riešenia pre environmentálnu ochranu, spracúvanie odpadu a prebudovanie základne pre udržateľný priemyselný rozvoj. Na tento účel je potrebné vytvoriť sieť verejných a súkromných projektov a projektov verejno-súkromných partnerstiev, aby sa rozdelila zodpovednosť za budúce investície, infraštruktúru a environmentálnu ochranu.

1.5   Európska únia a členské štáty by mali vypracovať inovatívne nástroje a politické opatrenia, aby k otázke priemyselného a banského odpadu pristúpili čo najúčinnejším a udržateľným spôsobom, a to na základe výskumu, štatistických údajov a vedeckých faktov. Zároveň je dôležité, aby sa prostredníctvom vhodného procesu konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami lepšie pochopili existujúce právne, politické, administratívne a sociálne prekážky spracúvania tohto odpadu.

1.6   EHSV preto upozorňuje, že je potrebné vypracovať účinné politické opatrenia týkajúce sa skládok priemyselného a banského odpadu v rámci stratégie Európa 2020, ktorá v celkovom prístupe výslovne spája udržateľnú priemyselnú politiku s inovatívnymi postupmi, účinným využívaním zdrojov a lepšou dostupnosťou surovín.

1.7   Každý nový proces úpravy ťažobného odpadu by mali sprevádzať informácie o fyzikálnych a chemických vlastnostiach tohto odpadu, aby orgány a podniky, ktoré chcú začať s prípadným spracovaním alebo programami ochrany životného prostredia, mali k dispozícii dostatok údajov.

1.8   Súčasné politické iniciatívy na zaistenie dodávok surovín by mali viesť k zvýšeniu finančnej podpory EÚ a členských štátov pre výskum a vývoj technológií, prostredníctvom ktorých sa spracúva banský a priemyselný odpad a získavajú sa z neho cenné nerasty a kovy. Jednou z priorít by mal byť vývoj technológií umožňujúcich rekuperáciu dôležitých materiálov a tých materiálov, ktoré by mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie.

1.9   V súvislosti so stratégiou Európa 2020 sa organizovaná občianska spoločnosť domnieva, že je čas zhodnotiť výsledky dosiahnuté na základe smernice 2006/21/ES a je pripravená predložiť svoje poznámky a návrhy na zlepšenie jej implementácie a podporiť iniciatívy na zužitkovávanie banského odpadu.

1.10   Návrh na zlepšenie recyklácie a zníženie množstva odpadu vyprodukovaného pri povrchovej i hlbinnej ťažbe hornín, ako aj v metalurgickom priemysle možno zhrnúť takto:

zmeniť právne postavenie vedľajšieho produktu na spoluprodukt s rovnakými vlastnosťami ako primárny produkt,

výslovne povoliť spracúvanie vedľajších produktov konkrétnym postupom spracovania, ktorý by sa vykonal v primárnej výrobnej prevádzke alebo v špecializovaných systémoch s cieľom dať spoluproduktu vlastnosti potrebné z hľadiska jeho využitia,

podporovať odbyt spoluproduktov uľahčením dopravy a využívania,

daňové stimuly pre spotrebiteľov, ktorí využívajú spoluprodukty.

1.11   Inštitúcie spojené s EÚ by mali poskytovať viac informácií o vplyve odpadu z tepelných elektrární na životné prostredie a ľudské zdravie, ako aj o zužitkovávaní produktov spaľovania uhlia. Je potrebný výskum a vývoj zameraný na zlepšenie možného využitia produktov spaľovania uhlia, ako aj novo vznikajúce technológie a celkové riadenie nakladania s popolom a jeho zneškodnenie.

1.12   Európska únia by mala vypracovať a financovať projekty na prospešné opätovné využitie vedľajších produktov spaľovania uhlia, čím by prispela k udržateľnému rozvoju, keďže by sa tento odpad recykloval a neukladal by sa na skládky. Týmto spôsobom by sa zmenšila potreba ťažiť nové suroviny a šetrili by sa vodné zdroje a energia.

1.13   Mal by sa realizovať prieskum na európskej úrovni s cieľom získať viac informácií o popolčeku, popole, škvare, sadre z odsírovania spalín, látkach vznikajúcich pri suchom a mokrom odsírovaní spalín, ako aj o popole zo spaľovania vo fluidizovanom lôžku. Uhoľné elektrárne v EÚ by mali byť požiadané, aby dobrovoľne poskytli údaje do tohto prieskumu. Zároveň sa musí vypracovať zoznam existujúcich produktov a potenciálnych možností využitia produktov spaľovania uhlia, ktorý sa bude neustále aktualizovať.

2.   Celkový prehľad

2.1   V tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie, ktorá bola prijatá v roku 2005 v súvislosti s implementáciou šiesteho akčného programu v oblasti životného prostredia a na ktorú teraz nadväzuje oznámenie Komisie [KOM(2011) 13] týkajúce sa posúdenia toho, v akom rozsahu boli ciele stratégie splnené či nesplnené, sa navrhujú nové činnosti na podporu implementácie stratégie.

2.2   Otázka priemyselného a banského odpadu má pre európskych občanov a organizovanú občiansku spoločnosť veľký význam. Priemyselná budúcnosť Európy bude do určitej miery závisieť od toho, ako budeme túto otázku riešiť. V súčasnosti je značný počet priemyselných projektov vystavený riziku, že uviazne na mŕtvom bode pre nesúhlas miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa obávajú vplyvu priemyselnej a banskej činnosti na verejné zdravie a životné prostredie.

2.3   Nanešťastie v mnohých prípadoch pramenia obavy občianskej spoločnosti z nedostatku informácií a transparentnosti, a preto je nevyhnutné zabezpečiť úplnú a správnu implementáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie, aby sa tak zaistili korektné informácie a účasť občianskej spoločnosti.

2.4   Priemyselný a banský odpad je naďalej výzvou pre značný počet členských štátov, v ktorých sa nachádzali alebo sa stále nachádzajú priemyselné podniky a banské zariadenia. Tieto skládky odpadu môžu pre miestne komunity predstavovať hrozbu alebo príležitosť. Hrozbou sa stávajú vtedy, keď je odpad len tak uložený a nie sú prijaté opatrenia na zníženie rizika pre životné prostredie. V niektorých prípadoch však môžu byť aj príležitosťou, a to vtedy, keď by uložený odpad mohol viesť k aktivitám, ktorých súčasťou by bola rekuperácia kovov alebo iných užitočných druhotných surovín.

2.5   V niektorých prípadoch môže byť koncentrácia kovu v banskom odpade rovnaká alebo dokonca vyššia ako jeho koncentrácia v rude. To isté platí pri odpade z metalurgického priemyslu: rekuperačné technológie prešli určitým vývojom a teraz už existuje možnosť opätovného posúdenia potenciálu odpadu zo starých priemyselných činností a ozdravenia tejto oblasti z environmentálneho hľadiska.

2.6   V mnohých prípadoch musia miestne orgány riešiť otázku priemyselného a banského odpadu z toho dôvodu, že sa odkaliská a skládky odpadu nachádzajú na miestach spadajúcich pod ich jurisdikciu. Preto sa na tejto úrovni dajú nájsť riešenia, ako zmeniť „výzvu“ na príležitosť podnecovaním súkromnej iniciatívy, verejno-súkromných a administratívnych partnerstiev s cieľom zriadiť priemyselné parky na úplné využitie odpadu skombinovaním horizontálneho a vertikálneho prístupu v spracovateľskom priemysle, stavebníctve a infraštruktúre.

2.7   V tomto stanovisku sa zameriame na tri druhy odpadu, ktoré možno v Európe nájsť vo veľkom množstve (miliardy metrov kubických) a o ktoré legislatívne orgány Európskej únie a členských štátov vyjadrili osobitný záujem:

banský odpad (alebo „ťažobný odpad“ podľa smernice 2006/21/ES), ktorý je výsledkom prieskumu, ťažby a spracúvania uhlia alebo neenergetických nerastných surovín – stovky miliónov ton sú bez akejkoľvek úpravy už uložené alebo sa ešte stále ukladajú na skládky, ktoré sú viac či menej v blízkosti miestnych komunít v súčasných alebo bývalých banských oblastiach (1); uzavreté a opustené zariadenia na nakladanie s banským odpadom sa môžu stať vážnou hrozbou pre životné prostredie a miestnu komunitu,

odpad z metalurgického priemyslu, ktorý pozostáva najmä z trosky, kalov a prachu; odpad z metalurgie neželezných kovov môže mať napríklad vysoký obsah ťažkých kovov, ktorý môže mať potenciálne negatívny vplyv na životné prostredie, ak nie je riadne upravený,

odpad z tepelných elektrární; škvara a popol z elektrární predstavujú veľkú časť odpadu najmä v krajinách, kde sektor tepelných elektrární využíva veľké množstvá uhlia nízkej kvality.

2.8   Vo všetkých uvedených prípadoch môžu skládkové územia – ak nie sú dobre spravované – vytvárať veľmi nepríjemné prostredie pre miestne komunity a zaberať zbytočne veľký priestor, ktorý by inak mohol mať pre tieto komunity hospodársky, sociálny alebo environmentálny prínos.

3.   Politický a právny rámec podpory spracúvania priemyselného a banského odpadu zo skládok

3.1   Stratégia Európa 2020, priemyselná politika EÚ (2), stratégia EÚ týkajúca sa efektívneho využívania zdrojov (3), stratégia EÚ v oblasti nerastných surovín (4), tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania (5) a stratégia EÚ týkajúca sa inovácie (6) podporujú:

dosiahnutie udržateľného rastu Európy prostredníctvom ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje,

technológie a výrobné metódy, ktoré znižujú využívanie prírodných zdrojov, a zvyšovanie investícií do zachovania prírodného bohatstva EÚ,

plné uplatňovanie odpadovej hierarchie založenej predovšetkým na predchádzaní vzniku, ďalej na príprave na opätovné použitie a recykláciu, potom na energetickom zhodnocovaní a nakoniec na zneškodňovaní,

prepracovanie nariadení na podporu prechodu priemyselných odvetví a odvetví služieb smerom k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, vrátane efektívnejšieho recyklovania a podpory uvádzania na trh a prijímania kľúčových podporných technológií,

investovanie do ťažobného priemyslu zavedením opatrení v oblasti územného plánovania súvisiacimi s nerastnými zdrojmi, ktorých súčasťou by bola digitálna geologická databáza a transparentná metodika na identifikáciu nerastných zdrojov, pri súčasnom podporovaní recyklácie a znižovania množstva odpadu,

európske inovačné partnerstvo s cieľom urýchliť výskum, vývoj a uvádzanie inovácií na trh.

3.2   Prvá európska smernica o hospodárení s odpadom je v platnosti od 70. rokov 20. storočia. V roku 1991 bol na základe smernice 91/156/ES, po ktorej nasledovala smernica 91/689/ES o nebezpečnom odpade, vytvorený Európsky katalóg odpadov. V roku 2008 bola vydaná smernica 2008/98/ES, ktorá má mimoriadny význam pre toto stanovisko, pretože v jej článku 4 ods. 1 je presnejšie vymedzená hierarchia odpadového hospodárstva: „a) predchádzanie vzniku; b) príprava na opätovné použitie; c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a e) zneškodňovanie (7).

3.3   V smernici 2006/12/ES a rozhodnutí č. 1600/2002/ES sa stanovuje, že:

pri odpade, ktorý sa stále produkuje, by sa úroveň jeho nebezpečnosti mala znížiť na čo najmenšie riziko,

uprednostňovať by sa malo predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklácia,

malo by sa minimalizovať množstvo zneškodňovaného odpadu a tento by mal byť bezpečne zneškodnený,

odpad určený na zneškodňovanie by sa mal upravovať podľa možnosti čo najbližšie pri mieste jeho vzniku tak, aby to neviedlo k znižovaniu efektívnosti spracovania odpadu.

3.4   Smernica 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (prijatá v roku 2006, účinnosť nadobudla v máji 2008 a vyhodnotenie implementácie smernice je naplánované na rok 2012):

má za cieľ prevenciu možných nepriaznivých účinkov banského odpadu z existujúcich a nových baní na verejné zdravie a životné prostredie,

obsahuje povinnosť prevádzkovateľa vypracovať program odpadového hospodárstva, ktorý musí byť v súlade s hierarchiou v oblasti odpadu – v prvom rade poznatky, potom predchádzanie vzniku a opätovné použitie, recyklácia a nakoniec zneškodňovanie odpadu,

prináša členským štátom povinnosť vykonať do roku 2012 inventarizáciu uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s banským odpadom, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodzovať životné prostredie a zdravie ľudí (8).

4.   Spracovanie banského odpadu

4.1   V doterajších legislatívnych návrhoch boli členské štáty vyzývané, aby do mája 2012 vytvorili zoznam uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, ktoré by mohli mať vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie, a aby tento zoznam zverejnili.

4.2   V roku 2004 tesne po vstupe prvých východoeurópskych štátov do EÚ štúdia EÚ PECOMINES (9) a jej správa o prípadovej štúdii o využívaní diaľkového prieskumu (10) poskytli predbežné posúdenie mnohých skládok. V štúdii však nebola vykonaná žiadna analýza fyzikálnej ani chemickej stability týchto skládok.

4.3   Zatiaľ neexistuje celoeurópska databáza umiestnenia a fyzikálnych a chemických charakteristických vlastností skládok banského a iného priemyselného odpadu. Členské štáty, ako napr. Španielsko, už vypracovali národné plány nakladania s odpadmi z ťažobného priemyslu, a to na základe príslušných štatistických údajov týkajúcich sa počtu a objemu registrovaných opustených a existujúcich odpadových skládok, odkalísk a kalových nádrží (11).

4.4   Niektoré členské štáty vypracovali a uplatnili metódy posudzovania bezpečnosti starých odkalísk a skládok odpadu a stanovili prioritné opatrenia na predchádzanie veľkému znečisťovaniu (napr. slovenské ministerstvo životného prostredia). Nebolo však vykonané žiadne komplexné posúdenie rentability spracovania banského odpadu. Či je spracovanie rentabilné alebo nie, závisí do veľkej miery od trhovej ceny nerastov, ktoré chceme získať. Takéto posúdenie by mali vykonať členské štáty, aby zistili, či je to pre ne výhodné.

4.5   Prístup k týmto skládkam odpadu a odkaliskám by mal byť otázkou štátnej politiky plánovania využívania nerastných zdrojov a územného plánovania, na ktorú sa uplatňuje zásada subsidiarity a ktorú by mal každý členský štát riešiť individuálne pri dodržiavaní právnych predpisov EÚ o hodnotení vplyvu a o banskom odpade a tiež rámcovej smernice o vode.

4.6   V surovinovej stratégii EÚ sa navrhuje dlhodobá analýza dopytu po nerastných surovinách, ktorá by mohla byť základom stanovenia ekonomických priorít pri spracovávaní starej hlušiny a pre zariadenia na nakladanie s odpadom.

4.7   Modernizácia zariadení na nakladanie s odpadom a odkalísk, či už z ekonomického podnetu alebo bez neho, môže poskytnúť pracovné miesta, zabezpečiť lepšie životné prostredie a lepšie sociálne a životné podmienky príslušných komunít, najmä skrášlenie krajiny a odstránenie rizika znečistenia.

4.8   Nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom by sa malo riadiť celým radom faktorov:

nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia, môžu znečistiť životné prostredie alebo môžu v súčasnej hospodárskej situácii predstavovať hospodársku hodnotu, by sa malo uprednostniť, pokiaľ ide o rýchle a starostlivé povoľovanie, pričom by sa mali vyriešiť otázky zodpovednosti predchádzajúcich prevádzkovateľov, aby sa podporili investície (12),

nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia alebo môžu znečistiť životné prostredie a ktoré nemajú hospodársku hodnotu, si môže vyžadovať financovanie z verejných zdrojov (13),

opätovné využitie uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s banským odpadom, ktoré nepredstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia a ktoré neznečisťujú životné prostredie, ale majú hospodársku hodnotu, by sa malo umožniť a mali by sa vyriešiť otázky zodpovednosti predchádzajúcich prevádzkovateľov, aby sa podporili investície.

4.9   Technológia na prestavbu a obnovu starých preplnených úložísk odpadu je čiastočne k dispozícii, ale bude si vyžadovať ďalší výskum. Európske inovačné partnerstvo v oblasti surovín by mohlo byť vhodným prostriedkom na stimulovanie výskumu v tejto oblasti a mohlo by prípadne poskytnúť financovanie pilotného projektu. Táto odbornosť by sa mohla dostať na svetovú úroveň a mohla by sa využívať v Európe a na celom svete (napr. technológie používané vo východnom Nemecku po zjednotení). Výskum ďalších technológií a techník by mohol byť oblasťou, v ktorej by európsky priemysel mohol vynikať.

4.10   V dokumente o najlepších dostupných technikách (Best Available Techniques) pri nakladaní s odpadom z banského priemyslu sa len veľmi krátko spomína využívanie najlepších dostupných techník na lepšie spracovanie odpadu z odkalísk a iného odpadu v budúcnosti.

4.11   Európske štrukturálne fondy majú rozhodujúcu úlohu a už poskytujú značné investície do výskumu a inovácií. Na súčasné finančné obdobie (2007 – 2013) bolo vyčlenených približne 86 miliárd EUR. Veľké množstvo týchto zdrojov sa ešte nevyčerpalo a malo by byť čo najúčinnejšie použité na inovácie a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

4.12   Štrukturálne fondy EÚ už boli v minulosti príležitostne využité v prípadoch, kedy bolo možné spojiť rozvoj novej regionálnej infraštruktúry so sanáciou a obnovou starých priemyselných a banských regiónov. Najúspešnejšie iniciatívy spájajú spracovanie odpadu zo starých odkalísk a skládok s otvorením nových baní, čo vo väčšine prípadov zlepšuje rentabilitu v dôsledku úspor z rozsahu.

4.13   Doteraz sa využil len malý objem finančných prostriedkov EÚ na úpravu a využívanie banského odpadu na hospodárske a environmentálne účely. Niektoré európske iniciatívy a projekty, napr. Európska technologická platforma pre udržateľné zdroje nerastných surovín, projekt EÚ „ProMine“ a „EuroGeoSource“ majú finančnú podporu Európskej komisie a očakáva sa, že tieto projekty prispejú k rozvoju inovatívnych technológií, prehĺbeniu poznatkov o nerastných surovinách a vytvoreniu databázy banského odpadu.

5.   Odpad z metalurgického priemyslu, koncepcia priemyselného odpadu, výzvy pre životné prostredie, hospodárske a sociálne príležitosti

5.1   Koncepcia priemyselných odpadov sa v priebehu času veľmi nerozvinula, v tom zmysle, že filozofia „čo nie je výrobok, je odpad“, zostala nezmenená. Na základe súčasnej environmentálnej politiky presadzujúcej „žiadny odpad“ a hospodárskych problémov súvisiacich s nedostatkom surovín však bude možno potrebné zásadne prehodnotiť koncepciu „výrobku“ ako výsledku priemyselnej činnosti.

5.2   V súčasnosti sú zložité priemyselné činnosti zamerané skôr na získanie mnohých „spoluproduktov“, než na výrobu jediného produktu (14). Napríklad dnes sa pri výrobe cementu používa vysokopecná troska ako dôležitá zložka mnohých zmesí cementu (15).

5.3   Platné európske právne predpisy vyžadujú, aby vo výrobnom procese vznikali okrem produktu iba vedľajšie produkty, a nie spoluprodukty. To znamená, že vedľajší produkt, ak nebol spracovaný v hlavnom cykle, je považovaný za nepodarok, ktorý je možné znovu použiť a podlieha všetkým predpisom o odpade.

5.4   V skutočnosti to nie je problém definície pojmu (pojem vedľajší produkt a spoluprodukt je možné považovať za ekvivalenty). Problém sa týka obmedzenia, že právny predpis vyžaduje iba vedľajšie produkty. Podľa článku 5 smernice 2008/98/ES musí vedľajší produkt spĺňať štyri požiadavky: „a) ďalšie používanie látky alebo veci je isté; b) látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup; c) látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a d) ďalšie použitie je zákonné, t. j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.“

5.5   Odpad z metalurgického priemyslu uložený na skládke môže obsahovať množstvo škodlivých látok, ako sú ťažké kovy, aj vo forme chemických zlúčenín, ktoré nebolo možné využiť na získanie „produktu“. Ak sú tieto látky (16) uložené na skládke, často si vyžadujú aj predbežnú úpravu podľa smernice 2006/12/ES.

5.6   Úloha považovať druhotné produkty za spoluprodukty umožňuje nakladať s nimi alebo ich spracovávať v hlavnej výrobnej prevádzke (tak ako teraz) alebo v systémoch určených na premenu spoluproduktu na nový produkt, ktorý je možné uviesť na trh bez obmedzení okrem vyhlásenia, že ide o spoluprodukt. V súčasnosti je to dovolené iba spoločnostiam a zariadeniam, ktoré sú oprávnené spracovávať odpad podľa smernice 2006/12/ES.

5.7   Primárnym prínosom pre životné prostredie je zníženie poškodenia pôdy a krajiny. Napríklad možno odhadovať, že uloženie každého milióna ton oceľovej trosky (troska z uhlíkovej ocele môže byť inertizovaná) si vyžaduje 900 000 m3 objemu skládky a že by sa ušetril rovnaký objem pre inertné vyťažené kamenivo (17). Druhým prínosom po inertizácii na opätovné použitie je zníženie emisií do životného prostredia (prach a vyplavovanie kovov).

5.8   Zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska sú činnosti spojené s úpravou a recyklovaním odpadu z metalurgického priemyslu inovatívnymi činnosťami, ktoré si vyžadujú okrem priamej práce aj výskumnú a vývojovú činnosť zameranú na minimalizovanie dosahu na životné prostredie a znižovanie nákladov. V tejto oblasti sa v roku 2010 uskutočnila v Spojenom kráľovstve zaujímavá štúdia, v ktorej sa zisťovalo, ktoré zručnosti potrebujú zamestnanci na zber komunálneho a priemyselného odpadu, na nakladanie s ním a na jeho spracovanie (18).

6.   Odpad z tepelných elektrární, zužitkovanie produktov spaľovania uhlia

6.1   Uhlie je dôležitou surovinou, ktorá sa v prírode vyskytuje vo veľkých množstvách. V roku 2008 dosiahla celosvetová výroba čierneho uhlia 579 mil. ton a hnedého uhlia 965 mil. ton (19). Uhlie pokrýva 27 % celosvetovej potreby primárnej energie a vyrobí sa z neho 41 % celosvetovej elektriny. Uhlie bude pre výrobu elektriny na celom svete naďalej dôležité, pričom v roku 2030 sa z neho celosvetovo vyrobí 44 % elektrickej energie. Pri súčasnej úrovni výroby vydržia overené zásoby uhlia približne 119 rokov (20).

6.2   Po spaľovaní uhlia na výrobu elektriny a tepla zostávajú obrovské množstvá odpadu, ktoré pre spoločenstvá v EÚ a všade na svete, kde sa tento druh odpadu produkuje a ukladá, predstavujú veľký problém a výzvu. Podniky a výskumné ústavy z takých krajín ako USA, Nemecko a Spojené kráľovstvo od roku 1945 hľadajú možnosti zužitkovania týchto odpadov, ktoré sú klasifikované ako produkty spaľovania uhlia. Hlavnými produktmi spaľovania uhlia sú: popolček, popol, škvara, popol zo spaľovania vo fluidizovanom lôžku, produkty polosuchej absorpcie, sadra z odsírovania spalín.

6.3   Americké združenie pre uhoľný popol (ACAA) bolo založené v roku 1968 v USA ako obchodná organizácia, ktorá sa zameriava na zužitkovanie odpadu z uhoľných elektrární. Úlohou tohto združenia bolo spravovať a využívať produkty spaľovania uhlia spôsobom, ktorý je environmentálne zodpovedný, technicky vhodný, komerčne konkurencieschopný a prospešný pre celosvetové spoločenstvo (21).

6.4   Združenie ACAA vypočítalo, že množstvá produktov spaľovania uhlia vzrástli z približne 25 mil. ton v roku 1966 na približne 135 mil. ton v roku 2008 a zužitkovanie týchto produktov sa v tom istom období zvýšilo z 5 mil. ton na približne 55 mil. ton.

6.5   V roku 2007 Európske združenie pre produkty spaľovania uhlia (ECOBA) (22) odhadlo celkové vznikajúce množstvá produktov spaľovania uhlia v EÚ s 27 členskými krajinami na viac ako 100 mil. ton ročne a 61 mil. ton v EÚ s 15 členskými krajinami, z čoho 68,3 % tvorí popolček, 17,7 % sadra z odsírovania spalín, 9,4 % popol, 2,4 % škvara, 1,5 % popol zo spaľovania vo fluidnom lôžku a 0,7 % produkty polosuchej absorpcie.

6.6   Vo svete, ale ani v Európe nie sú potenciálni používatelia výrobkov vyrobených s použitím produktov spaľovania uhlia dostatočne informovaní o vlastnostiach a výhodách používania týchto nových materiálov a výrobkov. Doteraz bol najväčším producentom a spotrebiteľom produktov spaľovania uhlia priemysel USA, po ktorom nasledovalo niekoľko európskych krajín, napr. Nemecko a Spojené kráľovstvo. Situácia sa mení a krajiny, ako napr. Čína a India prevezmú vedúcu úlohu pri výrobe a spotrebe produktov spaľovania uhlia (23).

6.7   Výhody pre životné prostredie vyplývajúce zo zužitkovania odpadu z uhoľných elektrární:

lepšia kvalita životného prostredia v blízkosti uhoľných elektrární,

šetrenie prírodných zdrojov,

zníženie dopytu po energii a emisií skleníkových plynov,

úspora miesta na uloženie odpadu.

6.8   Súčasné možnosti využitia produktov spaľovania uhlia:

výroba cementu a betónu, pričom popolček plní v betóne funkciu spojiva (24),

solidifikácia a stabilizácia nebezpečných odpadov,

využitie popola v asfaltových zmesiach na stavbu ciest,

využitie sadry z odsírovania spalín v poľnohospodárstve,

získavanie cenosfér alebo kovov, pričom cenosféry je možné využiť pri výrobe ľahkého betónu, konštrukčných materiálov, na syntézu ultraľahkých kompozitných materiálov; využitie: automobilový a letecký priemysel, pneumatiky, farby a nátery, podlahové krytiny, káble, potrubia, stavebníctvo a domáce spotrebiče,

ochrana pôdy a rekultivácia opustených baní,

popol sa využíva na výrobu tehál a fasádových tehál; tehly z popolčeka nevyžadujú vypaľovanie a môžu obsahovať vysoké percento recyklovaných materiálov,

získavanie germánia z uhoľného popolčeka,

vývoj nových náterových hmôt a iné environmentálne využitie, náterové hmoty vyrobené z produktov spaľovania uhlia sú odolné voči vode, kyselinám a organickým rozpúšťadlám,

výrobky nahrádzajúce drevo,

využívanie popolčeka pri čistení odpadových vôd (od ťažkých kovov, napr. kadmium a nikel),

výskum premeny toxického popolčeka na kovové peny pre automobilový priemysel.

6.9   V Európe končia veľké množstvá popolčeka na skládkach odpadu alebo sa používajú na aplikácie s nízkou hodnotou – s niekoľkými výnimkami (napr. Holandsko a Nemecko). Je to z dôvodu kvality popolčeka v EÚ, ktorý nie je vždy vhodný na vysoko hodnotné využitie, ale tiež z dôvodu nedostatočných informácií a nedostatočného propagovania zužitkovania produktov spaľovania uhlia na rôzne účely. V budúcnosti sa očakáva zlepšenie kvality popolčeka v dôsledku environmentálnych požiadaviek, ktoré musia uhoľné elektrárne plniť, a úsilia priemyslu spaľovať uhlie účinným a ekologickým spôsobom.

6.10   Na pochopenie faktorov, ktoré ovplyvňujú využívanie produktov spaľovania uhlia, sú potrebné ďalšie štúdie a výskum. Inteligentné využívanie týchto produktov by malo byť cieľom, a preto sú okrem systému klasifikácie popolčeka podľa jeho vlastností a programov výskumu a vývoja potrebné inovatívne hospodárske, riadiace a logistické riešenia na zlepšenie procesu transformácie produktov spaľovania uhlia na nové inovatívne materiály a na zlepšenie poznatkov o zložení, morfológii a štruktúre cenosfér popolčeka.

6.11   Právna definícia produktov spaľovania uhlia ako odpadu vytvára prekážky, ktoré odrádzajú od zužitkovania odpadu z uhoľných elektrární. Existujúca klasifikácia je harmonizovaným zoznamom odpadov, ktorý je možné revidovať na základe nových poznatkov a výsledkov výskumu. Na produkty spaľovania uhlia, ktoré nie sú predmetom právnych predpisov o odpadovom hospodárstve, sa môžu vzťahovať právne ustanovenia nariadenia REACH.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Napr. podľa ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia je v Rumunsku 77 banských odkalísk s objemom 340 miliónov metrov kubických a rozlohou 1 700 hektárov a 645 banských skládok s objemom 3,1 miliardy metrov kubických a rozlohou 9 300 hektárov.

(2)  KOM(2010) 614.

(3)  KOM(2011) 21.

(4)  KOM(2011) 25.

(5)  Posledná správa KOM(2011) 13.

(6)  KOM(2010) 546 v konečnom znení.

(7)  Neobsahuje však žiadne ustanovenie o potrebe „znížiť škodlivosť odpadu“ potom, ako bol prijatý na skládku alebo ak sa tam už nachádza.

(8)  V snahe poskytnúť členským štátom podporu pri plnení tejto úlohy bol nedávno zverejnený usmerňovací dokument o inventarizácii.

(9)  G. Jordan, M. D'Alessandro: Mining, Mining Waste and Related Environmental Issues: Problems and Solutions in Central and Eastern European Candidate Countries, PECOMINES, JRC 2004 (EUR 20 868 EN).

(10)  A. M. Vijdea, S. Sommer, W. Mehl: Use of Remote Sensing for Mapping and Evaluation of Mining Waste Anomalies at National to Multi-Country Scale, PECOMINES, JRC 2004 (EUR 21 885 EN).

(11)  V dokumente „Plan Nacional de Residuos de Industrias Extractivas 2007 – 2015“ sa uvádza, že v Španielsku sa nachádza 988 registrovaných banských nádrží a hrádzí s celkovým objemom 325 878 800 metrov kubických a celkový objem banských odkalísk vyprodukovaný v období rokov 1983 – 1989 bol približne 1 375 673 315 metrov kubických. Z celkového množstva odkalísk je 47,2 % opustených.

(12)  Iniciatíva „Good Samaritan“ americkej agentúry pre ochranu životného prostredia je zaujímavým modelom riešenia otázok zodpovednosti.

(13)  Toto by malo platiť iba pre opustené skládky, pri ktorých sa nedá zistiť zodpovedný prevádzkovateľ.

(14)  V skutočnosti táto koncepcia nie je nová. Do priemyselného odvetvia sa prenáša koncepcia, ktorá je bežná v poľnohospodárstve, kde sa organický odpad znovu zapracováva do pôdy ako hnojivo alebo sa využíva ako pohonná látka.

(15)  Európska norma pre cement EN 197-1 uvádza v zozname zložiek deväť druhov cementu. Obsah vysokopecnej trosky sa pohybuje medzi 6 % a 95 % hmotnosti.

(16)  Napr. úlety z tavenia ocele v elektrickej oblúkovej peci (podľa odhadov ich v EÚ 27 vzniká pri výrobe uhlíkovej ocele viac ako 1,2 mil. ton) obsahujú železo (10-40 %), ale tiež zinok (21-40 %), olovo (až do 10 %) a kadmium a meď (až do 0,7). Troska (podľa odhadov v EÚ 27 vzniká pri výrobe uhlíkovej ocele - BOF a EAF – 27 mil. ton) môže obsahovať kvapky ocele (až do 10 %), ako aj oxidy železa (10-30 %), mangánu (3-9 %), chrómu (1-5 %).

(17)  Odhaduje sa, že 27 mil. ton odpadu vyprodukovaného v EÚ s 27 členskými krajinami svojím objemom zodpovedá 20 m vysokej hromade zaberajúcej dvakrát tak veľkú plochu ako má Miláno.

(18)  http://www.viridor.co.uk/news/recycling-waste-industry-labour-market-investigation-published/.

(19)  Správa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z roku 2008.

(20)  World Coal Association.

(21)  Podľa internetovej stránky ACAA toto združenie uskutočňuje aj výskum, vypracúva správy, prieskumy, dokumenty pre priemysel a znalecké posudky týkajúce sa recyklácie uhoľného popola, škvary alebo materiálov vznikajúcich z odsírovania spalín. Japonsko má tiež podobnú organizáciu: Centrum pre využívanie uhoľného popola.

(22)  ECOBA bolo založené v roku 1990 a v súčasnosti sa zaoberá 86 % vznikajúcich produktov spaľovania uhlia v EÚ s 27 členskými štátmi.

(23)  Napríklad sa očakáva, že v roku 2020 bude mať India dopyt po energii vo výške približne 260 000 MW, z čoho 70 % bude vyrobených z uhlia. Uhoľné elektrárne vyprodukujú 273 mil. ton produktov spaľovania uhlia.

(24)  Podľa Amerického združenia pre uhoľný popol obsahuje viac ako polovica betónu vyrobeného v USA popolček.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/18


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príležitosti a výzvy pre konkurencieschopnejší európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/04

Spravodajca: Josef ZBOŘIL

Pomocný spravodajca: Patrizio PESCI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Príležitosti a výzvy pre konkurencieschopnejší európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. septembra 2011. Spravodajcom bol pán ZBOŘIL a pomocným spravodajcom pán PESCI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel (ako aj celulózový a papiernický priemysel) využíva hlavne prírodnú obnoviteľnú surovinu – drevo – a zohráva zásadnú úlohu pri rozvoji ekologického hospodárstva. EHSV si všimol, že v súčasnosti žiaľ existuje niekoľko výrazných nezrovnalostí medzi určitými oblasťami niektorých politík a iniciatív EÚ, ktoré vážne ohrozujú konkurencieschopnosť a výnosnosť odvetví lesného hospodárstva.

1.2   Toto odvetvie čelí zvyšujúcemu sa konkurenčnému boju o drevo zo strany odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov v dôsledku dotácií a ďalších opatrení na podporu využívania biomasy (drevo je jedným z hlavných palív, ktoré sa používajú pri výrobe energie z biomasy). Ťažkosti sa vyskytujú aj v súvislosti s investíciami, výskumom, odbornou prípravou, lákaním mladých pracovníkov a administratívnymi obmedzeniami v oblasti verejného obstarávania. Okrem toho nábytkársky priemysel čelí rapídnemu nárastu cien surovín, ako sú: koža, plasty, prírodné vlákna a ropné deriváty.

1.3   EHSV požaduje, aby sa inštitúcie EÚ a členských štátov skutočne zaviazali upraviť a zdokonaliť legislatívny rámec tak, aby mohol zvýšiť konkurencieschopnosť a pomôcť zlepšiť prístup k dodávkam týchto surovín pre drevospracujúci a nábytkársky priemysel, ako aj celulózový a papiernický priemysel. EHSV by chcel pripomenúť, že je potrebná podrobná štúdia problémov súvisiacich s dodávkami drevných surovín pre odvetvia lesného hospodárstva a odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov (biomasa).

1.3.1   EHSV vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s odvetvím lesného hospodárstva a drevárskym priemyslom s cieľom predložiť vhodné a konkrétne opatrenia na riešenie týchto problémov. Výbor navrhuje, aby bola v záujme uľahčenia spolupráce zriadená neformálna a nestranná medziinštitucionálna skupina odborníkov na „drevo ako udržateľnú surovinu“, ktorá by spolupracovala s príslušnými zainteresovanými stranami. CCMI by prirodzene mala záujem byť súčasťou tejto skupiny.

1.4   Podľa európskej štúdie EUwood  (1) sa predpokladá nárast spotreby dreva na výrobu energie z 346 miliónov m3 dreva (3,1 EJ) z roku 2010 na 573 miliónov m3 (5 EJ) v roku 2020, pričom v roku 2030 by sa spotreba mohla vyšplhať na 752 miliónov m3 (6,6 EJ). Tieto výsledky vychádzajú z predpokladu, že podiel dreva na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov sa zníži – z 50 % v roku 2008 na 40 % v roku 2020. Do roku 2025 sa očakáva deficit 200 miliónov m3 dreva a do roku 2030 300 miliónov m3.

1.5   EHSV požaduje, aby bolo drevo – ako kľúčová surovina – zahrnuté do európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, a to v súlade s odporúčaniami uvedenými v oznámení Európskej komisie na tému surovín. V tejto súvislosti by bolo možné preskúmať najmä príležitosti na opätovné použitie a recykláciu.

1.6   Politiky EÚ v oblasti lesného hospodárstva by mali podporovať aktívne obhospodarovanie lesov. EHSV predovšetkým navrhuje, aby Európska komisia podporovala pestovanie dreva s krátkou rubnou dobou na energetické účely. Mali by sa tiež preskúmať opatrenia, ktoré by zabezpečili, že drevo vhodné na priemyselné účely sa nebude používať na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

1.7   EHSV zdôrazňuje, že treba aktívne propagovať ekologické budovy, ktoré budú počas celého životného cyklu využívať štruktúry a postupy šetrné k životnému prostrediu a účinné z hľadiska zdrojov. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo vhodné, keby EHSV spolu s príslušnými útvarmi Komisie podporoval nejaké každoročné podujatie (ako napríklad seminár), na ktorom by bola predstavená udržateľná výstavba a dizajn.

1.8   EHSV víta návrh podpredsedu Európskej komisie Antonia Tajaniho zaviesť pred podpisom dohody o obchodnom partnerstve medzi EÚ a tretími krajinami „test konkurencieschopnosti“. Súhlasí aj s tým, že treba posúdiť dosah všetkých ostatných politických iniciatív (ako je energetická, obchodná, environmentálna a sociálna politika a politika ochrany spotrebiteľa) na konkurencieschopnosť priemyslu, a to ešte pred ich zavedením.

1.9   Na zvýšenie produktivity a udržanie náskoku pred konkurenciou potrebuje toto odvetvie pracovníkov, ktorí budú vyškolení v oblasti najnovších zručností a technológií. EHSV víta proaktívny prístup odvetvia k ochrane pracovníkov pred vystavením škodlivým látkam na pracovisku a tiež záväzok sektora zaručiť istotu kariérneho rozvoja a zamestnania, udržanie zdravia a dobrých životných podmienok pracovníkov, rozvoj zručností a schopností a dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.

1.10   Výskumné a inovačné projekty v oblasti spracovania dreva a výroby nábytku zatiaľ neboli na úrovni EU prijaté s veľkým úspechom. Na to, aby mohla byť európskemu drevospracujúcemu a nábytkárskemu priemyslu poskytnutá výraznejšia podpora v oblasti výskumu a vývoja, budú musieť budúce programy osobitne zohľadniť špecifické problémy a potreby malých a stredných podnikov.

1.11   EHSV by chcel opätovne upozorniť na význam intenzívnej spolupráce medzi týmto odvetvím a správnymi orgánmi na úrovni EÚ aj jednotlivých krajín v boji proti falšovaniu. EHSV preto podporuje vytvorenie štandardného európskeho patentu a požaduje vytvorenie „produktových listov“ pre nábytkárske výrobky. Vo veľkej miere by mal pomôcť rozvoj technológií, ktoré by uľahčili potvrdzovanie pravosti. EHSV odporúča, aby EÚ prijala kroky na posilnenie kapacít colných orgánov jednotlivých krajín, a takisto by mal byť zorganizovaný „európsky/národný deň boja proti falšovaniu“.

2.   Drevospracujúci a nábytkársky priemysel v Európskej únii  (2)

2.1   Drevospracujúci a nábytkársky priemysel je dôležité, udržateľné, inovatívne a ekologicky prijateľné odvetvie. V roku 2008 bol jeho obrat okolo 221 miliárd EUR a zamestnával 2,4 milióna osôb vo vyše 365 000 podnikoch, pričom väčšinu z nich tvorili malé a stredné podniky. Takmer polovica tohto obratu pripadá na nábytkársky priemysel, nasleduje výroba konštrukčných prvkov (19,3 %), piliarstvo (13,9 %) a výroba drevných panelov (9,2 %). Všeobecná finančná a hospodárska kríza mala výrazný dosah na celé odvetvie: v rokoch 2008 až 2009 sa obrat znížil o vyše 20 %. Zostávajúcu časť odvetvia lesného hospodárstva tvorí európsky celulózový a papiernický priemysel. Jeho ročný obrat dosahuje 71 miliárd EUR, pričom produkuje 36 miliónov ton celulózy a 89 miliónov ton papiera.

2.2   Z hľadiska zamestnanosti pripadá na nábytkársky priemysel 51 % pracovných miest tohto odvetvia. Najviac ľudí v tomto sektore zamestnáva Taliansko (363 000 pracovných miest), nasleduje Poľsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. V nových členských štátoch EÚ je v tomto odvetví zamestnaných mimoriadne veľa ľudí: z celkového počtu zamestnaných osôb pracuje 34 % v drevospracujúcom priemysle. Pracovné miesta v drevospracujúcom a nábytkárskom priemysle sa často nachádzajú vo vzdialených alebo v menej industrializovaných či menej rozvinutých oblastiach, a preto tieto odvetvia výrazne prispievajú k vidieckej ekonomike. Celulózový a papiernický priemysel poskytuje 235 000 priamych pracovných miest a 1 milión nepriamych, pričom 60 % všetkých pracovných miest sa nachádza na vidieku.

2.3   Keďže toto odvetvie využíva predovšetkým prírodnú obnoviteľnú surovinu – drevo – a osvedčilo sa z hľadiska udržateľnosti, je tiež priekopníkom v oblasti rozvoja ekologického hospodárstva, ktoré je jedným z najdôležitejších cieľov EÚ do budúcna. Aj celulózový a papiernický priemysel má vynikajúce výsledky v oblasti životného prostredia. Pokiaľ ide o suroviny, polovica vlákien, ktoré sa používajú na výrobu papiera, je recyklovaná. Druhá polovica svedčí o dobrom využívaní zdrojov: 20 až 30 % týchto vlákien predstavujú zvyšky z iných odvetví, prerieďovanie v rámci lesného hospodárstva tvorí 40 až 60 % a iba 20 až 30 % pochádza z výrubu.

2.4   V súčasnosti žiaľ existujú isté nezrovnalosti medzi určitými oblasťami niektorých politík a iniciatív EÚ, ktoré vážne ohrozujú konkurencieschopnosť a výnosnosť tohto odvetvia. Európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel čelí zvyšujúcemu sa konkurenčnému boju o drevo zo strany odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov, a to v dôsledku dotácií a ďalších opatrení na podporu využívania biomasy (drevo je jedným z hlavných palív, ktoré sa používajú pri výrobe energie z biomasy). Ťažkosti sa vyskytujú aj v súvislosti s investíciami, výskumom, odbornou prípravou, vzdelávaním a lákaním mladých pracovníkov. Ďalšiu záťaž pre toto odvetvie predstavujú administratívne obmedzenia v oblasti verejného obstarávania.

2.5   Odvetviu čoraz viac konkurujú nízkonákladové, rozvíjajúce sa ekonomiky a zvyšuje sa počet technických prekážok obchodu. Okrem toho má nábytkársky priemysel problémy nielen s prístupom k drevu ako surovine, ale čelí aj rapídnemu nárastu cien materiálov, ako sú: koža, plasty, prírodné vlákna a ropné deriváty.

2.6   Ak sa inštitúcie EÚ nezaviažu vypracovať legislatívny rámec, ktorý by mohol zvýšiť konkurencieschopnosť, a nezaručia dodávku surovín pre drevospracujúci a nábytkársky priemysel, bude budúcnosť celého odvetvia aj naďalej neistá.

3.   Dosah európskych právnych predpisov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na dopyt po dreve

3.1   EHSV má vážne obavy v súvislosti s dosahom súboru opatrení Komisie v oblasti klimatických zmien a energetiky na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a celkovú dostupnosť dreva, ktoré je surovinou tohto odvetvia. EHSV je sklamaný, že v dôsledku využívania nevhodných dotačných programov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli vytvorené na splnenie cieľov boja proti klimatickým zmenám, je v súčasnosti výhodnejšie priame spaľovanie dreva než jeho využívanie na produkciu výrobkov. Táto skutočnosť má závažný dosah na zásobovanie drevospracujúcich podnikov drevom, ako aj celkovú konkurencieschopnosť a ziskovosť týchto podnikov.

3.2   EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu problémov súvisiacich s dodávkami drevnej suroviny pre odvetvia lesného hospodárstva a odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov (biomasa). EHSV nabáda Komisiu, aby spolupracovala s odvetvím lesného hospodárstva a drevárskym priemyslom s cieľom predložiť vhodné a konkrétne opatrenia na riešenie týchto problémov. Výbor navrhuje, aby bola v záujme uľahčenia spolupráce zriadená neformálna a nestranná medziinštitucionálna skupina odborníkov na „drevo ako udržateľnú surovinu“, ktorá by spolupracovala s príslušnými zainteresovanými stranami. CCMI by prirodzene mala záujem byť súčasťou tejto skupiny.

3.3   EHSV podporuje výzvu drevárskeho a papiernického priemyslu, aby sa pri využívaní energie z drevnej biomasy uplatňoval vyvážený prístup, ktorý zabráni narušeniu trhu, pokiaľ ide o dostupnosť a cenu lesných surovín pre výrobné odvetvia. Mala by sa zohľadniť aj skutočnosť, že mnohé podniky vyrábajúce drevné panely boli v období od júna 2009 do júna 2011 nútené znížiť kapacitu, a to nie z finančných či technologických dôvodov, ale v dôsledku nedostatku dostupných surovín.

3.4   Hoci má drevná biomasa (medzi biomasami) zďaleka najvyššiu hustotu výkonu (tok energie vo wattoch/m2), treba poznamenať, že je to stále veľmi nízka hodnota (0,6 W/m2), a napríklad elektráreň na drevo s inštalovaným výkonom 1 GW, kapacitným faktorom 70 % a konverznou účinnosťou 35 % by na svoju prevádzku ročne vyžadovala objem dreva vyťaženého z 330 000 hektárov, čo zodpovedá pozemku s rozlohou takmer 58 × 58 km (3). Splnenie európskych cieľov v oblasti obnoviteľnej energie s predpokladaným podielom biomasy by si vyžadovalo 340 – 420 miliónov m3 drevnej biomasy.

3.5   V súvislosti s podporou obnoviteľných zdrojov energie a biomasy považuje EHSV za najdôležitejšie tieto zásady:

Pred zavedením opatrení na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie by mali členské štáty v rámci svojich akčných plánov pre túto oblasť vyhodnotiť, aké množstvo drevnej biomasy je v ich krajine alebo regióne jednoznačne k dispozícii na energetické využitie a aké množstvo už využíva drevospracujúci priemysel ako surovinu.

V záujme obnovenia prirodzenej rovnováhy medzi využívaním dreva ako materiálu a využívaním biomasy na energetické účely sa treba vyhýbať dotáciám na priame spaľovanie dreva.

Treba zaviesť vhodné metódy na zabezpečenie optimálnej miery využitia a recyklácie drevného odpadu a odpadu z výroby.

Treba propagovať zásadu kaskádového využívania (výroba produktov, opätovné využívanie, oprava a recyklácia, zhodnotenie energetického obsahu).

Európske a národné inštitúcie by mali presadzovať opatrenia na zvýšenie mobilizácie dreva z lesov a iných zdrojov (4) a malo by sa podporovať pestovanie dreva s krátkou rubnou dobou na výrobu energie z biomasy.

3.6   Z ekonomického hľadiska je pridaná hodnota v rámci odvetvia výrobkov z dreva vyrátaná na 1 044 EUR na tonu suchého dreva a 118 EUR na tonu dreva využívaného na výrobu bioenergie. Z hľadiska zamestnanosti vytvára odvetvie výrobkov z dreva 54 osobohodín na tonu suchého dreva, pričom v odvetví bioenergie sú to iba 2 osobohodiny (5). Pokiaľ ide o obeh uhlíka v prírode, odvetvie výrobkov z dreva je z hľadiska zamestnanosti a pridanej hodnoty oveľa prínosnejšie ako priame spaľovanie dreva.

3.7   Drevospracujúci priemysel už niekoľko desaťročí prispieva k udržateľnému využívaniu energie a prírodným zdrojom svojou priekopníckou prácou v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Tým sa tiež významne podieľa na zmierňovaní klimatických zmien.

3.8   Okrem toho sa vďaka investíciám do moderného vybavenia a postupov dosiahli výrazné úspory energie – väčšina energie potrebnej na postupy priemyselného spracovania dreva sa vyrába z drevnej biomasy, ktorá nie je vhodná na recykláciu. Až 75 % energie, ktorá sa používa na výrobu produktov z dreva, sa vyrába z drevného odpadu a recyklovaného dreva. Toto odvetvie tiež priebežne zvyšuje mieru recyklácie dreva prostredníctvom značných investícií do inovatívnych technológií.

3.9   Drevo je obmedzený zdroj a drevospracujúci priemysel je zainteresovaný na jeho maximálne efektívnom využívaní. Toto odvetvie vybudovalo za uplynulých 20 rokov logistické siete na získavanie a úpravu recyklovaného dreva. Avšak EHSV uznáva, že v niekoľkých členských štátoch končí hodnotné drevo na skládkach, čo je v rozpore s cieľmi európskej smernice o skládkach odpadov (1999/31/ES). EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila správne uplatňovanie európskej smernice o skládkach odpadov, čím by zabránila plytvaniu s drevom vhodným na priemyselné využitie alebo výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.   Drevo ako vynikajúce viacúčelové riešenie na úsporu energie v budovách

4.1   Energetická účinnosť je jedným z hlavných prvkov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Energetická účinnosť predstavuje „jeden z nákladovo najúčinnejších spôsobov zvýšenia bezpečnosti dodávok energie a zníženia emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok“ (6).

4.2   Na budovy pripadá 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 vyprodukovaných v EÚ. Energetická hospodárnosť budov má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky a boja proti klimatickým zmenám z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.

4.3   Drevo ako stavebný materiál môže byť riešením na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov z hľadiska účinnosti nákladov. Mnohé medzinárodné vedecké štúdie potvrdili, že budovy s drevenou konštrukciou produkujú menej emisií skleníkových plynov ako budovy s oceľovou konštrukciou (o 26 %) a betónovou konštrukciou (o 31 %). Navyše, pokiaľ ide o sektor bývania, domy s oceľovou a betónovou konštrukciou spotrebujú o 17 % (oceľová konštrukcia) a 16 % (betónová konštrukcia) viac zabudovanej energie a uvoľňujú o 14 % a 23 % viac znečisťujúcich látok ako domy s drevenou konštrukciou. Toto odvetvie teda môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore cieľov obsiahnutých v pláne EK do roku 2050, ktoré sú zamerané na dosiahnutie 80 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050.

4.4   EHSV zdôrazňuje, že treba propagovať ekologické budovy, ktoré budú využívať štruktúry a postupy zlučiteľné so životným prostredím a účinné z hľadiska zdrojov počas celého životného cyklu: od štádia návrhu cez výstavbu, prevádzku, údržbu a obnovu až po demoláciu. Treba presadzovať využívanie prístupu zameraného na posudzovanie životného cyklu, ktorého súčasťou je nájdenie materiálu s najmenším dosahom na globálne otepľovanie.

4.5   EHSV je sklamaný z toho, že stále existujú legislatívne prekážky alebo percepčné bariéry, ktoré bránia väčšiemu využívaniu dreva a drevených výrobkov v obytných budovách v EÚ. Na národnej úrovni by sa mali prijať ad hoc iniciatívy na zlepšenie poznatkov miestnych a regionálnych orgánov o dreve ako stavebnom materiáli. Jednou z najzávažnejších prekážok, ktoré bránia rozšírenejšiemu využívaniu dreva v stavebníctve, je okrem toho nedostatočné príslušné vzdelávanie, odborná príprava a zručnosti, a to nielen v rámci drevárskych odvetví, ale aj v súvisiacich kľúčových povolaniach (stavební inžinieri, architekti atď.).

4.6   Avšak pozitívna úloha dreva v oblasti bývania žiaľ nie je vždy v plnej miere uznaná v rámci systémov hodnotenia ekologických budov, ktoré sa v súčasnosti používajú. Niektoré z nich dokonca od používania dreva odrádzajú. EHSV preto požaduje, aby sa používali všeobecne akceptované metodiky posudzovania životného cyklu, ktoré uznávajú všetky výhody aj nevýhody stavebných materiálov vrátane skladovania uhlíka.

4.7   Najekologickejším riešením je podpora používania drevených výrobkov – vďaka plnému využívaniu potenciálu dreva (viazanie uhlíka a substitučný účinok) v budovách by mohla Európa znížiť emisie CO2 o 300 miliónov ton (v rozmedzí 15 – 20 %) (7). EHSV uznáva, že používaním ekologických stavebných materiálov možno dosiahnuť skutočné úspory energie v budovách.

4.8   Zo všeobecnejšieho hľadiska a vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o klimatických zmenách a najmä diskusiu o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) EHSV vyzýva verejné orgány, aby:

uznali, že výrobky z dreva viažu uhlík (8),

podporovali používanie materiálov, ktoré viažu uhlík a majú nižšiu uhlíkovú stopu aj stopu iných prvkov.

5.   Globálna ekonomika – výzvy a príležitosti pre drevospracujúci a nábytkársky priemysel

5.1   Dnes už zemepisná vzdialenosť nepredstavuje ochranu pred konkurenciou.

5.2   Globalizácia ovplyvnila európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel v mnohých smeroch:

tlak dovozu z nízkonákladových krajín, predovšetkým z Ázie, a to nielen na spotrebný tovar, ako je nábytok alebo drevené podlahové krytiny (parkety a laminátové podlahy), ale aj na preglejky, v prípade ktorých sa už zaviedlo antidumpingové clo. Ceny preglejok a nábytku čelia silnému tlaku v dôsledku konkurencie, najmä z Číny,

vývoz guľatiny (buk, dub, topoľ) do Číny, ktorá sa do Európy vracia v podobe polotovarov či hotových výrobkov. Podľa čínskych colných orgánov bolo do krajiny za prvé štyri mesiace roku 2010 dovezených 11 miliónov m3 guľatiny, čo je o 24 % viac než za rovnaké obdobie roku 2009. V roku 2009 dosiahla hodnota dovezených produktov drevospracujúceho priemyslu v užšom zmysle slova 7 miliárd EUR. Čína je už dlhé roky najväčším zahraničným dodávateľom nábytku do EÚ. Od roku 2008 pochádza vyše 50 % celkového európskeho dovozu z Číny. Európsky dovoz nábytku z Číny je v súčasnosti o 46,9 % vyšší ako v roku 2005, avšak celková hodnota dovezeného nábytku stúpla iba o 12,6 %, čo podčiarkuje čínsku prevahu.

5.3   Európske inštitúcie by mali zaručiť rovnaké podmienky a rovnaké trhové pravidlá pre európskych výrobcov aj ich konkurentov. EHSV víta návrh podpredsedu Európskej komisie Antonia Tajaniho zaviesť pred podpisom dohody o obchodnom partnerstve medzi EÚ a tretími krajinami „test konkurencieschopnosti“. V budúcnosti by sa mali obchodné a investičné dohody medzi EÚ a tretími krajinami uzatvárať na základe hodnotenia vplyvu ukončeného ešte pred začiatkom rokovaní. Okrem toho výbor súhlasí aj s tým, že treba posúdiť dosah všetkých ostatných politických iniciatív (ako je energetická, obchodná, environmentálna a sociálna politika a politika ochrany spotrebiteľa) na konkurencieschopnosť priemyslu, a to ešte pred ich zavedením.

5.4   Keďže mnohé dôsledky globalizácie sa nedajú spomaliť ani sa im nedá predísť, európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel bude musieť preniknúť do nových a inovatívnych segmentov. Odvetvie sa už sústreďuje na rozvoj konkurenčných výhod, ako je:

flexibilná výroba, ktorá umožňuje produkciu špecificky prispôsobených výrobkov,

špecifikácie týkajúce sa vysokej kvality a vyspelé technológie,

špičkový dizajn,

rozvoj hodnôt, ktoré nie sú založené na cene (napríklad vytváranie značiek, pozitívny zážitok z nákupu),

integrácia predpredajných a popredajných služieb,

rýchla distribúcia a minimálna doba skladovania.

5.5   Európsky priemysel sa teda zameriava na „nekonečný“ proces inovácie z hľadiska technológie, funkčnosti a estetiky. Na to, aby mohol konkurovať čínskemu priemyslu, ktorý v súčasnosti dokáže vyrábať akýkoľvek tovar za oveľa nižšie ceny ako európske podniky, majú zásadný význam vysoko inovatívne a originálne výrobky pre špecifické skupiny zákazníkov.

6.   Sociálne hľadiská

6.1   Drevospracujúci a nábytkársky priemysel čelí nesmiernemu tlaku v dôsledku kombinácie externých záťažových faktorov, medzi ktoré patrí globalizácia trhov, zrýchľovanie technologických zmien a nedávna globálna finančná kríza. Je nevyhnutné upraviť zameranie trhových stratégií, aby bolo možné udržať si konkurencieschopnosť a zostať aj naďalej súčasťou európskeho hospodárstva. Výzvy sa týkajú predovšetkým plánov dôchodkového zabezpečenia, skutočnosti, že pracovná sila má podpriemerné vzdelanie, a tiež schopnosti prilákať a udržať mladých pracovníkov a zmeniť požiadavky týkajúce sa kvalifikácie. Demografický vývoj pracovnej sily v odvetví by sa mal pozorne sledovať a v predstihu by sa mali prijať nápravné opatrenia, aby odvetvie nemalo v budúcnosti problém napredovať.

6.2   Kľúčovým aspektom je dostupnosť vyškolenej a kvalifikovanej pracovnej sily. Špecifické zručnosti požadované v rámci výrobného cyklu nábytku alebo výrobkov z dreva môžu predurčiť úspech samotného výrobku. Odborná príprava pracovníkov musí vychádzať nielen z tradičných modelov, ale aj z nových potrieb trhu a technologického rozvoja.

6.3   V súčasnosti je špecifickým problémom odvetvia starnúca pracovná sila vo väčšine pododvetví tohto sektora a tiež jeho nedostatočná príťažlivosť pre mladých pracovníkov. Toto odvetvie potrebuje pracovníkov, ktorí sú vyškolení v oblasti najnovších zručností a technológií.

6.4   Sektor sa tieto problémy snaží riešiť v spolupráci so svojimi odvetvovými organizáciami a odbormi (9), pričom sa zameriava na nedostatočnú odbornú kvalifikáciu a potrebu prilákať mladých pracovníkov. Jedným z kľúčových faktorov na potvrdenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia je zabezpečenie dostatočného počtu disponibilných kvalifikovaných pracovníkov potrebných na uspokojenie dopytu v rámci odvetvia. Programy odbornej prípravy by mali reagovať na potreby v oblasti pracovnej sily.

6.5   Odvetvie sa tiež venuje ochrane pracovníkov pred vystavením škodlivým látkam na pracovisku, a to prostredníctvom projektov zameraných na osvedčené postupy v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktoré podporuje Európska komisia. Najlepšími príkladmi angažovanosti drevospracujúceho priemyslu pri vytváraní zdravého pracovného prostredia pre zamestnancov sú projekty „REF-Wood“ a „Less Dust“. Tieto iniciatívy európskych sociálnych partnerov sú zamerané na zlepšenie zamestnanosti poskytnutím lepších pracovných podmienok a mali by viesť k posúdeniu vplyvu a určeniu ďalších krokov, ktoré umožnia dosiahnuť ciele stanovené sociálnymi partnermi. Drevospracujúci a nábytkársky priemysel považuje za zásadné zaručenie istoty kariérneho rozvoja a zamestnania, udržanie zdravia a dobrých životných podmienok pracovníkov, rozvoj zručností a schopností a dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. EHSV víta a podporuje existenciu sociálnych chárt týkajúcich sa práv a povinností pracovníkov a zamestnávateľov na úrovni podnikov.

6.6   Je dôležité zdôrazniť, že európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel má obrovský potenciál na vytváranie ekologických pracovných miest na miestnej úrovni, a to vďaka tomu, že využíva obnoviteľné suroviny, má nízku spotrebu energie a jeho podniky sa často nachádzajú na vidieku.

7.   Výskum a inovácia

7.1   Na zabezpečenie prístupu k európskym programom pre výskum a vývoj vytvoril európsky drevospracujúci priemysel technologickú platformu odvetvia lesného hospodárstva, a to v spolupráci so svojimi partnermi z celulózového a papiernického priemyslu a vlastníkmi lesov. To síce jednoznačne otvorilo nové príležitosti pre výskumnú a vývojovú činnosť na úrovni EÚ, avšak projekty v oblasti spracovania dreva a výroby nábytku zatiaľ neboli na úrovni EU prijaté s veľkým úspechom, a to vzhľadom na skutočnosť, že len málo malých a stredných podnikov má zdroje potrebné na to, aby sa mohli zapojiť.

7.2   Programy EÚ v oblasti spolupráce, ako sú projekty ERA-NET, preukázali, že sú lepšie prispôsobené potrebám malých a stredných podnikov a ponúkli aj konkrétne príležitosti pre podniky tohto odvetvia.

7.3   Na to, aby mohol európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel profitovať z výraznejšej podpory výskumu a vývoja, budú musieť budúce programy EÚ v oblasti výskumu a vývoja osobitne zohľadňovať špecifické potreby malých a stredných podnikov, aby sa uľahčil prístup k programom a aby tieto programy lepšie zodpovedali každodenným potrebám podnikov.

7.4   EHSV preto vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby náležite zvážili tieto pripomienky, a to v súvislosti s prebiehajúcimi konzultáciami k zelenej knihe o spoločnom strategickom rámci pre budúce financovanie výskumu a inovácií v EÚ. EHSV okrem toho nabáda európske inštitúcie, aby preskúmali možné iniciatívy na oživenie rozvoja netechnologických inovácií.

7.5   Inovácie sa vyvíjajú prirodzeným spôsobom, nemožno ich dodávať na objednávku. Avšak národné a európske orgány môžu podporiť proces inovácie vytvorením rámcových podmienok, vďaka ktorým sa podnikom vyplatí investovať čas a peniaze do svojej budúcnosti.

7.6   Európska politika v oblasti surovín sa orientuje skôr na kritické suroviny než na iné východiskové materiály, ako je drevo či recyklovaný papier. V záujme prekonania tohto zjavného nedostatku európskych politík EHSV požaduje, aby bolo drevo – ako kľúčová surovina – zahrnuté do európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, a to v súlade s odporúčaniami uvedenými v oznámení Európskej komisie na tému surovín.

8.   Práva duševného vlastníctva a výroba falzifikátov

8.1   Ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva musia byť prioritou, aby EÚ mohla naďalej súťažiť v rámci svetovej ekonomiky aj napriek čoraz väčšej miere medzinárodného falšovania a pirátstva v mnohých odvetviach. EHSV zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce v oblasti práv priemyselného vlastníctva, najmä prostredníctvom vytvorenia štandardného európskeho patentu.

8.2   EHSV by chcel opätovne upozorniť na potrebu intenzívnej spolupráce medzi priemyslom a orgánmi verejnej správy (na európskej aj národnej úrovni) v boji proti falšovaniu. Je nevyhnutné poskytnúť lepšiu podporu v oblasti odbornej prípravy úradníkov štátnej aj colnej správy a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov. Výrazne by mal pomôcť rozvoj technológií, ktoré by uľahčili rozoznávanie originálnych výrobkov od falzifikátov. EHSV odporúča, aby EÚ prijala kroky na posilnenie kapacít colných orgánov jednotlivých krajín v boji proti obchodovaniu s falšovaným tovarom.

8.3   Jedným z príkladov osvedčených postupov je talianska iniciatíva „Národný deň boja proti falšovaniu“, ktorý minulý rok zorganizovala v Ríme a niekoľkých ďalších väčších mestách krajiny federácia talianskych podnikov Confindustria. EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby podobné podujatie zorganizovali na úrovni EÚ a jednotlivých krajín.

8.4   Falšované nábytkárske výrobky môžu ohrozovať zdravie či dokonca aj život. Z tohto dôvodu a s cieľom posilniť práva duševného vlastníctva EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila „produktový list“ pre nábytkárske výrobky. Tento prehľad základných informácií by mal byť priložený k zakúpenému výrobku, aby sa zaručila potrebná transparentnosť v obchodných vzťahoch medzi výrobcami, predajcami a spotrebiteľmi. O nábytkárskych výrobkoch dostupných na trhu EÚ by mali byť k dispozícii aspoň tieto informácie: oficiálny názov výrobku alebo jeho názov v rámci spoločného colného sadzobníka; obchodné meno výrobcu alebo dovozcu; pôvod výrobku; prítomnosť akýchkoľvek materiálov alebo látok, ktoré by mohli byť škodlivé pre ľudí alebo životné prostredie; informácie o použitých materiáloch a výrobných postupoch, ak sú významné z hľadiska kvality alebo vlastností výrobku; návod na použitie.

8.5   Výbor uznáva, že je skutočne potrebné podporiť nábytkársky a drevospracujúci priemysel, a to formou hospodárskych reforiem zameraných na zlepšenie propagácie výrobkov na medzinárodnej úrovni a zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže. EÚ by tiež mala dôrazne vyzvať rozvíjajúce sa ekonomiky k reforme ich vnútroštátnych systémov, aby tak odstránili byrokratické prekážky či prostredníctvom sadzieb kompenzovali prípadnú regulačnú alebo byrokratickú nerovnováhu. Tiež by sa mohol zlepšiť právny rámec, aby sa vytvoril jasný regulačný rámec pre európske podniky, ktoré chcú investovať na trhoch tretích krajín.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Zdroj: európska štúdia Real potential for changes in growth and use of EU forests. EUwood, s. 45, kapitola 3.5 Budúci dopyt po energii z dreva: „Predpokladá sa zvýšenie spotreby dreva na výrobu energie z 346 miliónov m3 v roku 2010 (3,1 EJ) na 573 miliónov m3 (5 EJ) v roku 2020, pričom v roku 2030 by sa mohla vyšplhať na 752 miliónov m3 (6,6 EJ). Tieto číselné údaje vychádzajú z predpokladu, že podiel dreva na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov klesne z 50 % v roku 2008 na 40 % v roku 2020.“

(2)  Zdroj: Výročná správa organizácie European Panel Federation (EPF) za roky 2009 – 2010.

(3)  Vaclav Smil: Power Density Primer – Understanding the Spatial Dimension of the Unfolding Transformation to Renewable Electricity Generation, máj 2010.

(4)  Mobilisation and efficient use of wood and wood residues for energy generation – správa ad hoc pracovnej skupiny II Stáleho lesníckeho výboru o mobilizácii a efektívnom využívaní dreva a drevného odpadu na výrobu energie adresovaná Stálemu lesníckemu výboru.

(5)  Tackle Climate Change: Use Wood, publikácia CEI-Bois, november 2006.

(6)  Plán energetickej účinnosti na rok 2011, KOM(2011) 109 v konečnom znení.

(7)  CEI-Bois: www.cei-bois.org.

(8)  Dušan Vácha, TSU Internship, Harvested Wood Products, approaches, methodology, application, IPCC/NGGIP/IGES, Kanagawa, Japonsko, máj 2011.

(9)  Pozri napríklad sociálnu chartu spoločnosti Pfleiderer AG (PASOC), ktorá bola podpísaná 30. novembra 2010 vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). http://www.pasoc.innopas.eu/fileadmin/docs/documents/sozialcharta/EN__IFA-PAG.pdf.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/24


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Perspektívy udržateľnej zamestnanosti v odvetví železničnej dopravy, koľajových vozidiel a infraštruktúry – Ako ovplyvnia priemyselné zmeny európsku zamestnanosť a kvalifikačnú základňu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/05

Spravodajca: Brian CURTIS

Pomocná spravodajkyňa: Monika HRUŠECKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Perspektívy udržateľnej zamestnanosti v odvetví železničnej dopravy, koľajových vozidiel a infraštruktúry – Ako ovplyvnia priemyselné zmeny európsku zamestnanosť a kvalifikačnú základňu“. (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. septembra 2011. Spravodajcom bol pán CURTIS a pomocnou spravodajkyňou pani HRUŠECKÁ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra) prijal 104 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európske odvetvie železničných zariadení dokázalo svoju schopnosť poskytovať najmodernejšie riešenia pre ekologické a užívateľsky prístupné dopravné prostriedky, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na mobilitu a znižovanie emisií CO2. Klesajúci objem domáceho trhu a obmedzený prístup k ostatným trhom oslabia vedúce postavenie európskeho priemyslu. Ambiciózny program EÚ v oblasti dopravy nie je možné splniť bez silného priemyslu fungujúceho v Európe. EHSV odporúča nasledujúce opatrenia, ktorých cieľom je upevniť a posilniť strategické postavenie tohto odvetvia v Európe.

1.2

Je potrebné vypracovať kompletný zoznam problémov v hlavných národných a medzinárodných spojeniach.

1.3

Meradlo by sa malo stanoviť porovnaním funkčných mestských systémov v európskych veľkomestských oblastiach a najmodernejších riešení na základe energetickej a environmentálnej účinnosti.

1.4

Výrobcovia v EÚ by mali mať na základe reciprocity rovnaký prístup na trhy mimo EÚ, aký majú výrobcovia z tretích krajín na trh EÚ.

1.5

Je potrebná komplexná priemyselná politika, ktorá zahŕňa významné investície do konvenčných systémov. Výsledkom neinvestovania by bola ďalšia strata pracovných miest a kvalifikačnej základne v tomto strategickom odvetví. To by zase viedlo k nebezpečnému oslabeniu tohto odvetvia.

1.6

Napriek tomu, že Európska železničná agentúra (ERA) vydala technické špecifikácie pre interoperabilitu (TSI), integrovaná železničná sieť ešte zďaleka nie je realitou, čo z hľadiska celoeurópskej železničnej dopravy vedie k zjavným prekážkam. EHSV zastáva názor, že vzhľadom na súčasný stav sa musí v plnej miere uplatniť stratégia Európa 2020, v ktorej sa okrem iného predpokladá pevný rámec pre koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi v otázkach, ktoré nie sú priamo regulované či upravené právnymi predpismi EÚ, no majú veľký význam pre jednotný trh.

1.7

Významné rozšírenie nadnárodnej spolupráce, do ktorej by boli zapojené aj univerzity, výskumné strediská a mladí pracovníci s primeraným vzdelaním, je nevyhnutné pre štandardizáciu vývoja, projektovania a výrobu nových vlakov, ktoré môžu premávať po rôznych železniciach s rôznymi signalizačnými sústavami. Toto samo osebe by bolo vzpruhou pre európsky priemysel. Mali by sa presadzovať rôzne opatrenia zamerané na podporu využívania železničnej dopravy s cieľom obmedziť dopravné zápchy a emisie CO2. Ak sa má podnietiť zmena správania, je súčasne nutné zvýšiť kapacitu, príťažlivosť a užívateľskú prístupnosť železničnej dopravy v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj vo vzťahu k ostatným druhom dopravy.

1.8

EÚ a vlády členských štátov by mali stimulovať a podporovať inovácie ako faktor zachovania a zvýšenia európskej konkurencieschopnosti tak, ako sa navrhuje v programe EÚ 2020. V tejto oblasti je možné ako prioritné aspekty určiť napríklad zjednodušovanie technológií, zabezpečovanie kvality poskytovaných služieb (z hľadiska bezpečnosti, pohodlia, plynulosti a kapacity dopravy atď.), znižovanie spotreby energie a emisií oxidu uhličitého.

1.9

Technologický rozvoj priamo súvisí s rozvojom zručností a vedomostí v rámci odvetvia a so schopnosťou pritiahnuť mladých inžinierov (boj o talenty). Požiadavky potenciálnych užívateľov a iných zainteresovaných subjektov sú hnacou silou technologického rozvoja. Preto je potrebné ďalej rozvíjať sociálne partnerstvo a zapojenie zainteresovaných strán.

1.10

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by bolo treba zvážiť vytvorenie európskej rady pre odvetvové zručnosti s cieľom určiť kvalifikácie a pracovné miesta, ktoré budú v tomto odvetví potrebné. Na určenie toho, čo bude v budúcnosti potrebné, je preto dôležité, aby boli k dispozícii aktuálne a presné údaje o zamestnanosti v železničnej doprave.

1.11

Bez komplexnej priemyselnej politiky a náležitého financovania bude rozdrobenosť pokračovať a európsky trh stratí svoje vedúce postavenie. Iba rastúci domáci trh umožní tomuto odvetviu zachovať súčasnú úroveň zamestnanosti v Európe.

2.   Úvod

2.1

Osobná a nákladná železničná doprava je kľúčovým faktorom v modernom hospodárstve. Slúži všeobecnému verejnému záujmu a pre tvorcov politiky má strategický význam, čo sa týka zvyšujúcej sa mobility a logistických tokov pri súčasnom zmierňovaní následkov na životné prostredie. Umožňuje energeticky účinnú mobilitu pri najnižších emisiách CO2 a je jedným z riešení problému dopravného preťaženia ciest a mestských oblastí. Spoje na stredne dlhých trasách by mohli byť alternatívou leteckej prepravy, kým spoje na krátkych trasách a miestne spoje by mohli obmedziť automobilovú dopravu.

2.2

Pre európske spoločenstvo, ktoré je mobilné a šetrné k životnému prostrediu, a pre jeho integráciu ako celku a najmä jeho nových členských štátov, je nevyhnutná výkonná sieť. Súčasné siete nie sú pripravené z hľadiska kapacity, ani kvality získať pre železničnú dopravu väčší podiel na trhu.

2.3

Neustále zvyšovanie cien pohonných hmôt a závislosti od ropy, väčší záujem o životné prostredie a boj proti emisiám CO2 budú mať vplyv na spôsob, akým sa používajú rôzne druhy dopravy. Je teda potrebné zmodernizovať železničnú dopravu a zaviesť novú, špecializovanú infraštruktúru. Na celosvetovom trhu dominuje Čína, ktorá investuje značné prostriedky do rozširovania a modernizácie svojej medzimestskej a mestskej železničnej siete. Ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, okrem iných India, Rusko, Brazília a Saudská Arábia, tiež uskutočňujú alebo plánujú uskutočniť veľké projekty. Rast mimo európskeho trhu a ochabovanie v rámci neho, ako aj chýbajúca reciprocita na svetovom trhu časom oslabia vedúce postavenie Európy.

2.4

Trh mestskej hromadnej dopravy má veľký potenciál rastu. Na celom svete existuje v súčasnosti 300 veľkých mestských aglomerácií s počtom obyvateľov viac než milión, ktoré nemajú riadený systém mestskej dopravy (metro alebo električky).

2.5

V Číne, USA a iných častiach sveta sú naplánované projekty super vysokorýchlostných a konvenčných železníc. Európsky priemysel však potrebuje rovnaké východiskové podmienky a vzájomný prístup na trh, aby mohol konkurovať.

2.6

Na to, aby sa úspešne uskutočnili zmeny v správaní spotrebiteľov, environmentálnych požiadavkách a mobilite na pracovnom trhu, je nevyhnutná efektívna železničná infraštruktúra s modernými zariadeniami a vybavením. Základným predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je dobre fungujúci systém územného plánovania, vrátane primeraného zapojenia občanov do procesu plánovania a rozhodovania. Vzhľadom na zložitosť a investičnú náročnosť systémov môže čas uvedenia na trh trvať niekoľko desaťročí. Rozhodnutia, ktoré prijmeme teraz, budú určovať dopravu v roku 2050.

2.7

Konkurencia z Ázie sa už v Európe presadzuje, zatiaľ čo trhy mimo EÚ sú ešte chránené regulačnými a legislatívnymi bariérami. S cieľom obísť tieto bariéry európski výrobcovia „kupujú“ podiely na trhu prostredníctvom prenosu technológií a vytvárajú tak priemyselnú základňu v prijímajúcej krajine, čo napokon naruší európsku zamestnaneckú základňu.

2.8

Rastúcu silu tejto konkurencie z krajín mimo EÚ pravdepodobne najviac pocítime o päť až desať rokov, keď napr. čínsky trh sám dosiahne fázu vrcholu. To bude mať priamy vplyv na pracovné vyhliadky v európskej železničnej doprave.

2.9

V Európe bolo na železničnú dopravu vyčlenených 4,3 miliardy EUR v rámci plánu TEN-T na roky 2007 – 2013. Ďalšie prostriedky z Kohézneho fondu plynú väčšinou na cesty a nie sú úplne využité. Požiadavky spolufinancovania zjavne predstavujú spomaľujúci faktor. Osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii v nových členských štátoch. Hoci pokiaľ ide o pokrytie, kapacitu a technický stav, ich železničné systémy sú najmenej rozvinuté, výška pridelených prostriedkov je relatívne malá. Väčšina z relatívne malého počtu plánovaných projektov sa nachádza v štádiu štúdie alebo v pilotnej fáze.

2.10

Vnútroštátne a európske financovanie cestnej dopravy a podporné opatrenia pre automobilový priemysel, daňové úľavy pre leteckú dopravu sú v protiklade s prístupom k železničnej doprave. Skutočnosť, že v železničnej doprave sa zdaňuje spotreba energie a príjmy z cestovných lístkov, jednoznačne poukazuje na to, že železnica je v mnohých prípadoch zaradená na posledné miesto. Napriek jej udržateľnosti zo sociálneho a environmentálneho hľadiska je konkurencieschopnosť železničnej dopravy v porovnaní s inými druhmi dopravy negatívne ovplyvnená nespravodlivým zdanením.

2.11

Zavádzanie dlhých súprav cestných nákladných vozidiel (naftové nákladné vozidlá, ktoré sa často zavádzajúco označujú ako „Eco-Combi“) a rozširujúca sa diaľková autobusová doprava ako následok deregulácie v rôznych európskych krajinách ďalej zhoršujú konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

2.12

Na dopyt po koľajových vozidlách vyrobených v Európe a po železničnej infraštruktúre má jednoznačne negatívny vplyv nekalá hospodárska súťaž medzi rôznymi spôsobmi dopravy a globálne obchodné bariéry.

2.13

Európske odvetvie železničných zariadení je konkurencieschopné a významne sa podieľa na celkovej zamestnanosti. Hoci nie sú k dispozícii spoľahlivé štatistiky, najmenej 113 000 ľudí je priamo zamestnaných vo výrobe infraštruktúrnych zariadení a vlakov. Celkový počet ľudí v Európe zamestnaných v tomto odvetví sa odhaduje na 300 000. EHSV víta iniciatívu Komisie vypracovať prehľad stavu odvetvia a prieskum konkurencieschopnosti železničného dodávateľského priemyslu, ktoré nám poskytnú viac informácií o tomto odvetví.

2.14

Veľa krajín plánuje obnoviť alebo zmodernizovať infraštruktúru, vyvinúť nové vlaky, vrátane prímestských a regionálnych vlakov, zmodernizovať resp. rozšíriť linky metra a parky koľajových vozidiel, ale finančná kríza mnohé plány ohrozila a znížila očakávaný objem investícií. Odkladanie a zmenšovanie rozsahu projektov je na dennom poriadku.

2.15

Namiesto obnovy a investovania do nových technológií sa mnohí prevádzkovatelia rozhodujú pre opravu starých parkov. Spolu so spomalením plánov elektrifikácie (48 % z 230 000 km európskych železníc nie je elektrifikovaných) sa spomaľuje aj technologický a environmentálny rozvoj a môže sa dokonca zastaviť.

2.16

Vznikajúci trh so železničnou dopravou v iných častiach sveta urýchli proces globalizácie a môže ovplyvniť technologickú základňu a dlhodobú zamestnanosť v Európe. Ázia už predstihla západnú Európu ako najväčší trh so železničnými zariadeniami, čo je vývoj, ktorý sa neočakával skôr ako v rokoch 2015 – 2016. Čína len v roku 2009 vyčlenila približne 60 miliárd EUR na rozšírenie a zlepšenie svojej železničnej siete (1) a 300 miliárd EUR plánuje preinvestovať v budúcom desaťročí. V návrhu transamerickej siete osobnej dopravy sa počíta s verejnými výdavkami do roku 2050 vo výške 50 miliárd.

2.17

Európska komisia je veľmi aktívna a v roku 2007 vydala zelenú knihu o mestskej mobilite (2). V príručke z roku 2008 informovala o odhadovaných externých nákladoch v odvetví dopravy (3). V roku 2009 zelená kniha s názvom „TEN-T: preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky“ (4), ako aj „Akčný plán mestskej mobility“ (5) navrhli nové nástroje, napr. štúdie, databázy a informačný materiál. V roku 2011 Komisia napokon uverejnila bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ (6), ktorá odhaduje náklady na potrebné investície do infraštruktúry na vyše 3 bilióny EUR počas nasledujúcich 20 rokov, pričom kľúčovú úlohu zohrá železničná doprava. EHSV, ktorý zastáva názor, že železnica je druh dopravy s najnižšími emisiami CO2, víta ambicióznu víziu tejto bielej knihy a želal by si, aby boli prijaté opatrenia na ich uskutočnenie.

3.   Všeobecné poznámky

3.1

Odkladný účinok finančnej krízy zvýšil tlak na európske železnice. Mnohé európske krajiny, najmä krajiny, ktoré zasiahla finančná a hospodárska kríza, nie sú schopné uskutočniť obnovu svojich železničných systémov. Ambiciózne megaprojekty ako je „Rail Baltica“ musia prekonať mnoho politických a rozpočtových prekážok a v súčasnej situácii by mohli byť ohrozené.

3.2

Dosah krízy na rozpočty jednotlivých krajín viedol k odloženiu investícií do konvenčných systémov. Konvenčné systémy sú však pre ľudí dochádzajúcich priemerne z krátkej vzdialenosti hlavnými dopravnými prostriedkami. Keďže tieto konvenčné systémy už existujú, ich ekologický dosah je v porovnaní s vysokorýchlostnými spojmi minimálny. Vzhľadom na objem a hustotu dopravy majú tieto konvenčné systémy väčší vplyv na zníženie znečistenia a dopravného preťaženia ako alternatíva automobilovej dopravy.

3.3

Hoci sa siete vysokorýchlostných železníc na dopravu na stredné vzdialenosti v posledných desaťročiach rýchlo rozvíjali, bude ďalšou veľkou výzvou rozšírenie a vzájomné prepojenie existujúcich sietí.

3.4

Dôraz na rozvoj vysokorýchlostných železníc viedol k nedostatočným investíciám do konvenčných železničných spojení, čo malo za následok nadmerne starý park koľajových vozidiel a infraštruktúru, ktorá je zastaraná z hľadiska signalizácie, energetickej účinnosti, kapacity a bezpečnostných noriem. Pri ďalšom a nevyváženom prideľovaní prostriedkov z rozpočtu na rozvoj vysokorýchlostných železníc bude tento proces pokračovať.

3.5

V priebehu 150 rokov sa konvenčné systémy vyvinuli z regionálnych na celoštátne systémy. Parametre systému (rozchod koľají, napätie, odchýlky rovnobežnosti, maximálna rýchlosť, signalizácia a bezpečnosť) sa líšia v jednotlivých krajinách, a v niektorých prípadoch dokonca aj v jednotlivých regiónoch. Konvenčná európska sieť je v skutočnosti zmesou rôznych systémov. Na prekonanie týchto rozdielov boli zvolené rôzne prístupy: normalizácia (napríklad európska bezpečnostná norma); hybridné koľajové vozidlá (bezpečnostné systémy, napätie a nastaviteľný rozchod) a technické ustanovenia na kompenzáciu obmedzení infraštruktúry (vlaky s vozňami s výkyvnými skriňami, dvojpodlažné vlaky atď.).

3.6

Keďže systém je rôznorodou zmesou, také sú aj politické rozhodnutia v zákulisí. Do každého plánovania politiky týkajúcej sa dopravy, územného plánovania, demografie, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja sú zapojené mnohé miestne, regionálne alebo štátne orgány. Projekty sa vypracúvajú ako verejné alebo verejno-súkromné projekty a počet sprivatizovaných prevádzok sa zvyšuje. Z úspechu aj z neúspechu projektov si treba vziať ponaučenie.

3.7

Politické rozhodnutia viedli k tomu, že vysoko ziskové časti siete boli oddelené od menej ziskových a stratových častí. Výsledkom je úbytok služieb v okrajových častiach siete.

3.8

V dôsledku vysokých nákladov a rizík sa ďalší vývoj nových systémov metra v miestnej doprave spomaľuje a môže sa zastaviť. V mnohých mestských oblastiach sa ako o alternatíve k metru uvažuje o premene uzavretých prímestských železničných tratí na spojenia ľahkej koľajovej dopravy a o (znovu)otvorení električkových liniek. Dominový efekt úsporných opatrení jednotlivých krajín vedie k tomu, že sa tieto plány odsúvajú a odkladajú na neurčito.

3.9

V sektore električiek priemysel vyvinul nízkopodlažný nástup, energeticky účinnú technológiu impulzového meniča, rekuperácie elektrickej energie a napájania elektrickou energiou bez trolejového vedenia (systémy PRIMOVE a APS), zlepšil dostupnosť, znížil emisie CO2 a prekonal estetické a praktické námietky. Mnohí mestskí prevádzkovatelia však stále používajú neskoršie verzie koncepcie električky z roku 1930 z USA (PCC concept) (7).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Kým Európa bola kedysi vedúcim kontinentom v rozvoji železníc, teraz nás „zákon brzdiaceho náskoku“, ktorý je zosilnený znižovaním verejných výdavkov, zaradí na posledné miesto.

4.2

Potreba mobility spôsobuje dopravné preťaženie, znečistenie a dlhší čas cestovania. Opatrenia, ako sú poplatky za užívanie ciest, by mohli obmedziť používanie áut, potom je však potrebná konkurencieschopná, spoľahlivá, ekologická a pohodlná alternatíva. Zavedenie poplatkov za užívanie ciest v Štokholme a Londýne bolo úspešné, pretože obidve mestá majú rozšírené siete metra, ktoré slúži ako nosný pilier celej verejnej dopravy. Dopravu ľudí dochádzajúcich za prácou do mesta by bolo možné znížiť zavedením poplatkov za užívanie ciest, ak budú existovať účinné alternatívy dopravy z domu do práce.

4.3

Trasy s vysokou hustotou premávky v súčasných konvenčných systémoch železničnej dopravy dosiahli hranicu svojej kapacity. Na mnohých trasách dosiahla hustota spojov svoje hranice bezpečnosti prevádzky, dĺžka vlakov je na hranici súčasných parametrov nástupíšť a objemy dosiahli hranice priestorového profilu. Na zvýšenie kapacity budú potrebné veľké investície.

4.4

Intermodálna integrácia ešte nebola optimalizovaná. Vlaky síce privezú cestujúcich do centra mestských oblastí, tí však odtiaľ potrebujú spoľahlivé spojenie do svojho skutočného cieľa, ktorý je často v podnikateľských zónach na okraji miest. Metro a oddelené siete ľahkej koľajovej a električkovej dopravy sa ešte stále môžu rozširovať, lepšie integrovať a zlepšovať s cieľom znížiť priemerné časy cestovania z domu až do práce. Na toto budú tiež potrebné veľké investície.

4.5

Hoci bol rozvoj siete vysokorýchlostných železníc rýchly, väčšina sietí je izolovaných. Severovýchodný koridor, spojenia s východom, medzinárodné spojenia do Stredozemia a v rámci neho stále nemôžu konkurovať leteckej doprave. Sú potrebné rozsiahle investície, aby boli vysokorýchlostné železnice konkurencieschopné na väčšom počte trás.

4.6

Hoci Komisia v bielej knihe (8) predstavila ambicióznu víziu, strategické vyhliadky financovania transeurópskych železničných sietí by sa mali vyjasniť. Aká je priemyselná politika každej európskej krajiny a všeobecne Európskej únie a aké miesto zastáva výroba železničných zariadení v tejto priemyselnej politike? Aké realistické sú plány vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu? Aký veľký je rozpočet na železničnú dopravu v porovnaní s ostatnými rozpočtami (cesty verzus železnica)? Má svetová obchodná politika dosah na európsku priemyselnú základňu a čo s tým môžeme urobiť? Vytvárajú postupy verejného obstarávania skutočne rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre európsky priemysel alebo vytvárajú príležitosti pre subjekty zvonka, ktorých domáci trh je chránený obchodnými bariérami?

4.7

Pokiaľ sa pokles nezastaví, stratí toto odvetvie v dôsledku zhoršovania dlhodobej perspektívy na príťažlivosti pre mladých inžinierov a ostatných kvalifikovaných pracovníkov v infraštruktúre a nebude na trhu práce konkurencieschopné.

4.8

Z dôvodu zdĺhavého rozvoja a času trvania výroby znižovanie počtu zákaziek spôsobí pokles a zmenšenie ponúkaného sortimentu a konkurencieschopnosti.

4.9

Aby spoločnosti mohli prežiť, budú musieť obmedziť počet miest svojho pôsobenia, znížiť sociálne normy a spoliehať sa na externú flexibilitu, čo oslabí dlhodobú kvalifikačnú základňu a vyústi do ďalšieho zníženia príťažlivosti odvetvia pre kvalifikovanú pracovnú silu.

4.10

Bez komplexnej priemyselnej politiky a náležitého financovania bude rozdrobenosť pokračovať a európsky trh stratí svoje vedúce postavenie. Iba rastúci domáci trh umožní tomuto odvetviu zachovať súčasnú úroveň zamestnanosti v Európe.

4.11

Vo všeobecnosti by bolo potrebné vyzývať členské štáty a všetky úrovne riadenia k tomu, aby sa predovšetkým v tomto období rozpočtových obmedzení nevzdávali investícií do potrebnej dopravnej infraštruktúry všetkých druhov dopravy, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú európsku rozvojovú stratégiu a ktoré tiež vedú k vzniku nových pracovných miest.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Boston Consulting 2010:3.

(2)  KOM(2007) 551 v konečnom znení.

(3)  http://ec.europa.eu/transport/sustainable/doc/2008_costs_handbook.pdf

(4)  KOM(2009) 44 v konečnom znení.

(5)  KOM(2009) 490 v konečnom znení.

(6)  KOM(2011) 144 v konečnom znení.

(7)  PCC (Presidents’ Conference Committee) je koncepcia električky, ktorú po prvýkrát vyrobili v Spojených štátoch v tridsiatych rokoch minulého storočia. Tento typ električky sa v USA ukázal ako úspešný a po 2. svetovej vojne bolo jej využívanie povolené kdekoľvek na svete.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 6.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Posilnenie súdržnosti EÚ a koordinácie politiky EÚ v sociálnej oblasti prostredníctvom novej horizontálnej sociálnej doložky podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/06

Spravodajca: Christoph LECHNER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Posilnenie súdržnosti EÚ a koordinácie politiky EÚ v sociálnej oblasti prostredníctvom novej horizontálnej sociálnej doložky podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 113 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Zásadnou inováciou Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je horizontálna sociálna doložka (článok 9 ZFEÚ) v ktorej sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorého zodpovednosť za prispievanie k sociálnemu rozmeru EÚ sa prijatím Lisabonskej zmluvy zväčšila, je presvedčený, že toto ustanovenie môže predstavovať významný krok smerom k sociálnejšej EÚ iba vtedy, ak sa bude správne uplatňovať. Preto podporuje početné závery a odporúčania nezávislej vedeckej štúdie, ktorú dalo vypracovať belgické predsedníctvo Rady EÚ v druhej polovici roka 2010 (1).

1.2   EHSV zdôrazňuje, že implementácia horizontálnej sociálnej doložky je uplatňovaním primárneho práva, ku ktorému sa zaviazali všetky členské štáty podpísaním a ratifikovaním Lisabonskej zmluvy. Nemala by byť obmedzovaná v rozsahu pôsobnosti ani jej metódach, naopak, musí byť uplatňovaná vo všetkých relevantných oblastiach politiky a opatreniach EÚ, vrátane hospodárskych, a to tak inštitúciami EÚ, ako aj jednotlivými členskými štátmi.

1.3   Európska komisia, ktorá bola podľa Lisabonskej zmluvy poverená úlohou podporovať „všeobecný záujem Únie“ (článok 17 Zmluvy o založení EÚ), musí dbať na to, aby sa horizontálna sociálna doložka v uspokojivej miere uplatňovala, a zabezpečiť, aby sa na ňu odvolávalo vo všetkých relevantných dokumentoch a tiež súdnych dokumentoch a aby sa v nich plne zohľadňovala a takisto aby prispela k uskutočňovaniu nových cieľov zmluvy tak Európskou úniou, ako aj členskými štátmi.

1.4   Európska komisia by mala celkovo ďalej posilňovať význam postupov na posudzovanie sociálnych vplyvov v rámci svojho všeobecného systému hodnotenia vplyvu. To by sa malo uznať ako dôležitý nástroj, ktorý bude systematicky zabezpečovať, že spoločné sociálne ciele EÚ budú zaradené do všetkých relevantných oblastí politiky EÚ.

1.5   Horizontálna sociálna doložka sa musí uplatňovať v rozsiahlych oblastiach a v celkovej štruktúre nového sociálno-hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ v rámci stratégie Európa 2020, na ktorej sa Európska rada v roku 2010 dohodla. Musí sa uplatňovať pri všetkých jej troch prioritách (inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast), ako aj pri monitorovaní pokroku pri plnení piatich kľúčových cieľov EÚ, (ktoré je ešte potrebné preniesť do národných cieľov a ktoré majú účinne prispievať k plneniu cieľov EÚ), pri siedmich hlavných iniciatívach, desiatich integrovaných usmerneniach pre zamestnanosť a hospodársku politiku, v rámci „európskeho semestra“ a nového systému riadenia hospodárstva.

1.6   Preto bude EHSV a všetky jeho odborné sekcie vo svojich stanoviskách a ďalšej činnosti náležite zohľadňovať právne záväznú horizontálnu sociálnu doložku a všetky ostatné právne záväzné horizontálne doložky (článok 8 až 12 ZFEÚ) s cieľom posilniť sociálny rozmer EÚ.

1.7   Vo všetkých svojich stanoviskách vypracovaných pre Komisiu a iné orgány EÚ bude EHSV zakaždým skúmať, či sa uskutočnilo primerané hodnotenie vplyvu zo sociálneho hľadiska. Ak to bude potrebné, vyzve zodpovedné orgány EÚ, aby prípadné nedostatky odstránili.

1.8   Výbor pre sociálnu ochranu zohráva vzhľadom na svoju zodpovednosť za koordináciu a spoluprácu v sociálnej oblasti na úrovni EÚ dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní silného sociálneho rozmeru pre stratégiu Európa 2020 a všeobecne pri realizácii sociálnej EÚ. Je veľmi dôležité, aby v budúcnosti hral pri celkovej implementácii a monitorovaní stratégie Európa 2020 väčšiu a rovnocennú úlohu spolu s výborom pre hospodársku politiku EÚ a výborom pre zamestnanosť.

1.9   S cieľom podporiť a posilniť posudzovanie sociálnych vplyvov na celoštátnej i nižšej úrovni by sa mal Výbor pre sociálnu ochranu prednostne venovať prehĺbeniu existujúcej práce v tejto oblasti a zabezpečiť lepšie zameranie sa na vznikajúce skupiny obyvateľstva, ktoré potrebujú ochranu, a na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi. Mal by propagovať lepšie pochopenie tohto nástroja, nabádať členské štáty na to, aby jeho využívanie hneď v počiatočnej fáze zahrnuli do svojich politických procesov, podporovať rozvoj a šírenie poznatkov o týchto nástrojoch, metódach a zdrojoch údajov potrebných na zabezpečenie jeho účinného uplatňovania. Súčasne by mal monitorovať a pravidelne informovať o tom, ako členské štáty využívajú postupy hodnotenia sociálnych vplyvov v súvislosti s vypracovávaním národných programov reforiem.

1.10   Výbor pre sociálnu ochranu rozhodol o vypracovaní výročnej správy, v ktorej sa má hodnotiť pokrok pri plnení hlavného cieľa EÚ týkajúceho sa „sociálneho začlenenia a znižovania chudoby“, monitorovať implementácia sociálnych aspektov do integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť, sociálna situácia a vývoj opatrení, ktoré boli prijaté v kontexte koordinácie a spolupráce na úrovni EÚ v sociálnej oblasti (2). Táto správa by sa mohla ďalej využiť ako výročné hodnotenie sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020 a zahrnúť do ročného prieskumu rastu, ktorý uskutočňuje Komisia, do politických usmernení EÚ a do možných sociálnych odporúčaní členským štátom k ich národným programom reforiem. Na základe dohody s Výborom pre sociálnu ochranu bude jej hodnotenie vypracované na základe každoročných strategických správ členských štátov o pokroku pri dosahovaní spoločných sociálnych cieľov EÚ a aktualizovaných plánov, ktoré zohľadňujú štátny politický program.

1.11   EHSV každoročne vypracuje stanovisko o uplatňovaní horizontálnej sociálnej doložky, ktorej v ňom má byť venovaná významná samostatná hlavná časť, a o uplatňovaní ďalších sociálnych horizontálnych doložiek, Charty základných práv a iných sociálnopolitických ustanovení Lisabonskej zmluvy, ako aj sekundárnej legislatívy a iných právnych a politických opatrení z hľadiska dodržiavania a podporovania cieľov a zámerov. Preskúma tiež a posúdi, do akej miery môžu z hľadiska sociálnej politiky a základných práv prispieť k rozvoju EÚ a odporučí konkrétne opatrenia na lepšie dosiahnutie cieľov a zámerov. Vo verejnej diskusii na túto tému budú môcť svoje špecifické postoje a správy predstaviť aj iné veľké reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v sociálnej oblasti. Toto každoročné stanovisko EHSV bude postúpené a objasnené zástupcom inštitúcií EÚ.

1.12   EHSV, národné hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie v členských štátoch by mali ako zainteresované strany prispieť svojím dielom k uplatňovaniu horizontálnej sociálnej doložky a postupov hodnotenia sociálneho vplyvu prostredníctvom podpory európskych občianskych iniciatív a občianskych projektov v rámci občianskeho dialógu o problematike sociálnej politiky. Aj riadiaci výbor EHSV pre stratégiu Európa 2020 by mal zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní obsahu a procesu národných programov reforiem a vypracovaní príslušnej správy.

1.13   EHSV a Európska komisia by mali medzi sebou uzavrieť medziinštitucionálnu dohodu o tom, že Komisia predloží Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru všetky postupy hodnotenia vplyvu svojich spisov, aby ich mohol vo svojich stanoviskách a správach zohľadniť.

2.   Podkladové informácie o rozvoji sociálnejšej EÚ

2.1   Lisabonská zmluva a stratégia Európa 2020 poskytujú významné možnosti na priblíženie sa k lepšej a vzájomne sa upevňujúcej rovnováhe medzi cieľmi v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí, a tým sociálnej EÚ. Ako vyplýva zo spomínanej vedeckej štúdie, ktorú dalo vypracovať belgické predsedníctvo Rady EÚ (3), do popredia vystupuje päť možností:

2.1.1   Lisabonská zmluva vytvára prostredníctvom horizontálnej sociálnej doložky právny základ na zohľadnenie sociálneho dosahu opatrení v jednotlivých oblastiach politiky. Tým bol vytvorený aj nástroj na rozsiahle zohľadnenie sociálnych cieľov vo všetkých relevantných oblastiach politiky (vrátane politiky a opatrení mimo sociálnej oblasti), ako aj na sledovanie a vykazovanie vplyvu opatrení.

2.1.2   Zmluva a stratégia Európa 2020 (so svojimi hlavnými cieľmi EÚ a hlavnými iniciatívami EÚ) zvýšili potenciálne zviditeľnenie a význam sociálnych otázok, čo platí najmä – ale nielen – pre sociálne začlenenie a znižovanie chudoby.

2.1.3   Stratégia Európa 2020 umožňuje oveľa integrovanejší a koordinovanejší prístup k riadeniu v oblasti hospodárstva, sociálnych vecí, zamestnanosti a tiež životného prostredia. Tým by sa mohlo zabezpečiť, že opatrenia v týchto oblastiach sa skutočne navzájom posilnia.

2.1.4   Z novej zmluvy vyplývajú väčšie možnosti na lepšie zachovanie, posilnenie a modernizovanie národných systémov sociálnej ochrany a lepšej ochrany služieb všeobecného záujmu, najmä sociálnych služieb, čo môže prispieť k obnoveniu rovnováhy medzi úrovňou EÚ a úrovňami jednotlivých štátov.

2.1.5   Zmluva zaručuje oprávnenosť prijímania opatrení na úrovni EÚ v širšom spektre sociálnych otázok než doteraz, napr. s ohľadom na vysokú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy, ochranu ľudského zdravia a odstraňovanie nerovností. To by mohlo viesť k väčšej koordinácii celého širokého a neusporiadaného spektra sociálnopolitických opatrení v širšom zmysle než doteraz.

2.2   Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zdôraznil, že „v stratégii Európa 2020 je sociálne začlenenie definované ako cieľ a uvedené sú tri rozmery chudoby a vylúčenia. Potom je však nevyhnutné, aby členské štáty a EÚ ako celok pokračovali v sledovaní vykonávania pri uplatňovaní celého súboru spoločne dohodnutých sociálnych ukazovateľov, o ktoré sa opiera koordinácia a spolupráca v sociálnej oblasti na úrovni EÚ“ (4).

2.3   V súlade s novým cieľom „územnej súdržnosti“ (ktorý zaviedla Lisabonská zmluva) a zámermi nedávnej rozpočtovej reformy využiť všetky prostriedky politiky súdržnosti na ciele stratégie Európa 2020 a zodpovedajúcim spôsobom posilniť politiku súdržnosti by sa v nasledujúcom finančnom výhľade (na obdobie po roku 2013) malo zamerať na to, aby opatrenia a programy územnej politiky v plnom rozsahu zohľadňovali sociálne ciele EÚ. Tu by sa mali prepojiť sociálne ciele s politikou súdržnosti, t. j. využiť potenciál nového cieľa územnej súdržnosti v rámci nariadení pre budúce programové obdobie, zabezpečiť uplatňovanie zásad nediskriminácie a dostupnosti pri výdavkoch v rámci štrukturálnych fondov, využiť politiku súdržnosti ako „preventívny prvok“ (5) na podporu štrukturálnych a inštitucionálnych reforiem, ktoré posilnia sociálne ciele EÚ a zaviesť územný prístup ako dôležitý prvok do koordinácie a spolupráce EÚ v sociálnej oblasti. Je potrebné poukázať na to, že dôležitý aspekt tejto „teritorializácie“ spočíva v aktívnom spolupôsobení miestnych a regionálnych aktérov.

2.4   Je potrebné začleniť cieľ EÚ týkajúci sa sociálnej integrácie, ktorý bol stanovený aj v stratégii Európa 2020, do zmysluplných celoštátnych cieľov (a podľa možnosti aj do cieľov na nižšej úrovni). Štátne ciele musia jednoznačne prispieť k dosiahnutiu celkového cieľa EÚ. Ciele by sa mali zakladať na konkrétnych faktoch. Mali by primerane odrážať mechanizmy, ktoré vedú k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a všeobecné politické ciele stanovené na zlepšenie sociálnej integrácie. Musia slúžiť na meranie skutočných politických výsledkov a na zabránenie tomu, aby pri uskutočňovaní zámerov boli politické ciele prekrúcané, zabudnuté alebo ignorované. Ak majú mať ciele zabezpečenú stálu verejnú a politickú podporu, musia sa zakladať na dôkladnom, presnom a transparentnom postupe. Je potrebné zohľadniť aj postoje príslušných zainteresovaných strán. Je potrebné presne monitorovať pokrok pri plnení celoštátnych cieľov (aj cieľov na nižšej úrovni) a vykazovať ho.

3.   Podkladové informácie o uplatňovaní horizontálnej sociálnej doložky

3.1   Lisabonská zmluva zavádza do vytvárania sociálneho rozmeru EÚ podstatné zmeny. V článku 9 ZFEÚ o horizontálnej sociálnej doložke sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“

3.2   Táto horizontálna sociálna doložka je v súlade s ostatnými horizontálnymi doložkami zmluvy, ktoré sa týkajú rovnosti medzi ženami a mužmi, boja proti diskriminácii, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, ochrany zvierat a malých a stredných podnikov (články 8, 10, 11, 12, 13 a 153 ZFEÚ). EÚ a všetky jej inštitúcie, ku ktorým patrí aj EHSV ako poradný orgán, ako aj členské štáty sú povinné uplatňovať tieto horizontálne doložky vo všetkých relevantných návrhoch zákonov, politikách a opatreniach (6). Platí to aj pre všetky relevantné dokumenty, vrátane súdnych.

3.3   Cieľom horizontálnej sociálnej doložky je, aby EÚ pri každej svojej činnosti zohľadňovaním šiestich čiastkových cieľov článku 9 ZFEÚ v plnej miere brala na zreteľ sociálny rozmer, a tak dosiahla základné hodnoty a ciele EÚ v rámci svojej pôsobnosti (článok 2 a 3 Zmluvy o založení EÚ a článok 7 ZFEÚ).

3.4   Základným cieľom úsilia členských štátov je „neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok svojich národov“ (preambula ZFEÚ, tretí odsek). Únia a členské štáty „majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne“ (článok 151 ZFEÚ).

3.5   Rozhodovacie orgány by nemali obmedzovať uplatňovanie horizontálnej sociálnej doložky ani v rozsahu jej pôsobnosti (napr. boj proti chudobe a vylúčeniu), ani v metóde (otvorená metóda koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania a postupy hodnotenia vplyvu) alebo na činnosť Výboru pre sociálnu ochranu, lež práve naopak, mali by ju uplatňovať v širšom zmysle na všetky oblasti politiky EÚ, najmä na hospodársku a zahraničnú politiku. Horizontálna sociálna doložka musí vyústiť do legislatívnych textov, ktoré zabezpečujú uskutočňovanie nových cieľov zmluvy tak Európskou úniou, ako aj členskými štátmi.

3.6   Ako sa zdôrazňuje vo všeobecnej správe o činnosti Únie za rok 2010 (s. 121), zodpovednosť EHSV za prispievanie k sociálnemu rozmeru EÚ sa prijatím Lisabonskej zmluvy zväčšila.

3.7   EHSV preto musí vo všetkých svojich stanoviskách a ďalšej činnosti náležite zohľadňovať právne záväznú horizontálnu sociálnu doložku, ako aj všetky ostatné právne záväzné horizontálne doložky (článok 8 až 12 ZFEÚ), a tým posilniť sociálny rozmer EÚ. EHSV tak podporí aj aktívny a preventívny prístup horizontálnej sociálnej doložky.

3.8   EHSV už prijal rozsiahle stanovisko o horizontálnej sociálnej doložke a o otvorenej metóde koordinácie v sociálnej oblasti (7) a stanovisko o celospoločenskom význame sociálnych dávok (8). V ňom upozornil na to, že účinné a energické, praktické zavádzanie týchto doložiek do formulácie a uskutočňovania politiky EÚ môže podstatnou mierou prispieť k posilňovaniu súdržnosti EÚ a koordinácie v sociálnej oblasti.

3.9   Z iniciatívy belgického predsedníctva Rady EÚ bolo v druhej polovici roku 2010 na viacerých konferenciách jasne poukázané na význam horizontálnej sociálnej doložky a postupov hodnotenia sociálneho vplyvu pre ďalší rozvoj sociálneho rozmeru v EÚ (9). Horizontálna sociálna doložka novej Lisabonskej zmluvy požaduje, aby sa väčšia pozornosť venovala sociálnemu rozmeru politík Európskej únie. Zohľadňovanie sociálnych dôsledkov všetkých európskych politík si vyžaduje nový štruktúrovaný dialóg medzi všetkými európskymi inštitúciami a v rámci nich. Na tento účel sa Európska komisia, Európsky parlament, Rada EÚ, ako aj Európska rada a Súdny dvor EÚ zaviazali k dialógu medzi inštitúciami a v rámci nich (10).

3.10   Medzi nástroje na zlepšenie koordinácie a spolupráce v oblasti sociálnej politiky patrí popri horizontálnej sociálnej doložke a postupov hodnotenia sociálneho vplyvu aj otvorená metóda koordinácie v sociálnej oblasti, politika súdržnosti EÚ a ciele EÚ v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (11).

3.11   Dôležitým nástrojom na zavádzanie a uplatňovanie horizontálnej sociálnej doložky sú postupy hodnotenia sociálneho vplyvu. Európska komisia ich podporuje vlastným usmernením k postupom hodnotenia sociálneho vplyvu v rámci iniciatív týkajúcich sa zodpovednej správy vecí verejných (12) a lepšej a inteligentnejšej regulácie (13).

3.11.1   Okrem toho existuje medzi Európskou komisiou, Európskou radou a Európskym parlamentom medziinštitucionálna dohoda o uplatňovaní postupov hodnotenia sociálneho vplyvu (14).

3.11.2   Aj Európska komisia vypracovala vlastnú smernicu k hodnoteniu sociálneho vplyvu v rámci Komisie a v rámci procesu posudzovania vplyvu (15). Na rok 2011 naplánovala jedenásť hodnotení vplyvu v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti (16).

3.11.3   Európsky dvor audítorov obsiahlo posudzoval postupy hodnotenia sociálneho vplyvu v období rokov 2005 až 2008 a hodnotil ich kladne (17).

3.11.4   Výbor regiónov už spolupracuje s Európskou komisiou pri určitých postupoch hodnotenia vplyvu (18).

3.11.5   Rada vyzvala Európsku komisiu, aby uplatňovala článok 9 ZFEÚ a postupy hodnotenia sociálneho vplyvu (19). Akt o jednotnom trhu obsahuje návrh 29: uplatňovanie postupov hodnotenia sociálneho vplyvu.

3.11.6   Charta základných práv EÚ sa od roku 2005 systematicky zohľadňuje v legislatívnych návrhoch Európskej komisie. Komisia v tejto súvislosti v roku 2010 predložila vykonávaciu stratégiu (20), ku ktorej EHSV už vypracoval stanovisko (21).

3.11.7   EHSV už prijal kladné stanoviská k zavádzaniu, vypracovaniu a uplatňovaniu postupov hodnotenia vplyvu, k hodnoteniam vplyvu na udržateľnosť a k obchodnej politike (22).

3.11.8   Postupy hodnotenia vplyvu sú politickými nástrojmi s veľkým potenciálom, ktoré sa však v praxi iba ťažko presadzujú. Na to, aby sa ich potenciál plne využil a aby sa zabezpečilo, že nebudú využívané na legitimizovanie už existujúcich politických návrhov, musí v tvorbe politiky dôjsť k zmene myslenia a na to potrebujú zodpovední činitelia dostatok času, znalostí, schopností a podporu. Je potrebné podporovať zapojenie príslušných zainteresovaných strán do tohto procesu. Uplatňovanie postupov hodnotenia vplyvu by malo byť nákladovo efektívne a primerané zodpovedajúcim cieľom.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Horizontálna sociálna doložka (článok 9 ZFEÚ) je jednou z najdôležitejších inovácií Lisabonskej zmluvy v sociálnej oblasti. Jej potenciál by sa mal v plnom rozsahu využiť. Zmluva obsahuje jasný mandát na zohľadňovanie cieľov vo všetkých relevantných oblastiach politiky, iniciatívach a opatreniach EÚ. Rozvoj sociálnej EÚ by sa mal prostredníctvom tohto článku stať zastrešujúcou úlohou Únie, ktorá preniká do všetkých politických oblastí. Horizontálnu sociálnu doložku je preto potrebné uplatňovať aj pri európskych výskumných programoch.

4.2   Horizontálna sociálna doložka je o to dôležitejšia a naliehavejšia, že vplyv finančných, hospodárskych a rozpočtových kríz zvyšuje pre EÚ ako celok a aj pre jednotlivé členské štáty význam toho, aby v plnej miere zohľadňovali sociálny rozmer EÚ. Musí sa prekonať nerovnováha medzi rozvojom hospodárskej integrácie na vnútornom trhu a ďalším rozvojom sociálneho rozmeru EÚ. Zavedenie tohto nového nástroja má prispieť k tomu, aby sa odstránila nevôľa a v niektorých členských štátoch narastajúca skepsa ohľadne prínosu politiky EÚ, najmä čo sa týka pokroku v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálneho pokroku, pričom členské štáty musia prevziať väčšiu zodpovednosť.

4.3   Vo všetkých svojich stanoviskách vypracovaných pre Komisiu a iné orgány EÚ bude EHSV zakaždým skúmať, či sa uskutočnilo primerané hodnotenie vplyvu zo sociálneho hľadiska. Ak to bude potrebné, vyzve zodpovedné orgány EÚ, aby prípadné nedostatky odstránili.

4.4   Európsky parlament plní pri uplatňovaní horizontálnej sociálnej doložky významnú úlohu aj tým, že priebežne posudzuje postupy hodnotenia sociálneho vplyvu, ktoré používa Európska komisia a ostatné inštitúcie EÚ (23).

4.5   Členské štáty sú tiež povinné uplatňovať horizontálnu sociálnu doložku, ako aj všetky ostatné horizontálne doložky vo všetkých relevantných návrhoch, politických oblastiach a opatreniach, ako aj vo všetkých príslušných dokumentoch, vrátane súdnych. Na tento účel by mali uskutočňovať postupy hodnotenia sociálneho vplyvu.

4.6   Skutočné zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti vo všetkých fázach a na všetkých úrovniach je nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho využívania horizontálnej sociálnej doložky a otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti (24). EHSV ako poradný orgán sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnávateľov a zamestnancov a iných zástupcov občianskej spoločnosti zo všetkých 27 členských štátov. Tým združuje dôležité zainteresované strany v EÚ a je predurčený na to, aby v rámci postupov hodnotenia vplyvu podstatnou mierou prispieval k ich podpore a optimalizácii.

4.7   EHSV môže prispieť k rozvoju a prehĺbeniu cieľov sociálnej politiky a sociálneho a občianskeho dialógu s členskými štátmi intenzívnejšou výmenou informácií a užšou spoluprácou s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými inštitúciami členských štátov, ako aj so sociálnymi partnermi, zástupcami skupín rôznych záujmov a ďalšími príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti v sociálnej oblasti na všetkých úrovniach (na úrovni EÚ, národnej a regionálnej úrovni). Na tomto úsilí by mohla mať podiel aj práca riadiaceho výboru EHSV pre stratégiu Európa 2020, ktorý pravidelne monitoruje obsah a proces národných programov reforiem a podáva o ňom správy.

4.8   Aj Európska sociálna platforma (25) a jej členovia, ku ktorým patria viaceré sociálne organizácie jednotlivých odvetví (ženské organizácie, organizácie pre starších ľudí, pre ľudí so zdravotným postihnutím, sociálne slabých, bezdomovcov atď.), ako aj ďalšie reprezentatívne európske a štátne organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v sociálnej oblasti plnia dôležitú úlohu pri požadovaní toho, aby bola horizontálna sociálna doložka uspokojivo uplatňovaná tak na úrovni EÚ, ako aj na štátnej a na nižšej úrovni.

4.9   Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ (26), rovnako ako práca EHSV v súvislosti s ňou (27) a ostatnými hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020 by mali prispieť k zabezpečeniu vyváženého uplatňovania horizontálnej sociálnej doložky na európskej, národnej a nižšej úrovni.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Sociálnopolitické ustanovenia Lisabonskej zmluvy (najmä články 145 až 166 a článok 168 ZFEÚ) a Charta základných práv EÚ (najmä hlava IV „Solidarita“) konkretizujú horizontálnu sociálnu doložku a je potrebné ich v plnej miere zohľadniť.

5.2   EHSV každoročne vypracuje stanovisko o uplatňovaní horizontálnej sociálnej doložky a ostatných sociálnych horizontálnych doložiek (články 8, 9, 10 ZFEÚ), Charty základných práv (s osobitným zreteľom na sociálne základné práva) a iných sociálnopolitických ustanovení Lisabonskej zmluvy (najmä článkov 145 až 166 a článku 168 ZFEÚ), ako aj sekundárnych právnych predpisov a iných právnych a politických opatrení z hľadiska dodržiavania a podporovania sociálnych cieľov a zámerov. Výbor pritom preskúma a zhodnotí, do akej miery prispievajú k rozvoju základných práv a sociálnopolitickému rozvoju v EÚ. V stanovisku budú prípadne uvedené aj odporúčania, ako by sa sociálne ciele a zámery dali lepšie dosiahnuť prostredníctvom konkrétnych opatrení tak na európskej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých štátov. Osobitná pozornosť sa bude pritom venovať výročnej správe Výboru pre sociálnu ochranu o sociálnom rozmere stratégie Európa 2020 (28).

5.2.1   V rámci verejnej diskusie EHSV, ktorá sa uskutoční vždy pred vypracovaním stanoviska, budú môcť svoje špecifické postoje a správy okrem sociálnych partnerov a zástupcov rôznych záujmov predstaviť aj iné veľké reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v sociálnej oblasti.

5.2.2   Toto každoročné stanovisko EHSV bude postúpené a objasnené zástupcom inštitúcií EÚ, predovšetkým Európskej rady, Rady EÚ, Európskeho parlamentu, Komisie, Súdneho dvora EÚ a ECB.

5.3   EHSV, národné hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie v členských štátoch by mali ako zainteresované strany prispieť svojím dielom k uplatňovaniu horizontálnej sociálnej doložky a hodnotenia sociálneho dosahu podporou európskych občianskych iniciatív a občianskych projektov v rámci občianskeho dialógu o problematike sociálnej politiky.

5.4   EHSV a Európska komisia by mali uzavrieť dohodu o tom, že Komisia predloží Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru všetky hodnotenia dosahu svojich spisov, aby ich mohol vo svojich stanoviskách a správach zohľadniť.

5.5   EHSV a všetky jeho odborné sekcie budú vo svojich stanoviskách a ďalšej činnosti náležite zohľadňovať právne záväznú horizontálnu sociálnu doložku a všetky ostatné právne záväzné horizontálne doložky (článok 8 až 12 ZFEÚ) s cieľom posilniť sociálny rozmer EÚ (napr. sociálne doložky v dohode o voľnom obchode (29), sociálny rozmer vnútorného trhu, hodnotenia vplyvu na udržateľnosť a obchodná politika EÚ (30)).

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  E. Marlier, D. Natali, R. Van Dam: Europe 2020: Towards a More social EU?, PIE Peter Lang, Brusel 2010.

(2)  Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu o sociálnom rozmere stratégie Európa 2020, SPC/2010/10/7 v konečnom znení.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(4)  Predslov k: Atkinson, A.B., Marlier, E.: Income and living conditions in Europe, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (OPOCE), Luxemburg 2010.

(5)  „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, KOM(2010) 367 v konečnom znení.

(6)  Schorkopf, Frank: Art. 9 AEUV; in: Das Recht der Europäischen Union, Kommentar, Nettesheim, Martin (Hrsg.) 2010.

(7)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému „Otvorená metóda koordinácie a sociálna doložka v kontexte stratégie Európa 2020“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 23.

(8)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému „Rozvoj dávok sociálneho zabezpečenia“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 28.

(9)  Platí to najmä pre konferenciu na tému „Koordinácia EÚ v sociálnej oblasti v kontexte stratégie Európa 2020: Pohľad späť a cesta do budúcnosti“, 14. a 15. septembra 2010, La Hulpe, Belgicko.

(10)  „Horizontálna sociálna doložka a zohľadňovanie sociálneho hľadiska v EÚ“, Tretie fórum o sociálnych službách všeobecného záujmu, 26. a 27. októbra 2010.

(11)  Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu, ktoré v júni 2011 podporila Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti.

(12)  Stanovisko EHSV na tému „Účinné riadenie obnovenej Lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 13.

(13)  Stanovisko EHSV na tému „Inteligentná regulácia“, spravodajca: Jorge PEGADO LIZ, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 87.

(14)  Medziinštitucionálny spoločný prístup k posudzovaniu vplyvu, 14901/05 JUR.

(15)  Usmernenie na posudzovanie sociálnych vplyvov v rámci systému Komisie na posudzovanie vplyvu, 2009.

(16)  http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/roadmaps_2011_en.htm#empl (20.3.2011).

(17)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 3/2010 „Posudzovanie vplyvu v inštitúciách EÚ: podporuje proces rozhodovania?“ (http://eca.europa.eu/portal/pls/portal/docs/1/5372733.pdf).

(18)  http://ec.europa.eu/governance/impact/ia_in_other/ia_in_other_en.htm 20.3.2011.

(19)  Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (6.12.2010), tlačová správa, (http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/118244.pdf.

(20)  Oznámenie Komisie, KOM(2010) 573 v konečnom znení.

(21)  Stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou“, spravodajkyňa: Gabriele BISCHOFF, pomocný spravodajca: Cristian PÎRVULESCU (Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 74).

(22)  Stanoviská EHSV na tému „Normy kvality – štúdie sociálneho dosahu“, Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 21 a „Usmernenia pre posúdenie dosahov“, Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 28 a poznámka pod čiarou 30.

(23)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 8.6.2011, 2011/2016 (IND).

(24)  Pozri poznámku pod čiarou 8.

(25)  Platforma európskych sociálnych mimovládnych organizácií (Sociálna platforma) je združenie reprezentatívnych európskych zväzov a sietí mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v sociálnej oblasti. http://www.socialplatform.org/.

(26)  Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=961&langId=sk.

(27)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť“, spravodajkyňa: Maureen O'Neill, http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14953.

(28)  Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu o sociálnom rozmere stratégie Európa 2020, SPC/2010/10/7 v konečnom znení.

(29)  Sociálne normy v kapitolách o udržateľnosti v bilaterálnych dohodách o voľnom obchode, Lukas, Steinkellner, Ludwig Boltzmann, Inštitút pre ľudské práva, Viedeň 2010.

(30)  Stanovisko EHSV na tému „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“, spravodajkyňa: Evelyne Pichenot, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 14, http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.rex-opinions.18107; http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?year=2011&serie=C&textfield2=218&Submit=Rechercher&ihmlang=sk.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Problém bezdomovstva“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/07

Spravodajca: Eugen LUCAN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Problém bezdomovstva“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra) prijal 98 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV predkladá tieto odporúčania:

1.1.1

Európska únia by mala venovať oveľa viac prostriedkov zo štrukturálnych fondov (najmä z ESF a EFRR) na hľadanie riešení problému bezdomovstva, a to predovšetkým výstavbou trvalého bývania.

1.1.2

Politické opatrenia Európskej únie a členských štátov v oblasti boja proti bezdomovstvu by mali vychádzať zo zásady dodržiavania ľudských práv, ku ktorým patrí i právo na dostupné a primerané bývanie. EHSV sa domnieva, že tento jav neexistuje sám o sebe, ale je dôsledkom politických a ekonomických rozhodnutí. Preskúmanie prerozdelenia bohatstva sa musí bezodkladne stať súčasťou inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020, a to aj vzhľadom na obdobie krízy, ktorou prechádza EÚ.

1.1.3

Európsky právny rámec (zmluvy, charty, medzinárodné dokumenty) pre ambicióznu politiku sociálneho bývania už existuje. Okrem toho Európska únia by mala koordinovať svoje kroky s cieľom povzbudiť členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu (1). Európska komisia, Európsky parlament a Agentúra pre základné práva Európskej únie by mali vypracovať výročnú správu, ktorej súčasťou by bolo hodnotenie spôsobu uplatňovania článku 34 charty základných práv týkajúceho sa práva na pomoc pri bývaní v členských štátoch.

1.1.4

Eurostat by mal podporovať používanie spoločných definícií, indexov a ukazovateľov, aby bolo možné pochopiť zložitosť a špecifickosť tohto javu na európskej úrovni a aby sa harmonizovali štatistiky. EHSV odporúča prijať typológiu ETHOS, ktorú zostavila Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA) na vymedzenie javu bezdomovstva na európskej úrovni.

1.1.5

Európska komisia by mala vypracovať ambicióznu stratégiu boja proti bezdomovstvu a pomôcť členským štátom pri zavádzaní účinných národných stratégií v súlade s hlavnými usmerneniami, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení za rok 2010, a s prihliadnutím na odporúčania poroty Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve. Rozsiahla politika bývania v Európe by bola súčasťou rozsiahlych prác zabezpečujúcich pracovné miesta a prosperitu, ktoré patria naďalej medzi dva ciele vymedzené v európskych zmluvách.

1.1.6

Keďže cieľom stratégie Európa 2020 je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, EHSV navrhuje, aby EÚ pravidelne tento cieľ sledovala a vypracovávala politické opatrenia tiež v závislosti od pomeru ceny bývania na trhu s nehnuteľnosťami a možnosti európskych občanov kúpiť si alebo prenajať si bývanie podľa svojich príjmov.

1.1.7

EÚ by mala pomôcť členským štátom pri tom, aby vo svojich politických opatreniach v oblasti začlenenia zohľadnili tieto aspekty: celkové zníženie počtu úmrtí spôsobených „životom na ulici“, dôstojnosť jednotlivca, viacnásobnú príčinnú súvislosť, predchádzanie tomuto javu, posilnenie zodpovednosti a účasti prijímateľov pomoci prostredníctvom sociálnej zmluvy/nájomných zmlúv, európske normy efektívnosti nákladov v oblasti bývania a sociálnych služieb, výstavbu trvalého bývania, dotovaného bývania a centier prevencie v každej lokalite (2). Táto metóda umožní rýchly prístup k trvalému bývaniu.

1.1.8

Komisia by mala vytvoriť európsku agentúru, ktorá bude mať na starosti problematiku bezdomovstva.

1.1.9

Členské štáty by mali implementovať účinné stratégie proti kríze, ktoré by kládli dôraz na optimálnu efektívnosť nákladov, konzultácie a propagovanie verejno-súkromných partnerstiev a zväčšovanie bytového fondu, pretože vzhľadom na krízu ceny nehnuteľností výrazne klesli.

2.   Kontext a všeobecné pripomienky týkajúce sa problému bezdomovstva v Európskej únii

2.1

V rámci európskeho roka 2010 (3) bola problematika bezdomovstva prioritnou oblasťou činnosti.

2.2

Táto problematika sa po prvýkrát spomína ako prioritná téma v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení z roku 2005. Európska komisia uverejnila v roku 2007 štúdiu o hodnotení bezdomovstva na úrovni Európskej únie (4).

2.3

Riešenie tohto problému sa stalo prioritou zvlášť preto, že je dôležitou súčasťou stratégie EÚ týkajúcej sa sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia.

2.4

Európska únia prostredníctvom svojej stratégie týkajúcej sa sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (známej tiež pod názvom otvorená metóda koordinácie v sociálnej oblasti) koordinuje a podporuje prijímanie vnútroštátnych opatrení a rozvíjanie stratégií boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vďaka systému podávania správ, spoločných ukazovateľov a konečných politických záverov, ktoré Európska komisia prijíma v spolupráci s Radou ministrov EÚ.

2.5

Európsky parlament prijal množstvo významných iniciatív v prospech bezdomovcov. Ide najmä o písomné vyhlásenie týkajúce sa uznesenia o probléme bezdomovcov žijúcich na ulici, ktoré bolo prijaté v roku 2008 (5). V tomto vyhlásení vyzýva Radu, aby podporila prijatie záväzku na úrovni celej EÚ, ktorým bude vyriešenie problému bezdomovcov žijúcich na ulici do roku 2015. Päť poslancov Európskeho parlamentu uverejnilo 6. septembra 2010 nové písomné vyhlásenie viacerých politických strán o potrebe prijatia európskej stratégie týkajúcej sa bezdomovstva. Tento dokument bol prijatý v decembri 2010. EHSV zastáva názor, že na uskutočnenie uvedených ambicióznych cieľov je potrebné použiť prostriedky z európskych fondov (ESF a EFRR).

2.6

Koncom roka 2009 sieť nezávislých expertov EÚ v oblasti sociálneho začleňovania predstavila správu (6) o probléme bezdomovstva a vylúčenia spojenom s bývaním v členských štátoch EÚ. V správe je obsiahnutá požiadavka, aby bola otázka bezdomovstva neoddeliteľnou súčasťou otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti a aby sa po roku 2010 na ňu nadviazalo a aby sa v nej pokračovalo.

2.7

Európska rada prijala 17. júna 2010 novú stratégiu Európa 2020. EÚ sa do roku 2020 bude usilovať znížiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorému je vystavených aspoň 20 miliónov ľudí. Návrh Komisie pre stratégiu Európa 2020 počíta s európskou platformou na boj proti chudobe s cieľom „stanoviť a uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie osobitných okolností mimoriadne ohrozených skupín ([…] a ľudí bez domova)“  (7).

2.8

V októbri 2010 Výbor regiónov uverejnil stanovisko na tému „Boj proti bezdomovstvu“, v ktorom sa vyjadril, že EÚ musí v boji proti tomuto problému vyvíjať oveľa viac úsilia. Výbor regiónov navrhuje, aby sa presadzovalo používanie typológie ETHOS na európskej úrovni, aby sa založila európska agentúra, ktorá bude zodpovedná za koordináciu a podporu boja proti bezdomovstvu, aby sa podporovali preventívne opatrenia zamerané na tento jav a aby sa do tohto úsilia zapojili regióny.

2.9

Európska komisia a Rada vo svojej spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (8) vyzývajú členské štáty, aby vypracovali stratégie zamerané na prevenciu, hľadanie foriem trvalého bývania (dotované bývanie a trvalé bývanie), metódu, ktorej absolútnou prioritou je bývanie a doplnkové sociálne služby, ako i zlepšenie riadenia.

2.10

Najdôležitejšie odporúčania z roku 2010 týkajúce sa problému bezdomovstva sú obsiahnuté v záveroch Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve (9), ktorá sa konala na konci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 na podnet Európskej komisie a s podporou belgického predsedníctva Európskej únie.

2.11

Eurostat (10) uverejnil v roku 2011 správu o podmienkach bývania v Európe v roku 2009 (Housing Condition in Europe in 2009), v ktorej sa uvádza, že 30 miliónov občanov EÚ trpí nedostatkom priestoru a je vystavených neistým podmienkam bývania.

3.   Právo na bývanie

3.1

Problém bezdomovstva môže priamo porušovať ľudské práva uvedené v Charte základných práv Európskej únie (11).

3.2

V článku 34 tejto charty sa ustanovuje, že: „S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov […].“

3.3

Všeobecná deklarácia ľudských práv Spojených národov zaručuje právo na primerané životné podmienky, ktoré zahŕňajú prístup k bývaniu a lekárskym a sociálnym službám. Podľa článku 25 ods. 1 deklarácie: „Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia.“

3.4

V článku 31 revidovanej Európskej sociálnej charty Rady Európy (12) sa ustanovuje, že každý má právo na bývanie a strany sa vyzývajú, aby sa zaviazali „prijať opatrenia určené na: 1. podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, 2. predchádzanie bezdomovstvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia, 3. sprístupnenie ceny bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov.“

3.5

Právo na bývanie je zakotvené v mnohých národných ústavách členských štátov EÚ. Primerané bývanie je nevyhnutnosťou a právom. EHSV odporúča všetkým členským štátom, aby pomáhali všetkým osobám, ktoré disponujú týmto právom v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, získať prístup k bývaniu. EHSV vyzýva členské štáty a občiansku spoločnosť, aby zabezpečila kontrolu tohto procesu. Existencia zákonného práva predstavuje základ pre vymedzenie a rozvíjanie účinných politických opatrení na boj proti problému bezdomovstva.

4.   Sociálne vylúčenie a chudoba spôsobené zlými podmienkami bývania

4.1

Podľa údajov Eurostatu (13) 30 miliónov občanov Európskej únie trpí nedostatkom priestoru a je vystavených neistým podmienkam bývania. V roku 2009 malo 6 % obyvateľstva EÚ veľmi zlé podmienky bývania. Okrem toho 12,2 % obyvateľstva EÚ žije v obydliach, kde sú náklady na bývanie vysoké v porovnaní s ich príjmami.

4.2

Bezdomovci, ktorí žijú na ulici, predstavujú najviditeľnejšiu a najextrémnejšiu formu chudoby a vylúčenia. Problém bezdomovstva však zahŕňa rad iných situácií: osoby, ktoré sú naliehavo, dočasne alebo prechodne ubytované, osoby dočasne ubytované u rodiny/priateľov, osoby nútené opustiť rôzne typy zariadení a ktoré ostanú bez bývania, osoby, ktorým hrozí vysťahovanie alebo osoby, ktoré žijú v nevhodných alebo neistých podmienkach.

4.3

Prístup k bývaniu na primeranej úrovni možno považovať za základnú ľudskú potrebu.

4.4

Neprimerané podmienky bývania charakterizuje nedostatočné vybavenie a hodnotia sa na základe stavu obydlia: poškodená strecha, chýba vaňa/sprcha a toaleta alebo príliš tmavé priestory.

4.5

Niekoľko členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, uviedlo, že veľká časť ich obyvateľstva žije vo veľmi zlých podmienkach, a to najmä v Rumunsku, Poľsku, Bulharsku a pobaltských krajinách (14).

4.6

V mnohých krajinách sa chudoba spája s vysokými nákladmi na bývanie: 67 % Európanov si myslí, že slušné bývanie je až príliš drahé. Tento názor je obzvlášť rozšírený v Českej republike a na Cypre (89 %), ako i v Luxembursku, na Malte (86 %) a na Slovensku (84 %).

4.7

Každý šiesty Európan má ťažkosti s platením denných nákladov spojených s bývaním (15). 26 % občanov EÚ si myslí, že slušné bývanie je príliš drahé v našej spoločnosti. Štvrtou najčastejšie uvádzanou príčinou chudoby sú podľa odpovedí občanov náklady na bývanie.

5.   Definícia bezdomovcov a bezdomovstva

5.1

Na úrovni EÚ neexistuje spoločná funkčná definícia osôb bez prístrešia: táto definícia sa značne líši v jednotlivých členských štátoch. Bezdomovstvo je zložitý proces, ktorý sa vyvíja, pričom jednotlivé osoby alebo skupiny, ktorých sa týka, prešli rôznymi cestami a do kategórie bezdomovcov sa dostali alebo z nej vyšli rôznym spôsobom.

5.2

Rozlišujeme rôzne typy a cieľové skupiny bezdomovcov ako napr. osamotení muži žijúci na ulici, deti alebo dospievajúce deti na ulici, mladí ľudia, ktorí opustili detské domovy, osamotené matky žijúce na ulici, osoby so zdravotnými problémami ako alkoholizmus, osoby s inými druhmi závislosti, osoby s psychologickými/psychiatrickými problémami, staršie osoby bez domova, rodiny žijúce na ulici, osoby bez domova pochádzajúce z etnických menšín ako Rómovia alebo ľudia s kočovným spôsobom života, prisťahovalci bez domova, žiadatelia o azyl bez domova (utečenci), druhá generácia detí z ulice, ktorých rodičia boli bezdomovci.

5.3

FEANTSA vypracovala typológiu bezdomovstva a vylúčenia spojeného s bývaním, ktorej dala názov ETHOS. Podľa tejto typológie sa domov môže chápať takto:

—   z fyzického hľadiska: mať vhodné bývanie (alebo priestor), ktorý patrí výlučne osobe a jej rodine,

—   z právneho hľadiska: mať list vlastníctva,

—   zo sociálneho hľadiska: byť schopný zachovať si súkromie a udržiavať medziľudské vzťahy.

5.4

Táto definícia umožňuje stanoviť štyri hlavné koncepcie: bez prístrešia, bez bývania, bývanie v neistých podmienkach a bývanie v neprimeraných podmienkach, na základe ktorých možno hovoriť o neexistencii domova. Na základe toho ETHOS klasifikuje bezdomovcov podľa ich životnej situácie alebo typu „domova“. Tieto koncepčné kategórie sú rozdelené do 13 operatívnych kategórií, ktoré možno použiť v rámci rôznych politických opatrení, pokiaľ ide napríklad o zmapovanie problému bezdomovstva, ako i o vypracovanie, monitorovanie a hodnotenie týchto politických opatrení (16).

6.   Štatistiky, indexy a ukazovatele

6.1

Národné štatistické úrady a iné oficiálne štatistické zdroje členských štátov EÚ neuplatňujú jednotnú metódu zberu údajov o bezdomovcoch.

6.2

Model ETHOS s jeho rôznymi koncepčnými kategóriami možno uplatniť pri štatistikách a mapovaní bezdomovcov, hodnotení potrieb osôb, ktoré dostávajú pomoc, ako i hodnotení miestnych a organizačných potrieb a pri vypracúvaní, monitorovaní a hodnotení politických opatrení.

6.3

Je nevyhnutné, aby sa na úrovni EÚ uskutočnili štúdie a výskum o jave bezdomovstva, ktoré umožnia porozumieť jeho príčinám a štruktúram a tiež vypracovať politické opatrenia a koordinovať a implementovať tieto stratégie. EHSV žiada Eurostat (prostredníctvom systému zberu údajov EU-SILC) (17) a osoby zodpovedné za európske programy, ktoré umožnili financovať úsilie zamerané na začlenenie bezdomovcov, aby predložili hodnotenie za posledných päť až desať rokov s celkovým prehľadom vývoja bezdomovstva na európskej úrovni.

7.   Faktory zraniteľnosti a rizika vylúčenia spojeného s neexistenciou domova – Kauzalita

7.1

Príčiny bezdomovstva sú často zložité a vzájomne spolu súvisia. Túto situáciu spôsobuje kombinácia faktorov.

7.2

Existujú rôzne typy faktorov zraniteľnosti, ktorými sa treba zaoberať, aby sme predišli problému bezdomovstva a vyriešili ho:

—   štrukturálne: hospodárstvo, prisťahovalectvo, občianstvo, trh s nehnuteľnosťami,

—   inštitucionálne: hlavné sociálne služby, systémy prideľovania príspevkov, inštitucionálne postupy,

—   vzťahové: rodinná situácia, stav vzťahov (napr. rozvod),

—   osobné: zdravotné postihnutie, vzdelanie, závislosť, vek, situácia prisťahovalcov,

—   diskriminácia a/alebo neexistencia právneho štatútu: môže sa týkať najmä prisťahovalcov a niektorých etnických skupín, ako sú napr. Rómovia.

8.   Sociálne služby alebo pohotovostné služby a stratégie na podporu prístupu k bývaniu

8.1

Na pomoc bezdomovcom sú určené rôzne typy služieb: služby súvisiace s poskytnutím bývania a služby týkajúce sa iných aspektov. Podpora verejno-súkromných partnerstiev je kľúčovým prvkom uplatňovania stratégií, ktoré umožňujú prístup k bývaniu. Je nesmierne dôležité, aby boli k dispozícii trvalé bývanie a pohotovostné lekárske a sociálne služby a aby sa podporovali partnerstvá, najmä v zimnom a letnom období, pretože v niektorých krajinách zomiera určité percento bezdomovcov na ulici v období horúčav alebo mrazu.

8.2

EHSV odporúča, aby sa na národnej a európskej úrovni popularizovali inovatívne modely, ako i príručky s osvedčenými postupmi, ktoré propagujú inovatívne a interaktívne metódy, ktorých prioritou sú trvalé bývanie a nevyhnutné doplnkové služby. Pri presadzovaní účinných politických opatrení na začlenenie bezdomovcov sa otvorená metóda koordinácie môže ukázať ako veľmi výhodná.

8.3

EHSV odporúča rozvíjať rôzne služby a podporovať minimálne normy pre všetky sociálne služby určené bezdomovcom, aby bolo možné reagovať na ich rôzne potreby:

priame sociálne opatrenia: sociálna a právna pomoc na získanie bývania, dočasné ubytovanie, sociálne domy a byty, sieť pomoci a starostlivosti, viacúčelové strediská,

špecializované služby (bezdomovci, ktorí sú nositeľmi vírusu HIV alebo majú špeciálne potreby atď.),

poradenstvo, právne rady a odborná príprava,

školenie pre bezdomovcov v oblasti podnikania a sociálneho hospodárstva,

monitorovanie a podpora (pomoc spoločenstva),

kampane zamerané na propagovanie rodiny, sociálne a kultúrne kampane, preventívne programy.

8.4

EHSV navrhuje implementovať komplexné stratégie, ktoré umožnia vytvoriť primerané a doplnkové služby vo všetkých oblastiach, aby reagovali na všetky potreby prijímateľov týchto služieb, a to najmä pokiaľ ide o sociálne byty. Aby sa predišlo úmrtiam osôb žijúcich na ulici, EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné presadzovať právne predpisy, na základe ktorých bude každý región povinný zriadiť aspoň jedno poradenské centrum a núdzové ubytovanie určené bezdomovcom s kapacitou zodpovedajúcou počtu osôb žijúcich na ulici. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité nájsť trvalé riešenia na začlenenie znevýhodnených osôb budovaním útulkov a trvalých bytov a zriaďovaním dodatočných sociálnych služieb, aby sa predovšetkým udržiavali vzťahy solidarity v rámci rodiny (rodičia-deti atď.) a pokiaľ je to možné, aby sa opätovne začlenili deti do rodiny v prípadoch, keď boli odobraté rodičom z dôvodu chudoby alebo ťažkých životných podmienok.

8.5

EHSV odporúča členským štátom prioritne vypracovať strednodobé a dlhodobé preventívne stratégie.

8.6

Sociálne služby určené bezdomovcom nesmú systematicky nahrádzať nedostatky prisťahovaleckej politiky alebo nedostatok špecializovaných služieb pre prisťahovalcov.

9.   Konkrétne pripomienky

9.1

Neexistencia prístrešia alebo bývania môže viesť k degradácii jednotlivca, diskriminácii založenej na sociálnom postavení (príslušnosť k znevýhodnenej skupine) a dokonca niekedy až k smrti (najmä v období extrémnej zimy alebo extrémnych horúčav). Podľa názoru EHSV môže bezdomovstvo priamo porušovať ľudské práva uvedené v Charte základných práv Európskej únie (články 1, 2, 3, 6, 7, 21 a 34) (18), ako i v revidovanej Európskej sociálnej charte a v Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

9.2

Sociálne začlenenie osôb bez domova je zložitý a ťažký proces. EHSV žiada Európsku komisiu, aby vypracovala ambicióznu stratégiu, ktorá pomôže členským štátom odstrániť sociálny jav bezdomovstva uplatňovaním účinných národných stratégií. Tieto stratégie by sa mali sústrediť na spoločné definície, príčiny, opatrenia a dosah. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila informačnú kampaň o problematike bezdomovstva a zdôrazňuje, že ide o absolútnu nevyhnutnosť. Zasadzuje sa o to, aby európske politické opatrenia a stratégie boli vypracované v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú sociálne služby, osobami, ktoré sú bez bývania, verejnými orgánmi a vedcami a výskumníkmi.

9.3

EHSV odporúča Komisii, aby podporovala členské štáty v tom, že v budúcnosti vyčlenia na financovanie alebo spolufinancovanie programov určených pre bezdomovcov (najmä prostredníctvom ESF a FEDER) špecifický rozpočet a prostriedky. EHSV sa domnieva, že objem prostriedkov štrukturálnych fondov (EFS a FEDER) by mal byť na obdobie 2014 – 2020 vyšší a že prístup by mal byť doplnkový. Okrem tohto odporúča členským štátom zahrnúť do operačných národných programov stratégie týkajúce sa problému bezdomovstva (s odkazom na nariadenie (ES) č. 1083/2006) a opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy na prístup k bývaniu.

9.4

EHSV odporúča presadzovať európsku politiku, ktorá obmedzí akékoľvek špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami. Výbor odporúča, aby sa pri analýze európskych a národných politických opatrení v sociálnej oblasti dohliadlo na pomer čistej mesačnej mzdy a ceny bývania. Podľa názoru EHSV musí byť prístup k slušnému bývaniu primeraný pomeru medzi výškou mesačnej splátky (alebo nájmu) zodpovedajúcou cene bývania zvýšenou o denné výdavky a výškou čistej mzdy európskeho občana.

9.5

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že bezdomovstvo v niektorých krajinách narastá. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa tento problém týkal hlavne dospelých žijúcich na ulici, avšak v súčasnosti sa rozšíril a stal sa naliehavejším v mnohých členských štátoch EÚ: rastie počet žien bez domova, rodiny žijú na ulici, mladí ľudia a deti bez prístrešia žijú na ulici, zamestnanci stratili svoje bývanie, pretože neboli schopní splácať pôžičku alebo z dôvodu krízy s nehnuteľnosťami a hospodárskej krízy a čoraz viac prisťahovalcov alebo osôb patriacich k etnickým menšinám je bez prístrešia. Jednoznačným a poľutovaniahodným dôkazom toho, že tento jav sa v niektorých oblastiach vymkol spod kontroly, sú deti z ulice „druhej generácie“, ktoré žijú na ulici, a ktorých rodičia sú bezdomovcami.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predsedna Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Revidovaná Európska sociálna charta: Európska sociálna charta Rady Európy z roku 1961. Jej revízia na základe protokolu z roku 1995 zaraďuje právo na bývanie medzi základné sociálne práva. Tento protokol ratifikovalo v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov len 14 zmluvných štátov charty (z celkového počtu 43).

(2)  Fínsky projekt „Housing first“ (Bývanie predovšetkým) dokazuje, že je možné znížiť o 14 000 EUR náklady spojené s pomocou na jednu osobu.

(3)  www.2010againstpoverty.eu.

(4)  http://ec.europa.eu/employment_social/social_inclusion/docs/2007/study_homelessness_en.pdf.

(5)  Pozri prílohu.

(6)  http://www.peer-review-social-inclusion.eu/network-of-independent-experts/2009/homelessness-and-housing-exclusion.

(7)  http://eurlex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=en&ihmlang=en&lng1=en,fr&lng2=bg,cs,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=509103:cs&page=.

(8)  http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/10/st06/st06500.sk10.pdf.

(9)  http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=637&langId=en&eventsId=315&furtherEvents=yes.

(10)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-SF-11-004.

(11)  Článok 6 ZEÚ: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej […], ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.“

(12)  http://conventions.coe.int/treaty/en/treaties/html/163.htm.

(13)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-SF-11-004.

(14)  Eurobarometer.

(15)  Podľa nového prieskumu Eurobarometra týkajúceho sa chudoby a sociálneho vylúčenia, MEMO/09/480/27.10.2009.

(16)  Typológia ETHOS sa nachádza v prílohe. Pozri tiež http://www.feantsa.org/files/freshstart/Toolkits/Ethos/Leaflet/FR.pdf.

(17)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/microdata/eu_silc.

(18)  Európska únia, 2010 / ISBN 979-92-284-2588-6, s. 391 – 403. Pozri tiež bod 3.2 stanoviska.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cloud Computing v Európe“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/08

Spravodajca: Eric PIGAL

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Cloud Computing v Európe“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 143 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor sa na základe stratégie 2020, a najmä digitálnej agendy, rozhodol preskúmať riešenie v oblasti informačných technológií, ktoré je zatiaľ ešte len vo fáze rýchleho a perspektívneho rozvoja: tzv. výpočtové mračno alebo Cloud Computing (CC). Cieľom tohto stanoviska je najprv zozbierať praktické skúsenosti, ktoré v tejto súvislosti získali rôzni aktéri pôsobiaci vo výbore, ako aj na trhu s riešeniami CC, a podeliť sa o ne. Potom by chcel výbor navrhnúť zoznam odporúčaní v snahe povzbudiť Európu (1), aby sa v tejto perspektívnej oblasti ujala vedúcej pozície.

1.2   Cloud Computing sa opiera o digitálnu štruktúru, ktorá ponúka tieto výhody: postup, ktorý sa dá rýchlo zaviesť, ľahko rozšíriť a pri ktorom sa platí za použitie.

1.3   Cloud Computing sa v praxi opiera o sľubný hospodársky model:

veľký počet potenciálnych užívateľov: súkromné osoby, podniky, verejné služby atď.,

spoločné využívanie prostriedkov a nástrojov IT, ktoré vedie k optimalizácii použitia,

mobilita vďaka CC, najmä pre mobilných užívateľov, ktorí tak môžu mať neustále prístup k svojim údajom,

jednoduchá, ľahko upraviteľná a transparentná integrácia jednotlivých technologických zložiek: internet, outsourcing IT služieb, mobilné aplikácie atď.,

vyrovnané náklady počas celého životného cyklu systémov IT, bez zvýšených počiatočných investícií,

podniky sa môžu lepšie sústrediť na svoju hlavnú činnosť a nemusia sa zaoberať komplexnosťou systémov IT,

možnosť rastu pre hlavných aktérov v tomto sektore vďaka novým aktivitám: systémoví integrátori (SI), vydavatelia softvéru.

1.4   Cloud Computing však doteraz ukázal aj určitú nezrelosť a dokonca isté slabé stránky:

množstvo predpisov, ktoré sa pokúšajú regulovať a kontrolovať používanie CC,

chýba európsky a jasne identifikovateľný riadiaci orgán, ktorý by zabezpečil ich dodržiavanie,

užívateľom, hlavne súkromným osobám, chýba odstup, aby bolo možné posúdiť pozitívne účinky, a najmä riziká,

krehký charakter internetu: prerušenia spojenia v prípade porúch, útoky počítačových zločincov atď.,

saturácia internetu: stagnácia výkonov, veľký nárast prenášaných objemov (audio, video, spam), obmedzenia spojené so systémom adries IP,

saturácia serverov: ich spoločné využívanie a následné preťaženie môže vyvolať kongesciu,

riziká spojené s externalizáciou údajov (data outsourcing) a ich spracovaním u tretej strany,

riziká spojené s transferom údajov a ich spracovaním v inej krajine, ktorá má vlastné predpisy,

sociálne riziko v dôsledku koncentrácie vývojových, hostingových a operačných aktivít,

práva a povinnosti užívateľov a poskytovateľov CC stále nie sú presne vymedzené,

rozlíšenie medzi osobami, ktoré sú zodpovedné za spracovanie údajov, a tými, ktoré spracúvajú osobné údaje, nie je úplne jasné,

pre osoby, ktoré nemajú odborné znalosti, sú zmluvy na poskytovanie takýchto služieb zložité, dokonca nezrozumiteľné, pokiaľ ide o zhromažďovanie, spracovanie a prenos údajov o spotrebiteľoch, ale aj pokiaľ ide o ich práva vyplývajúce z právnych predpisov.

1.5   Cloud Computing je pre Európu príležitosťou zapojiť sa do sľubného, dôležitého a strategického trhu. V snahe zabezpečiť úspech tohto podujatia výbor odporúča nasledujúce kroky, ktoré by mala uskutočniť pravdepodobne Komisia, s pomocou členských štátov alebo európskych podnikov v tomto sektore.

1.5.1   Kvalifikácia

rozbehnúť štúdiu zameranú na nevyhnutný rozvoj zručností informatikov v snahe reagovať na vývoj potrieb a počtu pracovníkov v oblasti CC,

podporovať a/alebo koordinovať zavádzanie programov odbornej prípravy,

schváliť špecifické osvedčenia alebo diplomy, ktorými by sa uznávala a potvrdzovala kvalifikácia odborníkov v oblasti CC.

1.5.2   Výskum a investície

povzbudzovať európske výskumné strediská, aby sa navzájom koordinovali v snahe udržať sa na špičke, pokiaľ ide o poznatky a skúsenosti,

podporiť rozvoj optických vláken s pomocou (subvencie alebo partnerstvá) európskych aktérov v oblasti telekomunikácií.

1.5.3   Partnerstvo

podporovať vznik konzorcií európskych priemyselníkov s cieľom investovať do spoločných projektov v oblasti CC, napríklad prostredníctvom rámcového programu pre výskum a vývoj,

nabádať, prípadne finančne podporovať, investorov, aby sa vytvárali na území členských štátov počítačové „megafarmy“, inšpirované podobnými megafarmami, ktoré už existujú v iných oblastiach,

používať verejné obstarávanie na podnecovanie partnerstiev,

spojiť vydavateľov riešení CC a telekomunikačné podniky, keďže práve ony sú v priamom kontakte s cieľovými užívateľmi riešení CC.

1.5.4   Predpisy a riadenie

nabádať verejných a súkromných aktérov, aby sa podieľali na navrhovaní predpisov, ktorými sa budú riadiť vzťahy medzi poskytovateľmi na jednej strane a európskymi podnikmi a občanmi na strane druhej,

využiť náskok, ktorý EÚ získala v oblasti bezpečnosti údajov, ochrany súkromia atď. a presadiť striktné uplatňovanie týchto zásad v riešeniach CC,

zriadiť osobitnú európsku agentúru, ktorá by dohliadala na dodržiavanie týchto predpisov,

vytvoriť právne predpisy, ktorými sa obmedzí presun citlivých údajov mimo Európy,

v budúcej revízii smernice o ochrane osobných údajov seriózne zohľadniť výzvy, ktoré predstavujú aplikácie CC, aj keď výbor uznáva, že sú mimoriadne rozsiahle.

2.   Úvod

2.1   Cloud Computing (CC) je ďalším pokrokom podobného významu, ako bol model zákazník/server alebo internet.

2.2   Cloud Computing spočíva v prepojení a optimálnom využití existujúcich konceptov a technológií, ako je internet, počítačové „farmy“, outsourcing IT služieb atď.

CC preto nevyhnutne preberá silné i slabé stránky jednotlivých svojich zložiek, napríklad výkonnosť internetového spojenia, ochranu údajov v rámci outsourcingu IT služieb, preťaženosť spoločne využívaných počítačov atď.

2.3   Výbor sa už zaoberal niektorými aspektmi, ktoré takto CC priamo preberá, ako sú napríklad:

ochrana údajov (2),

telekomunikačné systémy (3),

elektronické komunikácie (4),

internet (5),

ochrana spotrebiteľov (6),

internet vecí – akčný plán pre Európu (7).

Aby sa výbor zbytočne neopakoval, zameria sa v tomto stanovisku výlučne na aspekty spojené s problematikou Cloud Computing.

2.4   Výbor nie je jediný, kto sa tejto problematike venuje, zaoberajú sa ňou aj iné inštitúcie a organizácie.

2.5   Na Svetovom ekonomickom fóre (World Economic Forum) v Davose, 27. januára 2011, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroes prezentovala svoj pohľad na tento fenomén:

Pokiaľ ide o Cloud Computing, pochopila som, že nemôžeme očakávať definíciu, s ktorou budú všetci súhlasiť. Musíme konať […]. Ako bolo stanovené v digitálnom programe pre Európu, začala som pracovať na celoeurópskej stratégii pre Cloud Computing, na základe postupu, ktorý presahuje politický rámec. Nechcem sa uspokojiť s tým, že Európa bude výpočtovému mračnu priaznivo naklonená (‚cloud-friendly‘), chcela by som, aby bola v tejto oblasti aktívna (‚cloud-active‘).“

2.6   Európska komisia rozbehla v roku 2009 štúdiu o budúcnosti Cloud Computing  (8), s pomocou skupiny odborníkov z digitálneho sektora a výskumných pracovníkov.

Okrem toho začala verejnú konzultáciu  (9), z ktorej výsledkov bude vychádzať pri príprave európskej stratégie v oblasti Cloud Computing, ktorá bude predložená v roku 2012.

CC je dôležitým prvkom pre realizáciu stratégie 2020, a najmä jej dvoch hlavných iniciatív zameraných na digitálnu agendu a inováciu.

Siedmy rámcový program pre výskum (10) už financuje programy v oblasti CC.

2.7   Okrem toho agentúra ENISA  (11) zverejnila v novembri 2009 správu nazvanú Cloud Computing: výhody, riziká a odporúčania pre bezpečnosť informácií.

2.8   Inštitút NIST (12) nedávno zverejnil dokument Cloud Computing Standards Roadmap (NIST CCSRWG – 092 – z 5. júla 2011).

3.   Úvodná technická prezentácia Cloud Computing

3.1   Pokusy dohodnúť sa na jednotnej definícii prekazilo úsilie vydavateľov označiť svoje už existujúce softvéry ako riešenia vhodné pre Cloud Computing, čiže „cloud-ready“.

Prevláda však rozsiahla názorová zhoda, že Cloud Computing je riešenie, ktoré sa dá rýchlo zaviesť, ľahko rozšíriť a pri ktorom sa platí za použitie.

3.2   Aké sú charakteristické znaky Cloud Computing?

—   Dematerializácia: konfigurácia, umiestnenie alebo údržba nástrojov IT sú pre užívateľa, ktorým je súkromná osoba alebo podnik, čo najmenej viditeľné.

—   Jednoduchý prístup: užívatelia, ktorí majú prístup na internet, sa k svojim údajom a aplikáciám môžu dostať z akéhokoľvek miesta a zariadenia (počítač, tablet PC, smartphone).

—   Dynamické poskytovanie kapacít: poskytovateľ v reálnom čase prispôsobuje poskytovanú kapacitu IT potrebám užívateľa. Užívateľ tak môže pokryť obdobia maximálnej záťaže bez toho, aby musel investovať do prostriedkov IT, ktoré budú v obdobiach nižšej záťaže málo využité.

—   Spoločné využívanie prostriedkov: poskytovateľ môže poskytovať kapacity dynamickým spôsobom vďaka spoločnému využívaniu prostriedkov IT viacerými užívateľmi. Týmto spôsobom môže dosiahnuť väčšie a lepšie spoločné využívanie mega-fariem zložených z tisícok počítačov.

—   Platba za použitie: užívateľ platí len za prostriedky IT, ktoré skutočne použil, čiže s prihliadnutím na vývoj jeho potrieb z hľadiska kapacít IT. Zmluvné podmienky sú zatiaľ ešte často individuálne, ale už sa začínajú štandardizovať.

3.3   Prvé aplikácie, v ktorých sa využil Cloud Computing v podnikoch boli: elektronická pošta, nástroje spolupráce a webové konferencie, vývojárske a testovacie prostredie, riadenie styku so zákazníkmi (CRM) a Business Intelligence.

V budúcnosti by väčšina počítačových aplikácii mala byť a priori dostupná v ponuke Cloud Computing.

3.4   Cloud Coputing sa väčšinou používa v jednej z týchto troch foriem, od najparciálnejšej až po najúplnejšiu (alebo v ich kombinácii), ktoré sú určené rôznym skupinám zákazníkov:

—   IaaS (Infrastructure as a Service):– CC sa týka len infraštruktúry; tento model je určený predovšetkým službám IT vo veľkých podnikoch,

—   PaaS (Platform as a Service):– CC sa týka infraštruktúry a základného softvéru; tento model je určený informatikom, ktorí vyvíjajú softvér,

—   SaaS (Software as a Service):– CC sa týka celého riešenia vrátane aplikačného softvéru; tento model je určený najmä koncovým užívateľom, ktorí nemusia byť nevyhnutne informatikmi, napr. e-mail pre súkromné osoby.

3.5   „ Private Cloud Computing “ sa rozvíja vo veľkej miere. Používa sa v rámci podniku, ktorý tak môže využiť flexibilitu a produktivitu CC, pričom sa nemusí zaoberať problémami spojenými so zverením služieb externému poskytovateľovi CC.

Zdá sa, že toto riešenie uspokojuje rôzne potreby:

opatrne a interne (v rámci podniku) pripraviť prechod existujúcich systémov IT na platformu fungujúcu s využitím CC,

zabezpečiť, aby sa manažment služieb IT v podnikoch vo vzťahoch k iným oddeleniam orientoval viac na služby a fungoval transparentnejšie vďaka fakturácii platieb v závislosti od použitia.

4.   Dosah Cloud Computing

4.1   Čo môžu od Cloud Computing očakávať podniky?

4.1.1   Ako sme už uviedli, CC preberá silné i slabé stránky niektorých svojich zložiek.

4.1.2   Na úvod pripomeňme teda niektoré pozitívne účinky, ktoré nie sú spojené priamo s CC, ale skôr so vznikom outsourcingu IT služieb, ktorý mu predchádzal. Podniky:

sa môžu sústrediť na svoju hlavnú činnosť,

zaznamenávajú nárast produktivity vďaka industrializácii a spoločnému poskytovateľovi,

majú k dispozícii poznatky a kvalitu služieb odborníkov.

4.1.3   Podľa nedávnej štúdie 70 % nákladov manažmentu IT vzniká v dôsledku správy existujúceho systému. Ak sa podarí zbaviť časti tohto zaťaženia, oddelenia IT budú môcť uvoľniť potenciál potrebný na inováciu a hľadanie novátorských služieb.

4.1.4   Najčastejšie sa vyzdvihujú tieto pozitívne účinky pre podniky:

—   Znížené počiatočné investície: pre nové digitálne riešenia sa vytvorenie alebo rozšírenie nástrojov IT už nespája s rozsiahlymi investíciami do serverovní, serverov, softvéru, odbornej prípravy pracovníkov na prácu s konkrétnym softvérom určitého vydavateľa atď.

Treba však poznamenať, že na to, aby mohli byť existujúce riešenia, či už podnikov alebo vydavateľov softvéru, náležite prispôsobené a využité v rámci platformy CC, budú potrebné rozsiahle investície.

—   Kratšie lehoty na zavedenie: vývojové tímy sa zameriavajú na otázky späté s danou profesiou a nezaoberajú sa technickou infraštruktúrou, ktorú má na starosti poskytovateľ CC; predovšetkým môže progresívne a na požiadanie dať k dispozícii materiálne a ľudské zdroje.

—   Zaúčtovanie a regulácia nákladov: vďaka CC sa náklady na informatiku stávajú prevádzkovými, a nie kapitálovými nákladmi.

Údržba sa inšpiruje nájomným systémom, najmä transparentná aktualizácia softvéru alebo materiálu, pričom technickú podporu v prípade pokazených nástrojov zabezpečuje priamo a na diaľku buď vydavateľ softvéru alebo konštruktér servera.

—   Posilnenie modelu služby: na základe záväzkov poskytovateľa CC z hľadiska kvality, disponibility, bezpečnosti, ako aj vývoja nástrojov v čase je pre manažment IT jednoduchšie ponúknuť svojim interným zákazníkom model služby s dohodou SLA (Service Level Agreement).

—   Mobilita zamestnancov: riešenie CC zabezpečuje kvalitný a jednoduchý prístup k údajom všetkým zamestnancom podniku, bez ohľadu na to, či ide o mobilných užívateľov alebo nie.

4.2   Niektoré podniky majú mimoriadny záujem o CC, napríklad:

VMP a MSP, ktoré vidia v CC príležitosť ako mať k dispozícii výpočtovú kapacitu (materiál, softvér a zručnosti) bez toho, aby si museli zakúpiť „vstupenku“, ktorú si nemôžu dovoliť,

začínajúce podniky, ktoré sú už podľa definície vo fáze silného rozvoja a ktoré vedia, že model CC pomôže prispôsobiť ich výpočtovú kapacitu narastajúcemu objemu ich činnosti.

4.3   Ako sa na Cloud Computing pripravujú systémoví integrátori?

4.3.1   Systémoví integrátori (system integrators, SI) majú za úlohu zavádzať riešenia IT pre podniky, ktoré sú ich zákazníkmi.

V sektore IT majú dôležité miesto vďaka svojim znalostiam a skúsenostiam, ako aj vďaka svojim zamestnancom a schopnosti prispôsobiť sa výkyvom pracovnej záťaže svojich zákazníkov.

Lídrami na európskom trhu sú Accenture, Atos, Cap Gemini, HP, IBM, Wipro atď.

4.3.2   Keďže pokroky v oblasti informatiky sú už svojou podstatou jednorazové a dočasné, manažment IT sa v každom jednotlivom prípade obráti na systémových integrátorov, aby mal počas vývojovej fázy k dispozícii potrebných informatikov.

Stále tímy manažmentu IT sa na tejto fáze podieľajú len preto, aby mohli lepšie zabezpečiť nasledujúcu fázu – prevádzku a údržbu.

4.3.3   Rozšírením CC budú mať systémoví integrátori i naďalej na starosti koncepciu a vývoj riešení pre podniky, ktoré sú ich zákazníkmi.

Vzhľadom na novú prácu, ktorú to so sebou prináša, systémoví integrátori môžu rozšírenie CC vnímať len pozitívne a podporovať ho.

4.3.4   Vynára sa však otázka dlhodobej perspektívy tejto novej činnosti. Pôjde len o jednorazový nárast aktivity, aký tento sektor zažil v prípade „bugu v roku 2000“ alebo prechodu na euro?

Niekoľko desaťročí technických inovácií a pokroku viedlo k zvýšenej produktivite, ktorou sa nezmenšilo ani množstvo vynálezov, ani počet informatikov. Naopak, podstatne vzrástol počet informačných systémov a ich rozsah.

CC logicky zapadá do tejto tendencie. Vďaka nemu by sa teda rozvoj IT mal rozšíriť o nové oblasti aktivít systémových integrátorov.

4.4   Ako sa na Cloud Computing pripravujú vydavatelia softvéru?

4.4.1   Microsoft, Google, Oracle alebo SAP, aby sme spomenuli aspoň niektoré z týchto firiem, musia poriadne investovať do „rekonverzie“ svojich súčasných produktov, aby mohli byť označené ako riešenia pripravené na CC – „Cloud Computing ready“.

4.4.2   Táto transformácia si vyžaduje predovšetkým rozsiahle investície do nových výdobytkov IT. Najmä je to však radikálne spochybnenie niektorých business model.

Napríklad Office-365 od Microsoftu radikálne túto možnosť vylučuje zo svojho modelu, ktorý je založený na predaji licencií už od prvého použitia jedného z jeho softvérov.

4.5   Ako sa k CC stavajú poskytovatelia hostingu pre systémy?

4.5.1   Počas prvých desiatich rokov sa rozvinul outsourcing IT služieb, a najmä jeho dôležitá súčasť, externalizácia hostingu systémov (serverov, sietí a základného softvéru).

V rámci CC sa tento postup rozširuje, keďže externalizované zdroje využíva spoločne bližšie neurčený počet užívateľov (podniky alebo súkromné osoby).

4.5.2   CC sa teda usiluje uľahčiť externalizáciu, ale najmä vedie ku koncentrácii zariadení poskytujúcich hosting, ktorej výsledkom sú obrovské „počítačové farmy“. Rozšírenie CC by teda malo viesť k reorganizácii tohto sektora a posilneniu hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi, ako aj ku koncentrácii, ktorá je potrebná v záujme uspokojenia obrovských investičných požiadaviek, čo bude mať nevyhnutne aj sociálne dôsledky, aké zažili iné sektory, ktoré prešli týmito fázami koncentrácie.

4.6   Vníma verejný sektor Cloud Computing inak ako súkromný sektor?

4.6.1   Verejný sektor sa opiera o stratégie, kultúru, ľudí a organizácie, ktorých ciele, obmedzenia a spôsoby fungovania sú podobné ako v súkromnom sektore.

4.6.2   Pozitívne účinky, ktoré očakávajú od CC podniky (pozri vyššie), sú rovnaké aj pre verejné správy.

Vďaka CC bude navyše možné zlepšiť verejné služby poskytované občanom, keďže sa zlepší disponibilita, prístupnosť atď.

4.6.3   Verejný sektor má však aj svoje špecifiká:

Všeobecná tendencia k striedmosti

Táto situácia vedie k rozpočtovej prísnosti, ktorá si vyžaduje škrty v programoch verejných investícií, a to aj v oblasti informatiky. V tejto súvislosti má model CC svoje plné opodstatnenie. Umožňuje totiž rozvinúť výpočtovú kapacitu bez toho, aby boli potrebné počiatočné investície.

Verejný výskum

Hoci výskum existuje prirodzene aj v súkromnom sektore, vo verejnom sektore má veľmi dobré zastúpenie prostredníctvom národných výskumných stredísk, univerzitných centier a verejno-súkromných partnerstiev.

A práve výskum si niekedy môže vyžadovať maximálnu výpočtovú kapacitu, čo mu CC môže plne poskytnúť.

Verejné investície

Mohli by pôsobiť ako stimul a podnecovať a nabádať súkromných aktérov na národnej alebo európskej úrovni, najmä telekomunikačných operátorov, aby investovali do CC. V minulosti niektoré verejné investície pôsobili ako katalyzátor pre investície a strategické smerovanie súkromného sektora, napríklad v oblasti leteckého a kozmického priemyslu, mobilných telefónov, vysokorýchlostných vlakov atď.

Niektoré členské štáty už vo veľkom rozsahu investovali do prispôsobenia softvéru svojej verejnej správy štruktúram CC.

4.7   Má Cloud Computing vplyv aj na súkromné osoby?

4.7.1   Riešenia CC sú určené najmä na súkromné využitie. Ako príklad možno uviesť iCloud od Apple, Office365 od Microsoftu, Picasa atď.

4.7.2   Len veľmi málo súkromných osôb je pripravených kúpiť si jeden alebo viacero serverov, sieťovú infraštruktúru atď. Okrem toho sa všetci nemôžu alebo nechcú zaoberať údržbou tejto infraštruktúry, a to ani na osobnom počítači.

4.7.3   Výrobky, ktoré boli doteraz dostupné na osobnom počítači (na pevnom disku), ako je spracovanie textu, tlačenie, uskladňovanie fotografií, uchovávanie údajov atď., sú postupne nahrádzané službami na internete podľa modelu SaaS (pozri vyššie).

4.7.4   Využívanie týchto služieb v základnej verzii je bezplatné. Ich financovanie je často založené na tom, že si poskytovateľ týchto služieb môže takto vytvoriť zoznam súkromných užívateľov, ktorí sú preňho zároveň potenciálnym cieľom marketingu a reklamy. Najčastejšie sa ponúka platená verzia Premium, ktorá má viac skladovacích kapacít, dodatočné funkcie atď.

4.7.5   Pokiaľ ide o súkromné osoby, model CC reaguje aj na čoraz väčšiu zložitosť nástrojov IT, pretože ponúka zjednodušenie vďaka externej starostlivosti. Ide tu aj o model pay-on-demand, ktorý plne vyhovuje obmedzenému a sporadickému využívaniu nástrojov a prostriedkov IT zo strany súkromných osôb.

4.7.6   Tento systém je napokon čoraz príťažlivejší aj vďaka tomu, že zabezpečuje mobilný a stály prístup k údajom. Viacerí poskytovatelia (13) už ponúkajú užívateľom možnosť takmer kdekoľvek počúvať svoju hudbu, pozrieť si svoje fotografie atď.

4.8   Odhliadnuc od ekonomického a komerčného dosahu, aký bude sociálny dosah CC?

4.8.1   Informatici sú skupinou obyvateľstva, ktorú pravdepodobne rozšírenie CC zasiahne najviac.

4.8.2   Systémoví integrátori (SI) by nemali pocítiť žiaden pokles činnosti v dôsledku CC, naopak pri počiatočnom zavádzaní týchto riešení by to mal byť dokonca výrazný nárast. Hoci informatici zamestnaní v týchto podnikoch budú musieť získať nové zručnosti na vývoj riešení CC, ich počet by to nemalo ovplyvniť.

4.8.3   „Interní“ informatici (pracujúci v podnikoch, ktoré sú zákazníkmi systémových integrátorov) zodpovední za vývoj pravdepodobne prídu o svoju hlavnú úlohu: podieľať sa na vývoji spolu s odborníkmi SI, aby mohli lepšie zabezpečovať údržbu, keď títo odídu. Ak však Cloud Computing splní svoje sľuby, konkrétne zabezpečovať časť údržby, mal by sa priamo úmerne znížiť počet podnikových vývojárov.

4.8.4   Najviac by to malo zasiahnuť informatikov zodpovedných za prevádzku IT. Treba pripomenúť, že už ich výrazne zasiahlo zavedenie outsourcingu IT služieb, v rámci ktorého tímy prešli pod vedenie poskytovateľov outsourcingu. Rozšírením CC sa outsourcing IT služieb bude ďalej rozvíjať, ale v sektore so silnou koncentráciou a s jednoduchším presunom do iných lokalít. Možno teda opäť očakávať zníženie počtu pracovníkov zodpovedných za prevádzku IT systémov a zariadení, ako aj za hosting.

4.8.5   V dôsledku úplnej alebo čiastočnej externalizácie oddelení IT sa informatici vzďaľujú od koncových užívateľov riešení IT. Táto vzdialenosť, organizačná alebo dokonca zemepisná, sa odrazí na vzájomných interakciách, ktorých bude čoraz menej. Avšak práve tieto interakcie poskytujú priestor pre priamu a plodnú výmenu názorov v rámci vzájomnej spolupráce, a predovšetkým vytvárajú spoločenské vzťahy, ktoré umožňujú informatikom lepšie pochopiť ťažkosti a očakávania užívateľov a reagovať na ne.

4.9   Aké sú najdôležitejšie aspekty zmluvy týkajúcej sa riešenia CC?

4.9.1   Vzťah medzi užívateľom a poskytovateľom (riešenia CC) môže mať dve podoby: bezplatné služby alebo platené služby. Rozdiel medzi nimi však nie je vždy celkom jasný. Napríklad prostredníctvom bezplatných služieb môžu vzniknúť „nefinančné náklady“, ako je kontextová reklama alebo možnosť pre poskytovateľa opätovne použiť údaje spotrebiteľa.

4.9.2   Bezplatné služby alebo služby za nízke ceny sú určené väčšinou súkromným osobám. Tieto by však aj tak mali venovať mimoriadnu pozornosť „všeobecným podmienkam“, ktoré sa zdajú byť menej formálne, hoci majú charakter zmluvného záväzku. Navyše aj pre súkromné osoby majú informácie, ktoré zveria poskytovateľovi, určitú hodnotu. V prípade problému môže zákazník za bezplatnú službu draho zaplatiť stratou času, či dokonca informácií.

4.9.3   Pokiaľ ide o podnik, takisto je nutné veľmi pozorne si preštudovať zmluvu o CC, v ideálnom prípade by to mal urobiť odborník. Podnik totiž zveruje vonkajšiemu poskytovateľovi cenné informácie a nástroje, čo by mu v prípade zlyhania mohlo spôsobiť veľké ťažkosti.

4.9.4   O zmluvách o CC sa dá málokedy vyjednávať a väčšina poskytovateľov požaduje, aby ich potenciálni zákazníci akceptovali štandardný zmluvný formulár. Avšak, ako obyčajne, ak ide o zmluvu dostatočne veľkej hodnoty alebo strategického významu, poskytovateľa to môže motivovať, aby prijal „upravenú“ dohodu.

4.9.5   Bez ohľadu na to, či je daná služba bezplatná alebo platená, štandardná alebo špecifická, v zmluve musia byť jasne uvedené tieto aspekty:

typ služby CC (IaaS, PaaS, SaaS),

zaručená miera dostupnosti údajov a zodpovednosť v prípade straty alebo škody,

miera spoločného využívania zdrojov viacerými užívateľmi (riziko preťaženia),

podmienky flexibility dostupných a použitých zdrojov a účtované sadzby v závislosti od spotreby,

práva alebo povinnosti poskytovateľa CC, pokiaľ ide o sprístupnenie informácií tretej osobe, napríklad súdnemu orgánu,

presná identita subjektov, ktoré dané služby skutočne poskytujú, najmä vzhľadom na častý viacúrovňový prístup,

možnosti vypovedať zmluvu a asistencia, ktorú bude poskytovateľ zabezpečovať počas prechodného obdobia,

právne predpisy a súdna právomoc (národné alebo medzinárodné právo), ktoré sa vzťahujú na túto zmluvu, najmä v prípade sporov.

5.   Slabé stránky Cloud Computing

5.1   CC sa opiera o internet, od ktorého do veľkej miery závisí. Zdá sa však, že internet dosiahol v mnohých aspektoch svoje hranice, najmä z hľadiska výkonnosti.

Čoraz väčší počet užívateľov a použití, výmeny súborov údajov obrovského objemu (najmä audio a video), čoraz náročnejšie požiadavky užívateľov na rýchlosť odpovede, to všetko sú faktory, ktoré poukázali na potenciálne problémy z hľadiska výkonnosti internetu. Prevádzka v súvislosti s CC by mohla len zhoršiť tieto problémy, keďže by sa zvýšil objem vymenených údajov, najmä by sa však ešte viac spomalila rýchlosť odpovede prijateľná pre užívateľov.

5.2   Ďalším rizikom pre CC spojeným s internetom je odolnosť siete. Technické poruchy, útoky počítačových zločincov alebo rozhodnutia vedúcich politických činiteľov nedávno prerušili jej fungovanie a ukázali, aký krehký je internet, a predovšetkým, do akej miery závisia jeho užívatelia od tejto verejnej siete. Model CC ešte viac upozorní na to, že je potrebné zaručiť bezpečnosť tejto siete, ktorá nebola pôvodne vytvorená na obchodné účely.

5.3   Ďalšou dôležitou slabou stránkou CC, ktorá sa vyznačuje viacerými aspektmi, je problematika bezpečnosti údajov, spojená najmä s ich externalizáciou, či už ide o presun do inej lokality alebo nie.

Predovšetkým tu vyvstáva problém kontinuity prístupu k údajom, ktorých takmer okamžitá dostupnosť môže byť pre užívateľa CC veľmi vážnou, či dokonca životne dôležitou otázkou. Potom sa vynára otázka dôvernosti údajov, ktoré uchováva a spravuje externý poskytovateľ služieb.

Tento aspekt je obzvlášť dôležitý v prípade mimoriadne cenných údajov, najmä v kontexte priemyselnej špionáže.

5.4   Tieto riešenia sú o to viac obeťami útokov, a teda tým zraniteľnejšie, že pre hackerov predstavujú cieľ, ktorého príťažlivosť je priamo úmerná veľkosti, viditeľnosti a kritickému významu fariem serverov vytvorených a zostrojených na ich podporu. Na to, aby sme mohli čeliť tejto zvýšenej príťažlivosti, bude potrebné ďalšie úsilie a ďalší odborníci.

Treba však tiež poznamenať, že poskytovatelia služieb IT (Outsourcing, CC atď.) už o otázkach bezpečnosti a počítačovej kriminality vedia dostatočne veľa a nepochybne sú lepšie pripravení ako väčšina podnikov, ktoré sú ich zákazníkmi.

Metaforicky povedané: trezor banky síce priťahuje ako magnet, avšak šperky, ktoré by boli inak ukryté v šperkovnici v rodičovskej spálni, sú v ňom predsa len lepšie chránené!

5.5   K tomuto riziku sa pridáva problém stanoviť, aké právne predpisy sa majú uplatňovať: tie, ktorými sa riadi vlastník informácií, alebo tie, ktorými sa riadi poskytovateľ hostingu?

A na aký dozorný orgán sa možno obrátiť, aby dohliadal na dodržiavanie právnych predpisov, alebo aby vyriešil akýkoľvek spor medzi vlastníkom a poskytovateľom hostingu?

V tejto súvislosti treba pripomenúť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov) a stanovisko výboru (14).

Európsky systém ochrany údajov veľmi účinne zabraňuje všemožným transferom údajov mimo Európu. V dôsledku medzinárodného charakteru CC sa vynárajú otázky o možnostiach transferu údajov, buď medzi zákazníkom a poskytovateľom, alebo v rámci infraštruktúry poskytovateľa.

V tejto súvislosti sa ďalším nedostatkom zdá byť skutočnosť, že neexistuje riadenie (celosvetové) internetu všeobecne, a presnejšie CC.

K otázke ochrany údajov sa pridáva aj otázka autorských práv. Keďže informácie, ktoré podliehajú týmto právam, môžu prechádzať z jedného miesta na druhé alebo byť rozptýlené na viacerých miestach, je ťažké určiť, aké pravidlá ochrany, odmeňovania a kontroly sa majú uplatňovať.

5.6   Inovácia v oblasti IT umožnila niektorým aktérom získať dominantné postavenie, ako je to napríklad v prípade spoločností Microsoft alebo Apple, pokiaľ ide o zariadenia IT na osobné použitie (PC, mobilné telefóny atď.), ale aj v prípade Google alebo Facebook (vyhľadávač a sociálne siete). Európa vždy obozretne dohliadala na to, aby nikto nezískal také postavenie, ktoré by poškodzovalo záujmy iných aktérov v tomto sektore a ani záujmy spotrebiteľov.

Cloud Computing, v rámci ktorého sa spája viacero dôležitých technológií, priťahuje záujem, ale prináša aj riziko dominantného postavenia, Európa by mala byť preto ešte obozretnejšia.

5.7   Prenosnosť nie je len technickou otázkou, ale aj obchodnou. Bez prenosnosti sa totiž riešenie CC, ktoré si užívateľ vybral, stáva uväzneným, neumožňuje mu presunúť svoje externalizované zdroje k inému poskytovateľovi. Ide teda o narušenie hospodárskej súťaže medzi viacerými poskytovateľmi. Používaním otvorených noriem a zaistením interoperability služieb a aplikácií by sa mohli poskytnúť riešenia, ktoré by zabezpečili jednoduchý a rýchly prenos údajov medzi poskytovateľmi bez osobitných nákladov pre užívateľa.

5.8   Všetky tieto slabé stránky môžu byť pre zavedenie a rozšírenie modelu CC nebezpečnými úskaliami. Medializácia (tlač, médiá, sociálne siete atď.) problémov spojených s týmito nedostatkami alebo sporov, ku ktorým v dôsledku nich dochádza, by mohla vážne ohroziť CC a spôsobiť stratu dôvery užívateľov v tento model, ako aj voči poskytovateľom.

6.   Výzvy a príležitosti pre Európu

6.1   Európska komisia stanovila za cieľ, aby sa Európa stala „cloud-active“ (pozri vyššie uvedený úryvok z prejavu pani Neelie Kroes). Pričom však nie je jasné, či sa tento aktívny prístup má prejaviť len pri využívaní CC alebo pri jeho rozvoji. Prvá interpretácia by bola prejavom zjavného nedostatku ambícií. Usilovať sa, aby sa Európa stala „cloud-productive“ je oveľa explicitnejšie: inak povedané, Európa by mala riešenia CC poskytovať, a nie len používať riešenia iných.

6.2   Digitálnemu sektoru jednoznačne dominujú zahraniční aktéri. Či už ide o služby, výrobky alebo obsah, hlavní aktéri pochádzajú väčšinou zo severnej Ameriky alebo z Ázie.

Naopak, pokiaľ ide o sektor telekomunikácií, Európa sa môže pýšiť, že je na rovnakej úrovni ako svetoví lídri. Operátori ako Deutsche Telekom, Orange alebo Telefonica patria medzi špičku.

6.3   V čase, keď je digitálny priemysel hybnou silou rastu, Európa sa nemôže len nečinne prizerať. V nedávnej minulosti už dokázala, že môže byť vedúcou silou a vynikať v niektorých oblastiach, ako to bolo napríklad v sektore mobilných telefónov, hoci sa jej postavenie v poslednej dobe trochu oslabilo.

6.4   Rozvoj CC je novou príležitosťou ako „znovu zamiešať karty“. Inak povedané, všetci aktéri budú môcť opäť súťažiť o vedúce postavenie na svetovom trhu, pričom súčasných dominantných hráčov môžu ohroziť iní aktéri alebo dokonca celkom noví konkurenti.

6.5   Celosvetový charakter CC si vyžaduje, aby boli vyvinuté celosvetové zásady a normy. Európska únia musí pokračovať v spolupráci s medzinárodnými organizáciami s cieľom vymedziť tieto zásady a normy. Mala by zohrávať vedúcu úlohu pri definovaní týchto celosvetových zásad a noriem, ako aj úlohu silného garanta, aby bolo zaistené, že tieto zásady a normy zabezpečia vysokú úroveň ochrany osobných údajov, ktorú stanovuje európska legislatíva.

6.6   Európa má v tejto novej celosvetovej hospodárskej súťaži veľké výhody:

má skvelú digitálnu infraštruktúru. Optické vlákna sa rozvíjajú vo veľkom. Infraštruktúru kontroluje a riadi malý počet tradičných aktérov, ktorí môžu ovplyvňovať telekomunikačné normy a investície, ktoré treba uskutočniť,

môže/dokáže vyvíjať rozhodnú politiku verejných investícií, ktorá môže byť katalyzátorom pre súkromné investície,

jej regionálne a národné MSP očakávajú partnerov, s ktorými budú v blízkom kontakte, a teda európskych aktérov v oblasti CC,

niektoré sektory (napr. zdravotníctvo, armáda, verejná doprava, verejný sektor) sa riadia národnými, alebo dokonca európskymi pravidlami a obmedzeniami, a preto budú uprednostňovať národných a európskych poskytovateľov CC. Iné sektory (napr. banky, poisťovne, energetika, farmácia) musia mať zaručenú bezpečnosť údajov, čo ich bude odrádzať od výberu poskytovateľov mimo národného alebo európskeho rámca.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Pojmy „Európa“, „Európska únia“ alebo „EÚ“ sa ďalej v dokumente používajú v tom istom význame.

(2)  Stanovisko EHV o ochrane osobných údajov, zatiaľ nevyšlo v úradnom vestníku, Ú. v. EÚ C 248, 25.10.2011, s. 123.

(3)  Stanovisko EHSV o elektronických komunikačných sieťach, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50.

(4)  Stanovisko EHSV zamerané na úvahy o univerzálnej službe v oblasti elektronických komunikácií, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8.

(5)  Stanovisko EHSV o rozvoji internetu, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2008, s. 92.

(6)  Stanovisko EHSV o kreatívnom obsahu online na jednotnom trhu, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 63.

(7)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60, a Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010. s. 116.

(8)  European commission / Information Society and Media – Expert Group Report – spravodajca tejto správy: Lutz Schubert.

(9)  Od 16. mája do 31. augusta 2011.

(10)  Alebo FP7 (7th Framework Programme).

(11)  Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií alebo European Network and Information Security Agency.

(12)  National Institute of Standards and Technology (USA).

(13)  Cloud Drive od Amazonu a iCloud od Apple.

(14)  Ú. v. ES C 159, 17.6.1991, s. 38 (CESE 569/1991).


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/48


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Rozvoj regionálnych oblastí riadenia rybolovných zdrojov a kontroly rybolovu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/09

Spravodajca: Brendan BURNS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Rozvoj regionálnych oblastí riadenia rybolovných zdrojov a kontroly rybolovu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) prijal 147 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1   Výbor víta zámer radikálne zreformovať spoločnú rybársku politiku (SRP) a najmä jej cieľ vytvoriť decentralizovanú politiku, ktorá bude menej závisieť od podrobných rozhodnutí prijímaných v Bruseli, a miestnej a regionálnej úrovni poskytne viac príležitostí zapojiť sa do riadenia rybného hospodárstva. Chýba však podstatný detail, ktorý treba doplniť, a to jednoznačnosť a režim sankcií potrebný na to, aby takáto politika účinne fungovala.

1.2   Bez prosperujúcich rybolovných zdrojov nemôže existovať udržateľné rybné hospodárstvo. Preto sa odporúča, aby sa environmentálna udržateľnosť zaradila medzi priority ako základ pre hospodársku a sociálnu udržateľnosť a špecificky sa začlenila do základného nariadenia. To si bude vyžadovať, aby sa politika riadila vedeckým, ekosystémovým prístupom založeným na zásade prevencie.

1.3   Aby bolo posilnenie riadiacich plánov založených na kvótach spočívajúcich na maximálnej udržateľnosti výnosu účinné, treba zaviesť vyššie úrovne, ktoré skutočne umožnia prospievanie všetkých regulovaných druhov, a to by sa malo dosiahnuť do roku 2015.

1.4   Hrozí, že navrhovaný trhovo orientovaný systém obchodovateľných práv na rybolov s povoleniami udeľovanými na základe historického kritéria v rybolove, umožní tým, ktorí v minulosti lovili nadmerne, aby v tom pokračovali. Výbor preto odporúča, aby členské štáty stanovili, že tí, ktorí dostávajú subvencie, musia preukázať, že ich činnosť nepoškodzuje morské prostredie a že sú významným prínosom pre pobrežné rybárske komunity. Nepriama privatizácia zdrojov rybolovu bude týmto spôsobom podliehať sociálnej a environmentálnej kontrole.

1.5   Výbor víta čiastočný zákaz odvrhovania úlovkov, ale navrhuje, aby bol tento zákaz špecificky prepojený so zlepšením selektívnych techník rybolovu.

1.6   Pretrvávajúce subvencie by sa mali využívať na rozvoj rybárskych flotíl, ktoré lovia spôsobom menej poškodzujúcim životné prostredie (menej poškodzujú rybolovné zdroje a dno oceánov, produkujú menej odpadu atď.), a nemali by sa použiť na zvýšenie rybolovnej kapacity.

1.7   Normy a pravidlá, ktorými sa riadia flotily EÚ pri domácom rybolove, by sa mali uplatňovať aj pri rybolove na otvorenom mori vo vodách tretích krajín – nemal by sa uplatňovať dvojaký štandard.

2.   Úvod

2.1   Počas vypracovania tohto stanoviska boli uverejnené návrhy Komisie na druhú revíziu spoločnej rybárskej politiky. Komisia navrhuje rozsiahlu a hĺbkovú revíziu, ktorá sa bude zaoberať súčasnou realitou nadmerného výlovu, nadmernej kapacity flotíl, vysokých subvencií, nízkej hospodárskej odolnosti a klesajúceho objemu rýb ulovených európskymi rybármi. Stanovisko preto zameriava svoje pripomienky na rozvoj regionálnych oblastí pre riadenie zdrojov rybolovu v rámci širšieho kontextu navrhovanej reformy.

3.   Súvislosti

3.1   Zmluvy EÚ a súčasná SRP udeľujú Komisii právo iniciatívy a Rade výlučnú právomoc v oblasti ochrany morských biologických zdrojov. Systematická centralizácia, či konkrétnejšie prístup zhora nadol zvolený pri vykonávaní úloh SRP, nepriniesli schodné riešenia pre množstvo rozdielnych podmienok a geografických právomocí SRP. Pri kritike výsledného textu nariadenia sa často používa argument, že na všetky problémy neexistuje jedno riešenie.

3.2   Pri prvej reforme v roku 2002 sa uznala potreba zapojiť zainteresované strany a výsledkom bolo vytvorenie regionálnych poradných zborov (RAC), ktoré poskytujú len poradenstvo.

3.3   Prijatím Lisabonskej zmluvy došlo k významným vecným zmenám. Parlament a Rada teraz spolurozhodujú o všetkých otázkach týkajúcich sa regulácie rybolovu, okrem stanovenia rybolovných možností, ktoré zostáva výlučnou právomocou Rady.

3.4   V snahe riešiť všetky problémy Komisia a Rada vypracovali predpisy, ktoré sú príliš komplikované a nepodalo sa im vyriešiť problémy vyskytujúce sa v európskych vodách.

3.5   Odvetvie rybolovu tvrdí, že je v nich „takmer komické množstvo podrobností“ – špecifikácia výstroja, povolené zloženie vykládky a technické predpisy, a to všetko v 900 regulačných predpisoch. Toto množstvo detailov spomaľuje inovácie tým, že nepodnecuje k hľadaniu schodných riešení. Výsledkom bola tiež strata dôvery medzi odvetvím rybolovu a politickými mechanizmami a výbormi, ktoré majú monitorovať SRP. To má nevyhnutne za následok skôr snahu o vyhýbanie sa predpisom ako ich plnenie.

3.6   V rámci súčasnej SRP sa inovácie a experimentovanie v tomto odvetví nepodporovali, ale existujú pozitívne príklady, ktoré podnietili rybári. V Škótsku sa neustále navrhujú inovácie, napr. zachovanie populácie tresky v Severnom mori. Uskutočnilo sa veľké vyraďovanie plavidiel spolu s uzatvorením miest rybolovu v reálnom čase, zaviedlo sa inteligentné riadenie obmedzeného počtu dní na mori a rozvoj selektívneho výstroja a využívanie priemyselných kamier. To pomohlo znížiť objem odvrhnutého úlovku, zlepšiť konkurencieschopnosť a zachovanie druhov. Ostatí tiež významne prispeli, napríklad odvetvie rybolovu vlečnými sieťami s rozporným brvnom v Holandsku pomohlo pri zmene a rozvoji druhov výstroje a vyraďovania.

3.7   Charakteristickým prvkom všetkých týchto iniciatív je to, že odvetvie rybolovu uznalo existenciu problémov (napríklad potreba zredukovať odvrhovanie) a že samotné odvetvie musí vo významnej miere prispieť k hľadaniu a uplatňovaniu riešení. Existujú aj ďalšie príklady regionálnych riešení, ktoré preukazujú, že tieto riešenia prinášajú lepšie výsledky ako všeobecné právne predpisy prijímané v Bruseli.

3.8   Všetky tieto pokusy však čelia významnej prekážke, t. j. podľa súčasnej SRP nie je možné delegovanie právomoci. Výsledky inovácií, experimentovania a rozvoja môžu predpisy ovplyvniť len vtedy, ak sa Komisia rozhodne tieto výsledky zohľadniť.

3.9   Úsilie Komisie o prílišné dodržiavanie predpisov možno pravdepodobne vysvetliť veľkou snahou nezlyhať pri plnení svojich úloh. Bolo to tak najmä pred prijatím Lisabonskej zmluvy a tento proces bohužiaľ pokračuje ďalej. Čím viac je legislatíva centralizovaná, komplexná a nevhodná, tým viac sa stráca dôvera zainteresovaných strán a následne je tým menšia pravdepodobnosť úplného dodržiavania predpisov. Tým sa zdôvodňuje prísnejšia centrálna regulácia a celý cyklus pokračuje ďalej.

4.   Všeobecné pripomienky

Vzhľadom na dôvody vysvetlené vyššie v bode 3 (Súvislosti) je jasné, prečo treba vytvoriť regionálne orgány pre implementáciu politík EÚ. To však vyvoláva niekoľko otázok.

4.1   Delegovanie právomoci

4.1.1   Ak majú mať regionálne orgány skutočný význam, musia zaviesť strategické ciele na základe vedeckých dôkazov stanovených v Bruseli. Brusel by tiež mal:

byť zodpovedný za zabezpečenie rovnakých podmienok pre regióny a odvetvie rybolovu,

dohliadať na toto odvetvie s cieľom zabezpečiť plnenie kvót, cieľov a ďalších úloh EÚ.

4.1.2   Vzhľadom na rozmanitosť geografických a iných faktorov každej oblasti rybolovu musia byť riadiace nástroje v rukách členských štátov. To zabezpečí, že vytváranie pravidiel a predpisov na úrovni EÚ a na regionálnej úrovni sa uskutoční za plnej účasti odvetvia rybolovu a za pomoci odborníkov, ktorí vedia a chápu, čo bude v jednotlivých oblastiach fungovať a čo nie.

4.2   Rybolovné oblasti a regionálne orgány

4.2.1   Keďže tieto zmeny sa dotknú mnohých oblastí, predkladané stanovisko nemôže navrhnúť konkrétne ciele, ale len odporučiť, aby sa všetky rybolovné oblasti zriadili prostredníctvom zastupiteľských orgánov, vrátane členských štátov a zainteresovaných strán, a to konkrétne tých orgánov, ktoré zastupujú len regionálne záujmy, ale nemajú celoeurópsku pôsobnosť.

4.3   Odvrhovanie úlovkov späť do mora

4.3.1   Táto problematika nadobudla veľký význam, najmä pokiaľ ide o odvrhovanie, ku ktorému dochádza počas rybolovu. Členka Komisie Maria Damanaki na túto mediálnu pozornosť reagovala navrhnutím čiastočného zákazu odvrhovania úlovkov pri revízii SRP.

4.3.2   Nevhodný prístup k odvrhovaniu úlovkov by mohol mať katastrofálne následky pre rybolovné komunity a odvetvie.

4.3.3   Primárny dôvod odvrhovania veľkého objemu úlovkov vyplýva zo súčasnej regulácie upravujúcej zmiešaný rybolov, pri ktorom sa vyloví spolu viacero druhov. Riadenie podľa celkového povoleného výlovu pre každý jednotlivý druh prekryté pravidlami zloženia úlovku určujúcimi podiel jednotlivých druhov, ktoré možno doviezť na pevninu, vytvára neflexibilný systém pravidiel, ktorý neodráža veľké množstvo a podiel určitých druhov rýb v danom ekosystéme.

4.3.4   Jedným z hlavných cieľov revidovanej SRP by mala byť podpora zavedenia lepších pracovných postupov, ako sa uvádza v bode 3 tohto stanoviska, aby sa odvrhovanie úlovkov znížilo na zanedbateľnú úroveň.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


PRÍLOHA

k stanovisku odbornej sekcie

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali aspoň štvrtinu hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté:

Bod 1.2, 1.3, 1.4, 1.6 a 1.7

Vypustiť body 1.2, 1.3, 1.4, 1.6 a 1.7

Výsledok hlasovania:

Hlasy za

:

46

Hlasy proti

:

102

Zdržali sa

:

14


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/51


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha občianskej spoločnosti v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/10

Spravodajkyňa: Madi SHARMA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. septembra 2010 podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Úloha občianskej spoločnosti v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 5. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) prijal 152 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa nazdáva, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou by mohla byť výhodná tak pre Európu, ako aj pre Indiu, a jej prínos by sa mohol prejaviť vo forme zvýšeného rozvoja, konkurencieschopnosti a väčšieho počtu pracovných miest. Obchod je dôležitý mechanizmus na podporu rozvoja a zmierňovania chudoby. Jeho hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv však treba v záujme všetkých strán dôsledne, transparentne a komplexne zhodnotiť. Občianska spoločnosť zohráva v tomto kontexte vedúcu úlohu.

1.2   Proces rokovaní o tejto dohode o voľnom obchode, vrátane zisťovania jej potenciálneho vplyvu, má niekoľko slabých miest, ktorými sa treba zaoberať na oboch stranách ešte pred dojednaním dohody. V stanovisku útvarov Komisie sa uvádza, že viac pozornosti sa mohlo venovať vplyvu na neformálnu zamestnanosť a že hlbšia analýza účinkov dohody na stratu pracovných miest by umožnila presnejšie predpovedať ďalšie sociálne dôsledky ako vplyv na chudobu, zdravie a vzdelávanie  (1).

1.3   EHSV pripomína, že podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika EÚ musí uskutočňovať „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“, a že podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii musí okrem iného prispievať k udržateľnému rozvoju, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv. Obchod však nie je sám o sebe cieľom.

1.4   EHSV odporúča okamžite vypracovať nové štúdie, ktoré vyslovene zohľadnia skutočný vplyv dohody o voľnom obchode na európsku a indickú občiansku spoločnosť (najmä režim 4, MSP, pracovné práva, postavenie žien, ochrana spotrebiteľov, neformálne hospodárstvo, poľnohospodárstvo, chudoba a vplyv na dostupnosť základných produktov, ako napríklad život zachraňujúcich liekov). V záujme transparentnosti by sa mali tieto štúdie realizovať v rámci verejných akademických štúdií a seminárov s občianskou spoločnosťou. Zistenia sa môžu zohľadniť ako súčasť rokovaní, ktoré sú momentálne v konečnej fáze.

1.5   EHSV vyzýva Radu, Parlament a Komisiu, aby zabezpečili, že pred uzatvorením dohody EÚ:

zohľadní názory a obavy občianskej spoločnosti v EÚ,

zhodnotí dosah na pravdepodobné scenáre režimu 4 týkajúce sa kvality a počtu pracovných miest podľa jednotlivých sektorov a členských štátov, pričom bude v plnej miere konzultovať sociálnych partnerov,

si splní svoje právne záväzky a zabezpečí, že dohoda o voľnom obchode nezvýši chudobu,

a že dohoda:

sa bude v súlade s predchádzajúcou praxou EÚ a stanovenou politikou riadiť účinnou doložkou o ľudských právach,

bude obsahovať ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s ustanoveniami v pracovnej a environmentálnej oblasti, ktoré budú vykonateľné prostredníctvom riadneho postupu riešenia sporov a uplatnením účinných nápravných prostriedkov,

bude vytvárať predovšetkým rámec vychádzajúci z práv stanovených MOP pre osoby aktívne v neformálnej ekonomike,

bude obsahovať dvojstrannú doložku o sociálnej ochrane, ktorá zohľadní nielen riziká pre domáci priemysel tak v EÚ, ako i v Indii, ale aj riziká pre spoločnosť vrátane straty pracovných miest.

1.5.1   EHSV odporúča, aby bol vytvorený monitorovací mechanizmus občianskej spoločnosti. Takýto monitorovací mechanizmus by mal mať právomoc predkladať odporúčania, najmä pokiaľ ide o potrebu aktivovať doložku o sociálnej ochrane, pričom príslušné orgány by mali byť povinné poskytnúť na ňu odôvodnenú odpoveď. V súvislosti s týmto monitorovaním by sa mala podporovať odborná príprava a budovanie kapacít občianskej spoločnosti.

1.6   Obsah dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou je v súčasnosti tajný, a preto sa predkladané stanovisko nemôže zaoberať jej špecifikami.

2.   Úvod

2.1   Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou by pokrývala viac ako pätinu celosvetovej populácie, čo by znamenalo, že by išlo o jednu z najdôležitejších dohôd o voľnom obchode na svete. Mohla by byť významným prínosom pre spoločnosť tak v EÚ, ako aj v Indii.

2.2   Obe strany čelia veľkým hospodárskym výzvam, EÚ so svojím starnúcim obyvateľstvom a nasýtenými trhmi a India s vysokým počtom obyvateľov a rastúcou urbanizáciou. Liberalizácia a ďalšie otváranie oboch trhov s prihliadnutím na rozdielny rozvoj v týchto dvoch regiónoch môžu byť prínosné pre obyvateľov na oboch stranách.

2.3   Obchodné organizácie v EÚ aj Indii uznávajú, že môže dôjsť k určitým stratám pracovných miest. Ďalším otvorením oboch trhov a prostredníctvom rozvoja zručností, programov odbornej prípravy, obojsmerného prenosu vedomostí, rozvoja infraštruktúry a ustanovení o dodávateľskom reťazci a prostredníctvom spoločných podnikov medzi Indiou a EÚ by sa však mohol dlhodobo dosiahnuť udržateľný rast, zvýšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť viac pracovných miest. Európske obchodné a technologické centrum (EBTC), ktoré bolo vytvorené na poskytovanie praktických riešení podnikom vstupujúcim na indický trh, bude zohrávať vedúcu úlohu pri riešení niektorých výziev.

2.4   Podpora inovácií prostredníctvom dohody o voľnom obchode môže zabezpečiť konkurencieschopnosť podnikov v budúcnosti. Čoraz viac európskych a indických podnikov v mnohých odvetviach spolupracuje pri rozvoji technológií. India má lacnú a vysoko vzdelanú pracovnú silu so značnou kapacitou v oblasti výskumu a vývoja. Obe strany však potrebujú prostredie, ktoré môže podnietiť udržateľné investície do inovácií. Skúsenosti a odborné znalosti podnikov EÚ v Indii a indických podnikov v EÚ môžu významne prispieť k splneniu týchto požiadaviek.

2.5   Dohoda o voľnom obchode významným spôsobom ovplyvní zahraničné investície. India od roku 1991 liberalizuje a zjednodušuje svoj režim pre priame zahraničné investície s cieľom pritiahnuť viac prostriedkov, čo viedlo k zvýšeniu prílevu priamych zahraničných investícií. Dohoda o voľnom obchode by spočívala na tomto základe a umožnila by podnikom EÚ prístup na trh a právnu istotu (2). V novom kontexte, ktorý vytvorila dohoda o voľnom obchode, treba pozorne zhodnotiť dôsledky povolenia priamych zahraničných investícií v Indii, a preto treba k tomuto procesu pristupovať postupne.

2.6   Predkladané stanovisko neskúma potenciálny hospodársky prínos dohody o voľnom obchode. Zaoberá sa neistými sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami pre EÚ, najmä pokiaľ ide o režim 4, a pre chudobnejšie skupiny indickej spoločnosti. Tieto dôsledky sú dôležitou súčasťou povinnosti náležitej starostlivosti a ochrany obchodných značiek v záujme podnikov EÚ. Otázka sociálnej zodpovednosti podnikov, pracovných a ľudských práv presahuje v prípade podnikov EÚ obchodujúcich v zámorí hranice Európy.

3.   Proces rokovania

3.1   Zástupcovia poverení rokovaním konzultovali veľké podniky v EÚ aj Indii. EHSV, ako poradný orgán pre všetky zložky občianskej spoločnosti, je však znepokojený skutočnosťou, že zástupcovia poverení rokovaním nekonzultovali všetky zainteresované strany na rovnakom základe a vyzýva Komisiu, aby plne zohľadnila názory všetkých zainteresovaných strán na oboch stranách. Vyzýva Komisiu, aby konzultovala: MSP o potenciálnych dôsledkoch, odbory o nejasnosti ohľadom pracovných záruk a režimu 4, skupiny spotrebiteľov a poľnohospodárske sektory o potravinovej bezpečnosti a zabezpečení a neformálnu hospodársku sféru Indie.

3.2   Mnohé mimovládne organizácie a odborové zväzy v EÚ aj Indii, ako aj nadácie EÚ a indické neformálne podniky, vyjadrili svoje znepokojenie, a to pokiaľ ide o potenciálne negatívne dôsledky dohody o voľnom obchode, ako aj o spôsob vedenia týchto rokovaní (3). Hoci EHSV uznáva význam dôverného charakteru obchodných rokovaní, vzhľadom na rovnako dôležitú požiadavku zaručiť transparentnosť nalieha na Európsku komisiu, aby objasnila akékoľvek nedorozumenia, a to predložením svojich návrhov k týmto otázkam.

3.3   EHSV sa nazdáva, že obchod nemôže byť vynechaný z právomocí Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Konzistentnosť európskej politiky je dôležitá na zachovanie európskych hodnôt a zásad. Výbor odporúča, aby boli všetky príslušné generálne riaditeľstvá informované počas celého priebehu rokovaní.

4.   Hodnotenie vplyvu udržateľného rozvoja (SIA)

4.1   Komisia zadala vypracovanie SIA nezávislému konzultačnému subjektu, ktorý predložil správu v roku 2009 (4). Toto hodnotenie odhaduje, že pre EÚ by boli sociálne dôsledky tejto dohody o voľnom obchode zanedbateľné, pričom by neovplyvnili mzdy a spôsobili by len miernu stratu pracovných miest (5). Pre Indiu by však dohoda znamenala zvýšenie miezd kvalifikovaných aj nekvalifikovaných pracovníkov o 1,7 % v krátkodobom horizonte a o 1,6 % dlhodobo, ako aj určitú stratu pracovných miest v prospech lepšie platených pracovných miest (6).

4.2   Komisia prikladá tomuto hodnoteniu veľký význam, keď zdôrazňuje celkový prínos dohody o voľnom obchode (7). Treba však pripomenúť, že toto hodnotenie tiež varuje pred jej potenciálnymi sociálnymi a environmentálnymi rizikami.

4.3   Odbory EÚ vyjadrujú znepokojenie, pokiaľ ide o pracovné práva v EÚ a žiadajú o hodnotenie vplyvu pravdepodobných scenárov režimu 4 predtým, ako budú rokovania ukončené. Takéto hodnotenie by sa malo zaoberať vplyvom na kvalitu a počet pracovných miest v jednotlivých sektoroch a členských štátoch. Malo by tiež obsahovať úplnú konzultáciu so sociálnymi partnermi a malo by byť vypracované pred aj po zavedení dohody o voľnom obchode a predložiť záväzné odporúčania o predchádzaní a zmierňovaní všetkých zistených negatívnych dôsledkov.

4.4   Hodnotenie SIA popisuje vplyv dohody o voľnom obchode na pracovné normy a pracovné podmienky v Indii ako „neurčité“. V prípade Indie, podľa oficiálnych vládnych štatistík, je približne 90 % indického hospodárstva v neformálnej (alebo neorganizovanej) forme, čo by malo v najbližšej budúcnosti ostať zväčša nezmenené (8). Podľa údajov MOP/WTO majú ľudia v neformálnom sektore na živobytie menej ako 2 doláre na deň (9). Väčšina pracujúcich žien (viac ako 95 %) je zamestnaných v neformálnom sektore s neproporčne väčším ohrozením.

4.5   Hodnotenie SIA zdôrazňuje potenciálny vplyv na životné prostredie, pričom uvádza, že možno očakávať mierne negatívny vplyv na ovzdušie (10), kvalitu pôdy (11), biodiverzitu (12) a kvalitu vody (13). EHSV sa nazdáva, že treba brať do úvahy upozornenia uvedené v SIA.

4.6   Metodológia tohto hodnotenia nepostačuje na to, aby zistila skutočný vplyv. Hodnotenie SIA sa primárne zameralo na formálne hospodárstvo, ktoré spočíva na pomerne jednoduchých hospodárskych modeloch (14). Analýza sociálneho a environmentálneho vplyvu je naopak založená na menej transparentnej kvalitatívnej metodológii. SIA neanalyzuje dostatočne ani vplyv na emisie CO2, bezpečnosť spotrebiteľov alebo potravinovú bezpečnosť.

4.7   Podľa stanoviska útvarov Komisie by sa malo viac pozornosti venovať vplyvu dohody na dôstojnú prácu, neformálne zamestnanie a stratu pracovných miest. Umožnilo by to presnejšie predpovedať ďalšie sociálne dôsledky, ako je vplyv na chudobu, zdravie a vzdelávanie (15).

4.8   SIA sa prekvapivo nezaoberá mnohými inými štúdiami, ktoré poukázali na prípadné vážne následky dohody o voľnom obchode v Indii (16), ani obavami EÚ, najmä pokiaľ ide o vplyv režimu 4 na zamestnanosť v EÚ.

4.9   EHSV nedávno schválil stanovisko o SIA, ktoré predkladá usmernenia pre metodológiu založenú na osvedčených postupoch, ktorá sa má použiť pri hodnotení celkového vplyvu dohody o voľnom obchode (17).

4.10   EHSV odporúča okamžite vypracovať nové štúdie, ktoré na základe týchto usmernení vyslovene zohľadnia skutočný vplyv dohody o voľnom obchode na európsku a indickú spoločnosť, najmä pokiaľ ide o pracovné práva, režim 4, MSP, postavenie žien, ochranu spotrebiteľov, neformálne hospodárstvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo (vrátane potravinovej bezpečnosti), chudobu a klimatické zmeny. Tieto nové štúdie by sa mali realizovať v rámci nezávislých verejných akademických štúdií a seminárov.

4.11   V žiadnom prípade to však neznamená, že dohoda o voľnom obchode bude mať nutne negatívny vplyv. Zjavne však existuje pravdepodobnosť, že dohoda o voľnom obchode by mohla mať takýto vplyv. To samo o sebe postačuje ako odôvodnenie, aby Komisia ďalej preskúmala túto oblasť, a to najmä vzhľadom na nižšie uvedené argumenty, že EÚ má právnu zodpovednosť zhodnotiť vplyv svojej externej politiky vo vnútri a na tretie krajiny.

5.   Zodpovednosť EÚ

5.1   Primárnou zodpovednosťou vlády, ktorá rokuje o liberalizácii trhu je, aby zohľadnila hospodársky a sociálny vplyv svojich politík. Niet pochýb, že India je v prvom rade zodpovedná za vplyv svojich politík na svoje obyvateľstvo. EHSV uznáva výzvy, ktorým čelí Komisia pri rokovaniach s Indiou, ktorá chce právom pristupovať k ľudským právam, pracovným normám, udržateľnému rozvoju a svojej občianskej spoločnosti vlastným spôsobom. Ale to neznamená, že EÚ v tejto súvislosti nemá žiadnu nezávislú zodpovednosť. Naopak, ide o právny záväzok.

5.1.1   Na základe článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa musí obchodná a rozvojová politika EÚ uplatňovať v súlade so zásadami a cieľmi externej činnosti EÚ. Tieto zásady a ciele sú stanovené v článku 21 Zmluvy o EÚ. Ako zásady sú uvedené:

univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva,

a ako ciele:

podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu.

5.2   EHSV žiada Komisiu, aby si splnila svoj právny záväzok a zabezpečila, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou bude dodržiavať ľudské práva a neohrozí úsilie o dosiahnutie udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja a o odstránenie chudoby. Zdôrazňuje význam vytvorenia rámca vychádzajúceho z práv stanovených MOP pre osoby aktívne v neformálnej ekonomike.

6.   Monitorovanie a úprava dohody o voľnom obchode

6.1   EÚ musí zabezpečiť, aby jej politiky nemali negatívny vplyv na chudobu a prispeli k jej odstráneniu. Tento záväzok možno dodržať tým, že do dohody budú začlenené doložky, podľa ktorých bude možné zmeniť liberalizáciu trhu v prípade, že sa tento negatívny vplyv preukáže, ako aj vytvorením účinného mechanizmu monitorovania, na základe ktorého budú môcť byť takéto doložky aktivované.

6.2   Doložka o ľudských právach

6.2.1   EÚ už predtým začleňovala do svojich bilaterálnych dohôd ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto dohody neohrozovali ciele v sociálnej oblasti. EÚ od roku 1995 začleňuje doložku o ľudských právach do každej obchodnej dohody a dohody o spolupráci s tretími krajinami (18). Nedávno sa zaviedol postup podriaďovania neskorších dohôd doložkám o ľudských právach v existujúcich rámcových dohodách. Takýto postup môže byť právne účinný, a to v závislosti od znenia pôvodnej doložky o ľudských právach a znenia „spájacej“ doložky v neskoršej dohode.

6.2.2   Je veľmi dôležité, aby táto dohoda o voľnom obchode podliehala účinnej doložke o ľudských právach, a to akýmkoľvek spôsobom. Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Indiou z roku 1994 obsahuje doložku o ľudských právach, ale skoršieho typu. Ako uviedol Súdny dvor EÚ, funkciou tejto doložky je umožniť pozastavenie dohody o spolupráci (19). Neumožňuje pozastaviť iné dohody ako napríklad dohodu o voľnom obchode (20). Je dôležité, aby bola dohoda v súlade so stanovenou politikou EÚ týkajúcou sa doložiek o ľudských práva, a to či už prostredníctvom novej doložky o ľudských právach alebo dôsledne sformulovanej spájacej doložky.

6.2.3   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola táto dohoda o voľnom obchode v súlade so stanovenou politikou EÚ týkajúcou sa doložiek o ľudských práva, a to či už prostredníctvom novej doložky o ľudských právach alebo dôsledne sformulovanej spájacej doložky. Tento postoj potvrdil aj Európsky parlament (21).

6.3   Ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji

6.3.1   Je rovnako dôležité, aby sa naďalej uplatňovali a posilňovali osvedčené postupy EÚ zistené pri začleňovaní environmentálnych a pracovných noriem do dohôd o voľnom obchode. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou a dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Cariforum a EÚ tiež obsahujú ustanovenia, ktoré strany zaväzujú, aby zabezpečili plnenie hlavných pracovných noriem MOP (absolútne normy) a neznížili existujúcu úroveň svojej environmentálnej a pracovnej ochrany (relatívne normy), ako aj iné súvisiace ustanovenia.

6.3.2   EHSV víta odhodlanie člena komisie de Guchta, ktorý vyjadril záväzok plniť sociálne a environmentálne kapitoly (22). Tiež však žiada Komisiu, aby zabezpečila, že na rozdiel od ustanovení vo vyššie uvedených dohodách budú tieto ustanovenia doplnené o rovnako dôrazné sankčné opatrenia, ako je to v prípade porušenia iných častí dohody o voľnom obchode alebo rovnakých ustanovení dohôd o voľnom obchode USA (23). EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom programov spolupráce alebo podobných mechanizmov vytvorila stimuly založené na systéme účinných pokút za porušenie týchto ustanovení, ako to odporúčal Európsky parlament (24).

6.3.3   Európska komisia musí do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou začleniť vykonateľné pracovné a environmentálne ustanovenia na oboch stranách, ktoré možno presadiť prostredníctvom bežného postupu urovnania sporov s nápravnými opatreniami vrátane pozastavenia obchodných záväzkov a pokút.

7.   Doložka o sociálnej ochrane

7.1   Všetky dohody o voľnom obchode obsahujú ochranné doložky, ktoré umožňujú pozastaviť liberalizáciu trhu v prípade poškodenia alebo narušenia domáceho priemyslu. Očakáva sa, že aj táto dohoda bude obsahovať takéto ustanovenia. Tie však musia byť zamerané na spomínané riziká.

7.2   EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila začlenenie obojstrannej doložky o sociálnej ochrane, ktorá zohľadní nielen riziká pre domáci priemysel tak v EÚ, ako i v Indii, ale aj riziká pre spoločnosť vrátane straty pracovných miest. Táto doložka by mala byť vypracovaná na základe článku 25 ods. 2 písm. b) dohody o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Cariforum, v ktorom sa uvádza, že ochranné opatrenie možno uplatniť, ak sa produkt dováža na územie druhej strany v takom veľkom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť narušenie v sektore hospodárstva, .

8.   Monitorovací mechanizmus občianskej spoločnosti

8.1   Občianska spoločnosť EÚ aj Indie je veľmi organizovaná a proaktívna. Pre orgány na oboch stranách by bolo výhodné nájsť mechanizmus na zvýšenie transparentnosti a rozšírenie konzultácií a tiež na zmiernenie obáv tým, že občianska spoločnosť bude mať zabezpečený priamy prístup k politickým činiteľom.

8.2   EHSV odporúča, aby bol vytvorený monitorovací mechanizmus občianskej spoločnosti, do ktorého budú zapojení aktéri z podnikov, odborov, mimovládnych organizácií, akademickej sféry a iných oblastí, ako odporúča SIA. EHSV by mohol byť súčasťou tohto procesu (25). Tento mechanizmus by mohol byť vytvorený podľa vzoru dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou alebo dohody o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Cariforum, ktoré zahŕňajú celý rad zainteresovaných strán občianskej spoločnosti odborne pripravených a financovaných na to, aby zabezpečili účinné monitorovanie (26).

8.3   SIA a stanovisko útvarov Komisie tiež odporúčajú monitorovací mechanizmus (27).

8.3.1   Takýto monitorovací mechanizmus by tiež mal mať konkrétnu funkciu v súvislosti s doložkou o sociálnej ochrane. Účinné uplatňovanie ochranných doložiek zvyčajne závisí od stupňa organizácie zasiahnutého odvetvia. Omnoho ťažšie sa to samozrejme realizuje v prípade neformálneho hospodárstva.

8.3.2   EHSV odporúča, aby mal monitorovací mechanizmus občianskej spoločnosti právomoc predkladať odporúčania, najmä pokiaľ ide o potrebu aktivovať doložku o sociálnej ochrane, pričom príslušné orgány by mali byť povinné poskytnúť na ňu odôvodnenú odpoveď.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko útvarov Komisie – „Trade SIA for FTA EU – India“, 31.5.2010.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150.

(3)  Štúdie poukazujú na ťažkosti vyplývajúce: z TRIPS-plus, z ustanovení IPR, z liberalizácie a z deregulácie finančných služieb, z liberalizácie trhu s tovarmi, najmä v poľnohospodárskom sektore, zo vstupu veľkých maloobchodných reťazcov, z liberalizácie investícií a z vládnych postupov v oblasti verejného obstarávania a zo zákazu exportných obmedzení. Pozri napr. S. Polaski et al, „India’s Trade Policy Choices: Managing Diverse Challenges“ (Carnegie, 2009), S. Powell, „EU India FTA: Initial Observations from a Development Perspective“ (Traidcraft, 2008), C. Wichterich, „Trade Liberalisation, Gender Equality, Policy Space: The Case of the Contested EU-India FTA“ (WIDE, 2009), K. Singh, „India-EU FTA: Should India Open Up Banking Sector?“ Special Report (Delhi, 2009), CEO/India „FDI Watch, Trade Invaders: How Big Business is Driving the EU-India FTA Negotiations“ (2010).

(4)  ECORYS, CUTS, Centad, „Trade SIA FTA EU and India“ – TRADE07/C1/C01, 18.5.2009.

(5)  Tamtiež, s. 17 – 18. Strata pracovných miest sa odhaduje na 250 – 360 zo 100 000.

(6)  Tamtiež, strata pracovných miest sa odhaduje na 1 830 – 2 650 zo 100 000.

(7)  List člena Komisie De Gruchta poslancom EP, 16.2.2011.

(8)  National Commission for Enterprises in the Unorganised Sector (Národný výbor pre podniky v neformálnom sektore), „The Challenge of Employment in India: An Informal Economy Perspective“, Volume 1, Main Report (New Delhi, apríl 2009), s. 2.

(9)  Bacchetta et al, „Globalization and Informal Jobs in Developing Countries“ (MOP/WTO: Ženeva, 2009).

(10)  Pozri poznámku pod čiarou 4, s. 277 (SIA z roku 2009 – úplné znenie v poznámke č. 4).

(11)  Tamtiež, s. 278.

(12)  Tamtiež, s. 279.

(13)  Tamtiež, s. 280.

(14)  Tamtiež, s. 51.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(16)  Pozri poznámku pod čiarou 4.

(17)  EHSV, SIA a obchodná politika EÚ, 5.5.2011 (Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 14).

(18)  Oznámenie Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami [neoficiálny preklad], KOM (95) 216.

(19)  Vec C-268/1994, Portugalsko v. Rada, [1996] ECR I-6177, ods. 27.

(20)  L. Bartels, „Human Rights Conditionality in the EU’s International Agreements“ (Oxford: OUP, 2005), s. 255. Názor je pravdepodobne odlišný, pokiaľ ide o dohody, v ktorých doložku o základných prvkoch dopĺňa „doložka o nevykonaní“, ktorá stanovuje „adekvátne opatrenia“.

(21)  Uznesenie EP z 26.3.2009, ods. 43, v ktorom sa zdôrazňuje, že „doložky o ľudských právach a demokracii sú kľúčovým prvkom dohody o voľnom obchode“. Pozri tiež všeobecný postoj vyjadrený v uznesení EP z 11. mája 2011, v ktorom EP dôrazne podporuje prax začleňovania právne zaväzujúcich ustanovení o ľudských právach do medzinárodných dohôd Európskej únie s jasným a presným mechanizmom konzultácií vypracovaným na základe článku 96 Dohody z Cotonou a uznesenia EP o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách EÚ (2005/2057(INI)).

(22)  Pozri poznámku pod čiarou 7.

(23)  Napr. článok 17 ods. 2 písm. b) dohody o voľnom obchode medzi USA a Jordánskom.

(24)  Uznesenie EP z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, ods. 2.

(25)  Pozri poznámku pod čiarou 3, s. 275 – 280.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou 18.

(27)  Pozri poznámku pod čiarou 4, s. 288; pozri poznámku pod čiarou 1, s. 2.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/56


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Nová zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a úloha občianskej spoločnosti“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/11

Spravodajca: Carmelo CEDRONE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. septembra 2010 podľa článku 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Nová zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a úloha občianskej spoločnosti“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 25. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) prijal 111 hlasmi za, pričom 23 členov hlasovalo proti a 23 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Stratégia

1.1.1   Európska únia musí vzhľadom na prebiehajúce významné zmeny nanovo definovať a aktualizovať svoju stratégiu zahraničnej politiky, pokiaľ ide jednak o opatrenia, jednak o oblasti intervencií, ktoré treba uprednostňovať. Na to musí využiť možnosti, ktoré núka vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a ustanovenie funkcie vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dosiahnutiu tohto cieľa môže pomôcť len rovnaké ponímanie cieľov a výrazná koordinácia.

1.1.2   Európa predstavuje jednu tretinu celosvetového HDP. EÚ však nie je len hospodárskym spoločenstvom. Význam úlohy Európy plne vynikne pri konštatovaní, že členské štáty Európskej únie dnes už nedokážu chrániť svoje záujmy, presadzovať svoje hodnoty na medzinárodnom poli alebo čeliť výzvam, ako je migrácia a terorizmus, ktoré už presiahli ich hranice, len ako národné štáty. Väčšie spoločné úsilie v oblasti zahraničnej politiky zo strany členských štátov by preto tiež pomohlo obmedziť rozdiely v postojoch vlád alebo predísť opatreniam prijímaným jednotlivými štátmi osamotene, ako sa stalo pred nedávnom. Ak by sa táto tendencia potvrdila, mohla by v krátkom čase privodiť nielen hospodársky, ale aj politický úpadok, čo by mohlo ohroziť samotné demokratické hodnoty, na ktorých spočíva EÚ.

1.2   Politické opatrenia

1.2.1   EÚ si musí v prvom rade zachovať svoje hodnoty v oblasti zahraničnej politiky a definovať spoločné opatrenia a spoločné aktivity na zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom, rozvoj stabilizačných opatrení, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti pri dodržiavaní zásad charty OSN, ako aj upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, základné ľudské práva, zásady medzinárodného práva vrátane základných noriem v oblasti práce a tiež pomáhať obyvateľstvu postihnutému prírodnými katastrofami alebo katastrofami súvisiacimi s ľudskou činnosťou. Európa sa však za hranicami neangažuje len z ľudskosti alebo z lásky k blížnemu, ale preto, lebo to je v jej záujme pre zachovanie vlastnej prosperity. Je potrebné sa zaoberať aj problematikou utečencov a zároveň vytvárať perspektívy pre obyvateľov v ich krajinách.

1.2.2   EÚ musí v tejto oblasti v rámci OSN, ktorej prislúcha prvoradá zodpovednosť za udržanie medzinárodného mieru, zaujať vedúce postavenie. Zjavne je preto potrebná úzka spolupráca medzi EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového manažmentu a osobitne operácií humanitárnej pomoci.

1.2.3   Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je okrem toho potrebné posilniť integrované a spoločné zahraničnopolitické aktivity v oblastiach bezpečnosti, energetického zásobovania, potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy, pri regulácii migračných tokov a pri boji proti organizovanému zločinu, nelegálnemu obchodu, pirátstvu a korupcii. Do tohto procesu integrácie a koordinácie by sa mala začleniť aj obchodná politika. Takéto rozsiahle a komplexné úsilie si vyžiada prispôsobenie rozpočtu EÚ vyčleneného na zahraničnú politiku.

1.3   Zemepisné oblasti intervencií

1.3.1   Únia musí sledovať a zaujímať sa o všetko, čo sa deje mimo vlastných hraníc a musí nanovo definovať vlastnú stratégiu spojenectva. Zatiaľ však na to nemá všetky potrebné a požadované prostriedky a nástroje, ktoré by jej umožnili, aby bola skutočným politickým aktérom na medzinárodnej úrovni. Hlavným problémom však nie je nedostatok nástrojov, ale neschopnosť zabezpečiť súlad v riadení rôznych nástrojov a zaručiť v tomto zmysle politickú vôľu členských štátov.

1.3.2   EÚ preto musí vo vnútri svojich zemepisných hraníc a vo vzťahu k svojim susedom postupovať pozornejšie než doteraz. Pritom však nesmie, aspoň z hospodárskeho hľadiska, zanedbať svoje vzťahy s veľkými oblasťami sveta ako Severná Amerika, s ktorou udržuje strategický vzťah, Južná Amerika a Karibik, s ktorými Európska únia uzavrela medziregionálne strategické partnerstvo, Čína, India a Rusko. Preto je nevyhnutné vytvárať synergie medzi bilaterálnymi a regionálnymi vzťahmi.

1.3.3   Z tohto hľadiska sa javí nutné zavŕšiť proces rozšírenia smerom na Balkán, ktorý je mimoriadne citlivou oblasťou v rámci hraníc EÚ, a pokračovať v rokovaniach s Tureckom, rozvíjať politiku susedstva a zamerať svoju pozornosť na situáciu v oblasti Stredozemia a Blízkeho východu.

1.3.4   V tomto ohľade je potrebné obnoviť politiku pre oblasť Stredozemia na nových základoch s novými inštitúciami, organizáciami spolupráce, s primeranými operačnými prostriedkami a nástrojmi. Je potrebné vypočuť hlasy z týchto krajín dovolávajúce sa demokratizácie a občianskeho pokroku, a sprevádzať ich pri tom. Únia nesie prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie rýchleho a bezproblémového prechodu k demokracii, nie k novým, zamaskovaným formám diktatúry, za to, aby neboli sklamané očakávania dospelej populácie a mládeže, pokiaľ ide o slobodu, ľudskú dôstojnosť a sociálnu spravodlivosť.

1.3.5   Na tento účel sa javí potrebné vyčleniť z rozpočtu EÚ väčšie prostriedky na spoluprácu s týmito krajinami, s osobitným dôrazom na budovanie inštitúcií, hospodársky a sociálny rozvoj, vytváranie pracovných miest a investičných príležitostí v týchto krajinách.

1.3.6   V tejto súvislosti sa javí zásadnou úloha EHSV pri realizácii opatrení a zásahov typu people to people, ako aj rozvoji plnohodnotných kontaktov s organizáciami, ktoré skutočne zastupujú občiansku spoločnosť oblasti Stredozemia a Blízkeho východu a ktoré začali súčasný proces prechodu, s cieľom podporiť dialóg medzi týmito organizáciám a príslušnými vládami, s cieľom posilniť demokratickú účasť na ochranu občianskych práv a právneho štátu.

1.3.7   Celá Afrika musí byť ďalšou prioritou pre intervencie EÚ, ktorej bezpečnosť a stabilita z veľkej miery závisia od demokratického vývoja a rastu tohto nám tak blízkeho svetadielu. Ak EÚ chce prekonať destabilizujúce vlny hromadnej migrácie spôsobenej dezertifikáciou, potravinovými krízami, zbedačovaním afrického obyvateľstva, skorumpovanými a lživými režimami, absenciou spravodlivosti a slobody, musí reagovať efektívne a okamžite a uzavrieť s týmto svetadielom dohodu.

1.4   Medzinárodné organizácie

1.4.1   EÚ musí podporovať koordinované a účinné opatrenia na medzinárodných fórach, aj v záujme ich dôkladnej transformácie na zvýšenie ich funkčnosti vzhľadom na nové úlohy a nové povinnosti, ktoré musia plniť, a tu musí dospieť k tomu, aby vystupovala jednotne, aby ju zastupoval jediný predstaviteľ.

1.4.2   Najmä by bolo potrebné pripisovať rovnaký význam pracovným právam podľa základných dohovorov MOP, hospodárskym právam aj právam voľného obchodu. Aj v rámci MOP by mala EÚ vystupovať jednotne.

1.4.3   EHSV sa domnieva, že EÚ by tu mala zohrávať stále aktívnejšiu úlohu s osobitným zameraním na proces G20 a vzťahy s najreprezentatívnejšími inštitúciami OSN, hlavne s radou ECOSOC, kde by mala zaujať spoločné postoje. V tejto súvislosti by reforma rady ECOSOC mohla umožniť dosiahnuť istý pokrok a okrem toho poskytnúť občianskej spoločnosti možnosť v rámci tejto organizácie lepšie vyjadriť svoje názory.

1.4.4   Treba sa zamerať na účinné a udržateľné politické opatrenia na záchranu eurozóny a vytvoriť vhodné nástroje boja proti špekuláciám na medzinárodnom poli, zrušiť daňové raje, znížiť konkurenciu založenú na výmennom kurze mien, obnoviť hospodársky rast, vytvárať dôstojné pracovné miesta. Zmena článku 136 zmluvy je prvým, významným krokom. Prospieva hlavne Európe ako jednotnému spoločenstvu: centrálna úloha Komisie a zapojenie Európskeho parlamentu sú zaručené. Toto podporuje demokratický proces. To isté by sa malo vykonať pre oblasť zahraničnej politiky (zmena článku 24).

1.4.5   Účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti je jedným z predpokladov zachovania a podpory hodnôt, ktoré sú základom medzinárodného spolužitia. EÚ musí podporiť širokú konzultáciu EHSV, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov s cieľom uľahčiť účasť v budúcich riadiacich štruktúrach medzinárodných organizácií.

1.5   Bezpečnostná politika

1.5.1   V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky je potrebné posilniť európsku obrannú agentúru, čo najskôr začať uplatňovať stálu štruktúrovanú spoluprácu aj s cieľom dosiahnuť súlad a úspory v národných rozpočtoch. Ušetrené prostriedky sa môžu investovať do výroby, vytvárania nových pracovných miest alebo použiť na zníženie verejného dlhu.

1.5.2   Bezpečnostné a obranné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, by sa mali používať a uznávať ako skutočné nástroje regionálnej bezpečnosti.

1.5.3   Pokiaľ ide o bezpečnosť, EÚ by mala prednostne pôsobiť v svojom najbližšom okolí prostredníctvom zásahov zameraných na stabilizáciu krízových oblastí a opatrení na zachovanie mieru.

1.5.4   EHSV preto dúfa, že sa spoločné skúsenosti uplatnia v rámci obrannej agentúry a stanú sa súčasťou spoločnej bezpečnostnej politiky, podobne ako po podpísaní dohôd zo Saint Malo v roku 1998.

1.6   EHSV

EHSV musí mať možnosť plniť svoju úlohu a prispieť k definovaniu a uplatňovaniu zahraničnej politiky Únie. Preto tiež pokladá za vhodné, aby bol požiadaný o stanovisko vo veci opatrení v oblasti zahraničnej politiky EÚ, a to aj vzhľadom na zabezpečenie transparentnosti a monitorovania iniciatív. Musia sa preto zužitkovať všetky už existujúce stanoviská výboru, ktoré sa týkajú vonkajšej a bezpečnostnej politiky EÚ, ako aj tie, ktoré sa zaoberajú nástrojmi spolupráce, ktoré by mohli mať vplyv na vonkajšiu politiku (1). Činnosť EHSV, ako spojovacieho článku medzi činnosťou členských štátov, EÚ a očakávaniami občianskej spoločnosti, by sa v tejto súvislosti mohla ukázať ako veľmi účinná.

1.6.1   To je nutné, aby sa podarilo zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť a verejnosť do rozhodovania o aspektoch medzinárodnej politiky, ktoré majú priamejší vplyv na hospodárstvo a život európskych občanov.

1.6.2   Na medzinárodnej úrovni môže EHSV uskutočňovať politiku EÚ zameranú na vyzdvihnutie úlohy občianskej spoločnosti pri rokovaniach a pri realizácii uzatvorených dohôd. Na základe skúseností a už prijatých iniciatív sa nazdáva, že na jednej strane by mal spolupracovať s partnermi pri finalizovaní medzinárodných rokovaní vedených EÚ a na druhej strane by sa mal podieľať na uplatňovaní a realizácií týchto dohôd, či už ide o asociačné, obchodné alebo iné dohody.

1.6.3   V rámci konzultácií a medzinárodných mandátov, ktoré EHSV dostane, by sa malo najmä pokračovať v zbližovaní s organizáciami občianskej spoločnosti krajín a regiónov, na ktoré sa musí prioritne zamerať politika Únie.

1.6.4   Preto je potrebné, aby sa na konzultáciách EHSV v rozličných fázach zúčastňovala aj spoločná zahraničná služba, vďaka čomu by výbor mohol zodpovedajúco vykonávať svoju funkciu v záujme občanov EÚ. V rámci uplatňovania článku 11 by EHSV vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti mohol uľahčiť dialóg medzi ESVČ a občianskou spoločnosťou. Na tento účel by sa mohol podpísať protokol o spolupráci medzi EHSV a spoločnou zahraničnou službou, na základe protokolu, ktorý už existuje medzi Komisiou a EHSV, dohoda, ktorá by stanovovala pravidlá a podrobnosti spoločnej štruktúrovanej práce.

1.7   Nástroje a úloha EÚ

1.7.1   Využívať možností Zmluvy, aby Únia vychádzajúc z ESVČ mohla stále viacej upevňovať svoje postavenie na medzinárodnej scéne, aby vystupovala jednotne, a tým zabezpečila súlad medzi politikami Spoločenstva, ako aj medzi týmito politikami a členskými štátmi a zabránila dramatickým sporom, ktoré poškodzujú jej imidž.

1.7.2   V rámci zahraničnej politiky využívať nástroje ako posilnenú spoluprácu na vytvorenie skupiny krajín, ktorá by pôsobila ako priekopník a hnacia sila stále integrovanejšej zahraničnej politiky, a tým vytvoriť pevnejšie a súdržnejšie inštitucionálne usporiadanie na sledovanie spoločných cieľov. Začať by sa mohlo podpísaním paktu o zahraničnej politike, ako tomu bolo v prípade eura (zasadnutie Rady z 24. – 25. marca 2011).

1.7.3   EHSV sa preto nazdáva, že rozhodovací proces EÚ sa musí zlepšiť a zefektívniť, najmä v záujme lepšieho zviditeľnenia EÚ na medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti si EHSV želá, aby sa EÚ podarilo nájsť správny spôsob a návrhy, aby mohla v zahraničnej politike jednotne konať a hovoriť jedným hlasom.

1.8   Najaktuálnejšie priority

1.8.1   Všetky orgány EÚ podieľajúce sa na začatí činnosti spoločnej zahraničnej služby musia vyvinúť maximálne úsilie o spoluprácu, a tým zabrániť tomu, aby sa existujúce riaditeľstvá rozšírili o „nové riaditeľstvo“.

1.8.2   Dôrazne požadovať uzatvorenie dohody na medzinárodnej úrovni, ktorá by zabránila zopakovaniu stále aktuálnych finančných špekulácií, a to na základe návrhov, ktoré EÚ predložila v rámci G20.

1.8.3   Stredozemie posunúť do centra okamžitých a konkrétnych opatrení EÚ.

1.8.4   Konkrétne vykonať závery Európskej rady o strategickom partnerstve EÚ zo 16. septembra 2010 a 24. až 25. marca 2011.

1.8.5   Konkrétne a presne uplatniť článok 11 Lisabonskej zmluvy a vyzvať všetky inštitúcie, aby si plnili konzultačnú povinnosť voči EHSV a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov viedli dialóg na témy, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy dosah na občiansku spoločnosť.

2.   Úvod

2.1   Nová zmluva dáva zahraničnej politike EÚ možnosť urobiť kvalitatívny skok, ak jej to vlády umožnia. Úloha Únie ako politického aktéra na medzinárodnom poli sa tým môže posilniť. Hoci nová zmluva ešte nezodpovedá objektívnym potrebám Únie, aj tak vyvolala veľa očakávaní v členských štátoch, aj na celosvetovej úrovni. Teraz je potrebné v praxi uskutočniť zavedené zmeny a primerane reagovať na očakávania medzinárodného spoločenstva, pretože inak hrozí strata dôveryhodnosti EÚ. Tento cieľ nebude možné dosiahnuť bez aktívnej účasti a plného zapojenia občianskej spoločnosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor je na základe článku 11 Lisabonskej zmluvy legitímnym zástupcom organizovanej občianskej spoločnosti a ako taký má právo podieľať sa na zahraničnej politike a bezpečnosti Európskej únie. Preto ho EÚ a ESVČ do týchto oblastí musia priamo zapájať.

3.   Nový medzinárodný rámec

3.1   V minulosti zohrávala EÚ v zahraničnej politike skôr okrajovú úlohu. Dnes dostáva ďalšie príležitosti, ktoré musí využiť, aby zastavila svoj úpadok. Zdá sa, že jednotlivé členské štáty samostatne zohrávajú vzhľadom na nový neustále a rýchlo sa meniaci medzinárodný rámec stále menej významnú úlohu. Preto je potrebná väčšia vnútroeurópska solidarita v rámci celej EÚ s presunom právomocí jednotlivých krajín na spoločný útvar. Zároveň je potrebné zabrániť súpereniu medzi členskými štátmi, ktoré je skoro vždy len na škodu.

3.2   Európska únia dnes viacej než kedykoľvek predtým stojí pred mnohými celosvetovými výzvami, ktoré si vyžadujú väčšiu súdržnosť a jednotu zámerov. Len tak môže čeliť stále zložitejším výzvam, ktoré menia geopolitickú rovnováhu na mnohopolárny svet: na Blízkom východe, hlavne v súvislosti so stále otvorenou otázkou izraelsko-palestínskych vzťahov, v Iráne, v Afganistane, Iraku, Sudáne a inde na svete pretrvávajú nevyriešené konflikty alebo oblasti napätia. Celú severnú Afriku zachvátil požiar vzbúr proti autoritatívnym režimom. Ťažko tu predvídať ďalší priebeh. Bezpečnosť členských štátov ohrozujú rôzne celosvetové hrozby, medzi inými aj náboženská neznášanlivosť alebo nové jadrové programy, ako je napríklad iránsky jadrový program.

3.3   Ďalšie veľmi dôležité faktory sú alebo sa môžu stať prvkami nestability a vzbúr. Sú to napríklad potravinová bezpečnosť, demografický rast, prehlbujúca sa sociálna nerovnosť, obchodná nerovnováha a nakoniec boj o pôdu a vzácne kovy. Tieto by sa mali riešiť v počiatočnom štádiu. Všetky tieto problémy súvisia s globalizáciou, ktorá však krajinám prináša aj nové príležitosti v oblasti boja proti chudobe, nezamestnanosti atď.

3.4   EÚ čelí situácii, ktorá ju „núti“ konať, pretože sa nachádza v „stave núdze“. Musí však konať pohotovejšie, bez zbytočného váhania, lepšie než v prípade fondu na podporu eura alebo v prípade Stredozemia, Blízkeho východu a pod. Spoločná zahraničná politika predstavuje účinnú protilátku na toto všetko a najlepší nástroj na ochranu záujmov EÚ, jej podnikov a jej občanov. Kríza v Stredozemí by mohla byť príležitosťou na to, aby EÚ začala spoločnú zahraničnú politiku.

4.   Dôvody a ciele zahraničnej politiky a stav Únie

4.1   Proces globalizácie a finančná kríza jasne ukázali, že sú potrebné nové pravidlá pre finančníctvo a že je nutné väčšie európske a svetové riadenie, ktorého predstaviteľom sa musí stať EÚ. Pre členské štáty to teda znamená, že musia konať v úzkom prepojení a vystupovať jednotne na pôde medzinárodných organizácií, kde sú zastúpené samostatne, a niekedy vzhľadom na svoj význam v medzinárodnom kontexte aj nadmerne. Je potrebné, aby delegácie Európskej únie mohli zastupovať pozície EÚ na pôde všetkých medzinárodných inštitúcií (článok 34 Zmluvy), počínajúc bezpečnostnou radou OSN (pozri rozhodnutie Európskej rady z 24. a 25. marca 2011).

4.2   EHSV zastáva názor, že na to, aby EÚ mohla konať jednotne, musí mať vzhľadom na výzvy a príležitosti, ktoré prináša globalizácia, jednotnú strategickú víziu a musí si stanoviť politické priority a prednostné záujmové oblasti a musí konať postupne a oblasti intervencie rozširovať v súlade s prostriedkami a akcieschopnosťou. Nato je nevyhnutné, aby EÚ definovala stratégiu spojenectva v mnohopolárnom systéme na celosvetovej úrovni. Vychádzať by sa malo z transatlantického spojenectva, ktoré je potrebné posilniť prostredníctvom jednotnej politiky vzhľadom na už dlhodobé obojstranné väzby. Pomohlo by to zastaviť ochabovanie vzťahov na oboch brehoch Atlantiku, ktoré možno pozorovať. To všetko núti Úniu zohrávať svoju úlohu presvedčivo a dôveryhodne, aby konkrétne podporila multipolaritu a zdravú rovnováhu medzi severom a juhom tým, že rozšíri svoje aktivity na Latinskú Ameriku, Áziu a zvlášť na africký kontinent.

4.3   EÚ musí prijímať uváženejšie rozhodnutia. Nevšímavosť, ktorá bola v posledných rokoch charakteristická pre vzťah voči inštitúciám občianskej spoločnosti na južnom brehu Stredozemného mora, kde najskôr barcelonský proces a potom Únia pre Stredozemie zaznamenali výrazný neúspech, ohrozuje bezpečnosť hranice, ktorá je životne dôležitá pre stabilitu Európskej únie. Únia musí k tejto zložitej problematike pristupovať zodpovedne ako k príležitosti a reagovať na požiadavky hospodárskeho a sociálneho pokroku občianskej spoločnosti týchto krajín a podporiť upevnenie demokracie a právneho štátu.

4.4   Túto úvahu je potrebné rozšíriť aj na ostatné krajiny afrického kontinentu, kde Únia nemôže iniciatívu prenechať Číne, jedinej krajine, ktorá zažíva rozmach, a zabudnúť na svoju zodpovednosť vyplývajúcu z histórie a zemepisnej polohy, ale musí podpísať spoločnú dohodu s celým kontinentom.

4.5   Aktívnejšia a efektívnejšia „zahraničná politika“ Únie, ktorá doteraz fungovala, sa vyznačovala postupným posúvaním jej geografických hraníc na východ a juh. Tento proces sa musí ešte zavŕšiť ukončením prebiehajúcich rokovaní s balkánskymi štátmi a Tureckom, ktoré nemožno predlžovať do nekonečna, ale k nim treba pristúpiť otvorene a odvážne, bez predsudkov a obáv na obdivoch stranách.

4.6   Je potrebné konať vo vzájomnom záujme prostredníctvom foriem partnerstva s krajinami alebo regiónmi, aby sa dosiahol vyvážený rozvoj, ktorý postaví „človeka“ do stredu záujmu a spoločných postupov bez toho, aby sa podcenili strategické záujmy Únie e jej občanov. EÚ musí vždy podporovať a propagovať náplň európskeho sociálneho modelu a základné práva a právo na prácu musia vždy tvoriť základ jej dohôd.

4.7   EHSV sa nazdáva, že existujú oblasti politiky, ktoré majú svoju paralelu v oblasti zahraničných vzťahov EÚ, kde sa úloha občianskej spoločnosti javí nevyhnutnou vzhľadom na ich silný dosah aj na Úniu. Máme tým na mysli práva, pravidlá na potláčanie špekulatívneho finančníctva, ma menovú politiku (euro ako rezervná mena a ako nástroj medzinárodnej hospodárskej politiky), energetickú politiku (často využívanú na vydieranie), politiku životného prostredia, obchodnú politiku, potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť a boj proti terorizmu, prisťahovalectvo, korupciu atď.

4.8   Preto je dôležité, aby Európska komisia aj v spolupráci s EHSV poskytovala objektívne, konkrétne a efektívne informácie o činnosti EÚ v oblasti zahraničnej politiky, o jej význame a pridanej hodnote v porovnaní s činnosťou na úrovni členských štátov. Často sa tak buď nedeje, alebo informácie poskytované členskými štátmi sú skreslené. V tejto súvislosti je veľmi dôležité aj zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

4.9   Tým sa totiž riskuje, že európske národy sa budú cítiť dezorientované a budú si klásť otázku o užitočnosti a úlohe Únie. Politická trieda v niektorých členských štátoch totiž nemá záujem o zhodnotenie práce vykonávanej v Bruseli. Skôr sa zaujíma o krátkodobé prežitie než o dlhodobé a ďalekosiahle strategické projekty.

4.10   Európska únia však aj zostáva modelom vyvážaného a udržateľného rozvoja, ktorý je potrebné rozšíriť na susedné krajiny, modelu založeného na hodnotách práva, demokracie, mierového spolunažívania. Vďaka svojej mäkkej sile a transformačnej diplomacii dokázala stabilizovať náš kontinent tým, že do mnohých krajín rozšírila demokratický proces a prosperitu prostredníctvom politiky rozširovania a susedstva.

4.11   Ale to asi nestačí. Európska rada 16. septembra 2010 potvrdila, že Únia musí byť efektívnym celosvetovým aktérom, pripraveným prijať časť zodpovednosti za celosvetovú bezpečnosť a prevziať vedúcu úlohu pri formulovaní spoločných odpovedí na spoločné výzvy.

4.12   Únia stále zostáva hlavným poskytovateľom pomoci krajinám, ktoré ju potrebujú, a preto by z politiky spolupráce mala vyťažiť viacej. Je najväčšou obchodnou mocnosťou sveta, jej postoje v oblasti politiky životného prostredia sú najpokrokovejšie, ako sa ukázalo na poslednom summite v Kankúne. Je preto jej právom a povinnosťou byť v popredí a usmerňovať stanovovanie nových pravidiel multilaterálneho poriadku.

4.13   OSN predstavuje vrchol medzinárodného systému. Musíme obnoviť multilateralizmus, aby sme mohli čeliť politickým a hospodárskym výzvam. Bude potrebné vo všetkých medzinárodných súvislostiach konať dôrazne a dôkladne prebudovať inštitúcie ako MMF, Svetovú banku a WTO. Okrem toho je potrebné umožniť G20 zohrávať organickejšiu a cielenejšiu úlohu v záujme lepšej regulácie hospodárskych a finančných transakcií, ako sa to už dávno požaduje, bez toho, aby pritom vznikli ďalšie hierarchie.

5.   Bezpečnostná politika

5.1   Únia vyvinula spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a vytvorila nástroje krízového manažmentu, pričom vzala do úvahy rôzne postoje členských štátov. Musí zohrávať dôležitú stabilizačnú úlohu v susedných krajinách. Únia preto musí požadovať potvrdenie a dodržiavanie zásad, na ktorých spočíva medzinárodné mierové spolužitie všetkých krajín, vedomá si toho, že o základných právach sa nerokuje.

5.2   EÚ sa už dávno zapája priamo (alebo prostredníctvom niektorého zo svojich členských štátov) do rôznych vojenských a civilných misií. Ide tu vlastne o všeobecné, niekedy len symbolické úsilie. Nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, by sa mali posilniť a využiť ako skutočné nástroje regionálnej bezpečnosti a za také by sa mali aj uznať. EÚ musí zasahovať konkrétne prostredníctvom svojich nástrojov, ako sú ESVČ a funkcia vysokého predstaviteľa/podpredsedu.

5.3   V oblasti bezpečnosti by EÚ mala prednostne pôsobiť v rámci tzv. „susedstva“: východná Európa, Kaukaz, balkánske štáty, Stredozemie a Afrika, prostredníctvom rôznych zásahov zameraných na stabilizovanie krízových oblastí, prostredníctvom opatrení na zachovanie mieru, budovanie inštitúcií a v prospech hospodárskeho rozvoja. Práve v týchto oblastiach môže občianska spoločnosť zohrať významnú úlohu v záujme mierového rozvoja. EHSV je už veľmi aktívny a vykonáva v tomto smere cennú prácu.

5.4   Aj oblasť ako bezpečnostná a obranná politika, ktorá bola tradične vyhradená zvrchovanosti členských štátov, získava stále väčší význam pre občiansku spoločnosť a európsku verejnú mienku, a to vzhľadom na strategické, rozpočtové a sociálne dôsledky, ktoré môžu mať rozhodnutia týkajúce sa týchto oblastí.

5.5   Z tohto hľadiska musí EÚ a NATO rozvíjať a prehlbovať svoje strategické partnerstvo v záujme lepšej spolupráce v rámci krízového manažmentu. Spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie je nielen určujúcim prvkom SZBP, ale je považovaná za súčasť novej strategickej koncepcie atlantického spojenectva, ktorom sa rozhodlo v Lisabone 20. septembra 2010, za účasti najvyšších zástupcov NATO a EÚ.

6.   Úloha EHSV

6.1   Činnosť EHSV v oblasti zahraničných vzťahov je zameraná na vyjadrenie postoja organizovanej občianskej spoločnosti k politikám EÚ v oblasti obchodu, rozširovania, rozvoja a zahraničných vecí.

6.2   EHSV neustále sleduje vývoj vzťahov medzi Európskou úniou a mnohými krajinami sveta, zvlášť so štátmi a regiónmi, s ktorými EÚ udržuje štruktúrované vzťahy, pričom kontakty udržuje aj s občiankou spoločnosťou v týchto krajinách. Boli nadviazané úzke vzťahy s hospodárskymi a sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti z tretích krajín, aby mohli byť sformulované návrhy, hlavne pokiaľ ide o hospodárske a sociálne otázky s cieľom prispieť k posilneniu občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti boli prijaté spoločné vyhlásenia adresované politickým orgánom.

6.3   Vzťahy s našimi partnermi sa rozvíjajú prostredníctvom stálych výborov. Existujú zmiešané poradné výbory s kandidátskymi krajinami (Tureckom, Chorvátskom, bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko) a krajinami, pre ktoré platí asociačná dohoda (krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru). Boli zriadené kontaktné skupiny pre krajiny západného Balkánu, Rusko, Japonsko a susedské krajiny východnej Európy. Okrem toho existujú monitorovacie výbory, ktoré pôsobia so svojimi partnermi v oblasti vzťahov s Afrikou, štátmi Karibiku a Tichomoria, s Latinskou Amerikou a v rámci Únie pre Stredozemie. Pravidelne sa konajú stretnutia občianskej spoločnosti za okrúhlym stolom s HSR Brazílie a Číny.

6.4   V rámci týchto špecifických politík napríklad EHSV vyvíjal dôležité aktivity v troch oblastiach:

v rozvojovej politike EHSV pravidelne spolupracuje s Komisiou pri prispievaní organizovanej občianskej spoločnosti k návrhom GR pre rozvoj buď prostredníctvom stanovísk alebo spoločných odporúčaní formulovaných spolu s organizáciami občianskej spoločnosti krajín AKT,

pri rozširovaní EÚ prostredníctvom aktivít, ktoré EHSV vykonáva s kandidátskymi krajinami, s ktorými vytvára zmiešané poradné výbory občianskej spoločnosti. Úlohou týchto výborov je prenášať know-how, skúsenosti a informácie o dosahu spoločnej politiky a efektívnom uplatňovaní acquis communautaire a fungovať ako sprostredkovateľ medzi EÚ a sociálnymi a profesijnými organizáciami z týchto krajín.

v obchodnej politike EHSV zabezpečuje dosledovanie rokovaní, hodlá zabezpečiť monitorovanie sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu dohôd, ktoré uzatvára EÚ, ako sprostredkovateľ mechanizmov vytvorených na paritnom základe s občianskou spoločnosťou krajín alebo regiónov, ktoré sú zapojené ako „hovorcovia“ organizovanej občianskej spoločnosti. To je možné väčším zapojením do rokovaní o medzinárodných dohodách EÚ, ktoré musia výslovne stanoviť účasť a úlohu organizovanej občianskej spoločnosti.

6.5   Európsky hospodársky a sociálny výbor bol okrem toho poverený úlohou zapojiť sa do monitorovania realizácie obchodných dohôd uzatvorených medzi EÚ a krajinami združenia CARIFORUM, EÚ a Strednou Amerikou, ako aj EÚ a Kóreou. Zvýšenie počtu obchodných rokovaní by malo viesť k významnému posilneniu tejto úlohy. EHSV sa rovnako zaoberá monitorovaním európskych nástrojov na podporu demokracie a ľudských práv a nástroja na podporu medzinárodnej spolupráce, a to prostredníctvom konkrétnych stretnutí s Komisiou a spolupráce s Európskym parlamentom, ktorý má nad týmito nástrojmi kontrolu (tzv. „droit de regard“).

6.6   EHSV preto môže významne prispieť k zlepšeniu súčinnosti politík Únie, ktoré majú rastúci dosah na medzinárodnú politiku a sú ňou podmienené. Stačí pomyslieť na úzke prepojenie medzi politikou uplatňovanou v rámci vnútorného trhu a v medzinárodnom kontexte v oblastiach hospodárstva, financií, meny, energie, životného prostredia, obchodu, sociálnej oblasti, poľnohospodárstva, priemyslu a iných oblastiach. Činnosť EHSV by mohla byť zvlášť účinnou, ak bude pôsobiť ako sprostredkovateľ pri zosúladení činnosti členských štátov a inštitúcií Únie s požiadavkami občianskej spoločnosti.

6.7   EHSV zastáva názor, že tieto ciele sa musia sledovať aj prostredníctvom vhodného zastúpenia občianskej spoločnosti a dôrazných opatrení na úrovni medzinárodných organizácií, počínajúc Hospodárskym a sociálnym výborom OSN, WTO a hospodárskych a finančných inštitúcií, ktoré si už dávno vyžadujú dôkladné reformy, aby odrážali rýchle zmeny, ktorých sme každý deň svedkami, a aby zabezpečili lepšiu transparentnosť rozhodovacích procesov, ktorým často chýbajú účinné systémy monitorovania.

6.8   Lisabonská zmluva dáva celej EÚ možnosť konať v súlade s občianskou spoločnosťou, čo predstavuje model, ktorý by bolo vhodné predstaviť a propagovať na medzinárodnom poli. EHSV môže na základe článku 11 Zmluvy zohrávať základnú úlohu v rámci zahraničnej politiky v záujme uplatňovania participatívnej demokracie, na ktorej spočíva Únia, a byť pre občanov vyjadrením a garantom občianskej diplomacie aj v súvislosti s transparentnosťou iniciatív. Z týchto dôvodov a vzhľadom na prácu, ktorú doteraz vykonal na medzinárodnom poli, sa EHSV nazdáva, že by mal byť, ako v iných oblastiach politiky, jedným z hlavných partnerov Európskej komisie, prostredníctvom novej diplomatickej služby ESVČ, Európskeho parlamentu a Rady pri vypracovaní a monitorovaní zahraničnej politiky. V tomto zmysle EHSV navrhne ESVČ vypracovať memorandum o porozumení medzi obidvoma inštitúciami, ktoré umožní vytvoriť lepšiu štruktúru účasti občianskej spoločnosti na zahraničnej politike EÚ či už prostredníctvom žiadosti o vypracovanie stanoviska alebo prostredníctvom iných mechanizmov pravidelnej konzultácie.

6.9   EHSV je už dávno zapojený do veľmi intenzívnych aktivít na medzinárodnom poli, už vytvoril sieť vzťahov s podobnými organizáciami v rôznych oblastiach sveta a stal sa nositeľom zásad, na ktorých spočíva Únia, a požiadaviek občianskej spoločnosti v oblasti hospodárstva, súdržnosti, partnerstva, boja proti diskriminácii a sociálnej nerovnosti.

6.10   EHSV požaduje väčší súlad medzi činnosťou rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie a rôznych orgánov Európskej únie. Okrem toho so domnieva, že by mala postaviť pracovné práva na rovnakú úroveň s hospodárskymi právami a právami voľného obchodu, keďže sú krajiny, ktoré neuplatňujú alebo úplne ignorujú základné normy MOP. Dôsledky týchto rozhodnutí dopadajú na európsku spoločnosť, podniky a zamestnancov. Podľa názoru EHSV by sa EÚ preto mala stať predstaviteľom ambicióznejšej a spravodlivejšej koncepcie globalizácie, aby sa predišlo tomu, že oživenie hospodárstva bez zamestnanosti (jobless recovery) sa stane stálym javom.

6.11   EHSV zastáva názor, že organizovaná občianska spoločnosť by mala byť aktívnejšie zapájaná do riešenia otázok medzinárodnej politiky prostredníctvom priameho spojenia a pravidelnými konzultáciami s ESVČ. EHSV chce predísť tomu, že občania Únie nebudú správne informovaní o udalostiach, ktoré sa ich priamo týkajú.

6.12   V tomto zmysle môže byť EHSV prvkom, ktorý vynesie na európsku úroveň diskusiu o otázkach, ktoré nemôžu byť vyriešené na národnej úrovni: migrácia, energia, susedstvo, životné prostredie, demografické zmeny, korupcia, sociálne otázky, výživa, obchod, rozvoj atď. EHSV okrem toho môže udržať túto diskusiu v popredí záujmu aj vtedy, keď bude hroziť, že iné naliehavé problémy ju vytlačia z európskej agendy.

6.13   EHSV môže európskym inštitúciám poskytnúť aj skúsenosť a schopnosť analyzovať konkrétne oblasti politiky EÚ podľa nových hľadísk, ktoré predstavujú konkrétne záujmy príslušných sektorov: podpora sociálneho hospodárstva v tretích krajinách, záujmy poľnohospodárov v rámci medzinárodného obchodu s potravinami, úloha občianskej spoločnosti v rozvojovej politike, hospodárenie s vodnými zdrojmi na medzinárodnej úrovni, medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi produktmi v rámci WTO, malé podniky, sociálna súdržnosť, regionálna integrácia atď.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Pozri napríklad stanoviská „Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“ (Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 41 – 47), „Regionálna integrácia pre rozvoj v krajinách AKT“ (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 126 – 131), „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“ (Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 14 – 18), „Nástroj financovania rozvojovej spolupráce EÚ: úloha organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov“ (Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 123 – 128), „Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva“ (Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 13 – 18).


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

475. plenárne zasadnutie v dňoch 26. a 27. októbra 2011

28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/63


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)“

[KOM(2011) 121 v konečnom znení – 2011/0058 (CNS)]

2012/C 24/12

Spravodajca: Joachim WUERMELING

Rada Európskej únie sa 6. apríla 2011 rozhodla podľa článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

KOM(2011) 121 v konečnom znení – 2011/0058 (CNS).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 137 hlasmi za, pričom 22 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV podporuje zámer zaviesť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) ako veľký a dôležitý krok na európskom vnútornom trhu. Dobudovanie jednotného trhu si vyžaduje rozsiahlejšiu harmonizáciu základu pri zdaňovaní podnikov.

1.1.1   Návrh smernice je vydarený, pretože systém CCCTB vytvorí . Celkovo umožnia navrhované pravidlá uvaliť daň z príjmov právnických osôb podľa hospodárskeho výkonu, zabrániť deformáciám a predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Návrh smernice však potrebuje ďalšie spresnenie, ale aj niekoľko zmien.

1.1.2   Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by mohol zmenšiť alebo dokonca úplne odstrániť väčšinu v rámci EÚ, ako je obmedzenie cezhraničného započítania strát, komplikovaný výpočet zúčtovacích cien a dvojité zdanenie a nerovnaké posudzovanie prevádzkarní a dcérskych podnikov na území EÚ a podľa ich umiestnenia na území určitého štátu alebo mimo neho.

1.1.3   EHSV očakáva, že návrh smernice už v strednodobom výhľade prinesie značné a zníženie administratívnych nákladov členských štátov.

1.1.4   Systém CCCTB vedie k pomocou daňových pravidiel. Vďaka CCCTB podnikateľské rozhodnutia na vnútornom trhu už nezávisia od úvah o daňovom zaťažení. Systém CCCTB tak podporuje čestnú a stálu hospodársku súťaž a má pozitívny vplyv na .

1.2   EHSV chápe obavy, že s CCCTB dôjde k možností v rozhodovaní o daniach, k poklesu daňových príjmov alebo k iným neúmyselným následkom. Existuje tu najmä nebezpečenstvo, že v rýchlo sa meniacom a neúprosne konkurenčnom svetovom hospodárstve nebude mať Európska únia používajúca v 27 členských krajinách systém CCCTB potrebné štruktúry na to, aby mohla rýchlo reagovať na celosvetové zmeny, pokiaľ ide o dane alebo balíčky stimulov (napríklad pre výskum a vývoj), čo by mohlo mať za následok stratu priamych zahraničných investícií.

1.2.1   Na obavy z obmedzenej daňovej suverenity a zníženia daňových príjmov sa musí primerane brať zreteľ aj v rámci systému CCCTB. V čase, keď sú verejné financie v celej EÚ pod značným tlakom, je životne dôležité, aby členské štáty nepocítili prílišný negatívny vplyv na svoje príjmy a boli schopné predvídať vplyv na štátnu pokladnicu. pri svojom podiele na základe dane. Opatrenia hospodárskej politiky však možno v daňovom práve týkajúcom sa CCCTB prijímať len európskej úrovni. Existujú obavy, že tento systém spôsobí menšiu pružnosť a konkurencieschopnosť Európy, pokiaľ ide o prílev priamych zahraničných investícií, čo spôsobí stratu investícií v prospech krajín ako Švajčiarsko či Singapur.

1.2.2   Či a do akej miery bude mať systém CCCTB negatívne sociálne a spoločenské následky v súvislosti s výberom miesta podnikateľskej činnosti, je ťažké odhadnúť, najmä preto, lebo zdaňovanie podnikov je len jedným z viacerých dôležitých faktorov ovplyvňujúcich toto rozhodnutie. uskutočniť k tomu .

1.2.3   Základ dane je širší, než je súčasný priemer v členských štátoch. To vedie spočiatku k vyšším daňovým príjmom. Naproti tomu môže cezhraničná kompenzácia strát viesť k menšiemu daňovému zaťaženiu. Podľa názoru EHSV by sa mali presuny v priebehu rokov vyrovnať a nie je dôvod v jednotlivých členských štátoch.

1.2.4   Podľa EHSV by systém . Výbor preto podporuje, že podľa smernice majú členské štáty možnosť prispôsobiť daňové sadzby tak, aby nedošlo ani k vyššiemu, ani k nižšiemu daňovému zaťaženiu.

1.2.5   V diskusii prebiehajúcej v súčasnosti stoja prirodzene v popredí otázky daňovej politiky a sústavy daní. EHSV odporúča Európskemu parlamentu a členským štátom, aby sa pri celkovom posudzovaní zámeru riadili aj , ktoré CCCTB vytvorením liberálnych a spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže ponúka všetkým členským štátom.

1.2.6    by sa zavedením systému CCCTB . Podľa názoru EHSV by spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb neodstránil význam, ktorý má národná sadzba dane pri rozhodovaní podnikov o umiestnení svojich prevádzok, pretože aj po zavedení CCCTB sa budú daňové sadzby v jednotlivých členských štátoch líšiť. V súčasnej súťaži v oblastí daní ide v podstate o presun ziskov a strát do tých členských štátov, ktoré pomerne nízko resp. vysoko zdaňujú. Pri uplatňovaní systému CCCTB by sa súťaž v oblasti daní sústredila na faktory, ktoré sú brané na zreteľ vo vzorci na rozdelenie základu dane.

1.3    v rôznych členských štátoch („konsolidáciu“) EHSV ako podstatný prvok pravidiel systému CCCTB. Iba konsolidáciou sa odstránia existujúce problémy so zúčtovacími cenami, umožnia sa daňovo neutrálne reštrukturalizácie v celej EÚ a zabráni sa dvojitému zdaneniu. Keďže konsolidácia tvorí podstatnú hospodársku výhodu CCCTB, spoločný základ dane by mal od začiatku tento prvok obsahovať.

1.4   Vzhľadom na rozsah uplatňovania CCCTB výbor už netrvá na okamžitom povinnom zavedení CCCTB, ale . Z dlhodobého hľadiska by však CCCTB – najprv pri prekročení určitej hranice – mal byť povinný. Stále dobrovoľné uplatňovanie CCCTB by dlhotrvajúco viedlo k značnému administratívnemu zaťaženiu členských štátov, pretože by popri novom systéme CCCTB naďalej museli uplatňovať doterajšiu sústavu zdaňovania príjmov právnických osôb.

1.5   EHSV víta skutočnosť, že CCCTB môžu podľa návrhu smernice využívať a nezávisle od toho, či pôsobia cezhranične alebo iba vnútroštátne. Možnosť využívať CCCTB poskytuje , pretože sa výrazne zredukuje zvyšovanie nákladov na dodržiavanie právnych predpisov spojené s cezhraničnou činnosťou. Neplatí to však pre mnohé malé a stredné podniky, ktoré ako osobné spoločnosti a samostatne zárobkovo činné osoby nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb.

1.6   Zabránenie dvojitému zdaneniu príjmov dosahovaných mimo EÚ zásadným uplatňovaním metódy výnimky treba privítať a ďalej rozvíjať. EHSV za .

1.7   Niektoré pravidlá je však sčasti . Je to potrebné preto, aby sa . Chýbajú najmä definície a používajú sa nedostatočne konkretizované právne pojmy. To ohrozuje jednotnosť uplatňovania.

1.8   Zavedenie na určovanie základu dane považuje EHSV za užitočné s cieľom zjednodušiť daňové postupy predovšetkým pre malé a stredné podniky a zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel voči daňovníkom, čo však znamená zlepšiť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorá v tejto fáze neexistuje, najmä pokiaľ ide o automatické poskytovanie informácií týkajúce sa konsolidačného okruhu. EHSV však konštatuje, že existuje značný priestor na rozpory medzi príslušnými orgánmi členských štátov a hlavným daňovým orgánom, pokiaľ ide o žiadosti o stanovisko príslušného orgánu, audity príjmov a vzorec prisudzovania základu dane.

1.9   EHSV sa domnieva, že Európska komisia by sa mala ešte raz zamyslieť nad navrhnutým systémom prisudzovania. Súčasný návrh, ktorý faktor obratu podľa miesta určenia zohľadňuje v rovnakej miere, ako faktor aktív a práce, by mohol zvýhodňovať väčšie spotrebiteľské členské štáty, jednoducho pre ich veľkosť. Spolu s takmer úplnou absenciou zohľadnenia duševného vlastníctva vo vzorci by to znamenalo, že systém bude založený na zastaranom pohľade na moderné európske hospodárstvo, ktorý by nepodnecoval ani nepodporoval rozvoj inteligentnej ekonomiky.

1.10   Zámery dvoch alebo viacerých členských štátov zosúladiť základ dane z príjmov právnických osôb v medzinárodnej spolupráci prispievajú podľa názoru EHSV k daňovej konvergencii. Takéto iniciatívy však musia byť postavené tak, že nebudú vytvárať nové prekážky európskej harmonizácii, ani sa nebudú snažiť stanoviť východiská pre projekt celej EÚ.

2.   Obsah návrhu a súvislosti

2.1   Komisia schválila 16. marca 2011 návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) – [KOM(2011)121 v konečnom znení, IP/11/319]. Dodnes musia podniky počítať základ dane podľa predpisov až 27 rôznych sústav jednotlivých členských štátov. To vedie k značným administratívnym nákladom, predovšetkým pre malé a stredné podniky, a k narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

2.2   Prostredníctvom CCCTB sa majú odstrániť alebo aspoň zmenšiť v rámci EÚ, ktoré bránia dobudovaniu vnútorného trhu:

administratívne náklady na určovanie daní („náklady na dodržiavanie daňových predpisov“) sa podstatne znížia,

komplikovaná otázka výpočtu zúčtovacích cien v rámci podniku už nebude aktuálna, pretože daňové posudzovanie bude všade rovnaké,

cezhraničné straty bude možné započítať,

problém dvojitého zdanenia sa vyrieši jednotne v celej Európe.

2.3   Podľa odhadu Komisie umožní CCCTB spoločnostiam v EÚ ušetriť ročne náklady na dodržiavanie predpisov vo výške 700 miliónov EUR, ďalších 1,3 miliardy EUR vďaka konsolidácii a až 1 miliardu EUR pri cezhraničnej činnosti. Okrem toho by systém CCCTB mal do EÚ pritiahnuť zahraničných investorov.

2.4   Podľa návrhu smernice bude v konečnom dôsledku závisieť od rozhodnutí členských štátov o výške sadzby dane, či bude mať zavedenie CCCTB negatívny vplyv na výšku daňových príjmov. Podľa modelových výpočtov Európskej komisie sa v priebehu niekoľkých rokov neočakávajú žiadne negatívne dosahy na príjmy, najmä preto, lebo základ dane je podľa systému CCCTB v priemere širší, než ho stanovujú jednotlivé členské štáty.

2.5   V prípade cezhraničného vyrovnávania strát by sa však tendenčne znižoval. Aspoň čiastočne by to malo vyrovnať zníženie nákladov na dodržiavanie daňových predpisov a vyššia príťažlivosť pre investorov z tretích krajín.

2.6    sú pravidlá týkajúce sa rozsahu pôsobnosti CCCTB, určovania základu dane, cezhraničného započítania ziskov („konsolidácia“), rozdelenia daňových príjmov medzi členskými štátmi a jednotného kontaktného miesta pre podniky.

2.7    je obmedzený na právnické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmov právnických osôb v EÚ. CCCTB tak nemôžu uplatniť osobné spoločnosti, fyzické osoby a investičné fondy.

2.8   Právnické osoby, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, majú právo zvoliť si zdaňovanie podľa CCCTB (článok 6 návrhu smernice) s viazanosťou spočiatku na päť rokov a potom na nasledujúce tri roky (článok 105 návrhu smernice).

2.9   Návrh smernice obsahuje všetky pravidlá určovania základu. Neobsahuje žiadny odkaz na určitý súbor pravidiel účtovného vykazovania, aj keď sa v jednotlivých pravidlách nachádzajú zásady obchodno-právnych medzinárodných noriem finančného výkazníctva (IFRS). Zdaniteľný príjem sa určuje podľa výkazu ziskov a strát a zodpovedá medzinárodne zaužívanej praxi.

2.10   , ktoré si zvolia CCCTB, („konsolidácia“). Toto je v súčasnosti možné iba v obmedzenej miere alebo vôbec nie, čo má za následok značné daňové znevýhodnenie pobočiek mimo domovského štátu.

2.11   Osobný v zásade zahŕňa všetky podniky v skupine, ktoré majú v EÚ sídlo, ako aj prevádzkarne situované v EÚ. Dcérske spoločnosti sú zahrnuté vtedy, keď má v nich materská spoločnosť viac než 50 % hlasovacích práv a vlastní viac než 75 % podiel. Do vecnej pôsobnosti patria všetky príjmy dosiahnuté členmi skupiny. Územný rozsah pôsobnosti je obmedzený na Európsku úniu.

2.12   Zisk stanovený podľa jednotných pravidiel sa medzi členské štáty, v ktorých sa vykonáva podnikateľská činnosť rozdelí podľa rozsahu obchodných činností (meraného na základe faktorov práca, aktíva a obrat). Základ dane sa rozdeľuje podľa vzorca, ktorý zahŕňa tri faktory tvorby hodnôt (práca, obrat a aktíva). Osobitosti (napr. vo finančnom sektore týkajúce sa peňažných ústavov a poisťovní) sú zohľadnené prispôsobením faktorov. Konkrétna výška dane v každom členskom štáte vyplynie z uplatnenia národnej sadzby dane na prisúdený podiel na zisku.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV jednoznačne podporuje zámer zaviesť CCCTB ako významné opatrenie na prekonanie prekážok spojených so zdaňovaním na vnútornom trhu: odpadne dvojité zdaňovanie, odstráni sa nerovnaké posudzovanie prevádzok na vnútornom trhu, bude možné započítať cezhraničné straty a odpadne problém zúčtovacích cien.

3.2   EHSV sa už dávnejšie zasadzoval za vytvorenie liberálnych a spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže na podporu cezhraničných aktivít aj v oblasti daňového práva (1). Výbor sa k téme „Vytvorenie jednotného konsolidovaného daňového základu pre zdaňovanie podnikov v EÚ“ naposledy podrobne vyjadril 14. februára 2006 (2).

3.3   Avšak dôkazy, ktoré predložila Komisia, sú sporné. Hoci sa v hodnotení vplyvu uvádza štúdia spoločnosti Deloitte, podľa ktorej by v špecifickom prípade nadnárodného koncernu mohli poklesnúť náklady na založenie dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte až o 60 %, štúdia PWC na príklade zabehnutých nadnárodných skupín dospela k odhadu, že náklady na splnenie požiadaviek by klesli len o 1 %. Podľa štúdie spoločnosti Ernst and Young by tieto náklady dokonca o 13 % vzrástli, a to v dôsledku dodatočných nákladov na prípravu a podanie daňového priznania a s tým spojených daňových administratívnych nákladov, ktoré by tak prevážili úspory nákladov, pokiaľ ide o transferové oceňovanie. Zvýšia sa aj administratívne náklady daňových orgánov, pretože budú musieť prevádzkovať súbežne národný systém a systém CCCTB.

3.4   Návrh smernice vedie k a zníženiu administratívnych nákladov členských štátov, aj keď zo začiatku vzniknú náklady v súvislosti s týmto prechodom.

3.5   Podľa EHSV . V súčasnosti sa podnikateľské rozhodnutia v EÚ neprijímajú iba podľa kritérií hospodárskej súťaže. Určujúce sú skôr úvahy o „daňovej optimalizácii“: napríklad investície do výskumu sa realizujú tam, kde je možné odpočítať náklady, alebo riziková činnosť sa umiestňuje tam, kde je možné uplatniť zápočet straty. Základnej myšlienke vnútorného trhu odporuje skutočnosť, že podnikateľské rozhodnutia sa deformovane prijímajú vzhľadom na daň, čo má negatívny vplyv na rast a tvorbu pracovných miest.

3.6   EHSV pritom nepodceňuje vyjadrené , okrem iného národnými parlamentmi , že dôjde k obmedzeniu národnej suverenity a obmedzeniu možností rozhodovať v daňovej oblasti, k poklesu daňových príjmov alebo k iným neúmyselným následkom.

3.6.1   Je pravda, že členské štáty voči podnikom, ktoré si zvolia CCCTB, už nebudú môcť prijať v rámci cieľov hospodárskej politiky, pretože základ dane bude stanovený na úrovni EÚ. Na druhej strane je možné na európskej úrovni prijať také opatrenia, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest, čo bude mať pozitívny vplyv na celý vnútorný trh bez toho, aby došlo k rozdielnym rámcovým podmienkam pre jednotlivé podniky.

3.6.2   Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže stanovením systému CCCTB dôjsť k , ktoré boli v dôsledku štátnych daňových stimulov umiestnené v určitých lokalitách. Systém CCCTB by práve mal takémuto narúšaniu hospodárskej súťaže zabrániť daňovým zvýhodnením. Napriek tomu by podľa názoru EHSV mala Komisia tieto aspekty dôkladnejšie preskúmať v rámci , aby inštitúcie EÚ a ďalšie zainteresované subjekty mohli takéto dôsledky lepšie posúdiť.

3.7   Daňová suverenita členských štátov zostane pri CCCTB v zachovaná, pretože členské štáty si môžu samy určiť výšku zdanenia svojho podielu na základe dane. V rámci systému CCCTB sa harmonizuje základ dane a nie sadzby dane. Členské štáty môžu naďalej stanovovať svoje sadzby dane podľa svojich rozpočtových preferencií. Prechodne však môže dôjsť k poklesu príjmov, ktorý bude možné korigovať zvýšením sadzby dane iba do budúcnosti.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Komisii sa týmto návrhom smernice podarila veľká vec, návrh však potrebuje Celkovo však umožnia navrhované pravidlá uvaliť daň z príjmov právnických osôb podľa hospodárskeho výkonu, zabrániť deformáciám a predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

4.2   EHSV víta skutočnosť, že CCCTB môžu podľa návrhu smernice využívať všetky a nezávisle od toho, či pôsobia cezhranične alebo iba vnútroštátne, hoci je návrh smernice zameraný predovšetkým na spoločnosti resp. skupiny, ktoré vyvíjajú cezhraničnú činnosť. CCCTB však uľahčí aj malým a stredným podnikom cezhraničné rozšírenie ich aktivít, pretože zo systému CCCTB vyplýva značná nákladová výhodnosť oproti zdaňovaniu podľa viacerých národných sústav. Pre malé a stredné podniky, ktoré sú založené vo forme kapitálovej spoločnosti, poskytuje možnosť systému CCCTB výhody. To však neplatí pre mnohé malé a stredné podniky jednotlivcov a osobné spoločnosti, ktoré nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb.

4.3   Z tohto hľadiska výbor už netrvá na okamžitom povinnom zavedení CCCTB, ale vyslovuje sa za v uvádzacej fáze. Z dlhodobého hľadiska by však CCCTB mal byť povinný – najprv len pri prekročení určitej hranice pri spoločnostiach, ktoré vyvíjajú cezhraničnú činnosť. Stále dobrovoľné uplatňovanie CCCTB by totiž spôsobilo značné administratívne zaťaženie členských štátov, pretože by popri novom systéme CCCTB naďalej museli postupovať podľa doterajšej sústavy zdaňovania príjmov právnických osôb.

4.4   Sčítanie všetkých ziskov a strát podnikov v skupine, ktoré by sa mali posudzovať spoločne () predstavuje podstatu odstránenia daňových prekážok na vnútornom trhu a je jadrom podstatných výhod CCCTB. Iba konsolidáciou sa zabezpečia tieto výhody: cezhraničné započítanie strát, zabránenie problémom so zúčtovacími cenami, možnosť daňovo neutrálnej štruktúry podnikov v celej EÚ, zabránenie dvojitému zdaneniu a rovnaké posudzovanie dcérskych spoločností v EÚ a prevádzkarní v EÚ. S konsolidáciu preto treba v plnom rozsahu súhlasiť. Treba ju uprednostniť ako „veľké“ riešenie pred „malým“ riešením spoločného základu dane z príjmov právnických osôb bez konsolidácie.

4.5   Definíciou rozsahu sa primerane stanoví oblasť uplatňovania CCCTB. Určenie osobného rozsahu pôsobnosti na základe formálnych kritérií, má tú výhodu, že tieto kritériá sú jednoducho uplatniteľné, overiteľné a menej náchylné na rozdielny výklad. Pritom sú kritériá z pohľadu podnikov splniteľné a vyznačujú sa právnou istotou. Pre pravidlá vstupu do skupiny a vystúpenia z nej to platí iba v obmedzenej miere. Široká definícia rozsahu vecnej pôsobnosti, podľa ktorej treba zahrnúť všetky dosiahnuté príjmy, je veľmi rozumná preto, aby sa zabránilo problémom s vymedzením. Aj územný rozsah pôsobnosti Európskej únie je primeraný. Rozsiahlejšie zahrnutie globálne dosiahnutých príjmov by si pri absencii celosvetových predpisov o výpočte zisku vyžadovalo veľmi nákladnú rekonciliáciu.

4.6    medzi členské štáty na základe faktorov tvorby hodnôt práce, aktív a obratu považuje EHSV kvôli konkrétnej hospodárskej väzbe za zmysluplnejšie ako výpočet na základe makroekonomických ukazovateľov.

4.6.1   . Možnosť daňovníkov priradiť faktory členskému štátu, ktorý má čo najnižšiu sadzbu dane, je vďaka zohľadňovaniu viacerých faktorov značne obmedzená. Uplatňovanie alternatívnych metód prisudzovania si vyžaduje jednoznačné pravidlá vymedzenia a osobitné opodstatnenie. Potrebné sú napr. pre finančný sektor (banky a poisťovne) vzhľadom na ich špecifické obchodné modely.

4.6.2   Je tu však , že jednotlivé členské štáty budú vzorec a že súčet všetkých prisúdených podielov tak bude vyšší alebo nižší než skutočný celkový príjem, ktorý sa má rozdeliť. Tak by došlo k viacnásobnému alebo nedostatočnému zdaneniu celkového príjmu, ktorý sa má rozdeliť. Toto musí Európska komisia vyriešiť včasným prijatím vykonávacích právnych predpisov.

4.6.3   Pokiaľ ide o zaradenie dlhodobého majetku do faktora aktív, je potrebné presnejšie vymedzenie so zreteľom na ekonomické vlastníctvo a skutočné využívanie a treba premyslieť aj možnosti ako začleniť duševné vlastníctvo. Pri faktore práca rozdelenom na dve časti je prisúdenie podľa počtu zamestnancov jednoduché a uskutočniteľné, môže však byť problematické, najmä v prípade, keď sa činnosť vykonáva „pod dohľadom a zodpovednosťou“ iného člena skupiny. Rozdeľovanie ziskov na základe faktora práca môže mať podľa štúdií negatívne ekonomické účinky na trh práce. Zahrnutie sociálnych a dôchodkových dávok v sebe skrýva vzhľadom na rozdielne sústavy sociálneho zabezpečenia v EÚ ďalšie riziko možných sporov medzi členskými štátmi. je trhovo orientovaný a mohol by nevhodným spôsobom zvýhodňovať veľké členské štáty jednoducho pre ich veľkosť. Malo by sa zvážiť jeho vypustenie alebo prehodnotenie v rámci systému prisudzovania.

4.7   Základ dane je širší, než je súčasný priemer v členských štátoch. To vedie spočiatku k vyšším daňovým príjmom. Naproti tomu môže cezhraničná kompenzácia strát viesť k menšiemu daňovému zaťaženiu. Podľa EHSV by systém . Výbor preto podporuje možnosť stanovenú v smernici, podľa ktorej môžu členské štáty prispôsobiť daňové sadzby tak, aby nedošlo ani k vyššiemu, ani k nižšiemu daňovému zaťaženiu.

4.8   Zvolená systematika pravidiel stanovovania základu dane je v súlade s medzinárodnými normami, najmä s normami v 25 z 27 členských štátov. EHSV to považuje za vhodné. V návrhu smernice sa neodkazuje na obchodno-právne účtovné predpisy medzinárodných noriem finančného výkazníctva (IFRS), pretože CCCTB podporuje súbor pravidiel na samostatné určenie zisku na daňové účely. V jednotlivých ustanoveniach sa však nachádzajú zásady IFRS, ktoré sa ďalej vyvíjali od začiatku dlhoročného zámeru CCCTB.

4.9   Niektoré pravidlá je však sčasti . Toto spresnenie je nutné preto, aby sa zabránilo roztrieštenosti vyplývajúcej z uplatňovania jednotlivými štátmi. najmä a používajú sa nedostatočne konkretizované právne pojmy (ako napr. dlhodobý majetok alebo obstarávacie a výrobné náklady). Chýbajúce podrobné pravidlá pre jednotlivé odvetvia, napr. posudzovanie finančných aktív alebo nedostatočne podrobné pravidlá, napr. pri definícii ekonomického vlastníka, ohrozujú .

4.10   Prijatie všeobecnej je v tejto zvolenej podobe sporné. Podľa návrhu smernice sa pri výpočte daňového základu nezohľadňujú umelé transakcie vykonané výlučne s cieľom vyhnúť sa zdaneniu (článok 80 návrhu smernice). Uplatňovanie resp. výklad takéhoto všeobecného pravidla na zabránenie zneužitiu spôsobí značné ťažkosti, pretože zneužitie sa musí podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v jednotlivých prípadoch dokázať.

4.11   Zabránenie zásadným oslobodením takýchto príjmov od dane EHSV víta. Podniky EÚ tak podliehajú iba dani zahraničného trhu. Z pohľadu EHSV nie je jasné, prečo by sa pri nízkej zahraničnej dani malo podľa návrhu Komisie od toho odchýliť. Prechod k metóde započítania v prípade príliš nízkeho predbežného daňového zaťaženia v zahraničí je podľa názoru EHSV pochybný, pretože má zahŕňať nielen spôsoby zneužívania, ale aj normálne obchodné činnosti.

4.12   Možnosť vytvárania rezerv je podľa EHSV vo veľkom rozsahu obmedzená.

4.12.1   Vytváranie rezerv sa obmedzuje na situácie, ktoré vyplávajú výlučne z právnych povinností. To vylučuje . Podľa názoru EHSV je to z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože hospodárska výkonnosť, a tým zdaniteľný zisk sú obmedzované aj hospodársky vzniknutým zaťažením majetku.

4.12.2   Pri rezervách vyplývajúcich z právnej povinnosti je potrebné objasniť jej uplatnenia. Nie sú dostatočne stanovené ani kritériá spoľahlivého odhadu. Vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu zostáva posudzovanie rezerv na predpokladané straty nejasné. Ani o posudzovaní dôchodkových rezerv nie je v predpise zmienka, je potrebné ich však zohľadniť, inak by bol samostatný predpis o oceňovaní bezpredmetný.

4.12.3   V súvislosti so , ktoré právo EÚ uznáva, neobsahuje návrh smernice žiadne ďalšie konkrétne údaje, ani prenos vykonávacích právomocí na Komisiu. Existuje iba osobitný predpis o odpočítateľnosti technických rezerv poisťovní a pokiaľ ide o vyrovnávacie rezervy, členské štáty majú povolené ustanoviť ich odpočítanie.

4.12.4   Sú potrebné ďalšie podrobné pravidlá, najmä pre , aby sa primerane zohľadnili špecifiká vyplývajúce z rizík (v súvislosti s finančnou krízou). Podrobné pravidlá chýbajú najmä pri posudzovaní derivátov aj lízingu. Okrem toho sa javí ako nevyhnutné prijať pravidlo, ktoré by buď stanovilo odpočítateľnosť technických bankových rezerv (na všeobecné bankové riziká) alebo zohľadnilo zníženie hodnoty finančných aktív. Smernica by mala v súlade s osobitnými pravidlami pre poisťovníctvo obsahovať podrobné pravidlá pre samotný finančný sektor.

4.13   Je vecne správne nepovoliť odpočet samotných daní z príjmov právnických osôb a im podobných daní. Zoznam neodpočítateľných daní jednotlivých štátov v prílohe III podľa článku 14 návrhu smernice o CCCTB sa musí ešte raz kriticky posúdiť. Poistná daň, ktorá má byť neodpočítateľná iba z hľadiska dane vyrubenej v domovskej krajine, nie je porovnateľná s daňou z príjmov právnických osôb. Pokiaľ sa z poistného platí poistná daň a poisťovne ju evidujú ako príjem, malo by byť možné ju tiež odpočítať ako prevádzkový výdavok.

4.14   Stanovenie sa javí byť z hľadiska zásady rovnakého zdaňovania náležité vzhľadom na to, že pri slobodnej voľbe by vznikol veľký priestor na voľné uváženie. Skutočnosť, že sa výnimočne smú použiť dohodnuté úrokové sadzby, je preto spojená s problémami.

4.15   V návrhu sa stanovuje možnosť . To je náležité. Spôsob odpisovania súboru majetku poskytuje podnikom možnosť vnútorného financovania. Pri odpisovej sadzbe 25 % by sa zúčtovala väčšina sumy odpisu, ale až v čase náhradnej investície. Preto by sa mala odpisová sadzba pri odpise súboru majetku primerane zvýšiť.

4.16   Obmedzenie mimoriadneho odpisu na neodpísateľný dlhodobý majetok pri doloženom trvalom znížení hodnoty príliš závažne zužuje zohľadnenie strát. Okrem toho nie je spresnené, kedy dochádza k „trvalému zníženiu hodnoty“. Z mimoriadneho odpisovania sú vylúčené najmä aktíva, pri ktorých sú výnosy z ich odpredaja oslobodené od dane, napr. podiely v kapitálových spoločnostiach. To by mohlo mať negatívne dôsledky pre holdingové spoločnosti a spoločnosti rizikového kapitálu.

4.17   Zavedenie na určovanie základu dane považuje EHSV za užitočné s cieľom zjednodušiť daňové postupy predovšetkým pre malé a stredné podniky a zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel voči daňovníkom, čo však znamená zlepšiť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorá v tejto fáze neexistuje, a to najmä pokiaľ ide o účinnú kontrolu konsolidovaných okruhov (spoločnosti, pobočky, stabilné ustanovizne), ktoré sa budú meniť každý rok. Automatické poskytovanie informácií sa musí stať pravidlom, tak ako v oblasti DPH v rámci EÚ.

4.18   Treba vyzdvihnúť, že celá komunikácia s daňovou správou má prebiehať už len medzi tzv. hlavným daňovníkom skupiny a jemu priradeným hlavným daňovým úradom. Tým by odpadla koordinácia s rôznymi národnými daňovými úradmi. EHSV víta odbúranie s tým súvisiacej byrokratickej záťaže pre daňovníkov a daňovú správu.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Daňová politika v Európskej únii – Priority na nasledujúce roky“, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 73.

(2)  Prieskumné stanovisko na žiadosť Komisie, Ú. v. EÚ C 88, 14.4.2006, s. 48.

(3)  V súlade s článkom 6 protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality poslali národné parlamenty Bulharska, Írska, Malty, Poľska, Rumunska, Slovenska, Švédska, Holandska a Spojeného kráľovstva Európskemu parlamentu, Rade a Európskej komisii odôvodnené stanovisko.


PRÍLOHA

k stanovisku odbornej sekcie pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Nasledujúci pozmeňovací návrh bol v rozprave zamietnutý, ale získali viac ako štvrtinu hlasov.

Bod 1.4

Zmeniť:

„Vzhľadom na rozsah uplatňovania CCCTB výbor už netrvá na okamžitom povinnom zavedení CCCTB, ale súhlasí aj s nepovinnou zavádzacou fázou. Z dlhodobého hľadiska by však CCCTB – najprv pri prekročení určitej hranice – mal byť povinný. Stále dobrovoľné uplatňovanie CCCTB by dlhotrvajúco viedlo k značnému administratívnemu zaťaženiu členských štátov, pretože by popri novom systéme CCCTB naďalej museli uplatňovať doterajšiu sústavu zdaňovania príjmov právnických osôb.“

Tento pozmeňovací návrh bol zamietnutý 90 hlasmi proti, pričom 70 členovia hlasovali za a 15 sa hlasovania zdržali.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/70


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny“

[KOM(2011) 169 v konečnom znení – 2011/0092 (CNS)]

a na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o inteligentnejšom zdaňovaní energie v EÚ: návrh revízie smernice o zdaňovaní energie“

[KOM(2011) 168 v konečnom znení]

2012/C 24/13

Spravodajca: pán PIGAL

Rada sa 29. apríla 2011 rozhodla podľa článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny

KOM(2011) 169 v konečnom znení – 2011/0092 (CNS)

a

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o inteligentnejšom zdaňovaní energie v EÚ: návrh revízie smernice o zdaňovaní energie

KOM(2011) 168 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra) prijal 158 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Závery

1.1.1   V čase, keď mnohé členské štáty vymedzujú svoje stratégie na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy, revízia smernice o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny ponúka možnosť zosúladiť ekologické a ekonomické ciele. Umožňuje, aby tie členské štáty, ktoré si to želajú, mohli časť zdaňovania práce alebo kapitálu pretransformovať do takej formy zdaňovania, ktorá bude povzbudzovať ekologické správanie a energetickú účinnosť, v súlade so stratégiou Európa 2020.

1.1.2   Okrem toho, Európa sa nemôže uspokojiť s cieľmi, ktoré si stanovila v oblasti energetickej politiky. Teraz musí nájsť prostriedky, ktorými tieto ciele dosiahne. V záujme úspechu bude musieť vyslať silný „cenový signál.“ Ide o účinný, ak nie vôbec jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť zmenu v myslení a správaní.

1.1.3   Prepracovanie smernice o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny (SZE) je nepochybne pokrokom v porovnaní s pôvodnou verziou. Zavedením dvoch faktorov na meranie/zdaňovanie energie sa smernica stáva presnejšou a vhodnejšou. Faktor „daň z emisií CO2“ dopĺňa systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS).

1.1.4   Na základe uvedených dvoch faktorov sa pri väčšine foriem energie musí uplatňovať rovnaké zaobchádzanie/zdaňovanie v závislosti od ich emisií CO2 a od ich energetického obsahu. Je však potrebné zdôrazniť, že elektrická energia nepodlieha rovnakému zdaneniu ako ostatné druhy energií.

1.1.5   Nech sa to zdá na prvý pohľad akokoľvek bolestivé, cenový signál vyslaný prostredníctvom výrazného zdanenia motorových palív pripravil európskych spotrebiteľov energie na nevyhnutné obmedzenia a nedostatok: investície a úsilie v oblasti úspory energie, príťažlivosť a rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov, odolnosť voči ropným krízam atď.

Tento cenový signál spojený so zdaňovaním však nie je badateľný, pokiaľ ide o vykurovacie palivá, a po revízií SZE by mohol zostať naďalej nevýrazný. Spotrebitelia teda nemôžu vnímať výhody týkajúce sa úsilia a investícií v oblasti úspory energií v prípade vykurovacích palív a sú konfrontovaní s nepredvídateľnými výkyvmi na trhu.

1.1.6   Z výraznejšieho záujmu spotrebiteľov o úsporu vykurovacích palív by profitovali aj podniky v danom odvetví, pričom by sa urýchlila obnova zariadení a ponúkli by sa nové príležitosti na trhu.

1.1.7   Priemyselné odvetvia, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi energie a ktoré doteraz nepatrili do rozsahu pôsobnosti SZE, boli do smernice opodstatnene opätovne zahrnuté.

Ostatné odvetvia sú však i naďalej zo smernice úplne alebo čiastočne vyňaté, ako napr.:

poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejné práce,

verejná doprava a preprava ozbrojených síl, zber odpadu, verejná správa,

sanitky (ale nie taxíky), letecká doprava, námorná doprava Spoločenstva,

elektrická energia používaná v domácnostiach atď.

Je ťažké nájsť koherenciu vo všetkých týchto výnimkách, ktoré by navyše mohli byť vnímané nejednoznačne zo strany tých, ktorých sa netýkajú.

1.1.8   Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v oznámení Európskej komisie, nová SZE nevymedzuje žiadny rámec, nezaujíma stanovisko, a dokonca ani nedáva odporúčanie, pokiaľ ide o využitie časti alebo všetkých príjmov z nového systému zdaňovania členskými štátmi s cieľom pokročiť v oblasti nových technológií alebo čistejšej energie.

1.1.9   EHSV však zároveň musí konštatovať, že SZE prispieva k rozvoju jednotného trhu a umožňuje uskutočňovať harmonizáciu daní v oblasti energetiky.

1.2   Odporúčania

1.2.1   Výbor podporuje snahy Európskej komisie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Revidovaná smernica ide jasne týmto smerom, pričom sa usiluje:

podporovať trvalo udržateľný rozvoj a zachovať životné prostredie,

chrániť vnútorný trh a podporovať rast,

umožniť znížiť náklady na prácu a rozpočtový deficit.

1.2.2   EHSV však ľutuje, že revízia SZE nie je ambicióznejšia a koherentnejšia. Európska komisia sa totiž ešte predtým, ako bol text predložený Rade (a prerokovaný s Radou), rozhodla zapracovať doň výnimky a odchýlky, ktoré majú za cieľ zmierniť nespokojnosť niektorých členských štátov, alebo majú vyhovieť požiadavkám iných členských štátov.

Európska komisia pri nadchádzajúcich rokovaniach s Radou riskuje, že jej zostane manévrovací priestor len vtedy, ak definitívne a nebezpečným spôsobom zdeformuje charakter revidovanej smernice v takej podobe, v akej nám bola predložená.

1.2.3   Možno očakávať, že väčšina členských štátov zaujme zdržanlivý alebo dokonca odmietavý postoj. Výbor sa však domnieva, že Európa, a osobitne Európska komisia, by mala byť schopná presadiť, aby členské štáty realizovali príslušné opatrenia, ktoré sú o to naliehavejšie, že v niektorých z týchto štátov sa na celoštátnej úrovni blokujú rozhodnutia, ktoré sú potrebné na to, aby sa mohli dosiahnuť ciele na európskej úrovni, s ktorými všetky strany súhlasia.

1.2.4   Európska komisia sa okrem toho musí pripraviť a nepovoliť nátlaku určitých lobistov, ktorí chcú zabrániť akýmkoľvek zmenám a ktorí zdôrazňujú „možné dodatočné náklady“ alebo „nebezpečnú stratu konkurencieschopnosti.“ Okrem toho, že Komisia musí samozrejme podporovať členské štáty, aby zohľadňovali niektoré minoritné a citlivé prípady, musí takisto pokračovať v plnení cieľov v oblasti energetiky a vyzdvihnúť strategické výhody inovácie v oblasti nových zdrojov energií, pri vytváraní pracovných miest a s tým súvisiaceho rastu, v rámci zlepšenia kvality života, atď.

1.2.5   Výbor navrhuje, aby Európska komisia v záujme zmiernenia možného zdržanlivého postoja členských štátov vymedzila opatrenia, ktoré budú sprevádzať zavedené zmeny, a aby podľa možnosti tieto riešenia zapracovala do navrhovaného textu. Tento prístup sa nám zdá byť vhodnejší ako ústupky členským štátom pred začiatkom rokovaní, vzhľadom na to, že aj spotrebitelia by sa tak mohli lepšie pripraviť na želané reformy.

2.   Úvod

2.1   Zhrnutie

2.1.1   Predložený text nie je novou smernicou, ale revíziou SZE. Revízia by mala vstúpiť do platnosti k 1.1.2013. Tento dátum sa kryje s treťou fázou systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ.

2.1.2   Pre všetky vykurovacie palivá alebo pre všetky motorové palivá sa v revidovanej smernici uvádzajú dva faktory zdaňovania, pričom každý z nich sleduje vlastný cieľ:

zdaňovanie emisií CO2 , ktorého cieľom je znížiť znečistenie spôsobené emisiami skleníkových plynov;

zdaňovanie energetického obsahu, ktoré má za cieľ znížiť spotrebu energie bez ohľadu na to, o aký energetický výrobok ide.

2.1.3   Pre motorové palivá

2013, daň z emisií CO2 bude 20 EUR za tonu CO2

2018, daň z energie bude 9,6 EUR za gigajoule.

2.1.4   Pre vykurovacie palivá:

2013, daň z emisií CO2 bude 20 EUR za tonu CO2

2013, daň z energie bude 0,15 EUR za gigajoule.

2.1.5   Pripomíname, že platná smernica SZE, ako aj návrh na jej revíziu zavádza minimálne úrovne zdaňovania. Štáty teda môžu stanoviť aj vyššie úrovne zdaňovania, čo vo väčšine prípadov aj robia.

2.2   Súvislosti

2.2.1   Tento návrh na revíziu je doplnením súboru smerníc, ktoré boli vypracované a prijaté v minulosti. Sú to najmä:

2003/96/ES: smernica o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny (SZE), ktorá sa má revidovať,

2003/87/ES: smernica o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami plynov v Spoločenstve,

2009/29/ES: smernica, ktorou sa revidujú kvóty emisií skleníkových plynov od roku 2013,

2006/32/ES: smernica o energetickej účinnosti; stanovenie čistej výhrevnej hodnoty (1) jednotlivých energetických produktov (NCV) v prílohe II,

2009/28/ES: smernica stanovujúca kritériá trvalej udržateľnosti, najmä pre motorové palivá a vykurovacie palivá vyrobené z biomasy.

2.2.2   Tento návrh vychádza nielen zo skúmaného návrhu revízie SZE, ale aj z doplňujúcich informácií predložených v oznámení (2) a v dokumente (3), ktoré vypracovala Európska komisia.

2.2.3   Je dôležité poznamenať, že práca Európskej komisie týkajúca sa zavedenia tejto európskej politiky vychádza z medzinárodného kontextu, ktorý má značný vplyv na jednotlivé aspekty, ako napr.:

—   regulačný aspekt: Chicagský dohovor prísne a záväzne obmedzuje zdaňovanie letectva,

—   trhový aspekt: výskum umožnil získavanie olejov z bridlíc. Tento objav umožnil ťažbu z nových ložísk, čím sa zvýšila ponuka energie získavanej z fosílnych zdrojov. Táto skutočnosť takisto spôsobila prevratné zmeny na trhu so zemným plynom. Cena zemného plynu na celom svete výrazne klesla, v dôsledku čoho sa ostatné druhy energií, najmä energie získavané z obnoviteľných zdrojov, stali menej príťažlivými,

—   strategický aspekt: udalosti v severnej Afrike a na Strednom východe v zásadnej miere ovplyvnili nielen ceny motorových palív, ale aj postoj členských štátov k príslušným energiám,

—   environmentálny aspekt: musia sa zohľadňovať dohody z Kjóta a rokovania z Kankúnu, prípadne sa musia náležite prispôsobiť európske politiky a stratégia,

—   verejná mienka: udalosti vo Fukušime potvrdili, ako veľmi môže takáto dôležitá a zároveň nečakaná udalosť ovplyvniť verejnú mienku. Stratégie a rozhodnutia členských štátov a Európy nemôžu nebrať do úvahy takéto udalosti. Je pochopiteľné, že riadiace orgány musia urýchlene náležite upraviť svoju politiku.

2.2.4   Aktuálna je teda otázka, „akým spôsobom presadiť problematiku zdaňovania energie v medzinárodnom kontexte?“

aká referenčná cena CO2 sa má stanoviť v Európe, ak neexistuje globálna medzinárodná dohoda?

mala by sa zvážiť aj myšlienka medzinárodnej a všeobecnej dane.

2.3   Chronológia

2.3.1   Predchádzajúca smernica (2003/96/ES) vychádzala z návrhu Európskej komisie z roku 1996. Po dlhých rokovaniach v Rade Európskej únie bol tento návrh doplnený o veľký počet pozmeňovacích návrhov s cieľom zohľadniť špecifiká jednotlivých krajín. V pozmeňovacích návrhoch sa navrhovalo postupné uplatňovanie spojené s prechodnými obdobiami, odchýlkami a inými výnimkami. Návrh smernice z roku 1996 bol nakoniec prijatý v roku 2003.

2.3.2   Jej uplatňovanie v praxi v členských štátoch, vývoj na energetickom trhu a uvedomenie si vplyvu spotreby energie na životné prostredie a klímu odhalili slabé miesta a poukázali na možné spôsoby zlepšenia (pozri nižšie).

2.3.3   Práce na revízii tejto smernice sa začali v roku 2005. Prvý pokus zameraný na využitie motorovej nafty používanej na obchodné účely bol iniciovaný v roku 2007, Rada však o ňom nerozhodla. Európska rada vo svojich záveroch z marca 2008 žiadala vypracovať nový návrh na revíziu, ktorý sa pre Európsku komisiu stal prioritou v jej ročnom prieskume rastu v roku 2011.

Kolégium členov Komisie prijalo 12. apríla 2011 návrh na revíziu ustanovení smernice o zdaňovaní energetických výrobkov a energie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Revízia smernice SZE sa zameriava najmä na to, ako reagovať na nové priority Európskej únie, ktoré boli stanovené v stratégii Európa 2020. Sú to, okrem iného, tieto priority:

boj proti zmene klímy,

podpora trvalo udržateľného rastu,

ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo,

účasť na harmonizácii daní,

zníženie daňového zaťaženia práce,

pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami,

konsolidácia rozpočtu členských štátov.

3.2   Takisto reaguje na „pravidlo trikrát 20“ klimaticko-energetickej stratégie EÚ na roky 2013 – 2020, a síce:

znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %,

v roku 2020 získavať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov,

zlepšiť energetickú účinnosť o 20 %.

3.3   Okrem toho sa usiluje zlepšiť slabé miesta a nedostatky predchádzajúcej SZE:

súčasné minimálne sadzby sa vo všeobecnosti uplatňujú na spotrebované množstvo a nezohľadňujú energetickú hodnotu alebo znečisťovanie,

to vedie k správaniu, ktoré je v protiklade s cieľmi EÚ, napr. podporuje spotrebu uhlia a znevýhodňuje energiu z obnoviteľných zdrojov,

platná SZE neobsahuje stimuly podporujúce využívanie alternatívnych zdrojov energie, ako etanol, ktorý má najvyššie daňové zaťaženie,

nedostatočná koordinácia medzi SZE a systémom obchodovania s emisnými kvótami CO2 v EÚ, ktorá sa prejavuje dvojitým alebo žiadnym zdanením, v závislosti od odvetví.

3.4   Táto revízia zohľadňuje vonkajšie obmedzenia:

reštrukturalizáciu a modernizáciu daňových systémov,

hospodársku krízu, ktorá zúžila manévrovací priestor členských štátov a zvýšila tlak na rozpočet,

prvé hmatateľné a merateľné účinky zmeny klímy,

medzinárodné napätie, ktoré narúša a znepokojuje medzinárodný energetický trh.

3.5   A nakoniec musí akceptovať aj niektoré vnútorné obmedzenia:

je potrebné zabrániť tomu, aby zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny bolo diskriminačné alebo narúšalo hospodársku súťaž medzi podnikmi v členských krajinách,

a naopak, je potrebné obmedziť nezrovnalosti spôsobené tým, že v Európe neexistuje daňová harmonizácia v oblasti energie.

4.   Špecifické pripomienky

4.1   Hlavné prvky

4.1.1   Na úvod treba pripomenúť, že hlavným bodom návrhu je (článok 1) zaviesť dva faktory zdaňovania. Návrh okrem toho potvrdzuje (článok 4), že vypočítané sadzby predstavujú minimálne úrovne, ktoré členské štáty môžu presiahnuť a že tieto minimálne úrovne budú prehodnocované každé tri roky.

4.1.2   Ďalším dôležitým bodom návrhu je zavedenie (článok 4 ods. 3) novej povinnosti pre členské štáty, ktoré budú musieť uplatňovať na všetky výrobky s rovnakým využitím (motorové alebo vykurovacie palivá) rovnaké úrovne zdaňovania, ktoré sa vypočítajú na základe ich emisií CO2 a ich energetického obsahu.

4.1.3   V pôvodnej smernici boli minimálne úrovne zdaňovania stanovené pre každý produkt (s daným využitím), neboli však vzájomne prepojené.

4.1.4   Členské štáty budú musieť v dôsledku tejto úpravy prepočítať svoje úrovne zdaňovania (na vnútroštátnej úrovni) s cieľom overiť si, či sú v súlade s pomermi stanovenými pre minimálne úrovne zdaňovania na úrovni EÚ (pozri tabuľky A, B, C prílohy I revidovanej SZE).

4.1.5   Táto povinnosť sa týka motorových palív a vykurovacích palív. Na vykurovacie palivá sa bude vzťahovať od roku 2013 a na motorové palivá od roku 2023. Cieľom tohto odkladu je zohľadniť skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch existujú veľmi veľké rozdiely.

4.1.6   Aj keď sa v osobitnej tabuľke (tabuľka D) uvádzajú minimálne úrovne zdaňovania elektrickej energie, obmedzenia týkajúce sa proporčnosti a zjednotenia úrovní zdaňovania sa neuplatňujú na elektrickú energiu.

4.1.7   Elektrická energia naďalej podlieha dani platenej konečným spotrebiteľom („pri odbere“), čo zodpovedá faktoru „daň z energie“, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu pri výrobe a spotrebe.

4.1.8   Keďže pri spotrebe elektrickej energie nevznikajú emisie CO2, daň z emisií CO2 sa môže uplatňovať len na výrobcov elektrickej energie. Veľké zariadenia budú na základe ustanovení SZE od tejto dane oslobodené, pretože podliehajú systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ.

V tomto kontexte sa na jadrovú elektrickú energiu neuplatňuje daň z emisií CO2 (nevznikajú emisie CO2), ale daň za spotrebu elektrickej energie.

4.1.9   V snahe zohľadniť smernicu 2003/87/ES o emisných kvótach a zabrániť akémukoľvek prekrývaniu sa v revidovanej smernici navrhuje (článok 14 ods. 1 písm. d)), aby energetické výrobky vyžívané na činnosti, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, boli oslobodené od dane z emisií CO2. Zároveň určité činnosti, ktoré boli doteraz vyňaté zo systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, budú odteraz patriť do rozsahu pôsobnosti SZE.

4.2   Jednotlivé odvetvia

4.2.1   Návrh takisto zohľadňuje skutočnosť, že niektoré odvetvia môžu byť vystavené riziku úniku uhlíka (článok 14a), a navrhuje zaviesť pre každé príslušné zariadenie daňovú úľavu, ktorá by zostala v platnosti do roku 2020. Výška tejto úľavy sa vypočíta na základe priemernej ročnej spotreby energetických výrobkov počas referenčného obdobia.

4.2.2   Určité činnosti, na ktoré sa doteraz neuplatňovalo zdaňovanie (článok 2), budú odteraz patriť medzi zdaňované činnosti, či už z toho dôvodu, že pri nich dochádza k emisiám CO2 alebo z dôvodu energetického obsahu.

4.2.3   Pokiaľ ide o odstupňované sadzby zdaňovania (článok 5), jediná úprava sa týka vylúčenia taxislužieb z tohto ustanovenia.

4.2.4   Letecká doprava (okrem súkromnej leteckej dopravy) a námorná doprava Spoločenstva (okrem súkromných výletných plavidiel) sú vyňaté zo SZE.

4.2.5   Motorové palivá sa budú môcť zdaňovať ako vykurovacie palivá (článok 8) pre špecifické odvetvia:

poľnohospodárstvo, záhradníctvo, chov rýb a lesníctvo,

stacionárne motory,

pozemné stavby, stavebné práce a verejné práce,

motorové vozidlá, ktoré nemajú povolenie jazdiť po cestách.

4.2.6   Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a jeho emisie CO2, Európska komisia plánuje (článok 14a) preskúmať, či ide o odvetvie, ktorého sa týka „únik uhlíka.“ Ak áno povolila by členským štátom, aby poskytli poľnohospodárskym podnikom daňovú úľavu.

Okrem toho bude Európska komisia v súvislosti so zdaňovaním energetického obsahu súhlasiť (článok 15 ods. 3) s úplným vyňatím, ak poľnohospodárske odvetvie môže poskytnúť protihodnotu v podobe energetickej účinnosti, pričom o výklade tohto pojmu rozhodnú členské štáty.

4.2.7   Biopalivá (článok 16) sa už nezdaňujú rovnakým spôsobom ako fosílne palivá. Uplatňuje sa na ne všeobecné zdaňovanie energie (ich energetického obsahu).

4.2.8   Rozdiel však spočíva v zdaňovaní CO2. Nie všetky biopalivá sú z obnoviteľných zdrojov a niektoré môžu produkovať viac CO2 ako ho spotrebujú. Nebudú mu podliehať biopalivá vyrábané z obnoviteľných zdrojov energie, pretože ich emisie CO2 sú vo svojej podstate považované za nulové. Biopalivá vyrábané z neobnoviteľných zdrojov energie budú podliehať zdaňovaniu CO2 ako bežné energetické výrobky.

4.2.9   Členské štáty budú môcť do roku 2023 ďalej uplatňovať nižšie osobitné úrovne zdaňovania ako minimálne úrovne stanovené v SZE.

4.2.10   Pokiaľ ide o vykurovacie palivá a elektrickú energiu pre domácnosti (a dobročinné združenia), členské štáty si ponechávajú právomoc (článok 15 ods. 1 písm. h)) udeliť v tejto súvislosti úplné alebo čiastočné oslobodenie od daní.

5.   Stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

5.1   Hlavné prvky SZE

5.1.1   Zohľadniť pri výpočte zdaňovania energetických výrobkov a elektriny dva faktory je v porovnaní s predchádzajúcou smernicou nepochybne pokrok. Predovšetkým to zodpovedá dvom cieľom stratégie Európa 2020, ktorými sú zníženie emisií CO2 a zníženie spotreby energie.

Okrem toho tak možno presnejšie (ako len na základe jedného kritéria) stanoviť škodlivé účinky spotreby energie: znečistenie a nadmerná spotreba vzhľadom na svetové zásoby.

5.1.2   Návrh revidovanej SZE ukladá zdaňovanie emisií CO2 na vnútroštátnej úrovni všetkým členským štátom, pričom pripomíname, že na úrovni EÚ už existuje iný nástroj, nákup emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ.

Zariadenie, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ, okrem toho nebude môcť podliehať zdaneniu podľa SZE. Bude teda oslobodené od dane. SZE tak nielen zabráni dvojitému zdaňovaniu emisií CO2 prostredníctvom dvoch nástrojov, ale umožní tiež vytvoriť nástroj zdaňovania vzťahujúci sa aj na malé zariadenia, ktoré doteraz nespadali do pôsobnosti systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ z dôvodu ich veľkosti.

EHSV podporuje návrh zahrnúť systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ do SZE, vzhľadom na to, že tak koriguje systém obchodovania s emisnými kvótami CO2 , ktorý sa nevzťahoval na 50 % emisií CO2 z motorových a vykurovacích palív.

5.1.3   Niektoré druhy energií znečisťujú viac ako iné. Niektoré hustejšie formy energie umožňujú väčšiu spotrebu ako iné. Primeraná rovnováha medzi zdrojmi energie, ktorá sa navrhuje v revízii smernice, je teda v podstate koherentná a spravodlivá.

Vedie však k výraznému zvýšeniu zdanenia niektorých druhov energie, ktoré v súčasnosti v niektorých členských štátoch podliehajú nižšiemu zdaneniu. Najvýraznejšie sa to prejavuje na príklade motorovej nafty, ktorej minimálna úroveň zdanenia by mala byť vyššia ako v prípade benzínu, v dôsledku emisie CO2, ktorá j o niečo vyššia, ale najmä v dôsledku jej vyššieho energetického obsahu. V mnohých členských štátoch je však aktuálna situácia presne opačná. Vzhľadom na to, že motorová nafta je lacnejšia ako benzín, automobilový park sa vo veľkej miere orientuje na dieselové motory.

5.1.4   Výbor súhlasí s analýzou Komisie, pokiaľ ide o to, že motorová nafta je jednoznačne lacnejšia ako benzín a že trh rafinácie v súčasnosti narúša príliš veľký dopyt po nafte a malý dopyt po benzíne. Väčšie daňové zaťaženie nafty by prispelo k opätovnému nastoleniu rovnováhy.

5.1.5   EHSV však upozorňuje Európsku komisiu aj na skutočnosť, že zmena pomeru cien benzínu a motorovej nafty by mohla spôsobiť závažné narušenie trhu automobilového priemyslu a pre domácnosti by znamenala ďalšie zaťaženie v súvislosti s automobilovou dopravou. Aj tu by preto mohlo dôjsť k postupnému prechodu.

5.1.6   Pokiaľ ide o motorové palivá, vysoké dane paradoxne ochránili spotrebiteľov pred ropnou krízou. Vysoká cena totiž preventívne vedie k nižšej spotrebe a vysoké dane znižujú časť ceny motorových palív, ktorá rýchlo reaguje na zmeny na trhu (krízy).

5.1.7   V priebehu viacerých desaťročí boli konštruktéri schopní investovať do oblasti výskumu a vývoja a úspešne znížili spotrebu svojich motorov. Napriek opakovaným ropným krízam dopravné odvetvie nikdy nebolo ochromené.

5.1.8   Vychádzajúc z tejto analýzy EHSV pripomína, že daň z emisií CO2 je rovnaká pre motorové aj vykurovacie palivá. Bude predstavovať 20 EUR za tonu CO2, resp., na ilustráciu, 0,0533 EUR za liter akejkoľvek nafty (vykurovacej alebo inej).

Výbor však vyjadruje počudovanie nad tým, že všeobecná daň z energie predstavuje:

v prípade motorových palív 9,6 EUR, t. j. 0,316 EUR za liter motorovej nafty,

ale je veľmi nízka v prípade vykurovacích palív, a síce 0,15 EUR/GJ, t. j. 0,0054 EUR za liter vykurovacej nafty.

5.1.9   EHSV preto vyjadruje želanie, aby zdaňovanie energie v prípade vykurovacích palív pocítili spotrebitelia viac, čo znamená, že táto daň nemôže predstavovať 0,0054 EUR za liter!

EHSV odporúča, aby sa úroveň zdaňovania zvyšovala postupne, ale vo výraznej miere, a to s cieľom:

zohľadniť nevyhnutné potreby spotrebiteľov týkajúce sa vykurovania,

znížiť spotrebu vykurovacích palív,

opodstatniť investície hospodárskych subjektov do energetickej inovácie v oblasti bývania a na priemyselné účely (tak ako to bolo v prípade konštruktérov automobilov).

5.2   Výnimky a odchýlky v rámci SZE

5.2.1   V piatich členských štátoch je povolené nižšie zdaňovanie v prípade využívania motorovej nafty na obchodné účely (ťažké nákladné vozidlá, autobusy, taxíky atď.) v porovnaní s jej využívaním na súkromné účely. Revízia SZE sa touto otázkou zaoberá a núti členské štáty, aby v tejto oblasti nastolili rovnováhu.

Vzhľadom na to, že znečisťovanie motorovou naftou je vždy rovnaké, bez ohľadu na jej použitie (na obchodné alebo súkromné účely), zníženie tohto zdaňovania sa uberá správnym smerom a je najmä koherentné so zásadami uvedenými v stratégii 2020. Progresívny rozvoj cestnej dopravy, v dôsledku ktorého sa spotrebuje najviac motorovej nafty, navyše poukazuje na to, že je potrebné vyvíjať stimuly na zastavenie tohto trendu, ba dokonca znížiť objem prepravy nákladnými vozidlami.

Kumulatívne účinky týchto dvoch opatrení smerujúcich k zvýšeniu zdaňovania motorovej nafty (nastolenie rovnováhy vo vzťahu k benzínu – pozri vyššie – a ukončenie daňového zvýhodnenia v prípade využitia na obchodné účely) však povedú v niektorých členských štátoch k výraznému zvýšeniu ceny motorovej nafty. V takomto prípade by zástupcovia niektorých veľmi dobré organizovaných profesií, ktorí sa dajú ľahko zmobilizovať, mohli vyvíjať tlak na svoje národné vlády, alebo organizovať rozsiahle sociálne protesty.

EHSV teda upozorňuje Európsku komisiu na nebezpečenstvá spojené s príliš veľkými alebo príliš rýchlymi zmenami a na očakávaný odmietavý postoj zo strany členských štátov. Navrhuje preto, aby sa naplánovali sprievodné opatrenia s cieľom reagovať na požiadavky stratégie Európa 2020 a povzbudiť členské štáty, aby podporili revíziu SZE.

5.2.2   Členské štáty musia dbať na to, aby sa všetky energie zdaňovali spravodlivo a podľa pomeru ich emisií CO2 a ich energetického obsahu (pozri vyššie). Z tejto povinnosti homogenizácie je však vyňatá elektrická energia.

EHSV sa pýta na zmysel tejto výnimky a vyjadruje želanie, aby Európska komisia upravila svoj návrh tak, aby elektrická energia bola považovaná za rovnakú energiu ako ostatné formy energie.

5.2.3   Niektoré činnosti, ktoré boli v predchádzajúcej smernici oslobodené od zdanenia, by sa teraz mali zosúladiť s ostatnými a mali by sa rovnako zdaňovať podľa emisií CO2 a podľa spotreby energie.

Pripomíname, že medzi činnosťami, ktoré boli oslobodené od daní, boli činnosti v oblasti hutníctva a chemickej redukcie, postupy v oblasti elektrolýzy, podniky, ktorých výroba si vyžaduje mimoriadne veľkú spotrebu elektrickej energie (náklady na elektrickú energiu predstavujú viac ako 50 % nákladov na výrobu) a činnosti spojené s výrobou nekovových minerálnych výrobkov (cement, sklo, vápno atď.).

Autori revidovanej smernice nastoľujú touto úpravou jasnú koherentnosť: všetky činnosti, ktoré spôsobujú znečistenie alebo si vyžadujú veľkú spotrebu elektrickej energie sú bez výnimky zdanené a zároveň sú všetky sektory povzbudzované, aby investovali do znižovania škodlivého účinku svojej činnosti na životné prostredie.

EHSV v plnej miere podporuje návrat k takémuto spravodlivému a koherentnému prístupu. Vyjadruje však obavy v súvislosti so sociálnym a hospodárskym vplyvom na príslušné činnosti. Z toho dôvodu navrhuje, aby sa aj v tejto oblasti vypracovali sprievodné opatrenia, ktorých cieľom bude:

poskytnúť pomoc týmto odvetviam pri investovaní a/alebo reštrukturalizácii,

zabezpečiť ich trvácnosť a lokalizáciu na území EÚ.

Výbor sa okrem iného zamýšľa nad skutočným vplyvom tejto úpravy, ktorej cieľom je zahrnúť tieto činnosti do rozsahu pôsobnosti SZE a zároveň z nej bezodkladne vyňať tie činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ.

EHSV si nakoniec kladie otázku v súvislosti s rizikom úniku uhlíka, ktorý by sa mohol týkať činností, ktoré boli predtým vyňaté. Systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ zahŕňa ochranný mechanizmus. SZE by sa ním mohla inšpirovať.

5.2.4   Členským štátom sa ponecháva právomoc stanoviť rozdielne úrovne zdaňovania pre takmer všetky uvedené činnosti. Ak miestnej verejnej doprave zostanú výhody tohto typu zdaňovania, určite to nebude tieto podniky motivovať, aby investovali do zníženia znečisťovania alebo spotreby motorového paliva. Má to však svoje opodstatnenie v záujme podpory hromadnej dopravy na úkor individuálnej.

EHSV si však kladie otázku, čím je opodstatnené rozhodnutie zachovať výnimky pre zber odpadu, sanitky, orgány verejnej správy, zdravotne postihnuté osoby, ozbrojené sily atď.

Preto odporúča zmeniť návrh tak, aby sa vynikajúce dôvody, prečo boli taxislužby vyňaté z uplatňovania rozdielnych úrovní zdaňovania, rovnako vzťahovali aj na ostatné dopravné prostriedky.

5.2.5   Vychádzajúc z rovnakej analýzy ako pri rozdielnych úrovniach zdaňovania sa EHSV pýta, aké sú dôvody na vyňatie leteckej dopravy a námornej dopravy Spoločenstva zo SZE.

5.2.6   Keby v budúcnosti letecká a námorná doprava mohli spadať, výlučne, pokiaľ ide o emisie CO2, do pôsobnosti systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, EHSV sa obáva, aby tieto dve odvetvia, ktoré sú veľmi náročné na spotrebu energie, neboli vyňaté zo zdaňovania spotreby energie.

Faktom je, že medzinárodné dohovory neumožňujú zdanenie týchto dvoch druhov dopráv pod hlavičkou „energetického obsahu“. Výbor následne navrhuje, aby sa začali rokovania na celosvetovej úrovni s cieľom zosúladiť tieto dohovory s právnymi predpismi EÚ.

5.2.7   EHSV sa zamýšľa nad rozhodnutím zachovať členským štátom právomoc oslobodiť domácnosti (najmä) od dane z vykurovacích palív a elektrickej energie.

Touto možnosťou sa narúša celková koherencia SZE. Hlavná zásada SZE vychádza z predpokladu, že cenový signál bude stimulovať príslušných aktérov, aby znížili svoje emisie CO2 a svoju spotrebu energie. Prečo by domácnosti, ktoré sú značnými spotrebiteľmi energie, nemali reagovať na tento signál?

EHSV preto odporúča, aby táto možnosť udeliť domácnostiam výnimku na vykurovacie palivá bola z textu návrhu vypustená, ale aby sa rešpektovali konkrétne obmedzenia, ktorým podliehajú miestni/vnútroštátni spotrebitelia.

5.2.8   Revízia SZE sa v záujme koherencie snaží zabezpečiť, aby sa činnosti, ktoré boli doteraz mimo rozsahu jej pôsobnosti, opätovne zahrnuli do smernice a aby sa neuprednostňovalo využívanie motorovej nafty na obchodné účely na úkor jej využívania na súkromné účely.

Ako by sa dalo v takom prípade vysvetliť, že iné odvetvia (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejné práce atď.) sa naďalej zvýhodňujú, keďže za spotrebu motorových palív sú zdaňované na základe oveľa nižšej sadzby, ktorá sa uplatňuje pri vykurovacích palivách? Vzhľadom na to, že v dôsledku svojej činnosti a viditeľnosti, majú kľúčový význam pre zlepšenie územného plánovania a bývania, musia ísť tieto odvetvia príkladom.

5.2.9   EHSV sa pýta, aké dôvody opodstatňujú túto výnimku, keďže nemôžu mať ani hospodársky, ani spoločenský či environmentálny charakter. Výbor sa obáva, že takýto prístup sa môžu zneužiť na spomalenie alebo zablokovanie zavádzania novej SZE pod zámienkou, že smernica je svojvoľná a diskriminačná.

5.2.10   Pokiaľ ide konkrétne o odvetvie poľnohospodárstva, EHSV by chcel upozorniť Európsku komisiu na skutočnosť, že revidovaná SZE je dosť nejasná a že členské štáty by mohli žiadať, aby sa im poskytli určité objasnenia a istoty predtým, ako prijmú tento návrh.

Tieto objasnenia by sa mali týkať:

dôvodov, ktoré by opodstatňovali osobitné a veľmi zvýhodnené zaobchádzanie s odvetvím poľnohospodárstva, ktoré by bolo v rozpore so zásadami a cenovými signálmi uvedenými v smernici, ako aj so snahami požadovanými od ostatných odvetví, ktoré takisto čelia ťažkostiam,

postupu a kritérií hodnotenia týkajúcich sa rizika úniku uhlíka a navrhovanej protihodnoty za energetickú účinnosť.

5.3   Rôzne aspekty SZE

5.3.1   Nová SZE nemôže predstavovať jednoduché a jednoliate riešenie. Energetická politika Európskej únie má viac faktorov a je komplexnejšia ako iné politiky, a preto si vyžaduje viaceré riešenia alebo jedno komplexné riešenie.

EHSV však konštatuje, že autori revidovanej SZE sa snažili zjednodušiť zásady a ciele tejto novej SZE ako aj jej zavedenie do praxe.

5.3.2   Ako sme už uviedli, revízia SZE je súčasťou komplexného a rozsiahleho regulačného rámca. Obsahuje mnohé odkazy na iné texty a smernice. Táto vzájomná závislosť textov zabraňuje nadbytočnému opakovaniu prvkov vo viacerých smerniciach.

Oblasť energie a životného prostredia sa však neustále rozvíja. Názorným príkladom je možnosť aktualizácie kombinovanej nomenklatúry (článok 2 ods. 5). Okrem toho, každá úprava v referenčnom texte môže mať za následok ďalšie neočakávané alebo neželané úpravy.

EHSV predovšetkým navrhuje, aby boli spomínané referenčné texty zahrnuté v prílohe, a navyše, ak je to potrebné, aby sa objasnilo, či sa niektoré prvky v prílohe môžu stanoviť napevno, v záujme toho, aby sa zaručila koherencia budúcej SZE.

5.3.3   V článku 4 sa do výpočtu minimálnej sadzby zahŕňa „celková výška nepriamych daní“, teda vrátane opatrení prijatých výlučne na vnútroštátnej úrovni, ako je napr. uhlíková daň v niektorých členských štátoch. Rozsah zdaňovania a príslušné oslobodenia od platenia uhlíkovej dane poskytované jednotlivými členskými štátmi sa však môžu líšiť od výšky tejto dane stanovenej v SZE.

Podľa EHSV by Európska komisia mohla objasniť, že členské štáty budú musieť v čase, keď začnú transponovať smernicu, zosúladiť dva druhy zdaňovania CO2.

5.3.4   Revízia je zameraná na zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, hoci Európska komisia uznáva, že SZE nestanovuje, ako majú členské štáty využiť príjmy z daní získané na základe uplatňovania SZE.

Trvalo udržateľný rast je prioritou stratégie Európa 2020 s cieľom dosiahnuť účinnejšie hospodárenie pri využívaní ekologickejších a konkurencieschopnejších zdrojov.

EHSV sa pýta, prečo neboli do budúcej SZE zahrnuté cielené opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby členské štáty mohli konať spoločne a koherentne v snahe rozvíjať udržateľnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo. Ide napr. o opatrenia:

v sociálnej oblasti podporujúce zamestnanosť a znižujúce pracovné náklady,

v oblasti podpory technického rozvoja v odvetví energie z nových zdrojov,

konsolidácia rozpočtu členských štátov.

5.3.5   Emisie CO2 sa uvádzajú v tonách a energetický obsah v gigajouloch. Minimálna sadzba dane z každého energetického výrobku sa vypočíta v závislosti od jeho emisie CO2 a jeho energetického obsahu. Tieto minimálne úrovne sa teda musia premeniť na zvyčajné jednotky používané pri fakturácii a zdaňovaní, to znamená liter za motorové palivá a niektoré vykurovacie palivá, kilowatthodina (KWh) za elektrickú energiu atď. Toto prepočítanie musia uskutočniť príslušné útvary Európskej komisie. Pravidlá a predpoklady pre tieto výpočty však nie sú vysvetlené a neumožňujú, aby zástupcovia jednotlivých členských štátov dospeli k rovnakým výsledkom.

EHSV pripomína, že je nevyhnutné zosúladiť výpočty, a preto navrhuje, aby sa v texte vysvetlili spôsoby prepočítania použitých jednotiek vychádzajúcich podľa možnosti z jednotiek, ktoré sa najviac približujú jednotkám používaným pri zdaňovaní v členských štátoch.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  NCV: čistá výhrevná hodnota energetických výrobkov a elektrickej energie.

(2)  KOM(2011) 168 v konečnom znení.

(3)  MEMO/11/238.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc a finančné inžinierstvo

[KOM(2011) 483 v konečnom znení – 2011/0210 (COD)]

2012/C 24/14

Hlavný spravodajca: pán SMYTH

Rada (2. septembra 2011) a Európsky parlament (5. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc a finančné inžinierstvo

KOM(2011) 483 v konečnom znení – 2011/0210 (COD).

Predsedníctvo výboru poverilo 20. septembra 2011 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán SMYTH rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 87 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia č. 1083/2006, pokiaľ ide o návratnú pomoc a finančné inžinierstvo, ktorého cieľom je zabezpečiť potrebnú jasnosť a právnu istotu.

1.2

EHSV schvaľuje tento návrh.

2.   Zdôvodnenie

2.1

V článku 28 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, ktorým sa regulovali štrukturálne fondy a politika súdržnosti na roky 2000 až 2006, sú určené rôzne formy pomoci vrátane návratnej a nenávratnej priamej pomoci, ktorá sa môže poskytnúť z príspevkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Článok 44 všeobecného nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 pre politiku súdržnosti, v ktorom sú stanovené pravidlá pre súčasné programové obdobie (2007 – 2013), sa síce zaoberá nástrojmi finančného inžinierstva, neobsahuje však náležitý právny jazyk, ktorý by vymedzoval návratnú alebo nenávratnú pomoc.

2.2

Členské štáty využívajú návratné formy pomoci vo výraznej miere, a to určite na základe pozitívnych skúseností, ktoré mali s týmto nástrojom počas predchádzajúceho programového obdobia (2000 – 2006).

2.3

Preukázalo sa teda, že je potrebné pozmeniť nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, zahrnúť všeobecnú definíciu návratnej pomoci, a pokiaľ ide o finančné inžinierstvo, objasniť viaceré technické postupy, pretože súčasné revolvingové formy financovania sa používajú v rámci širšieho okruhu činností než je len jednoduché finančné inžinierstvo.

V Bruseli, 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/79


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o priznávaní a odnímaní statusu medzinárodnej ochrany“ (prepracované znenie)

[KOM(2011) 319 v konečnom znení – 2009/0165(COD)]

2012/C 24/15

Rada sa 19. júla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o priznávaní a odnímaní statusu medzinárodnej ochrany“ (prepracované znenie)

KOM(2011) 319 v konečnom znení – 2009/0165(COD).

Vzhľadom na to, že sa výbor k obsahu návrhu vyjadril už vo svojom stanovisku na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie)“ prijatom 28. apríla 2010 (1), na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) rozhodol 149 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nevypracovať nové stanovisko k predmetnému návrhu, ale odkázať na postoj, ktorý zaujal v spomínanom dokumente.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie)“, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 85.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/80


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Upravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)“

[KOM(2011) 320 v konečnom znení – 2008/0244 (COD)]

2012/C 24/16

Rada sa 19. júla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Upravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)

KOM(2011) 320 v konečnom znení – 2008/0244 (COD).

Vzhľadom na to, že sa k problematike tohto návrhu už vyjadril vo svojom stanovisku na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)“, prijatom 16. júla 2009 (1), výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) rozhodol 148 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 12 členovia sa hlasovania zdržali, nevypracovať nové stanovisko k predmetnému návrhu, ale odkázať na postoj, ktorý zaujal v spomínanom dokumente.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV o minimálnych normách pre prijímanie žiadateľov o azyl, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 110.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené“

[KOM(2011) 482 v konečnom znení – 2011/0211 (COD)]

2012/C 24/17

Hlavný spravodajca: Michael SMYTH

Rada (2. septembra 2011) a Európsky parlament (5. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

KOM(2011) 482 v konečnom znení – 2011/0211 (COD).

Predsedníctvo výboru poverilo 20. septembra 2011 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Smyth rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 89 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie č. 1083/2006, ktorým sa zvyšujú platby krajinám postihnutým krízou a prijímajúcim pomoc z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo z mechanizmu platobnej bilancie (BoP) na obdobie, počas ktorého sa na ne vzťahujú tieto podporné mechanizmy, avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013.

1.2

EHSV súhlasí s týmto návrhom.

1.3

EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, ktorá vychádzala zo svojho oznámenia na tému „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“, KOM(2010) 553, nešla o krok ďalej a nenavrhla nástroj EÚ na financovanie projektov v oblasti inovácie, výskumu a vývoja až do výšky 100 %, ktorý by bol značným prínosom pre malé a stredné podniky a prispel by k dosiahnutiu niektorých cieľov stanovených v stratégii Európa 2020.

2.   Zdôvodnenie

2.1

V zmysle návrhu Komisie by sa v súčasnosti vyžadovali menšie príspevky na projekty spolufinancované v rámci politiky súdržnosti EÚ od šiestich krajín spadajúcich pod EFSM alebo mechanizmus platobnej bilancie. Týmto spôsobom by sa členské štáty nemuseli snažiť o získanie potrebných prostriedkov len z vlastných zdrojov, čo by pre nich v čase, keď sú ich štátne rozpočty pod značným tlakom, znamenalo výrazný príspevok v úsilí o ozdravenie problematických ekonomík.

2.2

Výbor súhlasí s tým, že je nesmierne dôležité zvýšiť prosperitu a konkurencieschopnosť členských štátov, ktorých sa kríza dotkla najviac, a preto uvedený návrh podporuje.

2.3

V októbri 2010 Komisia schválila oznámenie na tému „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“, KOM(2010) 553, v ktorom sa kladie jasný dôraz na význam inovácie, výskumu a vývoja v celej Únii a vyzdvihuje sa úloha, ktorú môže v tejto otázke zohrávať regionálna politika. Oznámenie takisto upozorňuje na doposiaľ relatívne pomalé využívanie finančných prostriedkov dostupných na inovácie. Ide teda o premeškanú príležitosť, keď aktuálny návrh neumožňuje financovanie inovačných projektov zo strany EÚ až do výšky 100 %, čo by bolo obzvlášť prínosné pre malé a stredné podniky.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/83


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v niektorých členských štátoch, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti z hľadiska ich finančnej stability“

[KOM(2011) 481 v konečnom znení – 2011/0209 (COD)]

2012/C 24/18

Hlavný spravodajca: pán SMYTH

Rada (13. septembra 2011) a Európsky parlament (5. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 42 a 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v niektorých členských štátoch, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti z hľadiska ich finančnej stability

KOM(2011) 481 v konečnom znení – 2011/0209 (COD).

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 20. septembra 2011 odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán SMYTH rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 90 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť článok 70 nariadenia č. 1698/2005, ktorý umožňuje zvýšenie sadzby príspevku krajinám postihnutým krízou a prijímanie pomoci z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo mechanizmu platobnej bilancie (BoP), pokiaľ sa na dané krajiny vzťahujú tieto podporné mechanizmy, avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013.

1.2

EHSV tento návrh schvaľuje.

2.   Zdôvodnenie

2.1

Predložený návrh zavádza v rámci nariadenia (ES) č. 1698/2005 osobitné ustanovenie, ktoré umožní zvýšenie sadzby príspevku z EPFRV uplatniteľnej na programy rozvoja vidieka týchto členských štátov na maximálne oprávnených verejných výdavkov v regiónoch oprávnených podľa konvergenčného cieľa, v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori a na maximálne oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch. Tieto ustanovenia, ktoré budú platné len dovtedy, kým sa na dané členské štáty budú vzťahovať podporné mechanizmy, im poskytnú dodatočné finančné zdroje, čím uľahčia pokračovanie realizácie programov v praxi. Týmto spôsobom by sa členské štáty nemuseli snažiť o získanie potrebných prostriedkov len z vlastných zdrojov, čo by pre nich v čase, keď sú ich štátne rozpočty pod značným tlakom, znamenalo výrazný príspevok v úsilí o ozdravenie problematických ekonomík.

2.2

Výbor súhlasí s tým, že je nesmierne dôležité zvýšiť prosperitu a konkurencieschopnosť členských štátov, ktorých sa kríza dotkla najviac, a preto uvedený návrh podporuje.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/84


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia pre určité členské štáty, ktoré majú alebo im hrozia vážne ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou“

[KOM(2011) 484 v konečnom znení – 2011/0212 (COD)]

2012/C 24/19

Hlavný spravodajca: pán SMYTH

Rada (6. septembra 2011) a Európsky parlament (29. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia pre určité členské štáty, ktoré majú alebo im hrozia vážne ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou

KOM(2011) 484 v konečnom znení – 2011/0212 (COD).

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 20. septembra 2011 odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán SMYTH rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 91 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie č. 1198/2006 s cieľom zvýšiť platby pripočítaním 10 percentuálnych bodov k uplatniteľnému podielu spolufinancovania pre prioritnú os pre krajiny postihnuté krízou, ktoré dostávajú finančnú pomoc z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo z mechanizmu platobnej bilancie (BoP), a to na obdobie, počas ktorého spadajú pod tieto podporné mechanizmy, avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013.

1.2

EHSV schvaľuje tento návrh.

2.   Zdôvodnenie

2.1

Podľa návrhu Komisie by malo šesť krajín, ktoré v súčasnosti spadajú pod mechanizmy EFSM a BoP, prispievať menej na projekty, ktoré spolufinancujú v rámci politiky súdržnosti EÚ. Týmto spôsobom by sa členské štáty nemuseli snažiť o získanie potrebných prostriedkov len z vlastných zdrojov, čo by pre nich v čase, keď sú ich štátne rozpočty pod značným tlakom, znamenalo výrazný príspevok v úsilí o ozdravenie problematických ekonomík.

2.2

Výbor súhlasí s tým, že je nesmierne dôležité zvýšiť prosperitu a konkurencieschopnosť členských štátov, ktorých sa kríza dotkla najviac, a preto uvedený návrh podporuje.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/85


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o online hazardných hrách na vnútornom trhu“

[KOM(2011) 128 v konečnom znení]

2012/C 24/20

Spravodajca: Stefano MALLIA

Európska komisia sa 24. marca 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zelenú knihu o on-line hazardných hrách na vnútornom trhu

KOM(2011) 128 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 126 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Konzultáciou k zelenej knihe sa Komisia snaží získať lepšie poznatky o sektore on-line hazardných hier, ktorý sa veľmi rýchlo rozrastá, má cezhraničný charakter a na ktorý členské štáty uplatňujú rôzne vnútroštátne režimy.

1.2   EHSV poznamenáva, že niekoľko cieľov je spoločných pre všetky členské štáty EÚ: boj proti nelegálnym hazardným hrám, ochrana spotrebiteľov, zachovanie verejného poriadku a financovanie činností verejného záujmu (verejno-prospešných aktivít).

1.3   Ochrana spotrebiteľa je oblasť, v ktorej môže byť EÚ pre svojich občanov prínosom. Európska únia by mala vytvoriť rámec vo forme právnych predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa, ktoré by boli záväzné pre všetkých prevádzkovateľov s licenciou pre EÚ. Vytvoril by sa tak súbor minimálnych (ale nie nízkych) noriem ochrany spotrebiteľa. Vlády jednotlivých štátov však stále musia mať právo stanoviť vyšší štandard ochrany spotrebiteľa na svojich vnútroštátnych trhoch, ak tak budú chcieť urobiť. Jedným z účelov právnych predpisov členských štátov by konkrétne mala byť prevencia a liečba hráčskej závislosti.

1.4   Boj proti podvodom, krádeži identity, praniu špinavých peňazí a iným trestným činom si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na úrovni EÚ. EHSV požaduje formalizovanú štruktúru spolupráce na úrovni EÚ medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Predovšetkým by každý členský štát mal dať k dispozícii zoznam prevádzkovateľov s licenciou v danej krajine a pôsobnosť smernice o praní špinavých peňazí (1) by sa mala rozšíriť tak, aby sa nevzťahovala len na kasína, ale aj na iné hazardné hry, čím by vnútroštátne orgány získali väčšie právomoci v boji proti trestnej činnosti.

1.5   Príležitosti na hranie hazardných hier môžu viesť k závislosti od ich hrania. EHSV vyzýva Komisiu, aby uskutočnila celoeurópsku štúdiu s cieľom plne vymedziť špecifický profil závislosti od hrania hazardných hier. V nadväznosti na túto štúdiu by sa mali zaviesť vhodné opatrenia, vrátane tých preventívnych. Na tento účel výbor odporúča, aby časť daňových príjmov bola vyčlenená na prevenciu a liečbu hráčskej závislosti.

1.6   EHSV zároveň požaduje, aby sa v záujme účinnejšej ochrany neplnoletých a iných zraniteľných skupín zaviedla prísna regulácia stanovujúca zákaz propagovania hazardných hier v podobe reklamy zameranej na neplnoleté osoby alebo reklamy, v ktorej vystupujú neplnoleté osoby alebo osoby vyzerajúce mladšie, než je v príslušnej členskej krajine minimálny zákonom stanovený vek pre účasť na hazardných hrách.

1.7   Pre tento sektor je v súčasnosti charakteristické nepovolené poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier, na ktorom sa podieľajú tak prevádzkovatelia bez licencie (v zelenej knihe sa spomínajú čierni a nelegálni prevádzkovatelia), ako aj prevádzkovatelia s licenciou v jednom členskom štáte, ktorí poskytujú svoje služby spotrebiteľom v inom členskom štáte bez potrebného povolenia (v zelenej knihe sú uvedení ako šedí prevádzkovatelia). V záujme koherentného vývoja tohto sektora a zosúladenia cieľov verejného záujmu so zásadami vnútorného trhu je potrebná väčšia právna istota.

1.8   Medzi členskými štátmi existuje mnoho rozdielnych typov financovania činností vo verejnom záujme. EHSV súhlasí so zásadou, podľa ktorej pevne stanovené percentuálne podiely z príjmov alebo dane z hazardných hier priamo putujú do športu všeobecne alebo do iných činností vo verejnom záujme.

1.9   EHSV sa pripája k záverom o rámci pre hazardné a stávkové hry v členských štátoch EÚ, ktoré prijala Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí 10. decembra 2010.

1.10   EHSV vyzýva Komisiu, aby zistila, aký je dosah cezhraničných ponúk na financovanie športu a či sa toto financovanie dotýka amatérskeho športu, a aby navrhla konkrétne opatrenia na zabezpečenie takéhoto financovania športu.

1.11   Členské štáty využívajú preventívne a represívne opatrenia proti nelegálnym ponukám on-line hazardných hier. Šírenie sa nelegálnych ponúk ukazuje na skutočnosť, že takéto opatrenia nie sú dostatočne účinné. Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné vypracovať a zaviesť systém pravidiel týkajúci sa porušovania a sankcií, ktorý by zaručil účinné uplatňovanie noriem a ktorý by umožňoval zastavenie činnosti, uzavretie médií, ktorými sa poskytujú služby informačnej spoločnosti podporujúce nelegálne hry, a dokonca aj skonfiškovanie a likvidáciu všetkých prvkov spojených s prevádzkou tejto činnosti.

1.12   Príslušné orgány a sociálni partneri by mali vytvoriť záruky, aby iniciatívy v oblasti on-line hazardných hier nemali dosah na oblasť zamestnanosti v sektore hazardných hier hraných v reálnom prostredí.

2.   Zdôvodnenie

2.1   EHSV víta zelenú knihu o on-line hazardných hrách a považuje ju za dobrú iniciatívu smerom k pragmatickým a rozumným úvahám o budúcnosti tohto sektora v Európe. V tejto súvislosti EHSV žiada EÚ, aby urýchlene vypracovala hĺbkovú štúdiu zameranú na posúdenie možných dôsledkov pre zamestnanosť v celom sektore hier, verejnom aj súkromnom.

2.2   Cieľom konzultácie Komisie k zelenej knihe je rozsiahly dialóg o on-line hazardných hrách, ktorý by umožnil lepšie pochopiť špecifické otázky vyplývajúce z rozvoja legálneho i nepovoleného (čierneho a „šedého“ trhu) poskytovania služieb v oblasti on-line hazardných hier, ktoré sú zamerané na spotrebiteľov s pobytom v členských štátoch EÚ. Vzhľadom na charakter týchto služieb často nie je ich poskytovanie pod kontrolou vlád štátov, ktorých občanom sú uvedené hry ponúkané.

2.3   Táto zelená kniha je tiež odpoveďou na uznesenie Európskeho parlamentu o integrite hazardných hier na internete (2) z 10. marca 2009 a požadovala ju tiež Rada vo svojich záveroch o rámci pre hazardné a stávkové hry v členských štátoch EÚ (3) z 10. decembra 2010.

2.4   Regulácia hazardných hier v EÚ je rôznorodá a v mnohých členských štátoch je práve predmetom revízie, aby zohľadňovala cezhraničné rozširovanie on-line segmentu tohto trhu.

2.5   Hlavným cieľom Komisie pri otvorení tejto konzultácie bolo získať na skutočnostiach založený obraz toho, aká je aktuálna situácia sektora on-line hazardných hier v EÚ. Pomocou tejto konzultácie sa má získať jasná predstava o spoločenských výzvach a otázkach súvisiacich s verejným poriadkom, ktoré vyplývajú z on-line poskytovania služieb v oblasti hazardných hier v EÚ, ako aj o regulačných a technických problémoch.

2.6   EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, najmä Komisiu, aby sa urýchlene zaoberali vážnymi problémami vyplývajúcimi z narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného neautorizovanými podnikmi, ktoré nemajú sídlo v krajine pobytu spotrebiteľov, ktorým poskytujú prístup k on-line hazardným hrám, a profitujú z nízkych daňových sadzieb a príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia v krajinách, kde sú usadené.

Súčasne EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do rázneho boja proti nelegálnym prevádzkovateľom (čiernemu trhu), ktorí sú pôvodcami väčšiny prípadov podvodu, prania špinavých peňazí a iných trestných činov.

3.   Ciele verejného záujmu

3.1   EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečila ochrana cieľov verejného záujmu uvedených v zelenej knihe, predovšetkým ochrana spotrebiteľov pred podvodmi, problémovým hraním hazardných hier a závislosťou od nich, ako aj jej škodlivými dôsledkami, pokiaľ ide o zdravie a nadmerné zadlženie. Hazardné hry musia podliehať povoleniam vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby bola zaručená ochrana verejného poriadku, boj proti podvodom, prevencia návykového správania, ochrana práv neplnoletých osôb a zachovanie práv hráčov.

3.2   V tejto súvislosti EHSV poznamenáva, že niekoľko cieľov je spoločných pre všetky členské štáty EÚ: boj proti nelegálnym hazardným hrám, ochrana spotrebiteľov (hráčov, neplnoletých a zraniteľných osôb, boj proti závislostiam), zachovanie verejného poriadku (predchádzanie podvodom, praniu špinavých peňazí a iným trestným činom), financovanie činností verejného záujmu (verejno-prospešných aktivít) a ochrana pracovníkov sektora on-line hazardných hier a hazardných hier v ich rôznych súčasných podobách.

3.3   Vzhľadom na osobitnú povahu on-line hazardných hier súvisiacu so sociálnymi aspektmi a aspektmi týkajúcimi sa verejného poriadku a zdravotnej starostlivosti, ktoré sú s týmito hrami spojené, poukazuje EHSV v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ na skutočnosť, že ak neexistuje harmonizácia zo strany Spoločenstva, členské štáty majú „právomoc voľnej úvahy“ (4) pri regulácii a kontrole svojich trhov v oblasti hazardných hier podľa svojich tradícií a kultúry. Reštriktívne opatrenia, ktoré zavádzajú, však musia spĺňať podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pokiaľ ide o ich proporcionalitu (5).

3.4   Napriek tomu existuje niekoľko cieľov, ktoré nemôžu na dostatočnej úrovni dosiahnuť členské štáty jednotlivo a v súvislosti s ktorými by EÚ mohla mať jasný prínos.

3.5   Vzhľadom na to, že tieto ciele sú spoločné pre všetky členské štáty, EHSV odporúča, aby sa medzi nimi podporovala výmena osvedčených postupov. V tejto súvislosti EHSV tiež zaznamenal niekoľko samoregulačných iniciatív, ktorých sa chopili verejní aj komerční prevádzkovatelia hazardných hier. Výbor však poukazuje na to, že samoregulácia odvetvia môže len dopĺňať zákonnú právnu úpravu, no nemôže ju nahradiť. EHSV sa preto domnieva, že inštitúcie EÚ by mali súčasne zamerať svoje úsilie na to, aby pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity dali týmto spoločným cieľom európsky rozmer.

3.6   Ochrana spotrebiteľa je oblasť, v ktorej môže byť EÚ pre svojich občanov obzvlášť prínosná. EHSV sa domnieva, že inštitúcie EÚ by mali vytvoriť prvotný rámec vo forme právnych predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa, ktoré by boli záväzné pre prevádzkovateľov s licenciou pre EÚ. Vytvoril by sa tak súbor minimálnych (ale nie nízkych) noriem ochrany spotrebiteľa. Táto minimálna úroveň ochrany by mala zahŕňať nevyhnutnosť predchádzania návykovému hraniu, stanovenie minimálnej vekovej hranice pre prístup k akýmkoľvek stávkovým alebo hazardným hrám, zákaz využívania úveru a zákaz akejkoľvek formy reklamy zameranej na neplnoleté osoby alebo reklamy, v ktorej vystupujú neplnoleté osoby alebo osoby vyzerajúce mladšie, než je minimálny vek pre účasť na takýchto hrách. Vlády jednotlivých štátov však budú mať naďalej právo stanoviť vyšší štandard ochrany spotrebiteľa na svojich vnútroštátnych trhoch, ak tak budú chcieť urobiť.

3.6.1   Spotrebitelia na trhu v EÚ by mali byť schopní rozlišovať medzi nelegálnymi stránkami a stránkami povolenými niektorým členským štátom EÚ. EHSV preto odporúča, aby každý členský štát EÚ každému prevádzkovateľovi, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe licencie tohto členského štátu, uložil povinnosť umiestniť na určenom nápadnom mieste v popredí svojej internetovej stránky interaktívne označenie, ktoré bude ukazovať, že prevádzkovateľ je držiteľom licencie. Označenie by používali všetky členské štáty a jeho vyobrazenie by malo obsahovať spoločné prvky, aby bolo ľahko rozpoznateľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Musí však rovnako jasne ukazovať krajinu, v ktorej bola licencia vydaná. Európska komisia by mala byť zodpovedná za presadzovanie tohto opatrenia.

3.7   EHSV navrhuje vytvoriť v každom členskom štáte nezávislý orgán, ktorý bude zodpovedný za sledovanie a zabezpečovanie účinného uplatňovania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa spomínaných v bode 3.6. Zavedenie právnych predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa by malo byť sprevádzané informačnou kampaňou, ktorá musí prebehnúť v každom členskom štáte. Vnútroštátne orgány každého členského štátu musia prinútiť prevádzkovateľov hazardných hier, aby na viditeľnom mieste uviedli číslo povolenia udeleného štátom, vďaka čomu by bola jasná totožnosť prevádzkovateľa, a aby riešili sťažnosti spotrebiteľov v súlade s vnútroštátnym spotrebiteľským právom a podľa súdov s jurisdikciou v mieste ich sídla.

3.8   Politické opatrenia pre zodpovedné hazardné hry znamenajú, že hraním hazardných hier sa bude zaoberať komplexná politika sociálnej zodpovednosti podnikov. V rámci nej by sa hranie považovalo za zložitý jav, ktorý si vyžaduje kombináciu opatrení zameraných na prevenciu, informovanie, zásah a kontrolu, ako aj opatrení na nápravu vzniknutých negatívnych účinkov. To znamená, že treba:

venovať primeranú pozornosť rizikovým skupinám,

poskytovať verejnosti potrebné informácie, aby si svoje hry vyberala uvedomelo, pričom je potrebné propagovať umiernené hranie, ktoré nebude návykové, ale zodpovedné,

informovať v súlade s povahou a prostriedkami používanými v každej hre o zákaze hrania hazardných hier pre neplnoleté osoby a osoby, ktoré výslovne požiadali o neúčasť.

3.9   EHSV si je vedomý toho, že kým niekoľko členských štátov zhromaždilo spoľahlivé údaje o závislosti od hazardných hier, ostatné štáty takýmito údajmi nedisponujú. Uskutočnilo sa viacero vnútroštátnych empirických štúdií, pričom sa dospelo k rôznym záverom, ktoré si občas vzájomne aj odporovali. Je však jasné, že príležitosti na hazardné hry môžu viesť k závislosti od týchto hier, čo zasa vedie k spoločenským problémom. Uvedený aspekt je potrebné brať do úvahy vždy, keď sa budú pre tento sektor vypracúvať politické opatrenia súvisiace s ochranou spotrebiteľa.

3.10   Do úvahy by sa mali brať aj také aspekty, ako sú nové príležitosti na hranie hazardných hier vytvorené on-line prostredím, pretože nové technológie otvárajú ľuďom, ktorí trávia veľa času doma, ako sú napríklad dôchodcovia, ženy v domácnosti a nezamestnaní, viac možností na hranie hazardných hier. Bude treba zaručiť, aby sa neplnoletým osobám a osobám nespôsobilým na právne úkony, ako aj osobám, ktoré to buď z vlastnej vôle alebo z rozhodnutia súdu majú zakázané, zamedzil prístup k hazardným hrám, ktoré sa hrajú interaktívne prostredníctvom internetu.

3.11   EHSV žiada vypracovať komplexnú celoeurópsku štúdiu tak v on-line, ako aj v „off-line“ sektore hazardných hier s cieľom v plnom rozsahu vymedziť profil závislosti, aby legislatívne orgány EÚ mohli prijať účinné a cielené opatrenia na boj proti tomuto problému a na jeho predchádzanie.

3.12   EHSV sa domnieva, že účinným spôsobom, ako odstrániť aktivity spojené s praním špinavých peňazí, by bola spolupráca členských štátov na úrovni EÚ v boji proti rozrastajúcemu sa nelegálnemu hraniu on-line hazardných hier v EÚ. EHSV preto žiada, aby členské štáty EÚ zaviedli účinné mechanizmy na dosiahnutie týchto cieľov, ktoré sa určite pozitívne prejavia na zvýšení daňových príjmov.

3.13   EHSV je okrem toho presvedčený, že rozsah smernice o praní špinavých peňazí by sa mal rozšíriť tak, aby sa nevzťahovala len na kasína, ale aj na iné on-line hazardné hry, čím by vnútroštátne orgány získali väčšie právomoci v boji proti tejto trestnej činnosti.

3.14   V súvislosti s dohodami o výsledkoch zápasov sa EHSV navyše domnieva, že bezúhonnosť by mala byť v športe zachovaná za každú cenu. EHSV si je vedomý príspevkov verejných a niektorých súkromných prevádzkovateľov stávok k bezúhonnosti v rámci uzatvárania športových stávok, vzdelávacím programom pre atlétov a športových funkcionárov, ako aj k systémom včasného odhaľovania podozrivých stávok a varovania pred nimi a k rôznemu stupňu ich kvality a rozmeru. EHSV sa domnieva, že s cieľom riešiť túto otázku holisticky a vyhnúť sa duplicite zdrojov je potrebný rámec na koordináciu snáh všetkých zapojených zainteresovaných strán. Predovšetkým by sa mal zaviesť systém, ktorý by nebol obmedzený len na jednoduché odhaľovanie, ale zahŕňal by aj preventívne a vzdelávacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie.

3.15   V zelenej knihe sa napokon spomína aj financovanie dobročinnosti a aktivít vo verejnom záujme, ako aj podujatí, na ktoré sa uzatvárajú on-line športové stávky. EHSV podporuje systém, v rámci ktorého sa na takéto aktivity a podujatia dáva časť príjmov získaných z hazardných hier. EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zachovanie takýchto vnútroštátnych mechanizmov financovania, ako sa uvádza v záveroch o rámci pre hazardné a stávkové hry v členských štátoch EÚ, ktoré prijala Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí 10. decembra 2010. Okrem toho sa EHSV domnieva, že sa treba postarať o to, aby sme predišli využívaniu uvedených „aktivít“ na vyváženie negatívneho sociálneho obsahu hazardných hier a na podnecovanie k ďalším hazardným hrám s tým, že takáto aktivita slúži dobrému cieľu. EHSV okrem toho žiada, aby členské štáty venovali časť príjmov z daní na financovanie prevencie a liečby hráčskej závislosti a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pracovníkov v sektore.

4.   Usadenie sa a udeľovanie licencií

4.1   Pre sektor on-line hazardných hier je v súčasnosti charakteristická roztrieštenosť, ktorá vyplýva z rozdielnych vnútroštátnych režimov uplatňovaných členskými štátmi EÚ.

4.2   Jeden z najväčších problémov, ktorým sektor čelí, je skutočnosť, že prevádzkovatelia s licenciou na jeden alebo viaceré členské štáty môžu poskytovať svoje služby spotrebiteľom v inom členskom štáte bez toho, aby mali v prípade potreby povolenie tohto príslušného štátu. Takéto ponuky sa považujú za „nedovolené“ (6).

4.3   Na druhej strane, v období od apríla 2006 do februára 2008 zaslala Komisia celkom 12 výziev desiatim členským štátom a so siedmimi z nich sa dostala do štádia odôvodnených stanovísk. Komisia ukončila 5. mája 2010 konanie proti Taliansku a 24. novembra 2010 konania vo veci porušenia právnych predpisov proti Francúzsku. V dôsledku mnohých sťažností na údajné porušenie zmluvy, ktoré jej boli predložené, začala Komisia konania vo veci porušenia právnych predpisov týkajúceho sa cezhraničných obmedzení poskytovania služieb v oblasti hazardných hier s cieľom overiť proporcionalitu týchto obmedzení. EHSV vyzýva Komisiu, aby jednoznačným spôsobom rozhodla, ako bude postupovať v prebiehajúcich konaniach.

4.4   Pokiaľ ide o charakter a právne postavenie on-line hazardných hier, do dnešného dňa vyplynulo z judikatúry niekoľko zásad. Po prvé, služby v oblasti hazardných hier spadajú pod článok 56 ZFEÚ, a teda sa na ne vzťahujú pravidlá o slobode poskytovania služieb.

4.5   Keďže služby v oblasti hazardných hier nie sú dodnes predmetom jednotných pravidiel platných pre celú Úniu, členské štáty si zachovávajú „právomoc voľnej úvahy“ (7) pri regulovaní týchto služieb, čo zahŕňa obmedzovanie počtu prevádzkovateľov, typov ponúkaných hier a ich objemu.

4.6   Prevádzkovatelia, ktorým bolo udelené povolenie v jednom členskom štáte, môžu na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ poskytovať svoje služby spotrebiteľom v iných členských štátoch, pokiaľ tieto štáty nestanovia obmedzenia z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu, akými sú ochrana spotrebiteľa alebo všeobecná potreba zachovať verejný poriadok.

4.7   Takéto obmedzenia musia byť proporčné, nediskriminačné a musia byť súčasťou jednotne a systematicky uplatňovanej politiky.

4.8   EHSV si je vedomý toho, že sa zásada vzájomného uznávania v sektore hazardných hier neuplatňuje a členský štát môže považovať samotnú skutočnosť, že prevádzkovateľ legálne poskytuje svoje hry v inom členskom štáte, za nedostatočnú záruku toho, že spotrebitelia na jeho území budú chránení pred rizikom podvodov a trestných činov, vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa v tejto súvislosti môžu stretnúť orgány členského štátu, v ktorom je prevádzkovateľ usadený, pri posudzovaní profesionálnych kvalít a bezúhonnosti prevádzkovateľov.

4.9   Aj s odvolaním sa na bod 4.8 je zrejmé, že v sektore je potrebná väčšia právna istota, ak sa má vyvíjať koherentným spôsobom rešpektujúcim ciele verejného poriadku i princípy vnútorného trhu. Konzultácia k zelenej knihe by mala priniesť dôležitý podnet v tomto smere.

4.10   EHSV sa navyše domnieva, že je potrebné prísne regulovať propagáciu hazardných hier, aby sa zabezpečila ochrana zraniteľných skupín, ako sú napr. neplnoletí. Je obzvlášť dôležité stanoviť jej hranice, najmä aby sa zamedzil prístup neplnoletým osobám a osobám nespôsobilým na právne úkony a aby sa zabránilo používaniu obrazového materiálu, odkazov a objektov, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo poškodzovať ľudskú dôstojnosť a porušovať základné práva a slobody, ako aj akejkoľvek forme diskriminácie na základe rasy či pohlavia a akémukoľvek podnecovaniu násilia alebo páchaniu trestných činov.

5.   Šport

5.1   Komisia sa chce zamerať na dve otázky súvisiace so športom, a to či by mali športové podujatia, na ktoré sa uzatvárajú stávky, dostávať spravodlivý podiel z týchto sprievodných hazardných hier a či tu existuje riziko tzv. „parazitovania“.

5.2   EHSV poznamenáva, že medzi členskými štátmi existuje mnoho rozdielnych typov financovania činností vo verejnom záujme. V niektorých členských štátoch ukladá vnútroštátna legislatíva, napríklad národným lotériám, povinnosť odvádzať pevne stanovený percentuálny podiel zo svojich príjmov priamo na športové a/alebo iné určené činnosti vo verejnom záujme. V iných členských štátoch sa odvádza zo štátnej pokladnice určité percento daňových príjmov, pochádzajúcich z hazardných hier, na rôzne vybrané činnosti vo verejnom záujme.

5.3   EHSV súhlasí so zásadou, podľa ktorej pevne stanovené percentuálne podiely z príjmov alebo dane z hazardných hier priamo putujú do športu alebo do iných určených činností vo verejnom záujme.

5.4   EHSV poukazuje na dôležitý príspevok, ktorý majú štátne/národné lotérie a iné legálne hazardné hry vo vzťahu k financovania športu, najmä toho na amatérskej úrovni. EHSV zároveň poznamenáva, že poskytovanie cezhraničných služieb v oblasti on-line hazardných hier a uzatvárania stávok prevádzkovateľmi usadenými na území pod určitou jurisdikciou môže mať negatívny vplyv na financovanie športu a iných cieľov verejného záujmu na území patriacom pod inú jurisdikciu, kde tento prevádzkovateľ poskytuje služby.

5.5   EHSV preto vyzýva Komisiu, aby zistila, aký je dosah cezhraničných ponúk na financovanie športu a či sa takéto financovanie dotýka amatérskeho športu, a aby navrhla konkrétne opatrenia na zabezpečenie takéhoto financovania športu.

5.6   EHSV má výhrady, pokiaľ ide o možné vytvorenie „práva športu“ či práva na spravodlivý podiel z príjmov. EHSV sa domnieva, že je potrebné ďalšie objasnenie v záujme pochopenia toho, čo sa právom na spravodlivý podiel z príjmov zamýšľa a či to bude na európskej úrovni viesť k vytvoreniu nového práva duševného vlastníctva pre športové podujatia.

5.7   EHSV preto vyzýva Komisiu, aby objasnila povahu, rozsah a vplyv práva na spravodlivý podiel z príjmov, ako aj naň uplatniteľný právny základ.

5.8   Otázka „parazitovania“ je daňová otázka, a preto sa EHSV domnieva, že by mala zostať v právomoci členských štátov. Napriek tomu zastáva EHSV názor, že členské štáty EÚ musia prediskutovať a dohodnúť spravodlivý prístup, ktorý by zabezpečoval podiel z príjmov všetkým zainteresovaným stranám. Z hľadiska prerokovania na úrovni EÚ je to zložitá téma, no v určitom štádiu je podrobnejšia diskusia absolútne nevyhnutná, ak sa máme vyhnúť závažným narušeniam sektora.

5.9   EHSV žiada Komisiu, aby objasnila, či naozaj existuje spojenie medzi otázkami týkajúcimi sa športu vznesenými v zelenej knihe a bezúhonnosťou v športe alebo či ide o samostatné otázky, ktoré treba riešiť jednotlivo? Okrem toho by Komisia mohla jasne uviesť, či sa domnieva, že vytvorenie práva na spravodlivý podiel z príjmov alebo práva športu by skutočne predstavovalo účinný spôsob, ako zabezpečiť bezúhonnosť v športe.

6.   Presadzovanie

6.1   Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú je potrebné urýchlene vyriešiť, je poskytovanie nelegálnych služieb v oblasti hazardných hier v rámci celej EÚ (8) na úkor ochrany spotrebiteľov, verejného poriadku, ako aj financovania cieľov verejného záujmu.

6.2   Pri ochrane spotrebiteľov v EÚ pred nelegálnymi prevádzkovateľmi má zásadný význam spolupráca členských štátov. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že formalizovaná štruktúra spolupráce na úrovni EÚ v oblasti regulácie by takúto spoluprácu uľahčila (9). Predovšetkým by mal dať každý členský štát k dispozícii zoznam prevádzkovateľov, ktorí majú licenciu v danej krajine. Všetky tieto zoznamy by mali byť sprístupnené Komisii, členským štátom, vnútroštátnym regulačným orgánom a spotrebiteľom. Spolupráca členských štátov by mala tiež zahŕňať výmenu osvedčených postupov.

6.3   EHSV zároveň poznamenáva, že chýbajú údaje o tomto odvetví. Preto nie je možné urobiť riadnu analýzu odvetvia a jeho osobitnej dynamiky. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť EHSV navrhuje, aby sa na úrovni EÚ vypracovali spoločné požiadavky na zber údajov a aby sa zaviedli pre všetky regulačné orgány, ktoré by zasa stanovili povinnosť všetkým držiteľom licencie poskytovať požadované údaje. Tie môžu byť potom zhromažďované na úrovni EÚ. Údaje týkajúce sa úsilia zameraného na boj proti nelegálnym internetovým stránkam by boli tiež vítané z hľadiska dosiahnutia účinnosti snáh jednotlivých štátov v boji proti čiernemu trhu.

6.4   Boj proti nelegálnym prevádzkovateľom si vyžaduje účinné opatrenia na presadzovanie práva. EHSV sa domnieva, že toto predstavuje slabé miesto, ktoré vyžaduje väčšiu mieru činnosti členských štátov s cieľom zabrániť nelegálnym prevádzkovateľom hazardných hier, aby ponúkali svoje služby on-line, čoho súčasťou by mohol byť aj systém pravidiel týkajúci sa porušovania a sankcií. Vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť právne záväzný nástroj, ktorý by bankám, emitentom kreditných kariet a iným účastníkom platobného systému v EÚ ukladal povinnosť blokovať prevody medzi nelegálnymi prevádzkovateľmi hazardných hier a ich klientmi, a to bez obmedzovania legitímnych prevodov. Mohlo by to zahŕňať tiež zastavenie činnosti, uzavretie médií, ktorými sa poskytujú služby informačnej spoločnosti podporujúce nelegálne hry, a dokonca aj skonfiškovanie a likvidáciu všetkých prvkov spojených s prevádzkou tejto činnosti.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Smernica 2005/60/ES, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(2)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A6-2009-0064&format=XML&language=SK.

(3)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/118398.pdf.

(4)  C-212/08 Zeturf, prejudiciálne konanie, rozsudok z 30. júna 2011, bod 39.

(5)  Placanica a i., bod 48; Liga Portuguesa a i., bod 59.

(6)  Zelená kniha, SEC(2011) 321 v konečnom znení, s. 6.

(7)  C-212/08 Zeturf, prejudiciálne konanie, rozsudok z 30. júna 2011, bod 39.

(8)  Pozri posledný bod na 3. strane zelenej knihy.

(9)  Niektoré členské štáty dobrovoľne participujú na Európskej platforme regulačných orgánov (známa ako „GREF“) http://www.gref.net/.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci bod stanoviska odbornej sekcie bol vypustený v dôsledku pozmeňovacieho návrhu, ktorý prijalo plenárne zhromaždenie, avšak získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 4.11

4.11 EHSV vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila požiadavky a podmienky, ktoré v súčasnosti stanovujú vnútroštátne licencie a kontroly vykonávané v rôznych členských štátoch, s cieľom vytvoriť spoločný rámec podmienok, ktoré by sa potom nemuseli opakovať zakaždým, keď držiteľ licencie v jednej krajine EÚ požiada o licenciu v inej krajine, no zároveň by sa zabezpečila aj ochrana cieľov verejného záujmu, ako sa uvádza v druhej časti vyššie v texte.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

73

Proti

:

46

Hlasovania sa zdržali

:

18


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/91


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ“

[KOM(2011) 164 v konečnom znení]

2012/C 24/21

Spravodajkyňa: Milena ANGELOVA

Pomocný spravodajca: Denis MEYNENT

Európska komisia sa 5. apríla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zelenú knihu – Rámec správy a riadenia spoločností EÚ

KOM(2011) 164 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra) prijal 168 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta zámer zelenej knihy Európskej komisie, avšak dôrazne odporúča (1) dôkladnejšie a jednoznačnejšie definovanie správy a riadenia spoločností.

1.2   Zelená kniha kladie skutočne dôležité otázky. Pri odpovedaní na ne sa bude EHSV vždy odvolávať na desať zásad dobrej správy a riadenia spoločností, ktoré sú uvedené v bode 2.14. Výbor zároveň vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, že všetky spoločnosti budú dodržiavať tieto zásady, ako aj v praxi zavedené pravidlá uvedené v bode 2.15.

1.3   Avšak vzhľadom na veľkú rôznorodosť vnútroštátnych modelov správy a riadenia spoločností, ktoré sú uvedené v bode 2.4, považuje EHSV za mimoriadne zložité nájsť pre ne jedno univerzálne riešenie. Osobité črty legislatívy, tradícií, spôsobov podnikania a vzorcov správania akcionárov sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, a preto je veľmi náročné vypracovať spoľahlivý legislatívny rámec na úrovni EÚ.

1.4   Hoci podľa názoru EHSV odpovede na väčšinu otázok v zelenej knihe poskytujú vnútroštátne kódexy správy a riadenia spoločností, neznamená to však, že nie je potrebný zásah legislatívy EÚ v pôsobnosti a rozsahu vymedzenom v zelenej knihe s cieľom zlepšiť správu a riadenie spoločností v Európskej únii a optimalizovať právne predpisy a nezáväzné normy.

1.5   EHSV však vyzýva Komisiu, aby bola opatrná pri rozhodovaní o regulačných iniciatívach. V tomto zmysle dôrazne odporúča uskutočniť dôkladné posúdenie vplyvu, a to ešte pred vypracovaním akýchkoľvek právnych predpisov.

1.6   EHSV zdôrazňuje, že ak chce Komisia nájsť primerané odpovede na otázky č. 16 až 25, mala by zrealizovať a zverejniť podrobnú štúdiu o najnovšom vývoji situácie a trendoch, pokiaľ ide o druhy akcionárov, štruktúru a relatívny význam držaných akcií.

2.   Úvod

2.1   EHSV víta komplexnú iniciatívu Komisie zameranú na zlepšenie správy a riadenia spoločností, o ktorých sa zmieňuje množstvo dokumentov a ktorá je ústredným prvkom reformného programu Komisie (2). Toto stanovisko predkladá a ďalej rozvíja postoj EHSV k doterajším dokumentom Európskej komisie (3) v tejto oblasti.

2.2   Cieľom zelenej knihy je zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii, a to optimalizáciou systému právnych predpisov a nezáväzných právnych predpisov (tzv. soft law). Kladie 25 otázok, ktoré sú rozdelené do troch častí a týkajú sa zloženia a práce správnej rady, úlohy akcionárov a uplatňovania prístupu „dodržiavaj alebo vysvetli“, o ktorý sa opiera rámec správy a riadenia spoločností EÚ.

2.3   Pri odpovedaní na otázky uvedené v zelenej knihe sa EHSV vyjadruje k najvyššiemu riadiacemu orgánu spoločnosti, či už ide o správnu radu alebo dozornú radu. V skutočnosti by mala Komisia vo väčšej miere brať do úvahy osobitné črty jednoúrovňových a dvojúrovňových systémov. Tým, že sa tejto otázke vyhla, pričom stručne (a nesprávne (4)) načrtla rozdiel medzi správnou a dozornou radou, nevzala Komisia na vedomie rôznorodosť systémov, ktoré v súčasnosti v Európe fungujú.

2.4   EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rozdiely medzi jednotlivými existujúcimi systémami správy a riadenia spoločností.

2.4.1   Pre britský systém správy a riadenia spoločností je typický špecifický koncept „hodnoty pre akcionárov“ (shareholder value), pričom dôležitú úlohu pri financovaní spoločností a ich vonkajšej kontrole zohráva trh cenných papierov. Podniky mávajú jednoúrovňovú správnu radu a zvyčajne veľmi nízku úroveň koncentrácie vlastníctva.

2.4.2   Naproti tomu v tzv. „germánskom modeli“ správy a riadenia spoločností sa spoločnosť chápe ako partnerstvo medzi rôznymi stranami, ktorých „záujem“ spočíva v činnosti daného podniku. Okrem maximalizácie hodnoty pre akcionárov sa podniky zameriavajú na širšiu kombináciu strategických cieľov. V otázke navyšovania kapitálu sú pre podniky oveľa dôležitejšie bankové úvery ako kapitálové trhy. Banky veľmi často disponujú rozsiahlym vlastným kapitálom, poskytujú finančné služby a poradenstvo a zastupujú akcionárov v riadiacich orgánoch spoločností. Vonkajší trh na kontrolu podnikov takmer neexistuje, a to z dôvodu vlastnenia veľkých objemov akcií a vzájomného vlastnenia akcií. Rozhodovanie riadiacich orgánov sa posilňuje prostredníctvom priameho vplyvu akcionárov v dvojúrovňovom systéme, kde sú okrem akcionárov zastúpené aj zainteresované strany (5).

2.4.3   Medzi týmito dvoma extrémami, avšak bližšie k druhému z uvedených, sa nachádza latinský model správy a riadenia spoločností. Má podobné črty ako oba predchádzajúce modely, ale odlišuje sa tým, že dôležitú úlohu zohráva štátne a rodinné vlastníctvo. Po páde komunistického režimu a počas prechodu na trhové hospodárstvo sa začal v nových členských štátoch EÚ v strednej a východnej Európe vytvárať nový model. Tento model nie je homogénny: niektoré štáty tohto regiónu kladú dôraz na hodnotu pre akcionárov, zatiaľ čo iné pripomínajú skôr kontinentálne modely zamerané na zainteresované strany (6). Spoločným špecifickým znakom je relatívne veľký vlastnícky podiel zamestnancov v podnikoch vďaka privatizácii, pričom kapitálové trhy sú pomerne slabo rozvinuté.

2.5   EHSV víta cieľ zelenej knihy, avšak upozorňuje, že definícia správy a riadenia spoločností, ktorú uvádza Komisia, nie je komplexná. Výbor zastáva názor, že by mala byť doplnená a navrhuje dôraznejšie a všeobecnejšie poňatie (7). EHSV predovšetkým nalieha na Komisiu, aby mala na pamäti, že hlavným cieľom správy a riadenia spoločností je zabezpečiť ich ďalšiu existenciu a udržateľnú prosperitu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je správna rada povinná plniť primerané očakávania akcionárov na základe primeraného uspokojenia zainteresovaných strán – spotrebiteľov, partnerov, zmluvných partnerov, dodávateľov a zamestnancov (8).

2.6   EHSV vyzýva Komisiu, aby dôkladne preštudovala a posúdila nové druhy akcionárov a ich relatívny význam, pokiaľ ide o akcie, ktoré na kapitálovom trhu EÚ vlastnia, keďže tradičné kontinentálne modely riadenia a správy spoločností prešli od polovice deväťdesiatych rokov dramatickou zmenou. V súvislosti s obnovujúcou sa dereguláciou a globalizáciou finančných trhov sú finančné inštitúcie v celej Európe čoraz viac ovplyvňované celosvetovými konkurenčnými tlakmi (9). Veľké súkromné banky a najväčšie a najvýznamnejšie spoločnosti sa odklonili od úzkeho vzťahu medzi bankami a podnikmi. Súbežne s procesom rozpadania sa systému vzťahov bánk sa zvyšuje význam akciových trhov z hľadiska financovania podnikov. Zostrujúca sa konkurencia na produktových trhoch podnecuje európske podniky, aby si udržali dostatočnú veľkosť a vplyv na trhu, najmä prostredníctvom stratégií vonkajšieho rastu a výmen za kmeňové akcie (10). Dôležitým aspektom je čoraz výraznejšia prítomnosť zahraničných inštitucionálnych investorov (hlavne britských a amerických) na európskych trhoch s cennými papiermi, napríklad v rámci dôchodkových, podielových a hedgeových fondov. Takíto investori sú zanietenými zástancami maximalizácie hodnoty pre akcionárov a vyvíjajú ďalší tlak na tradičné modely správy a riadenia spoločností v celej Európe, aby sa dôraz kladený na záujmy zainteresovaných strán presunul na krátkodobé záujmy akcionárov.

2.7   EHSV súhlasí s Komisiou, ktorá sa kriticky stavia ku škodám spôsobeným zameraním sa na krátkodobé zmýšľanie a nadmerným riskovaním. Ide o dve dôležité súčasti modelu správy a riadenia spoločností, ktorý sa za posledných dvadsať rokov postupne rozšíril. Výbor zastáva názor, že podniky by sa prostredníctvom udržateľných politických opatrení mali snažiť o pridanie dlhodobej hodnoty. To si v mnohých prípadoch vyžaduje priebežnú úpravu momentálne platného rámca správy a riadenia spoločností.

2.8   EHSV súhlasí s tým, že je potrebné posilniť úlohu správy a riadenia spoločností so zreteľom na plánovanie opatrení „na zaistenie udržateľného rastu a vybudovanie silnejšieho medzinárodného finančného systému.“ (11) Dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia spoločností je pre podniky nepochybne prínosné, pretože im umožňuje účinnejšie riadiť obchodné postupy a riziká a dosahovať ciele, a zároveň prispieva k zlepšovaniu celkového blahobytu v EÚ. Takáto politika pomáha spotrebiteľom získavať nešpekulatívne produkty založené na spravodlivom obchode a relevantných informáciách. Rozšírenie zásad správy a riadenia spoločností pomocou systému právnych predpisov a nezáväzných právnych predpisov (tzv. soft law) na nekótované spoločnosti je proces, ktorý treba propagovať a podporovať.

2.9   EHSV by chcel zdôrazniť sociálnu funkciu podnikov v inkluzívnej spoločnosti, ako aj toho, aby si ich správa a riadenie osvojili a uplatňovali zásadu sociálnej zodpovednosti.

2.10   EHSV si všíma, že v istých modeloch správy a riadenia spoločností sú zástupcovia pracovníkov členmi správnej rady a priamo prispievajú k správe a riadeniu spoločnosti. Zapájanie zamestnancov do činnosti spoločnosti uľahčujú okrem týchto opatrení aj zamestnanecké rady a ďalšie participatívne modely. EHSV navrhuje, aby boli tieto postrehy zahrnuté do konečného dokumentu Európskej komisie.

2.11   Kótované spoločnosti sa môžu líšiť svojou veľkosťou (či už ide o kapitál, zisk alebo počet zamestnancov); ide o škálu od obrovských medzinárodných spoločností až po najmenšie mikropodniky a malé a stredné podniky. Hlavná pozornosť sa v rámci diskusií o správe a riadení spoločností venuje väčším podnikom, a to pre ich hospodársky a sociálny dosah, bez ohľadu na to, či sú úspešné alebo zlyhávajú. Vhodné opatrenia v oblasti správy a riadenia spoločností by mali byť prispôsobené vlastnostiam a potrebám malých a stredných podnikov. To je nutné vzhľadom na ich obmedzené zdroje, a to najmä administratívne a ľudské.

2.12   EHSV vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní zmien v súbore opatrení týkajúcich sa správy a riadenia spoločností uskutočnila dôkladné posúdenie vplyvu, a to z hľadiska požadovaných výdavkov, ľudských zdrojov a právnych reforiem, aby jej budúci návrh bol realistický (12). Najvhodnejším spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, je zohľadniť veľkosť, štruktúru a význam spoločností, ako aj hospodársku situáciu medzinárodných skupín.

2.13   Návrh Komisie musí vo svojej konečnej verzii umožniť, aby kótované (a v prípade rozšírenia aj nekótované) spoločnosti mohli účinne vykonávať svoju činnosť a aby boli aj naďalej konkurencieschopné, vďaka čomu by nebol ohrozený hospodársky rast ani vytváranie pracovných miest (13).

2.14   EHSV vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch uviedla do rovnováhy právne predpisy a nezáväzné právne predpisy (tzv. soft law), vrátane odporúčaní a kódexov správy a riadenia spoločností. Výbor však pevne verí, že v záujme dosiahnutia vysokej kvality správy a riadenia spoločností by mali všetky kódexy vychádzať z nasledujúcich zásad:

2.14.1

Hlavným cieľom správy a riadenia spoločností je zabezpečiť udržanie existencie a prosperitu spoločnosti.

2.14.2

Riadiace orgány spoločnosti by mali konať v jej najlepšom záujme, a to v súlade s očakávaniami akcionárov, s ktorými sa musí zaobchádzať rovnako. Riadiace orgány spoločnosti by mali udržiavať aktívny dialóg so zainteresovanými stranami, aby mohli splniť ich očakávania pokiaľ ide o zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti spoločnosti a vytváranie bohatstva a pracovných miest.

2.14.3

Riadiace orgány spoločnosti by mali byť zodpovedné za celkovú výkonnosť spoločnosti, vrátane strategického vedenia, hlavných činností, riadenia rizík, podnikového plánovania, efektívneho monitorovania riadenia spoločnosti a podávania správ.

2.14.4

Členstvo v riadiacich orgánoch spoločnosti by malo byť koncipované tak, aby vyhovovalo potrebe komplexných odborných poznatkov, a to v závislosti od konkrétneho odvetvia, ako aj rozsahu a miesta podnikania. Tieto orgány by mali byť aj primerane vyvážené, pokiaľ ide o právomoci, rodové zastúpenie, výkonných a nevýkonných členov a rôznorodosť záujmov medzi nimi, aby sa zabezpečila širšia perspektíva spoločnosti.

2.14.5

Členovia riadiacich orgánov by mali byť schopní efektívne plniť svoje záväzky týkajúce sa výkonu ich povinností a mali by im venovať dostatok času a úsilia. Ich rozhodnutia by sa mali opierať o presné, relevantné a aktuálne informácie.

2.14.6

Predstavenstvo musí podnik riadiť v jeho najlepšom záujme a brať pritom ohľad na vlastníkov resp. akcionárov, zamestnancov aj verejný záujem. Rozhodnutia sa preto musia prijímať na základe správnych, relevantných a aktuálnych informácií. Skutočná nezávislosť týchto členov by sa mala zaručiť obmedzením počtu za sebou nasledujúcich mandátov, ktoré môžu zastávať.

2.14.7

Spoločnosti by mali zaviesť transparentnú politiku odmeňovania, ktorú by museli schváliť akcionári. Odmeňovanie členov správnej rady by malo zohľadňovať rozsah ich pracovných úloh a povinností, dosahovanie cieľov podniku a jeho ekonomickú situáciu a vyžaduje si súhlas akcionárov.

2.14.8

Spoločnosti by mali dôsledne a načas zverejňovať všetky materiály, ktoré sa ich týkajú. Mali by motivovať akcionárov, aby sa zúčastňovali na valných zasadnutiach a aby boli prístupní dialógu o otázkach správy a riadenia spoločnosti s ostatnými akcionármi a zainteresovanými stranami.

2.14.9

Spoločnosti by sa mali snažiť uplatňovať osvedčené postupy svojej správy a riadenia, ktoré sú uvedené v príslušných vnútroštátnych kódexoch správy a riadenia spoločností odrážajúcich osobité črty miestneho hospodárskeho rozvoja a legislatívy.

2.15   EHSV podporuje tieto v praxi zavedené pravidlá správy a riadenia spoločností týkajúce sa činnosti správnej rady, ktoré by mali byť začlenené do kódexov správy a riadenia spoločností:

2.15.1

Funkcie predsedu správnej rady a najvyššieho výkonného činiteľa spoločnosti by mali byť podľa monistickej štruktúry správy a riadenia spoločností oddelené.

2.15.2

Mal by existovať formálny, prísny a transparentný postup menovania nových členov správnej rady.

2.15.3

Všetci členovia by mali byť schopní venovať dostatok času spoločnosti, aby účinne plnili svoje povinnosti.

2.15.4

Všetci členovia by mali byť zaškolení pri menovaní do správnej rady a mali by pravidelne aktualizovať a obnovovať svoje zručnosti a znalosti.

2.15.5

Správna rada by mala každoročne vykonať formálne a prísne hodnotenie svojej činnosti a činnosti svojich výborov a jednotlivých členov.

2.15.6

Politika odmeňovania riadiacich pracovníkov by sa mala vypracovať formálnym a transparentným postupom.

3.   Otázky

3.1   Úvod

Otázka č. 1: Mala by sa v opatreniach týkajúcich sa správy a riadenia kótovaných spoločností EÚ zohľadňovať veľkosť kótovaných spoločností? Ako? Mal by sa zriadiť diferencovaný a proporcionálny režim pre malé a stredné kótované spoločnosti? Ak áno, existujú v tejto oblasti vhodné vymedzenia alebo prahové hodnoty? Ak áno, odpovedzte na uvedené otázky a navrhnite spôsoby ich prípadného prispôsobenia pre MSP.

Na regulovaných európskych trhoch sa obchoduje s cennými papiermi rôznych spoločností. Každá spoločnosť má svoje vlastné charakteristické črty, stanovené úrovňou hospodárskeho rozvoja a jurisdikciou jednotlivých členských štátov. Správu a riadenie spoločností ovplyvňuje ich veľkosť, štruktúra a obchodný model. Avšak vzhľadom na legitímny záujem a zapojenie rôznych zainteresovaných strán do všetkých druhov podnikov by sa zásady správy a riadenia spoločností uvedené v bode 2.13 mali vzťahovať na všetky kótované spoločnosti. Zásady riadenia a správy spoločností jednotlivých členských štátov predstavujú v tejto súvislosti dobrý základ a zároveň aj účinný mechanizmus na monitorovanie a kontrolu výkonnosti spoločností (ktorú má zvyčajne na starosti trhový regulátor). EHSV zastáva názor, že pre kótované malé a stredné podniky, ktoré nie sú obchodované v najvyšších segmentoch regulovaných trhov, by mal byť zavedený diferencovaný a proporcionálny režim.

Otázka č. 2: Mali by byť na úrovni EÚ prijaté nejaké opatrenia týkajúce sa správy a riadenia nekótovaných spoločností? Mala by sa EÚ sústrediť na podporovanie vypracovania a uplatňovania dobrovoľných kódexov pre nekótované spoločnosti?

V každom členskom štáte existuje veľké množstvo významných nekótovaných spoločností. EHSV uznáva, že môžu byť pre spoločnosť rovnako významné ako kótované podniky. Avšak opatrenia v oblasti správy a riadenia pre nekótované spoločnosti na úrovni EÚ nie sú momentálne nevyhnutné, pretože kritické prvky ich správy a riadenia by malo vyriešiť vnútroštátne právo o obchodných spoločnostiach. Komisia by mala zdôrazniť a podporiť vypracovanie a uplatňovanie dobrovoľných kódexov na vnútroštátnej úrovni pre nekótované podniky, najmä tie, ktoré majú podstatný význam pre spoločnosť, predovšetkým podniky, ktorých vlastníkom je štát alebo obec (14), či podniky s výrazným vplyvom na trhu.

3.2   Správna rada

Otázka č. 3: Mala by sa EÚ usilovať zaistiť, aby boli funkcie a povinnosti predsedu správnej rady a najvyššieho výkonného činiteľa jednoznačne oddelené?

EHSV podporuje oddelenie funkcií a povinností predsedu správnej rady a najvyššieho výkonného činiteľa, pretože to zabezpečí efektívnejšiu organizáciu správnej rady, vytvorí lepší systém kontroly a predíde sa tak koncentrácii moci. Domnieva sa však, že rozhodnutie, či sa tieto funkcie a povinnosti oddelia alebo nie, prináleží spoločnosti (akcionárom a správnej rade) a nepodporuje európsku právnu úpravu, podľa ktorej by bolo takého oddelenie povinné. Konečné rozhodnutie by však malo byť ponechané v právomoci nezávislej politiky správy a riadenia spoločnosti, pretože existujú malé spoločnosti, ktorých správnu radu tvorí minimálny počet osôb. Dôrazne odporúčame, aby na úrovni EÚ takéto oddelenie existovalo.

3.2.1   Zloženie správnej rady

Otázka č. 4: Mal by sa v náborovej politike bližšie špecifikovať profil členov správnej rady vrátane predsedu s cieľom zaistiť, aby mali vhodnú odbornú kvalifikáciu a aby správna rada bola primerane rôznorodá? Ak áno, ako by sa to dalo najlepšie dosiahnuť a na akej úrovni správy a riadenia, t. j. na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ alebo na medzinárodnej úrovni?

Je žiaduce, aby bola v zložení správnej rady zabezpečená primeraná rovnováha medzi skúsenosťami, odbornosťou, kompetenciami a rôznorodosťou jej členov, najmä na to, aby sa predišlo slepému nasledovaniu a aby sa podnietil prílev nových myšlienok. Pri tomto úsilí by mohlo byť zohľadnené širšie zastúpenie zahraničných členov, rodové vyváženie a zastúpenie zamestnancov. Vo svojej odpovedi na podobnú otázku uvedenú v Zelenej knihe – Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách a politiky odmeňovania  (15) už EHSV vyjadril svoj názor, ktorý aj naďalej zastáva, že pri vytváraní správnej rady je vhodné urobiť analýzu kompetencií a skúseností potrebných na výkon konkrétnej funkcie a že by mal byť preto prijatý kandidát, ktorý daným požiadavkám vyhovuje najlepšie. Je dôležité, aby správnu radu tvorili členovia, ktorí sú bezúhonní, kompetentní a zanietení, a je na spoločnosti, aby rozhodla o týchto kvalifikáciách.

Otázka č. 5: Malo by sa od kótovaných spoločností požadovať, aby zverejnili, či majú politiku rôznorodosti, a ak áno, aby opísali jej ciele a hlavnú náplň a zároveň pravidelne podávali správy o pokroku?

Kódexy správy a riadenia spoločností odporúčajú alebo požadujú zverejňovanie informácií založené na zásade „dodržiavaj alebo vysvetli“. Zverejňovanie uplatňovania politiky rôznorodosti by malo byť „povinné“ pre spoločnosti, ktoré takéto kódexy prijali alebo k nim pristúpili. Pre ostatné spoločnosti by sa informovanie o uplatňovaní politiky rôznorodosti malo podporovať ako jedna z ich výhod, pokiaľ ide o používanie zásady transparentnosti a informovanosti v praxi.

Otázka č. 6: Mali by byť kótované spoločnosti povinné zaistiť lepšiu rodovú vyváženosť v správnych radách? Ak áno, ako?

EHSV si všíma pozitívnu skutočnosť, že sa nepochybne posilnila úloha žien vo fungovaní spoločností a v spoločenskom živote v EÚ, a to vďaka ich vyrovnanejšiemu zastúpeniu vo všetkých oblastiach v súlade s európskym systémom hodnôt (16). V tejto súvislosti sa odvolávame na „Stratégiu pre rovnosť medzi mužmi a ženami na roky 2010 – 2015“ (17), na iniciatívu „Ženy v správnej rade“, ktorú začala členka Komisie Viviane Reding (18), a na nelegislatívne uznesenie o ženách a riadení podnikov, ktoré prijal Európsky parlament 6. júla 2011 (19).

EHSV uznáva, že účasť žien v rozhodovacom procese je stále nedostatočná Rodová vyváženosť by mohla priniesť iné perspektívy a treba ju podporovať. Ženy musia mať prístup ku všetkým pozíciám, na ktoré majú potrebné skúsenosti, zručnosti a kvalifikačné predpoklady. Obsadenie správnej rady by v prvom rade malo byť, samozrejme, skôr otázkou kompetencií než pohlavia, a mali by byť stanovené kľúčové kritériá na to, aby sa zabezpečilo menovanie členov rady s optimálnou kombináciou vzdelania, odbornosti, skúseností, znalostí a zručností, vďaka ktorej by mohli čo najlepšie prispievať k dosahovaniu cieľov spoločnosti a uspokojovať primerané očakávania akcionárov a ďalších zainteresovaných strán.

3.2.2   Požiadavky týkajúce sa dostupnosti a času

Otázka č. 7: Domnievate sa, že by sa na úrovni EÚ malo zaviesť opatrenie obmedzujúce počet mandátov, ktoré môže vykonávať nevýkonný člen správnej rady? Ak áno, ako by sa malo formulovať?

Počet mandátov, ktoré môže súčasne vykonávať nevýkonný člen správnej rady, by mal byť v zásade obmedzený, avšak nie je ľahké ľubovoľne stanoviť presné číslo. Podľa názoru EHSV sa musí nájsť primeraná rovnováha, avšak tak, aby členovia rady mohli náležite vykonávať svoje povinnosti a mali dostatok času na preštudovanie prípadov, účasť na schôdzach alebo v odborných výboroch, odborné školenia a kontrolu, najmä pokiaľ ide o účtovníctvo podniku atď. V každom prípade by členovia rady mali mať dostatok času na výkon požadovanej funkcie v prípade akéhokoľvek mandátu.

3.2.3   Hodnotenie činnosti správnej rady

Otázka č. 8: Mali by sa kótované spoločnosti povzbudzovať k tomu, aby pravidelne vykonávali vonkajšie hodnotenie (napríklad každé tri roky)? Ak áno, ako by sa to dalo dosiahnuť?

Mali by sa podporovať osvedčené postupy správy a riadenia spoločností a taktiež by sa mali vytvoriť a uplatňovať mechanizmy na lepšie informovanie investorov, akcionárov, spotrebiteľov, zamestnancov a iných zainteresovaných strán a spoločnosti ako celku o kritériách hodnotenia správy a riadenia spoločností. Vhodným krokom týmto smerom by mohlo byť podnietenie stanovenia burzových indexov a nezávislých ratingov osvedčených postupov správy a riadenia. V prípade potreby by mohli predsedovia alebo dozorné rady zadať vypracovanie externého hodnotenia alebo si vyžiadať od výborov pre audit osobitné správy pre vnútornú potrebu. To sa považuje za osvedčený postup, ktorý by sa mohol rozšíriť na nekótované spoločnosti, ktorým je venovaná otázka č. 2.

3.2.4   Odmeňovanie členov správnej rady

Otázka č. 9: Malo by byť zverejňovanie politiky odmeňovania, výročná správa o odmeňovaní (správa o tom, ako sa politika odmeňovania vykonávala v minulom roku) a individuálne odmeny výkonných a nevýkonných členov správnej rady povinné?

EHSV sa domnieva, že akcionári, potenciálni investori a všetky zainteresované strany musia mať k dispozícii dostatočné a presné informácie o motivačnom systéme riadiacich orgánov a vysokého manažmentu spoločnosti a jeho štruktúre, a najmä o politike odmeňovania v danom podniku (20) (pozri bod 2.13.7). Výbor je preto presvedčený o tom, že každá spoločnosť by mala zverejňovať jasné a ľahko zrozumiteľné vyhlásenie o svojej politike odmeňovania, ktoré by obsahovalo predovšetkým informácie stanovené v článku 5 odporúčania 2009/384/ES z 30. apríla 2009 (21).

Otázka č. 10: Malo by byť povinné, aby o politike odmeňovania a správach o odmeňovaní hlasovali akcionári?

EHSV tento návrh podporuje, pretože akcionári musia byť informovaní a zároveň by mali mať právo prijímať budúcu politiku a dostávať správy týkajúce sa odmeňovania. Návrh predložený akcionárom na valnom zasadnutí však musí byť vopred prerokovaný a schválený celou správnou radou, v súlade s novými postupmi, ktoré boli zavedené v Nemecku na základe zákona z roku 2009 o primeranosti platov členov správnych rád.

3.2.5   Riadenie rizík

Otázka č. 11: Súhlasíte s tým, že správna rada by mala schváliť a prevziať zodpovednosť za spoločnosť, pokiaľ ide o jej ochotu riskovať, a zmysluplne o tom podávať správy akcionárom? Mali by tieto opatrenia o zverejňovaní zahŕňať aj kľúčové spoločenské riziká?

EHSV by chcel upozorniť na skutočnosť, že včasné podávanie správ o rizikách prispieva k posilneniu dôvery medzi riadiacimi orgánmi spoločnosti a zainteresovanými stranami. Kódexy správy a riadenia spoločností v súčasnosti odporúčajú zavádzanie a zachovávanie stabilných systémov riadenia rizík. Spoločnosti, ktoré tieto kódexy dodržiavajú, musia uviesť, ako tieto systémy fungujú a s akými ťažkosťami sa v tomto ohľade stretávajú.

Musia sa v plnej miere zohľadniť sociálne a spoločenské riziká, avšak nielen v otázke vnútorných systémov riadenia rizík a ich kontroly, ale aj pri informovaní o nich, a to v súlade s odporúčaniami OECD (22). Inými slovami, správna a dozorná rada by mali nielen schvaľovať a kontrolovať ochotu spoločnosti riskovať (z finančného, sociálneho a environmentálneho hľadiska), ale tiež zmysluplne o tom podávať správy akcionárom, zamestnancom a ich zástupcom, ako aj ďalším zainteresovaným stranám v súlade s mechanizmami zverejňovania informácií stanovenými v kódexoch.

Otázka č. 12: Súhlasíte s tým, že správna rada by mala zaistiť, aby opatrenia týkajúce sa riadenia rizík spoločnosti boli účinné a primerané rizikovému profilu spoločnosti?

Áno. Kde existujú pravidlá, tam sú a musia byť riadiace orgány spoločnosti zodpovedné za zabezpečenie účinnosti a primeranosti riadenia rizík vzhľadom na rizikový profil spoločnosti. Správna rada je preto zodpovedná za účinné mechanizmy riadenia rizík aj za ďalšie prvky obchodnej stratégie spoločnosti. Vo svojich správach musia členovia správnej rady poskytovať informácie o obchodných aktivitách a všetkých súvisiacich rizikách. Tento bod podporujú zásady, ktoré prijala organizácia EuropeanIssuers v súvislosti s fungovaním systémov riadenia rizík a auditu (23).

3.3   Akcionári

3.3.1   Krátkodobá vízia kapitálových trhov

Otázka č. 13: Uveďte prosím, ktoré platné právne predpisy EÚ môžu podľa Vášho názoru prispieť k neprimeranej krátkodobej vízii medzi investormi a navrhnite, ako by sa tieto predpisy mohli zmeniť, aby sa zabránilo takémuto správaniu.

Príchod nových investorov ako hedgeových fondov a vplyv motivačnej štruktúry správcov aktív značne zmenili kapitálové trhy. Súčasná európska regulácia v oblasti fúzií a akvizícií nebráni nežiaducim ponukám na prevzatie spoločnosti, ktorých jediným cieľom je krátkodobé zvýšenie cien akcií na úkor dlhodobej pridanej hodnoty pre akcionárov a zúčastnené strany. Mala by sa preto primerane zmeniť.

EHSV sa domnieva, že zverejňovanie informácií by bolo účinnejšie, keby prebiehalo ako obojsmerný proces. Keďže na kótované spoločnosti v EÚ sa vzťahuje množstvo právnych požiadaviek, ktoré ich zaväzujú k tomu, aby včas zverejňovali akékoľvek predpísané, cenovo citlivé alebo interné informácie, mohlo by byť užitočné, keby sa tieto povinné požiadavky na zverejňovanie informácií o investičných politikách vzťahovali aj na inštitucionálnych investorov. To by spoločnosti, do ktorej sa investuje, prinieslo výhody, ako napríklad predvídateľnosť v prípade potenciálneho navýšenia kapitálu, väčšiu transparentnosť a možnosť, aby kótované spoločnosti vytvárali dlhodobú politiku vzťahov s investorom.

EHSV navrhuje, aby Komisia zrevidovala účtovné pravidlá, ktoré majú zabezpečiť solventnosť dôchodkových fondov, aby bolo možné odhadnúť prípadné problémy. Z rovnakého dôvodu by mohol byť zrevidovaný aj krátky cyklus požiadaviek na finančné výkazníctvo.

3.3.2   Zastupovanie tretej strany medzi inštitucionálnymi investormi a správcami aktív

Otázka č. 14: Existujú opatrenia, ktoré by sa mali prijať a ak áno, ktoré, pokiaľ ide o stimulačné štruktúry a hodnotenie výsledkov správcov aktív, ktorí riadia portfóliá dlhodobých inštitucionálnych investorov?

Áno, mali by sa zverejňovať informácie o štruktúre stimulov, a najmä politike odmeňovania správcov portfólia dlhodobých inštitucionálnych investorov. EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na to, aby bolo možné vyhnúť sa konfliktom záujmov v procese správy aktív a zároveň zabrániť transakciám, ak sa nezohľadní najlepší záujem klienta.

Otázka č. 15: Malo by sa v predpisoch EÚ presadzovať, aby inštitucionálni investori účinnejšie monitorovali správcov aktív vzhľadom na stratégie, náklady, obchodovanie a mieru zapojenia správcov aktív do spoločností, do ktorých sa investuje? Ak áno, ako?

EHSV považuje za potrebné, aby sa na spoločnosti, do ktorých sa investuje, vzťahovali prísnejšie požiadavky. To by sa dalo uskutočniť tak, že by správcovia aktív zverejňovali informácie o svojej politike voči spoločnostiam, do ktorých sa investuje. Otázky súvisiace so stratégiami a výdavkami sú vo väčšine prípadov vyriešené na úrovni zmlúv, aj pokiaľ ide o postupy zverejňovania informácií.

3.3.3   Iné možné prekážky zapojenia inštitucionálnych investorov

Otázka č. 16: Mala by sa v predpisoch EÚ vyžadovať určitá nezávislosť riadiaceho orgánu správcov aktív, napríklad od jeho materskej spoločnosti, alebo sú na posilnenie zverejňovania riadenia konfliktov záujmov potrebné iné (legislatívne) opatrenia?

Áno, EHSV požaduje jasné a prísne pravidlá na úrovni EÚ, ktoré by stanovili určitý stupeň nezávislosti riadiaceho orgánu správcov aktív a vyžadovali informovanie o konfliktoch záujmov a ich riešení. Správcov aktív treba navyše nabádať k tomu, aby sa zapájali do dobrovoľných iniciatív, ako je napríklad prijímanie kódexov správy a riadenia spoločností a zverejňovanie informácií, ktoré presahujú rámec minima vopred stanoveného právnymi predpismi.

Otázka č. 17: Aký by bol najlepší spôsob pre EÚ na uľahčenie spolupráce akcionárov?

EHSV odporúča, aby sa najprv objasnil právny rámec a určili sa spôsoby podnecovania spolupráce medzi dlhodobými investormi.

Súčasné informačné technológie a ich cenová dostupnosť znamenajú, že spolupráca medzi akcionármi prostredníctvom internetu je jednoznačne možná a veľmi efektívna. V tejto súvislosti by mohli by byť zriadené špecializované fóra s určitou formou inštitucionálnej podpory, predovšetkým v spolupráci so zainteresovanými stranami a ich organizáciami.

3.3.4   Zastupujúci poradcovia

Otázka č. 18: Malo by sa v právnych predpisoch EÚ požadovať, aby boli zastupujúci poradcovia transparentnejší, napríklad pokiaľ ide o ich analytické metódy, konflikty záujmov a politiku ich riešenia a/alebo pokiaľ ide o to, či sa riadia kódexom správania? Ak áno, ako by sa to dalo najlepšie dosiahnuť?

EHSV navrhuje, aby sa stanovili nové požiadavky s cieľom zvýšiť transparentnosť služieb zastupujúcich poradcov. Musia včas informovať nielen svojich klientov, ale aj spoločnosti, o možných konfliktoch záujmov pri hlasovaní alebo poskytovaní poradenských služieb o tom, ako hlasovať. Musia informovať aj o svojich politikách na predchádzanie takýmto konfliktom. Zároveň by sa malo zvážiť zriadenie náležitého mechanizmu dohľadu.

Otázka č. 19: Domnievate sa, že sú potrebné iné (legislatívne) opatrenia, napríklad obmedzenia možnosti zastupujúcich poradcov poskytovať konzultačné služby spoločnostiam, do ktorých sa investovalo?

Áno, to by neobmedzovalo renomovaných emitentov a zároveň by to pomohlo vyhnúť sa možným konfliktom záujmov. Zastupujúci poradcovia nesmú poskytovať poradenské služby spoločnostiam, pre ktoré sú zastupujúcimi poradcami svojich vlastných klientov.

3.3.5   Identifikácia akcionárov

Otázka č. 20: Myslíte si, že je potrebný technický a/alebo právny mechanizmus na úrovni EÚ, ktorý by pomohol emitentom identifikovať svojich akcionárov s cieľom uľahčiť dialóg o otázkach správy a riadenia spoločností? Ak áno, domnievate sa, že by to bolo prínosom aj pre spoluprácu medzi investormi? Uveďte prosím podrobnosti [napríklad sledovaný cieľ (ciele), uprednostňovaný nástroj, frekvenciu, mieru podrobností a rozdelenie nákladov].

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že proces vytvárania takýchto mechanizmov by mal zohľadniť osobitné črty vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov (24). Z tohto dôvodu by bolo lepšie riešiť tento problém skôr na vnútroštátnej než na európskej úrovni. Možným opatrením by bolo odporučiť vnútroštátnym depozitárom, aby v zoznamoch akcionárov uvádzali internetovú adresu, ktorá by rozšírila možnosti komunikácie medzi emitentmi a ich akcionármi.

3.3.6   Ochrana menšinových akcionárov

Otázka č. 21: Myslíte si, že menšinoví akcionári potrebujú dodatočné práva, aby mohli účinne obhajovať svoje záujmy v spoločnostiach s ovládajúcimi alebo dominantnými akcionármi?

Nie, to nie je potrebné. Najnovšie zmeny v európskom legislatívnom rámci na ochranu práv akcionárov a uľahčenie ich účasti na valných zasadnutiach vytvorili dobrý systém, ktorý akcionárom umožňuje získavať informácie, jednoducho sa zúčastňovať na valných zasadnutiach a vykonávať všetky svoje práva. Akékoľvek zavedenie ďalších dodatočných práv by malo dôsledne udržať rovnováhu medzi záujmami menšinových a ovládajúcich akcionárov, aby sa nezablokovali postupy prijímania dôležitých rozhodnutí. Prítomnosť ovládajúcich akcionárov by mohla zaručiť dodatočnú kontrolu zloženia a činnosti správnej rady.

Otázka č. 22: Myslíte si, že menšinoví akcionári potrebujú väčšiu ochranu pred transakciami so spriaznenými stranami? Ak áno, aké opatrenia by sa mali prijať?

Áno, pretože transakcie so spriaznenými stranami môžu byť často zdrojom prípadného konfliktu záujmov. Mala by existovať právna úprava vzťahujúca sa na transakcie so spriaznenými stranami, ktorá by mala byť zjednotená na európskej úrovni. Musí byť jasná a zároveň dostatočne pružná, aby spoločnostiam bránila robiť zásadné chyby. Nemala by regulačným orgánom umožňovať prijímanie svojvoľných rozhodnutí v prípade nejasných a zavádzajúcich textov.

3.3.7   Vlastníctvo zamestnaneckých akcií

Otázka č. 23: Existujú opatrenia, ktoré treba prijať a ak áno, aké opatrenia by sa mali prijať na podporu vlastníctva zamestnaneckých akcií na úrovni EÚ?

Nie, EHSV si nemyslí, že je to na úrovni EÚ potrebné. V tomto štádiu úplne stačí, aby takáto možnosť v zásade existovala bez toho, aby bola povinná, a aby sa mohla využiť vtedy, keď je to vhodné.

Ako motivácia na zvýšenie nasadenia a produktivity zamestnancov a pracovníkov by sa mohla využiť ponuka vlastníctva vo forme akcií. To avšak za žiadnych okolností nemôže nahradiť existujúce odmeňovanie či obmedzovať kolektívne vyjednávanie o mzdových podmienkach a nemalo by to ani nahradiť iné formy účasti uvedené v bode 2.9. O tom by však mala rozhodovať každá spoločnosť nezávisle, pretože to nemusí byť vždy vhodné (25).

3.4   Rámec systému „dodržiavaj alebo vysvetli“ – monitorovanie a vykonávanie kódexov správy a riadenia spoločností

Otázka č. 24: Súhlasíte s tým, aby spoločnosti, ktoré sa odchyľujú od odporúčaní kódexu správy a riadenia spoločností, museli poskytovať podrobné vysvetlenia týkajúce sa odchýlenia a opísať alternatívne riešenia, ktoré prijali?

Áno. Niekedy môžu existovať pádne dôvody na takéto odchýlenie. Ak sú vysvetlené a odôvodnené, záujmy spoločnosti sú chránené v rovnakej miere ako záujmy investorov, ktorí by boli informovaní o nutnosti takýchto odchýlok. V opačnom prípade by bola oslabená úloha týchto kódexov ako nástroja na podporu osvedčených postupov správy a riadenia spoločností.

Otázka č. 25: Súhlasíte s tým, aby monitorovacie orgány boli oprávnené kontrolovať informatívnu kvalitu vysvetlení vo vyhláseniach týkajúcich sa správy a riadenia spoločností a aby v prípade potreby požadovali od spoločností doplnenie vysvetlení? Ak áno, aká by mala byť presne ich úloha?

Áno. Je to určite informácia, ktorá je dôležitá pre zainteresované strany a investorov a ktorú treba zohľadniť pri prijímaní investičných rozhodnutí. Regulačné orgány musia mať analogicky toto právo k ostatným informáciám, ktoré zverejňujú emitenti. Okrem monitorovania a vzdelávania by vo výnimočných prípadoch (napríklad závažné spoločenské riziká) mali mať možnosť zasiahnuť. Inak by klesla dôvera vo vyhlásenia správy a riadenia spoločností a investori by rovnako ako ďalšie zainteresované strany pociťovali väčšie riziká.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 13.

(2)  Spolu s dvomi zelenými knihami – KOM(2010) 284 v konečnom znení a KOM(2011) 164 v konečnom znení– Komisia zverejnila celý rad dokumentov týkajúcich sa správy a riadenia spoločností [napríklad KОМ(2010) 561 v konečnom znení, KОМ(2010) 579 v konečnom znení]. Tejto téme sa venuje aj hlavná legislatívna iniciatíva Komisie – Na ceste k Aktu o jednotnom trhu [KОМ(2010) 608 v konečnom znení].

(3)  Stanoviská EHSV na tému „Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách“, „Audítorská politika“, „Rámec EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore“.

(4)  „Termín ‚správna rada‘ používaný v tejto zelenej knihe v podstate odkazuje na úlohu dohľadu, ktorú vykonávajú členovia správnej rady.“, s. 5. Ak dozorné rady skutočne plnia dozornú úlohu, potom správne rady môžu plniť riadiacu úlohu, a to podieľaním sa na strategickom rozhodovaní (fúzie/akvizície, predaj/kúpa spoločností).

(5)  Pozri: J. Weimer a J. Pape, A Taxonomy of Systems of Corporate Governance, Theory Papers in Corporate Governance, Vol 7(2), apríl 1999, Blackwell Publishers.

(6)  See: A. Pozri: Vliegenthart, Transnational actors and the converging corporate governance regulation in ECE, Central and East European International Studies Association (CEEISA), 2006.

(7)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 13.

(8)  Tamtiež, bod 2.4.

(9)  Pozri: J. Fichtner, Activist hedge funds and the erosion of Rhenish capitalism: The impact of impatient capital, Working Paper Series Number 17 CCGES/CCEAE 2009.

(10)  Pozri: M. Goyer, Varieties of Institutional Investors and National Models of Capitalism: The Transformation of Corporate Governance in France and Germany. POLITICS & SOCIETY, Vol. 34, no 3, september 2006, s. 399 – 430.

(11)  Komuniké ministrov financií skupiny G 20 a guvernérov centrálnych bánk, 5. septembra 2009.

(12)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 101.

(13)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 13.

(14)  OECD vypracovala medzinárodnú normu, ktorá má verejným správnym orgánom pomôcť zlepšiť spôsob, akým vykonávajú svoje povinnosti a práva vlastníka. Pozri: Usmernenia OECD pre správu a riadenie štátnych podnikov, OECD 2005.

(15)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 13.

(16)  Pozri články 2 a 3 ods. 3 Lisabonskej zmluvy a Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 17.

(17)  http://www.equalities.gov.uk/pdf/EN_document_travail%5Bmain%5D.pdf.

(18)  http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/womenpledge/index_en.htm.

(19)  Pozri aj nelegislatívne uznesenie o ženách a riadení podnikov, ktoré prijal Európsky parlament 6. júla 2011: http://www.europarl.europa.eu/oeil/file.jsp?id=5862452&noticeType=null&language=en, http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&mode=XML&reference=A7-2011-0210&language=SK.

(20)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 13.

(21)  Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22.

(22)  „Rámec správy a riadenia spoločnosti od jej riadiacich orgánov požaduje alebo ich podnecuje k tomu, aby zohľadňovali záujmy zainteresovaných strán a v súvislosti s dôležitými otázkami verejne informovali o spôsobe, akým v tejto súvislosti postupujú.“, OECD, 2006, Methodology for assessing the implementation of the OECD principles of corporate governance, s. 112.

(23)  EuropeanIssuers je zastrešujúca organizácia združení emitentov, pozri: http://www.europeanissuers.eu/_mdb/position/200_Towards_Common_Principles_for_ICRM_European_Companies__final_100127.pdf

(24)  Stanovisko EHSV o ochrane osobných údajov.

(25)  Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 1.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/99


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – ‚Spoločne za nový rast‘ “

[KOM(2011) 206 v konečnom znení]

2012/C 24/22

Spravodajkyňa: pani FEDERSPIEL

Pomocní spravodajcovia: pán SIECKER a pán VOLEŠ

Komisia sa 13. apríla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“

KOM(2011) 206 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 27. októbra) prijal 150 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) pozorne sleduje jednotný trh z pohľadu občianskej spoločnosti a v roku 1994 zriadil z tohto dôvodu Stredisko monitorovania jednotného trhu. Prispel k iniciatíve Komisie na obnovenie a oživenie jednotného trhu, ľutuje však, že nezohľadnila úplne Montiho, Lamassourovu, Gonzálezovu, Grechovu a Herzogovu správu, aby mohli spotrebitelia a občania efektívne využívať jednotný trh, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. mája 2010.

1.2   V stanovisku o Akte o jednotnom trhu (1) EHSV určil množstvo opatrení, ktoré v tomto akte chýbajú. Medzi chýbajúce hybné sily patria: poplatky za autorské práva, preskúmanie smernice o autorských právach, neutralita internetu, ochrana osobných údajov, ochrana investorov, protokol o sociálnom pokroku, štatút európskej súkromnej spoločnosti, elektronické verejné obstarávanie, európske ratingové agentúry, rovnoprávnosť žien a mužov, mikropodniky a rodinné podniky, opatrenia na podporu zakladania nových podnikov a rozširovanie existujúcich firiem, kreditné a debetné karty, elektronické platby, spotrebné úvery a nadmerné zadlženie, medzibankové prevody, mládež, opatrenia na úplné zavedenie eura a zlepšenie fungovania jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) atď.

1.3   Výbor určil viaceré priority integrovaného jednotného trhu, pričom mnohé z nich sú teraz uvedené v zozname prioritných krokov pod názvom dvanásť hybných síl: Charta základných práv ako neoddeliteľná súčasť jednotného trhu, služby, finančné služby pre individuálnych klientov, služby všeobecného záujmu, udržateľný rozvoj, malé a stredné podniky a ostatné právne formy podnikania, konkurencieschopnosť, normalizácia, jednotný digitálny trh, riadenie podnikov a zapojenie pracovníkov, slobodný pohyb pracovníkov a hospodárske slobody, právne predpisy o verejnom obstarávaní, vonkajší rozmer a prístup k spravodlivosti resp. kolektívne odškodnenie.

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1   Vnútorný trh má niekoľko nedostatkov, na ktoré upozornil Mario Monti vo svojej správe „Nová stratégia pre jednotný trh“, ako aj Európsky parlament v správe Louisa Grecha o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov. Na odstránenie týchto nedostatkov by sa mala vypracovať aktívna a prierezová stratégia. Znamená to, že treba skoncovať s roztrieštenosťou trhu, odstrániť prekážky a obmedzenia voľného poskytovania služieb, výmeny inovácií a tvorivosti. Treba posilniť dôveru občanov v ich vnútorný trh a spotrebiteľom ponúknuť všetky výhody, ktoré tento trh v sebe skrýva.

2.2   Na zvládnutie týchto výziev Komisia predložila na verejnú diskusiu 50 návrhov. Sú uvedené v oznámení s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ (2). Na základe príspevkov zozbieraných v priebehu verejnej diskusie Komisia určila dvanásť hybných síl. Komisia navrhuje, aby EÚ prijala do konca roku 2012 pre každú z nich jedno kľúčové opatrenie na podnietenie rastu a upevnenie dôvery občanov.

2.3   Na to, aby navrhované opatrenia mali z hľadiska rastu a zamestnanosti očakávaný účinok, musia byť splnené podmienky ich rozvoja a skutočného vykonávania. Tieto podmienky sú štyri: 1) lepší dialóg s celou občianskou spoločnosťou, 2) užšie partnerstvo s jednotlivými aktérmi, 3) efektívne poskytovanie informácií občanom a podnikom, 4) energickejšia kontrola uplatňovania pravidiel jednotného trhu. Na konci roka 2012 bude potrebné podnietiť novú etapu rozvoja jednotného trhu. Predmetom úvah bude veľká hospodárska štúdia, ktorej výsledky by mali umožniť určiť miesta, kde existuje nevyužitý potenciál rastu, a v prípade potreby uvoľniť nové hybné sily rastu. Komisia zároveň zabezpečí konzultácie s občianskou spoločnosťou a všetkými účastníkmi jednotného trhu prostredníctvom nových nástrojov riadenia.

3.   Všeobecné pripomienky a odporúčania

3.1   EHSV víta zámer Komisie podporiť rast a upevniť dôveru v jednotný trh. Výbor pripomína, že jednotný trh je ústredným prvkom európskej integrácie, ktorý môže mať hmatateľný prínos pre európske subjekty a zaistiť udržateľný rast európskym ekonomikám. V súčasnom prostredí je fungujúci jednotný trh zameraný na budúcnosť nielen žiaduci, ale aj zásadný pre politickú a hospodársku budúcnosť Európskej únie. Na to, aby sa tento prospech dostavil, je rozhodujúce, aby návrhy Komisie boli ctižiadostivé a neriešili iba málo významné konkrétne úlohy.

3.2   Výbor uznáva, že oznámenie Komisie je ešte len druhou fázou procesu, po ktorej bude nasledovať veľa ďalších. Je výrazom rozhodnutia Komisie vybrať 12 nástrojov z pôvodných 50 návrhov obsiahnutých v oznámení „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“. Výbor konštatuje, že na rozdiel od toho, čo sa sľubovalo, mnohé z navrhovaných nástrojov nie sú nové, pretože už boli obsiahnuté v pracovných programoch Komisie na roky 2010 a 2011 (3).

3.3   Výbor by okrem toho rád porozumel logike celkového politického rozhodnutia, ktoré je základom vytvorenia jednotného trhu a ktoré nakoniec Komisiu viedlo k tomu, že z množstva opatrení zvolila dvanásť. Tento proces nemá oporu ani v oznámení, ani v rozbore spomínaných opatrení.

3.4   EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na ostatných návrhoch uvedených v pôvodnom oznámení KOM(2010) 608, medzi ktoré nepatrilo týchto 12 hybných síl. Odporúča tiež Komisii, aby uvažovala o chýbajúcich hybných silách (pozri bod 1.2) uvádzaných v stanovisku výboru k Aktu o jednotnom trhu. Výbor by chcel byť informovaný o vývoji v obidvoch oblastiach a pripomína Komisii, že na zabezpečenie skorého kladného vplyvu ďalšieho rozvoja jednotného trhu na rast v Európe je nevyhnutné rýchlo prijať nadväzné opatrenia.

3.5   O niekoľkých návrhoch sa už rokuje a plánuje sa, že budú predložené ešte pred koncom tohto roka. EHSV očakáva, že Komisia s ním tieto a ďalšie konkrétne návrhy bude konzultovať, aby mohol vyjadriť postoje všetkých významných aktérov. EHSV je takisto pripravený zapojiť sa do posudzovania vplyvu nových právnych predpisov na jednotný trh a je ochotný prispieť k rozsiahlej hospodárskej štúdii, ktorej výsledky by mali umožniť určenie tých miest na trhu, v ktorých je nevyužitý potenciál rastu, a prípadne zistiť nové možné hybné sily rastu. EHSV konštatuje, že treba vyvinúť väčšie úsilie pri zabezpečovaní vplyvu minulých a súčasných právnych predpisov o jednotnom trhu a zamerať sa na určenie toho, či sa kombináciou opatrení podarilo rozhodujúcim spôsobom zmeniť fungovanie jednotného trhu, pokiaľ ide o hmatateľný prínos pre podniky, zamestnancov a spotrebiteľov.

3.6   EHSV tiež zdôrazňuje, že zodpovednosť za vývoj jednotného trhu nespočíva iba v prijímaní krokov a opatrení spadajúcich do zodpovednosti Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, ale týka sa mnohých ďalších oblastí politiky. V tejto súvislosti výbor poukazuje na význam iniciatív, akou je Digitálna agenda (4) alebo Správa o európskom občianstve (5), a žiada Komisiu, aby zaistila pokrok pri vytváraní fungujúceho jednotného trhu v tých oblastiach politiky, ktoré sú obsiahnuté v týchto oznámeniach.

3.7   V úvode Komisia zdôrazňuje význam udržateľného rozvoja. Výbor ľutuje, že toto oznámenie sa nevenuje ambicióznej Stratégii udržateľného rozvoja, ktorú Komisia prijala v roku 2008. Potreba prejsť na udržateľnejšie modely výroby a spotreby by sa mala zodpovedajúco podporovať.

3.8   V období pred Lisabonskou zmluvou mali politické a hospodárske záujmy zjednocujúcej sa Európy prioritu pred sociálnou problematikou a udržateľnosťou. V Lisabonskej zmluve sa táto nerovnosť pravdepodobne vyvážila, s rovnakou dôležitosťou sa posudzovali iné záujmy (aj keď na výsledky z praxe treba ešte počkať). V oznámení sa však niekoľkokrát spomína skutočnosť, že by sa nemali vytvárať ďalšie prekážky pre podniky, ani ďalšie náklady pre spotrebiteľov, nehovorí sa však o dosahu na pracovníkov a verejné orgány.

3.9   EHSV chce opakovane vyzvať na holistický prístup. Zastáva názor, že podpora rastu a podnikateľského potenciálu má zásadný význam, domnieva sa však, že návrhy by sa mali viac zameriavať na spotrebiteľov a občanov ako nezávislé subjekty pri vytváraní jednotného trhu.

3.10   EHSV žiada nulovú toleranciu, ak členské štáty neimplementujú právne predpisy EÚ, a pripomína Rade a Komisii, že ich neskoré, nejednotné a neúplné vykonávanie zostáva hlavnou prekážkou fungovania jednotného trhu. Veľmi by privítal, keby členské štáty zverejnili porovnávacie tabuľky, čím by sa prispelo k lepšej propagácii a lepšiemu chápaniu jednotného trhu (6).

4.   Konkrétne pripomienky a odporúčania k 12 hybným silám

4.1   Činnosť v prospech malých a stredných podnikov

4.1.1   EHSV víta návrhy, ktoré by mali viesť k vyriešeniu niektorých problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky (MSP), hlavne pokiaľ ide o dostupnosť financovania zahraničným rizikovým kapitálom. Výbor však upozorňuje na to, že to nebude postačovať na vyriešenie všeobecnejšej obmedzenej dostupnosti financovania, s ktorými v dôsledku krízy zápasia mnohé MSP v Európe. Okrem toho sa viac pozornosti musí venovať potrebám mikropodnikov a rodinných podnikov, pretože často nemajú prístup k dostupným podporným mechanizmom a ich finančná stabilita je často ohrozovaná oneskorenými platbami alebo neplatením. Mali by sa posúdiť účinky dohody Bazilej III na ochotu bánk financovať MSP.

4.1.2   EHSV by takisto chcel pripomenúť, že väčšina iných kľúčových činností bude mať vo väčšej či menšej miere vplyv na MSP. Nemala by sa podceňovať úloha iniciatívy Small Business Act. Zásada „najskôr myslieť v malom“ by sa preto mala uplatňovať v každom legislatívnom návrhu, ktorého účinky na MSP a mikropodniky resp. rodinné podniky by sa mali posudzovať ex ante. Jej uplatňovanie a sledovanie by sa mali považovať za priority politiky EÚ pre MSP.

4.1.3   Budúci jazykový režim patentu EÚ musí zabezpečiť, že podniky z krajín, ktorých úradný jazyk sa nebude používať ako úradný jazyk patentu EÚ, budú finančne podporované, aby sa zabránilo diskriminácii.

4.2   Mobilita občanov

4.2.1   Navrhovanou kľúčovou činnosťou na zvýšenie mobility občanov je modernizácia systému uznávania odbornej spôsobilosti. Propagácia pracovnej a zemepisnej mobility pracovníkov medzi pracovnými miestami a zemepisne by mohla pomôcť zlepšiť fungovanie európskeho trhu práce a podmienky cezhraničného poskytovania služieb. Podniky po celej Európe zápasia s vážnymi nedostatkami v kvalifikácii, čo je čiastočne spôsobené nedostatočným odborným vzdelávaním a nedostatočnou odbornou prípravou. V tejto oblasti je vítaný pokrok a výbor vyzýva Komisiu, aby sa taktiež zaoberala celým radom iných prekážok, ktoré naďalej bránia občanom ľahko sa pohybovať cez hranice v EÚ.

4.2.2   Snahy o uznávanie odbornej spôsobilosti sa vynakladali už koncom 80. rokov 20. storočia, vtedy pri menšom počte členských štátov. Smernica o odborných kvalifikáciách prijatá v roku 2005 skonsolidovala 15 predchádzajúcich smerníc, ktoré upravovali jednotlivé kategórie regulovaných povolaní. Keďže sa dodnes nedosiahol cieľ tejto smernice, začala Komisia v roku 2010 skúmať jej transpozíciu.

4.2.3   EHSV chce zdôrazniť, že akémukoľvek ďalšiemu právnemu predpisu k súčasnej smernici by malo predchádzať dôkladné posúdenie toho, ako možno jestvujúce právne predpisy zmeniť a doplniť tak, aby viac podporovali vzájomné uznávanie odbornej spôsobilosti. EHSV upozorňuje, že je potrebné:

znížiť počet regulovaných povolaní: mal by sa urobiť systematický rozbor požiadavky, či sa vzhľadom na nové potreby má regulácia povolaní zachovať,

ďalej skúmať myšlienku zaviesť európsky profesijný preukaz (automatické uznávanie kompetentnými orgánmi, ktoré by v prvom rade mali byť schopné vydávať tento preukaz),

aktualizovať minimálny štandard odbornej prípravy skôr na základe výsledkov zodpovedajúcich zručnostiam a schopnostiam, než počtu hodín strávených v škole,

zabezpečiť spoločnú existenciu všeobecného systému podľa smernice o odborných kvalifikáciách na jednej strane a EKF (7) a iných transparentných nástrojov Bolonského a Kodanského procesu na druhej strane.

4.2.4   EHSV navrhuje, aby sa až do dosiahnutia úplnej harmonizácie medzi 27 členskými štátmi zvážila možnosť iného prístupu vychádzajúceho zo spoločnej činnosti menšieho počtu členských štátov s prípadným využitím zlepšenej spolupráce, ktorá by sa riadila vývojom v oblasti migračných modelov a vývojom trhu práce, čo by mohlo priniesť úspech potrebný na zlepšenie mobility pracovníkov. Po tomto prvom kroku by mohlo byť ľahšie venovať sa úplnej harmonizácii.

4.2.5   EHSV nepovažuje za potrebné preskúmať smernicu o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového poistenia, pretože smernica vytvára dostatočný právny rámec. Je však nevyhnutné zlepšiť fungovanie jej cezhraničných prvkov.

4.3   Práva duševného vlastníctva

4.3.1   Práva duševného vlastníctva musia fungovať pre tvorcov, užívateľov autorských práv aj spotrebiteľov (8). Spotrebitelia by mali mať prístup k obsahom a produktom chráneným autorskými právami a službám založeným na materiáloch chránených autorskými právami bez ohľadu na to, odkiaľ z EÚ pochádzajú. Je potrebné usilovať sa o celoeurópsky prístup pri udeľovaní licencií a vyberaní poplatkov.

4.3.2   Pre spotrebiteľov je súčasný právny rámec práv duševného vlastníctva mätúci, pričom celoeurópska situácia je ešte horšia. Právny rámec sa musí vyjasniť a právne sankcie a presadzovanie predpisov musia byť primerané: spotrebitelia-jednotlivci, ktorí porušia práva duševného vlastníctva neúmyselne a/alebo v malom rozsahu pri osobnej spotrebe, by sa mohli posudzovať inak, než rozsiahla resp. komerčná trestná činnosť.

4.4   Rozšírenie práv spotrebiteľov

4.4.1   Alternatívne riešenie sporov môže byť užitočným nástrojom, ktorý pomôže spotrebiteľom a umožní im rýchle a lacné dovolanie sa ich práv, a to nielen pokiaľ ide o elektronické obchodovanie, ale aj vo všeobecnosti. Záujmy spotrebiteľov musia byť stredobodom tohto mimosúdneho mechanizmu a v prípade potreby by malo byť možné riešiť spor právnou cestou. Výbor víta legislatívny návrh o alternatívnom riešení sporov, ktorý je naplánovaný v pracovnom programe Komisie na rok 2011, a pripomína, že návrh musí poskytovať vysokú úroveň ochrany.

4.4.2   Okrem alternatívneho riešenia sporov uskutočnilo Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť konzultáciu o kolektívnom odškodnení. Na november žiaľ nie je plánovaný legislatívny návrh, iba ďalšie oznámenie o výsledkoch jarnej konzultácie, čo je sklamaním. Je najvyšší čas prejsť od konzultácií k činom. Výbor očakáva predloženie legislatívneho návrhu v blízkej budúcnosti. Návrh musí priniesť mechanizmus kolektívneho odškodnenia, ktorý sa bude uplatňovať v členských štátoch aj cezhranične a bude dostupný všetkým spotrebiteľom na jednotnom trhu.

4.4.3   Mechanizmus by mal byť dostupný všetkým, ktorých práva sa na jednotnom trhu porušujú. Práva spotrebiteľov porušujú nielen dodávatelia tovarov a poskytovatelia služieb, ale sú poškodzované aj nespravodlivými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Systém kolektívneho odškodnenia by mal byť dostupný aj zamestnancom, ktorých práva sú porušované, a všeobecne občanom, ktorí trpia diskrimináciou. Podobnú ochranu voči nekalým obchodnými praktikám a iným neduhom by mohli potrebovať aj malé a stredné podniky.

4.4.4   Celkovo spotrebitelia ešte stále nepociťujú výhody jednotného trhu pri finančných službách pre individuálnych klientov. Výbor síce víta, že sa pokračuje v práci na transparentnosti bankových poplatkov a väčšej ochrane vypožičiavateľov, treba však viac konať v prospech podpory cezhraničnej dostupnosti finančných služieb pre jednotlivcov. Takisto základné platobné účty by mali byť dostupné všetkým občanom v celej EÚ.

4.4.5   EHSV víta preskúmanie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, pri ktorom sa väčšia pozornosť bude venovať spotrebiteľskému hľadisku, a teší sa, že sa bude môcť vyjadriť ku konkrétnym návrhom. Rovnako treba privítať vyššiu úroveň dohľadu nad národnými trhmi aj celoeurópskym trhom.

4.4.6   Priame práva občanov a spotrebiteľov vyplývajúce z jednotného trhu sú základom trhovej integrácie a poskytujú priame výhody európskej hospodárskej integrácie, či už ide o práva cestujúcich, roamingové poplatky alebo elektronické obchodovanie. Spotrebitelia resp. cestujúci musia mať možnosť rýchlo a ľahko využiť mechanizmy, ktoré im môžu pomôcť pri vymáhaní ich práv, hlavne ak sa nachádzajú v núdzovej situácii, napríklad keď sa ocitnú v zahraničí bez prostriedkov na návrat do vlasti. Okrem toho má zásadný význam jednotné uplatňovanie, pretože sa s cestujúcimi nezaobchádza v celej EÚ rovnako a pri vymáhaní práv i pri výklade platných pravidiel a predpisov sú značné rozdiely.

4.5   Služby

4.5.1   Výbor podporuje návrh zvýšiť úroveň služieb, ale upozorňuje na skutočnosť, že by sa mal brať ohľad na osobitosti služieb a že nemožno automaticky prevziať model normalizácie používaný pri tovare. Pri ďalšom vývoji noriem pre služby sa musí brať ohľad na potreby trhu a spoločnosti, ako aj na bezpečnosť spotrebiteľov.

4.5.2   EHSV víta návrh, aby skupina na vysokej úrovni pre podnikateľské služby určila hlavné prekážky a miesta, kde trh riadne nefunguje.

4.5.3   Víta iniciatívu modernizovať verejnú správu zriaďovaním jednotných kontaktných miest a môže len privítať rozvoj administratívnej spolupráce v cezhraničných otázkach. Táto spolupráca sa musí rozšíriť aj na oblasti politiky, v ktorých ide o dodržiavanie povinností. EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné, pretože smernica platí iba niekoľko rokov (9).

4.6   Siete

4.6.1   Pokiaľ ide o energetické siete, výbor zastáva názor, že členské štáty musia mať i naďalej možnosť samy si zvoliť druh energie, ktorý chcú využívať (10). Podporovať verejný záujem znamená zabezpečiť dobré siete, kvalitu poskytovaných služieb a všetkých prostriedkov, ktoré zaručujú všestrannosť, bezpečnosť a kontinuitu za primerané ceny. EÚ by na medzinárodnej scéne vo veciach energie a prenosových energetických sústav mala postupovať jednotne, považovať tieto otázky, osobitne otázku istoty energetických dodávok, za neoddeliteľnú súčasť svojej diplomacie (európska susedská politika) a navrhnúť normy správy v tranzitných krajinách. Členské štáty by mali spolu s EÚ obhajovať túto energetickú solidaritu na celom svete a rešpektovať v EÚ zásadu verejného záujmu. Okrem toho EHSV žiada, aby sa vytvoril európsky poradný výbor pre energetiku a zmeny klímy.

4.6.2   V otázkach dopravy EHSV žiada lepšie prepojenie tak západných a východných, ako aj severných a južných krajín EÚ (11). Chce tiež, aby sa jednoznačne zohľadnila takzvaná susedská politika a prepojenia k východným a južným susedom EÚ. Komisia a členské štáty by sa mali predovšetkým zamerať na sieť, a nie na jednotlivé infraštruktúrne projekty. Zároveň sa tak podporí solidarita medzi členskými štátmi. Výbor by chcel zdôrazniť, že ak je účelom EÚ vytvoriť skutočný integrovaný jednotný európsky trh v doprave a pokračovať v politike súdržnosti, je potrebná radikálna zmena pri výbere sietí. V tejto súvislosti EHSV schvaľuje nedávne preskúmanie politiky TEN-T. EHSV takisto odporúča, aby sa pri financovaní TEN-T projektov starostlivo a selektívne využívali verejno-súkromné partnerstvá. Mali by sa zohľadniť rozličné úrovne skúseností jednotlivých členských štátov a je potrebná zosúladená stratégia financovania na zmobilizovanie všetkých zodpovedajúcich finančných nástrojov EÚ a jednotlivých štátov v súlade so zásadou lepšieho financovania.

4.7   Jednotný digitálny trh

4.7.1   Zdá sa, že elektronické obchodovanie je najväčšou obeťou rozdrobenosti jednotného trhu. Nesúlad pravidiel, nedostatok interoperability informačných systémov (12), nevyriešené problémy s právami duševného vlastníctva, nedostatočná bezpečnosť platieb a neisté práva spotrebiteľov, hlavne pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, bránia plnému využívaniu rozsiahleho potenciálu cezhraničného elektronického obchodovania poskytovateľmi i spotrebiteľmi. Účelom opatrení navrhnutých v oznámení Komisie je síce odstrániť niektoré z prekážok jednotného digitálneho trhu, výbor však pripomína, že k príprave jednotného trhu na vedomostný vek je potrebné podstatne viac, napr. vrátane jednotných prísnych pravidiel ochrany údajov, napríklad pri elektronických podpisoch. V tejto súvislosti EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa neutralita internetu uznávala ako jedna z hlavných zásad jednotného digitálneho trhu.

4.7.2   Riešenie problémov s elektronickým obchodovaním uvedených v oznámení môže zvýšiť dôveru spotrebiteľov v jednotný trh. Zatiaľ sa však navrhuje iba málo konkrétnych opatrení. Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala ambiciózny akčný plán rozvoja elektronického obchodu, ktorý bude zameraný na spotrebiteľov. Výsledkom musí byť internetový trh EÚ, na ktorom sa budú spotrebitelia cítiť chránení a v bezpečí a budú vedieť, ako sa domáhať svojich práv, ak budú porušené.

4.7.3   Fungujúci jednotný digitálny trh musí zabezpečiť, že sa spotrebiteľom a podnikom odstránia prekážky založené na štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu. Musí to znamenať, že spotrebitelia si môžu objednávať digitálne produkty, napr. hudbu, z iných krajín v EÚ bez obmedzenia, čo je mimoriadne dôležité, ak má mať jednotný trh význam aj pre ďalšie generácie Európanov.

4.8   Sociálne podnikanie

4.8.1   EHSV víta podporu sociálneho podnikania a iniciatívu Komisie vytvoriť politický rámec na využitie jeho potenciálu. Iniciatívy zamerané na sociálne podnikanie by sa mali riadiť základnými zásadami právnych predpisov o jednotnom trhu, ako sú pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej podpory, a mali by brať do úvahy prácu, ktorú EHSV už v tejto oblasti vykonal (13).

4.8.2   EHSV podporil vypracovanie štatútu európskej nadácie, vyzýva však Komisiu, aby zvážila, či legislatívne opatrenie na uľahčenie cezhraničných transakcií jestvujúcich nadácií môže byť alternatívou hodnou presadzovania, vzhľadom na malé akceptovanie doterajších precedensov, ako je štatút európskeho družstva a štatút európskej spoločnosti.

4.8.3   Komisia musí podporiť záväzok EÚ zlepšiť riadenie podnikov, aby sa zvýšila miera zapojenia zamestnancov a zlepšila transparentnosť informácií, ktoré podniky poskytujú. Právo zamestnancov na informácie, konzultácie a účasť bolo zaradené ako základné právo podľa zmluvy do rôznych spôsobov účasti pracovníkov: Zmluva o fungovaní EÚ, článok 151, prvý odsek: „dialóg medzi sociálnymi partnermi“ a článok 153 ods. 1, kde sa v písmene f) uvádza jedna z oblastí, v ktorej EÚ podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov, a to„zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania“. Verejná konzultácia by sa preto mala zamerať na to, ako zlepšiť transparentnosť informácií, ktoré podniky poskytujú o sociálnych a environmentálnych otázkach a ľudských právach. EHSV kriticky posúdi Iniciatívu sociálneho podnikania, vrátane možnosti udržať dobrovoľný charakter sociálnej zodpovednosti podnikov, keď dostane konkrétnu žiadosť o vypracovanie stanoviska.

4.9   Zdaňovanie

4.9.1   Vzhľadom na preskúmanie smernice o zdaňovaní energií EHSV zdôrazňuje, že koncepcia zavedenia dane z emisií oxidu uhličitého by mala doplniť systém obchodovania s emisnými kvótami a plán energetickej účinnosti (14). Daň z emisií oxidu uhličitého by mala priniesť finančnú podporu potrebnú na urýchlenie výskumno-vývojového úsilia vyvinúť postupy s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a inovatívne technológie, pričom výťažok z dane by bol určený výlučne na tieto účely. Daň sa musí stanoviť tak, aby neohrozila rast a nenarazila na politický alebo verejný odpor a aby jej výber nespôsobil väčšiu mieru energetickej chudoby.

4.9.2   Daň z emisií oxidu uhličitého by mala vychádzať skôr zo spotreby, než z výroby. Komisia by mala pripraviť súbor všeobecných usmernení na vyberanie tejto dane a ostatné podrobnosti by sa mali ponechať na jednotlivých členských štátoch. Samy by rozhodovali o vyberaní tejto dane podľa svojich výrobných a energetických priemyselných štruktúr.

4.9.3   Výbor víta opatrenia na riešenie niektorých nezosúladených postupov v oblastiach, ako je DPH, zdaňovanie energie a základ dane z príjmov právnických osôb. Aby sa zabezpečilo, že jednotný trh bude môcť účinnejšie fungovať, jednak sa treba postarať o zachovanie schopnosti jednotlivých členských štátov financovať svoje verejné služby v súlade so zásadou subsidiarity, a jednak sa zamerať na ťažkosti, s ktorými sa občania a MSP každodenne stretávajú na jednotnom trhu a ktoré sú spôsobené rozdielnymi daňovými sústavami a ich uplatňovaním. Navrhovaná daň z finančných transakcií by takisto mala pomôcť pri riešení niektorých prípadov neobhájiteľného riskovania v odvetví.

4.10   Sociálna súdržnosť

4.10.1   EHSV podporuje nápady Komisie týkajúce sociálnej súdržnosti. Siahajú ďalej, než len k lepšiemu uplatňovaniu smernice o vysielaní pracovníkov, ako to Komisia pôvodne navrhovala vo svojom oznámení s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“. Komisia má v úmysle prijať legislatívny návrh na zlepšenie implementácie smernice o vysielaní pracovníkov, do ktorého sa bude dať zahrnúť alebo doplniť objasnenie výkonu základných sociálnych práv v kontexte hospodárskych slobôd jednotného trhu. Nejde teda o revíziu, ale o ďalší právny predpis na zlepšenie uplatňovania smernice. Mali by sa vyjasniť nezrovnalosti v uplatňovaní smernice a mala by sa riadne vymedziť právomoc členských štátov presadzovať svoje pracovnoprávne normy a systémy priemyselných vzťahov vrátane kľúčovej úlohy kolektívneho vyjednávania v rôznych podobách. Výsledok tohto vyjasnenia by mal ukázať, či je potrebné preskúmať smernicu o vysielaní pracovníkov. Nemalo by to však byť na úkor pravidiel hospodárskej súťaže a zásady o nediskriminácii na základe štátnej príslušnosti. Každá revízia platných právnych predpisov a všetky nové právne predpisy by sa mali opierať o konzultáciu so sociálnymi partnermi a o rovnováhu medzi prísnymi pracovnoprávnymi predpismi a hospodárskymi slobodami a mali by riešiť problémy spôsobené nelegálnym pracovným trhom.

4.11   Podnikateľské prostredie

4.11.1   Nariadenie nemožno označiť za prekážku alebo záťaž, keď chráni záujmy spoločnosti vrátane práv spotrebiteľov a zamestnancov. Navrhované zjednodušenie smernice o účtovných normách, vďaka ktorému by sa zmenšilo administratívne zaťaženie podnikov, hlavne MSP, sa zdá byť vhodným príspevkom k vytváraniu prostredia vhodného pre podniky. Malo by však byť iba jednou z niekoľkých fáz komplexného preskúmania zbytočného zaťaženia predpismi, ktoré musia európske podniky zvládať, čo zhoršuje ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu.

4.11.2   EHSV víta a podporuje navrhované opatrenia, ako je prepojenie obchodných registrov, štatút európskej súkromnej spoločnosti, ktorý spĺňa spoločenské požiadavky a jednotnejšie uplatňovanie iniciatívy Small Business Act Európskou úniou a členskými štátmi. Vyzdvihuje však potrebu ďalšieho zmenšovania administratívneho zaťaženia a očakáva, že Komisia navrhne ciele na obdobie po roku 2012, kedy by administratívne zaťaženie malo byť o 25 % menšie. Výbor konštatuje, že zmenšenie zbytočného zaťaženia, či už podnikov, spotrebiteľov alebo verejných orgánov je vždy žiaduca, ale je potrebné urobiť dôkladné posúdenie, aby sa zabezpečilo, že pôvodný účel právneho predpisu nebude zmarený. Výbor pripomína, že administratívne zaťaženie sa môže zmenšiť aj spoločným postupom EÚ, ak sa ním nahradí 27 rozdielnych národných postupov.

4.12   Verejné obstarávanie

4.12.1   EHSV víta zámer vypracovať vyváženú politiku verejného obstarávania, ktorá podporí dopyt po ekologicky vhodnom, inovatívnom a sociálne zodpovednom rozvoji. Pozornosť sa musí venovať aj zaisteniu toho, že sa problematika úplatkárstva a zneužívania verejných prostriedkov pri verejnom obstarávaní bude riešiť v celej EÚ. Pri verejnom obstarávaní však hrozí, že sa stane príliš zložitým na to, aby ho bolo možné dôsledne uplatňovať (15). Prinajmenšom by sa malo urobiť viac pri budovaní kapacít verejnej správy, aby sa pravidlá verejného obstarávania mohli dôsledne uplatňovať, a zároveň by malo byť možné zapracovať do špecifikácií nové požiadavky, ktoré musia verejné zákazky spĺňať. Komisia by mala podporovať aj širšie uplatňovanie kódexu správania verejných orgánov, aby bolo obstarávanie ústretovejšie voči malým a stredným podnikom (16).

4.12.2   O integrácii základnej sociálnej doložky do týchto pravidiel sa diskutuje od začiatku projektu jednotného trhu v polovici 80. rokov 20 storočia. Tieto požiadavky sa čiastočne splnili pri revízii pravidiel verejného obstarávania v roku 2005. Preskúmanie smerníc o verejnom obstarávaní by malo umožniť plne využiť súčasný rámec integrácie sociálnych a environmentálnych kritérií do verejných zákaziek, ktoré musia splniť aj poskytovatelia služieb z tretích krajín, a to pod podmienkou, že takéto kritériá sú v rovnováhe so základnými zásadami práva EÚ, ako to vyplýva z Lisabonskej zmluvy.

4.12.3   Iniciatíva Komisie v oblasti verejného obstarávania by mala venovať väčšiu pozornosť pretrvávajúcej nerovnováhe v otvorenosti trhov verejného obstarávania medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi. Malo by sa zvážiť, do akej miery môžu trhy EÚ s verejnými zákazkami zostať trvalo otvorené, keď tretie krajiny udržiavajú nerovnaké podmienky. Ratifikované dohovory Medzinárodnej organizácie práce a ľudské práva musia v tejto súvislosti rovnako dodržiavať všetci aktéri, rovnako členské štáty aj tretie krajiny. EÚ by mala celosvetovo aktívne propagovať túto politiku.

5.   Podmienky úspechu

5.1   Výbor víta, že sa v oznámení Komisie uznáva význam a ochota občianskej spoločnosti zapojiť sa do rozvoja jednotného trhu. Pripomína, že úlohou výboru je vytvárať most medzi Európou a organizovanou občianskou spoločnosťou, a teda má výnimočné postavenie, vďaka ktorému môže Komisii pomôcť pri ďalšom rozvoji jednotného trhu. V tejto súvislosti výbor Komisiu upozorňuje, že nestačí iba konzultovať, ale treba ukázať, ako konzultácie a z nich vyplývajúce stanoviská ovplyvňujú návrhy.

5.2   Fórum jednotného trhu by sa malo stať účinnou platformou interakcie EÚ a národných resp. regionálnych orgánov správy zodpovedných za hladké fungovanie jednotného trhu s kľúčovými aktérmi. Výbor intenzívne podporuje koncepciu „týždňa jednotného trhu“ navrhovanú pánom Barnierom, členom Komisie, ktorého zámerom je združiť verejné orgány a organizácie občianskej spoločnosti jednotlivých členských štátov.

5.3   Informačný systém vnútorného trhu (IMI) (17) je hlavným technickým nástrojom spolupráce medzi národnými orgánmi správy a má navyše potenciál byť rozhraním pre užívateľov jednotného trhu.

5.4   Slabnúca podpora európskych občanov európskej integrácii si vyžaduje intenzívnu a cielenú komunikačnú stratégiu vrátane mobilizácie všetkých nástrojov, ktoré poskytujú nevyhnutnú podporu podnikom, zamestnancom a občanom, podobne ako Solvit, EURES, sieť európskych podnikov, európske spotrebiteľské strediská, RAPEX atď. Vytvorenie jednotného prístupového miesta „Vaša Európa“ pre podniky a občanov môže pomôcť, avšak iba vtedy, ak budú informácie úplné, relevantné, oficiálne a dostupné. Treba uznať, že občania a podniky musia mať takisto možnosť dávať otázky priamo konkrétnym osobám, a nespoliehať sa iba na elektronické podklady.

V Bruseli 27. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 47.

(2)  KOM(2010) 608 v konečnom znení a stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 47.

(3)  KOM(2010) 135 v konečnom znení, 31.3.2010 a KOM (2010) 623 v konečnom znení, 27.10.2010.

(4)  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0245:FIN:SK:PDF.

(5)  http://ec.europa.eu/justice/citizen/files/com_2010_603_en.pdf.

(6)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 87.

(7)  Európsky kvalifikačný rámec.

(8)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 105.

(9)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 109.

(10)  Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 51.

(11)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 101.

(12)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 105.

(13)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(14)  Pozri stranu 7 tohto úradného vestníka.

(15)  Pozri stanoviská EHSV Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 32, Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 99 a Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 113.

(16)  European Code of Best Practices Facilitating Access by SMEs to Public Procurement Contracts, SEC(2008) 2193.

(17)  Viac informácií nájdete na stránke http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/index.html.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/106


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

[KOM(2011) 12 v konečnom znení]

2012/C 24/23

Spravodajca: Alfredo CORREIA

Európska komisia sa 18. januára 2011 rozhodla podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

KOM(2011) 12 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 79 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV dôrazne vyjadruje veľký záujem a odhodlanie v oblasti rozvíjania európskeho rozmeru športu. Politiky rozvoja športu v EÚ sa musia rozvíjať kontinuálne v spolupráci s členskými štátmi a pri dodržiavaní zásady subsidiarity obmedzenej právomocami udelenými zmluvou.

1.2   Šport jednoznačne prispieva k podpore fyzického a duševného zdravia a k budovaniu hodnôt, ako sú disciplína a tímový duch, ktoré podporujú sociálne začlenenie. Športovanie zohráva významnú úlohu pri prevencii mnohých chorôb. Zdravotné problémy priamo súvisia s nízkou produktivitou občanov. Športovanie zlepšuje kvalitu a dĺžku života európskej populácie a zvyšuje produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EHSV vyzýva EÚ, aby podporovala šport a prijala opatrenia v tejto oblasti.

1.3   EHSV uznáva problémy spôsobené dopingom v športe. Na úrovni EÚ aj členských štátov treba začať konzultácie o tom, ako bojovať proti tejto sociálnej pohrome. Doping môže ohroziť zdravie športovcov, najmä medzi mladými nadšencami, a zvrátiť pravého športového ducha.

1.4   Treba oceniť postoj Komisie v súvislosti so športovaním a rozvojom športu v rámci vzdelávania, ako to už odporúčal EHSV (1). EHSV opakuje, že je dôležité zlepšiť športové komplexy, šatne a iné infraštruktúry s cieľom umožniť vykonávanie športových aktivít v dobrých podmienkach a s nižšími nákladmi.

1.5   EHSV záleží najmä na tom, aby sa športovcom poskytovala vysoká úroveň vzdelávania. V mnohých prípadoch sa stáva, že mladí ľudia sa vzdajú vzdelania v prospech športu. Treba vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vykonávať a rozvíjať profesionálnu športovú kariéru bez predčasného ukončenia štúdia, a to v súlade so zásadou dvojitej kariéry. Uplatňovanie tejto zásady je tiež dôležité, pretože športovcom na konci športovej kariéry umožní, aby sa začlenili do trhu práce s dostatočnými kvalifikáciami. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť aj vzdelávanie ľudí, ktorí sa venujú športovcom zamerané na to, aby im umožnilo sprostredkovať svojim zverencom správne hodnoty.

1.6   Násilie v športe je poľutovaniahodné a vyžaduje si rázne opatrenia na jeho odstránenie, a to buď prostredníctvom policajnej ochrany alebo vhodných trestnoprávnych predpisov. EÚ môže a musí zohrávať úlohu pri koordinácii iniciatív členských štátov s cieľom zlepšiť výmenu informácií o účinných opatreniach.

1.7   EHSV musí aj naďalej venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám v športe, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. Tieto skupiny majú právo zapojiť sa do športových aktivít za rovnakých podmienok. EHSV pripomína pristúpenie EÚ k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: členské štáty musia zaručiť uplatňovanie tohto dohovoru.

1.8   EHSV žiada, rovnako ako v roku 2008 (2), aby sa venovala osobitná pozornosť zastúpeniu žien v športe a aby sa podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami v tejto oblasti.

1.9   EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neziskové športové združenia pri podpore športu. Tieto štruktúry sa musia podporovať, a to buď pomocou adekvátnych finančných prostriedkov alebo prostredníctvom podpory dobrovoľníctva v týchto organizáciách.

1.10   Rovnako dôležitá je aktívna spolupráca medzi profesionálnymi a neziskovými organizáciami, pretože od tejto spolupráce závisí aj vývoj športu. EHSV považuje za prioritu nájsť formy udržateľného financovania s cieľom umožniť takúto spoluprácu.

1.11   EHSV vyjadruje znepokojnenie, najmä pokiaľ ide o rastúci sektor nelegálneho a neregulovaného stávkovania a lotérií, v ktorom sa jasne prejavuje nedostatočná právna úprava a chýbajúce adekvátne sankčné opatrenia. Treba zdôrazniť význam tohto sektoru hier a stávok spravovaných štátom alebo s licenciami udeľovanými štátom, pokiaľ ide o financovanie športu, a to prostredníctvom investovania príjmov do modernizácie športových štruktúr. Treba nadviazať dialóg medzi členskými štátmi s cieľom nájsť modely, ktoré čo najlepšie zodpovedajú zásadám EÚ. Regulácia trhu stávok a lotérií v oblasti športu je tiež nevyhnutná, pokiaľ ide o zachovanie skutočnej súťažnej podstaty a transparentnosti športu.

1.12   EHSV poukazuje na ťažkosti EÚ v oblasti regulácie trhu stávok. V plnej miere sa musia dodržiavať pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, ako aj zásada subsidiarity. EHSV nalieha na Komisiu, aby túto oblasť pozorne sledovala a aby vytvorila orientačný rámec na reguláciu tohto trhu berúc do úvahy spomenuté zásady a cenné informácie, ktoré by sa mohli získať z prebiehajúcej konzultácie (3).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Úvod

2.1.1   Európska komisia vydala 18. januára 2011 oznámenie na tému Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe, ktoré vo všeobecnosti skúma výsledky Bielej knihy o športe. Rada Európskej únie stanovila v súlade s článkom 165 ZFEÚ akčný plán založený na činnosti pracovných skupín s cieľom konkretizovať stanovené ciele.

2.1.2   Význam športu uznávajú všetci, členské štáty aj všetky zainteresované strany. Prínos športu pre spoločnosť nemožno poprieť. Výhody, ktoré šport prináša v oblasti zdravia, sociálneho začlenenia a hospodárstva EÚ zdôrazňujú potrebu spolupráce a rozvoja spoločných stratégií. EÚ má najvhodnejšiu pozíciu na to, aby členské štáty viedla k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v tejto oblasti.

2.1.3   Význam európskeho rozmeru športu je zjavný, a to či už ide o financovanie programov a špecifických činností v tomto sektore alebo o rozvoj špecifických fór pre dialóg a výmenu informácií.

2.1.4   Olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v roku 2012 v Londýne, budú príležitosťou na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe na viacerých úrovniach, a to pokiaľ ide o modely organizácie, monitorovania a koordinácie alebo výsledky dialógu medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

2.2   Ciele a obsah oznámenia

2.2.1   Nadobudnutím účinnosti novej zmluvy získala EÚ novú právomoc v oblasti športu. Doteraz sa európsky rozmer v športe rozvíjal nepriamo prostredníctvom právomocí udeľovaných v rámci sociálnej oblasti, vzdelávania a zdravia, a ešte nepriamejšie v súvislosti so zásadami vnútorného trhu a právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.

2.2.2   Napriek týmto obmedzeniam sa vždy poukazovalo na to, že by bolo v najlepšom záujme členských štátov, aby pri rozvoji športu spolupracovali. EÚ nadobudla vhodnú pozíciu na rozvoj tejto politiky.

2.2.3   Vyvinulo sa úsilie obsiahnuť potreby a význam športu v európskom rozmere. Boli určené najdôležitejšie a najkritickejšie oblasti, v ktorých treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. S týmto zámerom sa pristúpilo k verejným konzultáciám s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom určiť prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať. Vymedzené boli tri relevantné oblasti, a to:

spoločenská úloha športu,

hospodársky rozmer športu,

organizačné otázky v športe.

V rámci týchto oblastí boli určené najdôležitejšie aspekty.

2.2.4   Predkladané oznámenie sa snaží o rozvoj/prehĺbenie bielej knihy, pričom berie do úvahy kroky, ktoré boli odvtedy podniknuté, a samozrejme o preskúmanie právomocí získaných po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy (konkrétne článku 165 ZFEÚ).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Zdravie

3.1.1   EHSV uznáva, že športovanie vo všeobecnosti zlepšuje fyzické a duševné zdravie občanov a priamo pozitívne ovplyvňuje tak ich produktivitu v zamestnaní, ako aj kvalitu života, pretože je veľmi dôležitým nástrojom proti sedavému spôsobu života.

3.1.2   Šport pomáha predchádzať obezite a rôznym vážnym chorobám, najmä srdcovo-cievnym, a bojovať proti nim. V tejto súvislosti je šport značným prínosom v oblasti hospodárstva, pretože znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť a výdavky na sociálne zabezpečenie.

3.1.3   Šport zároveň zohráva dôležitú úlohu pri sociálnom začleňovaní a zabezpečení dobrých životných podmienok starších ľudí. Pomáha nielen bojovať proti chorobám, ale aj pri podpore lepšej komunikácie medzi generáciami.

3.2   Boj proti dopingu

3.2.1   Boj proti dopingu má veľký význam. Ochrana fyzickej integrity športovcov a samotnej súťažnej podstaty športu si vyžaduje zavedenie koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach, a to nielen v 27 členských štátoch a ich príslušných orgánoch, ale aj na medzinárodnej úrovni. Čím užšie budú všetky zainteresované strany spolupracovať a čím rýchlejšie sa dohodnú na najlepšom spôsobe konania, tým väčšia bude miera úspešnosti.

3.2.2   Boj proti dopingu má veľký význam nielen v profesionálnom športe, ale aj na úrovni amatérskeho športu.

3.2.3   V členských štátoch treba prijať dôrazné a koordinované opatrenia na reguláciu a kontrolu obchodu s dopingovými látkami, a preto EHSV podporuje snahu Komisie pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EÚ k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

3.3   Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe

3.3.1   Fyzická aktivita v školách je prvým krokom k tomu, aby sa u tých najmladších vypestovali športové hodnoty, ktoré budú pretrvávať celý život. EHSV plne podporuje opatrenia zamerané na zavedenie osvedčených postupov v športe do vzdelávacieho systému, ako aj zlepšenie potrebných infraštruktúr.

3.3.2   EHSV podporuje Európsku komisiu, ktorá navrhuje, aby sa význam dvojitej kariéry zohľadnil aj vo vzdelávaní a odbornej príprave športovcov.

3.3.3   EHSV tiež podporuje iniciatívy v oblasti programu celoživotného vzdelávania, pričom ich považuje za stratégiu, ktorá je nevyhnutná na zavádzanie správnych športových hodnôt.

3.3.4   Vhodná kvalifikácia učiteľov aj žiakov v oblasti športu je ďalším dôležitým faktorom na zaručenie športových hodnôt. EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o začlenenie kvalifikácií v oblasti športu do národných sústav kvalifikácií, aby ich bolo možné zosúladiť s európskym kvalifikačným rámcom.

3.3.5   Dobrovoľníctvo v oblasti športu, najmä v miestnych športových kluboch, má veľký význam pre spoločnosť ako celok. Dobrovoľnícke neziskové športové organizácie často nie sú politickými orgánmi uznávané do tej miery, do akej by mali byť a v súčasnosti čelia výrazným problémom. EHSV zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení dostatočne nezohľadňuje význam dobrovoľníctva v športe. Vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na väčšiu podporu kultúry dobrovoľníctva v športe. Najmä kvalifikácia a príprava dobrovoľníkov a získavanie a uznávanie poznatkov a zručností v tejto oblasti by sa mali na európskej úrovni dôraznejšie podporovať. Komisia by mala okrem toho dohliadať na tento proces a predísť pri vypracovávaní európskych právnych predpisov akýmkoľvek neželaným negatívnym dôsledkom pre neziskové športové organizácie.

3.4   Boj proti násiliu v športe

3.4.1   EHSV víta iniciatívu Komisie zameranú na rozvoj a implementáciu opatrení v oblasti odbornej prípravy súvisiacich s násilím v športe, ktoré sú zamerané tak na divákov, ako aj na príslušníkov polície.

3.4.2   Výchova divákov začína už od malička v školských laviciach. Športové hodnoty musia prekonať hodnoty nezdravého súťaženia.

3.4.3   Násilie v športe je závažným javom, ktorý sa vyskytuje v celej Európe. Násilie je vo všeobecnosti spojené s prejavmi rasizmu, xenofóbie, homofóbie a inými podobnými prejavmi. Opatrenia, ktoré treba prijať, sa musia zamerať na boj proti týmto javom, ktoré sú v absolútnom protiklade k športovým hodnotám.

3.4.4   Neustále treba monitorovať informácie a rozvíjať spoluprácu medzi organizáciami zodpovednými za bezpečnosť divákov, najmä pokiaľ ide o predchádzanie priestupkom zo strany vopred identifikovaných rizikových skupín, najmä na medzinárodných športových podujatiach.

3.5   Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu

3.5.1   Treba vytvoriť potrebné podmienky na prístup do športových priestorov, ale aj k športu, pre všetkých, vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí. Dotácie z verejných zdrojov budú mať pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčový význam.

3.5.2   Pokiaľ ide o športové aktivity osôb so zdravotným postihnutím, chýba výskum, na základe ktorého by mohli vykonávať všetky športové disciplíny. EHSV podporuje iniciatívu Komisie v tejto oblasti.

3.5.3   Pristúpenie členských štátov a EÚ k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím znamená prijatie opatrení potrebných na harmonizáciu s dohovorom. EHSV nalieha na Komisiu, aby overila opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto oblasti.

3.5.4   Rovnosť medzi mužmi a ženami v športe musí byť zaručená, pretože ženy sú nedostatočne zastúpené vo viacerých oblastiach športu. EHSV podporuje iniciatívy zamerané na dodržiavanie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami a rovnakých príležitostí. V tejto súvislosti súhlasí so zahrnutím kategórie športu do databázy žien vo vedúcich funkciách.

3.5.5   Šport môže byť hnacou silou začlenenia a dialógu medzi rôznymi kultúrami a podporovať ducha európskeho občianstva. Treba zdôrazniť potenciál športu pri začleňovaní znevýhodnených a zraniteľných skupín. EHSV v plnej miere súhlasí s potrebou podporovať programy zamerané na sociálne začlenenie prostredníctvom športu. Mimovládne organizácie zohrávajú v tejto oblasti významnú úlohu, ktorú treba podporovať.

3.5.6   Migrácia športovcov je čoraz výraznejšia. Začlenenie týchto ľudí ako aj ich rodín v hostiteľských krajinách je formou, ako môžu samotné štáty podporovať svoju kultúru a spoločenské hodnoty. EHSV podporuje úsilie členských štátov a Komisie pri vytváraní právnych stimulov pre prijímanie, usadenie sa a nediskrimináciu týchto občanov.

3.6   Hospodársky rozmer športu

3.6.1   EHSV uznáva, že hospodársky význam športu rastie. Táto oblasť predstavuje približne 2 % celkového HDP EÚ. Trh v oblasti športu prispieva k zamestnateľnosti a zvyšovaniu miery rastu. Mnohé organizácie sa zmenili na podniky, ale aj tak väčšina z nich ostáva neziskovými štruktúrami. Treba nadväzovať alebo rozvíjať vzťahy medzi oboma druhmi organizácií, aby dosiahli hospodársku udržateľnosť.

3.6.2   Súkromný sektor zohráva pri rozvoji športu významnú sociálnu úlohu, a to buď priamo prostredníctvom špecifických príspevkov alebo sponzorského marketingu.

3.6.3   EHSV uznáva a podporuje vytvorenie satelitného účtu športu. Potrebné sú dôveryhodné údaje o príjmoch v športe, aby bolo možné prijať čo najvhodnejšie opatrenia. Čím väčšia bude spolupráca a čím lepšia bude informovanosť, tým jednoduchšie sa podarí dospieť k rozumnejším opatreniam.

3.6.4   Predkladané oznámenie prikladá veľký význam otázke využívania vlastníckych práv súvisiacich s príslušným športovým podujatím, ktorými disponujú organizátori, ako aj práv duševného vlastníctva. EHSV s týmto prístupom súhlasí. Predaj vysielacích práv, ako aj propagačných predmetov predstavuje veľkú časť príjmov týchto športových štruktúr. Práva športových organizácií by sa preto mali v právnych predpisoch EÚ posilniť. Organizátori športových podujatí by mali mať právo požadovať spravodlivú kompenzáciu za využívanie týchto podujatí, a to bez ohľadu na ich formu a hospodársky úžitok.

3.6.5   EHSV súhlasí s právnou analýzou v oznámení, ktorá sa zaoberá prípadným nedodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kolektívny predaj práv. Uznanie splnenia požiadaviek na udelenie výnimky vyplývajúce z uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEÚ je správne a EHSV uznáva, že kolektívny predaj je pre športové štruktúry nepochybne výhodný a že tieto štruktúry musia takýto predaj uskutočniť tak, aby sa naň nevzťahoval článok 101 ods. 1 ZFEÚ.

3.6.6   Aj v Európe je predaj (a výroba) športového tovaru, odevov a súvisiacich výrobkov odvetvím podnikania, ktorého hodnota sa pohybuje rádovo v miliardách eur. Toto odvetvie je vďaka reklame a sponzorstvu jedným z najväčších zdrojov finančných prostriedkov v športe. Z mnohých štúdií vypracovaných na žiadosť európskych organizácií vyplýva, že v súvislosti s pracovnými podmienkami v celosvetovom reťazci výroby športového tovaru existuje veľa nedostatkov, ktoré môžu z etického hľadiska oslabiť dôveryhodnosť celého športového hnutia. Od športovcov, športového hnutia, podnikov sponzorujúcich športové podujatia, ako aj od spolupracujúcich partnerov by sa mala vyžadovať kontrola výrobného reťazca a príslušných pracovných podmienok, a to dôveryhodným a transparentným spôsobom (a tiež vypracovanie etických usmernení podľa medzinárodných pracovných noriem MOP).

3.6.7   EHSV uznáva, že trh stávok a lotérií spravovaných štátom alebo s licenciami udelenými štátom má veľký význam pre finančnú udržateľnosť športu. Daňové príjmy sú značné a nepriamo slúžia na dosiahnutie finančnej udržateľnosti jednotlivých úrovní športu. Prevádzkovatelia online športových stávok musia na základe zmluvy organizátorom športových podujatí umožniť kontrolovať typy ponúkaných stávok a získať podiel za využitie podujatí na podporu online športových stávok.

3.6.8   Vytvorenie európskej športovej lotérie by tento segment trhu ešte viac zatraktívnilo a prinieslo by prostriedky na financovanie rozvoja regionálnych športových štruktúr v oblasti vzdelávania a športovej výchovy.

3.6.9   EHSV uznáva ťažkosti vyplývajúce z regulácie tohto trhu a pripomína Komisii, že na základe zásad vnútorného trhu a právnych predpisov o hospodárskej súťaži je možné z právneho hľadiska podporovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti tohto sektoru.

3.6.10   Korupcia a organizované zločinecké skupiny sú prepojené s trhom nelegálnych stávok. Tieto skupiny sa snažia, niekedy úspešne, zmanipulovať výsledky, čo poškodzuje pravé športové súťaženie, korumpuje rôzne subjekty a účastníkov a deformuje športové hodnoty. EHSV nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zosúladili právne predpisy v oblasti boja proti týmto nelegálnym praktikám.

3.6.11   EHSV víta iniciatívu monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie európskych právnych predpisov.

3.6.12   EHSV plne podporuje využívanie možností podpory prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zlepšenie športovej infraštruktúry vzhľadom na to, že dobrovoľnícke subjekty potrebujú túto podporu, ktorá podnieti regionálny rozvoj a rozvoj vidieka v členských štátoch.

3.7   Organizovanie športu

3.7.1   Zjavne je veľmi dôležité objasniť, ktoré európske právne predpisy sa vzťahujú na sektor športu. EHSV víta iniciatívu Komisie poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.

3.7.2   EHSV sa v plnej miere pripája k rastúcim obavám ohľadom právnej stránky činnosti športových agentov. Prioritou je pochopiť a preskúmať dosah takejto činnosti na športové a vzdelávacie štruktúry a snažiť sa o lepšiu ochranu atlétov.

3.7.3   EHSV podporuje usporiadanie konferencie, ktorej cieľom by bolo pravidelne analyzovať rozvíjanie európskeho rozmeru v športe a jeho dosah, a rád by sa na nej aktívne zúčastnil.

3.7.4   V súlade s návrhom Komisie sa EHSV domnieva, že treba podporovať a zaviesť trvalý dialóg sociálnych partnerov a športových organizácií s cieľom preskúmať a prediskutovať otázky súvisiace s oblasťami prepojenými so športom, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, ochrana mladistvých, zdravie a bezpečnosť, zamestnanie, pracovné podmienky a zmluvná stabilita.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008.

(2)  Tamtiež.

(3)  KOM(2011) 12 v konečnom znení, s. 10.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/111


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“

[KOM(2011) 244 v konečnom znení]

2012/C 24/24

Spravodajca: Lutz RIBBE

Európska komisia sa 3. mája 2011 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020

KOM(2011) 244 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní výboru

1.1

EHSV v tomto svojom stanovisku o politike v oblasti biodiverzity, ktoré je štvrté v priebehu len štyroch rokov, opäť víta, že Komisia poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľov vytýčených Európskou radou sa musí vykonať oveľa viac.

1.2

EHSV hodnotí kriticky skutočnosť, že Komisia neuskutočnila žiadnu skutočnú analýzu toho, prečo neboli realizované – alebo len nedostatočne – požiadavky, ktoré sú už roky známe a ktoré výbor vždy vítal, napr. 160 opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006. Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 je o to dôležitejšie, že sa na základe neho dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie.

1.3

Predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové. Táto problematika by sa nemala riešiť predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky. Čo sa týka zachovania biodiverzity, máme dostatok zákonov, smerníc, programov, modelových projektov, politických vyhlásení alebo usmernení, chýba však realizácia a spoločné postupy na všetkých politických úrovniach činnosti.

1.4

Politici doteraz nenašli silu resp. vôľu na uskutočnenie opatrení, ktoré sú už roky uznávané ako nevyhnutné, hoci oznámenie opäť jasne poukazuje na to, že z prísnej politiky v oblasti biodiverzity má úžitok tak spoločnosť, ako aj hospodárstvo. Ani kľúčové smernice o ochrane prírody EÚ neboli členskými štátmi 32 resp. 19 rokov po nadobudnutí ich účinnosti v plnom rozsahu realizované.

1.5

EHSV plne uznáva, že pokiaľ ide o zachovanie biodiverzity, existujú čiastkové úspechy. To však nesmie zakryť skutočnosť, že celkovo biologickej rozmanitosti dramaticky ubúda. EÚ preto stojí pred úlohou vypracovať realizovateľnú stratégiu.

1.6

Žiaľ naďalej nie je jasné, ako je možné prekonať doterajší nedostatok politickej vôle. Predložená stratégia v oblasti biodiverzity teda nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Doterajšie diskusie o tomto oznámení v Rade ministrov ukazujú, že politika v oblasti biodiverzity je ešte stále ďaleko od toho, aby bola integrovaná do iných oblastí politiky.

1.7

Preto je mimoriadne dôležité, aby sa v nadchádzajúcom politickom procese reforiem (napríklad v politike v oblasti rybolovu, poľnohospodárstva, dopravy, energetiky a súdržnosti) vytvorila úzka väzba so stratégiu v oblasti biodiverzity. EHSV v tejto súvislosti vidí ešte veľké nedostatky. Platí to aj pre predložené plány k finančnému výhľadu na roky 2014 – 2020, ktoré sa EHSV nezdajú byť vhodné na zabezpečenie finančných prostriedkov v potrebnom objeme. Komisia musí brať svoju vlastnú stratégiu na ochranu biodiverzity vážnejšie.

1.8

Počas vypracovania tohto stanoviska sa pri tomto diskusnom bode vytvárali paralely s dlhovou krízou a krízou eura. Keď členské štáty EÚ svoje vlastné zásady a kritériá neberú vážne, či už sú to predpisy o ochrane prírody alebo kritériá stability menovej únie stanovené Maastrichtskou zmluvou, niet sa čo čudovať, keď a) v tejto politickej oblasti vznikajú problémy a b) občania strácajú dôveru v politiku.

1.9

Jednoznačne sú potrebné informácie a poznatky o biologickej rozmanitosti, jej zložitom vzájomnom pôsobení s rozvojom a zamestnanosťou a na určenie a podporu úspešných príkladov.

1.10

Komisia je vyzvaná, aby konečne predložila zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie, ktorý avizovala už v roku 2006.

2.   Hlavné prvky a pozadie dokumentu Komisie

2.1

V roku 2001 prijala Európska rada v Göteborgu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, v ktorej vytýčila jasný cieľ pre politiku v oblasti biodiverzity. Týmto cieľom bola ochrana a obnova biotopov a prírodných systémov a zastavenie úbytku biologickej rozmanitosti do roku 2010 (1).

2.2

V marci 2010 museli hlavy štátov a vlád EÚ uznať, že svoj cieľ nedosiahli. Schválili preto nový cieľ, ktorý Komisia navrhla v oznámení „Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010“ (2). Vzťahuje sa na rok 2020 a znie takto: Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

2.3

Rada poverila Komisiu, aby vypracovala návrh novej stratégie na dosiahnutie tohto cieľa. Návrh je predložený s týmto oznámením.

2.4

Komisia v ňom podčiarkuje – spolu s faktami, ktoré sú už roky známe – nutnosť konečne konať:

strata biodiverzity sa spolu so zmenou klímy považuje za „najkritickejšiu celosvetovú environmentálnu hrozbu“, pričom Komisia poznamenáva, že obe hrozby sú neoddeliteľne späté;

vymieranie druhov v súčasnosti prebieha nevídaným tempom: druhy v súčasnosti hynú 100- až 1 000-krát rýchlejšie, ako by to bolo v prípade ich prirodzeného úhynu;

v EÚ vykazuje priaznivý stav len 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených právnymi predpismi EÚ (3)  (4);

nad niekoľkými pozitívnymi prínosmi týchto opatrení prevažujú „neustále a rastúce tlaky na biodiverzitu v Európe (zmeny vo využívaní pôdy, nadmerné využívanie biodiverzity a jej zložiek, rozširovanie invazívnych cudzích druhov, znečistenie a zmena klímy zostávajú buď na konštantnej úrovni alebo rastú)“;

skutočnosť, že hospodárska hodnota biodiverzity sa neodzrkadľuje v rozhodovacom procese, biodiverzite takisto veľmi neprospieva.

2.5

Hospodárskym aspektom úbytku biodiverzity sa v oznámení venuje väčšia pozornosť, než v predchádzajúcich dokumentoch EÚ, o čom svedčí okrem iného stále častejšie používanie pojmu „ekosystémové služby“. Znovu sa odkazuje na štúdiu „Ekonomika ekosystémov a biodiverzity“ (TEEB) (5) a ako príklad sa uvádza, že len samotné opeľovanie hmyzom má pre EÚ podľa odhadov hospodársku hodnotu 15 mld. EUR ročne. Z toho sa vyvodzuje, že „neustály pokles počtu včiel a ďalších opeľovačov by mohol mať vážne dôsledky pre európskych poľnohospodárov“.

2.6

V tretej časti oznámenia je opísaný rámec pre činnosť v budúcom desaťročí, ktorý pozostáva zo šiestich čiastkových cieľov:

Cieľ 1: Vykonávať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch v plnom rozsahu

Cieľ 2: Zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby

Cieľ 3: Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity

Cieľ 4: Zaistiť udržateľné využívanie rybolovných zdrojov

Cieľ 5: Bojovať proti invazívnym cudzím druhom

Cieľ 6: Pomôcť zamedziť strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

2.7

Každý cieľ sa rozčleňuje na súbor opatrení vypracovaných tak, aby sa nimi reagovalo na osobitnú výzvu, na ktorú sa daný cieľ vzťahuje. Celkovo je uvedených 37 opatrení.

2.8

Niekoľkokrát sa v oznámení upozorňuje na to, že je potrebná lepšia integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do iných politických oblastí EÚ (ako napr. do poľnohospodárskej resp. rybárskej politiky).

2.9

Potreba financovania existuje najmä v dvoch oblastiach: dovŕšenie sústavy Natura 2000 a plnenie dohodnutých celosvetových záväzkov (6).

2.10

Ďalej sa poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV zaujal postoj k otázkam biodiverzity už vo februári 2007, v júli 2009 a v septembri 2010.

3.2

EHSV konštatuje, že oblasti, ciele a opatrenia uvedené v súčasnom návrhu stratégie boli už v roku 2006 hlavnou súčasťou vtedajšieho akčného plánu.

3.3

Táto predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové, poukazuje však znovu na to, ktoré prístupy sú absolútne nevyhnutné a v čom spočívajú tie najnaliehavejšie, ako aj najsľubnejšie. Stratégia je do veľkej miery „kopírovanie a vkladanie“ starých, dávno známych faktov, požiadaviek a opatrení. To znamená, že všetko je dostatočne známe. Už sa netreba zaoberať otázkou, čo je potrebné urobiť, ale skôr otázkou, prečo sa to nerobí a ako sa dostaneme k cielenému konaniu. Stratégia však na túto hlavnú otázku zatiaľ nedáva odpoveď.

3.4

Preto je dokument Komisie neuspokojivý. EHSV preto požaduje väčšie zameranie sa stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 na jej uskutočňovanie.

3.5

EHSV by chcel pripomenúť, čo zhrnul už v roku 2007:

Zachovanie biodiverzity je potrebná a kľúčová úloha, pri ktorej neexistujú iba eticko-morálne záväzky. Jestvuje aj dostatok ekonomických dôvodov, ktoré si vyžadujú rýchlejšie a úspešnejšie konanie.

Úbytok druhov v Európe je výsledkom miliónov jednotlivých hodnotových rozhodnutí v posledných desaťročiach, ktoré sa v prevažnej väčšine uskutočňovali v rámci existujúcich zákonov.

Vývoj biodiverzity je aj naďalej negatívny. Doposiaľ chýbala politická vôľa skutočne presadiť opatrenia, ktoré sú už dlho uznávané za nevyhnutné.

Komisia v tejto súvislosti správne pomenovala dôvody, ktorými sú podľa nej „nedostatočná správa a riadenie a neschopnosť klasických ekonomík uznať ekonomické hodnoty prírodného kapitálu a ekosystémových služieb.“

Tieto dôvody a skutočnosť, že eticko-morálne zdôvodnenie zachovania biodiverzity bolo pri procesoch plánovania a politického rozhodovania skôr druhoradé, viedli k súčasnému vyostreniu situácie.

EHSV privítal akčný plán z roku 2006 a uznal zmysluplnosť 160 (!) opatrení, ktoré sú v ňom uvedené. Väčšina z nich však nie je v žiadnom prípade nová. Sú už roky predmetom rokovaní. EHSV ľutuje, že chýbajúce strategické vyrovnanie sa s otázkou, ktorú nastolil vo svojom prieskumnom stanovisku z 18. mája 2006 (7), prečo medzi požiadavkami, oznámeniami a skutočnosťou, ktoré sa týkajú zachovania biodiverzity vznikajú také značné rozdiely, sa takmer vôbec nezohľadnilo v oznámení Komisie a v akčnom pláne.

EHSV podporuje koncepciu globálnej zodpovednosti EÚ.

3.6

Tieto hlavné body stanoviska schváleného na plenárnom zasadnutí v roku 2007 sú dnes rovnako aktuálne ako vtedy. EHSV hlboko ľutuje, že sa v uplynulých rokoch nič rozhodujúce nezmenilo.

3.7

Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 chýba aj v tomto oznámení Komisie. Takáto kvalifikovaná analýza zlyhania je o to dôležitejšia, že sa na jej základe dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie. Predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky, by sa táto problematika nemala riešiť.

3.8

Hoci sa Komisia už roky pokúša vo zvýšenej miere vytiahnuť aj ekonomické argumenty na zachovanie biodiverzity, úspechy sú malé. EHSV, ktorý raz označil politiku v oblasti biodiverzity za „dlhodobú ekonomickú otázku“, „a preto by sa touto témou mali konečne zaoberať aj ministri hospodárstva a financií“ (8), na jednej strane víta pokus poukázať na dôsledky, aké má zanedbaná politika v oblasti biodiverzity na hospodárstvo. Doteraz však chýba integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do hospodárskej a finančnej politiky EÚ. Nová stratégia by mala dať odpoveď na to, ako sa to dá zmeniť.

3.9

Na druhej strane by EHSV chcel poukázať na nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo spájať so zvyšujúcou sa ekonomizáciou. Ochrana biodiverzity by sa totiž v budúcnosti mohla zameriavať najmä na tie oblasti, ktoré sa z krátkodobého hľadiska ekonomicky vyplatia, resp. sa zdá, že sa vyplatia. Komisia by preto mala uvážiť, aký postoj zaujať k druhom a biotopom, ktorých ekonomická hodnota sa nedá priamo vypočítať. Len ťažko by sa dala vyjadriť hodnota veľkých cicavcov, ako je napr. vlk, medveď alebo rys v eurách a centoch, rovnako ako hodnota skokana hnedého, lúčneho koníka, bociana bieleho a tisícov ďalších druhov. Okrem toho druhy, ktorých „výkon“, sa nedá dostatočne vysoko ekonomicky oceniť, nie sú vôbec predmetom politickej diskusie: kde sú ochranné programy pre baktérie, huby alebo dážďovky, čiže deštruenty, bez ktorých by rozklad organických látok nefungoval?

3.10

Stratégia sa výrazne zameriava na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ako aj rybársku politiku. Je to na jednej strane opodstatnené, pretože a) účinky na biodiverzitu existujú a b) ide o politické oblasti, ktoré sa týkajú veľkých plôch a EÚ ich môže ovplyvniť. Na druhej strane zostávajú nepovšimnuté ostatné druhy záťaže na biodiverzitu, ako je doprava a urbanizácia.

3.11

Keď Komisia v návrhu stratégie poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“, tak má pravdu. Lenže: zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie by už mala konečne predložiť. Takýto sľub existuje už od roku 2006, dodnes však nebol splnený.

3.12

EHSV víta vyhlásenie Komisie, že preskúma všetky výdavkové položky z hľadiska zlučiteľnosti s biodiverzitou a že zabezpečí, aby pomocou iniciatívy „zachovanie biodiverzity bez strát“ nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu biologickej rozmanitosti.

4.   Pripomienky k cieľom

4.1

Na základe skúmania šiestich cieľov a niekoľkých opatrení by chcel EHSV objasniť, prečo považuje predloženú stratégiu v oblasti biodiverzity z odborného hľadiska za málo ambicióznu. Dôvod, prečo je Komisia pri formulovaní opatrení veľmi zdržanlivá, je zrejme skôr politickej povahy. Extrémne tvrdé rokovania v Rade pre životné prostredie o stanovení jednotlivých opatrení svedčia o tom, že naďalej chýba integrácia biodiverzity do iných politických oblastí.

4.2

Cieľ 1:

4.2.1

Smernica o ochrane vtáctva z roku 1979 a smernica o biotopoch z roku 1992 sú pre európsku ochranu prírody kľúčovými smernicami, bez ktorých by uskutočňovanie ochrany prírody v Európe v plnom rozsahu bolo bez šancí. Skutočnosť, že cieľ 1 novej stratégie v oblasti biodiverzity znie: „Vykonávať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch v plnom rozsahu“, však možno považovať za zlé znamenie. EHSV považuje za najväčší problém politiky v oblasti biodiverzity v Európe skutočnosť, že tieto smernice sa ani po 32 resp. 19 rokoch neuplatňujú v plnom rozsahu. To presvedčivo dokazuje, že pokiaľ ide o biodiverzitu, chýba politická vôľa, a nie právny základ alebo stratégie. To je určite aj úlohou pre Súdny dvor Európskej únie, pretože aj tie najlepšie stratégie nemôžu nahradiť zrejmú chýbajúcu politickú vôľu.

4.2.2

Sklamanie EHSV zo zdĺhavého uskutočňovania týchto smerníc je o to väčšie, že väčšina úspešných praktických opatrení bola nepriamo či priamo spojená s týmito smernicami o ochrane prírody. Z času na čas je v politike kladená otázka, či sú tieto smernice a ich ciele vôbec ešte „aktuálne“. EHSV odpovedá na túto otázku jednoznačným a dôrazným „áno“, pretože nevidí žiadnu možnosť dosiahnuť nové ciele bez rýchlej a úplnej realizácie existujúcich smerníc.

4.2.3

Počas vypracovania tohto stanoviska sa pri tomto diskusnom bode vytvárali paralely s dlhovou krízou a krízou eura. Keď členské štáty EÚ svoje vlastné zásady a kritériá neberú vážne, či už sú to predpisy o ochrane prírody alebo kritériá stability menovej únie stanovené Maastrichtskou zmluvou, niet sa čo čudovať, keď a) v tejto politickej oblasti vznikajú problémy a b) občania strácajú dôveru v politiku.

4.2.4

Medzi opatreniami na dosiahnutie tohto cieľa je opatrenie „Zaistiť náležité financovanie lokalít sústavy Natura 2000“ označované ako prioritné. EHSV má na to rovnaký názor, z predkladaného návrhu finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 až 2020 však pre neho nevyplýva, že v novom finančnom období dôjde k zásadne potrebnému zlepšeniu. Prémia za spravovanie lokalít sústavy Natura 2000, napr. poľnohospodárstvom, by bola dobrým signálom, ale žiaľ v reforme SPP sa s ňou nepočíta.

4.2.5

V EÚ vykazuje priaznivý stav len 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených právnymi predpismi EÚ. EHSV žiada Komisiu o informáciu o tom, či bude vytýčený cieľ, ktorým je snaha do roku 2020 dosiahnuť, aby „o 100 % viac posúdení biotopov a o 50 % viac posúdení druhov […] vykazovalo zlepšený stav ochrany“, postačovať na skutočné zastavenie poklesu biodiverzity. Výbor chápe túto formuláciu tak, že Komisia by bola spokojná, keby v roku 2020 bolo 34 % biotopov a druhov chránených právnymi predpismi EÚ v priaznivom stave (čiže: 2/3 by boli v neuspokojivom stave).

4.3

Cieľ 2:

4.3.1

Cieľom 2 je „Zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby“, čo je sľub, ktorý hlavy štátov a vlád dali už v roku 2001. Do roku 2020 sa má dosiahnuť príslušné zlepšenie, a to o. i. prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov (9).

4.3.2

EHSV zdôrazňuje, že konflikty spojené s využívaním pôdy sa v uplynulých desaťročiach dramaticky zostrovali, a to vo všetkých oblastiach (napr. v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, pri získavaní energie, v doprave a urbanizácii). Obnova zdegradovaných ekosystémov za terajších rámcových podmienok zostrí konflikty pri využívaní pôdy, pretože ochrana prírody – je z hľadiska užívateľov pôdy – vnímaná ako konkurencia zaberajúca pôdu. EHSV požaduje vyjadrenie k riešeniu týchto konfliktov vo vykonávacej stratégii, ktorej vypracovanie je sľúbené na rok 2012.

4.4

Cieľ 3:

4.4.1

Aj cieľ 3, „Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity“, je už roky neriešenou súčasťou diskusie. EHSV viackrát poukázal na to, že poľnohospodári a lesníci majú blízky a kladný vzťah k ochrane prírody a biotopov. Mnohé modelové projekty ukazujú, že v partnerskej spolupráci sa dajú dosiahnuť pozitívne výsledky.

4.4.2

Poľnohospodári sú pripravení prijať výzvu spoločnosti, ktorá im pridelí „multifunkčnú úlohu“, a nie iba čisto výrobnú funkciu. Pritom však čelia úlohám, ktoré si spočiatku len vyžadujú peniaze a žiadne neprinášajú, pretože do výrobných cien nie sú zahrnuté výkony poľnohospodárstva, ktoré sa od neho navyše očakávajú.

4.4.3

Spoločná poľnohospodárska politika sa preto musí zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby sa táto dilema vyriešila. Výbor odkazuje na svoje doterajšie stanoviská na túto tému a bude nadchádzajúcu reformu SPP v tomto zmysle pozorne sledovať.

4.4.4

Okrem toho by sa mali preskúmať aj spôsoby financovania mimo rozpočtu EÚ určeného pre poľnohospodárstvo, aby sa zabezpečil potrebný stimulačný účinok.

4.5

Cieľ 4:

4.5.1

Cieľ 4, „Zaistiť udržateľné využívanie rybolovných zdrojov“, sa obracia priamo na politiku EÚ v oblasti rybolovu. Záujmy komerčného rybolovu a záujmy ochrany biologickej rozmanitosti ešte stále na seba konfrontačne narážajú. Neprekvapuje preto, že ciele vytýčené pre rybolov (napríklad opatrenie 13: „Zlepšiť riadenie lovených populácií“) sú mimoriadne všeobecne formulované a neobsahujú takmer žiadne kvantifikovateľné požiadavky na ochranu prírody. EHSV víta cieľ, ktorým je udržať populácie rýb od roku 2015 (a nie až od roku 2020) na úrovni (resp. dostať ich znovu na úroveň), ktorá zabezpečí „maximálny udržateľný výnos“, ale je potrebné uznať, že je to cieľ stanovený skôr z hľadiska rybného hospodárstva, než z hľadiska politiky ochrany prírody. Rokovania v Rade však ukázali, že aj takéto skôr nezáväzné formulácie vyvolávajú značný odpor. Pre EHSV je to signál, že politika v oblasti biodiverzity musí aj naďalej dať prednosť výrobným metódam, ktoré sú už dávno uznané ako neudržateľné. Výbor bude ďalšie rokovania o reforme rybárskej politiky veľmi pozorne sledovať.

4.6

Cieľ 5 a 6:

4.6.1

K cieľu 5, „Bojovať proti invazívnym cudzím druhom“, sa EHSV už vyjadril v jednom stanovisku (10). Tento problém nie je nový, čaká však na riešenie rovnako ako cieľ 6, „Pomôcť zamedziť strate biodiverzity v celosvetovom meradle“. Pokiaľ ide o cieľ 6, výbor konštatuje, že mnohé z vyhlásení a sľubov týkajúcich sa zachovania biodiverzity sa zjavne neplnia. Príkladom toho sa zdá byť projekt „Národný park Yasuni“ v Ekvádore, kde medzinárodné spoločenstvo chcelo pomôcť finančnými príspevkami, aby sa v tomto parku neťažila ropa. Peniaze však neprúdili v sľubovanom množstve, takže tam má dôjsť k ťažbe ropy na úkor prírody v dažďovom pralese.

4.6.2

EHSV žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby objasnili, koľko peňazí bude v novom finančnom období rokov 2014 až 2020 vyčlenených na „celosvetovú politiku v oblasti biodiverzity“, pretože z doterajších dokumentov to nevyplýva. Doteraz vydala EÚ a členské štáty na opatrenia na rozvoj a zachovanie biodiverzity menej než 0,004 % svojho ekonomického potenciálu. Tým sa nedajú vyriešiť problémy, ktoré sa v súčasnosti vzhľadom na celosvetovú konkurenciu vo využívaní pôdy skôr zväčšujú.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2001) 264 v konečnom znení z 15. apríla 2001, s. 14.

(2)  KOM(2010) 4 v konečnom znení.

(3)  http://www.eea.europa.eu/publications/eu-2010-biodiversity-baseline/.

(4)  O druhoch a ekosystémoch, ktoré nie sú chránené právnymi predpismi, tu nie sú žiadne údaje, hoci sú pre biodiverzitu samozrejme rovnako dôležité.

(5)  „The Economics of Ecosystems and Biodiversity“ (TEEB), pozri: http://teebweb.org.

(6)  Pozri: Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji v roku 2010.

(7)  Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 96.

(8)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 150, bod 1.6.

(9)  Tento cieľ je v súlade s príslušným cieľom Dohovoru o biologickej diverzite (DBD).

(10)  Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 42.


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/116


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 302/2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori“

[KOM(2011) 330 v konečnom znení – 2011/0144 (COD)]

2012/C 24/25

Spravodajca: Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Rada (24. júna 2011) a Európsky parlament (18. júla 2011) sa podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 302/2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori

KOM(2011) 330 v konečnom znení – 2011/0144 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 129 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 8 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV podporuje návrhy Európskej komisie a uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú členské štáty, ako aj samotní rybári, v snahe úspešne zrealizovať náročný plán obnovy tuniaka modroplutvého, ktorý vypracovala Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorý už prináša prvé výsledky, hoci jeho realizácia bude mať pravdepodobne veľké sociálno-hospodárske dôsledky, ktoré by sa mali zohľadniť.

1.2

V snahe dosiahnuť, aby sa obnovila populácia tuniaka modroplutvého a aby sa v budúcnosti mohli prijať lepšie opatrenia z hľadiska riadenia, výbor nabáda členské štáty a Komisiu, aby i naďalej podporovali aplikovaný vedecký výskum.

2.   Úvod

2.1

Návrhom nariadenia, ktorý predložila Komisia, sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 302/2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

2.2

Nariadením (ES) č. 302/2009, ktoré bolo prijaté 6. apríla 2009 v nadväznosti na odporúčanie komisie ICCAT č. 08-05 vyslovené na jej šestnástej mimoriadnej schôdzi v novembri 2008, sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 1559/2007 zo 17. decembra 2007, ktorým bol pôvodne ustanovený viacročný plán obnovy populácií tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

2.3

Komisia ICCAT prijala na svojom výročnom zasadnutí v roku 2010 odporúčanie, ktorým sa mení a dopĺňa doterajší viacročný plán, s cieľom obnoviť populáciu tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

2.4

V odporúčaní z roku 2010 sa ustanovuje ďalšie zníženie celkového povoleného výlovu a posilňujú opatrenia na obmedzenie rybolovnej kapacity, ako aj kontrolné opatrenia, najmä pokiaľ ide o operácie premiestňovania a umiestňovania do klietok.

2.5

Tieto opatrenia sa zameriavajú na zaistenie účinnosti plánu s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (Bmsy) aspoň so 60 % pravdepodobnosťou.

2.6

Odporúčania ICCAT sú záväzné pre zmluvné strany, ktoré proti nim nevyslovili námietky. Európska únia, ktoré je zmluvnou stranou ICCAT od roku 1997, musí teda uplatňovať toto odporúčanie, voči ktorému nevzniesla žiadne námietky.

2.7

Cieľom tohto návrhu je preto transponovať spomínané odporúčanie ICCAT do právnych predpisov Európskej únie.

3.   Zmeny a doplnenia

3.1

V prvom rade sa mení cieľ plánu obnovy populácie tuniaka modroplutvého, ktorým je dosiahnuť biomasu zodpovedajúcu maximálnemu udržateľnému výnosu s vyššou ako 60 % pravdepodobnosťou namiesto doterajších 50 %.

3.2

Okrem toho sa zavádzajú určité zmeny v definíciách, napríklad sa rozširuje definícia pojmov „pomocné plavidlo“ a „premiestňovacie činnosti“, spresňuje sa definícia pojmu „chov“ a dopĺňa definícia pojmu „zodpovedný členský štát“.

3.3

V kapitole II „Možnosti rybolovu“ sa zavádza pre členské štáty povinnosť odovzdať každý rok do 15. septembra Komisii predbežný ročný rybolovný plán na nasledujúci rok.

3.4

Pokiaľ ide o kapacitné opatrenia, o ktorých sa hovorí v kapitole III, v návrhu nariadenia sa navrhuje, aby každý členský štát vypracoval harmonogram úprav rybolovnej kapacity na obdobie rokov 2010 až 2013, podľa ktorého v poslednom roku všetky členské štáty budú musieť odstrániť 100 % rozdielu medzi ich rybolovnou kapacitou a ich rybolovnou kapacitou úmernou ich kvóte, a to rovnako pre rybárske plavidlá, ako aj pre pasce na tuniaky.

3.5

V kapitole IV „Technické opatrenia“ sa obdobie zákazu lovu kruhovými záťahovými sieťami predlžuje o jeden mesiac, od 15. júna do 15. mája nasledujúceho roka.

3.6

Kapitola V „Kontrolné opatrenia“ obsahuje nasledujúce zmeny:

3.6.1

Komisia nebude povoľovať retroaktívne zaradenie rybárskych plavidiel ani loviacich plavidiel do zoznamov, ktoré jej musí každý členský štát zaslať 45 dní pred začiatkom rybolovnej sezóny.

3.6.2

Kapitáni loviacich plavidiel Európskej únie musia v záujme prísnej kontroly lovu tuniaka modroplutvého okrem plnenia príslušných ustanovení systému kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky zaznamenávať do lodného denníka informácie uvedené v prílohe II návrhu nariadenia.

3.6.3

Spoločné rybárske operácie s inými zmluvnými stranami (ZS) sa nepovoľujú.

3.6.4

Článok nariadenia (ES) č. 302/2009 týkajúci sa „operácií premiestňovania“ sa úplne nahrádza novým textom, pričom sa navrhuje nový systém kontroly týchto operácií, ktorý je účinnejší a jasnejší.

3.6.5

Takisto sa úplne nahrádza článok týkajúci sa „umiestňovania do klietok“.

3.6.6

Do článku, ktorý sa týka „systému monitorovania plavidiel“ (VMS) bola doplnená povinnosť, že rybárske plavidlá zahrnuté v „evidencii ICCAT pre plavidlá loviace tuniaka modroplutvého“ začnú ICCAT vysielať údaje VMS aspoň 15 dní pred otvorením rybolovnej sezóny a budú v ňom pokračovať aspoň 15 dní po ukončení rybolovnej sezóny. Okrem toho sa vysielanie údajov nepreruší, keď sa tieto plavidlá nachádzajú v prístave.

3.6.7

„Zaznamenávanie použitia pascí a podávanie príslušných správ“ sa mení tak, že okrem informovania o úlovkoch chytených do pascí zaznamenaných po skončení každej rybolovnej operácie sa musí oznámiť aj odhad množstva rýb, ktoré zostávajú v pasci.

3.6.8

Takisto sa rozširuje „Systém ICCAT pre spoločnú medzinárodnú inšpekciu“, a to tak, že keď sa v akomkoľvek okamihu na rybolovných činnostiach zameraných na tuniaka modroplutvého v oblasti dohovoru ICCAT podieľa viac ako 15 rybárskych plavidiel daného členského štátu, daný členský štát bude mať počas príslušného obdobia v oblasti dohovoru inšpekčné plavidlo alebo bude spolupracovať s iným členským štátom alebo ZS na spoločnom prevádzkovaní inšpekčného plavidla.

3.6.9

Článok 30, ktorý sa týka „národného pozorovateľského programu“ sa mení tak, že sa rozširuje pôsobenie národných pozorovateľov, pričom každý štát zaistí ich pôsobenie na:

100 % aktívnych plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou maximálne 24 m v roku 2011,

100 % aktívnych plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou maximálne 20 m v roku 2012,

100 % remorkérov.

3.6.10

V článku o „Regionálnom pozorovateľskom programe ICCAT“ sa nahrádza odsek 1 novým odsekom, v ktorom sa uvádza, že každý členský štát zaistí prítomnosť regionálneho pozorovateľa ICCAT na:

všetkých plavidlách s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou nad 24 m počas celej rybolovnej sezóny 2011,

všetkých plavidlách s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou nad 20 m počas celej rybolovnej sezóny 2012,

všetkých plavidlách s kruhovými záťahovými sieťami nezávisle od ich dĺžky počas všetkých rybolovných sezón od roku 2013.

3.6.10.1

Plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami bez regionálneho pozorovateľa ICCAT na palube nie sú oprávnené na lov alebo použitie v rámci lovu tuniaka modroplutvého.

3.6.11

Ustanovenia uvedené v článku 32 „Prístup k videozáznamom“ sa nahrádzajú novým znením, pričom sa dopĺňa nový bod, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť prijať opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo akémukoľvek nahradeniu, úprave alebo zmanipulovaniu pôvodného videozáznamu.

3.6.12

Okrem toho sa pridáva článok 33a nazvaný „Predloženie inšpekčného plánu Únie ICCAT“, v ktorom sa ustanovuje, že do 15. septembra musia členské štáty zaslať Komisii svoj inšpekčný plán na nasledujúci rok. Komisia predloží inšpekčný plán Únie sekretariátu ICCAT na schválenie.

3.6.13

V článku 34 „Trhové opatrenia“ sa odsek 1 nahrádza novým textom, v ktorom sa zakazuje nielen domáce obchodovanie, vykladanie, dovážanie, vyvážanie, umiestňovanie do klietok na účely výkrmu alebo chovu, opätovné vyvážanie a prekladanie tuniaka modroplutvého, ktoré nie je sprevádzané presnou, úplnou a overenou dokumentáciou, ktorá sa vyžaduje v tomto nariadení, ale tiež všetky aktivity tohto typu, ktoré nie sú doložené zároveň aj dokumentáciou požadovanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 640/2010 zo 7. júla 2010, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus).

3.6.14

A napokon sa v návrhu nariadenia v tejto kapitole V „Kontrolné opatrenia“ v súlade so zmenenými opatreniami upravujú a nahrádzajú aj ustanovenia uvedené v prílohách.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV oceňuje a podporuje všetky pozmenené a nové technické a kontrolné opatrenia, pretože sa domnieva, že vychádzajú zo získaných skúseností a že všetky tieto opatrenia pomôžu obnoviť populáciu tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, s cieľom dosiahnuť biomasu zodpovedajúcu maximálnemu udržateľnému výnosu s vyššou ako 60 % pravdepodobnosťou.

4.2

Výbor takisto vyzýva Komisiu, aby toto nariadenie uplatňovala čo najprísnejšie vo všetkých členských štátoch a ZS, ktoré sa zameriavajú na rybolov alebo chov a výkrm tuniaka modroplutvého v oblasti dohovoru ICCAT.

4.3

EHSV uznáva úsilie, ktoré v posledných rokoch vyvíjajú Európska komisia, členské štáty a samotní rybári v snahe prispôsobiť svoju flotilu dostupným možnostiam rybolovu a zrealizovať náročný plán obnovy tuniaka modroplutvého, pričom jeho sociálne a hospodárske dôsledky by sa mali zohľadniť.

4.4

Výbor s uspokojením konštatuje, že vynaložené úsilie nebolo zbytočné a že rovnako vedci, ako aj rybári, ktorých sa táto otázka týka, môžu konštatovať, ako sa obnovuje populácia tuniaka modroplutvého.

4.5

Výbor nabáda členské štáty a Komisiu, aby i naďalej podporovali národné vedecké ústavy v snahe umožniť im čo najlepšie zhodnotiť populáciu tuniaka modroplutvého a účinky plánu jej obnovy. V tejto súvislosti víta vytvorenie vedeckého monitorovacieho strediska, ktoré začalo pôsobiť medzi verejnými správami, vedcami a sieťami na tuniaky, ako aj súkromné iniciatívy, ktoré vyvíjajú podniky a vedci v snahe pomôcť lepšie spoznať tento druh rýb.

4.6

Pokiaľ ide o obdobia zákazu lovu pre lode s kruhovými záťahovými sieťami, EHSV sa domnieva, že by sa mali podrobne preštudovať návrhy na zmenu platných zákazov, ktoré vypracovali vedci, aby sa táto činnosť mohla stať udržateľnejšou z hospodárskeho, sociálneho, ako aj z environmentálneho hľadiska.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/119


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinách určených pre dojčatá a malé deti a o potravinách na osobitné lekárske účely“

[KOM(2011) 353 v konečnom znení – 2011/0156 (COD)]

2012/C 24/26

Spravodajkyňa: Madi SHARMA

Európsky parlament a Rada Európskej únie sa 5. júla 2011 podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinách určených pre dojčatá a malé deti a o potravinách na osobitné lekárske účely

KOM(2011) 353 v konečnom znení – 2011/0156 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 141 hlasmi za, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor vyslovuje uznanie Komisii za dôslednú revíziu platných právnych prepisov týkajúcich sa potravín a uznáva, že je ťažké objasniť rozdiel medzi potravinami určenými pre široké obyvateľstvo a potravinami určenými pre osobitné skupiny. Táto nejasnosť spôsobuje ťažkosti pri výklade, uplatňovaní a presadzovaní platných právnych predpisov, najmä pre členské štáty a občiansku spoločnosť.

1.2

Komisia uskutočnila podrobnú analýzu vplyvu a príslušné konzultácie, kde sa zaoberala dosiahnutím cieľa jednotnosti, zjednodušenia a harmonizácie vnútorného trhu. Analýza vplyvu sa zaoberala otázkami, ako je administratívna záťaž, zmeny zloženia výrobkov a označovanie, inovácia, konkurencieschopnosť, ceny, ochrana spotrebiteľa a informácie, možné dôsledky pre zamestnanosť a malé podniky a spoločenské blaho.

1.3

Je dôležité, aby sa uchovala terajšia definícia „potravín na osobitné lekárske účely“ s cieľom umožniť ich odlíšenie od potravín určených na všeobecnú konzumáciu a zabezpečiť, aby sa do ich zloženia začlenili dôležité prísady, ako sú napríklad aminokyseliny a oligopeptidy.

1.4

EHSV sa takisto domnieva, že do kategórie nutrične kompletných potravín s normálnym nutričným zložením treba zahrnúť dojčenskú výživu pre predčasne narodené deti, ktoré predstavujú mimoriadne zraniteľnú skupinu s často zlým zdravotným stavov.

1.5

Podľa zistení Komisie vedie súčasné uplatňovanie rámcových právnych predpisov k narušeniu obchodu na vnútornom trhu v dôsledku rôzneho výkladu a presadzovania v členských štátoch. Očakáva sa, že navrhované nové nariadenie napraví túto situáciu bez toho, aby negatívne ovplyvnilo zamestnanosť alebo MSP v odvetví, a že umožní nepretržitú inováciu.

1.6

Všetky výrobky určené na ľudskú spotrebu sú v súčasnosti chránené právnymi predpismi EÚ o bezpečnosti potravín, o ich označovaní a o tvrdeniach na nich, ktoré podporuje EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). Nový návrh podporí harmonizáciu pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľov a odstráni duplikácie a nejasnosti. Členským štátom umožní uplatňovať vnútroštátne pravidlá v prípadoch, keď pôjde o ochranu verejného zdravia, čím bude dodržaná zásada subsidiarity.

1.7

EHSV žiada Komisiu, aby na základe prísneho vedeckého posúdenia preskúmala rastové prípravky pre dojčatá vo veku 12 až 36 mesiacov. V súčasnosti existujú protikladné vedecké závery a verejnosť vyžaduje jasné pokyny a informácie.

1.8

EHSV žiada, aby sa v nových právnych predpisoch uchovalo terajšie ustanovenie (článok 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES zo 6. mája 2009 o potravinách na osobitné výživové účely), ktoré umožňuje zdravotníckemu personálu poskytovať informácie o potravinových výrobkoch na osobitné výživové účely a ich správnom používaní s cieľom vhodne informovať spotrebiteľov a pacientov a dávať im správne odporúčania.

1.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nedôjde k narušeniu v oblasti potravín pre športovcov, ktorá má podľa odhadov európskeho maloobchodného trhu hodnotu 2,357 mld. EUR a predstavuje 7 % ročnej miery rastu. V širšom kontexte bezpečnosti potravín a označovania EHSV tiež nalieha na Komisiu, aby zvážila v budúcich právnych predpisoch zavedenie upozornení na potravinách, ktorých nutričné profily (najmä v prípade výrobkov pre športovcov a výro