ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2011.318.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 318

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 54
29. októbra 2011


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

473. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. júla 2011

2011/C 318/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Budúcnosť európskeho trhu práce – hľadanie účinnej odpovede na demografický vývoj (prieskumné stanovisko)

1

2011/C 318/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia (prieskumné stanovisko)

9

2011/C 318/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Východné partnerstvo a východný rozmer politík EÚ s osobitným dôrazom na poľnohospodársku politiku EÚ, bezpečnosť potravín, nerušený obchod, lepšiu spoluprácu a rozvojovú pomoc a strategické partnerstvo (prieskumné stanovisko)

19

2011/C 318/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

24

2011/C 318/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Práva duševného vlastníctva v hudobnom odvetví (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

32

2011/C 318/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Harmonizácia informácií určených spotrebiteľom v oblasti kozmetických výrobkov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

40

2011/C 318/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Opatrenia EÚ na prekonanie krízy a priemyselné zmeny: väčšia neistota alebo stabilita pracovných príležitostí? (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

43

2011/C 318/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Kríza, vzdelávanie a trh práce (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

50

2011/C 318/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky v odvetví dopravy (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

56

2011/C 318/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Štátna pomoc pre lodné staviteľstvo (doplňujúce stanovisko)

62

2011/C 318/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti integrácie prisťahovalcov (doplňujúce stanovisko)

69

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

473. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. júla 2011

2011/C 318/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinamiKOM(2011) 25 v konečnom znení

76

2011/C 318/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020KOM(2010) 553 v konečnom znení

82

2011/C 318/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, odolnejšiemu a efektívnejšiemu systému DPHKOM(2010) 695 v konečnom znení

87

2011/C 318/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚKOM(2010) 769 v konečnom znení

95

2011/C 318/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚKOM(2010) 571 v konečnom znení

99

2011/C 318/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v EurópeKOM(2010) 712 v konečnom znení

105

2011/C 318/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službáchKOM(2011) 20 v konečnom znení

109

2011/C 318/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávaniaKOM(2011) 15 v konečnom znení

113

2011/C 318/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚKOM(2011) 48 v konečnom znení

121

2011/C 318/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na témy Návrh nariadenia Rady (Euratom), ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2012 – 2013)KOM(2011) 71 v konečnom znení – 2011/0045 (NLE) –Návrh rozhodnutia Rady o rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)KOM(2011) 72 v konečnom znení – 2011/0046 (NLE) –Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom nepriamych akcií a ktorým sa implementuje rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)KOM(2011) 73 v konečnom znení – 2011/0043 (NLE) –Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci vykonávania rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)KOM(2011) 74 v konečnom znení – 2011/0044 (NLE)

127

2011/C 318/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľnostíKOM(2011) 142 v konečnom znení – 2011/0062 (COD)

133

2011/C 318/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 521/2008, ktorým sa zakladá spoločný podnik pre palivové články a vodíkKOM(2011) 224 v konečnom znení – 2011/0091 (NLE)

139

2011/C 318/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanostiKOM(2010) 682 v konečnom znení

142

2011/C 318/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politikeKOM(2010) 343 v konečnom znení

150

2011/C 318/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán energetickej účinnosti na rok 2011KOM(2011) 109 v konečnom znení

155

2011/C 318/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (prepracované znenie)KOM(2011) 245 v konečnom znení – 2011/0105 (COD)

163

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

473. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. júla 2011

29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Budúcnosť európskeho trhu práce – hľadanie účinnej odpovede na demografický vývoj“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 318/01

Spravodajca: Wolfgang GREIF

Poľský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pán Mikołaj DOWGIELEWICZ požiadal v mene poľského predsedníctva Rady EÚ listom z 30. novembra 2010 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

Budúcnosť európskeho trhu práce – hľadanie účinnej odpovede na demografický vývoj“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 11 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV sa v predloženom stanovisku zameral na tieto aspekty politiky zamestnanosti a trhu práce:

a)

dôsledné využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti všetkých vekových skupín ako východiskový bod pre riešenie demografických výziev,

b)

príležitosti a nutnosť väčšieho využívania potenciálu zamestnanosti starších osôb, ako aj rastúci makroekonomický význam seniorskej generácie,

c)

kľúčové prvky nevyhnutnej prestavby smerom k pracovisku zodpovedajúcemu veku.

1.2

Zďaleka najúčinnejšia stratégia v súvislosti so starnutím v Európe spočíva v čo najväčšom využívaní existujúceho potenciálu zamestnanosti. To sa dá dosiahnuť iba cielenou politikou rastu a zvýšením počtu kvalitných pracovných miest s povinným sociálnym poistením.

Snahy vyriešiť zvyšovanie zamestnanosti starších osôb v prvom rade zásahmi do sústav dôchodkového zabezpečenia, ktoré smerujú k zhoršovaniu podmienok jeho dostupnosti a oprávnenosti nárokov, najmä zvyšovaním zákonom stanoveného dôchodkového veku, nie sú ako odpoveď na starnutie spoločnosti postačujúce.

Potrebu financovania dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti neurčuje demografický pomer (medzi staršími osobami a ľuďmi v produktívnom veku), ale rozhodujúci význam má vývoj miery ekonomickej závislosti, čiže vzťah medzi poberateľmi dávok a aktívnymi zárobkovo činnými osobami.

Ak sa teda v budúcich desaťročiach v rámci celej EÚ podarí dospieť k výrazne lepšiemu zaradeniu ľudí v produktívnom veku do pracovného procesu, bude sa nárast ekonomickej závislosti držať v zvládnuteľných medziach.

1.3

Využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti si vyžaduje rozsiahle uskutočňovanie politiky vytvárajúcej príležitosti na účasť na trhu práce. Táto politika zahŕňa úpravu pracovnej sféry zohľadňujúcu vek pracovníkov, rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, vytváranie kvalitných a produktívnych pracovných miest, zaistenie výkonného systému sociálneho zabezpečenia, rozsiahle opatrenia na zosúladenie rodinného a súkromného života atď.

1.4

Demografický vývoj však prináša aj príležitosti pre hospodárstvo a zamestnanosť. Na jednej strane sú starší ľudia ako zákazníci stále dôležitejší, čo vytvára pracovné príležitosti aj pre iné vekové skupiny. Na druhej strane starnutie spoločnosti v sebe skrýva aj značný potenciál zamestnanosti na strane ponuky.

Počet a kvalita pracovných miest, ktoré vyplynú z „ekonomickej sily starších ľudí“, budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako bude aktívna politika v oblasti služieb formovať „seniorskú ekonomiku“.

Predovšetkým v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva, ale aj v iných sektoroch bude dôležité využiť rastúci dopyt ako príležitosť ponúkať pracovné miesta za slušných pracovných podmienok a so spravodlivou odmenou, ako aj modernizovať a profesionalizovať kvalifikačné profily.

1.5

Kto chce, aby ľudia išli do dôchodku neskôr, musí sa postarať aj o to, aby mohli dlhšie pracovať. To znamená vytvárať a uspôsobovať pracovné miesta tak, aby bolo možné pracovať až do dosiahnutia riadneho veku odchodu do dôchodku. Preto je potrebná dôsledná prestavba smerom k pracovnej sfére zodpovedajúcej veku.

Pritom nejde iba o cielené prispôsobovanie pracovných miest starším ľuďom, ale aj o organizovanie práce takým spôsobom, aby zohľadňovala proces starnutia vo všetkých fázach profesijnej kariéry.

To si vyžaduje balík opatrení, ktoré umožnia, že osoby všetkých vekových skupín aj skutočne budú mať možnosť nájsť si zamestnanie a dlhodobo ho vykonávať.

Je nevyhnutné prispôsobiť pracovné podmienky a prostredie pracovníkom rôzneho veku. Proti diskriminácii a negatívnemu klišé voči starším pracovníkom sa musí bojovať.

Pri všetkých opatreniach je dôležitá zodpovednosť verejných orgánov a podnikov, rovnako ako ochota jednotlivcov chcieť dlhšie pracovať, k čomu patrí aj ochota k celoživotnému vzdelávaniu a preventívnej zdravotnej starostlivosti.

1.6

Potrebné je rozsiahle prispôsobenie pracovnej sféry, pri ktorom zohrávajú sociálni partneri na všetkých úrovniach osobitnú úlohu. V bode 6.5 tohto stanoviska predkladá EHSV v tomto zmysle celý balík návrhov smerujúcich k pracovnej sfére prispôsobenej starším ľudom. Pritom je jasné, že to nesmie viesť k zvýšenému tlaku na starších ľudí, ani k ťaživej situácii ľudí, ktorí nebudú môcť ďalej pracovať.

2.   Úvod

2.1

EHSV už mnohokrát zaujal postoj k demografickým trendom a pritom o. i. zdôraznil, že problémy na trhu práce spojené so starnutím spoločnosti si vyžadujú komplexné stratégie. Pritom sa v rôznych kontextoch zameral aj na situáciu starších pracovníkov na trhu práce, ako aj na príležitosti a nutnosť možného väčšieho využívania potenciálu zamestnanosti starších osôb a iných prioritných skupín na trhu práce (1).

2.2

Pokiaľ ide o dosah demografického vývoja na dôchodky, EHSV nedávno jasne uviedol, že často propagovaný prechod na kapitalizačné dôchodkové systémy nepostačuje ako odpoveď na starnutie spoločnosti (2). Tým sa neušetria náklady, ani neznížia riziká. Neprinesie ani úsporu nákladov, ale spravidla znamená viac nákladov, v najlepšom prípade presun nákladov, a nevytvorí ani väčšiu istotu, ale vytvorí závislosť od kapitálových trhov, a tým značne vyššie riziká zabezpečenia v starobe. EHSV sa tiež postavil nanajvýš skepticky k názoru, že zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku by mohlo prispieť k riešeniu demografických výziev. Skôr je potrebné priblížiť skutočný odchod do dôchodku existujúcemu zákonného veku odchodu do dôchodku.

2.3

V súvislosti s predpokladanými demografickými zmenami (stagnácia resp. znižovanie počtu ľudí v produktívnom veku) už EHSV uviedol, že podstatné východiskové body na riešenie výziev súvisiacich so starnúcou spoločnosťou spočívajú v cielenej politike rastu a zvýšení počtu kvalitných pracovných miest s povinným sociálnym poistením. To sa vzťahuje tak na starších, ako aj mladších ľudí. Od toho bude závisieť aj trvalé zabezpečenie dôchodkov. Plná zamestnanosť a dobré príjmy sú tak najlepším zabezpečením dôchodkových systémov.

2.4

EHSV v tejto súvislosti neustále zdôrazňoval, že je nutné využívať každý nevyužitý potenciál zamestnanosti (ženy s deťmi, mladí ľudia, osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, nízko kvalifikované osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zdravotnými ťažkosťami atď.) a upozorňoval na mobilizáciu potenciálu starších osôb. Vyjadril aj poľutovanie nad tým, že účasť starších osôb na trhu práce bola v uplynulých desiatich rokoch napriek významnému zvýšeniu ďaleko nižšia, než je stanovený európsky cieľ.

2.5

EHSV sa venoval aj oblastiam idúcim nad rámec trhu práce, ktoré sú dôležité pre demografický vývoj v jednotlivých spoločnostiach Európy (o. i. rodinnej politike a pôrodnosti, migrácii a integrácii, vzťahom medzi generáciami atď.) (3). Týmito témami sa toto prieskumné stanovisko už osobitne nezaoberá. Ako odpoveď na žiadosť nadchádzajúceho poľského predsedníctva Rady EÚ by stredobodom pozornosti mali byť tieto aspekty politiky zamestnanosti a trhu práce:

a)

dôsledné využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti všetkých vekových skupín na trhu práce podporujúcom začlenenie,

b)

príležitosti a nutnosť väčšieho využívania potenciálu zamestnanosti starších osôb, ako aj rastúci makroekonomický význam seniorskej generácie,

c)

kľúčové prvky nevyhnutnej prestavby smerom k svetu práce zodpovedajúcemu veku.

2.6

EHSV sa domnieva, že hoci je uplatňovanie súboru politických opatrení predložených v tomto stanovisku zodpovednosťou najmä členských štátov EÚ, môže byť pre ne prínosom aj spolupráca na európskej úrovni. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby prehĺbili spoluprácu so skupinou expertov na demografické otázky, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu Európskej komisie, a zabezpečili tak, že oba tieto výbory budú pri svojej práci trvalo profitovať z odborných poznatkov o demografických trendoch, z analýz a osvedčených postupov jednotlivých krajín pri účinnej integrácii osôb všetkých vekových skupín, najmä starších osôb, do trhu práce.

3.   Lepšie zaradenie do pracovného procesu: zásadná odpoveď na starnutie obyvateľstva

3.1

V budúcich desaťročiach bude vo všetkých krajinách EÚ dochádzať k výraznému nárastu počtu starších ľudí. Súčasne sa v priemere EÚ predpovedá znižovanie počtu ľudí v produktívnom veku. Vzhľadom na obidva faktory je možné očakávať výrazné zvýšenie miery demografickej závislosti  (4), ktorá sa má podľa odhadov Eurostatu zvýšiť do roku 2050 v celej EÚ zo súčasných 26 % približne na 50 %.

3.2

Tento vysoký nárast podielu starších ľudí sa často bez uváženia kladie na jednu rovinu so zodpovedajúcim nárastom zaťaženia sociálnych systémov a pritom sa dochádza k záveru, že súčasné dôchodkové systémy nebudú v budúcnosti udržateľné. Čisto demografický pomer však málo vypovedá o reálnych ekonomických skutočnostiach. Pre otázky financovania sociálneho štátu nie je podstatná miera demografickej, lež ekonomickej závislosti, to znamená počet dôchodcov, poberateľov dávok z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti a nezamestnaných v pomere k počtu pracujúcich, ktorí prostredníctvom svojich odvodov a daní financujú sociálne dávky. Okrem toho má rozhodujúci význam aj zvyšovanie produktivity práce v celom hospodárstve, keďže umožňuje zväčšiť „koláč“, ktorý je možné rozdeliť medzi pracujúcich a nepracujúcich.

3.3

Zavádzajúce uplatňovanie miery demografickej závislosti a stotožňovanie počtu ľudí v produktívnom veku s počtom zárobkovo činných osôb nezodpovedá skutočnosti a skresľuje pohľad na možné riešenia primerané problému, pretože ekonomická závislosť je v súčasnosti viac než dvojnásobne vyššia, než čisto demografický pomer ľudí vo veku nad 65 rokov k ľuďom v produktívnom veku. Hlavným dôvodom je to, že zďaleka nie všetky osoby v produktívnom veku majú pracovné miesto:

v súčasnosti je v EÚ nezamestnaných viac ako 23 miliónov ľudí,

veľa ľudí v produktívnom veku je už na dôchodku najmä zo zdravotných dôvodov,

alebo z iných dôvodov nie je zárobkovo činných (osoby zúčastňujúce sa na odbornej príprave, ľudia s opatrovateľskými záväzkami, ženy a muži v domácnosti atď.),

existuje však aj mnoho ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa stretávajú s prekážkami v prístupe na trh práce, vrátane diskriminácie a chýbajúceho prispôsobenia ich potrebám.

3.4

Základnou myšlienkou pomeru ekonomickej závislosti je to, že nielen vek, ale predovšetkým vývoj na trhu práce sa musí použiť ako hlavný parameter odhadu vplyvu demografického vývoja v krajine (5). V tomto kontexte je z hľadiska EHSV veľmi dôležité viac zdôrazniť súvislosť medzi vývojom na trhu práce a vývojom ekonomickej závislosti, aby bolo možné nájsť správne odpovede na demografické výzvy.

3.5

Aj keď starnutie nastane v takom rozsahu, aký sa v súčasnosti predpovedá, dôjde v budúcnosti k veľmi rozdielnemu vývoju ekonomickej závislosti odvíjajúcej sa od vývoja na trhu práce: ak sa v budúcich desaťročiach v rámci celej EÚ podarí dospieť k lepšiemu zaradeniu ľudí v produktívnom veku do pracovného procesu (zvýšenie na úroveň v súčasnosti najlepších krajín EÚ), bude sa nárast ekonomickej závislosti napriek starnutiu spoločnosti držať v zvládnuteľných medziach (6).

3.6

V tomto zmysle aj Európska komisia už pred rokmi skonštatovala, že napokon nie vek, ale skôr skutočná ekonomická aktivita osôb v produktívnom veku je dôležitá pre zvládanie demografických výziev:

Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva je skutočne oveľa menší, než podiel osôb vo veku od 15 do 64 rokov. (…) To ponecháva značný priestor na zvyšovanie zamestnanosti vo väčšine členských štátov, a tým príležitosť na dosiahnutie oveľa priaznivejšieho pomeru medzi pracujúcimi a staršími osobami na dôchodku. (…) Z toho je zrejmé, aké je dôležité zvýšiť mieru zamestnanosti v EÚ. Je to pravdepodobne najúčinnejšia stratégia, pomocou ktorej sa krajiny môžu pripravovať na starnutie obyvateľstva  (7).“

3.7

V súvislosti so starnutím v Európe sa tak aj z pohľadu Komisie javí byť dôsledné využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti zďaleka najúčinnejšou stratégiou. Súčasne je samozrejme rozhodujúce zvyšovať produktivitu práce, aby sa zabezpečila rastúca životná úroveň. Ak obe tieto požiadavky spojíme, je jasné, že zásadnou odpoveďou na demografické výzvy môže byť iba cielená politika rastu a zvýšenie zamestnanosti. Potrebný potenciál pracovných síl je vo väčšine krajín EÚ v zásade v dostatočnej miere k dispozícii. Ide v prvom rade o to, aby sa proces integrácie na trhu práce primeraným spôsobom podporoval a sledoval.

3.8

Nutnosť využívať existujúci potenciál zamestnanosti sa však neobmedzuje iba na staršie osoby, ale týka sa všetkých vekových skupín. Na to je potrebné intenzívne úsilie o zlepšenie pracovných príležitostí pre všetky skupiny osôb, ktoré sú v možnostiach zamestnať sa v nevýhode. EHSV v tejto súvislosti už viackrát konštatoval, že na riešenie demografických zmien je nevyhnutná celková koncepcia, ktorá sa zaoberá mnohými hospodárskymi, sociálnymi a politickými aspektmi, pričom časťou odpovede môže byť aj legálne prisťahovalectvo (8).

3.9

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru je jasné, že využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti vyžaduje dôsledné uskutočňovanie politiky a podnikateľskej praxe vytvárajúcej príležitosti na účasť:

predchádzanie vzniku nezamestnanosti a vylúčeniu práve starších osôb v čase recesie (prostredníctvom zodpovedajúcej anticyklickej politiky dopytu),

znásobenie a zlepšenie možností na vstup do zamestnania a pracovných vyhliadok mladších ľudí a ľudí, ktorí sú znevýhodnení vo svojich vyhliadkach na trhu práce,

zabezpečenie celoplošného vzdelávania a odbornej prípravy, aj popri zamestnaní (o. i. právne zaručenými možnosťami na poskytnutie študijného voľna),

znižovanie miery invalidity kvalitnou ochranou zdravia a zamestnancov v podniku a nad jeho rámec, rozsiahle opatrenia podpory zdravia, ako aj prevencie a rehabilitácie,

odstraňovanie prekážok brániacich získaniu zamestnania ľuďom so zdravotným postihnutím prostredníctvom vytvárania pracovísk, ktoré viac zohľadňujú ich potreby, napr. fyzickou dostupnosťou, dostupnosťou informačných technológií, pružným pracovným časom, s možným financovaním z verejných zdrojov tam, kde je to potrebné,

výrazne vyššie úsilie zamerané na zlučiteľnosť pracovného a rodinného života, ako aj zlepšenie rozdelenia rodinných povinností medzi partnermi.

3.10

V tejto súvislosti uzavreli európski sociálni partneri v marci 2010 autonómnu dohodu, ktorá obsahuje tak návrhy opatrení národných sociálnych partnerov, ako aj odporúčania národným orgánom (9).

3.11

To však znamená zvýšenie miery účasti starších ľudí na trhu práce vytvorením a zlepšením pracovných príležitostí a dôslednú prestavbu smerom k pracovisku zodpovedajúcemu veku. Pritom je jasné, že to nesmie viesť k zvýšenému tlaku na starších ľudí, ani k ťaživej situácii ľudí, ktorí nebudú môcť ďalej pracovať. Odchod do dôchodku je právom, ktoré uznávajú dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (10), a dôchodok musí umožniť jeho poberateľovi dôstojný život.

4.   Situácia starších osôb na trhu práce v EÚ: súčasný stav

4.1

Potenciál zamestnávania starších osôb (vo veku 55 – 64 rokov) je v celej EÚ stále nedostatočne využívaný. Obrázok č. 1 ukazuje, že vychádzajúc z pôvodne nízkeho základu bol v období Lisabonskej stratégie dosiahnutý výrazný pokrok. Miera zamestnanosti starších osôb vzrástla takmer o 10 percentuálnych bodov.

4.2

Cieľ stanovený do roku 2010 (50 %) však zďaleka nebol splnený. Zlepšenie bolo v prípade žien o niečo výraznejšie ako u mužov. Napriek tomu sa zachoval medzi oboma pohlaviami dosť veľký rozdiel: aj ku koncu obdobia bola zamestnaná len o niečo viac ako jedna tretina žien vo veku od 55 do 64 rokov (pozri obrázok č. 1).

Obrázok č. 1:

Image

4.3

Poučné je tiež porovnanie s vývojom zamestnanosti iných vekových skupín. Z rovnakej úrovne stúpla zamestnanosť starších osôb, no v prípade mladých ľudí klesla (pozri obrázok č. 2). Pripísať to možno najmä dlhšiemu zotrvaniu vo vzdelávacom procese. V roku 2009 poznačenom krízou sa však ukázalo, že sú to práve mladí ľudia, u ktorých došlo k výraznému zníženiu zamestnanosti. Znamená to rozdiel oproti predchádzajúcim krízam, ktoré boli „zvládnuté“ predovšetkým na úkor zamestnanosti starších osôb. Táto skutočnosť poukazuje na to, že problémy v jednom segmente (v tomto prípade u starších osôb) sa nemôžu riešiť na úkor iných skupín (mladých ľudí).

Obrázok č. 2:

Image

4.4

Obrázok č. 3 ukazuje veľké rozdiely medzi krajinami EÚ: vo Švédsku pracuje 70 % starších ľudí (čo v zásade zodpovedá lisabonskému cieľu v oblasti zamestnanosti). V iných krajinách pracuje zhruba len tretina ľudí vo veku 55 – 64 rokov. Vyzdvihnúť treba dobré výsledky v troch severských štátoch (Švédsko, Dánsko, Fínsko). Okrem toho sa však nedá spozorovať žiadna súvislosť s klasickými typmi systémov sociálneho štátu v Európe. Zdá sa, že vysoká miera zamestnanosti starších osôb korešponduje s rozličnými inštitucionálnymi štruktúrami. Z načrtnutých rozdielov sa v každom prípade dá vytušiť, aký potenciál zamestnanosti sa v Európe v súčasnosti nevyužíva.

Obrázok č. 3:

Image

4.5

Pokiaľ ide o nezamestnanosť, situácia starších osôb sa na prvý pohľad výraznejšie nevymyká z priemeru. Miera nezamestnanosti medzi staršími osobami je tak v rámci celej EÚ, ako aj v mnohých krajinách o niečo menšia ako je priemer. Je to však len odvrátená strana hrozivo vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. No je potrebné poznamenať, že za tieto čísla môže aj skutočnosť, že mnohí starší ľudia, ktorí nie sú zárobkovo činní, hoci sú schopní pracovať, nie sú evidovaní ako nezamestnaní, ale sú nahlásení v „záchytných systémoch“.

4.6

V prípade starších osôb je však výrazné riziko dlhodobej nezamestnanosti. S vekom toto riziko prudko rastie. Ak sa starší ľudia stanú nezamestnanými, často nimi zostanú až do konca svojej kariéry: keď spomedzi mladších nezamestnaných je dlhšie ako jeden rok bez práce asi jedna tretina, s pribúdajúcim vekom sa tento podiel zvyšuje a pri starších osobách (vo veku 55 – 64 rokov) je priemerný podiel v EÚ takmer 50 %.

5.   Využiť potenciál zamestnávania starnúcej spoločnosti: práca pre staršie osoby a práca starších osôb

5.1

Demografický vývoj prináša aj príležitosti pre hospodárstvo a zamestnanosť. Na jednej strane sú starší ľudia ako zákazníci dôležitejší, čo vytvára pracovné príležitosti aj pre iné vekové skupiny. Na druhej strane starnutie spoločnosti v sebe skrýva aj značné možnosti zamestnania na strane ponuky. V obidvoch prípadoch je potrebné politicky a inštitucionálne podporovať prirodzené a trh formujúce procesy.

5.2

Spoločnosti, v ktorých sa ľudia dožívajú vyššieho veku, ponúkajú široké možnosti na vývoj nových produktov a služieb. Zo „seniorského trhu“ môžu profitovať rôzne odvetvia, od stavebníctva a sektora bývania cez služby súvisiace s kvalitou života (kultúra, trávenie voľného času, cestovný ruch, šport, médiá, telekomunikácie) až po zdravotnícke a sociálne služby.

5.3

Správanie mladších ľudí sa v otázkach spotreby a sporenia líši od správania starších. Z toho vyplývajúci celospoločenský posun v dopyte ovplyvní budúcu štruktúru výroby a zamestnanosti. Dá sa preto očakávať, že demografický vývoj posilní už aj tak zjavný trend k spoločnosti založenej na poskytovaní služieb. Popri iných sektoroch pritom budú výrazne rásť predovšetkým zdravotnícke a opatrovateľské služby. Uvedené sektorové zmeny prekryjú tie, ku ktorým dôjde z iných dôvodov (napr. „ekologická transformácia“). Trh sa zmenenému dopytu čiastočne prispôsobí, napriek tomu bude potrebné, aby formujúcu a riadiacu úlohu zohrala aj politická intervencia, predovšetkým v aktívnej politike trhu práce, napr. pri kvalifikácii, informovaní a sprostredkovaní prostredníctvom inštitúcií trhu práce.

5.4

Počet a kvalita pracovných miest, ktoré vyplynú z „ekonomickej sily starších ľudí“, budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako bude aktívna politika v oblasti služieb formovať „seniorskú ekonomiku“. Predovšetkým v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva, ale aj v sektoroch cestovného ruchu a trávenia voľného času bude dôležité využiť rastúci dopyt ako príležitosť ponúkať pracovné miesta za slušných pracovných podmienok a so spravodlivou odmenou, ako aj modernizovať a profesionalizovať kvalifikačné profily. S cieľom motivovať viac ľudí k zamestnaniu sa v zdravotníctve, opatrovateľských službách a sociálnej oblasti je potrebné, aby bolo toto zamestnanie atraktívnejšie počas celej profesionálnej kariéry.

5.5

Profesionalizované sociálne služby môžu byť tiež nástrojom na dosiahnutie ambicióznych cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti. Dobre zostavená ponuka sociálnych služieb (predškolské zariadenia a opatrovateľské služby) prispieva k tomu, aby sa odbremenili opatrovatelia (či opatrovateľky, keďže väčšinou ide o ženy) a aby sa ich zručnosti dali plne využiť na trhu práce.

5.6

Investície do sociálnych služieb neprispievajú len k vytvoreniu nových pracovných miest, ale aj k oživeniu regionálneho hospodárstva. Široké zabezpečenie cenovo dostupných kvalitných služieb otvára ďalšie možnosti zamestnanosti. Dôležité sú tiež iniciatívy v neziskovom sektore, a to najmä vo verejnoprospešnom. Osobitný význam pri tom majú obce, ktoré nielenže nesú hlavnú zodpovednosť za sociálne služby, ale aj najlepšie poznajú potreby a rámcové podmienky daného miesta. Najväčším problémom je ale skutočnosť, že väčšine obcí čoraz viac chýba finančná sila na to, aby potrebnú ponuku aj zaistili.

5.7

Na strane ponuky treba vziať na vedomie, že starších a mladších pracovníkov nemožno jednoducho len vzájomne zameniť: kým mladší vykazujú v priemere väčšiu flexibilnosť, pokiaľ ide o schopnosť učiť sa, starší pracovníci prinášajú väčšie skúsenosti. Aj keď produktivita jednotlivca na určitých úrovniach klesá (napr. fyzická výkonnosť), dá sa to čiastočne napraviť zmenami v organizácii práce, vhodnou odbornou prípravou, opatreniami zdravotnej starostlivosti a účinným zavedením technológií súvisiacich s danou prácou.

5.8

Sektorový posun smerom k službám môže dokonca viesť k zlepšeniu situácie starších osôb: v mnohých oblastiach je tendencia znižovania fyzickej náročnosti, kým na dôležitosti získava sociálna kompetencia. Podniky by preto nemali staviť len na mladších zamestnancov. Produktivita podniku nie je jednoduchým súčtom produktivity jednotlivých pracovníkov. Zachovanie nahromadeného know-how v zmysle vnútropodnikového riadeného využívania poznatkov a organizačná štruktúra sú častejšie dôležitejšie ako individuálna produktivita. Veľký význam tu nadobúdajú snahy o profesionalizáciu poradenstva, mentorovania a koučovania. Nakoniec ide o to, aby firmy nechali demografické zmeny včas preniknúť do svojho personálneho vývoja a aby využili optimálnu kombináciu silných stránok pracovníkov rozličného veku.

6.   Úprava pracovnej sféry zohľadňujúca vek pracovníkov

6.1

Kto chce, aby ľudia išli do dôchodku neskôr, musí sa postarať aj o to, aby mohli dlhšie pracovať. To znamená vytvárať pracovné miesta a uspôsobovať ich tak, aby ľudia mohli stále vo väčšej miere pracovať až do riadneho dôchodkového veku. Nejde pritom o to, cielene vytvárať pracovné miesta pre staršie osoby a prispôsobovať im ich, ale predovšetkým o to, organizovať prácu počas celej profesijnej kariéry tak, že sa včas predíde rizikám a škodlivým účinkom na zdravie. Z toho majú úžitok zamestnanci v každej fáze svojho života.

6.2

Hoci je zrejmé, že pri zachovaní zamestnateľnosti zohráva dôležitú úlohu aj vlastná zodpovednosť pracovníkov, treba poznamenať, že podstatné príčiny predčasného odchodu z pracovného života sú zdravotné problémy spôsobené fyzicky i psychicky ťažkými pracovnými podmienkami, vysoká intenzita práce, predčasné prepúšťanie starších zamestnancov, nedostatočná odborná príprava a chýbajúce možnosti (opätovného) zamestnania. Nové formy organizácie práce navyše čoraz väčšmi obmedzujú možnosti ďalšieho zamestnania starších ľudí na menej zaťažujúcich úsekoch podniku.

6.3

Na zvýšenie úrovne zamestnanosti starších ľudí však nestačí len dbať na zachovanie ich zdravia a práceschopnosti a ich zatraktívnenie pre zamestnávateľov. Je potrebné zatraktívniť aj samotné voľné pracovné miesta v očiach starších ľudí. Kvalita zamestnania tak značne prispieva k tomu, či sa starší zamestnanci vrátia k svojmu zamestnaniu na trhu práce, resp. či tam zostanú.

6.4

Iba vedomá politika „aktívneho starnutia“ spolu s rozsiahlymi možnosťami účasti na ďalšom vzdelávaní môže viesť k trvalému zvyšovaniu miery zamestnanosti starších ľudí. Ústredná otázka v tejto súvislosti znie: aké opatrenia sú potrebné, aby mali starší ľudia skutočne možnosť nájsť si zamestnanie a dlhodobo ho vykonávať?

6.5

Dôsledné zmeny v pracovnej sfére zohľadňujúce vek zamestnancov sa musia podľa EHSV vykonať v tomto zmysle prostredníctvom balíka opatrení, medzi ktoré patria predovšetkým nasledujúce kľúčové prvky:

stimuly pre podniky, aby vytvárali pracovné miesta zohľadňujúce vek zamestnancov a stabilizovali existujúce zamestnanie starších pracovníkov (opatrenia smerujúce k tomu, aby neboli starší pracovníci predčasne prepúšťaní, ako aj inovatívne koncepcie zamerané na udržanie si pracovníkov na menej zaťažujúcich úsekoch podniku),

ofenzívna politika trhu práce na opätovné začlenenie nezamestnaných vyššieho veku do pracovného života, ako aj zníženie rizika dlhodobej nezamestnanosti, t. j. tiež primerané dotovanie aktívnej politiky trhu práce,

rozsiahle poradenstvo a pomoc osobám hľadajúcim prácu a na mieru šitá podpora sprostredkovania práce (okrem iného podporované zamestnanie, pomoc pri začleňovaní, verejnoprospešné sociálne projekty) a preventívne a rehabilitačné opatrenia s cieľom opätovného začlenenia,

opatrenia zamerané na možnosť fyzicky aj psychicky dlhšie zostať v pracovnom procese, v prvom rade zníženie tlaku na výkonnosť v podnikoch a vytvorenie pracovných podmienok zodpovedajúcich veku (okrem iného podnety na zvyšovanie ochrany pracovníkov a ich zdravia, podporovanie podnikových programov na podporu zdravia), a zohľadnenie skutočnosti, že náročnosť zamestnania tu môže byť neprekonateľnou prekážkou,

opatrenia na prispôsobenie pracovísk starším osobám so zdravotným postihnutím, napr. úpravami, ktoré môžu zvýšiť fyzickú dostupnosť a poskytnú možnosť používať informačné technológie,

opatrenia na zvýšenie ochoty jednotlivcov chcieť dlhšie pracovať, k čomu patrí aj ochota k celoživotnému vzdelávaniu a preventívnej zdravotnej starostlivosti,

vypracovanie modelov zdraviu prospešného pracovného času na celú profesijnú kariéru na sektorovej a podnikovej úrovni a ich prerokovanie so sociálnymi partnermi (ako napr. poskytovanie dlhodobého alebo študijného voľna),

podnikové a právne opatrenia či opatrenia v kolektívnych zmluvách na zabezpečenie väčšej účasti starších ľudí na ďalšom vzdelávaní (podnety na zvýšenie účasti na ďalšom vzdelávaní v podniku, predovšetkým u tých menej kvalifikovaných, zabezpečenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov v zmysle iniciatívy „Kvalifikácia 40+“, zlepšenie právneho rámca upravujúceho poskytovanie študijného voľna),

opatrenia na zvyšovanie povedomia v prospech starších pracovníkov (cenenie si hodnoty skúseností a odovzdávanie schopností získaných počas pracovného života mladším zamestnancom),

široké spoločenské povedomie s cieľom odbúrať stereotypy a predsudky voči starším zamestnancom a dať pojmu „starnutie“ pozitívny výraz; je potrebné bojovať proti diskriminácii z dôvodu veku a proti negatívnym klišé voči starším pracovníkom,

poskytovanie poradenstva a podpory podnikom, najmä malým a stredným podnikom, pri predvídavom personálnom plánovaní a vytváraní takej organizácie práce, ktorá by zodpovedala veku a starnutiu zamestnancov,

vytváranie primeraných stimulov na zamestnávanie starších osôb a ich udržanie v zamestnaní bez toho, aby to viedlo k deformácii hospodárskej súťaže,

vytvorenie sociálne vhodných stimulov na dlhšie vykonávanie zárobkovej činnosti v rámci existujúcich právnych ustanovení týkajúcich sa veku odchodu do dôchodku pre všetkých, ktorí nájdu prácu a môžu pracovať,

kde je to možné alebo žiaduce, vytvorenie inovatívnych a atraktívnych modelov na hladký prechod z produktívneho veku do starobného dôchodku v rámci zákonných dôchodkových systémov (o. i. ďalší rozvoj modelov práce starších ľudí na čiastočný úväzok).

6.6

Podpora dlhšieho pracovného života si v každom prípade vyžaduje spoločnú zodpovednosť a úsilie štátu, zamestnávateľov a samotných zamestnancov, pričom všetky strany sa musia tejto zodpovednosti chopiť rovnako. Osobitný význam v rámci celkového úsilia majú sociálni partneri. Úspešné modely v severských a aj ďalších členských štátoch ukazujú možnosť, ako sa dá v rámci kolektívnych zmlúv a podnikov za účasti sociálnych partnerov a sociálne únosným spôsobom vytvoriť fungujúci trh práce pre starších ľudí s vysokou stabilitou zamestnania a vysokou mierou zamestnanosti týchto ľudí a ich schopnosti zamestnať sa.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanoviská EHSV na tieto témy: „Situácia starších pracovníkov“, (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14120), „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“, (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14141), „Stratégie na zvýšenie veku odchodu z trhu práce“ (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14156)

(2)  Stanovisko EHSV na tému: „Zelená kniha – Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“ (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14892).

(3)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Úloha rodinnej politiky v procese demografických zmien v záujme podpory výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi“ (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14900)

(4)  Počet ľudí starších ako 65 rokov v pomere k počtu ľudí v produktívnom veku od 15 do 64 rokov.

(5)  Táto súvislosť je znázornená pomocou počítadla miery závislosti, ktoré používa Zamestnanecká komora vo Viedni: Pomer počtu dôchodcov a nezamestnaných k počtu zárobkovo činných osôb (miera ekonomickej závislosti) použitý v tomto modeli názorne vyjadruje veľký vplyv rôznych scenárov trhu práce (napr. miery zamestnanosti) v súvislosti s demografickými výzvami a umožňuje pri zohľadnení reálnych určujúcich hospodárskych faktorov oveľa realistickejší pohľad, než jednoduchý pomer počtu osôb vo veku nad 65 rokov k osobám vo veku od 16 do 64 rokov (miera demografickej závislosti).

(6)  Príklad Rakúska: miera demografickej závislosti v roku 2008 bola 25 % pri miere ekonomickej závislosti vo výške 61 %; predpoveď mier závislosti na rok 2050 vyvodená zo situácie na dánskom trhu práce (miera účasti): zatiaľ čo by sa miera ekonomickej závislosti iba mierne zvýšila zo 61 % v roku 2008 na 72 % v roku 2050, pri miere demografickej závislosti by nastalo takmer dvojnásobné zvýšenie na 48 %.

(7)  Demography Report 2008 (SEC(2008) 2911, s.133).

(8)  Pozri o. i. stanovisko EHSV na tému: „Legálne prisťahovalectvo a demografická výzva“ (spravodajca: Pariza Castaños); (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.14892).

(9)  Európski sociálni partneri: „Framework Agreement on Inclusive Labour Markets“, marec, 2010: (Pozri príslušné dokumenty na stránke: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=744&furtherNews=yes)

(10)  Dohovor MOP č. 128 o dávkach v invalidite, starobe a o dávkach pozostalým uvádza ako hranicu pre ukončenie pracovného života 65 rokov.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/9


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 318/02

Spravodajkyňa: Laure BATUT

Európska komisia sa 24. januára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 136 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Nerovný prístup k digitálnym technológiám je pokračovaním hospodárskej a sociálnej nerovnosti. Rozvoj rastu a zamestnanosti, ako i úspešné prekonanie krízy je v tejto súvislosti naliehavosťou.

1.2   Kriticky ovládať obsah všetkých mediálnych nosičov znamená pre KAŽDÉHO občana 1. byť on-line; 2. vedieť zaobchádzať s technickým vybavením; 3. ovládať technológiu; 4. byť vyškolený; 5. byť súčasťou digitálnej spoločnosti.

1.3   Pri digitálnom začlenení sa musí uplatňovať globálny prístup a zaručiť nezávislosť každého jednotlivca bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti. EHSV sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty by mali zaručiť digitálny prístup prostredníctvom celoživotného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností na vykonávanie profesionálnej činnosti a/alebo pre vlastnú potrebu a v záujme občianstva.

1.4   Prístup k infraštruktúre a nástrojom sa musí považovať za základné právo.

1.5   EHSV vyjadruje želanie, aby sa inštitúcie EÚ a národné a miestne orgány stretli so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom štruktúr dialógu, v rámci ktorých presnejšie určia skutočné potreby.

1.6   Kvalita, inovácie, transparentnosť a dostupnosť, ktoré možno očakávať od služieb všeobecného záujmu, orgánov EÚ a orgánov členských štátov, sú základy digitálneho začlenenia.

1.7   Keďže podniky (1) sú vo veľkej miere v kontakte s digitálnymi technológiami a iba 30 % domácností malo v roku 2010 (2) prístup na internet, EHSV sa domnieva, že úlohou EÚ by malo byť ponúknuť stimuly a pomoc, ktoré zaručia občanom rovnosť príležitostí. EÚ by mala zároveň bezodkladne zaviesť harmonizovaný prístup pre členské štáty, ktorého súčasťou bude požiadavka ochrany na zabezpečenie postupov a údajov. EHSV odporúča koordináciu EÚ s členskými štátmi zameranú na podporu digitálneho začlenenia:

starších osôb:

využitím roku aktívneho starnutia (2012) na to, aby EÚ vyzdvihla úlohu, ktorú IKT zohrávajú pri spájaní generácií, aby si osoby, ktoré ešte nie sú tak staré, zachovali aktívny spôsob života a aby sa starí ľudia vyhli izolácii a žili v pohodlí,

usmerňovaním starších ľudí v oblasti digitálneho vzdelávania formou školení a pomoci na miestnej úrovni,

stanovením dostupných cieľov a zabezpečením vybavenia a softvéru s cieľom podnietiť záujem a potom potrebu,

rozvíjaním miestnych projektov v oblasti elektronického zdravotníctva, obnovením kolektívnej pamäte napríklad v mestských častiach a nezávislosti, aby sa opätovne nastolili sociálne väzby.

osôb so zdravotným postihnutím:

zabezpečením ich účasti na živote spoločnosti na nediskriminačnom základe pomocou IKT, ktoré budú dostupné a pre užívateľov zrozumiteľné,

zavedením – prostredníctvom Európskej komisie – požiadavky týkajúcej sa dizajnu pre všetkých, a to vo vzťahu k priemyselným odvetviam, návrhárom a výrobcom, alebo dokonca zavedením doložky o povinnosti sprístupniť vybavenie a softvér na dovozných trhoch a prijatím opatrení vyžadujúcich sprístupnenie IKT v domácnostiach, vo verejnej a v súkromnej doprave, v staviteľstve atď.

osôb s nízkym príjmom:

podporovaním výroby softvéru, ktorý bude dostupný menšinovým skupinám obyvateľstva a ktorý im bude prispôsobený,

podporovaním verejných služieb v oblasti bezplatného prístupu k internetu v citlivých mestách a znevýhodnených mestských častiach,

poskytovaním príležitostí učiť sa a získať kvalifikáciu prostredníctvom elektronického vzdelávania,

uľahčením využívania otvorených údajov 2.0 („open data“) a bezplatných softvérov,

osôb bez základného vzdelania:

sprístupnením verejných prostriedkov centrám, ktorých úlohou je pomôcť namieste užívateľom pri používaní počítačov,

požadovaním od operátorov, aby poskytovali cenovo dostupný prístup k telefonickým linkám a médiám ako podporu pri odbornom vzdelávaní,

propagovaním zábavno-náučného aspektu IKT, aby sa podporilo ich používanie: vzdelávacie počítačové hry („serious games“), softvér s náučným obsahom, používanie sociálnych sietí,

zabezpečením pomoci miestnym subjektom,

menšín:

podporou vhodných viacjazyčných on-line projektov (napr. zdravotná výchova, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie) a

poskytnutím prístupu k bezplatným verejným internetovým centrám, elektronickému vzdelávaniu a vzdelávaniu v školách.

1.8   Vo všeobecnosti sa EHSV domnieva, že treba:

uplatňovať digitálne začlenenie vo všetkých oblastiach politiky na úrovni EÚ a členských štátov,

urýchlene dokončiť infraštruktúru sietí (vzdialené oblasti, širokopásmové pripojenie atď.),

vypracovať verejné politiky rozvoja na európskej, národnej a miestnej úrovni už od začiatku tak, aby sa v nich uplatňovali zásady začlenenia a nediskriminácie,

podporovať používanie počítačového vybavenia a softvérov, ktoré sú technologicky mierne zastarané,

poskytnúť prostriedky na digitálne začlenenie žien.

1.8.1   Pokiaľ ide o financovania činností, je nevyhnutné:

podporovať financovanie univerzálneho prístupu prostredníctvom verejných dotácii členských štátov a zdrojov EÚ,

rozvíjať investície do služieb orientovaných na verejnosť (ESF, FEDER), zabezpečením prostriedkov z rozpočtu na vývoj a výskum na úrovni 3 % európskeho HDP a znížením škrtov vo verejných rozpočtoch,

vyčleniť rezervný fond na túto mimoriadne dôležitú úlohu, aby sa zachovali poznatky a zmiernili dôsledky krízy,

stanoviť otázku digitálnych technológií za prioritu (ESF) v programe miestnych orgánov a poskytnúť prostriedky organizáciám občianskej spoločnosti na pomoc pre skupiny, ktoré sú vylúčené z digitálneho začlenenia,

prispôsobiť zásadu doplnkovosti štrukturálnych fondov určených na digitálne začlenenie,

využívať európske dlhopisy v prípade potreby na rozsiahle projekty budovania infraštruktúry,

podporovať verejno-súkromné partnerstvá vo vhodnom európskom rámci,

podporovať zásadu zdaňovania finančných transakcií na úrovni EÚ a vyčlenením takto získaných príjmov na digitálne začlenenie,

začať rokovania medzi podnikmi špecializujúcimi sa na komerčné hry a verejnými aktérmi (oblasť vzdelávania), aby sa opätovne a za nižšiu cenu využili ich už mierne zastarané technológie,

podporovať rozvoj mikrofinancovania projektov v oblasti odbornej prípravy,

podporovať systémy priamej pomoci jednotlivcom v prístupe k základným nástrojom (hardvér a softvér) a

hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti IKT za posledných päť rokov (vytvorené pracovné miesta), aby sa určili skutočné potreby aktérov.

1.8.2   Pokiaľ ide o získavanie zručností, je nevyhnutné:

vytvoriť sektorovú poradenú službu, ktorej úlohou bude vypracovať európsky referenčný rámec,

vytvoriť európsky referenčný rámec pre odbornú prípravu a nové pracovné odbory v oblasti IKT alebo príbuzné pracovné odvetvia a stanovením kritérií pre získanie diplomu, ktorý bude uznaný v rámci celej Európy,

vytvoriť viacjazyčný európsky vzdelávací modul pre rýchle získavanie nevyhnutných vedomostí a zručností,

využiť tento európsky rámec na zviditeľnenie a lepšie finančné ohodnotenie pracovných miest v oblasti IKT a profesionalizáciou elektronického vzdelávania (aktualizácia pracovných odborov v oblasti informatiky) v záujme zvýšenia počtu osôb vykonávajúcich takého povolanie a ich rekvalifikácie,

vytvoriť „európsky digitálny pas“ nevyhnutný pre založenie podniku.

1.8.3   Pokiaľ ide o bezpečný internet pre zraniteľné skupiny, je nevyhnutné:

vymedziť základný obsah internetu bez toho, aby sa všetko ponechalo na trh (EÚ a členské štáty),

vymedziť normy „proti znečisťovaniu“ internetových stránok, vyučovať počítačovú bezpečnosť už v školách,

zabezpečiť, aby všetky internetové stránky obsahovali prvky, ktoré môžu ľuďom pomôcť pripomenúť základné bezpečnostné opatrenia,

stanoviť a rešpektovať práva užívateľov siete,

a na tento účel zostaviť kódex práv užívateľov IKT, ktorý bude v súlade so zásadami Základnej charty ľudských práv Európskej únie a s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorý zaručí aspoň dodržiavanie ich slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, práva byť zabudnutý a práva na ochranu mladistvých,

1.8.4   Pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, je nevyhnutné:

rozvíjať s početnými existujúcimi štruktúrami sociálny a občiansky dialóg o všetkých uvedených otázkach, aby sa objasnili potreby a aby sa digitálne zručnosti zmenili na pracovné miesta a príležitosti v oblasti hospodárskeho, sociálneho a osobného rozvoja,

podporovať odbornú prípravu zamestnancov podnikov v digitálnych zručnostiach, aby mohli pracovať čo najdlhšie a aby pomáhali zvyšovať produktivitu podniku.

1.8.5   V oblasti inkluzívneho vzdelávania pre všetkých EHSV odporúča Európskej komisii, aby:

podporovala rovnaký prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu vo všetkých školách,

podporovala budúce digitálne začlenenie už v predškolskom veku bez diskriminácie,

podporovala elektronickú odbornú prípravu rodičov a učiteľov a aby upravila pracovné podmienky učiteľov,

podporovala samozrejme pod dohľadom učiteľa počítačové aktivity detí, najmä tých, ktoré majú slabý prospech v škole, najmä zábavno-náučnou formou (3), čo by viedlo ku kontrolovanému používaniu obrazu, ktoré si vyžiada nové formy výučby a vyjadrovania, najmä zábavno-náučnou formou (používanie inteligentných telefónov v triedach, vzdelávacie počítačové hry, tabletové počítače, digitálne knihy, sociálne siete atď.),

podporovala prístup na trh práce pre všetkých získaním všeobecných a základných digitálnych zručností.

2.   Súvislosti

2.1   Cieľom stratégie Európa 2020 je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast ako prostriedok na prekonanie krízy. „Digitálna agenda pre Európu“ (4) označuje za hlavné prekážky nedostatočné digitálne zručnosti, riziko malej dôvery v siete, počítačovú kriminalitu a nevyužité príležitosti v súvislosti so zmenami v spoločnosti.

2.2   EHSV považuje tento cieľ za nevyhnutný. Žiadny občan by nemal byť vylúčený z digitálneho začlenenia, pričom digitálne začlenenie by malo v prvom rade umožniť jeho osobný rozvoj, účasť na živote v spoločnosti a nezávislosť (5).

3.   Vymedzenia pojmov

3.1   Digitálne začlenenie

Podľa vyhlásenia z Rigy (6) digitálnym začlenením rozumieme informačné technológie a súčasne ich používanie na dosiahnutie širších cieľov týkajúcich sa začlenenia prostredníctvom zapojenia všetkých jednotlivcov a samospráv do všetkých aspektoch informačnej spoločnosti.

3.2   Adresáti opatrení

Občania sú rozdelení do kategórií, aby sa mohla stanoviť pomoc, ktorá im je určená. Pri digitálnom začlenení sa však musí uplatňovať globálny prístup. Z ľudského hľadiska nesmie byť na začiatku digitálneho začlenenia žiadne stigmatizovanie osôb ich zaradením do kategórií, zo sociálneho hľadiska musí zohľadniť kolektívny prístup a z hľadiska priemyslu a obchodu musí uplatňovať koncepciu dizajnu pre všetkých od štádia vývoja až po konečné použitie.

3.3   Digitálna gramotnosť

Štandardne sa digitálna gramotnosť, ktorá sa považuje za spojenie medzi ľuďmi, stala nevyhnutným prostriedkom, ako využívať to, čo predtým predstavovalo kultúru v širšom zmysle. Bez tohto nástroja máme obmedzené možnosti spoznávať druhých a získavať nové poznatky.

Gramotnosť, zručnosti a začlenenie sú neoddeliteľné a vyžadujú si holistický a nediskriminačný prístup k digitálnemu začleneniu platný pre celú spoločnosť.

3.3.1   Predpokladom začlenenia jednotlivca je splnenie týchto nevyhnutných podmienok:

byť on-line: prístupnosť digitálnych technológií je kľúčovým aspektom,

vedieť zaobchádzať s technickým vybavením,

ovládať technológiu: byť vyškolený, mať digitálne zručnosti nevyhnutné pre používanie všetkých softvérov ako napr. Mac, Windows, Linux, internet, mobilný telefón atď.,

osvojiť si informácie pre kritické vyhodnotenie obsahu všetkých mediálnych nosičov v záujme aktívneho občianstva.

3.3.2   K osobám, ktoré sú vylúčené z digitálneho začlenenia, patria staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, v niektorých prípadoch osoby starajúce sa o iné osoby, osoby s nízkym príjmom, osoby s nízkym vzdelaním. V skupine staršieho obyvateľstva je časť, ktorá je vzdelaná a používa internet hneď od jeho vzniku a v niektorých členských štátoch predstavuje skutočnú hnaciu silu hospodárstva. EHSV sa domnieva, že pomocou digitálnej technológie musíme zaistiť nezávislosť každého jednotlivca bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti, pričom sa musia uplatniť špecifické prístupy spolu s globálnym prístupom, ktorý by bol hospodárnejší a zjednocujúcejší.

3.3.3   EHSV zastáva názor, že digitálne začlenenie nie je ani zďaleka stabilné alebo lineárne. Technológie sa neustále vyvíjajú, rastie nestabilita a pružnosť zamestnania a kariéra je roztrieštená. Digitálne vylúčenie sa často spája s viacerými príčinami. Odborné vzdelávanie a získavanie nových zručností sú základnými faktormi začlenenia.

3.3.4   Týka sa to podnikov, ktoré majú finančné ťažkosti a nedostatok zručných pracovníkov a/alebo času. Podľa názoru EHSV si digitálne začlenenie vyžaduje budúce plánovanie, aby IKT čo možno najviac udržiavali krok s vývojom príčin vylúčenia.

3.4   Digitálne zručnosti odborníkov

Celoživotné vzdelávanie má rozhodujúci význam. Získavanie digitálnych zručností (7) sa stretlo so skutočným nadšením zo strany mladej generácie, avšak tento pracovný odbor je v pozadí a platy v ňom sú menej atraktívne. Naliehavo treba opäť motivovať budúcich odborníkov posilnením ich postavenia, zvýšením miezd a zlepšením pracovných podmienok, aby sa vyriešil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a nedostatočné vhodné odborné vzdelávanie a aby sa prihliadlo i na osoby v ťažkostiach. Odborníci z oblasti digitálnych technológií privádzajú nových užívateľov.

4.   Nástroje

4.1   Univerzálny prístup

4.1.1   Aby sa odstránili rozdiely v prístupe k IKT a podporilo digitálne začlenenie, zaviedla EÚ v roku 2002 univerzálnu službu a práva užívateľov týkajúcich sa sietí a služieb v oblasti elektronickej komunikácie (8). Pripojenie na verejné elektronické komunikačné siete a služby si vyžaduje dostatočnú šírku pásma, aby sa zabezpečil funkčný a cenovo dostupný prístup na internet. Nejde o odstránenie trhu alebo spravodlivej hospodárskej súťaže, ale o rovnováhu medzi hospodárskymi cieľmi a naliehavými sociálnymi potrebami. EHSV už viackrát uviedol, že trh nie je cieľom samým osebe, ale prostriedkom na zlepšenie života občanov.

4.1.2   Kvalita, inovácie, transparentnosť a dostupnosť, ktoré možno očakávať od služieb všeobecného záujmu v Európe a v členských štátoch, sú samotné základy digitálneho začlenenia. Ide o záležitosť sociálnej účinnosti z dlhodobého hľadiska, kľúčový prvok „výkonnosti“ v oblasti začlenenia. Celý paradox problematiky digitálneho začlenenia spočíva v tom, že na jednej strane sociálna účinnosť služieb všeobecného záujmu a sociálnych služieb všeobecného záujmu, ako i dlhodobé verejné iniciatívy sú rozhodujúce pre dosiahnutie výsledkov v oblasti začlenenia a na druhej strane ide o oblasť, kde je rozhodujúce konať rýchlo. Usilovať sa vyriešiť tento paradox je úlohou verejných orgánov.

4.2   Rovnaký prístup pre všetkých

4.2.1   Pokrytie celého územia Európy sieťami, rozvoj širokého pásma umožňujúceho vysokú rýchlosť a používanie digitálnej dividendy (9) sa musia dokončiť čo možno najskôr, aby sa zabezpečila univerzálna služba.

4.2.2   Je zjavné, že rozdiely v prístupe k IKT a v ich používaní pretrvávajú a odrážajú už predtým existujúce hospodárske a sociálne nerovnosti. Občania, ktorí sú digitálne začlenení, sú najčastejšie občania, ktorí majú prostriedky na získanie potrebnej logistiky a nevyhnutných zručností.

5.   Získanie základných digitálnych zručností

Digitálna gramotnosť

Digitálnu gramotnosť cieľových skupín umožňuje kombinácia troch faktorov – potreba, záujem a prostriedky (finančné a iné).

5.1   Staršie osoby

5.1.1   Najstaršia skupina obyvateľstva (10), ktorej počet rastie, používa IKT najmenej.

, avšak potrebujú si svoje vedomosti doplniť. EHSV sa domnieva, že v záujme toho, aby sa opätovne začlenili alebo udržali na trhu práce, by miestne orgány v spolupráci s podniky mohli prostredníctvom sociálneho dialógu navrhnúť vzdelávanie prispôsobené týmto osobám.

. Musia prekonať nedostatok záujmu, získať sebadôveru a dôveru iných a naučiť sa zaobchádzať s novými nástrojmi, či už z pracovných dôvodov alebo preto, aby im tieto nástroje uľahčili rodinný a spoločenský život. EHSV sa domnieva, že v tejto súvislosti by technológie a odborníci z danej oblasti mali zohľadniť nové skutočnosti. Týmto osobám treba poskytnúť 1. pomoc, 2. softvér s ľahkým ovládaním, 3. dostupné vybavenie, 4. vhodné ciele, ktoré vyvolajú záujem a neskôr potrebu, ako vytvorenie projektov v oblasti elektronického zdravotníctva, obnovovanie kolektívnej pamäti na miestnej úrovni, opätovné nadväzovanie sociálnych vzťahov a nadobúdanie nezávislosti.

5.1.2   Pre osamelo žijúce osoby môžu digitálne technológie predstavovať životne dôležité spojenie s vonkajším svetom. Napríklad širšie používanie cenovo dostupných telefonických/pohotovostných služieb aktivovaných jednoduchým stlačením tlačidla môže byť skutočným poslaním sociálnych služieb všeobecného záujmu, ktoré zachraňuje osoby v núdzi. Stále väčšiu úlohu (11) bude zohrávať elektronické zdravotníctvo. Všetky zásady, ktoré by sa podľa EHSV mali dodržiavať vo vzťahu k užívateľom digitálnych technológií, majú univerzálny charakter a sú uplatniteľné na oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

5.1.3   EÚ musí využiť európsky rok aktívneho starnutia (2012) a jeho inovatívne partnerstvá na to, aby vyzdvihla inkluzívnu úlohu IKT pri spájaní generácií (vzdelávanie), predchádzaní izolácii starších osôb a zabezpečovaní ich pohodlia.

5.2   Osoby so zdravotným postihnutím

IKT môžu umožniť osobám so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na živote spoločnosti rovnakým spôsobom ako ostatné osoby (12). Ide o tie isté otázky ako v prípade iných skupín obyvateľstva: vymedzenie cieľov, pomoc pri vzdelávaní, dostupný a vhodný softvér a vybavenie, dostupné a ľahko použiteľné prístroje a najmä inteligentné dopravné systémy (13). Úloha digitálnej gramotnosti ako služby všeobecného záujmu je v prípade osôb so zdravotným postihnutím ešte výraznejšia. Poskytnutie pomoci pri všetkým druhoch postihnutia môže viesť k lepšiemu sociálnemu začleneniu. Úloha mimovládnym organizácií sa musí uznať a ich činnosť sa musí koordinovať s činnosťou verejných orgánov. Univerzálny prístup, ktorý v čo najväčšej miere zohľadňuje potreby všetkých typov užívateľov, je vhodnejší než špecializovaný prístup zameraný iba na osoby so zdravotným postihnutím.

5.3   Osoby s nízkym príjmom

5.3.1   Nerovnosti v prístupe k digitálnym technológiám sú pokračovaním hospodárskych a sociálnych nerovností: muži/ženy, domácnosti/slobodné ženy, mestá/vidiek alebo ostrovné oblasti, bohaté krajiny/menej vyspelé krajiny. Musia sa samozrejme potláčať, aby sa začlenenie týkalo čo najväčšieho počtu ľudí.

5.3.1.1   Prisťahovalci alebo príslušníci menšín sú dokonca ešte viac znevýhodnení. Softvér, ktorý by ich zaujímal, sa nevyrába.

5.3.2   EHSV sa domnieva, že zabezpečenie bezplatného verejného prístupu na internet na citlivých miestach v mestách a prístupu k voľným údajom 2.0, ako i k voľným zdrojom by umožnilo jednotlivcom hľadať si zamestnanie a komunikovať. Pevné linky sú naďalej užitočné ako pomoc pri vzdelávaní. Ide o úlohu, ktorú by mali spoločne plniť verejné orgány, prevádzkovatelia a združenia.

5.3.3   Prístup k infraštruktúre a nástrojom sa musí považovať za základné právo. Vzdelávanie a prenos vedomostí a skúseností sú pre digitálnu gramotnosť mimoriadne dôležité v každom veku a vo všetkých životných situáciách.

5.4   Osoby s nízkym vzdelaním

5.4.1   EHSV sa domnieva, že u týchto osôb treba vzbudiť záujem o digitálne technológie vďaka špecializovanej pomoci, počínajúc telefónom a médiami.

5.4.2   Kombinácia prístroja a učiteľa a využitie zábavno-náučného aspektu digitálnych technológií na začiatku umožní vzbudiť ich záujem. EHSV sa domnieva, že deťom so slabým prospechom v škole by mohli pri vyrovnávaní rozdielov pomôcť inteligentné telefóny, ktoré by boli považované za tzv. novodobé ceruzky. So získavaním základných vedomostí by sa mohlo začať pomocou vzdelávacích počítačových hier, podobných hrám rozvíjajúcim myslenie, a to tak v prípade detí, ako i dospelých za pomoci softvéru s náučným obsahom.

5.4.3   Pre dosiahnutie digitálneho začlenenia potrebuje EÚ internet s kultúrnym obsahom. Kultúra je to, čo Európania považujú za svoju najdôležitejšiu spoločnú črtu. EÚ musí uplatniť túto kultúrnu rozmanitosť vo všetkých iniciatívach týkajúcich sa digitálnej agendy (14). Digitalizácia kultúrnych predmetov môže uľahčiť najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup k poznatkom, ktoré sú užitočným prostriedkom pre sociálne začlenenie a osobný rozvoj, najmä v materinskom jazyku jednotlivca.

5.5   Menšiny

5.5.1   EHSV by si prial, aby možnosť digitálneho začlenenia mali aj menšiny, či už ide o prisťahovalcov alebo iné menšiny, ako sú Rómovia. Tieto menšiny nie sú negramotné, ale neovládajú jazyk ani kultúru ich hostiteľskej krajiny. Nemajú ľahký prístup k počítaču. Ženy sú často najmenej informované a viac znevýhodnené.

5.5.2   Viacjazyčná on-line aplikácia IMI (15), ktorú vyžívajú vnútroštátne orgány EÚ pre ľahšiu komunikáciu, je príkladom, ktorý môže slúžiť ako základ pre sociálne aplikácie určené na rozvoj vzdelávania občanov EÚ a osôb žijúcich v EÚ a takto im umožniť prístup k elektronickému vzdelávaniu.

5.5.3   Úloha sociálnych sietí, pokiaľ je pod kontrolou, môže mať mimoriadny význam pre všetky skupiny uvedené v bode 5. Okrem toho internetové kaviarne, ktoré zohrávajú významnú úlohu v rozvíjaní záujmu mladých ľudí o digitálne technológie a digitálne zručnosti, by mohli byť cenovo dostupnejšie, ak by napríklad miestne orgány vydávali poukážky za prijateľnejšie ceny.

5.6   Podniky

5.6.1   Malé a stredné podniky môžu byť vylúčené z digitálneho začlenenia, ak sa ich hlavná činnosť netýka digitálnych technológií. Nedostatok času na získanie zručností, váha tradícií, finančné ťažkosti alebo zastaraný prístup k správe informačných technológií môže nepriaznivo ovplyvniť riadenie podnikov, ich postupy a zamestnancov. Často preto nemôžu využiť „cloud computing (16), ktorý ponúka riešenia riadenia informačných technológií. Keďže to môže ovplyvniť produktivitu týchto podnikov, treba hľadať prostriedky na ich začlenenie.

6.   Rozvíjanie digitálnych zručností všetkých občanov na vyriešenie sociálnych a spoločenských problémov

6.1   Vzdelávanie a odborná príprava  (17)

6.1.1   Budúce začlenenie sa začína už od predškolského veku. Rovnosť prístupu k vzdelávaniu v oblasti digitálnych technológií vo všetkých školách a pre všetky deti, vrátane deti so zdravotným postihnutím, izolované deti a deti pochádzajúce z rodín s ťažkosťami, zvýši ich nezávislosť v dospelom veku. Širšie využívanie počítačových vzdelávacích hier, tabletových počítačov a digitálnych kníh pod dohľadom učiteľov a používanie sociálnych sietí by mohlo vďaka novým formám výučby, ktoré ponúkajú, umožniť začlenenie žiakov, ktorí majú najväčšie ťažkosti v škole.

6.1.2   Získavanie kvalifikácií a diplomov a výber zamestnania v oblasti digitálnych technológií by sa mali opierať o európsky rámec odborného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o nové pracovné odbory spojené s informačnou spoločnosťou. Niektoré profesie sú rekvalifikované staré profesie, v prípade iných to tak nie je. Mohol by sa zostaviť otvorený európsky zoznam digitálnych zručností, aby sa stanovili podmienky udeľovania európskych diplomov na uľahčenie mobility tých, ktorý majú o to záujem. EHSV sa domnieva, že nezáujem o odbory týkajúce sa digitálnych technológií by mohli spomaliť opatrenia, ktoré umožnia európskym študentom získať kvalitné postavenie v spoločnosti a v práci.

6.1.3   Úsilie EÚ sa musí vzťahovať na všetky typy vzdelávania v oblasti digitálnych technológií na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a musí zahŕňať odbornú prípravu rodičov a učiteľov, ktorých pracovné podmienky sa musia prehodnotiť.

6.2   Celoživotné vzdelávanie, celoživotné elektronické vzdelávanie

6.2.1   Na niektoré skupiny sa treba zamerať pomocou cielených kampaní. V prípade osôb vylúčených z digitálneho začlenenia je dôležitý prenos experimentálnych poznatkov a participatívne metódy, ktoré spolu s výučbou teórie znamenajú rozvoj potenciálu a zároveň možnosť začlenenia. Týka sa to zvlášť nezamestnaných, osôb v produktívnom veku, starších osôb a sociálne vylúčených osôb, ktoré chcú pracovať a potrebujú sa pracovne a sociálne začleniť.

6.2.2   Činnosť podnikov

V budúcnosti by sa pri založení podniku mohlo požadovať získanie „pasu pre elektronickú ekonomiku“, a to po ukončení štandardného školenia v oblasti IKT, ktoré by bolo absolvované v obchodnom prostredí.

Interné školenie zamestnancov podnikov v oblasti IKT by sa malo rozšíriť prostredníctvom interných dohôd, pretože prispieva k ich digitálnemu začleneniu, umožňuje im pokračovať v zamestnaní dlhšie a zvyšuje produktivitu podniku.

6.2.3   Činnosť verejných orgánov

Politiky rozvoja na európskej, národnej a miestnej úrovni musia byť už od začiatku formulované tak, aby sa v nich uplatňovali zásady začlenenia a nediskriminácie.

Používanie štrukturálnych fondov: verejné orgány by mali stanoviť, ktoré inovatívne činnosti sú pre spoločnosť ako celok dôležité, môžu sa podporovať a navrhnúť všetkým zainteresovaným stranám za výhodnejšiu cenu.

EÚ a členské štáty by mali navrhnúť európsky rámec rozvoja profesionalizácie v odbore informatiky.

6.3   Práca na obsahu

6.3.1   Obsah je natoľko dôležitý, že jeho vymedzenie, pokiaľ ide o školenia, vzdelávanie a kultúru, sa nesmie neponechať na trh.

6.3.2   Verejné orgány štátov by mali definovať základný obsah, uľahčiť vzdelávanie na diaľku a v spolupráci s EÚ stanoviť kritériá udeľovania diplomov uznávaných na európskej úrovni. Pre zistenie skutočných potrieb užívateľov je rozhodujúce vypočuť ich.

6.3.3   Prispôsobivé obsahy a multimédiá sú nevyhnutné na to, aby sa užívateľom digitálneho prostredia zaistila kontinuita („vzdelaný internet“), pričom treba zabezpečiť prístup pre osoby so zdravotným postihnutím.

6.3.4   Ľudia, ktorých jazykom sa mimo ich krajiny hovorí len zriedka, sú znevýhodnení, pokiaľ ide o ponuku na internete. EÚ a členské štáty by mali dohliadnuť na dodržiavanie ich kultúry a šírenie skutočného obsahu v ich jazyku.

6.3.5   Obsah sociálnych sietí vytvárajú užívatelia. Týmto nástrojom možno prilákať všetkých užívateľov, ktorí majú ťažkosti s používaním digitálnych technológií, pričom treba dodržiavať ich užívateľské práva.

7.   Väčšia bezpečnosť pre väčšiu dôveru

A.

Používanie digitálnych technológií si vyžaduje čo najväčšiu opatrnosť (18), pokiaľ si človek nie je istý sám sebou alebo dokonale neovláda systém a pokiaľ mu relatívna neznalosť počítačovej bezpečnosti bráni vopred sa pripraviť (19). Osobám vylúčeným z digitálneho začlenenia alebo osobám, ktoré sa práve digitálne začleňujú, hrozí ešte väčšie riziko.

B.

Používanie digitálnych technológií mení spôsob myslenia ľudí a spoločnosti: treba chrániť transparentnosť alebo intimitu? Vo všeobecnosti akýkoľvek prístup k digitálnemu začleneniu musí zohľadňovať skutočnosť, že tento nástroj sám osebe predstavuje vysoký stupeň narušenia súkromia (20) a to so súhlasom či bez súhlasu. V prípade nesprávneho používania môže mať katastrofálne dôsledky pre každého užívateľa a najmä pre zraniteľné skupiny. Zintenzívnenie boja proti zneužívaniu a digitálnej kriminalite musí prispieť k ďalšiemu zvýšeniu dôvery užívateľov.

C.

Úlohy, ktoré súvisia s digitálnou agendou a očakávaniami občanov, možno zobraziť v troch sústredných kruhoch.

Image

7.1   Práva užívateľov

7.1.1   EHSV vyzýva, aby boli prijaté opatrenia, ktoré dodajú dôveru a poskytnú bezpečnosť všetkým skupinám občanov, digitálnemu prostrediu a on-line operáciám, ako to predpokladá siedmy rámcový program pre výskum a vývoj (21).

7.1.2   Mohla by sa preskúmať možnosť (22) zabudovať do internetových stránok prvky, ktoré by užívateľom pripomenuli jednoduché opatrenia pre vlastnú ochranu. Oboznámenie sa na začiatku druhého stupňa základnej školy s krátkymi sprievodcami ako je sprievodca „eYou Guide – To your rights online (23) (Elektronický sprievodca spotrebiteľa – vaše práva na internete), ktorý uverejnila Európska komisia, by významne pomohlo pri zvyšovaní informovanosti mladých ľudí, ktorí sú tiež zraniteľní, o získavaní reflexov pre bezpečné používanie digitálnych technológií.

7.1.3   EHSV sa domnieva, že občania by mali byť lepšie oboznámení s úlohou európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov, ktorú upravuje článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s úlohou skupiny G29.

7.1.4   EHSV vyslovuje želanie, aby dôstojnosť užívateľov bola chránená prostredníctvom európskych právnych predpisov (24) v súlade so zásadami Charty základných práv s cieľom zaručiť tieto práva a slobody:

sloboda prejavu, právo na informácie, najmä v materinskom jazyku,

právo na ochranu súkromného života a osobných údajov (doklady totožnosti, zdravotné záznamy atď.),

právo byť zabudnutý,

právo na ochranu mladistvých.

7.1.5   Výbor tiež pripomína, že už existujú rôzne národné a medzinárodné charty (25) spotrebiteľov, ktoré sa zaoberajú ochranou základných práv užívateľov digitálnych technológií. Európsky parlament takúto chartu požaduje tiež. Výbor si želá, aby sa rýchlo začal dialóg so spotrebiteľskými organizáciami a tiež s európskymi sociálnymi partnermi o kódexe EÚ upravujúcom práva v on-line prostredí, ktorého prípravu oznámila Európska komisia vo svojom oznámení o digitálnej stratégii (26).

7.2   Európsky parlament si praje, aby sa uznala tzv. piata sloboda, ktorá umožní voľný pohyb obsahu a vedomostí na sieťach. Podľa názoru EHSV by mala zaručovať bezpečnosť užívateľov a duševné vlastníctvo. Hospodárske a priemyselné údaje musia byť tiež chránené. Siete a technológia „cloud computing“, ktoré zároveň aktivujú niekoľko subjektov v oblasti digitálnych technológií, si vyžadujú špecifické postupy ochrany, ktoré musia byť k dispozícii podnikom, najmä však mikropodnikom.

7.3   Zrýchlenie elektronizácie verejnej správy (27) v záujme zjednodušenia administratívnych postupov by mohlo prispieť k ich väčšej bezpečnosti, a to hlavne v prípade starších osôb. Treba však zobrať do úvahy skutočnosť, že elektronická demokracia môže byť inkluzívna, ale nesmie poškodzovať demokraciu z krátkodobého hľadiska a že jej využívanie musí podliehať uvedeným zásadám.

8.   Vytváranie pracovných miest

8.1   Od digitálneho začlenenia všetkých sa očakáva zvýšenie objemu zamestnanej pracovnej sily a rast. Kríza, demografická situácia, rastúca nezamestnanosť a nestálosť v zamestnaní nepôsobia priaznivo na rozvoj zručností tak z hľadiska zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Boj proti nestálosti v zamestnaní a izolácii je jednou z podmienok, aby ľudia získali kvalifikáciu, najmä v oblasti digitálnych technológií, čo im umožní prístup na inkluzívny trh práce (28), pretože rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou rastú. Koordinácia sociálneho dialógu, najmä sektorového (29), a verejných politík je nevyhnutná na zvýšenie a premenu digitálnych zručností skupín, ktoré sú znevýhodnené na trhu práce.

8.2   O nové pracovné odbory sa zaujímajú skupiny, ktoré sa vzdelávajú v oblasti digitálnych technológií, aby sa opätovne začlenili na trh práce. Pracovné agentúry v členských štátoch by mali byť schopné na tieto nové pracovné odbory upozorniť každý sektor, aby ich EÚ mohla uznať.

8.3   Činnosť orgánov zodpovedných za inšpekciu práce sa musí prehodnotiť v každom členskom štáte.

8.4   Zohľadnenie otázky digitálneho začlenenia vo všetkých oblastiach politiky EÚ a súčinnosť opatrení EÚ budú rozhodujúce pre úspech v tejto oblasti. Väčšina digitálnych prístrojov konečných užívateľov sa do EÚ dováža a Európania nemajú informácie o spôsobe ich výroby. Pre občana prístupnosť závisí od technológie vybavenia, ktoré má doma, predovšetkým v prípade znevýhodnených skupín a konkrétne starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Musíme podporovať dizajn a funkčnosť, ktoré budú prístupné vo veľkej miere, a softvér s vhodným obsahom, aby sa stali prínosmi inkluzívnej digitálnej kultúry, a to podľa európskeho prístupu rešpektujúceho celosvetové normy. Súčasťou obchodných dohôd musia byť tiež príslušné dodatky.

8.5   To si vyžaduje investície do všetkých oblastí, zvlášť do verejných služieb. Ak to neurobia Európania, urobia to iní, a podniky EÚ prídu o trhy a pracovné miesta. Súčasným cieľom EÚ je investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja. EHSV sa domnieva, že EÚ musí tento svoj cieľ naliehavo zrealizovať. Všetky znevýhodnené skupiny čakajú na výsledky.

9.   Financovanie činností

9.1   Budúce politické opatrenia musia zabezpečiť, aby digitálne začlenené osoby zostali aj naďalej digitálne začlenené. Rozpočty určené na túto úlohu, ktorá je pre EÚ mimoriadne dôležitá, sa musia plánovať dlhodobo, to znamená od začiatku (výskum, vývoj, inovácie) až po koniec reťazca (koncoví užívatelia), pričom finančné rezervy musia umožniť zmierniť dôsledky kríz. Keď už sú možnosti národných rozpočtov vyčerpané z dôvodu znižovania výdavkov, každé ďalšie percento môže byť dôležité.

9.2   Prístup všetkých skupín vylúčených z informačnej spoločnosti možno rozvíjať vytvorením štruktúrovaného európskeho trhu s podpornými technológiami, prípadne v podobe osobitnej skupiny, ktorá by priniesla veľké úspory.

9.3   Financovanie sa týka vybudovania infraštruktúry na celom území EÚ, technologického výskumu a inovácií, obsahu, sociálnych inovácií pre vylúčené skupiny, elektronického vzdelávania, premeny zručností na pracovné miesta, činností občianskej spoločnosti, podnikov a verejných orgánov na národnej, miestnej a regionálnej úrovni.

9.4   Kombinácia rôznych druhov pomoci by mala odstrániť príčiny vylúčenia, ktoré sú vo svojej podstate kumulatívne, a pokryť energetické náklady, priestory, vymedzenie obsahu, vývoj vhodného vybavenia a vymedzenie vhodného typu vzdelávania.

9.5   Opatrenia týkajúce sa digitálneho vylúčenia (riadenie, činnosti, kontrola) by sa podľa názoru EHSV mali uviesť vo výročnej správe Európskej komisie a malo by sa o nich diskutovať so sociálnymi partnermi. Opatrenia, ktorých cieľom je nasmerovať občanov k možnostiam digitálneho začlenenia, by sa mali v širokej miere popularizovať.

9.5.1   Regionálne a miestne subjekty, ktoré sú v popredí pri uskutočňovaní politiky štátu, musia 1. ako prioritu zaradiť do svojich programov problematiku digitálnych technológií a využívať ESF, 2. zvýšiť informovanosť vedúcich predstaviteľov o potrebách sociálnych skupín v oblasti digitálnych technológií, 3. zvýšiť informovanosť cieľových skupín prostredníctvom miestnych prostriedkov ako je miestna televízia, 4. konzultovať tieto cieľové skupiny o ich potrebách prostredníctvom stretnutí so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti.

9.5.1.1   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálny a občiansky dialóg tak na európskej, ako i národnej úrovni nie je dostatočne štruktúrovaný, pokiaľ ide o oblasť informačnej spoločnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje spôsob života, pričom znevýhodnené skupiny potrebujú dlhodobú stabilitu, konzistentnosť, záruky a decentralizované opatrenia.

9.6   Podniky musia mať možnosť rozvíjať sa prostredníctvom digitálnych technológií a zvýšiť informovanosť vývojových pracovníkov a konštruktérov o svojich potrebách a o všetkých druhov postihnutí, ktoré treba zohľadniť (dizajn pre všetkých, vrátane dostupnosti digitálnych technológií).

9.7   Spôsoby financovania

9.7.1   Európsky sociálny fond (ESF): na obdobie 2014 – 2020 Európska komisia (kľúčové opatrenia 11 a 12) plánuje vyčleniť pre členské štáty prostriedky z ESF na realizáciu cieľov v oblasti digitálneho začlenenia. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné usilovať sa o súčinnosť všetkých rozpočtových položiek.

9.7.1.1   EHSV sa zamýšľa nad tým, či je zásada doplnkovosti opodstatnená v prípade vyčleňovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov vzhľadom na takúto budúcu úlohu v čase, keď mnohé verejné subjekty čelia vážnym finančným problémom a keď už nie je možné odkladať opatrenia, ktoré treba prijať na zníženie rozdielov v oblasti digitálneho začlenenia. Výbor žiada, aby sa preskúmala možnosť priameho prideľovania.

9.7.2   Výbor navrhuje, aby sa na dosiahnutie digitálneho začlenenia hľadali nové spôsoby financovania:

medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti IKT vo všeobecnosti a konkrétne s podnikmi špecializujúcimi sa na komerčné hry (ktoré majú vysoké zisky) s cieľom opätovne použiť ich špičkové technológie za nižšie ceny,

pre infraštruktúru v oblasti IKT a inú infraštruktúru v rámci iniciatívy Európskej komisie týkajúcej sa dlhopisov určených na financovanie projektov infraštruktúry v rámci stratégie Európa 2020, pokiaľ bude úspešná (30),

účasti zameranej na elektronické vzdelávanie pre poskytovateľov prístupu, prevádzkovateľov, dodávateľov vybavenia,

zdaňovania finančných transakcií (31) na úrovni EÚ s vyčlenením časti takto získaných príjmov na digitálne začlenenie.

9.7.3   Vo všetkých prípadoch bude na zabezpečenie účinnosti pomoci nevyhnutná kontrola (32) používania prostriedkov. Na rôznych formách kontroly by sa mali zúčastňovať sociálni partneri. ESF má už teraz monitorovací výbor. Verejno-súkromné partnerstvá, ktoré možno vytvárať vo vhodnom európskom rámci, by mohli uplatňovať nové spôsoby monitorovania konečných finančných nákladov hradených daňovými poplatníkmi i užívateľmi, tak ako je v prípade pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného záujmu, služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a sociálnych služieb všeobecného záujmu. Verejno-súkromné partnerstvá možno vytvárať iba vo vhodnom európskom rámci (33).

9.7.4   EHSV sa domnieva, že nestačí zabezpečiť rozsiahly prístup a prispôsobiť rýchlosť prenosu univerzálnej služby technologickému pokroku a opakuje svoje návrhy (stanovisko CESE 1915/2008):

zaoberať sa okrem zemepisného vylúčenia aj sociálnym vylúčením, ktoré je spojené s nedostatkom prostriedkov a zručností znevýhodnených skupinám užívateľov, a rozšíriť univerzálnu službu, ktorá umožní prístup všetkým užívateľom bez ohľadu na ich postavenie,

podporovať financovanie univerzálnej služby (34) prostredníctvom štátnych dotácií a fondov Spoločenstva, čo predstavuje jediný vhodný prostriedok pre krajiny, v ktorých finančná záťaž spojená s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu predstavuje pre operátora privysoké náklady,

podporovať projekty digitálneho začlenenia, najmä mikrofinancovanie vzdelávacích projektov organizovaných miestnymi verejnými centrami a budovanie interaktívnych panelov poskytujúcich bezplatný prístup na internet na verejných miestach,

vyzvať členské štáty, aby vyčlenili finančnú pomoc rodinám alebo osobám, pre ktoré sú základné vybavenie (počítač, softvér, modem), pripojenie a poskytované služby cenovo nedostupné.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. ES C 116, 20.4.2001, s. 30; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60 a s. 63; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 69; Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 116; Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72; Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 44 a s. 58; Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.

(2)  Pozri Eurostat-STAT10/193, 14.12.2010.

(3)  Anglický výraz „edutainement“.

(4)  KOM (2010) 245 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011.

(5)  Vyhlásenie ministrov EÚ, Malmö, Švédsko, 18. novembra 2009.

(6)  Vyhlásenie ministrov EÚ o IKT a inkluzívnej spoločnosti, Riga, Lotyšsko, 11. júna 2006, s. 4.

(7)  Podľa INSTEAD, „The school of the world“, citované GR pre priemysel, pán Richier, verejná diskusia z 28.3.2011.

(8)  DIR 2002/22/CE.

(9)  Ú. v. EÚ C 94, 18.4.2002; Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006; Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010; Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011; Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 53.

(10)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 17; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 115; Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, s. 44.

(11)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84.

Pozri EHTEL (Európske združenie zdravotnej telematiky).

(12)  KOM(2010) 636 v konečnom znení; Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, /UE/23.12.2010.

(13)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85.

(14)  Dohovor UNESCO týkajúci sa podpory prejavov kultúrnej rozmanitosti z 20. októbra 2005, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2005; uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 na tému novej digitálnej agendy pre Európu, 2015.eu.

(15)  IMI, KOM(2011) 75 v konečnom znení, 21.2.2011 – Spolupráca a Európa/Hospodársky rozvoj a zamestnanosť, www.ec.europa.eu/imi-net.

(16)  „ Cloud computing “ využívanie informačných technológií na účely poskytovania produktov, služieb a riešení v oblasti riadenia prostredníctvom internetu v reálnom čase, a to buď v rámci podniku (súkromne), externe (verejne) alebo oboma spôsobmi. Pripravované stanovisko CESE (TEN/452).

(17)  Elektronické vzdelávanie: používanie nových technológií, multimédií a internetu na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pomocou prístupu k zdrojom a službám, ako i k výmene a spolupráci na diaľku. (definícia Európskej komisie – elektronické vzdelávanie).

(18)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.

(19)  Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 58 a KOM (2010) 521 v konečnom znení.

(20)  Alex Türk, predseda Commission Nationale de l'informatique et des libertés (Národný výbor pre informatiku a slobody), Francúzsko, in: „La vie privée en péril, des citoyens sous contrôle“ (Súkromný život v nebezpečenstve, občania pod kontrolou), O. Jacob, 2011; práce skupiny G29 združujúcej zástupcov nezávislého úradu na ochranu národných údajov (článok 29, smernica z 24. októbra 1995).

(21)  Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj na obdobie 2007 – 2013, rozhodnutie č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006.

(22)  Stanovisko 5/2009 skupiny G29 o on-line sociálnych sieťach, 12. 6.2009, časť 5, bod 8: vyvinúť štandardné parametrické technológie na dodržiavanie súkromného života.

(23)  www.ec.europa.eu/eyouguide.

(24)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu bod 29, mnohé členské štáty do dnešného dňa neratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite.

(25)  Dokument č. 3708 INFOSOC, marec 2008 – charta práv spotrebiteľov v digitálnom svete.

(26)  KOM(2010) 245 v konečnom znení, opatrenie 4.

(27)  Vyhlásenie z Malmö, 2009.

(28)  Rámcová dohoda medzi ETUC-BUSINESS.EUROPE, CEEP, UEAPME, 2010.

(29)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie (2008/C 111/01).

(30)  Konzultácie prebiehajú do 2. mája 2011.

(31)  Európsky parlament, správa pani Podimatovej o zdaňovaní finančných operácií – 529 hlasov za, 127 hlasov proti, 18 sa zdržalo hlasovania (8. – 9. marca 2011).

(32)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(33)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72.

(34)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/19


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Východné partnerstvo a východný rozmer politík EÚ s osobitným dôrazom na poľnohospodársku politiku EÚ, bezpečnosť potravín, nerušený obchod, lepšiu spoluprácu a rozvojovú pomoc a strategické partnerstvo“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 318/03

Spravodajca: Seppo KALLIO

Budúce poľské predsedníctvo Európskej únie sa 30. novembra 2010 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Východné partnerstvo a východný rozmer politík EÚ s osobitným dôrazom na poľnohospodársku politiku EÚ, bezpečnosť potravín, nerušený obchod, lepšiu spoluprácu a rozvojovú pomoc a strategické partnerstvo

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 149 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV zdôrazňuje, že ciele partnerských krajín a ich pripravenosť na politické a hospodárske reformy sú dôležité pri rokovaniach o dohodách o pridružení a o voľnom obchode s Európskou úniou.

1.2   EHSV považuje za významnú otázku, nakoľko sú partnerské krajiny schopné alebo akú majú politickú vôľu uskutočniť hospodárske a sociálne reformy, ktoré sa vyžadujú podľa týchto dohôd.

1.3   EHSV je presvedčený, že cieľom dohôd o pridružení a dohôd o voľnom obchode je zladiť záujmy partnerských krajín a EÚ tak, aby z budúceho pokroku mali úžitok všetky strany.

1.4   Podľa názoru výboru musí stratégia EÚ pri rokovaniach viac zohľadňovať postavenie poľnohospodárstva a význam poľnohospodárskej politiky v spolupráci EÚ a partnerských krajín. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo musia zohrávať konkrétnejšiu úlohu pri dohodách o spolupráci medzi EÚ a partnerskými krajinami.

1.5   EHSV zdôrazňuje, že doteraz nemalo poľnohospodárstvo ani poľnohospodárska politika žiadne miesto v platforme hospodárskej integrácie a zbližovania s politikami EÚ. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo a poľnohospodárska politika musia byť zahrnuté do predmetu diskusie.

1.6   EHSV dôrazne zastáva názor, že poľnohospodárstvo je mimoriadne dôležité odvetvie, pokiaľ ide o hospodársky, sociálny a územný rozvoj partnerských krajín. Splniť súbor cieľov si bude vyžadovať priaznivý rozvoj poľnohospodárstva. Investovanie do poľnohospodárstva a do rozvoja je takisto kľúčovou podmienkou zmierňovania chudoby na vidieku.

1.7   EHSV považuje za významný rozvoj konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobkov a potravín z partnerských krajín, a takisto rozvoj bezpečnosti potravín a akosti iných potravinových výrobkov. Ako najväčší problém pri zabezpečovaní trhového prístupu pri potravinách z partnerských krajín sa ukázalo dodržiavanie predpisov a noriem podľa Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení. Aby sa zaručila bezpečnosť potravín na trhoch v EÚ, musia sa dodržiavať akostné kritériá. Na prekonanie týchto problémov potrebujú partnerské krajiny technickú a peňažnú podporu a poradenstvo.

1.8   Ukázalo sa, že ťažkosti partnerských krajín s dodržiavaním sanitárnych a fytosanitárnych noriem pri potravinách požadovaných EÚ sú hlavnou prekážkou obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Komisia sa však musí podľa možnosti za každých okolností snažiť rokovať o vzájomnom uznávaní v prípadoch, keď krajiny Východného partnerstva už zaviedli oddelené a účinné sanitárne a fytosanitárne normy, a to aj vtedy, keď tieto normy nie sú úplne kompatibilné. Rovnako musia tieto krajiny a EÚ dohliadať maximálnou mierou na to, aby zabezpečili, že po zavedení podrobných a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) do praxe subjekty z tretích krajín nebudú schopné nájsť spôsoby, ako „cez zadné vrátka“ dovážať do EÚ ilegálne potraviny alebo potraviny nespĺňajúce normy, resp. iný tovar, o ktorom je známe, že ohrozuje zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín. EHSV navrhuje, aby sa sanitárna a fytosanitárna problematika stala novým osobitným bodom v hlavných iniciatívach.

1.9   EHSV zdôrazňuje, že prechod na trhové hospodárstvo si vyžaduje zmenu myslenia, prípravu právnych predpisov a rozvoj inštitúcií, a takisto komplexné technické schopnosti na úpravu metód a postupov v prvovýrobe, spracovaní a zahraničnom obchode.

1.10   Podľa názoru výboru sa musí zlepšiť spolupráca hlavne v odbornej príprave a výskume, pretože spoločné výskumné projekty, návštevy a semináre sú dôležitým prvkom rozvoja vzájomného porozumenia a prevádzkových modelov.

1.11   EHSV takisto zdôrazňuje, že je spoločným záujmom EÚ a partnerských krajín vyvarovať sa ničivých účinkov hnojív a chemických ochranných látok na životné prostredie, konkrétne na pôdu a vodné zdroje. Dôležitým rozvojovým cieľom je aj zaistenie kolobehu živín.

1.12   EHSV je presvedčený, že pri rozvoji poľnohospodárstva je veľmi dôležitá aj spolupráca EÚ a partnerských krajín v energetike.

1.13   EHSV zdôrazňuje, že dodržiavanie základných pracovných práv schválených Medzinárodnou organizáciou práce je kľúčovým prvkom dodržiavania ľudských práv. Je dôležité, aby sa v rozsiahlych a komplexných zónach voľného obchodu, ktoré sa vytvárajú medzi EÚ a krajinami partnerstva dodržiavali medzinárodne schválené pracovné normy.

1.14   EHSV je presvedčený, že krajiny Východného partnerstva by mali ešte oveľa viac podporovať potravinárske organizácie. Organizácie musia byť rozsiahlo zapojené do fóra občianskej spoločnosti. Týka sa to aj väčšej úlohy EHSV a vyváženej účasti ním zastupovaných organizácií na tejto dôležitej práci.

1.15   EHSV je presvedčený, že EÚ a vlády partnerských krajín musia podporovať a podnecovať vytváranie kapacít organizácií, ich účasť na príprave stratégie Východného partnerstva a na rozvoji procesov tak, aby slobodná občianska spoločnosť mohla intenzívne prispievať k rozvoju spolupráce v poľnohospodárstve.

2.   Úvodné poznámky

2.1   Európska únia má záujem o to, aby krajiny na jej východných hraniciach boli stabilné, mali lepšiu správu vecí verejných a hospodársky sa rozvíjali. Európska susedská politika už zaznamenala úspechy pri vytváraní užších väzieb medzi EÚ a krajinami v jej susedstve. Politika Východného partnerstva, ktorá bola schválená v roku 2009 v Prahe, by mala mať väčší záber. Naši partneri vo východnej Európe a na južnom Kaukaze (1) sa snažia zintenzívniť svoje vzťahy s EÚ. EÚ intenzívne podporuje tejto krajiny v ich snahách o zblíženie s EÚ. Prostredníctvom Východného partnerstva, ktoré je súčasťou Európskej susedskej politiky, sú intenzívne podporované najdôležitejšie reformy, pretože partnerské krajiny v súčasnosti trpia značnými nedostatkami, pokiaľ ide o politické ciele a praktické uplatňovanie demokracie.

2.2   Podľa vyhlásenia Európskej rady (2) prinesie Východné partnerstvo významné posilnenie politiky EÚ vo vzťahu k jej východným partnerom prostredníctvom snahy o vytvorenie potrebných podmienok na politické združenie a ďalšiu hospodársku integráciu medzi Európskou úniou a jej východnými partnermi.

2.3   Cieľom dvojstranných rokovaní je uzavretie dohody o pridružení s každou krajinou, ktorej kľúčovým prvkom je rozsiahla a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA (3)) (4).

2.4   Ciele partnerských krajín a politická vôľa uzavrieť dohody s Európskou úniou sú dôležité na dosiahnutie pokroku pri rokovaniach. Významnou otázkou je, nakoľko sú partnerské krajiny schopné alebo akú majú politickú vôľu uskutočniť hospodárske a sociálne reformy, ktoré sa vyžadujú podľa týchto dohôd.

2.5   Partnerské krajiny sa v pražskej deklarácii zaviazali k politickým a hospodárskym reformám. Dôležitá je demokracia, dobrá správa vecí verejných a podpora zákonného štátu, vykorenenie úplatkárstva, dodržiavanie ľudských práv a zabezpečenie účasti občianskej spoločnosti. Počiatkom hospodárskych reforiem je uplatňovanie praktík trhového hospodárstva a zosúladenie pravidiel a predpisov s právnymi predpismi EÚ (5).

2.6   Mnohostrannosť Východného partnerstva dopĺňa dvojstranné vzťahy zakladaním spolupráce, otvoreným dialógom a výmenou osvedčených postupov a skúseností. Spolupráca sa rozvíja prostredníctvom tematických platforiem a niektorých hlavných iniciatív (6), a takisto prostredníctvom fóra občianskej spoločnosti (7). Konvergenciou poľnohospodárstva a poľnohospodárskej politiky sa zaoberá platforma ekonomickej integrácie. Úloha poľnohospodárstva a poľnohospodárskej politiky sa doteraz nezohľadňovala. Treba ju začleniť do diskutovaných tém.

2.7   Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú životne dôležité odvetvia vo všetkých krajinách Východného partnerstva. Majú vysoký podiel na HDP a zamestnávajú značný počet ľudí. Výrazný rast poľnohospodárskej a potravinárskej výroby je predpokladom rastu celého hospodárstva a zároveň obmedzovania chudoby.

2.8   Náplňou tohto stanoviska bude:

a)

zdôrazniť potrebu ozrejmiť strategické posudzovanie krajín Východného partnerstva Európskou úniou, aj v oblasti poľnohospodárskej politiky,

b)

preskúmať zrealizované a prebiehajúce projekty v poľnohospodárstve podporujúce ciele Východného partnerstva,

c)

upozorniť na skutočnosť, že poľnohospodárska problematika je spätá s mnohými oblasťami politiky EÚ a jej cieľmi v partnerskej politike.

2.9   EHSV navrhuje, aby sa v rokovacej stratégii EÚ zohľadnil význam poľnohospodárskej politiky pri spolupráci EÚ a partnerských krajín a postavenie poľnohospodárstva v rozvojovej politike partnerských krajín.

2.10   Partnerské krajiny sú významnými producentmi obilia, mäsových výrobkov, zeleniny vrátane koreňovej zeleniny, ako aj ovocia a hrozna. Ukrajina je jedným z najdôležitejších svetových producentov obilia. V roku 2008 bola ich ôsmym najväčším producentom a siedmym najväčším vývozcom. Aj keď sa už produktivita zlepšuje, ročné výnosy by sa mohli ešte výrazne zvyšovať. Zatiaľ čo ročné výnosy obilnín na Ukrajine sa pohybujú medzi 40 a 50 miliónmi ton, ročné výnosy obilnín ostatných partnerských krajín predstavujú spolu okolo 15 miliónov ton.

2.11   EÚ s 27 krajinami je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny, Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska a Moldavska (8) a druhým najväčším obchodným partnerom Bieloruska (9). Viac ako polovica vývozu z Moldavska a takmer 50 % vývozu z Arménska a Azerbajdžanu smeruje do krajín EÚ. Veľmi významnú úlohu v obchode krajín Východného partnerstva s EÚ okrem toho zohrávajú poľnohospodárske výrobky.

3.   Strategické prvky poľnohospodárstva a poľnohospodárskej politiky

3.1   EHSV zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je mimoriadne dôležité odvetvie, pokiaľ ide o hospodársky, sociálny a regionálny rozvoj partnerských krajín. Zlepšenie bezpečnosti potravín je pre tieto krajiny takisto kľúčovým spoločenským cieľom. Veľmi potrebné sú technológie a výrobné, spracovateľské a marketingové poznatky. Iným cieľom partnerských krajín je zlepšenie akosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

3.1.1   Ďalším strategickým prvkom, ktorý treba zohľadniť, je politika rozvoja vidieka ako druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý umožňuje využívať fondy EÚ na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie vidieka a jeho obyvateľstva. Nejde iba o to, aby poľnohospodárska výroba spĺňala požiadavky EÚ, ale aj o zachovanie pracovných miest a obývateľnosti vidieka v súlade s kultúrnymi a environmentálnymi opatreniami na zabezpečenie trvalého rozvoja vidieka.

3.2   Pokiaľ ide o kúpnu silu, je Európska únia s 500 miliónmi spotrebiteľov najväčším priestorom na obchodovanie na svete. Blízkosť trhov umožňuje partnerským krajinám a EÚ zvýšiť obchodovanie a teda zlepšiť podmienky hospodárskeho rastu.

3.3   Cieľom poľnohospodárskej a obchodnej politiky EÚ je zabezpečiť stabilitu potravinových trhov pri meniacich sa podmienkach. Presadzovaná politika by mala európskym spotrebiteľom zabezpečiť prvotriedne výrobky za prijateľné ceny. Dôležité je, aby politika vytvorila stabilné trhy, ktoré uspokojujú potreby spotrebiteľov a súčasne zaručujú dostatočné príjmy poľnohospodárov.

3.4   Zachovanie bezpečnosti potravín je jednou z ústredných úloh poľnohospodárstva a potravinárstva EÚ. Bezpečnosť potravín pre spotrebiteľov sa zaručí prevenciou chorôb zvierat a rastlín a prísnym sledovaním zdraviu škodlivých rezíduí. Tieto kontrolné opatrenia na hraniciach sa uplatňujú aj pri potravinách dovážaných do EÚ z partnerských krajín.

3.5   EHSV je presvedčený, že cieľom dohôd o pridružení a dohôd o voľnom obchode je zladiť záujmy partnerských krajín a EÚ tak, aby z budúceho pokroku mali úžitok všetky strany.

4.   Východiská rokovaní o voľnom obchode a kľúčové otázky

4.1   Rokovania o zóne voľného obchodu zahŕňajú celý rozsah problematiky obchodu: sadzby, služby, colné formality, predpisy a normy podľa Dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, verejné obstarávanie, zemepisné označenia, nástroje na ochranu obchodu a technické otázky ochrany hraníc (10).

4.2   Rokovania s Ukrajinou o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) prebiehajú intenzívne už dva roky. Rokovania sa začali po tom, čo sa Ukrajina v roku 2008 oficiálne stala členom WTO (11). Doteraz sa v rokovaniach nedosiahol prelom, ale mohlo by k nemu dôjsť v roku 2011.

4.3   Na začatie zodpovedajúcich rokovaní o zóne voľného obchodu je potrebné členstvo vo WTO. V súčasnosti sú snahy začať čo najskôr rokovania s Moldavskom, Arménskom a Gruzínskom. Moldavsko ohlásilo ochotu postarať sa o čo najrýchlejší priebeh rokovaní.

4.4   Azerbajdžan zatiaľ nie je členom WTO, čo znamená, že s ním zatiaľ nemožno začať rokovať o voľnom obchode. Okrem toho nie sú politické podmienky na rokovania o voľnom obchode s Bieloruskom.

4.5   Ako najväčší problém pri zabezpečovaní trhového prístupu sa pri poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách ukázalo dodržiavanie predpisov podľa podľa Dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení. Popri iných ekologických a zdravotných normách EÚ si aj Dohoda WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení vyžaduje značné prípravné úsilie Ukrajiny a ostatných partnerských krajín. Z tohto dôvodu potrebujú partnerské krajiny technickú a peňažnú podporu a poradenstvo.

5.   Rozvoj poľnohospodárstva v partnerských krajinách

5.1   Program Východného partnerstva, ktorý sa dohodol 7. mája 2009 v Prahe, pozdvihol na novú úroveň finančnú spoluprácu EÚ so šiestimi krajinami partnerstva. EÚ na spoluprácu v rokoch 2010 – 2013 vyčlenila 600 miliónov eur. Financovanie prebieha prostredníctvom nástroja európskej susedskej politiky a partnerstva (ENPI) (12).

5.2   Na roky 2007 – 2011 sa počíta s 10 – 12 konkrétnymi projektmi rozvoja poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín (13). Mnohé projekty sú malé. Najväčší projekt sa týka zlepšenia moldavskej vinárskej produkcie. Spolufinancuje ho Európska investičná banka. S projektom sa začalo v roku 2010.

5.3   Asi polovica projektov je zameraných na zlepšenie bezpečnosti potravín v partnerských krajinách rozvojom know-how, okrem iného aj pri sanitárnej a fytosanitárnej činnosti. Cieľom niekoľkých projektov je rozvoj poľnohospodárskeho riadenia a plánovania. V roku 2009 dostalo Gruzínsko takmer 2 milióny eur na zlepšenie bezpečnosti potravín pre ohrozené deti.

5.4   Pri rokovaniach o pridružení Ukrajiny obidve strany okrem iného zdôraznili dôležitosť podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby a cieľa zohľadňovať akostné prvky potravín (14). Prakticky by sa podpora EÚ v tomto odvetví mala zamerať na rozvoj inštitúcií, poradenstvo a odbornú prípravu.

5.5   V praxi sa ukázalo, že partnerské krajiny podstupujú dlhý proces prechodu z plánovitého na trhové hospodárstvo. Mala by byť snaha o podporu tohto procesu a jeho zohľadňovanie. Okrem zmeny myslenia si prechod na trhové hospodárstvo vyžaduje prípravu právnych predpisov a rozvoj inštitúcií, a takisto komplexné technické schopnosti na úpravu metód a postupov v prvovýrobe, spracovaní a zahraničnom obchode. Partnerská spolupráca a programy EÚ by mali vytvárať podmienky na diverzifikáciu poľnohospodárskej kooperácie a zlepšovanie podmienok obchodu.

5.6   Niektoré témy, ktoré sa ukázali ako rozhodujúce pri dvojstranných rokovaniach, boli stanovené za rozvojové ciele pre EÚ a partnerské krajiny. Témy a predmety týchto oblastí sú známe ako hlavné iniciatívy. Keďže sa ukázalo, že ťažkosti s dodržiavaním predpisov a noriem podľa Dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení sú prekážkou obchodovania s potravinami, táto téma by sa mala zaradiť do hlavných iniciatív.

6.   Zohľadňovanie environmentálnych činiteľov a sociálneho dosahu

6.1   Poľnohospodárska výroba a potravinárstvo majú významný vplyv na miestne životné prostredie. Výber spôsobov pestovania ovplyvňuje akosť pôdy a osobitne akosť povrchových a podzemných vôd. Je spoločným záujmom EÚ a partnerských krajín vyvarovať sa ničivých účinkov hnojív a chemických ochranných látok na životné prostredie, konkrétne na pôdu a vodné zdroje. Dôležitým rozvojovým cieľom je aj zaistenie kolobehu živín.

6.2   Dôležitým činiteľom rozvoja a úspechu poľnohospodárskej výroby je to, čo sa deje na svetových energetických trhoch a v riadení energetiky každej krajiny. Výnosy závisia od dostupnosti a cien energeticky náročných vstupov, napríklad hnojív. Zároveň má výroba energie z obnoviteľných zdrojov vplyv na ceny potravín, pretože niektoré biologické zdroje energie pochádzajú z poľnohospodársky využívaných oblastí. Preto je pri rozvoji poľnohospodárstva veľmi dôležitá aj dvojstranná spolupráca EÚ a partnerských krajín v energetike.

6.3   Pri interakcii EÚ a partnerských krajín by sa mala brať do úvahy úloha poľnohospodárstva pri rozvoji vidieka v partnerských krajinách. Bez priaznivého regionálneho rozvoja dosiahnu rozdiely v chudobe medzi jednotlivými regiónmi kritickú úroveň.

6.4   Kľúčovým prvkom dodržiavania ľudských práv je dodržiavanie základných pracovných práv schválených Medzinárodnou organizáciou práce. Je dôležité, aby sa v zónach voľného obchodu, ktoré sa vytvárajú medzi EÚ a krajinami partnerstva, dodržiavali medzinárodne schválené pracovné normy.

7.   Rozvoj administratívnej spolupráce a iných foriem spolupráce

7.1   Uplatňovanie Východného partnerstva, dohôd o pridružení, rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu a iných foriem spolupráce si vyžaduje značnú interakciu a spoluprácu rozhodujúcich politických činiteľov, orgánov a odborníkov, a takisto medzinárodných organizácií, už nehovoriac o sociálno-ekonomických organizáciách a organizáciách občianskej spoločnosti. Na to by sa malo dbať pri uplatňovaní programu Východného partnerstva.

7.2   Styky medzi občanmi EÚ a partnerských krajín a obzvlášť medzi mladými ľuďmi treba uznať za prostriedok podpory zmien. EÚ uznáva hodnotu kultúrnej spolupráce a dialógu medzi kultúrami ako neoddeliteľnej súčasti zahraničnej politiky (15).

7.3   Spolupráca sa môže rozvíjať hlavne v odbornej príprave a výskume, pretože spoločné výskumné projekty, návštevy a semináre sú dôležitým prvkom rozvoja vzájomného porozumenia a prevádzkových modelov.

8.   Musí sa upevniť postavenie organizácií

8.1   Osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu občianskej spoločnosti do spolupráce EÚ a partnerských krajín. EHSV navrhuje podporovať ďalší rozvoj činnosti organizácií občianskej spoločnosti a upevňovať postavenie fóra občianskej spoločnosti krajín Východného partnerstva.

8.2   Občianska spoločnosť v krajinách Východného partnerstva mala doteraz nedostatočnú úlohu a slabé postavenie. Pri rozvoji demokracie má zásadný význam posilniť úlohu slobodných organizácií. EHSV už vypracoval stanoviská o posilňovaní a podpore úlohy organizácií a občianskej spoločnosti týchto krajín. Jedno zo stanovísk na túto tému výbor vypracoval na jar roku 2009 počas českého predsedníctva (16).

8.3   Účasť občianskej spoločnosti bola príliš obmedzená a zle organizovaná. Jedným z kľúčových prvkov Východného partnerstva musí byť usmerňovanie a podporovanie širokého spektra organizácií tak, aby boli schopné značne prispievať k zlepšovaniu a pozdvihovaniu spolupráce EÚ a partnerských krajín.

8.4   Postavenie a kapacity organizácií v poľnohospodárstve sú takisto pomerne slabé. Na rozvoj tohto odvetvia a zintenzívnenie spolupráce EÚ sa poľnohospodárske organizácie musia rozvíjať zlepšovaním odbornej prípravy a propagovaním kvalifikácie, jednak na národnej úrovni a tiež v súvislosti so zachovaním zväzkov s EÚ a uplatňovaním Východného partnerstva.

8.5   Aby sa podporil program Východného partnerstva, musia organizácie z poľnohospodárstva a potravinárstva zohrávať oveľa väčšiu úlohu v rozličných etapách procesu. Komplexnosť reťazca zásobovania potravinami prináša ďalšie výzvy pre pracovníkov, podniky, výskum a oblasť usmerňovania a riadenia, ako aj pre výrobcov. Podporovanie činnosti všetkých zúčastnených a rozvíjanie kapacít organizácií sú základnou podmienkou ako zabezpečiť, že spolupráca partnerských krajín a EÚ v poľnohospodárstve prinesie trvalé výsledky, ktoré budú užitočné pre obe strany. Je rozhodujúce zlepšiť spoločnú činnosť EHSV, organizácií na úrovni EÚ a národných organizácií.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Krajinami Východného partnerstva sú krajiny východnej Európy a južného Kaukazu začlenené do Európskej susedskej politiky: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Východné partnerstvo, KOM(2008) 823 v konečnom znení,

(2)  Vyhlásenie Európskej rady o Východnom partnerstve, zasadnutie Európskej rady, Brusel, 20. marca 2009, 7880/09, CONCL 1.

(3)  „Deep and Comprehensive Free Trade Area“.

(4)  Alexander Duleba, Vladimír Bilčík: Toward a Strategic Regional Framework for the EU Eastern Policy, Searching for Synergies between the Eastern Partnership and the Partnership for Modernization with Russia, Bratislava 2010.

(5)  Závery zo zasadnutia Rady Európskej únie 19. a 20. marca 2009, 7880/09, CONCL 1.

(6)  Hlavné iniciatívy sú tieto (www.eeas.europa.eu/eastern/initiatives/index_en.htm?):

a)

Program integrovanej správy hraníc

b)

Hlavná iniciatíva pre malé a stredné podniky

c)

Regionálne energetické trhy a energetická účinnosť

d)

Predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom a pripravenosť a reakcie na tieto katastrofy

e)

Hlavná iniciatíva na podporu dobrej environmentálnej správy

f)

Diverzifikácia energetických dodávok; južný koridor.

(7)  Uplatňovanie Východného partnerstva, správa na stretnutie ministrov zahraničných vecí 13. decembra 2010.

(8)  Štatistika generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod.

(9)  Európska Komisia: obchod, bilaterálne vzťahy, krajiny, Bielorusko.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(11)  Štvrtá spoločná správa o pokroku: Rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, Kyjev, 4. – 8. novembra 2010.

(12)  Európska Komisia, generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy, Európska susedská politika: Príručka o financovaní v rámci Východného partnerstva, 24. septembra 2010.

(13)  Portál EaP Community, www.easternpartnership.org.

(14)  Európska komisia, GR RELEX: Zoznam prioritných oblastí asociačného programu EÚ – Ukrajina v roku 2010.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(16)  Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 30 – 36.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/24


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/04

Spravodajca: Carlos TRIAS PINTÓ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29, odsek 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, ktorá má na starosti prípravu práce výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 142 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vzrastajúca komplexnosť a netransparentnosť finančného systému za posledné roky spôsobili, že je čoraz ťažšie porozumieť finančným produktom.

1.1.1   V tejto situácii EHSV oceňuje rôzne iniciatívy Európskej komisie a OECD na zmiernenie nedostatkov finančného systému; taktiež vyzýva finančný sektor, aby riadne uplatňoval nové predpisy a uplatnil sebareguláciu na podporu primeraných a čestných postupov, napravil predchádzajúce správanie niektorých inštitúcií a uľahčil prístup k transparentným finančným produktom, pri ktorých budú spotrebitelia vedieť, k čomu sa zaväzujú, a porovnať rôzne ponuky na trhu.

1.2   Nevyhnutné zlepšenie riadenia, dozoru a transparentnosti finančného systému na zvýšenie ochrany spotrebiteľa a investora finančných prostriedkov nezbavuje občana povinnosti zlepšovať svoje finančné povedomie počas celého svojho života v záujme zodpovedného využívania finančných produktov na základe informovaných a uvážených rozhodnutí. V konečnom dôsledku ide o vytvorenie účinného trojuholníka medzi finančným vzdelávaním, riadením trhov a ochranou spotrebiteľa.

1.3   Finančné vzdelávanie musí byť ponímané ako holistická politika založená na spolupráci všetkých zainteresovaných činiteľov: verejnej správy, finančného sektora, spotrebiteľských združení, vzdelávacieho systému a napokon aj občanov, ktorí sú spotrebiteľmi finančných produktov. Vzdelávanie a odbornú prípravu by však mali poskytovať orgány, ktoré nepodliehajú žiadnemu konfliktu záujmov.

1.4   Finančné vzdelávanie musí byť prítomné počas celého života občanov v rámci takého vzdelávacieho systému, ktorý u európskych občanov podnieti rozvoj kritického myslenia. EHSV požaduje, aby bolo začlenené ako povinný predmet do učebných osnov ako aj do plánov rekvalifikácie pracovníkov. Tento predmet by mal za cieľ okrem iného podporovať uvedomelé riadenie finančných záležitostí (sporenie, používanie kreditných kariet, pôžičky atď.) s dôrazom na sociálne zodpovedné finančné produkty. EHSV podporuje regulačné opatrenia Európskej komisie zamerané na finančné trhy so základnými produktmi, ktorých cieľom je zvýšiť ich transparentnosť, zlepšiť kvalitu informácií a efektívnosť kontrolných mechanizmov.

1.5   Plne dostupné finančné vzdelávanie prospieva celej spoločnosti. Projekty rozvoja finančných schopností musia byť prioritne zamerané na tie segmenty populácie, ktoré sú ohrozené finančným vylúčením. Finančný sektor sa musí aktívne zapájať do mikrofinancovania a vzdelávania a uľahčiť prístup k základným finančným službám.

1.6   EHSV poukazuje na obmedzený vplyv aktuálnych programov finančného vzdelávania a fakt, že vyhodnotiť vhodnosť rôznych vzdelávacích programov a účinnosť prístupu je rovnako dôležité, ako identifikovať potreby vzdelávania spotrebiteľov finančných produktov a zostaviť príslušné návrhy. Na to je potrebná účasť všetkých zainteresovaných strán.

1.7   Finančné vzdelávanie je kľúčovým prvkom na udržanie dôvery k finančnému systému a zodpovednej spotreby finančných produktov. Preto je do budúcna nevyhnutné, aby najvhodnejšie inštitúcie (verejné aj súkromné) a zainteresované strany zjednotili sily a pomohli finančnému vzdelávaniu potrebnými zdrojmi a stratégiami a napravili nedostatok koordinácie a spolupráce medzi mnohými existujúcimi iniciatívami (na medzinárodnej a európskej úrovni a na úrovni členských štátov).

1.8   EHSV chápe, že kompetencie Komisie v oblasti vzdelávania sú obmedzené, ale preto je potrebné, aby finančné vzdelávanie presiahlo rámec vzdelávania ako takého, keďže sa týka aj posilnenia schopnosti konať, rieši problém sociálneho vylúčenia a podporuje zodpovednú spotrebu.

1.9   Nakoniec EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby sa potreby spotrebiteľov finančných produktov dostali medzi hlavné témy medzinárodných stretnutí na najvyššej úrovni, najmä samitu G20. Preto požaduje vytvorenie skupiny expertov pre finančnú ochranu spotrebiteľov.

2.   Finančná kultúra a úloha spotrebiteľov

2.1   Kultúra finančnej deregulácie a sebaregulácie, finančná kreatívnosť, vylepšovania nových finančných nástrojov a netransparentnosť systému predstavujú nielen hlavný dôvod súčasnej finančnej krízy, ale tiež znemožňujú občanom porozumieť fungovaniu tohto zložitého a globalizovaného trhu, ktorý je zaplavený najrôznejšími finančnými produktmi.

2.2   V „znalostnej spoločnosti“, ktorá potrebuje vzdelávací systém schopný podnietiť kritické myslenie u svojich občanov, predstavuje finančné vzdelávanie strategický nástroj, ktorý musí sprevádzať nové riadenie finančného systému. V skutočnosti nie je možné zostrojiť silnejší, bezpečnejší a transparentnejší finančný systém bez podpory zodpovedných spotrebiteľov, ktorí sú ochotní rozvíjať svoje finančné schopnosti.

2.3   Myšlienka „zodpovednej spotreby finančných produktov“, ktorá má pomôcť odlíšiť želanie od potreby, získava na dôležitosti. Stále viac priaznivcov má aj „zodpovedné sporenie“. Ide o myšlienku, ktorá dlhodobo propaguje sociálne zodpovedné produkty (1), teda produkty, ktoré odmeňujú dobré správanie v sociálnej a environmentálnej oblasti a v oblasti riadenia podnikov (kritériá ESG).

2.4   Cieľom nemá byť iba predávanie poznatkov a postojov (finančné vzdelávanie), ale aj získanie schopnosti dobre informovaného úsudku (finančná gramotnosť), aby občania mohli v reálnom živote robiť vhodné rozhodnutia pri spravovaní svojich úspor (posilnenie finančných schopností).

2.5   Veľká časť rozhodnutí, ktoré musí človek počas svojho života urobiť, od financovania štúdia až po plánovanie dôchodku, súvisí s finančným správaním, ktoré má priamy vplyv na okolie a rodinu občana (2).

2.6   Vzhľadom na medzinárodnú hospodársku krízu a zvýšený záujem občanov o udržateľný rozvoj a na správanie sa podnikateľskej sféry vo vzťahu k sociálnym a environmentálnym otázkam a otázkam riadenia podnikov (etické, sociálne a správne kritéria), je potrebné lepšie informovať o tom, ako tieto kritéria začleniť do procesu finančného rozhodovania jednotlivých spotrebiteľov.

2.7   Výbor sa teda nazdáva, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú finančnú kultúru všetkým vrstvám obyvateľstva počas celého ich života v záujme zachovania ich dôvery k dobre regulovanému finančnému systému a zabezpečenia jeho rozvoja a stability podporou inteligentnej spotreby finančných produktov, založenej na dobre informovaných a zrelých rozhodnutiach. Táto otázka sa v súčasnosti stáva spoločným cieľom vlád a riadiacich a dozorných orgánov.

2.8   Veľmi dôležitú úlohu majú tiež finančné inštitúcie. Spoločnosť preto musí mať možnosť spoľahnúť sa na zainteresovanosť finančného sektora, ktorý bude garantovať čestné a transparentné postupy poskytovania služieb klientom a bude jasne slúžiť záujmom občanov.

3.   Činnosť v oblasti finančného vzdelávania

3.1   „Finančným vzdelávaním“, rozumieme postup, ktorý spotrebiteľom umožňuje lepšie rozumieť finančným produktom a získať poznatky o finančných rizikách a možnostiach, ktoré trh poskytuje, čím sa stávajú schopnými robiť finančné rozhodnutia na základe príslušných informácií. Dostupné finančné vzdelávanie prospieva celej spoločnosti, pretože znižuje riziká finančného vylúčenia a učí spotrebiteľov plánovať a sporiť, čo pomáha znižovať zadlženie.

3.2   Na podporu finančnej kultúry spotrebiteľov riadiace orgány a ďalší činitelia občianskej spoločnosti začali rôzne iniciatívy s názvom „Plány finančného vzdelávania“.

3.3   Táto téma nie je nová: v minulosti sa ňou už zaoberala OECD (3), Európska komisia (4) a Rada ECOFIN (5).

3.4   Najdôležitejšími iniciatívami inštitúcií na európskej úrovni v tejto oblasti boli implementácia širokej škály programov o finančnom vzdelávaní v rámci projektu vzdelávania o spotrebe s názvom DOLCETA (Development of On Line Consumer Education Tools for Adults – Vývoj on-line nástrojov vzdelávania spotrebiteľov pre dospelých) a vytvorenie skupiny expertov na finančné vzdelávanie Komisiou v októbri 2008 (GEEF), ktorá sa odvtedy pravidelne stretáva, aby analyzovala rôzne stratégie rozvoja programov finančného vzdelávania a podporila spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom ich lepšieho uplatnenia v praxi.

3.5   Medzi dôvody, pre ktoré je potrebné zlepšiť finančné vzdelávanie, patria činitele ako zložitosť nových finančných produktov, demografické zmeny (6) a nový európsky regulačný rámec (7).

3.6   K tomu sa pripája fakt, že finančná kultúra obyvateľstva je vo všeobecnosti nedostatočná. Na jej zlepšenie je potrebné, aby si občania uvedomili potrebu zlepšovať svoju finančnú gramotnosť. Preto EHSV požaduje, aby sa na národnej úrovni realizovalo viac informačných kampaní na tému financií.

3.7   Cieľom EHSV je, aby mali všetci občania (deti, mládež, starí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím alebo iné skupiny) účinný prístup k programom zameraným na zlepšenie finančných schopností, ktoré sú tematicky vhodné pre príslušné obdobie života a ktoré zohľadňujú ciele a záujmy každej skupiny. Zároveň so základnou náplňou vzdelávania (finančné plánovanie, sporenie, zadlženie, poistenie a dôchodky atď.) a špecifickou metodológiou jeho realizácie sú potrebné aj účinné kanály, ktoré umožnia osloviť rôzne segmenty obyvateľstva: školské zariadenia, pracoviská, spotrebiteľské organizácie, internetové stránky, špecializované publikácie, komunikačné prostriedky atď.

3.8   Tieto programy sa zameriavajú najmä na deti a mládež. Finančné vzdelávanie však nie je súčasťou vyučovania, to znamená, že do školského programu je zapracované iba v niektorých krajinách (8). EHSV zdôrazňuje, že kým sa to nezmení, nebude možné dosiahnuť žiaduce ciele pri získavaní finančných zručností.

3.9   EHSV tiež nabáda Európsku komisiu a iné inštitúcie k zlepšeniu informovanosti a zvýšeniu povedomia o sociálne zodpovedných investíciách (ISR) v rôznych členských štátoch v rámci aktuálnych iniciatív v oblasti finančného vzdelávania.

3.10   Programy finančného vzdelávania, ktoré v súčasnosti prebiehajú v krajinách ako Spojené kráľovstvo (program všeobecného poradenstva), Francúzsko (Inštitút pre finančné vzdelávanie), Španielsko (plán finančného vzdelávania 2008 – 2012), Rakúsko („Initiative Finanz Wissen“ [iniciatíva týkajúca sa finančného vzdelávania]) atď., sú správne navrhnuté, ale ich vykonávacie stratégie nemajú dostatočný dosah a občania nie sú dostatočne informovaní o zdrojoch v oblasti vzdelávania, ktoré tieto inštitúcie poskytujú.

3.11   EHSV odhaduje, že je potrebné zintenzívniť štúdie, ktorých cieľom je vyhodnotiť vhodnosť vzdelávacieho materiálu, jeho dostupnosť a spôsob dlhodobého sledovania zlepšovania finančných zručností, najmä pokiaľ ide o dosah tejto disciplíny na vzdelávanie detí a mládeže.

4.   Nové finančné správanie spotrebiteľov

4.1   Demografické, sociálno-kultúrne a technologické faktory, pod vplyvom ktorých spotrebitelia žijú, u nich vyvolávajú nové finančné správanie. Konkrétne v súčasnej dobre vyhľadávajú produkty na mieru, profesionálnejšie zaobchádzanie, požadujú viac informácií, zaujímajú sa o to, kam sú ich prostriedky investované (9), a ich postoj je kritický.

4.2   V tomto kontexte sa úzky vzťah, ktorý spájal klientov s ich finančnými subjektmi pomaly oslabuje. Tí využívajú rôzne inštitúcie, želajú si, aby mali svoju banku blízko, alebo využívajú elektronické bankovníctvo, a vyhľadávajú účinné služby a rentabilitu svojich aktív.

4.3   Kľúčom k udržaniu si klientov je správne spracovanie informácií s cieľom analyzovať modely ich správania a poskytnúť im adekvátne informácie podľa ich profilu. Spotrebiteľ si zase musí porovnať tieto informácie a dôsledne analyzovať služby, ktoré si kupuje.

4.4   Z pohľadu spotrebiteľských organizácií sa odporúča osvojiť si istý počet pravidiel pre vzťahy s finančnými subjektmi (personalizované služby, kvalita služieb, stupeň špecializácie niektorých produktov) a až potom sa pustiť do hľadania tej najlepšej rentability. Finančné vzdelávanie tak umožní spotrebiteľovi rozpoznať riziká „finančných pseudo-služieb“.

5.   Podpora transparentnosti, posilnenie ochrany a obnovenie dôvery spotrebiteľov

5.1   Činnosť v rámci finančného vzdelávania musí dopĺňať celkové pravidlá finančných trhov a efektívne posilnenie ochrany spotrebiteľa finančných produktov. To znamená, že finančná regulácia nezbavuje občana potreby celý život rozvíjať svoje finančné zručnosti.

5.2   Transparentnosť je nevyhnutným kritériom vo vzťahu k používateľom a základným predpokladom na získanie dôvery spotrebiteľa v odvetví finančných služieb.

5.3   Transparentnosť informácií možno dosiahnuť pomocou nástrojov ako sú správy a publikácie, zodpovedné poradenstvo, informačné prospekty, brožúrky a návody, nové poradné kanály, prezentácie produktov a finančných služieb atď. Je potrebné znemožniť poznámky malými písmenami, klamné články zmlúv a podvodnú reklamu.

5.4   Vo všeobecnosti sú banky pre klienta zdrojom znepokojenia; je to spôsobené nedostatkom komunikácie, niekedy náročnou komunikáciou klientov so zamestnancami pri priehradkách a samotnými dokumentmi, ktoré sú pre laikov často nezrozumiteľné. Aby sa táto situácia vyriešila, banky musia zamestnávať kvalifikovaný personál, ktorý je schopný riadne informovať klientov, iniciovať dialóg s klientmi a používať ich jazyk.

5.5   Čo sa týka marketingu finančných produktov a služieb, potreba informovanosti je ešte naliehavejšia, pretože klient musí byť reálne oboznámený so zmluvnými podmienkami a dôsledkami, ktoré z nich vyplývajú, a pred prijatím ponuky mať k dispozícii dostatok času na rozmyslenie.

5.6   Nevyhnutné je najmä spresniť riziko spojené s každou operáciou a pokúsiť sa vyvážiť podstúpenie rizika, keďže v poslednej dobe konštatujeme presúvanie rizika spojeného s finančným produktom na spotrebiteľa. V prípade elektronického bankovníctva je potrebné zaručiť plný prístup k základným informáciám týkajúcim sa tejto oblasti.

5.7   Konkrétne, európska smernica 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, nariaďuje lepší prístup k informáciám. Smernica MIFID (10) uvádza informácie, ktoré je potrebné uviesť pri investičných službách a ktoré platia pre všetky etapy prípravy zmluvy, teda informácie, ktoré je potrebné poskytnúť pred, pri a po uzatvorení zmluvy. Od bánk tiež požaduje, aby posilnili ochranu investorov a klientom poskytli produkty lepšie prispôsobené ich rizikovému a sociálno-kultúrnemu profilu.

5.8   Ďalším nástrojom na ochranu práv spotrebiteľov je smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stanovuje zásadu „zodpovedného poskytovania pôžičiek“, pričom poskytovateľ úveru má povinnosť poskytnúť poradenstvo a vyhodnotiť aktuálnu a budúcu solventnosť spotrebiteľa podľa informácií, ktoré mu spotrebiteľ poskytne a podľa informácií, ktoré vyplynú z preskúmania príslušnej databázy.

5.9   V budúcnosti bude dôležitým nástrojom Európskej únie na upevnenie dôvery spotrebiteľov Akt o jednotnom trhu (11), ktorý obsahuje kapitolu o prostriedkoch na ochranu spotrebiteľa finančných produktov a zameriava sa najmä na transparentnosť bankových poplatkov a aktuálny nedostatok ochrany spotrebiteľov hypotekárnych úverov.

6.   Podpora najlepších bankových postupov

6.1   Finančná deregulácia posledných desaťročí prispela k prepojeniu bankového a kapitálového trhu, čím sa oslabila ochrana práv klientov komerčných bánk.

6.2   Spotrebitelia poukazujú na nedostatok informácií o komercializácii finančných produktov, najmä preto, že ide o novovytvorené a zložité produkty.

6.3   Konkrétne Európska komisia (12) poukazuje na tieto základné problémy spotrebiteľa vo vzťahu k bankám: nedostatočné predzmluvné informácie, nespoľahlivé poradenstvo, nedostatok transparentnosti na úrovni bankových poplatkov a ťažkosti so zmenou banky.

6.4   Na odstránenie týchto nedostatkov Európska komisia spustila pre bankový sektor iniciatívu sebaregulácie, ktorej cieľom je zlepšiť prístup k informáciám o bankových poplatkoch a garantovať ich lepšiu porovnateľnosť. EHSV naštartoval dôležitý projekt harmonizácie, ktorý bude viesť k štandardizovanejšiemu systému, čo zjednoduší porovnanie jednotlivých ponúk. Zdôrazňuje tiež, že ak má byť proces úspešný, je potrebná účasť spotrebiteľských organizácií.

6.5   Finančné inštitúcie sa zdráhajú poskytnúť svojim klientom prístup k produktom iných subjektov, ak to je pre ne menej výnosné. Jednou z chýb, ktoré sa objavujú v kolektívnom investovaní, je uvedenie nových produktov na trh nezávisle od dopytu po nich.

6.6   Čiže existuje nesúlad medzi dopytom klientov a predávanými produktmi, čo je spôsobené modelom riadenia, v ktorom ponuka zvyšuje dopyt a zisk vyplýva z rastúcej nevedomosti, čo je spôsobené nerovnomerným rozložením informácií medzi predajcami a spotrebiteľmi finančných produktov. Preto EHSV navrhuje zriadenie prísnych a záväzných „kódexov správania“ pre zamestnancov finančných inštitúcií, ktoré umožnia znížiť konflikt záujmov medzi poradenstvom a marketingom. Finančné inštitúcie by mali niesť dôkazné bremeno v súvislosti s dodržiavaním kódexu správania.

6.7   Finanční sprostredkovatelia (nielen pracovníci bánk, ale aj poisťovací agenti, burzoví makléri atď.) musia okrem dodržiavania platných predpisov preberať „osvedčené postupy“ zamerané na ochranu spotrebiteľa finančných produktov, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu informácií (jasné, presné, zodpovedajúce potrebám klienta, zrozumiteľné a umožňujúce porovnanie s inými ponukami), politiku, ktorá podporuje finančné vzdelávanie sporiteľov a investorov, profesionálneho poradenstva (dôveryhodné a čestné), ktoré by spotrebiteľovi uľahčilo výber, a nezávislého subjektu, ktorý by zastával a chránil práva a záujmy klientov finančných produktov (ombudsmana).

6.8   EHSV zdôrazňuje, že na posilnenie tohto nového scenára je potrebné zlepšiť kvalifikáciu finančných sprostredkovateľov tak, aby mohli vykonávať túto základnú školiacu funkciu. Výzva pre finančných sprostredkovateľov je dvojaká: na jednej strane lepšie poznať produkty, ktoré predávajú, a na druhej strane vedieť efektívne informovať spotrebiteľa.

7.   Podpora finančného začleňovania

7.1   EHSV si uvedomuje, že finančné začleňovanie musí byť súčasťou kontextu plného sociálneho začleňovania občanov. Preto je jasné, že záruky v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany atď. len uľahčia realizáciu iniciatív zameraných na finančné vzdelávanie.

7.2   Rôzne štúdie (13) konštatujú, že úroveň finančného vzdelávania a prepojenie s kultúrnou úrovňou a sociálno-ekonomickým statusom osôb sú nedostatočné. Preto má veľa osôb problémy zvládať svoju finančnú situáciu a rozpoznať riziká, ktoré ich investície prinášajú. Tiež sme mohli pozorovať, že tieto osoby majú len zriedkakedy záložný plán na zvládnutie nepredvídaných okolností (nezamestnanosť, nehoda, rozvod, smrť partnera atď.).

7.3   V mnohých krajinách dokáže menej ako 30 % obyvateľstva vypočítať jednoduchý úrok a menej ako 44 % má základné vedomosti o fungovaní dôchodkového systému (14).

7.4   Približne 80 miliónov európskych občanov, čo predstavuje 16 % celkovej populácie, je ohrozených chudobou. Medzi ciele určené Európskou úniou na „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ 2010, patrí sociálna podpora politiky začleňovania, pričom zdôrazňuje spoločnú a individuálnu zodpovednosť.

7.5   Finančná integrácia podporuje proces sociálnej integrácie. Preto je dôležité vyzdvihnúť iniciatívy, ktoré podporujú finančnú integráciu skupín, ktorým hrozí vylúčenie (ženy, nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, starí ľudia, ľudia bez prostriedkov atď.), z hľadiska všeobecného prístupu, a vyvinúť finančné služby a produkty prispôsobené týmto skupinám.

7.6   V aktuálnom ekonomickom a sociálnom kontexte je nevyhnutné zdôrazniť finančné vzdelávanie zamerané na plánovanie dôchodku, keďže sa čoraz viac orientujeme na príspevkové dôchodkové verejné systémy, kde sa príspevky odvíjajú od príjmov („earnings-related benefits“). Na podporu emancipácie pracujúcich žien je tiež potrebné pri ich vstupe na pracovný trh im ponúknuť špecifické programy na zlepšenie ich finančných zručností.

7.7   Opatrenia na zlepšenie finančnej kultúry spotrebiteľov sa musia v prvom rade zamerať na najmenej chránené segmenty obyvateľstva, ktorým hrozí finančné vylúčenie alebo ktorým hrozí, že sa zapletú do špekulatívnych a pochybných operácií.

7.8   EHSV zdôrazňuje, že banky musia okrem iného uľahčiť prístup osôb bez prostriedkov k bankovým službám, aby sa zamedzilo ich finančnému vylúčeniu. Preto musia byť programy prideľovania mikroúveru (15) súčasťou ponúk úverov bánk. Nezamestnané osoby, absolventi, ktorí potrebujú pôžičku, podnikatelia, imigranti, osoby so zdravotným postihnutím atď. (16), sú osoby, na ktoré sa mikroúver zameriava a je dôležité, aby k nemu mali prístup.

7.9   Programy, ktoré sa zameriavajú na mikrofinancovanie a vzdelávanie vykazujú vynikajúce výsledky v porovnaní s inými iniciatívami, ktoré sa zameriavajú iba na mikrofinancovanie, pretože vzdelanie prináša konkurenčné výhody.

8.   Perspektíva finančného vzdelávania

8.1   EHSV si plne uvedomuje, že kompetencie Komisie v oblasti vzdelávania sú obmedzené (17), no je potrebné podotknúť, že finančné vzdelávanie presahuje rámec vzdelávania ako takého a že sa týka aj posilnenia schopnosti konania osôb, rieši problém sociálneho vylúčenia a podporuje zodpovednú spotrebu.

8.2   EHSV vyzýva Komisiu, aby sa začala venovať vypracovaniu právnych opatrení, ktorý by členské štáty zaväzovali aktívne podporovať finančné vzdelávanie.

8.3   Do budúcna existuje rozsiahly konsenzus medzi organizáciami a inštitúciami (pričom najdôležitejšie pre finančné vzdelávanie sú pravdepodobne Medzinárodná sieť pre finančné vzdelávanie (INFE) OECD a skupina expertov pre finančné vzdelávanie (GEEF) Európskej komisie), pokiaľ ide o najdôležitejší obsah a najvhodnejšie postupy pre oblasť finančného vzdelávania. V tomto ohľade sa EHSV vracia ku svojim usmerneniam a vyzýva vlády a finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky potrebné na podporu ich iniciatív:

Použitie spoločnej metodológie na vyhodnotenie úrovne oboznámenia sa s finančnými otázkami a stupňom začlenenia obyvateľstva.

Zvýšená integrácia finančného vzdelávania do školských programov. Použitie medzinárodnej metodológie s cieľom vyhodnotenia efektívnosti programov na školách.

Vytvorenie národných stratégií finančného vzdelávania vrátane adekvátnych systémov sledovania a vyhodnocovania jeho dosahu.

Posilnenie stratégií finančného začleňovania. Znásobenie úsilia zameraného na špecifické skupiny (mládež, ženy, prisťahovalci, pracovníci s nízkym príjmom).

Ochrana práv spotrebiteľov finančných produktov.

Posilnenie spolupráce medzi Európskou komisiou, OECD a národnými vládami s cieľom využiť možné synergie a zabrániť dvojitému zamestnaniu.

Usporiadanie Európskeho dňa finančného vzdelávania, napríklad pod patronátom rotujúceho predsedníctva Európskej únie.

Podpora usporiadania každoročnej konferencie o finančnom vzdelávaní, s účasťou renomovaných expertov.

Vytvorenie systému verejného uznania na európskej úrovni (napríklad cena), ktorá by odmeňovala najlepšie iniciatívy a postupy vzdelávania.

Podpora „finančného vodičského preukazu“.

Pravidelné stretnutia vlád členských štátov na tému programov finančného vzdelávania a začlenenie týchto pozorovaní do národného politického programu (tieto stretnutia musia umožniť prezentáciu prebiehajúcich aktivít, rovnako ako aj analýzu ich vplyvu).

8.4   EHSV chce doplniť tieto návrhy, ktoré spájajú iniciatívy pre zlepšenie finančných schopností občanov a rôzne opatrenia pre posilnenie úrovne ochrany spotrebiteľa finančných produktov:

Vytvorenie nezávislého orgánu, ktorý by spotrebiteľom finančných produktov bezplatne poradil a pomohol im riadiť sa pri finančných rozhodnutiach kritériami ESG. Tento orgán by mohol poskytovať poradenstvo buď prostredníctvom priameho fyzického kontaktu alebo „linky pomoci“.

Regulácia úlohy finančných sprostredkovateľov a verejných činiteľov vo finančnom vzdelávaní, aby sa umožnil lepší prístup k finančným informáciám a aby tieto informácie boli lepšie chápané (18). Bolo by dobré vytvoriť monitorovací mechanizmus, ktorý by zaručil nestrannosť ich aktivít.

Vytvorenie Európskej agentúry pre ochranu spotrebiteľov finančných produktov na kontrolu postupov bánk (najmä čo sa týka dostupnosti, transparentnosti a porovnateľnosti finančných produktov) a na boj proti podvodom. Táto inštitúcia by mala byť oprávnená udeľovať sankcie.

Zaviazať finančné odvetvie k integrácii fyzickej podpory informovanosti klientov finančných produktov o ich právach a postupe, ktorý je potrebné uplatniť v prípade nedodržania návrhu alebo rozhodnutia niektorej z bánk.

Zakomponovať do informačných brožúr o finančných produktoch (ako pri liekoch) upozornenie o nežiaducich účinkoch a možných vedľajších účinkoch každého produktu, rovnako ako aspekty týkajúce sa zmluvných podmienok.

Vytvoriť EGFE v každom členskom štáte, ktorý disponuje stratégiou finančného vzdelávania s cieľom posilniť pripravované návrhy rovnomerným zapojením hlavných aktérov organizovanej občianskej spoločnosti.

Európska komisia podporuje vytvorenie koherentnej stratégie finančného vzdelávania (pre národné verejné orgány členských štátov, ktoré ju ešte neaplikovali), podľa vzoru krajín, ktoré v tejto oblasti dosiahli najlepšie výsledky.

Naplánovať rozpočet pre každú národnú stratégiu finančného vzdelávania a uviesť, kto bude financovať programy finančného vzdelávania a z akých zdrojov.

Posilniť patronát Európskej komisie pre aktivity v oblasti finančného vzdelávania v členských štátoch na základe najlepších zaznamenaných postupov.

Podporiť uverejňovanie informácií o národných účtoch sociálneho zabezpečenia tak, aby boli všetci pracovníci raz za rok informovaní o výške dôchodku, na ktorý budú mať nárok pri odchode do dôchodku.

Podpora finančných produktov určených pre mládež (od 14 rokov, vek pred osamostatnením a vstupom do pracovného cyklu) a pravidelné posielanie informácií o ich vlastnostiach a fungovaní.

Nabádať hračkársky priemysel, aby vytváral didaktické hračky, ktoré deťom dokážu sprostredkovať poznatky týkajúce sa financií.

Vytvoriť krátke televízne a rozhlasové programy, v rozsahu 10 až 15 minút, o základných finančných otázkach (úvery, hypotéky, poistenia atď., ako aj o základných pojmoch ako rentabilita alebo riziko), spustiť multimediálne iniciatívy a podporiť finančné vzdelávanie na sociálnych sieťach.

Obrátiť sa na spotrebiteľské organizácie a iné nezávislé občianske združenia s cieľom rozšíriť a aplikovať vládne iniciatívy týkajúce sa finančného vzdelávania.

8.5   Nakoniec EHSV zdôrazňuje, že potreby spotrebiteľov finančných produktov musia mať popredné postavenie v harmonograme medzinárodných stretnutí, najmä samitov G-20. Preto Consumers International (19) vyzýva k vytvoreniu skupiny expertov na finančnú ochranu spotrebiteľa, ktorá by sa zodpovedala G-20, s cieľom zaručiť prístup k stabilným, spravodlivým a konkurencieschopným finančným službám.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Sociálne zodpovedné finančné produkty“, Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 33.

(2)  Pozri dokument Komisie: Zelená kniha – Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy, KOM(2010) 365 v konečnom znení.

(3)  V júli 2005, je potrebné zdôrazniť tiež projekt OECD z roku 2009 o finančnom vzdelávaní.

(4)  Európska komisia vydala „Osem základných zásad poskytovania veľmi kvalitných programov finančného vzdelávania“, KOM(2007) 808 v konečnom znení.

(5)  Vo svojich záveroch z mája 2008.

(6)  Zvyšovanie dĺžky života je v tejto oblasti najurčujúcejším faktorom, ktorý spôsobuje, že starí ľudia sa musia oboznamovať s novými finančnými produktmi a dospelí lepšie si plánovať budúcnosť.

(7)  Vytvorené podľa Akčného plánu pre finančné služby, ktorý spustila Európska komisia na konci 90. rokov.

(8)  V roku 2012 po prvýkrát vyhodnotí správa Pisa finančné schopnosti 15-ročných žiakov v 19 krajinách.

(9)  Za posledné roky sa zvýšil dopyt po sociálne zodpovedných finančných produktoch, ktoré pri výbere investícií dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1 – 44.

(11)  KOM(2011) 206 v konečnom znení.

(12)  Európska komisia „Data Collection for prices of current accounts provided to consumers“, Brusel 2009.

(13)  Pozri: Braunstein & Welch, 2002, Mandell, 2008, FINRA Investor Education Foundation, 2009.

(14)  Podľa článku José Gómez Yubero „Financial education: from information to knowledge and informed financial decision-making“.

(15)  Valné zhromaždenie Spojených národov vyhlásilo rok 2005 za „Medzinárodný rok mikroúveru“.

(16)  Tak ako vo Francúzsku, mikroúver musí byť nástrojom napĺňania potrieb osôb, ktoré majú málo prostriedkov, nie iba na podporu podnikania.

(17)  Podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu zákony v oblasti vzdelávania stanovovať iba členské štáty.

(18)  Neovplyvňuje školiace funkcie, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho systému.

(19)  Predstavuje 220 spotrebiteľských organizácií v 115 krajinách.


PRÍLOHA I

Obsah finančného vzdelávania  (1)

Produkty

Cieľové oblasti a osoby

Kanály

Sporenie alebo pasíva

(sporiace účty; cenné papiere)

Investície alebo aktíva

(spotrebné alebo hypotekárne úvery)

Spôsoby platby

(debetné alebo kreditné karty)

Vedľajšie finančné produkty

(poistenie, dôchodkové sporenie)

Služby

(prevody, poradenstvo, tarify)

Naučiť sa sporiť (deti a mládež)

Vstup do sveta práce (mladí)

Osamostatnenie sa (mladí)

Založenie rodiny (dospelí)

Príprava na dôchodok (starí ľudia)

Finančné riadenie malého podniku (podnikatelia)

Školské zariadenia

Pracoviská

Domovy dôchodcov

Profesionálne a odborárske organizácie

Spotrebiteľské organizácie a ONG

Médiá

Internet


(1)  Pre ilustráciu, nie je úplný ani vymedzujúci.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/32


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Práva duševného vlastníctva v hudobnom odvetví“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/05

Spravodajca: pán GKOFAS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Práva duševného vlastníctva v hudobnom odvetví

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 51 členovia hlasovali proti a 42 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Informácie o téme

1.1.1   Práva tvorcov a súvisiace práva interpretov v hudobnom odvetví a ich ochrana, pokiaľ ide o nehmotné výrobky, s ktorými sa čoraz viac obchoduje a ktoré sa šíria formou digitálnych súborov, sú otázkou, ktorá sa bezprostredne týka občianskej spoločnosti.

1.1.2   Toto stanovisko sa sústreďuje na päť hlavných cieľov. Prvým je určiť a rozlíšiť v hudobnej oblasti výsady držiteľov práv a spoločností kolektívnej správy práv, ako aj povinnosti vyplývajúce z obchodovania s právami duševného vlastníctva a so súvisiacimi právami. Druhý sa zameriava na odmenu, a presnejšie na odmenu, na ktorú majú autori nárok za to, že tretie osoby (užívatelia) využívajú práva duševného vlastníctva, ako aj súvisiace práva. Tretím cieľom je stanoviť, ako sa bude určovať výška tejto odmeny, a vymedziť, aký zmysel treba dať pojmu „verejné predvedenie“ alebo za akých podmienok možno o takomto „verejnom predvedení“ hovoriť. Štvrtou témou sú sankcie, ktoré treba uložiť užívateľom za nezákonné využívanie tohto práva. Poslednou, piatou témou je štruktúra a spôsob fungovania organizácií alebo v niektorých členských štátoch spoločností kolektívnej správy práv, ktoré zastupujú držiteľov práv.

1.1.3   Výbor sa obáva, že vzhľadom na to, že právne predpisy Únie nie sú zosúladené s legislatívou jednotlivých štátov a medzi vnútornými právnymi poriadkami jednotlivých členských štátov existujú rozdiely, môže dôjsť k ohrozeniu potrebnej rovnováhy medzi prístupom občanov ku kultúrnemu a zábavnému obsahu, voľným pohybom tovaru a služieb a ochranou práv duševného vlastníctva.

1.1.4   Pri príprave nariadenia, ktorého cieľom bude vzájomne zosúladiť právne predpisy členských štátov, by sa malo hneď na začiatku odhlasovať a potvrdiť na úrovni Európskej únie niekoľko hlavných základných zásad v súvislosti s touto problematikou v súlade s existujúcimi medzinárodnými dohodami, predovšetkým s Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel bez toho, aby boli spochybnené práva užívateľov a pri zohľadnení návrhov EHSV.

1.1.5   Výbor odporúča, aby sa právne predpisy členských štátov zosúladili v otázkach, ktoré spôsobujú občanom ťažkosti v kolektívnom živote a majú naň priamy vplyv, a to tak, aby nedochádzalo k tomu, že práva, ktoré im prislúchajú a ktoré sú ukotvené v ústave, budú ohrozené, pretože príslušný zákon sa bude vykladať buď príliš doslovne s dôrazom na slovíčka, alebo nesprávne či neúplne na úkor spotrebiteľov – užívateľov. Spornými otázkami, ako je právny výklad termínov, ktoré používajú jednotliví zákonodarcovia, by sa mala zaoberať Komisia. Výbor sa nazdáva, že jej povinnosťou je poukázať na túto problematiku počas rokovaní, aby sa dospelo k spravodlivému výsledku. Ochrana autorov a interpretov nemá brániť voľnému pohybu diel a zároveň má zaručiť zmenami príslušných ustanovení, aby spotrebitelia mali voľný prístup k digitálnemu obsahu a jeho využívaniu s cieľom zachovať rovnaké práva na internete a mimo neho a rešpektujúc pritom duševné vlastníctvo.

1.1.6   Výbor navrhuje, aby sa na účel a) udeľovania licencií na zastupovanie držiteľov práv b) uzatvárania dohôd o využívaní autorských práv a c) rozhodovania v prípade sporov alebo nezhôd, zaviedol jednotný právny rámec, ktorý by mohol pomôcť tak užívateľom obsahu – spotrebiteľom týchto autorských práv, ako aj tvorcom a ostatným držiteľom práv, vyriešiť vzájomné konflikty v súvislosti s využívaním daného „diela“. Preto je potrebné zriadiť na národnej úrovni jediný orgán pre mediáciu a riešenie sporov medzi držiteľmi práv a užívateľmi obsahu.

1.1.7   Výbor sa nazdáva, že tento cieľ by sa dal dosiahnuť vytvorením jedinej nezávislej národnej inštitúcie, ktorá by okrem spomínaných úloh mala povinnosť zaručiť transparentnosť vyplácania odmeny v plnej výške držiteľom práv, ktoré by zozbierali spoločnosti kolektívnej správy práv, v prípade, keby k tomu nedošlo, pričom by samozrejme existovali ochranné mechanizmy stanovené európskym právom, zatiaľ čo členským štátom by sa ponechala len možnosť stanoviť predpisy, ktoré by upravovali vytváranie, štruktúru a fungovanie tejto organizácie. Táto organizácia by mala za úlohu a) zabezpečovať striktné dodržiavanie existujúcej legislatívy, či už ide o legislatívu Spoločenstva alebo legislatívu daného členského štátu v záujme dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa, b) nastoliť úplnú transparentnosť vyberania a vyplácania odmien, na ktoré majú autori nárok, ak sa využívajú ich diela a c) bojovať proti daňovým podvodom, ku ktorým dochádza pri odvádzaní poplatkov, ktoré z využívania autorských diel prislúchajú štátu.

1.1.8   EHSV sa domnieva že s cieľom zachovať dôveru držiteľov práv a užívateľov a v snahe uľahčiť cezhraničné udeľovanie licencií je potrebné zlepšiť správu a transparentnosť kolektívnej správy práv a prispôsobiť ju technologickému pokroku. Jednoduchšie, jednotnejšie a technologicky neutrálnejšie riešenie pre cezhraničné a celoeurópske udeľovanie licencií by podnietilo tvorivosť a pomohlo autorom, tvorcom a distribútorom obsahu, z čoho by profitovali európski spotrebitelia.

1.2   Efektívnosť správy digitálnych práv (DRM)

1.2.1   Výbor okrem toho podporuje propagáciu a zlepšovanie legálnych ponúk ako Deezer, prvá legálna a bezplatná stránka hudby na požiadanie, alebo Spotify, služba legálnej ponuky hudby šírenej na internete financovaná reklamami, a domnieva sa, že tento spôsob by sa mal ďalej vyvíjať spolu s legislatívnou činnosťou.

1.2.2   Mali by sa zvážiť aj činnosti ako vzdelávacie a informačné kampane najmä pre mladých.

1.2.3   EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnejšie zásady svojho odporúčania z 18. mája 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby.

1.2.4   Výbor žiada Komisiu, aby čo najskôr schválila návrh rámcovej smernice o kolektívnej správe práv duševného vlastníctva avizovanú v digitálnej agende.

2.   Úvod

2.1   Honorár autorov a interpretov pochádza z príjmov z užívania ich umeleckých výtvorov po celom svete. Príjmy z užívania diel po celom svete zhromažďujú pre autorov spoločnosti kolektívnej správy práv, ktoré pokrývajú všetky umelecké oblasti.

2.2   Veľkosť a právomoci týchto spoločností sa líšia v jednotlivých členských štátoch: niektoré sú skromnejšie, zatiaľ čo iné sú také mocné, že by v určitých prípadoch mohli získať monopolné postavenie. Od týchto parametrov závisia aj služby, ktoré umelcom poskytujú.

2.3   Môžeme sa oprávnene pýtať, ako to spravila Európska komisia, či súčasný zložitý systém funguje tak účinne, ako by mal, a či chráni záujmy držiteľov práv ako aj užívateľov obsahu a občanov ako konečných spotrebiteľov.

2.4   Nemali by sme zvažovať situáciu nad rámec „jednoduchého“ technického zosúlaďovania autorských a súvisiacich práv? Ako zlepšiť správu autorských práv na národnej úrovni a odstrániť napríklad nevýhody spôsobené súčasnou rozdrobenosťou vyberania poplatkov za súkromné kópie diel? Ako zladiť úsilie o „lepšiu reguláciu“ a efektívnosť cezhraničnej správy kolektívnych práv? Je potrebné prijať právne predpisy týkajúce sa týchto aspektov.

2.5   Zložitosť situácie a jej citlivý charakter pre občiansku spoločnosť vedú výbor k tomu, aby sa zaoberal touto témou a aby sa zamyslel nad vhodným zameraním úvah o tejto otázke.

2.6   Nevedomosť, či nezáujem alebo dokonca nepriateľstvo zo strany verejnosti v súvislosti s pojmom práv duševného vlastníctva, si vyžaduje reakciu občianskej spoločnosti.

2.7   V súčasnosti platný režim v oblasti ochrany autorských (nie osobnostných) práv tvorcov a súvisiacich práv interpretov a producentov v hudobnej oblasti sa riadi sériou smerníc, napríklad smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006, 2006/116/ES z 12. decembra 2006, 2001/29/ES z 22. mája 2001, ktorých prvoradým cieľom bolo uľahčiť voľný pohyb tovaru a myšlienok v rámci zdravej hospodárskej súťaže, ako aj nastoliť rovnováhu a boj proti pirátstvu. Harmonizácia autorských práv a súvisiacich práv autorov sa zakladá na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatné pre duševnú tvorbu. Táto ochrana umožňuje zachovať a rozvíjať tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, užívateľov obsahov, kultúry, priemyslu a verejnosti vôbec. Preto bolo duševné vlastníctvo uznané ako súčasť vlastníckych práv a je chránené Chartou základných práv Európskej únie, pretože tvorivá a umelecká činnosť autorov a umelcov, interpretov alebo výkonných umelcov vyžaduje dostatočne vysoké príjmy, ktoré sú základom ďalšej tvorivej a umeleckej práce, a len primeraná právna ochrana nositeľov práv umožní účinne zaručiť tieto príjmy.

2.8   V niektorých krajinách existujú príliš represívne zákony proti akejkoľvek forme kopírovania a výmeny súborov chránených právami duševného vlastníctva, či už tieto výmeny prebiehajú súkromne a v obmedzenej miere, alebo majú obchodný charakter (1).

2.9   Európski spotrebitelia, ktorých organizácie kritizovali, že boli vylúčené z účasti na rokovaniach o týchto otázkach, čo považujú za netransparentné a nedemokratické, upozornili, že pod zámienkou boja proti pirátstvu nemožno zaviesť policajné kontroly všetkých výmen a každej komunikácie na internete, čo by bolo porušením práva na súkromie a dôvernosť korešpondencie a informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté. Výbor si tiež želá byť informovaný o aktuálnych diskusiách a návrhoch a chce mať možnosť sa k nim vyjadriť.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Duševné vlastníctvo: spresnenia a rozdiely

3.1.1   Je nanajvýš dôležité rozlišovať a dobre pochopiť pojmy autorské právo a súvisiace právo. Obidve práva sú súčasťou celku, ktorý možno kvalifikovať a pomenovať ako „duševné vlastníctvo“. Pojem „duševné vlastníctvo“ bol medzinárodne ustanovený dohovorom zo 14. júla 1967, ktorým sa zriadila Svetová organizácia duševného vlastníctva, a neskôr bol zahrnutý do právnych predpisov Spoločenstva, najmä prostredníctvom smernice 2006/115/ES, a preto je ustáleným pojmom v rámci acquis communautaire.

3.1.2   Výbor sa domnieva, že ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby „na požiadanie“, sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.

3.1.3   Výbor žiada, aby sa zosúladili niektoré transpozície duševného práva autora a výhradných súvisiacich práv. Pri tejto harmonizácii sa musia zohľadniť rôzne správy o implementácii smerníc a judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti.

3.1.4   EHSV víta prijatie nedávneho návrhu smernice o niektorých povolených spôsoboch používania osirelých diel [KOM(2011) 289 v konečnom znení], k obsahu ktorej sa vyjadrí v budúcom stanovisku.

3.2   Odmena

3.2.1   Odmena autorov v zmysle práva duševného vlastníctva v hudobnej oblasti (v časti autorských práv) je pravdepodobne jednou z otázok, s ktorými majú členské štáty osobitné problémy, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy práv a užívateľmi, a ktorých väčšina bola vyriešená judikatúrou Súdneho dvora.

3.2.2   Výbor zastáva názor, že treba presadzovať uplatňovanie zásady rovnosti všetkých občanov pred zákonom, ale aj podporovať zásadu proporcionality, pokiaľ ide o zabezpečenie duševného vlastníctva autorov a iných držiteľov práv, ako aj práv užívateľov obsahov a konečných spotrebiteľov. Práva duševného vlastníctva v Európe sú v súčasnosti chránené zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúcimi sa internetu, ktoré Európska únia a členské štáty ratifikovali v decembri 2009, čím sa v zásade zjednotilo rozhodné právo, hoci rôzne vyhlásenia na vnútroštátnej úrovni pri príležitosti ratifikácie spochybňujú jednotný prístup na úrovni Spoločenstva. Tieto zmluvy požadujú, aby sa trestalo komerčné kopírovanie a falšovanie, ako to požaduje aj smernica o autorských právach a súvisiacich právach v informačnej spoločnosti.

3.3   Vymedzenie pojmov odmena a verejné predvedenie

3.3.1   Obzvlášť osobitnú pozornosť treba venovať stanoveniu momentu, v ktorom je možné vyhlásiť, že vzniká nárok na poplatok za použitie hudby, že ide o verejné predvedenie a kedy je vhodnejšie hovoriť o využívaní a nie používaní.

3.3.2   Výbor sa domnieva, že je potrebné jasne rozlíšiť komerčné využívanie a súkromné použitie, pokiaľ ide o účel tohto použitia, ale aj o sankcie, ktoré sa ich týkajú. V praxi však sadzby spoločností kolektívnej správy po dohode so združeniami, ktoré zastupujú rôzne kategórie užívateľov, odrážajú rôzne spôsoby využívania hudby zo strany verejných zariadení, a to tak, že tie zariadenia, pre ktoré má hudba zásadný význam, ako napríklad diskotéky, neplatia rovnaký poplatok ako zariadenia, pre ktoré je hudba len doplnkom alebo príležitostnou záležitosťou, ako napríklad kaderníctva alebo obchodné domy.

3.3.3   Výbor považuje odmeny za takzvané „druhotné využívanie“ podľa Bernského dohovoru v plnej miere za odôvodnené, pretože prevádzkovatelia vysielacích zariadení, televíznych a rozhlasových staníc, sú druhotnými užívateľmi diel z prvotných vysielaní, z ktorých sú tieto diela a služby „verejne šírené“ na uvedených miestach.

3.3.4   Bolo by vhodné reformovať súčasný systém odmeňovania práv duševného vlastníctva ako poplatok za reprodukciu na súkromné použitie, aby sa posilnila transparentnosť pri výpočte primeranej odmeny, vyberanie a vyplácanie práv. Odmeny musia vychádzať zo skutočnej finančnej ujmy, ktorú držitelia práv utrpeli v dôsledku súkromného používania kópií.

3.3.5   V záujme zjednodušenia udeľovania cezhraničných licencií sa musí zachovať zmluvná sloboda držiteľov práv. Držitelia práv by nemali byť povinní udeľovať licencie pre celé európske územie a stanovovať výšku poplatkov za tieto licencie pre každú zmluvu.

3.3.6   Výbor navrhuje, aby sa podporovali inovatívnejšie obchodné modely, ktoré umožnia prístup k obsahom rôznymi spôsobmi (free, premium, freemium) podľa realizovateľnosti ponuky a očakávaní a postojov konečných užívateľov, pričom sa dosiahne rovnováha medzi odmenami držiteľov práv a prístupom spotrebiteľov a širokej verejnosti k obsahom.

3.4   Sankcie a pokuty

3.4.1   Výbor je presvedčený, že ochrana duševných diel je skutočne otázkou s mimoriadne významným vplyvom na hospodársky a kultúrny rozvoj Únie, najmä v súvislosti s novým vývojom hospodárstva a technológie, ktorej cieľom je zabezpečenie ochrany tvorivého a umeleckého úsilia autorov a umelcov alebo interpretov. Na to bol vytvorený režim účinných, odrádzajúcich a proporčných sankcií, ktoré sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

3.4.2   Výbor sa nazdáva, že používanie mnohých duševných diel, ktoré je povolené len ako výnimka z výlučných práv držiteľov s obmedzením pre užívateľov, by malo byť stanovené ako pozitívne a všeobecné právo občanov. Ani obmedzenia tohto používania nie sú úplne jasné ani stanovené zákonom a spotrebitelia nevedia, aké postupy sú povolené platnými právnymi predpismi.“

Trestnoprávna ochrana duševného vlastníctva predstavuje základnú záruku ochrany a zabezpečenia sociálneho, kultúrneho, hospodárskeho a politického poriadku rozvinutých krajín.

EHSV nesúhlasí s tým, aby sa v prípade užívateľov, ktorí nevyužívajú diela na lukratívne účely, uplatňovali trestné sankcie.

3.4.3   Inštitút pre právo na informácie amsterdamskej univerzity vypracoval pre Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh Európskej komisie štúdiu, ktorá sa venovala vykonávaniu smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ako aj jej vplyvu na právne poriadky členských štátov (2). V kapitolách druhej časti, ktorá sa týka uplatňovania textu v ostatných členských štátoch EÚ, sa uvádza, že z 26 skúmaných krajín, len šesť krajín udeľuje v tejto oblasti tresty odňatia slobody.

3.4.4   Výbor žiada a navrhuje, aby sa v článku 8 smernice 2001/29/ES doplnil odsek 4, v ktorom by sa uviedlo, že v oblasti právnej ochrany pred porušovaním práv a povinností stanovených v tejto smernici bude používanie obsahov užívateľmi – spotrebiteľmi, pričom pri ich verejnom šírení títo užívatelia nezaplatili poplatky za práva duševného vlastníctva, depenalizované. V prípade poskytnutia týchto obsahov verejnosti sa jeho riešenie obmedzí na občianskoprávnu zodpovednosť a z nej vyplývajúce sankcie, t. z. iba uloženie proporčného odškodného vo výške odmeny vyplývajúcej z autorských práv autorov a držiteľov súvisiacich práv. Trestné sankcie za porušenie práv duševného vlastníctva sa budú uplatňovať iba v jasne definovaných prípadoch porušenia obchodných pravidiel organizovaným zločinom a nelegálnym komerčným využívaním práv duševného vlastníctva. Vykonávacie opatrenia musia v každom prípade rešpektovať základné práva spotrebiteľov.

3.5   Štruktúra a funkcia organizácií kolektívnej správy

3.5.1   Treba zdôrazniť, že skúmané existujúce smernice sú typické tým, že vôbec nechránia užívateľov – spotrebiteľov, ktorých osud závisí od opatrení prijatých spoločnosťami kolektívnej správy práv, ktoré konajú bez skutočnej kontroly. Výbor požaduje, aby právny rámec uznával, chránil a zaručoval práva občanov a spotrebiteľov, ako aj rovnosť pred zákonom a medzi občanmi, pokiaľ ide o ochranu užívateľov a spotrebiteľov pred autormi a držiteľmi súvisiacich práv v súlade s právnymi predpismi v oblasti duševného vlastníctva, a najmä s odporúčaním Komisie z 18. mája 2005.

3.5.2   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 5, v ktorom by sa uviedlo, že spoločnosti kolektívnej správy práv, ktorým sú udelené licencie umožňujúce vyberať poplatky za práva a zastupovať držiteľov práv, ako organizácie kolektívnej správy práv nebudú môcť mať podobu obchodných spoločností, ale budú musieť vystupovať ako neziskové subjekty so štruktúrou združenia a budú zložené z držiteľov práv duševného vlastníctva a súvisiacich práv.

3.5.3   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 6, v ktorom by sa uviedlo, že spoločnosti alebo organizácie kolektívnej správy práv kontroluje nezávislý orgán na národnej úrovni (jediný národný orgán správy práv), ktorý môže byť identický s orgánom, ktorý udelil ich povolenie na výber poplatkov za práva interpretov alebo výkonných umelcov. Inými slovami, orgán vydávajúci licencie môže tiež byť orgánom, ktorý vykonáva kontrolu.

3.5.4   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 7, v ktorom by sa uviedlo, že autori, interpreti alebo výkonní umelci, ktorí sú držiteľmi práv, sú oprávnení „postúpiť“ autorské práva, ktoré vlastnia v rámci duševného vlastníctva, a „previesť“ svoje výpožičné alebo nájomné právo na viacero existujúcich alebo nedávno založených organizácií kolektívnej správy práv. V takom prípade bude existovať viac rôznych organizácií (spoločností) kolektívnej správy práv a bude hroziť riziko, že a) poplatky prislúchajúce umelcom sa budú vyberať viackrát viacerými organizáciami (spoločnosťami) kolektívnej správy práv, z čoho vyplynie ďalšie riziko b) že užívateľ uzatvorí zmluvy a bude vykonávať transakcie s veľkým množstvom týchto organizácií namiesto jednej a napokon c) zaplatí dvojitú odmenu za použitie toho istého diela. Orgán, ktorý udeľuje licencie organizáciám (spoločnostiam) kolektívnej správy práv, bude tiež mať právomoc a bude zodpovedný za rozdeľovanie odmien autorom a držiteľom súvisiacich práv, ktoré tieto organizácie vyzbierali od užívateľov. Navrhujeme, aby sa na príslušných miestach nainštalovali programy modernej technológie, ktoré umožnia zbierať údaje o zvukových záznamoch (autor, interpret, dĺžka, atď.) počas ich predvedenia, tak aby užívateľ zaplatil poplatok za užívanie práva príslušných autorov takým spôsobom, aby im tiež mohli byť úmerne vyplatené. Uvedený orgán bude zodpovedný aj za to, aby nedochádzalo k viacnásobným platbám odmien za dielo ako celok. Členské štáty, v ktorých neexistuje orgán na udeľovanie licencií organizáciám (spoločnostiam) kolektívnej správy práv, budú musieť takýto orgán založiť v súlade s ich národnou legislatívou.

3.5.5   Výbor žiada, aby sa do článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 8, v ktorom by sa uviedlo, že organizácie kolektívnej správy práv zastupujúce interpretov alebo výkonných umelcov budú povinné vypracovať účtovnú uzávierku a podrobnú finančnú správu o správe a rozdeľovaní odmien, ktoré sa vyberú v prospech držiteľov práv, a poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré preukážu, že príslušné „príjmy“ boli držiteľom práv vyplatené a tento „zisk“ bol „priznaný“ a zdanený daňovými orgánmi členských štátov. Účtovníctvo organizácii, ktoré spravujú práva, a reálne rozdeľovanie vyzbieraných poplatkov medzi jednotlivých držiteľov práv bude musieť overiť nezávislý audítor, ktorého správa musí byť zverejnená. Okrem toho bude musieť pravidelnú kontrolu v tejto súvislosti vykonávať aj zodpovedný orgán, ako dvor audítorov alebo nejaký nezávislý verejný orgán.

3.5.6   Výbor žiada, aby sa do článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 9, v ktorom by sa uviedlo, že ak organizácie kolektívnej správy práv nevyplácajú držiteľom práv odmeny, ktoré vybrali, alebo ak nedodržiavajú ustanovenia odsekov 5 a 7 tohto článku, orgán, ktorý im udeľuje licencie, im najskôr tieto licencie odoberie a následne podľa závažnosti porušenia ich zažaluje na vnútroštátnych súdoch.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Tresty sú rovnaké, bez ohľadu na tu, či ide o súkromné použitie alebo falšovanie na obchodné účely.

(2)  Táto štúdia bola zverejnená vo februári 2007.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce body stanoviska odbornej sekcie boli zmenené a doplnené podľa pozmeňovacích návrhov prijatých zhromaždením, avšak získali minimálne štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 1.1.8

1.1.8

Transparentnosť správy príjmov, ktoré vybrali spoločnosti kolektívnej správy práv v cezhraničnom prostredí, je sporná. Autori, držitelia súvisiacich práv, platcovia práv alebo spotrebitelia však stále nevedia, aké poplatky boli vybraté, ani kam idú príjmy získané systémom kolektívnej správy práv.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

113

Proti

:

61

Zdržali sa

:

23

b)   Bod 3.1.1

3.1.1

Je nanajvýš dôležité rozlišovať a dobre pochopiť pojmy autorské právo a súvisiace právo interpretov. Obidve práva sú súčasťou celku, ktorý možno kvalifikovať a pomenovať ako „duševné vlastníctvo“. Zvyčajne sa uvádza, že duševné vlastníctvo tvorí autorské právo, ktoré prináleží autorom, skladateľom a textárom diel, a výhradné súvisiace práva, ktoré prináležia umelcom a výkonným umelcom týchto diel.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

116

Proti

:

55

Zdržali sa

:

27

c)   Bod 3.1.3

3.1.3

Výbor žiada, aby sa zosúladili niektoré transpozície duševného práva autora a výhradných súvisiacich práv interpretov a výkonných umelcov. Takéto opatrenie je potrebné v rámci činnosti v oblasti komunikácie a informovanosti, napríklad ak sa dielo v podobe zvukového záznamu stane „verejným majetkom“. Potreba zabezpečiť právnu istotu a ochranu uvedených práv si vyžaduje, aby sa pristúpilo k harmonizácii právnych predpisov členských štátov v oblastiach ako napríklad pojem „verejný majetok“ ako zdroj príjmov pre autorov, pričom cieľom tohto postupu je zabezpečiť harmonické fungovanie vnútorného trhu.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

108

Proti

:

57

Zdržali sa

:

31

d)   Bod 3.2.1

3.2.1

Odmena autorov v zmysle práva duševného vlastníctva v hudobnej oblasti (v časti autorských práv) je pravdepodobne jednou z otázok, s ktorými majú členské štáty osobitné problémy, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy práv a užívateľmi.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

88

Proti

:

71

Zdržali sa

:

34

e)   Bod 3.3.2

3.3.2

Výbor sa domnieva, že je potrebné jasne rozlíšiť komerčné využívanie a súkromné použitie, pokiaľ ide o účel tohto použitia, ale aj o sankcie, ktoré sa ich týkajú. Za „verejné“ sa považuje každé použitie, predvedenie alebo šírenie diela, ktoré ho sprístupní širšiemu než rodinnému kruhu a bezprostrednému spoločenskému okoliu, či už sa osoby tvoriace tento širší kruh nachádzajú na rovnakom alebo odlišnom mieste, ako aj každé sprístupnenie verejnosti mimo miesta vysielania. Táto definícia musí pokryť každé vysielanie alebo prenos diela verejnosti drôtovým alebo bezdrôtovým spôsobom vrátane rozhlasového vysielania.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

103

Proti

:

53

Zdržali sa

:

27

f)   Bod 3.3.3

3.3.3

Výbor považuje za potrebné jasne a zrozumiteľne spresniť, že „verejné použitie“ je použitie, kedy užívateľ využíva dielo na lukratívne účely a v rámci podnikateľskej činnosti, ktorá vyžaduje alebo odôvodňuje takéto použitie (diela, zvuku, obrazu alebo kombinácie zvuku a obrazu).

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

100

Proti

:

58

Zdržali sa

:

28

g)   Bod 3.3.6

3.3.6

Keďže primeraná odmena by mala sama o sebe zahŕňať aspekt úmernosti, ktorý sa často uplatňuje v praxi, bolo by treba odlíšiť hospodárske aktivity, v rámci ktorých predvedenie alebo použitie diela predstavujú hlavnú a výnosnú činnosť podniku (organizátori koncertov alebo predstavení, kino, rádio, televízia atď.), od hospodárskych aktivít, v rámci ktorých predvedenie diela nemá ekonomický charakter (napríklad šofér taxíka, ktorý vezie klienta a pri tom počúva rádio) alebo je tento charakter len vedľajší vo vzťahu k hlavnej hospodárskej činnosti (hudobná kulisa vo výťahu obchodného domu, v reštaurácii atď.). Stanovené poplatky musia byť diferencované, od bezplatného využitia až po úplné spoplatnenie, podľa toho, akou mierou sa dielo skutočne podieľa na danej hospodárskej činnosti. Takéto rozlišovanie existuje v mnohých krajinách, ako je Francúzsko, kde sa uplatňuje rozdielna sadzba pre organizátorov predstavení a šíriteľov diel na jednej strane a napríklad pre kaviarne a reštaurácie na druhej strane.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

106

Proti

:

62

Zdržali sa

:

27

h)   Bod 3.3.7

3.3.7

Výbor žiada, aby sa za odsek 7 článku 11 smernice 2006/115/ES, v ktorom sa stanovuje, že v prípade, že sa nemôžu majitelia práv na výške odmeny dohodnúť, môžu výšku primeranej odmeny určiť členské štáty, doplnil odsek 8 s právnou úpravou na určenie primeranej odmeny. V tomto odseku 8 by bolo vhodné uviesť, že sa zriadi komisia na riešenie sporov medzi držiteľmi práv a užívateľmi, na ktorú sa obidve strany budú musieť povinne obrátiť a ktorej rokovania musia viesť k dohode uzatvorenej medzi na jednej strane tvorcami a interpretmi ako nositeľmi práv a na druhej strane užívateľmi – spotrebiteľmi, v ktorej sa bude musieť uviesť výška primeranej odmeny za príslušné právo ako celok. Predloženie veci tejto komisii na riešenie sporov predpokladá, že spoločnosti kolektívnej správy predbežne písomne uzavrú protokol o dohode o zastupovaní tvorcov a interpretov ako držiteľov práv, ktorých zastupujú pri konkrétnych dielach. Ak takáto dohoda v podobe dokumentu s overeným dátumom, v ktorom budú jednotlivo vymenovaní držitelia práv každého príslušného diela alebo zvukového záznamu, neexistuje, tieto spoločnosti nebudú oprávnené vyžadovať akékoľvek platby v mene držiteľov práv, s ktorými neuzatvorili zmluvu. Akékoľvek hypotetické poverenie, pri ktorom sa na základe prostej skutočnosti, že sa vyžaduje platba, predpokladá, že na to existuje poverenie, je neprípustné. Komisia sa bude skladať z jedného člena za spotrebiteľov, z jedného člena za držiteľov práv a dvoch ďalších zástupcov sociálnych partnerov, a to za zamestnávateľov a za zamestnancov, alebo na európskej úrovni jedného člena z EHSV za sociálne skupiny.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

116

Proti

:

57

Zdržali sa

:

23

i)   Bod 3.4.1

3.4.1

Výbor je presvedčený, že ochrana duševných diel je skutočne otázkou s mimoriadne významným vplyvom na hospodársky a kultúrny rozvoj Únie, najmä v súvislosti s novým vývojom hospodárstva a technológie. Táto ochrana však môže mať opačné dôsledky, než o aké sa snaží, napríklad by mohla značne oslabiť obchod, ak sú tieto práva neprimerane chránené na úkor užívateľov – spotrebiteľov.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

104

Proti

:

61

Zdržali sa

:

36

j)   Bod 3.4.2

3.4.2

Výbor znepokojuje skutočnosť, že platná smernica neodstraňuje prekážky, ktoré bránia výmenám a inováciám v tejto oblasti, ale naopak, vytvára nové. Napríklad, nejasnosti týkajúce sa primeranej odmeny skôr komplikujú než uľahčujú fungovanie malých a stredných podnikov počas predĺženého ochranného obdobia bez nevyhnutných ochranných mechanizmov. Je to tak aj v prípade, keď spoločnosti kolektívnej správy práv nepostupujú rozumne a transparentne, komerční užívatelia riadne nepoznajú súčasnú situáciu alebo ujma, ktorú utrpia držitelia práv z prípadného použitia príslušného diela, je bezvýznamná, zatiaľ čo zodpovedajúce sankcie sú príliš prísne.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

104

Proti

:

61

Zdržali sa

:

36

k)   Bod 3.4.3

3.4.3

Výbor rozhodne podporuje nahradenie odseku, ktorým sa členským štátom umožňuje voľne zvážiť udeľovanie sankcií, keďže mnohé z nich zaviedli sankcie, ktoré často nie sú dostatočne primerané a niektoré z nich môžu mať dokonca trestný charakter.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

104

Proti

:

61

Zdržali sa

:

36

l)   Bod 3.4.4

3.4.4

Výbor je obzvlášť znepokojený tým, že právne predpisy Spoločenstva sa síce zameriavajú na ochranu práv duševného vlastníctva a súvisiacich práv tvorcov, umelcov atď., ale dostatočne nezohľadňujú práva užívateľov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov. Hoci sa uvádza, že tvorivé, umelecké a obchodné činnosti vo veľkej miere vykonávajú samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým by sa preto mala poskytnúť pomoc a ochrana, pre užívateľov niečo podobné neplatí. Používanie mnohých duševných diel je povolené len ako výnimka z výlučných práv držiteľov s obmedzením pre užívateľov. Obmedzenia ich používania však nie sú ani úplne jasné, ani stanovené zákonom a spotrebitelia narážajú na platné právne predpisy, ak sa chcú informovať o povolených postupov.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za

:

104

Proti

:

61

Zdržali sa

:

36


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Harmonizácia informácií určených spotrebiteľom v oblasti kozmetických výrobkov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/06

Spravodajca: Krzysztof OSTROWSKI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko na tému:

Harmonizácia informácií určených spotrebiteľom v oblasti kozmetických výrobkov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 115 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV sa domnieva, že rýchle prijatie spoločných kritérií a praktické usmernenie ohľadom tvrdení o kozmetických výrobkoch budú prínosom pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu, pre spotrebiteľov i pre kontrolné orgány.

1.2   Z tohto dôvodu EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia už začala s vypracúvaním spoločných kritérií pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch a že usmernenia o spoločných kritériách sú v pokročilom štádiu prípravy.

1.3   Podľa nariadenia č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch by mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní tvrdení na základe prijatých spoločných kritérií. EHSV sa však domnieva, že termín na predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade, stanovený na júl 2016, by mal byť skrátený.

1.4   EHSV preto vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces prijímania spoločných kritérií, čo by umožnilo vypracovať túto správu aspoň o jeden rok skôr.

1.5   EHSV žiada Komisiu, aby zvážila využitie nových usmernení o etických a environmentálnych marketingových tvrdeniach, než Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (napr. na základe nových usmernení vypracovaných dánskym verejným ochrancom práv spotrebiteľov) stanoví kritériá „ekologických tvrdení“.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Tvrdenia o kozmetike

2.1.1

Tvrdenia o kozmetických výrobkoch sú vyhlásenia, použité obyčajne v reklame, vzťahujúce sa na funkcie výrobku (R. Schueller a P. Romanowski, C&T, január 1998). Tvrdenie môže byť slovo, veta, odsek alebo jednoducho implikácia. Napríklad: „znižuje výskyt jemných liniek a vrások za 10 dní“ alebo jednoducho „proti starnutiu“. Ďalšími tvrdeniami sú napr. „100 % prekrytie sivých vlasov“ pre farbu na vlasy alebo „70 % žien súhlasilo s tým, že sa po jednom použití zbavili šupiniek“, pochádzajúce zo štúdie vnímania spotrebiteľmi zameranej na testovanie šampónu „proti lupinám“.

2.1.2

Tvrdenia o výrobku a reklama, vrátane iných foriem marketingovej komunikácie (tieto sa spoločne nazývajú „tvrdenia o výrobku“), sú nevyhnutnými nástrojmi na informovanie spotrebiteľov o charaktere a vlastnostiach výrobkov a pomáhajú im vybrať si výrobky, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a očakávaniam. Vzhľadom na značný význam kozmetických výrobkov pre spotrebiteľov je veľmi dôležité poskytnúť spotrebiteľom jasné, užitočné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé informácie, ktoré im umožnia rozhodnúť sa na základe potrebných informácií.

2.1.3

Tvrdenia o výrobkoch sú tiež základnými nástrojmi pre kozmetické firmy, aby svoje výrobky odlíšili od výrobkov konkurencie, a tieto tvrdenia by mohli prispieť k fungovaniu vnútorného trhu tým, že budú stimulovať inovácie a tiež podporovať hospodársku súťaž medzi spoločnosťami.

2.1.4

Aby tvrdenia o výrobku dokázali primerane splniť svoj účel, t. j. aby slúžili vyššie uvedeným záujmom spotrebiteľov a tiež kozmetických spoločností, je dôležité mať efektívny rámec, ktorý zabezpečí, aby boli tvrdenia o výrobku objektívne a nezavádzali spotrebiteľa, s prihliadnutím na kontext a marketingové nástroje (bez ohľadu na to, či ide o tlačený materiál, televíznu reklamu alebo využitie akéhokoľvek druhu nových médií, ako napríklad internetu a inteligentných telefónov), v rámci ktorých sa tieto tvrdenia uvádzajú.

2.2   Právne predpisy pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch v EÚ

2.2.1

Nariadenie o kozmetických výrobkoch [nariadenie (ES) č. 1223/2009, v skratke CPR] do júla 2013 v plnej miere nahradí smernicu 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov. Hlavným cieľom nového nariadenia je zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu. V CPR sa uvádza, že „spotrebiteľ by mal byť chránený pred zavádzajúcimi tvrdeniami, ktoré sa týkajú účinnosti a iných charakteristických vlastností kozmetických výrobkov“.

2.2.2

CPR sa vzťahuje len na kozmetické výrobky a nie na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo biocídne výrobky. Na účely tohto nariadenia sa „kozmetickým výrobkom“ rozumie každá látka alebo zmes, ktorá má prísť do styku s vonkajšími časťami ľudského tela alebo so zubami a sliznicami ústnej dutiny výlučne alebo hlavne za účelom ich čistenia, navoňania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu. Látka alebo zmes určená na prehltnutie, vdýchnutie, vstrieknutie alebo implantovanie do ľudského tela nebude považovaná za kozmetický výrobok.

Medzi kozmetické výrobky patria napríklad výrobky určené na starostlivosť o vlasy (šampóny, vlasové kondicionéry atď.), starostlivosť o pleť (telové mlieka, krémy na tvár, výrobky na starostlivosť o nechty atď.), osobnú hygienu (výrobky do kúpeľa a na sprchovanie, zubné pasty, dezodoranty/antiperspiranty atď.), dekoratívna kozmetika (farby na vlasy, make-up atď.) a vône (parfumy, toaletné vody atď.).

2.2.3

Článok 20 CPR stanovuje, že „pri propagácii kozmetických výrobkov sa nesmú používať texty, názvy, obchodné značky, obrázky a názorné alebo iné symboly, ktoré by pripisovali týmto výrobkom vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú“.

2.2.4

Pokiaľ ide o zavádzajúce tvrdenia o výrobku, potom je tiež potrebné zohľadniť príslušné články smernice 2005/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (skratka UCP).

2.2.5

V článku 6 smernice o nekalých obchodných praktikách (klamlivé činnosti) sa uvádza, že „obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna“, pokiaľ ide okrem iného o hlavné znaky produktu, ako je jeho účel použitia, možnosti využitia alebo očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte.

2.2.6

V článku 7 smernice o nekalých obchodných praktikách (klamlivé opomenutia konania) sa opakuje, že „obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii“. Hlavné vlastnosti výrobku, uvedené v tvrdení o výrobku, sa budú považovať za podstatné informácie (v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a výrobku).

2.2.7

Inzerenti sa ďalej budú riadiť aj pravidlami, ktoré sú uvedené v smernici 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame.

2.3   Súčasná prax na vnútornom trhu

2.3.1

Súčasné európske právne a regulačné prípady ukazujú, že rôzne orgány v členských štátoch vykladajú rovnaké, už citované právne predpisy, rozličnými spôsobmi, a teda neexistuje jednotný výklad pravidiel pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch, čo značne zaťažuje kozmetické spoločnosti pôsobiace na spoločnom trhu, pretože si nemôžu byť isté tým, či ich reklama, ktorá bola legálna napríklad vo Francúzsku, nebude spochybnená príslušnými úradmi v Maďarsku alebo v Spojenom kráľovstve. Väčšina prípadov má za následok vysoké pokuty pre kozmetické spoločnosti. V roku 2007 Maďarský úrad pre hospodársku súťaž (HCA) napríklad tvrdil, že nakoľko klinické testy boli vykonané v USA a vo Francúzsku, žiadne prehlásenia ohľadom účinnosti kozmetických výrobkov podporovaných percentuálnymi tvrdeniami, ktoré boli získané z týchto klinických testov, nie je možné použiť v Maďarsku. Je presvedčený o tom, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o typy pleti v rôznych krajinách a geografických oblastiach. Preto výsledky týchto testov – vykonaných za iných klimatických podmienok, za iných podmienok vlhkosti, medzi ženami s inými stravovacími návykmi – neposkytujú maďarským spotrebiteľom príslušné informácie o účinnosti týchto kozmetických výrobkov. Žiaden iný členský štát EÚ doteraz nedospel k tomu istému záveru. Okrem toho existujú rôzne miestne požiadavky kladené na „prírodné“ výrobky, „bio“ výrobky alebo „organické“ výrobky. Vykladanie právnych predpisov rozdielnym spôsobom neprospieva ani spotrebiteľom, nakoľko v jednom členskom štáte môžu byť lepšie chránení než v inom.

2.3.2

Z dôvodu rozdielov vo výklade, ktoré sú spôsobené nedostatkom spoločných kritérií a praktických usmernení vo vzťahu k tvrdeniam o výrobkoch, sú kozmetické spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu povinné preveriť a skontrolovať každé tvrdenie alebo reklamu v každom členskom štáte, aby sa potvrdilo, že dodržiavajú právne predpisy v danej krajine. Z tohto dôvodu vznikajú uvedeným spoločnostiam značné dodatočné náklady, ktoré by bolo možné znížiť zavedením spoločného usmernenia o tvrdeniach o kozmetických výrobkoch v EÚ, pričom by sa úspory mohli použiť na inováciu, výskum a na zníženie cien výrobkov. Za zmienku stojí skutočnosť, že európsky trh s kozmetickými výrobkami predstavuje takmer jednu tretinu svetového trhu s kozmetickými výrobkami, s viac ako 4 000 spoločnosťami, ktoré vyrábajú výrobky v Európskej únii a ktoré priamo i nepriamo zamestnávajú 1,7 milióna ľudí.

Povinnosť kozmetických spoločností, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, preskúmať a skontrolovať každé tvrdenie a každú reklamu v každom členskom štáte tiež znamená, že v tomto segmente trhu neexistuje vnútorný trh.

2.3.3

Rozdiely vo výklade z dôvodu neexistencie spoločného usmernenia pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch v EÚ nie sú prínosom ani pre spotrebiteľov, pretože tí si nemôžu byť istí tým, čo je adekvátnym významom daného tvrdenia, keď kupujú rovnaký výrobok v rôznych členských štátoch, čo môže viesť medzi spotrebiteľmi k zmätku. Ak nebudú existovať spoločné kritériá napr. pre „prírodné“ výrobky, „bio“ výrobky alebo „organické“ výrobky, spotrebitelia budú pociťovať neistotu, pokiaľ ide o skutočnú kvalitu výrobku. V súčasnom on-line prostredí môžu spotrebitelia tiež ľahko nakupovať bez ohľadu na hranice a rôzne výrobky v rôznych krajinách sú pre nich dostupné len na „vzdialenosť kliknutia“. Ak by zistili, že použitím výrobku proti celulitíde „sa prejavy celulitídy zredukujú len za 10 dní“, a to bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetľujúceho dôvetku v jednej krajine, zatiaľ čo v iných krajinách by sa v takomto vysvetlení uvádzalo „s pravidelným cvičením a diétou“, môžu byť zmätení, pokiaľ ide o skutočnú účinnosť daného výrobku. Okrem toho sú spoločné kritériá pre tvrdenia potrebné preto, lebo spotrebitelia by mali mať možnosť porovnať rôzne výrobky rovnakej kategórie (napr. dva druhy krémov na tvár). Aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, spotrebitelia budú musieť mať možnosť na to, aby si overili všetky tvrdenia na základe spoločných kritérií. Iba tvrdenia, ktoré sú jasné a konkrétne a ktoré sú založené na všeobecne uznávaných metódach, umožnia spotrebiteľom porovnať výrobky a na základe potrebných informácií urobiť rozhodnutia, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám.

2.4   Potreba spoločného praktického usmernenia v EÚ

2.4.1

Podľa článku 20 CPR Komisia v spolupráci s členskými štátmi a po konzultácii s Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov alebo s inými príslušnými orgánmi vypracuje akčný plán a schváli zoznam spoločných kritérií pre tvrdenia, ktoré sa budú môcť použiť v súvislosti s kozmetickými výrobkami, pričom sa zohľadnia ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách.

2.4.2

Európska komisia začala v minulom roku pracovať na vytvorení spoločných kritérií pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch a spolupracuje so zainteresovanými stranami (so štátnymi orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, kozmetickým priemyslom, dodávateľmi, s malými a strednými podnikmi atď.). EHSV víta pokrok dosiahnutý v tejto práci, nakoľko usmernenia sú už v pokročilom štádiu prípravy.

2.4.3

Do 11. júla 2016 by mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní tvrdení na základe prijatých spoločných kritérií. Ak správa dospeje k záveru, že tvrdenia používané v súvislosti s kozmetickými výrobkami nie sú v súlade so spoločnými kritériami, Komisia prijme príslušné, prísnejšie opatrenia na zabezpečenie dodržiavania týchto kritérií v spolupráci s členskými štátmi. V takom prípade Komisia bude možno musieť prehodnotiť rozsah usmernenia a prejsť od všeobecného usmernenia k podrobnejšiemu prístupu (napr. k legislatívnemu opatreniu, ako to bolo v prípade údajov uvádzaných na potravinách).

2.4.4

EHSV dôrazne podporuje myšlienku zavedenia spoločných kritérií, ktoré by poskytli harmonizovaný rámec na úrovni EÚ pre odôvodnenie používania tvrdení pre všetky kozmetické výrobky. Kritériá sa budú vzťahovať na všetky tvrdenia o kozmetických výrobkoch, či už primárne alebo sekundárne, vo všetkých médiách a umožnia prispôsobiť špecifiká danému výrobku, jeho obalu, tvrdeniam a kontextu bez obmedzovania inovácie a pritom ešte zabezpečia dodržiavanie rovnakých pravidiel.

2.4.5

EHSV sa však domnieva, že by Európska komisia mala tento proces urýchliť. Ak sú práce na vytváraní usmernení o spoločných kritériách naozaj v pokročilom štádiu prípravy, EHSV sa domnieva, že by ich Európska komisia mala uviesť do praxe začiatkom roka 2012, čo by umožnilo predložiť správu Európskemu parlamentu oveľa skôr ako v roku 2016.

2.4.6

Návrh usmernení Európskej komisie o spoločných kritériách v súčasnosti konkrétne neodkazuje na „ekologické tvrdenia“. O tejto otázke sa diskutuje na úrovni ISO. V súčasnosti je však ťažké povedať, či sa schválené normy budú dať použiť v Európskej únii a kedy budú k dispozícii. EHSV preto žiada Komisiu, aby zvážila, či by dovtedy nemohla používať nové usmernenia o etických a environmentálnych marketingových tvrdeniach (napr. na základe nových usmernení vypracovaných dánskym verejným ochrancom práv spotrebiteľov).

2.4.7

EHSV sa domnieva, že tvrdenia by mali byť podložené buď objektívnymi vedeckými štúdiami (napr. klinickými štúdiami), alebo štúdiami subjektívneho vnímania spotrebiteľmi. Obidva druhy štúdií by mali spĺňať určité všeobecne uznávané kritériá (počet sledovaných resp. opýtaných spotrebiteľov, primerané zastúpenie atď.), aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľov.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/43


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Opatrenia EÚ na prekonanie krízy a priemyselné zmeny: väčšia neistota alebo stabilita pracovných príležitostí?“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/07

Spravodajca: Martin SIECKER

Pomocný spravodajca: Ion POP

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 15. júla 2010 rozhodol vypracovať v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Opatrenia EÚ na prekonanie krízy a priemyselné zmeny: väčšia neistota alebo stabilita pracovných príležitostí?“.

Odborná sekcia pre priemyselné zmeny (CCMI) poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdzi z 13. júla 2011) prijal 123 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Zámerom tohto stanoviska je dať odpoveď na otázku, ako sa Európska únia môže vymaniť z krízy. EHSV je presvedčený, že na to sú potrebné udržateľné pracovné miesta. Sú to také miesta, ktoré pracovníkom umožňujú získať príjem v bezpečnom a zdravom pracovnom prostredí a v atmosfére rešpektujúcej práva zamestnancov a priestor pre plodný sociálny dialóg. Ide o vysoko produktívne pracovné miesta, ktoré sú prínosom v oblasti inovácie, kvality, účinnosti a produktivity. Vďaka nim si Európa môže udržať stabilný rast a zachovať konkurencieschopnosť voči ostatným regiónom sveta.

1.2   EHSV zastáva názor, že najdôležitejším predpokladom vytvorenia nových pracovných miest je udržateľný a stabilný hospodársky rast. EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že niekoľko inštitúcií a organizácií predložilo návrhy na vymanenie sa z hospodárskej krízy, ktoré zohľadňujú sociálny rozmer obnovy. Prispieva k tomu stratégia Európa 2020 s hlavnými iniciatívami Európskej komisie a odporúčaniami európskych sociálnych partnerov pre politiku trhu práce, ale aj Rada Európskej únie, Európsky parlament, Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Medzinárodný menový fond (MMF) predkladajú návrhy, ktoré zohľadňujú viac ako len hospodárske záujmy.

1.3   EHSV konštatuje, že podniky využívajú rôzne druhy pracovných síl, čo vedie k vzniku nových foriem pracovných príležitostí. V tejto súvislosti hovoríme o neistej práci, ak sú pracovníci zamestnávaní dočasne, za nízke mzdy, s obmedzenou sociálnou istotou a bez právnej ochrany. Avšak nie každá dočasná práca je neistá. Vysoko kvalifikovaným samostatne zárobkovo činným osobám sa môže prostredníctvom zákaziek vynikajúco dariť. Dočasnú prácu však možno vždy považovať za neistú, ak ide o nízko kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú prácu vo výrobe a v službách. Ako sa uvádza v predchádzajúcom stanovisku EHSV o flexiistote (CCMI/066), flexiistota môže byť riešením pre podniky, ktoré potrebujú flexibilnú pracovnú silu, avšak len za podmienky, že sa s takýmto pracovnými miestami spája porovnateľné zabezpečenie, ako v prípade stálych pracovných miest.

1.4   V dôsledku demografického vývoja (starnutie obyvateľstva a klesajúci počet mladých ľudí vstupujúcich na trh práce) a rýchlych technologických zmien vo výrobných procesoch hrozí Európe veľký nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Je preto veľmi dôležité, aby všetci získali a udržali si prístup na trh práce a nikto z neho nebol vylúčený. EHSV zdôrazňuje, že zamestnanci musia mať v priebehu svojho profesionálneho života možnosť udržiavať si svoje schopnosti a odborné znalosti na úrovni a získavať nové zručnosti. Vďaka tomu budú zamestnanci schopní prispôsobiť sa zmenám v ich pracovnom prostredí a uspokojí sa dopyt po kvalifikovaných zamestnancoch na trhu práce. Jednou z najdôležitejších úloh EÚ je úspešne a účinne riadiť tento proces, aby si zachovala svoju konkurencieschopnosť voči ostatným regiónom sveta.

1.5   EHSV je zajedno s názorom, že zamestnanci musia mať prístup k programom odbornej prípravy. Z prieskumu vyplynulo, že zamestnanci, ktorí by odbornú prípravu najviac potrebovali, ju najmenej vyhľadávajú, a preto sú pre rôzne skupiny zamestnancov potrebné rôzne opatrenia.

1.5.1   Veľká časť rozpočtu by bola určená pracovníkom s najnižšou kvalifikáciou, pretože tí najviac potrebujú doplňujúcu odbornú prípravu. Možným riešením by bolo prideliť jednotlivým pracovníkom určitý rozpočet na odbornú prípravu, pričom jeho výška by bola nepriamo úmerná ich úrovni vzdelania, aby tak najviac prostriedkov bolo k dispozícii pre pracovníkov s najnižším vzdelaním.

1.5.2   Pre starších pracovníkov je potrebná politika riadenia ľudských zdrojov, ktorá zohľadňuje aspekt veku. Zatiaľ čo sa vo viacerých členských štátoch EÚ dôchodkový vek zvyšuje, mnohí starší pracovníci strácajú svoje miesto na trhu práce ešte skôr, ako dôchodkový vek dosiahnu, napríklad aj preto, že nedokážu udržať tempo rozvoja. Špecificky zameraná odborná príprava môže prispieť k riešeniu tohto problému.

1.5.3   Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby odborná príprava a vzdelávanie boli účinné. Viaceré členské štáty získavajú skúsenosti s novými, účinnejšími metódami odbornej prípravy a znovu zisťujú, aká dôležitá je výučba na pracovisku. EHSV zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja týchto možností a žiada Komisiu, aby tieto snahy podporila a zabezpečila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti.

1.5.4   Pracovníci získavajú neformálne, ale cenné znalosti a skúsenosti v priebehu výkonu svojich pracovných povinností. Takto získané spôsobilosti nie sú dostatočne uznávané, pretože sa za ne neudeľujú oficiálne diplomy. V niektorých členských štátoch sa pracuje na vytvorení systému uznávania nadobudnutých odborných spôsobilostí. Aj táto iniciatíva si zasluhuje uznanie a podporu zo strany Komisie.

1.5.5   Z iniciatívy GR pre vzdelávanie a kultúru vzniklo niekoľko nástrojov s cieľom posilniť na európskej úrovni transparentnosť kvalifikácií a kvality vzdelávania a odbornej prípravy v rámci celoživotného vzdelávania (1). Tieto nástroje sa v súčasnosti využívajú hlavne v oblasti odbornej prípravy na zvýšenie mobility a uplatniteľnosti študentov v Európe. EHSV zdôrazňuje význam týchto nástrojov a žiada Komisiu, aby preskúmala, ako sa tieto nástroje môžu využiť na zvýšenie mobility a uplatniteľnosti pracovníkov v rámci Európskej únie.

1.5.6   K dispozícii sú rôzne nástroje na uľahčenie uplatňovania týchto opatrení. Niektoré z týchto programov možno dohodnúť v rámci rokovaní o kolektívnych zmluvách, pričom členské štáty by ich financovali prostredníctvom finančných stimulov, ako sú daňové úľavy. Európska únia môže prispieť spolufinancovaním zo štrukturálnych fondov a šírením osvedčených postupov medzi relevantnými inštitúciami v EÚ a členských štátoch.

1.5.7   EHSV zdôrazňuje, že pracovníci majú nielen právo na prístup k programom odbornej prípravy, ale potrebujú aj istý príjem a sociálnu istotu, aby v rýchle sa meniacej spoločnosti dokázali fungovať optimálne, a teda bez strachu z budúcnosti.

1.6   Cieľom EÚ je stať sa konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou s vyšším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. V Lisabonskej zmluve sa jednoznačne uvádza, že EÚ to chce dosiahnuť okrem iného predchádzaním sociálnemu vylúčeniu, podporou sociálneho rozvoja občanov a zaručením sociálnych práv obsiahnutých v Európskej sociálnej charte z roku 1961, Charte sociálnych práv z roku 1989 a v Charte základných práv z roku 2000.

1.7   EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby rozhodnejšie hájili európsky sociálny štandard. Nedostatok rozhodnosti v tejto oblasti viedla okrem iného k vyššiemu počtu chudobných pracujúcich, prehĺbeniu nerovnosti, čoraz väčšiemu strachu z budúcnosti a zároveň k ubúdaniu dôvery medzi občanmi navzájom, ako aj k ustanovizniam v spoločnosti a k štátu. A to nielen vo vzťahu k národným vládam, ale aj vo vzťahu k európskym inštitúciám, ako to naznačuje narastajúci euroskepticizmus v niektorých členských štátoch.

1.8   V členských štátoch sa rozvíja mnoho iniciatív v oblasti, ktorej sa toto stanovisko venuje. Niektoré z nich sú opísané v prílohe k tomuto stanovisku. Poskytli nám ich členovia CCMI. Príloha ukazuje, že táto oblasť je dynamická, avšak medzi jednotlivými krajinami a odvetviami jestvujú značné rozdiely. Výmena skúseností a osvedčených postupov na úrovni, na ktorej sa realizujú, je potrebná. Čo funguje a čo nefunguje? Ktoré faktory sú kritické? EHSV odporúča Komisii podporovať a uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov.

2.   Súčasný stav

2.1   Hospodárstvo už tri roky zápasí s krízou. Všetko to začalo krízou na finančných trhoch, ktorú spôsobil stagnujúci trh s nehnuteľnosťami v USA. V druhej polovici roku 2008 sa v dôsledku finančnej krízy veľmi prudko spomalilo aj „reálne hospodárstvo“. Označenie „úverová kríza“ však úplne nezodpovedá skutočnosti. Problémom nebola len obmedzená dostupnosť likvidných prostriedkov a (dlhodobého) kapitálu, išlo aj o štrukturálnu a celkovú stratu dôvery vo finančný sektor. Toto stanovisko sa nezaoberá krízou, jeho zámerom je dať odpoveď na otázku, ako sa Európska únia môže vymaniť z krízy.

2.2   V Európe ubudlo v roku 2009 celkom 3,25 milióna pracovných miest, a to predovšetkým v priemysle a poľnohospodárstve. Už pred vypuknutím krízy vládli v EÚ obavy v spojitosti s demografickým vývojom. Keďže ľudia narodení počas populačného boomu po druhej svetovej vojne postupne odchádzajú do dôchodku, z krátkodobého hľadiska vzniká veľký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch. Kríza urýchlila odchod starších pracovných síl, a o to naliehavejší je dopyt po ich náhrade. Pritom vznikajú dva problémy. Prvý je kvantitatívny: v niektorých členských štátoch a v určitých priemyselných odvetviach nie je na trhu práce dostupných toľko kvalifikovaných mladých ľudí, aby dokázali uspokojiť dopyt. Druhý je kvalitatívny: náhlosť, s akou sa táto zmena uskutočňuje, ohrozuje odovzdanie znalostí v rámci podniku.

2.3   Najdôležitejším predpokladom vytvárania nových pracovných miest je udržateľný a stabilný hospodársky rast. Od začiatku roka 2010 možno konštatovať isté zlepšenie, v niekoľkých odvetviach dochádza k miernemu nárastu výroby a opatrne stúpa dopyt po pracovných silách, hoci situácia v jednotlivých členských štátoch je rôzna. Spoločnosť sa pod vplyvom globalizácie rýchlym tempom mení a ňou sa mení aj trh práce. Podniky využívajú rôzne druhy pracovných síl, čo čoraz častejšie vedie k vzniku nových foriem pracovných príležitostí, okrem iného aj neistých. Z nedávneho prieskumu nadácie Eurofound týkajúceho sa pracovných podmienok v Európe vyplynulo, že pre väčšinu zamestnancov je aj naďalej normou pracovný pomer na dobu neurčitú, hoci podiel dočasných pracovných vzťahov sa zvyšuje (2). Najčastejšie používanými nástrojmi vyhýbania sa kolektívnym zmluvám je zadávanie zákaziek subdodávateľom, outsourcing a zdanlivá samostatne zárobková činnosť za minimálnych pracovných podmienok. V ostatných rokoch sa využívanie týchto modelov rozšírilo.

3.   Ako sme do tejto situácii dospeli

3.1   Európsky sociálny model je jedinečným modelom sociálneho kapitalizmu, ktorý sa v Európe rozvinul po skončení druhej svetovej vojny. Excesy kapitalizmu sa v rámci neho úspešne potláčajú, pričom silné stránky kapitalizmu ostávajú zachované. Tento model inšpiroval členské krajiny EÚ pri vytváraní spoločnosti, ktorá je založené na súdržnosti, solidarite a konkurencieschopnosti. Konečným výsledkom by mala byť zóna blahobytu pre všetkých občanov Európy založená na demokracii, ochrane životného prostredia, konkurencieschopnosti, solidarite a sociálnom začlenení.

3.2   Táto zásada je zakotvená aj v Lisabonskej zmluve. Popri niekoľkých hospodárskych právach a ustanoveniach, ktoré sa týkajú spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, EÚ sľubuje svojim občanom okrem iného, že:

chce predchádzať sociálnemu vylúčeniu,

je odhodlaná podporovať hospodársky a sociálny pokrok občanov,

zaručuje sociálne práva obsiahnuté v Európskej sociálnej charte z roku 1961, Charte sociálnych práv z roku 1989 a v Charte základných práv,

snaží sa poskytnúť svojim občanom čo najvyššiu úroveň znalostí prostredníctvom širokého prístupu k vzdelávaniu,

zaručuje uplatňovanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pri pracovných príležitostiach a v zamestnaní, vrátane rovnakej mzdy za rovnakú alebo rovnocennú prácu v rámci jedného podniku alebo jednej kolektívnej zmluvy.

3.3   Skutočnosť je však o dosť zložitejšia. Vzniká síce mnoho nových pracovných miest, ide však často o dočasné, nestále pracovné miesta s nízkou mzdou, s obmedzeným sociálnym zabezpečením a slabou ochranou práv pracovníkov. Svojím spôsobom je pochopiteľné, že zamestnávatelia neponúkajú zamestnancom zmluvy na dobu neurčitú hneď, keď sa hospodárstvo pomaly začína dostávať z krízy. Môže to byť dokonca vítaným doplnkom ponuky na trhu práce, a zároveň to môže prispieť k odstraňovaniu sociálneho vylúčenia, pretože tak vznikajú pracovné možnosti pre skupiny, ktoré by sa inak na trhu práce nedokázali uplatniť. Nemalo by sa to však zneužívať. Ak bude hospodárska obnova pokračovať a pracovné príležitosti sa ukážu ako štrukturálne, mali by sa aj tieto pracovné miesta zmeniť na pracovný vzťah, ktorý ponúka primeranú mzdu, sociálne zabezpečenie a ochranu práv.

3.4   Horšie však je, že aj pracovné vzťahy na dobu neurčitú s primeranými pracovnými podmienkami sa menia na neisté pracovné miesta založené na nestálych dočasných zmluvách s obmedzeným sociálnym zabezpečením a právnou ochranou. Stáva sa to nielen v súkromných podnikoch, ale aj vo verejnej správe. Je to v rozpore so sľubmi, ktoré Lisabonská zmluva dala občanom v súvislosti so sociálnou súdržnosťou. Okrem toho nie všetky druhy dočasnej práce sú neisté. Vysoko kvalifikovaným samostatne zárobkovo činným osobám sa môže prostredníctvom zákaziek výborne dariť. Avšak dočasnú prácu možno vždy považovať za neistú, ak ide o nízko kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú prácu vo výrobe a v službách (3).

3.5   Európa patrí ešte v mnohých oblastiach medzi svetovú špičku, pokiaľ ide o blahobyt, sociálnu ochranu a konkurencieschopnosť, avšak naša situácia v porovnaní s minulosťou a naše postavenie voči iným hospodárstvam sa oslabuje. Zo štúdie OECD z roku 2008 vyplýva, že sa rozširuje chudoba, prehlbujú sa rozdiely medzi mzdami a znižujú sa verejné výdaje (4).

3.6   Eurostat pridal v roku 2003 k portfóliu európskych sociálnych ukazovateľov kategóriu „chudobných pracujúcich“. V roku 2008 bol podiel chudobných pracujúcich v krajinách EÚ 8,6 %. Je to okrem iného v dôsledku úbytku podielu stabilnej a primeranej práce a nárastu nestálych a neistých pracovných miest. U občanov to vedie k nárastu nedôvery. V spoločnosti založenej na nedôvere a rozpoltenej sociálnymi konfliktami neexistuje priestor pre udržateľný a stabilný hospodársky rast.

3.7   Materiálne rozdiely sa v ostatných desaťročia značne prehĺbili. T. Judt uvádza v jednej zo svojich posledných kníh (5) niekoľko takýchto pozoruhodných príkladov: nerovnosť vo Veľkej Británii dosiahla najvyššiu mieru od 20. rokov minulého storočia, krajina má viac chudobných detí, ako ktorýkoľvek iný štát v EÚ, väčšina novovzniknutých pracovných miest je platená buď veľmi dobre alebo veľmi zle a rozdiely v príjmoch sa od roku 1973 nikde neprehĺbili natoľko ako vo Veľkej Británii. V Spojených štátoch zarábal generálny riaditeľ General Motors v roku 1968 66-násobok priemernej mzdy vo svojom podniku, v roku 2009 zinkasoval generálny riaditeľ spoločnosti WalMart 900-násobok tejto sumy. Tieto príklady odrážajú extrémy, avšak aj priemerné údaje načrtávajú ten istý obraz. Riaditelia veľkých spoločností v USA zarábali v roku 1965 24-násobok priemernej mzdy v ich podniku, v roku 2007 sa tento rozdiel vyšplhal až na 275-násobok (6).

3.8   Náklady rastúcej nerovnosti sú pre spoločnosť veľmi vysoké. Z prieskumu, ktorý uskutočnili Wilkinson a Pickett (7) vyplynulo, že spoločnosť, v ktorej je materiálna nerovnosť pomerne veľká, dosahuje v takmer všetkých aspektoch každodenného života horšie výsledky ako spoločnosť, v ktorej je materiálna nerovnosť pomerne malá. Zdravotný stav obyvateľstva je horší, ich život kratší, miera kriminality je vyššia a – čo je najhoršie – je podlomená dôvera ľudí navzájom i v spoločnosť. V konečnom dôsledku to vedie k tomu, že ľudia sa obracajú proti vláde, a to tak na národnej úrovni, ako aj na európskej, ako to vyplýva z narastajúceho euroskepticizmu v čoraz väčšom počte členských štátov. Podkopáva to vzájomnú dôveru skupín v spoločnosti, ako aj medzi sociálnymi partnermi.

4.   Ciele

4.1   Tempo hospodárskych zmien sa zvyšuje. V kombinácii s demografickými problémami, ktoré sa na nás valia, si to vyžaduje rýchle a dôsledné opatrenia. Spoločnosť nikdy nedosiahne ideálny stav, neustále sa však vyvíja a spolu s ňou sa musí vyvíjať aj trh práce. Hospodárske záujmy však nie sú jedinými záujmami, ktoré zohrávajú úlohu pri reorganizácii trhu práce, ide tu aj o sociálne záujmy. Úlohou je teda zreorganizovať trh práce tak, aby bol prínosom pre celú spoločnosť.

4.2   Zdá sa, že všetky významné inštitúcie sa zhodujú na smere, ktorým sa musíme na trhu práce uberať. Rada EÚ predložila návrh na usmernenia pre politiku v oblasti pracovných príležitostí (8), v ktorom sa veľká pozornosť venuje sociálnym aspektom. Rada ministrov pre zamestnanosť poukázala na výhody, ktoré prináša zabezpečenie flexibility vo vnútri podniku namiesto flexibilnej vonkajšej vrstvy. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva EÚ, aby predložila stratégiu pre ekologické pracovné miesta. Takáto stratégia by nielen prispela k udržateľnej budúcnosti, ale zároveň by nútila Európu inovovať (9). EHSV vydal k tejto problematike niekoľko stanovísk (10). Európsky parlament prijal veľkou väčšinou hlasov uznesenie o atypických pracovných zmluvách, v ktorom sa vyjadruje v prospech pracovných vzťahov na dobu neurčitú a proti premene takýchto pracovných zmlúv na neisté pracovné príležitosti (11).

4.3   Európska komisia vypracovala v rámci stratégie Európa 2020 niekoľko hlavných iniciatív s konkrétnymi návrhmi v tejto oblasti. Iniciatíva „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ je podnetom na vytváranie cenných pracovných miest s vysokou produktivitou. Iniciatívy „Mládež v pohybe“ a „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ sa vyslovujú za využívanie „jedinej zmluvy“. Komisia chce prostredníctvom tohto nového druhu zmluvy odstraňovať rozdiely na trhu práce tak, že nováčikovia by po vhodnom skúšobnom období dostali prístup k systémom založeným na kolektívnych dohodách medzi sociálnymi partnermi alebo na platnej legislatíve, a tým príležitosť vybudovať si sociálne práva.

4.4   Aj európski sociálni partneri sú v zásade zajedno s takouto politikou. Business Europe, ETUC, UEAPME a CEEP uverejnili v roku 2007 (12) a 2010 (13) správy s odporúčaniami pre politiku trhu práce, ktorá by zohľadňovala nielen hospodárske aspekty, ale aj sociálne záujmy.

4.5   Medzinárodný menový fond (MMF) a Medzinárodná organizácia práce (MOP) na konferencii v Oslo v septembri 2010 zdôraznili, že nielen z ekonomického hľadiska, ako aj z hľadiska sociálnej súdržnosti je mimoriadne dôležité skoncovať s obrovskou nezamestnanosťou. Podľa MMF musíme v budúcnosti predísť tomu, že pracovný trh znovu stratí jednu celú generáciu. MOP predložila už v roku 1999 program pre dôstojnú prácu, ktorého cieľom je umožniť ľuďom pracovať v slobode, za rovnakých podmienok, v bezpečnom prostredí a dôstojne. V júni 2009 MOP schválila Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, novú iniciatívu zameranú na hospodársku obnovu a zachovanie pracovných miest. OECD sa vo svojej ostatnej publikácii venovanej pracovným príležitostiam (14) zasadzuje za politiku, ktorá by sa zameriavala na predchádzanie masovej a dlhodobej nezamestnanosti.

4.6   Východiskom je teda zachovanie konkurencieschopnosti Európy voči ostatným regiónom sveta, čo bude možné len na základe vzdelávania, znalostí, inovácií, kvality, účinnosti a produktivity. Pokiaľ ide o náklady na pracovnú silu, EÚ jednoducho nemôže konkurovať krajinám, ako je Čína, India a Brazília. Bude to možné, iba ak sa pracovné podmienky v EÚ značne zhoršia, čo je v rozpore s cieľom EÚ stať sa konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou s väčším počtom kvalitnejších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Popri ďalšom úsilí v oblasti výskumu a vývoja môže EÚ investovať do podpory a stimulovania odbornej prípravy, pričom zodpovednosť za všeobecné vzdelávanie spočíva na verejnom školstve, a za cielené odborné vzdelávanie nesú zodpovednosť sociálni partneri a verejná správa.

4.7   Význam cieleného odborného vzdelávania sa podceňuje. Vzdelávacie programy sa často obmedzujú na mladých pracovníkov a pracovníkov s už relatívne vysokou kvalifikáciou. V krajinách EÚ 27 sa 57,6 % zamestnancov s vyššou kvalifikáciou zúčastňuje na odbornom vzdelávaní, pričom u zamestnancov s nižšou kvalifikáciou je to 28,4 %. Najvyššie hodnoty v tomto smere udáva Švédsko (91 % a 57,6 %) a najnižšie Rumunsko (14 % a 3,9 %) (15). Vzdelávacie programy sa musia zameriavať predovšetkým na pracovníkov s nižším vzdelaním, staršie osoby, ženy a prisťahovalcov, aby aj tieto skupiny obyvateľstva mali nádej na umiestnenie na pracovnom trhu. Účinným opatrením na podporu tohto zámeru by bolo prideliť jednotlivým pracovníkom určitý rozpočet na odbornú prípravu, pričom jeho výška by bola nepriamo úmerná ich úrovni vzdelania. Nezamestnanosť je problémom najmä medzi pracovníkmi s nižším, alebo zastaraným vzdelaním, ktorí pracujú v tradičných, ustupujúcich odvetviach. Bez dodatočného úsilia v tejto oblasti im nemožno poskytnúť perspektívu na pracovné miesto v inom, modernom odvetví hospodárstva. Ak týmto pracovným silám nepomôžeme znovu si nájsť uplatnenie na trhu práce, budú nám na všetkých úrovniach pracovného trhu čoskoro chýbať kvalifikovaní pracovníci.

4.8   Postaveniu starších zamestnancov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Zatiaľ čo sa vo viacerých členských štátoch EÚ dôchodkový vek zvyšuje, mnohí starší pracovníci strácajú svoje miesto na pracovnom trhu skôr, ako dosiahnu v súčasnosti platný vek odchodu do dôchodku. Buď nedokážu udržať krok so zmenami vo výrobnom procese, alebo im práca na zmeny vo vyššom veku spôsobuje ťažkosti. Aby si aj títo starší pracovníci mohli v dobrom zdraví pokračovať v práci, je potrebné uplatňovať cielenú politiku ľudských zdrojov, ktorá zohľadňuje vek. Mnohé z týchto problémov možno vyriešiť špecificky zameranými školeniami. Avšak aj tu z údajov Eurostatu (16) vyplýva, že starší pracovníci sa na školeniach zúčastňujú v oveľa menšej miere ako mladí (20,9 % pracovníkov vo veku 55 až 64 rokov v porovnaní so 44,2 % pracovníkmi vo veku 25 až 43 rokov).

4.9   Odborná príprava a vzdelávanie majú zmysel iba vtedy, ak sú tieto programy účinné a pracovníci, ktorí ich absolvovali, získali schopnosti potrebné na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacemu trhu práce. To znamená, že tradičné teoretické vzdelávanie, ktoré je realite pracoviska veľmi vzdialené, treba doplniť najmä stážami v podnikoch. Tento typ školení sa však v praxi vyskytuje príliš často. Viaceré členské štáty získali v ostatných rokoch skúsenosti s novými, účinnejšími a na prax zameranými školeniami na pracovisku. Cedefop nedávno uskutočnil prieskum výsledkov výučby na pracovisku (17). Rozširovanie a podporu tohto druhu odbornej prípravy možno len odporúčať.

4.10   Pracovníci sa neučia len prostredníctvom oficiálnych školení, neformálne, ale cenné znalosti a skúsenosti získavajú v priebehu výkonu svojich pracovných povinností. Takto získané spôsobilosti nie sú dostatočne uznávané, pretože nie sú oficiálne certifikované a teda sa za ne neudeľujú uznávané diplomy. Tento prístup obmedzuje mobilitu pracovníkov. Nie je to problémom, pokiaľ si dokážu udržať svoje pracovné miesta, avšak ich možnosti zmeniť pracovné miesto sú obmedzené, pretože svoju neoficiálnu kvalifikáciu si nemôžu uplatniť pri uchádzaní sa o nové pracovné miesto. Okrem iných aj OECD (18) a Cedefop (19) uskutočnili rozsiahly prieskum možností systémov uznávania získaných kompetencií. Vo väčšine členských štátov sa pracuje na systéme, ktorý umožní posúdiť a uznať výsledky neoficiálneho a neformálneho vzdelávania, avšak iba v niekoľkých členských štátoch to prinieslo konkrétne výsledky (20). Táto iniciatíva si zaslúži väčšie uznanie a podporu.

4.11   Z iniciatívy GR pre vzdelávanie a kultúru vzniklo niekoľko nástrojov s cieľom posilniť na európskej úrovni transparentnosť kvalifikácií a kvality vzdelávania a odbornej prípravy v rámci celoživotného vzdelávania (21). Tieto nástroje sa v súčasnosti využívajú hlavne vo svete odbornej prípravy na zvýšenie mobility a uplatniteľnosti študentov v rámci Európy. EHSV zdôrazňuje význam týchto nástrojov a žiada Komisiu, aby preskúmala, ako sa tieto nástroje môžu využiť na zvýšenie mobility a uplatniteľnosti pracovníkov v rámci Európskej únie.

4.12   Zamestnávateľ, ktorý investuje do svojich zamestnancov, organizuje školenia počas pracovného času a hradí s tým spojené náklady, môže od svojich zamestnancov žiadať, aby študovali vo voľnom čase, ak je ďalšie štúdium mimo školení potrebné. Vzdelávací program, ktorý by sa nezaoberal výhradne prípravou na určitú konkrétnu úlohu, ale kvalifikoval by pracovné sily na širšie možnosti nasadenia v rámci podniku alebo na pracovnom trh, je v rýchlo sa meniacom svete najlepšou prípravou na budúcnosť. Takýto program má mnoho zaujímavých stránok tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov. Pre jednu stranu znamená dostupnosť kvalifikovaných a motivovaných pracovných síl, a pre druhú zase silné postavenie na trhu práce. Z nedávnych údajov vyplýva, že proces celoživotného vzdelávania už niekoľko rokov stagnuje (22), a preto ho treba bezodkladne znovu naštartovať.

5.   Ako dosiahnuť tento cieľ

5.1   Podniky potrebujú istotu, aby mohli dlhodobo investovať napríklad do nového vývoja. Rozvoj nových technológií napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov energie prebieha v Nemecku omnoho rýchlejšie ako v iných častiach Európy, pretože nemecká vláda vytvorila viacročný podporný program, ktorý podnikateľom v tomto odvetví poskytol istotu, že ide o štrukturálny rozvoj, ktorý vláda bude viacero rokov podporovať a stimulovať. Nemecko získalo vďaka tejto politike vedúce postavenie v tomto odvetví, v ktorom počet pracovných miest v priebehu 10 rokov vzrástol z menej ako 70 000 na takmer 300 000.

5.2   Istota je však nevyhnutná nielen pre podniky, potrebujú ju aj zamestnanci, pokiaľ ide o príjmy, sociálne zabezpečenie a zvyšovanie kvalifikácie. Tieto zásady predstavujú ústredné hodnoty európskeho sociálneho modelu, ktorý vznikol v Európe po druhej svetovej vojne. Kvalifikovaní zamestnanci majú istý príjem, pretože ich kvalifikácia im ponúka prístup na trh práce a istotu zodpovedajúceho zamestnania. Pracovníci, ktorí sa nie svojou vinou ocitli bez zamestnania, potrebujú sociálne zabezpečenie, aby sa v tom období mohli rekvalifikovať resp. zvýšiť si kvalifikáciu a nájsť si prácu niekde inde. Zamestnanci musia mať okrem toho istotu, že každý z nich bude mať prístup k programu odbornej prípravy, aby mohol naplniť svoje prípadné osobné ambície, pokiaľ ide o prácu a príjem. Jediný spôsob, ako udržať európsky sociálny model vo svetovej konkurencii, je prostredníctvom motivovanej, kvalifikovanej, zodpovednej a flexibilne uplatniteľnej pracovnej sily. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, že pracovníci budú mať istotu, pokiaľ ide o ústredné hodnoty európskeho sociálneho modelu.

5.3   Pracovníci samozrejme nikdy nevyužívajú všetky tri istoty naraz. Náklady na zabezpečenie sa navyše z dlhodobého hľadiska vrátia späť. Ak je dostupný dostatok programov odbornej prípravy na rekvalifikáciu resp. zvýšenie kvalifikácie nezamestnaných, dopyt a ponuka na trhu práce sú lepšie zosúladené a dlhodobá nezamestnanosť je nižšia.

5.4   Flexiistota dohodnutá medzi sociálnymi partnermi môže byť významným nástrojom na tej časti trhu práce, kde je dopyt po flexibilnej pracovnej sile logický, pochopiteľný a opodstatnený (23). Zavedenie nových pracovných noriem má väčšiu šancu na úspech, ak sociálni partneri dospejú v riadnej konzultácii ku kolektívnej dohode. To je možné iba v atmosfére vzájomnej dôvery. Nielen spoločnosť sa výrazne zmenila, ale aj pracovníci. Dnes už všetci nehľadajú pracovné miesto na celý život. Čo pracovníci predovšetkým chcú, je istota, že si počas celého svojho pracovného života budú môcť nájsť vhodnú prácu. A to nie v podobe neistého a nestabilného pracovného miesta, ale v podobe práce, ktorá im ponúkne väčšiu istotu, ako sa uvádza v bode 5.2. Vo veľkých podnikoch je to ľahko uskutočniteľné vďaka flexibilite, nie však vo forme flexibilnej vonkajšej vrstvy, ale prostredníctvom vytvorenia štruktúry, ktorá umožňuje flexibilné nasadzovanie stálych zamestnancov v rámci podniku. Rada ministrov pre zamestnanosť rokovala o tejto možnosti v júli 2010. Táto forma flexiistoty zapadá oveľa lepšie do koncepcie znalostnej ekonomiky, ktorou sa EÚ chce stať. Kolektívne dohody medzi sociálnymi partnermi sú najlepším spôsobom ako uplatniť túto formu flexibility.

5.5   V čase plného vyťaženia budú však podniky vždy potrebovať pracovníkov na dobu určitú. Tento model internej flexibility je okrem toho menej vhodný pre malé a stredné podniky. Malé a stredné podniky sú pre európske hospodárstvo veľmi dôležité, pretože zabezpečujú väčšiu časť pracovných príležitostí. Preto je potrebné nájsť účinnú metódu, ktorá by zmenšila rozdiel medzi pracovníkmi so zmluvou na dobu neurčitú, dostatočnou sociálnou istotou a silným právnym postavením, a pracovníkmi so zmluvou na dobu určitú, minimálnou sociálnou istotou a slabým právnym postavením. Aj títo zamestnanci musia mať zaručený nárok na výhody, ako sú nemocenské dávky, nadobúdanie dôchodkových práv, podpora v nezamestnanosti, platené voľno a rodičovská dovolenka. Možným riešením by napríklad mohlo byť umožniť im za určitých podmienok a za dostupné ceny prístup k opatreniam dohodnutým pre dané odvetvie v kolektívnych zmluvách alebo stanoveným v právnych predpisoch na úrovni štátu, podobne ako v Rakúsku, kde sa podobný systém už zaviedol. Aj tu sa sociálni partneri o zodpovednosť delia s verejnou správou.

5.6   Dôležitá dvojaká úloha bude v budúcnosti spočívať aj na riadení ľudských zdrojov. V prvom rade zohráva významnú úlohu pri tvorbe obsahu programov odbornej prípravy, vďaka ktorým si pracovníci môžu udržiavať svoju úroveň profesionálnej kvalifikácie. Ich úlohou je však aj napraviť narušenú dôveru medzi sociálnymi partnermi, aby spolu v plodnom dialógu hľadali riešenia problémov na trhu práce. Ak sa zúčastneným stranám na základe znovu nadobudnutej dôvery podarí tieto riešenia nájsť, mohlo by to viesť k vytvoreniu trhu práce, na ktorom by zamestnávatelia našli želanú flexibilitu a zamestnanci zase potrebnú istotu.

5.6.1   Toto zlepšené riadenie ľudských zdrojov je kľúčom k obnoveniu dôvery medzi sociálnymi partnermi, ako aj novému prístupu k stabilite pracovných miest. Základom tohto riadenia musí byť najmä:

predvídanie vývoja v oblastí povolaní a pracovných miest, pričom treba dbať na to, aby neboli príliš obťažné,

motivovanie zamestnancov k preberaniu iniciatívy a zodpovednosti s cieľom zvýšiť individuálnu a kolektívnu výkonnosť,

previerka niektorých systémov (prípravného) odborného vzdelávania, ktoré nie sú, alebo sú nedostatočne prispôsobené potrebám miestneho trhu práce,

zlepšenie možností profesionálnej orientácie mládeže zapojením väčšieho počtu pracovníkov a odborníkov z príslušného odvetvia,

zvláštna pozornosť venovaná know-how, tradičným miestnym výrobným postupom a regionálnym značkám, ktorých relatívna zriedkavosť z nich robí súčasť kultúrneho dedičstva.

5.6.2   Snaha o stabilnejší a zdravší trh práce by mala byť súčasťou širšej stratégie, v ktorej zohrávajú úlohu aj iné subjekty, ako napr. služby všeobecného záujmu a slobodné povolania.

5.7   Hlavné línie smerovania vývoja trhu práce síce udáva EÚ, avšak konkrétna realizácia sa môže uskutočniť iba v členských štátoch. Najvhodnejšou úrovňou na realizáciu sa zdajú byť predovšetkým regióny. Úspech znalostnej ekonomiky bude závisieť od toho, či regióny dokážu pripraviť a udržať tvorivé pracovné sily. EÚ môže tento vývoj stimulovať finančnou podporou z európskych štrukturálnych fondov, zhromažďovať príklady osvedčených postupov a sprístupniť ich v podobe databázy. Niekoľko takýchto osvedčených postupov zozbierali členovia poradnej komisie CCMI a sú uvedené v prílohe (24). EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby tieto príklady šírila a odporúčala relevantným inštitúciami nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v rámci členských štátov.

5.8   V Európe existujú príklady regiónov s bohatou priemyselnou minulosťou, kde tradičný priemysel v krátkom čase skoro úplne zanikol a s ním aj základňa pracovných príležitostí a blahobytu v regióne, ako napr. v okolí Lille v severnom Francúzsku a v nemeckom Porúrí. Zainteresované subjekty v regiónoch začali namiesto kŕčovitého pridŕžania sa minulosti hľadať možnosti pre budúcnosť a rozhodli sa podľa toho konať. Výsledkom je, že beznádej v regióne Lille a v Porúri vystriedala perspektíva do budúcnosti a obidva regióny sa rozvíjajú vďaka rôznym novým hospodárskym aktivitám. Pretože v tom spočíva sila Európskeho hospodárstva. Predovšetkým v týchto odvetviach má Európa najlepšie vyhliadky do budúcna a musí sa snažiť upevniť si svoje postavenie. Lille i Porúrie sa dokonca stali kultúrnymi hlavnými mestami Európy. Orgány verejnej správy a sociálni partneri musia na takejto úrovni pripravovať iniciatívy, ktoré napokon povedú k vytvoreniu európskeho sociálneho modelu, ako ho definuje predchádzajúce stanovisko EHSV (25).

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  EQF, ECVET, Europass, EQAF.

(2)  Changes over time – first findings from the fifth European Working conditions survey.

(3)  Definícia neistej práce: práca na základe zmluvy na dobu obmedzenú, ktorá môže byť kedykoľvek vypovedaná zamestnávateľom, bez toho, aby pre neho z toho vyplývali nejaké povinnosti.

(4)  Growing unequal? Income distribution and poverty in OECD countries.

(5)  T. Judt, Ill Fares the Land (2010).

(6)  http://www.finfacts.ie/irishfinancenews/article_1020265.shtml.

(7)  K. Pickett, R. Wilkinson: The Spirit Level: Why more equal societies almost always do better (2009).

(8)  Medziinštitucionálny spis 2010/0115.

(9)  Dokument P7_TA(2010)0299.

(10)  Pozri stanovisko CESE Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 70 a stanovisko na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“ (Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 77).

(11)  2009/2220(INI).

(12)  Key challenges facing European Labour Markets: A joint analysis of European social partners.

(13)  Framework agreement on inclusive labour markets.

(14)  OECD Employment Outlook 2010: Moving beyond the Jobs Crisis.

(15)  Prieskum Eurostatu o vzdelávaní dospelých.

(16)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(17)  http://www.cedefop.europa.eu/EN/Files/3060_en.pdf.

(18)  http://www.oecd.org/dataoecd/9/16/41851819.pdf.

(19)  http://www.cedefop.europa.eu/EN/publications/5059.aspx.

(20)  Napríklad vo Francúzsku existuje tzv. Certificate of competences (CCE) a v Holandsku Ervaringscertificaat.

(21)  EQF, ECVET, Europass, EQAF.

(22)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsiem080&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1.

(23)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“, Ú, v. C 318, 23.12.2009, s. 1 – 5.

(24)  http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/handout.doc.

(25)  Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 119.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Kríza, vzdelávanie a trh práce“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/08

Spravodajca: Mário SOARES

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Kríza, vzdelávanie a trh práce“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

Výbor vyzýva členské štáty, aby:

zabránili tomu, aby opatrenia na prekonanie hospodárskej krízy a štátneho dlhu ohrozili verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy,

pri hodnotení svojich strednodobých rozpočtových cieľov venovali zvláštnu pozornosť verejným investíciám do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť kontinuitu a posilnenie investícií v týchto sektoroch,

trvali na zlepšení výučby materinského jazyka a predmetov „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika),

zlepšili včasné študijné a profesijné poradenstvo, ktoré zohľadní potreby trhu práce,

podporovali rozvoj podnikateľského ducha na všetkých úrovniach vzdelávania,

motivovali správne uplatňovanie európskeho kvalifikačného rámca a vytvorenie národných kvalifikačných systémov,

vytvorili dodatočné príležitosti odbornej prípravy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku alebo pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, a pritom nezabúdali na digitálnu gramotnosť,

rešpektovali právo jednotlivca na kvalitnú certifikovanú odbornú prípravu v pracovnom prostredí, a to nezávisle od úrovne kvalifikácie a typu zmluvy,

zaviedli uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu zručností nadobudnutých v rôznych vzdelávacích prostrediach (formálnom aj neformálnom), ako aj pri vykonávaní profesionálnej činnosti,

využívali európske fondy, najmä Európsky sociálny fond, na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

podporovali programy profesionálneho začlenenia a nabádali podniky, aby využívali takéto nástroje na vytváranie stabilných pracovných miest,

lepšie ohodnotili učiteľské povolanie tým, že budú presadzovať rešpekt voči vzdelávacej činnosti, podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov a zlepšovať ich pracovné a platové podmienky.

2.   Úvod

2.1   Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008, spôsobila najzávažnejšiu hospodársku krízu od tridsiatych rokov minulého storočia a najväčšie zníženie svetového HDP od druhej svetovej vojny. V dôsledku toho dnes v Európe čelíme hlbokej hospodárskej a sociálnej kríze, ktorú sprevádza zatvorenie tisícov podnikov, najmä MSP, zvýšenie nezamestnanosti, znižovanie miezd, rozpočtové škrty v systémoch sociálneho zabezpečenia, zvyšovanie spotrebných daní a cien tovarov prvotnej potreby, ako aj prehĺbenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

2.2   Cieľom tohto stanoviska nie je analyzovať príčiny krízy, ale vyzdvihnúť negatívne aspekty, ktoré spôsobila a spôsobuje v sociálnej oblasti, a tiež zamerať sa na niektoré stratégie potrebné na zníženie dosahu tejto krízy a na prekonanie jej dôsledkov.

2.3   Stanovisko sa bude zaoberať významom vzdelávania a odbornej prípravy ako hlavných nástrojov na prekonanie krízy, ďalej vzťahom medzi vzdelávaním/odbornou prípravou a pracovnou sférou, začlenením mladých ľudí do trhu práce, potrebami a úlohami podnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu svojich pracovníkov a podporou dôstojnej a kvalitnej práce.

2.4   Výbor však v predkladanom stanovisku tiež vyjadruje názor, že na zachovanie európskeho sociálneho modelu by mala celá spoločnosť vyvinúť kolektívne úsilie sprevádzané tvorivosťou a zmyslom pre solidaritu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Pre analýzu tejto problematiky sú obzvlášť významné štyri nedávne iniciatívy Európskej komisie:

„Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti“ (1), ktorý s cieľom dosiahnuť do roku 2020 mieru zamestnanosti 75 % pre všetkých ľudí vo veku od 20 do 64 rokov stanovuje tieto priority: lepšie fungovanie trhov práce, kvalifikovanejšia pracovná sila, vyššia kvalita pracovných miest a lepšie pracovné podmienky a dôraznejšie politiky na podporu vytvárania pracovných miest a dopytu po pracovných silách (2),

iniciatíva „Mládež v pohybe“ (3) zameraná na podporu potenciálu mladých ľudí s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a integračný rast Európskej únie (4),

oznámenie na tému „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020“ (5), ktoré skúma vplyv predčasného ukončenia školskej dochádzky na ľudí, spoločnosť a hospodárstvo, rekapituluje príčiny tohto javu a opisuje súčasné aj budúce opatrenia na európskej úrovni,

európsky kvalifikačný rámec, ktorého cieľom je uľahčiť porovnávanie vzdelávacích systémov jednotlivých členských štátov, čím sa umožní väčšia mobilita pri vzdelávaní a uznávanie vedomostí, zručností a schopností na európskej úrovni.

Všetky tieto dokumenty žiadajú o užšiu spoluprácu medzi sektorom vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce, s čím EHSV súhlasí.

3.1.1   EHSV ďalej poukazuje na to, že Komisia plánuje začať v roku 2012 prieskum zručností EÚ, tzv. panorámu zručností EÚ, s cieľom zvýšiť transparentnosť tak pre uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov, ako aj pre podniky a/alebo verejné inštitúcie. Táto panoráma bude dostupná on-line a bude obsahovať aktualizované prognózy ponuky zručností a potrieb trhu práce do roku 2020, a to vďaka spolupráci národných orgánov, ktoré predpovedajú vývoj trhu práce.

3.1.2   Európske rady pre odvetvové zručnosti a zamestnanosť, ktoré sú priestorom na zapojenie sociálnych partnerov do analýzy zručností pracovníkov a potrieb trhu práce, tiež plnia významnú funkciu ako prostriedok na zrýchlenie výmeny informácií a osvedčených postupov, ktoré dodali rady alebo monitorovacie strediská jednotlivých štátov (6).

3.2   Kríza a trh práce

3.2.1   Finančná a hospodárska kríza má na trh práce ničivý vplyv. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) bolo v roku 2010 na celom svete 250 miliónov nezamestnaných, pričom miera nezamestnanosti sa v danom roku zvýšila z 5,7 % na 6,2 %. Nezamestnanosť okrem toho v mnohých krajinách sprevádza zhoršenie kvality práce a nestálosť zamestnania.

3.2.2   Podľa Eurostatu bola v januári 2011 celková miera nezamestnanosti v eurozóne 9,9 %, v EÚ-27 to bolo 9,5 %, teda v eurozóne bolo nezamestnaných 15,775 miliónov ľudí a v EÚ-27 23,048 miliónov ľudí, z čoho je 5 miliónov dlhodobo nezamestnaných.

3.2.3   V období od konca roka 2008 do februára 2011 sa miera nezamestnanosti v EÚ-27 zvýšila zo 7,7 % na 9,5 % (nezamestnanosť mužov sa zvýšila zo 6 % na 9,5 %, žien zo 7,5 % na 9,6 % a mladých ľudí z 19,7 % na 20,4 %).

3.2.4   Tieto čísla však neodhaľujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi (4,3 % v Holandsku až po 20,5 % v Španielsku) a takmer sa nezmieňujú o určitých výrazne zasiahnutých skupinách (prisťahovalci alebo starší pracovníci).

3.2.5   Nezamestnanosť mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov dosahuje úroveň 20,4 %, teda len v období od prvej tretiny roku 2008 do prvého štvrťroka 2009 sa zvýšila o 4 percentuálne body. Dlhodobá nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii sa od jari 2008 zvýšila takmer o 30 %, pričom dosiahla úroveň 1,2 z 5,2 milióna dlhodobo nezamestnaných.

3.2.6   Pracovníci s nízkymi príjmami (ktorí sú vo všeobecnosti nízkokvalifikovaní) čelia dva až trikrát väčšiemu riziku nezamestnanosti ako pracovníci s vyššími príjmami.

3.2.7   Mladí ľudia sú touto situáciou najviac postihnutí vzhľadom na to, že riziko nízkych príjmov je u nich (napriek tomu, že majú vo všeobecnosti vyššiu kvalifikáciu) dvakrát vyššie ako u pracovníkov v strednom veku.

3.2.8   Podľa Eurostatu (7) bolo v roku 2007, dokonca ešte pred krízou, 79 miliónov ľudí ohrozených chudobou a 32 miliónov ľudí žilo v chudobe. Napriek skutočnosti, že ten, kto pracuje, je menej ohrozený chudobou, sa fenomén „chudoby v zamestnaní“ týka najmenej 17,5 miliónov pracovníkov (8).

3.2.9   Vytvorené pracovné miesta charakterizuje zvýšená neistota, ktorá je obzvlášť vysoká v prípade mladých ľudí a má rôzne dôsledky na nich samotných ako aj na spoločnosť ako celok (neskoré osamostatnenie sa od rodičov, závislosť od rodičov, oneskorené rozhodnutie o vstupe do manželstva alebo rodičovstve) (9). Výbor poukazuje na to, že pojem neistota zamestnania nie je synonymom zmlúv na dobu určitú, ale naopak zneužívania týchto zmlúv v obdobiach, kedy je potreba pracovnej sily preukázateľne trvalá.

3.2.10   Podľa EHSV sú hlavnými problémami a výzvami:

a)

nesúlad medzi prebiehajúcou hospodárskou obnovou, aj keď s určitými rozdielmi v jednotlivých štátoch, a ďalej sa zhoršujúcou situáciou na trhu práce, najmä rastom bez rastu zamestnanosti. EHSV súhlasí s upozornením MOP v poslednej správe o svetových trendoch v oblasti zamestnanosti (10) a v záveroch z nedávneho stretnutia pod názvom Dialóg o raste a zamestnanosti v Európe (11);

b)

sociálna nerovnováha spôsobená zložitou situáciou na trhu práce, najmä u mladých ľudí (napriek tomu, že dosahujú vyššiu úroveň vzdelania ako predchádzajúce generácie) a dlhodobo nezamestnaných;

c)

demografická situácia v Európe, najmä starnutie aktívneho obyvateľstva, ktorá môže zhoršiť nedostatok kvalifikácií na trhu práce;

d)

zmena typov zamestnaní, ktorá má tendenciu zrýchľovať sa. Podľa CEDEFOP sa môže do roku 2020 zvýšiť dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch o 16 miliónov a po strednekvalifikovaných pracovníkoch o 3,5 milióna, pričom dopyt po nízkokvalifikovaných robotníkoch sa môže znížiť o 12 miliónov. Nedostatok kvalifikácií sa bude pravdepodobne zvyšovať, najmä v oblastiach „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), energetike, informačných a komunikačných technológiách, ekologickej doprave, v oblasti životného prostredia a zdravia. Rozdiel medzi vytváranými a zanikajúcimi pracovnými miestami je stále väčší a pre nezamestnaných je stále ťažšie opäť sa začleniť do trhu práce.

3.3   Kríza a vzdelávanie

3.3.1   Vzdelávanie je nástrojom osobnej realizácie jednotlivcov, začlenenia do produktívnej činnosti, súdržnosti spoločností a zlepšenia životných podmienok. V súlade so zisteniami Eurostatu sa ľudia s vyšším vzdelaním dožívajú vyššieho veku.

3.3.2   Nízka úroveň vzdelania sa spája s chudobou a sociálnym vylúčením, čo vysvetľuje, prečo politiky začlenenia kladú taký dôraz na zabezpečenie prístupu k verejným službám (najmä k vzdelávaniu a odbornej príprave).

3.3.3   Stratégia Európa 2020 zdôrazňuje, že vzdelávanie v Európe by sa malo zlepšiť, a to od predškolského až po vyššie vzdelávanie, s cieľom zvýšiť produktivitu a bojovať proti nerovnostiam a chudobe, pričom vyjadruje presvedčenie, že Európa bude môcť prosperovať, len ak budú mať jej obyvatelia zručnosti, ktoré im umožnia prispievať k budovaniu hospodárstva založeného na vedomostiach a čerpať z neho.

3.3.4   EHSV má rovnaký názor ako Európska komisia, ktorá v oznámení „Digitálna agenda pre Európu“ vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európa zaostáva v zavádzaní nových technológií, pričom zdôrazňuje, že 30 % Európanov nikdy nepoužilo internet a že výdavky EÚ na výskum a vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) predstavujú len 40 % výdavkov USA. Rozvoj digitálnej gramotnosti od útleho veku je faktor, ktorý podporuje začlenenie.

3.3.5   EHSV tiež konštatuje, že EÚ má voči USA a Japonsku deficit aj v oblasti inovácií, čo by sa malo riešiť zvyšovaním počtu vysokokvalifikovaných ľudí, investíciami štátov a podnikov do výskumu a vývoja a lepším prepojením vedy, technológie a výrobných činností. Ďalej tiež pripomína, že pojem „inovácie“ zahŕňa organizáciu práce aj sociálnu inováciu.

3.3.6   Dvoma hlavnými cieľmi Komisie v oblasti vzdelávania v rámci stratégie Európa 2020 sú:

a)

zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 %;

b)

zvýšenie počtu obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov, ktorí dosiahli vysokoškolské alebo podobné vzdelanie, na úroveň 40 %.

3.3.7   EHSV má rovnaký názor ako Komisia v tom, že predčasné ukončenie školskej dochádzky je zložitým fenoménom s výrazným vplyvom na kvalitu práce, o ktorú sa mladí ľudia môžu uchádzať, pričom jeho zníženie si vyžaduje dôrazný politický záväzok a nové metódy riešenia tohto problému a prijímania opatrení.

3.3.8   Podľa Komisie v roku 2009 viac ako 6 miliónov mladých ľudí (t. j. 14,4 % zo všetkých mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov) predčasne ukončilo školskú dochádzku alebo odbornú prípravu, pričom dokončilo len prvý cyklus stredoškolského alebo nižšieho vzdelávania, a 17,4 % z týchto mladých ľudí ukončilo len základné vzdelanie (12). Znamená to, že ak by sa predčasné ukončenie školskej dochádzky znížilo čo i len o 1 percentuálny bod, každý rok by sa vytvoril potenciál takmer pol milióna mladých kvalifikovaných pracovníkov, ktorí môžu vstúpiť do pracovnej sféry.

3.3.9   Ďalším dôležitým aspektom, ktorý treba zvážiť, je miera opakovania jednotlivých ročníkov. Podľa údajov štúdie PISA z roku 2009 dosahuje v Írsku miera opakovania ročníkov na základnej škole 11 %, v Španielsku 21 % a v Holandsku a Portugalsku až 22,4 %. Na úrovni nižšieho stredoškolského vzdelávania tento trend pokračuje, a to od 0,5 % vo Fínsku po 31,9 % v Španielsku.

3.3.10   Na úrovni vyššieho vzdelávania a výskumnej činnosti bol podľa údajov Eurostatu z roku 2009 počet absolventov vyššieho vzdelávania v Európe v danom roku len 32,3 %. Súčasné znižovanie rozpočtu vo väčšine krajín (13) ešte viac postihne výskumné štúdium na univerzitách, čo bude mať vplyv na mnohé sektory hospodárstva a spoločnosti (technické vedy, medicína, sociálne a humanitné vedy).

4.   Konkrétne pripomienky: návrhy EHSV

4.1   Posilniť vzdelávanie v období krízy

4.1.1   V období krízy treba zdôrazniť, že vzdelávanie je základným ľudským právom a verejným statkom, ktoré by malo byť zaručené všetkým bez požadovania akejkoľvek protihodnoty, za rovnakých podmienok a bez akejkoľvek diskriminácie, pričom sa zohľadní rovnosť medzi mužmi a ženami.

4.1.2   Investície do vzdelávania by nemali byť v čase krízy vnímané ako problém, ale ako riešenie zamerané na to, aby bolo možné toto ťažké obdobie prekonať v čo najlepších podmienkach. V tejto súvislosti a s cieľom povzbudiť členské štáty, aby viac a koherentnejšie investovali do vzdelávania, by mali jednotlivé štáty pri hodnotení svojich strednodobých rozpočtových cieľov venovať osobitnú pozornosť verejným investíciám do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy.

4.1.3   Rovnako dôležité je pripomenúť, že vzdelávanie je kolektívnym cieľom celej spoločnosti. Škola je špecializovaná inštitúcia so zamestnancami na profesionálnej úrovni, ktorá nemôže a ani nesmie konať izolovane a v prvom rade by mala komunikovať s rodinami, ktoré zohrávajú nenahraditeľnú úlohu, ale mala by tiež nadviazať trvalý dialóg so spoločnosťou a s hospodárskou a sociálnou sférou.

4.1.4   EHSV je pevne presvedčený o tom, že nadobudnutím slušných vedomostných základov získajú žiaci väčšie adaptačné schopnosti, a o tom, že čím je proces nadobúdania vedomostí úspešnejší, tým ľahšie je zohľadniť potreby trhu pri výbere študijného smeru a profesijného zamerania.

4.1.5   Vzdelávanie musí najmä:

a)

pomáhať študentom, aby si overovali informácie, ktoré získavajú a aby sa naučili využívať prostriedky, ktoré im pomôžu plánovať si osobnú a pracovnú budúcnosť;

b)

podporovať kritické myslenie a rozvoj zvedavosti a podnikateľského ducha, ktorý im umožní preberať iniciatívu a riešiť problémy. V tejto súvislosti môže byť veľmi užitočná interakcia medzi školou a podnikmi;

c)

podnietiť u študentov zmysel pre realitu, aby pochopili, aké úsilie si vyžaduje učenie a aby uznali jeho hodnotu. Študenti musia pochopiť, že učiť sa má zmysel a že kultúra nie je len na to, aby sa konzumovala, ale treba si ju osvojiť a ďalej rozvíjať;

d)

poskytnúť slušné základné vzdelanie, najmä znalosť materinského jazyka a matematiky, ako aj iné vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na dobré začlenenie sa do trhu práce v celej EÚ, a najmä zabezpečiť, aby sa rôzne živé cudzie jazyky vyučovali už od prvých rokov školskej dochádzky, čo zároveň podnieti väčšiu otvorenosť voči celoživotnému vzdelávaniu;

e)

rozvíjať tvorivé a estetické schopnosti každého jednotlivca, aby dokázal pristupovať ku kultúre a inováciám s otvorenou mysľou;

f)

v konečnom dôsledku formovať slobodných a samostatných občanov, ktorí sú si vedomí svojich práv a povinností a sú schopní vykonávať dôstojnú prácu v čo najlepších podmienkach.

4.1.6   Vyžaduje si to komplexnejšiu a obohacujúcejšiu formu počiatočného a ďalšieho vzdelávania učiteľov v porovnaní so súčasnou situáciou. Takéto vzdelávanie by malo mobilizovať učiteľov a pomôcť im, aby zaujali nový pedagogický prístup v súlade s výzvami, ktorým čelia (nové technológie, nové potreby trhu práce, multikultúrne prostredie s čoraz častejším zastúpením študentov prisťahovaleckého pôvodu atď.). Členské štáty musia presadzovať rešpekt voči vzdelávacej činnosti, podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov a snažiť sa o zlepšenie ich pracovných a platových podmienok.

4.1.7   Vzdelávanie by sa malo zamerať na všetky životné etapy, od predškolského až po vyššie vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, a malo by pokrývať rôzne učebné prostredia – formálne, neformálne aj informálne. Štáty by mali rozvíjať vzdelávanie v súlade s hospodárskymi a sociálnymi výzvami budúcnosti: spoločnosti založené na vedomostiach a hospodárstva s vysokou produktivitou a nízkymi emisiami CO2.

4.1.8   EHSV v tejto súvislosti navrhuje, aby Európska únia:

a)

splnila záväzky, ku ktorým sa zaviazala v rámci iniciatív „Mládež v pohybe“, „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a v oznámení na tému „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky“;

b)

preskúmala možnosť využiť európske fondy na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a vývoja v EÚ;

c)

podporila programy profesionálneho začlenenia a nabádala vlády a podniky, aby využívali nástroje na vytváranie stabilných pracovných miest;

d)

posilnila, rozvinula a zintenzívnila výmenné programy pre študentov na všetkých stupňoch vzdelávania.

a odporúča, aby členské štáty:

a)

zabránili tomu, aby prekonávanie hospodárskej krízy, a najmä krízy štátneho dlhu, negatívne ovplyvnilo verejné investície do národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

b)

zachovali (a prípadne aj zvýšili) investície do výskumu a vývoja;

c)

spustili a koordinovali iniciatívy na zlepšenie výučby predmetov „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika);

d)

prijali opatrenia na zlepšenie ohodnotenia učiteľského povolania, aby sa neohrozilo plnenie jeho poslania (14);

e)

vytvorili systémy študijného a profesijného poradenstva, aby sa zlepšila informovanosť o odborných zručnostiach potrebných na vstup na trh práce a o tom, ako tieto zručnosti získať;

f)

vytvorili alternatívne programy odbornej prípravy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku alebo majú nízkokvalifikované zamestnanie;

g)

vyriešili problém opakovania ročníkov prostredníctvom infraštruktúr na pomoc najslabším žiakom;

h)

motivovali podniky, aby vo väčšej miere akceptovali profesionálne skúsenosti mladých ľudí;

i)

podporovali rozvoj podnikateľského ducha na všetkých úrovniach vzdelávania.

4.1.9   EHSV chápe, že v čase zmeny podniky potrebujú, aby ich zamestnanci mali špecifické zručnosti, a preto musia systémy odbornej prípravy viac zohľadňovať tento dopyt a musia sa mu prispôsobiť, a to po získaní solídnych základných vedomostí.

4.1.10   Duálny systém výučby (vzdelávanie/odborná príprava), v rámci ktorého sa mladí ľudia začlenia do pracovnej sféry ešte počas štúdia, dosiahol v niektorých európskych krajinách pozitívne výsledky, a preto by sa mal preskúmať.

4.1.11   EHSV si uvedomuje, že vzdelávanie patrí medzi právomoci členských štátov, ale nazdáva sa, že Európska únia im môže pomáhať nielen tým, že ich bude povzbudzovať, aby plnili ciele Únie, pričom využije otvorenú metódu koordinácie, ale aj vytváraním priaznivejších podmienok, ako je nezahŕňanie investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pri výpočte verejného dlhu.

4.2   Uznanie hodnoty vzdelávania – od školy po zamestnanie

4.2.1   Prebiehajúce zmeny (zvýšenie medzinárodnej konkurencie, vedecká a technická revolúcia, klimatické zmeny, rýchly rast rozvíjajúcich sa ekonomík, starnutie obyvateľstva) si vyžadujú pracovnú silu s vyšším dosiahnutým vzdelaním a vyššou kvalifikáciou.

4.2.2   Výmena generácií nie je sama osebe postačujúca na to, aby sa zvýšila úroveň kvalifikácie vzhľadom na skutočnosť, že mnohí mladí ľudia s vysokým vzdelaním vykonávajú nízkokvalifikovanú prácu. Nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním a charakterom vykonávanej práce môže teda viesť k znehodnoteniu vzdelania.

4.2.3   EHSV vidí riešenie vo vytváraní kvalitných pracovných miest, a preto uznáva hodnotu „dôstojnej práce“, ktorú presadzuje MOP.

4.2.4   Z tohto dôvodu treba investovať do aktívnych politík v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy a využiť na to podporu z európskych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu (15).

4.2.5   Treba si tiež uvedomiť, že tvorba pracovných miest závisí od dynamiky podnikov, čo si vyžaduje odstránenie nepotrebného administratívneho zaťaženia hospodárskej činnosti, najmä pokiaľ ide o zakladanie nových podnikov.

4.2.6   EHSV v tejto súvislosti odporúča nasledujúce prioritné iniciatívy:

4.2.6.1

Podpora zapojenia mladých ľudí do trhu práce

a)

prostredníctvom lepšej informovanosti o vývoji potrieb na trhu práce zlepšiť systémy študijného a profesijného poradenstva o požadovaných odborných zručnostiach a o tom, ako ich získať;

b)

vytvoriť programy profesionálneho začlenenia prostredníctvom stáží alebo vzdelávania učňov v pracovnom prostredí;

c)

rozvíjať špecifické programy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku alebo majú nízkokvalifikované zamestnanie;

d)

zrušiť akúkoľvek podmienenosť medzi typom pracovnej zmluvy (na dobu určitú alebo neurčitú) a vekom pracovníka, aby neboli mladí pracovníci znevýhodňovaní len pre svoj vek.

4.2.6.2

Odpoveď na výzvy súvisiace s celoživotným vzdelávaním

a)

zaručiť všetkým ľuďom podmienky potrebné na celoživotné vzdelávanie, ktoré umožní zvýšenie úrovne zručností a prístup ku kvalifikovanejším pracovným miestam, čím sa splní cieľ „inkluzívneho rastu“ stratégie Európa 2020;

b)

zlepšenie odbornej prípravy (zdokonaľovanie a rekvalifikácia) všetkých pracovníkov začlenených do trhu práce, ktorí však nedosiahli dostatočné vzdelanie. Pri týchto iniciatívach treba zohľadniť vek, skúsenosti a znalosti pracovníkov;

c)

rešpektovať právo jednotlivca na kvalitnú certifikovanú odbornú prípravu, pričom sa stanoví počet hodín odbornej prípravy za rok pre všetkých pracovníkov, a to nezávisle od úrovne kvalifikácie a typu zmluvy;

d)

presadzovať plány rozvoja individuálnych zručností, ktoré podniky vypracujú spolu s pracovníkmi a zamestnávateľmi, pričom sa zohľadnia podmienky jednotlivých podnikov, najmä MSP, v zmysle dohody medzi pracovníkmi a zamestnancami uzavretej na európskej úrovni;

e)

podporovať iniciatívy, ktoré sa snažia o zvýšenie uznávania neformálnej prípravy, zlepšenie jej kvality a o lepšie zviditeľnenie zručností získaných mimo formálneho systému (ako je prípad európskeho pasu zručností);

f)

vytvoriť priame prepojenie medzi odbornou prípravou a kariérou pracovníka a investovať do uznávania, potvrdzovania a certifikácie zručností získaných pri vykonávaní pracovnej činnosti. V oboch prípadoch musia členské štáty dohliadať na kvalitu služieb hodnotenia a certifikácie;

g)

zabrániť tomu, aby sa iniciatívy v oblasti odbornej prípravy prioritne zameriavali na nezamestnaných;

h)

pripomenúť, že úlohou verejných služieb je aktívnejšie sa zapájať do politiky odbornej prípravy prioritných cieľových skupín verejnosti, ako sú pracovníci s nižším vzdelaním a kvalifikáciou alebo v neistom zamestnaní a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú zdravotne postihnuté osoby, nezamestnaní pracovníci vo vyššom veku a prisťahovalci;

i)

riadne zohľadniť na trhu práce rodový aspekt a odstrániť nerovnosti a diskrimináciu, najmä platové rozdiely medzi mužmi a ženami.

4.2.6.3

Zlepšenie kvalifikácie a využitie potenciálu starších pracovníkov

a)

EHSV zdôrazňuje veľké riziko, ktoré predstavuje dlhodobá nezamestnanosť (strata príjmov a kvalifikácie, ako aj sociálne vylúčenie), a preto sa nazdáva, že verejné služby zamestnanosti musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri začleňovaní týchto nezamestnaných a pri rozvoji aktívnych politík zamestnanosti a odbornej prípravy;

b)

sociálny dialóg v jednotlivých odvetviach, či už na úrovni EÚ alebo členských štátov, zohráva významnú úlohu pri riešení problémov súvisiacich s kvalifikáciou, pričom sa vyzdvihuje význam rád pre odvetvové zručnosti v tejto oblasti;

c)

v tejto súvislosti treba zachovať a podporovať uzatváranie kolektívnych zmlúv, pretože tak zamestnanci, ako aj podniky majú záujem na zvýšení kvalifikácie;

d)

v čase krízy by bolo opodstatnené mať možnosť využiť prostriedky Európskeho sociálneho fondu na financovanie opatrení zameraných na zvýšenie kvalifikácií, ako aj inovačných projektov na vytváranie dôstojných pracovných miest;

e)

mali by sa tiež vytvoriť podmienky na to, aby sa starší ľudia rozhodli predĺžiť aktívny život, a to tak, že sa zlepšia zdravotné podmienky, pracovné podmienky sa prispôsobia ľuďom, zlepší sa ohodnotenie práce a zvýši sa kvalifikácia, pričom sa zohľadnia zásady definované v odporúčaní MOP č. 162 (16);

f)

v tomto kontexte treba ohodnotiť najmä potenciál starších pracovníkov pri prenose poznatkov na pracovisku, čo by mohlo byť predmetom diskusie medzi zástupcami pracovníkov a podnikov.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 682 v konečnom znení.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 74.

(3)  KOM(2010) 477 v konečnom znení.

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Mládež v pohybe“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 55.

(5)  KOM(2011) 18 v konečnom znení.

(6)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Prispôsobiť zručnosti potrebám priemyslu a služieb v procese zmien – Prínos prípadného vytvorenia sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti v Európe“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(7)  „Statistics in Focus“ (46/2009).

(8)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 52.

(9)  „Youth in Europe – A statistical portrait 2009“.

(10)  „Global employment trends“ (www.ilo.org).

(11)  „Dialogue on Growth and Employment in Europe“, 13. marca 2011, Viedeň (www.ilo.org)

(12)  „Le redoublement dans l’enseignement obligatoire en Europe: réglementations et statistiques“, EURYDICE, január 2011.

(13)  V Lotyšsku sa v roku 2009 krátili prostriedky o 48 % a následne v roku 2010 ešte o ďalších 18 %, v Taliansku predstavuje plánované znižovanie rozpočtu do roku 2013 20 %, v Grécku sa prostriedky znižovali o 30 %, v Anglicku sa bude do roku 2014 – 2015 znižovať rozpočet o približne 40 %.

(14)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 41.

(15)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(16)  Odporúčanie č. 162 o starších pracovníkoch, 1980, MOP (http://www.ilo.org/ilolex/cgi-lex/convde.pl?R162)


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/56


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky v odvetví dopravy“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/09

Spravodajca: Jan SIMONS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 5. mája 2011 rozhodol vypracovať v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Preskúmanie úverovej politiky Európskej investičnej banky v odvetví dopravy“.

Predsedníctvo poverilo vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy (článok 59 rokovacieho poriadku) bol pán Simons rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 123 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Odvetvie dopravy má pre Európsku investičnú banku (EIB) veľký význam a platí to aj naopak. EIB poskytla v roku 2010 úvery v celkovej výške 63 miliárd EUR, z čoho 13,2 miliardy EUR (21 %) bolo určených odvetviu dopravy.

1.2   Keďže sa Komisia čoskoro chystá predstaviť nové usmernenia pre TEN-T, je dôležité dohodnúť sa s EIB na čo najlepšom spôsobe financovania základnej siete infraštruktúry a individuálnych projektov vzhľadom na ciele formulované v bielej knihe z 28. marca 2011.

1.3   Výbor sa domnieva, že v tejto súvislosti treba vnímať aj revíziu „preskúmania úverovej politiky v odvetví dopravy“, ktorú EIB vydala v roku 2007. V bielej knihe sa oveľa viac kladie dôraz na opatrenia v oblasti udržateľnosti, ako je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990, čo bude znamenať, že kritérium udržateľnosti bude mať pri financovaní projektov väčšiu váhu ako doposiaľ.

1.4   Výbor je zajedno s EIB v tom, že pri poskytovaní pôžičiek je prvou hlavnou zásadou snaha o čo najúčinnejší, najhospodárnejší a najudržateľnejší spôsob uspokojenia dopytu po doprave. Vyžaduje si to kombináciu riešení zahŕňajúcich všetky druhy dopravy, čo je v súlade s internalizáciou externých nákladov, z ktorej logistické siete vychádzajú.

1.5   Výbor chce zdôrazniť, že EIB musí každý druh dopravy posudzovať neutrálne a objektívne. Najmä na dlhšie vzdialenosti je potrebná účinná a efektívna komodalita, ktorá umožňuje čo najlepšie využiť výhody každého použiteľného druhu dopravy.

1.6   Výbor sa úplne stotožňuje s druhou hlavnou zásadou, ktorou je rozvoj sietí TEN-T.

1.7   Výbor by uvítal, keby sa tretia hlavná zásada EIB pri uplatňovaní usmernení a kritérií výberu, t. j. uprednostňovanie železničnej, mestskej, vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy, zameriavala nielen na dopravný prostriedok, ale najmä na príslušné logistické reťazce, aby sa tak zabezpečil čo najväčší úspech pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

1.8   Výbor sa domnieva, že čo sa týka financovania projektov výskumu, vývoja a inovácie, je financovanie projektov zameraných na obmedzovanie emisií pri zdroji správnym prístupom.

1.9   Podľa názoru výboru by sa EIB pri úprave usmernení týkajúcich sa poskytovania úverov mala zamerať predovšetkým na preskúmanie logistického reťazca ako celku, pričom kľúčovú úlohu logistických centier tu zohrávajú námorné prístavy, letiská a multimodálne terminály.

1.10   Výbor sa domnieva, že vzhľadom na ambiciózny cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 60 % na jednej strane a finančnú krízu na druhej strane si táto situácia vyžaduje vytvorenie alternatívnych verejných a súkromných foriem financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, hoci aj selektívnym spôsobom, ako sa uvádza v bode 4.6.3.

1.11   Pre podrobnejšiu odpoveď na tri špecifické otázky EIB výbor odkazuje na mnohé stanoviská výboru, ktoré sú vymenované v bode 4.7 a ďalej.

2.   Úvod

2.1   Európska investičná banka (EIB) bola rovnako ako EHSV zriadená v roku 1958 Rímskou zmluvou ako orgán Európskej únie. Financuje projekty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov Európskej únie. EIB získava lacné úvery a tieto prostriedky potom poskytuje bankám a podnikom.

2.2   Vďaka svojmu ratingu AAA môže na kapitálových trhoch získať finančné prostriedky za nízku úrokovú mieru. EIB za výhodných podmienok rôznymi spôsobmi ďalej:

požičiava prostriedky priamo podnikom alebo orgánom na spolufinancovanie rozsiahlych projektov (s rozpočtom viac ako 25 miliónov eur),

požičiava prostriedky bankám a iným poskytovateľom úverov, ktorí zase poskytujú pôžičky na menšie projekty s dôrazom na malé a stredné podniky,

ručí za úvery, vďaka čomu veritelia nenesú žiadne riziko.

2.3   Na realizáciu projektov a kontrolu nakladania s poskytnutými prostriedkami EIB nadviazala intenzívnu spoluprácu s medzinárodnými bankovými inštitúciami a inými inštitúciami EÚ.

2.4   Vzhľadom na silnú vzájomnú závislosť inštitúcie EÚ pravidelne pozývajú EIB na stretnutia s cieľom prerokovať a zosúladiť svoje prístupy. EIB sa tak zapája do prípravy schôdzí Rady ministrov a podieľa sa aj na činnosti niektorých komisií Európskeho parlamentu. Okrem toho priebežne konzultuje záležitosti s Európskou komisiou.

2.5   Podielnikmi EIB sú členské štáty Európskej únie, ktoré spoločne upisujú kapitál banky podľa kľúča odrážajúceho podiel jednotlivých krajín na hospodárstve EÚ.

2.6   EIB poskytla v roku 2010 úvery v celkovej výške 63 miliárd EUR, z čoho 21 % (13,2 miliardy EUR) bolo určených odvetviu dopravy. V období rokov 2006 až 2010 tvorili pôžičky banky odvetviu dopravy 23,7 % celkovej sumy. Okrem členských štátov je EIB najväčším poskytovateľom finančných prostriedkov na projekty TEN-T.

2.7   EIB vydala v roku 2007 svoje „preskúmanie úverovej politiky v odvetví dopravy“ obsahujúce usmernenia a kritériá výberu, ktoré vo väčšej miere zohľadňujú obavy týkajúce sa dôsledkov klimatických zmien. Vďaka tejto politike je zároveň možné vyhovieť rastúcej potrebe mobility. V dokumente sa tiež uvádza, že pravidelné preskúmanie politiky v oblasti úverov pre odvetvie dopravy je vzhľadom na dynamiku vývoja politiky užitočné.

2.8   Európska komisia vydala 28. marca 2011 svoju bielu knihu a čoskoro predloží revidované usmernenia pre projekty TEN-T, a preto je dôležité opätovne prispôsobiť úverovú politiku EIB v odvetví dopravy tejto skutočnosti.

2.9   EIB už tento zámer signalizovala a otvorila konzultáciu na túto tému, v rámci ktorej sa popri súčasných hlavných zásadách zaujíma najmä o tieto tri otázky:

2.9.1

Akým spôsobom môže banka znalosťami a inováciou výraznejšie prispieť k inteligentnému rastu? V tejto súvislosti sa zaujíma najmä o vplyv nových technológií na dopravu.

2.9.2

Akým spôsobom môže banka výraznejšie prispieť k udržateľnému rastu a energeticky účinnejšiemu, ekologickejšiemu a konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu? Táto otázka sa týka hlavne zvýšenia udržateľnosti mobility, pričom sa obmedzí dopravné preťaženie a znečistenie a podporí energeticky účinné využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

2.9.3

Akým spôsobom môže banka výraznejšie prispieť k inkluzívnemu rastu (zahŕňajúcemu všetkých) s dôrazom na pracovné príležitosti a sociálnu a územnú súdržnosť? Tu sa zameriava predovšetkým na dopravne preťažené úseky, cezhraničnú infraštruktúru, intermodálne uzly a vývoj v mestách, na ich okrajoch a v regiónoch.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Výbor sa domnieva, že včasné a pravidelné zosúladenie postojov politických a poradných orgánov EÚ a EIB je užitočné a nevyhnutné, a preto víta žiadosť EIB adresovanú EHSV o vypracovanie stanoviska k preskúmaniu politiky financovania odvetvia dopravy.

3.2   Ako sa uvádza v záveroch bielej knihy, zámerom dopravnej politiky je podporiť konkurencieschopnosť dopravy a zároveň prispieť k dosiahnutiu cieľa tohto odvetvia, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990. Na rok 2030 je stanovený cieľ dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 2008. Podľa názoru výboru to znamená, že bude potrebné vyvinúť značné úsilie na dosiahnutie týchto cieľov a že v oblasti udržateľného rozvoja bude potrebné hľadať také spôsoby financovania projektov, ktoré majú veľký potenciál v oblasti udržateľnosti. Táto otázka je podrobnejšie vysvetlená v dokumente študijnej skupiny TEN/454 týkajúcom sa bielej knihy z názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“.

3.3   Výbor považuje v súčasnosti platné usmernenia (z roku 2007), ktoré EIB uplatňuje pri poskytovaní pôžičiek, vo všeobecnosti za správne: prvou hlavnou zásadou je snaha o čo najúčinnejší, najhospodárnejší a najudržateľnejší spôsob uspokojenia dopytu po doprave. Vyžaduje si to kombináciu riešení, ktoré zahŕňajú všetky druhy dopravy. Podľa názoru výboru je to v súlade s koncepciou komodality, ktorú podporuje a ktorá je a naďalej bude východiskom logistických reťazcov a objektívnej, všeobecne uplatniteľnej, transparentnej a zrozumiteľnej internalizácie externých nákladov podporovanej spoločnosťou vo všeobecnosti a osobitne jednotlivými druhmi dopravy (1).

3.4   Podľa názoru výboru je však možné odôvodniť financovanie len jedného druh dopravy, ak sa ukáže, že je najhospodárnejšou, najudržateľnejšou, najbezpečnejšou a najsociálnejšou alternatívou v danom logistickom reťazci.

3.5   Domnieva sa, že EIB musí každý druh dopravy posudzovať neutrálne a objektívne. Ako sa uvádza v bielej knihe, najmä pri dlhších vzdialenostiach je žiaduca účinná a efektívna komodalita, ktorá umožňuje čo najlepšie využiť výhody každého použiteľného druhu dopravy.

3.6   Podľa názoru Komisie sú pri dlhších vzdialenostiach potrebné osobitne vytvorené dopravné koridory, ktoré optimalizujú dopravu z hľadiska emisií a spotreby energie, pričom sa čo najviac minimalizuje znečistenie životného prostredia, a ktoré sú zároveň príťažlivé vzhľadom na svoju spoľahlivosť, obmedzené dopravné preťaženie a nízke prevádzkové a administratívne náklady. Výbor s týmto súhlasí, ale želá si, aby sa tento prístup uplatňoval aj pri podobných koridoroch na prepravu cestujúcich.

3.7   Druhou hlavnou zásadou, ktorou sa EIB riadi pri rozhodovaní o poskytnutí úveru je rozvoj sietí TEN. Ide o dlhodobé investície, ktoré sú veľmi dôležité na dosiahnutie účinného dopravného systému v EÚ. Výbor preto pripisuje veľký význam vytvoreniu a modernizácii siete TEN-T.

3.8   Treťou hlavnou zásadou EIB je uprednostňovanie projektov v odvetví železničnej, mestskej, vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy, keďže investície do projektov v týchto oblastiach umožňujú dosiahnuť najlepšie výsledky pri obmedzovaní emisií skleníkových plynov na prepravnú jednotku. Výbor upozorňuje na to, že nielen dopravný prostriedok ako taký, ale najmä príslušný logistický reťazec by mal byť zameraný na znižovanie emisií. Ani zameranie sa výhradne na dopravný prostriedok nie je v súlade s koncepciou komodality, čiže s posilňovaním všetkých druhov dopravy, vďaka ktorému sa vytvorí súčinnosť medzi jednotlivými druhmi v logistických sieťach, a to najmä na dlhé vzdialenosti.

3.9   Výbor sa domnieva, že vzhľadom na pozornosť a prostriedky, ktoré EIB investuje do výskumu, vývoja a inovácii v spolupráci s výrobcami vozidiel, je obmedzovanie emisií pri zdroji správnym prístupom, pričom sa pozornosť venuje aj energetickej účinnosti a bezpečnostných aspektom.

3.10   Vývojové trendy, ako je starnutie európskeho obyvateľstva, prehlbujúci sa nedostatok fosílnych palív, pretrvávajúca miera urbanizácie, klimatické zmeny a narastajúca globalizácia, vyvolávajú veľkú potrebu finančných prostriedkov. Podľa názoru výboru EIB oprávnene konštatuje, že je potrebné vypracovať konzistentnú stratégiu financovania, v rámci ktorej sa verejné a súkromné formy financovania navzájom dopĺňajú. Okrem toho by bolo nutné presadiť internalizáciu externých nákladov pri všetkých druhoch dopravy, aby sa dodržala zásada, že znečisťovateľ resp. užívateľ hradí náklady, ktoré spôsobuje, pričom výnosy by sa reinvestovali do znižovania externých nákladov, čo by malo byť hlavným cieľom internalizácie (2).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Výbor žiada, aby sa popri sieťach venovala väčšia pozornosť kľúčovej úlohe uzlov, ako sú námorné prístavy, letiská a multimodálne terminály, ktoré slúžia ako logistické centrá a umožňujú účinné spojenia s vnútrozemím. Podporuje postoj EIB, ktorý sa potvrdzuje aj v bielej knihe, že účinný a skutočne komodálny prístup bude najväčším prínosom k obmedzeniu emisií a spotreby energie.

4.2   Pri posudzovaní kritérií financovania infraštruktúry TEN-T, bude popri optimalizácii dopravných tokov potrebné klásť väčší dôraz na dosiahnutie pozitívnych výsledkov v oblasti emisií a spotreby energie. Sieť TEN-T by mala byť rozšírená na susedné krajiny EÚ.

4.3   Dokončenie siete TEN-T by malo byť prioritou pri tvorbe nového rámca financovania infraštruktúry, pričom je potrebné zohľadniť investičné stratégie tak programov TEN-T, ako aj kohéznych a štrukturálnych fondov. Podľa názoru výboru je nevyhnutná lepšia koordinácia medzi kohéznymi, štrukturálnymi a investičnými fondmi pre odvetvie dopravy, aby sa finančné prostriedky Spoločenstva využívali čo najúčinnejšie.

4.4   Komisia vo svojej bielej knihe, ktorú zverejnila 28. marca 2011 odhaduje náklady na investície do infraštruktúry potrebné na uspokojenie dopytu po doprave na obdobie rokov 2010 – 2030 na 1,5 trilióna EUR, pričom realizácia siete TEN-T bude do roku 2020 stáť približne 550 miliárd EUR, pričom 215 miliárd EUR sa bude musieť vyčleniť na odstránenie najdôležitejších preťažených miest v infraštruktúre.

4.5   Z hľadiska technológie by sa podľa výboru mala pozornosť venovať predovšetkým financovaniu projektov, ktoré vďaka cieleným investíciám do výskumu a vývoja umožňujú znížiť emisie škodlivých látok pre zdroji. Malo by sa to týkať aj výskumu alternatívnych druhov palív, ktoré by mali nahradiť fosílne palivá.

4.6   Výbor si uvedomuje, že existuje rozpor medzi ambicióznymi cieľmi znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 60 % formulovanými v bielej knihe a značnými finančnými nákladmi, ktoré si to vyžiada, na jednej strane, a finančnou krízou, ktorá nás núti k opatrnej finančnej politike, na strane druhej.

4.6.1   Domnieva sa však, že táto situácia zároveň ponúka možnosť lepšie prideľovať dostupné finančné prostriedky a príležitosť rozvíjať iné verejné i súkromné formy financovania.

4.6.2   V tejto súvislosti môže ísť o účasť na vývoji nových finančných nástrojov pre odvetvie dopravy, v rámci ktorých by určitú úlohu mohli zohrávať penzijné fondy a poisťovacie spoločnosti ako investori.

4.6.3   EHSV okrem toho odporúča účinne a selektívne využívať verejno-súkromné partnerstvá pri financovaní sietí TEN-T, pričom však treba zohľadniť skutočnosť, že nie všetky členské štáty majú bohaté skúsenosti s týmito partnerstvami a že je nevyhnutné mobilizovať finančné nástroje EÚ (ako sú štrukturálne a kohézne fondy, TEN-T a EIB) ako súčasť komplexnej stratégie financovania, v rámci ktorej sa spoločne využívajú európske a národné verejné i súkromné prostriedky. EHSV v tejto súvislosti odkazuje na svoj postoj, že je potrebné upraviť definíciu verejno-súkromného partnerstva v postupoch Eurostatu v prípade štátneho dlhu, aby orgány verejnej správy mali možnosť slobodne sa rozhodovať o zapojení do takéhoto partnerstva (3).

4.7   Pokiaľ ide o konkrétne otázky zo strany samotnej EIB (pozri bod 2.9 a ďalej), výbor odkazuje na svoje predchádzajúce stanoviská, ktoré v tejto súvislosti vypracoval, pričom tu uvádza najdôležitejšie myšlienky.

4.7.1   Pokiaľ ide o prvú otázku „príspevku k inteligentnému rastu prostredníctvom znalostí a inovácie a dosahu nových technológií na dopravu“, treba predovšetkým vziať do úvahy:

TEN/419„Podporiť rozšírenie elektrických vozidiel“ (4), bod 1.1: rozšíriť používanie elektrických vozidiel s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov; bod 1.6: EHSV vyzýva Európsku úniu, aby podnietila a podporila tento rozhodujúci prechod;

TEN/382„Zavedenie inteligentných dopravných systémov“ (5), bod 1.7: Výbor upozorňuje, že na vybudovanie infraštruktúry by sa malo rátať s príslušnými finančnými prostriedkami zo zdrojov Spoločenstva, a aj zo zdrojov členských krajín a súkromného sektoru;

TEN/362„Európska stratégia pre morský a námorný výskum“ (6), bod 1.10: Komisia by v dokumentoch nadväzujúcich na oznámenie mala predložiť návrh na vyčlenenie osobitných prostriedkov podporu oblastí morského a námorného vedeckého výskumu, na ktoré sa európska stratégia výskumu nevzťahuje; bod 3.6.4: rovnako dôležité je skoordinovať štrukturálne fondy európskeho rámcového programu s inými zdrojmi financovania;

TEN/335„Emisie z cestnej dopravy – konkrétne opatrenia na prekonanie stagnácie“ (7).

4.7.2   Pokiaľ ide o druhú otázku – udržateľný rast a energeticky účinnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo – sú užitočné tieto stanoviská:

TEN/399/400„Udržateľná budúcnosť dopravy/Európska dopravná politika po roku 2010“ (8), bod 2.8 prvá zarážka: stúpajúci podiel starších osôb, zmena správania v doprave, väčšie množstvo verejných zdrojov na vyplácanie starobných dôchodkov a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľstva, finančné prostriedky dostupné pre verejnú dopravu budú v budúcnosti obmedzené; bod 4.15: potrebné sú rozsiahle zmeny pri investíciách do infraštruktúry;

TEN/412 „Európska dopravná politika/Lisabonská stratégia a stratégia trvalo udržateľného rozvoja (9), bod 1.5: nové usmernenia pre transeurópsku dopravnú sieť a podnety vďaka intervenciám Európskej investičnej banky; bod 1.8: riešenia s výraznejším finančným dosahom, ktoré si vyžadujú jednoznačné politické rozhodnutia atď.;

TEN/297„Kombinácia energetických zdrojov v doprave“ (10), bod 5.4: subvencie v doprave, ktoré v EÚ dosahujú okolo 270 – 290 miliárd EUR; bod 8.13: Európska komisia vyčlenila 470 miliónov EUR na vytvorenie spoločného podniku na palivové články a vodík; bod 8.15: Projekt Zero Regio spolufinancovaný Európskou komisiou, dve inovatívne dodávateľské sústavy;

TEN/376„Cestná doprava v roku 2020: očakávania občianskej spoločnosti“ (11), bod 1.9: budovanie nevyhnutnej infraštruktúry, bod 4.2: bude treba prikročiť k budovaniu resp. vylepšovaniu (odstráneniu problematických miest fyzickej infraštruktúry);

TEN/336„Sociálne dôsledky vývoja vzťahu dopravy a energetiky“ (12), bod 1.2.5: finančný nástroj s rozdelením rizika;

TEN/262„Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite“ (13), bod 1.3: na optimalizáciu fyzickej siete je nevyhnutné vyčleniť potrebné finančné prostriedky; bod 4.5.5: uvoľniť viac rozpočtových prostriedkov na rozvoj transeurópskych dopravných sietí; bod 4.5.6: systém zmiešaného financovania výstavby a údržby infraštruktúry;

TEN/440„Program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky“ (14), bod 2.9: uplatňovanie integrovanej námornej politiky je ohrozené vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov; bod 2.10: vytvorenie programu na podporu ďalšieho rozvoja integrovanej námornej politiky;

TEN/427„Finančná pomoc Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky“ (15) bod 1.1: využiť multiplikačný účinok európskych fondov na urýchlenie realizácie investícií v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie; bod 2.2: jednoúčelový finančný nástroj na financovanie iniciatív v oblasti udržateľnej energie;

TEN/404„MSP a energetická politika EÚ“ (16), bod 1.2: financovanie investícií, podpora a zabezpečovanie finančnej synergie medzi členskými štátmi EÚ a organizáciami; bod 1.3: podpora inovácií a financovanie investícií regionálnych programov;

TEN/366„Integrácia dopravnej politiky a územného plánovania pre udržateľnejšiu mestskú dopravu“ (17), bod 5.2: EÚ poskytuje investičné prostriedky prostredníctvom štrukturálneho a kohézneho fondu a prostredníctvom Európskej investičnej banky; bod 5.3: nové výzvy vyplývajúce z klimatických zmien si vyžadujú spoločné európske úsilie;

TEN/381„Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu“ (18) bod 4.1.2: významnou úlohou bude uľahčiť využívanie európskych nástrojov pomoci na rozvoj európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, a to prostredníctvom spolufinancovania tvorby železničných koridorov nákladnej dopravy z rozpočtu programu transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, ako aj pôžičkami Európskej investičnej banky;

4.7.3   EHSV sa vo svojich stanoviskách vyjadril aj k otázke inkluzívneho rastu, pričom venoval pozornosť pracovným príležitostiam a sociálnej a územnej súdržnosti. V tejto súvislosti možno vyzdvihnúť najmä:

TEN/276„Doprava v mestách a mestských aglomeráciách“ (19) bod 4.1: EHSV vyzýva Komisiu, aby vykonala novú úpravu rozdelenia finančných prostriedkov na opatrenia regionálneho rozvoja; bod 4.5: zmysluplný by bol aj konkrétny podporný program EÚ na podporu mobility a rozvoja miest;

TEN/445„Sociálne aspekty dopravnej politiky EÚ“ (20), bod 1.10.1: EÚ by mala poskytnúť finančnú podporu na infraštruktúrne opatrenia, ako sú parkovacie zóny v cestnej nákladnej doprave a kvalitné železničné stanice, stanice metra a električiek a autobusové stanice;

TEN/397„Politika EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018“ (21), bod 7.1: je potrebných viac investícií do zlepšovania infraštruktúry prístavov a vnútrozemských prepojení, pričom tento parameter by sa mal zohľadniť pri revízii TEN-T;

TEN/320„Zelená kniha: Za novú kultúru mestskej mobility“ (22) bod 1.5: EHSV sa prikláňa k využívaniu „zelených nákupov“ pri verejnom obstarávaní v súvislosti s infraštruktúrami financovanými pomocou európskych programov a k odstráneniu existujúcich prekážok; bod 4.25: kladie otázku: Akú pridanú hodnotu by mohla priniesť v dlhodobejšom horizonte európska podpora na financovanie ekologickej a energeticky účinnej mestskej dopravy?;

TEN/401„Podpora udržateľných ekologických pracovných miest v rámci balíka opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a energetiky“ (23) bod 6.3: EHSV navrhuje zaviesť určitý európsky Marshallov plán, čiže vytvoriť tzv. európsky štátny fond zaručený EIB a osobitnými finančnými prostriedkami, ktoré by dal k dispozícii systém európskych centrálnych bánk a ECB, a ktorého poslaním by bolo splnenie cieľov energetickej účinnosti a úspor energie; bod 6.4: EIB by prevzala správu tohto fondu;

TEN/414„Akčný plán mestskej mobility“ (24), bod 1.10: EHSV navrhuje cielenejšie prideľovanie prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ vytvorením špecifického finančného nástroja na podporu mestskej mobility; bod 4.4.4: vyzýva na racionalizáciu jestvujúcich európskych zdrojov financovania;

TEN/388„TEN-T: preskúmanie politiky“ (25), bod 2.6: od roku 1996 sa investovalo viac ako 400 miliárd eur do projektov spoločného záujmu; bod 2.7: odhaduje sa, že bude potrebné investovať ďalších 500 miliárd eur; bod 3.16: EHSV navrhuje zriadiť riadiaci orgán na európskej úrovni, ktorý by sa zaoberal koordináciou a využívaním finančných prostriedkov.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80 – 83, ako aj Ú. v. C 255, 22.9.2010, s. 92 – 97.

(2)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80 – 83.

(3)  Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 59 – 66 (Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev“).

(4)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 47 – 52.

(5)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85 – 89.

(6)  Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 46 – 50.

(7)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 22 – 28.

(8)  Ú. v. C 255, 22.9.2010, s. 110 – 115.

(9)  Ú. v. C 354, 28.12.2010, s. 23.

(10)  Ú. v. C 162, 25.6.2008, s. 52 – 61.

(11)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 25 – 29.

(12)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 43 – 49.

(13)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 63 – 67.

(14)  Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 64 – 67.

(15)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 165 – 166.

(16)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 118 – 122.

(17)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 1 – 6.

(18)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 94 – 98.

(19)  Ú. v. ES C 168, 20.7.2007, s. 77 – 86.

(20)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 22.

(21)  Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 103 – 109.

(22)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 39 – 45.

(23)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 110 – 117.

(24)  Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 56 – 61.

(25)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 101 – 105.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Štátna pomoc pre lodné staviteľstvo“ (doplňujúce stanovisko)

2011/C 318/10

Spravodajca: Marian KRZAKLEWSKI

Pomocný spravodajca: Enrique CALVET CHAMBON

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 9. decembra 2010 rozhodol podľa článku 29A vykonávacích predpisov rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko na tému

Štátna pomoc pre lodné staviteľstvo

(doplňujúce stanovisko).

Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI), poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 124 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor je presvedčený, že rámcová úprava štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo je nástroj, ktorý by sa mal zachovať, pričom niektoré jeho ustanovenia treba zmodernizovať a rozšíriť. Táto rámcová úprava pomohla v období svojej platnosti dosiahnuť stanovené politické a hospodárske ciele. Jej ďalšia existencia je opodstatnená najmä špecifickým charakterom tohto sektora, ktorý je opísaný v úvode jej súčasného znenia.

1.2   Výbor by chcel zdôrazniť, že rámcová úprava nemá nič spoločné s dočasnými protikrízovými opatreniami, ale vychádza zo špecifík sektora, a že pomoc, ktorá sa v nej ustanovuje by nemala odmeňovať stavbu nekonkurenčných lodí alebo plavidiel nízkej technologickej úrovne.

1.3   EHSV sa domnieva, že ďalším argumentom potvrdzujúcim špecifickú situáciu lodiarskeho odvetvia, ktorá si vyžaduje zachovanie a aktualizáciu rámcovej úpravy, je najnovšia informácia o neúspechu – po 20 rokoch úsilia– rokovaní, ktoré viedla organizácia OECD v súvislosti s dohodou v oblasti lodiarskeho priemyslu, ktorej cieľom bolo stanoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na celosvetovom trhu.

1.4   Výbor sa v ďalšej časti stanoviska podrobne vyjadrí o hlavných otázkach a problémoch, ktoré predložila Komisia zainteresovaným stranám v konzultačnom procese. EHSV takisto navrhuje a zdôvodňuje zmeny, ktoré sú podľa jeho názoru potrebné a mali by sa zapracovať do nového znenia rámcovej úpravy.

1.5   Pokiaľ ide o pomoc pre výskum, vývoj a inovácie, ktorá sa ustanovuje v rámcovej úprave, výbor sa domnieva, že takáto pomoc je nevyhnutná, pretože pomáha podnikom znášať osobitné druhy rizika spojené s inováciami.

1.5.1   Výbor sa domnieva, že dostupnosť pomoci pre inovácie má priaznivý vplyv na posúdenie rizika spojeného s každým inovačným prvkom pri vývoji nových výrobkov alebo postupov. Podnikom v odvetví lodného staviteľstva to umožňuje zavádzať opatrenia na podporu nových riešení, ktoré zväčšia šance inovatívnych výrobkov na úspech na trhu, a tak ďalej stimulovať výskum, vývoj a inovácie.

1.6   Pokiaľ ide o otázku Komisie, či by bolo vhodné, aby sa z oprávnenosti na pomoc pre inovácie vylúčili iné druhy inovácie a aby sa ponechali iba inovácie spojené s „ekologickejšími“ loďami, sa výbor sa prikláňa k stanovisku sociálnych partnerov a domnieva sa, že by to veľmi oslabilo účinnosť tohto nástroja. Predovšetkým by sme prišli o výrazný pozitívny vplyv na inovácie z hľadiska výrobných postupov a ďalšie inovácie z hľadiska výrobkov týkajúce sa bezpečnosti alebo produktivity.

1.7   Výbor sa domnieva, že nástroje pomoci, ktorých cieľom je uľahčiť prienik na trh s ekologickými technológiami, sú dôležitou pomôckou a musia byť začlenené do rámcovej úpravy. Zrevidovaná úprava by mala obsahovať vhodné a praktické ustanovenia v tejto súvislosti spolu s požiadavkami horizontálnych zásad týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Podľa názoru EHSV takéto ustanovenia nepovedú k vytvoreniu ďalšieho nástroja štátnej pomoci, ale uľahčia uplatňovanie rámcovej úpravy a umožnia dosiahnuť dôležité ciele EÚ.

1.8   Pokiaľ ide o zásadnú otázku Komisie, či je potrebné zachovať v rámcovej úprave pomoc pre výskum vývoj a inovácie, keďže existuje horizontálna úprava týkajúce sa výskumu, vývoja a inovácie, výbor rozhodne potvrdzuje, že vzhľadom na špecifický charakter lodiarskeho sektora je nevyhnutné zachovať pomoc pre výskum, vývoj a inovácie, stanovenú v rámcovej úprave, pretože horizontálny rámec neposkytuje vhodné riešenia na podporu inovácie v tomto odvetví.

1.9   Keďže od zavedenia rámcovej úpravy v roku 2004 až do obdobia krízy v rokoch 2009 – 2010 nebol dôvod využívať pomoc poskytovanú pri ukončení činnosti a v poslednom čase sa situácia zhoršila tak dramaticky, že objednávky v lodeniciach EÚ klesli na najnižšiu úroveň za posledných vyše 10 rokov, výbor sa nazdáva, že tento typ pomoci treba zachovať. Ustanovenia týkajúce sa tejto pomoci musia lodeniciam umožniť čiastočnú reštrukturalizáciu bez toho, aby bolo nevyhnutné proces reštrukturalizácie plne implementovať v rámci usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu

1.10   Výbor je presvedčený, že regionálna pomoc je osožná aj pre odvetvie lodného staviteľstva. Regionálna pomoc stanovená v rámcovej úprave musí zabezpečiť rovnakú intenzitu podpory ako opatrenia zavádzané na základe usmernení pre regionálnu pomoc. EHSV sa domnieva, že obmedziť rozsah pomoci v rámcovej úprave len na existujúce lodenice nie je ani vhodné, ani opodstatnené.

1.11   Reštriktívne predpisy EÚ, pokiaľ ide o budovanie výrobných kapacít v odvetví lodného staviteľstva, mali opačný efekt, ako bol ich cieľ. Namiesto toho, aby sa obmedzil príspevok k celkovej nadmernej produkcii. sa lodenice EÚ ocitli vo veľmi nevýhodnej situácii v porovnaní so svetovou konkurenciou. Zachovať predpisy, ktorých cieľom je zmenšiť podporu na budovanie výrobných kapacít, nemá preto podľa výboru žiadne opodstatnenie.

1.12   Pokiaľ ide o pomoc pri vytváraní pracovných miest, EHSV apeluje na členské štáty, aby tieto prostriedky využívali častejšie ako v súčasnosti, najmä s cieľom podporovať v týchto štátoch opatrenia lodeníc v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

1.13   Výbor sa nazdáva, že ustanovenie o exportných úveroch by sa v rámcovej úprave malo zachovať. Exportné úvery udeľované v súlade so sektorovou dohodou OECD nepredstavujú štátnu pomoc a podporujú podniky, a tým aj regióny, v ktorých sa tieto podniky nachádzajú. Je to priamo spojené s udržaním alebo zvýšením miery zamestnanosti v sektore a v príslušných podnikoch a tiež so ziskami pre vlastníkov lodí z EÚ (možnosť získať dlhodobý úver alebo záruku na úver pri nákupe lodí).

1.14   Výbor podporuje myšlienku rozšíriť ponuku produktov, ktoré musia byť obsiahnuté v rámcovej úprave vzhľadom na vývoj situácie v lodnom staviteľstve a technológii od roku 2004. EHSV sa domnieva, že na tento účel by bolo treba využiť návrh aktualizácie predstavený v stanovisku CESA v súvislosti s článkom 2 rámcovej úpravy (1).

1.15   Výbor apeluje na členské štáty a verejnú správu EÚ, aby venovali mimoriadnu pozornosť informovaniu o možnostiach a podmienkach využívania nástrojov štátnej pomoci uvedených v rámcovej úprave.

2.   Úvod

Kontext

2.1   EHSV prijal 29. apríla 2010 stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Európsky lodiarsky priemysel zoči-voči súčasnej kríze“.

2.2   Európska komisia do svojho pracovného programu na rok 2011 zaradila preskúmanie Rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo, ktoré by malo viesť k prípadnej aktualizácii a predĺženiu tejto rámcovej úpravy na obdobie po roku 2011. Do 6. decembra 2010 prebiehali oficiálne konzultácie so zainteresovanými stranami, medzi inými so sociálnymi partnermi, ako aj s členskými štátmi.

2.2.1   Doplňujúce stanovisko EHSV na túto tému môže byť osožné a aktuálne vzhľadom na hospodárske a sociálne dôsledky uplatňovania týchto ustanovení, ako aj na ich dosah na konkrétne regióny.

2.3   Rámcová úprava štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo stanovuje pravidlá, ktorými sa riadi Komisia pri posudzovaní štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo. Rámcová úprava pre lodné staviteľstvo nadobudla platnosť 1. januára 2004 a spočiatku sa mala uplatňovať počas obdobia troch rokov. Komisia sa odvtedy dvakrát rozhodla predĺžiť uplatňovanie rámcovej úpravy pre lodné staviteľstvo, a to v roku 2006 o ďalšie dvojročné obdobie a v roku 2008 o ďalšie trojročné obdobie. V dôsledku toho je rámcová úprava pre lodné staviteľstvo v súčasnosti platná do 31. decembra 2011.

2.4   Všeobecnou zásadou rámcovej úpravy je to, že lodné staviteľstvo je oprávnené na pomoc v rámci horizontálnych nástrojov štátnej pomoci, s výnimkou prípadov, keď sa uplatňujú osobitné ustanovenia rámcovej úpravy pre lodné staviteľstvo. Tieto osobitné ustanovenia sa týkajú týchto oblastí: pomoc pre výskum, vývoj a inovácie, pomoc pri ukončení činnosti, pomoc pri vytváraní pracovných miest, exportné úvery, pomoc na podporu rozvoja a regionálna pomoc.

2.5   Vzhľadom na to, že lodné staviteľstvo je oprávnené na pomoc aj v rámci horizontálnych nástrojov štátnej pomoci (ako aj zo strany EÚ), konzultácia a stanovisko EHSV vyjadrené v mene občianskej spoločnosti EÚ by mali najmä pomôcť určiť, či sa osobitné ustanovenia rámcovej úpravy pre lodné staviteľstvo majú ďalej uplatňovať, a tiež ukázať, či by sa v prípade predĺženia platnosti mali zmeniť, a ak áno, akým spôsobom.

3.   Stručný súhrn aktuálnych informácií o európskom lodnom staviteľstve v celosvetovom kontexte pred rozhodnutím o rámcovej úprave

3.1   Rozsiahla a širokospektrálna charakteristika európskeho lodiarskeho sektora bola uvedená v stanovisku EHSV z apríla 2010. Nasledujúce informácie sa týkajú údajov a charakteristických čŕt zaznamenaných v uplynulom roku.

3.2   Po skončení prvého obdobia krízy možno konštatovať, že táto kríza poznačila lodiarsky priemysel na celom svete. V obchode došlo k dosiaľ nevídanému poklesu a všetky lodiarske krajiny narazili na značné problémy vzhľadom na veľký nedostatok dopytu. V spojení s dodnes nevyriešenou otázkou jasných pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti výroby lodí a obchodovania s nimi sú dnes vážne ohrozené dlhodobé európske možnosti v tejto oblasti.

3.3   V súčasnosti sa vyše 80 % celosvetovej výroby lodí realizuje v ázijských krajinách a ich objednávky predstavujú až 90 % celosvetových objednávok. Posilnenie pozície týchto krajín ide na úkor krajín EÚ, ktorých podiel na svetovej produkcii v súčasnosti poklesol na úroveň 7 – 8 %.

3.3.1   Podiel Európy na svetovom trhu z hľadiska nových objednávok v roku 2009 dramaticky poklesol na 2,7 %, ale v prvých troch štvrťrokoch roku 2010 vzrástol na 4,8 %. Avšak pokiaľ ide o objem lodí v registroch lodeníc (orderbook), hoci svetový ukazovateľ v roku 2010 o niečo vzrástol, v EÚ zostal na podobnej úrovni ako v roku 2009, čo je najnižšia úroveň za posledných desať rokov.

3.3.2   Celkový objem nových objednávok predstavoval v uplynulých rokoch tieto hodnoty: v roku 2007 – 85 miliónov CGT, v roku 2008 – 43 miliónov, v roku 2009 – 16,5 milióna, ale v troch štvrťrokoch roku 2010 vzrástol na 26,3 milióna CGT (predpokladá sa, že koncom roka to bude okolo 35 miliónov). V roku 2009 sa upustilo od stavby mnohých už objednaných plavidiel, okrem iného aj z dôvodu veľmi nízkych sadzieb za prepravu tovaru a tiež pre slabé možnosti získať bankové úvery na financovanie stavby lodí.

3.3.3   Ukazovateľ cien, v eurách, sa od prvého štvrťroku 2010 (keď dosiahol najnižšiu hodnotu za posledných 10 rokov) zlepšil o približne 17 %, ale výmenné kurzy nepriaznivo vplývajú na ceny v menách jednotlivých krajín. Hoci tento index vzrástol od roku 2000 o viac ako 20 %, ceny v eurách zostali na tej istej úrovni.

3.4   Okrem krízy je hlavnou príčinou problémov v lodiarskom priemysle i naďalej zasahovanie a protekcionizmus štátov, v ktorých je tento sektor kľúčovým odvetvím hospodárstva, alebo ašpiruje na takúto pozíciu. Lodenice, najmä na Ďalekom východe, ktoré dostávajú pomoc od štátnych orgánov, môžu ponúkať svoje výrobky a služby za také ceny, ktoré nezohľadňujú všetky druhy rizika, teda sú nižšie ako ceny, ktoré ponúka konkurencia, najmä európska, ktorá je nútená zahrnúť takéto druhy rizika do kalkulácie ceny. Ďalším protekcionistickým nástrojom môže byť výmenný kurz (pretože je to jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť), ktorý môže byť do istej miery regulovaný (napríklad v Číne a tiež v Južnej Kórei).

3.5   V decembri 2010 sa OECD rozhodla neotvoriť opäť rokovania o dohode týkajúcej sa lodiarskeho priemyslu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na celosvetovom trhu. Zastavenie rokovaní po 20 rokoch bude mať za následok, že celosvetový lodiarsky trh zostane i naďalej miestom neľútostného boja. Nepriaznivý vývoj udalostí núti niektoré krajiny uchyľovať sa ešte viac k rôznym formám trhových intervencií. Dôsledkom je, že rozdiely z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže v lodiarskom priemysle sa v celosvetovom meradle ešte viac prehlbujú. Vinu za túto situáciu možno pripísať neústupčivosti niektorých krajín vlastniacich lodenice mimo EÚ: Číny a Južnej Kórei.

3.5.1   Takýto vývoj udalostí sa považuje za reakciu na svetovú krízu a podporuje protekcionistické riešenia. Čoraz viac hrozí, že na svetovom trhu sa budú stavať lode, ktoré z ekonomického hľadiska nemajú opodstatnenie. Tieto nové lode prispejú k prehĺbeniu krízy na trhu nákladnej dopravy, pretože príliš veľa lodí sa bude uchádzať o ten istý náklad. Európski sociálni partneri z lodiarskeho odvetvia sa už sťažovali na rôzne dôsledky tejto situácie (nadmerná výrobná kapacita, nižšie ceny pre lodenice, zvýšenie tonáže, nižšie sadzby za prenájom), ktoré poškodzujú všetkých účastníkov trhu.

3.6   Od roku 2008 v EÚ drasticky poklesla miera zamestnanosti v tomto sektore. Bolo zrušených 40 tisíc pracovných miest a všetky zainteresované strany požadujú spustenie núdzového programu s cieľom zachovať kritický objem európskeho lodiarskeho priemyslu (2). Tento trend ešte umocnilo nedávne zavedenie kapitálového rámca pre bankový dohľad Bazilej III, ktorý obmedzuje podmienky financovania.

3.7   Od vypuknutia finančnej krízy v EÚ je oveľa ťažšie získať finančné prostriedky na stavbu lodí, keďže niekoľko kľúčových finančných inštitúcií obmedzilo alebo úplne zastavilo svoju účasť na financovaní pred dodaním výrobku (predbežné financovanie) ako aj po ňom. V tejto situácii podstatne vzrástol význam nástrojov verejných záruk, ktoré sa týkajú aj exportných úverov. Úverová kríza v lodiarskom odvetví pretrváva aj napriek prvým pozitívnym zmenám na trhu.

3.8   Podsektor opravy lodí, ktorý je súčasťou lodiarskeho odvetia, síce takisto prežíva prechodné ťažkosti, je však v oveľa lepšej situácii ako lodenice, ktoré vyrábajú lode. Lodenice zamerané na opravu lodí pôsobia na inom trhu ako odvetvie lodného staviteľstva (viac než polovica lodí, ktoré sa v nich opravujú, pochádza z krajín mimo EÚ). V rokoch 2009 a 2010 celosvetová kríza neobišla ani tento sektor, pretože lodiari podstatne znížili náklady na opravy svojich lodí a často ich obmedzili na nevyhnutné a pravidelné opravy, ktoré požadujú plavebné predpisy.

3.8.1   Zoči-voči veľkej konkurencii na svetovom trhu zaviedli lodenice zamerané na opravy v niektorých krajinách EÚ opatrenia s cieľom diverzifikovať produkciu prostredníctvom uskutočňovania modernizácie (retrofitting) plavidiel a realizácie komplikovanejších operácií, ako je predlžovanie trupu lodí alebo iné prestavby, ktoré sa týkajú aj zariadení na ťažbu ropy a plynu z morského dna, ako aj stavby plavidiel menších rozmerov.

3.8.2   Opravy lodí prebiehajú v súčasnosti v prevažnej miere v lodeniciach a závodoch, ktoré sa nachádzajú v susedných krajinách, mimo územia EÚ. EHSV žiada, aby členské krajiny a správne orgány EÚ vypracovali stratégiu, ktorá by stimulovala rozvoj a výstavbu tohto typu lodeníc na pobreží EÚ. Je v záujme členských štátov, aby sa v EÚ zachoval „strategický minimálny počet“ opravárenských zariadení, ktoré by slúžili jej lodiarskemu sektoru. Tieto závody by mohli opravovať lode za konkurenčné ceny, pričom by zaručovali dokončenie zákazky v stanovenej lehote a ekologické metódy výroby, a tak by sa podieľali na priemyselnej obrode niektorých prímorských regiónov EÚ.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Hlavným cieľom preskúmania rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo by malo byť zlepšenie podmienok hospodárskej súťaže pre európske lodenice. Tento cieľ je nevyhnutné zohľadniť vo všetkých ustanoveniach tejto úpravy.

4.2   Postavenie európskeho lodiarskeho sektora v celosvetovej hospodárskej súťaži je pod obrovským tlakom z dôvodu ťažkých trhových podmienok, a najmä veľkého množstva podporných prostriedkov v konkurenčných krajinách. Keďže európsky priemysel nemôže konkurovať svojim súperom z hľadiska ceny práce, musí získať prevahu prostredníctvom najvyššej kvality výroby v oblasti bezpečnosti lodí, výkonnosti a ochrany morského prostredia, a tiež v inovačných postupoch zameraných na ďalšie zvyšovanie výkonnosti. Je zrejmé, že práve táto rámcová úprava – zmenená a zmodernizovaná – dokáže zabezpečiť primerané stimuly v tomto smere a je nevyhnutná na dosiahnutie týchto cieľov.

4.3   Zaktualizované znenie rámcovej úpravy by malo obsahovať podrobne vypracovaný pragmatický systém stimulov, ktorý by uľahčoval investície do nových alebo zmodernizovaných lodí s lepšími parametrami z hľadiska ochrany životného prostredia. Ak takýto systém nebude v krátkom čase zavedený, môže sa stať, že nebude možné dosiahnuť rýchlo a hospodárne dobré výsledky z hľadiska zníženia emisií NOx a SOx, ako aj skleníkových plynov. V ustanoveniach rámcovej úpravy musí byť uvedené, že pomoc tohto typu a prostriedky na ňu vyčlenené sa musia obmedzovať len na európskych výrobcov.

4.4   Pomoc poskytovaná na základe rámcovej úpravy je dôležitá pre jednotlivé podniky, ako aj pre regióny. Preto je potrebné zavádzať inovačné projekty, aby sa mohlo čo najskôr a čo najlepšie reagovať na meniace sa potreby trhu. Inovačné projekty, na ktoré by sa táto pomoc vzťahovala, by sa museli zameriavať na výskum, vývoj a inováciu s orientáciou na nové produkty, ako aj na školenia a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov zapojených do takýchto aktivít. Zaktualizovaná rámcová úprava musí tento aspekt zohľadňovať.

4.5   Výbor sa domnieva, že skôr, než sa vyjadrí konkrétne o otázke pomoci na exportné úvery (pozri konkrétne pripomienky), treba vysvetliť, že dostupnosť konkurencieschopného financovania výroby je často rozhodujúcim činiteľom pri získavaní nových projektov. V uplynulých rokoch veľmi vzrástlo zapojenie štátnych orgánov, národných bánk a iných verejných subjektov do financovania pred dodaním výrobku (predbežné financovanie), ako aj po ňom, a to najmä v Ázii. Z krátkodobej a strednodobej perspektívy možno akceptovať, že financovanie stavby lodí si spravidla vyžaduje podporu vo forme úveru alebo štátnej záruky, a to aj v EÚ, so zapojením štátnych a európskych finančných ustanovizní, napríklad EIB (kde sa objavili ťažkosti pre tento sektor (3)).

4.6   Odkedy bola po prvý raz ustanovená rámcová úprava pre lodné staviteľstvo EÚ, došlo k mnohým štrukturálnym zmenám, na ktoré treba pri koncipovaní nových ustanovení rámcovej úpravy prihliadať. Ide o tieto zmeny:

značne pokročila špecializácia európskych lodeníc a v tomto procese treba pokračovať a mal by sa podporovať,

podiel štandardných typov lodí v európskej priemyselnej výrobe sa výrazne obmedzil,

celosvetová konkurencia, pokiaľ ide o menšie lode, vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, je aj dnes badateľná,

zatiaľ čo veľkosť (rozmery) väčšiny európskych lodeníc je rovnaká alebo o niečo menšia ako v uplynulej dekáde (z dôvodu zatvorenia lodeníc v Poľsku, Chorvátsku, Dánsku a Španielsku), Európa sleduje masové rozširovanie lodeníc v konkurenčných krajinách, najmä v Ázii,

výrazne vzrástol význam výrobkov a výrobných postupov šetrných k životnému prostrediu; túto tendenciu treba podporovať najmä prostredníctvom nevyhnutných opatrení týkajúcich sa emisií, vrátane emisií SOx, NOx a skleníkových plynov,

nárast činnosti na pobreží si bude vyžadovať od európskeho lodiarskeho priemyslu priamu odpoveď na otázku, ako uspokojiť miestny dopyt pomocou vlastných lodeníc.

4.7   Pri využívaní nástrojov pomoci uvedených v rámcovej úprave zohrávajú dôležitú úlohu členské štáty, ktoré sú povinné podrobne a pravidelne informovať o možnostiach a podmienkach získania pomoci zo štátnych zdrojov (nie dotácií!) stanovenej v rámcovej úprave.

5.   Konkrétne pripomienky

Pomoc pre výskum, vývoj a inovácie

5.1   Vyvíjať činnosť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií je nevyhnutné, aby sa vyrábali lepšie výrobky, a tak sa dosiahol úspech na trhu. Avšak činnosť v tejto oblasti možno vyvíjať len vtedy, keď je trh pripravený akceptovať osobitné druhy rizika spojené s inováciami.

5.2   Ako zdôrazňujú európski zamestnávatelia, vyrábať prototypy lodí znamená vystaviť sa veľkému riziku. Na rozdiel od väčšiny iných sektorov zmluva o predaji uzatvorená s lodenicou vymedzuje definíciu výkonnosti produktu, ktorú si pri podpisovaní zmluvy nemožno overiť. Aj drobné ťažkosti spojené s jedným inovačným prvkom môžu spôsobiť veľké zmeny, ktoré si budú vyžadovať dodatočné prostriedky a čas, čo môže viesť k vážnemu narušeniu procesu výroby.

5.2.1   Za takýchto okolností má dostupnosť pomoci pre inovácie priaznivý vplyv na posúdenie rizika spojeného s každým inovačným prvkom pri vývoji nových výrobkov alebo postupov. Podnikom v odvetví lodného staviteľstva to umožňuje zavádzať dodatočné opatrenia na podporu nových riešení, ktoré zväčšia šance inovatívnych výrobkov na úspech na trhu, a tak umožnia ďalej stimulovať výskum, vývoj a inovácie.

5.3   Využívanie pomoci na inovácie má urýchľujúci účinok, ktorý je dôležitým faktorom umožňujúcim zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť, čo je nevyhnutné v záujme udržania technologickej prevahy v oblasti zložitých a inovačných typov lodí. Rýchlosť inovácie je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti, najmä so zreteľom na obmedzené možnosti ochrany duševného vlastníctva v oblasti námorných technológií.

5.4   Európski sociálni partneri zastupujúci lodiarske odvetvie zhodne tvrdia, pričom vychádzajú z konkrétnych príkladov, že pomoc pre inováciu vo veľkej miere pomohla zlepšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť lodiarskeho odvetvia v EÚ. Uľahčila zavedenie a rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov a povzbudila výskum, vývoj a inováciu. Preto treba uznať, že ide o dôležitý nástroj politiky EÚ.

5.5   Pokiaľ ide o problémy spojené s uplatňovaním zásad týkajúcich sa pomoci pre inovácie, podľa názoru podnikateľov ich možno vyriešiť bez toho, aby sa muselo meniť znenie rámcovej úpravy, a síce prostredníctvom vhodných zmien v správe o vnútroštátnom programe, týkajúcich sa prahovej hodnoty uvoľnenia pomoci v prípade inovácií z hľadiska výrobkov v súvislosti s malými loďami, ako aj pre inovácie z hľadiska postupov.

5.6   Pokiaľ ide o otázku Komisie, či by bolo vhodné, aby sa z oprávnenosti na pomoc pre inovácie vylúčili iné druhy inovácie a aby sa ponechali iba inovácie spojené s „ekologickejšími“ loďami, výbor sa prikláňa k stanovisku sociálnych partnerov a domnieva sa, že by to veľmi oslabilo účinnosť tohto nástroja. Predovšetkým by sme prišli o silný pozitívny vplyv na inovácie z hľadiska postupov na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Takisto niektoré inovácie z hľadiska výrobkov, napríklad tie, ktoré sa spájajú so zlepšením bezpečnosti, s ochranou a pohodlím posádky alebo cestujúcich, by mohli byť vylúčené z pomoci.

5.6.1   Nástroje pomoci, ktorých cieľom je uľahčiť prienik na trh s ekologickými technológiami sú dôležitou pomôckou, ktorá by mala byť začlenená do rámcovej úpravy ako „pomoc na ochranu životného prostredia“, ktorá doplní pomoc na inovácie, bude však predstavovať osobitný nástroj.

5.7   Treba tiež zaviesť stimuly pre činnosť nad rámec legislatívnych požiadaviek, podľa vzoru rámca pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia. Záujem o využívanie tohto rámca v lodiarskom sektore však vzrástol len málo. Preto je nevyhnutné začleniť do rámcovej úpravy vhodné a praktické ustanovenia v súlade s požiadavkami horizontálnych zásad. Účinné by bolo odvolať sa na ustanovenia týkajúce sa pomoci na ochranu životného prostredia v rámci zásad, ktoré sa vzťahujú na skupinové výnimky, pokiaľ ide o uvoľnenie pomoci, v spojení so stanovenými požiadavkami týkajúcimi sa lodí. Pomohlo by to účinne zjednodušiť pravidlá štátnej pomoci v EÚ pre tento sektor.

5.8   Horizontálny rámec pre výskum, vývoj a inovácie, obsahuje takisto predpisy týkajúce sa inovácie, vrátane vývoja „prototypov a pilotných projektov […], vtedy, keď prototyp je nevyhnutne konečným obchodným produktom a jeho výroba je príliš nákladná, než aby bol použitý výlučne na účely predvádzania a overovania“ (4).

5.8.1   V príslušných ustanoveniach sa skutočne počíta s intenzívnejšou pomocou ako v rámcovej úprave a so širšou – do určitej miery – škálou oprávnených nákladov. Existujú tu však aj výhrady, že „pokiaľ sa predvádzacie alebo pilotné projekty následne využijú na obchodné účely, všetky príjmy pochádzajúce z takéhoto využitia sa musia odpočítať z oprávnených nákladov.“ (5)

5.8.2   Toto ustanovenie sa síce uplatňuje vo väčšine výrobných sektorov v spojení so sériovou výrobou, kde sa cena vývoja výrobku amortizuje vďaka väčšiemu počtu výrobkov, keďže ide o sériovú výrobu, v prípade prototypov lodí ho však nemožno uplatniť.

5.9   Výbor zastáva názor, že vzhľadom na osobitný charakter odvetví lodiarskeho priemyslu horizontálny rámec týkajúci sa výskumu, vývoja a inovácií neposkytuje vhodné riešenia v súvislosti s pomocou pre inováciu v oblasti lodného staviteľstva, a preto by najlepším riešením bolo začleniť zodpovedajúce ustanovenia do zaktualizovanej rámcovej úpravy.

Pomoc spojená s ukončením činnosti

5.10   Od zavedenia rámcovej úpravy v roku 2004 až do začiatku krízy prežíval lodiarsky sektor obdobie silného dopytu, a preto nebol dôvod uvažovať o zatváraní závodov. V dôsledku dramatického poklesu dopytu v uplynulých dvoch rokoch sa však situácia zmenila a objednávky európskeho priemyslu klesli na najnižšiu úroveň za posledných vyše desať rokov.

5.10.1   Výbor sa preto domnieva, že v súvislosti s aktuálnou situáciou na trhu je oprávnené zachovať pomoc pri ukončení činnosti (6).

5.11   Ustanovenia týkajúce sa tohto typu pomoci musia lodeniciam umožniť čiastočnú reštrukturalizáciu (7) bez toho, aby bolo nevyhnutné prejsť celým procesom reštrukturalizácie v rámci usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Pri revízii týchto usmernení by sa mal prevziať takýto model. Keby sa tak stalo, určite by sa už nemuseli zachovať podrobné ustanovenia týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu v rámci lodného staviteľstva.

Regionálna pomoc

5.12   V prípade zachovania regionálnej pomoci musí byť jej rozsah a intenzita v súlade so zásadami, ktoré sa uplatňujú na základe usmernení pre regionálnu pomoc. Obmedziť túto pomoc len na existujúce lodenice nie je ani vhodné, ani opodstatnené. Európsky lodiarsky priemysel musí investovať do efektívnejších metód výroby a vybavenia, aby posilnil svoje konkurenčné postavenie. Môže si to vyžadovať vybudovanie väčších výrobných jednotiek v záujme účinnejšieho využitia synergie a úspor z rozsahu. Súčasné predpisy sťažujú alebo znemožňujú získanie regionálnej pomoci pre takéto projekty.

5.13   Veľké investície v Ázii boli hybnou silou ich úspešného rozvoja. Tieto investície často uľahčovala priama alebo nepriama štátna pomoc. Reštriktívne európske predpisy týkajúce sa budovania výrobných kapacít v tomto sektore mali opačný účinok. Namiesto toho, aby sa obmedzil príspevok k celkovej nadmernej produkcii, sa lodenice EÚ ocitli vo veľmi nevýhodnej situácii v porovnaní so svetovou konkurenciou. Zachovať reštriktívne predpisy, ktorých cieľom je zmenšiť podporu na budovanie výrobných kapacít, nemá preto podľa výboru žiadne opodstatnenie.

5.14   Pokiaľ ide o problémy z hľadiska výkladu alebo uplatňovania súčasných pravidiel regionálnej investičnej pomoci, sú späté s reštriktívnym charakterom rámcovej úpravy vo vzťahu k horizontálnym predpisom. Najmä v dôsledku striktného výkladu obmedzenia pomoci na investície v existujúcich zariadeniach sa neopodstatnene zredukoval rozsah pôsobnosti tohto nástroja a vznikli vážne problémy s uplatňovaním právneho rámca.

Pomoc pri vytváraní pracovných miest

5.15   EHSV je presvedčený, že pomoc pri vytváraní pracovných miest by mala zostať súčasťou rámcovej úpravy.

5.15.1   Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali častejšie ako v súčasnosti využívať prostriedky na vytváranie pracovných miest stanovené v rámcovej úprave, najmä s cieľom podporovať opatrenia lodeníc v ich krajinách zamerané na vzdelávanie a odbornú prípravu v krízových situáciách, vyplývajúcich z cyklickosti, nadmernej výroby vo svetovom meradle a nekalej konkurencie zo strany výrobcov mimo EÚ.

Exportné úvery a podpora rozvoja

5.16   Exportné úvery poskytované štátnymi agentúrami pre exportné úvery sú bežnou praxou v mnohých priemyselných odvetviach na celom svete. Sektorové dohody na úrovni OECD stanovujú prípustné medzinárodné normy v tejto súvislosti. Všetky členské štáty EÚ plne využívajú tieto zásady, ktoré sa v kontexte predpisov EÚ o štátnej pomoci považujú za zodpovedajúce pravidlám spoločného trhu.

5.17   Exportné úvery sú dôležitou súčasťou financovania projektov v oblasti lodného staviteľstva. V Európe vychádzajú zo zásady pokrytia nákladov, v žiadnom prípade nejde o dotácie. Ich dostupnosť za konkurenčných podmienok vo veľkej miere pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Najmä v kontexte veľkorysých balíkov financovania, ktoré vyčleňujú iné krajiny s rozvinutým lodiarskym priemyslom, najmä Čína a Kórea, je nevyhnutné nabádať členské štáty, aby poskytli svojim podnikom rovnocenné nástroje.

5.18   Výbor sa domnieva, že vďaka využitiu možností, ktoré poskytuje sektorový dialóg, by sa malo určiť, nakoľko dôležité a prínosné je začleniť do rámcovej úpravy odkaz na ustanovenia OECD. Sociálni parteri z lodiarskeho odvetvia v EÚ sa domnievajú, že touto otázkou by sa mali zaoberať správne orgány, ak by to malo ohroziť dostupnosť súčasných exportných úverov.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Preskúmanie rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo – odpoveď CESA na diskusný dokument – dodatok (2010).

(2)  Stanovisko EHSV CCMI/069 (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 35).

(3)  Pozri stanovisko EHSV CCMI/069 (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 35).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008).

(5)  Tamže.

(6)  Napríklad Španielsko, medzi inými, plánuje využiť v blízkej budúcnosti plánuje „pomoc pri ukončení činnosti“ v prípade niekoľkých lodeníc (čiastočná reštrukturalizácia).

(7)  Pomoc na reštrukturalizáciu je definovaná v príslušných horizontálnych zásadách, ktorých preskúmanie je naplánované na rok 2012, a možno očakávať, že sa v nich zohľadní aj pomoc na čiastočné ukončenie činnosti.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/69


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti integrácie prisťahovalcov“ (doplňujúce stanovisko)

2011/C 318/11

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol podľa článku 29A vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému:

Spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti integrácie prisťahovalcov“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 27. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

V nasledujúcich rokoch dôjde k nárastu vnútornej mobility európskych občanov a prisťahovalectva príslušníkov tretích krajín do Európy. Tieto migračné procesy zvýšia národnostnú, etnickú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť Európskej únie (1). Nárast mobility a prisťahovalectva predstavuje výzvu na miestnej a regionálnej úrovni.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odsudzuje nedávne postupy, ktoré obmedzujú voľný pohyb v rámci schengenského priestoru, a s cieľom spolupracovať s Európskou radou z dňa 24. júna vypracoval stanovisko (2).

1.2

Jedna z hlavných zásad stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa týka integrácie prisťahovalcov. EHSV chce pripomenúť, že integráciu uľahčuje hospodársky rast a rast zamestnanosti, zlepšenie odbornej prípravy a úrovne verejných služieb.

1.3

Je veľmi dôležité, aby mala EÚ kvalitné spoločné právne predpisy, aby sa prisťahovalectvo regulovalo prostredníctvom právnych a transparentných postupov. Spoločné právne predpisy musia vychádzať z rešpektovania Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby sa tak prisťahovalcom zaistili rovnaké práva a povinnosti, rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia v práci a v spoločnosti.

1.4

V období hospodárskej a sociálnej krízy rastie v celej EÚ intolerancia, xenofóbia a rasizmus, a to tiež v politických programoch niektorých vlád. Inštitúcie EÚ musia byť veľmi aktívne v boji proti xenofóbii a diskriminácii namierenej voči prisťahovalcom a menšinám, musia podporovať rovnosť príležitostí, sociálnu súdržnosť a mobilitu. Médiá musia konať zodpovedne a výchovne.

1.5

Miestne a regionálne samosprávy majú k dispozícii politické, regulačné a rozpočtové nástroje na rozvoj integračných politík. V mnohých prípadoch sa národné politiky zameriavajú na kontrolu migračných tokov, sú však veľmi vzdialené od miestnej a regionálnej úrovne, ktorá musí riešiť problém integrácie. Rozvinuli sa rozličné druhy politík: proaktívne, preventívne, nápravné a reaktívne. Miestne orgány upustili od prístupu, podľa ktorého je integrácia prirodzeným bezproblémovým procesom, ktorý si nevyžaduje aktívne a špecifické politiky.

1.6

EHSV sa domnieva, že integrácia nie je právny akt, ale zložitý dlhodobý sociálny proces s početnými rozmermi a zúčastnenými stranami, a to najmä na miestnej úrovni. Sociálny proces integrácie sa rozvíja v štruktúrach spoločnosti a rozličných oblastiach života ľudí: v rodine, v mestskej štvrti, v meste, v práci, v škole, vo vzdelávacom zariadení, na univerzite, v združeniach, náboženských inštitúciách, športových kluboch atď.

1.7

Sociálny proces integrácie musí vychádzať z regulačného rámca, ktorý zaručí postupné vyrovnanie povinností a práv prisťahovalcov s ostatným obyvateľstvom a zabezpečí prístup k tovarom a službám a občianskej účasti za podmienok rovnakého zaobchádzania (3). Prvá zo spoločných základných zásad integračnej politiky Európskej únie uvádza (4), že „integrácia je dynamický, obojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkými prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov (5).

1.8

Politiky integrácie a sociálneho začlenenia podporované miestnymi a regionálnymi samosprávami sa musia zameriavať na rôzne oblasti  (6): prvé prijatie, vyučovanie jazykov, zákonov a zvykov, bývanie, zdravie, boj proti chudobe, boj proti diskriminácii, politiku zamestnanosti a odbornej prípravy, rovnosť mužov a žien, vzdelávanie mládeže, politiku rodiny, politiku mládeže, zdravotnú starostlivosť, rozšírenie sociálnych služieb a umožnenie občianskej účasti. Verejné orgány musia mať medzi svojimi zamestnancami osoby, ktorých prítomnosť je vyjadrením etnickej a kultúrnej rozmanitosti a úradníci musia absolvovať odbornú prípravu týkajúcu sa multikultúrneho prostredia. Na miestnej a regionálnej úrovni je potrebné podporovať dialóg a spoluprácu medzi kultúrami a náboženstvami.

1.9

Demokratická správa vecí verejných vychádza zo zásady, že všetci členovia politickej komunity by mali byť schopí zapojiť sa priamo alebo nepriamo do vládneho rozhodovacieho procesu. Ak majú byť integračné politiky úspešné, občianska spoločnosť a miestne a regionálne samosprávy musia aktívne spolupracovať pri ich tvorbe, uplatňovaní a hodnotení.

1.10

Demokratická spoločnosť si vyžaduje, aby všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje kolektívne rozhodovanie, mohli mať vplyv na tieto rozhodnutia a mohli sa zúčastňovať na procese ich prijímania. Je potrebné zlepšiť demokraciu v európskych multikultúrnych mestách 21. storočia prostredníctvom účasti rezidentov, ktorí majú obmedzené práva na účasť na politickom živote, teda rezidentov z tretích krajín  (7).

1.11

EHSV vyzval (8) na udelenie občianskych práv štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s trvalým pobytom v EÚ. Takisto požaduje, aby boli národné naturalizačné politiky flexibilnejšie.

1.12

EHSV by mohol spolupracovať pri uvádzaní záverov konferencie v Zaragoze do praxe prostredníctvom stanoviska o ukazovateľoch aktívneho občianstva.

1.13

Deviata zo spoločných základných zásad integračnej politiky, podľa ktorej „účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorení integračných politík a opatrení, najmä na miestnej úrovni, podporuje ich integráciu“, nebola v členských štátoch dostatočne rozvinutá. V treťom vydaní štúdie MIPEX (9) (ukazovatele týkajúce sa integrácie v 31 krajinách Európy a Severnej Ameriky) sa konštatuje, že väčšina prisťahovalcov má málo príležitostí zapojiť sa do tvorby politík, ktoré ich ovplyvňujú.

1.14

EHSV sa domnieva, že treba uviesť do praxe proaktívne integračné politiky s obojsmerným prístupom, zamerané na hostiteľskú spoločnosť i na prisťahovalcov s cieľom vytvoriť spoločnosť, v ktorej by mali všetci občania bez ohľadu na svoj pôvod rovnaké práva a povinnosti a uznávali by rovnaké hodnoty demokratickej, otvorenej a pluralitnej spoločnosti.

1.15

Občianska spoločnosť v európskych mestách je veľmi aktívna a snaží sa zlepšiť občianske spolužitie a integráciu. Tieto organizácie predstavujú obrovský sociálny kapitál a vo všetkých oblastiach svojej činnosti sú schopné podporovať inkluzívne spoločnosti. EHSV navrhuje, aby miestne a regionálne samosprávy podporovali činnosti občianskej spoločnosti, aby ju konzultovali a zapájali prostredníctvom verejných a transparentných postupov, a aby mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Systémy financovania nesmú obmedzovať nezávislosť týchto organizácií.

1.16

Na uľahčenie integrácie je potrebné zlepšiť správu vecí verejných prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti. EHSV preto navrhuje, aby sa posilnila úloha existujúcich miestnych a regionálnych participačných a poradných orgánov a aby sa vytvorili nové fóra a platformy v mestách a regiónoch, ktoré ich ešte nemajú, pretože prostredníctvom participačných systémov sa verejná činnosť stáva úspešnejšou.

1.17

EHSV navrhuje, aby mestské úrady a regionálne orgány v Európe zriadili poradné orgány, fóra a platformy, aby sa tak mohla občianska spoločnosť (organizácie prisťahovalcov a na podporu prisťahovalcov, organizácie na podporu ľudských práv, organizácie žien, sociálni partneri – odbory a podnikateľské organizácie – a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré majú záujem) zapojiť a byť konzultovaná v otázkach integračnej politiky. Na komunálnej úrovni by sa mohli participačné štruktúry upraviť podľa miestnych podmienok a mohli by mať stabilný alebo flexibilnejší charakter. Miestne a regionálne samosprávy sa musia snažiť odstrániť prekážky, ktoré bránia účasti.

1.18

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by v novom programe na začlenenie migrantov mala zdôrazniť význam miestnej a regionálnej úrovne a podporiť spoluprácu medzi politickými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti. Integrácia sa uskutočňuje najúčinnejšie na miestnej úrovni, kde sa rozvíja pocit spolupatričnosti. Pre nadobudnutie pocitu spolupatričnosti je nevyhnutná účasť na spoločenskom a politickom živote.

1.19

Komisia musí v oznámení navrhnúť, aby sa na miestnej úrovni vytvorili štruktúry na konzultácie s prisťahovalcami a občianskou spoločnosťou. Európsky fond pre integráciu by mohol spolupracovať s miestnymi orgánmi v otázke financovania týchto činností týkajúcich sa účasti a zaručiť nezávislosť týchto organizácií.

1.20

EHSV sa nazdáva, že pred nadchádzajúcim hodnotením v polovici obdobia by sa mal navýšiť rozpočet fondu a mali by sa mu poskytnúť flexibilnejšie systémy financovania miestnych a regionálnych orgánov. Okrem toho by mala Komisia spravovať až 20 % fondu s cieľom financovať činnosti Spoločenstva, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Výbor chápe obavy mnohých organizácií prisťahovalcov, pretože fond financuje len projekty, ktoré predložia veľké organizácie schopné zaistiť vysokú mieru spolufinancovania, a nefinancuje malé miestne organizácie.

2.   Kontext a všeobecné pripomienky

2.1

EHSV prostredníctvom rozličných stanovísk prispel k tomu, aby mala EÚ spoločný prístup k integračným politikám: Spoločný program pre zahrnutie, Spoločné základné zásady, Európsky fond pre integráciu, usporadúvanie ministerských konferencií, sieť národných kontaktných miest, príručky o integrácii, výročné správy, webové stránky, ako aj vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu.

2.2

Lisabonská zmluva poskytla Európskej únii právny základ (článok 79 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ) na ustanovenie opatrení na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.3

V roku 2006 schválil EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy (10) s cieľom prispieť z miestnej a regionálnej perspektívy k rozvoju integračných politík Spoločenstva. EHSV v ňom zdôraznil, že integračné politiky nie sú vo výlučnej kompetencii členských štátov, ale tiež v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv.

2.4

Je potrebná dobrá správa vecí verejných, aby tento sociálny proces mohol mať podporu verejných samospráv prostredníctvom vhodných opatrení. Miestne a regionálne samosprávy v jednotlivých členských štátoch disponujú v rámci svojich právomocí politickými, legislatívnymi a finančnými nástrojmi, ktoré musia adekvátne využívať na účely integračnej politiky. Na zaistenie účinnosti a celkovej súdržnosti programov a činností je potrebné, aby sa vhodne dopĺňali, koordinovali a vyhodnocovali na troch úrovniach (národnej, regionálnej a miestnej).

2.5

EHSV chce zdôrazniť, že na miestnej a regionálnej úrovni má organizovaná občianska spoločnosť záujem o integračné politiky a boj proti diskriminácii a zapája sa do nich: organizácie prisťahovalcov a na podporu prisťahovalcov, odbory, podnikateľské združenia, mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami a bojom proti rasizmu, náboženské komunity, organizácie žien, mládeže, miestnych obyvateľov, vzdelávacie, kultúrne a športové organizácie atď.

2.6

EHSV už v minulosti pripomenul, že zamestnanosť predstavuje podstatnú časť sociálneho procesu integrácie, pretože „zamestnanie v dôstojných podmienkach je nevyhnutné pre dosiahnutie finančnej samostatnosti imigrantov, pomáha rozvíjať sociálne vzťahy a vzájomné spoznávanie medzi hostiteľskou spoločnosťou a prisťahovalcami (11).

2.7

Vzdelávanie a odborná príprava sú základnými nástrojmi pre integráciu a rovnosť príležitostí. Je potrebné posilniť systémy celoživotnej odbornej prípravy v podnikoch, aby sa tak zamestnancom z radov prisťahovalcov umožnilo uznanie ich odborných kvalifikácií. EÚ musí zaviesť systémy, ktoré budú flexibilnejšie pri uznávaní akademických a odborných kvalifikácií získaných v krajine pôvodu.

2.8

EHSV preskúmal (11) hlavné problémy sociálnej integrácie, ktorým čelia nelegálni prisťahovalci a navrhol, aby sa umožnili individualizované procesy regularizácie situácie nelegálnych prisťahovalcov, pri ktorých by sa zohľadnil stupeň ich sociálneho a pracovného etablovania, na základe záväzku Európskej rady v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (12). Individuálne regularizácie sa majú uskutočňovať v súlade s národnými právnymi predpismi, a to z humanitárnych alebo hospodárskych dôvodov, zohľadňujúc pritom väčšiu zraniteľnosť žien.

2.9

Článok 19 revidovanej Európskej sociálnej charty  (13) ako nástroja Rady Európy uvádza zoznam požiadaviek pre integráciu pracovníkov z radov prisťahovalcov a ich rodín, ktorý by podľa EHSV mal predstavovať základ pre rozvoj obyvateľov miest. Spomedzi 47 členských krajín Rady Európy ju ratifikovalo 30. Charta zahŕňa dôležitý systém kolektívnych sťažností, ktoré môžu využívať odbory, podnikatelia a organizácie občianskej spoločnosti (len 14 krajín ratifikovalo tento systém).

2.10

Okrem toho budú mať občania a zastupiteľské združenia väčšiu možnosť vyjadrovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ. V stanovisku z roku 2010 privítal EHSV toto ustanovenie ako míľnik v úsilí o vytvorenie Európy občanov (14) prostredníctvom horizontálneho a vertikálneho dialógu a európskej iniciatívy občanov. EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť kritériá reprezentatívnosti (kvantitatívne a kvalitatívne) na zapojenie združení a navrhuje, aby sa do európskej iniciatívy občanov mohli zapájať aj štátni príslušníci tretích krajín s trvalým pobytom v EÚ.

3.   Európske fórum pre integráciu

3.1

EHSV schválil v roku 2008 na žiadosť Európskej komisie prieskumné stanovisko (15), ktoré slúžilo ako základ pre vytvorenie fóra, ktorého plenárne zasadnutia sa konajú každých šesť mesiacov v priestoroch EHSV. Doteraz sa uskutočnilo päť plenárnych zasadnutí fóra. Toto stanovisko je príspevkom EHSV k 5. plenárnemu zasadnutiu, ktoré sa konalo v máji 2011, a na ktorom sa diskutovalo o význame miestnej a regionálnej úrovne pre integráciu.

3.2

Na fóre sa zúčastňujú inštitúcie EÚ, rozliční odborníci a stovka zástupcov organizácií občianskej spoločnosti (organizácie prisťahovalcov, organizácie na ochranu ľudských práv, sociálni partneri a ďalšie príslušné mimovládne organizácie). Fórum poskytuje konzultácie inštitúciám EÚ, zaisťuje výmenu informácií, vypracúva odporúčania s cieľom podporiť integráciu v rámci európskej politiky a zohľadňuje národné osvedčené postupy. Fóru pomáha predsedníctvo zložené zo štyroch členov (Komisia, EHSV a dvaja zástupcovia organizácií). Na rozdiel od iných konzultačných systémov Komisie, fórum štruktúrovaným, trvalým a proaktívnym spôsobom vyjadruje názor občianskej spoločnosti.

3.3

Výbor prevzal na seba záväzok aktívne sa zapájať do činnosti fóra a rozhodol sa zriadiť v rámci odbornej sekcie SOC stálu študijnú skupinu Prisťahovalectvo a integrácia. Stála študijná skupina vypracúva stanoviská, organizuje verejné diskusie a podieľa sa na činnosti fóra.

3.4

Štokholmský program (16) tiež vyzýva Komisiu, aby podporila snahy členských štátov o zlepšenie konzultácií s občianskou spoločnosťou a jej zapojenia a aby zároveň zohľadnila potreby integrácie v rôznych politických oblastiach. Európske fórum pre integráciu a európska internetová stránka o integrácii musia zohrávať dôležitú úlohu.

3.5

V rozličných členských štátoch a tiež v rámci niektorých regionálnych orgánov vznikli konzultačné fóra a platformy, do ktorých sa môžu zapojiť organizácie občianskej spoločnosti. Tieto formy konzultácie a zapojenia občianskej spoločnosti a organizácií prisťahovalcov fungujú vo väčšej miere na miestnej úrovni. Majú rozličnú podobu a zohľadňujú odlišné situácie a sociálne a politické kultúry v Európe.

3.6

Pred štvrtým zasadnutím Európskeho fóra pre integráciu poveril EHSV skupinu pre migračnú politiku vypracovaním správy s cieľom vyhodnotiť postavenie národných konzultačných orgánov pre integráciu (17). V 11 členských štátoch existujú celoštátne poradné orgány (v Nemecku a v Taliansku existuje len právny rámec, ale nie inštitúcia, v Írsku vznikla nedávno). V 15 štátoch existujú poradné systémy na miestnej úrovni. Desať štátov má poradné orgány na regionálnej úrovni (napríklad Nemecko a ďalšie federálne štáty). V troch štátoch (Rakúsko, Francúzsko a Grécko) fungujú poradné orgány na miestnej, ale nie na národnej úrovni.

4.   Ministerská konferencia v Zaragoze

4.1

EHSV sa podieľal na príprave poslednej ministerskej konferencie o integrácii, ktorá sa konala v Zaragoze (18), a to prostredníctvom dvoch stanovísk (19). Po prvý raz sa na ministerskej konferencii zúčastnili dvaja zástupcovia fóra.

4.2

V záveroch z konferencie sa vyzdvihuje potreba vypracovať nový program na začlenenie migrantov. Európska komisia dokončuje práce na príprave nového programu na začlenenie migrantov, ku ktorému EHSV vypracoval informačný dokument (20).

4.3

Vo vyhlásení zo Zaragozy sa zdôrazňuje, že občianska spoločnosť zohráva aktívnu úlohu v procese integrácie a že je potrebné podporiť pilotný projekt zameraný na vyhodnotenie integračných politík.

4.4

Štáty, regióny a miestne samosprávy musia posilniť miestne integračné iniciatívy a metodológie týkajúce sa občianskej účasti. Bude sa podporovať vytvorenie sietí a foriem dialógu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizovanou občianskou spoločnosťou.

4.5

Ukazovatele, ktoré sú uvedené vo vyhlásení, sa týkajú zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia a tiež aktívneho občianstva, pretože zapojenie prisťahovalcov ako aktívnych občanov do demokratického procesu prispieva k ich integrácii a posilňuje pocit spolupatričnosti.

4.6

EHSV, ktorý sa zúčastnil na konferencii, poukázal na to, že okrem kvantitatívnych ukazovateľov bude potrebné vypracovať aj kvalitatívne ukazovatele. EHSV by okrem toho mohol spolupracovať pri uvádzaní záverov konferencie v Zaragoze do praxe prostredníctvom stanoviska o ukazovateľoch aktívneho občianstva.

5.   Správa vecí verejných v mestách

5.1

V preambule Európskej charty miestnej samosprávy z roku 1985 (21) sa uvádza, že „právo občanov podieľať sa na riadení verejných vecí je jedným z demokratických princípov uznávaných členskými štátmi Rady Európy“. Toto právo sa môže najlepšie uplatňovať na miestnej úrovni.

5.2

V Dohovore Rady Európy č. 144 o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni z roku 1992  (22) sa konštatuje, že aktívna účasť cudzincov na živote miestnej spoločnosti podporuje jej rozvoj a prosperitu. V dohovore sa uvádza, že rezidentom pochádzajúcim z tretích krajín sa musí zaručiť sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, že treba podporovať poradné orgány zastupujúce cudzincov na miestnej úrovni a podporovať volebné právo v komunálnych voľbách. Tento nástroj však podpísalo len veľmi málo členských štátov Rady Európy. Výbor preto vyzýva členské štáty na jeho ratifikáciu.

5.3

Európska charta o ochrane ľudských práv v meste  (23), ktorú prijalo v roku 2000 v St. Denis vyše 70 európskych miest, uvádza, že mesto je politickým a sociálnym priestorom pre demokraciu blízku občanom. Aktívna účasť občanov podmieňuje charakter mesta. Mestá, ktoré podpísali dohovor, sa zaväzujú uznať právo na účasť na miestnom dianí prostredníctvom slobodných a demokratických volieb miestnych zástupcov, bez toho, aby robili rozdiely medzi štátnymi príslušníkmi a rezidentmi pochádzajúcimi z iného štátu, a navrhujú, aby sa aktívne a pasívne volebné právo udeľovalo osobám, ktorých dĺžka pobytu v danom meste dosahuje minimálne dva roky. Vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z národných právnych predpisov požadujú posilnenie demokracie zapojením občanov a občianskych združení do prijímania rozhodnutí, ktorý sa týkajú záujmov miestnej komunity (prostredníctvom verejných debát, komunálnych referend, verejných schôdzí, verejných podujatí atď.).

5.4

Členovia siete Eurocities, ktorú tvorí 128 veľkých európskych miest, prijali v roku 2003„Príspevok k dobrej správe vecí verejných v oblasti integrácie prisťahovalcov a prijímania žiadateľov o azyl“ (24). Tento dokument, ktorý vypracovali mestá a ktorý je určený mestám, obsahuje všeobecné zásady pre riešenie otázky integrácie. Uznáva, že miestne integračné politiky sú účinnejšie, ak majú podporu celej komunity.

5.5

Výbor regiónov (VR) je v oblasti integrácie obzvlášť aktívny. Vypracoval viaceré stanoviská (25), v ktorých upozorňuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú v popredí v otázke vypracúvania, uplatňovania, hodnotenia a monitorovania integračnej politiky, a preto by mali byť považované za kľúčových aktérov pri ich rozvoji (26). VR tiež vyzdvihuje význam aktívnej úlohy miestnych a regionálnych samospráv v oblasti integrácie prisťahovalcov a spolupracuje s Európskou komisiou.

5.6

EHSV prijal stanovisko (27) z vlastnej iniciatívy určené Konventu, ktorý vypracoval neúspešnú Ústavnú zmluvu a navrhlo v ňom, aby sa európske občianstvo udelilo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom. Výbor vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby prijali nové iniciatívy v snahe zaistiť, aby prisťahovalci s dlhodobým pobytom mohli získať občianske práva, predovšetkým na národnej úrovni.

5.7

V druhom vydaní Príručky o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov z praxe (28), ktorú vypracovala Komisia, sa odporúča investovať do mobilizácie a organizácie spoločnosti, do štrukturalizácie komunikácie a dialógu a do posilnenia sietí miestnej integrácie.

5.8

Iniciatíva SMART CITIES (29) (inteligentné mestá) vznikla v roku 2007 ako nástroj na priebežné hodnotenie, do ktorého sa zapája 70 stredne veľkých európskych miest so spoločnými stratégiami udržateľného rozvoja v oblasti hospodárstva, občanov, správy vecí verejných, mobility, životného prostredia a kvality života. Využívajú sa rozličné ukazovatele. EHSV navrhuje, aby sa zohľadnili návrhy uvedené v tomto stanovisku, ktoré sa týkajú ukazovateľov v oblasti občanov a správy vecí verejných.

5.9

Program Medzikultúrne mestá (ICC) je spoločnou iniciatívou Rady Európy a Európskej komisie, ktorá vznikla v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008. Jeho cieľom je prispieť k rozvoju modelu medzikultúrnej integrácie v mestských komunitách, ktoré sú charakterizované svojou rozmanitosťou. Multikulturalitu chápe ako koncepciu na podporu politík a postupov, ktoré posilňujú interakciu, porozumenie a rešpekt medzi rozličnými kultúrami a etnickými skupinami.

5.10

V dokumente s názvom Občania a účasť v medzikultúrnom meste (30) program ICC analyzuje metódy a postupy, ktoré môžu uplatniť mestá na zintenzívnenie medzikultúrneho dialógu a interakcie. Dokument znovu potvrdzuje zásady Dohovoru Rady Európy o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni z roku 1992 a zaujíma kreatívny prístup, keď vyzdvihuje význam flexibilných foriem konzultácií pri neformálnych príležitostiach. Ide o doplňujúci a cenný prístup k dlhodobým stratégiám správy vecí verejných založený na poradných orgánoch.

5.11

Značný počet členských štátov zaručuje cudzincom (úplne alebo čiastočne) hlasovacie právo: Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Aktívna účasť cudzincov je však obmedzená. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné stimulovať verejné činnosti v spolupráci s občianskou spoločnosťou s cieľom zvýšiť túto účasť.

5.12

Podľa štúdie MIPEX III sa príslušníci tretích krajín môžu v Európe uchádzať o zvolenie v komunálnych voľbách v 13 štátoch, voliť v komunálnych voľbách môžu v 19 štátoch, voliť v regionálnych voľbách môžu v 7 štátoch a v celoštátnych voľbách v dvoch (Portugalsko a Spojené kráľovstvo). Ako už bolo uvedené, v 11 štátoch existujú celoštátne a v 15 miestne poradné orgány.

5.13

Z údajov MIPEX III vyplávajú veľmi dôležité skutočnosti, a to nielen o štátoch, ktoré konzultujú s prisťahovalcami, ale aj o rozvoji skutočných integračných politík. Štáty, v ktorých existujú silné poradné štruktúry, zaručujú politické slobody všetkým osobám, podporujú občiansku spoločnosť tvorenú prisťahovalcami dostatočnými finančnými prostriedkami, udeľujú hlasovacie právo a plné občianstvo a vyvíjajú väčšie úsilie na podporu plného zapojenia všetkých obyvateľov do poradných orgánov, ktoré sa zaoberajú zamestnanosťou, vzdelávaním, zdravím a bývaním. MIPEX upozorňuje, že poradné orgány nenahrádzajú volebné právo.

5.14

Najstabilnejšie poradné orgány v Európe sú tie, ktoré fungujú najdlhšie (niektoré už od 70. a 80. rokov) a existujú v štátoch s najväčšou tradíciou prisťahovalectva. Naopak, najslabšie z nich pôsobia v štátoch, kde dochádza k prisťahovalectvu v poslednom období, teda na juhu Európy. Štáty strednej Európy, ktoré prijímajú prisťahovalcov len krátko, majú tieto systémy málo rozvinuté.

5.15

Z analýzy týchto platforiem na základe kritérií Rady Európy (31) vyplýva, že musí ísť o štruktúry, ktorých vznik a stálosť nebude závisieť od vôle orgánov a vlády, ale ktoré si vyžadujú konkrétne právne predpisy. Musia byť schopné vyvíjať iniciatívy a získavať reakcie a spätné informácie z oblastí, ktoré boli s nim prekonzultované, a to, ako vyplýva z výpovedí získaných na 5. Európskom fóre pre integráciu, nie je bežné. Musí ísť o zastupiteľské štruktúry, ktorých vedenie musí jasne pochádzať z radov prisťahovalcov, a musia mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky (32). EHSV poukazuje na to, že je potrebné zaručiť zastupiteľský charakter organizácií a účasť žien.

5.16

Počas prípravy stanoviska sa 30. marca 2011 uskutočnila vo Valencii verejná diskusia, ktorú zorganizoval EHSV a vláda autonómnej oblasti Valencia, a ktorej témou bola spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti. V jednotlivých príspevkoch boli predstavené skúsenosti s konzultáciami a účasťou z Ríma (Taliansko), Flámska (Belgicko), Štrasburgu (Francúzsko), Dublinu (Írsko), Hesenska (Nemecko), Aarhusu (Dánsko) a Valencie (Španielsko). Toto stanovisko obsahuje mnohé zo skúseností a názorov prezentovaných na schôdzi.

5.17

EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány podporili uplatňovanie práva osôb prisťahovaleckého pôvodu na združovanie, pretože národné právne predpisy uznávajú príslušníkom tretích krajín obmedzený štatút občana (nedostatočné a nerovné uznanie práva na politickú účasť prostredníctvom aktívneho volebného práva). Združenia podporujú organizovanú účasť, posilňujú siete solidarity, zlepšujú podmienky pre usadzovanie sa a blahobyt občanov a prinášajú úžitok celej komunite.

5.18

Miestne a regionálne orgány musia podporovať zakladanie združení, predovšetkým pokiaľ ide o prisťahovalcov, a podporovať ich technickými prostriedkami (poradenstvo týkajúce sa riadenia združení, demokratického, hospodárskeho, finančného riadenia a riadenia komunikácie, činnosti týkajúce sa budovania kapacít a vedenia, predovšetkým žien z radov prisťahovalcov, iniciátori fór a sietí, výmena osvedčených postupov atď.), finančnými prostriedkami (dotácie, dohody alebo uzatváranie zmlúv o poskytovaní služieb), materiálnymi prostriedkami (infraštruktúra pre subjekty: priestory a základné zdroje na rozvoj činnosti) a osobitnú pozornosť treba venovať činnostiam zameraným na digitálne začlenenie.

5.19

Miestne a regionálne orgány musia podporovať začlenenie prisťahovalcov do organizácií občianskej spoločnosti ako radových členov a členov vedenia. Obzvlášť dôležité sú združenia miestneho obyvateľstva, združenia rodičov vo vzdelávacích zariadeniach, združenia žien, kultúrne a športové združenia, združenia voľného času, náboženské komunity a odborové a podnikateľské organizácie. Odborové organizácie v Európe majú dávnu tradíciu, pokiaľ ide o členstvo a účasť pracovníkov z radov prisťahovalcov, majú členov pochádzajúcich z rozmanitých etník a kultúr a plnia významnú úlohu sociálnej mediácie.

5.20

Takisto je potrebné posilniť vzťahy medzi združeniami prisťahovalcov a zvyšnou časťou organizovanej občianskej spoločnosti, podporiť vytváranie sietí založených na sociálnych cieľoch, ktoré sú spoločné pre všetkých občanov (vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, územné plánovanie a rozvoj miest). Európsky rok dobrovoľníckej práce ponúka príležitosť vyjadriť uznanie a podporu týmto organizáciám.

5.21

Tie môžu mať v EÚ rozličné podoby: fóra, poradné platformy alebo rady, diskusné skupiny. V treťom vydaní Príručky o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov sa uvádza, že platforma pre dialóg je občianskym priestorom, „v ktorom sa má začať otvorená a slušná výmena názorov medzi prisťahovalcami, so spolurezidentmi alebo vládou.“. Cieľom je, aby účastníci získali pocit vzájomného porozumenia a dôvery.

5.22

EHSV sa nazdáva, že Európske fórum pre integráciu by malo fungovať v sieti s inými fórami a poradnými orgánmi, ktoré existujú v EÚ. Na úrovni členských štátov musia miestne a regionálne fóra tiež vytvoriť siete (významný je prípad v Dánsku, kde radu pre etnické menšiny tvorí 14 členov, ktorých volí 42 miestnych fór).

5.23

EHSV by chcel v Európe presadzovať demokratickejšie mestá, podporiť spoločné občianstvo, ktoré sa viaže na bydlisko v meste (mestské občianstvo, ako ho nazvala zástupkyňa primátora Rotterdamu), zohľadňujúc pritom skutočnosť, že mesto je dôležitým priestorom, v ktorom sa rozvíja pocit spolupatričnosti medzi rozličnými osobami. Väčšina prisťahovalcov sa stotožní skôr s mestom, v ktorom žijú, než so štátom. Mesto je privilegovaným miestom, kde majú ľudia rovnaké problémy, projekty a sny.

6.   Európsky fond pre integráciu

6.1

Na 5. Európskom fóre pre integráciu sa diskutovalo o fungovaní fondu v rámci priebežného hodnotenia, ktoré uskutočňuje Európska komisia. V súlade so závermi EHSV navrhuje tieto kroky:

6.1.1

Mala by sa uprednostňovať zásada spolupráce uvedená v článku 10 rozhodnutia fondu. Z tohto dôvodu by členské štáty mali zapojiť miestne a regionálne samosprávy a organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť do tvorby, vykonávania a ex post hodnotenia viacročného programu a využívania fondu na národnej úrovni.

6.1.2

Pravidlá a postupy fondu, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, sú príliš zložité a vytvárajú administratívne prekážky, ktoré komplikujú financovanie občianskej spoločnosti, ako aj miestnych a regionálnych orgánov (33). EHSV odporúča, aby sa tieto pravidlá preskúmali v spolupráci s Európskym fórom pre integráciu a vzhľadom na zásadu spolupráce, a to predovšetkým tie pravidlá, ktoré sa týkajú kritérií prístupu, spolufinancovania, transparentnosti a osôb. EHSV sa domnieva, že pre zaistenie pridanej hodnoty fondu je potrebné, aby všetky financované projekty zaručili uplatňovanie prvej spoločnej základnej zásady, ktorá uvádza, že „integrácia je obojsmerný proces“.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 135

(3)  Ú. v. EÚ C 125, 27.5.2002, s. 112

(4)  Dokument Rady 14615/04 „Spoločné základné zásady“, ktorý schválila Rada a predstavitelia členských štátov 19. novembra 2004.

(5)  Spoločný program pre zahrnutie: Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie, KOM(2005) 389 v konečnom znení.

(6)  Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 19.

(7)  R. Gropas a R. Zapata-Barrero (2011) „Active immigrants in multicultural contexts: democratic challenges in Europe“, A. Triandafyllidou, T. Modood, a N. Meer „European Multiculturalism(s): Cultural, religious and ethnic challenges“. Edinburgh: Edinburgh University Press.

(8)  Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003, s. 76.

(9)  Migrant Integration Policy Index III, 2011.

(10)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 128.

(11)  Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 16.

(12)  Rada EÚ, 13440/08, 24. septembra 2008.

(13)  Európska sociálna charta, Turín, 18. októbra 1961, Rada Európy (Štrasburg). Revidovaná: Štrasburg, 3. mája 1996 http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/socialcharter/

(14)  Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 59.

(15)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s 114.

(16)  Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1, bod 6.1.5.

(17)  Consulting immigrants to improve nacional policies, Migration Policy Group.

(18)  V dňoch 15. a 16. apríla 2010.

(19)  Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 19 a Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 16.

(20)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6.

(21)  Európska charta miestnej samosprávy, prijatá Výborom ministrov Rady Európy v júni 1985 a otvorená na podpis členským štátom 15. októbra 1985, v prvý deň 20. zasadnutia CLRAE.

(22)  Convention on the Participation of Foreigners in Public Life at Local Level. Štrasburg, 5.2.1992.

(23)  Európska charta o ochrane ľudských práv v meste z 18. mája 2000.

(24)  Príspevok k dobrej správe vecí verejných v oblasti integrácie prisťahovalcov a prijímania žiadateľov o azyl z 28. novembra 2003.

(25)  Stanovisko VR na tému „Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu“. Ú. v. EÚ C 76, 31.3.2009, s. 34 - 37.

(26)  Stanovisko VR na tému „Posilnenie globálneho prístupu k migrácii: viac koordinácie, súdržnosti a synergií“, Ú. v. EÚ C 211, 4.9.2009, s. 43 – 46.

(27)  Ú. v. EÚ C 208, 3. 9. 2003, s. 76.

(28)  Príručka o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov z praxe, 2. vydanie, máj 2007.

(29)  http://www.smart-cities.eu/

(30)  http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/culture/Cities/paperviarregio_en.pdf.

(31)  Dohovor Rady Európy č. 144 o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni z roku 1992.

(32)  Consulting immigrants to improve national policies. Thomas Huddleston, Migration Policy Group.

(33)  Pozri S. Carrera a A. Faure Atger (2011), Integration as a two-way process in the EU: Assessing the Relationship between the European Integration Fund and the Common Basic Principles on Integration, Executive Summary, Centre for European Policy Studies, CEPS: Brusel. Dostupné na stránke: http://www.ceps.eu/system/files/research_area/2011/02/CEPS_EIF_study_summary.pdf


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

473. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. júla 2011

29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/76


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“

KOM(2011) 25 v konečnom znení

2011/C 318/12

Spravodajca: Josef ZBORIL

Pomocný spravodajca: Enrico GIBELLIERI

Európska komisia sa 2. februára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami

KOM(2011) 25 v konečnom znení.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 142 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta dokument Komisie KOM(2011) 25 v konečnom znení „Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“ a európsku iniciatívu v oblasti surovín (RMI) ako dôležitý krok na riešenie tohto zásadného problému.

1.2   Hoci neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že z dlhodobého hľadiska existuje nejaké nebezpečenstvo globálneho vyčerpania zásob zásadných, kritických surovín, v krátkodobom horizonte existuje reálna hrozba nedostatku. Takýto nedostatok môže byť vyvolaný politickými alebo ekonomickými faktormi, ak sú niektoré suroviny, ktoré sú potrebné pre výrobu špičkových technológií v EÚ, vyrábané iba v niekoľkých krajinách. Zdroje, ktoré by mohli byť využité na zmenu súčasnej ponuky, existujú v dostatočnom množstve a mohli by sa ťažiť v niekoľkých krajinách, napríklad v Austrálii, Dánsku (Grónsku) a USA, ale v dnešnej dobe je oveľa lacnejšie spoliehať sa na aktuálny dodávateľský reťazec. Niektoré z krajín už ukázali, že by takýto vplyv využili na presadenie svojich ekonomických či politických záujmov.

1.3   EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby sledovala situáciu v medzinárodnom obchode s kritickými surovinami (ako je to uvedené v KOM(2011) 25 v konečnom znení, s pravidelnou aktualizáciou tohto zoznamu). EHSV odporúča vypracovať niekoľko prijateľných scenárov, jeden pre najhorší prípad, s cieľom opísať hrozby a potenciálne riešenia. Okrem toho súhlasíme s názorom, že je potrebné pokračovať v rokovaniach na medzinárodnej úrovni (WTO), aby bolo možné podporiť voľný obchod aj na komoditných trhoch. Mala by byť posilnená spolupráca s ostatnými krajinami v podobnej situácii (USA, Japonsko, Južná Kórea).

1.4   EHSV vyzýva k aktívnejšej zahraničnej politike v oblasti bezpečnosti surovín pre priemysel EÚ. Na tento účel by mali byť definované kľúčové usmernenia pre diplomaciu v oblasti surovín, ktoré by mali odsúhlasiť členské štáty. Dvojstranné obchodné dohody a diplomacia sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie kritických surovín pre priemysel v EÚ. Tieto predstavujú bezprostredný a zložitý problém pre novozriadenú diplomatickú službu EÚ. Musí existovať nielen priame zameranie sa na zabezpečenie životne dôležitých surovín, ale je tiež potrebné vytvoriť pozitívne prostredie pre záujmy EÚ v cieľových krajinách. Je potrebné využiť skutočnosť, že EÚ patrí medzi celosvetovo najpopulárnejšie a najdôležitejšie trhy.

1.5   Surovinová politika musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť priemyselnej politiky EÚ:

Podporovať účinnosť zdrojov, a to tak primárnych energetických zdrojov, ako aj surovín, aby došlo k oddeleniu rastu od spotreby zdrojov.

Vypracovať konzistentnú politiku „urban mining“ (získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu), ktorého cieľom je obnoviť a sprístupniť takéto zdroje cenných surovín a podporovať nové zručnosti a s nimi súvisiace pracovné miesta.

Posilniť výskum a vývoj so zreteľom na možnosti nahradenia kritických surovín.

Udržať a zvýšiť zamestnanosť v európskom ťažobnom odvetví, so zabezpečením sústavného vzdelávania a školenia pracovnej sily, pričom prechod na udržateľnejšie ťažobné činnosti by mal byť sprevádzaný sociálnym dialógom na všetkých úrovniach.

1.6   EHSV sa domnieva, že vytvorenie strategických zásob kritických surovín je jedným z možných riešení a odporúča vypracovať hodnotenia vplyvu s cieľom zistiť, či je takáto možnosť uskutočniteľná vo svetle najhoršieho scenára. Takéto opatrenie by mohlo mať aj negatívne vedľajšie účinky (napr. nedostatočná flexibilita, vplyv na cenu komodity, atď.), a preto ho musia zástupcovia priemyslu EÚ starostlivo preštudovať, konzultovať a prijať rozhodnutia.

1.7   EHSV odporúča začať s iniciatívami na podporu výskumu, zberu dát a monitorovania, so zameraním sa na súčasné alebo potenciálne zdroje surovín v členských štátoch, ale aj v tretích krajinách. Údaje získané z takéhoto výskumu alebo zberu dát, ktoré boli získané s podporou verejných financií, musia byť prístupné pre všetkých účastníkov trhu v EÚ, pre orgány EÚ a pre vnútroštátne orgány.

1.8   Výbor sa domnieva, že výskum a inovácie by mali byť kľúčovým faktorom surovinovej politiky. Úspešné napredovanie si vyžaduje účasť hlavných výrobných odvetví (ETP – partnerská iniciatíva v oblasti surovín v rámci oznámenia EK s názvom „Únia inovácií“). Surovinová politika sa musí prejaviť ako jedna z priorít nadchádzajúceho ôsmeho rámcového programu pre výskum a inovácie v EÚ.

1.9   EHSV odporúča podporovať existujúce alebo nové ťažby surovín v členských štátoch, ktoré sú v súlade s environmentálnymi, sociálnymi a zdravotnými a bezpečnostnými právnymi predpismi EÚ. Dodávky z domácej ponuky by mali byť jedným z pilierov všetkých opatrení surovinovej politiky.

1.10   EHSV podporuje recykláciu surovín a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť najvyššiu úroveň recyklácie všade tam, kde je to ekonomické a technicky uskutočniteľné. EHSV odporúča podporovať ťažbu zo starých banských odpadov, ktoré obsahujú značné množstvo a bohaté spektrum rôznych kovov.

1.11   Výbor podporuje opatrenia na reguláciu finančných komoditných trhov, ktoré zaviedla Európska komisia s cieľom zlepšiť transparentnosť, zvýšiť kvalitu informácií a zlepšiť mechanizmy monitorovania.

2.   Dokument Komisie. Úvod

2.1   Komisia 2 februára 2011 uverejnila dokument KOM(2011) 25 v konečnom znení s názvom „Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“. Tento dokument bol oproti pôvodným zámerom rozšírený, aby pokryl aj problémy spojené so surovinami. Teraz sa pozornosť venuje aj komoditným trhom, a to tak fyzickým, na ktorých sa obchoduje so surovinami, ako aj z nich odvodeným finančným trhom.

2.2   Komodita je akýkoľvek produkt s nízkou pridanou hodnotou, a preto veľmi citlivo reaguje na cenovú konkurenciu. Komoditami sú suroviny, poľnohospodárske výrobky a základný tovar. Komoditné trhy v uplynulých rokoch zaznamenali zvýšenú volatilitu a bezprecedentný pohyb cien.

2.3   Hoci je diskusia o relatívnej dôležitosti viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú ceny komodít, stále otvorená, je jasné, že pohyby cien na jednotlivých komoditných trhoch čoraz viac navzájom súvisia a že komoditné trhy sú tesnejšie prepojené s finančnými trhmi.

2.4   V rokoch 2002 až 2008 došlo k značnému nárastu dopytu po surovinách, ktorý bol spôsobený silným globálnym hospodárskym rastom, najmä v krajinách ako napríklad Čína, India a Brazília, ale tiež v menších rozvíjajúcich sa krajinách Ázie, Ameriky a predovšetkým Afriky. Nárast dopytu bude posilnený ďalšou rýchlou industrializáciou a urbanizáciou v týchto krajinách.

2.5   Odhliadnuc od volatility cien komodít, niektoré krajiny v uplynulých rokoch zaviedli vývozné obmedzenia na niektoré životne dôležité suroviny, akými sú vzácne zeminy (napr. prazeodým a neodým a niektoré ďalšie prvky a minerály, ktoré sú považované za dôležité kvôli ich zvýšenému používaniu v nových technológiách). Tieto obmedzenia, rovnako ako iné prekážky v trvalo udržateľných dodávkach surovín, predstavujú skutočnú výzvu pre európsky priemysel a spotrebiteľov, a je potrebné sa nimi zaoberať.

2.6   Oznámenie opisuje vývoj na svetových komoditných trhoch a vysvetľuje zmeny na fyzických trhoch (energia, poľnohospodárstvo a zabezpečenie dodávok potravín, a suroviny) a rastúcu vzájomnú previazanosť komodít a súvisiacich finančných trhov. Odpovede politiky EÚ sú zvýraznené v rovnakej logickej štruktúre.

2.7   Na úrovni EÚ bola predložená iniciatíva na zvýšenie dohľadu, integrity a transparentnosti obchodovania na trhoch s energiou. Existuje tiež niekoľko iniciatív na zlepšenie fungovania potravinového reťazca a transparentnosti na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami. Ako súčasť prebiehajúcich reforiem regulačného rámca pre finančné trhy Komisia stanovila tiež opatrenia na zvýšenie integrity a transparentnosti trhov s komoditnými derivátmi.

2.8   Európska iniciatíva v oblasti surovín (RMI) je kľúčovou časťou dokumentu. Zakladá sa na troch pilieroch:

zabezpečenie rovnakých podmienok pri prístupe k zdrojom v tretích krajinách,

podpora udržateľného prísunu surovín z európskych zdrojov,

zvyšovanie efektívnosti zdrojov a presadzovanie recyklovania.

Skúma aktuálne výsledky dosiahnuté v súvislosti s určovaním kritických surovín a v oblastiach obchodu, rozvoja, výskumu, efektívneho využívania zdrojov a recyklovania.

2.9   Aj keď bol pri implementácii RMI dosiahnutý značný pokrok, sú potrebné ďalšie zlepšenia. Za kľúčový je považovaný integrovaný prístup založený na troch pilieroch, keďže každý prispieva k cieľu zabezpečiť pre EÚ spravodlivý a trvalo udržateľný prísun surovín.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV berie na vedomie iniciatívu Komisie zaoberať sa otázkou surovín a oznámenie, ktoré sumarizuje výsledky rozsiahlej analytickej práce na túto tému. Taktiež oceňujeme úvahy v rámci konzultácií so zúčastnenými stranami a príspevky ostatných zainteresovaných európskych orgánov.

3.2   Európa musí zaujať svoje miesto v novom svete, v ktorom rozvíjajúce sa hospodárstva spotrebujú väčší podiel na svete dostupných surovín, rovnako ako rozvinuté krajiny. Vieme, že to nie je možné a Európa musí znížiť svoju intenzitu spotreby surovín. Prvým prejavom tejto skutočnosti je to, že ceny priemyselných surovín určuje čínsky trh, ktorý je hlavným svetovým spotrebiteľom a často je aj prvým výrobcom. Dôsledkom tejto dominancie je to, že sa v nasledujúcich rokoch budú v Číne vytvárať nové trhy so surovinami (spotové operácie a futurity). Tieto trhy sa v čoraz väčšej miere stávajú referenciou odvetvia.

3.3   Surovinová politika musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť priemyselnej politiky EÚ:

Podporovať účinnosť zdrojov, a to ako primárnych energetických zdrojov, tak aj surovín, aby došlo k oddeleniu rastu a spotreby zdrojov.

Vypracovať konzistentnú politiku „urban mining“ (získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu), ktorej cieľom je obnoviť a sprístupniť takéto zdroje cenných surovín a podporovať nové zručnosti a s nimi súvisiace pracovné miesta.

Posilniť výskum a vývoj, pokiaľ ide o možnosti nahradenia kritických surovín (s takýmto programom už začalo Japonsko).

Udržať a zvýšiť zamestnanosť v európskom ťažobnom odvetví, so zabezpečením sústavného vzdelávania a školenia pracovnej sily, pričom prechod na udržateľnejšie ťažobné činnosti by mal byť sprevádzaný sociálnym dialógom na všetkých úrovniach.

Politika verejného obstarávania surovín v rozvojových krajinách, najmä v afrických krajinách, musí byť spojená s investíciami do sociálnej oblasti a infraštruktúry týchto krajín (ako to v posledných rokoch robí Čína v Afrike).

3.4   Na druhej strane, zahrnutím komoditných trhov a dokonca aj finančných trhov sa tak trochu oslabuje presná zameranosť oznámenia. Výbor chápe, že je potrebné pochopiť túto otázku v širšom zmysle. Otázkou je, či bol rámec nastavený primeraným spôsobom.

3.5   Je zrejmé, že komoditné trhy (tak fyzické trhy, ako aj trhy s komoditnými derivátmi), sú značne podobné, ale sú veľmi diferencované, a to aj z dôvodu ich vlastných špecifík. Veľmi silným argumentom by mala byť kúpna sila bloku (EÚ), zatiaľ čo konkrétna obchodná politika a rokovania o verejnom obstarávaní sa väčšinou vedú na bilaterálnej úrovni.

3.6   Spoločná stratégia EÚ sa musí odraziť v dvojstranných rokovaniach, a preto musí koncepcia surovinovej diplomacie z praktického hľadiska získať podporu. EHSV varuje, že okrem „tvrdých faktov“ zohrajú dôležitú úlohu aj „jemnejšie“ otázky, medzi ktoré patrí napr. vytvorenie prostredia, v ktorom prevládajú pozitívne pocity. Európa musí definovať kľúčové smernice pre novú surovinovú diplomaciu, ktoré musia obsahovať:

pokračovanie v iniciatíve Tonyho Blaira pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (2003) s cieľom podporiť jej dobrovoľné podpísanie v každej európskej krajine,

požiadavku, aby každý podnik v ťažobnom odvetví, ktorý je kótovaný na európskej burze cenných papierov, musel zverejniť svoj zisk podľa jednotlivých krajín (tak, ako to urobil Hongkong v júni 2010),

prijatie zákona, podľa ktorého bude ťažobný priemysel povinný zverejniť sumu, ktorú platí každej vláde a štátu (tak, ako Spojené štáty prijali Doddov – Frankov zákon v roku 2010),

dodržiavanie usmernení OECD pre veľké nadnárodné spoločnosti ako štandardný kódex správania a

prijatie normy ISO 26 000, ktoré by pomohlo presunúť sa na vyššiu úroveň sociálnej zodpovednosti podnikov na mikroekonomickej úrovni.

3.7   Cielená surovinová stratégia by mala byť zameraná na spoločný cieľ – mať silný, vysoko konkurenčný priemysel pôsobiaci v Európe, ktorý by dosahoval nielen vysokú uhlíkovú účinnosť, ale ktorý by aj inteligentne využíval zdroje, a ktorý by bol schopný splniť požiadavky spotrebiteľov a občanov EÚ.

3.8   V globálnom meradle sa náš región čoraz viac zmenšuje, a preto nemáme taký ľahký prístup k potrebným surovinám, na aký sme boli zvyknutí, pretože ich tiež potrebujú aj mnohí ďalší. Takže suroviny, ktoré máme k dispozícii, alebo ktoré získavame z iných miest, musíme dokázať využiť dvakrát tak inteligentne. Surovinová politika sa naozaj týka budúcnosti našej spoločnosti, a dokonca aj národnej bezpečnosti – tak, ako je to v USA.

3.9   Už zo samotného dôvodu pre vytvorenie surovinovej politiky EÚ jasne vyplýva, že sa nemôžeme spoliehať na to, že dosiahneme rast jednoducho získavaním surovín. Suroviny musíme využívať inteligentným spôsobom: to znamená, vytvárať čo najvyššiu pridanú hodnotu na každú tonu suroviny, ktorú používame.

3.10   Existujú tiež ďalšie aspekty konzistentného rámca surovinovej politiky, ktoré neboli zohľadnené, hoci ich vplyv na dostupnosť surovín môže byť ešte väčší. Takým aspektom je napr. konzistentnosť tejto politiky s ostatnými politikami EÚ, ktoré by mali byť zosúladené navzájom medzi sebou, aby sa predišlo rozporom v súvislosti s dostupnosťou surovín.

3.11   Surovinová politika a jej uplatňovanie na úrovni EÚ a tiež na úrovni členských štátov potrebujú dokonalú spojitosť s priemyselnou politikou, inovačnou politikou, efektívnosťou zdrojov, životným prostredím, poľnohospodárskou politikou a opatreniami, energetikou a najmä s politikou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, obchodom a hospodárskou súťažou. Táto integrovaná perspektíva umožní priemyslu EÚ využívať suroviny, ktoré potrebuje, inteligentným a trvalo udržateľným spôsobom, čo prispieva k stratégii EÚ 2020.

3.12   Budovanie surovinovej politiky na základe krátkodobej kritickosti niektorých surovín nestačí. Je potrebné vážne zanalyzovať strednodobé a dlhodobé účinky niektorých politík EÚ a vyhodnotiť ich vplyv na suroviny. Niektoré základné suroviny, ktoré sú dnes ľahko dostupné, sa môžu v relatívne krátkom časovom období stať nedostatkovými. Do oznámenia neboli zahrnuté dôležité suroviny (napr. železná ruda a koksovateľné uhlie), hoci ich dostupnosť v dostatočnom množstve a kvalite by mohla byť čoskoro ohrozená. Okrem toho, volatilita a neustále zvyšovanie ich cien predstavujú prvok neistoty pre hodnotové reťazce hlavných európskych výrobných odvetví.

3.13   Napríklad, ak by mali záväzné ciele oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zostať bezo zmeny, došlo by k možnému ohrozeniu klasických a novovznikajúcich priemyselných odvetví na báze obnoviteľných biologických zdrojov. Tým sa otvára oveľa zložitejšia diskusia o trvalej udržateľnosti, substitúcii a inteligentnom využívaní zdrojov. Na diskusiu o týchto otázkach a na zosúladenie podobne odlišných politík je potrebná politická odvaha. Ak to bude potrebné, EÚ by mala mať odvahu zrevidovať rozhodnutia, ktoré boli doteraz prijaté vo svetle holistického posúdenia vplyvu, ktorý starostlivo posudzuje výsledné dôsledky ambicióznych environmentálnych cieľov, najmä tam, kde rozhodnutia EÚ nie sú sprevádzané zodpovedajúcimi opatreniami iných hospodárskych blokov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Fyzické komoditné trhy

4.1.1   Niet pochýb o tom, že hospodárska súťaž na trhoch s primárnymi energetickými zdrojmi (predovšetkým s plynom a ropou) by sa s rastom svetovej populácie (9 miliárd v roku 2050) zintenzívnila. Čoraz väčšiemu tlaku je vystavený aj trh s uhlím. Čiže, ak má EÚ v členských štátoch zachovať sociálne štandardy a dobré životné podmienky, potom je potrebné zmobilizovať všetky domáce zdroje primárnej energie, vrátane novoobjavenej zásoby bridlicového plynu. Takáto mobilizácia zdrojov musí samozrejme spĺňať ekologické normy EÚ.

4.1.2   Elektrina je nevyhnutnou podmienkou dôstojného rozvoja ľudstva. Nevyvážený rozvoj jej výrobných kapacít a prenosových sietí môže vyústiť do katastrofálnych dôsledkov, sociálneho a hospodárskeho kolapsu spoločenských štruktúr. Spoločná energetická politika EÚ by mala vyriešiť všetky rozpory a neistoty v investičnom prostredí, aby sa predišlo potenciálnemu deficitu výrobných kapacít pre elektrickú energiu po roku 2020.

4.1.3   EHSV chápe, že zabezpečenie dodávok potravín na nestabilných trhoch je vážnym problémom; na druhej strane, SPP EÚ a ďalšie relevantné politiky EÚ a vnútroštátne politiky by sa mali na túto bezpečnosť zamerať ako na najvyššiu prioritu. Výbor sa vyslovuje za ochranu produktívnej pôdy na poľnohospodárske účely. Mali by to zohľadniť všetky príslušné politiky a byť koncipované a koordinované tak, aby sa zabránilo strate tejto pôdy, predovšetkým v dôsledku vzájomne si konkurujúcich politík alebo iniciatív alebo v dôsledku urbanizácie. V tejto súvislosti by sa mali vypracovať objektívne pravidlá hry aj pre medzinárodný obchod, ktoré by odrážali individuálne prírodné podmienky konkrétnych geografických oblastí.

4.1.4   Rozsiahla medzinárodná spolupráca je potrebná aj pri posudzovaní a rozlišovaní svetových trendov a príležitostných výkyvov trhu/plodín. Malo by sa predchádzať nebezpečným trendom.

4.1.5   Na udržanie a zvýšenie výnosov plodín by sa mali aplikovať primerané vedecké poznatky, pretože orná pôda sa zmenšuje a v roku 2050 bude potrebné zabezpečiť potraviny pre približne 9 miliárd ľudí na celom svete.

4.2   Komoditné trhy a súvisiace finančné trhy

4.2.1   Napriek súboru opatrení na reguláciu finančných trhov, ktoré v uplynulých rokoch zaviedla Európska komisia, sa investičné toky na trhoch s komoditnými derivátmi naďalej výrazne odkláňajú od funkcie krytia rizík, na ktorú boli vytvorené, a smerujú do špekulatívnych operácií, ktoré spôsobujú silné výkyvy cien a vážne poškodzujú najslabších aktérov na trhu, a to najmä spotrebiteľov a malé a stredné podniky.

4.2.2   Výbor potvrdzuje konštatovanie Komisie, že je potrebné lepšie pochopiť interakcie medzi materiálnymi a finančnými komoditnými trhmi. Tiež podporujeme odporúčané smerovanie k väčšej transparentnosti a dokonca aj zodpovednosti tých účastníkov trhu, ktorí by porušili dohodnuté pravidlá. Prístup k financovaniu jednotlivých účastníkov trhu, najmä malých a stredných podnikov, by sa mal uľahčiť a stať sa kľúčovou prioritou ďalšieho rozvoja a inovácií.

4.3   Európska iniciatíva v oblasti surovín

4.3.1   Výbor víta túto iniciatívu ako dôležitú súčasť stratégie EÚ 2020. Odráža tiež koncepciu efektívneho využívania zdrojov, aj keď by sa tieto dve politiky mali zosúladiť tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň súladu a najvyššiu pridanú hodnotu pre občanov EÚ.

4.3.2   Koncept kritickosti v rámci iniciatívy v oblasti surovín zastiera potreby všeobecnejšieho prehľadu a podrobného posúdenia spektra príslušných politík. Takýto holistický prístup by mal vyústiť do primeraného dodržiavania zásad tejto politiky, a priniesol by oveľa väčšie synergické efekty.

4.3.3   Na druhej strane, zoznam kritických materiálov je dobrým usmernením o prioritách, ktoré by mali byť dodržiavané na úrovni EÚ, ako súčasť surovinovej diplomacie zo strany novozriadenej diplomatickej služby EÚ.

4.3.4   Samozrejme, že zoznam je potrebné pravidelne kontrolovať s ohľadom na stanovené kritériá, aby bolo možné zistiť, či je zaradená priorita ešte stále aktuálna. Potreba konzistentných údajov, spolu s technickými a trhovými znalosťami, je pre iniciatívu v oblasti surovín nesporná.

4.3.5   Je nepochybné, že takýto nedostatok surovín si vyžaduje aj pravidelnú kontrolu účinnosti využívania zdrojov. Na druhej strane neustále rastúce ceny sú najlepšou motiváciou pre efektívnosť, ktorá je vlastná celému trvalo udržateľnému podnikaniu. Výkonnostné normy a ekodizajn môžu pomôcť pri neustálej snahe o čo najvyššiu efektívnosť využívania zdrojov.

4.3.6   Hrozba neustále sa zvyšujúceho nedostatku surovín a rastúcich cien by mala byť analyzovaná na mikroekonomickej úrovni, aby sa preukázal jej vplyv na konkurencieschopnosť, a teda na zachovanie pracovných miest v ohrozených odvetviach.

4.3.7   Obchodná stratégia EÚ v oblasti surovín musí byť dostatočne citlivá a flexibilná. Keďže skutočný obchod sa uskutočňuje na dvojstrannom základe medzi jednotlivými členskými štátmi, vo väčšine prípadov platí, že je ešte ťažšie dosiahnuť jednotnú obchodnú politiku EÚ. Je zrejmé, že sa od WTO nedá očakávať veľmi veľa, aj keď v rámci procesu budovania dôveryhodnosti by sa mali dodržiavať vzájomne dohodnuté pravidlá.

4.3.8   Na druhej strane, nedostatok surovín podporuje proces výskumu, vývoja a inovácií, a to tak smerom k čoraz lepšej efektívnosti využívania zdrojov, ako aj k primeranému nahradeniu niektorých surovín. Je nutné spomenúť, že niektoré kritické materiály sú životne nevyhnutné pre vysokovýkonné technológie, takže sa nachádzame v akomsi začarovanom kruhu.

4.3.9   Komisia by mala zapojiť hlavné európske výrobné odvetvia, a to najmä prostredníctvom svojich európskych technologických platforiem (ETP), do osobitnej partnerskej iniciatívy v oblasti surovín v rámci hlavného oznámenia ES o „Únii inovácií“, berúc do úvahy skutočnosť, že v uplynulých rokoch došlo k zhoršeniu štandardov kvality niektorých surovín. Je potrebných čoraz viac kvalifikovaných pracovných miest, aby sa dokázal využiť vysoký inovačný potenciál vo výrobných procesoch.

4.3.10   Výbor oceňuje iniciatívu Komisie zameranú na vypracovanie usmernení o tom, ako zosúladiť konkurujúce minerálne ťažobné činnosti s právnymi predpismi Natura 2000 na ochranu životného prostredia. To je dôležité v záujme spravodlivých, zdravých a trvalo udržateľných susedstiev a na zabezpečenie dodávky domácich surovín, ktorá musí byť jedným z pilierov surovinovej politiky.

4.3.11   EHSV takisto upozorňuje na svoje stanovisko o prístupe k druhotným surovinám (1) a schvaľuje jeho závery a odporúčania. Na tomto mieste by sme mali spomenúť odporúčania v súvislosti s flexibilitou nástrojov potrebných na udržanie zdrojov týchto druhotných surovín (SRM) v rámci EÚ v čo najväčšej miere.

4.3.12   Výboru taktiež chýbajú informácie o vplyve surovinovej politiky na zamestnanosť, najmä na mieru ohrozenia pracovných miest v prípade nesplnenia politických cieľov.

4.4   Tiež by mali prebiehať vážne diskusie o najhorších scenároch – napr. o dočasnom nedostatku niektorých životne dôležitých kritických surovín v krátkodobom horizonte. Politika zameraná na to, ako zmierniť vplyv na európsky priemysel, by tiež mohla zahŕňať rozhodnutie využiť niektoré strategické rezervy vybraných materiálov. Takéto politiky boli prerokované v mimoeurópskych krajinách (USA, Kórea a Japonsko). Aj keď by mohli mať negatívny vplyv na komoditné trhy, mohli by preklenúť určité časové obdobie, počas ktorého nie sú konkrétne suroviny na trhu k dispozícii v dostatočnom objeme.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Prístup k druhotným surovinám (železný šrot, recyklovaný papier, atď.)“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 1.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/82


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 553 v konečnom znení

2011/C 318/13

Spravodajca: Carmelo CEDRONE

Európska komisia sa 20. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie na tému

Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020

KOM(2010) 553 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 114 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Výbor súhlasí s názorom, že na to, aby EÚ dokázala čeliť súčasným i budúcim výzvam, potrebuje inteligentný rast v rámci stratégie Európa 2020. Rozsiahla časť EÚ nielenže má problémy týkajúce sa pomalého rastu, nedostatku výskumu a vývoja a inovácie, ale musí riešiť aj iné otázky, napr. vysokú nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, sociálne problémy, chudobu a integráciu, predčasné ukončenie školskej dochádzky bez potrebných znalostí na získanie zamestnania, výzvy vyplývajúce z demografickým zmien a rozpočtové obmedzenia.

1.2   Politika súdržnosti vzniká spolu so zámerom brániť európsky model spoločnosti, kde sa prvky slobodnej hospodárskej súťaže a sociálneho trhového hospodárstva snúbia s cieľmi solidarity a presadzovania špecifických priorít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.3   Výbor súhlasí s názorom člena Komisie Johannesa Hahna, ktorý vyhlásil, že regionálna politika je kľúčovým nástrojom pri implementácii stratégie Európa 2020, pretože úspech pri dosahovaní jej cieľov bude z veľkej časti závisieť od rozhodnutí prijatých na miestnej a regionálnej úrovni (1).

1.4   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa nazdáva, že jedným z najdôležitejších cieľov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti – toto je „správna“ formulácia, ktorú by Komisia mala používať, keď odkazuje na inteligentný rast v rámci stratégie Európa 2020 (2) – musí i naďalej byť podpora celkového harmonického rozvoja celej Únie, predovšetkým zmenšovaním rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov, aby sa mohli plne začleniť do EÚ.

1.5   EHSV kladne hodnotí a oceňuje zámer Komisie podporovať „inováciu vo všetkých regiónoch“ bez mrhania zdrojmi „a zároveň zabezpečiť komplementaritu medzi podporou inovácie, výskumu a vývoja na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni“, ale nazdáva sa, že by bolo vhodné financovať výskum zo všetkých ostatných zdrojov a nielen v rámci politiky súdržnosti.

1.6   Oznámenie Komisie o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu by malo byť považované za doplnok hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ a za výzvu na začatie procesu urýchľovania investícií do inovácie, aby sa nečakalo na nasledujúce rozpočtové obdobie, v rámci ktorého sa prostriedky z kohéznych fondov na podporu súdržnosti nepochybne budú sústreďovať na stratégiu Európa 2020 (3).

1.7   EHSV vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že politika súdržnosti sa pozbavuje obsahu a odchyľuje od svojich pôvodných cieľov, t. j. financovania vyrovnávania regionálnych rozdielov pomocou sektorových politík, čo bolo potvrdené aj Lisabonskou zmluvou. Treba zabezpečiť, aby tento prístup zohľadňoval výzvy, potreby a potenciály, t. j. východiskový stav každého posudzovaného regiónu a členského štátu, a predísť tomu, aby ohrozil súdržnosť, a to nielen z hospodárskeho, sociálneho a územného, ale najmä politického a kultúrneho hľadiska.

1.8   EHSV prikladá politike na podporu výskumu a inovácie, ktorú navrhuje Komisia, prvoradý význam. Ide o témy, pri ktorých však treba veľmi pozorne zohľadniť územné špecifiká. Inovácia výrobného procesu môže byť výsledkom výskumnej činnosti, ktorú na určitom území vykonávajú aktéri odlišní od tých, ktorí potom výsledky inovácie uplatňujú, a preto treba pozornosť venovať aj otázkam prenosnosti a opakovateľnosti inovačných procesov a ich zemepisného šírenia. Je však chvályhodný pokus vytvoriť súlad medzi politikou súdržnosti a ostatnými oblasťami politiky EÚ a zlepšiť využívanie EFRR.

1.9   EHSV sa v súlade s oznámením nazdáva, že pri sledovaní cieľa inteligentného rastu treba dbať na územné členenie a opierať sa o špecifické požiadavky sektora, homogénnych alebo zmiešaných zoskupení alebo makroregiónov prepojených s výskumnými ústavmi a univerzitami, ktoré už existujú alebo ktoré treba posilniť, a s miestnymi podnikmi a komunikačnými sieťami, ktoré môžu pomôcť pri ich usadzovaní a rozvoji na danom území, čo podporí špecializáciu a regionálne riadenie.

1.10   EHSV sa ďalej nazdáva, že o otázkach politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020 sa musí rokovať na špecifickom zasadnutí Európskej rady, pretože nemožno presunúť politiku súdržnosti z politickej stratégie EÚ do pôsobnosti inej politiky, ktorá je len akousi „chudobnou príbuznou“, ani sa nemožno nazdávať, že ona sama môže byť hnacou silou stratégie Európa 2020.

1.11   Predloženie tohto návrhu Komisie nesmie byť príležitosťou na rozptýlené rozdelenie nejakých finančných prostriedkov, a to aj do bohatých regiónov, s prísľubom „vyššieho“ cieľa, ale treba sa skôr snažiť využiť tento návrh na dosiahnutie konvergencie medzi regiónmi s cieľom presadiť európsku koncepciu optimálnej súdržnosti pomocou spoločných ukazovateľov.

1.12   Rovnako je nevyhnutné zabezpečiť, aby členské štáty boli schopné zapájať sa do rozličných programov EÚ, a podporovať vytváranie synergií medzi týmito programami zjednodušovaním postupov a odbúravaním múrov medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami, t. j. medzi Komisiou ako celkom, členskými štátmi a regiónmi, s plným vedomím toho, že verejná správa je v službách občanov, podnikov a spoločenstiev, ktorým treba zjednodušiť existenciu, a nie naopak.

1.13   Výbor sa nazdáva, že Komisia správne navrhuje pristupovať k inovácii zo širšieho hľadiska a neobmedzovať sa len na technické či technologické aspekty. Výbor by však bol radšej, keby sa Komisia viac zamerala na praktické možnosti, ako by mohli rôzne subjekty využiť inovačné programy. Napríklad hoci by malé a stredné podniky (MSP) mohli profitovať z inovačných programov, len veľmi málo z nich má výskumných pracovníkov. Mnohé MSP sú skutočne inovatívne, ale nevyužívajú ponúkané možnosti získať podporu z programov EÚ, hoci by mohli vo veľkom ťažiť z tejto pomoci. Treba rozšíriť dostupnosť rizikového kapitálu a v tejto súvislosti by sa mal posilniť program Jeremie, ktorého používanie by však nemalo byť povinné. Členské štáty by mali mať možnosť slobodne rozhodnúť, či použijú dotácie, pôžičky, alebo ich kombináciu, a takisto zvoliť tematický rozsah používania. Okrem toho je potrebné začať so zjednodušovaním v tejto oblasti.

1.14   Nástroj v tomto zmysle predstavujú nové formy „účinného partnerstva“ (PLATFORMA KONSENZU), ktoré by mali sprevádzať inovačnú stratégiu s účasťou a prispením všetkých zainteresovaných, z verejného i súkromného sektora, vrátane bánk, s jednoduchými, jasnými a účinnými pravidlami, ktoré sprevádzajú projekty počas celého administratívneho postupu, pričom stanovujú lehoty, právomoci a prípadné sankcie.

1.15   Okrem toho sa EHSV nazdáva, že Komisia by mala zmeniť svoj súčasný prístup, ktorý sa sústreďuje skôr na formálnu stránku programov, než na ich náplň a dosiahnuté výsledky, čo by naopak malo byť prvoradým cieľom.

1.15.1   Naopak, na základe územných analýz by bola potrebná súbežná a spoločná podpora dvoch opačných pólov, ktorými sú vyrovnávanie rozdielov a inovácia.

1.16   EHSV s poľutovaním konštatuje, že nielen medzi jednotlivými regiónmi EÚ, ale aj v rámci jednotlivých členských štátov existujú značné rozdiely. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a poukazujú na to, že do roku 2020 je potrebné posilniť politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

1.17   EHSV zároveň poukazuje na to, že členské štáty EÚ musia takisto čeliť čoraz väčšej konkurencii vo svetovom meradle zo strany nových priemyselných mocností, ktoré zaznamenávajú veľký rozvoj aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a ktoré sú najmä v odvetviach špičkových technológií už teraz ďaleko vpredu.

1.18   EHSV preto víta, že Európska komisia svojou iniciatívou „Inovácia v Únii“ v rámci stratégie Európa 2020 a oznámením o inteligentnom raste upozorňuje na niektoré problémy a na ich riešenie využíva regionálnu politiku. I keď je pravda, že práve decentralizované opatrenia do veľkej miery podporujú obnovu, nezaobíde sa to bez pomoci a vyžaduje si to, aby podpora a opatrenia boli rovnaké v celej EÚ.

1.19   EHSV súhlasí s myšlienkou, že treba využiť tieto rozdiely medzi regiónmi a že si to vyžaduje zaviesť úplne nové formy spolupráce so všetkými silami dostupnými na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.20   EHSV sa nazdáva, že väčší dôraz na inovatívne pracoviská je v súlade s politikou inteligentného rastu a rozvoja stratégií inteligentnej špecializácie (4). Výbor vo svojom stanovisku na tému „Inovatívne pracoviská ako zdroj produktivity a kvalitných pracovných miest“ (SC/034) zdôraznil, že inovatívne pracoviská majú ústredné postavenie v rámci stratégie Európa 2020. EHSV odporúča Komisii spustiť pilotný projekt týkajúci sa inovatívnych pracovísk ako súčasť hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“.

1.21   Výbor oceňuje skutočnosť, že Komisia plánuje rozsiahlejší výskumný program pre verejný sektor a sociálnu inováciu. EHSV súhlasí so zavedením tabuľky na hodnotenie inovácie vo verejnom sektore s pilotnými projektmi pre európsku sociálnu inováciu na pomoc sociálnym novátorom a s návrhmi v oblasti sociálnej inovácie v programoch v rámci Európskeho sociálneho fondu. Súhlasí tiež s tým, že sa musia zapojiť organizácie občianskej spoločnosti. Na takéto iniciatívy možno nazerať ako na smerovanie k inteligentnému rastu.

1.22   EHSV podporuje myšlienku rozvoja stratégií v prospech inteligentnej špecializácie, ktoré musia regióny a obce rozvíjať samy na základe svojich špecifických požiadaviek a s ohľadom na ich úroveň rozvoja. Inteligentný a dôvtipný rast v niektorých regiónoch ešte stále spočíva v rozvoji základnej infraštruktúry, ako sú telekomunikácie, energetika alebo úprava a čistenie vôd.

1.23   Regionálna politika, a najmä finančné prostriedky EÚ na regionálny rozvoj, je nevyhnutná na dosiahnutie inteligentného rastu a musí skutočne nabádať národné vlády a regionálne orgány a pomáhať im, aby vytvorili stratégie na inteligentnú špecializáciu, ktoré pomôžu regiónom odhaliť ich najväčšie prednosti.

1.24   Ako tvrdí Komisia vo svojom oznámení, sústredením zdrojov na obmedzený počet aktivít sa podarí zabezpečiť účinné a efektívne využívanie prostriedkov a pomôže zvýšiť úroveň súkromných investícií, pod podmienkou, že príslušné miestne orgány spoločne so svojimi hospodárskymi a sociálnymi partnermi stanovia prioritné oblasti činnosti a investícií.

1.25   Na záver možno konštatovať, že ciele stratégie Európa 2020 a ciele politiky súdržnosti sú vo vzájomnom súlade. Politika súdržnosti je vďaka svojej jedinečnej štruktúre viacúrovňového riadenia vhodná na poskytovanie kladných stimulov a na pomoc pri zabezpečovaní osvojovania cieľov stratégie Európa 2020 na medziregionálnej, regionálnej a miestnej úrovni. V inštitucionálnom rámci na ich realizáciu však chýbajú spoločné finančné a legislatívne prvky, ktoré by sa mohli vzájomným pôsobením stať faktormi zvýšenia účinnosti.

1.25.1   Preto by bolo vhodné zaviesť posilnenú spoluprácu na dosiahnutie uvedených cieľov.

2.   Návrhy

2.1   Vymedzenie pojmov: Existuje mnoho definícií inovácie. V pláne inovácie Únie inovácia znamená zmenu, ktorá urýchľuje a zlepšuje spôsoby navrhovania, vývoja, výroby a sprístupňovania nových produktov, procesov a služieb. Zmenu, vďaka ktorej vzniká viac pracovných miest, zlepšujú sa životné podmienky ľudí a budujú ekologickejšie a lepšie spoločnosti. Výbor sa stotožňuje s touto definíciou predovšetkým preto, že pokrýva mnoho oblastí politiky.

2.1.1   Toto vymedzenie zároveň poukazuje na to, že je potrebné zapojiť mnohé generálne riaditeľstvá Európskej komisie do inovácie a sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a že všetky fondy v EÚ musia prispievať k rozvoju.

2.2   Zhromaždiť dostupné zdroje: EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie cieľa regionálnej inovácie ako nástroja, ktorým sa dá „uvoľniť potenciál rastu EÚ“, je potrebné využívať aj ďalšie zdroje EÚ, ako napr. SPP – aspoň pokiaľ ide o investície zamerané na inováciu a inteligentný rast v poľnohospodárstve – a Európsky sociálny fond. Finančné nástroje EÚ by okrem toho mali byť skoordinované a zosúladené s nástrojmi na úrovni jednotlivých štátov a regiónov. Všetky členské štáty musia byť schopné naplno využiť príležitosti, ktoré ponúkajú finančné nástroje EÚ, a je potrebné začať so zjednodušovaním v tejto oblasti.

2.3   Stanoviť priority: EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné špecifikovať typy inovácie, pričom by sa zachovali tie regionálne, prijať rozhodnutia o programoch, oblastiach, ktoré sú stredobodom záujmu (napr. trvalo udržateľný rozvoj, energetika, životné prostredie, doprava…) a regiónoch, ktoré by sa mali zapojiť, pričom by sa zohľadnili ich výzvy, potreby a potenciály (t. j. východiskový stav), ich podnikateľské zameranie, podmienky pre výskum a ich schopnosť obnoviť zariadenia alebo zmeniť výrobu. Treba podporiť prepojenie medzi makroregiónmi a zanechať politiku nespočetných stredísk. Priority treba stanoviť po dohode s verejnými orgánmi, súkromnou sférou a organizovanou občianskou spoločnosťou na rôznych úrovniach.

2.4   Poznatky, komunikácia a informovanosť: Je nevyhnutné šíriť dobré skúsenosti medzi jednotlivými sektormi a zainteresovanými územiami a podeliť sa o ne, a preto je potrebné priamo v programoch Komisie stanoviť vhodnú komunikačnú a informačnú stratégiu.

2.5   Odborná príprava: Ďalším kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov, ktoré Komisia vytýčila v tomto oznámení, je odborná príprava. Bolo by veľmi prínosné, obzvlášť pre mladých ľudí, podporovať šírenie kultúry inovácie. EHSV sa ďalej domnieva, že sledovaním tohto cieľa by sa podporilo využívanie prostriedkov, znížil by sa objem omeškaných výdavkov a predišlo by sa mrhaniu v záujme dosiahnutia optimálnej formy využívania fondov, čo by pomohlo zefektívniť správu územia.

2.6   Konsolidácia partnerstva: EHSV sa nazdáva, že by sa mali uprednostňovať programy a projekty vypracované priamo združeniami MSP alebo už existujúcimi výskumnými strediskami v spolupráci so zástupcami pracovníkov a zainteresovanej občianskej spoločnosti a s účasťou miestnych orgánov. Partnerstvo uplatňované ako metóda na všetkých úrovniach je veľmi významným prínosom, a preto treba uprednostňovať projekty vypracované týmto postupom. Pomohlo by to výrazne zefektívniť územnú správu.

2.7   Hodnotenie výsledkov musí predstavovať nevyhnutný predpoklad, ktorý musí Komisia rozhodne presadzovať. To sa musí pomocou spoločných parametrov a systémov hodnotenia výsledkov, tak v oblasti inovácie, ako aj výskumu, ktoré sú prvoradým cieľom Komisie a EÚ. Je potrebné zaviesť alternatívne formy opatrení zo strany členských štátov a/alebo Komisie, ktorá by mala riadiť tento postup, pre regióny alebo oblasti, ktoré nedosiahnu tieto výsledky alebo neminú prostriedky.

2.8   Presadzovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, aj prostredníctvom systému zmiešaného financovania pre obzvlášť významné programy alebo programy osobitného záujmu, tak v oblasti výskumu ako aj inovácie.

2.9   Nabádať členské štáty, aby spoločne s Komisiou a EÚ konali rozhodnejšie. Nemusia sa vzdať svojej úlohy z opakovane uvedených dôvodov. Treba uprednostňovať medziregionálne projekty, ktoré majú európsky záber a rozmer, zatiaľ čo sa Komisia musí znovu ujať svojej vedúcej úlohy aj vo fáze príprav, realizácie a predovšetkým hodnotenia výsledkov.

2.10   Podporovať asistenciu a poradenstvo: EHSV sa nazdáva, že malým a stredným podnikom a predovšetkým mikropodnikom, ktoré nemajú k dispozícii interných výskumných pracovníkov a expertov, by sa mal na prekonanie tohto nedostatku umožniť ľahký prístup k efektívnym a prispôsobeným asistenčným a poradenským službám. Požaduje politiku podpory činnosti sprostredkovateľských organizácií, s cieľom pomáhať im pri ich asistenčnej a poradenskej činnosti, najmä prostredníctvom zmlúv o regionálnych cieľoch a financovaním pracovných miest poradcov pre inováciu v týchto sprostredkovateľských organizáciách.

2.11   Vniesť jasnosť do komunikácie. EHSV sa nazdáva, že treba zjednodušiť a zjednoznačniť komunikáciu vo vzťahu k vytýčeným cieľom. Bolo by potrebné zmeniť prístup a podnecovať predkladanie návrhov zdola v presvedčení, že „peniaze“ by mali nasledovať myšlienky, a nie naopak.

2.12   Zjednodušenie na všetkých úrovniach je prvoradým cieľom. Sledovať vždy a všade stratégiu zjednodušenia na skrátenie lehôt a zníženie nákladov vypracovaním jednotného formulára a uplatnením zásady „jeden raz stačí“. Ďalej urýchliť platby a uľahčiť poskytovanie predbežného financovania podnikom, najmä MSP a napokon zosúladiť finančné pravidlá a zaviesť jednu účtovnú kontrolu platnú pre všetky inštancie.

3.   Preskúmanie rozpočtu EÚ, súdržnosť a inteligentný rast

3.1   Komisia vo svojom oznámení o preskúmaní rozpočtu venuje dlhú kapitolu politike súdržnosti a oveľa menej priestoru napríklad SPP, ktorá ešte stále predstavuje 43 % výdavkov EÚ. Časť venovaná súdržnosti je nazvaná „inkluzívny rast“: jej názov je síce pôsobivý, ale treba ju uplatniť v praxi.

3.2   Už názvy sú výstižné: a) Politika súdržnosti a stratégia Európa 2020, b) Väčšia koncentrácia a súdržnosť, c) Spoločný strategický rámec, d) Rozvojové a investičné partnerstvo, e) Skvalitnenie výdavkov. Okrem tohto posledného dôležitého cieľa by už ostatné ciele mali byť splnené.

3.3   EHSV oceňuje snahu a návrhy Komisie zamerané na dosiahnutie súladu medzi politikou súdržnosti a ostatnými oblasťami politiky EÚ a členských štátov, vrátane niektorých priorít stanovených v stratégii Európa 2020, ale pokladá za potrebné využiť všetky dostupné zdroje na dosiahnutie cieľov inteligentného rastu.

3.4   Preskúmanie rozpočtu by malo byť príležitosťou na zosúladenie politiky súdržnosti, SPP a stratégie Európa 2020, pričom treba zohľadniť pakt stability a jeho prebiehajúcu revíziu, s cieľom prehodnotiť a obnoviť európsky rozpočet a rozpočty členských štátov eurozóny (napríklad vzdelávanie a výskum nesmú byť pokladané za bežné výdavky).

3.5   Pomoc MSP je prvoradým predpokladom úspechu návrhu. Dá sa to dosiahnuť zjednodušením a uľahčením financovania v rámci politiky podpory a asistencie, aj pomocou poistenia rizika spojeného s udeľovaním úveru, v súlade so zásadami uvedenými v preskúmaní zákona o malých podnikoch (Small Business Act), alebo priamych investícií na inováciu. Môže to uľahčiť aj konsolidácia a zapojenie združení MSP a mikropodnikov. Členské štáty by mali mať možnosť na vhodnej úrovni slobodne rozhodnúť, či použijú dotácie, pôžičky, alebo ich kombináciu.

4.   Pripomienky

4.1   EHSV kladne hodnotí opatrenia, ktoré by mala vykonať Komisia na podporu realizácie cieľov, najmä pokiaľ ide o analýzu a informovanie o dosiahnutých výsledkoch a poskytovanie rizikového kapitálu a záruk malým a stredným podnikom rozvíjajúcim inovácie, aj poskytovaním vhodných foriem financovania prispôsobených situácii MSP a mikropodnikov.

4.2   Päť oblastí inteligentnej špecializácie, ktoré vymedzuje Komisia v oznámení, má na pohľad dosť všeobecný ráz a spadá do sektorov a príslušných oblastí, ktoré sa navzájom výrazne líšia. Nie sú prispôsobené regionálnym územným špecifikám a nezahŕňajú možné synergie vyplývajúce z opatrení na podporu inovácie obsiahnutých v iných oblastiach činnosti Únie (hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, vnútorný trh, životné prostredie a energetika, vzdelávanie a pod.), alebo v iných programoch EÚ; mimochodom, vôbec sa nespomína sociálne hospodárstvo. Rovnako sa neráta so zapojením sociálnych partnerov partnerov ani iných subjektov organizovanej občianskej spoločnosti do koncipovania a realizácie politických opatrení súvisiacich s inteligentnou špecializáciou.

4.3   Nie je tu však žiadna zmienka o potrebe koordinovať iniciatívu EÚ na podporu inovácie s politickými opatreniami v oblasti inovácie v členských štátoch, ktoré majú k dispozícii samozrejme viac prostriedkov a už stanovili a spustili výskumné programy a opatrenia v sektoroch, v ktorých treba posilniť výskumnú a rozvojovú činnosť. Rovnako sa málo analyzujú dôvody, ktoré zabránili alebo neumožnili využiť vyčlenené prostriedky, čo je najzávažnejšou otázkou zo všetkých. A dá sa povedať, že analýz robí Európska komisia naozaj dosť!

4.4   Komisia sa však osobitne zameriava z veľkej časti na regióny, v ktorých je situácia lepšia, napríklad keď píše, že niektoré regióny sa podieľajú na hospodárskej súťaži vo svetovom meradle, zatiaľ čo iné ešte len bojujú, aby sa dostali na túto úroveň. Neznamená to však, že niektoré regióny úplne zaostávajú. V snahe vyrovnať tieto rozdiely treba regionálnu politiku upraviť tak, aby bol jej hlavným cieľom čoraz viac rozvoj zaostalých regiónov, presne tak ako sa na tento cieľ zameriava celá politika súdržnosti.

4.5   EHSV jednak znepokojuje skutočnosť, že priepasť medzi bohatými a chudobnými regiónmi v EÚ sa neustále prehlbuje a že krajiny EÚ, ktoré sú hospodársky najslabšie majú tiež najmenej rozvinutý výskum, rozvoj a inováciu. Konštatuje však, ako o tom svedčí aj nová hodnotiaca tabuľka, že v menej rozvinutých krajinách a regiónoch sa najväčšie možnosti rastu skrývajú v oblasti výskumu a vývoja.

4.6   Bolo by vhodné, aby v tejto súvislosti Európska komisia spolupracovala s jednotlivými členskými štátmi v snahe rozšíriť politiku v oblasti výskumu, vývoja a inovácie tak, aby bohaté regióny členských štátov nezaberali pre seba všetky prostriedky, čo by na vnútroštátnej úrovni mohlo viesť k ďalšej nerovnováhe z hľadiska rozdelenia.

4.7   Oznámenie vytvára podmienky na to, aby sa mohli jednotlivé nástroje finančného inžinierstva lepšie využiť na podporu inovácie. Ide o pôžičky s nízkou úrokovou sadzbou, záruky pri poskytovaní úverov a rizikový kapitál. Skupina EIB tiež patrí k subjektom, ktoré by mali dostať dodatočné prostriedky učené najmä MSP.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Člen Komisie sa takto vyjadril v januári pri prezentácii oznámenia „Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“ – rast, na ktorý treba nazerať aj ako na „inteligentný“ či „dôvtipný“ rast.

(2)  KOM(2010) 553 v konečnom znení.

(3)  Tamže.

(4)  Z aktuálnych správ z Dánska vyplýva, že nemocnice zvýšili svoju účinnosť – viac operácií – a zároveň sú pracovníci spokojnejší so svojím zamestnaním, hoci sa krátia rozpočtové prostriedky a nemocnice zamestnávajú menej pracovníkov. Zmenili sa pracovné postupy, v niektorých prípadoch sa zakázalo lekárom vykonávať ďalšie zamestnanie a pacientom sa poskytuje viac starostlivosti. Zo správ vyplýva, že aj pacienti sú spokojnejší (záverom nie je konštatovanie, že stačí krátiť rozpočet, ale že treba zmeniť aj pracovné metódy a organizáciu práce).


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/87


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, odolnejšiemu a efektívnejšiemu systému DPH“

KOM(2010) 695 v konečnom znení

2011/C 318/14

Spravodajkyňa: Reine-Claude MADER

Európska komisia sa 1. decembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Zelená kniha o budúcnosti DPH – Smerom k jednoduchšiemu, odolnejšiemu a efektívnejšiemu systému DPH

KOM(2010) 695 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 161 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 10 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor bez výhrad schvaľuje iniciatívu Komisie zvážiť možnosť komplexnej revízie systému DPH, dane, ktorej režim, definovaný ako „dočasný“ pri svojom vzniku v roku 1967, je predmetom častej kritiky. Zelená kniha je len začiatkom dlhodobého, zložitého a komplexného postupu, ktorého úspech bude dôkazom skutočnej vôle členských štátov dospieť k vymedzeniu „jednoduchšieho, odolnejšieho a efektívnejšieho“ systému.

1.2   Súčasný režim časom prešiel mnohými zmenami: Komisia pôvodne navrhovala vylepšenia, ktorých cieľom bolo dosiahnuť vyššiu účinnosť a väčší súlad režimu so zásadami jednotného trhu. Členské štáty prijali viacero opatrení, ktoré sa týkajú organizácie, administratívnej spolupráce a automatizácie. Ostatné opatrenia mali najmä administratívny a organizačný charakter. Rada sa však až dodnes bránila návrhom na celkovú reformu systému.

1.3   Výbor súhlasí s vyhlásením Komisie, podľa ktorého by mal komplexný systém DPH znížiť prevádzkové náklady pre užívateľov, administratívne poplatky pre správne orgány a počet pokusov o podvody, ktoré zaťažujú verejné financie. K tomu je vhodné pridať zohľadnenie potrieb podnikateľov, ktorí musia túto daň spravovať a v konečnom dôsledku spolu so spotrebiteľmi znášajú náklady na túto daň a platia za jej neúčinnosť. Ako už výbor uviedol, pozornosť by sa mala zamerať aj na režim DPH pri finančných službách (1), a ak sa zavedie nová sektorová daň založená na peňažných tokoch alebo podobných faktoroch, Komisia by určite mala posúdiť výhody jej zavedenia v rámci DPH (2).

1.4   Veľmi citlivým problémom je spracovávanie cezhraničných operácií. Logicky by sa daň mala vyberať v členskom štáte pôvodu za rovnakých podmienok ako v prípade vnútorného obchodu. Problémy s vyrovnávaním účtov medzi členskými štátmi viedli Radu k tomu, že zvolila najjednoduchšie riešenie, ktorým je výber dane v členskom štáte určenia, avšak platia určité výnimky, ktoré sa vzťahujú najmä na oblasť služieb. Komisia teraz navrhuje alternatívne riešenia, ale uvedomujeme si, že je veľmi zložité nájsť dokonalé riešenie.

1.4.1   Výbor sa domnieva, že v každom prípade sa treba vyhnúť radikálnym zmenám a postupovať krok za krokom. Najlepším riešením by bolo pravdepodobne riešenie založené na všeobecnom zdanení v členskom štáte určenia, pričom by sa však mali zachovať zásady súčasného systému. Zároveň bude potrebné plošne zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, najskôr nepovinne a neskôr všeobecne a povinne. Na zjednodušenie administratívnych postupov treba každopádne vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre podniky.

1.5   Zelená kniha obsahuje komentáre a návrhy pochádzajúce od všetkých zainteresovaných strán, ktoré budú užitočné pri formulácii konečných návrhov Komisie. Na tento účel dokument kladie 33 otázok, na ktoré Výbor odpovedá, ale ktoré nie je možné zhrnúť. Pre podrobnejšie informácie pozri časť 5 tohto dokumentu.

2.   Úvod

2.1   Zdokonaľovanie systému DPH je už mnoho rokov jednou z priorít daňovej politiky Komisie. Táto daň, ktorú EÚ prijala v roku 1967 ako spoločný režim zdaňovania pre všetky členské štáty, predstavuje významnú časť (viac ako 20 %) ich príjmov. Navyše časť vybranej DPH prispieva do rozpočtu EÚ. V dôsledku toho je okrem iného zrejmý priamy záujem Komisie chrániť si svoje záujmy pri zabezpečení uplatňovania tejto dane čo najefektívnejším spôsobom.

2.2   Režim DPH, ktorý je dôležitý pre príjmy členských štátov, nie je ani zďaleka postačujúci a je predmetom častej kritiky zo strany členských štátov a ostatných zúčastnených strán, najmä podnikov a spotrebiteľov. Komisia sa už dlho snaží túto kritiku zohľadňovať a predkladať návrhy na zlepšenie, ktorých cieľom bude vyššia účinnosť a väčší súlad režimu s pravidlami a so zásadami jednotného trhu; treba uviesť, že jej úsilie sa často stretáva s väčším alebo menším odporom členských štátov.

2.3   Treba otvorene a bez váhania povedať, že vôľu presadzovať európsku súdržnosť v daňovej oblasti brzdia obavy alebo dokonca potreba každého členského štátu chrániť si svoje vlastné zdroje financovania. Pokiaľ sa niektorý členský štát domnieva, že určité pravidlá by mohli poškodzovať jeho záujmy alebo by mohli vyvolať zvýšenie nákladov alebo administratívnych postupov, viac alebo menej otvoreným a často neprehľadným spôsobom vyjadrí svoj nesúhlas.

2.4   Toto všetko samozrejme poškodzuje spoločnú európsku politiku, ale vysvetľuje neúspech chvályhodného úsilia Komisie v priebehu rokov. Napriek tomu sa dosiahol významný úspech v oblasti racionalizácie a informatizácie postupov, zníženia nákladov úradov a daňových poplatníkov v rámci administratívnej a súdnej spolupráce.

2.5   Komisia si je vedomá problémov a prekážok a teraz sa vracia k cieľu, ktorý vždy sledovala – reformovať celý systém, aby bol v súlade so zásadami jednotného trhu, pričom chce zohľadniť pripomienky všetkých zúčastnených strán. Zelená kniha v súlade s pravidlami predstavuje sériu otázok o rôznych aspektoch režimu DPH. Poskytnuté odpovede budú použité ako základ návrhov nového „jednoduchšieho, odolnejšieho a účinnejšieho“ systému. EHSV chce týmto stanoviskom prispieť z pohľadu sociálno-ekonomického prostredia, ktoré zastupuje.

3.   Všeobecné poznámky

3.1   Komisia poznamenáva, že kríza má vplyv na verejné financie, a to najmä tým, že sa zmenil význam priamych daní v porovnaní s nepriamym zdaňovaním: časť DPH z celkovej sumy príjmov, až doteraz asi 22 %, značí zvyšujúcu sa tendenciu. Toto je výsledkom politiky vo všeobecnosti zameranej na zlepšenie konkurencieschopnosti znížením zdaňovania práce a podnikov. EHSV poznamenáva, že hoci ide o pozitívny signál, nesmie viesť k zvýšeniu sadzby DPH v rámcovej smernici, čo by okrem iného znamenalo pre pracujúcich a spotrebiteľov dodatočnú neúnosnú záťaž.

3.2   Mechanizmus sa má zdokonaliť „zavedením komplexného systému DPH“, ktorý by mal podľa Komisie znížiť prevádzkové náklady pre používateľov, administratívne poplatky pre správne orgány a počet pokusov o podvody. V tomto poslednom bode EHSV súhlasí s názorom Komisie. Výbor vo svojich stanoviskách už viackrát upozornil na to, že DPH je daňou s najvyššími daňovými únikmi v EÚ a že daňové úniky sú výrazným zdrojom financovania organizovaného zločinu a terorizmu. Vzájomne súvisiace javy ako sú daňové úniky, kriminalita a pranie špinavých peňazí predstavujú významnú hrozbu pre spoločnosť na svetovej úrovni. EHSV vyzýva, aby sa pri preskúmaní nových pravidiel zohľadnila „odolnosť“ voči útokom podvodníkov.

3.3   Zelená kniha obsahuje aj aspekty vzťahujúce sa na podniky: riadenie a správa DPH (EHSV by sa tu zmienil aj o sporoch) predstavujú vysokú časť administratívnych nákladov podnikov, a to do takej miery, že to veľkú časť malých a stredných podnikov odrádza od pôsobenia v medzinárodnom obchode. EHSV opätovne upozorňuje na potrebu toho, aby sa správa DPH stala pružnejšou, jednoduchšou, menej nákladnou: ide o koncových užívateľov, spotrebiteľov, ktorí platia za následky.

3.4   Ďalšou významnou témou je možnosť zavedenia jednotnej dane, ktorá sa považuje za „ideálny stav spotrebnej dane“. EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, že je takmer nemožné dosiahnuť tento cieľ a výrazne ju podporuje v jej snahách o zníženie alebo odstránenie nadmerného množstva oslobodení, odchýlok, uplatňovaní zníženej alebo preferenčnej dane: prostriedky, ktoré o 45 % znižujú príjmy v porovnaní s príjmami, ktoré by sa teoreticky dali pozorovať v prípade, že by sa uplatnila normálna sadzba. Bude potrebné nájsť rozumnú rovnováhu medzi potrebami rozpočtu a sociálnymi a hospodárskymi dôvodmi, na ktorých tieto prostriedky spočívajú, najmä v oblasti miestnych služieb a služieb, ktoré si vyžadujú vysoký objem pracovnej sily.

3.5   Ako už EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku na tému zdaňovania finančného sektora (ECO/284 – CESE 991/2011), treba prehodnotiť prístup k DPH v rámci finančného sektora.

4.   DPH pri cezhraničných operáciách v rámci jednotného trhu

4.1   Režim DPH medzi členskými štátmi založený na vyberaní dane v krajine určenia bol pri svojom vzniku v roku 1967 označovaný ako „dočasný“. Definitívny režim je založený na vyberaní dane v krajine pôvodu. Dočasný režim je ešte stále v platnosti aj po 44 rokoch. Logicky by sa daň mala vyberať v členskom štáte pôvodu za rovnakých podmienok ako v prípade vnútorného obchodu okrem časti splatnej členskému štátu určenia. Problémy, ktoré sa pôvodne vyskytovali a ktoré ešte dnes čiastočne existujú, viedli Radu k tomu, že zvolila najjednoduchšie riešenie vyberať dane v členskom štáte určenia: tento prístup je ešte stále v platnosti, hoci s významnými výnimkami vzťahujúcimi sa najmä na služby cezhraničného diaľkového prenosu informácií.

4.2   Komisia sa v minulosti dvakrát pokúsila získať súhlas Rady so zjednotením režimu DPH založeného na zásade vyberania dane v krajine pôvodu: jej pokusy narazili na závažné problémy s uplatňovaním. Komisia v roku 2007 preštudovala systém zdanenia v krajine pôvodu vo výške 15 %, ktorý umožňoval príslušnému členskému štátu určenia vybrať alebo vrátiť rozdiel oproti vlastnej sadzbe zdanenia. Rada v tomto návrhu nepokračovala.

4.3   EHSV uznáva, že tento problém je komplexný a že s ohľadom na rôzne miery zdanenia a stále existujúce rozdiely v administratívnych postupoch, je aj napriek harmonizácii, ktorú začala Komisia, ťažké nájsť dokonalé riešenie. V žiadnom prípade nie je možné ignorovať dosiahnutý pokrok alebo zlepšenie v oblasti zdanenia služieb (3), zlepšenia systémov vyberania daní (4), administratívnej spolupráce a jednotného správneho miesta (5), dobrého riadenia a boja proti podvodom (6).

4.4   Zelená kniha smeruje správnym smerom, pričom sa pokúša získať informácie užitočné pre navrhnutie zlepšení. S ohľadom na minulé skúsenosti a aktuálnu situáciu si EHSV želá, aby sa namiesto radikálnych riešení postupovalo krok za krokom. Z tohto dôvodu si myslí, že najlepším je riešenie uvedené v bode 4.2 dokumentu Komisie, zahŕňajúce zovšeobecnenie zdanenia v členskom štáte určenia a zachovávanie zásad súčasného systému (bod 4.2.1) s postupným prijatím najskôr nepovinného a neskôr povinného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (bod 4.2.2). Súčasne treba vytvoriť jednotné kontaktné miesta a tým zabezpečiť, že podniky budú môcť svoje cezhraničné daňové dlhy vyrovnať s čo najnižšou byrokratickou záťažou.

5.   Odpovede na položené otázky

5.1   Režim DPH vzťahujúci sa na obchod v rámci EÚ (otázka č. 1): aktuálny režim nie je dokonalý – prináša mnohé nevýhody spôsobené najmä početnými ústupkami, odchýlkami atď. povolenými členským štátom. To znamená, že už funguje príliš dlho na to, aby sa dal rozumne radikálne zmeniť. Radikálna zmena by mala katastrofálne následky. Lepšie bude zamerať sa na uplatňovanie zásad správneho riadenia, ktoré už Komisia viackrát zdôrazňovala a ktoré EHSV svojím stanoviskom podporil; sú zhrnuté v sprievodnom dokumente zelenej knihy (7). Hlavné prekážky, ktoré bránia plnému využívaniu výhod systému, nesúvisia so samotnými zásadami, ale skôr s ich nesprávnym uplatňovaním a s tým, že správne orgány v členských štátoch sa bránia zmenám.

5.2   DPH a verejné orgány (otázka č. 3): oslobodenia udelené verejným orgánom vykonávajúcim činnosti, ktoré sú konkurenčné pre súkromných dodávateľov (napr. doprava, zdravotná starostlivosť) sú odôvodnené charakteristickou sociálnou účelnosťou verejných služieb. Je však potrebné uznať, že súkromný dodávateľ často dopĺňa nedostatočné a slabé verejné služby. Bezpochyby dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže, čo sa snažíme zmierniť novými formami spolupráce. V každom prípade má spotrebiteľ možnosť výberu platiť menej v sektore verejných služieb alebo viac v sektore súkromných služieb. Okrem prípadov, keď jedna alebo druhá z týchto služieb nie je použiteľná (napr. dopravné prostriedky), sa výber medzi týmito dvomi vykonáva najmä na základe hodnotenia kvality.

5.2.1   Podľa EHSV by spravodlivé a pre spotrebiteľov priaznivé riešenie bolo zachovať výnimky pri verejných službách a rozšíriť ich na súkromné služby v prípadoch, keď sa poskytuje nevyhnutná služba a verejné služby nie sú k dispozícii. Sme si vedomí ťažkostí, ktoré vyplývajú z uplatňovania tejto zásady, ale na druhej strane nie je prípustné, aby spotrebitelia v najviac znevýhodnených oblastiach museli platiť viac za služby, ktoré sú im ponúkané bez možnosti výberu. Aby nedochádzalo k narušeniam hospodárskej súťaže so súkromným sektorom, výnimka by sa v každom prípade mala obmedzovať na úlohy verejného záujmu (8).

5.3   Oslobodenie od DPH (otázka č. 6): oslobodenia udelené členským štátom pred 1. januárom 1978 už nemajú opodstatnenie a mali by sa zrušiť. Vzhľadom na to, že členské štáty si tieto výsady vyjednali v dobe založenia EÚ alebo krátko potom, dnes už predstavujú neprípustnú odchýlku od zásad jednotného trhu. To isté platí aj v prípade nových členských štátov, pre ktoré sa tieto oslobodenia môžu rušiť postupne s tým, ako sa bude zvyšovať ich životná úroveň, pričom by sa mali stanoviť jasné parametre ich posudzovania.

5.3.1   Zložitejší a mnohotvárnejší je problém vzťahujúci sa na oslobodenia podporujúce niektoré činnosti všeobecného záujmu alebo iné činnosti. Tieto činnosti závisia od politickej orientácie a hospodárskej politiky jednotlivých členských štátov. Hoci aj naďalej ide o odchýlku od zásad jednotného trhu, môžu sa využívať ako nástroj pomoci národnej politiky pre rast a zamestnanosť. V každom prípade by budúca politika správneho riadenia mala umožňovať tento typ oslobodenia len ako výnimočné a dočasné opatrenia. Ako už výbor uviedol v svojom stanovisku o režime DPH pri finančných službách (9), privítal by dôraznejší legislatívny prístup zameraný na odstránenie zostávajúcich ťažkostí pri výklade a na nevyriešené problémy. Okrem toho by Komisia vzhľadom na možné zavedenie dane z finančných transakcií (10) mala posúdiť výhody jej zavedenia v rámci DPH, aby sa tomuto odvetviu zabezpečilo zjednodušenie administratívnych postupov a znížilo zaťaženie, ktoré predstavuje nekompenzovateľná DPH.

5.3.2   Špecifický prípad tvoria oslobodenia udelené malým a stredným podnikom v niektorých krajinách, ktoré by sa mali zrušiť. Dobre vieme, že daňové úniky DPH sú vo všetkých krajinách vysoké: existencia „legálneho úniku“ v susedných krajinách len podporuje cezhraničné využívanie služieb a nákup produktov v týchto krajinách. Dôsledky pre krajiny bez oslobodenia v dvoch smeroch: oslabenie boja proti nelegálnym daňovým únikom a narušenie konkurencie na ujmu malých a stredných podnikov, ktoré dodržujú pravidlá.

5.4   Zdanenie prepravy cestujúcich (otázka č. 7): odpoveď je už v duchu komentárov k otázke č. 3 (bod 5.2 vyššie); malo by sa uplatňovať na všetky dopravné prostriedky vrátane leteckej dopravy (čo, ako sa zdá, už platí).

5.5   Problémy spojené s právom na odpočítanie DPH (otázka č. 9): možnosť odpočítania DPH je jedným z hlavných problémov podnikov: odpočítanie je zložité, v mnohých prípadoch sa ťažko uplatňuje, je zdrojom sporov, žalôb a pokút. Navyše je založené na nespravodlivom princípe, ktorý pripomína samotná Komisia: právo na odpočítanie (ale aj povinnosť platiť DPH) vzniká v čase dodania tovaru alebo služby bez ohľadu na to, či už zákazník zaplatil alebo nie. Neplatiči majú takisto (ako to nazýva Komisia) výhodu týkajúcu sa toku peňazí, ktorú by sme mohli rovnako nazvať aj bezpečným vyberaním pre daňovú správu, ktoré predvída predajca alebo dodávateľ a je zaručené aj v prípade platobnej neschopnosti zákazníka  (11).

5.5.1   Ďalším závažným problémom je odpočítanie DPH prostredníctvom kompenzovania, keď vznikne príslušnému subjektu kladný zostatok: v niektorých členských štátoch sa úhrada vykonáva s dlhým omeškaním, čo je problémom pre peňažné toky podnikov a niekedy vedie aj k ich úpadku. Členské štáty namietajú, že systém prostredníctvom kompenzovania obsahuje isté riziko podvodu, čo je pravda, ale je na nich samotných, aby zaviedli rýchle kontroly; následky ich neefektívnosti zaplatia spoločnosti.

5.5.2   EHSV súhlasí s Komisiou v otázkach úvah, na základe ktorých sa systém hotovostného účtovníctva v obchode v rámci Spoločenstva považuje za možné, spravodlivé a neutrálne riešenie, najmä z pohľadu peňažným tokov podnikov. Toto riešenie obchodu v rámci Spoločenstva je však možné len vtedy, ak sa vytvorí systém kompenzovania riadený z jedného správneho miesta, ktorý Komisia navrhuje, ale ktorý sa v praxi stretáva s viacerými prekážkami.

5.6   DPH vzťahujúca sa na medzinárodné služby (otázka č. 11): význam medzinárodných služieb, konkrétne služieb, ktoré sa poskytujú elektronicky, odôvodňuje prijatie špeciálnych pravidiel pre tieto služby; avšak nemateriálna povaha týchto služieb často sťažuje kontroly uplatňovania DPH zo strany dodávateľov, najmä pokiaľ ide o dodávky špecifickým subjektom (softvérové programy, hudba atď.). Tieto kontroly nie sú možné, ak dodávatelia sídlia v štátoch mimo EÚ. OECD, ako aj Komisia sa týmto problémom zaoberajú, ale jeho riešenie sa nezdá byť jednoduché a v bezprostrednej budúcnosti s ním nemožno počítať.

5.6.1   Hlavné problémy spočívajú vo výraznom narušení hospodárskej súťaže medzi službami poskytovanými v rámci EÚ a službami pochádzajúcimi zvonka; neexistuje mnoho účinných prostriedkov, ako túto situáciu napraviť, okrem možnosti medzinárodných dohôd o spolupráci medzi daňovými orgánmi. Výbor je v každom prípade proti prijímaniu opatrení podľa vzoru Kanady, kde sa daň vyberá od spotrebiteľov na základe kontroly platieb on-line. Okrem nepríjemnej povinnosti, keď spotrebitelia platia DPH pri každom nákupe, kontroly, tak ako sú stanovené, predstavujú nepovolené zasahovanie do súkromného života občanov.

5.7   Právne predpisy EÚ v oblasti DPH (otázka č. 13): článok 113 Zmluvy dáva Rade všetky právomoci pre harmonizáciu právnych predpisov v oblasti DPH; neexistuje teda žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o zvolený nástroj, či už ide o smernicu alebo nariadenie. Vzhľadom na skúsenosti a na skutočnosť, že členské štáty majú tendenciu interpretovať ustanovenia podľa svojich vlastných záujmov, je najlepšou možnosťou bezpochyby nariadenie Rady. Ustanovenia, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, by sa však mali realisticky obmedziť len na niekoľko základných aspektov: rozsah pôsobnosti, definícia subjektov, výnimky, spolupráca medzi správami, boj proti podvodu. Čím budú však ustanovenia podrobnejšie, tým ťažšie bude dosiahnuť konsenzus v Rade, a preto bude nutné použiť vykonávacie predpisy.

5.7.1   Vykonávacie predpisy (otázka č. 14): možnosť povoliť Komisii, aby prijímala vykonávacie rozhodnutia by sme uvítali, ale Rada s týmto nesúhlasila už v roku 1997. Uvidí sa, či možno zhodu dosiahnuť väčšinovým rozhodnutím: pravidlo jednomyseľnosti (výsada Rady) by sa mohlo zásadne zmeniť udelením právomocí Komisii. Hoci by výbor priaznivé rozhodnutie uvítal, obáva sa, že to nie je nereálne.

5.7.2   Usmernenia pre nové právne predpisy (otázka č. 15): zverejnenie usmernení Komisie by bolo užitočné pre členské štáty, ktoré by ich chceli dodržiavať. Nevýhody by mohli vyplývať zo skutočnosti, že by neboli záväzné: subjekty alebo aj správne orgány by mohli začať súdne spory na základe toho, že usmernenia, ktoré nie sú právne záväzné, sa nevykonali alebo sa vykonali nesprávne. Súdy by tak v jednotlivých prípadoch museli posudzovať opodstatnenosť žalôb odvolávajúcich sa na usmernenia, ktorých platnosť by bola spochybňovaná.

5.7.3   Zlepšenie legislatívneho procesu (otázka č. 16): v oblasti zlepšovania legislatívneho procesu by sa malo namiesto opatrení hovoriť skôr o zmene prístupu a metódy. V počiatočných fázach procesu Komisia uplatňuje transparentný a otvorený prístup: predbežné konzultácie s členskými štátmi, zvolania poradných výborov, zelené knihy, kontakty so zainteresovanými stranami. To platí pre počiatočnú fázu; v neskorších fázach už postupy Rady nie sú tak transparentné a otvorené, pokiaľ ide o ponuky na dialóg prichádzajúce zvonka.

5.7.4   V záverečných fázach na národnej úrovni by mohli zlepšenia pozostávať zo zrýchlenia legislatívneho procesu prijímania smerníc a vykonávacích nariadení; týmto vykonávacím nariadeniam často chýba jasnosť a presnosť, čo sťažuje dodržiavanie pravidiel zo strany obchodníkov a niekedy aj samotných správ. Na európskej úrovni by bolo potrebné dohodnúť vhodnú lehotu medzi termínom stanoveným na transpozíciu smernice členskými štátmi a nadobudnutím platnosti nových opatrení.

5.8   Odchýlky povolené členským štátom (otázka č. 17): jediný pohľad do zoznamu viac než stovky odchýlok ukazuje, že členské štáty, a najmä niektoré z nich, nerovnomerne využívajú udeľovanie týchto prostriedkov, ako aj predĺženie ich platnosti. Komisia správne zdôrazňuje, že táto situácia je neprehľadná, nákladná, narúša hospodársku súťaž a často uľahčuje podvody a požaduje väčšie právomoci pre rýchle a vhodné povoľovanie odchýlok. EHSV s týmto súhlasí, ale zároveň požaduje, aby sa vykonala komplexná revízia s cieľom uistiť sa, že existujúce odchýlky sú stále opodstatnené.

5.8.1   Postup povoľovania odchýlok (otázka č. 18): aktuálny postup je pomalý a požiadavka právomocí potrebných pre jeho urýchlenie je opodstatnená. EHSV zároveň požaduje, aby boli kritériá povoľovania prísnejšie a aby sa zoznam odchýlok neustále aktualizoval a bol ľahko a rýchlo dostupný.

5.9   Súčasná štruktúra sadzieb DPH (otázka č. 19): súčasná štruktúra sadzieb DPH sa odchyľuje od zásad jednotného trhu; musí sa zistiť, či a do akej miery rozdiely v sadzbách predstavujú metódu úpravy špecifických situácií niektorých činností. Pokiaľ ide o odlišné sadzby uplatňované na podobné produkty, najmä služby on-line v porovnaní so službami s podobným obsahom, EHSV poznamenáva, že vo všeobecnosti znížené ceny využije práve spotrebiteľ. Pokiaľ teda ide o produkty, náklady na poštovné sa do istej miery vyvažujú s nákladmi na vykonávanie tradičného obchodu, rovná DPH by teda bola nevýhodná pre zákazníkov; pri službách je táto otázka otvorená a zaslúži si hlbšie preskúmanie. Vo všeobecnosti by potom podobné produkty mali podliehať rovnakým sadzbám.

5.9.1   Znížené sadzby DPH (otázka č. 20): odstránenie znížených sadzieb sa môže zdať vhodné, avšak táto predstava je nerealistická. Zoznam sadzieb by sa však mal určite zmenšiť alebo v každom prípade by sa mal dôkladne zrevidovať: niektoré nástroje, ktoré sú v platnosti už dlhšie, sú vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo v priebehu času, jednoducho neprijateľné.

5.9.2   Vytvorenie zoznamu znížených sadzieb, ktoré budú povinné a rovnomerne uplatňované, je síce lákavá, ale zároveň nerealistická predstava. Znížené sadzby sa používajú v každom členskom štáte ako významná politicko-ekonomická páka a niekedy aj zo sociálnych alebo z čisto politických dôvodov. Nech už je to akokoľvek, členské štáty nebudú nikdy súhlasiť s tým, že sa vzdajú individuálneho povoľovania znížených sadzieb. Iné argumenty sa budú môcť použiť, keď Európa získa hospodársku vládu, ktorá bude jednohlasne riadiť hospodárske politiky všetkých členských štátov.

5.10   Problémy vzťahujúce sa na súčasné pravidlá (otázka č. 21): problémy s byrokraciou, s ktorými sa stretávajú obchodníci, predajcovia a kupujúci, súvisia s mnohými pravidlami, ktorých uplatňovanie sa vyžaduje na oboch stranách hraníc a ktoré sú navyše často odlišné a niekedy sa prekrývajú. Spomenúť treba najmä tieto: súhrnné výkazy, účtovné záznamy, povinnosť dokazovania, daňové priznania, fakturačné povinnosti (elektronická faktúra), registračné povinnosti v iných členských štátoch, rozlíšenie medzi dodávkou a poskytnutím služby. Jazykové problémy predstavujú aj náklady a riziká spojené s nebezpečnými nedorozumeniami.

5.10.1   Náprava problémov (otázka č. 22): nápravné opatrenia navrhla samotná Komisia vo viacerých smerniciach a odporúčaniach, ktorých cieľom bolo zjednodušenie administratívnych postupov, okrem iného aj zriadenie jednotného kontaktného miesta, zavedenie európskeho identifikačného čísla obchodníkov alebo informatizácia správ. Problém spočíva v tom, že správne orgány zaviedli tieto opatrenia len v obmedzenej miere, niekedy odlišným spôsobom a s výrazným omeškaním. Ešte väčšou prioritou než samotné zjednodušenie je tak harmonizácia a koordinácia postupov (12).

5.11   Oslobodenie malých spoločností od dane (otázka č. 24): komplexná revízia režimu oslobodenia od dane by mohla byť opodstatnená z rôznych pohľadov: narušenie podmienok hospodárskej súťaže, overenie toho, či stále pretrvávajú dôvody, ktoré pôvodne viedli k jeho zavedeniu, vplyv na rozpočet jednotlivých členských štátov, celková hospodárska situácia, dôsledky pre konkurencieschopnosť, zamestnanosť a spotrebiteľov, súlad s cieľmi stratégie Európa 2020. Táto otázka má však predovšetkým významné politické aspekty a uvidí sa, či má Rada vôľu zaoberať sa s týmto problémom.

5.12   Potreby malých poľnohospodárov (otázka č. 26): ak sa táto otázka naozaj vzťahuje na „malých“ poľnohospodárov, potom by sa mal tento problém vo väčšine prípadov týkať len cezhraničnej dopravy do/zo susedných krajín. Vzhľadom na relatívne malý objem tejto dopravy by bolo možné uvažovať o režime všeobecného oslobodenia od dane.

5.13   Jednotné kontaktné miesto (otázka č. 27): EHSV potvrdzuje všetky úvahy (13) obsiahnuté v návrhoch týkajúcich sa zriadenia jednotného kontaktného miesta  (14): jednotné kontaktné miesto by bolo dobrým riešením pre zníženie nákladov a zjednodušenie administratívnych postupov, len čo sa komplexne a koordinovane vyriešia mnohé zostávajúce problémy: vytvorenie elektronického registra uznávaného v celej EÚ, zrušenie povinnosti vykonávať finančné prevody priamo medzi pasívnym subjektom a členským štátom veriteľa, harmonizácia viacerých národných pravidiel, najmä tých, ktoré sa vzťahujú na obdobia prehlásenia.

5.14   Cezhraničné operácie (otázka č. 28): odpoveď je už implicitne vyjadrená v spôsobe, akým je táto otázka položená: súčasné pravidlá určite spôsobujú problémy podnikom alebo skupinám v rámci Európy, ako aj správam. Podrobné pravidlá, ktoré v tejto oblasti platia, sú pre podniky, ktoré ich musia dodržiavať, nevyhnutne komplikované a rovnako aj pre správne orgány, ktoré ich kontrolujú. Jedným riešením, ktoré má však určité nevýhody, by bolo považovať nadnárodné podniky za subjekty podliehajúce iba právnej úprave krajiny, kde sa nachádza ich hlavné sídlo, bez ohľadu na to, či ide o krajinu pôvodu alebo krajinu určenia, okrem započítania preplatkov alebo nedoplatkov vzniknutých pri úhrade prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Hlavná nevýhoda spočíva vo zvýšenej možnosti podvodov. Tento problém je napokon tak komplikovaný, že vhodné návrhy by mohla predložiť jedine študijná skupina tvorená odborníkmi v danej oblasti, správnymi orgánmi a nadnárodnými skupinami.

5.15   Súčinnosť s inými legislatívnymi ustanoveniami (otázka č. 29): EHSV už podrobne odpovedal na túto otázku vo svojom stanovisku na tému „Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach“ (15). V tomto dokumente zdôrazňuje, že treba koordinovať smernice o DPH („colné“ smernice) so smernicami o nepriamom zdanení a smernicami o praní špinavých peňazí. Takisto považuje za potrebné nastoliť štruktúrovanú spoluprácu a štruktúrne organizovanú spoluprácu medzi rôznymi orgánmipoverenými bojom proti daňovým únikom a proti organizovanému zločinu. V týchto oblastiach nebolo na úrovni EÚ nič vykonané a nezdá sa, že by návrhom EHSV bola venovaná čo len najmenšia pozornosť.

5.16   Spôsob výberu DPH (otázka č. 30): spomedzi štyroch navrhovaných alternatív sa ako najlepšia zďaleka javí druhá alternatíva, ktorá spočíva vo vytvorení centrálnej databázy, do ktorej by sa zapisovali všetky údaje o fakturácii. Zároveň by bola jednoduchá a účinná a bojovala by proti podvodom. Elektronická fakturácia je však spojená s výraznými nákladmi pre podniky. Posledné slovo by však mali mať odborníci z verejnej správy a podnikov. EHSV poznamenáva, že hlavným pozitívnym aspektom je to, že sa táto metóda zdá byť najlepšou pre boj proti podvodom.

5.17   Dobrovoľný systém rozdelenej platby (otázka č. 31): EHSV nerozumie, prečo sa zvolil systém „rozdelenej“ platby tak, ako sa navrhuje v prvom modeli v bode 5.4.1 zelenej knihy: zavedenie dvojitej platby pri každej transakcii komplikuje účtovníctvo a znásobuje možnosť výskytu chýb. Okrem toho, podľa niektorých odborníkov nie je isté, či by bol tento model absolútnou a nezvrátiteľnou zárukou proti podvodu (podvod typu „kolotoč“). V každom prípade by sme mali zavrhnúť aj myšlienku nepovinného systému, pretože takýto systém by bol v rozpore so zásadou harmonizácie, ktorá je už teraz zaťažená mnohými výnimkami.

5.18   Vzťahy medzi obchodníkmi a daňovými orgánmi (otázka č. 32): Komisia už vo svojom oznámení z decembra 2008 (16) naznačila hlavné línie (plán činnosti) politiky, ktorej cieľom je zlepšiť na úrovni členských štátov vzťahy medzi obchodníkmi a daňovými orgánmi. EHSV zaslal svoje pripomienky a návrhy vo forme stanoviska  (17), v ktorom síce súhlasil s návrhmi Komisie (ktoré boli v podstate rovnaké ako v zelenej knihe), ale zdôraznil, že treba venovať väčšiu pozornosť ochrane údajov týkajúcich sa obchodníkov, prevzatia zodpovednosti daňových správ voči daňovým poplatníkom v prípade chýb alebo zneužitia právomoci daňových správ a vyváženej koncepcie solidárnej zodpovednosti. Okrem toho boli už mnohokrát formulované odporúčania týkajúce sa jasných a rýchle dostupných informácií a ich dostupnosti na internete, pomoci národných orgánov obchodníkom pri kontakte so správnymi orgánmi iných členských štátov atď.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 124) na tému Návrh na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poisťovacími a finančnými službami, (KOM(2007) 747 v konečnom znení - 2007/0267 CNS).

(2)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 64) na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zdaňovanie finančného sektora, (KOM(2010) 549 v konečnom znení).

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Pravidlá/Miesto poskytovania služieb“, Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 15.

(4)  Stanovisko EHSV na tému „Zlepšenie fungovania systémov vyberania daní na vnútornom trhu (FISCALIS 2013)“, Ú. v. EÚ C 93, 27.4.2007, s. 1; stanovisko EHSV na tému „Podpora správneho riadenia v daňovej oblasti“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 61; Stanovisko EHSV na tému „DPH: Boj proti podvodom“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 73.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Zjednodušenie DPH“, Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005, s. 30.

(6)  Stanovisko EHSV na tému „Zneužívanie v oblasti priameho zdanenia“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 139.

(7)  Pracovný dokument oddelení Komisie, SEK(2010) 1455, 1.12.2010.

(8)  Služby všeobecného záujmu (SIG) – Protokol z medzivládnej konferencie č. 26, 23.7.2007.

(9)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 124) na tému Návrh na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poisťovacími a finančnými službami (KOM(2007) 747 v konečnom znení - 2007/0267 CNS).

(10)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 64) na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zdaňovanie finančného sektora (KOM(2010) 549 v konečnom znení).

(11)  Vrátenie DPH za tovary alebo služby, ktoré napokon nebudú zaplatené, je predmetom dlhých, zložitých a nákladných postupov v mnohých členských štátoch.

(12)  EHSV sa v tejto záležitosti vyjadril pri mnohých príležitostiach: stanovisko EHSV na tému „Spoločný systém DPH (prepracovanie)“, Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, s. 21; stanovisko EHSV na tému „DPH/Pravidlá fakturácie“, Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 76 a všetky stanoviská EHSV, na ktoré sa v tomto dokumente odkazuje.

(13)  Stanovisko EHSV na tému „Zjednodušenie DPH“, Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005, s. 45.

(14)  KOM(2004) 728 v konečnom znení.

(15)  Stanovisko EHSV na tému „Podpora správneho riadenia v daňovej oblasti“, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 61.

(16)  KOM(2008) 807 v konečnom znení, sprievodný KOM(2008) 805 v konečnom znení – 2008/0228 (CNS).

(17)  Stanovisko EHSV na tému „Daňový podvod spojený s importom“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 112.


PRÍLOHA

k Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Časť textu stanoviska odbornej sekcie, ktorý bol zamietnutý a nahradený pozmeňovacím návrhom prijatým na plenárnom zasadnutí.

Bod 1.3

Výbor súhlasí s vyhlásením Komisie, podľa ktorého by mal komplexný systém DPH znížiť prevádzkové náklady pre užívateľov, administratívne poplatky pre správne orgány a počet pokusov o podvody, ktoré zaťažujú verejné financie. K tomu je vhodné pridať zohľadnenie potrieb spotrebiteľov, ktorí v konečnom dôsledku znášajú náklady na túto daň a platia za jej neúčinnosť.

Výsledok hlasovania

Za

:

81

Proti

:

45

Zdržali sa hlasovania

:

29


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/95


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ“

KOM(2010) 769 v konečnom znení

2011/C 318/15

Spravodajca: pán FARRUGIA

Komisia sa 20. decembra 2010 rozhodla podľa článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ

KOM(2010) 769 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 74 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Existencia odlišných daňových systémov v Európskej únii a s tým súvisiace dvojité zdanenie a opakovanie rovnakých administratívnych požiadaviek predstavuje ďalšiu záťaž pre jej občanov, ktorí pracujú, investujú a vykonávajú svoju činnosť v zahraničí. Tento stav skutočne bráni riadnemu fungovaniu jednotného trhu a poškodzuje základné práva občanov EÚ. Malé podniky zvyknú byť neúmerne postihnuté týmito prekážkami.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastáva názor, že súčasné daňové pravidlá v EÚ nie sú schopné zabrániť diskriminácii občanov z rôznych krajín a odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu.

1.3

Aby sa uvedené problémy vyriešili, EHSV odporúča nasledujúce opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť dvojité zdanenie a zjednodušiť administratívne požiadavky pri cezhraničných situáciách:

zriadiť jednotné kontaktné miesta, kde môžu občania získať informácie, zaplatiť dane a požiadať o vydanie nevyhnutných potvrdení a dokumentov na účely ich použitia v celej EÚ,

zjednodušiť administratívne postupy používané pri cezhraničných situáciách, čo sa musí uskutočniť na dvojstrannom a viacstrannom základe v členských štátoch, okrem iného odstrániť dvojité zdanenie a používať administratívne nástroje, ktoré zabezpečia súvislé uplatňovanie existujúcich početných dohôd o dvojitom zdanení,

poskytovať predbežné rozhodnutia o daniach s informáciami o konečnom výpočte daňovej povinnosti, ktorý je osobitne prispôsobený konkrétnemu daňovému poplatníkovi,

zriadiť nezávislé stredisko pre monitorovanie cezhraničného zdaňovania, z ktorého by sa zároveň po počiatočnom fungovaní pod záštitou Európskej komisie na základe osobitných zdrojov a úloh, ktoré mu boli jasne zverené, v priebehu troch rokov stala inštitúcia s úplnou právnou subjektivitou podľa verejného práva s právnou formou strategickej agentúry. Cieľom strediska je získavať priebežné, podrobné a praktické poznatky o existujúcich daňových prekážkach a ich vývoji. Medzi úlohy, ktoré mu budú zverené, by patrilo:

zisťovanie daňových prekážok na základe oznámenia občanov EÚ,

uskutočňovanie výskumu s cieľom zistiť ďalšie prekážky,

zisťovanie účinnosti prebiehajúceho úsilia o odstránenie prekážok,

odhad účinkov, ktoré na občanov EÚ budú mať záležitosti spadajúce do právomocí strediska,

pravidelné skúmanie zmien v oblasti daňovej politiky a administratívnych požiadaviek v členských štátoch EÚ s cieľom vyhodnotiť v akom rozsahu a akým spôsobom sa daňové prekážky môžu vyvíjať, a osobitne upozorniť na konkrétne príklady, keď sa takéto prekážky znásobujú, a informovať o takýchto prípadoch,

prieskum zavedenia mechanizmov daňového vyrovnávania, pomocou ktorých pracovníci, ktorí často menia svoje pracovisko v rámci krajín EÚ, by mohli platiť daň vždy rovnakému daňovému orgánu, podľa možnosti v krajine, kde má pracovník sociálne poistenie,

vyhodnotenie toho, v akom rozsahu by bola harmonizácia účinná vzhľadom na špecifické daňové režimy ako napr. DPH a aké sú dôsledky jej implementácie alebo neexistencie takejto implementácie na deformácie v daňovej oblasti v rámci jednotného trhu,

zriadenie pracovných skupín ad hoc, ktorých úlohou bude zhromažďovať informácie a navrhovať riešenia v súvislosti s už uvedenými otázkami,

uverejňovanie pravidelných správ alebo správ ad hoc, ktoré podrobne predstavia výsledky činnosti strediska a poskytnú odporúčania s cieľom odstrániť daňové prekážky pri cezhraničných situáciách.

1.4

EHSV vo všeobecnosti zastáva názor, že za účinnosť daňových postupov pri cezhraničných situáciách by nemal byť zodpovedný občan, ale že by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré zaručia jednoduché a dostatočne jasné postupy, aby im občan rozumel. EHSV oceňuje opodstatnený prínos, ktorý pre občana znamená možnosť oznámiť daňové prekážky, avšak politické úsilie zamerané na odstránenie takýchto prekážok musí ísť nad tento rámec.

1.5

EHSV predkladá svoje odporúčania, pričom v tomto štádiu sa sústredí skôr na odstránenie daňových prekážok ako na riešenie rozsiahlejšej otázky daňovej harmonizácie. Túto harmonizáciu možno považovať za jedno z kritérií jednotného trhu, i keď môže byť v rozpore s ostatnými základnými cieľmi EÚ.

1.6

Odstránenie daňových prekážok pri cezhraničných situáciách je nevyhnutné, ak chceme dodržiavať individuálne práva občanov, podporovať konkurencieschopnosť, najmä MSP, a poznatky a výskumnú základňu európskeho hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

2.   Kontext

2.1

Pôvodným cieľom akčného plánu v rámci Aktu o jednotnom trhu bolo odstrániť všetky daňové prekážky cezhraničného obchodu. Hoci v bielej knihe z roku 1985 sa navrhli opatrenia zamerané na odstránenie daňových prekážok prostredníctvom odstránenia prekážok vzťahujúcich sa na rôzne nepriame dane, tieto otázky sú naďalej nevyriešené. Pre prijatie opatrení alebo zmien opatrení týkajúcich sa daní sa vyžaduje jednomyseľnosť.

2.2

O odstránení daňových prekážok medzi členskými štátmi sa zmieňuje stratégia Európa 2020 (1), ktorá zdôrazňuje význam odstránenia daňových prekážok pre dosiahnutie plne funkčného jednotného trhu.

2.3

Európska komisia uverejnila 12. decembra 2010 oznámenie o otázkach týkajúcich sa odstránenia cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ, pričom sa konkrétne zmieňuje o dani z príjmu, zdaňovaní kapitálu, dedičskej dani, zdaňovaní dividend, daniach za zapísanie vozidla do evidencie a za jeho uvedenie do prevádzky v premávke a zdaňovanie v elektronickom obchode.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Nárast pohybu tovaru, služieb a kapitálu za posledných desať rokov vyvolal obavy vzhľadom na problémy spojené s cezhraničným zdaňovaním, ako to vyplýva z iniciatív Vaša Európa radí, SOLVIT, kontaktné centrá Europe Direct, Európske spotrebiteľské centrá, Európska sieť podnikov a Európske služby zamestnanosti (EURES). Vedúci predstavitelia členských štátov patriacich do eurozóny uznali, že pri implementácii daňových politík je nevyhnutná lepšia koordinácia.

3.2

Otázky daňovej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a ostatných neodôvodnených obmedzení sa v zásade riadia pravidlami zmlúv EÚ. Súčasný systém však nemôže ochrániť občanov EÚ pred rôznymi inými problémami, ako je napríklad obmedzený prístup k informáciám o daňových predpisoch, ktorý je považovaný za hlavnú prekážku cezhraničných situácií (2), dvojité zdanenie a nesúlad vyplývajúci z rôznych daňových systémov. Hoci sa všeobecne pripúšťa, že komplexná daňová harmonizácia nie je žiaduca a ani uskutočniteľná, opatrenia na obmedzenie daňových prekážok v cezhraničnom obchode sú nevyhnutné.

3.3

Dvojité zdaňovanie príjmu je jednou z hlavných prekážok cezhraničnej činnosti a zároveň obmedzuje funkcie vnútorného trhu. Ďalšie daňové prekážky sa týkajú problémov so získavaním dávok, daňových úľav a odpočítaní od zahraničných daňových orgánov. V niektorých prípadoch sa na občanov EÚ vzťahuje vyššie zdanenie príjmov zo zahraničia. Diskriminácia v oblasti zdaňovania kapitálových výnosov je ďalším problémom, pred ktorým stoja členské štáty. V rámci súčasného systému sú zahraniční investori vo väčšine členských štátov povinní odvádzať vyššie dane než domáci rezidenti. Komisia plánuje predložiť možné riešenia, pričom najskôr pripraví hodnotenie vplyvu, aby posúdila problémy vyplývajúce z nesprávneho alebo nedostatočného fungovania existujúcich nástrojov na odstránenie dvojitého zdanenia, ako sú dvojstranné zmluvy o dvojitom zdanení príjmu a kapitálu.

3.4

Každý členský štát má iné pravidlá týkajúce sa dedičskej dane a dvojstranné dohody o zdaňovaní medzi členskými štátmi sú veľmi obmedzené. Viac ako 80 % týchto členských štátov má dedičskú daň, pričom zvyšok prijal daň z nehnuteľnosti. Komisia viedla konzultačný proces a čoskoro navrhne, ako by mohli členské štáty vypracovať nediskriminačné systémy dedičskej dane a urobiť svoje mechanizmy dvojitých daňových úľav komplexnejšími, aby čo najviac znížili cezhraničné prekážky pre dedičskú daň.

3.5

Vyplácanie dividend spravidla podlieha zdaneniu v dvoch členských štátoch, v ktorých dochádza k cezhraničným situáciám. To vyvoláva problémy súvisiace s ekonomickým a právnym dvojitým zdaňovaním, ako aj problémy súvisiace s vracaním dane, a to najmä v prípade, ak existuje niekoľko úrovní príslušného zdanenia. Komisia v súčasnosti vypracúva hodnotenie vplyvu, z ktorého bude vychádzať iniciatíva na riešenie problémov cezhraničného zdaňovania, ktoré vznikajú, keď sú dividendy vyplácané cez hranice portfóliovým investorom.

3.6

Potreba zjednodušiť dane za zapísanie vozidla do evidencie a za jeho uvedenie do prevádzky v premávke v rámci EÚ sa uvádza v smernici (3) navrhnutej Komisiou v roku 2005, ktorej cieľom bolo postupné zrušenie dane za zapísanie vozidla do evidencie a zároveň uplatnenie systému náhrady. Zatiaľ sa však nedosiahla žiadna dohoda a táto otázka sa prehodnocuje.

3.7

Výskum ukázal, že asi 60 % spotrebiteľov sa stretáva s problémami pri on-line nákupe tovaru a služieb zo zahraničia (4). Otázky spojené s DPH patria medzi daňové prekážky, ktoré odrádzajú podniky od predaja do zahraničia. Dostupnosť jednotných kontaktných miest uľahčila v tomto ohľade obchod a podpora širšieho uplatňovania takýchto miest sa považuje za prioritu (5). V súčasnosti prebiehajú konzultácie na túto tému v podobe zelenej knihy (6).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Daňové prekážky bránia uskutočňovaniu hlavného cieľa jednotného trhu, ktorým je sloboda pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu.

4.2

Zlepšenie prístupu a informácií je kľúčovým prvkom dobrej správy v oblasti daňovej politiky. V roku 2009 Komisia uverejnila dokument s názvom „Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach“ (7), v ktorom sa uvádza, že dobrá správa v oblasti daňovej politiky zlepší administratívnu spoluprácu, a teda hospodárske vzťahy. Uľahčí sa tým výmena informácií medzi členskými štátmi a tiež sa podporia dvojstranné zmluvy.

4.3

Krajiny, v ktorých ešte stále existuje dvojité zdanenie, by sa mali podporovať v tom, aby toto dvojité zdanenie odstránili komplexným spôsobom, ktorý zohľadní všetky formy zdaňovania. V prípade, že už existujú dohody o odstránení dvojitého zdanenia, mali by sa uplatňovať osobitné podmienky (napr. záväzné rozhodcovské konanie) na zabezpečenie ich riadneho plnenia. Okrem toho je dôležité preskúmať akýkoľvek dodatočný daňový systém v štádiu implementácie, aby boli občania EÚ chránení pred akýmkoľvek novým prvkom dvojitého zdanenia.

4.4

V tomto zmysle navrhuje EHSV štyri opatrenia ako riešiť problémy dvojitého zdanenia a administratívne zjednodušiť cezhraničné situácie. Tieto opatrenia sú: i) zriadenie jednotných kontaktných miest, kde budú môcť občania získať informácie; ii) zjednodušenie administratívnych postupov pri cezhraničných operáciách; iii) poskytovanie predbežných rozhodnutí; a iv) zriadenie strediska pre monitorovanie cezhraničného zdaňovania.

4.5

Jednotné kontaktné miesta by slúžili dvom hlavným cieľom. Občania by tu mohli získať všetky potrebné požadované informácie súvisiace so zdanením, a to priamou, dostupnou a relevantnou formou. EHSV tiež navrhuje druhú úlohu týchto miest, a to, aby slúžili občanom, ktorí majú daňovú povinnosť, a ponúkali rozšírené služby vrátane poskytovania potvrdení a dokumentov súvisiacich s daňami.

4.6

Pomoc občanom EÚ pri prispôsobovaní sa súčasným a prípadným budúcim daňovým predpisom si vyžaduje zjednodušenie existujúcich predpisov. Toto opatrenie sa týka najmä dohôd o dvojitom zdanení. Okrem toho uplatňovanie daňových systémov, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie osobitne prispôsobených predbežných rozhodnutí o daniach a informácií o konkrétnych charakteristikách a podmienkach individuálnych situácií, predstavuje účinný spôsob, ako zlepšiť transparentnosť daňových postupov pre občanov EÚ a znížiť neistotu spojenú s cezhraničným situáciami pre firmy a občanov.

4.7

EHSV týmto stanoviskom aktívne podporuje zriadenie strediska pre monitorovanie prekážok súvisiacich s cezhraničným zdanením. Túto iniciatívu možno považovať za kľúčovú pre časté skúmanie súčasných a možných budúcich prekážok vyplývajúcich z daňovej politiky a efektivity tejto politiky pri odstraňovaní prekážok. Výsledky pravidelného prieskumu a zisťovania v tejto oblasti budú uverejňované v pravidelných správach spoločne s návrhmi týkajúcimi sa odstraňovania príslušných daňových prekážok. Monitorovacie stredisko by využívalo rozličné zdroje na určenie prekážok vrátane dostupných nástrojov založených na oznámeniach od občanov, ako aj konkrétne prieskumy. Dôležitou súčasťou v rámci podávania správ monitorovacieho strediska by bolo zhodnotenia vplyvu týchto prekážok na blahobyt občanov EÚ vo všeobecnosti, na podniky a na ich konkrétne kategórie.

4.8

Fungovanie monitorovacieho strediska zabezpečí, že daňová politika sa bude v praxi uplatňovať efektívne, najmä s ohľadom na pracovnú mobilitu. Monitorovacie stredisko by malo za úlohu skúmať systém, podľa ktorého by pracovníci, ktorí často menia pracovné miesto medzi krajinami, platili dane podľa jednej jurisdikcie, prednostne v krajine, kde majú sociálne poistenie. Tento systém tzv. daňového vyrovnávania by fungoval prostredníctvom zúčtovacích ústavov vytvorených osobitne na tento účel, či už v rámci súkromných spoločností, alebo ako súčasť verejných inštitúcií. Monitorovacie stredisko by vykonávalo analýzu posúdenia nákladov a prínosov a uviedlo by odporúčania týkajúce sa najlepšieho prístupu pri vykonávaní týchto systémov v rozličných kontextoch.

4.9

Okrem toho by monitorovacie stredisko vypracúvalo štúdie týkajúce sa optimálnej miery harmonizácie s ohľadom na špecifické daňové systémy, akými sú DPH, čo by umožnilo podrobnejšiu analýzu spojenú s vplyvmi deformácie v daňovej oblasti na hlavné prvky jednotného trhu. V rámci strediska by sa vytvorili ad hoc pracovné skupiny, ktoré by sa venovali konkrétnym problémom a témam, ktoré sa môžu niekedy vyskytnúť, a navrhovali by ich riešenia.

4.10

EHSV sa domnieva, že zjednodušené postupy by priniesli väčšiu efektívnosť, keďže pre občanov EÚ bude jasnejší a zrozumiteľnejší celý postup získavania informácií a lepšie budú rozumieť pravidlám. Občania musia mať primerané informácie, aby si mohli riadne splniť zákonnú povinnosť a zaplatiť dane.

4.11

EHSV tiež zastáva názor, že tieto opatrenia by sa mali v plnej miere využiť na zabránenie daňovým únikom.

4.12

Je naliehavé zriadiť stredisko pre monitorovanie cezhraničného zdaňovania, keďže existujú dostatočné dôkazy, že bez okamžitej reakcie bude tento problém skôr narastať s vážnymi hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami než naopak. EHSV preto odporúča, aby sa v prvom rade zriadilo stredisko pre monitorovanie cezhraničného zdaňovania a aby fungovalo pod záštitou Komisie. Odporúča sa, aby Komisia vymedzila jeho špecifickú právomoc, povinnosti a zdroje, ktoré stredisku umožnia účinne vykonávať úlohy, ktoré mu boli zverené a ktoré sú vymedzené v tomto stanovisku. EHSV však dôrazne odporúča, aby sa stredisko pre monitorovanie cezhraničného zdaňovania v čo najkratšom čase ustanovilo ako strategická agentúra s úplnou právnou subjektivitou podľa verejného práva. Táto právna forma by zabezpečila úplnú nezávislosť a nezaujaté konanie strediska. Stredisko ako strategická agentúra by spĺňalo podmienky na pridelenie osobitných zdrojov potrebných na vykonávanie úloh, ktoré mu boli zverené.

4.13

Bez ohľadu na rozhodnutia o daňovej harmonizácií je potrebné zamerať sa na odstraňovanie daňových prekážok. Teoreticky možno daňovú harmonizáciu vnímať ako jedno z kritérií jednotného trhu, prinajmenšom v oblasti nepriamych daní, ale v praxi ide o zložitý cieľ, ktorý môže byť v rozpore s ďalšími základnými cieľmi Európskej únie. Je preto ešte dôležitejšie zamerať sa na odstránenie daňových prekážok pri cezhraničných situáciách, a tak prispieť k plneniu cieľov jednotného trhu. Úsilie zamerané na odstránenie daňových prekážok v cezhraničnom obchode a niektoré prebiehajúce iniciatívy, najmä tie, ktoré sa týkajú stratégie Európa 2020 a Small Bussiness Act, by sa mali vzájomne dopĺňať.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(2)  KOM(2010) 769 v konečnom znení.

(3)  KOM(2005) 261 v konečnom znení.

(4)  KOM(2009) 557 v konečnom znení a SEC(2009) 283 v konečnom znení.

(5)  V roku 2004 Komisia navrhla jednotné kontaktné miesta (KOM(2004) 728), ktoré by umožnili podnikom, aby si splnili niektoré nahlasovacie povinnosti v členskom štáte, v ktorom majú sídlo. Návrh však zatiaľ nebol prijatý.

(6)  KOM(2010) 695 v konečnom znení.

(7)  KOM(2009) 201 v konečnom znení.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/99


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ“

KOM(2010) 571 v konečnom znení

2011/C 318/16

Spravodajca: pán FARRUGIA

Európska komisia sa 18. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument:

Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ

KOM(2010) 571 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 110 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Európskej komisie o „Zelenej knihe o elektronickom verejnom obstarávaní“ a o „Zelenej knihe o politike verejného obstarávania EÚ“.

1.2

EHSV je toho názoru, že:

a)

zavedenie vnútroeurópskeho rámca elektronického verejného obstarávania je základným kameňom pre riadne fungovanie obchodu v rámci vnútorného trhu, vzhľadom na význam verejného obstarávania vzhľadom k HDP každého členského štátu; a

b)

rozšírenie elektronického verejného obstarávania až na úroveň miestnej verejnej správy by sa malo považovať za významný nástroj politiky, nakoľko elektronické verejné obstarávanie:

znižuje náklady pre podniky a verejnú správu,

vyúsťuje do efektívneho verejného obstarávania, najmä v prípade, ak sa vyberú nástroje elektronického verejného obstarávania, akými sú elektronické aukcie a dynamický nákup, čo vedie k rýchlejšiemu rozhodovaniu,

vyúsťuje do väčšej transparentnosti a znižuje reálne a vnímané zneužitie verejného obstarávania,

je nástrojom ďalšieho dotvorenia informačnej spoločnosti.

1.3

EHSV je toho názoru, že preskúmanie rámca elektronického verejného obstarávania nie je možné vykonať nezávisle od preskúmania právneho rámca verejného obstarávania. Elektronické verejné obstarávanie je kanál, ktorý umožňuje vykonávať politiku verejného obstarávania efektívnejšie, účinnejšie a hospodárnejšie. EHSV dospel k záveru, že je dôležité, aby existovala súdržnosť a aby sa v tomto smere prijal spoločný prístup.

1.4

EHSV uznáva, že zavedenie elektronického verejného obstarávania v členských štátoch nesplnilo očakávania stanovené v akčnom pláne z roku 2004. Nech je to akokoľvek, EHSV uznáva, že existujú príklady overených postupov. Jedným z týchto overených postupov je holistický prístup k zavedeniu elektronického verejného obstarávania, ktorý prijalo Portugalsko – čo si zaslúži uznanie.

1.5

EHSV dospel k záveru, že viacsmerný prístup, podľa ktorého každý členský štát prijal svoj vlastný časový rámec vo vzťahu k zavedeniu elektronického verejného obstarávania, nedosiahol požadované výsledky a namiesto toho viedol k ďalšiemu vzďaľovaniu sa od požadovaného cieľa dohodnutého jednotného systému. EHSV zdôrazňuje, že je teraz nadmieru dôležité, aby Komisia, prostredníctvom riaditeľstva pre vnútorný trh a služby spolu s riaditeľstvom pre informačnú spoločnosť, prevzala výrazné a efektívne vedenie (podobné tomu, ktoré bolo prevzaté v rámci programu elektronickej Európy) k dosiahnutiu integrovaného, interoperabilného a obchodného/technologického štandardizovaného rámca elektronického verejného obstarávania v členských štátoch. Tým by sa zabezpečilo, že zatiaľ čo sa neovplyvní žiadna činnosť jednotlivého členského štátu, ktorá by ďalej ohrozila dosiahnutie žiaduceho cieľa, podniknú sa kroky, ktoré budú ďalej presadzovať implementáciu v priebehu dohodnutého časového rámca schváleného kohézneho prístupu. EHSV chce však zdôrazniť, že je nevyhnutné vytvoriť praktické a dobre prispôsobené rámce v oblasti elektronického verejného obstarávania pre konkrétne odvetvia, a obzvlášť v oblasti sociálneho hospodárstva a sektore sociálnych služieb. Služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania v týchto odvetviach, sú totiž často veľmi komplexné a majú osobitné črty mimoriadnej hodnoty, pre ktoré musí existovať manévrovací priestor, a to aj v rámci elektronického verejného obstarávania.

1.6

EHSV odporúča zaviesť mechanizmus na monitorovanie implementácie s cieľom zhodnotiť pokrok, prekážky, nápravné opatrenia a pod. so zreteľom na zavedenie elektronického verejného obstarávania v členských štátoch.

1.7

EHSV dodáva, že Komisia, ktorá spravuje zavedenie elektronického verejného obstarávania, by mala podporiť členské štáty v tom, aby hľadali inovačné riešenia na prekonanie obchodných postupov a jazykových otázok.

1.8

Komisia, zároveň s preberaním vedúcej úlohy, by mala vystupovať ako „priekopník“, a to tým, že do všetkých svojich inštitúcií zavedie elektronické verejné obstarávanie.

1.9

EHSV zdôrazňuje dôležitosť elektronického verejného obstarávania ako nástroja, ktorý by mal podnietiť paneurópsky obchod v rámci vnútorného trhu pre veľké, ako aj malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky. EHSV zdôrazňuje, že obchodné procesy a technológie by mali podnietiť obchodovanie na vnútornom trhu namiesto toho, aby zámerne pôsobili ako prekážky obchodu.

1.10

EHSV zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú nosným pilierom podnikania v EÚ. Je nevyhnutné, aby sa práca, vyplývajúca z preskúmania rámcov verejného obstarávania a elektronického verejného obstarávania, zamerala na schopnosť malých a stredných podnikov a mikropodnikov konkurovať v prostredí elektronického verejného obstarávania. EHSV odporúča, aby:

všetky výzvy na zadávanie verejných zákaziek v členských štátoch – pod rovnako ako nad prahom – boli zverejnené na portáli vnútroštátneho obstarávateľa,

bola malým a stredným podnikom poskytnutá pomoc buď prostredníctvom priamych iniciatív na budovanie kapacít, zakladajúc podporné centrá na uľahčenie elektronického verejného obstarávania zo strany vnútroštátnych, regionálnych obstarávateľov, alebo prostredníctvom zriadených orgánov, ktoré zastupujú MSP a mikropodniky prostredníctvom vnútroštátneho a európskeho financovania s cieľom zabezpečiť, aby MSP a mikropodniky prijali a využili elektronické verejné obstarávanie.

1.11

EHSV odporúča, aby architektúra elektronického verejného obstarávania bola interoperabilná a aby sa zakladala na otvorených štandardoch a na softvéri s otvoreným zdrojovým kódom.

2.   Úvod

2.1

Európska komisia vydala 18. októbra 2010 zelenú knihu nazvanú „O rozšírení použitia elektronického verejného obstarávania v EÚ“ (1). K zelenej knihe bol priložený pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Zhodnotenie akčného plánu na rok 2004 pre elektronické verejné obstarávanie“ (2).

2.2

Zelená kniha je prvým krokom k vytvoreniu vzájomne prepojenej infraštruktúry elektronického verejného obstarávania, ako súčasti iniciatívy Komisie s názvom Digitálna agenda. Kniha sa zaoberá úspechmi a otázkami, ktoré sa týkajú implementácie elektronického verejného obstarávania medzi členskými štátmi. Kladie politické otázky týkajúce sa kalibrácie krokov Spoločenstva, ktoré sú zamerané na podporu zavádzania elektronického verejného obstarávania zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy.

2.3

V roku 2005 ministri EÚ stanovili cieľ, aby sa do roku 2010 najmenej 50 % verejných obstarávaní vykonalo elektronicky. Podľa Komisie sa však prostredníctvom elektronického verejného obstarávania zadáva menej než 5 % rozpočtov verejného obstarávania členských štátov.

2.4

Po zelenej knihe o elektronickom verejnom obstarávaní nasledovalo 27. januára zverejnenie zelenej knihy s názvom „O modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ: Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (3). Výbor sa v súčasnosti zameriava na túto tému, rovnako ako na elektronickú fakturáciu, a nakoniec prijme balík troch vzájomne prepojených stanovísk.

3.   Odpoveď Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na politické otázky obsiahnuté v zelenej knihe

Toto je odpoveď Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na politické otázky obsiahnuté v zelenej knihe.

3.1

Otázka 1. EHSV zoraďuje výzvy uvedené v zelenej knihe takto:

3.1.1

Verejné obstarávanie je občas kontroverzné – vyúsťujúce do obvinenia z korupcie a zneužitia – a vzhľadom na to, že elektronické verejné obstarávanie je nový proces, niektoré správne subjekty môžu s jeho prijatím váhať. Jednou z príčin môže byť nedostatočná politická vôľa, ale k tejto situácii pravdepodobne prispievajú aj ďalšie faktory, ako je napríklad miera používania informačných technológií v jednotlivých členských štátoch a zložitosť uplatňovania elektronického verejného obstarávania v určitých odvetviach.

3.1.2

EHSV dospel k záveru, že tam, kde bolo elektronické verejné obstarávanie zavedené, obstarávatelia niekedy zadávali prísnejšie technické požiadavky, ktoré neboli zadané v rámci tradičného procesu.

Napríklad, prístup k portálu elektronického verejného obstarávania si niekedy vyžadoval zaručený elektronický podpis – podpis podporovaný digitálnym certifikátom – aby bolo možné získať prístup k oznámeniam o verejných súťažiach, stiahnuť si súťažné podklady, atď.

3.1.3

Prijatý prístup umožňuje členským štátom, aby si vytvorili vlastné a unikátne platformy IKT pre elektronické verejné obstarávanie.

Interoperabilitu na úrovni subjektu, nehovoriac o interoperabilite vo všetkých členských štátoch, je možné dosiahnuť iba v prípade stanovenia a dodržiavania štandardov. K tomuto nedošlo – nakoľko každý členský štát prijal svoj vlastný mechanizmus identifikácie.

V tejto oblasti dominuje roztrieštený prístup vo všetkých členských štátoch. Preto je ťažké dosiahnuť to, aby jednotlivé vnútroštátne elektronické riešenia boli uznané všetkými členskými štátmi. Členské štáty by sa mali riadiť usmerneniami a normami, ktoré v tejto súvislosti vydala pracovná skupina Komisie pre interoperabilitu.

3.1.4

Sieť elektronického verejného obstarávania v rámci EÚ si vyžaduje štandardizovaný prístup na úrovni architektúry IKT (4) a na úrovni obchodných procesov  (5).

Členské štáty používajú rôzne obchodné procesy v tradičnom rámci verejného obstarávania. Obchodné procesy musia byť štandardizované.

3.1.5

S výhodou spätného pohľadu EHSV dospel k záveru, že tolerovanie viacrýchlostného prechodu na zavedenie elektronického verejného obstarávania zo strany riaditeľstva pre vnútorný trh a služby a riaditeľstva pre informačnú spoločnosť viedlo k celému radu prístupov na regionálnej a miestnej úrovni v rámci členských štátov.

Ak by sa implementácia elektronického verejného obstarávania na národnej a cezhraničnej úrovni mala stať strategickým cieľom, EHSV odporúča, aby Európska komisia priradila implementácii vyššiu prioritu, ktorá by mala byť podporená silnejším a účinnejším monitorovacím mechanizmom založeným na preventívnych a nápravných opatreniach, ako je to v iných politických oblastiach elektronickej verejnej správy.

3.2

Otázka 2. EHSV uznáva nasledujúce výzvy:

3.2.1

Politické a administratívne vedenie pre zavádzanie elektronického verejného obstarávania. Hoci to bolo spomenuté vyššie, EHSV ho identifikuje ako osobitnú otázku.

Porovnávacie štandardy, ktoré používa EÚ v oblasti pripravenosti elektronickej verejnej správy, hovoria o tom, že väčšina členských štátov prevzala výrazné vedenie, aby sa dostala do popredia v rámci služieb elektronickej verejnej správy. Pozornosť sa venuje predovšetkým službám G2C a tradičným G2B.

5 % prijatie elektronického verejného obstarávania v EÚ – čo predstavuje službu G2B – ukazuje, že chýbala inovačná aktivita G2B – okrem krajín, ako napríklad Portugalsko – aj keď z literatúry je zjavné, že implementácia tohto kanála vyúsťuje do úspory nákladov, väčšej transparentnosti, atď. Napríklad portugalské štúdie porovnali najlepšie ponuky 50 verejných nemocníc pre verejné práce v roku 2009 s použitím tradičných metód verejného obstarávania a v roku 2010 pomocou elektronického verejného obstarávania. Zo štúdie vyplýva, že sa v roku 2010 dosiahlo 18 % zníženie nákladov vďaka zvýšenej konkurencieschopnosti v dôsledku elektronického verejného obstarávania. Zelená kniha vyzdvihuje príklady úspor, ktoré sa pohybujú od 10 % do 45 % vo vzťahu k projektom v objeme miliárd eur. Ide o úspory vo výške stoviek miliónov, ktoré by mohli byť použité pri poskytovaní ďalších služieb pre verejnosť (6).

EHSV dodáva, že v rámci takejto strategickej iniciatívy by Komisia mala do ukončenia akčného plánu elektronického verejného obstarávania presadzovať elektronické verejné obstarávanie ako platformu elektronického verejného obstarávania pre všetky riaditeľstvá a agentúry Komisie.

3.2.2

Smerom k technickému interoperabilnému prostrediu. O tejto téme sa hovorí v odseku 3.1.

Rozhodnutie o zjednotení mechanizmu identifikácie na primeranú úroveň bezpečnosti dnes nie je možné chápať izolovane od investícií vynaložených členskými štátmi v rámci mechanizmov identifikácie na vnútroštátnej úrovni a/alebo na úrovni služieb.

Členské štáty už investovali do čiastočných alebo úplných (napr. Portugalsko) systémov elektronického verejného obstarávania, ktoré môžu byť viazané na vnútroštátne mechanizmy identifikácie alebo na mechanizmy identifikácie obstarávateľa.

Za daných okolností EHSV odporúča, aby akýkoľvek prístup k zefektívneniu členských štátov vo vzťahu k štandardizovanému mechanizmu identifikácie v EÚ bol založený na zásade, že zvolený mechanizmus je navrhnutý tak, aby odrážal úroveň rizík, ktoré treba zvládať v rámci hodnotového reťazca elektronického verejného obstarávania.

3.3

Otázka 3.

EHSV súhlasí s tým, aby boli vnútroštátna verejná správa a obstarávatelia motivovaní k zavedeniu rámca elektronického verejného obstarávania. EHSV sa opätovne zdôrazňuje, že by sa ďalej nemalo pokračovať vo viacrýchlostnej stratégii, ktorú prijala Komisia. EHSV je toho názoru, že skúsenosti od roku 2005 a slabé výsledky dosiahnuté bez účinného kontrolného mechanizmu by mali viesť Komisiu k tomu, aby sa s členskými štátmi dohodla na dodržiavaní dohodnutých stratégií v oblasti elektronického verejného obstarávania. EHSV by však chcel zdôrazniť, že členské štáty by mali navrhnúť vhodne vyvážené rámce pre konkrétne odvetvia, predovšetkým v oblasti sociálneho hospodárstva a sociálnych služieb. Služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania v týchto odvetviach sú totiž často veľmi komplexné a majú osobitné črty mimoriadnej hodnoty, pre ktoré musí existovať manévrovací priestor, a to aj v rámci elektronického verejného obstarávania.

S ohľadom na stimuly zamerané na poháňanie podnikov k tomu, aby používali elektronické verejné obstarávanie, EHSV kladie nasledujúce otázky:

a)

Prebranie služieb elektronickej verejnej správy, vrátane elektronického verejného obstarávania, je závislé na jednoduchosti používania. Zbytočné používanie zložitých technológií, ako napríklad PKI, núti organizácie postaviť sa proti zavádzaniu a používaniu. Návrh rámca elektronického verejného obstarávania v EÚ sa musí vyhnúť zbytočnej technologickej prepracovanosti.

b)

Malé a stredné podniky sú podnikateľskou nosnou štruktúrou podnikania v EÚ. Komisia aj členské štáty by nemali predpokladať, že malé a stredné podniky majú rovnakú kapacitu, zdroje a prístup k technológiám, ako veľké podniky.

S ohľadom na bod b) uvedený vyššie, EHSV odporúča, aby Komisia financovala iniciatívy v členských štátoch zamerané na:

zabezpečovanie prístupu k technológiám prostredníctvom technologických centier, ktorý by zabezpečovali príslušné orgány zodpovedné za politiku podnikania alebo zriadené orgány zastupujúce malé a stredné podniky,

realizovanie vedomostných iniciatív a iniciatív budovania kapacít, zameraných na malé a stredné podniky, podporované poradenskými službami, ktoré by poskytovali zriadené orgány zodpovedné za malé a stredné podniky prostredníctvom vnútroštátnych stimulov a stimulov EÚ,

realizovanie využívania elektronického verejného obstarávania a zručností, vrátane poskytovania školiacich nástrojov, ako napríklad školenie pomocou počítačov, zriadením podporných centier na uľahčenie elektronického verejného obstarávania.

3.4

Otázka 4.

Obstarávatelia sú vládnymi subjektmi a podliehajú politike vlády. Členské štáty by mali primerane usmerňovať svojich obstarávateľov tak, aby títo mohli navrhnúť a zaviesť elektronické verejné obstarávanie. Takáto situácia môže vyžadovať, aby členské štáty zapracovali stratégie zavedenia elektronického verejného obstarávania do svojich stratégií podnikových a vnútroštátnych informačných a komunikačných technológií – stanovujúc čiastkové etapy, ktoré majú byť dosiahnuté v určitom časovom rámci (7).

Otázkou je, či by elektronické verejné obstarávanie malo byť pre subjekty jediným kanálom, prostredníctvom ktorého by sa mohli zúčastniť verejného obstarávania. EHSV je toho názoru, že by členské štáty mali v čo najvyššej možnej miere použiť elektronické verejné obstarávanie ako primárny kanál pre verejné obstarávanie – avšak na základe inteligentného návrhu, ktorý odráža špecifické potreby určitých odvetví. Týka sa to najmä sociálnych služieb, ktoré majú z hľadiska verejného obstarávania mimoriadne komplexný charakter. Elektronické verejné obstarávanie by, pokiaľ ide o tieto služby, malo vychádzať z potrieb, ktoré má zákazka uspokojiť, a z osobitných charakteristík danej služby.

V tejto súvislosti by stratégie na zavedenie elektronického verejného obstarávania mali byť tiež doplnené o budovanie kapacít a zlepšenie zručností verejných funkcionárov vo verejných subjektoch, ako aj o ľahko prístupné podporné centrá na uľahčenie elektronického verejného obstarávania, ktoré budú k dispozícii pre MSP.

3.5

Otázka 5.

Organizovanie elektronických aukcií ukazuje, že elektronické postupy verejného obstarávania sú už definované v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES – ak by sa mali vybrať tieto nástroje.

EHSV sa vyslovuje za nástroj obstarávania, akým sú napríklad elektronické aukcie. Z jeho podstaty vyplýva potreba rámca elektronického verejného obstarávania, avšak pod podmienkou, že sa vytvorí podporný rámec pre malé a stredné podniky tak, ako je to uvedené v odseku 3.3 vyššie, a že sa tento rámec bude používať len v prípadoch, keď to bude vhodné.

Realizovanie budovania kapacít na vybudovanie potrebného podporného rámca treba neustále zdôrazňovať, nakoľko to zabezpečí „rovnaké podmienky“ elektronického obchodu medzi malými a strednými podnikmi a mimovládnymi organizáciami na jednej strane a veľkými podnikmi na strane druhej.

EHSV zdôrazňuje nebezpečenstvo „digitálnej priepasti“ – čím sa vytvorí „nekalá“ súťaž, nakoľko malé a stredné podniky a mimovládne organizácie môžu byť znevýhodnené pri účasti na verejnom obstarávaní z dôvodu „technologických“ bariér.

3.6

Otázka 6.

EHSV sa domnieva, že verejné obstarávanie by sa malo v prvom rade realizovať prostredníctvom elektronického verejného obstarávania pod podmienkou, že návrh verejného obstarávania bude odrážať osobitné charakteristiky a komplexné potreby, ktorými sa vyznačujú niektoré odvetvia, napríklad v oblasti zadávania verejných zákaziek na služby kategórie „B“.

Nech je to akokoľvek, rovnaké podmienky môžu byť zabezpečené len vtedy, ak budú malé a stredné podniky a mimovládne organizácie schopné vykonávať svoju činnosť v prostredí B2G. To nemusí platiť dnes a budovanie kapacít zo strany Komisie a členských štátov by sa malo uberať týmto smerom.

3.7

Otázka 7.

Nepotrebné a neprimerané prekážky cezhraničnej účasti so zreteľom na elektronické verejné obstarávanie budú vychádzať predovšetkým z nasledujúcich výziev:

mechanizmus identifikácie,

obchodné procesy,

jazyk,

ochota otvoriť lokálny trh hospodárskej súťaži.

EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala a prijala dohodnutý akčný plán doplnený systémom monitorovania implementácie s cieľom zabezpečiť prekonanie takýchto bariér.

3.8

Otázka 8.

Vylúčenie viditeľného oznámenia o verejných súťažiach pod prahovými hodnotami z rámca elektronického verejného obstarávania pravdepodobne obmedzí cezhraničnú účasť na vnútornom trhu elektronického verejného obstarávania hlavne na veľké podniky.

Treba zdôrazniť, že viditeľnosť verejného obstarávania pod prahovými hodnotami na celom jednotnom trhu je dôležitá pre malé a stredné podniky a pre mikropodniky, nakoľko špecifikácie uvedené v takýchto výberových konaniach často spadajú do zručností, organizačnej a finančnej kapacity takéhoto podniku. Takýmto spôsobom účasť MSP a mikropodnikov na cezhraničnom elektronickom verejnom obstarávaní prostredníctvom zákaziek pod prahovými hodnotami posilní jednotný trh.

Keďže rámec elektronického verejného obstarávania pozostáva z rôznych krokov, od elektronickej notifikácie až po elektronickú fakturáciu. EHSV odporúča, aby politika elektronického verejného obstarávania EÚ stanovila, aby všetky výzvy na verejné obstarávanie – pod a nad prahom – boli viditeľne uvedené v centrálnom portáli jednotného trhu aj daného štátu, ktorý bude podporovaný službou elektronickej notifikácie.

3.9

Otázka 9.

EHSV sa domnieva, že legislatívny rámec pre elektronické verejné obstarávanie je ucelený. Neúspech pramení z nedostatku vôle k implementácii.

3.10

Otázka 10.

Riešenia sú príliš často motivované väčšmi technickou architektúrou, než obchodnými procesmi. Aplikovaná úroveň bezpečnosti by mala odrážať mieru rizika, a investícia do prijatého bezpečnostného rámca by mala byť vyvážená v porovnaní s uvedeným rizikom.

Zameranie sa na bezpečnosť, prijaté v rámci návrhu mechanizmu identifikácie elektronického verejného obstarávania, sa zakladá na zaručených elektronických podpisoch. Zaručený elektronický podpis je však drahý – pokiaľ ide o nastavenia, náklady na digitálne certifikáty, atď.

Vyvstáva otázka: malo by byť elektronické verejné obstarávanie de facto naviazané na mechanizmus identifikácie prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu?

EHSV je toho názoru, že Komisia a členské štáty by mali viac diskutovať o rizikách spojených s elektronickým verejným obstarávaním ešte pred prijatím rozhodnutia o tom, či by mechanizmus identifikácie elektronického verejného obstarávania mal byť naviazaný na zaručené elektronické podpisy.

Je vhodné poznamenať, že debetné alebo kreditné karty – ktoré v prípade straty alebo odcudzenia vystavia osobu otvorenému finančnému riziku – podliehajú 4-číselnému kódu PIN. EHSV kladie nasledujúce otázky:

Potrebujú všetky stupne hodnotového reťazca elektronického verejného obstarávania identifikáciu zaručeného elektronického podpisu? Je táto úroveň zabezpečenia nevyhnutná na vstup do portálu, prezretie si informácií o ponukách a umožnenie elektronických alebo mobilných služieb, akými sú oznámenia?

Ak to nie je nutné, mal by mechanizmus identifikácie pozostávať z dvoch stupňov: jednoduchá registrácia pre tie procesy v hodnotovom reťazci, ktoré sú verejne prístupné v rámci tradičných obchodných procesov a vyššia úroveň identifikácie pre predloženie ponuky alebo pre účasť na elektronickej aukcii?

Ak sa prijme dvojstupňový mechanizmus identifikácie, bude sa potom vyššia úroveň identifikácie zakladať na zaručenom elektronickom podpise, alebo by sa mal prijať menej zložitý, ale bezpečný mechanizmus identifikácie?

Mal by sa mechanizmus identifikácie zakladať na silnom alfanumerickom hesle, spolu so silným číselným kódom PIN, alebo by mal obsahovať to, čo je uvedené vyššie, spolu s jedinečným heslom generovaným na základe tokenu, čo sa podobá prístupu k elektronickému bankovníctvu?

EHSV je toho názoru, že zatiaľ čo je potrebné zaviesť bezpečný mechanizmus s ohľadom na elektronické verejné obstarávanie, riešenie musí byť úmerné riziku a jeho zavedenie musí byť čo najjednoduchšie.

Ak sa rozhodne o tom, že zaručené kvalifikované certifikáty budú najlepším bezpečnostným modelom pre elektronické verejné obstarávanie, EHSV navrhuje, aby sa práce v tomto ohľade zakladali na virtuálnom spise spoločnosti (VCD), ktorý preberá celoeurópske elektronické verejné obstarávanie online (PEPPOL) (8).

EHSV uznáva, že existujúca smernica stanovuje, že obstarávateľ by mal uznať ekvivalenty certifikátov. Faktom je, že v praxi je často ťažké nájsť ekvivalenty a niektoré členské štáty vyžadujú zdĺhavé postupy, ako napríklad predkladanie úradných prekladov, ktoré sú overené, s apostilou, alebo vyžadujú len originály. Je to ťažkopádne a drahé nielen pre podniky, ale aj pre obstarávateľa.

3.11

Otázka 11.

Pokiaľ ide o jazyk, existujú skutočné bariéry. Rámec elektronického verejného obstarávania v rámci celej EÚ nemôže existovať bez schopnosti „oznámiť“ verejnú súťaž v rámci 27 členských štátov. Na druhej strane, prekladanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu zo strany vnútroštátneho obstarávateľa do úradných jazykov EÚ, nieto ešte do všetkých jazykov 27 členských štátov, aby sa do výberového konania mohli zapojiť podniky vo všetkých členských štátoch, je nepraktické, drahé a zabrzdilo by verejné obstarávanie.

Je dôležité, aby si podniky alebo jednotlivci, ktorí chcú predkladať ponuky, boli vedomí toho, aké verejné súťaže sú k dispozícii, pričom by tieto informácie mali byť k dispozícii bez akýchkoľvek prekážok. Potom by to už bolo na danom podniku, veľkom, malom, strednom alebo na mikropodniku, aby si vyhľadal ďalšie informácie prostredníctvom centier podpory tak, ako je to navrhnuté v tomto stanovisku, a aby sa rozhodol, či vynaloží ďalšie náklady na podrobnejšie preklady, ktoré prekračujú to, čo je možné získať prostredníctvom navrhovaných jazykových nástrojov.

Potenciálnym riešením by mohlo byť, keby Komisia vypracovala prekladací nástroj pre verejné obstarávanie on-line, ktorý by bol osobitne navrhnutý a prispôsobený odbornému jazyku súťažných podkladov – t. j. s osobitným dôrazom na to, ako sa správne prekladajú odborné slová, ako napríklad „môže“, „povinný“, atď., bez nuáns, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu výkladu.

Takýto nástroj však treba používať len v prípade mimoriadne jednoduchých verejných obstarávaní a pokiaľ je zaručená jasnosť, aby to neznamenalo zvýšenie administratívnej záťaže, ktorá nemá skutočný význam, a to ani pre obstarávateľa, ani pre uchádzača.

3.12

Otázka 12.

EHSV odporúča, aby Komisia ovplyvňovala členské štáty pri budovaní rámcov elektronického verejného obstarávania na „otvorených“ štandardoch.

EHSV odporúča, aby Komisia podporila členské štáty v tom, aby využívali otvorené riešenie e-PRIOR, ktoré Komisia sprístupnila ako slobodné komponenty s otvoreným zdrojom, ktoré je možné zakomponovať do akéhokoľvek riešenia elektronického výberového konania, ktoré je v štádiu návrhu.

3.13

Otázka 13.

EHSV odporúča, aby Komisia podnecovala a zvyšovala poskytovanie riešení s otvoreným zdrojom, aby tieto mohli byť zakomponované do existujúcich alebo vznikajúcich systémov elektronického verejného obstarávania.

3.14

Otázka 14.

EHSV súhlasí s tým, aby Komisia pokračovala v rozvíjaní svojich aplikácií, akými sú riešenia e-PRIOR, a aby ich sprístupnila členským štátom, ktoré by ich následne mohli použiť.

3.15

Otázka 15.

Ako už bolo spomenuté, Komisia a členské štáty musia realizovať trvalé iniciatívy budovania kapacít, ktoré podporia malé a stredné podniky pri ich príprave na elektronický obchod B2G. Omnoho zložitejšou prekážkou, ktorú musia malé a stredné podniky prekonať, ak sa chcú zúčastňovať na elektronickom verejnom obstarávaní v rámci EÚ, je „jazyková“ otázka.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 571 v konečnom znení.

(2)  SEK(2010) 1214 v konečnom znení [neexistuje v slovenskom znení].

(3)  KOM(2011) 15 „Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (Pozri stranu 113 tohto úradného vestníka).

(4)  Architektúra IKT je model na systematické a úplné vymedzenie súčasného (základ) a/alebo požadovaného (cieľ) rámca IKT s cieľom dosiahnuť optimálny výkon na základe efektívnosti, štandardov, škálovateľnosti, interoperability, súčinnosti, otvoreného prostredia atď.

(5)  Niektorí obstarávatelia napríklad požadujú zdĺhavé postupy, ako napr. predkladanie úradných prekladov, ktoré sú overené, s apostilou.

(6)  Ďalšie príklady sú uvedené na strane 5 v Zelenej knihe o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ, SEK(2010) 1214, http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2010/e-procurement/green-paper_sk.pdf.

(7)  V EÚ existujú príklady overených postupov, patria sem napríklad Taliansko, Portugalsko, Dánsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo.

(8)  http://www.peppol.eu/.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/105


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe“

KOM(2010) 712 v konečnom znení

2011/C 318/17

Spravodajca: pán IOZIA

Komisia sa 2. decembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe

KOM(2010) 712 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru, prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje Komisii svoju podporu a uznanie, pričom súhlasí s obsahom oznámenia, ktoré je súčasťou širšieho rámca európskej digitálnej agendy. Modernizácia nástrojov, ktoré riadia ekonomické vzťahy, a technologická inovácia vytvárajú nesmierne dôležité úspory a zároveň prispievajú k šíreniu inovácie a dosiahnutiu cieľov vytýčených v stratégii Európa 2020.

1.2

Zavŕšenie digitálnej agendy bude dôležitým impulzom pre oživenie vnútorného trhu ako faktora trvalo udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

1.3

EHSV chce osobitne zdôrazniť výhody, ktoré môže priniesť rozšírené používanie elektronickej fakturácie. Tieto výhody budú musieť byť spravodlivo rozdelené medzi všetky kategórie podnikov, ale najmä z nich musia profitovať malé a stredné podniky (MSP). Osobitnú pozornosť bude treba venovať ich špecifickým požiadavkám na rozvoj digitálnej gramotnosti, ako aj udržanie nákladov na prístup do digitálnych platforiem a na softvér na správu podniku v prijateľnej výške.

1.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa usilovala všemožne urýchliť priebeh legislatívneho postupu v súvislosti s elektronickým podpisom, a kladie si otázku, či by nebolo vhodnejšie prijať skôr nariadenie než smernicu, aby sa predišlo rozdielom a problémom pri transponovaní ustanovení v jednotlivých krajinách, ktoré by naďalej zachovávali odlišné právne predpisy v tejto oblasti.

Reforma systému nepriameho zdaňovania DPH už zohľadňuje rovnaké postavenie papierových a elektronických potvrdeniek pri archivácii účtovných dokladov a faktúr. Daňové správy členských krajín by vzhľadom na to mali čo najskôr zosúladiť svoje právne predpisy.

1.5

Pokiaľ ide najmä o MSP, EHSV odporúča chrániť ich záujmy v oblasti platby DPH, ktorá by mala byť vyberaná radšej priamo pri platení elektronickej faktúry, než k istému dátumu po jej vydaní. Nový systém bude musieť venovať náležitú pozornosť problémom, ktoré môžu mať MSP pri riadení likvidity.

1.6

EHSV podporuje rozšírené zavedenie elektronickej fakturácie, ktoré by malo postupovať urýchlene, avšak naďalej ostať voliteľným mechanizmom, a nemyslí si, že sú vytvorené podmienky na povinné zavedenie tohto systému, i keď oceňuje jeho ciele.

1.7

EHSV odporúča Komisii, aby opatrenia potrebné na realizáciu vytýčeného cieľa prijímala opatrne a obozretne, aby sa podnikom a spotrebiteľom nespôsobili zbytočné a nákladné problémy.

1.8

Spolunažívanie dvoch mechanizmov s rovnakou právnou hodnotou, t. j. systémov papierovej a elektronickej fakturácie, by malo všetkým dať možnosť zvoliť si model, ktorý najviac vyhovuje konkrétnym požiadavkám.

1.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala všeobecné štandardné normy elektronickej fakturácie. Štandardizácia a interoperabilita systémov sú základnými predpokladmi šírenia a úspechu elektronickej fakturácie, pričom umožňujú rozvoj vnútorného trhu a poskytujú možnosť zvýšiť počet účastníkov trhu.

V súčasnosti je však trh roztrieštený a chýba v ňom komunikácia, čo v praxi bráni rozvoju cezhraničného používania tohto užitočného nástroja.

1.10

Pilotný projekt Peppol by sa mal rozšíriť, pričom by sa mali trvalo prepojiť tie oblasti, v ktorých už existuje elektronické verejné obstarávanie. Väčšia pozornosť by sa mala venovať potrebám MSP.

1.11

Oznámenie neskúma požiadavky a záujmy spotrebiteľov ako jednej skupiny príjemcov elektronických faktúr. Iba tí, ktorí majú bohaté skúsenosti s používaním informačných technológií, budú môcť využívať výhodnú možnosť dostať elektronickú faktúru.

1.12

Vyhliadky na rozšírenie tohto nástroja by mali ovplyvniť možnosť vytvoriť pozitívnu reťazovú reakciu: prehliadanie elektronického katalógu, výber a zadanie objednávky, zaslanie tovaru, vystavenie faktúry, zaplatenie so súbežným poukázaním automaticky vypočítanej uplatniteľnej sadzby DPH príslušnej finančnej správe, v závislosti od druhu tovaru a účastníka trhu.

1.13

Urýchlenie týchto postupov bude mať za následok značné úspory času, včasnejšie platby, zníženie výskytu falošných faktúr.

1.14

Projekty financované z prostriedkov EÚ v oblasti elektronického obchodovania by mali zahŕňať povinnú požiadavku, aby istý percentuálny podiel pilotných projektov zapojil malé a stredné podniky. To by mohlo sústrediť pozornosť na potreby MSP už od počiatočných fáz týchto iniciatív a najmä ovplyvniť rozvoj inovačných technológií pre MSP (napríklad pre projekt Peppol).

1.15

Európska komisia by mala klásť väčší dôraz na požiadavku, aby národné verejné orgány prijali zásadu rovnakého prístupu k elektronickej a papierovej fakturácii, a odstránili prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému obchodovaniu. A to najmä odstrániť povinnosti používať isté technologické riešenia (medzi inými elektronický podpis), ktoré nie sú potrebné v prípade papierových faktúr, a odstrániť v povinnosť existujúcu niektorých členských štátoch tlačiť elektronické faktúry na účely daňovej kontroly, ak boli dodržané všetky platné požiadavky.

1.16

Stimuly pre MSP by mohli byť vyvinuté v spolupráci s miestnymi orgánmi verejnej správy prostredníctvom špecifických programov. Treba uvažovať o zapojení generálneho riaditeľstva REGIO.

1.17

EHSV kladne hodnotí vytvorenie európskeho fóra o elektronických faktúrach a vyjadruje ochotu zapojiť sa do jeho činnosti.

2.   Úvod

2.1

Faktúra je dôležitým dokumentom, ktorý si vymieňajú obchodné strany navzájom medzi sebou a s konečnými užívateľmi. Okrem svojej prvoradej funkcie – žiadosť o zaplatenie za dodaný tovar alebo poskytnuté služby, s ktorou sa predávajúci obracia na kupujúceho – je faktúra dôležitým účtovným dokumentom a má potenciálne právne dôsledky pre oboch obchodných partnerov; je zmluvným dokumentom vo vzťahu medzi podnikmi a spotrebiteľmi. V niektorých krajinách je faktúra základným dokumentom pri podávaní daňového priznania, žiadosti o náhrady výdavkov a ako doplnok colného vyhlásenia pri dovoze a vývoze.

2.2

Zúčastnenými stranami sú kupujúci a predávajúci. Za niektorých okolností môžu byť tretími stranami dodávateľ a príjemca, ako v prípade dopravcu alebo poskytovateľa logistických služieb.

2.3

Elektronická fakturácia je automatizovaný postup vydávania, zasielania, prijímania a spracovania údajov faktúr elektronickou cestou. Elektronická fakturácia je súčasťou spletitej siete podnikových procesov a postupov, ktoré sa bežne označujú ako cyklus objednávka – inkasovanie z hľadiska poskytovateľa a cyklus nákup – platba z hľadiska kupujúceho.

2.4

Náplňou jednej zo siedmich hlavných iniciatív Európskej únie na zavádzanie stratégie Európa 2020 do praxe, Digitálna agenda pre Európu, je prostredníctvom prispôsobenia predpisov podporovať rozvoj informačných technológií zameraných okrem iného na zjednodušenie a zníženie záťaže v záujme vytvorenia vnútorného trhu. Vyše sto iniciatív a viac než tridsať legislatívnych opatrení bude v nasledujúcich desiatich rokoch prijatých na dosiahnutie trinástich cieľov v oblasti poskytovania základných služieb.

2.5

Oznámenie, ktoré Komisia predkladá po piatich rokoch príprav a podrobných konzultácií, sa zaoberá veľmi významným sektorom agendy: elektronickou fakturáciou, pričom chce dosiahnuť, aby sa do roku 2020 elektronická fakturácia stala najrozšírenejšou metódou fakturácie v Európe. Odhaduje sa, že v súčasnosti len 5 % všetkých fakturačných úkonov podnikov prebieha formou elektronickej fakturácie.

2.6

Komisia odhaduje výšku potenciálnych úspor, ktoré by sa dali dosiahnuť za šesť rokov, na 240 miliárd eur (1). Európska asociácia podnikových finančníkov (European Association of Corporate Treasurers – EACT) dospela k podobným výsledkom, pričom odhaduje, že podniky by mohli ušetriť až 80 % bežných nákladov automatickým spracovaním fakturačných údajov, čím by odstránili spotrebu papiera a značne znížili pracovnú činnosť. Rozvoj jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) umožní prepojiť fakturačné a platobné postupy, a tým ponúka možnosť integrovať systémy a zaviesť „interoperabilné európske systémy elektronickej fakturácie“.

2.7

Boli stanovené tieto priority:

„zaistenie právnej istoty a jasných technických podmienok pre elektronické faktúry, aby sa uľahčilo ich hromadné prijímanie,

povzbudzovanie a podporovanie vývoja otvorených a interoperabilných systémov elektronickej fakturácie založených na spoločných normách s osobitným zameraním na potreby MSP,

podpora zavádzania elektronickej fakturácie prostredníctvom zriadenia organizačných štruktúr, ako sú napríklad vnútroštátne fóra o elektronickej fakturácii a Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii.“

3.   Pripomienky a komentáre EHSV

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčeným zástancom hlavnej iniciatívy „Digitálna agenda pre Európu“ a oceňuje iniciatívu Európskej komisie. V mnohých svojich stanoviskách (2) sa EHSV vyslovil za prijatie programov a legislatívnych iniciatív zameraných na presadzovanie používania informačných a komunikačných technológií (IKT).

3.2

Počet faktúr a účtov v Európe presahuje 30 miliárd. V roku 2011 budú 3 miliardy účtov a faktúr zaslané elektronickou poštou a len časť z nich tvoria elektronické faktúry. Vyše 4,5 miliónov podnikov a viac než 75 miliónov spotrebiteľov už používa tento systém. Najväčšie hospodárske subjekty v tomto sektore, ktorí poskytujú svoje služby v oblasti elektronickej fakturácie, v priebehu pár mesiacov zdvojnásobili svoj obrat.

3.3

V štúdiách, ktoré pre Komisiu vypracovala skupina expertov, sa za každú faktúru odhadujú úspory až vo výške niekoľkých eur pre vystavovateľa účtovného dokladu. Elektronické a automatické zasielanie môže ušetriť až 60 – 80 % v porovnaní s tradičnými postupmi využívajúcimi dokumenty v papierovej forme. Všeobecne to znamená možné úspory vo výške medzi 1 a 2 % administratívnych nákladov. Podľa odhadov najväčších expertov sektora je hospodárska návratnosť investícií do projektu elektronickej fakturácie zaistená už po šiestich mesiacoch (3).

3.4

V oznámení Komisia vyjadruje želanie, aby sa elektronická fakturácia stala dominantným spôsobom fakturácie, ale nevysvetľuje, prečo si to vyžaduje toľko času. EHSV sa však nazdáva, že treba vyvinúť všemožné úsilie, aby sa čo najviac urýchlilo dosiahnutie tohto cieľa.

3.5

EHSV vyzdvihuje a oceňuje významný potenciálny prínos rozvoja elektronickej fakturácie k znižovaniu emisií CO2 vďaka zníženiu objemu energie potrebnej na dopravu a zníženiu spotreby papiera.

3.6

EHSV súhlasí s uznaním prioritného postavenia malých a stredných podnikov a považuje to za veľmi dôležité, rovnako ako podnety, ktoré MSP poskytli skupine expertov v rámci prieskumu uskutočneného na podnet Komisie.

3.7

EHSV odporúča prijať všetky možné opatrenia na uľahčenie etablovania rôznych špecializovaných hospodárskych subjektov, aby sa predišlo v praxi vytvoreniu malých monopolov, ktoré by nevyhnutne zneužívali svoje dominantné postavenie.

3.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby vyvinula iniciatívy na prijatie a uplatňovanie štandardného modelu, ktorý vypracovalo stredisko OSN CEFACT (4), pomocný medzivládny orgán Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE), s cieľom vyvinúť celosvetovo relevantný pracovný program na dosiahnutie koordinácie a spolupráce v oblasti elektronických štandardov a uľahčovania obchodných výmen medzi podnikmi.

3.9

Rada by mala podporiť všeobecne rozšírené osvojenie si osvedčených postupov niektorých členských štátov, ktoré zaviedli povinnosť používať elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní, ako vhodný prostriedok na jej šírenie. Projekt Peppol (Pan-European Public Procurement Online) by sa z pilotného projektu rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) podporovaného Komisiou mal rozšíriť, pričom by sa mali prijať a podporovať vyvinuté normy a prepojiť tie európske oblasti, v ktorých už existuje elektronické verejné obstarávanie.

3.10

EHSV oceňuje túto iniciatívu, ale odporúča umožniť pôsobenie v oblasti elektronických faktúr aj iným poskytovateľom tým, že sa trh otvorí aj ostatným hospodárskym subjektom. V súčasnosti existuje okolo 400 poskytovateľov služieb elektronickej fakturácie, ktorí pôsobia hlavne na miestnej úrovni, pričom ponúkajú širokú škálu produktov. Interoperabilita systémov je zatiaľ žiaľ len hudbou budúcnosti. Jednotné všeobecné normy, ktoré EHSV odporúča prijať, sú nevyhnutným predpokladom vytvorenia jednotného európskeho trhu a šírenia jeho výdobytkov medzi rozsiahlou skupinou hospodárskych subjektov, najmä MSP, čo by viedlo k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.

3.11

Prínosy jednotných modelov elektronickej fakturácie sú jednoznačné. V súčasnosti je trh roztrieštený a chýba v ňom komunikácia. EHSV podporuje iniciatívy, ktorých cieľom je dospieť k čoraz väčšej úrovni integrácie a interoperability, a oceňuje, že formát medziodvetvovej faktúry UN/CEFACT (CII) v.2, poslúžil ako východisko pri vypracúvaní modelu normy ISO 20022 týkajúcej sa informácií na faktúre.

3.12

Všeobecné normy by mali vždy zabezpečiť príslušné postupy obstarávania, aby sa predišlo tomu, že podniky musia zautomatizovať fakturačné postupy izolovane napríklad od postupov zásobovania alebo objednávania. To by viedlo k neefektívnosti. Mal by sa presadzovať a pozorne sledovať rozvoj profilov CEN, BII pre celý zásobovací reťazec, keďže tvoria základ elektronických dokumentov v rámci Peppol. Osobitný dôraz treba klásť na postupné prijatie štandardu UBL v jednotlivých členských štátoch EÚ a najmä vo verejnom sektore. Malo by sa stimulovať prijatie takýchto všeobecných štandardov.

3.13

Finančné orgány v budúcnosti, keď bude všeobecne rozšírený systém elektronickej fakturácie, získajú nepochybné výhody z elektronickej fakturácie so sprievodnou automatickou platbou DPH pri zaplatení faktúry. Integrácia s jednotnou oblasťou platieb v eurách (SEPA) umožní zvýšiť efektívnosť systému vyberania poplatkov a daní. EHSV odporúča Komisii zohľadniť tento aspekt, aby sa predišlo negatívnym následkom pre MSP, predovšetkým v súvislosti s riadením likvidity.

3.14

Úspory sa dosiahnu predovšetkým pri nákladoch na automatické platby pri spracúvaní daňových priznaní. Vo všeobecnosti predstavuje zníženie nákladov daňových orgánov na zhromažďovanie, kontrolu a riadenie pre hospodársky systém cieľ modernizácie a zlepšenia. Zníženie daňových únikov, ku ktorému môže prispieť automatizácia fakturácie, ďalej pomôže systému nájsť prostriedky, ktoré sa budú dať opätovne investovať do podpory hospodárskej a výrobnej činnosti.

3.15

EHSV sa nazdáva, že je potrebné urýchlene preskúmať smernicu 1999/93/ES o elektronických podpisoch, aby sa zaviedol európsky právny systém uznávania a interoperability bezpečného a garantovaného elektronického podpisu, a žiada Komisiu, aby vo vzťahu k Rade a Parlamentu poukázala na naliehavosť tejto záležitosti, aby prijali v čo najkratšom čase príslušné opatrenia. Rozdiely v transponovaní smernice a povinnosť používať elektronický podpis v rôznych členských štátoch spôsobili vážne problémy, najmä MSP, ktoré pokladajú elektronický podpis za jednu z najväčších a zbytočných prekážok zavedenia elektronickej fakturácie. Pokiaľ ide o legislatívny nástroj, EHSV si kladie otázku, či nedozrel čas na to, aby sa prijatím nariadenia konečne vytvorili jednotné právne predpisy, ktoré by boli primerané očakávaniam vyplývajúcim z aktu o jednotnom trhu.

3.16

Európski občania si neuvedomujú príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, pretože na ňom pretrvávajú bariéry, byrokratické prekážky a administratívne povinnosti. Spotrebitelia zatiaľ nevideli s veľkou pompou ohlasované výdobytky, ako napríklad vo finančnom sektore a odvetví energetiky, v ktorých len európska legislatíva presadila predpisy v prospech spotrebiteľov (tretí balík opatrení v oblasti energetiky, SEPA, smernica o trhoch s finančnými nástrojmi atď.).

3.17

EHSV sa nazdáva, že sa návrh v oznámení Komisie uberá správnym smerom a uvítal by celkové urýchlenie rozhodovacích procesov a lehôt realizácie tohto projektu, aby sa pracovníkom, občanom a podnikom ponúkol zosúladený, resp. jednotne regulovaný legislatívny rámec.

V Bruseli 13. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  SEPA potential benefits at stake, Capgemini.

http://ec.europa.eu/internal_market/payments/docs/sepa/sepa-capgemini_study-final_report_en.pdf.

(2)  „Digitálna agenda pre Európu“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58, „Premena digitálnej dividendy na spoločenské výhody a hospodársky rast“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 178, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 116 a Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60. Pozri „Zlepšovanie participatívnych modelov verejno-súkromného partnerstva v oblasti rozmiestňovania ‚elektronických služieb‘ pre všetkých 27 krajín EÚ“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 98, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 69, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 36; Ú. v. EÚ C 175 del 28.7.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 87; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 63; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 61; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 27; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 21; Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 78; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 222; Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 83; Ú. v. ES C 123, 25.4.2001, s. 36.

(3)  http://www.expp-summit.com/marketreport.htm.

(4)  Stredisko OSN pre uľahčovanie obchodu a elektronické podnikanie.


29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/109


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách“

KOM(2011) 20 v konečnom znení

2011/C 318/18

Spravodajca: Martin SIECKER

Európska komisia sa 27. januára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách

KOM(2011) 20 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 134 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor podporuje zámer Európskej komisie zlepšiť fungovanie vnútorného trhu so službami. Samozrejme je nutné odstrániť prekážky v podobe diskriminačných, neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek. Výbor preto víta snahu orgánov verejnej správy o modernizáciu zriaďovaním „jednotných kontaktných miest“. Administratívnu spoluprácu pri cezhraničných činnostiach možno len privítať. Túto spoluprácu by bolo potrebné rozšíriť na oblasti politiky, v ktorých je plnenie povinností problematické.

1.2

EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné. Smernica je v platnosti iba niekoľko rokov. Nie všetky členské štáty sú so smernicou spokojné a každý členský štát musí smernicu implementovať do svojej legislatívy svojím spôsobom, čo sú komplikované aspekty, ktoré nie sú súčasťou oznámenia. Sektor služieb je veľkým a zložitým sektorom s mnohými rozličnými odvetviami a potrebuje čas na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu so službami prostredníctvom európskej legislatívy.

1.3

Smernica o službách vznikla počas účinnosti predchádzajúcej zmluvy, v ktorej bol hospodársky záujem najdôležitejšou prioritou vnútorného trhu. Podľa Lisabonskej zmluvy už ostatné záujmy nie sú podradené hospodárskym záujmom, ale sú na rovnakej úrovni. Bolo by zaujímavé preskúmať, v akom vzťahu k novej zmluve sú právne predpisy a judikatúra, ktoré vznikli v rámci predchádzajúcej zmluvy. EHSV v stanovisku k Aktu o jednotnom trhu navrhlo posúdiť smernicu o vysielaní pracovníkov vzhľadom na novú zmluvu. Bolo by zaujímavé zistiť, či by posúdenie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa kladie dôraz na vnútorný trh (pôvodný článok 49), mohlo viesť k novým uhlom pohľadu.

2.   Zhrnutie obsahu oznámenia Komisie

2.1

Napriek tomu, že služby sú dôležitou hospodárskou silou Európskej únie, Komisia sa domnieva, že trh so službami nevyužíva svoj potenciál naplno. Vo svojom oznámení o stratégii Európa 2020 zdôrazňuje, že na základe smernice o službách sa musí vytvoriť integrovanejší vnútorný trh so službami (1), a vo svojom oznámení s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ prízvukuje, že jednotný trh so službami sa musí prehĺbiť (2). Oba prístupy sú potrebné na podporu rastu podnikov v odvetví služieb a ich uplatnenie na svetovom trhu, aby tak mohli vytvárať ešte viac pracovných miest.

2.2

Prijatie smernice o službách v decembri 2006 (3) a jej následná implementácia znamenali začiatok zlepšovania fungovania jednotného vnútorného trhu so službami. Európska komisia tým zjednodušila regulačný rámec a vďaka vykonávacím právnym predpisom sa v členských štátoch zrušilo mnoho neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek, ktoré existovali po celej EÚ.

2.3

V smernici o službách sa ustanovuje proces vzájomného hodnotenia ako nástroj partnerského porovnania. Členské štáty spolu s Lichtenštajnskom, Nórskom a Islandom posúdili v roku 2010 takmer 35 000 právnych požiadaviek, ktoré sa kladú najmä na podniky v odvetví služieb. Tieto požiadavky sa týkajú zriadenia (postupy udeľovania oprávnení, územné obmedzenia alebo obmedzenia vzťahujúce sa na vlastníctvo kapitálu) a cezhraničného poskytovania služieb (napr. registračné, oznamovacie alebo poistné povinnosti).

2.4

Najvýznamnejší záver, ktorý z tohto procesu vyplynul je, že v určitých odvetviach služieb sa jednotný trh ešte stále len tvorí. Podľa Komisie je najdôležitejším problémom to, že právne predpisy ešte neodstránili všetky diskriminačné prekážky a že zákony, ktoré tieto prekážky odstraňujú, sa ešte nevykonávajú vo všetkých členských štátoch, resp. nie všade sa tieto zákony presadzujú tak, ako by sa mali. Členské štáty okrem toho ešte stále v značnej miere využívajú možnosť vyhradiť poskytovanie určitých služieb určitým poskytovateľom.

2.5

V záujme pokroku vo vytváraní jednotného trhu so službami Komisia navrhuje niekoľko opatrení, ktoré je nutné vykonať v priebehu nasledujúceho poldruha roka:

„kontrola účinnosti“ jednotného trhu s cieľom posúdiť situáciu z hľadiska jeho používateľov (podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, spotrebiteľov),

cielené opatrenia zamerané na odstránenie neoprávnených regulačných prekážok, ktoré bránia rozvinutiu potenciálu jednotného trhu so službami,

cielené opatrenia, ktoré majú dať trhu so službami v praxi konkrétnejšiu podobu.

Komisia posúdi do konca roka 2012 účinnosť opravných prostriedkov, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii poskytovateľom služieb v prípade, ak orgány štátnej správy porušia ich práva na jednotnom trhu, a rozhodne o ďalších krokoch.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Komisia oprávnene uvádza, že jednotný trh nie je sám o sebe cieľom, ale len nástrojom na zlepšenie každodenného života a blahobytu európskych podnikov a občanov. Bolo by vhodné dôraznejšie posúdiť prínos jednotného trhu k týmto horizontálnym cieľom. Smernica o službách vznikla počas účinnosti staršej zmluvy, v ktorej bol hospodársky záujem najdôležitejšou prioritou vnútorného trhu. Podľa Lisabonskej zmluvy už ostatné záujmy nie sú podradené hospodárskym záujmom, ale sú na rovnakej úrovni. Bolo by zaujímavé preskúmať, v akom vzťahu k novej zmluve sú právne predpisy a judikatúra, ktoré vznikli v rámci predchádzajúcej zmluvy. EHSV v stanovisku k Aktu o jednotnom trhu navrhlo posúdiť smernicu o vysielaní pracovníkov vo vzťahu k novej zmluve. Bolo by zaujímavé zistiť, či by posúdenie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa kladie dôraz na vnútorný trh (pôvodný článok 49), mohlo viesť k novým uhlom pohľadu.

3.2

Doterajšie hodnotenia sa príliš zameriavali na legislatívu ako takú, a aj preto majú príliš technokratickú povahu. Zámerom regulácie niektorých povolaní v určitom členskom štáte môže byť napríklad snaha zabezpečiť kvalitu poskytovaných služieb, je teda v záujme občana. Ak sa však táto regulácia zdá byť prekážkou voľného cezhraničného trhu so službami, nesmie to znamenať automatické odstránenie tejto „prekážky“. Záujmy spotrebiteľov a zamestnancov môžu mať v takom prípade väčšiu váhu ako hľadisko ekonomickej slobody. Prekážku je nutné odstrániť iba vtedy, ak je skutočne založená na neoprávnenom a diskriminačnom základe.

3.3

EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné. Smernica je v platnosti iba niekoľko rokov. Nie všetky členské štáty sú so smernicou spokojné a každý členských štát musí smernicu implementovať do vlastnej legislatívy svojím spôsobom, čo sú komplikované aspekty, ktoré nie sú súčasťou oznámenia. Sektor služieb je veľkým a zložitým sektorom s mnohými rozličnými odvetviami a potrebuje čas na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu so službami prostredníctvom európskej legislatívy.

3.4

Dokument sa týka slobody usadiť sa a voľného cezhraničného poskytovania služieb. Sú to dve odlišné veci. Požiadavky týkajúce sa usadenia sa patria v prvom rade do právomoci členských štátov, pričom cezhraničné poskytovanie služieb v rámci hospodárskej slobody vychádza z legislatívy EÚ. Je úlohou členských štátov vytvoriť v tejto situácii prijateľnú rovnováhu.

3.5

Bolo by vhodné jasne vymedziť, čo všetko patrí medzi cezhraničné služby a ako to súvisí s údajmi v oznámení. Komisia uvádza, že smernica o službách pokrýva 40 % HDP Európskej únie. Inde v oznámení zase píše, že odvetvie služieb predstavuje 70 % HDP EÚ, z čoho by vyplývalo, že viac ako polovicu trhu so službami tvorí poskytovanie cezhraničných služieb. O tom by sa však zrejme dalo diskutovať.

3.6

V oznámení sa uvádza pomerne dosť predpokladov, ktoré sa buď nedajú overiť, alebo sú prinajmenšom diskutabilné, pričom Komisia ich veľmi rýchlo berie ako fakt. V odseku 5.1 Komisia uvádza, čo všetko sa očakáva od výsledku „kontroly účinnosti“, ktorá sa už vykonáva v spolupráci s členskými štátmi, zatiaľ čo niektoré členské štáty práve brzdia dosiahnutie jednotného trhu so službami.

3.7

Komisia taktiež v časti 2 uvádza, že vykonávanie smernice o službách môže podľa opatrných odhadov vytvoriť hospodársky zisk v maximálnej výške 140 miliárd EUR, čo zodpovedá až 1,5 % HDP EÚ. Tento údaj vychádza zo štúdie, ktorú holandský úrad centrálneho plánovania vykonal v roku 2007 krátko po zavedení smernice o službách, keď očakávania týkajúce sa vplyvu smernice o službách ešte neboli naštrbené krízou, ktorá potom vypukla. Aj tu by bolo na mieste tieto výroky spresniť.

3.8

Posúdenie procesu vzájomného hodnotenia uvedené v časti 3 a 4, ktoré sa uskutočnilo v roku 2010, vyvoláva určité otázky. Komisia vo svojom oznámení uvádza, že vzájomné hodnotenie v rámci členských štátov „malo […] nevídaný efekt jednotného trhu“, avšak nie je jasné, v čom tento efekt spočíva. Je možné, že hodnotenie viedlo k intenzívnej aktivite v rámci správneho systému v jednotlivých členských štátoch, ale aký je jeho dosah a aké sú konkrétne dôsledky jednotného trhu na poskytovanie služieb?

3.9

Komisia sa nevyjadruje jednoznačne o možnej hierarchii medzi jednotlivými horizontálnymi cieľmi, ktoré sa Európska únia usiluje dosiahnuť. Prejavuje sa to okrem iného na nejasnostiach, pokiaľ ide o právomoci členských štátov uplatniť v záujme všeobecného blaha reguláciu, ktorá by mohla mať obmedzujúci účinok. Otázky týkajúce sa tejto právomoci si zasluhujú rozsiahlejšiu spoločenskú diskusiu, okrem iného aj vzhľadom na chýbajúcu verejnú podporu európskemu projektu, na ktorú sa upozorňuje v Montiho správe.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor podporuje zámer Európskej komisie zlepšiť fungovanie vnútorného trhu so službami. Samozrejme je nutné odstrániť prekážky v podobe diskriminačných, neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek. Výbor preto víta snahu orgánov verejnej správy o modernizáciu zriaďovaním „jednotných kontaktných miest“. Administratívnu spoluprácu pri cezhraničných činnostiach možno len privítať. Túto spoluprácu by bolo potrebné rozšíriť na oblasti politiky, v ktorých je plnenie povinností problematické (4).

4.2

Podľa smernice o službách sú povinné iba elektronické jednotné kontaktné miesta. Niektoré členské štáty zaviedli popri nich aj fyzické jednotné kontaktné miesta. Ponúkajú tiež odlišné, proaktívnejšie a rozsiahlejšie služby podnikateľom, ktorí chcú začať pôsobiť na trhoch v iných členských štátoch. Výbor sa domnieva, že takéto kontaktné miesta musia byť ľahko dostupné, a to nielen v jazyku danej krajiny, a popri tom by mali ponúkať aj možnosť elektronickej registrácie. EHSV je zvedavý na to, ako budú podnikatelia vnímať tieto odlišné prístupy a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či majú fyzické kontaktné miesta lepšie výsledky a sú viac oceňované ako elektronická verzia.

4.3

Tvrdenie, že odvetvie služieb patrí k najinovatívnejším a najdynamickejším odvetviam, a teda môže významne prispieť k novému hospodárskemu rastu, je zrejme potrebné do určitej miery relativizovať. Smernica o službách má určite významný pozitívny prínos k rozvoju pracovných príležitostí v EÚ a umožnila vytvoriť mnoho hodnotných pracovných miest. Avšak mnohé „nové“ pracovné príležitosti v odvetví služieb tvoria miesta, ktoré si vyžadujú nízku kvalifikáciu, sú zle platené a ich náplňou sú opakujúce sa pracovné úkony. Zväčšujúca sa skupina chudobných pracujúcich, ktorú mnohé štúdie spájajú s týmito novými službami, neprispieva k vyššej životnej úrovni európskych občanov.

4.4

Slobodné poskytovanie služieb nie je to isté ako voľný pohyb pracovných síl. Rôzne štúdie však ukázali, že pod rúškom slobodného poskytovania služieb často