23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/1

1.

18. apríla 2011 Komisia predstavila hodnotiacu správu o smernici o uchovávaní údajov (ďalej len „hodnotiaca správa“) (4). Hodnotiaca správa bola v ten istý deň odoslaná európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na informáciu. Z dôvodov uvedených v časti I.2 nižšie vydáva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z vlastnej iniciatívy a v súlade s článkom 41 nariadenia (ES) č. 45/2001 toto stanovisko.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal ešte pred prijatím oznámenia možnosť poskytnúť svoje neformálne pripomienky. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že niekoľko z nich Komisia pri príprave záverečnej verzie dokumentu zohľadnila.

3.

Komisia pripravila hodnotiacu správu v rámci plnenia povinnosti, ktorá jej vyplýva z článku 14 smernice o uchovávaní údajov a spočíva v hodnotení uplatňovania smernice a jej vplyvu na hospodárske subjekty a spotrebiteľov, ako aj v posúdení, či je potrebné zmeniť a doplniť ustanovenia smernice. (5) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že Komisia, napriek tomu, že jej to priamo nevyplýva z článku 14, zohľadnila v správe aj „dôsledky uplatňovania smernice na základné práva vzhľadom na kritiku, ktorej je uchovávanie údajov vo všeobecnosti podrobované“. (6)

4.

Smernica o uchovávaní údajov predstavuje reakciu EÚ na naliehavé problémy bezpečnosti, ktoré sa objavili po veľkých teroristických útokoch v Madride v roku 2004 a v Londýne v roku 2005. Napriek legitímnosti vypracovania systému uchovávania údajov bola vznesená kritika, ktorá sa týkala obrovského vplyvu tohto opatrenia na súkromie občanov.

5.

Povinnosť uchovávať údaje podľa smernice o uchovávaní údajov umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom spätne vysledovať telefónne hovory a internetové aktivity všetkých osôb v EÚ pri každom použití telefónu alebo internetu, a to až v období dvoch rokov.

6.

Uchovávanie telekomunikačných údajov jednoznačne predstavuje zásah do práva na súkromie všetkých osôb, ktoré sa stanovuje v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „dohovor EDĽP“) a v článku 7 Charty základných práv EÚ.

7.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) opakovane vyhlásil, že „už samotné ukladanie údajov týkajúcich sa súkromného života jednotlivcov predstavuje zásah do práva podľa článku 8 (dohovoru EDĽP)“ (7). V konkrétnej súvislosti s telefonickými údajmi ESĽP vyhlásil, že „poskytnutie týchto informácií polícii bez súhlasu telefónneho účastníka je tiež […] zásahom do práva zabezpečeného v článku 8 (dohovoru EDĽP)“ (8).

8.

Z článku 8 ods. 2 dohovoru EDĽP a článku 52 ods. 1 Charty základných práv EÚ vyplýva, že zásah možno odôvodniť len vtedy, ak je v súlade so zákonom, slúži na legitímne ciele a je potrebný v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie takého legitímneho cieľa.

9.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že pre orgány na presadzovanie práva môže byť pri boji s terorizmom a inými závažnými trestnými činmi veľmi dôležitá dostupnosť určitých prevádzkových údajov a údajov o polohe. Zároveň však európsky dozorný úradník pre ochranu údajov opakovane vyjadril pochybnosti o oprávnenosti uchovávania údajov v takom rozsahu vzhľadom na právo na súkromie a právo na ochranu údajov (9). Rovnaké pochybnosti má aj množstvo organizácií občianskej spoločnosti (10).

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov už od roku 2005 rôznym spôsobom pozorne sleduje vytváranie, vykonávanie a hodnotenie smernice. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal v roku 2005 po publikovaní návrhu smernice Komisiou kritické stanovisko (11). Po prijatí smernice sa európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stal členom skupiny odborníkov na uchovávanie údajov, ktorá sa uvádza v odôvodnení 14 smernice o uchovávaní údajov (12). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa zúčastňuje aj na práci pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, ktorá publikovala niekoľko dokumentov o tejto téme, naposledy v júli 2010 správu o uplatňovaní smernice v praxi (13). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vystupoval ako sprostredkovateľ pred Európskym súdnym dvorom v prípade rozhodovania o platnosti smernice (14).

11.

Význam hodnotiacej správy a hodnotiaceho procesu je neoceniteľný (15). Smernica o uchovávaní údajov predstavuje najlepší príklad opatrenia EÚ zameraného na zabezpečenie dostupnosti údajov vytvorených a spracovaných v súvislosti s elektronickými komunikáciami pre činnosti v oblasti presadzovania práva. Po niekoľkých rokoch platnosti opatrenia má hodnotenie jeho praktického uplatňovania ukázať nevyhnutnosť a primeranosť opatrenia vzhľadom na právo na súkromie a právo na ochranu údajov. V tejto súvislosti nazval európsky dozorný úradník pre ochranu údajov hodnotenie „chvíľou pravdy“ pre smernicu o uchovávaní údajov (16).

12.

Súčasný hodnotiaci proces má vplyv aj na ďalšie nástroje upravujúce riadenie informácií vrátane spracovania obrovského množstva osobných údajov v oblastiach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V oznámení z roku 2010 Komisia dospela k záveru, že hodnotiace mechanizmy rôznych nástrojov sú nesmierne rôznorodé (17). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že súčasný hodnotiaci postup sa má použiť na stanovenie štandardu hodnotenia ďalších nástrojov EÚ a zabezpečenie realizácie len naozaj odôvodnených opatrení.

13.

Za týchto okolností sa chce európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo verejnom stanovisku podeliť o svoje poznatky týkajúce sa zistení predstavených v hodnotiacej správe. Deje sa tak v prvej fáze procesu, aby bolo možné efektívne a konštruktívne prispieť do nadchádzajúcej diskusie, možno aj v súvislosti s novým legislatívnym návrhom, ktorý Komisia spomína v hodnotiacej správe (18).

14.

V súčasnom stanovisku sa bude analyzovať obsah hodnotiacej správy a diskutovať o ňom z hľadiska ochrany súkromia a údajov. Analýza sa sústredí na to, či súčasná smernica o uchovávaní údajov spĺňa požiadavky stanovené týmito dvomi základnými právami. Patrí sem aj analýza toho, či sa dostatočne preukázala nevyhnutnosť uchovávania údajov spôsobom, akým sa upravuje v smernici.

15.

Súčasné stanovisko je štruktúrované takto. V časti II sa predstaví hlavný obsah smernice o uchovávaní údajov a jej vzťah k smernici 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (ďalej len „smernica o súkromí a elektronických komunikáciách“) (19). Časť III sa stručne zaoberá zmenami, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, keďže tieto zmeny sú v tejto súvislosti obzvlášť významné a majú priame dôsledky na vnímanie, hodnotenie a možné revízie pravidiel EÚ v oblasti uchovávania údajov. Najrozsiahlejšia časť stanoviska, časť IV, obsahuje analýzu platnosti smernice o uchovávaní údajov v súvislosti s právom na súkromie a právom na ochranu údajov a vzhľadom na zistenia predstavené v hodnotiacej správe. V časti V sa diskutuje o možnom postupe v budúcnosti. Časť VI stanoviska obsahuje závery.

16.

V kontexte súčasného stanoviska znamená uchovávanie údajov povinnosť poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí uchovávať určitý čas prevádzkové údaje a údaje o polohe, ako aj údaje potrebné na identifikovanie telefónneho účastníka alebo používateľa. Táto povinnosť sa stanovuje v smernici o uchovávaní údajov a v článku 5 ods. 1 sa podrobnejšie špecifikujú kategórie údajov, ktoré sa majú uchovávať. Podľa článku 6 smernice majú členské štáty zabezpečiť uchovávanie takýchto údajov na obdobie minimálne šiestich mesiacov a maximálne dvoch rokov od dátumu uskutočnenia komunikácie.

17.

Údaje sa uchovávajú v rozsahu údajov vytváraných alebo spracovaných poskytovateľmi v procese poskytovania príslušných komunikačných služieb (čl. 3). Patria sem aj údaje súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie. Podľa smernice (čl. 5 ods. 1) sa neuchovávajú údaje, v ktorých sa odhaľuje obsah komunikácie.

18.

Údaje sa uchovávajú, aby sa zabezpečila dostupnosť týchto údajov na účely „vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, ako to stanovuje vnútroštátne právo každého členského štátu“ (čl. 1 ods. 1).

19.

Smernica o uchovávaní údajov neobsahuje žiadne ďalšie pravidlá týkajúce sa podmienok, za ktorých môžu príslušné vnútroštátne orgány získavať prístup k uchovávaným údajom. To sa ponecháva na uvážení členských štátov a nepatrí do rozsahu smernice. V článku 4 smernice sa zdôrazňuje, že tieto vnútroštátne pravidlá majú byť v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, ktoré sa stanovili najmä v dohovore EDĽP.

20.

Smernica o uchovávaní údajov je úzko previazaná so smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách. Táto smernica, ktorá spresňuje a dopĺňa všeobecnú smernicu o ochrane údajov 95/46/ES, stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť dôvernosť komunikácií a súvisiacich prevádzkových údajov (20). V smernici o súkromí a elektronických komunikáciách sa vyžaduje, aby sa prevádzkové údaje a údaje o polohe vytvorené pri používaní elektronických komunikačných služieb vymazali alebo sa zabezpečila ich anonymnosť, ak už nie sú naďalej potrebné na účely prenosu komunikácie, s výnimkou údajov potrebných na účtovanie (21). V prípade súhlasu môžu byť niektoré údaje spracovávané po dobu nevyhnutnú na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou.

21.

Na základe článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách môžu členské štáty prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností uvedených vyššie, ak predstavujú „nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov […]“. Problematika uchovávania údajov sa výslovne rieši v článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách. Členské štáty môžu „prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie údajov na limitované obdobie“, ktoré sú oprávnené z uvedených dôvodov.

22.

Cieľom smernice o uchovávaní údajov je zosúladiť iniciatívy členských štátov podľa článku 15 ods. 1 v oblasti uchovávania údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov. Je potrebné zdôrazniť, že v smernici o uchovávaní údajov sa uvádza výnimka zo všeobecnej povinnosti vymazať údaje, ak už nie sú potrebné, zakotvenej v smernici o súkromí a elektronických komunikáciách (22).

23.

Pri prijatí smernice o uchovávaní údajov bol do článku 15 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách vložený mimoriadny odsek 1 písm. a), v ktorom sa stanovuje, že článok 15 ods. 1 sa neuplatňuje na údaje, ktoré sa podľa smernice o uchovávaní údajov majú uchovávať na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tejto smernice.

24.

V hodnotiacej správe sa poznamenáva, a bude sa o tom diskutovať v časti IV.3 nižšie, že niekoľko členských štátov použilo článok 15 ods. 1 a článok 15 ods. 1 písm. b) na využitie údajov uchovaných podľa smernice o uchovávaní údajov na iné účely (23). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na túto skutočnosť upozorňuje ako na „právnu medzeru“ v právnom rámci, ktorá ohrozuje účel smernice o uchovávaní údajov, a to najmä jej snahu o vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky subjekty v tejto oblasti (24).

25.

Všeobecný právny kontext EÚ platný pre smernicu o uchovávaní údajov sa nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy výrazne zmenil. Najväčšou zmenou bolo zrušenie pilierovej štruktúry, na základe ktorej sa zavádzali rôzne legislatívne postupy a mechanizmy revízií pre rôzne oblasti právomocí EÚ.

26.

Predchádzajúca pilierová štruktúra pravidelne vyvolávala diskusie o správnom právnom základe nástroja EÚ v prípade, ak určitý predmet vyvolal uplatňovanie právomocí EÚ v rôznych pilieroch. Výber právneho základu bol dôležitý, pretože viedol k rôznym legislatívnym postupom, napríklad v oblasti hlasovacích požiadaviek v Rade (kvalifikovaná väčšina alebo jednomyseľnosť) alebo zapojenia Európskeho parlamentu.

27.

Tieto diskusie boli pre uchovávanie údajov veľmi dôležité. Keďže cieľom smernice o uchovávaní údajov bola harmonizácia povinností poskytovateľov, čiže zároveň odstránenie prekážok na vnútornom trhu, právny základ bolo možné nájsť v článku 95 bývalej Zmluvy o ES (bývalý prvý pilier). K otázke sa však mohlo pristupovať aj z hľadiska presadzovania práva s tým, že účelom ukladania údajov je boj so závažnými trestnými činmi v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnych záležitostiach podľa bývalej Zmluvy o EÚ (bývalý tretí pilier) (25).

28.

V tomto prípade bola smernica o uchovávaní údajov prijatá na základe článku 95 bývalej Zmluvy o ES a upravovala len povinnosti poskytovateľov. Smernica neobsahovala pravidlá pre orgány na presadzovanie práva týkajúce sa prístupu a využívania uchovávaných údajov.

29.

Po prijatí bola platnosť smernice spochybnená pred Súdnym dvorom. Argumentovalo sa tým, že smernica mala vychádzať z tretieho piliera, a nie z prvého, pretože účel uchovávania údajov (vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie závažných trestných činov) patrí do právomocí EÚ v treťom pilieri (26). Keďže do rozsahu pôsobnosti smernice neboli výslovne začlenené činnosti príslušných orgánov, Súdny dvor rozhodol, že smernica správne vychádza zo Zmluvy o ES (27).

30.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov od začiatku argumentoval tým, že ak EÚ prijme nástroj na uchovávanie údajov, musí tiež upravovať povinnosti poskytovateľov, ako aj prístup k údajom a ich ďalšie využívanie orgánmi na presadzovanie práva. Vo svojom stanovisku z roku 2005 k návrhu Komisie európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôraznil, že prístup a ďalšie využívanie údajov zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov predstavuje základnú a neoddeliteľnú súčasť tejto problematiky (28).

31.

Ako bude rozobraté nižšie, negatívne vplyvy upravovania len polovice tejto problematiky zo strany EÚ potvrdzuje súčasná hodnotiaca správa. Komisia dospela k záveru, že rozdiely vo vnútroštátnom práve v otázke prístupu a ďalšieho využívania údajov zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov viedli k „značným problémom“ pre poskytovateľov (29).

32.

Zrušením pilierovej štruktúry po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa v Zmluve o fungovaní EÚ zlúčili dve dôležité oblasti právomocí EÚ, čím sa umožňuje prijímanie právnych predpisov EÚ v rámci jedného legislatívneho postupu. Tento nový kontext umožňuje prijatie nového jednotného nástroja na uchovávanie údajov, ktorý upravuje povinnosti poskytovateľov, ako aj podmienky na prístup a ďalšie využívanie údajov zo strany orgánov na presadzovanie práva. Ako bude vysvetlené v časti IV.3 nižšie, právo na súkromie a právo na ochranu údajov vyžadujú, aby každé revidované opatrenie EÚ týkajúce sa uchovávania údajov upravovalo problematiku ako celok.

33.

V Lisabonskej zmluve sa nielen zrušila pilierová štruktúra, ale aj zaviedla rovnaká právna hodnota predtým nezáväznej Charty základných práv EÚ obsahujúcej v článkoch 7 a 8 právo na súkromie a právo na ochranu údajov, akú majú zmluvy (30). Subjektívne právo na ochranu údajov je okrem toho začlenené aj v článku 16 Zmluvy o fungovaní EÚ, čím sa vytvára samostatný právny základ pre nástroje EÚ týkajúce sa ochrany osobných údajov.

34.

Ochrana základných práv je odvtedy základným kameňom politiky EÚ a Lisabonská zmluva predstavuje ešte silnejší záväzok v oblasti týchto práv v kontexte EÚ. Zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, inšpirovali v októbri 2010 Komisiu k ohláseniu podpory „kultúry základných práv“ na všetkých úrovniach legislatívneho procesu a k vyhláseniu, že Charta základných práv EÚ „má slúžiť ako sprievodca pri rozvoji politík Únie“ (31). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že súčasný hodnotiaci proces ponúka Komisii dobrú príležitosť na poskytnutie dôkazu tohto záväzku.

35.

V hodnotiacej správe sa odhaľuje niekoľko slabých miest súčasnej smernice o uchovávaní údajov. Informácie uvedené v správe poukazujú na to, že smernica neplní svoj hlavný účel, ktorým je harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa uchovávania údajov. Komisia poznamenáva, že v transpozícii právnych predpisov existujú v oblasti obmedzenia účelu, prístupu k údajom, obdobia uchovávania údajov, ochrany údajov a zabezpečenia údajov a štatistických informácií „výrazné“ rozdiely (32). Podľa Komisie sú za tieto rozdiely čiastočne zodpovedné odchýlky prítomné priamo v smernici. Komisia však tvrdí, že aj napriek tomu „rozdiely pri vnútroštátnom uplatňovaní údajov predstavovali pre poskytovateľov značné problémy“ a že naďalej „neexistuje dostatok právnej istoty“ (33). Netreba pripomínať, že takáto nedostatočná harmonizácia je škodlivá pre všetky zúčastnené strany: občanov, podnikateľské subjekty, ako aj pre orgány na presadzovanie práva.

36.

V oblasti ochrany súkromia a údajov sa v hodnotiacej správy odôvodňuje aj záver, že smernica o uchovávaní údajov nespĺňa požiadavky, ktoré na ňu kladú právo na súkromie a právo na ochranu údajov. Existuje niekoľko nedostatkov: nevyhnutnosť uchovávania údajov, ako je stanovená v smernici o uchovávaní údajov, nebola dostatočne preukázaná, uchovávanie údajov má byť v každom prípade upravené tak, aby menej zasahovalo do súkromia, a v smernici o uchovávaní údajov sa nepredpokladá „predvídateľnosť“. Tieto tri body budú podrobnejšie prediskutované nižšie.

37.

Zasahovanie do práva na súkromie a práva na ochranu údajov sa umožňuje len vtedy, ak je takéto opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Nevyhnutnosť uchovávania údajov ako opatrenie na presadzovanie práva zostáva naďalej hlavným predmetom diskusie (34). V návrhu smernice sa stanovovalo, že obmedzenia práva na súkromie a práva na ochranu údajov sú „nevyhnutne potrebné na plnenie všeobecne uznávaných cieľov prevencie a boja so zločinom a terorizmom“ (35). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však vo svojom stanovisku z roku 2005 uviedol, že toto vyhlásenie ho nepresvedčilo, pretože musí byť podložené ďalšími dôkazmi (36). Napriek tomu sa v odôvodnení 9 smernice o uchovávaní údajov uvádza, že „uchovávanie údajov sa ukázalo ako potrebný a účinný vyšetrovací nástroj na presadzovanie práva v niekoľkých členských štátoch“.

38.

Z dôvodu nedostatočných dôkazov európsky dozorný úradník pre ochranu údajov argumentoval, že smernica o uchovávaní údajov vychádza len z predpokladu, že uchovávanie údajov tak, ako bolo vypracované v smernici o uchovávaní údajov, predstavuje nevyhnutné opatrenie (37). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto vyzval Komisiu a členské štáty, aby využili príležitosť v podobe hodnotiacej správy na poskytnutie ďalších dôkazov, ktoré by potvrdzovali predpoklad nevyhnutnosti opatrenia na uchovávanie údajov a správnosť jeho upravovania v smernici o uchovávaní údajov.

39.

V tejto súvislosti Komisia v hodnotiacej správe uvádza, že „[v]äčšina členských štátov zastáva názor, že pravidlá EÚ pre uchovávanie údajov sú aj naďalej nevyhnutným nástrojom v oblasti presadzovania práva, ochrany obetí a systémov trestného súdnictva“. Uchovávanie údajov naďalej zohráva „veľmi dôležitú úlohu“ pri vyšetrovaní trestných činov, považuje sa za „prinajmenšom cenné a v niektorých prípadoch nevyhnutné“ a tvrdí sa, že bez uchovávania údajov by sa niektoré trestné činy „možno nikdy neboli vyriešili“ (38). Komisia dospela k záveru, že EÚ by preto mala „podporiť a regulovať uchovávanie údajov ako opatrení nevyhnutných pre bezpečnosť“ (39).

40.

Je však problematické, či Komisia naozaj dokáže dospieť k záveru, že väčšina členských štátov považuje uchovávanie údajov za nevyhnutný nástroj. Neuvádza sa, ktoré členské štáty tvoria väčšinu, čo by v EÚ zloženej z 27 členských štátov znamenalo aspoň 14 štátov, aby sme mohli hovoriť o väčšine členských štátov. Počet členských štátov konkrétne uvádzaných v kapitole 5, na základe ktorého sa k týmto záverom dospelo, je maximálne deväť (40).

41.

Okrem toho sa zdá, že Komisia sa opiera najmä o vyhlásenia členských štátov v súvislosti s tým, či považujú uchovávanie údajov za nevyhnutý nástroj na účely presadzovania práva. Tieto vyhlásenia však naznačujú skôr to, že príslušné členské štáty chcú, aby existovali pravidlá EÚ týkajúce sa uchovávania údajov, ale nemôžu samé zaviesť uchovávanie údajov ako opatrenie na presadzovanie práva, ktoré je podporované a upravované EÚ. Vyhlásenia o nevyhnutnosti je potrebné podporiť dostatočnými dôkazmi.

42.

Samozrejme, predloženie dôkazov o nevyhnutnosti opatrenia na zasahovanie do súkromia nie je jednoduché. Najmä pre Komisiu, ktorej informácie do veľkej miery závisia od informácií poskytnutých členskými štátmi.

43.

Keď je však už opatrenie účinné, ako je to v prípade smernice o uchovávaní údajov, a získali sa aj určité praktické skúsenosti, mali by byť k dispozícii dostatočné kvalitatívne aj kvantitatívne informácie, na základe ktorých je možné vykonať posúdenie funkčnosti opatrenia a toho, či je možné dosiahnuť porovnateľné výsledky aj bez tohto nástroja alebo alternatívnymi prostriedkami, ktoré menej zasahujú do súkromia. Takéto informácie by mali predstavovať jedinečný dôkaz a odhaliť vzťah medzi používaním a výsledkami opatrenia (41). Čo sa týka smernice EÚ, informácie by mali okrem toho predstavovať praktické skúsenosti aspoň väčšiny členských štátov EÚ.

44.

Po starostlivej analýze zastáva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov názor, že napriek obrovskej snahe Komisie zhromaždiť informácie od vlád členských štátov nie sú kvantitatívne a kvalitatívne informácie poskytované členskými štátmi dostatočné na odôvodnenie nevyhnutnosti uchovávania údajov tak, ako je navrhnuté v smernici o uchovávaní údajov. Napriek tomu, že boli poskytnuté zaujímavé dôkazy o jej využívaní, informácie poskytnuté v správe obsahujú priveľa nedostatkov na to, aby bolo možné prijať všeobecné závery o nevyhnutnosti nástroja. Okrem toho je potrebné podrobnejšie preskúmať alternatívne prostriedky. Tieto dva body budú podrobnejšie prediskutované nižšie.

45.

Čo sa týka kvantitatívnych informácií a štatistických informácií predstavených hlavne v kapitole 5 a v prílohe k hodnotiacej správe, chýbajú najpodstatnejšie informácie. Štatistické informácie napríklad nepoukazujú na účel, na ktorý boli údaje vyžiadané. Jednotlivé číselné údaje okrem toho neodhaľujú, či boli všetky údaje, ku ktorým sa žiadalo o prístup, údajmi uloženými v dôsledku právnej povinnosti uchovávať údaje alebo povinnosti uchovávať údaje na obchodné účely. Neposkytujú sa ani žiadne informácie o výsledkoch použitia údajov. Vypracovanie záverov je problematické aj z toho dôvodu, že informácie z rôznych členských štátov nie sú vždy plne porovnateľné a v mnohých prípadoch sa uvádzajú len údaje z deviatich členských štátov.

46.

Kvalitatívne príklady poskytnuté v správe slúžia na lepšiu ilustráciu dôležitej úlohy, ktorú uchované údaje zohrávajú v určitých konkrétnych situáciách, a výhod systému uchovávania údajov. Vo všetkých prípadoch však nie je jasné, či bolo použitie uchovaných údajov jediným prostriedkom na vyriešenie príslušného trestného činu.

47.

Niektoré príklady ilustrujú nevyhnutnosť opatrenia na uchovávanie údajov pri boji s počítačovou kriminalitou. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že v hlavnom medzinárodnom nástroji v tejto oblasti, Dohovore Rady Európy o počítačovej kriminalite, sa nepovažuje uchovávanie údajov za opatrenie na boj proti počítačovej kriminalite, odvoláva sa v ňom iba na zabezpečenie údajov ako na nástroj vyšetrovania (42).

48.

Zdá sa, že Komisia prikladá veľkú dôležitosť príkladom, ktoré poskytli členské štáty a v ktorých sa uchovávané údaje používajú na vylúčenie podozrivých z miesta činu a na overenie ich alibi (43). Napriek tomu, že sú to zaujímavé príklady využívania údajov orgánmi na presadzovanie práva, nemôžu predstavovať dôkaz nevyhnutnosti uchovávania údajov. Tento argument by sa mal používať opatrne, pretože by sa mohol nesprávne pochopiť tak, že uchovávanie údajov je nevyhnutne potrebné na dokazovanie neviny občanov, čo len ťažko môže byť v súlade s prezumpciou neviny.

49.

V hodnotiacej správe sa len málo priestoru venuje diskusii o hodnote uchovávania údajov vo vzťahu k technologickému vývoju a konkrétnejšie k používaniu predplatených kariet SIM (44). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že na posúdenie účinnosti smernice je potrebných viac kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií o využívaní nových technológií, ktoré sa nespomínajú v smernici (môže to byť prípad technológie VoIP a sociálnych sietí).

50.

Hodnotiaca správa je obmedzená, pretože sa väčšinou sústreďuje na kvantitatívne a kvalitatívne informácie poskytované členskými štátmi, ktoré implementovali smernicu o uchovávaní údajov. Bolo by však zaujímavé zistiť, či sa vyskytli zásadné rozdiely medzi týmito členskými štátmi a členskými štátmi, ktoré smernicu neimplementovali. Najmä v prípade členských štátov, v ktorých boli vykonávacie právne predpisy zrušené (Nemecko, Rumunsko a Česká republika), by bolo zaujímavé zistiť, či existuje dôkaz o zvýšení alebo znížení úspešnosti pri vyšetrovaní trestných činov pred ich zrušením a po ňom.

51.

Komisia uznáva, že štatistické informácie a príklady uvedené v hodnotiacej správe sú „určitým spôsobom obmedzené“, napriek tomu však dospela k záveru, že dôkazy potvrdzujú „veľmi dôležitú úlohu, ktorú uchovávané údaje hrajú pri vyšetrovaní trestných činov“ (45).

52.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že Komisia by mala byť voči členským štátom kritickejšia. Ako už bolo vysvetlené, politické vyhlásenia niektorých členských štátov o nevyhnutnosti takého opatrenia nemôžu byť jediným odôvodnením činnosti EÚ. Komisia mala trvať na tom, aby členské štáty poskytli dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú nevyhnutnosť opatrenia. Podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov mala Komisia aspoň podporiť uchovávanie údajov ako bezpečnostného opatrenia (pozri s. 31 hodnotiacej správy) za podmienky, že členské štáty poskytnú počas hodnotenia vplyvu ďalšie dôkazy.

53.

Nevyhnutnosť uchovávania údajov tak, ako je stanovená v smernici o uchovávaní údajov závisí aj od toho, či existujú alternatívne prostriedky, ktoré menej zasahujú do súkromia a pritom dokážu poskytnúť porovnateľné výsledky. To potvrdil aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci Schecke z novembra 2010, v ktorom zrušil právne predpisy EÚ o zverejňovaní mien príjemcov finančných prostriedkov z poľnohospodárskych fondov (46). Jedným z dôvodov zrušenia bolo to, že Rada a Komisia nezvážili alternatívne opatrenia, ktoré by boli v súlade s cieľom zverejňovania a zároveň by predstavovali menší zásah do práva na súkromie a práva na ochranu údajov príslušných osôb (47).

54.

Hlavným alternatívnym prostriedkom, ktorý sa objavuje v diskusiách o smernici o uchovávaní údajov, je metóda zabezpečenia údajov („quick freeze“ a „quick freeze plus“) (48). Skladá sa z dočasného zabezpečenia alebo „zmrazenia“ určitých prevádzkových telekomunikačných údajov a údajov o polohe týkajúcich sa iba konkrétnych osôb podozrivých z trestnej činnosti, ktoré môžu byť následne sprístupnené orgánom na presadzovanie práva so súdnym povolením.

55.

Zabezpečenie údajov sa spomína v hodnotiacej správe v súvislosti s vyššie uvedeným Dohovorom o počítačovej kriminalite, ale považuje sa za nevhodné, pretože „nezaručí schopnosť poskytnúť dôkazový materiál pred vydaním súdneho príkazu, neumožňuje viesť vyšetrovanie neznámych osôb a neumožňuje zhromažďovanie dôkazov napríklad o pohybe obetí alebo svedkov trestných činov“ (49).

56.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že keď je k dispozícii systém zabezpečenia údajov namiesto všeobecného systému uchovávania údajov, je k dispozícii menej informácií. Ale práve vďaka svojej prirodzenej špecifikácii predstavuje zabezpečenie údajov nástroj, ktorý menej zasahuje do súkromia čo do rozsahu aj počtu ľudí, ktorých sa týka. Posudzovanie sa nemá sústrediť len na dostupné údaje, ale aj na rôzne výsledky dosiahnuté s obomi systémami. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za odôvodnené a nevyhnutné podrobnejšie preskúmať toto opatrenie. Môže sa to vykonať v nadchádzajúcich mesiacoch počas posudzovania vplyvu.

57.

V tejto súvislosti je nešťastné, že v záveroch správy sa Komisia zaväzuje k preskúmaniu, či (a ak áno, tak akým spôsobom) môže prístup EÚ v oblasti zabezpečenia údajov dopĺňať (t. j. nie nahradiť) uchovávanie údajov (50). Možnosť kombinovania akéhokoľvek systému uchovávania údajov s procedurálnymi bezpečnostnými opatreniami súvisiacimi s rôznymi spôsobmi zabezpečenia údajov si naozaj zaslúži podrobnejšie preskúmanie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však odporúča, aby Komisia počas posudzovania vplyvu zvážila aj to, či môže systém zabezpečenia údajov alebo iné alternatívne prostriedky plne alebo čiastočne nahradiť súčasný systém uchovávania údajov.

58.

Podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov neobsahujú informácie v hodnotiacej správe dostatočný dôkaz na odôvodnenie nevyhnutnosti opatrenia na uchovávanie údajov, ako je stanovené v smernici o uchovávaní údajov. V hodnotiacej správe sa však pripúšťa záver, že v smernici o uchovávaní údajov sa upravuje uchovávanie údajov tak, že sa prekračuje rámec toho, čo je potrebné, alebo prinajmenšom sa v nej nezabezpečuje, aby sa takýmto spôsobom neuplatňovala. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť štyri body.

59.

Po prvé, nejasný účel opatrenia a všeobecne definovaný pojem „príslušné vnútroštátne orgány“ vedú k tomu, že uchovávané údaje používa príliš veľký počet orgánov na najrôznejšie účely. Okrem toho sú nejednotné bezpečnostné opatrenia a podmienky získania prístupu k údajom. Prístup sa napríklad neumožňuje vo všetkých členských štátoch až po predchádzajúcom súhlase súdneho alebo iného nezávislého orgánu.

60.

Po druhé, maximálne dvojročné obdobie uchovávania údajov presahuje potrebnú dĺžku uchovávania údajov. Štatistické informácie z mnohých členských štátov uvedené v hodnotiacej správe poukazujú na to, že veľká väčšina žiadostí o prístup k údajom sa týka údajov v rozpätí šiestich mesiacov, konkrétne 86 % (51). Okrem toho, 16 členských štátov zakomponovalo do svojich právnych predpisov obdobie uchovávania údajov do jedného roka (52). To znamená, že maximálne dvojročné obdobie do veľkej miery presahuje obdobie, ktoré väčšina členských štátov považuje za nevyhnutné.

61.

Okrem toho, nedostatočné určenie pevného a jednotného obdobia uchovávania údajov pre všetky členské štáty má za následok existenciu najrôznejších vnútroštátnych zákonov, ktoré môžu predstavovať komplikácie, pretože nie je vždy jasné, ktorý vnútroštátny zákon o uchovávaní údajov a o ochrane údajov je platný, keď subjekty ukladajú údaje v iných členských štátoch, než sú štáty, v ktorých údaje zozbierali.

62.

Po tretie, nie je dostatočne harmonizovaná úroveň zabezpečenia. Jedným z hlavných záverov pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 v správe z júla 2010 bolo, že v rôznych členských štátoch platia najrôznejšie kombinácie bezpečnostných opatrení. Zdá sa, že Komisia považuje bezpečnostné opatrenia v súčasnej smernici za dostatočné, keďže „neexistujú konkrétne príklady závažného narušenia súkromia“. (53) Zdá sa však, že Komisia sa v tejto veci obrátila iba na vlády členských štátov. Na hodnotenie vhodnosti súčasných bezpečnostných pravidiel a opatrení sú potrebné podrobnejšie konzultácie a skúmanie. Napriek tomu, že v kontexte správy sa nespomínajú žiadne konkrétne príklady narušenia bezpečnosti, názorným varovaním môžu byť aj porušenia bezpečnosti údajov a škandály v oblasti prevádzkových údajov a elektronických komunikácií v niektorých členských štátoch. Túto otázku nemožno brať na ľahkú váhu, pretože bezpečnosť uchovávaných údajov, ktorou sa zaručuje dodržiavanie všetkých ostatných bezpečnostných opatrení, je pre systém uchovávania údajov mimoriadne dôležitá (54).

63.

Po štvrté, zo správy jasne nevyplýva, či sa dôkazmi podložila nevyhnutnosť existencie všetkých kategórií uchovávaných údajov. Poskytuje sa len všeobecné rozlíšenie medzi telefonickými a internetovými údajmi. Niektoré členské štáty zaviedli kratšie obdobie uchovávanie internetových údajov (55). Z toho sa však nedajú vyvodiť žiadne všeobecné závery.

64.

Ďalším nedostatkom smernice o uchovávaní údajov je to, že sa v nej nepredpokladá predvídateľnosť. Požiadavka na predvídateľnosť vyplýva zo všeobecnej požiadavky zakotvenej v článku 8 ods. 2 dohovoru EDĽP a v článku 52 ods. 1 Charty základných práv EÚ, v ktorých sa hovorí, že zasahovanie musí byť v súlade so zákonom. Podľa ESĽP to znamená, že opatrenie musí mať právny základ v zákone a musí byť v súlade s právnym poriadkom. Z toho vyplýva, že zákon musí byť primerane dostupný a predvídateľný (56). Súdny dvor tiež v rozhodnutí vo veci Österreichischer Rundfunk zdôraznil, zákon musí mať dostatočne presné znenie, aby mu mohli občania prispôsobiť svoje správanie (57). Zákon musí s dostatočnou jasnosťou určovať rozsah právomocí príslušných orgánov a spôsob ich vykonávania (58).

65.

Aj v kontrolnom zozname uvedenom v oznámení Komisie týkajúcom sa Charty základných práv EÚ sa jedna otázka zaoberá tým, či budú akékoľvek obmedzenia základných práv formulované „presným a predvídateľným spôsobom“ (59). V svojom oznámení týkajúcom sa prehľadu o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Komisia tiež vyhlásila, že občania „majú právo vedieť, ktoré osobné údaje sa spracúvajú a vymieňajú, a kým a na aký účel“ (60).

66.

V prípade smernice EÚ majú zodpovednosť za súlad so základnými právami vrátane požiadavky na predvídateľnosť primárne členské štáty, ktoré smernicu implementujú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Je známe, že pri takejto implementácii sa musia dodržiavať základné práva (61).

67.

Aj vo svojej hodnotiacej správe Komisia zdôrazňuje, že samotná smernica „nezaručuje, že k uskladneniu, vyhľadaniu a použitiu uchovávaných údajov dochádza v úplnom súlade s právom na súkromie a ochranu osobných údajov“. Pripomína, že „[č]lenské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania uvedených práv“ (62).

68.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa však domnieva, že smernica EÚ má do istej miery spĺňať aj požiadavku na predvídateľnosť. Alebo, parafrázujúc slová Súdneho dvora vo veci Lindqvist, režimu, ktorý smernica poskytuje, by nemala „chýbať predvídateľnosť“ (63). To je najmä prípad opatrenia EÚ, na základe ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby upravovali veľké zásahy do práva na súkromie a práva na ochranu údajov občanov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zastáva názor, že zodpovednosť za zabezpečenie aspoň jasne definovaného účelu a určenia subjektov, ktoré môžu získať prístup k údajom, ako aj za určenie podmienok, za akých sa to má diať, nesie EÚ.

69.

Toto stanovisko sa potvrdzuje v novom právnom kontexte, ktorý predstavuje Lisabonská zmluva, a v ktorom sa, ako už bolo vysvetlené, rozširujú právomoci EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a zavádza pevnejší záväzok EÚ v oblasti dodržiavania základných práv.

70.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pripomína, že pre ochranu osobných údajov je najdôležitejšia požiadavka na konkrétny účel a následný zákaz spracovania údajov spôsobom nezlučiteľným s týmto účelom („princíp obmedzenia účelu“), čo sa potvrdzuje aj v článku 8 Charty základných práv EÚ (64).

71.

V hodnotiacej správe sa poukazuje na to, že ponechanie rozhodnutia presne definovať pojem „závažný trestný čin“ a následne pojem „príslušné orgány“ na členské štáty viedlo k tomu, že údaje sa používajú na rôzne účely (65).

72.

Komisia vyhlásila, že „[v]äčšina členských štátov, ktoré smernicu transponovali, umožňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prístup a použitie uchovávaných údajov na účely presahujúce účely stanovené v smernici, vrátane predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou vo všeobecnosti a predchádzania ohrozeniu života a zdravia“ (66). Členské štáty využívajú „právnu medzeru“, ktorú poskytuje článok 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách (67). Komisia sa domnieva, že táto situácia sa nemusí premietnuť do dostatočnej „predvídateľnosti, ktorá sa požaduje v akomkoľvek právnom opatrení obmedzujúcom právo na súkromie“ (68).

73.

Za týchto okolností nemožno povedať, že smernica o uchovávaní údajov, či už samostatne alebo v kombinácii so smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách, poskytuje jasnosť vyžadovanú na plnenie zásady predvídateľnosti na úrovni EÚ.

74.

Analýza v predchádzajúcej časti odôvodňuje záver, že smernica o uchovávaní údajov nespĺňa požiadavky stanovené právom na súkromie a právom na ochranu údajov. Preto je zrejmé, že smernica o uchovávaní údajov nemôže vo svojej súčasnej podobe ďalej existovať. V tejto súvislosti Komisia správne navrhuje revíziu súčasného rámca na uchovávanie údajov (69).

75.

Pred navrhnutím revidovanej verzie smernice je však potrebné, aby:

76.

Pri posudzovaní vplyvu by sa okrem toho malo preskúmať, či sa k porovnateľným výsledkom nedospeje aj pri použití alternatívnych prostriedkov, ktoré menej zasahujú do súkromia. Iniciatívu v tomto smere musí vyvinúť Komisia, ktorá môže v prípade potreby využiť externé odborné poznatky.

77.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že Komisia ohlásila realizáciu konzultácií so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami počas posudzovania vplyvu (70). V tejto súvislosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva Komisiu, aby našla spôsob, ako do tohto procesu priamo zapojiť občanov.

78.

Je potrebné zdôrazniť, že posudzovanie nevyhnutnosti a skúmanie alternatívnych prostriedkov, ktoré menej zasahujú do súkromia, sa môže vykonať spravodlivo len vtedy, ak sa zvážia všetky možnosti pre budúcu smernicu. V tejto súvislosti chce zrejme Komisia vylúčiť možnosť zrušenia smernice, a to buď per se, alebo v kombinácii s návrhom alternatívneho, zacielenejšieho opatrenia EÚ. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu dôkladne zvážila aj tieto možnosti.

79.

O budúcej smernici o uchovávaní údajov je možné uvažovať len vtedy, ak bude panovať zhoda v názore, že z hľadiska vnútorného trhu a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sú potrebné pravidlá EÚ, a ak sa počas posudzovania vplyvu dostatočne preukáže nevyhnutnosť podpory a úpravy uchovávania údajov na úrovni EÚ, pričom je potrebné dôkladne zvážiť aj alternatívne opatrenia.

80.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nespochybňuje význam uchovávaných údajov na účely presadzovania práva, ani dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v konkrétnych prípadoch. Podobne ako nemecký spolkový súd Bundesverfassungsgericht, ani európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nevylučuje, že dostatočne definovaná povinnosť uchovávať telekomunikačné údaje môže byť za určitých veľmi prísnych podmienok odôvodnená (71).

81.

Každý budúci nástroj EÚ týkajúci sa uchovávania údajov by mal preto spĺňať tieto základné požiadavky:

82.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bude dôkladne skúmať každý budúci návrh o uchovávaní údajov v zmysle týchto základných podmienok.

83.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že Komisia, napriek tomu, že ju k tomu článok 14 smernice o uchovávaní údajov priamo nezaväzuje, tiež zohľadnila vo svojej hodnotiacej správe dôsledky smernice na základné práva.

84.

V hodnotiacej správe sa poukazuje na to, že smernica neplní svoj hlavný účel, ktorým je harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa uchovávania údajov. Takáto nedostatočná harmonizácia je škodlivá pre všetky zúčastnené strany: občanov, podnikateľské subjekty, ako aj pre orgány na presadzovanie práva.

85.

Na základe hodnotiacej správy možno vyvodiť záver, že smernica o uchovávaní údajov nespĺňa požiadavky stanovené právom na súkromie a právom na ochranu údajov, a to z týchto dôvodov:

86.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu dôkladne zvážila všetky možnosti vrátane možnosti zrušenia smernice, a to buď per se, alebo v kombinácii s návrhom alternatívneho, zacielenejšieho opatrenia EÚ.

87.

O budúcej smernici o uchovávaní údajov je možné uvažovať len vtedy, ak bude panovať zhoda v názore, že z hľadiska vnútorného trhu a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sú potrebné pravidlá EÚ, a ak sa počas posudzovania vplyvu dostatočne preukáže nevyhnutnosť podpory a úpravy uchovávania údajov na úrovni EÚ, pričom je potrebné dôkladne zvážiť aj alternatívne opatrenia. Takýto nástroj by mal spĺňať tieto základné požiadavky:

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/11

1.

Komisia 17. marca 2011 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „návrh“).

2.

Rada zaslala návrh európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov 8. apríla 2011. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDSP) chápe toto oznámenie ako žiadosť o poskytnutie poradenstva inštitúciám a orgánom Spoločenstva v zmysle článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov [ďalej len „nariadenie (ES) č. 45/2001“]. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta výslovný odkaz na túto konzultáciu v preambule návrhu.

3.

Cieľom návrhu je zmeniť a doplniť články 1 až 14 a vypustiť článok 15 nariadenia (ES) č. 1073/1999. Očakáva sa, že nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa zruší.

4.

Predtým (3), pred prijatím návrhu dala Komisia európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov možnosť poskytnúť neformálne pripomienky. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta otvorenosť procesu, ktorá pomohla zlepšiť text návrhu z hľadiska ochrany údajov už v skorej fáze. Niektoré pripomienky sa v návrhu skutočne zohľadnili.

5.

Tento nový text je výsledkom dlhého procesu preskúmania. Komisia v roku 2006 predložila návrh na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1073/1999. Legislatívny návrh bol zameraný na „dosiahnutie lepšej prevádzkovej efektivity a skvalitnenie správy a riadenia Úradu“.

6.

O tomto predchádzajúcom návrhu diskutovala Rada aj Európsky parlament v rámci spolurozhodovacieho postupu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal v apríli 2007 svoje stanovisko vrátane mnohých pripomienok zameraných na to, aby sa dosiahla väčšia súdržnosť textu návrhu s pravidlami ochrany údajov stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001 (4). Parlament prijal uznesenie 20. novembra 2008 (5) v prvom čítaní vrátane približne sto zmien a doplnení návrhu.

7.

Na žiadosť českého predsedníctva Rady (od januára do júna 2009) Komisia v júli 2010 predložila Európskemu parlamentu a Rade aktualizovaný diskusný dokument o reforme úradu. Európsky parlament v októbri 2010 diskusný dokument uvítal a požiadal Komisiu, aby obnovila legislatívny postup. Rada 6. decembra 2010 prijala závery o diskusnom dokumente, ktorý predložila Komisia. Dozorný výbor úradu OLAF prispel do diskusie svojimi stanoviskami k diskusnému dokumentu a k dodržiavaniu základných práv a procesných záruk vo vyšetrovaniach úradom OLAF. Komisia následne predložila nový návrh.

8.

Návrh obsahuje ustanovenia, ktoré majú výrazný vplyv na práva jednotlivcov. OLAF bude pokračovať v zbere a ďalšom spracovaní citlivých údajov týkajúcich sa podozrení z trestných činov, trestných činov a usvedčení z trestných činov, ako aj informácií, ktoré by slúžili na vylúčenie jednotlivcov z práva, výhody alebo zmluvy, pokiaľ takéto informácie predstavujú osobitné riziko pre práva a slobody dotknutých osôb. Základné právo na ochranu osobných údajov je nielen relevantné samo osebe, ale je aj pevne spojené s ďalšími základnými právami, napríklad s právom na nediskrimináciu a právom na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu v rámci vyšetrovaní úradu OLAF. Rešpektovanie práva na spravodlivý proces má vplyv na platnosť dôkazov a OLAF by ho mal považovať za prioritu pre posilnenie svojej zodpovednosti. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní jeho vyšetrovaní riadne zaručili základné práva vrátane práv na ochranu údajov a súkromia osôb, ktoré sú súčasťou základných práv.

9.

Uvedený cieľ návrhu spočíva vo zvýšení účinnosti, efektívnosti a zodpovednosti úradu OLAF a zároveň v zaručení jeho nezávislosti vo vyšetrovaní. Tento cieľ by sa dosiahol najmä: i) zvýšením spolupráce a výmeny informácií s ostatnými inštitúciami, úradmi, orgánmi a agentúrami EÚ, ako aj s členskými štátmi; ii) doladením prístupu de minimis  (6) k vyšetrovaniam; iii) posilnením procesných záruk osôb, ktoré úrad OLAF vyšetruje; iv) vrátane možnosti úradu OLAF uzatvárať administratívne dojednania na zjednodušenie výmeny informácií s Europolom, Eurojustom, príslušnými orgánmi tretích krajín, ako aj medzinárodnými organizáciami a v) ujasnením monitorovacej úlohy dozorného výboru.

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podporuje ciele navrhovaných zmien a doplnení a v tomto ohľade návrh víta. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov osobitne oceňuje zavedenie nového článku 7a, ktorý je venovaný procesným zárukám priznaným jednotlivcom. Pokiaľ ide o práva jednotlivcov na ochranu ich osobných údajov a súkromia, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa nazdáva, že návrh z celkového pohľadu obsahuje zlepšenie vzhľadom na súčasnú situáciu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta najmä rýchle uznanie významu práv dotknutých osôb v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 (7).

11.

Napriek celkovému pozitívnemu dojmu sa však európsky dozorný úradník pre ochranu údajov domnieva, že z pohľadu ochrany osobných údajov by sa návrh mohol ešte zlepšiť bez toho, aby sa ohrozilo dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje obavu najmä z toho, že pre nedostatočnú súdržnosť v určitých aspektoch by sa návrh mohol vykladať ako lex specialis, ktorým sa upravuje spracovanie osobných údajov zozbieraných v rámci vyšetrovaní úradu OLAF a ktorý by mal prednosť pred uplatňovaním všeobecného rámca ochrany údajov, ktorý sa nachádza v nariadení (ES) č. 45/2001. Preto existuje riziko, že normy ochrany údajov uvedené v návrhu by sa mohli vykladať ex contrario ako nižšie než normy, ktoré obsahuje nariadenie, pričom samotný návrh, ani dôvodová správa neobsahujú zjavné zdôvodnenie tejto skutočnosti.

12.

S cieľom zabrániť takémuto výsledku nasledujúce oddiely poskytujú analýzu návrhu, ktorá na jednej strane opisuje jeho nedostatky a na druhej strane navrhuje konkréte spôsoby, ako ich zlepšiť. Rozsah tejto analýzy sa obmedzuje na ustanovenia, ktoré majú priamy vplyv na ochranu osobných údajov, najmä článok 1 odseky 8, 9, 10, 11 a 12, na základe ktorých sa vkladajú alebo menia a dopĺňajú články 7a, 7b, 8, 9, 10 a 10a.

13.

Úrad OLAF bol zriadený v roku 1999 (8) na ochranu finančných záujmov EÚ a peňazí daňových poplatníkov pred podvodmi, korupciou a akoukoľvek inou nezákonnou činnosťou. Úrad je pripojený ku Komisii, ale je od nej nezávislý. Úrad OLAF vykonáva vyšetrovania, ktoré môžu byť externé (9) (najmä vyšetrovania, ktoré sa môžu uskutočňovať v členských štátoch alebo v tretích krajinách) a interné (10) (vyšetrovania v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ) s cieľom bojovať proti podvodom a protizákonnej činnosti, ktorá by mohla poškodiť finančné záujmy Európskej únie.

14.

Úrad OLAF ďalej môže i) postúpiť vnútroštátnym príslušným orgánom informácie odhalené počas svojich externých vyšetrovaní; ii) postúpiť vnútroštátnym justičným orgánom informácie zistené počas interných vyšetrovaní vecí, ktorých výsledkom má byť trestné konanie, a iii) postúpiť príslušnej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre informácie získané počas interných vyšetrovaní (11).

15.

Úrad OLAF tiež môže úzko spolupracovať s Eurojustom (12) a Europolom (13) pri plnení si svojej štatutárnej povinnosti bojovať proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným činnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť finančný záujem Únie. V tejto súvislosti si Europol (14) a Eurojust (15) môžu s úradom OLAF vymieňať operatívne, strategické alebo technické informácie vrátane osobných údajov.

16.

Na základe nariadenia (ES) č. 1073/1999 môže úrad OLAF vyšetrovať aj v tretích krajinách v súlade s jednotlivými platnými dohodami o spolupráci medzi Európskou úniou a týmito tretími krajinami. Podvodné činnosti poškodzujúce rozpočet únie sa môžu uskutočňovať aj mimo územia Európskej únie, napríklad v súvislosti so zahraničnou pomocou, ktorú Európska únia poskytuje rozvojovým krajinám, kandidátskym krajinám alebo iným prijímajúcim krajinám, alebo v súvislosti s porušením colných právnych predpisov. S cieľom účinne odhaľovať a riešiť tieto porušenia preto úrad OLAF musí vykonávať inšpekcie a kontroly na mieste aj v tretích krajinách. Na ilustráciu významu medzinárodnej spolupráce, a teda aj výmeny údajov, uvádzame, že Európska únia má v súčasnosti viac ako 50 dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach vrátane veľkých obchodných partnerov, ako sú Čína, Spojené štáty americké, Japonsko, Turecko, Ruská federácia a India.

17.

Vykonávanie nariadenia (ES) č. 45/2001 v rámci činností úradu OLAF bolo v posledných rokoch cieľom viacerých zásahov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pokiaľ ide o zameranie návrhu (vyšetrovania úradu OLAF), treba upozorniť na stanovisko z 23. júna 2006 k oznámeniu predbežnej kontroly interných vyšetrovaní úradu OLAF (16), stanovisko zo 4. októbra 2007 k piatim oznámeniam predbežnej kontroly externých vyšetrovaní (17) a stanovisko z 19. júla 2007 k oznámeniu predbežnej kontroly pravidelného monitorovania vykonávania vyšetrovateľskej funkcie (18), ktoré sa týka činností dozorného výboru.

18.

V návrhu ani v pripojenej dôvodovej správe sa neuvádza vplyv návrhu na pravidlá ochrany údajov. Neuvádza sa ani odkaz na posúdenie vplyvu na ochranu súkromia a údajov. Vysvetlenie riešenia vplyvu na ochranu údajov by určite zvýšilo transparentnosť celkového posúdenia návrhu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je prekvapený, že v dôvodovej správe úplne chýba kapitola s názvom Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu.

19.

Ako sa uvádza v predchádzajúcom stanovisku k návrhu z roku 2006 (19), európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta, že sa v návrhu uznalo, že nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňuje na všetky činnosti spracovania údajov vykonávané úradom OLAF. Najmä v novej formulácii článku 8 ods. 4 (20) sa jasne uvádza úloha nariadenia v súvislosti s rôznymi činnosťami úradu OLAF. Tento článok je aktualizáciou textu nariadenia (ES) č. 1073/1999, v ktorom sa uvádzala iba smernica 95/46/EHS ako odkaz na povinnosti týkajúce sa ochrany údajov.

20.

V poslednej vete článku 8 ods. 4 sa zavádza vykonávanie požiadavky vymenovať úradníka pre ochranu údajov: „Úrad menuje v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 45/2001 úradníka pre ochranu údajov“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta aj vloženie tohto textu, ktorým sa formálne schváli samotné vymenovanie úradníka pre ochranu údajov úradu OLAF.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však vyjadruje znepokojenie nad tým, že vykonávanie noriem týkajúcich sa ochrany údajov v navrhovanom texte nie je úplne v súlade s požiadavkami nariadenia, z čoho by mohli vzniknúť obavy o jeho súdržnosť. Toto hľadisko bude podrobené dôkladnej analýze ďalej v texte stanoviska.

22.

Vyšetrovania úradu OLAF môžu mať vážny vplyv na základné práva jednotlivcov. Ako naznačuje rozsudok Súdneho dvora vo veci Kadi  (21), tieto práva sú chránené právnym poriadkom Spoločenstva. Presnejšie, v rozsudku vo veci Schecke  (22) Súdny dvor odkazuje na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) (23), najmä na jej články 8 a 52, a zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenie práva na ochranu osobných údajov je možné zdôvodniť, iba ak je stanovené zákonom, ak rešpektuje podstatu práva a ak podlieha zásade proporcionality a spĺňa ciele všeobecného záujmu Európskej únie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov kladie veľký dôraz na dodržiavanie základných práv v oblasti činnosti úradu OLAF.

23.

V odôvodnení č. 13 návrhu sa objasňuje, že základné práva osôb, ktorých sa týka vyšetrovanie, by sa mali rešpektovať vždy, a najmä vtedy, ak sa poskytujú informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní. V tomto odôvodnení sa následne zdôrazňuje potreba rešpektovať dôvernosť vyšetrovaní, legitímne práva príslušných osôb, vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa súdneho konania a nakoniec aj právne predpisy Únie o ochrane údajov. Stanovuje sa, že výmena informácií by sa mala riadiť zásadou proporcionality a zásadou „vedieť len to potrebné“.

24.

Zdá sa, že v tomto odôvodnení sa zavádza obmedzenie uplatniteľnosti základných práv osobnou pôsobnosťou (obmedzenie na osoby, ktorých sa vyšetrovanie týka) aj vecnou pôsobnosťou (obmedzenie na výmenu informácií). To by mohlo viesť k nesprávnemu výkladu textu, podľa ktorého by sa základné práva v oblasti činností úradu OLAF uplatňovali „reštriktívnym“ spôsobom (24).

25.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto navrhuje zmeniť text odôvodnenia s cieľom predísť možnému nesprávnemu výkladu: v odôvodnení sa uvádza, že základné práva „osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka“, by sa mali vždy rešpektovať. Keďže úrad OLAF sa nezaoberá iba osobami, ktorých sa vyšetrovanie týka („podozrivými“), ale aj informantmi (osobami, ktoré poskytujú informácie o fakte možného alebo skutočného prípadu), informátormi (25) (osobami v rámci inštitúcií EÚ, ktoré úradu OLAF oznamujú fakty týkajúce sa možného alebo skutočného prípadu) a svedkami, v tomto ustanovení by sa mali širšie definovať kategórie „osôb“, ktorým základné práva prislúchajú.

26.

Odôvodnenie č. 13 sa ďalej vzťahuje na rešpektovanie základných práv najmä v súvislosti s „výmenou informácií“. V odôvodnení sa popri základných právach a dôvernosti uvádza, že „s informáciami postúpenými alebo získanými počas vyšetrovaní by sa malo nakladať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov“. Umiestnenie tejto vety by mohlo byť mätúce, a preto by sa mala umiestniť do samostatného odôvodnenia s cieľom ujasniť, že dodržiavanie právnych predpisov o ochrane osobných údajov je oddelené a samostatné a netýka sa iba výmeny informácií.

27.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že článok 7a je osobitne venovaný procesným zárukám počas vyšetrovaní. Toto nové ustanovenie je v súlade s uvedeným účelom návrhu posilniť zodpovednosť úradu OLAF. Tento článok obsahuje aj odkaz na chartu, ktorá zahŕňa ustanovenia relevantné pre vyšetrovania úradu OLAF, konkrétne článok 8 („Ochrana osobných údajov“) a celú hlavu VI („Spravodlivosť“).

28.

V článku 7a ods. 1 návrhu sa vyžaduje, aby úrad hľadal dôkazy v prospech a proti príslušnej osobe, a pripomína sa v ňom povinnosť vykonávať vyšetrovania objektívne a nestranne. Tieto zásady majú pozitívny vplyv na zásadu „kvality údajov“ (26) zavedenú v článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001, keďže toto kritérium vyžaduje, aby boli údaje presné, zodpovedali objektívnej realite, boli úplné a aktuálne. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z tohto dôvodu víta vloženie tohto odseku.

29.

Nasledovné odseky článku 7a sa týkajú jednotlivých krokov vyšetrovaní úradu OLAF. Tieto kroky možno zhrnúť takto: i) vypočúvania svedkov alebo príslušných osôb (článok 7a ods. 2); ii) osoba, o ktorej sa zistí, že sa jej vyšetrovania týkajú (odsek 7a ods. 3); iii) závery vyšetrovania odkazujúce na meno osoby (odsek 7a ods. 4).

30.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že povinnosť poskytnúť informácie podľa článkov 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uvádza (iba) v súvislosti s krokom iii) uvedeným vyššie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje spokojnosť s tým, že sa do návrhu začlenili jeho odporúčania, ktoré poskytol vo svojom legislatívnom stanovisku z roku 2006 (27).

31.

Takéto selektívne uvedenie práv dotknutej osoby v súvislosti s jednou procesnou fázou sa však môže vykladať takým spôsobom, že tie isté informácie by sa nemali poskytnúť dotknutej osobe (svedkovi alebo príslušnej osobe), ak je predvolaná na vypočúvanie alebo ak je zamestnanec informovaný o tom, že sa jej vyšetrovanie môže týkať. Z dôvodov právnej istoty preto európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby sa vložil odkaz na príslušné články v súvislosti so všetkými tromi situáciami v bodoch i), ii) a iii) uvedených vyššie. Keď sa však informácie týkajúce sa článku 11 alebo článku 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 poskytnú dotknutej osobe, nebude potrebné poskytnúť tie isté informácie v nasledujúcich krokoch.

32.

V texte sa ďalej neuvádza špecifikácia týkajúca sa práv dotknutých osôb na prístup a opravu údajov podľa článkov 13 a 14 nariadenia (ES) č. 45/2001. Tieto práva sú chránené článkom 8 ods. 2 charty, a preto majú osobitnú prednosť v rámci práv dotknutej osoby. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov už požiadal (28) o vloženie jasnejšej špecifikácie práv dotknutej osoby na prístup k informáciám a ich opravu s cieľom zabrániť riziku, že sa text bude vykladať tak, ako keby sa ním zavádzal špeciálny systém ochrany údajov „nižšieho štandardu“ pre osoby, ktorých sa týkajú vyšetrovania úradu OLAF. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ľutuje, že tieto aspekty sa v návrhu neriešia.

33.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by chcel zároveň vyzdvihnúť možnosť obmedziť práva na prístup k informáciám a ich opravu v osobitných prípadoch, ako sa stanovuje v článku 20 nariadenia (ES) č. 45/2001. Dodržiavanie pravidiel ochrany údajov úradom OLAF preto môže koexistovať s nevyhnutnosťou zachovať dôvernosť jeho vyšetrovaní. Tento aspekt sa hlbšie rozoberie v nasledujúcich odsekoch.

34.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v rámci všeobecnej poznámky uznáva, že vyšetrovacia úloha úradu OLAF vyžaduje schopnosť chrániť dôvernosť jeho vyšetrovaní s cieľom efektívne riešiť podvodné a nedovolené činnosti, ktorý má sledovať. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však zdôrazňuje, že táto schopnosť má vplyv na určité práva dotknutých osôb a že nariadením (ES) č. 45/2001 sa stanovujú osobitné podmienky, za akých je možné tieto práva v tejto súvislosti obmedziť (článok 20).

35.

Podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 45/2001 práva stanovené v článkoch 4 (kvalita údajov) a 11 až 17 (informácie, ktoré sa majú poskytnúť, právo na prístup, opravu, blokovanie, vymazanie, právo dostať oznámenie určené tretím stranám) je možné obmedziť, ak je to nevyhnutné, okrem iného pre zabezpečenie: „a) prevencie, vyšetrovania, objasňovania a stíhania trestných činov“ alebo „b) hospodárskych a finančných záujmov členských štátov alebo Európskych spoločenstiev“ a „e) monitorovacej, inšpekčnej (…) úlohy spojenej s výkonom úradných právomocí v prípadoch uvedených vyššie v písmenách a) a b)“. V tom istom článku sa stanovuje, že základné dôvody uplatnenia obmedzenia by sa mali oznámiť dotknutej osobe a dotknutá osoba by mala byť upozornená na možnosť obrátiť sa na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (článok 20 ods. 3). V článku 20 ods. 5 sa ďalej stanovuje, že takéto oznámenie sa môže odložiť, pokiaľ by sa poskytnutím informácií dotknutej osobe zrušil účinok uplatneného obmedzenia.

36.

V texte návrhu sa v podstate zavádzajú výnimky z práv dotknutých osôb z dôvodov dôvernosti vyšetrovaní. V článku 7 písm. a) bod 4 sa stanovuje, že „Bez toho, aby boli dotknuté závery článku 4 ods. 6 a článku 6 ods. 5“ (29), po ukončení vyšetrovania nemožno dotknutú osobu menovite uvádzať bez toho, aby táto osoba dostala možnosť písomne alebo počas výsluchu (…) pripomienkovať skutočnosti, ktoré sa jej týkajú, a bez toho, aby získala informácie požadované v článkoch 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001. Zdá sa, že z textu vyplýva, že v prípadoch stanovených v článku 4 ods. 6 a článku 6 ods. 5 by mohlo byť právo dotknutej osoby na vypočutie a na informácie obmedzené.

37.

V návrhu sa ďalej stanovuje, že ak je potrebné zachovať dôvernosť vyšetrovaní a v prípadoch, ktoré zahŕňajú použitie vyšetrovaní spadajúcich do právomoci súdneho orgánu členského štátu, generálny riaditeľ úradu OLAF môže rozhodnúť o odklade možnosti osoby vyjadriť svoj názor. V texte sa bližšie neurčuje, či by sa v tejto súvislosti mali odložiť aj informácie požadované na základe článkov 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001.

38.

Znenie uvedeného textu je nejasné. Po prvé, spojenie medzi možnými obmedzeniami práv vyšetrovanej osoby v súvislosti so závermi spojenými s jej menom a druhom informácií, ktoré by mal úrad OLAF oznámiť príslušnému subjektu EÚ v konkrétnom vyšetrovaní, nie je vôbec jasné. Po druhé, nie je jasné, ktoré kategórie práv dotknutej osoby podliehajú potenciálnemu obmedzeniu. Po tretie, do tohto článku sa nevložila potrebná záruka článku 20 ods. 3 nariadenia (ES) č. 45/2001.

39.

V dôsledku toho by v niektorých prípadoch jednotlivci mohli čeliť záverom z vyšetrovania bez toho, aby boli upozornení na to, že sú predmetom vyšetrovania, a bez toho, aby dostali informácie týkajúce sa dôvodov obmedzenia ich práva na vypočutie a práva na informácie podľa článku 11 a článku 12 nariadenia (ES) č. 45/2001.

40.

Ak sa dodržia ustanovenia článku 20 ods. 3 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 45/2001, takýto scenár by nebol per se v rozpore s nariadením. Nezdá sa však, že nevloženie jasného odkazu na články nariadenia do textu je v súlade s cieľom návrhu posilniť procesné záruky v prospech osôb, ktorých sa týkajú vyšetrovania úradu OLAF, a rozšíriť zodpovednosť úradu OLAF.

41.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto navrhuje, aby sa možné obmedzenie práva dotknutej osoby v zmysle článku 20 nariadenia (ES) č. 45/2001 zaviedlo explicitne. V texte by sa navyše mali uviesť procesné záruky článku 20 ods. 3, ako aj možná výnimka článku 20 ods. 5. Takýmto jasným ustanovením by sa posilnila právna istota dotknutej osoby a zodpovednosť úradu OLAF.

42.

Na záver, s cieľom vytvoriť jasný súbor práv dotknutej osoby a zaviesť možné výnimky pre dôvernosť vyšetrovaní v súlade s článkom 20 nariadenia (ES) č. 45/2001 európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby sa v texte jasne uviedli tieto prvky:

43.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že akékoľvek informácie o vyšetrovaniach, ktoré môže úrad OLAF zverejniť, môžu obsahovať citlivé osobné údaje, a zároveň poukazuje na to, že je nevyhnutné, aby sa každé takéto zverejnenie dôkladne vyhodnotilo. Súd prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecný súd) vo svojom rozsudku vo veci Nikolaou v roku 2007 (31) rozhodol, že úrad OLAF porušil článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999 (32) a nariadenie (ES) č. 45/2001 tým, že riadne nepresadil svoju povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov v súvislosti s „únikom“ (33) a zverejnením tlačovej správy (34).

44.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto víta zavedenie odseku 8 bod 5, v ktorom sa výslovne stanovuje, že generálny riaditeľ musí zabezpečiť, aby sa akékoľvek zverejnené informácie podávali „neutrálne, nestranne“ a v súlade so zásadami ustanovenými v článku 8 a článku 7 písm. a). Vzhľadom na pripomienky k článku 7 písm. a) uvedené vyššie v súvislosti s jeho reštriktívnym prístupom k pravidlám nariadenia (ES) č. 45/2001 európsky dozorný úradník pre ochranu údajov osobitne víta odkaz v odseku 8 bod 5 na všeobecnejšie ustanovenie článku 8, z ktorého vyplýva, že akékoľvek spracovanie osobných údajov v súvislosti s informáciami pre verejnosť sa musí uskutočniť v súlade so všetkými zásadami nariadenia (ES) č. 45/2001.

45.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by chcel v súvislosti so súčasnou revíziou trvať na potrebe zaviesť osobitné ustanovenie na zaručenie dôvernosti identity informátorov a informantov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že pozícia informátorov a informantov je veľmi citlivá. Osoby, ktoré poskytujú takéto informácie, by mali mať záruky, že ich identita sa zachová v tajnosti, najmä pred osobou, ktorej údajný priestupok oznamujú (35). Súčasné záruky (oznámenie Komisie SEK/2004/151/2) sa z právneho hľadiska nezdajú byť dostatočné. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konštatuje, že takéto ustanovenie by bolo v súlade so stanoviskom pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k systémom interného informátorstva (36).

46.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zmeniť a doplniť súčasný návrh a zabezpečiť, aby sa zachovala dôvernosť identity informátorov a informantov počas vyšetrovaní, pokiaľ to nie je v rozpore s vnútroštátnymi pravidlami upravujúcimi súdne konania. Osoba, ktorej sa obvinenia týkajú, by mohla byť najmä oprávnená poznať identitu informátora a/alebo informanta, aby mohla proti nim iniciovať právne postupy, ak sa dokázalo, že o nej so zlým úmyslom falošne vypovedali (37).

47.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta špecifikácie stanovené v odôvodnení 6 a článku 10 písm. a), a najmä zavedenie požiadavky jasného právneho základu upravujúceho spoluprácu s Eurojustom a Europolom, ktorá je v úplnom súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. Návrh by však mal byť podrobnejší, aby odrážal rozdielne systémy ochrany údajov pre Eurojust a pre Europol.

48.

V súčasnosti má úrad OLAF platnú praktickú dohodu s Eurojustom (38), v ktorej sa stanovujú podmienky, za akých sa môže realizovať prenos osobných údajov. Spolupráca medzi úradom OLAF a Eurojustom zahŕňa najmä výmenu zhrnutí prípadov, strategických a operatívnych informácií súvisiacich s prípadom, účasť na stretnutiach a vzájomnú pomoc, ktorá môže byť užitočná pre účinné a efektívne plnenie ich vlastných úloh. V praktickej dohode (39) sa definuje predovšetkým spôsob práce, tzv. modus operandi, pri výmene informácií vrátane osobných údajov a v niektorých prípadoch sa v nej zároveň zdôrazňujú alebo špecifikujú určité prvky existujúceho právneho rámca.

49.

Pokiaľ ide o Europol, takáto dohoda nebola s úradom OLAF uzavretá (40), ale rozhodnutie Europolu mu umožňuje priamo prijímať, používať a prenášať informácie vrátane osobných údajov okrem iného aj od úradu OLAF, a to aj pred uzatvorením formálnej dohody o výmene, pokiaľ je to potrebné na oprávnené plnenie úloh Europolu a úradu OLAF (41). Výmena podlieha aj existencii dohody o dôvernosti medzi týmito dvoma subjektmi. V článku 24 rozhodnutia Europolu sa stanovujú určité záruky, ktoré by mal Europol dodržiavať v súvislosti s každým prenosom údajov, ktorý sa uskutoční pred uzatvorením formálnej dohody o výmene: „Europol je zodpovedný za zákonnosť prenosu údajov. Vedie evidenciu o každom prenose údajov v súlade s týmito predpismi a o dôvodoch ich prenosu. Prenos údajov sa uskutoční len pod podmienkou, že sa príjemca zaviaže, že údaje budú využité len na účel, na ktorý sa prenos uskutočnil“. V článku 29 toho istého rozhodnutia sa ďalej špecifikuje, kedy Europol nesie zodpovednosť za údaje prenášané tretími stranami.

50.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov výrazne podporuje uzatvorenie osobitnej dohody s Europolom o prenose údajov a skutočnosť, že ešte nebola uzatvorená, posilňuje potrebu osobitných záruk v texte návrhu. Pokiaľ ide o rozličné systémy ochrany údajov v súvislosti s prenosom osobných údajov z úradu OLAF do Eurojustu a Europolu a naopak, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov verí, že návrhom by sa mali jasnejšie riešiť potrebné záruky a normy, ktoré by mali upravovať spoluprácu medzi úradom OLAF a týmito orgánmi a mali by sa zohľadniť v súčasných a budúcich pracovných dohodách medzi nimi.

51.

S cieľom posilniť potrebu uzatvorenia administratívnej dohody by sa ustanovenie článku 10 písm. a) bod 2 malo zmeniť takto „Úrad sa dohodne na administratívnych dojednaniach (…)“. Takto by sa v ňom odrážalo podobné ustanovenie rozhodnutia Europolu (42), ktorým sa stanovuje, že Europol musí uzatvoriť dohody alebo pracovné dohody s inými inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie. Návrhom by sa ďalej v článku 10 písm. a) mohlo ujasniť, že ako všeobecné pravidlo by výmena osobných údajov s Eurojustom a Europolom mala byť obmedzená a nemala by prekračovať to, čo je nevyhnutné pre oprávnené plnenie úloh zverených úradu OLAF, Europolu a Eurojustu. V návrhu by sa ďalej mala zaviesť povinnosť úradu OLAF viesť záznamy o každom prenose údajov a o dôvodoch ich prenosu, aby sa posilnila zodpovednosť úradu OLAF, pokiaľ ide o plnenie povinností uložených nariadením (ES) č. 45/2001, ktoré sa týkajú prenosu osobných údajov.

52.

V odseku 3 článku 10 písm. a) sa uvádza, že „Úrad sa v prípade potreby môže dohodnúť na administratívnych dojednaniach (aj) s príslušnými útvarmi v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách. Úrad sa skoordinuje s dotknutými útvarmi Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť“.

53.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že spolupráca úradu OLAF s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami je spojená s uzatvorením administratívnych dojednaní. V návrhu by sa však mali konkrétnejšie riešiť dôsledky týkajúce sa ochrany údajov, ktoré vyplývajú z možnej výmeny údajov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

54.

Návrh by mal byť presnejší, pokiaľ ide o osobitné požiadavky a podmienky pre možný prenos údajov z a do tretích krajín a organizácií. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby text článku 10 písm. a) bod 3 obsahoval aj toto znenie: „Pokiaľ spolupráca s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami zahŕňa prenos osobných údajov od úradu OLAF iným subjektom, každý takýto prenos by sa mal uskutočniť podľa kritérií článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001“.

55.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta znenie článku 11 návrhu, podľa ktorého „Dozorný výbor môže okrem toho v riadne odôvodnených situáciách požiadať Úrad o dodatočné informácie o vyšetrovaniach, ale bez zasahovania do priebehu vyšetrovania.“, pretože takýmto znením sa vyjadruje zásada nevyhnutnosti v súvislosti s každým možným prenosom osobných údajov z úradu OLAF dozornému výboru.

56.

Otázka prístupu dozorného výboru k osobným údajom osôb, ktoré sú súčasťou alebo môžu byť súčasťou vyšetrovaní, by sa takisto mala vyjasniť v kontexte rokovacieho poriadku, ktorý má výbor prijať na základe nového článku 11 ods. 6. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by ocenil, keby bol súčasťou procesu, ktorý by viedol k prijatiu rokovacieho poriadku dozorného výboru. Konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov by sa mohli vložiť aj do textu návrhu ako požiadavka prijatia rokovacieho poriadku.

57.

Popri všetkých osobitných bodoch uvedených vyššie by európsky dozorný úradník pre ochranu údajov rád povzbudil Komisiu, aby navrhla otvorenejší prístup úradu OLAF k systému ochrany údajov EÚ. Bola by to správna chvíľa pre úrad OLAF, aby vyvinul strategické plánovanie svojho dodržiavania ochrany údajov tým, že by dobrovoľne vysvetlil praktický prístup k vybavovaniu svojich početných spisov, ktoré obsahujú osobné údaje. Úrad OLAF by mohol aktívne a verejne vysvetliť, ako zaobchádza s osobnými údajmi pri svojich rôznych činnostiach. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov verí, že takýto globálny a explicitný prístup by priniesol rozšírenú transparentnosť postupov úradu OLAF pri zaobchádzaní s osobnými údajmi a optimalizáciu jeho vyšetrovacích postupov pre používateľa.

58.

Preto európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby sa v ustanoveniach návrhu zadala generálnemu riaditeľovi úloha zabezpečiť, aby sa pripravil komplexný prehľad všetkých jednotlivých operácií spracovania údajov úradom OLAF a aby sa tento prehľad aktualizoval alebo aby sa aspoň vysvetlil v odôvodnení. Takýto prehľad, ktorého výsledky by mali byť transparentné, napríklad prostredníctvom ročnej správy alebo inými spôsobmi, by pomohol nielen posilniť efektívnosť rôznych činností úradu OLAF a ich interakciu, ale zároveň by povzbudil úrad OLAF k tomu, aby zaujal globálnejší prístup k nevyhnutnosti a primeranosti operácií spracovania. Zároveň by úradu OLAF pomohol lepšie preukázať, že riadne uplatňuje zásadu ochrany súkromia už v štádiu návrhu a zásadu zodpovednosti.

59.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na záver víta zmeny zavedené v texte, ktoré zväčšujú súlad návrhu so systémom ochrany údajov EÚ.

60.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by však chcel zároveň vyzdvihnúť niekoľko nedostatkov, ktoré by sa mali vyriešiť zmenou textu, a to najmä:

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/20

1.

Dňa 8. decembra 2010 prijala Európska komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrite a transparentnosti trhu s energiou (3) (ďalej len „návrh“).

2.

Komisia nekonzultovala s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, hoci by sa to vyžadovalo podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z vlastnej iniciatívy prijal toto stanovisko na základe článku 41 ods. 2 uvedeného nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si je vedomý toho, že tieto odporúčania prichádzajú v neskorej fáze legislatívneho procesu. Napriek tomu považuje za vhodné a užitočné vydať toto stanovisko, a to vzhľadom na významný potenciálny vplyv návrhu na právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Odkaz na toto stanovisko by sa mal zahrnúť do preambuly návrhu.

3.

Hlavným cieľom návrhu je zamedziť manipulácii s trhom a zneužívaniu dôverných informácií pri obchodovaní na veľkoobchodných trhoch s energiou (zemným plynom a elektrinou). Integrita a transparentnosť veľkoobchodných trhov, na ktorých spoločnosti vyrábajúce energiu a obchodníci obchodujú s plynom a elektrinou, majú rozhodujúci význam pre ceny, ktoré nakoniec spotrebitelia zaplatia.

4.

Preto sa návrh zameriava na zavedenie komplexných pravidiel na úrovni EÚ, aby sa obchodníkom zabránilo zneužívať dôverné informácie vo svoj prospech a manipulovať s trhom prostredníctvom umelého zvyšovania cien, ktoré sa nedá odôvodniť dostupnosťou, výrobnými nákladmi, skladovacou kapacitou ani kapacitou prenosu energie. Navrhované pravidlá konkrétne zakazujú:

5.

Za monitorovanie trhu na európskej úrovni s cieľom odhaliť možné porušovanie týchto zákazov bude zodpovedať európska Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) (4).

6.

Podľa návrhu bude mať agentúra ACER včasný prístup k informáciám o transakciách, ktoré sa uskutočňujú na veľkoobchodných trhoch s energiou. Patria sem informácie o cenách, predanom množstve a zainteresovaných stranách. Tieto hromadné údaje budú mať k dispozícii aj národné regulačné orgány, ktoré budú potom zodpovedať za vyšetrovanie prípadov, v ktorých existuje podozrenie zo zneužitia. V prípadoch s cezhraničným vplyvom bude mať agentúra ACER právomoc koordinovať vyšetrovania. Národné regulačné orgány v členských štátoch budú uplatňovať sankcie.

7.

Tento návrh nasleduje po viacerých ďalších nedávnych legislatívnych návrhoch s cieľom posilniť súčasné režimy finančného dohľadu a zlepšiť koordináciu a spoluprácu na úrovni EÚ. K týmto návrhom patrí aj smernica o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (ďalej len „MAD“) (5) a smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „MiFID“) (6). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nedávno pripomienkoval ďalší z týchto nedávnych návrhov (7).

8.

Návrh obsahuje niekoľko ustanovení týkajúcich sa ochrany osobných údajov:

9.

Návrh vychádza z predpokladu, že na odhaľovanie prípadov zneužívania trhu i) je potrebný efektívne fungujúci systém monitorovania trhu s včasným prístupom k úplným údajom o transakciách a že ii) by jeho súčasťou malo byť aj monitorovanie na úrovni EÚ. Preto sa v navrhovanom nariadení agentúra ACER poveruje tým, aby zbierala, skúmala a delila sa (s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ) o veľké množstvo hromadných údajov z veľkoobchodných trhov s energiou.

10.

Konkrétne sa v navrhovanom nariadení od účastníkov trhu vyžaduje, aby predkladali agentúre ACER „záznamy o svojich obchodoch“ s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Okrem záznamov o transakciách sa od účastníkov trhu vyžaduje aj to, aby agentúre ACER poskytovali informácie týkajúce sa „kapacity zariadení na výrobu a skladovanie, spotreby alebo prenosu elektriny či zemného plynu“.

11.

Forma, obsah a načasovanie poskytovaných informácií budú stanovené v delegovaných aktoch Komisie.

12.

Vzhľadom na to, že v návrhu sa definovanie obsahu informácií, ktoré sa majú zbierať v rámci tohto monitorovania a oznamovania, ponecháva celkom na delegované akty, nedá sa vylúčiť, že k nim budú patriť aj osobné údaje – t. j. akékoľvek informácia, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (8). Na základe súčasných právnych predpisov EÚ je to povolené len vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané vzhľadom na konkrétny účel (9). V navrhovanom nariadení by sa preto malo jednoznačne určiť, či a do akej miery môžu záznamy o transakciách a informácie o kapacite zbierané na účely monitorovania obsahovať osobné údaje (10).

13.

Ak sa predpokladá spracovanie osobných údajov, môžu sa vyžadovať aj konkrétne bezpečnostné opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad obmedzenia účelu, obdobia uchovávania a možných príjemcov informácií. Vzhľadom na svoju dôležitú povahu by sa tieto bezpečnostné opatrenia na ochranu údajov mali stanoviť skôr priamo v znení navrhovaného nariadenia než v delegovaných aktoch.

14.

Naopak, ak sa neočakáva žiadne spracovanie osobných údajov (alebo ak by bolo takéto spracovanie iba výnimočné a obmedzovalo by sa na zriedkavé prípady, v ktorých by mohol byť veľkoobchodník s energiou skôr jednotlivcom než právnickým subjektom), malo by to byť jednoznačne stanovené v návrhu, minimálne v odôvodnení.

15.

V článku 9 ods. 1 sa stanovuje, že agentúra ACER „zabezpečuje zachovanie dôvernosti, integritu a ochranu“ informácií prijatých podľa článku 7 (t. j. záznamov o transakciách a informáciách o kapacite zozbieraných v rámci monitorovania trhu). V článku 9 sa tiež stanovuje, že „v prípade potreby“ agentúra ACER „dodržiava“ nariadenie (ES) č. 45/2001 pri spracovaní osobných údajov podľa článku 7.

16.

Okrem toho sa v článku 9 ods. 1 tiež stanovuje, že agentúra ACER „určí zdroje rizík týkajúcich sa prevádzky a minimalizuje ich vybudovaním vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov“.

17.

Nakoniec sa v článku 9 ods. 2 agentúre ACER umožňuje zverejňovať časti informácií, ktorými disponuje, „za predpokladu, že sa nezverejnia citlivé obchodné informácie o jednotlivých účastníkoch trhu alebo transakciách“.

18.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že článok 9 je čiastočne venovaný ochrane údajov a že v navrhovanom nariadení sa od agentúry ACER konkrétne vyžaduje dodržiavanie nariadenia (ES) č. 45/2001.

19.

Vzhľadom na uvedené európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že nariadenie (ES) č. 45/2001 sa na agentúru ACER uplatňuje v plnom rozsahu vždy, keď spracúva osobné údaje. V návrhu by sa preto malo pripomenúť, že nariadenie (ES) č. 45/2001 by sa na agentúru ACER malo uplatňovať nielen vtedy, keď spracúva údaje podľa článku 7, ale aj vo všetkých ostatných situáciách: najmä vtedy, keď agentúra ACER spracúva osobné údaje týkajúce sa podozrenia zo zneužívania trhu/porušovania pravidiel podľa článku 11. Okrem toho európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konkrétne odporúča, aby sa namiesto výrazu „v prípade potreby“ na opísanie situácií, v ktorých sa bude od agentúry ACER vyžadovať dodržiavanie nariadenia (ES) č. 45/2001, používalo spojenie „vždy, keď sa spracúvajú osobné údaje“.

20.

Mal by sa tiež začleniť odkaz na smernicu 95/46/ES, pretože táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov príslušnými národnými regulačnými orgánmi. Z dôvodu dosiahnutia jednoznačnosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov teda odporúča, aby sa v navrhovanom nariadení vo všeobecnosti (minimálne v odôvodnení) uvádzalo, že hoci sa na agentúru ACER vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001, na príslušné národné regulačné orgány sa uplatňuje smernica 95/46/ES.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta požiadavku, aby agentúra ACER určila riziká týkajúce sa prevádzky a minimalizovala ich vybudovaním vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. S cieľom ďalšieho posilnenia zásady zodpovednosti (11) by sa v navrhovanom nariadení malo určovať, že ak spracovanie osobných údajov zohráva štrukturálnu úlohu, agentúra ACER musí vytvoriť jasný rámec zodpovednosti, ktorým sa zabezpečí dodržanie ochrany údajov a poskytne sa o tom dôkaz. Tento jasný rámec vytvorený agentúrou ACER by mal obsahovať množstvo prvkov, ako napríklad:

22.

Rovnaké požiadavky by sa mali uplatňovať aj na národné regulačné orgány a ďalšie príslušné orgány EÚ.

23.

Vzhľadom na požiadavku z článku 9 ods. 2, že agentúra ACER má zverejňovať časti informácií, ktorými disponuje, sa Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov domnieva, že cieľom tohto ustanovenia nie je povoliť agentúre ACER zverejňovanie údajov, aby „ukazovala prstom a zahanbovala“ a verejne odhaľovala nedostatky spoločností alebo jednotlivcov.

24.

V tomto ohľade návrh mlčí o tom, či existuje nejaký zámer verejne odhaľovať akékoľvek osobné údaje. S cieľom vyhnúť sa všetkým pochybnostiam by sa preto malo v návrhu nariadenia buď konkrétne stanoviť, že zverejnené informácie nesmú obsahovať žiadne osobné údaje, alebo objasniť, aké (ak vôbec nejaké) osobné údaje sa smú zverejňovať.

25.

Ak sa zverejnia akékoľvek osobné údaje, je potrebné dôkladne zvážiť nevyhnutnosť zverejnenia (napríklad na účely transparentnosti) a vyvážiť ju s ďalšími protichodnými záujmami, ako napríklad s potrebou chrániť právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov príslušných jednotlivcov.

26.

Pred akýmkoľvek zverejnením údajov by sa potom malo uskutočniť posúdenie primeranosti, pričom do úvahy by sa mali vziať kritériá stanovené Európskym súdnym dvorom vo veci Schecke. (13) V tomto prípade Európsky súdny dvor zdôraznil, že odchýlky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov sa musia uplatňovať, iba ak je to celkom nevyhnutné. Európsky súdny dvor sa ďalej domnieval, že európske inštitúcie by mali preskúmať rôzne metódy zverejňovania s cieľom nájsť takú, ktorá by bola v súlade s účelom zverejňovania a zároveň by minimálnym spôsobom porušovala práva dotknutých osôb na súkromný život a ochranu osobných údajov.

27.

V návrhu sa predpokladá, že po monitorovaní trhu bude nasledovať vyšetrovanie v prípade podozrenia zo zneužívania trhu a že to môže viesť k príslušným sankciám. Konkrétne v článku 10 ods. 1 sa vyžaduje, aby členské štáty poskytli národným regulačným orgánom nevyhnutné vyšetrovacie právomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovali ustanovenia nariadenia o zneužívaní dôverných informácií pri obchodovaní a manipulácii s trhom. (14)

28.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta spresnenie v článku 10 ods. 1, že i) vyšetrovacie právomoci sa vykonávajú (len) s cieľom zabezpečiť uplatňovanie ustanovení nariadenia o zneužívaní dôverných informácií pri obchodovaní a o manipulácii s trhom (články 3 a 4) a že ii) tieto právomoci sa majú vykonávať primerane.

29.

Vzhľadom na to by sa mala v návrhu lepšie zabezpečovať právna istota a primeraná úroveň ochrany osobných údajov. Ako ukážeme nižšie, znenie článku 10 v navrhovanej podobe predstavuje dva hlavné problémy. Po prvé, v článku 10 sa dostatočne jasne neurčuje rozsah vyšetrovacích právomocí. Nie je napríklad dostatočne jasné, či sa môže žiadať o súkromné telefonické záznamy alebo či sa môže vykonať kontrola na mieste v súkromnom dome. Po druhé, v článku 10 sa nestanovujú nevyhnutné procedurálne bezpečnostné opatrenia proti riziku neodôvodneného zásahu do súkromia alebo zneužitia osobných údajov. Nevyžaduje sa v ňom napríklad súdny príkaz.

30.

Rozsah vyšetrovacích právomocí, ako aj nevyhnutnosť bezpečnostných opatrení sa pravdepodobne ponechávajú na bližšie určenie v rámci vnútroštátnych právnych predpisov. Článok 10 ods. 1 naozaj ponecháva členským štátom veľa možností, pretože stanovuje, že vyšetrovacie právomoci „sa môžu vykonávať: a) priamo, b) v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo trhovými subjektmi; c) podaním návrhu príslušným súdnym orgánom“. Tým sa umožňujú rozdiely vo vnútroštátnej praxi, napríklad v tom, či a za akých okolností sa vyžaduje súdny príkaz.

31.

Hoci niektoré vnútroštátne právne predpisy môžu poskytovať primerané procedurálne bezpečnostné opatrenia a bezpečnostné opatrenia v oblasti ochrany údajov, na zabezpečenie právnej istoty pre dotknuté osoby je potrebné do navrhovaného nariadenia začleniť určité objasnenia a určité minimálne požiadavky týkajúce sa procedurálnych bezpečnostných opatrení a bezpečnostných opatrení v oblasti ochrany údajov na úrovni EÚ, ako bude uvedené nižšie.

32.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že všeobecnou zásadou by malo byť to, že ak sa v právnych predpisoch EÚ vyžaduje, aby členské štáty prijali na vnútroštátnej úrovni opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na základné práva (ako napríklad právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov), musí sa v právnych predpisoch vyžadovať, aby sa spolu s účinnými opatreniami prijali aj reštriktívne opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv. Inými slovami, harmonizáciu opatrení, ktoré môžu zasahovať do súkromia, ako napríklad vyšetrovacích právomocí, by mala sprevádzať harmonizácia primeraných procedurálnych bezpečnostných opatrení a bezpečnostných opatrení na ochranu údajov na základe osvedčených postupov.

33.

Takýmto prístupom sa môže predísť prílišným rozdielom na vnútroštátnej úrovni a zabezpečiť vyššia a jednotnejšia úroveň ochrany osobných údajov v celej Európskej únii.

34.

Ak nie je harmonizácia minimálnych bezpečnostných opatrení v tejto fáze realizovateľná, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča minimálne to, aby sa v navrhovanom nariadení konkrétne od členských štátov vyžadovalo prijatie vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ktorými sa zabezpečia nevyhnutné procedurálne bezpečnostné opatrenia a bezpečnostné opatrenia na ochranu údajov. Je to o to dôležitejšie, že formou právneho nástroja je nariadenie, ktoré je priamo uplatniteľné a ktoré vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžaduje ďalšie vykonávacie opatrenia v členských štátoch.

35.

V návrhu sa vyžaduje, aby sa národným regulačným orgánom udelili vyšetrovacie právomoci, ktorých súčasťou je aj právomoc vykonávať kontroly na mieste (článok 10 ods. 2 písm. c)).

36.

Nie je jasné, či sa tieto kontroly budú obmedzovať iba na obchodný majetok (priestory, pozemky a vozidlá) účastníka trhu alebo sa môžu vykonávať aj v rámci súkromného majetku (priestory, pozemky alebo vozidlá) jednotlivcov. Rovnako nie je jasné, či sa tieto kontroly môžu vykonávať aj bez predchádzajúceho upozornenia („policajné razie“).

37.

Ak Komisia predpokladá, že sa od členských štátov bude vyžadovať, aby vydávali regulačným orgánom povolenia na vykonávanie kontrol na mieste zameraných na súkromný majetok jednotlivcov alebo na vykonávanie razií, malo by sa to predovšetkým jasne stanoviť.

38.

Po druhé, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež zdôrazňuje, že primeranosť kontrol na mieste zameraných na súkromný majetok (napríklad na súkromné domy jednotlivcov) má ďaleko od toho, aby bola samozrejmá, a preto, ak sa také niečo predpokladá, musí to byť konkrétne odôvodnené.

39.

Po tretie, v tomto prípade sú tiež potrebné dodatočné bezpečnostné opatrenia, a to najmä vzhľadom na podmienky, za akých sa takéto kontroly môžu vykonávať. V návrhu by sa napríklad malo stanovovať – a to bez obmedzení –, že kontroly na mieste sa môžu vykonávať v dome jednotlivca len vtedy, ak existuje dôvodné a konkrétne podozrenie, že dôkazy sú uložené v tomto konkrétnom dome, ktoré je dostatočné na opodstatnenie závažného porušenia článkov 3 a 4 nariadenia (t. j. ustanovenia o zákaze zneužívania dôverných informácií pri obchodovaní a zákaz manipulácie s trhom). Dôležité je aj to, aby sa v návrhu vo všetkých členských štátoch vyžadoval súdny príkaz. (15)

40.

Po štvrté, s cieľom zabezpečiť primeranosť a zabrániť rozsiahlemu zasahovaniu do súkromného života by mali neohlásené kontroly v súkromných domoch podliehať dodatočnému predpokladu, že v prípade ohlásenej návštevy hrozí zničenie alebo sfalšovanie dôkazov. To by sa malo v navrhovanom nariadení jasne stanoviť.

41.

V článku 10 ods. 2 písm. d) sa vyžaduje, aby právomoci národných regulačných orgánov konkrétne obsahovali aj právomoc „požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov“.

42.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva význam telefonických záznamov a záznamov prenosu údajov v prípadoch zneužívania dôverných informácií pri obchodovaní, a to najmä na vytvorenie prepojení medzi osobami, ktoré zneužívajú dôverné informácie, a obchodníkmi. Rozsah tejto právomoci však nie je dostatočne jasný, rovnako ako ani rozsah predpokladaných príslušných procedurálnych bezpečnostných opatrení a bezpečnostných opatrení na ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby návrh obsahoval jasnejšie ustanovenia, ako sa to uvádza nižšie. Predovšetkým je potrebné zodpovedať tieto otázky:

43.

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty by sa malo v návrhu v prvom rade objasniť, aké druhy záznamov môžu orgány v prípade potreby požadovať.

44.

V návrhu by sa mal konkrétne obmedziť rozsah vyšetrovacích právomocí na i) obsah záznamov prenosu telefonických, e-mailových a iných údajov, ktoré bežne a legálne zbierajú obchodníci na obchodné účely s cieľom dokladovať transakcie, a na b) prevádzkové údaje (napr. kto volal alebo odoslal informácie, komu a kedy), ktoré sú už priamo dostupné od príslušných účastníkov trhu (obchodníkov).

45.

Okrem toho by sa malo v návrhu stanovovať aj to, že záznamy sa musia zbierať na zákonné účely a v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi na ochranu údajov, ako aj to, že dotknutým osobám sa musia poskytovať primerané informácie podľa článkov 10 a 11 smernice 95/46/ES.

46.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že v návrhu sa táto právomoc obmedzuje na „existujúce“ záznamy, a preto sa v ňom nevyžaduje, aby právomoci regulačných orgánov zaväzovali obchodníka alebo tretiu stranu odpočúvať, sledovať alebo nahrávať telefonické údaje alebo prenos údajov na účely vyšetrovania.

47.

Napriek tomu je však potrebné, aby sa z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností tento zámer objasnil, a to minimálne v odôvodnení. Je potrebné zabrániť tomu, aby vznikol priestor na výklad navrhovaného nariadenia v zmysle, že poskytuje národným regulačným orgánom právny základ pre odpočúvanie, sledovanie alebo nahrávanie telefonickej alebo údajovej komunikácie, či už tajne alebo otvorene, bez súdneho príkazu.

48.

V znení návrhu sa odkazuje na „existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov“. Nie je dostatočne jasné, či sa môže požadovať aj obsah existujúcej údajovej a telefonickej komunikácie, aj prevádzkové údaje (napr. kto volal alebo odoslal informácie, komu a kedy).

49.

To by sa malo v ustanoveniach navrhovaného nariadenia objasniť. Ako už bolo uvedené v odsekoch 43 až 45, malo by sa jasne určiť, aký druh záznamov sa môže požadovať, a predovšetkým sa musí zabezpečiť, aby sa tieto záznamy zbierali v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane údajov.

50.

V návrhu by sa malo jednoznačne určovať, od koho môžu národné regulačné orgány požadovať záznamy. V tomto smere Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chápe, že článok 10 ods. 2 písm. d) nie je určený na to, aby vnútroštátnym orgánom umožňoval požadovať prevádzkové údaje od poskytovateľov „verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby“ (16) (napríklad od telefonických spoločností alebo poskytovateľov internetových služieb).

51.

V návrhu sa skutočne všetci títo poskytovatelia nespomínajú a ani sa v ňom nepoužíva termín „prevádzkové údaje“. Závažné je, že sa v ňom implicitne ani explicitne nespomína skutočnosť, že by sa vyžadovala odchýlka od požiadaviek stanovených v smernici o súkromí a elektronických komunikáciách (17), v ktorej sa stanovuje všeobecná zásada, že prevádzkové údaje sa môžu ďalej spracovávať len na účely fakturácie a poplatkov za prepojenie.

52.

S cieľom zamedziť všetkým pochybnostiam európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v znení navrhovaného nariadenia, minimálne v odôvodnení, výslovne uviedla skutočnosť, že návrh neposkytuje právny základ pre požadovanie údajov od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb.

53.

Ďalej by sa malo v návrhu objasniť, či môžu národné regulačné orgány požadovať záznamy iba od vyšetrovaných účastníkov trhu alebo či majú právomoc požadovať aj od tretích strán (ako napríklad od strany, ktorá s vyšetrovaným účastníkom trhu uzavrela transakciu, alebo s hotelom, v ktorom býval jednotlivec podozrivý zo zneužívania dôverných informácií pri obchodovaní), aby im poskytli svoje vlastné záznamy.

54.

Nakoniec by sa v návrhu malo objasniť aj to, či môžu orgány požadovať aj súkromné záznamy jednotlivcov, ako napríklad zamestnancov alebo výkonných pracovníkov vyšetrovaného účastníka trhu (napr. textové správy odoslané zo súkromného mobilného zariadenia alebo históriu prehľadávania domáceho internetu uloženú v domácom počítači).

55.

Primeranosť požadovania súkromných záznamov je sporná a ak sa predpokladá, mala by byť konkrétne odôvodnená.

56.

Rovnako ako v prípade kontrol na mieste (pozri odseky 35 až 40 vyššie) by sa malo v návrhu v prípade žiadosti orgánov o vydanie súkromných záznamov vyžadovať vydanie súdneho príkazu, ako aj ďalšie konkrétne bezpečnostné opatrenia.

57.

Vzhľadom na cezhraničnú spoluprácu má agentúra ACER dôležitú úlohu upozorňovať národné regulačné orgány na potenciálne zneužívanie trhu a zjednodušovať výmenu informácií. S cieľom uľahčiť spoluprácu sa v článku 11 ods. 2 tiež konkrétne vyžaduje, aby národné regulačné orgány „čo najpresnejšie“ informovali agentúru ACER o odôvodnenom podozrení z akékoľvek porušenia navrhovaného nariadenia. S cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup sa v článku 11 ods. 3 zároveň vyžaduje, aby si národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány, agentúra ACER a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) navzájom vymieňali informácie (18).

58.

V súlade so zásadou obmedzenia účelu (19) by sa malo v návrhu výslovne stanoviť, že všetky údaje prenesené na základe článku 11 navrhovaného nariadenia (oznámenia podozrenia zo zneužívania trhu) by sa mali používať len na účely vyšetrovania oznámenia podozrenia zo zneužívania trhu. Tieto informácie by sa v žiadnom prípade nemali používať na iné účely, ktoré nie sú v súlade s týmto účelom.

59.

Údaje by sa tiež nemali uchovávať na dlhšie časové obdobia. Dôležité je to najmä v prípadoch, keď sa preukáže, že pôvodné podozrenie bolo neopodstatnené. V takýchto prípadoch je potrebné ďalšie uchovávanie údajov konkrétne zdôvodniť. (20)

60.

V tejto súvislosti by sa malo v návrhu v prvom rade stanoviť maximálne obdobie uchovávania údajov, počas ktorého môžu agentúra ACER a ďalší príjemcovia informácií uchovávať údaje, pričom je potrebné zohľadniť aj účel uchovávania údajov. Pokiaľ podozrenie zo zneužívania trhu neviedlo ku konkrétnemu vyšetrovaniu a vyšetrovanie stále prebieha, všetky osobné údaje týkajúce sa oznámeného podozrenia zo zneužívania trhu je potrebné vymazať zo záznamov všetkých príjemcov po uplynutí stanovenej lehoty. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že ak nie je dlhšie obdobie uchovávania údajov jednoznačne odôvodnené, údaje by sa mali vymazať najneskôr dva roky po uplynutí dátumu oznámenia podozrenia. (21)

61.

Ak sa podozrenie ukáže ako neodôvodnené a/alebo ak sa vyšetrovanie uzavrie bez prijatia ďalších krokov, oznamujúci regulačný orgán, agentúra ACER a akákoľvek tretia strana s prístupom k informáciám týkajúcim sa podozrenia zo zneužívania trhu by mali mať na základe tohto návrhu povinnosť okamžite informovať tieto strany, aby mohli podľa toho aktualizovať svoje záznamy (a/alebo vymazať informácie týkajúce sa ohláseného podozrenia zo svojich záznamov s okamžitou platnosťou alebo po uplynutí primeraného obdobia uchovávania údajov). (22)

62.

Vďaka týmto ustanoveniam by sa malo zabezpečiť, že v prípadoch, keď sa podozrenie nepotvrdilo (alebo ktoré sa ešte vyšetrujú) alebo keď sa zistilo, že podozrenie bolo neodôvodnené, nebudú nevinné osoby neprimerane dlhý čas (pozri článok 6 písm. e) smernice 95/46/ES a príslušný článok 4 písm. e) nariadenia (ES) č. 45/2001) vedené na „čiernej listine“ a označované za „podozrivé“.

63.

V článkoch 7, 8 a 11 navrhovaného nariadenia sa ustanovuje výmena údajov a informácií medzi agentúrou ACER, orgánom ESMA a orgánmi členských štátov. V článku 14 („Vzťahy s tretími krajinami“) sa stanovuje, že agentúra ACER „môže uzavrieť administratívne dohody s medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi z tretích krajín“. To môže viesť k prenosu osobných údajov z agentúry ACER a pravdepodobne aj z orgánu ESMA a/alebo z orgánov členských štátov medzinárodným organizáciám a orgánom tretích krajín.

64.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v článku 14 uvedeného návrhu objasnilo, že prenosy osobných údajov sa môžu vykonávať len v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 a článkami 25 a 26 smernice 95/46/ES. Konkrétne medzinárodné prenosy sa uskutočnia len vtedy, ak príslušná tretia krajina zabezpečí primeranú úroveň ochrany, a ak sú ich príjemcami subjekty či jednotlivci v tretej krajine, ktorá neposkytuje primeranú ochranu, prenosy sa môžu uskutočniť len ak kontrolór pri vykonávaní príslušných práv zabezpečí primerané bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov.

65.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že odchýlky (napríklad tie, ktoré sa uvádzajú v článku 9 ods. 6 nariadenia (ES) č. 45/2001 a v článku 26 ods. 1 smernice) by sa zásadne nemali používať na odôvodňovanie hromadných, systémových a/alebo štrukturálnych prenosov údajov tretím krajinám.

66.

Niektoré údaje týkajúce sa podozrení z porušenia pravidiel, ktoré si vymieňajú agentúra ACER, orgán ESMA a rôzne orgány členských štátov, budú pravdepodobne obsahovať osobné údaje, ako napríklad identitu podozrivých páchateľov alebo iných zainteresovaných jednotlivcov (napríklad svedkov, informátorov, zamestnancov alebo iných jednotlivcov konajúcich v mene podnikov zapojených do obchodovania).

67.

V článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uvádza, že „operácie spracovania, ktoré by z dôvodov svojej povahy, rozsahu alebo svojich účelov, pravdepodobne predstavovali špecifické riziká pre práva a slobody dotknutej osoby, podliehajú predbežnej kontrole európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov“. V článku 27 ods. 2 sa konkrétne potvrdzuje, že „spracovanie údajov“ týkajúcich sa „podozrení z trestných činov“ a „trestných činov“ predstavujú takéto riziká a vyžadujú si predbežnú kontrolu. Vzhľadom na predpokladanú úlohu agentúry ACER v rámci koordinácie vyšetrovaní je pravdepodobné, že agentúra bude spracúvať údaje týkajúce sa „podozrení z trestných činov“, a preto budú jej činnosti podliehať predbežnej kontrole. (23)

68.

V rámci postupu predbežnej kontroly môže európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poskytnúť agentúre ACER ďalšie usmernenia a konkrétne odporúčania týkajúce sa dodržiavania pravidiel ochrany údajov. Predbežná kontrola činností agentúry ACER môže predstavovať aj pridanú hodnotu, keďže v nariadení (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje agentúra ACER, sa nenachádzajú žiadne odkazy na ochranu osobných údajov a toto nariadenie nebolo predmetom legislatívneho stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

69.

V návrhu by sa malo objasniť, či sa v súvislosti s monitorovaním trhu a oznamovaním môžu spracúvať akékoľvek osobné údaje, a aké bezpečnostné opatrenia sa budú uplatňovať. Naopak, ak sa neočakáva žiadne spracovanie osobných údajov (alebo ak by bolo takéto spracovanie iba výnimočné a obmedzovalo by sa na zriedkavé prípady, v ktorých by mohol byť veľkoobchodník s energiou skôr jednotlivcom než právnickým subjektom), malo by to byť jednoznačne stanovené v uvedenom návrhu, minimálne v odôvodnení.

70.

Ustanovenia o ochrane údajov, bezpečnosti údajov a zodpovednosti treba objasniť a ešte viac posilniť, a to najmä vtedy, ak by spracovanie osobných údajov zohrávalo štrukturálnejšiu úlohu. Komisia by mala zabezpečiť, aby existovali primerané kontroly, s cieľom zaistiť dodržiavanie ochrany údajov a poskytnúť o tom dôkaz („zodpovednosť“).

71.

V návrhu by sa malo objasniť, či by sa kontroly na mieste mali obmedzovať na obchodný majetok (priestory a vozidlá) účastníka trhu alebo by sa mali týkať aj súkromného majetku (priestory alebo vozidlá) jednotlivcov. V druhom prípade by sa mala jednoznačne odôvodniť nevyhnutnosť a primeranosť tejto právomoci, pričom by sa mal vyžadovať súdny príkaz a ďalšie bezpečnostné opatrenia. Toto by malo byť v navrhovanom nariadení jasne stanovené.

72.

Je potrebné objasniť rozsah právomocí, na základe ktorých sa môžu požadovať „existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov“. V návrhu by sa malo jednoznačne stanoviť, aké záznamy možno požadovať a od koho. V znení navrhovaného nariadenia, minimálne v odôvodnení, je potrebné výslovne stanoviť, že od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb nie je možné požadovať žiadne údaje. V návrhu by sa malo objasniť tiež to, či môžu orgány vyžadovať aj súkromné záznamy jednotlivcov, napríklad zamestnancov alebo výkonných pracovníkov vyšetrovaného účastníka trhu (napr. textové správy odoslané zo súkromných mobilných zariadení alebo históriu prehľadávania v rámci domáceho internetu). Ak áno, je potrebné jasne odôvodniť nevyhnutnosť a primeranosť tejto právomoci a v návrhu je tiež potrebné vyžadovať príkaz od súdneho orgánu.

73.

Vzhľadom na oznamovanie podozrenia zo zneužívania trhu by sa malo v návrhu výslovne stanoviť, že všetky osobné údaje obsiahnuté v týchto oznámeniach sa môžu využívať len na účely vyšetrovania oznámeného podozrenia zo zneužívania trhu. Ak podozrenie zo zneužívania trhu neviedlo ku konkrétnemu vyšetrovaniu a vyšetrovanie stále prebieha (alebo ak sa podozrenie ukázalo ako odôvodnené a viedlo k úspešnému vyšetrovaniu), všetky osobné údaje týkajúce sa oznámeného podozrenia zo zneužívania trhu by sa mali vymazať zo záznamov všetkých príjemcov po uplynutí stanovenej lehoty (pokiaľ nie je odôvodnené inak, najneskôr dva roky od dátumu oznámenia). Okrem toho by si strany, ktoré si vzájomne vymieňajú informácie, mali poslať aj aktualizované správy v prípade, že sa podozrenie ukáže ako neodôvodnené a/alebo ak sa vyšetrovanie uzavrelo bez prijatia ďalších krokov.

74.

Pokiaľ ide o prenosy osobných údajov do tretích krajín, malo by sa v návrhu objasniť, že v zásade možno uskutočniť prenosy subjektom či jednotlivcom v tretej krajine, ktorá neposkytuje primeranú ochranu, len vtedy, ak kontrolór pri vykonávaní príslušných práv zabezpečí primerané bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov.

75.

Agentúra ACER by mala európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov predložiť na predbežnú kontrolu svoje činnosti týkajúce sa spracúvania osobných údajov vzhľadom na koordináciu vyšetrovaní podľa článku 11 navrhovaného nariadenia.

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/28

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6349. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/28

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6218. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/29

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/30

—

27 krajín Európskej únie,

—

krajiny EHP, Švajčiarsko a Chorvátsko.

—

dramatické projekty určené na komerčné využitie s minimálnou dĺžkou 50 minút

—

kreatívne dokumentárne projekty určené na komerčné využitie s minimálnou dĺžkou 25 minút (v prípade seriálov dĺžka jednotlivých epizód)

—

animované projekty určené na komerčné využitie s minimálnou dĺžkou 24 minút.

—

živé vysielania, televízne hry, programy typu talk show a reality show alebo vzdelávacie, výchovné programy a programy typu „ako na to“,

—

dokumentárne filmy propagujúce cestovný ruch, dokumentárne filmy poskytujúce prehľad z nakrúcania iných filmov („making-of“), spravodajstvo, reportáže o zvieratách, správy a dokumentárne telenovely („docu-soap“),

—

projekty propagujúce priamo alebo nepriamo odkazy, ktoré sú v rozpore s politikami Európskej únie. Napríklad projekty, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami verejného zdravia (alkohol, tabak, drogy), dodržiavaním ľudských práv, bezpečnosťou ľudí, slobodou prejavu a pod.,

—

projekty propagujúce násilie a/alebo rasizmus a/alebo projekty s pornografickým obsahom,

—

diela propagačného charakteru,

—

inštitucionálne produkcie na podporu konkrétnej organizácie alebo jej aktivít.

—

Kritériá týkajúce sa uchádzajúcej sa spoločnosti (40 bodov):

—

Kritériá týkajúce sa predloženého projektu (60 bodov):

—

Kritériá týkajúce sa uchádzajúcej sa spoločnosti (60 bodov):

—

Kritériá týkajúce sa predložených projektov (40 bodov):

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA) — MEDIA

Constantin DASKALAKIS

BOUR 3/30

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/33

—

27 krajín Európskej únie,

—

krajiny EHP, Švajčiarsko a Chorvátsko.

—

internet

—

PC

—

konzola

—

ručné zariadenie

—

interaktívna televízia.

—

byť mimoriadne interaktívny a obsahovať naratívny prvok

—

byť originálny, kreatívny a inovatívny v porovnaní s existujúcimi dielami

—

mať európsky komerčný potenciál.

—

dramatické projekty s minimálnou dĺžkou 50 minút (celková dĺžka seriálu v prípade seriálu),

—

kreatívne dokumentárne projekty s minimálnou dĺžkou 25 minút (v prípade seriálu dĺžka jednotlivých dielov),

—

animované projekty s minimálnou dĺžkou 24 minút (celková dĺžka seriálu v prípade seriálu).

—

referenčné diela (encyklopédie, atlasy, katalógy, databázy …),

—

programy typu „ako na to“ (vzdelávacie programy, návody …),

—

nástroje a softvérové služby,

—

informačné služby alebo iba služby transakčného charakteru,

—

informačné programy a časopisy,

—

projekty na propagáciu cestovného ruchu,

—

umelecké projekty v oblasti multimédií,

—

webstránky so špecifickým zameraním na sociálne platformy, sociálne siete, internetové fóra, blogy alebo podobné aktivity,

—

projekty propagujúce priamo alebo nepriamo odkazy, ktoré sú v rozpore s politikami Európskej únie. Napríklad projekty, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami verejného zdravia (alkohol, tabak, drogy), dodržiavaním ľudských práv, bezpečnosťou osôb, slobodou prejavu a pod., sú zakázané,

—

projekty propagujúce násilie a/alebo rasizmus a/alebo projekty s pornografickým obsahom,

—

diela propagačného charakteru (najmä s obsahom propagujúcim značku),

—

inštitucionálne produkcie na podporu konkrétnej organizácie alebo jej činností.

—

Kritériá týkajúce sa uchádzajúcej sa spoločnosti (40 bodov):

—

Kritériá týkajúce sa predloženého projektu (60 bodov):

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA) — MEDIA

Constantin DASKALAKIS

BOUR 3/30

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/36

1.

Komisii bolo 15. septembra 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Hansa-Milch AG („Hansa“, Nemecko) patriaci podniku Arla Foods Amba („Arla“, Dánsko) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií kontrolu nad celými podnikmi Allgäuland-Käsereien GmbH a AL Dienstleistungs-GmbH (spoločne označované ako „Allgäuland“, Nemecko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6348 – Arla Foods/Allgäuland na túto adresu:

23.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/37

1.

Komisii bolo 15. septembra 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Gores Group LLC („Gores“, Spojené štáty americké) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií výlučnú kontrolu nad podnikom Mexx European Holding BV („Mexx“, Holandsko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6392 – Gores/Mexx na túto adresu: