ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.CE2011.236.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 236E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 54
12. augusta 2011


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2010 – 2011
Schôdza 15. až 17. a 23. júna 2010
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 257 E, 24.9.2010.
Prijaté texty zo 16. júna 2010 o absolutóriu za rozpočtový rok 2008 boli uverejnené v Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 24.
PRIJATÉ TEXTY

 

Utorok 15. júna 2010

2011/C 236E/01

Transparentnosť v regionálnej politike a jej financovanie
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní (2009/2232(INI))

1

2011/C 236E/02

Mandát na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011 (2010/2002(BUD))

6

2011/C 236E/03

Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o trhoch s derivátmi: budúce politické opatrenia (2010/2008(INI))

17

2011/C 236E/04

Internet vecí
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o internete vecí (2009/2224(INI))

24

2011/C 236E/05

Správa internetu: ďalšie kroky
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o správe internetu: ďalšie kroky (2009/2229(INI))

33

2011/C 236E/06

Inovačná politika Spoločenstva v meniacom sa svete
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete (2009/2227(INI))

41

2011/C 236E/07

Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (2010/2037(INI))

48

 

Streda 16. júna 2010

2011/C 236E/08

EÚ 2020
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020

57

2011/C 236E/09

Riadenie hospodárstva
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o riadení hospodárstva

65

 

Štvrtok 17. júna 2010

2011/C 236E/10

Politiky EÚ na podporu obhajcov ľudských práv
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (2009/2199(INI))

69

2011/C 236E/11

Kvalita štatistických údajov v Únii a posilnené kontrolné právomoci Komisie (Eurostatu)
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostatu)

76

2011/C 236E/12

Rodové aspekty hospodárskeho poklesu a finančnej krízy
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (2009/2204(INI))

79

2011/C 236E/13

Hodnotenie výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a odporúčania do budúcnosti
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (2009/2242(INI))

87

2011/C 236E/14

Športoví agenti hráčov
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov

99

2011/C 236E/15

Závery zo samitu EÚ – Rusko
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (31. mája – 1. júna 2010)

101

2011/C 236E/16

Izraelská vojenská operácia proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o izraelskej vojenskej operácii proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy

105

2011/C 236E/17

Obchodovanie s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné trestanie
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

107

2011/C 236E/18

Situácia na Kórejskom polostrove
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o situácii na Kórejskom polostrove

111

2011/C 236E/19

Bosna a Hercegovina
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o situácii v Bosne a Hercegovine

113

2011/C 236E/20

Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA

121

2011/C 236E/21

Vykonávanie smerníc prvého železničného balíka
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o vykonávaní smerníc prvého železničného balíka (2001/12/ES, 2001/13/ES a 2001/14/ES)

125

2011/C 236E/22

Povodne v stredoeurópskych krajinách a vo Francúzsku
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o povodniach v stredoeurópskych krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, a vo Francúzsku

128

2011/C 236E/23

Justičné vzdelávanie
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní – Štokholmský program

130

2011/C 236E/24

Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (2009/2107(INI))

132

2011/C 236E/25

Kongo
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o Konžskej demokratickej republike: prípad Floriberta Chebeyu Bahizira

142

2011/C 236E/26

Nepál
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o Nepále

145

2011/C 236E/27

Popravy v Líbyi
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o popravách v Líbyi

148

 

Streda 23. júna 2010

2011/C 236E/28

Systém včasného varovania pred pedofilmi a osobami, ktoré sexuálne obťažujú iné osoby
Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2010 o vytvorení systému včasného varovania pred pedofilmi a osobami, ktoré sexuálne obťažujú iné osoby

152

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok 15. júna 2010

2011/C 236E/29

Prispôsobenie rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve (2009/2062(REG))

153

2011/C 236E/30

Zriadenie a počet členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – EÚ
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o zriadení a počte členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – EÚ

159

 

Streda 16. júna 2010

2011/C 236E/31

Vytvorenie osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o vytvorení osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, jeho právomociach, počte členov a funkčnom období

160

 

III   Prípravné akty

 

Európsky parlament

 

Utorok 15. júna 2010

2011/C 236E/32

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: prepúšťanie v odvetví výroby minerálnych výrobkov v Španielsku
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0216 – C7-0115/2010 – 2010/2066(BUD))

161

PRÍLOHA

163

2011/C 236E/33

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: prepúšťanie v odvetví spracovania krištáľu v Írsku
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0196 – C7-0116/2010 – 2010/2067(BUD))

164

PRÍLOHA

166

2011/C 236E/34

Mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: prepúšťanie v drevárskej výrobe v Španielsku
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0205 – C7-0117/2010 – 2010/2068(BUD))

167

PRÍLOHA

169

2011/C 236E/35

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: technická pomoc na podnet Komisie
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0182 – C7-0099/2010 – 2010/2060(BUD))

170

PRÍLOHA

171

2011/C 236E/36

Finančné príspevky Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) (KOM(2010)0012 – C7-0024/2010 – 2010/0004(COD))

173

P7_TC1-COD(2010)0004Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 - 2010)

173

2011/C 236E/37

Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (11069/5/2009 – C7-0043/2010 – 2008/0247(COD))

174

P7_TC2-COD(2008)0247Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 15. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu.

174

 

Streda 16. júna 2010

2011/C 236E/38

Spoločný program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS–169) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS–169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi (KOM(2009)0610 – C7-0263/2009 – 2009/0169(COD))

175

P7_TC1-COD(2009)0169Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2010/EÚ o účasti Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

175

2011/C 236E/39

Štruktúry riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (KOM(2009)0139 – C7-0103/2009 – 2009/0047(COD))

176

P7_TC1-COD(2009)0047Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008

176

2011/C 236E/40

Európsky program monitorovania Zeme (GMES) (2011 – 2013) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (KOM(2009)0223 – C7-0037/2009 – 2009/0070(COD))

177

P7_TC1-COD(2009)0070Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 - 2013)

178

2011/C 236E/41

Uzavretie štatútu Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) ***
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí štatútu Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) Európskou úniou (08612/2010 – C7-0109/2010 – 2009/0085(NLE))

178

2011/C 236E/42

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku ***
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku (09898/2/2010 – C7-0145/2010– 2010/0066(NLE))

179

2011/C 236E/43

Prijatie eura Estónskom od 1. januára 2011 *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Estónskom od 1. januára 2011 (KOM(2010)0239 – C7-0131/2010 – 2010/0135(NLE))

181

2011/C 236E/44

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2010: oddiel III – Komisia (prebytok z roku 2009)
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (10930/2010 – C7-0153/2010 – 2010/2056(BUD))

184

2011/C 236E/45

Práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (00001/2010 – C7-0005/2010 – 2010/0801(COD))

185

P7_TC1-COD(2010)0801Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/…/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní

186

2011/C 236E/46

Organizácia pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (KOM(2008)0650 – C6-0354/2008 – 2008/0195(COD))

186

2011/C 236E/47

Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040 – C6-0052/2008 – 2008/0028(COD))

187

P7_TC1-COD(2008)0028Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, o zmene a doplnení nariadení (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a o zrušení smernice Komisie 87/250/EHS, smernice Rady 90/496/EHS, smerníc Komisie 94/54/ES a 1999/10/ES, smernice 2000/13/ES, smerníc Komisie 2002/67/ES a 2004/77/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 608/2004 ( 1 )

188

PRÍLOHA I

219

PRÍLOHA II

220

PRÍLOHA III

221

PRÍLOHA IV

223

PRÍLOHA V

224

PRÍLOHA VI

226

PRÍLOHA VII

229

PRÍLOHA VIII

230

PRÍLOHA IX

231

PRÍLOHA X

232

PRÍLOHA XI

233

PRÍLOHA XII

233

 

Štvrtok 17. júna 2010

2011/C 236E/48

Verejná ponuka cenných papierov a harmonizácia požiadaviek na transparentnosť (zmena a doplnenie smerníc 2003/71/ES a 2004/109/ES) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (KOM(2009)0491 – C7-0170/2009 – 2009/0132(COD))

235

P7_TC1-COD(2009)0132Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. júna 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/…/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

236

2011/C 236E/49

Program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1984/2003 (KOM(2009)0406 – C7-0124/2009 – 2009/0116(COD))

236

P7_TC1-COD(2009)0116Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1984/2003

237

2011/C 236E/50

Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (06714/2010 – C7-0067/2010 – 2010/0814(NLE))

237

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament ZASADANIE 2010 – 2011 Schôdza 15. až 17. a 23. júna 2010 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 257 E, 24.9.2010. Prijaté texty zo 16. júna 2010 o absolutóriu za rozpočtový rok 2008 boli uverejnené v Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 24. PRIJATÉ TEXTY

Utorok 15. júna 2010

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/1


Utorok 15. júna 2010
Transparentnosť v regionálnej politike a jej financovanie

P7_TA(2010)0201

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní (2009/2232(INI))

2011/C 236 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 174 až 178,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 284/2009 zo 7. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 397/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania (4),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2006, oddiel III – Komisia (5),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2007, oddiel III – Komisia (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o transparentnosti vo finančných otázkach (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (9),

so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnil Európsky parlament s názvom Iniciatíva za transparentnosť údajov a jej vplyv na kohéznu politiku,

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 3. mája 2006 o Európskej iniciatíve za transparentnosť (KOM(2006)0194),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2009 s názvom 20. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617/2),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0139/2010),

A.

keďže Komisia v roku 2005 prijala Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT) a následne v roku 2006 uverejnila zelenú knihu s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť riadenia EÚ a keďže poskytovanie verejných informácií o prijímaní finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom EIT,

B.

keďže na základe spoločného systému riadenia sa informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ spravujú na úrovni členských štátov a keďže úroveň zverejňovania týchto informácií sa v situácii, keď neexistuje konkrétna povinnosť v rámci EÚ, či chýba pevná „riadiaca ruka“ Komisie, medzi členskými štátmi významne líši a komplikuje sa tým porovnávanie na úrovni EÚ,

C.

keďže zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ umožňuje zapojenie verejnosti do zmysluplnej diskusie o využívaní verejných financií, čo je pre fungujúce demokracie nevyhnutné,

D.

keďže nebolo vytvorené žiadne prepojenie medzi EIT a regulovanejšou a záväznejšou oblasťou finančných kontrol a auditov,

E.

keďže EIT by mala mať výrazný vplyv, pokiaľ ide o zabezpečovanie transparentných partnerstiev v oboch smeroch a všetkých fázach programovacieho cyklu kohéznej politik; keďže však v nariadeniach nie je uvedený konkrétny rozsah, v ktorom majú byť do rozličných postupov programovania zapojení partneri, a ani sa nešpecifikujú opatrenia na dosiahnutie takéhoto zapojenia,

F.

keďže je nedostatok vopred poskytovaných informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov, a preto aj nedostatok transparentnosti, a keďže je tento stav potrebné zmeniť,

G.

keďže logika transparentnosti musí ísť ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov,

1.

domnieva sa, že transparentnosť v súvislosti s kohéznou politikou a jej programovacím cyklom, prideľovanie finančných prostriedkov a prístup k informáciám pre prípadných príjemcov podpory zo štrukturálnych fondov sú kľúčovými podmienkami pre splnenie všeobecných cieľov kohéznej politiky, a že transparentnosť by sa preto mala do procesov programovania kohéznej politiky a rozhodovania zaviesť ako hlavná zásada platná pre všetky odvetvia;

Uverejňovanie údajov o príjemcoch financovania v rámci kohéznej politiky

2.

s uspokojením konštatuje, že v súlade s požiadavkami EIT sa interaktívne mapy, ktoré sú prepojené so zoznamami príjemcov finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na príslušných vnútroštátnych alebo regionálnych internetových stránkach, zverejňujú na internetovej stránke generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku; žiada, aby členské štáty vhodnými prostriedkami podporovali používanie webovej stránky generálneho riaditeľstva REGIO s cieľom umožniť čo najširší prístup k tejto databáze; poznamenáva, že aj napriek tomu je pre zainteresované strany naďalej náročné sledovať využívanie verejných finančných prostriedkov; žiada Komisiu, aby konzultovala s týmito stranami o možnej náprave tejto situácie;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v týchto databázach umožnili plné vyhľadávanie a aby zabezpečili ich kompatibilitu s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ pri zachovaní ich lokálneho významu; v tejto súvislosti je dôležité zvážiť dvojjazyčné verzie (miestny jazyk a jeden z pracovných jazykov Komisie);

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť užitočnosť údajov poskytovaných o prijímateľoch, pokiaľ ide o obsah, ako aj spôsob predkladania; vyzýva preto Komisiu, aby určila podrobnejší a normatívnejší formát, v ktorom bude bližšie definovaná štruktúra, forma a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať; domnieva sa, že poskytovanie potrebných informácií by tiež malo uľahčiť vyhľadávanie na základe kritérií s cieľom získať okamžitý obraz o vyhľadávaných prvkoch;

5.

požaduje poskytovanie ďalších nevyhnutných informácií pri uverejňovaní zoznamov príjemcov a v prípade potreby aj zoznamov zúčastnených strán; odporúča preto, aby sa okrem súčasných minimálnych požiadaviek zvážila aj možnosť začleniť medzi údaje o príjemcoch aj miesto, ďalej sumarizujúce informácie o schválených projektoch, druhoch podpory a opis partnerov; žiada, aby sa v záujme skutočnej transparentnosti údaje spravovali štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom; domnieva sa, to je možné dosiahnuť bez zvýšenia výdavkov;

6.

žiada, aby boli v prípade programov v rámci európskej územnej spolupráce uvádzaní všetci, a nielen hlavní prijímatelia;

7.

zdôrazňuje, že úplné splnenie požiadaviek EIT je potrebné dosiahnuť príslušnými nariadeniami, lepšími usmerneniami, mechanizmom varovania a sankciami v prípade neplnenia ako poslednou možnosťou;

Transparentnosť a spoločné riadenie

8.

vyzýva Komisiu aby spresnila, akým spôsobom by sa mali zásady EIT uviesť do používania z pohľadu riadenia na úrovni operačných programov a ich komunikačných plánov; zdôrazňuje preto potrebu zavedenia jasnejších právnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia;

9.

zdôrazňuje potrebu navrhnúť znenie nariadení a vykonávacích predpisov takým spôsobom, aby boli postupy transparentné, prípadným príjemcom poskytovali lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížila sa administratívna záťaž na účastníkov, najmä prostredníctvom viacerých kľúčových opatrení, ako je zverejnenie usmerňujúcich poznámok týkajúcich sa vykonávania, na ktorom sa dohodla Komisia s členskými štátmi; vyzýva riadiace orgány v členských štátoch, aby transparentne prezentovali všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov; opakuje svoje stanovisko, že dobrá správa sa dosahuje vďaka transparentným a jasným postupom a v tejto súvislosti víta úsilie Komisie predložiť návrhy na zjednodušenie;

10.

poznamenáva, že cezhraničné a nadnárodné programy čelia z dôvodu rôznych administratívnych kultúr, národných nariadení a jazykov používaných v členských štátoch špecifickým ťažkostiam, ktoré ovplyvňujú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne aspekty týchto iniciatív; preto bude najdôležitejšie vypracovať špecifické predpisy týkajúce sa transparentnosti pri vzájomnej koordinácii a spolupráci rôznych riadiacich orgánov;

11.

zdôrazňuje, že podľa štúdie Európskeho parlamentu o EIT a jej vplyve na kohéznu politiku súvisí neplnenie minimálnych požiadaviek EIT skôr s nedostatkom administratívnej kapacity na strane riadiacich orgánov, ako s neochotou poskytnúť tieto údaje; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby poskytovanie ďalších údajov a informácií nemalo za následok ďalšiu administratívnu záťaž pre potenciálnych príjemcov, najmä tých, pre ktorých je už teraz ťažké splniť existujúce administratívne a finančné požiadavky na získanie grantov a verejných zákaziek;

12.

poukazuje na to, že požiadavky na ďalšie informácie a údaje musí na strane Európskej komisie dopĺňať poskytnutie ďalšej technickej podpory (semináre s účasťou úradníkov Komisie a miestnych alebo regionálnych pracovníkov zodpovedných za riadenie štrukturálnych fondov, výmena osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi, vydávanie konkrétnych usmernení) potenciálnym príjemcom, ktorí nemajú potrebnú technickú kapacitu; domnieva sa, že iba týmto spôsobom je možné zaistiť, aby v dôsledku snahy účastníkov o splnenie dodatočných požiadaviek na poskytovanie údajov a informácií nevynakladali na tento účel prostriedky určené na samotnú realizáciu projektov;

13.

zdôrazňuje význam poskytovania presných a včasných informácií zo strany členských štátov v rámci kontrolného systému, a tým aj potrebu vytvoriť prepojenie medzi EIT a finančnými kontrolami a auditmi; znovu opakuje svoj názor, že tzv. systém včasného varovania by mal fungovať v úzkom prepojení s centrálnou databázou vylúčených subjektov;

14.

žiada Komisiu, aby sledovala používanie zvýšených zálohových platieb prijatých členskými štátmi na základe zjednodušení z roku 2009 súvisiacich s nariadením (ES) č. 1083/2006;

15.

opakuje svoju požiadavku, aby sa poskytovali informácie týkajúce sa vrátenej a odobratej finančnej podpory v rámci EIT; naliehavo žiada členské štáty, aby tieto informácie poskytovali v plnom znení, a žiada Komisiu, aby ich sprístupnila rozpočtovému orgánu a verejnosti spolu s informáciami o finančných opravách po potvrdenom prípade podvodu, čím sa zaručí vysoká úroveň dôveryhodnosti a zodpovednosti voči európskej verejnosti;

16.

naliehavo žiada audítorov, aby zaujali prísnejší postoj vo vzťahu ku komunikačným a informačným požiadavkám vrátane postupu „odhaľ a napomeň“ (name and shame), najmä ak ide o vládnych predstaviteľov, a k využívaniu finančných opráv v prípade potvrdených prípadov podvodu;

17.

víta úsilie Komisie a Dvoru audítorov harmonizovať svoje audítorské metódy;

Transparentnosť a partnerstvo

18.

zdôrazňuje skutočnosť, že minimálne normy pre konzultácie sú súčasťou EIT a víta skutočnosť, že tieto normy presadzovala a uplatňovala Komisia v súvislosti s kohéznou politikou; vyzýva však Komisiu, aby umožnila zainteresovaným stranám poskytovať príslušnú spätnú väzbu v súvislosti s kvalitou procesu konzultácií; vyzýva regióny a členské štáty, aby využili existujúce skúsenosti EÚ s konzultáciami zainteresovaných strán;

19.

opakuje svoj názor, že partnerstvo je podmienkou transparentnosti, prístupnosti, efektívnosti a legitimity vo všetkých fázach programovania a vykonávania kohéznej politiky a môže zvýšiť angažovanosť a pocit zainteresovania verejnosti na výsledkoch programu; vyzýva preto členské štáty a riadiace orgány, aby od začiatku užšie zapojili miestne a regionálne orgány a iných zainteresovaných partnerov do všetkých fáz programovania a vykonávania kohéznej politiky, najmä prostredníctvom vytvorenia internetovej platformy na vnútroštátnej úrovni, ktorá zabezpečí prehľad o jestvujúcich finančných prostriedkoch a operačných programoch, a prostredníctvom podpory osvedčených postupov inými prostriedkami, a aby im poskytli neobmedzený prístup k všetkým projektovým dokumentom s cieľom lepšie využiť ich skúsenosti a vedomosti;

20.

požaduje väčšiu mieru usmerňovania zo strany Komisie o tom, ako uplatňovať doložku o partnerstve v aktuálnych programoch v praxi, a tiež uvedenie dostatočne záväzných predpisov o partnerstve v budúcich legislatívnych textoch; najmä pokiaľ ide o zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, teda volených orgánov, ktoré sú nevyhnutnými partnermi v celom procese;

21.

vyzýva na poskytovanie lepšie zameraných a pravidelných a včasných informácií partnerským organizáciám, najmä tým, ktoré sú členmi riadiacich štruktúr, a na širšie využívanie technickej pomoci pri podpore partnerstva, okrem iného aj poskytnutím možnosti partnerským organizáciám zúčastniť sa školení organizovaných pre príslušné výkonné orgány; vyzýva tiež, aby sa tieto školenia poskytovali v multimediálnej podobe s cieľom rozšíriť okruh cieľového publika a aby sa umožnili aj dodatočné konzultácie poskytované partnerskými organizáciami; zdôrazňuje dôležitosť tohto systému pre partnerov v najodľahlejších regiónoch EÚ, akými sú napríklad tzv. najvzdialenejšie regióny;

Zvýšenie transparentnosti vo vzťahu k financovaniu veľkých projektov zo strany EÚ

22.

vyzýva Komisiu na včasné zverejnenie informácií na internete a na zabezpečenie priameho prístupu k projektovej dokumentácii vrátane projektov iniciatívy JASPERS (žiadosť, štúdia realizovateľnosti, analýza nákladov a prínosov, hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.) k veľkým projektom, ihneď po tom, ako je Komisii doručená žiadosť členského štátu o financovanie, a predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie o poskytnutí financií; na tejto internetovej stránke Komisie by mala existovať možnosť zasielať komentáre k takýmto projektom;

23.

žiada, aby sa informácie o veľkých projektoch schválených alebo predložených na schválenie v programovom období 2007 – 2013 uverejnili na internete, a to aj spätne;

24.

navrhuje ustanoviť okolnosti, za ktorých sa nevyužité prostriedky môžu opätovne využiť, a tiež ustanoviť zodpovednosť inštitúcie rozhodujúcej o opätovnom prideľovaní týchto prostriedkov;

*

* *

25.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(2)  Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 94, 8.4.2009, s. 10.

(4)  Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 3.

(5)  Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2009, s. 23.

(6)  Ú. v. EÚ L 255, 26.9.2009, s. 24.

(7)  Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 1.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0492.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0165.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/6


Utorok 15. júna 2010
Mandát na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011

P7_TA(2010)0205

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011 (2010/2002(BUD))

2011/C 236 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozpočtu na rozpočtový rok 2011, ktorý Komisia prijala 27. apríla 2010 (SEK(2010)0473),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID) (1),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie dohodnuté na zmierovacom zasadnutí 18. novembra 2009 o prechodných opatreniach uplatniteľných na rozpočtový postup po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (2),

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o prioritách pre rozpočet na rok 2011 – oddiel III – Komisia (3),

so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 16. marca 2010 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2011,

so zreteľom na kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0183/2010),

A.

keďže rozpočtový postup na rok 2011 je prvý svojho druhu v rámci Lisabonskej zmluvy a keďže jeho jediné čítanie si vyžaduje zvýšenú spoluprácu a koordináciu s druhou zložkou rozpočtového orgánu, aby sa mohla počas zmierovacieho postupu docieliť zhoda o všetkých výdavkoch,

B.

keďže cieľom trialógu, ktorý sa má konať v júli, by malo byť vyjasnenie postojov pred tým, než Rada prijme svoju pozíciu k návrhu rozpočtu, aby sa mohli vopred vymedziť body, v ktorých sa dosiahla dohoda,

Návrh rozpočtu na rok 2011

Všeobecné poznámky

1.

poznamenáva, že celková suma návrhu rozpočtu (NR) na rok 2011 predstavuje 142 576,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 130 147,2 milióna EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch, čím sa ponecháva rezerva 1 224,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 4 417,8 milióna EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch; poznamenáva, že tieto celkové sumy predstavujú 1,15 % a 1,05 % predpokladaného HND EÚ na rok 2011;

2.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nárast viazaných rozpočtových prostriedkov predstavuje len 0,77 % oproti rozpočtu prijatému na rok 2010, čo je rozdiel, ktorý nie je v zhode so všeobecne vyjadrenými očakávaniami, že rozpočet EÚ bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore európskych hospodárstiev v období po kríze; berie na vedomie, že výdavkové rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 5,85 %, no pripomína, že abnormálne nízka úroveň výdavkových rozpočtových prostriedkov v roku 2010 poskytuje matematické vysvetlenie tohto nárastu; pripomína, že vo viacročnom finančnom rámci (VFR) sú stanovené stropy vo výške 142 965 miliónov EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 134 280 miliónov EUR pre výdavkové rozpočtové prostriedky v bežných cenách;

3.

berie na vedomie zníženie rozdielu medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami oproti rozpočtu na rok 2010 (12 429 miliónov EUR v porovnaní s 18 535 miliónmi EUR), čo naznačuje lepšie plnenie rozpočtu EÚ, no zároveň zdôrazňuje, že VFR stanovuje rozdiel medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami na rok 2011 len vo výške 8 366 miliónov EUR; v tejto súvislosti pripomína, že tieto rozdiely vytvárajú deficity z dlhodobého hľadiska, a preto by sa malo zabrániť ich vzniku z dôvodu udržateľnosti rozpočtu a schopnosti financovať ho;

4.

zdôrazňuje, že podstatná časť (70 %) celkovej rezervy vo výške 1 224,4 milióna EUR v NR pochádza z rezervy v rámci okruhu 2 týkajúceho sa ochrany a riadenia prírodných zdrojov a že ostatné okruhy, najmä okruhy 1a, 3b a 4, majú veľmi obmedzené rezervy, čím sa úmerne znižuje schopnosť EÚ reagovať na zmeny v politikách a na nepredvídané potreby a zároveň zachovať jej priority;

5.

ďalej zdôrazňuje, že rezerva v okruhu 2 by mohla byť v skutočnosti nižšia, keďže trhové podmienky sa môžu zmeniť;

6.

víta, že Komisia uverejnila správu o fungovaní MID (KOM(2010)0185) a v tejto súvislosti pripomína, že sa očakáva návrh na jej podstatnú revíziu a že ťažkosti zaznamenané v predchádzajúcich rozpočtových postupoch v súvislosti s dôkladnou a uspokojivou reakciou na rôzne problémy, ktoré vznikli, si nevyhnutne vyžadujú revíziu súčasného VFR; pripomína, že od Komisie očakáva predloženie konkrétnych návrhov na revíziu VFR do konca prvého polroka 2010;

7.

poukazuje na veľký počet nedoriešených postupov s ďalekosiahlymi dôsledkami na rozpočet, ktoré budú musieť schváliť obe zložky rozpočtového orgánu v roku 2011 (preskúmanie rozpočtu, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), opravné rozpočty, preskúmanie MID, revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách atď.);

8.

berie na vedomie priority stanovené Komisiou (menovite podpora hospodárstiev EÚ v období po kríze a prispôsobovanie sa novým požiadavkám, t. j. implementácia Lisabonskej zmluvy, nové orgány finančného dohľadu, financovanie iniciatívy Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), realizácia Štokholmského programu atď.) a kladie si otázku, či mierny nárast viazaných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 je dostatočný na ich realizáciu;

9.

zdôrazňuje význam dôraznej európskej odpovede na krízu a na nestabilitu finančných trhov, ktorá by mala zahŕňať vyššiu finančnú kapacitu a pružnosť rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti žiada od Rady a Komisie ďalšie podrobné informácie o dôsledkoch, ktoré by mohol mať európsky mechanizmus finančnej stabilizácie dohodnutý na mimoriadnom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 9. – 10. mája 2010 pre rozpočet EÚ; v záujme predchádzania ďalším krízam okrem toho žiada zriadiť účinný systém monitorovania zahŕňajúci priame poskytovanie informácií Európskemu parlamentu;

10.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z rozpočtového hľadiska nie je v NR na rok 2011 možné jasne vymedziť finančné dôsledky kľúčových iniciatív stratégie EÚ 2020, ako sú Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie, a vyjadruje veľké pochybnosti, pokiaľ ide o schopnosť zabezpečiť primerané financovanie týchto kľúčových iniciatív v rámci súčasného finančného rámca;

11.

pripomína, že ako sa uvádza v jeho uznesení z 25. marca 2010 o prioritách pre rozpočet na rok 2011, mládež je jednou z kľúčových priorít rozpočtu na rok 2011, ktorá by sa mala podporovať ako prierezová téma EÚ, pričom by sa rozvíjala synergia medzi rozličnými oblasťami politiky súvisiacimi s mládežou, najmä vzdelávaním, zamestnanosťou, podnikaním a zdravím, a zároveň by sa uľahčovalo a podporovalo sociálne začlenenie, posilňovanie postavenia, rozvoj zručností a mobilita mladých ľudí; zdôrazňuje, že na politiku v oblasti mládeže by sa malo hľadieť v širšom zmysle tak, aby zahŕňala možnosť jednotlivcov viackrát vo svojom živote zmeniť pozíciu a postavenie a bez obmedzenia meniť sféry pôsobenia, akými sú odborná príprava na povolanie, akademické či pracovné prostredie a odborné vzdelávanie, a že v tomto zmysle by jedným z cieľov malo byť napomáhanie prechodu zo vzdelávacieho systému na trh práce;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nesmierne vysokej dôležitosti a veľmi vysokej úrovni plnenia dosahujúcej každoročne v období 2007 – 2009 výšku medzi 95 – 100 % je nárast rozpočtových prostriedkov navrhnutý v NR na kľúčové nástroje a programy týkajúce sa mládeže, ako sú program celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii a Erasmus Mundus, skôr symbolický; domnieva sa, že tento nárast neumožní EÚ primerane sa zaoberať touto prioritou, a preto mieni poskytnúť dodatočnú podporu týmto programom; v tejto súvislosti pripomína, že tieto programy majú bezpochyby európsku pridanú hodnotu a veľkou mierou prispievajú k vytváraniu silnej európskej občianskej spoločnosti, a to napriek nízkej úrovni finančných prostriedkov, ktoré získavajú;

13.

žiada ďalšie vyjasnenie rozdelenia prevádzkových a administratívnych výdavkov, pričom uznáva úsilie vyvinuté v súvislosti s uvádzaním administratívnych výdavkov mimo okruhu 5; poznamenáva, že už značná suma v skutočnosti administratívnych výdavkov sa financuje z prevádzkových rozpočtových prostriedkov;

14.

je odhodlaný viesť rokovania o rozpočte na rozpočtový rok 2011 konštruktívnym a otvoreným spôsobom, pričom bude brať zreteľ na ciele efektivity a európskej pridanej hodnoty; na druhej strane očakáva, že druhá zložka rozpočtového orgánu zaujme kooperatívny prístup zabezpečujúci skutočný politický dialóg a odchýli sa od bežného „účtovníckeho prístupu“, v ktorom sa úsporám a príspevkom členských štátov prikladá nadmerne dôležité miesto v rokovaniach; pripomína, že zmluva nielen pozmenila právny rámec rozpočtového postupu, ale zaviedla aj novú metódu a nové termíny na rokovanie a dosiahnutie kompromisov;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočet EÚ je v porovnaní s národnými rozpočtami veľmi obmedzený; preto pripomína, že v záujme uplatňovania spoločných stratégií EÚ treba vytvoriť synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami; zdôrazňuje, že jednotnosť prináša výraznejší vplyv európskych politík, čím sa dosahuje skutočná európska pridaná hodnota a zároveň sa podporujú dlhodobé ciele politík; je presvedčený, že rozpočet EÚ môže byť v kľúčových oblastiach užitočný pre podporu dlhodobých investícií a pracovných miest; očakáva, že Rada to náležite zohľadní pri rozhodovaní o rozpočte EÚ a že sa zdrží paušálneho znižovania prostriedkov, aj keď je situácia v oblasti verejných financií členských štátov mimoriadne ťažká;

16.

pripomína svoje priority vyjadrené vo vyššie uvedenom uznesení z 25. marca 2010;

Okruh 1a

17.

berie na vedomie nárast viazaných rozpočtových prostriedkov o 4,4 % (na 13 437 miliónov EUR) a výdavkových rozpočtových prostriedkov o 7 % (na 11 035 miliónov EUR (4) spolu s rezervou vo výške 50,1 milióna EUR (v porovnaní s 37 miliónmi EUR vo finančnom plánovaní), ktorá pochádza z poklesu rozpočtových prostriedkov na výdavky administratívnej a technickej podpory (bývalé riadky BA) a na decentralizované a výkonné agentúry a z poklesu rozpočtových prostriedkov na viacero programov, ako Clá 2013 a program CIP pre podnikanie a inovácie;

18.

pripomína, že MSP zohrávajú významnú úlohu pri zaisťovaní obnovy a rastu hospodárstva EÚ; žiada posilnenú podporu všetkých programov a nástrojov zameraných na podporu MSP, a v tejto súvislosti je znepokojený navrhovaným znížením výdavkových rozpočtových prostriedkov na program CIP pre podnikanie a inovácie;

19.

pripomína, že nové potreby, ktoré sa majú financovať z tohto okruhu (program vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky, európske orgány finančného dohľadu, ITER a GMES vrátane požiadavky Európskeho parlamentu na vyššie rozpočtové prostriedky na prevádzkovú fázu), neboli zabezpečené, keď sa prijímal súčasný VFR; zdôrazňuje, že financovanie týchto potrieb by nemalo ísť na úkor financovania ostatných programov a akcií v okruhu 1a, ktoré sú kľúčové v rámci úsilia o obnovu Európy v období po kríze;

20.

pripomína, že Plán hospodárskej obnovy Európy (PHOE) je čiastočne financovaný z tohto okruhu, rovnako ako veľký počet viacročných programov (CIP, 7. RP, TEN, Galileo/Egnos, Marco Polo II a program Progress), ktoré dosiahnu svoj vrchol v roku 2011; preto opakovane vyzýva Komisiu, aby predložila nadväznú správu o realizácii PHOE vrátane opatrení, ktorými bola poverená EIB;

21.

víta nárast rozpočtových prostriedkov na hlavné programy (7. RP – 13,8 %, CIP – 4,4 %, Celoživotné vzdelávanie – 2,6 %, TEN – 16,8 %) a zdôrazňuje, že tieto programy poskytujú významnú podporu v rámci protikrízovej hospodárskej stratégie EÚ;

22.

zdôrazňuje, že okruh 1a zahŕňa mnoho kľúčových iniciatív stratégie EÚ 2020, ako sú Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z hľadiska rozpočtu je nemožné jasne vymedziť finančné dôsledky stratégie EÚ 2020, a vyjadruje pochybnosti v súvislosti s kapacitou na zabezpečenie primeraného financovania týchto iniciatív v rámci súčasného finančného rámca;

23.

pripomína, že priority na rok 2011 sa vzhľadom na stratégiu EÚ 2020 budú financovať hlavne z tohto okruhu a že právomoci EÚ vyplývajúce z nadobudnutia platnosti zmluvy budú pravdepodobne mať rozpočtové dôsledky; zdôrazňuje, že vesmírna politika, ktorá je konkrétnym príkladom európskej priemyselnej politiky podporujúcej európsky vedecký, technologický a environmentálny pokrok a zároveň posilňujúcej priemyselnú konkurencieschopnosť, si vyžaduje, aby EÚ a členské štáty vyvinuli dodatočné úsilie s finančným dosahom v rámci GMES;

24.

víta iniciatívu Komisie Mládež v pohybe zameranú na zvýšenie výkonu a medzinárodnej atraktivity európskych inštitúcií vyššieho vzdelávania a na zvýšenie celkovej úrovne vzdelania a odbornej prípravy v EÚ; rozhodne podporuje presadzovanie rovnosti príležitostí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na ich predošlé vzdelanie; zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočného financovania ambicióznej politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v stratégii EÚ 2020; zdôrazňuje, aby EÚ využila všetky svoje prostriedky na splnenie tohto ambiciózneho cieľa, ktorý vytvára bezprecedentný impulz na rozvoj komplexnej politiky EÚ v oblasti mládeže; zdôrazňuje však, že zavedenie takejto prierezovej kľúčovej iniciatívy zahrnujúcej viacero odlišných a zavedených programov EÚ v tejto oblasti by nemalo znižovať význam jednotlivých programov;

25.

zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky, ktoré sa v budúcnosti poskytnú na nástroje, ako je program celoživotného vzdelávania a prierezové zručnosti, napríklad e-zručnosti, medzinárodné zručnosti, podnikateľské zručnosti a mnohojazyčnosť, by mali odrážať vysokú európsku pridanú hodnotu, ktorú tieto nástroje prinášajú, a mali by preto byť prioritou v rozpočte na rok 2011;

26.

vyjadruje sklamanie, že cestovný ruch, ktorý sa nepriamo podieľa na tvorbe viac než 10 % HDP EÚ a ktorý je po ratifikácii Lisabonskej zmluvy v plnej právomoci EÚ, nie je jasne vymedzený v NR na rok 2011;

27.

berie na vedomie, že sa po prvýkrát vyčlenili výdavkové rozpočtové prostriedky na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, a považuje to za dôležitý prvok pri celkových úvahách o riadení a viditeľnosti tohto fondu; domnieva sa však, že tieto výdavkové rozpočtové prostriedky by nemuseli stačiť na pokrytie súm potrebných na využitia EGF v roku 2011; preto opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku nefinancovať využívanie EGF výlučne prevodmi z položiek ESF a žiada Komisiu, aby na tento účel určila a bez ďalšieho odkladu využívala rôzne rozpočtové riadky; zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť a skrátiť postup mobilizácie fondu (5);

28.

berie na vedomie veľmi mierne zvýšenie či stagnáciu (v porovnaní s rozpočtom na rok 2010) viazaných rozpočtových prostriedkov pre EURES a tri rozpočtové riadky, ktoré podporujú pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg; domnieva sa, že v súčasnej situácii hromadného prepúšťania a reštrukturalizácie spôsobenej krízou je potrebné posilniť tieto rozpočtové riadky;

Okruh 1b

29.

poznamenáva, že NR na rok 2011 stanovuje nárast viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 3,2 % na 50 970 miliónov EUR, z čoho 39 891,5 milióna EUR je určených na štrukturálne fondy (EFRR a ESF) – suma podobná s údajom z roku 2010 – a 11 078,6 milióna EUR na Kohézny fond;

30.

poznamenáva, že tento návrh je v súlade s vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo VFR, pričom sa zohľadňuje technická úprava finančného rámca na rok 2011 (6) (nárast vo výške 336 miliónov EUR), ako sa ustanovuje v bode 17 MID; v tejto súvislosti berie na vedomie rezervu vo výške 16,9 milióna EUR, ktorá vyplýva hlavne z vyčlenených prostriedkov na technickú pomoc a predstavuje 0,03 % okruhu;

31.

víta 16,9 % nárast výdavkových rozpočtových prostriedkov navrhovaný na rok 2011 na 42 541 miliónov EUR, vyjadruje však obavu z toho, že platobné potreby sa určili na základe historických platobných sadzieb vzhľadom na príslušné tranže záväzkov v programovom období 2000 – 2006, pričom plnenie programu bolo oveľa pomalšie na začiatku obdobia 2007 – 2013, a preto bude treba rýchlo napredovať, najmä v roku 2011;

32.

pochybuje o tom, že uskutočnené úpravy, najmä prostredníctvom vyčlenenia oneskorených platieb ako podielu očakávaných platieb v budúcich rokoch, sú úplne vhodné na pokrytie všetkých dodatočných platobných potrieb vyplývajúcich najmä z týchto skutočností:

nedávne legislatívne zmeny, ktoré sa zameriavajú hlavne na uľahčenie riadenia financovania EÚ a na urýchlenie investícií;

rok 2011 bude prvým rokom, kedy budú schválené všetky systémy riadenia a kontroly, čo je predpokladom pre priebežné platby, čo znamená, že plnenie programov dosiahne stálu rýchlosť, keďže už boli vybrané projekty za viac než 93 miliárd EUR alebo 27 % celkového objemu prostriedkov na dané obdobie, a to ku koncu marca 2010;

očakáva sa, že uzatváranie programov za obdobie 2000 – 2006 bude v roku 2011 pokračovať, čo si vyžiada uskutočnenie konečných platieb, ale aj uvoľnenie určitých zdrojov na ďalšie urýchlenie realizácie programov na obdobie 2007 – 2013;

33.

okrem toho sa domnieva, že primerané prostriedky na politiku súdržnosti sú kľúčové pre urýchlenie obnovy európskeho hospodárstva a na doplnenie stratégie Európa 2020 pre regióny; zdôrazňuje synergické efekty makroregionálnej spolupráce v EÚ pre dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a potrebu vyčleniť dostatočné prostriedky na realizáciu existujúcich makroregionálnych stratégií; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby bezodkladne predložili a prijali opravný rozpočet, ak by výdavkové rozpočtové prostriedky nestačili na pokrytie potrieb;

34.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktoré majú nízku mieru využitia prostriedkov, aby sa ďalej zlepšovala situácia v súvislosti s využitím na mieste; uvedomuje si, že pomalé tempo využívania prostriedkov môže ohroziť postupnú realizáciu politík EÚ;

35.

žiada Komisiu, aby tiež ďalej premýšľala nad tým, ako reorganizovať komplexný systém pravidiel a požiadaviek stanovených Komisiou a/alebo členskými štátmi, aby bolo možné viac sa zamerať na dosiahnutie cieľov a menej na zákonnosť a správnosť bez toho, aby sa upustilo od kľúčovej zásady riadneho finančného hospodárenia; zdôrazňuje, že takáto úvaha by mohla tiež prispieť k lepšiemu návrhu základných pravidiel nasledujúceho programového obdobia; pripomína v tejto súvislosti spoločné vyhlásenie z novembra 2009 o jednoduchšom a cielenejšom využívaní štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v súvislosti s hospodárskou krízou;

Okruh 2

36.

pripomína, že jednou z hlavných zmien, ktoré sa zaviedli v ZFEÚ, je zrušenie rozlišovania medzi povinnými a nepovinnými výdavkami v rozpočtovom postupe, čím sa konečne umožnilo dvom zložkám rozpočtového orgánu rokovať v rovnocennej pozícii o všetkých ročných rozpočtových prostriedkoch; pripomína, že povinné výdavky sa na celkovom rozpočte podieľali takmer 34 %, pričom väčšina z nich spadala pod okruh 2;

37.

zdôrazňuje, že v ostatných rokoch rozpočtový orgán využil tento okruh na dosiahnutie celkovej dohody o ročných rozpočtoch prostredníctvom využitia rezervy alebo presunu rozpočtových prostriedkov na využitie v iných programoch alebo akciách;

38.

berie na vedomie, že napriek tvrdeniu, že rozpočtové prostriedky zostávajú stabilné, pripísané príjmy poklesli o viac než 25 % v roku 2011, podpora trhu poklesla o takmer 22 % (na 3 491 miliónov EUR) a rozpočtové prostriedky na veterinárne a fytosanitárne opatrenia vykazujú 7,8 % pokles; vyjadruje obavy nad optimistickými predpokladmi Komisie (vzhľadom na zvýšenú trhovú volatilitu a citlivosť poľnohospodárskej činnosti na zdravotné rizika) v súvislosti s trendami na poľnohospodárskych trhoch v roku 2011, čo viedlo k zníženiu výdavkov súvisiacich s trhom o približne 900 miliónov eur; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby pozorne sledovali vývoj na poľnohospodárskych trhoch a aby boli pripravené rýchlo a účinne reagovať prijatím opatrení na vytvorenie záchrannej siete zameranej na zmierňovanie nepriaznivého vývoja na trhoch a kolísania trhových cien; vyjadruje tiež obavy v súvislosti s plánovaným znížením rozpočtových prostriedkov na veterinárne a fytosanitárne opatrenia vzhľadom na potrebu naďalej venovať veľkú pozornosť otázke eliminácie ochorení zvierat;

39.

víta nárast rozpočtových prostriedkov na neviazanú priamu pomoc (9,7 %), na programy ovocia a zeleniny v školách (50 % zvýšenie na 90 miliónov EUR) a program mlieka v školách (5,3 %), ako aj rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program pomoci odkázaným osobám; s uspokojením berie na vedomie trvalé znižovanie vývozných náhrad od roku 2007 (na 166 miliónov EUR v NR 2011);

40.

víta rozhodnutie Komisie prideliť prostriedky, ktoré niektoré členské štáty nevyužili, iným členským štátom, ktoré úspešne vykonávajú tento program;

41.

poznamenáva, že opatrenia na ochranu klímy sú prioritou, ako je to stanovené v stratégii Európa 2020, a berie na vedomie zmenu v názve hlavy 07 na „Opatrenia v oblasti životného prostredia a ochrany klímy“; berie na vedomie nárast rozpočtových prostriedkov navrhovaných na realizáciu politiky a legislatívy EÚ v oblasti akcie pre klímu a novú prípravnú akciu pre optimalizáciu akcie pre klímu a prispôsobenie;

42.

víta nárast viazaných rozpočtových prostriedkov na LIFE+ na 333,5 milióna EUR (zvýšenie o 8,7 %) a víta prudký nárast výdavkových rozpočtových prostriedkov (o 24,3 % na 268,2 milióna EUR) v súlade so zlepšenými mierami plnenia, a to aj vzhľadom na opatrenia nadväzujúce na plánovanú stratégiu pre biodiverzitu v roku 2010; zdôrazňuje, že obrovské výzvy v oblasti životného prostredia vrátane znečistenia vody, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú dodatočnú finančnú snahu v rámci tohto programu;

43.

pripomína, že osobitné opatrenia na podporu trhu v mliekarenstve schválené v rámci rozpočtu na rok 2010 určené na zmiernenie dôsledkov krízy v mliekarenstve bol navrhovaný ako jednorazové opatrenie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako členské štáty využívajú mimoriadne prostriedky pre mliekarenský sektor v sume 300 mil. EUR, a predložila hodnotenie tohto opatrenia spolu s návrhmi na trvalý prístup a konkrétnymi návrhmi na riešenie problému kolísania cien v tomto odvetví;

44.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že politický význam spoločnej rybárskej politiky (SRP) sa adekvátne nezohľadňuje v návrhu rozpočtu na rok 2011; poukazuje na to, že prostriedky navrhnuté na rozvoj integrovanej námornej politiky nestačia na pokrytie najdôležitejších aspektov pre začatie vykonávania tejto novej politiky; zdôrazňuje, že nová námorná politika Európskej únie by sa mohla rozvíjať na úkor existujúcich prioritných oblastí SRP, pokiaľ ide o ich rozpočtové prostriedky; zdôrazňuje, že takáto politika si vyžiada adekvátne financovanie z viacerých rozpočtových riadkov;

Okruh 3a

45.

konštatuje, že celkové zvýšenie prostriedkov spadajúcich do tohto okruhu (+ 12,8 %) sa zdá byť praktickým prejavom ambícií v tejto oblasti vyjadrených v Lisabonskej zmluve a Štokholmskom programe;

46.

zdôrazňuje, že sú potrebné zvýšené rozpočtové prostriedky na zlepšenie podmienok väzby; pripomína, že ako je uvedené v Štokholmskom programe, je potrebné zaviesť opatrenia sociálneho začlenenia a programy sociálneho presídľovania a podporiť protidrogové iniciatívy (zahŕňajúce prevenciu, rehabilitáciu a znižovanie škôd);

47.

v tejto súvislosti berie na vedomie oznámenie Komisie o pláne opatrení na vykonávanie Štokholmského programu a v oblasti prisťahovalectva a podpory začleňovania prisťahovalcov víta navrhované zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na Fond pre vonkajšie hranice (254 mil. EUR, + 22 %), Európsky fond pre návrat (114 mil. EUR, + 29 %) a Európsky fond pre utečencov (94 miliónov EUR, + 1,3 %);

48.

berie na vedomie, že navrhované zníženie rozpočtových prostriedkov pre agentúru Frontex na rok 2011 napriek rastúcemu objemu jej práce vyplýva z aktualizovaného hodnotenia jej nevyužitých rozpočtových prostriedkov a každoročných prebytkov;

49.

víta prijatie nariadenia o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EASO začne svoju činnosť v dostatočnom časovom predstihu pred rokom 2011 a že sa pre tento úrad poskytnú dostatočné finančné zdroje, aby mohol začať vykonávať svoj mandát;

50.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v očakávaní predloženia návrhu nariadenia o Europole (plánované na rok 2013), ktorý je od roku 2010 agentúrou EÚ financovanou z rozpočtu EÚ, objem rozpočtových prostriedkov na rok 2011 (82,9 mil. EUR) zostáva takmer rovnaký ako na rok 2010 (79,7 mil. EUR) aj napriek výzve na posilnenie Europolu v Štokholmskom programe;

51.

konštatuje, že napriek tomu, že harmonogram vývoja a začatia prevádzky Schengenského informačného systému II (SIS II) nie je istý, navrhuje sa len mierne zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov z 35 mil. EUR na 30 mil. EUR, zatiaľ čo výdavkové rozpočtové prostriedky sa zvýšia z 19,5 mil. EUR na 21 mil. EUR; pripomína, že Komisia predpokladala sumu 27,91 mil. EUR do začatia prevádzky SIS II vo štvrtom štvrťroku 2011; poukazuje na to, že budovanie systému SIS II už zaostáva za harmonogramom a s najväčšou pravdepodobnosťou sa neukončí do konca roka 2011; vzhľadom na to, že prechod na SIS II je čoraz nepravdepodobnejší a v súčasnosti sa pripravuje náhradné riešenie, považuje za potrebné zapísať časť týchto prostriedkov do rezervy až do vykonania podrobnejšej analýzy;

52.

zdôrazňuje, že financovanie plánovanej Agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nesmie viesť k vývoju ďalších informačných systémov predtým, ako SIS II alebo alternatívne riešenie a VIS začnú prevádzku; požaduje, aby boli jasne špecifikované náklady na túto agentúru a jej projekty;

Okruh 3b

53.

pripomína, že okruh 3b pokrýva otázky, ktoré najviac zaujímajú európskych občanov, napríklad mládež, vzdelávacie a kultúrne programy, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, nástroj civilnej ochrany a politika v oblasti komunikácie; preto s veľkým znepokojením konštatuje, že celkové rozpočtové prostriedky sú už druhý rok po sebe nižšie, pričom viazané rozpočtové prostriedky klesli v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 o 0,03 % (na 667,8 mil. EUR) a výdavkové rozpočtové prostriedky o 3,1 % (na 638,9 mil. EUR) a rezerva predstavuje 15,2 mil. EUR;

54.

konštatuje, že navrhované zvýšenie prostriedkov na niektoré programy (Médiá 2007, Kultúra 2007, Verejné zdravie atď.) bolo umožnené tým, že neboli vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky na niekoľko pilotných projektov a prípravných akcií; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad tým, že nízka rezerva poskytne len obmedzený manévrovací priestor pri rozhodovaní o zvýšení prostriedkov na priority, z ktorých majú občania priamy úžitok, a pri schvaľovaní návrhov projektov a opatrení;

55.

znova zdôrazňuje, že sa bezodkladne musí začať koordinovane a všestranne investovať do mládeže v rámci rôznych politík a že v súlade s tým by sa malo navrhnúť zvýšenie prostriedkov na nástroj pre politiku v oblasti mládeže; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom ambícií, ktorý preukázala Komisia tým, že sa riadne nevenovala tejto priorite, a potvrdzuje svoj zámer zmeniť a doplniť návrh rozpočtu s cieľom zaistiť primerané financovanie tejto priority;

56.

pripomína, že podpora a presadzovanie spolupráce v oblasti mládeže a športu je prioritou rozpočtu na rok 2011, a zdôrazňuje, že finančná podpora špeciálnych každoročných podujatí je dôležitým nástrojom slúžiacim na tento účel; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v návrhu rozpočtu na rok 2011 neboli vyčlenené žiadne viazané rozpočtové prostriedky (p.m. pri viazaných rozpočtových prostriedkoch a len 2,9 mil. EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch) v porovnaní s 9,8 mil. EUR, resp. 10,25 mil. EUR v rozpočte na rok 2010;

57.

víta začatie Európskeho roku dobrovoľníctva v roku 2011, ktorý nadviaže na prípravnú akciu začatú v rámci rozpočtu na rok 2010, a pripomína rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady zvýšiť celkovú dotáciu stanovenú v príslušnom legislatívnom akte na 8 mil. EUR;

58.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou rozpočtových prostriedkov – ktoré sa dokonca v niektorých prípadoch znížili v porovnaní s rokom 2010 – vyčlenených na programy podporujúce európske občianstvo, komunikáciu a informácie pre médiá; domnieva sa, že tieto programy tvoria základný prvok pri formovaní európskej identity a komunikácii európskeho projektu občanom EÚ;

59.

vyjadruje poľutovanie nad zníženou úrovňou rozpočtových prostriedkov na program Daphne a poukazuje na možné negatívne dôsledky tejto skutočnosti na boj proti násiliu; vyzýva, aby sa pokračovalo vo financovaní súčasných aj nových účinných opatrení s cieľom bojovať proti všetkým formám násilia na deťoch, mladých ľuďoch a ženách;

Okruh 4

60.

opätovne poukazuje na veľmi malé rezervy, ktoré sú k dispozícii v okruhu 4 a ktoré neumožňujú EÚ adekvátne reagovať na opakované a vznikajúce krízy a núdzové situácie; zdôrazňuje, že zvyšujúci sa a neúnosný rozdiel medzi týmto podfinancovaným okruhom a novými politickými záväzkami Rady na svetovej scéne možno vyriešiť len revíziou stropu v rámci existujúceho VFR (7);

61.

víta navrhované zvýšenie rozpočtových prostriedkov na južnú i východnú vetvu ESP, a najmä na dimenziu Východného partnerstva v rámci východnej vetvy; pozorne si všíma navrhované vyprázdnenie rozpočtového riadku týkajúceho sa stratégie EÚ pre Baltské more, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že na túto stratégiu nebola rovnaká suma vyčlenená v rámci východnej vetvy ESP;

62.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v záujme splnenia cieľov a zabezpečenia účinnej implementácie Východného partnerstva sa poskytne dodatočná finančná pomoc pre nové viacročné indikatívne programy v rámci ENPI a národné indikatívne programy na obdobie 2011 – 2013, ktoré sa vzťahujú na krajiny Východného partnerstva;

63.

je maximálne znepokojený navrhovaným znížením viazaných rozpočtových prostriedkov určených na finančnú pomoc Palestíne, mierový proces a pre UNRWA o viac ako 32 %, pričom poukazuje na opakované potreby dodatočných zdrojov; domnieva sa, že vyhlásenie Komisie o „výnimočne vysokých dotáciách z predošlých rokov, ktoré nemožno zachovať bez toho, aby bolo ohrozené financovanie určené pre iné krajiny v regióne“ len posilňuje naliehavú potrebu dôkladne prehodnotiť finančné kapacity v rámci okruhu 4 a nemalo by viesť k zníženiu finančnej pomoci, ktorá je životne dôležitá pre obyvateľov Palestíny, Palestínsku samosprávu a UNRWA; opätovne zdôrazňuje svoju podporu Palestínskej samospráve pri posilňovaní jej inštitucionálnych kapacít; poukazuje na to, že aj keby mala byť EÚ pripravená rozšíriť svoj balík pomoci pre obyvateľov Palestíny, jej pripravenosť nie je nekonečná, a trvá na tom, že napriek tomu, že humanitárna pomoc musí zostať nepodmienená, EÚ musí mať politickú úlohu, ktorá poskytuje hmatateľné výsledky v pokroku pri budovaní palestínskeho štátu, ktoré zodpovedajú významnému rozsahu finančnej pomoci a ekonomickému vplyvu v regióne;

64.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani využitie celej rezervy v okruhu 4 výlučne na finančnú pomoc Palestíne by nestačilo na dosiahnutie úrovne viazaných rozpočtových prostriedkov z roku 2010 (295 mil. EUR v roku 2010 v porovnaní s hypotetickými 270 mil. EUR v roku 2011);

65.

berie na vedomie výrazné zvýšenie rozpočtových prostriedkov (o 13,2 %) určených na proces rozširovania, v ktorom sa v roku 2011 očakáva ďalší pokrok (prebiehajúce i potenciálne rokovania s Chorvátskom, Islandom, FYROM, Tureckom a krajinami západného Balkánu);

66.

navrhované zvýšenie prostriedkov na nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) považuje za primerané, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia zavádzajúco vydáva zvýšenie o 65 mil. EUR na životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi za opatrenie nadväzujúce na Kodanskú dohodu, aj keď toto zvýšenie vychádza z finančného plánovania, a nie z rozpočtu na rok 2010 (v NR na rok 2011 sa v skutočnosti uvádza zníženie prostriedkov v tomto riadku o 1,2 mil. EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2010); trvá na tom, že finančný balík určený na rýchle naštartovanie projektov v oblasti klímy musí byť doplnkom k existujúcim programom rozvojovej spolupráce, a nie na ich úkor; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o jednotnosť a transparentnosť poskytovania príspevku EÚ k financovaniu rýchleho štartu, a vyzýva členské štáty, aby Komisii urýchlene poskytli informácie s cieľom zabezpečiť plnú transparentnosť a doplnkový charakter príspevku EÚ;

67.

trvá na tom, že treba zvýšiť rozpočet Spoločenstva na financovanie opatrení, ktoré majú čeliť migračným javom, s cieľom zlepšiť riadenie zákonnej migrácie, spomaliť príliv nezákonnej migrácie a optimalizovať účinky migrácie na rozvoj;

68.

pripomína svoju podporu zásade finančnej pomoci hlavným dodávateľom banánov spomedzi krajín AKT, ale znova opakuje, že je rozhodne proti tomu, aby sa sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov financovali prostredníctvom rezervy; pripomína, že obmedzená rezerva v okruhu neumožňuje financovať také opatrenia, ktoré neboli stanovené v čase schvaľovania VFR v roku 2006; rovnako rozhodne je proti akýmkoľvek presunom prostriedkov z jestvujúcich nástrojov v rámci okruhu 4, ktoré by ohrozili existujúce priority; preto vyjadruje odmietavé stanovisko k návrhu obsiahnutému v návrhu rozpočtu presunúť na tento účel 13 miliónov EUR z DCI a 5 miliónov EUR z finančného nástroja civilnej ochrany;

69.

víta návrh na zmenu a doplnenie nariadenia, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami (ICI+), rozhodne však odmieta financovanie z rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú používať v rámci DCI; zdôrazňuje, že prostriedky vyčlenené na rozvojovú spoluprácu musia byť zamerané na zmierňovanie chudoby; je nanajvýš nespokojný s tým, že z rozpočtových prostriedkov v celkovej výške 70,6 milióna EUR vyčlenených v návrhu rozpočtu na tento nový nástroj sa 45 miliónov EUR použilo z DCI;

70.

opätovne zdôrazňuje svoj zámer poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť administratívne nástroje potrebné na splnenie jej úloh; zdôrazňuje však, že prideľovanie nových zdrojov na začleňovanie pracovníkov pochádzajúcich z diplomatických služieb členských štátov a náklady na potrebnú infraštruktúru by mali byť spojené s primeraným zvýšením rozpočtu EÚ týkajúceho sa vonkajšej činnosti;

71.

víta zvýšenie rozpočtových prostriedkov na SZBP na 327,4 mil. EUR (vo viazaných RP), ako sa stanovuje vo finančnom plánovaní a v súlade s čoraz ambicióznejšou úlohou, ktorú chce EÚ zohrávať v oblastiach prechádzajúcich stabilizačným procesom alebo zasiahnutých konfliktami a krízami; berie na vedomie uprázdnenie rozpočtového riadku pre osobitných zástupcov EÚ, ako bolo stanovené v súvislosti s vytvorením ESVČ, a pripomína, že osobitné ustanovenia v MID týkajúce sa SZBP sa budú musieť výrazne prehodnotiť v rámci rokovaní o revidovanej MID a prijímania návrhu týkajúceho sa ESVČ;

72.

berie na vedomie navrhované zvýšenie v návrhu rozpočtu na rok 2011 v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 v rozpočtovom riadku pre makrofinančnú pomoc (01 03 02); pripomína, že mobilizácia tohto nástroja pre ktorúkoľvek tretiu krajinu spadá pod riadny legislatívny postup, a žiada Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila zvýšenie prostriedkov, ktoré navrhuje;

73.

víta vytvorenie prípravnej akcie týkajúcej sa Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, ktoré vyplýva z nadobudnutia platnosti ZFEÚ (článok 214) a v súlade s Európskym rokom dobrovoľníctva v roku 2011;

Okruh 5

74.

berie na vedomie, že celkové administratívne výdavky pre všetky inštitúcie sa odhadujú na úrovni 8 266,6 milióna EUR, čo znamená zvýšenie o 4,5 %, a rezerva predstavuje 149 miliónov EUR;

75.

zdôrazňuje, že návrhy odhadov každej inštitúcie spolu s opravnými rozpočtami predloženými v roku 2010 by mali zohľadniť všetky dodatočné potreby spojené s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov; v tejto súvislosti pripomína spoločné vyhlásenie z novembra 2009 týkajúce sa okruhu 5, v ktorom boli inštitúcie vyzvané, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie v záujme financovania administratívnych potrieb v súvislosti s odmeňovaním ich zamestnancov v rámci rozpočtových prostriedkov plánovaných v príslušných oddieloch rozpočtu na rok 2010;

76.

berie na vedomie zvýšenie podielu Komisie na administratívnom rozpočte o 2,9 %; konštatuje však, že nie všetky náklady spojené s fungovaním a zriadením ESVČ sú v tejto fáze zahrnuté; zastáva názor, že všetky ďalšie požiadavky v tejto súvislosti by nemali negatívne vplývať na súčasné činnosti inštitúcií; rozhodne preto zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť účinnú štruktúru s jasným vymedzením zodpovedností s cieľom zabrániť akémukoľvek prekrývaniu úloh a tomu, aby sa z rozpočtu hradili zbytočné (administratívne) náklady, čo by inak mohlo ďalej zhoršiť finančnú situáciu v tomto okruhu;

77.

súhlasí s prístupom Komisie, že úprava platov o 3,7 % navrhnutá v roku 2009, ktorej splatenie v plnej výške by mohlo nastať, ak by Súdny dvor rozhodol v prospech Komisie, by sa mala zahrnúť do rozpočtu ako predbežné opatrenie; berie na vedomie, že aj v prípade, keď sa za základ pre budúcnosť bude považovať táto vysoká úroveň, plánovaná úprava platov ku koncu roka 2010 sa stále odhaduje na úrovni 2,2 % v kontexte hospodárskej a sociálnej krízy a potom sa zníži na 1,3 % ku koncu roka 2011; žiada Komisiu, aby odôvodnila svoje výpočty;

78.

uznáva snahy Komisie nepožadovať žiadne dodatočné pracovné miesta, ale s nedôverou posudzuje jej záväzok, že všetky svoje potreby vrátane potrieb týkajúcich sa nových priorít a nadobudnutia platnosti ZFEÚ splní iba prostredníctvom vnútorného presunu existujúcich ľudských zdrojov;

79.

je hlboko znepokojený nad skutočnosťou, že vo všeobecnosti viedla tendencia Komisie využívať externých dodávateľov spolu s prevodom pracovných miest do rozpočtových prostriedkov pre zmluvných zamestnancov k situácii, keď sa čoraz väčší počet zamestnancov EÚ nezobrazuje v plánoch pracovných miest inštitúcií, ako ich schválil rozpočtový orgán, ani ich platy nie sú hradené z okruhu 5; zastáva preto názor, že zmeny počtu zamestnancov Komisie by sa mali posudzovať nielen na základe pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest, ale aj na základe ostatných zamestnancov vrátane zamestnancov výkonných a decentralizovaných agentúr, kde boli úlohy takýchto zamestnancov presunuté z Komisie; domnieva sa, že prevod pracovných miest v pláne pracovných miest na pracovné miesta externých zamestnancov, hoci vytvára úspory platov, pravdepodobne bude mať vplyv na kvalitu a nezávislosť európskej verejnej služby;

80.

berie na vedomie zníženie rozpočtu EPSO o 13 %, čo súvisí s nižšou úrovňou výdavkov na výberové konania vyplývajúcou z nového systému, ktorý bol navrhnutý v rámci programu rozvoja úradu EPSO, no trvá na tom, že toto zníženie by nemalo byť na úkor kvality, transparentnosti, spravodlivosti, nestrannosti a mnohojazyčného charakteru všetkých výberových konaní EÚ; pripomína úradu EPSO, že podľa nariadenia (ES) 45/2001 majú uchádzači neodvolateľné právo na prístup k svojim osobným údajom vrátane otázok a odpovedí, a vyzýva úrad EPSO, aby im toto právo zaručil; v tejto súvislosti očakáva od Komisie spoľahlivé záruky;

81.

víta skutočnosť, že Komisia splnila svoje celkové ciele týkajúce sa prijímania štátnych príslušníkov nových členských štátov do služobného pomeru, ako aj jej záväzok dôsledne a pravidelne monitorovať prijímanie zamestnancov do služobného pomeru pre EÚ-12 s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti prijímania zamestnancov a vyvážené zastúpenie štátnych príslušníkov EÚ-2 a EÚ-10 v každej funkčnej skupine;

82.

berie na vedomie zvýšené výdavky na dôchodky a na európske školy s ohľadom na generačnú zmenu v inštitúciách EÚ vyplývajúcu z vlny úradníkov narodených v 50. rokoch minulého storočia, ktorí odišli do dôchodku, a s prijímaním nových zamestnancov; očakáva od Komisie, že predloží podrobnejšiu analýzu dlhodobých dôsledkov tohto procesu;

83.

žiada Komisiu, aby v poznámkach k príslušným rozpočtovým riadkom uviedla sumy zapísané do rozpočtu pre všetky stavebné projekty, ktoré majú značné finančné dôsledky na rozpočet a o ktorých treba konzultovať s rozpočtovým orgánom podľa článku 179 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Pilotné projekty a prípravné akcie

84.

pripomína, že v súlade s bodom 46 písm. a) MID by Komisia mala uviesť viacročné odhady a rozpätia v rámci oprávnených stropov;

85.

zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako kľúčových nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na prípravu podmienok pre nové iniciatívy, z ktorých sa môžu stať akcie a programy EÚ zlepšujúce život občanov EÚ; potvrdzuje preto už v tejto fáze postupu, že je odhodlaný využiť všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie prijatia svojich návrhov týkajúcich sa pilotných projektov a prípravných akcií v rámci rozpočtu na rok 2011;

86.

pripomína, že pilotné projekty a prípravné akcie, ktoré boli schválené v rozpočte na rok 2010, predstavovali celkovú sumu 103,25 milióna EUR viazaných rozpočtových prostriedkov vo všetkých okruhoch; zdôrazňuje, že keby rozpočtový orgán schválil na rok 2011 pilotné projekty a prípravné akcie s podobnou úrovňou financovania a s podobným rozčlenením medzi jednotlivými okruhmi, 56 % rezervy v okruhu 1a (a 33 % rezervy v okruhu 1b, 59 % v okruhu 3b a 37 % v okruhu 4) by už bolo využitých, hoci celková suma vyčlenená na tento účel v rozpočte na rok 2010 ani nedosiahla maximálne sumy, ktoré umožňuje MID (103,25 milióna EUR oproti 140 miliónom EUR);

87.

zamýšľa postúpiť Komisii, ako je stanovené v prílohe II časti D MID, prvý predbežný zoznam možných pilotných projektov a prípravných akcií pre rozpočet na rok 2011, aby Komisia mohla prispieť k definícii celkového a vyváženého konečného súboru v tejto súvislosti, ktorú vypracoval Európsky parlament; očakáva, že Komisia predloží dôsledne odôvodnenú analýzu indikatívnych návrhov Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že tento prvý predbežný zoznam nebráni formálnemu predloženiu a prijatiu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa pilotných projektov a prípravných akcií počas čítania rozpočtu v Európskom parlamente;

Agentúry

88.

víta celkovú stabilizáciu výdavkov z rozpočtu EÚ na decentralizované agentúry vo výške 679,2 milióna EUR; uvedomuje si skutočnosť, že zriadenie nových agentúr si vyžaduje zodpovedajúce finančné prostriedky navrhované pre päť nových agentúr (8) a tri agentúry, ktoré sú vo fáze zriaďovania (9); zdôrazňuje, že ak by sa úlohy decentralizovaných agentúr (vrátane orgánov finančného dohľadu) zvýšili v porovnaní s pôvodným návrhom, príslušné vyčlenenie rozpočtových prostriedkov by sa mali primerane upraviť; v súvislosti s pripísanými príjmami agentúr závislých od poplatkov, neschvaľuje prístup Komisie v podobe umelého navyšovania rezervy;

89.

berie na vedomie, že spomedzi 258 nových pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest pre agentúry bude 231 miest pridelených novým alebo začínajúcim agentúram;

90.

je prekvapený, prečo sa neočakávajú vôbec žiadne pripísané príjmy, ktoré by pochádzali z prebytkov niektorých agentúr, a vyzýva Komisiu, aby aktualizovala navrhovaný príspevok z rozpočtu EÚ vzhľadom na ďalšie informácie, ktoré sa získavajú predovšetkým pri prijímaní konečných účtovných závierok agentúr; zároveň vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že niektoré agentúry majú vždy na konci roka prebytky, čo poukazuje na slabé hospodárenie s rozpočtom a hotovosťou a je v rozpore s ustanoveniami rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách;

91.

je presvedčený, že finančný plán pre chemickú agentúru na obdobie 2011 – 2013 je príliš optimistický, a domnieva sa, že samofinancovanie tejto agentúry v roku 2011 je veľmi nerealistické; poukazuje na to, že predpokladaný príjem z poplatkov v roku 2011 vychádza z hodnotení vykonaných v roku 2006; žiada, aby sa pripravili preventívne opatrenia, ktoré by sa uplatnili v prípade potreby;

*

* *

92.

v súvislosti s procesnými aspektmi zmierovacieho výboru pripomína, že zúčastnené inštitúcie by mali dosiahnuť dohodu v rámci trialógu naplánovaného na júl; trvá na tom, aby sa nadchádzajúce predsedníctvo Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, ktoré bude tento rozpočet schvaľovať, zúčastnilo na tomto trialógu; domnieva sa, že osobitný význam v trialógu, ktorý sa má konať 30. júna 2010, predstavujú tieto body:

rozpočtové dôsledky európskeho mechanizmu finančnej stabilizácie,

rozpočtové dôsledky stratégie EÚ 2020,

programy súvisiace s mládežou,

finančná udržateľnosť a schopnosť financovať okruh 1a vrátane zmien vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy,

okruh 4 vrátane zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť,

obmedzené rezervy v NR 2011 a potreba revízie súčasného VFR;

93.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Rade.


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Pozri prijaté texty zo 17.12.2009, P7_TA(2009)0115.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0086.

(4)  Bez energetických projektov PHOE.

(5)  Ako sa uvádza v správe Komisie o fungovaní MID o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0185).

(6)  KOM(2010)0160, 16.4.2010.

(7)  Ako sa uvádza v správe Komisie o fungovaní medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2010)0185).

(8)  Agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; Európsky podporný úrad pre azyl; Európsky orgán pre bankovníctvo; Európsky orgán pre cenné papiere a trhy; Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(9)  Európska agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov; Orgán európskych regulátorov v oblasti elektronickej komunikácie; Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/17


Utorok 15. júna 2010
Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia

P7_TA(2010)0206

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o trhoch s derivátmi: budúce politické opatrenia (2010/2008(INI))

2011/C 236 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Opatrenia na zabezpečenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi: budúce politické opatrenia (KOM(2009)0563 a KOM(2009)0332),

so zreteľom na oznámenie Komisie o európskom finančnom dohľade (KOM(2009)0252),

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499),

so zreteľom na návrhy Komisie na zmenu smerníc o kapitálových požiadavkách (2006/48/ES a 2006/49/ES),

so zreteľom na oznámenie a odporúčanie Komisie o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (KOM(2009)0211),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (1),

so zreteľom na uznesenia samitu G20 v Pittsburghu z 24. a 25. septembra 2009, v ktorom sa uvádza, že „všetky štandardizované mimoburzové derivátové zmluvy by mali byť obchodované na burzách alebo platformách pre elektronické obchodovanie“, a na súčasný rozvoj vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa derivátov v Európe, Spojených štátoch a Ázii,

so zreteľom na prácu fóra regulačných orgánov pre mimoburzové deriváty pri zavádzaní celosvetovo konzistentných štandardov vykazovania údajov pre registre transakcií,

so zreteľom na odporúčanie orgánov CESR-ERGEG Európskej komisii v súvislosti s 3. balíkom predpisov o vnútornom trhu s energiou (Ref.: CESR/08-739, E08-FIS-07-04),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0187/2010),

A.

keďže hoci derivátové nástroje môžu zohrávať užitočnú úlohu z hľadiska umožnenia prevodu rizika v hospodárstve, podstatne sa líšia v závislosti od typu produktu a triedy podkladových aktív vo vzťahu k typu rizika, spôsobu fungovania a hospodárskemu subjektu, a keďže nedostatočná transparentnosť a regulácia derivátových trhov ešte zhoršila finančnú krízu,

B.

keďže pre podniky je nevyhnutné, aby mohli aj v budúcnosti na vlastnú zodpovednosť cielene a výhodne usmerňovať riziká spojené s podnikateľskou činnosťou, a so zreteľom na to, že vzhľadom na špecifickosť malých a stredných podnikov vo vzťahu k bilaterálnym derivátom by zodpovednosť za riziko mali niesť podniky,

C.

keďže sa za posledné desaťročie niekoľkonásobne zvýšil objem celosvetovo obchodovaných derivátov a tým výrazne pokročilo aj oddelenie hospodárskej činnosti od produktov finančných trhov,

D.

keďže by sa mal vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce s cieľom riadiť medzinárodne obchodovateľné deriváty, aby sa dosiahlo aspoň uzatvorenie dohôd o medzinárodných normách a o výmene informácií medzi zúčtovacími strediskami zmluvných strán (CCP),

E.

keďže koncom júna 2009 predstavoval nominálny objem všetkých typov zmlúv OTC 605 biliónov USD, hrubá trhová hodnota, ktorá je meradlom trhového rizika, 25 biliónov USD a hrubá úverová angažovanosť, ktorá zohľadňuje aj dvojstranné zmluvy o vzájomnom započítavaní, 3,7 bilióna USD, a so zreteľom na skutočnosť, že v kontexte príliš silného multiplikačného účinku, podkapitalizovaného bankového systému a strát vyplývajúcich zo štruktúrovaných finančných aktív OTC deriváty prispeli k vzájomnej závislosti medzi veľkými účastníkmi trhu, aj keď ide o regulované subjekty,

F.

keďže hromadný nárast obchodovaného objemu viedol v uplynulých rokoch k väčšej miere preberania rizika bez skutočných investícií do základného nástroja, a tým k výraznému multiplikačnému účinku,

G.

keďže OTC deriváty sú stále komplikovanejšie a riziko zmluvnej strany nie je vždy správne vyhodnotené a ocenené, a keďže existujú značné nedostatky v organizácii trhov s derivátmi a ich transparentnosti, čo vyžaduje ďalšiu štandardizáciu právnych podmienok a hospodárskych účelov nástrojov,

H.

keďže regulácia centrálnych zúčtovacích stredísk zmluvných strán (CCP) musí zaručiť nediskriminačný prístup obchodných miest s cieľom zaručiť spravodlivé a účinné fungovanie trhov,

I.

keďže pri OTC transakciách nie je vyjasnená totožnosť zainteresovaných subjektov/strán a veľkosť ich expozície,

J.

keďže mnohé trhy s OTC derivátmi, a najmä trh so swapmi na úverové zlyhanie, má vysokú úroveň koncentrácie niekoľkých veľkých spoločností, ktoré dominujú trhu,

K.

keďže nedávne udalosti súvisiace so swapmi na úverové zlyhanie štátneho dlhu, ktoré používali finančné špekulanti, viedli k neodôvodene vysokým úverovým prirážkam viacerých štátov; keďže tieto udalosti a postupy zdôraznili potrebu väčšej transparentnosti trhu a posilnenia európskej regulácie obchodovania so swapmi na úverové zlyhanie, najmä so swapmi súvisiacimi s vládnymi dlhmi,

L.

keďže orgány dohľadu musia mať neobmedzený prístup k príslušným údajom registra a registre musia konsolidovať údaje o obchodoch a pozíciách v celosvetovom meradle podľa triedy aktív, aby registre transakcií mohli zohrávať hlavnú úlohu pri zaručovaní transparentnosti orgánov dohľadu na trhoch s derivátmi,

M.

keďže Európsky parlament privítal zmenu spôsobu myslenia Komisie smerom k lepšej regulácii trhov s OTC derivátmi, ktorá upustila od prevládajúceho názoru, že deriváty nie je nutné ďalej regulovať, pretože s nimi narábajú odborníci a špecialisti; žiada preto, aby legislatíva v budúcnosti zabezpečila nielen transparentnosť trhov s derivátmi, ale aj rozumnú reguláciu,

N.

keďže Európa musí vytvoriť komplexnú stratégiu na kolateralizáciu trhov s derivátmi, ktorá musí zohľadňovať osobitnú situáciu obchodných koncových užívateľov v porovnaní s najvýznamnejšími účastníkmi a finančnými inštitúciami na trhu,

O.

keďže veľká časť derivátov, ktoré používajú nefinanční koneční užívatelia, zahŕňa čiastočné systémové riziko, ktoré sa podstupuje individuálne, a väčšinou slúži len na hedžovanie skutočných transakcií, keďže nefinančné inštitúcie sú firmy, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFID, ako napr. letecké spoločnosti, výrobcovia automobilov a obchodníci s komoditami, ktorí nespôsobili systémové riziko pre finančný trh, ani neboli vo veľkej miere krízou na finančnom trhu bezprostredne postihnuté,

P.

keďže odolné trhy s derivátmi vyžadujú komplexnú politiku zabezpečovania kolaterálom, ktorá zahŕňa centrálne aj bilaterálne zúčtovacie opatrenia,

Q.

keďže malým a stredným podnikom, ktoré využívajú derivátové nástroje výlučne na zaistenie svojho rizika pri vykonávaní hlavnej podnikateľskej činnosti, by mali byť udelené výnimky zo zúčtovania a kolateralizácie kapitálových požiadaviek, ak rozsah používania niektorých derivátov nepredstavuje systémové riziko (pod požiadavkou, že Komisia bude túto výnimku pravidelne kontrolovať) a objem a povaha transakcií je pomerná a primeraná s ohľadom na skutočné riziká, ktorým čelia koneční užívatelia; so zreteľom na skutočnosť, že aj v oblasti prispôsobených zmlúv je potrebné zabezpečiť minimálne normy, ktoré sa týkajú najmä zabezpečenia derivátov a kapitálových požiadaviek,

R.

keďže produkty OTC derivátov potrebujú proporčnú reguláciu, ak ich používajú nefinanční koneční užívatelia, ale keďže registrom transakcií je potrebné poskytovať aspoň podrobné údaje o transakciách,

S.

keďže so swapmi na úverové zlyhanie (CDS), ktoré sú finančnými poistnými produktmi, sa v súčasnosti obchoduje bez riadnej regulácie,

T.

so zreteľom na odporúčanie orgánu CESR-ERGEG Európskej komisii v súvislosti s 3. balíkom o vnútornom trhu s energiou (Ref.: CESR/08-739, E08-FIS-07-04), ktoré odporúča vytvoriť prispôsobené režimy integrity trhu a transparentnosti pre trhy s elektrickou energiou a plynom,

U.

keďže súčasťou ohlásených opatrení bude intenzívna, globálna spolupráca s členmi skupiny G20 a orgánmi USA s cieľom čo najviac zabrániť možnostiam regulačnej arbitráže medzi krajinami a podporiť výmenu informácií,

V.

keďže systémové riziko súvisiace so zúčtovacími strediskami vyžaduje robustné normy regulácie a dohľadu a neobmedzený prístup regulátorov k informáciám o transakciách,

W.

keďže ceny derivátových produktov by mali primerane zodpovedať rizikám a keďže náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu by mali niesť jeho účastníci,

X.

keďže nedávne dramatické zvýšenie výnosov štátnych dlhopisov niektorých krajín eurozóny na neudržateľnú úroveň ukázalo problematické hospodárske prínosy zmlúv CDS založených na štátnom dlhu, a jasne dokazuje potrebu posilniť finančnú stabilitu a transparentnosť trhu požadovaním informovania regulačných a dozorných orgánov a zákazu špekulatívnych obchodov s CDS na štátny dlh,

Y.

konštatuje, že všetky transakcie s derivátmi denominovanými v jednej z mien EÚ, ktoré sa týkajú podkladového subjektu z EÚ a ktorých zmluvnou stranou je finančná inštitúcia EÚ, by mali byť zúčtované, ak spĺňajú kritériá, a nahlásené v zúčtovacích strediskách a registroch, ktoré sa nachádzajú v EÚ, majú oprávnenie a spadajú pod dohľad EÚ a podliehajú európskym právnym predpisom o ochrane údajov, konštatuje, že pripravované nové nariadenie by malo ustanoviť jasné kritériá na posúdenie ekvivalentnosti CCP a registrov v tretích krajinách v prípade obchodov, ktoré neboli zúčtované alebo oznámené v EÚ,

1.

víta iniciatívu Komisie, aby boli deriváty a najmä OTC deriváty podrobené prísnejšej regulácii, s cieľom znížiť vplyv rizika trhov s mimoburzovými derivátmi na celkovú stabilitu finančných trhov a podporuje požiadavky, aby sa v budúcnosti pri obchodovaní s derivátmi uzatvárali štandardizované zmluvy (o. i. prostredníctvom regulačných stimulov v smernici o kapitálových požiadavkách týkajúcich sa prevádzkového rizika), využívali registre transakcií a centrálne ukladanie dát, posilnili ústredné zúčtovacie strediská a využívanie organizovaných miest obchodovania;

2.

víta súčasnú činnosť fóra regulačných orgánov OTC (ORF) v reakcii na výzvu G20 na prijatie ďalších krokov na zvýšenie transparentnosti a odolnosti trhov s OTC derivátmi;

3.

vyzýva na väčšiu transparentnosť predobchodných transakcií pre všetky nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na rozsiahle využívanie organizovaných obchodných systémov, a na zvýšenie poobchodnej transparentnosti prostredníctvom podávania správ o všetkých transakciách registru, čo bude výhodné pre regulačné orgány aj investorov;

4.

podporuje požiadavku, aby sa v budúcnosti zaviedlo zúčtovanie prostredníctvom CCP medzi finančnými inštitúciami pre všetky vhodné derivátové produkty s cieľom dosiahnuť lepšie vyhodnotenie rizika zmluvnej strany, a podporuje zámer obchodovať v budúcnosti na organizovaných trhoch s čo najväčším počtom vhodných derivátových produktov; vyzýva na ustanovenie stimulov, ktoré podporia obchodovanie so zúčtovateľnými derivátmi na miestach obchodovania regulovaných smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), t. j. na regulovaných trhoch a multilaterálnych systémoch obchodovania (MTF); konštatuje, že jedným z kritérií na zúčtovanie musí byť likvidita;

5.

žiada, aby v budúcnosti ceny derivátov poskytovali lepší obraz o možnom riziku a aby náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu niesli jeho účastníci, a nie daňoví poplatníci;

6.

domnieva sa, že na zabezpečenie osobitných rizík sú potrebné individuálne deriváty a preto odmieta prípadný tlak na štandardizáciu všetkých derivátov;

7.

vyzýva Komisiu, aby použila diferencovaný prístup k rôznym typom dostupných derivátových produktov s ohľadom na rozdielne profily rizika, rozsah využitia na legitímne účely zabezpečenia a úlohu vo finančnej kríze;

8.

konštatuje, že treba rozlišovať medzi derivátmi ako nástrojmi na riadenie rizika na zaistenie reálneho podkladového rizika, ktorému je užívateľ vystavený, a čisto špekulatívnymi derivátmi, a vidí problémy vymedzovania v súvislosti s neexistenciou dostatočných dát a konkrétnych údajov o obchodovaní s mimoburzovými derivátmi;

9.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby na podstatné zníženie celkového objemu derivátov, aby bol objem úmerný k cenným papierom, s cieľom vyhnúť sa narušeniu cenových signálov a znížiť riziko voči integrite trhov a obmedziť systémové riziko;

10.

domnieva sa, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť podnikovým derivátom, ktorých zmluvnou stranou je finančná inštitúcia, s cieľom zabrániť zneužitiu týchto zmlúv nie ako nástrojov podnikového rizika, ale ako nástrojov finančného trhu;

11.

žiada posilnenie riadenia rizík a transparentnosti ako rozhodujúcich nástrojov na dosiahnutie zvýšenej istoty na finančných trhoch bez toho, aby sa zanedbala individuálna zodpovednosť za preberanie rizika;

12.

konštatuje, že na zaistenie rizika typického pre daný podnik sú potrebné prispôsobené deriváty, aby ich bolo možné využívať ako účinné nástroje na riadenie rizika prispôsobené konkrétnym požiadavkám;

13.

vyzýva Komisiu, aby posilnila normy pre bilaterálne riadenie rizika ako súčasť pripravovaných právnych predpisov o centrálnom zúčtovaní;

14.

zastáva názor, že riziko zmluvnej strany možno zmierniť prostredníctvom zúčtovania, prispôsobenia kapitálových požiadaviek a iných regulačných nástrojov; podporuje Komisiu v jej návrhu na prísnejšie kapitálové požiadavky pri bilaterálnych zmluvách o derivátoch, ktoré nie sú vhodné na centrálne zúčtovanie na základe prístupu primeraného k riziku, a berie do úvahy účinky započítavania, zabezpečenia, počiatočnej marže, denného urovnania portfólií, denného stanovovania marží, automatizovaných pohybov zabezpečenia a iných techník pre bilaterálne riadenie rizika zmluvnej strany na zníženie rizika zmluvnej strany;

15.

žiada, aby deriváty, ktoré nezodpovedajú požiadavkám IFRS 39, na základe čoho neboli vyhodnotené audítorom po prekročení prahovej hodnoty stanovenej Komisiou, museli podliehať centrálnemu zúčtovaciemu stredisku v rámci CCP; ďalej žiada, aby sa na účel lepšieho vymedzenia preskúmalo, či okrem toho nefinančný podnik po predložení nezávislého posúdenia zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom audítora môže aj naďalej uzatvárať bilaterálne zmluvy;

16.

vyzýva Komisiu, aby udelila silnejšiu úlohu pri schvaľovaní európskych zúčtovacích stredísk Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a považuje za užitočné, aby dohľad nad nimi vykonával jeden orgán, okrem iného pre zhromažďovanie odborných znalostí dohľadu v rámci jedného orgánu a preto, že riziko súvisiace s CCP bude cezhraničné;

17.

domnieva sa, že prístup CPP k peniazom centrálnej banky účinne prispieva k bezpečnosti a integrite zúčtovania;

18.

trvá na tom, že CCP nesmú byť organizované výlučne užívateľmi, že ich systémy riadenia rizík si nesmú navzájom konkurovať, a že je potrebné uvažovať o regulácii nákladov na zúčtovanie; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila vo svojom legislatívnom návrhu a aby pre zúčtovacie strediská stanovila prísne pravidlá riadenia a vlastníctva, o. i. čo sa týka nezávislosti riaditeľov, členstva a dohľadu regulačných orgánov;

19.

konštatuje, že spoločné technické normy týkajúce sa otázok ako výpočtu marže a protokolov na výmenu informácií budú tvoriť dôležitú súčasť pri zabezpečovaní spravodlivého a nediskriminačného prístupu oprávnených miest obchodovania do CCP; ďalej konštatuje, že Komisia musí venovať pozornosť možnému vývoju technologických zmien, diskriminačným praktikám a prekážkam pracovného postupu, ktoré škodia hospodárskej súťaži;

20.

žiada, aby uplatňovanie pravidiel podnikania a prístupu, ktorými sa riadia CCP, zabezpečovalo nediskriminačný prístup miest obchodovania, pričom otázky, ktoré treba riešiť, zahŕňajú diskriminačné cenové praktiky;

21.

podporuje zavedenie registra všetkých derivátových položiek, pokiaľ možno rozdelených podľa triedu aktív a riadeného a kontrolovaného orgánom ESMA; ďalej žiada, aby mal ESMA s cieľom predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže v prípade sporu právo rozhodovania a aby stanovil záväzné pravidlá postupu zamerané na jednotný výklad v členských štátoch; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány dohľadu budú mať v reálnom čase prístup do registra k údajom o účastníkoch trhu so sídlom v rámci ich jurisdikcie, k údajom týkajúcim sa možného vznikajúceho systémového rizika v ich jurisdikcii, ako aj prístup k súhrnným údajom údajov vrátane tých, ktoré sú uložené v registroch tretích krajín; konštatuje, že služby poskytované registrami by mali byť transparentne oceňované s ohľadom na ich úžitkovú funkciu;

22.

vyzýva Komisiu, aby pre všetky derivátové produkty v súlade s normami, ktoré sa vypracúvajú na medzinárodnej úrovni, vypracovala štandardy hlásenia a zabezpečila ich zasielanie do centrálneho registra transakcií, CCP, burzám a finančným inštitúciám, kde si údaje v prípade žiadosti môže vyhľadať orgán ESMA, ako aj národné regulačné úrady a výbor ESRB;

23.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula opatrenia na zabezpečenie toho, aby regulačné orgány mohli stanovovať hranice pozícií s cieľom predchádzať neprimeranej volatilite cien a špekulatívnym bublinám;

24.

žiada Komisiu, aby zabezpečila najmä to, že sa oceňovanie všetkých derivátov, ktoré nie sú obchodované na burze, bude vykonávať nezávisle a transparentným spôsobom s cieľom zabrániť konfliktu záujmov;

25.

považuje za nevyhnutné, aby boli v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi starostlivo objasnené všetky technické detaily, najmä pokiaľ ide o normy a rozlišovanie produktov finančného a nefinančného trhu, a víta, že Komisia sa už tejto úlohy zhostila; vyzýva Komisiu na včasnú spoluprácu s Radou a Európskym parlamentom;

26.

podporuje Komisiu v jej úmysle zriadiť CCP v rámci dohodnutých európskych noriem pod dohľadom ESMA; žiada, aby kľúčoví účastníci trhu nemali rozhodný vplyv na správu a riadenie rizika CCP, ale boli zastúpení v rade pre riadenie rizika; domnieva sa, že by sa okrem toho mali navrhnúť mechanizmy, ktoré užitočne prispejú k procesu riadenia rizika;

27.

trvá na tom, že sú potrebné regulačné normy na zabezpečenie odolnosti CCP voči širokému spektru rizík vrátane zlyhania viacerých účastníkov, náhlemu predaju finančných zdrojov a rýchlemu zníženiu trhovej likvidity;

28.

zastáva názor, že o definícii tried derivátov, vybudovaní CCP, registri transparentnosti, kapitálových požiadavkách, vytvorení nezávislých miest obchodovania resp. využívaní existujúcich búrz, osobitných podmienkach pre MSP a všetkých technických podrobnostiach je nutné rozhodovať v úzkej spolupráci s národnými regulačnými úradmi, medzinárodnými inštitúciami a budúcim európskym orgánom dohľadu ESMA;

29.

z tohto dôvodu žiada pravidlá podnikateľského správania a potrebné záväzné normy na vytvorenie rozhodovacích procesov (za účasti používateľov) a systémov riadenia rizika CCP; podporuje zámer Komisie predložiť nariadenie na reguláciu zúčtovacích stredísk;

30.

podporuje Komisiu v jej úmysle stanoviť výnimky a miernejšie kapitálové požiadavky pre bilaterálne deriváty malých a stredných podnikov, pokiaľ sa hedžuje podkladové riziko, v súvahe týchto malých a stredných podnikov netvoria deriváty významnú časť a derivované pozície nevytvárajú systémové riziko;

31.

žiada, aby boli swapy na úverové zlyhanie prednostne podrobené nezávislému centrálnemu zúčtovaniu a aby čo najviac druhov derivátov prechádzalo centrálne cez CCP; domnieva sa, že jednotlivé druhy derivátov s kumulatívnym rizikom by sa mali povoľovať v prípade potreby podmienene, alebo v jednotlivých prípadoch dokonca zakázať; domnieva sa, že by sa mal požadovať dostatočný kapitál a rezervy na krytie swapov na úverové zlyhanie v prípade úverovej udalosti;

32.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene a dôkladne preskúmala úroveň koncentrácie na trhoch s mimoburzovými derivátmi, a to najmä pri swapoch na úverové zlyhanie, s cieľom zaručiť, aby neexistovalo riziko trhovej manipulácie alebo konfliktu záujmov;

33.

vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné legislatívne návrhy na reguláciu finančných transakcií, ktoré zahŕňajú nekrytý predaj derivátov s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a transparentnosť cien; domnieva sa, že dovtedy by sa swapy na úverové zlyhanie (CDS) mali spracovávať prostredníctvom európskych CCP s cieľom zmierniť riziko zmluvnej strany, zvýšiť transparentnosť a znížiť celkové riziko;

34.

požaduje, aby ochrana swapov na úverové zlyhanie bola splatná až po predložení a doložení podkladovej dlhopisovej expozície a obmedzená sumou tejto expozície;

35.

zastáva názor, že všetky finančné deriváty, ktoré sa týkajú verejných financií v EÚ (vrátane vládneho dlhu členských štátov a súvah miestnej správy), musia byť štandardizované a obchodované na burze alebo inej regulovanej obchodnej platforme s cieľom podporiť verejnú transparentnosť trhu s derivátmi;

36.

žiada o zákaz obchodovania so swapmi úverového zlyhania bez podkladového úveru, ktoré predstavujú čisté špekulatívne obchodovanie so stávkami na úverové zlyhanie, čo vedie k umelému predraženiu poistenia úverového zlyhania a v dôsledku toho môže viesť k posilneniu systémových rizík prostredníctvom skutočného úverového zlyhania; žiada minimálne stanovenie dlhšej lehoty držania v prípade predaja cenných papierov a derivátov nakrátko; vyzýva Komisiu, aby posúdila horné hranice rizika pre deriváty a najmä pre swapy na úverové zlyhanie, a aby sa na nich dohodla s medzinárodnými partnermi;

37.

domnieva sa, že Komisia by mala prešetriť použitie limitov na pozície na boj proti manipulácii s trhom, najmä v čase, keď sa zmluva blíži k dátumu vypršania (stlačenie a skúpenie); konštatuje, že limity pre pozície by sa mali vnímať ako dynamické regulačné nástroje, nie ako absolútne nástroje, a v prípade potreby by ich mali používať vnútroštátne orgány dohľadu podľa pokynov stanovených orgánom ESMA;

38.

žiada, aby všetky derivátové pozície finančných alebo nefinančných inštitúcií nad určitú hranicu (ktorú stanoví ESMA) boli centrálne zúčtované v CCP;

39.

žiada, aby plánované regulácia derivátov zahŕňala pravidlá týkajúce sa zákazu čisto špekulatívneho obchodovania s komoditami a poľnohospodárskymi výrobkami a stanovenie prísnych limitov pozícií najmä pokiaľ ide o ich možný vplyv na cenu základných potravinových komodít v rozvojových krajinách a kvóty emisií skleníkových plynov; žiada, aby ESMA a príslušné orgány mali právomoc efektívne riešiť dysfunkcie na trhoch s derivátmi, napr. dočasným zákazom nekrytého predaja swapov na úverové zlyhanie alebo požadovaním fyzického splatenia derivátov a stanovením limitov pre pozície s cieľom zabrániť najmä prehnanej koncentrácii obchodníkov na tých istých trhových segmentoch;

40.

žiada, aby všetky budúce legislatívne návrhy o trhoch s derivátmi dodržiavali funkčný prístup, podľa ktorého budú podobné činnosti predmetom rovnakých alebo podobných pravidiel;

41.

zdôrazňuje potrebu európskej regulácie derivátov a vyzýva Komisiu, aby čo najviac koordinovala postup s európskymi partnermi na dosiahnutie pokiaľ možno jednotného a medzinárodne dohodnutého regulačného systému; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť regulačnej arbitráži v dôsledku nedostatočnej koordinácie;

42.

žiada o podporu iniciatív v odvetví a uznanie ich hodnoty, pretože v niektorých prípadoch môžu byť rovnako vhodné ako doplnkové legislatívne opatrenia a dopĺňať ich;

43.

žiada o súdržný prístup v rámci Európy s cieľom využiť silné stránky každého finančného centra a využiť krízu na posunutie sa k integrácii a rozvoju efektívnejšieho európskeho finančného trhu;

44.

víta zámer Komisie predložiť návrhy právnych predpisov týkajúcich sa zúčtovacích stredísk a registra transakcií už v polovici roku 2010 a včas prerokovať technické detaily so všetkými inštitúciami na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a najmä so zákonodarnými orgánmi – Radou a Európskym parlamentom;

45.

víta zámer Komisie predložiť legislatívne návrhy o swapoch na úverové zlyhanie;

46.

zdôrazňuje dôležitosť pravidelného hodnotenia efektívnosti budúcich právnych predpisov v súčinnosti so všetkými aktérmi trhu a tiež v prípade potreby prispôsobenia textov právnych predpisov;

47.

žiada o čo najskoršie vykonanie tohto uznesenia;

48.

konštatuje, že nielen pre obchodovanie s komoditami a poľnohospodárskymi výrobkami, ale aj s kvótami emisií skleníkových plynov, je potrebné zabezpečiť, aby tento trh fungoval transparentným spôsobom a aby sa zabránilo špekuláciám; v tejto súvislosti žiada preskúmať hornú hranicu rizika pre jednotlivé produkty;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vnútroštátnym regulačným orgánom a Európskej centrálnej banke.


(1)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/24


Utorok 15. júna 2010
„Internet vecí“

P7_TA(2010)0207

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o „internete vecí“ (2009/2224(INI))

2011/C 236 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. júna 2009 o internete vecí – akčnom pláne pre Európu (KOM(2009)0278),

so zreteľom na pracovný program, ktorý 27. novembra 2009 predstavilo španielske predsedníctvo EÚ, a najmä na cieľ vyvinúť internet budúcnosti,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Investície do budúcej Európy (KOM(2009)0036),

so zreteľom na odporúčanie Komisie o vykonávaní zásad ochrany súkromia a údajov v aplikáciách podporovaných rádiofrekvenčnou identifikáciou (K(2009)3200),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií,

so zreteľom na Plán hospodárskej obnovy Európy pre rýchlejší návrat k hospodárskemu rastu (KOM(2008)0800),

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu (1),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci(A7-0154/2010),

A.

vzhľadom na rýchly rozvoj internetu v ostatných 25 rokoch a na predpovede do budúcnosti, čo sa týka jeho šírenia v dôsledku rozšírenia širokého pásma a úrovne nových aplikácií,

B.

keďže internet vecí dokáže splniť očakávania spoločnosti a občanov a keďže je potrebný výskum s cieľom porozumieť, aké sú tieto očakávania a v ktorých oblastiach môžu citlivé informácie a obavy o súkromie osôb blokovať aplikácie,

C.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) sú dôležité, pretože podporujú sociálny rozvoj, hospodársky rast a podnecujú výskum a inovácie v rámci verejných aj súkromných európskych subjektov,

D.

keďže EÚ by mala stanoviť spoločný referenčný rámec, ktorý by upravoval a posilňoval pravidlá pre správu systému, dôvernosť, bezpečnosť informácií, etickú správu, ochranu súkromia, zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov, ako aj informovanie spotrebiteľov,

E.

keďže pojem internet vecí označuje všeobecnú koncepciu predmetov (elektronických artefaktov aj predmetov každodenného používania), ktoré možno na diaľku prostredníctvom internetu čítať, adresovať, rozoznať, lokalizovať, riadiť alebo kontrolovať,

F.

keďže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva rýchly vývoj internetu vecí, ktorý si preto vyžaduje bezpečnú, transparentnú a multilaterálnu správu,

G.

keďže prepojením so svetom fyzických predmetov presiahne internet budúcnosti súčasné tradičné hranice virtuálneho sveta,

H.

vzhľadom na výhody technológie rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) a iných technológií súvisiacich s internetom vecí v porovnaní s čiarovými kódmi a magnetickými prúžkami a na nespočetné množstvo spôsobov ich využitia, ktoré je možné prepojiť s inými sieťami, napr. mobilnými telefónnymi sieťami, a ktoré sa po prepojení so senzormi na meranie prvkov ako zemepisná poloha (napr. satelitným systémom Galileo), teplota, svetlo, tlak a gravitačné sily môžu ďalej vyvíjať; keďže rozsiahle zavedenie čipov RFID by malo výrazne znížiť ich jednotkovú cenu, ako aj náklady na príslušné čítacie zariadenia,

I.

keďže technológiu RFID možno chápať ako katalyzátor a akcelerátor hospodárskeho rozvoja priemyslu informačných a komunikačných technológií,

J.

keďže technológia RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí sa už používajú v oblasti výroby, logistiky a dodávateľských reťazcov, prinášajú výhody týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti výrobkov a predstavujú sľubný potenciál na rozvoj v mnohých ďalších oblastiach, ako je zdravotníctvo, doprava a energetická účinnosť, životné prostredie, maloobchod a boj proti falšovaniu,

K.

keďže v prípade všetkých systémov elektronického zdravotníctva si návrh, vývoj a vykonávanie systémov s využitím technológie RFID vyžaduje priame zapojenie zdravotníckych pracovníkov, pacientov a príslušných výborov (napr. pre ochranu osobných údajov a etiku),

L.

keďže technológia RFID môže pomôcť zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť emisie skleníkových plynov a ponúka možnosť výpočtu emisií CO2 na výrobnej úrovni,

M.

vzhľadom na výhody, ktoré môžu technológia RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí priniesť občanom z hľadiska kvality života, bezpečnosti, ochrany a blahobytu, ak sa budú náležite spravovať aspekty súvisiace s ochranou súkromia a osobných údajov,

N.

keďže je potrebné vytvoriť udržateľné, energeticky účinné komunikačné normy, ktoré sa zamerajú na zabezpečenie a ochranu súkromia a budú využívať kompatibilné alebo totožné protokoly na rôznych frekvenciách,

O.

keďže všetky predmety nášho každodenného života (predplatený cestovný lístok, oblečenie, mobilný telefón, auto atď.) by mohli byť napokon vybavené čipom RFID, ktorý sa vďaka svojmu mnohonásobnému uplatneniu veľmi rýchlo stane významným ekonomickým nástrojom,

P.

keďže internet vecí umožní prepojenie miliónov strojov, ktoré budú prostredníctvom bezdrôtových technológií v kombinácii s logickými a fyzickými protokolmi adries schopné spolu komunikovať a vzájomne na seba pôsobiť; keďže internet vecí by mal umožniť priamo a jednoznačne identifikovať číselné jednotky a predmety prostredníctvom systémov elektronickej identifikácie a bezdrôtových mobilných zariadení, aby sa údaje, ktoré obsahujú, mohli vyberať, ukladať, prenášať a nepretržite spracovávať,

Q.

keďže zmenšovanie rozmerov produktov používané v oblasti internetu vecí predstavuje technologické problémy, ako sú zabudovanie elektroniky, senzorov, napájacieho systému a prenosového systému technológie RFID do čipu, ktorý meria len niekoľko milimetrov,

R.

keďže napriek tomu, že v budúcnosti bude uplatnenie čipov RFID ešte rôznorodejšie, táto technológia vyvoláva nové otázky v oblasti ochrany osobných údajov, pričom na prvom mieste figuruje ich neviditeľnosť, resp. takmer neviditeľnosť,

S.

keďže priemyselné normy sú veľmi dôležité, keďže normalizácia RFID potrebuje dozrieť a keďže mandát na normu pre technológiu RFID pridelený v roku 2009 spoločne Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) a Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI) preto prispeje k inovatívnejším produktom a službám s využitím technológie RFID,

T.

keďže je dôležité zvyšovať informovanosť európskych občanov o nových technológiách a ich využití vrátane ich sociálneho a environmentálneho vplyvu a podporovať digitálnu gramotnosť a elektronické zručnosti spotrebiteľov,

U.

keďže vývoj internetu vecí by mal byť otvorený a prístupný pre všetkých občanov EÚ a mali by ho podporovať účinné politiky s cieľom preklenúť digitálnu priepasť v EÚ a naučiť väčší počet občanov elektronickým zručnostiam a zlepšiť znalosť ich digitálneho okolia,

V.

keďže je nevyhnutné posilniť výhody technológií súvisiacich s internetom vecí účinným zabezpečením, ktoré je podstatnou črtou každého rozvoja, pri ktorom dochádza k riziku ohrozenia bezpečnosti osobných údajov a dôvery verejnosti v tých, ktorí týmito údajmi disponujú,

W.

keďže sociálny vplyv vývoja internetu vecí nie je známy a môže rozšíriť súčasné digitálne rozdiely alebo vytvoriť nové,

1.

víta oznámenie Komisie a v zásade súhlasí s usmerneniami akčného plánu, ktorého cieľom je podpora internetu vecí;

2.

zastáva názor, že šírenie internetu vecí umožní lepšiu interakciu medzi ľuďmi a vecami a medzi samotnými vecami, čo môže občanom EÚ priniesť obrovské výhody, ak sa zabezpečí bezpečnosť, ochrana údajov a súkromia;

3.

podobne ako Komisia považuje za potrebné venovať pozornosť bezpečnosti, zabezpečeniu, ochrane osobných údajov a súkromia občanov, ako aj správe internetu vecí, keďže rešpektovanie súkromia a ochrany osobných údajov, ale aj otvorenosť a interoperabilita sú jedinými spôsobmi, ako internet vecí môže získať širšie prijatie v spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podnecovala všetky európske aj medzinárodné zúčastnené strany k riešeniu hrozieb súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podnecovala členské štáty k uplatňovaniu všetkých existujúcich medzinárodných opatrení kybernetickej bezpečnosti vrátane Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite;

4.

je hlboko presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a všetci používatelia by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi; žiada preto prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

5.

oceňuje skutočnosť, že Komisia včas reaguje na nový vývoj v tomto odvetví, čím umožňuje včasné stanovenie pravidiel v rámci politického systému;

6.

zdôrazňuje, že podmienkou podpory technológie je zavedenie právnych ustanovení na posilnenie dodržiavania základných hodnôt a ochrany osobných údajov a súkromného života;

7.

zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti a ochrany súkromia treba riešiť pripravovanými normami, v ktorých sa musia vymedziť rôzne bezpečnostné prvky na zabezpečenia dôvernosti, integrity alebo dostupnosti služieb;

8.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoju činnosť v oblasti internetu vecí so svojou celkovou prácou na digitálnej agende;

9.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu využívania súčasnej infraštruktúry internetovej siete pre aplikácie a hardvér internetu vecí so zameraním na preťaženie siete a bezpečnosť údajov s cieľom zistiť, či aplikácie a hardvéry internetu vecí sú kompatibilné a primerané;

10.

zastáva názor, že vývoj internetu vecí a súvisiacich aplikácií bude mať v nadchádzajúcich rokoch významný vplyv na každodenný život európskych občanov a na ich zvyky, čo povedie k rozsiahlym hospodárskym a sociálnym zmenám;

11.

domnieva sa, že je potrebné vybudovať otvorený internet vecí a vyhnúť sa hneď na začiatku riziku jeho nerovnomerného rozvoja, šírenia a používania na úrovni členských štátov aj na regionálnej úrovni; konštatuje, že oznámenie Komisie nezohľadňuje dostatočne tieto otázky, ktoré by sa optimálne mali riešiť pred ďalším vývojom internetu vecí;

12.

vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní IKT a internetu vecí zohľadňovala menej rozvinuté regióny EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spolufinancovanie uskutočňovania týchto technológií a ďalších projektov v oblasti IKT v takýchto regiónoch, aby sa tak zabezpečila ich účasť a zabránilo sa ich vylúčeniu zo spoločných európskych podnikov;

13.

zdôrazňuje, že hoci môže byť používanie čipov RFID účinné v boji proti falšovaniu, pri únosoch bábätiek z novorodeneckých oddelení, pri identifikácii zvierat a ďalších iných oblastiach, zároveň môže predstavovať nebezpečenstvo a vytvoriť etické problémy pre jednotlivcov a spoločnosť, pred ktorými sa budeme musieť naučiť chrániť;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité študovať sociálne, etické a kultúrne vplyvy internetu vecí v súvislosti s potenciálne ďalekosiahlou premenou civilizácie, ktorú spôsobia tieto technológie; považuje preto za dôležité, aby sociálno-hospodársky výskum a politická diskusia o internete vecí išli ruka v ruke s technologickým výskumom a jeho napredovaním, a vyzýva Komisiu, aby zostavila skupinu odborníkov s cieľom hĺbkového posúdenia týchto aspektov a navrhla etický rámec pre vývoj súvisiacich technológií a aplikácií;

15.

poznamenáva, že technológiu RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí na inteligentné označovanie výrobkov a spotrebného tovaru a na komunikáciu medzi vecami a ľuďmi možno využívať všade a že táto technológia je v praxi tichá a nenápadná; žiada preto, aby Komisia takúto technológiu podrobila ďalším dôkladnejším hodnoteniam, najmä z hľadiska:

vplyvu rádiových vĺn a iných prostriedkov využívaných identifikačnými technológiami na ľudské zdravie;

vplyvu čipov a ich recyklácie na životné prostredie;

ochrany súkromia používateľov a ich dôvery;

zvýšeného rizika v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

prítomnosti inteligentných čipov v konkrétnych výrobkoch;

práva na mlčanie čipov, ktoré poskytne používateľovi právomoci a kontrolu;

záruk pre verejnosť v súvislosti s ochranou zhromažďovania a spracúvania osobných údajov;

vývoja ďalšej sieťovej štruktúry a infraštruktúry pre aplikácie a hardvér internetu vecí;

zabezpečenia najlepšej možnej ochrany pred všetkými druhmi kybernetických útokov online občanom a podnikom v EÚ;

vplyvu elektromagnetických polí na zvieratá, najmä na vtáky v mestách;

harmonizácie regionálnych noriem;

vypracovania otvorených technologických noriem a interoperability rôznych systémov;

a aby sa prípadne táto technológia upravila osobitnými právnymi predpismi na európskej úrovni;

16.

zdôrazňuje, že spotrebiteľ má právo na súkromie podľa svojho rozhodnutia (opt-in) a/alebo ochranu súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design), najmä prostredníctvom automatického vypnutia identifikátora na mieste predaja, pokiaľ spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s opakom; poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov; upozorňuje, že súkromie a bezpečnosť sa musia zohľadňovať v čo najskoršom štádiu vývoja a zavádzania technológií internetu vecí; zdôrazňuje, že aplikácie technológie RFID sa musia používať v súlade s pravidlami ochrany súkromia a údajov zakotvenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby uvažovala o práve občanov vybrať si produkty nevybavené internetom vecí alebo odpojiť sa kedykoľvek od internetovej siete;

17.

poznamenáva, že kým pasívne RFID identifikátory majú obmedzený dosah, aktívne RFID identifikátory môžu prenášať údaje na oveľa väčšie vzdialenosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že sa musia stanoviť jasné usmernenia pre každý individuálny typ RFID;

18.

vyzýva Komisiu, aby objasnila otázku vlastníctva a kontroly automaticky zhromažďovaných a strojovo interpretovaných údajov;

19.

vyzýva výrobcov, aby zabezpečili právo na mlčanie čipu výrobou RFID identifikátorov, ktoré budú odstrániteľné alebo ich spotrebiteľ bude môcť po kúpe iným jednoduchým spôsobom vypnúť; zdôrazňuje, že spotrebiteľ musí byť informovaný o prítomnosti pasívnych či aktívnych RFID identifikátorov, o čítacom rozsahu, druhu prijímaných alebo vysielaných údajov, ktoré zariadenia prenášajú, a o použití týchto údajov a že tieto informácie musia byť jasne označené na každom balení a podrobnejšie vysvetlené v každej dokumentácii;

20.

vyzýva prevádzkovateľov aplikácií RFID, aby podnikli všetky primerané kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje žiadnym spôsobom, ktorý by mohli využívať prevádzkovatelia aplikácií RFID alebo iné osoby, nevzťahovali na identifikovanú alebo identifikovateľnú fyzickú osobu, pokiaľ sa tieto údaje nebudú spracúvať v súlade s platnými zásadami a právnymi predpismi o ochrane údajov;

21.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že čipy upevnené na maloobchodných výrobkoch nie sú určené na použitie mimo maloobchodných predajní, malo by byť možné vybaviť ich už pri výrobe technickými zariadeniami, ktoré zaručia ich deaktiváciu, a tým obmedzia uchovávanie údajov;

22.

domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať možnosť pripojiť sa na internet vecí alebo sa od neho odpojiť vrátane možnosti odpojiť jednotlivé technológie internetu vecí bez odpojenia ďalších aplikácií alebo zariadenia ako takého;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť do všetkých technológií internetu vecí čo najvyššiu úroveň bezpečnosti zariadenia a bezpečné vysielacie systémy, aby sa zabránilo podvodom a umožnilo riadne overenie identity zariadenia a jeho autorizácia; poukazuje na možné podvody s identifikáciou a produktmi klonovaním identifikátorov internetu vecí alebo zachytávaním vymieňaných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila vývoj transparentného systému internetu vecí, ktorý zohľadní najmä tieto aspekty:

jasné upozornenie na prítomnosť prostriedkov umožňujúcich identifikáciu a vysledovateľnosť;

bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie prístupu k údajom len oprávneným používateľom;

možnosť pre spotrebiteľov a príslušné orgány kontrolovať spoľahlivosť údajov a fungovania systému;

24.

považuje za prioritné zabezpečiť na európskej úrovni globálny regulačný rámec a stanoviť konkrétne lehoty s cieľom podnietiť a uľahčiť verejné a súkromné investície do odvetvia internetu vecí a inteligentných sietí potrebných na podporu vývoja nových technológií;

25.

poznamenáva, že hoci zariadenia RFID sú dôležité, aj iné technológie sú súčasťou internetu vecí; zdôrazňuje, že výskum týkajúci sa otázok financovania a správy by sa mal zamerať aj na tieto technológie;

26.

vyzýva Komisiu, aby zvážila použitie aplikácií internetu vecí na dosiahnutie pokroku vo viacerých prebiehajúcich iniciatívach EÚ, ako napr. IKT pre energetickú účinnosť, inteligentné meranie odberu, energetické označovanie, energetická hospodárnosť budov, ochrana pred falšovaním liekov a iných produktov;

27.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala nové možné hrozby vyplývajúce zo zraniteľnosti úzko prepojených systémov;

28.

vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie a zabezpečila, aby technológie súvisiace s internetom vecí zahŕňali požiadavky používateľov (napr. možnosť deaktivovať vysledovateľnosť) a dodržiavali práva a slobody jednotlivcov; pripomína v tejto súvislosti rozhodujúcu úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií, teda aj internetu vecí, čo umožní posilnenie prijatia a dôvery zo strany spotrebiteľov;

29.

zastáva názor, že vývoj nových aplikácií a samotné fungovanie a obchodný potenciál internetu vecí bude závisieť od toho, v akej miere budú európski spotrebitelia dôverovať tomuto systému, a zdôrazňuje, že dôvera vzniká, keď sa objasnia pochybnosti o možnom ohrození súkromia a zdravia;

30.

zdôrazňuje, že táto dôvera sa musí zakladať na jasnom právnom rámci obsahujúcom pravidlá upravujúce kontrolu, zhromažďovanie, spracúvanie a používanie údajov zozbieraných a prenášaných prostredníctvom internetu vecí a druhy potrebného súhlasu spotrebiteľov;

31.

domnieva sa, že internet vecí prináša mnoho výhod pre ľudí so zdravotným postihnutím a môže byť cestou k naplneniu potrieb starnúceho obyvateľstva a poskytovaniu účinných služieb starostlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto technológia môže pomôcť nevidiacim a čiastočne zrakovo postihnutým osobám lepšie vnímať okolie prostredníctvom elektronických prístrojov; zdôrazňuje však, že je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany súkromia, jednoduchej inštalácie a obsluhy, ako aj poskytovania informácií o takýchto službách spotrebiteľom;

32.

zdôrazňuje, že následné náklady, ako sú spotreba energie aplikácie a využívania vecí, musia byť pre spotrebiteľa transparentné;

33.

domnieva sa, že internet vecí a projekty IKT si vo všeobecnosti vyžadujú rozsiahle informačné kampane s cieľom vysvetliť občanom účely ich realizácie; zdôrazňuje, že informovanie a vzdelávanie spoločnosti o možných použitiach a jasných výhodách technológií ako RFID je kľúčové, aby sa zabránilo nesprávnej interpretácii tohto projektu a aby pritiahol podporu občanov; zdôrazňuje, že používatelia potrebujú získať elektronické zručnosti potrebné na pochopenie týchto nových technológií a musia byť motivovaní a schopní správne ich využívať, aby bolo možné naplno využívať internet vecí v prospech jednotlivcov aj spoločnosti;

34.

poznamenáva, že internet vecí povedie k zhromažďovaniu skutočne obrovského množstva údajov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila návrh na prispôsobenie európskej smernice o ochrane údajov s cieľom zahrnúť údaje zhromaždené a prenášané v rámci internetu vecí;

35.

domnieva sa, že by sa mala prijať všeobecná zásada, podľa ktorej by sa technológie internetu vecí navrhovali tak, aby zhromažďovali a využívali len úplne minimálne množstvo údajov potrebných na vykonávanie svojich funkcií a aby nemohli zhromažďovať žiadne ďalšie údaje;

36.

žiada, aby sa významné množstvo údajov prenášaných v rámci internetu vecí pred prenosom anonymizovalo s cieľom zabezpečiť ochranu súkromia;

37.

upozorňuje Komisiu na to, že ostatné časti sveta, najmä Ázia, napredujú v tomto odvetví rýchlejšie, a preto bude potrebné pri vypracúvaní predpisov platných pre politický systém a technických noriem pre internet vecí uplatňovať proaktívny prístup a úzko spolupracovať s celým svetom;

38.

zdôrazňuje, že pre oživenie európskeho hospodárstva je potrebné investovať do nových informačných a komunikačných technológií s cieľom napomáhať hospodársky rast sprístupnením nových systémov a aplikácií čoraz väčšiemu počtu občanov a európskych podnikov; zdôrazňuje, že Európa by mala byť na špici vývoja internetových technológií; navrhuje, aby sa v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil rozpočet EÚ na výskum IKT a zoštvornásobil rozpočet na zavádzanie IKT;

39.

zdôrazňuje, že výskum bude mať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi výpočtovej kapacity, ktorá je nevyhnutná na to, aby aplikácie internetu vecí fungovali v reálnom čase;

40.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere financovala výskumné projekty siedmeho rámcového programu v oblasti internetu vecí, a posilnila tak európske odvetvie IKT, a schvaľuje využívanie rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu na podporu šírenia internetu vecí; žiada najmä o vypracovanie pilotných projektov, ktoré môžu mať okamžitý pozitívny vplyv na každodenný život európskych občanov v oblastiach elektronického zdravotníctva, elektronického vzdelávania, elektronického obchodovania, elektronického prístupu a energetickej účinnosti; vyjadruje však znepokojenie nad byrokraciou spojenou s rámcovým programom a vyzýva Komisiu, aby ju eliminovala prepracovaním procesov rámcového programu a vytvorením výboru používateľov;

41.

domnieva sa, že internet vecí má významný potenciál z hľadiska rozvoja hospodárstva a výroby, zlepšovania kvality služieb, optimalizácie logistických a distribučných reťazcov podnikov, riadenia inventáru a vytvárania nových pracovných príležitostí a možností podnikania;

42.

vyzýva Komisiu, aby posúdila akýkoľvek vplyv, ktorý by mohla mať ňou navrhovaná stratégia na produktivitu a konkurencieschopnosť európskych podnikov na medzinárodnom trhu;

43.

domnieva sa, že internet vecí môže prispieť k uľahčeniu obchodných tokov medzi EÚ a tretími krajinami rozšírením trhov a poskytnutím záruky kvality výrobkov, s ktorými sa obchoduje;

44.

zdôrazňuje, že technológia RFID umožní európskemu priemyslu na jednej strane kontrolovať objem tovaru, ktorý je v obehu (t. j. iba nevyhnutnú produkciu, ide teda zároveň o ochranu životného prostredia), a na druhej strane účinne bojovať proti pirátstvu a falšovaniu, keďže bude zabezpečená vysledovateľnosť príslušného tovaru;

45.

domnieva sa, že zavedením nových technológií do výrobných procesov sa zefektívni využívanie zdrojov a zvýši konkurencieschopnosť spotrebiteľského tovaru na trhu;

46.

zdôrazňuje, že v súvislosti s internetom vecí je potrebný intenzívny medzinárodný dialóg a spoločné akčné plány; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv internetu vecí na medzinárodný obchod;

47.

súhlasí so zámerom Komisie pokračovať v monitorovaní a vyhodnocovaní potreby ďalších harmonizovaných frekvenčných pásiem na osobitné účely internetu vecí s prihliadnutím na rôzne charakteristiky a schopnosti rôznych elektromagnetických frekvenčných pásiem, a preto vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní cieľov EÚ v oblasti koordinácie a harmonizácie prostredníctvom viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra zohľadnila potreby internetu vecí; zdôrazňuje, že tieto pásma by mali zostať vo verejnom vlastníctve a ich využitie by sa malo regulovať tak, aby sa podporil rozsiahlejší technologický výskumu a rozvoj v tejto oblasti a napomohlo ich financovanie; domnieva sa, že nelicencované frekvenčné pásma by mali umožniť rozvoj používania nových technológií a služieb (bezdrôtové siete) na podporu inovácie;

48.

zdôrazňuje nebezpečenstvo právnej neistoty v prípade internetového oblaku počítačov;

49.

domnieva sa, že zapojenie všetkých politických úrovní (EÚ, vnútroštátnej aj regionálnej) je nevyhnutým predpokladom pre účinný rozvoj a zavedenie internetu vecí; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú budú zohrávať regionálne a miestne orgány v rozvoji internetu vecí tým, že ho posunú za hranice čisto súkromnej sféry; pripomína tiež, že ho budú môcť rozsiahlo využívať aj miestne orgány, napríklad pri organizácii verejnej dopravy, zbere odpadu, výpočte úrovne znečistenia a riadení dopravy; vyzýva Komisiu, aby pri svojej činnosti v oblasti internetu vecí konzultovala so všetkými politickými úrovňami v duchu viacúrovňovej správy;

50.

poznamenáva, že informácie poskytované technológiami internetu vecí musia byť vysledovateľné, overiteľné a opraviteľné v prípade zlyhania systému, ktorý je na nich založený; zdôrazňuje, že keďže sú tieto technológie súčasťou bezpečnostných systémov, ako je riadenie premávky alebo regulácia teploty, nesprávne informácie môžu ohroziť život;

51.

zdôrazňuje, že nové technológie sú kľúčové pre zjednodušenie prepravných reťazcov, zvyšovanie kvality a efektivity dopravy, podporu rozvoja inteligentných dopravných systémov a uľahčenie vytvárania zelených koridorov a že technológia RFID môže ponúknuť inovatívne spôsoby vykonávania obchodných operácií, pričom sa zároveň zvýši spokojnosť zákazníkov;

52.

domnieva sa, že využívanie internetu vecí v prírode môže prispieť k rozvoju ekologických technológií, účinnejšiemu využívaniu energie, a teda aj k lepšej ochrane životného prostredia, a môže zlepšiť vzťah medzi IKT a životným prostredím;

53.

vyzýva Komisiu, aby sa v záujme uľahčenia interoperability a otvorenej, transparentnej a technologicky neutrálnej infraštruktúry zasadila o stanovenie spoločných medzinárodných noriem týkajúcich sa normalizácie RFID a iných technológií internetu vecí a ich aplikácií; zdôrazňuje, že bez jasných a uznávaných noriem vo svete internetu, ako napr. TCP5/IP6, sa nemôže dosiahnuť globálne rozšírenie internetu vecí nad rámec riešení RFID;

54.

súhlasí s návrhom urýchlene prijať verziu 6 internetového protokolu (IPv6) ako základu pre budúce rozširovanie a zjednodušovanie siete;

55.

víta zámer Komisie predložiť v roku 2010 oznámenie o bezpečnosti, súkromí a dôvere v informačnej spoločnosti; zdôrazňuje význam tohto oznámenia a navrhovaných opatrení na posilnenie predpisov, ktoré sa týkajú aspektov súvisiacich s bezpečnosťou informácií, súkromím a ochranou osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby aktívne zaangažovala všetky príslušné zúčastnené strany vrátane agentúry ENISA a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov;

56.

domnieva sa, že v procese rozvoja internetu vecí je dôležité zabezpečiť ochranu všetkých základných práv, nielen súkromia;

57.

domnieva sa, že v súvislosti s internetom vecí by Komisia mala vydať odporúčania týkajúce sa úloh a povinností agentúr pôsobiacich v oblasti verejnej správy, legislatívy a presadzovania práva;

58.

vyzýva Komisiu, aby pozorne dohliadala na uplatňovanie predpisov, ktoré v tejto oblasti už boli prijaté na európskej úrovni, a aby do konca roka predložila harmonogram pokynov, ktoré zamýšľa navrhnúť na úrovni EÚ na posilnenie bezpečnosti internetu vecí a aplikácií RFID;

59.

žiada Komisiu, aby začala sociálny dialóg o internete vecí a poskytla informácie o pozitívnom a negatívnom vplyve nových technológií na každodenný život; vyzýva preto Komisiu, aby iniciovala proaktívne konzultácie s európskym priemyselným odvetvím a povzbudila toto odvetvie, aby prevzalo vedúcu úlohu pri vytváraní a navrhovaní inovatívnych, normalizovaných a interoperabilných technológií;

60.

vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu pre internet vecí v dostatočnej miere zahrnula aj malé a stredné podniky (MSP);

61.

vyzýva tiež Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o vývoji dialógu s prevádzkovateľmi v tomto odvetví a so zúčastnenými stranami, ako aj o iniciatívach, ktoré má v úmysle prijať;

62.

domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosti ďalšieho zníženia nákladov na dátový roaming;

63.

zdôrazňuje, že správa internetu vecí musí minimalizovať byrokraciu a zapájať do rozhodovacieho procesu všetky príslušné zúčastnené strany, a preto žiada o dôkladnú a primeranú reguláciu na úrovni EÚ;

64.

vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela k vymedzeniu a stanoveniu zásad a pravidiel riadenia internetu vecí spolu so svojimi obchodnými partnermi na medzinárodných fórach, ako je Svetová obchodná organizácia;

65.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, ktoré aspekty správy internetu považuje v súčasnosti za potrebné regulovať v súvislosti s internetom vecí, a akým systémom bude schopná zabezpečiť všeobecný verejný záujem;

66.

vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala otázky týkajúce sa správy internetu vecí s pomocou prevádzkovateľov v rámci tohto odvetvia; považuje tiež za podstatné analyzovať aspekty týkajúce sa bezpečnostných systémov Wi-Fi;

67.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  2009/2225(INI), Del Castillovej správa, A7-0066/2010.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/33


Utorok 15. júna 2010
Správa internetu: ďalšie kroky

P7_TA(2010)0208

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o správe internetu: ďalšie kroky (2009/2229(INI))

2011/C 236 E/05

Európsky Parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa Internetu: ďalšie kroky (KOM(2009)0277),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti (KOM(2009)0149),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 1998 o globalizácii a informačnej spoločnosti: potreba posilniť medzinárodnú koordináciu (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2001 o organizácii a riadení internetu – otázky medzinárodnej a európskej politiky 1998 – 2000 (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2001 o internete ďalšej generácie: potreba výskumnej iniciatívy EÚ (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o ľudských právach a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotení Svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o druhom fóre o riadení internetu, ktoré sa uskutočnilo v Riu de Janeiro v dňoch 12. až 15. novembra 2007 (7),

so zreteľom na odporúčanie Rade z 26. marca 2009 o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete (8),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7–0185/2010),

A.

keďže internet je mimoriadne dôležitým globálnym komunikačným prostriedkom s obrovským vplyvom na spoločnosť ako celok,

B.

keďže so správou internetu súvisia otázky týkajúce sa ochrany a záruky základných práv a slobôd, prístupu k internetu a jeho využívania, jeho zraniteľnosti voči počítačovým útokom atď.,

C.

keďže počítačová kriminalita predstavuje narastajúcu hrozbu pre spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na informačné a komunikačné technológie (IKT), a keďže navádzanie na páchanie teroristických útokov, trestná činnosť motivovaná nenávisťou a detská pornografia sa rozšírili a ohrozujú jednotlivcov vrátane detí,

D.

keďže spojitosť medzi počítačovou kriminalitou, internetovou jurisdikciou a využívaním internetových služieb (cloud computing) je ako nový aspekt správy internetu na európskej úrovni veľmi dôležitá,

E.

keďže niektoré aspekty správy internetu sa týkajú prideľovania adries a ďalších predovšetkým technických otázok, pričom v týchto oblastiach vyvíjajú činnosť organizácie ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN), Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA), Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF), regionálne internetové registre a ďalšie,

F.

keďže v súvislosti so správou internetu súkromný sektor doteraz zastával hlavnú a pozitívnu riadiacu úlohu; keďže je ale pri vymedzení celkovej stratégie potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov,

G.

keďže v oblasti širších otázok správy, ktoré sa týkajú obrany verejného záujmu, zohrávajú významnú úlohu vlády, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu a garantovanie základných práv a slobôd, ako aj bezpečnosť, integritu a odolnosť internetu, kým súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu v poskytovaní potrebných investícií, odbornosti a podnikateľskej iniciatívy,

H.

keďže globálne fórum o riadení internetu (IGF) a rozličné národné a regionálne fóra sú dôležitými miestami pre dialóg mnohých strán o internetovej politike,

I.

keďže Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie majú dlhodobý záväzok vo vzťahu k internetu ako otvorenému globálnemu verejnému blahu,

1.

domnieva sa, že internet je globálnym verejným blahom, a preto by sa mal spravovať v spoločnom záujme;

2.

uznáva, že internet má zásadný význam pre to, aby mohla v praktickom živote fungovať sloboda prejavu, kultúrna rozmanitosť, pluralita médií, demokratické občianstvo, ako aj vzdelávanie a prístup k informáciám, a teda predstavuje hybnú silu šírenia demokratických hodnôt vo svete;

3.

pripomína, že internet sa stal nenahraditeľným nástrojom podpory demokratických iniciatív, politickej diskusie, digitálnej gramotnosti a šírenia vedomostí; opakuje, že prístup k internetu je zárukou a zároveň závisí od uplatňovania viacerých kľúčových základných práv vrátane, no nielen, rešpektovania súkromného života; ochrany údajov; slobody prejavu; vyjadrovania sa a združovania; slobody tlače, politického názoru a účasti; nediskriminácie; vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rôznorodosti, a zaručuje ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že inštitúcie a zainteresované skupiny na všetkých úrovniach majú preto všeobecnú zodpovednosť za to, aby pomohli zabezpečiť, že každý si môže uplatniť svoje právo zapojenia do informačnej spoločnosti – predovšetkým staršie osoby, ktoré čelia väčším problémom pri oboznamovaní sa s novými technológiami – pričom sa zároveň zamerajú na riešenie dvoch úzko súvisiacich výziev, ktorými je počítačová negramotnosť a vylúčenie z demokratického rozhodovania v elektronickom veku;

4.

zdôrazňuje najmä potrebu posilňovať vypracúvanie prístupov „zospodu“ a elektronickej demokracie a súčasne zabezpečiť, aby sa vytvorila dobrá ochrana voči novým formám dohľadu, kontroly a cenzúry verejnými a súkromnými subjektmi a aby sa tak sloboda prístupu k internetu a ochrana súkromného života stali reálnymi, a nie iluzórnymi;

5.

zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať európske kultúrne dedičstvo, a to aj prostredníctvom internetu; domnieva sa, že internet zohráva kľúčovú úlohu v podpore inovácie a obmedzovaní digitálnej, sociálnej a kultúrnej priepasti v Európe v porovnaní s inými časťami sveta; víta skutočnosť, že Komisia chápe dôležitosť prekonania „digitálnej priepasti“ a rozvojové otázky v oblasti správy internetu; domnieva sa však, že zamerať sa treba aj na mnohých starších občanov tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách, ktorí sa v tomto novom svete internetu často cítia ignorovaní; konštatuje, že internet môže byť efektívnym nástrojom sociálneho začleňovania a začlenení musia byť naši starší spoluobčania; nalieha na prijatie opatrení na podporu vzdelávania v oblasti používania zdrojov, ktoré internet ponúka, a výberu kritérií týkajúcich sa spôsobov ich používania;

6.

uznáva, že intenzívnejšie používanie internetu občanmi, spotrebiteľmi, spoločnosťami a úradmi znamená, že tento nástroj komunikácie sa stáva jedným zo základných prvkov dobudovania vnútorného trhu v rámci EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeranej ochrany spotrebiteľov a držiteľov práv duševného vlastníctva na internete; rovnako zdôrazňuje, že musia byť zaručené občianske práva a slobody užívateľov internetu; uznáva význam internetu ako prostriedku na informovanie a presadzovanie práv spotrebiteľov;

7.

zdôrazňuje, že správa internetu by prostredníctvom decentralizácie samoregulačných úloh, najmä určením vstupných podmienok pre nových konkurentov, mala uľahčiť elektronický obchod a cezhraničné transakcie;

8.

žiada jednoduchší prístup k internetu a jeho rozvoj v novších členských štátoch, najmä vo vidieckych oblastiach a rozvojových krajinách prostredníctvom programov financovaných Európskou úniou; ďalej žiada, aby tieto krajiny získali väčší vplyv pri formovaní politiky správy internetu;

9.

domnieva sa, že na to, aby sa ochránil záujem EÚ, ktorým je zachovanie internetu ako globálneho verejného blaha, správa internetu by mala byť založená na širokom, vyváženom modeli, v ktorom by bol skĺbený verejný a súkromný sektor a predišlo by sa dominancii ktoréhokoľvek individuálneho subjektu alebo skupiny subjektov, ako aj pokusom štátnych alebo nadštátnych orgánov kontrolovať tok informácií na internete, pričom by zároveň mala byť v interakcii s procesmi, ktorých sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany a ktoré sú naďalej účinným mechanizmom podpory globálnej spolupráce;

10.

zdôrazňuje, že hodnoty, na ktorých je EÚ založená, vyjadrené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, sú základnými hodnotami a konečnými cieľmi EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad všetkých činností súvisiacich so správou internetu s týmito hodnotami a cieľmi, predovšetkým na tých globálnych fórach pre správu internet, na ktorých sa zúčastňujú štáty, ktorých hodnoty sa veľmi odlišujú od hodnôt európskych účastníkov; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť medzinárodný dialóg s týmito krajinami v oblasti regulácie internetu, aby sa predišlo konfliktu;

11.

domnieva sa, že vlády by sa mali sústrediť na otázky, ktoré sú životne dôležité pre globálnu verejnú politiku v oblasti internetu, keďže vedúca úloha súkromného sektora sa musí zakladať na rešpektovaní zásad verejnej politiky a platnej legislatívy, a inak by mali dodržiavať zásadu nezasahovania, s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď je takýto zásah nevyhnutný a tiež sa domnieva, že aj v takom prípade by ich činnosť mala byť v súlade so základnými ľudskými právami a zásadou proporcionality;

12.

domnieva sa, že vlády by nemali zasahovať do každodennej správy internetu, mali by sa vyvarovať poškodzovania inovácií a hospodárskej súťaže zbytočnou, zaťažujúcou a reštriktívnou reguláciou a nemali by sa pokúšať kontrolovať niečo, čo je a má zostať globálnym verejným majetkom;

13.

vyzýva vlády, aby upustili od obmedzovania prístupu na internet formou cenzúry, blokovania, filtrovania alebo iným spôsobom, a od toho, aby to isté žiadali od súkromných subjektov; trvá na zachovaní otvoreného internetu, v rámci ktorého majú občania právo dostať sa k informáciám a šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje upravený regulačný rámec pre elektronické komunikácie;

14.

zdôrazňuje, že všetky obmedzenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné, by sa mali obmedzovať na minimum potrebné v demokratickej spoločnosti, mali by vychádzať z právnych predpisov a mali by byť účinné a primerané; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana maloletých osôb a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, napríklad na základe využitia systému oznamovania informácií vo verejnom záujme v oblasti práv používateľov, ktorý je k dispozícii na základe smernice 2009/136/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES, smernica 2002/58/ES a nariadenie (ES) č. 2006/2004 (tzv. smernica o právach občanov) (9), aby mohli maloleté osoby zodpovedne používať internet a internetové informačné služby a aby sa zvýšila úroveň informovanosti o možných hrozbách, ktoré predstavujú nové služby;

15.

žiada, aby sa vypracovalo viac iniciatív, ktoré by u detí posilnili bezpečné poznávanie internetu, celosvetovo by šírili najlepšiu prax a prehĺbili by medzinárodnú spoluprácu v boji proti škodlivým a nezákonným obsahom šíreným on-line, a to najmä so zreteľom na sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom internetu;

16.

berie zároveň do úvahy osobitnú potrebu ochrany ohrozených osôb, predovšetkým maloletých osôb, prostredníctvom spoločného postupu verejných a súkromných zainteresovaných osôb; opätovne pripomína, že v boji proti kybernetickému zločinu a detskej pornografii by sa mal predtým, ako sa uvažuje o zablokovaní internetových stránok, kriminálny obsah vymazať pri zdroji;

17.

domnieva sa, že okrem zásad správy stanovených Komisiou by vlády mali uplatňovať aj tieto dodatočné zásady:

i)

transparentnosť, multilateralizmus, demokraciu a ochranu základných práv a slobôd dodržiavaním noriem EÚ,

ii)

rešpektovanie otvoreného, kompatibilného, technologicky neutrálneho a koncového charakteru internetovej infraštruktúry,

iii)

vonkajšiu verejnú zodpovednosť súkromných subjektov zabezpečujúcich každodenné riadenie globálnych internetových zdrojov,

iv)

podporu globálnej spolupráce v oblasti správy internetu prostredníctvom spolupôsobenia a ďalšej podpory procesov zahŕňajúcich mnohé zainteresované strany a zároveň prijímanie opatrení na zlepšenie zapojenia rozvojových krajín,

v)

ochranu integrity globálneho internetu a slobody komunikácie tým, že sa upustí od všetkých regionálnych opatrení, napríklad rušenia IP adries alebo názvov domén v tretích štátoch;

18.

zdôrazňuje, že EÚ by mala vytvoriť rámec konsenzuálneho uplatňovania základných zásad správy internetu a dôsledne ho obhajovať na medzinárodných fórach a v dvojstranných vzťahoch;

19.

víta aspekty granadskej stratégie španielskeho predsedníctva, ktoré sú zamerané na správu internetu, a ustanovenia správy Európskeho parlamentu „Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu“ (10) o návrhu európskej charty občianskych a spotrebiteľských práv v digitálnom prostredí a vytvorení tzv. piatej slobody, ktorá umožňuje slobodné rozširovanie obsahu a poznatkov;

20.

berie na vedomie novú politiku vlády USA s názvom Internet Policy 3.0, vyhlásenú 24. februára 2010;

21.

zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať tromi mimoriadne dôležitými otázkami verejnej politiky:

i)

ochranou internetovej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť otvorenosť, dostupnosť, bezpečnosť a odolnosť voči kybernetickému útoku,

ii)

európskou závislosťou od dominantných trhových rozhodnutí a súvisiacimi rizikami verejnej bezpečnosti a

iii)

ochranou údajov a súkromia, predovšetkým pokiaľ ide o vytvorenie účinných medzinárodných mechanizmov na riešenie sporov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

22.

v koordinácii s Komisiou vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu internetovej infraštruktúry proti hrozbám a nehodám prostredníctvom harmonizovaného prístupu EÚ, ako aj dokončením tvorby vnútroštátnych tímov reakcie na naliehavé situácie a mechanizmov spolupráce medzi nimi;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na zvýšenie bezpečnosti kybernetického priestoru v EÚ, ako aj na zabezpečenie primeraného zapojenia do medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach a zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť čo najväčší počet zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie jurisdikcie v oblasti počítačovej kriminality a využívania internetových služieb (cloud computing), ako aj informovanosť o nich, a to na rovnocennom základe, a stanoviť jasné povinnosti a úlohy každej zainteresovanej strany;

24.

zdôrazňuje dôležitosť bezpečnosti elektronických služieb, najmä elektronického podpisu, a potreby vytvárania infraštruktúry súkromných kľúčov (Private Key Infrastructure, PKI) na celoeurópskej úrovni a vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál európskych overovacích orgánov s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov a zvýšiť bezpečnosť transakcií uskutočnených prostredníctvom internetu;

25.

vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia členským štátom, ktoré ešte neratifikovali a neimplementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, s cieľom zapojiť všetky členské štáty do spoločného úsilia v boji proti počítačovej kriminalite a spamu, zvýšiť dôveru používateľov a zabezpečiť kybernetický priestor EÚ proti všetkým druhom trestnej činnosti a priestupkov; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite;

26.

vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o zabránení terorizmu, čo by umožnilo vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce na boj proti používaniu internetu na teroristické účely prostredníctvom útokov veľkého rozsahu proti počítačovým systémom a prostredníctvom počítačových systémov, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť, verejnú bezpečnosť a hospodársku prosperitu;

27.

odporúča okrem toho, aby Komisia a členské štáty vyvíjali úsilie na posilnenie bezpečnosti a stability internetu prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie rôznorodosti siete a systému a uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži, noriem EÚ a politiky verejného obstarávania, ako aj:

i)

podporou činnosti ICANN v oblasti bezpečnosti a stability systému názvov domén,

ii)

podporou činnosti na medzinárodných fórach, napríklad v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OSN a Rady Európy, v oblasti zlepšenia legislatívnych rámcov a národnej koordinácie;

28.

zdôrazňuje, že úspech sociálnych sietí v spojitosti s technickými kapacitami internetu (pamäť a spracovanie informácií) so sebou prináša najmä problémy spojené s uchovávaním údajov a využívaním archivovaných údajov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ v rámci internetu neexistuje tzv. právo na zabudnutie;

29.

zdôrazňuje potrebu nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou súkromia používateľov a zaznamenávaním osobných údajov;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri čoraz rozšírenejšom používaní internetových sietí ešte neexistujú pravidlá, ktoré by umožňovali, aby užívatelia mohli spravovať osobné údaje uvádzané na týchto sieťach;

31.

konštatuje, že transparentná a zodpovedná správa internetu môže zohrávať dôležitú úlohu v dohľade nad spôsobom, ktorým vyhľadávacie servery spracúvajú informácie na celom svete;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rozšírenie pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (11) na oblasť porušovania ochrany dát a súkromia a Radu, aby udelila súhlas s rokovaniami o uzavretí medzinárodnej dohody umožňujúcej účinné odškodnenie občanov EÚ v prípade porušení ich práv na základe právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a súkromia;

33.

podporuje presadzovanie zásady „súkromie ako súčasť návrhu“, podľa ktorej by bolo potrebné zaviesť čo najskôr požiadavky na ochranu súkromia a dát do celého cyklu nového technologického vývoja, pričom by sa malo občanom zaručiť bezpečné a užívateľsky prívetivé prostredie;

34.

zdôrazňuje, že osvedčenie o internetovej bezpečnosti sa stáva nevyhnutnosťou, aby užívatelia mali väčšiu dôveru v prístupe k internetovým informáciám a službám;

35.

zdôrazňuje, že inštitúcie, orgány a členské štáty EÚ by mali koordinovať svoj prístup k správe internetu v rôznych medzinárodných orgánoch, ktoré sa ňou zaoberajú, napr. k spoločnosti ICANN a jej poradným orgánom vrátane vládneho poradného výboru (GAC);

36.

zdôrazňuje úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) pri vytváraní jednotného európskeho informačného priestoru; konštatuje, že ENISA môže zohrávať významnú úlohu, najmä pokiaľ ide o prevenciu a riešenie problémov v súvislosti so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, ako aj reakciu na ne, a víta pripravovaný návrh Komisie na jej modernizáciu;

37.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho zvyšovania účinnosti ENISA v týchto oblastiach:

určovanie priorít výskumu na európskej úrovni v oblasti odolnosti siete a bezpečnosti siete a informácií, ako aj navrhovanie výskumných úloh potenciálnym výskumným inštitúciám na základe potrieb priemyslu;

upozorňovanie orgánov, ktoré prijímajú rozhodnutia, na nové technológie v oblasti bezpečnosti;

vytváranie fór na výmenu informácií a poskytovanie podpory členským štátom;

38.

zdôrazňuje, že podpora agentúry ENISA sa zameriava na členské štáty a ich konkrétne potreby, a odporúča, aby ENISA naďalej vytvárala fóra na výmenu informácií medzi členskými štátmi a ďalšími subjektmi;

39.

domnieva sa, že Komisii patrí ústredné miesto pri iniciovaní a koordinovaní všetkých aspektov týkajúcich sa vnútornej organizácie EÚ s cieľom zabezpečiť ucelený prístup EÚ, a to aj vo vzťahu k IGF;

40.

navrhuje, aby Komisia vytvorila kapacitu pre skutočné zastúpenie európskej občianskej spoločnosti v medzinárodných fórach správy internetu a v organizáciách alebo konzorciách internetových noriem;

41.

žiada Komisiu, aby uľahčila prijatie uceleného a všeobecného prístupu EÚ vo vzťahu k IGF a na ďalších významných akciách v oblasti správy internetu predložením návrhu stanoviska EÚ na diskusiu Európskemu parlamentu a Rade v dostatočnom časovom predstihu pred konaním každej takejto akcie;

42.

podporuje pokračovanie a rozvíjanie modelu IGF na globálnej, regionálnej (vrátane EuroDIG) a vnútroštátnej úrovni zachovaním jeho hlavných čŕt ako nezáväzného postupu mnohých zúčastnených strán, pričom zostane otvoreným fórom pre dialóg a výmenu najlepších postupov medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom a novou formou zastupiteľskej demokracie;

43.

zdôrazňuje význam prizvania ázijských strán k rokovaniam o správe internetu vzhľadom na osobitnú povahu ázijského trhu;

44.

zdôrazňuje potrebu začleniť do procesu tvorby modelu správy internetu aj koncových spotrebiteľov, pričom dôraz treba klásť na spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

45.

odporúča skvalitniť IGF nasledujúcimi spôsobmi:

i)

väčším zapojením rozvojových krajín, pričom pozornosť sa venuje financovaniu ich účasti,

ii)

lepšou viditeľnosťou v médiách,

iii)

efektívnejším organizovaním schôdzí, napríklad znížením počtu paralelných schôdzí, vytvorením stabilnej platformy na uľahčenie globálnej účasti a posilnením viacjazyčnosti,

iv)

lepšou koordináciou a spoluprácou medzi globálnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi fórami pre správu internetu, a

v)

prehĺbením spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s použitím všetkých dostupných technologických prostriedkov, ako sú videokonferencie a výmena informácií medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi (IPEX);

46.

podporuje činnosť Komisie a španielskeho a belgického predsedníctva, pokiaľ ide o zasadnutie IGF vo Vilniuse v septembri 2010, a žiada väčšie zapojenie Európskeho parlamentu;

47.

vo všeobecnosti podporuje kladné stanovisko Komisie, pokiaľ ide o súčasný model riadenia ICANN založený na vedúcej úlohe súkromného sektora;

48.

uznáva, že Internetovej korporácii pre prideľovanie mien a čísel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers, ICANN) sa podarilo zabezpečiť stabilitu systému doménových názvov;

49.

vyjadruje podporu pokračovaniu procesu, ktorý nedávno začala spoločnosť ICANN a ktorý sa týka prideľovania názvov domén v iných písmach ako v latinke;

50.

vyzýva na zriadenie novej všeobecnej domény najvyššej úrovne pre kultúrne organizácie, kultúrne strediská, médiá a umelcov, napríklad „.culture“ alebo „.art“;

51.

žiada väčšiu zodpovednosť súkromných spoločností, ktoré registrujú a distribuujú doménové mená, keďže poskytujú službu, od ktorej sa spoločnosť stala vo veľkej miere závislou; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné stanoviť spoločný súbor kritérií, ktoré sa majú dodržiavať, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby uvedené spoločnosti prijímali stále vyššiu mieru zodpovednosti;

52.

vyzýva organizáciu EURid, ako registrátora domény.eu, aby uskutočnila dôkladnú mediálnu a internetovú kampaň na podporu domény.eu v členských štátoch s cieľom podporiť rozvoj európskeho internetového prostredia založeného na hodnotách, charakteristických vlastnostiach a politikách Európskej únie;

53.

zdôrazňuje význam výboru GAC v rámci procesu tvorby politík ICANN a odporúča, aby sa jeho účinnosť posilnila okrem iného vytvorením sekretariátu s primeranými podpornými kapacitami; a považuje za dôležité, aby sa každý členský štát EÚ aktívne zúčastňoval na práci tohto výboru;

54.

domnieva sa, že pokiaľ ide spoločnosť ICANN, treba dosiahnuť jej zlepšenie:

i)

zavedením alternatívnych externých mechanizmov riešenia sporov, ktoré umožnia zainteresovaným stranám účinné, neutrálne, včasné a cenovo dostupné preskúmanie jej rozhodnutí, pričom sa preverí fungovanie súčasných mechanizmov riešenia sporov (nezávislý revízny panel a ombudsman ICANN),

ii)

postupným zavedením štruktúry financovania z rozličných zdrojov, v rámci ktorej by bol stanovený limit na financovanie zo strany ktoréhokoľvek samostatného subjektu alebo sektoru, aby sa predišlo vyvíjaniu nenáležitého tlaku na činnosť ICANN zo strany ktoréhokoľvek samostatného subjektu alebo skupiny subjektov,

iii)

adekvátnym zastúpením všetkých zainteresovaných krajín v rámci ICANN,

iv)

zabezpečením, aby bolo v predstavenstve a vrcholnom manažmente spoločnosti zastúpené celé spektrum záujmov a regiónov,

v)

použitím primeranej časti jej rezervného fondu s cieľom posilniť zapojenie občianskej spoločnosti (najmä z rozvojových krajín) v medzinárodných fórach správy internetu;

55.

podporuje názor Komisie, že súčasťou opatrení orgánu IANA by mali byť mechanizmy v oblasti mnohostrannej zodpovednosti, a potvrdzuje, že v budúcnosti by žiadna vláda nemala v orgáne IANA uplatňovať dominantný vplyv; namiesto toho by sa táto funkcia mala postupne internacionalizovať a zmeniť sa na mnohostranný dohľad;

56.

domnieva sa, že tzv. potvrdenie záväzkov z roku 2009 môže predstavovať pozitívny základ pre ďalší rozvoj ICANN, pričom zároveň zdôrazňuje, že:

i)

EÚ by mala predovšetkým prostredníctvom Komisie zohrávať aktívnu úlohu v oblasti jeho implementácie, a to aj prostredníctvom tzv. revíznych panelov a tým, že zabezpečí, aby členovia týchto panelov boli nezávislí, nemali žiadne konflikty záujmov a zastupovali rozličné regióny,

ii)

po prijatí pripomienok zo strany verejnosti by ICANN mala uviesť odporúčania revíznych panelov do platnosti a v prípade, že tak neučiní, svoje konanie zdôvodniť;

57.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predkladala výročné správy o udalostiach týkajúcich sa správy internetu, ktoré sa udiali v predchádzajúci rok, pričom prvú takúto správu by mala predložiť v marci 2011;

58.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.


(1)  Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 128.

(2)  Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 286.

(3)  Ú. v. ES C 27 E, 31.1.2002, s. 84.

(4)  Ú. v. EÚ C 133 E, 8.6.2006, s. 140.

(5)  Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 495.

(6)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 879.

(7)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 80.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0194.

(9)  Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0133.

(11)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/41


Utorok 15. júna 2010
Inovačná politika Spoločenstva v meniacom sa svete

P7_TA(2010)0209

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete (2009/2227(INI))

2011/C 236 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie o Prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete (KOM(2009)0442),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ (KOM(2009)0512),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi (KOM(2009)0158) a so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 (1) o dialógu medzi univerzitami a podnikmi,

so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2009 s názvom Na ceste ku konkurencieschopnej, inovatívnej a environmentálne efektívnej Európe – príspevok Rady pre konkurencieschopnosť k lisabonskému programu po roku 2010,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe (KOM(2009)0184),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o iniciatíve „Small Business Act“ (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (4),

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 22. mája 2008, o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2007 o využívaní znalostí v praxi: inovačná stratégia EÚ na širokom základe (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2006 o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácie – investície do rastu a zamestnanosti: spoločný prístup (7),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (8),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (9),

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie Rade o patente Spoločenstva (KOM(2000)0412),

so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (10),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech VaV (KOM(2006)0728),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Hodnotenie inovačných politík Spoločenstva v období 2005 – 2009 (SEK(2009)1194),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT: nastaviť latku vyššie (KOM(2009)0116),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0143/2010),

A.

keďže Komisia vo svojom oznámení o prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete ohlásila prepracovanú inovačnú stratégiu v podobe akčného plánu,

B.

keďže táto budúca inovačná stratégia musí byť úzko prepojená so stratégiou EÚ 2020,

C.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe informovala o novej stratégii na výskum technológií budúcnosti a vznikajúcich technológií spustením pilotných iniciatív,

D.

keďže pri vypracúvaní európskej inovačnej politiky je potrebné zohľadniť všetky tri strany vedomostného trojuholníka – výskum, inovácie a vzdelávanie,

E.

keďže inovačné možnosti podnikov podstatne závisia od prístupu k dostatočným finančným prostriedkom a keďže hrozí, že úverová kríza ako dôsledok súčasnej hospodárskej krízy drasticky obmedzí inovačnú schopnosť podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov (MSP),

F.

keďže inovácia predstavuje základný prvok potrebný na prekonanie súčasných veľkých spoločenských a environmentálnych výziev a dosiahnutie strategických politických cieľov EÚ v oblastiach, akými sú podnikanie, konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a inkluzívna spoločnosť,

G.

keďže EÚ nesplní svoje ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020, a najmä cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % a dosiahnuť minimálne 20 % podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby urýchlila vývoj a rozsiahle využívanie čistých, udržateľných a efektívnych energetických technológií; keďže budúca inovačná stratégia by mala v plnej miere zahŕňať aj tento rozmer,

H.

keďže výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ako sú kvantové technológie, informačné a komunikačné technológie inšpirované biológiou a nanotechnológiami) je odrazovým mostíkom pre inovácie vzhľadom na jeho vplyv na dlhodobú konkurencieschopnosť tým, že vytvára úplne nové oblasti hospodárskej činnosti a zároveň podporuje nové priemyselné odvetvia a MSP založené na najmodernejších technológiách,

I.

keďže podpora a tvorba udržateľných technológií je nevyhnutná nielen na dosiahnutie klimatických a energetických cieľov EÚ, ale bude mať aj obrovský úžitok pre EÚ v súvislosti s vytváraním pracovných miest a hospodárskym rastom v budúcnosti,

J.

keďže nerovnomerné rozdelenie obmedzených zdrojov môže brániť inovácii; keďže politika EÚ v oblasti surovín by mala riešiť základné problémy súvisiace so zabezpečením spravodlivého prístupu,

K.

keďže podpora udržateľných a energeticky účinných technológií v období čoraz väčšieho nedostatku zdrojov zvyšuje energetickú bezpečnosť EÚ,

L.

keďže téma demografických zmien predstavuje jednu zo zásadných výziev budúcnosti, ktorá si vyžaduje aj nové technologické riešenia,

M.

keďže v priemyselných odvetviach, v ktorých má EÚ momentálne dobré konkurenčné postavenie, musí EÚ spojiť sily, upevniť si postavenie a zabezpečiť na globálnej úrovni rovnaké podmienky pre všetkých,

Širší prístup k inováciám

1.

vyjadruje presvedčenie, že existujú možnosti užšie prepojiť výskum a inovácie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali jednotný prístup k vede a inováciám;

2.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že inovačná politika EÚ v budúcnosti musí mať široký záber a v zásade musí zahŕňať všetky formy inovácií, nielen technologické inovácie (inovácie v oblasti výrobkov a procesov), ale aj administratívne, organizačné, sociálne inovácie a inovácie súvisiace s prácou vrátane nových, inovatívnych obchodných modelov a inovácie služieb pri zohľadnení ďalších dvoch strán vedomostného trojuholníka (výskum a vzdelávanie);

3.

zdôrazňuje, že inovačný proces je predovšetkým novinkou, ktorá reaguje na potreby spotrebiteľov a trhu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie prvoradého významu dopytu spotrebiteľov ako hnacej sily inovačného procesu; upozorňuje, že na to, aby sme mohli čeliť vzniku nových foriem nerovností v spoločnosti, je potrebné v budúcnosti posudzovať inovácie nielen podľa ich ekologických a hospodárskych výhod, ale aj na základe ich spoločenskej pridanej hodnoty;

4.

zdôrazňuje, že podpora podnikateľských subjektov ako hnacej sily inovačného procesu v Európe je nevyhnutným predpokladom účinného fungovania konkurencieschopného vnútorného trhu založeného na odstraňovaní obchodných prekážok a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa a sociálnej súdržnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne inovačné referenčné hodnoty zamerané na veľké spoločenské výzvy a obmedzila súčasnú roztrieštenosť jednotlivých európskych iniciatív;

6.

v plnej miere podporuje Komisiu v tvrdení, že kľúčové technológie a výskum budúcich a vznikajúcich technológií sú nevyhnutným predpokladom udržateľného posilňovania konkurencieschopnosti EÚ z globálneho hľadiska; podporuje jej výzvu určenú členským štátom, aby sa dohodli na význame využívania týchto technológií v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že i) kľúčové technológie, akými sú mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, biotechnológie a nanotechnológie, ii) nové materiály a iii) nové a budúce technológie môžu ponúknuť značný potenciál pre inovácie a prispieť k prechodu na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.

zdôrazňuje, že inovácie musia byť zamerané na jednotlivca, a víta úsilie o prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikateľským svetom, čo v podstatnej miere prispieva k podpore výskumu a inovácií, ako aj k účinnejšiemu využívaniu vedomostí, ktoré poskytuje súkromný sektor v rámci univerzít, a k obohateniu materiálov k vysokoškolským vyučovacím predmetom v zmysle súčasných spoločenských a podnikateľských požiadaviek;

8.

pripomína, že výber kľúčových technológií a nových a budúcich technológií sa musí uskutočniť v spolupráci s podnikateľským sektorom na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a malými a strednými podnikmi, pričom treba zohľadniť aj regionálne hospodársko-politické ciele; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa zohľadnia príspevky navrhovanej odbornej skupiny na vysokej úrovni k identifikácii, ratifikácii a vykonávaniu konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení na podporu týchto technológií;

9.

víta tieto opatrenia v oblasti inovačnej politiky ako doplnok k vnútroštátnym priemyselným stratégiám na úrovni Spoločenstva i z medziodvetvového hľadiska a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala týmto smerom;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili spustenie digitálnych a inteligentných sietí novej generácie s inovačnými činnosťami s cieľom v plnej miere využiť ich výhody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytnúť dostatok financií vrátane financovania zo štrukturálnych fondov;

11.

zdôrazňuje, že investície do vysokorýchlostných online sietí a výraznejšieho prenikania širokopásmových pripojení sú základnými podmienkami zvýšeného a účinnejšieho šírenia inovačných výsledkov, a teda zmenšenia rozdielov medzi regiónmi EÚ v oblasti inovácií;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky na konvergenciu inovácií v záujme zníženia rozdielov medzi členskými štátmi;

13.

podporuje skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pripravuje európsky inovačný akt v rámci úsilia o vypracovanie súdržnejšej inovačnej stratégie;

14.

zdôrazňuje význam ekologických inovácií a zelených podnikov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri prepájaní inovačnej politiky s odvetviami, ktoré majú kľúčový význam pre EÚ, čoho výsledkom sú výrazné komparatívne výhody pre európske hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva ekologická inovácia, najmä v kontexte stúpajúcej efektívnosti zdrojov;

16.

zdôrazňuje významnú úlohu inovačných zoskupení v budúcej inovačnej politike EÚ a upozorňuje na potenciál, ktorý ponúkajú najmä znalostné zoskupenia; víta vytváranie osobitných inovačných a podnikateľských zón v okolí univerzít, výskumných inštitútov a vedeckých a technologických parkov; vyzýva na preskúmanie možností vytvoriť jednotné zjednodušené financovanie a operačný rámec pre nové inovačné zóny;

17.

zdôrazňuje, že existujúce inovačné zoskupenia vrátane svetových lídrov v niektorých oblastiach sa musia naďalej rozvíjať prostredníctvom spoločného úsilia EÚ, členských štátov a regiónov, aby si mohli svoje postavenie udržať a zlepšovať;

18.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základ akýchkoľvek politických opatrení týkajúcich sa týchto zoskupení by mal zohľadňovať potreby podnikov, a to aj malých a stredných podnikov a najmä inovatívnych MSP, vzhľadom na to, že inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri propagácii podniku;

19.

vyzýva príslušné orgány v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby zlepšovali rámcové podmienky pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti inovačných zoskupení;

20.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky zohrávajú ústrednú úlohu ako partneri v hodnotovom reťazci, ako aj samostatne na strane ponuky inovatívnych výrobkov;

Zvýšenie objemu a sústredenie finančnej podpory EÚ na inovácie

21.

žiada, aby sa posilnil európsky prístup k financovaniu inovácií a zabránilo sa súčasnej roztrieštenosti a krátkodobej orientácii; zastáva názor, že poskytnutie dostatočného množstva finančných prostriedkov je nevyhnutnou súčasťou rozvoja inovácií, a preto je potrebné výrazne zvýšiť rozpočet EÚ pre inovácie; žiada, aby sa táto otázka zvážila v nadchádzajúcej revízii súčasného finančného rámca a v procese plánovania v súvislosti s finančným výhľadom na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mali zároveň preskúmať aj pravidlá oprávnenosti na financovanie výskumu a vývoja, pokiaľ ide o predindustriálny a/alebo experimentálny výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja a dosiahli tak cieľ stanovený v roku 2002 v Barcelone, že najneskôr v roku 2010 sa budú vynakladať 3 % HDP na oblasť výskumu a vývoja; zdôrazňuje význam financovania výskumu a inovácií v čase hospodárskej krízy, pretože na základe toho sa z dlhodobého hľadiska posilní tvorba pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšiu časť programov výskumu a vývoja na inovácie;

22.

zastáva názor, že výdavky EÚ na výskum a inovácie musia byť zamerané na ciele ako poskytovanie stimulov na komerčné využitie výsledkov výskumu a úplnejšie informácie o zdrojoch a možnostiach financovania; zdôrazňuje význam dodržiavania transparentnosti a rovnakých príležitostí, čo sa týka prístupu k finančným prostriedkom na základe verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy na podporu inovácií veľkého rozsahu; zdôrazňuje potrebu vypracovať programy na financovanie sociálnych inovácií s cieľom zamerať sa na sociálnu návratnosť;

23.

zdôrazňuje, že okrem zvýšenia objemu finančných prostriedkov je rozhodujúce dosiahnuť kritický objem; na tento účel odporúča využívať verejné obstarávanie a zdôrazňuje najmä to, že na vytvorenie pridanej hodnoty pre Európu treba prostriedky nasmerovať tam, kde je účinok najväčší, ako sú kľúčové technológie a reprezentatívne iniciatívy pre vznikajúce a budúce technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné využívať súčinnosť medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotlivé orgány, ktoré spravujú siedmy rámcový program, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy si musia byť vedomé možností, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti existujúcich foriem súčinnosti v oblasti financovania stále nie sú dostatočne známe; vyzýva regióny a členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili úsilie o zlepšenie komunikácie;

24.

víta vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý bol zriadený na stimuláciu a poskytovanie inovácií na špičkovej svetovej úrovni prostredníctvom spojenia vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikateľskej sféry v rámci spoločného cieľa; zdôrazňuje významný prínos, ktorý môže poskytnúť Európsky inovačný a technologický inštitút pri poskytovaní stimulov pre inovačné programy, a dôležitú úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozpočet pre Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) takým spôsobom, aby pridelené prostriedky spolu s prostriedkami z ďalších zdrojov dosiahli kritický objem potrebný na zvládnutie a úplné preskúmanie zásadných výziev, ktorým čelia spoločnosti v EÚ;

25.

zdôrazňuje potrebu usmernení na zaručenie konkurenčného prideľovania a rýchleho využitia prostriedkov a zavedenia systému odmeňovania projektov s najväčším okamžitým hospodárskym vplyvom;

26.

zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom v rozvoji internetových technológií a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil;

Zlepšenie riadiacej štruktúry programov

27.

zdôrazňuje, že inovačná politika by sa mala koordinovať s ostatnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami (vrátane politík v oblasti priemyslu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov) so zreteľom na skutočnosť, že zvolené prístupy by mali byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť rôznym vnútroštátnym a regionálnym podmienkam;

28.

s poľutovaním vníma skutočnosť, že úsilie o zjednodušenie nástrojov EÚ na výskum a inovácie nebolo úspešné a že postupy sú naďalej príliš zložité a časovo náročné, čo obzvlášť komplikuje zapojenie malých a stredných podnikov do týchto programov;

29.

domnieva sa, že v záujme užívateľskej prístupnosti a transparentnosti bude potrebné zabrániť prekrývaniu a zdvojeniu podporných programov, spôsobenému nedostatočnou koordináciou rôznych úrovní činností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa nástroje pomoci EÚ pre MSP mohli v budúcnosti spojiť v rámci jedného generálneho riaditeľstva, napríklad GR pre podnikanie; domnieva sa, že by to uľahčilo vonkajšiu prezentáciu a prípadným príjemcom poskytlo jednotné kontaktné miesto;

30.

vyzýva taktiež Komisiu, aby zabezpečila, že regulačný rámec EÚ bude skôr inovácie podporovať než brániť zmenám, a že bude existovať účinná spolupráca medzi príslušnými vnútornými útvarmi a generálnymi riaditeľstvami pri využití štruktúry, ako je zamýšľaná pracovná skupina, s cieľom súvislejšie a komplexnejšie zvažovať inovačné otázky; je presvedčený, že by to malo viesť k menšej roztrieštenosti nástrojov EÚ v oblasti inovačnej politiky;

31.

takisto vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali iniciatívy zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

32.

zdôrazňuje, že spoločné úsilie orgánov EÚ by sa malo zameriavať na preklenutie rozdielu medzi výskumom a inováciami, ako aj medzi uplatnením na trhu a komerčným využitím výrobku; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť styčné plochy medzi rámcovými programami alebo prepojenia medzi opatreniami v oblasti výskumu a inovácií naprieč programami;

33.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové inovačné ukazovatele, ktoré sú vhodnejšie pre hospodárstva založené čoraz viac na znalostných službách a prispôsobila existujúce ukazovatele tak, aby európsky prehľad výsledkov inovácií neposkytoval len porovnávaciu analýzu inovačnej kapacity členských štátov, ale takisto lepšie identifikoval silné a slabé stránky opatrení EÚ v oblasti inovácií;

34.

zdôrazňuje dôležitosť komplexnejších informácií týkajúcich sa vhodných postupov a zdrojov financovania a spoľahlivých údajov týkajúcich sa alternatívnych foriem financovania, ako sú licenčné dohody, s cieľom primäť podniky k tomu, aby boli ochotnejšie investovať;

Podnecovanie financovania zo súkromných zdrojov

35.

zdôrazňuje, že okrem verejného financovania je potrebné intenzívnejšie stimulovať aj súkromné financovanie;

36.

zdôrazňuje význam lepšej harmonizácie prístupu k prostriedkom EÚ pre všetkých účastníkov v záujme zlepšenia účasti MSP na riadiacich štruktúrach a činnostiach spoločných technologických iniciatív;

37.

vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne pre inovácie predstavila konkrétne nástroje na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre inovatívne podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zohľadniť rozdielne požiadavky týkajúce sa financovania a intenzitu inovácií spoločností v ich rôznych počiatočných fázach a fázach rastu;

38.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť predpoklady pre lepšiu dostupnosť rizikového kapitálu s ohľadom na potreby MSP, ako aj rozšíriť nástroje EIB na financovanie založené na princípe rozdelenia rizika (RSFF); vyzýva Komisiu, aby v záujme stimulácie súkromných investícií v oblasti inovácií preskúmala, aké kroky možno prijať na dosiahnutie takého rozdelenia rizika, ktoré by bolo prijateľné pre všetky zapojené strany;

39.

vyzýva príslušné členské štáty a orgány EÚ, aby zlepšili osvedčené nástroje financovania pre malé a stredné podniky, ako sú mikroúvery a rizikový kapitál pre tých, ktorí chcú investovať do inovatívnych podnikov a pre investorov, napríklad na sponzorovanie podnikateľských projektov mladých vedcov, ako aj pôžičky a záruky, a aby pomocou daňových, finančných, podnikateľských a administratívnych stimulov prilákali investície, čím by sa znížilo riziko presídlenia spoločnosti pre nepriaznivé rámcové podmienky štátnej pomoci a podniky by boli motivované zamestnávať ľudské zdroje na účely výskumu a inovácií, čo by podporilo vývoj nových výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť minimálnu výšku pridelených prostriedkov malým a stredným podnikom vo verejných výzvach zverejnených v rámci výskumných a inovačných iniciatív na základe rovnakého záväzku, ako bol prijatý pre siedmy rámcový program (15 % zdrojov v programe spolupráce);

Zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky

41.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami vnútorného trhu prispôsobila existujúce pravidlá EÚ pre štátnu pomoc tak, aby podporovali investície do nevyhnutných nových technológií a zabezpečila sa tak dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ a rovnaké podmienky na globálnej úrovni; osobitne naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revidovaní pravidiel EÚ o štátnej pomoci zohľadnili iniciatívu pre kľúčové technológie a tým členským štátom umožnili vytvoriť vnútroštátne stimulačné systémy na podporu kľúčových technológií;

42.

zdôrazňuje význam spoločných technologických iniciatív zodpovedajúcich určitým kritériám z hľadiska veľkosti a štruktúr riadenia a vykonávania pravidelného posúdenia vplyvu schválených spoločných technologických iniciatív, pokiaľ ide o ich prínos ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

43.

v tejto súvislosti víta skutočnosť, že rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie bude v roku 2010 predmetom preskúmania;

44.

zastáva názor, že zlepšenú podporu inovácií musí vždy sprevádzať zníženie byrokratickej záťaže pre žiadateľa; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu a vytvorením výboru užívateľov;

45.

vyzýva príslušné orgány EÚ, aby najmä pre malé a stredné podniky zlepšili rámcové podmienky na ochranu duševného vlastníctva, a najmä patentov, keďže náklady na ne, ako aj ich kvalita sú základným faktorom ovplyvňujúcim inovácie;

46.

v tejto súvislosti s poľutovaním vníma absenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o včasné dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie pre rozvoj inovatívnych výrobkov;

47.

odporúča presadzovanie moderných politík v oblasti duševného vlastníctva, ktorými sa podporujú inovácie, napríklad zhromažďovanie patentov, spoločné patentové platformy a licencie na plné práva;

48.

zdôrazňuje zároveň význam vývoja patentu Spoločenstva, ktorý by bol vhodný pre MSP, pre európske hospodárstvo v súlade s politikami EÚ o inováciách;

49.

berie na vedomie narastajúce využívanie patentov ako záruk bankového financovania, ale konštatuje, že bankám často chýbajú technické poznatky, aby dokázali správne posúdiť hodnotu patentov pri poskytovaní úverov; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by EÚ mala poskytnúť podporu na vývoj noriem hodnotenia;

50.

zdôrazňuje dôležitosť programov, ktoré majú nabádať MSP, aby využívali vývoj v oblasti technológií a výskumný personál;

51.

zdôrazňuje, že tri strany vedomostného trojuholníka – vzdelávanie, výskum a inovácie – sa nesmú oddeliť; na tento účel vyzýva, aby sa neznižovali investície do odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania kvalifikovaných pracovníkov, keďže tieto investície sú zásadne dôležité vzhľadom na vplyv inovačnej kapacity na konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najviac zatraktívniť podmienky pre vedcov a ich kvalifikovaných pracovníkov, aj pokiaľ ide o ich mobilitu, aby EÚ dokázala obstáť v celosvetovej konkurencii; zdôrazňuje, že s tým súvisí zlepšovanie pracovných podmienok výskumných pracovníčok;

*

* *

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0187.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0100.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0226.

(4)  Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 141, 7.6.2008, s. 17.

(6)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 455.

(7)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 640.

(8)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(10)  Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/48


Utorok 15. júna 2010
Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia

P7_TA(2010)0210

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (2010/2037(INI))

2011/C 236 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000,

so zreteľom na zasadnutie Európskej rady, ktoré sa konalo 17. – 18. júna 2010 a bolo zamerané na rozvojové ciele tisícročia (RCT),

so zreteľom na záväzky týkajúce sa objemu pomoci, pomoci Subsaharskej Afrike a kvality pomoci, ktoré prijali krajiny G8 na summite v Gleneagles v roku 2005 a na všetkých nasledujúcich zasadnutiach krajín G8 a G20,

so zreteľom na summit krajín G20, ktorý sa konal 24. – 25. septembra 2009 v Pittsburghu, a na summit krajín G20, ktorý sa konal 2. apríla 2009 v Londýne,

so zreteľom na summit krajín G8, ktorý sa konal 8. – 10. júla 2009 v L’Aquile, Taliansko,

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (1) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (2),

so zreteľom na Monterreyský konsenzus, prijatý na Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala 18. – 22. marca 2002 v mexickom meste Monterrey,

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry,

so zreteľom na Výzvu na urýchlené prijatie opatrení v oblasti zdravia matiek z Addis Abeby, na Výzvu na prijatie opatrení z Berlína a so zreteľom na Strategické možnosti pre MVO, pričom posledné dva dokumenty boli vydané, aby sa pripomenulo 15. výročie Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD/15),

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ustanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 o koherencii politiky pre rozvoj (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (4) („nástroj rozvojovej spolupráce“ (DCI)),

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), ktorý zdôrazňuje, že EÚ zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele,

so zreteľom na program Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre všetkých a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z júla 2009 o vykonávaní Miléniovej deklarácie,

so zreteľom na správu Rozvojového programu OSN s názvom Za polovicou obdobia – dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Dvanásťbodový akčný plán EÚ na podporu rozvojových cieľov tisícročia (5),

so zreteľom na závery Rady o pokroku vo vykonávaní európskeho akčného programu boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom vonkajšej činnosti (2007 – 2011),

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 týkajúci sa vonkajšej úverovej činnosti Európskej investičnej banky (EIB) (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 s názvom Rozvojové ciele milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek (9), z 24. marca 2009 o zmluvách o rozvojových cieľoch milénia (10) a z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (11),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0165/2010),

A.

keďže zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ v rámci Lisabonskej zmluvy, a zároveň je morálnym záväzkom a takisto je vo vlastnom dlhodobom záujme EÚ,

B.

keďže EÚ ako najväčší svetový darca a jej členské štáty musia hrať vedúcu úlohu na septembrovom zasadnutí týkajúcom sa rozvojových cieľov tisícročia a prijať ambiciózne, jednotné stanovisko, ktoré môže byť hnacou silou s cieľom včas dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia,

C.

keďže EÚ v súčasnosti chýba približne 20 miliárd EUR na splnenie jej záväzkov v oblasti financovania rozvojových cieľov tisícročia,

D.

keďže niektoré členské štáty EÚ obmedzujú rozsah finančných prostriedkov určených na pomoc,

E.

keďže hodnota svetových finančných transakcií dosiahla 70-násobok svetového HND,

F.

keďže nepredvídateľná pomoc môže byť pre prijímateľské krajiny škodlivá a keďže kvalitnejšia pomoc by mohla uvoľniť ďalšie 3 miliardy EUR ročne na rozpočty EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvoja (12),

G.

keďže 82 % nových úverov MMF bolo poskytnutých krajinám v rámci európskeho priestoru, kým najmenej rozvinutým krajinám by prospel väčší podiel z nových úverov MMF,

H.

keďže skupina krajín G20 je síce reprezentatívnejšia ako G8, OSN je však aj naďalej najširšie fórum na riešenie otázok globálneho riadenia,

I.

keďže nezrovnalosti v politikách EÚ nesmú oslabiť vplyv financovania rozvoja,

J.

keďže peňažné prevody prinášajú hospodárstvam rozvojových krajín najmenej 300 miliárd USD ročne (13),

K.

keďže hoci sa v rámci niektorých RCT dosiahli povzbudivé výsledky, v súčasnosti nedosahuje stanovenú úroveň ani jeden zo všetkých ôsmich RCT a iba rozhodný prejav politickej vôle umožní dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia v piatich rokoch, ktoré ostávajú do konečného termínu v roku 2015,

L.

keďže niektoré najmenej rozvinuté krajiny pravdepodobne nesplnia ani jeden RCT,

M.

keďže súčasná potravinová a palivová kríza spolu so svetovou hospodárskou krízou a zmenou klímy viedli k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby dosiahnutých za posledné desaťročie,

N.

keďže vlastníctvo pôdy vytvára stimuly pre jednotlivcov, rodiny a spoločenstvá, aby riadili vlastný rozvoj a zaisťovali potravinovú bezpečnosť na miestnej úrovni,

O.

keďže náklady na zmierňovanie zmeny klímy v rozvojových krajinách by mohli do roku 2020 dosiahnuť približne 100 miliárd USD ročne (14) a náklady na hospodársku krízu minimálne tiež toľko (15),

P.

keďže pri preskúmaní RCT by sa mala brať do úvahy situácia rozvojových krajín „so stredne veľkými príjmami“, pretože tieto krajiny aj naďalej žiadajú o pomoc pri dosahovaní svojho plného potenciálu rozvoja,

Q.

keďže najmä priemyselné krajiny sú zodpovedné za zmenu klímy a finančnú a hospodársku krízu,

R.

keďže sa zvyšuje počet chudobných pracujúcich a ľudí so zraniteľnými pracovnými miestami,

S.

keďže nedostatok mieru, bezpečnosti, demokracie a politickej stability často bráni chudobným krajinám naplniť svoj úplný rozvojový potenciál,

T.

keďže korupcia poškodzuje produktivitu, vytvára nestabilitu a znemožňuje zahraničné investície,

U.

keďže nezákonné kapitálové toky z rozvojových krajín sa odhadujú na 641 až 941 miliárd USD a keďže tento odliv narúša schopnosť rozvojových krajín vytvárať vlastné zdroje a vyčleňovať viac prostriedkov na znižovanie chudoby (16),

V.

keďže hoci sa pri niektorých RCT týkajúcich sa zdravia dosiahol veľký pokrok, splnenie troch RCT týkajúcich sa zdravia, a najmä úmrtia matiek, je najviac vzdialené,

W.

keďže 13 % všetkých úmrtí matiek v rozvojových krajinách spôsobujú nebezpečné interrupcie a keďže toto číslo je v Afrike oveľa vyššie (17),

X.

keďže za posledné desaťročie sa podstatne znížilo financovanie v oblasti plánovaného rodičovstva založené na individuálnom zohľadnení každej ženy,

Y.

keďže aj keď splníme všetky RCT, v chudobných krajinách budú naďalej existovať výzvy týkajúce sa chudoby a utrpenia,

Z.

keďže nesplnenie našich sľubov týkajúcich sa RCT bude znamenať pokračovanie utrpenia pre milióny chudobných ľudí a vážne naruší dôveru medzi severom a juhom,

I.   Financovanie

1.

očakáva, že Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2010 schváli ambiciózne a jednotné stanovisko EÚ pred septembrovým zasadnutím OSN o rozvojových cieľoch tisícročia a jeho výsledkom budú nové, dodatočné, transparentné a merateľné záväzky, orientované na výsledky;

2.

vyzýva členské štáty, aby si splnili záväzky, ktoré prevzali ako súčasť Európskeho konsenzu o rozvoji;

3.

poukazuje na to, že plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať pre Európsku úniu hlavným cieľom; zdôrazňuje, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí jednoznačne uznať za spoločný rámec rozvojovej politiky EÚ, čo sa musí jasne odzrkadliť vo všetkých príslušných politikách – vrátane obchodnej politiky – a v legislatívnych návrhoch; je presvedčený, že rozvojové ciele tisícročia by sa nemali chápať ako technická otázka, ktorá sa jednoducho vyrieši poskytovaním väčšieho objemu finančných prostriedkov alebo obchodných príležitostí bez toho, aby sa určili a riešili základné príčiny chudoby;

4.

zdôrazňuje, že údaje uvedené v nedávnej správe OSN s názvom Prehodnotenie chudoby (Rethinking Poverty) sú nielen znepokojujúce, ale tiež jasne ukazujú, že riziko nesplnenia rozvojových cieľov tisícročia je skutočné;

5.

vyzýva všetky členské štáty, aby najneskôr do roku 2015 splnili svoje sľuby v oblasti pomoci stanovené na 0,7 %;

6.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli prísnejšie opatrenia, pokiaľ ide o zodpovednosť v plnení záväzku poskytnúť 0,7 % HND ako pomoc do roku 2015 vrátane ustanovenia postupu „partnerského preskúmania ODA“, ktorým by sa v rámci Rady pre zahraničné veci vyhodnocoval pokrok v plnení cieľa 0,7 % do roku 2015 a ktorého zavŕšením by bola správa Európskej rade a Európskemu parlamentu;

7.

vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli opatrenia v oblasti rozvojovej pomoci a vydali viacročné časové plány splnenia RCT; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby oficiálna rozvojová pomoc (ODA) bola plne transparentná, a súčasne ju žiada, aby zverejnila sumy, ktoré členské štáty vynaložili na ODA;

8.

vyzýva EÚ a OECD, aby nezovšeobecňovali definíciu rozvojovej pomoci (oficiálna rozvojová pomoc) alebo nepočítali zrušenie dlhu alebo iné finančné toky mimo oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci medzi náklady na rozvojovú pomoc;

9.

vyzýva všetky členské štáty, aby v rámci G20 a OSN aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom a podporovali väčšiu transparentnosť vrátane systematického poskytovania informácií o ziskoch a daniach a systému poskytovania správ na základe jednotlivých krajín, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zachovanie vlastných zdrojov na vlastný rozvoj;

10.

vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju politiku týkajúcu sa zahraničných (offshore) finančných centier na základe prísnejších kritérií, než je zoznam Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý vymedzuje zakázané a monitorované jurisdikcie, a aby zabezpečila jej vykonávanie a poskytovala výročné správy o pokroku;

11.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších peňažných prevodov;

12.

vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali iniciatívy OSN a prijali opatrenia na zvýšenie zodpovednosti dlžníkov a veriteľov pri nezávislých dlhových transakciách;

13.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby sa opätovne usilovali o zníženie dlhového zaťaženia najmenej rozvinutých krajín s dokázateľnou zodpovednosťou, transparentnosťou a dobrým riadením;

14.

vyzýva EÚ, aby poskytla dôležité finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám v boji proti vplyvom zmeny klímy a hospodárskej krízy; trvá na tom, aby tieto finančné prostriedky prirodzene dopĺňali existujúce záväzky v oblasti poskytovania pomoci;

15.

vyzýva všetky členské štáty, aby sa zaviazali vyčleniť podstatne viac zdrojov na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc v rámci nasledujúceho finančného výhľadu a Európskeho rozvojového fondu;

16.

vyzýva Komisiu, aby využila svoje jestvujúce nástroje spolupráce s rozvojovými krajinami vrátane akčných plánov európskej susedskej politiky, Východného partnerstva, VSP a VSP+ na ďalšie vymedzenie a realizáciu konkrétnych krokov zameraných na uľahčenie dosiahnutia RCT;

17.

vyzýva všetky členské štáty, aby podstatne zvýšili výšku pomoci poskytovanej na základe rozpočtovej pomoci, najmä prostredníctvom zmlúv o RCT, trvá však na splnení kritérií v oblasti demokracie, ľudských práv, správy a iných základných kritérií a na intenzívnejšej a lepšej kontrole a auditoch;

18.

vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ pokračovala v práci prostredníctvom širokého spektra jestvujúcich finančných nástrojov na celosvetovej úrovni a na úrovni jednotlivých krajín dodatočne k rozpočtovej podpore vrátane globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a prostredníctvom iných relevantných organizácií a mechanizmov, najmä organizácií a spoločenstiev občianskej spoločnosti;

19.

vyzýva všetky členské štáty, aby naďalej zlepšovali koordináciu darcov uvoľňovaním všetkej svojej pomoci v súlade s deklaráciami z Paríža a Akkry, a tak znížili nadmernú rozdrobenosť rozpočtu vyčleneného na pomoc, čo je nevyhnutné pre súdržnosť a odstúpenie od viazania pomoci; uznáva tiež, že rôzne členské štáty môžu poskytovať odborné vedomosti v rôznych zemepisných oblastiach a rozvojových sektoroch;

II.   Súdržnosť politík v záujme rozvoja

20.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v rámci nového inštitucionálneho usporiadania EÚ bude prvoradá zodpovednosť za programovanie rozvojových fondov a určenie priorít v právomoci komisára pre rozvoj;

21.

vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky proti chudobe tým, že prijme súdržnú politiku, ktorá zahŕňa oblasti obchodu a rozvojovej spolupráce, ako i spoločné politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu, s cieľom vyhnúť sa priamym alebo nepriamym dôsledkom na hospodárstva rozvojových krajín;

22.

vyzýva EÚ, aby obhajovala zásadu potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách a aby počas súčasných rokovaní WTO naliehavo vyzývala všetky zapojené strany, aby túto zásadu dodržiavali;

23.

je presvedčený, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia si vyžaduje opatrenia na podporu prístupu k pôde, vode a zdrojom biodiverzity a opatrenia na podporu politiky miestnej podpory udržateľných malých poľnohospodárskych podnikov;

24.

vyzýva EÚ, aby z rozvojového hľadiska preverila svoje zmluvy v oblasti rybného hospodárstva tak, aby úplne zohľadňovali sociálny a hospodársky vplyv na miestne komunity, konkrétne prostredníctvom dlhodobej pomoci EÚ príslušnému odvetviu a prostredníctvom mechanizmu, ktorým vlastníci lodí pokryjú spravodlivú časť nákladov spojených s prístupom pre lode EÚ;

25.

vyzýva EÚ, aby nenaliehala prostredníctvom svojej obchodnej politiky na chudobné krajiny, aby otvorili zraniteľné odvetvia na trhu, pokiaľ im ich úroveň rozvoja bráni v spravodlivej hospodárskej súťaži na svetovej úrovni, a aby súčasne posilňovala zameranie politiky pomoci EÚ obchodu na chudobné krajiny;

26.

vyzýva EÚ, aby bojovala za včasné závery rokovaní WTO v Dauhe, orientované na rozvoj;

27.

žiada, aby hodnotenie rizika zmeny klímy bolo systematicky začleňované do všetkých aspektov plánovania politík a rozhodovania vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti; požaduje, aby sa výsledok tohto hodnotenia použil pri formulácii jasných usmernení pre udržateľnú politiku rozvojovej spolupráce;

28.

zdôrazňuje, že problém zmeny klímy treba efektívne riešiť na celosvetovej úrovni, pričom priemyselné krajiny by mali prevziať zodpovednosť a postaviť sa na čelo boja proti účinkom skleníkových plynov, pretože ak sa tento problém nebude riešiť, ohrozí sa dosiahnutie RCT;

29.

vyzýva EÚ a členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru z Espoo, aby plne dodržiavali ustanovenia protokolu pri pomoci rozvíjať programy a verejné projekty v rozvojových krajinách;

30.

je presvedčený, že obchod môže byť silným motorom hospodárskeho rastu, hoci rast samotný nemôže vyriešiť rozvojové problémy; verí, že pomalý pokrok kola rokovaní v Dauhe bráni medzinárodnému obchodnému systému, aby prispel k naplneniu rozvojových cieľov tisícročia; zdôrazňuje, že pozitívny záver kola rokovaní v Dauhe by mohol pomôcť pri poskytovaní súboru hospodárskych stimulov na globálnej úrovni; berie na vedomie mnoho štúdií UNCTAD a ďalších inštitúcií, ktoré ukazujú, že rozsiahla liberalizácia obchodu v najmenej rozvinutých krajinách zriedkavo viedla k udržateľnému a výraznému zmierneniu chudoby a prispela k poklesu cenového pomeru dovozu a vývozu rozvojových krajín, najmä krajín Afriky;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité usilovať sa o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva; pripomína, že otvorenosť obchodu a podpora kapacity ponuky sú dôležité prvky každej súdržnej rozvojovej stratégie a že iniciatívy technickej pomoci súvisiacej s obchodom predstavujú dodatočný nástroj na odstránenie chudoby a boj proti nedostatočnému rastu;

32.

pripomína, že zlepšenie obchodnej kapacity v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách im môže pomôcť získať zručnosti týkajúce sa obchodu a infraštruktúru, potrebné na plnenie dohôd WTO a využívanie výhod, ktoré z nich vyplývajú, rozšíriť ich obchod, využiť nové a existujúce obchodné príležitosti, plniť nové dohody a prispôsobiť sa meniacemu sa vonkajšiemu obchodnému prostrediu;

33.

víta existujúce iniciatívy v oblasti obchodu s rozvojovými krajinami na úrovni EÚ a WTO, najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní, VSP a VSP +, ako aj zásadu asymetrie a prechodné obdobia dohodnuté vo všetkých existujúcich európskych dohodách o partnerstve, a žiada Európsku komisiu, aby túto politickú stratégiu upevnila; poukazuje na to, že systém VSP poskytuje svojim užívateľom väčšiu stabilitu, predvídateľnosť a viac obchodných príležitostí; poznamenáva, že krajinám, ktoré ratifikovali a účinne presadili kľúčové medzinárodné dohovory o udržateľnom rozvoji, sociálnych právach a riadnej správe verejných vecí, sa poskytujú dodatočné preferencie (prostredníctvom režimu VSP);

34.

vyzýva Komisiu, aby v rámci súčasných rokovaní WTO a dvojstranných rokovaní o dohodách o voľnom obchode presadila, aby sa viac hovorilo o rozvoji;

35.

pripomína, že stratégia pomoci pre obchod je zameraná na chudobné a zraniteľné krajiny pri rozvíjaní základnej hospodárskej infraštruktúry a nástrojov, ktoré potrebujú na využitie obchodu ako hnacej sily hospodárskeho rastu a rozvoja; víta vyhlásenia Komisie, že EÚ už splnila svoj cieľ poskytnúť do roku 2010 na pomoc súvisiacu s obchodom 2 miliardy EUR, keďže celková výška podpory na túto pomoc zo strany EÚ a jej členských štátov dosiahla v roku 2008 2,15 miliardy EUR (1,14 miliardy EUR z členských štátov a 1,01 miliardy EUR z EÚ), a konštatuje, že sa dosiahli tiež významné výsledky v súvislosti so širším programom pomoci obchodu vrátane dopravy a energetiky, výrobných odvetví a úprav súvisiacich s obchodom; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie (vrátane číselných údajov) o rozpočtových riadkoch, ktoré sa používajú na financovanie pomoci súvisiacej s obchodom a pomoci obchodu;

36.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť a podporu najmenej rozvinutým krajinám s cieľom zvýšiť celkovú úroveň finančných prostriedkov EÚ na pomoc obchodu, ktorá v poslednom čase nezaznamenala výrazný nárast; zastáva názor, že vzhľadom na to, že regionálna integrácia je v rámci programu EÚ na pomoc obchodu čoraz dôležitejšia, malo by sa zvýšiť úsilie o dokončenie regionálnych balíkov pomoci obchodu pre krajiny AKT; zastáva názor, že existuje priestor na zvýšenie účinnosti pomoci prostredníctvom zlepšenia spoločnej analýzy, spoločných stratégií reakcie a spoločného zabezpečovania opatrení na pomoc obchodu;

37.

zastáva názor, že rozmer juh – juh sa stáva rýchlo rastúcou súčasťou svetového obchodu, môže sa stať čoraz dôležitejším prvkom pri zabezpečovaní rozvoja najchudobnejších krajín a že ho treba povzbudzovať a podporovať;

III.   Priority RCT

38.

vyzýva EÚ, aby si zachovala integrovaný a komplexný prístup k RCT, uznávajúc, že všetky jednotlivé ciele sú vzájomne prepojené a predstavujú minimálne požiadavky na odstránenie chudoby;

Zdravotníctvo a vzdelávanie

39.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;

40.

vyzýva rozvojové krajiny, aby minimálne 15 % zo svojho štátneho rozpočtu vyčlenili na zdravotníctvo a aby zlepšili svoje systémy zdravotnej starostlivosti;

41.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali voľný prístup k zdravotníctvu a vzdelávaniu;

42.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zmenili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a podporili politiky v oblasti dobrovoľného plánovaného rodičovstva, bezpečných interrupcií, liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok v oblasti reprodukčného zdravia v podobe liekov zachraňujúcich život a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov;

43.

žiada Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa súvislým a uceleným spôsobom zaoberali RCT 5 (zlepšenie zdravia matiek), RCT 4 (detská úmrtnosť) a RCT 6 (HIV/AIDS, malária a tuberkulóza), spolu s RCT 3 (rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien);

44.

žiada, aby strategické dokumenty pre krajinu a regionálne strategické dokumenty zdôraznili potrebu právnych predpisov v oblasti boja proti násiliu a diskriminácie žien, podporili účasť žien na rozhodovacom procese a poukázali na potrebu politík zohľadňujúcich rodové hľadisko;

45.

znovu zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať tie rozvojové krajiny, ktoré využívajú takzvanú flexibilitu zapracovanú do Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), s cieľom poskytnúť lieky za prijateľné ceny v rámci ich domácich programov verejného zdravia; zdôrazňuje, že dohody, ktoré zaručujú prístup ku generickým liekom, nesmú byť ohrozené dohodami o voľnom obchode;

Zraniteľné skupiny

46.

vyzýva EÚ, aby minimálne polovicu svojej pomoci poskytla najmenej rozvinutým krajinám a zamerala sa na tie skupiny ľudí, ktoré to v týchto krajinách najviac potrebujú, najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím, a aby sa vo svojich rozvojových stratégiách účinnejšie zamerala na záujmy zraniteľných skupín;

47.

v súvislosti s tým podporuje návrh Komisie prerozdeliť finančné prostriedky v rámci strednodobého preskúmania programov pre AKT najzaostávajúcejším krajinám;

48.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby osobitnú pozornosť venovali právam menšín, a nalieha, aby EÚ začlenila pevne stanovenú doložku o ľudských právach a nediskriminácii do svojich medzinárodných dohôd, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasového či etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie a diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS;

Odstránenie hladu

49.

vyzýva EÚ a vlády partnerských krajín, aby zvýšili investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti na úroveň, ktorá zaručí odstránenie hladu pre všetkých, s osobitným zameraním na naliehavé potreby odstránenia hladu, na programy týkajúce sa malých poľnohospodárov a sociálnej ochrany;

50.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k úverom;

Dôstojná práca

51.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v súčasnosti získavajú poľnohospodársku pôdu (najmä v Afrike) zahraniční investori, za ktorými stojí vláda, čo môže narušiť miestnu potravinovú bezpečnosť a môže mať vážne a ďalekosiahle dôsledky v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali vplyvom súvisiacim s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy (vrátane vyvlastňovania malých poľnohospodárov a neudržateľného využívania pôdy a vody) tým, že sa obyvateľstvu prizná právo na kontrolu nad poľnohospodárskou pôdou a inými dôležitými prírodnými zdrojmi;

52.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vystupňovali svoje úsilie v oblasti boja proti detskej práci, a to podporovaním osobitných programov a prostredníctvom usmernení k politikám rozvoja a k medzinárodnému obchodu;

53.

vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby pevne podporili Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a účinne uplatňovali všetky aspekty programu dôstojnej práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby kontrolovala sociálnu ochranu zamestnancov, sociálny dialóg a základné pracovné normy v rozvojových krajinách a aby v prípade potreby poskytla stimuly a uplatnila sankcie prostredníctvom obchodných dohôd a všetkých ostatných dostupných nástrojov;

IV.   Správa

55.

vyzýva Svetovú banku a MMF, aby vyčlenili spravodlivejší podiel hlasovacích práv nedostatočne zastúpeným krajinám, čím sa zaručí, že dlžníci a veritelia budú mať z krátkodobého hľadiska rovnaké podiely hlasov a že poskytovanie úverov nebude narúšať zásady vlastníctva tak, ako sú zakotvené v záväzkoch z Paríža a Akkry;

56.

vyzýva MMF, aby zvýšil prístup krajín s nízkym príjmom k svojim zvýhodneným nástrojom a aby zvýšil prostriedky vyčlenené na zvláštne práva čerpania pre krajiny s nízkym príjmom podľa ich potrieb;

57.

zamýšľa pri spolurozhodovaní o nastávajúcom posúdení mandátu Európskej investičnej banky pre zahraničné činnosti zabezpečiť naplnenie jej záväzkov v oblasti rozvoja a viac prispôsobiť jej zdroje potrebám rozvojových krajín vrátane vzájomne účinných nástrojov poskytujúcich úvery chudobným krajinám;

58.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že OSN ostane dobrovoľným fórom na riešenie otázok týkajúcich sa svetovej správy a chudoby;

59.

vyzýva orgány EÚ a Africkej únie, aby opätovne investovali politickú vôľu do strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ a použili osobitné zdroje, ktoré tomuto partnerstvu umožnia dosiahnuť jeho úplný potenciál;

60.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby v rozvojových krajinách propagovali a podporovali demokraciu, mier, zásady právneho štátu a správu bez korupcie;

61.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli výnimočné úsilie o podporu verejnej správy v rozvojových krajinách s osobitným cieľom bojovať proti korupcii a vytvoriť administratívne prostredie, ktoré bude transparentné, nestranné a spravodlivé, a zároveň uznať neodmysliteľnú úlohu neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti;

62.

naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii, podnikli praktické kroky a účinne vykonali jeho ustanovenia, ako aj zriadili mechanizmy na monitorovanie pokroku;

63.

uznáva, že je potrebné, aby rozvojové krajiny zlepšovali medzinárodné účtovné normy, s cieľom predchádzať praktikám vyhýbania sa daňovej povinnosti a daňových únikov, a tak dosiahnuť lepšiu globálnu daňovú správu;

64.

vyzýva rozvojové krajiny, aby na všetkých úrovniach tvorby a vykonávania politík zapojili parlamenty, miestne vlády a občiansku spoločnosť, ako aj iné neštátne subjekty;

65.

vyzýva rozvojové krajiny, najmä tie, ktoré získavajú najväčší objem pomoci EÚ, aby posilnili riadnu správu vo všetkých verejných otázkach, a najmä pri riadení prijímanej pomoci, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla všetky kroky potrebné na zabezpečenie transparentnej a účinnej realizácie pomoci;

66.

uznáva rozhodujúce prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom a so znepokojením konštatuje nedostatok pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o mierové vyriešenie viaznucich konfliktov v susedstve EÚ a v iných krajinách, a naliehavo vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoje úsilie v tejto oblasti;

67.

vyzýva EÚ, aby začala ambiciózny a konštruktívny dialóg so všetkými tradičnými a vznikajúcimi darcami s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli RCT a aby zníženie chudoby bolo naďalej hlavným bodom svetového programu;

*

* *

68.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.


(1)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(2)  Závery Rady 9558/2007, 15. máj 2007.

(3)  KOM(2005)0134 v konečnom znení.

(4)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(5)  KOM(2010)0159 v konečnom znení.

(6)  Vec C-155/07, Európsky parlament/Rada Európskej únie, Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008, s. 2.

(7)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 316.

(8)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 232.

(9)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 62.

(10)  Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 15.

(11)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0089.

(12)  „Aid Effectiveness Agenda: Benefits of a European Approach“, Európska komisia, október 2009.

(13)  „Migration and Remittance Trends 2009“, Svetová banka, november 2009.

(14)  Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu, KOM(2009)0475.

(15)  „Plavba proti prúdu: Ako sa rozvojové krajiny vyrovnávajú s celosvetovou krízou“, Svetová banka, marec 2009.

(16)  profesor Guttorm Schjelderup, vypočutie v Európskom parlamente, 10. novembra 2009.

(17)  „Facts on induced abortion worldwide“, Svetová zdravotnícka organizácia a Guttmacher Institute, 2007.


Streda 16. júna 2010

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/57


Streda 16. júna 2010
EÚ 2020

P7_TA(2010)0223

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020

2011/C 236 E/08

Európsky Parlament,

so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK(2010)0116),

so zreteľom na vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK(2010)0114),

so zreteľom na dokument Európskej rady s názvom Sedem krokov k realizácii európskej stratégie pre rast a zamestnanosť,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020 (1),

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vzhľadom na pretrvávajúci závažný stav finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy sú očakávania týkajúce sa novej stratégie EÚ 2020, ktorú musí schváliť Európska rada v júni 2010, veľmi vysoké,

B.

keďže mnohé členské štáty ešte stále bojujú so stúpajúcou mierou nezamestnanosti, ktorá sa môže dotknúť až 28 miliónov osôb žijúcich v EÚ, zatiaľ čo zo strednodobého hľadiska neexistuje primerané politické riešenie, čo vyvoláva nesmierne sociálne a ľudské problémy, keďže v dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a zhoršila sa neistota zamestnania,

C.

keďže udržateľnejšie schémy výroby, distribúcie a spotreby sú zásadnou požiadavkou vzhľadom na zmenu klímy, stratu biodiverzity a úbytok prírodných zdrojov,

D.

keďže oznámenie Komisie a vyhlásenia Rady o obsahu stratégie EÚ 2020, ako sú hlavné ciele, kľúčové návrhy, ťažkosti a ukazovatele, mali veľmi všeobecný charakter a Komisia preto musí bezodkladne predložiť podrobné plány na objasnenie toho, ako sa tieto iniciatívy budú úspešne realizovať a predložiť tieto plány Parlamentu,

E.

keďže na to, aby sa dosiahli výsledky, musia byť európske úlohy a zodpovednosti organizovane rozdelené medzi európske, národné, regionálne a miestne úrovne európskej správy, ktoré musia zodpovedať nárokom na vysokú kvalitu a zodpovednosť, a všetci významní iniciátori zmien, ako sú podniky a univerzity spolupracujúce s miestnou a regionálnou samosprávou a občianskou spoločnosťou, by mali zohrávať kľúčovú úlohu v rámci nového mechanizmu zavádzania,

F.

keďže je dôležité, aby sa zohľadnila demografická kríza a jej dôsledky a keďže budúce generácie by nemali byť obetované pre to, aby sa zachovali existujúce výhody predchádzajúcich generácií,

Všeobecné poznámky

1.

vyjadruje hlboké sklamanie nad hlavnými zložkami novej stratégie EÚ 2020, ktorú schválila Európska rada 26. marca 2010; nalieha na Európsku radu, aby si zo súčasnej krízy vzala ponaučenie a aby vypracovala skutočne prezieravú, ambicióznu a ucelenú stratégiu;

2.

požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ 2020 uplatňovala široká politická koncepcia pre budúcnosť EÚ ako konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia do centra tvorby politiky;

3.

zastáva názor, že členské štáty by mali zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť zavedením štrukturálnych reforiem s cieľom optimalizovať verejné výdavky, zredukovať byrokraciu, posilniť postavenie občanov, podporovať podnikanie a inovácie, vytvárať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre MSP, a umožniť ľuďom maximálne využiť svoj potenciál;

4.

uznáva, že v záujme zamedzenia reakciám na krízu eura, ktorá by viedla k dlhodobej hospodárskej stagnácii, by Únia mala zároveň vykonávať stratégiu zameranú na zrýchlenie udržateľného hospodárskeho rastu, spolu s reformami, ktorých cieľom je obnova a posilnenie konkurencieschopnosti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záveroch Európskej rady nie je zohľadnená potreba toho, aby sa súčasný krehký proces obnovy v plnej miere odrazil v novej stratégii do roku 2020, a to stanovením jednotného politického programu a úplným začlenením makroekonomickej politiky do tejto stratégie s cieľom zabezpečiť, aby nevyhnutná konsolidácia rozpočtov neohrozila realizáciu stratégie;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že s Parlamentom ako zastupiteľským orgánom občanov Európy sa nekonzultuje o ukazovateľoch, ktoré sú základom národného programu reforiem v rámci stratégie EÚ 2020; naliehavo vyzýva Radu, aby na svojom júnovom zasadaní podporila hlavné zložky stratégie EÚ 2020, no trvá na to, že Rada by nemala prijímať končené rozhodnutia o kľúčových nástrojoch a ukazovateľoch stratégie EÚ 2020 bez toho, aby čo najskôr uskutočnila riadne konzultácie s Európskym parlamentom; v duchu tejto myšlienky zastáva názor, že do stanovenia a vykonávania stratégie by mali byť aktívne zapojené aj regióny, mestské zastupiteľstvá, sociálni partneri a MVO;

T'ažkosti a hlavné ciele

7.

berie na vedomie päť hlavných cieľov, na ktorých sa dohodla Európska rada o miere zamestnanosti, výskume a rozvoji, emisiách skleníkových plynov, úrovniach vzdelania a sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele by mali byť formulované v rámci jednotnej a ucelenej stratégie udržateľného rozvoja, v ktorej by boli spojené programy hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky;

Obnova jednotného trhu

8.

zdôrazňuje, že jednotný trh je jednou z hlavných hnacích síl európskeho rastu a že ešte stále je potrebné jeho dokončenie; poukazuje na to, že pretrvávanie určitých prekážok voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu si vyžaduje ďalšie úsilie zo strany európskych inštitúcií v záujme vytvorenia spravodlivého, lepšieho, konkurencieschopnejšieho a účinnejšieho jednotného trhu;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby voľný obchod a prístup na svetový trh zostal jadrom tvorby politiky a že je sa treba vyhýbať akýmkoľvek snahám o protekcionizmus, pretože inovatívni podnikatelia a spoločnosti dokážu na voľnom a globálnom trhu prospievať;

10.

zdôrazňuje, že na dokončenie jednotného trhu, ako aj na to, aby ho občania viac akceptovali, sú potrebné odvážnejšie iniciatívy; preto víta správu vypracovanú Mariom Montim, ktorá podobne ako uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 (2) obsahuje zaujímavé návrhy na dosiahnutie konsenzu a vytvorenie silnejšieho jednotného trhu;

11.

domnieva sa, že vytvorenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne, ako aj nelegislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

MSP v sociálnom trhovom hospodárstve

12.

zdôrazňuje, že EÚ by mala stimulovať a podporovať MSP a podnikanie, ktoré sú rozhodujúce pre zachovanie a vytváranie pracovných miest, a že by mala znížiť administratívnu a regulačnú záťaž a zjednodušiť pravidlá, aby MSP mohli rýchlejšie rásť prostredníctvom voľného obchodovania s vlastnými produktmi/službami ponúkanými 500 miliónom spotrebiteľom, ktorý tvoria jednotný trh EÚ, a že musí ďalej obmedziť byrokraciu; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prostredníctvom politického úsilia na všetkých úrovniach dosiahlo úplné uplatňovanie iniciatívy „Small Business Act“;

13.

zdôrazňuje, že MSP sú hlavnou oporou sociálneho trhového hospodárstva, vytvárajú pracovné miesta a zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove hospodárskeho a udržateľného rastu, a preto treba uprednostniť pokračujúce úsilie v oblasti reforiem, ako sú právne predpisy priaznivé pre MSP, vytváranie vhodných podmienok pre začínajúcich podnikateľov, podpora podnikania a zlepšovanie prístupu k financovaniu; ďalej zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať ciele a iniciatívy, ktoré podnecujú zvyšovanie priemerného podielu kmeňového a rizikového kapitálu v spoločnostiach;

14.

poukazuje na to, že mikropodniky môžu často pomôcť v boji proti nezamestnanosti a že založenie podniku je často cestou k úspechu aj napriek nečinnosti spoločnosti, že prvým predpokladom pre rozvoj MSP je ich schopnosť získať dostatočné financovanie na ich aktivity a že zachovanie záručných mechanizmov, dynamické druhé trhy a bankový sektor podporujúci hospodársku činnosť v Európe sú základnými podmienkami pre rozvoj MSP;

Cieľ v oblasti zamestnanosti

15.

opakuje, že kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020 by mali byť kvalitné pracovné miesta, a že intenzívnejšie zameranie sa na dobré fungovanie trhov práce a na sociálne podmienky je nevyhnutné na zlepšenie zamestnanosti; požaduje preto novú agendu na podporu dôstojnej práce, zaručenie práv pracovníkov v celej Európe a zlepšenie pracovných podmienok;

16.

domnieva sa, že v novej stratégii sa musí klásť väčší dôraz na dôstojnú prácu vrátane boja proti nenahlásenej práci a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli naň získať prístup;

17.

domnieva sa, že nová stratégia by mala podporovať trhy práce, ktoré zlepšujú stimuly a pracovné podmienky ľudí a zároveň viac podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby prijímali nových a neprepúšťali starých zamestnancov;

Cieľ v oblasti výskumu

18.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali celkový cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali potenciál súčinnosti medzi prostriedkami politiky súdržnosti a prostriedkami na výskum a vývoj, a aby zabezpečili, aby tieto nástroje vyústili do inovácie, ktorá spoločnosti prinesie skutočný prospech;

19.

zdôrazňuje, že hlavné projekty v oblasti výskumu a vývoja, kľúčové investície do energetickej infraštruktúry, nová kompetencia EÚ v oblasti vesmírnej politiky, ako aj inovačná politika EÚ si vyžadujú pevnú, dôveryhodnú a udržateľnú finančnú podporu EÚ, ak sa majú dosiahnuť kľúčové ciele Únie do roku 2020;

20.

poukazuje na to, že Európa musí ďalej zvýšiť svoj potenciál, pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, vedu, výskum a technológiu, a tým i svoju inovačnú kapacitu ako kľúčové hľadiská konkurencieschopnosti a že znalostný trojuholník musí zostať jadrom stratégie EÚ 2020;

21.

zastáva názor, že v záujme dosiahnutia toho, aby bol európsky výskum účinnejší, je nevyhnutné zefektívniť existujúce štruktúry a vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre výskum a inovácie ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore; vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu a najmä dostupnosť rizikového kapitálu;

Ciele v oblasti klímy/energie

22.

vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele Európskej rady v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti nie sú ambiciózne a v tejto súvislosti nie sú zamerané na vedúcu úlohu vo svete, ktorý čelí zmene klímy a vážnemu úbytku prírodných zdrojov a v ktorom sú celosvetové ekosystémy na pokraji zrútenia; vyzýva preto na okamžité a súčasné prijatie týchto záväzných cieľov pre EÚ:

a)

cieľ znížiť vnútroštátne emisie skleníkových plynov o 30 % pre rok 2020 a podstatné ďalšie zníženie v dlhodobom rámci za predpokladu, že ostatné krajiny sú tiež pripravené zaviazať sa k prijatiu primeraných opatrení;

b)

cieľ v oblasti zvýšenia účinnosti využívania zdrojov;

c)

cieľ znížiť spotrebu energie o 20 % a zvýšiť podiel energií z obnoviteľných zdrojov na najmenej 20 % do roku 2020 a zároveň odstrániť technické a netechnické prekážky ďalšieho rozvoja udržateľných obnoviteľných zdrojov energií ako prvý krok k vytvoreniu do roku 2050 vysoko účinného hospodárstva bez emisií CO2, ktoré bude založené najmä na obnoviteľných zdrojoch energií;

d)

merateľné ciele zamerané na zastavenie straty biodiverzity a služieb ekosystémov a na ich obnovenie do roku 2020 tam, kde je to možné;

Cieľ v oblasti vzdelávania

23.

berie na vedomie hlavný cieľ v oblasti zlepšenia vzdelávania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad absenciou číselne vyjadrených cieľov a naliehavo vyzýva Európsku radu, aby stanovila 100 % cieľ pre stredoškolské vzdelávanie, ako aj jasné kvalitatívne ciele a ukazovatele pre základné a stredoškolské vzdelávanie;

24.

žiada členské štáty, aby prijali ambiciózne ciele stanovené v oznámení Komisie o EÚ 2020 tak, aby do roku 2020 úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky boli pod 10 % príslušnej vekovej skupiny a aby najmenej 40 % populácie malo ukončené terciárne vzdelávanie alebo jeho ekvivalent;

25.

zdôrazňuje potrebu mohutných politík celoživotného vzdelávania, ktorými by sa mali podporovať príležitosti na odbornú prípravu a ktoré by mali byť dostupné jednotlivcom počas ich profesijného života; poukazuje na skutočnosť, že bude potrebné udržať počet aktívnych ľudí na trhu práce a posilniť sociálne začleňovanie;

Cieľ v oblasti chudoby

26.

trvá na tom, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať cieľ znížiť chudobu v EÚ o polovicu, a poukazuje na skutočnosť, že väčšinu Európanov v súčasnosti žijúcich v chudobe alebo pod hrozbou chudoby tvoria ženy, a to najmä staršie ženy, migrantky, slobodné matky a opatrovateľky;

27.

víta návrhy Európskej rady o sociálnom začleňovaní, najmä a prednostne prostredníctvom zníženia chudoby, a zdôrazňuje potrebu jasných cieľov a iniciatív; pokladá to za jeden z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva na ambicióznu dlhodobú stratégiu proti chudobe s ďalekosiahlymi cieľmi v oblasti znižovania chudoby, sociálneho začleňovania vrátane žien, detí a starších ľudí a boja proti chudobe zamestnaných osôb; zdôrazňuje potrebu cieľa na zníženie počtu domácností bez zamestnania;

Rodová rovnosť

28.

vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele vymedzené Európskou radou nezahŕňajú rodovú rovnosť; požaduje program v oblasti rodovej rovnosti na odstránenie existujúcich rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami a na zabezpečenie plnej účasti žien na trhu práce a v politike pri súčasnom presadzovaní kariérnych možností pre ženy; zdôrazňuje potrebu lepších podmienok v záujme zosúladenia pracovného a rodinného života;

Hlavné iniciatívy

Hlavná iniciatíva: Inovácia v Únii

29.

domnieva sa, že úspešná realizácia novej kľúčovej iniciatívy Inovácia v Únii je rozhodujúca pre podporu znalostného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby v rozpočte Spoločenstva zvýšila celkové finančné prostriedky určené na výskum a vývoj;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť financovanie výskumu a vývoja a obmedziť byrokraciu, aby podniky založené na znalostiach dosiahli maximálnu účinnosť a aby bolo možné podporiť nové pracovné príležitosti;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre inováciu, napríklad vytvorením jednotného patentu EÚ; zastáva názor, že dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, a domnieva sa, že univerzity a podniky by mali byť nabádané k tomu, aby sa zúčastňovali na európskych programoch;

32.

domnieva sa, že pre MSP by sa mali stanoviť konkrétne ciele kompatibilných nástrojov financovania pre MSP s cieľom zaručiť digitálnu interoperabilitu a dostupnosť a že by mali jasne zahŕňať ciele EÚ v oblasti ekologických inovácií;

33.

domnieva sa, že existuje obrovský nevyužitý potenciál na propagáciu inovácie prostredníctvom verejných zákaziek; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdôrazňovali význam inovačných verejných zákaziek pri plnení cieľov v oblasti výskumu a vývoja, úlohu, ktorú zohráva pri podpore MSP, ktoré sú založené na výskume, a potenciál, ktorí má z hľadiska zabezpečovania vysokokvalitných verejných služieb a plnení cieľov v oblasti zmeny klímy;

Hlavná iniciatíva: Mládež v pohybe

34.

zdôrazňuje, že Parlament tiež označil mládež za kľúčové prioritu v rozpočte na rok 2011 a že jasne vyjadril svoj zámer naďalej finančne podporovať všetky dôležité programy v tejto oblasti;

35.

zdôrazňuje, že v záujme riešenia problému vysokej nezamestnanosti medzi mládežou by sa väčšia pozornosť mala venovať zabezpečeniu odbornej prípravy pre všetkých mladých ľudí, zvýšeniu počtu mladých ľudí, ktorí nastúpi do svojho prvého zamestnania a vytváraniu programov EÚ, ktoré podporujú podnikanie medzi mladými ľuďmi vo všetkých fázach vzdelávania;

36.

domnieva sa, že vyššie vzdelania je hlavnou hnacou silou hospodárskeho a sociálneho rozvoja, inovácie a rastu, a že by sa preto mal klásť väčší dôraz na činnosti nadväzujúce na Bolonský proces a uplatňovanie zásad, na ktorých sa členské štáty dohodli v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania;

Hlavná iniciatíva: Digitálna agenda pre Európu

37.

víta nedávne ambiciózne návrhy Komisie týkajúce sa digitálnej agendy a naliehavo žiada členské štáty, aby plne uplatňovali tieto iniciatívy;

38.

zdôrazňuje obrovský potenciál odvetvia IKT a jeho kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárstva v Európe, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu; pripomína, že hospodárska súťaž v tomto odvetví podporuje inovácie, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby existovali konkurenčné trhy, ktoré by boli prístupné pre nových účastníkov, čím sa uľahčí používanie nových, inovatívnych technológií; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí zabezpečiť všetkým občanom a spotrebiteľom univerzálny a vysokorýchlostný prístup k pevnému a mobilnému širokopásmovému internetovému pripojeniu bez ohľadu na lokalitu, a to za spravodlivých podmienok a za konkurenčné ceny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali všetky dostupné politické nástroje na zabezpečenie širokopásmového internetového pripojenia pre všetkých európskych občanov, ako aj na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov pre pokrytie širokopásmovým a vysokorýchlostným pripojením a na vytvorenie osobitných programov s cieľom zvýšiť počítačovú gramotnosť detí používaním počítačov v školách;

39.

konštatuje, že európska digitálna agenda bude mať zásadný vplyv v oblastiach kultúry, médií a vzdelávania, a že sa preto vyžaduje skôr integrovaný, a nie roztrieštený prístup; domnieva sa, že je rozhodujúce, aby sa v rámci všetkých politických iniciatív súvisiacich s digitálnou agendou venovala pozornosť vplyvu nových médií, napríklad prostredníctvom záväzku podporovať elektronické zručnosti, ako aj otázke internetového obsahu a zároveň aspektom vnútorného trhu a hospodárskym a technickým aspektom;

40.

konštatuje však, že voľnému pohybu digitálnych služieb v súčasnosti bránia nejednotné pravidlá na vnútroštátnej úrovni;

41.

domnieva sa, že odvetvie tvorivej činnosti zohráva takisto dôležitú úlohu pri podporovaní kultúrnej rozmanitosti v EÚ v rámci digitálneho prostredia;

Hlavná iniciatíva: Európa efektívne využívajúca zdroje

42.

domnieva sa, že environmentálne aspekty stratégie EÚ 2020 sú vo všeobecnosti príliš slabé a treba ich posilniť; naliehavo žiada, aby sa do hlavných cieľov stratégie zahrnuli jasné a merateľné environmentálne ciele, pričom sa bude klásť dôraz na zastavenie straty biodiverzity;

43.

domnieva sa, že stratégia 2020 by mala byť zameraná na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 %, najmä zvýšením energetickej účinnosti a zredukovaním množstva odpadu s cieľom zlepšiť konkurenčné postavenie Európy a znížiť náklady;

44.

zastáva názor, že zlepšenie účinnosti využívania zdrojov by malo byť prioritou v rámci celej stratégie a že osobitnú pozornosť treba venovať vplyvu nadmerného zvýšenia cien ropy a obmedzených dodávok drahých kovov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe elektronického tovaru vo všeobecnosti a konkrétne pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá;

45.

domnieva sa, že je potrebné dôsledne plniť potreby v oblasti inovácií, aby bolo možné dosiahnuť ciele týkajúce sa zlepšenia životného prostredia, účinnosti využívania zdrojov a zníženia nákladov, a že stanovenie cieľov v oblasti právnych predpisov a zavedenie regulačných opatrení sú najúčinnejšími spôsobmi podpory takýchto inovácií;

46.

je presvedčený, že pravidlá prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ by sa mali upraviť tak, aby zohľadňovali potrebu podporovať inovácie, ktoré znižujú náklady a zlepšujú využívanie zdrojov;

Hlavná iniciatíva: Čistá a účinná energia

47.

zdôrazňuje, že udržateľné výrobné procesy v spojení s efektívnym využívaním zdrojov a integrovanou energetickou politikou, ako aj ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie umožnia EÚ nielen splniť ciele v oblasti klímy a energetiky, ale aj udržať si silnú výrobnú základňu v Európe a zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť;

48.

vyslovuje poľutovanie nad neexistenciou zámeru v rámci stratégie EÚ 2020, ktorý by sa týkal vytvorenia skutočnej spoločnej európskej energetickej politiky; zdôrazňuje, že hoci fungovanie vnútorného trhu je kľúčovým cieľom Európy a tretí energetický balík by sa mal urýchlene implementovať, prílišné zameranie sa na tento aspekt európskej energetickej politiky je na úkor ostatných dvoch cieľov, ktorými sú udržateľný vývoj a bezpečnosť dodávok; pripomína, že vnútorný trh nemožno posudzovať samostatne bez zohľadnenia vonkajšieho rozmeru a že Európa potrebuje spoločnú európsku energetickú politiku, aby mala reálny vplyv na bezpečnosť dodávok energie, zmenu klímy a cenovú dostupnosť energie;

49.

zdôrazňuje skutočnosť, že energetická účinnosť je nielenže nákladovo najúčinnejším spôsobom zníženia emisií skleníkových plynov a posilnenia energetickej bezpečnosti, ale mohla by aj viesť k vytvoreniu významného počtu pracovných miest do roku 2020; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby energetickej účinnosti pripísali popredné miesto v rámci agendy EÚ, ako aj popredné miesto v oblasti rozpočtu; konkrétnejšie požaduje intenzívnejšiu implementáciu platných právnych predpisov a včasné predloženie ambiciózneho návrhu nového európskeho akčného plánu pre energetickú účinnosť, ako aj revíziu smernice o energetických službách a prijatie záväzného cieľa týkajúceho sa energetickej účinnosti;

50.

konštatuje, že na riešenie klimatického problému budú do roku 2020 a po tomto období potrebné významné investície do energetickej infraštruktúry vrátane investícií do zdokonalenia európskych energetických sietí, skutočná európska energetická inteligentná supersieť, tzv. zelené koridory, prepojenia, dokončenie projektu Galileo, ekologické technológie, elektronické zdravotníctvo, program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a slobodný a spravodlivý prístup k IKT a širokopásmovému internetu; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné dobudovať vnútorný trh s energiou a požadovať od členských štátov, aby urýchlene implementovali tretí energetický balík s cieľom podporiť hospodársky rast, otváranie trhu a zlepšenie práv spotrebiteľov, ako aj zvýšiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ; domnieva sa, že je nevyhnutné presadzovať tieto iniciatívy, aby bolo možné podporiť vnútorný trh s energiou a začleniť rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie, ako aj vypracovať ďalšie veľké infraštruktúrne projekty v tretích krajinách, najmä v stredomorskom a eurázijskom regióne; pripomína, že obnoviteľné zdroje energie sú najlepšími domácimi zdrojmi energie na našom kontinente, a požaduje preto ambicióznu realizáciu opatrení zameraných na splnenie záväzkov členských štátov v oblasti obnoviteľných energií;

51.

pripomína, že Únia musí účinnejšie investovať do jestvujúcich dopravných infraštruktúr, napríklad TEN-T, aby posilnila tvorbu pracovných miest, zlepšila sociálnu a teritoriálnu súdržnosť a vytvorila udržateľný a interoperabilný dopravný systém; vyzýva na súhru medzi jednotlivými druhmi dopravy a rozumné využitie logistiky, keďže dekarbonizácia odvetvia dopravy a jeho udržateľnosť si bude vyžadovať inovácie, nové technológie a finančné zdroje;

Hlavná iniciatíva: Priemyselná politika vo veku globalizácie

52.

rozhodne podporuje priemyselnú politiku, ktorou sa vytvárajú najlepšie podmienky na zachovanie a rozvíjanie silnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe; víta a zároveň zdôrazňuje, že takáto politika pokrýva priemyselné odvetvie v jeho celistvosti a za cieľ si kladie vytvoriť správne rámcové podmienky;

53.

žiada všeobecnú a rýchlu transformáciu európskeho priemyslu prostredníctvom udržateľnej európskej priemyselnej politiky zameranej na vytváranie udržateľných pracovných miest a zlepšenie účinnosti využívania zdrojov a využívania zdrojov; domnieva sa, že udržateľný rozvoj európskeho priemyslu si vyžaduje intenzívny dialóg so zamestnancami a pracovníkmi; pripomína, že tento prechod bude vyžadovať opatrenia, ktoré pomôžu pracovníkom v prechode k novému, ekologicky udržateľnému hospodárstvu;

54.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 by mala odhaliť náklady a prínos prechodu k udržateľnému, energeticky efektívnemu hospodárstvu, a konštatuje, že uľahčenie prispôsobenia priemyslu štrukturálnej zmene je cieľom Únie a členských štátov;

55.

opätovne pripomína svoju žiadosť o zabezpečenie primeraného financovania na podporu čistých, udržateľných a efektívnych nízkouhlíkových energetických technológií v celkovej výške najmenej 2 miliardy EUR ročne z rozpočtu EÚ, ktoré by sa vynakladali dodatočne k 7RP a CIP od roku 2010; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia a členské štáty bezodkladne vytvorili harmonogram financovania, ku ktorému sa zaviažu, aby sa od roku 2010 zabezpečil prísun finančných prostriedkov na rôzne iniciatívy plánu SET, ako aj na doplnkové iniciatívy;

Hlavná iniciatíva: Agenda pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

56.

domnieva sa, že vzhľadom na dlhodobo predpovedaný nedostatok pracovných síl je dôležité myslieť na obdobie po kríze a preskúmať európske programy s cieľom umožniť „vedomostnú migráciu“ a zabrániť úniku mozgov z Európy;

57.

domnieva sa, že ústrednými bodmi by mali byť boj proti nezamestnanosti mladých a snaha o skutočné zosúladenie zručností a potrieb trhu a v záujme toho je potrebné uľahčiť cezhraničnú mobilitu pre študentov a výskumníkov prostredníctvom výmen a zvýšiť počet stáží s cieľom posilniť medzinárodnú príťažlivosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe; domnieva sa, že angažovanosť Európy vo vzdelávaní by sa mala v rámci stratégie EÚ 2020 pretaviť do konkrétnej formy a víta iniciatívu Komisie na začlenenie číselne vyjadrených cieľov v oblasti vzdelávania do stratégie;

58.

vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a Parlament, aby do konca roku prijali ambicióznu stratégiu ekologických pracovných miest, čím by sa vytvorili rámcové podmienky na využitie potenciálu zamestnanosti udržateľnejšieho hospodárstva založeného na zručnostiach a inovácii a zabezpečilo by sa, aby bol prechod k takémuto hospodárstvu podporovaný odbornou prípravou, celoživotným vzdelávaním a sociálnym zabezpečením pre všetkých;

Hlavná iniciatíva: Európska platforma proti chudobe

59.

víta návrh Komisie na platformu proti chudobe, ale zdôrazňuje, že boj proti chudobe sa musí vystupňovať; v tejto súvislosti sa domnieva, že stratégia EÚ 2020 by mala výslovne zahŕňať ambiciózne ciele na znižovanie nerovnosti a konkrétnejšie rozdielov medzi bohatými a chudobnými; domnieva sa preto, že chudoba sa musí merať ako „relatívna chudoba“, aby sa mohli určiť tí, ktorým hrozí vylúčenie;

60.

vyjadruje presvedčenie, že výber ukazovateľov chudoby a sociálneho začlenenia by mal odrážať potrebu znížiť chudobu začlenením jednotlivcov, najmä žien, do trhu práce; žiada preto vývoj nových nástrojov na meranie prepojenia medzi vylúčením z trhu práce a chudobou na individuálnej úrovni; zdôrazňuje, že sociálne služby sú kľúčovým prvkom sociálneho začleňovania;

Kohézna politika

61.

domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, by mala byť v plnom súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 a že táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; preto naliehavo vyzýva, aby sa pravidlá vykonávania politiky súdržnosti ďalej zjednodušili, aby sa stala jednoduchou pre tých, ktorí ju využívajú, ako aj v záujme zodpovednosti a pohotovejšieho prístupu k budúcim výzvam a riziku hospodárske kríz;

62.

domnieva sa, že globálna kríza by sa mala využiť ako príležitosť na pretvorenie základov nášho európskeho sociálneho trhového hospodárstva na model spoločnosti založenej na udržateľnosti, solidarite, vedomostiach, výraznom znížení chudoby a tvorbe pracovných miest;

Spoločná poľnohospodárska politika

63.

poukazuje na to, v rámci stratégie EÚ 2020 by sa mala zvážiť reforma SPP do roku 2013 a stratégia udržateľného lesného hospodárstva; je presvedčený, že so správnym rámcom politiky a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a celého sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, k zaisteniu ochrany pracovných miest vo vidieckych oblastiach a zabezpečeniu environmentálnych prínosov, a významne tiež môžu prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov;

Vonkajšia činnosť Európskej únie

64.

zdôrazňuje, že väčšiu pozornosť treba venovať vonkajšiemu rozmeru stratégie EÚ 2020; naliehavo žiada Komisiu o širší a komplexnejší prístup k svojej vonkajšej činnosti v súlade s koncepciou EÚ v oblasti súdržnosti politík v prospech rozvoja; vyzýva Komisiu, aby svoju obchodnú politiku EÚ v rámci stratégie EÚ 2020 využila aj na presadzovanie hlavných hodnôt Únie, ako sú presadzovanie ľudských práv, demokracie, zásad právneho štátu a základných slobôd, ako aj ochrana životného prostredia;

65.

zdôrazňuje, že Komisia by mala formovať svoju obchodnú stratégiu pre EÚ 2020 tak, aby transformovala obchodnú politiku EÚ na skutočný mechanizmus tvorby pracovných miest a udržateľného rozvoja na celom svete a aby skoro naplánovala otvorený dialóg s Parlamentom a občianskou spoločnosťou o prioritách EÚ v období po Dauhe, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy a reformu WTO;

*

* *

66.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0186.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/65


Streda 16. júna 2010
Riadenie hospodárstva

P7_TA(2010)0224

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o riadení hospodárstva

2011/C 236 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020 (1),

so zreteľom na stretnutie vedúcich predstaviteľov štátov a vlád krajín eurozóny a Rady Ecofin o európskom finančnom stabilizačnom mechanizme,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 o posilňovaní koordinácie hospodárskej politiky (KOM(2010)0250),

so zreteľom na šesť správ schválených svojim Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 10. mája 2010,

so zreteľom na prácu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu,

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže súčasná finančná a hospodárska kríza svedčí o tom, že je potrebné silnejšie hospodárske a menové riadenie,

B.

keďže stratégia EÚ 2020 by mala podporovať hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta a keďže pokles HDP o 4 %, pokles priemyselnej výroby a spolu viac než 23 miliónov nezamestnaných sú zásadným sociálnym a hospodárskym problémom,

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus – dôležitý prvý krok s cieľom zabezpečiť stabilitu eura

1.

domnieva sa, že dohoda dosiahnutá 9. mája 2010 o vytvorení európskeho finančného stabilizačného mechanizmu na pomoc krajinám patriacim i nepatriacim do eurozóny vo finančných ťažkostiach je kľúčovým okamihom v európskych dejinách; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že európski politici nekonali rozhodne už skôr, napriek prehlbujúcej sa finančnej kríze;

2.

pripomína Komisii a členským štátom, že Parlament bude musieť udeliť svoj súhlas v prípade, že by Komisia a Rada chceli použiť európsky finančný stabilizačný mechanizmus na medzinárodných kapitálových trhoch;

3.

považuje dohodu za významný prvý krok v snahe poskytnúť Európskej únii silnejší a udržateľnejší rámec pre hospodársku a menovú politiku;

4.

zdôrazňuje, že z nedávnych udalostí vyplýva, že eurozóna potrebuje odvážnejšie riadenie hospodárstva a že menový pilier bez sociálno-ekonomického piliera je odsúdený na neúspech;

Európska únia musí zreformovať svoj systém riadenia hospodárstva, aby bola lepšie pripravená na budúce krízy

5.

zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť náležitú mieru rastu a dosiahnuť ciele udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti by sa malo uprednostňovať riešenie pretrvávajúcich a závažných makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti; víta skutočnosť, že Komisia túto nevyhnutnosť uznala vo svojom oznámení o koordinácii hospodárskej politiky;

6.

vyzýva osobitnú skupinu ustanovenú Európskou radou v marci 2010, aby urýchlila svoju prácu a pred septembrom 2010 predložila konkrétne návrhy k hlbšej a širšej hospodárskej koordinácii založené na metóde Spoločenstva;

7.

poukazuje na to, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast; víta návrhy Komisie na posilnenie riadenia eurozóny v strednodobom a dlhodobom horizonte, ktoré sú vytvorené s cieľom zamedziť opakovaniu súčasnej menovej krízy, a je rovnakého názoru ako Komisia, že Pakt stability a rastu si vyžaduje efektívnejšie mechanizmy stimulov a sankcií;

8.

vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojich návrhoch o riadení európskeho hospodárstva nepredložila riešenia cielenejšej koordinácie hospodárskej politiky zameranej na rozvoj spoločnej rozpočtovej stratégie v rámci komplexnej stratégie Európa 2020, s cieľom obnovenia a posilnenia dlhodobých mier hospodárskeho rastu;

9.

zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie udržateľných verejných financií si vyžaduje nielen zodpovedné vynakladanie prostriedkov, ale aj spravodlivé zdaňovanie, efektívnejšie vyberanie daní vnútroštátnymi daňovými orgánmi a intenzívnejší boj proti daňovým únikom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor opatrení, ktoré pomôžu členským štátom obnoviť vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami a financovať verejné investície prostredníctvom inovatívnych finančných zdrojov;

10.

zdôrazňuje, že na zaručenie efektívneho dohľadu je potrebná úzka spolupráca európskych orgánov finančného dohľadu na mikroúrovni i makroúrovni;

11.

domnieva sa, že by sa mali posilniť právomoci Eurostatu, a to aj zverením vyšetrovacích právomocí; domnieva sa, že dostupné a transparentné štatistické informácie by mali byť predpokladom pre získanie podpory zo štrukturálnych fondov; nazdáva sa, že Komisia musí prevziať zodpovednosť za hodnotenie štatistík poskytovaných členskými štátmi;

12.

vyzýva na vytvorenie európskeho menového fondu (EMF), do ktorého by krajiny eurozóny prispievali úmerne podľa výšky svojho HDP a prostredníctvom pokút v závislosti od toho, do akej miery prekročili úrovne povoleného dlhu a deficitu; každý členský štát by mohol čerpať prostriedky z EMF až do sumy, ktorú doň prv vložil; ak by však niektorá krajina potrebovala dodatočné zdroje alebo záruky, musela by prijať reformný program prispôsobený jej konkrétnym potrebám, na ktorého realizáciu by dohliadala Komisia;

13.

žiada Komisiu, aby predložila makroekonomické hodnotenie vplyvu balíka opatrení na zachovanie finančnej stability v Európskej únii a aby zverejnila oznámenie o uskutočniteľnosti, rizikách a výhodách vydávania eurodlhopisov;

Európska únia musí zreformovať svoj systém riadenia hospodárstva, aby sa zaručila úspešná realizácia jej pripravovanej stratégie Európa 2020

14.

nazdáva sa, že štruktúry riadenia stratégie Európa 2020 by sa mali posilniť, aby sa zabezpečilo, že na rozdiel od Lisabonskej stratégie táto stratégia dosiahne svoje ciele; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a Rada nepredložili návrhy v tomto ohľade napriek dôraznej požiadavke Parlamentu vyjadrenej v jeho uznesení z 10. marca 2010 o Európe 2020;

15.

zdôrazňuje význam vytvorenia silnejšieho prepojenia medzi nástrojmi Paktu stability a rastu, makroekonomickými nástrojmi a národnými programami reforiem v rámci stratégie EÚ 2020 prostredníctvom ich zrozumiteľnej prezentácie, ako aj lepšej porovnateľnosti národných rozpočtov, pokiaľ ide o výdavky v rôznych kategóriách; členské štáty by nemali svoje hospodárske politiky považovať iba za svoj národný záujem, ale aj za otázku spoločného záujmu, a mali by príslušným spôsobom sformulovať svoje politiky; pripomína členským štátom posilnenú úlohu všeobecných usmernení hospodárskej politiky;

16.

nazdáva sa, že na to, aby sa zaručil úspech novej stratégie, treba viac využívať záväzné opatrenia a nie naďalej spoliehať sa na otvorenú metódu koordinácie v oblasti hospodárskej politiky;

17.

je presvedčený, že stratégia Európa 2020 sa dostatočne podrobne nesústreďuje na kľúčové problémy, ktoré musia riešiť členské štáty, a zdôrazňuje, že existujú zásadné problémy týkajúce sa obsahu a riadenia kľúčových iniciatív a cieľov;

18.

opakuje svoje skoršie výzvy na vytvorenie jednotnej a ucelenej stratégie rozvoja Európy, ktorou by sa stanovili dlhodobé usmernenia hospodárskeho rastu, s cieľom vytvoriť lepšie, spravodlivejšie a udržateľnejšie hospodárstvo poskytujúce prosperitu všetkým;

19.

opakuje svoju výzvu na zlúčenie prekrývajúcich sa stratégií, napríklad stratégie Európa 2020, stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj a Paktu stability a rastu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada odmietla tento prístup a problém nesúdržnosti medzi politikami nechala nevyriešený;

20.

je presvedčený, že skutočné riadenie hospodárstva znamená, že Komisia získa náležitú a silnejšiu zodpovednosť za riadenie, pričom bude mať možnosť využívať existujúce nástroje, ako aj nástroje, ktoré boli ustanovené Lisabonskou zmluvou, napr. článkami 121, 122, 136, 172, 173 a 194, na základe ktorých je Komisia poverená úlohou koordinovať reformné plány a opatrenia a vypracovať spoločnú stratégiu;

21.

naliehavo žiada Európsku radu a Komisiu, aby prijali prístup „cukru a biča“ a používali mechanizmy dosahovania súladu v rámci článku 136 zmluvy, ako sú hospodárske stimuly (napr. mimoriadne finančné prostriedky EÚ), ako aj sankcie zamerané na podporu rozšíreného riadenia hospodárstva EÚ a konkrétnejšie na podporu rozšíreného riadenia v rámci stratégie EÚ 2020;

22.

nazdáva sa, že posilnenie riadenia hospodárstva musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti európskeho riadenia, ktoré sa musí dosiahnuť prostredníctvom užšieho a včasnejšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do celého procesu; vyzýva najmä Radu a Komisiu, aby riadne využívali ustanovenia Lisabonskej zmluvy, čo sa týka aktívneho zapojenia Parlamentu do oblasti hospodárskej politiky tak, ako sa uvádza v článku 121 ods. 5 a 6, a vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnejšie návrhy, ktorými sa vytvorí pravidelný politický a legislatívny medziinštitucionálny dialóg v tejto kľúčovej oblasti politiky;

Európsky rozpočet a národné plány reformy by mali byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, aby sa posilnil udržateľný rast a rozvoj

23.

trvá na tom, že ak má byť stratégia Európa 2020 dôveryhodná, je potrebný väčší súlad a dopĺňanie sa medzi vnútroštátnymi rozpočtami 27 členských štátov EÚ a rozpočtom EÚ; zdôrazňuje väčšiu úlohu, ktorú by mal hrať rozpočet EÚ v tejto súvislosti prostredníctvom združovania zdrojov;

24.

zdôrazňuje význam dlhodobých verejných alebo súkromných investícií pri financovaní infraštruktúry potrebnej na vykonanie hlavných iniciatív navrhovaných v stratégii Európa 2020 a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prispôsobenie európskeho regulačného rámca, s cieľom podporiť spoluprácu medzi dlhodobými investormi;

25.

zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 môže byť dôveryhodná iba za predpokladu, že bude primerane financovaná, a požaduje, aby sa v návrhu rozpočtu na rok 2011 prijal ambicióznejší prístup, s cieľom úspešnej realizácie stratégie Európa 2020; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na kľúčové programy stratégie Európa 2020 sa v návrhu rozpočtu na rok 2011 nevyčlenili dostatočné prostriedky; zdôrazňuje, že efektívnejším prístupom môžu byť intenzívnejšie zapojenie Európskej investičnej banky (EIB) a spoľahnutie sa na verejnosúkromné partnerstvá bez toho, aby boli univerzálnym riešením; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento problém nerieši ani Európska rada ani Komisia;

26.

vyzýva Komisiu, aby objasnila vzťah medzi rozpočtovými riadkami Únie a súvisiacimi špecifickými cieľmi stratégie EÚ 2020; trvá na tom, že do konca prevej polovice roku 2010 by Komisia mala predložiť návrh revízie súčasného viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2007 – 2013, s cieľom nájsť dodatočné rozpočtové prostriedky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

27.

požaduje ďalšie informácie o dôsledkoch európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, o ktorom sa rozhodlo 9. a 10. mája 2010 na mimoriadnom zasadnutí Rady Ecofin, na rozpočet EÚ;

28.

zdôrazňuje význam revízie súčasného VFR, s cieľom dodržať závery zo zasadnutia Európskej rady v dňoch 15. a 16. decembra 2005 a uviesť ho do súladu s požiadavkami Lisabonskej zmluvy, aby sa tak zabezpečilo financovanie iniciatív načrtnutých v stratégii Európa 2020, ako aj rôznych iniciatív a politických záväzkov, ktoré boli prijaté v rámci súčasného a budúcich VFR;

29.

zdôrazňuje požiadavku, že rozpočet EÚ by mal odrážať potrebu financovať prechod na environmentálne udržateľné hospodárstvo;

Európsky parlament žiada o intenzívnejšie zapojenie pri vypracúvaní podrobných návrhov stratégie Európa 2020

30.

zdôrazňuje, že prijme rozhodnutie týkajúce sa usmernení o zamestnanosti po tom, ako dostane uspokojivú odpoveď v súvislosti so štruktúrou riadenia a rozpočtovým rámcom stratégie Európa 2020;

31.

zdôrazňuje, že každoročné politické odporúčania a upozornenia Komisie týkajúce sa súladu členských štátov s cieľmi stratégie Európa 2020 by mali byť základom pre rozhodnutia Európskej rady; domnieva sa, že o týchto správach by sa mala viesť rozprava v Parlamente predtým, ako ich zváži Európska rada;

*

* *

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.


Štvrtok 17. júna 2010

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/69


Štvrtok 17. júna 2010
Politiky EÚ na podporu obhajcov ľudských práv

P7_TA(2010)0226

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (2009/2199(INI))

2011/C 236 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na Chartu OSN, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, medzinárodné dohovory o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR),

so zreteľom na deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv a na činnosti osobitného spravodajcu OSN v súvislosti so situáciou obhajcov ľudských práv,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä jej články 3 a 21 a Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv, a najmä usmernenia Európskej únie v oblasti obhajcov ľudských práv, ktoré boli prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008; taktiež so zreteľom na usmernenia pre dialógy o ľudských právach prijaté v decembri 2001 a revidované v roku 2009,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácií s tretími krajinami o ľudských právach (1),

so zreteľom na doložky o ľudských právach vo vonkajších dohodách EÚ,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR) (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (3),

so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,

so zreteľom na štatút Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorý schválila Konferencia predsedov Európskeho parlamentu 15. mája 2003 a ktorý bol zmenený 14. júna 2006,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v súvislosti s ľudskými právami na svete, najmä ich prílohy k jednotlivým prípadom,

so zreteľom na svoje predchádzajúce rozpravy a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností prijaté 6. februára 2008,

so zreteľom na rezolúciu o situácii obhajcov ľudských práv v členských štátoch Rady Európy, ktorú prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 24. februára 2009 (4),

so zreteľom na odporúčanie o právnom postavení mimovládnych organizácií v Európe (5), ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 10. októbra 2007,

so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, ku ktorým patria konkrétne Európsky dohovor o ľudských právach, Africká charta ľudských práv a práv národov a uznesenia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o obhajcoch ľudských práv (ACHPR), Americký dohovor o ľudských právach a Arabská charta ľudských práv,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (6),

so zreteľom na programy ochrany a poskytovania útočiska pre obhajcov ľudských práv v ohrození, ktoré sa realizujú v niektorých členských štátoch EÚ,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0157/2010),

A.

keďže podľa Charty OSN je každý členský štát povinný presadzovať všeobecné rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd,

B.

keďže podľa Deklarácie OSN prijatej v roku 1998 je obhajca ľudských práv výraz opisujúci osobu, ktorá ako jednotlivec alebo spoločne s inými koná s cieľom nenásilným spôsobom podporovať alebo ochraňovať ľudské práva,

C.

keďže obhajcovia ľudských práv na celom svete zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a podporovaní základných ľudských práv, pričom často riskujú vlastné životy, a zároveň sú kľúčovými aktérmi pri posilňovaní demokratických zásad vo vlastnej krajine, zachovávajú vo svojej práci nestrannosť a transparentnosť a budujú si dôveryhodnosť podávaním presných správ, čím vytvárajú ľudské väzby medzi demokraciou a dodržiavaním ľudských práv,

D.

keďže podpora obhajcov ľudských práv je dlhodobou súčasťou zahraničnej politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv; keďže však táto podpora EÚ je v jednotlivých štátoch rôzna,

E.

keďže najmä Európska únia sa konkrétne zameriava na posilnenie ochrany ľudských práv v súlade s Lisabonskou zmluvou prostredníctvom pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR),

F.

keďže Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie vrátane ochrany ich obhajcov, a to prostredníctvom delegácií vysielaných do tretích krajín, vypočutí, uznesení, listov a v neposlednom rade Sacharovovej ceny, ako aj svojich správ o ľudských právach vo svete,

G.

keďže Európska únia v čoraz vyššej miere koordinuje svoje činnosti s inými regionálnymi a medzinárodnými subjektmi, ktoré boli zriadené v Afrike, Európe a Amerike, s cieľom dôsledne sledovať situáciu obhajcov ľudských práv a naliehavo vyzýva štáty, aby zabezpečili prostredie umožňujúce ich činnosť v súlade s medzinárodnými a regionálnymi povinnosťami v oblasti ľudských práv,

H.

keďže dôveryhodnosť Európskej únie ako ochrancu obhajcov ľudských práv vo svete je úzko spätá s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd v rámci Únie,

I.

keďže samotní obhajcovia ľudských práv sa pri svojej práci stretávajú s porušovaním ľudských práv a keďže k týmto prípadom porušovania patrí zabíjanie, hrozba smrti, únosy a zavlečenia, svojvoľné zatýkanie a väznenie, ako aj ďalšie prejavy obťažovania a zastrašovania, napríklad ohováračské kampane, a všetky tieto prípady porušenia sa môžu týkať aj najbližších členov rodín obhajcov ľudských práv (vrátane ich detí) a ich ostatných príbuzných, čo ich môže odradiť od pokračovania v činnosti; keďže kampane zamerané na ochranu ľudských práv sú v mnohých regiónoch vystavené zákazom činnosti a prenasledovaniu obhajcov ľudských práv,

J.

keďže ochrana jednotlivých obhajcov ľudských práv si vyžaduje presadzovanie politík EÚ v oblasti ľudských práv všeobecne,

K.

keďže osobitne ohrozené sú obhajkyne práv a k ďalším skupinám a kategóriám obhajcov, ktorí sú obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv v dôsledku svojej práce, patria obhajcovia, ktorí podporujú občianske a politické práva, konkrétne slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane práv náboženských menšín, ako aj sociálne a kultúrne práva, konkrétne kolektívne práva ako právo na výživu a prístup k prírodným zdrojom vrátane členov odborov, a tí, ktorí sa zaoberajú právami menšín a právami komunít, detí, pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj ľudia bojujúci proti korupcii,

L.

keďže na prenasledovanie obhajcov ľudských práv sa používajú čoraz dômyselnejšie prostriedky, a to prostredníctvom nových technológií, ale aj reštriktívnych právnych predpisov a administratívnych prekážok pre MVO, ktoré výrazne obmedzujú priestor a možnosti činnosti nezávislej občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti treba osobitne zdôrazniť, že niektoré vlády kladú obhajcom ľudských práv do cesty prekážky alebo im bránia v tom, aby oficiálne registrovali organizácie, a neskôr ich prenasledujú za to, že protiprávne uplatňujú svoje právo na slobodu zhromažďovania,

M.

keďže tieto kroky sú zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a súboru všeobecne uznávaných základných slobôd,

N.

keďže obhajcov ľudských práv taktiež obmedzuje polícia a niekedy sú dokonca jej priamym terčom, pričom právne predpisy a postupy sú označované za tzv. bezpečnostné opatrenia, často v spojení so stigmatizáciou a obviňovaním z terorizmu,

O.

keďže medzi osobitné ťažkosti, ktorým čelia združenia a zhromaždenia obhajcov ľudských práv, patrí i naďalej zabavovanie nábytku, uzatváranie objektov a dôkladné, ukladanie veľmi vysokých pokút a puntičkárske a subjektívne preverovanie bankových účtov,

P.

keďže prostredníctvom dohôd o obchode, ktoré zahŕňajú doložku o ľudských právach, môže EÚ vyžadovať rešpektovanie ľudských práv ako podmienku pre obchodovanie,

1.

vzdáva poctu neoceniteľnému prínosu obhajcov ľudských práv k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a k predchádzaniu konfliktov s ohrozením vlastnej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti ich rodín a rodičov; víta skutočnosť, že deklarácia OSN prijatá v roku 1998 neobsahuje striktné vymedzenie pojmu obhajcovia ľudských práv, a v tomto smere vyzýva Radu a Komisiu, aby tento prístup pevne podporovali;

2.

vyzýva EÚ, aby uprednostňovala účinnejšie plnenie existujúcich nástrojov a mechanizmov na jednotnú a systematickú ochranu obhajcov ľudských práv v Európskej únii; odporúča vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby rozvíjala účinnejšie opatrenia a metódy, ktoré by boli viac zamerané na výsledky, vrátane vyhodnotenia jestvujúcich politík a dialógov v oblasti ľudských práv;

3.

naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prejavili politickú vôľu podporovať činnosť obhajcov ľudských práv, a tým lepšie využívať všetky existujúce nástroje a rozvíjať nové doplnkové mechanizmy na podporu a presadzovanie ich práce prostredníctvom skutočne participatívnej stratégie, ktorá by mala pomôcť vytvoriť pre obhajcov prostredie, v ktorom by mohli plniť svoje úlohy a podliehať ochrane; zdôrazňuje, že toto sa musí spojiť s politikou zameranou na predchádzanie útokom a hrozbám namierených proti obhajcom ľudských práv, ako aj ochranu pred nimi prostredníctvom bezodkladných a dlhodobých opatrení;

Inštitucionálne posilnenie a inovácie podľa Lisabonskej zmluvy

4.

pripomína, že v súlade s ustanoveniami článkov 3 a 21 Lisabonskej zmluvy stojí v centre vonkajších činností Únie presadzovanie a ochrana ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné prednostne zaručiť, že presadzovanie ľudských práv ako základnej hodnoty a taktiež cieľa zahraničnej politiky Únie sa riadne odrazí vo vytváraní a výstavbe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, a to aj zriaďovaním dostatočných ľudských zdrojov; preto žiada, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo centrálne miesto s osobitnou zodpovednosťou za obhajcov ľudských práv;

5.

zdôrazňuje, že misie EÚ doteraz nevykonávali usmernenia týkajúce sa obhajcov ľudských práv uspokojivým spôsobom, a vyzýva Komisiu, aby pristúpila k hĺbkovej analýze, ktorá by zabezpečila riešenie tejto problematiky; v tejto súvislosti poznamenáva, že delegácie Komisie v tretích krajinách musia teraz v dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy naplno využiť nové príležitosti, dostali však aj nové právomoci, aby mohli lepšie riešiť tento problém, pretože sa z nich stanú delegácie Únie s ešte dôležitejšou úlohou, pokiaľ ide o zastupovanie EÚ a plnenie politiky v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje preto svoju výzvu, aby sa v každej krajine systematicky menovali vysoko kvalifikovaní politickí úradníci s osobitnou zodpovednosťou za ľudské práva a demokraciu a aby sa usmernenia a rozvoj osvedčených postupov týkajúcich sa ľudských práv a ich plnenia stali súčasťou programov odbornej prípravy členov misií EÚ, opisov pracovných miest a postupov hodnotenia;

6.

zdôrazňuje dôležitosť doložiek o ľudských právach v obchodných politikách, dohodách o partnerstve a dohodách o obchode medzi EÚ a tretími krajinami; navrhuje hodnotenie tretích krajín, ktoré vstupujú do obchodných vzťahov s EÚ, z hľadiska ľudských práv;

7.

očakáva, že menovanie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie, a vytvorenie spoločnej služby pre vonkajšiu činnosť by mohlo výraznou mierou posilniť ucelenosť a účinnosť práce EÚ v tejto oblasti, a jednoznačne odporúča, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka inštitucionálne zastrešila vypracovanie miestnych stratégií v úzkej spolupráci s miestnou nezávislou občianskou spoločnosťou vrátane ich pravidelného hodnotenia s cieľom reálne vykonávať ochranné opatrenia stanovené v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;

8.

pokladá za nevyhnutné zlepšiť a systematicky rozvíjať kontakty s nezávislou občianskou spoločnosťou, ako aj prístup obhajcov ľudských práv k delegáciám EÚ a misiám pôsobiacim v teréne; víta v tejto súvislosti požiadavku španielskeho predsedníctva vymenovať spomedzi členov misií EÚ spoločného styčného dôstojníka na miestnej úrovni pre obhajcov ľudských práv, úlohou ktorého bude koordinácia činností Európskej únie na základe podpory lepšieho prístupu k informáciám o porušovaní ľudských práv a spolupráce s občianskou spoločnosťou, ktorá zároveň zabezpečí transparentnosť spôsobu, akým vykonávajú svoje povinnosti, a možnosť rýchlej reakcie v naliehavých prípadoch; žiada, aby bol Parlament informovaný o týchto menovaniach;

Smerom k ucelenejšiemu a systematickejšiemu prístupu v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv

9.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným plnením usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky delegácie EÚ musia tieto usmernenia riadne a úplne plniť a že je potrebné zvýšené úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky delegácie vypracovali svoje stratégie plnenia na miestnej úrovni do konca roku 2010 alebo, ak také stratégie už majú, aby ich do tohto termínu podrobili revízii; žiada, aby sa zoznam týchto stratégií na miestnej úrovni poskytol Európskemu parlamentu a uverejnil vo výročnej správe EÚ o ľudských právach;

10.

vyzýva Radu, Komisiu a delegácie EÚ, aby obhajcov ľudských práv a ich organizácie aktívne zapojili do navrhovania, monitorovania a revidovania stratégií na miestnej úrovni, keďže to ovplyvní skutočnú hodnotu týchto stratégií;

11.

domnieva sa, že stretnutia obhajcov ľudských práv a diplomatov, ktoré by sa konali aspoň raz za rok a vyžadujú sa v usmerneniach EÚ, môžu jednoznačne prispieť k budovaniu týchto stratégií, a vyzýva na pravidelnejšie a systematickejšie stretnutia v budúcnosti; vyzýva, aby sa na týchto stretnutiach zabezpečila účasť rôznych obhajcov ľudských práv, ktorí sú aktívni v danej krajine, a účasť regionálnych obhajcov práv;

12.

žiada preto vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa zamyslela nad možnosťou zorganizovať medzinárodné stretnutie obhajcov ľudských práv s účasťou príslušných orgánov OSN, sekretariátov regionálnych dohovorov o ľudských právach a medzinárodných a regionálnych mimovládnych organizácií s cieľom zlepšiť ochranu obhajcov ľudských práv a presadzovanie ľudských práv vo svete;

13.

zdôrazňuje potrebu rodového rozmeru vo vykonávaní usmernení a spolu s nimi cielených opatrení na podporu obhajkýň ľudských práv a iných osobitne zraniteľných skupín, akými sú novinári a obhajcovia podporujúci hospodárske, sociálne a kultúrne práva, práva detí, ako aj ľudia zaoberajúci sa právami menšín – konkrétne právami náboženských a jazykových menšín – právami pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov;

14.

zdôrazňuje dôležitosť slobody slova a úlohu on-line a off-line médií ako prostriedkov, ktoré umožňujú činnosť obhajcov ľudských práv;

15.

domnieva sa, že rozvoj nových technológií a ich vplyv na obhajcov ľudských práv je potrebné vyhodnotiť a výsledky tohto hodnotenia začleniť do jestvujúcich programov EÚ týkajúcich sa ľudských práv a obhajcov ľudských práv;

16.

zastáva názor, že hlavné aspekty stratégií plnenia usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv na miestnej úrovni by sa mali odraziť v národných strategických dokumentoch/národných indikatívnych programoch, akčných plánoch ESP, ročných akčných plánoch v rámci EIDHR a v nástroji stability (IfS);

17.

pripomína, že podporovanie, ochrana a bezpečnosť obhajcov ľudských práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy musia byť vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami prioritou a musia byť začlenené do všetkých úrovní a do všetkých aspektov a nástrojov zahraničnej politiky Únie s cieľom zvýšiť koherentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť podpory obhajcov ľudských práv zo strany EÚ; domnieva sa, že rozvoj, účinné plnenie a pravidelné sledovanie osobitných národných stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie by mohli zásadne prispieť k uplatňovaniu tohto cieleného prístupu;

18.

domnieva sa, že ochrana obhajcov ľudských práv v tretích krajinách sa zlepší, ak budú dialógy EÚ o ľudských právach účinnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zaraďovať situáciu obhajcov ľudských práv do všetkých politických dialógov, dialógov o ľudských právach a obchodných rokovaniach s tretími krajinami a všeobecnejšie situáciu a zlepšovanie práva na slobodu zhromažďovať sa do vnútroštátnych právnych predpisov, nariadení a praxe, pričom partnerom treba pripomenúť úlohu štátov, ktoré majú zaručiť, aby sa práva a povinnosti zakotvené v Deklarácii OSN o obhajcoch ľudských práv stali súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane slobody združovať sa a slobody zhromažďovať sa a práva na vnútroštátne a zahraničné finančné prostriedky pri zachovaní úplnej transparentnosti a rešpektovaní ich autonómie rozhodovania, ako aj slobody prejavu, ktorá je dôležitým prvkom v práci obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že partnerské štáty by taktiež nemali zabúdať na povinnosť a úlohu chrániť a presadzovať rešpektovanie obhajcov ľudských práv a ich práce, a to vytvorením takých podmienok, ktoré v plnej miere umožňujú výkon obhajoby a monitorovania ľudských práv a podávania správ o nich;

19.

pokiaľ ide o získanie domácich a zahraničných finančných prostriedkov, domnieva sa, že by sa mali prijať konkrétne kritériá, ktoré budú v primeranom rozsahu transparentné a v potrebnom rozsahu dôveryhodné; žiada opatrenia na zohľadnenie akéhokoľvek ďalšieho kritéria, na ktoré sa môžu odvolávať obhajcovia ľudských práv, ak sa považuje za potrebné na vykonávanie ich práce;

20.

pripomína, že delegácie Európskeho parlamentu, ako orgány zodpovedné za vzťahy EP s tretími krajinami, by mohli podľa osobitných usmernení pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách tretích krajín zohrávať v úsilí o pomoc obhajcom ľudských práv ešte významnejšiu úlohu;

21.

žiada, aby sa venoval väčší význam úlohe Európskeho parlamentu v rámci dialógov EÚ s tretími krajinami na tému ľudských práv;

22.

podporuje začlenenie podnikateľského spoločenstva do dialógov o ľudských právach;

23.

domnieva sa, že je potrebný jednak súdržný a koordinovaný prístup EÚ, jednak určitý priestor pre doplnkovú úlohu členských štátov pri ochrane obhajcov ľudských práv;

24.

odsudzuje prostredie beztrestnosti sprevádzajúce prípady násilia páchaného na obhajcoch v mnohých krajinách sveta; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa tejto otázke venovali v rámci svojich bilaterálnych kontaktov, pričom naliehavo vyzýva všetky krajiny na zabezpečenie toho, že páchatelia budú postavení pred súd bez ohľadu na svoje postavenie alebo funkciu v rámci nezávislého a účinného disciplinárneho a trestného konania, majúc neustále na pamäti možnosť konečného odvolania sa na Európsky súd pre ľudské práva po vyčerpaní všetkých možností na vnútroštátnych súdoch;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa odvolávanie sa na národnú a verejnú bezpečnosť vrátane protiteroristických opatrení nepoužívalo svojvoľne proti obhajcom ľudských práv;

26.

poukazuje na to, že aj poslanci zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že zaručujú, aby vnútroštátna legislatíva, ktorá by sa mohla potenciálne týkať obhajcov ľudských práv a ich činností, bola v súlade s medzinárodne uznávanými normami v oblasti ľudských práv; preto zdôrazňuje význam systematického riešenia týchto otázok na bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach poslancov Európskeho parlamentu s miestnymi odborníkmi, ako aj s poslancami iných parlamentov v súlade s osobitnými usmerneniami pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách v tretích krajinách;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nezávislá občianska spoločnosť úplne zapojila do prípravy všetkých dialógov o ľudských právach, či už formou seminárov na tému občianska spoločnosť, alebo inými prostriedkami; domnieva sa, že prepojenie medzi seminármi o občianskej spoločnosti a formálnym dialógom sa musí posilniť prostredníctvom zverejňovania odporúčaní a zlepšenia následných opatrení a spätnej väzby pre občiansku spoločnosť po uskutočnení dialógu; zdôrazňuje, že je dôležité venovať sa aj naďalej v priebehu dialógov jednotlivým prípadom, a domnieva sa, že zverejnenie zoznamu mien by posilnilo dosah činností EÚ a zvýšilo by pozornosť verejnosti voči týmto prípadom, ak toto zverejnenie obhajcov ľudských práv nevystaví riziku; zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s inými obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou pri vyhodnocovaní tohto rizika;

28.

domnieva sa, že Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý sa už osvedčil ako nástroj podpory a presadzovania dodržiavania ľudských práv a upevňovania zásad právneho štátu, by mal naďalej posilňovať priame podporovanie obhajcov ľudských práv, aby sa tak splnili krátkodobé aj dlhodobé potreby a zároveň sa zaručilo, že bude mať dosah aj na osobitne zraniteľné skupiny a obhajcov žijúcich v odľahlých a okrajových oblastiach;

29.

vyzýva Radu a vysokú predstaviteľku, aby systematicky kritizovali a napomínali medzinárodné spoločnosti, keď utlačovateľským režimom poskytujú technológie na dohľad nad obyvateľstvom, a tým uľahčujú prenasledovanie a zatýkanie obhajcov ľudských práv;

Vyššia transparentnosť a viditeľnosť ako opatrenie ochrany obhajcov

30.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v radoch obhajcov ľudských práv, v rámci ESVČ, vyslanectiev v EÚ a ministerstiev zahraničných vecí v EÚ zvýšili povedomie o existencii usmernení prostredníctvom cielených opatrení na účely ich plnohodnotného podporovania a uplatňovania; domnieva sa, že každoročné stretnutia ustanovené v usmerneniach by mohli zásadným spôsobom podporiť obhajcov ľudských práv a taktiež zvýšiť dôveryhodnosť a viditeľnosť činnosti EÚ a jasne tak zdôrazniť význam ochrany ľudských práv pre EÚ;

31.

zdôrazňuje, že uznanie zo strany verejnosti a zviditeľnenie obhajcov ľudských práv a ich práce môžu taktiež prispieť k ich ochrane v ťažkých situáciách, keďže môžu páchateľov odradiť od činov, keď porušovanie práv neostane bez povšimnutia; vyzýva členské štáty EÚ a delegácie EÚ, aby v rámci možnosti zverejňovali demarše a iné kroky, ktoré uskutočnia v jednotlivých prípadoch, a to vždy po konzultácii s konkrétnym obhajcom ľudských práv alebo jeho rodinou; vyzýva misie EÚ, aby obhajcom ľudských práv a/alebo ich rodinám, ako aj tým MVO, ktoré EÚ na daný prípad upozornili, poskytovali systematickú spätnú väzbu o každom kroku, ktorý uskutočnili v ich mene, bez ohľadu na jeho formu, ako je stanovené v usmerneniach;

32.

vyzýva vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a všetkých komisárov s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov, aby sa pravidelne stretávali s obhajcami ľudských práv v rámci oficiálnych návštev v tretích krajinách, a zdôrazňuje, že toto podporovanie obhajcov ľudských práv by sa taktiež malo povinne zahrnúť do mandátu osobitných zástupcov EÚ; zdôrazňuje, že tak vysoká predstaviteľka, ako aj osobitní zástupcovia sa budú zodpovedať Európskemu parlamentu za svoju činnosť v tejto oblasti;

33.

zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať a rozvíjať návrhy, ako by sa sieť nositeľov Sacharovovej ceny, vytvorená v decembri 2008 pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny, mohla uplatniť ako súčasť trvalého podporovania obhajcov ľudských práv, ako aj potrebu lepšie zhodnotiť možný prínos nositeľov ceny k rôznym činnostiam Európskeho parlamentu, aby tak táto sieť plnila svoju úlohu; opätovne zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa porušovania ľudských práv niektorých nositeľov Sacharovovej ceny;

Úsilie zamerané na činnosť na podporu obhajcov ľudských práv vyznačujúcu sa lepšou koordináciou a dosahovaním výsledkov

34.

domnieva sa, že EÚ musí vypracovať holistický prístup k obhajcom ľudských práv, aby sa zvýšila dôveryhodnosť a účinnosť politiky EÚ v členských štátoch EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám, a zároveň sa podporili opatrenia na zaistenie ich činností, ako aj preventívne a ochranné opatrenia, ktorý zohľadní krátkodobé, aj dlhodobé potreby obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal odraziť v prepracovanej stratégii EIDHR a v prepracovaných usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;

35.

domnieva sa, že EÚ by mala jasne informovať o prípadných sankciách, ktoré by sa mohli uplatniť na tretie krajiny, ktoré vážne porušujú ľudské práva, a v prípade potreby ich uplatniť; ešte raz pripomína svoju žiadosť adresovanú Komisii a Rade, a najmä podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, aby účinne využívali doložku o ľudských právach začlenenú v medzinárodných dohodách, a tým vytvorili skutočný mechanizmus na presadzovanie tejto doložky v zmysle článkov 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

36.

domnieva sa, že na to, aby sa posilnili činnosti prinášajúce výsledky, by mala vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne hodnotiť plnenie usmernení EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv jednotlivými delegáciami EÚ v tretích krajinách a uprednostniť túto prácu, pozorne sledovať jej vývoj a predkladať týmto misiám odporúčania zamerané na zlepšenie činnosti, v prípade ktorých bolo plnenie citeľne nedostatočné;

37.

vyzýva Radu, aby viac sprístupnila Európu pre obhajcov ľudských práv, ktorí nemôžu zostať vo svojich domovských krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby pripravili a zrealizovali osobitné opatrenia na uľahčenie prístupu takýchto obhajcov ľudských práv do Európy;

38.

pripomína, že je potrebné prekonať chýbajúcu súdržnú stratégiu v oblasti ochrany a azylu systematickým uplatňovaním mimoriadnych opatrení a iniciatív krátkodobého a dlhodobého charakteru; žiada vysokú predstaviteľku, aby do konca roku 2010 podala Európskemu parlamentu správu o prijatých opatreniach v tomto smere;

39.

pripomína svoju žiadosť členským štátom, aby prednostne rozvíjali koordinovanú politiku vydávania mimoriadnych víz obhajcom ľudských práv a členom ich rodín, pričom ako príklad môžu slúžiť osobitné systémy v Španielsku a Írsku; je pevne presvedčený, že ak by sa novým delegáciám Európskej únie priznala právomoc predkladať členským štátom odporúčania v oblasti vydávania mimoriadnych víz, bol by to pre politiku Únie v oblasti ľudských práv veľký krok vpred; zastáva názor, že dosiahnutiu tohto prístupu by v mnohom pomohol jasný odkaz na túto možnosť v návrhu príručky pre spracovanie žiadostí o víza a zmenu už udelených víz, ako to Európsky parlament už vyjadril v priebehu právneho preskúmania uvedeného opatrenia;

40.

naliehavo vyzýva 27 členských štátov, aby dodržiavali rovnaké kritériá pre vydávanie víz obhajcom ľudských práv;

41.

zdôrazňuje potrebu doplniť tieto mimoriadne víza o opatrenia na poskytnutie dočasnej ochrany a útočiska obhajcom ľudských práv v Európe, prípadného zabezpečenia finančných zdrojov a ubytovania na prípadné prichýlenie obhajcov ľudských práv, ako aj doplnkové programy (činnosti v oblasti ľudských práv, prednášky na európskych univerzitách, jazykové kurzy atď.); víta iniciatívu Mesto – útočisko, ktorú presadilo české predsedníctvo, ako aj program ochrany a útočiska, ktorý začala realizovať španielska vláda od roku 2008, a žiada podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa európsky program ochrany a útočiska dokončil v rámci ESVČ do konca roku 2010 a uplatňoval v roku 2011 avšak bez toho, aby mestá neprišli o svoje právomoci; vyzýva preto vysokú predstaviteľku, aby Európskemu parlamentu predložila príručku, ako vytvoriť mesto – útočisko, ako aj rámcový návrh podporujúci prepojenia medzi takýmito mestami; žiada ďalšiu podporu ostatných iniciatív, ktoré existujú v tejto oblasti;

42.

ďalej zdôrazňuje, že v situáciách, keď môže byť ohrozený život, fyzické alebo duševné zdravie obhajcu ľudských práv, by členské štáty a delegácie EÚ mali podporiť a vypracovať aj ďalšie nástroje ochrany a mechanizmy núdzového riešenia; domnieva sa, že by sa tak malo stať v úzkej spolupráci s miestnymi obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou;

43.

víta prebiehajúcu súčinnosť existujúcich mechanizmov ochrany na európskej a medzinárodnej úrovni, ktorá by sa dala viac posilniť prostredníctvom systematickej výmeny informácií a stratégií, aby sa tak zabezpečilo, že všetky tieto mechanizmy sa budú navzájom lepšie dopĺňať v oblasti výmeny informácií o mimoriadnych prípadoch, ako aj koordinácie činností dlhodobej podpory, napríklad prostredníctvom využitia bezpečnej on-line platformy prístupnej všetkým zainteresovaným subjektom; víta v tejto súvislosti každoročné stretnutia, ktoré organizuje Rada Európy, ako aj každoročné stretnutia medzi rôznymi mechanizmami, ktoré organizuje Monitorovacie stredisko pre ochranu obhajcov ľudských práv (Observatory for the Protection of Human Rights Defenders), spoločný program Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a Svetovej organizácie proti mučeniu (OMCT) s cieľom posilniť vzájomné prepojenie medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami a inštitúciami v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv; vyzýva existujúce pracovné skupiny pre obhajcov ľudských práv v Európe, aby v rámci pracovnej skupiny pre ľudské práva v Rade a v Rade Európy, ktorá je iniciatívou komisára Rady Európy pre ľudské práva, preskúmali možnosti užšej spolupráce;

44.

žiada, aby v súvislosti s vykonávaním Lisabonskej zmluvy inštitúcie EÚ vytvorili nástroj medziinštitucionálnej spolupráce zameranej na obhajcov ľudských práv; chápe, že vytvorenie takéhoto nástroja by sa mohlo uľahčiť, ak by sa vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ zriadili kontaktné miesta pre obhajcov ľudských práv, pričom tieto kontaktné miesta by úzko spolupracovali s členmi misií a delegácií EÚ zodpovednými za oblasť ľudských práv a demokracie;

45.

vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosti vytvoriť mechanizmus rýchleho varovania, ktorý by spoločne využívali inštitúcie EÚ, a ďalšie mechanizmy ochrany;

46.

domnieva sa, že výmenu informácií by uľahčilo aj vytvorenie databáz alebo záznamov, ktoré by umožnili sledovanie uskutočnených činností, najmä v súvislosti s jednotlivcami, to všetko pri zabezpečení plnohodnotného rešpektovania dôvernosti týchto informácií;

47.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala a monitorovala krátkodobé a dlhodobé vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby o tom podávala správy Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva;

*

* *

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom EÚ.


(1)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 214.

(2)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.

(4)  RES/1660(2009).

(5)  CM/Rec(2007)14.

(6)  Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/76


Štvrtok 17. júna 2010
Kvalita štatistických údajov v Únii a posilnené kontrolné právomoci Komisie (Eurostatu)

P7_TA(2010)0230

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostatu)

2011/C 236 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2010)0053),

so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2005)0071 – 2005/0013(CNS)),

so zreteľom na stanovisko vydané Európskou centrálnou bankou dňa 31. marca 2010 (CON/2010/28),

so zreteľom na správu Komisie o štatistike gréckeho deficitu verejných financií a dlhu (KOM(2010)0001),

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0227/2009),

so zreteľom na otázku zo 4. júna 2010 adresovanú Komisii o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostatu) (O-0080/2010 – B7-0314/2010),

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Komisia (Eurostat) doteraz nemala potrebné vyšetrovacie právomoci na zlepšenie kvality európskej štatistiky,

B.

keďže nedávne udalosti ukázali, že riadne fungujúci štatistický systém je predpokladom pre spoľahlivé údaje; keďže chýbala politická vôľa dodržiavať spoločné pravidlá a vytvárať skutočný pokrok smerom k dôraznejšej štatistickej správe,

C.

keďže prípad Grécka je jasnou ilustráciou chýbajúcej kvality fiškálnej štatistiky v Únii: tento prípad naznačuje, že pokrok od roku 2005 nebol dostačujúci na to, aby sa kvalita gréckych fiškálnych údajov dostala na úroveň dosahovanú inými členskými štátmi,

D.

keďže už návrh Komisie z roku 2005 požadoval viac právomocí vo forme auditu pre Komisiu (Eurostat) a spoločne odsúhlasené minimálne štandardy pre štatistické údaje,

E.

keďže v roku 2005 niektoré kľúčové členské štáty vyjadrili nesúhlas s posilnením právomocí Eurostatu napriek už jasným dôkazom, že pravidlá a ich presadzovanie boli neprimerané,

F.

keďže sa všeobecne uznáva, že súčasná situácia sa musí zlepšiť a že Komisii (Eurostatu) sa musí zveriť väčšia vyšetrovacia právomoc; keďže sa zdá, že chýba politická vôľa, najmä v Rade, aby sa podnikli potrebné kroky na posilnenie právomocí Komisie (Eurostatu),

G.

keďže evidentne chýbajú ľudské zdroje potrebné na uskutočňovanie komplexného a podrobného preskúmavania národných štatistických údajov, čo predstavuje problém, ktorý sa musí riešiť na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni,

H.

keďže sa ukázalo, že spoľahlivé údaje o prostriedkoch sociálneho zabezpečenia, nedoplatkoch v súvislosti s nemocnicami a transakciách medzi vládami a verejnými podnikmi majú kľúčový význam,

1.

vyzýva Radu, aby zabezpečila, že politické kroky v oblasti štatistiky sa budú zachovávať, a aby v plnej miere prijala návrh Komisie (KOM(2010)0053) a príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené ECB a Parlamentom;

2.

vyzýva Radu, aby posilnila úlohu a nezávislosť Komisie (Eurostatu);

3.

vyzýva Radu a členské štáty, aby súhlasili s tým, že by sa Komisii (Eurostatu) mali prideliť právomoci na vykonávanie neohlásených inšpekcií v členských štátoch na preverovanie štatistických údajov;

4.

zdôrazňuje, pokiaľ ide o návrh Komisie v súvislosti s potrebným minimom z dôvodu prípadu Grécka, že povinnosti vykazovania údajov sa musia posilniť vo všetkých členských štátoch a že vykazovanie musí obsahovať podrobnosti o akýchkoľvek predošlých mimosúvahových aktivitách;

5.

vyzýva členské štáty, aby prestali používať mimosúvahové dlhové štruktúry akéhokoľvek druhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné právne opatrenia, aby mali členské štáty povinnosť ukončiť prax používania mimosúvahových dlhových štruktúr akéhokoľvek druhu;

6.

vyzýva Komisiu, aby stanovila, aké právomoci a ľudské zdroje potrebuje na uskutočňovanie účinného a skutočného monitorovania národných štatistík zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

7.

upozorňuje, že členské štáty majú tendenciu uchovávať určité záväzky mimo svojich súvah, najmä pokiaľ ide o budúce platby vyžadované v súvislosti s dôchodkami pre verejný sektor a dlhodobými zmluvami so súkromným sektorom na lízing alebo poskytovanie služieb verejných zariadení; požaduje riešenie, ktoré zabezpečí ucelené a dostupné zverejňovanie týchto záväzkov v národných štatistikách;

8.

vyzýva ECB, aby úzko spolupracovala s Komisiou (Eurostatom) s cieľom zabezpečiť konzistentnosť štatistík členských štátov;

9.

vyzýva Komisiu (Eurostat), aby vyvinula všetko úsilie na zabránenie tomu, aby sa opäť ako v prípade Grécka objavili metodické nedostatky a neuspokojujúce administratívne problémy v akomkoľvek členskom štáte;

10.

vyzýva Radu a členské štáty, aby poskytovali Komisii (Eurostatu) údaje o verejných financiách vychádzajúce zo štandardizovaných a medzinárodne uznávaných účtovných metód;

11.

vyzýva členské štáty, aby Komisii (Eurostatu) a vnútroštátnym štatistickým inštitúciám umožnili prístup a poskytli zdroje na uskutočňovanie skutočných kontrol príslušných podkladových údajov;

12.

vyzýva členské štáty, ktoré sú členmi eurozóny alebo žiadajú o členstvo v eurozóne, aby umožnili ECB zúčastňovať sa neohlásených previerok a udelili jej personálu právomoc prístupu k akýmkoľvek svojim štatistikám;

13.

vyzýva členské štáty, aby vymedzili jasné oblasti zodpovednosti, pokiaľ ide tvorbu a zostavovanie štatistických údajov; konštatuje, že jasné oblasti zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, vrátane personálnej zodpovednosti, sú potrebným predpokladom pre prácu Komisie (Eurostatu);

14.

vyzýva Komisiu, aby sprísnila uplatňovanie Kódexu európskej štatistiky, ktorý posilňuje nezávislosť, integritu a zodpovednosť národných štatistických úradov a Komisie (Eurostatu), s cieľom podporovať uplatňovanie najlepších medzinárodných štatistických zásad, metód a postupov všetkými tvorcami európskej štatistiky, aby sa tak optimalizovala jej kvalita;

15.

vyzýva Radu a členské štáty, aby bezvýhradne uznali potrebu pravidelného dialógu a hĺbkových monitorovacích návštev zo strany Komisie (Eurostatu), aby sa posilnilo monitorovanie vykazovaných údajov a poskytla trvalá záruka kvality údajov;

16.

vyzýva Radu, aby zvýšila podporu činnosti úradu OLAF, ktorý Parlament považuje za nevyhnutne dôležitý pre ochranu finančných záujmov Európskej únie, a tým aj jej občanov, a zároveň vyzdvihuje jeho významnú úlohu pre udržiavanie dobrého mena európskych inštitúcií; domnieva sa preto, že by sa mala vypracovať stratégia ľudských zdrojov, na základe ktorej sa zvýši počet zamestnancov a zabezpečí zachovanie aktuálnej vysokej úrovne kvality ľudských zdrojov;

17.

vyzýva Komisiu a Radu, aby užšie zapojila Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky ako nezávislého poradcu; poradné grémium môže pomáhať Komisii (Eurostatu) počas návštev v členských štátoch;

18.

zdôrazňuje, že presná štatistika a zlepšené overovanie spoľahlivosti súhrnných údajov poskytovaných Eurostatu sú nevyhnutným predpokladom na to, aby bol akýkoľvek zlepšený dohľad účinný;

19.

zdôrazňuje, že by sa mali posilniť právomoci Eurostatu;

20.

domnieva sa, že dostupné a transparentné štatistické informácie by mali byť predpokladom pre prístup k podpore zo štrukturálnych fondov;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej rade, predsedovi Euroskupiny a prezidentovi Európskej centrálnej banky.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/79


Štvrtok 17. júna 2010
Rodové aspekty hospodárskeho poklesu a finančnej krízy

P7_TA(2010)0231

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (2009/2204(INI))

2011/C 236 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2009 pre jarné zasadnutie Európskej rady s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 24. novembra 2009 s názvom Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

so zreteľom na správu Komisie z 27. februára 2009 o rovnosti žien a mužov – 2009 (KOM(2009)0077),

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 nazvané Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (KOM(2000)0335) a na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049 a KOM(2008)0010),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (1),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

so zreteľom na stav ratifikácie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197),

so zreteľom na rámec činností týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktorý prijali európski sociálni partneri 22. marca 2005,

so zreteľom na návrh odporúčania Rady Európy o vplyve hospodárskej a finančnej krízy na ženy, dokument č. 11891 zo 4. mája 2009,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov prijaté 22. marca 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (7),

so zreteľom na publikáciu Eurostatu Štatistika v kocke č. 53/2009 o prudkom náraste nezamestnanosti v EÚ (Sharp increase in unemployment in the EU),

so zreteľom na publikáciu Eurostatu Štatistika v kocke č. 97/2009 o odlišnom rozsahu a hĺbke recesie jednotlivých činností a krajín v EÚ 27,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0155/2010),

A.

keďže svetové hospodárstvo stojí pred najzávažnejšou recesiou od čias veľkej hospodárskej krízy, ktorej spoločenské následky zasahujú celú EÚ a siahajú aj ďaleko za jej hranice; keďže hospodárska a finančná kríza v Európe má neblahý vplyv najmä na ženy – ktoré častejšie obsadzujú neisté pracovné miesta, miesta náchylné na prepúšťanie a miesta menej pokryté sociálnym zabezpečením – pričom Rada, Komisia ani členské štáty tejto skutočnosti dosiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť,

B.

keďže prvá vlna krízy zasiahla najmä finančný sektor, ako aj odvetvie výstavby a automobilový priemysel, v ktorých sú prevažne zastúpení muži, a preto sa jej venovala zvýšená pozornosť, zatiaľ čo druhá vlna krízy rovnako negatívne zasiahla odvetvia ako maloobchodný predaj, služby vo všeobecnosti a cestovný ruch, v ktorých sú prevažne zastúpené ženy; z toho dôvodu je nevyhnutné zaoberať sa v národných a európskych plánoch obnovy rodovým aspektom vplyvu hospodárskej a spoločenskej krízy, ako aj jej riešením,

C.

keďže hlavní ekonómovia poukázali na skutočnosť, že úverová kríza, ktorá odštartovala recesiu, bola doslova katastrofa, ktorú spôsobili muži; keďže reakcie na štátnej a medzinárodnej úrovni – ktoré dostatočne nezohľadňujú rodové hľadisko – boli tiež výsledkom rozhodovania najmä mužov; keďže je dôležité, aby sa ženy, ktoré majú vo všeobecnosti lepšiu kvalifikáciu ako muži, v plnej miere zúčastňovali na rozhodovacom procese v politických, ekonomických a finančných otázkach, ako aj na dohodách so sociálnymi partnermi,

D.

keďže nedávne štúdie ukazujú, že len 5 % žien zastupuje rozhodovacie miesto vo finančných inštitúciách EÚ, že všetci guvernéri centrálnych bánk všetkých 27 členských štátov sú muži, a keďže rodové štúdie poukázali na to, že správanie žien sa vyznačuje odlišným spôsobom riadenia, pre ktorý je typické vyhýbanie sa riziku a zameranie na dlhodobé ciele,

E.

keďže účasť žien v rozhodovacích procesoch je presvedčivým ukazovateľom rovnosti žien a mužov; keďže množstvo žien v riadiacich funkciách v podnikoch a na univerzitách zostáva nízke a počet žien v politike alebo vo výskume sa zvyšuje len veľmi pomaly,

F.

keďže v roku 2006 bol podiel žien medzi absolventmi prvého stupňa vysokoškolského štúdia 59 %; keďže podiel žien medzi absolventmi tretieho stupňa vysokoškolského štúdia (PhD.) sa znižuje na 43 % a na úrovni riadnych profesúr je najnižší; keďže iba 15 % spomedzi riadnych profesorov najvyššej úrovne tvoria ženy,

G.

keďže počet žien na ekonomických fakultách, fakultách manažmentu a právnických fakultách je vyšší ako počet mužov, ale ich počet na zodpovedných pozíciách v podnikoch a politických orgánoch je nižší; keďže počet žien s vysokoškolským vzdelaním v oblasti informatiky, v inžinierskych odvetviach a v oblasti fyziky je nízky, čoho následkom je slabé zastúpenie žien v súkromnom sektore, ktorý je pre hospodárske oživenie určujúci,

H.

keďže hospodársky pokles postihne pravdepodobne viac ženy než mužov; keďže hrozí, že súčasná recesia spomalí alebo dokonca zvráti pokrok, čo bude mať dlhodobé následky na systémy sociálnej ochrany, sociálne začlenenie a demografiu,

I.

keďže opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti boli odvolané alebo odložené a možné obmedzenie prostriedkov vo verejných rozpočtoch v budúcnosti negatívne ovplyvní zamestnanosť žien a presadzovanie rodovej rovnosti; keďže riadne vykonávanie vyššie uvedenej smernice 2006/54/ES má čoraz väčší význam,

J.

keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických prínosov,

K.

keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rámci EÚ 27 zostali aj počas posledných 35 rokov, od vykonávania smernice Rady 75/117/EHS (8), stále veľmi vysoké, pričom v roku 2010 sa v rámci EÚ tento rozdiel zvýšil v priemere na 18 % a v niektorých členských štátoch až na 30 %; keďže rozdiely v odmeňovaní sú väčšie v súkromnom sektore než vo verejnom, čo svedčí o pokračujúcej nerovnosti na trhu práce, ktorá je v skutočnosti vo väčšine prípadov v neprospech žien,

L.

keďže v dôsledku hospodárskeho poklesu by nemalo dôjsť k spomaleniu vývoja, pokiaľ ide o politiky na zosúladenie pracovného a rodinného života, a k zníženiu rozpočtu vyčleneného na služby starostlivosti a opatrenia týkajúce sa dovoleniek, čo ovplyvňuje najmä prístup žien na trh práce; keďže je potrebné venovať zvláštnu pozornosť potrebe zosúladenia rodinných a pracovných záväzkov v rodinách s jedným rodičom a v rodinách s viacerými deťmi,

M.

keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok venujú ženy trikrát viac času ako muži starostlivosti o deti, o domácnosť a opatere závislých členov rodiny; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, ktoré je možné dosahovať v neposlednom rade čoraz častejším využívaním rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rodovej rovnosti; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

N.

keďže v záveroch Rady z 30. novembra 2009 (9) počas švédskeho predsedníctva boli členské štáty a Komisia vyzvané, aby v stratégii EÚ 2020 posilnili rodový rozmer; keďže Komisia vo svojom konzultačnom dokumente o EÚ 2020 túto otázku nezohľadnila a vôbec sa nezmieňuje o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; keďže je nevyhnutné, aby sa rodové hľadisko zahrnulo do nového finančného a hospodárskeho modelu a politiky, a keďže je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa plány obnovy a programy štrukturálnych zmien posúdili na základe rodového vplyvu a zahŕňali toto hľadisko,

O.

keďže je nevyhnutné posilniť úsilie zamerané na začlenenie rodového hľadiska do verejnej politiky,

P.

keďže v dobe hospodárskej recesie sa ešte viac zvyšuje zraniteľnosť ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení riziku chudoby, pričom väčšinu tvoria ženy, najmä pracovníčky z radov prisťahovalkýň a príslušníčok menšín; keďže úsilie na odstránenie chudoby a komplexné riešenie tohto problému, ako odsúhlasila Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone ešte v roku 2000, sa stalo naliehavým; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane tých skupín, ktoré čelia viacnásobnému znevýhodneniu, najmä Rómov, a malo by sa zabezpečiť ich začlenenie do spoločnosti,

Q.

keďže kvalitné zamestnanie na plný úväzok zabezpečujúce práva je zárukou proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj odrazovým mostíkom k finančnej a psychologickej nezávislosti; keďže je veľmi dôležité vytvoriť a realizovať politiky, ktoré reagujú osobitne na potreby žien a mužov, a to riešením všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám vrátane prístupu k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby,

R.

keďže rozvoj politík uľahčujúcich prístup žien patriacich do špecifických kultúrnych či menšinových skupín na trh práce znižuje popri zohľadnení odlišností a kultúrnej rozmanitosti ich sociálne vylúčenie v záujme sociálnej súdržnosti, ktorá sa následne stáva stimulom hospodárskeho rozvoja,

S.

keďže domáce násilie, ktorého obeťami sa stávajú prevažne ženy, predstavuje rozšírený jav, ku ktorému dochádza vo všetkých krajinách a spoločenských triedach; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok; keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže domáce násilie stojí EÚ približne 16 miliónov EUR ročne,

T.

keďže zamestnanie je kľúčovým faktorom pre sociálne začlenenie; keďže je potrebné začať so sústredeným a všeobecným úsilím, aby sa v kontexte zväčšujúcej sa nerovnosti príjmov, chudoby a hospodárskej a finančnej krízy odstraňovala chudoba,

1.

poukazuje na to, že rovnosť zaobchádzania so ženami a mužmi je jedným z cieľov EÚ, a preto zároveň aj jednou z hlavných zásad akéhokoľvek politického opatrenia v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou a predstavuje prechod k obdobiu po kríze;

2.

zdôrazňuje, že podľa zistení Komisie vzbudila súčasná kríza obavy, že výsledky dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti by mohli byť ohrozené a že vplyvom recesie by mohli byť vystavené nebezpečenstvu predovšetkým ženy;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

4.

zdôrazňuje, že politiku rodovej rovnosti treba považovať za súčasť riešenia ukončenia krízy, používania a speňaženia talentu a schopností celej populácie Európy a vytvorenia konkurencieschopnejšej ekonomiky v budúcnosti;

5.

poukazuje na to, že integrácia žien na pracovisku za posledné desaťročia znamená, že kríza bude mať väčší priamy vplyv nielen na samotné ženy, ale aj na domácnosti, ktorých príjmy budú výrazne zasiahnuté prepúšťaním žien; vyzýva inštitúcie Európskej únie a členské štáty, aby brali do úvahy skryté náklady, ktoré súvisia s krízou, vrátane rôznych, často nepovšimnutých rodových následkov;

6.

poukazuje na skúsenosti z predchádzajúcich krízových situácií, podľa ktorých sa vo všeobecnosti rýchlejšie zotaví zamestnanosť mužov než žien;

7.

poukazuje na to, že makroekonomické politiky sa spájajú prevažne so zvýšenou rodovou segregáciou v práci, narušením zamestnanosti žien prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, čoraz väčším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, obmedzeným prístupom žien k zdravotným službám a vzdelaniu, zvýšenou nerovnosťou v dostupnosti úverov, pozemkov a majetku a prehlbujúcou sa feminizáciou chudoby;

8.

pripomína, že rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov pretrvávajú a v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa môžu ešte zvýšiť; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby si v súvislosti s bojom proti rozdielom v odmeňovaní stanovili jasné ciele a aby navrhli záväzné opatrenia;

9.

žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (vyššie uvedená smernica 75/117/EHS), ako už žiadal Parlament v roku 2008; víta nedávnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa zlepšenia ustanovení o pokutách v prípade porušenia práva na rovnakú odmenu s cieľom zabezpečiť, aby boli preventívne a primerané (napríklad vyššie pokuty v prípade opakovaného previnenia);

10.

poukazuje na to, že za verejné výdavky v oblasti zdravia sú zodpovedné jednotlivé členské štáty a ich národné parlamenty a/alebo miestne orgány;

11.

s poľutovaním konštatuje, že mnoho žien už stratilo zamestnanie alebo očakávajú stratu zamestnania, najmä pokiaľ ide o ženy pracujúce v maloobchodnom predaji, službách a cestovnom ruchu, ako aj ženy pracujúce na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach; poukazuje na skutočnosť, že sa zároveň očakáva zníženie ponuky mikroúverov, čo bude mať za následok nižší príjem samostatne zárobkovo činných žien, predovšetkým tých, ktoré pracujú v poľnohospodárstve alebo na vidieku; zdôrazňuje, že môžeme očakávať neúmerný nárast nezamestnanosti žien, keďže boli ohlásené obmedzenia prostriedkov vo verejných rozpočtoch, pretože pracujúce ženy sú významne zastúpené v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách;

12.

zdôrazňuje, že rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií by HDP vzrástlo o 30 %, ak by zamestnanosť, zamestnanosť na čiastočný úväzok a produktivita žien bola podobná ako u mužov;

13.

uvedomuje si, že mnoho žien viedlo nedávne prepúšťanie k tomu, aby začali svoje vlastné podnikateľské aktivity; vyzýva Komisiu na predloženie právnych predpisov zameraných osobitne na malé a stredné podniky, aby splnila svoj cieľ znížiť do roku 2012 administratívne náklady na podnikanie o 25 %, čím by pomohla podporiť tohto podnikateľského ducha;

14.

víta štatistický prieskum Eurostatu diferencovaný z hľadiska rodovej príslušnosti; je však presvedčený, že viac pozornosti by sa malo venovať nezamestnanosti v prípade pracujúcich na čiastočný úväzok (keďže táto oblasť často nebýva zahrnutá do štatistík nezamestnanosti); poukazuje na skutočnosť, že dlhodobá nezamestnanosť, nižšie mzdy a kratšia priemerná pracovná doba môžu mať silný vplyv predovšetkým na príjmy žien, príspevky v rámci sociálneho zabezpečenia a z dlhodobého hľadiska aj na ich dôchodky;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala štúdiu na úrovni Únie o vzťahu medzi počtom žien v správnych radách a na finančných postoch spoločností s ohľadom na štúdiu, ktorú vypracovala spoločnosť Catalyst Inc. v roku 2007, podľa ktorej spoločnosti so zastúpením troch alebo viac žien v správnych radách mali o 83 % vyššie výnosy z akcií a o 73 % väčšie výnosy z predaja;

16.

zdôrazňuje, že kríza bude mať najsilnejší negatívny vplyv na znevýhodnené skupiny žien: zdravotne postihnuté ženy, prisťahovalkyne, ženy patriace k etnickým menšinám, ženy s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnané ženy, osamelé ženy bez prostriedkov, ženy, ktoré sa starajú o závislé osoby, atď.;

17.

poukazuje na to, že migrujúcich pracovníkov postihla kríza rovnako ako ich rodiny doma; odvoláva sa na skutočnosť, že často nie je dostatočne zdokumentovaný rozsah migrácie žien, ako aj vplyv na rodiny, ktorých prežitie závisí od príjmov týchto žien, čo môže mať za následok ešte zraniteľnejšie postavenie žien, ktoré po návrate domov neprijme ich komunita ani rodina;

18.

zdôrazňuje a víta skutočnosť, že zásahy a riešenia si vyžadujú pochopenie kontextu krízy, pričom treba pochopiť, že neexistuje len jedna univerzálna odpoveď; pripomína, že recesia nám zároveň poskytuje jedinečnú príležitosť na úpravu hospodárskych a sociálnych politík tak, aby viac zohľadňovali rodové hľadisko, a vytvorili tak spoločnosť, v ktorej majú ženy a muži rovnocennejšie postavenie;

19.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti stereotypom vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže tieto stereotypy sú jednou z najdlhšie pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri delení domácich a rodinných povinností, v rámci účasti na verejnom živote a na zastúpení v rozhodovacích pozíciách a v rámci ich voľby zamestnania;

20.

s poľutovaním konštatuje, že politické reakcie na krízu vrátane opatrení na obnovu neuznali, nepreskúmali a nenapravili vplyv krízy na rodové hľadisko; ľutuje skutočnosť, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v podstate nie je zahrnuté do obdobia po lisabonskej stratégii; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby do usmernení o zamestnanosti a makroekonomických usmernení, ako aj do stratégie EÚ 2020 zahrnuli aj rodovú rovnosť s osobitnými cieľmi a vo všetkých politikách zaviedli rodové rozpočtovanie;

21.

domnieva sa, že napriek zisteniu, že zamestnanosť žien v EÚ sa priblížila k cieľovej hodnote 60 % v roku 2010, je potrebné stanoviť ambicióznejšie ciele a dosiahnuť až 75 % do roku 2020; zdôrazňuje tiež, že do roku 2020 je potrebné znížiť rozdiel v mzdách;

22.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na integrovanie rodového hľadiska do všetkých politík EÚ a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

23.

vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a obzvlášť osobitný výbor Parlamentu pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (CRIS), aby zabezpečili, že sa posúdi vplyv plánov obnovy a programov štrukturálnych zmien na rodové otázky (v prípadoch, keď nebolo posúdenie vykonané predbežne, bude vykonané následne) a že sa zohľadní rodové hľadisko vrátane údajov a štatistík diferencovaných podľa rodovej príslušnosti;

24.

naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ústupky a finančné obmedzenia nebudú mať vplyv na politiky a fungovanie štruktúr zameraných na dosiahnutie rovnocenného postavenia žien a mužov na všetkých úrovniach vo vládnom, ako aj mimovládnom sektore; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto finančné obmedzenia už boli vykonané v niektorých krajinách;

25.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a potláčali negatívne účinky krátenia verejných výdavkov a sociálnych dávok, najmä v súvislosti so znižovaním verejných výdavkov na miestnej úrovni, a predchádzali tak neprimeranému zaťaženiu žien, pokiaľ ide o starostlivosť (o deti, starších ľudí a závislé osoby);

26.

upozorňuje na nedostatok politík starostlivosti a príslušnej infraštruktúry, ktorý viedol k zvýšenému počtu prisťahovalkýň pracujúcich v domácnostiach, ktoré zapĺňajú tieto prázdne miesta bez toho, aby mali prístup k sociálnej ochrane a výhodám súvisiacim s pracovným pomerom; vyzýva členské štáty, aby naliehavo bojovali proti nelegálnemu zamestnávaniu a začlenili legálnych migrujúcich pracovníkov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;

27.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili cenovo a miestne dostupné, ako aj kvalitné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby v súlade s európskymi cieľmi a aby zaručili, že dostupnosť týchto služieb bude v súlade s pracovnou dobou žien a mužov pracujúcich na plný úväzok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili potenciál štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a aby uľahčovali prístup k financovaniu kvalitných služieb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o otcovskej dovolenke, dovolenke z dôvodu adopcie a rodinnej dovolenke na opateru rodičov;

28.

poukazuje na zvýšenú mieru násilia voči ženám i mužom v dobe poznačenej vážnymi hospodárskymi otrasmi; vyzýva preto členské štáty, aby využili vnútroštátne právne predpisy na boj proti všetkým formám násilia na základe rodovej príslušnosti, a víta iniciatívu španielskeho predsedníctva na zriadenie strediska pre monitorovanie násilia voči ženám; rovnako víta iniciatívu skupiny členských štátov týkajúcu sa zastrešujúceho nástroja na ochranu obetí (európsky ochranný príkaz);

29.

vyzýva členské štáty, aby zvyšovali, predovšetkým prostredníctvom kampaní na informovanie verejnosti, všeobecné povedomie o fenoméne násilia páchaného na ženách; pripomína, že kľúčom k boju proti tomuto fenoménu sú vzdelávanie a opatrenia na informovanie mládeže;

30.

žiada európske inštitúcie, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby prijali účinné opatrenia, najmä prostredníctvom právnych predpisov, ktoré budú zamerané na podporu vyváženého zastúpenia žien a mužov na zodpovedných pozíciách v podnikoch, v politických orgánoch, a to aj v správnych radách a v miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych verejných inštitúciách, správnych orgánoch a organizáciách, ktoré by mali slúžiť ako príklad; vyzýva preto na stanovenie záväzných cieľov na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov;

31.

zdôrazňuje, že ženy sú málo zastúpené v oblasti finančného rozhodovania, pričom v skutočnosti patria do jednej zo skupín v súčasnej dobe vylúčených z finančného rozhodovania, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené finančným rizikom; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania, predovšetkým v oblasti rozpočtovania a mechanizmov riadenia v rámci európskych finančných systémov vrátane Európskej centrálnej banky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú gramotnosť u dievčat a žien;

32.

víta rozhodnutie nórskej vlády zvýšiť počet žien v správnych radách akciových spoločností aspoň na 40 %, čo umožnilo zvýšiť počet žien v podnikovom manažmente na aktuálnych 41 %; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si z nórskej iniciatívy vzali príklad a uberali sa tým istým smerom v prípade spoločností, ktoré sú kótované na burze;

33.

víta požiadavku zvýšenia počtu žien v správnych radách verejných akciových spoločností, ale zdôrazňuje, že vlády jednotlivých členských štátov by mali prijať opatrenia, ktoré zodpovedajú ich vlastným potrebám;

34.

poukazuje na investície do sociálnej infraštruktúry, ktoré považuje za príležitosť na modernizáciu Európy a podporu rovnosti žien a mužov a ktoré sa dajú vnímať ako stratégia paralelná s investovaním do ekologických technológií určených na modernizáciu fyzickej infraštruktúry; domnieva sa, že rodová rovnosť by preto mala byť politickou prioritou a hlavným nástrojom;

35.

poznamenáva, že so zreteľom na stratégiu EÚ 2020 má ekologické hospodárstvo zásadný význam; zdôrazňuje, že ekologické pracovné miesta majú potenciál stať sa v budúcnosti kľúčovým segmentom rastu európskeho trhu práce, že viac ako 20 miliónov pracovných miest v Európskej únii sa dá v súčasnosti považovať za ekologických a že podľa najnovších údajov existuje v samotnom odvetví energie z obnoviteľných zdrojov možnosť, že do roku 2020 sa počet pracovných miest v tomto sektore zdvojnásobí na 2,8 milióna;

36.

poukazuje na to, že ekologická transformácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podnietia vysoký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch; odvoláva sa na skutočnosť, že ženy sú oveľa menej zastúpené v odvetví obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o zamestnania v oblasti vedy a špičkovej technológie; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ženy budú vo väčšej miere zapojené do projektov a programov odbornej prípravy týkajúcich sa ekologickej transformácie, t. j. v odvetví obnoviteľných zdrojov a zamestnaniach v oblasti vedy a špičkovej technológie; vyzýva členské štáty, aby podporovali ženy v miestnych podnikateľských iniciatívach v týchto oblastiach, a to tým, že im prostredníctvom poskytovania informácií a vzdelávacích školení umožnia prístup k dostupným európskym štrukturálnym fondom;

37.

vyzýva zamestnávateľov v členských štátoch, aby pre pracujúce ženy vytvárali viac príležitostí v oblasti nových technológií s cieľom posilniť odvetvie špičkových technológií, a to v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020;

38.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali vynaloženie všetkých prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov na národnej úrovni na riešenie následkov recesie prostredníctvom rekvalifikačných iniciatív a ďalšieho zvyšovania kvalifikácie podľa článku 16 všeobecného nariadenia (10) a článku 6 nariadenia o Európskom sociálnom fonde (11) a nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (12);

39.

žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EPFRV), aby bolo možné uskutočniť pozitívne činnosti pre ženy v budúcom programovom období 2014 – 2020, čo bolo možné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v tomto, rovnako ako mnoho pozitívnych účinkov na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

40.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli mechanizmy riadenia orientované na rodovú rovnosť, ktoré budú v rámci rezortov vlády zahŕňať odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti, a aby zriadili ďalšie agentúry na vykonávanie opatrení v rámci Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov a podporovali ženské organizácie a siete;

41.

nabáda Európsky inštitút pre rodovú rovnosť na vypracovanie analýzy vplyvu hospodárskej a finančnej krízy z hľadiska rodovej rovnosti; domnieva sa, že toto hodnotenie vplyvu treba vykonať pomocou presných ukazovateľov, ktoré berú do úvahy osobitný kontext krízy; vyzýva ostatné európske inštitúcie, ako napríklad Európsku nadáciu pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, aby vo svojich súčasných činnostiach navrhli riešenia rodovej problematiky;

42.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať programy a finančné nástroje s cieľom podnecovať a podporovať účasť žien v malých a stredných podnikoch;

43.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporili prínos občianskej spoločnosti pri riešení finančnej a hospodárskej krízy, najmä vzhľadom na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

44.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, sociálnym partnerom a príslušným mimovládnym organizáciám.


(1)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 118.

(3)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 56.

(4)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 35.

(5)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0371.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0029.

(8)  Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19).

(9)  Závery Rady o rodovej rovnosti: posilňovanie rastu a zamestnanosti – príspevok k lisabonskej stratégii po roku 2010, Schôdza Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 30. novembra 2009 v Bruseli.

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1).


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/87


Štvrtok 17. júna 2010
Hodnotenie výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a odporúčania do budúcnosti

P7_TA(2010)0232

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (2009/2242(INI))

2011/C 236 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006-2010 (KOM(2006)0092),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Priebežná správa o plnení plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (KOM(2008)0760),

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 s názvom Rovnosť žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 nazvané Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (KOM(2000)0335) a na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049, KOM(2008)0010) a KOM(2009)0077),

so zreteľom na právne nástroje OSN v oblasti ľudských práv a najmä práv žien, zvlášť na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ako aj na ďalšie nástroje OSN v oblasti násilia páchaného na ženách, akými sú Viedenská deklarácia a akčný plán, prijaté Svetovou konferenciou o ľudských právach, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 48/104 z 20. decembra 1993 o odstránení násilia páchaného na ženách, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 58/147 z 19. februára 2004 o odstránení domáceho násilia páchaného na ženách, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 57/179 z 30. januára 2003 o opatreniach na odstránenie zločinov páchaných na ženách v mene cti a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 52/86 z 2. februára 1998 o opatreniach na prevenciu proti zločinom a súdnych opatreniach na odstránenie násilia páchaného na ženách,

so zreteľom na akčnú platformu prijatú na Štvrtej svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala 4. – 15. septembra 1995 v Pekingu, a tiež so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou (1) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (2),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 9. októbra 2006 týkajúcu sa všetkých foriem násilia páchaného na ženách,

so zreteľom na záverečnú správu prijatú v marci 2005 na 49. zasadnutí Valného zhromaždenia Komisie OSN pre postavenie žien,

so zreteľom na Protokol o právach žien v Afrike, známy tiež pod názvom Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 26. októbra 2005 a ktorý výslovne zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá vyzýva k väčšej účasti žien na predchádzaní ozbrojeným konfliktom a na nastoľovaní mieru,

so zreteľom na činnosť Rady Európy v tejto oblasti a najmä na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

so zreteľom na rezolúciu konferencie ministrov Rady Európy zodpovedných za otázky rodovej rovnosti s názvom Prekonávanie rozdielov medzi rovnosťou de jure a de facto s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnosť (2010),

so zreteľom na správu komisára pre ľudské práva Rady Európy s názvom Rodová identita a ľudské práva (2009), odporúčanie CM/Rec (2010) Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a rezolúciu 1728 (2010) a odporúčanie 1915 (2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (3),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

so zreteľom na správu Spoločného výboru Komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov z mája 2003 o začlenení rozmeru rodovej rovnosti do národných rozpočtov,

so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí žien a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré bolo prijaté 22. marca 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úlohe a mieste prisťahovalkýň v Európskej únii (5),

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o úlohe žien v priemysle (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (10),

so zreteľom na svoje uznesenia z 24. februára 1994 (11) a 13. októbra 2005 (12) o chudobe žien v Európe a svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o zabránení obchodovaniu s ľuďmi (16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (17),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0156/2010),

A.

keďže v politickej realite a v živote žien ešte stále existujú veľké rozdiely napriek tomu, že rovnosť žien a mužov predstavuje podmienku, ktorá je potrebná na to, aby sme v plnej miere mohli požívať všeobecné ľudské práva, a jednu zo základných zásad Európskej únie, ktorá je už dlhé roky uznaná v zmluvách,

B.

keďže politiky rodovej rovnosti sú nástrojom hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti,

C.

keďže rodová rovnosť musí byť výrazom európskej kultúrnej a politickej identity,

D.

keďže násilie páchané na ženách je závažnou prekážkou rodovej rovnosti a patrí k najrozšírenejšiemu porušovaniu ľudských práv bez rozdielu v geografickej, hospodárskej, kultúrnej alebo sociálnej príslušnosti; keďže počet žien, ktoré sú jeho obeťami, je alarmujúci,

E.

keďže nemôžeme zostať spojení s prekonanými, environmentálne neudržateľnými hospodárskymi modelmi, založenými na zastaranej deľbe práce podľa pohlavia, prekonanej tým, že sa ženy začlenili do pracovného trhu; keďže potrebujeme nový, sociálne udržateľný model, založený na vedomostiach a inovácii, ktorý začleňuje všetky zručnosti žien do hospodárstva, obnovuje vyrovnaný podiel zodpovednosti mužov a žien vo verejnej a súkromnej oblasti a vytvára rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,

F.

keďže celkový pokrok je nedostatočný, hoci v pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 sú zvýraznené nedostatky pri dosahovaní úplnej rodovej rovnosti a v niektorých prípadoch to viedlo k pokroku v oblasti rodovej rovnosti,

G.

keďže treba zintenzívniť úsilie o integráciu rodového rozmeru do verejnej politiky,

H.

keďže, hoci je ešte stále zložité posúdiť celkový vplyv finančnej krízy, je jasné, že súčasná hospodárska a sociálna kríza má osobitne vážne následky pre ženy a z dlhodobého hľadiska pre pokrok politík zameraných na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi, pretože zdôrazňuje nerovnosti a diskrimináciu,

I.

keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických výhod,

J.

keďže v našej starnúcej spoločnosti sa bude zvyšovať požiadavka na starostlivosť o staršie osoby a ženy budú nenahraditeľné na trhu práce, čo najpravdepodobnejšie povedie k dvojitej záťaži žien,

K.

keďže ženy tvoria väčšinu z viac než 85 miliónov osôb žijúcich v chudobe, v situácii, ktorú zapríčiňuje nezamestnanosť, neistá práca, nízke platy, dôchodky pod úrovňou životného minima a problematický prístup ku kvalitným verejným službám; keďže navyše v posledných desiatich rokoch počet chudobných žien vzrástol nepomerne k počtu mužov,

L.

keďže rozdiely medzi priemernými platmi žien a mužov dosahujú viac než 17 %, čo vedie k rozdielom v dôchodkoch a feminizácii chudoby v starobe a keďže nepriame formy diskriminácie majú tendenciu rásť, keď stúpa miera nezamestnanosti, čo postihuje ženy a dievčatá,

M.

keďže pretrvávajú rodové rozdiely, pretože ženy poskytujú dvojnásobne až trojnásobne viac hodín neplatenej starostlivosti o deti a iné závislé osoby ako muži,

N.

keďže ženy sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii z dôvodu pohlavia, veku (najmä v prípade starších žien), zdravotného postihnutia, etnického/rasového pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, migračného postavenia a sociálno-ekonomického postavenia vrátane žien žijúcich v jednočlenných domácnostiach, sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity a keďže táto zložitá diskriminácia vytvára mnohé prekážky posilňovaniu postavenia žien a sociálnemu pokroku,

O.

keďže je dôležité zaručiť rovnaký prístup k zdrojom, právam a moci, čo znamená štrukturálne a kultúrne zmeny, odstránenie stereotypov a presadzovanie rovnosti,

P.

keďže tradičné predstavy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k zachovávaniu nerovnosti,

Q.

keďže rodová segregácia v odvetviach a zamestnaniach sa nezmenšuje a v niektorých krajinách sa dokonca zvyšuje,

R.

keďže rodinné právo (predovšetkým právne predpisy upravujúce manželstvo a rozvody) často stavia ženy z právneho a finančného hľadiska do nevýhodnejšieho postavenia a keďže niekedy súdy zväčšujú nerovnosti medzi mužmi a ženami uplatňovaním rodinného práva podľa vzoru tradičného postavenia, a nie podľa rovnakých práv,

S.

keďže právo na výhradu svedomia často zneužívajú (náboženské) skupiny na obmedzenie práv žien v takých oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť a rodinné právo,

T.

keďže účasť žien na rozhodovaní je dôležitý ukazovateľ rodovej rovnosti, keďže je stále málo žien na manažérskych pozíciách v podnikateľskej sfére a na univerzitách a keďže počet političiek a výskumných pracovníčok rastie len veľmi pomaly,

U.

keďže existujúce problémy a získané skúsenosti poukazujú na to, že chýbajúca súdržnosť politiky medzi jednotlivými oblasťami bránila dosiahnutiu rovnosti žien a mužov a že je potrebné dostatočné financovanie, lepšia koordinácia, šírenie a účinnejšie presadzovanie práv žien so zreteľom na rozdiely v jednotlivých situáciách,

V.

keďže pozitívne opatrenia prijaté v prospech žien sa podstatným spôsobom podieľali na ich plnom začlenení do pracovného trhu a do spoločnosti vo všeobecnosti,

W.

keďže, bez ohľadu na rozhodnutia prijaté pri príležitosti osláv 15. výročia Pekinskej akčnej platformy, ešte stále treba vykonať veľa práce, aby sa platforma uviedla do praxe,

X.

keďže údaje vyčlenené podľa rodovej príslušnosti sú základným nástrojom na dosiahnutie skutočného pokroku a účinného hodnotenia výsledkov,

Y.

keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, skutočnosť, ktorá sa musí odrážať v politikách a koordinovaných činnostiach, ktoré skutočne prispievajú k zlepšeniu súčasnej situácie,

Z.

keďže uplynulo 100 rokov odvtedy, čo bol 8. marec vyhlásený za Medzinárodný deň žien a toto výročie sa pripomína; keďže pre ženy a organizácie, ktoré ich zastupujú, je dôležité zapájať sa do činností na podporu rovnosti a do boja proti diskriminácii a nerovnostiam,

AA.

keďže súlad medzi pracovným, rodinným a súkromným životom žien a mužov zostáva nevyriešenou otázkou,

AB.

keďže prístup k starostlivosti o deti a k službám starostlivosti o staršie a iné závislé osoby je základom na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky účasti mužov a žien na pracovnom trhu, vzdelávaní a odbornej príprave,

AC.

keďže vo väčšine členských štátov systémy sociálneho zabezpečenia nedostatočne zohľadňujú osobitné podmienky žien, ktoré žijú v chudobe; keďže riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, v neposlednom rade vytváraním rovnakých podmienok pre využívanie rodičovskej dovolenky obidvoma partnermi ako aj otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

Hodnotenie plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010

1.

poznamenáva, že pokiaľ ide o rovnakú ekonomickú nezávislosť žien a mužov, miera zamestnanosti žien dosiahla takmer 60 %, čiže úroveň stanovenú v lisabonských cieľoch zamestnanosti; s poľutovaním však konštatuje, že neexistuje dostatok záväzných opatrení zameraných na pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a poukazuje na potrebu naliehavých opatrení na zlepšenie situácie žien pracujúcich v neistých pracovných podmienkach, a to najmä migrantiek a príslušníčok etnických menšín, ktoré sú v období hospodárskej a sociálnej krízy ešte zraniteľnejšie; ďalej vyzýva na zníženie miery rodovej nerovnosti v systéme verejného zdravotníctva a zabezpečenie rovnakého prístupu k nemu;

2.

víta legislatívne návrhy Komisie zamerané na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; poznamenáva však, že sa nezaoberajú otázkami otcovskej dovolenky, dovolenky z dôvodu adopcie ani voľna na opatrovanie člena rodiny, a s poľutovaním konštatuje, že iba menšia časť členských štátov dosiahla barcelonské ciele spočívajúce v sprístupnení cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o dieťa; preto vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov;

3.

s poľutovaním konštatuje, že zastúpenie žien v politickom a hospodárskom rozhodovacom procese je vo väčšine členských štátov stále nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby naďalej prijímala konkrétne opatrenia na podporu rovnakej účasti žien a mužov na rozhodovacom procese;

4.

berie na vedomie činnosti v rámci programu DAPHNE III na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách; zdôrazňuje však potrebu legislatívnych opatrení na európskej úrovni s cieľom odstrániť násilie založené na rodovej nerovnosti;

5.

víta začlenenie otázky rodovej rovnosti ako prioritnej témy do programov vzdelávania a odbornej prípravy Spoločenstva s cieľom obmedziť výskyt stereotypov v spoločnosti; s poľutovaním konštatuje, že pretrvávanie rodových stereotypov je ešte stále základom mnohých nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom odstrániť stereotypy a tradičné rodové rozdelenie úloh, a to najmä kampane zamerané na mužov, v ktorých sa bude zdôrazňovať potreba rozdeľovania rodinných povinností medzi ženami a mužmi;

6.

víta záväzok Komisie týkajúci sa zásad Miléniového vyhlásenia o rozvoji a Pekinskej akčnej platformy v oblasti presadzovania rodovej rovnosti mimo EÚ; vyzýva na ďalšie posilňovanie uplatňovania rodového hľadiska pri rozvoji a externých, ako aj interných obchodných politikách EÚ;

Na inštitucionálnej úrovni

7.

navrhuje, aby sa nová stratégia pre rovnosť žien a mužov v Európskej únii považovala za akčný program a politický záväzok, ktorý vychádza z Pekinskej akčnej platformy a jej prínosov, keďže ľudské práva žien a dievčat predstavujú neodcudziteľnú, neoddeliteľnú a nedeliteľnú súčasť všeobecných ľudských práv;

8.

poukazuje na to, že je dôležité, aby sa naďalej vyvíjala činnosť v šiestich prioritných oblastiach súčasného plánu, vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa silné stránky súčasného plánu mohli naďalej rozvíjať a tým zreteľne vplývať na nástroje na vnútroštátnej a regionálnej úrovni určené na dosiahnutie rovnosti a posilnenia postavenia žien;

9.

navrhuje, aby sa novej stratégii pre rovnosť žien a mužov pridelili európske rozpočtové prostriedky s cieľom uľahčiť jej vykonávanie na európskej úrovni,

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rada po predložení pozície Parlamentu schválila nový návrh Európskej komisie o stratégii rovnosti, aby tak získala väčšiu politickú váhu a politika v oblasti rovnosti zaznamenala nový podnet;

11.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným spôsobom, akým bola rodová otázka riešená v návrhoch stratégie Komisie EÚ 2020 a vyzýva preto Radu a Komisiu, aby zabezpečili systematické zastúpenie rozmeru rodovej rovnosti v celej stratégii EÚ 2020 vrátane osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti, mechanizmov začleňovania rodového hľadiska a cieľov zamestnanosti žien s ukazovateľmi, ktoré odrážajú hospodársku nezávislosť a zohľadňujú vplyv súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy na ženy, ako aj úlohu žien v starnúcej spoločnosti;

12.

navrhuje, aby Rada, Komisia a Parlament usporiadali trilaterálne stretnutie, na ktorom by zhodnotili pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní stratégie rodovej rovnosti EÚ;

13.

zdôrazňuje, že by sa každé dva roky mala organizovať konferencia o rovnosti žien a mužov, na ktorej by sa zúčastnili organizácie žien, iné organizácie vyvíjajúce činnosť v oblasti rodovej rovnosti, napríklad organizácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, a odborové organizácie z rôznych členských štátov, európski poslanci, členovia Európskej komisie, Rady a poslanci národných parlamentov a ktorá sa by sa zakaždým osobitne venovala vopred stanovenej téme;

14.

zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom zaručiť zásadu rovnosti žien a mužov;

15.

navrhuje, aby sa inštitucionálna spolupráca v tejto oblasti neobmedzovala iba na ženské združenia, ale aby sa aktívne vyhľadávala spolupráca so združeniami, ktoré zastupujú mužov a vyvíjajú činnosť v oblasti rodovej rovnosti;

16.

naliehavo žiada, aby v plnej miere začal fungovať Európsky inštitút pre rovnosť mužov a žien a aby sa vypracovali všetky ukazovatele umožňujúce zaoberať sa otázkami rovnosti mužov a žien vo všetkých oblastiach; trvá na tom, aby sa tieto ukazovatele pravidelne aktualizovali s cieľom zosúladiť ich s výsledkami, ktoré sa v skutočnosti dosiahli;

17.

zastáva názor, že v prípade hodnotenia sociálneho vplyvu návrhov politík Komisie a Rady, by sa tieto hodnotenia mali zaoberať aj rodovou rovnosťou;

18.

trvá na tom, že Komisia by mala začať metódu „gender mainstreaming“ uplatňovať počas prípravy všetkých svojich návrhov;

19.

vyzýva Komisiu, aby zlepšovala a pravidelne aktualizovala internetové stánky venované rodovej rovnosti a aby sa skupina pre rovnosť príležitostí venovala aspoň na jednej schôdzi ročne plne rodovej rovnosti a aby sa vytvorila informačná služba pre ženy;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby generálne riaditeľstvá Európskej komisie zaviedli do svojho vnútorného fungovania mechanizmus posilnenej koordinácie s cieľom neustále monitorovať politiky v oblasti rovnosti práv a príležitostí mužov a žien v najrozmanitejších oblastiach; žiada, aby každé generálne riaditeľstvo prispelo do výročnej správy o rovnosti jednou kapitolou, v ktorej podá správu o rovnosti v oblasti svojej pôsobnosti;

21.

vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila vyvážené zastúpenie mužov a žien pri vytváraní ESVČ a aby vypracovala akčný plán na ďalšie zabezpečenie vyváženého zastúpenia mužov a žien v delegáciách EÚ vrátane na najvyššej úrovni; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili pracovné miesto pre vyslanca európskych žien, ako to Európsky parlament požadoval v marci 2008, s cieľom venovať osobitnú pozornosť postaveniu žien vo vonkajších politikách EÚ a aby sa rodové hľadisko štruktúrovaným spôsobom zapracovalo do ESVČ; vyzýva Európsku komisiu, Radu a členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali posilnenie účasti žien na svojich dvojstranných a viacstranných vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo Únie;

22.

vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila začlenenie rodového hľadiska do všetkých politík, programov a projektov rozvojovej spolupráce, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uplatňovanie rezolúcie BR OSN č. 1325 začlenilo do vonkajšej činnosti EÚ;

23.

zdôrazňuje, že politiky rodovej rovnosti v rôznych oblastiach činnosti vrátane hospodárskej, finančnej, obchodnej a sociálnej oblasti, by mali vychádzať z integrovaného prístupu, a že rozpočet by sa mal analyzovať z hľadiska rovnosti žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šírenie a výmenu osvedčených postupov s cieľom podporiť ich zohľadňovanie pri vypracovávaní politík;

24.

považuje za potrebné, aby Komisia a členské štáty vyvinuli školiace a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zainteresovaným stranám vychádzať vo svojich príslušných oblastiach právomocí z hľadiska založeného na rovnosti príležitostí pre ženy a mužov vrátane posudzovania konkrétneho vplyvu politík na ženy a mužov;

25.

zdôrazňuje, že v súvislosti so stratégiami a plánmi na hospodársku obnovu je dôležité prijať sektorové opatrenia zásadného charakteru na podporu vzdelávania a odbornej prípravy žien vrátane mladých žien, zamerané na ich integráciu do pracovného trhu v odvetviach, ktoré sú strategické pre rozvoj, a na základe pozícií a zručností v oblasti špičkových technológií a vedy;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele a vypracovať štatistiky z hľadiska pohlavia, ktoré sú spoľahlivé, porovnateľné a v prípade potreby prístupné, a ktoré sa použijú na monitorovanie uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách;

27.

vyzýva Eurostat, aby vypracoval ukazovatele na vyhodnotenie zapojenia žien a mužov do dobrovoľníckych činností, aby sa takto preukázal prínos žien a mužov k sociálnej súdržnosti;

28.

zdôrazňuje, že lepšia koordinácia je dôležitá pre vypracovanie cieľov politiky rovnosti vo všetkých inštitúciách EÚ a členských štátoch a že sú potrebné jednotné metódy konkrétnej integrácie, ako je rozpočet z rodového hľadiska alebo začlenenie analýz z rodového hľadiska do tvorby, plánovania, uplatňovania a monitorovania verejných politík;

29.

dôrazne pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebná dvojaká stratégia, ktorá je založená na integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov a prostredníctvom ktorej sa realizujú osobitné opatrenia vrátane opatrení v legislatívnej oblasti a v oblasti rozpočtových prostriedkov, monitorovania a kontroly s cieľom zaručiť konkrétne plnenie týchto opatrení; zdôrazňuje, že do akčného programu by mali byť zahrnuté krátkodobé a dlhodobé kvalitatívne a kvantitatívne ciele na európskej a vnútroštátnej úrovni;

30.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné pri integrovaní rodového hľadiska do všetkých politík Spoločenstva a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení v rámci pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

31.

víta záväzok Komisie uplatňovať zásady Pekinskej akčnej platformy v oblasti podpory rozpočtov, ktoré zohľadňujú rodovú rovnosť; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa snažili systematicky skúmať, ako sa verejné výdavky využívajú v prospech žien, aby upravili rozpočty na zabezpečenie rovnosti v prístupe k výdavkom vo verejnom sektore s cieľom zvýšiť výrobné kapacity a uspokojovať sociálne potreby; žiada tiež, aby boli pridelené dostatočné zdroje vrátane zdrojov na uskutočňovanie analýz vplyvu na oblasť rodovej rovnosti;

32.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala uplatňovanie smerníc o nediskriminácii a opatrení v rodovej oblasti členskými štátmi a aby prijala aktívne opatrenia vrátane konania vo veci porušovania predpisov v prípade ich neuplatňovania;

33.

žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o EPFRV, ako to bolo v prípade ESF, aby sa dali prijať proaktívne opatrenia v prospech žien v programovom období 2014 – 2020, ktoré bolo možné uskutočniť v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, pričom tieto opatrenia budú mať priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné klásť osobitný dôraz na otázky rovnosti, a to aj v Európskom parlamente a v jeho rôznych výboroch a delegáciách, a zabezpečiť, aby ženy boli vyváženým spôsobom zastúpené na zodpovedných pozíciách v týchto výboroch a delegáciách a upozorňuje na význam práce, ktorú uskutočňuje Skupina na vysokej úrovni pre rovnosť Európskeho parlamentu;

35.

v tejto súvislosti víta činnosti, ktoré v súčasnosti uskutočňujú poslanci Európskeho parlamentu zodpovední za uplatňovanie rodového hľadiska, ktorí sa usilujú zabezpečiť, aby sa rodový aspekt zohľadnil pri formulovaní a rozvoji všetkých politík v ich príslušných výboroch;

36.

vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zvýšenie počtu žien na vysokých pozíciách medzi svojimi zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala mechanizmus, ktorý zabezpečí paritu Európskej komisie v budúcom volebnom období;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti, čo by z dlhodobého hľadiska poškodilo rast zamestnanosti a hospodársky rast v EÚ, zvyšovanie príjmov z daní, zvyšovanie pôrodnosti a presadzovanie rodovej rovnosti;

38.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi začala revíziu politík na zosúladenie rodinného a pracovného života a zabezpečila, aby náklady na materstvo a otcovstvo neznášal podnik, ale spoločnosť s cieľom odstrániť diskriminačné správanie v podniku a podporiť demografickú budúcnosť;

39.

pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné prijať pozitívne opatrenia v prospech žien a mužov, konkrétne s cieľom uľahčiť ich návrat do zamestnania po období, v ktorom sa venovali rodinným povinnostiam (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého či postihnutého rodiča), a to prostredníctvom podpory politík (opätovného) zaradenia sa do pracovného trhu s cieľom umožniť takýmto ľuďom znovu získať finančnú nezávislosť;

40.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní iniciatív zameraných na uznanie sektora neformálneho hospodárstva a vyčíslila hodnotu „hospodárstva života“ na základe prístupov vyšpecifikovaných podľa pohlavia v súlade s projektom Nad rámec HDP, ktorý naštartovala Komisia;

41.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne poistenie ženám a mužom, ktorí sa starajú o chorých, starších alebo zdravotne postihnutých rodičov, ako aj ženám, ktoré majú veľmi nízky dôchodok;

Tematické oblasti – ciele

42.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v analýze Pekinskej platformy (Peking + 15), ktorú uskutočnilo švédske predsedníctvo, aby bolo možné na jej základe nielen vypracovať vhodné ukazovatele, ale aj stanoviť ciele a prispôsobiť potrebné politiky v 12 stanovených oblastiach;

43.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila štúdiu analýzy vplyvu vrátane rozpočtových dôsledkov zavedenia procesu „gender mainstreaming“, s cieľom vyhodnotiť vhodnosť, účinnosť, trvácnosť a užitočnosť vyjadrenú v pomere náklady/pridaná hodnota, ako je pravidlom pre všetky ostatné európske politiky;

44.

poukazuje na to, že treba zlepšiť systém spolupráce a účasti ženských organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti na procese integrácie z rodového hľadiska;

45.

domnieva sa, že jednou z priorít by mal byť boj proti chudobe, a to prostredníctvom politík v makroekonomickej, peňažnej, sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré sú jej príčinou, aby sa ženám zaručila hospodárska a sociálna spravodlivosť prehodnotením spôsobov, ktorými sa určuje miera chudoby a podporovaním stratégií, ktoré podporia spravodlivé rozdelenie príjmov, zaručia minimálne mzdy, dôstojné platy a dôchodky, vytvoria pre ženy viac kvalitných pracovných miest spojených s právami, zlepšia prístup ku kvalitným verejným službám pre všetky ženy a dievčatá, zlepšia sociálnu ochranu a miestne služby vrátane jaslí, družín, materských škôl, centier celodennej starostlivosti, komunálnych centier voľného času a služieb na podporu rodiny a „medzigeneračných centier“ a zaručia k nim prístup pre všetky ženy, mužov, deti a staršie osoby s osobitným zameraním na pomoc starším ženám žijúcim osamotene;

46.

zdôrazňuje, že najchudobnejšie ženy by mali byť prvoradými partnermi pri navrhovaní, uplatňovaní a hodnotení politík rovnosti príležitostí, preto vyzýva Úniu, aby z tohto pohľadu venovala osobitnú pozornosť príprave a uskutočňovaniu európskeho roka proti chudobe, európskeho roka dobrovoľníckej činnosti a vo všeobecnosti stratégie EÚ 2020;

47.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií v prípade, že by miera zamestnanosti, práce na znížený úväzok a produktivity žien bola na podobnej úrovni ako u mužov, HDP by vzrástlo o 30 %;

48.

vyzýva členské štáty, aby analyzovali účinky protikrízových opatrení a budúcich stratégií na prekonanie krízy z hľadiska rovnosti mužov a žien;

49.

vyzýva Komisiu, aby odstránila nedostatky v stanovených oblastiach na zabezpečenie rovnakej úrovne právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu pohlavia ako v prípade rasovej diskriminácie a aby zlepšila právnu ochranu a prístup k právnym opravným prostriedkom pre obete viacnásobnej diskriminácie;

50.

zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení zameraných na boj proti diskriminácii v oblasti odmeňovania, a to revíziou existujúcej smernice, vypracovaním postupných sektorových plánov s presne vymedzenými cieľmi – ako zníženie rozdielu v odmeňovaní na 0 – 5 % do roku 2020 –, aby sa odstránili priame aj nepriame formy diskriminácie, alebo podporovaním kolektívneho vyjednávania, odbornou prípravou poradcov (poradkýň) pre oblasť rovnosti prostredníctvom vyrovnávania nerovnakého podielu mužov a žien na neplatenej práci a vypracovania plánov v tejto oblasti pre podniky a iné pracoviská; domnieva sa, že transparentnosť pri stanovovaní výšky platu by mala byť štandardným postupom na posilnenie pozície pracujúcich žien pri rokovaní o platoch;

51.

víta skutočnosť, že zamestnanosť žien v EÚ sa blíži k cieľu 60 % do roku 2010, ale trvá na tom, že teraz treba vytýčiť ambicióznejší cieľ 75 % do roku 2020;

52.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali osobitné opatrenia na zlepšenie situácie mimoriadne zraniteľných skupín, ako je nezávislý štatút pre prisťahovalkyne, ktoré čelia domácemu násiliu, individualizované právo na dôchodok a iné výhody pre ženy s malou účasťou na pracovnom trhu alebo bez tejto účasti a kampaň na zlepšenie informovanosti o diskriminácii transvestitov, a zlepšenie ich prístupu k právnym opravným prostriedkom;

53.

zdôrazňuje význam rokovaní a kolektívnych zmlúv v boji za odstránenie diskriminácie žien, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, mzdy, pracovné podmienky, kariéru a odbornú prípravu;

54.

vyzýva verejné a súkromné ustanovizne, aby do svojho vnútorného poriadku zapracovali tieto plány na rovnosť a aby ich doplnili o presné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele a aby každoročne vyhodnocovali skutočné plnenie týchto cieľov;

55.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sa v nedostatočnom počte zúčastňujú na rozhodovaní v podnikateľských kruhoch a v demokratických procesoch, a trvá na tom, že sú potrebné náročnejšie opatrenia na zvýšenie počtu žien vo vedení podnikov a vo verejných inštitúciách na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

56.

žiada ďalšie opatrenia, zvyšovanie informovanosti a väčšiu kontrolu pracovísk, aby sa ženám zaručili lepšie pracovné podmienky pri zohľadnení pracovného času, dodržiavanie práva na materskú a rodičovskú dovolenku a zosúladenie pracovného a rodinného života, a žiada, aby sa predĺžila materská dovolenka, zaviedla rodičovská dovolenka a platená otcovská dovolenka, aby sa zaviedla platená dovolenka z rodinných dôvodov okrem iného určená najmä na opatrovanie závislých príbuzných a aby sa bojovalo proti rodovým stereotypom v rozdelení práce a starostlivosti a opatrenia, v prípade že budú uvedené práva spochybnené;

57.

preto zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať, potvrdzovať a odmeňovať postupy podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe toho, že požiadavky musia povinne zahrnovať rodovú rovnosť; trvá na tom, že by sa to malo dosiahnuť prostredníctvom prijímania pružných organizačných modelov založených na práci orientovanej na výsledok, a nie na fyzickú prítomnosť, ktoré umožňujú všetkým pracovníkom, či už mužom alebo ženám, profesionálne sa rozvíjať a stúpať v kariérnom a platovom rebríčku v súlade s ich schopnosťami a zručnosťami pri zohľadnení sociálnych požiadaviek vychádzajúcich z potreby starostlivosti o deti a príbuzných v kontexte služieb zohľadňujúcich potreby rodiny a organizácie práce;

58.

trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom uplatňovaním opatrení, ktoré sú rovnako zamerané na mužov a ženy a ktoré podporujú rovnaké rozdelenie povinností a zohľadňujú skutočnosť, že muži doteraz menej využívali výhody rodičovskej dovolenky alebo príslušných stimulov;

59.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia na rozvoj a uplatňovanie programov zameraných na pozitívne činnosti a politiky v oblasti ľudských zdrojov na úrovni podnikov s cieľom presadzovať rodovú rovnosť s dôrazom na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie činnosti na podporu, výmenu a využívanie úspešných postupov v organizáciách a podnikoch;

60.

domnieva sa, že je dôležité, aby sa hlbšie preskúmala otázka rozvoja metódy na analýzu funkcií, ktoré môžu zaručiť právo žien na rovnaký plat, rozvinúť plný potenciál jednotlivcov a povolaní a zároveň posilniť dôstojnosť práce ako nosného prvku z hľadiska zvýšenia produktivity, konkurencieschopnosti a kvality podnikov a zlepšenia životných podmienok pracujúcich mužov a žien;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť disponibilitu, kvalitu a prístupnosť služieb starostlivosti o deti a závislé osoby a zabezpečiť, aby disponibilita týchto služieb bola v súlade s pracovnou dobou mužov a žien v rámci plného pracovného úväzku;

62.

poukazuje na to, že takéto služby starostlivosti o deti a závislé osoby sú potenciálne dôležitým zdrojom pracovných miest pre staršie ženy, ktorých miera zamestnanosti je v súčasnosti jednou z najnižších;

63.

domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť cenovo prístupnú kvalitnú starostlivosť pre najmenej 50 % detí vo veku od 0 do 3 rokov a vzdelávanie pre všetky deti od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky;

64.

obhajuje politiky a kroky, ktoré odstraňujú násilie páchané na ženách vo všetkých oblastiach života, prostredníctvom podpory ľudských práv žien, boja proti rodovým stereotypom a všetkým formám diskriminácie v spoločnosti a rodine vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, médií a politického života; trvá na tom, že by sa mali vypracovať konkrétne politiky na podporu rodovej rovnosti, posilnenie postavenia žien a lepšie vzdelávanie jednotlivcov aj prostredníctvom kampaní na šírenie informovanosti a podpory stratégií celoživotného vzdelávania a osobitných opatrení pre ženy;

65.

podporuje závery Rady pre zamestnanosť a sociálnu politiku o odstránení násilia páchaného na ženách a zdôrazňuje význam existujúceho záväzku Komisie uplatňovať aktívnejšiu politiku v oblasti predchádzania násiliu voči ženám; vyzýva Komisiu, aby začala s konzultáciami o smernici na boj proti násiliu páchanému na ženách, v ktorej sa okrem iného určí, aké úsilie musia členské štáty vyvíjať v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách;

66.

zdôrazňuje potrebu uskutočniť široký prieskum vo všetkých krajinách EÚ prostredníctvom spoločnej metódy na stanovenie skutočného rozsahu problému; upriamuje pozornosť na dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti vykoná Európske stredisko pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude poskytovať kvalitné štatistiky na podporu politických opatrení v boji proti tejto pliage spoločnosti;

67.

trvá na tom, že v záujme nových opatrení na ochranu materstva, odstránenie nepriamej diskriminácie, zabezpečenie ochrany a sociálneho zabezpečenia, ako aj iných práv žien vrátane samostatne zárobkovo činných žien je potrebné venovať plnú pozornosť situácii žien, ktoré pracujú so svojím partnerom v oblasti poľnohospodárstva, remeselníckej výroby, obchodu a rybolovu a v malých rodinných podnikoch, kde je situácia žien zraniteľnejšia ako situácia mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja právneho modelu spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom sektore, aby získali primerané sociálne zabezpečenie a aby ich práca bola uznaná;

68.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti tradičným predstavám vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže sú jednou z pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri podieľaní sa na domácich a rodinných povinnostiach, v účasti na verejnom živote, v zastúpení na rozhodovacích pozíciách a v možnostiach výberu na trhu práce;

69.

vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na boj proti viacnásobnej diskriminácii, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnostiam v oblasti zdravia;

70.

domnieva sa, že treba opätovne preskúmať daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom individualizovať práva, zaručiť rovnaké dôchodkové práva a odstrániť opatrenia, ktoré bránia účasti žien na pracovnom a spoločenskom živote, ako je spoločné zdanenie a príspevky na starostlivosť o závislé osoby, a ktoré súvisia s tým, že ženy nie sú aktívne na pracovnom trhu;

71.

pripomína svoje uznesenie z 10. februára 2010 a zdôrazňuje význam toho, aby o svojich sexuálnych a reprodukčných právach rozhodovali ženy;

72.

zdôrazňuje význam preventívnych opatrení na zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia žien;

73.

zdôrazňuje potrebu sprístupniť postupy konverzie pohlavia transsexuálom a zabezpečiť, aby boli hradené z verejných systémov zdravotného poistenia;

74.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť situácii žien z národnostných menšín vrátane prisťahovalkýň, a prijať primerané opatrenia na ich podporu pokiaľ ide o rodovú rovnosť;

75.

trvá na tom, aby Európska komisia konzultovala s Parlamentom, najmä s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, pokiaľ ide o vypracovanie budúcej európskej charty práv žien;

76.

domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať rozvoju, mieru a solidarite so ženami na celom svete, najmä ženami, ktoré sú obeťami nespravodlivosti, diskriminácie, hladu, chudoby, obchodovania s ľuďmi a akejkoľvek formy násilia; domnieva sa, že prebiehajúce konzultácie so ženskými organizáciami a v širšom meradle s občianskou spoločnosťou a spolupráca s mimovládnymi organizáciami v oblasti politík, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na rodovú rovnosť, sú zárukou širšieho sociálneho konsenzu;

77.

zdôrazňuje, že rodové hľadisko a boj proti rodovo založenému násiliu musia byť začlenené do vonkajších politík a politík rozvojovej spolupráce EÚ;

78.

zdôrazňuje, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy musia byť úzko napojené na celkový program v oblasti práv žien; poznamenáva, že to znamená byť v spojení s novým subjektom OSN v oblasti rodovej rovnosti, ktorý by mal spájať politiku a operačné činnosti, a podporovať ho, a vyzýva EÚ, aby pre nový subjekt zabezpečila dostatok finančných a ľudských zdrojov, ktorému umožnia uskutočňovať operácie v teréne a aby subjekt viedol zástupca generálneho tajomníka OSN zodpovedný za rodovú rovnosť;

79.

dopĺňa, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy by sa mali explicitne vzťahovať na rodovú identitu a zaoberať sa potláčaním diskriminácie súvisiacej s konverziou pohlavia;

80.

vyzýva k dodržiavaniu nedávnych uznesení EP z 10. februára 2010 o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a o rovnosti žien a mužov v Európskej únii;

*

* *

81.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.


(1)  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.

(2)  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.

(3)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(4)  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s.75.

(5)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s.118.

(6)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s.56.

(7)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s.73.

(8)  Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s.57.

(9)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s.35.

(10)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s.21.

(11)  Ú. v. ES C 77, 14.3.1994, s.43.

(12)  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s.130.

(13)  Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s.31.

(14)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s.16.

(15)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0098.

(16)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0018.

(17)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0021.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/99


Štvrtok 17. júna 2010
Športoví agenti hráčov

P7_TA(2010)0233

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov

2011/C 236 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. mája 2008 o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike (2),

so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. januára 2005 (3),

so zreteľom na otázku Komisii z 10. marca 2010 o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (O-0032/2010 – B7-0308/2010),

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

pripomína že Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe vyzval Komisiu, aby podporila úsilie riadiacich futbalových orgánov o úpravu postavenia agentov hráčov, v prípade potreby predložením návrhu smernice o týchto agentoch;

2.

víta štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia a ktorej výsledky sú teraz k dispozícii;

3.

je mimoriadne znepokojený zisteniami štúdie, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ku ktorej dochádza v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa športu, keď je šport ovplyvnený organizovaným zločinom vďaka prepojeniam na aktivity agentov hráčov; je presvedčený, že tento vývoj poškodzuje dobré meno športu, jeho bezúhonnosť a napokon aj jeho úlohu v spoločnosti;

4.

berie na vedomie zistenie štúdie, že športoví agenti sú ústredným prvkom finančných tokov, ktoré sú často netransparentné a zvádzajú k nezákonným činnostiam; víta iniciatívy niektorých klubov a riadiacich orgánov na zvýšenie transparentnosti finančných transakcií;

5.

všíma si, že štúdia poukazuje na netransparentnosť typickú pre prestupové systémy najmä v kolektívnych športoch, ktoré podporujú nezákonnú činnosť, do ktorej sú zapojení tak agenti, ako aj hráči;

6.

zdôrazňuje, že najmä mladí hráči sú mimoriadne zraniteľní a hrozí im, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

7.

zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť agentov hráčov a klubov najmä voči mladým hráčom, a preto vyzýva obe strany, aby prevzali zodpovednosť predovšetkým z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy mladých hráčov;

8.

podčiarkuje zistenie štúdie, že úprava postavenia agentov zo strany športových federácií sa v zásade zameriava na kontrolu prístupu k profesii a úpravu jej výkonu, ale že tieto orgány majú len obmedzené kontrolné a sankčné právomoci, pretože im chýbajú akékoľvek prostriedky kontroly alebo priamej akcie voči športovým agentom, ktorí u nich nie sú zaregistrovaní; rovnako nemajú právo ukladať občianskoprávne ani trestné sankcie;

9.

súhlasí s riadiacimi športovými orgánmi a zainteresovanými stranami, že treba prijať opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa bezúhonnosti a hodnovernosti športu a športových aktérov;

10.

je presvedčený, že odstránenie existujúceho systému licencií FIFA pre agentov hráčov bez vytvorenia pevného alternatívneho systému by nebolo vhodným spôsobom riešenia problémov, ktoré sa týkajú agentov hráčov vo futbale;

11.

vyslovuje uznanie riadiacim športovým orgánom za ich úsilie o nastolenie väčšej transparentnosti a kontroly finančných tokov;

12.

žiada Radu, aby vystupňovala koordinačné úsilie v boji proti trestnej činnosti spojenej s aktivitami agentov vrátane prania špinavých peňazí, manipulovania so zápasmi a obchodovania s ľuďmi;

13.

odkazuje na uvedený rozsudok vo veci T-193/02, v ktorom súd uviedol, že úprava činnosti agentov hráčov, ktorá sa vzťahuje na oblasť hospodárskej činnosti a týka sa základných slobôd, patrí v zásade do právomoci orgánov verejnej moci;

14.

pripomína, že súd v tomto rozsudku uznal, že federácie ako FIFA majú právo upravovať profesiu agentov, pokiaľ je cieľom tejto úpravy profesionalizácia a bezúhonnosť činnosti agenta hráča v záujme ochrany hráčov a pokiaľ táto úprava nenarúša hospodársku súťaž; pripomína, že z kolektívneho hľadiska agenti nie sú organizovaní na profesionálnej úrovni a na úrovni členských štátov podlieha toto povolanie veľmi obmedzeným úpravám;

15.

je presvedčený, že v súvislosti s cezhraničnými aktivitami a rôznymi vnútroštátnymi úpravami uplatniteľnými v oblasti športu možno účinnosť kontroly a vymáhanie sankcií riešiť iba spoločným úsilím riadiacich športových orgánov a orgánov verejnej moci;

16.

konštatuje, že hoci činnosti agentov v niektorých odvetviach vo veľkej miere regulujú na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni riadiace športové orgány, veľmi málo členských štátov prijalo konkrétne právne predpisy týkajúce sa agentov hráčov;

17.

je presvedčený, že vzhľadom na mätúcu rôznorodosť úprav uplatniteľných na činnosti agentov hráčov je potrebný koherentný prístup na úrovni EÚ, aby sa predišlo medzerám v zákone v dôsledku nejasných právnych úprav a zabezpečilo sa riadne monitorovanie a kontrola činnosti agentov;

18.

opätovne pripomína svoju žiadosť o iniciatívu týkajúcu sa činnosti agentov hráčov, ktorá by sa mala zameriavať na:

prísne normy a skúšobné kritériá pred začatím činnosti agentov hráčov,

transparentnosť transakcií agentov,

zákaz odmeňovania agentov hráčov v súvislosti s prestupom neplnoletých hráčov,

minimálne harmonizované normy pre zmluvy agentov,

účinný monitorovací a disciplinárny systém,

zavedenie „systému vydávania licencií pre agentov“ a registra agentov na úrovni EÚ,

skončenie „dvojitého zastupovania“,

postupné odmeňovanie v závislosti od plnenia zmluvy;

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.

(2)  Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51.

(3)  Rozsudok vo veci T-193/02, Laurent Piau/Komisia (Zbierka 2005, s. I-00209).


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/101


Štvrtok 17. júna 2010
Závery zo samitu EÚ – Rusko

P7_TA(2010)0234

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (31. mája – 1. júna 2010)

2011/C 236 E/15

Európsky parlament,

so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej (1) a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008,

so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko, konanom 31. mája 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na uznesenie z 12. novembra 2009 (2) prijaté pred samitom EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 18. novembra 2009 v Štokholme, uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku (3) a uznesenie zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti (4),

so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

so zreteľom dohody a spoločné vyhlásenia, ktoré boli podpísané, resp. vydané na samite EÚ – Rusko v dňoch 31. mája a 1. júna 2010 v Rostove na Done,

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ sa naďalej zasadzuje o ďalšie prehlbovanie a rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom, čoho dokladom je odhodlanie EÚ seriózne rokovať o novej rámcovej dohode pre ďalší rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom,

B.

keďže EÚ a Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, nesú spoločnú zodpovednosť za udržanie svetovej stability, a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú osobitný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe,

C.

keďže uzavretie dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou má naďalej zásadný význam pre ďalší vývoj a zintenzívňovanie spolupráce medzi oboma partnermi,

D.

keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala ako celok, preukazovala solidaritu a jednotnosť vo vzťahoch s Ruskom a aby tieto vzťahy boli založené na vzájomných záujmoch a spoločných hodnotách,

E.

keďže hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú dôkazom rastúcej vzájomnej závislosti, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a odhodlanie v záujme zaručenia trvalo udržateľného rastu,

F.

keďže Rusko sa ako členský štát Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zaviazalo, že bude chrániť a podporovať ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu a rešpektovať suverenitu svojich európskych susedov, keďže vzťahy EÚ a Ruska čelia v posledných rokoch mnohým vážnym problémom, najmä pokiaľ ide o znepokojenie nad úrovňou demokracie a dodržiavaním ľudských práv v Rusku,

G.

keďže vstup Ruskej federácie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by pod podmienkou povinného dodržiavania a plného uplatňovania záväzkov a povinností WTO predstavoval výrazný prínos k ďalšiemu zlepšeniu hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom a pripravil by cestu k dohode o rozsiahlej a všestrannej hospodárskej integrácii medzi oboma partnermi založenej na skutočnej reciprocite; a keďže Rusko 1. januára 2010 vytvorilo colnú úniu s Kazachstanom a Bieloruskom,

H.

keďže podpísanie novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) medzi Ruskou federáciou a USA 8. apríla 2010, zblíženie postojov o nešírení jadrových zbraní a v otázke Iránu, mierového procesu na Blízkom východe a v otázke Afganistan/Pakistan dokazuje zlepšenie situácie v oblasti dialógu s Ruskom o jednotlivých aspektoch zahraničných a bezpečnostných vzťahov,

I.

keďže existujú jasné a objektívne kritéria na zavedenie bezvízového režimu; keďže európski a ruskí občania prejavujú legitímny záujem o získanie práva voľného pohybu jednak v rámci svojich krajín a jednak poza hranice,

1.

opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov EÚ pri budovaní dlhodobej spolupráce, s ktorým má EÚ spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce v celosvetovom meradle i v rámci spoločného susedstva na základe medzinárodného práva, a že spoločne sú odhodlaní spolupracovať pri riešení spoločných výziev v rámci vyrovnaného a na výsledky orientovaného prístupu vychádzajúceho z demokracie a zásady právneho štátu;

2.

vyzýva EÚ a Rusko, aby zintenzívnili rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, a opakovane vyjadruje silnú podporu obsiahlej, všestrannej a právne záväznej dohode, ktorá prekročí rámec čisto hospodárskej spolupráce a zahrnie aj oblasti demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských a základných práv; berie na vedomie dohodu o partnerstve pre modernizáciu, ktorá by sa mala týkať ako hospodárstva, tak aj spoločnosti; podporuje diverzifikáciu ruského hospodárstva a obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom; vyzýva Komisiu a ruskú vládu, aby podrobnejšie rozpracovali program Partnerstvo pre modernizáciu; zdôrazňuje potrebu rýchleho vypracovania konkrétneho pracovného plánu v súlade s doteraz dosiahnutými výsledkami v kontexte štyroch spoločných priestorov medzi Európskou úniou a Ruskom; zdôrazňuje význam zabezpečenia účinného fungovania súdnictva a zintenzívnenia boja proti korupcii;

3.

víta podpísanie protokolu o ochrane utajovaných informácií a spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/ vysokej predstaviteľky Catherine Asthonovej a ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova o Gaze;

4.

vyjadruje spokojnosť v súvislosti s tým, že prvý samit EÚ – Rusko konaný od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bol vedený konštruktívne a priniesol čiastočný pokrok;

5.

opakovane vyjadruje podporu cieľu, ktorým je vstup Ruska do WTO, aby sa pomohlo Rusku pritiahnuť viac zahraničných investícií a diverzifikovať hospodárstvo; domnieva sa, že vytvorenie colnej únie Ruska s Bieloruskom a Kazachstanom môže vytvoriť dodatočné prekážky v smerovaní Ruskej federácie k členstvu vo WTO; zdôrazňuje, že zdržanie sa akýchkoľvek protekcionistických opatrení je predpokladom vstupu do WTO;

6.

víta ratifikáciu Protokolu č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a legislatívne úpravy na rozšírenie súdnych procesov za účasti poroty v celoštátnom meradle, ale navrhuje, aby sa tento formát využíval aj v prípade procesov týkajúcich sa obvinení z terorizmu; ako ďalší pozitívny krok vo vývoji víta moratória na trest smrti, a dúfa, že ide o prvý krok v deklarovanom úmysle Ruska zlepšiť dodržiavanie ľudských práv; opäť pripomína ruským orgánom, aby dodržiavali všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

7.

víta podpísanie dohody o ochrane utajovaných informácií, ktorá uľahčí spoluprácu v oblasti krízového riadenia, požaduje však, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný o obsahu a rozsahu pôsobnosti tejto dohody, a aby sa urýchlene posúdilo, do akej miery sa jej plnenie zakladá na obojstrannosti; žiada Radu, aby na tento účel plne využila osobitný výbor pre EBOP vytvorený na základe MID z roku 2002;

8.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zdvojnásobili snahu o vyriešenie problémov pri prechádzaní hraníc EÚ s Ruskom, aby sa zapojili do konkrétnych projektov, aby plne využívali nový nástroj susedstva a partnerstva a fondy z programu INTERREG určené na cezhraničnú spoluprácu a aby plne vykonávali predchádzajúcu dohodu o preletoch nad Sibírou;

9.

víta podpísanie dohody o vytvorení mechanizmu včasného varovania v oblasti energetickej bezpečnosti medzi EÚ a Ruskom, ktorá sa týka oznamovania, konzultácie a realizácie, a vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali s ruskými úradmi a energetickými podnikmi s cieľom zabrániť tomu, aby sa opakovali prerušenia dodávok, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch;

10.

opakovane zdôrazňuje, že spolupráca EÚ a Ruska v oblasti energetiky sa musí zakladať na zásadách energetickej charty a tranzitného protokolu, ktoré musia byť súčasťou novej rámcovej dohody medzi EÚ a Ruskom, aby sa zabezpečili transparentné a spravodlivé podmienky vzájomného investovania, rovnosť prístupu a trh založený na rešpektovaní pravidiel; vylučuje používanie energie ako nástroja zahraničnej politiky;

11.

so záujmom berie na vedomie rokovania o zmene klímy a možných formách konkrétnej spolupráci v opatreniach na zníženie skleníkových plynov, energetickej účinnosti a rozvoji trvalo udržateľnej energetiky; zdôrazňuje potrebu dohody o ďalšom postupe v medzinárodných rokovaniach o zmene klímy v rámci prípravy konferencie v Cancùne v decembri 2010;

12.

zdôrazňuje význam Monitorovacej misie Európskej únie (EUMM), ktorá preukázala ochotu a schopnosť EÚ rozhodne konať v záujme podpory mieru a stability a ktorá prispela k vytvoreniu podmienok potrebných na vykonávanie dohôd z 12. augusta a 8. septembra 2008; znovu pripomína svoj záväzok voči územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby plne dodržiavali svoje záväzky; pripomína, že EUMM má mandát pre celé územie krajiny, a požaduje bez ďalšieho odkladu voľný prístup EUMM do Abcházska a Južného Osetska, ktorý bol tejto misii doteraz odopieraný; opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu ženevským rozhovorom a pokračujúcemu spoločnému vedeniu tohto fóra, na ktorom sa podieľajú EÚ, OSN a OBSE; vyjadruje sklamanie nad rozhodnutím, ktoré oznámilo pohraničné riaditeľstvo FBS, t. j. vybudovať modernú pohraničnú infraštruktúru a vybudovať medzi Južným Osetskom a Gruzínskom;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť Rusko do stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora a urýchlene sa s Ruskom dohodnúť na zlepšení námornej bezpečnosti a vysokej úrovni ochrany životného prostredia v citlivom Baltskom mori;

14.

víta podpísanie novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) medzi Ruskou federáciou a USA z 8. apríla 2010; s uspokojením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v pokračujúcich rozhovoroch medzi Ruskou federáciou a USA o bezpečnostných otázkach vrátane protiraketového obranného štítu;

15.

pripomína výzvu na posilnenie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a na otvorenie tohto procesu príspevkom zo strany Európskeho parlamentu a ruskej Štátnej dumy, za účasti príslušných generálnych riaditeľstiev a ministerstiev zodpovedných za spravodlivosť, vnútorné veci a zahraničné veci v Bruseli aj v Moskve; požaduje, aby občianska spoločnosť, MVO a organizácie pre ľudské práva boli vo väčšej miere zapojené do samitov medzi EÚ a Ruskom usporadúvaných každé dva roky;

16.

vyzýva ruské orgány, aby ukončili pretrvávajúcu a rozsiahlu beztrestnosť násilia voči zástancom ľudských práv, a najmä, aby sa prioritou stalo odstránenie atmosféry teroru a bezprávia na severnom Kaukaze, a ochránili a zabezpečili fyzickú integritu zástancov ľudských práv v súlade s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv;

17.

opakuje svoj záväzok k dlhodobému cieľu v oblasti bezvízového styku medzi EÚ a Ruskom, založenému na prístupe jednotlivých krokov, ktorý sa zameriava na podstatné javy a praktický pokrok; zdôrazňuje, že tento dialóg by mal prebiehať v súlade s postupom uvoľňovania vízového režimu týkajúcim sa krajín východného partnerstva;

18.

vyzýva Radu a Komisiu, aby s ruskou vládou zrealizovali spoločné iniciatívy zamerané na posilnenie bezpečnosti a stability vo svete, a najmä v oblasti spoločného susedstva, ako aj na to, aby sa v rámci medzinárodného práva dosiahlo mierové urovnanie konfliktov v Moldavsku a Zakaukazsku;

19.

berie na vedomie návrh dohody o európskej bezpečnosti predložený Ruskom 29. novembra 2009, no upozorňuje na skutočnosť, že nový návrh nesmie ohrozovať súčasné záväzky členských štátov EÚ v oblasti bezpečnosti, a vyzýva Európsku radu, aby vypracovala spoločnú pozíciu k tomuto návrhu;

20.

berie s uspokojením na vedomie dohodu pred samitom G20 v Toronte medzi EÚ a Ruskom o reforme finančného systému a očakáva, že na samite sa bude diskutovať o možnostiach znižovania systémových rizík a dospeje sa k dohode na zásade, podľa ktorej by mali finančné inštitúcie prispievať na náklady v prípade každej budúcej finančnej krízy;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.


(1)  Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0064.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0022.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0021.


12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/105


Štvrtok 17. júna 2010
Izraelská vojenská operácia proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy

P7_TA(2010)0235

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 o izraelskej vojenskej operácii proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy

2011/C 236 E/16

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gaze, najmä na uznesenie z 15. januára 2009 o situácii v pásme Gazy (1) a z 18. februára 2009 o humanitárnej pomoci pásmu Gazy (2),

so zreteľom na Benátske vyhlásenie z roku 1980,

so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia blízkovýchodného kvarteta, najmä vyhlásenie z 19. marca 2010, ktorým sa opätovne potvrdzujú základné zásady stanovené v Trieste 26. júna 2009 a vyhlásenie z 11. mája 2010 o obnovení nepriamych rokovaní medzi izraelskou a palestínskou stranou,

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1860 z 8. januára 2009 (S/RES/1860(2009) a č. 1850 zo 16. decembra 2008 (S/RES/1850(2008)),

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky / podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej v mene EÚ o izraelskej vojenskej operácii proti flotile z 31. mája 2010,

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (S/9940) z 31. mája 2010,

so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe prijaté 8. decembra 2009,

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka z 31. mája 2010,

so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou pre ľudské práva OSN o vážnych útokoch izraelských ozbrojených síl na konvoj lodí s humanitárnou pomocou z 2. júna 2010,

so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie WHO 18. mája 2010,

so zreteľom na správu Svetového potravinového programu a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o situácii v Gaze uverejnenú v novembri 2009,

so zreteľom na článok 110 ods.4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v medzinárodných vodách 31. mája 2010 proti flotile s humanitárnou pomocou smerujúcej do Gazy zomrelo deväť civilistov a 38 civilistov a sedem izraelských vojakov bolo zranených,

B.

keďže hraničné prechody do a z Gazy sú od júna 2007 zatvorené, potom čo sa k moci vojenskými prostriedkami dostalo hnutie Hamas, a blokáda pohybu osôb a tovaru zvyšuje chudobu, paralyzuje obnovu a decimuje hospodárstvo v pásme Gazy, v dôsledku čoho sa vytvoril rozbujnený čierny trh, ktorý je okrem iných kontrolovaný Hamasom; keďže táto blokáda neviedla k prepusteniu Gilada Šalita, ako to očakávali izraelské orgány a čo opakovane žiadal Európsky parlament; keďže táto blokáda nedosiahla cieľ, ktorým bolo oslabenie extrémistov, keďže vplýva najmä na najzraniteľnejšie súčasti obyvateľstva, ale naopak viedla k zvýšeniu radikalizácie,

C.

keďže podľa predchádzajúcich vyhlásení orgánov OSN blokáda pásma Gazy predstavuje kolektívny trest, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom,

D.

keďže 80 % obyvateľstva Gazy je závislých od potravinovej pomoci, viac ako 60 % žije v potravinovej neistote, nezamestnanosť dosahuje okolo 50 % a životné podmienky sa výrazne zhoršili,

E.

keďže počas prvých troch mesiacov tohto roku sa do Gazy dostalo len 3 600 nákladných automobilov s potravinovou pomocou v porovnaní s 36 000 počas prvých troch mesiacov roku 2007 a keďže do Gazy je povolené dovážať len 81 typov výrobkov, pričom agentúra OSN na pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNWRA) odhaduje, že na splnenie základných humanitárnych potrieb je potrebných 6 000 typov výrobkov,

F.

keďže palestínske územia sú najväčším príjemcom finančných prostriedkov EÚ spomedzi tretích krajín a táto pomoc zohráva významnú úlohu v pokuse zmierniť humanitárnu katastrofu v pásme Gazy; keďže EÚ naďalej poskytuje, aj prostredníctvom agentúry UNWRA, základnú humanitárnu pomoc v pásme Gazy,

G.

keďže riešenie v podobe existencie dvoch štátov zostáva základom pre dlhotrvajúci mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a preto je potrebné vyhnúť sa všetkým jednostranným krokom, ktoré by tento cieľ mohli ohroziť; keďže nepriame rokovania môžu viesť k obnoveniu priamych mierových rokovaní s cieľom vytvoriť palestínsky štát, ktorý bude existovať v mieri a bezpečnosti vedľa štátu Izrael,

H.

keďže hnutie Hamas naďalej bráni vstupu nákladu z humanitárnej flotily do Gazy,

1.

vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

2.

odsudzuje izraelský útok na flotilu v medzinárodných vodách, čo je krok, ktorý predstavuje porušenie medzinárodného práva;

3.

vyzýva na urýchlené medzinárodné a nestranné vyšetrovanie tohto útoku a nástojí na tom, aby sa dodržiavali zásady zodpovednosti a ručenia a naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie a členské štáty EÚ, aby vykonali opatrenia na zabezpečenie prijatia všetkých príslušných krokov na to, aby táto požiadavka bola splnená;

4.

naliehavo vyzýva Izrael, aby okamžite ukončil blokádu Gazy, ktorá viedla k humanitárnej katastrofe a zvýšenej radikalizácii, čo je zdrojom neistoty pre Izrael a celý región;

5.

žiada o okamžité zastavenie všetkých útokov proti Izraelu a varuje, že ich páchatelia ponesú v plnej miere zodpovednosť;

6.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie a členské štáty EÚ, aby prijali opatrenia na zabezpečenie udržateľného otvorenia všetkých hraničných prechodov do Gazy a z Gazy vrátane prístavu v Gaze s vhodným medzinárodným monitorovaním na mieste, na umožnenie neprerušeného prísunu humanitárneho a obchodného tovaru, ktorý je potrebný na obnovu a pre samostatné hospodárstvo, ako aj na zabezpečenie prísunu peňažných prostriedkov a slobodného pohybu osôb;

7.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku / podpredsedníčku Komisie, aby okamžite prebrala iniciatívu prostredníctvom predloženia plánu EÚ blízkovýchodnému Kvartetu na ukončenie blokády Gazy a riešenie bezpečnostných obáv Izraela prostredníctvom medzinárodného monitorovania hraničných prechodov vrátane prehodnotenia a obnovenia mandátu pomocnej hraničnej misie EÚ (PHM EÚ), pričom by bolo možné do neho zahrnúť námorný rozmer, a vyslania medzinárodných námorných síl na účel sledovania pobrežia Gazy;

8.

pripomína, že aj keď je EÚ pripravená rozšíriť svoj balík pomoci pre Palestínčanov, jej ochota nie je nekonečná, a trvá na tom, že hoci musí humanitárna pomoc zostať nepodmienená, EÚ musí mať politickú úlohu, ktorá zabezpečuje hmatateľné výsledky v pokroku pri budovaní trvalého palestínskeho štátu, ktoré zodpovedajú významnému rozsahu finančnej pomoci a ekonomickému vplyvu v regióne;

9.