(2011/C 232/01)

Posledná publikácia Súdny dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

Ú. v. EÚ C 226, 30.7.2011

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 219, 23.7.2011

Ú. v. EÚ C 211, 16.7.2011

Ú. v. EÚ C 204, 9.7.2011

Ú. v. EÚ C 194, 2.7.2011

Ú. v. EÚ C 186, 25.6.2011

Ú. v. EÚ C 179, 18.6.2011

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Odvolacia komora

(2011/C 232/02)

Dňa 6. júla 2011 Všeobecný súd rozhodol, že odvolacia komora bude v období od 1. septembra 2011 do 31. augusta 2013 zložená z predsedu Všeobecného súdu a z dvoch predsedov komôr na základe rotačného systému.

Sudcami, ktorí budú zasadať s predsedom odvolacej komory v rozšírenom zložení piatich sudcov, budú traja sudcovia zo zloženia, ktorému bola vec pôvodne pridelená, a dvaja predsedovia komôr na základe rotačného systému.

Kritériá prideľovania vecí do komôr

(2011/C 232/03)

Dňa 6. júla 2011 Všeobecný súd v súlade s článkom 12 rokovacieho poriadku stanovil tieto pravidlá prideľovania vecí komorám v období od 1. septembra 2011 do 31. augusta 2013:

1.	Odvolania proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu sa prideľujú odvolaciemu senátu hneď po podaní žaloby, čím však nie je dotknuté neskoršie uplatnenie článkov 14 a 51 rokovacieho poriadku.

2.

Iné veci, ako sú veci uvedené v odseku 1, sa prideľujú hneď po podaní žaloby komorám zloženým z troch sudcov, čím však nie je dotknuté neskoršie uplatnenie článkov 14 a 51 rokovacieho poriadku. Veci uvedené v tomto odseku sa rozdeľujú komorám podľa troch rôznych striedaní v závislosti od poradia zápisu vecí v registri kancelárie: — veci týkajúce sa uplatňovania predpisov hospodárskej súťaže vzťahujúcich sa na podniky, predpisov štátnej pomoci a predpisov týkajúcich sa opatrení na ochranu obchodného styku, — veci týkajúce sa práv duševného vlastníctva uvedené v článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku, — všetky ostatné veci. V rámci týchto striedaní bude komora štyroch sudcov zasadajúca v zložení troch sudcov pri každom treťom striedaní zohľadnená dvakrát. Predseda Všeobecného súdu môže rozhodnúť odchylne od týchto striedaní v záujme zohľadnenia spojitosti určitých vecí alebo s cieľom zabezpečiť vyrovnané rozdelenie pracovného zaťaženia.

Určenie sudcu, ktorý nahradí predsedu pri rozhodovaní o nariadení predbežných opatrení

(2011/C 232/04)

Dňa 6. júla 2011 Všeobecný súd určil v súlade s článkom 106 rokovacieho poriadku, že v prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie predsedu Všeobecného súdu ho na účely nariadenia predbežných opatrení v období od 1. septembra 2011 do 31. augusta 2012 nahradí sudca Prek.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank ’s-Gravenhage — Holandsko) — Fatma Pehlivan/Staatssecretaris van Justitie

(Vec C-484/07) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Zlúčenie rodiny - Článok 7 prvý odsek prvá zarážka rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 - Dieťa tureckého pracovníka, ktoré s ním bývalo v domácnosti počas viac ako troch rokov, ale uzavrelo manželstvo pred uplynutím trojročnej lehoty stanovenej v uvedenom ustanovení - Vnútroštátne právo spochybňujúce z tohto dôvodu povolenie na pobyt pre dotknutú osobu)

(2011/C 232/05)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank ’s-Gravenhage, zittinghoudende te Roermond

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Fatma Pehlivan

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rechtbank’s-Gravenhage, zittinghoudende te Roermond — Výklad článku 7 prvého odseku prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatého Asociačnou radou zriadenou podľa Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom — Dieťa tureckého pracovníka, ktoré u neho bývalo počas minimálne troch rokov, ale počas tejto doby uzavrelo v Turecku manželstvo s tureckým štátnym príslušníkom bez toho, aby o tom upovedomilo príslušné orgány

Výrok rozsudku

Článok 7 prvý odsek prvá zarážka rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatého Asociačnou radou zriadenou Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom sa má vykladať tak, že:

—

tomuto ustanoveniu odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej rodinný príslušník, ktorému bolo riadne povolené pripojiť sa k migrujúcemu tureckému pracovníkovi, ktorý už patrí do legálneho trhu práce v tomto štáte, stráca možnosť využívať práva založené na zlúčení rodiny podľa uvedeného ustanovenia len preto, lebo po nadobudnutí plnoletosti uzavrie manželstvo, hoci naďalej býva s týmto pracovníkom počas prvých troch rokov svojho pobytu v hostiteľskom členskom štáte,

—

turecký štátny príslušník, ktorý patrí ako žalobkyňa v konaní vo veci samej do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, sa môže oprávnene domáhať práva na pobyt v hostiteľskom členskom štáte na základe tohto ustanovenia napriek okolnosti, že uzavrel manželstvo pred uplynutím trojročného obdobia uvedeného v predmetnom prvom odseku prvej zarážke, pokiaľ počas celého tohto obdobia skutočne žil pod spoločnou strechou s migrujúcim tureckým pracovníkom, prostredníctvom ktorého mu bolo povolené vstúpiť na územie tohto členského štátu z dôvodu zlúčenia rodiny.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Rada pre sťažnosti európskych škôl) — Paul Miles a i./európske školy

(Vec C-196/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Pojem „vnútroštátny súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ - Rada pre sťažnosti európskych škôl - Systém odmeňovania učiteľov pridelených do európskych škôl - Neprispôsobenie odmien po znehodnotení libry - Zlučiteľnosť s článkami 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ)

(2011/C 232/06)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rada pre sťažnosti európskych škôl

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Paul Miles, Robert Watson Mac Donald

Žalované: európske školy

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rada pre sťažnosti európskych škôl — Výklad článkov 12, 39 a 234 Zmluvy ES — Pojem vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 234 ES — Systém odmeňovania učiteľov pridelených do európskych škôl — Neprispôsobenie odmien po znehodnotení libry — Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a voľného pohybu pracovníkov

Výrok rozsudku

Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc odpovedať na návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený Radou pre sťažnosti európskych škôl.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof ’s-Gravenhage — Holandsko) — Holandské kráľovstvo/Denkavit Nederland BV a i.

(Vec C-346/09) (1)

(Poľnohospodárstvo - Politika hygieny - Smernica 90/425/EHS - Prechodná vnútroštátna právna úprava na zabránenie šíreniu bovinnej spongiformnej encefalopatie prostredníctvom zakázania výroby a uvádzania na trh spracovaných živočíšnych bielkovín v krmivách hospodárskych zvierat - Uplatňovanie tejto právnej úpravy pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia 2000/766/ES stanovujúceho takýto zákaz - Uplatňovanie tejto právnej úpravy na dva výrobky, ktoré môžu byť zo zákazu stanoveného týmto rozhodnutím vyňaté - Zlučiteľnosť so smernicou 90/425/EHS a s rozhodnutiami 94/381/ES a 2000/766/ES)

(2011/C 232/07)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gerechtshof ’s-Gravenhage

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Holandské kráľovstvo

Žalovaní: Denkavit Nederland BV, Cehave Landbouwbelang Voeders BV, Arie Blok BV, Internationale Handelsmaatschappij „Demeter“ BV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Gerechtshof ’s-Gravenhage — Výklad smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, s. 29; Mim. vyd. 03/010, s. 138), rozhodnutia Komisie 94/381/ES z 27. júna 1994 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s bovinnou spongifórmnou encefalopatiou a o kŕmení bielkovinami pochádzajúcimi z cicavcov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 172, s. 23), rozhodnutia Rady 2000/766/ES zo 4. decembra 2000 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s prenosnými spongifórmnými encefalopatiami a o kŕmení živočíšnymi bielkovinami [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 306, s. 32) a rozhodnutia Komisie 2001/9/ES z 29. decembra 2000 o kontrolných opatreniach potrebných na implementáciu rozhodnutia Rady 2000/766/ES zo 4. decembra 2000 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s prenosnými spongifórmnými encefalopatiami a o kŕmení živočíšnymi bielkovinami [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 2, s. 32) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje výrobu a obchod so spracovanými živočíšnymi bielkovinami na kŕmenie hospodárskych zvierat — Moment nadobudnutia účinnosti a prechodné obdobie

Výrok rozsudku

Právo Únie, najmä smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu, ako aj rozhodnutie Komisie 94/381/ES z 27. júna 1994 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s bovinnou spongiformnou encefalopatiou a s kŕmením bielkovinami pochádzajúcimi z cicavcov a rozhodnutie Rady 2000/766/ES zo 4. decembra 2000 o niektorých ochranných opatreniach v súvislosti s prenosnými spongiformnými encefalopatiami a s kŕmením zvierat živočíšnymi bielkovinami nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu ochrany proti bovinnej spongiformnej encefalopatii uložila dočasný zákaz výroby a uvádzania na trh spracovaných živočíšnych bielkovín v krmivách hospodárskych zvierat, keďže situácia v dotknutom členskom štáte bola naliehavá, čím odôvodňovala okamžité prijatie takýchto opatrení zo závažných dôvodov týkajúcich sa zdravia zvierat alebo ľudí. Vnútroštátnemu súdu prináleží preveriť, či bola splnená posledná uvedená podmienka a či bola dodržaná zásada proporcionality.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 282, 21.11.2009.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Bonn — Nemecko) — Pfleiderer AG/Bundeskartellamt

(Vec C-360/09) (1)

(Hospodárska súťaž - Správne konanie - Dokumenty a informácie poskytnuté v rámci vnútroštátneho programu zhovievavosti - Prípadný negatívny vplyv prístupu tretích osôb k takýmto dokumentom na účinnosť a dobrú spoluprácu medzi orgánmi tvoriacimi Európsku sieť pre hospodársku súťaž)

(2011/C 232/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Bonn

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Pfleiderer AG

Žalovaný: Bundeskartellamt

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Amtsgericht Bonn — Výklad ustanovení práva Spoločenstva v oblasti kartelov, najmä článkov 11 a 12 nariadenia Rady č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj článku 10 ods. 2 ES v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. g) ES — Dokumenty a informácie, ktoré žiadatelia o zhovievavosť poskytli orgánom hospodárskej súťaže členského štátu v rámci vnútroštátneho programu zhovievavosti — Prípadný negatívny vplyv prístupu tretích osôb k takýmto dokumentom na účinnosť a dobrú spoluprácu medzi orgánmi tvoriacimi Európsku sieť pre hospodársku súťaž

Výrok rozsudku

Ustanovenia práva Únie v oblasti kartelov, a najmä nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby osobe, ktorá bola poškodená porušením práva hospodárskej súťaže Únie a domáha sa náhrady škody, bol umožnený prístup k dokumentom vzťahujúcim sa na konanie o zhovievavosti s osobou, ktorá súťaž porušila. V každom prípade však súdom členských štátov prináleží, aby na základe svojho vnútroštátneho práva určili podmienky, za akých má byť taký prístup povolený alebo zamietnutý, pričom musia zvážiť záujmy chránené právom Únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 297, 5.12.2009.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud — Česká republika) — Marie Landtová/Česká správa sociálního zabezpečení

(Vec C-399/09) (1)

(Voľný pohyb pracovníkov - Sociálne zabezpečenie - Dohovor v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi dvoma členskými štátmi pred ich pristúpením k Európskej únii - Členský štát, ktorý je príslušný na hodnotenie dosiahnutých dôb poistenia - Starobný dôchodok - Vyrovnávací príspevok k dávke priznaný iba štátnym príslušníkom členského štátu s bydliskom v tomto štáte)

(2011/C 232/09)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší správní soud

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Marie Landtová

Žalovaná: Česká správa sociálního zabezpečení

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nejvyšší správní soud — Výklad článku 12 ES, článku 3 ods. 1, článku 7 ods. 2 písm. c), článkov 10 a 46, ako aj časti A bodu 6 prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35) — Starobný dôchodok — Určenie členského štátu, ktorý je príslušný na hodnotenie dosiahnutých dôb poistenia — Vplyv právnej úpravy Spoločenstva na dohodu v oblasti sociálneho zabezpečenia uzavretú medzi dvoma členskými štátmi pred ich pristúpením k Európskej únii

Výrok rozsudku

1.

Ustanovenia časti A bodu 6 prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 629/2006 z 5. apríla 2006, v spojení s článkom 7 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa článku 20 dvojstrannej zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej 29. októbra 1992 v rámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky 31. decembra 1992 je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem Českej republiky.

2.

Článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 10 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 629/2006, bráni takému vnútroštátnemu pravidlu, akého sa týka konanie vo veci samej, ktoré umožňuje vyplácať vyrovnávací príspevok k dávke v starobe len osobám s českou štátnou príslušnosťou a bydliskom na území Českej republiky, pričom to z hľadiska práva Únie nevyhnutne nevedie k tomu, že osoba, ktorá obe tieto podmienky spĺňa, bude o tento príspevok pripravená.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Stichting de Thuiskopie/Opus Supplies Deutschland GmbH, Mijndert van der Lee, Hananja van der Lee

(Vec C-462/09) (1)

(Aproximácia právnych predpisov - Autorské právo a súvisiace práva - Smernica 2001/29/ES - Právo rozmnožovania - Výnimky a obmedzenia - Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie - Článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5 - Primeraná kompenzácia - Subjekt povinný zaplatiť poplatok určený na financovanie tejto kompenzácie - Predaj na diaľku medzi dvoma osobami usadenými v rôznych členských štátoch)

(2011/C 232/10)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Stichting de Thuiskopie

Žalovaní: Opus Supplies Deutschland GmbH, Mijndert van der Lee, Hananja van der Lee

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden — Výklad článku 5 ods. 2 písm. b) a článku 5 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) — Právo rozmnožovania — Primeraná kompenzácia — Predaj na diaľku medzi dvoma osobami usadenými v dvoch rôznych členských štátoch — Právna úprava, ktorá neumožňuje výber kompenzácie

Výrok rozsudku

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, najmä jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5, sa má vykladať v tom zmysle, že konečný používateľ, ktorý vyhotoví rozmnoženinu chráneného diela na súkromné účely, sa v zásade musí považovať za osobu povinnú zaplatiť primeranú kompenzáciu stanovenú v uvedenom odseku 2 písm. b). Členské štáty však môžu zaviesť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý majú povinnosť zaplatiť osoby, ktoré tomuto konečnému používateľovi sprístupňujú zariadenia, prístroje alebo nosiče určené na vyhotovovanie rozmnoženín, pretože tieto osoby môžu výšku daného poplatku preniesť do ceny za uvedené sprístupnenie, ktorú zaplatí konečný používateľ.

2.

Smernica 2001/29, najmä jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý zaviedol systém poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie vyberaného od výrobcov alebo dovozcov nosičov určených na vyhotovovanie rozmnoženín chránených diel a na ktorého území bola autorom spôsobená ujma tým, že kupujúci usadení v tomto členskom štáte používajú ich diela na súkromné účely, má povinnosť zabezpečiť, aby týmto autorom bola skutočne poskytnutá primeraná kompenzácia určená na náhradu tejto ujmy. Samotná okolnosť, že podnikateľ predávajúci zariadenia, prístroje a nosiče určené na vyhotovovanie rozmnoženín má sídlo v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sú usadení kupujúci, nemá v tejto súvislosti na túto povinnosť dosiahnuť výsledok vplyv. Vnútroštátny súd musí v prípade, že nie je možné zabezpečiť vyberanie primeranej kompenzácie od kupujúcich, poskytnúť taký výklad vnútroštátneho práva, aby sa táto kompenzácia mohla vyberať od dlžníka vykonávajúceho podnikateľskú činnosť.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 16. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Upravno sodišče Republike Slovenije — Slovinská republika) — Marija Omejc/Slovinská republika

(Vec C-536/09) (1)

(Spoločná poľnohospodárska politika - Schémy poskytovania pomoci v Spoločenstve - Integrovaný systém spravovania a kontroly - Nariadenie (ES) č. 796/2004 - Zabránenie kontrole na mieste - Pojem - Poľnohospodár, ktorý nebýva v podniku - Zástupca poľnohospodára - Pojem)

(2011/C 232/11)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Upravno sodišče Republike Slovenije

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Marija Omejc

Žalovaná: Slovinská republika

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Upravno sodišče Republike Slovenije — Výklad článku 23 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243) — Pojem zabránenie, aby sa uskutočnila kontrola na mieste — Pojem zástupca poľnohospodára, ak poľnohospodár nebýva v podniku

Výrok rozsudku

1.

Výraz „ak… zabránia, aby sa uskutočnila kontrola na mieste“ uvedený v článku 23 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, je samostatným pojmom práva Únie, ktorý treba vykladať rovnako vo všetkých členských štátoch, v tom zmysle, že okrem úmyselného konania zahŕňa akúkoľvek nedbanlivosť poľnohospodára alebo jeho zástupcu, ktorá má za následok zabrániť kontrole na mieste v celom rozsahu, ak tento poľnohospodár alebo jeho zástupca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne žiadať, aby zabezpečil uskutočnenie kontroly v celom rozsahu.

2.	Zamietnutie príslušnej žiadosti o získanie priamej podpory na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 nezávisí od toho, či bol poľnohospodár alebo jeho zástupca náležite oboznámený o časti kontroly na mieste, ktorá si vyžaduje jeho spoluprácu.

3.

Pojem „zástupca“ uvedený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 je samostatným pojmom práva Únie, ktorý treba vykladať rovnako vo všetkých členských štátoch, v tom zmysle, že počas kontrol na mieste zahŕňa akúkoľvek plnoletú osobu so spôsobilosťou na právne úkony, ktorá býva v podniku a ktorej je zverená aspoň časť správy poľnohospodárskeho podniku, ak poľnohospodár jasne vyjadril svoju vôľu a poveril ju zastupovaním, čím sa zaviazal, že bude zodpovedať za každé konanie a každé opomenutie tejto osoby.

4.	Článok 23 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 treba vykladať v tom zmysle, že poľnohospodár, ktorý nebýva v podniku, ktorého je majiteľom, nie je povinný vymenovať zástupcu, ktorého možno spravidla kedykoľvek zastihnúť v podniku.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 13.3.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júna 2011 — Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-10/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Voľný pohyb kapitálu - Odpočítateľnosť darov poskytnutých zariadeniam povereným výskumnými a vzdelávacími činnosťami - Obmedzenie odpočítateľnosti na dary poskytnuté zariadeniam usadeným na vnútroštátnom území)

(2011/C 232/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Rakúska republika (v zastúpení: C. Pesendorger, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 56 ES a článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, s. 3) — Vnútroštátne právne predpisy podmieňujúce poskytnutie daňovej výhody stanovenej pre dary v prospech výskumných a verejných vzdelávacích zariadení tým, že príjemca darov musí mať sídlo v tuzemsku

Výrok rozsudku

1.

Rakúska republika si tým, že umožnila odpočítateľnosť darov poskytnutých zariadeniam povereným výskumnými a vzdelávacími činnosťami výlučne v prípade, že uvedené zariadenia sú usadené v Rakúsku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 56 ES a článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 13.3.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 16. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret — Dánsko) — Unomedical A/S/Skatteministeriet

(Vec C-152/10) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Colné zaradenie - Kombinovaná nomenklatúra - Dialyzačné drenážne vrecká vyrobené z plastu a osobitne navrhnuté na použitie s dialyzátorom (umelé obličky) - Močové drenážne vrecká vyrobené z plastu, ktoré sú osobitne navrhnuté na použitie v spojení s katétrom - Položky 9018 a 3926 - Pojmy „časti a súčasti“ a „príslušenstvo“ - Ostatné výrobky z plastov)

(2011/C 232/13)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Unomedical A/S

Žalovaný: Skatteministeriet

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Højesteret — Výklad prílohy I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) — Dialyzačné vrecká vyrobené z plastu a osobitne navrhnuté na použitie s umelými obličkami — Zaradenie do podpoložky 9018 90 30 alebo 3926 90 99 — Močové drenážne vrecká vyrobené z plastu, ktoré sú osobitne navrhnuté na použitie v spojení s katétrom — Zaradenie do podpoložky 9018 39 00 alebo 3926 90 99 — Pojem „časti, súčasti a príslušenstvo“

Výrok rozsudku

Kombinovaná nomenklatúra uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, v zneniach uplatniteľných na spor vo veci samej, sa má vykladať v tom zmysle, že dialyzačné drenážne vrecko vyrobené z plastu, ktoré je osobitne navrhnuté na použitie s dialyzátorom (umelá oblička) a ktoré možno používať iba s dialyzátorom, malo byť v období medzi májom 2001 a decembrom 2003 zatriedené do podpoložky 3926 90 99 tejto nomenklatúry ako „plasty a výrobky z nich“ a močové drenážne vrecko vyrobené z plastu, ktoré je osobitne navrhnuté na použitie v spojení s katétrom, a preto ho možno používať iba v spojení s katétrom, malo byť v tom istom období zatriedené do podpoložky 3926 90 99 uvedenej nomenklatúry ako „plasty a výrobky z nich“.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 148, 5.6.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach — Poľská republika) — Logstor ROR Polska Sp z o.o./Dyrektor Izby Skarbowej w Katowicach

(Vec C-212/10) (1)

(Dane - Daň z vkladu - Smernica 69/335/EHS - Nepriame dane z tvorby a zo zvýšenia základného imania - Zdanenie pôžičky, ktorú kapitálovej spoločnosti poskytla osoba s právom na podiel na zisku tejto spoločnosti - Právo členského štátu opätovne zaviesť daň, ktorá v čase jeho pristúpenia k Európskej únii už nebola platná)

(2011/C 232/14)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Logstor ROR Polska Sp z o.o.

Žalovaný: Dyrektor Izby Skarbowej w Katowicach

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach — Výklad článku 4 ods. 2 smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 (Ú. v. ES L 156, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Právo členského štátu opätovne zaviesť daň zrušenú v deň jeho pristúpenia k Európskej únii — Daň z vkladu — Zdanenie pôžičky poskytnutej kapitálovej spoločnosti osobou, ktorá má právo na podiel na ziskoch tej istej spoločnosti

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júna 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát opätovne zaviedol daň z vkladu pozostávajúceho z pôžičky poskytnutej kapitálovej spoločnosti, ak má veriteľ právo na podiel na zisku spoločnosti, pokiaľ sa tento členský štát už predtým vzdal vyberania tejto dane.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 209, 31.7.2010.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júna 2011 — Union Investment Privatfonds GmbH/UniCredito Italiano SpA, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-317/10 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Slovné ochranné známky UNIWEB a UniCredit Wealth Management - Námietka majiteľa národných slovných ochranných známok UNIFONDS a UNIRAK, ako aj národnej obrazovej ochrannej známky UNIZINS - Posúdenie pravdepodobnosti zámeny - Pravdepodobnosť asociácie - Sériové alebo príbuzné ochranné známky)

(2011/C 232/15)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Union Investment Privatfonds GmbH (v zastúpení: J. Zindel a C. Schmid, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: J. Zindel a C. Schmid, Rechtsanwälte (v zastúpení: G. Floridia, avvocato), Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 27. apríla 2010 — UniCredito Italiano/ÚHVT — Union Investment Privatfonds (spojené veci T-303/06 a T-337/06), ktorým Všeobecný súd zamietol návrhy Union Investment Privatfonds GmbH, pokiaľ ide o žaloby podané proti dvom rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. septembra 2006 (spojené veci R 196/2005-2 a R 211/2005-2) a z 25. septembra 2006 (spojené veci R 456/2005-2 a R 502/2005-2), týkajúcim sa námietkových konaní medzi Union Investment Privatfonds GmbH a UniCredito Italiano SpA

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 27. apríla 2010, UniCredito Italiano/ÚHVT — Union Investment Privatfonds (UNIWEB) (T-303/06 a T-337/06) sa zrušuje.

2.	Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.

3.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 146, 11.9.2010.

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 11. mája 2011 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven kasatsionen sad (Bulharsko) — Bulharsko] — Tony Georgiev Semerdzhiev/ET Del-Pi-Krasimira Mancheva

(Vec C-32/10) (1)

(Článok 92 ods. 1 rokovacieho poriadku - Smernica 90/314/EHS - Cestovné, dovolenkové a výletné služby - Skutkový stav pred vstupom Bulharskej republiky do Európskej únie - Zjavný nedostatok právomoci Súdneho dvora odpovedať na prejudiciálne otázky)

(2011/C 232/16)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varhoven kasatsionen sad

Účastníci konania

Žalobca: Tony Georgiev Semerdzhiev

Žalovaný: ET Del-Pi-Krasimira Mancheva

Za účasti: ZAD Bulstrad VIG

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Varhoven Kasatsionen sad — Výklad článku 2 ods. 1 písm. c), článku 4 ods. 1 písm. b) bodu iv) a článku 5 ods. 2 tretieho a štvrtého pododseku smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13/010, s. 132) — Pojem „iné turistické služby“, ktoré nie sú v podriadenom vzťahu k doprave alebo ubytovaniu, ktoré má zabezpečovať organizátor — Povinnosť organizátora uzavrieť pre každého spotrebiteľa individuálnu poistnú zmluvu a odovzdať mu jej originál pred cestou — Povinnosť organizátora uzavrieť individuálnu zmluvu na pokrytie nákladov na repatriáciu v prípade nehody — Pojem „škoda“, ktorá vyplýva spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia zmluvy — Zahrnutie nemajetkovej ujmy

Výrok

Súdny dvor Európskej únie nemá zjavne právomoc odpovedať na otázky, ktoré položil Varhoven kasatsionen sad (Bulharsko).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 100, 17.4.2010.

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 23. mája 2011 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunal de priemière instance de Namur — Belgicko) — André Rossius (C-267/10), Marc Collard (C-268/10)/Belgické kráľovstvo — federálne ministerstvo financií

(Spojené veci C-267/10 a C-268/10) (1)

(Článok 6 ods. 1 ZEÚ - Článok 35 Charty základných práv Európskej únie - Držba a predaj tabaku určeného na fajčenie - Vnútroštátne ustanovenia umožňujúce výber spotrebných daní z tabakových výrobkov - Zjavný nedostatok právomoci Súdneho dvora)

(2011/C 232/17)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de priemière instance de Namur

Účastníci konania

Žalobcovia: André Rossius (C-267/10), Marc Collard (C-268/10)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo — federálne ministerstvo financií

Vedľajší účastník konania: Belgické kráľovstvo — federálne ministerstvo obrany

Predmet veci

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal de première instance de Namur — Výklad článku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ a článku 35 Charty základných práv Európskej únie — Súlad cieľa ochrany ľudského zdravia s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá umožňuje výrobu, dovoz, propagáciu a predaj tabakových výrobkov určených na fajčenie a uznaných ako výrobky, ktoré sú veľmi škodlivé pre zdravie — Platnosť vnútroštátnych ustanovení, ktoré umožňujú výber spotrebných daní z tabakových výrobkov, z hľadiska vyššie uvedených noriem

Výrok

Súdny dvor Európskej únie zjavne nemá právomoc odpovedať na otázky položené Tribunal de première instance de Namur (Belgicko) v rozhodnutí z 24. marca 2010.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 14.8.2010.

Uznesenie Súdneho dvora zo 14. apríla 2011 — Luigi Marcuccio/Súdny dvor Európskej únie

(Vec C-460/10 P) (1)

(Odvolanie - Mimozmluvná zodpovednosť - Zastúpenie žalobcu - Nesplnomocnený advokát - Doručenie odvolania - Návrh na náhradu škody - Súdny dvor Európskej únie - Zamietnutie - Žaloba o neplatnosť - Údajne spôsobená škoda - Žaloba o náhradu škody - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné)

(2011/C 232/18)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Súdny dvor Európskej únie (v zastúpení: A. V. Placo, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 6. júla 2010, Marcuccio/Komisia (T-401/09), ktorým Všeobecný súd zamietol jednak návrh na zrušenie údajných rozhodnutí Súdneho dvora o zamietnutí návrhu na náhradu škody vyplývajúceho z pochybenia, ku ktorému údajne došlo pri doručovaní odvolania vo veci T-20/09 P Luigimu Marcucciovi, a jednak návrh na náhradu škody

Výrok

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Luigi Marcuccio je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 328, 4.12.2010.

Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) z 15. apríla 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Commissione tributaria provinciale di Parma — Taliansko) — Danilo Debiasi/Agenzia delle Entrate, Ufficio di Parma

(Vec C-613/10) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zjavná neprípustnosť)

(2011/C 232/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione tributaria provinciale di Parma

Účastníci konania

Žalobca: Danilo Debiasi

Žalovaní: Agenzia delle Entrate, Ufficio di Parma

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Commissione tributaria provinciale di Parma — Výklad článku 13 bodu A šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Štátne alebo neštátne zdravotnícke zariadenie vykonávajúce činnosť, ktorá je oslobodená od DPH — Vnútroštátna právna úprava vylučujúca odpočet dane vzťahujúcej sa na nákup tovaru a služieb v súvislosti s poskytovaním uvedených činností oslobodených od DPH

Výrok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria provinciale di Parma (Taliansko) rozhodnutím zo 7. júla 2010 je zjavne neprípustný.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 80, 12.3.2011.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság (Maďarsko) 18. apríla 2011 — Bericap Záródástechnikai Bt./Plastinnova 2000

(Vec C-180/11)

(2011/C 232/20)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bericap Záródástechnikai Bt.

Žalovaná: Plastinnova 2000 Kft.

Ďalší účastník konania: Szellemi Tulajdon Nemzeti Hivatala (predtým Magyar Szabadalmi Hivatal)

Prejudiciálne otázky

1.

Sú v súlade s právom Európskej únie opatrenia, konania a opravné prostriedky v rámci konania o zmene týkajúceho sa návrhu na zrušenie úžitkového vzoru, ktoré sa uplatňujú takým spôsobom, že vnútroštátny súd nie je viazaný návrhmi a ďalšími vyhláseniami účastníkov konania s právnymi účinkami a môže z úradnej moci nariadiť predloženie dôkazov, ktoré považuje za potrebné?

2.

Sú v súlade s právom Európskej únie opatrenia, konania a opravné prostriedky v rámci konania o zmene týkajúceho sa návrhu na zrušenie úžitkového vzoru, ktoré sa uplatňujú takým spôsobom, že vnútroštátny súd nie je pri prijímaní rozhodnutí viazaný správnym rozhodnutím vydaným na základe návrhu na zrušenie ani v ňom uvedenými skutkovými zisteniami, najmä dôvodmi na zrušenie uvedenými v priebehu správneho konania alebo tiež vyhláseniami alebo tvrdeniami a dôkazmi predloženými v priebehu tohto konania?

3.

Sú v súlade s právom Európskej únie opatrenia, konania a opravné prostriedky v rámci konania o zmene týkajúceho sa nového návrhu na zrušenie úžitkového vzoru, ktoré sa uplatňujú takým spôsobom, že vnútroštátny súd vylúči z dôkazov predložených v rámci nového návrhu — vrátane dôkazov o stave techniky — tie, ktoré už boli predložené v súvislosti s predchádzajúcim návrhom na zrušenie úžitkového vzoru?

Odvolanie podané 27. apríla 2011: Fédération Internationale de Football Association (FIFA) proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 17. februára 2011 vo veci T-385/07, Fédération Internationale de Football Association (FIFA)/Európska komisia

(Vec C-204/11 P)

(2011/C 232/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Fédération Internationale de Football Association (FIFA) (v zastúpení: A. Barav a D. Reymond, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka sa domáha, aby Súdny dvor:

—	potvrdil rozsudok Všeobecného súdu vyhlásený 17. februára 2011 vo veci T-385/07, pokiaľ ide o jeho prípustnosť,

—	pokiaľ ide o podstatu veci, zrušil rozsudok Všeobecného súdu, vyhlásený 17. februára 2011 vo veci T-38/07, v rozsahu, v akom potvrdzuje zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí „veľkého významu pre spoločnosť“ v Belgicku v zmysle smernice,

—	rozhodol s konečnou platnosťou podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli FIFA v prvostupňovom konaní a v tomto odvolacom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora, porušenie článku 3a ods. 2 smernice 89/552/EHS (1), zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES (2) a práva Únie a nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ (prekročenie právomocí súdneho preskúmania, rozporné odôvodnenie, dôvody, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s kvalifikáciou majstrovstiev sveta FIFA a z toho dôvodu nesprávne právne posúdenie, prenesenie dôkazného bremena). Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď uviedol dôvody, ktoré nie sú v rozhodnutí (3) Komisie uvedené, na základe ktorých dospel k záveru, že Komisia správne kvalifikovala majstrovstvá sveta FIFA, ktoré sú „svojou povahou jedinou udalosťou“ v zmysle smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, pričom uviedol rozporné a nejednotné odôvodnenie, keď rozhodol, že členské štáty nemusia uviesť osobitné dôvody, pokiaľ chcú zaradiť majstrovstvá sveta FIFA do zoznamu udalostí veľkého významu, čím preniesol dôkazné bremeno.

2.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie článku 3a ods. 1 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ a porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora (nesprávna kvalifikácia majstrovstiev sveta FIFA, prekročenie právomoci súdneho preskúmania, rozsudok založený na úvahách neuvedených v napadnutom rozhodnutí, nesprávne posúdenie skutočností v súvislosti s „ostatnými“ zápasmi a z tohto dôvodu nesprávne právne závery, rozhodnutie o dostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nedostatočná odpoveď na uvedené tvrdenia) Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne a dostatočne odôvodnene dospela k záveru, že majstrovstvá sveta FIFA predstavujú v Belgicku udalosť veľkého významu pre spoločnosť v zmysle smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES. Osobitne sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď prijal nedôvodné závery Komisie, podľa ktorej majstrovstvá sveta FIFA ako celok „majú v Belgicku osobitnú odozvu“, že sa tradične vysiela v priamom prenose na bezplatných televíznych kanáloch a že priťahuje množstvo televíznych divákov.

3.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie práva Únie, porušenie článku 3a ods. 1 a 2 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ a porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora (prekročenie rozsahu právomoci súdneho preskúmania, rozhodnutie o tom, že Komisia správne dostatočne odôvodnene dospela k záveru o zlučiteľnosti oznámených belgických opatrení s právom Únie a o primeranosti obmedzení, ktoré vyvolávajú nesprávny výklad rozsahu práva byť informovaný a všeobecného záujmu na zabezpečenie širokej dostupnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť vysielaným v televízii) Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve časti: Prvá časť: odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne dospela k záveru o zlučiteľnosti oznámených belgických opatrení s právom Únie, hoci obmedzenia práva usadiť sa neboli v napadnutom rozhodnutí preskúmané. Všeobecný súd takisto porušil právo Únie, keď rozhodol, že obmedzenia práva usadiť sa sú primerané, a že Komisia správne z právneho hľadiska a dostatočne odôvodnene rozhodla, že obmedzenia slobodného poskytovania služieb sú primerané. Druhá časť: odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne dospela k záveru o zlučiteľnosti oznámených belgických opatrení s právom Únie, hoci obmedzenia duševného vlastníctva FIFA neboli v napadnutom rozhodnutí preskúmané. Všeobecný súd tiež porušil právo Únie, keď rozhodol, že obmedzenia duševného vlastníctva FIFA sú primerané.

---

(1)  Smernica Rady 82/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 295, s. 12; Mim. vyd. 06/001, s. 224).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552/EHS (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2007/479/ES 25. júna 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré prijalo Belgicko podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 180, s. 24).

Odvolanie podané 27. apríla 2011: Fédération Internationale de Football Association (FIFA) proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 17. februára 2011 vo veci T-68/08, Fédération Internationale de Football Association (FIFA)/Európska komisia

(Vec C-205/11 P)

(2011/C 232/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Fédération Internationale de Football Association (FIFA) (v zastúpení: A. Barav a D. Reymond, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Belgické kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka sa domáha, aby Súdny dvor:

—	potvrdil rozsudok Všeobecného súdu vyhlásený 17. februára 2011 vo veci T-68/08, pokiaľ ide o jeho prípustnosť,

—	pokiaľ ide o podstatu veci, zrušil rozsudok Všeobecného súdu, vyhlásený 17. februára 2011 vo veci T-68/08 v rozsahu, v akom potvrdzuje zaradenie „ostatných“ zápasov do zoznamu udalostí „veľkého významu pre spoločnosť“ v Spojenom kráľovstve v zmysle smernice,

—	rozhodol s konečnou platnosťou podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli FIFA v prvostupňovom konaní a v tomto odvolacom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora, porušenie článku 3a ods. 2 smernice 89/552/EHS (1), zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES (2) a práva Únie a nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ (prekročenie právomocí súdneho preskúmania, rozporné odôvodnenie, dôvody, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s kvalifikáciou majstrovstiev sveta FIFA a z toho dôvodu nesprávne právne posúdenie, prenesenie dôkazného bremena). Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď uviedol dôvody, ktoré nie sú v rozhodnutí (3) Komisie uvedené, na základe ktorých dospel k záveru, že Komisia správne kvalifikovala majstrovstvá sveta FIFA, ktoré sú „svojou povahou jedinou udalosťou“ v zmysle smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, pričom uviedol rozporné a nejednotné odôvodnenie, keď rozhodol, že členské štáty nemusia uviesť osobitné dôvody, pokiaľ chcú zaradiť majstrovstvá sveta FIFA do zoznamu udalostí veľkého významu, čím preniesol dôkazné bremeno.

2.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie článku 3a ods. 1 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora a nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ (rozhodnutie, podľa ktorého Komisia správne rozhodla, že zoznam opatrení Spojeného kráľovstva bol zostavený „zrozumiteľne a transparentne“). Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne konštatovala, že zoznam udalostí veľkého významu Spojeného kráľovstva bol zostavený „zrozumiteľne a transparentne“ v súlade s požiadavkami smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, hoci o zaradení majstrovstiev sveta FIFA ako celku do tohto zoznamu bolo rozhodnuté v rozpore s jednohlasným stanoviskom príslušných vnútroštátnych orgánov, a že tento zoznam bol Komisii navyše predložený na základe dôkazov, ktoré v čase, keď bol tento zoznam zostavený, neexistovali.

3.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie článku 3a ods. 1 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ a porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora (nesprávna kvalifikácia majstrovstiev sveta FIFA, prekročenie právomoci súdneho preskúmania, rozsudok založený na úvahách neuvedených v napadnutom rozhodnutí, nesprávne posúdenie skutočností v súvislosti s „ostatnými“ zápasmi a z tohto dôvodu nesprávne právne závery, rozhodnutie o dostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nedostatočná odpoveď na uvedené tvrdenia) Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne a dostatočne odôvodnene dospela k záveru, že majstrovstvá sveta FIFA predstavujú v Spojenom kráľovstve udalosť veľkého významu pre spoločnosť v zmysle smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES. Osobitne sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď prijal nedôvodné závery Komisie, podľa ktorej majstrovstvá sveta FIFA ako celok „majú v Spojenom kráľovstve osobitnú odozvu“, že sa tradične vysiela v priamom prenose na bezplatných televíznych kanáloch a že priťahuje množstvo televíznych divákov.

4.

Nesprávne právne posúdenie, porušenie práva Únie, porušenie článku 3a ods. 1 a 2 smernice 89/552/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, nesprávne uplatnenie článku 296 ZFEÚ a porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora (prekročenie rozsahu právomoci súdneho preskúmania, rozhodnutie o tom, že Komisia správne dostatočne odôvodnene dospela k záveru o zlučiteľnosti opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom s právom Únie a o primeranosti obmedzení, ktoré vyvolávajú nesprávny výklad rozsahu práva byť informovaný a všeobecného záujmu na zabezpečenie širokej dostupnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť vysielaným v televízii) Tento odvolací dôvod je rozdelený na tri časti: Prvá časť: odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne dospela k záveru o zlučiteľnosti opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom s právom Únie, hoci obmedzenia práva usadiť sa neboli v napadnutom rozhodnutí preskúmané. Všeobecný súd takisto porušil právo Únie, keď rozhodol, že obmedzenia práva usadiť sa sú primerané, a že Komisia správne z právneho hľadiska a dostatočne odôvodnene rozhodla, že obmedzenia slobodného poskytovania služieb sú primerané. Druhá časť: odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne dospela k záveru o zlučiteľnosti opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom s právom Únie, hoci obmedzenia duševného vlastníctva FIFA neboli v napadnutom rozhodnutí preskúmané. Všeobecný súd tiež porušil právo Únie, keď rozhodol, že obmedzenia duševného vlastníctva FIFA sú primerané. Tretia časť: Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia správne dospela a dostatočne odôvodnene dospela k záveru o zlučiteľnosti opatrení oznámených Spojeným kráľovstvom s právnymi predpismi Únie v oblasti hospodárskej súťaže, keď konštatovala, že obmedzenia týkajúce sa slobodného poskytovania služieb sú odôvodnené. Všeobecný súd tiež porušil právo Únie, keď rozhodol, že Komisia na účely posúdenia obmedzení hospodárskej súťaže nemusela vymedziť dotknutý trh, a že tieto obmedzenia sa vôbec neuplatňujú na priznanie osobitných práv v zmysle článku 106 ods. 1 ZFEÚ.

---

(1)  Smernica Rady 82/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 295, s. 12; Mim. vyd. 06/001, s. 224).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552/EHS (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré má prijať Spojené kráľovstvo podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, s právnymi predpismi Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 295, s. 12).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Ítélőtábla (Maďarsko) 11. mája 2011 — Észak-dunántúli Környezetvédelmi és Vízügyi Igazgatóság, Hochtief Construction AG Magyarországi Fióktelepe/Közbeszerzések Tanácsa Közbeszerzési Döntőbizottság

(Vec C-218/11)

(2011/C 232/23)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Ítélőtábla

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Észak-dunántúli Környezetvédelmi és Vízügyi Igazgatóság (Édukövízig), Hochtief Construction AG Magyarországi Fióktelepe

Žalovaná: Közbeszerzések Tanácsa Közbeszerzési Döntőbizottság

Vedľajší účastníci: Vegyépszer Építő és Szerelő Zrt., MÁVÉPCELL Kft.

Prejudiciálne otázky

1.

Možno pravidlo, podľa ktorého sa minimálna úroveň spôsobilosti stanovená v článku 44 ods. 2 smernice 2004/18/ES (1) vyžaduje v súlade s článkom 47 ods. 1 písm. b) tejto smernice, vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávatelia majú právo viazať minimálnu úroveň spôsobilosti na jediný ukazovateľ účtovného dokumentu (súvahu), ktorý si vybrali na účely preukázania ekonomickej a finančnej spôsobilosti?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku sa tento súd ďalej pýta, či požiadavka súladu stanovená v uvedenom článku 44 ods. 2 smernice je splnená údajom (vyplývajúcim z účtovného obdobia), zvoleným na účely posúdenia minimálnej úrovne spôsobilosti, ktorý má rôzny obsah v závislosti od účtovných predpisov konkrétneho členského štátu.

3.

Postačuje na odstránenie rozdielov, ktoré medzi členskými štátmi nepochybne existujú, ak obstarávateľ okrem dokumentov zvolených na účely preukázania ekonomickej a finančnej spôsobilosti tiež zaručí možnosť spoliehať sa na využitie externých kapacít (článok 47 ods. 3) alebo k splneniu požiadavky súladu vo vzťahu ku všetkým dokumentom určeným obstarávateľom, musí tento obstarávateľ zaručiť, aby bolo túto spôsobilosť možné preukázať iným spôsobom (článok 47 ods. 5)?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/07, s. 132).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 11. mája 2011 — BrainProducts GmbH/Bio Semi V.O.F. a i.

(Vec C-219/11)

(2011/C 232/24)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: BrainProducts GmbH

Žalovaní: Bio Semi V.O.F., Antonius Pieter Kuiper, Robert Jan Gerard Honsbeek, Alexander Coenraad Metting van Rijn

Prejudiciálna otázka

Je predmet, ktorý výrobca určil na aplikáciu na človeka na účely skúmania fyziologického procesu, zdravotníckou pomôckou v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) tretej zarážky smernice 93/42/EHS (1) iba v tom prípade, keď je zameraný na lekársky účel?

---

(1)  Smernica Rady č. 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 169, s. 1; Mim. vyd. 13/012 s. 82), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/47/ES z 5. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 247, s. 21).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg (Nemecko) 11. mája 2011 — Leyla Ecem Demirkan/Spolková republika Nemecko

(Vec C-221/11)

(2011/C 232/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Leyla Ecem Demirkan

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

1.	Zahŕňa pojem slobodné poskytovanie služieb v zmysle článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu k Asociačnej dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom z 23. novembra 1970 (1) aj pasívne slobodné poskytovanie služieb?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: vzťahuje sa asociačnoprávna ochrana pasívneho slobodného poskytovania služieb podľa článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu aj na tureckých štátnych príslušníkov, ktorí — tak ako žalobkyňa — chcú pricestovať do Spolkovej republiky Nemecko nie na to, aby tam mohli prijať konkrétnu službu, ale na návštevu príbuzných na pobyt na dobu do troch mesiacov a odvolávajú sa na jednoduchú možnosť prijať služby na území Spolkovej republiky Nemecko?

---

(1)  Ú. v. ES L 293, 1972, s. 4; Mim. vyd. 11/011, s. 43.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen Săd Varna (Bulharsko) 16. mája 2011 — TEC Chaskovo AD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“, gr. Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(Vec C-234/11)

(2011/C 232/26)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen Săd Varna

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TEC Chaskovo AD

Žalovaný: Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“, gr. Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

Prejudiciálne otázky

1.	Ako sa má vykladať pojem „poškodenie majetku“ v zmysle článku 185 ods. 2 smernice 2006/112 (1) a sú pre účely opravy dane odpočítanej pri nadobudnutí majetku relevantné dôvody poškodenia a/alebo podmienky, za ktorých k nemu došlo?

2.	Má sa riadne preukázané zničenie majetku podniku, ku ktorému došlo s jediným cieľom vytvoriť nový, modernejší majetok na rovnaký účel, považovať za faktor určujúci zmenu sumy odpočítanej dane v zmysle článku 185 ods. 1 smernice 2006/112?

3.	Má sa článok 185 ods. 2 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom pripustiť opravu odpočítanej dane pri poškodení majetku v prípadoch, keď pri jeho nadobudnutí nebola uskutočnená nijaká platba alebo bola uskutočnená neúplná platba?

4.

Má sa článok 185 ods. 1 a 2 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká vnútroštátna právna úprava, aká je uvedená v článku 79 ods. 3 ZDDS a v článku 80 ods. 2 bode 1 ZDDS, ktorá stanovuje opravu uplatneného odpočítania dane v prípadoch poškodenia majetku, pri nadobudnutí ktorého bola úplne zaplatená základná suma a z nej vypočítaná daň, a ktorá podmieňuje nevykonanie opravy odpočítanej dane inou podmienkou než uskutočnením platby?

5.

Má sa článok 185 ods. 2 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že vylučuje možnosť opravy odpočítanej dane v prípade odstránenia budov, ktorého jediným cieľom je vytvoriť na ich mieste nové, modernejšie budovy určené na rovnaký účel ako odstránené budovy a budú slúžiť na uskutočňovanie transakcií, ktoré oprávňujú na odpočítanie dane?

---

(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

Žaloba podaná 19. mája 2011 — Európska komisia/Česká republika

(Vec C-241/11)

(2011/C 232/27)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková, N. Yerrell, K.-Ph. Wojcik, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Česká republika tým, že neprijala všetky právne a správne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 8, 9, 13, 15 až 18 a s článkom 20 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (1), čím si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 22 ods. 1 tejto smernice, neprijala opatrenia, ktoré jej vyplývajú z rozsudku vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika, a teda si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

zaviazať Českú republiku, aby Európskej komisii zaplatila na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ — paušálnu sumu vo výške 5 644,80 eura za každý deň omeškania s prijatím opatrení vyplývajúcich z rozsudku vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika, odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci C-343/08, t. j. od 14. januára 2010 — do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci alebo — do dňa prijatia opatrení, ktoré pre Českú republiku vyplývajú z rozsudku vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika, pokiaľ by takýto deň predchádzal dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci, a — penále vo výške 22 364,16 eura za každý deň omeškania s prijatím opatrení vyplývajúcich z rozsudku vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika, odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci do dňa prijatia opatrení, ktoré pre Českú republiku vyplývajú z rozsudku vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika,

—	zaviazať Českú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 14. januára 2010 Súdny dvor vyhlásil rozsudok vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika (2), v ktorom rozhodol, že „Česká republika si tým, že neprijala v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 8, 9, 13, 15 až 18 a článkom 20 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 22 ods. 1 tejto smernice“.

Česká republika doposiaľ Komisiu neinformovala, že prijala právne a správne predpisy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 8, 9, 13, 15 až 18 a s článkom 20 ods. 2 až 4 smernice 2003/41/ES tak, aby si splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 22 ods. 1 smernice 2003/41/ES. Komisia sa teda domnieva, že Česká republika neprijala opatrenia, ktoré vyplývajú z rozsudku vo veci C-343/08. Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal opatrenia, ktoré vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora, môže vec predložiť Súdnemu dvoru a zároveň navrhnúť paušálnu sumu alebo penále, ktoré je dotknutý štát povinný zaplatiť vo výške, ktorú považuje za primeranú okolnostiam. Na základe metódy stanovenej v Oznámení Komisie z 13. decembra 2005 o uplatňovaní článku 228 ES [SEK(2005)1658] Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil zaplatenie príslušnej sumy penále a paušálnej sumy, ako je uvedené v týchto návrhoch.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 235, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 350.

(2)  Zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen Săd Sofia-grad (Bulharsko) 19. mája 2011 — Hristo Byankov/Glaven Sekretar na Ministerstvo na vatreshnite raboti

(Vec C-249/11)

(2011/C 232/28)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen Săd Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Hristo Byankov

Žalovaný: Glaven Sekretar na Ministerstvo na vatrešnite raboti

Prejudiciálne otázky

1.

Vyžaduje zásada lojálnej spolupráce v zmysle článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkami 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s ohľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, aby sa ustanovenie vnútroštátneho práva členského štátu, akým je sporné ustanovenie vo veci samej, v zmysle ktorého je prípustné zrušiť právoplatné správne rozhodnutie na účely ukončenia porušovania základných práv, ktoré bolo konštatované rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom dotknuté právo je ako právo na slobodný pohyb a pobyt štátnych príslušníkov členských štátov uznané taktiež v práve Európskej únie, uplatnilo s ohľadom na výklad Súdneho dvora Európskej únie k ustanoveniam práva Únie upravujúcim obmedzenia výkonu uvedeného práva, ak sa pre ukončenie porušovania práva vyžaduje zrušenie správneho rozhodnutia?

2.

Vyplýva z článku 31 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1) z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 (2) a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), že ak členský štát vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku zaviedol konanie o preskúmanie správneho rozhodnutia, ktorým boli obmedzené práva vyplývajúce z článku 4 ods. 1 tejto smernice, potom je príslušný správny orgán na návrh adresáta tohto správneho rozhodnutia povinný toto rozhodnutie preskúmať a posúdiť jeho zákonnosť s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa výkladu príslušných ustanovení práva Únie, ktoré upravujú podmienky a obmedzenia výkonu tohto práva, aby sa tak zabezpečilo, že uložené obmedzenie práva nie je v čase vydania rozhodnutia o preskúmaní neprimerané, ak správne rozhodnutie ukladajúce obmedzenia už nadobudlo právoplatnosť?

3.

Možno podľa ustanovení článku 52 ods. 1 druhej vety Charty základných práv Európskej únie, resp. článku 27 ods. 1 smernice 2004/38 v súvislosti s prebiehajúcim konaním o výkone rozhodnutia na vymoženie pohľadávky, bez ohľadu na právom Únie predpokladanú možnosť vymoženia tejto pohľadávky orgánom iného členského štátu, uplatniť taký vnútroštátny právny predpis, ktorý ukladá obmedzenie slobody pohybu štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie v rámci Európskej únie iba z dôvodu existencie určitého dlhu voči súkromnej osobe, a síce obchodnej spoločnosti, ktorý prekračuje rámec sumy stanovenej zákonom a nie je zabezpečený?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 257 s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15.)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Legfelsőbb Bíróság (Maďarsko) 25. mája 2011 — Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Rendőrkapitányság Záhony Határrendészeti Kirendeltsége/Oskar Shomodi

(Vec C-254/11)

(2011/C 232/29)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Legfelsőbb Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Oskar Shomodi

Žalovaný: Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Rendőrkapitányság Záhony Határrendészeti Kirendeltsége

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 (1) z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru (ďalej len „nariadenie č. 1931/2006“), ktorý stanovuje, že maximálna povolená dĺžka každého neprerušeného pobytu neprekročí tri mesiace — najmä vzhľadom na článok 2 písm. a) a článok 3 bod 3 uvedeného nariadenia — vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie umožňuje opakované vstupy a výstupy a stanovuje maximálnu dĺžku neprerušeného pobytu tri mesiace, a to na základe dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami uzatvorených podľa článku 13, pričom pred uplynutím trojmesačného pobytu obyvateľ pohraničnej oblasti, ktorý je držiteľom povolenia na malý pohraničný styk, môže prerušiť plynutie neprerušeného pobytu a keď znovu prekročí hranicu môže opätovne získať právo na trojmesačný neprerušený pobyt?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno sa domnievať, že neprerušený pobyt v zmysle článku 5 nariadenia č. 1931/2006 sa preruší, keď sa vstup i výstup uskutoční v ten istý deň resp. v dvoch po sebe idúcich dňoch?

3.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku, aký časový interval je potrebný alebo aké ďalšie určujúce kritérium treba vziať do úvahy, aby bolo možné konštatovať, že v zmysle článku 5 nariadenia č. 1931/2006 došlo k prerušeniu plynutia neprerušeného pobytu?

4.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku možno ustanovenie uvedené v článku 5 nariadenia č. 1931/2006, ktoré stanovuje dĺžku neprerušeného pobytu najviac tri mesiace, chápať v tom zmysle, že treba sčítať jednotlivé pobyty počas opakovaných vstupov a výstupov a ak podľa článku 20 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), a podľa všetkých ostatných právnych predpisov týkajúcich sa Schengenského priestoru bude súčet vyšší než deväťdesiattri dní (tri mesiace), na základe povolenia na malý pohraničný styk nevzniká právo na ďalší pobyt v rámci obdobia šiestich mesiacov, ktoré začalo plynúť odo dňa prvého vstupu?

5.	V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, majú sa v rámci celkového súčtu zohľadniť opakované vstupy a výstupy v rámci jedného dňa, ako aj jeden vstup a výstup v rámci toho istého dňa, a akú metódu treba pri výpočte uplatniť?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru (Ú. v. EÚ L 405, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofia-grad (Bulharsko) 26. mája 2011 — Kremikovci AD/Ministar na ikonomikata, energetikata i turizma i zamestnik-ministar na ikonomikata, energetikata i turizma

(Vec C-262/11)

(2011/C 232/30)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Kremikovci AD

Žalovaný: Ministar na ikonomikata, energetikata i turizma i zamestnik-ministar na ikonomikata, energetikata i turizma

Prejudiciálne otázky

1.

Je možné uplatniť ustanovenia Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, predovšetkým rozhodnutia Asociačnej rady EÚ — Bulharsko, na štátnu pomoc, ktorá bola poskytnutá pred pristúpením Bulharskej republiky k Európskej únii v súlade s ustanoveniami Európskej dohody, najmä článkom 9 ods. 4 jej protokolu č. 2, ak k posúdeniu nezlučiteľnosti štátnej pomoci poskytnutej takýmto spôsobom došlo až po pristúpení Bulharska k Európskej únii? V prípade kladnej odpovede na túto otázku je potrebný výklad nasledujúcej otázky: a) Má sa článok 3 ods. 2 Dodatkového protokolu k Európskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, týkajúci sa predĺženia obdobia upraveného v článku 9 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode vykladať v tom zmysle, že len Európska komisia môže rozhodnúť o tom, či boli program a plány reštrukturalizácie podľa článku 2 Dodatkového protokolu realizované v plnej miere a či sú v súlade s požiadavkami článku 9 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode? V prípade zápornej odpovede na túto otázku je potrebný výklad nasledujúcej otázky: b) Má sa článok 3 ods. 3 Dodatkového protokolu k Európskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej, týkajúci sa predĺženia obdobia upraveného v článku 9 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode vykladať v tom zmysle, že príslušný vnútroštátny orgán Bulharskej republiky má právo vydať rozhodnutie o vymáhaní štátnej pomoci, ktorá nespĺňa požiadavky článku 9 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode? Ak Súdny dvor odpovie na túto otázku záporne, treba požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky:

2.

Má sa ustanovenie bodu 1 časti prílohy V Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, ktorá sa týka politiky hospodárskej súťaže, vykladať v tom zmysle, že sporná štátna pomoc predstavuje „novú pomoc“ v zmysle bodu 1 ods. 2 tejto prílohy? Ak áno, majú sa v takom prípade na uvedenú „novú pomoc“ uplatniť ustanovenia článkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ (články 87 ES a 88 ES) o štátnej pomoci, ako aj ustanovenia nariadenia č. 659/1999 (1)? a) V prípade zápornej odpovede na uvedenú otázku je nutné odpovedať na túto otázku: Majú sa ustanovenia bodu 1 prílohy V Aktu o pristúpení vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány nemôžu prikročiť k vymáhaniu štátnej pomoci, akou je štátna pomoc, o akú ide v konaní vo veci samej, kým Komisia nevydá rozhodnutie, na základe ktorého vyhlási spornú štátnu pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom? b) V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: Má sa rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2009 predložené na Varchoven administrativen săd považovať vo vzťahu k neoprávnene poskytnutej pomoci za záporné rozhodnutie v zmysle článku 14 nariadenia č. 659/1999?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.

Žaloba podaná 31. mája 2011 — Európska komisia/Česká republika

(Vec C-269/11)

(2011/C 232/31)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Lozano Palacios, M. Šimerdová, splnomocnené zástupkyne)

Žalovaná: Česká republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Česká republika si tým, že umožňuje, aby cestovné kancelárie uplatňovali podľa § 89 zákona č. 235/2004 Sb., o dani z přidané hodnoty, osobitnú úpravu týkajúcu sa cestovných kancelárií na poskytovanie cestovných služieb osobám, ktoré nie sú cestujúcimi, porušila povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z článkov 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

—	zaviazať Českú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V Českej republike sa osobitná úprava DPH týkajúca sa cestovných kancelárií, ktorá je uvedená v článkoch 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES, používa nielen na plnenia, ktoré cestovné kancelárie poskytujú cestujúcim, ale tiež na plnenia, ktoré poskytujú osobám, ktoré nie sú cestujúcimi. Osobitná úprava sa v Českej republike uplatní v súlade s § 89 zákona č. 235/2004 Sb., o dani z přidané hodnoty, aj v prípade, keď je cestovná služba poskytovaná právnickej osobe, ktorá túto službu ďalej predáva iným cestovným kanceláriám. To je podľa názoru Komisie v rozpore s článkami 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES, ktoré vyžadujú, aby sa osobitná úprava týkajúca sa cestovných kancelárií uplatnila len v prípade, keď sa cestovná služba poskytuje cestujúcemu. Znenie článkov 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES, ako aj účel, ktorý tieto ustanovenia sledujú, podporujú postoj Komisie.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) (Grécko) 31. mája 2011 — Techniko Epimelitirio Ellados (TEE) a i./Ypourgoi Esoterikon, Dimosias Dioikisis kai Apokentrosis; Metaforon kai Epikoinonion; Oikonomias kai Oikonomikon

(Vec C-271/11)

(2011/C 232/32)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Techniko Epimelitirio Ellados (TEE), Syllogos Ellinon Diplomatouchon Aeronafpigon Michanikon (SEA), Alexandros Tsiapas, Antonios Oikonomopoulos, Apostolos Batategas, Vasileios Kouloukis, Georgios Oikonomopoulos, Ilias Iliadis, Ioannis Tertigkas, Panellinios Syllogos Aerolimenikon Ypiresias Politikis Aeroporias, Eleni Theodoridou, Ioannis Karnesiotis, Alexandra Efthimiou, Eleni Saatsaki

Žalovaní: Ypourgoi Esoterikon, Dimosias Dioikisis kai Apokentrosis; Metaforon kai Epikoinonion; Oikonomias kai Oikonomikon (ministri vnútra, verejnej správy a decentralizácie, dopravy a komunikácií, hospodárstva a financií)

Prejudiciálne otázky

1.

Môže vnútroštátny zákonodarca, v súlade s článkom 2 nariadenia č. 2042/2003 v spojení s ustanovením M.B.902 písm. b) bodu 1 podčasti I oddielu B prílohy I uvedeného nariadenia a v zmysle ustanovenia AMC M.B.102 písm. c) bod 1 (odseky 1.1 až 1.4, 1.6 a 1.7) podčasti A oddielu B prílohy I rozhodnutia EASA č. 2003/19/RM/28.11.2003 o prijateľných prostriedkoch preukázania zhody prijatého na základe nariadenia č. 2042/2003 rozdeliť pri stanovení dodatočných opatrení na vykonanie uvedeného nariadenia činnosť inšpekcie lietadiel týkajúcu sa osvedčenia o zhode s platnými kritériami letovej spôsobilosti do viacerých špecifických inšpekčných kategórií, z ktorých každá zodpovedá za kontrolu letovej spôsobilosti len pre určitý sektor? Je v súlade predovšetkým s nariadením č. 2042/2003 také ustanovenie vnútroštátneho práva ako to, o ktoré ide v predmetnej veci, na základe ktorého boli zriadené funkcie inšpektorov pre letovú spôsobilosť (Airworthiness and Avionics Inspectors), inšpektorov pre letovú prevádzku (Flight Operations Inspectors), inšpektorov pre bezpečnosť kabíny pre cestujúcich (Cabin Safety Inspectors) a inšpektorov pre diplomy špecializácie a licencie (Licensing Inspectors)?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa ustanovenie článku M.B.902 písm. b) bodu 1 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vykladať v tom zmysle, že každý člen personálu, ktorému sú zverené úlohy inšpekcie letovej spôsobilosti lietadiel v rámci jedného z určených sektorov, musí mať päťročnú prax vo všetkých oblastiach zameraných na zabezpečenie zachovania letovej spôsobilosti lietadiel, alebo je postačujúca päťročná prax týkajúca sa osobitných úloh, ktoré mu boli zverené, a špecializácie, ktorú získal?

3.

Pokiaľ odpoveď na uvedenú otázku znie, že je postačujúce, ak má inšpekčný personál päťročnú prax týkajúcu sa osobitných úloh, ktoré mu boli zverené, je v súlade ustanovením M.B.902 písm. b) bodu 1 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003, podľa ktorého inšpekčný personál musí mať „aspoň päťročnú prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti“, také ustanovenie vnútroštátneho práva ako to, o ktoré ide v predmetnej veci, na základe ktorého inšpektori pre letovú spôsobilosť (Airworthiness and Avionics Inspectors), ktorí zodpovedajú za dohľad nad letovými prístrojmi a za ich kontrolu, schvaľovanie organizácií zodpovedných za údržbu a prevádzkovateľov lietadiel, v súlade s inštrukciami manuálu ICAO dok. 9760, musia mať aspoň päťročnú prax v dielni na údržbu lietadiel a práce pri ich údržbe?

4.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, je v súlade s nariadením č. 2042/2003 také ustanovenie vnútroštátneho práva ako to, o ktoré ide v predmetnej veci, ktoré stavia na rovnakú úroveň držiteľov preukazu spôsobilosti technika údržby lietadiel podľa časti 66 (príloha III) uvedeného nariadenia a držiteľov diplomu vysokoškolského štúdia v oblasti leteckej dopravy, pričom stanovuje pre obe skupiny povinnosť vykonávať prax v dielni na údržbu lietadiel, aby mohli získať certifikát inšpektora pre letovú spôsobilosť?

5.

Zahŕňa sa do päťročnej praxe v oblasti zachovania letovej spôsobilosti prax nadobudnutá počas štúdia ukončeného akademickým titulom, v súlade s ustanovením M.B.902 písm. b) bodu 1 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003 a v zmysle ustanovenia AMC M.B.102 písm. c) bod 1 odseky 1.4 a 1.5 podčasti A oddielu B prílohy I rozhodnutia EASA č. 2003/19/RM/28.11.2003 o prijateľných prostriedkoch preukázania zhody prijatého na základe nariadenia č. 2042/2003, alebo sa započíta iba prax nadobudnutá pracovnými skúsenosťami, bez ohľadu na štúdium, ako aj jeho ukončenie a získanie príslušného akademického titulu?

6.	Rozumie sa päťročnou praxou v oblasti zachovania letovej spôsobilosti podľa uvedeného ustanovenia nariadenia č. 2042/2003 aj prax nadobudnutá prípadným vykonávaním úloh kontroly pre letovú spôsobilosť lietadiel v minulosti a predtým, ako nadobudlo platnosť uvedené nariadenie?

7.

Je v zmysle ustanovenia M.B.902 písm. b) bodu 2 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003 potrebné na to, aby bol držiteľ preukazu spôsobilosti technika údržby lietadiel podľa časti 66 (príloha III) nariadenia č. 2042/2003 menovaný do funkcie inšpektora, získanie dodatočného výcviku v oblastiach týkajúcich sa letovej spôsobilosti lietadiel pred vymenovaním do funkcie, alebo je postačujúce, ak získa dodatočný výcvik po počiatočnom výberovom konaní, ale ešte pred nástupom do funkcie inšpektora?

8.

Je v zmysle ustanovenia M.B.902 písm. b) bodu 3 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003, ktoré stanovuje, že revízny personál musí nevyhnutne mať „oficiálny leteckotechnický výcvik týkajúci sa údržby“, možné považovať za odbornú prípravu taký systém odbornej prípravy stanovený vnútroštátnym zákonodarcom, ktorý obsahuje tieto charakteristické prvky: i) odborná príprava sa poskytuje po počiatočnom výberovom konaní na funkciu inšpektorov len na základe formálnych požiadaviek; ii) uvedená odborná príprava sa nelíši v závislosti od formálnych požiadaviek osôb vybraných v počiatočnom výberovom konaní na funkciu inšpektorov, a iii) v rámci tohto systému odbornej prípravy nie sú upravené postupy a kritériá hodnotenia účastníkov ani záverečná skúška na overenie ich vhodnosti po tom, ako ukončili samotný proces odbornej prípravy?

9.

Predstavuje hierarchické postavenie v zmysle ustanovenia M.B.902 písm. b) bodu 4 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003, ktoré stanovuje, že inšpekčný personál má mať „postavenie s primeranou zodpovednosťou“, základnú podmienku pre certifikáciu inšpektorov v tom zmysle, že v priebehu predchádzajúcej činnosti je potrebný postup na vyššiu funkciu, alebo sa má uvedené ustanovenie nariadenia č. 2042/2003 vykladať v zmysle ustanovenia AMC M.B.102 písm. b) bod 3 podčasti A oddielu B prílohy I rozhodnutia EASA č. 2003/19/RM/28.11.2003 tak, že po počiatočnom výberovom konaní na funkciu inšpektorov je potrebné vybranú osobu zaradiť na takú funkciu v orgáne príslušnom na revíziu navigácie lietadiel, ktorá zahŕňa právo podpisovať sa v mene uvedeného orgánu?

10.

Pokiaľ sa má uvedené ustanovenie M.B.902 písm. b) bodu 4 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia vykladať v druhom uvedenom zmysle, môže spĺňať podmienku uloženú nariadením také ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že k certifikácii inšpektora dôjde pri ukončení jeho teoretickej a praktickej odbornej prípravy, pričom od tohto okamihu môže vykonávať revízie letovej spôsobilosti lietadiel a samostatne podpisovať dokumenty týkajúce sa revízie a zaväzovať príslušný orgán?

11.

Pokiaľ sa má uvedené ustanovenie M.B.902 písm. b) bodu 4 podčasti I oddielu B prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vykladať v druhom uvedenom zmysle, je v súlade také ustanovenie vnútroštátneho práva ako to, o ktoré ide v predmetnej veci, podľa ktorého je požiadavka „predchádzajúceho postúpenia na vyššiu funkciu a prevzatia zodpovednosti za dielňu na údržbu lietadiel“ pre personál vybraný v počiatočnom výberovom konaní na funkciu inšpektora pre letovú spôsobilosť iba otázkou voľby?

12.

Bol vnútroštátny zákonodarca v zmysle nariadenia č. 2042/2003, ktoré nestanovuje, za akých podmienok má osoba, ktorá vykonávala pred nadobudnutím jeho platnosti úlohy inšpektora pri kontrole letovej spôsobilosti lietadiel, právo pokračovať vo výkone svojich úloh aj po nadobudnutí platnosti uvedeného nariadenia, povinný stanoviť, že ten, kto vykonával uvedené úlohy v čase nadobudnutia platnosti uvedeného nariadenia (prípadne skôr), by mal automaticky získať novú certifikáciu inšpektora bez povinnosti podrobiť sa postupu výberového konania a hodnotenia, alebo sa má nariadenie č. 2042/2003, ktoré je zamerané na zlepšovanie bezpečnosti prevádzkovateľov lietadiel a nie na potvrdzovanie zamestnaneckých práv pracovníkov orgánov členských štátov príslušných na vykonávanie revízie letovej spôsobilosti lietadiel, vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú jednoducho možnosť, ak to uznajú za vhodné, pokračovať v zamestnávaní osôb, ktoré vykonávali funkciu inšpektorov pre revíziu letovej spôsobilosti lietadiel pred nadobudnutím platnosti uvedeného nariadenia, aj vtedy, ak tieto osoby nespĺňajú požiadavky stanovené uvedeným nariadením, ako to stanovuje aj ustanovenie AMC M.B.102 písm. b) bod 4 podčasti A oddielu B prílohy I rozhodnutia EASA č. 2003/19/RM/28.11.2003?

13.

Pokiaľ sa uzná, že v zmysle nariadenia č. 2042/2003 sú členské štáty povinné automaticky vydať nové certifikácie inšpektorov bez výberového konania osobám, ktoré vykonávali tieto úlohy pred nadobudnutím platnosti uvedeného nariadenia, je v súlade s uvedeným nariadením také ustanovenie vnútroštátneho práva ako to, o ktoré ide v predmetnej veci, ktoré stanovuje, že na opätovné získanie certifikácie inšpektorov by tieto osoby museli skutočne vykonávať úlohy inšpektora nie v čase nadobudnutia platnosti uvedeného nariadenia, ale až od okamihu nasledujúceho po nadobudnutí platnosti predmetného ustanovenia vnútroštátneho práva?

Žaloba podaná 9. júna 2011 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-293/11)

(2011/C 232/33)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a C. Soulay)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Helénska republika si tým, že uplatnila osobitnú úpravu cestovných kancelárií v oblasti DPH v prípadoch predaja cestovných služieb osobe, ktorá nie je cestujúcim, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú podľa článkov 306 až 310 smernice 2006/112/ES (1),

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V súlade so znením smernice vo viacerých jazykoch sa úprava týkajúca sa cestovných kancelárií uplatní len na služby poskytované priamo cestujúcim. Aj anglická verzia, ktorá na jednom mieste používa výraz „zákazník“ („customer“) by nemala zmysel, ak by sa výlučne nevzťahovala na cestujúcich. Rovnaký záver vyplýva zo vzájomného výkladu súvisiacich ustanovení (systematický argument). Historický výklad vedie tiež k rovnakému záveru, keďže smernica o DPH len kodifikovala šiestu smernicu bez toho, aby zmenila jej obsah. Pokiaľ ide o teleologický výklad, dôležité je to, aby sa nepovolilo dvojité zdanenie cestovných kancelárií v určitých členských štátoch (s vylúčením odpočtov v prípade širokého uplatnenia úpravy týkajúcej sa cestovných kancelárií). Členský štát nemôže individuálne napraviť akúkoľvek nezrovnalosť smernice v prípade, ak nedôjde k úradnej zmene jej znenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006.

Žaloba podaná 10. júna 2011 — Talianska republika/Rada Európskej únie

(Vec C-295/11)

(2011/C 232/34)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca, a S. Fiorentino, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Rady z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (2011/167/EÚ (1)),

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza štyri žalobné dôvody.

Ako prvý žalobný dôvod uvádza, že konanie o posilnenej spolupráci povolené Radou presahovalo hranice stanovené článkom 20 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ, podľa ktorého sa toto konanie uplatní iba v oblasti, v ktorej nemá Únia výlučné právomoci. Únia však má na vytvorenie „európskych právnych titulov“ výlučnú právomoc, ktorá má právny základ v článku 118 ZFEÚ.

Po druhé Talianska republika uvádza, že povolanie posilnenej spolupráce vytvára v prejednávanej veci opačné účinky, alebo v každom prípade nie je v súlade s cieľmi sledovanými zavedením tohto konania do Zmluvy. V rozsahu, v akom je toto povolenie v rozpore ak nie so znením, tak s cieľom článku 118 ZFEÚ, porušuje článok 326 ods. 1 ZFEÚ v časti, v akej musí posilnená spolupráca dodržiavať zmluvy a právo Únie.

Po tretie Talianska republika uvádza, že rozhodnutie o povolení bolo prijaté bez toho, aby sa vykonalo dostatočné preskúmanie potreby tzv. last resort a bez jej skutočného odôvodnenia.

Nakoniec rozhodnutie o povolení porušuje článok 326 ZFEÚ v rozsahu, v akom zasahuje do vnútorného trhu, keď zavádza prekážku pohybu medzi členskými štátmi a diskrimináciu medzi podnikmi, čím skresľuje hospodársku súťaž. Toto rozhodnutie okrem toho neprispieva k posilneniu procesu integrácie Únie, čím porušuje článok 20 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 76, s. 53.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Varna (Bulharsko) 14. júna 2011 — Dobrudžianska petrolna kompania AD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ — Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(Vec C-298/11)

(2011/C 232/35)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Varna

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dobrudžianska petrolna kompania AD

Žalovaný: Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ — Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 80 ods. 1 písm. a) a b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) vykladať v tom zmysle, že ak je pri dodaniach medzi prepojenými osobami protihodnota nižšia ako trhová cena, základom dane je trhová cena úkonu len vtedy, ak dodávateľ alebo kupujúci nemá plné právo na odpočítanie dane, ktorá pripadá na kúpu alebo výrobu tovarov tvoriacich predmet dodania?

2.

Má sa článok 80 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ využil právo na plné odpočítanie dane za tovary a služby, ktoré sú následne predmetom dodania medzi prepojenými osobami za nižšiu ako trhovú cenu, a toto právo na odpočítanie dane nebolo odôvodnené podľa článkov 173 až 177 smernice ani oslobodené od dane v zmysle článkov 132, 135, 136, 371, 375, 376 a 377, článku 378 ods. 2, článku 379 ods. 2 a článkov 380 až 390 smernice, členský štát nesmie prijať opatrenia, podľa ktorých je ako základ dane stanovená výlučne trhová cena?

3.

Má sa článok 80 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že ak kupujúci využil právo na plné odpočítanie dane za tovary a služby, ktoré sú následne predmetom dodania medzi prepojenými osobami za nižšiu ako trhovú cenu, a toto právo na odpočítanie dane nebolo odôvodnené podľa článkov 173 až 177 smernice, členský štát nesmie prijať opatrenia, podľa ktorých je ako základ dane stanovená výlučne trhová cena?

4.	Sú v článku 80 ods. 1 smernice 2006/112 prípady tvoriace podmienky, pri ktorých splnení smie členský štát prijať opatrenia, podľa ktorých je základom dane pri dodaniach trhová cena úkonu, vymenované taxatívnym spôsobom?

5.	Je vnútroštátna právna úprava, aká sa nachádza v článku 27 ods. 3 bode 1 Zakon za danăk vărchu dobavenata stojnost (zákon o dani z pridanej hodnoty), prípustná za iných okolností, než sú vymenované v článku 80 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2006/112?

6.	Má v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ustanovenie článku 80 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2006/112 priamy účinok a smie ho vnútroštátny súd priamo uplatniť?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 20. mája 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Innsbruck — Rakúsko) — Pensionsversicherungsanstalt/Andrea Schwab

(Vec C-547/09) (1)

(2011/C 232/36)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 100, 17.4.2010.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2011 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-341/10) (1)

(2011/C 232/37)

Jazyk konania: poľština

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 260, 25.9.2010.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 20. mája 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judicial de Vieira do Minho — Portugalsko) — Manuel Afonso Esteves/Axa — Seguros de Portugal SA

(Vec C-437/10) (1)

(2011/C 232/38)

Jazyk konania: portugalčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 317, 20.11.2010.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 7. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tribunal de première instance de Namur — Belgicko) — Rémi Paquot (C-622/10), Adrien Daxhelet (C-623/10)/Belgické kráľovstvo — SFP Finances

(Spojené veci C-622/10 a C-623/10) (1)

(2011/C 232/39)

Jazyk konania: francúzština

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz vecí.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 80, 12.3.2011.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. mája 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Minister van Financiën/G. in ’t Veld

(Vec C-110/11) (1)

(2011/C 232/40)

Jazyk konania: holandčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 160, 28.5.2011.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — Oetker Nahrungsmittel/ÚHVT — Bonfait (Buonfatti)

(Vec T-471/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Buonfatti - Skoršia slovná ochranná známka Beneluxu Bonfait - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dr. August Oetker Nahrungsmittel KG (Bielefeld, Nemecko) (v zastúpení: F. Graf von Stosch, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: R. Manea, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Bonfait BV (Denekamp, Holandsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 2. októbra 2009 (vec R 340/2007-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Bonfait BV a Dr. August Oetker Nahrungsmittel KG

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 2. októbra 2009 (vec R 340/2007-4) sa zrušuje.

2.	ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Dr. August Oetker Nahrungsmittel KG.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER)

(Vec T-475/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/42)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 500/2008-4) z 24. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2009 (vec R 500/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER)

(Vec T-476/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/43)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1006/2008-4) z 24. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2009 (vec R 1006/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER)

(Vec T-477/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/44)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1008/2008-4) z 24. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2009 (vec R 1008/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER)

(Vec T-478/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/45)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1009/2008-4) z 24. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2009 (vec R 1009/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER Garden)

(Vec T-479/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/46)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1044/2008-4) z 24. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2009 (vec R 1044/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER)

(Vec T-480/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/47)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1045/2008-4) z 28. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. septembra 2009 (vec R 1045/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (maxi BRICO CENTER)

(Vec T-481/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/48)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1046/2008-4) z 28. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. septembra 2009 (vec R 1046/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (BRICO CENTER Città)

(Vec T-482/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/49)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1047/2008-4) z 28. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. septembra 2009 (vec R 1047/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ATB Norte/ÚHVT — Bricocenter Italia (Affiliato BRICO CENTER)

(Vec T-483/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o námietke - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BRICO CENTER - Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva ATB CENTROS DE BRICOLAGE Brico Centro a CENTROS DE BRICOLAGE BricoCentro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)

(2011/C 232/50)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATB Norte, SL (Burgos, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne P. López Ronda, G. Macias Bonilla, H. Curtis-Oliver a G. Marín Raigal, neskôr F. Brandolini Kujman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a G. Mannucci, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bricocenter Italia Srl (Rozzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Ghidini, M. Mergati a C. Signorini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (vec R 1048/2008-4) z 28. septembra 2009, týkajúcemu sa námietkového konania medzi ATB Norte, SL a Bricocenter Italia Srl

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. septembra 2009 (vec R 1048/2008-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo odvolaniu Bricocenter Italia Srl podaného na odvolací senát týkajúceho sa „reklamných“ služieb, „riadenia obchodných činností“ a „obchodnej správy“, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Spoločenstva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ATB Norte, SL, Bricocenter Italia a ÚHVT znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu konania na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. júna 2011 — ReValue Immobilienberatung/ÚHVT (ReValue)

(Vec T-487/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva ReValue - Čiastočné zamietnutie zápisu - Absolútny dôvod zmietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 - Povinnosť odôvodnenia - Článok 75 nariadenia č. 207/2009)

(2011/C 232/51)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: ReValue Immobilienberatung GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne S. Fischoeder a M. Schork, neskôr S. Fischoeder, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. októbra 2009 (vec R 531/2009-4) týkajúcemu sa prihlášky obrazového označenia ReValue ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ReValue Immobilienberatung GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 37, 13.2.2010.

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 10. júna 2011 — Eurallumina/Komisia

(Vec T-207/07 R)

(Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Štátna pomoc - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti)

(2011/C 232/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eurallumina SpA (Portoscuso, Taliansko) (v zastúpení: L. Martin Alegi a R. Denton, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: N. Khan a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2007/375/ES zo 7. februára 2007 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, ktoré uplatňujú Francúzsko, Írsko a Taliansko v uvedenom poradí [C 78/2001 (ex NN 22/01), C 79/2001 (ex NN 23/01), C 80/2001 (ex NN 26/01)] (Ú. v. EÚ L 147, s. 29) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Uznesenie Všeobecného súdu z 15. júna 2011 — Ax/Rada

(Vec T-259/10) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Finančná pomoc Únie členskému štátu, ktorý je vystavený závažným hospodárskym a finančným ťažkostiam - Nariadenie stanovujúce podmienky a postup poskytnutia finančnej pomoci Únie - Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ - Neexistencia priamej dotknutosti - Neprípustnosť)

(2011/C 232/53)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Thomas Ax (Neckargemünd, Nemecko) (v zastúpení: J. Baumann, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: T. Middleton, M. Bauer a A. De Gregorio Merino, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: B. Smulders, J.-P. Keppenne, H. Krämer, splnomocnení zástupcovia) a Lotyšská republika (v zastúpení: M. Borkoveca a A. Nikolajeva, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, s. 1)

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	T. Ax znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.

3.	Lotyšská republika a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 234, 28.8.2010.

Odvolanie podané 30. marca 2011: Guido Strack proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 20. januára 2011 vo veci F-132/07, Strack/Komisia

(Vec T-199/11 P)

(2011/C 232/54)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Guido Strack (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil v celom rozsahu rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 20. januára 2011 vo veci F-132/07 a rozhodol v súlade s návrhmi žalobcu v tomto konaní,

—	zrušil uznesenie Súdu pre verejnú službu Európskej únie zo 17. septembra 2009 vo veci F-132/07 v rozsahu, v akom bol zamietnutý návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie,

—	zrušil rozhodnutia Súdu pre verejnú službu Európskej únie, ktorými bola vec F-132/07, ktorá bola pôvodne pridelená prvej komore, dodatočne pridelená druhej komore,

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 23. júla 2007, ako aj doplňujúce implicitné rozhodnutia z 9. augusta 2007 a 11. septembra 2007 a rozhodnutie z 9. novembra 2007 v rozsahu, v ktorom zamietajú návrhy žalobcu z 9. apríla 2007, 11. mája 2007 a 11. októbra 2007 na uverejnenie dokumentov (pri dodržaní všetkých relevantných právnych aspektov, najmä článkov 17, 17a, 19 a 24 služobného poriadku, vrátane prípadných ustanovení v oblasti autorského práva a práva o ochrane údajov) a na podanie trestných oznámení proti (bývalým) komisárom a úradníkom Komisie,

—	zaviazal žalovanú na náhradu škody žalobcovi vo výške najmenej 10 000 eur za nemajetkovú ujmu na zdraví a morálnu ujmu spôsobenú žalobcovi rozhodnutiami, ktoré sa majú zrušiť,

—	zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania,

—	okrem toho žalobca s odkazom na príslušnú ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva požaduje náhradu škody z dôvodu neúmerne dlhej doby konania vo výške najmenej 2 000 eur, ktorej upresnenie ponecháva na úvahu Súdnemu dvoru.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania, odvolateľ uvádza dvadsať odvolacích dôvodov.

—

V odvolacích dôvodoch žalobca okrem iného namieta: nepríslušnosť rozhodovacieho zloženia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutia, nezákonnosť odmietnutia vydať rozsudok pre zmeškanie, nezákonnosť predĺženia lehôt poskytnutých Komisii, skutočnosť, že sa nevykonalo obligatórne spojenie konania s ďalšími konaniami medzi účastníkmi konania, nesprávny popis skutkového stavu v prípravnej správe pre pojednávanie a napadnutom rozsudku, zaujatosť sudcu spravodajcu, porušenie jazykových pravidiel konania pred Súdnym dvorom a diskriminácia odvolateľa na základe jazykových dôvodov, ako aj nepreloženie dokumentov konania.

—

Okrem toho odvolateľ namieta, že sa Súd pre verejnú službu Európskej únie dopustil nesprávneho právneho posúdenia a svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil. Poukazuje okrem iného na nesprávny výklad a uplatnenie článkov 11, 17, 17a, 19, 25 a 99 a nasl. služobného poriadku Európskej únie, článkov 6, 10 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkov 11, 41, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie.

Žaloba podaná 18. mája 2011 — Rakúsko/Komisia

(Vec T-251/11)

(2011/C 232/55)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rakúska republika (v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje:

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2011) 1363 v konečnom znení z 8. marca 2011 o štátnej pomoci č. C 24/2009 poskytnutej Rakúskom pre energeticky náročné podniky podľa zákona o zelenej elektrickej energii,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod: nesprávne uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ — neexistencia štátnej pomoci Podľa názoru žalobkyne nepredstavuje obmedzenie nákladov pre energeticky náročné podniky, ktoré je upravené v § 22 písm. c) rakúskeho zákona o zelenej elektrickej energii, BGBl. I č. 114/2008 (ďalej len „ÖSG“), štátnu pomoc, lebo neboli použité „štátne prostriedky“.

2.

Druhý žalobný dôvod: nesprávne uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ — neexistujúca selektívnosť Podľa názoru žalobkyne neexistuje ani selektívnosť de iure, ani selektívnosť de facto. Ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, že § 22 písm. c) ÖSG vedie k odklonu od referenčného rámca, zdá sa, že tento odklon je odôvodnený logikou a vnútornou štruktúrou systému podpory zelenej elektrickej energie.

3.

Tretí žalobný dôvod: nesprávne uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ — zneužitie právomoci Ak by sa plánované opatrenie aj napriek uvedenému pokladalo za štátnu pomoc, podľa názoru žalobkyne by patrilo do pôsobnosti usmernení Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci na ochranu životného prostredia: v každom prípade treba vyvodiť analógiu medzi oznámeným poskytnutím kompenzácie podľa § 22 písm. c) ÖSG a pravidlami pre skúmanie úľav na energetických daniach upravených právom Spoločenstva podľa kapitoly 4 usmernení; systém kompenzácií by sa teda na základe takejto analógie musel schváliť. Okrem analogického uplatnenia usmernení by do úvahy prichádzala aj analógia s článkom 25 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: rozdielne zaobchádzanie Európskej komisie so skutkovými okolnosťami, ktoré sú z hľadiska hospodárskej súťaže rovnaké Podľa názoru žalobkyne sa vynára otázka, z akého dôvodu sa so situáciami, ktoré sú z hľadiska hospodárskej súťaže porovnateľné — v tomto ohľade sa poukazuje na porovnateľnosť ÖSG s nemeckým zákonom o obnoviteľných zdrojoch energie najmä vzhľadom na ekonomické a konkurenčné účinky — zaobchádzalo zjavne rozdielne. Uvedené je zrejme v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania.

Odvolanie podané 26. mája 2011: Európska komisia proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. marca 2011 vo veci F-120/07, Strack/Komisia

(Vec T-268/11 P)

(2011/C 232/56)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Guido Strack (Kolín, Nemecko)

Návrhy

Odvolateľka navrhuje:

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. marca 2011 vo veci F-120/07, Strack/Komisia,

—	zaviazať oboch účastníkov konania znášať vlastné trovy prvostupňového aj tohto odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody.

1.

Prvý odvolací dôvod: Porušenie práva Únie pri výklade článku 4 prílohy V Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“). — Po prvé Súd pre verejnú službu vyložil v rozpore s právom Únie a ustálenou judikatúrou článok 4 ods. 1 služobného poriadku tak, akoby neupravoval nárok na prenos nevyčerpanej dovolenky v prípade dlhotrvajúcej choroby.

2.

Druhý odvolací dôvod: Porušenie práva Únie nesprávnym právnym posúdením rozsahu pôsobnosti a právnych účinkov článku 1 písm. e) ods. 2 služobného poriadku. — Po druhé Súd pre verejnú službu v rozpore s právom Únie a s nedostatočným odôvodnením nesprávne vyložil rozsah pôsobnosti článku 1 písm. e) ods. 2 služobného poriadku tak, že pokiaľ ide o pracovné podmienky týkajúce sa ochrany zdravia, majú inštitúcie všeobecnú povinnosť poskytnúť zamestnancom minimálne štandardy ustanovené smernicami prijatými na základe článku 153 ZFEÚ. Cieľom článku 1 písm. e) ods. 2, ktorý bol zavedený v rámci reformy služobného poriadku v roku 2004, však je len odstránenie medzery v služobnom poriadku spočívajúcej v chýbajúcich technických predpisoch na zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov v sídle inštitúcií (napr. požiarna ochrana, škodlivé látky, ventilácia, ergonómia atď.) V súčasnosti teda služobný poriadok umožňuje, aby sa minimálne technické štandardy uplatnili v smerniciach resp. pri ich prebratí prostredníctvom vnútroštátneho práva. Tento predpis sa však nemôže a nesmie týkať pracovných podmienok, ktoré boli normotvorcom služobného poriadku vyčerpávajúco ustanovené v súvislosti s prenesením dovolenky a náhradou za nevyčerpanú dovolenku. Tým, že Súd pre verejnú službu dospel k takémuto záveru, porušil nielen ustanovenia služobného poriadku a judikatúru Všeobecného súdu, ale aj požiadavku právnej istoty.

3.

Tretí odvolací dôvod: Porušenie procesných pravidiel — Po tretie Súd pre verejnú službu porušil procesné pravidlá, pretože ako prvý žalobný dôvod skúmal ex offo porušenie článku 1 písm. e) ods. 2 služobného poriadku a de facto zrušil platnosť ustanovenia služobného poriadku bez toho, aby bola vznesená námietka nezákonnosti a Rada alebo Parlament Európskej únie mali možnosť vstúpiť do konania.

Odvolanie podané 25. mája 2011:  VE (*1) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. marca 2011 vo veci F-28/10,  VE (*1)/Komisia

(Vec T-274/11 P)

(2011/C 232/57)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: VE (*1) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Ďalší účastník: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok, ktorý 15. marca 2011 vyhlásil druhý senát Súdu pre verejnú službu Európskej únie, oznámený doporučeným listom 15. marca 2011, a ktorým sa zamietla žaloba podaná navrhovateľom 7. mája 2010,

—

zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov konania podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku vrátane nevyhnutných výdavkov vynaložených na toto konanie, najmä nákladov na vytvorenie adresy na doručovanie, nákladov na dopravu a pobyt, ako aj trov právneho zastúpenia podľa článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody.

1.

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 4 prílohy VII štatútu, ako aj na skreslení dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu. Odvolateľ vytýka Súdu pre verejnú službu, že neprihliadol na listiny predložené pod číslami 22, 23, 24 a 25 spisu, keď v bode 31 svojho rozsudku rozhodol, že prítomnosť odvolateľa vo Francúzsku v rokoch 1999 až 2000 nemožno považovať za vôľu odvolateľa premiestniť centrum svojich záujmov do svojej rodnej krajiny, a ďalej, že v bodoch 29, 31 a 33 napadnutého rozsudku posúdil pojem zvyčajné bydlisko nekoherentným spôsobom.

2.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na skreslení dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu a nedostatku odôvodnenia na tom základe, že súd odôvodnil oneskorené zrušenie príspevku za prácu v zahraničí „nedorozumením v súvislosti s miestom, kde odvolateľ zložil maturitnú skúšku“. Odvolateľ vytýka súdu, že neprihliadol na dôkaz č. 15 obsiahnutý v spise, neodpovedal na bod 31 jeho žaloby a dospel tak k zjavne vecne nepresným záverom.

---

(*1)  Údaje odstránené alebo vymazané v rámci zaistenia ochrany osobných dát a/alebo dôvernosti.

Žaloba podaná 27. mája 2011 — TF1/Komisia

(Vec T-275/11)

(2011/C 232/58)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Télévision française 1 (TF1) (Boulogne Billancourt, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	prijal jej žalobu ako prípustnú a dôvodnú,

—

na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania nariadiť v súlade s článkom 64 ods. 3 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby Komisia predložila dokumenty, na základe ktorých dospela k záveru o proporčnom a transparentnom charaktere verejného financovania, a to: správy o plnení článkov 2 a 3 vládneho nariadenia za účtovné roky 2007 a 2008 a návrh správy stanovený v článku 2 za rok 2009, ako aj dôvernú verziu napadnutého rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka zrušenia rozhodnutia Komisie 2011/140/EÚ z 20. júla 2010, ktorým bola štátna pomoc, ktorú francúzske orgány zamýšľajú poskytnúť v prospech France Télévisions vo forme ročnej rozpočtovej dotácie, vyhlásená za nezlúčiteľnú so spoločným trhom.

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade účelového prepojenia medzi novým zdaňovaním, ktoré je súčasťou reformy verejnoprávneho rozhlasu a televízie, a financovaním France Télévisions. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať existenciu záväzného účelového prepojenia medzi zdanením reklamného vysielania a elektronickej komunikácie, na jednej strane, a rozpočtovými dotáciami vyplatenými France Télévisions, na strane druhej, tak z právneho hľadiska, ako aj z hľadiska ekonomického, s prihliadnutím na mechanizmus stanovenia výšky pomoci, daňovej sadzby a jej účinného využitia.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na riziku nadmernej nápravy súvisiacej s mechanizmom financovania France Télévisions. Žalobkyňa Komisii jednak vytýka, že vzhľadom na to, že nemala prístup k viacerým administratívnym dokumentom, nemôže účinne uplatniť svoje právo na podanie opravného prostriedku, a jednak, že vo svojej analýze zákonnosti sporného opatrenia podala nesprávny výklad článku 106 ods. 2 ZFEÚ, keďže nezohľadnila podmienky účinného hospodárstva v rámci poskytovania verejnoprávnych služieb.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nezohľadnení ďalších ustanovení ZFEÚ a sekundárneho práva. Žalobkyňa po prvé tvrdí, že zdanenie elektronickej komunikácie je v rozpore s článkom 110 ZFEÚ, po druhé, že sporné dane sú obmedzovaním slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, pretože koncentrácia osobitných daní v odvetví vysielania a telekomunikácie vážne obmedzuje výkon ich hospodárskej činnosti vo Francúzsku, a po tretie, že sporné opatrenie je v rozpore so smernicou 2002/20 zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby, pretože ukladá daňovú povinnosť prevádzkovateľom elektronických komunikácií, ktorí konajú v rozpore s podmienkami stanovenými smernicou.

Žaloba podaná 31. mája 2011 — Carlotti/Parlament

(Vec T-276/11)

(2011/C 232/59)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Marie-Arlette Carlotti (Marseille, Francúzsko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis, É. Marchal a D. Abreu Caldas, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

určil a rozhodol, že — rozhodnutie prijaté predsedníctvom Európskeho parlamentu 1. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa systém dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov Európskeho parlamentu, je protiprávne, — napadnuté rozhodnutie sa zrušuje, — Európsky parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje k zrušeniu rozhodnutia z 28. marca 2011, ktorým bolo žalobkyni zamietnuté priznanie nároku na doplnkový dôchodok pri dovŕšení veku 60 rokov (od februára 2012), prijatému na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu z 1. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa systém dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov Európskeho parlamentu.

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, ktoré sú založené:

—	na porušení nadobudnutých práv priznaných právnymi aktmi a zásady právnej istoty,

—	na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rozsahu, v akom bol rozhodnutím z 1. apríla 2009 a napadnutým rozhodnutím, a to bez prechodného opatrenia, o tri roky zvýšený vek, v ktorom vzniká nárok na dôchodok,

—	na porušení článku 29 pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov pre poslancov Európskeho parlamentu, ktorý stanovuje, že kvestori a generálny tajomník zabezpečujú výklad a striktné uplatňovanie týchto pravidiel,

—

na zjavne nesprávnom posúdení, ktorým je postihnuté rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 1. apríla 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú pravidlá, ktoré bolo základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie je založené na nedôvodnom posúdení finančnej situácie dôchodkového fondu,

—	na porušení dobrej viery v rámci vykonávania zmlúv a neplatnosti ustanovení prijatých iba na základe vôle strán.

Žaloba podaná 30. mája 2011 — T&L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia

(Vec T-279/11)

(2011/C 232/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: T&L Sugars Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) a Sidul Açúcares, Unipessoal Lda (Santa Iria de Azóia, Portugalsko) (v zastúpení: D. Waelbroeck, lawyer, a D. Slater, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil túto žalobu o neplatnosť podanú na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ proti nariadeniu č. 222/2011, nariadeniu č. 293/2011, nariadeniu č. 302/2001 a nariadeniu č.393/2011, za prípustnú a dôvodnú, a/alebo vyhlásil návrh žalobkýň, ktorým namietajú nezákonnosť dotknutých nariadení za prípustný a dôvodný,

—	zrušil nariadenie č. 222/2011, ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2010/2011,

—	zrušil nariadenie č. 293/2011, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, zamietajú sa ďalšie žiadosti a ukončuje sa obdobie na predkladanie žiadostí pre dostupné množstvá cukru mimo kvóty, ktoré sa majú predať na trhu Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo,

—	zrušil nariadenie č. 302/2011, ktorým sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011, a

—	zrušil nariadenie č. 393/2011, ktorým sa ustanovuje prideľovací koeficient na vydávanie dovozných povolení na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót, na ktoré sa podali žiadosti od 1. do 7. apríla 2011, a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto povolenia,

—	subsidiárne, vyhlásil za prípustný a dôvodný návrh žalobkýň, ktorým namietajú nezákonnosť článku 186 písm. a) a článku 187 nariadenia č. 1234/2007, a vyhlásil tieto ustanovenia za nezákonné, a tiež zrušil napadnuté nariadenia, ktorých priamym alebo nepriamym právnym základom sú tieto ustanovenia,

—

zaviazal Európsku úniu zastúpenú Komisiou na náhradu všetkých škôd, ktoré vznikli žalobkyniam z dôvodu nesplnenia povinností Komisiou, a stanovil výšku náhrady škody vzniknutej žalobkyniam v období od 1. októbra 2009 do 31. marca 2011 na sumu 35 485 746 eur, vrátane škôd, ktoré vznikli žalobkyniam od tohto dátumu, alebo určil akúkoľvek inú sumu zodpovedajúcu škode, ktorá žalobkyniam vznikla alebo vznikne, a ktorú žalobkyne vyčíslia v priebehu tohto konania, najmä v snahe riadne stanoviť škodu, ktorá ešte vznikne,

—

nariadiť zaplatenie úrokov vo výške úrokovej sadzby používanej v dotknutom čase Európskou centrálnou bankou pri hlavných refinančných operáciách plus dva percentuálne body alebo v inej primeranej výške úrokovej sadzby, ktorú stanoví Všeobecný súd, a to zo sumy, ktorá sa má vyplatiť, odo dňa rozhodnutia Všeobecného súdu až do jej skutočného zaplatenia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení nariadenia č. 1234/2007 (1) a neexistencii primeraného právneho základu. Napadnuté nariadenie č. 222/2011 porušujúc nariadenie č. 1234/2007 skutočne zvyšuje kvóty na výrobu cukru priznané domácim výrobcom. Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia nedisponuje takou právomocou a je výslovne poverená znižovať výrobné kvóty. Nariadenie č. 222/2011 však na dosiahnutie rovnakého výsledku, napriek povinnosti Komisie uložiť za nadbytočné množstvá odradzujúci poplatok, stanovuje za nadbytočné množstvá cukru mimo kvóty poplatok nezákonne na 0 EUR. Okrem toho, s cieľom napraviť narušenie trhu spôsobené nedostatočným dovozom, nariadenie č. 222/2011 ani nariadenie č. 302/2011 neberú ohľad na prioritu, ktorú nariadenie č. 1234/2007 právne vyhradilo dovozným opatreniam a rafinériám s celoročnou výrobou.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie. Žalobkyne tvrdia, že napriek chemickej zhodnosti trstinového a repného cukru, napadnuté nariadenia uprednostňujú domácich výrobcov pred dovážajúcimi rafinériami.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality. Cieľom napadnutých nariadení je odstrániť deficit na trhu s cukrom v EÚ spôsobený nedostatkom dovážaného surového trstinového cukru. Namiesto odstránenia problému povolením nevyhnutného dovozu surového trstinového cukru však tieto nariadenia rozšírili možnosť domácej výroby cukru. Sú teda zjavne nevhodné a neprimerané.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery. Žalobkyne uvádzajú, že Komisia ich opakovane uistila o tom, že nezvýši výrobné kvóty na cukor a zachová rovnováhu medzi dotknutými účastníkmi. Napadnuté nariadenia boli však jasne zostavené s cieľom uprednostniť domácu výrobu pred dovážajúcimi rafinériami.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady náležitej starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných. Podľa žalobkýň sa najskôr Komisia napriek opakovaným upozorneniam o narušeniach trhu úplne vyhla svojej povinnosti konať, a následne prijala opatrenia zjavne nevhodné na boj proti týmto narušeniam, čím porušila rovnováhu, ktorú medzi odlišnými trhovými subjektami stanovila Rada.

Žalobkyne uvádzajú tieto dôvody neplatnosti voči nariadeniam č. 222/2011 a č. 302/2011 aj na podporu námietky nezákonnosti uvedených nariadení na základe článku 277 ZFEÚ. Subsidiárne, žalobkyne tiež na základe článku 277 ZFEÚ namietajú nezákonnosť článku 186 písm. a) a článku 187 nariadenia č. 1234/2007, ktoré sú právnym základom napadnutých nariadení.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, s. 1).

Žaloba podaná 7. júna 2011 — Metropolis Inmobiliarias y Restauraciones/ÚHVT — MIP Metro (METROINVEST)

(Vec T-284/11)

(2011/C 232/61)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Metropolis Inmobiliarias y Restauraciones, SL (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: J. Carbonell Callicó, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: MIP Metro Group Intellectual Property GmbH & Co. KG (Düsseldorf, Nemecko)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zmenil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 17. marca 2011 vo veci R 954/2010-1 a vyhovel prihláške slovnej ochrannej známky Spoločenstva „METROINVEST“,

—	subsidiárne a v prípade, že predchádzajúci návrh sa zamietne, zrušil rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 17. marca 2011 vo veci R 954/2010-1,

—	zaviazal žalovaného a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „METROINVEST“ pre služby v triede 36 — prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 7112113.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: prihláška nemeckej obrazovej ochrannej známky č. 30348717 „METRO“ v modrej a žltej farbe pre tovary a služby v triedach 1 až 45; prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva č. 779116 „METRO“ v žltej farbe pre tovary a služby v triedach 1 až 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 6 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa týkajú práva na spravodlivý proces a zákazu diskriminácie a všeobecnej zásady rovného zaobchádzania Spoločenstva. Odvolací senát porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009 z toho dôvodu, že medzi dvoma kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

Odvolanie podané 6. júna 2011: Luigi Marcuccio proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu zo 16. marca 2011 vo veci F-21/10, Marcuccio/Komisia

(Vec T-286/11 P)

(2011/C 232/62)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, avvocato)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a bez výnimky a okrem toho v prvom rade:

—	prijal všetky návrhy predložené v prvostupňovom konaní,

—	uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v rámci rozhodnutia vydaného v prvostupňovom konaní dotknutého odvolaním alebo subsidiárne:

—	vrátil vec Súdu pre verejnú službu v inom zložení, aby rozhodol opäť vo veci o každom z návrhov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich bodoch predmetných návrhov.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania, odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody.

1.

Prvý odvolací dôvod založený na absolútnom nedostatku odôvodnenia „návrhov na náhradu škody.“ — Odvolateľ poukazuje, pokiaľ ide o nedostatok šetrenia a skreslenie skutočností, na nesprávny a neprimeraný charakter výkladu a uplatnenia pravidiel práva vlastných vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie, pojmu povinnosť odôvodnenia, ktorá prislúcha všetkým týmto inštitúciám, ako aj súdu Európskej únie a pojmu protiprávne konanie inštitúcie Európskej únie.

2.

Druhý odvolací dôvod založený na nezákonnosti rozhodnutí súdu prvého stupňa o„trovách a nákladoch konania“. — Odvolateľ v tomto ohľade tvrdí, že odsúdenie jedného z účastníkov konania, aby zaplatil Súdu pre verejnú službu náklady, ktoré mu vznikli podľa článku 94 rokovacieho poriadku, môže byť založené iba na skutočnostiach v úzkom vzťahu s dotknutou vecou a nie na údajnom správaní toho istého účastníka v iných veciach.

Žaloba podaná 9. júna 2011 — Portovesme/Komisia

(Vec T-291/11)

(2011/C 232/63)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Portovesme Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: F. Ciulli, G. Dore, M. Liberati a A. Vinci, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

1.

v zmysle článku 267 ZFEÚ vyhlásil rozhodnutie Európskej komisie z 23. februára 2011 o štátnej pomoci č. C 38/B/2004 (ex NN 58/2004) a č. C 13/2006 (ex N 587/2005), ktorú poskytlo Taliansko okrem iných v prospech žalobcu za nezákonné a teda zrušil ho v celom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý bude považovať za primeraný;

2.	subsidiárne a len v prípade, že návrh uvedený v bode 1 nebude prijatý, prijal a vyhlásil za nezákonné rozhodnutie v časti, v ktorej sa nariaďuje vrátenie pomoci, z dôvodu rozporu so všeobecnou zásadou legitímnej dôvery;

3.	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, pričom žalobca si vyhradzuje možnosť podať samostatnú žalobu o náhradu škody.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza jedenásť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a zásady legitímnej dôvery a na porušení článkov 4, 7, 10 a 14 nariadenia č. 659/1999 (1). Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: rozhodnutie bolo prijaté takmer šesť a pol roka po začiatku konania vo veci formálneho zisťovania.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom a neúplnom vyobrazení normatívneho a regulačného referenčného rámca a na následnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti a nestrannosti. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: rozhodnutie o nezlučiteľnosti sa zakladá na neúplnom a nesprávnom vyobrazení skutkových a právnych okolností, z čoho vyplýva porušenie zásady náležitej starostlivosti a zásady nestrannosti, ktoré mala Komisia pri svojom konaní rešpektovať.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na neprimerane rozdielnom zaobchádzaní medzi spoločnosťou Portovesme a spoločnosťou Alcoa Transformazioni. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: v inom rozhodnutí, ktoré sa týkalo inej spoločnosti Komisia dospela k záveru o zákonnosti režimu, ktorý sa teraz vyhlasuje za nezlučiteľný so spoločným trhom v súvislosti so žalobcom, z čoho vyplýva neprimerane rozdielne zaobchádzanie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na existencii pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: priznaním preferenčnej sadzby žalobcovi Taliansky štát zasiahol s cieľom odstrániť neodôvodnenú výhodu, ako aj zmierniť neprimerané náklady v súvislosti so spotrebou elektrickej energie vyplývajúce z nedostatočného spojenia ostrovnej siete s národnou sieťou. Z toho vyplýva, že podmienky existencie hospodárskej výhody a selektívnosti opatrenia neboli splnené. Okrem toho zásah Cassa Conguaglio (vyrovnávací fond pre sektor elektrickej energie) bol len náhodný, takže dotknuté opatrenie nemohlo byť kvalifikované ako zdroj pripísateľný štátu. Toto opatrenie napokon nemohlo mať nijaký dosah na obchod medzi členskými štátmi, keďže pokiaľ ide o trh so zinkom, obchodné toky vnútri Spoločenstva neexistujú.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnosti východísk napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že pomoc vytvorila na trhu s energiou nerovnováhu, hoci trh, ktorého sa tento režim týka, je trh výroby ťažkých kovov.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na kvalifikácii pomoci ako novej pomoci alebo existujúcej pomoci. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: dotknuté preferenčné zaobchádzanie sa malo kvalifikovať ako existujúca pomoc, ktorá už bola vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe skoršieho rozhodnutia Komisie.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: Komisia nezohľadnila skutočnosť, že dotknuté opatrenie prispelo k rozvoju pretrvávajúcej zamestnanosti v dotknutej oblasti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení článkov 2, 3, 5 a 12 Zmluvy ES a na nesprávnom uplatnení zásady rovnosti a zásady proporcionality pri konaní inštitúcií Spoločenstva. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: napadnuté rozhodnutie nezákonne odmietlo režim pomoci zameraný na odstránenie závažnej diskriminácie medzi talianskymi a európskymi spoločnosťami, ktoré vyrábajú ťažké kovy.

9.	Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 174 ZFEÚ a prílohy D a vyhlásenia č. 30 o ostrovných regiónoch. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: Komisia nezohľadnila štrukturálne a obchodné nedostatky charakteristické pre ostrov.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení procesnej normy [Článok 107 ods. 3 písm. a), b) a c) ZFEÚ] a na nesprávnom uplatnení „Usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci“ z roku 1998, ako aj na nesprávnom uplatnení „Usmernení“ z rokov 2007 až 2013. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: Komisia nedodržala povinnosť riadne overiť zlučiteľnosť pomoci.

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery. Tvrdenia na podporu tohto dôvodu: Komisia nezohľadnila ani skutočnosť, že režim, ktorý sa uplatňuje na žalobcu, už bol vyhlásený za zlučiteľný so spoločným trhom v predchádzajúcom rozhodnutí, ani skutočnosť, že v priebehu 15 rokov, ktoré od prijatia tohto rozhodnutia uplynuli, nevznikla v súvislosti s uvedeným režimom nijaká pochybnosť, pričom tieto okolnosti sú z hľadiska legitímnej dôvery žalobcu relevantné.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

Žaloba podaná 6. júna 2011 — European Dynamics Luxembourg a i./ÚHVT

(Vec T-299/11)

(2011/C 232/64)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: European Dynamics Luxembourg SA (Ettelbrück, Luxembursko), Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) a European Dynamics Belgium SA (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: N. Korogiannakis a M. Dermitzakis, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie ÚHVT, ktorým vybral ponuku žalobkýň, v rámci verejného obstarávania č. AO/021/10 pre „Externé služby poskytovania programového a projektového riadenia a technických konzultácií v oblasti informačných technológií (PMTC)“ ako tretieho zmluvného dodávateľa v rámci kaskádového mechanizmu, a ktoré bolo žalobkyniam doručené 28. marca 2011, a všetky súvisiace rozhodnutia ÚHVT vrátane rozhodnutia o pridelení zákazky prvému a druhému zmluvnému dodávateľovi,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu škody, ktorá žalobkyniam vznikla v dôsledku predmetného postupu verejného obstarávania, vo výške 6 500 000 eur,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu škody, ktorá žalobkyniam vznikla v dôsledku straty príležitosti a poškodenia dobrého mena a vierohodnosti, vo výške 650 000 eur,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania žalobkýň a ďalších trov súvisiacich s týmto konaním aj v prípade zamietnutia tejto žaloby.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 100 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 (1). Žalobkyne uvádzajú predovšetkým porušenie povinnosti odôvodnenia, pretože im nebolo poskytnuté dostatočné odôvodnenie alebo vysvetlenie, a odmietnutie zverejnenia relatívnych výhod úspešných uchádzačov.

2.	Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení špecifikácií verejného obstarávania, pretože počas posudzovania sa prihliadlo na požiadavky, ktoré neboli v týchto špecifikáciách uvedené.

3.	Tretí žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení a neurčitých a neodôvodnených poznámkach hodnotiaceho výboru.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na údajnej diskriminácii uchádzačov, nedodržaní kritérií vylúčenia v prípade úspešných uchádzačov, na porušení článku 93 ods. 1 písm. f), článkov 94 a 96 nariadenia č. 1605/2002 a článkov 133a a 134b nariadenia č. 2342/2002 (2), ako aj na porušení zásady riadnej správy vecí verejných. Podľa žalobkýň mal byť druhý úspešný uchádzač vylúčený.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(2)  Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).

Žaloba podaná 8. júna 2011 — Italmobiliare/Komisia

(Vec T-305/11)

(2011/C 232/65)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Italmobiliare SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, F. Moretti, L. Nascimbene, G. Rizza a M. Piergiovanni, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil v plnom rozsahu alebo čiastočne napadnuté rozhodnutie,

—	uložil Komisii nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom označení adresáta napadnutého rozhodnutia v rozpore s článkom 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003, keďže uvedené rozhodnutie je určené spoločnosti Italmobiliare, ktorá je čisto finančným holdingom a nie je okrem toho držiteľom celého základného imania, a nie spoločnosti Italcementi, ktorá zohráva v skupine úlohu spravujúceho holdingu. Komisia rovnako porušila zásadu kontradiktórnosti a zásadu legitímnej dôvery v rozsahu, v akom označila žalobkyňu ako adresáta napadnutého rozhodnutia, zatiaľ čo sa táto spoločnosť vôbec nepodieľala na vyšetrovaní, ktoré sa vedie doteraz. Žalobkyňa nakoniec uvádza porušenie zásady zákazu diskriminácie, keďže Italmobiliare je jediný čisto finančný holding zahrnutý v konaní.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia začala vyšetrovanie a prijala záväzné rozhodnutie bez toho, aby na to bola oprávnená.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Po prvé uvedené tvrdenia nie sú primerané k dosiahnutiu sledovaných cieľov, keďže Komisia v rámci vyšetrovania, ktoré nie je založené na osobitných údajoch, a teda nemá stanovený cieľ, uviedla článok 18 nariadenia č. 1/2003, aby získala skutočnosti, ktoré mala získať prostredníctvom vyšetrovania v jednotlivých odvetviach v súlade s článkom 17 nariadenia č. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie okrem toho nebralo správne do úvahy potreby vyšetrovania a ujmu spôsobenú dotknutým jednotlivcom, keďže Komisia bezdôvodne uložila žalobkyni neproporčnú a nelogickú povinnosť získať, spísať a predložiť informácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 296 ZFEÚ. Komisia v napadnutom akte neuviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla využiť osobitný právny inštrument v podobe rozhodnutia prijatého podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Napadnutý akt rovnako neobsahuje odôvodnenie pokiaľ ide o predmet a účel žiadosti o informácie, ako aj povahu informácií požadovaných v prebiehajúcom vyšetrovaní. Porušenie povinnosti odôvodnenia predstavuje porušenie podstatných náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a porušenie práv na obranu žalobkyne.

5.

Piaty žalobný dôvod sa týka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia zásady kontradiktórnosti. Lehota niekoľkých dní uložená Komisiou na predloženie pripomienok k dotazníku priloženému k oznámeniu zo 4. novembra bola zjavne nedostačujúca na to, aby sa právo byť vypočutý mohlo účinne uplatniť. Okrem toho obsah oznámenia zo 4. novembra sa v istom rozsahu odlišuje od obsahu napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že Komisia bránila adresátom v uplatnení ich obrany týkajúcej sa odlišných otázok, ktoré boli následne zahrnuté v konečnom akte. Komisia okrem toho v mnohých ohľadoch pripomienky ignorovala. Vzniknutá kontradiktórnosť bola tak následne anulovaná, čo má dôsledky na právo na obranu a na situáciu žalobkyne v konaní.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, ktoré pozostáva i) z nedostatku koordinácie medzi rôznymi dotazníkmi poslanými za sebou, ktorých predmetom bolo zmena číslovania, reformulácia, metodické zmeny a doplnenia; ii) z výrazného predĺženia dĺžky vyšetrovania nad primerané hranice, ako aj iii) v spôsobe, akým Komisia viedla konanie.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 12. mája 2011 — Missir Mamachi di Lusignano/Komisia

(Vec F-50/09) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Žaloba o náhradu škody - Pravidlo zhody medzi žiadosťou, sťažnosťou a žalobou v oblasti náhrady škody - Kontradiktórna povaha konania - Použitie dôverného dokumentu s označením stupňa utajenia „Restreint UE“ v konaní na súde - Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií - Zodpovednosť za zavinenie - Príčinná súvislosť - Pluralita príčin škôd - Skutok, ktorého sa dopustila tretia osoba - Objektívna zodpovednosť - Povinnosť poskytnúť pomoc - Povinnosť inštitúcie zabezpečiť ochranu svojich zamestnancov - Zavraždenie úradníka a jeho manželky treťou osobou - Strata nádeje na prežitie)

(2011/C 232/66)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Livio Missir Mamachi di Lusignano (Kerkhove-Avelgem, Belgicko) (v zastúpení: F. Di Gianni, R. Antonini a N. Sibona, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. Pignataro, B. Eggers a D. Martin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba smerujúca k uloženiu povinnosti žalovanej zaplatiť peňažnú čiastku z dôvodu náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorú utrpel žalobca z dôvodu zavraždenia jeho syna, bývalého úradníka

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Výňatky z dokumentu z roku 2006 o bezpečnostných normách a kritériách bezpečnosti, ktoré Európska komisia poskytla Súdu pre verejnú službu v priebehu konania, budú bezodkladne zaslané späť Európskej komisii ako dôverná zásielka s označením „stupeň utajenia Restreint UE“.

3.	Európska komisia znáša všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 167, 18.7.2009, s. 27.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) zo 7. júna 2011 — Larue a Seigneur/ECB

(Vec F-84/09) (1)

(Verejná služba - Zamestnanci ECB - Odmena - Všeobecná úprava platov - Nedodržanie metódy výpočtu)

(2011/C 232/67)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Emmanuel Larue a Olivier Seigneur (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: G. Nuvoli a N. Urban, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie výplatných pások za január 2009

Výrok rozsudku

1.	Výplatné pásky Emmanuela Larue a Oliviera Seigneur za január 2009 sa zrušujú.

2.	Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

3.	Európska centrálna banka znáša všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 312, 19.12.2009, s. 44.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 25. mája 2011 — Bombín Bombín/Komisia

(Vec F-22/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Pracovné voľno z osobných dôvodov - Riadna dovolenka - Prenesenie dovolenky - Úradník, ktorý ukončil svoju službu - Finančná náhrada)

(2011/C 232/68)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Luis María Bombín Bombín (Rím, Taliansko) (v zastúpení: R. Pardo Pedernera, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: D. Martin a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba smerujúca k zrušeniu rozhodnutia Komisie, ktorým bolo žalobcovi pri jeho odchode do dôchodku zamietnuté poskytnutie finančnej náhrady za viac než dvanásť dní nevyčerpanej dovolenky

Výrok rozsudku

1.	Žaloba L. M. Bombín Bombína sa zamieta.

2.	L. M. Bombín Bombín znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 148, 5.6.2010, s. 54.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 28. júna 2011 — De Nicola/Európska investičná banka

(Vec F-49/10) (1)

(Verejná služba - Zamestnanci Európskej investičnej banky - Nemocenské poistenie - Odmietnutie prevzatia liečebných nákladov - Návrh na vymenovanie nezávislého lekára - Primeraná lehota)

(2011/C 232/69)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, advokát)

Žalovaná: Európska investičná banka (v zastúpení: T. Gilliams a F. Martin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia žalovanej nenahradiť sedenia laserovej terapie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 14.8.2010, s. 61.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 28. júna 2011 — AS/Komisia

(Vec F-55/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Oznámenie o voľnom pracovnom mieste - Zamietnutie kandidatúry - Záujem na konaní - Práceneschopný úradník - Neoddeliteľnosť rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry a rozhodnutia o vymenovaní - Neexistencia - Rozlišovanie medzi úradníkmi patriacimi do tej istej funkčnej skupiny a držiteľmi tej istej platovej triedy s iným služobným postupom - Zhoda medzi platovou triedou a pracovným miestom)

(2011/C 232/70)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: AS (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: N. Lhoëst, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Verejná služba — Návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamieta zohľadnenie kandidatúry žalobkyne na miesto asistentky v knižnici a zaviazať Komisiu na zaplatenie určitej čiastky žalobkyni ako náhradu za majetkovú a nemajetkovú ujmu

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie z 30. septembra 2009, ktorým Európska komisia zamietla kandidatúru AS sa zrušuje.

2.	Európska komisia je povinná zaplatiť AS sumu vo výške 3 000 eur.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli AS.

5.	AS znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 246, 11.9.2010, s. 43.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) zo 7. júna 2011 — Mantzouratos/Parlament

(Vec F-64/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Povýšenie - Povyšovanie za rok 2009 - Rozhodnutie o nepovýšení - Prípustnosť námietky zákonnosti - Porovnávacie hodnotenie zásluh - Zjavne nesprávne posúdenie)

(2011/C 232/71)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Andreas Mantzouratos (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: V. Montebello-Demogeot a K. Zejdová, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu nepovýšiť žalobcu do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania za rok 2009, ako aj rozhodnutí povýšiť do tejto platovej triedy úradníkov, ktorí majú menej bodov za zásluhy ako žalobca

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 274, 9.10.2010, s. 33.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 12. mája 2011 — AQ/Komisia

(Vec F-66/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Správa o služobnom postupe - Hodnotenie za rok 2009 - Nižšia platová trieda hodnotiteľa ako platová trieda úradníka - Hodnotenie výkonnosti počas časti rozhodujúceho obdobia - Nestanovenie cieľov úradníkovi)

(2011/C 232/72)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AQ (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Massaux, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Berardis-Kayser a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie správy o služobnom postupe za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2008 v rozsahu, v akom bol žalobca zaradený do výkonnostnej triedy III a boli mu pridelené 2 body potrebné na povýšenie

Výrok rozsudku

1.	Správa o služobnom postupe AQ týkajúca sa hodnotenia a povýšenia za rok 2009, ako aj rozhodnutie, ktorým sa AQ udeľujú dva body na povýšenie za rovnaké obdobie, sa zrušujú.

2.	Európska komisia je povinná zaplatiť AQ sumu vo výške 2 000 eur.

3.	Zostávajúce žalobné návrhy sa zamietajú.

4.	Európska komisia znáša všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 23.10.2010. s. 74.

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 28. júna 2011 — Mora Carrasco a i./Parlament

(Vec F-128/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Medziinštitucionálne preloženie počas povyšovania, v rámci ktorého by bol úradník vo svojej pôvodnej inštitúcii povýšený - Inštitúcia príslušná na rozhodnutie o povýšení preloženého úradníka)

(2011/C 232/73)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Aurora Mora Carrasco a i. (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: O. Caisou-Rousseau a J. F. de Wachter, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutí o nepovýšení žalobcov v rámci povyšovania za rok 2009

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania žalobcov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 26.2.2011, s. 35.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 25. mája 2011 — Meierhofer/Komisia

(Vec F-74/07 RENV) (1)

(Verejná služba - Prijímanie do zamestnania - Verejné výberové konanie - Neúspech uchádzača na ústnej skúške - Povinnosť odôvodnenia - Pravidlá riadiace práce výberovej komisie)

(2011/C 232/74)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Stefan Meierhofer (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: H.-G. Schiessl, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie EPSO AD/26/05 z 10. mája 2007 nezapísať žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov uvedeného výberového konania z dôvodu nedostatočného počtu bodov získaných na ústnej skúške

Výrok

1.	Konanie o žalobe S. Meierhofera sa zastavuje v rozsahu, v akom namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia z 19. júna 2007.

2.	Žaloba S. Meierhofera sa vo zvyšnej časti zamieta, sčasti ako zjavne nedôvodná a sčasti ako zjavne neprípustná.

3.	Európska komisia znáša dve tretiny trov, ktoré vznikli žalobcovi v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj svoje vlastné trovy konania vzniknuté v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie a v tomto konaní.

4.	Žalobca znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania vzniknutých v prvostupňovom konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj všetky trovy, ktoré mu vznikli v konaní na Všeobecnom súde Európskej únie a v tomto konaní.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 223, 22.9.2007, s. 21.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 22. júna 2011 — Lebedef/Komisia

(Vec F-33/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Hodnotenie za rok 2005 - Správa o služobnom postupe - Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 43 služobného poriadku - Správa vypracovaná po vyhlásení rozsudku vo veci F-36/07 - Zjavná neprípustnosť)

(2011/C 232/75)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Giorgio Lebedef (Senningerberg, Luxembursko) (v zastúpení: F. Frabetti, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie správy o služobnom postupe žalobcu za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 vyhotovenej po tom, ako bola daná správa zrušená rozsudkom Súdu pre verejnú službu vo veci F-36/07

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	G. Lebedef je povinný nahradiť všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 209, 31.7.2010, s. 53.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 30. júna 2011 — Van Asbroeck/Komisia

(Vec F-88/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Rozhodnutie o zaradení do dočasnej platovej triedy - Žiadosť o preskúmanie - Nová podstatná skutočnosť - Neprítomnosť - Zjavne neprípustná žaloba)

(2011/C 232/76)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Marc Van Asbroeck (Dilbeek, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues, A. Blot a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne G. Berscheid a D. Martin, splnomocnení zástupcovia, neskôr J. Currall a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie z 22. októbra 2008 týkajúceho sa priznania náhrady úradníkom, ktorých sa týkala zmena kategórie pred 1. májom 2004, preradenie žalobcu do platovej triedy D*4/8 so spätnou účinnosťou k 1. máju 2004 a obnovu jeho služobného postupu v súlade s povýšením, ročnou revíziou odmeny a postupom na vyšší stupeň, ktoré sa naň odvtedy vzťahovali

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	M. Van Asbroeck znáša všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 317, 20.11.2010, s. 50.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 29. júna 2011 — Schuerewegen/Parlament

(Vec F-125/10) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Zákaz vstupu na pracovisko - Odňatie služobného preukazu - Odňatie prístupových práv do počítačovej siete - Predchádzajúca administratívna sťažnosť - Elektronický prenos - Skutočné oboznámenie sa administratívy - Omeškanie - Zjavná neprípustnosť)

(2011/C 232/77)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Daniel Schuerewegen (Marienthal, Luxembursko) (v zastúpení: P. Nelissen Grade a G. Leblanc, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: O. Caisou-Rousseau a E. Despotopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia menovacieho orgánu, ktorým bol žalobcovi znemožnený vstup na jeho pracovisko a ktorým mu bol odňatý jeho služobný preukaz, ako aj aktov vydaných v nadväznosti na toto rozhodnutie a náhrada škody

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	D. Schuerewegen znáša všetky trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011, s. 68.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu z 20. mája 2011 — Florentiny/Parlament

(Vec F-90/10) (1)

(2011/C 232/78)

Jazyk konania: francúzština

Predseda prvej komory nariadil výmaz veci v dôsledku urovnania sporu zmierom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 55, 19.2.2011, s. 36.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu z 25. mája 2011 — AL/Parlament

(Vec F-93/10) (1)

(2011/C 232/79)

Jazyk konania: francúzština

Predseda prvej komory nariadil výmaz veci v dôsledku urovnania sporu zmierom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 328, 4.12.2010, s. 61.

Uznesenie Súdu pre verejnú službu z 27. apríla 2011 — AR/Komisia

(Vec F-120/10) (1)

(2011/C 232/80)

Jazyk konania: francúzština

Predseda prvej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 72, 5.3.2011, s. 35.