22.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 216/3

ODPORÚČANIE RADY

z 12. júla 2011,

ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2011, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2011 – 2014

2011/C 216/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)	Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)	Fínsko 6. apríla 2011 predložilo svoj aktualizovaný program stability na roky 2011 – 2014 a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Fínsko na najnižšom bode svetovej hospodárskej krízy zaznamenalo veľmi strmý pokles HDP, keďže fínske hospodárstvo sa tradične spolieha na výsledky vývozu svojich hlavných priemyselných odvetví. V roku 2009 sa zaznamenal pokles HDP vo výške 8,2 %, ktorý bol spôsobený výnimočne strmým poklesom vývozu (20 %-ný pokles objemu) a s ním spojenými vplyvmi straty dôvery na investície. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o približne 2 percentuálne body: z hodnoty 6,4 % pracovnej sily v roku 2008 sa zvýšila na 8,3 % v roku 2010. Fínsko zaznamenalo silné oživenie hospodárstva, pričom HDP vykázal v roku 2010 nárast o 3,1 % udržovaný tak domácim dopytom, ako aj oživením vývozu. Ceny nehnuteľností a objem bytovej výstavby zaznamenali po krátkom poklese v roku 2009 rýchly obrat a dosiahli úrovne spred krízy, čím vznikli isté obavy z nadmernej expanzie trhu s nehnuteľnosťami. Hospodárska kríza spôsobila vo Fínsku celkový deficit verejných financií vo výške 2,5 % HDP v roku 2010 a zadlženosť vo výške 48,5 % HDP.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu stability, je na roky 2011 – 2012 realistický, ale na nasledujúce obdobie je v istej miere príliš priaznivý. Pokiaľ ide o obdobie 2011 – 2012, makroekonomický scenár je v súlade s jarnou predpoveďou útvarov Komisie. Na obdobie 2013 – 2015 sa v programe stability predpokladá rast vo výške približne 2 % HDP, čo mierne prekračuje odhady potenciálneho rastu vo výške 1,5 % a z čoho by teda mohli vyplývať isté riziká poklesu. Cieľom rozpočtovej stratégie je znížiť deficit na 0,9 % HDP v roku 2011 a 0,7 % v roku 2012, odzrkadľujúc cyklické zlepšenie hospodárstva a isté konsolidačné opatrenia, o ktorých už rozhodla predchádzajúca vláda. V aktualizovanom programe stability sa však na obdobie 2013 – 2015 neplánuje žiadna ďalšia fiškálna konsolidácia. Riziká pre rozpočtové ciele sa zdajú byť vyrovnané. Najvýraznejším rizikovým faktorom je celosvetové makroekonomické prostredie, ktoré má už tradične silný vplyv na fínske hospodárstvo spoliehajúce sa na vývoz.

(9)

V poslednej aktualizácii programu stability sa neplánuje využiť predpovedané zlepšenie hospodárskych podmienok na konsolidáciu rozpočtu v strednodobom horizonte. Hoci strednodobý cieľ, ktorý fínske orgány vymedzili ako štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP, sa podľa prognóz v roku 2011 dosiahne, v nasledujúcich rokoch štrukturálne saldo pravdepodobne nedosiahne tento cieľ.

(10)

Podľa posledného posúdenia Komisie riziká týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa zdajú byť stredné. Zatiaľ čo jednou z priorít jednotlivých fínskych vlád bolo prijatie opatrení na pôsobenie proti vplyvom starnutia obyvateľstva. Fínsko podlieha strednej úrovni rizika, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Krajina sa napriek tomu musí vyrovnať so silným a bezprostredným demografickým posunom a vo verejných financiách ešte stále existuje značný stabilizačný interval. Tento problém vplýva na mnohé oblasti politiky. Starnutie obyvateľstva povedie k značnému zvýšeniu dopytu po službách spojených so starnutím, ktoré vo Fínsku najčastejšie poskytujú miestne samosprávy. Z rôznych štúdií vyplýva, že produktivita verejných služieb zaznamenala v posledných rokoch len veľmi slabé zlepšenie. Fínske orgány už uskutočnili niekoľko reforiem zameraných na reštrukturalizáciu verejných služieb a posilnenie produktivity tak na úrovni ústredných orgánov verejnej správy, ako aj na úrovni miestnej samosprávy. Relatívne rozsiahle investície do informačných technológií vo verejnom sektore ešte nepriniesli zlepšenia produktivity, čo naznačuje, že je potrebné, aby investície boli sprevádzané štrukturálnymi a administratívnymi zmenami. Celkovo je možné povedať, že pokiaľ ide o dosiahnutie zvýšenia produktivity a zníženia nákladov pri poskytovaní verejných služieb, existuje stále priestor na ďalšie opatrenia.

(11)

Súčasné zvýšenie dlhodobej nezamestnanosti je dôvodom na obavy. V období 2005 – 2008 zaznamenala dlhodobá nezamestnanosť podstatný pokles, ale v roku 2009 začala opäť rásť. Koncom marca 2011 bolo evidovaných 57 400 dlhodobo nezamestnaných, kým v predchádzajúcom roku to bolo 12 400. Mnohí dlhodobo nezamestnaní sa v súčasnosti nachádzajú vo vekovej skupine 55 – 64 rokov. Z dôvodu štruktúr odchodu do dôchodku bude najväčší nárast nezamestnanosti zaznamenaný vo vekovej skupine 45 – 54 rokov. Hoci sa miera dlhodobej nezamestnanosti vo Fínsku nachádza pod priemerom EÚ, táto problematika by sa mala posudzovať v kontexte zabezpečenia ponuky pracovnej sily v budúcnosti a v kontexte sociálneho začlenenia. Zo skúseností vyplýva, že je to najmä dlhodobá nezamestnanosť, ktorá zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Hoci fínske orgány považujú dlhodobú nezamestnanosť za pálčivý problém, zatiaľ nebola na boj proti nej navrhnutá žiadna komplexná stratégia. Fínsko počas krízy účinne rozšírilo svoje opatrenia aktívnej politiky trhu práce na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Hoci sa týmito opatreniami prispelo k zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí v období 2010 – 2011, táto nezamestnanosť je naďalej vyššia ako priemer EÚ a môže si vyžadovať nové opatrenia. Posilnením opatrení aktívnej politiky trhu práce by sa rovnakým spôsobom pomohlo zvrátiť negatívny trend v oblasti dlhodobej nezamestnanosti.

(12)

Vzhľadom na demografické zmeny je zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov dôležité pre verejné financie a kľúčové na uspokojenie dopytu po pracovnej sile v budúcnosti. Fínsky dôchodkový systém bol v roku 2005 zreformovaný a dôchodkové dávky sa v roku 2009 prepojili s koeficientom strednej dĺžky života. Zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku však v súčasnosti nie je prepojený so strednou dĺžkou života. Vzhľadom na neustále rastúcu strednú dĺžku života by takéto prepojenie nielen prispelo k ponuke pracovnej sily, ale takisto by sa ním pomohli zaistiť primerané dôchodky. Systémy predčasného odchodu do dôchodku sa počas uplynulých pár rokov obmedzili, ale v tejto oblasti ešte stále existuje priestor na ďalšie opatrenia zamerané na posilnenie stimulov zamestnanosti, pokiaľ ide o starších ľudí. Rozšírené dávky v nezamestnanosti pre starších ľudí fungujú napr. viac-menej rovnako ako zrušené nezamestnanecké dôchodky. Napriek zlepšeniam v poslednom desaťročí sú miery zamestnanosti starších pracovníkov a reálny vek odchodu do dôchodku sú príliš nízke. Postihnutie je veľmi často dôvodom odchodu do predčasného dôchodku. Zvýšenie reálneho veku odchodu do dôchodku si vyžaduje opatrenia, ktoré takisto zohľadňujú kvalitu pracovného života vrátane blahobytu a zdravia zamestnancov. Je to dôležité najmä vzhľadom na vysoký počet ľudí na invalidnom dôchodku. Fínsko od roku 2009 vynaložilo približne 21 mil. EUR na projekty zamerané na zlepšenie pracovného prostredia. Vplyv týchto iniciatív si zasluhuje posúdenie. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je vo Fínsku už tradične veľmi vysoká a vzhľadom na vznikajúce požiadavky na nové zručnosti a demografické zmeny bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu.

(13)

Posilnenie hospodárskej súťaže, najmä v sektore služieb, sa vo Fínsku stáva stále dôležitejším v kontexte posilňovania produktivity a možného hospodárskeho rastu. Odľahlá zemepisná poloha Fínska a jeho riedka hustota zaľudnenia oslabujú hospodársku súťaž, čo vedie k pomerne nízkemu rastu produktivity v neobchodovateľných sektoroch. Existujúce podnikateľské štruktúry sú z času na čas vysoko koncentrované, najmä v potravinárskom priemysle, veľko- a maloobchode. Môže to prispievať k pomerne vysokej úrovni spotrebiteľských cien, hoci diaľková doprava tu takisto môže zohrávať istú úlohu. Maloobchodné ceny patria k najvyšším v EÚ. Hospodársku súťaž v maloobchode naďalej čiastočne obmedzujú právne predpisy, a to napriek istým nedávnym uvoľneniam, ako aj prekážky, ktoré bránia zahraničným a domácim podnikom, aby vstúpili na trh, resp. ho opustili.

(14)	Vo fínskom programe stability a národnom programe reforiem nie sú vyslovene formulované konkrétne záväzky v rámci Paktu Euro Plus, ale očakáva sa, že tieto záväzky sa predložia po vytvorení novej vlády.

(15)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem, pričom zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ. Komisia zastáva názor, že by sa mali špecifikovať strednodobé konsolidačné opatrenia a že sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie udržateľnosti verejných financií aj prostredníctvom posilnenia produktivity verejného sektora. Ďalšie opatrenia sú takisto potrebné na zvýšenie motivácie pracovať a na zvýšenie reálneho veku odchodu do dôchodku, ako aj na posilnenie produktivity a hospodárskej súťaže na trhoch sektora služieb.

(16)

Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 2. júna 2010 Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Fínska na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odráža najmä v nižšie uvedených odporúčaniach 1 a 2. Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Fínska,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Fínsko prijalo v období rokov 2011 – 2012 opatrenia s cieľom:

1.	Pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a použiť všetky neočakávané príjmy na zníženie deficitu, pričom sa prijmú ďalšie opatrenia na zachovanie fiškálnej pozície nad strednodobým cieľom, najmä prostredníctvom dodržiavania strednodobého cieľa týkajúceho sa výdavkov.

2.	Prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie zvýšenia produktivity a zníženia nákladov pri poskytovaní verejných služieb vrátane štrukturálnych zmien s cieľom reagovať na výzvy vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva.

3.	Lepšie zamerať opatrenia aktívnej politiky pracovného trhu na dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí.

Prijať opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti starších pracovníkov a ich účasti na celoživotnom vzdelávaní. Prijať ďalšie kroky po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou na podporu toho, aby starší pracovníci zostali na trhu práce, opatreniami znížiť predčasný odchod a zvýšiť vek odchodu do dôchodku. So zreteľom na už existujúci systém prepojenia dôchodkov s priemernou dĺžkou života zvážiť prepojenie medzi zákonom stanovenými vekovými hranicami pre odchod do dôchodku s priemernou dĺžkou života.

5.	Prijať ďalšie opatrenia na ďalšie otvorenie sektora služieb prostredníctvom zmeny regulačného rámca a odstránením obmedzení s cieľom uľahčiť nový vstup na trhy sektora služieb, najmä pokiaľ ide o maloobchodný sektor.

V Bruseli 12. júla 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2) Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája 2011 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2011, s. 56) sa stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011.

(3) Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

22.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 216/6

ODPORÚČANIE RADY

z 12. júla 2011,

ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky 2011 – 2014

2011/C 216/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Rada 6. mája 2009 prijala podľa ustanovení článku 143 Zmluvy rozhodnutie 2009/459/ES (2) o poskytnutí strednodobnej finančnej pomoci Rumunsku po dobu troch rokov. V sprievodnom memorande o porozumení podpísanom 23. júna 2009 a jeho následných doplnkoch sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa finančná pomoc vyplatila. Rozhodnutie 2009/459/ES bolo zmenené a doplnené 16. marca 2010 rozhodnutím 2010/183/EÚ (3). Následne po tom, ako Rumunsko úspešne tento program realizovalo, a vzhľadom k čiastočnej úprave bežného účtu z dôvodu zostávajúcich štrukturálnych nedostatkov na trhu Rumunska s produktmi a na jeho trhu práce, ktoré robia krajinu citlivou voči medzinárodným cenovým otrasom, Rada 12. mája 2011 prijala rozhodnutie 2011/288/EÚ (4), aby bola podľa článku 143 Zmluvy preventívna strednodobá finančná pomoc Rumunsku k dispozícii po dobu troch rokov. Sprievodné memorandum o porozumení bolo podpísané 29. júna 2011.

(2)

(3)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (5), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(4)	Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(6)	Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(7)	Rumunsko predložilo 2. mája 2011 aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorá sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. Tieto dva programy sa posudzovali súčasne.

(8)

Medzi rokmi 2002 a 2008 rumunské hospodárstvo výrazne rástlo, pričom rast reálneho HDP bol v priemere 6,3 % nad jeho úrovňou potenciálneho rastu. Hybnou silou hospodárskeho rastu bol predovšetkým domáci dopyt, pretože silný vývoj úverov a miezd posilnil súkromnú spotrebu a investície. Tento rozmach bol tiež poháňaný prílevom zahraničného kapitálu, ktorý viedol k prehriatiu a neudržateľným vonkajším, ako aj fiškálnym nerovnováham. Deficit bežného účtu dosiahol maximum na úrovni 13,4 % HDP v roku 2007 a v roku 2008 klesol len mierne na 11,6 % HDP v roku 2008. Podľa posledných posúdení Komisie o dlhodobej udržateľnosti, riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa javia ako vysoké. Toto posúdenie však ešte nezohľadnilo opatrenia komplexnej dôchodkovej reformy prijaté v roku 2010, ktoré podstatne zlepšili dlhodobú udržateľnosť rumunského dôchodkového systému. Vysoká miera úverov zo zahraničia bola ťahaná procyklickou fiškálnou politikou, pričom celkový deficit sa zvýšil z 1,2 % HDP v roku 2005 na 5,7 % HDP v roku 2008 v dôsledku opakujúcich sa rozpočtových sklzov, najmä pokiaľ ide o bežné výdavky. Finančná kríza a z toho vyplývajúci celosvetový hospodársky pokles zvýšil averziu investorov voči riziku, čo viedlo k výraznému obmedzeniu kapitálových tokov do Rumunska. Účasť na trhu práce nevzrástla ani napriek priaznivým hospodárskym podmienkam a miera zamestnanosti sa počas rokov rozmachu len veľmi málo zmenila. Miera zamestnanosti potom klesla na 63,3 % v roku 2010, zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa v dôsledku hospodárskeho poklesu zvýšila z 5,8 % v roku 2008 na 7,3 % v roku 2010. Nezamestnanosť je stále veľmi vysoká medzi citlivými skupinami, napr. rómskou populáciou. V tejto súvislosti a vzhľadom na to, že čelili akútnym súkromným finančným potrebám, rumunské orgány v máji 2009 požiadali o medzinárodnú finančnú pomoc a o finančnú pomoc EÚ.

(9)

V nadväznosti na úspešnú realizáciu ozdravného programu EÚ-MMF a v snahe upevniť tieto pozitívne výsledky prebehli rokovania s úradmi o preventívnom programe EÚ-MMF na roky 2011 – 2013. V rámci nového programu sa pokračuje vo fiškálnej konsolidácii, fiškálnych reformách správy a zachovávaní finančnej stability, ktoré sa začali v rámci programu na roky 2009 – 2011. Okrem toho sa v programe kladie veľký dôraz na štrukturálne reformy trhu s produktmi (v sektoroch energetiky a dopravy) a trhu práce, ktoré sú potrebné, aby sa uvoľnil rastový potenciál Rumunska, podporilo sa vytváranie pracovných miest a zvýšilo sa čerpanie prostriedkov EÚ. Rumunsko aj naďalej zostáva na dobrej ceste smerom k dosiahnutiu cieľovej hodnoty deficitu na 4,4 % HDP v roku 2011 (pod 5 % HDP podľa ESA). Takisto by sa tým mal poskytnúť primeraný základ na dosiahnutie cieľového deficitu pod 3 % HDP v roku 2012, hoci podľa ekonomických prognóz útvarov Komisie z jari 2011 sú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány tiež podnikli kroky na dosiahnutie cieľov štrukturálnej reformy v rámci nového programu a naďalej udržiavajú finančnú stabilitu.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomické predpoklady, o ktoré sa prognózy v rámci programu opierajú, sú realistické. Konvergenčný program má za cieľ korekciu nadmerného deficitu do konečného termínu v roku 2012, ktorý stanovila Rada vo svojom odporúčaní zo 16. februára 2010. Program sa zameriava na celkový deficit vo výške 2,6 % HDP v roku 2013 a 2,1 % HDP v roku 2014 s plánovanou konsolidáciou, ktorá je prevažne založená na výdavkoch. Podľa štrukturálneho salda, ktoré prepočítali útvary Komisie, sa do konca programového obdobia strednodobý cieľ nedosiahne. Konsolidačná stratégia sa zdá byť urýchlená a štrukturálne zlepšenie sa sústredí na roky 2011 a 2012. Naopak počas rokov 2013 a 2014 sa zlepšenie štrukturálneho salda neočakáva. Predpokladaný vývoj deficitu je vhodný len počas rokov 2011 a 2012, nie počas rokov 2013 a 2014. Hlavné riziká pre rozpočtové ciele sú riziká vyplývajúce z realizácie, dlhy štátnych podnikov, ktoré pre rozpočet predstavujú vážny podmienený záväzok, a výhrady, ktoré Komisia (Eurostat) mala v súvislosti s oznamovaním Rumunska v rámci postupu pri nadmernom deficite (6). Pokiaľ ide o výhrady Komisie, Rumunsko sa zaviazalo uprednostniť zlepšenie zberu štatistiky o verejných financiách v ESA 95 v rámci národného štatistického inštitútu.

(11)

Rumunsko sa vo svojom národnom programe reforiem a konvergenčnom programe, ktoré predložilo 2. mája 2011, zaviazalo k plneniu Paktu Euro Plus. Väčšina z týchto záväzkov bola alebo je plnená v rámci strednodobého programu finančnej pomoci a sú vo všeobecnosti vhodné na riešenie existujúcich problémov v rámci paktu.

(12)

Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí EÚ tým, že sa v rámci prijímania budúcich vnútroštátnych rozhodnutí poskytnú vstupy na úrovni EÚ.

(13)

Vzhľadom na toto posúdenie a takisto pri zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo 16. februára 2010 Rada preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Rumunska na rok 2011 a jej stanovisko (7) sa odzrkadľuje v odporúčaní ustanovenom ďalej. Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Rumunska,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko:

vykonávalo opatrenia stanovené v rozhodnutí 2009/459/ES zmenenom a doplnenom rozhodnutím 2010/183/EÚ, spolu s opatreniami stanovenými v rozhodnutí 2011/288/EÚ a ďalej špecifikované v memorande o porozumení z 23. júna 2009 a jeho následných doplnkoch, a v memorande o porozumení z 29. júna 2011 a jeho následných doplnkoch.

V Bruseli 12. júla 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 150, 13.6.2009, s. 8.

(3) Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 19.

(4) Ú. v. EÚ L 132, 19.5.2011, s. 15.

(5) Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája 2011 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2011, s. 56) sa stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011.

(6) Eurostat vyslovil výhrady ku kvalite rumunských údajov týkajúcich sa postupu pri nadmernom deficite vzhľadom na:

i)	neistotu ohľadom vplyvu niektorých verejných korporácií na deficit verejných financií;

ii)	podávanie správ v rámci kategórie ESA95 „ostatné pohľadávky a záväzky“;

iii)	povahu a vplyv niektorých finančných transakcií a

iv)	konsolidáciu vnútrovládnych tokov.

(7) Podľa článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

22.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 216/9

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

2011/C 216/04

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 16,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 7 a 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (2), najmä jeho článok 41,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

1. ÚVOD

Dňa 15. septembra 2010 Komisia prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (ďalej len „návrh“) (3). Hlavným cieľom tohto návrhu je vytvoriť jednotné pravidlá na zvýšenie bezpečnosti a účinnosti trhu s mimoburzovými derivátmi.

Komisia nekonzultovala s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, hoci sa to vyžaduje v článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 [ďalej len „nariadenie (ES) č. 45/2001“]. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto z vlastnej iniciatívy prijal toto stanovisko na základe článku 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že tieto odporúčania prichádzajú v relatívne neskorej fáze legislatívneho procesu. Považuje však za vhodné a užitočné uverejniť toto stanovisko. Po prvé zdôrazňuje potenciálny vplyv návrhu na ochranu údajov. Po druhé, analýza uvedená v predloženom stanovisku sa priamo týka uplatňovania existujúcich právnych predpisov a iných prerokúvaných a možných budúcich návrhov obsahujúcich podobné ustanovenia, ako sa uvádza v časti 3.4 tohto stanoviska.

2. KONTEXT A HLAVNÉ PRVKY NÁVRHU

Komisia v dôsledku finančnej krízy navrhla a predložila revíziu existujúceho právneho rámca pre finančný dohľad s cieľom prekonať dôležité nedostatky zistené v tejto oblasti v konkrétnych prípadoch, ako aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. V nedávnom období bolo v tejto oblasti prijatých viacero legislatívnych návrhov so zámerom posilniť existujúce mechanizmy dohľadu a zlepšiť koordináciu a spoluprácu na úrovni EÚ.

Reformou sa konkrétne zaviedol rozšírený európsky rámec finančného dohľadu zložený z Európskeho výboru pre systémové riziká (4) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Európsky systém finančného dohľadu sa skladá zo siete vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu, ktoré spolupracujú s tromi novými európskymi orgánmi dohľadu, t. j. Európskym orgánom pre bankovníctvo (5) (EBA), Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (6) (EIOPA) a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) (7). Okrem toho Komisia prijala viacero osobitných iniciatív na vykonávanie regulačnej reformy vzhľadom na osobitné oblasti alebo finančné produkty.

Jednou z nich je súčasný návrh, ktorý sa zaoberá „mimoburzovými derivátmi“, t. j. derivátovými produktmi (8), ktoré sa neobchodujú na burzách, ale súkromne o nich rokujú dve zmluvné strany. Zavádza sa ním povinná požiadavka pre všetky finančné a nefinančné zmluvné strany spĺňajúce určité limitné podmienky, aby vykonávali zúčtovanie štandardizovaných mimoburzových derivátov prostredníctvom centrálnych zmluvných strán (CCP). Okrem toho sú podľa návrhu nariadenia finančné a nefinančné zmluvné strany povinné oznámiť registrovanému archívu obchodných údajov podrobné údaje o všetkých zmluvách o mimoburzových derivátoch a každú ich zmenu. V návrhu sa takisto stanovuje, že centrálne zmluvné strany budú podliehať harmonizovaným požiadavkám týkajúcim sa organizácie a obozretnosti a archívy obchodných údajov budú podliehať organizačným a prevádzkovým požiadavkám. Kým príslušné vnútroštátne orgány si zachovajú zodpovednosť za povoľovanie centrálnych zmluvných strán a dohľad nad nimi, zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi vykonáva podľa návrhu nariadenia výhradne orgán ESMA.

3. ANALÝZA USTANOVENÍ TÝKAJÚCICH SA PRÍSTUPU K ZÁZNAMOM O TELEFÓNNEJ A DÁTOVEJ PREVÁDZKE

3.1. Všeobecné pripomienky

Podľa ustanovení článku 61 ods. 2 písm. d) návrhu má orgán ESMA právomoc „požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ (pridané zdôraznenie). Ako sa uvádza ďalej, rozsah ustanovenia a najmä presného významu spojenia „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ nie je jasný. Zdá sa však pravdepodobné (alebo aspoň nie je možné vylúčiť), že príslušné záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke obsahujú osobné údaje v zmysle smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001 a v príslušnom rozsahu aj smernice 2002/58/ES (ktorá sa v súčasnosti po zmene a doplnení smernicou 2009/136/ES označuje ako smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), t. j. údaje týkajúce sa telefónnej a dátovej prevádzky identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb (9). V takom prípade je potrebné zabezpečiť úplné dodržanie podmienok na spravodlivé a zákonné spracovanie osobných údajov, ako stanovujú smernice a nariadenie.

Údaje týkajúce sa používania prostriedkov elektronickej komunikácie môžu poskytovať široký rozsah osobných informácií, napríklad o identite osôb, ktoré vedú telefonický rozhovor, čase a trvaní hovoru, použitej sieti, geografickej polohe užívateľa v prípade mobilných zariadení atď. Niektoré prevádzkové dáta týkajúce sa použitia internetu a elektronickej pošty (napríklad zoznam navštívených webových stránok) môžu navyše odhaliť dôležité informácie o obsahu komunikácie. Okrem toho spracovanie prevádzkových dát je v rozpore s dôverným charakterom komunikácie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa v smernici 2002/58/ES stanovuje zásada, že prevádzkové dáta sa musia vymazať alebo stať anonymnými, ak už naďalej nie sú potrebné na účely prenosu správy (10). Členské štáty môžu do vnútroštátnych právnych predpisov začleniť odchýlky na osobitné legitímne účely, musia byť však nevyhnutné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie týchto účelov (11).

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že ciele, ktoré sa Komisia usiluje dosiahnuť v tomto prípade, sú legitímne. Uvedomuje si nevyhnutnosť iniciatív zameraných na posilnenie dohľadu nad finančnými trhmi s cieľom zachovať ich spoľahlivosť a vo všeobecnosti lepšie chrániť investorov a hospodárstvo. Vyšetrovacie právomoci, ktoré sa priamo týkajú prevádzkových dát, však musia byť vzhľadom na svoj potenciálne rušivý charakter v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, t. j. musia byť obmedzené na takú úroveň, aby boli vhodné na dosiahnutie stanoveného cieľa a nepresahovali úroveň nevyhnutnú na jeho dosiahnutie (12). V tejto súvislosti je preto dôležité, aby boli jasne formulované, pokiaľ ide o ich osobnú a vecnú pôsobnosť, ako aj o okolnosti a podmienky, ktoré umožňujú ich uplatnenie. Navyše je potrebné, aby sa stanovili vhodné bezpečnostné opatrenia proti riziku zneužitia.

3.2. Rozsah právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere je nejasný

10.

V článku 61 ods. 2 písm. d) sa stanovuje, že „ESMA má na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63 (t. j. dohľad nad archívmi obchodných údajov) tieto právomoci: … požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“. Keďže táto formulácia je všeobecná, ustanovenie vyvoláva isté pochybnosti týkajúce sa jeho vecnej a osobnej pôsobnosti.

11.

Po prvé, význam spojenia „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ nie je úplne jasný, a preto ho treba ozrejmiť. Ustanovenie môže odkazovať na záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ktoré sú archívy obchodných údajov povinné počas svojej činnosti zachovať. Niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia sa týkajú požiadaviek na vedenie záznamov v archívoch obchodných údajov (13). Nijaké z týchto ustanovení však nevymedzuje podmienky, za ktorých musia archívy obchodných údajov uchovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ani predpoklady výberu týchto údajov (14). Ak má ustanovenie odkazovať na záznamy vedené v archívoch obchodných údajov, je teda nevyhnutné presne vymedziť kategórie telefónnej a dátovej prevádzky, ktoré sa majú uchovať a ktoré môže orgán ESMA požadovať. V súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné, aby boli uvedené údaje primerané, podstatné a nie nadbytočné vo vzťahu k účelom dohľadu, na ktoré sú spracovávané (15).

12.

Spresnenie je potrebné najmä v uvedenom prípade vzhľadom na vysoké pokuty a pravidelné sankčné platby, ktoré môžu vzniknúť archívom obchodných údajov a ostatným osobám (vrátane fyzických osôb, pokiaľ ide o pravidelné sankčné platby) v súvislosti s porušením navrhovaného nariadenia (pozri článok 55 a 56). Uvedené pokuty môžu dosiahnuť 20 percent ročných príjmov alebo tržieb archívu obchodných údajov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

13.

Takisto je potrebné uviesť, že podľa článku 67 ods. 4 sa na Komisiu delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné normy, v ktorých sa stanovia podrobnosti o informáciách, ktoré je archív obchodných údajov povinný sprístupniť orgánu ESMA a ostatným orgánom. Toto ustanovenie sa preto môže uplatniť na konkrétnejšie vymedzenie požiadaviek vedenia záznamov v archívoch obchodných údajov, teda nepriamo právomoci, ktorú udelil orgán ESMA s cieľom sprístupniť záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke. V článku 290 ZFEÚ sa stanovuje, že legislatívnym aktom sa môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa presná hranica právomoci sprístupniť prevádzkové dáta nemôže považovať za nepodstatný prvok nariadenia. Je preto potrebné, aby sa špecifikovala jeho vecná pôsobnosť priamo v texte nariadenia a nepresúvala sa na budúce delegované akty.

14.

Podobné pochybnosti sa týkajú vecnej pôsobnosti príslušného ustanovenia. Konkrétne v článku 61 ods. 2 písm. d) nie sú špecifikovaní prípadní adresáti žiadosti o poskytnutie záznamov o telefónnej a dátovej prevádzke. Predovšetkým nie je jasné, či právomoci požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke budú obmedzené iba na archívy obchodných údajov (16). Keďže cieľom ustanovenia je umožniť orgánu ESMA vykonávať dohľad nad archívmi obchodných údajov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že táto právomoc by mala byť prísne obmedzená iba na archívy obchodných údajov.

15.

Napokon si európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvedomuje, že cieľom článku 61 ods. 2 písm. d) nie je umožniť orgánu ESMA získať prístup k prevádzkovým dátam priamo od poskytovateľov telekomunikačných služieb. Tento záver sa javí ako logický najmä vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu sa neuvádza nijaký odkaz na údaje, ktoré vedú poskytovatelia telekomunikačných služieb, ani na požiadavky stanovené smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách, ako sa uvádza v bode 8 (17). Na účely jasnosti však odporúča zreteľnejšie vyjadriť uvedený záver v článku 61 ods. 2 alebo aspoň v odôvodnení navrhovaného nariadenia.

3.3. V návrhu sa neuvádzajú okolnosti ani podmienky, za ktorých je možné požadovať prístup

16.

V článku 61 ods. 2 písm. d) sa neuvádzajú okolnosti ani podmienky, za ktorých je možné požadovať prístup. Takisto sa nestanovujú dôležité procedurálne záruky ani bezpečnostné opatrenia proti riziku zneužitia. V nasledujúcich odsekoch predkladá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti konkrétne návrhy.

Podľa článku 61 ods. 2 má orgán ESMA právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke „na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63“. Uvedené články zahŕňajú celú hlavu navrhovaného nariadenia o registrácii archívov obchodných údajov a dohľade nad nimi. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že je potrebné zreteľnejšie vymedziť okolnosti a podmienky na uplatnenie uvedenej právomoci. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča obmedziť prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke na prípady osobitne určených a vážnych porušení navrhovaného nariadenia a v prípadoch existencie dôvodného podozrenia týkajúceho sa porušenia (ktoré by malo byť podložené konkrétnym prvotným dôkazom). Uvedené obmedzenie je takisto veľmi dôležité vzhľadom na zabránenie uplatnenia právomoci požadovať prístup na účely činnosti zameranej na tzv. lov informácií alebo hĺbkovú analýzu údajov či na iné účely.

V návrhu sa neuvádza, že je nevyhnutné predchádzajúce súdne povolenie, aby orgán ESMA mohol požadovať prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke. Európsky úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že táto všeobecná požiadavka by bola opodstatnená vzhľadom na prípadný rušivý charakter uvedenej právomoci. Takisto je potrebné brať do úvahy, že podľa právnych predpisov niektorých členských štátov je predchádzajúce súdne povolenie nevyhnutné v súvislosti s každým druhom narušenia dôvernosti korešpondencie. Tieto právne predpisy tak zabraňujú tomu, aby ju ostatné orgány na presadzovanie práva (t. j. policajné útvary) a inštitúcie správneho charakteru narušili bez prísneho dohľadu (18). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov napokon považuje za nevyhnutné, aby bolo súdne povolenie povinné vždy, keď sa toto povolenie vyžaduje na základe vnútroštátnych právnych predpisov (19).

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zaviesť podmienku, aby orgán ESMA požadoval záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke prostredníctvom formálneho rozhodnutia, v ktorom bude uvedený právny základ, účel žiadosti a špecifikácia požadovaných informácií, lehota, v rámci ktorej budú požadované informácie poskytnuté, ako aj právo adresáta požiadať Súdny dvor o preskúmanie rozhodnutia. Požiadavka bez formálneho rozhodnutia nie je pre adresáta záväzná.

Je potrebné zabezpečiť vhodné procedurálne bezpečnostné opatrenia proti prípadnému zneužitiu. V tejto súvislosti by sa v návrhu mohlo požadovať, aby Komisia prijala vykonávacie opatrenia podrobne určujúce postupy, ktoré musia archívy obchodných údajov a orgán ESMA pri spracovaní uvedených údajov dodržiavať. V týchto aktoch by sa mali uvádzať najmä vhodné bezpečnostné opatrenia, ako aj primerané záruky proti riziku zneužitia, okrem iného vrátane profesionálnych noriem, ktoré musia osoby zodpovedné za manipuláciu s uvedenými údajmi dodržiavať, ako aj vnútorné postupy, ktoré zabezpečia správne dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a služobného tajomstva. Počas postupu týkajúceho sa prijatia uvedených opatrení by sa mala uskutočniť konzultácia s európskym dozorným úradníkom na ochranu údajov.

3.4. Význam predloženého stanoviska pre ostatné právne nástroje obsahujúce podobné ustanovenia

17.

Právomoc orgánov dohľadu požadovať prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke nie je v európskych právnych predpisoch novým prvkom, keďže sa uvádza už v rôznych existujúcich smerniciach a nariadeniach týkajúcich sa finančného sektora. Podobne navrhnuté ustanovenia obsahuje konkrétne smernica o zneužívaní,trhu (20), smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (21), smernica PKIPCP (22), súčasné nariadenie o ratingových agentúrach (23). To isté sa týka mnohých súčasných návrhov prijatých Komisiou, konkrétne návrhu smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (24), návrhu nariadenia o zmene a doplnení nariadenia o ratingových agentúrach (25), návrhu nariadenia o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (26) a návrhu nariadenia o integrite a transparentnosti trhu s energiou (27).

18.

Pokiaľ ide o tieto existujúce a navrhované právne nástroje, je potrebné odlišovať vyšetrovacie právomoci udelené vnútroštátnymi orgánmi od vyšetrovacích právomocí udelených orgánmi EÚ. V rámci niektorých nástrojov sú členské štáty povinné udeliť vnútroštátnym orgánom právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke „v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom“ (28). Skutočné vykonávanie tejto povinnosti preto nevyhnutne podlieha vnútroštátnym právnym predpisom vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú smernice 95/46/ES a 2002/58/ES, a ostatným vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré obsahujú ďalšie procedurálne záruky pre vnútroštátne orgány dohľadu a vyšetrovania.

19.

Taká podmienka nie je uvedená v nástrojoch, ktoré orgánom EÚ priamo udeľujú právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ako napríklad v súčasnom návrhu o mimoburzových derivátoch a uvedenom návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1069/2009 o ratingových agentúrach (ďalej len „návrh o ratingových agentúrach“). V týchto prípadoch preto existuje ešte silnejšia požiadavka, aby sa v samotnom legislatívnom nástroji ujasnil osobný a vecný rozsah tejto právomoci a okolnosti a podmienky, za ktorých sa môže uplatniť, a aby sa zabezpečilo prijatie primeraných bezpečnostných opatrení proti zneužitiu.

20.

V tejto súvislosti majú zistenia uvedené v predloženom stanovisku, hoci sú zamerané na návrh o mimoburzových derivátoch, všeobecnejší význam. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že vzhľadom na právne predpisy, ktoré sa už prijali, alebo právne predpisy, ktoré budú v krátkom čase prijaté, nemusia už byť tieto pripomienky aktuálne. Vyzýva však inštitúcie, aby brali do úvahy nevyhnutnosť zmeniť a doplniť návrhy, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, s cieľom zohľadniť úvahy uvedené v predloženom stanovisku. Pokiaľ ide o texty, ktoré už boli prijaté, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva inštitúcie, aby hľadali možnosti na ujasnenie otázok, ako je napríklad otázka určenia situácií, kde je nevyhnutné priamo alebo nepriamo špecifikovať rozsah príslušného ustanovenia v delegovaných alebo vykonávacích aktoch, napríklad v aktoch vymedzujúcich podrobnosti o podmienkach uchovávania záznamov, výkladových oznámeniach alebo iných porovnateľných dokumentoch (29). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov očakáva, že Komisia s ním bude v súvislosti s uvedenými príslušnými postupmi včas konzultovať.

4. ÚVAHY O OCHRANE ÚDAJOV TÝKAJÚCE SA OSTATNÝCH ČASTÍ NÁVRHU

21.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za vhodné vyjadriť k niektorým ďalším bodom návrhu dodatočné pripomienky, ktoré sa týkajú práv jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov.

4.1. Uplatniteľnosť smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001

22.

V odôvodnení č. 48 sa náležite uvádza, že je nevyhnutné, aby členské štáty a orgán ESMA chránili právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta, že v tomto odôvodnení sa uvádza odkaz na smernicu. Význam odôvodnenia by sa však mohol spresniť prostredníctvom ďalšieho určenia, že ustanovenia nemajú vplyv na vnútroštátne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Bolo by vhodnejšie začleniť uvedený odkaz aj do vecného ustanovenia.

23.	Okrem toho európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konštatuje, že orgán ESMA je európsky orgán, ktorý podlieha nariadeniu (ES) č. 45/2001 a dohľadu EDPS. Odporúča sa preto zaviesť výslovný odkaz na toto nariadenie a takisto stanoviť, že ustanovenia návrhu nemajú vplyv na uvedené nariadenie.

4.2. Obmedzenie účelu, nevyhnutnosť a kvalita údajov

24.

Jedným z hlavných cieľov navrhovaného nariadenia je zvýšiť transparentnosť trhu s mimoburzovými derivátmi a zlepšiť regulačný dohľad nad týmto trhom. V návrhu sa v súvislosti s týmto cieľom stanovuje, že finančné a nefinančné zmluvné strany, ktoré spĺňajú určité limitné podmienky, sú povinné oznámiť registrovanému archívu obchodných údajov údaje o každej zmluve o mimoburzových derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej úprave alebo ukončení (článok 6) (30). V tomto zmysle archívy obchodných údajov uchovávajú uvedené informácie a sprístupňujú ich rôznym orgánom na regulačné účely (článok 67) (31).

25.

V prípade, že jedna zo zmluvných strán zmluvy o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia a ohlasovacia povinnosť, je fyzická osoba, informácie o tejto osobe predstavujú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES. Splnenie uvedených povinností sa preto považuje za spracovanie osobných údajov v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46/ES. Aj v prípade, že zmluvné strany transakcie nie sú fyzické osoby, osobné údaje, ako napríklad mená a kontaktné údaje riaditeľov spoločností, sa môžu spracovať v rámci článkov 6 a 67. Na príslušné operácie by boli preto uplatniteľné ustanovenia smernice 95/46/ES [prípadne nariadenia (ES) č. 45/2001].

26.

Základnou požiadavkou práva ochrany údajov je, že informácie sa musia spracovávať na konkrétne, explicitné a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracovávať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi (32). Údaje použité na dosiahnutie týchto cieľov by mali byť okrem toho nevyhnutné a primerané, podstatné a nie nadbytočné vo vzťahu k účelu. Po analýze navrhovaného nariadenia dospel európsky dozorný úradník pre ochranu údajov k záveru, že systém výmeny informácií zavedený týmto návrhom nezodpovedá uvedeným požiadavkám.

27.

Pokiaľ ide o obmedzenie účelu, je potrebné zdôrazniť, že v návrhu sa nešpecifikujú účely oznamovacieho systému a čo je najdôležitejšie, účely, na ktoré môžu príslušné orgány podľa článku 67 návrhu sprístupniť informácie vedené v archíve obchodných údajov. Na dosiahnutie súladu so zásadou obmedzenia účelu je všeobecný odkaz na nevyhnutnosť zvýšiť transparentnosť trhu s mimoburzovými derivátmi zjavne nedostatočný. Uvedená zásada čelí ďalším nedostatkom v článku 20 ods. 3 navrhovaného nariadenia týkajúceho sa služobného tajomstva, ktorého súčasné ustanovenie, zdá sa, umožňuje použiť prijaté dôverné informácie podľa navrhovaného nariadenia na viaceré dodatočné a nejasne určené účely (33).

28.

V návrhu sa okrem toho nešpecifikuje druh údajov, ktoré budú zaznamenané, oznámené a sprístupnené, vrátane akýchkoľvek osobných údajov o identifikovaných alebo identifikovateľných osobách. Na základe uvedených článkov 6 a 67 má Komisia prostredníctvom delegovaných aktov právomoc určiť obsah oznamovacej povinnosti a povinnosti viesť záznamy. Aj keď si európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvedomuje praktickú nevyhnutnosť uplatniť uvedený postup, rád by zdôraznil, že pokiaľ sa informácie spracovávané podľa uvedených článkov týkajú fyzických osôb, v základnom práve by sa mali stanoviť hlavné pravidlá ochrany údajov a záruky.

29.

Napokon v článku 6 smernice 46/95/ES a článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa stanovuje, že osobné údaje musia byť udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli zhromaždené. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že v návrhu sa nestanovuje konkrétna premlčacia lehota na uchovanie osobných údajov, ktoré sú potenciálne spracované podľa článkov 6, 27 a 67 navrhovaného nariadenia. V článkoch 27 a 67 sa stanovuje iba to, že príslušné záznamy sa uchovávajú minimálne desať rokov. To je však iba minimálna lehota na uchovávanie, čo je jasne v rozpore s požiadavkami stanovenými právnymi predpismi na ochranu údajov.

30.

Na základe uvedených skutočností európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nalieha na zákonodarcu, aby určil, ktorý druh osobných informácií sa môže spracovať podľa návrhu, vymedzil účely, na ktoré môžu rôzne príslušné subjekty spracovať osobné údaje, a stanovil presnú, nevyhnutnú a primeranú lehotu na uchovávanie údajov na účely uvedeného spracovania.

4.3. Kontroly na mieste

31.

Podľa článku 61 ods. 2 písm. c) má orgán ESMA právomoc vykonávať kontroly na mieste s oznámením alebo bez oznámenia. Nie je jasné, či by sa uvedené kontroly obmedzovali na obchodné priestory archívu obchodných údajov alebo by sa takisto uplatňovali na súkromné priestory alebo majetok fyzických osôb. Z článku 56 ods. 1 písm. c), na základe ktorého môže Komisia na žiadosť orgánu ESMA uložiť pravidelné sankčné platby osobám zamestnaným v archíve obchodných údajov alebo ostatným osobám vo vzťahu k archívu obchodných údajov s cieľom prinútiť ich, aby sa podriadili kontrole na mieste, ktorú orgán ESMA nariadil podľa článku 61 ods. 2, by mohol (neúmyselne) vyplývať iný výklad.

32.

Bez ďalších úvah o tejto otázke odporúča európsky dozorný úradník pre ochranu údajov obmedziť právomoc vykonávať kontroly na mieste (a príslušnú právomoc ukladať pravidelné sankčné platby podľa článku 56) iba na obchodné priestory archívov obchodných údajov a ostatných právnických osôb, ktoré s ním významne a jasne súvisia (34). Ak by však Komisia navrhla možnosť kontrolovať neobchodné priestory fyzických osôb, bolo by potrebné ujasnenie a zavedenie prísnejších požiadaviek s cieľom zabezpečiť súlad so zásadou nevyhnutnosti a primeranosti (najmä pokiaľ ide o uvedenie okolností a podmienok, za ktorých je možné uvedené kontroly vykonávať).

4.4. Výmena údajov a zásada obmedzenia účelu

33.

V niektorých ustanoveniach navrhovaného nariadenia sa uvádza možnosť širokej výmeny údajov a informácií medzi orgánom ESMA, príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými orgánmi tretích krajín (pozri najmä články 21, 23 a 62). K prenosu údajov do tretích krajín môže takisto dôjsť, keď uznaná centrálna zmluvná strana alebo archív obchodných údajov z tretej krajiny poskytuje služby subjektom uznaným v Únii. Pokiaľ sa vymenené informácie a údaje týkajú identifikovaných alebo identifikovateľných osôb, uplatňujú sa v príslušnom rozsahu články 7 až 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 a články 25 až 26 smernice 95/46/ES. Konkrétne môže k prenosom do tretích krajín dôjsť iba v prípade, že v týchto krajinách je zabezpečená primeraná úroveň ochrany alebo sa uplatňuje niektorá z príslušných výnimiek stanovených právnymi predpismi na ochranu údajov. Na účely jasnosti je potrebné v texte uviesť výslovný odkaz na nariadenie (ES) č. 45/2001 a smernicu 95/46/ES, v ktorom sa ustanoví, že uvedený prenos by mal byť v súlade s príslušnými uplatniteľnými ustanoveniami nariadenia alebo smernice.

34.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súlade so zásadou obmedzenia účelu (35) takisto odporúča zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o druh osobných informácií, ktoré je možné vymieňať, a vymedziť účely možnej výmeny osobných údajov.

4.5. Zodpovednosť a ohlasovanie

35.

V článku 68 návrhu sa uvádza viacero ohlasovacích povinností Komisie týkajúcich sa vykonávania rôznych prvkov navrhovaného nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zaviesť aj povinnosť orgánu ESMA pravidelne predkladať správy o uplatnení jeho vyšetrovacích právomocí, a najmä právomoci požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke. Na základe zistení uvedených v správe by mala Komisia takisto predložiť odporúčania vrátane návrhov na revíziu nariadenia, ak je to vhodné.

5. ZÁVERY

36.

Podľa predloženého návrhu má orgán ESMA na výkon povinností týkajúcich sa dohľadu nad archívmi obchodných údajov právomoc „požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“. Na to, aby sa právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke považovala za nevyhnutnú a primeranú, mala by byť obmedzená na to, čo je primerané na dosiahnutie cieľa a neprekračovať tento rámec. Príslušné ustanovenie v súčasnej podobe nespĺňa tieto požiadavky, pretože je formulované veľmi všeobecne. Predovšetkým sa ním neurčuje dostatočne osobný a vecný rozsah právomoci a okolnosti a podmienky, za ktorých je možné jej uplatnenie.

37.

Pripomienky uvedené v predloženom stanovisku, hoci sa týkajú návrhu o mimoburzových derivátoch, sú takisto dôležité pre uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a pre ostatné návrhy, o ktorých sa rokuje, a možné budúce návrhy, ktoré obsahujú rovnocenné ustanovenia. Týka sa to najmä prípadu, keď sa uvedená právomoc udelí, ako v predloženom návrhu, orgánu EÚ bez odkazu na osobitné podmienky a postupy stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. návrh o ratingových agentúrach).

38.

So zreteľom na uvedené skutočnosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zákonodarcovi:

—	jasne určiť kategórie záznamov o telefónnej a dátovej prevádzke, ktoré sú archívy obchodných údajov povinné uchovávať a/alebo poskytnúť príslušným orgánom; uvedené údaje musia byť v primeranej miere relevantné a nesmú byť nadbytočné vo vzťahu k účelu, na ktoré sú zhromažďované;

—	obmedziť právomoc, pokiaľ ide o požadovanie prístupu k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke archívov obchodných údajov;

—	výslovne uviesť, že prístup k telefónnej a dátovej prevádzke priamo zo spoločností poskytujúcich telekomunikačné služby je vylúčený;

—	obmedziť prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke v prípade osobitne určených a vážnych porušení navrhovaného nariadenia a v prípadoch existencie dôvodného podozrenia o porušení (ktoré by malo byť podložené konkrétnym prvotným dôkazom);

—	ujasniť, že archívy obchodných údajov poskytujú záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke iba v prípade, keď sú o to požiadané prostredníctvom formálneho rozhodnutia, v ktorom sa okrem iného určuje právo požiadať Súdny dvor o preskúmanie rozhodnutia;

—	stanoviť, aby sa toto rozhodnutie nevykonalo bez predchádzajúceho povolenia súdneho orgánu príslušného členského štátu (aspoň v prípadoch, keď je uvedené povolenie nevyhnutné podľa vnútroštátnych právnych predpisov);

—	stanoviť, aby Komisia prijala vykonávacie opatrenia podrobne stanovujúce postupy, ktoré je potrebné dodržať, vrátane primeraných bezpečnostných opatrení a záruk.

39.

Pokiaľ ide o ostatné aspekty návrhu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by rád poukázal na svoje pripomienky uvedené v časti 4 predloženého stanoviska. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zákonodarcovi predovšetkým:

—	uviesť odkaz na smernicu 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001 aspoň v odôvodneniach navrhovanej smernice a najlepšie aj vo vecnom ustanovení, pričom sa v ňom bude uvádzať, že ustanovenia navrhovaného nariadenia nemajú vplyv na smernicu, resp. nariadenie;

—

určiť druh osobných informácií, ktoré sa môžu spracovávať podľa návrhu v súlade so zásadou nevyhnutnosti (najmä vo vzťahu k článkom 6 a 67), vymedziť účely, na ktoré môžu rôzne príslušné orgány/subjekty osobné údaje spracovať, a stanoviť presné, nevyhnutné a primerané lehoty na uchovávanie údajov na uvedené spracovanie;

—	obmedziť právomoc vykonávať kontroly na mieste podľa článku 61 ods. 2 písm. c) a uložiť pravidelné sankčné platby podľa článku 56 iba archívom obchodných údajov a ostatným právnickým osobám, ktoré sú k nim v jasnom a významnom vzťahu;

—

výslovne uviesť, že medzinárodné prenosy osobných údajov by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 45/2001 a smernice 95/46/ES, zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o druh osobných informácií, ktoré sa môžu vymieňať, a vymedziť účely, na ktoré sa môžu osobné údaje vymieňať.

V Bruseli 19. apríla 2011

Giovanni BUTTARELLI

Zástupca európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(2) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(3) KOM(2010) 484 v konečnom znení.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(8) Derivát je finančná dohoda týkajúca sa budúcej hodnoty alebo stavu podkladového aktíva, na ktorý odkazuje (napr. vývoj úrokovej miery alebo hodnoty meny).

(9) Zvyčajne zamestnanci, ktorým je možné pripísať telefónnu a dátovú prevádzku, ako aj prijímatelia a ostatní príslušní užívatelia.

(10) Pozri článok 6 ods. 1 smernice 2002/58/ES, Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 45.

(11) Pozri článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES, v ktorom sa stanovuje, že také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku.

(12) Pozri napríklad spojené veci C-92/09 a C-93/09, Volker und Markus Schecke GbR (C-92/09), Hartmut Eifert (C-92/09) proti spolkovej krajine Hesensko, ešte neuverejnené v zbierke, bod 74.

(13) Napríklad v odôvodnení č. 44 sa uvádza, že je potrebné zaistiť, aby sa na archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na vedenie záznamov a správu údajov. Podľa ustanovení článku 66 archív obchodných údajov „čo najskôr zaeviduje informácie prijaté podľa článku 6 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Využíva včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaevidovaných informácií [sic]“. V článku 67 sa ďalej stanovuje, že „archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie“ orgánu ESMA a rôznym ďalším príslušným orgánom.

(14) Slovné spojenie „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ môže potenciálne zahŕňať rôzne informácie vrátane trvania, času alebo hlasitosti komunikácie, použitého protokolu, umiestnenia koncového zariadenia vysielateľa alebo prijímateľa, siete, v ktorej komunikácia vzniká alebo končí, začiatok, koniec alebo trvanie spojenia alebo dokonca zoznam navštívených webových stránok a obsah samotnej komunikácie v prípade jej zaznamenania. Všetky tieto informácie predstavujú osobné údaje, pokiaľ sa týkajú identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb.

(15) Pozri článok 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46/ES a článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 45/2001. Takisto je potrebné uvážiť, či je možné vytvoriť špecifické záruky s cieľom zabrániť, aby sa zhromažďovali a spracovali údaje týkajúce sa skutočne súkromného použitia.

(16) Z článku 56 ods. 1 písm. c), na základe ktorého môže Komisia na žiadosť ESMA uložiť pravidelné sankčné platby osobám zamestnaným v archíve obchodných údajov alebo ostatným osobám vo vzťahu k archívu obchodných údajov s cieľom prinútiť ich, aby sa podriadili vyšetrovaniu, ktoré začal ESMA podľa článku 61 ods. 2, by mohol (neúmyselne) vyplývať iný výklad.

(17) Ako už bolo uvedené, smernica o súkromí a elektronických komunikáciách stanovuje všeobecnú zásadu, že prevádzkové dáta sa musia vymazať alebo sa musí zabezpečiť ich anonymnosť, ak už naďalej nie sú potrebné na účely prenosu správy. Uvedené dáta je možné ďalej spracovať iba na účely fakturácie a poplatkov za spojenie, a len do konca obdobia, počas ktorého môže byť faktúra právne napadnutá alebo sa môže uplatniť nárok na platbu. Akákoľvek odchýlka od tejto zásady musí byť nevyhnutná, vhodná a primeraná v demokratickej spoločnosti na osobitné účely verejného poriadku [t. j. na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému].

(18) Napríklad talianska ústava stanovuje, že akékoľvek narušenie dôvernosti korešpondencie vrátane prístupu k prevádzkovým dátam, ktoré neodhaľujú obsah komunikácie, musí nariadiť alebo povoliť zástupca súdu.

(19) Podobná požiadavka je uvedená v zmenenom a doplnenom návrhu o ratingových agentúrach, o ktorom EP hlasoval v decembri 2010.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu), (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(24) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 30. apríla 2009 o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/.../ES, KOM(2009) 207.

(25) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 2. júna 2010 o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, KOM(2010) 289.

(26) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 15. septembra 2010 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie, KOM(2010) 482.

(27) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrite a transparentnosti trhu s energiou, KOM(2010) 726.

(28) Pozri napríklad článok 12 ods. 2 smernice o zneužívaní trhu, uvedenej v poznámke 20. Takisto pozri článok 50 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi, uvedenej v poznámke 21.

(29) Napríklad článok 37 návrhu o ratingových agentúrach umožňuje Komisii zmeniť a doplniť prílohy nariadenia, ktoré obsahujú podrobné informácie o podmienkach uchovávania záznamov, ktoré musia ratingové agentúry dodržiavať; takisto pozri bod 10 návrhu o ratingových agentúrach, ktorý odkazuje na právomoc orgánu ESMA vydávať a aktualizovať nezáväzné usmernenia týkajúce sa otázok súvisiacich s uplatňovaním nariadenia o ratingových agentúrach.

(30) Článok 6 ods. 4 návrhu stanovuje, že na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom určiť údaje a druh správ pre rôzne triedy derivátov, zároveň stanovuje, že tieto správy obsahujú minimálne: a) primerané určenie strán zmluvy, a pokiaľ sa odlišujú, oprávnenej osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú z danej zmluvy; b) ohlasovanie hlavných charakteristík zmluvy vrátane druhu, podkladov, splatnosti a nominálnej hodnoty.

(31) Pozri dôvodovú správu, s. 11. Bližšie to určuje článok 67, ktorým sa stanovuje, že archív obchodných údajov sprístupňuje tieto údaje viacerým subjektom, konkrétne ESMA, príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad podnikmi, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami, a príslušným centrálnym bankám ESCB.

(32) Pozri napr. stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 6. januára 2010 k návrhu smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní, (Ú. v. EÚ C 101, 20.4.2010, s. 1).

(33) V ustanoveniach článku 20 ods. 3 sa uvádza: „Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické alebo právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré majú prístup k dôverným informáciám podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií, fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné účely.“

(34) Podobné spresnenie je uvedené v zmenenom a doplnenom návrhu o ratingových agentúrach, o ktorom EP hlasoval v decembri 2010.

(35) Pozri článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 95/46/ES a článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 45/2001.

22.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 216/19

PREDPISY O PRÍSTUPE VEREJNOSTI K DOKUMENTOM EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rozhodnutie predsedníctva z 28. novembra 2001 (1) (2) (3) (4)

2011/C 216/07

PREDSEDNÍCTVO,

so zreteľom na článok 15 ods. 3 ZFEÚ,

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 o verejnom prístupe k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a najmä na články 11, 12 a 18,

so zreteľom na článok 23 ods. 2 a 12, článok 103 ods. 1 a článok 104 nariadenia,

keďže všeobecné zásady o prístupe k dokumentom boli stanovené v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 z 30. mája,

keďže v súlade s bývalým článkom 255 ods. 3 Zmluvy o ES a s článkom 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 Európsky parlament upravil svoj rokovací poriadok rozhodnutím z 13. novembra 2001,

keďže článok 104 ods. 2, 3 a 4 rokovacieho poriadku Parlamentu poveruje Predsedníctvo ustanovením pravidiel na vytvorenie registra odkazov dokumentov, vytvorením možností prístupu k dokumentom a určením orgánov, zodpovedných za tieto dokumenty,

keďže opatrenia týkajúce sa systému poplatkov za vydanie dokumentov sa musia prispôsobiť odhadom článku 10 nariadenia (ES) č. 1049/2001 tak, aby bolo možné určiť približnú výšku dodatočnej sumy, ktorú má zaplatiť žiadateľ pri vyžiadaní objemných dokumentov,

keďže za účelom zvýšenia transparentnosti vo vzťahu k občanom sa zdá byť vhodné zhromaždiť do jedného rozhodnutia všetky opatrenia, týkajúce sa fungovania registra dokumentov Európskeho parlamentu,

keďže nariadenie (ES) č. 1049/2001 neumožňuje zohľadňovať status žiadateľa a keďže žiadosti prijaté na základe tohto nariadenia majú účinok erga omnes (platný pre všetkých), no poslanci a zamestnanci inštitúcií majú prednostné právo prístupu uznané rokovacím poriadkom Parlamentu, nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením (ES) č. 45/2001 a služobným poriadkom zamestnancov, ktoré môžu využívať namiesto nariadenia (ES) č. 1049/2001,

keďže nariadenie (ES) č. 1049/2001 a toto rozhodnutie neriešia ani otázku prístupu k dokumentom a ich prenos medzi inštitúciami, ktorá je predmetom medziinštitucionálnych dohôd,

keďže nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa vzťahuje na prístup k existujúcim dokumentom a keďže žiadosti o informácie sa majú vybavovať na základe iných ustanovení,

keďže Predsedníctvo svojím rozhodnutím z 8. marca 2010 prijalo nový zoznam kategórií dokumentov Európskeho parlamentu, ktoré sú priamo prístupné,

keďže vzhľadom na skúsenosť získanú v inštitúcii počas ostatných rokov a s ohľadom na rozvoj internetových stránok Parlamentu je potrebné uskutočniť technické úpravy,

ROZHODLO TAKTO

HLAVA I

ELEKTRONICKÝ REGISTER ODKAZOV (RER)

Článok 1

Zriadenie

1. Elektronický register odkazov (RER) je zriadený pre dokumenty Európskeho parlamentu.

2. Takto zriadený register obsahuje odkazy na dokumenty, ktoré inštitúcia vytvorila alebo ktoré jej boli doručené (s výnimkou nasledujúceho odseku) odo dňa uplatnenia nariadenia (ES) č. 1049/2001 (5).

3. V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 nie je potrebné sprístupniť v RER dokumenty iných inštitúcií, ktoré boli doručené Európskemu parlamentu a ktoré sú už ľahko prístupné v elektronickom registri dotknutej inštitúcie, RER poskytuje odkaz na register inštitúcie, ktorá dokument vydala.

4. Tieto odkazy sú tzv. „preukazom totožnosti dokumentu“, ktorý neobsahuje len informácie požadované článkom 11 odsekom 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001. Podľa možnosti sú v doklade totožnosti uvedené aj informácie umožňujúce identifikovať zdroj dokumentu, jazyky, v ktorých je dokument prístupný, štatút a kategóriu dokumentu a miesto archivácie dokumentu.

Článok 2

Ciele

Štruktúra RER umožňuje:

—	určenie dokumentov prostredníctvom jednotného systému odkazov,

—	priamy prístup k dokumentom, predovšetkým legislatívnym,

—	poskytnutie informácie v prípade, že dokumenty nie sú priamo elektronicky prístupné v súlade s článkami 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 3

Fungovanie

Oddelenie Transparentnosť – prístup verejnosti k dokumentom a vzťahy so zástupcami záujmových skupín (ďalej príslušné oddelenie) je zodpovedné za:

—	kontrolu registrácie dokumentov do RER, vydaných alebo prijatých Európskym parlamentom,

—	prijímanie a vybavovanie písomných alebo elektronických žiadostí o prístup v lehote 15 pracovných dní, prípadne predĺženej,

—	odovzdanie potvrdenia o prevzatí,

—	poradenstvo pre žiadateľov na spresnenie žiadosti a dohodu so žiadateľom v prípade, ak žiada o veľmi dlhé alebo komplexné dokumenty,

—	uľahčenie prístupu k už zverejneným dokumentom,

—

koordinovanie odpovedi so zodpovedným oddelením alebo oddelením, ktoré vlastní dokument, alebo s kompetentnou osobou v prípade, ak sa žiadosť týka dokumentu, ktorý sa nenachádza v registri, alebo ak sa žiadosť týka dokumentu, ktorý spadá pod obmedzenia stanovené článkami 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

—	konzultáciu tretej strany v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 4

Zápis dokumentov do RER

1. Odkazy na dokumenty sú zapísané do RER v súlade s pokynmi prijatými generálnym tajomníkom, ktoré zaisťujú maximálnu vysledovateľnosť dokumentov. Obsah RER bude postupne rozširovaný. Bude zobrazený na domovskej stránke RER na internetových stránkach Europarl.

2. Na tento účel sú dokumenty Európskeho parlamentu, ako ich vymedzuje článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku, zapísané do RER na zodpovednosť orgánu alebo oddelenia, ktoré dokumenty vydali.

3. Dokumenty vydané v rámci legislatívneho postupu alebo dokumenty o parlamentnej iniciatíve sa zaevidujú do RER hneď po ich predložení alebo zverejnení.

4. Ostatné dokumenty spadajúce do kompetencie administratívnych oddelení generálneho sekretariátu Európskeho parlamentu sa v rámci možností zaevidujú do RER podľa pokynov generálneho tajomníka.

5. Odkazy na dokumenty tretej strany podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 zapíše do RER oddelenie, ktorému boli tieto dokumenty zaslané.

Článok 5

Priamo prístupné dokumenty

1. Všetky dokumenty, vydané alebo prijaté Európskym parlamentom v rámci legislatívneho postupu, musia byť prístupné občanom v elektronickej verzii, s výnimkou obmedzení stanovených článkami 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2. Európsky parlament sprístupní všetky legislatívne dokumenty v zmysle článku 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 elektronickou cestou prostredníctvom RER alebo internetových stránok Europarl.

3. Kategórie priamo prístupných dokumentov sa vymenujú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetových stránkach Europarl. Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom, ktoré nepatria do vymenovaných kategórií a ktoré môžu byť sprístupnené na základe písomnej žiadosti.

Článok 6

Dokumenty prístupné na požiadanie

1. Dokumenty vydané alebo prijaté Európskym parlamentom mimo legislatívnych postupov sú v rámci možností priamo sprístupnené občanom cez RER, s výnimkou obmedzení stanovených článkami 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2. Ak zápis dokumentu do RER neumožňuje priamy prístup k celému textu, buď preto, že dokument nie je prístupný v elektronickej verzii, alebo z dôvodu uplatnenia výnimiek stanovených článkami 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001, žiadateľ si môže prístup vyžiadať písomne alebo vyplnením elektronického formulára, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke RER na Europarl.

3. Dokumenty vydané alebo prijaté Európskym parlamentom pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001 a na ktoré sa teda neodkazuje v RER, sú sprístupňované na základe písomnej alebo elektronickej žiadosti, s výnimkou obmedzení stanovených článkami 4 a 9 uvedeného nariadenia.

4. Európsky parlament zabezpečí online poradenstvo pre verejnosť s informáciami o možnostiach podávania žiadostí o prístup k dokumentom.

HLAVA II

PRVÁ ŽIADOSŤ

Článok 7

Žiadosti, na ktoré sa vzťahujú tieto predpisy

Tieto predpisy sa uplatňujú na každú žiadosť o prístup k dokumentu Európskeho parlamentu podanú prostredníctvom formuláru, ktorý je k dispozícii na stránkach RER, alebo ktorá sa vyslovene odvoláva na právo prístupu k dokumentom, ako je vymedzené nariadením (ES) č. 1049/2001. Tieto predpisy sa však nevzťahujú na žiadosti založené na osobitnom práve prístupu, tak ako ho stanovuje najmä rokovací poriadok Parlamentu, nariadenie o rozpočtových pravidlách, nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane osobných údajov a služobný poriadok zamestnancov.

Článok 8

Podanie žiadosti o prístup

1. Žiadosť o prístup k dokumentu Európskeho parlamentu môže byť zaslaná písomne, faxom alebo elektronicky v jednom z jazykov uvedených v článku 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2. Elektronické žiadosti sa predkladajú pokiaľ možno na elektronickom formulári, ktorý sa nachádza na stránke RER, a prostredníctvom systému online pomoci na uľahčenie predloženia takejto žiadosti.

3. Žiadosť musí byť formulovaná dostatočne jasne a musí obsahovať údaje umožňujúce identifikáciu žiadaných dokumentov, ako aj meno a adresu žiadateľa.

4. Ak žiadosť nie je dostatočne jasná, inštitúcia v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 požiada žiadateľa, aby žiadosť spresnil, pričom žiadateľovi poskytne pomoc.

Článok 9

Vybavenie prvej žiadosti

1. Každá žiadosť o prístup k dokumentom Európskeho parlamentu sa doručí v deň jej registrácie príslušnému oddeleniu, ktoré musí potvrdiť prijatie žiadosti, vyhotoviť odpoveď a pripraviť dokument v stanovenej lehote.

2. Ak sa žiadosť týka dokumentu vypracovaného Európskym parlamentom, na ktorý sa vzťahuje jedna z výnimiek podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, alebo ak je potrebné požadovaný dokument určiť a nájsť, príslušné oddelenie sa obráti na oddelenie alebo orgán, ktorý dokument vydal a ktorý sa vyjadrí do piatich pracovných dní.

Článok 10

Konzultácia tretích strán

1. Ak sa žiadosť týka dokumentov tretej strany, príslušné oddelenie v prípade potreby v spolupráci s oddelením, ktoré vlastní požadované dokumenty, overí, či sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v článkoch 4 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2. Ak toto overenie vedie ku konštatovaniu, že prístup k požadovaným dokumentom musí byť odmietnutý v súlade s niektorou z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, negatívna odpoveď je poslaná žiadateľovi bez toho, aby sa konzultovala tretia strana, ktorá je autorom.

3. Príslušné oddelenie kladne vybaví žiadosť bez konzultácie tretej strany v prípade, ak:

—	autor už zverejnil požadovaný dokument v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1049/2001 alebo podobnými ustanoveniami;

—	zverejnenie, prípadne čiastočné zverejnenie obsahu dokumentu zjavne nepoškodzuje niektorý zo záujmov uvedených v článkoch 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

4. Vo všetkých ostatných prípadoch sa konzultuje s tretími stranami a udeľuje sa im lehota piatich pracovných dní na vyjadrenie, aby sa určilo, či sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v článkoch 4 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

5. Ak Európsky parlament nedostane odpoveď v stanovenej lehote alebo ak nie je možné tretiu stranu nájsť alebo určiť, koná v súlade s režimom výnimiek podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, pričom zohľadňuje oprávnené záujmy tretej strany na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Článok 11

Lehota na odpoveď

1. V prípade povolenia prístupu k dokumentu príslušné oddelenie poskytne žiadané dokumenty do pätnástich pracovných dní od zaevidovania žiadosti.

2. Ak Európsky parlament nemôže poskytnúť prístup k žiadaným dokumentom, písomne oznámi žiadateľovi dôvody čiastočného alebo úplného zamietnutia a informuje ho o práve predložiť opakovanú žiadosť.

3. V tomto prípade má žiadateľ na podanie opakovanej žiadosti lehotu pätnástich pracovných dní od prijatia odpovede.

4. Vo výnimočných prípadoch, napríklad ak sa žiadosť týka veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého množstva dokumentov, čakacia lehota určená v odseku 1 tohto článku môže byť predĺžená o pätnásť pracovných dní za predpokladu, že žiadateľ o tom bude vopred upovedomený a uvedú sa príslušné dôvody.

5. Ak inštitúcia neodpovie v určenej lehote, žiadateľ je oprávnený podať opakovanú žiadosť.

Článok 12

Zodpovedný orgán

1. Prvé žiadosti adresované Európskemu parlamentu vybavuje generálny tajomník z poverenia podpredsedu zodpovedného za dozor nad vybavovaním žiadostí o prístup k dokumentom, v súlade s článkom 104 ods. 4 a 6 rokovacieho poriadku.

2. Kladné odpovede na prvé žiadosti zasiela žiadateľovi generálny tajomník alebo príslušné oddelenie z poverenia generálneho tajomníka.

3. O riadne odôvodnenom odmietnutí prvej žiadosti rozhoduje generálny tajomník na návrh príslušného oddelenia a po konzultácii s orgánom, ktorý dokument vydal. Každé odmietnutie sa pre informáciu posiela zodpovednému podpredsedovi.

4. Generálny tajomník alebo príslušné oddelenie môžu kedykoľvek požiadať o vyjadrenie právnické oddelenie a/alebo úradníka pre ochranu údajov, pokiaľ ide o ďalší postup v prípade žiadosti o prístup.

HLAVA III

OPAKOVANÁ ŽIADOSŤ

Článok 13

Predloženie

1. Opakovaná žiadosť musí byť zaslaná do pätnástich pracovných dní, a to od prijatia čiastočného alebo úplného odmietnutia prístupu k žiadanému dokumentu, alebo ak na prvú žiadosť nebola odoslaná vôbec žiadna odpoveď po uplynutí lehoty na odpoveď.

2. Opakovaná žiadosť musí spĺňať formálne požiadavky vyplývajúce z článku 8 tohto rozhodnutia pre prvú žiadosť.

Článok 14

Vybavenie a konzultácie

1. Opakované žiadosti sa zaregistrujú a prípadné konzultácie sa zabezpečia v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 9 a 10 tohto rozhodnutia.

2. Európsky parlament do pätnástich pracovných dní odo dňa zaevidovania žiadosti buď povolí prístup k dokumentu, alebo písomne či elektronickou poštou uvedie dôvody čiastočného či úplného zamietnutia.

3. Vo výnimočných prípadoch, napríklad, ak sa žiadosť týka veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého množstva dokumentov, čakacia lehota určená v predošlom článku môže byť predĺžená o pätnásť pracovných dní, za predpokladu, že žiadateľ o tom bude vopred upovedomený a uvedú sa príslušné dôvody.

Článok 15

Zodpovedný orgán

1. Odpoveď na opakované žiadosti spadá do kompetencie Predsedníctva Európskeho parlamentu. Podpredseda zodpovedný za vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom rozhoduje o opakovaných žiadostiach v mene Predsedníctva a z jeho poverenia.

2. Podpredseda informuje Predsedníctvo o svojom rozhodnutí na prvej schôdzi Predsedníctva nasledujúcej po prijatí rozhodnutia a po tom, ako informoval žiadateľa. Ak to podpredseda považuje za potrebné, môže požiadať Predsedníctvo v stanovenej lehote o návrh rozhodnutia najmä v prípade, ak by odpoveď mohla vyvolať zásadné otázky súvisiace s politikou transparentnosti Európskeho parlamentu. Odpoveď podpredsedu žiadateľovi je viazaná na rozhodnutie Predsedníctva.

3. Podpredseda a Predsedníctvo rozhodujú na základe návrhu vypracovaného príslušným oddelením po splnomocnení generálnym tajomníkom. Toto oddelenie je oprávnené požiadať o stanovisko úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa vyjadrí do troch pracovných dní.

4. Návrh odpovede môže predbežne preskúmať právnické oddelenie, ktoré sa vyjadrí do troch pracovných dní.

Článok 16

Odvolanie sa

1. Ak Európsky parlament zamietne čiastočne alebo úplne prístup, inštitúcia informuje žiadateľa o možnostiach odvolania sa, konkrétne o tom, že: žiadateľ je oprávnený začať súdne konanie proti inštitúcii alebo podať sťažnosť ombudsmanovi podľa podmienok uvedených v článkoch 263 a 228 ZFEÚ.

2. Ak inštitúcia neodpovie v stanovenom termíne, považuje sa to za negatívnu odpoveď a žiadateľ je oprávnený začať súdne konanie alebo podať sťažnosť v súlade s predchádzajúcim článkom.

HLAVA IV

ZÁPIS DO RER A PRÍSTUP K CITLIVÝM DOKUMENTOM

Článok 17

Zápis citlivých dokumentov do RER

1. Citlivé dokumenty podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sú zapísané do RER, ak s tým súhlasí orgán, ktorý ich vydal. Osoby alebo orgány Európskeho parlamentu, ktoré dostali citlivý dokument od tretej strany, spresnia, ktoré odkazy môžu byť uvedené v RER. Tieto osoby alebo orgány sa radia s podpredsedom zodpovedným za vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom, s generálnym tajomníkom alebo, v prípade potreby, s predsedom príslušného parlamentného výboru.

2. Akýkoľvek dokument vydaný Európskym parlamentom, ktorý odkazuje na citlivý dokument, bude zapísaný do RER len s povolením podpredsedu zodpovedného za vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom. Odkazy, týkajúce sa takéhoto dokumentu, sú vytvorené za rovnakých podmienok, ako sú uvedené v predchádzajúcom odseku.

Článok 18

Vybavenie žiadosti o prístup

Generálny tajomník odovzdá žiadosť o prístup k citlivému dokumentu podpredsedovi zodpovednému za vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom, v kompetencii ktorého je odpovedať na prvú žiadosť. Na opakovanú žiadosť odpovedá Predsedníctvo, ktoré môže touto úlohou poveriť predsedu. Zodpovedný podpredseda a Predsedníctvo alebo predseda sa radia s generálnym tajomníkom a v prípade potreby, s predsedom príslušného parlamentného výboru. Pre ostatné žiadosti o prístup platia rovnaké podmienky registrácie a lehoty.

Článok 19

Oprávnené osoby

Osoby, oprávnené oboznámiť sa s dokumentmi počas vybavovania žiadostí o prístup k citlivým dokumentom, sú: predseda Európskeho parlamentu, podpredseda zodpovedný za vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom, predseda príslušného parlamentného výboru, ktorého sa vec priamo týka, generálny tajomník a riadne oprávnení zamestnanci príslušného oddelenia, okrem prípadov, keď sa podľa dohôd uzatvorených s inými inštitúciami vyžaduje osobitné povolenie.

Článok 20

Ochrana citlivých dokumentov

Citlivé dokumenty podliehajú prísnym bezpečnostným opatreniam, aby sa zaručilo dôverné zaobchádzanie s nimi v rámci inštitúcie. V tejto súvislosti tieto pravidlá zohľadnia medziinštitucionálne dohody.

HLAVA V

DORUČENIE DOKUMENTOV

Článok 21

Poplatok za odpoveď

1. Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa dopĺňa v tom zmysle, že ak množstvo žiadaných dokumentov presiahne dvadsať strán, môže sa od žiadateľa požadovať poplatok 0,10 EUR za stranu plus poštovné. O poplatkoch za iné nosiče sa rozhodne jednotlivo, a to tak, aby neprekročili primeranú sumu.

2. Toto rozhodnutie sa netýka už zverejnených dokumentov, na ktoré sa vzťahuje vlastný cenový systém.

HLAVA VI

UPLATNENIE

Článok 22

Uplatnenie

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1049/2001 a Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, a to bez toho, aby tieto ustanovenia boli dotknuté.

Článok 23

Revízia

Toto rozhodnutie sa znovu preskúma prinajmenšom pri každej revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dátumom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (6).

(1) Ú. v. ES C 374, 29.12.2001, s. 1.

(2) Konsolidované Predsedníctvom 3. mája 2004.

(3) Zmenené a doplnené Predsedníctvom 26. septembra 2005 a zverejnené v Ú. v. EÚ C 289, 22.11.2005, s. 6.

(4) Zmenené a doplnené Predsedníctvom 22. júna 2011 a zverejnené v Ú. v. EÚ C 216, 22.7.2011, s. 19.

(5) T.j. od 3. decembra 2001.

(6) T.j. 29. decembra 2001, 22. novembra 2005, ako aj 22. júla 2011.

22.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 216/26

Aktualizácia zoznamu povolení na pobyt uvedených v článku 2 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006, s. 1; Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007, s. 5; Ú. v. EÚ C 192, 18.8.2007, s. 11; Ú. v. EÚ C 271, 14.11.2007, s. 14; Ú. v. EÚ C 57, 1.3.2008, s. 31; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 14; Ú. v. EÚ C 207, 14.8.2008, s. 12; Ú. v. EÚ C 331, 21.12.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 5; Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 15; Ú. v. EÚ C 198, 22.8.2009, s. 9; Ú. v. EÚ C 239, 6.10.2009, s. 2; Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2009, s. 15; Ú. v. EÚ C 308, 18.12.2009, s. 20; Ú. v. EÚ C 35, 12.2.2010, s. 5; Ú. v. EÚ C 82, 30.3.2010, s. 26; Ú. v. EÚ C 103, 22.4.2010, s. 8; Ú. v. EÚ C 108, 7.4.2011, s. 6; Ú. v. EÚ C 157, 27.5.2011, s. 5; Ú. v. EÚ C 201, 8.7.2011, s. 1)

2011/C 216/09

Zoznam povolení na pobyt, uvedených v článku 2 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), sa uverejňuje na základe informácií oznámených Komisii členskými štátmi v súlade s článkom 34 Kódexu schengenských hraníc.

Mesačná aktualizácia je uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie a zároveň je k dispozícii aj na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti.

TALIANSKO

Nahradenie informácií uverejnených v Ú. v. EÚ C 201, 8.7.2011

1. Povolenia na pobyt vydávané podľa jednotného formátu

—

Povolenie na pobyt s dočasnou platnosťou – platné od 3 mesiacov do maximálne 3 rokov. Vydané boli z týchto dôvodov:

—	Affidamento (Vydáva sa deťom, ktoré sú cudzincami a ktoré sú dočasne pripravené o vhodné rodinné zázemie)

—	Motivi umanitari (della durata superiore ai tre mesi) [Humanitárne dôvody (platné viac ako tri mesiace)]

—	Motivi religiosi (Náboženské dôvody)

—	Studio (Študijné účely)

—	Missione (Vydávané cudzincom, ktorí vstúpili do Talianska s vízami pre „misie“ na účely dočasného pobytu)

—	Asilo politico (Politický azyl)

—	Apolidia (Pre osoby bez štátnej príslušnosti)

—	Tirocinio formazione professionale (Učňovské vzdelávanie)

—	Riacquisto cittadinanza italiana (Vydávané cudzincovi, ktorý očakáva udelenie alebo uznanie talianskeho občianstva)

—	Ricerca scientifica (Vedecký výskum)

—	Attesa occupazione (Čakatelia na zamestnanie)

—	Lavoro autonomo (Samostatná zárobková činnosť)

—	Lavoro subordinato (Zamestnanosť)

—	Lavoro subordinato stagionale (Sezónna práca)

—	Famiglia (Rodina)

—	Famiglia minore 14 – 18 (Povolenie na pobyt pre dieťa vo veku 14 – 18 rokov)

—	Volontariato (Dobrovoľnícka práca)

—	Protezione sussidiaria (permesso di soggiorno rilasciato ai sensi del D.L. n.251 del 19 novembre 2007 in recepimento della Direttiva n. 83/2004/CE)[doplnková ochrana (povolenie na pobyt vydané v súlade s vyhláškou č. 251 z 19. novembra 2007, ktorou sa transponuje smernica č. 83/2004/ES)]

—	Permesso di soggiorno CE per lungo soggiornanti con una validità permanente (Povolenie na dlhodobý pobyt v ES s trvalou platnosťou)

2. Všetky ostatné preukazy vydávané štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré majú hodnotu povolenia na pobyt

Povolenie na pobyt vydané v tlačenej podobe (na základe vnútroštátnych predpisov), doba ich platnosti sa môže pohybovať od menej ako 3 mesiacov do okamihu, kedy zanikne potreba.

—

Carta di soggiorno con validità permanente e rilasciata prima dell'entrata in vigore del decreto legislativo 8 gennaio 2007, n. 3 che attua la direttiva 2003/109/CE per i soggiornanti di lungo periodo, equiparata dal decreto legislativo al permesso di soggiorno CE per i soggiornanti di lungo periodo (Doklad o pobyte s trvalou platnosťou vydaný pred vstupom v platnosť legislatívneho nariadenia č. 3 z 8. januára 2007 v súlade so smernicou 2003/109/ES týkajúcou sa osôb s dlhodobým pobytom a zodpovedajúcou legislatívnemu nariadeniu o povolení na pobyt pre osoby s dlhodobým pobytom v ES)

—	Carta di soggiorno per familiari di cittadini dell'UE che sono i cittadini di paesi terzi con validità fino a cinque anni (Doklad o pobyte pre rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín – platnosť až päť rokov)

—

Carta d'identità M.A.E.: (Preukaz totožnosti vydaný ministerstvom zahraničných vecí)

—	Mod. 1 (blu) Corpo diplomatico accreditato e consorti titolari di passaporto diplomatico [Vzor 1 (modrý) akreditovaní členovia diplomatického zboru a ich manželia/manželky, ktorí sú držiteľmi diplomatického pasu]

—	Mod. 2 (verde) Corpo consolare titolare di passaporto diplomatico [Vzor 2 (zelený) členovia konzulárneho zboru, ktorí sú držiteľmi diplomatického pasu]

—	Mod. 3 (Orange) Funzionari II FAO titolari di passaporto diplomatico, di servizio o ordinario [Vzor 3 (oranžový) úradníci kategórie II organizácie FAO, ktorí sú držiteľmi diplomatického, služobného alebo cestovného pasu]

—	Mod. 4 (Orange) Impiegati tecnico-amministrativi presso Rappresentanze diplomatiche titolari di passaporto di servizio [Vzor 4 (oranžový) členovia technického a administratívneho personálu diplomatického zastupiteľstva, ktorí sú držiteľmi služobného pasu]

—	Mod. 5 (Orange) Impiegati consolari titolari di passaporto di servizio [Vzor 5 (oranžový) členovia konzulárneho personálu, ktorí sú držiteľmi služobného pasu]

—	Mod. 7 (grigio) Personale di servizio presso Rappresentanze diplomatiche titolare di passaporto di servizio [Vzor 7 (sivý) členovia služobného personálu diplomatického zastupiteľstva, ktorí sú držiteľmi služobného pasu]

—	Mod. 8 (grigio) Personale di servizio presso Rappresentanze Consolari titolare di passaporto di servizio [Vzor 8 (sivý) členovia služobného personálu konzulárneho úradu, ktorí sú držiteľmi služobného pasu]

—

Mod. 11 (beige) Funzionari delle Organizzazioni internazionali, Consoli Onorari, impiegati locali, personale di servizio assunto all'estero e venuto al seguito, familiari Corpo Diplomatico e Organizzazioni Internazionali titolari di passaporto ordinario [Vzor 11 (béžový) úradníci medzinárodných organizácií, honorárni konzuli, miestni zamestnanci, členovia služobného personálu prijatí v zahraničí a nasledujúci svojho zamestnávateľa, rodiny členov diplomatického zboru a medzinárodných organizácií, ktorí sú držiteľmi cestovných pasov]

Pozn.: Vzory 6 (oranžový) a 9 (zelený) pre členov personálu medzinárodných organizácií, ktorí nepožívajú imunitu, resp. zahraničných honorárnych konzulov, sa už nevydávajú a nahradil ich vzor 11. Tieto doklady však zostávajú v platnosti až do doby uplynutia platnosti, ako sa v nich uvádza.

Na zadnú stranu preukazov totožnosti sa dopĺňa toto: Tento preukaz totožnosti oslobodzuje jeho držiteľa od povinnosti vlastniť povolenie na pobyt a spolu s platným cestovným dokladom ho oprávňuje na vstup na územie ktoréhokoľvek štátu schengenského priestoru.

—	Zoznam osôb zúčastňujúcich sa školských výletov v rámci Európskej únie.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.216.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 216

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 22. júla 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Rada
2011/C 216/01	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Portugalska na rok 2011	1

2011/C 216/02	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2011, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2011 – 2014	3

2011/C 216/03	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky 2011 – 2014	6

	STANOVISKÁ
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2011/C 216/04	Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov	9

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2011/C 216/05	Oznámenie Komisie o orgáne, ktorý je oprávnený vydávať osvedčenia o pôvode podľa nariadenia (ES) č. 620/2009	17

2011/C 216/06	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6151 – PetroChina/INEOS/JV) ( 1 )	18

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európsky parlament
2011/C 216/07	Predpisy o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu – Rozhodnutie predsedníctva z 28. novembra 2001	19

	Európska komisia
2011/C 216/08	Výmenný kurz eura	25

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2011/C 216/09	Aktualizácia zoznamu povolení na pobyt uvedených v článku 2 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006, s. 1; Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007, s. 5; Ú. v. EÚ C 192, 18.8.2007, s. 11; Ú. v. EÚ C 271, 14.11.2007, s. 14; Ú. v. EÚ C 57, 1.3.2008, s. 31; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 14; Ú. v. EÚ C 207, 14.8.2008, s. 12; Ú. v. EÚ C 331, 21.12.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 5; Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 15; Ú. v. EÚ C 198, 22.8.2009, s. 9; Ú. v. EÚ C 239, 6.10.2009, s. 2; Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2009, s. 15; Ú. v. EÚ C 308, 18.12.2009, s. 20; Ú. v. EÚ C 35, 12.2.2010, s. 5; Ú. v. EÚ C 82, 30.3.2010, s. 26; Ú. v. EÚ C 103, 22.4.2010, s. 8; Ú. v. EÚ C 108, 7.4.2011, s. 6; Ú. v. EÚ C 157, 27.5.2011, s. 5; Ú. v. EÚ C 201, 8.7.2011, s. 1)	26

2011/C 216/10	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001	29

2011/C 216/11	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti so službami pravidelnej leteckej dopravy ( 1 )	31

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2011/C 216/12	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6313 – Ashland/International Specialty Products) ( 1 )	32

2011/C 216/13	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6276 – AIF VII Euro Holdings/Ascometal) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	33

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,4222
JPY	Japonský jen	112,09
DKK	Dánska koruna	7,4542
GBP	Britská libra	0,87870
SEK	Švédska koruna	9,1008
CHF	Švajčiarsky frank	1,1690
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,7750
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,411
HUF	Maďarský forint	267,93
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7094
PLN	Poľský zlotý	3,9955
RON	Rumunský lei	4,2560
TRY	Turecká líra	2,3793
AUD	Austrálsky dolár	1,3246
CAD	Kanadský dolár	1,3447
HKD	Hongkongský dolár	11,0832
NZD	Novozélandský dolár	1,6579
SGD	Singapurský dolár	1,7237
KRW	Juhokórejský won	1 500,67
ZAR	Juhoafrický rand	9,7335
CNY	Čínsky juan	9,1817
HRK	Chorvátska kuna	7,4552
IDR	Indonézska rupia	12 154,10
MYR	Malajzijský ringgit	4,2638
PHP	Filipínske peso	60,641
RUB	Ruský rubeľ	39,7000
THB	Thajský baht	42,538
BRL	Brazílsky real	2,2188
MXN	Mexické peso	16,5622
INR	Indická rupia	63,2950


	(1) Text s významom pre EHP