21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/1

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Rada 7. decembra 2010 prijala vykonávacie rozhodnutie 2011/77/EÚ (3) o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku na obdobie troch rokov na základe ustanovení zmluvy a nariadenia (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (4). V sprievodnom memorande o porozumení podpísanom 16. decembra 2010 a jeho prvej aktualizácii sa ustanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa poskytuje finančná pomoc. Vykonávacie rozhodnutie 2011/77/EÚ bolo zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím 2011/326/EÚ (5). Prvá aktualizácia memoranda o porozumení bola podpísaná 18. mája 2011.

(4)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(6)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(7)

Dňa 29. apríla 2011 Írsko predložilo aktualizáciu svojho programu stability na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť ich vzájomné prepojenia boli tieto dva programy posúdené súčasne.

(8)

V dôsledku krízy došlo k zásadnej korekcii rozsiahlych nerovnováh vzniknutých počas rozmachu v predchádzajúcich rokoch. V rokoch 2007 až 2010 reálny HDP klesol o 12 % a zamestnanosť takmer o 13 %, pričom došlo k zvýšeniu nezamestnanosti zo 4,6 % v roku 2007 na 13,6 % v roku 2010. Viedlo to takisto k dramatickému zhoršeniu verejných financií, keď pomer celkového deficitu verejných financií dosiahol v rokoch 2008 a 2009 dvojciferné hodnoty. V roku 2010 celkový deficit verejných financií dosiahol 32,4 % HDP, a to vrátane podporných opatrení z finančného sektora vo výške 20,5 % HDP. Pomer dlhu k HDP sa zvýšil z 25 % v roku 2007 na 96 % v roku 2010.

(9)

Realizácia programu finančnej pomoci EÚ/MMF prebieha podľa plánu. Dohodnuté fiškálne opatrenia sa vykonali, fiškálny cieľ na rok 2010 sa splnil a fiškálne výsledky v prvom štvrťroku 2011 boli takisto v súlade s cieľmi programu pomoci. Predpokladá sa, že aj napriek úprave nominálneho HDP v roku 2011 smerom nadol celkový deficit verejných financií v roku 2011 zostane pod stropom programu pomoci. Významný pokrok sa dosiahol pri reformovaní bankového systému a prijali sa kroky na dosiahnutie cieľom štrukturálnej reformy.

(10)

Na základe hodnotenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 je Rada toho názoru, že makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je realistický. Cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu stability je znížiť celkový deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v lehote plánovanej v odporúčaní Rady z 3. decembra 2010. Program stability sa zameriava na dosiahnutie deficitu v roku 2011 na úrovni 10 % HDP, v roku 2012 na úrovni 8,6 % HDP, v roku 2013 na úrovni 7,2 % HDP, v roku 2014 na úrovni 4,7 % HDP a do konca obdobia programu stability v roku 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Táto cesta je podporovaná konsolidačnými opatreniami na úrovni 3,8 % HDP vykonávanými v rozpočte na rok 2011 a rozsiahlymi konsolidačnými opatreniami na úrovni 5,9 % HDP v rokoch 2012 – 2014, ako aj ďalším nešpecifikovaným konsolidačným úsilím na úrovni viac ako 1 % HDP v roku 2015. V programe stability sa preformuloval strednodobý cieľ týkajúci sa rozpočtovej pozície na úrovni – 0,5 % HDP, ktorý sa nedosiahol v období programu stability. Podľa posledných posúdení Komisie, riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa javia ako vysoké. Na zlepšenie udržateľnosti verejných financií je potrebné dosiahnuť dostatočné primárne prebytky počas strednodobého obdobia a ďalej reformovať írsky systém sociálneho zabezpečenia.

(11)

Írsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov, ktoré boli predložené 3. mája 2011. Tieto záväzky zahŕňajú konkrétne opatrenia na podporu konkurencieschopnosti, ako aj reformovanie mechanizmov stanovovania miezd, otvorenie niektorých profesionálnych služieb hospodárskej súťaži, posilnenie výskumu a inovácie, upevnenie finančnej stability, najmä mechanizmov riešenia kríz a zlepšenie udržateľnosti verejných financií prostredníctvom strednodobého rozpočtového rámca, reformovania dôchodkov a zvýšenia veku odchodu do dôchodku.

(12)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus, pričom nezohľadnila len ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj to, či dodržali pravidlá a usmernenia EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí EÚ tým, že sa v rámci prijímania budúcich vnútroštátnych rozhodnutí poskytnú vstupy na úrovni EÚ. V tomto kontexte Komisia zdôrazňuje naliehavosť vykonania plánovaných opatrení v súlade s vykonávacím rozhodnutím 2011/77/EÚ.

(13)

Vzhľadom na toho posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ zo 7. decembra 2010 Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Írska na rok 2011 a svoje stanovisko (6). Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Írska,

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/4

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Taliansko 6. mája 2011 predložilo aktualizáciu svojho programu stability na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Talianske hospodárstvo ovplyvňovali štrukturálne nedostatky dávno pre súčasnou celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou. V rokoch 2001 až 2007 bol priemerný rast reálneho HDP približne 1 %, t. j. iba polovičný v porovnaní s priemerom eurozóny, a to najmä z dôvodu pomalého rastu produktivity. Keďže tento vývoj ovplyvnil celú krajinu, k zníženiu rozsiahlych hospodárskych rozdielov medzi regiónmi nedošlo. Aj keď sa hospodárstvo nevyznačovalo rozsiahlymi vnútornými nerovnováhami v súkromnom sektore, celosvetová kríza ho vážne zasiahla. Úpadok v oblasti vývozu a následne aj v oblasti investícií spôsobil od druhého štvrťroka 2008 do druhého štvrťroka 2009 prudký pokles reálneho HDP približne o 7 %. Po trvalom poklese v predchádzajúcom desaťročí sa hrubý verejný dlh do konca roku 2010 zvýšil na 119 %, čo odzrkadľuje aj prudký pokles HDP. Zamestnanosť podporovaná vládou sponzorovaným systémom na zníženie odpracovaných hodín klesla oveľa menej, vďaka čomu sa miera nezamestnanosti v rokoch 2008 – 2009 zvýšila iba mierne. Hospodárstvo vedené vývozom sa v druhej polovici roku 2009 začalo zotavovať, hoci len pomalým tempom. Situácia na pracovnom trhu zostala v roku 2010 krehká a miera nezamestnanosti sa do konca roku stabilizovala na úrovni približne 8,5 %. Vzhľadom na veľmi vysoký pomer verejného dlhu Taliansko si počas krízy udržalo obozretnú fiškálnu pozíciu a neprijalo rozsiahly fiškálny stimul, vďaka čomu si v rokoch 2009 – 2010 udržalo deficit verejných financií pod priemerom eurozóny.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu, je realistický. V programe sa plánuje znížiť do roku 2012 celkový deficit verejných financií pod úroveň referenčnej hodnoty 3 % HDP, a to ďalším obmedzovaním výdavkov a dodatočnými príjmami zo zlepšeného plnenia daňových povinností. Po korekcii nadmerného deficitu sa v programe plánuje, že do konca programového obdobia (2014) sa dosiahne strednodobý cieľ (MTO), ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, a tento cieľ bude podporený záväzkom ďalej obmedziť primárne výdavky. V programe sa predpokladá, že v roku 2011 pomer verejného dlhu dosiahne vrchol a potom, ako sa zvýši primárny prebytok, klesne zrýchľujúcim sa tempom. Plánované priemerné ročné fiškálne úsilie počas rokov 2010 – 2012 je nad úrovňou 0,5 % HDP odporúčanou Radou v rámci postupu pri nadmernom deficite a predpokladané tempo úprav po roku 2012 je výrazne nad úrovňou v ustanoveniach Paktu o stabilite a raste. Dosiahnutie uvedených výsledkov v oblasti deficitu a dlhu bude vyžadovať prísne plnenie rozpočtu, pričom je potrebných viac informácií o plánovaných konsolidačných opatreniach na roky 2013 a 2014 na zvýšenie dôveryhodnosti programu.

(9)

Vzhľadom na veľmi vysoký verejný dlh, ktorý je v roku 2011 na úrovni približne 120 % HDP, je pre Taliansko kľúčovou prioritou trvalá a dôveryhodná konsolidácia a prijatie štrukturálnych opatrení na zvýšenie rastu. Podľa posledných posúdení Komisie, riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa javia ako stredné. V období do roku 2012 dosahovanie cieľov celkového deficitu verejných financií ustanovených v programe stability, a teda aj korekcia nadmerného deficitu do roku 2012 závisí od úplného vykonania už prijatých opatrení. Ďalšie opatrenia by boli potrebné, ak budú napríklad príjmy zo zlepšeného plnenia daňových povinností nižšie, než sa plánovalo v rozpočte, alebo ak vzniknú ťažkosti pri dosahovaní plánovaného obmedzenia kapitálových výdavkov. Na roky 2013 – 2014 sa v novom trojročnom rozpočtovom rámci ustanovuje, že konkrétne opatrenia na podporu konsolidačného úsilia sa musia prijať do októbra 2011. Aj keď sa tento rámec v posledných rokoch výrazne posilnil, zavedenie záväzných výdavkových stropov a ďalšie zlepšenie monitorovania rozpočtu vo všetkých subsektoroch verejnej správy je zamerané na upevnenie fiškálnej disciplíny a posilnenie dôveryhodnosti strednodobej rozpočtovej stratégie.

(10)

Napriek pomerne intenzívnemu vytváraniu pracovných miest v rokoch pred krízou sa na pracovnom trhu Talianska prejavujú určité štrukturálne nedostatky. Pracovníci so zmluvami na dobu neurčitú majú väčšiu ochranu ako pracovníci s atypickými zmluvami. V prípade pracovníkov so zmluvami na dobu neurčitú prepúšťanie podlieha prísnym pravidlám a ťažkopádnym postupom. V prípade pracovníkov s atypickými zmluvami, mala by sa venovať pozornosť samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla zakrývať pracovnoprávne vzťahy podriadenosti. Napriek novým ad hoc opatreniam, ktoré sa prijali počas krízy, aby sa zvýšila podpora príjmu a ochrana v nezamestnanosti súčasný systém dávok v nezamestnanosti zostáva roztrieštený. Nezamestnanosť medzi pracovníkmi mladšími ako 25 rokov v roku 2010 dosiahla 27,8 % s nerovnomerným rozložením v rámci krajiny, pričom nezamestnanosť mladých v južných regiónoch bola v porovnaní so severnými regiónmi dvojnásobná. Úloha učňovského a odborného vzdelávania by sa mala ďalej posilniť. V súčasnosti neexistuje jednotný systém kvalifikačných osvedčení a uznávania odborných a výcvikových noriem uznávaných v celej krajine, aj keď by bol veľmi užitočný a potrebný, ale veľké množstvo regionálnych režimov, čo neuľahčuje mobilitu pracovnej sily a pracovné príležitosti v rámci Talianska. Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je priestor na posilnenie efektívnosti služby zamestnanosti. Napokon nelegálna práca v Taliansku zostáva aj naďalej významným javom.

(11)

Vzhľadom na stále straty konkurencieschopnosti od konca 90-tych rokov minulého storočia je dôležité, aby sa vývoj miezd prispôsobil rastu produktivity; v tomto ohľade môže významnú úlohu zohrať kolektívne vyjednávanie na úrovni firmy, ktoré môže takisto pomôcť pri riešení regionálnych rozdielov na pracovnom trhu. Reformou rámca kolektívneho vyjednávania z roku 2009 sa okrem iného zaviedla možnosť „klauzúl o otvorenosti“ (t. j. výnimiek v oblasti sektorových miezd dohodnutých na vnútroštátnej úrovni), doteraz sa však vo veľkej miere nevyužíva.

(12)

Zamestnanosť žien zaostáva za zamestnanosťou mužov v priemere o viac ako 20 percentuálnych bodov s veľkými rozdielmi medzi regiónmi. V roku 2009 bola v južných regiónoch zamestnaná sotva jedna tretina žien vo veku od 20 do 64 rokov, a to jednak z dôvodu nižšej miery ekonomickej aktivity, ako aj z dôvodu vyššej nezamestnanosti. Pomerne vysoké zdaňovanie práce v Taliansku spôsobuje znižovanie motivácie týkajúce sa ponuky práce, najmä v prípade druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, a negatívne ovplyvňuje dopyt firiem po pracovnej sile. S cieľom pomôcť zvýšiť zamestnanosť žien sa v národnom programe reforiem pripomína plán prijatý v roku 2010, v ktorom sa na zosúladenie pracovného a rodinného života koordinovalo úsilie na úrovniach štátnej správy. Vláda nedávno zaviedla daňovú motiváciu pre spoločnosti, ktoré si najímajú znevýhodnených pracovníkov vrátane tých, ktorí pracujú v sektore alebo povolaní so zvlášť vysokou nerovnováhou pohlaví a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. V programe sa takisto oznamuje reforma daňového systému s cieľom postupne presunúť daňové zaťaženie z práce na spotrebu, čo by mohlo pomôcť pri zvyšovaní zamestnanosti.

(13)

V porovnaní s normami EÚ zostávajú náklady na podnikanie v Taliansku, najmä v južných regiónoch, naďalej vysoké, a to aj napriek nedávnym opatreniam na zlepšenie podnikateľského prostredia a posilnenie orientácie na výkonnosť a zodpovednosť verejnej správy. Zostáva stále dostatočný priestor na odstránenie ďalších regulačných a administratívnych prekážok na trhoch s výrobkami a službami, najmä v profesionálnych službách. Na posilnenie konkurenčného prostredia a ochrany spotrebiteľov sa v roku 2009 ako legislatívny nástroj zaviedol výročný zákon o hospodárskej súťaži, zatiaľ sa však neprijal. Zdĺhavé postupy presadzovania zmlúv sú ďalším nedostatkom podnikateľského prostredia v Taliansku. Nebankové kanály na financovanie rastu firiem sú v Taliansku stále pomerne zriedkavé, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP). Najmä akciové financovanie a rizikový kapitál naďalej zohrávajú obmedzenú úlohu, a to napriek ich potenciálu podporovať rast veľkosti firmy, mať dosah na nové celosvetové trhy a zlepšenú správa a riadenie spoločností.

(14)

Za posledných desať rokov došlo iba k miernemu zvýšeniu výdavkov na výskum a vývoj. V dôsledku toho intenzita výskumu a vývoja zostáva nízka, na úrovni približne 1,27 % HDP a výrazne pod priemerom EÚ (1,9 %). Tento rozdiel je spôsobený hlavne nízkou úrovňou priemyselného výskumu, pretože intenzita výskumu a vývoja dosahuje 0,64 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ-27, ktorý je 1,23 %. Intenzita rizikového kapitálu zostáva takisto veľmi nízka. V národnom programe reforiem sa uvádzajú mnohé opatrenia vrátane časovo obmedzených daňových prázdnin pre spoločnosti, ktoré investujú do výskumných projektov vykonávaných univerzitami alebo subjektmi verejného sektora. Cieľ stanovený pre intenzitu výskumu a vývoja 1,53 % HDP odzrkadľuje priemernú ročnú mieru rastu v období rokov 2006 – 2008 a zohľadňuje fiškálnu stabilitu obmedzení v krajine. Bude predmetom preskúmania v roku 2014.

(15)

Taliansko je tretím najväčším príjemcom kohéznych fondov EÚ, keďže v rokoch 2007 – 2013 dostane približne 8 % z celkového rozpočtu EÚ na kohéznu politiku. V polovici programového obdobia predstavuje podiel skutočne zmobilizovaných fondov EÚ iba 16,8 % a v južných konvergenčných regiónoch je oveľa nižší.

(16)

Taliansko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. V národnom programe reforiem sa uvádzajú niektoré nedávno prijaté opatrenia a vo všeobecnosti sa opisujú niektoré budúce plány reforiem, ktoré majú riešiť udržateľnosť verejných financií a finančnú stabilitu, posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť zamestnanosť v súlade so zásadami Paktu Euro Plus. Novým zásadným záväzkom špecificky prijatým v reakcii na Pakt je zámer vlády zmeniť a doplniť Ústavu s cieľom upevniť rozpočtovú disciplínu. Tieto aspekty sa posudzovali a zohľadňovali v odporúčaniach.

(17)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus pre Taliansko. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Taliansku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí EÚ tým, že sa v rámci prijímania budúcich vnútroštátnych rozhodnutí poskytnú vstupy na úrovni EÚ. V tomto ohľade sa Komisia domnieva, že konsolidačný plán Talianska na roky 2011 – 2014 je dôveryhodný do roku 2012, na roky 2013 – 2014 by sa však mal podporiť konkrétnymi opatreniami, aby veľmi vysoký verejný dlh začal trvalo klesať. V národnom programe reforiem sa uvádza komplexný súbor iniciatív týkajúcich sa všetkých rozmerov stratégie Európa 2020, zdá sa však, že na riešenie dlhodobých štrukturálnych nedostatkov zhoršených v dôsledku krízy sú potrebné ďalšie opatrenia. Na posilnenie potenciálu rastu a vytvárania pracovných miest Talianska, ako aj na podporu vyrovnávania úrovne južných regiónov by sa v rokoch 2011 – 2012 mali prijať ďalšie kroky s cieľom zlepšiť fungovanie pracovného trhu, otvoriť trhy s výrobkami a službami väčšej konkurencii, zlepšiť podnikateľské prostredie, posilniť politiku v oblasti výskumu a inovácií a podporiť rýchlejšie a lepšie využívanie kohéznych fondov EÚ.

(18)

Vzhľadom na toto posúdenie a takisto pri zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 2. júna 2010 Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Talianska na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odzrkadľuje najmä v odporúčaní v bode 1) ďalej. Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Talianska.

1.

Vykonať plánovanú fiškálnu konsolidáciu v roku 2011 a v roku 2012 na zaistenie korekcie nadmerného deficitu v súlade s odporúčaniami Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, čím sa zníži vysoká miera verejného dlhu. Na základe nedávno schválených právnych predpisov, v plnej miere využiť každý lepší než očakávaný hospodársky alebo rozpočtový vývoj na rýchlejšie dosiahnutie zníženia deficitu a dlhu a byť pripravený zabrániť sklzom pri plnení rozpočtu. Podporiť ciele na roky 2013 – 2014 a plánované dosiahnutie strednodobého cieľa do roku 2014 konkrétnymi opatreniami do októbra 2011, ako sa ustanovuje v novom viacročnom rozpočtovom rámci. Ďalej posilniť tento rámec zavedením záväzných výdavkových stropov a zlepšením monitorovania vo všetkých subsektoroch verejnej správy.

2.

Posilniť opatrenia na prekonanie segmentácie trhu práce a to aj preskúmaním vybraných aspektov právnych predpisov na ochranu zamestnanosti vrátane pravidiel a postupov prepúšťania a preskúmaním súčasného roztriešteného systému dávok v nezamestnanosti zohľadnením rozpočtových obmedzení. Vyvinúť ďalšie úsilie v boji s nelegálnou prácou. Okrem toho prijať opatrenia na podporu vyššej účasti žien na pracovnom trhu zvýšením dostupnosti primeraných a cenovo dostupných zariadení zameraných na starostlivosť po celej krajine a poskytnutím finančnej motivácie pre to, aby sa do pracovného procesu zapojili aj druhé zárobkovo činné osoby v rodine, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom.

3.

Podniknúť ďalšie kroky na základe dohody z roku 2009, ktorým sa reformovalo kolektívne vyjednávanie, a po konzultácii so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi praktikami zaistiť, aby sa v raste miezd lepšie odzrkadlil vývoj v oblasti produktivity, ako aj miestne podmienky a podnikové podmienky vrátane doložky, ktorá by mohla umožniť v tomto smere vyjednávať na úrovni podnikov.

4.

Rozšíriť postup otvorenia sektora služieb ďalšej hospodárskej súťaži, vrátane oblasti profesionálnych služieb. Prijať v roku 2011 výročný zákon o hospodárskej súťaži so zohľadnením odporúčaní predložených antitrustovým orgánom. Skrátiť trvanie postupov presadzovania zmlúv. Ďalej posilniť akcie na podporu prístupu MSP na kapitálové trhy odstránením regulačných prekážok a znížením nákladov.

5.

Zlepšiť rámec pre investovanie do výskumu a inovácií rozšírením súčasnej fiškálnej motivácie prostredníctvom zlepšenia podmienok pre rizikový kapitál a podpory inovačných mechanizmov obstarávania.

6.

Prijať opatrenia na zrýchlenie výdavkov podporujúcich rast spolufinancovaných kohéznymi fondmi nákladovo efektívnym spôsobom s cieľom znížiť pretrvávajúce rozdiely medzi regiónmi zlepšením administratívnej kapacity a politického riadenia. Dodržiavať záväzky prijaté v národnom strategickom referenčnom rámci vzhľadom na množstvo zdrojov a kvalitu výdavkov.

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/8

(1)

Rada 20. januára 2009 prijala rozhodnutie 2009/290/ES (2), ktorým sprístupnila Lotyšsku strednodobú finančnú pomoc na obdobie troch rokov podľa ustanovení článku 143 zmluvy. V sprievodnom memorande o porozumení podpísanom 28. januára 2009 a v jeho ďalších doplneniach sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, podľa ktorých sa uhrádza finančná pomoc. Rozhodnutie 2009/290/ES bolo zmenené a doplnené 13. júla 2009 rozhodnutím Rady 2009/592/ES (3). Zatiaľ posledné doplnenie memoranda o porozumení bolo podpísané v júni 2011.

(2)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(3)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (4), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(4)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(6)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem. Lotyšský konvergenčný program a národný program reforiem obsahujú všeobecný odkaz na Pakt Euro Plus. V liste zaslanom Európskej rade 17. mája 2011 sa zdôrazňujú osobitné záväzky a opatrenia na rok 2011 zahrnuté do programov, ktoré sú konzistentné s cieľmi Paktu Euro Plus.

(7)

Lotyšsko 29. apríla 2011 predložilo aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorá sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(8)

Lotyšská ekonomika, ovplyvnená konvergenčnými vyhliadkami, tokom financií zo zahraničia a veľmi silným dopytom po spotrebe rástla v období rokov 2000 až 2007 rýchlejšie ako vo všetkých ostatných členských štátoch. Aspoň čiastočne v dôsledku expanzívnej makroekonomickej politiky však došlo k prehriatiu ekonomiky. Vznikla veľká nerovnováha, čo sa prejavilo v deficite bežného účtu, ktorý v roku 2007 predstavoval 22,3 % HDP a v roku 2008 13,1 %; z toho dôvodu ekonomika v období rokov 2008 – 2009 zaznamenala najväčší pokles v EÚ. Počas tohto obdobia sa reálny HDP znížil z vrcholu do stagnácie o 25 %, keďže kolaps domáceho dopytu sa zosilnil poklesom celosvetového obchodu. Lotyšská miera zamestnanosti, predtým jedna z najvyšších v EÚ (75,8 % v roku 2008), sa znížila o 10 percentuálnych bodov a miera nezamestnanosti nad 18 % patrí v súčasnosti medzi najvyššie v EÚ. Deficit verejných financií v roku 2009 predstavoval 9,7 %, ale v dôsledku fiškálnych konsolidačných opatrení sa v roku 2010 znížil na 7,7 %. Tento výsledok sa dosiahol okrem iného stabilizačnými opatreniami pre finančný sektor, ktoré v roku 2009 predstavovali 1,1 % HDP a v roku 2010 to bolo 2,3 % HDP.

(9)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v konvergenčnom programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický, hoci prognózy inflácie na rok 2011 sa môžu pohybovať na dolnej hodnotovej hranici. Cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie konvergenčného programu je do lehoty uvedenej v odporúčaní Rady zo 7. júla 2009 znížiť celkový deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 %. So zohľadnením opatrení realizovaných od vydania odporúčania na zníženie nadmerného deficitu a ďalšej konsolidácie, ktoré vyplývajú z aktualizovaného konvergenčného programu, zodpovedá plánovaná fiškálna konsolidácia na roky 2011 - 2012 požadovanej úprave. Vzhľadom na východiskovú pozíciu sa v konvergenčnom programe nepredpokladá dosiahnutie strednodobého cieľa do konca programového obdobia, plánované fiškálne úsilie na dosiahnutie strednodobého cieľa by sa však po znížení nadmerného deficitu najmä v roku 2013 mohlo zrýchliť. Smer fiškálnej konsolidácie plánovaný v konvergenčnom programe je orientovaný najmä na výdavky. Rozpočtovým cieľom hrozia riziká poklesu, keďže konvergenčný program neobsahuje úplné informácie o opatreniach, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov. Tieto opatrenia sa podľa očakávania stanovia v budúcich rozpočtoch. Strednodobé zníženie primárneho deficitu plánované v konvergenčnom programe by prispelo k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií.

(10)

Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Lotyšsku, ale aj ich dodržiavanie pravidiel a usmernení EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje naliehavosť realizácie plánovaných opatrení, aby sa zabezpečil súlad s rozhodnutím 2009/290/ES,

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/10

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Dňa 13. júla 2010 Rada prijala odporúčanie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Malta 28. apríla 2011 predložila svoj národný program reforiem na rok 2011 a 29. apríla 2011 predložila svoju aktualizáciu programu stability na rok 2011, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2011 – 2014. S cieľom zohľadniť vzájomné prepojenia boli tieto dva programy posúdené súčasne.

(7)

Zásahom krízy výrazne poklesli vývoz a investície a v roku 2009 sa reálny HDP znížil o 3,4 %. Zamestnanosť sa znížila len mierne aj s podporou štátnej pomoci. Malta zaznamenala v roku 2010 výrazné oživenie hospodárskej činnosti a pokles nezamestnanosti v spojení s výrazným nárastom vývozu a podnikateľských investícií v roku 2010. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu (vo výške 61,5 % HDP v roku 2008) vláda neprijala veľký fiškálny stimul a deficit verejných financií v roku 2009 (3,7 % HDP) bol nižší ako jeho úroveň v eurozóne ako celku. V roku 2010 bol pomer vládneho fiškálneho deficitu a dlhu pomerne stabilný.

(8)

Na základe posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je optimistický, najmä v neskorších rokoch programu stability. Z 3,6 % HDP v roku 2010 sa v rámci programu stability plánuje zníženie deficitu verejných financií pod referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve do roku 2011. Postupný pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa, ktorým je vyvážená pozícia v štrukturálnom vyjadrení, by sa mal potom podporiť záväzkom zabezpečiť trvalo udržateľnú konsolidáciu z veľkej časti založenú na výdavkoch. V programe stability sa však nepredpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v horizonte programu stability. Pomer dlhu k HDP má podľa prognózy klesnúť z vrcholu 68 % v roku 2010 na 63,7 % v roku 2014 v dôsledku pozitívneho primárneho salda a jeho posilňovania. Priemerné ročné úsilie o štrukturálnu úpravu v období 2012 – 2014 vypočítané útvarmi Komisie je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu o stabilite a raste. Rozpočtové výsledky by však v dôsledku možného prekročenia výdavkov a nedostatku informácií o opatreniach na podporu úsilia o konsolidáciu po roku 2011 mohli byť horšie, ako sa očakávalo.

(9)

Pre Maltu je kľúčovou výzvou realizácia fiškálnej konsolidácie na dosiahnutie strednodobého cieľa. Aj keď sa v rámci rozpočtu na rok 2011 zaviedli opatrenia na korekciu nadmerného deficitu v roku 2011, v prípade sklzov by boli potrebné doplnkové opatrenia. Dôveryhodnosť strednodobej konsolidačnej stratégie, ktorá ešte nie je podložená konkrétnymi opatreniami, by sa pozdvihla na vyššiu úroveň prostredníctvom silnejšieho viacročného rozpočtového rámca. Hlavnou slabinou je nezáväzný charakter viacročných cieľov, čo má za následok relatívne krátky horizont fiškálneho plánovania. V programe stability sa uvádza, že sa zvažuje zavedenie pravidiel pre výdavky.

(10)

Podľa posledného posúdenia Komisie sa riziká, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zdajú byť na vysokej úrovni, nakoľko dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vrátane dôchodkov je na Malte výrazne vyšší ako v priemere v rámci EÚ. Okrem toho je vďaka stále relatívne nízkej vekovej hranici odchodu do dôchodku, častejšiemu odchodu do predčasného dôchodku a veľmi nízkemu podielu starších žien účasť starších pracovníkov na trhu práce veľmi nízka. V rámci dôchodkovej reformy z roku 2006 sa problém udržateľnosti začal riešiť zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, aj keď veľmi postupne, a zohľadnila sa primeranosť budúcich dôchodkov, a to najmä zabezpečením štedrejších mechanizmov indexácie a zavedením garantovaného národného minimálneho dôchodku. V rámci národného programu reforiem sa podávajú správy o prebiehajúcich konzultáciách o návrhoch na ďalšiu dôchodkovú reformu, ktorú predložila pracovná skupina pre dôchodky, vrátane vytvorenia explicitného prepojenia medzi vekom odchodu do dôchodku a priemernou dĺžkou života a zavedenia povinného druhého a dobrovoľného tretieho piliera. V rámci národného programu reforiem sa však nepredkladá komplexná stratégia aktívneho starnutia, ktorá by sprevádzala prebiehajúce a predpokladané zmeny v právnych predpisoch. Neevidovaná práca predstavuje riziko pre udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte. Vláda v národnom programe reforiem uvádza niekoľko opatrení na riešenie tohto problému, ale neexistujú žiadne návrhy na revíziu daňového systému a systému sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť, aby sa oplatilo pracovať. Zveľaďovanie účasti žien na trhu práce je ďalšou veľkou výzvou pre Maltu vzhľadom na to, že miera zamestnanosti žien je najnižšia v EÚ. V rámci národného programu reforiem vláda predložila značné množstvo iniciatív zameraných na pracujúce ženy. Ich realizácia a úspech by sa mali vyhodnotiť v roku 2012.

(11)

Malta v posledných rokoch zaznamenala intenzívnu reštrukturalizáciu priemyslu, v rámci ktorej sa nahradila tradičná výroba náročná na pracovnú silu novými činnosťami s vysokou pridanou hodnotou. Toto viedlo k nepomeru medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou na pracovnom trhu, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť dostupnosť zručností potrebných v rámci nových odvetví, najmä prostredníctvom vyššieho vzdelávania, s cieľom ďalej diverzifikovať hospodársku základňu Malty.

(12)

Malta má najvyššiu mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ, na úrovni 36,8 % v roku 2009 v porovnaní s priemerom EÚ 14,4 %. Tento štát má takisto malý podiel ľudí s univerzitným alebo rovnocenným vzdelaním vo veku 30 – 34 rokov (21,1 % v porovnaní s priemerom EÚ o 32,3 % v roku 2009). Malta chce do roku 2020 znížiť predčasné opúšťanie škôl na úroveň 29 % a zvýšiť podiel vysokoškolského alebo rovnocenného vzdelania 30 – 34 ročných na 33 %. V roku 2011 zaviedla opatrenia na usmernenie tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, smerom k zaujímavým možnostiam prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy alebo príležitostí vzdelávania sa v rámci tzv. druhej šance.

(13)

Malta je jedným z mála členských štátov EÚ s mechanizmom všeobecnej indexácie miezd. Zvyšovanie miezd je viazané na povinnú kompenzáciu za životné náklady, čo má za následok zvyšovanie miezd podľa vývoja inflácie v minulosti, čo znamená pomerne vyššie mzdy na spodnej časti mzdového spektra. Okrem minimálnej mzdy aj táto úprava môže ďalej brzdiť konkurencieschopnosť sektorov s vyšším podielom ľudskej práce. Táto otázka je dôležitá najmä v súvislosti s nedávnym nárastom cien energií, čo by mohlo viesť k špirálovitému zvyšovaniu miezd a cien.

(14)

Malta je takmer úplne závislá od dovozu ropy pre energetickú výrobu, a jej hospodárstvo je teda citlivé na zmeny cien ropy. Spolu s neprimeranosťou energetického systému Malty to môže spôsobovať problémy v oblasti súkromného podnikania a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Využívanie potenciálu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by mohlo priniesť dvojité výhody: zlepšenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie energetických a klimatických cieľov. Informácie poskytnuté v národnom programe reforiem o opatreniach v oblasti energetiky sú však obmedzené, preto je ťažké hodnotiť ich uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť.

(15)

Malta v rámci Paktu Euro Plus prijala niekoľko záväzkov. Záväzky sa vzťahujú na dve oblasti paktu: konkurencieschopnosť a udržateľnosť verejných financií. Z fiškálneho pohľadu tieto záväzky zahŕňajú posilňovanie zodpovednosti a transparentnosti rozpočtového rámca, spolu so zvažovaním zavedenia mechanizmov na zvýšenie disciplíny pri plnení rozpočtu. Čo sa týka produktivity, existujú opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podmienok financovania pre podniky, ako aj na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti služieb, najmä v oblasti telekomunikácií. Napriek tomu, že sa nachádzajú v národnom programe reforiem, sa záväzky Paktu Euro Plus nevzťahujú na zamestnanosť a finančnú stabilitu. Aj keď sa úrady zameriavajú na zvyšovanie produktivity, nepriznávajú, že súčasný mechanizmus indexácie miezd má vplyv na konkurencieschopnosť Malty. Záväzky vyplývajúce z Paktu Euro Plus sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(16)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus pre Maltu. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Malty, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že poskytne príspevky na úrovni EÚ do budúcich vnútroštátnych rozhodnutí. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že hoci tento cielený pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa je vhodný, pre konsolidačnú stratégiu to predstavuje významné riziká, pretože sa neopiera o konkrétne opatrenia a mohli by sa prekročiť výdavky, ako sa stalo v minulosti. Okrem toho sa v rámci nezáväzného charakteru strednodobého rozpočtového rámca nemôže podporiť fiškálna disciplína. Relatívne vysoké dlhodobé náklady starnutia obyvateľstva, najmä výdavky na dôchodkové zabezpečenie, vystavujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií Malty riziku. V rámci národného programu reforiem sa uznávajú hlavné štrukturálne výzvy, ktorým hospodárstvo Malty čelí, hoci sa zdá byť opodstatnená aj dodatočná pozornosť venovaná určitým otázkam, najmä lepšiemu využívaniu pracovného potenciálu hospodárstva, preskúmaniu a prijatiu potrebných opatrení pre reformu stanovovania miezd na zabezpečenie lepšieho prepojenia vývoja miezd a produktivity a diverzifikácii energie.

(17)

Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady zo 16. februára 2010 podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Malty na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odráža najmä v jej odporúčaniach v bodoch 1 a 2, ktoré sú uvedené nižšie. Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Malty,

1.

Zabezpečiť korekciu nadmerného deficitu v roku 2011 v súlade s odporúčaniami Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, aby bola pripravená prijať ďalšie opatrenia tak, aby sa predišlo možným sklzom, a prijať konkrétne opatrenia na podporu cieľového deficitu v roku 2012. Začať znižovať vysokú mieru verejného dlhu a zabezpečiť náležitý pokrok pri dosahovaní strednodobého cieľa. S cieľom posilniť dôveryhodnosť strednodobej stratégie konsolidácie definovať počnúc rokom 2013 nevyhnutné všeobecné opatrenia, zabudovať fiškálne ciele do záväzného viacročného rozpočtového rámca založeného na pravidlách a zlepší monitorovanie plnenia rozpočtu.

2.

Prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému napríklad urýchlením postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku a jeho prepojením na predpokladanú dĺžku života. Spojiť zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku s komplexnou stratégiou aktívneho starnutia, odradiť od využívania predčasného odchodu do dôchodku a podporiť súkromné dôchodkové sporenie.

3.

Sústrediť výsledky v oblasti vzdelávania viac na potreby trhu práce, a to najmä vynaložením dodatočného úsilia na zlepšenie prístupu k vyššiemu vzdelávaniu a posilnením účinnosti systému odborného vzdelávania. Prijať ďalšie opatrenia na zníženie predčasného odchodu zo školy stanovením, analýzou a zmeraním jej príčin do roku 2012 a zriadením mechanizmu pravidelného monitorovania a predkladania správ o úspešnosti týchto opatrení.

4.

Po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s národnými postupmi preskúmať a prijať potrebné opatrenia na reformu systému vyjednávania miezd a indexácie miezd, aby sa zabezpečilo, že rast miezd bude lepšie odrážať vývoj produktivity práce a konkurencieschopnosť.

5.

Posilniť úsilie na zníženie závislosti Malty od dovážanej ropy prostredníctvom urýchlenia investícií do obnoviteľných energií a plného využitia dostupných finančných prostriedkov EÚ na modernizáciu infraštruktúry a podporu energetickej účinnosti.

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/13

1.

Dňa 22. decembra 2010 Komisia prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie [ďalej len „návrh“). Týmto návrhom Komisia spája a nahrádza dva predošlé návrhy revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách [ďalej len „NRP“, nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3)]. Jeden z týchto dvoch návrhov sa týkal trojročnej revízie NRP a druhý revízie NRP s cieľom zladiť toto nariadenie s Lisabonskou zmluvou (4).

2.

Dňa 5. januára 2011 Komisia tento návrh poslala európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001. Pred prijatím návrhu sa uskutočnila neformálna konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi odporúča, aby v úvode navrhovaného nariadenia uviedol odkaz na konzultáciu s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.

Návrh má určité dôsledky z hľadiska ochrany údajov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a týmto dôsledkom sa venuje toto stanovisko.

4.

Odkazy na príslušné nástroje ochrany údajov je možné nájsť v návrhu. Ako sa však ďalej vysvetlí v tomto stanovisku, potrebné je ďalšie vypracovanie a vysvetlenie, aby sa zabezpečil úplný súlad s právnym rámcom na ochranu údajov.

5.

Navrhované nariadenie sa vzťahuje na niekoľko oblastí, ktoré zahŕňajú spracovanie osobných údajov inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ, ako aj subjektmi na úrovni členských štátov. Tieto činnosti spracovania budú podrobené dôkladnejšej analýze ďalej v texte. Inštitúcie, agentúry a orgány EÚ sú pri spracovaní osobných údajov viazané predpismi o ochrane údajov, stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001. Subjekty konajúce na vnútroštátnej úrovni sú viazané vnútroštátnymi ustanoveniami v príslušnom členskom štáte, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

6.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že sa v navrhovanom nariadení nachádzajú odkazy na jeden alebo na obidva tieto nástroje (5). Na tieto nástroje sa však v návrhu neodkazuje systematicky a konzistentne. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto zákonodarcu vyzýva, aby v tomto nariadení zvolil komplexnejší prístup v uvedených súvislostiach.

7.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi odporúča, aby v preambule nariadenia uviedol tento odkaz na smernicu 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001:

„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.“

8.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej odporúča uviesť odkaz na smernicu 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001 v článku 57 ods. 2 písm. f), podobne ako sa uviedol v článku 31 ods. 3 uvedeného návrhu.

9.

Článok 28 návrhu sa vzťahuje na vnútornú kontrolu plnenia rozpočtu. V odseku 2 písm. d) sa stanovuje, že na účely plnenia rozpočtu má vnútorná kontrola poskytovať primerané záruky, že sa dosiahne cieľ predchádzania podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovania a nápravy.

10.

V prípade nepriameho plnenia rozpočtu Komisiou prostredníctvom spoločného riadenia s členskými štátmi alebo s inými subjektmi a osobami, inými ako sú členské štáty, sa v článku 56 ods. 2 a článku 57 ods. 3 uvádza, že členské štáty, subjekty a iné osoby pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu majú predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať ich a zaistiť ich nápravu. Netreba pripomínať, že takéto opatrenia by mali byť v úplnom súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

11.

V tejto súvislosti sa v odseku 4 písm. f) článku 56 [ktorý by mal byť podľa logického poradia pododsekov označený ako ods. 4 písm. e)] uvádza, že subjekty akreditované členskými štátmi, ktoré sú výlučne zodpovedné za riadne hospodárenie a kontrolu finančných prostriedkov, „zaisťujú ochranu osobných údajov, ktorá je v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča spresniť tento odkaz a zmeniť ho takto: „zaisťujú, aby akékoľvek spracovanie osobných údajov bolo v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES“.

12.

Pokiaľ ide o subjekty a osoby iné, ako sú členské štáty, v článku 57 ods. 2 písm. f) sa uvádza, že tieto subjekty a osoby „zaisťujú primeranú ochranu osobných údajov“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa dôrazne vyjadruje proti tomuto slovnému spojeniu, pretože sa zdá, že ponecháva priestor na menej prísne uplatňovanie predpisov o ochrane údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto navrhuje, aby sa aj toto spojenie nahradilo takto: „zaisťujú, aby akékoľvek spracovanie osobných údajov bolo v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES“.

13.

Článok 63 ods. 8 sa vzťahuje na fenomén „informátorstva“. Stanovuje sa v ňom povinnosť zamestnancov informovať povoľujúceho úradníka (alebo osobitnú komisiu pre finančné nezrovnalosti zriadenú podľa článku 70 ods. 6 návrhu) v prípade, že sa domnievajú, že rozhodnutie, o ktorého uplatnenie ich žiada nadriadený, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadami riadneho finančného hospodárenia alebo profesijnými pravidlami, ktoré sú povinní dodržiavať. V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, zamestnanci musia informovať orgány a subjekty určené platnými právnymi predpismi.

14.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce poukázať na skutočnosť, že pozícia informátorov je citlivá. Osoby, ktoré dostanú takéto informácie, by mali zabezpečiť, aby sa identita informátora udržala v tajnosti, najmä vo vzťahu k osobe, ktorej údajný priestupok sa oznamuje (6). Zabezpečenie utajenia identity informátora nielen ochraňuje osobu, ktorá informácie poskytuje, ale zaručuje tiež účinnosť systému informátorov ako takého. Bez dostatočných záruk týkajúcich sa dôvernosti budú zamestnanci menej ochotní informovať o nezrovnalostiach alebo nezákonnej činnosti.

15.

Ochrana dôvernosti identity informátora však nie je absolútna. Po prvom vnútornom vyšetrovaní môžu nasledovať ďalšie procesné alebo súdne kroky, ktoré vyžadujú odhalenie identity informátora napríklad pred súdnymi orgánmi. Vnútroštátne predpisy upravujúce súdne postupy by sa tak mali rešpektovať (7).

16.

Môžu nastať aj situácie, keď osoba obvinená z priestupku má právo dozvedieť sa meno informátora. Je to možné vtedy, ak táto osoba potrebuje identitu na začatie právnych postupov proti informátorovi, keď sa preukáže, že informátor o nej so zlým úmyslom nepravdivo informoval (8).

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zmeniť a doplniť súčasný návrh a zaistiť, aby sa identita informátorov udržala v tajnosti počas vyšetrovaní v miere, ktorá nie je v rozpore s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi súdne postupy, a pokiaľ nejde o situáciu, keď je osoba obvinená z priestupku oprávnená získať identitu informátora, lebo ju potrebuje na začatie právnych postupov proti informátorovi, keď sa preukáže, že informátor o nej so zlým úmyslom nepravdivo informoval.

18.

Podľa článku 31 ods. 2 (Zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov Únie a iných informácií) Komisia vhodným spôsobom sprístupní informácie o príjemcoch finančných prostriedkov pochádzajúcich z rozpočtu, ktoré má k dispozícii, keď Komisia rozpočet plní priamo, alebo prostredníctvom delegovania.

19.

V článku 31 ods. 3 sa uvádza, že tieto informácie „sú sprístupnené za náležitého dodržiavania požiadaviek dôvernosti, najmä ochrany osobných údajov, ako to stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001, ako aj požiadaviek na bezpečnosť, s prihliadnutím na osobitosti každého spôsobu hospodárenia […] a v prípade potreby v súlade s príslušnými predpismi platnými v jednotlivých odvetviach“.

20.

Zverejnenie identity príjemcov finančných zdrojov EÚ riešil Súdny dvor (ďalej len „SD“) vo svojom rozsudku z novembra 2010 vo veci Schecke a Eifert  (9). Bez toho, aby sme zachádzali do detailov tohto prípadu, je potrebné podčiarknuť, že SD dôkladne posúdil, či právne predpisy EÚ, ktoré obsahovali povinnosť sprístupniť informácie, boli v súlade s článkom 7 a článkom 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charty EÚ“).

21.

SD preskúmal účel sprístupnenia informácií a následne primeranosť opatrenia. SD vyjadril názor, že inštitúcie sú povinné pred sprístupnením informácií týkajúcich sa fyzickej osoby vyvážiť záujem Európskej únie na sprístupnení informácií s porušením práv uznaných Chartou EÚ (10). SD zdôraznil, že odchýlky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov sa musia uplatňovať iba vtedy, keď sú jednoznačne nevyhnutné (11).

22.

SD vyjadril názor, že inštitúcie by mali preskúmať rôzne metódy zverejňovania s cieľom nájsť takú metódu, ktorá by bola konzistentná s účelom zverejnenia a zároveň by spôsobila čo najmenší zásah do práva príjemcov na súkromný život vo všeobecnosti a najmä na ochranu osobných údajov (12). V špecifickom kontexte prípadu SD odkázal na obmedzenie zverejnenia údajov na meno týkajúce sa príjemcov podľa období, za ktoré dostali pomoc, alebo na frekvenciu či povahu a výšku prijatej pomoci (13).

23.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov znova zdôrazňuje, že úlohou ochrany súkromia a údajov nie je vždy zabrániť prístupu verejnosti k informáciám, ktoré obsahujú osobné údaje, a neprimerane obmedzovať transparentnosť administratívy EÚ. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podporuje názor, že zásada transparentnosti „umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi“; zverejnenie údajov na internete podľa mena týkajúceho sa príjemcov finančných prostriedkov, ak sa realizuje správne, „prispieva k riadnemu využívaniu verejných prostriedkov zo strany administratívy“ a „posilňuje verejnú kontrolu využívania príslušných súm“ (14).

24.

Na základe toho chce európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazniť, že hľadiská SD uvedené v predchádzajúcich odsekoch priamo súvisia s týmto návrhom. Aj keď sa uvádza odkaz na smernicu 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001, nezaručuje sa, že plánované zverejnenie bude spĺňať požiadavky, ktoré vysvetľuje SD vo veci Schecke. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že SD nielenže zrušil nariadenie Komisie, ktoré obsahovalo podrobné pravidlá zverejňovania informácií o príjemcoch poľnohospodárskych fondov (15), ale aj ustanovenie v nariadení, ktoré tvorí právny základ pre nariadenie Komisie a ktoré obsahovalo všeobecnú požiadavku sprístupňovať informácie, pokiaľ sú príjemcami fyzické osoby (16).

25.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje silné pochybnosti o tom, že tento návrh spĺňa kritériá, ktoré SD vysvetlil vo veci Schecke. Ani článok 31, ani súvisiace články neobsahujú jasný a riadne zadefinovaný účel, na ktorý sa plánuje zverejnenie osobných informácií použiť. Ďalej nie je jasné, kedy a v akom formáte sa informácie sprístupnia. Preto nie je možné posúdiť, či sa dosiahla správna rovnováha medzi rôznymi súvisiacimi záujmami a skontrolovať, ako to výslovne zdôrazňuje SD vo veci Schecke, či by bolo zverejnenie primerané. Nie je jasné ani to, ako sa zabezpečia práva zúčastnených dotknutých osôb.

26.

Aj keď sa plánujú vykonávacie právne predpisy, hoci sa to jasne neuvádza, základné vysvetlenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch by mali byť súčasťou právneho základu, ktorým má byť NRP v prípade sprístupnenia takýchto údajov.

27.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z týchto dôvodov zákonodarcovi odporúča, aby objasnil účel a vysvetlil nevyhnutnosť plánovaného sprístupnenia údajov, uviedol spôsob a rozsah sprístupnenia osobných údajov, zabezpečil, aby sa údaje sprístupňovali iba vtedy, ak je to primerané, a aby zaistil, že dotknuté osoby si budú môcť uplatniť svoje práva, ktoré obsahujú právne predpisy EÚ o ochrane údajov.

28.

Článok 103 návrhu sa vzťahuje na možnosť verejného obstarávateľa ukladať administratívne alebo peňažné sankcie a) dodávateľom, záujemcom alebo uchádzačom v prípade, že sa dopustili skresľovania skutočnosti pri poskytovaní informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku účasti na postupe verejného obstarávania, alebo tieto informácie neposkytli [pozri článok 101 písm. b)], alebo b) dodávateľom, u ktorých sa preukázateľne zistilo vážne porušenie povinností vyplývajúcich z plnenia zákaziek financovaných z rozpočtu.

29.

V článku 103 ods. 1 sa uvádza, že verejný obstarávateľ musí dotknutej osobe umožniť predložiť pripomienky. Podľa článku 103 ods. 2 môžu sankcie spočívať vo vylúčení zúčastnenej osoby z postupov zadávania zákaziek a udeľovania grantov financovaných z rozpočtu na obdobie najviac desiatich rokov, a/alebo v úhrade peňažnej sankcie až do výšky predmetnej zákazky.

30.

V porovnaní so súčasnou situáciou je v návrhu novým prvkom možnosť pre inštitúciu, uvedená v článku 103 ods. 3, zverejniť rozhodnutia alebo zhrnutie rozhodnutí, v ktorých sa uvedie názov hospodárskeho subjektu, krátky opis skutočností, trvanie vylúčenia a výška peňažných sankcií.

31.

Pokiaľ sa toto ustanovenie týka sprístupnenia informácií o fyzických osobách, z hľadiska ochrany údajov vznikajú niektoré otázky. Po prvé, na základe použitia slova „môže“ je jasné, že zverejnenie nie je povinné. Niekoľko problémov tak zostáva otvorených, keď text návrhu nie je dostatočne jasný. Napríklad, aký je účel takéhoto sprístupnenia údajov? Na základe akých kritérií rozhoduje príslušná inštitúcia o sprístupnení údajov? Ako dlho budú informácie verejne dostupné a pomocou akého prostriedku? Kto overí, či sú informácie ešte stále správne a kto ich bude aktualizovať? Kto oznámi sprístupnenie údajov príslušnej osobe? Všetky tieto otázky sa týkajú požiadaviek kvality údajov podľa článku 6 smernice 95/46/ES a článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001.

32.

Treba zdôrazniť, že zverejnenie takýchto informácií má aj ďalší negatívny vplyv na príslušnú osobu. Zverejnenie by sa malo povoliť iba vtedy, ak je jednoznačne nevyhnutné na daný účel. Pripomienky uvedené vyššie, v časti II.4 v súvislosti s uznesením SD vo veci Schecke, sa vzťahujú aj na tieto prípady.

33.

Navrhovaný text vo svojej terajšej podobe v článku 103 ods. 3 nespĺňa úplne požiadavky zákona o ochrane údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z týchto dôvodov zákonodarcovi odporúča, aby objasnil účel a vysvetlil nevyhnutnosť plánovaného sprístupnenia údajov, uviedol spôsob a rozsah sprístupnenia osobných údajov, zabezpečil, aby sa údaje sprístupňovali iba vtedy, ak je to primerané a aby zaistil, že dotknuté osoby si budú môcť uplatniť svoje práva, ktoré obsahujú právne predpisy EÚ o ochrane údajov.

34.

V návrhu sa zároveň predpokladá zriadenie centrálnej databázy vylúčených subjektov (ďalej len „CDVS“), ktorá bude obsahovať podrobné údaje o záujemcoch a uchádzačoch vylúčených z účasti na tendroch (pozri článok 102). Táto databáza bola už zriadená na základe súčasného NRP a jej fungovanie je ďalej rozpracované v nariadení Komisie (ES) č. 1302/2008. Operácie spracovania osobných údajov, ktoré sa uskutočňujú v rámci CDVS, analyzoval európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v stanovisku k predbežnej kontrole z 26. mája 2010 (17).

35.

Príjemcov údajov poskytovaných v CDVS je viacero. V závislosti od toho, kto pristupuje k databáze, sa uplatňujú články 7, 8 alebo 9 nariadenia (ES) č. 45/2001.

36.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v uvedenom stanovisku k predbežnej správe dospel k záveru, že súčasná prax v súvislosti s uplatňovaním článku 7 (overovanie údajov v databáze inými inštitúciami a agentúrami EÚ) a článku 8 (overovanie údajov v CDVS orgánmi a určitými inými subjektmi členských štátov) je v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

37.

K tomuto záveru však nebolo možné dospieť v súvislosti s prenosom údajov orgánom tretích krajín, ktorý upravuje článok 9 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorý sa vzťahuje na prenos údajov orgánom tretích krajín a/alebo medzinárodným organizáciám. V článku 102 ods. 2 sa uvádza, že prístup k CDVS budú mať aj tretie krajiny.

38.

V článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa stanovuje, že „osobné údaje sa prenášajú príjemcom iným, ako sú inštitúcie a orgány spoločenstva, ktorí nepodliehajú vnútroštátnemu právu prijatému podľa smernice 95/46/ES iba vtedy, ak je zabezpečená primeraná úroveň ochrany v krajine príjemcu alebo v rámci medzinárodnej organizácie príjemcu a údaje sú prenášané výhradne na umožnenie realizácie úloh pokrytých právomocou prevádzkovateľa“. Odchylne od článku 9 ods. 1 článok 9 ods. 6 umožňuje prenos údajov do krajín, ktoré neposkytujú primeranú ochranu v prípade, že „prenos je nevyhnutný alebo zákonom požadovaný na základe dôležitého verejného záujmu (…)“.

39.

Vo vyššie uvedenom stanovisku k predbežnej kontrole európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôraznil, že sú potrebné ďalšie kroky s cieľom zabezpečiť, aby v prípade prenosu do tretej krajiny alebo organizácie príjemca ponúkal primeranú úroveň ochrany. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce zdôrazniť, že takéto určenie primeranosti musí vychádzať z posúdenia od prípadu k prípadu a malo by zahŕňať podrobnú analýzu okolností súvisiacich s operáciou prenosu údajov alebo so súborom operácií prenosu údajov. NRP nemôže Komisiu zbaviť tejto povinnosti. Takisto prenos, ktorý by bol založený na jednej z odchýlok stanovených v článku 9, by mal vychádzať z posúdenia od prípadu k prípadu.

40.

V tomto ohľade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi odporúča, aby do článku 102 vložil dodatočný odsek, ktorý sa bude vzťahovať osobitne na ochranu osobných údajov. Tento odsek by sa mohol začínať prvou vetou, ktorú obsahuje už tento návrh v prvom odseku článku 102: „Komisia zriadi a prevádzkuje centrálnu databázu v súlade s predpismi Únie o ochrane osobných údajov.“ K tejto vete by sa malo doplniť, že prístup sa orgánom tretích krajín povoľuje iba vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001.

41.

Tento návrh má určité dôsledky z hľadiska ochrany údajov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a týmto dôsledkom sa venovalo toto stanovisko. Odkazy na príslušné nástroje ochrany údajov je možné nájsť v návrhu. Ako sa však vysvetlilo v tomto stanovisku, potrebné je ďalšie vypracovanie a vysvetlenie, aby sa zabezpečil úplný súlad s právnym rámcom na ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča tieto kroky:

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/19

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/21

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/25

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6274. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/25

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6265. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/26

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/27

—

Albánsko

AL

—

Bosna a Hercegovina

BA

—

Chorvátsko

HR

—

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

MK (2)

—

Čierna hora

ME

—

Srbsko

RS

—

Turecko

TR

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/29

Poznámka 1:

Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou organizáciou pre normalizáciu. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 2.1:

Nová (alebo zmenená a doplnená) norma má ten istý rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

Poznámka 2.2:

Nová norma má širší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

Poznámka 2.3:

Nová norma má užší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva (čiastočne) stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice pre tie výrobky, ktoré spadajú do rozsahu novej normy. Predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice pre výrobky, ktoré spadajú do rozsahu (čiastočne) starej normy, ale nespadajú do rozsahu novej normy zostáva bez zmeny.

Poznámka 3:

V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma (stĺpec 3) preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

—

Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC.

—

Európske organizácie pre normalizáciu prijímajú harmonizované normy v angličtine (CEN a CENELEC uverejňujú aj vo francúzštine a v nemčine). Národné úrady pre normalizáciu potom názvy harmonizovaných noriem prekladajú do všetkých ostatných vyžadovaných úradných jazykov Európskej únie. Európska komisia nezodpovedá za správnosť názvov, ktoré boli predložené na uverejnenie v úradnom vestníku.

—

Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

—

Tento zoznam nahrádza všetky predchádzajúce zoznamy uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

—

Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/enterprise/policies/european-standards/harmonised-standards/index_en.htm

—

CEN: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 25500811; Fax +32 25500819 (http://www.cen.eu)

—

CENELEC: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 2 5196871; Fax +32 25196919 (http://www.cenelec.eu)

—

ETSI: 650 route des Lucioles, 06921 Sophia Antipolis, FRANCE, Tel. +33 492944200; Fax +33 493654716 (http://www.etsi.eu)

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/31

1.

Má sa význam smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady a prípadne aj iných právnych predpisov EHP, vrátane článkov 11 až 13 Dohody o EHP o voľnom pohybe tovaru, vykladať tak, že zdravotnícke zariadenie, akým je žalobca, a ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť a lekárske služby, nesmie dovážať pre potreby pacientov v starostlivosti tohto zariadenia liečivá z Nórska, ktorým bolo udelené nórske povolenie na uvedenie liečiv na nórsky trh na základe islandského povolenia na uvedenie liečiv na islandský trh pre liečivá s rovnakým názvom, ak boli povolenia udelené pred tým, než smernica 2001/83/ES vstúpila do platnosti?

2.

Ak je to tak, ako má túto skutočnosť dokázať zdravotnícke zariadenie, akým je žalobca, ktoré tvrdí, že liečivá dovážané z iných zmluvných štátov EHP majú islandské povolenie na uvedenie na islandský trh? Má sa článok 51 ods. 1 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady vykladať tak, že zdravotnícke zariadenie je povinné poskytnúť žalovanému ako príslušnému kontrolnému úradu správu o kontrole? Je možné uplatniť v prípade dovozu liečiv z Nórska menej prísne požiadavky týkajúce sa dôkazného bremena, ak liečivá nie sú určené na ďalší predaj, distribúciu a obchodovanie na území Islandu, ale len pre potreby osôb v starostlivosti zdravotníckeho zariadenia?

3.

Môžu príslušné orgány neobmedzene podľa svojho vlastného uváženia rozhodovať o tom, či a komu udelia výnimky z článku 63 ods. 3 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o liečivá, ktoré sa dovážajú do zdravotníckeho zariadenia, akým je žalobca, a neposkytujú sa osobám v starostlivosti zariadenia priamo na samostatné podávanie, ale sú pripravované lekárnikom zamestnaným v zariadení a podávané týmto osobám v špeciálnych obaloch určených na liečivá?

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/32

1.

Komisii bolo 12. júla 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik CVC Capital Partners SICAV-FIS SA (Luxembursko) a podnik Ande Investissements SA (Luxembursko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií spoločnú kontrolu nad podnikom Delachaux SA (Francúzsko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6295 – CVC/Ande/Delachaux na túto adresu:

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/33

1.

Komisii bolo 13. júla 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik MEIF II Luxembourg Holdings Sàrl („MEIF II“, Luxembursko) kontrolovaný podnikom Macquarie Group Limited („Macquarie Group“, Austrália) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií kontrolu nad celým podnikom Airwave Solutions Limited („Airwave“, Spojené kráľovstvo).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6309 – Macquarie Group/Airwave Solutions na túto adresu:

21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/34