ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.175.slk |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 175 |
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 54 |
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
IV Informácie |
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Rada |
|
2011/C 175/01 |
Závery Rady o prínose kultúry k vykonávaniu stratégie Európa 2020 |
|
2011/C 175/02 |
||
2011/C 175/03 |
||
SK |
|
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
Rada
15.6.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 175/1 |
Závery Rady o prínose kultúry k vykonávaniu stratégie Európa 2020
2011/C 175/01
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA:
— |
prijatie stratégie pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast „Európa 2020“ Európskou radou 17. júna 2010 (1), |
— |
politické súvislosti, ktoré sa uvádzajú v prílohe k týmto záverom; |
PRIPOMÍNAJÚC:
— |
odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2), v ktorého usmernení 4 sa zdôrazňuje veľký hospodársky potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví a ich úloha v podpore inovácie, |
— |
závery Rady o reciprocite medzi hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020: Digitálnou agendou pre Európu a Úniou inovácií (3), v ktorých sa zdôrazňuje dôležitosť kultúrneho a tvorivého obsahu online a potreba posilnenia digitalizácie a šírenia európskeho kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom projektu digitálnej knižnice „Europeana“, |
— |
závery Rady o hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 – Únia inovácií: urýchlenie transformácie Európy prostredníctvom inovácie v rýchlo sa meniacom svete (4), v ktorých sa uznáva, že kultúrny sektor a tvorivý sektor predstavujú dôležitý zdroj inovácií technickej a netechnickej povahy a že tento potenciál sa musí plne uvoľniť, |
— |
pracovný dokument útvarov Komisie Analýza konzultácií začatých na základe zelenej knihy – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (5), v ktorom sa zdôrazňuje, že prevažná väčšina respondentov žiadala, aby kultúrne a tvorivé odvetvia zohrávali vo vykonávaní stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív dôležitú úlohu; |
VÍTAJÚC:
— |
integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív, |
KEĎŽE:
— |
kultúra môže predstavovať významný a mnohorozmerný príspevok k opatreniam navrhovaným v integrovaných usmerneniach a hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020, ktoré majú premeniť EÚ na inteligentnú, udržateľnú a inkluzívnu ekonomiku, |
— |
na to, aby sa tento príspevok zrealizoval, sa v pracovnom pláne Rady pre kultúru na roky 2011 – 2014 (6) vymedzilo šesť prioritných oblastí, v ktorých je potrebná posilnená spolupráca, |
— |
naliehavá je spolupráca medzi všetkými relevantnými sektormi a cielený prístup na všetkých úrovniach politiky a táto spolupráca má kľúčový význam na využitie tohto príspevku, |
— |
je dôležité, aby sa v štruktúrach riadenia stratégie Európa 2020 dokázal zohľadniť prínos sektora kultúry a tvorivej činnosti; |
PODČIARKUJÚC:
1. Prínos kultúry k inteligentnému rastu
Kultúrne a tvorivé odvetvia majú vysoký potenciál ako zdroje zamestnanosti. V poslednom desaťročí sa celková zamestnanosť v nich zvýšila v porovnaní s rastom zamestnanosti v ekonomike EÚ ako celku trikrát (7). Sú aj hnacou silou tvorivosti a inovácií netechnickej povahy, pričom vytvárajú vysokokvalitné a konkurencieschopné služby a tovary. A nakoniec, v náležitom spojení so vzdelávaním môže kultúra účinne prispievať k odbornej príprave kvalifikovanej a pružnej pracovnej sily, a tým dopĺňať hospodársku výkonnosť.
2. Prínos kultúry pre udržateľný rast
Kultúra môže prispievať k udržateľnému rastu tým, že podporuje mobilitu šetrnejšiu k životnému prostrediu a využívanie moderných udržateľných technológií vrátane digitalizácie, čím sa zabezpečí dostupnosť kultúrneho obsahu online. Umelci a celý sektor kultúry môžu zohrávať zásadnú úlohu v zmene postojov ľudí k životnému prostrediu.
3. Prínos kultúry k inkluzívnemu rastu
Kultúra môže prispievať k inkluzívnemu rastu prostredníctvom podpory medzikultúrneho dialógu a plného rešpektovania kultúrnej rozmanitosti. Kultúrne činnosti a programy môžu posilňovať sociálnu súdržnosť a rozvoj komunít, ako aj umožňovať jednotlivcom alebo komunitám, aby sa plne zapájali do sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho života;
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
— |
zohľadnili prierezový charakter kultúry pri formulovaní príslušných politík a národných programov reforiem v súvislosti s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020 a vymieňali si osvedčené postupy, pokiaľ ide o nástroje a metodiku merania príspevku kultúry k týmto cieľom, |
— |
posilňovali súčinnosť a podporovali partnerstvá medzi vzdelávaním, kultúrou, výskumnými inštitúciami a podnikateľským sektorom na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s osobitným prihliadnutím na rozvíjanie talentu, zručností a kompetencií potrebných na tvorivé činnosti, |
— |
využívali finančné nástroje EÚ – najmä štrukturálne fondy, aby sa dosiahlo uznanie potenciálu kultúry a kultúrnych a tvorivých odvetví ako hybnej sily rozvoja regiónov a miest a aby sa kultúra a tieto odvetvia prípadne začlenili do stratégií inteligentnej špecializácie (8), |
— |
podporovali udržateľné a ekologické technológie pri procese výroby a distribúcie tovarov a služieb v oblasti kultúry s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj a umelcom a kultúrnemu sektoru pomáhali pri zvyšovaní informovanosti o otázkach trvalo udržateľného rozvoja, a to okrem iného aj prostredníctvom neformálnych a informálnych vzdelávacích činností, |
— |
preskúmali úlohu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva v rozvoji komunít a pri podpore aktívneho občianstva a zohľadnili ju pri vypracúvaní príslušných rozvojových stratégií na miestnej a regionálnej úrovni, |
— |
reagovali na potreby v oblasti odbornej prípravy a priority špecializovaných inštitúcií a pracovníkov vykonávajúcich skutočnú sociálno-kultúrnu prácu, pokiaľ ide o budovane kapacít, |
— |
zvážili potreby v oblasti rozvoja kapacít vo verejných kultúrnych organizáciách s cieľom umožniť im poskytovať primerané služby s osobitným dôrazom na ich sociálno-kultúrne funkcie; |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
— |
bez toho, aby boli dotknuté nadchádzajúce rokovania o novom viacročnom finančnom rámci, zvážila, ako sa v jej návrhoch budúcej politiky EÚ a finančných nástrojov môže plne zohľadniť príspevok kultúry k cieľom stratégie Európa 2020, |
— |
usilovala sa o spoluprácu medzi všetkými príslušnými útvarmi Komisie s cieľom zdôrazniť úlohu kultúry vo vykonávaní stratégie Európa 2020 a zabezpečiť, aby sa táto spolupráca premietla do príslušných politík, usmernení a mechanizmov riadenia; |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:
— |
využívali štatistický rámec, ktorý pripravuje sieť ESSnet-kultúra na účely poskytovania spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych informácií o sociálnom a hospodárskom vplyve kultúry, a zaoberali sa budúcimi prioritami na základe odporúčaní siete ESSnet-kultúra, |
— |
vychádzali z výsledkov, ktoré obsahuje uvedený pracovný dokument útvarov Komisie, a využili možnosť Európskej aliancie kultúrneho priemyslu s cieľom posilniť kultúrne a tvorivé odvetvia, najmä MSP a mikropodniky, a preskúmať nové spôsoby ďalšieho zvyšovania ich vlastnej inovačnej kapacity, ako aj ich kapacity podporovať inováciu v iných odvetviach, |
— |
podporovali digitalizáciu kultúrneho dedičstva a súčasného kultúrneho obsahu vrátane audiovizuálnych diel, ako aj prístup k nim, najmä prostredníctvom digitálnej knižnice Europeana, a tým podporovali a zachovávali aj kultúrnu rozmanitosť a viacjazyčnosť, a to v plnom súlade s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami, |
— |
presadzovali udržateľný kultúrny cestovný ruch ako hnaciu silu súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, |
— |
preskúmali možnosti, ako upevniť silnú zložku kultúry v celoživotnom vzdelávaní a tak prispieť k rozvoju kľúčových kompetencií (9) s cieľom zohľadniť ich pri tvorbe politík v tejto oblasti. |
(1) Dokument EUCO 13/1/10 REV 1.
(2) Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28.
(3) Dokument 16834/10.
(4) Dokument 17165/10.
(5) Dokument 8224/11 – SEK(2011) 399 v konečnom znení.
(6) Ú. v. EÚ C 325, 2.12.2010, s. 1.
(7) Správa o konkurencieschopnosti Európy za rok 2010, SEK(2010) 1276 v konečnom znení.
(8) Oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 – KOM(2010) 553 v konečnom znení.
(9) Kľúčové kompetencie sú definované v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).
PRÍLOHA
Rada pri prijímaní týchto záverov pripomína najmä tieto súvislosti:
— |
uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (1), |
— |
správu „Comité des Sages“ s názvom Nová renesancia (2), |
— |
závery Rady o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie (12. mája 2009) (3), |
— |
závery Rady z 27. novembra 2009 o podpore tvorivej generácie: rozvoj tvorivosti a inovačnej schopnosti detí a mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych prejavov a prístupu ku kultúre (4), |
— |
závery Rady z 10. mája 2010 o prínose kultúry k miestnemu a regionálnemu rozvoju (5), |
— |
závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe kultúry v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (6), |
— |
závery predsedníctva pri príležitosti ukončenia neformálneho stretnutia ministrov kultúry (Barcelona 31. marca 2010) (7), |
— |
vyhlásenie predsedníctva pri príležitosti neformálneho stretnutia ministrov kultúry (Brusel 7. októbra 2010) (8), |
— |
vyhlásenie predsedníctva pri príležitosti neformálneho stretnutia ministrov kultúry (Gödöllő, Maďarsko, 28. marca 2011). |
(1) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.
(2) http://ec.europa.eu/information_society/activities/digital_libraries/doc/reflection_group/final-report-cdS3.pdf a prílohy http://ec.europa.eu/information_society/activities/digital_libraries/index_en.htm.
(3) Dokument 8175/1/09 REV 1.
(4) Ú. v. EÚ C 301, 11.12.2009, s. 9.
(5) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 16.
(7) http://www.eu2010.es/export/sites/presidencia/comun/descargas/Ministerios/en_conclusiones_rim_cultura.pdf.
(8) http://www.culture.be/fileadmin/sites/culture/upload/culture_super_editor/culture_editor/documents/Relations_IntNat/7_octobre_2010_Reunion_informelle_des_Ministres_de_la_Culture_Declaration_de_la_Presidence_EN_final_2_.pdf.
15.6.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 175/5 |
Závery Rady o informačných službách zameraných na mobilitu, ktoré sú určené umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry
2011/C 175/02
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA:
— |
program Kultúra 2007 – 2013 (1) a jeho špecifický cieľ týkajúci sa cezhraničnej mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, |
— |
uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (2), podľa ktorého mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry významne prispieva k dosiahnutiu jeho strategických cieľov, |
— |
závery Rady z 21. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 (3), a najmä prioritu č. 1: Zlepšenie podmienok mobility umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry, |
— |
závery Rady z 18. novembra 2010 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014 (4), a najmä prioritu C: Zručnosti a mobilita, |
— |
Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005 (5), ktorého zmluvnou stranou je EÚ a mnohé jej členské štáty; preto sú odhodlané zabezpečiť, aby mohli umelci, pracovníci v oblasti kultúry a občania na celom svete vytvárať, vyrábať, šíriť a užívať široký rozsah kultúrnych činností, tovarov a služieb vrátane svojich vlastných; |
ODKAZUJÚC NA:
— |
pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Analýza konzultácií, ktoré sa začali zelenou knihou s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho odvetvia, a najmä na kapitolu o mobilite a pohybe (6), a zdôrazňujúc, že mnohí prispievatelia mali pripomienky k regulačným, právnym a iným otázkam, ktoré majú vplyv na mobilitu, a žiadali poskytovanie informácií o týchto otázkach, |
— |
pilotný projekt Európskeho parlamentu pre mobilitu umelcov venovaný podpore podmienok pre mobilitu umelcov vrátane štúdie o informačných systémoch (7), |
— |
správu pracovnej skupiny v rámci otvorenej metódy koordinácie o mobilite umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry z júna 2010, a najmä na jej odporúčania o poskytovaní informácií o mobilite umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry vrátane usmernení týkajúcich sa informačných služieb zameraných na mobilitu (8), |
KEĎŽE:
— |
mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry v Európe je pre posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu kľúčová. Zaslúži si, aby ju Európska únia a jej členské štáty aktívne podporovali, |
— |
mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry podporuje tvorivé stretnutia, ako aj výrobu a výmenu tovarov a služieb v oblasti kultúry, |
— |
mobilitou sa posilňuje pocit príslušnosti k Európskej únii a prehlbuje poznanie našich spoločných kultúr, |
— |
mobilita je dôležitá pre úplné fungovanie európskeho trhu práce v súlade so zmluvami. Aktívnejším a účinnejším využívaním možností vyplývajúcich z jednotného trhu sa môžu vytvoriť nové pracovné miesta a pracovné príležitosti pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, a tak podporiť zamestnanosť v sektore kultúry a širšom hospodárstve, |
— |
kultúrna a umelecká práca čoraz častejšie prebieha v medzinárodnom kontexte, v ktorom sa pracovné príležitosti, možnosti účasti na turné a pobytoch, možnosti spolupráce, koprodukcie, kariérneho rozvoja, odbornej prípravy a partnerského učenia často naskytujú v zahraničí, |
— |
väčšia a lepšia mobilita môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (9), |
— |
riešenie administratívnych a regulačných problémov, ktoré môžu vytvárať prekážky mobilite umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, zvyčajne nepatrí do právomocí orgánov v oblasti kultúry; preto je dôležité vytváranie sietí a budovanie spolupráce medzi viacerými útvarmi na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, |
— |
jedným z hlavných problémov, ktoré uvádzajú umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ, je ťažký prístup k presným a komplexným informáciám a poradenstvu o otázkach týkajúcich sa mobility; |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:
— |
prostredníctvom informačných služieb zameraných na mobilitu uľahčili poskytovanie komplexných a presných informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ; na tento účel čo najlepšie využívali odborné znalosti v rámci verejnej správy a organizácií kultúrneho sektora. Tam, kde je to vhodné, použili na šírenie príslušných informácií existujúce služby a uznali, že v niektorých prípadoch sú primárnym zdrojom presných informácií. |
V tomto kontexte sa informačné služby zamerané na mobilitu chápu ako služby poskytujúce informácie umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ.
Cieľovou skupinou informačných služieb zameraných na mobilitu sa rozumejú umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí do daných štátov prichádzajú, zdržiavajú sa v nich alebo z nich odchádzajú. Komunita „umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry“ zahŕňa všetkých pracovníkov v oblasti umenia, riadenia, logistiky, komunikácie, ako aj iných pracovníkov v sektore kultúry a v umeleckých povolaniach, ktoré sa vykonávajú v iných sektoroch (10). Okrem jednotlivých umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry patria k subjektom pôsobiacim v tejto oblasti najmä skupiny, súbory a organizácie. Vzhľadom na to, že mnohí umelci, ktorí žijú a pracujú v Európe, sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, osobitná pozornosť by sa mala venovať ich špecifickým potrebám.
V tomto kontexte sa informačné služby zamerané na mobilitu vymedzujú na základe spoločných noriem kvality, dohodnutých okruhov informácií a strategických partnerstiev.
Normami kvality sa vymedzí spoločný dobrovoľný záväzok všetkých zúčastnených strán zapojených do (siete) informačných služieb zameraných na mobilitu s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu informácií pre používateľov.
Predpokladá sa, že dostupný spoločný minimálny obsah informácií by mal zahŕňať témy pokrývajúce regulačné, administratívne otázky a iné otázky týkajúce sa mobility, ako napríklad sociálne zabezpečenie, zdaňovanie, práva duševného vlastníctva, víza a pracovné povolenia, poistenie a clo a uznávanie odborných kvalifikácií. Okrem toho by sa mohli poskytovať informácie o možnostiach financovania a odbornej prípravy.
Na zabezpečenie kvality informácií v uvedených oblastiach sú potrebné strategické partnerstvá. Dotknutými orgánmi môžu byť okrem iného orgány EÚ, celoštátne a regionálne orgány, kultúrne inštitúcie, združenia zamestnávateľov a zamestnancov a zariadenia pre odbornú prípravu.
V ZÁUJME PODPORY ČO NAJÚČINNEJŠIEHO A NAJEFEKTÍVNEJŠIEHO FUNGOVANIA INFORMAČNÝCH SLUŽIEB PRE UMELCOV A PRACOVNÍKOV V OBLASTI KULTÚRY SA UPLATŇUJÚ TIETO ZÁSADY:
— |
partnerské učenie a príležitosti na odbornú prípravu pre poskytovateľov informácií by sa mali posilniť, aby sa náležite zoznámili s pracovnými a životnými podmienkami umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, ako aj príslušnými právnymi predpismi a postupmi na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Pomôže sa tým zabezpečiť, aby mohli poskytovatelia informácií používateľov v plnej miere oboznamovať s tým, ako získať informácie o pravidlách a právnych predpisoch, postupoch, právach a povinnostiach na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, |
— |
vytváranie sietí medzi poskytovateľmi informácií je kľúčové na zabezpečenie toho, aby mohli poskytovatelia v rôznych členských štátoch nadviazať kontakt a pomôcť svojim „domácim“ umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry získať informácie o právnych predpisoch a podmienkach v „cieľových“ členských štátoch, o ktoré majú záujem. Vytváraním sietí sa poskytujú aj príležitosti na budovanie kapacít a partnerské učenie. Na to, aby systém fungoval dobre, je kľúčové, aby doň boli zapojení poskytovatelia informácií vo všetkých členských štátoch, |
— |
základné údaje o používaní informačných služieb zameraných na mobilitu by sa mali zhromažďovať, aby sa zlepšila kvalita a dostupnosť týchto služieb. Opakujúce sa problémy a štrukturálne problémy, ktoré sa týkajú právnych predpisov a ich uplatňovania, by sa mali nahlasovať príslušným vnútroštátnym orgánom a príslušným útvarom Komisie, aby sa tak zlepšili podmienky mobility z dlhodobého hľadiska. |
KOMISIA SA PRETO VYZÝVA, ABY:
— |
zriadila pracovnú skupinu odborníkov, ako sa uvádza v pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014, ktorá by navrhla spoločné normy týkajúce sa obsahu a kvality pre informačné a poradenské služby poskytované umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ. Skupina vypracuje podrobné usmernenia pre informačné služby zamerané na mobilitu, pokiaľ ide o témy a obsah, vrátane informácií pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Skupina odborníkov bude pri svojej práci vychádzať najmä zo správy pracovnej skupiny pre otvorenú metódu koordinácie z júna 2010 týkajúcej sa mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry vrátane usmernení pre informačné služby zamerané na mobilitu, |
— |
bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, pri vypracúvaní návrhov svojich budúcich programov preskúmala možnosti finančnej podpory pre informačné služby zamerané na umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu, |
— |
šírila informácie o mobilite prostredníctvom platforiem EÚ (11) a žiadosti smerovala na špecializované útvary členských štátov alebo útvary kultúrneho sektora, ktoré budú schopné poskytnúť umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry komplexné a presné informácie o mobilite a pomoc. |
ČLENSKÉ ŠTÁTY SA VYZÝVAJÚ, ABY:
— |
pri vytváraní alebo ďalšom rozvíjaní informačných služieb zameraných na mobilitu a určených umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry prijali, okrem iného na základe návrhu uvedenej pracovnej skupiny odborníkov, spoločné minimálne normy týkajúce sa obsahu a kvality a aby prípadne odstránili nedostatky v existujúcich vnútroštátnych informačných systémoch, |
— |
nadväzujúc na vnútroštátne štruktúry a tradície zabezpečili, aby boli informačné služby zamerané na mobilitu neutrálne a čo najviac nákladovo efektívne, pružné a zamerané na používateľov, |
— |
určili nástroje na verejné šírenie informácií o mobilite pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry a prípadne pritom využili existujúce útvary, |
— |
podľa možností poskytovali svoje vnútroštátne informácie týkajúce sa mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry na viacjazyčnej internetovej stránke. V záujme podpory viacjazyčnosti, jednoduchej dostupnosti informácií a uľahčovania projektov v oblasti mobility je potrebné nabádať na preklady vrátane automatických prekladov. |
ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIA SA VYZÝVAJÚ, ABY:
— |
úzko spolupracovali s cieľom podnecovať vytváranie sietí medzi informačnými službami zameranými na mobilitu na európskej úrovni a tak zlepšiť poskytovanie informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ, a pritom vychádzali z existujúcich partnerstiev v oblasti informácií a poradenstva vrátane partnerstiev s kultúrnym sektorom a aby tieto partnerstvá podľa potreby ďalej rozvíjali. |
— |
sledovali poskytovanie informačných služieb zameraných na mobilitu s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť týchto služieb. |
(1) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 325, 2.12.2010, s. 1.
(5) Rozhodnutie Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Ú. v. EÚ L 201, 25.7.2006, s. 15). Dohovor obsahuje opatrenia, ktoré sú relevantné pre mobilitu a kultúrnu výmenu.
(6) SEK(2011) 399 v konečnom znení.
(7) Informačné systémy na podporu mobility umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry: štúdia uskutočniteľnosti, ECOTEC, 2009 – http://ec.europa.eu/culture/key-documents/doc2039_en.htm.
(8) http://ec.europa.eu/culture/our-policy-development/doc1569_en.htm.
(9) KOM(2010) 2020 v konečnom znení.
(10) Skupina pracovníkov v oblasti kultúry zahŕňa v širšom zmysle slova napr. kurátorov, riaditeľov a zamestnancov kultúrnych inštitúcií, technikov, pracovníkov zodpovedných za prípravu javiska, odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií, odborníkov na komunikáciu atď.
(11) Vaša Európa (http://ec.europa.eu/youreurope/), Eures (Európsky portál pre pracovnú mobilitu, http://ec.europa.eu/eures/).
15.6.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 175/8 |
Závery Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti
2011/C 175/03
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA:
— |
závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 14. novembra 2006 o účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave (1), |
— |
závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 21. novembra 2008 o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve (2), |
— |
závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (3), |
— |
závery Rady z 26. novembra 2009 o vzdelávaní detí z migračného prostredia (4), |
— |
závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (5); |
PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:
zlepšenie účinnosti a spravodlivosti v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach – od raného detstva až po dospelosť – zohráva zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, ktorými je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (6);
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, ŽE:
kým zodpovednosť za organizáciu a obsah systémov vzdelávania a odbornej prípravy leží v rukách jednotlivých členských štátov, spolupráca na európskej úrovni prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie môže spoločne s účinným využívaním programov EÚ prispieť k rozvoju kvality vzdelávania a odbornej prípravy tým, že podporí a doplní opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a pomôže členským štátom riešiť spoločné výzvy,
A NA ZÁKLADE:
konferencie o Excelentnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, ktorú usporiadalo predsedníctvo v Budapešti 21. a 22. februára 2011 a na ktorej sa zdôraznila potreba skombinovať kvantitatívny a kvalitatívny rozmer vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, a na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (7);
BERIE NA VEDOMIE oznámenie Komisie pod názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (8);
UZNÁVA, ŽE:
1. |
Kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD) (9) prináša širokú škálu krátkodobých a dlhodobých výhod tak pre jednotlivcov, ako aj pre celú spoločnosť. Tým, že VSRD dopĺňa ústrednú úlohu rodiny, kladie podstatné základy osvojenia jazyka, úspešného celoživotného vzdelávania, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a zamestnateľnosti. Ak sa dajú dieťaťu počas jeho formačných rokov solídne základy, učenie sa stane efektívnejším a zvýši sa pravdepodobnosť, že potrvá celý život, čím sa dosiahnu spravodlivejšie výsledky vzdelávania a znížia náklady spoločnosti, pokiaľ ide o nevyužité talenty a verejné výdavky na sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a dokonca aj na spravodlivosť. |
2. |
Kvalitné VSRD je prínosom pre všetky deti, no osobitne pre tie, ktoré pochádzajú zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, z rodín migrantov alebo z rómskeho prostredia alebo majú špeciálne vzdelávacie potreby, vrátane detí so zdravotným postihnutím. Tým, že pomáha odstraňovať rozdiely v dosahovaných výsledkoch a podporuje kognitívny, jazykový, sociálny a emocionálny rozvoj, môže napomôcť prelomiť cyklus znevýhodnenia a nezáujmu, ktoré často vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a prenosu chudoby z generácie na generáciu. |
3. |
Zabezpečenie všeobecného spravodlivého prístupu ku kvalitnému VSRD môže v tomto ohľade výrazne prispieť k úspechu stratégie Európa 2020, a najmä k dosiahnutiu dvoch z hlavných cieľov EÚ: zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky pod hranicu 10 % a zabezpečenie, aby sa aspoň 20 miliónov ľudí vymanilo z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. |
4. |
Okrem toho, keďže VSRD je príležitosťou na včasné zistenie porúch učenia a včasný zásah, môže pomôcť identifikovať malé deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, a pokiaľ je to možné, uľahčiť ich integráciu do bežných škôl. |
5. |
Aj keď členské štáty dosiahli za posledné roky celkovo dobrý pokrok pri zvyšovaní dostupnosti VSRD, treba pokračovať v práci, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je 95 % miera účasti do roku 2020, dohodnutý v strategickom rámci ET 2020 (10), a najmä aby sa zabezpečil väčší prístup detí zo znevýhodneného prostredia. |
6. |
Poskytovanie kvalitného VSRD je rovnako dôležité ako zabezpečenie jeho dostupnosti a cenovej prístupnosti a pozornosť sa musí venovať otázkam, ako je prostredie a infraštruktúra, zabezpečenie personálu, učebné osnovy, riadenie a zabezpečenie kvality. |
7. |
Potrebný je systematický a integrovanejší prístup k službám VSRD na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, do ktorého budú zapojené všetky príslušné zainteresované subjekty – vrátane rodín – spolu s úzkou medzisektorovou spoluprácou medzi rôznymi oblasťami politiky, akou je napríklad oblasť vzdelávania, kultúry. sociálnych vecí, zamestnanosti, zdravia a spravodlivosti. |
8. |
Dôležité je zvýšiť podiel mužov vo VSRD, aby sa zmenili postoje a aby sa poukázalo na to, že nielen ženy dokážu poskytnúť vzdelávanie a starostlivosť. Prítomnosť mužských aj ženských vzorov je pre deti priaznivá a môže pomôcť prelomiť stereotypné vnímanie úlohy muža a ženy. Pracovisko, na ktorom pracujú muži aj ženy, prispieva k rozšíreniu skúseností dieťaťa a môže tiež pomôcť pri znižovaní rodovej segregácie na trhu práce. |
9. |
VSRD sa dostáva menej pozornosti než akejkoľvek inej úrovni vzdelávania a odbornej prípravy aj napriek dôkazom o tom, že efektívne investovanie do kvalitného vzdelávania už v ranom detstve je oveľa účinnejšie ako neskoršie intervencie a že najmä v prípade znevýhodnených skupín má počas celého životného cyklu značný prínos. |
10. |
Výskum, ktorý sa o vzdelávaní malých detí uskutočnil alebo zhromaždil na úrovni EÚ a ktorý by mohol byť podkladom na prípravu a plnenie politík VSRD v členských štátoch, je pomerne zriedkavý. Potrebné je viac sprístupniť výsledky existujúcich výskumov a doplniť ich rozsiahlejším výskumom o zabezpečení VSRD a jeho účinkov v členských štátoch, pričom sa zohľadní rozmanitosť kultúr a zaznamenajú sa príklady osvedčených postupov a skúseností. |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
Opatrenia na splnenie dvojitej výzvy, ktorou je poskytnutie všeobecného spravodlivého prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, pričom sa zároveň zvýši kvalita poskytovania, by mohli zahŕňať:
1. |
poskytovanie spravodlivého prístupu ku kvalitnému, inkluzívnemu VSRD najmä pre deti pochádzajúce zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, z rodín migrantov alebo z rómskeho prostredia alebo pre deti, ktoré majú špeciálne vzdelávacie potreby, vrátane detí so zdravotným postihnutím; |
2. |
navrhovanie účinných modelov financovania vrátane cieleného financovania, ktoré dosiahnu správnu rovnováhu medzi verejnými a súkromnými investíciami v súlade s vnútroštátnymi a miestnymi podmienkami; |
3. |
podporu medzisektorových a integrovaných prístupov k službám starostlivosti a vzdelávania, aby sa uceleným spôsobom naplnili kognitívne, sociálne, emocionálne, psychologické a fyzické potreby detí a zabezpečila sa aj úzka spolupráca medzi domácim prostredím a VSRD a bezproblémový prechod medzi rôznymi úrovňami vzdelávania; |
4. |
podporovanie odbornosti personálu VSRD s dôrazom na rozvoj jeho kompetencií, kvalifikácií a pracovných podmienok a zvyšovanie prestíže tohto povolania. Okrem toho prípravu politík zameraných na zatraktívnenie, odbornú prípravu a zachovanie vhodne kvalifikovaného personálu vo VSRD a zvyšovanie vyváženého zastúpenia mužov a žien; |
5. |
podporu programov a učebných osnov, ktoré zodpovedajú vývojovým stupňom detí a ktoré uľahčujú nadobúdanie kognitívnych aj ostatných zručností, pričom zároveň uznávajú dôležitosť hry, ktorá je počas prvých rokov života tiež významným spôsobom učenia sa; |
6. |
podporu rodičov v ich úlohe hlavných učiteľov svojich detí v ranom detstve a nabádanie služieb VSRD, aby pracovali v úzkom partnerstve s rodičmi, rodinami a komunitami s cieľom zvýšiť informovanosť o príležitostiach, ktoré poskytuje VSRD, a o význame učenia sa od útleho veku; |
7. |
podporu zabezpečovania kvality za účasti všetkých hlavných zainteresovaných strán vrátane rodín; |
8. |
podporu výskumu a zberu údajov o VSRD na európskej úrovni, pokiaľ možno v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, aby sa posilnila dôkazová základňa pre tvorbu politiky a vykonávanie programov v oblasti VSRD. |
VYZÝVA PRETO ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
1. |
analyzovali a zhodnotili existujúce služby VSRD na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni z hľadiska ich dostupnosti, cenovej prístupnosti a kvality, ako je uvedené v týchto záveroch; |
2. |
zabezpečili zavedenie opatrení zameraných na poskytovanie všeobecného spravodlivého prístupu k VSRD a na zvýšenie jeho kvality; |
3. |
účinne investovali do VSRD ako do dlhodobého opatrenia, ktorým sa podporuje rast. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
1. |
podporila členské štáty pri identifikácii a vzájomnej výmene osvedčených politík a postupov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie; |
2. |
rozšírila dôkazovú základňu v oblasti VSRD využívaním a dopĺňaním medzinárodného výskumu výskumom na úrovni EÚ a ľahšou dostupnosťou výsledkov tohto výskumu; |
3. |
v rámci strategického rámca „ET 2020“ monitorovala a oznamovala pokrok pri dosahovaní cieľa „ET 2020“ pre účasť na vzdelávaní v ranom detstve a pri dosahovaní cieľov stanovených v týchto záveroch, ktorými sú širší prístup a lepšia kvalita. |
A VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S PODPOROU KOMISIE:
1. |
sa angažovali v politickej spolupráci prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie s príslušnými sektormi (ako je vzdelávanie, kultúra, sociálne veci, zamestnanosť, zdravie a spravodlivosť) za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán so zámerom pripraviť referenčné nástroje na európskej úrovni, ktoré podporia rozvoj politiky v oblasti VSRD na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; |
2. |
bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom finančnom rámci, efektívne a v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 využívali na podporu uvedených cieľov všetky príslušné nástroje EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a výskumu aj európske štrukturálne fondy. |
(1) Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 20.
(3) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 301, 11.12.2009, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.
(6) Závery Európskej rady z marca 2010 – dokument EUCO 7/1/10 REV 1.
(7) Dokument 7226/11 – KOM(2011) 60 v konečnom znení.
(8) Dokument 6264/11 – KOM(2011) 66 v konečnom znení.
(9) Na účely týchto záverov sa pojem vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve vzťahuje na všetky mechanizmy, ktorými sa zabezpečuje vzdelávanie a starostlivosť detí od narodenia po dosiahnutie veku povinnej školskej dochádzky bez ohľadu na zariadenie, spôsob financovania, otváracie hodiny alebo obsah programu, a zahŕňa predškolské zariadenia aj prípravu pred nástupom na základnú školu. [Zdroj: OECD Starting Strong I (2006), s. 7.]
(10) Pozri prílohu I k záverom (Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 7): Do roku 2020 by sa aspoň 95 % detí vo veku 4 rokov až veku, v ktorom sa začína povinné základné vzdelávanie, malo zúčastňovať na vzdelávaní v ranom detstve.
Priemerná miera účasti bola v roku 2008 v Európe 92,3 %.