25.5.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 155/1

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 7. apríla 2011

k návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách

(CON/2011/32)

2011/C 155/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 28. januára 2011 žiadosť Rady Európskej únie o poskytnutie stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na základnú úlohu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ktorou je podporovať plynulé fungovanie platobných systémov, ako je uvedené v štvrtej zarážke článku 127 ods. 2 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB víta a podporuje návrh Európskej komisie stanoviť konečné termíny migrácie na prevodové príkazy a priame inkasá v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) prostredníctvom nariadenia Únie. ECB a Eurosystém viackrát upozorňovali na potrebu ustanovenia ambicióznych, ale realistických konečných termínov migrácie na prevodové príkazy a priame inkasá v oblasti SEPA s cieľom dosiahnuť všetky prínosy SEPA. Hoci potenciálne prínosy projektu SEPA sú značné, súčasný prístup založený primárne na iniciatíve trhu nie je možné charakterizovať ako celkom úspešný. Prevládajúca neistota na trhu spôsobená všeobecne ťažkou hospodárskou klímou, nevýhodné postavenie subjektov uskutočňujúcich prvé kroky na trhu v oblasti sietí, ako aj dvojité náklady na paralelné prevádzkovanie systému SEPA a „tradičných“ platobných systémov sú dôvodmi, ktoré spôsobili, že mnohí hráči na trhu, najmä na strane ponuky, sa začali dožadovať toho, aby sa prijatím právnych predpisov na úrovni Únie stanovil konečný termín prechodu na systém SEPA. Na účely úspešného prechodu na systém SEPA sa preto považuje za nevyhnutné prijatie aktu Únie so všeobecnou pôsobnosťou, ktorý je záväzný v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, lebo inak by hrozilo vážne riziko zlyhania celého projektu.

Konkrétne pripomienky

ECB pri viacerých príležitostiach poukázala na potrebu jasných pravidiel týkajúcich sa výmenných poplatkov za priame inkasá. (2) Články 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (3), zaviedli dočasné výmenné poplatky za cezhraničné inkasá, pokiaľ o tom neexistuje odlišná dohoda, a dočasnú úpravu týkajúcu sa vnútroštátnych výmenných poplatkov za priame inkasá. Oba tieto články sa prestanú uplatňovať od 1. novembra 2012 a v záujme zabránenia právnemu vákuu, ktoré by bránilo prechodu na inkasný systém v oblasti SEPA, je dôležité zaviesť dlhodobé riešenie vo vzťahu k výmenným poplatkom za priame inkasá. Článok 6 navrhovaného nariadenia týkajúci sa výmenných poplatkov za priame inkasá prispieva k dosiahnutiu takejto právnej istoty.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 7. apríla 2011

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) KOM(2010) 775 v konečnom znení.

(2) Pozri spoločné stanovisko Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré objasňuje určité zásady, ktorými sa má riadiť budúci obchodný model inkasného systému v oblasti SEPA (SDD), marec 2009, a správu „The Single Euro Payments, seventh progress report, beyond theory into practice“ (Jednotná oblasť platieb v eurách, siedma správa o pokroku, od teórie k praxi), október 2010, strana 17, obe dostupné na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu

(3) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Prvá veta 2. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického, monetárneho, ako aj politického hľadiska.“

„Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického, , ako aj politického hľadiska.“

Odôvodnenie

Systém SEPA je dôležitý z ekonomického a politického hľadiska, nezohráva však úlohu v menovej politike; z tohto dôvodu by sa slovo „monetárneho“ malo vypustiť.

Zmena a doplnenie 2

Tretia a nová štvrtá veta 6. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„Poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, platobné transakcie s vysokou hodnotou medzi poskytovateľmi platobných služieb a platby prostredníctvom mobilného telefónu by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, pretože tieto platobné služby nie sú porovnateľné s prevodovými príkazmi a priamymi inkasami, ako je vymedzené v tomto nariadení. Platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy by takisto nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.“

Odôvodnenie

ECB navrhuje doplniť „ako je vymedzené v tomto nariadení“, aby bolo jasné, že poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, atď. nepredstavujú prevodové príkazy a priame inkasá v zmysle navrhovaného nariadenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie novej štvrtej vety, ktorú navrhla ECB, pozri zmenu a doplnenie 5.

Zmena a doplnenie 3

Druhá veta 9. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie prevodových príkazov a priamych inkás nebolo obmedzované technickými prekážkami a aby sa uskutočňovalo v rámci schémy, ktorej základné pravidlá by mala dodržiavať väčšina poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov, a aby bolo rovnaké tak pre cezhraničné, ako aj pre výhradne vnútroštátne prevodové príkazy a priame inkasá.“

„S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie prevodových príkazov a priamych inkás nebolo obmedzované technickými prekážkami, aby sa uskutočňovalo v rámci schémy, ktorej základné pravidlá by mala dodržiavať väčšina poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov, ktorých menou je euro, a aby bolo rovnaké tak pre cezhraničné, ako aj pre výhradne vnútroštátne prevodové príkazy a priame inkasá.“

Odôvodnenie

Interoperabilita je nevyhnutná na zaistenie efektívneho spracúvania platieb v celej Únii. Obe uvedené požiadavky, t.j. uplatňovanie pravidiel tak na vnútroštátnom, ako aj na cezhraničnom základe a požadovaná účasť väčšiny poskytovateľov v 9. bode odôvodnenia a článku 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia, sú dôležitými opatreniami na dosiahnutie celoeurópskeho charakteru platobných schém. Pri zohľadnení vývoja nových platobných služieb by sa však dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany poskytovateľov platobných služieb v členských štátoch, ktorých menou je euro, nemuselo považovať za prioritu vzhľadom na nízky počet transakcií v eurách v niektorých z týchto členských štátov. Preto sa navrhuje obmedziť podmienku ustanovenú v článku 4 ods. 1 písm. b) (pozri zmenu a doplnenie 14) a primerane 9. bod odôvodnenia na väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, ktorých menou je euro. Na jednej strane by sa tým zabránilo vzniku neprekonateľných prekážok pri spustení služieb inovačných prevodových príkazov a priamych inkás a na druhej strany by sa zabezpečil celoeurópsky charakter.

Zmena a doplnenie 4

Prvá veta 16. bodu odôvodnenia navrhovaného nariadenia

„V niektorých členských štátoch existujú určité ‚tradičné‘ platobné nástroje, ktoré sú prevodovými príkazmi alebo priamymi inkasami, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov.“

„V niektorých členských štátoch existujú určité ‚tradičné‘ platobné nástroje, ktoré sa klasifikujú ako prevodové príkazy alebo priame inkasá, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov.“

Odôvodnenie

Tento návrh má za cieľ objasniť, že určité „tradičné“ platobné nástroje sa klasifikujú ako prevodové príkazy alebo priame inkasá bez ohľadu na ich veľmi špecifickú funkciu.

Zmena a doplnenie 5

Článok 1 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia

„2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

b)	platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy, pri ktorých pôvodným iniciátorom aj konečným príjemcom platby je poskytovateľ platobných služieb“

„2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

b)	platobné transakcie spracúvané a zúčtovávané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy “

Odôvodnenie

Platby uskutočňované prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy nikdy nepatrili do SEPA, a preto by mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia. V tomto ohľade by sa navrhované nariadenie malo jednoznačne zamerať na hromadné maloobchodné platby, keďže zahrnutie týchto platobných systémov pre veľké sumy by si vzhľadom na veľmi rozdielne úrovne služieb vyžadovalo osobitný a komplexnejší právny akt Únie. Vzhľadom na zložitosť platobných systémov pre veľké sumy, technické problémy, ktorým by bankový sektor pri migrácii na takéto systémy musel čeliť, a skutočnosť, že maloobchodné platby zúčtovávané v rámci platobných systémov pre veľké sumy predstavujú menej ako 1 % z celkového počtu maloobchodných platieb v eurozóne, ECB nevidí dôvod na prijatie takéhoto právneho aktu Únie.

Pri plnení svojej úlohy v zmysle článku 3 ods. 1 štvrtej zarážke a článku 22 štatútu ESCB ako prevádzkovateľov systémov, ktoré sú súčasťou Transeurópskeho automatizovaného expresného systému hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2), ECB a národné centrálne banky (NCB) v súčasnosti považujú zavedenie noriem ISO20022 XML v TARGET2 za otázku strategického významu.

Zmena a doplnenie 6

Článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia

„2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane výberov hotovosti z platobného účtu, ak ich výsledkom nie je prevodový príkaz alebo priame inkaso v prospech platobného účtu alebo z platobného účtu identifikovaného základným číslom bankového účtu (BBAN) alebo medzinárodným číslom bankového účtu (IBAN)“

„2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

[…]

c)	platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane výberov hotovosti z platobného účtu “

Odôvodnenie

ECB súhlasí, že platby prostredníctvom platobnej karty a výbery hotovosti by mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia; výsledkom platieb prostredníctvom platobnej karty je však s výnimkou výberov hotovosti z platobného účtu vždy prevodový príkaz alebo priame inkaso v prospech platobného účtu alebo z platobného účtu identifikovaného BBAN alebo IBAN. Platby prostredníctvom platobnej karty navyše nie sú zahrnuté do Komisiou vypracovaného sprievodného hodnotenia vplyvu k navrhovanému nariadeniu a z toho vyplýva, že nepatria do oblasti pôsobnosti navrhovaného nariadenia. Preto ECB navrhuje vypustiť odkaz na používanie BBAN a IBAN, aby sa zabránilo výkladu, že platby prostredníctvom platobnej karty sú de facto zahrnuté do navrhovaného nariadenia, čo je v rozpore s cieľom, ktorý sleduje toto ustanovenie.

Zmena a doplnenie 7

Článok 1 ods. 4 navrhovaného nariadenia (nový)

Žiadny text.

„4. Toto nariadenie sa neuplatňuje na Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky, ak konajú ako menové orgány alebo iné verejné orgány.“

Odôvodnenie

Vzhľadom na nezávislosť centrálnych bánk by činnosti vykonávané ECB alebo národnou centrálnou bankou v súlade s článkom 127 ods. 2 zmluvy a článkom 3 štatútu ESCB mali byť vyňaté z pôsobnosti navrhovaného nariadenia (pozri článok 130 zmluvy). V tomto ohľade ECB navrhuje, aby sa do navrhovaného nariadenia vložila rovnaká výnimka, ako je obsiahnutá v článku 1 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (2) .

Zmena a doplnenie 8

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚platobná karta‘ je nástroj, ktorý platiteľovi umožňuje i) vykonávať platobné transakcie buď prostredníctvom zariadenia, ktoré prijíma platobné karty, alebo na diaľku, najmä poštou, telefónom alebo prostredníctvom internetu, alebo ii) získavať hotovosť z bankomatu“

Odôvodnenie

ECB vychádza z toho, že cieľom článku 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia je vyňať z jeho pôsobnosti tradičné transakcie prostredníctvom platobnej karty a pritom doňho zahrnúť transakcie, pri ktorých sa platobná karta používa predovšetkým na identifikáciu platiteľa pri iniciovaní transakcie prevodového príkazu alebo priameho inkasa. Keďže väčšina platieb prostredníctvom platobnej karty sa v konečnom dôsledku zúčtováva buď prostredníctvom prevodového príkazu, alebo priameho inkasa, súčasné navrhované znenie by sa mohlo vykladať tak, že vo všeobecnosti zahŕňa aj transakcie prostredníctvom platobnej karty. Na zabezpečenie právnej istoty ECB navrhuje zaviesť definíciu platobnej karty a preformulovať článok 7 ods. 2 navrhovaného nariadenia umožňujúci upustiť od stanovených požiadaviek v prípade transakcií priameho inkasa, ktoré boli iniciované kartou na predajnom mieste (pozri zmenu a doplnenie 17). Navyše článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia vyníma z pôsobnosti nariadenia platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty bez toho, aby vymedzil pojem platobná karta.

Zmena a doplnenie 9

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚platobné systémy pre veľké sumy‘ sú platobné systémy, ktorých hlavným účelom je spracovávať, zúčtovávať a/alebo vyrovnávať platobné transakcie, ktoré majú vysokú prioritu a zahŕňajú predovšetkým veľké sumy.“

Odôvodnenie

Navrhovaný nový článok 1 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia (pozri zmenu a doplnenie 5) obsahuje pojem „platobné systémy pre veľké sumy“, ktorý by mal byť vymedzený.

Zmena a doplnenie 10

Článok 2 navrhovaného nariadenia (vymedzenie nového pojmu)

Žiadny text.

„ ‚maloobchodné platobné systémy‘ sú platobné systémy, ktorých hlavným účelom je spracovávať, zúčtovávať a/alebo vyrovnávať platobné transakcie, ktoré sú na účely prevodu spolu zoskupené a zahŕňajú predovšetkým malé sumy a majú nízku prioritu.“

Odôvodnenie

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia zavádza pojem interoperability medzi platobnými systémami, ktorá by sa mala uplatňovať len na systémy maloobchodných platieb (pozri zmenu a doplnenie 15). V zmysle uvedeného sa mal vymedziť pojem „maloobchodné platobné systémy“.

Zmena a doplnenie 11

Článok 2 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„(1)	‚prevodový príkaz‘ je platobná služba pripísania prostriedkov na platobný účet príjemcu, keď platobnú transakciu alebo rad platobných transakcií iniciuje platiteľ na základe súhlasu, ktorý poskytol svojmu poskytovateľovi platobných služieb“

„(1)	‚prevodový príkaz‘ je platobná služba pripísania prostriedkov na platobný účet príjemcu, keď platobnú transakciu alebo rad platobných transakcií iniciuje platiteľ na základe pokynu, ktorý poskytol svojmu poskytovateľovi platobných služieb“

Odôvodnenie

Keďže prevodový príkaz si vyžaduje konkrétny krok, ktorý predstavuje viac ako len samotný súhlas zo strany platiteľa, jeho vymedzenie by malo byť podrobnejšie.

Zmena a doplnenie 12

Článok 2 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„(2)	‚priame inkaso‘ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa“

„(2)

‚priame inkaso‘ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu, ktorý platiteľposkytne príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo svojmu vlastnému poskytovateľovi platobných služieb.“

Odôvodnenie

S cieľom zaistiť súlad s ostatnými príslušnými sekundárnymi aktmi Únie a z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť vymedzenie pojmu ‚priame inkaso‘ obsiahnuté v navrhovanom nariadení s vymedzením, ktoré obsahuje článok 2 ods. 14 nariadenia (ES) č. 924/2009 a článok 4 ods. 28 smernice 2007/64/ES.

Zmena a doplnenie 13

Článok 2 ods. 7 navrhovaného nariadenia

„(7)	‚platobná schéma‘ je súbor pravidiel, postupov a štandardov na uskutočňovanie platieb medzi účastníkmi schémy, pričom tento súbor je oddelený od všetkých infraštruktúr alebo platobných systémov, ktoré podporujú jeho prevádzku medzi členskými štátmi a v rámci nich“

„(7)	‚platobná schéma‘ je súbor spoločných pravidiel, postupov a štandardov dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na účely uskutočňovania platobných transakcií“

Odôvodnenie

S cieľom zaistiť súlad s ostatnými príslušnými sekundárnymi aktmi Únie a z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť vymedzenie pojmu „platobná schéma“ obsiahnuté v navrhovanom nariadení s vymedzením pojmu „systém inkasa“, ktoré obsahuje článok 2 ods. 15 nariadenia (ES) č. 924/2009, a to vzhľadom na spoločné prvky týchto dvoch definícií.

Zmena a doplnenie 14

Článok 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1. Poskytovatelia platobných služieb uskutočňujú prevodové príkazy a priame inkasá v rámci platobnej schémy, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)	jej pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné prevodové príkazy a priame inkasá medzi členskými štátmi a v rámci nich

b)	účastníci schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov.“

„1. Poskytovatelia platobných služieb uskutočňujú prevodové príkazy a priame inkasá v rámci platobnej schémy, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)	jej pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné prevodové príkazy a priame inkasá medzi členskými štátmi a v rámci nich

b)	účastníci schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov, ktorých menou je euro.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 3.

Zmena a doplnenie 15

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„2. Platobné systémy a v prípade potreby platobné schémy musia byť technicky interoperabilné prostredníctvom použitia štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi štandardizačnými orgánmi.“

„2. Maloobchodné platobné systémy musia byť technicky interoperabilné prostredníctvom použitia štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi štandardizačnými orgánmi.“

Odôvodnenie

Článok 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia vyžaduje technickú interoperabilitu platobných systémov a (v prípade potreby) platobných schém bez konkrétneho vymedzenia toho, čo sa myslí takouto technickou interoperabilitou. V ideálnom prípade by bolo vhodné vypracovať presnejšie znenie, ktoré by objasnilo význam tohto pojmu. Ak takéto znenie nie je k dispozícii, ECB navrhuje vypustiť odkaz na platobné schémy, keďže si myslí, že technická interoperabilita medzi takýmito schémami nie je prevádzkovo uskutočniteľná. Oveľa dôležitejšie je, že maloobchodné platobné systémy a platobné systémy pre veľké sumy sú z hľadiska spracovania, zúčtovania a vyrovnania veľmi odlišné, napriek tomu, že oba druhy systémov je možné využiť na spracovanie maloobchodných platobných transakcií. Vo všeobecnosti maloobchodné platobné systémy využívajú platobné systémy pre veĺké sumy na zúčtovanie svojich zostatkov. Malo by sa ozrejmiť, že interoperabilitu možno očakávať len medzi platobnými systémami rovnakého druhu. Požadovať interoperabilitu medzi maloobchodnými platobnými systémami a platobnými systémami pre veľké sumy by nezakladalo len otázku proporcionality, keďže maloobchodné platby spracúvané prostredníctvom platobných systémov pre veľké sumy ako napríklad TARGET2 a EURO1 predstavujú menej ako 1 % z celkového počtu maloobchodných platieb v eurozóne, ale mohlo by mať aj nezamýšľané vedľajšie účinky z hľadiska rizika a stability.

Zmena a doplnenie 16

Článok 5 ods. 1 a 2 navrhovaného nariadenia

„1. Najneskôr do [vložiť konkrétny dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] sa musia prevodové príkazy uskutočňovať v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 2 prílohy.

2. Najneskôr do [vložiť konkrétny dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] sa musia priame inkasá uskutočňovať v súlade s článkom 6 a technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 3 prílohy.“

„1. Najneskôr do 31. januára 2013 [] sa musia prevodové príkazy uskutočňovať v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 2 prílohy.

2. Najneskôr do 31. januára 2014 [] sa musia priame inkasá uskutočňovať v súlade s článkom 6 a technickými požiadavkami ustanovenými v bodoch 1 a 3 prílohy.“

Odôvodnenie

ECB súhlasí, aby požiadavky na prevodové príkazy a priame inkasá nadobudli účinnosť v pomerne krátkej lehote, najmä vzhľadom na skutočnosť, že systém prevodových príkazov v oblasti SEPA bol spustený v januári 2008 a inkasný systém v oblasti SEPA v novembri 2009. Vzhľadom na potrebu poskytnúť platobnému sektoru dostatočne dlhý prípravný čas ECB navrhuje ustanoviť konkrétne dátumy, ktorými by, pokiaľ je to možné, mohol byť koniec januára 2013 pre prevodové príkazy a koniec januára 2014 pre priame inkasá.

Zmena a doplnenie 17

Článok 7 ods. 2 navrhovaného nariadenia

„2. Členské štáty môžu svojim príslušných orgánom umožniť, aby upustili od všetkých alebo niektorých požiadaviek ustanovených v odsekoch 1, 2 a 3 článku 5 až do [vložiť konkrétny dátum 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] pri tých platobných transakciách, ktoré boli iniciované platobnou kartou na predajnom mieste a ktorých výsledkom je priame inkaso z platobného účtu identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN.“

„2. Členské štáty môžu svojim príslušných orgánom umožniť, aby upustili od všetkých alebo niektorých požiadaviek ustanovených v článku 5 ods. 1 až 3 až do [vložiť konkrétny dátum 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] pri tých platobných transakciách, ktoré boli iniciované platobnou kartou na predajnom mieste a ktorých výsledkom je transakcia priameho inkasa.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenia k zmene a doplneniu 8 a k zmene a doplneniu 20.

Zmena a doplnenie 18

Článok 12 ods. 1 navrhovaného nariadenia

„1. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 4 sa prenáša na Komisiu na dobu neurčitú. V mimoriadne naliehavom prípade sa uplatňuje článok 15.“

„1. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 4 sa prenáša na Komisiu na dobu neurčitú. Komisia pripraví návrhy delegovaných aktov v úzkej spolupráci s Eurosystémom a v prípade potreby s ostatnými členmi ESCB a po konzultácii s poskytovateľmi služieb a zástupcami používateľov. V mimoriadne naliehavom prípade sa uplatňuje článok 15.“

Odôvodnenie

Aby sa zabránilo narušeniu vývoja nových a inovačných platobných nástrojov, je mimoriadne dôležité, aby sa technické požiadavky stanovené v delegovaných aktoch mohli meniť a dopĺňať hladkým a efektívnym spôsobom. Komisia by mala svoje delegované právomoci vykonávať v úzkej spolupráci s Eurosystémom a v prípade potreby s ostatnými členmi ESCB a takisto na základe konzultácie s platobným sektorom a ostatnými zainteresovanými stranami s cieľom okrem iného zaistiť, aby načasovanie zmien a doplnení zohľadňovalo hospodárske cykly platobného sektoru.

Zmena a doplnenie 19

Bod 1 písm. d) prílohy k navrhovanému nariadeniu

„d)

Pole s údajmi o poukazovaných prostriedkoch musí umožniť vloženie najmenej 140 znakov. Platobné schémy môžu umožňovať vyšší počet znakov s výnimkou prípadov, keď zariadenie používané na poukazovanie informácií má technické obmedzenia súvisiace s počtom znakov, v takom prípade sa uplatňuje toto technické obmedzenie.“

„d)

Odôvodnenie

Platobné schémy by nemali byť obmedzené v počte znakov, ktoré je možné poskytnúť, a preto sa navrhuje stanoviť minimálny počet 140 znakov.

Zmena a doplnenie 20

Bod 3 písm. f) prílohy k navrhovanému nariadeniu

„f)	Súhlas sa udelí tak príjemcovi, ako aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) a oprávnenia spolu s neskoršími úpravami a/alebo zrušeniami uloží príjemca alebo tretia strana v mene príjemcu.“

„f)	Súhlas sa udelí tak príjemcovi, ako aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, a to priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu, () a oprávnenia spolu s neskoršími úpravami a/alebo zrušeniami uloží príjemca alebo tretia strana v mene príjemcu.“

Odôvodnenie

Znenie bodu 3 písm. f) prílohy k navrhovanému nariadeniu by sa mohlo nesprávne vykladať tak, že existujúce oprávnenia, ktoré výslovne nezmieňujú tak príjemcu, ako aj poskytovateľa platobných služieb, sú neplatné a musia byť opätovne podpísané. To by mohlo predstavovať veľmi ťažkú úlohu vzhľadom na obrovský počet existujúcich oprávnení na priame inkasá. S cieľom zabrániť vzniku akejkoľvek možnej pochybnosti by sa preto malo objasniť, že súhlas poskytovateľovi platobných služieb platiteľa je možné udeliť nepriamo prostredníctvom príjemcu.

(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

25.5.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 155/10

Závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)

2011/C 155/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:

1.	rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách, ako aj jedným z cieľov a úloh Európskej únie a uplatňovanie zásady rovnosti žien a mužov pri každej činnosti je jej všeobecným poslaním (1),

2.	rodová rovnosť je zakotvená v článku 23 Charty základných práv Európskej únie,

napriek tomu, že Európska únia zaviedla rozsiahle množstvo právnych predpisov na dosiahnutie súladu so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v oblastiach ako zamestnanosť a prístup k tovarom a službám (2), z viacerých po sebe nasledujúcich výročných správ o rovnosti žien a mužov (3), ktoré prijala Európska komisia, vyplýva, že dosahovanie pokroku je pomalé a de facto je rodová rovnosť hodnotou, na ktorej dosiahnutí je potrebné ďalej pracovať,

4.	„Európa 2020“, nová stratégia Európskej únie pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (4), členským štátom a Európskej únii pomôže dosiahnuť vysokú úroveň konkurencieschopnosti, produktivity, rastu, sociálnej súdržnosti a hospodárskej konvergencie,

5.	súčasťou stratégie Európa 2020 je hlavný cieľ zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 %, čo znamená, že pri vykonávaní stratégie je potrebné zaoberať sa prioritne odstránením prekážok účasti žien na trhu práce,

usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré sú súčasťou integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (5), a monitorujú sa v rámci spoločného hodnotenia (6) v tejto súvislosti zdôrazňujú význam vykonávania a hodnotenia politík zamestnanosti, ktoré presadzujú rodovú rovnosť a rovnováhu pracovného a súkromného života, ako aj význam nadväzovania na tieto politiky,

7.	z ročného prieskumu rastu (7), ktorý prijala Európska komisia, vyplýva, že v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva problém nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok a že ženy, ktoré sa chcú na trh práce vrátiť, naďalej musia čeliť prekážkam,

8.	Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia, nadväzuje na jej Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (8), ktorý bol predmetom priebežného preskúmania (9), a na Chartu žien, ktorú Európska komisia prijala 5. marca 2010 (10),

Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia, sa zameriava na týchto päť priorít: rovnaká ekonomická nezávislosť, rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, rovnosť pri prijímaní rozhodnutí, dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec násilia založeného na rodovej príslušnosti a rodová rovnosť pri externých opatreniach; stratégia sa tiež zaoberá dôležitými horizontálnymi otázkami súvisiacimi s rodovými úlohami, právnymi predpismi, správou vecí verejných a nástrojmi pre rodovú rovnosť,

10.	Európska rada v roku 2006 prijala prvý Európsky pakt pre rodovú rovnosť (11) a v marci 2010 trojica predsedníctiev vyzvala na pripomenutie si 5. výročia paktu,

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

11.

Rada 6. decembra 2010 prijala závery na podporu vykonávania Stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia (12), ako aj závery Rady o posilnení záväzku a zintenzívnení úsilia o odstránenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy (13), v ktorých sa Európska rada vyzvala, aby na jar 2001 upravila a zlepšila Európsky pakt pre rodovú rovnosť v kontexte novej Stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú vypracovala Komisia, stratégie Európa 2020 a uvedených záverov,

12.	potrebné sú vhodné činnosti na boj proti všetkým formám diskriminácie žien a rovnako potrebné je preskúmať príčiny viacnásobnej diskriminácie a hľadať účinné spôsoby, ako ju odstrániť,

13.	PRIJÍMA Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) uvedený v prílohe,

14.	VYZÝVA Európsku radu, aby tento pakt schválila v záveroch z jarného zasadnutia, s cieľom riešiť aktuálne výzvy v oblasti politiky rodovej rovnosti, ako aj zabezpečiť, aby sa rodový rozmer začlenil do všetkých oblastí politík, a to najmä v kontexte stratégie Európa 2020,

15.	NABÁDA Európsku radu, aby otázku rodovej rovnosti zaradila do svojho programu pred skončením platnosti Stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia.

(1) Článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článok 8 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(2) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.), smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23), smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).

(3) Najnovšia správa sa uvádza v dokumente 6571/11. Dokumenty citované v poznámkach pod čiarou 3 – 4 a 6 – 12 sa nachádzajú vo verejnom registri dokumentov Rady: http://register.consilium.eu.int/

(4) Dokument EUCO 13/1/10 REV 1.

(5) Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

(6) Dokument 16984/10 + ADD 1.

(7) Dokument 18066/10 + ADD 1 až 3.

(8) Dokument 7034/06.

(9) Dokument 17495/08.

(10) Dokument 7370/10.

(11) Dokument 7775/1/06 REV 1.

(12) Dokument 16880/10.

(13) Ú. v. EÚ C 345, 18.12.2010, s. 1.

PRÍLOHA

Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE uznáva, že rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou Európskej únie a že politiky rodovej rovnosti sú dôležité pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť. Päť rokov od prijatia prvého paktu pre rodovú rovnosť je potrebná nová hybná sila, a to najmä na to, aby sa opätovne potvrdilo a podporilo úzke prepojenie medzi Stratégiou rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia, a stratégiou Európa 2020 – stratégiou Európskej únie pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. RADA preto opätovne potvrdzuje svoj záväzok naplniť ambície EÚ v oblasti rodovej rovnosti uvedené v zmluve a najmä:

odstrániť rodové rozdiely v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany vrátane rozdielneho odmeňovania žien a mužov, aby sa tak dosiahli ciele stratégie Európa 2020, a to najmä v troch oblastiach, ktoré majú veľký význam pre rodovú rovnosť, teda v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a podpory sociálneho začlenenia najmä znížením chudoby, a tak prispieť k rastovému potenciálu európskej pracovnej sily,

2.	podporovať lepšie vyváženie pracovného a súkromného života počas celého života, a to aj v prípade žien aj mužov, aby sa tak posilnila rodová rovnosť, zvýšila sa účasť žien na trhu práce a prispelo sa k riešeniu demografických výziev a

3.	bojovať proti všetkým formám násilia na ženách – v záujme zabezpečenia toho, aby ženy mohli v plnej miere využívať svoje ľudské práva a aby sa dosiahla rodová rovnosť, a to aj s ohľadom na inkluzívny rast.

RADA naliehavo vyzýva k tomu, aby sa na úrovni členských štátov a prípadne i Únie vykonali činnosti v týchto oblastiach:

opatrenia na odstránenie rodových rozdielov a na boj proti rodovej segregácii na trhu práce:

a)	podporovať zamestnanosť žien všetkých vekových skupín a odstrániť rodové rozdiely v oblasti zamestnanosti aj prostredníctvom boja proti všetkým formám diskriminácie;

b)	odstrániť rodové stereotypy a podporovať rodovú rovnosť na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v pracovnom živote, s cieľom znížiť rodovú segregáciu na trhu práce;

c)	zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty;

d)	podporiť posilnenie postavania žien v politickom a hospodárskom živote a posilniť podnikateľskú činnosť žien;

e)	podnecovať sociálnych partnerov a podniky v rozvoji a účinnom vykonávaní iniciatív v prospech rodovej rovnosti a podporovať plány rodovej rovnosti na pracovisku a

f)	podporovať rovnosť účasti žien a mužov na rozhodovacom procese na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, aby sa tak všetky talenty využili v plnej miere;

opatrenia na podporu lepšej vyváženosti pracovného a súkromného života žien i mužov:

zlepšiť poskytovanie adekvátnych, dostupných vysokokvalitných služieb starostlivosti o deti predškolského veku s cieľom dosiahnuť ciele vytýčené na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v marci 2002 a prihliadať pritom na dopyt po takýchto službách a zároveň zohľadňovať vnútroštátne systémy poskytovania služieb starostlivosti o dieťa;

b)	zlepšiť poskytovanie služieb zariadení starostlivosti o iné závislé osoby a

c)	podporovať pružné pracovné podmienky a rôzne formy dovolenky pre ženy i mužov;

opatrenia na boj proti všetkým formám násilia na ženách:

a)	na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie prijať, zaviesť a monitorovať stratégie zamerané na odstránenie násilia na ženách;

b)	posilniť predchádzanie násiliu na ženách a zvýšiť ochranu obetí a možných obetí vrátane žien zo všetkých znevýhodnených skupín a

c)	zdôrazniť úlohu a zodpovednosť mužov a chlapcov v procese odstraňovania násilia na ženách;

správa vecí verejných, vykonávanie a monitorovanie:

v mechanizmoch stratégie Európa 2020 by sa prípadne mali zohľadniť relevantné aspekty tohto paktu, ako aj výročné správy Európskej komisie o rovnosti žien a mužov.

RADA opätovne potvrdzuje svoj záväzok posilniť správu vecí verejných prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to jeho začleňovaním do všetkých oblastí politík vrátane vonkajších činností EÚ, ako aj zohľadňovaním dôležitosti úlohy mužov a chlapcov pri šírení rodovej rovnosti a tiež tak, že sa bude prihliadať na to, aby sa vplyv rodovej rovnosti zohľadňoval v posúdeniach vplyvu nových politík EÚ. RADA nabáda členské štáty a Komisiu, aby najmä prostredníctvom Eurostatu ďalej rozvíjali existujúce štatistiky a ukazovatele rozdelené podľa rodovej príslušnosti a v plnej miere využívali možnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri vypracovávaní a plnení národných programov reforiem uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a podporovali politiky rodovej rovnosti, a to najmä pokiaľ ide o usmernenia pre politiky zamestnanosti, a aby náležite využívali odsúhlasené ukazovatele rodovej rovnosti, ktoré sa vypracovali v rámci spoločného hodnotenia a v rámci preskúmania vykonávania Pekinskej akčnej platformy, a to vo všetkých relevantných procesoch a oblastiach politík.

Komisia a Rada sa tiež vyzývajú, aby hľadisko rodovej rovnosti začlenili aj do ročného prieskumu rastu, stanovísk k jednotlivým krajinám i odporúčaní pre jednotlivé krajiny. O pokroku vo vykonávaní Európskeho paktu pre rodovú rovnosť by ministri mali diskutovať každoročne na úrovni Rady.

25.5.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 155/15

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001

2011/C 155/04

Č. pomoci: SA.32801 (11/XA)

Členský štát: Nemecko

Región: Sachsen

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Zuschuss für den Einstieg ins Umweltmanagement, analog dem Zuschuss den ein gewerblicher KMU-Teilnehmer über die Sächsische Mittelstandsrichtlinie — „Richtlinien des Sächsischen Staatsministerium für Wirtschaft und Arbeit zur Mittelstandsförderung — Verbesserung der unternehmerischen Leistungsfähigkeit“, gemäß Teil B Ziffer I Nr. 4 „Umweltmanagement“ erhält.

Právny základ: Richtlinie des Sächsischen Staatsministeriums für Wirtschaft, Arbeit und Verkehr zur Mittelstandsförderung (Mittelstandsrichtlinie), Teil B Ziffer I Nr. 4 „Umweltmanagement“

Vertrag zur Umweltallianz Sachsen

Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku:

Celková výška pomoci ad hoc poskytnutej podniku: 0,15 EUR (v mil.)

Celková ročná výška rozpočtu plánovaného podľa schémy pomoci: 0,05 EUR (v mil.)

Maximálna intenzita pomoci: 50 %

Dátum implementácie: —

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: 17. mája 2011 – 31. decembra 2013

Účel pomoci: Technická pomoc [článok 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006], Výroba kvalitných poľnohospodárskych výrobkov [článok 14 nariadenia (ES) č. 1857/2006]

Príslušné odvetvia hospodárstva: Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Sächsische Aufbaubank

Pirnaische Straße 9

01069 Dresden

DEUTSCHLAND

Internetová stránka:

http://www.sab.sachsen.de/de/foerderung/programme/p_wirtschaft/fp_wirtschaft/detailfp_wi_2475.html

http://www.revosax.sachsen.de/Details.do?sid=2202814313422

Ďalšie informácie: —

Č. pomoci: SA.32841 (11/XA)

Členský štát: Španielsko

Región: Comunidad Valenciana

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Ayuda nominativa FEDACOVA

Právny základ: Resolución del expediente acogido a la línea «programas intersectoriales en materia de atributos y valores de la calidad agroalimentaria»

Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku: Celková ročná výška rozpočtu plánovaného podľa schémy pomoci: 0,09 EUR (v mil.)

Maximálna intenzita pomoci: 100 %

Dátum implementácie: —

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: 18. mája 2011 – 31. decembra 2011

Účel pomoci: Technická pomoc [článok 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006], Výroba kvalitných poľnohospodárskych výrobkov [článok 14 nariadenia (ES) č. 1857/2006]

Príslušné odvetvia hospodárstva: Služby poskytované v poľnohospodárstve a služby súvisiace so zberom úrody

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Conselleria de Agricultura, Pesca y Alimentación

Amadeo de Saboya, 2

46010 Valencia

ESPAÑA

Internetová stránka: http://www.agricultura.gva.es/web/c/document_library/get_file?uuid=af5ee4ee-4d51-4b4f-8399-a5c64eda74ac&groupId=16

Ďalšie informácie: —

Č. pomoci: SA.32947 (11/XA)

Členský štát: Lotyšsko

Región: Latvia

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Grozījumi atbalsta shēmā „Nelabvēlīgo klimatisko apstākļu radīto zaudējumu kompensēšana“

Právny základ: Ministru kabineta 2008. gada 18. augusta noteikumi Nr. 669 „Kārtība, kādā administrē un uzrauga lauksaimniecības risku fondu, nosaka iemaksu veikšanu un kompensāciju izmaksu no fonda“

Maximálna intenzita pomoci: 80 %

Dátum implementácie: —

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: 13. mája 2011 – 30. decembra 2013

Účel pomoci: Nepriaznivé poveternostné udalosti [článok 11 nariadenia (ES) č. 1857/2006]

Príslušné odvetvia hospodárstva: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Lauku atbalsta dienests

Republikas laukums 2

Rīga, LV-1981

LATVIJA

Internetová stránka: http://www.likumi.lv/doc.php?id=180589

Ďalšie informácie: —

Č. pomoci: SA.32968 (11/XA)

Členský štát: Estónsko

Región: Estonia

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Ohtliku taimekahjustaja tõrjeabinõude rakendamise toetus

Právny základ: „Maaelu ja põllumajandusturu korraldamise seaduse” paragrahvi 11 lõike 1 alusel

Maximálna intenzita pomoci: 100 %

Dátum implementácie: —

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: 13. mája 2011 – 31. decembra 2013

Účel pomoci: Ochorenia rastlín – zamorenie škodcami [článok 10 nariadenia (ES) č. 1857/2006]

Príslušné odvetvia hospodárstva: Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet

Narva mnt 3

51009 Tartu

EESTI/ESTONIA

Internetová stránka: http://www.agri.ee/siseriiklikud-toetused/

Ďalšie informácie: —

Č. pomoci: SA.32973 (11/XA)

Členský štát: Nemecko

Región: Bayern

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Förderung der Vermittlung und des Einsatzes von Fachkräften der Betriebs- und Haushaltshilfe sowie für die Melkeraushilfe

Právny základ:

—	Bayerisches Agrarwirtschaftsgesetz (BayAgrarWiG) vom 8. Dezember 2006

—	Eckpunktepapier; Zuwendungsbescheide

—	Bay. Haushaltsordnung (BayHO)

Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku:

Celková výška pomoci ad hoc poskytnutej podniku: 17,50 EUR (v mil.)

Celková ročná výška rozpočtu plánovaného podľa schémy pomoci: 3,50 EUR (v mil.)

Maximálna intenzita pomoci: 100 %

Dátum implementácie: —

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: 17. mája 2011 – 31. decembra 2015

Účel pomoci: Technická pomoc [článok 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006]

Príslušné odvetvia hospodárstva: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Bayerische Landesanstalt für Landwirtschaft

Abteilung Förderwesen und Fachrecht

Menzinger Straße 54

80638 München

DEUTSCHLAND

Internetová stránka:

http://www.gesetze-bayern.de/jportal/portal/page/bsbayprod.psml?showdoccase=1&doc.id=jlr-AgrarWiGBYrahmen&doc.part=X&doc.origin=bs

http://www.stmlf.bayern.de/agrarpolitik/programme/26373/foerdkath.pdf

Ďalšie informácie: —

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.155.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 155

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 25. mája 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	III Prípravné akty
	EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA
	Európska centrálna banka
2011/C 155/01	Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. apríla 2011 k návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách (CON/2011/32)	1

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
2011/C 155/05	Oznámenie o verejnom výberovom konaní	18

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2011/C 155/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6241 – CIE Management II/Gruppo Coin) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	19

2011/C 155/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6220 – General Mills/Yoplait) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	20

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,4089
JPY	Japonský jen	115,45
DKK	Dánska koruna	7,4566
GBP	Britská libra	0,87285
SEK	Švédska koruna	8,9200
CHF	Švajčiarsky frank	1,2405
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,8385
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,580
HUF	Maďarský forint	269,40
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7093
PLN	Poľský zlotý	3,9473
RON	Rumunský lei	4,1218
TRY	Turecká líra	2,2547
AUD	Austrálsky dolár	1,3328
CAD	Kanadský dolár	1,3780
HKD	Hongkongský dolár	10,9563
NZD	Novozélandský dolár	1,7608
SGD	Singapurský dolár	1,7559
KRW	Juhokórejský won	1 540,85
ZAR	Juhoafrický rand	9,8834
CNY	Čínsky juan	9,1543
HRK	Chorvátska kuna	7,4328
IDR	Indonézska rupia	12 072,47
MYR	Malajzijský ringgit	4,2971
PHP	Filipínske peso	61,169
RUB	Ruský rubeľ	40,0100
THB	Thajský baht	42,859
BRL	Brazílsky real	2,2918
MXN	Mexické peso	16,5036
INR	Indická rupia	63,6890

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2011/C 155/02	Závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)	10

	Európska komisia
2011/C 155/03	Výmenný kurz eura	14

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2011/C 155/04	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001	15


	(1) Text s významom pre EHP