15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/1

A.

keďže Európsky parlament overil kompletnosť a správnosť oznámenia Komisie, najmä pokiaľ ide o právny základ a postup podľa Lisabonskej zmluvy, ktoré Komisia uviedla vo svojich zoznamoch,

1.

domnieva sa, že Lisabonská zmluva stanovuje nový právny rámec, ktorý ovplyvňuje neprerokované dokumenty, najmä z dôvodu zmien ich právneho základu a/alebo príslušných postupov, a preto berie na vedomie tento zoznam 10 postupov, pre ktoré si želá nový alebo zmenený návrh Komisie, alebo v prípade potreby opätovnú konzultáciu Rady ministrov, aby sa tento nový rámec riadne zohľadnil, a vyzýva obidve inštitúcie, aby splnili tieto požiadavky:

2.

potvrdzuje svoju pozíciu v týchto 29 postupoch, ktoré sa podľa Lisabonskej zmluvy zmenili z konzultačného postupu na riadny legislatívny postup, z konzultačného postupu na schvaľovací postup alebo z postupu súhlasu na schvaľovací postup:

3.

rozhodol, že nepotvrdzuje svoju pozíciu, ktorú prijal v týchto štyroch postupoch, a zdôrazňuje, že si želá nové prvé čítanie o pôvodných návrhoch:

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade ministrov, Komisii a parlamentom členských štátov.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/6

A.

keďže Lisabonská zmluva kladie dôraz na legislatívnu právomoc a do právneho poriadku Únie zavádza hierarchiu noriem, čím posilňuje demokratický charakter Únie a racionalizuje jej právny poriadok; keďže Lisabonskou zmluvou sa zavádza nový pojem legislatívneho aktu, ktorý má ďalekosiahle dôsledky,

B.

keďže jedným z prvkov legislatívnej právomoci je možnosť zákonodarcu, ustanovená v článku 290 ZFEÚ, delegovať v legislatívnom akte (ďalej len „základný akt“) časť vlastnej právomoci na Komisiu,

C.

keďže delegovanie je citlivý úkon, v rámci ktorého Komisia dostáva pokyn na výkon právomoci, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vlastnej úlohy zákonodarcu; keďže skúmanie otázky delegovania musí preto vždy vychádzať zo slobodnej vôle zákonodarcu,

D.

keďže táto delegovaná právomoc môže spočívať len v doplnení alebo zmene častí legislatívnych aktov, ktoré zákonodarca nepovažuje za podstatné; keďže výsledné delegované akty prijaté Komisiou budú nelegislatívnymi aktmi všeobecného rozsahu; keďže základným aktom sa musí výslovne vymedzovať cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovania a musia sa stanoviť podmienky, ktorým delegovanie podlieha,

E.

keďže delegované akty budú mať dôležité dôsledky v mnohých oblastiach; keďže je preto veľmi dôležité, najmä pokiaľ ide o delegované akty, aby sa vypracovávali a aby sa o nich rozhodovalo plne transparentným spôsobom, ktorý účinne umožňuje spoluzákonodarcom demokraticky kontrolovať vykonávanie právomoci delegovanej na Komisiu všade, kde to je potrebné, vrátane verejnej rozpravy v Parlamente,

F.

keďže Parlament by mal byť s Radou na rovnakej úrovni, pokiaľ ide o všetky aspekty právomoci legislatívneho delegovania,

G.

keďže Lamfalussyho postup položil základy pre súčasný mechanizmus delegovania s úplnou kontrolou v rukách zákonodarcu; keďže vyhlásenie č. 39 konferencie zástupcov vlád členských štátov z 23. júla 2007, ktoré je prílohou Lisabonskej zmluvy, uznalo osobitnú povahu oblasti finančných služieb; keďže nový režim pre delegované akty nijako nemôže narušiť existujúce práva Parlamentu v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o včasné zasielanie dokumentov a informácií,

H.

keďže delegovanie sa môže považovať za nástroj na lepšiu tvorbu právnych predpisov, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli právne predpisy jednoduché a aby sa zároveň dali dopĺňať a aktualizovať bez toho, aby sa museli opakovane používať legislatívne postupy, pričom zákonodarca by si zachoval svoju konečnú právomoc a zodpovednosť,

I.

keďže na rozdiel od prístupu podľa článku 291 ZFEÚ týkajúceho sa vykonávacích opatrení, článok 290 ZFEÚ neobsahuje právny základ na prijatie horizontálneho aktu stanovujúceho pravidlá a všeobecné zásady platné pre delegovanie právomoci; keďže tieto podmienky preto musia byť stanovené v každom základnom akte,

J.

keďže Komisia sa zodpovedá Parlamentu, keďže člen Komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti sa na vypočutí pred Výborom pre ústavné veci 18. januára 2010 zaviazal, že bude úzko spolupracovať s Parlamentom, aby sa zabezpečilo, že Komisia bude vykonávať delegované právomoci k spokojnosti Parlamentu,

1.

domnieva sa, že ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania podľa článku 290 ZFEÚ musia byť v každom základnom akte výslovne a dôkladne vymedzené;

2.

zdôrazňuje, že článok 290 ZFEÚ poskytuje zákonodarcovi slobodnú voľbu, pokiaľ ide o to, ktorý kontrolný mechanizmus, resp. mechanizmy použije; domnieva sa, že dva príklady uvedené v článku 290 ods. 2, teda vznesenie námietky a odvolanie, slúžia len na ilustráciu a že delegovanie právomoci by mohlo podliehať aj iným typom kontroly, napríklad výslovnému schváleniu každého delegovaného aktu Parlamentom a Radou alebo možnosti zrušenia jednotlivých, už platných delegovaných aktov;

3.

zastáva však názor, že dva príklady možných podmienok uvedené v článku 290 ods. 2 ZFEÚ, vznesenie námietky a odvolanie, sa môžu považovať za najbežnejšie spôsoby kontroly využívania delegovanej právomoci Komisiou a oba by sa mali začleniť do každého základného aktu;

4.

domnieva sa, že kontrolné mechanizmy stanovené zákonodarcom musia dodržiavať určité všeobecné zásady práva Únie a že najmä musia:

5.

domnieva sa, že uplatňovanie práva na vznesenie námietky zo strany Parlamentu je nevyhnutne podmienené jeho parlamentnou úlohou a pracoviskami; zastáva názor, že stanovenie pevnej lehoty na vznesenie námietky platnej pre všetky právne akty nie je odôvodnené, že táto lehota by sa mala určovať od prípadu k prípadu v každom základnom akte na základe zohľadnenia zložitosti otázok a že musí byť dostatočná na to, aby umožnila účinnú kontrolu delegovania bez toho, aby sa zbytočne odkladalo nadobudnutie účinnosti bezproblémových delegovaných aktov;

6.

domnieva sa, že zrýchlený postup ustanovený v samotnom základnom akte by sa mal zaviesť pre obzvlášť výnimočné prípady, napríklad pre tie, ktoré sa týkajú bezpečnostných otázok, zdravia alebo humanitárnych kríz;

7.

je však presvedčený, že veľká väčšina situácií, ktoré si vyžadujú urýchlené prijatie delegovaných aktov, by sa dala riešiť flexibilným postupom so skorým oznámením o nevznesení námietky Parlamentom a Radou, na žiadosť Komisie v riadne odôvodnených prípadoch;

8.

domnieva sa, že delegovanie môže mať neobmedzené trvanie vzhľadom na skutočnosť, že toto delegovanie je možné kedykoľvek zrušiť; zastáva však názor, že v prípade delegovania s obmedzeným trvaním by mohla existovať možnosť jeho pravidelného predlžovania na základe výslovnej žiadosti Komisie; zastáva názor, že delegovanie sa môže obnoviť, len ak Parlament súhlasí a ak Rada v určenej lehote nevznesie žiadne námietky;

9.

dôrazne odmieta vkladanie ustanovení ukladajúcich zákonodarcovi dodatočné povinnosti nad rámec tých, ktoré už vyplývajú z článku 290 ZFEÚ, do základných aktov;

10.

domnieva sa, že určité praktické opatrenia by sa by sa mohli lepšie koordinovať vzájomnou dohodou medzi inštitúciami, ktorá by mohla mať formu medziinštitucionálnej dohody pokrývajúcej okrem iného:

11.

zdôrazňuje, že pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov Komisia musí:

12.

zastáva názor, že výmena informácií pred odvolaním by mala prebiehať v rámci transparentnej, zdvorilej a lojálnej spolupráce medzi príslušnými inštitúciami, čím by sa zabezpečilo, aby si všetky inštitúcie včas plne uvedomili možnosť odvolania; považuje však za nadbytočné a mätúce zavedenie osobitnej právnej povinnosti v základných aktoch vyžadujúcej zdôvodňovanie prijatia určitých právnych aktov popri všeobecnej požiadavke stanovenej v článku 296 ZFEÚ, ktorá sa vzťahuje na všetky právne akty;

13.

navrhuje, aby sa minimálna lehota na vznesenie námietky stanovila v akejkoľvek budúcej vzájomnej dohode, pričom bude zrejmé, že by sa to nemalo chápať ako zvieracia kazajka, ale len ako minimum, po prekročení ktorého by sa demokratická kontrola zo strany Parlamentu stala zbytočnou; domnieva sa, že minimálna lehota na vznesenie námietky by mala byť dva mesiace a z iniciatívy Parlamentu alebo Rady by sa mala dať predĺžiť o ďalšie dva mesiace; zdôrazňuje však, že lehota na vznesenie námietky by mala závisieť od povahy delegovaného aktu;

14.

v súvislosti s akoukoľvek budúcou dohodou trvá na tom, že rôzne obdobia na skúmanie delegovaných aktov sa môžu začať len po zaslaní všetkých jazykových verzií Komisiou a musia riadne zohľadňovať obdobia prerušenia činnosti Parlamentu a volebné obdobia Parlamentu;

15.

v súvislosti s akoukoľvek budúcou dohodou zdôrazňuje, že delegované akty podliehajúce právu vzniesť námietku sa môžu zverejniť v úradnom vestníku a tak nadobudnúť účinnosť len po uplynutí lehoty na vznesenie námietky okrem prípadov skorého oznámenia o nevznesení námietky; domnieva sa, že výslovná povinnosť, ktorou sa vyžaduje, aby Parlament a Rada v každom základnom akte zverejňovali rozhodnutia prijaté pri kontrole vykonávania delegovanej právomoci Komisiou, je nadbytočná;

16.

vyzýva všetky svoje výbory, aby si vymieňali a pravidelne aktualizovali osvedčené postupy a aby stanovili mechanizmus, ktorým sa zabezpečí, že postupy Parlamentu podľa článku 290 ZFEÚ budú čo najsúdržnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý parlamentný výbor organizoval svoju prácu tak, aby bola v súlade s jeho osobitnou povahou, a aby využíval výhody svojich nazhromaždených odborných vedomostí;

17.

stanovuje povinnosť pre administratívu Parlamentu, aby poskytla potrebné miesta prostredníctvom prerozdelenia (bez vplyvu na rozpočet) s cieľom zaistiť primeranú podporu pri vykonávaní úloh podľa článku 290 ZFEÚ; žiada, aby sa k vyhodnoteniu administratívnych štruktúr a ľudských zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozpracovanie delegovaných právomocí, pristupovalo z inštitucionálneho hľadiska;

18.

žiada Komisiu, aby prednostne predložila legislatívne návrhy potrebné na prispôsobenie acquis ustanoveniam článkov 290 a 291 ZFEÚ; domnieva sa, pokiaľ ide o článok 290 ZFEÚ, že toto zosúladenie by sa nemalo obmedziť len na tie opatrenia, ktoré v minulosti podliehali regulačnému postupu s kontrolou, ale malo by zahrnúť všetky príslušné opatrenia všeobecného rozsahu bez ohľadu na proces rozhodovania alebo komitologický postup, ktorý sa na ne vzťahoval pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy;

19.

nalieha, aby sa ako hlavná priorita prispôsobilo acquis v oblastiach politík, ktoré si pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti nevyžadovali spolurozhodovanie Parlamentu; vyzýva, aby sa k nim pristupovalo od prípadu k prípadu tak, aby sa zabezpečilo, že sa ako delegované akty vymedzia najmä všetky vhodné opatrenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sa doposiaľ prijímali na základe článkov 4 a 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4);

20.

domnieva sa, že v záujme plného zachovania právomocí zákonodarcu sa má počas uvedeného zosúlaďovania a pri práci s návrhmi v rámci riadneho legislatívneho postupu osobitná pozornosť venovať pomernému využívaniu článkov 290 a 291 ZFEÚ a praktickým dôsledkom použitia jedného alebo druhého článku; trvá na tom, aby spoluzákonodarcovia mali právomoc rozhodnúť, že záležitosti, ktoré boli v minulosti prijaté v rámci regulačného postupu s kontrolou, môžu byť prijaté buď podľa článku 290 ZFEÚ, alebo podľa riadneho legislatívneho postupu;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/10

A.

keďže európski majitelia lodí významnou mierou prispievajú k európskemu hospodárstvu, zároveň sú však vystavení konkurencii v globálnom prostredí,

B.

keďže štrukturálne a integrované opatrenia na zachovanie a rozvoj prosperujúceho námorného sektora v Európe sú dôležité a mali by posilniť konkurencieschopnosť námornej dopravy a súvisiacich odvetví, pričom sa začlenia požiadavky trvalo udržateľného rozvoja a spravodlivej hospodárskej súťaže,

C.

keďže je bezpodmienečne potrebné pritiahnuť do profesií v námornom sektore mladých ľudí a udržať ich v ňom a keďže úroveň odbornej prípravy pre námornícke povolania v Európe sa musí zlepšiť prostredníctvom nadchádzajúcej revízie Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, vydávaní osvedčení a strážnej službe námorníkov z roku 1978 (dohovor STCW),

D.

keďže zmena klímy predstavuje najväčšiu výzvu pre všetky oblasti európskej politiky v 21. storočí,

E.

keďže námorná doprava predstavuje relatívne ekologický druh dopravy, ktorý má však výrazný potenciál na to, aby sa stal ešte čistejším, než už je v súčasnosti; keďže sa musí prostredníctvom postupného zníženia tzv. uhlíkovej stopy plavidiel a infraštruktúry prístavov zapojiť do úsilia v boji proti zmene klímy,

F.

keďže bezpečnosť na lodiach a na pobreží je pre prístavy, majiteľov lodí a námorníkov najdôležitejšia; keďže bezpečnostné opatrenia musia brať do úvahy ochranu pobrežného a morského životného prostredia, ako aj pracovné podmienky v prístavoch a na plavidlách,

G.

keďže v Adenskom zálive, pri brehoch Somálska a v medzinárodných vodách naďalej dochádza k zločinným útokom na európske rybárske a obchodné plavidlá i osobné lode,

H.

keďže európsky námorný priemysel je svetovým lídrom a treba zabezpečiť, aby si toto vedúce postavenie dlhodobo zachoval, a to možno dosiahnuť len inováciami,

I.

keďže rozhodnutia sa musia prijímať na príslušnej administratívnej úrovni, t. j. na celosvetovej úrovni, ak je to možné, a na európskej úrovni, ak je to nutné,

1.

víta oznámenie Komisie o politike v oblasti námornej dopravy do roku 2018;

2.

zdôrazňuje dôležitosť námorného dopravného sektora pre európske hospodárstvo nielen ako prepravcu cestujúcich, surovín, tovaru a energetických výrobkov, ale aj ako jadra širšieho súboru námorných aktivít, ako sú lodiarstvo, logistika, výskum, cestovný ruch, rybolov a akvakultúra a vzdelávanie;

3.

zdôrazňuje, že námorná politika EÚ by mala počítať s tým, že námorná doprava je konfrontovaná nielen s konkurenciou v rámci Únie, ale predovšetkým aj s celosvetovou konkurenciou; zdôrazňuje aj význam rastu námornej dopravy ako súčasti širšieho odvetvia dopravy v rámci EÚ i mimo nej;

4.

dúfa, že námorná politika EÚ sa bude odteraz formovať v rámci „jednotného európskeho mora“, a preto vyzýva Komisiu, aby koncipovala európsku politiku námornej dopravy ako súčasť spoločného námorného priestoru;

5.

naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v boji proti zneužívaniu výhodných vlajok;

6.

vyzýva preto členské štáty, aby nabádali k používaniu vlastných vlajok a aby podporovali svoje pobrežné námorné zoskupenia napríklad prostredníctvom daňových opatrení pre lode, ako je zdanenie tonáže, a daňových opatrení pre námorníkov a majiteľov lodí;

7.

zastáva názor, že námorný sektor sa ako každý iný sektor hospodárstva musí v zásade riadiť právnymi predpismi o štátnej pomoci, hoci štátnu pomoc možno výnimočne povoliť v osobitných prípadoch za predpokladu, že sa poskytuje dočasne a transparentne;

8.

zastáva názor, že usmernenia o štátnej pomoci pre námornú dopravu, ktorých platnosť sa skončí v roku 2011, treba zachovať a predĺžiť, pretože podstatne prispeli k udržaniu medzinárodnej konkurencieschopnosti európskej lodnej dopravy, k jej schopnosti úspešne čeliť často nečestnej konkurencii tretích krajín a k udržaniu jej vedúceho postavenia vo svete, čím pomohli podporovať hospodárstvo členských štátov;

9.

vyzýva Komisiu, aby v roku 2010 predložila ohlásené nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci, a domnieva sa, že Komisia by mala čo najskôr predložiť usmernenia o štátnej pomoci námorným prístavom;

10.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že štátna pomoc by sa mala používať výlučne na podporu európskych námorných sektorov, ktoré dodržiavajú sociálne normy, podporujú pracovné miesta a odbornú prípravu zamestnancov v Európe, ako aj na zabezpečenie svetovej konkurencieschopnosti európskej lodnej dopravy;

11.

vyzýva členské štáty, aby urýchlene podpísali, ratifikovali a začali vykonávať Dohovor OSN o zmluvách pre medzinárodnú prepravu tovaru po mori, známy ako Rotterdamské pravidlá, ktorými sa stanovuje nový systém námornej zodpovednosti;

12.

vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii usmernení Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete venovala väčšiu pozornosť námornej doprave a jej pozemným štruktúram, najmä multimodálnemu prepojeniu európskych námorných prístavov s vnútrozemím;

13.

víta návrh Komisie na smernicu o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva (KOM(2009)0011), ktorej cieľom je zjednodušiť, znížiť a odstrániť administratívne postupy v európskej príbrežnej námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala príbrežnú námornú dopravu s cieľom výrazne zvýšiť výkonnosť námornej dopravy v rámci Únie;

14.

víta iniciatívy členských štátov a Komisie zamerané na zvýšenie atraktivity povolaní v námornom sektore pre mladých občanov EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečovať celoživotné vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov námornej dopravy na všetkých úrovniach na pevnine i na mori s cieľom posilňovať odbornú kvalifikovanosť a zručnosti pracovníkov; takisto sa zasadzuje za zvýšenie informovanosti o tomto sektore na školách a väčšie možnosti stáží;

15.

vyzýva členské štáty, aby v rámci medzinárodných dohovorov, ako sú dohovor STCW a Dohovor o pracovných normách v námornej doprave MOP z roku 2006, zlepšili a modernizovali súčasné programy odbornej prípravy s cieľom kvalitatívne ďalej rozvíjať námornícke školy;

16.

zdôrazňuje, že námorníci z tretích krajín musia dostatočne spĺňať požiadavky na vzdelanie v súlade s dohovorom STCW, a vyzýva majiteľov lodí a vnútroštátne kontrolné úrady, aby tieto požiadavky zaručovali a presadzovali, v prípade potreby aj s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA); opakuje svoju požiadavku, aby členské štáty urýchlene ratifikovali Dohovor o pracovných normách v námornej doprave MOP z roku 2006 a aby bol čím skôr prijatý návrh Komisie, založený na dohode odvetvia, o začlenení kľúčových prvkov tohto dohovoru do právnych predpisov EÚ;

17.

vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie námorníkov EÚ vo svojich loďstvách a aby im poskytovali postačujúce zázemie s cieľom zabrániť migrácii námorníkov mimo Únie;

18.

víta návrh Komisie, aby členské štáty podporovali spoluprácu európskych námorných inštitúcií, a vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje príslušné učebné osnovy a vzdelávacie programy s cieľom podporovať a rozvíjať vysokú úroveň kvalifikácie a pokročilých zručností námorníkov EÚ;

19.

zdôrazňuje, že sociálny rozmer a pracovné podmienky námorníkov EÚ sú úzko späté s konkurencieschopnosťou európskeho loďstva a že je potrebné uľahčiť mobilitu pracovnej sily v námorných odvetviach v celej Európe a zabezpečiť plne fungujúci vnútorný trh, bez bariér a bez neodôvodnených obmedzení v poskytovaní služieb;

20.

podporuje výmenu osvedčených postupov v súvislosti s podmienkami zamestnávania a sociálnymi normami, ako aj zlepšenie životných podmienok na lodiach – najmä prostredníctvom rozvoja informačných a komunikačných technológií, lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, lepšie bezpečnostné normy a odbornú prípravu, čo námorníkom umožní zvládnuť riziká spojené s ich prácou;

21.

zdôrazňuje, že kontroly musia byť konkrétne, zamerané na riziko a nesmú vyvíjať na sektor nadmerný regulačný tlak;

22.

dúfa, že sa preskúma, do akej miery môže technologický rozvoj kompenzovať narastajúci nedostatok námorného personálu, varuje však pred unáhleným zavádzaním neoverených technológií;

23.

vyzýva námorné prístavné orgány, aby zlepšili podmienky pre námorníkov, ktorí čakajú v zakotvených lodiach, vrátane zariadení na ľahšiu dopravu z lode na breh a späť;

24.

uznáva, že treba ešte veľa urobiť na zníženie emisií oxidov síry a dusíka, častíc (PM10) a CO2 a že to treba dosiahnuť v rámci cieľov EÚ v oblasti ochrany klímy; zdôrazňuje, že sektor môže prispieť k boju proti škodlivým emisiám a zmene klímy a že v tejto súvislosti budú zvlášť dôležité verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja;

25.

zdôrazňuje, že je nutné rýchlo dospieť k dohode o znížení emisií a implementovať ju so záväznou platnosťou prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), aby sa obmedzili disproporcie v podmienkach hospodárskej súťaže; to však Únii nesmie brániť, aby prevzala iniciatívu zameranú na ďalšie znižovanie emisií loďstvami členských štátov, čím by nabádala iné kontinenty, aby sa stali v tejto oblasti konkurencieschopnými; upozorňuje tu na veľké rozdiely v lodnej doprave na malé a veľké vzdialenosti, čo treba brať v dohodách IMO do úvahy;

26.

vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere – v prípade možnosti aj spoločne s okolitými krajinami – využívali možnosť stanoviť námorné oblasti kontroly emisií, najmä oxidov dusíka; zdôrazňuje, že vytváranie ďalších oblastí kontroly emisií nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v Európe;

27.

podporuje opatrenia, ktoré podporujú presúvanie dopravy na more a ktorých cieľom je zníženie preťaženosti významných cestných komunikácií; vyzýva Úniu a členské štáty, aby v prístavoch vytvorili logistické platformy potrebné na rozvoj intermodality a na posilnenie územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že medzinárodné pravidlá a pravidlá EÚ nesmú brániť úsiliu, ktoré v tomto smere vyvíjajú vnútroštátne orgány; dúfa, že v rámci Únie pre Stredozemie sa čoskoro vytvoria „morské diaľnice“, ktoré pomôžu znížiť znečisťovanie životného prostredia i preťaženosť pozemných sietí;

28.

v zásade súhlasí so zmenami a doplneniami prílohy VI dohovoru MARPOL prijatými v rámci IMO v októbri 2008 s cieľom znížiť emisie oxidov síry a dusíka z lodí; vyjadruje však obavy v súvislosti s možnosťou presunu príbrežnej námornej dopravy späť na cestnú dopravu v dôsledku 0,1-percentného limitu na síru, ktorý sa má zaviesť od roku 2015 v oblastiach kontroly emisií síry v Severnom mori a Baltskom mori; vyzýva preto Komisiu, aby Parlamentu čo najskôr predložila príslušné hodnotenie vplyvu, najneskôr do konca roku 2010;

29.

domnieva sa, že všetky druhy dopravy vrátane námornej musia postupne internalizovať svoje externé náklady; je presvedčený, že zavedením tejto zásady sa vytvoria finančné prostriedky, ktoré sa potom môžu využiť predovšetkým na podporu inovácií;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali aj alternatívne nástroje, ako je zavedenie poplatku za palivo v zásobníkoch, ktorý by bolo najvhodnejšie odvodiť od kvality paliva a jeho vplyvu na životné prostredie, alebo koncepcia tzv. zelených prístavov, v ktorých sú ekologické lode vybavované rýchlejšie a/alebo platia nižší prístavný poplatok;

31.

vyzýva členské štáty, aby v rámci IMO stanovili a zaviedli vhodné a globálne uplatniteľné environmentálne normy;

32.

v tejto súvislosti poukazuje na pokrok v technológii vnútrozemskej lodnej dopravy, ktorý umožnil výrazné zníženie emisií motorov súčasných lodí, a na možnosť využitia tekutého zemného plynu ako paliva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či tieto technológie možno použiť v morských plavidlách a ako možno ich zavedenie urýchliť;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na kodanskom samite o klíme sa nepodarilo dospieť k záverom o znížení emisií z námornej dopravy, ale zdôrazňuje, že v procese nadväzujúcom na Kjótsky protokol i v Medzinárodnej námornej organizácii je potrebné naďalej sa intenzívne snažiť o prijatie globálnych opatrení na dosiahnutie takéhoto zníženia; vyzýva členské štáty, aby sa všemožne snažili zabezpečiť pre IMO mandát na budúce medzinárodné rokovania o klíme s cieľom dosiahnuť merateľné zníženie emisií v námornej doprave;

34.

vyzýva EÚ, aby v záujme zníženia emisií v námornom sektore viedla tento proces na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v IMO;

35.

zdôrazňuje význam interoperabilných technických zariadení na zásobovanie lodí elektrickou energiou z pevniny v európskych námorných prístavoch, čím možno do značnej miery znížiť znečisťovanie životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby zistila, v ktorých prístavoch možno efektívne využiť takéto zariadenia;

36.

zdôrazňuje, že Komisia musí v rámci svojej politiky výskumu a vývoja považovať za prioritu inováciu v oblasti obnoviteľných technológií určených pre plavidlá, ako sú napríklad solárne a veterné technológie;

37.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť znížiť a monitorovať znečisťovanie využitím inteligentných technológií v dopravnom sektore, najmä systému Galileo;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať bezpapierové prístavné a colné operácie a uľahčiť v prístavoch spoluprácu rôznych poskytovateľov služieb a spotrebiteľov využívaním inteligentných dopravných systémov a sietí, ako sú SafeSeaNet a e-Custom, s cieľom urýchliť prístavné operácie a znížiť znečisťovanie;

39.

oceňuje prijatie tretieho balíka opatrení pre námornú bezpečnosť a vyzýva členské štáty, aby tieto opatrenia urýchlene vykonávali;

40.

zasadzuje sa za prísnu kontrolu návrhov, stavby (vrátane kvality použitej ocele) a údržby lodí, ako je okrem iného stanovené v zmenených právnych predpisoch o klasifikačných spoločnostiach;

41.

podporuje zmenu kurzu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnom prístavnom dozore, podľa ktorého sa pravidelné inšpekcie nahrádzajú inšpekciami zameranými na riziko, takže sa budú dôkladne kontrolovať práve tie lode, ktoré vykazujú veľa nedostatkov;

42.

vyzýva členské štáty a majiteľov lodí, aby sa usilovali o zaradenie do „bieleho zoznamu“ Parížskeho memoranda o porozumení; vyzýva najmä Slovensko, aby v tomto smere vyvinulo osobitné úsilie;

43.

vyzýva vnútroštátne inšpekcie a ďalšie vnútroštátne inštitúcie, aby užšie spolupracovali pri výmene údajov o plavidlách a ich nákladoch s cieľom znížiť regulačný tlak, ale zvýšiť účinnosť inšpekcií; žiada urýchlené zavedenie integrovaného systému správy informácií využitím a zdokonalením súčasných zdrojov, najmä systému SafeSeaNet; vyzýva Komisiu, aby v celej EÚ čo najskôr zaviedla cezhraničný a medzisektorový kontrolný systém;

44.

uvedomuje si nebezpečenstvo pirátstva vo svetových moriach, najmä v oblasti Afrického rohu a pobrežných vôd Somálska, a vyzýva všetkých majiteľov lodí, aby sa zapojili do vládnych iniciatív na ochranu lodí pred pirátstvom, ako je napr. prvá úspešná námorná operácia Atlanta; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme ochrany námorníkov, rybárov, cestujúcich a lodí posilnili vzájomnú spoluprácu a spoluprácu v rámci OSN;

45.

pripomína, že globálny prístup k boju proti pirátstvu sa nemôže obmedzovať na medzinárodné námorné sily, ale mal by byť súčasťou celkového plánu, zameraného na podporu mieru a rozvoja v príslušnej oblasti; uvedomuje si, že je potrebné, aby lode v plnej miere a správne vykonávali opatrenia na svoju ochranu, ktoré prijali organizácie lodnej dopravy na základe najlepších postupov riadenia, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia;

46.

zdôrazňuje, že námorná doprava je globálnym odvetvím a dohody by sa mali prednostne uzatvárať na celosvetovej úrovni; konštatuje, že najvhodnejším fórom na to je Medzinárodná námorná organizácia (IMO); vyzýva členské štáty, aby sa viac snažili urýchlene ratifikovať a vykonávať zmluvy IMO, ktoré podpísali;

47.

okrem toho plne uznáva úlohu Európskej únie pri transpozícii medzinárodných pravidiel do právnych predpisov EÚ a pri vykonávaní a podpore námornej politiky, napríklad prostredníctvom agentúry EMSA;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť modernizáciu a rozšírenie kapacít prístavných infraštruktúr, keďže perspektívne sa očakáva zvýšenie množstva tovaru prepravovaného po mori; pripomína, že si to vyžiada veľké investície, pri ktorých sa budú musieť dodržiavať pravidlá transparentnosti a regulárneho financovania, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž medzi európskymi prístavmi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila v tomto smere konzistentnosť právneho rámca;

49.

vyzýva Komisiu, aby svoje oznámenia o politike EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 a toto uznesenie považovala za základ nadchádzajúceho preskúmania bielej knihy o doprave;

50.

žiada uplatňovanie politiky, ktorá podporuje prepojenie prístavov s vnútrozemím (suché prístavy a logistické platformy) v regiónoch s dopravnými zápchami; táto politika by sa mala začleniť do preskúmania TEN-T (transeurópskej dopravnej siete);

51.

zdôrazňuje hospodársky a strategický význam lodného staviteľstva, ktoré umožňuje vyvíjať a používať nové technológie uplatniteľné pri stavbe lodí a zachovať dôležité európske techniky, ktoré sú potrebné na stavbu nových generácií lodí; požaduje opatrenia na podporu inovácie, výskumu, vývoja a odbornej prípravy, ktorých cieľom bude vytvoriť konkurencieschopný a inovatívny európsky lodiarsky priemysel;

52.

žiada, aby v projektoch na modernizáciu a rozšírenie prístavov bolo povinné vybaviť terminály pre cestujúcich a nové osobné lode zariadeniami pre osoby so zníženou pohyblivosťou;

53.

víta iniciatívu rozvinúť medzi prevádzkovateľmi osobných a výletných lodí kampaň na podporu najlepšej praxe v súvislosti s právami cestujúcich;

54.

vyzýva Komisiu, aby v súčasnom preskúmaní transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) vzala do úvahy odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018, najmä tie, ktoré sa týkajú efektívnej integrácie morských diaľnic a vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj siete prístavov európskeho záujmu ako integračných uzlov;

55.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala podobnú stratégiu európskej vnútrozemskej vodnej dopravy a koordinovala ju s touto stratégiou s cieľom podporiť rozvoj optimalizovaného dopravného reťazca, ktorý by spájal nákladnú námornú dopravu s vnútrozemskou vodnou prepravou tovaru;

56.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila ohlásený plán a uviedla nevyhnutné podrobné informácie na doplnenie svojho oznámenia;

57.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/16

A.

keďže digitálne prostredie je základným predpokladom na zaručenie a zjednodušenie všeobecného prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu a na zabezpečenie jeho podpory a ochrany pre budúce generácie v Európe aj mimo nej,

B.

keďže v rámci digitalizácie zdrojov európskeho kultúrneho dedičstva je veľmi dôležitá európska politika v kultúrnej oblasti, ktorej súčasťou je výrazné zapojenie verejnosti tak na úrovni Európskej únie, ako aj jej členských štátov, aby bolo možné zachovať, rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť,

C.

keďže bohatstvo a rôznorodosť spoločného európskeho kultúrneho dedičstva by sa mali podporovať a mali by byť dostupné v čo najširšom rozsahu, a to aj mimo Európy, a keďže členské štáty a kultúrne ustanovizne, najmä knižnice, zohrávajú v tomto úsilí kľúčovú úlohu tak na národnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni,

D.

keďže európske kultúrne dedičstvo sa z veľkej časti skladá z diel verejnej sféry a mal by sa k nim poskytnúť prístup v digitálnom prostredí v čo najširšom meradle a v kvalitných formátoch,

E.

keďže bezplatný prístup ku kultúrno-vzdelávacím informáciám musí byť prioritou, aby sa zlepšila životná úroveň a úroveň vzdelania,

F.

keďže je potrebné vypracovať spoločné normy pre digitalizáciu európskeho kultúrneho dedičstva a keďže veľmi veľký počet digitalizovaných diel, ktoré v súčasnosti uchovávajú rôzne knižnice, nebol verejne sprístupnený z dôvodu inkompatibility medzi jednotlivými digitálnymi formátmi,

G.

keďže vďaka svojim zamestnancom sú knižnice najvhodnejšími inštitúciami pre dohľad nad procesom digitalizácie diel a jeho riadenie,

H.

keďže európska digitálna knižnica by sa nemala obmedziť len na digitalizovanú zbierku a nástroje informačného riadenia, ale mala by zahŕňať aj rozvoj celého radu zdrojov a technických kapacít na tvorbu, vyhľadávanie a používanie informácií,

I.

keďže sa musí zohľadniť rýchly rozvoj nových technológií a z neho vyplývajúce zmeny v kultúrnych zvyklostiach a prebiehajúce projekty digitalizácie mimo Európy,

J.

keďže členské štáty musia preto bezodkladne zintenzívniť svoje snahy, začať aktívne konať a získať potrebné prostriedky na zachovanie a podporu svojho prínosu k Europeane s cieľom viac zviditeľniť Európu vo svete,

K.

keďže doposiaľ bola digitalizovaná iba veľmi malá časť európskeho kultúrneho dedičstva, keďže členské štáty postupujú rôznym tempom a keďže verejné financovanie určené na hromadnú digitalizáciu nepostačuje a keďže členské štáty by mali zintenzívniť svoje snahy, aby sa urýchlil proces digitalizácie verejných a súkromných diel,

L.

keďže digitalizácia európskeho kultúrneho dedičstva a vedeckých materiálov bude prínosom aj pre ostatné odvetvia, ako napríklad vzdelávanie, vedu, výskum, cestovný ruch, podnikanie, inovácie a médiá,

M.

keďže digitálna technológia je tiež pozoruhodným nástrojom na vytvorenie prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu pre osoby so sťaženým prístupom ku kultúre, a najmä pre osoby so zdravotným postihnutím,

N.

keďže právne predpisy o autorských právach sa v členských štátoch EÚ značne odlišujú a ochrana autorských práv ostáva pre mnohé diela nevyjasnená,

O.

keďže je naliehavo potrebné vynaložiť úsilie na vyriešenie problému „digitálnej čiernej diery“, v ktorej zostali nepovšimnuté diela vysokej kultúrnej hodnoty 20. a 21. storočia; keďže riešenie tohto problému musí náležite zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán,

P.

keďže chránené a šírené dielo, ktorého autorské práva alebo s nimi súvisiace práva patria jednej alebo viacerým osobám, ktoré nemožno identifikovať alebo nájsť, a to ani napriek preukázanému a dôslednému hľadaniu, treba považovať za dielo neznámeho autora,

Q.

keďže je potrebných viac informácií týkajúcich sa pokroku dosiahnutého v práci na projekte riadenom Nadáciou Európskej digitálnej knižnice,

R.

keďže je potrebné, aby činnosti Európskej únie prebiehali transparentnejšie,

1.

víta otvorenie a rozvoj európskej digitálnej knižnice, múzea a archívu kvalitných obsahov pod názvom Europeana, v podobe jednotného, otvoreného a mnohojazyčného miesta prístupu a brány do európskeho kultúrneho dedičstva;

2.

pripomína, že úlohou digitálnej knižnice Europeana by mala byť ochrana európskeho kultúrneho dedičstva s cieľom umožniť budúcim generáciám podieľať sa na vytvorení spoločnej európskej pamäte a zabrániť tomu, aby sa dokumenty krehkej kvality znehodnocovali opakovaným používaním;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že európska digitálna knižnica predstavuje nástroj demokratizácie kultúry, keďže je bez ohľadu na vzdialenosť k dispozícii všetkým ľuďom, a tým širokej verejnosti umožní prístup k vzácnym alebo starobylým dokumentom patriacim k európskemu dedičstvu, ktorých prezeranie je z dôvodu ich uchovávania problematické;

4.

zdôrazňuje význam rozvoja Europeany na plne prevádzkyschopnú službu s mnohojazyčným rozhraním a významovými sieťovými funkciami uchovávajúcimi kvalitné diela a údaje s celosvetovou dostupnosťou;

5.

požaduje, aby inventár Europeany dosiahol do roku 2015 najmenej 15 mil. rozličných digitalizovaných objektov;

6.

vyjadruje poľutovanie nad rozdielnou mierou, akou členské štáty prispievajú do obsahu Europeany, a podnecuje členské štáty a kultúrne ustanovizne, aby úzko spolupracovali pri digitalizácii diel, aby ďalej pokračovali v navrhovaní plánov digitalizácie na všetkých úrovniach a vyhli sa tak duplicite úsilia a aby zrýchlili tempo digitalizácie kultúrneho obsahu v záujme dosiahnutia stanovených kvantitatívnych cieľov (10 miliónov dokumentov v roku 2010);

7.

zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o prostriedkoch, ktoré budú povzbudzovať kultúrne inštitúcie k tomu, aby uzavreli s držiteľmi práv dohody o sprístupnení diel na multiteritoriálnom základe a aby podporovali rozvoj konkurenčného prostredia s účasťou internetových kníhkupectiev už v čase prípravy plánu na digitalizáciu s cieľom uľahčiť šírenie kultúrneho dedičstva na celom európskom území;

8.

konštatuje, že 47 % všetkých digitalizovaných objektov Europeany doteraz poskytlo samotné Francúzsko a že je preto potrebné povzbudzovať omnoho aktívnejšie všetky členské štáty, aby poskytovali príspevky zo svojich národných knižníc a kultúrnych ustanovizní, aby tak všetci Európania a Európanky získali neobmedzený prístup k svojmu vlastnému kultúrnemu dedičstvu;

9.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri hľadaní spôsobov a prostriedkov, ako upozorniť členské štáty na fakt, že používatelia knižnice Europeana hľadajú významné diela, ktoré sú dostupné v ich národných zbierkach, ale nie sú dostupné v knižnici Europeana;

10.

poukazuje na možné hospodárske výhody digitalizácie, pretože digitalizované kultúrne bohatstvo má významné hospodárske dôsledky, najmä na odvetvia súvisiace s kultúrou, a je oporou znalostnej ekonomiky, pričom treba vziať do úvahy skutočnosť, že kultúrne bohatstvo nie je obchodným tovarom a že ho treba chrániť pred nadmernou komercializáciou;

11.

zdôrazňuje, že Europeana by sa mala stať jedným z hlavných porovnávacích kritérií na vzdelávacie a výskumné účely; nazdáva sa, že by mohla mladým Európanov priblížiť kultúrne, literárne a vedecké dedičstvo a obsah za predpokladu, že bude koherentne zapracovaná do vzdelávacích systémov; Europeana by sa mohla stať oblasťou konvergencie a prispieť ku kohézii medzi kultúrami v EÚ;

12.

zdôrazňuje, že užívateľsky priateľské prostredie, najmä prehľadnosť a jednoduché vyhľadávanie obsahov, by malo byť rozhodujúcim kritériom pri tvorbe tohto portálu;

13.

zdôrazňuje, že vzhľadom na prínos, ktorým Europeana bude pre všetkých občanov EÚ, mala by sa plánovať jej dostupnosť vo všetkých úradných jazykoch čo najskôr;

14.

poukazuje na to, že portál by mal zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím, ktoré by mali mať plný prístup k európskym kolektívnym poznatkom; nabáda preto vydavateľstvá, aby sprístupnili viac diel vo formátoch dostupných osobám so zdravotným postihnutím; odporúča Komisii, aby pre osoby so zdravotným postihnutím zabezpečila špeciálne digitálne verzie čo najväčšieho množstva digitálneho obsahu, ako napr. audio nahrávky textov;

15.

zdôrazňuje dôležitosť rovnakého prístupu k spoločnému európskemu kultúrnemu dedičstvu, a preto žiada členské štáty, aby odstránili prekážky v rámci EÚ, ktoré bránia v prístupe k niektorým častiam obsahu knižnice Europeana;

16.

zdôrazňuje, že prístup na portál Europeana a prezeranie dokumentov bez ich sťahovania musí byť pre súkromné osoby aj verejné inštitúcie bezplatné; zdôrazňuje, že Europeana by mala mať možnosť vyberať poplatky za sťahovanie a výtlačky všetkých dokumentov podliehajúcich autorským právam a že tieto poplatky by mali byť sociálne prijateľné;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky na zamedzenie vzniku vedomostnej priepasti medzi Európou a krajinami mimo EÚ, a zabezpečili Európanom plný prístup k ich vlastnému kultúrnemu dedičstvu v celej jeho rozmanitosti spolu s uľahčením prístupu ku kultúrnemu dedičstvu celého sveta;

18.

žiada Komisiu, aby pokračovala v práci, ktorú začala expertná skupina na vysokej úrovni, keďže táto práca prispieva k spoločnej vízii európskych digitálnych knižníc, a podporuje praktické riešenia kľúčových problémov týkajúcich sa on-line dostupnosti kultúrneho bohatstva;

19.

zdôrazňuje, že Europeana by mala prijať všetky opatrenia on-line aj off-line potrebné na propagáciu svojej činnosti medzi občanmi Európy, najmä medzi tými, ktorí sa podieľajú na kultúrnych aktivitách v súkromnej, verejnej a vzdelávacej oblasti;

20.

nabáda poskytovateľov obsahu, aby zvyšovali rôznorodosť druhov obsahu Europeany, najmä čo sa týka zvukového a obrazového obsahu, s osobitným dôrazom na diela, ktoré patria k ústnym formám prejavu a na diela, ktoré ľahko podliehajú poškodeniu, a aby zároveň dodržiavali práva duševného vlastníctva, najmä práva autorov a výkonných umelcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dodržiavania morálneho práva na zabezpečenie integrity diela a predchádzanie akémukoľvek možnému porušovaniu (cenzurovanie, zmeny v dielach atď.);

21.

nazdáva sa, že slobodné a umelecké vyjadrenie sú základnými hodnotami; domnieva sa, že na kultúrne inštitúcie alebo zoskupenia by sa nemala vzťahovať kontrola ani cenzúra, pokiaľ ide o európsky kultúrny, literárny alebo vedecký obsah poskytovaný portálu Europeana;

22.

je presvedčený, že analógový obsah verejnej sféry by mal zostať vo verejnej sfére aj po zmene formátu na digitálny;

23.

pripomína, že prvoradým cieľom európskej politiky digitalizácie musí byť ochrana európskeho kultúrneho dedičstva a že v tejto súvislosti je dôležité zaručiť nevýlučný charakter digitalizačných činností, aby sa v ich dôsledku neobjavovali nové práva odvodené od procesu digitalizácie, napríklad povinnosť platiť za opätovné použitie diel patriacich k verejnému majetku;

24.

pripomína, že Europeana musí mať možnosť uplatňovať dohody uzatvorené v rámci verejno-súkromných partnerstiev s inými knižnicami a že tieto knižnice musia preto dostávať fyzické kópie súborov, ktoré už boli digitalizované;

25.

pripomína, že fyzické súbory digitalizovaných diel pochádzajúcich z verejného majetku v rámci verejno-súkromných partnerstiev musia ostať vo vlastníctve partnerskej verejnej inštitúcie a že ak by to nebolo možné a kultúrne inštitúcie patriace členským štátom by mali uzatvárať dohody o digitalizácii diel svojho národného dedičstva, ktoré majú obsahovať doložku o výhradnom práve, bude potrebné ešte pred prístupom na portál Europeana zabezpečiť, že po skončení platnosti týchto doložiek sa digitalizované súbory skutočne stanú ich majetkom;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že digitálna knižnica sa nesmie odchýliť od svojho pôvodného cieľa, ktorým je neprenechať šírenie poznatkov na internete súkromným a obchodným spoločnostiam, a tým zabrániť tomu, aby digitalizácia diel vyústila do ovládnutia európskeho verejného dedičstva a spôsobila novú privatizáciu verejného majetku;

27.

odporúča Komisii, aby žiadala poskytovateľov digitálneho obsahu o certifikáciu internetových stránok, na ktoré Europeana odkazuje;

28.

vyzýva európske kultúrne ustanovizne, ktoré sú zodpovedné za digitalizáciu svojich diel verejnej sféry, aby ich sprístupnili v rámci Europeany a neobmedzovali dostupnosť na územie svojho štátu;

29.

zdôrazňuje, že v rámci sektorového prístupu by sa mali nájsť riešenia, aby Europeana mohla zároveň poskytovať diela chránené autorskými právami, najmä diela, ktoré sa prestali vydávať, a diela neznámych autorov, a to v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa duševného vlastníctva a so zreteľom na ochranu oprávnených záujmov držiteľov práv; je presvedčený, že by sa mohli uprednostniť riešenia, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licencie alebo iné spôsoby kolektívnej správy;

30.

víta skutočnosť, že Komisia začala diskusiu o predpisoch EÚ v oblasti autorského práva, ktorej cieľom je nájsť rovnováhu medzi držiteľmi práv a právami spotrebiteľov v globálne prepojenom svete, v kontexte rýchlo sa meniacej on-line reality nových technológií a sociálnych a kultúrnych zvyklostí;

31.

trvá na tom, aby Komisia a členské štáty v rámci ďalšieho vývoja ochrany autorských práv v Európe prijali čo najjednotnejšie a najkomplexnejšie právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby samotné procesy digitalizácie neviedli k vzniku žiadneho druhu autorského práva sui generis; zastáva názor, že súčasťou týchto úvah by mala byť otázka, či by sa v prípade digitalizácie diel neznámych autorov verejnými ustanovizňami nemali zaviesť právne výnimky;

32.

zdôrazňuje význam diel neznámych autorov – t. j. diel chránených autorským právom, ktorých držitelia práv sú neznámi a nedajú sa nájsť ani napriek dôkladnému vyhľadávaniu – a potrebu presne určiť v jednotlivých oblastiach počet a druh diel, ktorých autor je neznámy, s cieľom nájsť vhodné riešenia;

33.

vyzýva Komisiu, aby v rámci krokov nadväzujúcich na jej oznámenie o autorských právach v znalostnej ekonomike z 19. októbra 2009, predložila legislatívny návrh na digitalizáciu, uchovávanie a šírenie diel neznámych autorov, ktorý by ukončil súčasnú právnu neistotu, pričom by sa dodržiavali podmienky dôkladného vyhľadávania a odmeňovania držiteľov práv;

34.

podporuje zámer Komisie ustanoviť jednoduchý a nákladovo efektívny systém vyrovnania práv digitalizácie zverejnených diel a ich dostupnosti na internete v úzkej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami;

35.

preto víta a podporuje iniciatívy, akou je napríklad projekt ARROW (5), ktorých partnermi sú tak držitelia práv, ako aj zástupcovia knižníc, najmä vzhľadom na skutočnosť, že cieľom týchto iniciatív je identifikovať vlastníkov práv a ich práva a vyjasniť stav práv pre diela či už neznámych autorov alebo diela, ktoré sa prestali vydávať;

36.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila európsku databázu diel neznámych autorov, keďže dielo neznámeho autora sa šíri ako chránené dielo, ktorého držitelia práv sú neznámi alebo ich nie je možné nájsť, a to ani napriek dôkladnému a preukázanému hľadaniu, ktorá by umožnila výmenu informácií o vlastníctve práv, a teda aj racionalizáciu nákladov na dôkladné vyhľadávanie;

37.

uprednostňuje vyvážené riešenia na európskej úrovni pokiaľ ide o digitalizáciu a šírenie diel neznámych autorov, počnúc ich jasným určením, vytvorením spoločných noriem (vrátane dôkladného hľadania ich vlastníkov) a napokon vyriešením problému prípadného porušenia autorských práv pri použití diela neznámeho autora;

38.

zdôrazňuje, že je treba nájsť riešenie pre dokumenty týkajúce sa súkromnej sféry (korešpondencia, poznámky, fotografie, filmy), ktoré sú súčasťou zbierok kultúrnych inštitúcií, ale neboli nikdy publikované ani sprístupnené verejnosti a spôsobujú problémy spojené s ochranou súkromného života a morálnym právom;

39.

zdôrazňuje potrebu vývoja technológií na zabezpečenie dlhodobého a trvalo udržateľného digitálneho uchovávania, interoperability systémov na prístup k obsahu, viacjazyčného vyhľadávania a dostupnosti obsahu a súboru jednotných noriem; víta skutočnosť, že pri budovaní zbierky Europeany sa naďalej používa slobodný softvér;

40.

odporúča Komisii, aby sa digitalizovaný materiál poskytovaný vnútroštátnymi inštitúciami alebo súkromnými partnermi zálohoval na hardvéri patriacom týmto inštitúciám alebo partnerom;

41.

odporúča, aby Komisia a partnerské inštitúcie v súkromnom odvetví pre digitalizovaný materiál dostupný na stránke Europeany, na ktorý sa vzťahujú autorské práva, našli informačno-technologické riešenia, ako napr. formáty umožňujúce len prečítanie textu (read-only) a chránené pred kopírovaním textu (copy protect), a aby zabezpečili, že na stránke s údajmi o diele sa uvedie odkaz na stránku poskytovateľa obsahu, kde sa dokument môže skopírovať podľa podmienok stanovených poskytovateľom;

42.

odporúča Komisii, aby trvala na štandardnom elektronickom formáte digitalizovaných diel s cieľom zabezpečiť kompatibilitu digitalizovaných dokumentov s on-line rozhraním a databázou;

43.

žiada expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby preskúmala možnosť využitia aplikácií Web 2.0 v samostatnom on-line priestore;

44.

zdôrazňuje, že vytvorenie trvalo udržateľného modelu financovania a správy je kľúčové pre dlhodobú existenciu Europeany a že úloha priamo zapojených strán v procese zavádzania takéhoto modelu správy je zásadná;

45.

zdôrazňuje, že vzhľadom na vysoké náklady digitalizácie a časový tlak sa musia vypracovať nové spôsoby financovania, akými sú napríklad verejno-súkromné partnerstvá, a to za predpokladu, že budú v súlade so zásadami duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže a zároveň umožnia prístup k dielam prostredníctvom kultúrnych inštitúcií, pričom sa zaručí, že knižnice budú môcť voľne a bez akýchkoľvek časových obmedzení disponovať digitalizovanými súbormi;

46.

zdôrazňuje význam jednotného prístupu na európskej úrovni k podmienkam verejno-súkromných partnerstiev a potrebu uskutočniť dôkladný prieskum partnerských dohôd s partnermi zo súkromného sektora o plánoch na digitalizáciu, najmä pokiaľ ide o trvanie doložiek o výlučnosti, indexáciu a zoraďovanie podľa systému vyhľadávania digitalizovaných súborov pre vlastnú potrebu knižníc, nepretržitosť poskytovanej služby, nedôverný charakter takýchto dohôd a kvalitu digitalizácie;

47.

zdôrazňuje, že digitalizácia diel národných knižníc je možná vďaka finančným príspevkom daňových poplatníkov formou platenia daní; preto zdôrazňuje skutočnosť, že dohody o partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom musia obsahovať ustanovenie, že kópia diela digitalizovaného súkromným sektorom pre knižnicu musí byť zaradená na zozname všetkých vyhľadávačov, aby bolo možné ju nájsť a prezrieť si na internetovej stránke knižnice, a nielen na stránke partnerskej súkromnej spoločnosti;

48.

pripomína, že zapojenie súkromných partnerov do procesu digitalizácie nesmie viesť k vytváraniu monopolov súkromného sektora, čo by ohrozilo kultúrnu rozmanitosť a pluralizmus, a že dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže je základným predpokladom zapojenia týchto súkromných spoločností;

49.

zdôrazňuje, že sponzorstvo je pre Europeanu zaujímavá alternatíva, nakoľko poskytuje možnosť financovať digitalizačné činnosti a zároveň aj úhradu odmien za autorské práva v prípade diel, ktoré sa prestali vydávať, diel neznámych autorov a diel podliehajúcich autorským právam, ako aj ich uvedenie na internet;

50.

zdôrazňuje, že podstatná časť financovania by mala pochádzať z verejných príspevkov, ako sú príspevky EÚ, členských štátov a kultúrnych organizácií, a navrhuje, aby sa proces digitalizácie Europeany považoval za súčasť Lisabonskej stratégie a aby sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vytvoril samostatný rozpočtový riadok;

51.

zdôrazňuje, že podmienku transparentného a nákladovo účinného vynaloženia finančných prostriedkov zodpovedajúceho stanoveným cieľom možno splniť len vtedy, keď sa na tento účel vytvorí samostatný rozpočtový riadok;

52.

konštatuje, že doteraz je pre Europeanu v rámci programu eContentplus na roky 2009 až 2010 vyčlenených len 6,2 mil. EUR;

53.

požaduje, aby sa v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca vyčlenil niekoľkonásobne vyšší objem prostriedkov v porovnaní s prostriedkami, aké má Europeana dosiaľ k dispozícii;

54.

zdôrazňuje, že na úrovni EÚ treba odstrániť právne prekážky, aby sa knižniciam umožnilo žiadať o finančné prostriedky EÚ na projekty digitalizácie;

55.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložili výročnú správu o vynaložených prostriedkoch a o pokroku pri vytváraní Europeany;

56.

navrhuje, aby Parlament spoločne s Komisiou už v roku 2011 preskúmal finančné ustanovenia týkajúce sa Europeany s cieľom nájsť vhodný model financovania projektu na rok 2013 a ďalšie obdobie; domnieva sa, že prechod na štruktúru financovania z verejno-súkromných zdrojov by maximalizoval potenciál portálu;

57.

navrhuje zorganizovať kampaň pod názvom Pripojte sa k Europeane o financovaní s cieľom zvýšiť povedomie o tomto probléme a jeho naliehavosti a odporúča, aby sa časť zdrojov vyčlenených na Europeanu venovala na propagáciu knižnice, v ktorej sa nachádza veľké množstvo diel nesmiernej rozmanitosti na rôznych druhoch nosičov (textový, zvukový, obrazový) a ktorá sa zameriava na najširšiu verejnosť;

58.

navrhuje, aby sa kampaň Pripojte sa k Europeane propagovala tvorivým spôsobom a aby v rámci verejno-súkromných partnerstiev a sponzorstva oslovovala okrem iného najmä mladých ľudí, napríklad na medzinárodných športových podujatiach, prípadne na umeleckých výstavách a kultúrnych súťažiach;

59.

žiada Komisiu, aby začala mediálnu a internetovú kampaň zameranú na popularizáciu internetovej stránky Europeany prostredníctvom presmerovania z európskych serverov na zdroje knižnice Europeana ako hlavného miesta na získanie digitálnych informácií, ako aj na podnietenie členských štátov a kultúrnych ustanovizní k tomu, aby poskytovali obsah pre túto stránku; zároveň požaduje osobitnú mediálnu kampaň zacielenú na študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania, ktorá by poukazovala na používanie digitálnych zdrojov Europeany na vzdelávacie účely;

60.

zastáva názor, že takáto kampaň je veľmi podobná typu opatrení, ktoré boli označené ako nevyhnutné na preklenutie digitálnej priepasti existujúcej v rámci Európy, čím sa zabezpečí, aby všetci občania bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, mohli získať prístup k Europeane a iným on-line obsahom a informáciám; odporúča, aby sa táto kampaň a najmä možné využívanie Europeany v školách zakladalo na pochopení myšlienky, že prístup k širšiemu on-line obsahu a informáciám nie je samoúčelný, a preto ho musia dopĺňať iniciatívy, ktoré podporujú nevyhnutnú analýzu on-line obsahu a informácií;

61.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila šírenie informačných kampaní a podobných činností na zvýšenie informovanosti o knižnici Europeana prostredníctvom príslušných partnerských organizácií v členských štátoch;

62.

víta súčasný príspevok Nadácie európska digitálna knižnica pri uľahčovaní formálnych dohôd medzi múzeami, archívmi, audiovizuálnymi archívmi a knižnicami v otázke ako spolupracovať pri realizácii a trvalej udržateľnosti spoločného portálu Europeana;

63.

zastáva názor, že kultúrne ustanovizne musia naďalej zohrávať hlavnú úlohu v súvislosti s čo najdemokratickejšou správou projektu Europeany a vyzýva ich, aby spolupracovali s cieľom zabrániť duplikátom pri digitalizácii diel a čo najracionálnejšie využívať zdroje;

64.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili riadenie tohto projektu a aby zabezpečili, že bude určený zodpovedný orgán na vnútroštátnej úrovni, ktorý bude poverený riadením a kontrolou procesu digitalizácie, aby sa zlepšila informovanosť o projekte Europeana medzi knižnicami a poskytovateľmi kultúrnych materiálov a aby sa zhromaždili existujúce digitálne materiály priamo od poskytovateľov s cieľom upraviť ich do jednotnej digitálnej formy tak, aby sa do databázy knižnice Europeana mohol bezprostredne pridávať nový obsah; zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska sa malo považovať za prvoradé zhromaždenie existujúcich digitálnych materiálov, ktoré vznikli ako súčasť projektov spolufinancovaných Európskou úniou, a ich zaradenie do digitálnej knižnice Europeana;

65.

navrhuje vypísať verejnú súťaž s cieľom čo najúčinnejšie koordinovať riadenie knižnice Europeana, stanoviť jasné, realistické ciele a v prípade potreby projekt prehodnotiť;

66.

odporúča Komisii, aby preskúmala možnosť zriadenia európskeho orgánu na koordináciu zapojenia vnútroštátnych orgánov do monitorovania projektov digitalizácie, úhrad odmien za autorské práva a ostatných otázok spojených s projektom Europeana;

67.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/25

A.

keďže normy týkajúce sa zdravia zvierat majú kľúčový význam pre chov hospodárskych zvierat v Európe, pretože majú čoraz väčší vplyv na úroveň konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov,

B.

keďže každú harmonizáciu ochrany hospodárskych zvierat v EÚ musia sprevádzať predpisy pre dovoz s rovnakým cieľom, aby sa zabránilo vzniku nevýhodného postavenia európskych výrobcov na európskom trhu,

C.

keďže každá činnosť na ochranu a zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat musí vychádzať zo zásady, že zvieratá sú cítiace bytosti, ktorých osobitné potreby treba zohľadňovať, a keďže starostlivosť o zvieratá v 21. storočí je prejavom ľudskosti a výzvou pre európsku civilizáciu a kultúru,

D.

keďže cieľom stratégie na ochranu zvierat musí byť primerané zohľadnenie zvýšených nákladov na ochranu zvierat; a keďže ambiciózna politika v oblasti ochrany zvierat môže byť len čiastočne úspešná, ak ju bude presadzovať EÚ jednostranne, bez európskeho a celosvetového dialógu a bez silnej informačnej stratégie zameranej na výhody prísnych noriem na ochranu zvierat doma aj v zahraničí,

E.

keďže na ďalšiu ochranu zvierat v Spoločenstve je potrebné urýchliť výskumné úsilie a začleniť ochranu zvierat do všetkých príslušných hodnotení vplyvu, ako aj začleniť všetky zainteresované skupiny do rozhodovacieho procesu; keďže predpokladom úspešnej stratégie na ochranu zvierat v Európe sú transparentnosť, prijatie a jednotné uplatňovanie, ako aj monitorovanie dodržiavania súladu s existujúcimi ustanoveniami na všetkých úrovniach,

F.

keďže v Európe sa v posledných rokoch prijali rozličné právne predpisy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a dosiahla sa jedna z najvyšších úrovní ochrany zvierat vo svete,

G.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2006 vyzval Komisiu, aby pred predložením nového akčného plánu podala správu o vývoji politiky týkajúcej sa dobrých životných podmienok zvierat, a aby zahrnula dobré životné podmienky zvierat do všetkých oblastí svojej agendy medzinárodných rokovaní,

H.

keďže Parlament už v roku 2006 zdôraznil potrebu zlepšenia v oblasti poskytovania informácií občanom o dobrých životných podmienkach zvierat a o úsilí našich výrobcov zameranom na rešpektovanie týchto pravidiel,

I.

keďže dobré životné podmienky zvierat sa nesmú podceňovať, pretože môžu predstavovať pomernú výhodu Európskej únie, ak Únia v rámci otvoreného trhu zabezpečí, že všetky zvieratá a mäso dovezené z tretích krajín budú spĺňať rovnaké požiadavky na dobré životné podmienky, ako sú požiadavky, ktoré sa uplatňujú vo vnútri Európskej únie,

J.

keďže pri hodnotení akčného plánu Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010 sa Európska únia musí zaviazať k tomu, že zabezpečí uznanie noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rámci poľnohospodárskej časti budúcej dohody WTO, a to ešte pred konečným uzatvorením všeobecnej dohody,

K.

keďže existuje súvislosť medzi dobrými životnými podmienkami zvierat, ich zdravím a bezpečnosťou produkcie, a keďže vysoká úroveň ochrany zvierat od chovu až po ich zabitie môže pozitívne ovplyvniť bezpečnosť a kvalitu produkcie,

L.

keďže určitá kategória spotrebiteľov prijíma vyššie ceny za produkty spĺňajúce prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, zatiaľ čo väčšina spotrebiteľov si stále vyberá produkty s nižšou cenou,

M.

keďže Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z roku 2006 trvá na tom, že prijaté pravidlá, normy a ukazovatele by mali byť založené na najnovších technológiách a vede, a zdôrazňuje, že treba zohľadniť aj hospodárske aspekty, keďže najmä prísne normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat spôsobujú poľnohospodárom EÚ prevádzkové, finančné a administratívne náklady, keďže nerešpektovanie zásady reciprocity ohrozuje spravodlivú hospodársku súťaž vo vzťahu k výrobcom mimo Únie,

N.

keďže Európska únia musí pri príležitosti tohto hodnotenia akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010 a pred prvými úvahami o SPP na obdobie po roku 2013 prijať vyvážené stanovisko k dobrým životným podmienkam zvierat, pričom musí zohľadniť hospodárske dôsledky v oblasti dodatočných nákladov pre chovateľov s prihliadnutím na dostatočnú podporu ich príjmov prostredníctvom cenovej a trhovej politiky a/alebo priamej pomoci,

O.

keďže je dôležité, aby európsku politiku v oblasti ochrany zvierat dopĺňala koherentná obchodná politika, ktorá napriek snahe EÚ uznáva skutočnosť, že ani rámcová dohoda z júla 2004 ani žiaden iný z kľúčových dokumentov v kole rokovaní WTO v Dauhe neriešili dobré životné podmienky zvierat; keďže preto, kým sa v samej podstate nezmení prístup hlavných obchodných partnerov v organizácii WTO, nemá zmysel zavádzať ďalšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré majú negatívny vplyv na medzinárodnú konkurencieschopnosť výrobcov,

P.

keďže pod dobrými životnými podmienkami zvierat sa vo všeobecnosti myslí výsledok uplatňovania noriem a štandardov týkajúcich sa dobrého života a zdravia zvierat, ktoré sú určené na napĺňanie druhovo špecifických potrieb a dlhodobých potrieb týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, keďže Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) uznáva, že k základným požiadavkám týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat patria: potrava a voda, možnosť prirodzenej existencie a zdravotná starostlivosť,

Q.

keďže v oznámení Európskej komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe z októbra 2009 sa uvádza, že „výrazná nerovnováha vo vyjednávacej sile medzi zmluvnými stranami je bežným javom“ a má „negatívny vplyv na konkurencieschopnosť potravinového reťazca, pretože menších, ale efektívnych účastníkov možno donútiť k tomu, aby pracovali so zníženým ziskom, čím sa obmedzujú ich možnosti a vôľa investovať do zlepšovania kvality výrobku a do inovovania výrobných postupov“,

R.

keďže uvedené zvýšenie nákladov môže spôsobiť premiestnenie výroby do oblastí s nižšou úrovňou ochrany zvierat,

1.

víta rozhodnutie Komisie zamerať sa vo viacročnom akčnom pláne na ochranu dobrých životných podmienok na niekoľko kľúčových oblastí činnosti a následne začať v týchto oblastiach konať;

2.

víta akčný plán Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010, na základe ktorého sa protokol o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat pripojený k Amsterdamskej zmluve po prvýkrát pretransformoval na integrovaný prístup k ďalšiemu rozvoju ochrany zvierat v Európe;

3.

poznamenáva, že prevažná väčšina opatrení stanovených v súčasnom akčnom pláne bola úspešne realizovaná;

4.

poznamenáva, že v oblasti dobrých životných podmienok zvierat sa ako výsledok akčného plánu na roky 2006 – 2010 dosiahol pozitívny, poukazuje však na to, že poľnohospodári EÚ nemali zo svojho úsilia na trhu a v medzinárodnom obchode žiadne výhody, a trvá na tom, aby sa to v budúcom akčnom pláne zdôraznilo;

5.

oceňuje prácu zameranú na vypracovanie alternatívnych riešení v oblasti testovania na zvieratách, ľutuje však, že sa doteraz nevynaložilo dostatočné úsilie na to, aby sa takéto alternatívne riešenia – v prípade, že sú dostupné – začali používať, ako je stanovené v príslušných právnych predpisoch EÚ;

6.

vyjadruje uznanie Komisii za úsilie začleniť neobchodné otázky vrátane dobrých životných podmienok zvierat do bilaterálnych obchodných zmlúv, ale zdôrazňuje, že podobné neobchodné otázky je potrebné účinne presadzovať prostredníctvom WTO;

7.

vyzýva Komisiu, aby uviedla, aký pokrok sa v rámci rokovaní WTO dosiahol v súvislosti s uznaním takzvaných neobchodných otázok, ku ktorým patria aj dobré životné podmienky zvierat, a aby tiež uviedla, do akej miery sa v rámci kôl rokovaní WTO z Dauhy zohľadňujú dobré životné podmienky zvierat, respektíve normy ochrany zvierat;

8.

s veľkým uspokojením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v rámci projektu Animal Welfare Quality, pokiaľ ide o nové vedecké poznatky o ukazovateľoch zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; konštatuje však, že v tomto projekte sa naplno nezohľadnila podpora využívania týchto ukazovateľov v praxi;

9.

uznáva, že je potrebné monitorovať a zabezpečiť riadne vykonávanie existujúcich predpisov o preprave zvierat v členských štátoch EÚ, a to najmä v oblasti otázky, ktorá sa týka vývoja satelitného systému na monitorovanie tejto prepravy, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila ostávajúci čas do ukončenia platnosti akčného plánu a splnila svoje povinnosti v tejto oblasti a aby predložila štúdiu požadovanú Parlamentom podľa článku 32 nariadenia (ES) č. 1/2005; žiada, aby sa pred zavedením akýchkoľvek nových pravidiel, vykonala analýza hospodárskeho vplyvu na chov hospodárskych zvierat založená na vedecky podložených a objektívnych ukazovateľoch;

10.

domnieva sa, že by bolo zmysluplné vytvoriť stimuly pre chov, uvádzanie na trh a usmrcovanie zvierat v rámci regiónov, aby sa zabránilo preprave chovných a jatočných zvierat na dlhé vzdialenosti;

11.

uvedomuje si, že zoologické záhrady zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti informovania verejnosti o ochrane zvierat žijúcich vo voľnej prírode a ich dobrých životných podmienkach; obáva sa, že v oblasti prísnych kontrol sú značné nedostatky, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu so smernicou Rady 1999/22/ES (4) týkajúcou sa chovu voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinnosti a vykonávaní tejto smernice vo všetkých štátoch Európskej únie;

12.

víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s plnením požiadaviek na chov ošípaných, hoci ešte stále existujú prípady ich nedodržania; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že napriek odporúčaniam Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) v tejto oblasti ešte stále chýbajú realizovateľné koncepcie, pokiaľ ide vykonávanie jednotlivých ustanovení smernice 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných, a preto vyzýva Komisiu, členské štáty a zainteresované odvetvia, aby identifikovali prípady porušovania ustanovení, ako aj dôvody takéhoto konania a aby vynaložili úsilie potrebné na dosiahnutie zlepšenia dodržiavania tejto smernice;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby takisto zaručila plné dodržiavanie zákazu zariadení, ktoré nemajú klietky s hniezdami pre nosnice, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2012, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby toto odvetvie bolo schopné túto povinnosť splniť a na monitorovanie procesu vykonávania v členských štátoch; trvá na tom, že dovoz vajec do Európskej únie musí tiež spĺňať výrobné podmienky, ktorým európski výrobcovia podliehajú;

14.

žiada o zavedenie zákazu obchodovania s vajcami, ktoré nespĺňajú príslušné právne predpisy, v rámci celej EÚ;

15.

usudzuje, že vykonávanie tohto akčného plánu vykazuje vo viacerých bodoch nedostatky, a zdôrazňuje, že pred zavedením nových pravidiel je potrebné dohliadnuť na uplatňovanie už existujúcich predpisov; poukazuje v tomto smere na dôležitosť udeľovania pokút pri nedodržaní týchto predpisov vo všetkých členských štátoch;

16.

zdôrazňuje, že Komisia má v roku 2010 vykonať vlastné hodnotenie, ktoré bude obsahovať podrobnú analýzu dosiahnutých výsledkov a poučení z možných chýb;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v priebehu rokov nepredložila jasnú komunikačnú stratégiu o hodnote výrobkov v súlade s normami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok zvierat, a že vypracovala len správu, ktorú predložila v októbri 2009;

18.

oceňuje, že Spoločenstvo považuje všetky zvieratá za cítiace bytosti (článok 13 zmluvy); uvedomuje si, že dosiaľ sa opatrenia zameriavali predovšetkým na zvieratá určené na výrobu potravín, a že je potrebné do akčného plánu na obdobie rokov 2011 – 2015 začleniť aj ďalšie kategórie zvierat;

19.

pripomína, že v uvedenom uznesení z roku 2006 už žiadal, aby na existujúci akčný plán nadviazal nový plán, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila – na základe nových vedeckých dôkazov a skúseností – správu, v ktorej vyhodnotí plnenie tohto platného plánu a situáciu v oblasti politiky EÚ týkajúcej sa dobrých životných podmienok zvierat, na základe ktorej sa vypracuje akčný plán na ochranu dobrých životných podmienok zvierat na roky 2011 – 2015, ktorý by sa opieral o požadovanú finančnú podporu;

20.

žiada, aby sa bezodkladne prijali opatrenia na presadzovanie existujúcich právnych predpisov s cieľom harmonizovať normy a zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu; odporúča, aby sa vyhodnotili všetky návrhy na nové právne predpisy v porovnaní s alternatívnym úplným vykonávaním existujúcich právnych predpisov s cieľom vyhnúť sa zbytočnému zdvojeniu;

21.

navrhuje Komisii, aby vo svojej hodnotiacej správe okrem iného analyzovala otázku, do akej miery súčasný akčný plán spĺňa potreby našej spoločnosti v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a trvalej udržateľnosti systému pre európskych výrobcov a aký vplyv mal plán na fungovanie vnútorného trhu od začatia jeho uplatňovania;

22.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinky noriem na ochranu zvierat a v dostatočnej miere zohľadnila interakciu medzi rôznymi činiteľmi, napríklad ochranou zvierat, trvalou udržateľnosťou, zdravím zvierat, životným prostredím, kvalitou výrobkov a hospodárnosťou;

23.

poznamenáva, že na základe článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vznikla nová právna situácia, v ktorej – pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického prieskumu – Európska únia a členské štáty musia brať maximálny ohľad na požiadavky na dobré životné podmienky zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva; domnieva sa, že tento článok sa vzťahuje na všetky hospodárske zvieratá a zvieratá chované v zajatí, ako sú zvieratá určené na výrobu potravín, spoločenské zvieratá, zvieratá v cirkusoch a v zoologických záhradách alebo túlavé zvieratá, pričom berie do úvahy, že vlastnosti a životné podmienky jednotlivých zvierat si vyžadujú odlišné zaobchádzanie;

24.

vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe štúdií vplyvu a po konzultácii so zainteresovanými stranami najneskôr do roku 2014 predložila odôvodnený návrh všeobecných právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v EÚ, ktorý by na základe dostupných vedeckých a overených skúseností prispel k všeobecnému pochopeniu koncepcie dobrých životných podmienok zvierat, s tým spojených nákladov a základných platných podmienok;

25.

domnieva sa, že tieto všeobecné právne predpisy o dobrých životných podmienkach zvierat musia zahŕňať primerané usmernenia o zodpovednom chove zvierat, o jednotnom systéme monitorovania a zhromažďovaní porovnateľných údajov, ako aj požiadavky na odbornú prípravu obchodníkov so zvieratami a pravidlá, ktorými sa stanovuje osobitná zodpovednosť majiteľov, chovateľov alebo opatrovateľov zvierat; všetky tieto požiadavky musí dopĺňať poskytovanie prostriedkov výrobcom tak, aby sa zabezpečilo ich správne vykonávanie;

26.

domnieva sa, že právne predpisy o dobrých životných podmienkach zvierat by mali vytvoriť spoločnú základnú úroveň v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v Európskej únii, ktorá je základným predpokladom slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre domáce výrobky a dovoz z tretích krajín; domnieva sa však, že členské štáty a regióny by mali mať možnosť zaviesť pre jednotlivých výrobcov alebo skupiny výrobcov dobrovoľné systémy so širšími požiadavkami bez narušenia hospodárskej súťaže a so zabezpečením konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodných trhoch;

27.

domnieva sa, že dovážané výrobky musia spĺňať rovnaké požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, aké sa uložili európskym prevádzkovateľom;

28.

vyzýva na to, aby sa európskym poľnohospodárom poskytovali kompenzácie za vysoké výrobné náklady súvisiace s prísnymi normami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok zvierat; navrhuje, aby sa financovanie opatrení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat začlenilo do nových programov spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2013;

29.

ďalej sa domnieva, že informácie poskytované občanom o lepších životných podmienkach zvierat v EÚ a o úsilí rôznych zainteresovaných sektorov by mali byť kľúčovým prvkom tejto politiky;

30.

domnieva sa, že zavedenie podmienok týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat do medzinárodných dohôd je dôležité na to, aby mohli naši výrobcovia súťažiť na globalizovanom trhu, ako aj na to, aby sa predišlo premiestneniu výrobných podnikov do regiónov, v ktorých je úroveň životných podmienok zvierat oveľa nižšia, a ktoré takto nečestným spôsobom súťažia s naším modelom;

31.

víta diskusiu o rôznych možných systémoch označovania, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, obsiahnutú v uvedenom oznámení Komisie z 28. októbra 2009; zdôrazňuje však, že je nevyhnutné prihliadať na ne v širšom kontexte a zohľadňovať pritom rôzne existujúce systémy označovania v oblasti ekológie, výživy a klímy; zdôrazňuje, že informácie pre európskych spotrebiteľov v tejto oblasti sa musia nevyhnutne zakladať na spoľahlivých a zhodných vedeckých základoch a musia byť pre spotrebiteľov zrozumiteľné;

32.

odporúča, aby boli informácie uvedené na etikete presné, priame a aby odkazovali na dodržiavanie prísnych noriem týkajúcich sa chovu zvierat vyžadovaných v EÚ; trvá na tom, že úlohou Komisie by malo byť sprístupňovanie informácií občanom, ktoré sú potrebné v rámci európskeho systému zameraného na dobré životné podmienky zvierat s cieľom zaručiť objektívnosť informácií;

33.

odporúča, aby sa preskúmal súlad politiky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat s ostatnými politikami Únie;

34.

vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné hodnotenie možných problémov v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré pre našich výrobcov vyplývajú z európskych noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, a aby preskúmala systémy podpory výrobcov súvisiace s uplatňovaním týchto noriem;

35.

domnieva sa, že pred vypracovaním akýchkoľvek nových právnych predpisov sa treba najskôr sústrediť na správne uplatňovanie už existujúcich všeobecných aj osobitných platných predpisov; ako príklady uvádza zákaz systémov, ktoré nie sú vybavené klietkami s hniezdom pre nosnice, predpisov o ošípaných, predpisov o preprave zvierat, ako aj o chove husí a kačíc; zdôrazňuje, že ďalšie opatrenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat treba zosúladiť s inými cieľmi Spoločenstva, ako je trvalo udržateľný rozvoj, najmä udržateľná živočíšna výroba a konzumácia živočíšneho pôvodu, ochrana životného prostredia a biodiverzity, stratégia na zlepšenie presadzovania súčasných právnych predpisov a ucelená stratégia zameraná na urýchlenie pokroku v oblasti výskumu, pri ktorom sa nevyužívajú zvieratá;

36.

domnieva sa, že koordinovaná európska sieť pre dobré životné podmienky a zdravie zvierat by mala byť zriadené v rámci existujúcich inštitúcií Spoločenstva alebo členských štátov a jej činnosť by mala byť založená na spomínaných všeobecných právnych predpisoch v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; domnieva sa, že táto sieť by mala určiť jednu inštitúciu ako koordinačný orgán, ktorý by vykonával úlohy určené pre „ústredný koordinačný inštitút“ uvedený v spomínanom oznámení Komisie z 28. októbra 2009; okrem toho sa domnieva, že tento koordinačný orgán by v žiadnom prípade nemal duplikovať úlohy Komisie alebo ďalších agentúr, ale mal by sa stať podporným nástrojom, ktorý poskytuje pomoc Komisii, členským štátom, subjektom potravinového reťazca a občanom, pokiaľ ide o odbornú prípravu a vzdelávanie, najlepšie postupy, informácie a komunikáciu na úrovni spotrebiteľa, a ktorý vykonáva hodnotenia a vydáva stanoviská k budúcim právnym predpisom a návrhom politík a ich vplyvu na dobré životné podmienky zvierat, hodnotí normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat na základe najnovších dostupných poznatkov a koordinuje systémy EÚ v oblasti testovania nových technológií;

37.

domnieva sa, že na základe vedeckých poznatkov by mala byť verejnosť primeranou a vážnou formou informovaná o potrebách zvierat a správnych spôsoboch zaobchádzania s nimi; európska sieť referenčných stredísk by sa mala zaoberať vzdelávaním a zvyšovaním informovanosti, pretože šírenie poznatkov pomocou štandardizovaných kritérií kvality je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vzniku extrémnych postojov;

38.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vyhodnotila náklady, ktoré pre európskych výrobcov predstavujú opatrenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, a najneskôr v roku 2012 predložila odporúčania, usmernenia a iné potrebné opatrenia na riešenie straty konkurencieschopnosti európskych chovateľov dobytka;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie propagácie myšlienky ochrany a dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom vzdelávania;

40.

domnieva sa, že cieľom musí byť účelný monitorovací systém založený na analýze rizík, v rámci ktorého zohrávajú kľúčovú úlohu objektívne faktory a členské štáty s nadpriemerne vysokou mierou porušovania predpisov musia počítať s prísnejšími kontrolami;

41.

zdôrazňuje, že nerovnováha v potravinovom reťazci, ako uvádza oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe, často znevýhodňuje primárnych výrobcov; upozorňuje na skutočnosť, že primárnym výrobcom táto situácia prináša dodatočné náklady, čím ich obmedzuje v oblasti investovania;

42.

zdôrazňuje, že v rozpočte Európskej únie sa musia vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, vďaka ktorým bude môcť Komisia plniť svoje monitorovacie úlohy, v prípade potreby podporovať výrobcov a čeliť strate konkurencieschopnosti výrobcov v dôsledku zavedenia nových a zmenených noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, pričom sa zohľadní skutočnosť, že náklady spojené s uvedenými normami sa nepremietajú do cien, ktoré poľnohospodári dosahujú pri predaji svojich výrobkov;

43.

zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť v odvetví poľnohospodárstva by sa mala zlepšovať a posilňovať prostredníctvom presadzovania a dodržiavania platných noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ale aj v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia;

44.

vyzýva členské štáty, aby zaručili, že akékoľvek porušenie pravidiel EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat povedie k účinným a zodpovedajúcim postihom a že popri postihoch budú príslušné orgány v jednotlivých prípadoch poskytovať komplexné usmernenia a poradenstvo a zavedú náležité nápravné opatrenia;

45.

vyzýva členské štáty, aby prijali náležité preventívne opatrenia, prostredníctvom ktorých by bolo v budúcnosti možné predísť porušovaniu pravidiel ochrany zvierat;

46.

víta, že sa v členských štátoch značne znížila miera podávania antibiotík zvieratám, pretože ich používanie ako stimulátoru rastu sa v EÚ zakázalo, zatiaľ čo v USA a niektorých iných krajinách je ešte stále povolené; očakáva však, že Komisia a členské štáty budú zodpovedným spôsobom riešiť narastajúci problém odolnosti zvierat proti antibiotikám; vyzýva Komisiu, aby zbierala a analyzovala údaje o využívaní produktov veterinárneho lekárstva vrátane antibiotík s cieľom zabezpečiť účinné využívanie takýchto výrobkov;

47.

žiada o hodnotenie a ďalšie rozvíjanie projektu Animal Welfare Quality, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie nástrojov a zavádzanie tohto projektu do praxe;

48.

domnieva sa, že meranie týchto ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat pri výrobkoch z dovozu sa ukáže ako zložité; zdôrazňuje, že nemožno spochybňovať užitočnosť alebo oprávnenosť týchto nástrojov, nemali by však narúšať hospodársku súťaž v neprospech európskych výrobcov;

49.

vyzýva Komisiu, aby na základe záverečnej správy projektu Animal Welfare Quality navrhla skúšobné obdobie na posúdenie dobrých životných podmienok zvierat v Európskej únii za pomoci metód, ktoré boli vyvinuté v rámci projektu Animal Welfare Quality;

50.

v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali možnosti podporovať aplikovaný výskum, ako aj investície do inovácií a modernizácie slúžiace oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú dostupné v rámci fondov EÚ na rozvoj vidieka a 7. rámcového programu (2007 – 2013) Generálneho riaditeľstva pre výskum; vyzýva aj členské štáty a Komisiu, aby zvýšili finančné investície do výskumu a rozvoja nových technológií a metód v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby usmernenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) podporovali kvalitné normy v oblasti dobrých životných podmienok a príslušne odrážali vedecký pokrok v tejto oblasti;

52.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/33

A.

keďže zmena klímy, ktorá je dôsledkom historicky najväčšieho nahromadenia skleníkových plynov (SP) v atmosfére, je vedecky potvrdené zistenie, ktoré môže mať vážne dôsledky na ekosystémy,

B.

keďže poľnohospodárstvo je priamo ovplyvnené, pretože patrí k tým hospodárskym činnostiam, prostredníctvom ktorých sa prírodné zdroje obhospodarujú v prospech ľudstva,

C.

keďže zmena klímy predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre životné prostredie a aj spoločenský a hospodársky poriadok a výnosy jednotlivých plodín sa z roka na rok líšia, pretože na ne značne vplývajú extrémne sa meniace poveternostné podmienky, a keďže zmena klímy má implicitný dosah na všetky odvetvia hospodárstva, pričom poľnohospodárstvo je naďalej najzraniteľnejšie,

D.

keďže poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy, pretože je jedným z dvoch hlavných zdrojov SP (oxidu dusného a metánu) vznikajúcich v priebehu rôznych biologických procesov v poľnohospodárskej výrobe, ktoré je zároveň vo veľkej miere vystavené škodlivým účinkom tejto zmeny,

E.

keďže emisie SP z poľnohospodárstva (vrátane chovu dobytka) v EÚ-27 klesli o 20 % v rokoch 1999 až 2007 a podiel poľnohospodárstva na emisiách SP v EÚ klesol z 11 % v roku 1990 na 9,3 % v roku 2007, najmä z dôvodu zvýšenia účinnosti poľnohospodárstva EÚ, neustálych inovácií a uplatňovania nových metód, účinnejšieho používania hnojív a nedávnych reforiem SPP,

F.

keďže poľnohospodárstvo a lesníctvo sú hlavné hospodárske odvetvia schopné zachytávať CO2 pochádzajúce z ľudskej činnosti, zadržiavať a uskladňovať ho v pôde vďaka schopnosti ukladať a viazať ho v rastlinách prostredníctvom fotosyntézy, keďže v dôsledku toho majú tieto odvetvia významný potenciál pozitívne prispievať k snahám o zmiernenie otepľovania,

G.

keďže negatívne dôsledky otepľovania klímy sa už prejavujú v poľnohospodárstve EÚ (vrátane poklesu zdrojov vody, zasoľovania a častejšieho sucha, dezertifikácie, výrazného zvýšenia objemu zimných zrážok a záplav na severe, ohrozenia nízko položených pobrežných oblastí v dôsledku nárastu morskej hladiny a hroziaceho zasoľovania, výskytu búrok a iných extrémnych poveternostných javov, erózie a zosuvy pôdy, šírenia škodlivého hmyzu a chorôb zvierat a rastlín) a keďže očakávaný častejší výskyt týchto úkazov môže mať vážne hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky pre odvetvia poľnohospodárstva, lesníctva a turistického ruchu,

H.

keďže poľnohospodárske odvetvie má schopnosť nielen prispôsobiť sa následkom zmeny klímy, ale aj zmierniť tieto účinky prostredníctvom využívania poznatkov a skúseností poľnohospodárov, silnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a rozvoja výskumu a inovácií, ale keďže ide o prírodný proces, ktorý sa dá ťažko riadiť, vyžaduje si to mimoriadne úsilie,

I.

keďže európske poľnohospodárstvo je sektorom vytvárajúcim pracovné miesta, ktorý treba chrániť a rozvíjať,

J.

keďže poľnohospodárstvo má naďalej zásadný význam pre zachovanie ľudskej činnosti v európskych vidieckych oblastiach, najmä prostredníctvom širokej škály služieb, ktoré môžu poľnohospodári poskytovať zvyšku spoločnosti,

K.

keďže ciele Únie v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie sa priamo týkajú poľnohospodárstva a tento vývoj môže citeľne prispieť k zníženiu emisií SP;

L.

keďže jednou z prvoradých funkcií poľnohospodárstva EÚ je zabezpečiť obživu pre obyvateľstvo Únie,

M.

keďže Únia musí stáť na čele boja proti globálnemu otepľovaniu,

1.

potvrdzuje, že európske poľnohospodárstvo a lesníctvo môžu prispievať k dosiahnutiu cieľov zmierňovania zmeny klímy, ktoré stanovila Únia, tým, že ponúkne riešenia na podporu pomoci na zníženie vlastných emisií SP, podporí viazanie CO2 v pôde a zabezpečí rozvoj výroby energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie a maximalizácie funkcie fotosyntézy; zdôrazňuje, že preto treba podporiť rozvoj poľnohospodárstva produkujúceho obchodovateľné a neobchodovateľné výrobky, ktoré využívajú potenciál a prírodné zdroje každého ekosystému čo najúčinnejším spôsobom a v ktorých sú v súlade hospodárske, environmentálne a sociálne parametre , ako aj požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, s cieľom zlepšiť jeho udržateľnosť;

2.

domnieva sa, že pri aktívnom zapojení poľnohospodárstva do celosvetového boja proti zmene klímy sa musí zabrániť oslabeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia EÚ na svetovom trhu;

3.

domnieva sa, že biologické poľnohospodárstvo, nadmerné spásanie a postupy integrovanej výroby patria k niekoľkým alternatívam v zmysle ekologickejšej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje však, že sa musia nájsť riešenia, ktoré umožnia tradičnému poľnohospodárstvu, ktoré pripadá na najväčšiu časť európskej poľnohospodárskej pôdy, v podstatnej miere prispievať k trvalo udržateľnému zaobchádzaniu so životným prostredím;

4.

uznáva, že inovácia musí hrať hlavnú úlohu pri obmedzovaní vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy a pri znižovaní jeho environmentálnych účinkov;

5.

žiada predovšetkým, aby budúca SPP podporovala prostredníctvom informačných a vzdelávacích činností a podporných opatrení postupy, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní účinnosti a potenciálu znižovania emisií SP z poľnohospodárstva, ako aj na sekvestrácii uhlíka:

6.

zdôrazňuje, že tieto poľnohospodárske postupy, ktoré sú ohľaduplnejšie k prirodzenému prostrediu, majú takisto pozitívny vplyv na zvyšovanie biodiverzity a kvality pôdy, na zadržiavanie vody a na boj proti erózii a znečisťovaniu, pričom zmiernenie vplyvov poľnohospodárskych činností na zmenu klímy je vo verejnom záujme, k čomu prispieva poľnohospodárstvo;

7.

odporúča zaviesť skutočnú spoločnú európsku politiku lesného hospodárstva, ktorá by dokázala podporovať riadenie a trvalo udržateľnú produkciu lesov a lepšie zhodnocovať prínos drevárskeho odvetvia a jeho hospodársky rozvoj, keďže tento sektor najviac prispieva k zachytávaniu uhlíka. Táto politika musí prísne zohľadňovať odlišné regionálne podmienky pre lesné hospodárstvo, pretože v južnej a severnej Európe sú rozdielne možnosti a ohrozenia, čo sa týka lesného prostredia;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že lesy tiež výrazne prispievajú k efektívnemu hospodáreniu s vodou. Preto zdôrazňuje, že členské štáty treba podporovať v snahe o také lesné hospodárstvo, ktoré bude znižovať rozdiely vo vodnom režime medzi obdobiami sucha a povodní, čím sa znížia ich negatívne vplyvy na poľnohospodárstvo, výrobu energie a obyvateľstvo;

9.

odporúča zintenzívnenie politických opatrení týkajúcich sa horských oblastí, pretože spásanie pastvín a chov dobytka zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a pomáhajú prispôsobiť a znížiť zraniteľnosť, predovšetkým prostredníctvom náležitého hospodárenia s pastvinami;

10.

navrhuje, aby sa vypracovala stratégia na zmiernenie negatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo v Európskej únii, ktorá by zahrňovala:

11.

zdôrazňuje, že emisie oxidu dusného je možné výrazne znížiť účinnejším využívaním dusíkatých hnojív (presné poľnohospodárstvo); okrem toho zdôrazňuje, že hnojivá využívajúce odpad pochádzajúci z výroby bioplynov ponúkajú príležitosť na presné organické hnojenie a tým na zníženie emisií;

12.

žiada, aby sa zintenzívnil výskum v oblasti výživy dobytka a genetickej selekcie chovných zvierat s cieľom znížiť emisie metánu, a to pod podmienkou, že tieto opatrenia na zmiernenie sa neprijmú, ak by ohrozovali zdravie zvierat alebo ich dobré životné podmienky; zároveň žiada, aby sa zaviedol program, ktorý umožní obmedziť závislosť Únie od dovážaných rastlinných bielkovín určených na kŕmenie zvierat, ako aj informačný program na oboznamovanie spotrebiteľov s účinkami ich správania pri nakupovaní a stravovaní na klímu;

13.

zároveň dôrazne požaduje, aby sa prijali opatrenia na zrýchlenie a zintenzívnenie výskumu v oblasti šľachtenia rastlín, aby sa plodiny a rastliny stali odolnejšie voči novým klimatickým pomerom a aby sa dali riešiť problémy, ktoré táto zmena prináša, najmä pokiaľ ide o požiadavky bezpečného zásobovania potravinami prostredníctvom dodávok surovín v dostatočnom množstve a kvalite; domnieva sa, že výskum by sa mal v prvom rade orientovať na rastlinné druhy znášajúce nedostatok vody a extrémne vysoké teploty, ako aj využívanie príslušných technológií pestovania plodín; zdôrazňuje, že tieto rastlinné druhy a techniky môžu ponúknuť zmysluplnú alternatívu súčasných nákladných a neefektívnych zavlažovacích systémov v niektorých oblastiach a ich výhodou je tiež to, že sú pre miestne obyvateľstvo prijateľnejšie;

14.

zdôrazňuje, že optimalizované uskladnenie a rozmetávanie organických hnojív, ako aj spracovanie týchto výkalov v anaeróbnych nádržiach sú v súčasnosti jednou z najsľubnejších techník zameraných na znižovanie emisií metánu (ktoré zároveň predstavujú obnoviteľný zdroj energie), a znižovanie závislosti od chemických dusíkatých hnojív, najmä v regiónoch s veľkou hustotou chovu; domnieva sa, že bioplyn môže prispieť k tomu, že sa poľnohospodárstvo bude samo zásobovať energiou;

15.

v tejto súvislosti upozorňuje na to, že treba umožniť používanie digestátu z fermentoru na výrobu bioplynov ako náhradu umelých hnojív, avšak bez toho, aby spadal do kategórie „živočíšnych hnojív“, čím by sa dalo výraznejšie obmedziť používanie umelých hnojív;

16.

žiada, aby sa urýchlilo zjednodušenie administratívnych postupov a zvýšili snahy v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom využiť a zhodnotiť biomasu, ktorú produkujú poľnohospodárske podniky (poľnohospodársky alebo lesný odpad), bioplyn, ktorý pochádza z chovu, a ďalšie trvalo udržateľné agropalivá pod podmienkou, že tieto palivá neohrozia potravinovú bezpečnosť;

17.

zdôrazňuje, že zásada udržateľnosti sa musí pri používaní biomasy posilniť. preto sa domnieva, že treba podporovať jej využitie čo najbližšie k miestu výroby poľnohospodárskych plodín, aby sa znížila strata energie spôsobená prepravou

18.

upozorňuje na skutočnosť, že používanie biomasy na kúrenie by mohlo výrazne znížiť škodlivý vplyv zmeny klímy; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostriedky na rozvoj vidieka poskytovali tým verejným orgánom na vidieku, ktoré prechádzajú na vykurovacie systémy založené na bioenergii;

19.

poukazuje na skutočnosť, že rozsiahlejšie využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohlo zlepšiť kontrolu nad viacerými fázami výroby a optimalizovať jej riadenie tak, aby sa zvýšila produkcia v porovnaní s využívaním výrobných prostriedkov a zároveň, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a spotreba energie. takisto zdôrazňuje, že širšie využívanie IKT, integrácia politík na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti nových technológií a podpora inovácii a podnikania najmä medzi mladými poľnohospodármi sú kľúčové témy, ktorých cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby šetrnejšej k životnému prostrediu a vyššej konkurencieschopnosti odvetvia;

20.

zdôrazňuje, že Únia je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, čo predstavuje vyššie uhlíkové náklady v porovnaní s európskymi výrobcami z dôvodu environmentálnych kritérií, ktoré sú často menej prísne v tretích krajinách, emisií pochádzajúcich z dopravy na dlhé vzdialenosti a odlesňovania; domnieva sa, že treba informovať spotrebiteľov prostredníctvom cielenej komunikačnej stratégie o výhodách zdravej a vyvážanej výživy zloženej z regionálnych a sezónnych výrobkov vysokej kvality, ktoré pochádzajú z trvalo udržateľného a účinného poľnohospodárstva a ktorých uhlíková stopa by sa mohla dať odlíšiť od uhlíkových stôp dovážaných výrobkov; domnieva sa, že treba tiež spravodlivo kompenzovať snahy európskych poľnohospodárov vynaložené na zníženie emisií a podporovať diverzifikáciu miestnej výroby (najmä rozvoj rastlinných bielkovín v EÚ);

21.

podporuje v tejto súvislosti dobrovoľné označovanie pôvodu na úrovni EÚ v prípade výrobkov, ktoré ako celok pochádzajú z Európskej únie;

22.

požaduje zavedenie účinnejších nástrojov na kontrolu dovozov z tretích krajín a zasadzuje sa o to, aby sa od výrobkov dovezených z tretích krajín požadovalo splnenie rovnakých podmienok, aké musia plniť európski výrobcovia v súvislosti s bojom proti zmene klímy, aby sa neznižovala konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ;

23.

zdôrazňuje, že Únia musí opäť investovať do politiky poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja lesného hospodárstva s cieľom spolupracovať na šírení nových postupov a podporovať rozvoj ďalších trvalo udržateľného poľnohospodárstva vo svete;

24.

zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo sa prispôsobuje a že sa musí naďalej prispôsobovať dôsledkom prebiehajúcej zmeny klímy a pripraviť sa na celkovo negatívny dosah, ktorý bude mať táto zmena na mnohé regióny Únie;

25.

domnieva sa v tejto súvislosti, že Únia bude musieť vypracovať jednotnú stratégiu prispôsobovania poľnohospodárstva dvom rôznym druhom budúcich klimatických výkyvov:

26.

domnieva sa, že SPP sa musí zamerať na udržateľnejšie a účinnejšie riadenie zdrojov a že tento zámer je nutné zohľadniť v rámci nadchádzajúcej reformy SPP vrátane napr. týchto oblastí:

27.

zdôrazňuje, že môže byť potrebné, aby sa na bývalých zaplavených územiach, ktoré sa menej hodia na pestovanie a ktoré boli neskôr odvodnené, opätovne zaviedlo hospodárenie s vodou a súčasne aby sa uvažovalo nad reguláciou vodných tokov, oživením vhodných zaplavených území a opätovným vysadením predchádzajúcich nivných lesov;

28.

zdôrazňuje, že SPP bude musieť prispievať k udržateľnejšej poľnohospodárskej politike, pričom sa musia zvyšovať výnosy a musí sa mať na zreteli, že globálne otepľovanie môže spochybniť otázku výrobných kapacít a výživy obyvateľstva vo svete, a to aj v Európe;

29.

súčasne zastáva názor, že SPP by mala miestnych úradom v členských štátoch ponúknuť finančné stimuly zamerané na:

30.

konštatuje, že zmena klímy má bezprostredné a neprimerane závažné účinky na poľnohospodárstvo a že pri vypracovaní opatrení na boj proti zmene klímy sa odvetviu poľnohospodárstva musí venovať prioritná pozornosť;

31.

domnieva sa, že by bolo treba opätovne pripomenúť tzv. nové problémy uvedené v rámci preskúmania stavu SPP, ku ktorým okrem iného patrí zmena klímy, hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje energie a biodiverzita, a k týmto výzvam by bolo potrebné pridať rešpekt ku kvalite pôdy a jej funkciám a jej zlepšovanie (zachytávanie uhlíka, schopnosť zadržiavať vodu a minerálne prvky, biologický život…), pretože sú to všetko dôležité otázky, ktoré vplývajú na záujmy budúcich generácií a malo by sa zohľadniť v budúcej SPP;

32.

konštatuje, že súčasný systém environmentálnej podmienenosti, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby poľnohospodárski výrobcovia dosiahli vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zdravia zvierat a ochrany životného prostredia, bol pre poľnohospodárov zložitý a vo svojej súčasnej forme možno nebol najlepším spôsobom na dosiahnutia želaných výsledkov; v súvislosti s budúcou reformou SPP žiada, aby sa kládol väčší dôraz na udržateľnejšie a účinnejšie výrobné modely, pričom sa zohľadní skutočnosť, že tieto modely si vyžadujú verejné financovanie, ktoré poľnohospodárom umožní pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečovaním verejných statkov v prospech celej spoločnosti (údržba vidieckych oblastí, ochrana biodiverzity, zachytávanie uhlíka, potravinová bezpečnosť);

33.

uznáva, že SPP musí stanoviť najvyššie normy ochrany životného prostredia na svete; poukazuje na to, že tento zámer si vyžiada mieru nákladov, ktorá sa nedá pokryť z trhu, hoci sčasti ju možno považovať za dodanie verejného tovaru, a že európski výrobcovia budú potrebovať ochranu pred konkurenciou z tretích krajín, ktoré nespĺňajú environmentálne normy EÚ;

34.

domnieva sa, že zmena klímy núti Úniu, aby prispôsobovala model poľnohospodárskej politiky; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcom oznámení o reforme SPP po roku 2013 podporila udržateľnejší a účinnejší poľnohospodársky model, ktorý je v súlade so všetkými cieľmi SPP, ktorý je zameraný na výrobu dostatočného množstva bezpečných potravín a ktorý vo väčšej miere dodržiava environmentálnu rovnováhu; takýto model musí byť založený na spravodlivom a legitímnom systéme podpory poľnohospodárov a musí tiež posilňovať úlohu poľnohospodárskych povolaní;

35.

domnieva sa, že je nutné zachovať SPP zodpovedajúcu vysokým nárokom, aby mohlo európske poľnohospodárstvo v budúcnosti prispievať k potravinovej bezpečnosti a ochrane životného prostredia, pričom význam má predovšetkým pokračovanie systému priamych platieb financovaných z rozpočtu Spoločenstva a dôležité sú aj zjednodušené a spravodlivejšie platby v celom Spoločenstve;

36.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorila základňa na rozvoj alternatívnych foriem hospodárstva, vďaka ktorým sa stane miestne obyvateľstvo menej závislým od poľnohospodárskej výroby postihnutej suchom alebo celkovo od prírodných zdrojov; zdôrazňuje tiež, že prístup k financovaniu cez európske fondy je rozhodujúcim faktorom pri zabezpečení podmienok, za akých sa môžu rozvíjať alternatívne formy hospodárstva;

37.

považuje za dôležité, aby sa podporovali metódy rozsiahleho plánovania rozvoja vo vidieckych oblastiach zodpovedajúce miestnym potrebám zavedením zásady optimálneho využitia plôch s cieľom prispôsobiť sa meniacim sa environmentálnym podmienkam (dlhšie obdobia sucha, zosuvy pôdy, záplavy atď.) a trhu, na ktorom sa ponúkajú miestne vyrobené produkty a služby zabezpečované na miestnej úrovni;

38.

zároveň žiada Komisiu, aby zvážila nové systémy pomoci, ktoré podporujú príspevok poľnohospodárstva k znižovaniu emisií CO2, ako je viazanie uhlíka v poľnohospodárskej pôde a biomase, a ktoré umožňujú podporiť poľnohospodárske využitie plôch, ktoré sa pozitívne podieľajú na zmene klímy;

39.

zdôrazňuje, že Komisia musí predložiť presné odhady nákladov na prispôsobenie poľnohospodárstva zmeny klímy;

40.

pokladá za potrebné posilniť nástroje riadenia rizika a krízového riadenia a prispôsobiť ich rastúcej nestálosti trhov a vytváraniu klimatických rizík;

41.

zdôrazňuje, s ohľadom na význam, ktorý nadobudla otázka zmeny klímy a investícií, že poľnohospodárske odvetvie a odvetvie lesného hospodárstva sa musia zaoberať udržateľnejším spôsobom produkcie a že je potrebné zachovať silnú SPP, ktorá bude disponovať primeraným rozpočtom po roku 2013; poznamenáva, že treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa použijú ako stimuly na šírenie modernejších a inovačnejších technológií, pomocou ktorých možno dosiahnuť hmatateľnejšie výsledky, čo sa týka zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia v rôznych oblastiach poľnohospodárstva;

42.

zdôrazňuje, že hoci SPP nie je európskou politikou v oblasti klímy, predsa však môže poskytovať základ na vykonávanie účinných opatrení a podnetov na boj pri zmene klímy, čo by sa tiež malo zohľadniť pri diskusiách o budúcom rozpočte EÚ;

43.

domnieva, že Európska únia by mala naďalej zastávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, pričom však v dôsledku súčasných hospodárskych ťažkostí by sa problematika zmeny klímy nemala považovať za druhoradú otázku;

44.

zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje v odvetví poľnohospodárstva rozvojové a finančné politiky, ktoré zaručia výrobu bezpečných a vysoko kvalitných potravín;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/40

A.

keďže 54 %, čiže viac než polovica poľnohospodársky využívanej plochy v EÚ je klasifikovaná ako znevýhodnená oblasť,

B.

keďže každý členský štát vyčlenil znevýhodnené oblasti, ale v rozdielnom rozsahu,

C.

keďže horské regióny (vrátane arktických regiónov na sever od 62. rovnobežky, ktoré sa považujú za rovnocenné k horským regiónom) predstavujú približne 16 % poľnohospodársky využívanej plochy, ale viac než 35 % poľnohospodársky využívanej plochy je klasifikovaných ako tzv. stredne znevýhodnené oblasti,

D.

keďže členské štáty klasifikovali tieto znevýhodnené oblasti na základe rôznorodých kritérií, čo podľa názoru Európskeho dvora audítorov (1) môže viesť z nerovnakému zaobchádzaniu,

E.

keďže iba malá časť podnikov v týchto oblastiach dostáva platby za znevýhodnené prírodné podmienky a keďže výška týchto platieb sa v členských štátoch výrazne líši (2),

F.

keďže pre horské oblasti a osobitne znevýhodnené oblasti, ktoré sú definované podľa článku 50 ods. 2 (horské oblasti) resp. článku 50 ods. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), existujú jasné a nesporné kritériá, takže klasifikácia týchto oblasti nebola predmetom kritiky Európskeho dvora audítorov, ani sa jej netýkalo spomínané oznámenie Komisie,

G.

keďže osobitná situácia v najvzdialenejších regiónoch si vyžaduje uplatňovanie špecifických postupov, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nimi,

H.

keďže podpora znevýhodnených oblastí je zásadným prvkom tzv. druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, t.j. politiky zameranej na rozvoj vidieka, a keďže by tak stredobodom diskusie nemali by byť ani regionálne politické ciele ani otázka prerozdeľovania prostriedkov EPFRV,

I.

keďže reformou právnych predpisov o podpore znevýhodneným oblastiam a prijatím nariadenia (ES) č. 1698/2005 sa predchádzajúca kategória stredne znevýhodnených oblastí zrušila a oblasti oprávnené na podporu sa vymedzili ako oblasti „značne znevýhodnené prírodnými podmienkami“,

J.

keďže spoločensko-ekonomické kritériá, uplatňované niektorými členskými štátmi pred reformou z roku 2005, sa od tohto času nemôžu používať na odlíšenie od oblastí „pod vplyvom znevýhodnených prírodných podmienok“, ale keďže tieto kritériá sa naďalej využívajú vo vymedzení „osobitne znevýhodnených oblastí“, ktoré sú podľa článku 50 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1698/2005 oprávnené na podporu,

K.

keďže členské štáty majú pri tvorbe svojich národných a regionálnych programov rozvoja vidieka rozsiahle možnosti na predloženie vyváženého súboru opatrení prispôsobeného ich regionálnym podmienkam, a keďže je úlohou členských štátov predložiť vo svojich programoch oblastiam primeranú ponuku pre znevýhodnené regióny,

L.

keďže mohlo by sa ukázať, že navrhovaných osem biofyzikálnych kritérií nepostačuje, a keďže navrhovaná hraničná hodnota 66 % plochy by sa nemusela považovať vo všetkých prípadoch za vhodnú na stanovenie skutočného znevýhodnenia tak, aby sa rešpektovala výrazná rozmanitosť vidieckych oblastí EÚ; keďže pestované kultúry, miera investícií a kombinácia pôdnych typov a klímy patria okrem iného medzi faktory, ktoré sú relevantné na stanovenie skutočného znevýhodnenia danej oblasti,

1.

zdôrazňuje význam primeranej kompenzačnej platby pre znevýhodnené oblasti ako nevyhnutný nástroj na zabezpečenie poskytovania verejných statkov vysokej kvality, ako je zachovanie obhospodarovania pôdy a kultúrnej krajiny v týchto regiónoch; prízvukuje, že práve znevýhodnené oblasti sú často vysokohodnotné z hľadiska kultúrnej krajiny, ochrany biodiverzity a prínosov pre životné prostredie, ako aj zamestnanosti na vidieku a životaschopnosti vidieckych komunít;

2.

uznáva, že znevýhodnené oblasti zohrávajú vzhľadom na svoju jedinečnosť dôležitú úlohu, pokiaľ ide o prínos pre životné prostredie a zachovanie krajiny, a zdôrazňuje, že účelom platieb v rámci tohto opatrenia by malo byť dosiahnutie týchto cieľov;

3.

zdôrazňuje, že v článku 158 ZES o politike súdržnosti, ako je nanovo upravená v Lisabonskej zmluve, sa venuje osobitná pozornosť regiónom znevýhodneným prírodnými podmienkami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na odstránenie rozdielov medzi členskými štátmi v prístupe k týmto oblastiam a aby podporovala jednotnú stratégiu, ktorá zohľadňuje konkrétne národné a regionálne zvláštnosti;

4.

zdôrazňuje, že podpora oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami je zameraná predovšetkým na rozsiahlu a trvalú ochranu efektívnej a multifunkčnej podoby poľnohospodárstva, čím sa zabezpečí ochrana vidieka ako kľúčového hospodárskeho priestoru a miesta pre život;

5.

zdôrazňuje nevyhnutnosť obrábania týchto znevýhodnených oblastí nielen v záujme výroby vysoko hodnotných potravín, ale aj ako prínos k celkovému hospodárskemu rozvoju, zlepšeniu kvality života, ako aj k demografickej a sociálnej stabilite týchto oblastí;

6.

v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj sociálne dôsledky novej klasifikácie pre oblasti znevýhodnené prírodnými podmienkami;

7.

poukazuje na to, že kompenzačné platby pre znevýhodnené oblasti nesmú na rozdiel od agroenvironmentálnych opatrení podliehať žiadnym dodatočným osobitným podmienkam pre metódu obrábania pôdy, ktoré by presahovali rámec požiadaviek v oblasti krížového plnenia; pripomína, že režim pre znevýhodnené oblasti musí v zásade poskytovať kompenzáciu poľnohospodárom, ktorí aj pri obhospodarovaní pôdy narážajú na značné znevýhodnenia prírodnými podmienkami, ktoré trh ako také nekompenzuje;

8.

zdôrazňuje však, že platby pre znevýhodnené oblasti musia byť viazané na aktívne obhospodarovanie pôdy, t. j. na výrobu potravín alebo činnosti úzko spojené s výrobou potravín;

9.

domnieva sa, že na vymedzenie oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami by mohlo byť do určitej miery vhodných osem biofyzikálnych kritérií, ktoré navrhla Komisia; zdôrazňuje však, že kritériá nemožno na objektívne vymedzenie oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami uplatniť vo všetkých prípadoch;

10.

uznáva však, že prísne a čisto biofyzikálne kritériá nemusia byť vhodné pre všetky oblasti v Európe a môžu mať nežiaduce dôsledky pre oblasti, ktoré spĺňajú podmienky; preto odporúča, aby sa na čisto objektívnom základe opätovne preskúmali sociálno-ekonomické kritériá, ako je vzdialenosť od trhov, nedostatok služieb a vyľudňovanie;

11.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila všetky stanoviská vyjadrené počas konzultácií s členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a poľnohospodárskymi organizáciami, súvisiace s vymedzením oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami;

12.

najmä začlenenie geografického kritéria uvádzaného ako „izolácia“ by odrážalo osobitné znevýhodnenie prírodnými podmienkami vyplývajúce zo vzdialenosti od trhu, odľahlosti a obmedzeného prístupu k službám;

13.

domnieva sa, že je potrebné preskúmať vymedzenie kritéria „rovnováhy vlhkosti pôdy“ s cieľom zohľadniť rôzne poľnohospodársko-klimatické podmienky v jednotlivých krajinách EÚ;

14.

s cieľom uznať obmedzenia vlhkých neobrábateľných pôd by zahrnutie kritéria „dní obrábateľnosti poľa“ umožnilo zohľadniť vzájomný vzťah medzi pôdnymi typmi a podnebím (primerane by napríklad odrážalo ťažkosti spojené s prímorským podnebím);

15.

preto žiada Komisiu, aby vyvíjala úsilie v oblasti výskumu a vykonala analýzu s cieľom zahrnúť do nového režimu znevýhodnených oblastí prípadné dodatočné kritériá v záujme ďalšej úpravy svojich návrhov týkajúcich sa praktických ťažkostí, ktorým poľnohospodári čelia, a vytvorenia pevného súboru kritérií, ktoré budú vhodné z dlhodobého hľadiska;

16.

zdôrazňuje však, že na uplatňovanie týchto kritérií a na stanovenie realistických hraničných hodnôt v praxi je nevyhnutné, aby členské štáty a regióny mali k dispozícii potrebné biofyzikálne údaje o danej prírodnej lokalite s dostatočnou presnosťou; súhlasí preto s praktickým testom nahrnovaných kritérií, s ktorým začala Komisia; požaduje, aby sa podrobné mapy, ktoré majú predložiť členské štáty, v prípade potreby využili na to, aby sa prispôsobili hraničné hodnoty kritérií na vymedzenie oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami a navrhovaná hraničná hodnota 66 % na úrovni členských štátov a regionálnej úrovni skutočným prírodným podmienkam;

17.

osobitne zdôrazňuje, že na to, aby sa praktickým spôsobom zohľadnilo vzájomné pôsobenie viacerých faktorov, môže sa ukázať, že prijaté kritériá treba uplatňovať kumulatívne; mohlo by to umožniť, aby sa znevýhodnené oblasti s dvoma alebo viacerými malými alebo strednými prírodnými obmedzeniami klasifikovali ako znevýhodnené oblasti, dokonca aj vtedy, ak by táto klasifikácia nevyplývala z jednotlivých kritérií;

18.

zdôrazňuje, že konečné stanovisko k zvolenej základnej územnej jednotke, ku kritériám a k hraničným hodnotám navrhovaným Komisiou možno zaujať až vtedy, keď členské štáty vypracujú a predložia podrobné mapy; zdôrazňuje, že pri absencii takýchto výsledkov simulácie sa musí navrhovaná hraničná hodnota 66 %, ako aj hraničné hodnoty vymedzujúce samotné kritériá chápať so značnou opatrnosťou a možno ich objektívne a primerane upraviť až po predložení vnútroštátnych máp; preto vyzýva Komisiu, aby okamžite preskúmala výsledky simulácie a na tomto základe bezodkladne vypracovala podrobné oznámenie o vymedzení oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami;

19.

zdôrazňuje, že pri vypracovaní konečnej mapy stredne znevýhodnených oblastí by sa mali zohľadniť aj objektívne vnútroštátne kritériá s cieľom umožniť úpravu definície oblastí podľa odlišných podmienok v každej krajine; domnieva sa, že táto úprava by sa mala vykonať transparentným spôsobom;

20.

považuje určitý stupeň presného nastavenia kritérií podpory pre oblasti znevýhodnené prírodnými podmienkami za nevyhnutný na to, aby sa primeraným spôsobom mohlo reagovať na osobitné geografické podmienky, v prípade ktorých sa nevýhodné prírodné podmienky vykompenzovali ľudským zásahom; zdôrazňuje však, že po zvýšení kvality pôdy je nevyhnutné zohľadniť bremeno vysokých investičných nákladov a priebežné súvisiace náklady na údržbu, napríklad na odvodňovanie a zavlažovanie; navrhuje, aby sa na tento účel použili podnikové ekonomické údaje (napríklad podnikové príjmy); zdôrazňuje však, že rozhodnutie o presnom nastavení používaných kritérií musí byť v kompetencii členských štátov, keďže mnohé členské štáty už vyvinuli primeraný a vhodný systém rozlišovania, ktorý by sa mal zachovať;

21.

domnieva sa, že novými kritériami by sa mohli vylúčiť niektoré oblasti, ktoré v súčasnosti spĺňajú kritériá oprávnenosti; upozorňuje, že by sa malo definovať primerané prechodné obdobie, aby sa príslušné oblasti mohli prispôsobiť novej situácii;

22.

zdôrazňuje, že oblasti, ktoré prekonali znevýhodnenie pôdy prírodnými podmienkami prostredníctvom poľnohospodárskych metód, by sa nemali definitívne vylúčiť, najmä ak naďalej vykazujú nízke poľnohospodárske príjmy alebo veľmi málo výrobných alternatív, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila hladký prechod v prípade týchto oblastí;

23.

žiada, aby sa v prípade technických postupov zameraných na kompenzáciu prírodných znevýhodnení nezohľadňovali iba krátkodobé prínosy, ale aby sa posúdila aj trvalá udržateľnosť týchto postupov;

24.

zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov pri objektívnom vymedzovaní oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako aj pri tvorbe vyvážených programov na rozvoj vidieka; zdôrazňuje potrebu plnej účasti regionálnych a miestnych orgánov na tomto procese; rovnako zdôrazňuje, že tieto vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia musia byť oznámené Európskej komisii, ktorá ich musí schváliť;

25.

zdôrazňuje, že reforma týkajúca sa oblastí znevýhodnených prírodnými podmienkami tvorí základnú časť budúceho rozvoja spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie;

26.

vyzýva Komisiu, aby do jedného roka vypracovala samostatný legislatívny text o poľnohospodárstve v oblastiach znevýhodnených prírodnými podmienkami;

27.

vyzýva, aby preskúmanie režimu znevýhodnených oblastí prebiehalo v súlade s diskusiami o celkovej reforme SPP s cieľom zabezpečiť súdržnosť koncepcie nových systémov podpory poľnohospodárov, najmä vo vzťahu k novému režimu jednotnej platby;

28.

uvedomuje si dôsledky, ktoré by mohlo mať opätovné vymedzenie stredne znevýhodnených oblastí pre budúcu koncepciu pomoci v rámci SPP, a teda vyzýva Komisiu, aby zohľadnila všetky stanoviská, ktoré počas verejnej konzultácie vyjadrili členské štáty, regionálne a miestne orgány a príslušné poľnohospodárske skupiny;

29.

žiada ochranu európskej časti rozpočtu pre znevýhodnené oblasti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby v prípade znevýhodnených oblastí v plnej miere využívali príležitosti na spolufinancovanie ako jeden z najúčinnejších a najdôležitejších nástrojov na rozvoj vidieka;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/45

A.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) zasahujú prakticky do všetkých aspektov našich životov a sú neoddeliteľne spojené s našou túžbou po prosperujúcom a konkurencieschopnom hospodárstve, ochrane nášho životného prostredia a demokratickejšej a otvorenejšej spoločnosti, z ktorej nie je nik vylúčený,

B.

keďže Európa by mala zohrávať vedúcu úlohu v oblasti vývoja a aplikácie IKT a tým prinášať väčšiu hodnotu svojim občanom a podnikom; keďže využívaním IKT sa podporuje riešenie aktuálnych štrukturálnych otázok, čím sa dosahuje trvalo udržateľný hospodársky rast,

C.

keďže Európa využije prínosy tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti a ak bude pri prijímaní politických opatrení na ústrednom mieste jednotlivec; keďže túto digitálnu revolúciu už nemožno považovať za pokračovanie priemyselnej minulosti, ale treba ju skôr vnímať ako proces radikálnej transformácie,

D.

keďže rozvoj digitálnej spoločnosti by mal byť integrujúci a prístupný všetkým občanom EÚ a mal by sa podporovať účinnými politikami zameranými na „preklenutie digitálnej priepasti“ v rámci EÚ, pričom by sa mala poskytnúť podpora väčšiemu počtu občanov so zručnosťami v oblasti IKT, aby využívali príležitosti, ktoré IKT poskytujú,

E.

keďže širokopásmové pripojenie je dostupné pre viac než 90 % obyvateľstva EÚ, no používa ho len 50 % domácností,

F.

keďže konkurencieschopné komunikačné trhy sú dôležité na zabezpečenie toho, aby používatelia získali čo najviac prínosov v oblasti výberu, kvality a dostupných cien,

G.

keďže potenciál Európy je nezmazateľne spojený so zručnosťami jej obyvateľov, pracovných síl a organizácií; keďže bez zručností môže byť len obmedzená hospodárska a sociálna pridaná hodnota z technológií a infraštruktúry IKT,

H.

keďže IKT môžu byť veľmi mocným katalyzátorom v úsilí o dosiahnutie pozitívneho a trvalo udržateľného rozvoja v krajinách celého sveta a v boji proti chudobe a sociálnym a hospodárskym nerovnostiam,

I.

keďže pokiaľ občania nebudú mať dostatočnú dôveru v právny rámec nového digitálneho priestoru, nebudú medzi nimi fungovať interakcie, nebudú slobodne vyjadrovať svoje názory ani uskutočňovať transakcie; keďže garantovanie a uplatňovanie základných práv v tejto súvislosti je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia dôvery na strane občanov; keďže záruka ochrany práv duševného vlastníctva a iných práv je základnou podmienkou dôvery zo strany podnikov,

J.

keďže počítačová kriminalita, ako napríklad nabádanie k spáchaniu teroristických útokov, trestné činy založené na nenávisti a detská pornografia zaznamenala nárast a ohrozuje jednotlivcov vrátane detí,

K.

keďže európske odvetvia kultúry a tvorby nemajú na zastupiteľnú úlohu len pokiaľ ide o podporu kultúrnej diverzity, pluralizmus médií a zastupiteľskú demokraciu v Európe, ale sú aj obrovskou hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja a hospodárskej obnovy v Európskej únii; keďže v diskusii o vytvorení spoločného trhu v odvetví tvorivého obsahu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť kultúrnym a jazykovým osobitostiam,

L.

keďže európska demokratická spoločnosť, zapájanie sa občanov do verejnej diskusie a prístup k informáciám v digitálnom svete závisia od živého a konkurencieschopného odvetvia tlače ako štvrtého piliera demokracie,

M.

keďže nedostatočný pokrok v oblasti tvorby, šírenia a využívania informačných a komunikačných technológií je zodpovedný za zaostávanie rastu a produktivity a keďže nové podniky s výrazným potenciálom rastu, ktoré sú aktívne v oblasti inovácií týchto technológií, majú problémy trvalo sa presadiť na trhu,

N.

keďže súkromný aj verejný sektor musia investovať do nových inovatívnych platforiem a služieb, napríklad do tzv. modelu cloud computing, elektronického zdravotníctva, inteligentných meracích prístrojov, inteligentnej mobility atď; keďže posilňovanie jednotného európskeho trhu zvýši záujem o investície do európskeho hospodárstva a trhov a povedie k ďalším úsporám z rozsahu,

O.

keďže sme doteraz ešte nedospeli k vytvoreniu plne fungujúceho digitálneho jednotného trhu pre internetové a komunikačné služby v Európe; keďže slobodný pohyb digitálnych služieb a cezhraničného elektronického obchodu v súčasnosti veľmi obmedzuje nejednotnosť predpisov na národnej úrovni; keďže európske podniky a verejné služby získajú z používania rozvinutých IKT služieb a aplikácií hospodársky a sociálny prínos,

P.

keďže napriek tomu, že internet je najrýchlejšie rastúci maloobchodný spôsob predaja, stále sa zväčšuje medzera medzi domácim a cezhraničným elektronickým obchodom v EÚ; keďže cezhraničný elektronický obchod poskytuje občanom EÚ veľmi zaujímavé príležitosti na cenovo výhodný nákup, tak ako je uvedené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov (KOM(2009)0557),

1.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh ambicióznej digitálnej agendy a akčného plánu, ktoré Európe umožnia pokročiť vpred smerom k otvorenej a prosperujúcej digitálnej spoločnosti poskytujúcej svojim občanom hospodárske, sociálne a kultúrne príležitosti; navrhuje, aby bola táto nová digitálna agenda nazvaná „agenda 2015.eu“ a aby bol založená na vzore účinnej špirály 2015.eu;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí zabezpečiť všetkým občanom a spotrebiteľom univerzálny a vysokorýchlostný prístup k pevnému a mobilnému širokopásmovému internetovému pripojeniu, a to aj prostredníctvom ochrany hospodárskej súťaže, ktorá bude pre spotrebiteľov prínosná; zdôrazňuje, že v tomto zmysle sú potrebné špecializované politiky, ktoré pri zabezpečovaní prístupu podporujú hospodársku súťaž a účinné investície a inovácie v oblasti nových a posilnených infraštruktúr prístupu a rozširujú výber spotrebiteľa, a deje sa tak za spravodlivých podmienok pre všetkých občanov bez ohľadu na lokalitu a za konkurenčné ceny, čím sa zaručí, že žiaden európsky občan nie je ohrozený vylúčením;

3.

domnieva sa, že každá domácnosť v EÚ by mala mať do roku 2013 zabezpečený prístup k širokopásmovému internetu za konkurenčné ceny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť širokopásmové pripojenie pre všetkých európskych občanov podporovali všetky dostupné nástroje tvorby politiky vrátane využívania európskych štrukturálnych fondov a tzv. digitálnej dividendy na rozšírenie pokrytia a zvýšenie kvality mobilného širokopásmového pripojenia; ďalej vyzýva členské štáty, aby poskytovali nové impulzy európskej stratégii vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, predovšetkým na základe aktualizácie širokopásmového a vysokorýchlostného pokrytia;

4.

konštatuje, že v pravidlách o štátnej pomoci sú niektoré nejasnosti, ktoré môžu ovplyvniť širokopásmové služby podporované Spoločenstvom, najmä pokiaľ ide o schopnosť orgánov verejnej správy konsolidovať vlastné sieťové požiadavky ako základ pre nové investície; žiada Komisiu, aby tieto problémy naliehavo riešila;

5.

pripomína, že osobitnú pozornosť treba venovať vidieckym oblastiam zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom so závažnými a neustálymi prírodnými alebo demografickými obmedzeniami, predovšetkým najvzdialenejším regiónom; domnieva sa, že vhodným riešením zabezpečenia efektívneho poskytovania širokopásmového internetu a prístupu k nemu pre občanov týchto regiónov v rámci prijateľného časového rámca a za prijateľnú cenu sú bezdrôtové technológie vrátane satelitu, ktoré umožňujú okamžité neustále pripojenie na internet;

6.

pripomína, že povinnosti poskytovať univerzálnu službu zodpovedajú minimálnemu súboru služieb určenej kvality, ku ktorým by mali mať všetci koncoví používatelia prístup za prijateľnú cenu a bez narúšania hospodárskej súťaže a ukladania ďalšej záťaže na spotrebiteľov a prevádzkovateľov; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala dlho očakávané hodnotenie univerzálnej služby;

7.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup koncovým používateľom so zdravotným postihnutím na rovnakej úrovni, aká je k dispozícii ostatným koncovým používateľom, tak ako to požaduje Európsky parlament vo svojom preskúmaní smernice o univerzálnych službách a právach užívateľov; žiada Komisiu, aby v agende 2015.eu v najvyššej možnej miere zohľadnila potreby užívateľov so zdravotným postihnutím;

8.

žiada Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu s cieľom posúdiť možnosť zabezpečenia prenosnosti čísel na úrovni celej EÚ;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité zachovať Európu ako „mobilný kontinent“ vo svete a zabezpečiť, aby do roku 201575 % zmluvných používateľov mobilných telefónov využívalo mobilný širokopásmový prístup na internet s možnosťou využitia vysokorýchlostných bezdrôtových služieb;

10.

pripomína potrebu urýchliť harmonizované využitie rádiového spektra digitálnej dividendy nediskriminujúcim spôsobom bez toho, aby sa ohrozili už existujúce a rozšírené vysielacie služby;

11.

vyzýva Komisiu, aby sa prostredníctvom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum zamerala na riešenie praktických a technických požiadaviek a zabezpečila tým včasnú dostupnosť spektra s dostatočnou mierou flexibility, aby sa dali uviesť do používania nové technológie, napríklad mobilný širokopásmový internet; žiada Komisiu, aby informovala o vývoji v oblasti hospodárskej súťaže a trhu s rádiovým frekvenčným spektrom;

12.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho posudzovania a výskumu prípadnej interferencie medzi existujúcimi a budúcimi používateľmi spektra, aby sa obmedzili prípadné negatívne dôsledky pre spotrebiteľov;

13.

domnieva sa, že vzhľadom na zvyšujúci sa podiel domácností s pripojením na internet by sa členské štáty mali usilovať o to, aby do roku 2015 bolo k vysokorýchlostným sieťam pripojených 50 % domácností v EÚ, čo koncovým používateľom prinesie spoľahlivý a lepší zážitok z používania v súlade s ich očakávaniami a potrebami; pripomína, že na splnenie týchto cieľov je potrebný vhodný politický rámec, ktorý umožňuje súkromné investície a zároveň garantuje hospodársku súťaž a podporuje spotrebiteľský výber;

14.

naliehavo žiada členské štáty, aby transponovali nový regulačný rámec pre elektronické komunikácie pred stanoveným termínom a aby ho v plnom rozsahu uplatňovali a v tomto zmysle poskytli právomoci národným regulačným orgánom; zdôrazňuje, že nový regulačný rámec poskytuje predvídateľné a ucelené regulačné prostredie stimulujúce investície a podporujúce konkurenčné trhy sietí, výrobkov a služieb IKT, čím prispieva k rozširovaniu jednotného trhu v oblasti služieb informačnej spoločnosti; trvá na tom, že akékoľvek usmernenia týkajúce sa uplatňovania telekomunikačného balíka na prístup novej generácie musia plnohodnotne zohľadniť koncepcie zavedené smernicami na podporu rozmiestňovania týchto sietí;

15.

domnieva sa, že je potrebné zvýšiť účinnosť regulačnej koordinácie tým, že sa zabezpečí, aby bol orgán BEREC čo najskôr plne funkčný;

16.

vyzýva všetky zainteresované subjekty, aby prijali otvorené modely rozmiestňovania komunikačných sietí a pomohli tak zintenzívniť inovácie a zvýšiť dopyt;

17.

pripomína potrebu transparentnosti a predvídateľnosti regulácie a vyzýva Komisiu, aby naďalej začleňovala tzv. zásady lepšej právnej regulácie do prípravy legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, a to najmä prostredníctvom cieleného a včasného posudzovania vplyvov;

18.

pripomína, že interoperabilita a prístupnosť navzájom súvisia a sú to tehličky, z ktorých sa vystavia účinná informačná spoločnosť, aby produkty, infraštruktúry a služby boli navzájom prepojiteľné a Európania tak mali prístup k službám a údajom bez ohľadu na používaný softvér;

19.

trvá na tom, že digitálne spôsobilosti sú kľúčové pre digitálnu spoločnosť prístupnú všetkým a že všetci občania EÚ by mali mať dostatočné digitálne zručnosti a mali by byť motivovaní ich ďalej rozvíjať; zdôrazňuje, že digitálne spôsobilosti by mohli pomôcť znevýhodneným osobám (t. j. starším ľuďom a osobám s nízkym príjmom) začleniť sa do spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali riešením rozdielov medzi rôznymi skupinami, ktoré sa týkajú digitálnej gramotnosti a používania internetu, čiže vznikajúcou tzv. „druhou digitálnou priepasťou“; kladie dôraz na zásadný záväzok znížiť do roku 2015 rozdiely v digitálnej gramotnosti a spôsobilosti o polovicu;

20.

vyzýva na rešpektovanie transparentnosti pri používaní systémov IKT, prístupu k nim a rovnosti príležitostí pri ich používaní s cieľom zlepšovať ich užívateľskú prístupnosť pre čo najväčší počet občanov Európy;

21.

zdôrazňuje, že všetky základné a stredné školy musia mať do roku 2013 spoľahlivé a kvalitné internetové pripojenie a do roku 2015 vysokorýchlostné internetové pripojenie, v prípade potreby s podporou regionálnej a kohéznej politiky; zdôrazňuje, že školenie v oblasti IKT a elektronického vzdelávania by sa malo stať neoddeliteľnou súčasťou činností v oblasti celoživotného vzdelávania, čím sa skvalitnia a sprístupnia programy vzdelávania a školenia;

22.

uznáva význam elektronického vzdelávania ako vzdelávacej metódy prispôsobenej inováciám v IKT, ktorá môže uspokojiť potreby ľudí, ktorí nemajú vhodný prístup k bežným vzdelávacím metódam, zdôrazňuje však nevyhnutnú potrebu výmeny informácií medzi učiteľmi, študentmi a ďalšími zainteresovanými stranami; zastáva názor že sa musí podporovať aj medzinárodná výmena študentov, aby vzdelávacie zariadenia opäť plnili svoju dôležitú úlohu pri rozvíjaní porozumenia medzi národmi;

23.

odporúča zaviesť koncepciu digitálnej gramotnosti do vzdelávacích systémov ešte pred základným stupňom, spolu s cudzími jazykmi, ktorej cieľom by bolo vychovať zručných používateľov v čo najnižšom veku;

24.

konštatuje, že je dôležité poskytnúť občanom EÚ digitálne zručnosti s cieľom pomôcť im v plnej miere využívať výhody zapojenia do digitálnej spoločnosti; opätovne potvrdzuje potrebu zabezpečiť, aby znalosti, zručnosti, schopnosti a tvorivosť európskych pracovníkov spĺňali najvyššiu globálnu úroveň a aby boli neustále aktualizované; domnieva sa, že digitálna gramotnosť a spôsobilosti by mali byť ústrednou súčasťou politík EÚ, keďže sú hlavnými pohonnými silami európskej inovačnej spoločnosti;

25.

navrhuje, aby sa na úrovni EÚ a členských štátov zrealizoval akčný plán v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia, ktorý by obsahoval najmä: možnosti osobitnej odbornej prípravy v oblasti digitálnej gramotnosti pre nezamestnané osoby a skupiny, ktoré sú ohrozené vylúčením; stimuly pre iniciatívy súkromného sektora s cieľom poskytnúť všetkým zamestnancom odbornú prípravu zameranú na získavanie digitálnych zručností; celoeurópsku iniciatívu „Be smart online!“ (Na internet s rozumom), ktorá by umožnila všetkým študentom, a to aj tým, ktorí sú zapojení do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, oboznámiť sa s bezpečným používaním IKT a on-line služieb a spoločnú certifikačnú schému IKT na úrovni EÚ;

26.

vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a mladú generáciu inšpirovali k výberu kariéry v oblasti IKT; vyzýva členské štáty, aby medzitým vo svojich vnútroštátnych vzdelávacích programoch kládli väčší dôraz na predmety prírodných vied ako matematika a fyzika pre žiakov základných škôl; domnieva sa, že keďže existuje reálna a naliehavá potreba konať, aby sa naplnil dopyt po IKT zručnostiach v Európe i v krátkodobom a strednodobom horizonte, bude potrebná lepšia databáza na monitorovanie elektronických zručností; žiada inštitúcie EÚ, aby prijali ďalšie kroky na vytvorenie tejto databázy;

27.

zdôrazňuje, že všetci občania EÚ by mali byť upovedomení o svojich základných digitálnych právach prostredníctvom Európskej charty práv občanov a spotrebiteľov v digitálnom prostredí; domnieva sa, že táto charta by mala konsolidovať acquis Spoločenstva vrátane, predovšetkým, práv používateľov týkajúcich sa ochrany súkromia, zraniteľných používateľov a digitálneho obsahu, ako aj garantovania primeranej interoperability; opätovne potvrdzuje, že práva v digitálnom prostredí by sa mali posudzovať v celkovom rámci základných práv;

28.

je pevne presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a že všetci používatelia by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi vrátane „práva byť zabudnutý“; nalieha na Komisiu, aby prihliadala nielen na ochranu údajov a otázky súkromia ako také, ale najmä na osobitné potreby mladistvých a mladých dospelých so zreteľom na tieto otázky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh prispôsobenia smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na zvýšenie digitálnej bezpečnosti, aby bojovali proti počítačovej kriminalite a nevyžiadanej pošte, aby zvyšovali dôveru používateľov a aby zabezpečili kybernetický priestor proti všetkým druhom zločinu a trestných činov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa efektívne zúčastnili medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti a aby ju rozširovali; pripomína členským štátom, že takmer polovica z nich stále neratifikovala Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite a naliehavo žiada všetky členské štáty, aby tento dohovor ratifikovali a uplatňovali;

30.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na sprístupnenie bezpečného systému elektronickej identifikácie všetkým občanom Európy;

31.

naliehavo žiada zabezpečiť otvorený internet, v rámci ktorého majú občania právo a podnikatelia možnosť dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje nový regulačný rámec; vyzýva Komisiu, Orgán európskych regulačných orgánov pre elektronické komunikácie (BEREC) a národné regulačné orgány, aby podporovali ustanovenia o neutralite internetu, aby pozorne sledovali ich uplatňovanie a Európskemu parlamentu o tom podali správu do konca roka 2010; domnieva sa, že v právnych predpisoch EÚ by sa malo zachovať ustanovenie o „púhom kanáli“ (mere conduit) ustanovené v smernici o elektronickom obchode (2000/31/ES), ako kľúčový prostriedok umožňujúci slobodnú a otvorenú hospodársku súťaž na digitálnom trhu;

32.

zdôrazňuje, že pluralita médií, ich sloboda a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti sú základnými hodnotami a cieľmi Európskej únie; preto vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých navrhovaných politík EÚ s týmito hodnotami a cieľmi;

33.

víta rýchle vykonávanie právnych predpisov o roamingu; zdôrazňuje, že je naďalej potrebné neustále sledovať ceny za roaming v mobilnej sieti EÚ vrátane cien za dátový roaming; vyzýva orgán BEREC, aby vykonal nezávislú analýzu iných metód ako je cenová regulácia, ktoré by sa mohli použiť na vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s roamingom; vyzýva Komisiu, aby na základe analýzy orgánu BEREC a svojho vlastného posúdenia do roku 2013 navrhla dlhodobé riešenie problému roamingu, ktorým by sa zabezpečila existencia fungujúceho, spotrebiteľsky orientovaného a konkurencieschopného roamingového trhu a viedlo by to k zníženiu cien;

34.

zdôrazňuje, že digitálne služby môžu prispieť k tomu, že Európa bude v plnom rozsahu využívať svoj vnútorný trh; vyzýva na prijatie efektívnej politiky v oblasti jednotného digitálneho trhu, na základe ktorej by sa internetové služby v Európe stali konkurencieschopnejšími, prístupnejšími, transparentnejšími, zvýraznil by sa ich cezhraničný rozmer, poskytovala by sa najvyššia možná úroveň ochrany spotrebiteľa ukončila by sa územná diskriminácia; vyzýva inštitúcie EÚ, aby do roku 2013 odstránili hlavné regulačné a administratívne prekážky cezhraničných internetových transakcií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prebiehajúcom hodnotení acquis Spoločenstva, ktoré má vplyv na jednotný digitálny trh, a aby navrhla cielený legislatívny postup v oblasti kľúčových prekážok;

35.

vyzýva na vypracovanie štúdie o harmonizovaných predpisoch v rámci EÚ na podporu spoločného trhu v oblasti tzv. modelu cloud computing a elektronického obchodu;

36.

vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení na ďalšie zvýšenie transparentnosti obchodných podmienok cezhraničného internetového obchodu a efektívnosti cezhraničného presadzovania práva a opravných prostriedkov; zdôrazňuje, že úspešný rozvoj internetového obchodu si vyžaduje účinnú distribúciu výrobkov a tovaru a preto zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie tzv. 3. smernice o poštových službách (2008/6/ES);

37.

domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť potrebné digitálne prostredie pre spoločnosti, predovšetkým MSP; vyzýva členské štáty, aby zriadili tzv. jediné kontaktné miesta pre DPH s cieľom uľahčiť cezhraničný elektronický obchod pre MSP a podnikateľov a vyzýva Komisiu, aby podporila široké používanie elektronických faktúr;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že do roku 2015 bude aspoň 50 % z celkového verejného obstarávania prebiehať elektronickou cestou, ako je uvedené v akčnom pláne dohodnutom na ministerskej konferencii o elektronickej verejnej správe, ktorá sa konala v Manchestri v roku 2005;

39.

domnieva sa, že takmer desať rokov po prijatí smerníc vytvárajúcich právny rámec informačnej spoločnosti sa tieto smernice javia byť neaktuálne vzhľadom na rastúcu komplexnosť on-line prostredia, zavádzanie nových technológií a skutočnosť, že údaje občanov EÚ sú stále viac spracúvané mimo EÚ; domnieva sa, že zatiaľ čo právne otázky vyplývajúce z niektorých smerníc sa dajú riešiť pomocou dodatočnej aktualizácie, u iných smerníc je potrebná dôkladnejšia revízia, a že treba prijať medzinárodný rámec pre ochranu údajov;

40.

zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitalizácia verejných služieb (elektronická verejná správa) pre občanov a podniky, aby sa umožnilo účinnejšie a personalizovanejšie poskytovanie verejných služieb; vyzýva členské štáty, aby využili nástroje IKT na zvýšenie transparentnosti vládnych opatrení a zlepšenie určovania zodpovednosti v tejto oblasti a aby tým podporili zastupiteľskú demokraciu zapojením všetkých socio-ekonomických skupín, zvýšením povedomia nových používateľov a vybudovaním dôvery a sebavedomia; vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné plány digitalizácie verejných služieb, ktoré by mali zahŕňať ciele a opatrenia zamerané na sprístupnenie všetkých verejných služieb na internete a zabezpečenie ich dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím do roku 2015;

41.

zdôrazňuje dôležitosť širokopásmového pripojenia pre zdravie európskych občanov, keďže umožňuje využívanie účinných technológií v oblasti zdravotných informácií, čím sa zvyšuje kvalita starostlivosti, rozširuje geografický dosah zdravotnej starostlivosti na vidiecke ostrovné, horské a riedko osídlené oblasti, uľahčuje domáca starostlivosť a znižuje objem zbytočnej liečby a nákladného presunu pacientov; pripomína, že širokopásmové pripojenie môže tiež pomôcť chrániť európskych občanov uľahčením rozširovania a propagovaním informácií v oblasti verejnej bezpečnosti, postupov, reakcií na nešťastia a obnovy;

42.

konštatuje, že IKT sú mimoriadne dôležité pre ľudí s postihnutiami, ktorí sú viac než iní odkázaní na technologickú podporu pri vykonávaní každodenných činností; domnieva sa, že osoby s telesným postihnutím majú právo podieľať sa za rovnakých podmienok na rýchlom vývoji produktov a služieb založených na nových technológiách, aby mohli mať prospech z účasti na informačnej spoločnosti bez bariér;

43.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť tzv. „piatu slobodu“, ktorá umožní voľný obeh obsahu a vedomostí a do roku 2015 dosiahnuť vytvorenie konvergentného právneho rámca, ktorý bude prispôsobený potrebám spotrebiteľov a umožní prístup k digitálnemu obsahu v Európe, čím sa zvýši istota spotrebiteľov a dosiahne sa spravodlivá rovnováha medzi právami držiteľov práv a prístupom širokej verejnosti k obsahu a vedomostiam; vzhľadom na tempo technologického rozvoja naliehavo žiada EÚ, aby urýchlila diskusiu o autorskom práve a vykonala analýzu účinnosti európskeho právneho titulu na základe článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri poskytovaní jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva online aj offline v rámci Únie;

44.

uvedomuje si, že odvetvie tvorivej činnosti a kultúry zohráva dôležitú úlohu nielen pri podpore kultúrnej rozmanitosti, plurality médií a zastupiteľskej demokracie v Európe, ale je aj významným motorom udržateľného rastu v Európe, a preto môže mať rozhodujúcu úlohu pri hospodárskom oživení EÚ; je si vedomý potreby podporovať prostredie, ktoré bude naďalej stimulovať odvetvie tvorivej činnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby implementovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov organizácie UNESCO vo všetkých politických iniciatívach týkajúcich sa digitálnej agendy;

45.

zdôrazňuje, že európska digitálna agenda musí podporovať produkciu a rozširovanie vysoko kvalitného a kultúrne rozmanitého obsahu v EÚ, aby stimulovala využívanie digitálnych technológií, napríklad internetu, všetkými občanmi EÚ a maximalizovala kultúrne a sociálne prínosy, ktoré môžu občania EÚ prostredníctvom týchto technológií získať; odporúča iniciovať informačnú kampaň na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť úroveň informovanosti najmä pri tvorbe a šírení digitálneho kultúrneho obsahu; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho legislatívneho pracovného programu preskúmala možnosť umožniť členským štátom uplatňovanie zníženej sadzby DPH na on-line distribúciu kultúrneho tovaru;

46.

zdôrazňuje, že Internet, ktorý ponúka veľa nových príležitostí pre rozširovanie tvorivého obsahu a prístup k nemu, predstavuje aj nové výzvy týkajúce sa zabezpečenia kybernetického priestoru Európskej únie proti novým typom zločinu a trestných činov; konštatuje, že sankcie ako jeden z prostriedkov v oblasti presadzovania autorských práv by sa mali v zásade zameriavať na obchodných užívateľov a až v menšej miere na individuálnych občanov;

47.

domnieva sa, že vzhľadom na vznik nových technológií, nových spôsobov digitálneho dodávania tovaru a zmeny správania spotrebiteľov musí EÚ podporovať politiky zamerané na ponuku a zamyslieť sa nad ďalším rozvojom pravidiel autorskoprávnych licencií a pravidiel udeľovania povolení v tejto oblasti; požaduje lepší, účinnejší a ucelenejší systém riadenia práv a udeľovania povolení pre hudobné a audiovizuálne diela a väčšiu transparentnosť a zvýšenie konkurencie medzi organizáciami kolektívnej správy práv;

48.

zdôrazňuje, že v novej digitálnej agende je potrebné venovať väčšiu pozornosť digitalizácii jedinečného kultúrneho dedičstva Európy a sprístupneniu tohto dedičstva občanom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu digitalizačnej politike EÚ, a zároveň nabáda Komisiu i členské štáty, aby našli primerané riešenia súčasných právnych problémov;

49.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad budúcnosťou projektu európskej digitálnej knižnice, ak nenastanú radikálne zmeny v oblasti digitálneho formátu knižnice, riadenia, účinnosti, praktickosti, užitočnosti a veľkoplošnej medializácie tohto projektu;

50.

domnieva sa, že popri jednotnom zavádzaní IKT je nevyhnutné presadzovať kvalitný výskum v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového a kolaboratívneho výskumu a inovácií v oblasti IKT; zdôrazňuje, že Európa by mala byť špičkou vo vývine internetových technológií, tzv. modelu cloud computing, inteligentného prostredia a superpočítačov a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet na výskum EÚ v oblasti IKT zdvojnásobil a aby sa v rámci budúceho finančného výhľadu rozpočet na zavádzanie IKT zvýšil štvornásobne;

51.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o vábenie, rozvoj a udržanie si talentovaných akademických pracovníkov v oblasti IKT, Európa naďalej zaostáva za inými poprednými trhmi a trpí výrazným odlivom mozgov vzhľadom na lepšie pracovné podmienky v USA pre akademikov a výskumníkov; zdôrazňuje, že na riešenie tohto problému musí Európa spolupracovať s akademickou sférou a s priemyslom na rozvoji zaujímavého programu kariérneho rozvoja, ktorý bude podporovať životne dôležitú úlohu vedeckovýskumnej komunity v širokej inovačnej stratégii v oblasti IKT na svetovej úrovni;

52.

domnieva sa, že do roku 2015 budú musieť byť európske výskumné inštitúcie a infraštruktúry prepojené vysokorýchlostnými komunikačnými sieťami triedy Gbps, ktoré tak vytvoria vnútornú sieť pre európsku výskumnú spoločnosť;

53.

žiada zvýšené úsilie v súvislosti s používaním softvéru s otvoreným zdrojom v rámci EÚ;

54.

žiada nové investície do výskumu s cieľom zlepšiť implementáciu existujúcich digitálnych nástrojov a zaručiť dostupnosť kultúrnych produktov všetkým občanom;

55.

vyjadruje znepokojenie nad byrokraciou spojenou s rámcovým programom EÚ; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu bez ohrozenia tohto programu a vytvorením výboru užívateľov;

56.

žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zhodnotila spôsob, ktorým smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES o verejnom obstarávaní a ich transpozícia podporujú výskum a inovácie, a prípadne vyzdvihla najlepšie postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamysleli nad vývojom ukazovateľov týkajúcich sa inovácií vo verejnom obstarávaní;

57.

pripomína, že budúca konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť zotaviť sa zo súčasnej hospodárskej krízy závisí vo veľkej miere od jej schopnosti uľahčiť rozsiahle a účinné zavádzanie IKT v podnikoch; konštatuje však, že MSP stále ďaleko zaostávajú za veľkými podnikmi a upozorňuje najmä na záruky, ktoré by sa mali poskytnúť mikropodnikom a malým podnikom, aby neboli ukrátené o prínosy z rozvoja IKT; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili podporné opatrenia zamerané na malé a stredné podniky v súvislosti s používaním nástrojov IKT zvyšujúcich produktivitu;

58.

vyzýva Komisiu, aby predložila digitálny plánom na podporu internetových obchodných príležitostí, ktorý bude primárne zameraný na ponúkanie alternatív pre ľudí, ktorí sa v súvislosti s finančnou krízou v nedávnom období stali nezamestnanými; zastáva názor, že tento plán by mal pozostávať zo zabezpečenia poskytovania softvéru a hardvéru za dostupnú cenu, ako aj bezplatného internetového pripojenia a bezplatného poradenstva;

59.

domnieva sa, že cieľom agendy 2015.eu by malo byť zabezpečenie ústredného postavenia IKT v rámci nízkouhlíkového hospodárstva; vyzýva na využívanie technológií IKT s cieľom splniť ciele 20-20-20 stratégie v oblasti zmeny klímy; domnieva sa, že kľúčovými iniciatívami agendy 2015.eu by malo byť uplatňovanie aplikácií typu inteligentnej elektrickej rozvodnej siete, inteligentného merania, inteligentnej mobility, inteligentných vozidiel, inteligentného vodohospodárstva a elektronického zdravotníctva; zdôrazňuje tiež, že podiel uhlíkovej stopy v odvetví IKT by sa mal do roku 2015 znížiť o 50 %;

60.

domnieva sa, že medzinárodný obchod treba viesť zásadou spravodlivého obchodu, s cieľom dosiahnuť náležitú rovnováhu medzi otvorením trhov a legitímnou ochranou rôznych hospodárskych odvetví, s osobitným dôrazom na pracovné a sociálne podmienky;

61.

domnieva sa, že prisvojenie si agendy 2015.eu na všetkých politických a geografických úrovniach (EÚ, národná a regionálna úroveň) v duchu viacúrovňovej verejnej správy, ako aj politická viditeľnosť sú nevyhnutnými predpokladmi účinnej implementácie; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa pravidelne organizoval samit o digitálnej agende s cieľom preskúmať pokrok na úrovni Únie a členských štátov a poskytnúť ďalšie politické podnety;

62.

upriamuje pozornosť Komisie najmä na potrebu stanoviť inteligentné (konkrétne, merateľné, primerané, realistické a závisiace od času) ciele a úlohy a prijať akčný plán mobilizujúci všetky vhodné nástroje EÚ: finančné prostriedky, soft law, presadzovanie a v prípade potreby i cielené právne predpisy vo všetkých relevantných oblastiach politiky (t. j. v oblasti elektronickej komunikácie, vzdelávania, výskumu, inovácií, politiky súdržnosti); vyzýva Komisiu, aby uskutočnila pravidelné hodnotenie úspechov stratégie 2015.eu na základe širšieho súboru ukazovateľov, ktorý umožní kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu sociálnych a ekonomických vplyvov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vhodnú koordináciu medzi programami EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi programami v tejto oblasti;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/54

A.

keďže dvojregionálne strategické partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou má zásadný význam a je dôležité, aby oba regióny toto partnerstvo naďalej prehlbovali a zlepšovali,

B.

keďže posilnenie vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou patrí k prioritám španielskeho predsedníctva EÚ a budúcich predsedníctiev Belgicka a Maďarska,

C.

keďže od svojho prvého samitu v roku 1999 toto dvojregionálne strategické partnerstvo dosiahlo značný pokrok, najmä tým, že na viedenskom samite bolo založené zhromaždenie EuroLat ako parlamentná vetva dvojregionálneho strategického partnerstva, no keďže stále treba podniknúť ďalšie kroky a čeliť ďalším výzvam,

D.

keďže jedným z hlavných cieľov dvojregionálneho strategického partnerstva je regionálna integrácia prostredníctvom uzavretia subregionálnych a dvojstranných dohôd o partnerstve a strategických partnerstvách,

E.

keďže Únia juhoamerických národov (UNASUR) môže zohrávať podnetnú úlohu v rámci týchto integračných procesov, aj napriek tomu, že sa svojím charakterom líši od rôznych integračných procesov na juhoamerickom kontinente (CAN, MERCOSUR, SICA),

F.

keďže vzhľadom na možné medziamerické konflikty, či už súčasné alebo budúce, je vhodné, aby príslušné vlády využívali na základe zásady subsidiarity najskôr latinskoamerické súdne inštancie pred tým, než sa obrátia na iné inštitúcie mimo kontinentu Latinskej Ameriky,

G.

keďže v posledných rokoch sa výrazne zvýšili vojenské výdavky tak v Latinskej Amerike, ako aj v Európe,

H.

keďže vďaka tomuto dvojregionálnemu strategickému partnerstvu sa posilnila koordinácia medzi oboma stranami v rámci medzinárodných fór a inštitúcií a keďže okrem stanovenia spoločného programu treba so zreteľom na záujmy a problémy oboch strán koordinovať aj pozície k otázkam celosvetového významu,

I.

so zreteľom na historický úspech, ktorým je nedávna ratifikácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskou úniou, a na to, čo môže znamenať jeho vykonávanie pre účinné uplatňovanie občianskych a sociálnych práv a presadzovanie rovnosti príležitostí pre viac než 60 miliónov osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v regióne Latinskej Ameriky,

J.

keďže v Spojených štátoch nastúpila nová vláda, ktorá vyvolala veľké očakávania,

K.

keďže Latinská Amerika je oblasťou, v ktorej žije viac ako 600 miliónov ľudí a ktorá sa podieľa 10 % na celosvetovom HDP, v ktorej sa vyskytuje 40 % všetkých rastlinných druhov planéty a ktorá disponuje mimoriadnym ľudským kapitálom,

L.

keďže vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou sú založené na spoločných hodnotách a keďže dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd predstavuje podstatný prvok strategického partnerstva,

M.

keďže rozvíjanie vzťahov s Latinskou Amerikou predstavuje spoločný záujem a možné výhody tak pre všetky členské štáty EÚ, ako aj pre všetky krajiny Latinskej Ameriky,

N.

keďže zohľadňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách môže prispieť k tomu, aby sa spoločnosti stali spravodlivejšími a demokratickejšími a aby v nich boli ženy aj muži považovaní za rovných vo všetkých aspektoch života,

O.

keďže EÚ a Latinská Amerika a Karibik spolu zahŕňajú viac ako miliardu obyvateľov a tvoria jednu tretinu členských štátov Organizácie Spojených národov,

P.

keďže EÚ je hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, hlavným investorom a druhým najvýznamnejším obchodným partnerom v Latinskej Amerike – a hlavným obchodným partnerom v prípade Mercosuru a v Chile – a keďže od vzniku dvojregionálneho strategického partnerstva v roku 1999 EÚ financovala projekty a programy v celkovej hodnote presahujúcej 3 miliardy EUR,

Q.

keďže hospodárska obnova po celosvetovej recesii bude aj v roku 2010 stále pomalá; keďže aj napriek tomu, že Latinská Amerika odolala kríze lepšie ako iné, vyspelé, ekonomiky a jej hospodársky rast v roku 2010 dosiahne v priemere takmer 3 %, obnova bude veľmi nevyrovnaná a úroveň rastu nebude dostatočná na to, aby sa výrazne zlepšili sociálne podmienky obyvateľstva, ktorému sa dostáva oveľa menšia sociálna ochrana ako obyvateľstvu Európy,

R.

keďže v niektorých veľkých latinskoamerických krajinách a členských štátoch EÚ je vysoká úroveň nezamestnanosti mládeže,

S.

keďže aj napriek značnému pokroku vyvoláva miera úmrtnosti detí a matiek v regióne znepokojenie,

T.

keďže produkcia drog a obchod s drogami sú v tomto regióne naďalej veľmi závažným problémom; keďže pestovanie koky zaznamenalo v Južnej Amerike nárast a keďže existuje politický a kultúrny rozpor medzi dohovormi a rezolúciami Organizácie Spojených národov, ktorú ju považujú za zakázanú plodinu, a oficiálnym postojom niektorých vlád, ktoré túto plodinu považujú za súčasť pôvodnej kultúry,

U.

so zreteľom na chudobu, nerovnosť a diskrimináciu, ktoré sú charakteristickými znakmi určitých spoločenstiev pôvodných obyvateľov v mnohých latinskoamerických štátoch,

V.

keďže je potrebné pokročiť mnoho ďalej napríklad v odvetviach energetiky, vodárenstva, infraštruktúry a komunikácií, aby sa dosiahol rovnaký pokrok ako v odvetví telekomunikácií,

W.

keďže región Latinskej Ameriky sa nebude ďalej rozvíjať a nebude sa môcť podieľať na integračných procesoch, pokiaľ nebude riadne prispôsobená infraštruktúra,

X.

keďže prisťahovalecká politika EÚ vyvoláva v Latinskej Amerike veľké obavy a je potrebné dospieť k dohodám, ktoré by zohľadňovali legitímne záujmy euro-latinskoamerických partnerov v tejto veľmi citlivej otázke,

Y.

keďže Európska investičná banka (EIB) začala v Latinskej Amerike uskutočňovať svoje operácie v roku 1993 a keďže na súčasné funkčné obdobie (2007 – 2013) má k dispozícii 2,8 miliárd EUR na financovanie projektov v tomto regióne,

Z.

keďže podľa konštatovaní ostatného iberoamerického samitu predstavujú inovácie a rast základné nástroje na odstránenie chudoby, boj proti hladu a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja,

AA.

keďže v štúdii, ktorú nedávno vypracovali Organizácia iberoamerických štátov pre vzdelanie, vedu a kultúru (OEI) a Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibik (CEPAL), bola na 55 miliárd EUR stanovená výška rozpočtu určeného na to, aby sa v období desiatich rokov (2011 – 2021) splnili vzdelávacie ciele 2021 zamerané na preklenutie obrovských existujúcich rozdielov, odstránenie negramotnosti, zaručenie školskej dochádzky pre 15 miliónov detí vo veku od 3 do 6 rokov, ktoré k nej nemajú prístup, vytvorenie stabilných a účinných systémov odborného vzdelávania a na výrazné zlepšenie podmienok prijímania študentov na univerzity,

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov, ktorého cieľom je stanoviť, zhodnotiť a predložiť operatívne návrhy na dosiahnutie plného dvojregionálneho strategického partnerstva;

2.

víta úsilie španielskeho predsedníctva dosiahnuť podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou a mnohostranných obchodných dohôd s Kolumbiou a Peru, ako aj pevné odhodlanie a záujem o obnovenie rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur;

3.

zdôrazňuje, že podpora jednotlivým procesom regionálnej integrácie v Latinskej Amerike je základnou zásadou dvojregionálneho strategického partnerstva a verí, že vďaka tomuto dvojregionálnemu strategickému partnerstvu sa posilní koordinácia pozícií voči krízovým situáciám a otázkam svetového významu týkajúcich sa vzájomných hodnôt, záujmov a problémov;

4.

berie na vedomie politické zmeny, ku ktorým došlo v oboch regiónoch, a upozorňuje, že je dôležité dbať na vývoj udalostí, aby sa latinskoamerická politika Únie mohla prípadne preorientovať a prispôsobiť novým okolnostiam;

5.

zdôrazňuje význam zásad a hodnôt, na ktorých sa zakladá dvojregionálne strategické partnerstvo, ako sú napríklad pluralitná a zastupiteľská demokracia, dodržiavanie ľudských práv (politických, hospodárskych a sociálnych) a základných slobôd, sloboda prejavu, zásada právneho štátu, vláda zákona, dodržiavanie pravidiel, právna istota a odsúdenie všetkých foriem diktatúry či autoritatívnosti;

6.

vyzýva všetkých tých, ktorí sú zapojení do dvojregionálneho strategického partnerstva, aby prevzali zodpovednosť, pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných a sociálnu spravodlivosť;

7.

opätovne potvrdzuje, že konečným cieľom dvojregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou je vytvorenie zóny Euro-latinskoamerického globálneho medziregionálneho partnerstva v politickej, hospodárskej, obchodnej, sociálnej a kultúrnej oblasti približne do roku 2015, ktorej cieľom je zaručiť trvalo udržateľný rozvoj obom regiónom;

8.

žiada, aby sa v prospech dvojregionálneho strategického partnerstva využívali nové možnosti vyplývajúce z uplatňovania Lisabonskej zmluvy;

9.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečila jednotu, súdržnosť a účinnosť zahraničného pôsobenia Únie vo vzťahu k Latinskej Amerike s pomocou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a tiež aktívnou účasťou na nadchádzajúcom samite medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom, ktorý sa bude konať v máji 2010 v Madride;

10.

vyzýva osobitne podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Radu, aby stanovila jednoznačné pokyny pre najlepší spôsob úzkej vzájomnej spolupráce zameranej na podporu účinného multilateralizmu, zabezpečenie ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, boj proti zmene klímy, posilnenie kapacity Spojených národov v súvislosti so zachovávaním a upevňovaním mieru a zabezpečenie splnenia cieľov tisícročia a v rámci medzinárodného práva na riešenie spoločných hrozieb mieru a bezpečnosti vrátane obchodu s drogami a zbraňami a organizovaného zločinu a terorizmu, ako sa o tom rozhodlo v Lime;

11.

zároveň žiada, aby sa ustanovili primerané mechanizmy inštitucionálnej spolupráce medzi zhromaždením EuroLat a jednotlivými inštanciami EÚ, ako sa stanovilo v záveroch samitu v Lime;

12.

zdôrazňuje, že budúca Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa musí ubezpečiť o tom, že EP sa môže spoľahnúť v zastupiteľstvách EÚ a predovšetkým v kľúčových regiónoch, akým je Latinská Amerika, na plnohodnotných partnerov, vďaka ktorým bude možné zaručiť plnú spoluprácu s Parlamentom;

13.

odporúča, aby sa prijala euro-latinskoamerická charta pre mier a bezpečnosť, ktorá bude na základe charty Organizácie spojených národov a súvisiacich medzinárodných právnych predpisov zahŕňať stratégie a smery spoločnej politickej a bezpečnostnej činnosti s cieľom čeliť spoločným výzvam, ktoré stoja pred partnermi dvojregionálneho strategického partnerstva;

14.

blahoželá Únii juhoamerických národov (UNASUR) k uskutočnenej práci a diplomatickým úspechom, ktoré zaznamenala v Južnej Amerike;

15.

opätovne vyjadruje svoje presvedčenie, že vnútorná stabilita mnohých latinskoamerických partnerov naďalej závisí od reformy štátu, ktorá musí zahŕňať úplné a účinné začlenenie všetkých pôvodných obyvateľov a ďalších menšín do procesov rozhodovania, aby sa tak zabránilo všetkým druhom diskriminácie a podporili sa ich kultúrne práva a tradície, pretože sa tým väčšmi obohatí spoločnosť a posilní sa demokratická správa verejných vecí;

16.

poukazuje na to, že efektívne a nezávislé súdnictvo a účinná politika rešpektovania ľudských práv poskytujú v rámci zodpovednej, kontrolovateľnej a transparentnej administratívy občanom bezpečnosť, pomáhajú zvyšovať ich dôveru v zastupiteľský parlamentný systém a bránia rozvoju ľahostajnosti voči tomuto systému;

17.

žiada, aby sa pokračovalo v konštruktívnom dialógu o otázkach migrácie v euro-latinskoamerickej oblasti a aby sa tento dialóg naďalej prehlboval, a to tak s cieľovými krajinami, ako aj s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami; v tejto súvislosti podporuje štruktúrovaný globálny dvojregionálny dialóg o migrácii medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom, ktorý sa začal 30. júna 2009 a ktorý dal podnet na plnenie záväzkov stanovených na samite v Lime; takisto víta vytvorenie pracovnej skupiny pre migráciu v rámci parlamentného zhromaždenia EuroLat s cieľom vytvoriť priestor pre dialóg a návrhy v tejto oblasti, berúc do úvahy skutočnosť, že táto téma je pre oboch partnerov citlivá;

18.

odporúča, aby sa v prípade aktuálne prebiehajúcich projektov v Peru, Kolumbii a Bolívii zvýšili finančné prostriedky určené na financovanie programov na odstránenie pestovania narkotík prostredníctvom programov alternatívneho rozvoja tak, aby sa pritom hľadali možnosti zapojenia príslušného obyvateľstva;

19.

odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa finančné prostriedky využili na neúmerné zvyšovanie vojenských výdavkov, pričom tieto financie sú nevyhnutne potrebné na znižovanie dôsledkov nízkej zamestnanosti, chudoby, pandémií, podvýživy, zločinnosti a prírodných katastrof;

20.

trvá na tom, aby zmena klímy a globálne otepľovanie boli naďalej prioritou politickej agendy medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku; zdôrazňuje, že je potrebné dospieť k spoločným pozíciám na rôznych fórach pre diskusie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, predovšetkým v rámci OSN, a zároveň podporuje samit, ktorý sa bude konať koncom roku 2010 v Mexiku; vyzýva tiež na pokračovanie stretnutí ministrov životného prostredia oboch regiónov v nadväznosti na prvé stretnutie v Bruseli v marci 2008; okrem toho zdôrazňuje, že prvými obeťami nepriaznivých účinkov zmeny klímy a globálneho otepľovania sa stávajú tí najchudobnejší, predovšetkým pôvodné obyvateľstvo; dúfa tiež, že investičný nástroj pre Latinskú Ameriku (LAIF) sa bude môcť zamerať, okrem iného, na podporu projektov, ktorých cieľom je boj proti vplyvom zmeny klímy, podpora miestnej verejnej dopravy a elektrických vozidiel, projektu Yasuní ITT v Ekvádore atď.;

21.

opakuje svoj návrh na vytvorenie euro-latinskoamerickej zóny globálneho medziregionálneho združenia založenej na zlučiteľnom modeli „WTO – regionalizmus“ v dvoch etapách;

22.

rozhodne v záujme zavŕšenia prvej etapy podporuje opätovné otvorenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Mercosurom – vzhľadom na to, že dohoda o pridružení tohto typu, ktorá má mimoriadny význam a dosah na 700 miliónov ľudí, by sa v prípade, že bude rýchlo uzavretá, stala najambicióznejšou dvojregionálnou dohodou na svete – ďalej podporuje ukončenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou pred samitom v Madride, revíziu dohody o politike a spolupráci s Andským spoločenstvom z roku 2003 a prehĺbenie platných dohôd o pridružení s Mexikom a Čile; konštatuje, že rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a strednou Amerikou, ako aj o mnohostrannej obchodnej dohode medzi EÚ a krajinami Andského spoločenstva boli úspešne ukončené; bude sa usilovať o ratifikáciu týchto dohôd v riadnom parlamentnom postupe s cieľom zabezpečiť, aby pozitívne vplývali na všetky aspekty spoločných záujmov;

23.

pripomína, že rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou začali na základe princípu medziregionálnych vzťahov a zdôrazňuje, že by sa mali uzavrieť rovnakým spôsobom, pričom by sa malo zabezpečiť, aby žiadna krajina nezaostávala;

24.

v záujme zavŕšenia druhej etapy a s cieľom dosiahnuť dohodu o globálnom medziregionálnom partnerstve okolo roku 2015 žiada, aby sa poskytla právna a inštitucionálna podpora a plné geografické pokrytie jednotlivých aspektov dvojregionálneho strategického partnerstva a aby sa stanovili spoločné ustanovenia a pravidlá všeobecného dosahu, ktorými sa umožní výkon rôznych slobôd, a to takým spôsobom, aby sa načrtlo čo najširšie možné partnerstvo prostredníctvom prehĺbenia dohôd o integrácii do vnútrozemia Latinskej Ameriky na jednej strane a na druhej strane prostredníctvom procesu pridruženia Únie k rozličným krajinám a regionálnym skupinám;

25.

odporúča koordináciu pozícií oboch regiónov v tom, ako dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, v záujme zosúladeného konania na schôdzi OSN na vysokej úrovni, ktorá je naplánovaná na september 2010, najmä ciele, ktoré sa týkajú boja proti chudobe, tvorby stabilných a kvalitných pracovných miest a sociálneho začlenenia marginalizovaných skupín, predovšetkým skupín pôvodného obyvateľstva, detí, žien a osôb so zdravotným postihnutím;

26.

považuje rozvojové ciele tisícročia (RCT) za jeden z najdôležitejších cieľov, ktorý treba dosiahnuť do roku 2015 zameraním investícií na najchudobnejšie krajiny a najzraniteľnejšie národy, a žiada oba regióny, aby našli spoločné východisko ešte pred schôdzou o RCT na vysokej úrovni, ktorá sa bude konať v septembri 2010;

27.

verí, že otvorenie seriózneho a dôkladného dialógu na témy súvisiace s vedou, technológiou a inováciou môže podnietiť vytvorenie euro-latinskoamerického priestoru pre inovácie a vedomosti, pričom ako príklad môže slúžiť dohoda o inovácii, ktorá bola uzavretá s Čile;

28.

opäť pripomína, že vzdelanie a investície do ľudského kapitálu sú základom sociálnej súdržnosti a sociálno-ekonomického rozvoja, a žiada, aby sa vynaložilo rozhodné úsilie a primerané finančné prostriedky na boj proti negramotnosti, ktorá je v niektorých krajinách regiónu stále vysoká, najmä u dievčat a žien, a aby sa zabezpečil prístup k bezplatnému základnému a stredoškolskému verejnému vzdelávaniu, ktoré je v súčasnosti obmedzené v dôsledku nedostatku potrebných finančných zdrojov v rozpočtoch niektorých štátov; v tejto súvislosti podporuje projekt pripravovaný Organizáciou iberoamerických štátov pre vzdelanie, vedu a kultúru (OEI) s názvom Vzdelávacie ciele 2021: vzdelanie, ktoré si želáme pre generáciu dvojstoročnice;

29.

zdôrazňuje, že bez podstatnej zmeny sociálno-hospodárskeho prostredia nie je možné, aby sa Latinská Amerika plne začlenila do znalostnej spoločnosti, ktorá je najdôležitejším strategickým činiteľom rozvoja;

30.

s potešením víta iniciatívy na podporu a výmenu vedomostí a najlepších postupov v oblasti práva, akou je nedávne vytvorenie Centra pre výskum, rozvoj a právne inovácie pre Latinskú Ameriku; víta vytvorenie skupiny 100 a zastáva názor, že takéto iniciatívy môžu byť mimoriadne užitočným nástrojom na podporu úsilia, ktoré vynaložila Komisia na vytvorenie dvojregionálneho strategického partnerstva,

31.

navrhuje latinskoamerickým krajinám, ktoré by sa mohli ocitnúť v spornej situácii so susednými krajinami, alebo sa v takejto situácii nachádzajú, či už sa spor týka hraníc alebo iných otázok, aby sa snažili čo najviac obracať sa na tribunály zriadené v rámci jednotlivých procesov integrácie alebo na súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami Latinskej Ameriky, a aby sa vyhýbali predkladaniu týchto vecí súdom mimo južnej pologule;

32.

víta úsilie vynaložené v oblasti rodovej rovnosti a žiada, aby sa toto úsilie zintenzívnilo; odporúča, aby sa rozvíjali politiky spolupráce medzi EÚ a Latinskou Amerikou, ktoré podporia posilnenie právneho postavenia žien, rovnaký prístup k vzdelávaniu a zamestnaniu, ako aj ľudské a sociálne práva, a vyzýva vlády a príslušné organizácie pre spoluprácu, aby podporovali tieto iniciatívy primeranými ľudskými, finančnými a technickými zdrojmi;

33.

vyzýva príslušné inštitúcie, aby v rámci strategického partnerstva primeranými finančnými a technickými prostriedkami podporovali politiku prevencie a ochrany v oblasti násilia páchaného na ženách;

34.

víta nedávny rozsudok Medziamerického súdu pre ľudské práva v prípade vrážd žien v mexickom Campo Algodonero ako precedens pre celý región; vyzýva vlády krajín EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku, aby rozsudok využili ako usmernenie pre svoju budúcu prácu a aby zabezpečili, že ich dôrazné odsúdenie násilia páchaného voči ženám budú sprevádzať primerane financované programy v oblasti ochrany, prevencie a restoratívnej justície; požaduje tiež pevný záväzok bojovať proti rodovému násiliu všeobecne a primerané investície do reprodukčného zdravia a programov určených na podporu rodovej rovnosti, sexuálneho vzdelávania a prístupu k metódam plánovania rodiny v súlade s akčným programom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (1994);

35.

víta úsilie v oblasti sociálnej súdržnosti, ktoré za posledné roky vynaložila Európska komisia, Medziamerická rozvojová banka, Rozvojový program Organizácie spojených národov, Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibik (CEPAL), Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka, a odporúča obnovu a zintenzívnenie programov Eurosocial, URB-AL a EUrocLIMA, ako aj dohľad nad správnym vykonávaním Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v budúcnosti v záujme podpory rovnosti príležitostí pre viac než 60 miliónov občanov, ktorí – bez ohľadu na to, aké je ich postihnutie – sú v regióne Latinskej Ameriky vystavení výrazným rizikám sociálneho vylúčenia;

36.

opäť pripomína, že výmena skúsenosti v otázkach spoločného záujmu, akou je sociálna súdržnosť, je dôležitá pre boj proti chudobe a na znižovanie nerovnosti; víta v tomto zmysle fórum EÚ – LAK o sociálnej súdržnosti na ministerskej úrovni, ktoré sa konalo v Lime od 8. do 10. februára 2010 a ktoré sa zameralo na tému Podpora dôstojnej práce pre mladých ľudí: ako podporovať sociálnu súdržnosť, a víta aj vyhlásenie z Bahíe zo štvrtého medzinárodného stretnutia sietí Eurosocial, ktoré sa konalo 25. júna 2009;

37.

víta budúce stretnutie EÚ – LAK medzi ministrami a najvyššími predstaviteľmi zodpovednými za oblasť sociálneho zabezpečenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uskutoční 13. a 14. mája 2010 v Alcalá de Henares (pri Madride), a podporuje aj činnosti Iberoamerickej organizácie sociálneho zabezpečenia (OISS), ktoré napomáhajú dobré hospodárske a sociálne podmienky prostredníctvom koordinácie a výmeny vzájomných skúseností v oblasti sociálneho zabezpečenia a žiada, aby tak ministri, ako aj OISS predložili kreatívne návrhy na zaručenie maximálneho sociálneho zabezpečenia pre príslušné obyvateľstvo;

38.

poukazuje na to, že regionálna integrácia, o ktorú sa snažia mnohé latinskoamerické vlády a ktorú podporuje EÚ, čelí vážnym problémom nedostatočnej infraštruktúry, nedostatočného obchodu v rámci regiónu a nedostatku informácií o vedúcich politických, sociálnych a hospodárskych činiteľoch iných krajín;

39.

pripomína, že stratégia založená na praktických opatreniach v prospech integrácie (výstavba ciest, železníc, ropovodov a plynovodov, spolupráca v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, podpora medziregionálneho obchodu a pod.) a informovanie o vedúcich aktéroch pôsobiacich v regióne by napomohli integráciu a posilnili pocit spolupatričnosti v regióne;

40.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zabránilo stagnácii rastu v regióne a brzdeniu trvalo udržateľného rozvoja, je potrebná koordinovaná stratégia v odvetviach energetiky, vody a komunikácií;

41.

odporúča latinskoamerickým vládam – pričom verí, že Európska únia ponúkne v tejto náročnej úlohe maximálnu možnú podporu, a má na pamäti aj ťažkú sociálnu situáciu napriek primerane dobrým hospodárskym vyhliadkam – aby prijali rozhodné a konzistentné politiky, napríklad v oblasti investícií do verejných prác, posilnenia vnútorného trhu, podpory malých a stredných podnikov, rozšírenia poskytovania úverov, zvyšovania investícií do zdravotníctva a vzdelávania, rozhodnejších opatrení v riešení nezamestnanosti mladých a rodovej diskriminácie v zamestnaní;

42.

pripomína v tejto súvislosti, že hoci nie je ľahké získať primerané financie na dosiahnutie uvedených cieľov, je potrebné vytvoriť spravodlivý, objektívny a moderný daňový systém, ktorý umožní boj proti daňovým únikom, ako aj kontrolu nadmerných vojenských výdavkov;

43.

naliehavo žiada EÚ a latinskoamerické krajiny, v ktorých žije pôvodné obyvateľstvo, aby v úzkej spolupráci zaviedli plnenie účinných plánov na boj proti hladu, zaostalosti, negramotnosti a chronickým chorobám;

44.

domnieva sa, že cieľ sociálnej súdržnosti partnerstva EÚ – LAK sa bude môcť uskutočniť len vtedy, ak povedie k vysokej miere rozvoja a spravodlivému rozdeleniu príjmov a bohatstva, a že tento cieľ vyžaduje, aby sa prijali konkrétne opatrenia na odstránenie chudoby v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia a na posilnenie súdneho systému v krajinách LAK;

45.

zdôrazňuje význam potravinovej bezpečnosti pre krajiny LAK a dostatočných kapacít na skladovanie potravín, aby bolo možné čeliť budúcim problémom s dodávkami potravín;

46.

vyzýva EÚ, aby zaviazala nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ, aby uplatňovali v krajinách LAK ako minimálne štandardy ekologické a sociálne normy stanovené medzinárodnými dohodami, ako je napríklad program Medzinárodnej organizácie práce týkajúci sa dôstojnej práce, a aby ich neobchádzali;

47.

odporúča, aby sa zachovalo konanie samitov každé dva roky, ale zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vzťah s Latinskou Amerikou neobmedzoval iba na dvojročné obdobie: je potrebné posilniť tento vzťah dlhodobým výhľadom;

48.

navrhuje, aby sa otvoril dvojregionálny politický dialóg s novým trojstranným prístupom k témam, oblastiam a otázkam spoločného záujmu, ktoré sa budú týkať EÚ – LAK – Ázie, EÚ – LAK – Afriky a EÚ – LAK – USA, s cieľom vytvoriť euro-atlantický priestor, ktorý by spájal Spojené štáty americké, Latinskú Ameriku a EÚ;

49.

opäť pripomína svoj návrh na vytvorenie nadácie Európa – Latinská Amerika a Karibik, ktorej hlavným cieľom by bola pomoc pri príprave samitov, následných opatrení po prijatí rozhodnutí a smerov politickej činnosti na samitoch a ktorá by mala slúžiť ako fórum pre dialóg a koordináciu v období medzi samitmi pre všetky politické, hospodárske, inštitucionálne a ademické subjekty a subjekty občianskej spoločnosti, ktoré sa snažia o posilnenie európsko-latinskoamerických vzťahov, vrátane zhromaždenia EuroLat;

50.

navrhuje, aby sa organizačná štruktúra tejto nadácie inšpirovala štruktúrou Nadácie Anny Lindhovej, ktorú tvoria predseda a poradná rada, ktorá vypracúva odporúčania o strategickej orientácii nadácie pre riadiacu radu, riaditeľa a národné siete a postupuje tieto odporúčania na všetky zainteresované úrovne;

51.

zdôrazňuje, že rozpočet nadácie by mal byť limitovaný, ale postačujúci na plnenie jej úloh, mal by byť financovaný z príspevkov jej členských štátov z EÚ a Latinskej Ameriky, z rozpočtu EÚ a z vlastných zdrojov, ktoré si vytvorí nadácia, alebo ktoré jej poskytnú sponzorské subjekty spojené s euro-latinskoamerickou oblasťou;

52.

navrhuje, aby sa pod dohľadom a za koordinácie uvedenej nadácie vytvorilo stredisko pre monitorovanie migrácie v euro-latinskoamerickom priestore, ktoré by bolo zodpovedné za sústavné a podrobné sledovanie všetkých otázok spojených s migračnými tokmi v danej oblasti; aby sa vytvorilo dvojregionálne centrum pre predchádzanie konfliktom, ktorého úlohou by bolo vypátrať včas príčiny možných násilných a ozbrojených konfliktov a zistiť, ako možno predchádzať ich vypuknutiu a zabrániť ich vyostreniu, a dvojregionálne centrum pre prevenciu katastrof – najmä vzhľadom na dramatickú situáciu, ktorá vznikla na Haiti po zničujúcom zemetrasení 12. januára 2010 a v Čile po zemetrasení a cunami 27. februára 2010 – ktorého cieľom by bolo vypracovať spoločné stratégie a systém varovania pre núdzové situácie so zameraním na zníženie obojstrannej zraniteľnosti v prípade prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy alebo technologickými zmenami;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné uzavrieť subregionálne dohody o partnerstve, o ktorých sa rokuje, a ľutuje, že niektoré z nich sú v súčasnosti z rôznych dôvodov pozastavené; upozorňuje však na to, že v prípade neprekonateľných rozdielov treba hľadať alternatívne riešenia – bez toho, aby sa zo zreteľa strácala celková strategická vízia – aby sa neizolovali krajiny, ktoré chcú nadviazať užšie politické, obchodné a sociálne vzťahy s EÚ;

54.

pripomína podporu, ktorú EÚ poskytuje regionálnym integračným procesom, a rokovania v jednotlivých blokoch, ktoré EÚ uskutočňuje prostredníctvom asociačných dohôd, napríklad v prípade Strednej Ameriky; uznáva však, že krajiny, ktoré majú záujem posilniť svoje vzťahy s EÚ, by nemali byť znevýhodňované vnútornými problémami v rámci regionálnych integračných procesov, ako je to v prípade Andského spoločenstva, ani nezávislými rozhodnutiami ich jednotlivých členov, nech sú akokoľvek opodstatnené;

55.

podporuje investičný nástroj pre Latinskú Ameriku (LAIF), ktorý navrhla Komisia, ako konkrétne vyjadrenie záväzku EÚ pri upevňovaní regionálnej integrácie a vzájomnej prepojenosti v Latinskej Amerike a dúfa, že prispeje k diverzifikácii krajín a odvetví, do ktorých smerujú európske investície; berie na vedomie, že do roku 2013 je z rozpočtu Spoločenstva vyčlenených 100 miliónov EUR, a to okrem iných možných dodatočných príspevkov a dotácií zo strany členských štátov;

56.

s potešením víta podpísanie memoranda o porozumení medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Interamerickou rozvojovou bankou, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2009, a podporuje úsilie EIB vynaložené na financovanie projektov v Latinskej Amerike; zároveň však upozorňuje, že EIB bude potrebovať viac fondov a príspevkov od EÚ a jej členských štátov, aby mohla plniť svoje ciele;

57.

zdôrazňuje dôležitosť jednotlivých finančných nástrojov EÚ, ale trvá na tom, že je potrebné prekonať čisto asistenčné zameranie rozvojovej spolupráce s Latinskou Amerikou, aby sa finančné prostriedky z nástroja rozvojovej spolupráce sústredili do najchudobnejších krajín a do najzraniteľnejších skupín, a stanoviť nové formy spolupráce s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami a krajinami so strednými príjmami v Latinskej Amerike prostredníctvom nástroja pre priemyselne vyspelé krajiny (ICI +); na tento účel naliehavo vyzýva, aby sa kritériá a zásady uvedené v článku 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zahrnuli do politiky spolupráce Únie s týmto regiónom v záujme presadzovania a podpory aktívnych politík zameraných na účinnú sociálnu integráciu týchto osôb;

58.

zdôrazňuje, že je dôležité a želateľné naďalej usilovať sa o harmonizáciu v oblasti regulácie a dohľadu rôznych latinskoamerických finančných systémov, aby sa prepojili a v rámci možností zladili s európskym systémom, ktorý dosiahol konkrétne výsledky v rozvoji pokročilých modelov dohľadu nad cezhraničnými subjektmi;

59.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Latinskoamerickému parlamentu, Stredoamerickému parlamentu, Andskému parlamentu a parlamentu združenia Mercosur.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/64

A.

keďže Kanada je jedným z najstarších a najbližších partnerov Európskej únie, s formálnymi vzťahmi už od roku 1959,

B.

keďže pokračujúce rokovania zamerané na komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu by mohli posilniť vzťahy medzi EÚ a Kanadou,

C.

keďže od marca 2010 sa neuskutočnilo žiadne hĺbkové preskúmanie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych dôsledkov takejto komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody,

D.

keďže v roku 2010 Kanada predsedá skupine krajín G8 a bude hosťovskou krajinou budúceho samitu G20,

E.

keďže nadchádzajúci samit EÚ – Kanada, ktorý sa bude konať 5. mája 2010 v Bruseli, by sa mal podľa očakávaní zamerať na posilňovanie už aj tak úzkeho politického vzťahu medzi týmito dvomi partnermi, najmä na riešenie takých spoločných výziev, akými sú: rokovania o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode, zahraničné a bezpečnostné problémy, týkajúce sa najmä Afganistanu a Pakistanu, spoločný postup voči Iránu, nešírenie jadrových zbraní, Haiti a nadviazanie na konferenciu darcov v New Yorku, rozvojová spolupráca, koordinovaná reakcia na finančnú a hospodársku krízu, zmena klímy a energetika a pokrok týkajúci sa dauhaského kola rokovaní o svetovom obchode,

F.

keďže EÚ a Kanada majú spoločné hodnoty a spoločný odhodlaný záväzok obojstranne pracovať na riešení najdôležitejších problémov,

1.

víta vyhlásenie Komisie, v ktorom sa pokrok v rokovaniach o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode uvádza ako kľúčový prvok hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Kanadou; v tejto súvislosti je presvedčený, že samit EÚ – Kanada, ktorý sa bude konať 5. mája 2010 v Bruseli, poskytne vhodnú príležitosť na urýchlenie týchto rokovaní;

2.

berie na vedomie odolnosť kanadského hospodárstva, najmä jej bankového sektora, v časoch hospodárskej krízy; vyjadruje svoju ochotu úzko s Kanadou spolupracovať v súvislosti so samitom G20, aby sa dosiahol koordinovaný globálny prístup v otázke fiškálnych stimulov a fiškálnej konsolidácie, pričom jednou z priorít budúceho samitu G20 v Toronte by malo byť zavedenie bankových poplatkov alebo dane z transakcií na svetovej úrovni;

3.

poznamenáva, že rovnako Kanada ako aj EÚ sú absolútne odhodlané na koordinovaný, súdržný a komplexný prístup, s cieľom splniť okamžité ako aj dlhodobejšie potreby Haiti a vybudovať nové Haiti, ktoré bude zodpovedať oprávneným a dlhodobým ambíciám Haiťanov, pokiaľ ide o ich krajinu, a zároveň zabezpečí, aby zodpovednosť za proces obnovy nieslo Haiti;

4.

víta zámer vyslovený v nedávnej trónnej reči v kanadskom parlamente sprístupniť kanadský telekomunikačný priemysel vonkajšej hospodárskej súťaži;

5.

rovnako víta úmysel Kanady začať zásadnú reformu kanadského systému riadenia rybného hospodárstva, do ktorej bude zahrnutá aj Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO); vyjadruje sklamanie z pozície, ktorú zaujala kanadská vláda na poslednej konferencii strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), pokiaľ ide o rozšírenie prílohy 1 CITES o tuniaka modroplutvého;

6.

pripomína svoje znepokojenie nad tým, že Kanada ešte stále žiada od občanov Českej republiky, Rumunska a Bulharska víza, a žiada, aby sa táto povinnosť čo najrýchlejšie zrušila; poznamenáva, že kanadská vláda zaviedla vízovú povinnosť pre českých občanov v dôsledku masívneho prílivu Rómov do Kanady, a preto vyzýva členské štáty, aby náležite riešili situáciu rómskeho obyvateľstva v Európe; v tejto súvislosti víta otvorenie vízového úradu na kanadskom veľvyslanectve v Prahe a zriadenie pracovnej skupiny odborníkov pre túto otázku a dúfa, že prisľúbená komplexná revízia kanadského prisťahovaleckého systému povedie k zrušeniu tejto vízovej povinnosti;

7.

zdôrazňuje, že EÚ a Kanada sú odhodlané budovať nízkouhlíkové celosvetové hospodárstvo, ktoré by bolo bezpečné a udržateľné, a zároveň posilňovať schopnosť prispôsobovať sa vplyvom zmeny klímy; zdôrazňuje význam pokračovania diskusií o environmentálnych otázkach v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Kanadou vrátane otázok v oblasti životného prostredia, energetiky a námornej spolupráce v arktickej oblasti a o perspektívach začatia medzinárodných rokovaní o prijatí medzinárodnej zmluvy o ochrane Arktídy; víta záväzok Kanady, vyjadrený v nedávnej trónnej reči, investovať do technológií získavania čistých energií, zabezpečiť si miesto ako veľmoc v odvetví čistých energií a stať sa lídrom v tvorbe pracovných miest spojených s ochranou životného prostredia;

8.

vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s vplyvom ťažby ropných pieskov na globálne životné prostredie v dôsledku vysokej úrovne emisií CO2, ktoré vznikajú počas ťažobného výrobného procesu, ako i v súvislosti s hrozbou, ktorú táto ťažba predstavuje pre miestnu biodiverzitu;

9.

pripomína Rade a Komisii, že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy musí Európsky parlament udeľovať svoj súhlas s medzinárodnými zmluvami a bezprostredne a plne sa zapájať do všetkých etáp medzinárodných rokovaní, a očakáva skoré vyjadrenie Komisie o tom, akým spôsobom to plánuje uskutočňovať; v tejto súvislosti pripomína, že bude potrebné spoločne sa riadne zaoberať otázkami, ktoré ho znepokojujú v súvislosti s Dohodou medzi EÚ a Kanadou o PNR pred tým, než bude môcť k nej dať svoj súhlas;

10.

vyjadruje nádej, že Kanada plne podporí žiadosť EÚ otvoriť rokovania o dohode ACTA kontrole verejnosti ako to požaduje uznesenie z 10. marca 2010, a viesť ich pod záštitou medzinárodnej organizácie, pričom najvhodnejšou je Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo (WIPO);

11.

blahoželá organizačnému výboru mesta Vancouver k zorganizovaniu úspešných zimných olympijských a paraolympijských hier v roku 2010;

12.

berie na vedomie, že právomoci týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a Kanadou spočívajú len na federálnej úrovni, víta však účasť kanadských provincií a území na rokovaniach o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode a niektorých iných aspektoch vzťahov medzi EÚ a Kanadou;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a kanadskej vláde.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/66

A.

keďže víta dohodu o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a Washingtonské vyhlásenie prijaté na zasadnutí ministerskej trojky EÚ a USA pre SVV dňa 28. októbra 2009 o rozšírení transatlantickej spolupráce v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti v rámci dodržiavania ľudských práv a občianskych slobôd,

B.

keďže kladie veľký význam na potrebu transatlantickej spolupráce,

C.

keďže 30. novembra 2009 Rada podpísala dočasnú dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach (FMDA) na účely programu USA na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), ktorá sa má dočasne uplatňovať od 1. februára 2010 a skončí najneskôr do 31. októbra 2010.

D.

keďže na základe Lisabonskej zmluvy si formálne uzavretie tejto dočasnej dohody vyžadovalo súhlas Európskeho parlamentu,

E.

keďže dňa 11. februára 2010 Európsky parlament rozhodol o neudelení súhlasu k uzavretiu FMDA,

F.

keďže Európsky parlament požiadal Európsku komisiu, aby bezodkladne predložila Rade odporúčania s cieľom dosiahnuť dlhodobú dohodu so Spojenými štátmi v oblasti predchádzania financovania terorizmu,

G.

keďže zdôraznil, že každá nová dohoda v tejto oblasti by mala byť v súlade s novým právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou a v súčasnosti už záväznou Chartou základných práv Európskej únie,

H.

keďže obnovil svoje požiadavky prednesené v uznesení zo 17. septembra 2009, predovšetkým v jeho odsekoch 7 až 13,

I.

keďže Komisia 24. marca 2010 prijala nové odporúčania a smernice na rokovania o TFTP,

J.

keďže sa očakáva, že Rada 22. apríla 2010 prijme rozhodnutie o prijatí smerníc na rokovania,

K.

keďže smernice na rokovania odrážajú významné prvky uvedené v príslušných uzneseniach Európskeho parlamentu o týchto otázkach,

1.

víta nové odhodlanie k spolupráci, ktoré prejavili Komisia a Rada, a ich ochotu k zapojeniu Parlamentu, pričom si uvedomujú svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, že Parlament má byť plne a bezodkladne informovaný vo všetkých fázach postupu; opakuje svoju otvorenosť k dohode, ktorá by pomohla Európe a Spojeným štátom posilniť boj proti terorizmu v záujme bezpečnosti svojich občanov bez toho, aby sa oslabovala zásada právneho štátu;

2.

spolieha sa na pokračovanie záväzkov, ducha konštruktívnej spolupráce a spravodlivosť, ktorú preukázali zástupcovia vlády USA v období pred hlasovaním Parlamentu 11. februára 2010 a po tomto období;

3.

opätovne zdôrazňuje svoje silné odhodlanie v boji proti terorizmu a svoje presvedčenie, že rámec transatlantickej spolupráce na účely boja proti terorizmu by sa mal naďalej rozširovať a zlepšovať; je zároveň presvedčený, že európske právne požiadavky na spravodlivé, primerané a zákonné spracovanie osobných údajov majú absolútny význam a treba ich vždy dodržiavať;

4.

pripomína, že pravidlá EÚ na sledovanie financovania teroristickej činnosti sú založené na tom, že jednotliví finanční operátori nahlasujú podozrivé alebo neobvyklé transakcie;

5.

zdôrazňuje, že je stále na EÚ, aby stanovila hlavné zásady a uviedla, ako by mohla vo všeobecnosti spolupracovať s USA v oblasti boja proti terorizmu a aký príspevok k tomuto boju sa má žiadať od poskytovateľov údajov obsiahnutých vo finančných správach, alebo všeobecnejšie, ako využiť údaje získané na obchodné účely na presadzovanie práva;

6.

opakuje, že kladie dôraz na to, aby dohoda bola obmedzená primerane k jej účelu, aby sa zaistilo, že akákoľvek výmena informácií je prísne obmedzená na úroveň, ktorá sa vyžaduje na účely boja proti terorizmu, a že k nej dochádza na základe spoločnej definície toho, čo zahŕňa teroristická činnosť;

7.

zdôrazňuje, že zásady proporcionality a nevyhnutnosti sú kľúčom k plánovanej dohode, a poukazuje na to, že problém, že poskytovatelia údajov obsiahnutých vo finančných správach nie sú schopní (z technických a/alebo riadiacich dôvodov) preskúmavať obsah správ, čo vedie k prenosu údajov hromadným spôsobom, nemožno následne napraviť pomocou mechanizmov dohľadu a kontroly, pretože už sa ustúpilo od hlavných zásad právnych predpisov na ochranu údajov;

8.

pripomína svoje stanovisko, že hromadný prenos údajov znamená odklon od zásad, o ktoré sa opiera legislatíva a postupy EÚ, a vyzýva Komisiu a Radu, aby tento problém dôkladne prerokovali, pričom by však brali na zreteľ, že TFTP je momentálne vypracovaná takým spôsobom, že neumožňuje cielenú výmenu údajov; riešením by mohlo byť obmedzenie rozsahu prevádzaných údajov a uvádzanie typov údajov, ktoré budú môcť vybraní operátori filtrovať a vyberať, ako aj typov údajov, ktoré sa budú môcť začleniť do prenosu;

9.

domnieva sa, že dohoda o vzájomnej právnej pomoci nie je primeraným základom na žiadosti o získanie údajov na účely TFTP, najmä preto, lebo sa neuplatňuje na bankové prevody medzi tretími krajinami a pretože by zakaždým bola vopred potrebná identifikácia špecifickej banky, keďže TFTP vychádza z cieleného vyhľadávania prevodu prostriedkov; budúce rokovania by sa mali sústrediť na nájdenie riešenia, aby došlo k vzájomnému zosúladeniu;

10.

zastáva názor, že hneď ako sa zriadi mandát, mal by sa určiť verejný súdny orgán, ktorý bude poverený zodpovednosťou za prijímanie žiadostí z Ministerstva financií USA; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa charakter tohto orgánu a pravidlá súdneho dohľadu jasne definovali;

11.

nalieha preto na Radu a Komisiu, aby preskúmali spôsoby vytvorenia transparentného a právne podloženého postupu na autorizáciu prevodu a výberu dôležitých údajov, ako aj vykonávanie a dohľad nad výmenou údajov; zdôrazňuje, že takéto kroky treba prijať v plnom súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a právneho štátu a za úplného dodržiavania požiadaviek základných práv v rámci predpisov EÚ, pričom by sa európskemu orgánu zverila úloha, ktorá by umožnila úplné uplatňovanie príslušných európskych právnych predpisov;

12.

trvá na tom, ak sa v krátkodobom horizonte nepodarí presadiť vyššie uvedené pravidlá, aby sa zaviedol dvojaký systém, ktorý by rozlišoval na jednej strane medzi prísnymi zárukami, ktoré sa majú začleniť do plánovanej dohody medzi EÚ a USA, a na druhej strane medzi zásadnými politickými rozhodnutiami z dlhodobého hľadiska, ktorými sa EÚ musí zaoberať; opätovne zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda medzi EÚ a USA musí obsahovať prísne záruky, pokiaľ ide o vykonávanie a dohľad, ktoré bude monitorovať príslušný orgán menovaný EÚ, týkajúce sa každodenného výberu údajov, prístupu orgánov USA ku všetkým zasielaným údajom podľa dohody a ich využívania;

13.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosť ponúkajúca najvyššiu úroveň záruk by umožnila uskutočňovanie výberu údajov na pôde EÚ, v EÚ alebo v spoločných zariadeniach EÚ a USA, a žiada, aby Komisia a Rada zároveň preskúmali:

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že akákoľvek dohoda medzi EÚ a USA, bez ohľadu na vybraný mechanizmus uplatňovania, by mala byť časovo obmedzená a poskytovať jasný záväzok zo strany Rady a Komisie o prijímaní všetkých opatrení potrebných na vypracovanie trvalého, legislatívne prístupného európskeho riešenia otázky výberu požadovaných údajov na európskej pôde; dohoda by mala tiež zabezpečiť hodnotenia a preskúmania záruk zo strany Komisie v určených lehotách počas jej realizácie;

15.

žiada, aby sa dohoda ukončila hneď, ak sa nesplní akýkoľvek záväzok;

16.

zdôrazňuje, že skutočná reciprocita by si vyžadovala, aby orgány USA umožnili orgánom EÚ a príslušným orgánov členských štátov získať a používať finančné platobné správy a súvisiace údaje uchovávané na serveroch v USA za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na orgány USA;

17.

žiada, aby boli na rokovaniach v Európskom parlamente k dispozícii všetky relevantné informácie a dokumenty vrátane súvisiacich informácií v súlade s platnými predpismi o dôvernosti informácií, aby sa mohla preukázať nevyhnutnosť systému vo vzťahu k už existujúcim nástrojom; ďalej žiada Komisiu, aby pravidelne podávala správu o fungovaní dohody a aby plne informovala Parlament o akomkoľvek mechanizme na preskúmanie, ktorý by sa mohol zriadiť v rámci spomenutej dohody;

18.

požaduje, aby bol plne a detailne oboznámený o osobitných právach európskych a amerických občanov (napr. právo na prístup, nápravu, vymazanie, kompenzáciu a opravné prostriedky) a o tom, či plánovaná dohoda bude zaručovať práva na nediskriminačnom základe bez ohľadu na národnosť akejkoľvek osoby, ktorej údaje sa podľa dohody budú spracovávať, a požaduje, aby Komisia predložila Parlamentu prehľad príslušných práv;

19.

vyjadruje obavy z toho, že podnikateľské pozícia konkrétneho poskytovateľa finančných správ je a naďalej bude narušená, ak sa s ním bude naďalej osobitne zaobchádzať;

20.

zdôrazňuje, že plánovaná dohoda musí zabezpečiť, že osobné údaje vybrané z databázy TFTP budú uchovávané na základe prísne interpretovanej zásady nevyhnutnosti, a nie na dlhší čas, než je potrebný na konkrétne vyšetrovanie alebo stíhanie, na základe ktorých sú sprístupnené v rámci TFTP;

21.

zdôrazňuje, že koncepcia neextrahovaných údajov nie je evidentná, a preto by sa mala objasniť; žiada, aby sa stanovila maximálna lehota uchovávania, ktorý by bola čo najkratšia, a v žiadnom prípade nie dlhšia než päť rokov;

22.

zdôrazňuje význam zásady nezverejňovania údajov tretím štátom, ak na to nebola vznesená osobitná požiadavka, a zásady zverejňovania indícií o teroristických aktivitách tretím štátom len na základe prísnych podmienok a primeraných záruk vrátane hodnotenia primeranosti;

23.

pripomína, že záväzná medzinárodná dohoda medzi EÚ a USA o ochrane súkromia a osobných údajov v rámci výmeny informácií na účely presadzovania práva má naďalej prvoradý význam;

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kongresu a vláde Spojených štátov amerických.

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/70