5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/2

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 23. novembra 2010 — Deutsches Weintor eG/Spolková krajina Porýnie-Falcko

(Vec C-544/10)

2011/C 72/03

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Deutsches Weintor eG

Žalovaná: Spolková krajina Porýnie-Falcko

Prejudiciálne otázky

Vyžaduje spojitosť tvrdenia so zdravím v zmysle článku 4 ods. 3 prvej vety v spojení s článkom 2 ods. 2 bodom 5 alebo článkom 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010 (2) pozitívny výživový alebo fyziologický účinok, ktorý smeruje k trvalému zlepšeniu fyzického stavu, alebo postačuje, keď je uvedený účinok, obmedzený len na čas príjmu a trávenia potraviny?

V prípade, že už tvrdenie dočasného pozitívneho účinku môže mať spojitosť so zdravím:

Postačuje pre účely domnienky, že takýto účinok bude založený na nedostatku alebo zníženom obsahu látky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) a odôvodnenia č. 15 nariadenia, ak sa v tvrdení iba uvádza, že všeobecný účinok potraviny tohto druhu, vnímaný pri požívaní vo väčšom množstve ako škodlivý, je v konkrétnom prípade znížený?

V prípade, že druhá otázka bude zodpovedaná kladne:

Je zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom Zmluvy o Európskej únii v znení z 13. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 115 z 9. mája 2008) v spojení s článkom 15 ods. 1 (slobodný výber povolania) a článkom 16 (sloboda podnikania) Charty základných práv Európskej únie v znení z 12. decembra 2007 (3) bez výnimky zakázať výrobcovi alebo predajcovi vína reklamu prostredníctvom zdravotného tvrdenia uvedeným spôsobom, ak je toto tvrdenie pravdivé?

(1) Ú. v. EÚ L 404, s. 9.

(2) Ú. v. EÚ L 37, s. 16.

(3) Ú. v. EÚ C 303, s. 1.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/3

Odvolanie podané 26. novembra 2010: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-300/07, Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia

(Vec C-560/10 P)

2011/C 72/04

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (v zastúpení: N. Korogiannakis, M. Dermitzakis, Attorneys at Law)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu,

—

zrušil rozhodnutie Komisie (GR Podnikanie a priemysel) o odmietnutí ponuky odvolateľky pre časť č. 1 predloženej vo verejnom obstarávaní ENTR/05/078 — VAŠA EURÓPA časť č. 1 (redakčné práce a preklady) pre „Správu a údržbu portálu Vaša Európa“ (Ú. v. EÚ 2006/S 143-153057) a pridelení tejto zákazky inému uchádzačovi,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal zostávajúce otázky v obidvoch častiach, vrátane žiadosti o náhradu škody, ktorú Všeobecný súd doposiaľ nepreskúmal,

—	zaviazal Komisiu, aby nahradila odvolateľkine trovy konania a iné výdavky vrátane tých, ktoré sú spojené s prvostupňovým konaním, aj keby bolo toto odvolanie zamietnuté, ako aj trovy konania a iné výdavky spojené s týmto odvolaním, ak bude úspešné.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku pochybil z právneho hľadiska a nesprávne vyložil článok 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách (1) a článok 149 Vykonávacích predpisov tým, že uznal, že vzhľadom na to, že ponuka odvolateľky nedosiahla 70 % limitu, bola Komisia oprávnená neoznámiť odvolateľke výhody víťazného uchádzača. Odvolateľka ďalej tvrdí, že rozsudok nie je odôvodnený dostatočným spôsobom, keďže Všeobecný súd nepreskúmal dôkladne a konkrétne žalobný dôvod založený na porušení zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

(1) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/3

Odvolanie podané 26. novembra 2010: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-387/08, Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia

(Vec C-561/10 P)

2011/C 72/05

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (v zastúpení: N. Korogiannakis, M. Dermitzakis, Attorneys at Law)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu,

—	zrušil rozhodnutie Úradu pre úradné publikácie Európskej únie (OPOCE), ktorým bola odmietnutá ponuka žalobkyne a rovnaká zákazka bola pridelená inému uchádzačovi, a priznal náhradu škody,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal zostávajúce otázky v obidvoch častiach, vrátane žiadosti o náhradu škody, čo Všeobecný súd doposiaľ nepreskúmal,

—	zaviazal OPOCE na náhradu odvolateľkiných trov konania a iných výdavkov vrátane tých, ktoré sú spojené s prvostupňovým konaním, aj keby bolo toto odvolanie zamietnuté, ako aj trov konania a iných výdavkov spojených s týmto odvolaním, ak bude úspešné.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa rovnako tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť uviesť dôvody, keďže, hoci uznal, že pri viacerých čiastkových kritériách boli poznámky v napadnutom rozhodnutí vágne a všeobecné a nevysvetľovali body pridelené ponuke odvolateľky a že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatočným odôvodnením vo vzťahu k osobitným čiastkovým hodnotiacim kritériám, dospel k záveru, že „odôvodnenie je vo vzťahu k množstvu ostatných hodnotiacich kritérií a čiastkových kritérií dostatočné“. Všeobecný súd ďalej pochybil pri výklade povinnosti uviesť odôvodnenie, keď usúdil, že viacero poznámok hodnotiacej komisie splnilo povinnosť odôvodnenia, a nepreskúmal dôkladne a neodôvodnil individuálne a dostatočným spôsobom tvrdenia odvolateľky týkajúce sa porušenia zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 2. decembra 2010 — Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung/Pfeifer & Langen Kommanditgesellschaft

(Vec C-564/10)

2011/C 72/06

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung

Žalovaná: Pfeifer & Langen Kommanditgesellschaft

Prejudiciálne otázky

1.	Platí článok 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (1) popri použití na vrátenie výhody získanej protiprávne na základe nezrovnalosti aj pre premlčanie úrokov, ktoré sú splatné podľa vnútroštátneho práva?

Má sa pri porovnaní premlčacích dôb požadovanom článkom 3 ods. 3 nariadenia zohľadniť iba dĺžka tejto doby, alebo sa musia zohľadniť tiež vnútroštátne ustanovenia, ktoré posúvajú začiatok doby na koniec kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok (v danom prípade na úroky) bez toho, aby pre to boli požadované ďalšie podmienky?

Začína premlčacia doba plynúť aj pre nároky na úroky spáchaním nezrovnalosti resp. skončením pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, dokonca aj vtedy, keď sa nároky na úroky týkajú až neskorších časových období, a preto vznikajú až neskôr? Posúva sa začiatok premlčania pri pokračujúcich alebo opakujúcich sa nezrovnalostiach podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia na okamih ukončenia aj v prípade nárokov na úroky?

4.	Kedy končí účinok prerušenia spôsobený rozhodnutím príslušného orgánu podľa článku 3 ods. 1 tretieho pododseku druhej vety nariadenia, ktorým bol meritórne stanovený sporný nárok (v danom prípade na úroky)?

(1) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1, Mim. vyd. 01/001, s. 340).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Saint-Denis de la Réunion (Francúzsko) 8. decembra 2010 — Clément Amedee/Garde des sceaux, Ministre de la justice et des libertés, Ministre du budget, des comptes publics, de la fonction publique et de la réforme de l’État

(Vec C-572/10)

2011/C 72/07

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal administratif de Saint-Denis de la Réunion

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Clément Amedee

Žalovaní: Garde des sceaux, Ministre de la justice et des libertés, Ministre du budget, des comptes publics, de la fonction publique et de la réforme de l’État

Prejudiciálne otázky

Možno mechanizmus zavedený ustanoveniami článku L. 12 písm. b) Civilného a vojenského dôchodkového zákonníka v znení ustanovení článku 48 zákona z 21. augusta 2003 a ustanoveniami článku R. 13 tohto zákonníka v znení ustanovení článku 6 dekrétu z 26. decembra 2003 považovať v zmysle článku 157 Zmluvy o Európskej únii za nepriamo diskriminačný voči biologickým otcom detí z hľadiska percenta mužov, ktorí môžu splniť podmienku súvisiacu s nepretržitým prerušením činnosti najmenej po dobu dvoch mesiacov, a to najmä z dôvodu neexistencie právneho rámca, ktorý by im umožnil splnenie tejto podmienky v rámci platenej dovolenky?

2.	Možno v prípade kladnej odpovede na prvú otázku takto zavedenú nepriamu diskrimináciu odôvodniť ustanoveniami článku 6 ods. 3 dohody priloženej k protokolu č. 14 o sociálnej politike?

3.	Bránia v prípade zápornej odpovede na druhú otázku ustanovenia smernice č. 79/7/EHS (1) ponechaniu ustanovení článkov L. 12 písm. b) a R. 13 Civilného a vojenského dôchodkového zákonníka v platnosti?

4.	Má sa v prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú a tretiu otázku spochybnenie ustanovení uvedených článkov obmedziť len na diskrimináciu, ktorá z nich vyplýva, alebo sa prejavuje tým, že sa ich nemôžu dovolávať štátni zamestnanci oboch pohlaví?

(1) Smernica Rady č. 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/5

Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-574/10)

2011/C 72/08

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Wilms a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje určiť, že

—

žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce z článku 2, článku 9 a článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice 2004/18/ES (1) tým, že obec Niedernhausen zadala architektonické zákazky na rekonštrukciu spoločenského viacúčelového pavilónu (Autalhalle) bez dodržania postupu zadávania verejných zákaziek v rámci EÚ,

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby sú odplatné zmluvy na poskytovanie služieb týkajúcich sa architektonických zákaziek, ktoré obec Niedernhausen ako verejný obstarávateľ uzatvoril s projektovou kanceláriou. Hoci sa všetky sporné architektonické zákazky týkajú jedného stavebného projektu, a to rekonštrukcie Autalhalle, boli udelené samostatne ako projekty pre jednotlivé časti budovy jednej a tej istej projektovej kancelárii, bez dodržania postupu zadávania verejných zákaziek. Hodnoty zákaziek boli zodpovedajúcim spôsobom takisto určené samostatne pre jednotlivé zákazky.

Predmetné zmluvy uzatvorené s projektovou kanceláriou sú odplatné zmluvy na poskytnutie služieb v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) smernice 2004/18/ES. Služby architektov sú prioritnými službami v zmysle prílohy II A kategórie 12 smernice 2004/18/ES.

Komisia sa domnieva, že sporné projekty predstavujú jednotnú dodávateľskú zákazku, ktorej rozdelenie do samostatných čiastkových zákaziek nie je nijako objektívne odôvodnené. Ide o čiastkové úkony rekonštrukcie jednej a tej istej budovy, ktorá bola navrhnutá, schválená a vykonaná ako spoločný projekt. Tieto úkony sledovali tento spoločný cieľ a navzájom úzko priestorovo, ekonomicky a funkčne súviseli. Preto mala byť hodnota zákazky určená ako súhrnná hodnota projektových služieb zabezpečených v rámci rekonštrukcie. V takomto prípade by hodnota zákazky prekročil prahovú hodnotu uvedenú v článku 7 písm. b) smernice 2004/18/ES a vznikla by teda povinnosť zadať verejnú architektonickú zákazku v rámci EÚ podľa príslušných postupov.

Samotná stavebná rekonštrukcia Autalhalle predstavovala spoločnú stavebnú zákazku v zmysle európskych predpisov o zadávaní verejných zákaziek. To prinajmenšom intenzívne naznačuje, že aj zodpovedajúci projekt sa má považovať za spoločný dodávateľský projekt. Keď projektové služby ako v tomto prípade sa viažu na jednotnú zmluvu o výstavbe a jej obsah je určený stavebným objektom, potom neexistuje žiaden objektívny dôvod zvoliť si odlišný spôsob výpočtu. Projektové služby sú v tomto prípade do istej miery akcesorickými vo vzťahu k stavebnej činnosti. Podľa názoru Komisie nie je jasné, prečo by si jednotná stavebná činnosť mala vyžadovať nejednotné projektové služby.

Súdny dvor chápe spoločnú ekonomickú a technickú funkciu jednotlivých častí zákazky ako indíciu toho, že ide o jedinú dodávateľskú transakciu. Aj keď uvedené kritérium funkčného posudzovania bolo vytvorené pre stavebné zákazky, Komisia sa domnieva, že platí rovnako aj pre zákazky na poskytovanie služieb. Kritérium technickej a ekonomickej jednotnosti projektových služieb pre jednotlivé časti budovy je v tomto prípade splnené, keďže ide o rekonštrukciu jednej a tej istej budovy.

Takmer svojvoľné rozdelenie zákaziek je v rozpore s effet utile smernice. Často by totiž mohlo viesť k umelému zníženiu hodnoty pod prahovú hodnotu a tým k zúženiu rozsahu pôsobnosti smernice. Súdny dvor v ustálenej judikatúre zdôrazňuje význam smerníc o zadávaní verejných zákaziek pre slobodné poskytovanie služieb a pre spravodlivú hospodársku súťaž na úrovni Európskej únie. Svojvoľne a podstate odporujúce „rozdelenie“ jednotných zákaziek na poskytnutie služieb by tieto ciele podkopalo.

Ani rozpočtovými dôvodmi rozdelenia zákazky na stavebné etapy nemožno odôvodniť umelé rozdelenie spoločnej hodnoty zákazky. V rozpore s účelom európskych smerníc v oblasti práva verejného obstarávania by bolo považovať jednotný dodávateľský projekt, ktorý sa z výlučne rozpočtových dôvodov realizuje vo viacerých etapách, iba z tohto dôvodu za viaceré samostatné zákazky, a tým ho vyňať z pôsobnosti smernice. Článok 9 ods. 3 smernice skôr zakazuje takéto umelé rozdelenie jednotného dodávateľského projektu.

Po zhrnutí treba konštatovať, že sporné zákazky predstavujú jednotný dodávateľský projekt, ktorého hodnota v čase zadania zákazky presahovala prahovú hodnotu stanovenú v smernici. Táto zákazka mala byť teda zadaná v rámci Európskej únie podľa postupov upravených v smernici. K tomu nedošlo, a teda žalovaná porušila smernicu 2004/18/ES.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/6

Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Maďarská republika

(Vec C-575/10)

2011/C 72/09

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Kukovec a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Maďarská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Maďarská republika si tým, že pri postupoch zadávania verejných zákaziek nezaručila hospodárskym subjektom možnosť využívať kapacity iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi nimi a týmito subjektmi, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 3 smernice 2004/18/ES (1) a z článku 54 odsekov 5 a 6 smernice 2004/17/ES (2),

—	zaviazať Maďarskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Smernica 2004/17, ako aj smernica 2004/18 priznávajú uchádzačom pri postupoch zadávania verejných zákaziek možnosť preukázať svoje vlastné schopnosti a splnenie kritérií pre výber tým, že využijú kapacity iných subjektov, a to bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi ním a týmito subjektmi.

Podľa Komisie maďarská právna úprava, ktorá v prípade určitých kvalitatívnych kritérií umožňuje uchádzačom využiť prostriedky iných subjektov, ktoré sa priamo nepodieľajú na vykonaní zákazky, iba v prípade, keď majú v týchto subjektoch väčšinový podiel, ktorý im umožňuje uplatňovať v týchto subjektoch svoj vplyv, nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedených smerníc. Napadnutá vnútroštátna úprava tak v prípade subjektov, ktoré sa nepodieľajú na vykonaní zákazky ako subdodávatelia, ukladá uchádzačom dodatočnú požiadavku na to, aby sa v rámci postupu zadávania mohli oprieť o kapacity takých subjektov.

Ustanovenia smerníc sú jasné: nevyžadujú, aby subjekty poskytujúce prostriedky boli priamo zapojené do plnenia zákazky, ale aby vnútroštátna právna úprava zabezpečovala možnosť využiť kapacity týchto subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov medzi uchádzačom a týmito subjektmi. Jedinou požiadavkou je, aby uchádzač bol schopný verejným obstarávateľom preukázať, že skutočne bude disponovať potrebnými prostriedkami na splnenie zákazky.

Podľa Komisie však maďarská právna úprava, ktorá je predmetom žaloby, z tohto hľadiska obmedzuje možnosti uchádzačov, ktorým prakticky nezostáva nič iné ako zapojiť subjekty, ktoré poskytujú uvedené prostriedky, do plnenia zákazky ako subdodávateľov, pokiaľ už od počiatku nemajú v uvedených subjektoch väčšinový podiel, ktorý im umožňuje uplatňovať svoj vplyv v týchto subjektoch.

Komisia tvrdí, že napadnutú vnútroštátnu právnu úpravu nemožno odôvodniť účelom predchádzania konaniu, ktorého cieľom je obchádzanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania, pretože nie je možné odvolávať sa na taký účel na odôvodnenie ustanovenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa verejného obstarávania a ktoré neprimerane obmedzuje procesné práva a povinnosti vyplývajúce zo smerníc. Členské štáty môžu v rámci hraníc stanovených smernicami rozhodnúť o tom, v akej forme majú uchádzači preukázať, že skutočne budú disponovať prostriedkami iných subjektov, ale nesmú pri tom vzniknúť rozdiely na základe právnej povahy vzťahov s tými subjektami.

Komisia odmieta tvrdenie Maďarskej republiky, že subjekt, ktorý sa nepodieľa na vykonaní zákazky, nemôže preukázať, že spĺňa minimálne kritériá pre výber uchádzačov spočívajúci v tom, že v okamihu plnenia zákazky bude schopný skutočne poskytnúť potrebné prostriedky. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 48 ods. 3 smernice 2004/18/ES výslovne stanovuje, že uchádzač musí preukázať dostupnosť zdrojov iných subjektov „predložením prísľubu týchto subjektov, že potrebné zdroje dajú hospodárskemu subjektu k dispozícii“. Z uvedeného vyplýva, že subjekt poskytujúci svoje prostriedky môže preukázať, že disponuje prostriedkami, ktoré musí poskytnúť v okamihu vykonávania zákazky bez toho, aby sa na vykonávaní zákazky priamo podieľal.

Komisia napokon uvádza, že napadnutá vnútroštátna právna úprava môže mať diskriminujúce účinky voči zahraničným uchádzačom. Hoci sa maďarská právna úprava vzťahuje na všetkých uchádzačov, de facto obmedzuje možnosti najmä zahraničných uchádzačov zúčastniť sa verejného obstarávania, lebo spravidla nedisponujú v mieste vykonania zákazky všetkými prostriedkami potrebnými na jej splnenie, takže v postupoch zadávania verejných zákaziek musia častejšie ako maďarskí uchádzači využívať spôsobilosť miestnych hospodárskych subjektov, ktoré sú od nich nezávislé.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007 s. 19).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/7

Žaloba podaná 10. decembra 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-577/10)

2011/C 72/10

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Traversa a C. Vrignon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že prijatím článkov 137 č. 8, 138 tretej zarážky, 153 a 157 č. 3 programového zákona (I) z 27. decembra 2006 (1) v znení platnom od 1. apríla 2007, Belgické kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto žalobe Komisia tvrdí, že vnútroštátne právne predpisy ukladajúce nezávislým poskytovateľom služieb usadeným v iných členských štátoch, ktorí chcú v Belgicku dočasne poskytovať služby, povinnosť predkladať predbežné vyhlásenie (vyhlásenie „Limosa“), predstavujú prekážku voľného pohybu služieb.

Po prvé Komisia zastáva názor, že napadnuté ustanovenia predstavujú diskriminačné obmedzenie, pretože ukladajú dodatočné administratívne formality, ktoré sú pre nezávislých poskytovateľov služieb odrádzajúce a nezanedbateľné, a zavádzajú systém kontroly, ktorá sa vzťahuje len na poskytovateľov usadených v inom členskom štáte bez toho, aby toto rozdielne zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené.

Po druhé žalobkyňa uvádza skutočnosť, že aj v prípade, že toto obmedzenie voľného pohybu služieb by nebolo diskriminačné, nie je odôvodnené z hľadiska cieľa všeobecného záujmu, udržiavania finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, predchádzania podvodom ani ochrany pracovníkov.

(1) Moniteur belge, 28. decembra 2006, s. 75178.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 6. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/L.A.C. van Putten

(Vec C-578/10)

2011/C 72/11

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaná: L.A.C. van Putten

Prejudiciálna otázka

Ide, ak sa zohľadní článok 18 ES (teraz článok 21 ZFEÚ), o situáciu podliehajúcu právu Spoločenstva, keď členský štát zdaní používanie motorového vozidla na cestných komunikáciách na svojom území, v prípade, že toto vozidlo je prihlásené v inom členskom štáte, bolo požičané od obyvateľa tohto iného členského štátu a obyvateľ prvého uvedeného členského štátu ho používa na jazdu na území tohto členského štátu?

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 8. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/P. Mook

(Vec C-579/10)

2011/C 72/12

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaný: P. Mook

Prejudiciálna otázka

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 9. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/G. Frank

(Vec C-580/10)

2011/C 72/13

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaný: G. Frank

Prejudiciálna otázka

Ide, ak sa zohľadní článok 18 ES (teraz článok 21 ZFEÚ), o situáciu podliehajúcu právu Spoločenstva, keď členský štát zdaní používanie motorového vozidla na cestných komunikáciách na svojom území, v prípade, že toto vozidlo je prihlásené v inom členskom štáte, bolo požičané od obyvateľa tohto iného členského štátu a osoba, ktorá tam býva, ale má štátnu príslušnosť iného členského štátu, ho používa na súkromné jazdy na území prvého uvedeného členského štátu?

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Köln (Nemecko) 13. decembra 2010 — Emeka Nelson, Bill Chinazo Nelson, Brian Cheimezie Nelson/Deutsche Lufthansa AG

(Vec C-581/10)

2011/C 72/14

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Köln

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Emeka Nelson, Bill Chinazo Nelson, Brian Cheimezie Nelson

Žalovaná: Deutsche Lufthansa AG

Prejudiciálne otázky

1.	Ide pri práve na náhradu, ktoré upravuje článok 7 nariadenia (1), o inú nenahraditeľnú škodu v zmysle článku 29 druhej vety Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaného v Montreale 28. mája 1999 (ďalej len: „Montrealský dohovor“)?

V akom vzťahu je právo na náhradu, ktoré je podľa rozhodnutia Súdneho dvora z 19. novembra 2009 (C-402/07) založené na článku 7, ak cestujúci prišiel do cieľa svojej cesty viac ako tri hodiny po plánovanom čase príletu, k nároku na náhradu škody za omeškanie podľa článku 19 Montrealského dohovoru pri zohľadnení vylúčenia podľa článku 29 druhej vety Montrealského dohovoru?

Ako je kritérium výkladu, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie Súdneho dvora z 19. novembra 2009 (C-402/07) a ktoré pripúšťa rozšírenie práva na náhradu podľa článku 7 nariadenia na prípady meškania, zlučiteľné s kritériom výkladu, ktoré Súdny dvor uplatňuje na nariadenie vo svojom rozhodnutí z 10. januára 2006 (C-344/04)?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/9

Odvolanie podané 13. decembra 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia

(Vec C-584/10 P)

2011/C 72/15

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Hetsch, S. Boelaert, E. Paasivirta, a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Yassin Abdullah Kadi, Rada Európskej únie, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka sa domáha, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok ako celok,

—	zamietol žalobu Yassina Abdullaha Kadiho o zrušenie nariadenia Komisie č. 1190/2008 (1) v rozsahu, v akom sa ho týka, ako nedôvodnú,

—	zaviazal Yassina Abdullaha Kadiho na náhradu trov konania Komisie v tomto odvolacom konaní a v konaní pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že vo svojich záveroch sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože sa zakladajú na právne nesprávnom rozsahu súdneho preskúmania. Uvádza tieto odvolacie dôvody:

1. Odvolacie dôvody týkajúce sa náležitého rozsahu súdneho preskúmania: Komisia tvrdí, že rozsah súdneho preskúmania, ktorý prijal Všeobecný súd, je právne nesprávny, pretože Súdny dvor nerozhodol o náležitom rozsahu súdneho preskúmania v tejto veci a náležitý rozsah súdneho preskúmania prijatý Všeobecným súdom nemožno vyžadovať od EÚ.

2. Odvolacie dôvody týkajúce sa zistení Všeobecného súdu v súvislosti s porušením práva na obranu a práva na účinnú súdnu ochranu a porušením zásady proporcionality: Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že postupy, ktoré Komisia uplatnila, nespĺňali požiadavky základných práv pre tento typ režimu obmedzujúcich opatrení; že Všeobecný súd nesprávne zamietol tvrdenie Komisie týkajúce sa vnútroštátneho konania, ktoré Y. A. Kadi začal v Spojených štátoch a že Všeobecný súd nesprávne zamietol tvrdenia Komisie týkajúce sa správneho preskúmania a opätovného preskúmania, ktoré boli zavedené podľa rezolúcií BR OSN 1822 (2008) a 1904 (2009) – vrátane konania „Focal point“ a Úradu ombudsmana

(1) Ú. v. EÚ L 322, s. 25.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/9

Odvolanie podané 16. decembra 2010: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia

(Vec C-593/10 P)

2011/C 72/16

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bishop, E. Finnegan a R. Szostak, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Yassin Abdullah Kadi, Európska komisia, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-85/09,

—	zamietol žalobu odporcu, ktorej predmetom bolo určenie neplatnosti nariadenia Komisie 1190/2008 (1) v rozsahu v akom sa ho týka,

—	zaviazal odporcu na náhradu trov konania na Všeobecnom súde a Súdnom dvore.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním Rada napáda niekoľko posúdení Všeobecného súdu. Rada uvádza:

—	Všeobecný súd sa tým, že dospel k záveru, že v prípade napadnutého rozhodnutia neplatí súdna imunita, dopustil nesprávneho právneho posúdenia,

subsidiárne Rada uvádza, že:

—

Všeobecný súd nesprávne vyložil a nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora tým, že dospel k záveru, že kontrola, ktorý bolo potrebné vykonať, musí byť „úplná a prísna“ a tým, že požadoval, že musia byť určenej osobe alebo subjektu, ako aj súdu Únie, predložené použité dôkazy, aby bolo zaistené právo tejto osoby alebo subjektu na obhajobu, a

—	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že riadne nezohľadnil vytvorenie Úradu ombudsmana rezolúciou Rady bezpečnosti 1904(2009).

(1) Ú. v. EÚ L 322, s. 25.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/10

Odvolanie podané 16. decembra 2010: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia

(Vec C-595/10 P)

2011/C 72/17

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: E. Jenkinson, splnomocnený zástupca, D. Beard a M. Wood, baristers)

Ďalší účastníci konania: Yassin Abdullah Kadi, Európska komisia, Rada Európskej únie, Francúzska republika

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ sa domáha, aby Súdny dvor:

—	zrušil ako celok rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-85/09,

—	zamietol žalobu Yassina Abdullaha Kadiho o zrušenie nariadenia 881/2002 (1) v rozsahu, v akom sa ho týka,

—	zaviazal Yassina Abdullaha Kadiho na náhradu trov konania Spojeného kráľovstva v konaní pred Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Záver Všeobecného súdu, podľa ktorého možno v plnom rozsahu preskúmať opatrenia EÚ, ktorými sa presne vykonávajú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, je v rozpore s ustanoveniami Zmlúv EÚ a judikatúrou súdov EÚ. Je v priamom rozpore s históriou a účelom EÚ, najmä s vývojom právomoci v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Charta OSN zaväzuje členské štáty, aby plnili v nej stanovené záväzky. Tieto záväzky majú prednosť pred záväzkami, ktoré môžu vyplynúť z medzinárodnej zmluvy. Medzi tieto záväzky patria aj záväzky uložené rezolúciami Bezpečnostnej rady zameranými na boj proti medzinárodnému terorizmu.

Predovšetkým vzhľadom na články 3 ods. 5 a 21 ZEÚ a článok 351 ZFEÚ má záväzok členských štátov EÚ dodržiavať rozhodnutia Bezpečnostnej rady prednosť pred záväzkami, ktoré môžu vyplynúť zo Zmlúv EÚ.

EÚ musí považovať ustanovenia Charty OSN a rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN prijatými na ich základe za záväzné.

Preskúmavanie opatrení EÚ, ktorými sa vykonávajú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, súdmi Únie je nezlučiteľné so záväzným účinkom rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Vzhľadom na to, že akékoľvek preskúmavanie opatrení EÚ, ktorými sa presne vykonávajú rezolúcie Bezpečnostnej rady, je nevhodné, súdy Únie musia brať náležitý ohľad na povahu a účel Charty OSN a úlohu Bezpečnostnej rady ako najvyššieho orgánu povereného zabezpečovaním medzinárodného mieru a bezpečnosti. Vzhľadom na povahu Bezpečnostnej rady a dôležitú úlohu, ktorú zastáva, so zreteľom na vytvorenie a fungovanie Úradu ombudsmana a s prihliadnutím na zhrnutie dôvodov, ktoré sa poskytlo Komisii a Yassinovi Abdullahovi Kadimu, nie je dôvod na zrušenie nariadenia 881/2002 v rozsahu, v akom sa týka Yassina Abdullaha Kadiho.

(1) Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/11

Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-596/10)

2011/C 72/18

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Dintilhac a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že na plnenia týkajúce sa equidae, a najmä koní, pokiaľ nie sú obvykle určené na prípravu potravín alebo na využitie v poľnohospodárskej výrobe, uplatnila zníženú sadzbu DPH, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 96 až 99 a prílohy III smernice o DPH (1),

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia uvádza dva žalobné dôvody na podporu svojej žaloby založenej na nerešpektovaní smernice o DPH vnútroštátnou právnou úpravou, podľa ktorej sa na jednej strane uplatní znížená sadzba vo výške 5,5 % na plnenia, ktoré nespadajú pod výnimky uvedené v prílohe III tejto smernice, a na druhej strane znížená sadzba vo výške 2,10 % na určité plnenia.

V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že francúzska právna úprava, okrem toho, že sa v nej uplatňuje znížená sadzba DPH na plnenia týkajúce sa živých equidae bez toho, aby sa robili rozdiely v závislosti od ich využitia, obsahuje tiež ďalšie ustanovenia, ktoré nie sú v súlade so smernicou o DPH, a najmä s bodmi 1 a 11 prílohy III tejto smernice.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode Komisia poukazuje na administratívnu prax žalovanej, ktorá spočíva v uplatňovaní sadzby vo výške 2,10 % na predaje živých zvierat, ktoré nie sú určené na zabitie a použitie v mäsových výrobkoch, osobám nepodliehajúcim DPH, a to najmä, pokiaľ ide o dostihové, súťažné, úžitkové a drezúrované kone.

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný 17. decembra 2010 Najvyšším súdom Slovenskej republiky (Slovenská republika) — SAG ELV Slovensko as, FELA Management AG, ASCOM (Schweiz) AG, Asseco Central Europe as, TESLA Stropokov as, Autostrade per l'Italia SpA, EFKON AG, Stalexport Autostrady SA/Úrad pre verejné obstarávanie

(Vec C-599/10)

2011/C 72/19

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: SAG ELV Slovensko as, FELA Management AG, ASCOM (Schweiz) AG, Asseco Central Europe as, TESLA Stropokov as, Autostrade per l'Italia SpA, EFKON AG, Stalexport Autostrady SA

Žalovaný: Úrad pre verejné obstarávanie

Za účasti účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

Prejudiciálne otázky

Je súladný so Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (1) zo dňa 31.03.2004, v znení účinnom v rozhodujúcom období, výklad, že podľa článku 51 v spojení s článkom 2 tejto smernice, prihliadnuc na zásadu nediskriminácie a transparentnosti zadávania verejných zákaziek, je povinnosťou obstarávateľa učiniť žiadosť o vysvetlenie ponuky, rešpektujúc subjektívne procesné právo jednotlivca byť vyzvaný na doplnenie alebo objasnenie certifikátov a dokumentov predložených podľa článkov 45 až 50 citovanej smernice, v prípade, ak sporné či nejasné pochopenie ponuky účastníka súťaže môže viesť k vylúčeniu účastníka zo súťaže?

Je súladný so Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby zo dňa 31.03.2004, v znení účinnom v rozhodujúcom období, výklad, že podľa článku 51 v spojení s čl. 2 tejto smernice, prihliadnuc na zásadu nediskriminácie a transparentnosti zadávania verejných zákaziek, nie je povinnosťou obstarávateľa učiniť žiadosť o vysvetlenie ponuky, ak má obstarávateľ za preukázané, že nie sú splnené požiadavky na predmet zákazky?

Je v súlade s článkom 51 a s článkom 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby zo dňa 31.03.2004, v znení účinnom v rozhodujúcom období, ustanovenie vnútroštátneho práva, podľa ktorého komisia zriadená na vyhodnocovanie ponúk len môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky?

Je v súlade s článkom 55 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/18/ES taký postup obstarávateľa, podľa ktorého nie je jeho povinnosťou požiadať uchádzača o vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, a či na podklade spôsobu formulácie otázky, ktorú obstarávateľ položil žalobcom v súvislosti s neobvykle nízkou cenou, mali možnosť žalobcovia I. a II. dostatočne vysvetliť základné charakteristické parametre predloženej ponuky?

(1) Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd.: Kapitola 06 Zväzok 07 s. 132

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 22. decembra 2010 — Association nationale d’assistance aux frontières pour les étrangers (Anafé)/Ministre de l’intérieur, de l’outre-mer, des collectivités territoriales et de l’immigration

(Vec C-606/10)

2011/C 72/20

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Association nationale d’assistance aux frontières pour les étrangers (Anafé)

Žalovaný: Ministre de l’intérieur, de l’outre-mer, des collectivités territoriales et de l’immigration

Prejudiciálne otázky

Vzťahuje sa článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (1), na návrat štátneho príslušníka tretej krajiny na územie členského štátu, ktorý mu vydal dočasné povolenie na pobyt, ak návrat na jeho územie nevyžaduje vstup, tranzit ani pobyt na území iných členských štátov?

2.	Za akých podmienok môže členský štát vydať štátnym príslušníkom tretích krajín „návratné vízum“ v zmysle článku 5 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia? Môže takéto vízum najmä obmedzovať vstup iba na hraničné priechody daného štátu?

Pokiaľ by nariadenie z 15. marca 2006 vylučovalo akúkoľvek možnosť vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú len držiteľmi dočasného povolenia na pobyt vydaného počas skúmania prvej žiadosti o pobyt alebo žiadosti o azyl, na územie členských štátov, na rozdiel od toho, čo umožňovali ustanovenia Dohovoru o uplatňovaní Schengenskej dohody z 19. júna 1990 v znení pred jeho zmenou a doplnením týmto nariadením, vyplýva zo zásad právnej istoty a legitímnej dôvery požiadavka stanoviť prechodné opatrenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí opustili ich územie, hoci boli len držiteľmi dočasného povolenia na pobyt vydaného počas skúmania prvej žiadosti o povolenie na pobyt alebo žiadosti o azyl, a chcú sa tam vrátiť po nadobudnutí účinnosti nariadenia z 15. marca 2006?

(1) Ú. v. EÚ L 105, s. 1.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/12

Žaloba podaná 22. decembra 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-610/10)

2011/C 72/21

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora z 2. júla 2002 vo veci Komisia/Španielsko (C-499/09, Zb. s. I-603, ďalej len „rozsudok z roku 2002“), týkajúceho sa nesplnenia povinností vyplývajúcich pre Španielske kráľovstvo z rozhodnutia Komisie 91/1/ES z 20. decembra 1989 o pomoci poskytnutej v Španielsku ústrednou vládou a vládami niekoľkých autonómnych oblastí spoločnosti Magefesa, výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a malých domácich elektrospotrebičov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 5, s. 18, ďalej len „rozhodnutie 91/1“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia a z článku 260 ZFEÚ,

—	uložiť Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 131 136 eur za každý deň omeškania so splnením povinností vyplývajúcich z rozsudku z roku 2002, a to odo dňa vydania rozsudku v tejto veci do dňa splnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku z roku 2002,

—

uložiť Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu sumu, ktorej výška bude daná vynásobením dennej sumy vo výške 14 343 eur počtom dní trvania protiprávneho konania odo dňa vydania rozsudku z roku 2002 do:

—	dňa, keď Španielske kráľovstvo zabezpečí vrátenie pomoci, ktorá bola rozhodnutím 91/1 vyhlásená za protiprávnu, ak Súdny dvor skonštatuje, že k vráteniu skutočne došlo pred vydaním rozsudku v tejto veci,

—	dňa vydania rozsudku v tejto veci, ak nedôjde k vykonaniu rozsudku z roku 2002 v plnom rozsahu pred týmto dňom,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Opatrenia prijaté Španielskym kráľovstvom neviedli k okamžitému vykonaniu rozsudku z roku 2002 a rozhodnutia 91/1, ani k úplnému a okamžitému vráteniu protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci.

Podľa ustálenej judikatúry jediným dôvodom, na ktorý by sa mohol členský štát odvolávať na obranu proti žalobe o nesplnení povinnosti, je absolútna nemožnosť riadneho výkonu rozhodnutia.

V tomto prípade sa španielske orgány v rozsiahlej korešpondencii s útvarmi Komisie ohľadom opatrení prijatých za účelom vykonania rozhodnutí 91/1 neodvolávali na absolútnu nemožnosť výkonu uvedeného rozhodnutia a obmedzili sa len na odkaz na neurčité interné ťažkosti.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/13

Žaloba podaná 22. decembra 2010 — Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-614/10)

2011/C 72/22

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: B. Martenczuk a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Rakúska republika si tým, že v Rakúsku platná právna úprava týkajúca sa ako dozorného orgánu pre ochranu osobných údajov zriadenej Datenschutzkommission (komisia pre ochranu osobných údajov) nespĺňa kritérium úplnej nezávislosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 28 ods. 1 druhej vety smernice 95/46/ES,

—	zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia zastáva názor, že nezávislosť Datenschutzkommission ako dozorného orgánu pre kontrolu právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov v Rakúsku nie je zabezpečená.

Datenschutzkommission je úzko organizačne prepojená na Bundeskanzleramt (úrad spolkového kancelára). Tento úrad kontroluje službu spolupracovníkov Datenschutzkommission a je aj zodpovedný za ich materiálne vybavenie. Vedenie Datenschutzkommission má navyše na starosti úradník Bundeskanzleramtu, ktorý je aj počas tejto svojej činnosti viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa a podlieha jeho kontrole. Táto situácia vedie ku zjavným konfliktom lojality a záujmov.

Bundeskanzler (spolkový kancelár), ktorý podlieha, ako ostatné verejné inštitúcie, kontrole Datenschutzkommission, má aj voči tejto komisii rozsiahle práva týkajúce sa kontroly a udeľovania príkazov. Bundeskanzler má tak možnosť sa kedykoľvek a bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu informovať o všetkých otázkach vedenia Datenschutzkommission. Existuje preto nebezpečenstvo, že toto právo môže byť využité na vykonávanie politického vplyvu.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) 23. decembra 2010 — Insinööritoimisto InsTiimi Oy

(Vec C-615/10)

2011/C 72/23

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Insinööritoimisto InsTiimi Oy

Vedľajší účastník konania: Puolustusvoimat

Prejudiciálna otázka

Vzťahuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (1) z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby — s ohľadom na článok 10 tejto smernice, článok 346 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zoznam zbraní, munície a bojového materiálu, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady z 15. apríla 1958 — na zákazku, ktorá inak patrí do pôsobnosti tejto smernice, ak sa má predmet verejného obstarávania podľa informácií verejného obstarávateľa používať výlučne na vojenské účely, no na civilnom trhu existuje pre predmet verejného obstarávania podobne široká možnosť použitia?

(1) Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/07, s. 132.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Haparanda Tingsrätten (Švédsko) 27. decembra 2010 — Åklagaren/Hans Åkerberg Fransson

(Vec C-617/10)

2011/C 72/24

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Haparanda Tingsrätten

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Åklagaren

Obžalovaný: Hans Åkerberg Fransson

Prejudiciálne otázky

Podľa švédskeho práva musí existovať jednoznačná opora v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) alebo v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohol vnútroštátny súd nepoužiť vnútroštátne predpisy, ktoré môžu byť v rozpore so zásadou ne bis in idem podľa článku 4 Dodatkového protokolu č. 7 k EDĽP, a preto môžu byť v rozpore aj s článkom 50 Charty základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „Charta“). Je takáto podmienka neuplatnenia vnútroštátnych predpisov podľa vnútroštátneho práva zlučiteľná s právom Únie, a najmä s jeho všeobecnými zásadami, vrátane prednosti a priameho účinku práva Únie?

2.	Vzťahuje sa na prípustnosť obžaloby za daňové delikty zásada ne bis in idem podľa článku 4 Dodatkového protokolu č. 7 k EDĽP a článku 50 Charty, ak obžalovanému bola v správnom konaní už uložená určitá peňažná sankcia (daňový doplatok) za ten istý skutok poskytnutia nepravdivých údajov?

3.	Závisí odpoveď na druhú otázku od skutočnosti, že tieto sankcie musia byť koordinované tak, aby boli všeobecné súdy schopné znížiť trest v trestnom konaní, pretože obžalovanému bol v správnom konaní uložený za ten istý skutok poskytnutia nepravdivých údajov aj daňový doplatok?

Za určitých okolností možno v rámci pôsobnosti zásady ne bis in idem uvedenej v druhej otázke uložiť ďalšie sankcie v novom konaní za to isté konanie, ktoré bolo posudzované a ktoré viedlo k rozhodnutiu o uložení sankcií jednotlivcovi. Sú v prípade kladnej odpovede na druhú otázku splnené podmienky podľa zásady ne bis in idem na uloženie viacerých sankcií v samostatných konaniach, ak sa v neskoršom konaní skúmajú okolnosti veci, pričom ide o nové skúmanie, ktoré je nezávislé od skoršieho konania?

Švédsky systém ukladania daňových doplatkov a skúmania zodpovednosti za daňové delikty v samostatných konaniach je odôvodnený viacerými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré sú bližšie opísané ďalej. Je v prípade kladnej odpovede na druhú otázku systém, akým je švédsky systém, zlučiteľný so zásadou ne bis in idem, ak by bolo možné vytvoriť systém, na ktorý by sa nevzťahovala zásada ne bis in idem, bez toho, aby bolo potrebné v prípade, ak je zodpovednosť za daňové delikty relevantná, upustiť buď od uloženia daňových doplatkov alebo od rozhodnutia o zodpovednosti za daňové delikty prenesením právomoci rozhodnúť o uložení daňových doplatkov zo Skatteverket a prípadne zo správnych súdov na všeobecné súdy v súvislosti s ich skúmaním obžaloby za daňové delikty?

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts (Lotyšská republika) 29. decembra 2010 — Trade Agency Ltd/Seramico Investments Ltd

(Vec C-619/10)

2011/C 72/25

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāts

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Trade Agency Ltd

Žalovaná: Seramico Investments Ltd

Prejudiciálne otázky

Pokiaľ je k rozhodnutiu súdu iného štátu priložené osvedčenie uvedené v článku 54 nariadenia č. 44/2001 (1), ale napriek tomu žalovaný namieta, že žaloba podaná v štáte, ktorý vydal rozhodnutie, mu nebola doručená, je súd vykonávajúceho členského štátu v rámci preskúmania dôvodu zamietnutia podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 oprávnený sám preveriť, či informácie uvedené v osvedčení sú v súlade s dôkazmi? Je takáto široká právomoc súdu vykonávajúceho členského štátu v súlade so zásadou vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva uvedenej v odôvodneniach č. 16 a 17 nariadenia č. 44/2001?

Je súdne rozhodnutie, vydané v neprítomnosti žalovaného, ktorým sa rozhodlo o veci samej, bez posúdenia predmetu žaloby a žalobných dôvodov, a ktoré neobsahuje tvrdenie o dôvodnosti žaloby, v súlade s článkom 47 Charty a neporušuje právo žalovaného na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná, ktoré je zaručené týmto článkom?

(1) Nariadenie Rady(ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammarrätten I Stockholm — Migrationsöverdomstolen (Švédsko) 27. decembra 2010 — Migrationsverket/Nurije Kastrati, Valdrina Kastrati, Valdrin Kastrati

(Vec C-620/10)

2011/C 72/26

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kammarrätten I Stockholm — Migrationsöverdomstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Migrationsverket

Odporcovia: Nurije Kastrati, Valdrina Kastrati, Valdrin Kastrati

Prejudiciálne otázky

Má sa nariadenie č. 343/2003 (1), okrem iného vzhľadom na ustanovenia jeho článku 5 ods. 2 a/alebo vzhľadom na to, že toto nariadenie okrem ustanovení článku 4 ods. 5 druhého pododseku a článku 16 ods. 3 a 4 neobsahuje iné ustanovenia týkajúce sa zániku zodpovednosti členského štátu za posúdenie žiadosti o azyl, vykladať v tom zmysle, že späťvzatie žiadosti o azyl nemá vplyv na možnosť uplatnenia tohto nariadenia?

2.	Je pre zodpovedanie uvedenej otázky relevantné, v ktorom štádiu konania dôjde k späťvzatiu žiadosti o azyl?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Varna (Bulharsko) 29. decembra 2010 — ADSITS „Balkan and Sea properties“/Riaditeľ riaditeľstva „Opravné prostriedky a správa výkonu rozhodnutia“ Varna

(Vec C-621/10)

2011/C 72/27

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Varna

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ADSITS „Balkan and Sea properties“

Žalovaný: Riaditeľ riaditeľstva „Opravné prostriedky a správa výkonu rozhodnutia“ Varna

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 80 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) vykladať v tom zmysle, že ak je pri dodaniach medzi prepojenými osobami protihodnota vyššia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena úkonu len vtedy, ak dodávateľ nemá plné právo na odpočítanie dane, ktorá pripadá na kúpu alebo výrobu tovarov tvoriacich predmet dodania?

Má sa článok 80 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ využil právo na plné odpočítanie dane za tovary a služby, ktoré sú následne predmetom dodania medzi prepojenými osobami za vyššiu ako obvyklú cenu, a toto právo na odpočítanie dane nebolo odôvodnené podľa článkov 173 až 177 smernice, členský štát nesmie prijať opatrenia, podľa ktorých je ako základ dane stanovená výlučne obvyklá cena?

3.	Sú v článku 80 ods. 1 smernice 2006/112 taxatívne vymenované prípady tvoriace podmienky, pri ktorých splnení smie členský štát prijať opatrenia, podľa ktorých je základom dane pri dodaniach obvyklá cena úkonu?

4.	Je vnútroštátna právna úprava, aká sa nachádza v článku 27 ods. 3 bode 1 Zakon za danăk vărchu dobavenata stojnost (zákon o dani z pridanej hodnoty) prípustná za iných okolností, než sú vymenované v článku 80 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2006/112?

5.	Má v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ustanovenie článku 80 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 priamy účinok a smie ho vnútroštátny súd priamo uplatniť?

(1) Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/16

Žaloba podaná 21. decembra 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-624/10)

2011/C 72/28

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Afonso, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že stanovila v hlave IV správneho pokynu č. 105 z 23. júna 2006 (3 A-9-06) administratívnu úľavu od režimu prenesenia daňovej povinnosti pri DPH, ktorá zahŕňa okrem iného vymenovanie daňového zástupcu predávajúcim alebo poskytovateľom služieb usadeným mimo Francúzska, nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá smernica o DPH, najmä jej články 168, 171, 193, 194, 204 a 214,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia vo svojej žalobe tvrdí, že francúzska právna úprava, ktorá stanovuje odchýlku od režimu prenesenia DPH, je z viacerých dôvodov v rozpore s právom Európskej únie.

Po prvé zdaniteľné osoby, ktoré chcú využiť opatrenie zavedené v hlave IV správneho pokynu 3 A-9-06, musia vymenovať daňového zástupcu, čo nie je v súlade s článkom 204 smernice o DPH. Tento článok umožňuje členským štátom uložiť takú povinnosť len vtedy, ak v krajine, v ktorej je zdaniteľná osoba usadená, neexistuje žiadny právny nástroj vzájomnej pomoci v oblasti nepriamych daní podobný pomoci v rámci Únie.

Po druhé administratívna úľava zároveň podlieha povinnosti identifikácie predávajúceho na účely DPH vo Francúzsku, čo nie je v súlade s článkom 214 ods. 1 smernice o DPH. Z toho ustanovenia vyplýva, že povinnosť identifikácie na účely DPH nemá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje na inom území, ako na tom, kde je usadená, dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb podliehajúcich režimu prenesenia daňovej povinnosti zákazníkom najmä podľa článku 194 smernice o DPH.

Po tretie a na záver opatrenie stanovuje započítanie odpočítateľnej DPH predávajúceho alebo poskytovateľa oproti DPH vybranej jedným alebo viacerými zákazníkmi. Toto nie je v súlade s ustanoveniami článkov 168 a 171 smernice o DPH, podľa ktorých sa musí vyrovnanie medzi odpočítateľnou DPH a vybranou DPH vykonať u každej zdaniteľnej osoby. Takú výnimku nemožno uložiť na základe článku 11 tejto smernice.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/17

Odvolanie podané 29. decembra 2010: Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Company, Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 27. októbra 2010 vo veci T-24/05, Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Co., Inc., Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd/Európska komisia

(Vec C-628/10 P)

2011/C 72/29

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Company, Inc. (v zastúpení: M. Odriozola Alén, abogado, A. João Vide, abogada)

Ďalší účastníci konania: Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd, Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 27. októbra 2010 vo veci T-24/05 v rozsahu, v akom zamietol žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatňovaní článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 (1), nedostatočnom odôvodnení a porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keď rozhodol, že Alliance One International, Inc., predtým Standard Commercial Corp. a Standard Commercial Tobacco Co. sú spoločne a nerozdielne zodpovedné,

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2004 vo veci COMP/C.38.238/B.2 — Surový tabak — Španielsko v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a zodpovedajúcim spôsobom znížil pokutu uloženú odvolateľkám, a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky po prvé tvrdia, že Komisia a Všeobecný súd nesprávne uplatnili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 tým, že SCC a SCTC uznali za zodpovedné za porušenie WWTE. Odvolateľky predovšetkým tvrdia, že spoločná kontrola nepostačuje na preukázanie, že boli spôsobilé vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie WWTE v období pred májom 1998. V každom prípade aj keby bolo možné pripísať zodpovednosť týmto spôsobom, na účely určenia jednej hospodárskej jednotky sa mali zohľadniť obidve materské spoločnosti. Alternatívne, odvolateľky uvádzajú, že Komisia a následne Všeobecný súd tým, že neuviedli dostatočné dôvody na to, aby ich uznali za zodpovedné, porušili článok 296 ZFEÚ. Navyše, pokiaľ ide o obdobie po máji 1998, rozsudok Všeobecného súdu zbavuje odvolateľky ich práv odvodených od všeobecných zásad práva EÚ, práv uvedených v Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv, ktorá je teraz súčasťou Lisabonskej zmluvy, a preto má plnú právnu silu primárneho práva.

Odvolateľky po druhé tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, právo odvolateliek na obhajobu a článok 296 ZFEÚ tým, že umožnil Komisii predložiť nové tvrdenie a zmeniť jej vyjadrenie k žalobe v odpovedi na písomnú otázku. Odvolateľky ďalej tvrdia, že Všeobecný súd nemôže v rozsudku (a tým ex post facto) upresniť odôvodnenie uvedené v rozhodnutí Komisie.

Odvolateľky nakoniec tvrdia, že Všeobecný súd tým, že s ostatnými podnikateľmi zaobchádzal zhovievavejšie, porušil zásadu rovnosti zaobchádzania stanovenú článkom 20 Charty základných práv. Odvolateľky jednak uvádzajú, že Všeobecný súd pochybil z právneho hľadiska, keď určil metódu pripisovania zodpovednosti, predovšetkým tým, že prijal metódu dvojakého základu, ktorá poslúžila na diskriminovanie spoločností na základe vierohodnosti ich argumentácie v rámci odvolania, ale inak nestanovil normu. Okrem toho odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd uplatnil metódu pripisovania zodpovednosti diskriminačným spôsobom, a to buď tým, že neuplatnil test dvojakého základu na Universal Corporation a Universal Leaf, alebo tým, že na SCC a SCTC neuplatnil metódu, ktorá bola uplatnená na Universal Corporation a Universal Leaf.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/18

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 24. januára 2011 — Rubinetterie Teorema/Komisia

(Vec T-370/10 R)

(Predbežné opatrenie - Hospodárska súťaž - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta - Banková záruka - Návrh na odklad výkonu - Majetková ujma - Neexistencia výnimočných okolností - Neexistencia naliehavosti)

2011/C 72/30

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa Rubinetterie Teorema SpA (Flero, Taliansko) (v zastúpení: R. Cavani, M. di Muro a P. Preda, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Antoniadis, F. Castillo de la Torre a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010, ktoré bolo vydané v konaní podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia pre kúpeľne)

Výrok

1.	Návrh na odklad výkonu sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/18

Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Vivendi/Komisia

(Vec T-567/10)

2011/C 72/31

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vivendi (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: O. Fréget, J.-Y. Ollier a M. Struys, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú,

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2010, ktorým zamietla sťažnosť podanú Vivendi 2. marca 2009 (zapísanú do registra pod číslom 2009/4269) týkajúcu sa porušenia smernice 2002/77/ES zo 16. decembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a v dôsledku toho článku 106 ZFEÚ Francúzskou republikou z dôvodu, že udelila zákonné zvýhodnenie v oblasti stanovenia úrovne telefonických paušálov,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynaložených v konaní pred Všeobecným súdom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri vecné žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, pretože Komisia sa obmedzila len na zbežné preskúmanie sťažnosti, ktorá jej bola predložená žalobkyňou.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o posúdenie osobitných a výhradných práv vzhľadom na smernicu 2002/77/ES (1) a článok 106 ods. 3 ZFEÚ.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemôže nesankcionovať skutočnosť, že Francúzska republika udelila zákonné zvýhodnenie France Télécom tým, že stanovila výšku paušálu telefonickej univerzálnej služby na úroveň vylučujúcu akúkoľvek ponuku služieb konkurujúcu ponuke France Télécom, a to s odkazom na skutočnosť, že žiaden súkromný operátor nepredložil žiadosť o odstránenie zákonného zvýhodnenia.

—	Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že takéto žiadosti boli podané.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o rozsah povinností vnútroštátneho regulačného úradu vyplývajúcich zo smerníc v oblasti komunikačných sietí a služieb, keďže správanie členského štátu nemožno ospravedlniť neúplnosťou alebo nepresnosťou právnej úpravy.

(1) Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/19

Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Vivendi/Komisia

(Vec T-568/10)

2011/C 72/32

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vivendi (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: O. Fréget, J.-Y. Ollier a M. Struys, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú,

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2010, ktorým zamietla sťažnosť podanú Vivendi 2. marca 2009 (zapísanú do registra pod číslom 2009/4267) týkajúcu sa porušenia smernice 2002/77/ES zo 16. decembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a v dôsledku toho článku 106 ods. 1 ZFEÚ Francúzskou republikou z dôvodu, že udelila zákonné zvýhodnenie spočívajúce v odmietnutí ARCEP uplatniť svoju právomoc, aby uložil historickému operátorovi povinnosť vrátiť operátorom požadujúcim prístup k účastníckemu vedeniu sumy vybraté nad rámec skutočných nákladov na službu, ktorá podlieha nákladovej orientácii,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynaložených v konaní pred Všeobecným súdom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri vecné žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa definície pojmu „osobitné právo“ v zmysle smernice 2002/77/ES (1).

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť dohľadu na základe článku 106 ods. 3 ZFEÚ.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže Komisia sa nesprávne domnievala, že povinnosť nákladovo orientovať určité ceny nepatrí do pôsobnosti smernice Európskej únie, ale pod zodpovednosť štátneho regulačného úradu.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže Komisia sa domnievala, že súkromní operátori nie sú ukrátení na svojich právach, pretože sa môžu obrátiť na vnútroštátne obchodné súdy s cieľom získať náhradu súm preplatkov vybratých France Télécom, hoci zložitosť takéhoto konania znemožňuje plný výkon práva na náhradu pred týmito súdnymi orgánmi.

(1) Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/19

Žaloba podaná 21. decembra 2010 — Komisia/Commune de Millau

(Vec T-572/10)

2011/C 72/33

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Petrova, splnomocnená zástupkyňa a E. Bouttier, advokát)

Žalovaná: Commune de Millau (Millau, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	rozhodol, že Commune de Millau (obec Millau) zodpovedá spoločne a nerozdielne za záväzky a dlhy Société d’économie mixte d’équipement de l’Aveyron (SEMEA) voči Európskej komisii,

—	uložil obci Millau, aby spoločne a nerozdielne so spoločnosťou SEMEA zaplatila žalobkyni základnú sumu vo výške 41 012 eur, spolu s úrokmi splatnými od 10. marca 1992, alebo subsidiárne od 27. apríla 1993,

—	nariadil kapitalizáciu úrokov,

—	uložil obci Millau, aby spoločne a nerozdielne so spoločnosťou SEMEA zaplatila sumu vo výške 5 000 eur z dôvodu neoprávneného odporu zo strany SEMEA,

—	uložil obci Millau, aby spoločne a nerozdielne so spoločnosťou SEMEA nahradila trovy tohto konania,

—	nariadil spojenie tejto veci s vecou T-168/10, Komisia/SEMEA.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uplatňované žalobkyňou sú rovnaké ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uplatňované vo veci T-168/10, Komisia/SEMEA (1), pričom Komisia okrem toho uvádza, že obec Millau zodpovedá spoločne a nerozdielne za zaplatenie dlhu spoločnosti SEMEA, keďže obec Millau prevzala aktíva a pasíva spoločnosti SEMEA a to vrátane zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SEMEA a Komisiou, ktorá tvorí základ sporu.

(1) Ú. v. EÚ C 161, 2010, s. 48.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/20

Žaloba podaná 29. decembra 2010 — Just Music Fernsehbetrieb/ÚHVT — France Télécom (Jukebox)

(Vec T-589/10)

2011/C 72/34

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Just Music Fernsehbetrieb GmbH (Landshut, Nemecko) (v zastúpení: T. Kaus, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: France Télécom SA (Paríž, Francúzsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. októbra 2010 vo veci R 1408/2009-1,

—	nariadiť žalovanému zmeniť rozhodnutie o námietke z 30. septembra 2010 vo veci B 1304494 a v plnom rozsahu vyhovieť prihláške č. 6163778,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania žalobcu pred odvolacím senátom a námietkovým oddelením,

—	subsidiárne prerušiť konanie do vydania konečného rozhodnutia o návrhu na výmaz podanom žalobcom na ÚHVT 21. decembra 2010 proti skoršej ochrannej známke č. 3693108.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Just Music Fernsehbetrieb.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „Jukebox“ pre služby zaradené do triedy 38 a 41 — prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 6163778.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka „JUKE BOX“ zapísaná pod č. 3693108 pre tovary a služby zaradené do tried 9, 16, 35, 38, 41 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovelo námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietol odvolanie.

Dôvody žaloby: žalobca sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie porušuje: i) článok 15 a článok 42 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, lebo nebol predložený žiaden dôkaz o riadnom používaní ochrannej známky uvedenej na podporu námietky, teda ochrannej známky Spoločenstva č. 3693108 „JUKE BOX“; ii) článok 8 ods. 1 písm. b), článok 9 a článok 65 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, lebo odvolací senát sa dopustil chyby vo svojom posúdení podobnosti napadnutej ochrannej známky, a iii) článok 78 nariadenie Rady (ES) č. 207/2009, lebo odvolací senát nevykonal svoju vyšetrovaciu právomoc a úplne nevykonal svoje právomoci.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/20

Žaloba podaná 27. decembra 2010 — Thesing and Bloomberg Finance/ECB

(Vec T-590/10)

2011/C 72/35

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Gabi Thesing a Bloomberg Finance LP (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. H. Stephens a R. C. Lands, solicitors)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Európskej centrálnej banky oznámené listami zo 17. septembra a 21. októbra 2010, ktorým bol žalobcom odmietnutý prístup k požadovaným dokumentom,

—	nariadiť Európskej centrálnej banke sprístupniť žalobcom tieto dokumenty v súlade s rozhodnutím Európskej centrálnej banky zo 4 marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3) (1), a

—	zaviazať Európsku centrálnu banku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobcovia navrhujú podľa článku 263 ZFEÚ zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky oznámeného listami zo 17. septembra a 21. októbra 2010, ktorými Európska centrálna banka odmietla prístup k nasledujúcim dokumentom v súlade s rozhodnutím Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3):

i)	oznámenie nazvané Vplyv obchodovania mimo burzy na deficit a verejný dlh. Prípad Grécka. (SEC/GovC/X/10/88a);

ii)	druhé oznámenie nazvané Titlos a prípadná existencia podobných transakcií ovplyvňujúcich úroveň deficitu a verejného dlhu eurozóny (SEC/GovC/X/10/88b).

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uplatňujú nasledujúce dôvody:

Najprv tvrdia, že Európska centrálna banka nesprávne vyložila, resp. nesprávne uplatnila, článok 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 (ECB/2004/3), ktorý stanovuje výnimku zo zásady práva na prístup zakotvenej v článku 2 tohto rozhodnutia tým, že:

i)	Európska centrálna banka nevyložila článok 4 ods. 1 písm. a) tak, že vyžaduje, aby sa zohľadnili skutočnosti verejného záujmu na zverejnení;

ii)	Európska centrálna banka nepriznala dostatočnú alebo potrebnú dôležitosť skutočnostiam verejného záujmu na zverejnení požadovaných dokumentov;

iii)	Európska centrálna banka precenila, resp. nesprávne určila, verejný záujem, ktorý bránil zverejneniu požadovaných dokumentov.

Okrem toho žalobcovia uplatňujú, že Európska centrálna banka nesprávne vyložila, resp. nesprávne uplatnila, článok 4 ods. 2 rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 (ECB/2004/3), ktorý stanovuje výnimku zo zásady práva na prístup zakotvenej v článku 2 tohto rozhodnutia tým, že:

i)	Európska centrálna banka mala vyložiť pojem „nadradený“ verejný záujem tak, že znamená dostatočne významný verejný záujem, ktorý prevažuje nad verejným záujmom na zachovaní výnimky;

ii)	Európska centrálna banka mala rozhodnúť, že existuje v tomto zmysle nadradený verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií.

Napokon žalobcovia tvrdia, že Európska centrálna banka nesprávne vyložila, resp. nesprávne uplatnila, článok 4 ods. 3 rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 (ECB/2004/3), ktorý stanovuje výnimku zo zásady práva na prístup zakotvenej v článku 2 tohto rozhodnutia tým, že:

i)	Európska centrálna banka mala vyložiť pojem „nadradený“ verejný záujem tak, že znamená dostatočne významný verejný záujem, ktorý prevažuje nad každým verejným záujmom na zachovaní výnimky;

ii)	Európska centrálna banka mala rozhodnúť, že existuje v tomto zmysle nadradený verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií;

iii)	Európska centrálna banka precenila, resp. nesprávne určila, verejný záujem, ktorý bránil zverejneniu požadovaných dokumentov.

(1) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 4 marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3) (Ú. v. EÚ L 80, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/21

Žaloba podaná 17. decembra 2010 — Zenato/ÚHVT — Camera di Commercio Industria Artigianato e Agricoltura di Verona (RIPASSA)

(Vec T-595/10)

2011/C 72/36

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Alberto Zenato (Verona, Taliansko) (v zastúpení: A. Rizzoli, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Camera di Commercio Industria Artigianato e Agricoltura di Verona (Verona, Taliansko)

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil predmetnú žalobu spolu s jej prílohami za prípustnú,

—	zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu v časti, v ktorej zrušuje napadnuté rozhodnutie a ukladá povinnosť nahradiť trovy konania,

—	v dôsledku toho potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „RIPASSA“ (prihláška č. 106 955), pre výrobky v triede 33.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Camera di Commercio Industria Artigianato e Agricoltura di Verona.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: talianska slovná ochranná známka „VINO DI RIPASSO“ (č. 528 778) pre výrobky v triede 33.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietok.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci námietkovému oddeleniu.

Dôvody žaloby: porušenie a nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/22

Žaloba podaná 29. decembra 2010 — Eurocool Logistik/ÚHVT — Lenger (EUROCOOL)

(Vec T-599/10)

2011/C 72/37

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eurocool Logistik GmbH (Linz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Secklehner, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Peter Lenger (Weinheim, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—

v celom rozsahu zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. októbra 2010 vo veci R 451/2010-1, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie námietkového oddelenia z 27. januára 2010 v konaní o námietke č. B 751 570, zamietnuť námietku a vrátiť ochrannú známku na pokračovanie konania o prihláške Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, ako aj zaviazať žalovanú stranu na náhradu všetkých trov konania, ktoré sú spojené s týmto právnym sporom, a predovšetkým aj trov konania pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „EUROCOOL“ pre služby zaradené v triedach 39 a 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Peter Lenger.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národná obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje slová „EUROCOOL LOGISTICS“ pre služby zaradené v triedach 35 a 39, a označenie podniku „EUROCOOL LOGISTICS“ používané vo vnútroštátnom obchodnom styku vo vzťahu k určitým službám.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 63 ods. 2 a článku 75 druhej vety nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže žalobkyni nebola v konaní o námietke poskytnutá príležitosť odpovedať na odôvodnenie námietky ďalšieho účastníka konania v konaní pred odvolacím senátom, ako aj porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009, keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/22

Žaloba podaná 7. januára 2011 — Export Development Bank of Iran/Rada

(Vec T-4/11)

2011/C 72/38

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Export Development Bank of Iran (v zastúpení: J.-M. Thouvenin, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa jej týka,

—	rozhodol, že rozhodnutie 2010/413/SZBP sa vo vzťahu k žalobkyni neuplatňuje,

—	zrušil článok 16 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zrušil rozhodnutie Rady zapísať žalobkyňu do zoznamu uvedeného v prílohe VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010,

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu tejto žaloby uvádza žalobkyňa sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu pre nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (1) a/alebo jeho článku 16 ods. 2 písm. a) a b).

—	V rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že článok 215 ZFEÚ nemôže slúžiť ako právny základ nariadenia č. 961/2010, keďže rozhodnutie 2010/413/SZBP ho neuvádza.

—	V rámci druhej časti žalobkyňa tvrdí, že článok 215 ZFEÚ nemôže slúžiť ako právny základ nariadenia č. 961/2010, keďže rozhodnutie 2010/413/SZBP nebolo prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V ZEÚ. Toto rozhodnutie preto musí byť odmietnuté z dôvodu, že sa na daný prípad neuplatňuje.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení medzinárodného práva článkom 16 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 961/2010, keďže tieto ustanovenia nepredstavujú uplatňovanie rozhodnutia Bezpečnostnej rady a porušujú zásadu nezasahovania zavedenú v medzinárodnom práve.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 215 ZFEÚ, keďže postup pri zapísaní do zoznamu prílohy VIII bol v rozpore s postupom uvedeným v článku 215 ZFEÚ.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu,, práva na riadnu správu a práva na účinnú súdnu ochranu, keďže Rada nedodržala právo žalobkyne na vypočutie, svoje rozhodnutia neodôvodnila dostatočným spôsobom a nesprístupnila jej spis.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

—	Žalobkyňa najprv tvrdí, že napadnuté rozhodnutia nie sú proporcionálne, keďže zmrazenie finančných prostriedkov a ostatných zdrojov spravovaných žalobkyňou vedie k zmrazeniu finančných prostriedkov a ostatných zdrojov, ktorými nemôže voľne disponovať, lebo patria jej klientom.

—	Žalobkyňa ďalej uvádza, že sankcia, ktorá jej bola uložená, nie je proporcionálna vzhľadom na skutočnosti, ktoré jej boli vytýkané, a že spočíva na neaktuálnych a nepodložených skutočnostiach.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na porušení práva na rešpektovanie majetku, lebo obmedzenie jej práva vlastniť majetok nebolo proporcionálne, keďže v konaní neboli dodržané jej práva na obhajobu.

7.	Siedmy žalobný dôvod založený na porušení zásady nediskriminácie, keďže žalobkyňa bola sankcionovaná bez toho, aby bolo preukázané, že sa vedome a dobrovoľne podieľala na činnostiach, ktorých následkom bolo obchádzanie reštriktívnych opatrení.

(1) Ú. v. EÚ L 281, s. 1.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/23

Žaloba podaná 7. januára 2011 — Export Development Bank of Iran/Rada

(Vec T-5/11)

2011/C 72/39

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Export Development Bank of Iran (v zastúpení: J.-M. Thouvenin, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zrušil rozhodnutie, ktoré je súčasťou listu Rady adresovaného žalobkyni z 28. októbra 2010,

—	rozhodol, že rozhodnutie 2010/413/SZBP sa vo vzťahu k žalobkyni neuplatňuje,

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uvedené žalobkyňou sú v podstate rovnaké alebo podobné ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uvedené vo veci T-4/11, Export Development Bank of Iran/Rada.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/24

Odvolanie podané 5. januára 2011: Európska komisia proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. októbra 2010 vo veci F-9/09, Vicente Carbajosa a i./Komisia

(Vec T-6/11 P)

2011/C 72/40

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)

Ďalšie účastníčky konania: Isabel Vicente Carbajosa (Brusel, Belgicko), Niina Lehtinen (Brusel) a Myriam Menchen (Brusel)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu z 28. októbra 2010 vo veci F-9/09, Vicente Carbajosa a i./Komisia,

—	vrátil vec Súdu pre verejnú službu, aby preskúmal dôvody na zrušenie uplatnené žalobkyňami,

—	rozhodol o trovách konania neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

1.	Prvý odvolací dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia, práva na obranu a zásady právnej istoty, vzhľadom na to, že Súd pre verejnú službu uznal dôvod, ktorý nebol uplatnený v predmetnej veci, či ex offo, ale ktorý bol uplatnený v rámci inej veci.

Druhý odvolací dôvod založený subsidiárne na porušení článkov 1, 5 a 7 prílohy III Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a rozhodnutí o založení Európskeho úradu pre výber personálu (EPSO), ako aj porušení povinnosti odôvodnenia, vzhľadom na to, že Súd pre verejnú službu nesprávne vyvodil záver o tom, že EPSO nemal právomoc nezapísať dotknuté osoby do zoznamu uchádzačov vyzvaných na predloženie úplnej prihlášky po fáze predbežného výberu.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/24

Žaloba podaná 7. januára 2011 — Bank Kargoshaei a i./Rada

(Vec T-8/11)

2011/C 72/41

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Bank Kargoshaei, Bank Melli Iran Investment Company, Bank Melli Iran Printing and Publishing Company, Cement Investment & Development Co., Mazandaran Cement Company, Melli Agrochemical Company, Shomal Cement Co. (Teherán, Irán) (v zastúpení: L. Defalque a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkýň

—

zrušiť ods. 5 časti B prílohy rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (1), a ods. 5 časti B prílohy VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (2), ako aj zrušiť rozhodnutie, ktoré je súčasťou listu Rady z 28. októbra 2010,

—	rozhodnúť, že článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady z 26. júla 2010 (3) a článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 sú nezákonné a vo vzťahu k žalobkyniam sa neuplatňujú,

—	zaviazať Radu, aby žalobkyniam nahradila trovy konania spojené s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu tejto žaloby uvádzajú žalobkyne žalobné dôvody, ktoré sú rovnaké ako dôvody uvedené žalobkyňou vo veci T-7/11, Bank Melli Iran/Rada.

(1) Ú. v. EÚ L 281, s. 81.

(2) Ú. v. EÚ L 281, s. 1.

(3) Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/25

Žaloba podaná 6. januára 2011 — Air Canada/Komisia

(Vec T-9/11)

2011/C 72/42

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Air Canada (Saint Lauren, Kanada) (v zastúpení: J. Pheasant a T. Capel, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie a aj jeho články 2 a 3, alebo subsidiárne zrušiť niektoré časti rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ,

—	zrušiť uloženú pokutu, alebo subsidiárne znížiť pokutu s možnosťou jej zníženia až na nulu podľa článku 261 ZFEÚ,

—	nariadiť Komisii, aby prijala všetky potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora podľa článku 266 ZFEÚ, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania podniku Air Canada, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto žalobou, alebo ktoré mu vzniknú v nasledujúcich štádiách konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca na podporu svojej žaloby predkladá šesť žalobných dôvodov:

Svojím prvým žalobným dôvodom tvrdí, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že Komisia zmenila podstatu konania od zaslania oznámenia o výhradách do prijatia svojho rozhodnutia, a preto založila svoje rozhodnutie na novom skutkovom a právnom posúdení, s ohľadom na ktoré nemal žalobca možnosť byť vypočutý.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode tvrdí, že:

—	rozhodnutie sa zakladá na neprípustných dôkazných prostriedkoch, lebo vecný dôkaz, na ktorom Komisia založila svoje rozhodnutie proti žalobcovi, je neprípustný,

—

uplatnením voči žalobcovi niektorých dôkazov, hoci rovnaké alebo v zásade podobné dôkazy považovala za nedostatočné na preukázanie porušenia zo strany iných podnikov, ktorým tiež zaslala oznámenie o výhradách, a nezobratím do úvahy niektoré faktické opravy a vysvetlenia žalobcu, Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie a neuplatnila správny stupeň dokazovania, ktorý sa vyžaduje podľa práva Únie.

V treťom žalobnom dôvode tvrdí, že sa nezapojil do nijakého porušenia, pretože:

—	v článkoch 2 a 3 výroku rozhodnutia nie je uvedené, že by sa žalobca zúčastnil na jedinom a pokračujúcom porušení opísanom v oznámení o výhradách,

—	Komisia nesplnila príslušné požiadavky vyplývajúce z článku 101 ods. 1 ZFEÚ a príslušnej judikatúry na stanovenie zodpovednosti žalobcu za jediné a nepretržité porušenie,

—	na základe dôkazov, ktoré je voči žalobcovi Komisia — s prihliadnutím na druhý žalobný dôvod — zákonne oprávnená použiť na účely preskúmania výhrad, rozhodnutie nepreukazuje nijaké porušenie zo strany žalobcu.

4.	Štvrtým žalobným dôvodom tvrdí, že nebol definovaný relevantný trh, alebo prípadne nebol tento trh správne definovaný v rozpore s uplatniteľnými právnymi požiadavkami zakotvenými v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a predovšetkým v rozpore so zásadami právnej istoty a proporcionality.

5.	Piatym žalobným dôvodom tvrdí, že uložená pokuta má byť zrušená, alebo subsidiárne znížená (prípadne znížená až na nulu), na základe iných žalobných dôvodov a na základe toho, že Komisia neuplatnila zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie pri stanovení výšky pokuty.

6.	Šiestym žalobným dôvodom tvrdí, že rozhodnutie nebolo odôvodnené v rozpore s povinnosťou odôvodnenia vyplývajúcou z článku 296 ZFEÚ.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/26

Žaloba podaná 6. januára 2011 — Sina Bank/Rada

(Vec T-15/11)

2011/C 72/43

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sina Bank (Teherán, Irán) (v zastúpení: B. Mettetal a C. Wucher-North, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť bod 8 časti B prílohy VIII nariadenia č. 961/2010 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zrušiť rozhodnutie Rady oznámené listom z 28. októbra 2010,

—	vyhlásiť bod 8 časti B prílohy II rozhodnutia Rady 2010/413/CFSP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2) za neuplatniteľný v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	vyhlásiť článok 16 ods. 2 nariadenia Rady č. 961/2010 za neuplatniteľný na žalobkyňu,

—	vyhlásiť článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/413/CFSP za neuplatniteľný na žalobkyňu,

—	zaviazať Radu na znášanie vlastných trov konania a na náhradu trov konania žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody:

Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že hmotno-právne kritériá na jej označenie podľa napadnutého nariadenia a rozhodnutia z roku 2010 nie sú vo vzťahu k nej splnené a/alebo sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení toho, či sú kritériá na jej označenie splnené. Preto nie je označenie žalobkyne dôvodné.

Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že jej označenie bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania;

—	so žalobkyňou bolo zaobchádzané v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania v porovnaní s postavením iných iránskych bánk,

—	so žalobkyňou bolo zaobchádzané v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania v porovnaní s postavením iných iránskych bánk, ktoré boli uvedené v zozname v prílohe nariadenia a rozhodnutia z roku 2010,

—	so žalobkyňou bolo zaobchádzané v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania v porovnaní s postavením „Daftar“ a Mostaz’afan Fondation.

Tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že boli porušené jej práva na obranu a povinnosť odôvodnenia sankcií, keďže:

—	Rada neposkytla žalobkyni žiadne informácie, na základe ktorých posúdila jej postavenie, okrem stručného odôvodnenia v rozsahu dvoch riadkov, ktoré bolo všeobecné a nepresné,

—	napriek tomu, že žalobkyňa podala Rade podrobné žiadosti o informácie týkajúce sa jej označenia, Rada neodpovedala na žiadosti žalobkyne ani na listy jej advokátov,

—	na základe tejto situácie nie je možné určiť, či bolo prijaté opatrenie dôvodné alebo došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu,

—	každý dôkaz uplatnený voči žalobkyni jej mal byť, pokiaľ je to možné, oznámený spolu s prijatím prvého rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov alebo bez omeškania po jeho prijatí.

Štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že reštriktívnymi opatreniami došlo k porušeniu jej práva vlastniť majetok a že tieto opatrenia nie sú primerané a sú v rozpore so zásadu proporcionality rozhodnutí, ktorá vyplýva z práva Únie, keďže:

—	neexistuje spojenie medzi cieľom sledovaným Radou a reštriktívnym opatrením uloženým žalobkyni,

—	Rada neidentifikovala nijakú transakciu, do ktorej by bola žalobkyňa zapojená,

—	existujú aj iné, primeranejšie opatrenia na zamedzenie rizika údajných iránskych „jadrových činností“ a financovania týchto činností.

(1) Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25 októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007, Ú. v. EÚ L 281, s. 1.

(2) Rozhodnutie Rady 2010/413/CFSP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP, Ú. v. EÚ L 195, s. 39.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/27

Žaloba podaná 14. januára 2011 — Holandsko/Komisia

(Vec T-16/11)

2011/C 72/44

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. Wissels, M. de Ree a M. Noort, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

zrušiť článok 1 rozhodnutia Komisie 2010/668/EÚ zo 4. novembra 2010, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rozsahu, v ktorom sa týka Holandska a finančných opráv vo výške 28 947 149,31 eur (spolu), ktoré boli vykonané v rámci systému kvót pre výrobu zemiakového škrobu vo vzťahu k výdavkov oznámeným za roky 2003 až 2008,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím č. 2010/668/EÚ Komisia znížila čiastky oznámené holandskými orgánmi, ktoré boli vyplatené v rokoch 2003 až 2008 v rámci európskych režimov podpory pre zemiakový škrob, paušálne o 10 %. Podľa Komisie poskytli holandské orgány výrobcovi škrobu a pestovateľovi zemiakov pomoc spočívajúca v náhrade za to, že pestovateľovi zemiakov bola za dodané zemiaky zaplatená minimálna cena v plnej výške.

Holandská vláda sa domnieva, že k vyplateniu celej minimálne ceny došlo pred schválením pomoci pre výrobcu škrobu a pestovateľa zemiakov. Minimálna cena bola zaplatená jednak započítaním časti minimálnej ceny s verejnou (súkromno-právnou) pohľadávkou výrobcu voči pestovateľovi a jednak prevodom zvyšnej čiastky minimálnej ceny na (bankové) konto, ktoré uviedol výrobca.

Žalobca opiera svoju žalobu o päť žalobných dôvodov.

Po prvé bol porušený článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99 (1) a článok 31 nariadenia č. 1290/2005 (2) v spojení s článkom 5 nariadenia č. 1868/94 (3), článkom 11 nariadenia č. 97/95 (4), článkom 10 nariadenia č. 2236/2003 (5), článkom 26 nariadenia č. 2237/2003 (6) a článkom 20 nariadenia č. 1973/2004 (7) tým, že výdavky boli vylúčené z financovania napriek tomu, že podmienky pre poskytnutie prémie a priame platby boli splnené, keďže minimálna cena bola zaplatená započítaním a prevodom.

Po druhé bol porušený článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99 a článok 31 nariadenia č. 1290/2005 v spojení s článkom 5 nariadenia č. 1868/94, článkom 11 nariadenia č. 97/95, článkom 10 nariadenia č. 2236/2003, článkom 26 nariadenia č. 2237/2003 a článkom 20 nariadenia č. 1973/2004 tým, že výdavky boli vylúčené z financovania napriek tomu, že pestovatelia mohli pred poskytnutím prémie a priamej platby voľne nakladať s minimálnou cenou.

Po tretie bol porušený článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99 článok 8 nariadenia č. 1663/95 (8), článok 31 nariadenia č. 1290/2005, článok 11 nariadenia č. 885/2006 (9), ako aj právo na obranu tým, že výdavky boli vylúčené z financovania napriek tomu, že nebolo dodržané kontradiktórne konanie upravené v týchto ustanoveniach pre všetky zistenia, o ktoré sa vylúčenie opieralo.

Po štvrté bol porušený článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99 a článok 31 nariadenia č. 1290/2005 v spojení s článkom 11 nariadenia č. 97/95, článkom 10 nariadenia č. 2236/2003, článkom 26 nariadenia č. 2237/2003 a článkom 20 nariadenia č. 1973/2004 tým, že výdavky boli vylúčené z financovania napriek tomu, že platobná agentúra mohla na základe potvrdení o prevzatí skontrolovať, či minimálna cena bola zaplatená.

Po piate bol porušený článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99, článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 a zásada proporcionality tým, že bolo vykonané paušálne zníženie o 10 % napriek tomu, že hoci sa výhrady obmedzujú na to, že pri použití minimálnej ceny a pri kontrole podmienky týkajúcej sa jej zaplatenia sa vychádzalo z nesprávneho predpokladu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 1868/94 z 27 júla 1994, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu zemiakového škrobu (Ú. v. ES L 197, s. 4; Mim. vyd. 03/016, s. 331).

(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 97/95 zo 17. januára 1995, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 o minimálnej cene a kompenzačnej platbe vyplácanej pestovateľom zemiakov a nariadenia Rady (ES) č. 1868/94, ktorým sa zavádza systém kvót vzťahujúcich sa na výrobu zemiakového škrobu (Ú. v. ES L 16, s. 3; Mim. vyd. 03/011, s. 131).

(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 2236/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1868/94 ustanovujúceho systém kvót, pokiaľ ide výrobu zemiakového škrobu (Ú. v. EÚ L 339, s. 45; Mim. vyd. 03/041, s. 515).

(6) Nariadenie Komisie (ES) 2237/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie určitých podporných programov uvedených v hlave IV nariadenia Rady (ES) 1782/2003, ktorým sa vytvárajú spoločné pravidlá na programy priamej podpory na základe Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa vytvárajú určité programy podpory pre farmárov (Ú. v. EÚ L 339, s. 52; Mim. vyd. 03/041, s. 522).

(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín (Ú. v. EÚ L 345, s. 1).

(8) Nariadenie Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31).

(9) Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 90).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/28

Žaloba podaná 19. januára 2011 — Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia

(Vec T-22/11)

2011/C 72/45

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband (Münster, Nemecko) (v zastúpení: I. Liebach a A. Rosenfeld, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 9525 v konečnom znení z 21. decembra 2010 o štátnej pomoci MC 8/2009 a C-43/2009 — Nemecko — WestLB v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo žiadosť Nemecka z 28. októbra 2010 o predĺženie lehoty na predaj a na ukončenie obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011,

—

subsidiárne, čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 9525 v konečnom znení z 21. decembra 2010 o štátnej pomoci MC 8/2009 a C-43/2009 — Nemecko — WestLB v rozsahu, v akom ním Komisia konkludentne rozhodla, že Nemecko podalo len jednu jednotnú žiadosť o predĺženie lehoty na predaj a na ukončenie obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG k 15. februáru 2011, a že preto o žiadosti o ďalšie predĺženie nie je potrebné rozhodnúť,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.

1. Prvý žalobný dôvod: porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ

Žalobca v tomto ohľade uvádza, že Komisia neodôvodnila, prečo zlúčila dve žiadosti Nemecka o predĺženie lehoty do jednej jednotnej žiadosti.

Komisia navyše neodôvodnila, prečo by nemali byť splnené podmienky pre predĺženie lehoty podľa článku 2 ods. 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3900 v konečnom opravenom znení z 12. mája 2009 o štátnej pomoci, ktorú chce Nemecko poskytnúť na reštrukturalizáciu WestLB AG (C-43/2008 [ex N 390/08]) (ďalej len „rozhodnutie z 12. mája 2009“).

2. Druhý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie a nesprávne uváženie

Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že Komisia svoje diskrečné rozhodnutie týkajúce sa predĺženia lehoty opiera o nesprávne zistenie skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu sa napadnuté rozhodnutie nesprávne zakladá len na jednej žiadosti o predĺženie lehoty do 15. februára 2011, respektíve sa mlčky konštatuje, že o žiadosti o ďalšie predĺženie nie je potrebné rozhodnúť.

Žalobca ďalej uplatňuje, že Komisia nepoužila možnosť predĺžiť lehotu, ktorá je výslovne uvedená v článku 2 ods. 2 rozhodnutia z 12. mája 2009, hoci sú dané podmienky na jej predĺženie. Komisia sa namiesto toho odvolala na nepísané právo na predĺženie sui generis, ktoré nemá žiadny právny základ, a ktorého jednotlivé podmienky sú úplne nejasné.

3. Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady proporcionality

Žalobca v tejto súvislosti uvádza najmä, že rozhodnutie Komisie o zastavení obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011 nie je primerané k tým spôsobeným nevýhodám.

4. Štvrtý žalobný dôvod: porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia v iných prípadoch finančnej krízy, v ktorých boli finančným inštitútom poskytnuté podstatne vyššie pomoci, umožnila podstatne dlhšie lehoty na predaj kapitálových podielov v inštitútoch a spoločnostiach financujúcich nehnuteľnosti.

5. Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie a zásady riadnej správy vecí verejných

Žalobca v rámci piateho žalobného dôvody uplatňuje, že Komisia nemá právo vykladať žiadosti podané členským štátom v rozpore s ich výslovným znením ako aj s ich zmyslom a cieľom, a tak o nich aj rozhodnúť.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/29

Žaloba podaná 18. januára 2011 — Fraas/ÚHVT (károvaný vzor čiernej, béžovej, hnedej, tmavočervenej a šedej farby)

(Vec T-26/11)

2011/C 72/46

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: V. Fraas GmbH (Helmbrechts-Wüstenselbitz, Nemecko) (v zastúpení: R. Kunze a G. Würtenberger, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. novembra 2010 vo veci R 1317/2010-4,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka zobrazujúca károvaný vzor čiernej, béžovej, hnedej, tmavočervenej a šedej farby, pre výrobky tried 18, 24 a 25.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže prihlasovaná ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť, ako aj porušenie článkov 75 a 76 nariadenia (ES) č. 207/2009, keďže odvolací senát nezohľadnil rozsiahle vyjadrenia žalobkyne k skutkovým a právnym okolnostiam.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/29

Žaloba podaná 21. januára 2011 — Rheinischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia

(Vec T-27/11)

2011/C 72/47

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Rheinischer Sparkassen- und Giroverband (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: A. Rosenfeld a I. Liebach, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.

1. Prvý žalobný dôvod: porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ

Žalobca v tomto ohľade uvádza, že Komisia neodôvodnila, prečo zlúčila dve žiadosti Nemecka o predĺženie lehoty do jednej jednotnej žiadosti.

2. Druhý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie a nesprávne uváženie

Žalobca ďalej uplatňuje, že Komisia nepoužila možnosť predĺžiť lehotu, ktorá je výslovne uvedená v článku 2 ods. 2 der rozhodnutia z 12. mája 2009, hoci sú dané podmienky na jej predĺženie. Komisia sa namiesto toho odvolala na nepísané právo na predĺženie sui generis, ktoré nemá žiadny právny základ, a ktorého jednotlivé podmienky sú úplne nejasné.

3. Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady proporcionality

Žalobca v tejto súvislosti uvádza najmä, že rozhodnutie Komisie o zastavení obchodovania Westdeutsche Immobilienbank AG po 15. februári 2011 nie je primerané k tým spôsobeným nevýhodám.

4. Štvrtý žalobný dôvod: porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

5. Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie a zásady riadnej správy vecí verejných

Žalobca v rámci piateho žalobného dôvody uplatňuje, že Komisia nemá právo, vykladať žiadosti podané členským štátom v rozpore s ich výslovným znením ako aj s ich zmyslom a cieľom a tak o nich aj rozhodnúť.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/30

Žaloba podaná 23. januára 2011 — Koninklijke Luchtvaart Maatschappij/Komisia

(Vec T-28/11)

2011/C 72/48

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV (Amstelveen, Holandsko) (v zastúpení: M. Smeets, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie č. K(2010) 7694 v konečnom znení z 9. novembra 2010 čiastočne alebo v celom rozsahu a, subsidiárne

—	znížiť uloženú pokutu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba podaná podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) (predtým článok 230 ES) na účely kontroly a zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 7694 v konečnom znení z 9. novembra 2010 o konaní podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým 81 ES), článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39.258 — Letecká nákladná doprava), adresovanom KLM N.V.; a subsidiárne na účely zníženia pokuty uloženej v súlade s článkom 261 ZFEÚ (predtým článok 229 ES).

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa štyri dôvody.

Prvý dôvod založený na nedostatku dôvodov v zmysle článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobkyňa uplatňuje nasledujúce dôvody:

—	podstatný nesúlad medzi výrokom rozhodnutia a odôvodnením,

—	nesúlad medzi výrokom a odôvodnením, ktorý bráni účinnej kontrole rozhodnutia Všeobecným súdom,

—	nesúlad a nejasnosť v odôvodnení, ktoré sa týkajú i) rozsahu porušenia a osôb, ktorým je rozhodnutia určené, ii) neplatenia provízie za príplatky a iii) zavedenia palivového príplatku, ktorý bráni účinnej kontrole rozhodnutia Všeobecným súdom,

—	nesúlad a nejasnosť v odôvodnení, ktoré sa týkajú uplatnenia usmernení z roku 2006 k stanoveniu pokút bránia účinnej kontrole rozhodnutia Všeobecným súdom.

Druhý dôvod založený na tom, že rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle článkov 41, 47, 48, 49 a 50 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti žalobkyňa uplatňuje nasledujúce tvrdenia:

—	Komisia nedodržala právo byť vypočutý, právo na spravodlivý proces a prezumpciu neviny podľa článkov 41 ods. 2 písm. a), 47 a 48 Charty tým, že nevypočula adresátov rozhodnutia o rôznych zmenách týkajúcich sa rozsahu veci a počtu adresátov,

—	porušenie zásady zákonnosti a proporcionality pokút stanovené v článku 49 Charty tým, že zahrnula celý obrat KLM Cargo do hodnoty predajov podľa usmernení k stanoveniu pokút z roku 2006, a porušenie práva byť vypočutý, pokiaľ ide o túto otázku,

—

porušenie zásady zákonnosti a proporcionality pokút stanovené v člnku 49 Charty a zásady non bis in idem stanovenej v článku 50 Charty tým, že zahrnula predaje uskutočnené mimo EHP do hodnoty predajov podľa usmernení k stanoveniu pokút z roku 2006 a tým, že použila všeobecné kritérium na stanovenie maximálnej výšky tejto hodnoty predajov a porušenie práva byť v tejto veci vypočutý.

Tretí dôvod založený na stanovení pokuty v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, článkom 23 nariadenia ES č. 1/2003 (1) a usmernení z roku 2006 k stanoveniu pokút, lebo:

—	usmernenia z roku 2006 k stanoveniu pokút neumožňujú zahrnúť hodnotu predajov, ktoré priamo alebo nepriamo nesúvisia s porušením, do objemu predajov,

—	usmernenia z roku 2006 k stanoveniu pokút neumožňujú stanoviť pokutu na základe predajov uskutočnených mimo EHP.

Štvrtý dôvod založený na tom, že určenie pokút podľa usmernení z roku 2006 k stanoveniu pokút je zjavne nesprávne a porušuje zásady legitímneho očakávania, proporcionality a rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti žalobkyňa uplatňuje nasledujúce tvrdenia:

—	je zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami legitímneho očakávania, proporcionality a rovnosti zaobchádzania rozhodnúť, že predaje súvisiace priamo alebo nepriamo s porušením sú všetky predaje spoločnosti KLM Cargo,

—	je zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami legitímneho očakávania, proporcionality a rovnosti zaobchádzania rozhodnúť, že predaje súvisiace priamo alebo nepriamo s porušením zahŕňajú predaje spoločnosti KLM Cargo uskutočnené mimo EHP,

—	určenie závažnosti porušenia bez odkazu na povahu príplatkov, ako aj určenie hodnoty predajov a závažnosti porušenia na základe globálneho rozsahu porušenia sú zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania,

—	určenie dodatočnej výšky pokuty („vstupný poplatok“) nezávisle od trvania porušenia je zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania,

—	zníženie pokuty o 15 % z dôvodu vládneho zásahu je zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/32

Žaloba podaná 20. januára 2011 — Fraas/ÚHVT (károvaný vzor ružovej, fialovej, béžovej a tmavošedej farby)

(Vec T-31/11)

2011/C 72/49

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: V. Fraas GmbH (Helmbrechts-Wüstenselbitz, Nemecko) (v zastúpení: R. Kunze a G. Würtenberger, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. novembra 2010 vo veci R 1284/2010-4,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka zobrazujúca károvaný vzor ružovej, fialovej, béžovej a tmavošedej farby, pre výrobky tried 18, 24 a 25.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/32

Žaloba podaná 21. januára 2011 — Cathay Pacific Airways/Komisia

(Vec T-38/11)

2011/C 72/50

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cathay Pacific Airways Ltd (v zastúpení: D. Vaughan, QC, R. Kreisberger, barister, B. Bär-Bouyssière, advokát, a M. Rees, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobkyňu,

—	zrušiť článok 3 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobkyňu,

—	zrušiť článok 5 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom ukladá pokutu 57 120 000 eur Cathay Pacific alebo, subsidiárne, znižuje výšku tejto pokuty, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 7694 v konečnom znení z 9. novembra 2010 vo veci COMP/39.258 — Nákladná letecká doprava v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že žalobkyňa sa dopustila porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP tým, že koordinovala rôzne zložky ceny, ktoré bolo treba zohľadniť pre služby nákladnej leteckej dopravy v súvislosti s i) palivovým príplatkom; ii) bezpečnostným príplatkom; iii) odmietnutím zaplatiť poplatky za príplatky, a to na spojeniach i) medzi letiskami na území EHP a letiskami mimo územia EHP a ii) medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody EHP a ktoré nie sú členskými štátmi a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách. Subsidiárne žalobkyňa požaduje zrušenie alebo podstatné zníženie výšky pokuty, ktorá jej bola uložená.

Žalobkyňa uplatňuje na podporu svojej žaloby osem žalobných dôvodov:

V rámci svojho prvého dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa sa podieľala na celkovom jednotnom a nepretržitom porušení. Väčšina skutočností uvedených v rozhodnutí proti žalobkyni:

—	nie sú porušením, lebo sa týkajú výmeny informácií prístupných verejnosti, alebo

—	sú súčasťou povinného kolektívneho zákonného schvaľovacieho konania alebo

—	nedošlo k nim v období, keď malo byť spáchané porušenie, alebo nepatria do právomoci Komisie.

Okrem toho Komisia nepreukázala, že na základe činností žalobkyne uvedených v rozhodnutí je možné preukázať, že žalobkyňa pristúpila k spoločnému plánu, ktorý mal za cieľ sledovať spoločný cieľ.

V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa nemala povinnosť zúčastniť sa konania týkajúceho sa kolektívnej žiadosti na účely schválenia príplatkov Ministerstvom civilného letectva osobitnej administratívnej oblasti Hongkong Čínskej ľudovej republiky. Ako toto ministerstvo spresnilo vo svojom liste predsedovi Európskej komisie z 3. septembra 2009, dopravcovia sú povinní odsúhlasiť podrobnosti kolektívnych žiadostí, vrátane výšky príplatku, ktorého schválenie sa požaduje, a majú povinnosť účtovať príplatky stanovené týmto ministerstvom.

V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že tvrdenie o povinnosti uloženej štátom sa neuplatňuje na správanie žalobkyne v Hongkongu (rovnako ako v Indii, na Srí Lanke, v Japonsku, na Filipínach a v Singapúre) a okrem toho sa domnieva, že závery Komisie, podľa ktorých predstavuje správanie žalobkyne porušenie článku 101 ZFEÚ, sú zjavne postihnuté vadou.

V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala porušenie, a že toto konštatovanie predstavuje priamy zásah do vnútorných záležitostí Hongkongu,

—	a tým porušuje zásadu zdvorilosti a zásadu nezasahovania medzinárodného verejného práva, a

—	a vyvoláva kolíziu jurisdikcií, čím je ohrozená zásada právnej istoty.

V rámci svojho piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, ako pristupovala k zákonnému režimu v Hongkongu v porovnaní s tým, ako pristupovala k zákonnému režimu v Dubaji. Komisia by mala rozhodnúť, že sa predmetné porušenie nevzťahuje na spoločnosť Cathay Pacific a Hongkong na rovnakom základe ako v prípade Dubaja.

V rámci svojho šiesteho dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnievala, že jej činnosti v Hongkongu a v ďalších tretích regulovaných krajinách, mohli brániť, obmedzovať nebo narušiť hospodársku súťaž v rámci Európskej únie alebo EHP. Komisia sa ani nedomnievala, že porušenie malo protisúťažné účinky.

7.	V rámci svojho siedmeho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemá žiadnu právomoc rozhodovať o porušení článku 101 ZFEÚ a ukladať pokuty vo vzťahu k letom z Hongkongu a ďalších tretích krajín do krajín EHP, lebo nedošlo k ovplyvneniu hospodárskej súťaže alebo obchodu v rámci EÚ.

V rámci svojho ôsmeho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že ani keby nebolo rozhodnuté, že žalobkyňa sa nedopustila porušenia, pokuta by mala byť zrušená alebo znížená. Podľa žalobkyne je hodnota predajov zohľadnená Komisiou zjavne nadhodnotená a Komisia nezohľadnila úroveň osobnej účasti žalobkyne. Žalobkyňa žiada Všeobecný súd, aby využil svoju neobmedzenú právomoc v zmysle článku 261 ZFEÚ a uložil jej symbolickú pokutu alebo pokutu významne znížil.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/34

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 20. januára 2011 — Strack/Komisia

(Vec F-121/07) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Právomoc Súdu pre verejnú službu - Prípustnosť - Akt spôsobujúci ujmu)

2011/C 72/53

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Guido Strack (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Predmet veci

Verejná služba — Zrušenie viacerých rozhodnutí Komisie, ktorými sa odmieta okamžitý a úplný prístup k rôznym údajom a dokumentom týkajúcim sa žalobcu — Návrh na náhradu škodu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 315, 22.12.2007, s. 50.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/34

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 20. januára 2011 — Strack/Komisia

(Vec F-132/07) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Články 17, 17a a 19 služobného poriadku - Žiadosť o povolenie zverejniť dokumenty - Žiadosť o povolenie zverejniť text - Žiadosť o povolenie poskytnúť informácie pred vnútroštátnymi súdmi - Prípustnosť)

2011/C 72/54

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Guido Strack (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Predmet veci

Verejná služba — Zrušenie viacerých rozhodnutí Komisie, ktorými boli jednak zamietnuté žiadosti žalobcu o povolenie zverejniť určité dokumenty a jednak žiadosť o možnosť podať žalobu proti (bývalým) komisárom a úradníkom Komisie — Návrh na náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	G. Strack je povinný nahradiť všetky trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008, s. 44.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/34

Žaloba podaná 22. októbra 2010 — Gross a i./Súdny dvor

(Vec F-106/10)

2011/C 72/55

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ivo Gross (Luxemburg, Luxembursko) a iní (v zastúpení: J. Kayser, advokát)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí, ktoré sa premietli do nápravných výplatných listín žalobcov za obdobie od júla do decembra 2009 a výplatných listín vyhotovených od 1. januára 2010 v rámci každoročnej úpravy odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov na základe nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu o úprave odmien žalobcov tak, ako sa odrážajú v ich výplatných listinách 12/2009, ktoré spätne upravujú ich odmenu a boli distribuované v roku 2010, výplatných listinách 1/2010, 2/2010, 3/2010, 4/2010, 5/2010, 6/2010, 7/2010, 8/2010, 9/2010 a všetkých výplatných listinách vypracovaných následne až do dátumu právoplatného rozhodnutia v tejto veci, v rozsahu v akom sa v nich nezákonne uplatňuje koeficient úpravy 1,85 % namiesto 3,7 %,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/35

Žaloba podaná 2. novembra 2010 — AT/EACEA

(Vec F-113/10)

2011/C 72/56

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AT (v zastúpení: S. Rodrigues, A. Blot a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaná: Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru

Predmet a opis sporu

Po prvé návrh na zrušenie správy o služobnom postupe žalobcu za obdobie od 1. júna do 31. decembra 2008, po druhé zrušenie rozhodnutia orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy, ktorý predčasne rozviazal žalobcovu pracovnú zmluvu na dobu určitú, a po tretie návrhy na náhradu škody

Návrhy žalobcu

—	zrušiť správu o služobnom postupe žalobcu za rok 2008 prijatú rozhodnutím orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z 29. októbra 2009,

—	zrušiť rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z 12. februára 2010, ktorým rozviazal pracovnú zmluvu žalobcu; a pokiaľ je to potrebné,

—

zrušiť rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy, ktorým sa zamietajú sťažnosti podané žalobcom proti jeho správe o služobnom postupe za rok 2008 a rozhodnutie o rozviazaní pracovnej zmluvy; zaviazať EACEA na úhradu sumy, ktorá nebude nižšia než výška platu žalobcu (a všetkých platových výhod stanovených PZOZ), vypočítaná od okamihu zloženia jeho funkcie 12. februára 2010 až do dátumu jeho opätovného pracovného zaradenia v rámci Agentúry, ktoré bude nasledovať po zrušení rozhodnutia o rozviazaní pracovnej zmluvy, ako náhrady profesijnej a finančnej ujmy, ktorú je potrebné zvýšiť o zákonnú sadzbu úrokov z omeškania platnú ku dňu prijatia rozsudku,

—	zaviazať EACEA na zaplatenie sumy predbežne stanovenej na 10 000 eur ako náhrady fyzickej ujmy, ktorú je potrebné zvýšiť o zákonnú sadzbu úrokov z omeškania platnú ku dňu prijatia rozsudku,

—	zaviazať EACEA na zaplatenie sumy predbežne a ex aequo et bono stanovenej na 50 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné zvýšiť o zákonnú sadzbu úrokov z omeškania platnú ku dňu prijatia rozsudku,

—

v každom prípade zaviazať EACEA na úhradu sumy predbežne a ex aequo et bono stanovenej na 10 000 eur ako náhrady škody utrpenej z dôvodu presiahnutia primeranej lehoty na vyhotovenie správy o služobnom postupe žalobcu za rok 2008, ktorú je potrebné zvýšiť o zákonnú sadzbu úrokov z omeškania platnú ku dňu prijatia rozsudku,

—	zaviazať EACEA na náhradu trov konania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/35

Žaloba podaná 15. novembra 2010 — AR/Komisia

(Vec F-120/10)

2011/C 72/57

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AR (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodriguez, C. Bernard-Glanz a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia EPSO o vylúčení žalobcu z interného výberového konania COM/INT/EU2/10/AD5 pre riadiacich pracovníkov s bulharským alebo rumunským občianstvom z dôvodu jeho neúspechu vo vstupných testoch, ako aj rozhodnutia o jeho sťažnosti, aby sa žalobcovi umožnilo opätovne absolvovať vstupné testy uvedeného výberového konania

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskeho úradu pre výber zamestnancov (EPSO) z 31. marca 2010 o vylúčení žalobcu z interného výberového konania COM/INT/EU2/10/AD5, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa skúšok,

—	zrušiť rozhodnutie prijaté menovacím orgánom 3. augusta 2010 v rozsahu, v ktorom nevyhovelo sťažnosti žalobcu v celej jej podstate,

—	uložiť Komisii, ak je to potrebné prostredníctvom opatrenia na vykonanie dokazovania alebo zabezpečenie priebehu konania, aby predložila zoznam položených otázok, ako aj uvedených odpovedí v priebehu testov, ktoré sa konali v Bruseli 5. marca 2010 o 13h00,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/36

Žaloba podaná 6. januára 2011 — Soukup/Komisia

(Vec F-1/11)

2011/C 72/59

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Zdeněk Soukup (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: E. Boigelot a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/144/09 nezapísať žalobcu na zoznam úspešných uchádzačov a rozhodnutia zapísať na tento zoznam iného uchádzača, ako aj náhrada utrpenej nemajetkovej a majetkovej ujmy

Návrhy žalobcu

—

zrušiť jednak rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/144/09 z 27. apríla 2010 prijaté po opätovnom preskúmaní ústnej skúšky žalobcu potvrdzujúcom výsledky tejto skúšky, ktoré nedosahovali minimálnu požadovanú hodnotu, a jednak z toho vyplývajúce rozhodnutie nezapísať žalobcu na zoznam úspešných kandidátov,

—	zrušiť rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/144/09 o pripustení iného uchádzača na písomné a ústne skúšky a o jeho následnom zapísaní na zoznam úspešných uchádzačov uvedeného výberového konania,

—	zrušiť všetky kroky, ku ktorým pristúpila výberová komisia od momentu, kedy vznikli uvádzané nezrovnalosti,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 25 000 eur ako náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy a zásahu do služobného postupu žalobcu, s výhradou zvýšenia lebo zníženia tejto sumy v priebehu konania, spolu s úrokmi stanovenými pri sadzbe 7 % ročne od 28. júna 2010, teda od dňa podania sťažnosti,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/36

Žaloba podaná 7. januára 2011 — Descamps/Komisia

(Vec F-2/11)

2011/C 72/60

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Eric Descamps (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia o prepustení žalobcu na konci skúšobnej doby, ako aj náhrada škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie o jeho prepustení od 31. marca 2010, prijaté 1. marca 2010 riaditeľom riaditeľstva HR.B — Kľúčové postupy v oblasti ľudských zdrojov 1: Služobný postup, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie Ľudské zdroje a bezpečnosť ako menovacím orgánom,

—	zrušiť v potrebnom rozsahu rozhodnutie z 24. septembra 2010 zamietajúce sťažnosť,

—

následne opätovne prijať žalobcu do pracovného pomeru ako stáleho úradníka s účinnosťou od 1. apríla 2010 a priznať mu odmenu, ktorú mal ako stály úradník dostávať od tohto dátumu vrátane súvisiacich práv (medzi ktoré patria práva súvisiace s dôchodkom), pričom túto odmenu odhaduje ako sumu stanovenú predbežne a ex aequo et bono na úrovni 39 600 eur,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy stanovenej predbežne a ex aequo et bono na úrovni 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z takejto určenej dlžnej sumy,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

5.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 72/38

Korigendum k oznámeniu v Úradnom vestníku vo veci T-507/10

( Úradný vestník Európskej únie C 13 z 15. januára 2011, s. 28 )

2011/C 72/61

Oznámenie v Ú. v. EÚ vo veci T-507/10, Uspaskich/Európsky parlament, má znieť takto:

Žaloba podaná 28. októbra 2010 — Viktor Uspaskich/Európsky parlament

(Vec T-507/10)

2011/C 72/61

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobca: Viktor Uspaskich (Kėdainiai, Litva) (v zastúpení: Vytautas Sviderskis, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 č. P7_TA(2010)0296 o žiadosti o zbavenie imunity Viktora Uspaskicha,

—	zaviazať žalovaného na náhradu nehmotnej škody vo výške 10 000 eur,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca zakladá svoju žalobu na štyroch žalobných dôvodoch.

Po prvé žalobca tvrdí, že žalovaný porušil jeho právo na obhajobu a zásadu riadnej správy vecí verejných v konaní 2009/2147 (IMM). Európsky parlament odmietol vypočuť žalobcu počas konania o zbavení imunity jednak vo Výbore pre právne záležitosti a jednak počas plenárnej schôdze. Nevzal do úvahy väčšinu tvrdení žalobcu a na žiadne z nich neodpovedal.

Po druhé Európsky parlament prijal napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom základe a porušil bod a) prvého odseku článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, pretože vychádzal zo zjavne nesprávneho výkladu prvého a druhého odseku článku 62 litovskej ústavy. Žalobca sa odvoláva na rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, v ktorom tento súd rozhodol, že Európsky parlament sa už dopustil analogického porušenia.

Po tretie žalovaný nedodržal zásadu fumus persecutionis a v súvislosti s ňou sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia. Vôbec neprihliadol na svoje predošlé rozhodnutia týkajúce sa fumus persecutionis. Európsky parlament okrem toho nevzal do úvahy skutočnosť, že v čase rozhodnutia, ktorým bolo vznesené obvinenie, politický vodca nebol zodpovedný za porušenia spojené s administratívou a materiál z vyšetrovania pred vznesením obvinenia bol zverejnený.

Po štvrté žalovaný porušil právo žalobcu na podanie žiadosti o ochranu imunity v súlade s článkom 6 ods. 3 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu. Odmietol preskúmať žiadosť žalobcu o to, aby mohol brániť svoju imunitu na tom základe, že opatrenie, podľa ktorého mal zložiť záruku vo výške 436 000 eur, je neprimerané vzhľadom na možnú maximálnu výšku pokuty, ktorú mu možno udeliť za trestný čin, z ktorého je obvinený.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.072.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 72

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 5. marca 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2011/C 072/01	Posledná publikácia Súdny dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 63, 26.2.2011	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2011/C 072/02	Vec C-266/10 P: Odvolanie podané 27. mája 2010: Sistemul electronic de arhivare, criptare și indexare digitalizată Srl (Seacid) proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 16. marca 2010 vo veci T-530/09, Sistemul electronic de arhivare, criptare și indexare digitalizată Srl (Seacid)/Európsky parlament a Rada Európskej únie	2

2011/C 072/03	Vec C-544/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 23. novembra 2010 — Deutsches Weintor eG/Spolková krajina Porýnie-Falcko	2

2011/C 072/04	Vec C-560/10 P: Odvolanie podané 26. novembra 2010: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-300/07, Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia	3

2011/C 072/05	Vec C-561/10 P: Odvolanie podané 26. novembra 2010: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-387/08, Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia	3

2011/C 072/06	Vec C-564/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 2. decembra 2010 — Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung/Pfeifer & Langen Kommanditgesellschaft	4

2011/C 072/07	Vec C-572/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Saint-Denis de la Réunion (Francúzsko) 8. decembra 2010 — Clément Amedee/Garde des sceaux, Ministre de la justice et des libertés, Ministre du budget, des comptes publics, de la fonction publique et de la réforme de l’État	4

2011/C 072/08	Vec C-574/10: Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko	5

2011/C 072/09	Vec C-575/10: Žaloba podaná 9. decembra 2010 — Európska komisia/Maďarská republika	6

2011/C 072/10	Vec C-577/10: Žaloba podaná 10. decembra 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo	7

2011/C 072/11	Vec C-578/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 6. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/L.A.C. van Putten	7

2011/C 072/12	Vec C-579/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 8. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/P. Mook	8

2011/C 072/13	Vec C-580/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 9. decembra 2010 — Staatssecretaris van Financiën/G. Frank	8

2011/C 072/14	Vec C-581/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Köln (Nemecko) 13. decembra 2010 — Emeka Nelson, Bill Chinazo Nelson, Brian Cheimezie Nelson/Deutsche Lufthansa AG	8

2011/C 072/15	Vec C-584/10 P: Odvolanie podané 13. decembra 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia	9

2011/C 072/16	Vec C-593/10 P: Odvolanie podané 16. decembra 2010: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia	9

2011/C 072/17	Vec C-595/10 P: Odvolanie podané 16. decembra 2010: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 30. septembra 2010 vo veci T-85/09, Yassin Abdullah Kadi/Európska komisia	10

2011/C 072/18	Vec C-596/10: Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Európska komisia/Francúzska republika	11

2011/C 072/19	Vec C-599/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný 17. decembra 2010 Najvyšším súdom Slovenskej republiky (Slovenská republika) — SAG ELV Slovensko as, FELA Management AG, ASCOM (Schweiz) AG, Asseco Central Europe as, TESLA Stropokov as, Autostrade per l'Italia SpA, EFKON AG, Stalexport Autostrady SA/Úrad pre verejné obstarávanie	11

2011/C 072/20	Vec C-606/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 22. decembra 2010 — Association nationale d’assistance aux frontières pour les étrangers (Anafé)/Ministre de l’intérieur, de l’outre-mer, des collectivités territoriales et de l’immigration	12

2011/C 072/21	Vec C-610/10: Žaloba podaná 22. decembra 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo	12

2011/C 072/22	Vec C-614/10: Žaloba podaná 22. decembra 2010 — Európska komisia/Rakúska republika	13

2011/C 072/23	Vec C-615/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) 23. decembra 2010 — Insinööritoimisto InsTiimi Oy	14

2011/C 072/24	Vec C-617/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Haparanda Tingsrätten (Švédsko) 27. decembra 2010 — Åklagaren/Hans Åkerberg Fransson	14

2011/C 072/25	Vec C-619/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts (Lotyšská republika) 29. decembra 2010 — Trade Agency Ltd/Seramico Investments Ltd	15

2011/C 072/26	Vec C-620/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammarrätten I Stockholm — Migrationsöverdomstolen (Švédsko) 27. decembra 2010 — Migrationsverket/Nurije Kastrati, Valdrina Kastrati, Valdrin Kastrati	15

2011/C 072/27	Vec C-621/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Varna (Bulharsko) 29. decembra 2010 — ADSITS Balkan and Sea properties/Riaditeľ riaditeľstva Opravné prostriedky a správa výkonu rozhodnutia Varna	15

2011/C 072/28	Vec C-624/10: Žaloba podaná 21. decembra 2010 — Európska komisia/Francúzska republika	16

2011/C 072/29	Vec C-628/10 P: Odvolanie podané 29. decembra 2010: Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Company, Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 27. októbra 2010 vo veci T-24/05, Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Co., Inc., Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd/Európska komisia	17

	Všeobecný súd
2011/C 072/30	Vec T-370/10 R: Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 24. januára 2011 — Rubinetterie Teorema/Komisia (Predbežné opatrenie — Hospodárska súťaž — Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta — Banková záruka — Návrh na odklad výkonu — Majetková ujma — Neexistencia výnimočných okolností — Neexistencia naliehavosti)	18

2011/C 072/31	Vec T-567/10: Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Vivendi/Komisia	18

2011/C 072/32	Vec T-568/10: Žaloba podaná 16. decembra 2010 — Vivendi/Komisia	19

2011/C 072/33	Vec T-572/10: Žaloba podaná 21. decembra 2010 — Komisia/Commune de Millau	19

2011/C 072/34	Vec T-589/10: Žaloba podaná 29. decembra 2010 — Just Music Fernsehbetrieb/ÚHVT — France Télécom (Jukebox)	20

2011/C 072/35	Vec T-590/10: Žaloba podaná 27. decembra 2010 — Thesing and Bloomberg Finance/ECB	20

2011/C 072/36	Vec T-595/10: Žaloba podaná 17. decembra 2010 — Zenato/ÚHVT — Camera di Commercio Industria Artigianato e Agricoltura di Verona (RIPASSA)	21

2011/C 072/37	Vec T-599/10: Žaloba podaná 29. decembra 2010 — Eurocool Logistik/ÚHVT — Lenger (EUROCOOL)	22

2011/C 072/38	Vec T-4/11: Žaloba podaná 7. januára 2011 — Export Development Bank of Iran/Rada	22

2011/C 072/39	Vec T-5/11: Žaloba podaná 7. januára 2011 — Export Development Bank of Iran/Rada	23

2011/C 072/40	Vec T-6/11 P: Odvolanie podané 5. januára 2011: Európska komisia proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. októbra 2010 vo veci F-9/09, Vicente Carbajosa a i./Komisia	24

2011/C 072/41	Vec T-8/11: Žaloba podaná 7. januára 2011 — Bank Kargoshaei a i./Rada	24

2011/C 072/42	Vec T-9/11: Žaloba podaná 6. januára 2011 — Air Canada/Komisia	25

2011/C 072/43	Vec T-15/11: Žaloba podaná 6. januára 2011 — Sina Bank/Rada	26

2011/C 072/44	Vec T-16/11: Žaloba podaná 14. januára 2011 — Holandsko/Komisia	27

2011/C 072/45	Vec T-22/11: Žaloba podaná 19. januára 2011 — Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia	28

2011/C 072/46	Vec T-26/11: Žaloba podaná 18. januára 2011 — Fraas/ÚHVT (károvaný vzor čiernej, béžovej, hnedej, tmavočervenej a šedej farby)	29

2011/C 072/47	Vec T-27/11: Žaloba podaná 21. januára 2011 — Rheinischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia	29

2011/C 072/48	Vec T-28/11: Žaloba podaná 23. januára 2011 — Koninklijke Luchtvaart Maatschappij/Komisia	30

2011/C 072/49	Vec T-31/11: Žaloba podaná 20. januára 2011 — Fraas/ÚHVT (károvaný vzor ružovej, fialovej, béžovej a tmavošedej farby)	32

2011/C 072/50	Vec T-38/11: Žaloba podaná 21. januára 2011 — Cathay Pacific Airways/Komisia	32

2011/C 072/51	Vec T-389/09: Uznesenie Všeobecného súdu z 10. januára 2011 — Labate/Komisia	33

2011/C 072/52	Vec T-198/10: Uznesenie Všeobecného súdu z 12. januára 2011 — Maximuscle/ÚHVT — Foreign Supplement Trademark (GAKIC)	33

	Súd pre verejnú službu
2011/C 072/53	Vec F-121/07: Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 20. januára 2011 — Strack/Komisia [Verejná služba — Úradníci — Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Právomoc Súdu pre verejnú službu — Prípustnosť — Akt spôsobujúci ujmu]	34

2011/C 072/54	Vec F-132/07: Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 20. januára 2011 — Strack/Komisia (Verejná služba — Úradníci — Články 17, 17a a 19 služobného poriadku — Žiadosť o povolenie zverejniť dokumenty — Žiadosť o povolenie zverejniť text — Žiadosť o povolenie poskytnúť informácie pred vnútroštátnymi súdmi — Prípustnosť)	34

2011/C 072/55	Vec F-106/10: Žaloba podaná 22. októbra 2010 — Gross a i./Súdny dvor	34

2011/C 072/56	Vec F-113/10: Žaloba podaná 2. novembra 2010 — AT/EACEA	35

2011/C 072/57	Vec F-120/10: Žaloba podaná 15. novembra 2010 — AR/Komisia	35

2011/C 072/58	Vec F-127/10: Žaloba podaná 15. decembra 2010 — Bömcke/EIB	36

2011/C 072/59	Vec F-1/11: Žaloba podaná 6. januára 2011 — Soukup/Komisia	36

2011/C 072/60	Vec F-2/11: Žaloba podaná 7. januára 2011 — Descamps/Komisia	36

	Korigendá
2011/C 072/61	Korigendum k oznámeniu v Úradnom vestníku vo veci T-507/10 (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2011, s. 28)	38