28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/1

1.1

Okrem toho, že rovnosť medzi mužmi a ženami je sama o sebe cieľom, je tiež jednou z podmienok potrebných na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

1.2

Strednodobé hodnotenie plánu na uplatňovanie rovnosti sa uskutočňuje v kontexte hospodárskej krízy. Je potrebné vnímať vplyv a dôsledky krízy u mužov a žien vzhľadom na ich odlišné postavenie v spoločnosti.

1.3

Rovnosť musí byť súčasťou všetkých politík, najmä v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti a je potrebné vyvíjať úsilie na odstránenie prekážok, ktoré bránia plnohodnotnej a rovnocennej účasti mužov a žien na trhu práce.

1.4

Na zabezpečenie a zlepšenie ekonomickej nezávislosti žien je nevyhnutné zlepšiť kvalitu a množstvo pracovných miest pre ženy, a zároveň podporovať samostatne zárobkovo činné ženy. Takisto je potrebné bojovať proti riziku neistoty, ktoré ich ohrozuje a podporovať spravodlivé rozdelenie úloh v rodine a domácnosti.

1.5

Platové rozdiely majú štrukturálny pôvod: podceňovanie schopností, ktoré sú tradične považované za „ženské“, profesijná a sektorová segregácia, neisté pracovné miesta, prerušenia pracovného života atď. Legislatíva a kolektívne dohody sú účinnými nástrojmi na boj proti platovým rozdielom, pričom je potrebné zapojiť všetky hospodárske a sociálne subjekty.

1.6

Väčšie zastúpenie žien v podnikateľskom prostredí a politických aktivitách podporuje rovnosť, ich finančnú nezávislosť, prekonávanie rodových stereotypov a zapojenie žien do rozhodovacieho procesu.

1.7

Ženy sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Individualizácia sociálnych práv, minimálny zaručený príjem, započítanie období bez práce alebo skrátenie pracovného času z dôvodu opatrovateľskej starostlivosti sú prostriedkami, ktoré zlepšujú sociálnu ochranu a znižujú riziko chudoby obyvateľstva.

1.8

Zosúladenie rodinného a pracovného života je pre rovnosť a zlepšenie zamestnanosti žien kľúčové: kvalitné verejné sociálne služby, zlepšenie podmienok existujúcich materských a rodičovských dovoleniek. Je nevyhnutné rozvíjať spoločnú zodpovednosť všetkých sociálnych subjektov pri rovnomernom rozdeľovaní práce v domácnosti a starostlivosti.

1.9

EHSV považuje za nevyhnutné podporovať rovnocenné zastúpenie žien pri prijímaní rozhodnutí. Členské štáty musia preto zvýšiť mieru svojich záväzkov prostredníctvom stanovenia jasných cieľov a účinných opatrení (pozitívna diskriminácia, plány na uplatňovanie rovnosti atď.).

1.10

Vzhľadom na pretrvávanie rodovo podmieneného násilia a obchodovania s ľuďmi považuje EHSV za potrebné presadzovať platnú legislatívu, vypracovať koordinované národné akčné plány pre globálnu európsku stratégiu ako aj zintenzívniť konkrétne programy.

1.11

Na boj proti rodovým stereotypom je podľa EHSV nevyhnutné vzdelávať spoločnosť a vytvárať v nej modely nepodmienené pohlavím, poskytovať vzdelanie mužom aj ženám, podporovať zastúpenie žien v štúdiu vedeckých a technických odborov, zlepšiť ohodnotenie zamestnaní, ktoré sú tradičné považované za „ženské“ a vyhýbať sa rodovým stereotypom v médiách.

1.12

Zahraničnú a rozvojovú politiku EÚ treba využiť na podporu práv žien v medzinárodnom kontexte a zlepšovanie ich kvalifikácie a posilnenie ich postavenia.

1.13

EHSV považuje za nevyhnutné plné prierezové začlenenie rodovej analýzy do všetkých oblastí činnosti Komisie a uplatňovanie rodovej analýzy v rozpočtoch na európskej ako aj národnej úrovni. K tomu sú potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti rovnosti a ukazovatele rozdelené podľa pohlavia, ktoré umožnia zmapovať situáciu žien a mužov a vyhodnotiť stav plnenia plánu rovnosti.

1.14

V novej stratégii pre rovnosť, ktorá sa má uplatňovať od roku 2010, sa ciele nemôžu zúžiť len odporúčania Komisie pre členské štáty, ale mali by nadobudnúť formu smerníic so záväzným plnením a s merateľnými cieľmi. Na tento účel je nevyhnutná väčšia politická angažovanosť na všetkých úrovniach. Inštitúcie EÚ musia ísť v tejto oblasti príkladom, proaktívne hodnotiť realizované kroky a pri implementácii vykonávať štúdie vplyvu.

2.1

Plán uplatňovania rovnosti medzi mužmi a ženami 2006 – 2010 je záväzkom Európskej komisie na podporu rovnosti v spolupráci s členskými štátmi. EHSV na návrh Komisie vykonáva hodnotenie, pričom analyzuje vplyv prijatých opatrení a mieru ich plnenia a predkladá tiež návrhy na aktualizáciu vzhľadom na novú stratégiu na obdobie po roku 2010.

2.2

EHSV uznáva výrazný záväzok EÚ v oblasti rovnosti: Rímska zmluva z roku 1957 obsahuje zásadu mzdovej rovnosti, Amsterdamská zmluva z roku 1997 zahŕňa dvojitý plán, ktorý kombinuje prierezovosť a konkrétne opatrenia, a Lisabonská zmluva obsahuje explicitný záväzok odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnosť.

2.3

Na medzinárodnej úrovni sa Európska únia pridala k Pekinskej akčnej platforme, k cieľom tisícročia, ako aj k dohovoru o odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie žien, ktorá stavia ženy do centra záujmu ľudských práv.

2.4

Napriek tomuto rozsiahlemu normatívnemu rámcu neboli dosiahnuté stanovené ciele a nerovnosť medzi mužmi a ženami pretrváva. Začlenenie zásady rovnosti pohlaví, ktorá je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti a rastu, musí byť prioritou novej akčnej stratégie EÚ po roku 2020. Nedosiahli sa podstatné zmeny v žiadnej zo šiestich prioritných oblastí plánu uplatňovania rovnosti 2006 – 2010. V tejto súvislosti vyvstávajú pochybnosti, či existuje skutočná politická vôľa na zmenu.

2.5

Hodnotenie plánu uplatňovania rovnosti 2006 – 2010 sa vykonáva v kontexte hospodárskej krízy a je potrebné analyzovať jej vplyvy na ženy, vzhľadom na odlišné postavenie, ktoré majú na trhu práce a vo verejnej politike v oblasti sociálnych výdavkov, najmä v sociálnych službách, ktoré najviac ovplyvňujú ženy.

2.6

Kríza ovplyvňuje v prvom rade zamestnania, ktoré sú tradične mužské (stavebníctvo, doprava, priemysel), neskôr sa rozširuje do ďalších odvetví s väčším zastúpením žien (bankové služby, obchod atď.). V mnohých prípadoch sa preto rodinný príjem obmedzuje len na príjem žien, ktorý je zvyčajne nižší ako príjem mužov, pričom ženy sú väčšinovo zamestnané v odvetví služieb a majú čiastočný pracovný úväzok, zmluvu na dobu určitú alebo pracujú v čiernej ekonomike. Všetky tieto faktory majú negatívny vplyv na národné hospodárstvo, pretože znižujú osobnú spotrebu, a tým brzdia oživenie hospodárstva.

2.7

Kríza ovplyvňuje aj sociálnu politiku. Ženám sú vyplácané nižšie dávky podpory v nezamestnanosti a dostávajú ich kratšie obdobie vzhľadom na často nevýhodné postavenie na trhu práce. Základné verejné služby ako zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby navyše znižujú svoju podporu vo chvíli, kedy ju rodiny, najmä ženy najviac potrebujú. Keďže ide o odvetvia, kde sa zamestnávajú ženy, má to negatívny vplyv na zamestnanosť žien.

2.8

Protikrízové opatrenia nemôžu byť neutrálne vzhľadom na pohlavie a ak je to potrebné, politické opatrenia na oživenie ekonomiky, ako aj súčasné programy štrukturálnych fondov, musia zohľadňovať odlišné postavenie mužov a žien v spoločnosti.

2.9

Rovnosť musí byť prioritou nielen s cieľom vyriešiť súčasnú krízu a dosiahnuť následné oživenie, ale aj s cieľom reagovať na demografické a hospodárske výzvy, ktoré ovplyvňujú európsky sociálny model, ženy a ich ekonomickú nezávislosť.

1.

dosiahnutie rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov

2.

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života

3.

rovnocenná účasť žien a mužov na rozhodovacom procese

4.

odstraňovanie všetkých foriem násilia na ženách

5.

odstraňovanie rodových stereotypov

6.

podpora rodovej rovnosti v zahraničnej a rozvojovej politike.

3.1.1.1

Mnohé krajiny doteraz neplnia cieľ Lisabonskej stratégie 60 % zamestnanosti žien. Hoci muži dosahujú mieru zamestnanosti 70,9 %, u žien je to len 58,8 % (1) a vo veku 55 je zamestnanosť žien 36,8 %, pričom u mužov je to 55 %. Ženy viac postihuje nezamestnanosť, avšak pokračujúca kríza tento rozdiel zmenšuje (9,8 % nezamestnaných žien v porovnaní s 9,6 % nezamestnaných mužov).

3.1.1.2

Okrem kvantity je potrebné zlepšovať aj kvalitu pracovných miest pre ženy, keďže sú nadmerne zastúpené v odvetviach s nízkym príjmom a v zamestnaniach s vyšším rizikom nestability. Čiastočný pracovný úväzok sa týka najmä žien (31,5 % žien v porovnaní s 8,3 % mužov) a 14,3 % zamestnaných žien má pracovnú zmluvu na dobu určitú. Na druhej strane, ak sú ženy zároveň matkami, ich miera zamestnanosti je nižšia o viac ako desať percentuálnych bodov, čo je odrazom nerovnomerného rozdelenia úloh v rodine a nedostatočnej infraštruktúry v oblasti starostlivosti.

3.1.1.3

EHSV odporúča analyzovať súvislosť medzi mierou nezamestnanosti a podielom ekonomicky neaktívnych žien z rodinných dôvodov (2). Ženy kvôli starostlivosti o rodinu v mnohých prípadoch nespĺňajú podmienky na uznanie „nezamestnanosti“ a ich ekonomická nečinnosť sa javí ako skrytá nezamestnanosť.

3.1.1.4

Je potrebný multidisciplinárny prístup, ktorý umožní doplniť politiku zamestnanosti o opatrenia v sociálnej oblasti a oblasti vzdelávania, vzdelávanie, ktoré odstráni stereotypy v zamestnaní, kvalitné verejné sociálne služby, ktoré zabezpečia starostlivosť o nezaopatrené osoby a informačné kampane o rozdelení domácich prác medzi mužov a ženy.

3.1.1.5

Komisia musí integrovať a podporovať rovnosť vo všetkých svojich programoch (ako to robí v programe PROGRESS). Štrukturálne fondy poskytujú jedinečný rámec: poskytujú informácie o tom, ako krajiny plnia záväzky, každoročne hodnotia rodový vplyv týchto opatrení v jednotlivých krajinách a zároveň uvádzajú vhodné opatrenia a sankcie pre krajiny, ktoré nezabezpečujú dostatočný počet a kvalitu pracovných miest pre ženy.

3.1.2.1

Dosiahnutie rovnakých miezd je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie rovnosti. Napriek pokroku v legislatíve je však rozdiel medzi mzdami mužov a žien 17,4 %, pričom u žien, ktoré majú viac ako 50 rokov, dosahuje tento rozdiel až 30 %.

3.1.2.2

Nerovnosť v mzdách má štrukturálny pôvod: segregácia v hospodárskych odvetviach, ktoré sú nedostatočne oceňované a v profesiách, ktoré sú slabo platené, väčšie zastúpenie v čiernej ekonomike a neistých zamestnaniach, prerušenie alebo redukcia pracovného života z rodinných dôvodov. Tieto prvky negatívne vplývajú na úroveň mzdy.

3.1.2.3

EHSV (3) odporúča, aby každý členský štát preskúmal svoje predpisy v oblasti pracovných zmlúv a odmeňovania s cieľom zabrániť priamej a nepriamej diskriminácii žien.

3.1.2.4

Legislatíva musí zahŕňať kontrolné mechanizmy, ktoré odhalia diskrimináciu z dôvodu pohlavia a podporovať transparentné systémy profesionálnej klasifikácie, aby sa kvalifikácia, skúsenosti a potenciál pracovníkov oceňovali a hodnotili rovnako u všetkých.

3.1.2.5

Kolektívne vyjednávanie je dobrým nástrojom na začlenenie systémov hodnotenia pracovných miest bez ohľadu na pohlavie, uvoľnenie z práce pre ženy, aby sa mohli vzdelávať a napredovať v kariére, dočasné prerušenie pracovného pomeru a osobitnú dovolenku z rodinných dôvodov, flexibilný pracovný čas a pod., ktoré znižujú rozdiely v odmeňovaní.

3.1.3.1

Napriek tomu, že sú ženy vysoko kvalifikované, zastávajú málo vedúcich pozícií v podnikoch. Komisia podporuje rovnosť v rámci podnikovej sociálnej zodpovednosti, navýšila štátnu pomoc pre nové podniky založené ženami (nariadenie ES č. 800/2008) a podporuje sieť podnikov riadených ženami. Uvedená sieť by mala okrem vlád a oficiálnych inštitúcií zapojiť aj príslušné organizácie občianskej spoločnosti s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy.

3.1.3.2

Odporúča sa uplatňovať v praxi odporúčania akčného plánu EÚ na podporu podnikania s cieľom zvýšiť počet podnikov založených ženami pomocou opatrení, akými sú lepší prístup k financiám a úverom, rozvoja podnikateľských sietí poskytujúcich organizačné a poradné služby, vhodného odborného vzdelávania a oživovania vedomostí, podpory osvedčených postupov atď.

3.1.4.1

Ženy sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. K tejto situácii prispievajú nerovnaké postavenie na trhu práce a ich závislosť na systémoch sociálnej ochrany.

3.1.4.2

Podmienky prístupu k sociálnej ochrane musia byť rovnaké pre mužov aj ženy. Skrátenie pracovného času z rodinných dôvodov, využívanie materskej a/alebo rodičovskej dovolenky na starostlivosť o rodinu, čiastočný pracovný úväzok, zamestnanie na dobu určitú, segregácia a mzdová diskriminácia sú prvkami, ktoré znižujú objem a dĺžku vyplácania budúcich sociálnych dávok, ktoré budú ženy dostávať, najmä v nezamestnanosti a na dôchodku. Na riešenie tejto nerovnosti je okrem iného nevyhnutné , aby bolo obdobie venované neplatenej práci, obdobie skráteného pracovného dňa alebo obdobie bez ekonomickej aktivity z rodinných dôvodov počítané za plne odpracované.

3.1.4.3

Verejný systém sociálnej ochrany musí zabezpečovať dôstojný minimálny príjem, ktorý zníži riziko chudoby a bude venovať osobitnú pozornosť starším ženám, vdovám, ktoré poberajú vdovský dôchodok a rodinám s matkami samoživiteľkami.

3.1.4.4

Osobitnú pozornosť si vyžadujú súkromné dôchodkové systémy, ktoré sa uplatňujú v niektorých krajinách, keďže budúce dôchodky sa odvíjajú od individuálnych príjmov a dĺžky života, pričom negatívne postihujú najmä ženy.

3.1.4.5

Rok 2010 je venovaný boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zároveň v rámci neho končí Lisabonská stratégia a uplatňovanie otvorenej metódy koordinácie. Nová stratégia EÚ do roku 2020 musí stanoviť konkrétne ciele a účinnejšie krátkodobé a dlhodobé opatrenia na boj proti chudobe, najmä chudobe žien.

3.1.5.1

EHSV sa domnieva, že je potrebná nová stratégia v oblasti zdravotníctva, ktorá by integrovala rôzne potreby mužov a žien v tejto oblasti, avšak zdôrazňuje, že v tomto smere ešte neboli naplánované žiadne konkrétne kroky. Je preto potrebné naďalej skúmať zdravotný stav žien a choroby, ktoré ich postihujú.

3.1.5.2

Starnutie obyvateľstva a zastúpenie žien na trhu práce zvýšia v budúcnosti dopyt po dlhodobých opatrovateľských službách. Členské štáty musia zabezpečiť kvalitné verejné zdravotnícke a sociálne služby, keďže ich absencia má negatívny vplyv predovšetkým na ženy, ktoré sú väčšinou zodpovedné za starostlivosť o rodinu.

3.1.6.1

EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu zahrnúť rodový rozmer do prisťahovaleckej a azylovej politiky. Prisťahovalkyniam a príslušníčkam etnických menšín musí byť venovaná väčšia pozornosť, keďže ich vo väčšej miere ovplyvňuje nerovnosť a sú vo veľkej miere ohrozené, najmä v období hospodárskej krízy (4).

3.1.6.2

Feminizácia prisťahovalectva priamo súvisí s dopytom po pracovnej sile v oblasti starostlivosti o domácnosť a opatrovateľských služieb, ktorý je zapríčinený nedostatkom sociálnej infraštruktúry. Veľký počet prisťahovalkýň je zamestnaných v týchto odvetviach, pre ktoré sú typické neformálnosť a nestálosť. Toto zamestnanie sa musí „profesionalizovať“ a zlegalizovať a treba tiež podporovať odbornú kvalifikáciu s cieľom zlepšiť pracovné začlenenie prisťahovalkýň.

3.2.1

V oblasti práce žien sa plnia ciele Lisabonskej stratégie, hoci sa neplnia ciele z Barcelony, pokiaľ ide o zariadenia starostlivosti o deti ( 33 % pokrytie pre deti do 3 rokov a 90 % pre deti od 3 do 6 rokov). Je nevyhnutné, aby existovala infraštruktúra opatrovateľskej starostlivosti s voľnými miesta a flexibilnou ponukou, ktorá zabezpečí osobný prístup a kvalitnú starostlivosť: infraštruktúra mimo pracovnej doby, počas prázdnin, jedálne, špecializované centrá podľa stupňa závislosti. Investovanie do sociálnych služieb má nielen pozitívny vplyv na hospodárstvo, a najmä zamestnanosť v sociálnych služieb, ale zároveň je veľkým sociálnym prínosom.

3.2.2

Starostlivosť o deti a nezaopatrené osoby si vyžaduje časovú flexibilitu, pracovná doba preto musí byť prispôsobená rodinným a pracovným potrebám a s možnosťou využitia rovnako pre mužov aj ženy.

3.2.3

Značný počet žien využíva skrátený pracovný úväzok ako prostriedok na zosúladenie rodinného a pracovného života, keďže je nedostatok opatrovateľských zariadení. Feminizácia práce na čiastočný úväzok nie je podmienená len rodinnými dôvodmi, ale v mnohých prípadoch predstavuje pre ženy jedinú možnosť ako sa zamestnať (5).

3.2.4

V súvislosti s dovolenkami je potrebná rovnosť individuálnych práv mužov a žien bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy (slobodné povolanie, na dobu určitú, na dobu neurčitú …). V tomto zmysle EHSV pozitívne hodnotí dohodu o rodičovskej dovolenke uzatvorenú medzi ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAMPE (6), hoci považuje za potrebné napredovať k úplnej rovnosti. EHSV víta iniciatívu Komisiu na zlepšenie ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, a ktorá zabezpečuje minimálne 18 týždňov dovolenky (7).

3.2.5

Je potrebné učiniť jasný záväzok, aby boli všetky sociálne subjekty zodpovedné za domáce práce a starostlivosť, ktoré väčšinou vykonávajú ženy, čo umožní dobre využiť celý ľudský kapitál. Potrebná je tiež kampaň v prospech rozdelenia domácich prác a opatrovateľskej starostlivosti, pretože to je príčinou nerovnosti, a prehodnotenie tohto typu prác.

3.3.1

Je potrebný silnejší záväzok na dosiahnutie rovnomerného zastúpenia mužov a žien pri prijímaní rozhodnutí (8) v hospodárskej, politickej, vedeckej a technologickej oblasti. Situácia žien sa však v posledných rokoch veľmi nezmenila. Je preto potrebné stanoviť jasné ciele a termíny na ich dosiahnutie, ako aj konkrétne politiky a účinné opatrenia (pozitívna diskriminácia, plány na rovnosť, špecifické vzdelávanie, kvóty v zastúpení, informačné kampane atď.).

3.3.2

Rovnosť medzi mužmi a ženami v politike musí byť ústredným pilierom budovania Európy. Vo voľbách v roku 2009 získali ženy 35 % kresiel v Európskom parlamente a Komisiu tvorí 10 žien a 17 mužov. V národných parlamentoch je zastúpenie žien 24 %, pričom v národných vládach je 25 % žien (9). EHSV má v súčasnosti 23,6 % členiek a 76,4 % členov, pričom žien je na riadiacich postoch (riaditeľky, zástupkyne riaditeľov, zástupkyne generálnych tajomníkov) len 16,7 % v porovnaní s 83,3 % mužov. Rovnomerné zastúpenie mužov a žien musí byť kľúčovou prioritou v dosahovaní rovnosti na všetkých úrovniach.

3.3.3

Pokrok vo verejnom výskume je veľmi nebadaný (39 % žien), rovnako ako v hospodárskej a finančnej oblasti (ženy nestoja na čele centrálnych bánk a len 17 % členov bankových rád sú ženy, pričom len 3 % v administratívnych radách veľkých podnikov sú ženy).

3.4.1

Násilie páchané na ženách a dievčatách je aj naďalej veľmi vážnym problémom. Ide o celosvetový a systematický jav, ktorý má rozličné formy a podoby. EHSV je spoločne s Komisiou znepokojený počtom žien, ktoré sa stali obeťami násilia, rozsahom obchodovania so ženami a prostitúcie, najmä medzi prisťahovalkyňami a pretrvávajúcim páchaním trestných činov v mene tradícií alebo náboženstva (10).

3.4.2

Je nevyhnutné využívať vhodné sociálne, ekonomické a právne opatrenia na zníženie a odstránenie situácií, ktoré vyvolávajú násilie voči ženám, akými sú: chýbajúce materiálne zdroje, ekonomická závislosť, nízka úroveň vzdelania, pretrvávanie sexuálnych stereotypov, ťažkosti pri prístupe na trh práce atď.

3.4.3

Osobitnú pozornosť si vyžadujú prisťahovalkyne, ktoré sú zraniteľnejšie či už z dôvodu izolovanosti od sociálneho prostredia alebo nelegálneho postavenia. Jazyk, sociálne a kultúrne rozdiely alebo neznalosť poradných štruktúr im bráni využiť pomoc, keď sú obeťami domáceho násilia. Situácia je ešte vážnejšia v prípade prisťahovalkýň bez dokladov, mali by sa zaviesť konkrétne opatrenia, ktoré odstránia prekážky a zabezpečia ich práva.

3.4.4

Okrem pokračovania existujúcich programov, ako napríklad Daphne, sú potrebné špecifické programy a väčšie finančné zdroje na prevenciu a boj proti násiliu voči ženám. Je nevyhnutné vypracovať národné akčné plány v rámci koordinovanej stratégii na európskej úrovni s konkrétnymi opatreniami a časovými horizontmi, ktoré zabezpečia ich účinné uplatňovanie. Pre členské štáty musí byť prioritou presadzovať aktuálny právny rámec v oblasti predchádzania domácemu násiliu a ochrany obetí a osôb vystavených riziku, vrátane detí. Taktiež sú potrebné ukazovatele, ktoré poskytnú podrobný prehľad o všetkých aspektoch rodovo podmieneného násilia, vrátane sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi. Pre ďalšie napredovanie a hodnotenie tejto oblasti je nevyhnutné zjednotiť štatistiku na úrovni EÚ.

3.4.5

Vzhľadom na znepokojujúci počet násilných činov, vrátane rodovo podmienených činov, ktoré páchajú mladí ľudia, je chvályhodné, že rozhodnutie Komisie zahŕňa do projektov programov „Mládež v akcii“ aj boj proti rodovo podmienenému násiliu , pričom zároveň je však potrebné zahrnúť kultúru odmietnutia násilia a rešpektovania práv všetkých ľudí do programov vzdelávania a odbornej prípravy detí a mládeže.

3.5.1

Rodové stereotypy sú kultúrnym a spoločenským postojom, ktorý vychádza z predpokladu, že existujú „mužské“ a „ženské“ úlohy. Tento postoj ovplyvňuje vzdelávanie a výber povolania a vedie k segregácii na trhu práce. Stereotypy sú brzdou rovnosti a plného zapojenia mužov a žien do prijímania rozhodnutí.

3.5.2

Napriek vysokej úrovni dosiahnutého vzdelania sa ženy naďalej koncentrujú v ekonomických odvetviach (zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie, obchod, verejná administratíva, služby v podnikoch, hoteloch a reštauráciách atď.) a v profesiách, ktoré sú tradične považované za „ženské“ (predavačky, pomocné sily v domácnosti, opatrovateľky, osobná administratíva atď.), v nižších pracovných kategóriách s nižšou možnosťou postúpiť na lepšie pracovné miesta. Segregácia sa v posledných rokoch nemení, pretože zamestnanosť žien narastá v odvetviach, v ktorých ženy už dominujú.

3.5.3

Na boj proti rodovým stereotypom je nevyhnutné:

3.6.1

Komisia musí naďalej podporovať práva žien v medzinárodnom kontexte prostredníctvom medzinárodnej a rozvojovej politiky. Rodový rozmer by sa mal začleniť do všetkých aspektov spolupráce so špecifickými opatreniami pre ženy, malo by sa podporovať ich zastúpenie v rozhodovacom procese a ich schopnosť iniciatívy. Zároveň by sa mali podporovať kapacity rozvojových krajín v úsilí o dosiahnutie rovnosti.

3.6.2

Rodové hľadisko by malo byť súčasťou európskej bezpečnostnej a obrannej politiky pri riešení krízových situácií. V oblasti humanitárnej pomoci by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť ženám s deťmi alebo nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi v prípade prírodných katastrof a ženám, ktoré sú obeťami násilia mužov v období konfliktov.

4.1

Do každej oblasti pôsobenia Komisie, vrátane rozpočtov, treba prierezovo začleniť rodovú analýzu a vyhodnocovať pritom pokrok v oblasti rovnosti v rámci vlastnej štruktúry. Na to sú potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti rovnosti a správne ukazovatele, ktoré sú rozčlenené podľa pohlavia, a ktoré umožnia zmapovať situáciu žien.

4.2

Komisia musí viesť otvorený a nepretržitý dialóg s organizáciami žien, so sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti, aby lepšie pochopila problematiku nerovnosti.

4.3

EHSV žiada Komisiu, aby naliehala na všetky útvary, aby vo všetkých dokumentoch, oficiálnych textoch, pri tlmočení vo všetkých jazykoch, ako aj na internetových stránkach používali jazyk, ktorý nie je diskriminačný z hľadiska pohlaví.

5.1

Otázkou rovnosti medzi ženami a mužmi sa treba zaoberať z globálneho hľadiska. Cieľom politík Spoločenstva musí byť nielen napríklad posilnenie účasti žien vo všetkých oblastiach, zvládanie demografických výziev, či zvyšovanie blahobytu detí, ale opatrenia v rámci týchto politík sa musia zameriavať explicitne na znižovanie nerovnomerného rozdelenia povinností v rodine, v oblasti starostlivosti a v domácnosti, a to predovšetkým medzi ženami a mužmi, ako aj medzi všetkými sociálnymi subjektmi.

5.2

Rodovú rovnosť musí Komisia začleniť ako prioritu prierezovo do všetkých oblastí, útvarov, opatrení, politík a riaditeľstiev. Rodová otázka sa netýka len Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti.

5.3

Sú potrební odborníci na rodové otázky, ktorý by zabezpečili odbornú prípravu a dostatočný materiál na zvýšenie povedomia, znalostí a schopností európskych zamestnancov v oblasti rovnosti. Eurostat musí aj naďalej rozlišovať pohlavia vo svojich štatistikách, zlepšovať metodológie už existujúcich štatistík a začleňovať nové ukazovatele, ktoré by umožnili lepšie spoznať realitu týkajúcu sa žien a poskytli by tak celkový prehľad o situácii v EÚ.

5.4

Problematika rovnosti pohlaví musí byť zahrnutá v rozpočte EÚ, ako aj v rozpočtoch členských krajín. Taktiež sú potrebné štúdie hodnotenia vplyvu verejnej činnosti na ženy a mužov.

5.5

Štrukturálne fondy poskytujú jedinečný rámec na to, aby členské krajiny začlenili rovnosť pohlaví do svojich operačných programov, a to v rozličných fázach využívania fondov a uskutočnili pritom hodnotenie rodového vplyvu v každej prioritnej osi alebo činnosti daných programov. Je potrebná väčšia koordinácia a spolupráca medzi štrukturálnymi fondmi a orgánmi pre rovnaké zaobchádzanie v každej krajine s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky.

5.6

Komisia musí dohliadať na účinné uplatňovanie legislatívy, pričom bude predkladať príklady osvedčených postupov a postihovať krajiny, ktoré nerešpektujú zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi. Rodovú rovnosť musí pritom kontrolovať a vyhodnocovať vo všetkých svojich politikách a riaditeľstvách. K tomu je potrebná hodnotiaca metóda, ktorá by umožnila sledovať a posudzovať mieru plnenia stanovených cieľov, dosiahnuté úspechy a neúspechy, a tiež treba vytvoriť oddelenie poverené hodnotením, ktoré by prostredníctvom ukazovateľov uvedených v pláne rovnosti systematicky dohliadalo na konanie jednotlivých krajín a hodnotilo ich.

5.7

V prípade modifikácií budúceho plánu odporúčame modifikovať oblasť 1 a to jej ďalším rozdelením, pretože sú tu zahrnuté odlišné problematiky (zamestnanosť, zdravie, imigrácia), ktoré si vyžadujú rozdielne spôsoby zaobchádzania. Okrem toho sa odporúča nová oblasť „ženy a životné prostredie“, keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom rozvoji vzhľadom na ich osobitný záujem o kvalitu a udržateľnosť života terajšej a budúcich generácií (11).

5.8

EHSV vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri pri propagovaní rovnosti prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Dobrým príkladom je Akčný rámec pre rovnosť mužov a žien z roku 2005.

5.9

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť musí zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní riadenia a prehodnocovaní platnej legislatívy v oblasti informovanosti a rovnosti. Musí vykonávať dohľad a zaručiť, aby všetky politiky obsahovali a podporovali rovnosť. Okrem toho musí podnecovať zapojenie občanov a politiku, ktorá je zodpovednejšia a obsažnejšia v otázkach rovnosti pohlaví.

5.10

Hospodárske a finančné problémy, ktoré trápia Európu, a demografické zmeny nesmú mať vplyv na cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnosti, a nesmú ho odsunúť na vedľajšiu koľaj.

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/8

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) žiada, aby sa pri prijímaní stratégie EÚ do roku 2020, usmernení pre zamestnanosť a sociálnej agendy zahrnula špecifická časť o zdravotnom postihnutí s cieľom zabezpečiť, aby sa tento aspekt začlenil a lepšie koordinoval v rámci všetkých politík Spoločenstva.

1.2

EHSV pripomína, že začlenenie kritérií na posilnenie politiky v oblasti zdravotného postihnutia do budúcej stratégie EÚ do roku 2010 bude mať pozitívny hospodársky dosah na spoločnosť ako celok, pričom umožní pokrok v oblasti sociálneho začlenenia a nediskriminácie.

1.3

EHSV považuje za potrebné prijať Európsky pakt o zdravotnom postihnutí, ktorý by bol základom pre novú európsku politiku v oblasti zdravotného postihnutia, v súlade s budúcou stratégiou Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím v rámci Lisabonskej zmluvy a s Dohovorom o právach ľudí so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a jeho protokolom. Európska únia a členské štáty by mali ratifikovať tento dohovor čo najskôr.

1.4

EHSV žiada o prijatie politík, ktoré posilnia inováciu, budú založené na štatistických údajoch a zviditeľnia ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných európskych a národných štatistikách.

1.5

EHSV podporuje trh, ktorý bude inkluzívny pre všetkých a poukazuje na skutočnosť, že politiky zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím musia byť zamerané na celé pracovné obdobie života („lifestreaming“), a najmä na vzdelávanie, prijímanie do zamestnania, udržanie zamestnania a opätovné začlenenie do pracovného procesu. Politiky zamerané na mladých ľudí so zdravotným postihnutím rovnako ako politiky, ktoré sa uplatňujú v prípadoch zdravotného postihnutia v dôsledku nehody alebo ochorenia, musia byť prioritou budúcej stratégie EÚ do roku 2020 a novej stratégie Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím.

1.6

EHSV žiada Komisiu, aby v lehote jedného roka predložila správu o implementácii ustanovení smernice 2000/78/ES o zdravotnom postihnutí a zamestnanosti.

1.7

EHSV pripomína, že prijímanie do bežného pracovného prostredia si vyžaduje rozvoj adekvátnych sociálnych služieb, ako aj stimulov a motivácie. Zároveň uznáva úlohu podnikov, ktoré zamestnávajú väčšinu ľudí so zdravotným postihnutím, a v širšom kontexte aj podnikov sociálneho hospodárstva a malých a stredných podnikov, čo si takisto vyžaduje podporu adekvátnych sociálnych služieb a stimulov, pričom zdôrazňuje význam sociálnych partnerov v tejto oblasti.

1.8

EHSV žiada politiky zamerané na zvyšovanie povedomia s cieľom bojovať proti zaužívaným stereotypom o pracovníkoch so zdravotným postihnutím, a zdôrazňuje úlohu médií pri akceptovaní rozmanitosti.

1.9

EHSV potvrdzuje, že prístupnosť má výhody pre spoločnosť ako celok a nielen pre ľudí so zdravotným postihnutím, a prináša podnikom viac zákazníkov.

1.10

Pokiaľ ide o prístupnosť, EHSV odporúča postupné vykonávanie prostredníctvom spoločných krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov (stanovenie jasných a konečných termínov pre nové, ako aj pre existujúce produkty, služby a infraštruktúry).

1.11

Výbor podporuje vytvorenie Európskeho hlavného mesta univerzálnej prístupnosti.

1.12

EHSV upozorňuje, že naliehavo rastie potreba predloženia právnych predpisov o prístupnosti elektronických technológií. Znovu potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa zásady „dizajn pre všetkých“ a rozvoja noriem prístupnosti, vyzýva na predloženie intenzívneho akčného plánu o tejto problematike do roku 2011 a podporuje rozvoj „európskeho preukazu ľudí so zdravotným postihnutím“, ktorý uľahčí vzájomné uznávanie práv a cezhraničné presuny ľudí so zdravotným postihnutím.

1.13

Rodové hľadisko sa musí začleniť do navrhovania, vykonávania, doplňovania a hodnotenia politík týkajúcich sa zdravotného postihnutia s cieľom čeliť prehliadaniu a viacnásobnej diskriminácii voči ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím.

1.14

EHSV uznáva význam sociálnych partnerov v rámci snahy zabezpečiť, aby ľudia so zdravotným postihnutím pracovali v rovnakých podmienkach ako ostatní, v spravodlivých a primeraných podmienkach na pracovisku.

1.15

Sociálni partneri by mali začleniť problematiku zdravotného postihnutia do všetkých medziodvetvových a odvetvových činností a rokovaní na úrovni podniku, najmä pokiaľ ide o otázky zamestnanosti, prístupnosti a sociálnej ochrany.

1.16

EHSV vyjadruje úplnú podporu zásade „žiadne rozhodnutia o zdravotne postihnutých bez zdravotne postihnutých“ a jej uplatňovaniu v rámci stratégie EÚ do roku 2020 a tiež v programoch pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sú financované z verejných zdrojov.

1.17

EÚ a členské štáty musia zaručiť podporu a financovanie rozvoja občianskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť jej nezávislosť a schopnosť zapojiť sa do prípravy politík a/alebo poskytovania sociálnych služieb.

2.1

EHSV víta žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie stanoviska na tému „Ľudia so zdravotným postihnutím: postupné zvyšovanie zamestnanosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím v EÚ. Lisabonská stratégia po roku 2010“.

2.2

EHSV svojimi stanoviskami vybudoval trvalý a prierezový súbor dokumentov, a to už prvým stanoviskom z vlastnej iniciatívy na tému „Integrácia zdravotne postihnutých ľudí do spoločnosti“, prijatým v júli 2002 (1). Tento súbor podporuje rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín (2).

2.3

Ľudia so zdravotným postihnutím predstavujú viac ako 16 % obyvateľstva (minimálne 80 miliónov) (3), a toto percento rastie starnutím obyvateľstva.

2.4

EHSV uznáva pokrok dosiahnutý v legislatíve (4) a uplatňovaní európskych politík (5), ktorý spolu s Madridskou deklaráciou z roku 2002 (6) pomohol k väčšiemu začleňovaniu ľudí so zdravotným postihnutím v EÚ. Stále však existuje priestor na zlepšenie, pretože tento pokrok mal sektorový charakter, bol fragmentovaný a chýbala mu jednotná, štruktúrovaná stratégia, ako to vyplynulo zo strednodobého hodnotenia Európskeho akčného plánu na obdobie 2003 – 2010 (7). Zároveň je potrebné posilniť aj útvary Európskej komisie zodpovedné za európske politiky zamerané na ľudí so zdravotným postihnutím.

2.5

EHSV poukazuje na nedávne výsledky prieskumu Eurobarometra (8), ktoré ukazujú silný nárast diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia (8 % za posledný rok, t. j. 53 % v roku 2009 v porovnaní so 45 % v roku 2008), pričom viac ako 33 % ľudí so zdravotným postihnutím malo pocit, že boli v roku 2009 diskriminovaní.

2.6

EHSV uznáva, že pokrok v rámci politík v oblasti zdravotného postihnutia sa dosiahol aj vďaka kampani a tlaku Európskeho hnutia zdravotne postihnutých a jeho príslušným orgánom, ktoré sa združili do Európskeho fóra zdravotne postihnutých, ako aj vďaka podpore sociálnych partnerov.

2.7

EHSV pripomína trojici krajín predsedajúcich Rade význam zohľadnenia predkladaného stanoviska pri vykonávaní úloh v rámci ich predsedníctva.

3.6.1.1

EHSV žiada, aby sa prijatím stratégie EÚ do roku 2020 a sociálnej agendy zlepšila koordinácia a obmedzený účinok súčasnej Lisabonskej stratégie a obnovenej sociálnej agendy (12), pričom treba zahrnúť osobitnú časť venovanú ľuďom so zdravotným postihnutím a ich rodinách, ktorá sa okrem iného musí zaoberať aj otázkami zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a ochrany a prístupnosti s cieľom zaistiť, aby sa problematika zdravotného postihnutia zohľadnila v troch kľúčových prioritách tejto stratégie (13).

3.6.1.2

EHSV pripomína, že začlenenie politík týkajúcich sa zdravotného postihnutia do právomocí EÚ v rámci stratégie EÚ do roku 2020 bude mať pozitívny hospodársky dosah pre spoločnosť ako celok, pričom umožní aj pokrok v oblasti sociálneho začlenenia a nediskriminácie, ako to jasne vyplynulo z nedávnych analýz nákladov a výnosov (14).

3.6.1.3

Európsky pakt o zdravotnom postihnutí musí byť v súlade s budúcou stratégiou Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím (15), ktorá má nahradiť súčasný akčný plán pre ľudí so zdravotným postihnutím na obdobie 2003 – 2010.

3.6.1.4

Európska stratégia zamestnanosti, metóda otvorenej koordinácie v sociálnom začlenení, sociálna ochrana, dôchodkové zabezpečenie, vzdelávanie, mládež a ostatné oblasti musia vo svojich usmerneniach a spoločných cieľoch pre členské štáty naďalej zahŕňať a zlepšovať problematiku zdravotného postihnutia tak, aby sa to odzrkadľovalo v ich národných plánoch, aby sa zvyšovala ich analytická schopnosť a predkladanie výsledkov v pravidelných správach.

3.6.1.5

Európske politiky by mali podporiť odstránenie všetkých extrémnych foriem porušovania základných práv, najmä pokiaľ ide o umiestňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do veľkých uzavretých inštitúcií, oddelené vzdelávanie, zbavenie právnej spôsobilosti alebo násilie voči ľuďom so zdravotným postihnutím, pričom budú zohľadnené ďalšie nevýhody, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, vrátane ľudí, ktorí vo väčšej miere potrebujú pomoc (16).

3.6.1.6

Potrebujeme politiky, ktoré podporia inováciu a ktoré budú založené na štatistických údajoch. Cieľom paktu by malo byť zviditeľnenie ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých relevantných štatistických nástrojoch (17). K dispozícii musia byť harmonizované, aktuálne a spoľahlivé štatistické zdroje, ukazovatele a nástroje, napríklad prostredníctvom vytvorenia trvalého modulu pre zdravotné postihnutie v rámci prieskumu European Labour Force Survey, ako aj modulu o sociálnom zapojení ľudí so zdravotným postihnutím a začlenenia otázok o zdravotnom postihnutí do príslušných všeobecných modulov.

3.6.1.7

EHSV žiada, aby bola do usmernení o ľudských právach a medzinárodnom humanitárnom práve EÚ, ktoré prijme Rada EÚ, začlenená smernica o právach ľudí so zdravotným postihnutím na základe Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím.

3.6.2.1

EHSV sa domnieva, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa vytvorí nový právny základ. Zdôrazňuje aj význam článkov 10, 11 a 19, ako aj článkov 21 a 26 Charty základných práv, ktoré majú právny štatút zmluvy.

3.6.2.2

Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím stanovuje pre EÚ nové povinnosti. EHSV preto žiada:

3.6.2.3

EHSV víta predloženie návrhu smernice o nediskriminácii mimo zamestnania (21), upozorňuje však, že nie je v dostatočnej miere v súlade s Dohovorom o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Táto smernica, o ktorej sa v súčasnosti rokuje v Rade, musí zaistiť, aby koncept diskriminácie obsahoval preferenčný prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím (za určitých okolností), pôsobnosť v oblasti sociálnej ochrany, zdravia a vzdelávania, pričom upozorňuje, že oddelené vzdelávanie je diskriminačné. Prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím sa musí uplatňovať celoplošne, vo všetkých oblastiach sa musia vykonať primerané úpravy a na ich uplatňovanie by mali byť dostupné verejné stimuly. Prístupnosť sa teda musí rozšíriť na všetky tovary a služby ponúkané verejnosti, a nakoniec, pokiaľ ide o vykonávanie, treba konkrétnejšie definovať povinnosti EÚ v tejto oblasti, ktoré sa musia uplatňovať s okamžitou platnosťou na nové budovy a, s reálnymi očakávaniami, aj na existujúce budovy.

3.6.3.1

Výbor pripomína, že ustanovenia všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch týkajúce sa nediskriminácie a prístupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím ako kritériá na výber a realizáciu projektov spolufinancovaných EÚ (22), sa musia zachovať a posilniť v rámci budúcej politiky súdržnosti, ktorá by takisto mala zabezpečiť opatrenia zamerané na ľudí so zdravotným postihnutím alebo nimi vykonávané opatrenia ako celok vo všetkých členských štátoch pomocou primeraných finančných nástrojov. Tieto zásady by sa mali rozšíriť aj na európsky rozpočet a ostatné európske programy týkajúce sa spolupráce v oblasti výskumu, konkurencieschopnosti, odborného vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych vecí a vývoja, okrem iného vrátane nových programov od roku 2014.

3.6.3.2

EHSV uznáva, že zapojenie občianskej spoločnosti do priameho riadenia Európskeho sociálneho fondu (v oblasti odborného vzdelávania a zamestnanosti) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja prinieslo veľmi povzbudzujúce výsledky, a žiada, aby sa tento model zaviedol do operačných programov štrukturálnych fondov po roku 2013.

3.6.3.3

EHSV sa domnieva, že ďalším poskytovaním finančnej podpory prostredníctvom programu PROGRESS na podporu európskych organizácií ľudí so zdravotným postihnutím, vrátane Európskeho fóra zdravotne postihnutých, ako aj subjektov zameraných na sociálnu integráciu, sa posilní demokracia v EÚ a štruktúrovaná občianska spoločnosť.

4.1

Zamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím musí byť integrálnou súčasťou európskej stratégie zamestnanosti. Zamestnanosť pracovníkov je v Európe zložitá, ale situácia pracovníkov so zdravotným postihnutím je ešte zložitejšia, preto je potrebné posilniť trh, ktorý bude inkluzívny pre všetkých.

4.2

EHSV vyjadruje obavy, pokiaľ ide o stav nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím, pretože aj pred krízou nemalo 78 % ľudí s vážnym zdravotným postihnutím prístup k pracovnému trhu, pričom miera nečinnosti bola v porovnaní s ostatným obyvateľstvom dvojnásobná a miera zamestnanosti v prípade ľudí so zdravotným postihnutím uviazla na úrovni 20 % pod priemerom (23).

4.3

Kríza [ktorá zvýšila mieru nezamestnanosti až na 10 % (24)] sťažuje situáciu ľudí so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu dvomi spôsobmi: v prvom rade, vstup na trh práce sa ešte viac sťaží (25) a v druhom rade, vlády budú chcieť upraviť svoj deficit verejných financií znížením všetkých typov pomoci a dôchodkov. EHSV upozorňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím sa nesmú stať hlavnými obeťami krízy, a namieta proti akémukoľvek zníženiu pomoci týmto ľuďom (26).

4.4

Existuje nebezpečenstvo, že kríza zvýši riziko vzniku chudoby medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím a ich rodinami. Na druhej strane, kríza by mohla poskytnúť príležitosť na inkluzívnejšiu obchodnú činnosť so stimulmi a podporiť produktivitu podnikov, čo prispeje k všeobecnému zlepšeniu hospodárstva ako celku.

4.5

Výbor zastáva názor, že posilnenie zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím musí byť jedným z hlavných cieľov európskej stratégie zamestnanosti, a žiada, aby bol do usmernení pre zamestnanosť začlenený cieľ zohľadňujúci bod 34 záverov z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2006 (27)„Kľúčovým cieľom je zvýšiť účasť na trhu práce, najmä čo sa týka […] osôb so zdravotným postihnutím […]. Na dosiahnutie týchto cieľov by členské štáty mali úzko spolupracovať so sociálnymi partnermi.“. Mal by sa vypracovať zoznam opatrení, ktoré majú členské štáty uplatňovať prostredníctvom svojich národných plánov.

4.6

Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o umožnenie vstupu na trh práce ľuďom so zdravotným postihnutím prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, a ich začlenenie do podniku. Zároveň pomáhajú pri rozvoji politík rozmanitosti a prispievajú k rokovaniam o plánoch rozmanitosti na základe dohody so zamestnávateľmi, ktorým je v tomto smere potrebné ponúknuť stimuly a na tento účel môžu využiť politiku sociálnej zodpovednosti podnikov. EHSV následne blahoželá európskym sociálnym partnerom k úspešnému ukončeniu rokovaní o novej autonómnej dohode o inkluzívnych trhoch práce v decembri 2009.

4.7

EHSV žiada, aby bola v lehote jedného roka predložená správa o uplatňovaní ustanovení smernice 2000/78 týkajúcich sa zdravotného postihnutia a zamestnanosti (28).

4.8

EHSV opätovne potvrdzuje, že ľudia so zdravotným postihnutím sú rovnako ako všetci ostatní schopní naplno rozvíjať pracovnú činnosť a ich schopnosti by sa nemali podceňovať, ale naopak podporovať. Ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na prácu rovnako ako všetci ostatní.

4.9

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že podľa výskumu nadácie Eurofound sa v dôsledku rastúcej miery duševných problémov stáva táto forma zdravotného postihnutia hlavnou príčinou predčasného odchodu z trhu práce, čo v niektorých krajinách predstavuje približne 40 % (29) predčasného odchodu do dôchodku. Treba zmeniť spôsob, akým široká verejnosť a orgány vnímajú situáciu takýchto pracovníkov.

4.10

EHSV pripomína, že na uznanie týchto schopností sú potrebné mechanizmy, ktoré by potvrdili takéto znalosti získané buď prostredníctvom (neregulovaných) skúseností alebo prostredníctvom formálneho vzdelávania. EHSV preto žiada o zavedenie „pasu kvalifikácií“ (30), ktorý by ľuďom so zdravotným postihnutím umožnil mobilitu v rámci profesie v EÚ.

4.11

Politiky zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím musia zahŕňať celé pracovné obdobie života [„lifestreaming“ (31)] so zameraním na riešenie otázok bývania, základného vzdelania, odbornej prípravy, zadlženia domácností, finančných ťažkostí, zdravia, nepriaznivého prostredia a miestneho hospodárstva, ako aj prijímanie do zamestnania, udržanie zamestnania a opätovné začlenenie do práce.

4.12

Sloboda pohybu (zásada Spoločenstva) nebola v prípade ľudí so zdravotným postihnutím dosiahnutá v plnej miere, čo má vplyv na ich presun za prácou v ostatných krajinách EÚ, a zároveň aj na štúdium, odchod do dôchodku a všetky ostatné činnosti.

4.13

Jednou z najväčších prekážok voľného pohybu je neexistencia prevodu práv, ako v prípade osobnej asistencie, ktoré by sa mohli uskutočniť prostredníctvom praktických opatrení na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, celoeurópskych kampaní na zvyšovanie povedomia a vzdelávacích kampaní.

4.14

EHSV zdôrazňuje, že „aktívne začlenenie“ musí byť v súlade s trhom práce a poskytovať primeranú výšku príjmov a prístup k vysoko kvalitným sociálnym službám, čo sa odrazí v aj zlepšení životných podmienok nezamestnaných (32).

4.15

EHSV pripomína, že prijímanie do bežného pracovného prostredia si vyžaduje služby zamestnanosti, zariadenia na odbornú rekvalifikáciu a sociálne, a zdravotné služby, ako aj zachovanie/riadenie príjmov a poskytovanie stimulov (33).

4.16

EHSV vyzýva na úpravu sociálnych výhod a daňových systémov tak, aby vstup na trh práce nepredstavoval pre ľudí so zdravotným postihnutím stratu kúpnej sily a aby poskytovali motiváciu na prácu v dobre platenom, kvalitnom zamestnaní. Takisto podporuje zavedenie finančných stimulov na podporu prijímania do zamestnania zo strany podnikov, podporované zamestnávanie na bežnom trhu, samostatnú zárobkovú činnosť ľudí so zdravotným postihnutím a podporu ich podnikania, okrem iného prostredníctvom mikrofinancovania (34), ako aj mimovládne organizácie, ktoré by poskytovali služby na pomoc pracovníkom so zdravotným postihnutím a ich rodinám.

4.17

Je potrebné zaviesť opatrenia na udržanie zamestnania ľudí, ktorí zostali zdravotne postihnutí v dôsledku nehody alebo ochorenia, alebo na získanie nového uplatnenia pre týchto ľudí, aby nemuseli predčasne odísť z trhu práce. Žiada o úpravu pracovísk a ich okolia (primerané prispôsobenie) pre ľudí so zdravotným postihnutím a o zaistenie programov odborného vzdelávania a preškolenia týchto ľudí s cieľom prispieť k rozvoju ich profesionálnej kariéry (35). V tých krajinách, v ktorých platí systém kvót, je potrebné zabezpečiť plnenie cieľov v oblasti prijímania do zamestnania pomocou primeraných mechanizmov podpory. Sociálny rozmer verejného obstarávania môže takisto podporiť zamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím.

4.18

EHSV je pevne presvedčený o výhodách financovania zamestnanosti voči príspevkom v nezamestnanosti, ako aj o význame motivovania ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa zamestnali, podnikov, aby ich zamestnávali a podpory samostatne zárobkovej činnosti ľudí so zdravotným postihnutím.

4.19

EHSV vyjadruje podporu politikám zameraným na pomoc mladým ľuďom so zdravotným postihnutím, vrátane včasného vzdelávania, a na ich prechod zo vzdelávania do prvého zamestnania, ako aj politikám uplatňovaným v prípade ľudí s nadobudnutým zdravotným postihnutím, ktoré zabezpečia udržanie zamestnania alebo nové uplatnenie. Tieto skupiny musia mať v budúcej stratégii EÚ po roku 2020 prioritnú pozíciu a musia byť začlenené do revízie stratégie Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti EHSV pripomína svoje stanovisko SOC/349, v ktorom hovorí o potrebe vypracovať stratégiu nielen pre mládež, ale aj s mládežou (36).

4.20

EHSV uznáva úlohu podnikov, ktoré zamestnávajú veľkú časť ľudí so zdravotným postihnutím a ostatných podnikov, ktoré sa aktívnejšie zasadzujú v tejto oblasti, a v širšom kontexte aj podnikov sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné poisťovne, združenia a nadácie, ktoré podporujú sociálne začlenenie a účasť ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce s rovnakými pracovnými právami, pričom im zaručujú osobitné ustanovenia na základe rozhodnutia členských štátov.

4.21

EHSV zdôrazňuje podporu pre MSP, aby získali inkluzívny náhľad na prácu a realizovali svoju kľúčovú úlohu v rámci zabezpečenia účinnosti opatrení pre ľudí so zdravotným postihnutím v zamestnaní.

4.22

Inštitúcie a orgány EÚ a členských štátov si musia uvedomiť túto situáciu a ísť príkladom v začleňovaní pracovníkov so zdravotným postihnutím medzi svoju pracovnú silu prostredníctvom praktického akčného plánu na zlepšenie súčasnej miery začlenenia, ktorá je veľmi nízka.

4.23

EHSV zdôrazňuje význam konceptu flexiistoty pre ľudí so zdravotným postihnutím, t. j. zvýšenia flexibility a prispôsobenia ľudských zdrojov v rámci podniku pomocou kvalitnejších pracovných podmienok a bezpečnosti v zamestnaní. Prostredníctvom stratégii sa musí zabezpečiť vyváženosť pracovného a súkromného života, celoživotné vzdelávanie a opatrenia na prechod medzi rôznymi možnými sociálnymi zdrojmi a situáciami a zamestnaním v rámci životného cyklu ľudí so zdravotným postihnutím.

4.24

EHSV podporuje snahu o vytvorenie nových ekologických a sociálnych pracovných odvetví a podporu prístupnosti a zásady dizajnu pre všetkých, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím ponúkajú pracovné príležitosti.

4.25

EHSV sa zasadzuje za podporu tých pracovníkov so zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú pomoc, ako aj za služby, ktoré sú potrebné na to, aby mohli rodinní príslušníci ľudí so zdravotným postihnutím zotrvať v zamestnaní.

4.26

Politiky zamerané na zvyšovanie povedomia môžu pomáhať v boji proti stereotypom (37) o pracovníkoch so zdravotným postihnutím a musia sa zameriavať na sociálnych partnerov, vedúcich a riadiacich pracovníkov a zamestnancov, zdravotnícky personál a verejnú správu (38).

4.27

Spomenuté nástroje podpory musia byť pre podniky a pracovníkov ľahko využiteľné a verejné orgány ich musia účinne propagovať a používať.

4.28

Zároveň je potrebné zdôrazniť úlohu médií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia a šírení informácií na podporu zásad tolerancie, sociálneho začlenenia a akceptovania rozmanitosti v európskej spoločnosti.

4.29

EHSV podporuje rozvoj inovačných iniciatív, ako sú spomenutý „pas kvalifikácií“ a „lifestreaming“, a poukazuje na ďalšie príklady:

5.1

EHSV pripomína uznesenie Rady EÚ zo 17. marca 2008, v ktorom sa uvádza, že „prístupnosť predstavuje základný kameň začleňujúcej spoločnosti založenej na nediskriminácii“ (42), pričom zásadnú úlohu v tomto procese zohrávajú sociálni partneri, keďže prístupnosť je predpokladom pre zamestnanosť.

5.2

EHSV opätovne potvrdzuje svoje prieskumné stanovisko na tému „Rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím“ (43), ktoré zdôrazňuje rovnaké práva, ale odlišné potreby a odlišné formy prístupu k tovarom a službám.

5.3

EHSV odporúča postupné vykonávanie prostredníctvom krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov (vrátane jasného a konečného termínu pre nové a existujúce tovary, služby a infraštruktúry), ktoré by zaviazali členské štáty, aby okrem iných metód využívali aj potenciál verejného obstarávania.

5.4

EHSV uznáva, že prístupnosť je základným predpokladom pre okamžité uplatnenie politických a občianskych práv, a táto skutočnosť sa musí odzrkadľovať v konkrétnych plánoch prístupnosti, ktoré budú obsahovať normy a sankcie záväzné pre všetky verejné orgány, pričom ľudia so zdravotným postihnutím budú mať možnosť využiť mechanizmy na ochranu svojich práv. Nemali by sa konať žiadne ďalšie voľby do Európskeho parlamentu bez toho, aby bol zaručený prístup do volebných miestností a bez významného zastúpenia ľudí so zdravotným postihnutím medzi kandidátmi. Na národnej úrovni je preto potrebné prijať primerané opatrenia.

5.5

EHSV víta úsilie členských štátov EÚ a Komisie o zabezpečenie prístupnosti, cieľom ktorého musí byť zaistiť univerzálnu prístupnosť (verejné budovy, budovy verejného záujmuiii, súkromné podniky, tovary a služby, cestovný ruch, elektronický obchod, informácie, doprava, technológie a komunikácie).

5.6

EHSV potvrdzuje, že prístupnosť je prínosom pre všetkých (starnutie, tehotné ženy, znížená pohyblivosť atď.). Prístupné podniky pritiahnu viac zákazníkov (15 % zákazníkov). Nové výrobky podnietia vznik väčšieho množstva trhov a sú zdrojom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu.

5.7

EHSV ďalej zdôrazňuje, že záväzok prístupnosti je záväzkom v oblasti základných práv európskeho občianstva, ako uvádza vo svojom stanovisku o prístupnosti elektronických technológií (44).

5.8

EHSV pripomína európskym inštitúciám, a najmä Komisii, že počet ich budov a elektronických systémov informačných technológií (napr. internetových stránok, oddelenia Komisie pre verejné konzultácie), ktoré sú prístupné, je stále nízky. Preto je potrebné vypracovať plán prístupnosti, ktorý bude odrážať skutočný záväzok voči ľuďom so zdravotným postihnutím (45).

5.9

EHSV žiada o štátnu pomoc (46) pre súkromné spoločnosti a služby na dosiahnutie cieľa primeraného prispôsobenia stanoveného v smernici 2000/78 (47). V oblasti súkromných služieb sa musí zaviesť zásada predbežnej prístupnosti.

5.10

Rozvoj noriem prístupnosti na podporu právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania by mal pokračovať podľa príkladu úspešných amerických právnych predpisov. EHSV pripomína význam dialógu medzi inštitúciami, priemyselnými odvetviami a občianskou spoločnosťou pri definovaní takýchto noriem (48).

5.11

EHSV podporuje vyhlásenie Európskeho hlavného mesta univerzálnej prístupnosti, založeného na systéme prideľovania vlajok, ktoré udelí uznanie európskym občanom a regiónom za ich úsilie v oblasti vytvorenia prístupnosti k miestam, tovarom a službám, a posilní trvalo udržateľný rozvoj miestnych orgánov.

5.12

EHSV očakáva, že nové nariadenia o námornej doprave, mestskej a medzimestskej autobusovej doprave či taxíkoch primerane zohľadnia rôzne potreby ľudí so zdravotným postihnutím tým, že upravia všetky dopravné prostriedky a ich vybavenie podľa vzoru platných nariadení v oblasti leteckej a železničnej dopravy.

5.13

EHSV privítal oznámenie Komisie o prístupnosti elektronických technológií (49), a vyzval EÚ, aby začlenila navrhnuté činnosti do strategického rámca pre informačnú spoločnosť. Je naliehavo potrebné predložiť právne predpisy o prístupnosti elektronických technológií v oblastiach, ako napríklad prístupnosť internetových stránok, inkluzívna komunikácia, telefonické služby, mobilné telefóny, digitálna technológia a bankomaty. Tieto ciele boli stanovené už v roku 2003 v ministerskom vyhlásení z Kréty (50) a z Rigy. Existujú odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o ich dosiahnutie v stanovenom termíne, EHSV preto žiada o intenzívny akčný plán na dosiahnutie týchto cieľov do roku 2011.

5.14

EHSV opätovne potvrdzuje svoj záväzok v súvislosti so zásadou „dizajn pre všetkých“ a domnieva sa, že je dôležité, aby sa tento koncept začlenil do osnov v rámci odborného vzdelávania a univerzitných kurzov, aby túto zásadu uplatňovali všetci odborníci.

5.15

EHSV podporuje rozvoj „európskeho preukazu ľudí so zdravotným postihnutím“, ktorý pri cezhraničných presunoch zdravotne postihnutým zabezpečí vzájomné uznávanie ich práv, vrátane rovnakej úrovne prístupu k doprave, kultúre a aktivitám vo voľnom čase podľa príkladu európskej parkovacej karty.

6.1

EHSV poukazuje na skutočnosť, že ženy predstavujú 60 % ľudí so zdravotným postihnutím v Európe, a že sa s nimi nezaobchádza rovnako, pretože sú naďalej diskriminované pri uznávaní práva na prístup k tovarom a službám (zdravie, vzdelanie a ochrana pred násilím páchaným na ženách, atď.).

6.2

Úroveň zamestnanosti žien so zdravotným postihnutím zostáva už desaťročie nezmenená, pričom miera nečinnosti a nezamestnanosti je vysoká, platy sú nižšie a vyskytujú sa ďalšie problémy pri vstupe na pracovný trh.

6.3

Do navrhovania, vykonávania, doplňovania a hodnotenia politík v oblasti zdravotného postihnutia je potrebné začleniť rodové hľadisko. Treba vytvoriť konkrétne opatrenia a činnosti s cieľom zaručiť prístup k zamestnaniu a posilniť prijímanie žien do zamestnania.

7.1

EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli pracovať v rovnakých podmienkach ako ostatní, v spravodlivých a priaznivých pracovných podmienkach, a najmä s rovnakými príležitosťami a rovnakým odmeňovaním za prácu rovnakej hodnoty, a aby mohli uplatňovať svoje pracovné a odborové práva. Povzbudzuje obzvlášť ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa zapájali do profesijných a odborových organizácií a žiada, aby sa subdodávateľská práca vykonávala v rovnakých pracovných podmienkach (51) (článok 27 Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím).

7.2

Sociálny dialóg zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv, rovnakých príležitostí a nediskriminácie ľudí so zdravotným postihnutím v zamestnaní, v oblasti sociálneho zabezpečenia, bezpečnosti pri práci a ostatných súvislostiach, ako aj v pracovných vzťahoch vo všeobecnosti. Je základným predpokladom pre realizáciu pozitívnych opatrení v oblasti zamestnanosti a prístupnosti, ako aj pri odbornom vzdelávaní, podpore a pomoci pracovníkom so zdravotným postihnutím.

7.3

Sociálni partneri musia začleniť problematiku zdravotného postihnutia do všetkých medziodvetvových a odvetvových činností a rokovaní na úrovni podniku, najmä pokiaľ ide o otázky zamestnanosti, prístupnosti a sociálnej ochrany, a to v spolupráci s organizovanou občianskou spoločnosťou a ľuďmi so zdravotnými postihnutím.

7.4

Sociálni partneri sa musia zapájať do monitorovania a uplatňovania Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti pracovných vzťahov a sociálnej ochrany.

8.1

EHSV vyjadruje svoju celkovú podporu zásade „žiadne rozhodnutia o zdravotne postihnutých bez zdravotne postihnutých“ (52) a verí v politiky zamerané na posilnenie ich postavenia a presadzovanie ich individuálnych práv.

8.2

EHSV sa domnieva, že občiansky dialóg s ľuďmi so zdravotným postihnutím a ich rodinami je najlepším rámcom na zlepšenie riadenia EÚ, a to prostredníctvom vytvorenia záväzných mechanizmov a protokolov a participačných a konzultačných orgánov ad hoc v rámci EÚ.

8.3

Organizácie ľudí so zdravotným postihnutím by sa mali zapájať do pravidelných správ o hodnotení politík zamestnanosti a prístupnosti, vykonávania Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím a finančných programov a nástrojov Komisie s cieľom zohľadniť postoj občianskej spoločnosti, napríklad prostredníctvom alternatívnych správ.

8.4

EÚ a členské štáty musia podporovať a zabezpečiť finančné prostriedky na rozvoj občianskej spoločnosti, zaistenie jej nezávislosti a schopnosti zúčastňovať sa na rámcových politikách a/alebo poskytovaní sociálnych služieb.

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/16

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/23

—

zaviesť ambiciózny plán pre výskum a vývoj v oblasti mobility a dopravy (motorizácia, palivá, boj proti emisiám, energetická účinnosť),

—

vytvoriť stránku pre výmenu osvedčených postupov v oblasti mestskej dopravy či diaľkovej dopravy,

—

budovať záchytné parkoviská a verejnú dopravu, predovšetkým prostredníctvom autobusových liniek jazdiacich v dopravných pásoch, ktoré sú im vyhradené, prostredníctvom električiek a metra,

—

zdokonaliť IKT ako prostriedok na zabezpečenie účinnej, spoľahlivej a bezpečnej verejnej dopravy,

—

zaviesť služby, ktoré by skutočne riadili mobilitu v dostatočne rozsiahlych oblastiach a mali by na starosti optimalizáciu a zabezpečenie plynulosti a správneho spojenia jednotlivých druhov dopravy,

—

vytvoriť dodávateľské priestory v danej lokalite a mestské distribučné centrá pre hypercentrum,

—

zachovať železničné trate v mestách,

—

podporovať prostredníctvom daňových opatrení energeticky účinnejšie dopravné prostriedky a technológie s nižšími emisiami CO2 a iných znečisťujúcich látok,

—

vybudovať bezpečné a pohodlné odpočívadlá pre vodičov nákladných áut, zlepšiť ich pracovné podmienky a odbornú prípravu,

—

rýchle vytvoriť železničné siete zamerané prioritne na nákladnú dopravu a vybudovať skutočnú kultúru zákazníckych služieb v tejto osobitej oblasti,

—

podporovať vozidlá využívajúce alternatívne druhy energie a biopalivá 3. generácie, v prípade potreby aj prostredníctvom daňových opatrení,

—

spustiť ozajstný európsky plán rozvoja vozidiel na elektrický pohon, ktorý by Európsku úniu oprávnil určovať medzinárodné štandardy v tomto perspektívnom sektore alebo prispievať k ich určovaniu,

—

rozvinúť pojem „zelené prístavy“ a vytvoriť námorné diaľnice,

—

zlepšiť pracovné a vzdelávacie podmienky námorníkov,

—

vytvoriť riečne a riečno-námorné diaľnice a začať používať nové nákladné člny vhodnejšie najmä pre prepravu návesov a kontajnerov,

—

pri výbere dopravnej infraštruktúry zohľadňovať požiadavky trvalej udržateľnosti a ochrany životného prostredia,

—

internalizovať externé náklady na dopravu vo všetkých dopravných sektoroch, aby na to neprávom nejaký druh dopravy nedoplácal a aby sme zistili, aké sú skutočné náklady na dopravu,

—

orgány verejnej správy by mali stanoviť realistické ciele z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok a v oblasti trvalej udržateľnosti v súvislosti s miestnou dopravou,

—

zohľadniť tieto ciele pri koncipovaní systémov verejnej dopravy a pri výbere infraštruktúry,

—

pred zavedením navrhovaných krokov a opatrení systematicky vypracúvať spoľahlivé a realistické hodnotenia dosahu.

—

vnútorná doprava v západnej Európe o 33 %,

—

vnútorná doprava vo východnej Európe o 77 %,

—

doprava zo západnej Európy do východnej Európy o 68 %,

—

doprava z východnej Európy do západnej Európy o 55 %.

3.2.1

Na tento druh dopravy sa kladú osobitné nároky a obmedzenia. Premávka v mestách je totiž zodpovedná za 40 % percent emisií CO2 a 70 % emisií ostatných znečisťujúcich látok pochádzajúcich z cestnej dopravy. Navyše dopravné zápchy v mestách spôsobujú okrem neblahých účinkov na verejné zdravie a životné prostredie aj náklady vo výške 2 % HDP Európskej únie. Verejnú dopravu je nevyhnutné rozvinúť, avšak na to, aby zodpovedala požiadavkám skutočnej služby všeobecného záujmu a mohla byť vhodnou náhradou osobného auta, musí spĺňať určité kritériá: frekvencia, rýchlosť, bezpečnosť, pohodlie, prístupnosť, dostupná cena, dostatočne rozvinutá sieť, jednoduché spojenia. Umožňuje nielen splniť environmentálne ciele, ale i ciele v oblasti sociálnej súdržnosti, ako aj zmierniť izolovanosť predmestí.

3.2.2

Využívanie dopravy s pohonom na elektrickú energiu je žiaduce, avšak samotná elektrina musí byť vyrábaná trvalo udržateľným spôsobom a, pokiaľ je to možné, bez emisií CO2. Takisto sa musí podporovať spoločné využívanie jedného automobilu viacerými osobami.

3.2.3

Bolo by potrebné zaviesť skutočnú politiku trvalo udržateľnej mestskej mobility. Znamená to obmedziť individuálnu dopravu, prípadne zavedením mýtneho v mestách, ale predovšetkým zlepšením kvality a zjednodušením používania verejnej dopravy, čo si vyžaduje rozvoj infraštruktúry a služieb, ktoré sú pre účinnú intermodalitu potrebné. Vzhľadom na stav verejných financií v mnohých členských krajinách Európskej únie môže tejto situácii v určitých prípadoch napomôcť vytváranie partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom pri realizácii nových infraštruktúr, ako sú autobusové linky premávajúce v osobitnom pruhu, električkové a trolejbusové trate alebo metro, nové regionálne železničné trate či opätovné využitie tratí, ktoré sa prestali používať, rozvoj informačných a komunikačných technológií v oblasti dopravy, modernizácia a zjednodušenie predaja cestovných lístkov...

3.2.4

Pragmatické opatrenia, ako je budovanie záchytných parkovísk spojených s centrami mestských aglomerácií, zriaďovanie autobusových liniek premávajúcich v osobitnom jazdnom pruhu či opätovné využívanie železničných tratí, ktoré sa už nepoužívali, by umožnili dosiahnuť skutočný pokrok za prijateľnú cenu.

3.2.5

Zdokonaľovanie informačných a komunikačných techník bude účinným nástrojom, ktorý pomôže rozvinúť intermodalitu dopravy prostredníctvom skutočnej územnej politiky dopravnej správy. Tieto technológie umožňujú presnejšie riadiť premávku a mali by umožniť vytvoriť systémy energetickej optimalizácie premávky v cestnej sieti. Zároveň zabezpečujú informovanosť cestujúcich v reálnom čase počas celej cesty, zjednodušujú a optimalizujú predaj cestovných lístkov, uľahčujú rezerváciu. Vďaka týmto technikám bude môcť cestujúci zoptimalizovať svoju cestu, poznať odchody a príchody, frekvenciu spojov a dokonca si bude môcť urobiť energetickú bilanciu druhu dopravy, pre ktorý sa rozhodol. IKT tak budú fungovať ako prostriedok na dosiahnutie súčinnosti medzi druhom dopravy, využitím infraštruktúry a energetickou účinnosťou.

3.2.6

Problémy riadenia dopravných systémov často presahujú rámec jedinej obce a týkajú sa širokého územia okolo veľkého mesta v danej oblasti. Na podnet miestnych úradov tejto lokality by sa v širokých a logicky ohraničených geografických oblastiach mohli vytvoriť skutočné služby zamerané na riadenie mobility, napríklad formou delegovania verejnej služby. Úlohou takéhoto „správcu mobility“ by bolo najmä:

3.2.7

Hlavný zodpovedný úrad by si, samozrejme, mohol ďalej slobodne vyberať miestnych prevádzkovateľov, určovať sadzby, stanovovať svoju dopravnú politiku a politiku v oblasti mobility a územného plánovania. Zabezpečoval by zmluvnú transparentnosť, stanovoval by zmluvy o konkrétnych cieľoch zaväzujúce správcu a zainteresované samosprávy, stanovoval by ciele v oblasti kvality služieb.

3.2.8

EHSV už zdôraznil rozhodujúcu úlohu miestnych orgánov pri organizácii verejnej dopravy a územného plánovania. Zásada subsidiarity hrá samozrejme svoju rolu aj v tejto oblasti, avšak Európska únia chce právom podporovať také modely mestskej dopravy, ktoré budú najviac zodpovedať požiadavke trvalej udržateľnosti. Už poskytla finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, ako aj prostredníctvom programu CIVITAS. Bolo by potrebné, aby tiež posilnila výmenu osvedčených postupov v oblasti mestskej dopravy, ale aby zároveň v rámci nasledujúceho rámcového programu financovala aj výskum zameraný na interakciu medzi dopravou a mestským územným plánovaním.

3.3.1

Tento typ dopravy má za následok veľmi veľkú premávku. Napríklad v Paríži predstavuje 20 % premávky a 26 % emisií skleníkových plynov. Preto je potrebné zoptimalizovať mestskú logistiku a uprednostniť, pokiaľ je to možné, prechod na železničnú či riečnu dopravu.

3.3.2

Je možné predstaviť si:

3.4.1

Nárast objemu cestnej nákladnej dopravy nás stavia pred množstvo problémov, ktoré treba vyriešiť: nárast emisií CO2, veľká závislosť dopravného sektora od fosilných palív, nevyhnutnosť zlepšiť infraštruktúru, predovšetkým z hľadiska bezpečnosti, nevyhnutnosť zabezpečiť vhodné pracovné podmienky a prostredie pre vodičov.

3.4.2

Pokiaľ ide o emisie CO2, na to, aby sa ich podarilo znížiť, je potrebné zintenzívniť výskum a vývoj. Treba predovšetkým vyvinúť nové motory, ako aj alternatívne energie. Podpora výrobkov a/alebo opatrení zameraných na alternatívne pohonné látky prostredníctvom daňových opatrení a zníženie emisií CO2 sú tým účinnejšie, čím ambicióznejšia je politika výskumu. Preto sa internalizácia externých nákladov (1) musí spravodlivo vzťahovať na všetky dopravné prostriedky.

3.4.3

Vývoj technologických riešení a zavádzanie informačných a komunikačných technológií v cestnej nákladnej doprave budú rozhodujúce pri riešení problémov, ktorým tento sektor čelí, v úsilí znížiť energetickú závislosť, emisie vozidiel a preťaženie dopravných sietí. Bolo by vhodné vytvoriť jasný rámec, aby sa mohli zaviesť nové technológie a vytvoriť otvorené štandardy zabezpečujúce interoperabilitu a zvýšiť náklady na výskum a vývoj technológií, ktoré ešte nedosiahli takú úroveň, aby mohli byť uvedené na trh. Tieto technológie by zároveň mali umožniť znížiť počet ciest s nevyťaženými vozidlami vďaka lepšej informovanosti v logistike. Môžu zohrať dôležitú úlohu z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dopravy.

3.4.4

Zároveň by sa mala zlepšiť infraštruktúra, najmä pokiaľ ide o parkovacie plochy a dobre vybavené, bezpečné a strážené odpočívadlá, chránené pred krádežami a vandalizmom, aby sa vodičom zaručila bezpečnosť.

3.4.5

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby táto profesia bola i naďalej pre vodičov príťažlivá, a to vďaka vhodným pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu, napríklad regulovaním pracovného času, harmonizáciou ustanovení týkajúcich sa času vedenia motorového vozidla a doby odpočinku, ktoré by nemali byť len uvedené v právnych predpisoch, ale je potrebné zaviesť ich do praxe (2).

3.5.1

Hoci železničná osobná doprava sa stále zlepšuje, predovšetkým pokiaľ ide o dopravu na veľké vzdialenosti vysokorýchlostnými vlakmi, železničná nákladná doprava je stále veľmi málo využívaná, prepravuje len zhruba 8 % celkového množstva prepravovaného tovaru. Vo všeobecnosti by bolo treba dbať na to, aby sa pri modernizácii a zvyšovaní konkurencieschopnosti železničnej dopravy kládol veľký dôraz najmä na bezpečnosť a zabezpečenie plynulosti prevádzky aj za nepriaznivých poveternostných podmienok.

3.5.2

EHSV podporuje návrh Komisie vytvoriť železničné siete s prioritou nákladnej dopravy, je však potrebné vybudovať istú kultúru zákazníckych služieb, obchodného a konkurencieschopného prístupu. Otvorenie sa konkurencii by tento prechod malo uľahčiť.

3.5.3

Myšlienka železničnej siete s prioritou nákladnej dopravy spočíva v tom, že sa stanovia časové a geografické úseky, v ktorých by nákladné železničné súpravy mali prednosť, pričom by to neobmedzovalo prepravu osôb.

3.5.4

Je potrebné pripomenúť, že v Európskej únii existuje už niekoľko takýchto príkladov. Niektoré linky boli dokonca vyhradené pre nákladnú dopravu, ako je Betuwe line medzi Rotterdamským prístavom a Nemeckom. V tejto súvislosti možno spomenúť i projekty New opera a Ferrmed.

3.5.5

Rozvoj nákladnej železničnej dopravy je možný, ak:

3.5.6

Rozvoj nákladnej železničnej dopravy si zároveň vyžaduje rozvoj intermodálnych platforiem určených na prepravu naložených kamiónov železnicou. V tomto zmysle sa môžeme len tešiť, že bol odblokovaný projekt železničnej trate pre kombinovanú prepravu Lyon – Turín, avšak po neistom rozvoji dopravy železnica/cesta je odteraz potrebné podporovať železničné diaľnice na prepravu naložených kamiónov železnicou (ako v prípade alpskej diaľnice alebo linky Lorry rail medzi Perpignanom a Luxemburgom), ako aj námorné diaľnice, ako je francúzsko-španielsky projekt Fres Mos medzi Nantes Saint Nazaire a Gijonom.

3.6.1

Balík energetika/klíma kladie na konštruktérov vysoké požiadavky. Mali by vyvinúť nové vozidlá na alternatívnu energiu a predovšetkým elektrické alebo hybridné automobily. Zároveň treba pokračovať v úvahách o biopalivách. Dnes sa vyvíjajú výkonnejšie biopalivá tretej generácie, predovšetkým z rias, čo znamená, že sa nezaberá poľnohospodárska pôda určená na výrobu potravín pre ľudí.

3.6.2

Okrem otázok týkajúcich sa dostupných techník a vozidiel ponúkaných na trhu existujú nové oblasti pokroku, predovšetkým pokiaľ ide o úspornosť z hľadiska energie a priestoru, o ktorý je dnes pri nadmernej hustote automobilov núdza. Ďalšími takýmito oblasťami sú kurzy zamerané na to, ako hospodárne viesť vozidlo, ktoré organizujú niektoré veľké podniky a verejné správy, využívanie jedného vozidla viacerými osobami alebo možnosť prenájmu malých elektromobilov v niektorých mestách.

3.7.1

V meste musí byť rozvoj týchto druhov presunu podporovaný. Obmedzujú ich však topografické podmienky, klíma, ako aj vek používateľov. Napriek tomu je jasné, že miestne samosprávy by mali budovať bezpečné cyklistické chodníky, pretože jednou z prekážok, ktoré stoja v ceste väčšiemu používaniu bicykla, je možné nebezpečenstvo v dôsledku automobilovej premávky.

4.2.1

Plavidlá používajú veľmi znečisťujúce vedľajšie ropné produkty. Okrem nevyhnutného technologického vývoja treba spolu s odborníkmi v tejto oblasti uvažovať o tom, ako kompenzovať negatívny vplyv na životné prostredie. Ak systém kvót CO2 nie je primeraný, možno bude treba pouvažovať o zavedení environmentálnej dane. Túto otázku by bolo treba prediskutovať v rámci medzinárodných námorných inštancií.

4.2.2

Výbor v každom prípade znovu zdôrazňuje svoju podporu investíciám do výskumu a vývoja v oblasti plavidiel, palív a „zelených prístavov“. Takisto trvá na tom, aby sa zaviedli námorné diaľnice plánované v programe transeurópskych dopravných sietí.

4.3.1

Námorným nešťastiam a stroskotaniam sa nikdy úplne nevyhneme, ale pri projektovaní ako aj pri údržbe plavidiel treba urobiť všetko pre to, aby sa zaručila bezpečnosť cestujúcich a posádky. Európske predpisy týkajúce sa bezpečnosti na mori patria medzi najprepracovanejším na svete. Proti nedovolenému vypúšťaniu paliva a oleja z lodí do mora sa však musí rázne a prísne zakročiť.

4.4.1

Udržať a rozvíjať európsku námornú dopravu bude možné len pod podmienkou, že mladí ľudia budú mať záujem o námornú kariéru a že v nej budú chcieť i zotrvať. Je potrebné zlepšiť kvalitu vzdelávania námorníkov, ako aj pracovné a životné podmienky na palube, a usilovať sa posilniť palubné posádky.

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/30

1.1

Sektor dvojkolesových motorových vozidiel má v EÚ značný význam pre hospodárstvo a zamestnanosť. Svet výrobcov dvojkolesových motorových vozidiel je veľmi rôznorodý. Zahŕňa hospodárske subjekty pôsobiace na celosvetovej úrovni vo všetkých segmentoch alebo vo veľmi špecializovaných segmentoch, hospodárske subjekty na národnej alebo dokonca miestnej úrovni, ktoré majú niekedy blízko k remeselníckej výrobe. To platí aj pre dodávateľský priemysel, kde majú veľké zastúpenie malé a stredné podniky (1).

1.2

Keď ho v poslednom štvrťroku 2008 postihla kríza a poklesol dopyt, v celom sektore to vyvolalo rad ťaživých následkov, ktoré nepriaznivo ovplyvnili štruktúru sektora a zamestnanosť v ňom (dopyt sa znížil o 31 %, následne sa znížili tržby o 35 %, čo malo negatívny dosah na zamestnanosť). Predbežné údaje za rok 2009 potvrdzujú negatívne fungovanie trhu so znížením o 21 % v porovnaní s rokom 2008, a o 25 % v porovnaní s rokom 2007.

1.3

EHSV sa obáva, že ak nebudú čo najskôr vypracované opatrenia na podporu tohto odvetvia, môže dôjsť k ďalšej výraznej strate pracovných miest v priebehu roku 2010.

1.4

EHSV zorganizoval verejnú diskusiu v rámci 67. ročníka Medzinárodného salónu motocyklov (Miláno, 12. novembra 2009) s cieľom získať ďalšie informácie z prvej ruky od výrobcov motocyklov, výrobcov komponentov, odborárov, užívateľov, mimovládnych organizácií a akademickej obce. Táto verejná diskusia v podstate potvrdila presvedčenie, ku ktorému dospela pracovná skupina.

1.5

V tejto súvislosti EHSV:

2.1

Sektor dvojkolesových motorových vozidiel má v EÚ značný význam pre hospodárstvo a zamestnanosť. Má síce niekoľko spoločných znakov s automobilovým sektorom (3), ale predovšetkým má niekoľko špecifík: je menší, jeho štruktúra je zväčša rozdrobená a typológia výroby rôznorodejšia.

2.2

Tento sektor zaznamenal v priebehu posledných desaťročí významný vývoj, keď historické európske trhy boli vystavené rastúcej japonskej konkurencii. Japonskí výrobcovia, ktorí dnes patria medzi hlavných aktérov sektora, vyvinuli výrobné aktivity priamo v EÚ. Postupne došlo v tomto sektore v Európe k reorganizácii prostredníctvom reštrukturalizácií, fúzií, akvizícií a vytvárania stredne veľkých a veľkých priemyselných skupín, ktoré spolupracujú s malými výrobcami vypĺňajúcimi medzery na trhu a veľkým počtom malých a stredných podnikov.

V súčasnosti si „tradiční“ európski, japonskí a americkí výrobcovia síce udržujú vedúce postavenie na európskom trhu, ale od 90. rokov musia čeliť narastajúcej konkurencii nových ekonomík. Pokiaľ ide o počet vyrobených vozidiel, EÚ je na tom pomerne slabo (1,4 milióny) v porovnaní hlavne s Čínou (vyše 20 miliónov), Indiou (vyše 8 miliónov) a Taiwanom (1,5 milióna). Pre európsku produkciu je však príznačná vyššia pridaná hodnota, inovácia, kvalita a bezpečnosť.

2.3

Eurostat uvádza sektor dvojkolesových motorových vozidiel pod kódom NACE 35.41. Podľa najaktuálnejších údajov, ktoré sa vzťahujú na rok 2006, na úrovni EÚ 27 členských štátov pôsobí v sektore výroby dvojkolesových motorových vozidiel 870 podnikov, z ktorých 80 % sa nachádza šiestich členských štátoch (Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Rakúsko). Priemerný obrat 8 miliónov EUR svedčí o významnom počte malých a stredných podnikov, ktorý sa odhaduje na 650, čo predstavuje 75 %.

2.4

Asi sto stredne veľkých a stredne malých výrobcov, ktorí vyrábajú v rôznych krajinách EÚ (okrem už uvedených to je Česká republika, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko), ako aj v Nórsku a Švajčiarsku, realizuje 90 % európskej produkcie. Zvyšných 10 % európskej výroby je rozdelených medzi malých alebo veľmi malých výrobcov.

2.5

Sektor výrobcov dvojkolesových motorových vozidiel je veľmi rozmanitý. Sú v ňom hospodárske subjekty pôsobiace vo všetkých segmentoch (motocykle na rôzne použitie, rôzneho objemu valcov, skútre rôzneho objemu valcov, mopedy, trojkolky a štvorkolky) alebo veľmi špecializované subjekty, ale aj subjekty pôsobiace na vnútroštátnej alebo dokonca lokálnej úrovni, ktoré majú niekedy vzhľadom na svoju veľkosť a uplatňované výrobné postupy bližšie k remeselnej výrobe.

2.6

Technické predpisy (európske typové schvaľovanie) stanovujú rôzne kategórie dvojkolesových motorových vozidiel s odlišnými špecifikami (objem valcov, použitie). Európska smernica o vodičských preukazoch stanovuje rôzne podmienky na získanie oprávnenia viesť dvojkolesové motorové vozidlá (moped AM, motocykel A1, motocykel A2, motocykel A). Toto zložité členenie podporuje rozdrobenosť produkcie a znižuje úspory z rozsahu.

2.7

Rozdrobenosť priemyslu dvojkolesových motorových vozidiel má sčasti aj historické korene, ale vyplýva hlavne zo samotnej povahy trhu dvojkolesových motorových vozidiel. Kým segmenty užšie naviazané na úžitkovú mobilitu (zvlášť na mestskú mobilitu), ako napríklad skútre, umožňujú vyšší stupeň výrobnej synergie, hlavne v oblasti hnacích jednotiek, segmenty naviazané na motocykle poskytujú menej možností na synergiu, akou je napríklad využívanie spoločných hnacích jednotiek a iných komponentov na modeloch rôznych značiek. Veľmi odlišné sú predovšetkým dynamické vlastnosti vozidiel závislé od ich veľkosti, ale rozdiely sú aj v špeciálnom využití, na ktoré sú dané vozidlá určené. Odlišné sú nakoniec aj očakávania samotných užívateľov. V mnohých prípadoch existuje veľmi výrazné stotožňovanie rôznych značiek s určitými konfiguráciami motorov (napríklad motor boxer pri BMW, desmodromický rozvod pri značke Ducati, motor V-twin pri Moto Guzzi, trojvalcový motor značky Triumph) alebo typmi rámu, náprav a prevodov v súlade s dopytom na trhoch, tvorených prevažne nadšencami, či už ide o trhy európske alebo exportné.

2.8

Vozidlá sú vyrábané v malých sériách a obmedzených množstvách, z čoho vyplýva nižšia rentabilita investovaného kapitálu hlavne v porovnaní s automobilovým sektorom. Toto platí sčasti aj pre sektor komponentov a distribúcie.

2.9

Obrat z dvojkolesových motorových vozidiel vyrobených v EÚ dosiahol 7 miliárd EUR v roku 2006, a to z celkového obratu 34 miliárd EUR v sektore dvojkolesových motorových vozidiel v Európskej únii. Tomuto napomohol trh EÚ, ktorý bol od roku 2002 v rozmachu (nárast 22 % v období 2002 až 2007). Je zaujímavé, že v období rokov 2004 – 2006 zaznamenal tento sektor nárast o 12 %, čo bolo viacej než vo výrobnom sektore vôbec a v automobilovom sektore (v obidvoch bol nárast 8 %), čo malo pozitívny dosah na zamestnanosť.

3.1

Výrazná roztrieštenosť je príznačná aj pre sektor komponentov a distribúcie.

3.2

Komponenty podchádzajú sčasti od dodávateľov automobilového sektora, ktorí okrajovo pôsobia aj v sektore dvojkolesových motorových vozidiel (napájacie a dopravníkové systémy), ale vzhľadom na požadovanú špecializáciu predovšetkým od špecifických dodávateľov (disky, výfuky, spojky atď.). Počet dodávateľov komponentov tohto sektora sa odhaduje na 500. Sú to tradične európski dodávatelia (pôsobiaci hlavne v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Holandsku). V posledných rokoch sa zvýšila konkurencia ázijských dodávateľov. V snahe čeliť tejto konkurencii niektorí európski dodávatelia presunuli časť svojej výroby do Ázie. Európski dodávatelia komponentov sú však závislí od objednávok európskych výrobcov.

3.3

Distribučná a asistenčná sieť spĺňa požiadavku blízkosti, ktorá je špecifická pre dvojkolesové motorové vozidlá (hlavne v prípade mopedov a skútrov): v EÚ existuje okolo 37 000 aktívnych predajných a asistenčných miest, ktoré sú často rodinnými podnikmi. Taliansko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Španielsko, Holandsko, Grécko a Švédsko predstavujú 91 % obratu sektora distribúcie a popredajného servisu. V období rokov 2004 až 2006 sa tento obrat zvýšil o 5 %.

4.1

V období rokov 2002 až 2007 sa zamestnanosť v sektore dvojkolesových motorových vozidiel stále zvyšovala a v roku 2007 dosiahla v EÚ hodnotu 150 000 zamestnancov. Je zaujímavé, že v období rokov 2004 až 2006 predstavoval nárast zamestnanosti v sektore 4 %, kým vo výrobnom sektore ako takom bol zaznamenaný pokles 3 % a v automobilovom priemysle 5 %. Tento nárast svedčí o dynamickosti a inovatívnosti sektora, ktorý čelí tejto zložitej situácii vďaka rastúcemu dopytu po vozidlách, ktoré buď uľahčujú mestskú mobilitu alebo spríjemňujú trávenie voľného času.

4.2

25 000 týchto pracovných miest je priamo vo výrobe dvojkolesových motorových vozidiel hlavne v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Sezónny charakter trhu s dvojkolesovými motorovými vozidlami (zameraný hlavne na jar a leto) znamená nápor na výrobu v určitých obdobiach roka, počas ktorých výrobcovia zamestnávajú aj sezónnych pracovníkov. V tomto zmysle je potrebná určitá pružnosť, ktorá umožňuje čeliť dočasným požiadavkám trhu.

4.3

20 000 týchto pracovných miest je vo výrobe komponentov pre dvojkolesové motorové vozidlá hlavne v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Holandsku a Maďarsku.

4.4

105 000 týchto pracovných miest je v distribúcií a popredajných službách. Tieto pracovné miesta sú rozložené po celej EÚ, hoci v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Holandsku, Grécku, Belgicku a Švédsku sa nachádza 92 % týchto pracovných miest.

5.1

Uvedené údaje dokazujú, že sektor dvojkolesových motorových vozidiel bol v posledných rokoch veľmi dynamický, že európskom trh zaznamenával rast, ktorý predstavoval v roku 2007 vyše 2,7 milióna vozidiel (vozový park EÚ sa odhaduje približne na 34 miliónov vozidiel). Kríza, ktorá v posledných dvoch rokoch zasiahla EÚ, však spôsobila zníženie trhu EÚ v roku 2008 o 7,4 % v porovnaní s rokom 2007. Zaznamenané bolo výrazne zníženie o 34 % za posledný štvrťrok 2008 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007. Tento negatívny trend sa zvýraznil v prvom štvrťroku 2009, keď predaj dvojkolesových motorových vozidiel zaznamenal pokles o 37 % vzhľadom na rovnaké obdobie roku 2008. Zatiaľ predbežné údaje za rok 2009 potvrdzujú negatívne fungovanie trhu s celkovým poklesom o 21 % v porovnaní s rokom 2008 a o 25 % v porovnaní s rokom 2007.

5.2

Účinky krízy sú citeľné v celom sektore. Pre výrobcov zníženie predaja, okrem ťažkého dosahu na tržby, znamenalo zníženie výroby s cieľom zabrániť nadmerným zásobám. Toto zníženie spôsobilo skrátenie pracovného času, zastavenia výroby a menšie využívanie sezónnej práce s následnou revíziou krátkodobých a strednodobých obchodných plánov. V niektorých prípadoch bolo nutné trvalo znížiť stavy zamestnancov až o 25 %. Niektorí malí výrobcovia sa dostali pod nútenú správu a ich podniky sú ponúkané na predaj, iní dokonca ukončili svoju činnosť. Tento vývoj je predzvesťou ďalších štrukturálnych zmien, aj keď je ťažké predvídať ich vplyv na ekonomicko-sociálnu štruktúru vzhľadom na možný presun výroby mimo Európy.

5.3

Vzhľadom na zníženie objednávok zo strany výrobcov aj dodávatelia komponentov musia znížiť výrobu, čo má dosah na zamestnanosť. Niektorí museli svoju činnosť ukončiť. V súčasnosti sa odhaduje, že asi desiatim percentám dodávateľov tohto sektora hrozí bankrot. Táto situácia spôsobuje dodatočné náklady aj výrobcom, ktorí musia neplánovane investovať, aby podporili dodávateľov komponentov alebo našli nových dodávateľov alebo dokonca aby vyvinuli nové formy na hliníkové alebo plastové komponenty, ktoré im už nie sú dodávané. V súčasnosti predstavuje zníženie objednávok, a tým aj tržieb, asi 40 %. Nezriedka sa mnohí výrobcovia v snahe udržať si konkurencieschopnosť obracajú na dodávateľov z juhovýchodnej Ázie.

5.4

Sektor distribúcie a popredajných služieb je aj vzhľadom na veľkosť podnikov (malé a stredné podniky a rodinné podniky) ťažko postihnutý krízou a znížením výroby. Napríklad v Španielsku došlo v roku 2008 k zníženiu počtu predajných miest o 25 % s následným prepustením vyše 6 000 pracovníkov. Ak sa tento trend nezmení, predpokladá sa, že v rokoch 2009 a 2010 v Španielsku ukončí svoju činnosť asi 25 % podnikov a autorizovaných predajcov a 60 % zástupcov. Účinky krízy na distribučnú sieť spôsobujú dodatočné náklady aj výrobcom, ktorí si musia udržať, a teda podporovať distribučnú sieť, aby si zachovali odbytiská pre svoje výrobky a mohli využiť situáciu, keď dôjde k oživeniu hospodárstva.

5.5

EHSV sa obáva, že ak nebudú čo najskôr vypracované opatrenia na podporu tohto odvetvia, môže dôjsť k ďalšej výraznej strate pracovných miest v priebehu roku 2010. Na udržanie zamestnanosti v sektore je okrem toho potrebné rozvíjať sociálny dialóg a podporovať celoživotné vzdelávanie a zvyšovanie odbornosti pracovníkov aj na úrovni univerzít a vysokých škôl a zároveň podporovať znižovanie počtu neistých pracovných miest.

5.6

Časovo obmedzené podporné opatrenia zamerané na zvýšenie dopytu po dvojkolesových motorových vozidlách boli zatiaľ len sporadické a nepostačujúce. Na rozdiel od automobilového sektoru v Európe jedine Taliansko pohotovo schválilo šrotovné, ktorého účinky jednak pozitívne ovplyvnili taliansky a druhotne aj európsky trh, ale tiež urýchlili odstránenie najviac znečisťujúcich vozidiel z obehu. V Taliansku sa počiatočná situácia prvých dvoch mesiacov roku 2009 s prepadom trhu o 35 % zlepšila, pokiaľ ide o skútre nízkeho objemu valcov, pri ktorých bolo možné využiť štátny príspevok vo výške 500 EUR za zošrotovanie starých vozidiel. Situácia je však stále kritická v prípade motocyklov a mopedov, kde celkový pokles predstavuje viacej než 20 %. Španielsko, ktoré síce po mesiacoch avizovania nakoniec v júli schválilo štátny príspevok za zošrotovanie starých dvojkolesových motorových vozidiel, toto šrotovné ešte nezačalo uplatňovať, čo udržuje spotrebiteľov vo vyčkávacej pozícii, a teda vlastne brzdí predaj (od januára do augusta 2009 bolo zaznamenané zníženie predaja o 52 % pri mopedoch a 43 % pri motocykloch v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008). Z tohto príkladu je zrejmé, aký dôležitý je európsky regulačný rámec, ktorý podporí stabilitu na vnútroštátnych trhoch, a tým zvýši dôveru spotrebiteľov.

5.7

Podporné opatrenia na zvýšenie dopytu sú určite výhodné pre užívateľov, ale nevyhnutne neriešia problém dodávateľov komponentov alebo európskych výrobcov dvojkolesových motorových vozidiel. V Taliansku napríklad pevný príspevok vo výške 500 EUR mimoriadne podporil predaj malých skútrov s objemom valcov 125 a 150 cm3 v cene od 1 500 do 2 000 EUR dovezených z Taiwanu a v menšej miere drahšie európske výrobky. Nezvýšil však dopyt po motocykloch strednej triedy v cene od 6 000 do 8 000 EUR. Európskym výrobcom komponentov to nepomohlo, pretože svoje výrobky nedodávajú ázijským výrobcom. Zdá sa, že na zabezpečenie prospechu celého sektoru je potrebné vypracovať podporné opatrenia na zabezpečenie príspevku, ktorý by sa zvyšoval súčasne s nárastom cien stimulovaných vozidiel, hlavne vozidiel, ktoré sa vyznačujú modernými riešeniami, pokiaľ ide o menší vplyv na životné prostredie a vyššiu bezpečnosť.

5.8

Je naliehavo potrebné uľahčiť podnikom EÚ pôsobiacim v tomto sektore prístup k finančným prostriedkom, aby mohli znášať dodatočné náklady vyvolané krízou, a ďalej investovať do výskumu, vývoja a inovácie (výrobcovia a dodávatelia komponentov spoločne), aby sa zachovala konkurencieschopnosť v oblasti kvality a inovácie, aby sa vyrábali stále ekologickejšie a bezpečnejšie vozidlá.

6.1

Ak by sa negatívne výsledky prvého polroka potvrdili aj za obdobie celého roka 2009, možnosť celého sektora získať úver v bankách v roku 2010 bude znížená. Aj keby k oživeniu hospodárstva došlo okamžite, schopnosť investovať do výskumu a vývoja bude slabá, čo bude mať negatívny strednodobý dosah v podobe zvýšenej nestability podnikov a možných ďalších dôsledkov pre zamestnanosť.

6.2

V období posledných desiatich rokov, od zavedenia európskej normy Euro 1 v roku 1999 po normy uplatňované v súčasnosti, tento sektor dosiahol významné zníženie znečisťujúcich emisií: pri CO a HC o 90 % a pri NOx o vyše 50 %. Aj v oblasti znižovania akustického znečistenia sa dosiali povzbudivé výsledky, pričom celý sektor (vrátane združení spotrebiteľov) sa usiluje o ďalšie zlepšenia, ktoré je možné dosiahnuť hlavne na cestách používaním výlučne homologovaných výfukov a výrazne ekologickejšou jazdou. V oblasti bezpečnosti dokázal tento sektor, že je schopný inovovať, radom moderných brzdných systémov, ktoré sú postupne zavádzané do rôznych druhov dvojkolesových motorových vozidiel vrátane vozidiel novej konštrukcie, akými sú napríklad trojkolky a štvorkolky.

6.3

Komisia pripravuje návrh nariadenia o dvojkolesových motorových vozidlách, ktorý by mala predložiť začiatkom roku 2010. Aj keď je potrebné aj naďalej napredovať v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti cestnej premávky, vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu je dôležité vyhnúť sa revolučným zmenám a brať do úvahy reálny potenciál tohto sektora a veľkosť jeho hospodárskych subjektov. Pokiaľ ide o nové normy Euro, je potrebné navrhnúť také ciele, ktoré sektor dokáže zrealizovať a ktorých časový plán realizácie bude brať do úvahy požiadavky plánovania, výroby a trhu. V nariadení by bolo treba uprednostniť prístup, ktorý by sektoru umožnil zhodnotiť vlastnú inovačnú kapacitu tým, že by mu zaručil určitú pružnosť, ktorá by brala do úvahy hospodársku situáciu a veľkú rozmanitosť produktov (z hľadiska technických parametrov a trhu), hlavne pokiaľ ide o šírenie moderných brzdných systémov. Zástupcovia priemyselných odvetví už predložili Komisii v tomto zmysle návrhy týkajúce sa životného prostredia a bezpečnosti cestnej premávky.

6.4

„Tradiční“ výrobcovia sú vystavení, zvlášť v súčasnom hospodárskom prostredí, konkurencii „nízkonákladových“ produktov najmä z juhovýchodnej Ázie, ktorých kvalita je nízka, hlavne v prípade dvojkolesových motorových vozidiel malej a strednej kubatúry, pri ktorých je marža zisku veľmi malá. Z vykonaných prieskumov vyplýva, že tieto produkty často nie sú v súlade s európskymi predpismi typového schvaľovania, čím dochádza k ohrozeniu tak bezpečnosti spotrebiteľa ako aj životného prostredia. V testoch vykonaných na vzorke čínskych dvojkolesových motorových vozidiel dovezených do EÚ bola zaznamenaná nezhoda spôsobujúca brzdné dráhy o 35 % dlhšie a emisie znečisťujúcich látok 20-krát vyššie než sú požiadavky na typové schválenie EÚ. Sú tu aj problémy súvisiace s napodobovaním vozidiel alebo častí vozidiel európskej výroby výrobcami v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako aj falšovanie osvedčení o zhode obchodnými spoločnosťami dovážajúcimi do EÚ vozidlá nezodpovedajúce normám. Na zabezpečenie spravodlivého konkurenčného prostredia v tomto segmente trhu EÚ, ktorý veľmi citlivo reaguje na ceny, je nutný väčší dohľad nad typovým schvaľovaním a nad trhom prostredníctvom dôkladných kontrol „zhody výroby“ predávaných vozidiel zameraných na overenie zhody so schváleným typom a rešpektovanie práv duševného vlastníctva. Tieto kontroly by vykonávali príslušné úrady a/alebo strediská technickej kontroly.

6.5

Spotrebitelia však u „tradičných“ výrobcov oceňujú dizajn, kvalitu vyhotovenia a mieru inovácie a bezpečnosti. Platí to pre vozidlá vyššej triedy malej a strednej kubatúry, ale najmä pre vozidlá vysokej kubatúry s vysokou pridanou hodnotou, ktoré vynikajú vďaka uplatneným technickým riešeniam a pri ktorých je dôležitá značka. V súčasnej hospodárskej situácii sú najviac postihnuté práve tieto produkty. Väčšie rozšírenie technologicky vyspelých vozidiel, ako napríklad vozidiel na hybridný alebo elektrický pohon, ktoré začínajú prichádzať na trh, bude z veľkej časti závisieť od podpory verejného sektora, a teda od schopnosti prekonať súčasnú krízu.

6.6

Dohody o voľnom obchode si vyžadujú osobitnú pozornosť, aby sa zaručilo, že liberalizácia colných poplatkov medzi EÚ a krajinami juhovýchodnej Ázie, a odstránenie prekážok netarifnej povahy (napríklad zákaz premávky motocyklov s objemom valcov nad 250 cm3 v Číne), ktoré predstavujú pre európskych vývozcov vážne problémy, prinesú úžitok obidvom stranám.

6.7

Aby európski výrobcovia dokázali čeliť aktuálnym výzvam, musia tak ako v minulosti ísť ďalej cestou reštrukturalizácií, fúzií a akvizícií a ďalej rozvíjať spoluprácu, ktorá im umožní dosiahnuť maximálnu synergiu.

6.8

Prežitie európskych výrobcov komponentov má zásadný význam pre zachovanie špecifickosti typických európskych výrobkov, ktoré užívatelia považujú za exkluzívne. Treba preto zabrániť, aby sa zopakovalo to, čo sa stalo napríklad v sektore výroby bicyklov, kde sme boli svedkami zániku významných výrobcov komponentov ako napr. bicyklových rámov, čoho výsledkom je, že dnes je montáž bicyklov v Európe závislá od Číny.

6.9

Európski výrobcovia komponentov nedokážu čeliť konkurencii cenou, a preto sa musia nutne zamerať na inováciu, spoločný vývoj dizajnu s výrobcami vozidiel s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, kde to je možné, a na efektívne partnerstvo, ktoré zabezpečí tok objednávok medzi výrobcami a dodávateľmi komponentov pre motocykle vyššej triedy.

6.10

Potrebný je prístup podobný prístupu v prípade CARS 21, ktorý by bol špecifický pre sektor dvojkolesových motorových vozidiel ako celok s cieľom čo najlepšie čeliť týmto výzvam, podporiť konkurencieschopnosť sektora a zamestnanosť v ňom.

6.11

Domnieva sa, že fondy vyčlenené pre výskum v rámci siedmeho rámcového programu môžu prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov tým, že sa uprednostnia firmy, ktoré vyrábajú v Európe a využívajú európsky dodávateľský reťazec. Výskumná platforma zameraná na sektor dvojkolesových motorových vozidiel by tu bola základným prínosom (zvlášť pre malé a stredné podniky) prostredníctvom účasti v konzorciách, kde by sa stanovili priority výskumu tak, ako je tomu v prípade automobilového priemyslu.

6.12

Komisia nedávno predstavila akčný plán pre mestskú mobilitu. Medzi jeho cieľmi je aj zlepšenie plynulosti mestskej premávky, teda niečo, na čo sú vzhľadom na svoju konštrukciu najvhodnejšie práve dvojkolesové motorové vozidlá. Kríza spôsobila, že sektor dvojkolesových motorových vozidiel sa stal zraniteľným, v dlhodobom horizonte však bude ťažiť z rastúcej potreby alternatívnych vozidiel s nízkymi emisiami v záujme udržateľnejšej mobility hlavne v mestách za predpokladu, že súčasné hospodárske ťažkosti bude možné prekonať v strednodobom časovom horizonte skôr, než vzniknú nenapraviteľné škody.

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/35

—

ktoré by bolo schopné vyrábať vo všetkých európskych regiónoch za (často zdeformovaných) podmienok svetového trhu,

—

ktoré by súčasne spĺňalo všetky očakávania týkajúce sa výroby (kvalita, bezpečnosť, šetrenie prírodných zdrojov, dobré životné podmienky zvierat atď.) a zvládlo by aj európske náklady,

—

a ktoré by navyše zaručovalo moderný trh práce s atraktívnymi mzdami, ktorý by sa vyznačoval vysokou úrovňou pracovných miest a ich istotou, ako aj vysokou úrovňou vzdelávania a ďalšej kvalifikácie.

—

stále nestabilnejšie trhy s výrobnými cenami, ktoré sú skôr nižšie,

—

narastajúca trhová sila sektoru distribúcie a predaja voči výrobcom,

—

nepopierateľné problémy v oblasti výroby a predaja kvalitných lokálnych a regionálnych produktov. Tu chýbajú špecifické právne predpisy pre poľnohospodárstvo zamerané na miestne a regionálne produkty.

—

sa zabezpečilo a využilo aj to málo existujúcich opatrení zameraných na stabilizáciu trhu v prípade, že si to situácia na trhu bude vyžadovať, a za to, aby sa vyvinuli a zaviedli nové myšlienky v oblasti stabilizácie trhu, ktoré budú v súlade s WTO,

—

sa vzhľadom na narastajúcu neistotu na medzinárodných poľnohospodárskych trhoch začalo v prípade poľnohospodárskych výrobkov so strategickými prípravami na krízu v podobe ich skladovania,

—

sa dodatočne preskúmalo, ako možno pomocou organizácií výrobcov, resp. odvetvových dohôd prispieť k stabilizácii trhu.

—

boli na obaloch od mlieka zobrazované pasúce sa kravy, keď mlieko pochádza od zvierat, ktoré nemajú prístup na pašu. Namiesto toho je potrebné podporovať príslušné diferencovanie trhov (programy týkajúce sa sena alebo mlieka od kráv z pastvín až po regionálny predaj zo strany výrobných družstiev alebo malých družstiev),

—

výrobok lákal údajmi o inom regióne, než v akom bol vyrobený.

—

priame platby v rámci prvého alebo druhého piliera budú určené len skutočne aktívne činným poľnohospodárom, zväzom starostlivosti o krajinu alebo iným inštitúciám, ktoré sa venujú starostlivosti o kultúrnu krajinu,

—

v priamych platbách v rámci prvého alebo druhého piliera budú zohľadnené existujúce a vytvorené pracovné miesta v jednotlivých podnikoch,

—

priame platby v rámci prvého alebo druhého piliera budú slúžiť ako náhrada za také služby poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú potrebné na zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva. Príjmy poľnohospodárov by mali pochádzať hlavne z cien na regulovanom trhu, ktorý uznáva výrobné náklady,

—

z dôvodu veľmi rozdielnych agroklimatických podmienok v EÚ by priame platby v rámci prvého alebo druhého piliera mali obsahovať aj prvky, ktoré by vo všetkých členských štátoch vyrovnávali náklady, ktoré poľnohospodárom vznikajú na základe agroklimatických faktorov (5).

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/43

1.1

Svetové hospodárstvo je vzájomne prepojené viac ako kedykoľvek predtým. Vzhľadom na rozsiahlu svetovú krízu v multipolárnom svete potrebujú medzinárodné organizácie nové riadenie a väčšiu legitímnosť, ktorá musí byť založená na spoločných hodnotách, normách a cieľoch, na súlade a účinnosti a na zapájaní všetkých krajín a ich občanov. EHSV vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do vytvárania tohto nového riadenia medzinárodných organizácií.

1.2

Ešte pred súčasnou krízou bolo zrejmé, že reforma medzinárodných organizácií, organizácií OSN a inštitúcií, ktoré vznikli na základe dohody z Bretton Woods, je nevyhnutná, avšak od vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy nabral reformný proces väčšie obrátky. Hneď ako bolo jasné, že dosah finančnej krízy je nezvratný, prebrala skupina G20 vedenie. Avšak aj napriek pozitívnym odozvám na výsledky, ktoré skupina G20 dosiahla, sa legitímnosť jej rozhodnutí spochybňuje. EHSV žiada EÚ, aby rozvíjala účinné prepojenie medzi postupom skupiny G20 a reprezentatívnymi organizáciami OSN a aby posilnila ECOSOC.

1.3

Rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny musia získať významnejšiu úlohu v riadení medzinárodných organizácií. EHSV podporuje ďalšiu reštrukturalizáciu Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF) s cieľom zvýšiť zastúpenie týchto krajín.

1.4

Riadenie medzinárodných organizácií by malo byť založené na Charte OSN a Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN. EÚ je silným podporovateľom multilaterálnej spolupráce a EHSV túto politiku plne podporuje. Výbor však poznamenáva, že podmienky presadzovania multilaterálnych hodnôt sa zmenili a preto je potrebné preskúmať oznámenia Európskej komisie o politike EÚ orientovanej na multilateralizmus  (1).

1.5

Hoci medzinárodné organizácie mávajú jasné ciele, nedostatočné monitorovanie opatrení nadväzujúcich na ich rozhodnutia a posúdenie ich dosahu sa prejavuje chýbajúcou efektívnosťou. EÚ vytvorila systémy monitorovania, ktoré sa v praxi osvedčili a mohli by sa uplatniť pri monitorovaní komplexných viacúrovňových zásahov na medzinárodnej úrovni. ESHV vyzýva EÚ, aby tieto monitorovacie systémy predstavila v medzinárodných organizáciách.

1.6

EHSV podporuje posilnenie autority medzinárodných organizácií v oblasti regulácie finančných trhov na medzinárodnej úrovni so zámerom predísť ďalšej finančnej kríze. EHSV podporuje posilnenie regulácie na európskej a medzinárodnej úrovni v týchto oblastiach: zvýšenie rezerv, regulácia hedžingových fondov, sprístupnenie informácií z daňových rajov, sťaženie udeľovania nadmerných a nemorálnych odmien, obmedzenie pákového rizika a nadnárodná konsolidácia kontrolných orgánov.

1.7

EHSV podporí akúkoľvek iniciatívu Európskej únie na podporu spolupráce a súladu medzi medzinárodnými organizáciami. EHSV nalieha na EÚ, aby sa ujala vedenia pri prijímaní opatrení nadväzujúcich na iniciatívu Angely Merkel, a aby sprostredkovala formálny dialóg medzi medzinárodnými organizáciami s cieľom podporiť spoluprácu založenú na Programe dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

1.8

ESHV víta uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom EP vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali aktuálne dohovory MOP. Ďalej podporuje výzvu, s ktorou sa Európsky parlament obrátil na Komisiu, aby pripravila odporúčania členským štátom týkajúce sa ratifikácie aktuálnych dohovorov MOP a aktívne prispela k ich uplatňovaniu. EHSV sa chce aktívne zapojiť do prípravy týchto odporúčaní.

1.9

EHSV uznáva význam „nedirektívnych metód“, ktoré EÚ využíva v štruktúrach riadenia medzinárodných organizácii, výbor však napriek tomu zastáva názor, že EÚ by pre každú medzinárodnú organizáciu mala vypracovať stratégiu na zvýšenie svojho vplyvu a posilnenie svojho postavenia. EHSV by počas prípravy týchto stratégií mal mať možnosť vyjadriť svoj názor na poradných schôdzach.

1.10

EHSV dúfa, že vďaka novej Lisabonskej zmluve, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a posilnenej diplomatickej spolupráci bude EÚ hovoriť jednotnejším hlasom a získa významnejšie postavenie v medzinárodných organizáciách. EHSV vyzýva EÚ, aby bola jednotná vo svojej politike vonkajších vzťahov a dôsledná vo svojich cieľoch.

1.11

Postup vytvárania novej štruktúry riadenia nie je veľmi transparentný. Mali by do neho byť zapojení sociálni partneri a reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti a EHSV očakáva, že EÚ zabezpečí ľahkú dostupnosť informácií o tomto postupe.

1.12

Medzinárodné organizácie zvyšujú svoju efektívnosť tým, že sú otvorené konzultácii reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj odborov a zamestnávateľských organizácií, ktoré musia byť súčasťou ich transparentných poradných štruktúr a monitorovacieho systému. EHSV očakáva, že EÚ (Európska komisia a členské štáty) podporí a uľahčí zlepšenú konzultáciu organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v rámci budúcich štruktúr riadenia medzinárodných organizácií.

2.1

Hoci sa o systéme riadenia medzinárodných organizácií diskutuje už dlhšie, rýchle šírenie svetovej finančnej krízy a jej hlboký dosah odhalili slabé stránky globálneho riadenia svetového hospodárstva. Prejavila sa zvýšená vzájomná závislosť všetkých krajín. Kríza ovplyvňuje nielen ekonomiku všetkých krajín, ale stala sa aj vážnou krízou zamestnanosti, ktorá postihuje milióny už aj tak zraniteľných pracovníkov a spoločností. Aby sa čo najviac obmedzil negatívny dosah krízy a predišlo kríze v budúcnosti, bude nevyhnutné lepšie regulovať finančný sektor, v ktorom kríza prepukla. To však nie je všetko. Na zaistenie udržateľného hospodárstva založeného na hodnotách treba vytvoriť nové, účinnejšie, zodpovednejšie a transparentnejšie riadenie svetového hospodárstva.

2.2

Stanovisko sa zameria na medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú sociálnou, hospodárskou a finančnou politikou, vzhľadom na prebiehajúci proces reformy týchto inštitúcií a kontext finančnej krízy, teda: WTO, MOP, Svetovú banku, Medzinárodný menový fond, OECD, ako aj na skupinu G20 a Radu pre finančnú stabilitu.

2.3

Svet čelí vážnej celosvetovej kríze, ktorú možno účinne riešiť iba na svetovej úrovni. To neplatí iba pre výzvy vyplývajúce zo súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, ale aj pre krízu v oblasti potravín, vody a energie, prehlbujúcu sa chudobu, krízu životného prostredia, vrátane účinkov klimatických zmien, bezpečnosť a nárast migrácie.

2.4

Globalizácia zmenila hospodárske vzťahy, čo sa musí odraziť na štruktúre riadenia svetového hospodárstva. Mocenské vzťahy sa menia a krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) majú z hospodárskeho, politického a strategického hľadiska čoraz väčší význam. Nastáva posun od bipolárneho sveta (studená vojna), cez unipolárny (nadvláda Spojených štátov) až k multipolárnemu svetu. Rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny musia zohrávať svoju úlohu v inštitúciách, ktoré vytvárajú nový model svetového riadenia.

2.5

Tieto problémy môžu riešiť iba inštitúcie, ktoré sú na to oprávnené. Nová riadiaca štruktúra budú mať túto legitimitu len vtedy, ak budú tieto inštitúcie jednotné vo svojej politike, účinné pri jej uplatňovaní a zapoja do svojej činnosti všetky krajiny a ich občanov.

2.6

V uplynulých rokoch sa zrealizovalo niekoľko iniciatív na preskúmanie globálneho systému riadenia medzinárodných organizácii a na reformu OSN. Dosiahol sa pokrok v prístupe OSN s názvom „Delivering as one“ na národnej úrovni pod vedením miestneho koordinátora. Hlavná výkonná rada systému OSN pre koordináciu ohlásila v roku 2009 9 iniciatív, ktoré budú realizovať organizácie OSN spoločne s inštitúciami, ktoré boli vytvorené na základe dohody z Bretton Woods. V rámci hľadania novej štruktúry pre riadenie svetového hospodárstva sa navrhuje posilniť úlohu a právomoci ECOSOC. Od vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy nabral reformný proces pod vedením skupiny G20 väčšie obrátky.

2.7

Na stretnutí v Pittsburghu, USA, ktoré sa konalo 24. a 25. septembra 2009, predstavitelia krajín G20 prijali rozhodnutia, ktoré podstatne zmenia riadenie medzinárodných organizácií. Rozhodli, že G20 bude hlavným fórom medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Ďalej sa dohodli, že budú pokračovať v úsilí regulovať finančné trhy a zameriavať sa v procese hospodárskej obnovy na kvalitné pracovné miesta. Zhodli sa na vytvorení rámca pre silný, udržateľný a vyrovnaný hospodársky rast, čím sa zaviazali sformulovať spoločné strednodobé ciele na zosúladenie svojej makroekonomickej, fiškálnej a obchodnej politiky s udržateľným a vyrovnaným rastom svetového hospodárstva. Poverili MMF, aby im pomáhal pri posudzovaní ich politiky a uľahčil tak ich dialóg. Tým značne rozšírili úlohu MMF, ktorú už posilnil osobitný príspevok vo výške 500 miliárd USD. Znovu bola potvrdená právomoc Svetovej banky zmierňovať chudobu dodatočnou pôžičkou (100 miliárd USD) a osobitným zameraním na bezpečnosť dodávok potravín a energie pre chudobných. Predstavitelia krajín G20 sa opäť stretnú v júni 2010 v Kanade, v novembri 2010 v Kórei a v roku 2011 vo Francúzsku.

2.8

Vedúci predstavitelia krajín G20 sa rozhodli zmodernizovať štruktúru hospodárskej spolupráce. Hlasovacie práva rozvíjajúcich sa krajín v MMF sa zvýšia o 5 % na úkor menších krajín, ktoré majú nadmerný počet zástupcov. Aj svetová banka bola požiadaná, aby prehodnotila zastúpenie rozvíjajúcich sa krajín vo svojej rozhodovacej štruktúre.

2.9

Avšak aj napriek relatívne pozitívnym odozvám na stretnutie skupiny G20 sa legitímnosť jej vedúceho postavenia spochybňuje. Najchudobnejšie krajiny sveta sú z tejto diskusie vylúčené. Program skupiny G20 nie je založený na dohodnutej politike a nie všetky relevantné medzinárodné organizácie sú do jej práce aktívne zapojené. OSN sa obáva, že sa jej úloha oslabuje, a to najmä v sociálno-ekonomickej oblasti. Treba nájsť novú rovnováhu medzi novou úlohou skupiny G20, OSN a jej agentúrami a inštitúciami, ktoré vznikli na základe dohody z Bretton Woods. Dá sa očakávať, že vzhľadom na neustále a rýchlo sa meniace hospodárske a politické vzťahy vniknú nové iniciatívy a nápady.

2.10

Krajiny G20 musia účinne prepojiť svoj program s reprezentatívnymi postupmi OSN, aby sa záujmy všetkých krajín na celom svete zohľadnili v novej a inkluzívnej globálnej štruktúre, ktorú bude sprevádzať vytvorenie Hospodárskej a sociálnej bezpečnostnej rady OSN, výrazne zreformovaný ECOSOC s rozšírenými právomocami v oblasti rozhodovania, alebo Globálna hospodárska rada (2). EÚ si musí nájsť svoje miesto v rámci týchto zmien a niektorí pozorovatelia so obávajú, že zmena pomeru síl bude na úkor európskeho vplyvu v medzinárodnom dianí.

2.11

V tomto procese sa nevenuje dostatok pozornosti úlohe občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. EHSV odporúča skupine G20, aby poskytla oficiálny priestor občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom, a vyzýva ministrov práce krajín G20, aby do svojej práce zapojili inštitúcie zastupujúce sociálnych partnerov na medzinárodnej úrovni. Hoci niektoré medzinárodné organizácie udeľujú sociálnym partnerom a organizáciám občianskej spoločnosti poradný štatút, tomuto procesu celkovo chýba transparentnosť a reprezentatívne organizácie ako ESHV a sociálne a hospodárske rady by do neho mali byť viac zapojené.

3.1

Nové riadenie medzinárodných organizácií v akejkoľvek podobe by sa malo opierať o princípy a predpisy OSN. Všetky medzinárodné organizácie môžu mať svoju vlastnú štruktúru riadenia, ich fungovanie by sa však malo zakladať na Charte OSN, základných ľudských právach, ľudskej dôstojnosti a rovnakých právach mužov a žien. Malo by byť založené na spravodlivosti a dodržiavaní medzinárodných zmlúv, a malo by propagovať sociálny pokrok a lepšiu životnú úroveň vo väčšej slobode. Štruktúra nového riadenia medzinárodných organizácií musí propagovať udržateľný rozvoj a sociálne začleňovanie a musí účinne riešiť hlavné svetové problémy.

3.2

Hodnoty Charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sú zároveň hodnotami Európskej únie. EÚ je založená na princípoch slobody a dôstojnosti, na dialógu a stabilite a na dodržiavaní medzinárodných dohôd. Je silným propagátorom multilateralizmu, ako aj OSN a jej zmlúv, čo EHSV podporuje. EHSV však poznamenáva, že prostredie na podporu multilaterálnych hodnôt sa zmenilo a EHSV preto považuje za potrebné preskúmať oznámenia Komisie o európskej politike v oblasti multilateralizmu. (KOM(2001) 231: Vytváranie účinných partnerstiev s Organizáciou Spojených národov v oblasti rozvoja a humanitárnych záležitostí, a KOM(2003) 526: Európska únia a Organizácia Spojených národov: Rozhodnutie pre multilateralizmus).

3.3

Nová štruktúra riadenia svetového hospodárstva by mala byť založená na Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a zameriavať sa na riešenie naliehavých sociálnych otázok, akými sú nezamestnanosť, chudoba, bezpečnosť dodávok potravín a rastúca nerovnosť. Mala by sa podieľať na tvorbe sociálnej spravodlivosti a spravodlivejšieho sveta, pričom by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri propagácii ekologického hospodárstva, chrániť verejné statky ako čistá voda a vzduch, biodiverzita a obmedzovať emisie CO2.

4.1

EHSV vyzýva Európsku komisiu i ostatné inštitúcie, aby aktívne propagovali nové riadenie medzinárodných organizácií, ktoré je zamerané na podporu ich jednotnosti a tým aj efektívnosti pri prispievaní k udržateľnému rozvoju, ako aj pri zabezpečovaní dôstojnej práce a udržateľných podnikov.

4.2

Hoci medzinárodné organizácie, a najmä OSN a jej agentúry, majú jasné ciele, často nepracujú dostatočne účinne. Ich ciele sú zakotvené v medzinárodných zmluvách a normách, avšak ich implementácia je často neuspokojivá a chýba účinný systém na posúdenie ich dosahu. Nové riadenie medzinárodných organizácií by sa malo viac zamerať na presadzovanie svojich rozhodnutí a nadväzné opatrenia.

4.3

Monitorovanie sa stáva dôležitým nástrojom, ktorý umožní zaručiť súlad pri uplatňovaní politických opatrení a naznačiť manažérom a tvorcom politických opatrení, že sa treba zamerať na oblasti, ktoré pre nich majú najväčší význam. Poskytuje aj systém včasných varovaní, ktorý umožní rýchly a vhodný zásah. EHSV navrhuje, aby sa takýto prístup využíval a rozvíjal podľa potrieb medzinárodných organizácií v širšom a koordinovanejšom medzinárodnom meradle, keďže úspešná európska skúsenosť s monitorovaním komplexných viacúrovňových zásahov stimulovala schopnosť verejných orgánov, profesionálov a súkromného sektora spoločne zabezpečiť verejnú správu.

4.4

Medzinárodné organizácie môžu pôsobiť účinnejšie, ak vzájomne posilnia svoje ciele. Niektoré medzinárodné organizácie uplatňujú mechanizmy na podávanie sťažností a záväzné rozhodcovské konanie (WTO), iné využívajú rozvinuté mechanizmy dohľadu, avšak bez právomoci presadzovania (MOP). Politika jednotlivých medzinárodných organizácií by si nemala protirečiť. Ich ciele sa im podarí dosiahnuť iba ak budú organizácie OSN, medzinárodné finančné inštitúcie a EÚ spoločnými silami podporovať svoje spoločné normy, ako rovnosť pohlaví, udržateľnosť, dôstojnú prácu a liberalizáciu obchodu.

4.5

Riadenie finančných inštitúcií, MMF, Svetovej banky a Rady pre finančnú stabilitu sa stalo stredobodom diskusií o medzinárodnom riadení svetového hospodárstva. Potreba regulovať finančné trhy a zabezpečiť ich väčšiu transparentnosť je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, nakoľko už nie je možné prijímať adekvátne opatrenia iba na národnej úrovni. Aby medzinárodné organizácie mohli účinnejšie predchádzať budúcim krízam, EHSV podporuje rozšírenie ich kompetencií v oblasti regulácie finančných trhov na medzinárodnej úrovni, ktoré však nesmú byť príliš obmedzujúce, zväzujúce a byrokratické. EHSV podporuje posilnenie regulácie na európskej a medzinárodnej úrovni v týchto oblastiach: zvýšenie rezerv, regulácia hedžingových fondov, sprístupnenie informácií z daňových rajov, sťaženie udeľovania nadmerných a nemorálnych odmien, obmedzenie pákového rizika, nadnárodná konsolidácia kontrolných orgánov a iné.

4.6

Na riešenie dosahu finančnej krízy na reálnu ekonomiku je potrebná intenzívnejšia medzinárodná spolupráca. Vytvorenie bezpečného svetového hospodárstva si vyžaduje viac regulácie, ktorá by bola do väčšej miery založená na hodnotách. Nemecká kancelárka Angela Merkel sa podujala na významnú iniciatívu. Na stretnutí WTO, Svetovej banky, MMF, MOP a OECD začiatkom roka 2009 predložila návrh na Chartu riadenia udržateľného hospodárstva (3), ktorá by položila základy prepojenia jednotlivých oblastí politiky za účelom dosiahnutia spoločných cieľov, pričom by každá organizácia pracovala na základe vlastného poverenia. Na základe tejto Charty sformulovali lídri krajín G20 na svojom stretnutí v Pittsburghu dokument „Základné hodnoty udržateľnej hospodárskej činnosti“, v ktorom vyjadrili svoju zodpovednosť voči rozličným zainteresovaným stranám (spotrebiteľom, pracovníkom, investorom a podnikateľom) zvýšiť prosperitu ľudí prostredníctvom prepojených hospodárskych, sociálnych a environmentálnych stratégií. OECD na základe svojich existujúcich noriem riadenia spoločností, nadnárodných podnikov, boja proti korupcii a fiškálnej spolupráci (4), vypracovalo dokument na tému „Celosvetové normy pre 21. storočie“. Stiglitzova komisia odporúča silné opatrenia, prostredníctvom ktorých treba čeliť klesajúcemu dopytu, vytvárať pracovné miesta a dosahovať rozvojové ciele tisícročia. EHSV odporúča, aby EÚ a jej členské štáty podporili tieto iniciatívy.

4.7

Osobitnú úlohu v štruktúre nového riadenia by mala zohrávať MOP. Jej základné pracovné normy a koncepcia dôstojnej práce a udržateľných podnikov poskytujú usmernenie ako riešiť krízu zamestnanosti. Počas 96. konferencie MOP v júni 2009 sa jej tri zúčastnené strany dohodli na Globálnom pakte o zachovaní pracovných miest, balíku opatrení na zvrátenie klesajúcich trendov zamestnanosti a hospodárskeho rastu. EHSV pobáda EÚ, aby sa naďalej usilovala o formálny dialóg medzi medzinárodnými organizáciami, ktorý by bol založený na programe MOP v oblasti dôstojnej práce, rozvoja podnikania, sociálnej ochrany, ľudských pracovných podmienok, riadnych pracovných vzťahoch a právach na pracovisku.

4.8

V záujme dosiahnutia väčšieho súladu výbor odporúča, aby EÚ interne a externe propagovala ratifikáciu aktuálnych dohovorov MOP a implementáciu programu dôstojnej práce. Komisia požaduje najmä ratifikáciu a implementáciu dohovorov, ktoré najviac súvisia s programom dôstojnej práce, vrátane dohovorov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, dohovorov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a dohovoru č. 94 o pracovných doložkách v zmluvách o verejnom obstarávaní. Pravidlá EÚ neoslobodzujú členské štáty od ich povinností, ktoré im vyplývajú z ratifikovaných dohovorov MOP. EHSV podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú v jeho uznesení z 26. novembra 2009 Európskej komisii, aby pripravila odporúčania členským štátom týkajúce sa ratifikácie aktuálnych dohovorov MOP a aktívne prispela k ich uplatňovaniu. V nadväznosti na stanovisko EHSV na tému „Sociálna dimenzia globalizácie“ (5) a na tému „Podpora dôstojnej práce pre všetkých“ (6) sa výbor chce aktívne zapojiť do prípravy týchto odporúčaní.

4.9

EHSV okrem toho podporí akúkoľvek iniciatívu, ktorú EÚ vyvinie s cieľom podporiť spoluprácu medzi medzinárodnými organizáciami v špecifických oblastiach. Dobrým príkladom je: spolupráca WTO a MOP v oblasti zamestnanosti, spolupráca Svetovej banky a MOP v oblasti sociálneho zabezpečenia, spolupráca medzi Svetovou bankou a MOP v oblasti implementácie základných pracovných noriem. Problematikami s najväčšou prioritou sú zamestnanosť mladých ľudí, mikrofinancovanie a sociálne zabezpečenie.

5.1

Rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce sa krajiny musia zohrávať dôležitejšiu úlohu v nových štruktúrach globálneho riadenia, ktoré majú zaviesť medzinárodné organizácie. Ich integrácia však musí byť založená na pravidlách OSN a rešpektovaní ľudských práv. Cieľom politiky medzinárodných organizácií by mal byť zabezpečenie dôstojnej práce a uplatňovanie základných noriem práce MOP v rýchlo sa rozvíjajúcich a rozvojových krajinách. Svetová banka a MMF musia prejsť reštrukturalizáciou, aby sa zvýšilo zastúpenie a váha chudobných krajín v ich inštitúciách a postupoch.

5.2

Je nevyhnutné pomôcť rozvojovým krajinám a uľahčiť ich efektívnu účasť v rozhodovacom procese WTO. Musia byť pripravené viac sa zapájať do obchodných rokovaní a prehlbovať svoje vedomosti o obchodných záležitostiach, ako aj technické kapacity a schopnosti v oblasti integrácie trhov. Rozvojovým krajinám treba poskytnúť patričný priestor na politiku obchodných vzťahov.

5.3

V marci 2009 MMF analyzoval citlivosť krajín s nízkymi príjmami na nepriaznivé účinky celosvetovej finančnej krízy a z nej vyplývajúcej hospodárskej recesie (7). MOP odhaduje, že vyše 200 miliónov ľudí by mohlo byť zatlačených do extrémnej chudoby, pričom mnohí z nich by pochádzali z rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Počet chudobných pracujúcich, ktorí zarábajú menej ako 2 USD za deň, môže vzrásť na 1,4 miliardy a tým zvrátiť pokrok, ktorý sa posledné za desaťročie dosiahol v oblasti znižovania chudoby vo svete. Nárast chudoby postihne najväčšmi ženy, keďže ženy tvoria 60 % chudobnej populácie vo svete. Za týchto okolností je potrebné vynaložiť viac úsilia na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. EHSV vyzýva EÚ, aby naplnila svoj záväzok dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia.

6.1

EÚ zohráva na medzinárodnej scéne osobitnú úlohu. Európska únia je najvýznamnejším svetovým vývozcom, najdôležitejším poskytovateľom pomoci rozvojovým krajinám a svetovým referenčným trhom. Napriek tomu niektoré prieskumy ukazujú, že EÚ stráca svoje postavenie v OSN (8). EÚ sa od valného zhromaždenia dostáva slabšej podpory pre jej uznesenia o ľudských právach ako pred desiatimi rokmi, a to vzhľadom na väčší vplyv krajín, ktoré sa bránia zásahom do „vnútorných záležitostí“, ako sú Čína a Rusko (9).

6.2

Systém svetového riadenia má pre EÚ veľký význam. Model sociálneho trhového hospodárstva EÚ je jedinečný a preukázalo sa, že je obzvlášť vhodný na riešenie komplexných problémov súčasnej hospodárskej krízy. EÚ a jej inštitúcie musia uskutočniť aktívne kroky na zabezpečenie svojich záujmov a presadenie svojich hodnôt.

6.3

EÚ má zastúpenie vo všetkých medzinárodných organizáciách ktoré sa zaoberajú riadením svetovej ekonomiky, a to buď vo forme účasti členských štátov v správnych radách týchto organizácií, koordináciou politík členov v týchto organizáciách, alebo ju zastupuje členský štát, ktorý organizácii predsedá, resp. priamo Európska komisia. Vo väčšine medzinárodných organizácií má EÚ iba postavenie pozorovateľa (výnimkami sú WTO a FAO) a pri uplatňovaní svojho vplyvu sa spolieha na nedirektívne metódy. Hoci tieto nedirektívne metódy a dobrá povesť EÚ môžu byť účinné, Únia by sa mala aktívne usilovať získať oficiálne postavenie všade, kde je to možné. EÚ by mala pre každú medzinárodnú organizáciu rozvinúť stratégiu na posilnenie svojej moci a svojho postavenia s cieľom podporiť ich účinnejšie a spravodlivejšie riadenie.

6.4

V rámci MMF zastupuje EÚ niekoľko hovorcov (predseda EURIMP, zástupcovia Európskej centrálnej banky, predseda Eurogroup, minister financií krajiny predsedajúcej Rade EÚ) a rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v otázkach financií a rozvoja Európe znemožňujú vystupovať jednotne. Zatiaľ čo v otázkach obchodu má Európska komisia právomoc vystupovať v mene EÚ, v iných otázkach týkajúcich sa financií alebo ekonomiky nedokáže vždy zaujať jednotný postoj ani len 16 krajín, ktoré majú spoločnú menu a časť svojich právomocí delegovali na ECB. EHSV vyzýva EÚ a jej inštitúcie, aby vzhľadom nárast významu inštitúcií, ktoré vznikli na základe dohody z Bretton Woods, a najmä MMF, zlepšili svoju koordináciu pri riadení týchto inštitúcií. Krajiny EÚ majú spolu 32 % hlasovacích práv v porovnaní so 17 %, ktoré majú k dispozícii USA. Stratu vplyvu menších členských krajín EÚ v záujme vytvorenia priestoru pre rozvíjajúce sa krajiny môže vyvážiť lepšia koordinácia politiky EÚ.

6.5

EHSV vyzýva EÚ, aby podporila MMF pri presadzovaní politík, ktoré poskytnú prístup k úverom a financovaniu najmä malým a stredným podnikom a farmárom, keďže tieto sektory sú oporou všetkých národných ekonomík a najväčšími zamestnávateľmi. EHSV taktiež požaduje, aby EÚ vyzvala medzinárodné finančné inštitúcie, aby sprístupnili prostriedky pre rozvojové krajiny na implementáciu anticyklických opatrení, a zároveň upustili od podmienok, ktoré podporujú cyklický priebeh.

6.6

Od roku 2000 EÚ výrazne zvýšilo svoje finančné príspevky Svetovej banke (241 miliónov EUR v roku 2008). EHSV uznáva prínos svetovej banky k odstraňovaniu chudoby a odporúča EÚ, aby podnietila Svetovú banku k prijatiu politických opatrení v oblasti hospodárskeho rozvoja, medzi ktoré patrí dôstojná práca, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a iným verejným statkom. EHSV vyzýva EÚ, aby podporila Svetovú banku pri financovaní plánov obnovy krajín postihnutých súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ktoré sa zameriavajú na podporu udržateľného rozvoja podnikov, vytváranie pracovných miest, verejné investície, aktívnu politiku pracovného trhu, rozšírenie základného sociálneho zabezpečenia pre všetkých, doplňujúce bezpečnostné siete pre najzraniteľnejších a investície do ekologického hospodárstva.

6.7

V novej Lisabonskej zmluve sa Európskemu parlamentu udelili spolurozhodovacie právomoci v oblasti obchodnej politiky. Pre EHSV to predstavuje nové príležitosti na posilnenie spolupráce s Parlamentom a Komisiou v otázkach obchodu. EHSV vypracoval niekoľko dôležitých stanovísk o otázkach obchodu a o potrebe zosúladiť obchodnú politiku so sociálnou politikou EÚ a politikou v oblasti životného prostredia (10) .

6.8

EÚ trávi mnoho času koordináciou svojich názorov a postojov v medzinárodných organizáciách, a preto ostáva menej času a síl na získavanie podpory pre tieto postoje u ostatných členov medzinárodných organizácií. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím je jednou z nedávnych svetlých výnimiek. Organizácie občianskej spoločnosti môžu podporiť spoločný postoj. EHSV poznamenáva, že hlasovanie členských štátov EÚ ukazuje zhodu a podnecuje EÚ, aby bola pripravená hovoriť jedným hlasom, čím by sa predišlo strate vplyvu kvôli názorovým rozdielom členov. Lisabonská zmluva by snáď mohla prispieť k zlepšeniu tejto situácie. Prijatie novej zmluvy, nová funkcia vysokého predstaviteľa a posilnenie diplomatickej spolupráce je príležitosťou na zlepšenie medzinárodného postavenia EÚ.

6.9

S lepším, prepojenejším a účinnejším riadením medzinárodných organizácií treba začať doma. Politika EÚ v rámci OSN a jej agentúr, skupiny G20 a inštitúcií, ktoré vznikli na základe dohody z Bretton Woods, by mala podliehať rovnakým princípom a podporovať rovnaké ciele v rámci poverenia a štruktúry jednotlivých organizácií. Na rozvoj koherentnej politiky v medzinárodných organizáciách je potrebné vynaložiť omnoho viac úsilia. Dobrým príkladom je iniciatíva EÚ Súdržnosť politík v záujme rozvoja. EHSV tiež odkazuje na súlad vnútornej a vonkajšej politiky v Lisabonskej stratégii (11).

7.1

Účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti je predpokladom ochrany a podpory hodnôt, ktoré sú pre medzinárodné organizácie zásadné. Pre občiansku spoločnosť má riadenie medzinárodných organizácií veľký význam. Nedávna kríza preukázala, že občianska spoločnosť, ako daňoví poplatníci, pracovníci, spotrebitelia, sporitelia, vlastníci domov a podnikatelia, platia vysokú daň za nedostatočné a neefektívne svetové riadenie.

7.2

Nová štruktúra riadenia sa vytvára na summitoch na vysokej diplomatickej úrovni. Tento proces nie je veľmi transparentný. Organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri majú len veľmi obmedzený prístup k informáciám o tomto procese, ani nehovoriac o prístupe k rozhodovaciemu procesu. Organizácie občianskej spoločnosti a odbory sa snažia mobilizovať verejnú mienku a lobovať svoje národné vlády, aby sprostredkovali ich názory týkajúce sa budúcej štruktúry riadenia svetovej ekonomiky. Niektoré časti podnikateľskej komunity sa konzultujú, iné sú vylúčené. V rámci procesu tvorby politiky EÚ by bolo treba lepšie načúvať hlasu organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.

7.3

Dostupných je niekoľko príkladov zapojenia občianskej spoločnosti do riadenia medzinárodných spoločností, ktoré sa osvedčili v praxi na národnej, regionálnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Na medzinárodnej úrovni je vynikajúcim príkladom MOP. Predstavitelia zamestnávateľov a zamestnancov sa rovnocenne s vládami zúčastňujú na správe, rozhodovaní, určovaní noriem a/alebo monitorovaní všetkých inštitúcií MOP. Poradné výbory OECD pre obchod a priemysel (BIAC) a odbory (TUAC) sú tiež dobrým príkladom inštitucionalizovaných konzultácií sociálnych partnerov. Všetky ostatné medzinárodné organizácie konzultujú sociálnych partnerov a iné občianske organizácie buď s väčším odstupom, napr. poradný štatút mimovládnych organizácii v OSN, alebo vôbec, ako v skupine G20. Účinné riadenie medzinárodných organizácií podporí transparentná inštitucionalizácia zapojenia reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Medzinárodné organizácie sa stávajú efektívnejšími aj vtedy, keď do svojho systému monitorovania a včasného varovania zahrnú občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov.

7.4

EHSV očakáva, že EÚ začlení organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do rozvíjania svojich politík a postojov k novému riadeniu medzinárodných organizácií. Výbor tiež očakáva, že EÚ bude v rámci medzinárodných organizácií podporovať otvorenosť voči konzultáciám občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov počas diskusií o ich štruktúrach riadenia. Predpokladom zmysluplnej konzultácie je transparentnosť a jednoduchý prístup k dokumentom v časovom rámci, ktorý umožňuje zohľadnenie a zapracovanie názorov zainteresovaných strán.

7.5

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/50

—

pokračovať v procese rozširovania,

—

urýchliť proces liberalizácie vízovej povinnosti s Albánskom a Bosnou a Hercegovinou s cieľom umožniť ich občanom cestovanie do krajín Schengenského priestoru bez víz. Začať rokovať o tejto otázke aj s Kosovom (1),

—

mobilizovať všetky dostupné zdroje financovania a maximalizovať tak investície do projektov infraštruktúry, využiť na tieto účely novovytvorený investičný rámec pre západný Balkán,

—

zachovať sociálny rozmer ako prioritu pri implementácii zmluvy o založení dopravného spoločenstva. Malo by sa podporovať sociálne fórum, aby sa stalo účinným nástrojom posilneného sektorového sociálneho dialógu na regionálnej úrovni,

—

podporovať smerovanie k ekologickejším druhom dopravy, ako sú napríklad vnútrozemská vodná doprava a železnica na západnom Balkáne,

—

zohľadniť hodnotenie sociálno-hospodárskeho vplyvu dopravných sietí pri rozvíjaní spoločnej dopravnej politiky,

—

podporovať aktualizáciu základnej regionálnej dopravnej siete v súlade s potrebami,

—

brať základnú regionálnu dopravnú sieť juhovýchodnej Európy pri procese revízie politiky TEN-T do úvahy ako budúcu súčasť siete TEN-T, a podporiť tak ďalšiu integráciu západného Balkánu do EÚ,

—

iniciovať vznik štúdie o zamestnanosti v krajinách západného Balkánu, ktoré budú zmluvnými stranami dopravného spoločenstva. Venovať tiež náležitú pozornosť rozvoju vzdelávacích programov pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby mohli lepšie reagovať na zmeny na trhu práce a

—

prideliť sekretariátu dopravného spoločenstva dostatok pracovných síl na riešenie sociálnych záležitostí a na sociálny dialóg.

—

prostredníctvom práce zmiešaných poradných výborov podporovať sociálnych partnerov na západnom Balkáne, aby sa aktívne zapájali do sociálneho dialógu v krajine, ako aj na regionálnej úrovni,

—

usporiadať konferenciu o dopravnej politike na západnom Balkáne, na ktorej by sa zúčastnili zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti z krajín západného Balkánu, Európskej komisie a EHSV a

—

stanoviť mechanizmy na vytváranie a inštitucionalizáciu budúcej spolupráce s regionálnym sociálnym fórom, ktoré má vzniknúť na základe zmluvy o založení dopravného spoločenstva.

—

posilniť regionálnu spoluprácu v oblasti dopravnej politiky a dopravnej infraštruktúry,

—

zabezpečiť efektívne plánovanie verejných investícií regionálneho záujmu do dopravného sektora a zintenzívniť vytváranie kapacít v dopravnom sektore,

—

realizovať nevyhnutné reformy a urýchliť proces prijímania acquis communautaire,

—

využívať príležitosti na súkromné financovanie, resp. spolufinancovanie prioritných aj doplnkových projektov (verejno-súkromné partnerstvá) a vytvoriť vhodné prostredie pre tento typ projektov,

—

zvýšiť transparentnosť pri verejnom obstarávaní,

—

zlepšiť správu hraníc a zvýšiť kapacitu hraničných priechodov, aby sa tak zrýchlila a skvalitnila doprava na regionálnej úrovni,

—

rozvíjať koherentné politiky na regionálnej úrovni, ktoré by podporovali intermodálnu dopravu a zavádzanie inteligentných dopravných systémov (ITS),

—

pokračovať v zlepšovaní vzťahov so susednými krajinami a vyriešiť otvorené otázky v bilaterálnych vzťahoch,

—

zohrávať aktívnu úlohu pri rozvoji stratégie pre Podunajsko, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, s cieľom využiť spoločné projekty infraštruktúry s členskými štátmi EÚ a krajinami, ktoré s EÚ susedia, a

—

zapojiť sociálnych partnerov, ako aj zástupcov iných relevantných organizácií občianskej spoločnosti do procesu rozvoja regionálnej dopravnej politiky a dosiahnuť zblíženie medzi politikou v oblasti zamestnanosti a reformami.

2.2.1

EÚ sa priamo zaujíma o dianie na západnom Balkáne, keďže tento región leží v centre Európy. Všetky krajiny západného Balkánu sú buď kandidátmi, alebo potenciálnymi kandidátmi na členstvo v EÚ. Aby dosiahli tento cieľ, musia splniť všetky kritériá a podmienky stanovené na získanie členstva. Regionálna spolupráca je jedným z predpokladov ich úspešnej integrácie do Európskej únie, a teda aj dôležitou súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia. EÚ je preto pripravená podporiť rozvoj regionálnych projektov vrátane základnej regionálnej dopravnej siete, ktorá zohráva kľúčovú úlohu.

2.2.2

EÚ považuje dopravu za samozrejmú a vhodnú oblasť politiky pre účinnú regionálnu spoluprácu, a preto sa domnieva, že dopravná politika na západnom Balkáne môže mať ďalekosiahly vplyv a môže priblížiť región k zosúladeniu s acquis. Význam dopravnej politiky ešte viac umocňuje fakt, že štyri z desiatich celoeurópskych koridorov prechádzajú cez západný Balkán. Dopravná politika EÚ v tomto regióne má tri hlavné ciele. Prvým je zlepšiť a zmodernizovať dopravnú sieť v juhovýchodnej Európe v záujme sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Druhým je rozšíriť dopravu v rámci siete prostredníctvom implementácie opatrení nelegislatívneho charakteru, resp. horizontálnych opatrení. A tretím je pomôcť regiónu zosúladiť svoje právne predpisy s acquis Spoločenstva v oblasti dopravy. S cieľom rozvíjať tieto priority EÚ v súčasnosti vedie rokovania o zmluve o založení dopravného spoločenstva s krajinami západného Balkánu (pozri bod 4.3).

3.2.1

Celková dĺžka základnej železničnej siete je 4 615 km, z toho 3 083 km tvoria koridory a 1 532 km ťahy. Len 15 % základnej železničnej siete bolo vyhodnotených ako v dobrom stave, kým 19 % je v zlom alebo veľmi zlom stave (5).

3.2.2

Železnice sú najslabším článkom spomedzi všetkých ostatných druhov dopravy. Z analýzy prístupnosti vyplýva, že cestovný čas medzi rovnakými východiskovými a cieľovými miestami je pri využití železníc až o 200 % vyšší ako cestovný čas pri využití cestného spojenia. Železničná infraštruktúra je nedostatočne vyvinutá vo všetkých krajinách západného Balkánu. Preto sú v každej krajine regiónu potrebné rozsiahle investície do železničnej dopravy. Ďalšou výzvou je tiež reštrukturalizácia železničných spoločností, ktoré často vykazujú nadmerný počet zamestnancov.

3.3.1

Celková dĺžka rieky Dunaj (koridor VII) (6) na území Chorvátska a Srbska je 588 km a splavný úsek rieky Sáva má 593 km. Základná sieť zároveň zahŕňa sedem námorných prístavov a dva riečne prístavy (7). S výnimkou úseku v dĺžke asi 30 km je Dunaj väčšinou v dobrom stave, zato stav rieky Sávy je oveľa horší (8).

3.3.2

Vnútrozemské vodné cesty predstavujú najekologickejší a najlacnejší druh dopravy. Ich nevýhodou je však pomalosť prepravy.

3.3.3

Intermodálna doprava je obmedzená a v súčasnosti ju tvorí najmä pozemná preprava námorných kontajnerov do a z prístavov. Existujúce intermodálne terminály sú navyše stále nedostatočne využívané. V základnej sieti však existuje asi 10 % potenciál pre intermodálnu dopravu a do roku 2015 sa predpokladá jeho nárast na 15 %.

3.3.4

Možno tvrdiť, že krajiny tohto regiónu neustále dosahujú pokrok v reformovaní dopravného sektora, a to prostredníctvom realizácie svojich národných dopravných stratégií a zavádzania nových právnych predpisov v súlade s acquis a politikou EÚ v oblasti dopravy. Vo všeobecnosti uznávajú, že reformy by mali zodpovedať záujmom regiónu, čo znamená, že by nemali vytvárať rozdiely, ktoré by mohli brániť rozvoju a efektívnemu riadeniu základnej siete. Pokiaľ ide o proces integrácie do EÚ, niektoré krajiny dosiahli väčší pokrok ako iné.

4.1

Spoločná dopravná politika pre západný Balkán má svoj pôvod ešte v období Paktu stability pre juhovýchodnú Európu z roku 1999. Ako sa uvádza vyššie v dokumente, EÚ považuje regionálnu spoluprácu za nevyhnutný predpoklad budúceho členstva krajín západného Balkánu v EÚ a podmienku rozvoja regionálnej dopravnej politiky. EÚ preto povzbudzuje krajiny západného Balkánu k tomu, aby rozvíjali spoluprácu v rámci regiónu a posilnili koordináciu v oblasti spoločnej dopravnej politiky. S cieľom stimulovať rozvoj dopravnej infraštruktúry v juhovýchodnej Európe podpísali v roku 2004 Európska komisia a účastníci z tohto regiónu memorandum o porozumení týkajúce sa rozvoja základnej regionálnej dopravnej siete. V dôsledku toho boli rôzne fóra, ktoré sa zapájali do aktivít súvisiacich s dopravnou infraštruktúrou, nahradené tromi hlavnými koordinačnými orgánmi: strategické rozhodnutia sa prijímajú na každoročnom stretnutí ministrov, implementáciu memoranda o porozumení koordinuje riadiaci výbor, kým pozorovateľský výbor pre dopravu v juhovýchodnej Európe (SEETO) slúži ako stály sekretariát (9). V memorande sa účastníci zaväzujú k tomu, že budú spoločne rozvíjať a implementovať viacročný akčný plán pokrývajúci obdobie 5 rokov. Ďalšou dôležitou úlohou memoranda je, aby vytvorilo rámec pre koordinovaný proces vedúci k vypracovaniu zmluvy o založení dopravného spoločenstva so západným Balkánom.

4.2

Zmluva o založení dopravného spoločenstva so západným Balkánom, ku ktorej už prebiehajú rokovania, nahradí súčasné memorandum o porozumení. Cieľom zmluvy je vytvoriť integrovaný trh vo vzťahu k infraštruktúre a pozemným, vnútrozemským vodným a námorným dopravným systémom a službám, ktorý bude úzko prepojený s príslušným vnútorným trhom v Európskej únii. Vznik dopravného spoločenstva by urýchlil integráciu dopravných systémov v rámci regiónu, ale aj integráciu so systémami EÚ. Okrem intenzívnejšieho zbližovania príslušných právnych predpisov vrátane acquis v sociálnej oblasti by dopravné spoločenstvo prispelo aj k tomu, že užívatelia dopravy a občania by pocítili výhody prístupového procesu oveľa rýchlejšie. Dopravné spoločenstvo by tiež dalo prevádzkovateľom a investorom v dopravnom sektore právnu istotu, čím by sa stimulovali a zintenzívnili potrebné investície a hospodársky rozvoj (10).

4.3

Medzi ďalšie ciele patrí: vytvoriť stabilný regulačný a trhový rámec, ktorý by bol schopný prilákať investície do všetkých druhov dopravy a do systémov riadenia prevádzky, zvýšiť účinnosť jednotlivých druhov dopravy a prispieť k udržateľnejšiemu rozdeleniu ich využívania, ako aj prepojiť rozvoj dopravy so sociálnym pokrokom a rešpektom k životnému prostrediu. Je nevyhnutné zdôrazniť tú skutočnosť, že zmluva v určitých krajinách západného Balkánu nenadobudne platnosť, pokiaľ neimplementujú celú potrebnú časť acquis.

5.1.1

Hlavnou hybnou silou integrácie v dopravnom sektore je harmonizácia a spolupráca v oblasti regulácie medzi orgánmi. Počet aktérov zapojených so procesu rozvíjania regionálnej dopravnej politiky si vyžaduje adekvátne plánovanie a koordináciu aktivít.

5.1.2

Na národnej úrovni sú vlády krajín západného Balkánu viazané implementáciou acquis k tomu, aby plánovali a zavádzali dôležité reformy v dopravnom sektore, ako aj v iných súvisiacich sektoroch. Precízne vypracované hodnotenie vplyvu by malo byť doplňujúcou súčasťou procesu.

5.1.3

Ako jeden z dôležitých faktorov účinného rozvoja dopravnej politiky by sa malo uviesť efektívne plánovanie verejných výdavkov a spolupráca s ďalšími zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a medzinárodných finančných inštitúcií.

5.1.4

Ďalšou výzvou, ktorá s tým súvisí, je potreba harmonizácie národných dopravných stratégií s regionálnymi záujmami a koordinácie uskutočňovania projektov v rámci základnej siete, aby sa tak podporilo účinné riadenie a rozvoj základnej siete.

5.1.5

V neposlednom rade si príprava viacročných akčných plánov pozorovateľského výboru pre dopravu v juhovýchodnej Európe zameraných na rozvoj základnej regionálnej dopravnej siete vyžaduje efektívne plánovanie a koordináciu aktivít na regionálnej úrovni. Takáto koordinácia bude potrebná aj v regionálnom sociálnom fóre, na ktorom sa budú zúčastňovať zástupcovia sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií z krajín západného Balkánu.

5.2.1

Potreba zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s acquis communautaire a normami EÚ v dopravnom sektore má prioritu. Acquis v oblasti dopravy je zvlášť rozsiahle – siaha od prístupu na trh až k sociálnym, technickým, daňovým, bezpečnostným a environmentálnym požiadavkám. Krajiny západného Balkánu preto riešia otázku, ako implementovať a presadzovať značnú časť acquis pozostávajúcu z veľkého počtu nariadení, smerníc a rozhodnutí. Ďalšia výzva sa týka selektívnej transpozície a implementácie acquis Spoločenstva.

5.2.2

Vzhľadom na značnú fragmentáciu je otázka hraničných priechodov pre región juhovýchodnej Európy veľmi dôležitá. Čakacie doby na hraničných priechodoch v súčasnosti výrazne ovplyvňujú efektívnosť a konkurencieschopnosť základnej siete. Krajiny západného Balkánu musia vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie správy hraníc a postupov a na obmedzenie čakacích dôb.

5.2.3

Zároveň je potrebné zdôrazniť aj aspekty ochrany životného prostredia. Pri rozvíjaní projektov v oblasti infraštruktúry sa uplatňovanie environmentálnych noriem stáva čoraz dôležitejšie. Keďže legislatíva týkajúca sa životného prostredia tvorí dôležitú časť acquis, nie je otázka jej uplatňovania či neuplatňovania relevantná. Možno však povedať, že krajiny západného Balkánu zaznamenali vážne problémy pri presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

5.3.1

Na rozvoj a udržiavanie dopravných sietí je potrebná finančná podpora, ktorú verejný sektor nedokáže poskytnúť. Z tohto dôvodu zohráva dôležitú úlohu koordinácia medzi darcami. Okrem EÚ by mali koordinovať svoje aktivity a poskytovať potrebné finančné prostriedky aj medzinárodné finančné inštitúcie, ako napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka, Európska investičná banka, Rozvojová banka Rady Európy, a bilaterálni darcovia. Ďalšou možnosťou, ako by mohli vlády krajín západného Balkánu financovať dopravné siete, je využiť verejno-súkromné partnerstvá.

5.3.2

Ich význam bol vyzdvihnutý aj na konferencii ministrov, ktorá sa konala v septembri 2009 v Sarajeve. V následnom vyhlásení zúčastnení ministri nielen uznali a privítali dôležitú úlohu súkromného sektora pri rozvoji infraštruktúry, ale tiež súhlasili s tým, že je potrebné rozvíjať také inštitucionálne a legislatívne prostredie, ktoré by súkromnému sektoru umožnilo participovať na projektoch v oblasti infraštruktúry vo forme verejno-súkromných partnerstiev. Okrem toho deklarovali svoj záväzok pripraviť projekty v oblasti infraštruktúry na regionálnej úrovni a podporili vytvorenie siete verejno-súkromných partnerstiev v juhovýchodnej Európe (11). Vyhlásenie poskytuje vhodný rámec na podnietenie vypracúvania projektov na rozvoj infraštruktúry v regióne na základe verejno-súkromných partnerstiev. Implementácia tohto rámca si však vyžaduje uskutočnenie reforiem vrátane legislatívnej a regulačnej reformy, ako aj aktívnu podporu zo strany medzinárodných partnerov (Európska komisia, medzinárodné finančné inštitúcie a bilaterálni darcovia) formou technickej a finančnej pomoci.

5.3.3

Iným dôležitým opatrením, ktoré by malo zabezpečiť užšiu spoluprácu medzinárodných finančných inštitúcií, bilaterálnych darcov a Európskej únie, je investičný rámec pre západný Balkán (WBIF – Western Balkans Investment Framework). WBIF bol spustený v decembri 2009 a tvorí ho spoločný príspevkový zdroj a spoločný pôžičkový zdroj na financovanie prioritných projektov na západnom Balkáne, spomedzi ktorých zohrávajú projekty v oblasti infraštruktúry rozhodujúcu úlohu (12).

6.1.1

Doprava je jedným z najdominantnejších sektorov z hľadiska zamestnanosti v regióne. Zamestnávatelia by sa preto mali podieľať na tvorbe politických opatrení a realizovaní reforiem, ktoré budú užitočné nielen pre ich spoločnosti, ale aj pre zamestnancov a občanov ich krajín. Organizácie pôsobiace v dopravnom sektore a individuálni zamestnávatelia majú tiež svoju úlohu pri rokovaniach o prioritách týkajúcich sa národných a regionálnych dopravných sietí a pri analyzovaní ich vplyvu na podporu mobility, tvorbu a zachovanie pracovných miest a celkový prospech pre národné hospodárstvo.

6.1.2

Prítomnosť a vplyv organizácií zamestnávateľov sa líši od jednej krajiny regiónu k druhej. Všeobecne povedané, ich pozícia je skôr slabá, a to najmä kvôli nedostatku vnútorných mobilizačných kapacít a ťažkostiam s poskytovaním účinnej prezentácie a sledovaním vlastných cieľov vo vzťahu k vláde a iným zainteresovaným stranám.

6.1.3

Je nevyhnutné zlepšiť prezentáciu a analytické zručnosti členov zamestnávateľských organizácií, čo by mohlo priniesť úžitok nielen jednotlivým krajinám, ale aj EÚ.

6.2.1

Doprava patrí medzi oblasti, ktoré poskytujú najviac pracovných miest v regióne. Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť, vysokú mieru chudoby a migrácie u aktívneho obyvateľstva, ako aj preťažené systémy sociálneho zabezpečenia, sú sociálne podmienky, resp. podmienky na pracovnom trhu vo väčšine krajín kritické. Zo železničného sektora odišlo za desať rokov približne 50 % pracovníkov (13). Reforma železníc, ktorú má každá krajina realizovať, prináša znižovanie počtu pracovníkov, privatizáciu prevádzkovateľov nákladnej dopravy a uzavretie stratových miestnych tratí (14). Plány na liberalizáciu železničnej dopravy teda budú mať vplyv na zamestnanosť a pracovné podmienky.

6.2.2

Úbytok pracovných miest ovplyvňuje aj prístavný priemysel, ako aj spoločenstvá, ktoré od neho závisia, a národné hospodárstva. Rovnaký úbytok pracovných miest bol zaznamenaný v sektore vnútrozemskej vodnej dopravy.

6.2.3

Odborové zväzy preberajú spolu s ďalšími sociálnymi partnermi dôležitú úlohu pri posudzovaní vplyvu rozvoja základnej regionálnej dopravnej siete na zamestnanosť. Odborové zväzy z tohto regiónu, koordinované Európskou federáciou pracovníkov v doprave, viedli na európskej aj národnej úrovni kampaň za zahrnutie hodnotení sociálneho vplyvu do strategického plánovania a implementácie zmluvy o založení dopravného spoločenstva (15). Ďalším stredobodom záujmu odborových zväzov je dosiahnuť zblíženie medzi politikou v oblasti zamestnanosti a reformou.

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/56

1.1

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2009, priniesla výrazné zmeny do inštitucionálneho systému Európskej únie, okrem iného aj vytvorením funkcie stáleho predsedu Európskej rady. Zároveň položila právny základ inštitútu „troch predsedníctiev“ (1), v rámci ktorého tri členské štáty plnia počas osemnástich mesiacov úlohy spojené s predsedníctvom Rady EÚ na základe vopred dohovoreného programu.

1.2

Z hľadiska občianskej spoločnosti je obzvlášť dôležitý článok 11 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa zameriava predovšetkým na posilnenie participatívnej demokracie, zintenzívnenie a inštitucionalizáciu kontinuálneho dialógu s občanmi, pokračovanie podrobných konzultácií týkajúcich sa vytvárania politiky EÚ a zavedenie koncepcie občianskej iniciatívy. Všetky uvedené opatrenia prispievajú k posilneniu občianskeho dialógu.

1.3

Cieľom tohto dokumentu je preskúmať témy uvedené v predchádzajúcich bodoch. V rámci toho predkladané stanovisko zdôrazní úlohu EHSV ako inštitucionálneho zástupcu organizovanej občianskej spoločnosti v Európe, predloží návrhy na posilnenie tejto úlohy a zároveň podporí ustanovenia Lisabonskej zmluvy, ktoré majú zvýšiť účinnosť a transparentnosť fungovania EÚ a posilniť jej legitimitu.

2.1

Úradujúce predsedníctvo, t. j. úradujúce predsedníctvo Rady Európskej únie, nie je novinkou. Jeho významnou črtou je, že rotuje medzi jednotlivými členskými štátmi v šesťmesačných intervaloch. Každých šesť mesiacov je predsedajúci štát tvárou a hlasom EÚ, utvára stratégie a zastáva organizačnú a reprezentatívnu funkciu.

2.2

Plnenie úloh vyplývajúcich z predsedníctva je spojené s veľkou zodpovednosťou a spočíva na pleciach celej vlády. Predsedajúci štát nesmie zastávať vlastné národné záujmy.

2.3

Rozhodnutie Rady (2006/683/ES) z 15. septembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok Rady, zmenilo pravidlá týkajúce sa predsedníctva a položilo základy troch predsedníctiev. Jeho podstatou je, že tri po sebe nasledujúce predsedníctva každých 18 mesiacov pripravia v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a po potrebných konzultáciách návrh pracovného programu Rady na príslušné obdobie.

2.4

Aké sú výhody tejto formy predsedníctva? Tento systém naďalej zachováva následnosť polročných predsedníctiev, pričom predsedajúca krajina si počas šiestich mesiacov ponechá určitý manévrovací priestor. Prínosom spoločne vypracovaného programu troch predsedníctiev je zlepšenie spolupráce členských štátov a zabezpečenie väčšej kontinuity a ucelenosti politiky Únie, a tým aj života spoločnosti.

2.5

Prvá skupina troch sebe po nasledujúcich predsedníctiev v zložení Nemecko, Portugalsko a Slovinsko sa ujala funkcie 1. januára 2007. Po nej od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 nasledovala trojica Francúzsko, Česko a Švédsko. Vo všeobecnosti však prevláda názor, že z rôznych dôvodov, a predovšetkým vzhľadom na chýbajúci vhodný právny základ, malo pôsobenie týchto trojíc predsedníctiev málo spoločných čŕt a prevládali v ňom národné hľadiská a ciele.

2.6

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa 1. januára 2010 ujala svojich úloh trojica predsedníctiev v zložení Španielsko, Belgicko a Maďarsko. Jej činnosť je založená na pracovnom programe, ktorý schválila Európska rada na svojom zasadnutí 17. decembra 2009. Tento ambiciózny program sa zaoberá širokým okruhom otázok. Dôležitou podmienkou úspešného splnenia úloh je zloženie trojíc: jeden veľký resp. zakladajúci členský štát, ktorý má značné skúsenosti, ďalej členský štát, ktorý pristúpil neskôr, a napokon jeden z „nových“ členských štátov.

2.7

Prax ukazuje, že hoci štáty s väčšou politickou váhou majú silnejšie postavenie pri rokovaniach, menšie štáty dokážu vďaka správne zvoleným prioritám, dobrej stratégii vyjednávania a nezanedbateľnej schopnosti uzatvárať kompromisy kompenzovať často len zdanlivé hendikepy, prípadne nedostatok skúseností.

2.8

Pôsobenie prvých troch predsedníctiev po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti bude precedensom, pokiaľ ide o rozdelenie úloh medzi predsedu Európskej rady, ktorý sa volí na dva a pol roka a maximálne na dve funkčné obdobia, a tri rotujúce predsedníctva. Zatiaľ však nie je možné presne odhadnúť všetky dôsledky tohto rozhodnutia. Predpokladom úspechu je úzka spolupráca. Keďže sa však súčasný systém bude naďalej uplatňovať v mnohých oblastiach, možno oprávnene predpokladať, že bude ďalej potrebné počítať s prirodzeným úsilím vlád úspešne pôsobiť a zviditeľniť sa v priebehu šiestich mesiacov ich predsedníctva. Táto situácia má významný vplyv aj na organizácie občianskej spoločnosti.

3.1

Vychádzame zo skutočnosti, že vykonávanie úradu rotujúceho predsedníctva Rady EÚ je v zásade úlohou vlády daného členského štátu. Dôležitú rolu pri plnení týchto úloh zohrávajú úradníci (diplomati), odborníci a politici. Dokumenty upravujúce plnenie úloh vyplývajúcich z predsedníctva, ba ani Lisabonská zmluva, nespomínajú organizované a inštitucionalizované zapojenie organizácií občianskej spoločnosti.

3.2

Inštitúcie EÚ, rovnako ako vlády členských krajín predsedajúcich Rade EÚ si čoraz viac uvedomujú, že zapojenie verejnosti, t. j. organizácií občianskej spoločnosti a občanov, môže významne prispieť k ich úspešnému pôsobeniu. Odzrkadľuje to uznanie významu participatívnej demokracie a kontinuálneho dialógu s občanmi.

3.3

To však neznamená, že by na úrovni EÚ bolo možné hovoriť o jednotnej politike a praxi, pokiaľ ide o otázku, akým spôsobom sa organizácie občianskej spoločnosti majú zapojiť do realizácie programov predsedníctiev Rady EÚ. Na národnej úrovni môže byť situácia veľmi odlišná a v zásade závisí od toho, do akej miery je občianska spoločnosť v predsedníckej krajine organizovaná a aktívna a aký má vzťah s vlastnou vládou. V tejto oblasti nemožno považovať partnerské vzťahy za charakteristické.

3.4

Z uvedeného vyplýva, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do vypracovávania návrhov priorít krajiny predsedajúcej Rade EÚ nemožno považovať za všeobecne rozšírené. Dôsledkom tejto situácie je, že občianska spoločnosť nemá vôbec alebo len málo pocit, že ide aj o jej záležitosť.

3.5

Keďže tri predsedníctva sú pomerne novým inštitútom, neprekvapí, že sa v súčasnosti iba zriedkavo možno stretnúť s tým, že by sa organizácie občianskej spoločnosti v týchto krajinách vopred dohodli na spoločných krokoch či iniciatívach. Prvé povzbudzujúce náznaky spolupráce sa objavujú v rámci španielskeho, belgického a maďarského predsedníctva, napríklad pri príprave a organizácií významných spoločenských podujatí (v roku 2010 v Malage a v roku 2011 v Budapešti).

3.6

V ostatných rokoch sa stalo zvykom, že krajina predsedajúca Rade EÚ s podporou Európskej komisie usporadúva stretnutia zástupcov občianskej spoločnosti, ako napr. významné fórum európskej občianskej spoločnosti, ktoré sa v rámci francúzskeho predsedníctva Rady EÚ konalo v septembri 2008 v La Rochelle. Na týchto stretnutiach môžu zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti prediskutovať otázky, ktoré sa ich priamo týkajú, a v ideálnom prípade sa tieto otázky zaradia medzi priority stanovené usporiadateľskou krajinou.

3.7

Tematicky zamerané roky, ktoré EÚ vyhlasuje (napr. rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu), ponúkajú organizáciám občianskej spoločnosti vhodnú príležitosť zapojiť sa do programov a aktivít predsedníctva Rady EÚ.

—

pozvanie vysokých predstaviteľov predsedajúcich krajín na plenárne zasadnutie výboru a jeho ďalšie fóra (schôdze odborných sekcií, skupín, atď.),

—

vymedzenie priorít a príprava osobitných aktivít EHSV v nadväznosti na programy šesťmesačných predsedníctiev Rady,

—

vypracovanie stanovísk EHSV k rôznym otázkam na žiadosť a podnet predsedníctva Rady EÚ,

—

zapájanie sa do rôznych programov predsedníctva Rady EÚ; vydávanie stanovísk výboru k prerokúvaným otázkam,

—

návštevy predsedajúcich krajín; zapájanie sa do odborných programov a upevňovanie vzťahov s rôznymi organizáciami občianskej spoločnosti,

—

účasť na významných podujatiach občianskej spoločnosti na európskej úrovni usporadúvaných v predsedníckych krajinách,

—

organizácia konferencií, prezentácií, kultúrnych podujatí, výstav atď. v sídle EHSV, ktoré sú pre krajiny predsedajúce Rade EÚ a ich občiansku spoločnosť príležitosťou predstaviť sa,

—

prijímanie skupín návštevníkov (zástupcov organizácií občianskej spoločnosti) z predsedajúcich krajín v sídle EHSV,

—

zameranie komunikačnej politiky EHSV na predsedajúcu krajinu a jej občiansku spoločnosť.

5.1

Vychádzame z Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2009 a Európskej únii ponúkla vhodné podmienky na to, aby mohla s dlhodobou víziou reagovať na mnohoraké výzvy, pred ktorými stojí.

5.2

Naším cieľom je rozvíjať participatívnu demokraciu, prehĺbiť kontinuálny dialóg s občanmi a posilniť občiansky dialóg, a prispieť tým k zvýšeniu demokratickej legitimity európskych inštitúcií.

5.3

Dobrý základ poskytuje na tento účel článok 11 Lisabonskej zmluvy, ktorý ponúka nové možnosti v plnom súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami EHSV uvedenými napríklad v jeho stanovisku na tému „Komisia a mimovládne organizácie: smerom k posilnenému partnerstvu“ (prijaté 13. júla 2000) (2) a na tému „Reprezentatívnosť európskych organizácií občianskej spoločnosti v rámci občianskeho dialógu“ (prijaté 14. februára 2006) (3). Znamená to, že je nielen možné, ale dokonca potrebné, aby sa EHSV, ako inštitucionálny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti na európskej úrovni, aktívne a iniciatívne zasadzoval za maximálne využitie príležitostí, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, a osobitne jej článok 11, ako to už uviedol vo svojom stanovisku na tému „Zavádzanie Lisabonskej zmluvy do praxe: Participatívna demokracia a európska iniciatíva občanov (článok 11)“, ktoré bolo taktiež prijaté 17. marca 2010 (4).

5.4

V tejto súvislosti je predsedníctvo Rady EÚ vhodným nástrojom na:

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/59

—

občanom neboli pri výkone ich participatívnych možností kladené do cesty zbytočné prekážky, keďže ide len o „programovú iniciatívu“,

—

jasné pravidlá a ustanovenia iniciátorom uľahčili organizáciu iniciatívy vo všetkých 27 členských krajinách bez toho, aby narážali na nečakané prekážky na úrovni jednotlivých krajín,

—

bola iniciátorom v prípade potreby poskytnutá finančná pomoc, ak dosiahnu určitú hranicu.

—

horizontálneho občianskeho dialógu,

—

vertikálneho občianskeho dialógu,

—

už existujúcich konzultačných postupov, ktoré využíva Komisia a

—

novej európskej iniciatívy občanov.

4.1.1

Toto ustanovenie zmluvy je základom pre horizontálny občiansky dialóg, bližšie ho však neurčuje. Výbor sa vo svojich stanoviskách (4)  (5)  (6) už viackrát vyjadroval k občianskemu dialógu a vyjadril názor, že podľa neho je tento dialóg základným prvkom účasti na európskom modeli demokracie. Rovnako už viackrát zdôraznil, že je pripravený fungovať ako platforma pre tento dialóg a jeho multiplikátor, a prispieť tak k vzniku európskej verejnosti. V tejto súvislosti výbor opakovane podčiarkol, že sa chce a aj bude zapájať do formovania a rozvoja sociálneho dialógu ako partner a sprostredkovateľ. V tejto súvislosti vyjadril svoje odhodlanie ďalej rozvíjať svoju úlohu ako spojovací článok a poskytovať aj praktickú pomoc, napríklad tým, že dá k dispozícii svoju infraštruktúru. Výboru veľmi záleží na tom, aby prispel k tomu, že sa občiansky dialóg v potrebnej miere dostane do povedomia (európskej) verejnosti, a stane sa tak skutočnou interaktívnou komunikáciou.

4.1.2

Výbor ešte raz zdôrazňuje, že tento nástroj participatívnej demokracie musí byť jasne definovaný a musia byť stanovené konkrétne pravidlá jeho fungovania. Napríklad musí byť jasne dané, aké kritériá reprezentatívnosti musia splniť združenia spomínané v tomto odseku na to, aby sa mohli do tohto dialógu zapojiť. Aj v otázke reprezentatívnosti aktérov organizovanej občianskej spoločnosti už výbor poukázal (7) na to, aké je dôležité, aby sa rozlišovalo medzi kvantitatívnou (legitímne zastúpenie väčšiny zainteresovaných) a kvalitatívnou (dôkaz o disponovaní príslušnými odbornými poznatkami) reprezentatívnosťou. Výbor sa domnieva, že združenia, ktoré sa budú zapájať do dialógu, by mali spĺňať kvantitatívne i kvalitatívne kritérium reprezentatívnosti.

4.1.3

Okrem toho bude potrebné, aby zákonodarca bližšie stanovil aj to, aké opatrenia musí prijať on sám na to, aby vyhovel požiadavke „primeraného spôsobu“ (pozri článok 11 ods. 1 Zmluvy o EÚ).

4.1.4

V tejto súvislosti považuje výbor za dôležité poukázať na rozdiel medzi európskym občianskym dialógom a európskym sociálnym dialógom, a upozorňuje na to, aby sa tieto pojmy nemiešali. Aj európsky sociálny dialóg je samozrejme nosným prvkom kvalifikovanej účasti, platia však preň osobitné pravidlá, pokiaľ ide o obsah, účasť na ňom, postupy a jeho vplyvy. Jeho význam vyjadruje skutočnosť, že je právne zakotvený v zmluve.

4.2.1

Tento odsek zohľadňuje vertikálny občiansky dialóg a zaväzuje orgány Únie k tomu, aby ho pravidelne udržiavali. Aj k tejto forme občianskeho dialógu sa už výbor vyjadril (8), a aj teraz vyzýva Komisiu, aby stanovila podrobnosti týkajúce sa obsahovej a organizačnej stránky tohto dialógu.

4.2.2

Európsky parlament už dávnejšie - v očakávaní tohto ustanovenia zmluvy – vytvoril tzv. systém „Agora“ a tým aj nástroj vertikálneho občianskeho dialógu.

4.2.3

Keďže článok 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ zaväzuje všetky orgány Únie k dialógu s občianskou spoločnosťou, vyzýva výbor všetky ostatné orgány, najmä však Radu, aby čo najskôr prezentovali svoje zámery týkajúce sa uplatňovania tohto článku zmluvy.

4.2.4

Výbor ponúka všetkým orgánom Únie možnosť využiť jeho sieť a infraštruktúru, a rozbehnúť tak tento vertikálny dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou alebo ho konštruktívne podporovať.

4.3.1

Toto ustanovenie začleňuje konzultáciu, ktorú Komisia už aj doteraz hojne využívala, do nového kontextu posilneného participatívneho piliera európskeho demokratického modelu. Výbor pripomína (9)  (10), že tieto konzultácie sú v podstate jednou z hlavných súčastí koncepcie „európskeho riadenia“ (11), ktorú Komisia zaviedla v roku 2001, a ako opatrenie „zhora nadol“ umožňujú občianskej spoločnosti konať len sprostredkovane. Ešte raz poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi „konzultáciou“, ktorá je mocenským opatrením a „participáciou“ ako právom občanov. Aspekt aktívneho zapojenia sa organizovanej občianskej spoločnosti z vlastnej iniciatívy do nejakého procesu („zdola nahor“) zostáva týmto opatrením nedotknutý.

4.3.2

Výbor je pripravený podporovať Európsku komisiu v rámci svojho mandátu v prípade, že by chcela realizovať konzultácie nad rámec bežnej online konzultácie, napr. pri organizovaní spoločných verejných diskusií o špecifických otázkach, či pri usporadúvaní otvorených konzultácií v rámci fóra zainteresovaných strán prostredníctvom metódy „open space“.

4.3.3

Len samotná konzultácia však nie je skutočným dialógom s organizovanou občianskou spoločnosťou. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby prepracovala súčasnú metodiku konzultácií a zmenila ich štruktúru. Časový rámec, v ktorom konzultácia prebieha, musí byť primeraný, aby mala organizovaná občianska spoločnosť a občania skutočne čas vypracovať svoje odpovede a aby sa konzultácie neuskutočňovali len pro forma. Okrem toho musí byť proces vyhodnocovania konzultácií transparentnejší. Komisia by mala odpovedať na podania a zdôvodniť svoje stanovisko, prečo nebol príslušný návrh zohľadnený resp. prečo bol zamietnutý. Len tak sa dostane do skutočného dialógu. Tieto a iné zlepšenia by mala Komisia intenzívne prediskutovať s organizovanou občianskou spoločnosťou.

4.4.1

Výbor súhlasí s názorom, že význam európskej iniciatívy občanov pre európsku integráciu ďaleko presahuje čisto právny rozmer, a že ju treba hodnotiť ako prvý prvok priamej demokracie na nadnárodnej úrovni, ktorý je však, podľa znenia ustanovenia, obmedzený len na občanov Únie. Výbor by uvítal, keby pri prípadnej revízii ustanovení zmluvy boli zohľadnení aj občania tretích krajín, ktorí trvalo žijú na území Európskej únie.

4.4.2

Treba zdôrazniť, že v prípade novej európskej iniciatívy občanov nejde o petíciu, ktorá je záväzná a vedie k vypísaniu referenda a ktorá existuje v právnom systéme viacerých členských krajín, ale o „programovú iniciatívu“, ktorá vyzýva Komisiu, aby podnikla v určitej oblasti legislatívne kroky. Je to menšinový nástroj, ktorý vytvára len možnosť zasiahnuť do tvorby politického programu. Zákonodarná iniciatíva zostáva v rukách Komisie a aj prípadný legislatívny proces na základe tejto iniciatívy občanov by prebiehal podľa stanovených postupov.

4.4.3

Tento nástroj musí mať samozrejme určité pravidlá a normy. Keďže však nástroje priamej demokracie na európskej úrovni musíme ešte len vytvoriť, mal by sa európskej iniciatíve občanov ponechať dostatočný priestor na jej ďalší rozvoj. Nariadenie o uplatňovaní článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ by malo stanoviť podľa možnosti nízke minimálne a kvalifikačné normy, a ponechávať dostatočný priestor na individuálne zváženie a voľnejší výklad v oblastiach, kde na úrovni Spoločenstva chýbajú predchádzajúce skúsenosti, keďže európskou iniciatívou občanov sa dá dosiahnuť len to, že určitá téma sa stane súčasťou pracovného programu Komisie.

4.4.4

Výbor sa však v žiadnom prípade nestotožňuje s postojom Európskeho parlamentu (12), že „sledovanie postupu podávania iniciatívy občanov je politickou úlohou Európskeho parlamentu“ a vyslovuje sa proti tomu, aby zákonodarca sledoval nejaký proces v predlegislatívnej oblasti. Takáto „kontrola“ by porušovala zásadu deľby právomocí. Výbor preto navrhuje, aby sa vytvorila nezávislá „poradná inštancia“, resp. akýsi „helpdesk“, ktorý/ktorá by pomáhala pri príprave a rozbiehaní európskej iniciatívy občanov. Dalo by sa tak ak už nie úplne zabrániť, tak aspoň spravidla predísť zjavným konfliktom s ustanoveniami týkajúcimi sa podmienok pre začatie a vykonávanie iniciatívy.

4.4.5

Parlament v uvedenom uznesení celkom správne poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi petíciami, ktoré sa adresujú Parlamentu, a iniciatívami občanov, ktoré sú výzvou adresovanou Komisii. Preto musia byť aj postupy a požiadavky, ktoré sa spájajú s oboma týmito nástrojmi zasahovania zdola, rôzne sformulované.

4.4.6

Európska iniciatíva občanov je ako nástroj priamej demokracie účinným prostriedkom aj na rozprúdenie nadnárodných úvah. Občania, ktorí sa momentálne odvrátili od „politickej Európy“, tak do nej môžu vniesť svoje konkrétne iniciatívy a ciele. Čím viac možností budú mať a čím viac budú podnecovaní zapájať sa do týchto iniciatív bez zbytočných administratívnych prekážok, tým skôr sa rozplynie ich pocit, že sú len divákmi nepochopiteľných rozhodnutí a tým skôr prestanú byť objektom a stanú sa subjektom európskeho projektu. Takýto postupný proces, ktorý si vyžaduje, aby sme sa zaoberali problémami týkajúcimi sa Európy, bude mať za následok vytvorenie európskeho povedomia, európskej verejnosti.

4.4.7

Z obsahového hľadiska musíme poukázať na to, že európska iniciatíva občanov nesmie samozrejme porušovať ustanovenia zmluvy, ani európsku chartu základných práv. Podobne ako v nepriamom (parlamentárnom) procese sa však aj v priamom (občianskom) procese tvorby verejnej mienky môže stať, že extrémistické zoskupenia využijú (či zneužijú) existujúce kanály tvorby verejnej mienky na svoje účely. To je veľkou a zásadnou výzvou pre každú demokraciu, ale súčasne aj najväčšia výhoda v porovnaní s nedemokratickými systémami. Moderná zastupiteľská demokracia, založená na priamych i nepriamych pilieroch, musí byť pripravená otvorene a transparentne diskutovať aj o nepríjemných, ba dokonca extrémistických, otázkach.

4.5.1

Hoci výbor nebol priamym adresátom ukončenej konzultácie, chcel by ešte pred nastávajúcim rokovaním o návrhu nariadenia v Európskom parlamente a v Rade kvalifikovane prispieť k tvorbe verejnej mienky a preto ďalej v texte uvádza svoj postoj k otázkam, ktoré načrtla zelená kniha.

4.6.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že minimálna hranica musí byť stanovená podľa objektívnych kritérií. Nesúhlasí však s názorom Komisie, že až 9 štátov, teda jedna tretina, môže zabezpečiť reprezentatívnosť záujmu Únie, nesúhlasí však ani s názormi niektorých organizácií, že už 4 členské štáty postačujú na splnenie požiadavky významného počtu krajín.

4.6.2

Výbor sa pripája k názoru Európskeho parlamentu, že jedna štvrtina, teda aktuálne 7 krajín, je vhodnou hranicou. Táto hodnota je odvodená z článku 76 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje prijať na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov právne akty týkajúce sa administratívnej spolupráce v oblastiach justičnej a policajnej spolupráce alebo trestnoprávnej oblasti. Výbor sa domnieva, že táto referencia je primeraná aj pokiaľ ide o kvalifikovaný európsky rozmer iniciatívy občanov.

4.7.1

Keďže sa v Lisabonskej zmluve hovorí o „významnom počte členských štátov“, bolo by možné neuvádzať žiadny minimálny počet podpisov na krajinu. Výbor však, s odkazom na požiadavku dvojitej väčšiny, ktorá sa v zmluve viackrát opakuje, súhlasí a názorom Komisie, že nestanovenie tejto požiadavky minimálneho počtu účastníkov za členský štát, by nebolo v duchu zmluvy.

4.7.2

Namiesto fixného číselného stanovenia percentuálneho podielu 0,2 % na členský štát navrhuje výbor pohyblivý systém, ktorý by mohol zmysluplne vyvažovať členské štáty. Mohla by byť stanovená absolútna spodná hranica vo výške 0,08 % (13) potrebná na to, aby boli podpisy nejakého členského štátu vzaté do úvahy. Celkovo je však na iniciatívu občanov potrebný 1 milión podpisov. Kombináciou týchto dvoch kritérií sa automaticky dosiahne vyrovnanie medzi požiadavkou reprezentatívnosti, ktorú stanovuje zmluva, a skutočným celoeurópskym záujmom.

4.7.3

Takéto pružné pravidlá v záujme uľahčenia uplatňovania sa výboru zdajú byť oprávnené aj preto, že výsledkom európskej iniciatívy občanov v konečnom dôsledku nie je záväzné rozhodnutie, ale len výzva adresovaná Komisii.

4.8.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že v záujme toho, aby sa zabránilo nepotrebným administratívnym úkonom, by malo byť všeobecnou podmienkou účasti, aby mal účastník právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v krajine bydliska. Napriek všetkým sympatiám pre zapojenie mládeže (napríklad znížením hranice na 16 rokov), odklonenie sa od podmienok práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu by nepomerne sťažilo overovanie podpisov, keďže takmer všetky členské krajiny by museli robiť dvojaké zoznamy oprávnených voličov.

4.9.1

Aj v tejto oblasti považuje výbor príliš prísne požiadavky týkajúce sa formy za neprimerané. Mali by platiť nevyhnutne nutné pravidlá týkajúce sa formy v styku s úradmi a byť stanovené určité minimálne požiadavky (pozri tiež bod 4.13). Obsah iniciatívy a požadované rozhodnutie by mali byť logicky a zreteľne uvedené. Vždy musí byť jasné, čo podporuje ten, kto podpisuje európsku iniciatívu občanov.

4.10.1

Nič nám nebráni stanoviť na úrovni Spoločenstva spoločné postupy resp. normy týkajúce sa zbierania, overovania a autentifikácie podpisov, a to nezávisle a odlišne od národného práva, keďže európska iniciatíva občanov je (nový) nadnárodný nástroj účasti.

4.10.2

Mali by byť prípustné všetky spôsoby zbierania podpisov, ktoré umožňujú overiť identitu. Zbieranie podpisov prostredníctvom internetového portálu by malo byť možné rovnako ako zbieranie podpisov na verejnosti. Požiadavky ako overenie pravosti podpisov vnútroštátnymi orgánmi alebo notárom sa výboru zdajú byť neprijateľnou prekážkou. Okrem kontroly identity však musí byť zabezpečené aj to, aby uvedení podporovatelia iniciatívy svoj podpis pridali vlastnoručne a dobrovoľne. Najmä v prípade elektronického zbierania podpisov preto treba prijať osobitné opatrenia.

4.10.3

Ako bezpečnostné a autentifikačné prvky postačia pri elektronickom zbieraní podpisov meno, adresa, dátum narodenia a verifikačný e-mail. Cieľom musí byť, aby sa žiadnu iniciatíva, ktorá spĺňa nariadením stanovené minimálne normy, nemusela báť, že ju v niektorom z členských štátov prekvapia dodatočné prekážky. V prípade Európanov žijúcich v zahraničí by o priradení hlasu krajine malo rozhodovať ich bydlisko.

4.10.4

Overovanie odovzdaných podpisov by mali vykonávať členské krajiny, a to v rámci náhodného overenia, ktoré sa v niektorých členských krajinách už dostatočne osvedčilo.

4.11.1

Skúsenosti s iniciatívami občanov pred prijatím Lisabonskej zmluvy ukázali, že práve rozbiehanie iniciatívy si môže vyžadovať aj pomerne dlhý čas. Výbor sa preto domnieva, že časový rámec jedného roka, ktorý stanovila Komisia, je príliš krátky a navrhuje jeho predĺženie na 18 mesiacov. Pokiaľ ide o predchádzajúcu poznámku, že iniciatíva povedie, mimo rámec konkrétneho cieľa, k procesu formovania skutočnej európskej verejnosti, výbor sa domnieva, že by bolo poľutovaniahodné, keby bol pozitívny výsledok tohto procesu so všetkými právnymi a spoločensko-politickými sprievodnými javmi ohrozený relatívne krátkou lehotou jedného roka.

4.12.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že je úlohou iniciátorov vopred si vyjasniť zákonnosť resp. prípustnosť ich iniciatívy. Registrácia by mala byť možná prostredníctvom internetovej stránky, ktorú dá k dispozícii Európska komisia a na ktorej budú k dispozícii aj obsahové informácie, aby sa všetci občania mohli informovať o prebiehajúcich iniciatívach.

4.12.2

V tejto súvislosti výbor navrhuje, aby Komisia okrem internetovej stránky k európskej iniciatíve občanov dala k dispozícii aj on-line nástroj na zbieranie podpisov. Ďalej by táto stránka mohla fungovať ako diskusné fórum k rôznym iniciatívam a tým pomôcť vybudovať časť európskej verejnosti.

4.12.3

Výbor sa však domnieva, že iniciátori iniciatívy občanov by mali mať k dispozícii aj ďalšie poradenské miesto, ktoré by im radilo nielen v otázkach postupov, ale aj v obsahovej oblasti. Výbor je pripravený slúžiť ako takýto „helpdesk“.

4.12.4

Mohol by sa prípadne zvážiť aj systém žltých/červených kariet, ktorým by sa relatívne skoro mohlo iniciátorom iniciatívy občanov naznačiť, že ich iniciatíva možno nie je prípustná, napríklad z dôvodu formálnych kritérií, ako napríklad chýbajúca kompetencia Komisie v tejto oblasti alebo z dôvodu zjavného porušenia základných práv.

4.13.1

Podľa názoru výboru by iniciátori iniciatívy mali predložiť tieto informácie:

4.13.2

Výbor nemôže v žiadnom prípade akceptovať oznámenie Komisie, že sa nepočíta so žiadnou formou verejnej a finančnej podpory iniciatív občanov, najmä s jej tvrdením, že len takto možno zabezpečiť, že iniciatívy budú skutočne nezávislé. Komisia podporuje finančnými prostriedkami štruktúry a prácu mnohých účinných mimovládnych organizácií. Bolo by neprípustné domnievať sa a odvodiť z toho, že títo Komisiou spolufinancovaní aktéri občianskej spoločnosti sú preto od nej závislí. Dôsledné dodržiavanie tohto prístupu Komisie by znamenalo, že len veľké organizácie s podporovateľmi s dostatočným kapitálom by vôbec mohli uvažovať o začatí európskej iniciatívy občanov.

4.13.3

Výbor preto predkladá na diskusiu možnosť, aby EÚ poskytla finančnú výpomoc, keď bude dosiahnutá prvá etapa, napr. 50 000 podpisov z troch členských krajín, aby sa vylúčili beznádejné kampane a kampane, ktoré nie sú myslené vážne. Aj tu by mohol určitú úlohu zohrávať systém žltých a červených kariet.

4.14.1

Lehota šiestich mesiacov, ktorú navrhuje Komisia, sa zdá byť výboru absolútnou hornou hranicou a podporuje dvojstupňový prístup, ktorý vo svojom uznesení navrhuje Európsky parlament (2 mesiace na overenie formálnych kritérií a 3 mesiace na rozhodnutie v samotnej veci (14)). Tento interný rozhodovací proces Komisie by mal byť čo najtransparentnejší.

4.14.2

Po odovzdaní úspešnej iniciatívy občanov sa musí definitívne objasniť jej právna prípustnosť.

4.14.3

Počas fázy, kedy bude Komisia z politického hľadiska hodnotiť iniciatívu, usporiada výbor – prípadne spoločne s Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady EÚ – verejnú diskusiu, na ktorej organizátori predstavia Komisii svoju iniciatívu. Tento proces by EHSV mohol prípadne doplniť aj prieskumným stanoviskom či stanoviskom z vlastnej iniciatívy na túto tému.

4.14.4

Prijatie, čiastočné prevzatie alebo zamietnutie iniciatívy musí Komisia iniciátorom podrobne a verejne odôvodniť. V prípade zamietnutia musí Komisia vydať formálne oznámenie, voči ktorému musí existovať možnosť dovolať sa na Súdnom dvore EÚ.

4.15.1

Podľa názoru výboru musia o tom, či chcú predsa začať novú, tematicky podobnú iniciatívu, rozhodnúť iniciátori. Opätovne treba poukázať na to, že nová európska iniciatíva občanov je „programová iniciatíva“. Výbor preto nevidí dôvod, prečo by mali byť v tejto oblasti zákazy alebo prekážky.

4.16.1

Výbor sa domnieva, že Komisia by mala organizátorom iniciatívy občanov, ktorá už dosiahla hranicu 50 000 podporovateľov z troch členských krajín, poskytnúť preklady textu do všetkých úradných jazykov EÚ.

—

vypracuje v rámci lehoty na hodnotenie stanovisko k iniciatíve občanov, ktorú Komisia formálne akceptovala,

—

prípadne vypracuje stanovisko na podporu prebiehajúcej iniciatívy občanov,

—

zorganizuje verejné diskusie k úspešným iniciatívam (organizátori, Komisia, Parlament, Rada),

—

vytvorí informačný „helpdesk“ (ako informačné miesto pre občanov, ktoré by podávalo informácie o postupoch a pod.),

—

poskytne sprievodné informácie (vydá príručku „participatívnej demokracie“, usporiada konferencie o praktickej realizácii a pod.).

—

15 zástupcov hláv štátov a predsedov vlád členských krajín,

—

13 zástupcov hláv štátov a predsedov vlád krajín, ktoré sa usilovali o vstup do EÚ,

—

30 zástupcov národných parlamentov členských krajín,

—

26 zástupcov národných parlamentov krajín, ktoré sa usilovali o členstvo v EÚ,

—

16 zástupcov poslancov Európskeho parlamentu,

—

2 zástupcovia Európskej komisie,

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/66

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/67

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/68

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/69

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/70

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/71

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/72

28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/73

—

neuplatňuje sa len na osobné vozidlá, ale aj na iné typy motorových vozidiel, ako napríklad autobusy a nákladné automobily,

—

ukladá každému výrobcovi povinnosť vybrať si systém selektívnej alebo výhradnej distribúcie, a zvážiť pritom najmä dva rozdielne druhy distribučného systému, na ktoré sa uplatňuje výnimka:

—

jedna zmluva nesmie kombinovať ustanovenia selektívnej a výhradnej distribúcie, čo v praxi znamená, že tzv. doložka o umiestnení nie je pri selektívnom distribučnom systéme povolená, hoci je možné uplatniť túto klauzulu na výhradných predajcov,

—

v článku 8 ods. 1 nariadenia sa rozlišujú tri trhy výrobkov:

—

okrem maximálnych trhových podielov sa podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia za nezlučiteľné považujú aj „významné rozdiely v cenách alebo podmienkach dodávky zmluvného tovaru alebo zodpovedajúceho tovaru medzi geografickými trhmi“, pričom v takýchto prípadoch môže Komisia odňať výnimku, ktorá sa nariadením poskytuje,

—

Komisia sa pokúsila odstrániť prekážky paralelného obchodu a podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 1400/2002 sú obmedzenia predaja ľubovoľnému koncovému používateľovi v iných členských štátoch, ktoré dodávatelia stanovili svojim distributérom (napríklad keď odmena distributéra alebo nákupná cena závisí od miesta určenia vozidiel alebo od miesta bydliska koncových používateľov), nepriamym obmedzovaním predaja. Okrem toho nie je povolený ani plánovaný odbyt, dodávateľské kvóty alebo systém prémiového odmeňovania stanovený pre menšie územie než je spoločný trh.

—

„Návrh nariadenia Komisie (ES) č. …/… o uplatňovaní článku 101 ods. 3 zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel“

a

—

„Návrh oznámenia Komisie: Doplňujúce usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel“.

a)

pokiaľ ide o dohody o predaji nových motorových vozidiel, s účinnosťou od 31. mája 2013:

b)

pokiaľ ide o dohody o oprave alebo údržbe a/alebo o dodávke a distribúcii náhradných dielov, s účinnosťou od 31. mája 2013: