ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2010.341.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 341

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 53
16. decembra 2010


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2010/C 341/01

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.5995 – VW/Karmann) ( 1 )

1

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2010/C 341/02

Výmenný kurz eura

2

2010/C 341/03

Oznámenie Komisie – Usmernenia pre označovanie potravín s chráneným označením pôvodu (CHOP) a s chráneným zemepisným označením (CHZO) používaných ako prísady

3

2010/C 341/04

Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ s osvedčenými postupmi v oblasti dobrovoľných systémov certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín

5

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2010/C 341/05

Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa banky Landsbanki Íslands hf. podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

12

2010/C 341/06

Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa VEF banky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

14

 

INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU

 

Dozorný úrad EZVO

2010/C 341/07

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa rekapitalizácie poisťovne Sjóvá na Islande

15

 

Spoločný výbor EHP

2010/C 341/08

Rozhodnutia Spoločného výboru EHP, v prípade ktorých boli splnené ústavné požiadavky podľa článku 103 Dohody o EHP

26

2010/C 341/09

Zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných Islandom a Nórskom (Ruší a nahrádza text uverejnený v Ú. v. EÚ C 28, 4.2.2010, s. 24 a v dodatku EHP č. 5, 4.2.2010, s. 1)

39

 

V   Oznamy

 

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

 

Európska komisia

2010/C 341/10

Výzva na predkladanie návrhov – EACEA/41/10 na realizáciu programu Erasmus Mundus 2009 – 2013 v roku 2011

40

 

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

2010/C 341/11

Oznámenie o verejnom výberovom konaní

46

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Európska komisia

2010/C 341/12

Oznámenie francúzskej vlády týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Stanovisko k žiadostiam o výlučné povolenia na vyhľadávanie tekutých alebo plynných uhľovodíkov nazývané Permis de Dicy)  ( 1 )

47

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/1


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec COMP/M.5995 – VW/Karmann)

(Text s významom pre EHP)

2010/C 341/01

Dňa 29. novembra 2010 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v nemčina jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5995. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/2


Výmenný kurz eura (1)

15. decembra 2010

2010/C 341/02

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3360

JPY

Japonský jen

111,88

DKK

Dánska koruna

7,4516

GBP

Britská libra

0,85290

SEK

Švédska koruna

9,0798

CHF

Švajčiarsky frank

1,2826

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

7,8660

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

25,155

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

274,63

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,7097

PLN

Poľský zlotý

3,9783

RON

Rumunský lei

4,2885

TRY

Turecká líra

2,0277

AUD

Austrálsky dolár

1,3436

CAD

Kanadský dolár

1,3440

HKD

Hongkongský dolár

10,3878

NZD

Novozélandský dolár

1,7861

SGD

Singapurský dolár

1,7502

KRW

Juhokórejský won

1 541,53

ZAR

Juhoafrický rand

9,0686

CNY

Čínsky juan

8,8917

HRK

Chorvátska kuna

7,3898

IDR

Indonézska rupia

12 061,15

MYR

Malajzijský ringgit

4,1990

PHP

Filipínske peso

58,706

RUB

Ruský rubeľ

40,9375

THB

Thajský baht

40,194

BRL

Brazílsky real

2,2694

MXN

Mexické peso

16,5766

INR

Indická rupia

60,5640


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/3


Oznámenie Komisie – Usmernenia pre označovanie potravín s chráneným označením pôvodu (CHOP) a s chráneným zemepisným označením (CHZO) používaných ako prísady

2010/C 341/03

1.   ÚVOD

1.1.   Súvislosti

Európska únia rozvíja od roku 1992 osobitnú politiku v oblasti zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1). Podmienky označovania potravín určených na dodanie v nezmenenom stave konečnému spotrebiteľovi a podmienky reklamy týkajúcej sa týchto potravín sú stanovené v smernici „o označovaní“ (2).

V právnych predpisoch týkajúcich sa chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO) sa inter alia stanovuje, že názvy zapísané v registri sú chránené proti akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu názvu zapísaného v registri na výrobky, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, pokiaľ sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými v registri pod uvedeným označením, alebo ak použitie názvu využíva dobrú povesť chráneného označenia (3). Okrem toho, v smernici „o označovaní“ sa vyžaduje, aby označenie potraviny a reklama, ktorá sa naň vzťahuje, neboli také, aby uviedli spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti a zloženie danej potraviny (4).

Ak však v tejto súvislosti pridanie výrobku s CHOP alebo CHZO do potraviny môže prirodzene predstavovať významný prínos, je potrebné sa uistiť, že sa na označení uvedie každý odkaz na takéto pridanie do potraviny a to v dobrej viere a tak, aby tento odkaz neuviedol spotrebiteľa do omylu.

1.2.   Usmernenia

Vo svojom oznámení o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov [KOM(2009) 234] sa Komisia zaviazala vypracovať usmernenia týkajúce sa označovania a propagovania spracovaných výrobkov s použitím zemepisných označení ako prísad.

Cieľom týchto usmernení je objasniť právne ustanovenia, ktoré sú v tomto prípade uplatniteľné, a pomôcť hospodárskym subjektom určiť priestor, ktorí majú k dispozícii. Ich cieľom je predovšetkým vysvetliť stanovisko Komisie k:

podmienkam používania označení CHOP a CHZO zapísaných do registra pri označovaní, prezentácii a propagácii potravín, ktorých prísadami sú tieto výrobky s chráneným označením,

dobrým postupom, ktoré umožňujú dohliadnuť na to, aby sa tieto označenia zapísané do registra ako CHOP alebo CHZO, používané ako prísady v potravinárskych výrobkoch, nezneužívali a nepoškodzovali tak dobré meno výrobku s týmito označeniami, alebo aby neuvádzali spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o zloženie spracovaného výrobku.

Uplatňovanie týchto usmernení je dobrovoľné.

Príklady uvedené v týchto usmerneniach sa uvádzajú výlučne na účely ilustrácie a neodrážajú situácie alebo spory oznámené Komisii.

Tieto usmernenia nepredstavujú právne záväzný výklad právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa CHOP a CHZO alebo smernice „o označovaní“. Takýto výklad je výlučne záležitosťou Súdneho dvora Európskej únie a určenie, či označenie niektorých výrobkov je také, aby uviedlo kupujúceho či spotrebiteľa do omylu alebo vyriešenie otázky potenciálne zavádzajúcej povahy predajného názvu spadajú do právomoci vnútroštátneho súdu (5).

Tieto usmernenia môžu byť predmetom revízie.

2.   ODPORÚČANIA

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti by Komisia chcela navrhnúť určité odporúčania súvisiace na jednej strane s používaním označenia zapísaného do registra ako CHOP alebo CHZO a odkazov, skratiek alebo symbolov Európskej únie uvedených na označeniach potravín obsahujúcich výrobky, ktoré majú takéto označenie, a na druhej strane odporúčania súvisiace so špecifikáciou názvov zapísaných do registra ako CHOP alebo CHZO pridaných do potravín ako prísady.

2.1.   Odporúčania týkajúce sa používania označenia zapísaného do registra

1.

Podľa Komisie názov zapísaný do registra ako CHOP alebo CHZO by mohol byť oprávnene uvedený v zozname prísad potraviny.

2.

Komisia sa navyše nazdáva, že názov zapísaný do registra ako CHOP alebo CHZO by sa mohol uvádzať v rámci alebo v blízkosti predajného názvu potraviny, ktorá obsahuje výrobky s názvom zapísaným do registra, ako aj na štítku, v rámci prezentácie a reklamy tejto potraviny, pokiaľ sú splnené tieto podmienky.

Bolo by teda vhodné, aby daná potravina neobsahovala žiadnu inú „porovnateľnú prísadu“, alebo inak povedané, žiadnu inú prísadu, ktorá by mohla úplne alebo čiastočne nahradiť prísadu s CHOP alebo CHZO. Ako jeden z príkladov pojmu „porovnateľná prísada“, Komisia uvádza, že plesňový syr (alebo všeobecne nazývaný „syr s modrou plesňou“) by mohol byť porovnateľný so syrom „Roquefort“.

Okrem toho, táto prísada by sa mala používať v dostatočnom množstve, aby dodala príslušnej potravine podstatnú vlastnosť. Komisia však nemôže, vzhľadom na rôznorodosť možných prípadov, navrhnúť jednotne uplatniteľný minimálny percentuálny podiel. Napríklad pridanie minimálneho množstva korenia s CHOP alebo CHZO do potraviny by skutočne mohlo, v istom prípade, postačovať na to, aby danej potravine dodalo podstatnú vlastnosť. Naopak, začlenenie minimálneho množstva mäsa s CHOP alebo CHZO do potraviny by nemalo a priori postačovať na to, aby potravine dodalo podstatnú vlastnosť.

Napokon, percentuálny podiel prísady s CHOP alebo CHZO, ktorá sa pridáva, by mal byť, v ideálnom prípade, vyznačený v rámci alebo v bezprostrednej blízkosti predajného názvu príslušnej potraviny alebo ak, predajný názov nie je zobrazený, uvedie sa daný podiel v zozname prísad a to s priamym odkazom na príslušnú prísadu.

3.

Ak sú podmienky uvedené v bode 2) dodržané, Komisia usudzuje, že odkazy, skratky (6) či symboly Európskej únie sprevádzajúce označenie zapísané do registra by sa mali používať na štítku v rámci či blízko predajného názvu alebo v zozname prísad danej potraviny len v prípade, že je zrejmé, že samotná potravina nenesie označenie CHOP či CHZO. Inak by sa podľa názoru Komisie jednalo o neoprávnené využívanie dobrej povesti CHOP a CHZO a o zavádzanie spotrebiteľa. Napríklad predajný názov „Pizza au Roquefort“ (Pizza so syrom Roquefort) alebo „Pizza élaborée avec du Roquefort AOP“ (Pizza vyrobená s pridaním syra Roquefort CHOP) nie sú z pohľadu Komisie vo vzájomnom rozpore. Naopak predajný názov „Pizza au Roquefort AOP“ (Pizza so syrom Roquefort CHOP) sa vôbec neodporúča, pretože takýto predajný názov by u spotrebiteľa mohol vyvolať dojem, že uvedená pizza ako taká dostala CHOP.

4.

Komisia sa nazdáva, že ak bola určitá prísada porovnateľná s prísadou s označením CHOP či CHZO pridaná do potraviny, označenie zapísané do registra ako CHOP alebo CHZO by sa malo objaviť len v zozname prísad, pričom sa použije podobný spôsob ako v prípade iných prísad, ktoré sa v ňom uvádzajú. Predovšetkým by bolo vhodné použiť jednotný typ písma (font, veľkosť, farba atď.).

2.2.   Odporúčania týkajúce sa špecifikácií pre označenia zapísané do registra (CHOP alebo CHZO) výrobkov, ktoré sú ako prísady pridané do potravín

Podľa Komisie by sa právne ustanovenia pre používanie označení zapísaných do registra (CHOP alebo CHZO) v označovaní iných potravín nemali v zásade uvádzať v špecifikácii daného označenia, keďže dodržiavanie existujúcich právnych predpisov Únie hospodárskymi subjektmi je primeranou zárukou. Právne ustanovenia by sa v nich vo výnimočných prípadoch mohli uviesť, ak sa nimi má vyriešiť jednoznačne zistený zvláštny problém a za predpokladu, že sú objektívne, vyvážené a nediskriminačné. V každom prípade by sa právnymi ustanoveniami, ktoré sa prípadne uvádzajú v špecifikácii, nemali meniť a dopĺňať platné právne predpisy.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12), ako aj nariadenie Komisie (ES) č. 1898/2006 zo 14. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (Ú. v. EÚ L 369, 23.12.2006, s. 1).

(2)  Smernica 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29).

(3)  Pozri článok 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 510/2006.

(4)  Pozri článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/13/ES.

(5)  V tejto otázke pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora 2009, Severi, C-446/07, Zb. str. I-8041, bod 60.

(6)  Ide najmä o odkazy „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ a skratky CHOP a CHZO.


16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/5


Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ s osvedčenými postupmi v oblasti dobrovoľných systémov certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 341/04

1.   ÚVOD

V posledných rokoch bol zaznamenaný značný nárast dobrovoľných systémov certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Register vypracovaný pre Komisiu v roku 2010 (1) obsahuje viac ako 440 rôznych systémov, z ktorých väčšina vznikla v priebehu posledného desaťročia.

Systémy certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín poskytujú záruku (prostredníctvom mechanizmu certifikácie), že sa sledovali určité vlastnosti alebo znaky výrobku alebo jeho spôsob či systém výroby, ustanovený v špecifikáciách. Patrí sem široká škála rôznych iniciatív ktoré fungujú v rôznych etapách potravinového reťazca (pred vstupom do poľnohospodárskeho podniku alebo po opustení poľnohospodárskeho podniku; zahŕňajú celý potravinový reťazec alebo jeho časť; ovplyvňujú všetky sektory alebo len jeden segment trhu atď.). Môžu pôsobiť na medzipodnikovej úrovni (kde je predpokladaným konečným príjemcom informácie supermarket alebo spracovateľský podnik) alebo na úrovni medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Môžu využívať logá, aj keď mnohé systémy, najmä tie, ktoré pôsobia na úrovni medzi podnikmi, ich nevyužívajú.

Zatiaľ čo sa v systémoch certifikácie podľa definície využíva potvrdenie tretej strany, na trhu existujú ďalšie systémy, ktoré fungujú na základe etikety alebo loga (často zaregistrovaného ako ochranná známka) bez toho, že by zahŕňali akýkoľvek mechanizmus certifikácie. Dodržiavanie týchto systémov sa uskutočňuje prostredníctvom vlastného vyhlásenia alebo prostredníctvom výberu zo strany vlastníka systému. V súlade s definíciami uvedenými v bode 2 sa tieto systémy budú uvádzať ako systémy na základe vlastného vyhlásenia. Použitie certifikácie je najvhodnejšie, keď sú prijaté záväzky zložité, stanovené v podrobných špecifikáciách a keď sa pravidelne kontrolujú. Vlastné vyhlásenie je vhodnejšie v prípade pomerne jednoduchých (s jedným zameraním) tvrdení.

Rozvoj systémov certifikácie je podnecovaný hlavne takými faktormi, ako sú spoločenské požiadavky na určité vlastnosti (2) výrobku alebo jeho výrobného procesu na jednej strane (najmä v prípade systémov na úrovni medzi podnikmi a spotrebiteľmi), a na druhej strane takým faktorom, ako je odhodlanie prevádzkovateľov zabezpečiť, aby ich dodávatelia spĺňali stanovené požiadavky (väčšinou v prípade systémov na úrovni medzi podnikmi). V oblasti potravinovej bezpečnosti sa nariadením (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva (3), prisudzuje primárna zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby potraviny a krmivá spĺňali požiadavky potravinového práva a za overovanie, či prevádzkovateľovi potravinárskeho a krmovinárskeho podniku také požiadavky plnia. Veľkí hráči v rámci potravinového reťazca sa často spoliehajú hlavne na systémy certifikácie s cieľom ubezpečiť sa, že výrobok spĺňa požiadavky a s cieľom chrániť svoje dobré meno a zodpovednosť v prípade incidentu súvisiaceho s bezpečnosťou potravín.

Je zrejmé, že súkromná certifikácia nie je potrebná na preukazovanie dodržiavania súladu s požiadavkami právnych predpisov. Akýkoľvek súkromný systém certifikácie, pokiaľ ide o poľnohospodársky a potravinársky sektor, musí zostať dobrovoľný. V prípade, že prevádzkovatelia využívajú certifikáciu dodržiavania súladu so základnými požiadavkami v snahe zjednodušiť transakcie s ostatnými účastníkmi potravinového reťazca, malo by byť jasné, že tento postup sa nemôže uplatňovať na rozlišovanie výrobkov na trhu.

Systémy certifikácie môžu priniesť výhody:

bezprostredným účastníkom v potravinovom reťazci, a zabezpečením noriem, a tým aj ochrany zodpovednosti a dobrého mena v prípade informácií o výrobku a informácií na etikete,

výrobcom prostredníctvom zvýšenia prístupu na trh, podielu na trhu a produktových marží v prípade certifikovaných výrobkov; a tiež potenciálne prostredníctvom zvýšenia efektívnosti a zníženia nákladov na transakcie,

spotrebiteľom prostredníctvom poskytovania spoľahlivých a dôveryhodných informácií o vlastnostiach výrobku a výrobného procesu.

Niektorí účastníci trhu tvrdili, že systémy certifikácie môžu mať nedostatky:

hrozby pre jednotný trh (4),

otázky, spojené s transparentnosťou požiadaviek systému a hodnovernosťou informácií, zvlášť v prípade systémov, ktorými sa certifikuje dodržiavanie súladu so základnými požiadavkami,

potenciál na uvádzanie spotrebiteľov do omylu,

náklady a zaťaženie pre poľnohospodárov, najmä ak sa musia zapojiť do niekoľkých systémov, aby splnili požiadavky svojich zákazníkov,

riziko odmietnutia zo strany trhu tých výrobcov, ktorí nie sú účastníkmi hlavných systémov certifikácie a

vplyvy na medzinárodný obchod, zvlášť na obchod s rozvojovými krajinami (5).

Komisia zaznamenala, že otázky uvedenia spotrebiteľov do omylu vyplývajúcej z rôznych systémov s podobnými cieľmi sa chopili súkromné iniciatívy (6), ktorých cieľom je vytvorenie „Kódexu osvedčených postupov“ pre súkromné organizácie, ktoré stanovujú normy hlavne v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia. Určití zástancovia súčasných systémov už okrem toho podnikli kroky na zosúladenie požiadaviek s podobnými systémami a niektoré súčasné systémy certifikácie (väčšinou na úrovni medzi podnikmi) vznikli z procesu harmonizácie rôznych individuálnych noriem.

1.1.   Druhy systémov

Systémy sa vyznačujú veľkou rôznorodosťou z hľadiska svojho rozsahu pôsobnosti, cieľov, štruktúry a pracovných postupov. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, jeden dôležitý rozdiel medzi systémami spočíva v tom, či sa opierajú o postup spojený s potvrdením tretej strany, čím sa zaraďujú do skupiny systémov na základe vlastného vyhlásenia na jednej strane a na strane druhej, do skupiny systémov certifikácie. Systémy certifikácie sa ďalej môžu rozlišovať na základe toho, či pôsobia na úrovni medzi podnikmi, alebo či sú zamerané na poskytovanie informácií z podnikového reťazca spotrebiteľovi.

Ďalšie dôležité klasifikačné kritérium sa týka toho, či sa v systéme posudzujú výrobky a postupy (väčšinou na úrovni medzi podnikmi a spotrebiteľmi), alebo systémy riadenia (väčšinou na úrovni medzi podnikmi). Z hľadiska stanovených požiadaviek sa v systémoch môže potvrdzovať dodržiavanie súladu s ustanoveniami stanovenými štátnymi orgánmi (základné požiadavky) alebo sa do nich môžu doplniť kritériá, ktoré sú nad rámec požiadaviek právnych predpisov (viac ako základné požiadavky). Nie je vždy ľahké rozlišovať medzi týmito dvomi druhmi systémov: na jednej strane, v systémoch sa často spájajú základné kritériá v niektorých oblastiach s vyššími požiadavkami v iných oblastiach; na druhej strane, určité základné požiadavky najmä v oblasti životného prostredia a hospodárenia vyžadujú, aby prevádzkovatelia využívali osvedčené a najlepšie postupy a vykonali hodnotenie, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť, aby konkrétne kroky, ktoré sa majú prijať, umožnili rozlišovať medzi účastníkmi a členskými štátmi. Skutočne, prevádzkovatelia využívajú technické požiadavky niektorých systémov certifikácie na interpretáciu a konkretizovanie týchto všeobecných záväzkov.

Klasifikácia je znázornená v tejto tabuľke:

Klasifikácia systémov

Druh potvrdenia:

Vlastné vyhlásenie

Certifikácia (potvrdenie tretej strany)

Cieľové skupiny:

medzi podnikmi a spotrebiteľmi

medzi podnikmi a spotrebiteľmi

medzi podnikmi

Ciele stanovených požiadaviek:

výrobky a postupy

prevažne výrobky (vrátane služieb) a postupy

prevažne systémy riadenia

Obsah požiadaviek:

prevažne viac ako základné

prevažne viac ako základné

základné a viac ako základné

Usmernenia sa budú zameriavať na systémy certifikácie uvedené na pravej strane tabuľky.

1.2.   Cieľ usmernenia

Komisia vo svojom oznámení o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov (7) uviedla, že vzhľadom na vývoj a iniciatívy v súkromnom sektore neboli legislatívne kroky s cieľom riešiť potenciálne nedostatky systémov certifikácie v tejto etape opodstatnené (8). Komisia, ktorá vychádzala z pripomienok zúčastnených strán, sa namiesto toho zaviazala vypracovať usmernenia k systémom certifikácie týkajúcim sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín po porade s oficiálnou Poradnou skupinou pre kvalitu poľnohospodárskej produkcie (9).

Tieto usmernenia sú navrhnuté s cieľom opísať existujúci právny rámec a pomôcť zlepšiť transparentnosť, hodnovernosť a účinnosť dobrovoľných systémov certifikácie a zabezpečiť, aby neboli v rozpore s regulačnými požiadavkami. Kladie sa v nich dôraz na osvedčené postupy vo fungovaní takých systémov, čím poskytujú usmernenie, pokiaľ ide o to, ako:

predchádzať uvádzaniu spotrebiteľov do omylu a zvyšovať transparentnosť a jasnosť požiadaviek systému,

znižovať administratívne a finančné zaťaženie poľnohospodárov a výrobcov, vrátane poľnohospodárov a výrobcov v rozvojových krajinách a

zabezpečovať dodržiavanie súladu s pravidlami a zásadami vnútorného trhu EÚ v oblasti certifikácie.

Tieto usmernenia sú zamerané hlavne na projektantov a prevádzkovateľov systémov.

Prevzatie usmernení je dobrovoľné. Dodržiavanie týchto usmernení neznamená, že Komisia schválila požiadavky, ktoré sa stanovujú v týchto systémoch. Súčasné usmernenia nemajú ani právny štatút v EÚ ani nie sú určené nahradiť požiadavky podľa legislatívy EÚ.

Tieto usmernenia by sa nakoniec nemali považovať za právny výklad legislatívy EÚ, keďže také právomoci prináležia výhradne Súdnemu dvoru Európskej únie.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

2.1.   Rozsah pôsobnosti

Tieto usmernenia sa môžu uplatňovať na dobrovoľné systémy certifikácie, ktoré sa vzťahujú na:

poľnohospodárske výrobky určené alebo neurčené na ľudskú spotrebu (vrátane krmív),

potraviny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a

postupy a systémy riadenia, ktoré sa týkajú výroby a spracovávania poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

Tieto usmernenia sa neuplatňujú na úradné kontroly vykonávané orgánmi verejnej správy.

2.2.   Vymedzenie pojmov  (10)

1.   Špecifická požiadavka: Potreba alebo očakávanie, ktoré sa stanoví.

2.   Posudzovanie zhody: Preukázanie, že boli splnené špecifické požiadavky týkajúce sa výrobku, postupu, systému, osoby alebo orgánu.

3.   Preskúmanie: Overovanie vhodnosti, primeranosti a účinnosti činností spojených s výberom a určovaním a výsledkov týchto činností so zreteľom na splnenie špecifických požiadaviek.

4.   Osvedčenie: Vydanie potvrdenia založeného na rozhodnutí po preskúmaní, že sa preukázalo splnenie špecifických požiadaviek.

5.   Vyhlásenie: Potvrdenie prvej strany. Na účely týchto usmernení sa pojem „systémy na základe vlastného vyhlásenia“ používa v prípade kolektívnych systémov a informácií na etiketách, ktoré nie sú certifikované a ktoré sa opierajú o vlastné vyhlásenie výrobcu.

6.   Certifikácia: Osvedčenie tretej strany týkajúce sa výrobkov, postupov, systémov alebo osôb.

7.   Akreditácia: Potvrdenie tretej strany, ktoré sa týka orgánu formálne preukazujúceho svoju spôsobilosť vykonávať konkrétne úlohy. Akreditácia v rámci EÚ (11) je potvrdenie vnútroštátneho akreditačného orgánu o tom, že orgán hodnotenia zhody spĺňa požiadavky stanovené v harmonizovaných normách a, pokiaľ je to vhodné, akýchkoľvek dodatočných požiadaviek vrátane tých stanovených v príslušných sektorových systémoch na špecifické zhodnotenie zhody.

8.   Inšpekcia: Preskúmanie návrhu výrobku, výrobku, procesu alebo inštalácie a stanovenie jeho zhody so špecifickými požiadavkami alebo zhody so všeobecnými požiadavkami na základe odborného úsudku.

9.   Audit: Systematický, nezávislý, zdokumentovaný postup na účely získania záznamov, faktických výpovedí alebo iných príslušných informácií a ich objektívneho posúdenia s cieľom stanoviť rozsah, do akého sú splnené špecifické požiadavky.

3.   EXISTUJÚCE PRÁVNE USTANOVENIA NA ÚROVNI EÚ

3.1.   Pravidlá týkajúce sa fungovania systémov

Systémy certifikácie fungujúce v EÚ podliehajú nasledovným základným ustanoveniam EÚ:

Pravidlá vnútorného trhu. Poskytovatelia služieb v oblasti certifikácie môžu využívať výhody slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby zakotvenej v článku 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a príslušných ustanovení smernice o službách (12). Keď sa usadia v iných členských štátoch, nesmú čeliť žiadnym neodôvodneným obmedzeniam. Rovnako by nemali čeliť žiadnym neodôvodneným obmedzeniam, keď poskytujú cezhraničné služby. Systémy certifikácie tiež nesmú mať za následok skutočné prekážky obchodu s tovarom na vnútornom trhu.

Pravidlá zapojenia štátu do systémov. Systémy certifikácie, ktoré podporujú orgány verejnej správy, ako sú napríklad regionálne alebo vnútroštátne orgány, nesmú viesť k obmedzeniam založeným na vnútroštátnom pôvode výrobcov alebo inak prekážať jednotnému trhu. Akákoľvek podpora systémov certifikácie, ktorú poskytne členský štát alebo ktorá sa poskytne prostredníctvom štátnych zdrojov v zmysle článku 107 ZFEÚ, musí byť v súlade s pravidlami štátnej správy.

Pravidlá hospodárskej súťaže. Systémy certifikácie nesmú viesť k protisúťažnému správaniu, okrem iného najmä k:

horizontálnym alebo vertikálnym dohodám obmedzujúcim hospodársku súťaž,

uzavretiu trhu pred konkurenčnými podnikmi jedným podnikom alebo viacerými podnikmi so značnou trhovou silou (ako je napríklad zabránenie prístupu konkurenčným zákazníkom k dodávkam a/alebo prístupu konkurenčných dodávateľov k distribučným kanálom),

k zabráneniu prístupu k systému certifikácie zo strany trhových subjektov, ktoré spĺňajú uplatniteľné nevyhnutné predpoklady,

bráneniu zúčastneným stranám systému alebo iným tretím stranám vo vývoji, výrobe a uvádzaní na trh alternatívnych výrobkov, ktoré nevyhovujú špecifikáciám systému.

Spotrebiteľské informácie a požiadavky na označovanie (13). Označovanie, reklama a prezentácia potravín nesmú byť také, aby mohli uviesť kupujúceho v značnej miere do omylu, najmä:

pokiaľ ide o vlastnosti potraviny a hlavne druhu, identity, vlastností, zloženia, množstva, trvanlivosti, pôvodu alebo miesta pôvodu, spôsobu výroby alebo produkcie,

pripisovaním takých účinkov alebo vlastností potravine, ktoré nemá,

poukazovaním, že potravina má osobitné vlastnosti, keď v skutočnosti všetky podobné potraviny majú takéto charakteristiky.

Schémy, ktoré osvedčujú len zhodu s právnymi požiadavkami nemajú vzbudzovať dojem, že certifikované výrobky majú zvláštne vlastnosti, ktoré sa odlišujú od vlastností podobných výrobkov. Systémy by tiež nemali poškodzovať povesť, ani viesť k poškodeniu povesti iných výrobkov na trhu a nemali by spochybňovať ani viesť k spochybneniu úradných kontrol.

Okrem toho podľa ustanovení smernice o nekalých obchodných praktikách (14) nesmie označovanie potravín, ich obchodná úprava a súvisiaca reklama uvádzať spotrebiteľa do omylu.

Keď EÚ zavádza postup posudzovania zhody do daného právneho predpisu, berie do úvahy svoje medzinárodné záväzky, hlavne požiadavky stanovené v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu.

3.2.   Pravidlá týkajúce sa obsahu systémov

Okrem toho existujú aj osobitné právne predpisy, ktoré sa týkajú mnohých tém, na ktoré sa vzťahujú požiadavky systémov certifikácie (napríklad regulačné požiadavky na bezpečnosť a hygienu potravín (15), ekologické poľnohospodárstvo, dobré podmienky zvierat, ochranu životného prostredia, normy uvádzania na trh pre špecifické výrobky).

V oblastiach, kde existujú príslušné normy alebo právne predpisy, musia tvrdenia tieto normy alebo právne predpisy zohľadňovať, byť s nimi v súlade a odkazovať na ne v špecifikáciách (napríklad pokiaľ ide o systém vytvárania tvrdení v oblasti ekologického poľnohospodárstva, musí byť založený na nariadení (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (16); systémy vytvárajúce tvrdenia o výžive a zdraví musia byť v súlade s nariadením (ES) č. 1924/2006 (17) a prechádzať príslušným vedeckým posúdením EFSA.

Pokiaľ ide o bezpečnosť a hygienu potravín, platí najmä:

Systémy sa nesmú dotknúť platných úradných noriem a/alebo požiadaviek ani by nemali slúžiť na ich nahradenie alebo vzbudzovať zdanie, že nahrádzajú úradné kontroly vykonávané príslušnými orgánmi s cieľom úradného overenia zhody s povinnými úradnými normami a požiadavkami.

Reklama ani propagácia produktu predávaného v rámci systémov, ktoré stanovujú bezpečnostné a hygienické normy nad rámec právnych požiadaviek nesmú poškodzovať povesť, ani viesť k poškodzovaniu povesti iných produktov na trhu a nesmú spochybňovať ani viesť k spochybneniu spoľahlivosti úradných kontrol.

3.3.   Pravidlá upravujúce posudzovanie zhody, certifikáciu a akreditáciu

Pravidlá organizácie a fungovania akreditácie orgánov, ktoré vykonávajú činnosti posudzovania zhody v upravenej oblasti, sa stanovujú v nariadení (ES) č. 765/2008. Hoci toto nariadenie neobsahuje požiadavku, aby boli orgány posudzovania zhody akreditované, taká požiadavka je súčasťou niektorých iných právnych predpisov EÚ (18).

Medzinárodne uznávané pravidlá fungovania systémov certifikácie výrobkov/postupov sú okrem toho stanovené v pokyne č. 65 (EN 45011) alebo, v prípade certifikácie systémov, v norme ISO 17021 Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO). Zatiaľ čo systémy certifikácie výrobkov/postupov alebo systémov sú dobrovoľnými iniciatívami, certifikačné orgány, aby mohli vydávať certifikáty o certifikácii výrobkov/postupov alebo systémov, musia byť akreditované na základe EN 45011/ISO 65 alebo ISO 17021.

Uvedené skutočnosti sú však bez vplyvu na všetky uplatniteľné požiadavky potravinového práva EÚ vrátane všeobecných cieľov stanovených v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002:

„Potravinové právo bude sledovať jeden alebo viacero všeobecných cieľov vysokej úrovne ochrany života a zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľa, vrátane čestných postupov v obchode s potravinami, berúc do úvahy, ak to bude potrebné, ochranu zdravotného stavu a ochrany zvierat, zdravotného stavu rastlín a životného prostredia.“

V tomto rámci nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (19) o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá zahrnuje určité pravidlá delegovania úloh úradnej kontroly na nezávislé tretie strany (vrátane povinností v oblasti akreditácie a podávania správ) príslušnými orgánmi.

Záruky, ktoré poskytujú činnosti úradnej kontroly, sú základom, popri ktorom môžu dobrovoľne fungovať špecifické systémy certifikácie, pričom je potrebné mať na pamäti, že každé porušenie podlieha potravinovému právu. Posudzovanie zhody so základnými požiadavkami prostredníctvom certifikácie nezbavuje orgány úradnej kontroly ich zodpovednosti.

4.   ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA ÚČASTI V SYSTÉME A ROZVOJA SYSTÉMU

1.

Systémy by mali byť otvorené za transparentných a nediskriminačných podmienok pre všetkých účastníkov, ktorí sú ochotní a schopní dodržiavať špecifikácie.

2.

Systémy by mali mať štruktúru dohľadu, ktorá umožňuje príspevok všetkých zainteresovaných strán v potravinovom reťazci (poľnohospodárov a ich organizácií (20), poľnohospodárskych a poľnohospodársko-potravinárskych obchodníkov, potravinárskeho odvetvia, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov a v prípade potreby aj spotrebiteľov) do rozvoja systému a do rozhodovania reprezentatívnym a vyváženým spôsobom. Mechanizmy účasti zainteresovaných strán a organizácie, ktorých sa to týka, by mali byť zdokumentované a verejne prístupné.

3.

Riadiaci pracovníci systémov fungujúcich v rôznych krajinách a regiónoch by mali umožniť účasť všetkých zainteresovaných strán z týchto regiónov na rozvoji systémov.

4.

Požiadavky systému by mali vypracovať technické výbory zložené z odborníkov a predložiť ich širšej skupine zainteresovaných strán na účely vstupov.

5.

Riadiaci pracovníci systémov by mali zabezpečiť účasť zainteresovaných strán na vypracovaní inšpekčných kritérií a kontrolných zoznamov, ako aj na navrhovaní a stanovení prahov pre sankcie.

6.

Riadiaci pracovníci systémov by si mali osvojiť prístup nepretržitého rozvoja, v rámci ktorého existujú spätné väzby s cieľom pravidelne preskúmavať pravidlá a požiadavky spôsobom participácie. Účastníci systému by sa mali hlavne zapájať do budúceho rozvoja systému.

7.

Zmeny požiadaviek systému sa musia uskutočňovať, len ak sú odôvodnené, aby sa účastníci systému vyhli zbytočným nákladom na prispôsobenie. Účastníci systému musia dostať príslušné oznámenie o všetkých zmenách požiadaviek systému.

8.

Systémy by mali obsahovať kontaktné informácie o akejkoľvek dokumentácii spojenej so systémom (vrátane informácií na webovej stránke) a mali by mať zavedený postup prijímania pripomienok k systému a odpovedania na ne.

5.   ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA POŽIADAVIEK SYSTÉMU A ZODPOVEDAJÚCICH TVRDENÍ

5.1.   Jasnosť a transparentnosť požiadaviek systému a uvedených tvrdení

1.

V systémoch by sa mali presne uvádzať spoločenské, environmentálne, hospodárske a/alebo právne ciele.

2.

Tvrdenia a požiadavky by mali byť jasne spojené s cieľmi systému.

3.

Rozsah pôsobnosti systému z hľadiska výrobkov a/alebo postupov by mal byť jednoznačne vymedzený.

4.

Špecifikácie systému (21), vrátane verejného zhrnutia, by mali byť voľne prístupné (napríklad na webovej stránke).

5.

V prípade, že potenciálni účastníci alebo certifikačné orgány predložia náležite odôvodnenú žiadosť, systémy pôsobiace v rôznych krajinách by mali poskytovať preklady špecifikácií.

6.

Špecifikácie systému by mali byť presné, dostatočne podrobné a ľahko zrozumiteľné.

7.

Systémy, v ktorých sa používajú logá alebo etikety, by mali poskytovať informácie o tom, kde môžu spotrebitelia nájsť ďalšie podrobné údaje o systéme, ako je napríklad adresa webovej stránky, a to na obale výrobku alebo pri predaji.

8.

Systémy by mali jednoznačne uvádzať (napríklad na svojej webovej stránke), že vyžadujú certifikáciu nezávislým orgánom a poskytovať kontaktné údaje certifikačných orgánov, ktoré zabezpečujú túto službu.

5.2.   Údajová základňa tvrdení a požiadaviek systémov

1.

Všetky tvrdenia by sa mali zakladať na objektívnych a overiteľných dôkazoch a vedecky podloženej dokumentácii. Tieto dokumenty by mali byť voľne prístupné napríklad na webovej stránke (22).

2.

Systémy pôsobiace v rôznych krajinách a regiónoch by mali prispôsobiť svoje požiadavky v súlade s príslušnými miestnymi poľnohospodársko-ekologickými, sociálno-ekonomickými a právnymi podmienkami a poľnohospodárskymi postupmi a zároveň zabezpečiť spoľahlivé výsledky v rôznych súvislostiach.

3.

V systémoch by sa malo jasne uvádzať (napríklad na webovej stránke) či, kde a v akom rozsahu ich špecifikácie presahujú rámec príslušných právnych požiadaviek, v prípade potreby aj vrátane oblastí, ktoré sa týkajú podávania správ a inšpekcií.

6.   ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA CERTIFIKÁCIE A INŠPEKCIÍ

6.1.   Nestrannosť a nezávislosť certifikácie

1.

Certifikáciu súladu s požiadavkami systému by mal vykonávať nezávislý orgán akreditovaný

vnútroštátnym akreditačným orgánom vymenovaným členskými štátmi podľa nariadenia (ES) č. 765/2008, v súlade s príslušnými európskymi a medzinárodnými normami a pokynmi, ktoré stanovujú všeobecné požiadavky na orgány vykonávajúce systém certifikácie produktov alebo

akreditačným orgánom, signatárom mnohostrannej dohody o uznávaní (MLA) pre certifikáciu výrobkov Medzinárodného akreditačného fóra (IAF).

2.

Systémy by mali byť prístupné na účely certifikácie zo strany ktoréhokoľvek kvalifikovaného a akreditovaného certifikačného orgánu bez stanovenia zemepisných obmedzení.

6.2.   Inšpekcie

Vo všeobecnosti by inšpekcie mali byť účinné, jasné, transparentné, založené na zdokumentovaných postupoch a mali by sa týkať overiteľných kritérií, ktoré sú základom tvrdení uvedených v systéme certifikácie. Neuspokojivé výsledky inšpekcie by mali viesť k príslušnému opatreniu.

1.

Mali by sa vykonávať pravidelné inšpekcie účastníkov systému. Inšpekcie by mali mať stanovené jasné a zdokumentované postupy vrátane frekvencie, odberu vzoriek a laboratórnych/analytických testov ukazovateľov týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti systému certifikácie.

2.

Pokiaľ ide o frekvenciu inšpekcií, mali by sa brať do úvahy výsledky predchádzajúcej inšpekcie, riziká spojené s výrobkom, postupom alebo systémom riadenia ako aj existencia vnútorných auditov v organizáciách kolektívnych výrobcov, ktoré môžu dopĺňať inšpekcie tretej strany. Minimálnu frekvenciu inšpekcií pre všetkých účastníkov systému by mal stanoviť dohľad nad systémom.

3.

Malo by sa vykonávať systematické hodnotenie výsledkov inšpekcie.

4.

Vo väčšine prípadov by sa mali využívať neohlásené inšpekcie a inšpekcie s krátkou lehotou ohlásenia (napríklad do 48 hodín).

5.

Inšpekcie a audity by mali vychádzať z verejne dostupných usmernení, kontrolných zoznamov a plánov. Inšpekčné kritériá by mali byť úzko spojené s požiadavkami systému a zodpovedajúcimi tvrdeniami.

6.

Mali by existovať jasné a zdokumentované postupy na riešenie nesúladu, ktoré sa účinne implementujú. Bolo by potrebné definovať vyraďovacie kritériá, ktoré by mohli viesť k:

nevydaniu alebo odobratiu certifikátu,

zrušeniu členstva alebo

informovaniu príslušného orgánu zodpovedného za presadzovanie.

Tieto vyraďovacie kritéria by mali zahŕňať prinajmenšom neplnenie základných právnych požiadaviek v oblasti, na ktorú sa vzťahuje certifikácia. Prípady nesúladu spolu s nepriaznivými dôsledkami pre ochranu zdravia by sa mali oznámiť príslušným orgánom v súlade s regulačnými požiadavkami.

7.

Inšpekcie by sa mali zameriavať na analyzovanie overiteľných kritérií, ktoré sú základom tvrdení uvádzaných certifikačnými systémami.

6.3.   Náklady

1.

Riadiaci pracovníci systému by mali zverejniť členské príspevky (v prípade, že sú) a požiadať svoje certifikačné orgány, aby uverejnili náklady spojené s certifikáciou a inšpekciou v prípade rôznych typov účastníkov systému.

2.

Možné rozdiely v poplatkoch účtovaných rôznym účastníkom systému by mali byť odôvodnené a primerané. Nemali by slúžiť na odradenie určitých skupín potenciálnych účastníkov, napríklad z iných krajín, aby sa zapojili do príslušného systému.

3.

Akékoľvek úspory nákladov vyplývajúce zo vzájomného uznávania a stanovenia kritérií by sa mali ponechať prevádzkovateľom, ktorí sa podrobili inšpekciám a auditom.

6.4.   Kvalifikácia audítorov/inšpektorov

Audítori a inšpektori by vo všeobecnosti mali byť nestranní, kvalifikovaní a kompetentní.

Audítori, ktorí vykonávajú certifikačné audity, by mali mať príslušné poznatky v konkrétnom sektore a musia pracovať pre certifikačné orgány, ktoré sú akreditované podľa príslušných európskych alebo medzinárodných noriem a usmernení pre systémy certifikácie výrobkov a pre systémy certifikácie systémov riadenia. Požadované zručnosti audítorov by mali byť opísané v špecifikáciách systému.

6.5.   Ustanovenia pre malých výrobcov

Systémy by mali zahŕňať ustanovenia, ktoré umožňujú podporujú účasť malých výrobcov (zvlášť z rozvojových krajín, pokiaľ sa ich to týka) v systéme.

7.   ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA VZÁJOMNÉHO UZNÁVANIA A STANOVOVANIA KRITÉRIÍ/PREKRÝVANIA SA S INÝMI SYSTÉMAMI

1.

V prípade, že systémy vstupujú do nového sektoru a/alebo sa rozsah ich pôsobnosti rozširuje, mala by sa odôvodniť ich potreba. Riadiaci pracovníci systému by mali, ak je to možné, uvádzať výslovný odkaz (napríklad na svojej webovej stránke) na iné príslušné systémy pôsobiace v rovnakom sektore, v oblasti politiky a v zemepisnom regióne a určiť, kde sa prístupy zbiehajú a zhodujú. Mali by aktívne skúmať možnosti vzájomného uznávania častí požiadaviek systému alebo všetkých požiadaviek systému.

2.

V oblastiach, v ktorých sa stanovilo, že systémy sa čiastočne alebo úplne prekrývajú s požiadavkami iných systémov, by systémy mali zahŕňať uznanie alebo čiastočnú či úplnú akceptáciu inšpekcií a auditov, ktoré sa už vykonali v rámci týchto systémov (s cieľom opakovane nevykonávať audit rovnakých požiadaviek).

3.

V prípade, že nie je možné dosiahnuť vzájomnú akceptáciu, riadiaci pracovníci by mali presadzovať kombinované audity založené na kombinovaných kontrolných audítorských zoznamoch (to znamená, jeden kombinovaný kontrolný zoznam a jeden kombinovaný audit pre dva alebo viaceré rôzne systémy).

4.

Správcovia systémov, ktoré sa prekrývajú vo svojich požiadavkách, by mali, pokiaľ je to po praktickej a právnej stránke možné, takisto harmonizovať svoje protokoly o audite a požiadavky na dokumentáciu.


(1)  Štúdia vypracovaná Areté pre GR pre poľnohospodárstvo; pozri http://ec.europa.eu/agriculture/quality/index_en.htm

(2)  Napríklad dobré podmienky zvierat, udržateľnosť životného prostredia, spravodlivý obchod.

(3)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(4)  Komisia vo svojom oznámení – Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe [KOM(2009) 591] – uviedla svoj zámer, že preskúma vybrané environmentálne normy a schémy označovania pôvodu, ktoré by mohli škodiť cezhraničnému obchodu.

(5)  „Súkromné normy“ sa prerokovali vo Výbore WTO pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia (SPS).

(6)  Napríklad ISEAL Alliance (http://www.isealalliance.org).

(7)  KOM(2009) 234.

(8)  Tento záver vyplýval z dôkladného posúdenia vplyvu, v ktorom sa skúmali rôzne možnosti napredovania (pozri Systémy certifikácie poľnohospodárskych výrobkov a potravín; http://ec.europa.eu/agriculture/quality/policy/com2009_234/ia_annex_d_en.pdf).

(9)  Poradná skupina pre kvalitu poľnohospodárskej produkcie ustanovená rozhodnutím Komisie 2004/391/ES; (Ú. v. EÚ L 120, 24.4.2004, s. 50).

(10)  Založené na EN ISO/IEC 17000 Posudzovanie zhody – slovník a všeobecné zásady.

(11)  Článok 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh; (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(12)  Smernica 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu; Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(13)  Článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/13/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín; Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.

(14)  Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22 a pokyny k jej vykonávaniu SEK(2009) 1666.

(15)  Nariadenie (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín, nariadenie (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu a nariadenie (ES) č. 854/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu; (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(16)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

(18)  Napríklad v článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín sa vyžaduje „Certifikačné orgány pre výrobky uvedené v odsekoch 1 a 2 dodržiavajú európsku normu EN 45011 alebo pokyn ISO/IEC č. 65 (Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy) a od 1. mája 2010 sú v súlade s nimi akreditované.“

(19)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(20)  Napríklad družstvá.

(21)  Výnimky by sa mali urobiť v prípade, ak špecifikácie systému vychádzajú z noriem, ktoré nie sú voľne dostupné (napríklad normy ISO a EN).

(22)  Výnimka by sa mala urobiť v prípade informácií dôverného charakteru a/alebo o majetku, ktoré by mali byť zreteľne označené.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/12


Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa banky Landsbanki Íslands hf. podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

2010/C 341/05

Okresný súd v Reykjavíku 22. novembra 2010 rozhodol, že banka Landsbanki Íslands hf., reg. č. 540291-2259, Austurstræti 16, Reykjavík, Island (ďalej len „banka“) bude predmetom likvidačného konania v súlade so všeobecnými pravidlami oddielu B kapitoly XII zákona č. 161/2002, podľa bodov 3 a 4 priebežného ustanovenia V toho istého zákona a pri právnom účinku obsiahnutom v bode 2 rovnakého ustanovenia, podľa zmeny a doplnenia článkom 2 zákona č. 132/2010.

Dňa 7. októbra 2008 Orgán finančného dohľadu prebral právomoci zasadnutia akcionárov a vymenoval výbor na riešenie problémov banky. Podľa oprávnenia na základe zákona č. 129/2008, porovnaj zákon č. 21/1991, banka dostala na základe rozhodnutia súdu z 5. decembra 2008 povolenie na odklad splácania svojich dlhov. Toto povolenie sa ďalej predĺžilo pri troch príležitostiach, pričom posledná nastala 31. augusta 2010 a uplynie najneskôr 5. decembra 2010, pričom ďalšie predlžovanie už zákon nepovoľuje.

Zákon č. 44/2009 nadobudol účinnosť 22. apríla 2009 a znamenal zmeny v povahe a obsahu dlhového moratória udeleného finančnému podniku. Podľa bodu 2 dočasných ustanovení zákona č. 44/2009 (dočasné ustanovenie V zákona č. 161/2002) podliehalo dlhové moratórium ustanoveniam prvého odseku článku 101 a článkom 102, 103 a 103 písm. a) zákona č. 161/2002, zmeneného a doplneného prvým hmotnoprávnym odsekom článkov 5, 6, 7 a 8 zákona č. 44/2009, ako keby podnik bol býval podliehal likvidačnému konaniu na základe rozhodnutia súdu k dátumu, keď zákon nadobudol účinnosť. Ustanovilo sa však, že likvidačné konanie by sa malo označovať za autorizované dlhové moratórium počas celej platnosti povolenia. V zákone č. 44/2009 sa takisto ustanovuje, že keď platnosť povolenia uplynie, podnik sa bude automaticky bez konkrétneho výroku súdu považovať sa podnik v likvidačnom konaní podľa všeobecných pravidiel. Likvidačná rada bola vymenovaná rozhodnutím okresného súdu v Reykjavíku dňa 29. apríla 2009.

Oznámenie veriteľom bolo uverejnené a lehota na predkladanie nárokov uplynula 30. októbra 2009. Navyše oznámenie 2009/C 125/08 o predĺžení moratória pre banku bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Oznámenie obsahovalo výzvu na predkladanie nárokov a upozorňovalo na lehoty, ktoré treba dodržať. O predložených nárokoch sa rokovalo na troch zasadnutiach, pričom dve ďalšie zasadnutia sú naplánované na 1. decembra 2010 a 19. mája 2011. V tom momente sa predpokladá ukončenie diskusií o prijímaní nárokov.

Zákon č. 132/2010, ktorý nadobudol účinnosť 17. novembra 2010, ďalej mení a dopĺňa zákon č. 161/2002 s cieľom ustanoviť, aby pred tým, ako moratórium udelené podniku uplynie, výbor na riešenie problémov banky a likvidačná rada môžu spoločne požiadať, aby podnik bol daný do likvidácie podľa všeobecných pravidiel na základe výroku súdu za predpokladu, že sa splní zásadné ustanovenie bodu 3 druhého odseku článku 101 zákona. Ak sa tejto žiadosti vyhovie, opatrenia prijaté počas moratória podniku po nadobudnutí účinnosti zákona č. 44/2009 ostanú nezmenené.

O rozhodnutie z 22. novembra 2010 bolo požiadané a udelilo sa na základe zmeny a doplnenia vykonaných zákonom č. 132/2010. V rozhodnutí súdu sa konštatuje, že právne podmienky nevyhnutné na rozhodnutie o likvidačnom konaní sú splnené. Aktíva banky predstavujú približne 1 138 miliardy ISK (na základe súčasných odhadov návratnosti a výmennej sadzby ISK k 30. septembru 2010) a záväzky predstavujú približne 3 427 miliárd ISK. Podľa toho je banka platobne neschopná a nedokáže plne splácať svoje dlhy veriteľom, pričom možnosť, že platobné ťažkosti sú len dočasnej povahy, bola vylúčená, porovnaj bod 3 druhého odseku článku 101 zákona č. 161/2002. Rozhodnutie súdu takisto potvrdzuje, že v súlade s citovaným ustanovením tak, ako bolo uzákonené zákonom č. 132/2010, opatrenia prijaté v priebehu moratória podniku o dlhoch po nadobudnutí účinnosti zákona č. 44/2009 ostávajú nezmenené a že to okrem iného znamená, že vymenovanie výboru na riešenie problémov banky a vymenovanie likvidačnej rady banky ostávajú účinné, pričom to isté platí aj pre všetky opatrenia na základe článkov 101, 102, 103 a 103 písm. a) zákona č. 161/2002, porovnaj bod 2 priebežného ustanovenia V toho istého zákona. Tým sa takisto potvrdzuje, že poradie nárokov a ostatných právnych účinkov obvykle určovaných do dátumu, keď sa rozhodnutie o likvidačnom konaní zverejní, sa v tomto prípade určí do dátumu nadobudnutia účinnosti zákona č. 44/2009, t. j. 22. apríla 2009.

Reykjavík, 25. novembra 2010

Likvidačná rada banky Landsbanki Íslands hf.

Halldór H. BACKMAN, zástupca najvyššieho súdu

Herdís HALLMARSDÓTTIR, zástupkyňa najvyššieho súdu

Kristinn BJARNASON, zástupkyňa najvyššieho súdu

Výbor na riešenie problémov banky Landsbanki Íslands hf.

Lárentsínus KRISTJÁNSSON, zástupca najvyššieho súdu

Einar JÓNSSON, zástupca okresného súdu


16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/14


Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa VEF banky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

2010/C 341/06

Oznámenie o likvidácii spoločnosti „VEF banka“.

Na základe rozhodnutia regionálneho súdu v Rige z 15. novembra 2010 sa spoločnosť „VEF banka“ (registračné číslo 50003063781) bude likvidovať od 15. novembra 2010.

Nároky veriteľov a iných jednotlivcov a všetky ostatné nároky sa musia predložiť likvidátorovi „VEF banky“ Ilze Bagatskej (adresa: Ilze Bagatska, Antonijas iela 5-5, Rīga, LV-1010, LATVIJA, Tel. +371 67216271) do troch mesiacov odo dňa, kedy sa oznámenie o likvidácii „VEF banky“ uverejní v úradnom vestníku „Latvijas Vēstnesis“.

Orgánom kompetentným skúmať sťažnosti na túto likvidáciu je regionálny súd v Rige (adresa: Brīvības bulvāris 34, Rīga, LV-1886, LATVIJA).

Ilze BAGATSKA

likvidátorka „VEF banky“


INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU

Dozorný úrad EZVO

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/15


Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa rekapitalizácie poisťovne Sjóvá na Islande

2010/C 341/07

Rozhodnutím č. 373/10/COL z 22. septembra 2010, ktoré je uvedené v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Dozorný orgán EZVO začal konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora. Islandské orgány boli informované prostredníctvom kópie tohto rozhodnutia.

Dozorný orgán EZVO týmto oznamuje štátom EZVO, členským štátom EÚ a zainteresovaným stranám, že môžu predložiť pripomienky k príslušnému opatreniu v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia na adresu:

EFTA Surveillance Authority

Registry

Rue Belliard/Belliardstraat 35

1040 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Tieto pripomienky sa oznámia islandským orgánom. Zainteresované strany, ktoré predložia pripomienky, môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

Postup

Dozorný orgán sa so zásahom islandského štátu do jednej z najväčších islandských poisťovní – Sjóvá-Almennar tryggingar hf. (ďalej len „Sjóvá“) oboznámil v lete 2009 prostredníctvom islandských médií. Dozorný orgán prijal 10. marca 2010 rozhodnutie o príkaze na poskytnutie informácií (rozhodnutie č. 77/10/COL) podľa článku 10 ods. 3 časti II protokolu 3, v ktorom žiadal, aby sa poskytli všetky príslušné informácie. Dňa 7. júna 2010 dozorný orgán prijal sťažnosť od konkurenta, ktorá obsahovala tvrdenie, že štát svojim zásahom poskytol poisťovni Sjóvá štátnu pomoc. Islandské orgány v tejto veci poskytli niekoľko informácií.

Po sérii transakcií získal v máji 2010 islandský štát 73 percent podielov poisťovne Sjóvá. Podiely boli vyplatené štátnymi dlhopismi v hodnote 11,6 miliárd ISK.

V júli 2009 boli dlhopisy pôvodne predané podniku SAT Holding (dcérskej spoločnosti banky Glitnir), ktorý je vlastníkom poisťovne Sjóvá. Ako prostriedok nutný na záchranu poisťovne Sjóvá, boli použité pri jej rekapitalizácii. Podnik SAT Holding dostal lehotu 18 mesiacov na splatenie uvedených dlhopisov, pričom sa na toto obdobie nestanovili žiadne úroky. Prípadne sa podnik SAT Holding mohol kedykoľvek rozhodnúť zaplatiť štátu prostredníctvom podielov v poisťovni Sjóvá. Túto možnosť nakoniec v máji 2010 využil.

Posúdenie opatrenia

Islandské orgány tvrdia, že štát pri svojom zásahu do poisťovne Sjóvá konal ako súkromný investor/veriteľ na trhu.

Podmienky, za ktorých sa dlhopisy previedli (splatenie bez úrokov v lehote 18 mesiacov alebo ako alternatíva prevod 73,03 % podielov poisťovne Sjóvá) nezodpovedali podľa predbežného názoru dozorného orgánu bežným podmienkam na trhu. V júli 2009 zažíval Island vážnu finančnú krízu. Poisťovni Sjóvá chýbalo 15,5 miliárd ISK na to, aby dodržala regulačné požiadavky minimálnej výšky základného imania. Banka Glitnir bola v procese likvidácie. Dozorný orgán sa preto domnieva, že ani podnik v takýchto finančných ťažkostiach, ani banka v procese likvidácie by na trhu za takýchto podmienok neboli schopné získať potrebné finančné prostriedky.

Pokiaľ ide o investíciu do nového imania poisťovne Sjóvá, islandské orgány tvrdia, že na rekapitalizácii podniku sa podstatne podieľal súkromný sektor, pričom súkromných investorov v tomto prípade predstavovala banka Glitnir (prostredníctvom podniku SAT Holding) a Íslandsbanki. Štát ako taký nebol veriteľom poisťovne Sjóvá. Keďže štát nebol medzi veriteľmi podniku, nekonal v záujme ochrany svojich aktív. Preto sa podľa názoru dozorného orgánu konanie štátu za týchto okolností nemôže porovnávať s konaním súkromného investora alebo veriteľa na trhu, ktorý sa snaží o vyrovnanie nezaplatených pohľadávok.

Z týchto dôvodov dozorný orgán predbežne konštatoval, že v tomto prípade nemožno zásady investora v trhovom hospodárstve považovať za uplatniteľné.

Islandské orgány tvrdia, že ich zásah, v prípade, ak sa považuje za štátnu pomoc, je v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ako aj s výnimkou uvedenou v článku 61 ods. 3 písm. c) a s usmerneniami dozorného orgánu zakladajúcimi sa takisto na výnimke uvedenej v článku 61 ods. 3 písm. c), ktoré sa týkajú záchrany a reštrukturalizácie podnikov v ťažkostiach.

Zatiaľ čo štátna pomoc podnikom v ťažkostiach sa bežne posudzuje podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, dozorný orgán môže podľa článku 61 ods. 3 písm. b) dohody povoliť štátnu pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ES alebo štátu EZVO“. Islandské orgány neposkytli informácie, na základe ktorých by dozorný orgán mohol posúdiť opatrenie podľa článku 61 ods. 3 písm. c). Nepreukázali ani, že by systémové účinky, ktoré by prípadne vznikli v dôsledku bankrotu poisťovne Sjóvá, mohli dosiahnuť rozmery predstavujúce „vážnu poruchu fungovania v hospodárstve“ Islandu v zmysle článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

Záver

Z hľadiska uvedených skutočností sa dozorný orgán rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 1 ods. 2 Dohody o EHP. Dozorný orgán vyzýva zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

EFTA SURVEILLANCE AUTHORITY DECISION

No 373/10/COL

of 22 September 2010

to initiate the formal investigation procedure with regard to the recapitalisation of Sjóvá insurance company

(Iceland)

THE EFTA SURVEILLANCE AUTHORITY (‘THE AUTHORITY’),

Having regard to the Agreement on the European Economic Area (‘the EEA Agreement’), in particular to Articles 61 to 63 and Protocol 26,

Having regard to the Agreement between the EFTA States on the establishment of a Surveillance Authority and a Court of Justice (‘the Surveillance and Court Agreement’), in particular to Article 24,

Having regard to Protocol 3 to the Surveillance and Court Agreement (‘Protocol 3’), in particular to Article 1(3) of Part I and Articles 4(4), 6 and 13(1) of Part II,

Having regard to the Authority’s State Aid Guidelines on the application and interpretation of Articles 61 and 62 of the EEA Agreement, in particular Part VIII, Temporary Rules regarding Financial Crisis, and the chapter on aid for rescuing and restructuring firms in difficulty (1),

Having regard to the Authority’s Decision No 77/10/COL of 10 March 2010 on an information injunction against Iceland to provide information on the State intervention in Sjóvá,

Whereas:

I.   FACTS

1.   Procedure

The Authority became aware of the Icelandic State intervention in the insurance company Sjóvá-Almennar tryggingar hf. (Sjóvá) in the summer of 2009 through the Icelandic media. Subsequently the Authority included this case in the agenda of an annual meeting on pending cases in the field of State aid between the Authority and the Icelandic authorities which was held in Reykjavik on 5 November 2009. At the meeting the Icelandic authorities provided brief information concerning the background and history of the case.

Due to the complexity of the intervention and the circumstances surrounding it, the Authority asked the Icelandic authorities at the meeting on 5 November 2009 to provide written detailed information.

In a letter to the Icelandic authorities dated 16 November 2009 (Event No 536644), the Authority summarised the points of discussion at the meeting on 5 November 2009 and repeated its request for detailed information in writing regarding the State intervention in Sjóvá. Moreover, the Authority invited the Icelandic authorities to put forward their views regarding possible State aid issues involved in the case. The Authority requested that this information be provided no later than 16 December 2009.

The Authority sent a reminder letter to the Icelandic authorities, dated 14 January 2010 (Event No 543092) requesting that the information be sent to the Authority by 29 January 2010.

No written information was received and subsequently the Authority adopted an information injunction decision, pursuant to Article 10(3) of Part II of Protocol 3, on 10 March 2010 (Event No 548842), requesting:

‘… all documentation, information and data necessary to permit the Authority to assess the existence of State aid in the State intervention in Sjóvá as well as its compatibility with the State aid rules of the EEA Agreement. In particular, but not exclusively, the Authority requires the Icelandic authorities to provide it with a detailed description of the capital injection in Sjóvá including copies of all relevant documents and moreover a detailed explanation of how the Central Bank of Iceland came into possession of the assets of Sjóvá.

Moreover, the Icelandic authorities are requested, also no later than 11 April 2010, to provide all information and data necessary to assess the compatibility of the measure with the State aid rules of the EEA Agreement.

The Icelandic authorities are invited to provide their comments and view regarding any possible and potential State aid issues involved in this case within the same deadline, i.e. 11 April 2010.’

On 11 April 2010, the Icelandic authorities submitted a reply (Event No 553315).

On 7 June 2010, the Authority received a complaint (Event No 559496) against alleged State aid granted when the State intervened in Sjóvá.

2.   Description of the case

2.1.   Background

Sjóvá is one of Iceland’s leading insurance companies (2). The company was taken over by Glitnir Bank (3) (Glitnir) in 2003 and its operations were merged with those of the bank. In 2005, the financial group Moderna/Milestone Finance (4) bought 66,6 % of Sjóvá’s shares from Glitnir and acquired full ownership as from 2006. Sjóvá’s operations were then separated from those of Glitnir.

2.2.   The State intervention and the events leading to it

The events leading to the State intervention and the State intervention itself are rather complex and will be described below in chronological order according to information available to the Authority.

2.2.1.   Intervention by the Financial Supervisory Authority

Early in 2008, the Icelandic Financial Supervisory Authority (the FME) started an in-depth investigation into the financial position of Sjóvá on the basis of its annual report for the fiscal year 2007. It transpired that the company had insufficient capital reserves to meet the minimum required to continue insurance operations (5) due to losses on its investment activities, which had grown substantially.

Following the investigation, from October 2008 to September 2009, Sjóvá was subjected to special supervision by the FME under Article 90 of the Act on Insurance Activities No 60/1994 (6). Furthermore, in December 2008, the FME appointed a special auditor to review Sjóvá’s activities.

In March 2009, the FME referred ‘several issues relating to the business activities of the company’ to the Special Prosecutor (7). The Authority is not aware of the substance of the ongoing criminal investigation or whether it has any relevance to this case.

2.2.2.   Glitnir takes over Sjóvá — division of the company

In March 2009, Sjóvá was taken over (8) by its biggest creditor, Glitnir Bank (Glitnir). Glitnir had been under moratorium since 24 November 2008 and managed by a Resolution Committee appointed by the FME. Sjóvá’s creditors had previously been managing the company since October 2008, when it had been put under the special supervision of the FME.

In April 2009, Glitnir and Íslandsbanki (9) approached the Icelandic State requesting its assistance in refinancing and restructuring Sjóvá, having exhausted all alternative market solutions to rescue the company.

The Authority has received a presentation document prepared by Íslandsbanki in April 2009 and addressed to the Ministry of Finance. This document outlined a plan to restructure Moderna Finance AB, and its subsidiaries Askar Capital and Sjóvá. It furthermore contains plans to split up old Sjóvá by transferring insurance operation to a new company, leaving the less viable investment activities in the old company. After restructuring, the insurance company would then be sold to new investors.

During the summer of 2009, assets and liabilities were to be divided into 1) SA tryggingar hf., a new company to be incorporated, which would receive the insurance portfolio activities from old Sjóvá upon approval by the FME, and 2) SJ Eignarhaldsfélag (SJE), a holding company in which the toxic assets of old Sjóvá would be placed.

On 20 June 2009, Sjóvá on the one hand and Glitnir, Íslandsbanki, and SAT Eignarhaldsfélag hf. (a holding company wholly owned by Glitnir, hereinafter referred to as SAT Holding) on behalf of SA tryggingar hf. (10) on the other hand signed an Asset Transfer Agreement, according to which all assets and liabilities of Sjóvá related to the company’s insurance operations, including the insurance portfolio, were transferred to SA tryggingar hf., in accordance with Article 86 of the Act on Insurance Activities No 60/1994. Following the transaction the new company, SA tryggingar hf., was renamed Sjóvá.

According to its Articles of Association, dated 20 June 2009, the shareholders of the new company (Glitnir, Íslandsbanki and SAT Holding) were to contribute new equity of ISK 16 billion, required to continue insurance operations, as follows (11):

Company

Amount

Form of payment

Share-holding

Glitnir

ISK 2,8 billion

Bond issued by Avant with interest of REIBOR plus 3,75 % with the following collaterals:

third priority (in parallel with a bond issued by Askar Capital, see table in 2.2.3 below) in Avant's portfolio

first priority in Glitnir’s claim against Milestone, equivalent of 54,9 % of total claims against Milestone

17,67 %

Íslandsbanki

ISK 1,5 billion

Various bonds issued by 10 different companies and municipalities

9,30 %

SAT Holding

ISK 11,6 billion

Bond issued by Askar Capital and bond issued by Landsvirkjun (the National Power Company), see table in 2.2.3 below

73,03 %

It is clear, however, that the recapitalisation of Sjóvá was not finalised on 20 June 2009, as the assets to be provided by SAT Holding, amounting to some 73 % of the new equity, were at that time not owned by SAT Holding but by the State. The transaction was later finalised when the State decided to undertake the measures described below.

2.2.3.   Description of the intervention by the State

On 27 June 2009, a meeting was held in the Ministry of Finance on the ongoing work on financial restructuring of Sjóvá (12). This meeting was followed by an agreement dated 8 July 2009 on the transfer of bonds (13) (‘Samningur um kröfukaup’) owned by the Icelandic State to SAT Holding.

At this point Sjóvá’s equity was ISK 13,5 billion in the negative. A minimum positive equity of ISK 2 billion was required according to law. In order to fulfil the minimum equity requirements, a capital injection of at least ISK 15,5 billion was therefore required.

The agreement between the State and SAT Holding covers the following two bonds that were in the possession of the State, valued by an external expert on 16 June 2009 (14):

Asset

Estimated value

Description and securities

Claim against Askar Capital

ISK 6 071 443 539

An indexed loan agreement with 3 % interest. The loan had come into the possession of the State when it took over Central Bank collateral in 2008. The loan is secured by:

third priority collateral in Avant’s (15) portfolio (in parallel with a bond issued by Avant to Glitnir, see table in 2.2.2 above, book value of the portfolio was ISK 26 billion and Landsbanki Íslands’ first priority lien ISK 16 billion), and

first priority collateral in indexed bonds issued by Landsvirkjun (the National Power Company) of nominal value ISK 4,7 billion.

Bond issued by Landsvirkjun (the National Power Company)

ISK 5 558 479 575

Issued in 2005 payable in 2020, with State guarantee, indexed and 3 % interest. The bond came into the possession of the State as collateral against lending made by the Central Bank to Landsbanki Íslands.

The purchase price was ISK 11,6 billion and SAT Holding was to pay for the bonds within 18 months, i.e. before year-end 2010, and no interest was to be charged during that period. In other words, the State granted a period of grace of 18 months.

As a security for the payment of the purchase price of the bonds, the State was granted first priority collateral in SAT Holding’s shares in Sjóvá.

The agreement provided for the option of payment by the delivery of SAT Holding’s original 73,03 % shareholding in Sjóvá to the State, which would be considered payment in full. SAT Holding could exercise this option without prior consent of the State.

2.2.4.   Glitnir sells its shares in Sjóvá to its subsidiary SAT Holding

The FME considered that Glitnir, in moratorium and undergoing winding-up proceedings, was not eligible to own a qualifying holding in Sjóvá. Subsequently, on 16 September 2009, Glitnir sold its 17,67 % shareholding in Sjóvá to Glitnir’s subsidiary, SAT Holding.

Following the above transaction, shareholders in Sjóvá were:

Company

Ownership (%)

Íslandsbanki

9,30 %

SAT Holding

90,70 %

On 22 September 2009, the FME finally issued an insurance operation licence to Sjóvá and lifted the special supervision Sjóvá had been under since October 2008. The portfolio transfer appears to have taken place on 1 October 2009.

2.2.5.   The State becomes Sjóvá’s biggest shareholder through an option exercised by SAT Holding

At year-end 2009, the management of claims owned by the Ministry of Finance and the Central Bank of Iceland (CBI) was merged, and transferred to a new entity, CBI asset management (ESI). From that time, ESI took over management of the claims.

On 3 May 2010, SAT Holding exercised the option to transfer 73,03 % of shares in Sjóvá to the State in lieu of repaying the debt. From that point in time, shareholders in Sjóvá are:

Company

Ownership (%)

Íslandsbanki

9,30 %

SAT Holding

17,67 %

ESI (the State)

73,03 %

3.   Position of the Icelandic authorities

The Icelandic authorities are of the view that the Icelandic State has behaved as a private market investor/creditor when contributing to the rescue of Sjóvá. They claim that the State’s decision was taken following commitments by Glitnir and Íslandsbanki to contribute equity to Sjóvá amounting to ISK 2,8 billion and ISK 1,5 billion, respectively, or a total of ISK 4,4 billion, which they consider to be a substantial private investor participation amounting to 28 % of the total recapitalisation of Sjóvá.

Furthermore, the Icelandic authorities submit that the assets provided by the State were collateral that it had obtained against loans made to Landsbanki Íslands, and: ‘As such the assets were rooted in the collapse of the financial system and there was no new capital to be contributed as equity’. The Icelandic authorities further claim that: ‘Given how the claims against Askar and Landsvirkjun came into the possession of the State, and the conditions for release of such claims on the current market, by its use in the restructuring of Sjóvá, the State was acting in the same capacity and under the same conditions as a private investor. The use of the assets in question was consistent with the conduct of a private investor, endeavouring to put assets to use under prevailing market uncertainties’.

In the Icelandic authorities’ opinion, the measures undertaken by Glitnir, Íslandsbanki and the Icelandic State were an attempt to prevent a serious disruption and loss for the Icelandic economy, which would have resulted from the bankruptcy of Sjóvá.

With reference to Article 61(3)(b) and (c) of the EEA Agreement, the Icelandic authorities have furthermore submitted, should the Authority consider that the State participation in the recapitalisation of Sjóvá contained elements of State aid, that the measures are compatible with the functioning of the Agreement. They claim that the grant of aid was an emergency measure to save a financial institution whose bankruptcy would have had ‘immense spill-over effects for insurance markets as well as the economy as a whole, and (was) likely to result in economic losses for the State’. Furthermore, the Icelandic authorities claim that the intervention was based on the implementation of a restructuring plan suitable to restore the long-term viability of Sjóvá.

II.   ASSESSMENT

1.   The recipients of the potential aid

With transfer of bonds issued by Landsvirkjun and Askar Capital, Sjóvá and SAT Holding benefitted from a capital contribution from the State.

2.   The market economy investor principle

As described above, the State provided a capital contribution to Sjóvá through a transfer of bonds (issued by Landsvirkjun and Askar Capital). This capital contribution was channelled through Glitnir’s subsidiary, SAT Holding, as the bonds first were transferred to SAT Holding, which subsequently used them as an equity contribution in Sjóvá.

If the transaction was carried out in accordance with the market economy investor principle, i.e., if the State transferred the bonds to SAT Holding on conditions that would have been acceptable for a private seller, the transaction would not involve the grant of State aid.

Considering that Glitnir Bank and Íslandsbanki approached the State after having ‘exhausted alternative market solutions to rescue the insurance operations of Sjóvá’, it was clear that corresponding market solutions were not available for Sjóvá to obtain necessary recapitalisation.

The conditions under which the bonds were transferred; payment in 18 months without interests or, alternatively, transfer of 73,03 % shareholding in Sjóvá, do not in the Authority’s preliminary view correspond to what would normally have been available on the market. The Authority recalls that at the time of the agreement, in July 2009, Iceland was undergoing a severe financial crisis. Companies in Iceland were not able to raise capital on the market. Neither SAT Holding, a subsidiary of a bank under winding-up procedure, nor a company that was in as severe financial difficulties as Sjóvá was, would have been able to raise the necessary funding on the market under the conditions the State agreed to. In principle, it is very difficult to apply the market economy investor principle to companies in difficulties (16). The Icelandic authorities have themselves acknowledged that Sjóvá was in severe financial difficulties. The company was short of ISK 15,5 billion that was required to comply with regulatory requirements of minimum equity.

Regarding the investment in new equity in Sjóvá, the Icelandic authorities have argued that there was a substantial private participation in the recapitalisation of the company, the private investors in this case being Glitnir Bank (through SAT Holding) and Íslandsbanki. However, it shall be noted first of all that at the time of conclusion of the asset transfer agreement on 20 June 2009 and the agreement on the transfer of bonds on 8 July 2009, Íslandsbanki was fully State-owned (17). Furthermore, it is the Authority’s understanding that Glitnir and Íslandsbanki were among the main creditors of Sjóvá. The State was not as such a creditor of Sjóvá. The State was not acting to protect its own assets, as it was not among the company’s creditors (18). Therefore the actions of the State in those circumstances cannot be compared with a private market investor or creditor seeking settlement of outstanding claims. Even in cases with an apparently genuine private investor behaviour from the State, the Commission has taken the view that the circumstances surrounding the financial crisis are so unusual that in general the market investor principle cannot be applied (19).

For these reasons, the Authority preliminarily concludes that the market economy investor principle cannot be applied to the State’s transfer of bonds for the recapitalisation of Sjóvá.

3.   The presence of State aid

Article 61(1) of the EEA Agreement reads as follows:

‘Save as otherwise provided in this Agreement, any aid granted by EC Member States, EFTA States or through State resources in any form whatsoever which distorts or threatens to distort competition by favouring certain undertakings or the production of certain goods shall, in so far as it affects trade between Contracting Parties, be incompatible with the functioning of this Agreement.’

3.1.   Presence of State resources

In this case the State contributed to the recapitalisation of Sjóvá by transferring to SAT Holding two bonds in its possession valuated by an external expert to ISK 11,6 billion (approx. EUR 76 million) with a period of grace, to be used as equity in Sjóvá. State resources were thus involved.

3.2.   Favouring certain undertakings or the production of certain goods

Firstly, to constitute State aid, a measure must confer advantages that relieve undertakings of charges that are normally borne from their budgets. Secondly, the measure must be selective in that it favours ‘certain undertakings or the production of certain goods’.

According to the agreement dated 8 July 2009, described above under I.2.2.3, SAT Holding was granted a period of grace of 18 months and could pay the State for those bonds without being charged any interests for the delayed payment. More significantly, the agreement provided for the option of payment by the transfer of SAT Holding’s 73,03 % shareholding in Sjóvá to the State. Prior consent of the seller was not required to exercise this option.

Furthermore, the provisions of the agreement are such that it is not only an agreement on transfer of the bonds but ultimately an agreement that the State would inject new equity to Sjóvá amounting to the value of the bonds sold, as SAT Holding could exercise the option at any time. Intervention by the State in Sjóvá’s recapitalisation in July 2009 must therefore also be viewed as a decision by the State to inject new equity to Sjóvá and become its biggest shareholder.

It is the Authority’s understanding that alternative funding could not have been obtained from the market. Therefore, on the basis of the information at its disposal, the Authority considers that the State’s participation in the recapitalisation of Sjóvá through the transfer of bonds involved an advantage within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement to the extent it made financing available and/or it reduced the financial costs for SAT Holding as well as Sjóvá.

The Authority’s view is reinforced by the fact that public policy considerations, taken together with the needs of Sjóvá, appear to have determined the State intervention, rather than the possible return for the State as an investor.

A further potential State aid measure could arise, according to the information currently available to the Authority. The presentation document prepared by Íslandsbanki in April 2009 and described above under I.2.2.2 contains Glitnir's proposal to ‘close the gap’ in Sjóvá by, as the first step, requesting the Ministry of Finance to accept that Glitnir’s security in the loan to Avant will be upgraded to second priority. According to the document, this was considered necessary for the FME to accept Glitnir’s contribution to Sjóvá’s equity. However, this appears to contradict other information from the Icelandic authorities and Sjóvá’s Articles of Association dated 20 June 2009 (see I.2.2.2 above), which refer to third parallel security in Avant portfolio for both Glitnir’s and the State’s claims. Consequently, the Icelandic authorities are invited to clarify whether and how Glitnir's proposal regarding the upgrade of its claim against Avant was actually enforced. If that was not the case, it should be clarified whether FME's acceptance of Glitnir's claim on Avant as an equity contribution to Sjóvá was based on different securities. The Icelandic authorities are also invited to submit any relevant information on other issues considered relevant for the assessment of this case.

3.3.   Distortion of competition and effect on trade between the Contracting Parties

The measures under assessment involve undertakings active on markets where there is competition and trade between parties in EEA States. The measures are therefore likely to distort competition and affect trade between the Contracting Parties.

3.4.   Conclusion on the presence of State aid

Based on the above, the Authority has come to the preliminary conclusion that the State’s contribution to the recapitalisation of Sjóvá through the transfer of bonds involves State aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

4.   Procedural requirements

The Icelandic authorities did not notify the State intervention to the Authority. The Authority therefore is of the preliminary view that the Icelandic authorities have not respected their obligations pursuant to Article 1(3) of Part I of Protocol 3.

5.   Compatibility of the aid

The Icelandic authorities have submitted that their intervention, if considered to be State aid, complies with Article 61(3)(b) of the EEA Agreement as well as to the exemption in Article 61(3)(c) and the Authority’s Guidelines on aid for rescuing and restructuring firms in difficulty, which are based on the latter exemption. They consider that the measures are ‘appropriate, as they are targeted and well designed to ensure Sjóvá’s swift return to viability by the exit of all non-core business pursued by its predecessor …’. The Icelandic authorities have asserted that the financial restructuring of Sjóvá has already been completed. They argue that the company’s financial difficulties were brought about by its involvement in non-insurance related activities such as investment operations. These activities will not be pursued by the new, restructured company, which will focus on insurance operations. However, the Icelandic authorities did not notify the capital contribution and they did not provide a restructuring plan for the company. Thus, the Authority is not in the position to assess the measure under the Guidelines on aid for rescuing and restructuring firms in difficulty.

The Icelandic authorities have submitted that Sjóvá was in serious financial difficulties at the time of the State intervention. The Authority does not doubt that and understands that these difficulties were linked to those of the Milestone/Moderna Finance group. While State aid to undertakings in difficulties is normally assessed under Article 61(3)(c) of the EEA Agreement, the Authority may, under Article 61(3)(b) of the Agreement allow State aid ‘to remedy a serious disturbance in the economy of an EC Member State or an EFTA State’.

Historically, it is clear from case law that the exemption in Article 61(3)(b) of the EEA Agreement needs to be applied restrictively (20). However, following the onset of the global financial crisis in the autumn of 2008, EU governments have made available unprecedented amounts in State aid through a combination of national schemes and ad hoc interventions in financial institutions (21). This aid was assessed under a set of temporary guidelines regarding the financial crisis (22), adopted by the European Commission, and subsequently by the Authority:

the Banking Guidelines (‘on the application of State aid rules to measures taken in relation to financial institutions’) adopted by the Authority on 29 January 2009,

the Recapitalisation Guidelines (‘on the recapitalisation of financial institutions in the current financial crisis’) adopted by the Authority on 29 January 2009,

the Impaired Assets Guidelines (‘the Treatment of Impaired Assets in the EEA Banking Sector’) adopted by the Authority on 22 April 2009, and

the Restructuring Guidelines (‘the return to viability and the assessment of restructuring in the financial sector in the current crisis under the State aid rules’) adopted by the Authority on 25 November 2009 (23).

It remains to be determined in the course of the investigation initiated by this decision whether and to what extent guidelines based on Article 61(3)(b) of the EEA Agreement in relation to the financial crisis are relevant in the case of an ailing insurance company such as Sjóvá. The Icelandic authorities have not put forward any information specific to this case to substantiate their view that the measure should be assessed as a measure to remedy a serious disturbance in the economy. They have limited their reasoning to referring to the widely documented and evidenced effects of the financial difficulties of Iceland, and referred to an assessment of the FME on the grave consequences of not rescuing the insurance part of Sjóvá, without this assessment being provided to the Authority.

The Icelandic authorities have not submitted information to demonstrate that the systemic effects that might have resulted from a bankruptcy of Sjóvá could have reached a size constituting ‘a serious disturbance in the economy’ of Iceland within the meaning of Article 61(3)(b) of the EEA Agreement. Limited information has been submitted regarding the operations of Sjóvá; on the causes of the difficulties and the restructuring itself. This information is not sufficient to enable the Authority to assess the measure under Article 61(3)(b) and the financial crisis guidelines.

In the case at hand, neither an exemption under Article 61(3)(b) nor (c) of the EEA Agreement, and application of the relevant guidelines based on these provisions, can be excluded at this stage. However, the information provided by the Icelandic authorities so far is too limited to allow the Authority to assess whether the measure would be compatible under these exemptions.

Based on the above, the Authority is not in a position to establish whether the State participation in recapitalising Sjóvá involves measures that can be approved under Article 61(3)(b) or (c) of the EEA Agreement.

With reference to the considerations above, the Authority invites the Icelandic authorities to submit any information and documentation relevant to determine whether the aid in question can be assessed on the basis of Article 61(3)(b) and the financial crisis guidelines or Article 61(3)(c) and the Guidelines on aid for rescuing and restructuring firms in difficulty.

6.   Conclusion

Based on the information submitted by the Icelandic authorities, the Authority has come to the preliminary conclusion that the Icelandic State’s participation in the recapitalisation of the insurance company Sjóvá constitute aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement. Furthermore, the Authority has doubts as to weather these measures comply with Article 61(3) of the EEA Agreement, in conjunction with the requirements laid down in the financial crisis guidelines and the Rescue and restructuring aid guidelines. The Authority, therefore, has doubts as to whether the above measures are compatible with the functioning of the EEA Agreement.

Consequently, and in accordance with Article 4(4) of Part II of Protocol 3, the Authority is obliged to open the formal investigation procedure provided for in Article 1(2) of Part I of Protocol 3. The decision to open a formal investigation procedure is without prejudice to the final decision of the Authority, which may conclude that the measures in question are compatible with the functioning of the EEA Agreement.

In light of the foregoing considerations, the Authority, acting under the procedure laid down in Article 1(2) of Part I of Protocol 3, invites the Icelandic authorities to submit their comments, as well as all documents, information and data needed for assessment of the compatibility of the State participation in the recapitalisation in Sjóvá, within one month of the date of receipt of this Decision.

In light of the foregoing considerations, within one month of receipt of this Decision, the Authority request the Icelandic authorities to provide all documents, information and data needed for assessment of the compatibility of the State intervention in Sjóvá.

The Authority requests the Icelandic authorities to immediately forward a copy of this decision to the potential recipients of the aid.

The Authority must remind the Icelandic authorities that, according to Article 14 of Part II of Protocol 3, any incompatible aid unlawfully granted to the beneficiaries will have to be recovered, unless, exceptionally, such recovery would be contrary to a general principle of EEA law,

HAS ADOPTED THIS DECISION:

Article 1

The formal investigation procedure provided for in Article 1(2) of Part I of Protocol 3 is opened into the participation of the Icelandic State in the recapitalisation of Sjóvá insurance company.

Article 2

The Icelandic authorities are invited, pursuant to Article 6(1) of Part II of Protocol 3, to submit their comments on the opening of the formal investigation procedure within one month from the notification of this Decision.

Article 3

The Icelandic authorities are requested to provide within one month from notification of this Decision, all documents, information and data needed for assessment of the compatibility of the aid measure.

Article 4

This Decision is addressed to the Republic of Iceland.

Article 5

Only the English language version of this Decision is authentic.

Decision made in Brussels, on 22 September 2010.

For the EFTA Surveillance Authority

Per SANDERUD

President

Sverrir Haukur GUNNLAUGSSON

College Member


(1)  Available at: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/

(2)  According to a memorandum from the Financial Supervisory Authority (FME) dated 29 June 2009, the market shares of insurance companies in Iceland, based on their share in total premium income, was at the time as follows: Vátryggingafélag Íslands (VÍS) 35,3 %, Sjóvá 29,5 %, Tryggingamiðstöðin (TM) 27 % and Vörður 8 %.

(3)  Until 2006, the bank was named Íslandsbanki, when its name was changed to Glitnir banki. Following its collapse in October 2008, Glitnir has been managed by a Resolution Committee and has entered a winding-up procedure. In October 2008, a new bank was founded under emergency legislation to take over domestic assets and liabilities of Glitnir Bank. That bank was initially named Nýi Glitnir, but its name was changed to Íslandsbanki in February 2009.

(4)  Moderna Finance AB was a Swedish holding company owned by the Icelandic company Milestone hf. While Moderna Finance acquired financial undertakings in Sweden and Luxembourg, its biggest Icelandic assets were Sjóvá and the investment bank Askar Capital hf. The car financing company Avant is a subsidiary of Askar Capital. Milestone and affiliated companies were for a period among the major shareholders in Glitnir Bank, achieving their highest share of ownership of 16-18 % of total shares in Glitnir in early 2007. Following Milestone’s acquisition of Sjóvá and a major change of the ownership structure in Glitnir, Milestone’s holdings in Glitnir declined. Milestone was also among the biggest borrowers from Glitnir. Further information on Sjóvá and Milestone and their ties with Glitnir Bank are available in the report of the Icelandic Parliament’s Special Investigation Commission (SIC) available at http://rna.althingi.is/ (Icelandic version) and http://sic.althingi.is/ (excerpts in English).

(5)  Minimum guarantee fund of ISK 2 billion as defined in the Icelandic legislation.

(6)  Now Article 86 of Act No 56/2010.

(7)  The role of the Special Prosecutor is to investigate suspicions of criminal actions in relation to the collapse of the Icelandic banks according to Act No 135/2008.

(8)  Together with other Icelandic subsidiaries of Moderna Finance AB: Askar Capital and its subsidiary, Avant.

(9)  The Authority assumes that Íslandsbanki became involved as it was also a major creditor of Sjóvá.

(10)  An unregistered company to be incorporated under Icelandic law.

(11)  Subject to FME’s approval, which was granted on 22 September 2009, see below.

(12)  According to an FME memorandum dated 29 June 2009, the meeting took place on Saturday 27 June 2009. The Prime Minister and the Minister for Finance took part in the meeting together with their assistants. Other participants were the Chairman of the Board of Directors of FME and the two FME officials who wrote the memorandum. The Authority has no information concerning the extent to which the State had been involved before this date other than the presentation given to the Ministry of Finance in April 2009. Yet the FME memorandum refers to a close cooperation between Glitnir, Íslandsbanki and the Ministry for Finance and refers to a memorandum from the Minister for Finance dated 26 June 2009 and a memorandum dated 27 June 2009 on the insurance company. The Authority has not received these memoranda.

(13)  For the purpose of this decision, the assets transferred to SAT Holding by the State will be referred to as bonds.

(14)  The Icelandic authorities have not yet provided the Authority with a copy of the valuation, referred to in the agreement.

(15)  See footnote 4 above.

(16)  See the Authority’s guidelines on aid for rescuing and restructuring firms in difficulty. See amongst others, Commission Decision C 4/10 (ex NN 64/09) — France, aid in favour of Trèves.

(17)  The change of ownership of Íslandsbanki took place on 13 October 2009, when the Glitnir Resolution Committee decided, on behalf of its creditors, to exercise the option provided for in its agreement with the Icelandic State and take over 95 % of share capital in Íslandsbanki.

(18)  It should be noted that both a press release issued by the Resolution Committee of Glitnir on 8 July 2009 (http://www.glitnirbank.com) and a press release published by Sjóvá on the same day (http://www.sjova.is) explicitly state that the State was protecting its own claims against Sjóvá: ‘With its participation, the government intends to protect the State’s claims against Sjóvá, as well as the interests of a large number of insurance customers’. However, in an email which the Icelandic authorities sent to the Authority on 25 March 2010 (Event 551375) it was clarified that the Icelandic State never had any claims against Sjóvá, but only against Askar Capital.

(19)  See, inter alia, Commission Decision N 69/09 Sweden — Recapitalisation scheme for fundamentally sound banks.

(20)  Case law stresses that the exemption needs to be applied restrictively and must tackle a disturbance in the entire economy of a Member State (and not a sector or a region), cf. Joined Cases T-132/96 and T-143/96 Freistaat Sachsen and Volkswagen AG Commission [1999] ECR II-3663, p. 167. Followed in Commission Decision in Case C-47/1996 Crédit Lyonnais, OJ 1998 L 221/28, point 10.1, Commission Decision in Case C 28/02 Bankgesellshaft Berlin, OJ 2005 L 116, p. 1, points 153 et seq and Commission Decision in Case C 50/06 BAWAG, point 166. See Commission Decision of 5 December 2007 in Case NN 70/07, Northern Rock (OJ C 43, 16.2.2008, p. 1), Commission Decision 30 April 2008 in Case NN 25/08, Rescue aid to WestLB (OJ C 189, 26.7.2008, p. 3), Commission Decision of 4 June 2008 in Case C 9/08 SachsenLB (OJ C 71, 18.3.2008, p. 14).

(21)  Between October 2008 and April 2010, EU governments made available EUR 4,131 trillion in crisis aid through a combination of national schemes and ad hoc interventions — an amount equivalent to 32,5 % of EU-27 GDP, see State Aid Scoreboard, Table 1 and Annex 3. The figure only includes aid to financial services sector, not general aid measures designed to stimulate the ‘real’ economy.

(22)  Here, referred to together as the ‘financial crisis guidelines’.

(23)  The full text of the Guidelines can be found at http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/


Spoločný výbor EHP

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/26


Rozhodnutia Spoločného výboru EHP, v prípade ktorých boli splnené ústavné požiadavky podľa článku 103 Dohody o EHP

2010/C 341/08

Od marca 2000 sa v rozhodnutiach Spoločného výboru EHP v poznámke pod čiarou uvádzajú informácie o tom, či dátum nadobudnutia ich účinnosti závisí od splnenia ústavných požiadaviek ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Takéto požiadavky boli oznámené vo vzťahu k ďalej uvedeným rozhodnutiam. Dotknuté zmluvné strany už oznámili ostatným zmluvným stranám, že ukončili svoje vnútorné postupy. Dátumy nadobudnutia účinnosti rozhodnutí sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Číslo rozhodnutia

Dátum prijatia

Referenčné údaje o uverejnení

Začlenený právny akt

Dátum nadobudnutia účinnosti

20/2007

27.4.2007

9.8.2007 Ú. v. EÚ L 209, s. 36

Dodatok č. 38, s. 25

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní

1.8.2010

127/2007

28.9.2007

21.2.2008 Ú. v. EÚ L 47, s. 58

Dodatok č. 9, s. 44

Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS

Rozhodnutie Komisie 2002/623/ES z 24. júla 2002, ktorým sa ustanovujú usmerňujúce poznámky doplňujúce prílohu II smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice 90/220/EHS

Rozhodnutie Rady 2002/811/ES z 3. októbra 2002, ktorým sa zavádzajú usmerňujúce pokyny dopĺňajúce prílohu VII smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS

Rozhodnutie Rady 2002/812/ES z 3. októbra 2002, ktorým sa podľa smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady zavádza súhrnný ohlasovací informačný formát na hlásenia týkajúce sa zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov na iné účely, ako je uvádzanie na trh

Rozhodnutie Rady 2002/813/ES z 3. októbra 2002, ktorým sa podľa smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady zavádza súhrnný ohlasovací informačný formát na hlásenia týkajúce sa zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov na iné účely, ako je uvádzanie na trh

Rozhodnutie Komisie 2003/701/ES z 29. septembra 2003, ktorým sa podľa smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovuje formát na predkladanie výsledkov zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných vyšších rastlín na iné účely ako je uvedenie na trh

Rozhodnutie Komisie 2004/202/ES z 23. februára 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia pre prevádzku registrov pre zaznamenávanie informácií o genetických modifikáciách v GMO ustanovených v smernici 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady

1.11.2010

133/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 27

Dodatok č. 19, s. 34

Žiadne právne akty

1.5.2010

134/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 33

Dodatok č. 19, s. 39

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín

Nariadenie Komisie (ES) č. 1304/2003 z 23. júla 2003 o ktorý uplatňuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v prípade žiadostí o vydanie vedeckých stanovísk, ktoré mu boli predložené

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1642/2003 z 22. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 178/2002

Rozhodnutie Komisie2004/478/ES z 29. apríla 2004 o prijatí všeobecného plánu riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív

Nariadenie Komisie (ES) č. 2230/2004 z 23. decembra 2004, ktorým sa ustanovujú spôsoby uplatňovania nariadenia Európskemu parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 o sieti organizácií pôsobiacich v oblastiach podliehajúcich Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín

Nariadenie Komisie (ES) č. 575/2006 zo 7. apríla 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s počtom a názvami stálych vedeckých pracovných skupín Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín

Rozhodnutie Rady 2006/478/ES z 19. júna 2006, ktorým sa vymenúva polovica členov správnej rady Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín

1.5.2010

135/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 44

Dodatok č. 19, s. 51

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 Európskeho Parlamentu a Rady z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu

Smernica 2002/33/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 21. októbra 2002, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 90/425/EHS a 92/118/EHS pokiaľ ide o hygienické požiadavky na vedľajšie produkty živočíšnej výroby

Nariadenie Komisie (ES) č. 808/2003 z 12. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú hygienické predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov, neurčených na ľudskú spotrebu

Nariadenie Komisie(ES) č. 809/2003 z 12. mája 2003 týkajúce sa prechodných opatrení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 pokiaľ ide o normy na spracovanie materiálu kategórie 3 a hnoja používaného v zariadeniach na kompostovanie

Nariadenie Komisie (ES) č. 810/2003 z 12. mája 2003 týkajúce sa prechodných opatrení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o normy na spracovanie materiálu kategórie 3 a hnoja používaného v zariadeniach na výrobu bioplynu

Nariadenie Komisie (EK) č. 811/2003 z 12. mája 2003, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a Rady vo vzťahu k zákazu vnútrodruhovej recirkulácie rýb, zakopávaniu a spaľovaniu vedľajších živočíšnych produktov a určitých prechodných opatrení

Nariadenie Komisie (ES) č. 446/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa zrušuje niekoľko rozhodnutí týkajúcich sa vedľajších živočíšnych produktov

Nariadenie Komisie (ES) č. 688/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k nariadeniu (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a Rady, týkajúce sa dovozu živočíšnych vedľajších produktov z tretích krajín

Nariadenie Komisie (ES) č. 878/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 pre niektoré živočíšne vedľajšie produkty klasifikované ako materiály z kategórie 1 a 2 a určené na technické účely

Nariadenie Komisie (ES) č. 92/2005 z 19. januára 2005, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 v súvislosti so spôsobmi likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov a ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI v súvislosti s transformáciou bioplynu a spracovaním kafilerických tukov

Nariadenie Komisie (ES) č. 93/2005 z 19. januára 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o spracovanie živočíšnych vedľajších produktov rybieho pôvodu a o obchodné doklady na prepravu živočíšnych vedľajších produktov

Nariadenie Komisie (ES) č. 2067/2005 zo 16. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 92/2005, pokiaľ ide o alternatívne spôsoby likvidácie a použitia živočíšnych vedľajších produktov

Nariadenie Komisie (ES) č. 209/2006 zo 7. februára 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 809/2003 a (ES) č. 810/2003, pokiaľ ide o predĺženie platnosti prechodných opatrení týkajúcich sa zariadení na kompostovanie a výrobu bioplynu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002

Nariadenie Komisie (ES) č. 1192/2006 zo 4. augusta 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o zoznamy schválených závodov v členských štátoch

Nariadenie Komisie (ES) č. 1678/2006 zo 14. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 92/2005, pokiaľ ide o alternatívne spôsoby likvidácie a použitia živočíšnych vedľajších produktov

Nariadenie Komisie (ES) č. 1877/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 878/2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 pre niektoré živočíšne vedľajšie produkty klasifikované ako materiály z kategórie 1 a 2 a určené na technické účely

Nariadenie Komisie (ES) č. 2007/2006 z 22. decembra 2006 ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o dovoz a tranzit polotovarov z materiálu kategórie 3 určených na technické použitie v lekárskych prístrojoch, na in vitro diagnostiku a v laboratórnych reagenciách, a ktorým sa mení a dopĺňa toto nariadenie

1.5.2010

136/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 49

Dodatok č. 19, s. 55

Rozhodnutie Komisie 2003/322/ES z 12. mája 2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o kŕmenie niektorých vtákov živiacich sa mŕtvymi telami niektorými materiálmi z kategórie 1, sa má začleniť do dohody.

Rozhodnutie Komisie 2003/324/ES z 12. mája 2003, pokiaľ ide o výnimku zo zákazu opätovného použitia zvierat s kožušinou v rámci jedného druhu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, sa má začleniť do dohody.

Rozhodnutie Komisie 2004/407/ES z 26. apríla 2004 o veterinárnych opatreniach a o prechodných osvedčeniach v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o dovoz fotografickej želatíny z tretích krajín

Rozhodnutie Komisie 2004/434/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa upravuje rozhodnutie 2003/324/ES, pokiaľ ide o výnimku zo zákazu opätovného použitia zvierat s kožušinou v rámci jedného druhu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z dôvodu pristúpenia Estónska

Rozhodnutie Komisie 2004/455/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Cypru upravuje rozhodnutie 2003/322/ES, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o kŕmenie niektorých vtákov, živiacich sa mŕtvymi telami, niektorými materiálmi z kategórie

Nariadenie Komisie (ES) č. 79/2005 z 19. januára 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 pokiaľ ide o používanie mlieka, mliečnych výrobkov a výrobkov získaných z mlieka, ktoré sú v uvedenom nariadení definované ako materiál kategórie 3

Nariadenie Komisie (ES) č. 416/2005 z 11. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o dovážanie určitých živočíšnych vedľajších produktov z Japonska určených na technické účely

Rozhodnutie Komisie 2005/830/ES z 25. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/322/ES, pokiaľ ide o kŕmenie niektorých vtákov živiacich sa mŕtvymi telami niektorými materiálmi z kategórie 1, sa má začleniť do dohody.

Nariadenie Komisie (ES) č. 181/2006 z 1. februára 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o organické hnojivá a zúrodňujúce látky okrem hnoja, a ktorým sa toto nariadenie mení a dopĺňa

Nariadenie Komisie (ES) č. 197/2006 z 3. februára 2006 o prechodných opatreniach v zmysle nariadenia (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o zber, dopravu, úpravu, používanie a likvidáciu bývalých potravín

Nariadenie Komisie (ES) č. 208/2006 zo 7. februára 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy VI a VIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o normy na spracovanie pre zariadenia na výrobu bioplynu a kompostu a požiadavky na hnoj

Rozhodnutie Komisie 2006/311/ES z 21. apríla 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2004/407/ES, pokiaľ ide o dovozy fotografickej želatíny

1.5.2010

137/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 53

Dodatok č. 19, s. 58

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/41/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa zrušujú určité smernice týkajúce sa hygieny potravín a zdravotných podmienok výroby a uvádzania určitých produktov živočíšneho pôvodu určených pre ľudskú spotrebu na trh a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/662/EHS a 92/118/EHS a rozhodnutie Rady 95/408/ES

Nariadenia (ES) č. 882/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá

Nariadenie Komisie (ES) č. 1688/2005 zo 14. októbra 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o osobitné záruky týkajúce sa salmonely v súvislosti so zásielkami istých druhov mäsa a vajec do Fínska a Švédska

Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny

Nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004

Nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse

Nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004

Nariadenie Komisie (ES) č. 401/2006 z 23. februára 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách

Nariadenie Komisie (ES) č. 776/2006 z 23. mája 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o referenčné laboratóriá Spoločenstva

Rozhodnutie Komisie 2006/677/ES z 29. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia stanovujúce požiadavky na vykonávanie auditov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá

Nariadenie Komisie (ES) č. 1662/2006 zo 6. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1663/2006 zo 6. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1664/2006 zo 6. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2074/2005, pokiaľ ide o vykonávacie opatrenia pre určité produkty živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu, a zrušujú určité vykonávacie opatrenia

Nariadenie Komisie (ES) č. 1665/2006 zo 6. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2075/2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse

Nariadenie Komisie (ES) č. 666/2006 zo 6. novembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2076/2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004

Rozhodnutie Komisie 2006/765/ES zo 6. novembra 2006, ktorým sa zrušujú niektoré vykonávacie predpisy týkajúce sa hygieny potravín a zdravotných podmienok na výrobu niektorých produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu a ich uvádzanie na trh

1.5.2010

138/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 62

Dodatok č. 19, s. 66

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív

1.5.2010

141/2007

26.10.2007

10.4.2008 Ú. v. EÚ L 100, s. 68

Dodatok č. 19, s. 69

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS

1.11.2010

1/2008

1.2.2008

12.6.2008 Ú. v. EÚ L 154, s. 1

Dodatok č. 33, s. 1

Nariadenie Komisie (ES) č. 1882/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dusičnanov v určitých potravinách

Nariadenie Komisie (ES) č. 333/2007 z 28. marca 2007, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a metódy analýzy na úradnú kontrolu hodnôt olova, kadmia, ortuti, anorganického cínu, 3-MCPD a benzo(a)pyrénu v potravinách

Rozhodnutie Komisie 2007/363/ES z 21. mája 2007 o usmerneniach na pomoc členským štátom pri príprave jediného integrovaného viacročného národného plánu kontroly ustanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004

1.5.2010

42/2008

25.4.2008

21.8.2008 Ú. v. EÚ L 223, s. 33

Dodatok č. 52, s. 6

Nariadenie Komisie (ES) č. 646/2007 z 12. júna 2007, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva zameraný na zníženie prevalencie Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium u brojlerov a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1091/2005

Rozhodnutie Komisie 2007/407/ES z 12. júna 2007 o zosúladenom monitorovaní antimikrobiálnej rezistencie baktérie Salmonella u hydiny a u ošípaných

Rozhodnutie Komisie 2007/411/ES zo 14. júna 2007, ktorým sa zakazuje uvádzanie produktov z hovädzieho dobytka narodeného alebo chovaného v Spojenom kráľovstve do 1. augusta 1996 na trh na akýkoľvek účel a ktorým sa tieto zvieratá oslobodzujú od určitých kontrol a eradikačných opatrení ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/598/ES

Rozhodnutie Komisie 2007/453/ES z 29. júna 2007, ktorým sa stanovuje štatút členských štátov, tretích krajín alebo ich regiónov podľa rizika BSE

Rozhodnutie Komisie 2007/570/ES z 20. augusta 2007, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/634/ES, ktorým sa schvaľujú programy na účely získania štatútu schválených zón a schválených fariem v neschválených zónach v súvislosti s vírusovou hemoragickou septikémiou (VHS) a infekčnou krvotvornou nekrózou (IHN) u rýb

1.5.2010

46/2008

25.4.2008

21.8.2008 Ú. v. EÚ L 223, s. 40

Dodatok č. 52, s. 13

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín

Smernica Rady 2007/61/ES z 26. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/114/ES o určitom čiastočne alebo úplne dehydrovanom konzervovanom mlieku na ľudskú spotrebu

1.5.2010

58/2008

25.4.2008

21.8.2008 Ú. v. EÚ L 223, s. 58

Dodatok č. 52, s. 31

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností

1.12.2009

59/2008

25.4.2008

21.8.2008 Ú. v. EÚ L 223, s. 60

Dodatok č. 52, s. 33

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu

1.11.2010

65/2008

6.6.2008

25.9.2008 Ú. v. EÚ L 257, s. 27

Dodatok č. 58, s. 9

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)

1.11.2010

66/2008

6.6.2008

25.9.2008 Ú. v. EÚ L 257, s. 29

Dodatok č. 58, s. 11

Smernica Komisie 2007/18/ES z 27. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o vyňatie určitých inštitúcií z rozsahu alebo ich začlenenie do rozsahu jej pôsobnosti, ako aj o postup v prípade expozícií voči multilaterálnym rozvojovým bankám

1.11.2010

73/2008

6.6.2008

25.9.2008 Ú. v. EÚ L 257, s. 37

Dodatok č. 58, s. 19

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu

1.4.2010

79/2008

4.7.2008

23.10.2008 Ú. v. EÚ L 280, s. 7

Dodatok č. 64, s. 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore

1.11.2010

95/2008

26.9.2008

20.11.2008 Ú. v. EÚ L 309, s. 12

Dodatok č. 70, s. 1

Nariadenie Komisie (ES) č. 688/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy III a XI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o sledovanie prenosných spongiformných encefalopatií a špecifického rizikového materiálu v prípade hovädzieho dobytka vo Švédsku

Nariadenie Komisie (ES) č. 722/2007 z 25. júna 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II, V, VI, VIII, IX a XI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

Nariadenie Komisie (ES) č. 727/2007 z 26. júna 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, III, VII a X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

Nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2007 zo 29. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha IX k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

Rozhodnutie Komisie 2007/667/ES z 15. októbra 2007, ktorým sa povoľuje využívanie ohrozeného hovädzieho dobytka v Nemecku do konca jeho produktívneho života po úradnom potvrdení prítomnosti BSE

1.5.2010

101/2008

26.9.2008

20.11.2008 Ú. v. EÚ L 309, s. 24

Dodatok č. 70, s. 12

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1775/2005 z 28. septembra 2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn

1.4.2010

109/2008

26.9.2008

20.11.2008 Ú. v. EÚ L 309, s. 39

Dodatok č. 70, s. 28

Je vhodné rozšíriť spoluprácu strán dohody tak, aby zahŕňala rozhodnutie Komisie 2008/49/ES z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov

9.9.2010

112/2008

7.11.2008

18.12.2008 Ú. v. EÚ L 339, s. 100

Dodatok č. 79, s. 8

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch.

1.4.2010

122/2008

7.11.2008

18.12.2008 Ú. v. EÚ L 339, s. 114

Dodatok č. 79, s. 23

Nariadenie Komisie (ES) č. 1379/2007 z 26. novembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy IA, IB, VII a VIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu s cieľom zohľadniť technický pokrok a zmeny odsúhlasené v rámci Bazilejského dohovoru

1.4.2010

20/2009

5.2.2009

19.3.2009 Ú. v. EÚ L 73, s. 59

Dodatok č. 16, s. 30

Rozhodnutie Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008 týkajúce sa prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín

1.11.2009

21/2009

17.3.2009

28.5.2009 Ú. v. EÚ L 130, s. 1

Dodatok č. 28, s. 1

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97

Nariadenie Komisie (ES) č. 1082/2003 z 23. júna 2003, ktoré stanovuje podrobné pravidlá na vykonanie nariadenia (ES) č. 1760/2000 Európskeho parlamentu a Rady vzhľadom na minimálnu úroveň kontrol, ktoré sa majú vykonať v rámci systému na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka

Nariadenie Komisie (ES) č. 499/2004 zo 17. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1082/2003, pokiaľ ide o lehotu a vzor pre podávanie správ v sektore hovädzieho dobytka

Nariadenie Komisie (ES) č. 911/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o ušné značky, zdravotné preukazy zvierat a registre zvierat

Nariadenie Komisie (ES) č. 644/2005 z 27. apríla 2005, ktorým sa schvaľuje osobitný identifikačný systém pre hovädzí dobytok chovaný na kultúrne a historické účely v schválených priestoroch, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000

Rozhodnutie Komisie 2004/764/ES z 22. októbra 2004, ktoré sa týka predĺženia stanoveného maximálneho obdobia pre aplikovanie ušných značiek na niektorý hovädzí dobytok chovaný v prírodných rezervaciách v Holandsku

Rozhodnutie Komisie 2006/28/ES z 18. januára 2006 o predĺžení maximálnej lehoty na označovanie určitého hovädzieho dobytka ušnými značkami

Rozhodnutie Komisie 2006/132/ES z 13. februára 2006 o uznaní úplne prevádzkyschopného charakteru talianskej databázy hovädzieho dobytka

1.5.2010

30/2009

17.3.2009

28.5.2009 Ú. v. EÚ L 130, s. 23

Dodatok č. 28, s. 21

Nariadenie Komisie (ES) č. 1494/2007 zo 17. decembra 2007, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 stanovuje forma označenia a dodatočné požiadavky na označovanie výrobkov a zariadení obsahujúcich určité fluórované skleníkové plyny

Nariadenie Komisie (ES) č. 1497/2007 z 18. decembra 2007, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku pre stacionárne systémy požiarnej ochrany obsahujúce určité fluórované skleníkové plyny

Nariadenie Komisie (ES) č. 1516/2007 z 19. decembra 2007, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku pre stacionárne chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahujúce určité fluórované skleníkové plyny

1.4.2010

41/2009

24.4.2009

25.6.2009 Ú. v. EÚ L 162, s. 16

Dodatok č. 33, s. 1

Nariadenie Komisie (ES) č. 1237/2007 z 23. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 a rozhodnutie 2006/696/ES, pokiaľ ide o uvádzanie vajec z kŕdľov nosníc nakazených salmonelou na trh

Nariadenie Rady (ES) č. 1560/2007 zo 17. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, pokiaľ ide o termín zavedenia elektronickej identifikácie pre ovce a kozy

Rozhodnutie Komisie 2007/616/ES z 5. septembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2001/881/ES a 2002/459/ES, pokiaľ ide zoznam hraničných inšpekčných staníc

Rozhodnutie Komisie 2007/843/ES z 11. decembra 2007, ktoré sa týka schválenia programov kontroly salmonely v chovných kŕdľoch Gallus gallus v niektorých tretích krajinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/696/ES, pokiaľ ide o určité požiadavky týkajúce sa zdravia ľudí pri dovoze hydiny a násadových vajec

Rozhodnutie Komisie 2007/848/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa schvaľujú určité národné programy kontroly salmonely u kŕdľov nosníc Gallus gallus

Rozhodnutie Komisie 2007/849/ES z 12. decembra 2007, ktorým sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy k národnému programu kontroly salmonely u chovných kŕdľov Gallus gallus predložené Fínskom

Rozhodnutie Komisie 2007/873/ES z 18. decembra 2007, ktorým sa schvaľuje národný program kontroly salmonely u chovných kŕdľov Gallus gallus predložený Bulharskom

Rozhodnutie Komisie 2007/874/ES z 18. decembra 2007, ktorým sa schvaľuje národný program kontroly salmonely u chovných kŕdľov Gallus gallus predložený Rumunskom

1.5.2010

45/2009

9.6.2009

25.6.2009 Ú. v. EÚ L 162, s. 23

Dodatok č. 33, s. 8

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

1.5.2010

52/2009

24.4.2009

25.6.2009 Ú. v. EÚ L 162, s. 34

Dodatok č. 33, s. 23

Nariadenie Komisie (ES) č. 669/2008 z 15. júla 2008 o vypĺňaní prílohy IC k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu

1.4.2010

61/2009

29.5.2009

3.9.2009 Ú. v. EÚ L 232, s. 13

Dodatok č. 47, s. 14

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva, týkajúcich sa liekov na humánne použitie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/28/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/82/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa veterinárnych liekov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/24/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES ustanovujúca zákonník spoločenstva o liekoch na humánne použitie o tradičné rastlinné lieky

Nariadenie Komisie (ES) č. 2049/2005 z 15. decembra 2005, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 ustanovujú pre mikropodniky, malé a stredné podniky pravidlá platenia poplatkov Európskej agentúre pre lieky a pre prijímanie jej administratívnej pomoci

Nariadenie Komisie (ES) č. 507/2006 z 29. marca 2006 o podmienečnom povolení uviesť na trh lieky humánnej medicíny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004

23.12.2009

62/2009

29.5.2009

3.9.2009 Ú. v. EÚ L 232, s. 18

Dodatok č. 47, s. 18

Smernica Komisie 2005/28/ES z 8. apríla 2005, ktorou sa ustanovujú zásady a podrobné usmernenia pre správnu klinickú prax týkajúcu sa skúmaných liekov humánnej medicíny, ako aj požiadavky na povolenie výroby alebo dovozu takýchto liekov

Nariadenie Komisie (ES) č. 1277/2005 z 27. júla 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog a pre nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami

Nariadenie Rady (ES) č. 1905/2005 zo 14. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 297/95 o poplatkoch splatných Európskej agentúre pre lieky

1.3.2010

107/2009

22.10.2009

17.12.2009 Ú. v. EÚ L 334, s. 4

Dodatok č. 68, s. 4

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 717/2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva a smernica 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby

1.4.2010

116/2009

22.10.2009

17.12.2009 Ú. v. EÚ L 334, s. 19

Dodatok č. 68, s. 19

Odporúčanie Komisie 2009/385/ES z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností

1.11.2010

129/2009

4.12.2009

11.3.2010 Ú. v. EÚ L 62, s. 18

Dodatok č. 12, s. 17

Nariadenie Komisie (ES) č. 658/2007 zo 14. júna 2007 o peňažných pokutách za porušenie niektorých povinností v súvislosti s povoleniami na uvedenie na trh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004

1.8.2010

150/2009

4.12.2009

11.3.2010 Ú. v. EÚ L 62, s. 51

Dodatok č. 12, s. 50

Nariadenie Komisie (ES) č. 308/2009 z 15. apríla 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy IIIA a VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku

1.4.2010

160/2009

4.12.2009

11.3.2010 Ú. v. EÚ L 62, s. 67

Dodatok č. 12, s. 65

Je vhodné rozšíriť spoluprácu strán dohody tak, aby zahŕňala nariadenie Rady (ES) č. 2062/94 z 18. júla 1994, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zmenené a doplnené nariadeniami Rady (ES) č. 1643/95, (ES) č. 1654/2003 a (ES) č. 1112/2005.

15.4.2010

7/2010

29.1.2010

22.4.2010 Ú. v. EÚ L 101, s. 14

Dodatok č. 19, s. 14

Nariadenie Komisie (ES) č. 506/2007 z 8. mája 2007, ktorým sa ukladajú požiadavky na testovanie a informácie pre dovozcov a výrobcov niektorých prioritných látok v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok

Nariadenie Komisie (ES) č. 465/2008 z 28. mája 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 ukladajú dovozcom a výrobcom niektorých látok, ktoré môžu byť perzistentné, bioakumulačné a toxické a sú uvedené v Európskom zozname existujúcich komerčných chemických látok, požiadavky týkajúce sa skúšok a informácií

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2008 z 28. mája 2008, ktorým sa ukladajú požiadavky na testovanie a informácie pre dovozcov a výrobcov určitých prioritných látok v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/103/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, pokiaľ ide o uvádzanie batérií a akumulátorov na trh

1.11.2010

11/2010

29.1.2010

22.4.2010 Ú. v. EÚ L 101, s. 21

Dodatok č. 19, s. 21

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve

1.10.2010

12/2010

29.1.2010

22.4.2010 Ú. v. EÚ L 101, s. 22

Dodatok č. 19, s. 23

Rozhodnutie Komisie 2009/460/ES z 5. júna 2009 o prijatí spoločnej bezpečnostnej metódy na posúdenie dosahovania bezpečnostných cieľov podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES

Rozhodnutie Komisie 2009/561/ES z 22. júla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/679/ES, pokiaľ ide o vykonanie technickej špecifikácie interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia/príkazov a signalizácie transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy

1.10.2010

17/2010

1.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 1

Dodatok č. 30, s. 1

Nariadenie Komisie č. 479/2007 z 27. apríla 2007 o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2076/2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004

Nariadenie Komisie (ES) č. 1243/2007 z 24. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1244/2007 z 24. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2074/2005, pokiaľ ide o vykonávacie opatrenia pre určité produkty živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu, a ktorým sa ustanovujú špecifické pravidlá úradných kontrol v prípade prehliadky mäsa

Nariadenie Komisie (ES) č. 1245/2007 z 24. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu (ES) č. 2075/2005, pokiaľ ide o použitie kvapalného pepsínu na detekciu Trichinella v mäse

Nariadenie Komisie (ES) č. 1246/2007 z 24. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2076/2005, pokiaľ ide o predĺženie prechodného obdobia pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov dovážajúcich rybí olej určený na ľudskú spotrebu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1441/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny

1.5.2010

18/2010

1.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 4

Dodatok č. 30, s. 4

Nariadenie Rady (ES) č. 301/2008 zo 17. marca 2008, ktorým sa upravuje príloha I k nariadeniu (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania krmivového a potravinového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá

Nariadenie Komisie (ES) č. 737/2008 z 28. júla 2008 o určení referenčných laboratórií Spoločenstva pre choroby mäkkýšov, besnotu a tuberkulózu hovädzieho dobytka, ktorým sa referenčným laboratóriám Spoločenstva pre besnotu a tuberkulózu hovädzieho dobytka stanovujú dodatočné povinnosti a úlohy a ktorým sa mení a dopĺňa príloha VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004

Nariadenie Komisie (ES) č. 1019/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o štatistike o odpadoch

Nariadenie Komisie (ES) č. 1020/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu a nariadenie (ES) č. 2076/2005, pokiaľ ide o identifikačné značky, surové mlieko a mliečne výrobky, vajcia a vaječné výrobky a určité produkty rybolovu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1021/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, a nariadenie (ES) č. 2076/2005, pokiaľ ide o živé lastúrniky, určité produkty rybolovu a zamestnancov, ktorí pomáhajú pri úradných kontrolách na bitúnkoch

Nariadenie Komisie (ES) č. 1022/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2074/2005, pokiaľ ide o limitné hodnoty celkového prchavého bázického dusíka (TVB-N)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1023/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2076/2005, pokiaľ ide o predĺženie prechodného obdobia pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov dovážajúcich rybí olej určený na ľudskú spotrebu

Nariadenie Komisie (ES) č. 1029/2008 z 20. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 s cieľom aktualizovať odkaz na určité európske normy

Nariadenie Komisie (ES) č. 1250/2008 z 12. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2074/2005, pokiaľ ide o požiadavky na certifikáciu pri dovoze produktov rybolovu, živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov a morských ulitníkov určených na ľudskú spotrebu

Rozhodnutie Komisie 2008/337/ES z 24. apríla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/968/ES, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, pokiaľ ide o usmernenia a postupy na elektronickú identifikáciu oviec a kôz, sa má začleniť do dohody.

Rozhodnutie Komisie 2008/654/ES z 24. júla 2008 o usmerneniach na pomoc členským štátom pri príprave výročnej správy o implementácii jediného integrovaného viacročného národného plánu kontroly ustanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004

1.5.2010

19/2010

12.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 8

Dodatok č. 30, s. 9

Nariadenie Komisie (ES) č. 832/2007 zo 16. júla 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 197/2006, pokiaľ ide o spôsoby použitia bývalých potravín a predĺženie platnosti prechodných opatrení týkajúcich sa takýchto potravín

Nariadenie Rady č 829/2007 z 28. júna 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II, VII, VIII, X a XI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o uvedenie určitých živočíšnych vedľajších produktov na trh

Nariadenie Komisie (ES) č. 1432/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, II a VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, pokiaľ ide o označovanie a prepravu živočíšnych vedľajších produktov

Nariadenie Komisie (ES) č. 1576/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 92/2005, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 v súvislosti so spôsobmi likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov

1.5.2010

23/2010

12.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 16

Dodatok č. 30, s. 19

Opätovne sa začleňujú smernice Komisie 96/3/Euratom, ESUO, ES, 98/28/ES a 2004/4/ES.

1.5.2010

27/2010

12.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 20

Dodatok č. 30, s. 26

Nariadenie Komisie (ES) č. 303/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania osvedčení spoločností a zamestnancov v súvislosti so stacionárnymi chladiacimi zariadeniami, klimatizačnými zariadeniami a tepelnými čerpadlami obsahujúcimi určité fluórované skleníkové

Nariadenie Komisie (ES) č. 304/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania udeľovania osvedčení spoločnostiam a zamestnancom v súvislosti so stacionárnymi systémami požiarnej ochrany a hasiacimi prístrojmi obsahujúcimi určité fluórované skleníkové plyny

Nariadenie Komisie (ES) č. 305/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania udeľovania osvedčení zamestnancom vykonávajúcim zber určitých fluórovaných skleníkových plynov z rozvodní vysokého napätia

Nariadenie Komisie (ES) č. 306/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania udeľovania osvedčení zamestnancom vykonávajúcim zber rozpúšťadiel na báze určitých fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení

Nariadenie Komisie (ES) č. 307/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovujú minimálne požiadavky na programy odbornej prípravy a podmienky vzájomného uznávania osvedčení o odbornej príprave zamestnancov v súvislosti s klimatizačnými systémami v určitých motorových vozidlách obsahujúcich určité fluórované skleníkové

Nariadenie Komisie (ES) č. 308/2008 z 2. apríla 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 ustanovuje formulár oznámenia o programoch členských štátov týkajúcich sa odbornej prípravy a udeľovania osvedčení

1.11.2010

29/2010

12.3.2010

10.6.2010 Ú. v. EÚ L 143, s. 24

Dodatok č. 30, s. 31

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/110/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva (smernica o bezpečnosti železníc)

1.10.2010


16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/39


Zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných Islandom a Nórskom

(Ruší a nahrádza text uverejnený v Ú. v. EÚ C 28, 4.2.2010, s. 24 a v dodatku EHP č. 5, 4.2.2010, s. 1)

2010/C 341/09

V súlade s článkom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (1), ktorá je začlenená do bodu 54zzzzd kapitoly XII prílohy II Dohody o EHP, sa uverejňuje zoznam uznaných prírodných minerálnych vôd.

Zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných Islandom

Obchodný názov

Názov zdroja

Miesto využitia

Icelandic Glacial

Ölfus Spring

Hlíðarendi, Ölfus, Selfoss


Zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných Nórskom

Obchodný názov

Názov zdroja

Miesto využitia

Best naturlig mineralvann

Kastbrekka

Kambrekka/Trondheim

Bonaqua Silver

Telemark kilden

Fyresdal

Farris

Kong Olavs kilde

Larvik

Fjellbekk

Ivar Aasen kilde

Volda

Isbre

Isbre kilden

Buhaugen, Osa, Ulvik

Isklar

Isklar kildene

Vikebygd i Ullensvang

Modal

Modal kilden

Fyresdal

Naturlig mineralvann fra Villmark kilden på Rustad Gård

Villmark kilden på Rustad gård

Rustad/Elverum

Olden

Blåfjell kilden

Olderdalen

Osa

Osa kilden

Ulvik/Hardanger


(1)  Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45.


V Oznamy

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

Európska komisia

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/40


Výzva na predkladanie návrhov – EACEA/41/10 na realizáciu programu Erasmus Mundus 2009 – 2013 v roku 2011

2010/C 341/10

Akcia 1 – Spoločné programy

Akcia 2 – Partnerstvá

Akcia 3 – Podpora európskeho vysokoškolského vzdelávania

CIELE PROGRAMU

Celkovým cieľom programu Erasmus Mundus je podporovať európske vysokoškolské vzdelávanie, prispievať k zlepšovaniu a rozširovaniu vyhliadok na budúce zamestnanie študentov a podporovať porozumenie medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami v súlade s cieľmi vonkajšej politiky EÚ, a prispieť tak k udržateľnému rozvoju tretích krajín v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Osobitné ciele programu sú:

podporovať štruktúrovanú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ponúknuť zvýšenú kvalitu vysokoškolského vzdelávania s čisto európskou pridanou hodnotou, ktorá bude príťažlivá tak v rámci Európskej únie, ako aj za jej hranicami, s cieľom vytvoriť centrá excelentnosti,

prispievať k vzájomnému obohacovaniu spoločností rozvojom kvalifikácie žien a mužov, aby získali príslušné zručnosti, najmä čo sa týka pracovného trhu, a aby boli otvorení ku všetkému novému a nadobudli medzinárodne skúsenosti, a to podporovaním mobility najtalentovanejších študentov a akademických pracovníkov z tretích krajín, aby získali kvalifikácie alebo skúsenosti v Európskej únii, ako aj najtalentovanejších európskych študentov a akademických pracovníkov v tretích krajinách,

prispievať k rozvoju ľudských zdrojov a kapacity inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách v oblasti medzinárodnej spolupráce prostredníctvom intenzívnejších tokov mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami,

zdokonaľovať dostupnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a zlepšiť jeho profil a zviditeľnenie vo svete, ako aj jeho atraktívnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov Únie.

Príručka k programu Erasmus Mundus a príslušné formuláre žiadosti pre tieto tri akcie sú k dispozícii na tejto adrese:

http://eacea.ec.europa.eu/erasmus_mundus/funding/higher_education_institutions_en.php

A.   Akcia 1 – Spoločné programy Erasmus Mundus

Táto akcia, ktorá je zameraná na podporu spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a akademickými pracovníkmi v Európe a tretích krajinách s cieľom vybudovať centrá excelentnosti a zabezpečiť vysoko kvalifikované ľudské zdroje, sa delí na dve čiastkové akcie:

akcia 1A – magisterské študijné programy Erasmus Mundus (MŠP EM),

akcia 1B – doktorandské študijné programy Erasmus Mundus (DŠP EM),

ktorých cieľom je podporovať postgraduálne programy vynikajúcej akademickej kvality, spoločne vypracovaných konzorciami európskych univerzít a prípadne univerzít tretích krajín a ktoré by mohli prispieť k zviditeľňovaniu a atraktívnosti sektoru európskeho vysokoškolského vzdelávania. Tieto spoločné programy musia zahŕňať mobilitu medzi konzorciami univerzít a musia viesť k získaniu uznávaného spoločného, dvojitého alebo viacnásobného diplomu.

A.1.   Oprávnení účastníci a zloženie konzorcia

Podmienky platné pre oprávnených účastníkov a zloženie konzorcia sú uvedené v príručke k programu v časti 4.2.1 pre akciu 1A a v časti 5.2.1 pre akciu 1B.

A.2.   Oprávnené činnosti

Oprávnené činnosti sú špecifikované v príručke k programu v časti 4.2.2 pre akciu 1A a v časti 5.2.2 pre akciu 1B. Pre túto výzvu neboli stanovené žiadne tematické priority.

A.3.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Žiadosti týkajúce sa akcie 1A a 1B budú hodnotené podľa týchto kritérií na vyhodnotenie ponúk:

pre akciu 1A – magisterské študijné programy Erasmus Mundus (MŠP EM)

Kritériá

Váha

1.

Akademická kvalita

30 %

2.

Integrácia študijného programu

25 %

3.

Riadenie a opatrenia na zviditeľnenie a udržateľnosť študijného programu

20 %

4.

Študentské zariadenia a následné činnosti

15 %

5.

Zabezpečenie kvality a hodnotenie

10 %

Súčet

100 %

pre akciu 1B – doktorandské študijné programy Erasmus Mundus (DŠP EM)

Kritériá

Váha

1.

Akademická kvalita a kvalita výskumu

25 %

2.

Skúsenosti a zloženie partnerstva

25 %

3.

Európska integrácia a fungovanie programu

20 %

4.

Ustanovenia o doktorandoch s priznaným doktorandským štipendiom na DŠP EM

15 %

5.

Riadenie, udržateľnosť a zabezpečenie kvality programu

15 %

Súčet

100 %

A.4.   Rozpočet

Táto výzva na predkladanie návrhov nemá priamy vplyv na rozpočet r. 2011. Jej cieľom je vybrať:

v prípade akcie 1A (MŠP EM): približne 10 nových žiadostí a maximálne 22 žiadostí o predĺženie,

v prípade akcie 1B (DŠP EM): približne10 nových žiadostí.

V lete 2011 sa uzavrú rámcové dohody o partnerstve pre každú z vybraných žiadostí. Počínajúc akademickým rokom 2012/2013 sa v rámci týchto dohôd uzavrú ročné osobitné dohody o pridelení grantu, ktoré budú zahŕňať na jednej strane finančnú pomoc pre konzorciá realizujúce spoločné programy a na druhej strane sa na každý rok stanoví počet jednotlivých štipendií pre študentov, doktorandov a vedeckých pracovníkov z Európy a tretích krajín.

A.5.   Lehota na predkladanie žiadostí

Lehota na predkladanie žiadostí pre akciu 1A – Magisterské študijné programy Erasmus Mundus (MŠP EM) a akciu 1B – Doktorandské študijné programy Erasmus Mundus (DŠP EM) je 29. apríla 2011 o 12.00 hodine (na poludnie) Stredoeurópskeho času.

Výkonná agentúra zaviedla systém elektronického predkladania žiadostí pre všetkých uchádzačov. V rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov musia uchádzači poslať svoju žiadosť prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bude dostupný od februára 2011.

Tento formulár (vrátane príloh) sa považuje za konečnú žiadosť.

Budú prijaté len žiadosti zaslané v stanovej lehote a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v príslušnom formulári žiadosti. Žiadosti poslané poštou, faxom alebo priamo elektronickou poštou nebudú hodnotené.

Na zjednodušenie identifikácie odborníkov s príslušnou akademickou a vedeckou odbornosťou vyzývame uchádzačov v rámci akcie 1A (magisterské študijné programy Erasmus Mundus – MŠP EM) a 1B (Spoločné doktorandské študijné programy Erasmus Mundus – DŠP EM), aby podľa možnosti predložili jeden mesiac pred uvedeným termínom (t. j. do 31. marca 2011) krátky opis svojho spoločného programu (v rozsahu max. jednej strany s uvedením názvu, príslušnej oblasti/odboru, hlavných partnerov a krátkeho prehľadu štruktúry programu a kľúčových prvkov). Vzorový formulár tohto súhrnu spolu s príslušným postupom na predkladanie je k dispozícii na tejto webovej adrese:

http://eacea.ec.europa.eu/erasmus_mundus/funding/higher_education_institutions_en.php

B.   Akcia 2 – Partnerstvá Erasmus Mundus

Táto akcia je zameraná na posilnenie štruktúrovanej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v Európe a tretích krajinách prostredníctvom podpory mobility na všetkých úrovniach štúdií pre študentov (vysokoškolských a magisterského štúdia), doktorandov, výskumných, akademických a administratívnych pracovníkov (všetky typy tokov mobility sa nemusia týkať všetkých regiónov a skupín).

Akcia 2 – Partnerstvá Erasmus Mundus (EMA2) je rozdelená na dve oblasti činnosti:

Erasmus Mundus – akcia 2 – OBLASŤ ČINNOSTI 1 – Partnerstvá s krajinami, na ktoré sa vzťahujú nástroje ENPI, DCI, EDF a IPA (1) (predtým komponent vonkajšej spolupráce)

Erasmus Mundus – akcia 2 – OBLASŤ ČINNOSTI 2 – Partnerstvá s krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje nástroj pre spoluprácu s priemyselnými krajinami (ICI)

B.1.   Oprávnení uchádzači, krajiny a zloženie partnerstva

Podmienky platné pre oprávnených uchádzačov a zloženie partnerstiev sú špecifikované v príručke k programu v časti 6.1.2.a pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 a v časti 6.2.2.a pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2 a v usmerneniach pre výzvu na predkladanie návrhov EACEA 41/10 v časti 5.3.1 pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 a v časti 5.3.2 pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2.

B.2.   Oprávnené činnosti

Oprávnené činnosti sú špecifikované v „Erasmus Mundus 2009 – 2013 príručke k programu“ v časti 6.1.2.b pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 a v časti 6.2.2.b pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2 a v „Usmerneniach pre výzvu na predkladanie návrhov EACEA41/10“ v časti 5.3.1 pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 a v časti 5.3.2 pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2.

B.3.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Žiadosti týkajúce sa EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 budú posudzované na základe týchto kritérií na vyhodnotenie ponúk:

Kritériá

Váha

1.

Relevantnosť

25 %

2.

Kvalita

65 %

2.1.

Zloženie partnerstva a mechanizmus spolupráce

20 %

2.2.

Organizácia a realizácia mobility

25 %

2.3.

Študentské zariadenia a následné činnosti

20 %

3.

Udržateľnosť

10 %

Súčet

100 %

Žiadosti týkajúce sa EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2 budú posudzované na základe týchto kritérií na vyhodnotenie ponúk:

Kritériá

Váha

1.

Relevantnosť

25 %

2.

Príspevok k excelentnosti

25 %

3.

Kvalita

50 %

3.1.

Zloženie partnerstva a mechanizmus spolupráce

15 %

3.2.

Organizácia a realizácia mobility

20 %

3.3.

Študentské zariadenia a následné činnosti

15 %

Súčet

100 %

B.4.   Rozpočet  (2)

Celková suma, ktorá je k dispozícii pre túto výzvu na predkladanie návrhov, predstavuje približne 95,6 milióna EUR, pričom cieľom je minimálny tok mobility 3 265 jednotlivcov.

Rozpočtová suma k dispozícii pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 1 predstavuje 89,3 milióna EUR, pričom cieľom je minimálny mobilita 3 125 jednotlivcov.

Rozpočtová suma k dispozícii pre EMA2-OBLASŤ ČINNOSTI 2 predstavuje 6,3 milióna EUR, pričom cieľom je minimálny mobilita 140 jednotlivcov.

B.5.   Lehota na predkladanie žiadostí

Lehota na predkladanie žiadostí v rámci programu Erasmus Mundus – akcia 2 – Partnerstvá je 29. apríla 2011.

Žiadosť o grant musí byť zaslaná klasickou poštou na túto adresu:

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency

Call for proposals EACEA/41/10 — Action 2

Attn Mr Joachim Fronia

BOUR 02/29

Avenue du Bourget 1

1040 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Budú prijaté len tie žiadosti, ktoré boli zaslané v stanovej lehote a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené na formulári žiadosti. Žiadosti zaslané len faxom alebo e-mailom nebudú akceptované.

Ak uchádzač posiela niekoľko rôznych žiadostí, každú musí poslať v samostatnej obálke.

C.   Akcia 3 – Podpora európskeho vysokoškolského vzdelávania

Táto Akcia je zameraná na podporovanie európskeho vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom opatrení zvyšujúcich jeho atraktívnosť, profil, obraz, zviditeľnenie a dostupnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete. Akcia 3 poskytuje podporu nadnárodným iniciatívam, štúdiám, projektom, udalostiam a iným aktivitám týkajúcim sa medzinárodného rozmeru všetkých aspektov vysokoškolského vzdelávania, ako je propagácia, dostupnosť, zabezpečenie kvality, uznávanie kreditov, uznávanie európskych kvalifikácií v zahraničí a vzájomné uznávanie kvalifikácie s tretími krajinami, vypracovávanie študijných programov, mobilita, kvalita služieb atď.

Aktivity akcie 3 môžu mať rôzne formy (konferencie, semináre, workshopy štúdie, analýzy, pilotné projekty, ocenenia, medzinárodné siete, produkcia materiálu na zverejnenie, šírenie informácií, komunikačné a technologické nástroje) a môžu sa realizovať kdekoľvek na svete.

C.1.   Oprávnení účastníci a zloženie konzorcia

Podmienky platné pre oprávnených účastníkov a zloženie konzorcia sú špecifikované v príručke k programu v časti 7.2.1.

C.2.   Oprávnené činnosti

Oprávnené činnosti sú špecifikované v príručke k programu v časti 7.2.2.

Na účely tejto výzvy na predkladanie návrhov by projekty mali riešiť jednu z týchto priorít:

projekty zaoberajúce sa podporou európskeho vysokoškolského vzdelávania v určitých geografických oblastiach (uprednostnia sa oblasti, ktoré boli doteraz v projektoch Erasmus Mundus menej prezentované: napr. Afrika a industrializované krajiny),

projekty, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie služieb pre medzinárodných študentov a doktorandov,

projekty riešiace medzinárodný rozmer zabezpečenia kvality,

projekty, ktoré sa zameriavajú na posilnenie vzťahov medzi európskym vysokoškolským vzdelávaním a výskumom,

projekty podporujúce európske príležitosti štúdia pre doktorandov,

projekty propagujúce Erasmus Mundus program smerom k európskym študentom.

Projekty, v ktorých sa predpokladajú nasledujúce aktivity, sa nebudú financovať:

aktivity realizované v súvislosti s internacionalizáciou tematických sietí ERASMUS.

C.3.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Žiadosti týkajúce sa akcie 3 budú hodnotené podľa týchto kritérií na vyhodnotenie ponúk:

Kritériá

Váha

1.

Relevantnosť projektu pre program Erasmus Mundus

25 %

2.

Očakávaný vplyv projektu s cieľom pomôcť zvýšiť atraktívnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania na celom svete

25 %

3.

Opatrenia na šírenie výsledkov a skúseností projektu, zabezpečenie kvality, ako aj plány udržateľnosti a dlhodobé využívanie výsledkov

15 %

4.

Zloženie konsorcia a mechanizmy spolupráce

15 %

5.

Pracovný plán a rozpočet

20 %

Súčet

100 %

C.4.   Rozpočet  (3)

Cieľom tejto výzvy na predkladanie návrhov je vybrať asi6 projektov. Celkový rozpočet určený na spolufinancovanie projektov v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov je 1,3 milión EUR. Výšky grantov sa budú značne líšiť podľa veľkosti zvoleného projektu (obyčajne od 100 000 EUR do 350 000 EUR). Finančná pomoc Agentúry nesmie presiahnuť 75 % celkových oprávnených nákladov.

C.5.   Lehota na predkladanie žiadostí

Lehota na predkladanie projektov v rámci akcie 3 programu Erasmus Mundus na zvýšenie atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania je 29. apríla 2011 (podľa poštovej známky).

Žiadosť o grant musí byť zaslaná klasickou poštou na túto adresu:

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency

Call for proposals EACEA/41/10 — Action 3

Attn Mr Joachim Fronia

BOUR 02/29

Avenue du Bourget 1

1040 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Budú prijaté len tie žiadosti, ktoré boli zaslané v stanovenej lehote a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené vo formulári žiadosti. Žiadosti zaslané len faxom alebo e-mailom nebudú akceptované.


(1)  

ENPI

nástroj európskeho susedstva a partnerstva

DCI

nástroj financovania rozvoja

IPA

nástroj predvstupovej pomoci

EDF

Európsky rozvojový fond (ERF) je hlavným nástrojom poskytovania pomoci Spoločenstva pre rozvojovú spoluprácu podľa dohody z Cotonu: „Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej“.

(2)  Táto suma je podmienená prijatím rozpočtu EÚ pre rok 2011.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.


Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/46


OZNÁMENIE O VEREJNOM VÝBEROVOM KONANÍ

2010/C 341/11

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) organizuje verejné výberové konanie: EPSO/AST/112/10 – ASISTENTI (AST 3) v týchto oblastiach:

1.

Štatistika

2.

Financie/Účtovníctvo

3.

Ľudské Zdroje

4.

Informačné a Komunikačné Technológie (IKT)

Oznámenie o výberových konaniach je uverejnené v 23 jazykoch v Úradnom vestníku Európskej únie, séria C 341 A z 16. decembra 2010.

Úplné informácie sú k dispozícii na webovej stránke úradu EPSO: http://eu-careers.eu


KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Európska komisia

16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/47


Oznámenie francúzskej vlády týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (1)

(Stanovisko k žiadostiam o výlučné povolenia na vyhľadávanie tekutých alebo plynných uhľovodíkov nazývané „Permis de Dicy“)

(Text s významom pre EHP)

2010/C 341/12

Žiadosťou z 21. júna 2010 spoločnosť Realm Energy International Corp., so sídlom na 2nd Floor, Berkeley Sq. House, Berkeley Square, London W1J 6BD (UNITED KINGDOM), požiadala o výlučné povolenie na päťročné (5) obdobie na vyhľadávanie tekutých alebo plynných uhľovodíkov, nazývané „Permis de Dicy“, na území s celkovou rozlohou približne 705 km štvorcových, ktoré sa týka časti departementov Loiret a Yonne.

Oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto povolenie, je vymedzená úsekmi poludníkov a rovnobežiek postupne spájajúcimi uvedené body definované ich geografickými súradnicami, pričom za východiskový poludník sa považuje poludník prechádzajúci Parížom.

Bod

Zemepisná dĺžka východnej dĺžky

Zemepisná šírka severnej šírky

A

01,00

53,50

B

01,20

53,50

C

01,20

53,20

D

00,60

53,20

E

00,60

53,40

F

00,70

53,40

G

00,70

53,36

H

00,68

53,36

I

00,68

53,35

J

00,64

53,35

K

00,64

53,27

L

00,67

53,27

M

00,67

53,28

N

00,73

53,28

O

00,73

53,30

P

01,10

53,30

Q

01,10

53,40

R

01,00

53,40

Podávanie žiadostí a kritériá na udelenie oprávnenia

Žiadatelia, ktorí podali počiatočnú žiadosť a konkurenčné žiadosti, musia spĺňať podmienky potrebné na udelenie oprávnenia, ktoré sa stanovujú v článkoch 4 a 5 vyhlášky č. 2006-648 z 2. júna 2006 o oprávneniach na ťažbu a o oprávneniach na podzemné skladovanie (Úradný vestník Francúzskej republiky z 3. júna 2006).

Spoločnosti, ktoré majú záujem o toto povolenie, môžu v časovej lehote deväťdesiat dní po uverejnení tohto stanoviska predložiť konkurenčnú žiadosť podľa podmienok uvedených v „Stanovisku o získaní oprávnení na ťažbu uhľovodíkov vo Francúzsku“, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 374 z 30. decembra 1994 na strane 11, a stanovených dekrétom č. 2006-648 z 2. júna 2006 o oprávneniach na ťažbu a o oprávneniach na podzemné skladovanie (Úradný vestník Francúzskej republiky z 3. júna 2006).

Konkurenčné žiadosti treba poslať ministrovi pre správu baní na nižšie uvedenú adresu. Rozhodnutia o počiatočnej žiadosti a o konkurenčných žiadostiach sa prijmú v lehote dvoch rokov odo dňa prijatia počiatočnej žiadosti francúzskymi orgánmi, čiže najneskôr do 21. augusta 2010.

Podmienky a požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a jej ukončenia

Žiadateľom sa adresuje výzva, aby sa riadili článkami 79 a 79.1 ťažobného kódexu a vyhláškou č. 2006-649 z 2. júna 2006 o ťažobných prácach, prácach podzemného skladovania a o poriadku pre bane a podzemné skladovanie (Úradný vestník Francúzskej republiky z 3. júna 2006).

Všetky doplňujúce informácie je možné získať na Ministerstve životného prostredia, energetiky, trvalo udržateľného rozvoja a mora:

Direction générale de l'énergie et du climat, Direction de l’énergie, Sous-direction de la sécurité d’approvisionnement et nouveaux produits énergétiques, Bureau exploration et production des hydrocarbures, Grande Arche de la Défense — Paroi Nord, 92055 La Défense Cedex, FRANCE (Tel. +33 140819529).

Právne predpisy uvedené vyššie je možné nájsť na internetovej stránke Légifrance: http://www.legifrance.gouv.fr


(1)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3.