ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.CE2010.212.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 212E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 53
5. augusta 2010


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2009 – 2010
Schôdza 5. až 7. mája 2009
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 263 E, 5.11.2009.
PRIJATÉ TEXTY

 

Utorok, 5. mája 2009

2010/C 212E/01

Odporúčanie Komisii vo veci sťažnosti 185/2005/ELB
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o osobitnej správe európskeho ombudsmana pre Európsky parlament v nadväznosti na jeho návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 185/2005/ELB (2009/2016(INI))

1

 

Streda 6. mája 2009

2010/C 212E/02

Zmena a doplnenie Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec (2007 – 2013) (KOM(2009)0171 – C6-0508/2008 – 2008/2332(ACI))

3

PRÍLOHA

4

2010/C 212E/03

Označovanie televízorov energetickými štítkami
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu smernice Komisie, ktorou sa vykonáva, mení a dopĺňa smernica Rady 92/75/EHS, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami

6

2010/C 212E/04

Akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty)

8

2010/C 212E/05

Obnovená sociálna agenda
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o obnovenej sociálnej agende (2008/2330(INI))

11

2010/C 212E/06

Aktívne začleňovanie osôb vylúčených z trhu práce
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (2008/2335(INI))

23

 

Štvrtok 7. mája 2009

2010/C 212E/07

Uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (2008/2198(INI))

32

2010/C 212E/08

Nová úloha a kompetencie Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (2008/2063(INI))

37

2010/C 212E/09

Finančné hľadiská Lisabonskej zmluvy
Uznesenie Európskeho parlamentu zu 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (2008/2054(INI))

46

2010/C 212E/10

Situácia v Moldavskej republike
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o situácii v Moldavskej republike

54

2010/C 212E/11

Výročná správa o ľudských právach vo svete v roku 2008 a politika EÚ v tejto oblasti
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2008 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2008/2336(INI))

60

2010/C 212E/12

Vplyv Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (2008/2073(INI))

82

2010/C 212E/13

Rozvoj vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy (2008/2120(INI))

94

2010/C 212E/14

Vykonávanie iniciatívy občanov
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (2008/2169(INI))

99

PRÍLOHA

103

2010/C 212E/15

Návrh nariadenia REACH, pokiaľ ide o prílohu XVII
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o prílohu XVII

106

2010/C 212E/16

Irán: prípad Roxany Saberiovej
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o Iráne: prípad Roxany Saberiovej

109

2010/C 212E/17

Situácia na Madagaskare
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o situácii na Madagaskare

111

2010/C 212E/18

Prípad Manuela Rosalesa vo Venezuele
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o prípade Manuela Rosalesa vo Venezuele

113

 

ODPORÚČANIA

 

Európsky parlament

2010/C 212E/19

Rozvoj oblasti trestného súdnictva v EÚ
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 7. mája 2009 o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii (2009/2012(INI))

116

 

STANOVISKÁ

 

Európsky parlament

 

Utorok, 5. mája 2009

2010/C 212E/20

Podpora organizácie Special Olympics v Európskej únii
Písomné vyhlásenie Európskeho parlamentu o podpore organizácie Special Olympics v Európskej únii

123

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok, 5. mája 2009

2010/C 212E/21

Žiadosť o ochranu imunity a výsad Alda Patriciella
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o žiadosti o ochranu imunity a výsad Alda Patriciella (2009/2021(IMM))

124

2010/C 212E/22

Žiadosť o ochranu imunity a výsad Umberta Bossiho
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o žiadosti o ochranu imunity a výsad Umberta Bossiho (2009/2020(IMM))

125

 

Streda 6. mája 2009

2010/C 212E/23

Pôsobnosť stálych výborov
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o pôsobnosti stálych výborov

126

2010/C 212E/24

Medziparlamentné delegácie, delegácie pri spoločných parlamentných výboroch, delegácie pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranné parlamentné zhromaždenia
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení

136

2010/C 212E/25

Postup predkladania petícií (zmena hlavy VIII rokovacieho poriadku)
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o zmene ustanovení rokovacieho poriadku o postupe predkladania petícií (2006/2209(REG))

140

2010/C 212E/26

Celková revízia rokovacieho poriadku
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o celkovej revízii rokovacieho poriadku (2007/2124(REG))

145

 

III   Prípravné akty

 

Európsky parlament

 

Utorok, 5. mája 2009

2010/C 212E/27

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, pokiaľ ide o normy uvádzania na trh pre hydinové mäso *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, pokiaľ ide o normy uvádzania na trh pre hydinové mäso (KOM(2008)0336 – C6-0247/2008 – 2008/0108(CNS))

162

2010/C 212E/28

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2009)0150 – C6-0115/2009 – 2009/2033(ACI))

165

PRÍLOHA

166

2010/C 212E/29

Rekuperácia benzínových výparov pri čerpaní pohonných hmôt do motorových vozidiel na čerpacích staniciach ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o II. štádiu rekuperácie benzínových výparov pri čerpaní pohonných hmôt do osobných vozidiel na čerpacích staniciach (KOM(2008)0812 – C6-0470/2008 – 2008/0229(COD))

168

P6_TC1-COD(2008)0229Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach

168

2010/C 212E/30

Obchodovanie s výrobkami z tuleňov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa obchodovania s výrobkami z tuleňov (KOM(2008)0469 – C6-0295/2008 – 2008/0160(COD))

169

P6_TC1-COD(2008)0160Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov

169

2010/C 212E/31

Ochrana zvierat používaných na vedecké účely ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (KOM(2008)0543 – C6-0391/2008 – 2008/0211(COD))

170

P6_TC1-COD(2008)0211Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o ochrane zvierat používaných na vedecké účely

170

PRÍLOHA I

201

PRÍLOHA II

202

PRÍLOHA III

202

PRÍLOHA IV

203

PRÍLOHA V

219

PRÍLOHA VI

219

PRÍLOHA VII

226

PRÍLOHA VIII

226

PRÍLOHA IX

227

2010/C 212E/32

Znečisťovanie z lodí a sankcie za porušenia ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (KOM(2008)0134 – C6-0142/2008 – 2008/0055(COD))

228

P6_TC1-COD(2008)0055Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

229

2010/C 212E/33

Udávanie spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardné informácie o výrobkoch (prepracované znenie) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie) (KOM(2008)0778 – C6-0412/2008 – 2008/0222(COD))

229

P6_TC1-COD(2008)0222Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie)

230

PRÍLOHA I

242

PRÍLOHA II

243

2010/C 212E/34

Odhad rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2010
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2010 (2009/2006(BUD))

244

 

Streda 6. mája 2009

2010/C 212E/35

Zrušenie smernice a 11 obsoletných rozhodnutí v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zrušuje smernica 83/515/EHS a 11 obsoletných rozhodnutí v oblasti spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)0088 – C6-0094/2009 – 2009/0022(CNS))

249

2010/C 212E/36

Zrušenie 14 obsoletných nariadení v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zrušuje 14 obsoletných nariadení v oblasti spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)0089 – C6-0095/2009 – 2009/0024(CNS))

249

2010/C 212E/37

Podpora rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (KOM(2009)0038 – C6-0051/2009 – 2009/0011(CNS))

250

2010/C 212E/38

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2009 na rozpočtový rok 2009, oddiel III - Komisia (9126/2009 – C6-0156/2009 – 2009/2039(BUD))

258

2010/C 212E/39

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2009 na rozpočtový rok 2009, oddiel III - Komisia (9127/2009 – C6-0157/2009 – 2009/2040(BUD))

259

2010/C 212E/40

Elektronické komunikačné siete a služby, osobné údaje a ochrana súkromia ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (16497/1/2008 – C6-0068/2009 – 2007/0248(COD))

260

P6_TC2-COD(2007)0248Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

261

PRÍLOHA

261

2010/C 212E/41

Elektronické komunikačné sieťové systémy a služby ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (16496/1/2008 – C6-0066/2009 – 2007/0247(COD))

262

P6_TC2-COD(2007)0247Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby

263

PRÍLOHA

307

2010/C 212E/42

Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie a jeho úrad ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Skupina európskych regulátorov v oblasti telekomunikácií (GERT) (16498/1/2008 – C6-0067/2009 – 2007/0249(COD))

309

P6_TC2-COD(2007)0249Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad

309

2010/C 212E/43

Frekvenčné pásma pre mobilnú komunikáciu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve (KOM(2008)0762 – C6-0452/2008 – 2008/0214(COD))

310

P6_TC1-COD(2008)0214Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve

310

2010/C 212E/44

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vykonávajúcimi samostatnú zárobkovú činnosť ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636 – C6-0341/2008 – 2008/0192(COD))

311

P6_TC1-COD(2008)0192Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS

312

2010/C 212E/45

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (KOM(2008)0867 – C6-0518/2008 – 2008/0267(COD))

320

P6_TC1-COD(2008)0267Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

320

2010/C 212E/46

Program podpory hospodárskej obnovy prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program podpory hospodárskej obnovy prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (KOM(2009)0035 – C6-0049/2009 – 2009/0010(COD))

321

P6_TC1-COD(2009)0010Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky

322

PRÍLOHA

322

2010/C 212E/47

Smernice o požiadavkách na zdroje ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (KOM(2008)0602 – C6-0339/2008 – 2008/0191(COD))

323

P6_TC1-COD(2008)0191Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie

323

2010/C 212E/48

Program Spoločenstva na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (KOM(2009)0014 – C6-0031/2009 – 2009/0001(COD))

324

P6_TC1-COD(2009)0001Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. mája 2009 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2009/ES, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu

325

PRÍLOHA

325

2010/C 212E/49

Ochrana zvierat počas usmrcovania *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady o ochrane zvierat počas usmrcovania (KOM(2008)0553 – C6-0451/2008 – 2008/0180(CNS))

326

 

Štvrtok 7. mája 2009

2010/C 212E/50

Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013, pokiaľ ide o zrušenie financovania určitých činností Spoločenstva a zmenu maximálnej výšky ich financovania (KOM(2009)0067 – C6-0070/2009 – 2009/0026(COD))

347

2010/C 212E/51

Minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie) (KOM(2008)0815 – C6-0477/2008 – 2008/0244(COD))

348

P6_TC1-COD(2008)0244Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)

349

PRÍLOHA I

365

PRÍLOHA II

366

PRÍLOHA III

367

2010/C 212E/52

Žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (KOM(2008)0820 – C6-0474/2008 – 2008/0243(COD))

370

P6_TC1-COD(2008)0243Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)

371

PRÍLOHA I

401

PRÍLOHA II

401

2010/C 212E/53

Zriadenie systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov (prepracované znenie) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…], ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov] (prepracované znenie) (KOM(2008)0825 – C6-0475/2008 – 2008/0242(COD))

404

P6_TC1-COD(2008)0242Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…] [, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov] (prepracované znenie)

405

PRÍLOHA I

426

PRÍLOHA II

426

PRÍLOHA III

426

2010/C 212E/54

Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (KOM(2009)0066 – C6-0071/2009 – 2009/0027(COD))

428

P6_TC1-COD(2009)0027Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl

429

2010/C 212E/55

Bilaterálne dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré sa týkajú odvetvových otázok a upravujú rozhodné právo pre zmluvné a mimozmluvné záväzky ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje postup pre vedenie rokovaní a uzatváranie bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré sa týkajú odvetvových otázok a upravujú rozhodné právo pre zmluvné a mimozmluvné záväzky (KOM(2008)0893 – C6-0001/2009 – 2008/0259(COD))

453

P6_TC1-COD(2008)0259Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa ustanovuje postup pre vedenie rokovaní a uzatváranie dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami o špecifických otázkach, ktoré sa týkajú rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky

453

2010/C 212E/56

Program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus (KOM(2008)0892 – C6-0011/2009 – 2008/0258(COD))

454

P6_TC1-COD(2008)0258Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín (MEDIA Mundus)

454

2010/C 212E/57

Spoločné pravidlá prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (KOM(2009)0121 – C6-0097/2009 – 2009/0042(COD))

455

P6_TC1-COD(2009)0042Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 7. mája 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva

455

2010/C 212E/58

Bilaterálne dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami o rozsudkoch a rozhodnutiach v manželských veciach, vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje postup pre vedenie rokovaní a uzatváranie bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré sa týkajú odvetvových otázok a upravujú súdnu právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov a rozhodnutí v manželských veciach, vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti, ako aj rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti (KOM(2008)0894 – C6-0035/2009 – 2008/0266(CNS))

456

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament ZASADANIE 2009 – 2010 Schôdza 5. až 7. mája 2009 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 263 E, 5.11.2009. PRIJATÉ TEXTY

Utorok, 5. mája 2009

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/1


Utorok, 5. mája 2009
Odporúčanie Komisii vo veci sťažnosti 185/2005/ELB

P6_TA(2009)0340

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 o osobitnej správe európskeho ombudsmana pre Európsky parlament v nadväznosti na jeho návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 185/2005/ELB (2009/2016(INI))

2010/C 212 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na osobitnú správu európskeho ombudsmana pre Európsky parlament,

so zreteľom na článok 195 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o ES,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1) a najmä na jeho článok 3 ods. 7,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21,

so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe, najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na článok 195 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A6-0201/2009),

A.

keďže podľa Európskeho súdneho dvora predstavuje zásada nediskriminácie z dôvodu veku stanovená v článku 21 Charty základných práv Európskej únie všeobecnú zásadu práva Spoločenstva,

B.

keďže rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku predstavuje diskrimináciu z tohto dôvodu, ak takéto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne opodstatnené a ak použité prostriedky nie sú primerané a potrebné,

C.

keďže podľa ombudsmana Komisia nedokázala náležite zdôvodniť svoje zaobchádzanie s nezávislými pomocnými konferenčnými tlmočníkmi nad 65 rokov a naďalej uplatňuje svoju súčasnú politiku ich prijímania,

D.

keďže ombudsman sa domnieva, že ide o prípad zlého administratívneho postupu,

E.

keďže úlohou Európskeho parlamentu ako jediného voleného orgánu EÚ je zabezpečiť a chrániť nezávislosť európskeho ombudsmana pri plnení jeho povinností voči európskym občanom a monitorovať uplatňovanie jeho odporúčaní,

1.

podporuje kritické pripomienky európskeho ombudsmana a jeho odporúčanie týkajúce sa politiky Komisie, pokiaľ ide o prijímanie nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov;

2.

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoju súčasnú politiku spočívajúcu v stanovení úplného zákazu prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov; nedomnieva sa však, že za daných okolností vzniká právo na finančné odškodnenie;

3.

poznamenáva, že Európsky parlament po prijatí podobného návrhu odporúčania od ombudsmana konal okamžite, zmenil svoju prax prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov a platné predpisy interpretoval spôsobom, ktorý nevedie k diskriminácii;

4.

domnieva sa, že zmena platných pravidiel a odstránenie diskriminácie z dôvodu veku z procesu prijímania pracovníkov nezaväzuje európske inštitúcie prijímať nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov vo veku nad 65 rokov, ale uskutočnenie takejto zmeny by zosúladilo pravidlá Komisie so všeobecnou zásadou právnych predpisov EÚ; okrem toho sa domnieva, že táto zmena by vzhľadom na nedostatok tlmočníkov v určitých úradných jazykoch posilnila schopnosť Komisie zabezpečiť čo najlepšie služby, ako o tom svedčí skúsenosť z Európskeho parlamentu;

5.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom pri revízii platných pravidiel prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov a iných pracovníkov, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii;

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, a európskemu ombudsmanovi.


(1)  Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.


Streda 6. mája 2009

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/3


Streda 6. mája 2009
Zmena a doplnenie Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006

P6_TA(2009)0354

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec (2007 – 2013) (KOM(2009)0171 – C6-0508/2008 – 2008/2332(ACI))

2010/C 212 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na zmenený a doplnený návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2009)0171),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej body 21, 22 a 23,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia (2) a na uznesenie z 10. marca 2009 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010 (3),

so zreteľom na výsledky trialógu z 2. apríla 2009,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0278/2009),

1.

schvaľuje závery trialógu z 2. apríla 2009;

2.

zdôrazňuje, že dosiahnutie dohody v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca je výsledkom úspešnej medziinštitucionálnej spolupráce v kontexte boja proti finančnej a hospodárskej kríze postihujúcej členské štáty EÚ prostredníctvom presadzovania solidarity v oblasti zdrojov energie, rozvoja širokopásmového internetového pripojenia vo vidieckych oblastiach, ako aj podpory poľnohospodárskeho odvetvia;

3.

pripomína, že prostredníctvom tejto dohody Európsky parlament v rámci svojho dvojitého postavenia ako rozpočtového a legislatívneho orgánu chránil svoje jestvujúce priority, ako to urobil už počas rozpočtového postupu v roku 2008, keď sa dosiahla dohoda o financovaní programu Galileo;

4.

súhlasí s politickým kompromisom, ktorý predpokladá vytvorenie kompenzačného mechanizmu pre rozpočtový postup v roku 2010 a iba v prípade potreby aj pre rozpočtový postup v roku 2011; pripomína, že ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, ktoré prijali Európsky parlament, Rada a Komisia počas trialógu 2. apríla 2009, kompenzačný mechanizmus sa nedotkne finančného krytia spoločne odsúhlasených programov ani ročného rozpočtového postupu, a že pri jeho financovaní sa využijú všetky rozpočtové prostriedky dostupné v právnom rámci rozpočtu;

5.

pripomína, že výsledok rokovaní o MID zo 17. mája 2006 nepriniesol riešenie nedostatkov a nedoriešených otázok, a že tieto nedostatky by sa podľa vyhlásenia 3 MID zo 17. mája 2006 mali riešiť v rámci preskúmania v polovici obdobia v rokoch 2008 –2009, ako aj v priebehu ročných rozpočtových postupov, podľa možnosti prostredníctvom vyššej flexibility a v každom prípade využitím všetkých prostriedkov plánovaných v rámci MID zo 17. mája 2006; pripomína, že ako uviedol Európsky parlament vo svojom jednostrannom vyhlásení počas trialógu 2. apríla 2009, Komisia by mala mať pri preskúmaní v polovici obdobia na zreteli zásady stanovené v jeho uznesení prijatom 25. marca 2009;

6.

varuje pred pravidelným používaním rezerv v rámci okruhu 2 na financovanie ostatných okruhov, pretože by to mohlo ohroziť záujmy poľnohospodárskeho odvetvia v prípade neočakávaného zníženia trhových cien;

7.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda s Radou sa dosiahla iba dva mesiace pred koncom volebného obdobia Európskeho parlamentu, čím sa obmedzil priestor pre rokovania, a že za týchto okolností boli inštitúcie pod tlakom, hoci išlo o obvyklé podmienky lojálnej spolupráce;

8.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie podpísal spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s prílohou postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0174.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0095 a 0096.


Streda 6. mája 2009
PRÍLOHA

Streda 6. mája 2009
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

zo 6. mája 2009

ktorým sa mení a dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec (2007 - 2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej body 21, 22 prvé a druhé odseky a bod 23,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)

Európsky parlament, Rada a Komisia sa na zasadnutí trialógu 2. apríla 2009 zhodli na tom, že v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy v záujme modernizácie infraštruktúry a energetickej solidarity sa budú financovať projekty v oblasti energetiky a širokopásmového internetu, a že sa poskytnú finančné prostriedky na posilnenie operácií súvisiacich s novými výzvami vymedzenými v kontexte posúdenia reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 v polovici obdobia (preskúmanie stavu SPP). Ako prvý krok si financovanie vyžaduje revíziu viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v súlade s bodmi 21, 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody s cieľom zvýšiť strop na rok 2009 pre viazané rozpočtové prostriedky v rámci podokruhu 1a o sumu vo výške 2 000 000 000 EUR v bežných cenách.

(2)

Zvýšenie stropu podokruhu 1a sa plne vyváži znížením stropu pre viazané rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 2 na rok 2009 o sumu vo výške 2 000 000 000 EUR.

(3)

Ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky sa upraví tak, aby sa zachoval primeraný vzťah medzi záväzkami a platbami. Táto úprava bude neutrálna.

(4)

Príloha I k Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť (2),

ROZHODLI TAKTO:

Jediný článok

Príloha I k Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení sa nahrádza prílohou k tomuto rozhodnutiu.

V Štrasburgu 6. mája 2009

Za Európsky parlament

Predseda

Za Radu

Predseda

Streda 6. mája 2009
PRÍLOHA

REVIDOVANÝ FINANČNÝ RÁMEC NA ROKY 2007 – 2013 PRE PLÁN HOSPODÁRSKEJ OBNOVY EURÓPY (V CENÁCH ROKU 2004)

(v mil. EUR – v cenách roku 2004)

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Spolu

2007-2013

1.

Trvalo udržateľný rast

50 865

53 262

55 883

54 860

55 400

56 866

58 256

385 392

1a

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

8 404

9 595

12 021

11 000

11 306

12 122

12 914

77 362

1b

Kohézia pre rast a zamestnanosť

42 461

43 667

43 862

43 860

44 094

44 744

45 342

308 030

2.

Zachovanie a riadenie prírodných zdrojov

51 962

54 685

52 205

53 379

52 528

51 901

51 284

367 944

z toho: výdavky súvisiace s trhom a priame platby

43 120

42 697

42 279

41 864

41 453

41 047

40 645

293 105

3.

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

1 199

1 258

1 380

1 503

1 645

1 797

1 988

10 770

3a

Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

600

690

790

910

1 050

1 200

1 390

6 630

3b

Občianstvo

599

568

590

593

595

597

598

4 140

4.

EÚ ako globálny aktér

6 199

6 469

6 739

7 009

7 339

7 679

8 029

49 463

5.

Administratíva  (3)

6 633

6 818

6 973

7 111

7 255

7 400

7 610

49 800

6.

Kompenzácie

419

191

190

 

 

 

 

800

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

117 277

122 683

123 370

123 862

124 167

125 643

127 167

864 169

ako percento HND

1,08 %

1,09 %

1,07 %

1,05 %

1,03 %

1,02 %

1,01 %

1,048 %

PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

115 142

119 805

110 439

119 126

116 552

120 145

119 391

820 600

ako percento HND

1,06 %

1,06 %

0,96 %

1,01 %

0,97 %

0,98 %

0,95 %

1,00 %

Dostupné rozpätie

0,18 %

0,18 %

0,28 %

0,23 %

0,27 %

0,26 %

0,29 %

0,24 %

Strop pre vlastné zdroje ako percento HND

1,24 %

1,24 %

1,24 %

1,24 %

1,24 %

1,24 %

1,24 %

1,24 %


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Na tento účel sú hodnoty vyplývajúce z uvedenej dohody prepočítané do cien v roku 2004.

(3)  Výdavky na dôchodky zahrnuté v rámci stropu tohto okruhu sú vypočítané netto bez príspevkov zamestnancov do príslušného systému do 500 mil. EUR v cenách roku 2004 na obdobie rokov 2007 – 2013.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/6


Streda 6. mája 2009
Označovanie televízorov energetickými štítkami

P6_TA(2009)0357

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu smernice Komisie, ktorou sa vykonáva, mení a dopĺňa smernica Rady 92/75/EHS, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami

2010/C 212 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (1), a najmä jej články 9 a 12,

so zreteľom na návrh smernice Komisie, ktorou sa vykonáva, mení a dopĺňa smernica Rady 92/75/EHS pokiaľ ide o energetické označovanie televízorov,

so zreteľom na stanovisko, ktoré 30. marca 2009 predložil výbor uvedený v článku 10 smernice 92/75/EHS,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (KOM(2008)0778), ktorý predložila Komisia 13. novembra 2008,

so zreteľom na svoju pozíciu z 5. mája 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie) (2),

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3),

so zreteľom na článok 81 ods. 2 a ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku,

A.

keďže hlavným cieľom smernice 92/75/EHS (ďalej len „rámcová smernica“), ako sa uvádza v jej článku 1, je „zabezpečiť zosúladenie vnútroštátnych opatrení na zverejnenie, najmä pomocou označovania a pomocou informácií o výrobku, informácií o spotrebe energie a ostatných podstatných zdrojov a dodatkových informácií týkajúcich sa určitých typov spotrebičov pre domácnosť, tým sa spotrebiteľom umožní, aby si vybrali spotrebiče s vyššou energetickou účinnosťou“,

B.

keďže v rámcovej smernici sa tiež uvádza, že „zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe domácich spotrebičov môže ovplyvniť verejnosť na uprednostňovanie vo výbere takých spotrebičov, ktoré spotrebujú menej energie“,

C.

keďže, tak ako bolo uvedené v posúdení vplyvu Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (SEK(2008)2862), pôvodný úspešný systém označovania štítkami A – G sa ako model využil v rôznych krajinách na celom svete, napríklad v Brazílii, Číne, Argentíne, Čile, Iráne, Izraeli a Južnej Afrike,

D.

keďže televízory sú spotrebiče s vysokou spotrebou energie, ich začlenenie do systému označovania energetickými štítkami podľa článku 1 ods. 2 rámcovej smernice prináša významné možnosti v oblasti úspor energie,

E.

keďže označovanie televízorov energetickými štítkami by malo byť čo najviac v súlade so zavedenými systémami označovania iných domácich spotrebičov energetickými štítkami,

F.

keďže v uvedenom oznámení Komisie sa uvádza, že „existujúce označovanie klasifikácie bude aktualizované a stupnica sa bude meniť každých 5 rokov, alebo keď na to bude dôvod vzhľadom na nový technický vývoj. Cieľom bude vyhradiť označenie kategóriou A pre špičkových 10 – 20 % prístrojov s najlepšími vlastnosťami“,

G.

keďže nevyhnutnou podmienkou úspešného zavedenia systému označovania energetickými štítkami je prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí poskytovanie jasných, komplexných, porovnateľných a pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľných informácií o energetickej účinnosti domácich spotrebičov,

H.

keďže nakupovaním väčšieho množstva účinných spotrebičov, namiesto tých, ktoré sú menej účinné, by sa zvýšili príjmy výrobcov spotrebičov,

I.

keďže ďalšou zmenou, ktorú prináša návrh smernice Komisie, predovšetkým pokiaľ ide o návrh energetických štítkov a triedy energetickej účinnosti, je ustanovenie nových tried A (napríklad A-20 %, A-40 %, A-60 %), čo môže spotrebiteľov ešte viac miasť, brániť im v skutočnom porozumení systému energetického označovania a oslabiť ich schopnosť vybrať si spotrebiče s vyššou energetickou účinnosťou,

J.

keďže už pri malom množstve technických úprav by mohol vzniknúť štítok, ktorý by bol omnoho jasnejší a zrozumiteľnejší pre spotrebiteľov,

K.

keďže napriek dôkazom, že spotrebitelia považujú systém štítkov A – G za zrozumiteľný, Komisia nevykonala žiadne posúdenie vplyvu, ktoré by ukázalo, či sú triedy A-20 %, A-40 %, A-60 % spolu s nevyužitými nižšími triedami užitočné alebo či sú pre spotrebiteľov mätúce,

L.

keďže prerozdelením existujúcich výrobkov v rámci uzavretej stupnice A – G by sa predovšetkým predišlo vytvoreniu nevyužitých nižších tried, ktoré by mohli spotrebiteľov miasť,

M.

keďže zavedením týchto dodatočných tried účinnosti v rámci existujúceho systému štítkov A-G, ktoré by sa používali aj pre iné výrobky, by sa len zvýšil zmätok pokiaľ ide o to, či trieda A predstavuje účinný alebo neúčinný výrobok,

N.

keďže takéto opatrenie nespĺňa cieľ základného právneho aktu, ktorým je poskytovanie presných, relevantných a porovnateľných informácií spotrebiteľom,

O.

keďže Komisia predložila návrh prepracovaného znenia rámcovej smernice, ktorým by sa mohli zaviesť ďalšie zmeny, ktoré by mali vplyv na navrhované vykonávacie opatrenia,

1.

nesúhlasí s prijatím návrhu smernice Komisie, ktorou sa vykonáva, mení a dopĺňa smernica Rady 92/75/EHS, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami;

2.

domnieva sa, že návrh smernice Komisie nie je zlučiteľný s cieľom základného právneho aktu;

3.

vyzýva Komisiu, aby návrh smernice vzala späť a čo najskôr, v žiadnom prípade však nie neskôr ako 30. septembra 2009, predložila výboru uvedenému v článku 10 smernice 92/75/EHS nový návrh, ktorý bude vychádzať z uzavretej stupnice A – G;

4.

považuje vzor štítka za základný prvok smernice o označovaní energetickými štítkami, o ktorom by sa malo rozhodnúť v rámci revízie a prepracovania, ktoré sú v súčasnosti predmetom rozhodovania v spolurozhodovacom postupe;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 297, 13.10.1992, s. 16.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0345.

(3)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/8


Streda 6. mája 2009
Akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009

P6_TA(2009)0358

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty)

2010/C 212 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (1), a najmä na jeho článok 14 ods. 1 písm. b),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 – D004766/01),

so zreteľom na stanovisko výboru uvedeného v článku 35 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1905/2006 („riadiaci výbor nástroja pre rozvojovú spoluprácu (DCI)“), ktoré bolo doručené 15. apríla 2009,

so zreteľom na Všeobecné hodnotenie činností zameraných na zvýšenie verejného povedomia o otázkach rozvoja v Európe/Vzdelávanie o rozvoji (referenčné č. ES 2007/146962; záverečná správa),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty (2),

so zreteľom na článok 8 nariadenia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3),

so zreteľom na článok 81 rokovacieho poriadku,

A.

keďže riadiaci výbor DCI písomným postupom hlasoval 15. apríla 2009 za návrh ročného akčného programu pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 - D004766/01),

B.

keďže podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES a článku 1 dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou z 3. júna 2008 o postupoch vykonávania rozhodnutia Rady 1999/468/ES Európsky parlament dostal návrh vykonávacích opatrení predložených riadiacemu výboru DCI a výsledky hlasovania,

C.

keďže v článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1905/2006 sa uvádza, že jedným z cieľov tematického programu pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji je, aby sa „zvýšila úroveň povedomia občanov Európy, pokiaľ ide o otázky rozvoja, a aby sa v Spoločenstve a pristupujúcich krajinách vytvorila aktívna podpora verejnosti pre stratégie zmierňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách“,

D.

keďže 11 členských štátov v spoločnom vyhlásení členských štátov o neštátnych subjektov a miestnych orgánov DCI, ktoré zaslali 19. marca 2009 Komisii, vyjadrilo obavy v súvislosti so zámerom Komisie zastaviť priame financovanie (postup cielených projektov) projektov TRIALOG a DEEEP (4), ktoré trvá od roku 1988 resp. 2003, a nútiť ich, aby sa zúčastňovali na výzvach na predkladanie návrhov,

E.

keďže spoločné vyhlásenie 11 členských štátov vrátane 9 „nových“ členských štátov upozorňuje, že načasovanie plánu Komisie zastaviť priamu pomoc pre projekty TRIALOG a DEEEP je veľmi nevhodné, ak sa vezme do úvahy súčasná finančná situácia v mnohých „nových“ členských štátoch a vplyv, ktorý financovanie má na kapacitu mimovládnych organizácií fungovať a rozvíjať sa, a vyjadruje obavy, že môže vzniknúť medzera vo financovaní, ktorá tieto projekty poškodí tým, že stratia kvalifikovaných pracovníkov, ako aj know-how a zavedené siete,

F.

keďže podobné obavy vyjadril aj predseda Výboru pre rozvoj v liste z 19. marca 2009, keď upozornil na to, že informácie a budovanie kapacít v oblasti rozvojovej spolupráce v nových členských štátoch a vzdelávanie o rozvoji pre európsku verejnosť sú trvalými prioritami výboru, a žiadal Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu objektívne a transparentné kritériá, na základe ktorých rozhoduje, ktoré činnosti a projekty sa kvalifikujú na priame financovanie, a ďalej žiadal, aby sa vykonávania navrhovaného opatrenia odložilo aspoň o rok, čím by sa zabránilo vzniku možných medzier vo financovaní a riziku, že tieto veľmi užitočné projekty neprežijú,

G.

keďže v uvedenom Všeobecnom hodnotení činností zameraných na zvýšenie verejného povedomia o otázkach rozvoja v Európe/Vzdelávaní o rozvoji sa usudzuje, že strategické využívanie cielených projektov pomohlo dosiahnuť ciele programu spolufinancovania s mimovládnymi organizáciami v oblasti európskeho rozvoja, že projekt DEEEP je významným koordinačným mechanizmom na zvyšovanie dialógu, podporu výmeny najlepších skúseností a budovanie sietí a partnerstiev na úrovni EÚ a medzi vnútroštátnymi platformami a EÚ, a že príspevok projektu TRIALOG do zlepšenia dialógu a budovania kapacít v práci s novými členskými štátmi a pristupujúcimi štátmi je účinný,

H.

keďže program TRIALOG prispieva k plneniu potrieb, ktoré zdôraznilo uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2008 o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty, v oblasti súhrnnej komunikačnej a vzdelávacej stratégii s cieľom napraviť nedostatok verejného uznania priorít rozvojovej spolupráce v nových členských štátoch; program DEEEP reaguje na jeho výzvu na zvýšenie vzdelávania v oblasti rozvoja a zvyšovanie informovanosti v európskom vzdelávaní, ktorú obsahuje uvedené uznesenie,

I.

keďže v rámci uvedeného ročného akčného programu na rok 2009 Komisia navrhuje tiež pridelenie priameho grantu na projekt Posilnenie kubánskych kapacít riadenia, ktorý má uskutočniť Európska nadácia rozvoja riadenia, kým v rámci tematického programu DCI pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji sa postup cielených projektov nikdy predtým nepoužíval na činnosti v partnerských krajinách,

J.

keďže Komisia následne vydala vysvetľujúce oznámenie pre výbor DCI NSA-LA (5), v ktorom objasňuje výber kritérií na cielené činnosti, pričom uvádza, že vychádzajú z článku 168 vykonávacích predpisov nariadenia o rozpočtových pravidlách (6) a že granty sa môžu prideľovať najmä „subjektom, ktoré majú de iure alebo de facto monopolné postavenie“, a za špecifické činnosti, ktoré si vyžadujú osobitný orgán, pokiaľ ide o technickú odbornosť, stupeň špecializácie a administratívne právomoci,

1.

nesúhlasí s prijatím návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 – D004766/01) v jeho aktuálnej podobe;

2.

žiada Komisiu, aby vyjasnila kritériá určovania de jure alebo de factomonopolného postavenia, vzhľadom na to, že 11 členských štátov vo svojom spoločnom vyhlásení uvádza, že z pohľadu „nových“ členských štátov pretrváva stav de factomonopolného postavenia v prípade celoeurópskych aktivít, ktoré uskutočňujú TRIALOG a DEEEP;

3.

naliehavo žiada otvorené, transparentné a horizontálne uplatňovanie kritérií udeľovania priamych grantov pre cielené projekty s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky pre všetkých; žiada preto, aby sa tie isté kritériá uplatňovali na TRIALOG, DEEEP a projekt s názvom Posilnenie kubánskych kapacít riadenia;

4.

naliehavo žiada, aby sa prostredníctvom strategického celoeurópskeho programu zabezpečilo neprerušené financovanie hodnotných aktivít v oblasti podpory výmen osvedčených postupov, budovania sietí a partnerstiev na úrovni EÚ a medzi vnútroštátnymi platformami a EÚ a tiež v oblasti skvalitňovania dialógu a budovania kapacít, pokiaľ ide o aktivity spojené s „novými“ členskými a pristupujúcimi štátmi;

5.

vyzýva Komisiu, aby s Európskym parlamentom nadviazala dialóg v rámci nadchádzajúceho hodnotenia (7) systému výziev na predkladanie návrhov na tematické programy; považuje za nevhodné predpovedať akékoľvek odporúčania zmien alebo zlepšení systému, ktoré môžu byť výsledkom hodnotenia; vyzýva preto, aby sa súčasný systém priamo financovaných činností nemenil počas 12 mesiacov a aby všetky budúce zmeny zohľadňovali výsledok procesu hodnotenia a zabezpečili dlhodobý, predpovedateľný a udržateľný charakter činností rozvojovej spolupráce;

6.

vyzýva Komisiu, aby upravila svoj návrh rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 – D004766/01), aby začlenila celoeurópske projekty na zvyšovanie povedomia o otázkach rozvoja v rozšírenej EÚ a na rozvíjanie výmen v EÚ v oblasti vzdelávania v otázkach rozvoja;

7.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0097.

(3)  Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.

(4)  DEEEP: „Development Education Exchange in Europe“ - http://www.deeep.org/

TRIALOG: „Development NGOs in the enlarged EU“ - http://www.trialog.or.at/start.asp?ID=96

(5)  AIDCO/F1/NC D(2009) zo 6.4.2009 (D004766-01-EN-02).

(6)  Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s.1).

(7)  Palermský proces II.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/11


Streda 6. mája 2009
Obnovená sociálna agenda

P6_TA(2009)0370

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o obnovenej sociálnej agende (2008/2330(INI))

2010/C 212 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412) (Oznámenie o obnovenej sociálnej agende),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2008 o výzvach v súvislosti s kolektívnymi zmluvami v EÚ (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM(2008)0418),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite (3),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: obnovený záväzok (KOM(2008)0420),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2007 s názvom Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2007)0620) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v EÚ (5),

so zreteľom na odporúčanie Rady 92/441/EHS z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2007 s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0063) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii (10) a na vymedzenie pojmu chudoba v ňom,

so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (11),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia týkajúce sa sociálnych práv, a na článok 136 Zmluvy o ES,

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. novembra 2006 s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708),

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. júla 2001 s názvom Podpora európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2001)0366), na oznámenie Komisie z 22. marca 2006, ktorým sa implementuje partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (12),

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva (13),

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0241/2009),

A.

keďže hlavným negatívnym dôsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej krízy pre EÚ bude dramatický nárast nezamestnanosti, ktorý vážnejšie postihne najzraniteľnejšie sociálne skupiny; keďže vyššia úroveň nezamestnanosti je spojená s nárastom chudoby a nerovností v oblasti zdravia, vylúčením, kriminalitou, neistotou a nedostatkom dôvery,

B.

keďže EÚ už bez ohľadu na súčasnú krízu čelila problémom v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, napätej demografickej situácie a ťažkostí súvisiacich so životom v čoraz globalizovanejšom hospodárstve,

C.

keďže v roku 2007 bol podiel občanov EÚ vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne zanechali štúdium, na úrovni 15,2 %,

D.

keďže zamestnanie ešte stále nezaručuje mnohým ľuďom v EÚ cestu z chudoby, pretože v roku 2006 ňou bolo ohrozených 8 % pracujúcich,

E.

keďže v roku 2006 bolo chudobou ohrozených 16 % európskych občanov; keďže deti, veľké rodiny, osamelí rodičia, nezamestnaní, ľudia s postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia, etnické menšiny a migranti sú obzvlášť zraniteľní,

F.

keďže ženy stále čelia vyššiemu riziku chudoby ako muži kvôli svojej ekonomickej závislosti, pretrvávajúcim platovým rozdielom medzi mužmi a ženami a vyššiemu zastúpeniu žien v horšie platených zamestnaniach; keďže táto situácia zvyšuje riziko pretrvávania chudoby v ďalších generáciách,

G.

keďže nárast cien v posledných rokoch mal značný vplyv na rozpočet domácností a neúmerne postihol zraniteľné sociálne skupiny,

H.

keďže rôzne štúdie (ako napr. výskum budúcnosti práce, ktorý uskutočnila Russell Sage Foundation) ukázali, že každý štvrtý pracujúci v najrozvinutejších ekonomikách by sa mohol čoskoro stať pracujúcim s nízkym príjmom a mohol by byť vo zvýšenej miere ohrozený chudobou; keďže sa zdá, že pracovné miesta s nízkou mzdou sa do značnej miery vyznačujú jednotnosťou, pretože ide často o neštandardné pracovné vzťahy, kde sú viac ohrození pracovníci s nízkou kvalifikáciou, pracovníci na čiastočný úväzok, ženy, prisťahovalci a mladí pracovníci; keďže existuje tendencia prenášať prácu za nízku mzdu z jednej generácie na druhú a keďže zle platená práca obmedzuje prístup k dobrému vzdelaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a ďalším základným životným podmienkam,

I.

keďže článok 2 Zmluvy o ES stanovuje, že rovnoprávne postavenie žien a mužov je jedným zo základných princípov EÚ,

J.

keďže EÚ čelí demografickým zmenám, ktorých najvýznamnejšími charakteristikami sú nárast priemernej dĺžky života a klesajúca miera pôrodnosti, aj keď v niektorých krajinách sa prejavujú náznaky obrátenia trendu nízkej pôrodnosti,

K.

keďže sa očakáva, že demografická zmena povedie k zdvojnásobeniu podielu závislých starších osôb do roku 2050, čo bude mať následky najmä na fyzické a duševné zdravie obyvateľstva,

L.

keďže správa Komisie s názvom Správa o demografickej situácii za rok 2008: uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti (SEK(2008)2911) uznáva kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov v spoločnosti, vyzýva Komisiu, aby zvážila silné sociálne argumenty v prospech zapojenia opatrovateľov do vypracovávania budúcej politiky,

M.

keďže dôsledky finančnej krízy pre reálne hospodárstvo nie sú celkom známe, bude však nemožné dosiahnuť cieľ, ktorým je vytvorenie 5 miliónov pracovných miest v EÚ v rokoch 2008 až 2009; keďže hospodárska recesia povedie k vyššej nezamestnanosti a určite i k väčšej chudobe a prinesie výzvy pre európsky sociálny model,

N.

keďže finančná a hospodárska kríza má za následok rastúcu nezamestnanosť a neistotu, čo vyvoláva značný tlak na sociálnu súdržnosť v celej EÚ spojený so sociálnymi poruchami a napätím v mnohých členských štátoch,

O.

keďže EÚ sa zaviazala k dosiahnutiu cieľa, ktorým je sociálne a environmentálne trvalo udržateľný rozvoj, a keďže príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré môžu vyplývať z tohto záväzku, by sa mali v plnej miere využiť,

P.

keďže sociálny dialóg môže byť dôležitý na zvládnutie krízy dôvery, ktorá sa prehlbuje v dôsledku hospodárskej krízy, pretože mnoho ľudí v našej spoločnosti sa obáva budúcnosti; keďže rovnakou prioritou musia byť aj tí, ktorí sú už vylúčení a ktorých súčasné postavenie sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršuje,

Q.

keďže inštitucionálne opatrenia EÚ, ktoré majú výraznejší intervenčný charakter a ktoré sa vyznačujú určitým stupňom prerozdelenia príjmov a spoločným poňatím európskeho sociálneho modelu, vplývajú pozitívne na kvalitu pracovného života miliónov mužov a žien vo viac znevýhodnených odvetviach našich pracovných trhov,

R.

keďže rešpektovanie národných právnych a zmluvných rámcov charakterizovaných rovnováhou medzi pracovným právom a kolektívnymi dohodami, ktoré upravujú tieto modely, sú základným predpokladom harmonizovaných hodnôt v rôznorodých systémoch,

S.

keďže v prípade neštandardných pracovných vzťahov sa neuplatňujú pravidlá a postupy dohodnuté partnermi v rámci kolektívneho vyjednávania,

T.

keďže obnovená sociálna agenda by mala vychádzať zo zásady, že účinné a účelné sociálne politiky prispievajú k hospodárskemu rastu a prosperite, a keďže to môže napomôcť aj obnovenie klesajúcej podpory EÚ zo strany občanov,

U.

keďže je poľutovaniahodné, že obnovená sociálna agenda sa nevenuje otázke právnej istoty sociálnych služieb všeobecného záujmu,

V.

keďže boli vyjadrené značné obavy v súvislosti s úlohou a viditeľnosťou obnovenej sociálnej agendy vrátane skutočnosti, že nie je dostatočne jasný jej účel ani to, aké budú ďalšie nadväzné opatrenia, ako aj so znižovaním významu pripisovanému sociálnej otvorenej metóde koordinácie,

W.

keďže európske sociálne modely predstavujú jednotu hodnôt v rôznorodosti systémov a vo všeobecnosti spadajú do právomoci členských štátov; keďže ciele sociálnej Európy ustanovené v zmluve o ES, v Charte základných práv a v Lisabonskej zmluve musia byť zdôrazňované ako ústredný cieľ EÚ, ak má reagovať na očakávania a rozptýliť obavy svojich občanov; keďže Európska rada na viacerých jarných zasadnutiach opakovane zdôraznila cieľ odstránenia chudoby a sociálneho vylúčenia a potrebu posilniť sociálnu dimenziu v lisabonskej stratégii; keďže zlyhanie alebo úspech vnútroštátnych sociálnych politík a politík zamestnanosti majú dosah aj na ostatné členské štáty, a preto musí byť diskusia o reforme európskeho sociálneho modelu základom interakcie medzi EÚ a členskými štátmi,

X.

keďže zlyhanie lisabonskej stratégie pri znižovaní chudoby - keď v súčasnosti v EÚ 78 000 000 osôb žije v chudobe - a čoraz väčšia nerovnosť musia byť v centre pozornosti; keďže EÚ musí dosiahnuť pokrok pri rozvoji a plnení cieľov na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnych cieľov v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia a v kľúčových oblastiach, pre ktoré existujú v súčasnosti ukazovatele, ak majú občania veriť tomu, že EÚ je tu na to, aby slúžila v prvom rade im a až potom podnikom a bankám,

Y.

keďže vo viacerých konaniach pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev sa použilo spojenie „ustanovenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku“ bez toho, aby bolo objasnené, kto môže v tejto súvislosti rozhodnúť, ktoré ustanovenia sú rozhodujúce pre ochranu všeobecných opatrení verejnej politiky v členskom štáte,

Z.

keďže Súdny dvor rozhodol, že nie je v právomoci členských štátov, aby jednostranne definovali pojem verejnej politiky alebo aby jednostranne vyžadovali uplatňovanie všetkých povinných ustanovení svojho pracovného práva od dodávateľov služieb so sídlom v inom členskom štáte, a keďže nie je jasné, kto má túto právomoc, ak nie členské štáty,

AA.

keďže nie je jasne odlíšené využívanie subdodávateľskej pracovnej sily od pochybného obchodovania s pracovnou silou a poskytovania služieb, ktoré je založené na zákonných zmluvách so skutočne samostatne zárobkovo činnými osobami; keďže by sa mal riešiť rozdiel medzi nekalými praktikami a skutočnými občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vzťahmi,

Prioritné opatrenia

Európske sociálne modely

1.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vzhľadom na hospodársku recesiu opätovne zdôraznili dôležitosť silnej sociálnej Európy zahŕňajúcej trvalo udržateľné, účinné a účelné sociálne politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu agendu sociálnej politiky na obdobie rokov 2010 – 2015;

2.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila konzistentný plán politiky pre dôstojnú prácu v súlade s Chartou základných práv EÚ;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby v tomto ťažkom období bolo na prvom mieste sociálnej agendy vytváranie a podpora pracovných miest; domnieva sa, že väčšia pružnosť na pracovisku je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým;

4.

vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám lepší prístup k sociálnym výhodám;

5.

je znepokojený tým, že opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende nie sú dostatočne konzistentné a nemajú dosah na súčasnú úroveň chudoby a vylúčenia v EÚ a neriešia súčasné problémy sociálnej súdržnosti;

6.

ľutuje najmä, že v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende chýbajú návrhy týkajúce sa nasledujúcich otázok, ktoré majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami:

smernica zabezpečujúca základné pracovné práva pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na postavenie v zamestnaní v záujme ochrany čoraz väčšieho počtu atypických pracovníkov;

preskúmanie smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (14) spolu s rodovo neutrálnym systémom pracovného ohodnotenia s cieľom zmenšiť platové rozdiely medzi mužmi a ženami v rámci hospodárskych odvetví, ako aj medzi nimi; a

smernica o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní v súlade s realitou cezhraničných obchodných operácií;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvinúť minimálne normy v oblasti zamestnaneckých práv; je si vedomý, že hospodárske slobody ani pravidlá hospodárskej súťaže nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami;

8.

poznamenáva, že sociálna politika by mala zahŕňať kľúčové opatrenia, ako napríklad lepšiu rovnováhu medzi silnejšími sociálnymi právami a slobodami, boj proti diskriminácii a presadzovanie rovnosti, modernizáciu a reformovanie európskych sociálnych modelov a zároveň posilňovanie ich hodnôt;

9.

konštatuje, že vymedzenie toho, čo tvorí ustanovenia členského štátu, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku, je politickou otázkou a malo by sa uskutočniť v rámci demokraticky legitímneho postupu; vyzýva preto Komisiu, aby začala otvorenú diskusiu s cieľom vyjasniť, čo tvorí tieto všeobecné ustanovenia verejnej politiky, a aby prípadne navrhla právne predpisy;

10.

domnieva sa, že v súčasnej dobe by sa nemali znižovať sociálne výdavky, ale skôr posilňovať štrukturálne reformy; dodáva, že EÚ by mala podporovať infraštruktúru sociálnych modelov členských štátov vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu tým, že opätovne zdôrazní dôležitosť ich všeobecného prístupu, kvality a trvalej udržateľnosti;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci finančná kríza poukazuje na význam štátnych zásahov pre udržanie hospodárskej činnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti, Komisia nezabezpečila budúcnosť a kľúčovú úlohu verejných služieb v EÚ prostredníctvom návrhu rámcovej smernice o službách verejného záujmu;

12.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude mať za cieľ zabezpečiť právnu istotu sociálnych služieb všeobecného záujmu;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť spôsoby modernizácie a reformovania vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom odstrániť chudobu v dlhodobom horizonte, najmä pokiaľ ide o primeraný minimálny príjem, dôchodky a služby zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že existuje potenciál na posilnenie finančnej udržateľnosti minimálnej mzdy a dôchodkových systémov, ako aj kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti zdokonalením ich organizácie a prístupu k nim a posilnením partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity a podpore zvýšeného úsilia o zavedenie progresívnych daňových systémov s cieľom zníženia nerovnosti;

14.

konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali z ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podmienky pre sociálnu a hospodársku účasť pre všetkých a najmä zaviedli právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí ako minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné dohody, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k základným bankovým službám pre všetkých občanov;

16.

je toho názoru, že šport a kultúrne aktivity sú základnými nástrojmi sociálneho začlenenia a prispievajú k osobnému rozvoju, podporujú spoločenskú prospešnosť a rozvíjajú talenty;

17.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že environmentálna a zdravotná problematika bude urýchlene začlenená do všetkých politík EÚ s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES;

18.

podporuje odhodlanie Komisie rozšíriť sociálnu agendu o nové oblasti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že otázka životného prostredia sa príliš často posudzuje iba z hľadiska zmeny klímy; víta opakované vyhlásenia Komisie v prospech trvalo udržateľného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by zohľadnilo sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej a klimatickej krízy;

19.

zdôrazňuje, že extrémna chudoba a z nej vyplývajúce sociálne vylúčenie sa nemôžu chápať výhradne z ekonomického hľadiska na základe čísiel, ale musia sa tiež chápať v zmysle ľudských práv a občianstva; uznáva, že samotná zásada voľného pohybu kapitálu a tovaru nemôže odstrániť chudobu, a najmä pretrvávajúcu chudobu, a že extrémna chudoba pripravuje tých, ktorých postihuje, o príležitosti, bráni im v tom, aby sa naplno zúčastňovali na živote spoločnosti a robí z nich ľudí ľahostajných k svojmu okoliu;

Sociálna politika a politika zamestnanosti

20.

víta návrhy zahrnuté v balíku Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol predložený na konci roka 2008; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania členským štátom, ktoré jednoznačne zaostávajú v plnení cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti do roku 2010; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala otvorenosť zamestnávateľov voči pružným pracovným opatreniam prostredníctvom lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, a aby tak podporovala pružnejší režim práce a jeho súlad s fungovaním podnikov a administratívy a s vyučovacími hodinami;

21.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na lepšie zosúladenie súkromného, rodinného a pracovného života prostredníctvom lepšieho využívania IKT a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, pričom by zároveň zohľadnila potreby a blahobyt detí a súčasne podporila účinnejšiu ochranu zamestnanosti, čím sa potvrdí právo rodičov a opatrovateľov na pružné pracovné modely, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a venovala osobitnú pozornosť prístupu osôb, ktoré majú nízky príjem, sú v neistej situácii alebo majú zamestnanie nízkej kvality;

22.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami politík EÚ a členských štátov vzhľadom na rastúcu chudobu, najmä chudobu detí;

23.

vyzýva členské štáty, aby v záujme sociálneho začlenenia zaviedli systémy minimálnej garantovanej mzdy, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

24.

navrhuje, aby sa nové demografické problémy riešili nápravou situácie žien, ktoré žijú v chudobe, nemajú rovnaký a adekvátny prístup k strave, bývaniu, vzdelávaniu a odmeňovaniu a čelia ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života;

25.

požaduje účinnejšie predchádzanie predčasnému ukončeniu štúdia a boj proti nemu v duchu hesla „škola sa oplatí“; požaduje účinne organizované vzdelávacie systémy a školské osnovy prispôsobené budúcemu pracovnému trhu, ktoré budú zohľadňovať potreby spoločnosti a technologický vývoj; vyzýva na ďalšiu podporu a pomoc pre koncepciu škôl druhej šance a neformálneho a neoficiálneho vzdelávania, pri ktorom sa preukázalo, že vedie k vyššej účasti mladých ľudí a dospelých ako tradičné školské prostredie, čo by prispelo k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ; na tento účel žiada o dlho očakávané odstránenie všetkých nerovností, pokiaľ ide o príležitosti v systémoch vzdelávania v EÚ, najmä odstránenie vzdelávania s nízkou úrovňou a oddeleného vzdelávania, ktoré má nezvratné negatívne následky na marginalizované skupiny, obzvlášť na Rómov;

26.

trvá na tom, že je potrebné prijať účinnejšie opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli zamerané na lepšiu prípravu občanov, najmä menej kvalifikovaných, na hladký a nediskriminačný (opätovný) vstup na trh práce a prispievanie k sociálnej inovácii; navrhuje, aby sa zdôrazňovali podnikateľské zručnosti, najmä u žien a mladých ľudí, schopnosti v oblasti IKT a komunikácie, finančná gramotnosť a jazykové zručnosti;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie v Európe prostredníctvom mobilizácie procesu kompatibility a komparability vzdelávacích systémov členských štátov s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a noriem;

28.

domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre osoby s plateným zamestnaním (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre osoby bez plateného zamestnania;

29.

zdôrazňuje potrebu presadzovania spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi, pretože je dôležité zabezpečiť, aby títo partneri spolupracovali a navzájom sa podporovali v prospech svojich vlastných organizácií, zamestnancov a študentov; domnieva sa, že by sa mala vytvoriť väzba medzi vysokoškolskými študijnými programami a podnikateľským svetom a že podniky by mali mať okrem iného možnosť dopĺňať študijné programy, ponúkať stáže, organizovať dni otvorených dverí pre študentov atď.;

30.

upozorňuje na to, že na integráciu mladých a starších ľudí, žien, dlhodobo nezamestnaných ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce je potrebný vyváženejší prístup k flexibilite, bezpečnosti a potrebe zabezpečiť dôstojnú mzdu; navrhuje, aby členské štáty pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií flexiistoty zohľadnili uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty;

31.

nazdáva sa, že najmä v čase finančnej a hospodárskej krízy, ktorá má často za následok prepúšťanie a reštrukturalizáciu, je nanajvýš dôležité zapojenie pracovníkov do rozhodovacieho procesu v rámci podnikov, ktorý má vplyv na ich pracovné miesta a živobytie; víta nedávnu revíziu (15) smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (16); opakuje svoju výzvu na ďalšie posilnenie fungovania európskych zamestnaneckých rád, ako je uvedená v jeho uznesení zo 4. septembra 2001 o uplatňovaní smernice 94/45/ES (17);

32.

zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti by mali podporovať vytváranie pracovných miest a mali by sa urýchlene aktivovať ako reakcia na súčasnú hospodársku krízu, mali by zabezpečiť pracovné príležitosti a príležitosti na vzdelávanie a tiež zmierňovať stratu príjmov; domnieva sa, že tieto politiky by mali aktívne motivovať ľudí k tomu, aby vyhľadávali pracovné príležitosti alebo začali vlastnú podnikateľskú činnosť; domnieva sa, že členské štáty by preto mali posúdiť dostupné spôsoby financovania, ako sú úverové záruky, znížené úrokové sadzby alebo poskytovanie jednorazových dávok v nezamestnanosti, ktoré okrem zmierňovania straty príjmov poskytujú aj príležitosti na vzdelávanie, čo nezamestnaným ľuďom pomôže nájsť nové zamestnanie; pripomína holistický prístup Komisie k aktívnemu začleňovaniu, ktorý zahŕňa primeranú podporu príjmov, prístup k inkluzívnym trhom práce a vysokokvalitným sociálnym službám;

33.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy, ktoré povedú k jasnému odlíšeniu zamestnávateľov, skutočne samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikateľov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej;

34.

zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné podporovať matky prostredníctvom rodinných prídavkov v období starostlivosti o deti a vytvorením vhodného rámca pre ich návrat na pracovný trh, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť slobodným matkám vzhľadom na ich zraniteľnosť;

35.

poukazuje na to, že sociálna ekonomika ako ďalšia forma podnikania zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k trvalo udržateľnému európskemu hospodárstvu, tým, že spája ziskovosť so solidaritou; dodáva, že podniky sociálnej ekonomiky potrebujú istý právny rámec; zdôrazňuje veľmi dôležitý prínos dobrovoľníckej činnosti v sociálnej oblasti, najmä v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v poskytovaní podpory znevýhodnenejším skupinám v spoločnosti;

36.

zdôrazňuje, že nie všetci ľudia sú schopní pracovať a v súčasnosti ani nie sú pracovné miesta pre všetkých, a potvrdzuje, že je dôležité vykonávať odporúčanie 92/441/EHS potvrdené na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008, ktoré sa týka poskytovania „dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci na zabezpečenie spôsobu života, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou“ prostredníctvom rozšírenia mechanizmov minimálnej mzdy na všetky členské štáty a zvýšenia úrovne, aby sa zabezpečil prístup a primeranosť;

37.

vyjadruje presvedčenie, že rozvoj mikrokreditov môže zohrávať významnú úlohu pri podpore (dlhodobo) nezamestnaných osôb pri ich prechode k samostatnej zárobkovej činnosti; poukazuje na to, že mikrokredity pomohli už v mnohých takýchto situáciách pri opätovnom zaradení sa do pracovného života a že je to v súlade s lisabonskou stratégiou; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií o možnostiach a dostupnosti mikroúverov, ako aj prístup k týmto informáciám, a aby sa aktívne zamerala na tie spoločenské skupiny, ktoré by z ponuky mikroúverov mohli mať najväčší úžitok a ktoré ich najviac potrebujú;

38.

vyzýva na podporu intenzívnejšieho prepojenia medzi uplatňovaním flexiistoty a posilňovaním sociálneho dialógu pri rešpektovaní národných zvykov a postupov;

39.

trvá na odstránení byrokratických prekážok pre malé a stredné podniky; vyzýva na ďalšie uplatňovanie zásad navrhnutých v oznámení Komisie o iniciatíve Small Business Act pre Európu;

40.

aj keď plne uznáva právomoc členských štátov v oblasti mzdovej politiky, navrhuje sociálnym partnerom na národnej úrovni, aby prediskutovali nové metodiky mzdových politík, ktoré by mohli zvrátiť súčasný pokles pomeru medzi mzdami a ziskami a zahŕňať vyššiu účasť zamestnancov na zisku podnikov využívaním systémov zmierňujúcich dosah inflácie; domnieva sa, že takéto systémy by mohli umožniť presun osobitných príjmov zamestnancov do špeciálnych kapitálových fondov vytvorených podnikmi; vyzýva na diskusiu týkajúcu sa spôsobov podnecovania podnikov, aby uplatňovali tieto metodiky, a ďalej vyzýva na diskusiu o právnych rámcoch, ktoré budú regulovať postupný prístup zamestnancov k týmto fondom; pripomína sociálnym partnerom význam obnoveného záväzku týkajúceho sa miezd umožňujúcich dôstojný život, ktoré zaručujú minimálne mzdy výrazne nad úrovňou primeraného príjmu s cieľom umožniť ľuďom dostať sa z chudoby a využívať výhody plynúce z práce;

41.

trvá na tom, že pokrok v oblasti nediskriminácie a rovnakých príležitosti spočíva v pevnom právnom základe, ako aj v celom rade politických nástrojov, a že nediskriminácia a rovnosť príležitostí musia byť zahrnuté do všetkých oblastí obnovenej sociálnej agendy;

42.

žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie o strednodobom a dlhodobom dosahu mobility znalostí s cieľom využiť výsledky ako silný základ pre opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov;

Prisťahovalectvo

43.

upozorňuje na negatívne dôsledky (možný únik mozgov), ktoré môže mať prisťahovalectvo na rozvojový proces v krajinách pôvodu vrátane štruktúry rodín, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu; na druhej strane pripomína dôsledky hospodárskej krízy, pokiaľ ide o nerovnováhu trhov práce hostiteľských krajín;

44.

zdôrazňuje význam etického náboru z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vypracovali kódex postupov pre medzinárodný nábor;

45.

zdôrazňuje, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na demografické zmeny je neistý, pretože závisí od premenlivosti migračných tokov, znovuzjednocovania rodín a miery pôrodnosti;

46.

domnieva sa, že prisťahovalci, ak sú zamestnaní legálne, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju systémov sociálneho zabezpečenia a takisto môžu zaručiť svoje vlastné dôchodkové a sociálne práva;

47.

zdôrazňuje, že úspešná prisťahovalecká politika založená na ľudských právach by mala podporovať ucelenú a účinnú stratégiu začleňovania migrantov na základe rovnakých príležitostí, ktorá by vychádzala zo zaručenia ich základných práv a zabezpečenia rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

48.

víta návrh Komisie uvaliť sankcie na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom; zdôrazňuje význam boja proti využívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom pri súčasnom rešpektovaní práv osôb v zraniteľnom postavení; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti zákonného zamestnávania príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom;

49.

víta návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414); upozorňuje však na skutočnosť, že smernica nesmie viesť k ďalšej diskriminácií občanov EÚ na základe ich ekonomického postavenia;

50.

domnieva sa, že posilnenie vykonávania a presadzovania existujúcich pracovnoprávnych predpisov vnútroštátneho práva, práva Spoločenstva a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) musí byť pre inštitúcie EÚ a členské štáty prioritou;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť antidiskriminačné zákony v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby stimulovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi so zreteľom na väčšiu podporu úspešnej integrácie migrantov; konštatuje, že najmä v čase neľahkej hospodárskej situácie sú neúmerne postihnuté najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, medzi ktoré často patria migranti;

EÚ na vonkajšej úrovni

52.

domnieva sa, že EÚ by mohla v oblasti vonkajších vzťahov zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní hlavných sociálnych a environmentálnych noriem; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vyvíjať dodatočné úsilie, pokiaľ ide o mechanizmy prevencie, dohľadu a sankcionovania porušovania týchto noriem;

53.

domnieva sa, že EÚ by mohla urobiť viac na ovplyvnenie medzinárodnej agendy v oblasti dôstojnej práce a aktívne podporovať dodržiavanie dohovorov MOP, ako aj ľudských práv a základných slobôd, a že by tým mohla prispieť k dosiahnutiu svetového mieru a takisto k ochrane záujmov a hodnôt EÚ;

54.

zdôrazňuje skutočnosť, že vytváranie právneho rámca Spoločenstva, či už prostredníctvom primárnej alebo sekundárnej legislatívy, nesmie byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami v rámci dohovorov MOP;

55.

poznamenáva, že EÚ by sa mala zamerať na proces globalizácie, ktorý sa vyznačuje vyššou mierou sociálneho začlenenia a hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti; konštatuje, že spôsob, akým spoločnosti vykonávajú obchodnú činnosť, má nielen veľký hospodársky dosah, ale aj významný sociálny dosah v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, a najmä v rozvojových krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby aktívne podporovala koncepciu podnikovej sociálnej zodpovednosti, a to buď prostredníctvom podpory „mäkkého práva“ alebo prípadne prostredníctvom legislatívnych návrhov;

Štrukturálne fondy

56.

navrhuje posilnenie potenciálu štrukturálnych fondov zjednodušením, spružnením a zlepšením postupov a rozmeru sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva členské štáty a regióny, aby plne zapojili partnerov v súlade s článkom 16 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch (18); dôrazne odporúča sprístupniť Európsky sociálny fond (ESF) partnerom na budovanie kapacít;

57.

zdôrazňuje, že obnovená sociálna agenda musí prijať jasný záväzok, že štrukturálne fondy a kohézny fond EÚ pomôžu dosiahnuť jej ciele; žiada preto členské štáty, aby využívali ESF a všetky ostatné štrukturálne fondy nielen na zlepšenie zamestnateľnosti, ale aj sociálnej infraštruktúry;

58.

uznáva, že štrukturálne fondy z veľkej časti zostávajú hlavným nástrojom financovania na plnenie sociálnych cieľov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby presadzovali synergie s inými programami a podporovali súdržnosť viacročných rámcových programov, napríklad programov Daphne a Progress, programu verejného zdravia a programu Európa pre občanov;

59.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala regiónom, ktoré sú najviac zasiahnuté globalizáciou, ako aj regiónom v nových členských štátoch, v ktorých prebieha proces sociálneho zbližovania;

60.

domnieva sa, že program Progress by mohol prispieť k lepšiemu posúdeniu modernizácie európskych sociálnych modelov prostredníctvom zhodnotenia pilotných projektov;

61.

domnieva sa, že v dôsledku slobody pohybu osôb vznikajú v niektorých častiach EÚ, a najmä vo väčších mestách, nové problémy súvisiace so zabezpečením sociálnej ochrany v núdzi pre ľudí, ktorí sa nedokážu sami uživiť, čím sa vytvára ďalší tlak na (charitatívne) súkromné a verejné služby, ktoré poskytujú pomoc v núdzi napríklad bezdomovcom alebo marginalizovaným skupinám obyvateľstva v spoločnosti;

Pomocné opatrenia

Sociálny a občiansky dialóg

62.

zdôrazňuje, že flexibilitu občanov a ich vôľu akceptovať zmeny možno zvýšiť väčšou vzájomnou dôverou, ktorú možno posilniť účinnejším a transparentnejším sociálnym dialógom, ako aj zabezpečením účinnejšej participatívnej demokracie pri vytváraní a uskutočňovaní politík;

63.

domnieva sa, že pre sociálny dialóg je obzvlášť dôležité podporovať politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a vo všeobecnosti podporovať zvyšovanie kvality života na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu o tom, ako do sociálneho dialógu zapojiť pracovníkov, ktorí nie sú zamestnaní na plný úväzok (ako sú dočasní pracovníci, pracovníci na čiastočný úväzok, pracovníci na dobu určitú);

64.

vzhľadom na to, že výsledky rokovaní európskych sociálnych partnerov nie sú príliš známe alebo zverejňované, vyzýva na podporu informovanosti o výsledkoch sociálneho dialógu v záujme zlepšenia jeho dosahu a podpory jeho rozvoja;

65.

vyjadruje presvedčenie, že kultúra spolupráce, ktorá nahrádza na pracovnom trhu kultúru konfliktu, by sa mala naďalej podporovať prostredníctvom podpory sociálneho dialógu;

66.

je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti a ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení musia byť priamejšie a na rovnakom základe zapojení do diskusií o hospodárskom a sociálnom modeli;

67.

poznamenáva, že sociálni partneri by sa mali usilovať pracovať na základe viacročných plánov s osobitnými harmonogramami a termínmi so zameraním na dlhodobú udržateľnú stratégiu;

68.

vyzýva na širokú diskusiu o sociálnej agende na obdobie po roku 2010 medzi európskymi zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi verejnými orgánmi, zamestnávateľmi, zamestnancami a organizáciami občianskej spoločnosti;

69.

poznamenáva, že členské štáty by mali podporovať nové merateľné, záväzné a kvantitatívne sociálne ciele a ukazovatele pre lisabonskú stratégiu po roku 2010 vrátane záväzkov snažiť sa o odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj o vytvorenie nového paktu sociálneho pokroku, ktorý by stanovil ciele a štruktúru novej sociálne trvalo udržateľnej a celkovo spravodlivej EÚ, ktorá by mala budovať a posilňovať sociálnu otvorenú metódu koordinácie ako kľúčový pilier;

70.

poznamenáva, že podniky zohrávajú v EÚ dôležitú úlohu nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho hľadiska; upozorňuje preto na podporu podnikovej sociálnej zodpovednosti a potrebu urýchlene dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o vysokokvalitnú prácu vrátane miezd umožňujúcich dôstojný život, aby sa posilnil sociálny model a zabránilo sociálnemu dumpingu;

71.

uprednostňuje účinný dialóg medzi Európskym parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že takýto dialóg je potrebný aj v rámci členských štátov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

72.

poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníctva by bol pre EÚ ideálnou príležitosťou na prepojenie s organizáciami občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pripravila podmienky na vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva a aby na tento účel čo najskôr predložila primerané legislatívne návrhy;

73.

domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapájané od začiatku rozhodovacích procesov a že informácie by mali byť verejne prístupné, spätná väzba obojstranná a účastníkom by sa mal objasniť priestor na zmenu;

74.

zdôrazňuje dôležitosť a hodnotu konzultačného procesu ako účinného nástroja na posilnenie právomocí občanov umožnením ich priameho zapojenia do vytvárania politiky na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na zvýšenie informovanosti o budúcich konzultáciách EÚ prostredníctvom médií a ďalších vhodných fór na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

75.

domnieva sa, že je naliehavo nutné, aby európske inštitúcie, sociálni partneri na národnej úrovni a organizácie občianskej spoločnosti prijali „sociálny pakt“ zahŕňajúci sociálne opatrenia s realistickými, záväznými cieľmi a ukazovateľmi;

76.

poznamenáva, že občianska účasť sa začína v detstve, a požaduje podporu participatívnych štruktúr a iniciatív pre deti a mládež na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

Právo EÚ

77.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok a dokončiť nariadenie týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, smernicu o prenosnosti dôchodkových práv a návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

78.

požaduje zlepšenie legislatívneho procesu na úrovni EÚ tým, že sa objasní, prečo sú potrebné opatrenia na tejto úrovni, zabezpečí sa kvalita obsahu a vykonávanie prísnych a nezávislých hodnotení vplyvu zahŕňajúcich sociálne, environmentálne a hospodárske účinky; požaduje najmä účinné vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 (19);

79.

zdôrazňuje, že účinná spolupráca medzi členskými štátmi a účinné monitorovanie transpozície práva EÚ by mali byť prioritou;

80.

domnieva sa, že v záujme lepšieho legislatívneho procesu na úrovni EÚ by sa malo aktívne podporovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a reagovať na záujmy občanov, a tak ich priblížiť k EÚ;

Otvorená metóda koordinácie

81.

domnieva sa, že na úrovni EÚ by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskou, environmentálnou a sociálnou politikou, pričom by sa mali znovu potvrdiť pôvodné ciele lisabonskej stratégie a potreba zabezpečiť, aby hospodárska politika a politika zamestnanosti aktívne prispievali k odstraňovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia;

82.

zdôrazňuje, že je potrebné prijať právne záväznú chartu základných sociálnych práv;

83.

poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že pri definovaní a vykonávaní politík EÚ by sa mali zohľadňovať najzásadnejšie aspekty sociálnej politiky;

84.

domnieva sa, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 by mala zahŕňať posilnenú otvorenú metódu koordinácie, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podnecovala členské štáty k stanoveniu vnútroštátnych kvantifikovaných cieľov, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a posilňovanie sociálneho začleňovania, podporovaných predovšetkým novými merateľnými a kvantitatívnymi ukazovateľmi;

85.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príležitosti na skutočné zapojenie Európskeho parlamentu do lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010;

*

* *

86.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0544.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0513.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0039.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0556.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.

(6)  Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 46.

(7)  Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 174.

(8)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 463.

(9)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(10)  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.

(11)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.

(12)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.

(13)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0163.

(14)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(15)  Smernica 2009/38/ES (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(16)  Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.

(17)  Ú. v. ES C 72E, 21.3.2002, s. 68.

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

(19)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/23


Streda 6. mája 2009
Aktívne začleňovanie osôb vylúčených z trhu práce

P6_TA(2009)0371

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (2008/2335(INI))

2010/C 212 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (KOM(2008)0639),

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej články 99, 137 a 141,

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (1),

so zreteľom na odporúčanie Rady č. 92/441/EHS z 24 júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany (2),

so zreteľom na závery predsedníctva po stretnutí Európskej rady v Bruseli 11. a 12. decembra 2008,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2009 s názvom Návrh spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2009 (KOM(2009)0058) a na pracovný dokument Komisie z 24. februára 2009 s názvom Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008, profily krajín (SEK(2009)0255),

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej EÚ: Európsky akčný plán 2006 – 2007 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (4),

so zreteľom na pokrok dosiahnutý v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES),

so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (5),

so zreteľom na závery predsedníctva po stretnutí Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2007 s názvom Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2007)0620) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (6),

so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov z 18. októbra 2007 zahrnuté v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: spoločná analýza európskych sociálnych partnerov,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0063) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 k tejto téme (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 k tejto téme (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii (9),

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (11),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (13),

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (14),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (15),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro (16),

so zreteľom na protokol o službách všeobecného záujmu, priložený k Lisabonskej zmluve (17),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0263/2009),

A.

keďže aktívne začleňovanie nesmie nahrádzať sociálne začleňovanie, pretože zraniteľné skupiny neschopné zúčastňovať sa na trhu práce majú právo na dôstojný život a plnú účasť v spoločnosti, a teda minimálny príjem, a prístupné a cenovo dostupné kvalitné sociálne služby musia byť dosiahnuteľné bez ohľadu na to, či je osoba schopná zúčastňovať sa na trhu práce,

B.

keďže aktívne začleňovanie súvisí nielen so schopnosťami jednotlivca, ale aj so spôsobom organizácie spoločnosti; keďže preto treba riešiť aj systémové príčiny vylúčenia vrátane diskriminácie a nedostatočného poskytovania služieb,

C.

keďže zrejmé vylúčenie z pracovného trhu môže byť skôr dôsledkom nedostatku dôstojných príležitostí na zamestnanie než nedostatku osobného úsilia,

D.

keďže integrácia na trhu práce nesmie byť podmienkou práva na minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám; keďže minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám sú nevyhnutnou podmienkou integrácie na trhu práce,

E.

keďže tí, čo sú najvzdialenejší od trhu práce, sú často ľudia s mnohými a zložitými potrebami, ťažkosťami alebo nevýhodami, napríklad dlhodobo závislí od nízkeho alebo neprimeraného príjmu, dlhodobo nezamestnaní, s nízkou úrovňou vzdelania a negramotní, vyrastajúci v zraniteľnej rodine, osoby so zdravotným postihnutím, v zlom zdravotnom stave, žijúci v oblastiach s mnohorakým znevýhodnením, s neistým bývaním, bezdomovci a osoby čeliace rasizmu a diskriminácii, preto stratégie na začlenenie musia odrážať rozmanitosť vylúčených,

F.

keďže sociálne vylúčenie a vylúčenie z pracovného trhu majú závažný dosah na duševné zdravie ľudí, ktorých sa táto situácia týka, a keďže u dlhodobo nezamestnaných hrozí vyššie riziko vzniku depresie a iných porúch duševného zdravia,

G.

keďže osoby vzdialené od trhu práce veľmi potrebujú odbornú prípravu, a to buď z dôvodu nedostatočného školského vzdelania alebo preto, že pre trvalú neprítomnosť na pracovnom trhu už nie sú schopné efektívne využiť svoje vzdelanie,

H.

keďže tí najzraniteľnejší sú často ovplyvnení podmienenosťou aktivačných politík a keďže tieto vplyvy treba monitorovať a zabrániť negatívnym dôsledkom na zraniteľné skupiny,

I.

keďže opatrenia aktívneho začleňovania sa musia uplatňovať spoločne s cieľmi EÚ a vnútroštátnymi cieľmi týkajúcimi sa boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

J.

keďže domácnosti vedú väčšinou ženy a väčšina osamelých rodičov a opatrovateľov sú ženy; keďže preto si politika aktívneho začleňovania vyžaduje súhrnný súbor opatrení, aby umožnila ženám najvzdialenejším od trhu práce mať praktický úžitok zo stratégií aktívneho začleňovania; keďže situácia na trhu práce pre ženy je priamo prepojená s chudobou súvisiacou s vekom, ktorá postihuje najmä ženy,

K.

keďže v časoch hospodárskej recesie a rastúcej nezamestnanosti existuje riziko, že veľké množstvo ďalších ľudí, ktorí prídu o prácu, rozšíri počet osôb, ktoré už trpia v dôsledku chudoby a vylúčenosti z trhu práce, a to najmä v prípade najzraniteľnejších sociálnych skupín, medzi ktoré patria ženy, staršie osoby a osoby s postihnutím; keďže je veľmi dôležité, aby sa sociálne začleňovanie a s tým súvisiaca politika trhu práce uskutočňovali prostredníctvom integrovaného a koherentného prístupu v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy; keďže verejné prostriedky by sa mali čiastočne využiť na udržanie a zlepšenie investovania do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej oblasti a ďalších základných sociálnych služieb a služieb všeobecného záujmu,

L.

keďže názor, že najlepším spôsobom, ako sa dostať zo sociálneho vylúčenia, je mať prácu, môže byť skutočne účinný iba vtedy, ak je táto práca dlhodobá, kvalitná a primerane ohodnotená; keďže zásada „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ sa stále neuplatňuje dostatočne,

M.

keďže rodinní opatrovatelia poskytujú základné služby starostlivosti, vzdelávania a podpory mimo systému zamestnania bez príjmu či sociálnych práv a nemajú právo opätovne vstúpiť na pracovný trh s tým, že budú uznané ich zručnosti získané alebo rozvinuté počas obdobia poskytovania rodinnej opatery,

1.

víta skutočnosť, že základom odporúčania Komisie 2008/867/ES je odporúčanie 92/441/EHS, ktoré uznáva základné právo človeka na dostatočné zdroje a pomoc, aby mohol žiť dôstojným ľudským životom, a vymedzuje spoločné zásady uplatňovania tohto práva; schvaľuje spoločné zásady a praktické usmernenia uvedené v odporúčaní 2008/867/ES o aktívnom začleňovaní opierajúcom sa o tri piliere, konkrétne o primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám; a najmä zdôrazňuje, že každá stratégia aktívneho začleňovania musí byť postavená na týchto zásadách: individuálne práva, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a nediskriminácie, rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti; na podpore integrácie do trhu práce spojenej s plnou účasťou v spoločnosti a na dodržiavaní zásad kvality, primeranosti a dostupnosti v rámci všetkých troch pilierov;

2.

súhlasí s Radou, že je potrebné zlepšiť vykonávanie odporúčania 92/441/EHS, pokiaľ ide o minimálny príjem a sociálne transfery, že sociálna pomoc by mala poskytnúť primeraný minimálny príjem na dôstojný život, ktorého výška bude prinajmenšom nad úrovňou, kde hrozí riziko chudoby, a bude dostatočná na to, aby ľudí pozdvihla z chudoby, a že vyplácanie príspevkov by sa malo zlepšiť;

3.

víta rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 17. júla 2008 vo veci C-303/06 týkajúcej sa opatrovateľov diskriminovaných na základe pomeru k zdravotne postihnutej osobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia budú pri vstupe na pracovný trh chránení pred takouto diskrimináciou, a aby podnietila členské štáty k prijatiu potrebných krokov zabezpečujúcich splnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora;

4.

vyzýva členské štáty, aby realizovali primeranú podporu príjmu, a aby tak bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poukazuje na potrebu primeranej úrovne podpory príjmu založenej na odporúčaniach 92/441/EHS a 2008/867/ES pri dodržaní zásady primeranosti, transparentnosti, dostupnosti pre všetkých a trvalej udržateľnosti;

5.

považuje za životne dôležité, aby Komisia a členské štáty účinne implementovali smernicu 2000/78/ES, ktorá ustanovuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní v záujme boja proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

6.

podčiarkuje požiadavku adresovanú Rade, aby schválila cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % priemerného národného príjmu a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

7.

uznáva, že vzájomné pôsobenie sociálnej pomoci a činnosti trhu práce je zložité, najmä keď dostupná práca môže byť krátkodobá, sezónna, neistá alebo na čiastočný úväzok, ak majú podmienky na čerpanie podpory a systémy sociálnej ochrany alebo hraničných daňových sadzieb odradzujúci účinok pri nástupe do plateného zamestnania, a ak je systém sociálnej pomoci málo pružný, aby mohol reagovať; preto naliehavo požaduje vytvorenie systémov, ktoré jednotlivých ľudí v prechodnom období podporia namiesto toho, aby ich trestali, odradili alebo im príliš rýchlo odňali podporu, keď sa zamestnajú;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý má poskytovanie sociálnej podpory pre práceschopné osoby v núdzi; zdôrazňuje však, že v zmysle zásady subsidiarity patrí stanovenie tejto podpory do právomoci členských štátov;

9.

poukazuje na to, že príjemcovia primeranej podpory príjmu a ich rodinní príslušníci budú mať príležitosť vyhnúť sa riziku chudoby a stať sa aktívnymi občanmi, ktorí sa podieľajú na spoločenskom a hospodárskom živote a medzigeneračnej solidarite;

10.

navrhuje, aby členské štáty aktívne zhodnotili politiku minimálnej mzdy s cieľom vyriešiť problém rastúceho počtu „chudobných pracujúcich“ a dosiahnuť, aby sa práca stala reálnou perspektívou pre tých, ktorí sú vzdialení od trhu práce;

11.

je presvedčený, že aktívne začlenenie si vyžaduje zníženie rozdielov medzi regiónmi a oblasťami v Spoločenstve prostredníctvom urýchlenej obnovy oblastí zasiahnutých hospodárskou krízou a rozvoja vidieckych regiónov;

12.

vyzýva členské štáty, aby zakročili proti nezákonnému alebo tzv. skrytému zamestnávaniu, ktoré znemožňuje príslušným osobám využívať určité sociálne nástroje a služby;

13.

žiada, aby politika aktívneho začleňovania:

bola konzistentná s celoživotným prístupom k vzdelávaniu, celoživotným vzdelávaním, sociálnou politikou a politikou zamestnanosti;

prispôsobovala sa potrebám, bola cielená a aby sa orientovala na potreby;

zakladala sa na integrovanom prístupe a spoluúčasti; a

rešpektovala predpoklady, ktoré sú nevyhnutné, aby bola účasť možná bez vytvárania podmienok, ktoré ohrozujú príjem životného minima;

14.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zúčtovanie celkových nákladov v oblasti aktívneho a sociálneho začleňovania, keďže skúsenosti ukazujú, že včasné investovanie a preventívne opatrenia môžu znížiť celkové dlhodobé náklady spoločnosti; víta skutočnosť, že odporúčanie 2008/867/ES navrhuje podľa toho zvýšenie investícií do sociálneho začleňovania;

15.

domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky znevýhodneným skupinám (ako napríklad ľuďom so zdravotným postihnutím či chronickými chorobami, osamelým rodičom či domácnostiam s mnohými deťmi), ktoré by pokrývali zvýšené náklady okrem iného v súvislosti s osobnou podporou, využívaním špecifických zariadení a zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, čím by okrem iného zabezpečili dostupné ceny liekov pre znevýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

16.

súhlasí – predovšetkým vzhľadom na často zložité potreby ľudí – že je nevyhnutné navrhnúť a uskutočniť opatrenia aktívneho začleňovania prispôsobené potrebám, ktoré spájajú minimálny príjem, začlenenie do trhu práce a sociálne služby, že je nutné sústrediť sa na včasnú identifikáciu a preventívne opatrenia a že prioritou by malo byť zameranie sa na najzraniteľnejšie osoby;

17.

domnieva sa, že pri navrhovaní a vykonávaní takýchto opatrení by sa mali brať do úvahy názory tých, pre ktorých sú opatrenia určené; vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o posilnenie postavenia mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti s cieľom uľahčiť ich účasť na tvorbe a vykonávaní politiky začleňovania;

18.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli konštruktívnejší prístup k drogovej politike s dôrazom na prevenciu, vzdelanie a liečbu závislosti namiesto dôrazu na trestné sankcie;

19.

požaduje destigmatizáciu ľudí s poruchami duševného zdravia a ľudí s poruchami učenia, podporovanie duševného zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch, ako aj viac zdrojov na liečbu a starostlivosť;

20.

vzhľadom na to, že problémy spojené s vylúčenosťou sa v mnohých prípadoch vyskytujú od ranej mladosti, domnieva sa, že sú veľmi dôležité preventívne opatrenia, pomocou ktorých sa už v skorom veku zistia najviac ohrozené deti a mladí ľudia, a to skôr než vystúpia zo systému vzdelávania a odbornej prípravy; konštatuje, že mladí ľudia, ktorí nechodia do školy, skôr podľahnú asociálnemu a kriminálnemu správaniu, čo neskôr zhoršuje otázku vstupu na trh práce; domnieva sa, že rozsiahly dialóg zúčastnených strán a podpora preventívnych opatrení a sociálnych služieb zameraných na zlepšenie príležitostí pre zraniteľné deti a mladých ľudí sú pre úspešnosť politiky začleňovania mimoriadne dôležité; zdôrazňuje tiež závažnosť problémov vylúčenia v prípade starších ľudí, ktorí prídu o prácu a nemajú možnosť opätovne vstúpiť na trh práce;

21.

domnieva sa, že by sa mal brať osobitný zreteľ na potreby mladých ľudí uchádzajúcich sa o prvé zamestnanie a že na vnútroštátnej úrovni by sa mali prijať politiky a opatrenia podporujúce prechod od vzdelávania na pracovný trh; navyše sa domnieva, že s činnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov by sa mal nepretržite spájať štruktúrovaný dialóg s mládežníckymi organizáciami;

22.

vyzýva členské štáty, aby riešili problémy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia, vrátane práva na slobodné rozhodnutie, či chcú byť opatrovateľmi a do akej miery, možnosti kombinovať opatrovateľstvo s odmeňovanou prácou a so zamestnaním a prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a starobným dôchodkom, aby sa predišlo schudobneniu v dôsledku opatrovníctva;

23.

víta uznanie potreby všeobecného prístupu k dostupným a kvalitným sociálnym službám ako základné právo a podstatný prvok európskeho sociálneho modelu a podporu na udržanie ľudí v práci, ako aj zásady stanovené v odporúčaní 2008/867/ES; domnieva sa, že medzi tieto sociálne služby patrí stabilné, cenovo dostupné bývanie, dostupná verejná doprava, základná odborná príprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj prístup k cenovo dostupnej energii a iným sieťovým službám; konštatuje, že sa musí napredovať so zaručením povinnosti univerzálnej služby v rámci služieb všeobecného záujmu prostredníctvom vypracovania akčného plánu na vytvorenie rámcovej smernice EÚ o službách všeobecného záujmu, ktorá zaručí túto povinnosť; konštatuje, že pokrok v dosahovaní barcelonských cieľov stanovených v oblasti poskytovania finančne dostupnej starostlivosti o deti na vysokej úrovni je stále nedostatočný, mali by sa posilniť, aby zahrnuli všetky deti vo veku základného vzdelávania; konštatuje tiež, že potreby starostlivosti o ďalšie nezaopatrené osoby, napríklad veľmi staré osoby, sa takisto plnia nedostatočne a mali by sa riešiť podobne;

24.

je presvedčený, že riešenie diskriminácie, ktorej čelia ľudia v súvislosti s prístupom k tovaru, službám a zariadeniam, má ústredný význam pre dosiahnutie začlenenia, a preto víta návrh na komplexnú smernicu zameranú na boj proti diskriminácii z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženského presvedčenia alebo viery mimo oblasti zamestnania;

25.

žiada členské štáty, aby zvážili sociálne zvýhodnenie poplatkov pre slabšie skupiny, napr. v oblasti energie a verejnej dopravy, a možnosti získania mikroúverov s cieľom podporiť aktívne začlenenie, ako aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre ľudí s ťažkosťami materiálnej povahy;

26.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili profil úverových združení s cieľom ponúknuť jednotlivcom bezpečné a regulované prostredie na sporenie a požičiavanie peňazí a pomoc pri riešení stále problematickejšieho osobného dlhu; žiada členské štáty, aby dbali na to, aby jednotlivci mali právo otvoriť si bankový účet za rozumných podmienok, keďže otvorenie účtu predstavuje základný prostriedok k účasti na hospodárskej činnosti i na spoločenskom živote;

27.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali osobám so zdravotným postihnutím dodatočnú podporu potrebnú jednak na uplatnenie sa na trhu práce, jednak podporu v priebehu práce; vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak urobili; pripomína, že členské štáty by mali vypracovať vhodné postupy a vytvoriť vhodné štruktúry na účinné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na svojom území;

28.

je presvedčený, že mladí ľudia čelia osobitným prekážkam aktívneho začlenenia, medzi ktoré patrí neodôvodnená diskriminácia z dôvodu veku a ťažkosti v súvislosti s prístupom k finančne dostupným systémom odborného vzdelávania;

29.

víta ústup od inštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím, ale berie na vedomie, že si vyžaduje dostatočnú úroveň kvalitných komunitných služieb, ktoré podporujú nezávislý spôsob života, právo na osobnú pomoc, právo na ekonomickú nezávislosť a plnú spoločenskú účasť v rámci členských štátov;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatok zdrojov na uľahčenie prístupu k programom celoživotného vzdelávania ako prostriedkom na obmedzenie vylúčenia starších ľudí zo zamestnania a na podporu ich nepretržitej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote;

31.

je presvedčený, že by malo byť prijatých viac opatrení na riešenie domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že platné právne predpisy Spoločenstva o rodovej rovnosti, rovnosti vo všeobecnosti a nediskriminácii sa budú v plnej miere riadne a účinne vykonávať; žiada, aby sa rozšírili a posilnili s cieľom odstrániť systémové prekážky zamestnávania a odborného vzdelávania a prípravy;

33.

je presvedčený, že kvalitné vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom úspechu v budúcom zamestnaní a pri integrácii; vyzýva členské štáty, aby rozšírili právne predpisy o verejnom vzdelávaní s cieľom odstrániť každú prekážku vo vzdelávaní a zabezpečiť integrované vzdelávanie a prístup k vzdelaniu pre všetkých; domnieva sa, že osoby trvalo vylúčené z trhu práce musia mať väčšie práva v oblasti financovania celoživotného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o kľúčové kompetencie;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci celej stratégie aktívneho začleňovania uplatňovali rodové hľadisko;

35.

domnieva sa, že ponúkaná odborná príprava by mala zohľadňovať potreby dotknutých jednotlivcov a mala by byť pre nich primeraná; požaduje skôr cielenú než štandardizovanú odbornú prípravu a integračné opatrenia, ktoré často zanedbávajú potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí s opatrovateľskými povinnosťami alebo osôb so zdravotnými problémami; poukazuje na najlepšie postupy pri čerpaní Európskeho sociálneho fondu (ESF) a programu EQUAL, pokiaľ ide o cielený prístup odbornej prípravy zameranej na potreby pre ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, keď sa uznávajú zručnosti, ktoré nie sú formálne preukázané, a zručnosti získané neformálnym vzdelávaním;

36.

odporúča, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania a vzdelávacie systémy sa integrovali do trhu práce a kritérií sociálnej účasti, a aby sa znížili rozdiely v prístupe ku všetkým formám vzdelávania a v kvalite poskytovaného vzdelávania;

37.

domnieva sa, že odborná príprava by mala zabezpečiť aj informovanosť jednotlivcov o právach a povinnostiach v práci vrátane riadnej prípravy, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť, ako aj o práve na členstvo v odboroch a o ich právach na informácie, konzultácie a celoživotné vzdelávanie a prípravu;

38.

konštatuje, že existuje riziko, že tvorivejšie ponímanie prípravy prístupu pre tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, môže prísť o finančnú podporu v prospech užšieho ponímania, založeného na ľahko merateľných výsledkoch; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov, najmä ESF, zlepšila financovanie prístupov zdola nahor a rozvoj ukazovateľov, ktoré udávajú pokrok v sociálnom a aktívnom začleňovaní, s cieľom zamerať sa na inovatívne miestne iniciatívy na podporu aktívneho začleňovania, ktoré je súčasťou cieľov sociálneho začleňovania vyznačených ako súčasť „lisabonského vyčlenenia“ štrukturálnych fondov, ďalej financovanie navrhnuté na sociálnu inováciu, ako aj prostredníctvom ďalších zdrojov financovania;

39.

konštatuje, že podľa odhadov bude v dôsledku demografických zmien do roku 2030 pomer aktívnych a neaktívnych osôb 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky aktívneho začleňovania, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia, z ktorých mnohí budú pre opatrovateľské povinnosti nútení odísť z trhu práce, neboli v budúcnosti nepriaznivo zasiahnutí;

40.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť trh práce naklonený začleňovaniu ako základ každej aktívnej stratégie začleňovania, trh práce s dôstojnými pracovnými podmienkami a rozmanitosťou pracovných miest pre všetkých pracovníkov, ktorý zohľadňuje potreby rôznych pracovných miest, individuálne požiadavky pracovníkov, pracovné a časové modely a rôzne potreby súvisiace so zosúladením rodinného, osobného a pracovného života a rozlišuje úroveň zručností; konštatuje, že kvalitné zamestnanie je základom podpory zotrvania v pracovnom pomere;

41.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali konkurencieschopný trh práce podporujúci rozvoj verejných a súkromných systémov sociálnej ochrany za rozumnú cenu, ktorý zainteresovaným osobám vrátane príslušníkov etnických menšín poskytne možnosť znížiť riziko vylúčenia z trhu práce;

42.

vyzýva členské štáty, aby využili rôzne prostriedky a nástroje s cieľom motivovať nimi všetkých aktérov na vytvorenie trhu práce nakloneného začleňovaniu a zlepšiť účasť tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; ide o nástroje súvisiace s miestnym sociálnym dialógom, finančnými stimulmi, daňovými zvýhodneniami a rozvojom sociálneho hospodárstva; víta odporúčanie Komisie na poskytnutie podpory sociálnemu hospodárstvu ako rozhodujúcemu zdroju pre vstup znevýhodnených osôb na pracovný trh;

43.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú pri podporovaní aktívneho začlenenia trojakú úlohu: sú zamestnávateľmi, podporovateľmi hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti a poskytovateľmi verejných služieb vrátane služieb pre najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva členské štáty, aby na regionálnej a miestnej úrovni vytvorili siete, ktoré ľuďom poradia a odkážu ich na miesta, kde môžu získať pomoc pri vstupe na trh práce a prístupe k osobitným sociálnym službám (t. j. systémom sociálnej podpory, službám starostlivosti o zdravie, duševné zdravie a sociálnej starostlivosti, a odbornej príprave) v závislosti od ich konkrétnej situácie;

44.

je pevne presvedčený, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie prekážok, s ktorými sa pri začleňovaní stretajú uchádzači o azyl; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o odstránenie závislosti uchádzačov o azyl od príspevkov tým, že im umožnia pracovať, a zvážili rozvoj legálnejších spôsobov prisťahovalectva;

45.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby chránili azylové politiky vychádzajúce z dodržiavania ľudských práv v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a inými predmetnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv;

46.

uznáva, že obchodovanie s ľuďmi so sebou prináša nesmierne utrpenie a sociálne vylúčenie a vyzýva členské štáty, aby sa väčšmi usilovali o presadzovanie právnych predpisov namierených proti obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácii, aby znovu začlenili obete obchodovania s ľuďmi do spoločnosti a najmä aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi;

47.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby odmietali zavádzajúce prirovnávanie hospodárskej migrácie k žiadaniu o azyl a ich súčasné prirovnávanie k nelegálnemu prisťahovalectvu;

48.

je presvedčený, že väznenie ľudí bez náležitej reintegrácie a vzdelávania spôsobuje vznik prekážok pre začleňovanie a často iba vedie k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, nezamestnanosti a kriminalite;

49.

je pevne presvedčený, že zachovanie povinnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku je prekážkou aktívneho začlenenia a z trhu práce zbytočne vytláča mnohých ľudí, ktorí by možno chceli naďalej pracovať;

50.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne koordinovala politické postupy spojené s aktívnym začleňovaním – najmä čo sa týka kvalitných sociálnych služieb, so súčasným rozvíjaním dobrovoľného rámca kvalitných sociálnych služieb všeobecného záujmu a aby bezodkladne preskúmala všetky možné spôsoby objasnenia právneho kontextu, v ktorom sa poskytujú sociálne služby všeobecného záujmu a zabezpečenia právneho rámca ako referenčného bodu, najmä prijatím legislatívnych nástrojov vrátane rámcovej smernice;

51.

zdôrazňuje svoje nedávne požiadavky adresované Komisii a Rade, aby stanovili ciele týkajúce sa zníženia chudoby (chudoby všeobecne, chudoby detí, chudoby pracujúcich a pretrvávajúcej dlhodobej chudoby), minimálnej úrovne príjmu poskytovaného prostredníctvom dôchodkov a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti (zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia, zvyšovanie dĺžky života atď.); pripomína svoju požiadavku na stanovenie cieľa EÚ, spočívajúceho v znížení chudoby detí do roku 2012 o 50 % a skoncovaní s bezdomovectvom u detí, mládeže a dospelých do roku 2015;

52.

požaduje konkrétny plán realizácie stratégií aktívneho začleňovania založený na účasti občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán vrátane ľudí žijúcich v chudobe; domnieva sa, že plán by mal obsahovať časové údaje a realistické kvalitatívne a kvantitatívne ciele stanovené na základe konkrétnych ukazovateľov a po podrobnom dialógu medzi zainteresovanými stranami; ďalej sa domnieva, že plán by mal stanoviť, ako sa má aktívne začleňovanie vykonávať a monitorovať prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, najmä na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; víta preto iniciatívu Komisie na účasť miestnych orgánov na monitorovaní vykonávania stratégií aktívneho začleňovania prostredníctvom financovania siete pozorovateľských stredísk miestnych orgánov zameraných na aktívne začleňovanie v rámci programu Progress; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom procese tvorby politiky vymedzili týmto pozorovateľským strediskám významné postavenie a aby zahrnuli programy aktívneho začleňovania do vnútroštátnych reformných programov revidovanej Lisabonskej stratégie, a najmä Európskej stratégie zamestnanosti;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.

(2)  Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 46.

(3)  Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 370.

(4)  Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 148.

(5)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.

(7)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 463.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0370.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0556.

(10)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0163.

(11)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(12)  Ú. v. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20.

(13)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.

(14)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(15)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.

(16)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 46.

(17)  Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 158.


Štvrtok 7. mája 2009

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/32


Štvrtok 7. mája 2009
Uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín

P6_TA(2009)0372

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (2008/2198(INI))

2010/C 212 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na zásady stanovené v článku 2, článku 3 ods. 2, článku 13, článku 137 ods. 1 písm. i) a článku 141 Zmluvy o ES,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená 7. decembra 2000,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007,

so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000 a 11. marca 2005 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 a Peking +10, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

so zreteľom na agendu EÚ týkajúcu sa opatrení v oblasti rozvojových cieľov milénia, ktorú prijala Rada 18. júna 2008,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) S/RES/1325 (2000) prijatú 31. októbra 2000 a rezolúciu BR OSN S/RES/1820 (2008) prijatú 19. júna 2008 o ženách a mieri a bezpečnosti,

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 23. a 24. mája 2005 o európskej bezpečnosti,

so zreteľom na dokument Rady z 8. decembra 2008 nazvaný „Vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325 posilnenej rezolúciou BR OSN 1820 v kontexte EBOP“,

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 13. novembra 2006 o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom manažmente,

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 8. decembra 2008 o boji proti násiliu voči ženám, najmä v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), a všetkým formám ich diskriminácie,

so zreteľom na „Komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti“ zo strany EÚ, schválený Radou pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008,

so zreteľom na prebiehajúcu prípravu pracovného dokumentu útvarov Komisie Smerom k akčnému plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ,

so zreteľom na rozvoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, predovšetkým na správy Komisie o pokroku v oblasti jej vykonávania a na akčné plány prijaté spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou,

so zreteľom na proces rozširovania a na správy Komisie o pokroku,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o posilnení postavenia žien v oblasti medzinárodnej a rozvojovej politiky a o úlohe žien v oblasti bezpečnosti a mieru, najmä na uznesenia z 1. júna 2006 (1), zo 16. novembra 2006 (2) a z 13. marca 2008 (3),

so zreteľom na svoje uznesenia o ESP, o stratégii rozširovania EÚ a o krajinách a regiónoch susediacich s EÚ,

so zreteľom na svoje uznesenia o nástrojoch vonkajšej pomoci,

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu (4),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0225/2009),

A.

keďže uplatňovanie ľudských práv žien a posilnenie postavenia žien a ich pôsobenie nie sú dôležité len z hľadiska riešenia rodovej nerovnosti a uplatňovania rozmeru skutočnej rodovej rovnosti v rámci vonkajších vzťahov EÚ, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj v rámci úspešného vykonávania vonkajších politík EÚ vrátane oblastí pomoci, rozvoja, rozširovania, susedskej politiky, riešenia konfliktov, bezpečnosti, budovania mieru a medzinárodného obchodu,

B.

keďže napriek tomu, že členské štáty sú zapojené do všetkých najdôležitejších medzinárodných rámcov pre rodovú rovnosť a práva žien, a napriek tomu, že na úrovni EÚ existuje viacero dokumentov týkajúcich sa tejto politiky, je praktický záväzok k podpore uplatňovania rodového hľadiska a posilnenia postavenia žien vo vonkajších politikách stále nedostatočný, vykonávanie existujúcich politických dokumentov je obmedzené a rozpočtové zdroje osobitne vyčlenené pre rodové otázky nepostačujú,

C.

keďže aj napriek významnému zlepšeniu, ktoré bolo v posledných rokoch dosiahnuté v oblasti presadzovania rodovej rovnosti, hlavné inštitúcie EÚ, t.j. Európsky parlament, Rada a Komisia, nedisponujú dostatočným počtom zamestnancov, ktorí by boli zvlášť určení na realizáciu proklamovaných cieľov súvisiacich s rodovými otázkami v oblasti vonkajšej politiky a rozširovania, a väčšina súčasných zamestnancov, ktorí sú zodpovední za rodovú problematiku, musia kombinovať túto činnosť minimálne s jednou, ba niekedy i dvoma ďalšími oblasťami pôsobnosti,

D.

keďže EÚ musí k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti zaujímať holistický a koherentný prístup,

Všeobecné poznámky

1.

uznáva, že inštitúcie EÚ prikladajú uplatňovaniu rodového hľadiska a posilneniu postavenia žien väčší význam, zdôrazňuje však, že pretavenie politických záväzkov do praktickej podoby si ešte vyžaduje veľké úsilie, a zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť primerané financovanie a vhodných zamestnancov zodpovedných za vykonávanie cieľov v oblasti rodovej rovnosti;

2.

pripomína, že uplatňovanie rodového hľadiska si vyžaduje nielen politické vyhlásenia na vysokej úrovni, ale aj politickú vôľu vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, stanovenie prioritných cieľov a monitorovanie dosiahnutého pokroku;

3.

víta prijatie hore uvedeného Komplexného prístupu k vykonávaniu rezolúcií BR OSN 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ako aj usmernení prijatých Radou pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008, týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie; vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali vnútroštátne akčné plány týkajúce sa rezolúcie BR OSN 1325, aby urýchlene vyhoveli žiadosti BR OSN, aby tak urobili; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu a pomoc tretím krajinám, ktoré majú záujem rozvíjať vnútroštátne stratégie zamerané na vykonávanie uvedených rezolúcií BR OSN;

4.

vyjadruje potešenie nad tým, že revidované znenie Európskej bezpečnostnej stratégie obsahuje odkaz na uvedené rezolúcie BR OSN S/RES/1325 (2000) a S/RES/1820 (2008), ako aj na rezolúciu S/RES/1612(2005);

5.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju činnosť a aby do júla 2009 v úzkej spolupráci s členskými štátmi a sekretariátom Rady navrhla Akčný plán EÚ týkajúci sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ, ktorý sa má uplatňovať v 27 členských štátoch a pri rokovaniach s tretími krajinami, spolu so súborom efektívnych kontrolných nástrojov;

6.

vyzýva Komisiu a Radu, aby systematicky začleňovala rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien do politického dialógu a politických diskusií EÚ s jej partnerskými krajinami;

7.

žiada delegácie Európskeho parlamentu, aby otázky súvisiace s rodovou rovnosťou a s posilnením postavenia žien riešili v rámci svojich vzťahov s parlamentmi tretích krajín; zdôrazňuje význam, ktorý má poskytovanie podpory a pomoci vnútroštátnym parlamentom tretích krajín, s cieľom zvýšiť ich schopnosť premietnuť rodové hľadisko do ich legislatívnej činnosti;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý majú organizácie občianskej spoločnosti pre posilnenie postavenia žien; vyzýva Komisiu, aby týmto organizáciám poskytla primeranú finančnú pomoc a aby podporila účasť ženských mimovládnych organizácií na procese politického dialógu s partnerskými krajinami, ako aj na mierových rokovaniach na celom svete;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koherentosť v rámci svojho politického prístupu k uplatňovaniu rodového hľadiska a posilneniu postavenia žien; žiada, aby boli rôzne súčasné politické rámce v tejto oblasti zlúčené do konsenzu EÚ o rodovej rovnosti, ktorý by zahŕňal vnútorné a vonkajšie politiky;

10.

nabáda na pravidelné usporadúvanie konferencií s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa rovnosti príležitostí žien a mužov, na ktorých by sa zúčastnili delegácie na úrovni národných parlamentov zložené zo žien aj mužov, a na stanovenie spoločných stratégií na realizáciu projektov týkajúcich sa tejto témy;

11.

žiada Komisiu, aby dôslednejšie a systematickejšie riešila otázku rodovej nerovnosti pri plánovaní a uplatňovaní nástrojov vonkajšej pomoci a stanovila priority, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory pre reformu sektora bezpečnosti; naliehavo vyzýva, aby sa ciele, činnosti a financovanie v oblasti rodovej rovnosti začlenili do dokumentov o stratégii krajiny a touto cestou prispeli k lepšiemu uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien je potrebný holistický prístup k používaniu nástrojov vonkajšej pomoci vrátane nástroja predvstupovej pomoci, nástroja európskeho susedstva a partnerstva, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, nástroja stability a tematických programov, ako je Investovanie do ľudí;

12.

zastáva názor, že zdroje vyčlenené na sektor zdravotníctva, a teda na starostlivosť o zdravie dievčat a žien, sú vzhľadom na záväzky EÚ v oblasti rozvojovej politiky nedostatočné; zdôrazňuje, že v rámci nástrojov vonkajšej pomoci je potrebné vyčleniť ďalšie finančné zdroje na programy v oblasti starostlivosti o zdravie žien; poukazuje na to, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike, uverejnenej v januári 2009, sa prostriedky vyčlenené pre sektor zdravotníctva pre tento región ako podiel celkovej pomoci ES pre zdravotníctvo od roku 2000 nezvýšili, zatiaľ čo vo vývojovom diagrame rozvojových cieľov milénia za rok 2007 sa aj naďalej uvádza veľmi vysoká úmrtnosť matiek v subsaharskej Afrike;

13.

poukazuje na to, že účinné uplatňovanie rodového hľadiska si vyžaduje zlepšenú koordináciu medzi darcami a aktérmi, mechanizmy zodpovednosti a väčšiu účasť národných vlád na rozvojovom procese; v tejto súvislosti zdôrazňuje prínos partnerstva Európskej komisie a OSN v oblasti rodovej rovnosti pre rozvoj a mier a rozpočtových iniciatív zohľadňujúcich rodovú otázku; víta vytvorenie pracovnej skupiny pre otázky žien, mieru a bezpečnosti, ako je stanovené v komplexnom prístupe k vykonávaniu rezolúcií BR OSN S/RES1325 (2000) a S/RES/1820 (2008) zo strany EÚ;

14.

znovu zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa nielen na otázky žien, ale aj na rodové vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodovú nerovnosť; vyjadruje teda presvedčenie, že tieto projekty by mali byť zamerané ako na mužov, tak aj na ženy;

15.

zdôrazňuje, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť potrebám najzraniteľnejších a sociálne vylúčených žien, predovšetkým žien so zdravotným postihnutím, utečeniek a žien z menšinových skupín;

16.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala postupy, referenčné kritériá a ukazovatele s cieľom zabezpečiť splnenie svojich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti v rámci vonkajšej politiky;

17.

domnieva sa, že Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, založený v roku 2006, by mal začať svoju činnosť čo najskôr a jeho mandát by sa mal rozšíriť aj na vonkajšie politiky;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali „Bruselskú výzvu na riešenie sexuálneho násilia v konfliktoch a po nich“;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zamedzenie obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu;

20.

zdôrazňuje, že znásilnenie a sexuálne násilie sa využívajú ako vojnové zbrane; zdôrazňuje, že tieto činy by sa mali trestať ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyzýva na viac programov na podporu obetí týchto zločinov;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné zúročiť partnerstvo medzi EÚ a OSN a využiť celosvetové skúsenosti OSN v boji za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien s cieľom zvýšiť účinnosť a zlepšiť výsledky politík i pomoci EÚ a zabezpečiť koherentnosť vonkajšej podpory pre partnerské krajiny, ktoré by tak mohli splniť svoje povinnosti;

Uplatňovanie rodového hľadiska pri rozhodovaní na úrovni EÚ

22.

domnieva sa, že súčasný počet zamestnancov Komisie a Rady, ktorí sa venujú otázkam rodovej rovnosti, nie je dostatočný; vyzýva tieto inštitúcie, aby zvýšili počet zamestnancov v štruktúrach, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou EÚ s osobitnou zodpovednosťou za uplatňovanie rodového hľadiska a posilnenie postavenia žien;

23.

konštatuje, že vo vysokých funkciách v Komisii a Rade naďalej pretrváva nedostatok žien, a vyzýva predovšetkým na vynaloženie väčšieho úsilia o zvýšenie počtu žien medzi vedúcimi delegácií EÚ a osobitnými zástupcami EÚ; zdôrazňuje, že v budúcej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť by mal byť vyrovnanejší pomer medzi mužmi a ženami, a to predovšetkým vo vysokých funkciách, a že táto služba by mala zamestnávať viac pracovníkov zodpovedných za otázky rodovej rovnosti;

24.

vyzýva členské štáty, aby na misie a operácie EBOP vysielali väčší počet žien, a žiada o zvýšenú účasť žien na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach plánovania a vykonávania; zdôrazňuje, že už na samom začiatku plánovania misie či operácie je potrebné zohľadniť odborné znalosti z oblasti rodovej rovnosti a že pred vyslaním zamestnancov na misiu či operáciu je dôležité poskytnúť im systematické a dôkladné školenie k rodovej problematike;

25.

konštatuje, že v súčasnej dobe sa vynakladá veľa úsilia na to, aby sa do kultúry EBOP začlenil prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, okrem iného tým, že sa vyvinie kvantitatívny rozmer uplatňovania rodového hľadiska v tejto politike (napríklad prostredníctvom dotazníkov, vypracovaním kontrolných zoznamov, spočítaním mužov a žien v operáciách EBOP atď.); zdôrazňuje však, že je potrebné vypracovať kvalitatívny koncepčný rámec potrebný na pochopenie sociálno-ekonomického prostredia, v ktorom prebiehajú misie EBOP (t. j. oblasti konfliktu), a obáv súvisiacich s rodovou problematikou pri realizácii operácií a programov;

26.

víta vymenovanie poradcu pre rodové otázky v takmer všetkých misiách EBOP v súlade s uvedenými závermi Rady z novembra 2006; zdôrazňuje však, že činnosť takýchto poradcov pre rodové otázky môže narušiť absencia konkrétnej politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti – najmä nedostatok povedomia, pokiaľ ide o rodové otázky, a/alebo neochota zohľadniť jeho význam –, a nedostatok rozpočtových riadkov, ktoré sa týkajú otázok rodovej rovnosti, pri financovaní misií EBOP;

27.

oceňuje iniciatívy na poskytnutie školenia v oblasti rodovej rovnosti pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na misiách EBOP, a zamestnancov v ústredí a oceňuje aj značné úsilie, ktoré Komisia vynaložila pri školení svojich zamestnancov, najmä tých ktorí pôsobia v rámci delegácií; opätovne zdôrazňuje, že všetci zamestnanci na všetkých úrovniach plánovania, programovania a vykonávania vonkajších politík EÚ by mali byť primerane vyškolení; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili povinné školenie pre všetkých zamestnancov v misiách a delegáciách vrátane vedenia, ako aj to, aby mali k dispozícii usmernenia týkajúce sa otázok rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

28.

vyjadruje presvedčenie, že pri plánovaní misií EBOP by sa malo zohľadňovať začleňovanie miestnych ženských organizácií do mierového procesu s cieľom využiť možnosť ich špecifického prínosu a rozpoznať osobitné spôsoby, ktorými konflikt postihuje ženy;

29.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sú kvóty nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie rodovej rovnosti v mierových a bezpečnostných misiách a pri rozhodovaní v rámci národných a medzinárodných procesov obnovy a na zaručenie politickej účasti žien pri rokovacom stole;

30.

zdôrazňuje význam uplatňovania rodového hľadiska pri plánovaní rozpočtových prostriedkov; upozorňuje na to, že rodová otázka by sa mala vyvíjať ako tematická problematika v rámci najdôležitejších nástrojov vonkajšej pomoci, že na rodové otázky by sa mali vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky a že v záujme posúdenia toho, ako účinne sa v súčasnosti využívajú poskytnuté finančné prostriedky, by sa mali stanoviť referenčné kritériá;

*

* *

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 287.

(2)  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 347.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0103.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0639.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/37


Štvrtok 7. mája 2009
Nová úloha a kompetencie Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy

P6_TA(2009)0373

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (2008/2063(INI))

2010/C 212 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva v znení Jednotného európskeho aktu, Maastrichtskej zmluvy, Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice,

so zreteľom na Chartu základných práv z 12. decembra 2007,

so zreteľom na Vyhlásenie z Laekenu o budúcnosti Európskej únie z 15. decembra 2001,

so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, podpísanú 29. októbra 2004 v Ríme,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o pláne ústavného procesu Európskej únie (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o zvolaní medzivládnej konferencie: stanovisko Európskeho parlamentu (článok 48 Zmluvy o EÚ) (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve (3),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A6-0145/2009),

Nové politiky

Nové ciele a horizontálne ustanovenia

1.

víta záväzný charakter, ktorý Lisabonská zmluva poskytuje Charte základných práv, a víta uznanie práv, slobôd a zásad stanovených touto chartou pre všetkých občanov a obyvateľov Európskej únie; zdôrazňuje, že Európsky parlament sa bude cítiť zaviazaný zabezpečiť plné rešpektovanie tejto charty;

2.

víta posilnenie zastupiteľskej a participatívnej demokracie vyplývajúce okrem iného zo zavedenia tzv. iniciatívy občanov (článok 11 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy, ďalej len „Zmluva o EÚ“), podľa ktorej občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, môžu vyzvať Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu;

3.

víta skutočnosť, že ochrana životného prostredia zaujíma vo všetkých politikách EÚ významné miesto a že v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa priamo uvádza zmienka o boji proti zmene klímy na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Európsku úniu, aby prevzala vedúcu úlohu vo všetkých politikách týkajúcich sa boja proti zmene klímy a globálnemu otepľovaniu;

4.

víta skutočnosť, že Zmluva o fungovaní EÚ spája budovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s ochranou základných práv a právneho poriadku Európskej únie a jej členských štátov (článok 67 Zmluvy o fungovaní EÚ);

5.

berie na vedomie predovšetkým cieľ dosiahnuť „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku“, ako aj „vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“ (článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ), v ktorom sa spája dokončenie vnútorného trhu s ďalšími cieľmi;

6.

s uspokojením poznamenáva, že rovnosť mužov a žien bola zaradená medzi európske hodnoty (článok 2 Zmluvy o EÚ) a ciele (článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ);

7.

víta skutočnosť, že podľa článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ „politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú“, zatiaľ čo podľa platného článku 177 ods. 1 Zmluvy o ES „politika Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce […] doplňuje politiky uskutočňované členskými štátmi“; zdôrazňuje väčšiu zodpovednosť Európskeho parlamentu vzhľadom na to, že EÚ bude zohrávať významnejšiu úlohu z hľadiska iniciatívy pri stanovovaní politík, čo by malo viesť k lepšej koordinácii darcov a deľbe práce a k väčšej účinnosti pomoci s cieľom „obmedzovania chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenia“ v súlade s rozvojovými cieľmi milénia;

8.

verí, že zahrnutie územnej súdržnosti medzi ciele Únie (článok 3 Zmluvy o EÚ) dopĺňa ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti a že zavedenie právnych základov pre tieto oblasti posilní právomoci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o hodnotenie územného vplyvu kľúčových politík Únie; s potešením poznamenáva, že články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní EÚ potvrdzujú osobitný štatút najvzdialenejších regiónov;

9.

víta zavedenie horizontálnych ustanovení o vysokej úrovni zamestnanosti, sociálnej ochrane, boji proti sociálnemu vylúčeniu, o vysokej úrovni vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, boji proti diskriminácii a o ochrane životného prostredia, ktoré budú všeobecnými zásadami tvorby politík Európskej únie (články 9, 10 a 11 Zmluvy o fungovaní EÚ);

10.

víta tiež posilnenie ochrany spotrebiteľa ako prierezovej úlohy pri stanovovaní a vykonávaní ostatných politík Únie, keďže jej význam vzrástol na základe článku 12 Zmluvy o fungovaní EÚ;

11.

víta ustanovenie o solidarite uvedené v článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, vďaka ktorému môže Rada rozhodnúť o vhodných opatreniach v prípade, že pri zásobovaní určitými produktmi, najmä v oblasti energetiky, vzniknú vážne problémy;

12.

víta skutočnosť, že v článku 214 Zmluvy o fungovaní EÚ sa humanitárna pomoc uznáva za plnohodnotnú politiku Únie; zastáva názor, že piata časť, hlava III, oddiely 1 (Rozvojová spolupráca) a 3 (Humanitárna pomoc) tejto zmluvy poskytujú jednoznačný právny základ pre rozvojovú a humanitárnu pomoc, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

13.

víta okrem toho posilnenie právomocí Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci ad hoc a pomoci pri katastrofách v tretích krajinách (článok 214 Zmluvy o fungovaní EÚ);

Nový právny základ

14.

zdôrazňuje, že rozšírenie vonkajšej činnosti Únie podľa Lisabonskej zmluvy vrátane ustanovenia nových právnych základov a nástrojov, ktoré majú vplyv na oblasti týkajúce sa zahraničnej politiky (vonkajšia činnosť a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)/európska bezpečnostná a obranná politika), si vyžaduje novú medziinštitucionálnu rovnováhu, ktorá zaručí primeranú demokratickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu;

15.

víta skutočnosť, že na energetické otázky sa bude odteraz vzťahovať samostatná hlava XXI v tretej časti a že činnosť v tejto oblasti tak bude mať právny základ (článok 194 Zmluvy o fungovaní EÚ); poznamenáva však, že kým riadny legislatívny postup sa bude chápať ako všeobecné pravidlo, rozhodnutia o štruktúre energetických zdrojov zostanú naďalej v kompetencii členských štátov a fiškálne opatrenia v tejto oblasti si budú naďalej vyžadovať iba konzultácie Európskeho parlamentu;

16.

s uspokojením vníma spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a víta právny základ umožňujúci vymedzenie zásad a podmienok poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na základe riadneho legislatívneho postupu (článok 14 Zmluvy o fungovaní EÚ a Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu);

17.

domnieva sa, že zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou v oblasti spoločnej obchodnej politiky (články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní EÚ) celkovo prispievajú k posilneniu jej demokratickej legitimity a zvýšeniu jej účinnosti, a to predovšetkým zavedením riadneho legislatívneho postupu a požiadavky získania súhlasu v prípade všetkých dohôd; poznamenáva, že všetky záležitosti, na ktoré sa vzťahuje spoločná obchodná politika, budú patriť do výlučnej právomoci Únie, v dôsledku čoho už nebudú existovať žiadne zmiešané obchodné dohody uzatvárané Komisiou a členskými štátmi;

18.

vyjadruje svoju spokojnosť s vložením ustanovenia o európskej politike v oblasti kozmického priestoru (článok 189 Zmluvy o fungovaní EÚ) a víta, že Európsky parlament a Rada získavajú príležitosť, aby v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijali potrebné opatrenia na vytvorenie európskeho vesmírneho programu; zastáva však názor, že znenie tohto článku, a to že „je vylúčená akákoľvek harmonizácia ustanovení zákonov a iných právnych predpisov členských štátov“ môže viesť k prekážkam pri vykonávaní spoločnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru;

19.

poukazuje na to, že Lisabonská zmluva obsahuje nový právny základ zabezpečujúci spolurozhodovanie, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva (článok 118 Zmluvy o fungovaní EÚ);

20.

víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrení EÚ v oblasti politiky mládeže, ktorá podporuje účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ);

21.

víta nový právny základ ustanovený v článku 298 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorom sa uvádza, že „pri vykonávaní svojich poslaní sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou,“ keďže poskytuje základ pre nariadenie upravujúce správne postupy v EÚ;

22.

víta posilnenie právneho základu pre prijatie opatrení Európskej únie v oblasti prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie (článok 325 Zmluvy o fungovaní EÚ); zdôrazňuje skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve je vypustené ustanovenie, ktoré sa nachádza v súčasnom článku 280 Zmluvy o ES a podľa ktorého „tieto opatrenia neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a vnútroštátnej justičnej správy“;

23.

poukazuje na to, že nové ustanovenia zmluvy týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach obsahujú právny základ pre prijatie opatrení na podporu vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov (články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní EÚ);

24.

zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva okrem toho poskytuje možnosť zriadiť Európsku prokuratúru s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie (článok 86 Zmluvy o fungovaní EÚ);

25.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva zavádza v rámci vnútorných a vonkajších cieľov Európskej únie záväzné ustanovenia na ochranu práv dieťaťa (článok 3 ods. 3 pododsek 2 a ods. 5 Zmluvy o EÚ);

26.

víta, že cestovnému ruchu je v Lisabonskej zmluve venovaná nová hlava (článok 195 Zmluvy o fungovaní EÚ), v ktorej sa stanovuje, že Únia v tejto oblasti dopĺňa činnosť členských štátov; okrem toho víta ustanovenie, že pri prijímaní legislatívnych návrhov, na ktoré sa uvedená hlava vzťahuje, sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

27.

víta skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa medzi oblasťami, pre ktoré sa ustanovuje právny základ, nachádza šport (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ); zdôrazňuje predovšetkým, že Únia môže konečne prijať opatrenia na rozvoj športu a najmä jeho európskeho rozmeru a môže náležite zohľadniť osobitnú povahu športu pri uplatňovaní ostatných európskych politík;

Nové právomoci Európskeho parlamentu

Nové spolurozhodovacie právomoci

28.

víta skutočnosť, že rozšírením spolurozhodovacích právomocí Európskeho parlamentu v Lisabonskej zmluve sa významne posilní demokratická legitimita Európskej únie;

29.

víta skutočnosť, že do Zmluvy o fungovaní EÚ je v plnej miere zahrnutý priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 67 až 89), čím sa formálne ukončuje tretí pilier; víta skutočnosť, že na väčšinu rozhodnutí v oblasti občianskeho práva, azylovej, prisťahovaleckej a vízovej politiky, ako aj justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach, sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup;

30.

je presvedčený, že zavedenie riadneho legislatívneho postupu v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky posilní demokratickú zodpovednosť Európskej únie, a to vzhľadom na to, že Európsky parlament bude na rovnakom základe ako Rada spolurozhodovať pri tvorbe právnych predpisov; zdôrazňuje, že spolurozhodovanie sa bude na základe článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ uplatňovať na všetky právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva a že toto bude obzvlášť platiť v prípade štyroch hlavných horizontálnych textov v oblasti poľnohospodárstva (jednotná organizácia spoločného trhu, nariadenie o priamych platbách, nariadenie o podpore rozvoja vidieka a financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky); okrem toho podčiarkuje, že do rozsahu pôsobnosti článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ bude patriť aj legislatíva o kvalite, ekologickom poľnohospodárstve a jeho podpore;

31.

zdôrazňuje, že akákoľvek právomoc Rady prijímať opatrenia podľa článku 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ vyžaduje, aby sa predtým riadnym legislatívnym postupom prijal legislatívny akt podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý stanovuje podmienky a obmedzenia spojené s právomocami udelenými Rade; zastáva názor, že článok 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neposkytuje právny základ ani žiadnu autonómnu právomoc, ktorá by umožňovala prijatie alebo zmenu ktoréhokoľvek z aktov Rady, ktoré sú v súčasnosti v platnosti v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky; vyzýva Radu, aby upustila od prijímania akýchkoľvek opatrení uvedených v článku 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ bez predchádzajúcej konzultácie s Európskym parlamentom;

32.

konštatuje, že Lisabonská zmluva zavádza rozsiahle zmeny v procese rozhodovania o spoločnej politike rybného hospodárstva a zvýši tiež jeho demokratickú kontrolu; víta skutočnosť, že Európsky parlament a Rada stanovia v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva (článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ); v tejto súvislosti sa domnieva, že akákoľvek iná úprava formálne začlenená do každoročného nariadenia, než je stanovenie možností výlovu a rozdelenie kvót, napríklad technické opatrenia či rybársky výlov alebo začlenenie dohôd prijatých v rámci regionálnych rybárskych organizácií, ktoré majú svoj vlastný právny základ, by mala podliehať riadnemu legislatívnemu postupu;

33.

víta zavedenie riadneho legislatívneho postupu pre prijímanie podrobných pravidiel mnohostranného dohľadu (článok 121 ods. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktoré by mali posilniť ekonomickú koordináciu;

34.

verí, že zodpovednosť Európskej centrálnej banky podávať správy o menovej politike sa teraz posilnila, keďže Európska centrálna banka je uznaná ako orgán Európskej únie; víta skutočnosť, že niekoľko ustanovení týkajúcich sa Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky možno po konzultácii s Európskym parlamentom upraviť, a to v súlade s článkom 40.2 tohto štatútu; potvrdzuje, že táto skutočnosť nepredstavuje obmedzenie nezávislosti Európskej centrálnej banky v oblasti menovej politiky ani priorít stanovených v zmluve;

35.

považuje článok 182 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za pokrok, pretože na viacročný rámcový program a realizáciu európskeho výskumného priestoru, ktoré sa v ňom uvádzajú, sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup; všíma si však, že osobitné programy, ktoré sa v tomto článku spomínajú, sa prijmú v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom spočívajúcim v tom, že s Európskym parlamentom sa iba konzultuje (článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ);

36.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva poskytuje Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o uplatňovanie štrukturálnych fondov, rovnaké právomoci ako Rade, a nahrádza tak súčasný postup súhlasu riadnym legislatívnym postupom; domnieva sa, že táto zmena je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o štrukturálne fondy v období po roku 2013, pretože sa tým zvýši transparentnosť a zodpovednosť za využívanie týchto fondov voči občanom;

37.

poznamenáva, že na právne predpisy zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie sa bude vzťahovať mimoriadny legislatívny postup a bude sa vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu (článok 19 Zmluvy o fungovaní EÚ);

38.

víta skutočnosť, že riadny legislatívny postup sa bude vzťahovať na opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, predovšetkým ženami a deťmi, a sexuálnemu zneužívaniu (článok 79 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ);

39.

víta rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou na oblasť vzdelávania vrátane športu (článok 165 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ);

40.

víta skutočnosť, že na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie sa odteraz bude uplatňovať spolurozhodovanie (článok 336 Zmluvy o fungovaní EÚ), čo Európskemu parlamentu umožní, aby sa podieľal na úprave príslušných nariadení za rovnakých podmienok ako Rada;

Nové rozpočtové právomoci

41.

konštatuje, že Lisabonská zmluva prináša rozsiahle zmeny v oblasti financií EÚ, predovšetkým čo sa týka medziinštitucionálnych vzťahov a rozhodovacích postupov;

42.

poukazuje na to, že Rada a Európsky parlament sa musia v rámci limitov vlastných zdrojov dohodnúť na plánovaní výdavkov, čo sa stáva právne záväzným (článok 312 Zmluvy o fungovaní EÚ); víta skutočnosť, že rozpočet ako celok musí byť schválený Európskym parlamentom a Radou spoločne v súlade s viacročným finančným rámcom; víta odstránenie rozdielu medzi povinnými a nepovinnými výdavkami (článok 314 Zmluvy o fungovaní EÚ); víta skutočnosť, že na prijatie nariadenia o rozpočtových pravidlách sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup (článok 322 Zmluvy o fungovaní EÚ);

43.

poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (4);

Nový postup súhlasu

44.

víta skutočnosť, že zjednodušené revízne postupy, pokiaľ ide o zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zavedenie riadneho legislatívneho postupu v danej oblasti, si podľa hlavy V Zmluvy o EÚ alebo podľa Zmluvy o fungovaní EÚ vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu;

45.

berie na vedomie zavedenie doložky o vystúpení pre členské štáty (článok 50 Zmluvy o EÚ); zdôrazňuje, že dohodu stanovujúcu podmienky umožňujúce členskému štátu vystúpiť z Európskej únie nemožno uzavrieť, kým ju Európsky parlament neodsúhlasí;

46.

víta skutočnosť, že súhlas Európskeho parlamentu bude nutný pre široký okruh medzinárodných dohôd podpisovaných Európskou úniou; zdôrazňuje svoj úmysel požiadať v prípade potreby Radu, aby nezačínala rokovania o medzinárodných dohodách, kým Európsky parlament neuvedie svoje stanovisko, a aby na základe správy príslušného výboru Európskeho parlamentu umožnila prijímať v akejkoľvek fáze rokovaní odporúčania, ktoré je potrebné pred ukončením rokovaní zobrať do úvahy;

47.

naliehavo žiada, aby sa ku všetkým budúcim zmiešaným dohodám spájajúcim prvky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a prvky, ktoré do tejto politiky nepatria, bežne pristupovalo podľa jedného právneho základu, ktorý by sa mal priamo týkať hlavného predmetu dohody; konštatuje, že Európsky parlament bude mať s výnimkou prípadov, kedy sa dohoda vzťahuje výhradne na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, právo byť konzultovaný;

Nové kontrolné právomoci

48.

víta skutočnosť, že predseda Komisie bude volený Európskym parlamentom na návrh Európskej rady, pričom sa zohľadnia voľby do Európskeho parlamentu; poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (5);

49.

víta skutočnosť, že podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude podliehať schváleniu Európskeho parlamentu spolu s ostatnými členmi Komisie ako celku, a bude mu tiež možné vysloviť nedôveru, na základe čoho sa bude Európskemu parlamentu zodpovedať;

50.

víta nový postup pri vymenúvaní sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ako je stanovený v článku 255 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého má rozhodnutiu vlád štátov predchádzať vyjadrenie skupiny siedmich odborníkov, z ktorých jedného má navrhnúť Európsky parlament, k vhodnosti kandidátov, pokiaľ ide o vykonávanie ich povinností;

51.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti a demokratickej kontroly pri zriaďovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 27 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a pripomína svoje právo na konzultáciu, pokiaľ ide o jej zriadenie; domnieva sa, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala byť administratívne pridružená ku Komisii;

52.

očakáva objasnenie, pokiaľ ide o kritériá na osobitných predstaviteľov EÚ, ich vymenúvanie a hodnotenie a zároveň vymedzenie a cieľ ich úloh, trvanie ich mandátu a koordináciu a komplementárnosť s budúcimi delegáciami Únie;

53.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti a demokratickej kontroly, pokiaľ ide o Európsku obrannú agentúru a ňou vykonávané činnosti, a to zabezpečením pravidelnej výmeny informácií medzi jej výkonným riaditeľom a príslušným výborom Európskeho parlamentu;

54.

víta novú poradnú úlohu, ktorú bude mať v súlade s článkom 40.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o zmenu zloženia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky;

55.

víta skutočnosť, že agentúry, predovšetkým Europol a Eurojust, budú podliehať väčšej parlamentnej kontrole (články 85 a 88 Zmluvy o fungovaní EÚ); zastáva preto názor, že plánovaný konzultačný postup pre zakladanie spoločných podnikov v oblasti výskumu a technologického rozvoja (články 187 a 188 Zmluvy o fungovaní EÚ) nezodpovedá koncepcii právnych aktov Únie o zakladaní agentúr;

Nové práva na informácie

56.

vyzýva predsedu Európskej rady, aby neustále informoval Európsky parlament o prípravách zasadnutí Európskej rady a aby podával správy o ich výsledkoch, pokiaľ možno do dvoch pracovných dní (ak je to potrebné na osobitné rokovanie Európskeho parlamentu);

57.

vyzýva predsedu rotujúceho predsedníctva Rady, aby informoval Európsky parlament o plánoch predsedníctva a o dosiahnutých výsledkoch;

58.

vyzýva budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa s Európskym parlamentom dohodol na vhodných postupoch, ktorými sa zabezpečí, že Európsky parlament bude v plnej miere informovaný o vonkajšej činnosti Únie a že sa s ním v tejto oblasti bude konzultovať, pričom sa do tohto postupu v príslušnej miere zapoja všetky parlamentné výbory, ktoré sú zodpovedné za oblasti patriace do právomocí vysokého predstaviteľa;

59.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dojednávanie a uzatváranie medzinárodných dohôd, Komisia bude mať právny záväzok informovať Európsky parlament o pokroku v rokovaniach v rovnakej miere ako osobitný výbor ustanovený Radou, ako uvádza článok 218 Zmluvy o fungovaní EÚ; žiada, aby sa tieto informácie poskytovali v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa v súlade s týmto článkom poskytujú príslušnému výboru Rady;

Nové práva iniciatívy

60.

víta novú úlohu Európskeho parlamentu pri iniciovaní zmien a doplnení zmlúv; toto právo využije a bude predkladať nové návrhy pre budúcnosť Európy, keď si to vyžiadajú nové výzvy;

61.

víta skutočnosť, že Európsky parlament bude mať právo iniciatívy, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa jeho vlastného zloženia, rešpektujúc pritom zásady ustanovené v zmluvách (článok 14 Zmluvy o EÚ);

62.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva zavádza pre prijímanie ustanovení určujúcich postupy a právomoci dočasných vyšetrovacích výborov mimoriadny legislatívny postup (článok 226 Zmluvy o fungovaní EÚ);

Nové postupy

Kontrola zo strany národných parlamentov

63.

víta nové práva udelené národným parlamentom, pokiaľ ide o preskúmanie uplatňovania zásady subsidiarity vo všetkých právnych predpisoch Únie; domnieva sa, že posilnenie kontroly európskych politík zo strany národných parlamentov zvýši aj verejné povedomie o činnostiach Únie;

64.

zdôrazňuje, že nové právomoci národných parlamentov sa musia po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy plne rešpektovať;

65.

víta požiadavku, aby aj miestne a regionálne orgány rešpektovali zásadu subsidiarity; berie na vedomie právo Výboru regiónov podať žalobu na Súdnom dvore, keď sa domnieva, že zásada subsidiarity nebola dodržaná (článok 8 druhý odsek Protokolu č. 2);

Delegované akty

66.

oceňuje zlepšenia vyplývajúce z nových ustanovení o právnych aktoch a hierarchii noriem, predovšetkým vytvorenie delegovaného právneho aktu (článok 290 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorý umožňuje preniesť na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty alebo meniť a dopĺňať nepodstatné prvky legislatívneho aktu; poukazuje na to, že ciele, obsah, rozsah a trvanie akéhokoľvek takéhoto delegovania musí jasne vymedziť Európsky parlament a Rada v legislatívnom akte;

67.

víta predovšetkým ustanovenia článku 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré predpokladajú, že Európsky parlament (a Rada) majú právo tak zrušiť delegovanie právomocí, ako aj vznášať námietky proti jednotlivým delegovaným aktom;

68.

berie na vedomie, že Zmluva o fungovaní EÚ neposkytujú právny základ pre rámcové opatrenie týkajúce sa delegovaných aktov; navrhuje však, aby sa inštitúcie dohodli na štandardnom znení delegovania právomocí, ktorý by Komisia mohla pravidelne vkladať do samotných návrhov legislatívnych aktov; zdôrazňuje, že tým by sa zachovala sloboda zákonodarcu;

69.

žiada Komisiu, aby objasnila, ako má v úmysle vykladať Vyhlásenie č. 39 pripojené k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva, týkajúce sa konzultácií s odborníkmi v oblasti finančných služieb, a ako zamýšľa tento výklad nad rámec ustanovení o delegovaných aktoch uvedených v Zmluve o fungovaní EÚ uplatňovať;

Vykonávacie akty

70.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva zrušuje súčasný článok 202 Zmluvy o ES o vykonávacích právomociach a namiesto toho zavádza v článku 291 Zmluvy o fungovaní EÚ nový postup – tzv. vykonávacie akty – ktorý v prípadoch, keď „sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie“, poskytuje možnosť zveriť vykonávacie právomoci Komisii;

71.

poznamenáva, že v článku 291 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ sa požaduje, aby Európsky parlament a Rada vopred prijali všeobecné pravidlá a zásady týkajúce sa mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí zo strany Komisie;

72.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva už neobsahuje základ pre súčasný komitologický postup a že legislatívne návrhy, ktoré sa neprijmú pred nadobudnutím jej platnosti, sa musia upraviť, aby spĺňali požiadavky článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ;

73.

domnieva sa, že pre počiatočné obdobie by sa mohlo s Radou prerokovať dočasné riešenie, aby sa ako dôsledok prípadného právneho vákua nevyskytli žiadne prekážky a zákonodarca mohol po dôkladnom zvážení návrhov Komisie prijať nové nariadenie;

Priority pre prechodné obdobie

74.

vyzýva Komisiu, aby zákonodarcom poslala všetky neprerokované návrhy, na ktoré sa vzťahujú nové právne základy a zmeny legislatívnych postupov;

75.

poukazuje na to, že Európsky parlament rozhodne o tom, akú pozíciu zaujme k stanoviskám, ktoré sa už prijali v rámci konzultačných postupov o veciach, ktorých prerokúvanie sa zmenilo na prerokúvanie riadnym legislatívnym postupom, či už to znamená potvrdenie jeho predchádzajúcej pozície alebo prijatie novej; zdôrazňuje, že Európsky parlament môže hlasovať o tom, či potvrdí svoje stanoviská ako pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní, až po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy;

76.

trvá na uzavretí medziinštitucionálnej dohody, ktorá by až do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy znemožňovala prijatie neprerokovaných legislatívnych návrhov patriacich do tretieho piliera, ktoré sa týkajú základných práv, aby sa umožnila plná právna kontrola týchto otázok, zatiaľ čo opatrenia, ktoré nemajú žiaden alebo len malý vplyv na základné práva, sa môžu prijať aj pred nadobudnutím jej platnosti;

Návrhy

77.

vyzýva ostatné inštitúcie, aby začali rokovania o medziinštitucionálnej dohode, ktorá by sa vzťahovala na tieto hľadiská:

a)

hlavné ciele, ktoré má Európska únia po roku 2009 dosiahnuť, napr. v podobe rámcovej dohody o pracovnom programe Európskeho parlamentu a Komisie pre nové volebné obdobie začínajúce v roku 2009;

b)

vykonávacie opatrenia, ktoré treba prijať, aby bola nová zmluva prínosom pre inštitúcie i občanov Únie;

78.

žiada o aktualizáciu medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou stanovujúcej ich pracovné vzťahy v oblasti zahraničnej politiky vrátane výmeny dôverných informácií na základe článkov 14 a 36 Zmluvy o EÚ a článku 295 Zmluvy o fungovaní EÚ;

79.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili vypracovanie novej medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom, ktorá by jasne vymedzila jeho účasť na všetkých fázach postupu uzatvárania medzinárodných dohôd;

80.

žiada, aby sa ako dôsledok nových ustanovení o viacročnom finančnom rámci (článok 312 Zmluvy o fungovaní EÚ) a o nariadení o rozpočtových pravidlách (článok 322 Zmluvy o fungovaní EÚ) preskúmala medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a správnom finančnom hospodárení;

81.

domnieva sa, že by sa mali vykonať všetky opatrenia potrebné na vytvorenie európskej informačnej a komunikačnej politiky, a považuje spoločné politické vyhlásenie všetkých troch inštitúcií týkajúce sa komunikácie za užitočný prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa;

82.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila iniciatívu na vykonávanie tzv. iniciatívy občanov, ktorý by stanovovala jasné, jednoduché a praktické podmienky uplatňovania tohto občianskeho práva; poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (6);

83.

vyzýva Komisiu, aby prijala nariadenia vykonávajúce článok 298 Zmluvy o fungovaní EÚ vzťahujúci sa na správny úradný postup, ktoré budú odpoveďou na dlhodobú žiadosť Európskeho parlamentu a Európskeho ombudsmana o spoločný systém, pokiaľ ide o spoločný systém pre správne právo týkajúce sa európskej administratívy;

84.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva umožňuje zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu EÚ, čím sa posilní demokratická legitimita dôležitej súčasti jej rozvojovej politiky; vyzýva Radu a Komisiu, aby v súvislosti s rozpočtom Európskej únie podnikli v priebežnom hodnotení 2008/2009 nevyhnutné kroky;

85.

odporúča, aby sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a po tom, čo Európska únia nahradí Európske spoločenstvá, bezodkladne preskúmalo a posilnilo postavenie Európskej únie v medzinárodných organizáciách;

86.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa s Európskym parlamentom dohodli na stratégii zameranej na zabezpečenie súdržnosti medzi prijatými právnymi predpismi a Chartou základných práv, ako aj pravidlami uvedenými v zmluvách týkajúcimi sa politík ako predchádzanie diskriminácii, ochrana žiadateľov o azyl, zvyšovanie transparentnosti, ochrana údajov, práva menšín a práva obetí a podozrivých;

87.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prispeli k zlepšeniu vzťahov medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi, a to predovšetkým v legislatívnej a justičnej oblasti;

88.

vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali vytvorenie účinnej spoločnej energetickej politiky s cieľom účinne koordinovať trhy s energiou v členských štátoch EÚ a ich ďalší rozvoj a aby pritom zohľadnili vonkajšie aspekty s osobitným dôrazom na zdroje energie a trasy energetického zásobovania;

89.

vyzýva Radu, aby spoločne s Európskym parlamentom zvážila, akým spôsobom by sa mali využiť ustanovenia článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré jej umožňujú poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami týkajúcimi sa „obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní“;

90.

zaväzuje sa, že upraví svoju vnútornú organizáciu tak, aby optimalizoval a racionalizoval výkon nových právomocí, ktoré mu boli zmluvou udelené;

*

* *

91.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 215.

(2)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 347.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0055.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0374.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0387.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0389.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/46


Štvrtok 7. mája 2009
Finančné hľadiská Lisabonskej zmluvy

P6_TA(2009)0374

Uznesenie Európskeho parlamentu zu 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (2008/2054(INI))

2010/C 212 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007 (ďalej len „Lisabonská zmluva“),

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, v znení zmien a doplnení Jednotného európskeho aktu, Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2003 o reforme rozpočtového postupu: rôzne možné alternatívy z hľadiska revízie zmlúv (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013 (4),

so zreteľom na závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008 o prístupe k obnoveniu práce na Lisabonskej zmluve,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0183/2009),

A.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zavádzajú významné zmeny v oblasti finančných prostriedkov EÚ, najmä v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov a rozhodovacích postupov,

B.

keďže Lisabonská zmluva ustanovuje zreteľnú hierarchiu medzi základnými aktmi v oblasti financií a rozpočtu Únie, čo prispieva k nevyhnutnému vyjasneniu rozhodovacieho systému,

C.

keďže viacročný finančný rámec, ktorý predstavuje viacročný program výdavkov vyjadrujúci politické priority EÚ v oblasti financií a ktorý obmedzuje výdavky Únie počas určitého obdobia, sa v Lisabonskej zmluve stáva záväzným právnym aktom založeným na vytvorení osobitného právneho základu pre prijatie nariadenia obsahujúceho tento rámec,

D.

keďže viacročné finančné rámce na jednej strane a volebné obdobia Európskeho parlamentu a funkčné obdobia Komisie na strane druhej sa časovo nezhodujú, až doteraz bol Európsky parlament čiastočne zbavovaný svojich právomocí v rozpočtovej oblasti, pretože Európsky parlament je často viazaný na finančný rámec, ktorý sa prerokoval a schválil počas predchádzajúceho volebného obdobia,

E.

keďže v prípade, že sa v harmonograme neuskutoční žiadna zmena, v niektorých volebných obdobiach Európskeho parlamentu nebude nikdy možné prijať zásadné rozhodnutia v oblasti rozpočtu, pretože finančný rámec schválený predchodcami sa vzťahuje na celé príslušné volebné obdobie,

F.

keďže nedostatočný rozsah rezerv v rámci každej z rozpočtových kapitol, ako aj znížené množstvo dostupných flexibilných mechanizmov veľmi sťažuje primeranú reakciu Únie na neplánované politické udalosti a hrozí, že ročný rozpočtový postup bude zbavený svojho významu,

G.

keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy si vyžaduje, aby sa inštitúcie Únie zodpovedné za rozhodovanie v oblasti financií a rozpočtu dohodli na optimálnom prechode na nové právne akty a nové rozhodovacie postupy,

H.

keďže na riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie sa musí rozpočet EÚ zohľadniť pri koordinácii rozpočtových stratégií členských štátov,

I.

keďže Európska rada z 11. a 12. decembra 2008 opäť potvrdila, že Lisabonská zmluva je potrebná na to, aby pomohla rozšírenej EÚ fungovať efektívnejšie, demokratickejšie a účinnejšie, a to aj na medzinárodnej scéne, a keďže načrtla prístup a právne záruky v reakcii na pochybnosti írskych voličov, aby mohla zmluva nadobudnúť platnosť do konca roku 2009 pri dodržaní cieľov a zámerov zmlúv,

Celkový kontext

1.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom Lisabonskej zmluvy v oblasti demokratickej kontroly a kontroly transparentnosti finančných prostriedkov EÚ; upozorňuje na potrebu posilnenia a prispôsobenia mechanizmov medziinštitucionálnej konzultácie a metód vnútornej spolupráce, aby Európsky parlament mohol plne využívať svoje nové právomoci;

Vlastné zdroje

2.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti s vlastnými zdrojmi EÚ, že členské štáty nevyužili príležitosť na zavedenie systému skutočných vlastných zdrojov, ktorý by bol spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchšie vnímaný obyvateľmi a podliehal by demokratickejšiemu rozhodovaciemu procesu;

3.

ľutuje predovšetkým, že nenastal žiadny pokrok v súvislosti so zapojením Európskeho parlamentu do stanovenia obmedzení a typu vlastných zdrojov, ktorými Únia disponuje; pripomína, že rozdelenie medzi rozhodovaním o príjmoch a rozhodovaním o výdavkoch ostáva zachované;

4.

víta však vynaložené úsilie v súvislosti s možnosťou prijatia opatrení na vykonanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch vďaka mimoriadnemu legislatívnemu postupu, v ktorom Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;

5.

vyzýva Radu čo najviac využívať túto možnosť, aby bol rozhodovací postup pružnejší;

Viacročný finančný rámec

6.

víta formalizovanie viacročného finančného rámca v Lisabonskej zmluve, ktorý sa tak stáva právne záväzným; pripomína, že viacročný finančný rámec ustanovuje plán výdavkov Európskej únie a obmedzuje jej výdavky počas určeného obdobia, čím prispieva k posilneniu rozpočtovej disciplíny;

7.

víta skutočnosť, že nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec, musí schváliť Európsky parlament a Rada spoločne prostredníctvom osobitného postupu;

8.

ľutuje však, že v Lisabonskej zmluve sa ponechala požiadavka jednomyseľného rozhodovania v Rade pri prijímaní viacročného finančného rámca, čím sa podstatne sťažuje rozhodovací postup a uprednostňuje prístup typu „najmenšieho spoločného menovateľa“; nabáda ďalej Európsku radu, aby čím skôr využila doložku, ktorá jej umožňuje jednomyseľne rozhodnúť o prijímaní viacročného finančného rámca kvalifikovanou väčšinou;

9.

ľutuje tiež, že Európsky parlament má v rámci nového postupu iba schvaľovacie právo, a nie skutočnú spolurozhodovaciu právomoc; trvá však na skutočnosti, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, že inštitúcie musia v záujme konečného úspechu vyvinúť všetko potrebné úsilie už na začiatku postupu; vyzýva preto Radu, aby už od začiatku postupu bola prístupná pre štruktúrovaný politický dialóg s Európskym parlamentom, aby sa plne zohľadnili jeho priority;

10.

konštatuje, že Lisabonská zmluva ustanovuje, že viacročný finančný rámec sa bude vzťahovať nielen na „výšky súm“„ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky“, ale aj na „akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného rozpočtového postupu“ (5);

Trvanie viacročného finančného rámca

11.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje finančné plánovanie na päť rokov, takže viacročný finančný rámec sa pod podmienkou, že sa uskutočnia potrebné úpravy, môže stanoviť tak, aby podľa možnosti zodpovedal volebnému obdobiu Európskeho parlamentu a funkčnému obdobiu Komisie, ako si to vyžaduje demokratická logika; zdôrazňuje, že môžu byť nutné špecifické opatrenia na plnenie potrieb konkrétnych politík v dlhodobých finančných obdobiach;

12.

podporuje preto prechod na viacročný finančný rámec na päť rokov, ale uvedomuje si, že dosiahnuť úplnú zhodu medzi viacročným finančným rámcom, volebným obdobím Európskeho parlamentu a funkčným obdobím Komisie môže byť ťažké, keďže sa domnieva, že bude potrebná aspoň jednoročná lehota na rokovania, aby každý nový Európsky parlament a každá nová Komisia mohli prijímať základné politicko-finančné rozhodnutia počas trvania svojho mandátu;

13.

veľmi kladne hodnotí začlenenie viacročného finančného rámca do celkovej logiky medziinštitucionálneho strategického plánovania (ktorého význam sa posilňuje aj v Lisabonskej zmluve) tak, ako to Výbor pre ústavné veci navrhuje vo svojej správe o inštitucionálnej rovnováhe (6);

14.

podporuje návrh sformulovaný v tejto správe, podľa ktorého musí nové kolégium komisárov pri predstavení svojho programu pre legislatívne obdobie predložiť návrhy týkajúce sa usmernení finančného rámca, ktoré považuje za nevyhnutné na uskutočnenie politických priorít v rámci svojho mandátu – priorít, ktoré sa po odsúhlasení programu legislatívneho obdobia medzi inštitúciami rozvinú prostredníctvom jeho návrhov vo viacročnom finančnom rámci;

15.

domnieva sa okrem iného, že kandidát na funkciu predsedu Komisie by už pri rozpravách na plenárnej schôdzi a pri vypočutí v parlamentných výboroch mal byť schopný poskytnúť informácie o predpokladanom finančnom vplyve politických cieľov, ktoré chce dosiahnuť nová Komisia;

16.

zdôrazňuje, že prechod na päťročný systém finančného plánovania, ako je uvedený vyššie, by si mohol vyžiadať predĺženie a úpravu súčasného viacročného finančného rámca až do konca roku 2016, aby tak budúci päťročný finančný rámec mohol nadobudnúť účinnosť aspoň na začiatku roka 2017 (7); odporúča, aby sa rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci skončili v každom prípade do konca prvého trimestra roku 2016, aby tak rozpočtový postup na rok 2017 mohol prebiehať už na základe parametrov rámca, ktorý bude platný od roku 2017;

17.

zdôrazňuje, že rokovania by sa mali uskutočňovať takým spôsobom, aby umožnili inštitúciám zvážiť nadobudnutie účinnosti nového viacročného finančného rámca už v roku 2016;

18.

domnieva sa, že predĺženie a úprava súčasného viacročného finančného rámca by sa mala zvážiť v rámci strednodobého preskúmania v roku 2010;

Flexibilita

19.

zdôrazňuje, že právne záväzný charakter viacročného finančného rámca viac ako kedykoľvek predtým nabáda k zvýšenej flexibilite, aby Únia mohla reagovať na neplánované výzvy vnútri aj navonok dostatočne pružným a účinným spôsobom;

20.

upozorňuje na skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje predĺženie platnosti stropov a ďalších ustanovení viacročného finančného rámca zodpovedajúcich poslednému prebiehajúcemu roku, ak sa nový viacročný finančný rámec nemôže prijať pred ukončením platnosti predchádzajúceho viacročného finančného rámca; domnieva sa, že toto je ďalší argument v prospech zvýšenej flexibility;

21.

zdôrazňuje preto nevyhnutnosť posilnenia mechanizmov flexibility v rámci jednotlivých kapitol a medzi rôznymi kapitolami na jednej strane a prostredníctvom špecializovaných a využiteľných flexibilných nástrojov mimo stanovených rezerv na strane druhej;

22.

pripomína, že Výbor pre rozpočet sa bude musieť vyjadriť k týmto otázkam pri prijímaní svojej správy o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013;

Prechod od medziinštitucionálnej dohody k viacročnému finančnému rámcu

23.

pripomína, že ešte predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, je nevyhnutné v dostatočnom predstihu dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami o spôsobe prechodu súčasnej medziinštitucionálnej dohody na viacročný finančný rámec, ktorý bude podľa Lisabonskej zmluvy obsiahnutý v legislatívnom akte; pripomína, že na to, aby mohli národné parlamenty preskúmať návrhy legislatívnych aktov, je potrebné obdobie ôsmich týždňov;

24.

domnieva sa v tejto súvislosti, že bude potrebné dosiahnuť dohodu o tom, ktoré ustanovenia, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v medziinštitucionálnej dohode by mali prejsť do viacročného finančného rámca, ktoré by mali byť zaradené do budúceho rozpočtového nariadenia a, ktoré by mohli odôvodniť zachovanie medziinštitucionálnej dohody – prípadne obohatenej o nové ustanovenia – o rozpočtovej spolupráci; pripomína, že toto rozdelenie ustanovení súčasnej medziinštitucionálnej dohody sa musí uskutočniť so zreteľom na kritériá ustanovené v samotnej Lisabonskej zmluve;

Ročný rozpočtový postup

25.

veľmi priaznivo víta zrušenie rozdielu medzi povinnými výdavkami a nepovinnými výdavkami, čo má za následok právo Európskeho parlamentu rozhodovať o všetkých výdavkoch Únie rovnocenne s Radou;

26.

zdôrazňuje, že zrušenie rozdielu medzi povinnými a nepovinnými výdavkami nie je v rozpore s povinnosťou Únie dodržiavať svoje finančné záväzky, a víta, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva povinnosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zabezpečovať, „aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“ (8);

27.

konštatuje, že cieľom zmien v ročnom rozpočtovom postupe by malo byť jeho zjednodušenie prostredníctvom ustanovenia jediného čítania pre každú inštitúciu a zavedenia viacerých ustanovení určených na zjednodušenie dohody medzi oboma zložkami rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mali umožniť obmedzenie byrokracie;

Úloha Komisie

28.

zdôrazňuje posilnenie úlohy Komisie, ktorá získala právo na iniciatívu v rozpočtovej oblasti a môže meniť svoj návrh rozpočtu až do zvolania zmierovacieho výboru;

29.

víta skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva úloha Komisie prijímať všetky nevyhnutné podnety na zblíženie postojov Európskeho parlamentu a Rady počas činnosti zmierovacieho výboru, a vyzýva ju, aby s cieľom dosiahnuť dohodu prebrala plnú zodpovednosť sprostredkovateľa medzi Európskym parlamentom a Radou;

Celkom nový prístup

30.

upozorňuje na skutočnosť, že nový postup umožňuje každej z inštitúcií v rámci návrhu rozpočtu iba jediné čítanie; zdôrazňuje, že nový postup a jeho jediné čítanie už v skutočnosti neumožňuje inštitúciám upraviť svoje stanovisko v druhom čítaní, ako to bolo možné v minulosti; je preto presvedčený, že tento postup si vyžaduje, aby Európsky parlament stanovil svoje politické priority v počiatočnom štádiu a aby na základe toho prispôsobil operatívny prístup a operatívnu organizáciu, čo umožní dosiahnuť všetky stanovené ciele;

31.

pripomína, že týmto jediným čítaním sa musia uplatniť politické priority Európskeho parlamentu, ale rovnako sa mu musí umožniť dosiahnuť dohodu s Radou kým zmierovací výbor ukončí svoju činnosť (alebo opätovne hlasovať o svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch veľkou väčšinou v prípade, že Európsky parlament schváli a Rada zamietne text zmierovacieho výboru);

32.

trvá preto na nevyhnutnosti zachovať pragmatický harmonogram podobný súčasnému harmonogramu a zároveň vyzýva na včasnú začatie zmierovacieho postupu; pripomína okrem toho, že zavedenie neformálnych mechanizmov dialógu medzi inštitúciami je kľúčové na uľahčenie dosiahnutia dohody pred začatím postupu a aj počas jeho trvania;

33.

je presvedčený, že Lisabonská zmluva posilní právomoci Európskeho parlamentu pod podmienkou, že získa prostriedky na to, aby sa mohol efektívne vyrovnať so sprísneným harmonogramom a zvýšenou potrebou plánovať vopred, ktorú prináša nový postup;

34.

domnieva sa, že v budúcnosti bude mať jeho uznesenie prijaté pred prvým zmierovacím rokovaním väčší význam, pretože Európskemu parlamentu umožní formálne vyjadriť svoje rozpočtové priority pre nasledujúci rozpočtový rok, bez toho, aby bol viazaný taktickými úvahami odvodenými od pozície Rady k návrhu rozpočtu; domnieva sa, že toto uznesenie umožní ostatným inštitúciám jednoznačne rozpoznať priority Európskeho parlamentu pred medziinštitucionálnymi rokovaniami; ďalej poznamenáva, že to Európskemu parlamentu umožní predstaviť počiatočné usmernenia týkajúce sa pilotných projektov a prípravných činností;

35.

pripomína, že tieto priority budú pre Európsky parlament veľmi užitočné ako usmernenia v rámci jeho čítania návrhu rozpočtu, ale tiež ako mandát pre jeho delegáciu pri rokovaniach v zmierovacom výbore;

36.

zdôrazňuje potrebu zorganizovať každoročne v júli trialóg, čo umožní každej z inštitúcií, aby mala jasné informácie o prioritách ostatných strán, a Európskemu parlamentu umožní, aby ostatné inštitúcie oboznámil s obsahom uznesenia k návrhu rozpočtu, ktoré sa prijme v júli;

37.

zdôrazňuje politický význam zavedenia intenzívneho dialógu s partnerskými výbormi národných parlamentov – pri rešpektovaní právomocí každého z nich – o návrhu rozpočtu a prioritách Európskeho parlamentu pre ročný rozpočtový postup;

Zmierovací výbor

38.

poukazuje na význam zmierovacieho výboru v budúcnosti ako inštancie na riešenie politických rozporov medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu; pripomína, že tento výbor musí nájsť do 21 dní dohodu o kompromisnom znení, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho rozpočtový orgán nezamietne; domnieva sa, že pre tento výbor treba zabezpečiť politické zloženie na najvyššej úrovni;

39.

víta skutočnosť, že Lisabonskej zmluve dáva Európskemu parlamentu rozhodujúca úlohu na konci postupu: zdôrazňuje, že

text zmierovacieho výboru („spoločný text“) sa nebude považovať za schválený, ak ho Európsky parlament zamietne (väčšinou poslancov);

ak Rada zamietne spoločný text, zatiaľ čo Európsky parlament ho schváli, tento text buď nadobudne účinnosť, alebo Európsky parlament môže potvrdiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prijal kvalifikovanou väčšinou pri svojom čítaní návrhu rozpočtu (väčšina poslancov a tri pätiny odovzdaných hlasov);

40.

zdôrazňuje, že by bolo žiaduce, aby delegácii Európskeho parlamentu v zmierovacom výbore predsedal predseda Výboru pre rozpočet a aby táto delegácia, ak je to potrebné a bez toho, aby tým bola dotknutá politická povaha menovania jej členov politickými skupinami, zahŕňala okrem členov tohto výboru aj členov špecializovaných parlamentných výborov, ak sa rokovania týkajú konkrétnej otázky patriacej do oblasti ich pôsobnosti;

41.

vyzýva Radu, aby sa v krátkom čase dohodla s Európskym parlamentom na spôsobe činnosti zmierovacieho výboru;

42.

domnieva sa, že zmierovací výbor by mal mať možnosť zísť sa aspoň dvakrát na najvyššej politickej úrovni, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie dohody, a jeho zasadnutiam by mal predchádzať prípravný politický trialóg podľa tradičnej schémy; pripomína nevyhnutnosť rokovacieho politického mandátu pre zástupcov Rady na týchto zasadnutiach;

43.

navrhuje, aby tieto práce pripravovala medziinštitucionálna prípravná skupina zložená z hlavného spravodajcu, zo zástupcov politických skupín za Európsky parlament a zo stáleho zástupcu krajiny vykonávajúcej predsedníctvo Únie, ktorého môžu sprevádzať ostatné dve predsedníctva na úrovni trojky;

44.

pripomína takisto, že inštitúcie sa musia dohodnúť na zložení sekretariátu zmierovacieho výboru, ktorý by mal byť pravdepodobne zložený z úradníkov obidvoch zložiek rozpočtového orgánu za pomoci Komisie;

Poľnohospodárske otázky

45.

upozorňuje na skutočnosť, že pravidlo, na základe ktorého Komisia nemôže meniť svoj návrh rozpočtu po zvolaní zmierovacieho výboru, už neumožňuje využitie tradičného jesenného opravného listu na zohľadnenie aktualizovaných prognóz pre poľnohospodársku politiku a jej vplyvu na rozpočet; domnieva sa, že najvhodnejším postupom v takomto prípade bude, ak Komisia v prípade potreby predloží návrh osobitného opravného rozpočtu v oblasti poľnohospodárstva, len čo budú všetky poľnohospodárske údaje definitívne;

Vzťahy s legislatívnym orgánom

46.

zdôrazňuje, že paralelnosť medzi rozšírením rozpočtovej právomoci Európskeho parlamentu na všetky výdavky Únie a takmer zovšeobecnením spolurozhodovania v legislatívnej oblasti vyzýva k väčšiemu zohľadneniu rozpočtového rozmeru legislatívnej činnosti; preto považuje za nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu medzi Výborom pre rozpočet a rezortnými výbormi, aby bolo možné riadne zohľadniť vplyv legislatívnej činnosti Európskeho parlamentu v oblasti financií, najmä jej vplyv na viacročný finančný rámec a na ročný rozpočet; navrhuje v tejto súvislosti, aby bol súčasťou legislatívnych zmierovacích výborov k otázkam s finančným vplyvom aj člen Výboru pre rozpočet; pripomína v tejto súvislosti činnosť pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu, najmä pokiaľ ide o konkrétne podoby spolupráce parlamentných výborov načrtnuté v tretej predbežnej správe;

47.

pripomína okrem iného, že Lisabonská zmluva rozširuje povinnosť dbať na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na všetky inštitúcie Európskej únie; pripomína, že v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu sa už ustanovuje špecifický postup na zaručenie dodržiavania tejto zásady; domnieva sa, že tento postup by mal byť operatívnejší a výkonnejší;

Nariadenie o rozpočtových pravidlách

48.

víta skutočnosť, že nariadenie o rozpočtových pravidlách sa stáva nariadením, ktoré v súlade s riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovanie) prijíma Európsky parlament a Rada po prijatí stanoviska Dvora audítorov;

49.

pripomína, že Lisabonská zmluva obsahuje základné ustanovenia umožňujúce rozlišovať medzi ustanoveniami súčasnej medziinštitucionálnej zmluvy, ktoré by mali byť súčasťou budúcej medziinštitucionálnej zmluvy, a tými, ktoré by sa mali začleniť skôr do viacročného finančného rámca;

50.

konštatuje však, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo obsahovať všetky ustanovenia nevyhnutné na vymedzenie postupu v súlade s ustanoveniami zmluvy (9); domnieva sa, že také ustanovenia by mali pokrývať činnosť zmierovacieho výboru, mechanizmus na začatie, a samozrejme, aktualizáciu ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorých sa priamo dotýkajú zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou (t. j. zrušenie rozlišovania povinných a nepovinných výdavkov, nový postup spolurozhodovania pri prevodoch finančných prostriedkov atď.);

51.

považuje za kľúčové, aby inštitúcie včas dosiahli politickú dohodu o týchto otázkach, aby hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy mohli nastať nevyhnutné zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa nového postupu, a aby v prípade potreby stanovili predbežné ustanovenia, ktoré umožnia hladký priebeh rozpočtového postupu;

52.

vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh, ktorý Európskemu parlamentu a Rade pomôže dohodnúť sa na uplatnení identifikačných kritérií podľa odseku 49 na súčasnú medziinštitucionálnu zmluvu;

53.

trvá na tom, aby sa tieto zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách nezamieňali s trojročnou revíziou tohto nariadenia, ktorá je naplánovaná na rok 2010;

Vplyv inštitucionálnych zmien a nových právomocí EÚ na rozpočet

54.

konštatuje, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy bude mať vplyv na rozpočet Európskej únie aj v súvislosti s inováciami, ktoré zavádza na inštitucionálnej úrovni, najmä vyzdvihnutie Európskej rady na úroveň inštitúcie a súčasné vytvorenie stáleho predsedníctva, ako aj vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa a Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť, ktorého úlohou bude podpora činnosti vysokého predstaviteľa;

55.

opakovane potvrdzuje svoj zámer plne vykonávať svoje rozpočtové právomoci v súvislosti s inštitucionálnymi inováciami a poukazuje na nevyhnutnosť dosiahnutia včasnej politickej dohody s Radou o financovaní Európskej rady, a najmä jej stáleho predsedníctva, ako aj o financovaní budúceho Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že financovanie tohto útvaru musí byť plne pod kontrolou rozpočtového orgánu;

56.

zdôrazňuje, že v rámci SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky stanovuje Lisabonská zmluva zavedenie nových postupov na poskytovanie rýchleho prístupu k rozpočtu EÚ a na vytvorenie štartovacieho fondu z príspevkov členských štátov; zdôrazňuje však, že vonkajšie činnosti EÚ by sa zásadne mali financovať z prostriedkov Spoločenstva a len výnimočne, v prípade mimoriadnej udalosti, na základe príspevkov, ktoré nepochádzajú z rozpočtu EÚ,

57.

konštatuje, že Lisabonská zmluva bude mať tiež finančný vplyv, aj keď obmedzený, v súvislosti s novými osobitnými právomocami EÚ; je pripravený, keď nastane čas, analyzovať konkrétne vplyvy vykonávania týchto nových právomocí; zastáva názor, že celkové uplatnenie týchto právomocí sa určite neuskutoční bezprostredne po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ale postupne, ako sa budú vypracúvať príslušné legislatívne návrhy; domnieva sa však, že ich financovanie nesmie byť na úkor financovania súčasných činností EÚ;

Koordinácia s vnútroštátnymi rozpočtami

58.

želá si pozvať národné parlamenty, aby sa zúčastnili na každoročnej spoločnej a verejnej rozprave o hlavných smeroch rozpočtových politík členských štátov a Spoločenstva, ktorá by sa konala pred posudzovaním príslušných návrhov rozpočtov s cieľom vytvoriť už od začiatku rámec na spoločnú reflexiu zameranú na koordináciu vnútroštátnych politík členských štátov a zároveň zohľadniť príspevok Spoločenstva;

59.

konštatuje, že by bolo užitočné, ak by jednotlivé členské štáty každoročne uverejňovali svoje rozhodnutia o rozdelení rozpočtových výdavkov EÚ na jej hlavné ciele v rámci svojich národných rozpočtov a prípadne regionálnych rozpočtov prispievajúcich k plneniu týchto cieľov;

*

* *

60.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 143.

(3)  Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.

(4)  Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373.

(5)  Článok 312 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(6)  Správa z 18. marca 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (A6-0142/2009).

(7)  Podľa vzoru opísaného v tejto tabuľke na základe správy Výboru pre rozpočet z 26. februára 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia (A6-0110/2009):

Rok

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

príp. rozpočet

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020


funkčné obdobie

2004 / 2009

2009 / 2014

2014 / 2019

VFR

preskúmanie 2007 / 2013

2013 / 2016

2017 / 2021

(8)  Článok 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(9)  Podľa článku 322 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí obsahovať „rozpočtové pravidlá upravujúce najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu“.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/54


Štvrtok 7. mája 2009
Situácia v Moldavskej republike

P6_TA(2009)0384

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o situácii v Moldavskej republike

2010/C 212 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Moldavskej republike, najmä na uznesenie z 24. februára 2005 o parlamentných voľbách v Moldavsku (1), ako aj uznesenia o európskej susedskej politike a čiernomorskej regionálnej spolupráci;

so zreteľom na konečné vyhlásenie a odporúčania zo zasadnutia parlamentného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Moldavskou republikou, ktoré sa uskutočnilo 22. – 23. októbra 2008,

so zreteľom na strategický dokument Komisie z roku 2004 vrátane správy o Moldavskej republike,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Moldavskou republikou a EÚ, ktorá bola podpísaná 28. novembra 1994 a vstúpila do platnosti 1. júla 1998,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 o Východnom partnerstve (KOM(2008)0823),

so zreteľom na pomoc, ktorú EÚ poskytuje Moldavskej republike v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) vrátane projektu s názvom Poskytovanie podpory pri voľbách v Moldavskej republike, vďaka ktorej sa zabezpečila finančná pomoc na podporu slobodných a spravodlivých volieb v Moldavskej republike,

so zreteľom na Akčný plán európskej susedskej politiky EÚ – Moldavská republika, ktorý bol prijatý na siedmom zasadnutí Rady pre spoluprácu EÚ – Moldavsko 22. februára 2005, a so zreteľom na výročné správy o pokroku Moldavskej republiky,

so zreteľom na dohodu o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Moldavskou republikou podpísanú v roku 2007,

so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej misie volebných pozorovateľov pri parlamentných voľbách v Moldavskej republike z 5. apríla 2009 a so zreteľom na povolebnú správu, ktorú za obdobie od 6. do 17. apríla 2009 vypracoval Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Českej republiky a Švédska z 9. apríla 2009 týkajúce sa situácie v Moldavskej republike,

so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva EÚ zo 7. a 8. apríla 2009 o situácii v Moldavskej republike,

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 27. a 28. apríla 2009 a na výmenu názorov o tejto veci s predsedníctvom EÚ, ktorá sa uskutočnila na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci 28. apríla 2009,

so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa pre SZBP Javiera Solanu zo 7. a 11. apríla 2009 o situácii v Moldavskej republike,

so zreteľom na vyhlásenia členky Komisie pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrerovej-Waldnerovej zo 6., 7. a 11. apríla 2009 o situácii v Moldavskej republike,

so zreteľom na vyhlásenie skupiny OSN pôsobiacej v Moldavskej republike z 12. apríla 2009,

so zreteľom na uznesenie Rady Európy č. 1280 z 24. apríla 2002,

so zreteľom na moldavské memorandum organizácie Amnesty International zo 17. apríla 2009, ktoré sa týka situácie v Moldavsku počas udalostí zo 7. apríla 2009 a po nich,

so zreteľom na správu ad hoc delegácie Európskeho parlamentu pre Moldavskú republiku, ktorej návšteva sa uskutočnila 26. až 29. apríla 2009,

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže európska susedská politika a program Východné partnerstvo, ktorý sa čoskoro začne, uznávajú európske snahy Moldavskej republiky a význam Moldavska ako krajiny s hlbokými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi väzbami s členskými štátmi EÚ,

B.

keďže cieľom akčného plánu EÚ – Moldavská republika je podpora politických a inštitučných reforiem Moldavskej republiky vrátane oblasti demokracie a ľudských práv, zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a slobody médií, ako aj dobrých susedských vzťahov,

C.

keďže cieľom vytýčeným na jún roku 2009 je začatie rokovaní o novej dohode medzi Moldavskou republikou a EÚ na zasadnutí Rady pre spoluprácu EÚ a Moldavska,

D.

keďže Moldavská republika je členom Rady Európy a OBSE, a teda sa zaviazala na skutočnú podporu demokracie a dodržiavanie ľudských práv vrátane prevencie a boja proti mučeniu, zlému zaobchádzaniu a iným formám neľudského a ponižujúceho zaobchádzania,

E.

keďže 5. apríla 2009 sa v Moldavskej republike uskutočnili parlamentné voľby a keďže voľby monitorovala medzinárodná misia volebných pozorovateľov zložená zo zástupcov OBSE/ODIHR, Európskeho parlamentu, Parlamentného zhromaždenia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

F.

keďže v predvolebnom období sa vyskytli vážne obavy týkajúce sa vládnej kontroly nad verejnými médiami, zastrašovania a prenasledovania vodcov opozície a súkromných médií, ako aj zneužívania administratívnych zdrojov v prospech vládnej strany,

G.

keďže v zahraničí žije 500 000 až 1 milión Moldavcov a keďže moldavské orgány pred voľbami 5. apríla 2009 dostali viacero sťažností týkajúcich sa opatrení odopierajúcich volebné právo Moldavcom žijúcim v zahraničí, ktoré podpísali viaceré mimovládne organizácie a združenia moldavskej diaspóry, vrátane sťažnosti adresovanej vo februári 2009 prezidentovi, predsedovi parlamentu a vlády Moldavskej republiky, a ktoré tieto orgány ignorovali; so zreteľom na veľmi malý počet (22 000) moldavských voličov, ktorí žijú mimo územia Moldavskej republiky,

H.

keďže faktické orgány odtrhnutého regiónu Podnesterska zabránili mnohým Moldavcom v tom, aby sa zúčastnili na voľbách,

I.

keďže medzinárodná misia volebných pozorovateľov vo svojich predbežných zisteniach dospela k záveru, že voľby boli v súlade s mnohými medzinárodnými normami a záväzkami, ale na zabezpečenie volebného procesu bez zbytočných administratívnych zásahov a na zvýšenie dôvery verejnosti sú potrebné ďalšie zlepšenia,

J.

keďže opozičné strany a skupina Koalícia 2009 sa počas volieb z 5. apríla 2009 sťažovali na množstvo nezrovnalostí pri príprave zoznamov voličov a dodatočných zoznamov a pri sčítaní hlasov a zostavovaní prehľadov,

K.

keďže ústredná volebná komisia po novom sčítaní hlasov 21. apríla 2009 zverejnila konečné výsledky volieb a ústavný súd ich potvrdil 22. apríla 2009,

L.

keďže udalosti, ktoré nasledovali po voľbách, sa vyznačovali násilím a masívnou zastrašovacou a násilnou kampaňou moldavskej vlády, čo vyvoláva pochybnosti o záväzku moldavských orgánov na dodržiavanie demokratických hodnôt a ľudských práv a o dôvere verejnosti k týmto orgánom,

M.

keďže pochybnosti o spravodlivosti volieb a nedôvera voči verejným inštitúciám vrátane inštitúcií, ktoré riadili volebný proces, podnecovali pokojné protesty a keďže orgány využili poľutovaniahodné prejavy násilia a vandalizmu na zastrašovanie občianskej spoločnosti, pričom reagovali násilným a neprimeraným spôsobom a ešte viac obmedzili už beztak oslabené základné práva a slobody moldavských občanov,

N.

keďže sa uznáva, že bolo zatknutých a zadržaných minimálne 310 osôb, keďže viacero zadržaných je stále vo väzbe a keďže so zadržanými osobami sa na policajných staniciach systematicky zaobchádzalo tak zle, že možno hovoriť o mučení,

O.

keďže sa zdá, že bitie a bezdôvodné zatýkanie civilných osôb neidentifikovanými policajnými jednotkami nemalo viesť k upokojeniu situácie, ale k zámernej represii,

P.

keďže moldavské orgány stále vážne porušujú ľudské práva zo strany, neodôvodnene prenasledujú predstaviteľov občianskej spoločnosti a demonštrantov a objavujú sa prípady nerešpektovania zásad právneho štátu a príslušných európskych dohovorov, ktoré Moldavsko podpísalo,

Q.

keďže moldavská vláda obvinila Rumunsko z podielu na povolebných demonštráciách a vyhostila rumunského veľvyslanca; keďže moldavská vláda takisto obnovila vízovú povinnosť pre občanov tohto členského štátu EÚ,

R.

keďže treba zdôrazniť, že sa nezistili nijaké závažné skutočnosti alebo dôkazy, na základe ktorých by mohol byť niektorý členský štát EÚ obvinený zo zodpovednosti za násilné udalosti uplynulých týždňov,

S.

keďže skutočné a vyvážené partnerstvo sa môže rozvinúť len na základe spoločných hodnôt, a to najmä so zreteľom na demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd,

T.

keďže EÚ sa prostredníctvom programu pre Východné partnerstvo usiluje o väčšiu stabilitu, lepšie riadenie a hospodársky rozvoj v Moldavskej republike a ostatných krajinách na jej východných hraniciach,

1.

zdôrazňuje význam užších vzťahov medzi EÚ a Moldavskou republikou a potvrdzuje potrebu spolupráce v záujme väčšej stability, bezpečnosti a prosperity na európskom kontinente a zabránenia vzniku nových deliacich čiar;

2.

potvrdzuje svoj odhodlanie pokračovať v zmysluplnom a cieľavedomom dialógu s Moldavskou republikou, ale veľký význam pripisuje zavedeniu rozhodných opatrení týkajúcich sa zásad právneho štátu a ľudských práv, pričom zdôrazňuje, že ďalšie upevňovanie vzťahov, a to aj uzavretím novej rozšírenej dohody, by malo byť podmienené reálnym a jasným záväzkom moldavských orgánov na dodržiavanie demokracie a ľudských práv;

3.

zdôrazňuje, že úplný súlad s medzinárodnými demokratickými normami pred volebným procesom, počas neho a po ňom má mimoriadny význam pre ďalší rozvoj vzťahov medzi Moldavskou republikou a EÚ;

4.

rozhodne odsudzuje rozsiahlu zastrašovaciu kampaň, hrubé porušovanie ľudských práv a všetky ostatné protiprávne kroky moldavskej vlády v období po parlamentných voľbách;

5.

naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby okamžite prestali s akýmkoľvek protiprávnym zatýkaním a pri vládnych opatreniach postupovali v súlade s medzinárodnými záväzkami a povinnosťami Moldavska týkajúcimi sa demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv;

6.

vyjadruje znepokojenie predovšetkým v súvislosti s protiprávnym a svojvoľným zatýkaním a všeobecným porušovaním ľudských práv zatýkaných osôb, najmä s porušovaním práva na život, práva nebyť vystavený fyzickému zneužívaniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, mučeniu a trestaniu, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na spravodlivý proces a slobody zhromažďovania a združovania, slobody prejavu, ako aj v súvislosti s tým, že tieto porušovania pokračujú;

7.

zdôrazňuje, že treba zaviesť vnútroštátny dialóg za účasti vlády a opozičných strán, v rámci seriózneho úsilia o podstatné zlepšenie demokratických postupov a fungovania demokratických inštitúcií v Moldavskej republike a že pomocou neho sa musia bezodkladne odstraňovať nedostatky uvedené v zisteniach medzinárodnej misie volebných pozorovateľov;

8.

zdôrazňuje však, že vnútorné napätie v Moldavskej republike je veľmi vysoké, a preto je pevne presvedčený, že treba urýchlene zriadiť nezávislú vyšetrovaciu komisiu za účasti EÚ, Výboru Rady Európy pre zabránenie mučeniu a nezávislých odborníkov, ktorej úlohou bude zabezpečenie nestranného a transparentného vyšetrovania;

9.

trvá na tom, aby všetci tí, ktorí sú zodpovední za páchanie brutálneho násilia voči zadržaným osobám, boli postavení pred súd; okrem toho trvá na tom, aby zistenia vyšetrovacieho výboru viedli aj ku skutočnej reforme právneho systému a policajných síl v Moldavskej republike;

10.

požaduje osobitné vyšetrenie prípadov ľudí, ktorí zahynuli počas udalostí po voľbách, ako aj vyšetrenie všetkých obvinení zo znásilnenia a zlého zaobchádzania vo väzbe a politicky motivovaných zatknutí ako v prípade Anatola Mătăsara a Gabriela Statiho;

11.

odsudzuje kampaň zastrašovania, ktorú začali viesť moldavské orgány proti novinárom, zástupcom občianskej spoločnosti a opozičných strán, najmä zatýkanie a vyhosťovanie novinárov, prerušovanie prístupu k internetovým stránkam a vysielania televíznych staníc, vysielanie propagandy na verejnoprávnych kanáloch a odopieranie prístupu zástupcom opozície k verejnoprávnym médiám; domnieva sa, že tieto kroky majú za cieľ izoláciu Moldavskej republiky od domácej a medzinárodnej mediálnej a verejnej kontroly; ľutuje a odsudzuje pokračovanie tejto cenzúry prostredníctvom listov ministra pre vnútorné záležitosti a ministra spravodlivosti adresovaných mimovládnym organizáciám, politickým stranám a masovokomunikačným prostriedkom;

12.

dôrazne odsudzuje rozhodnutie moldavských orgánov o vyhostené rumunského veľvyslanca a o zavedení vízovej povinnosti pre občanov tohto členského štátu EÚ; trvá na tom, že diskriminácia občanov EÚ na základe ich národnostného pôvodu je neprijateľná, a vyzýva moldavské orgány, aby obnovili bezvízový režim pre rumunských občanov;

13.

zároveň naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali vízový režim EÚ voči Moldavskej republike s cieľom zmiernenia podmienok na udeľovanie víz moldavským občanom, najmä finančných podmienok, a zlepšenia regulovaného režimu v oblasti cestovania; vyjadruje však nádej, že moldavskí občania nebudú lepší vízový a cestovný režim využívať na hromadný exodus z krajiny, ale budú motivovaní na to, aby aktívne prispievali k ďalšiemu rozvoju svojej vlasti;

14.

konštatuje, že vyhlásenia o tom, že členská krajina EÚ bola zapojená do udalostí, sa javia ako nepodložené a neboli predmetom diskusií ani sa opakovane nepredkladali na stretnutiach ad hoc delegácie v Moldavskej republike;

15.

požaduje, aby moldavská vláda bezodkladne predložila podstatné dôkazy na podporu všetkých obvinení týkajúcich sa údajných trestných činov demonštrantov a podielu zahraničných vlád;

16.

berie na vedomie vyhlásenia moldavských orgánov v súvislosti s otvorením trestného spisu vo veci pokusu o prevzatie štátnej moci 7. apríla a 2009 požaduje, aby vyšetrovanie bolo transparentné a aby objasnilo všetky obvinenia vznesené moldavskými orgánmi súvisiace s možným zapojením jednej tretej krajiny alebo viacerých tretích krajín do týchto udalostí;

17.

odsudzuje všetky prejavy násilia a vandalizmu a zároveň považuje za neprijateľné, aby sa všetky protesty označovali za trestné činy a za údajné „protiústavné sprisahanie“; je presvedčený, že pokojné protesty boli do značnej miery dôsledkom pochybností o spravodlivosti volieb, nedôvery voči verejným inštitúciám a nespokojnosti so sociálnou a hospodárskou situáciou v Moldavskej republike;

18.

verí, že jediným východiskom zo súčasnej situácie v Moldavskej republike je konštruktívny dialóg s opozičnými stranami, občianskou spoločnosťou a zástupcami medzinárodných organizácií;

19.

zdôrazňuje, že každé nové voľby si budú vyžadovať konsenzus medzi opozíciou a vládou, čo sa týka konkrétnych zlepšení volebného procesu;

20.

pripomína význam nezávislosti súdnictva a požaduje ďalšie kroky na zabezpečenie nezávislosti vydavateľov všetkých médií vrátane moldavského rozhlasu a televízie a na skončenie zastrašovania stanice ProTV a všetkých hrozieb týkajúcich sa predĺženia jej licencie, ako aj na výrazné zlepšenie moldavského volebného práva ako kľúčových prvkov každého budúceho volebného procesu a posilňovania demokracie v Moldavskej republike;

21.

odsudzuje skutočnosť, že moldavská vláda sa vôbec neusilovala o to, aby moldavským občanom žijúcim v zahraničí uľahčila odovzdávanie hlasov v súlade odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy; vyzýva moldavské orgány, aby prijali potrebné opatrenia na to, aby sa tak v primeranom čase stalo;

22.

zdôrazňuje výrazné rozdiely medzi predbežnou správou OBSE/ODIHR o priebehu volieb a tvrdeniami mnohých moldavských mimovládnych organizácií o rozsiahlych nezrovnalostiach; poukazuje na to, že tieto rozpory treba zohľadňovať pri každom budúcom posudzovaní volebných monitorovacích aktivít OBSE/ODIHR a príspevkov EÚ do medzinárodných volebných pozorovateľských misií;

23.

je presvedčený, že EÚ by sa mala zapojiť do riešenia súčasnej situácie aktívnym, dôkladným a komplexným spôsobom, aby si zachovala dôveryhodnosť v očiach občanov Moldavskej republiky; naliehavo vyzýva Radu, aby posúdila možnosť vyslania misie na podporu právneho štátu do Moldavskej republiky, aby pomohla orgánom presadzovania práva v ich reformnom procese, najmä v oblasti polície a súdnictva;

24.

zdôrazňuje, že Rada, Komisia a členské štáty musia plne využiť program európskeho susedstva a najmä nový program pre Východné partnerstvo na dosahovanie väčšej stability, lepšieho riadenia a vyváženého hospodárskeho rozvoja v Moldavskej republike a ostatných krajinách na východných hraniciach EÚ;

25.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila širší dosah finančných prostriedkov EÚ poskytovaných Moldavskej republike na oblasť ľudských práv a základných slobôd, a to najmä plným využitím európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ustanovení ENPI; vyzýva Komisiu, aby mu predložila podrobnú správu o využívaní všetkých fondov EÚ v Moldavskej republike s osobitným zameraním na tie fondy, ktoré sú vyčlenené na dobrú správu vecí verejných a na demokratický rozvoj;

26.

vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili mandát osobitného zástupcu EÚ pre Moldavskú republiku, čo sa týka jeho pôsobnosti, ako aj dostupných prostriedkov;

27.

opäť zdôrazňuje svoju podporu územnej celistvosti Moldavskej republiky a upozorňuje, že treba posilniť úlohu EÚ pri hľadaní riešenia v otázke Podnesterska;

28.

opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby ľudu Moldavskej republiky ponúkla skutočne európsku budúcnosť; naliehavo žiada všetky politické sily v Moldavskej republike a partnerských krajinách Moldavska, aby nezneužívali súčasnú nestabilnú situáciu na odklonenie Moldavska od európskeho smerovania;

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE a vláde a parlamentu Moldavskej republiky.


(1)  Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 398.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/60


Štvrtok 7. mája 2009
Výročná správa o ľudských právach vo svete v roku 2008 a politika EÚ v tejto oblasti

P6_TA(2009)0385

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2008 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2008/2336(INI))

2010/C 212 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na desiatu výročnú správu EÚ o ľudských právach (2008) (dokument Rady 14146/1/2008),

so zreteľom na články 3, 6, 11, 13 a 19 Zmluvy o EÚ a na články 177 a 300 Zmluvy o ES,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv (1),

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly,

so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, najmä na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, na opčný protokol o právach žien v Afrike, na Americký dohovor o ľudských právach a na Arabskú chartu ľudských práv,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2009 o situácii v pásme Gazy (2) a na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 27. januára 2009 o mierovom procese na Blízkom východe,

so zreteľom na nadobudnutie platnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS) 1. júla 2002 a na svoje uznesenia v súvislosti s MTS (3),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a na plán EÚ na rok 2005 týkajúci sa osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie (4),

so zreteľom na Protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ktorý sa týka zrušenia trestu smrti za všetkých okolností,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor proti mučeniu),

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na jeho opčný protokol,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (5),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve krajín AKT – ES a na jej revíziu (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (7) (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,

so zreteľom na svoje uznesenia o piatom a siedmom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) prijaté 7. júna 2007 (8) a 21. februára 2008 (9) a o výsledku rokovaní UNHRC,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (10),

so zreteľom na svoje uznesenia z 1. februára 2007 (11) a 26. apríla 2007 (12) o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 o moratóriu na využívanie trestu smrti prijatú 18. decembra 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o mrzačení ženských pohlavných orgánov (13), ktoré potvrdzuje, že akákoľvek forma a akýkoľvek stupeň mrzačenia ženských pohlavných orgánov je aktom násilia voči ženám a porušením ich základných práv,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv (14) vrátane práv žien, ktorými by sa mali otvorene zaoberať všetky dialógy o ľudských právach,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií EÚ v rámci opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv (15),

so zreteľom na uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (16),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete (17),

so zreteľom na všetky svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu,

so zreteľom na fórum mimovládnych organizácií Európskej únie o ľudských právach, ktoré sa konalo v decembri 2007 v Lisabone,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Európske spoločenstvo a väčšina jeho členských štátov podpísali 30. marca 2007 a ktorý stanovuje povinnosť začleniť záujmy a záležitosti osôb so zdravotným postihnutím do opatrení týkajúcich sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám,

so zreteľom na deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv a na činnosť osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN v súvislosti so situáciou obhajcov ľudských práv,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý bol prijatý v decembri 2006,

so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (18), o deťoch a ozbrojených konfliktoch a o obhajcoch ľudských práv, ako aj o treste smrti, mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní, o dialógu s tretími krajinami v oblasti ľudských práv a o podpore a ochrane práv dieťaťa a o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám diskriminácie žien,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy (19),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o vývoji v Rade OSN pre ľudské práva a najmä úlohe Európskej únie (20),

so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0264/2009),

A.

keďže ľudské práva a ich ochrana sa opierajú o uznanie dôstojnosti ľudskej bytosti; keďže v tejto súvislosti treba pripomenúť úvodné slová Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“,

B.

keďže spravodlivosť, sloboda, demokracia a zásada právneho štátu vychádzajú zo skutočného uznania dôstojnosti ľudskej bytosti a keďže takéto uznanie je základom všetkých ľudských práv;

C.

keďže desiata výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2008, ktorú vypracovali Rada a Komisia, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a za hranicami EÚ,

D.

keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmať, zhodnotiť a v osobitných prípadoch ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie, Rady a Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv,

E.

keďže stav ľudských práv vo vnútri EÚ má priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ vykonávať účinnú vonkajšiu politiku ľudských práv,

F.

keďže treba vyvinúť úsilie, aby sa pri rokovaniach a vykonávaní dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd vrátane dohôd uzatvorených s významnými obchodnými partnermi venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu základných ľudských práv, najmä politických práv,

G.

keďže je potrebné dodržiavať doložky o ľudských právach v dohodách, ktoré podpísala EÚ s partnerskými tretími krajinami,

H.

keďže v rôznych oblastiach sveta sú politiky podpory ľudských práv aj naďalej ohrozené, pretože porušovanie ľudských práv nevyhnutne úzko súvisí so snahou ich porušovateľov znížiť vplyv akejkoľvek politiky, ktorá tieto práva podporuje, a to najmä v krajinách, v ktorých je porušovanie ľudských práv rozhodujúce pre udržanie nedemokratických vlád pri moci,

1.

domnieva sa, že EÚ musí pokročiť v otázke vypracovania súdržnej a dôraznej politiky na udržanie a podporu ľudských práv vo svete, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné účinnejšie uskutočňovať uvedenú politiku;

2.

opakuje svoje presvedčenie, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia v rámci podpory ľudských práv treba posilniť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) EÚ a zabezpečiť, aby sa v rámci dialógu a inštitucionálnych vzťahov EÚ so všetkými krajinami sveta dôsledne uplatňovala podpora ľudských práv, ktorá je jedným z hlavných cieľov SZBP, ako sa uvádza v článku 11 Zmluvy o EÚ;

3.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie schopnosti EÚ pohotovo reagovať na prípady porušenia ľudských práv tretími krajinami; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva EÚ v oblasti ľudských práv v dnešnom svete, a tým aj zvýšené očakávania; požaduje spoločnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv tak v rámci jej vonkajšej politiky, ako aj na jej území;

4.

žiada, aby sa aj naďalej pristupovalo čo najobozretnejšie k doložkám o ľudských právach v dohodách podpísaných EÚ a partnerskými tretími krajinami, a o systematické začleňovanie takýchto doložiek do budúcich dohôd; pripomína, že doložky o ľudských právach, keďže ide o podstatný prvok, by sa mali vzťahovať na všetky ustanovenia zmluvy; trvá na svojej požiadavke, aby takéto doložky systematicky sprevádzal skutočný mechanizmus vykonávania;

Výročná správa EÚ o ľudských právach v roku 2008

5.

zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analýze a hodnotení politiky EÚ v oblasti ľudských práv a uznáva kladnú úlohu, ktorú zohrali činnosti inštitúcií EÚ v tejto oblasti;

6.

opakuje svoju žiadosť, aby sa na hodnotenie predchádzajúcich politík poskytovalo viac informácií vyššej kvality a aby sa navrhli prvky a usmernenia na zlepšenie celkového prístupu, minimalizovanie prípadných rozporov, ako aj na prispôsobenie politických priorít v závislosti od príslušnej krajiny s cieľom prijať stratégiu krajiny pre ľudské práva, alebo aspoň kapitolu o ľudských právach v strategickom dokumente krajiny; opakuje svoju žiadosť o pravidelné hodnotenie uplatňovania a výsledkov politík, nástrojov a iniciatív EÚ v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili osobitné merateľné ukazovatele a referenčné hodnoty na meranie účinnosti uvedených politík;

7.

víta verejnú prezentáciu správy za rok 2008, ktorú uskutočnila Rada a Komisia na schôdzi podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 4. novembra 2008, čo časovo súviselo so 60. výročím Všeobecnej deklarácie ľudských práv z 10. decembra 1948, a prezentácia v pléne sa konala v ten istý deň ako odovzdávanie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Hu Jiaovi z Číny;

8.

opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby určili krajiny, ktoré vzbudzujú osobitné obavy a v ktorých je podporovanie ľudských práv obzvlášť problematické, ako aj krajiny, kde sa porušujú ľudské práva, a aby s týmto zámerom vytvorili kritériá na hodnotenie stavu ľudských práv v jednotlivých krajinách, čo by umožnilo stanoviť osobitné politické priority;

9.

žiada Radu a Komisiu, aby pri šírení ich výročnej správy o ľudských právach vyvinuli viac úsilia a aby zabezpečili, aby sa dostala k čo najširšej verejnosti; žiada tiež o verejné informačné kampane zamerané na zlepšenie viditeľnosti EÚ v tejto oblasti;

10.

žiada Radu a Komisiu, aby pravidelne vykonávali štúdie sociálnych dôsledkov činnosti EÚ vo sfére ľudských práv a o informovanosti občanov o nej;

11.

domnieva sa, že správy dokazujú, že napriek vyšetrovaniam v niektorých členských štátoch EÚ nevykonala hodnotenie postupov členských štátov v súvislosti s protiteroristickou politikou vlády USA pod vedením Georgea Busha;

12.

v súlade s uznesením, ktoré peruánsky kongres prijal jednomyseľne v apríli 2008, vyzýva Radu, aby sa zamyslela nad zaradením Revolučného hnutia Túpac Amaru (MRTA) do európskeho zoznamu teroristických organizácií;

13.

zdôrazňuje, že v očiach veľkej časti verejnej mienky na celom svete politika prisťahovalectva je výzvou pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ v oblasti ľudských práv,

Činnosti Rady a Komisie v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach

14.

domnieva sa, že kvantitatívne a kvalitatívne zlepšenie situácie sekretariátu Rady pre ľudské práva umožní EÚ zviditeľniť jej úlohu pri podporovaní a zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv v jej vonkajšej politike; očakáva, že budúce vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý by bol zároveň podpredsedom Komisie, by výrazným spôsobom posilnilo súdržnosť a účinnosť EÚ v tejto oblasti v prípade, ak Lisabonská zmluva nadobudne platnosť;

15.

vzhľadom na význam otázok ľudských práv počas konfliktov a v situáciách po konfliktoch považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ mali v budúcnosti mandát, v ktorom sa bude konkrétne uvádzať podpora a zaistenie dodržiavania ľudských práv;

16.

opakovane žiada Komisiu, aby členské štáty EÚ a tretie krajiny, s ktorými prebiehajú rokovania o budúcom pristúpení alebo posilnení vzťahov, podnietila k podpísaniu a ratifikácii všetkých kľúčových dohovorov OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčných protokolov a k spolupráci s postupmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv; osobitne požaduje, aby sa uzavrela rámcová dohoda medzi EÚ a UNHCR s cieľom podporovať ratifikáciu a vykonávanie dohovorov Organizácie Spojených národov zo strany členských štátov;

17.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojom intenzívnom úsilí zameranom na podporu všeobecnej ratifikácie Rímskeho štatútu a na prijatie potrebných vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde (21) a akčným plánom z roku 2004 s cieľom nadviazať na spoločnú pozíciu; požaduje, aby sa toto úsilie rozšírilo aj na ratifikáciu a vykonávanie Dohody o výsadách a imunitách MTS, ktorá je dôležitým pracovným nástrojom tohto súdu; víta skutočnosť, že Madagaskar, Cookove ostrovy a Surinam ratifikovali v roku 2008 Rímsky štatút, čím sa k júlu 2008 zvýšil celkový počet zmluvných štátov na 108; žiada Českú republiku, ktorá ako jediný členský štát EÚ doposiaľ neratifikovala Rímsky štatút, aby tak bezodkladne urobila (22); vyzýva Rumunsko, aby zrušilo svoju dvojstrannú dohodu o imunite so Spojenými štátmi americkými;

18.

žiada všetky predsedníctva EÚ, aby na všetkých samitoch a pri všetkých rozhovoroch s tretími krajinami upozornili na dôležitosť spolupráce s MTS vrátane samitu EÚ – Rusko a dialógu medzi EÚ a Čínou, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu so súdom a uzavreli bilaterálne dohody o presadzovaní rozsudkov, ako aj o ochrane svedkov a obetí; okrem toho potvrdzuje dohodu o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS a na základe toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami súdu poskytli všetku nevyhnutnú pomoc vrátane tzv. podpory na mieste; v tomto rámci víta pomoc Belgicka a Portugalska pri zadržaní Jean-Pierra Bembu a jeho vydaní MTS v máji 2008;

19.

žiada, aby Európske spoločenstvo a jeho členské štáty urýchlene ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; trvá na tom, že opčný protokol k dohovoru treba považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť a žiada, aby sa k dohovoru a protokolu pristúpilo súčasne (23);

20.

zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať aktívne angažovanie sa EÚ a jej členských štátov v otázkach ľudských práv a demokracie, pokiaľ ide o ich účasť na rôznych medzinárodných fórach v roku 2009 vrátane účasti na činnostiach UNHRC, na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN, v ministerskej rade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a v Rade Európy;

21.

víta konferenciu obhajcov ľudských práv, ktorú financoval EIDHR a ktorá sa konala na pôde Európskeho parlamentu 7. – 8. októbra 2008, ako významnú medziinštitucionálnu iniciatívu Európskeho parlamentu, Komisie a OSN pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

22.

víta spoluprácu medzi EÚ a Radou Európy v rámci memoranda o porozumení podpísaného v máji 2007; víta skutočnosť, že medzi predsedníctvom EÚ, Komisiou, generálnym tajomníkom Rady Európy a predsedom Výboru ministrov Rady Európy sa 23. októbra 2007 a 10. marca 2008 uskutočnili štvorstranné schôdze; zdôrazňuje význam ďalšej podpory spolupráce v oblasti ľudských práv, právneho štátu a pluralitnej demokracie, ktoré sú spoločnými hodnotami oboch týchto organizácií a všetkých členských štátov EÚ;

23.

víta dohodu o spolupráci v rámci Agentúry EÚ pre základné práva, ktorú 18. júna 2008 podpísali Komisia a Rada Európy; konštatuje, že dohoda obsahuje ustanovenia o organizovaní pravidelných zasadnutí, výmene informácií a koordinácii činností;

24.

víta skutočnosť, že počas diplomatickej konferencie v Dubline, ktorá sa konala od 19. do 30. mája 2008, bol prijatý Dohovor o kazetovej munícii; je znepokojený tým, že na konferencii v Osle 3. decembra 2008 nepodpísali tento dohovor všetky členské štáty EÚ a žiada ich, aby tak čo najskôr urobili (24); konštatuje, že dohovor nariaďuje okamžitý a bezpodmienečný zákaz všetkých druhov kazetovej munície, ktorá spôsobuje neprijateľnú ujmu civilnému obyvateľstvu;

25.

víta spoluprácu Srbska pri zatýkaní a vydaní Radovana Karadžiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY); s obavami konštatuje, že Ratko Mladič a Goran Hadžič zostávajú na slobode a neboli predvedení pred ICTY; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby zaistili plnú spoluprácu s ICTY, na základe ktorej by mali byť zatknutí a vydaní všetci zvyšní obžalovaní, aby sa otvorila cesta k ratifikácii dohody o stabilizácii a pridružení;

26.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali na medzinárodných mechanizmoch trestného súdnictva, a najmä pri vytvorení podmienok, v ktorých možno vinných utečencov postaviť pred súd; s veľkým znepokojením konštatuje, že Sudán doteraz nezadržal Ahmada Muhammada Hárúna („Ahmada Hárúna“) a Alího Muhammada Alího Abd-al-Rahmána („Alího Kušajbu“) a nevydal ich MTS, čím porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005); dôrazne odsudzuje odvetné opatrenie Sudánu po vydaní zatykača MTS na prezidenta al-Bašíra a vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym tvrdým zásahom proti obhajcom ľudských práv, ktorý v júni 2008 viedol k zatknutiu Mohammeda el-Sarího, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na 17 rokov za spoluprácu s MTS; víta prepustenie Hasana al-Turábího, vodcu hlavnej opozičnej skupiny Ľudová kongresová strana, po dvoch mesiacoch väznenia za jeho vyhlásenie vyzývajúce prezidenta al-Bašíra, aby prevzal politickú zodpovednosť za zločiny spáchané v Darfúre; v neposlednom rade pripomína svoje uznesenie z 22. mája 2008 o Sudáne a Medzinárodnom trestnom súde (25) a opätovne vyzýva predsedníctva EÚ a členské štáty, aby konali v duchu vlastných slov vyjadrených vo vyhlásení EÚ z marca 2008 a v záveroch Rady z júna 2008, v ktorých sa uvádza, že EÚ „je pripravená zvážiť opatrenia voči osobám, ktoré sú zodpovedné za nedostatočnú spoluprácu s MTS, ak sa aj naďalej bude ignorovať záväzok vyplývajúci z rezolúcie BR OSN 1593 o spolupráci s MTS“;

27.

víta otvorenie vôbec prvého súdneho procesu pred MTS 26. januára 2009 proti Thomasovi Lubangovi z Konžskej demokratickej republiky (KDR).a poznamenáva, že ide o prvý súdny proces v histórii medzinárodného trestného práva s aktívnou účasťou obetí na konaní; v tejto súvislosti nalieha na MTS, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti podporných aktivít s cieľom zapojiť spoločenstvá v krajinách zmietaných krízami do procesu konštruktívnej interakcie s MTS, ktorého cieľom je presadzovať porozumenie a podporovať jeho mandát, naplniť očakávania a umožniť týmto spoločenstvám sledovať proces medzinárodnej trestnej spravodlivosti a porozumieť mu; víta spoluprácu KDR pri vydaní Thomasa Lubangu, Germaina Katangu a Mathieua Ngudjola MTS; odsudzuje však skutočnosť, že príkaz MTS na zatknutie Bosca Ntagandu zatiaľ nebol vykonaný, a vyzýva Radu pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, aby na nadchádzajúcich stretnutiach žiadala okamžité zatknutie Bosca Ntagandu a jeho vydanie MTS; so znepokojením poznamenáva, že už aj tak nestálu situáciu v KDR ešte viac destabilizovali nedávne útoky Božej armády odporu (LRA), pri ktorých bolo v severnej časti KDR brutálne zmasakrovaných 620 civilistov a odvlečených viac ako 160 detí v období medzi 24. decembrom 2008 a 13. januárom 2009; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zatknúť veliteľov LRA, ako to požaduje uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o obvinení a postavení Josepha Konyho pred Medzinárodný trestný súd (26); so znepokojením konštatuje, že príkaz MTS na zatknutie štyroch členov Armády božieho odporu v Ugande sa dosiaľ nevykonal;

28.

berie s uspokojením na vedomie prvé sľubné vyhlásenia novej vlády USA v súvislosti s MTS, ktoré potvrdzujú, že MTS „sa stane dôležitým a dôveryhodným nástrojom snáh o vyvodenie zodpovednosti vodcov zodpovedných za krutosti spáchané v Kongu, Ugande a Darfúre“ (27), a vyzýva USA, aby obnovili svoj podpis štatútu MTS a viac sa zapájali do činnosti MTS, predovšetkým v rámci spolupráce v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania tohto súdu alebo predbežnej analýzy;

29.

opäť berie s uspokojením na vedomie, že valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva, ktorá vytvorí rámec, v ktorom budú môcť štáty bez výnimky a akejkoľvek diskriminácie chrániť a podporovať práva pôvodného obyvateľstva; nalieha preto na Komisiu, aby sledovala vykonávanie tejto deklarácie, najmä pomocou Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), a zároveň nariadila všetkým členským štátom, aby bezodkladne podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ktorý podporuje zásady stanovené v tejto deklarácii právne záväzným nástrojom; víta však činnosti Komisie v súvislosti s domorodým obyvateľstvom a víta projekt s názvom Podpora práv domorodého a kmeňového obyvateľstva prostredníctvom právneho poradenstva, budovania kapacít a dialógu, začatý ako projekt so spoločným riadením vykonávaným Komisiou a MOP; konštatuje, že dohovor MOP ratifikovali len tri členské štáty, konkrétne Dánsko, Holandsko a Španielsko, hoci od jeho vstupu do platnosti uplynulo už takmer dvadsať rokov; podporuje preto podnety na zvýšenie informovanosti o tomto dôležitom právnom nástroji a na zlepšenie jeho účinnosti na celom svete tým, že sa zaistí jeho ratifikácia zo strany všetkých členských štátov;

30.

opakuje výzvu, aby sa vzhľadom na osobitnú sociálnu situáciu rómskych komunít v EÚ vytvorila európska rámcová stratégia pre Rómov, a to v kandidátskych krajinách a krajinách zapojených do procesu stabilizácie a pridruženia; s uspokojením berie na vedomie prvý samit EÚ – Rómovia, ktorý sa uskutočnil v septembri 2008 pod spoločnou záštitou predsedu Komisie a francúzskeho predsedníctva s cieľom podporiť pevný záväzok bojovať proti konkrétnym problémom a vytvoriť mechanizmy, ktoré zabezpečia lepšie pochopenie situácie Rómov v Európe;

31.

víta skutočnosť, že na Durbanskej konferencii o preskúmaní, ktorá nadviazala na Svetovú konferenciu proti rasizmu, sa 21. apríla 2009 dosiahol konsenzus v súvislosti s výsledným dokumentom, ktorý okrem iného v plnej miere ochraňuje právo na slobodu prejavu, ako ho stanovuje medzinárodné právo, potvrdzuje a podporuje výzvu na ochranu práv prisťahovalcov, ako aj uznáva rôznorodé a závažné formy diskriminácie; odsudzuje prejav prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý bol v rozpore s duchom a účelom konferencie, konkrétne boju proti pliage rasizmu; víta zasadania UNHRC, ktoré boli prípravným výborom Durbanskej konferencie o preskúmaní a ktoré sa konali v dňoch od 21. apríla do 2. mája 2008 a od 6. do 17. októbra 2008;

32.

vyjadruje sklamanie nad absenciou vedenia zo strany Rady a neschopnosťou členských štátov dosiahnuť dohodu o spoločnej stratégii na Durbanskej hodnotiacej konferencii proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej netolerancii, ktorá sa konala v Ženeve v dňoch 20. až 24. apríla 2009 (Durban II); vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom jednotnosti a spolupráce, najmä z hľadiska očakávaného posilnenia zahraničných politík EÚ v súlade s novou zmluvou o EÚ; vyzýva Komisiu a najmä Radu, aby oznámili Parlamentu, či bola plánovaná stratégia EÚ a aké kroky sa podnikli na dosiahnutie spoločného stanoviska, a aby predložili správu s vysvetlením situácie a dosahu výsledkov konferencie Durban II;

33.

víta druhé Európske fórum o právach dieťaťa, ktoré zorganizovala Komisia v marci 2008, ktoré sa sústredilo na mechanizmy varovania v prípade nezvestných detí a na otázky chudoby detí a sociálneho vylúčenia s osobitným dôrazom na rómske deti;

34.

víta Európsky rok medzikultúrneho dialógu 2008, ktorý bol iniciovaný Komisiou a zriadený rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady; opakuje, že dialóg medzi kultúrami musí hrať stále dôležitejšiu úlohu pri posilňovaní európskej identity a občianstva; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby predložili stratégie na posilnenie medzikultúrneho dialógu, aby v rámci svojich právomocí podporovali ciele projektu Aliancia civilizácií a aby ďalej pokračovali v politickej podpore pre túto alianciu;

Rada OSN pre ľudské práva

35.

víta prácu UNHRC a zdôrazňuje jej významnú úlohu v rámci celkovej štruktúry OSN a jej potenciál vytvoriť hodnotný rámec pre mnohostranné úsilie EÚ v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že tento nový orgán musí aj naďalej vyvíjať svoju činnosť, aby získal väčšiu dôveryhodnosť;

36.

zdôrazňuje, že úloha organizácií občianskej spoločnosti je pre efektívnosť UNHRC nenahraditeľná;

37.

víta začatie všeobecného pravidelného preskúmania a prvé kolo tohto preskúmania, ktoré sa uskutočnilo v apríli a máji 2008 a skončilo sa v júni 2008 prijatím správ o výsledkoch plénom UNHRC; konštatuje, že vykonávanie prvých dvoch kôl nového mechanizmu potvrdzuje potenciál všeobecného pravidelného preskúmania, a verí, že uplatňovaním mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania sa dosiahnu ďalšie konkrétne výsledky a zlepšenia; vyzýva Radu a Komisiu, aby podrobne sledovali a monitorovali činnosti v rámci všeobecného pravidelného preskúmania, a vyzýva Radu, aby v tejto veci uskutočnila konzultácie s Európskym parlamentom;

38.

konštatuje, že výročná správa poukazuje na to, že členské štáty EÚ majú v UNHRC menšinové zastúpenie; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby koordinovanou činnosťou dosiahli nápravu tejto situácie a nadviazali vhodné spojenectvá s krajinami a neštátnymi subjektmi, ktoré naďalej obraňujú univerzálny a nedeliteľný charakter ľudských práv;

39.

v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili svoje kontakty s demokratickými vládami ostatných regionálnych skupín v rámci UNHRC s cieľom zlepšiť vyhliadky na úspech iniciatív zameraných na dodržiavanie zásad obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; žiada Komisiu, aby vypracovala výročnú správu o modeloch hlasovania o ľudských právach v rámci OSN, v ktorej zanalyzuje, ako boli tieto modely ovplyvnené politikami EÚ, členských štátov a iných blokov;

40.

požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou Európy a EÚ v oblasti podpory práv menšín a ochrany regionálnych a menšinových jazykov, využívaním právnych nástrojov nediskriminácie na obranu rozmanitosti a tolerancie;

41.

znovu potvrdzuje rozhodujúci význam osobitných postupov a mandátov pre krajiny v rámci UNHRC; domnieva sa, že proces obnovenia mandátov musí byť transparentný; víta novú príručku osobitných postupov OSN a trvá na tom, aby sa pokračovalo v úsilí o vymenovanie nezávislých a skúsených kandidátov, ktorí budú reprezentatívnymi zástupcami z geografického i rodového hľadiska; berie do úvahy najnovší vývoj v oblasti mandátov na jednotlivé témy a pre jednotlivé krajiny; víta novo zriadené mandáty na jednotlivé témy, ktoré sa týkajú súčasných foriem otroctva a prístupu k bezpečnej pitnej vode a k hygiene; víta skutočnosť, že mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne bol predĺžený do júna 2009;

42.

víta skutočnosť, že EÚ iniciovala uskutočnenie osobitného zasadnutia UNHRC týkajúceho sa Barmy v októbri 2007, výsledkom ktorého bolo v júni 2008 prijatie rezolúcie, ktorá odsúdila pretrvávajúce systematické porušovanie ľudských práv a nábor detských vojakov v Barme a vyzvala vládu Barmy, aby bezpodmienečne a okamžite prepustila všetkých politických väzňov;

Vykonávanie usmernení EÚ v oblasti ľudských práv

43.

domnieva sa, že napriek oneskoreniu konečnej ratifikácie Lisabonskej zmluvy by sa prípravy na vytvorenie nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť mali aktívne využívať na harmonizáciu prístupu zastupiteľstiev členských štátov a Komisie v zahraničí v oblasti ľudských práv spoločným využívaním štruktúr a zamestnancov s cieľom vytvoriť skutočné veľvyslanectvá EÚ;

44.

berie na vedomie úsilie slovinského a francúzskeho predsedníctva dokončiť usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv v súvislosti s právami dieťaťa; s potešením očakáva, že v priebehu nasledujúceho roka mu budú predložené návrhy osobitných vykonávacích opatrení, ktoré sa budú zameriavať na vykonávanie holistického a komplexného prístupu, ktorý rozvíjajú hlavné usmernenia;

45.

domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že k problematike ľudských práv sa bude počas misií EÚ pristupovať systematickejším spôsobom, napríklad určením ústredných miest pre ľudské práva a zahrnutím usmernení o ľudských právach a ich vykonávaní do programov odbornej prípravy pre personál misií EÚ;

Situácia žien, násilie páchané na ženách a vraždenie žien

46.

víta, že francúzske predsedníctvo v druhej polovici roka 2008 pripísalo otázkam žien prvoradý význam v kontexte činnosti EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje najmä potrebu vyrovnať sa so smutnými javmi násilia páchaného na ženách (vrátane praktiky ženskej obriezky) a vraždenia žien (vrátane praktiky interrupcií na základe výberu pohlavia);

47.

keďže sa medzinárodnému spoločenstvu nepodarilo dosiahnuť zlepšenie situácie v Zimbabwe, kde je katastrofálna situácia v oblasti ľudských práv, vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali dôvody tohto stavu, určili účinnejšie politiky a informovali Európsky parlament o opatreniach, ktoré zamýšľajú prijať, a to so zreteľom na rozsah partnerstva medzi EÚ a jej členskými štátmi a mnohými africkými krajinami, predovšetkým v južnej Afrike;

48.

víta prijatie nových usmernení dňa 8. decembra 2008, čím sa vytvára komplexná stratégia na posilnenie činnosti EÚ zacielenej na zlepšenie bezpečnosti pre ženy, najmä v krajinách postihnutých konfliktami, ako aj v iných krajinách; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nebol užšie zapojený do vypracúvania týchto nových usmernení a v tejto súvislosti požaduje, aby sa v budúcnosti vytvoril mechanizmus pre konzultácie s Európskym parlamentom pri vypracúvaní nových usmernení, ako aj pri ich posudzovaní a revidovaní;

49.

upozorňuje však na súčasné nedostatky vo vývoji politík a opatrení EÚ v oblasti ľudských práv žien; domnieva sa, že tieto nedostatky sú vyjadrené v správe Rady, ktorá však pri posudzovaní rôznych špecifických oblastí nezachádza do podrobností;

Trest smrti

50.

pripomína rezolúciu o moratóriu na využívanie trestu smrti (rezolúcia 62/149), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2007 a v ktorej sa požaduje všeobecné moratórium na využívanie trestu smrti; zdôrazňuje, že rezolúcia končí výzvou určenou všetkým členským štátom OSN, aby zaviedli moratórium na popravy s cieľom zrušiť trest smrti;

51.

víta spoločné vyhlásenie proti trestu smrti, ktoré 10. októbra 2008 v mene EÚ podpísali predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ako aj predseda Parlamentného zhromaždenia, predseda Výboru ministrov a generálny tajomník Rady Európy, v súvislosti s Európskym dňom proti trestu smrti, ktorý sa každoročne slávi 10. októbra; pripomína, že zákaz trestu smrti je jedným z kľúčových ustanovení Charty základných práv Európskej únie, ktorej článok 2 výslovne stanovuje: „Nikto nesmie byť odsúdený na trest smrti ani popravený“;

52.

víta revidovanú a aktualizovanú verziu usmernení EÚ o treste smrti; pripomína, že EÚ je za každých okolností proti trestu smrti, a znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

53.

vyzýva predsedníctvo, aby podnietilo Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko, ktoré podpísali, ale ešte neratifikovali protokol č. 13 k EDĽP o zrušení trestu smrti za každých okolností, aby tak učinili; v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by sa mohli vykonávať koherentnejším spôsobom, ak by sa členské štáty k týmto protokolom a dohovorom zmluvne zaviazali a ratifikovali ich;

54.

víta skutočnosť, že trest smrti je na ústupe a že Rwanda a Uzbekistan ho v roku 2008 zrušili pre všetky druhy zločinov; víta návrh trestného zákona v Iráne, v ktorom sa zakazujú rozsudky smrti ukameňovaním, a naliehavo žiada parlament Iránu, aby prijal tento trestný zákon, a umožnil tak absolútny zákaz kameňovania; odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim ešte stále odsudzuje na smrť a popravuje osoby mladšie ako 18 rokov (predovšetkým tých, ktorých jediným „zločinom“ podľa práva šaríja je to, že sa dopustili homosexuálneho správania); zdôrazňuje, že Irán je jedinou krajinou na svete, ktorá v roku 2008 popravila mladistvých páchateľov; je vážne znepokojený tým, že najmenej 130 mladistvých páchateľov v Iráne čaká na vykonanie trestu smrti; znovu odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim čoraz častejšie uplatňuje trest smrti, čo Irán radí na druhé miesto hneď za Čínou v tabuľke krajín s najvyšším počtom popráv; berie na vedomie, že v Guatemale nebol uložený žiadny trest smrti; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že vykonávanie trestu smrti by sa mohlo znovu obnoviť; nalieha na guatemalskú vládu, aby sa naopak zaviazala ku skutočnému všeobecnému moratóriu na trest smrti; víta však rozhodnutia, ktoré prijal prezident Colom v marci 2008 a ktoré môžu viesť k zrušeniu trestu smrti v Guatemale; vyjadruje znepokojenie nad zachovaním trestu smrti vo vnútroštátnych právnych predpisoch Peru; berie na vedomie, že od roku 2007 posudzuje všetky prípady udelenia trestu smrti v Číne najvyšší súd; je však stále znepokojený tým, že najvyšší počet popráv v celosvetovom meradle sa naďalej vykonáva v Číne; odsudzuje uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku, ktoré je jedinou krajinou v Európe naďalej uplatňujúcou trest smrti, a preto porušuje európske hodnoty;

Mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie

55.

nalieha na všetky členské štáty EÚ, ktoré opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT) dosiaľ nepodpísali a/alebo neratifikovali, aby tak učinili čo najskôr;

56.

naďalej vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnou angažovanosťou v oblasti ľudských práv tých členských štátov EÚ, ktoré odmietajú podpísať uvedený Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; víta ratifikáciu tohto dohovoru Argentínou v máji 2008 a žiada všetky členské štáty EÚ, ktoré ho doteraz nepodpísali a neratifikovali, aby tak urýchlene učinili (28);

57.

víta revidovanú verziu usmernení EÚ o mučení, ktoré boli prijaté Radou v apríli 2001 a aktualizované v roku 2008 a ktorých cieľom je poskytnúť EÚ operatívny nástroj pri kontaktoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach i na viacstranných fórach zaoberajúcich sa ľudskými právami s cieľom podporiť a posilniť súčasné úsilie zamerané na prevenciu a odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete; opätovne zdôrazňuje, že EÚ sa pevne zasadzuje za dodržiavanie absolútneho zákazu mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

58.

očakáva, že Rada a Komisia posilnia spoluprácu s Radou Európy s cieľom vytvoriť celoeurópsku oblasť bez mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, ktorá má byť jasným znamením, že európske krajiny sa pevne zasadzujú za odstránenie týchto praktík predovšetkým v rámci svojich hraníc, čím vytvárajú príklad pre ostatné krajiny sveta, v ktorých žiaľ takéto praktiky stále pretrvávajú;

59.

víta hodnotenie usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, ktoré zahŕňa nové odporúčania a vykonávacie opatrenia zamerané na ďalšie posilnenie činnosti v tejto oblasti; s uspokojením berie na vedomie začlenenie odporúčaní uvedených v štúdii s názvom „Vykonávanie usmernení Európskej únie o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní“, ktorá bola predložená podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 28. júna 2007 a pracovnej skupine COHOM v decembri 2007; s uspokojením berie na vedomie závery vyvodené z preskúmania vykonávania týchto usmernení; víta vykonávacie opatrenia, ktorých cieľom je poskytovať v tomto ohľade pomoc misiám EÚ a delegáciám Komisie; v tejto súvislosti víta osobitné kritériá pre opatrenia týkajúce sa jednotlivých prípadov a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými opatreniami na zabránenie presunu osôb do krajiny, kde by mohli byť vystavené riziku mučenia alebo iných neľudských alebo ponižujúcich trestov; v tejto súvislosti znovu naliehavo žiada EÚ, aby dodržiavala normy a štandardy stanovené v medzinárodných a regionálnych nástrojoch týkajúcich sa mučenia a zlého zaobchádzania;

60.

víta rezolúciu 62/148 o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, na ktorej sa podieľala aj EÚ a ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 4. marca 2008, pričom pripomína, že oslobodenie od mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je základným právom, ktoré treba chrániť za každých okolností; berie na vedomie, že Sieť parlamentných výborov EÚ pre ľudské práva uskutočnila 25. júna 2008 druhé zasadnutie v Európskom parlamente za prítomnosti osobitného spravodajcu OSN pre mučenie Manfreda Nowaka, ktoré sa zameralo predovšetkým na boj proti mučeniu;

61.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom EÚ pokračovali v politike demaršov v súvislosti s ratifikáciou a uplatňovaním medzinárodných dohovorov zakazujúcich uplatňovanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v súvislosti s poskytovaním rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva Radu a Komisiu, aby boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu považovali za najvyššiu prioritu politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä tým, že sa posilní vykonávanie usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ, ako je napríklad EIDHR, a že sa zabezpečí, aby sa členské štáty vyhli prijímaniu diplomatických záruk od tretích krajín, v ktorých existuje reálne nebezpečenstvo, že ľudia budú vystavení mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu;

62.

berie na vedomie význam nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (29), ktoré zakazuje vývoz a dovoz tovaru prakticky využívaného výlučne na účel vykonania trestu smrti, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a ktoré nadobudlo účinnosť 30. júla 2006; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vykonali hodnotenie vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi a preskúmali možnosti rozšírenia rozsahu jeho pôsobnosti;

63.

odsudzuje skutočnosť, že v KDR je 1 350 000 milióna vysídlených osôb vrátane 850 000 vysídlených osôb v Severnom Kivu; opätovne zdôrazňuje potrebu okamžitej akcie vo forme úplného vyšetrovania zameraného na postavenie pred spravodlivosť páchateľov, ktorí sú zodpovední za zabitie asi 150 ľudí Národným kongresom obrany ľudu (CNDP) a bojovníkmi Mai Mai v Kiwanji v novembri 2008; vyzýva vlády KDR a Rwandy, aby sa zaviazali k plnej podpore misie MONUC (misia OSN v KDR) v regióne pri plnení jej mierového mandátu a usilovali sa o ochranu civilistov v regióne pred násilím a ohavnými činmi, ktoré sa tam v minulosti odohrali; okrem toho žiada Radu a Komisiu, aby podporili vyšetrovanie vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorým dochádza dennodenne, vrátane znásilňovania, mimosúdneho zabíjania a mučenia, a poukazuje na potrebu vykonania spoľahlivej stratégie EÚ, ktorá by napomohla dosiahnutiu zmeny v regióne;

64.

je naďalej hlboko znepokojený zničujúcou humanitárnou krízou v Zimbabwe, epidémiou cholery a pretrvávajúcim odmietaním zo strany Mugabeho režimu účinne sa zaoberať touto krízou; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby otvorene odsúdili kroky Mugabeho režimu a potvrdili svoj záväzok voči obyvateľstvu Zimbabwe vo forme dlhodobého programu humanitárnej pomoci; okrem toho kritizuje zastrašovanie a väznenie obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti ako Jestina Mukoka zo strany Mugabeho režimu a požaduje, aby boli páchatelia týchto činov postavení pred súd;

Práva detí

65.

opätovne zdôrazňuje kľúčovú potrebu plniť usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov; dôrazne vyzýva všetky štáty, aby prijali parížske záväzky z roku 2007 týkajúce sa ochrany detí pred nezákonným náborom alebo ich zneužívaním ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami;

66.

víta aktualizovanú verziu týchto usmernení, prijatú 16. júna 2008, a s uspokojením konštatuje, že EÚ dala veľvyslancom pokyny na predloženie individuálnych stratégií pre 13 prioritných krajín týkajúce sa plnenia šiestich nových tematických okruhov definovaných v usmerneniach: nábor, zabíjanie a mrzačenie, útoky na školy a nemocnice, blokáda humanitárneho prístupu, sexuálne a rodovo založené násilie a porušovania práv a zneužívanie;

67.

víta skutočnosť, že Európska rada prijala v júni 2008 závery k otázke práv detí, najmä detí v ozbrojených konfliktoch; všíma si, že Rada vyzvala Komisiu a členské štáty, aby naďalej zabezpečovali jednotnosť, komplementárnosť a koordináciu politík a programov v oblasti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja s cieľom efektívne, udržateľne a komplexne riešiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy ozbrojeného konfliktu na deti;

68.

víta skutočnosť, že EÚ v júni 2008 prijala revidovaný kontrolný zoznam, ktorého cieľom je integrácia otázky ochrany detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami do Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; konštatuje, že tento proces si vyžaduje podstatné zlepšenia, najmä pokiaľ ide o rozpracovanie definície ochrany detí, osobitné školenia týkajúce sa otázky detí v ozbrojených konfliktoch, monitorovanie a podávanie správ, lepšie zviditeľnenie a informovanosť, možnosť využitia konkrétnych odborných poznatkov na mieste a zlepšovania odbornej komunikácie medzi misiami/operáciami a Bruselom;

69.

víta iniciatívy predsedníctva na poli problematiky detí v ozbrojených konfliktoch; berie na vedomie konferenciu s názvom Zvyšovanie účinku na mieste – spolupráca mimovládnych organizácií a EÚ v tematickej oblasti detí v ozbrojených konfliktoch, ktorú v apríli 2008 zorganizovalo slovinské predsedníctvo;

70.

berie na vedomie uznesenie o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN 22. februára 2008, a správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN; ostro odsudzuje odvody a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch v Čade a Iraku;

71.

víta výročnú správu a závery pracovnej skupiny Bezpečnostnej rady OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch; ostro odsudzuje závažné porušovanie práv detí a ich pretrvávajúce využívanie v ozbrojených konfliktoch na Srí Lanke, v Barme, na Filipínach, v Somálsku, Kongu a Burundi;

72.

víta skutočnosť, že 16 členských štátov EÚ (30) podpísalo Ženevské vyhlásenie o ozbrojenom násilí a rozvoji, čím sa celkový počet zmluvných štátov zvýšil na 97; nalieha na zvyšných 11 členských štátov EÚ, ktoré ešte nepodpísali Ženevské vyhlásenie, aby tak urobili čo najskôr;

73.

vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz nepodpísali a neratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa (31), aby tak bezodkladne učinili;

74.

víta skutočnosť, že v roku 2008 Komisia v rámci tematického programu Investovanie do ľudí začala adresovať mimovládnym organizáciám žiadosti o návrhy na projekty týkajúce sa detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami a obchodovaním s deťmi; vyzýva Komisiu, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť situácii detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami;

Obhajcovia ľudských práv

75.

víta konferenciu obhajcov ľudských práv, ktorá sa konala 7. – 8. októbra 2008; opätovne pripomína záväzok EÚ zlepšiť ochranu obhajcov ľudských práv v ich boji o naplnenie vízie stanovenej vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;

76.

upozorňuje na zneužívanie a sexuálne využívanie miliónov detí na celom svete; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie zamerané na zamedzenie sexuálnemu využívaniu a pohlavnému zneužívaniu detí a na boj proti týmto javom, na ochranu práv obetí takéhoto využívania a zneužívania, ako aj na podporu medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti sexuálnemu využívaniu a pohlavnému zneužívaniu detí;

77.

víta vyhlásenie o krokoch Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporovanie ich činností, ktorú prijal výbor ministrov 6. februára 2008;

78.

víta, že Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) zriadil v roku 2006 stredisko pre obhajcov ľudských práv, ktoré monitoruje situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv vo všetkých krajinách OBSE; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili podporu pre obhajcov ľudských práv vytvorením strediska v rámci Európskeho parlamentu, Rady a Komisie s cieľom zlepšiť monitorovanie jednotlivých prípadov, ako aj koordináciu s ostatnými medzinárodnými a európskymi organizáciami;

79.

víta usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, ktoré boli revidované v roku 2008; zdôrazňuje začlenenie ustanovení zameraných na zlepšenie poskytovanej podpory a ochrany pre obhajcov ľudských práv zo strany misií EÚ, ako sú miestne stratégie vykonávania usmernení, miestne pracovné skupiny pre ľudské práva a organizovanie stretnutí aspoň raz ročne medzi obhajcami ľudských práv a diplomatmi; zároveň víta zahrnutie možnosti vydávania núdzových víz a zjednodušenia poskytovania prístrešia v členských štátoch EÚ ako opatrenia na zabezpečenie rýchlej pomoci a ochrany pre obhajcov ľudských práv v ohrození v tretích krajinách;

80.

opätovne vyzýva Radu a členské štáty, aby konkrétne posúdili otázku udeľovania mimoriadnych víz obhajcom ľudských práv prostredníctvom začlenenia jasného odkazu týkajúceho sa osobitnej situácie obhajcov ľudských práv do nového vízového kódexu Spoločenstva, na základe ktorého sa vytvoria osobitné a zrýchlené postupy vybavovania víz, ktoré môžu vychádzať zo skúseností írskej a španielskej vlády v tejto oblasti; všíma si diskusie týkajúce sa vydávania víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv, ktorí sú v bezprostrednom ohrození alebo potrebujú ochranu a vyzýva COHOM, aby prijala ďalšie opatrenia; domnieva sa, že dôvernosť demaršov EÚ v prospech obhajcov ľudských práv je niekedy prospešná, žiada však, aby miestny personál EÚ aj napriek tejto dôvernosti systematicky a dôverne poskytoval všetky užitočné informácie o takýchto demaršoch miestnym mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a ich rodinám;

81.

odvoláva sa na závery Rady z 13. októbra 2008 týkajúce sa Bieloruska a vyhlásenie predsedníctva z 30. septembra 2008 o parlamentných voľbách, ktoré sa v tom mesiaci konali v Bielorusku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že voľby nezodpovedali medzinárodným normám a nesplnili demokratické kritériá OBSE; víta prepustenie posledného medzinárodne známeho politického väzňa Alexandra Kozulina pred voľbami; naďalej však vyjadruje obavy z toho, že aspoň na desať aktivistov sa stále uplatňuje trest „obmedzenia slobody“, ktorý im povoľuje zdržiavať sa iba doma alebo na pracovisku; je stále hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Bielorusku;

82.

odsudzuje sprísnenie obmedzení uvalených čínskou vládou na obhajcov ľudských práv pred olympijskými hrami, ktoré im zabránili používať telefonické a internetové komunikačné služby, pričom sa sledoval ich pohyb a tieto osoby podliehali rôznym stupňom domáceho väznenia a nevídaného sledovania a monitorovania, v dôsledku čoho sa mnohí aktivisti rozhodli odložiť alebo prerušiť svoju činnosť až do skončenia hier;

83.

osobitne upozorňuje na významný vplyv, ktorý môže mať právo na slobodu prejavu na internete na uzavreté spoločenstvá, a vyzýva EÚ, aby podporila internetových disidentov na celom svete; žiada preto Radu a Komisiu, aby sa v rámci vonkajšej obchodnej politiky EÚ zaoberali všetkým obmedzeniami pri zabezpečovaní internetových služieb a poskytovaní služieb informačnej spoločnosti európskymi spoločnosťami v tretích krajinách a aby všetky zbytočné obmedzenia týkajúce sa poskytovania týchto služieb považovali za prekážky obchodu;

84.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Irán v roku 2008 naďalej obmedzoval nezávislých obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti a stále dochádzalo k závažnému porušovaniu ľudských práv; odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie a väznenie obhajcov ľudských práv pre ich činnosť na základe obvinení z „aktivít v rozpore s národnou bezpečnosťou“; s poľutovaním si všíma súčasnú vládnu politiku zameranú proti učiteľom a akademikom a odsudzuje bránenie študentom v prístupe k vyššiemu vzdelávaniu a prenasledovanie a väznenie študentských aktivistov;

85.

vyjadruje znepokojenie nad stavom dodržiavania ľudských práv v Nikarague a vo Venezuele a nad útokmi a zastrašovaním viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v týchto krajinách; vyzýva vládu a orgány Nikaraguy a Venezuely, aby postupovali v záujme ochrany demokratických práv a slobôd a zásady právneho štátu;

86.

opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v súvislosti s kubánskymi držiteľmi Sacharovovej ceny Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou známou ako „Damas de Blanco“ („Ženy v bielom“); považuje za neprijateľné, aby krajina, s ktorou EÚ opätovne nadviazala politický dialóg o širokej škále otázok vrátane ľudských práv, zakázala Oswaldovi Payáovi a skupine „Damas de Blanco“ zúčastniť sa na oslavách 20. výročia udelenia tejto ceny; dôrazne odsudzuje sústavné násilie a opakované útoky namierené proti držiteľom Sacharovovej ceny; v tejto súvislosti vyzýva kubánsku vládu, aby okamžite prepustila na slobodu všetkých politických väzňov a väzňov svedomia a aby uznala právo všetkých Kubáncov na slobodný vstup do krajiny a odchod z nej;

Usmernenia týkajúce sa dialógov o ľudských právach a uznané konzultácie s tretími krajinami

87.

berie na vedomie revidované znenie usmernení týkajúcich sa dialógov v oblasti ľudských práv s tretími krajinami, ktoré boli prijaté v čase francúzskeho predsedníctva; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali ucelené hodnotenie týchto usmernení na základe dôkladného vyhodnotenia každého dialógu a získaných výsledkov a aby na tento účel vypracovali jednoznačné ukazovatele vplyvu každého dialógu a kritériá na začatie, skončenie a obnovenie týchto dialógov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej uskutočňovali neformálne medziinštitucionálne stretnutia pred každým dialógom a po jeho skončení, aby sa zvýšila výmena informácií medzi inštitúciami a podľa potreby zlepšila koordinácia; v tejto súvislosti pripomína, že prijatie stratégií pre oblasť ľudských práv v závislosti od krajiny prispeje k zlepšeniu súdržnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

88.

v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy formulované vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácii o ľudských právach s tretími krajinami;

89.

vyjadruje poľutovanie nad odložením jedenásteho samitu Čína – EÚ z dôvodu návštevy dalajlámu v Európe; kladie dôraz na potrebu zásadného zintenzívnenia a prehodnotenia dialógu EÚ a Číny o ľudských právach; vyjadruje znepokojenie nad vážnym porušovaním ľudských práv v Číne a zdôrazňuje, že aj napriek prísľubom, ktoré jej vedúci politickí predstavitelia vyjadrili pred olympijskými hrami v auguste 2008, sa situácia týkajúca sa ľudských práv nezlepšila; upozorňuje ďalej, že obmedzenia slobody združovania, prejavu a náboženského vyznania sa ešte viac sprísnili; dôrazne odsudzuje tvrdé zásady proti Tibeťanom po vlne protestov, ktorá sa rozšírila v Tibete počnúc 10. marcom 2008, a represie čínskej vlády, ktoré sa odvtedy v Tibete vystupňovali, a požaduje obnovenie úprimného a na výsledky zameraného dialógu medzi oboma stranami na základe „Memoranda o skutočnej autonómii pre tibetský národ“; poukazuje na to, že čínska vláda stále neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach napriek opakovaným uisteniam, že tak učiní; odvoláva sa na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o zatknutí čínskeho disidenta Chu Ťiu (32), ktorý v roku 2008 získal Sacharovovu cenu za slobodu myslenia; vyzýva čínsku vládu, aby okamžite prepustila Chu Ťiu a zrušila domáce väzenie pre jeho ženu Ceng Ťinjan a jeho dcéru; odsudzuje vlnu represií voči signatárom petície „Charta 08“, dokumentu volajúceho po demokratických reformách v Číne a žiadajúceho prepustenie na slobodu disidenta Lioua Siao-poa, ktorý je zadržiavaný od 9. decembra 2008; vyjadruje obavy z toho, že právny systém zostáva zraniteľný, pokiaľ ide o svojvoľné vykladanie predpisov a často politicky motivované zásahy, vrátane systému štátnych tajomstiev, ktorý bráni transparentnosti nevyhnutnej na rozvoj dobrej správy verejných vecí a systému, v ktorom prevládajú zásady právneho štátu; v tejto súvislosti odsudzuje systematické trestanie právnikov, ktorí sa usilujú o to, aby čínsky právny systém fungoval v súlade s vlastnými čínskymi zákonmi a právami občanov; berie na vedomie pretrvávajúcu krehkosť internetovej slobody v Číne a v tejto súvislosti žiada európske podniky zabezpečujúce služby poskytovania priestoru pre internetový obsah (webhosting), aby nesprístupňovali žiadnemu zahraničnému úradníkovi informácie, ktoré osobne identifikujú konkrétneho používateľa takejto služby, s výnimkou zákonného vymáhania zahraničného práva v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv;

90.

naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že v roku 2004 sa prerušil dialóg o ľudských právach s Iránom z dôvodu, že situácia v oblasti ľudských práv sa v žiadnom ohľade nezlepšila a spolupráca bola nedostatočná; vyzýva iránske orgány, aby obnovili tento dialóg s cieľom podporiť všetky zainteresované skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa zaviazali k demokracii, a aby pokojnou a nenásilnou cestou zintenzívňovali súčasné postupy, ktoré môžu podporiť demokratické, inštitucionálne a ústavné reformy, zabezpečiť ich udržateľnosť a posilniť zapojenie všetkých obhajcov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti v Iráne do procesov tvorby politík, čím sa posilní úloha, ktorú zohrávajú vo všeobecnom politickom dialógu; vyjadruje nesmierne znepokojenie nad tým, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa v roku 2008 zhoršila a naďalej pretrvávajú obmedzenia slobody prejavu a zhromažďovania; v tejto súvislosti vyjadruje nesmierne znepokojenie nad obmedzovaním novinárov, spisovateľov, vzdelancov a aktivistov v oblasti práv žien a ľudských práv; je naďalej znepokojený utláčaním etnických a náboženských menšín v Iráne; odsudzuje skutočnosť, že v Iráne sa čoraz častejšie uplatňuje trest smrti, a to aj v prípade mladistvých osôb;

91.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výsledkov z konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach; s poľutovaním konštatuje, že ruské orgány odmietli účasť na každom stretnutí za okrúhlym stolom, ktoré sa konali v rámci prípravy na konzultácie zahŕňajúce domáce a medzinárodné mimovládne organizácie; konštatuje, že EÚ počas konzultácií otvorila otázku ľudských práv, pričom sa osobitne sústredila na slobodu prejavu a zhromaždenia, chod civilnej spoločnosti, práva menšín, boj proti rasizmu a xenofóbii a práva detí a žien, ako aj medzinárodné záväzky EÚ aj Ruska na poli ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že EÚ sa nepodarilo dosiahnuť politické zmeny v Rusku, predovšetkým so zreteľom na beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s obhajcami ľudských práv a politickými väzňami vrátane Michaila Chodorkovského, nezávislosť médií a slobodu prejavu, zaobchádzanie s etnickými a náboženskými menšinami, dodržiavanie zásad právneho štátu a ochranu ľudských práv v ozbrojených silách, diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie a ďalšie otázky; odvoláva sa na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 26. – 27. júna 2008 v Chanty-Mansijsku (33); opätovne vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov ľudských práv a ťažkosťami, s ktorými bojujú mimovládne organizácie pri registrácii a výkone svojich činností; opätovne vyjadruje obavy nad právnymi predpismi o extrémizme, ktoré by mohli mať vplyv na voľný tok informácií a mohli by viesť k tomu, že ruské orgány budú naďalej obmedzovať právo na slobodu prejavu nezávislým novinárom a politickým oponentom; okrem toho v súlade so správou Amnesty International z roku 2008 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že úrad prokurátora naďalej nerešpektuje právo Michaila Chodorkovského a jeho spoločníka Platona Lebedeva na spravodlivý súd podľa medzinárodných noriem, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad zaobchádzaním s bývalým viceprezidentom Yukosu Vasilijom Alexanianom, ktorého odmietnutie poskytnúť falošné svedectvo proti Michailovi Chodorovskému viedlo k tomu, že ruské orgány dopustili, aby sa jeho zdravotný stav zhoršil až do nevyliečiteľného štádia; pripája sa k výzve Parlamentného zhromaždenia Rady Európy adresovanej ruským orgánom na využitie „všetkých dostupných právnych prostriedkov“ na zabezpečenie prepustenia Igora Suťjagina a Valentina Danilova; víta prepustenie Michaila Trepaškina; vyjadruje nesmierne poľutovanie nad tým, že z dôvodu reštrikcií a obmedzení uložených ruskými orgánmi bola zrušená volebná pozorovateľská misia ODIHR, ktorá sa mala venovať ruským prezidentským voľbám v roku 2008;

92.

berie na vedomie existenciu podvýboru pre ľudské práva zahrňujúceho krajiny na južnom brehu Stredozemného mora (Maroko, Tunisko, Libanon, Jordánsko, Egypt, Izrael a Palestínsku samosprávu) v súvislosti s európskou politikou susedských vzťahov a žiada Radu a Komisiu, aby zriadili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami; opakuje svoju požiadavku, aby sa na príprave stretnutí týchto podvýborov zúčastňovali poslanci a aby boli o ich výsledkoch informovaní; víta prechádzajúce a následné konzultácie s občianskou spoločnosťou vedené delegáciou Komisie v danej krajine a príslušnými útvarmi Komisie v Bruseli; zamýšľa sa však nad účinnosťou a súdržnosťou používanej metodiky a predovšetkým kritérií na hodnotenie diskusií v rámci týchto podvýborov; domnieva sa, že týmto podvýborom by sa malo umožniť osobitne prerokovať otázky ľudských práv zahrnuté do akčného plánu, pričom zdôrazňuje, že o ľudských právach by sa určite nemalo diskutovať len v týchto podvýboroch a zdôrazňuje, že je dôležitá koordinácia s ostatnými podvýbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv, akou je napríklad migrácia; zdôrazňuje nevyhnutnosť zaradiť tieto otázky do politického dialógu vrátane najvyšších úrovní s cieľom posilniť súdržnosť politiky EÚ v tejto oblasti, je presvedčený, že európska susedská politika by sa vzhľadom na svoje vypracovanie a štruktúru (akčný plán, hodnotiaca správa a podvýbory) mohla stať účinným nástrojom podpory ľudských práv, ak by EÚ preukázala skutočnú politickú vôľu zabezpečiť dodržiavanie prvoradosti ľudských práv uceleným, systematickým a komplexným spôsobom; je preto presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad musí byť nevyhnutným predpokladom zlepšenia vzťahov medzi EÚ a treťou krajinou; v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody s Líbyou víta otvorenie rokovaní a vyzýva Radu a Komisiu, aby venovali primeranú pozornosť dialógu a spolupráci v oblasti ľudských práv;

93.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedávnou vojenskou eskaláciou a nad ďalším zhoršením humanitárnej situácie v Gaze, pričom zároveň vyslovuje svoju bezpodmienečnú solidaritu s civilným obyvateľstvom v južnom Izraeli; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1860 (2009) s cieľom zabezpečiť trvalé prímerie; zdôrazňuje naliehavú potrebu účinnej zodpovednosti v prípadoch porušovania medzinárodného humanitárneho práva; víta v tejto súvislosti rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva (UNHCR) stanoviť nezávislú vyšetrovaciu misiu, ktorá by prešetrila vojnové zločiny a prípady vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami počas nedávneho konfliktu v Gaze; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby spolupracovali s vyšetrovateľmi OSN pre ľudské práva; berie na vedomie záväzok Rady pre vonkajšie vzťahy z 27. januára 2009 dôkladne sledovať tieto vyšetrovania a žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi rozhodla o tom, aké ďalšie opatrenia prijať, keď budú známe výsledky vyšetrovania;

94.

uznáva druhé kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré sa uskutočnilo 5. júna 2008; berie na vedomie seminár o slobode médií, ktorý sa uskutočnil v Taškente 2. a 3. októbra 2008; domnieva sa však, že sa seminárom nedosiahol pôvodný zámer, ktorým bolo poskytnutie otvorenej diskusie o porušovaní ľudských práv a slobode médií v Uzbekistane; poukazuje na neuskutočnenie nezávislého medzinárodného vyšetrovania masakra v Andižane a nedosiahnutie zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v Uzbekistane; víta prepustenie dvoch obhajcov ľudských práv, Dilmuroda Muchiddinova a Mamarajaba Nazarova; odsudzuje uväznenie obhajcov ľudských práv a nezávislých novinárov na základe politicky motivovaných obvinení a naliehavo žiada uzbecké orgány, aby prepustili všetkých obhajcov ľudských práv a iných politických väzňov; opakovane vyjadruje hlboké znepokojenie nad uväznením nezávislého novinára Salijona Abdurachmanova a aktivistu za ľudské práva Agzama Turgunova; berie na vedomie závery Rady z 13. októbra 2008 o Uzbekistane; naliehavo žiada uzbecké orgány, aby uznali akreditáciu nového riaditeľa organizácie Human Rights Watch pre Uzbekistan, a aby tejto organizácii a iným medzinárodným organizáciám a MVO umožnili činnosť bez obmedzenia; žiada Uzbekistan, aby plne a efektívne spolupracoval s osobitnými spravodajcami OSN pre otázky mučenia a slobodu prejavu, a aby zrušil obmedzenia týkajúce sa registrácie a pôsobenia mimovládnych organizácií v Uzbekistane; berie na vedomie, že Rada sa rozhodla neobnoviť cestovné obmedzenia, ktoré sa týkali určitých jednotlivcov uvedených v Spoločnej pozícii 2007/734/SZBP (34), ktoré boli pozastavené v súlade so závermi Rady z 15. – 16. októbra 2007 a 29. apríla 2008; víta však skutočnosť, že Rada rozhodla obnoviť na obdobie 12 mesiacov zbrojné embargo, ktoré je uvedené v spomínanej spoločnej pozícii; vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili celkovú situáciu v oblasti ľudských práv v Uzbekistane; opakuje svoju výzvu na okamžité prepustenie politických väzňov; berie na vedomie vyhlásenie predsedníctva EÚ zo 17. decembra 2008 o individuálnych prípadoch;

95.

víta skutočnosť, že EÚ a Turkménsko v júli 2008 uskutočnili prvé kolo dialógu v oblasti ľudských práv; víta otvorenie otázok o situácii v oblasti ľudských práv v Turkménsku, najmä v súvislosti so slobodou názoru a združovania, nezávislosťou súdnictva a fungovaním občianskej spoločnosti; odvoláva sa na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o stratégií EÚ pre strednú Áziu (35) a opakovane zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ uzavrieť dočasnú dohodu, musí Turkménsko urobiť pokrok v kľúčových oblastiach, okrem iného tým, že umožní voľný a neobmedzený prístup Medzinárodnému výboru Červeného kríža, zreformuje vzdelávací systém podľa medzinárodných noriem, bezpodmienečne prepustí všetkých politických väzňov a väzňov svedomia, zruší všetky vládne obmedzenia cestovania a umožní všetkým mimovládnym organizáciám a organizáciám v oblasti ľudských práv slobodne pôsobiť v krajine; vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podpísaním dočasnej dohody jasne formulovali konkrétne zlepšenie dodržiavania ľudských práv a aby na tento účel prijali jasný časový plán plnenia;

96.

podporuje ochotu Rady nadviazať dialóg o ľudských právach s každou zo zostávajúcich krajín strednej Ázie; požaduje, aby sa dialógy zameriavali na výsledky, aby prebiehali v plnom súlade s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami a aby zaručili zapojenie občianskej spoločnosti a Európskeho parlamentu; žiada, aby nadviazanie dialógu sprevádzalo poskytnutie príslušných zdrojov v rámci sekretariátov Rady a Komisie;

97.

poukazuje na význam angažovanosti Turecka a EÚ v prístupovom procese Turecka v súvislosti s prebiehajúcimi reformami v oblasti ľudských práv v Turecku; považuje rozhodnutie vlády povoliť vysielanie kurdskej televízie za pozitívny krok k slobode prejavu v Turecku; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že používanie kurdského jazyka je stále zakázané na parlamentnej pôde a v politickej kampani; znovu opakuje, že sú potrebné ďalšie legislatívne reformy, aby sa podľa zákona a v praxi zabezpečilo rešpektovanie a ochrana menšín a úplná sloboda prejavu v súlade s EDĽP a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol žiaden pokrok, pokiaľ ide o ratifikáciu nástrojov v oblasti ľudských práv, predovšetkým OPCAT, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dodatkových protokolov č. 4, 7 a 12 k EDĽP;

98.

naliehavo žiada novú pakistanskú vládu, aby prijala primerané kroky smerované na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Pakistane; odvoláva sa na žiadosť organizácie Amnesty International, ktorou naliehavo žiada pakistanskú vládu o vrátenie do funkcie všetkých sudcov, ktorí boli nezákonne odvolaní bývalým prezidentom Parvízom Mušarrafom v roku 2007; víta skutočnosť, že EÚ vyslala nezávislú volebnú pozorovateľskú misiu na všeobecné parlamentné voľby vo februári 2008; s uspokojením poznamenáva, že voľby boli pluralistické a mali za následok zvýšenú dôveru verejnosti v demokratický proces; poznamenáva, že EÚ je zaviazaná podporiť posilnenie demokratických inštitúcií a vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili hnutie za demokraciu, ktoré iniciovali sudcovia a komory advokátov, najmä prostredníctvom pozvania niektorých zástupcov hnutia vrátane pána Čaudhrího; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ľudské práva boli jednou z hlavných priorít EÚ v rámci pokračujúceho dialógu s Pakistanom;

99.

víta návrhy Rady na začatie dialógov o ľudských právach s viacerými krajinami Latinskej Ameriky; zdôrazňuje, že tieto dialógy by mali ísť ruka v ruke s rozhodnými, konkrétnymi a hmatateľnými požiadavkami na dodržiavanie ľudských práv, ktoré aj inštitúciami EÚ ukladajú povinnosti v rámci ich vzťahov s príslušnými krajinami;zdôrazňuje, že je žiaduce zahrnúť aj krajiny strednej Ameriky; berie na vedomie že kubánska vláda podpísala vo februári 2008 Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; požaduje, aby tieto dohovory boli bezvýhradne ratifikované; žiada kubánsku vládu, aby prepustila na slobodu všetkých politických väzňov a držiavala práva chránené v podpísaných zmluvách; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube; poznamenáva, že Rada rozhodne v roku 2009 o nadviazaní politického dialógu s Kubou na základe toho, či sa v oblasti ľudských práv dosiahnu podstatné zlepšenia;

100.

vyzýva Rusko, ako okupačnú silu v Gruzínsku, aby dodržiavalo ľudské práva v Abcházsku a Južnom Osetsku vrátane práva občanov vrátiť sa do svojich domovov; vyzýva všetky strany, aby naďalej plnili ich záväzky uvedené v dohodách z 12. augusta a 8. septembra 2008; žiada všetky zúčastnené vlády, aby naďalej poskytovali podrobné mapy a informácie týkajúce sa všetkých oblastí ovplyvnených konfliktom, ktoré boli ostreľované trieštivými bombami, aby sa tým uľahčilo odstraňovanie munície trieštivých zbraní a aby sa územia stali bezpečné pre civilistov; domnieva sa, že obe vlády by prostredníctvom verejných informačných kampaní mali zároveň zabezpečiť, aby bola verejnosť informovaná o nebezpečenstvách nevybuchnutého materiálu; vyzýva zodpovedné vlády, aby súhlasili s vyslaním medzinárodných pozorovateľov v oblasti ľudských práv do Južného Osetska a Abcházska;

101.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v oblasti ľudských práv v Barme, predovšetkým so zreteľom na blížiace sa voľby naplánované na rok 2010; odsudzuje nedávne zatknutia a odsúdenia po fingovaných súdnych procesoch viac ako stovky členov barmskej opozície a veľmi prísne rozsudky, ktoré im boli vymerané; nalieha na barmskú vládu, aby bezodkladne prepustila na slobodu všetkých politických väzňov; domnieva sa, že Európsky parlament by mal vyslať do Barmy misiu na vysokej úrovni vzhľadom na to, že súčasná situácia v oblasti ľudských práv sa napriek všetkým sankciám stále nezlepšuje a že treba vyvinúť väčší medzinárodný tlak na barmský režim;

Všeobecná kontrola činností Rady a Komisie vrátane výsledkov oboch predsedníctiev

102.

vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zameralo na krajiny, ktoré z hľadiska dodržiavania ľudských práv vzbudzujú osobitné obavy;

103.

víta udalosti a diskusie, ktoré sa uskutočnili v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) a s uspokojením berie na vedomie iniciatívy, ktoré sa uskutočnili počas oboch predsedníctiev;

104.

víta desiate Fórum EÚ MVO o ľudských právach zorganizované francúzskym predsedníctvom a Komisiou, ktoré sa uskutočnilo 10. decembra 2008 pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ktoré sa zameralo najmä na diskrimináciu voči ženám;

105.

žiada o väčšie úsilie a sústredenejšie konanie zo strany EÚ s cieľom dosiahnuť politické urovnanie konfliktu v Darfúre a uľahčiť vykonanie globálnej mierovej dohody; zdôrazňuje, že je potrebné ukončiť beztrestnosť a uložiť sankcie Bezpečnostnej rady OSN; víta podporu zo strany EÚ týkajúcu sa zatýkacích rozkazoch vydaných MTS v súvislosti s Darfúrom, ktoré sa musia vykonať čo najskôr;

106.

víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1834 z 24. septembra 2008, ktorou sa predlžuje mandát misie OSN v Stredoafrickej republike a v Čade do marca 2009, spolu so zámerom Organizácie Spojených národov povoliť vyslanie vojenských zložiek OSN, ktorý by nasledoval sily EUFOR v Čade a v Stredoafrickej republike;

107.

víta skutočnosť, že Rada zostavuje a pravidelne aktualizuje zoznamy ťažiskových krajín, v súvislosti s ktorými sa vynakladá dodatočné intenzívne úsilie, ktoré má viesť k vykonávaniu usmernení EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, treste smrti (tzv. krajiny v bode zvratu) a obhajcoch ľudských práv;

108.

opakuje svoju požiadavku, aby sa všetky diskusie o ľudských právach a demokracii s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy vrátane výročných správ o ľudských právach explicitne venovali otázkam diskriminácie vrátane otázok týkajúcich sa etnických, národných a jazykových menšín, náboženských slobôd vrátane netolerancie voči náboženstvám, diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, ochrany a podpory práv pôvodného obyvateľstva, ľudských práv žien, práv detí, osôb so zdravotným postihnutím vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií a rodových identít, pričom v prípade potreby sa budú musieť v plnej miere zapojiť ich organizácie, a to v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách;

109.

berie na vedomie iniciatívu Únia pre Stredomorie, ktorú zaviedlo francúzske predsedníctvo ako novú výzvu s cieľom podporiť demokraciu a dodržiavanie ľudských práv v oblasti Stredomoria; zdôrazňuje, že vývoj nových iniciatív zo strany Únie pre Stredomorie nesmie viesť k tomu, že podpore potrebných reforiem v regióne v oblasti demokracie a ľudských práv sa bude venovať menšia pozornosť a prisúdi sa jej nižšia priorita;

Programy vonkajšej pomoci Komisie a EIDHR

110.

víta skutočnosť, že priority Európskeho parlamentu sa zohľadnili v programových dokumentoch EIDHR na roky 2007 a 2008;

111.

žiada o zaktualizovanie elektronických prehľadov, ktoré majú za cieľ pokryť všetky organizované projekty EIDHR geograficky a tematicky;

112.

s uspokojením berie na vedomie záujem, ktorý vyplynul z predkladania projektov v rámci nového cieľa podpory obhajcov ľudských práv a možnosť okamžitých krokov prijatých na ich ochranu; berie na vedomie, že Komisia vybrala 11 príjemcov na vykonanie týchto projektov a očakáva, že reálna činnosť začne na začiatku roka 2009;

113.

znova vyzýva Komisiu, aby prispôsobila počet zamestnancov určených na vykonávanie nástroja EIDHR ústrediu aj delegáciám tak, aby sa zohľadnili osobitosti a problémy tohto nového nástroja;

114.

vyzýva Komisiu, aby zaistila súdržnosť medzi politickými prioritami EÚ a projektmi a programami, ktoré podporuje, predovšetkým v súvislosti s dvojstranným plánovaním s tretími krajinami;

Pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb

115.

s uspokojením konštatuje, že EÚ využíva pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb čoraz viac na podporu demokracie v tretích krajinách, čím zlepšuje dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a zásady právneho štátu, a že kvalita a nezávislosť týchto misií sú všeobecne uznávané;

116.

zdôrazňuje, že komplexnosť metodiky EÚ, ktorá pokrýva celý volebný cyklus a zahŕňa pomoc pri voľbách aj pozorovanie volieb, je pre EÚ veľmi úspešná, a transformuje ju na poprednú medzinárodnú organizáciu pre pozorovanie volieb;

117.

víta prvú príručku pre volebné pozorovateľské misie EÚ, vydanú v apríli 2008; s uspokojením berie na vedomie samostatnú časť o rodových otázkach; konštatuje, že príručka poskytuje komplexný prehľad metodiky EÚ v oblasti volebných pozorovateľských misií a opis plánovania, vysielania a realizácie misií, ako aj používania medzinárodných noriem pri hodnotení a podávaní správ;

118.

požaduje zvýšenie ostražitosti v súvislosti s kritériami výberu krajín, v ktorých sa má poskytnúť pomoc pri voľbách alebo má byť do nich vyslaná volebná pozorovateľská misia, a dodržiavaním metodiky a predpisov stanovených na medzinárodnej úrovni, týkajúcich sa predovšetkým nezávislej povahy misie;

119.

znovu opakuje svoju požiadavku, aby sa volebný proces vrátane predvolebnej aj povolebnej fázy stal súčasťou jednotlivých úrovní politického dialógu s danými tretími krajinami s cieľom zaistiť súdržnosť politík EÚ a potvrdiť zásadnú úlohu ľudských práv a demokracie;

Presadzovanie ľudských práv

120.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala poskytovanie výhod vyplývajúcich zo systému všeobecných preferencií plus (GSP+) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, na základe ktorých sa stanoví, v ktorých prípadoch sa výhody systému GSP majú odobrať z dôvodu nedodržiavania ľudských práv;

Hospodárske, sociálne a kultúrne (HSK) práva

121.

zdôrazňuje, že HSK práva sú rovnako dôležité ako občianske a politické práva; pripomína záväzok EÚ poskytovať podporu prínosom rozvojových cieľov milénia tak, ako sú uvedené v záveroch zasadnutí Európskej rady v decembri 2007 a v júni 2008;

122.

vyzýva EÚ, aby včlenila HSK práva do svojich vonkajších vzťahov s tretími krajinami a pravidelne ich dopĺňala do programu dialógov o ľudských právach a konzultácií s tretími krajinami a presadzovala uplatňovanie opčného protokolu Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, predovšetkým s ohľadom na efektívne fungovanie postupu podávania individuálnych sťažností;

123.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť HSK práv v rozvojových politikách, politikách vonkajšieho obchodu a politikách v oblasti ľudských práv EÚ a aby s týmto cieľom vytvorili vnútornú pracovnú skupinu pre HSK práva;

124.

zdôrazňuje, že ľudské práva zahŕňajú tiež práva na obživu, primerané bývanie, vodu, pôdu, dôstojnú prácu, sociálne zabezpečenie a právo na vytvorenie odborov a že je veľmi dôležité, aby tieto práva mohli využívať mimoriadne ohrozené skupiny, ako sú ľudia v najmenej rozvinutých oblastiach, v krajinách, ktoré prešli konfliktami, a v nových krajinách, ďalej pôvodní obyvatelia, utečenci z dôvodu zmeny klímy, migranti atď.;

125.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula osobitné úsilie a zabezpečila právo na obživu v rámci súčasnej potravinovej a všeobecnej hospodárskej krízy;

126.

zdôrazňuje potrebu presadzovať sociálnu zodpovednosť podnikov a ukladať nadnárodným podnikom so sídlom v členských štátoch EÚ povinnosť, aby pri operáciách v tretích štátoch plnili príslušné nariadenia MOP;

127.

s potešením konštatuje, že spájaním ľudských práv a medzinárodného obchodu podporuje režim GSP+ trvalo udržateľný rozvoj, ako aj dobrú správu, a vyzýva na efektívne monitorovanie plnenia doložky ustanovujúcej ľudské práva ako základný prvok;

128.

opäť vyzýva Radu a Komisiu, aby sa na medzinárodnej úrovni chopili iniciatív EÚ a bojovali proti prenasledovaniu a diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a rodovej identite, napríklad podporou príslušnej rezolúcie na pôde OSN a podporou mimovládnych organizácií a činiteľov presadzujúcich rovnosť a nediskrimináciu;

Účinnosť intervencií Európskeho parlamentu v prípadoch týkajúcich sa ľudských práv

129.

očakáva, že uznesenia a ostatné kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv budú preložené do jazykov krajín, ktorými sa hovorí v cieľových oblastiach;

130.

víta prelomové vyhlásenie podporované 66 krajinami vrátane členských štátov EÚ, ktoré bolo predložené na Valnom zhromaždení OSN dňa 18. decembra 2008 a v ktorom sa potvrdzuje, že medzinárodná ochrana ľudských práv zahŕňa aj sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, a pripomína sa princíp nediskriminácie, ktorý vyžaduje, aby sa ľudské práva vzťahovali rovnako na všetky ľudské bytosti bez ohľadu na to, aká je ich sexuálna orientácia či rodová identita;

131.

vyzýva Radu, aby vecne reagovala na priania a obavy vyjadrené vo formálnych oznámeniach Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o naliehavé uznesenia;

132.

pripomína parlamentným delegáciám navštevujúcim tretie krajiny, aby do svojich programov systematicky zahŕňali medziparlamentnú diskusiu o situácii v oblasti ľudských práv, ako aj stretnutia s obhajcami ľudských práv, aby sa mohli z prvej ruky dozvedieť o situácii v oblasti ľudských práv v danej krajine a aby im prípadne poskytli medzinárodné zviditeľnenie a ochranu;

133.

je presvedčený, že jediný, posilnený orgán pre ľudské práva v Parlamente by dokázal presadzovať koherentnú, účinnú, systematickú a komplexnú politiku v oblasti ľudských práv v rámci Parlamentu a vo vzťahu k Rade a ku Komisii, predovšetkým so zreteľom na ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa zahraničnej politiky;

134.

víta vytvorenie tzv. Sacharovovej siete, ako bolo ohlásené pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny ; zastáva názor, že treba urýchlene rozhodnúť o spôsobe jej fungovania a vyčleniť nevyhnutné prostriedky na dosiahnutie jej cieľov; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby všetci držitelia Sacharovovej ceny a predovšetkým Aung San Suu Kyi, Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánska skupina „Damas de Blanco“ a Hu Jia získali prístup do európskych inštitúcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa výzvy na dodržiavanie základných slobôd, predovšetkým slobody prejavu a slobody politického združovania, ktoré EÚ adresovala čínskym, barmským a kubánskym orgánom, nestretli s výraznou odozvou;

*

* *

135.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.


(1)  K všetkým základným textom pozri tabuľku v Prílohe III k správe Výboru pre zahraničné veci A6-0128/2007.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0025.

(3)  Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 576; Prijaté texty, 22. mája 2008, P6_TA(2008)0238; Prijaté texty, 21. októbra 2008, P6_TA(2008)0496.

(4)  Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 303, 14.12. 2007, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

(7)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 220.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0065.

(10)  Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

(11)  Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 91.

(12)  Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775.

(13)  Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 126.

(14)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 214.

(15)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0405.

(16)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24.

(17)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 879.

(18)  Ú. v. EÚ C 327, 23.12.2005, s. 4.

(19)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0194.

(20)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0021.

(21)  Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.

(22)  K 18. júlu 2008 neratifikovalo Rímsky štatút ešte 85 štátov: Alžírsko, Angola, Arménsko, Azerbajdžan, Bahamy, Bahrajn, Bangladéš, Bielorusko, Bhután, Brunej, Kamerun, Kapverdy, Čile, Čína, Pobrežie Slonoviny, Kuba, Česká republika, Kórejská ľudovodemokratická republika, Egypt, Salvádor, Rovníková Guinea, Eritrea, Etiópia, Grenada, Guatemala, Guinea-Bissau, Haiti, India, Indonézia, Irán, Irak, Izrael, Jamajka, Kazachstan, Kiribati, Kuvajt, Kirgizsko, Laos, Libanon, Líbya, Malajzia, Maldivy, Mauretánia, Mikronézske federatívne štáty, Moldavsko, Monako, Maroko, Mozambik, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Nikaragua, Omán, Pakistan, Palau, Papua-Nová Guinea, Filipíny, Katar, Ruská federácia, Rwanda, Svätá Lucia, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Saudská Arábia, Seychely, Singapur, Šalamúnove ostrovy, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Svazijsko, Sýria, Thajsko, Togo, Tonga, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Tuvalu, Ukrajina, Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké, Uzbekistan, Vanuatu, Vietnam, Jemen, Zimbabwe.

(23)  Do novembra 2008 ratifikovalo dohovor a zároveň aj opčný protokol Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko.

(24)  Spomedzi členských štátov EÚ dohovor zatiaľ neratifikovali: Cyprus, Estónsko, Fínsko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

(25)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0238.

(26)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0496.

(27)  Vyhlásenie veľvyslankyne Susany E. Riceovej, stálej zástupkyne USA pri OSN, o dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva v Bezpečnostnej rade OSN 29. januára 2009.

(28)  Signatári (stav k novembru 2008): Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko (iba päť krajín – Albánsko, Argentína, Francúzsko, Honduras a Mexiko – ratifikovalo dohovor, pričom na to, aby nadobudol platnosť, je potrebných 20 ratifikácií).

(29)  Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.

(30)  Rakúsko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

(31)  Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii (situácia v novembri 2008): neratifikovali Česká republika, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Fínsko a Spojené kráľovstvo.Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (situácia v novembri 2008): neratifikovali Estónsko, Holandsko a Maďarsko.

(32)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 82.

(33)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0309.

(34)  Spoločná pozícia Rady 2007/734/SZBP z 13. novembra 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Uzbekistanu (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2007, s. 34).

(35)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0059.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/82


Štvrtok 7. mája 2009
Vplyv Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy EÚ

P6_TA(2009)0387

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (2008/2073(INI))

2010/C 212 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov zo 6. marca 2008,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve (1),

so zreteľom na závery rokovania Európskej rady v dňoch 11. a 12. decembra 2008,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0142/2009),

A.

keďže Lisabonská zmluva podporuje inštitucionálnu rovnováhu Únie, vzhľadom na to, že posilňuje kľúčové funkcie každej politickej inštitúcie, čím upevňuje ich úlohy v inštitucionálnom rámci, v ktorom spolupráca medzi inštitúciami predstavuje kľúčový prvok úspechu integračného procesu Únie,

B.

keďže Lisabonskou zmluvou sa upravuje a posilňuje komunitárna metóda, ktorá sa mení na metódu Únie, ktorou v podstate:

Európska rada stanovuje všeobecné politické smery a priority,

Komisia podporuje všeobecné záujmy Únie a na tento účel prijíma príslušné iniciatívy,

Európsky parlament a Rada spoločne vykonávajú legislatívne a rozpočtové úlohy na základe návrhov Komisie,

C.

keďže Lisabonská zmluva rozširuje túto špecifickú metódu rozhodovania Únie na nové oblasti svojich legislatívnych a rozpočtových činností,

D.

keďže Lisabonská zmluva stanovuje, že Európska rada môže jednomyseľne a so súhlasom Európskeho parlamentu rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup, čím posilňuje metódu Únie,

E.

keďže, aj keď cieľom Lisabonskej zmluvy je zjednodušenie a zlepšenie súdržnosti predsedníctva Európskej rady a Rady, koexistencia samostatného predsedníctva Európskej rady a Rady pre zahraničné veci (a Euroskupiny) spolu s pokračovaním rotačného systému predsedníctiev ostatných zložení Rady môže prinajmenšom v začiatkoch skomplikovať fungovanie Únie,

F.

keďže zo zásady rodovej rovnosti vyplýva, že princíp rovnakého zastúpenia žien a mužov vo verejnom živote by sa mal dodržiavať aj pri nomináciách na najdôležitejšie politické posty v Únii,

G.

keďže nový postup voľby predsedu Komisie si vyžaduje zohľadnenie výsledkov volieb a príslušné konzultácie medzi zástupcami Európskej rady a Európskeho parlamentu predtým, ako Európska rada navrhne svojho kandidáta,

H.

keďže organizovanie medziinštitucionálnej spolupráce pri rozhodovaní bude kľúčom k úspešnej činnosti Únie,

I.

keďže v Lisabonskej zmluve sa potvrdzuje rastúci význam prípravy strategického viacročného a funkčného ročného plánu pre zabezpečenie bezproblémových vzťahov medzi inštitúciami a efektívnej realizácie rozhodovacích postupov a zdôrazňuje úlohu Komisie ako iniciátora hlavných plánovacích činností,

J.

keďže pri súčasnom sedemročnom finančnom plánovaní sa môže z času na čas stať, že Európsky parlament a Komisia sa ocitnú v situácii, keď nebudú môcť prijímať nijaké zásadné politické rozhodnutia týkajúce sa financií počas celého funkčného obdobia, lebo budú blokovaní rámcom, ktorý prijali ich predchodcovia, čo potrvá až do konca ich mandátu, čo by však bolo možné vyriešiť využitím možnosti, ktorú ponúka Lisabonská zmluva, a to zavedením päťročného finančného plánovania, ktoré by mohlo zodpovedať mandátu Parlamentu a Komisie,

K.

keďže Lisabonská zmluva zavádza nový a komplexný prístup k vonkajšej činnosti Únie – aj keď s osobitnými mechanizmami rozhodovania v otázkach súvisiacich so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) – a súčasne vytvára zdvojenú pozíciu podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), ktorému je nápomocná osobitná služba pre vonkajšiu činnosť, ako kľúčového prvku zabezpečujúceho fungovanie tohto nového a integrovaného prístupu,

L.

keďže Lisabonská zmluva zavádza nový systém zastupovania Únie navonok, ktorým je v podstate na rôznych úrovniach poverený predseda Európskej rady, predseda Komisie a podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) a ktorý bude vyžadovať dôkladné rozčlenenie a pevnú koordináciu medzi rozličnými stranami zodpovednými za toto zastupovanie s cieľom vyhnúť sa škodlivým konfliktom právomocí a zbytočnému zdvojovaniu,

M.

keďže Európska rada sa na samite 11. a 12. decembra 2008 dohodla, že v prípade vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti do konca roka by prijala nevyhnutné právne kroky a zachovala aktuálne zloženie Komisie, to znamená jeden člen za každý členský štát,

Všeobecné hodnotenie

1.

víta inštitucionálne inovácie obsiahnuté v Lisabonskej zmluve, ktoré vytvárajú podmienky pre obnovenie a rozšírenie inštitucionálnej rovnováhy v rámci Únie, čím sa inštitúciám Únie poskytuje možnosť efektívnejšieho, otvorenejšieho a demokratickejšieho fungovania a Únia môže prinášať lepšie výsledky, ktoré viac zodpovedajú očakávaniam jej občanov, a v plnej miere zohrávať úlohu globálneho aktéra v medzinárodnej oblasti;

2.

zdôrazňuje, že sa posilňuje základná funkcia všetkých inštitúcií, čo každej z nich umožňuje účinnejšie rozvíjať svoju úlohu, upozorňuje však, že nový inštitucionálny rámec vyžaduje od každej inštitúcie, aby svoje úlohy plnila v neustálej spolupráci s ostatnými inštitúciami, aby sa dosiahli pozitívne výsledky pre celú Úniu;

Posilnenie špecifickej metódy Únie pri prijímaní rozhodnutí ako základu medziinštitucionálnej rovnováhy

3.

víta skutočnosť, že základné prvky komunitárnej metódy (právo iniciatívy Komisie a spolurozhodovanie Európskeho parlamentu a Rady) sa v Lisabonskej zmluve zachovali a posilnili, pričom:

Európska rada sa stáva inštitúciou, ktorej špecifická úloha pri poskytovaní podnetov a určovaní smerovania Únie sa posilňuje, čím sa stanovujú jej strategické ciele a priority bez toho, aby sa zasahovalo do bežného výkonu legislatívnych a rozpočtových právomocí Únie;

potvrdzuje sa úloha Komisie ako „motora“ poháňajúceho európske aktivity, a jej monopol legislatívnej iniciatívy ostáva nedotknutý (dokonca sa posilňuje), najmä v rozpočtovom postupe;

posilňujú sa právomoci Európskeho parlamentu ako jedného z pilierov legislatívnej moci, pretože riadny legislatívny postup (nový názov súčasného postupu spolurozhodovania) sa stane všeobecným pravidlom (ak sa v zmluvách nestanovuje, že treba využiť mimoriadny legislatívny postup) a rozširuje sa takmer do všetkých oblastí európskych právnych predpisov vrátane spravodlivosti a vnútorných vecí;

potvrdzuje a zachováva sa úloha Rady ako druhého piliera legislatívnej moci (ktorý má však v niekoľkých dôležitých oblastiach prevahu), najmä preto, že Lisabonská zmluva jasne stanovuje, že Európska rada nevykonáva legislatívne funkcie;

nový rozpočtový postup bude takisto založený na spoločnom rovnocennom rozhodovaní Európskeho parlamentu a Rady o všetkých druhoch výdavkov a Európsky parlament a Rada budú spoločne rozhodovať aj o viacročnom finančnom rámci, v oboch prípadoch na základe iniciatívy Komisie;

rozlíšenie medzi legislatívnymi a delegovanými aktmi a uznanie osobitnej exekutívnej úlohy Komisie podliehajúcej rovnocennej kontrole oboch pilierov legislatívnej moci zvýši kvalitu európskych právnych predpisov; Európsky parlament má novú úlohu pri zverovaní prenesených právomocí Komisii a dohľade nad delegovanými právnymi aktmi;

čo sa týka zmluvných právomocí Únie, potvrdzuje sa úloha Komisie – v úzkom spojení s podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) – pokiaľ ide o rokovacie právomoci, a na uzavretie všetkých medzinárodných zmlúv Radou bude potrebný súhlas Európskeho parlamentu;

4.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva stanovuje, že Európska rada môže po získaní jednomyseľného súhlasu svojich členov a so súhlasom Európskeho parlamentu, pokiaľ nie je proti žiaden národný parlament, rozšíriť rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup na oblasti, v ktorých sa ešte neuplatňujú;

5.

zdôrazňuje, že tieto „preklenovacie“ doložky vo všeobecnosti odhaľujú skutočný trend smerujúci k najširšiemu možnému využívaniu tzv. metódy Únie, a preto vyzýva Európsku radu, aby čo najviac využívala tieto príležitosti, ktoré jej zmluva ponúka;

6.

trvá na tom, že na plné využitie všetkých inovácií inštitúcií a postupov, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, je potrebná neustála intenzívna spolupráca medzi inštitúciami zúčastňujúcimi sa rozličných postupov, pri ktorej sa plne využijú výhody nových mechanizmov, ktoré poskytuje zmluva, a to najmä medziinštitucionálnych dohôd;

Európsky parlament

7.

rozhodne víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva v plnej miere uznáva Európsky parlament ako jeden z dvoch pilierov legislatívnej a rozpočtovej moci Únie, pričom sa tiež potvrdzuje jeho úloha pri prijímaní mnohých politických rozhodnutí dôležitých pre život Únie a jeho úlohy vo vzťahu k politickej kontrole sa posilňujú a dokonca rozširujú, hoci v menšej miere, aj do oblasti SZBP;

8.

zdôrazňuje, že toto potvrdenie úlohy Európskeho parlamentu vyžaduje plnú spoluprácu ostatných inštitúcií, predovšetkým pokiaľ ide o včasné dodávanie všetkých dokumentov Európskemu parlamentu, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho funkcií za rovnakých podmienok s Radou, ako aj spoluprácu v príslušných pracovných skupinách a na schôdzach konaných v iných inštitúciách a prístup do nich, za rovnakých podmienok s ďalšími účastníkmi rozhodovacieho procesu; vyzýva všetky tri inštitúcie, aby zvážili možnosť uzavrieť medziinštitucionálne dohody na účely vytvorenia štruktúry osvedčených postupov v týchto oblastiach s cieľom optimalizovať vzájomnú spoluprácu;

9.

trvá na tom, že Európsky parlament musí realizovať vlastné nevyhnutné vnútorné reformy s cieľom prispôsobiť svoje štruktúry, postupy a pracovné metódy novým právomociam a pevnejším požiadavkám na plánovanie a medziinštitucionálnu spoluprácu, ktoré vychádzajú z Lisabonskej zmluvy (2); so záujmom berie na vedomie závery pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu a pripomína, že príslušný výbor nedávno pripravil reformu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s cieľom prispôsobiť ho Lisabonskej zmluve (3);

10.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva rozširuje právo na iniciatívu týkajúcu sa prepracúvania zmlúv aj na Európsky parlament; uznáva, že Európsky parlament má právo zúčastniť sa na konvente a že jeho súhlas je potrebný v prípade, keď sa Európska rada domnieva, že nie je dôvod na zvolanie konventu; domnieva sa, že táto skutočnosť vyznieva v prospech priznania plného práva Európskemu parlamentu zúčastniť sa na medzivládnej konferencii (MVK) za rovnakých podmienok ako Komisia; vychádzajúc zo skúseností z dvoch predchádzajúcich MVK sa domnieva, že v medziinštitucionálnej dohode by sa v budúcnosti mohli definovať usmernenia pre organizáciu MVK, predovšetkým v súvislosti s účasťou Európskeho parlamentu a otázkami týkajúcimi sa transparentnosti;

11.

berie na vedomie prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu; domnieva sa, že uplatňovanie týchto opatrení bude vyžadovať zmenu primárneho práva; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné právne opatrenia a umožnili voľbu 18 dodatočných poslancov EP v predstihu v júni 2009, aby sa mohli zúčastňovať na zasadnutiach Európskeho parlamentu ako pozorovatelia od dátumu vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti; pripomína však, že dodatoční poslanci prevezmú svoje plné právomoci až v dohodnutý deň a naraz, až po ukončení všetkých procesov ratifikácie zmien primárneho práva; pripomína Rade, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ) získa Európsky parlament významné práva iniciatívy a udeľovania súhlasu, pokiaľ ide o jeho zloženie, ktoré chce v plnej miere uplatňovať;

Úloha Európskej rady

12.

domnieva sa, že súčasťou formálneho uznania Európskej rady ako samostatnej autonómnej inštitúcie s osobitnými právomocami jasne stanovenými v zmluvách je presmerovanie funkcie Európskej rady na zásadnú úlohu zabezpečovať nevyhnutné politické podnety a určovať všeobecné zameranie a ciele činnosti Európskej únie;

13.

víta aj skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa konkretizuje zásadná úloha Európskej rady v súvislosti s revíziou zmlúv, ako aj vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam, ktoré majú zásadný význam pre politický život Únie (v súvislosti s otázkami ako menovanie do najdôležitejších politických funkcií, riešenie politických blokád rôznych rozhodovacích postupov a používanie pružných mechanizmov) a ktoré prijala Európska rada alebo sa na ich prijatí podieľala;

14.

rovnako sa domnieva, že z dôvodu začlenenia Európskej rady do inštitucionálnej štruktúry EÚ treba jasnejšie a podrobnejšie vymedziť jej povinnosti vrátane možnej súdnej kontroly jej činností, najmä vzhľadom na článok 265 ZFEÚ;

15.

zdôrazňuje osobitné vedúce postavenie Európskej rady, ktoré má mať v oblasti vonkajšej činnosti, najmä čo sa týka SZBP, kde má rozhodujúci význam stanovenie strategických záujmov, určovanie cieľov a definovanie všeobecných smerov tejto politiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu úzkeho zapojenia Rady, predsedu Komisie a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) do prípravy činnosti Európskej rady v tejto oblasti;

16.

trvá na tom, že potreba zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Európskou radou vyznieva v prospech optimalizácie podmienok, za ktorých sa predseda Európskeho parlamentu zúčastňuje na diskusiách v Európskej rade a ktoré by bolo možné riešiť na základe politickej dohody o vzťahoch medzi oboma inštitúciami; domnieva sa, že by bolo vhodné, keby Európska rada podobne schválila tieto podmienky vo svojom vnútornom rokovacom poriadku;

Stále predsedníctvo Európskej rady

17.

víta vytvorenie stáleho, dlhodobého predsedníctva Európskej rady, ktoré pomôže zabezpečiť väčšiu kontinuitu, efektivitu a koherenciu práce tejto inštitúcie, a tým aj činnosti Únie; zdôrazňuje, že predseda Európskej rady by mal byť menovaný čo najskôr po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom zachovať väzbu medzi volebným obdobím novozvoleného Európskeho parlamentu a obdobím mandátu novej Komisie;

18.

zdôrazňuje zásadnú úlohu predsedu Európskej rady v rámci činností inštitúcií Únie, nie ako prezidenta Európskej únie (ktorým nebude), ale ako osoby, ktorá predsedá Európskej rade a zodpovedá za napredovanie jej práce, za prípravu a nadväznosť jej činností, za presadzovanie konsenzu medzi jej členmi, za podávanie správ Európskemu parlamentu a zastupovanie Únie navonok vo vzťahu k SZBP na svojej úrovni bez toho, aby to malo vplyv na činnosť vysokého predstaviteľa;

19.

pripomína, že prípravu zasadnutí Európskej rady a nadväznosť jej činností bude zabezpečovať predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie a na základe činnosti Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá vyžaduje vzájomné kontakty a úzku spoluprácu medzi predsedom Európskej rady a predsedníctvom Rady pre všeobecné záležitosti;

20.

v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutnosťou vyvážený a na spolupráci založený vzťah medzi predsedom Európskej rady, predsedom Komisie, rotujúcim predsedníctvom a na účely zastupovania Únie navonok vo veciach SZBP aj podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom);

21.

pripomína, že Lisabonská zmluva stanovuje, že Európskej rade má pomáhať generálny sekretariát Rady, avšak špecifické výdavky Európskej rady sa musia plánovať v samostatnej časti rozpočtu a musia zahŕňať osobitný objem prostriedkov na pridelenie predsedovi Európskej rady, pretože tento bude potrebovať vlastný úrad; ktorý by sa mal zriadiť za primeraných podmienok;

Rada

22.

víta kroky prijaté v Lisabonskej zmluve, ktorých cieľom je dosiahnuť ten stav, že Rada sa bude považovať za druhý pilier legislatívnej a rozpočtovej právomoci Únie, ktorý sa v rámci inštitucionálneho systému postupne sa rozvíjajúceho v duchu dvojkomorového parlamentného systému bude vo väčšine prípadov o rozhodovanie deliť s Európskym parlamentom (hoci v niektorých oblastiach bude mať stále určitú prevahu);

23.

zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú Lisabonská zmluva prisúdila Rade pre všeobecné záležitosti (a tým aj jej predsedovi) s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a kontinuitu činností rôznych zložení Rady, ako aj prípravu a kontinuitu činnosti Európskej rady (v spolupráci s predsedom Európskej rady a predsedom Komisie);

24.

zdôrazňuje, že špecifická úloha Rady pri príprave, vymedzovaní a realizácii SZBP vyžaduje posilnenie koordinácie medzi predsedom Rady pre všeobecné záležitosti a podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) ako osobou, ktorá predsedá Rade pre zahraničné veci, a medzi nimi a predsedom Európskej rady;

25.

vyjadruje presvedčenie, že oddelenie úloh Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci podľa Lisabonskej zmluvy si vyžaduje odlišnú skladbu týchto dvoch orgánov, a to najmä preto, že vzhľadom na širšiu koncepciu zahraničných vzťahov Únie podľa zmlúv zmenených a doplnených Lisabonskou zmluvou, bude čoraz ťažšie mať kumulované mandáty v oboch zloženiach Rady; preto zastáva stanovisko, že by bolo vhodné, aby sa ministri zahraničných vecí sústredili prednostne na aktivity Rady pre zahraničné veci;

26.

v tejto súvislosti sa domnieva, že možno bude potrebné, aby predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho predsedníctvo Rady osobne predsedal Rade pre všeobecné záležitosti a zabezpečil jej správne fungovanie ako orgán zodpovedný za koordináciu rozličných zložení Rady, za rozhodovanie so zreteľom na priority a za riešenie sporov, ktoré sa v súčasnosti príliš automaticky predkladajú Európskej rade;

27.

uvedomuje si, že vzhľadom na nový systém predsedníctiev je veľmi ťažké koordinovať rôzne zloženia Rady a preto, aby sa dalo vyhnúť týmto rizikám, zdôrazňuje dôležitosť „nových“ stálych 18-mesačných trojok (skupín troch predsedníctiev), ktoré sa budú deliť o predsedníctva rôznych zložení Rady (s výnimkou Rady pre zahraničné veci a Euroskupiny) a COREPER-u, aby sa zabezpečila koherencia, stálosť a kontinuita činnosti Rady ako celku a medziinštitucionálna spolupráca potrebná na bezproblémové fungovanie legislatívnych a rozpočtových postupov pri spoločnom rozhodovaní s Európskym parlamentom;

28.

považuje za dôležité, aby trojky rozvinuli intenzívnu a stálu spoluprácu prostredníctvom svojho spoločného mandátu; zdôrazňuje význam spoločného operačného programu každej 18-mesačnej trojky pre fungovanie Únie, ako sa uvádza v odseku 51 tohto uznesenia; vyzýva trojky, aby predstavili svoje spoločné operačné programy (obsahujúce predovšetkým návrhy harmonogramu rokovaní o právnych predpisoch) Európskemu parlamentu na plenárnej schôdzi na začiatku ich spoločného mandátu;

29.

domnieva sa, že predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho predsedníctvo Rady bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní súdržnosti celej skupiny predsedníctiev a súvislosti činností rôznych zložení Rady, ako aj pri zabezpečovaní nevyhnutnej koordinácie s Európskou radou, najmä v súvislosti s prípravou a kontinuitou jej činnosti;

30.

zdôrazňuje aj skutočnosť, že predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho rotujúce predsedníctvo Rady musí byť privilegovaným účastníkom rozpráv Európskeho parlamentu vzhľadom na aktivity predsedníctva; domnieva sa, že by mal dostať pozvánku na plenárnu schôdzu Európskeho parlamentu, na ktorej by mal oboznámiť Európsky parlament s príslušným programom činnosti predsedníctva a správou o vývojových trendoch a výsledkoch zaznamenaných v priebehu funkčného šesťmesačného obdobia, a do rozpravy by mal predložiť všetky ďalšie významné politické otázky, ktoré sa objavili počas mandátu jeho predsedníctva;

31.

zdôrazňuje, že v súčasnom stave vývoja Únie sú otázky týkajúce sa bezpečnosti a obrany stále neoddeliteľnou súčasťou SZBP, a domnieva sa, že by mali ostať v právomoci Rady pre zahraničné veci, ktorej predsedá podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ), s prípadnou dodatočnou spoluúčasťou ministrov obrany;

Komisia

32.

víta opätovné potvrdenie základnej úlohy Komisie ako „motora“ poháňajúceho činnosť Únie, a to:

uznaním, že Komisia má v zásade monopol pokiaľ ide o legislatívnu iniciatívu, ktorý sa rozširuje do všetkých oblastí činností Únie s výnimkou SZBP a ktorý sa posilňuje najmä vo finančných otázkach;

posilnením jej úlohy v oblasti sprostredkovania dohôd medzi dvoma piliermi legislatívnej a rozpočtovej právomoci;

posilnením jej úlohy ako výkonného orgánu Únie vždy, keď si vykonávanie právnych predpisov Európskej únie vyžaduje spoločný postup, pričom Rada túto úlohu vykonáva len v oblasti SZBP a v riadne oprávnených prípadoch stanovených v legislatívnych aktoch;

33.

víta aj posilnenie pozície predsedu v rámci kolégia komisárov, predovšetkým v súvislosti s inštitucionálnou zodpovednosťou komisárov voči predsedovi a vnútornou organizáciou Komisie, čo vytvára potrebné podmienky na upevnenie jeho vedúcej úlohy v Komisii a posilnenie jej súdržnosti; domnieva sa, že táto pozícia by sa mala ešte viac posilniť vzhľadom na dohodu medzi hlavami štátov a predsedami vlád o zachovaní jedného člena Komisie za každý členský štát;

Voľba predsedu Komisie

34.

zdôrazňuje, že voľbou predsedu Komisie Európskym parlamentom na návrh Európskej rady získa jeho menovanie výrazný politický podtón;

35.

zdôrazňuje, že sa tým zvýši demokratická legitímnosť predsedu Komisie a posilní sa jeho pozícia vnútri Komisie, pokiaľ ide o jeho možnosti súvisiace s vnútornými vzťahmi s ostatnými komisármi a tiež všeobecne v medziinštitucionálnych vzťahoch;

36.

domnieva sa, že takto posilnená legitímnosť predsedu Komisie bude prínosom aj pre celú Komisiu, čím sa posilní jej schopnosť byť nezávislým propagátorom všeobecných európskych záujmov a hybnou silou európskej činnosti;

37.

v tejto súvislosti pripomína skutočnosť, že tým, že kandidáta na úrad predsedu Komisie môže navrhnúť Európska rada konajúca na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny, a vzhľadom na to, že zvolenie tohto kandidáta v Európskom parlamente si vyžaduje väčšinu hlasov poslancov, vytvára sa ďalší podnet pobádajúci všetky strany zainteresované na procese, aby nadviazali potrebný dialóg s cieľom doviesť proces k úspešnému výsledku;

38.

pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy je Európska rada povinná zohľadniť „voľby do Európskeho parlamentu“ a pred nominovaním kandidáta uskutočniť „príslušné konzultácie“, ktoré nie sú len formálnymi inštitucionálnymi kontaktmi medzi dvoma inštitúciami; ďalej pripomína, že vo vyhlásení 11 pripojenom k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva (4), sa v tejto súvislosti požaduje, aby zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej rady uskutočnili potrebné „konzultácie v rámci, ktorý považujú za najvhodnejší“;

39.

odporúča, aby Európska rada poverila svojho predsedu (samotného alebo s delegáciou) vedením týchto konzultácií, na ktorých by mal konzultovať s predsedom Európskeho parlamentu s cieľom zorganizovať potrebné stretnutia s predsedom každej politickej skupiny v Európskom parlamente, prípadne aj v sprievode vedúcich predstaviteľov (alebo delegácie) európskych politických strán, a potom by mal informovať Európsku radu;

Nominačný postup

40.

domnieva sa, že pri výbere osôb oslovených na prevzatie funkcie predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) by sa malo prihliadať na príslušné schopnosti kandidátov; uznáva navyše, že podľa vyhlásenia 6 pripojeného k uvedenému Záverečnému aktu (5) sa musí prihliadať na potrebu zohľadňovať geografickú a demografickú rozmanitosť Únie a jej členských štátov;

41.

ďalej sa domnieva, že v nomináciách na najdôležitejšie politické funkcie v Únii by členské štáty a európske politické rodiny mali zohľadňovať nielen kritérium geografickej a demografickej rovnováhy, ale aj kritériá vychádzajúce z politickej a rodovej rovnováhy;

42.

v tejto súvislosti sa domnieva, že proces nominácie by mal prebehnúť po voľbách do Európskeho parlamentu, aby sa zohľadnili výsledky volieb, na ktoré sa bude brať prvotný zreteľ pri výbere predsedu Komisie; upozorňuje na to, že len po jeho zvolení sa bude dať zabezpečiť požadovaná rovnováha;

43.

v tejto súvislosti navrhuje ako možný model nasledujúci postup a harmonogram nominácií, na ktorom by sa mohli dohodnúť Európsky parlament a Európska rada:

1. a 2. týždeň po európskych voľbách: uvedenie politických skupín do Európskeho parlamentu;

3. týždeň po voľbách: konzultácie medzi predsedom Európskej rady a predsedom Európskeho parlamentu, po ktorých nasledujú samostatné schôdzky predsedu Európskej rady a predsedov politických skupín (možno aj s predsedami európskych politických strán alebo malými delegáciami);

4. týždeň po voľbách: Európska rada po zohľadnení výsledkov konzultácií uvedených v predchádzajúcej zarážke oznámi meno kandidáta na predsedu Komisie;

5. a 6. týždeň po voľbách: kontakty medzi kandidátom na predsedu Komisie a politickými skupinami; vyhlásenia tohto kandidáta a predstavenie jeho politického programu Európskemu parlamentu; hlasovanie Európskeho parlamentu o kandidátovi na predsedu Komisie;

júl/august/september: zvolený predseda Komisie sa dohodne s Európskou radou na nominácii podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a predloží zoznam budúcich komisárov vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa);

september: Rada prijme zoznam budúcich komisárov vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa);

september/október: vypočutia budúcich komisárov a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) v Európskom parlamente;

október: predstavenie kolégia komisárov a ich programu Európskemu parlamentu; hlasovanie o celom kolégiu vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa); Európska rada schváli novú Komisiu; nová Komisia sa ujme svojej funkcie;

november: Európska rada vymenuje svojho predsedu;

44.

zdôrazňuje, že navrhovaný scenár by sa mal v každom prípade začať uplatňovať od roku 2014;

45.

domnieva sa, že možný vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti do konca roka 2009 si vyžaduje politickú dohodu medzi Európskou radou a Európskym parlamentom, aby sa zabezpečilo, že pri výbere predsedu budúcej Komisie a nominácii budúcej Komisie sa bude v každom prípade brať do úvahy podstata nových právomocí, ktoré Lisabonská zmluva v tejto súvislosti priznáva Európskemu parlamentu;

46.

domnieva sa, že ak by Európska rada začala postup nominácie predsedu novej Komisie bezodkladne po európskych voľbách v júni 2009 (6), mala by náležite zohľadniť časový rámec potrebný na to, aby sa neformálne ukončil postup politických konzultácií s novozvolenými predstaviteľmi politických skupín, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve; domnieva sa, že za týchto podmienok by podstata jej nových výsad bola v plnej miere rešpektovaná a Európsky parlament by mohol pristúpiť ku schváleniu nominácie predsedu Komisie;

47.

zdôrazňuje, že postup v súvislosti s nomináciou nového kolégia by sa mal v každom prípade začať až po zverejnení výsledkov druhého referenda v Írsku; poukazuje na to, že inštitúcie by v takomto prípade v plnom rozsahu poznali budúci právny rámec, v ktorom by nová Komisia vykonávala svoj mandát, a mohli by sa v plnej miere zohľadniť ich právomoci v rámci postupu, ako aj zloženie, štruktúra a kompetencie novej Komisie; v prípade kladného výsledku referenda by Európsky parlament mal formálne schváliť nové kolégium vrátane predsedu a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) až po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti;

48.

pripomína, že ak by druhé referendum v Írsku neskončilo s kladným výsledkom, Zmluva z Nice bude v každom prípade platiť v plnom rozsahu a nová Komisia bude musieť vzniknúť v súlade s ustanoveniami, podľa ktorých má byť počet jej členov nižší ako počet členských štátov; zdôrazňuje, že Rada bude musieť v takomto prípade prijať rozhodnutie o konkrétnom počte členov tejto zredukovanej Komisie; zdôrazňuje politickú vôľu Európskeho parlamentu zabezpečiť dôsledné dodržiavanie týchto ustanovení;

Plánovanie

49.

domnieva sa, že na zabezpečenie účinnosti a súdržnosti činnosti Únie bude dôležité plánovanie na strategickej aj operačnej úrovni;

50.

víta preto osobitnú požiadavku Lisabonskej zmluvy týkajúcu sa plánovania ako prostriedku na zlepšovanie schopnosti inštitúcií konať a navrhuje, aby sa na základe nasledujúcich bodov uskutočnilo niekoľko súbežných plánovaní:

Európsky parlament, Rada a Komisia by sa mali zhodnúť na „zmluve“ alebo „programe“ legislatívy na základe širokých strategických cieľov a priorít, ktoré predstaví Komisia na začiatku svojho mandátu a ktoré by mali byť predmetom spoločnej rozpravy Európskeho parlamentu a Rady s cieľom vybudovať porozumenie (pravdepodobne v podobe osobitnej medziinštitucionálnej dohody, aj keby nebola právne záväzná) medzi trojicou inštitúcií o spoločných cieľoch a prioritách na päťročné legislatívne obdobie;

na základe tejto zmluvy alebo programu by mala Komisia ďalej rozvinúť svoje predstavy o finančnom plánovaní a do konca júna v roku nasledujúcom po voľbách predstaviť svoj návrh viacročného finančného rámca na päť rokov (doplnený zoznamom legislatívnych návrhov potrebných na uvedenie príslušných programov do činnosti), ktoré by Rada a Európsky parlament mali do konca toho istého roku (alebo najneskôr do konca prvého štvrťroka ďalšieho roku) prediskutovať a prijať v súlade s postupom stanoveným v zmluvách ;

Únii sa tým umožní pripraviť viacročný finančný rámec na päť rokov, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť na začiatku roku N+2 (alebo N+3) (7), pričom sa každému Európskemu parlamentu a každej Komisii poskytne možnosť rozhodovať o svojom „vlastnom“ plánovaní;

51.

domnieva sa, že prechod na tento systém päťročného finančného a politického plánovania bude vyžadovať predĺženie a prispôsobenie súčasného finančného rámca zahrnutého v medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (8) do konca roka 2015 resp. 2016, pričom nový rámec nadobudne účinnosť do začiatku roka 2016 resp. 2017 (9);

52.

navrhuje, aby na základe zmluvy/plánu legislatívy a vzhľadom na viacročný finančný rámec:

Komisia predstavila svoj ročný pracovný a legislatívny plán Európskemu parlamentu a Rade na účely spoločnej rozpravy, aby mohla Komisia urobiť potrebné úpravy;

Rada pre všeobecné záležitosti v rámci dialógu s Európskym parlamentom zaviedla spoločné operačné plánovanie činností každej skupiny troch predsedníctiev na celých 18 mesiacov ich mandátu, čo bude slúžiť ako rámec pre príslušný plán aktivít každého predsedníctva na jeho šesťmesačné obdobie;

Vonkajšie vzťahy

53.

zdôrazňuje dôležitosť nového rozmeru, ktorý do vonkajšej činnosti Únie ako celku vrátane SZBP vnáša Lisabonská zmluva a ktorý by spolu s právnou subjektivitou Únie a inštitucionálnymi zmenami významnými pre túto oblasť – predovšetkým ide o vytvorenie zdvojenej pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť – mohol byť rozhodujúcim činiteľom pre súdržnosť a efektívnosť činnosti Únie v tejto oblasti a výrazne by ju zviditeľnil ako globálneho aktéra;

54.

pripomína, že pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa vonkajšej činnosti musí byť uvedený príslušný právny základ, aby sa uľahčila identifikácia postupu využitého na účely ich prijatia a postupu, ktorý treba dodržať pri ich vykonávaní;

Podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ)

55.

považuje vytvorenie zdvojenej pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) za zásadný krok na zabezpečenie súdržnosti, efektívnosti a viditeľnosti celej vonkajšej činnosti Únie;

56.

zdôrazňuje, že podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) musí vymenovať Európska rada kvalifikovanou väčšinou so súhlasom predsedu Komisie a podpredseda Komisie musí získať súhlas Európskeho parlamentu spoločne s celým kolégiom komisárov; vyzýva v tejto súvislosti predsedu Komisie, aby zabezpečil, že Komisia si bude v plnej miere v tejto súvislosti plniť svoje úlohy, a aby pritom pamätal na to, že vysoký predstaviteľ bude ako podpredseda Komisie zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní súdržnosti a dobrého fungovania kolégia a že predseda Komisie má politickú a inštitucionálnu povinnosť zabezpečiť, aby mal vysoký predstaviteľ schopnosti potrebné na integráciu kolégia; zdôrazňuje aj to, že Európska rada si musí byť vedomá tohto aspektu úlohy podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a musí dodržať celý postup od začiatku až po nevyhnutné konzultácie s predsedom Komisie s cieľom zabezpečiť jeho úspešné ukončenie; pripomína, že bude v plnej miere uplatňovať svoj úsudok o politických a inštitucionálnych schopnostiach nominovaného podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) v rámci svojich právomocí týkajúcich sa vymenovania novej Komisie;

57.

zdôrazňuje, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a bude nezastupiteľnou súčasťou úspechu nového integrovaného prístupu k vonkajšej činnosti Únie; zdôrazňuje, že ustanovenie novej služby si bude vyžadovať oficiálny návrh podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), ktorý bude môcť podať len po prevzatí svojej funkcie a ktorý môže prijať Rada len po vydaní stanoviska Európskeho parlamentu a súhlasu Komisie; vyhlasuje svoj zámer v plnej miere vykonávať svoje rozpočtové právomoci v súvislosti so zriaďovaním Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

58.

zdôrazňuje, že úlohy podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) sú mimoriadne zložité a budú si vyžadovať rozsiahlu koordináciu s ďalšími inštitúciami, najmä s predsedom Komisie, ktorému sa podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) bude politicky zodpovedať v otázkach vonkajších vzťahov, ktoré patria do právomoci Komisie, a tiež s rotujúcim predsedníctvom Rady a s predsedom Európskej rady;

59.

zdôrazňuje, že splnenie cieľov, ktoré viedlo k vytvoreniu pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), bude vo veľkej miere závisieť od vzťahu politickej dôvery medzi predsedom Komisie a podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) a na schopnosti podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) úspešne spolupracovať s predsedom Európskej rady, s rotujúcim predsedníctvom Rady a s ďalšími komisármi poverenými výkonom konkrétnych právomocí súvisiacich s vonkajšou činnosťou Únie, ktorých aktivity bude koordinovať;

60.

vyzýva Komisiu a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), aby v plnej miere využívali možnosť predkladať spoločné iniciatívy v oblasti zahraničných vzťahov, najmä v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, s cieľom zlepšiť súdržnosť rozličných oblastí činnosti Únie vo vonkajšej sfére a zvýšiť pravdepodobnosť, že Rada tieto iniciatívy prijme; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu parlamentného dohľadu nad opatreniami zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

61.

trvá na tom, že je zásadne dôležité, aby sa prijalo niekoľko praktických opatrení s cieľom uľahčiť výkon funkcie podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa):

podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) by mal navrhovať kandidátov na osobitných zástupcov s jednoznačným mandátom stanoveným v súlade s Lisabonskou zmluvou (článok 33 Zmluvy o Európskej únii), ktorí by mu pomáhali v konkrétnych oblastiach jeho právomocí, pokiaľ ide o otázky SZBP; osobitní zástupcovia nominovaní Radou by sa mali tiež zúčastňovať vypočutí v Európskom parlamente a zároveň by mali Európsky parlament pravidelne informovať o svojich aktivitách;

mal by tiež koordinovať svoje aktivity v iných oblastiach, než je SZBP s komisármi, ktorí zodpovedajú za príslušné oblasti, a v prípade potreby by mal na nich delegovať svoje úlohy súvisiace s medzinárodným zastupovaním Európskej únie v týchto oblastiach;

v prípade neprítomnosti by mal podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) podľa konkrétnej situácie a s ohľadom na úlohy, ktoré sa majú v príslušnom prípade vykonávať, rozhodnúť o svojom zástupcovi;

Reprezentácia

62.

domnieva sa, že Lisabonská zmluva vytvára účinný, aj keď komplexný funkčný systém zastupovania Únie navonok a navrhuje, aby sa to výslovne formulovalo v súlade s nasledujúcimi usmerneniami:

predseda Európskej rady reprezentuje Úniu na úrovni hláv štátov alebo vlád v otázkach týkajúcich sa SZBP, ale nepreberá právomoc viesť politické rokovania v mene Únie, čo je úlohou podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa); možno ho tiež požiadať, aby vykonával špecifickú úlohu zastupovania Európskej rady na niektorých medzinárodných podujatiach;

predseda Komisie reprezentuje Úniu na najvyššej úrovni v súvislosti so všetkými aspektmi vonkajších vzťahov Únie, s výnimkou oblasti SZBP, alebo s osobitnými sektorovými politikami patriacimi do rámca vonkajšej činnosti Únie (zahraničný obchod atď.); podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) alebo príslušný/poverený komisár môže túto úlohu prevziať aj v rámci právomoci Komisie;

podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) reprezentuje Úniu na ministerskej úrovni alebo v medzinárodných organizáciách pokiaľ ide o celkovú vonkajšiu činnosť Únie; preberá aj funkcie vonkajšej reprezentácie ako predseda Rady pre zahraničné veci;

63.

domnieva sa, že už nebude žiaduce, aby bol k zastupovaniu Únie navonok vyzývaný predseda Rady pre všeobecné záležitosti (najmä predseda vlády predsedajúceho členského štátu) alebo predseda jej určitého konkrétneho zloženia;

64.

zdôrazňuje dôležitosť koordinácie a spolupráce medzi všetkými stranami zodpovednými za tieto rôznorodé úlohy zastupovania Únie navonok, aby sa predišlo kompetenčným sporom a zabezpečila sa súdržnosť a viditeľnosť Únie vo vonkajšej sfére;

*

* *

65.

poveruje svojho predsedu, aby toho uznesenie a správu Výboru pre ústavné veci postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom členských štátov.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0055.

(2)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (správa Jo Leinena), P6_TA(2009)0373.

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o celkovej revízii rokovacieho poriadku, P6_TA(2009)0359, a správa o prispôsobení Rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve (A6-0277/2009) (správa Richarda Corbetta).

(4)  Vyhlásenie 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii.

(5)  Vyhlásenie 6 k článku 15 ods. 5 a 6, článku 17 ods. 6 a 7 a článku 18 Zmluvy o Európskej únii.

(6)  Ako sa uvádza vo Vyhlásení o vymenovaní budúcej Komisie, závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008.

(7)  Písmeno N označuje rok európskych volieb.

(8)  Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1).

(9)  V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 (správa Reimera Bögeho), Prijaté texty, P6_TA(2009)0174, a uznesením Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (správa Catherine Guy-Quintovej), P6_TA(2009)0374.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/94


Štvrtok 7. mája 2009
Rozvoj vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy

P6_TA(2009)0388

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy (2008/2120(INI))

2010/C 212 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojený k Amsterdamskej zmluve,

so zreteľom na Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojený k Amsterdamskej zmluve,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä na článok 12 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojený k Lisabonskej zmluve, najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojený k Lisabonskej zmluve,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie (1),

so zreteľom na usmernenia pre vzťahy medzi vládami a parlamentmi týkajúce sa otázok Spoločenstva (inštruktívne minimálne normy) z 27. januára 2003 („Kodanské parlamentné usmernenia“) (2), prijaté na XXVIII. Konferencii výborov pre komunitárne a európske záležitosti parlamentov Európskej únie (COSAC),

so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii z 21. júna 2008, (3)

so zreteľom na závery XL. schôdze COSAC, ktorá sa konala v Paríži 4. novembra 2008, najmä na ich bod 1,

so zreteľom na správu podvýboru Írskeho parlamentu z novembra 2008 s názvom Budúcnosť Írska v Európskej únii, najmä na odseky 29 až 37 zhrnutia, v ktorých sa dôrazne požaduje posilnenie parlamentnej kontroly národných vlád ako členov Rady,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0133/2009),

A.

keďže posledné uznesenie prijaté Európskym parlamentom týkajúce sa otázok vzťahov s národnými parlamentmi sa datuje do roku 2002, a preto je čas ho znovu prehodnotiť,

B.

keďže občania sú na úrovni EÚ priamo zastúpení v Európskom parlamente a keďže členské štáty sú zastúpené v Rade prostredníctvom svojich vlád, ktoré sa musia demokratickým spôsobom zodpovedať príslušnému národnému parlamentu (pozri článok 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy); nevyhnutná parlamentarizácia Únie musí teda spočívať na dvoch pilieroch: na jednej strane na rozšírení právomocí Európskeho parlamentu vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam Únie a na druhej strane na posilnení právomocí národných parlamentov vo vzťahu k ich vládam,

C.

keďže v rámci Európskeho konventu bola znamenitá spolupráca medzi zástupcami národných parlamentov a Európskeho parlamentu, ako aj medzi týmito zástupca a predstaviteľmi parlamentov pristupujúcich krajín,

D.

keďže sa osvedčilo usporadúvanie konferencií parlamentov o určitých témach v rámci obdobia reflexie, preto by sa takýto postup mohol využívať aj v prípade zvolania nového konventu alebo pri podobných príležitostiach,

E.

keďže vzťahy medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi sa za posledné roky zlepšili a diverzifikovali a keďže sa uskutočňuje čoraz viac aktivít na úrovni parlamentov ako celku, ako aj na úrovni parlamentných výborov,

F.

keďže budúci rozvoj vzťahov by mal zohľadniť výhody a nevýhody rôznych súčasných postupov,

G.

keďže nové právomoci udelené národným parlamentom podľa Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o zásadu subsidiarity, ich povzbudzujú k tomu, aby sa už v ranej fáze aktívne zapájali do procesu tvorby politiky na úrovni EÚ,

H.

keďže všetky formy medziparlamentnej spolupráce by mali spĺňať dve základné zásady: vyššiu efektívnosť a parlamentnú demokratizáciu,

I.

keďže hlavnou úlohou a funkciou Európskeho parlamentu a národných parlamentov je účasť na legislatívnom rozhodovaní a kontrola politických rozhodnutí na vnútroštátnej a európskej úrovni; keďže v tomto smere nikdy nie je nadbytočná úzka spolupráca pre spoločné dobro, najmä s ohľadom na transpozíciu práva EÚ do vnútroštátneho práva,

J.

keďže je vhodné vypracúvať politické usmernenia, na základe ktorých zástupcovia a orgány Európskeho parlamentu dokážu rozhodnúť o budúcich opatreniach v súvislosti so vzťahmi s národnými parlamentmi a s implementáciou ustanovení Lisabonskej zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov,

Príspevok Lisabonskej zmluvy k rozvoju vzťahov

1.

víta úlohy a práva národných parlamentov podľa Lisabonskej zmluvy – „zmluvy parlamentov“, ktoré posilňujú ich úlohu v rámci politických procesov Európskej únie; domnieva sa, že je možné rozdeliť ich do troch kategórií:

 

Informácie o:

vyhodnocovaní politík realizovaných v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

konaniach Stáleho výboru pre vnútornú bezpečnosť;

návrhoch na vykonanie zmien a doplnení v zmluvách;

žiadostiach o členstvo v Únii;

zjednodušených revíziách zmluvy (šesť mesiacov vopred);

návrhoch opatrení doplňujúcich zmluvu;

 

Aktívna účasť na:

riadnom fungovaní Únie („zastrešujúce“ ustanovenie);

kontrole Europolu a Eurojustu spolu s Európskym parlamentom;

dohovoroch týkajúcich sa zmien v rámci zmluvy;

 

Vznesenie námietky proti:

právnym predpisom, ktoré nespĺňajú zásadu subsidiarity, použijúc postup „žltej karty“ alebo „oranžovej karty“;

zmenám v zmluve v zjednodušenom postupe;

opatreniam súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach (rodinné právo);

porušeniu zásady subsidiarity, a to formou podania žaloby na Súdny dvor (ak to povoľujú vnútroštátne zákony);

Súčasné vzťahy

2.

s uspokojením poznamenáva, že jeho vzťahy s národnými parlamentmi a ich poslancami zaznamenali za posledné roky celkom pozitívny vývoj, i keď zatiaľ nie v dostatočnej miere, najmä prostredníctvom nasledujúcich foriem spoločných aktivít:

spoločné parlamentné schôdze venované horizontálnym témam presahujúcim úlohy jedného výboru;

pravidelné spoločné zasadnutia výborov minimálne dvakrát za polrok;

medziparlamentné stretnutia ad hoc na úrovni výborov z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo parlamentu členského štátu, ktorý predsedá Rade;

medziparlamentné stretnutia na úrovni predsedov výborov;

spolupráca na úrovni predsedov parlamentov v rámci Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie;

návštevy poslancov národných parlamentov v Európskom parlamente s cieľom zúčastniť sa na zasadnutiach príslušných špecializovaných výborov;

stretnutia s politickými skupinami alebo stranami na európskej úrovni, ktoré spájajú politikov zo všetkých členských štátov s poslancami Európskeho parlamentu;

Budúce vzťahy

3.

domnieva sa, že by sa mali vytvoriť nové formy dialógu pred legislatívnym procesom a po ňom medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

4.

naliehavo vyzýva národné parlamenty, aby zvýšili svoje úsilie zamerané na to, aby vlády jednotlivých štátov niesli zodpovednosť za riadenie v oblasti čerpania finančných prostriedkov EÚ; vyzýva národné parlamenty, aby dôkladne preskúmali kvalitu vnútroštátnych posúdení vplyvu a spôsob, akým vlády jednotlivých štátov transponujú právo EÚ do vnútroštátneho práva a vykonávajú politiky EÚ a programy financovania na úrovni štátu, regiónov a miestnych orgánov; žiada národné parlamenty, aby starostlivo sledovali podávanie správ týkajúce sa národných akčných plánov lisabonskej agendy;

5.

považuje za vhodné poskytovať pomoc národným parlamentom pri ich skúmaní návrhov právnych predpisov predtým, ako ich posúdia legislatívne orgány Únie, ako aj v oblasti efektívnej kontroly ich vlád rokujúcich v Rade;

6.

uvádza, že pravidelné spoločné dvojstranné stretnutia príslušných špecializovaných výborov a medziparlamentné stretnutia ad hoc na úrovni výborov, ktoré sa konajú na pozvanie Európskeho parlamentu, umožňujú, aby sa dialóg o súčasných alebo budúcich právnych predpisoch alebo politických iniciatívach konal čo najskôr a preto by sa mal zachovať a naďalej systematicky rozvíjať do podoby stálych príslušných výborov; je presvedčený, že takýmto stretnutiam môžu predchádzať alebo môžu po nich nasledovať bilaterálne stretnutia ad hoc, ktoré by sa zaoberali špecifickými národnými otázkami a že konferencia predsedov výborov by mohla byť poverená zostavením a koordinovaním programu činností špecializovaných výborov s národnými parlamentmi;

7.

poznamenáva, že stretnutia predsedníctiev špecializovaných výborov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, akými sú stretnutia predsedov Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, sú vzhľadom na obmedzený počet účastníkov takisto nástrojom delenia sa o informácie a výmeny názorov;

8.

domnieva sa, že aj iné formy spolupráce okrem tých, ktoré sú spomenuté vyššie, by mohli účinne prispieť k vytvoreniu európskeho politického priestoru a mali by sa ďalej rozvíjať a diverzifikovať;

9.

v tejto súvislosti by privítal inovácie na úrovni národných parlamentov, napríklad udelenie práva poslancom Európskeho parlamentu na to, aby boli raz za rok pozvaní na prednesenie svojich prejavov na plenárnych zasadnutiach národných parlamentov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach výborov pre európske záležitosti v pozícii konzultantov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach špecializovaných výborov vždy, keď sa rokuje o relevantných častiach právnych predpisov Európskej únie alebo aby sa ako konzultanti zúčastňovali na schôdzach jednotlivých politických skupín;

10.

odporúča, aby sa poskytli dostatočné finančné prostriedky s cieľom organizovať stretnutia špecializovaných výborov s príslušnými výbormi národných parlamentov, ako aj spravodajcov Európskeho parlamentu s ich partnermi v národných parlamentoch, a odporúča preskúmať, či možno vytvoriť technické predpoklady pre videokonferencie medzi spravodajcami v špecializovaných výboroch národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

11.

domnieva sa, že väčšie právomoci národných parlamentov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity tak, ako je ustanovené v Lisabonskej zmluve, umožnia ovplyvňovať a kontrolovať európske právne predpisy už v ranom štádiu a prispejú k lepšej tvorbe práva, ako aj k lepšej súdržnosti právnych predpisov na úrovni EÚ;

12.

uvádza, že národné parlamenty sú po prvý raz poverené vymedzenou úlohou vo veciach EÚ, ktorá sa líši od úlohy národných vlád, prispieva k výraznejšej demokratickej kontrole a Úniu zbližuje s jej občanmi;

13.

pripomína, že národné parlamenty musia vykonávať dohľad nad národnými vládami predovšetkým v súlade s príslušnými ústavnými predpismi a zákonmi;

14.

vyzdvihuje skutočnosť, že národné parlamenty sú dôležitým hráčom pri vykonávaní práva EÚ a že mechanizmus výmeny osvedčených postupov v tejto oblasti by mal nesmierny význam;

15.

v tejto súvislosti poznamenáva, že vytvorenie elektronickej platformy pre výmenu informácií medzi parlamentmi – internetovej stránky IPEX (4) – predstavuje veľký krok vpred, pretože tak možno v reálnom čase sledovať dokumenty EÚ na úrovni národných parlamentov aj na úrovni Európskeho parlamentu a prípadne ich transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov zo strany národných parlamentov; považuje teda za nevyhnutné, aby sa na tento systém, ktorého technický návrh vypracoval a ktorý prevádzkuje Európsky parlament, poskytli primerané finančné prostriedky;

16.

plánuje systematickejšie sledovanie predlegislatívneho dialógu medzi národnými parlamentmi a Komisiou (tzv. Barrosova iniciatíva), aby bol už v ranej fáze legislatívneho procesu informovaný o postoji národných parlamentov; vyzýva národné parlamenty, aby svoje stanoviská vyjadrené v tejto súvislosti dali súčasne k dispozícii aj Európskemu parlamentu;

17.

víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch, pokiaľ ide o rozvoj spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v oblasti zahraničných vecí, bezpečnosti a obrany;

18.

uznáva, že národné parlamenty musia hrať dôležitú úlohu pri informačnej vnútroštátnej diskusii o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP);

19.

so znepokojením opätovne konštatuje, že zodpovednosť voči parlamentom za finančné opatrenia vo vzťahu k SZBP a EBOP nie je dostatočná, a preto sa musí zlepšiť spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s cieľom dosiahnuť demokratickú kontrolu všetkých aspektov týchto politík (5);

20.

v záujme súdržnosti a účinnosti a s cieľom predísť zdvojenému úsiliu vyzýva na rozpustenie Parlamentného zhromaždenia Západoeurópskej únie (ZEÚ), hneď ako bude ZEÚ po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti úplne a s konečnou platnosťou integrovaná do Európskej únie;

Úloha COSAC-u

21.

domnieva sa, že v budúcnosti bude musieť byť politická úloha COSAC-u definovaná úzkou spoluprácou medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi a že COSAC, v súlade s Protokolom o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojeným k Amsterdamskej zmluve, by mal naďalej v prvom rade zostať fórom na výmenu informácií a na diskusiu o všeobecných politických otázkach a osvedčených postupoch s ohľadom na kontrolu národných vlád (6); domnieva sa, že informácie a diskusia by sa v druhom rade mali zamerať na legislatívne aktivity týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na rešpektovanie zásady subsidiarity na úrovni Európskej únie;

22.

je rozhodnutý v plnej miere zohrávať svoju úlohu, plniť si svoje povinnosti v záujme fungovania COSAC-u a pokračovať v poskytovaní technickej podpory sekretariátu COSAC-u a zástupcom národných parlamentov;

23.

pripomína, že aktivity Európskeho parlamentu a národných parlamentov v rámci COSAC-u sa musia dopĺňať a nesmú byť nejednotné alebo zneužívané zvonku;

24.

domnieva sa, že jeho špecializované výbory by sa mali vo väčšej miere zapájať do prípravy stretnutí COSAC-u a do reprezentácie na nich; domnieva sa, že jeho delegáciu by mal viesť predseda Výboru pre ústavné veci, pričom by mala pozostávať z predsedov a spravodajcov špecializovaných výborov, ktoré sa zaoberajú bodmi zahrnutými do programu predmetného stretnutia COSAC-u; považuje za nevyhnutné, aby po každom zasadaní COSAC-u bola o jeho priebehu a výsledkoch informovaná konferencia predsedov i poslanci;

*

* *

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Prijaté podľa správy Výboru pre ústavné veci A5-0023/2002 (Napolitanova správa) (Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 322).

(2)  Ú. v. EÚ C 154, 2.7.2003, s. 1.

(3)  Revidované znenie odsúhlasené konferenciou predsedov parlamentov Európskej únie na zasadaní v Lisabone 20. – 21. júna 2008.

(4)  IPEX: Medziparlamentná výmena informácií o EÚ, oficiálne funguje od júla 2006.

(5)  Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1) a článok 28 odsek 3 Zmluvy o Európskej únii.

(6)  Pozri usmernenia pre vzťahy medzi vládami a parlamentmi týkajúce sa otázok Spoločenstva (inštruktívne minimálne normy) uvedené vyššie.


5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/99


Štvrtok 7. mája 2009
Vykonávanie iniciatívy občanov

P6_TA(2009)0389

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (2008/2169(INI))

2010/C 212 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007 v Lisabone,

so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o období reflexie: štruktúra, témy a rámec hodnotenia diskusie o Európskej únii (3),

so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre petície (A6-0043/2009),

A.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zavádza iniciatíva občanov, pričom občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie – článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

B.

keďže tým milión občanov Únie dostane rovnaké právo vyzvať Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu, aké má Rada už od založenia Európskeho spoločenstva v roku 1957 (pôvodne článok 152 Zmluvy o EHS, súčasný článok 208 Zmluvy o ES, budúci článok 241 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a Európsky parlament od roku 1993, kedy nadobudla platnosť Maastrichtská zmluva (súčasný čl. 192 Zmluvy o ES, budúci čl. 225 Zmluvy o fungovaní EÚ),

C.

keďže občania tak budú zohrávať priamu úlohu pri výkone zvrchovanej moci Európskej únie tým, že prvý krát budú priamo zapojení do prípravy európskych legislatívnych návrhov,

D.

keďže cieľom čl. 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ je vytvoriť individuálne právo účasti na iniciatíve občanov ako osobitný dôsledok práva na účasť na demokratickom živote Únie podľa čl. 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ,

E.

keďže právo iniciatívy sa často zamieňa s právom na podanie petície; keďže je potrebné zabezpečiť, aby si boli občania plne vedomí rozdielu medzi týmito dvoma právami, najmä vzhľadom na to, že petícia je určená Európskemu parlamentu, zatiaľ čo iniciatíva občanov je určená Komisii,

F.

keďže inštitúcie Únie a členské štáty majú vytvoriť podmienky na hladké, transparentné a účinné uplatňovanie práva na účasť občanov Únie,

G.

keďže postupy a podmienky predloženia iniciatívy občanov vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania predkladajúci takúto iniciatívu pochádzať, majú upraviť Európsky parlament a Rada formou nariadenia v súlade s riadnym legislatívnym postupom (čl. 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ),

H.

keďže pri prijímaní, ako aj pri vykonávaní tohto nariadenia musia byť zachované najmä základné práva na rovnaké zaobchádzanie, na dobrú správu a právnu ochranu,

I.

keďže v prípade „minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania predkladajúci iniciatívu pochádzať“ (čl. 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ), musí ísť o občanov „významného počtu členských štátov“ (čl. 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ),

J.

keďže minimálny počet členských štátov nesmie byť stanovený svojvoľne, ale musí sa riadiť účelom nariadenia a jeho výklad musí odkazovať na iné ustanovenia zmluvy, aby sa zabránilo rozporom vo výklade,

K.

keďže účelom nariadenia je zabezpečiť, že východisko európskeho legislatívneho procesu sa neriadi osobitnými záujmami jednotlivých členských štátov, ale spoločným európskym záujmom,

L.

keďže čl. 76 Zmluvy o fungovaní EÚ naznačuje, že legislatívny návrh na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov obsahuje domnienku dostatočného zohľadnenia spoločného európskeho záujmu, keďže tento minimálny počet preto možno považovať za nespochybniteľný,

M.

keďže účel nariadenia je splnený len vtedy, ak sa spája s minimálnym počtom vyjadrení podpory z každého zúčastneného členského štátu,

N.

keďže z článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje presný počet jeden milión občanov Únie z celkového počtu občanov približne 500 miliónov, možno vyvodiť, že za reprezentatívny podiel by sa mala považovať 1/500 obyvateľstva,

O.

keďže článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ sa uplatňuje na všetkých občanov Únie,

P.

keďže však akékoľvek obmedzenie práva na demokratickú účasť a každé nerovnaké zaobchádzanie z dôvodov veku musia byť v súlade so zásadou proporcionality,

Q.

keďže okrem toho by bolo vhodné zabrániť rozporom vo výklade napríklad v prípade, že minimálna veková hranica pre účasť v európskych voľbách v členskom štáte by bola nižšia ako minimálna veková hranica stanovená pre účasť na iniciatíve občanov,

R.

keďže úspešná iniciatíva občanov zaväzuje Komisiu k tomu, aby sa zaoberala záležitosťou a rozhodla, či a v akom rozsahu predloží príslušný návrh právneho aktu,

S.

keďže by bolo vhodné, aby sa iniciatívy opierali o jeden alebo viacero vhodných právnych základov na predloženie navrhovaného právneho aktu Komisiou,

T.

keďže na iniciatívu občanov možno prihliadať len vtedy, keď je prijateľná v tom zmysle, že

obsahuje výzvu Komisii, aby predložila návrh právneho aktu Únie,

Únia má v predmetnej veci legislatívnu právomoc a Komisia má právo predkladať návrhy a

požadovaný právny akt nie je zjavne v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami uplatňovanými v Únii,

U.

keďže iniciatíva občanov je úspešná vtedy, keď je prijateľná v uvedenom zmysle a keď je reprezentatívna v tom zmysle, že ju podporuje minimálne milión občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov,

V.

keďže je úlohou Komisie overiť, či sú splnené predpoklady úspešnej iniciatívy občanov,

W.

keďže pre organizáciu iniciatívy občanov je veľmi vhodné, aby sa ešte pred tým, ako sa začnú zbierať vyjadrenia podpory, zabezpečila právna istota v súvislosti s prijateľnosťou iniciatívy,

X.

keďže Komisia nemôže plniť úlohu preskúmania pravosti vyjadrení podpory a preto by ju mali zabezpečovať členské štáty; keďže povinnosti členských štátov v tejto súvislosti sa však vzťahujú len na iniciatívy spadajúce pod článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ a v žiadnom prípade sa nevzťahujú na iniciatívy, ktoré sú neprijateľné z vyššie uvedených dôvodov; keďže je preto nevyhnutné, aby si členské štáty ešte predtým, ako začnú zhromažďovať vyhlásenia o podpore, zabezpečili právnu istotu ohľadne prijateľnosti iniciatívy občanov,

Y.

keďže overenie prijateľnosti iniciatívy občanov zo strany Komisie je však obmedzené výhradne na vyššie uvedené právne dôvody a za žiadnych okolností nesmie zahŕňať úvahy o politických dôvodoch; keďže týmto sa zabezpečí, že Komisia nemôže rozhodovať o tom, či je alebo nie je možné vyhlásiť iniciatívu občanov za prijateľnú, na základe vlastných politických úvah,

Z.

pretože je zjavne vhodné rozdeliť postup iniciatívy občanov do týchto piatich fáz:

prihlásenie iniciatívy,

zber vyjadrení podpory,

podanie iniciatívy,

vyjadrenie stanoviska Komisie,

overenie, že požadovaný právny akt je v súlade so zmluvami.

AA.

keďže verejnosť môže prostredníctvom iniciatívy občanov uplatňovať svoju zvrchovanú moc v legislatívnej oblasti a z tohto dôvodu podlieha iniciatíva občanov zásade transparentnosti; keďže to znamená, že autori iniciatívy občanov sa musia verejne zodpovedať za svoje finančné prostriedky vrátane zdrojov týchto prostriedkov,

AB.

keďže sledovanie postupu podávania iniciatívy občanov je politickou úlohou Európskeho parlamentu,

AC.

keďže táto úloha sa týka vykonávania nariadenia o iniciatíve občanov ako takej, ako aj politického stanoviska Komisie, pokiaľ ide o požiadavku obsiahnutú v iniciatíve občanov,

AD.

keďže je dôležité zabezpečiť kompatibilitu medzi požiadavkami predkladanými Komisii formou iniciatívy občanov a demokraticky schválenými prioritami a návrhmi Európskeho parlamentu,

1.

žiada Komisiu, aby okamžite po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy predložila návrh nariadenia o iniciatíve občanov v súlade s článkom 24 Zmluvy o fungovaní EÚ;

2.

vyzýva Komisiu, aby pritom náležite zohľadnila odporúčania stanovené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada, aby nariadenie bolo jasné, jednoduché a zrozumiteľné pre laikov, a aby obsahovalo praktické prvky súvisiace s definíciou iniciatívy občanov tak, aby nebola zamieňaná s právom na podanie petície;

4.

uznáša sa na tom, že ihneď po prijatí uvedeného nariadenia preskúma zriadenie efektívneho systému na sledovanie postupu predkladania iniciatívy občanov;

*

* *

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2004, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0055.

(3)  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 306.


Štvrtok 7. mája 2009
PRÍLOHA

ODPORÚČANIA K OBSAHU NÁVRHU KOMISIE TÝKAJÚCEHO SA NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O VYKONÁVANÍ INICIATÍVY OBČANOV

Stanovenie minimálneho počtu členských štátov

1.

Minimálny počet členských štátov, z ktorých pochádzajú občania Únie podieľajúci sa na iniciatíve občanov, musí byť štvrtina členských štátov.

2.

Táto požiadavka je splnená len vtedy, keď iniciatívu podporí aspoň 1/500 obyvateľov z každého zúčastneného členského štátu.

Stanovenie minimálneho veku zúčastnených občanov

3.

Na iniciatíve občanov sa môže zúčastniť každý občan Únie, ktorý má právo voliť v súlade s legislatívou vlastného členského štátu.

Priebeh postupu

4.

Postup iniciatívy občanov sa skladá z týchto piatich fáz:

prihlásenie iniciatívy,

zhromažďovanie vyjadrení podpory,

podanie iniciatívy,

vyjadrenie stanoviska Komisie,

overenie, že požadovaný právny akt je v súlade so zmluvami.

5.

Prvá fáza iniciatívy občanov sa začína jej ohlásením organizátormi Komisii a končí sa formálnym rozhodnutím Komisie o úspešnom prihlásení. Jej hlavnými znakmi sú:

a)

Organizátori musia iniciatívu občanov riadne ohlásiť Komisii. Pri ohlásení musí každý organizátor uviesť svoje meno, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu bydliska, ako aj presné znenie iniciatívy občanov v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

b)

Komisia preskúma, či je prihlásená iniciatíva občanov formálne prijateľná. Iniciatíva občanov je formálne prijateľná, ak spĺňa nasledujúce štyri podmienky:

obsahuje výzvu Komisii, aby predložila návrh na prijatie právneho aktu Únie,

v súlade so zmluvami, na ktorých je Únia založená, má Únia právomoc prijať právny akt v danej záležitosti,

Komisia má v súlade so zmluvami, na ktorých je Únia založená, právomoc predložiť návrh právneho aktu v danej záležitosti,

požadovaný právny akt nie je zjavne v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami uplatňovanými v Únii.

V súlade s čl. 41 Charty základných práv Európskej únie Komisia poskytne organizátorom náležitú podporu, aby sa zabezpečilo, že prihlasované iniciatívy sú prípustné. Okrem toho Komisia informuje organizátorov o prebiehajúcich alebo plánovaných legislatívnych návrhoch v záležitostiach týkajúcich sa príslušnej iniciatívy občanov, ako aj o už úspešne prihlásených iniciatívach občanov, ktoré sa čiastočne, alebo úplne týkajú tej istej veci.

c)

Komisia musí do dvoch mesiacov po prihlásení iniciatívy občanov rozhodnúť, či je iniciatíva prijateľná a či ju možno prihlásiť. Prihlásenie možno odmietnuť len na základe právnych dôvodov, v žiadnom prípade nie z politických dôvodov.

d)

Rozhodnutie sa adresuje tak jednotlivo organizátorom, ako aj verejnosti. Organizátori obdržia oznámenie o tomto rozhodnutí a rozhodnutie sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. O tomto rozhodnutí je bezodkladne informovaný Európsky parlament, Rada a členské štáty.

e)

Rozhodnutie môže byť preskúmané Súdnym dvorom Európskej únie, ako aj Európskym ombudsmanom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Predmetom preskúmania môže byť podobne aj nečinnosť Komisie, ak rozhodnutie neprijme.

f)

Komisia na svojej internetovej stránke zverejňuje zoznam všetkých prihlásených iniciatív občanov.

g)

Organizátori iniciatívy občanov môžu iniciatívu kedykoľvek odvolať. V takom prípade sa iniciatíva považuje za neohlásenú a Komisia ju zo svojho zoznamu vyškrtne.

6.

Druhá fáza iniciatívy občanov zahŕňa zhromažďovanie individuálnych vyhlásení o podpore úspešne prihlásenej iniciatívy občanov, ako aj úradné potvrdenie výsledkov zhromažďovania individuálnych vyhlásení o podpore členskými štátmi. Jej hlavnými znakmi sú:

a)

Členské štáty ustanovia účinný postup zhromažďovania právoplatných vyhlásení o podpore iniciatívy občanov, ako aj postup úradného potvrdenia výsledku tohto zhromažďovania.

b)

Vyjadrenie podpory je právoplatné, ak bolo vyhlásené v lehote stanovenej pre zhromažďovanie vyjadrení podpory, pričom sa musia dodržiavať príslušné právne predpisy dotknutých členských štátov a právo EÚ. Lehota na zhromažďovanie vyjadrení podpory je jeden rok. Začína plynúť prvým dňom prvého mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodnutí o prihlásení iniciatívy občanov.

c)

Každá osoba prejavujúca podporu musí predložiť individuálne vyhlásenie o svojej podpore, spravidla vlastnoručným podpisom (písomne,