5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/1

A.

keďže podľa Európskeho súdneho dvora predstavuje zásada nediskriminácie z dôvodu veku stanovená v článku 21 Charty základných práv Európskej únie všeobecnú zásadu práva Spoločenstva,

B.

keďže rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku predstavuje diskrimináciu z tohto dôvodu, ak takéto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne opodstatnené a ak použité prostriedky nie sú primerané a potrebné,

C.

keďže podľa ombudsmana Komisia nedokázala náležite zdôvodniť svoje zaobchádzanie s nezávislými pomocnými konferenčnými tlmočníkmi nad 65 rokov a naďalej uplatňuje svoju súčasnú politiku ich prijímania,

D.

keďže ombudsman sa domnieva, že ide o prípad zlého administratívneho postupu,

E.

keďže úlohou Európskeho parlamentu ako jediného voleného orgánu EÚ je zabezpečiť a chrániť nezávislosť európskeho ombudsmana pri plnení jeho povinností voči európskym občanom a monitorovať uplatňovanie jeho odporúčaní,

1.

podporuje kritické pripomienky európskeho ombudsmana a jeho odporúčanie týkajúce sa politiky Komisie, pokiaľ ide o prijímanie nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov;

2.

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoju súčasnú politiku spočívajúcu v stanovení úplného zákazu prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov; nedomnieva sa však, že za daných okolností vzniká právo na finančné odškodnenie;

3.

poznamenáva, že Európsky parlament po prijatí podobného návrhu odporúčania od ombudsmana konal okamžite, zmenil svoju prax prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov starších ako 65 rokov a platné predpisy interpretoval spôsobom, ktorý nevedie k diskriminácii;

4.

domnieva sa, že zmena platných pravidiel a odstránenie diskriminácie z dôvodu veku z procesu prijímania pracovníkov nezaväzuje európske inštitúcie prijímať nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov vo veku nad 65 rokov, ale uskutočnenie takejto zmeny by zosúladilo pravidlá Komisie so všeobecnou zásadou právnych predpisov EÚ; okrem toho sa domnieva, že táto zmena by vzhľadom na nedostatok tlmočníkov v určitých úradných jazykoch posilnila schopnosť Komisie zabezpečiť čo najlepšie služby, ako o tom svedčí skúsenosť z Európskeho parlamentu;

5.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom pri revízii platných pravidiel prijímania nezávislých pomocných konferenčných tlmočníkov a iných pracovníkov, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii;

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, a európskemu ombudsmanovi.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/3

1.

schvaľuje závery trialógu z 2. apríla 2009;

2.

zdôrazňuje, že dosiahnutie dohody v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca je výsledkom úspešnej medziinštitucionálnej spolupráce v kontexte boja proti finančnej a hospodárskej kríze postihujúcej členské štáty EÚ prostredníctvom presadzovania solidarity v oblasti zdrojov energie, rozvoja širokopásmového internetového pripojenia vo vidieckych oblastiach, ako aj podpory poľnohospodárskeho odvetvia;

3.

pripomína, že prostredníctvom tejto dohody Európsky parlament v rámci svojho dvojitého postavenia ako rozpočtového a legislatívneho orgánu chránil svoje jestvujúce priority, ako to urobil už počas rozpočtového postupu v roku 2008, keď sa dosiahla dohoda o financovaní programu Galileo;

4.

súhlasí s politickým kompromisom, ktorý predpokladá vytvorenie kompenzačného mechanizmu pre rozpočtový postup v roku 2010 a iba v prípade potreby aj pre rozpočtový postup v roku 2011; pripomína, že ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, ktoré prijali Európsky parlament, Rada a Komisia počas trialógu 2. apríla 2009, kompenzačný mechanizmus sa nedotkne finančného krytia spoločne odsúhlasených programov ani ročného rozpočtového postupu, a že pri jeho financovaní sa využijú všetky rozpočtové prostriedky dostupné v právnom rámci rozpočtu;

5.

pripomína, že výsledok rokovaní o MID zo 17. mája 2006 nepriniesol riešenie nedostatkov a nedoriešených otázok, a že tieto nedostatky by sa podľa vyhlásenia 3 MID zo 17. mája 2006 mali riešiť v rámci preskúmania v polovici obdobia v rokoch 2008 –2009, ako aj v priebehu ročných rozpočtových postupov, podľa možnosti prostredníctvom vyššej flexibility a v každom prípade využitím všetkých prostriedkov plánovaných v rámci MID zo 17. mája 2006; pripomína, že ako uviedol Európsky parlament vo svojom jednostrannom vyhlásení počas trialógu 2. apríla 2009, Komisia by mala mať pri preskúmaní v polovici obdobia na zreteli zásady stanovené v jeho uznesení prijatom 25. marca 2009;

6.

varuje pred pravidelným používaním rezerv v rámci okruhu 2 na financovanie ostatných okruhov, pretože by to mohlo ohroziť záujmy poľnohospodárskeho odvetvia v prípade neočakávaného zníženia trhových cien;

7.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda s Radou sa dosiahla iba dva mesiace pred koncom volebného obdobia Európskeho parlamentu, čím sa obmedzil priestor pre rokovania, a že za týchto okolností boli inštitúcie pod tlakom, hoci išlo o obvyklé podmienky lojálnej spolupráce;

8.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie podpísal spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s prílohou postúpil Rade a Komisii.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/6

A.

keďže hlavným cieľom smernice 92/75/EHS (ďalej len „rámcová smernica“), ako sa uvádza v jej článku 1, je „zabezpečiť zosúladenie vnútroštátnych opatrení na zverejnenie, najmä pomocou označovania a pomocou informácií o výrobku, informácií o spotrebe energie a ostatných podstatných zdrojov a dodatkových informácií týkajúcich sa určitých typov spotrebičov pre domácnosť, tým sa spotrebiteľom umožní, aby si vybrali spotrebiče s vyššou energetickou účinnosťou“,

B.

keďže v rámcovej smernici sa tiež uvádza, že „zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe domácich spotrebičov môže ovplyvniť verejnosť na uprednostňovanie vo výbere takých spotrebičov, ktoré spotrebujú menej energie“,

C.

keďže, tak ako bolo uvedené v posúdení vplyvu Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (SEK(2008)2862), pôvodný úspešný systém označovania štítkami A – G sa ako model využil v rôznych krajinách na celom svete, napríklad v Brazílii, Číne, Argentíne, Čile, Iráne, Izraeli a Južnej Afrike,

D.

keďže televízory sú spotrebiče s vysokou spotrebou energie, ich začlenenie do systému označovania energetickými štítkami podľa článku 1 ods. 2 rámcovej smernice prináša významné možnosti v oblasti úspor energie,

E.

keďže označovanie televízorov energetickými štítkami by malo byť čo najviac v súlade so zavedenými systémami označovania iných domácich spotrebičov energetickými štítkami,

F.

keďže v uvedenom oznámení Komisie sa uvádza, že „existujúce označovanie klasifikácie bude aktualizované a stupnica sa bude meniť každých 5 rokov, alebo keď na to bude dôvod vzhľadom na nový technický vývoj. Cieľom bude vyhradiť označenie kategóriou A pre špičkových 10 – 20 % prístrojov s najlepšími vlastnosťami“,

G.

keďže nevyhnutnou podmienkou úspešného zavedenia systému označovania energetickými štítkami je prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí poskytovanie jasných, komplexných, porovnateľných a pre spotrebiteľov ľahko zrozumiteľných informácií o energetickej účinnosti domácich spotrebičov,

H.

keďže nakupovaním väčšieho množstva účinných spotrebičov, namiesto tých, ktoré sú menej účinné, by sa zvýšili príjmy výrobcov spotrebičov,

I.

keďže ďalšou zmenou, ktorú prináša návrh smernice Komisie, predovšetkým pokiaľ ide o návrh energetických štítkov a triedy energetickej účinnosti, je ustanovenie nových tried A (napríklad A-20 %, A-40 %, A-60 %), čo môže spotrebiteľov ešte viac miasť, brániť im v skutočnom porozumení systému energetického označovania a oslabiť ich schopnosť vybrať si spotrebiče s vyššou energetickou účinnosťou,

J.

keďže už pri malom množstve technických úprav by mohol vzniknúť štítok, ktorý by bol omnoho jasnejší a zrozumiteľnejší pre spotrebiteľov,

K.

keďže napriek dôkazom, že spotrebitelia považujú systém štítkov A – G za zrozumiteľný, Komisia nevykonala žiadne posúdenie vplyvu, ktoré by ukázalo, či sú triedy A-20 %, A-40 %, A-60 % spolu s nevyužitými nižšími triedami užitočné alebo či sú pre spotrebiteľov mätúce,

L.

keďže prerozdelením existujúcich výrobkov v rámci uzavretej stupnice A – G by sa predovšetkým predišlo vytvoreniu nevyužitých nižších tried, ktoré by mohli spotrebiteľov miasť,

M.

keďže zavedením týchto dodatočných tried účinnosti v rámci existujúceho systému štítkov A-G, ktoré by sa používali aj pre iné výrobky, by sa len zvýšil zmätok pokiaľ ide o to, či trieda A predstavuje účinný alebo neúčinný výrobok,

N.

keďže takéto opatrenie nespĺňa cieľ základného právneho aktu, ktorým je poskytovanie presných, relevantných a porovnateľných informácií spotrebiteľom,

O.

keďže Komisia predložila návrh prepracovaného znenia rámcovej smernice, ktorým by sa mohli zaviesť ďalšie zmeny, ktoré by mali vplyv na navrhované vykonávacie opatrenia,

1.

nesúhlasí s prijatím návrhu smernice Komisie, ktorou sa vykonáva, mení a dopĺňa smernica Rady 92/75/EHS, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami;

2.

domnieva sa, že návrh smernice Komisie nie je zlučiteľný s cieľom základného právneho aktu;

3.

vyzýva Komisiu, aby návrh smernice vzala späť a čo najskôr, v žiadnom prípade však nie neskôr ako 30. septembra 2009, predložila výboru uvedenému v článku 10 smernice 92/75/EHS nový návrh, ktorý bude vychádzať z uzavretej stupnice A – G;

4.

považuje vzor štítka za základný prvok smernice o označovaní energetickými štítkami, o ktorom by sa malo rozhodnúť v rámci revízie a prepracovania, ktoré sú v súčasnosti predmetom rozhodovania v spolurozhodovacom postupe;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/8

A.

keďže riadiaci výbor DCI písomným postupom hlasoval 15. apríla 2009 za návrh ročného akčného programu pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 - D004766/01),

B.

keďže podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES a článku 1 dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou z 3. júna 2008 o postupoch vykonávania rozhodnutia Rady 1999/468/ES Európsky parlament dostal návrh vykonávacích opatrení predložených riadiacemu výboru DCI a výsledky hlasovania,

C.

keďže v článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1905/2006 sa uvádza, že jedným z cieľov tematického programu pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji je, aby sa „zvýšila úroveň povedomia občanov Európy, pokiaľ ide o otázky rozvoja, a aby sa v Spoločenstve a pristupujúcich krajinách vytvorila aktívna podpora verejnosti pre stratégie zmierňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách“,

D.

keďže 11 členských štátov v spoločnom vyhlásení členských štátov o neštátnych subjektov a miestnych orgánov DCI, ktoré zaslali 19. marca 2009 Komisii, vyjadrilo obavy v súvislosti so zámerom Komisie zastaviť priame financovanie (postup cielených projektov) projektov TRIALOG a DEEEP (4), ktoré trvá od roku 1988 resp. 2003, a nútiť ich, aby sa zúčastňovali na výzvach na predkladanie návrhov,

E.

keďže spoločné vyhlásenie 11 členských štátov vrátane 9 „nových“ členských štátov upozorňuje, že načasovanie plánu Komisie zastaviť priamu pomoc pre projekty TRIALOG a DEEEP je veľmi nevhodné, ak sa vezme do úvahy súčasná finančná situácia v mnohých „nových“ členských štátoch a vplyv, ktorý financovanie má na kapacitu mimovládnych organizácií fungovať a rozvíjať sa, a vyjadruje obavy, že môže vzniknúť medzera vo financovaní, ktorá tieto projekty poškodí tým, že stratia kvalifikovaných pracovníkov, ako aj know-how a zavedené siete,

F.

keďže podobné obavy vyjadril aj predseda Výboru pre rozvoj v liste z 19. marca 2009, keď upozornil na to, že informácie a budovanie kapacít v oblasti rozvojovej spolupráce v nových členských štátoch a vzdelávanie o rozvoji pre európsku verejnosť sú trvalými prioritami výboru, a žiadal Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu objektívne a transparentné kritériá, na základe ktorých rozhoduje, ktoré činnosti a projekty sa kvalifikujú na priame financovanie, a ďalej žiadal, aby sa vykonávania navrhovaného opatrenia odložilo aspoň o rok, čím by sa zabránilo vzniku možných medzier vo financovaní a riziku, že tieto veľmi užitočné projekty neprežijú,

G.

keďže v uvedenom Všeobecnom hodnotení činností zameraných na zvýšenie verejného povedomia o otázkach rozvoja v Európe/Vzdelávaní o rozvoji sa usudzuje, že strategické využívanie cielených projektov pomohlo dosiahnuť ciele programu spolufinancovania s mimovládnymi organizáciami v oblasti európskeho rozvoja, že projekt DEEEP je významným koordinačným mechanizmom na zvyšovanie dialógu, podporu výmeny najlepších skúseností a budovanie sietí a partnerstiev na úrovni EÚ a medzi vnútroštátnymi platformami a EÚ, a že príspevok projektu TRIALOG do zlepšenia dialógu a budovania kapacít v práci s novými členskými štátmi a pristupujúcimi štátmi je účinný,

H.

keďže program TRIALOG prispieva k plneniu potrieb, ktoré zdôraznilo uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2008 o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty, v oblasti súhrnnej komunikačnej a vzdelávacej stratégii s cieľom napraviť nedostatok verejného uznania priorít rozvojovej spolupráce v nových členských štátoch; program DEEEP reaguje na jeho výzvu na zvýšenie vzdelávania v oblasti rozvoja a zvyšovanie informovanosti v európskom vzdelávaní, ktorú obsahuje uvedené uznesenie,

I.

keďže v rámci uvedeného ročného akčného programu na rok 2009 Komisia navrhuje tiež pridelenie priameho grantu na projekt Posilnenie kubánskych kapacít riadenia, ktorý má uskutočniť Európska nadácia rozvoja riadenia, kým v rámci tematického programu DCI pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji sa postup cielených projektov nikdy predtým nepoužíval na činnosti v partnerských krajinách,

J.

keďže Komisia následne vydala vysvetľujúce oznámenie pre výbor DCI NSA-LA (5), v ktorom objasňuje výber kritérií na cielené činnosti, pričom uvádza, že vychádzajú z článku 168 vykonávacích predpisov nariadenia o rozpočtových pravidlách (6) a že granty sa môžu prideľovať najmä „subjektom, ktoré majú de iure alebo de facto monopolné postavenie“, a za špecifické činnosti, ktoré si vyžadujú osobitný orgán, pokiaľ ide o technickú odbornosť, stupeň špecializácie a administratívne právomoci,

1.

nesúhlasí s prijatím návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 – D004766/01) v jeho aktuálnej podobe;

2.

žiada Komisiu, aby vyjasnila kritériá určovania de jure alebo de factomonopolného postavenia, vzhľadom na to, že 11 členských štátov vo svojom spoločnom vyhlásení uvádza, že z pohľadu „nových“ členských štátov pretrváva stav de factomonopolného postavenia v prípade celoeurópskych aktivít, ktoré uskutočňujú TRIALOG a DEEEP;

3.

naliehavo žiada otvorené, transparentné a horizontálne uplatňovanie kritérií udeľovania priamych grantov pre cielené projekty s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky pre všetkých; žiada preto, aby sa tie isté kritériá uplatňovali na TRIALOG, DEEEP a projekt s názvom Posilnenie kubánskych kapacít riadenia;

4.

naliehavo žiada, aby sa prostredníctvom strategického celoeurópskeho programu zabezpečilo neprerušené financovanie hodnotných aktivít v oblasti podpory výmen osvedčených postupov, budovania sietí a partnerstiev na úrovni EÚ a medzi vnútroštátnymi platformami a EÚ a tiež v oblasti skvalitňovania dialógu a budovania kapacít, pokiaľ ide o aktivity spojené s „novými“ členskými a pristupujúcimi štátmi;

5.

vyzýva Komisiu, aby s Európskym parlamentom nadviazala dialóg v rámci nadchádzajúceho hodnotenia (7) systému výziev na predkladanie návrhov na tematické programy; považuje za nevhodné predpovedať akékoľvek odporúčania zmien alebo zlepšení systému, ktoré môžu byť výsledkom hodnotenia; vyzýva preto, aby sa súčasný systém priamo financovaných činností nemenil počas 12 mesiacov a aby všetky budúce zmeny zohľadňovali výsledok procesu hodnotenia a zabezpečili dlhodobý, predpovedateľný a udržateľný charakter činností rozvojovej spolupráce;

6.

vyzýva Komisiu, aby upravila svoj návrh rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (CMTD(2009)0387 – D004766/01), aby začlenila celoeurópske projekty na zvyšovanie povedomia o otázkach rozvoja v rozšírenej EÚ a na rozvíjanie výmen v EÚ v oblasti vzdelávania v otázkach rozvoja;

7.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/11

A.

keďže hlavným negatívnym dôsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej krízy pre EÚ bude dramatický nárast nezamestnanosti, ktorý vážnejšie postihne najzraniteľnejšie sociálne skupiny; keďže vyššia úroveň nezamestnanosti je spojená s nárastom chudoby a nerovností v oblasti zdravia, vylúčením, kriminalitou, neistotou a nedostatkom dôvery,

B.

keďže EÚ už bez ohľadu na súčasnú krízu čelila problémom v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, napätej demografickej situácie a ťažkostí súvisiacich so životom v čoraz globalizovanejšom hospodárstve,

C.

keďže v roku 2007 bol podiel občanov EÚ vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne zanechali štúdium, na úrovni 15,2 %,

D.

keďže zamestnanie ešte stále nezaručuje mnohým ľuďom v EÚ cestu z chudoby, pretože v roku 2006 ňou bolo ohrozených 8 % pracujúcich,

E.

keďže v roku 2006 bolo chudobou ohrozených 16 % európskych občanov; keďže deti, veľké rodiny, osamelí rodičia, nezamestnaní, ľudia s postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia, etnické menšiny a migranti sú obzvlášť zraniteľní,

F.

keďže ženy stále čelia vyššiemu riziku chudoby ako muži kvôli svojej ekonomickej závislosti, pretrvávajúcim platovým rozdielom medzi mužmi a ženami a vyššiemu zastúpeniu žien v horšie platených zamestnaniach; keďže táto situácia zvyšuje riziko pretrvávania chudoby v ďalších generáciách,

G.

keďže nárast cien v posledných rokoch mal značný vplyv na rozpočet domácností a neúmerne postihol zraniteľné sociálne skupiny,

H.

keďže rôzne štúdie (ako napr. výskum budúcnosti práce, ktorý uskutočnila Russell Sage Foundation) ukázali, že každý štvrtý pracujúci v najrozvinutejších ekonomikách by sa mohol čoskoro stať pracujúcim s nízkym príjmom a mohol by byť vo zvýšenej miere ohrozený chudobou; keďže sa zdá, že pracovné miesta s nízkou mzdou sa do značnej miery vyznačujú jednotnosťou, pretože ide často o neštandardné pracovné vzťahy, kde sú viac ohrození pracovníci s nízkou kvalifikáciou, pracovníci na čiastočný úväzok, ženy, prisťahovalci a mladí pracovníci; keďže existuje tendencia prenášať prácu za nízku mzdu z jednej generácie na druhú a keďže zle platená práca obmedzuje prístup k dobrému vzdelaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a ďalším základným životným podmienkam,

I.

keďže článok 2 Zmluvy o ES stanovuje, že rovnoprávne postavenie žien a mužov je jedným zo základných princípov EÚ,

J.

keďže EÚ čelí demografickým zmenám, ktorých najvýznamnejšími charakteristikami sú nárast priemernej dĺžky života a klesajúca miera pôrodnosti, aj keď v niektorých krajinách sa prejavujú náznaky obrátenia trendu nízkej pôrodnosti,

K.

keďže sa očakáva, že demografická zmena povedie k zdvojnásobeniu podielu závislých starších osôb do roku 2050, čo bude mať následky najmä na fyzické a duševné zdravie obyvateľstva,

L.

keďže správa Komisie s názvom Správa o demografickej situácii za rok 2008: uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti (SEK(2008)2911) uznáva kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov v spoločnosti, vyzýva Komisiu, aby zvážila silné sociálne argumenty v prospech zapojenia opatrovateľov do vypracovávania budúcej politiky,

M.

keďže dôsledky finančnej krízy pre reálne hospodárstvo nie sú celkom známe, bude však nemožné dosiahnuť cieľ, ktorým je vytvorenie 5 miliónov pracovných miest v EÚ v rokoch 2008 až 2009; keďže hospodárska recesia povedie k vyššej nezamestnanosti a určite i k väčšej chudobe a prinesie výzvy pre európsky sociálny model,

N.

keďže finančná a hospodárska kríza má za následok rastúcu nezamestnanosť a neistotu, čo vyvoláva značný tlak na sociálnu súdržnosť v celej EÚ spojený so sociálnymi poruchami a napätím v mnohých členských štátoch,

O.

keďže EÚ sa zaviazala k dosiahnutiu cieľa, ktorým je sociálne a environmentálne trvalo udržateľný rozvoj, a keďže príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré môžu vyplývať z tohto záväzku, by sa mali v plnej miere využiť,

P.

keďže sociálny dialóg môže byť dôležitý na zvládnutie krízy dôvery, ktorá sa prehlbuje v dôsledku hospodárskej krízy, pretože mnoho ľudí v našej spoločnosti sa obáva budúcnosti; keďže rovnakou prioritou musia byť aj tí, ktorí sú už vylúčení a ktorých súčasné postavenie sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršuje,

Q.

keďže inštitucionálne opatrenia EÚ, ktoré majú výraznejší intervenčný charakter a ktoré sa vyznačujú určitým stupňom prerozdelenia príjmov a spoločným poňatím európskeho sociálneho modelu, vplývajú pozitívne na kvalitu pracovného života miliónov mužov a žien vo viac znevýhodnených odvetviach našich pracovných trhov,

R.

keďže rešpektovanie národných právnych a zmluvných rámcov charakterizovaných rovnováhou medzi pracovným právom a kolektívnymi dohodami, ktoré upravujú tieto modely, sú základným predpokladom harmonizovaných hodnôt v rôznorodých systémoch,

S.

keďže v prípade neštandardných pracovných vzťahov sa neuplatňujú pravidlá a postupy dohodnuté partnermi v rámci kolektívneho vyjednávania,

T.

keďže obnovená sociálna agenda by mala vychádzať zo zásady, že účinné a účelné sociálne politiky prispievajú k hospodárskemu rastu a prosperite, a keďže to môže napomôcť aj obnovenie klesajúcej podpory EÚ zo strany občanov,

U.

keďže je poľutovaniahodné, že obnovená sociálna agenda sa nevenuje otázke právnej istoty sociálnych služieb všeobecného záujmu,

V.

keďže boli vyjadrené značné obavy v súvislosti s úlohou a viditeľnosťou obnovenej sociálnej agendy vrátane skutočnosti, že nie je dostatočne jasný jej účel ani to, aké budú ďalšie nadväzné opatrenia, ako aj so znižovaním významu pripisovanému sociálnej otvorenej metóde koordinácie,

W.

keďže európske sociálne modely predstavujú jednotu hodnôt v rôznorodosti systémov a vo všeobecnosti spadajú do právomoci členských štátov; keďže ciele sociálnej Európy ustanovené v zmluve o ES, v Charte základných práv a v Lisabonskej zmluve musia byť zdôrazňované ako ústredný cieľ EÚ, ak má reagovať na očakávania a rozptýliť obavy svojich občanov; keďže Európska rada na viacerých jarných zasadnutiach opakovane zdôraznila cieľ odstránenia chudoby a sociálneho vylúčenia a potrebu posilniť sociálnu dimenziu v lisabonskej stratégii; keďže zlyhanie alebo úspech vnútroštátnych sociálnych politík a politík zamestnanosti majú dosah aj na ostatné členské štáty, a preto musí byť diskusia o reforme európskeho sociálneho modelu základom interakcie medzi EÚ a členskými štátmi,

X.

keďže zlyhanie lisabonskej stratégie pri znižovaní chudoby - keď v súčasnosti v EÚ 78 000 000 osôb žije v chudobe - a čoraz väčšia nerovnosť musia byť v centre pozornosti; keďže EÚ musí dosiahnuť pokrok pri rozvoji a plnení cieľov na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnych cieľov v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia a v kľúčových oblastiach, pre ktoré existujú v súčasnosti ukazovatele, ak majú občania veriť tomu, že EÚ je tu na to, aby slúžila v prvom rade im a až potom podnikom a bankám,

Y.

keďže vo viacerých konaniach pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev sa použilo spojenie „ustanovenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku“ bez toho, aby bolo objasnené, kto môže v tejto súvislosti rozhodnúť, ktoré ustanovenia sú rozhodujúce pre ochranu všeobecných opatrení verejnej politiky v členskom štáte,

Z.

keďže Súdny dvor rozhodol, že nie je v právomoci členských štátov, aby jednostranne definovali pojem verejnej politiky alebo aby jednostranne vyžadovali uplatňovanie všetkých povinných ustanovení svojho pracovného práva od dodávateľov služieb so sídlom v inom členskom štáte, a keďže nie je jasné, kto má túto právomoc, ak nie členské štáty,

AA.

keďže nie je jasne odlíšené využívanie subdodávateľskej pracovnej sily od pochybného obchodovania s pracovnou silou a poskytovania služieb, ktoré je založené na zákonných zmluvách so skutočne samostatne zárobkovo činnými osobami; keďže by sa mal riešiť rozdiel medzi nekalými praktikami a skutočnými občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vzťahmi,

1.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vzhľadom na hospodársku recesiu opätovne zdôraznili dôležitosť silnej sociálnej Európy zahŕňajúcej trvalo udržateľné, účinné a účelné sociálne politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu agendu sociálnej politiky na obdobie rokov 2010 – 2015;

2.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila konzistentný plán politiky pre dôstojnú prácu v súlade s Chartou základných práv EÚ;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby v tomto ťažkom období bolo na prvom mieste sociálnej agendy vytváranie a podpora pracovných miest; domnieva sa, že väčšia pružnosť na pracovisku je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým;

4.

vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám lepší prístup k sociálnym výhodám;

5.

je znepokojený tým, že opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende nie sú dostatočne konzistentné a nemajú dosah na súčasnú úroveň chudoby a vylúčenia v EÚ a neriešia súčasné problémy sociálnej súdržnosti;

6.

ľutuje najmä, že v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende chýbajú návrhy týkajúce sa nasledujúcich otázok, ktoré majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami:

7.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvinúť minimálne normy v oblasti zamestnaneckých práv; je si vedomý, že hospodárske slobody ani pravidlá hospodárskej súťaže nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami;

8.

poznamenáva, že sociálna politika by mala zahŕňať kľúčové opatrenia, ako napríklad lepšiu rovnováhu medzi silnejšími sociálnymi právami a slobodami, boj proti diskriminácii a presadzovanie rovnosti, modernizáciu a reformovanie európskych sociálnych modelov a zároveň posilňovanie ich hodnôt;

9.

konštatuje, že vymedzenie toho, čo tvorí ustanovenia členského štátu, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku, je politickou otázkou a malo by sa uskutočniť v rámci demokraticky legitímneho postupu; vyzýva preto Komisiu, aby začala otvorenú diskusiu s cieľom vyjasniť, čo tvorí tieto všeobecné ustanovenia verejnej politiky, a aby prípadne navrhla právne predpisy;

10.

domnieva sa, že v súčasnej dobe by sa nemali znižovať sociálne výdavky, ale skôr posilňovať štrukturálne reformy; dodáva, že EÚ by mala podporovať infraštruktúru sociálnych modelov členských štátov vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu tým, že opätovne zdôrazní dôležitosť ich všeobecného prístupu, kvality a trvalej udržateľnosti;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci finančná kríza poukazuje na význam štátnych zásahov pre udržanie hospodárskej činnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti, Komisia nezabezpečila budúcnosť a kľúčovú úlohu verejných služieb v EÚ prostredníctvom návrhu rámcovej smernice o službách verejného záujmu;

12.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude mať za cieľ zabezpečiť právnu istotu sociálnych služieb všeobecného záujmu;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť spôsoby modernizácie a reformovania vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom odstrániť chudobu v dlhodobom horizonte, najmä pokiaľ ide o primeraný minimálny príjem, dôchodky a služby zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že existuje potenciál na posilnenie finančnej udržateľnosti minimálnej mzdy a dôchodkových systémov, ako aj kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti zdokonalením ich organizácie a prístupu k nim a posilnením partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity a podpore zvýšeného úsilia o zavedenie progresívnych daňových systémov s cieľom zníženia nerovnosti;

14.

konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali z ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podmienky pre sociálnu a hospodársku účasť pre všetkých a najmä zaviedli právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí ako minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné dohody, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k základným bankovým službám pre všetkých občanov;

16.

je toho názoru, že šport a kultúrne aktivity sú základnými nástrojmi sociálneho začlenenia a prispievajú k osobnému rozvoju, podporujú spoločenskú prospešnosť a rozvíjajú talenty;

17.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že environmentálna a zdravotná problematika bude urýchlene začlenená do všetkých politík EÚ s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES;

18.

podporuje odhodlanie Komisie rozšíriť sociálnu agendu o nové oblasti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že otázka životného prostredia sa príliš často posudzuje iba z hľadiska zmeny klímy; víta opakované vyhlásenia Komisie v prospech trvalo udržateľného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by zohľadnilo sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej a klimatickej krízy;

19.

zdôrazňuje, že extrémna chudoba a z nej vyplývajúce sociálne vylúčenie sa nemôžu chápať výhradne z ekonomického hľadiska na základe čísiel, ale musia sa tiež chápať v zmysle ľudských práv a občianstva; uznáva, že samotná zásada voľného pohybu kapitálu a tovaru nemôže odstrániť chudobu, a najmä pretrvávajúcu chudobu, a že extrémna chudoba pripravuje tých, ktorých postihuje, o príležitosti, bráni im v tom, aby sa naplno zúčastňovali na živote spoločnosti a robí z nich ľudí ľahostajných k svojmu okoliu;

20.

víta návrhy zahrnuté v balíku Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol predložený na konci roka 2008; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania členským štátom, ktoré jednoznačne zaostávajú v plnení cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti do roku 2010; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala otvorenosť zamestnávateľov voči pružným pracovným opatreniam prostredníctvom lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, a aby tak podporovala pružnejší režim práce a jeho súlad s fungovaním podnikov a administratívy a s vyučovacími hodinami;

21.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na lepšie zosúladenie súkromného, rodinného a pracovného života prostredníctvom lepšieho využívania IKT a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, pričom by zároveň zohľadnila potreby a blahobyt detí a súčasne podporila účinnejšiu ochranu zamestnanosti, čím sa potvrdí právo rodičov a opatrovateľov na pružné pracovné modely, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a venovala osobitnú pozornosť prístupu osôb, ktoré majú nízky príjem, sú v neistej situácii alebo majú zamestnanie nízkej kvality;

22.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami politík EÚ a členských štátov vzhľadom na rastúcu chudobu, najmä chudobu detí;

23.

vyzýva členské štáty, aby v záujme sociálneho začlenenia zaviedli systémy minimálnej garantovanej mzdy, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

24.

navrhuje, aby sa nové demografické problémy riešili nápravou situácie žien, ktoré žijú v chudobe, nemajú rovnaký a adekvátny prístup k strave, bývaniu, vzdelávaniu a odmeňovaniu a čelia ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života;

25.

požaduje účinnejšie predchádzanie predčasnému ukončeniu štúdia a boj proti nemu v duchu hesla „škola sa oplatí“; požaduje účinne organizované vzdelávacie systémy a školské osnovy prispôsobené budúcemu pracovnému trhu, ktoré budú zohľadňovať potreby spoločnosti a technologický vývoj; vyzýva na ďalšiu podporu a pomoc pre koncepciu škôl druhej šance a neformálneho a neoficiálneho vzdelávania, pri ktorom sa preukázalo, že vedie k vyššej účasti mladých ľudí a dospelých ako tradičné školské prostredie, čo by prispelo k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ; na tento účel žiada o dlho očakávané odstránenie všetkých nerovností, pokiaľ ide o príležitosti v systémoch vzdelávania v EÚ, najmä odstránenie vzdelávania s nízkou úrovňou a oddeleného vzdelávania, ktoré má nezvratné negatívne následky na marginalizované skupiny, obzvlášť na Rómov;

26.

trvá na tom, že je potrebné prijať účinnejšie opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli zamerané na lepšiu prípravu občanov, najmä menej kvalifikovaných, na hladký a nediskriminačný (opätovný) vstup na trh práce a prispievanie k sociálnej inovácii; navrhuje, aby sa zdôrazňovali podnikateľské zručnosti, najmä u žien a mladých ľudí, schopnosti v oblasti IKT a komunikácie, finančná gramotnosť a jazykové zručnosti;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie v Európe prostredníctvom mobilizácie procesu kompatibility a komparability vzdelávacích systémov členských štátov s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a noriem;

28.

domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre osoby s plateným zamestnaním (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre osoby bez plateného zamestnania;

29.

zdôrazňuje potrebu presadzovania spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi, pretože je dôležité zabezpečiť, aby títo partneri spolupracovali a navzájom sa podporovali v prospech svojich vlastných organizácií, zamestnancov a študentov; domnieva sa, že by sa mala vytvoriť väzba medzi vysokoškolskými študijnými programami a podnikateľským svetom a že podniky by mali mať okrem iného možnosť dopĺňať študijné programy, ponúkať stáže, organizovať dni otvorených dverí pre študentov atď.;

30.

upozorňuje na to, že na integráciu mladých a starších ľudí, žien, dlhodobo nezamestnaných ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce je potrebný vyváženejší prístup k flexibilite, bezpečnosti a potrebe zabezpečiť dôstojnú mzdu; navrhuje, aby členské štáty pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií flexiistoty zohľadnili uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty;

31.

nazdáva sa, že najmä v čase finančnej a hospodárskej krízy, ktorá má často za následok prepúšťanie a reštrukturalizáciu, je nanajvýš dôležité zapojenie pracovníkov do rozhodovacieho procesu v rámci podnikov, ktorý má vplyv na ich pracovné miesta a živobytie; víta nedávnu revíziu (15) smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (16); opakuje svoju výzvu na ďalšie posilnenie fungovania európskych zamestnaneckých rád, ako je uvedená v jeho uznesení zo 4. septembra 2001 o uplatňovaní smernice 94/45/ES (17);

32.

zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti by mali podporovať vytváranie pracovných miest a mali by sa urýchlene aktivovať ako reakcia na súčasnú hospodársku krízu, mali by zabezpečiť pracovné príležitosti a príležitosti na vzdelávanie a tiež zmierňovať stratu príjmov; domnieva sa, že tieto politiky by mali aktívne motivovať ľudí k tomu, aby vyhľadávali pracovné príležitosti alebo začali vlastnú podnikateľskú činnosť; domnieva sa, že členské štáty by preto mali posúdiť dostupné spôsoby financovania, ako sú úverové záruky, znížené úrokové sadzby alebo poskytovanie jednorazových dávok v nezamestnanosti, ktoré okrem zmierňovania straty príjmov poskytujú aj príležitosti na vzdelávanie, čo nezamestnaným ľuďom pomôže nájsť nové zamestnanie; pripomína holistický prístup Komisie k aktívnemu začleňovaniu, ktorý zahŕňa primeranú podporu príjmov, prístup k inkluzívnym trhom práce a vysokokvalitným sociálnym službám;

33.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy, ktoré povedú k jasnému odlíšeniu zamestnávateľov, skutočne samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikateľov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej;

34.

zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné podporovať matky prostredníctvom rodinných prídavkov v období starostlivosti o deti a vytvorením vhodného rámca pre ich návrat na pracovný trh, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť slobodným matkám vzhľadom na ich zraniteľnosť;

35.

poukazuje na to, že sociálna ekonomika ako ďalšia forma podnikania zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k trvalo udržateľnému európskemu hospodárstvu, tým, že spája ziskovosť so solidaritou; dodáva, že podniky sociálnej ekonomiky potrebujú istý právny rámec; zdôrazňuje veľmi dôležitý prínos dobrovoľníckej činnosti v sociálnej oblasti, najmä v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v poskytovaní podpory znevýhodnenejším skupinám v spoločnosti;

36.

zdôrazňuje, že nie všetci ľudia sú schopní pracovať a v súčasnosti ani nie sú pracovné miesta pre všetkých, a potvrdzuje, že je dôležité vykonávať odporúčanie 92/441/EHS potvrdené na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008, ktoré sa týka poskytovania „dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci na zabezpečenie spôsobu života, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou“ prostredníctvom rozšírenia mechanizmov minimálnej mzdy na všetky členské štáty a zvýšenia úrovne, aby sa zabezpečil prístup a primeranosť;

37.

vyjadruje presvedčenie, že rozvoj mikrokreditov môže zohrávať významnú úlohu pri podpore (dlhodobo) nezamestnaných osôb pri ich prechode k samostatnej zárobkovej činnosti; poukazuje na to, že mikrokredity pomohli už v mnohých takýchto situáciách pri opätovnom zaradení sa do pracovného života a že je to v súlade s lisabonskou stratégiou; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií o možnostiach a dostupnosti mikroúverov, ako aj prístup k týmto informáciám, a aby sa aktívne zamerala na tie spoločenské skupiny, ktoré by z ponuky mikroúverov mohli mať najväčší úžitok a ktoré ich najviac potrebujú;

38.

vyzýva na podporu intenzívnejšieho prepojenia medzi uplatňovaním flexiistoty a posilňovaním sociálneho dialógu pri rešpektovaní národných zvykov a postupov;

39.

trvá na odstránení byrokratických prekážok pre malé a stredné podniky; vyzýva na ďalšie uplatňovanie zásad navrhnutých v oznámení Komisie o iniciatíve Small Business Act pre Európu;

40.

aj keď plne uznáva právomoc členských štátov v oblasti mzdovej politiky, navrhuje sociálnym partnerom na národnej úrovni, aby prediskutovali nové metodiky mzdových politík, ktoré by mohli zvrátiť súčasný pokles pomeru medzi mzdami a ziskami a zahŕňať vyššiu účasť zamestnancov na zisku podnikov využívaním systémov zmierňujúcich dosah inflácie; domnieva sa, že takéto systémy by mohli umožniť presun osobitných príjmov zamestnancov do špeciálnych kapitálových fondov vytvorených podnikmi; vyzýva na diskusiu týkajúcu sa spôsobov podnecovania podnikov, aby uplatňovali tieto metodiky, a ďalej vyzýva na diskusiu o právnych rámcoch, ktoré budú regulovať postupný prístup zamestnancov k týmto fondom; pripomína sociálnym partnerom význam obnoveného záväzku týkajúceho sa miezd umožňujúcich dôstojný život, ktoré zaručujú minimálne mzdy výrazne nad úrovňou primeraného príjmu s cieľom umožniť ľuďom dostať sa z chudoby a využívať výhody plynúce z práce;

41.

trvá na tom, že pokrok v oblasti nediskriminácie a rovnakých príležitosti spočíva v pevnom právnom základe, ako aj v celom rade politických nástrojov, a že nediskriminácia a rovnosť príležitostí musia byť zahrnuté do všetkých oblastí obnovenej sociálnej agendy;

42.

žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie o strednodobom a dlhodobom dosahu mobility znalostí s cieľom využiť výsledky ako silný základ pre opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov;

43.

upozorňuje na negatívne dôsledky (možný únik mozgov), ktoré môže mať prisťahovalectvo na rozvojový proces v krajinách pôvodu vrátane štruktúry rodín, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu; na druhej strane pripomína dôsledky hospodárskej krízy, pokiaľ ide o nerovnováhu trhov práce hostiteľských krajín;

44.

zdôrazňuje význam etického náboru z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vypracovali kódex postupov pre medzinárodný nábor;

45.

zdôrazňuje, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na demografické zmeny je neistý, pretože závisí od premenlivosti migračných tokov, znovuzjednocovania rodín a miery pôrodnosti;

46.

domnieva sa, že prisťahovalci, ak sú zamestnaní legálne, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju systémov sociálneho zabezpečenia a takisto môžu zaručiť svoje vlastné dôchodkové a sociálne práva;

47.

zdôrazňuje, že úspešná prisťahovalecká politika založená na ľudských právach by mala podporovať ucelenú a účinnú stratégiu začleňovania migrantov na základe rovnakých príležitostí, ktorá by vychádzala zo zaručenia ich základných práv a zabezpečenia rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

48.

víta návrh Komisie uvaliť sankcie na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom; zdôrazňuje význam boja proti využívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom pri súčasnom rešpektovaní práv osôb v zraniteľnom postavení; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti zákonného zamestnávania príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom;

49.

víta návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414); upozorňuje však na skutočnosť, že smernica nesmie viesť k ďalšej diskriminácií občanov EÚ na základe ich ekonomického postavenia;

50.

domnieva sa, že posilnenie vykonávania a presadzovania existujúcich pracovnoprávnych predpisov vnútroštátneho práva, práva Spoločenstva a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) musí byť pre inštitúcie EÚ a členské štáty prioritou;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť antidiskriminačné zákony v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby stimulovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi so zreteľom na väčšiu podporu úspešnej integrácie migrantov; konštatuje, že najmä v čase neľahkej hospodárskej situácie sú neúmerne postihnuté najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, medzi ktoré často patria migranti;

52.

domnieva sa, že EÚ by mohla v oblasti vonkajších vzťahov zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní hlavných sociálnych a environmentálnych noriem; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vyvíjať dodatočné úsilie, pokiaľ ide o mechanizmy prevencie, dohľadu a sankcionovania porušovania týchto noriem;

53.

domnieva sa, že EÚ by mohla urobiť viac na ovplyvnenie medzinárodnej agendy v oblasti dôstojnej práce a aktívne podporovať dodržiavanie dohovorov MOP, ako aj ľudských práv a základných slobôd, a že by tým mohla prispieť k dosiahnutiu svetového mieru a takisto k ochrane záujmov a hodnôt EÚ;

54.

zdôrazňuje skutočnosť, že vytváranie právneho rámca Spoločenstva, či už prostredníctvom primárnej alebo sekundárnej legislatívy, nesmie byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami v rámci dohovorov MOP;

55.

poznamenáva, že EÚ by sa mala zamerať na proces globalizácie, ktorý sa vyznačuje vyššou mierou sociálneho začlenenia a hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti; konštatuje, že spôsob, akým spoločnosti vykonávajú obchodnú činnosť, má nielen veľký hospodársky dosah, ale aj významný sociálny dosah v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, a najmä v rozvojových krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby aktívne podporovala koncepciu podnikovej sociálnej zodpovednosti, a to buď prostredníctvom podpory „mäkkého práva“ alebo prípadne prostredníctvom legislatívnych návrhov;

56.

navrhuje posilnenie potenciálu štrukturálnych fondov zjednodušením, spružnením a zlepšením postupov a rozmeru sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva členské štáty a regióny, aby plne zapojili partnerov v súlade s článkom 16 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch (18); dôrazne odporúča sprístupniť Európsky sociálny fond (ESF) partnerom na budovanie kapacít;

57.

zdôrazňuje, že obnovená sociálna agenda musí prijať jasný záväzok, že štrukturálne fondy a kohézny fond EÚ pomôžu dosiahnuť jej ciele; žiada preto členské štáty, aby využívali ESF a všetky ostatné štrukturálne fondy nielen na zlepšenie zamestnateľnosti, ale aj sociálnej infraštruktúry;

58.

uznáva, že štrukturálne fondy z veľkej časti zostávajú hlavným nástrojom financovania na plnenie sociálnych cieľov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby presadzovali synergie s inými programami a podporovali súdržnosť viacročných rámcových programov, napríklad programov Daphne a Progress, programu verejného zdravia a programu Európa pre občanov;

59.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala regiónom, ktoré sú najviac zasiahnuté globalizáciou, ako aj regiónom v nových členských štátoch, v ktorých prebieha proces sociálneho zbližovania;

60.

domnieva sa, že program Progress by mohol prispieť k lepšiemu posúdeniu modernizácie európskych sociálnych modelov prostredníctvom zhodnotenia pilotných projektov;

61.

domnieva sa, že v dôsledku slobody pohybu osôb vznikajú v niektorých častiach EÚ, a najmä vo väčších mestách, nové problémy súvisiace so zabezpečením sociálnej ochrany v núdzi pre ľudí, ktorí sa nedokážu sami uživiť, čím sa vytvára ďalší tlak na (charitatívne) súkromné a verejné služby, ktoré poskytujú pomoc v núdzi napríklad bezdomovcom alebo marginalizovaným skupinám obyvateľstva v spoločnosti;

62.

zdôrazňuje, že flexibilitu občanov a ich vôľu akceptovať zmeny možno zvýšiť väčšou vzájomnou dôverou, ktorú možno posilniť účinnejším a transparentnejším sociálnym dialógom, ako aj zabezpečením účinnejšej participatívnej demokracie pri vytváraní a uskutočňovaní politík;

63.

domnieva sa, že pre sociálny dialóg je obzvlášť dôležité podporovať politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a vo všeobecnosti podporovať zvyšovanie kvality života na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu o tom, ako do sociálneho dialógu zapojiť pracovníkov, ktorí nie sú zamestnaní na plný úväzok (ako sú dočasní pracovníci, pracovníci na čiastočný úväzok, pracovníci na dobu určitú);

64.

vzhľadom na to, že výsledky rokovaní európskych sociálnych partnerov nie sú príliš známe alebo zverejňované, vyzýva na podporu informovanosti o výsledkoch sociálneho dialógu v záujme zlepšenia jeho dosahu a podpory jeho rozvoja;

65.

vyjadruje presvedčenie, že kultúra spolupráce, ktorá nahrádza na pracovnom trhu kultúru konfliktu, by sa mala naďalej podporovať prostredníctvom podpory sociálneho dialógu;

66.

je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti a ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení musia byť priamejšie a na rovnakom základe zapojení do diskusií o hospodárskom a sociálnom modeli;

67.

poznamenáva, že sociálni partneri by sa mali usilovať pracovať na základe viacročných plánov s osobitnými harmonogramami a termínmi so zameraním na dlhodobú udržateľnú stratégiu;

68.

vyzýva na širokú diskusiu o sociálnej agende na obdobie po roku 2010 medzi európskymi zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi verejnými orgánmi, zamestnávateľmi, zamestnancami a organizáciami občianskej spoločnosti;

69.

poznamenáva, že členské štáty by mali podporovať nové merateľné, záväzné a kvantitatívne sociálne ciele a ukazovatele pre lisabonskú stratégiu po roku 2010 vrátane záväzkov snažiť sa o odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj o vytvorenie nového paktu sociálneho pokroku, ktorý by stanovil ciele a štruktúru novej sociálne trvalo udržateľnej a celkovo spravodlivej EÚ, ktorá by mala budovať a posilňovať sociálnu otvorenú metódu koordinácie ako kľúčový pilier;

70.

poznamenáva, že podniky zohrávajú v EÚ dôležitú úlohu nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho hľadiska; upozorňuje preto na podporu podnikovej sociálnej zodpovednosti a potrebu urýchlene dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o vysokokvalitnú prácu vrátane miezd umožňujúcich dôstojný život, aby sa posilnil sociálny model a zabránilo sociálnemu dumpingu;

71.

uprednostňuje účinný dialóg medzi Európskym parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že takýto dialóg je potrebný aj v rámci členských štátov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

72.

poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníctva by bol pre EÚ ideálnou príležitosťou na prepojenie s organizáciami občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pripravila podmienky na vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva a aby na tento účel čo najskôr predložila primerané legislatívne návrhy;

73.

domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapájané od začiatku rozhodovacích procesov a že informácie by mali byť verejne prístupné, spätná väzba obojstranná a účastníkom by sa mal objasniť priestor na zmenu;

74.

zdôrazňuje dôležitosť a hodnotu konzultačného procesu ako účinného nástroja na posilnenie právomocí občanov umožnením ich priameho zapojenia do vytvárania politiky na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na zvýšenie informovanosti o budúcich konzultáciách EÚ prostredníctvom médií a ďalších vhodných fór na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

75.

domnieva sa, že je naliehavo nutné, aby európske inštitúcie, sociálni partneri na národnej úrovni a organizácie občianskej spoločnosti prijali „sociálny pakt“ zahŕňajúci sociálne opatrenia s realistickými, záväznými cieľmi a ukazovateľmi;

76.

poznamenáva, že občianska účasť sa začína v detstve, a požaduje podporu participatívnych štruktúr a iniciatív pre deti a mládež na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

77.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok a dokončiť nariadenie týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, smernicu o prenosnosti dôchodkových práv a návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

78.

požaduje zlepšenie legislatívneho procesu na úrovni EÚ tým, že sa objasní, prečo sú potrebné opatrenia na tejto úrovni, zabezpečí sa kvalita obsahu a vykonávanie prísnych a nezávislých hodnotení vplyvu zahŕňajúcich sociálne, environmentálne a hospodárske účinky; požaduje najmä účinné vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 (19);

79.

zdôrazňuje, že účinná spolupráca medzi členskými štátmi a účinné monitorovanie transpozície práva EÚ by mali byť prioritou;

80.

domnieva sa, že v záujme lepšieho legislatívneho procesu na úrovni EÚ by sa malo aktívne podporovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a reagovať na záujmy občanov, a tak ich priblížiť k EÚ;

81.

domnieva sa, že na úrovni EÚ by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskou, environmentálnou a sociálnou politikou, pričom by sa mali znovu potvrdiť pôvodné ciele lisabonskej stratégie a potreba zabezpečiť, aby hospodárska politika a politika zamestnanosti aktívne prispievali k odstraňovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia;

82.

zdôrazňuje, že je potrebné prijať právne záväznú chartu základných sociálnych práv;

83.

poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že pri definovaní a vykonávaní politík EÚ by sa mali zohľadňovať najzásadnejšie aspekty sociálnej politiky;

84.

domnieva sa, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 by mala zahŕňať posilnenú otvorenú metódu koordinácie, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podnecovala členské štáty k stanoveniu vnútroštátnych kvantifikovaných cieľov, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a posilňovanie sociálneho začleňovania, podporovaných predovšetkým novými merateľnými a kvantitatívnymi ukazovateľmi;

85.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príležitosti na skutočné zapojenie Európskeho parlamentu do lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010;

86.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/23

A.

keďže aktívne začleňovanie nesmie nahrádzať sociálne začleňovanie, pretože zraniteľné skupiny neschopné zúčastňovať sa na trhu práce majú právo na dôstojný život a plnú účasť v spoločnosti, a teda minimálny príjem, a prístupné a cenovo dostupné kvalitné sociálne služby musia byť dosiahnuteľné bez ohľadu na to, či je osoba schopná zúčastňovať sa na trhu práce,

B.

keďže aktívne začleňovanie súvisí nielen so schopnosťami jednotlivca, ale aj so spôsobom organizácie spoločnosti; keďže preto treba riešiť aj systémové príčiny vylúčenia vrátane diskriminácie a nedostatočného poskytovania služieb,

C.

keďže zrejmé vylúčenie z pracovného trhu môže byť skôr dôsledkom nedostatku dôstojných príležitostí na zamestnanie než nedostatku osobného úsilia,

D.

keďže integrácia na trhu práce nesmie byť podmienkou práva na minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám; keďže minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám sú nevyhnutnou podmienkou integrácie na trhu práce,

E.

keďže tí, čo sú najvzdialenejší od trhu práce, sú často ľudia s mnohými a zložitými potrebami, ťažkosťami alebo nevýhodami, napríklad dlhodobo závislí od nízkeho alebo neprimeraného príjmu, dlhodobo nezamestnaní, s nízkou úrovňou vzdelania a negramotní, vyrastajúci v zraniteľnej rodine, osoby so zdravotným postihnutím, v zlom zdravotnom stave, žijúci v oblastiach s mnohorakým znevýhodnením, s neistým bývaním, bezdomovci a osoby čeliace rasizmu a diskriminácii, preto stratégie na začlenenie musia odrážať rozmanitosť vylúčených,

F.

keďže sociálne vylúčenie a vylúčenie z pracovného trhu majú závažný dosah na duševné zdravie ľudí, ktorých sa táto situácia týka, a keďže u dlhodobo nezamestnaných hrozí vyššie riziko vzniku depresie a iných porúch duševného zdravia,

G.

keďže osoby vzdialené od trhu práce veľmi potrebujú odbornú prípravu, a to buď z dôvodu nedostatočného školského vzdelania alebo preto, že pre trvalú neprítomnosť na pracovnom trhu už nie sú schopné efektívne využiť svoje vzdelanie,

H.

keďže tí najzraniteľnejší sú často ovplyvnení podmienenosťou aktivačných politík a keďže tieto vplyvy treba monitorovať a zabrániť negatívnym dôsledkom na zraniteľné skupiny,

I.

keďže opatrenia aktívneho začleňovania sa musia uplatňovať spoločne s cieľmi EÚ a vnútroštátnymi cieľmi týkajúcimi sa boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

J.

keďže domácnosti vedú väčšinou ženy a väčšina osamelých rodičov a opatrovateľov sú ženy; keďže preto si politika aktívneho začleňovania vyžaduje súhrnný súbor opatrení, aby umožnila ženám najvzdialenejším od trhu práce mať praktický úžitok zo stratégií aktívneho začleňovania; keďže situácia na trhu práce pre ženy je priamo prepojená s chudobou súvisiacou s vekom, ktorá postihuje najmä ženy,

K.

keďže v časoch hospodárskej recesie a rastúcej nezamestnanosti existuje riziko, že veľké množstvo ďalších ľudí, ktorí prídu o prácu, rozšíri počet osôb, ktoré už trpia v dôsledku chudoby a vylúčenosti z trhu práce, a to najmä v prípade najzraniteľnejších sociálnych skupín, medzi ktoré patria ženy, staršie osoby a osoby s postihnutím; keďže je veľmi dôležité, aby sa sociálne začleňovanie a s tým súvisiaca politika trhu práce uskutočňovali prostredníctvom integrovaného a koherentného prístupu v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy; keďže verejné prostriedky by sa mali čiastočne využiť na udržanie a zlepšenie investovania do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej oblasti a ďalších základných sociálnych služieb a služieb všeobecného záujmu,

L.

keďže názor, že najlepším spôsobom, ako sa dostať zo sociálneho vylúčenia, je mať prácu, môže byť skutočne účinný iba vtedy, ak je táto práca dlhodobá, kvalitná a primerane ohodnotená; keďže zásada „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ sa stále neuplatňuje dostatočne,

M.

keďže rodinní opatrovatelia poskytujú základné služby starostlivosti, vzdelávania a podpory mimo systému zamestnania bez príjmu či sociálnych práv a nemajú právo opätovne vstúpiť na pracovný trh s tým, že budú uznané ich zručnosti získané alebo rozvinuté počas obdobia poskytovania rodinnej opatery,

1.

víta skutočnosť, že základom odporúčania Komisie 2008/867/ES je odporúčanie 92/441/EHS, ktoré uznáva základné právo človeka na dostatočné zdroje a pomoc, aby mohol žiť dôstojným ľudským životom, a vymedzuje spoločné zásady uplatňovania tohto práva; schvaľuje spoločné zásady a praktické usmernenia uvedené v odporúčaní 2008/867/ES o aktívnom začleňovaní opierajúcom sa o tri piliere, konkrétne o primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám; a najmä zdôrazňuje, že každá stratégia aktívneho začleňovania musí byť postavená na týchto zásadách: individuálne práva, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a nediskriminácie, rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti; na podpore integrácie do trhu práce spojenej s plnou účasťou v spoločnosti a na dodržiavaní zásad kvality, primeranosti a dostupnosti v rámci všetkých troch pilierov;

2.

súhlasí s Radou, že je potrebné zlepšiť vykonávanie odporúčania 92/441/EHS, pokiaľ ide o minimálny príjem a sociálne transfery, že sociálna pomoc by mala poskytnúť primeraný minimálny príjem na dôstojný život, ktorého výška bude prinajmenšom nad úrovňou, kde hrozí riziko chudoby, a bude dostatočná na to, aby ľudí pozdvihla z chudoby, a že vyplácanie príspevkov by sa malo zlepšiť;

3.

víta rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 17. júla 2008 vo veci C-303/06 týkajúcej sa opatrovateľov diskriminovaných na základe pomeru k zdravotne postihnutej osobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia budú pri vstupe na pracovný trh chránení pred takouto diskrimináciou, a aby podnietila členské štáty k prijatiu potrebných krokov zabezpečujúcich splnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora;

4.

vyzýva členské štáty, aby realizovali primeranú podporu príjmu, a aby tak bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poukazuje na potrebu primeranej úrovne podpory príjmu založenej na odporúčaniach 92/441/EHS a 2008/867/ES pri dodržaní zásady primeranosti, transparentnosti, dostupnosti pre všetkých a trvalej udržateľnosti;

5.

považuje za životne dôležité, aby Komisia a členské štáty účinne implementovali smernicu 2000/78/ES, ktorá ustanovuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní v záujme boja proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

6.

podčiarkuje požiadavku adresovanú Rade, aby schválila cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % priemerného národného príjmu a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

7.

uznáva, že vzájomné pôsobenie sociálnej pomoci a činnosti trhu práce je zložité, najmä keď dostupná práca môže byť krátkodobá, sezónna, neistá alebo na čiastočný úväzok, ak majú podmienky na čerpanie podpory a systémy sociálnej ochrany alebo hraničných daňových sadzieb odradzujúci účinok pri nástupe do plateného zamestnania, a ak je systém sociálnej pomoci málo pružný, aby mohol reagovať; preto naliehavo požaduje vytvorenie systémov, ktoré jednotlivých ľudí v prechodnom období podporia namiesto toho, aby ich trestali, odradili alebo im príliš rýchlo odňali podporu, keď sa zamestnajú;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý má poskytovanie sociálnej podpory pre práceschopné osoby v núdzi; zdôrazňuje však, že v zmysle zásady subsidiarity patrí stanovenie tejto podpory do právomoci členských štátov;

9.

poukazuje na to, že príjemcovia primeranej podpory príjmu a ich rodinní príslušníci budú mať príležitosť vyhnúť sa riziku chudoby a stať sa aktívnymi občanmi, ktorí sa podieľajú na spoločenskom a hospodárskom živote a medzigeneračnej solidarite;

10.

navrhuje, aby členské štáty aktívne zhodnotili politiku minimálnej mzdy s cieľom vyriešiť problém rastúceho počtu „chudobných pracujúcich“ a dosiahnuť, aby sa práca stala reálnou perspektívou pre tých, ktorí sú vzdialení od trhu práce;

11.

je presvedčený, že aktívne začlenenie si vyžaduje zníženie rozdielov medzi regiónmi a oblasťami v Spoločenstve prostredníctvom urýchlenej obnovy oblastí zasiahnutých hospodárskou krízou a rozvoja vidieckych regiónov;

12.

vyzýva členské štáty, aby zakročili proti nezákonnému alebo tzv. skrytému zamestnávaniu, ktoré znemožňuje príslušným osobám využívať určité sociálne nástroje a služby;

13.

žiada, aby politika aktívneho začleňovania:

14.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zúčtovanie celkových nákladov v oblasti aktívneho a sociálneho začleňovania, keďže skúsenosti ukazujú, že včasné investovanie a preventívne opatrenia môžu znížiť celkové dlhodobé náklady spoločnosti; víta skutočnosť, že odporúčanie 2008/867/ES navrhuje podľa toho zvýšenie investícií do sociálneho začleňovania;

15.

domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky znevýhodneným skupinám (ako napríklad ľuďom so zdravotným postihnutím či chronickými chorobami, osamelým rodičom či domácnostiam s mnohými deťmi), ktoré by pokrývali zvýšené náklady okrem iného v súvislosti s osobnou podporou, využívaním špecifických zariadení a zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, čím by okrem iného zabezpečili dostupné ceny liekov pre znevýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

16.

súhlasí – predovšetkým vzhľadom na často zložité potreby ľudí – že je nevyhnutné navrhnúť a uskutočniť opatrenia aktívneho začleňovania prispôsobené potrebám, ktoré spájajú minimálny príjem, začlenenie do trhu práce a sociálne služby, že je nutné sústrediť sa na včasnú identifikáciu a preventívne opatrenia a že prioritou by malo byť zameranie sa na najzraniteľnejšie osoby;

17.

domnieva sa, že pri navrhovaní a vykonávaní takýchto opatrení by sa mali brať do úvahy názory tých, pre ktorých sú opatrenia určené; vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o posilnenie postavenia mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti s cieľom uľahčiť ich účasť na tvorbe a vykonávaní politiky začleňovania;

18.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli konštruktívnejší prístup k drogovej politike s dôrazom na prevenciu, vzdelanie a liečbu závislosti namiesto dôrazu na trestné sankcie;

19.

požaduje destigmatizáciu ľudí s poruchami duševného zdravia a ľudí s poruchami učenia, podporovanie duševného zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch, ako aj viac zdrojov na liečbu a starostlivosť;

20.

vzhľadom na to, že problémy spojené s vylúčenosťou sa v mnohých prípadoch vyskytujú od ranej mladosti, domnieva sa, že sú veľmi dôležité preventívne opatrenia, pomocou ktorých sa už v skorom veku zistia najviac ohrozené deti a mladí ľudia, a to skôr než vystúpia zo systému vzdelávania a odbornej prípravy; konštatuje, že mladí ľudia, ktorí nechodia do školy, skôr podľahnú asociálnemu a kriminálnemu správaniu, čo neskôr zhoršuje otázku vstupu na trh práce; domnieva sa, že rozsiahly dialóg zúčastnených strán a podpora preventívnych opatrení a sociálnych služieb zameraných na zlepšenie príležitostí pre zraniteľné deti a mladých ľudí sú pre úspešnosť politiky začleňovania mimoriadne dôležité; zdôrazňuje tiež závažnosť problémov vylúčenia v prípade starších ľudí, ktorí prídu o prácu a nemajú možnosť opätovne vstúpiť na trh práce;

21.

domnieva sa, že by sa mal brať osobitný zreteľ na potreby mladých ľudí uchádzajúcich sa o prvé zamestnanie a že na vnútroštátnej úrovni by sa mali prijať politiky a opatrenia podporujúce prechod od vzdelávania na pracovný trh; navyše sa domnieva, že s činnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov by sa mal nepretržite spájať štruktúrovaný dialóg s mládežníckymi organizáciami;

22.

vyzýva členské štáty, aby riešili problémy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia, vrátane práva na slobodné rozhodnutie, či chcú byť opatrovateľmi a do akej miery, možnosti kombinovať opatrovateľstvo s odmeňovanou prácou a so zamestnaním a prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a starobným dôchodkom, aby sa predišlo schudobneniu v dôsledku opatrovníctva;

23.

víta uznanie potreby všeobecného prístupu k dostupným a kvalitným sociálnym službám ako základné právo a podstatný prvok európskeho sociálneho modelu a podporu na udržanie ľudí v práci, ako aj zásady stanovené v odporúčaní 2008/867/ES; domnieva sa, že medzi tieto sociálne služby patrí stabilné, cenovo dostupné bývanie, dostupná verejná doprava, základná odborná príprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj prístup k cenovo dostupnej energii a iným sieťovým službám; konštatuje, že sa musí napredovať so zaručením povinnosti univerzálnej služby v rámci služieb všeobecného záujmu prostredníctvom vypracovania akčného plánu na vytvorenie rámcovej smernice EÚ o službách všeobecného záujmu, ktorá zaručí túto povinnosť; konštatuje, že pokrok v dosahovaní barcelonských cieľov stanovených v oblasti poskytovania finančne dostupnej starostlivosti o deti na vysokej úrovni je stále nedostatočný, mali by sa posilniť, aby zahrnuli všetky deti vo veku základného vzdelávania; konštatuje tiež, že potreby starostlivosti o ďalšie nezaopatrené osoby, napríklad veľmi staré osoby, sa takisto plnia nedostatočne a mali by sa riešiť podobne;

24.

je presvedčený, že riešenie diskriminácie, ktorej čelia ľudia v súvislosti s prístupom k tovaru, službám a zariadeniam, má ústredný význam pre dosiahnutie začlenenia, a preto víta návrh na komplexnú smernicu zameranú na boj proti diskriminácii z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženského presvedčenia alebo viery mimo oblasti zamestnania;

25.

žiada členské štáty, aby zvážili sociálne zvýhodnenie poplatkov pre slabšie skupiny, napr. v oblasti energie a verejnej dopravy, a možnosti získania mikroúverov s cieľom podporiť aktívne začlenenie, ako aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre ľudí s ťažkosťami materiálnej povahy;

26.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili profil úverových združení s cieľom ponúknuť jednotlivcom bezpečné a regulované prostredie na sporenie a požičiavanie peňazí a pomoc pri riešení stále problematickejšieho osobného dlhu; žiada členské štáty, aby dbali na to, aby jednotlivci mali právo otvoriť si bankový účet za rozumných podmienok, keďže otvorenie účtu predstavuje základný prostriedok k účasti na hospodárskej činnosti i na spoločenskom živote;

27.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali osobám so zdravotným postihnutím dodatočnú podporu potrebnú jednak na uplatnenie sa na trhu práce, jednak podporu v priebehu práce; vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak urobili; pripomína, že členské štáty by mali vypracovať vhodné postupy a vytvoriť vhodné štruktúry na účinné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na svojom území;

28.

je presvedčený, že mladí ľudia čelia osobitným prekážkam aktívneho začlenenia, medzi ktoré patrí neodôvodnená diskriminácia z dôvodu veku a ťažkosti v súvislosti s prístupom k finančne dostupným systémom odborného vzdelávania;

29.

víta ústup od inštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím, ale berie na vedomie, že si vyžaduje dostatočnú úroveň kvalitných komunitných služieb, ktoré podporujú nezávislý spôsob života, právo na osobnú pomoc, právo na ekonomickú nezávislosť a plnú spoločenskú účasť v rámci členských štátov;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatok zdrojov na uľahčenie prístupu k programom celoživotného vzdelávania ako prostriedkom na obmedzenie vylúčenia starších ľudí zo zamestnania a na podporu ich nepretržitej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote;

31.

je presvedčený, že by malo byť prijatých viac opatrení na riešenie domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že platné právne predpisy Spoločenstva o rodovej rovnosti, rovnosti vo všeobecnosti a nediskriminácii sa budú v plnej miere riadne a účinne vykonávať; žiada, aby sa rozšírili a posilnili s cieľom odstrániť systémové prekážky zamestnávania a odborného vzdelávania a prípravy;

33.

je presvedčený, že kvalitné vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom úspechu v budúcom zamestnaní a pri integrácii; vyzýva členské štáty, aby rozšírili právne predpisy o verejnom vzdelávaní s cieľom odstrániť každú prekážku vo vzdelávaní a zabezpečiť integrované vzdelávanie a prístup k vzdelaniu pre všetkých; domnieva sa, že osoby trvalo vylúčené z trhu práce musia mať väčšie práva v oblasti financovania celoživotného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o kľúčové kompetencie;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci celej stratégie aktívneho začleňovania uplatňovali rodové hľadisko;

35.

domnieva sa, že ponúkaná odborná príprava by mala zohľadňovať potreby dotknutých jednotlivcov a mala by byť pre nich primeraná; požaduje skôr cielenú než štandardizovanú odbornú prípravu a integračné opatrenia, ktoré často zanedbávajú potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí s opatrovateľskými povinnosťami alebo osôb so zdravotnými problémami; poukazuje na najlepšie postupy pri čerpaní Európskeho sociálneho fondu (ESF) a programu EQUAL, pokiaľ ide o cielený prístup odbornej prípravy zameranej na potreby pre ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, keď sa uznávajú zručnosti, ktoré nie sú formálne preukázané, a zručnosti získané neformálnym vzdelávaním;

36.

odporúča, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania a vzdelávacie systémy sa integrovali do trhu práce a kritérií sociálnej účasti, a aby sa znížili rozdiely v prístupe ku všetkým formám vzdelávania a v kvalite poskytovaného vzdelávania;

37.

domnieva sa, že odborná príprava by mala zabezpečiť aj informovanosť jednotlivcov o právach a povinnostiach v práci vrátane riadnej prípravy, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť, ako aj o práve na členstvo v odboroch a o ich právach na informácie, konzultácie a celoživotné vzdelávanie a prípravu;

38.

konštatuje, že existuje riziko, že tvorivejšie ponímanie prípravy prístupu pre tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, môže prísť o finančnú podporu v prospech užšieho ponímania, založeného na ľahko merateľných výsledkoch; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov, najmä ESF, zlepšila financovanie prístupov zdola nahor a rozvoj ukazovateľov, ktoré udávajú pokrok v sociálnom a aktívnom začleňovaní, s cieľom zamerať sa na inovatívne miestne iniciatívy na podporu aktívneho začleňovania, ktoré je súčasťou cieľov sociálneho začleňovania vyznačených ako súčasť „lisabonského vyčlenenia“ štrukturálnych fondov, ďalej financovanie navrhnuté na sociálnu inováciu, ako aj prostredníctvom ďalších zdrojov financovania;

39.

konštatuje, že podľa odhadov bude v dôsledku demografických zmien do roku 2030 pomer aktívnych a neaktívnych osôb 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky aktívneho začleňovania, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia, z ktorých mnohí budú pre opatrovateľské povinnosti nútení odísť z trhu práce, neboli v budúcnosti nepriaznivo zasiahnutí;

40.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť trh práce naklonený začleňovaniu ako základ každej aktívnej stratégie začleňovania, trh práce s dôstojnými pracovnými podmienkami a rozmanitosťou pracovných miest pre všetkých pracovníkov, ktorý zohľadňuje potreby rôznych pracovných miest, individuálne požiadavky pracovníkov, pracovné a časové modely a rôzne potreby súvisiace so zosúladením rodinného, osobného a pracovného života a rozlišuje úroveň zručností; konštatuje, že kvalitné zamestnanie je základom podpory zotrvania v pracovnom pomere;

41.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali konkurencieschopný trh práce podporujúci rozvoj verejných a súkromných systémov sociálnej ochrany za rozumnú cenu, ktorý zainteresovaným osobám vrátane príslušníkov etnických menšín poskytne možnosť znížiť riziko vylúčenia z trhu práce;

42.

vyzýva členské štáty, aby využili rôzne prostriedky a nástroje s cieľom motivovať nimi všetkých aktérov na vytvorenie trhu práce nakloneného začleňovaniu a zlepšiť účasť tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; ide o nástroje súvisiace s miestnym sociálnym dialógom, finančnými stimulmi, daňovými zvýhodneniami a rozvojom sociálneho hospodárstva; víta odporúčanie Komisie na poskytnutie podpory sociálnemu hospodárstvu ako rozhodujúcemu zdroju pre vstup znevýhodnených osôb na pracovný trh;

43.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú pri podporovaní aktívneho začlenenia trojakú úlohu: sú zamestnávateľmi, podporovateľmi hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti a poskytovateľmi verejných služieb vrátane služieb pre najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva členské štáty, aby na regionálnej a miestnej úrovni vytvorili siete, ktoré ľuďom poradia a odkážu ich na miesta, kde môžu získať pomoc pri vstupe na trh práce a prístupe k osobitným sociálnym službám (t. j. systémom sociálnej podpory, službám starostlivosti o zdravie, duševné zdravie a sociálnej starostlivosti, a odbornej príprave) v závislosti od ich konkrétnej situácie;

44.

je pevne presvedčený, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie prekážok, s ktorými sa pri začleňovaní stretajú uchádzači o azyl; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o odstránenie závislosti uchádzačov o azyl od príspevkov tým, že im umožnia pracovať, a zvážili rozvoj legálnejších spôsobov prisťahovalectva;

45.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby chránili azylové politiky vychádzajúce z dodržiavania ľudských práv v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a inými predmetnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv;

46.

uznáva, že obchodovanie s ľuďmi so sebou prináša nesmierne utrpenie a sociálne vylúčenie a vyzýva členské štáty, aby sa väčšmi usilovali o presadzovanie právnych predpisov namierených proti obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácii, aby znovu začlenili obete obchodovania s ľuďmi do spoločnosti a najmä aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi;

47.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby odmietali zavádzajúce prirovnávanie hospodárskej migrácie k žiadaniu o azyl a ich súčasné prirovnávanie k nelegálnemu prisťahovalectvu;

48.

je presvedčený, že väznenie ľudí bez náležitej reintegrácie a vzdelávania spôsobuje vznik prekážok pre začleňovanie a často iba vedie k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, nezamestnanosti a kriminalite;

49.

je pevne presvedčený, že zachovanie povinnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku je prekážkou aktívneho začlenenia a z trhu práce zbytočne vytláča mnohých ľudí, ktorí by možno chceli naďalej pracovať;

50.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne koordinovala politické postupy spojené s aktívnym začleňovaním – najmä čo sa týka kvalitných sociálnych služieb, so súčasným rozvíjaním dobrovoľného rámca kvalitných sociálnych služieb všeobecného záujmu a aby bezodkladne preskúmala všetky možné spôsoby objasnenia právneho kontextu, v ktorom sa poskytujú sociálne služby všeobecného záujmu a zabezpečenia právneho rámca ako referenčného bodu, najmä prijatím legislatívnych nástrojov vrátane rámcovej smernice;

51.

zdôrazňuje svoje nedávne požiadavky adresované Komisii a Rade, aby stanovili ciele týkajúce sa zníženia chudoby (chudoby všeobecne, chudoby detí, chudoby pracujúcich a pretrvávajúcej dlhodobej chudoby), minimálnej úrovne príjmu poskytovaného prostredníctvom dôchodkov a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti (zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia, zvyšovanie dĺžky života atď.); pripomína svoju požiadavku na stanovenie cieľa EÚ, spočívajúceho v znížení chudoby detí do roku 2012 o 50 % a skoncovaní s bezdomovectvom u detí, mládeže a dospelých do roku 2015;

52.

požaduje konkrétny plán realizácie stratégií aktívneho začleňovania založený na účasti občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán vrátane ľudí žijúcich v chudobe; domnieva sa, že plán by mal obsahovať časové údaje a realistické kvalitatívne a kvantitatívne ciele stanovené na základe konkrétnych ukazovateľov a po podrobnom dialógu medzi zainteresovanými stranami; ďalej sa domnieva, že plán by mal stanoviť, ako sa má aktívne začleňovanie vykonávať a monitorovať prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, najmä na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; víta preto iniciatívu Komisie na účasť miestnych orgánov na monitorovaní vykonávania stratégií aktívneho začleňovania prostredníctvom financovania siete pozorovateľských stredísk miestnych orgánov zameraných na aktívne začleňovanie v rámci programu Progress; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom procese tvorby politiky vymedzili týmto pozorovateľským strediskám významné postavenie a aby zahrnuli programy aktívneho začleňovania do vnútroštátnych reformných programov revidovanej Lisabonskej stratégie, a najmä Európskej stratégie zamestnanosti;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/32

A.

keďže uplatňovanie ľudských práv žien a posilnenie postavenia žien a ich pôsobenie nie sú dôležité len z hľadiska riešenia rodovej nerovnosti a uplatňovania rozmeru skutočnej rodovej rovnosti v rámci vonkajších vzťahov EÚ, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj v rámci úspešného vykonávania vonkajších politík EÚ vrátane oblastí pomoci, rozvoja, rozširovania, susedskej politiky, riešenia konfliktov, bezpečnosti, budovania mieru a medzinárodného obchodu,

B.

keďže napriek tomu, že členské štáty sú zapojené do všetkých najdôležitejších medzinárodných rámcov pre rodovú rovnosť a práva žien, a napriek tomu, že na úrovni EÚ existuje viacero dokumentov týkajúcich sa tejto politiky, je praktický záväzok k podpore uplatňovania rodového hľadiska a posilnenia postavenia žien vo vonkajších politikách stále nedostatočný, vykonávanie existujúcich politických dokumentov je obmedzené a rozpočtové zdroje osobitne vyčlenené pre rodové otázky nepostačujú,

C.

keďže aj napriek významnému zlepšeniu, ktoré bolo v posledných rokoch dosiahnuté v oblasti presadzovania rodovej rovnosti, hlavné inštitúcie EÚ, t.j. Európsky parlament, Rada a Komisia, nedisponujú dostatočným počtom zamestnancov, ktorí by boli zvlášť určení na realizáciu proklamovaných cieľov súvisiacich s rodovými otázkami v oblasti vonkajšej politiky a rozširovania, a väčšina súčasných zamestnancov, ktorí sú zodpovední za rodovú problematiku, musia kombinovať túto činnosť minimálne s jednou, ba niekedy i dvoma ďalšími oblasťami pôsobnosti,

D.

keďže EÚ musí k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti zaujímať holistický a koherentný prístup,

1.

uznáva, že inštitúcie EÚ prikladajú uplatňovaniu rodového hľadiska a posilneniu postavenia žien väčší význam, zdôrazňuje však, že pretavenie politických záväzkov do praktickej podoby si ešte vyžaduje veľké úsilie, a zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť primerané financovanie a vhodných zamestnancov zodpovedných za vykonávanie cieľov v oblasti rodovej rovnosti;

2.

pripomína, že uplatňovanie rodového hľadiska si vyžaduje nielen politické vyhlásenia na vysokej úrovni, ale aj politickú vôľu vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, stanovenie prioritných cieľov a monitorovanie dosiahnutého pokroku;

3.

víta prijatie hore uvedeného Komplexného prístupu k vykonávaniu rezolúcií BR OSN 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ako aj usmernení prijatých Radou pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008, týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie; vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali vnútroštátne akčné plány týkajúce sa rezolúcie BR OSN 1325, aby urýchlene vyhoveli žiadosti BR OSN, aby tak urobili; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu a pomoc tretím krajinám, ktoré majú záujem rozvíjať vnútroštátne stratégie zamerané na vykonávanie uvedených rezolúcií BR OSN;

4.

vyjadruje potešenie nad tým, že revidované znenie Európskej bezpečnostnej stratégie obsahuje odkaz na uvedené rezolúcie BR OSN S/RES/1325 (2000) a S/RES/1820 (2008), ako aj na rezolúciu S/RES/1612(2005);

5.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju činnosť a aby do júla 2009 v úzkej spolupráci s členskými štátmi a sekretariátom Rady navrhla Akčný plán EÚ týkajúci sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ, ktorý sa má uplatňovať v 27 členských štátoch a pri rokovaniach s tretími krajinami, spolu so súborom efektívnych kontrolných nástrojov;

6.

vyzýva Komisiu a Radu, aby systematicky začleňovala rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien do politického dialógu a politických diskusií EÚ s jej partnerskými krajinami;

7.

žiada delegácie Európskeho parlamentu, aby otázky súvisiace s rodovou rovnosťou a s posilnením postavenia žien riešili v rámci svojich vzťahov s parlamentmi tretích krajín; zdôrazňuje význam, ktorý má poskytovanie podpory a pomoci vnútroštátnym parlamentom tretích krajín, s cieľom zvýšiť ich schopnosť premietnuť rodové hľadisko do ich legislatívnej činnosti;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý majú organizácie občianskej spoločnosti pre posilnenie postavenia žien; vyzýva Komisiu, aby týmto organizáciám poskytla primeranú finančnú pomoc a aby podporila účasť ženských mimovládnych organizácií na procese politického dialógu s partnerskými krajinami, ako aj na mierových rokovaniach na celom svete;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koherentosť v rámci svojho politického prístupu k uplatňovaniu rodového hľadiska a posilneniu postavenia žien; žiada, aby boli rôzne súčasné politické rámce v tejto oblasti zlúčené do konsenzu EÚ o rodovej rovnosti, ktorý by zahŕňal vnútorné a vonkajšie politiky;

10.

nabáda na pravidelné usporadúvanie konferencií s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa rovnosti príležitostí žien a mužov, na ktorých by sa zúčastnili delegácie na úrovni národných parlamentov zložené zo žien aj mužov, a na stanovenie spoločných stratégií na realizáciu projektov týkajúcich sa tejto témy;

11.

žiada Komisiu, aby dôslednejšie a systematickejšie riešila otázku rodovej nerovnosti pri plánovaní a uplatňovaní nástrojov vonkajšej pomoci a stanovila priority, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory pre reformu sektora bezpečnosti; naliehavo vyzýva, aby sa ciele, činnosti a financovanie v oblasti rodovej rovnosti začlenili do dokumentov o stratégii krajiny a touto cestou prispeli k lepšiemu uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien je potrebný holistický prístup k používaniu nástrojov vonkajšej pomoci vrátane nástroja predvstupovej pomoci, nástroja európskeho susedstva a partnerstva, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, nástroja stability a tematických programov, ako je Investovanie do ľudí;

12.

zastáva názor, že zdroje vyčlenené na sektor zdravotníctva, a teda na starostlivosť o zdravie dievčat a žien, sú vzhľadom na záväzky EÚ v oblasti rozvojovej politiky nedostatočné; zdôrazňuje, že v rámci nástrojov vonkajšej pomoci je potrebné vyčleniť ďalšie finančné zdroje na programy v oblasti starostlivosti o zdravie žien; poukazuje na to, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike, uverejnenej v januári 2009, sa prostriedky vyčlenené pre sektor zdravotníctva pre tento región ako podiel celkovej pomoci ES pre zdravotníctvo od roku 2000 nezvýšili, zatiaľ čo vo vývojovom diagrame rozvojových cieľov milénia za rok 2007 sa aj naďalej uvádza veľmi vysoká úmrtnosť matiek v subsaharskej Afrike;

13.

poukazuje na to, že účinné uplatňovanie rodového hľadiska si vyžaduje zlepšenú koordináciu medzi darcami a aktérmi, mechanizmy zodpovednosti a väčšiu účasť národných vlád na rozvojovom procese; v tejto súvislosti zdôrazňuje prínos partnerstva Európskej komisie a OSN v oblasti rodovej rovnosti pre rozvoj a mier a rozpočtových iniciatív zohľadňujúcich rodovú otázku; víta vytvorenie pracovnej skupiny pre otázky žien, mieru a bezpečnosti, ako je stanovené v komplexnom prístupe k vykonávaniu rezolúcií BR OSN S/RES1325 (2000) a S/RES/1820 (2008) zo strany EÚ;

14.

znovu zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa nielen na otázky žien, ale aj na rodové vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodovú nerovnosť; vyjadruje teda presvedčenie, že tieto projekty by mali byť zamerané ako na mužov, tak aj na ženy;

15.

zdôrazňuje, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť potrebám najzraniteľnejších a sociálne vylúčených žien, predovšetkým žien so zdravotným postihnutím, utečeniek a žien z menšinových skupín;

16.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala postupy, referenčné kritériá a ukazovatele s cieľom zabezpečiť splnenie svojich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti v rámci vonkajšej politiky;

17.

domnieva sa, že Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, založený v roku 2006, by mal začať svoju činnosť čo najskôr a jeho mandát by sa mal rozšíriť aj na vonkajšie politiky;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali „Bruselskú výzvu na riešenie sexuálneho násilia v konfliktoch a po nich“;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zamedzenie obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu;

20.

zdôrazňuje, že znásilnenie a sexuálne násilie sa využívajú ako vojnové zbrane; zdôrazňuje, že tieto činy by sa mali trestať ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyzýva na viac programov na podporu obetí týchto zločinov;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné zúročiť partnerstvo medzi EÚ a OSN a využiť celosvetové skúsenosti OSN v boji za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien s cieľom zvýšiť účinnosť a zlepšiť výsledky politík i pomoci EÚ a zabezpečiť koherentnosť vonkajšej podpory pre partnerské krajiny, ktoré by tak mohli splniť svoje povinnosti;

22.

domnieva sa, že súčasný počet zamestnancov Komisie a Rady, ktorí sa venujú otázkam rodovej rovnosti, nie je dostatočný; vyzýva tieto inštitúcie, aby zvýšili počet zamestnancov v štruktúrach, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou EÚ s osobitnou zodpovednosťou za uplatňovanie rodového hľadiska a posilnenie postavenia žien;

23.

konštatuje, že vo vysokých funkciách v Komisii a Rade naďalej pretrváva nedostatok žien, a vyzýva predovšetkým na vynaloženie väčšieho úsilia o zvýšenie počtu žien medzi vedúcimi delegácií EÚ a osobitnými zástupcami EÚ; zdôrazňuje, že v budúcej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť by mal byť vyrovnanejší pomer medzi mužmi a ženami, a to predovšetkým vo vysokých funkciách, a že táto služba by mala zamestnávať viac pracovníkov zodpovedných za otázky rodovej rovnosti;

24.

vyzýva členské štáty, aby na misie a operácie EBOP vysielali väčší počet žien, a žiada o zvýšenú účasť žien na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach plánovania a vykonávania; zdôrazňuje, že už na samom začiatku plánovania misie či operácie je potrebné zohľadniť odborné znalosti z oblasti rodovej rovnosti a že pred vyslaním zamestnancov na misiu či operáciu je dôležité poskytnúť im systematické a dôkladné školenie k rodovej problematike;

25.

konštatuje, že v súčasnej dobe sa vynakladá veľa úsilia na to, aby sa do kultúry EBOP začlenil prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, okrem iného tým, že sa vyvinie kvantitatívny rozmer uplatňovania rodového hľadiska v tejto politike (napríklad prostredníctvom dotazníkov, vypracovaním kontrolných zoznamov, spočítaním mužov a žien v operáciách EBOP atď.); zdôrazňuje však, že je potrebné vypracovať kvalitatívny koncepčný rámec potrebný na pochopenie sociálno-ekonomického prostredia, v ktorom prebiehajú misie EBOP (t. j. oblasti konfliktu), a obáv súvisiacich s rodovou problematikou pri realizácii operácií a programov;

26.

víta vymenovanie poradcu pre rodové otázky v takmer všetkých misiách EBOP v súlade s uvedenými závermi Rady z novembra 2006; zdôrazňuje však, že činnosť takýchto poradcov pre rodové otázky môže narušiť absencia konkrétnej politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti – najmä nedostatok povedomia, pokiaľ ide o rodové otázky, a/alebo neochota zohľadniť jeho význam –, a nedostatok rozpočtových riadkov, ktoré sa týkajú otázok rodovej rovnosti, pri financovaní misií EBOP;

27.

oceňuje iniciatívy na poskytnutie školenia v oblasti rodovej rovnosti pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na misiách EBOP, a zamestnancov v ústredí a oceňuje aj značné úsilie, ktoré Komisia vynaložila pri školení svojich zamestnancov, najmä tých ktorí pôsobia v rámci delegácií; opätovne zdôrazňuje, že všetci zamestnanci na všetkých úrovniach plánovania, programovania a vykonávania vonkajších politík EÚ by mali byť primerane vyškolení; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili povinné školenie pre všetkých zamestnancov v misiách a delegáciách vrátane vedenia, ako aj to, aby mali k dispozícii usmernenia týkajúce sa otázok rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

28.

vyjadruje presvedčenie, že pri plánovaní misií EBOP by sa malo zohľadňovať začleňovanie miestnych ženských organizácií do mierového procesu s cieľom využiť možnosť ich špecifického prínosu a rozpoznať osobitné spôsoby, ktorými konflikt postihuje ženy;

29.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sú kvóty nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie rodovej rovnosti v mierových a bezpečnostných misiách a pri rozhodovaní v rámci národných a medzinárodných procesov obnovy a na zaručenie politickej účasti žien pri rokovacom stole;

30.

zdôrazňuje význam uplatňovania rodového hľadiska pri plánovaní rozpočtových prostriedkov; upozorňuje na to, že rodová otázka by sa mala vyvíjať ako tematická problematika v rámci najdôležitejších nástrojov vonkajšej pomoci, že na rodové otázky by sa mali vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky a že v záujme posúdenia toho, ako účinne sa v súčasnosti využívajú poskytnuté finančné prostriedky, by sa mali stanoviť referenčné kritériá;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/37

1.

víta záväzný charakter, ktorý Lisabonská zmluva poskytuje Charte základných práv, a víta uznanie práv, slobôd a zásad stanovených touto chartou pre všetkých občanov a obyvateľov Európskej únie; zdôrazňuje, že Európsky parlament sa bude cítiť zaviazaný zabezpečiť plné rešpektovanie tejto charty;

2.

víta posilnenie zastupiteľskej a participatívnej demokracie vyplývajúce okrem iného zo zavedenia tzv. iniciatívy občanov (článok 11 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy, ďalej len „Zmluva o EÚ“), podľa ktorej občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, môžu vyzvať Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu;

3.

víta skutočnosť, že ochrana životného prostredia zaujíma vo všetkých politikách EÚ významné miesto a že v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa priamo uvádza zmienka o boji proti zmene klímy na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Európsku úniu, aby prevzala vedúcu úlohu vo všetkých politikách týkajúcich sa boja proti zmene klímy a globálnemu otepľovaniu;

4.

víta skutočnosť, že Zmluva o fungovaní EÚ spája budovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s ochranou základných práv a právneho poriadku Európskej únie a jej členských štátov (článok 67 Zmluvy o fungovaní EÚ);

5.

berie na vedomie predovšetkým cieľ dosiahnuť „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku“, ako aj „vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“ (článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ), v ktorom sa spája dokončenie vnútorného trhu s ďalšími cieľmi;

6.

s uspokojením poznamenáva, že rovnosť mužov a žien bola zaradená medzi európske hodnoty (článok 2 Zmluvy o EÚ) a ciele (článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ);

7.

víta skutočnosť, že podľa článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ „politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú“, zatiaľ čo podľa platného článku 177 ods. 1 Zmluvy o ES „politika Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce […] doplňuje politiky uskutočňované členskými štátmi“; zdôrazňuje väčšiu zodpovednosť Európskeho parlamentu vzhľadom na to, že EÚ bude zohrávať významnejšiu úlohu z hľadiska iniciatívy pri stanovovaní politík, čo by malo viesť k lepšej koordinácii darcov a deľbe práce a k väčšej účinnosti pomoci s cieľom „obmedzovania chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenia“ v súlade s rozvojovými cieľmi milénia;

8.

verí, že zahrnutie územnej súdržnosti medzi ciele Únie (článok 3 Zmluvy o EÚ) dopĺňa ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti a že zavedenie právnych základov pre tieto oblasti posilní právomoci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o hodnotenie územného vplyvu kľúčových politík Únie; s potešením poznamenáva, že články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní EÚ potvrdzujú osobitný štatút najvzdialenejších regiónov;

9.

víta zavedenie horizontálnych ustanovení o vysokej úrovni zamestnanosti, sociálnej ochrane, boji proti sociálnemu vylúčeniu, o vysokej úrovni vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, boji proti diskriminácii a o ochrane životného prostredia, ktoré budú všeobecnými zásadami tvorby politík Európskej únie (články 9, 10 a 11 Zmluvy o fungovaní EÚ);

10.

víta tiež posilnenie ochrany spotrebiteľa ako prierezovej úlohy pri stanovovaní a vykonávaní ostatných politík Únie, keďže jej význam vzrástol na základe článku 12 Zmluvy o fungovaní EÚ;

11.

víta ustanovenie o solidarite uvedené v článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, vďaka ktorému môže Rada rozhodnúť o vhodných opatreniach v prípade, že pri zásobovaní určitými produktmi, najmä v oblasti energetiky, vzniknú vážne problémy;

12.

víta skutočnosť, že v článku 214 Zmluvy o fungovaní EÚ sa humanitárna pomoc uznáva za plnohodnotnú politiku Únie; zastáva názor, že piata časť, hlava III, oddiely 1 (Rozvojová spolupráca) a 3 (Humanitárna pomoc) tejto zmluvy poskytujú jednoznačný právny základ pre rozvojovú a humanitárnu pomoc, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

13.

víta okrem toho posilnenie právomocí Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci ad hoc a pomoci pri katastrofách v tretích krajinách (článok 214 Zmluvy o fungovaní EÚ);

14.

zdôrazňuje, že rozšírenie vonkajšej činnosti Únie podľa Lisabonskej zmluvy vrátane ustanovenia nových právnych základov a nástrojov, ktoré majú vplyv na oblasti týkajúce sa zahraničnej politiky (vonkajšia činnosť a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)/európska bezpečnostná a obranná politika), si vyžaduje novú medziinštitucionálnu rovnováhu, ktorá zaručí primeranú demokratickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu;

15.

víta skutočnosť, že na energetické otázky sa bude odteraz vzťahovať samostatná hlava XXI v tretej časti a že činnosť v tejto oblasti tak bude mať právny základ (článok 194 Zmluvy o fungovaní EÚ); poznamenáva však, že kým riadny legislatívny postup sa bude chápať ako všeobecné pravidlo, rozhodnutia o štruktúre energetických zdrojov zostanú naďalej v kompetencii členských štátov a fiškálne opatrenia v tejto oblasti si budú naďalej vyžadovať iba konzultácie Európskeho parlamentu;

16.

s uspokojením vníma spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a víta právny základ umožňujúci vymedzenie zásad a podmienok poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na základe riadneho legislatívneho postupu (článok 14 Zmluvy o fungovaní EÚ a Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu);

17.

domnieva sa, že zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou v oblasti spoločnej obchodnej politiky (články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní EÚ) celkovo prispievajú k posilneniu jej demokratickej legitimity a zvýšeniu jej účinnosti, a to predovšetkým zavedením riadneho legislatívneho postupu a požiadavky získania súhlasu v prípade všetkých dohôd; poznamenáva, že všetky záležitosti, na ktoré sa vzťahuje spoločná obchodná politika, budú patriť do výlučnej právomoci Únie, v dôsledku čoho už nebudú existovať žiadne zmiešané obchodné dohody uzatvárané Komisiou a členskými štátmi;

18.

vyjadruje svoju spokojnosť s vložením ustanovenia o európskej politike v oblasti kozmického priestoru (článok 189 Zmluvy o fungovaní EÚ) a víta, že Európsky parlament a Rada získavajú príležitosť, aby v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijali potrebné opatrenia na vytvorenie európskeho vesmírneho programu; zastáva však názor, že znenie tohto článku, a to že „je vylúčená akákoľvek harmonizácia ustanovení zákonov a iných právnych predpisov členských štátov“ môže viesť k prekážkam pri vykonávaní spoločnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru;

19.

poukazuje na to, že Lisabonská zmluva obsahuje nový právny základ zabezpečujúci spolurozhodovanie, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva (článok 118 Zmluvy o fungovaní EÚ);

20.

víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrení EÚ v oblasti politiky mládeže, ktorá podporuje účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ);

21.

víta nový právny základ ustanovený v článku 298 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorom sa uvádza, že „pri vykonávaní svojich poslaní sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou,“ keďže poskytuje základ pre nariadenie upravujúce správne postupy v EÚ;

22.

víta posilnenie právneho základu pre prijatie opatrení Európskej únie v oblasti prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie (článok 325 Zmluvy o fungovaní EÚ); zdôrazňuje skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve je vypustené ustanovenie, ktoré sa nachádza v súčasnom článku 280 Zmluvy o ES a podľa ktorého „tieto opatrenia neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a vnútroštátnej justičnej správy“;

23.

poukazuje na to, že nové ustanovenia zmluvy týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach obsahujú právny základ pre prijatie opatrení na podporu vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov (články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní EÚ);

24.

zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva okrem toho poskytuje možnosť zriadiť Európsku prokuratúru s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie (článok 86 Zmluvy o fungovaní EÚ);

25.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva zavádza v rámci vnútorných a vonkajších cieľov Európskej únie záväzné ustanovenia na ochranu práv dieťaťa (článok 3 ods. 3 pododsek 2 a ods. 5 Zmluvy o EÚ);

26.

víta, že cestovnému ruchu je v Lisabonskej zmluve venovaná nová hlava (článok 195 Zmluvy o fungovaní EÚ), v ktorej sa stanovuje, že Únia v tejto oblasti dopĺňa činnosť členských štátov; okrem toho víta ustanovenie, že pri prijímaní legislatívnych návrhov, na ktoré sa uvedená hlava vzťahuje, sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

27.

víta skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa medzi oblasťami, pre ktoré sa ustanovuje právny základ, nachádza šport (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ); zdôrazňuje predovšetkým, že Únia môže konečne prijať opatrenia na rozvoj športu a najmä jeho európskeho rozmeru a môže náležite zohľadniť osobitnú povahu športu pri uplatňovaní ostatných európskych politík;

28.

víta skutočnosť, že rozšírením spolurozhodovacích právomocí Európskeho parlamentu v Lisabonskej zmluve sa významne posilní demokratická legitimita Európskej únie;

29.

víta skutočnosť, že do Zmluvy o fungovaní EÚ je v plnej miere zahrnutý priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 67 až 89), čím sa formálne ukončuje tretí pilier; víta skutočnosť, že na väčšinu rozhodnutí v oblasti občianskeho práva, azylovej, prisťahovaleckej a vízovej politiky, ako aj justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach, sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup;

30.

je presvedčený, že zavedenie riadneho legislatívneho postupu v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky posilní demokratickú zodpovednosť Európskej únie, a to vzhľadom na to, že Európsky parlament bude na rovnakom základe ako Rada spolurozhodovať pri tvorbe právnych predpisov; zdôrazňuje, že spolurozhodovanie sa bude na základe článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ uplatňovať na všetky právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva a že toto bude obzvlášť platiť v prípade štyroch hlavných horizontálnych textov v oblasti poľnohospodárstva (jednotná organizácia spoločného trhu, nariadenie o priamych platbách, nariadenie o podpore rozvoja vidieka a financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky); okrem toho podčiarkuje, že do rozsahu pôsobnosti článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ bude patriť aj legislatíva o kvalite, ekologickom poľnohospodárstve a jeho podpore;

31.

zdôrazňuje, že akákoľvek právomoc Rady prijímať opatrenia podľa článku 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ vyžaduje, aby sa predtým riadnym legislatívnym postupom prijal legislatívny akt podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý stanovuje podmienky a obmedzenia spojené s právomocami udelenými Rade; zastáva názor, že článok 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neposkytuje právny základ ani žiadnu autonómnu právomoc, ktorá by umožňovala prijatie alebo zmenu ktoréhokoľvek z aktov Rady, ktoré sú v súčasnosti v platnosti v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky; vyzýva Radu, aby upustila od prijímania akýchkoľvek opatrení uvedených v článku 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ bez predchádzajúcej konzultácie s Európskym parlamentom;

32.

konštatuje, že Lisabonská zmluva zavádza rozsiahle zmeny v procese rozhodovania o spoločnej politike rybného hospodárstva a zvýši tiež jeho demokratickú kontrolu; víta skutočnosť, že Európsky parlament a Rada stanovia v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva (článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ); v tejto súvislosti sa domnieva, že akákoľvek iná úprava formálne začlenená do každoročného nariadenia, než je stanovenie možností výlovu a rozdelenie kvót, napríklad technické opatrenia či rybársky výlov alebo začlenenie dohôd prijatých v rámci regionálnych rybárskych organizácií, ktoré majú svoj vlastný právny základ, by mala podliehať riadnemu legislatívnemu postupu;

33.

víta zavedenie riadneho legislatívneho postupu pre prijímanie podrobných pravidiel mnohostranného dohľadu (článok 121 ods. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktoré by mali posilniť ekonomickú koordináciu;

34.

verí, že zodpovednosť Európskej centrálnej banky podávať správy o menovej politike sa teraz posilnila, keďže Európska centrálna banka je uznaná ako orgán Európskej únie; víta skutočnosť, že niekoľko ustanovení týkajúcich sa Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky možno po konzultácii s Európskym parlamentom upraviť, a to v súlade s článkom 40.2 tohto štatútu; potvrdzuje, že táto skutočnosť nepredstavuje obmedzenie nezávislosti Európskej centrálnej banky v oblasti menovej politiky ani priorít stanovených v zmluve;

35.

považuje článok 182 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za pokrok, pretože na viacročný rámcový program a realizáciu európskeho výskumného priestoru, ktoré sa v ňom uvádzajú, sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup; všíma si však, že osobitné programy, ktoré sa v tomto článku spomínajú, sa prijmú v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom spočívajúcim v tom, že s Európskym parlamentom sa iba konzultuje (článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ);

36.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva poskytuje Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o uplatňovanie štrukturálnych fondov, rovnaké právomoci ako Rade, a nahrádza tak súčasný postup súhlasu riadnym legislatívnym postupom; domnieva sa, že táto zmena je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o štrukturálne fondy v období po roku 2013, pretože sa tým zvýši transparentnosť a zodpovednosť za využívanie týchto fondov voči občanom;

37.

poznamenáva, že na právne predpisy zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie sa bude vzťahovať mimoriadny legislatívny postup a bude sa vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu (článok 19 Zmluvy o fungovaní EÚ);

38.

víta skutočnosť, že riadny legislatívny postup sa bude vzťahovať na opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, predovšetkým ženami a deťmi, a sexuálnemu zneužívaniu (článok 79 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ);

39.

víta rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou na oblasť vzdelávania vrátane športu (článok 165 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ);

40.

víta skutočnosť, že na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie sa odteraz bude uplatňovať spolurozhodovanie (článok 336 Zmluvy o fungovaní EÚ), čo Európskemu parlamentu umožní, aby sa podieľal na úprave príslušných nariadení za rovnakých podmienok ako Rada;

41.

konštatuje, že Lisabonská zmluva prináša rozsiahle zmeny v oblasti financií EÚ, predovšetkým čo sa týka medziinštitucionálnych vzťahov a rozhodovacích postupov;

42.

poukazuje na to, že Rada a Európsky parlament sa musia v rámci limitov vlastných zdrojov dohodnúť na plánovaní výdavkov, čo sa stáva právne záväzným (článok 312 Zmluvy o fungovaní EÚ); víta skutočnosť, že rozpočet ako celok musí byť schválený Európskym parlamentom a Radou spoločne v súlade s viacročným finančným rámcom; víta odstránenie rozdielu medzi povinnými a nepovinnými výdavkami (článok 314 Zmluvy o fungovaní EÚ); víta skutočnosť, že na prijatie nariadenia o rozpočtových pravidlách sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup (článok 322 Zmluvy o fungovaní EÚ);

43.

poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (4);

44.

víta skutočnosť, že zjednodušené revízne postupy, pokiaľ ide o zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zavedenie riadneho legislatívneho postupu v danej oblasti, si podľa hlavy V Zmluvy o EÚ alebo podľa Zmluvy o fungovaní EÚ vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu;

45.

berie na vedomie zavedenie doložky o vystúpení pre členské štáty (článok 50 Zmluvy o EÚ); zdôrazňuje, že dohodu stanovujúcu podmienky umožňujúce členskému štátu vystúpiť z Európskej únie nemožno uzavrieť, kým ju Európsky parlament neodsúhlasí;

46.

víta skutočnosť, že súhlas Európskeho parlamentu bude nutný pre široký okruh medzinárodných dohôd podpisovaných Európskou úniou; zdôrazňuje svoj úmysel požiadať v prípade potreby Radu, aby nezačínala rokovania o medzinárodných dohodách, kým Európsky parlament neuvedie svoje stanovisko, a aby na základe správy príslušného výboru Európskeho parlamentu umožnila prijímať v akejkoľvek fáze rokovaní odporúčania, ktoré je potrebné pred ukončením rokovaní zobrať do úvahy;

47.

naliehavo žiada, aby sa ku všetkým budúcim zmiešaným dohodám spájajúcim prvky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a prvky, ktoré do tejto politiky nepatria, bežne pristupovalo podľa jedného právneho základu, ktorý by sa mal priamo týkať hlavného predmetu dohody; konštatuje, že Európsky parlament bude mať s výnimkou prípadov, kedy sa dohoda vzťahuje výhradne na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, právo byť konzultovaný;

48.

víta skutočnosť, že predseda Komisie bude volený Európskym parlamentom na návrh Európskej rady, pričom sa zohľadnia voľby do Európskeho parlamentu; poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (5);

49.

víta skutočnosť, že podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude podliehať schváleniu Európskeho parlamentu spolu s ostatnými členmi Komisie ako celku, a bude mu tiež možné vysloviť nedôveru, na základe čoho sa bude Európskemu parlamentu zodpovedať;

50.

víta nový postup pri vymenúvaní sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ako je stanovený v článku 255 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého má rozhodnutiu vlád štátov predchádzať vyjadrenie skupiny siedmich odborníkov, z ktorých jedného má navrhnúť Európsky parlament, k vhodnosti kandidátov, pokiaľ ide o vykonávanie ich povinností;

51.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti a demokratickej kontroly pri zriaďovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 27 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a pripomína svoje právo na konzultáciu, pokiaľ ide o jej zriadenie; domnieva sa, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala byť administratívne pridružená ku Komisii;

52.

očakáva objasnenie, pokiaľ ide o kritériá na osobitných predstaviteľov EÚ, ich vymenúvanie a hodnotenie a zároveň vymedzenie a cieľ ich úloh, trvanie ich mandátu a koordináciu a komplementárnosť s budúcimi delegáciami Únie;

53.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti a demokratickej kontroly, pokiaľ ide o Európsku obrannú agentúru a ňou vykonávané činnosti, a to zabezpečením pravidelnej výmeny informácií medzi jej výkonným riaditeľom a príslušným výborom Európskeho parlamentu;

54.

víta novú poradnú úlohu, ktorú bude mať v súlade s článkom 40.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o zmenu zloženia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky;

55.

víta skutočnosť, že agentúry, predovšetkým Europol a Eurojust, budú podliehať väčšej parlamentnej kontrole (články 85 a 88 Zmluvy o fungovaní EÚ); zastáva preto názor, že plánovaný konzultačný postup pre zakladanie spoločných podnikov v oblasti výskumu a technologického rozvoja (články 187 a 188 Zmluvy o fungovaní EÚ) nezodpovedá koncepcii právnych aktov Únie o zakladaní agentúr;

56.

vyzýva predsedu Európskej rady, aby neustále informoval Európsky parlament o prípravách zasadnutí Európskej rady a aby podával správy o ich výsledkoch, pokiaľ možno do dvoch pracovných dní (ak je to potrebné na osobitné rokovanie Európskeho parlamentu);

57.

vyzýva predsedu rotujúceho predsedníctva Rady, aby informoval Európsky parlament o plánoch predsedníctva a o dosiahnutých výsledkoch;

58.

vyzýva budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa s Európskym parlamentom dohodol na vhodných postupoch, ktorými sa zabezpečí, že Európsky parlament bude v plnej miere informovaný o vonkajšej činnosti Únie a že sa s ním v tejto oblasti bude konzultovať, pričom sa do tohto postupu v príslušnej miere zapoja všetky parlamentné výbory, ktoré sú zodpovedné za oblasti patriace do právomocí vysokého predstaviteľa;

59.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dojednávanie a uzatváranie medzinárodných dohôd, Komisia bude mať právny záväzok informovať Európsky parlament o pokroku v rokovaniach v rovnakej miere ako osobitný výbor ustanovený Radou, ako uvádza článok 218 Zmluvy o fungovaní EÚ; žiada, aby sa tieto informácie poskytovali v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa v súlade s týmto článkom poskytujú príslušnému výboru Rady;

60.

víta novú úlohu Európskeho parlamentu pri iniciovaní zmien a doplnení zmlúv; toto právo využije a bude predkladať nové návrhy pre budúcnosť Európy, keď si to vyžiadajú nové výzvy;

61.

víta skutočnosť, že Európsky parlament bude mať právo iniciatívy, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa jeho vlastného zloženia, rešpektujúc pritom zásady ustanovené v zmluvách (článok 14 Zmluvy o EÚ);

62.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva zavádza pre prijímanie ustanovení určujúcich postupy a právomoci dočasných vyšetrovacích výborov mimoriadny legislatívny postup (článok 226 Zmluvy o fungovaní EÚ);

63.

víta nové práva udelené národným parlamentom, pokiaľ ide o preskúmanie uplatňovania zásady subsidiarity vo všetkých právnych predpisoch Únie; domnieva sa, že posilnenie kontroly európskych politík zo strany národných parlamentov zvýši aj verejné povedomie o činnostiach Únie;

64.

zdôrazňuje, že nové právomoci národných parlamentov sa musia po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy plne rešpektovať;

65.

víta požiadavku, aby aj miestne a regionálne orgány rešpektovali zásadu subsidiarity; berie na vedomie právo Výboru regiónov podať žalobu na Súdnom dvore, keď sa domnieva, že zásada subsidiarity nebola dodržaná (článok 8 druhý odsek Protokolu č. 2);

66.

oceňuje zlepšenia vyplývajúce z nových ustanovení o právnych aktoch a hierarchii noriem, predovšetkým vytvorenie delegovaného právneho aktu (článok 290 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorý umožňuje preniesť na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty alebo meniť a dopĺňať nepodstatné prvky legislatívneho aktu; poukazuje na to, že ciele, obsah, rozsah a trvanie akéhokoľvek takéhoto delegovania musí jasne vymedziť Európsky parlament a Rada v legislatívnom akte;

67.

víta predovšetkým ustanovenia článku 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré predpokladajú, že Európsky parlament (a Rada) majú právo tak zrušiť delegovanie právomocí, ako aj vznášať námietky proti jednotlivým delegovaným aktom;

68.

berie na vedomie, že Zmluva o fungovaní EÚ neposkytujú právny základ pre rámcové opatrenie týkajúce sa delegovaných aktov; navrhuje však, aby sa inštitúcie dohodli na štandardnom znení delegovania právomocí, ktorý by Komisia mohla pravidelne vkladať do samotných návrhov legislatívnych aktov; zdôrazňuje, že tým by sa zachovala sloboda zákonodarcu;

69.

žiada Komisiu, aby objasnila, ako má v úmysle vykladať Vyhlásenie č. 39 pripojené k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva, týkajúce sa konzultácií s odborníkmi v oblasti finančných služieb, a ako zamýšľa tento výklad nad rámec ustanovení o delegovaných aktoch uvedených v Zmluve o fungovaní EÚ uplatňovať;

70.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva zrušuje súčasný článok 202 Zmluvy o ES o vykonávacích právomociach a namiesto toho zavádza v článku 291 Zmluvy o fungovaní EÚ nový postup – tzv. vykonávacie akty – ktorý v prípadoch, keď „sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie“, poskytuje možnosť zveriť vykonávacie právomoci Komisii;

71.

poznamenáva, že v článku 291 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ sa požaduje, aby Európsky parlament a Rada vopred prijali všeobecné pravidlá a zásady týkajúce sa mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí zo strany Komisie;

72.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva už neobsahuje základ pre súčasný komitologický postup a že legislatívne návrhy, ktoré sa neprijmú pred nadobudnutím jej platnosti, sa musia upraviť, aby spĺňali požiadavky článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ;

73.

domnieva sa, že pre počiatočné obdobie by sa mohlo s Radou prerokovať dočasné riešenie, aby sa ako dôsledok prípadného právneho vákua nevyskytli žiadne prekážky a zákonodarca mohol po dôkladnom zvážení návrhov Komisie prijať nové nariadenie;

74.

vyzýva Komisiu, aby zákonodarcom poslala všetky neprerokované návrhy, na ktoré sa vzťahujú nové právne základy a zmeny legislatívnych postupov;

75.

poukazuje na to, že Európsky parlament rozhodne o tom, akú pozíciu zaujme k stanoviskám, ktoré sa už prijali v rámci konzultačných postupov o veciach, ktorých prerokúvanie sa zmenilo na prerokúvanie riadnym legislatívnym postupom, či už to znamená potvrdenie jeho predchádzajúcej pozície alebo prijatie novej; zdôrazňuje, že Európsky parlament môže hlasovať o tom, či potvrdí svoje stanoviská ako pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní, až po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy;

76.

trvá na uzavretí medziinštitucionálnej dohody, ktorá by až do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy znemožňovala prijatie neprerokovaných legislatívnych návrhov patriacich do tretieho piliera, ktoré sa týkajú základných práv, aby sa umožnila plná právna kontrola týchto otázok, zatiaľ čo opatrenia, ktoré nemajú žiaden alebo len malý vplyv na základné práva, sa môžu prijať aj pred nadobudnutím jej platnosti;

77.

vyzýva ostatné inštitúcie, aby začali rokovania o medziinštitucionálnej dohode, ktorá by sa vzťahovala na tieto hľadiská:

78.

žiada o aktualizáciu medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou stanovujúcej ich pracovné vzťahy v oblasti zahraničnej politiky vrátane výmeny dôverných informácií na základe článkov 14 a 36 Zmluvy o EÚ a článku 295 Zmluvy o fungovaní EÚ;

79.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili vypracovanie novej medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom, ktorá by jasne vymedzila jeho účasť na všetkých fázach postupu uzatvárania medzinárodných dohôd;

80.

žiada, aby sa ako dôsledok nových ustanovení o viacročnom finančnom rámci (článok 312 Zmluvy o fungovaní EÚ) a o nariadení o rozpočtových pravidlách (článok 322 Zmluvy o fungovaní EÚ) preskúmala medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a správnom finančnom hospodárení;

81.

domnieva sa, že by sa mali vykonať všetky opatrenia potrebné na vytvorenie európskej informačnej a komunikačnej politiky, a považuje spoločné politické vyhlásenie všetkých troch inštitúcií týkajúce sa komunikácie za užitočný prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa;

82.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila iniciatívu na vykonávanie tzv. iniciatívy občanov, ktorý by stanovovala jasné, jednoduché a praktické podmienky uplatňovania tohto občianskeho práva; poukazuje na svoje uznesenie zo 7. mája 2009, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (6);

83.

vyzýva Komisiu, aby prijala nariadenia vykonávajúce článok 298 Zmluvy o fungovaní EÚ vzťahujúci sa na správny úradný postup, ktoré budú odpoveďou na dlhodobú žiadosť Európskeho parlamentu a Európskeho ombudsmana o spoločný systém, pokiaľ ide o spoločný systém pre správne právo týkajúce sa európskej administratívy;

84.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva umožňuje zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu EÚ, čím sa posilní demokratická legitimita dôležitej súčasti jej rozvojovej politiky; vyzýva Radu a Komisiu, aby v súvislosti s rozpočtom Európskej únie podnikli v priebežnom hodnotení 2008/2009 nevyhnutné kroky;

85.

odporúča, aby sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a po tom, čo Európska únia nahradí Európske spoločenstvá, bezodkladne preskúmalo a posilnilo postavenie Európskej únie v medzinárodných organizáciách;

86.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa s Európskym parlamentom dohodli na stratégii zameranej na zabezpečenie súdržnosti medzi prijatými právnymi predpismi a Chartou základných práv, ako aj pravidlami uvedenými v zmluvách týkajúcimi sa politík ako predchádzanie diskriminácii, ochrana žiadateľov o azyl, zvyšovanie transparentnosti, ochrana údajov, práva menšín a práva obetí a podozrivých;

87.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prispeli k zlepšeniu vzťahov medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi, a to predovšetkým v legislatívnej a justičnej oblasti;

88.

vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali vytvorenie účinnej spoločnej energetickej politiky s cieľom účinne koordinovať trhy s energiou v členských štátoch EÚ a ich ďalší rozvoj a aby pritom zohľadnili vonkajšie aspekty s osobitným dôrazom na zdroje energie a trasy energetického zásobovania;

89.

vyzýva Radu, aby spoločne s Európskym parlamentom zvážila, akým spôsobom by sa mali využiť ustanovenia článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré jej umožňujú poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami týkajúcimi sa „obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní“;

90.

zaväzuje sa, že upraví svoju vnútornú organizáciu tak, aby optimalizoval a racionalizoval výkon nových právomocí, ktoré mu boli zmluvou udelené;

91.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/46

A.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zavádzajú významné zmeny v oblasti finančných prostriedkov EÚ, najmä v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov a rozhodovacích postupov,

B.

keďže Lisabonská zmluva ustanovuje zreteľnú hierarchiu medzi základnými aktmi v oblasti financií a rozpočtu Únie, čo prispieva k nevyhnutnému vyjasneniu rozhodovacieho systému,

C.

keďže viacročný finančný rámec, ktorý predstavuje viacročný program výdavkov vyjadrujúci politické priority EÚ v oblasti financií a ktorý obmedzuje výdavky Únie počas určitého obdobia, sa v Lisabonskej zmluve stáva záväzným právnym aktom založeným na vytvorení osobitného právneho základu pre prijatie nariadenia obsahujúceho tento rámec,

D.

keďže viacročné finančné rámce na jednej strane a volebné obdobia Európskeho parlamentu a funkčné obdobia Komisie na strane druhej sa časovo nezhodujú, až doteraz bol Európsky parlament čiastočne zbavovaný svojich právomocí v rozpočtovej oblasti, pretože Európsky parlament je často viazaný na finančný rámec, ktorý sa prerokoval a schválil počas predchádzajúceho volebného obdobia,

E.

keďže v prípade, že sa v harmonograme neuskutoční žiadna zmena, v niektorých volebných obdobiach Európskeho parlamentu nebude nikdy možné prijať zásadné rozhodnutia v oblasti rozpočtu, pretože finančný rámec schválený predchodcami sa vzťahuje na celé príslušné volebné obdobie,

F.

keďže nedostatočný rozsah rezerv v rámci každej z rozpočtových kapitol, ako aj znížené množstvo dostupných flexibilných mechanizmov veľmi sťažuje primeranú reakciu Únie na neplánované politické udalosti a hrozí, že ročný rozpočtový postup bude zbavený svojho významu,

G.

keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy si vyžaduje, aby sa inštitúcie Únie zodpovedné za rozhodovanie v oblasti financií a rozpočtu dohodli na optimálnom prechode na nové právne akty a nové rozhodovacie postupy,

H.

keďže na riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie sa musí rozpočet EÚ zohľadniť pri koordinácii rozpočtových stratégií členských štátov,

I.

keďže Európska rada z 11. a 12. decembra 2008 opäť potvrdila, že Lisabonská zmluva je potrebná na to, aby pomohla rozšírenej EÚ fungovať efektívnejšie, demokratickejšie a účinnejšie, a to aj na medzinárodnej scéne, a keďže načrtla prístup a právne záruky v reakcii na pochybnosti írskych voličov, aby mohla zmluva nadobudnúť platnosť do konca roku 2009 pri dodržaní cieľov a zámerov zmlúv,

1.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom Lisabonskej zmluvy v oblasti demokratickej kontroly a kontroly transparentnosti finančných prostriedkov EÚ; upozorňuje na potrebu posilnenia a prispôsobenia mechanizmov medziinštitucionálnej konzultácie a metód vnútornej spolupráce, aby Európsky parlament mohol plne využívať svoje nové právomoci;

2.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti s vlastnými zdrojmi EÚ, že členské štáty nevyužili príležitosť na zavedenie systému skutočných vlastných zdrojov, ktorý by bol spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchšie vnímaný obyvateľmi a podliehal by demokratickejšiemu rozhodovaciemu procesu;

3.

ľutuje predovšetkým, že nenastal žiadny pokrok v súvislosti so zapojením Európskeho parlamentu do stanovenia obmedzení a typu vlastných zdrojov, ktorými Únia disponuje; pripomína, že rozdelenie medzi rozhodovaním o príjmoch a rozhodovaním o výdavkoch ostáva zachované;

4.

víta však vynaložené úsilie v súvislosti s možnosťou prijatia opatrení na vykonanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch vďaka mimoriadnemu legislatívnemu postupu, v ktorom Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;

5.

vyzýva Radu čo najviac využívať túto možnosť, aby bol rozhodovací postup pružnejší;

6.

víta formalizovanie viacročného finančného rámca v Lisabonskej zmluve, ktorý sa tak stáva právne záväzným; pripomína, že viacročný finančný rámec ustanovuje plán výdavkov Európskej únie a obmedzuje jej výdavky počas určeného obdobia, čím prispieva k posilneniu rozpočtovej disciplíny;

7.

víta skutočnosť, že nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec, musí schváliť Európsky parlament a Rada spoločne prostredníctvom osobitného postupu;

8.

ľutuje však, že v Lisabonskej zmluve sa ponechala požiadavka jednomyseľného rozhodovania v Rade pri prijímaní viacročného finančného rámca, čím sa podstatne sťažuje rozhodovací postup a uprednostňuje prístup typu „najmenšieho spoločného menovateľa“; nabáda ďalej Európsku radu, aby čím skôr využila doložku, ktorá jej umožňuje jednomyseľne rozhodnúť o prijímaní viacročného finančného rámca kvalifikovanou väčšinou;

9.

ľutuje tiež, že Európsky parlament má v rámci nového postupu iba schvaľovacie právo, a nie skutočnú spolurozhodovaciu právomoc; trvá však na skutočnosti, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, že inštitúcie musia v záujme konečného úspechu vyvinúť všetko potrebné úsilie už na začiatku postupu; vyzýva preto Radu, aby už od začiatku postupu bola prístupná pre štruktúrovaný politický dialóg s Európskym parlamentom, aby sa plne zohľadnili jeho priority;

10.

konštatuje, že Lisabonská zmluva ustanovuje, že viacročný finančný rámec sa bude vzťahovať nielen na „výšky súm“„ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky“, ale aj na „akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného rozpočtového postupu“ (5);

11.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje finančné plánovanie na päť rokov, takže viacročný finančný rámec sa pod podmienkou, že sa uskutočnia potrebné úpravy, môže stanoviť tak, aby podľa možnosti zodpovedal volebnému obdobiu Európskeho parlamentu a funkčnému obdobiu Komisie, ako si to vyžaduje demokratická logika; zdôrazňuje, že môžu byť nutné špecifické opatrenia na plnenie potrieb konkrétnych politík v dlhodobých finančných obdobiach;

12.

podporuje preto prechod na viacročný finančný rámec na päť rokov, ale uvedomuje si, že dosiahnuť úplnú zhodu medzi viacročným finančným rámcom, volebným obdobím Európskeho parlamentu a funkčným obdobím Komisie môže byť ťažké, keďže sa domnieva, že bude potrebná aspoň jednoročná lehota na rokovania, aby každý nový Európsky parlament a každá nová Komisia mohli prijímať základné politicko-finančné rozhodnutia počas trvania svojho mandátu;

13.

veľmi kladne hodnotí začlenenie viacročného finančného rámca do celkovej logiky medziinštitucionálneho strategického plánovania (ktorého význam sa posilňuje aj v Lisabonskej zmluve) tak, ako to Výbor pre ústavné veci navrhuje vo svojej správe o inštitucionálnej rovnováhe (6);

14.

podporuje návrh sformulovaný v tejto správe, podľa ktorého musí nové kolégium komisárov pri predstavení svojho programu pre legislatívne obdobie predložiť návrhy týkajúce sa usmernení finančného rámca, ktoré považuje za nevyhnutné na uskutočnenie politických priorít v rámci svojho mandátu – priorít, ktoré sa po odsúhlasení programu legislatívneho obdobia medzi inštitúciami rozvinú prostredníctvom jeho návrhov vo viacročnom finančnom rámci;

15.

domnieva sa okrem iného, že kandidát na funkciu predsedu Komisie by už pri rozpravách na plenárnej schôdzi a pri vypočutí v parlamentných výboroch mal byť schopný poskytnúť informácie o predpokladanom finančnom vplyve politických cieľov, ktoré chce dosiahnuť nová Komisia;

16.

zdôrazňuje, že prechod na päťročný systém finančného plánovania, ako je uvedený vyššie, by si mohol vyžiadať predĺženie a úpravu súčasného viacročného finančného rámca až do konca roku 2016, aby tak budúci päťročný finančný rámec mohol nadobudnúť účinnosť aspoň na začiatku roka 2017 (7); odporúča, aby sa rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci skončili v každom prípade do konca prvého trimestra roku 2016, aby tak rozpočtový postup na rok 2017 mohol prebiehať už na základe parametrov rámca, ktorý bude platný od roku 2017;

17.

zdôrazňuje, že rokovania by sa mali uskutočňovať takým spôsobom, aby umožnili inštitúciám zvážiť nadobudnutie účinnosti nového viacročného finančného rámca už v roku 2016;

18.

domnieva sa, že predĺženie a úprava súčasného viacročného finančného rámca by sa mala zvážiť v rámci strednodobého preskúmania v roku 2010;

19.

zdôrazňuje, že právne záväzný charakter viacročného finančného rámca viac ako kedykoľvek predtým nabáda k zvýšenej flexibilite, aby Únia mohla reagovať na neplánované výzvy vnútri aj navonok dostatočne pružným a účinným spôsobom;

20.

upozorňuje na skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje predĺženie platnosti stropov a ďalších ustanovení viacročného finančného rámca zodpovedajúcich poslednému prebiehajúcemu roku, ak sa nový viacročný finančný rámec nemôže prijať pred ukončením platnosti predchádzajúceho viacročného finančného rámca; domnieva sa, že toto je ďalší argument v prospech zvýšenej flexibility;

21.

zdôrazňuje preto nevyhnutnosť posilnenia mechanizmov flexibility v rámci jednotlivých kapitol a medzi rôznymi kapitolami na jednej strane a prostredníctvom špecializovaných a využiteľných flexibilných nástrojov mimo stanovených rezerv na strane druhej;

22.

pripomína, že Výbor pre rozpočet sa bude musieť vyjadriť k týmto otázkam pri prijímaní svojej správy o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013;

23.

pripomína, že ešte predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, je nevyhnutné v dostatočnom predstihu dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami o spôsobe prechodu súčasnej medziinštitucionálnej dohody na viacročný finančný rámec, ktorý bude podľa Lisabonskej zmluvy obsiahnutý v legislatívnom akte; pripomína, že na to, aby mohli národné parlamenty preskúmať návrhy legislatívnych aktov, je potrebné obdobie ôsmich týždňov;

24.

domnieva sa v tejto súvislosti, že bude potrebné dosiahnuť dohodu o tom, ktoré ustanovenia, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v medziinštitucionálnej dohode by mali prejsť do viacročného finančného rámca, ktoré by mali byť zaradené do budúceho rozpočtového nariadenia a, ktoré by mohli odôvodniť zachovanie medziinštitucionálnej dohody – prípadne obohatenej o nové ustanovenia – o rozpočtovej spolupráci; pripomína, že toto rozdelenie ustanovení súčasnej medziinštitucionálnej dohody sa musí uskutočniť so zreteľom na kritériá ustanovené v samotnej Lisabonskej zmluve;

25.

veľmi priaznivo víta zrušenie rozdielu medzi povinnými výdavkami a nepovinnými výdavkami, čo má za následok právo Európskeho parlamentu rozhodovať o všetkých výdavkoch Únie rovnocenne s Radou;

26.

zdôrazňuje, že zrušenie rozdielu medzi povinnými a nepovinnými výdavkami nie je v rozpore s povinnosťou Únie dodržiavať svoje finančné záväzky, a víta, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva povinnosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zabezpečovať, „aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“ (8);

27.

konštatuje, že cieľom zmien v ročnom rozpočtovom postupe by malo byť jeho zjednodušenie prostredníctvom ustanovenia jediného čítania pre každú inštitúciu a zavedenia viacerých ustanovení určených na zjednodušenie dohody medzi oboma zložkami rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mali umožniť obmedzenie byrokracie;

28.

zdôrazňuje posilnenie úlohy Komisie, ktorá získala právo na iniciatívu v rozpočtovej oblasti a môže meniť svoj návrh rozpočtu až do zvolania zmierovacieho výboru;

29.

víta skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva úloha Komisie prijímať všetky nevyhnutné podnety na zblíženie postojov Európskeho parlamentu a Rady počas činnosti zmierovacieho výboru, a vyzýva ju, aby s cieľom dosiahnuť dohodu prebrala plnú zodpovednosť sprostredkovateľa medzi Európskym parlamentom a Radou;

30.

upozorňuje na skutočnosť, že nový postup umožňuje každej z inštitúcií v rámci návrhu rozpočtu iba jediné čítanie; zdôrazňuje, že nový postup a jeho jediné čítanie už v skutočnosti neumožňuje inštitúciám upraviť svoje stanovisko v druhom čítaní, ako to bolo možné v minulosti; je preto presvedčený, že tento postup si vyžaduje, aby Európsky parlament stanovil svoje politické priority v počiatočnom štádiu a aby na základe toho prispôsobil operatívny prístup a operatívnu organizáciu, čo umožní dosiahnuť všetky stanovené ciele;

31.

pripomína, že týmto jediným čítaním sa musia uplatniť politické priority Európskeho parlamentu, ale rovnako sa mu musí umožniť dosiahnuť dohodu s Radou kým zmierovací výbor ukončí svoju činnosť (alebo opätovne hlasovať o svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch veľkou väčšinou v prípade, že Európsky parlament schváli a Rada zamietne text zmierovacieho výboru);

32.

trvá preto na nevyhnutnosti zachovať pragmatický harmonogram podobný súčasnému harmonogramu a zároveň vyzýva na včasnú začatie zmierovacieho postupu; pripomína okrem toho, že zavedenie neformálnych mechanizmov dialógu medzi inštitúciami je kľúčové na uľahčenie dosiahnutia dohody pred začatím postupu a aj počas jeho trvania;

33.

je presvedčený, že Lisabonská zmluva posilní právomoci Európskeho parlamentu pod podmienkou, že získa prostriedky na to, aby sa mohol efektívne vyrovnať so sprísneným harmonogramom a zvýšenou potrebou plánovať vopred, ktorú prináša nový postup;

34.

domnieva sa, že v budúcnosti bude mať jeho uznesenie prijaté pred prvým zmierovacím rokovaním väčší význam, pretože Európskemu parlamentu umožní formálne vyjadriť svoje rozpočtové priority pre nasledujúci rozpočtový rok, bez toho, aby bol viazaný taktickými úvahami odvodenými od pozície Rady k návrhu rozpočtu; domnieva sa, že toto uznesenie umožní ostatným inštitúciám jednoznačne rozpoznať priority Európskeho parlamentu pred medziinštitucionálnymi rokovaniami; ďalej poznamenáva, že to Európskemu parlamentu umožní predstaviť počiatočné usmernenia týkajúce sa pilotných projektov a prípravných činností;

35.

pripomína, že tieto priority budú pre Európsky parlament veľmi užitočné ako usmernenia v rámci jeho čítania návrhu rozpočtu, ale tiež ako mandát pre jeho delegáciu pri rokovaniach v zmierovacom výbore;

36.

zdôrazňuje potrebu zorganizovať každoročne v júli trialóg, čo umožní každej z inštitúcií, aby mala jasné informácie o prioritách ostatných strán, a Európskemu parlamentu umožní, aby ostatné inštitúcie oboznámil s obsahom uznesenia k návrhu rozpočtu, ktoré sa prijme v júli;

37.

zdôrazňuje politický význam zavedenia intenzívneho dialógu s partnerskými výbormi národných parlamentov – pri rešpektovaní právomocí každého z nich – o návrhu rozpočtu a prioritách Európskeho parlamentu pre ročný rozpočtový postup;

38.

poukazuje na význam zmierovacieho výboru v budúcnosti ako inštancie na riešenie politických rozporov medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu; pripomína, že tento výbor musí nájsť do 21 dní dohodu o kompromisnom znení, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho rozpočtový orgán nezamietne; domnieva sa, že pre tento výbor treba zabezpečiť politické zloženie na najvyššej úrovni;

39.

víta skutočnosť, že Lisabonskej zmluve dáva Európskemu parlamentu rozhodujúca úlohu na konci postupu: zdôrazňuje, že

40.

zdôrazňuje, že by bolo žiaduce, aby delegácii Európskeho parlamentu v zmierovacom výbore predsedal predseda Výboru pre rozpočet a aby táto delegácia, ak je to potrebné a bez toho, aby tým bola dotknutá politická povaha menovania jej členov politickými skupinami, zahŕňala okrem členov tohto výboru aj členov špecializovaných parlamentných výborov, ak sa rokovania týkajú konkrétnej otázky patriacej do oblasti ich pôsobnosti;

41.

vyzýva Radu, aby sa v krátkom čase dohodla s Európskym parlamentom na spôsobe činnosti zmierovacieho výboru;

42.

domnieva sa, že zmierovací výbor by mal mať možnosť zísť sa aspoň dvakrát na najvyššej politickej úrovni, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie dohody, a jeho zasadnutiam by mal predchádzať prípravný politický trialóg podľa tradičnej schémy; pripomína nevyhnutnosť rokovacieho politického mandátu pre zástupcov Rady na týchto zasadnutiach;

43.

navrhuje, aby tieto práce pripravovala medziinštitucionálna prípravná skupina zložená z hlavného spravodajcu, zo zástupcov politických skupín za Európsky parlament a zo stáleho zástupcu krajiny vykonávajúcej predsedníctvo Únie, ktorého môžu sprevádzať ostatné dve predsedníctva na úrovni trojky;

44.

pripomína takisto, že inštitúcie sa musia dohodnúť na zložení sekretariátu zmierovacieho výboru, ktorý by mal byť pravdepodobne zložený z úradníkov obidvoch zložiek rozpočtového orgánu za pomoci Komisie;

45.

upozorňuje na skutočnosť, že pravidlo, na základe ktorého Komisia nemôže meniť svoj návrh rozpočtu po zvolaní zmierovacieho výboru, už neumožňuje využitie tradičného jesenného opravného listu na zohľadnenie aktualizovaných prognóz pre poľnohospodársku politiku a jej vplyvu na rozpočet; domnieva sa, že najvhodnejším postupom v takomto prípade bude, ak Komisia v prípade potreby predloží návrh osobitného opravného rozpočtu v oblasti poľnohospodárstva, len čo budú všetky poľnohospodárske údaje definitívne;

46.

zdôrazňuje, že paralelnosť medzi rozšírením rozpočtovej právomoci Európskeho parlamentu na všetky výdavky Únie a takmer zovšeobecnením spolurozhodovania v legislatívnej oblasti vyzýva k väčšiemu zohľadneniu rozpočtového rozmeru legislatívnej činnosti; preto považuje za nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu medzi Výborom pre rozpočet a rezortnými výbormi, aby bolo možné riadne zohľadniť vplyv legislatívnej činnosti Európskeho parlamentu v oblasti financií, najmä jej vplyv na viacročný finančný rámec a na ročný rozpočet; navrhuje v tejto súvislosti, aby bol súčasťou legislatívnych zmierovacích výborov k otázkam s finančným vplyvom aj člen Výboru pre rozpočet; pripomína v tejto súvislosti činnosť pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu, najmä pokiaľ ide o konkrétne podoby spolupráce parlamentných výborov načrtnuté v tretej predbežnej správe;

47.

pripomína okrem iného, že Lisabonská zmluva rozširuje povinnosť dbať na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na všetky inštitúcie Európskej únie; pripomína, že v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu sa už ustanovuje špecifický postup na zaručenie dodržiavania tejto zásady; domnieva sa, že tento postup by mal byť operatívnejší a výkonnejší;

48.

víta skutočnosť, že nariadenie o rozpočtových pravidlách sa stáva nariadením, ktoré v súlade s riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovanie) prijíma Európsky parlament a Rada po prijatí stanoviska Dvora audítorov;

49.

pripomína, že Lisabonská zmluva obsahuje základné ustanovenia umožňujúce rozlišovať medzi ustanoveniami súčasnej medziinštitucionálnej zmluvy, ktoré by mali byť súčasťou budúcej medziinštitucionálnej zmluvy, a tými, ktoré by sa mali začleniť skôr do viacročného finančného rámca;

50.

konštatuje však, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo obsahovať všetky ustanovenia nevyhnutné na vymedzenie postupu v súlade s ustanoveniami zmluvy (9); domnieva sa, že také ustanovenia by mali pokrývať činnosť zmierovacieho výboru, mechanizmus na začatie, a samozrejme, aktualizáciu ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorých sa priamo dotýkajú zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou (t. j. zrušenie rozlišovania povinných a nepovinných výdavkov, nový postup spolurozhodovania pri prevodoch finančných prostriedkov atď.);

51.

považuje za kľúčové, aby inštitúcie včas dosiahli politickú dohodu o týchto otázkach, aby hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy mohli nastať nevyhnutné zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa nového postupu, a aby v prípade potreby stanovili predbežné ustanovenia, ktoré umožnia hladký priebeh rozpočtového postupu;

52.

vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh, ktorý Európskemu parlamentu a Rade pomôže dohodnúť sa na uplatnení identifikačných kritérií podľa odseku 49 na súčasnú medziinštitucionálnu zmluvu;

53.

trvá na tom, aby sa tieto zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách nezamieňali s trojročnou revíziou tohto nariadenia, ktorá je naplánovaná na rok 2010;

54.

konštatuje, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy bude mať vplyv na rozpočet Európskej únie aj v súvislosti s inováciami, ktoré zavádza na inštitucionálnej úrovni, najmä vyzdvihnutie Európskej rady na úroveň inštitúcie a súčasné vytvorenie stáleho predsedníctva, ako aj vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa a Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť, ktorého úlohou bude podpora činnosti vysokého predstaviteľa;

55.

opakovane potvrdzuje svoj zámer plne vykonávať svoje rozpočtové právomoci v súvislosti s inštitucionálnymi inováciami a poukazuje na nevyhnutnosť dosiahnutia včasnej politickej dohody s Radou o financovaní Európskej rady, a najmä jej stáleho predsedníctva, ako aj o financovaní budúceho Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že financovanie tohto útvaru musí byť plne pod kontrolou rozpočtového orgánu;

56.

zdôrazňuje, že v rámci SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky stanovuje Lisabonská zmluva zavedenie nových postupov na poskytovanie rýchleho prístupu k rozpočtu EÚ a na vytvorenie štartovacieho fondu z príspevkov členských štátov; zdôrazňuje však, že vonkajšie činnosti EÚ by sa zásadne mali financovať z prostriedkov Spoločenstva a len výnimočne, v prípade mimoriadnej udalosti, na základe príspevkov, ktoré nepochádzajú z rozpočtu EÚ,

57.

konštatuje, že Lisabonská zmluva bude mať tiež finančný vplyv, aj keď obmedzený, v súvislosti s novými osobitnými právomocami EÚ; je pripravený, keď nastane čas, analyzovať konkrétne vplyvy vykonávania týchto nových právomocí; zastáva názor, že celkové uplatnenie týchto právomocí sa určite neuskutoční bezprostredne po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ale postupne, ako sa budú vypracúvať príslušné legislatívne návrhy; domnieva sa však, že ich financovanie nesmie byť na úkor financovania súčasných činností EÚ;

58.

želá si pozvať národné parlamenty, aby sa zúčastnili na každoročnej spoločnej a verejnej rozprave o hlavných smeroch rozpočtových politík členských štátov a Spoločenstva, ktorá by sa konala pred posudzovaním príslušných návrhov rozpočtov s cieľom vytvoriť už od začiatku rámec na spoločnú reflexiu zameranú na koordináciu vnútroštátnych politík členských štátov a zároveň zohľadniť príspevok Spoločenstva;

59.

konštatuje, že by bolo užitočné, ak by jednotlivé členské štáty každoročne uverejňovali svoje rozhodnutia o rozdelení rozpočtových výdavkov EÚ na jej hlavné ciele v rámci svojich národných rozpočtov a prípadne regionálnych rozpočtov prispievajúcich k plneniu týchto cieľov;

60.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/54

A.

keďže európska susedská politika a program Východné partnerstvo, ktorý sa čoskoro začne, uznávajú európske snahy Moldavskej republiky a význam Moldavska ako krajiny s hlbokými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi väzbami s členskými štátmi EÚ,

B.

keďže cieľom akčného plánu EÚ – Moldavská republika je podpora politických a inštitučných reforiem Moldavskej republiky vrátane oblasti demokracie a ľudských práv, zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a slobody médií, ako aj dobrých susedských vzťahov,

C.

keďže cieľom vytýčeným na jún roku 2009 je začatie rokovaní o novej dohode medzi Moldavskou republikou a EÚ na zasadnutí Rady pre spoluprácu EÚ a Moldavska,

D.

keďže Moldavská republika je členom Rady Európy a OBSE, a teda sa zaviazala na skutočnú podporu demokracie a dodržiavanie ľudských práv vrátane prevencie a boja proti mučeniu, zlému zaobchádzaniu a iným formám neľudského a ponižujúceho zaobchádzania,

E.

keďže 5. apríla 2009 sa v Moldavskej republike uskutočnili parlamentné voľby a keďže voľby monitorovala medzinárodná misia volebných pozorovateľov zložená zo zástupcov OBSE/ODIHR, Európskeho parlamentu, Parlamentného zhromaždenia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

F.

keďže v predvolebnom období sa vyskytli vážne obavy týkajúce sa vládnej kontroly nad verejnými médiami, zastrašovania a prenasledovania vodcov opozície a súkromných médií, ako aj zneužívania administratívnych zdrojov v prospech vládnej strany,

G.

keďže v zahraničí žije 500 000 až 1 milión Moldavcov a keďže moldavské orgány pred voľbami 5. apríla 2009 dostali viacero sťažností týkajúcich sa opatrení odopierajúcich volebné právo Moldavcom žijúcim v zahraničí, ktoré podpísali viaceré mimovládne organizácie a združenia moldavskej diaspóry, vrátane sťažnosti adresovanej vo februári 2009 prezidentovi, predsedovi parlamentu a vlády Moldavskej republiky, a ktoré tieto orgány ignorovali; so zreteľom na veľmi malý počet (22 000) moldavských voličov, ktorí žijú mimo územia Moldavskej republiky,

H.

keďže faktické orgány odtrhnutého regiónu Podnesterska zabránili mnohým Moldavcom v tom, aby sa zúčastnili na voľbách,

I.

keďže medzinárodná misia volebných pozorovateľov vo svojich predbežných zisteniach dospela k záveru, že voľby boli v súlade s mnohými medzinárodnými normami a záväzkami, ale na zabezpečenie volebného procesu bez zbytočných administratívnych zásahov a na zvýšenie dôvery verejnosti sú potrebné ďalšie zlepšenia,

J.

keďže opozičné strany a skupina Koalícia 2009 sa počas volieb z 5. apríla 2009 sťažovali na množstvo nezrovnalostí pri príprave zoznamov voličov a dodatočných zoznamov a pri sčítaní hlasov a zostavovaní prehľadov,

K.

keďže ústredná volebná komisia po novom sčítaní hlasov 21. apríla 2009 zverejnila konečné výsledky volieb a ústavný súd ich potvrdil 22. apríla 2009,

L.

keďže udalosti, ktoré nasledovali po voľbách, sa vyznačovali násilím a masívnou zastrašovacou a násilnou kampaňou moldavskej vlády, čo vyvoláva pochybnosti o záväzku moldavských orgánov na dodržiavanie demokratických hodnôt a ľudských práv a o dôvere verejnosti k týmto orgánom,

M.

keďže pochybnosti o spravodlivosti volieb a nedôvera voči verejným inštitúciám vrátane inštitúcií, ktoré riadili volebný proces, podnecovali pokojné protesty a keďže orgány využili poľutovaniahodné prejavy násilia a vandalizmu na zastrašovanie občianskej spoločnosti, pričom reagovali násilným a neprimeraným spôsobom a ešte viac obmedzili už beztak oslabené základné práva a slobody moldavských občanov,

N.

keďže sa uznáva, že bolo zatknutých a zadržaných minimálne 310 osôb, keďže viacero zadržaných je stále vo väzbe a keďže so zadržanými osobami sa na policajných staniciach systematicky zaobchádzalo tak zle, že možno hovoriť o mučení,

O.

keďže sa zdá, že bitie a bezdôvodné zatýkanie civilných osôb neidentifikovanými policajnými jednotkami nemalo viesť k upokojeniu situácie, ale k zámernej represii,

P.

keďže moldavské orgány stále vážne porušujú ľudské práva zo strany, neodôvodnene prenasledujú predstaviteľov občianskej spoločnosti a demonštrantov a objavujú sa prípady nerešpektovania zásad právneho štátu a príslušných európskych dohovorov, ktoré Moldavsko podpísalo,

Q.

keďže moldavská vláda obvinila Rumunsko z podielu na povolebných demonštráciách a vyhostila rumunského veľvyslanca; keďže moldavská vláda takisto obnovila vízovú povinnosť pre občanov tohto členského štátu EÚ,

R.

keďže treba zdôrazniť, že sa nezistili nijaké závažné skutočnosti alebo dôkazy, na základe ktorých by mohol byť niektorý členský štát EÚ obvinený zo zodpovednosti za násilné udalosti uplynulých týždňov,

S.

keďže skutočné a vyvážené partnerstvo sa môže rozvinúť len na základe spoločných hodnôt, a to najmä so zreteľom na demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd,

T.

keďže EÚ sa prostredníctvom programu pre Východné partnerstvo usiluje o väčšiu stabilitu, lepšie riadenie a hospodársky rozvoj v Moldavskej republike a ostatných krajinách na jej východných hraniciach,

1.

zdôrazňuje význam užších vzťahov medzi EÚ a Moldavskou republikou a potvrdzuje potrebu spolupráce v záujme väčšej stability, bezpečnosti a prosperity na európskom kontinente a zabránenia vzniku nových deliacich čiar;

2.

potvrdzuje svoj odhodlanie pokračovať v zmysluplnom a cieľavedomom dialógu s Moldavskou republikou, ale veľký význam pripisuje zavedeniu rozhodných opatrení týkajúcich sa zásad právneho štátu a ľudských práv, pričom zdôrazňuje, že ďalšie upevňovanie vzťahov, a to aj uzavretím novej rozšírenej dohody, by malo byť podmienené reálnym a jasným záväzkom moldavských orgánov na dodržiavanie demokracie a ľudských práv;

3.

zdôrazňuje, že úplný súlad s medzinárodnými demokratickými normami pred volebným procesom, počas neho a po ňom má mimoriadny význam pre ďalší rozvoj vzťahov medzi Moldavskou republikou a EÚ;

4.

rozhodne odsudzuje rozsiahlu zastrašovaciu kampaň, hrubé porušovanie ľudských práv a všetky ostatné protiprávne kroky moldavskej vlády v období po parlamentných voľbách;

5.

naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby okamžite prestali s akýmkoľvek protiprávnym zatýkaním a pri vládnych opatreniach postupovali v súlade s medzinárodnými záväzkami a povinnosťami Moldavska týkajúcimi sa demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv;

6.

vyjadruje znepokojenie predovšetkým v súvislosti s protiprávnym a svojvoľným zatýkaním a všeobecným porušovaním ľudských práv zatýkaných osôb, najmä s porušovaním práva na život, práva nebyť vystavený fyzickému zneužívaniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, mučeniu a trestaniu, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na spravodlivý proces a slobody zhromažďovania a združovania, slobody prejavu, ako aj v súvislosti s tým, že tieto porušovania pokračujú;

7.

zdôrazňuje, že treba zaviesť vnútroštátny dialóg za účasti vlády a opozičných strán, v rámci seriózneho úsilia o podstatné zlepšenie demokratických postupov a fungovania demokratických inštitúcií v Moldavskej republike a že pomocou neho sa musia bezodkladne odstraňovať nedostatky uvedené v zisteniach medzinárodnej misie volebných pozorovateľov;

8.

zdôrazňuje však, že vnútorné napätie v Moldavskej republike je veľmi vysoké, a preto je pevne presvedčený, že treba urýchlene zriadiť nezávislú vyšetrovaciu komisiu za účasti EÚ, Výboru Rady Európy pre zabránenie mučeniu a nezávislých odborníkov, ktorej úlohou bude zabezpečenie nestranného a transparentného vyšetrovania;

9.

trvá na tom, aby všetci tí, ktorí sú zodpovední za páchanie brutálneho násilia voči zadržaným osobám, boli postavení pred súd; okrem toho trvá na tom, aby zistenia vyšetrovacieho výboru viedli aj ku skutočnej reforme právneho systému a policajných síl v Moldavskej republike;

10.

požaduje osobitné vyšetrenie prípadov ľudí, ktorí zahynuli počas udalostí po voľbách, ako aj vyšetrenie všetkých obvinení zo znásilnenia a zlého zaobchádzania vo väzbe a politicky motivovaných zatknutí ako v prípade Anatola Mătăsara a Gabriela Statiho;

11.

odsudzuje kampaň zastrašovania, ktorú začali viesť moldavské orgány proti novinárom, zástupcom občianskej spoločnosti a opozičných strán, najmä zatýkanie a vyhosťovanie novinárov, prerušovanie prístupu k internetovým stránkam a vysielania televíznych staníc, vysielanie propagandy na verejnoprávnych kanáloch a odopieranie prístupu zástupcom opozície k verejnoprávnym médiám; domnieva sa, že tieto kroky majú za cieľ izoláciu Moldavskej republiky od domácej a medzinárodnej mediálnej a verejnej kontroly; ľutuje a odsudzuje pokračovanie tejto cenzúry prostredníctvom listov ministra pre vnútorné záležitosti a ministra spravodlivosti adresovaných mimovládnym organizáciám, politickým stranám a masovokomunikačným prostriedkom;

12.

dôrazne odsudzuje rozhodnutie moldavských orgánov o vyhostené rumunského veľvyslanca a o zavedení vízovej povinnosti pre občanov tohto členského štátu EÚ; trvá na tom, že diskriminácia občanov EÚ na základe ich národnostného pôvodu je neprijateľná, a vyzýva moldavské orgány, aby obnovili bezvízový režim pre rumunských občanov;

13.

zároveň naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali vízový režim EÚ voči Moldavskej republike s cieľom zmiernenia podmienok na udeľovanie víz moldavským občanom, najmä finančných podmienok, a zlepšenia regulovaného režimu v oblasti cestovania; vyjadruje však nádej, že moldavskí občania nebudú lepší vízový a cestovný režim využívať na hromadný exodus z krajiny, ale budú motivovaní na to, aby aktívne prispievali k ďalšiemu rozvoju svojej vlasti;

14.

konštatuje, že vyhlásenia o tom, že členská krajina EÚ bola zapojená do udalostí, sa javia ako nepodložené a neboli predmetom diskusií ani sa opakovane nepredkladali na stretnutiach ad hoc delegácie v Moldavskej republike;

15.

požaduje, aby moldavská vláda bezodkladne predložila podstatné dôkazy na podporu všetkých obvinení týkajúcich sa údajných trestných činov demonštrantov a podielu zahraničných vlád;

16.

berie na vedomie vyhlásenia moldavských orgánov v súvislosti s otvorením trestného spisu vo veci pokusu o prevzatie štátnej moci 7. apríla a 2009 požaduje, aby vyšetrovanie bolo transparentné a aby objasnilo všetky obvinenia vznesené moldavskými orgánmi súvisiace s možným zapojením jednej tretej krajiny alebo viacerých tretích krajín do týchto udalostí;

17.

odsudzuje všetky prejavy násilia a vandalizmu a zároveň považuje za neprijateľné, aby sa všetky protesty označovali za trestné činy a za údajné „protiústavné sprisahanie“; je presvedčený, že pokojné protesty boli do značnej miery dôsledkom pochybností o spravodlivosti volieb, nedôvery voči verejným inštitúciám a nespokojnosti so sociálnou a hospodárskou situáciou v Moldavskej republike;

18.

verí, že jediným východiskom zo súčasnej situácie v Moldavskej republike je konštruktívny dialóg s opozičnými stranami, občianskou spoločnosťou a zástupcami medzinárodných organizácií;

19.

zdôrazňuje, že každé nové voľby si budú vyžadovať konsenzus medzi opozíciou a vládou, čo sa týka konkrétnych zlepšení volebného procesu;

20.

pripomína význam nezávislosti súdnictva a požaduje ďalšie kroky na zabezpečenie nezávislosti vydavateľov všetkých médií vrátane moldavského rozhlasu a televízie a na skončenie zastrašovania stanice ProTV a všetkých hrozieb týkajúcich sa predĺženia jej licencie, ako aj na výrazné zlepšenie moldavského volebného práva ako kľúčových prvkov každého budúceho volebného procesu a posilňovania demokracie v Moldavskej republike;

21.

odsudzuje skutočnosť, že moldavská vláda sa vôbec neusilovala o to, aby moldavským občanom žijúcim v zahraničí uľahčila odovzdávanie hlasov v súlade odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy; vyzýva moldavské orgány, aby prijali potrebné opatrenia na to, aby sa tak v primeranom čase stalo;

22.

zdôrazňuje výrazné rozdiely medzi predbežnou správou OBSE/ODIHR o priebehu volieb a tvrdeniami mnohých moldavských mimovládnych organizácií o rozsiahlych nezrovnalostiach; poukazuje na to, že tieto rozpory treba zohľadňovať pri každom budúcom posudzovaní volebných monitorovacích aktivít OBSE/ODIHR a príspevkov EÚ do medzinárodných volebných pozorovateľských misií;

23.

je presvedčený, že EÚ by sa mala zapojiť do riešenia súčasnej situácie aktívnym, dôkladným a komplexným spôsobom, aby si zachovala dôveryhodnosť v očiach občanov Moldavskej republiky; naliehavo vyzýva Radu, aby posúdila možnosť vyslania misie na podporu právneho štátu do Moldavskej republiky, aby pomohla orgánom presadzovania práva v ich reformnom procese, najmä v oblasti polície a súdnictva;

24.

zdôrazňuje, že Rada, Komisia a členské štáty musia plne využiť program európskeho susedstva a najmä nový program pre Východné partnerstvo na dosahovanie väčšej stability, lepšieho riadenia a vyváženého hospodárskeho rozvoja v Moldavskej republike a ostatných krajinách na východných hraniciach EÚ;

25.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila širší dosah finančných prostriedkov EÚ poskytovaných Moldavskej republike na oblasť ľudských práv a základných slobôd, a to najmä plným využitím európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ustanovení ENPI; vyzýva Komisiu, aby mu predložila podrobnú správu o využívaní všetkých fondov EÚ v Moldavskej republike s osobitným zameraním na tie fondy, ktoré sú vyčlenené na dobrú správu vecí verejných a na demokratický rozvoj;

26.

vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili mandát osobitného zástupcu EÚ pre Moldavskú republiku, čo sa týka jeho pôsobnosti, ako aj dostupných prostriedkov;

27.

opäť zdôrazňuje svoju podporu územnej celistvosti Moldavskej republiky a upozorňuje, že treba posilniť úlohu EÚ pri hľadaní riešenia v otázke Podnesterska;

28.

opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby ľudu Moldavskej republiky ponúkla skutočne európsku budúcnosť; naliehavo žiada všetky politické sily v Moldavskej republike a partnerských krajinách Moldavska, aby nezneužívali súčasnú nestabilnú situáciu na odklonenie Moldavska od európskeho smerovania;

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE a vláde a parlamentu Moldavskej republiky.