5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania Handens Tingsrätt — Švédsko) — trestné konanie/Lars Sandström

(Vec C-433/05) (1)

(Smernice 94/25/ES a 2003/44/ES - Aproximácia právnych predpisov - Rekreačné plavidlá - Zákaz používať vodné skútre mimo verejných plavebných koridorov - Články 28 ES a 30 ES - Opatrenia s rovnakým účinkom - Prístup na trh - Prekážka - Ochrana životného prostredia - Proporcionalita - Smernica 98/34/ES - Článok 8 - Zmena vnútroštátnej právnej úpravy - Oznamovacia povinnosť - Podmienky)

2010/C 148/03

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handens Tingsrätt

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Lars Sandström

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Handens Tingsrätt — Výklad článkov 28 ES až 30 ES a smernice 2003/44/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júna 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/25/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (Ú. v. EÚ L 214, s. 18) — Zákaz používať vodné skútre mimo verejných plavebných koridorov

Výrok rozsudku

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel, zmenená a doplnená smernicou 2003/44/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júna 2003, nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia zakazuje používanie vodných skútrov mimo označených koridorov.

Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ nebránia takejto vnútroštátnej právnej úprave, pod podmienkou, že:

—	príslušné vnútroštátne orgány sú povinné prijať vykonávacie opatrenia stanovené s cieľom určiť zóny mimo verejných plavebných koridorov, v ktorých sa vodné skútre môžu používať,

—	tieto orgány skutočne uplatnili právomoc, ktorá im bola v tejto súvislosti priznaná, a určili zóny zodpovedajúce podmienkam stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou a

—	takéto opatrenia boli prijaté v rámci primeranej lehoty po nadobudnutí účinnosti uvedenej právnej úpravy.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či sú tieto podmienky vo veci samej splnené.

Článok 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov sa musí vykladať v tom zmysle, že zmena návrhu technického predpisu, ktorý už Komisii bol oznámený v súlade s prvým pododsekom tohto ustanovenia, teda zmena, ktorá v porovnaní s oznámeným návrhom predstavuje len zmiernenie podmienok použitia dotknutého výrobku, a preto znižuje prípadný dosah technického predpisu na obchod, nepredstavuje významnú zmenu návrhu v zmysle tretieho pododseku uvedeného ustanovenia, a z tohto dôvodu nemusí byť vopred oznámená Komisii. V prípade neexistencie takejto povinnosti predchádzajúceho oznámenia neoznámenie zmeny technického predpisu, ktorá nie je významná, Komisii pred jej prijatím neovplyvňuje uplatniteľnosť tohto predpisu.

(1) Ú. v. EÚ C 36, 11.2.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 13. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour constitutionnelle — Belgicko) — Nicolas Bressol, Anthony Wolf, Cédric Helie, Valérie Jabot, Claude Keusterickx, Denis Wilmet, Charlène Meurou, David Bacquart, Ayhar Gabriel Arslan, Yves Busegnies, Serge Clement, Sabine Gelaes, Etienne Dubuisson, Caroline Kinet, Dominique Peeters, Robert Lontie, Yannick Homerin, Isabelle Pochet, Walid Salem, Karin Van Loon, Olivier Leduc, Annick Van Wallendael, Dorothée Van Eecke, Olivier Ducruet, Céline Hinck, Nicole Arpigny, Eric De Gunsch, Thibaut De Mesmaeker, Mikel Ezquer, Constantino Balestra, Philippe Delince, Madeleine Merche, Jean-Pierre Saliez, Véronique de Mahieu, Muriel Alard, Danielle Collard, Pierre Castelein, Dominique De Crits, André Antoine, Christine Antierens, Brigitte Debert, Véronique Leloux, Patrick Parmentier, M. Simon, Céline Chaverot, Marine Guiet, Floriane Poirson, Laura Soumagne, Elodie Hamon, Benjamin Lombardet, Julie Mingant, Anne Simon, Anaïs Serrate, Sandrine Jadaud, Patricia Barbier, Laurence Coulon, Renée Hollestelle, Jacqueline Ghion, Pascale Schmitz, Sophie Thirion, Céline Vandeuren, Isabelle Compagnion/Vláda Francúzskeho spoločenstva

(Vec C-73/08) (1)

(Občianstvo Únie - Články 18 a 21 ZFEÚ - Smernica 2004/38/ES - Článok 24 ods. 1 - Sloboda pobytu - Zásada zákazu diskriminácie - Prístup k vyššiemu vzdelávaniu - Študenti, štátni príslušníci jedného členského štátu, ktorí prichádzajú do iného členského štátu s cieľom študovať - Stanovenie kvót pre zápisy študentov nerezidentov na univerzitné študijné odbory v oblasti verejného zdravia - Odôvodnenie - Proporcionalita - Nebezpečenstvo pre kvalitu vzdelávania v medicínskych a paramedicínskych študijných odboroch - Nebezpečenstvo nedostatku diplomovaných odborníkov v profesijných odvetviach verejného zdravia)

2010/C 148/04

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour constitutionnelle

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Nicolas Bressol, Anthony Wolf, Cédric Helie, Valérie Jabot, Claude Keusterickx, Denis Wilmet, Charlène Meurou, David Bacquart, Ayhar Gabriel Arslan, Yves Busegnies, Serge Clement, Sabine Gelaes, Etienne Dubuisson, Caroline Kinet, Dominique Peeters, Robert Lontie, Yannick Homerin, Isabelle Pochet, Walid Salem, Karin Van Loon, Olivier Leduc, Annick Van Wallendael, Dorothée Van Eecke, Olivier Ducruet, Céline Hinck, Nicole Arpigny, Eric De Gunsch, Thibaut De Mesmaeker, Mikel Ezquer, Constantino Balestra, Philippe Delince, Madeleine Merche, Jean-Pierre Saliez, Véronique de Mahieu, Muriel Alard, Danielle Collard, Pierre Castelein, Dominique De Crits, André Antoine, Christine Antierens, Brigitte Debert, Véronique Leloux, Patrick Parmentier, M. Simon, Céline Chaverot, Marine Guiet, Floriane Poirson, Laura Soumagne, Elodie Hamon, Benjamin Lombardet, Julie Mingant, Anne Simon, Anaïs Serrate, Sandrine Jadaud, Patricia Barbier, Laurence Coulon, Renée Hollestelle, Jacqueline Ghion, Pascale Schmitz, Sophie Thirion, Céline Vandeuren, Isabelle Compagnion

Žalovaná: Vláda Francúzskeho spoločenstva

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour constitutionnelle (predtým Cour d'arbitrage) (Belgicko) — Výklad článku 12 prvého odseku ES a článku 18 ods. 1 ES v spojení s článkami 149 ES a 150 ES — Stanovenie kvót pre zápisy študentov nerezidentov na študijné odbory poskytované univerzitami a vysokými školami v oblasti verejného zdravia — Zásada zákazu diskriminácie — Odôvodnenie a proporcionalita obmedzujúcich opatrení — Zachovanie širokého a demokratického prístupu ku kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu obyvateľov dotknutého členského štátu — Nebezpečenstvo nedostatku diplomovaných odborníkov v dotknutých profesijných odvetviach, ktoré ohrozuje verejné zdravie

Výrok rozsudku

Články 18 a 21 ZFEÚ bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje počet študentov, ktorí nie sú považovaní za rezidentov v Belgicku a po prvý raz sa zapisujú do medicínskych a paramedicínskych programov v inštitúciách vyššieho vzdelávania, ibaže by vnútroštátny súd po tom, ako posúdi všetky rozhodujúce skutočnosti predložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodol, že uvedená právna úprava je zjavne odôvodnená vzhľadom na cieľ ochrany verejného zdravia.

Príslušné orgány sa nemôžu odvolávať na článok 13 ods. 2 písm. c) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 16. decembra 1966, ak vnútroštátny súd rozhodne, že dekrét Francúzskeho spoločenstva zo 16. júna 2006, ktorý upravuje počet študentov v niektorých študijných odboroch prvého cyklu vyššieho vzdelávania, nie je zlučiteľný s článkami 18 a 21 ZFEÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 116, 9.5.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 13. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Frankfurt am Main — Nemecko) — Wall AG/Mesto Frankfurt nad Mohanom, Frankfurter Entsorgungs- und Service GmbH (FES)

(Vec C-91/08) (1)

(Koncesie na služby - Postup zadávania - Povinnosť transparentnosti - Neskoršie nahradenie subdodávateľa)

2010/C 148/05

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Wall AG

Žalovaní: Mesto Frankfurt nad Mohanom, Frankfurter Entsorgungs- und Service GmbH (FES)

Za účasti: Deutsche Städte Medien (DSM) GmbH

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Landgericht Frankfurt am Main — Výklad článkov 12 ES, 43 ES, 49 ES a článku 86 ods. 1 Zmluvy ES, zásad transparentnosti, rovnosti a zákazu diskriminácie, ako aj článku 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20) zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi (Ú. v. ES L 193, s. 75; Mim. vyd. 08/002, s. 11) a článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Pridelenie koncesie na služby — Pojem verejný podnik — Dôsledky nedodržania povinnosti transparentnosti pri neskoršej zmene subdodávateľa na plnenie zmluvy

Výrok rozsudku

Pokiaľ zmeny ustanovení koncesnej zmluvy na služby majú podstatne odlišné znaky, ako sú znaky odôvodňujúce zadanie pôvodnej koncesnej zmluvy, a teda preukazujú vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach tejto zmluvy, treba v súlade s vnútroštátnym poriadkom dotknutého členského štátu prijať všetky potrebné opatrenia na obnovenie transparentnosti konania vrátane nového postupu zadávania. Prípadný nový postup zadávania by sa mal uskutočniť spôsobom prispôsobeným osobitostiam predmetnej koncesie na služby a mal by podniku nachádzajúcemu sa na území iného členského štátu umožniť prístup k adekvátnym informáciám týkajúcim sa uvedenej koncesie pred jej udelením.

Pokiaľ koncesionársky podnik uzatvára zmluvu týkajúcu sa služieb spadajúcich do rámca koncesie, ktorú mu udelil územný celok, ani povinnosť transparentnosti vyplývajúca z článkov 43 ES a 49 ES, ani zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti sa nevzťahujú na tento podnik, ak:

—	bol zriadený týmto územným celkom na účely likvidácie odpadu a čistenia mestských komunikácií, ale je činný aj na voľnom trhu,

—	patrí tomuto územnému celku v podiele 51 %, ale na prijatie rozhodnutia o riadení podniku sa vyžaduje trojštvrtinová väčšina hlasov valného zhromaždenia tohto podniku,

—	tento územný celok vymenúva len štvrtinu členov dozornej rady tohto podniku, vrátane jej predsedu, a

—	viac ako polovica jeho obratu pochádza zo synalagmatických zmlúv týkajúcich sa likvidácie odpadu a čistenia mestských komunikácií na území tohto územného celku, pričom tento územný celok ich financuje prostredníctvom miestnych daní a poplatkov vyberaných od obyvateľov tohto územného celku.

Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvené v článkoch 43 ES a 49 ES, ako aj z nich vyplývajúca povinnosť transparentnosti neukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť vypovedať zmluvu, ani vnútroštátnym súdnym orgánom vyhovieť návrhu na uloženie povinnosti zdržať sa konania v prípade, v ktorom údajne došlo k porušeniu tejto povinnosti v priebehu zadávania koncesie na služby. Je vecou vnútroštátneho právneho poriadku upraviť procesné postupy na zabezpečenie ochrany práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z tejto povinnosti tak, aby tieto postupy neboli menej výhodné ako podobné postupy vnútroštátnej povahy a aby prakticky neznemožnili alebo príliš nesťažili výkon týchto práv. Povinnosť transparentnosti vyplýva priamo z článkov 43 ES a 49 ES, ktoré majú priamy účinok vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov a majú prednosť pred každým ustanovením vnútroštátneho práva, ktoré je s nimi v rozpore.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/5

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pest Megyei Bíróság — Maďarská republika) — CIBA Speciality Chemicals Central and Eastern Europe Szolgáltató, Tanácsadó és Keresdedelmi Kft./Adó- és Pénzügyi Ellenőrzési Hivatal Hatósági Főosztály

(Vec C-96/08) (1)

(Sloboda usadiť sa - Priame dane - Príspevok na odborné vzdelávanie - Základ výpočtu príspevku, ktorý má byť zaplatený podnikmi so sídlom v tuzemsku - Zohľadnenie mzdových nákladov na pracovníkov zamestnaných v organizačnej zložke v inom členskom štáte - Dvojité zdanenie - Možnosť znížiť hrubú výšku príspevku)

2010/C 148/06

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Pest Megyei Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: CIBA Speciality Chemicals Central and Eastern Europe Szolgáltató, Tanácsadó és Keresdedelmi Kft.

Žalovaný: Adó- és Pénzügyi Ellenőrzési Hivatal Hatósági Főosztály

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Pest Megyei Bíróság — Výklad článkov 43 a 48 ES — Vnútroštátny právny predpis zahrňujúci do základu výpočtu príspevku na odborné vzdelávanie obchodnej spoločnosti so sídlom v tuzemsku mzdové náklady na zamestnancov pracujúcich v jej organizačnej zložke v inom členskom štáte, hoci je tento podnik povinný, na základe zamestnávania tamojších zamestnancov, platiť podobný príspevok v tomto inom štáte

Výrok rozsudku

Články 43 ES a 48 ES bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej je podnik so sídlom v tomto členskom štáte povinný platiť poplatok, akým je príspevok na odborné vzdelávanie, ktorého výška sa vypočíta na základe mzdových nákladov vrátane nákladov vzťahujúcich sa na organizačnú zložku tohto podniku nachádzajúcu sa v inom členskom štáte, ak v praxi takýto podnik nemôže využiť, pokiaľ ide o uvedenú organizačnú zložku, možnosti stanovené v tejto právnej úprave znížiť uvedený poplatok alebo mať k týmto možnostiam prístup.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — E. Friz GmbH/Carsten von der Heyden

(Vec C-215/08) (1)

(Ochrana spotrebiteľa - Zmluvy uzatvárané mimo prevádzkových priestorov - Pôsobnosť smernice 85/577/EHS - Vstup do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti - Odstúpenie od zmluvy)

2010/C 148/07

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: E. Friz GmbH

Žalovaný: Carsten von der Heyden

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof — Výklad článku 1 ods. 1 a článku 5 ods. 2 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262) — Pôsobnosť — Vstup spotrebiteľa do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti, ktorého cieľom je hlavne investovanie kapitálu — Právne účinky odstúpenia od zmluvy

Výrok rozsudku

Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa uplatní na zmluvu uzatvorenú za takých okolností, o aké ide vo veci samej, ktorá sa týka vstupu spotrebiteľa do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti, pokiaľ účelom takého vstupu nie je predovšetkým členstvo v uvedenej spoločnosti, ale finančná investícia.

Článok 5 ods. 2 smernice 85/577 nebráni za takých okolností, o aké ide vo veci samej, vnútroštátnemu pravidlu, podľa ktorého v prípade odvolania prejavu vôle smerujúceho k vstupu do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti, urobenému v rámci nevyžiadaného podomového predaja, môže spotrebiteľ voči tejto spoločnosti uplatňovať nárok na podiel na likvidačnom zostatku vypočítaný v závislosti od hodnoty jeho podielu ku dňu vystúpenia z tohto fondu, a dosiahnuť tak prípadne vrátenie nižšej sumy, než bol jeho vklad, alebo byť povinný podieľať sa na stratách uvedeného fondu.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. apríla 2010 — Claudia Gualtieri/Európska komisia

(Vec C-485/08 P) (1)

(Odvolanie - Vyslaný národný expert - Diéty - Zásada rovnosti zaobchádzania)

2010/C 148/08

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Claudia Gualtieri (v zastúpení: P. Gualtieri a M. Gualtieri, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 10. septembra 2008, Gualtieri/Komisia (T-284/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustný návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 30. januára 2006, ktorým sa v nadväznosti na rozvod žalobkyne zamieta jej návrh na úpravu výšky príspevku vyplácaného podľa článku 17 rozhodnutia Komisie K(2002) 1559 z 30. apríla 2002 o pravidlách vzťahujúcich sa na vyslaných národných expertov v znení zmien a doplnení

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pani Gualtieri je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 7.2.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/6

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — Handelsgesellschaft Heinrich Heine GmbH/Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV

(Vec C-511/08) (1)

(Smernica 97/7/ES - Ochrana spotrebiteľa - Zmluvy uzatvárané na diaľku - Právo na odstúpenie od zmluvy - Uloženie povinnosti spotrebiteľovi znášať náklady na zaslanie tovaru)

2010/C 148/09

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Handelsgesellschaft Heinrich Heine GmbH

Žalovaná: Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof — Výklad článku 6 ods. 1 druhej vety a článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. L 144, s. 19; Mim. vyd. 15/003, s. 319) — Vnútroštátna legislatíva umožňujúca uložiť spotrebiteľovi povinnosť znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade odstúpenia od zmluvy

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek druhá veta a článok 6 ods. 2 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku sa musia vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej musí spotrebiteľ v rámci zmluvy na diaľku znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade, že uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 7.2.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris — Francúzsko) — Fundació Gala-Salvador Dalí, Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos/Spoločnosť Auteurs dans les arts graphiques et plastiques, Juan-Leonardo Bonet Domenech, Eulalia-María Bas Dalí, María del Carmen Domenech Biosca, Antonio Domenech Biosca, Ana-María Busquets Bonet, Mónica Busquets Bonet

(Vec C-518/08) (1)

(Aproximácia právnych predpisov - Duševné vlastníctvo - Autorské právo a príbuzné práva - Právo na odmenu z ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela - Smernica 2001/84/ES - Osoby, na ktoré sa vzťahuje právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora diela - Pojem „právni nástupcovia“ - Vnútroštátna právna úprava zachovávajúca právo na odmenu z ďalšieho predaja po dobu 70 rokov po smrti autora len v prospech jeho zákonných dedičov s vylúčením závetných dedičov a iných právnych nástupcov - Zlučiteľnosť so smernicou 2001/84)

2010/C 148/10

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Fundació Gala-Salvador Dalí, Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos

Žalovaní: Spoločnosť Auteurs dans les arts graphiques et plastiques, Juan-Leonardo Bonet Domenech, Eulalia-María Bas Dalí, María del Carmen Domenech Biosca, Antonio Domenech Biosca, Ana-María Busquets Bonet, Mónica Busquets Bonet

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal de grande instance de Paris — Výklad článku 6 a článku 8 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Ú. v. ES L 272, s. 32) — Osoba majúca nárok na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora diela — Zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy zachovávajúcej v platnosti počas obdobia 70 rokov právo na odmenu z ďalšieho predaja vyhradené pre dedičov zo zákona, s výnimkou dedičov zo závetu a iných právnych nástupcov, so smernicou 2001/84/ES

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 1 smernice 2001/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je ustanovenie v spore vo veci samej, ktoré vyhradzuje priznanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca, s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 7.2.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden, Gerechtshof te Amsterdam — Holandsko) — X Holding B.V./Staatssecretaris van Financiën (C-538/08), Oracle Nederland BV/Inspecteur van de Belastingdienst Utrecht-Gooi (C-33/09)

(Spojené veci C-538/08 a C-33/09) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe - Vnútroštátna právna úprava vylučujúca z práva na odpočítanie niektoré kategórie tovarov a služieb - Možnosť členských štátov zachovať pravidlá o vylúčení práva na odpočítanie, ktoré existovali v čase nadobudnutia účinnosti šiestej smernice o DPH - Zmena po nadobudnutí účinnosti tejto smernice)

2010/C 148/11

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden, Gerechtshof te Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: X Holding B.V. (C-538/08), Oracle Nederland BV (C-33/09)

Žalovaní: Staatssecretaris van Financiën (C-538/08), Inspecteur van de Belastingdienst Utrecht-Gooi (C-33/09)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden Den Haag — Výklad článku 11 ods. 4 druhej smernice 67/228/EHS Rady z 11. apríla 1967 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Štruktúra a spôsoby uplatňovania spoločného systému dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 71, s. 1303), a článku 6 ods. 2 a článku 17 ods. 2 a ods. 6 šiestej smernice 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Vylúčenie práva na odpočet dane — Možnosť členských štátov ponechať vylúčenia, ktoré platili v čase nadobudnutia účinnosti šiestej smernice — Úprava predchádzajúca šiestu smernicu, ktorá stanovuje vylúčenie práva na odpočet pre kategórie tovarov a služieb, ktoré sa používajú na súkromnú dopravu — Definícia týchto kategórií

Výrok rozsudku

Článok 11 ods. 4 druhej smernice 67/228/EHS Rady z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu — Štruktúra a spôsoby uplatňovania spoločného systému dane z pridanej hodnoty a článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia daňovej právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje z odpočítania dane z pridanej hodnoty kategóriu výdavkov týkajúcu sa jednak poskytnutia „osobného dopravného prostriedku“, „jedál“, „nápojov“, „ubytovania“ a „ponuky rekreácie“ zamestnancom zdaniteľnej osoby a jednak poskytnutia „obchodných darčekov“ alebo „iných darov“.

Článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bola prijatá pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice a ktorá stanovuje, že zdaniteľná osoba nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty zaplatenú pri nadobudnutí tovarov a služieb patriacich do jednej z predmetných kategórií v konaní vo veci samej, ktoré sa používajú čiastočne na účely podnikania a čiastočne na súkromné účely v plnej výške, ale len v pomere v akom sa používajú na podnikateľské účely.

Článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vykonal zmenu vylúčenia práva na odpočítanie, ktorá má v zásade obmedziť rozsah vylúčenia, pričom ale nie je možné vylúčiť, že rozsah obmedzenia bude v jednotlivom prípade a v určitom zdaňovacom období rozšírený z dôvodu paušálnej povahy zmeneného režimu.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/8

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof — Rakúsko) — Friedrich G. Barth/Bundesministerium für Wissenschaft und Forschung

(Vec C-542/08) (1)

(Voľný pohyb osôb - Pracovníci - Rovnosť zaobchádzania - Mimoriadny príplatok za odpracované roky pre univerzitných profesorov stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, ktorej nezlučiteľnosť s právom Spoločenstva bola konštatovaná rozsudkom Súdneho dvora - Premlčacia doba - Zásada ekvivalencie a zásada efektivity)

2010/C 148/12

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Friedrich G. Barth

Žalovaná: Bundesministerium für Wissenschaft und Forschung

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgerichtshof — Výklad článku 39 ES a článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca mimoriadne príplatky za odpracované roky univerzitným profesorom, ktorej nezlučiteľnosť s právom Spoločenstva, v jej predchádzajúcom znení, bola konštatovaná rozsudkom Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Köbler (C-224/01) — Zmenená právna úprava, ktorá tým, že stanovuje pozastavenie plynutia lehoty stanovenej na uplatnenie nároku na dotknutý príplatok až odo dňa vydania už citovaného rozsudku Súdneho dvora, znevýhodňuje profesorov, ktorým bol tento príplatok na základe predchádzajúcej právnej úpravy, nezlučiteľnej s právom Spoločenstva, odmietnutý

Výrok rozsudku

Nie je v rozpore s právom Únie právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá podriaďuje premlčacej lehote troch rokov nároky na zaplatenie mimoriadnych príplatkov za odpracované roky, ktoré neboli priznané pracovníkovi, ktorý vykonával svoje práva na voľný pohyb pred vydaním rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler (C-224/01) z dôvodu uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s právom Spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/9

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. apríla 2010 — Ralf Schräder/Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)

(Vec C-38/09 P) (1)

(Odvolanie - Preskúmanie Súdnym dvorom - Nariadenia (ES) č. 2100/94 a 1239/95 - Poľnohospodárstvo - Práva Spoločenstva k odrodám rastlín - Rozlišovacia spôsobilosť kandidátskej odrody - Všeobecná známosť odrody - Dôkaz - Odroda rastliny SUMCOL 01)

2010/C 148/13

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Ralf Schräder (v zastúpení: T. Leidereiter, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) (v zastúpení: M. Ekvad a B. Kiewiet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. von Mühlendahl, Rechtsanwalt)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (siedma komora) z 19. novembra 2008, Schräder/CPVO (T-187/06), ktorým tento súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú odvolateľom proti rozhodnutiu odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 2. mája 2006, ktorým sa zamietlo odvolanie proti rozhodnutiu CPVO o zamietnutí žiadosti o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu „SUMCOL 1“ — Rozlišovacia spôsobilosť kandidátskej odrody — Prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri zisťovaní všeobecnej známosti odrody — Nesprávne posúdenie skutočností — Porušenie práva na vypočutie

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Schräder je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/9

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. apríla 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-64/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2000/53/ES - Článok 5 ods. 3 a 4, článok 6 ods. 3, ako aj článok 7 ods. 1 - Nesprávne prebratie)

2010/C 148/14

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a A. Adam, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie ustanovení potrebných na dosiahnutie všetkých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na správne a úplné prebratie článku 2 ods. 13, článku 4 ods. 2 písm. a), článku 5 ods. 3 a 4, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, s. 34; Mim. vyd. 15/005, s. 224) — Pojmy týkajúce sa „informácií o rozobratí“ vozidiel po dobe životnosti a „rozobratia“ pred ďalším spracovaním — Povinnosť výrobcov vozidiel alebo výrobcov súčiastok poskytnúť informácie o rozoberaní pre každý typ nového vozidla uvedeného na trh vo forme príručiek alebo prostredníctvom elektronických nosičov

Výrok rozsudku

Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony a iné právne predpisy potrebné na správne a úplné prebratie článku 2 bodu 13, článku 4 ods. 2 písm. a), článku 5 ods. 3 a 4 v rozsahu, pokiaľ ide o odsek 4, v akom sú likvidačné zariadenia, ktoré súhlasili s prevzatím vozidla po dobe životnosti, vylúčené zo systému náhrad za náklady súvisiace so spracovaním, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európska komisia a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/10

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 15. apríla 2010 — Európska komisia/Írsko

(Vec C-294/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/43/ES - Štatutárny audit ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok - Neúplné prebratie v stanovenej lehote - Neoznámenie opatrení na prebratie)

2010/C 148/15

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a A.-A. Gilly, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, s. 87), v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Írsko si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS, alebo v každom prípade tým, že Komisii Európskych spoločenstiev neoznámilo vnútroštátne právne predpisy, ktoré mali prispieť k dosiahnutiu tohto súladu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa článku 53 tejto smernice.

2.	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/10

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 5. februára 2010 — Volker Mergel, Klaus Kampfenkel, Burkart Bill, Andreas Herden/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-80/09 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 7 ods. 1 písm. c) - Odmietnutie zápisu - Slovná ochranná známka Patentconsult - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Odvolanie čiastočne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné)

2010/C 148/16

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Volker Mergel, Klaus Kampfenkel, Burkart Bill, Andreas Herden (v zastúpení: G.P. Friderichs, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 16. decembra 2008, Mergel a i./ÚHVT (T-335/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť podanú proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 25. júna 2007, ktorým sa zamietlo odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka, ktorý zamietol zápis slovnej ochrannej známky Spoločenstva „Patenconsult“ pre tovary a služby zatriedené do tried 35, 41 a 42 — Rozlišujúci charakter ochrannej známky zloženej výlučne z označení a údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie vlastností dotknutých tovarov alebo služieb

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	V. Mergel, K. Kampfenkel, B. Bill a A. Herden sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/11

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 18. marca 2010 — Caisse fédérale du Crédit mutuel Centre Est Europe (CFCMCEE)/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-282/09 P) (1)

(Odvolanie - Článok 119 rokovacieho poriadku - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) - Zamietnutie zápisu - Celkové posúdenie s ohľadom na výrobky a služby dotknuté prihláškou - Výrobky a služby, ktoré tvoria homogénne skupiny - Odvolanie, ktoré je zjavne čiastočne neodôvodnené a zjavne čiastočne neprípustné)

2010/C 148/17

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Caisse fédérale du Crédit mutuel Centre Est Europe (CFCMCEE) (v zastúpení: P. Greffe a L. Paudrat, advokáti)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 20. mája 2009, CFCMCEE/ÚHVT (spojené veci T-405/07 a T-406/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žaloby odvolateľky proti rozhodnutiam prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. júla 2007 a 12. septembra 2007, ktorými boli zamietnuté jej odvolania proti rozhodnutiam prieskumového pracovníka, ktorými odmietol zapísať slovné označenia PAYWEB CARD a P@YWEB CARD ako ochranné známky pre výrobky a služby patriace do tried 9, 36 a 38 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 — Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 73 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) — Potreba samostatne preskúmať každý dôvod zamietnutia zápisu uvedený v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia — Požiadavka odôvodnenia zamietnutia zápisu pre každý výrobok a službu, ktorých sa prihláška týka — Výrobky a služby, ktoré tvoria homogénne skupiny

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Caisse fédérale du Crédit mutuel Centre Est Europe (CFCMCEE) je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 233, 26.9.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 29. decembra 2009 — Der Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof/E a F

(Vec C-550/09)

2010/C 148/18

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof

Obvinení: E, F

Prejudiciálne otázky

Má sa, prípadne s ohľadom na konania zmenené v dôsledku rozhodnutia Rady Európskej únie 2007/445/ES z 28. júna 2007 (1), zaradenie do zoznamu zostaveného na základe článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 (2), týkajúce sa organizácie, ktorá nepodala žalobu proti rozhodnutiam, ktoré sa na ňu vzťahujú, považovať za účinné od samého začiatku aj vtedy, keď k zaradeniu do zoznamu došlo napriek porušeniu základných procesných záruk?

Majú sa články 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 vykladať v tom zmysle, že o sprístupnenie fondov, iných finančných aktív a ekonomických zdrojov právnickej osobe, skupine alebo subjektu uvedených v zozname podľa článku 2 ods. 3 nariadenia alebo účasť na aktivitách smerujúcich k porušeniu článku 2 tohto nariadenia, môže ísť aj vtedy, ak je poskytujúca osoba sama členom tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu?

Majú sa články 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 vykladať v tom zmysle, že o sprístupnenie fondov, iných finančných aktív a ekonomických zdrojov právnickej osobe, skupine alebo subjektu uvedených v zozname podľa článku 2 ods. 3 nariadenia, alebo účasť na takomto poskytovaní alebo na aktivitách smerujúcich k porušeniu článku 2 tohto nariadenia, môže ísť aj vtedy, ak je majetková hodnota, ktorá sa má poskytnúť, už v (nepriamej) dispozícii právnickej osoby, skupiny alebo subjektu?

(1) 2007/445/ES: Uznesenie Rady z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa rušia rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES (Ú. v. EÚ L 169, s. 58).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/12

Odvolanie podané 12. februára 2010: France Télécom SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 30. novembra 2009 v spojených veciach T-427/04 a T-17/05, Francúzska republika a France Télécom/Komisia

(Vec C-81/10 P)

2010/C 148/19

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: France Télécom SA (v zastúpení: S. Hautbourg, L. Olza Moreno, L. Godfroid a M. van der Woude, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Francúzska republika

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť napadnutý rozsudok,

—	rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora a vyhovieť návrhom, ktoré France Télécom predložila v prvostupňovom konaní,

—	subsidiárne vrátiť vec na konanie pred Všeobecným súdom,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania päť odvolacích dôvodov.

Svojím prvým odvolacím dôvodom sa France Télécom dovoláva porušenia pojmu štátnej pomoci zo strany Súdu prvého stupňa, keď v prejednávanej veci takú kvalifikáciu pripustil, zatiaľ čo na druhej strane uznal, že existencia (či neexistencia) prípadnej výhody nezávisí v tomto prípade od osobitostí predmetného režimu, ale od faktorov, ktoré sú nezávislé od samotného režimu, ktorých účinky môžu byť konštatované až ex post. Súd prvého stupňa tak nerešpektoval samotnú povahu systému predbežnej kontroly štátnej pomoci, upraveného v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, ktorý je systémom ex ante založeným na objektívnej analýze osobitostí režimov na základe predchádzajúceho oznámenia zo strany vnútroštátnych orgánov.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka uplatňuje, že Súd prvého stupňa porušil pojem výhody, keďže odmietol vykonať celkovú analýzu všetkých ustanovení upravených odlišným daňovým režimom. Táto úprava, ktorá bola zavedená zákonom č. 90-568, totiž predvída dva druhy zvláštneho zdanenia, a to „paušálny odvod“ za roky 1991 až 1993, ktorý mal za následok nadmerné zdanenie odvolateľky v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou, a zdanenie podľa všeobecnej právnej úpravy za roky 1994 až 2002, ktoré bolo pre odvolateľku z daňového hľadiska výhodné. Súd prvého stupňa sa niekoľkokrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že za obe dotknuté obdobia odmietol porovnať účinky odlišného daňového režimu ako celku so všeobecnou právnou úpravou.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, keďže Súd prvého stupňa odmietol zohľadniť, že skutočnosť, že Komisia sa vo svojom rozhodnutí z 8. februára 2005 týkajúcom sa spoločnosti La Poste, nevyjadrila k zavedenej daňovej úprave, mohla u odvolateľky vyvolať dôveru v súlad predmetných opatrení s pravidlami v oblasti štátnej pomoci. Súd prvého stupňa navyše nezohľadnil určité mimoriadne okolnosti, ktoré s touto vecou súvisia, a ktoré odôvodňujú uplatnenie zásady legitímnej dôvery.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom sa France Télécom dovoláva nedostatočného odôvodnenia rozsudku, keďže Súd prvého stupňa v odpovedi na jej argumenty založené na porušení zásady premlčania systému pomoci nahradil odôvodnenie Komisie svojim vlastným odôvodnením. Desaťročná premlčacia doba stanovená článkom 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 (1) sa mala počítať od dátumu 2. júla 1990, teda dátumu, keď zákon č. 90–568 stanovil predmetný daňový režim a nie odo dňa, keď bola pomoc skutočne priznaná príjemcovi.

Svojím piatym a posledným odvolacím dôvodom odvolateľka nakoniec uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal záver, že Komisia mohla bez porušenia zásady právnej istoty kvantifikovať pomoc na základe „rozpätia“ a nariadiť jej vrátenie, hoci bolo nemožné určiť skutočnú výhodu, ktorú odvolateľka mohla získať. Okrem toho Súd prvého stupňa neodpovedal na všetky jej tvrdenia založené na porušení zásady právnej istoty.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Belgicko) 5. marca 2010 — European Air Transport SA/Collège d’Environnement de la Région de Bruxelles-Capitale, Région de Bruxelles-Capitale

(Vec C-120/10)

2010/C 148/20

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: European Air Transport SA

Žalovaní: Collège d’Environnement de la Région de Bruxelles-Capitale, Région de Bruxelles-Capitale

Prejudiciálne otázky

Je potrebné pojem „prevádzkové obmedzenia“ uvedený v článku 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Spoločenstva (1) vykladať tak, že zahŕňajú pravidlá stanovujúce horné hranice hladiny hluku merané na zemskom povrchu, ktoré je potrebné dodržiavať pri prelete území nachádzajúcich sa v blízkosti letiska, pri prekročení ktorých môže byť pôvodcovi tohto prekročenia uložená sankcia, berúc do úvahy, že lietadlá sú povinné sledovať letové dráhy a dodržiavať postupy pristávania a vzlietania stanovené inými správnymi orgánmi nezohľadňujúcimi dodržiavanie týchto horných hraníc hluku?

Je potrebné článok 2 písm. e) a článok 4 ods. 4 tej istej smernice vykladať v tom zmysle, že každé „prevádzkové obmedzeni[e]“ musí byť „založené na výkone“ alebo tieto ustanovenia umožňujú, aby iné ustanovenia týkajúce sa ochrany životného prostredia obmedzili prístup na letisko v závislosti od hladiny hluku meranej na zemskom povrchu, ktorú je potrebné dodržiavať pri prelete území umiestnených v blízkosti letiska, pri prekročení ktorej môže byť pôvodcovi tohto prekročenia uložená sankcia?

Je potrebné vykladať článok 4 ods. 4 tej istej smernice tak, že zakazuje, aby popri prevádzkových obmedzeniach založených na výkone, ktoré vychádzajú z hluku emitovaného lietadlom pravidlá týkajúce sa ochrany životného prostredia stanovili horné hranice hladiny hluku meraného na zemskom povrchu, ktoré je potrebné dodržiavať pri prelete území umiestnených v blízkosti letiska?

Je potrebné článok 6 ods. 2 tej istej smernice vykladať tak, že zakazuje stanovenie horných hraníc úrovne hluku meraného na zemskom povrchu, ktoré je potrebné dodržiavať pri prelete území nachádzajúcich sa v blízkosti letiska, pri prekročení ktorých môže byť pôvodcovi tohto prekročenia uložená sankcia, teda pravidiel, ktoré by mohli porušiť lietadlá spĺňajúce normy zväzku 1, časti II, kapitoly 4, prílohy 16 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve?

(1) Ú. v. ES L 85, s. 40; Mim. vyd. 07/006, s. 96.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 8. marca 2010 — Waltraud Brachner/Pensionsversicherungsanstalt

(Vec C-123/10)

2010/C 148/21

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Waltraud Brachner

Žalovaná: Pensionsversicherungsanstalt

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa článok 4 smernice Rady 79/7/EHS (1) vykladať v tom zmysle, že sa zákaz diskriminácie stanovený v článku 1 tejto smernice vzťahuje aj na systém ročnej valorizácie dôchodkov, ktorý je stanovený právom zákonného dôchodkového poistenia?

V prípade, že sa na prvú prejudiciálnu otázku odpovie kladne:

Má sa článok 4 smernice Rady 79/7/EHS vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne ustanovenie o ročnej valorizácii dôchodkov, podľa ktorého je pre určitú skupinu príjemcov minimálneho dôchodku stanovené potenciálne menšie zvýšenie než pre iných príjemcov dôchodku, pokiaľ sa táto nevýhodná úprava vzťahuje na 25 % mužov, ale až na 57 % žien, ktoré sú príjemkyňami dôchodku, pričom to nie je objektívne odôvodnené?

V prípade, že sa na druhú prejudiciálnu otázku odpovie kladne:

Môže byť znevýhodnenie žien, ktoré sú príjemkyňami dôchodku, pri ročnom zvyšovaní ich dôchodku odôvodnené skorším vekom, od ktorého sa poskytuje dôchodok a/alebo dlhším obdobím vyplácania dávok u žien, ktoré sú príjemkyňami dôchodku, a/alebo tým, že smerná sadzba pre minimálny príjem stanovená právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení (smerná sadzba vyrovnávacieho príspevku) bola neprimerane zvýšená, keď ustanovenia o zabezpečení minimálneho príjmu stanoveného právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení (vyrovnávací príspevok) stanovujú započítanie ostatných vlastných príjmov príjemcu dôchodku a tiež príjmov jeho manžela (-ky), ktorý (-á) s ním žije v spoločnej domácnosti, zatiaľ čo u ostatných príjemcov dôchodku dochádza k zvýšeniu dôchodkov bez započítania ostatných vlastných príjmov príjemcu dôchodku alebo príjmov jeho manžela (-ky)?

(1) Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, s. 24; Mim. vyd. 05/001 s. 215).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Bruxelles (Belgicko) 12. marca 2010 — Corman SA/Bureau d’intervention et de restitution belge (BIRB)

(Vec C-131/10)

2010/C 148/22

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de première instance de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Corman SA

Žalovaná: Bureau d’intervention et de restitution belge (BIRB)

Prejudiciálne otázky

Možno ustanovenia nariadenia (ES) č. 2571/97 [Komisie] z 15. decembra 1997 o predaji masla za znížené ceny a o poskytovaní podpôr na smotanu, maslo a koncentrované maslo používané pri výrobe pekárenských výrobkov, zmrzliny a iných potravín (1), ktoré je vykonávacím nariadením k nariadeniu 1255/99 [Rady, zo 17. mája 1999] o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (2), považovať za odvetvovú právnu úpravu Spoločenstva odchyľujúcu sa od článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 z 18. decembra 1995 (3), ktorá bráni uplatneniu vnútroštátnych ustanovení o premlčaní?

Má sa článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 z 18. decembra 1995 chápať tak, že sa uplatní len na prípady, v ktorých sa pochybenia dopustil príjemca subvencií, pričom všeobecné pravidlo o 4-ročnej premlčacej lehote sa uplatní na všetky prípady pochybení, ktorých sa dopustili zmluvní partneri príjemcu, a to vzhľadom na maximálnu lehotu štyroch rokov, ktorá sa uplatňuje na právnu úpravu [Spoločenstva] týkajúcu sa zmluvných partnerov v rámci spoločnej organizácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami?

(1) Ú. v. ES L 350, s. 3; Mim. vyd. 03/022, s. 147.

(2) Ú. v. ES L 160, s. 48; Mim. vyd. 03/025, s. 366.

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/15

Žaloba podaná 15. marca 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-133/10)

2010/C 148/23

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Peere a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2005/81/ES z 28. novembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnoprávnymi podnikmi a finančnej transparentnosti určitých podnikov (1), a v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2005/81/ES uplynula 19. decembra 2006. Ku dňu podania tejto žaloby však žalovaný ešte neprijal všetky opatrenia potrebné na prebratie smernice, alebo v každom prípade o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 312, s. 47.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Belgicko) 15. marca 2010 — Európske spoločenstvá/Región Brusel — hlavné mesto

(Vec C-137/10)

2010/C 148/24

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Európske spoločenstvá

Žalovaný: Región Brusel — hlavné mesto

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 282 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a osobitne slovné spojenie „v takom prípade zastupuje Spoločenstvo Komisia“, ktoré je uvedené v druhej vete tohto článku, vykladať v tom zmysle, že inštitúcia je platne splnomocnená zastupovať Spoločenstvo už na základe samotnej existencie splnomocnenia, ktorým Komisia delegovala na túto inštitúciu svoje právomoci na zastupovanie Spoločenstva pred súdmi, nezávisle od toho, či v tomto splnomocnení je alebo nie je menovite určená fyzická osoba, ktorá je oprávnená zastupovať poverenú inštitúciu?

Môže v prípade zápornej odpovede vnútroštátny súd, akým je Conseil d’État, overiť prípustnosť žaloby európskej inštitúcie, ktorú Komisia riadne splnomocnila na konanie pred súdmi v zmysle článku 282 druhej vety Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, tak, že preskúma, či je táto inštitúcia zastúpená príslušnou fyzickou osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vnútroštátny súd?

Subsidiárne, má sa v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku článok 207 ods. 2 prvý pododsek prvá veta Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a konkrétnejšie slovné spojenie „ktorému pomáha zástupca generálneho tajomníka, ktorý zodpovedá za chod generálneho sekretariátu“, vykladať v tom zmysle, že zástupca generálneho tajomníka Rady môže platne zastupovať Radu na účely podania žaloby na vnútroštátnych súdoch?

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) 15. marca 2010 — DP Grup EOOD/Direktor na Agentsia „Mitnitsi“

(Vec C-138/10)

2010/C 148/25

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: DP Grup EOOD

Žalovaný: Direktor na Agentsia „Mitnitsi“

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 63 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (1), vykladať za okolností konania vo veci samej takým spôsobom, že colnému orgánu ukladá, aby vykonal len kontrolu zhody colného vyhlásenia s podmienkami stanovenými v článku 62 tohto nariadenia tak, že vykoná iba kontrolu dokladov v rozsahu uvedenom v článku 68 nariadenia, a aby vydal iba na základe predložených dokladov rozhodnutie o prijatí colného vyhlásenia, keď vznikla pochybnosť o správnosti číselného znaku colného sadzobníka pre tovar a na určenie tohto číselného znaku je nevyhnutný znalecký posudok?

Má sa rozhodnutie colného orgánu o okamžitom prijatí colného vyhlásenia v súlade s článkom 63 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, považovať za okolností konania vo veci samej za rozhodnutie colného orgánu v zmysle článku 4 bodu 5 v spojení s článkom 8 ods. 1 prvou zarážkou Colného kódexu, a to vzhľadom na celý obsah podaného colného vyhlásenia, keď súčasne existujú tieto okolnosti:

a)	rozhodnutie colného orgánu o prijatí colného vyhlásenia bolo prijaté iba na základe dokladov, ktoré boli predložené spolu s colným vyhlásením;

b)	pri vykonávaní potrebných kontrol pred prijatím colného vyhlásenia existovalo podozrenie, že uvedený číselný znak colného sadzobníka pre tovar nie je správny;

c)	pri vykonávaní potrebných kontrol pred prijatím colného vyhlásenia boli informácie týkajúce sa obsahu tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, ktoré mali význam z hľadiska správneho určenia colného sadzobníka, neúplné;

d)	pri vykonávaní potrebných kontrol pred prijatím colného vyhlásenia bola odobratá vzorka na vypracovanie posudku na účely správneho určenia číselného znaku colného sadzobníka pre tovar?

Má sa článok 63 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, vykladať za okolností konania vo veci samej takým spôsobom,

a)	že umožňuje, aby zákonnosť prijatia colného vyhlásenia bola po prepustení tovaru napadnutá na súde, alebo tak

že prijatie colného vyhlásenia nie je možné napadnúť, lebo týmto prijatím sa len konštatovalo prihlásenie tovaru na colných orgánoch a určil sa moment vzniku colného dlhu pri dovoze, a prijatie colného vyhlásenia sa nepovažuje za rozhodnutie colného orgánu týkajúce sa otázok správnej tarifnej klasifikácie a výšky cla dlžného na základe tohto colného vyhlásenia?

(1) Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammergericht Berlin (Nemecko) 18. marca 2010 — Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), Anstalt des öffentlichen Rechts/JPMorgan Chase Bank N.A., Frankfurt Branch

(Vec C-144/10)

2010/C 148/26

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kammergericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), Anstalt des öffentlichen Rechts

Žalovaná: JPMorgan Chase Bank N.A., Frankfurt Branch

Prejudiciálne otázky

Vzťahuje sa rozsah uplatniteľnosti článku 22 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) tiež na právne spory, v ktorých spoločnosť alebo právnická osoba namieta proti nároku vyplývajúceho z právneho úkonu, ktorý bol uplatnený voči nej, že rozhodnutia jej orgánov, ktoré viedli k uzatvoreniu tohto právneho úkonu, sú neplatné z dôvodu porušenia stanov?

2.	V prípade, že otázka č. 1 bude zodpovedaná kladne, uplatní sa článok 22 ods. 2 nariadenia tiež na právnické osoby verejného práva, ak je platnosť rozhodnutí jej orgánov preskúmateľná civilnými súdmi?

V prípade, že otázka č. 2 bude zodpovedaná kladne, je súd členského štátu, ktorý v právnej veci konal ako posledný podľa článku 27 nariadenia č. 44/2001 povinný prerušiť súdne konanie tiež vtedy, keď sa voči dohode o voľbe právomoci uplatňuje skutočnosť, že z dôvodu neplatnosti rozhodnutia jej orgánov podľa stanov jedného z účastníkov táto dohoda tiež nemá právny účinok?

(1) Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien (Rakúsko) 22. marca 2010 — Eva-Maria Painer/Standard Verlags GmbH, Axel Springer AG, Süddeutsche Zeitung GmbH, SPIEGEL-Verlag Rudolf AUGSTEIN GmbH & Co KG, Verlag M. DuMont Schauberg Expedition der Kölnischen Zeitung GmbH & Co KG

(Vec C-145/10)

2010/C 148/27

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handelsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Eva-Maria Painer

Žalovaní: Standard VerlagsGmbH, Axel Springer AG, Süddeutsche Zeitung GmbH, SPIEGEL-Verlag Rudolf AUGSTEIN GmbH & Co KG, Verlag M. DuMont Schauberg Expedition der Kölnischen Zeitung GmbH & Co KG

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať v tom zmysle, že uplatneniu tohto ustanovenia a teda ani spoločnému konaniu nebráni skutočnosť, že žaloby podané proti viacerým žalovaným z dôvodu obsahovo totožného porušenia autorského práva spočívajú na vnútroštátne rozdielnych, avšak obsahovo prevažne totožných právnych základoch — ako to platí pre všetky európske štáty, pokiaľ ide o nárok na zdržanie sa určitého konania, ktorý nesúvisí so zavinením, nárok na primeranú odplatu v prípade porušenia autorského práva a nárok na náhradu škody v prípade protiprávneho využívania?

Má sa článok 5 ods. 3 písm. d) s ohľadom na článok 5 ods. 5 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (2) vykladať v tom zmysle, že uplatneniu tohto ustanovenia nebráni skutočnosť, že tlačová správa, v ktorej sa cituje dielo alebo iný predmet ochrany, nie je jazykovým dielom chráneným autorským právom?

b)	Má sa článok 5 ods. 3 písm. d) s ohľadom na článok 5 ods. 5 smernice vykladať v tom zmysle, že uplatneniu tohto ustanovenia nebráni skutočnosť, že k citovanému dielu alebo inému predmetu ochrany nie je pripojené meno autora alebo výkonného umelca?

Je potrebné článok 5 ods. 3 písm. e) s ohľadom na článok 5 ods. 5 smernice 2001/29/ES vykladať v tom zmysle, že podmienkou jeho uplatnenia v záujme trestného súdnictva vykonávaného v rámci verejnej bezpečnosti je konkrétna, aktuálna a výslovná žiadosť bezpečnostných orgánov o zverejnenie fotografie, t. j. zverejnenie fotografie na účely pátrania musí byť úradne nariadené, inak by došlo k porušeniu práva?

b)	V prípade zápornej odpovede na otázku 3a): Smú sa médiá odvolávať na článok 5 ods. 3 písm. e) smernice aj vtedy, ak aj bez príslušnej žiadosti o pátranie zo strany kompetentného orgánu rozhodnú samé o tom, či zverejnenie fotografií sa uskutočňuje v „záujme verejnej bezpečnosti“?

V prípade kladnej odpovede na otázku 3b): Stačí v tomto prípade, ak médiá neskôr tvrdia, že zverejnenie fotografie slúžilo na pátracie účely alebo je v každom prípade potrebná výzva na spoluprácu čitateľov pri pátraní v záujme objasnenia trestného činu, ktorá musí byť priamo spojená so zverejnením fotografie?

Má sa článok 1 ods. 1 v spojení s článkom 5 ods. 5 smernice 2001/29/ES a článkom 12 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (v znení Parížskeho aktu z 24. júla 1971) v znení zmien z 28. septembra 1979 (Revidovaný Bernský dohovor, ďalej len „RBD“) najmä s ohľadom na článok 1 prvého Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 20. marca 1952 a článok 17 Charty základných práv Európskej únie (3), vykladať tak, že fotografické diela a/alebo fotografie, najmä portréty, sú pred svojím spracovaním chránené len minimálne, resp. vôbec, keďže majú vzhľadom na „reálnosť záberu“ príliš malý potenciál úpravy.

(1) Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

(2) Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

(3) Ú. v. ES C 364, s. 1–22.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/18

Žaloba podaná 26. marca 2010 — Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-146/10)

2010/C 148/28

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a M. Adam, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

—

Rakúska republika si tým, že neprijala v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 1. mája 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 102, s. 15.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England and Wales) Chancery Division 29. marca 2010 — British Sugar plc/Rural Payments Agency, an Executive Agency of the Department for Environment, Food and Rural Affairs

(Vec C-147/10)

2010/C 148/29

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England and Wales) Chancery Division

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: British Sugar plc

Žalovaný: Rural Payments Agency, an Executive Agency of the Department for Environment, Food and Rural Affairs

Prejudiciálne otázky

1.	Je nariadenie Komisie (ES) č. 1193/2009 (1) vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-5/06 a C-23/06 až C-36/06, Zuckerfabrik Jülich AG/Hauptzollamt Aachen (Zb. s. I-3231), a v spojených veciach C-175/07 až C-184/07, SAFBA (Zb. s. I-142*), neplatné?

2.	Je nariadenie Komisie (ES) č. 1193/2009 vzhľadom na právny základ jeho prijatia, ktorým je nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru (2), neplatné?

Má sa príslušný výmenný kurz a dátum prepočtu pri výpočte odškodnenia za preplatky produkčných odvodov v sektore cukru v hospodárskych rokoch 2002/2003, 2003/2004, 2004/2005 a 2005/2006 určiť podľa práva Európskej únie? Ak áno, má sa článok 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1193/2009 vykladať tak, že vyžaduje zaplatenie odškodnenia podľa výmenných kurzov platných v čase pôvodného nesprávneho výpočtu preplatku odvodu? Ak áno, je článok 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1193/2009 platný?

V súvislosti s úrokmi:

Bráni právo Európskej únie osobe v postavení žalobcu vo vymožení úrokov z preplatkov uskutočnených na základe neplatného nariadenia Komisie od vnútroštátneho orgánu, ktorý je príslušný vyberať produkčné odvody, za okolností, v ktorých vnútroštátny orgán, ktorý je príslušný vyberať produkčné odvody, nemôže vymôcť úroky z príslušných súm, ktoré mu má vrátiť Komisia?

ii)

Ak je odpoveď na otázku v bode i) kladná, bránia právne predpisy Európskej únie týkajúce sa vlastných zdrojov [rozhodnutie č. 2000/597/ES, Euratom (3) a jeho vykonávacie nariadenie (ES) č. 1150/2000 (4)] pri správnom výklade vnútroštátnemu orgánu, ktorý je príslušný vyberať produkčné odvody, vo vymožení úrokov zo súm, ktoré mu má za okolností prejednávanej veci vrátiť Komisia?

iii)	Ak je odpoveď na otázku v bode i) záporná, bráni právo Európskej únie vnútroštátnemu súdu alebo orgánu v uplatnení akejkoľvek úvahy pri rozhodovaní o nepriznaní úrokov za takých okolností, keď rozhoduje o priznaní úrokov osobe v postavení žalobcu?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1193/2009 z 3. novembra 2009, ktorým sa opravujú nariadenia (ES) č. 1762/2003, (ES) č. 1775/2004, (ES) č. 1686/2005 a (ES) č. 164/2007, a ktorým sa stanovuje výška produkčných odvodov v sektore cukru na hospodárske roky 2002/2003, 2003/2004, 2004/2005 a 2005/2006 (Ú. v. EÚ L 321, s. 1 a korigendum Ú. v. EÚ L 347, s. 32).

(2) Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033, s. 17.

(3) Rozhodnutie Rady z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 253, s. 42; Mim. vyd. 01/003, s. 200).

(4) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Dioikitiko Efeteio Thessalonikis (Grécko) 29. marca 2010 — Zoi Chatzi/Ypourgos Oikonomikon

(Vec C-149/10)

2010/C 148/30

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Dioikitiko Efeteio Thessalonikis

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Zoi Chatzi

Odporca: Ypourgos Oikonomikon

Prejudiciálne otázky

Je možné domnievať sa, že prostredníctvom doložky 2 ods. 1 smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC vykladanej na základe článku 24 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka práv dieťaťa, a s ohľadom na zvýšenie úrovne ochrany týchto práv, ktorú zaviedla uvedená charta, je zároveň ustanovené právo na rodičovskú dovolenku podľa dieťaťa, čiže priznanie jedinej rodičovskej dovolenky v prípade narodenia viacerých detí znamená porušenie článku 21 Charty základných práv Európskej únie, lebo ide o diskrimináciu na základe narodenia a obmedzenie práva viacerých súrodencov, ktoré je nezlučiteľné so zásadou proporcionality?

V prípade zápornej odpovede na otázku č. 1 má sa pojem „narodenie“ v zmysle doložky 2 ods. 1 smernice 96/34/ES vykladať v tom zmysle, že pre pracujúcich rodičov sa stanovuje dvojité právo na rodičovskú dovolenku, ktoré sa zakladá na skutočnosti, že dvojité tehotenstvo končí dvomi po sebe nasledujúcimi narodeniami (dvojčiat), alebo v tom zmysle, že rodičovská dovolenka sa priznáva iba z dôvodu narodenia bez ohľadu na počet narodených detí, pričom by za týchto okolností nebola porušená rovnosť pred zákonom, ktorá je zakotvená v článku 20 Charty základných práv Európskej únie?

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 31. marca 2010 — Unomedical A/S/Skatteministeriet

(Vec C-152/10)

2010/C 148/31

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľ: Unomedical A/S

Odporca: Skatteministeriet

Prejudiciálne otázky

Má byť dialyzačné vrecko vyrobené z plastu a osobitne navrhnuté na použitie s dialyzátorom, ktoré možno používať iba s dialyzátorom, zatriedené do

—	kapitoly 90, položky KN 9010 90 30, ako „časť/súčasť“ alebo „príslušenstvo“ dialyzátora [pozri poznámku 2 písm. b) ku kapitole 90 spoločného colného sadzobníka] alebo

—	kapitoly 39, položky KN 3926 90 99, ako plasty alebo výrobky z nich?

Má byť močové drenážne vrecko vyrobené z plastu, ktoré je osobitne navrhnuté na použitie v spojení s katétrom, a preto ho možno používať iba v spojení s katétrom a skutočne sa tak používa, zatriedené do

—	kapitoly 90, položky KN 9018399030, ako „časť/súčasť“ alebo „príslušenstvo“ katétra [pozri poznámku 2 písm. b) ku kapitole 90 spoločného colného sadzobníka] alebo

—	kapitoly 39, položky KN 3926 90 99, ako plasty a výrobky z nich?

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/21

Odvolanie podané 6. apríla 2010: Karen Goncharov proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 21. januára 2010 vo veci T-34/07, Karen Goncharov/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-156/10 P)

2010/C 148/32

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Karen Goncharov (v zastúpení: A. Späth a G. N. Hasselblatt, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), DSB

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 21. januára 2010 (vec T-34/07),

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo 4. decembra 2006 (vec R 1330/2005-2) a

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom, Všeobecným súdom a odvolacím senátom, ako aj na náhradu trov konania odvolateľa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. januára 2010 (T-34/07) je potrebné zrušiť, keďže porušuje ustanovenia o vylúčení zápisu z relatívneho dôvodu zamietnutia podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva [nahradený nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva].

Všeobecný súd nesprávne uplatnil všeobecné zásady posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Najmä neposúdil dostatočne okolnosti prejednávaného prípadu, keďže nevzal do úvahy, že predmetná ochranná známka je tvorená z akronymov.

Všeobecný súd opiera svoje rozhodnutie nakoniec výlučne o pravidlá hodnotenia všeobecne známych skutočností, podľa ktorých spotrebiteľ priznáva prvej časti slov obyčajne viac váhy. V tomto zmysle nepostačuje rozdiel vo forme písmena „W“ v spornej ochrannej známke na to, aby sa odstránila vizuálna a zvuková podobnosť.

Všeobecný súd pritom prehliadol, že v prípade kolidujúcich ochranných známok nejde o slová, ale o akronymy. Odôvodnenie rozsudku ukazuje na skutočnosť, že Všeobecný súd neuskutočnil žiadne rozsiahle preskúmanie pravdepodobnosti zámeny, ale sa skôr oprel výlučne o pravidlá hodnotenia všeobecne známych skutočností, ktoré sa vôbec nedajú uplatniť na prejednávaný prípad, ktorý je potrebné rozhodnúť.

Spotrebiteľ je totiž zvyknutý pri akronymoch zameriavať pozornosť na každé jednotlivé písmeno osobitne. Pravidlá hodnotenia všeobecne známych skutočností, pokiaľ ide o ochranné známky, ktoré pozostávajú zo slov, teda nebolo možné jednoducho použiť na ochranné známky, ktoré pozostávajú z akronymov.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 6. apríla 2010 — Olivier Martinez, Robert Martinez/Société MGN Ltd.

(Vec C-161/10)

2010/C 148/33

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Olivier Martinez, Robert Martinez

Žalovaná: Société MGN Limited

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 2 a článok 5 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať tak, že priznávajú právomoc súdu jedného členského štátu rozhodovať o žalobe podanej z dôvodu porušenia osobných práv, ku ktorému mohlo dôjsť zverejnením informácií a/alebo fotografií na internetovej stránke spravovanej v inom členskom štáte spoločnosťou so sídlom v tomto druhom štáte, alebo tiež v ďalšom členskom štáte v každom prípade inom než v prvom členskom štáte:

—	buď za jedinej podmienky, že táto internetová stránka môže byť prehliadaná z tohto prvého štátu,

—

alebo iba keď medzi skutočnosťou súvisiacou so škodou a územím tohto prvého štátu existuje dostatočná, podstatná alebo zjavná súvislosť, a v tomto druhom prípade, ak táto súvislosť môže vyplývať:

—	z počtu pripojení na spornú stránku z tohto prvého členského štátu, vyjadreného v absolútnej hodnote alebo pomerne vzhľadom na všetky pripojenia na uvedenú stránku,

—	z bydliska, či dokonca zo štátnej príslušnosti osoby podávajúcej žalobu z dôvodu porušenia jej osobných práv, či vo všeobecnosti dotknutých osôb,

—	z jazyka, v ktorom je šírená sporná informácia, alebo z akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá môže preukázať úmysel správcu tejto stránky obrátiť sa konkrétne na verejnosť tohto prvého štátu,

—	z miesta, kde došlo k uvádzaným skutočnostiam a/alebo kde boli vyhotovené fotografické snímky, ktoré boli prípadne uverejnené na internete,

—	z iných kritérií?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010 — Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia

(Vec T-446/05) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Európsky trh s priemyselnými niťami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP - Pojem jediné porušenie - Definícia trhu - Pokuty - Horná hranica pokuty - Závažnosť a dĺžka trvania porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca - Proporcionalita - Rovnosť zaobchádzania - Právo na obhajobu - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút“)

2010/C 148/41

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Amann & Söhne GmbH & Co. KG (Bönnigheim, Nemecko) a Cousin Filterie SAS (Wervicq-Sud, Francúzsko) (v zastúpení: A. Röhling, M. Dietrich a C. Horstkotte, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Eickstädt, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (Vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcom týmto rozhodnutím

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Amann & Söhne GmbH & Co. KG a Cousin Filterie SAS sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 60, 11.3.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010 — Oxley Threads/Komisia

(Vec T-448/05) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Európsky trh s niťami určenými pre automobilový priemysel - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závažnosť porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca - Proporcionalita - Rovnosť zaobchádzania - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút“)

2010/C 148/42

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Oxley Threads Ltd (Ashton-under-Lyne, Lancashire, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: G. Peretz, barrister, M. Rees a K. Vernon, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: N. Khan a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenia rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (Vec COMP/38.337 — PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcovi týmto rozhodnutím

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Oxley Threads Ltd je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 48, 25.2.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010 — BST/Komisia

(Vec T-452/05) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Európsky trh s priemyselnými niťami - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závažnosť porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca - Mimozmluvná zodpovednosť - Prezradenie dôverných informácií - Ujma - Príčinná súvislosť“)

2010/C 148/43

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Belgian Sewing Thread (BST) NV (Deerlijk, Belgicko) (v zastúpení: H. Gilliams a J. Bocken, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005, týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (Vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcom týmto rozhodnutím a na druhej strane zaviazanie Komisie na náhradu škody utrpenej žalobcom z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Suma pokuty uloženej Belgian Sewing Thread (BST) NV v článku 2 rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (Vec COMP/38.337 — PO/Thread) sa stanovuje na 856 800 eur.

2.	V ostávajúcej časti sa žaloba o neplatnosť zrušuje.

3.	Návrh na náhradu škody sa zamieta.

4.	BST znáša 90 % svojich trov konania a je povinný nahradiť 90 % trov konania vynaložených Európskou komisiou, Európska komisia znáša 10 % svojich trov konania a je povinná nahradiť 10 % trov konania vynaložených BST.

(1) Ú. v. EÚ C 60, 11.3.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010 — Gütermann a Zwicky/Komisia

(Spojené veci T-456/05 a T-457/05) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Európsky trh s priemyselnými niťami - Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závažnosť porušenia - Konkrétny dopad na trh - Dĺžka trvania porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca počas správneho konania - Proporcionalita - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút“)

2010/C 148/44

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Gütermann AG (Gutach-Breisgau, Nemecko) (vec T-456/05) a Zwicky & Co. AG (Wallisellen, Švajčiarsko) (vec T-457/05) (v zastúpení: J. Burrichter, B. Kasten a S. Orlikowski-Wolf, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, M. Schneider a K. Mojzesowicz, neskôr F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (Vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisia K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcom týmto rozhodnutím

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Gütermann AG a Zwicky & Co. AG sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 60, 11.3.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. apríla 2010 — Esotrade/ÚHVT — Segura Sánchez (YoKaNa)

(Vec T-103/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva YoKaNa - Skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva a skoršia národná obrazová ochranná známka YOKONO - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/45

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Esotrade, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. de Rivera Lamo de Espinosa a J. E. Astiz Suárez, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: J. García Murillo a O. Montalto, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Antonio Segura Sánchez (Alicante, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. januára 2006 (vec R 217/2004-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Antoniom Segura Sánchezom a Esotrade, SA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 121, 20.5.2006.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. apríla 2010 — Cabel Hall Citrus/ÚHVT — Casur (EGLÉFRUIT)

(Vec T-488/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Slovná ochranná známka Spoločenstva EGLÉFRUIT - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva UGLI a skoršia národná obrazová ochranná známka UGLI Fruit - but the affliction is only skin deep - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/46

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Cabel Hall Citrus Ltd (George Town, Grand Cayman, Kajmanské ostrovy) (v zastúpení: C. Rogers, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Casur S. Coop. Andaluza (Viator, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. septembra 2007 (vec R 293/2007-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Cabel Hall Citrus Ltd a Casur S. Coop. Andaluza

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Cabel Hall Citrus Ltd je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. apríla 2010 — Rodd & Gunn Australia/ÚHVT (Vyobrazenie psa)

(Vec T-187/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Obrazová ochranná známka zobrazujúca psa - Výmaz ochrannej známky po uplynutí ochrannej lehoty - Žiadosť o obnovu zápisu - Žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu - Článok 78 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 81 nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/47

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rodd & Gunn Australia Ltd (Wellington, Nový Zéland) (v zastúpení: B. Brandreth, barrister, a N. Jenkins, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. marca 2008 (vec R 1245/2007-4) týkajúcemu sa žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Rodd & Gunn Australia Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. apríla 2010 — Coin/ÚHVT — Dynamiki Zoi (Fitcoin)

(Vec T-249/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Fitcoin - Skoršie národné, medzinárodné obrazové ochranné známky a skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva pečať - Relatívny dôvod zamietnutia - Relevantná verejnosť - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/48

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Coin SpA (Benátky, Taliansko) (v zastúpení: P. Perani a P. Pozzi, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Dynamiki Zoi AE (Atény, Grécko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 15. apríla 2008 (vec R 1429/2007-1) týkajúca sa námietkového konania medzi Coin SpA a Dynamiki Zoi AE

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 15. apríla 2008 (vec R 1429/2007-1) sa ruší.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 22. apríla 2010 — Taliansko/Komisia

(Spojené veci T-274/08 a T-275/08) (1)

(„EPZF - Vyrovnanie účtov platobných agentúr členských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných z EPZF-u - Vymáhanie súm od Talianskej republiky z dôvodu, že čiastky sa nevymohli v stanovených lehotách - Pojem finančných dôsledkov - Zohľadnenie úrokov - Článok 32 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1290/2005“)

2010/C 148/49

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: S. Fiorentino, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Jimeno Fernández a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Vo veci T-274/08 návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/396/ES z 30. apríla 2008 o vyrovnaní účtov platobných agentúr členských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) za finančný rok 2007 (Ú. v. EÚ L 139, s. 33) v rozsahu, v akom zahŕňa úroky zo súm, ktoré majú byť uhradené z rozpočtu Talianska podľa článku 32 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1) a vo veci T-275/08 návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/394/ES z 30. apríla 2008 o schválení účtovných závierok určitých platobných agentúr v Nemecku, Taliansku a Slovenskej republike týkajúcich sa výdavkov financovaných zo Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) za rozpočtový rok 2006 (Ú. v. EÚ L 139, s. 22) v rozsahu, v akom zahŕňa úroky zo súm, ktoré majú byť uhradené z rozpočtu Talianska podľa článku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005

Výrok rozsudku

1.	Veci T-274/08 a T-275/08 sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.

2.	Žaloby sa zamietajú.

3.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. apríla 2010 — Peek & Cloppenburg a van Graaf/ÚHVT — Queen Sirikit Institute of Sericulture (Thai Silk)

(Vec T-361/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Thai Silk - Skoršia národná obrazová ochranná známka zobrazujúca vtáka - Prípustnosť žaloby - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/50

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Peek & Cloppenburg (Hamburg, Nemecko) a van Graaf GmbH & Co. KG (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck, T. Dolde a J. Pause, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: The Queen Sirikit Institute of Sericulture, Office of the Permanent Secretary, Ministry of Agriculture and Cooperatives, Thailand (Thajsko) (Bangkok, Thajsko), ktorému bolo povolené nahradiť Office of the Permanent Secretary, The Prime Minister’s Office, Thailand (Thajsko) (v zastúpení: A. Kockläuner, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. júna 2008 (vec R 1677/2007-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Peek & Cloppenburg a Office of the Permanent Secretary, The Prime Minister’s Office, Thailand

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Peek & Cloppenburg, ako aj van Graaf GmbH & Co. KG sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/29

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. apríla 2010 — Laboratorios Byly/ÚHVT — Ginis (BILLY’S Products)

(Vec T-514/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BILLY’S Products - Skoršie slovné ochranné známky Spoločenstva BYLY a byly - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/51

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Laboratorios Byly, SA (Barberà del Vallès, Španielsko) (v zastúpení: L. Plaza Fernández-Villa, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Vasileios Ginis (Atény, Grécko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 15. septembra 2008 (vec R 469/2008-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Laboratorios Byly, SA, a pánom Vasileiosom Ginisom

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 15. septembra 2008 (vec R 469/2008-2) sa zrušuje.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. apríla 2010 — Schunk/ÚHVT (Zobrazenie časti šablóny)

(Vec T-7/09) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška ochrannej známky Spoločenstva zobrazujúcej časť šablóny s troma ryhami - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním - Článok 7 ods. 1 písm. b) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 148/52

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schunk GmbH & Co. KG Spann- und Greiftechnik (Lauffen am Neckar, Nemecko) (v zastúpení: C. Koppe-Zagouras, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: A. Pohlmann, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 31. októbra 2008 (vec R 1109/2007-1) týkajúca sa zápisu označenia zobrazujúceho časť šablóny s troma ryhami ako ochrannú známku Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Schunk GmbH & Co. KG Spann- und Greiftechnik je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010 — Claro/ÚHVT — Telefónica (Claro)

(Vec T-225/09) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva Claro - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva CLARO - Neprípustnosť odvolania podaného na odvolací senát - Články 59 a 62 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz články 60 a 64 nariadenia (ES) č. 207/2009] - Pravidlo 49 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95“)

2010/C 148/53

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Claro, SA (São Paulo, Brazília) (v zastúpení: A. Armijo Chávarri a A. Castán Pérez-Gómez, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: J. F. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Telefónica SA (Madrid, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 26. februára 2009 (vec R 1079/2008-2) týkajúca sa námietkového konania medzi Telefónica SA a BCP S/A

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Claro, SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/30

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. apríla 2010 — Diputación Foral de Álava a.i./Komisia

(Spojené veci T-529/08 až T-531/08) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Štátne pomoci - Daňové výhody - Vymáhanie štátnych pomocí vyhlásených za protiprávne - Uplatnenie systému zložených úrokov - Potvrdzujúci akt - Neprípustnosť“)

2010/C 148/54

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava (Španielsko) (vec T-529/08), Territorio Histórico de Guipúzcoa — Diputación Foral de Guipúzcoa (Španielsko) (vec T-530/08) a Territorio Histórico de Vizcaya — Diputación Foral de Vizcaya (Španielsko) (vec T-531/08) (v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Urraca Caviedes, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh na zrušenie listu Komisie z 2. októbra 2008, ktorým sa oznamuje žalobkyniam, že treba použiť zložené úroky v rámci vymáhania štátnych pomocí vyhlásených za protiprávne rozhodnutiami Komisie 2002/820/ES, 2002/894/ES a 2003/27/ES z 11. júla 2001 týkajúcimi sa systému štátnych pomocí uplatneného Španielskom v prospech podnikov z provincií Álava, Guipúzcoa a Vizcaya vo forme daňového úveru vo výške 45 % investícií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 296, s. 1; Ú. v. ES L 314, s. 26 a Ú. v. ES L 17, s. 1) a Komisie 2002/892/ES, 2002/540/ES a 2002/806/ES z 11. júla 2001 týkajúcimi sa systému štátnej pomoci uplatneného Španielskom v prospech niektorých novozaložených podnikov v provinciách Álava, Guipúzcoa a Vizcaya [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 314, s. 1; Ú. v. ES L 174, s. 31 a Ú. v. ES L 279, s. 35), rozhodnutia potvrdené rozsudkami Všeobecného súdu z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T-227/01 až T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, zatiaľ neuverejnený Zbierke) a Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T-230/01 až T-232/01 a T-267/01 až T-269/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke)

Výrok uznesenia

1.	Žaloby sa zamietajú ako neprípustné.

Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Guipúzcoa — Diputación Foral de Guipúzcoa a Territorio Histórico de Vizcaya — Diputación Foral de Vizcaya znášajú každá svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 7.2.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/31

Uznesenie Všeobecného súdu z 23. marca 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec T-16/09 P) (1)

(„Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Primeraná lehota na podanie návrhu na náhradu škody - Omeškanie - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“)

2010/C 148/55

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F-87/07, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/31

Žaloba podaná 6. apríla 2010 — Ayadi/Komisia

(Vec T-527/09)

2010/C 148/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Chafiq Ayadi (v zastúpení: H. Miller, solicitor, B. Emmerson a S. Cox, barristers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť nariadenie Komisie č. 954/2009 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto veci sa žalobca domáha čiastočného zrušenia nariadenia Komisie (ES) č. 954/2009 z 13. októbra 2009, ktorým sa stoštrnástykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al Káida a Talibanom, v rozsahu, v akom je žalobca uvedený na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa zmrazujú v súlade s uvedeným predpisom.

Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že Komisia zneužila svoju právomoc tým, že zahrnula žalobcu do prílohy I k nariadeniu č. 881/2002 bez toho, aby starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti žalobcovho prípadu.

Po druhé žalobca tvrdí, že prijatím napadnutého nariadenia bolo porušené jeho právo na účinné súdne preskúmanie, lebo nariadenie nie je založené na dôkazoch, takže Všeobecný súd nemôže ani začať vykonávať svoju povinnosť posúdenia týchto dôkazov.

Po tretie žalobca uvádza, že prijatím napadnutého nariadenia bolo porušené jeho právo na obranu. Žalobca tvrdí, že Komisia nepredložila dôkazy, ale uviedla len tvrdenia Výboru pre sankcie. Bez dôkazov nemohol žalobca Komisii odpovedať, pokiaľ ide o nedostatky týchto dôkazov alebo nepochopenie skutočností.

Po štvrté tvrdí, že napadnuté nariadenie predstavuje neodôvodnené obmedzenie jeho vlastníckeho práva, lebo zmrazilo majetok žalobcu tak spätne, ako aj do budúcnosti, a to na dobu neurčitú.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/32

Žaloba podaná 5. marca 2010 — Taliansko/Komisia

(Vec T-117/10)

2010/C 148/57

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato, G. Palmieri, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie K(2009) 10350 z 22. decembra 2009 týkajúce sa zrušenia časti účasti Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) určenej pre operačný program POR Puglia vyplývajúci z cieľa 1 (2000 — 2006),

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska republika pred Všeobecným súdom spochybnila rozhodnutie Európskej komisie K(2009) 10350 z 22. decembra 2009, oznámené 23. decembra 2009, týkajúce sa zrušenia časti účasti Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) určenej pre operačný program POR Puglia vyplývajúci z cieľa 1 (2000 — 2006).

Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza tieto žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 39 ods. 2 písm. c) a ods. 3 nariadenia č. 1260/99 (1), ako aj článku 4 nariadenia č. 438/2001 (2). Talianska republika v tejto súvislosti uvádza, že kontrolóri Spoločenstva prijali záver o existencii systémových nedostatkov primárnych kontrol vyplývajúcich z určitých nezrovnalostí, ktoré sa týmto kontrolám v rámci zadávania a plnenia verejných zákaziek na práce nepodarilo odhaliť. Hoci napadnuté rozhodnutie v skutočnosti nevyvrátilo analytické argumenty uvádzané zo strany Regione, ktoré vylúčili existenciu systémových nedostatkov, aj napriek tomu sa týmto rozhodnutím vykonala podľa článku 39 nariadenia č. 1260/99 paušálna úprava vo výške 10 %, ako keby primárne regionálne kontrolné systémy neboli v súlade s článkom 4 nariadenia č. 438/2001. Komisia tým porušila aj zásadu partnerstva.

Druhý žalobný dôvod: porušenie článku 39 ods. 2 písm. c) a ods. 3 nariadenia č. 1260/99, ako aj článku 10 nariadenia č. 438/2001. Žalobkyňa v tejto súvislosti upresňuje, že druhý odvolací dôvod je podobný ako prvý, ale týka sa sekundárnych kontrol upravených v článku 10 nariadenia č. 438/2001, ktoré audit Spoločenstva označil za systematicky nedostatočné z dôvodu neoznámených nezrovnalostí, ktoré boli zaznamenané v niektorých vzorkách, hoci všetky tieto nezrovnalosti boli zo strany Regione analyticky spochybnené prostredníctvom skutkových a právnych tvrdení, ktoré napadnuté rozhodnutie nevyvrátilo.

Tretí žalobný dôvod: nedostatok odôvodnenia a nové porušenie článku 39 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1260/99. Rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže tým, že v ňom bol prijatý záver o existencii systémových nedostatkov odôvodňujúcich paušálnu úpravu vo výške 10 %, sa zakladá na takej situácii, v akej sa ocitli kontrolóri v rokoch 2007 a 2008, pričom vôbec nezohľadňuje kvantitatívny a kvalitatívny progres zdokumentovaný Regione do konca roku 2009 a tvrdenia proti konkrétnym výhradám kontrolórov uvedené v predchádzajúcom žalobnom dôvode. Rozhodnutie Komisie, podľa ktorého existovalo pre Fond vážne riziko, tak nie je odôvodnené.

Štvrtý žalobný dôvod: porušenie článku 12 nariadenia č. 1260/99, článku 4 ods. 1 nariadenia č. 438/2001 a článku 258 ZFEÚ, ako aj nedostatok právomoci žalovanej. Podľa žalobkyne prisúdila Komisia veľkú dôležitosť neuvedeniu údajného porušenia pravidiel upravujúcich výzvy na predloženie ponúk. Zo správneho výkladu článku 12 nariadenia č. 1260/99 a článku 4 nariadenia č. 438/2001 však vyplýva, že systematické porušovania takých ustanovení nemôžu viesť priamo k paušálnej úprave, ale musia viesť k začatiu konania o porušení, ktoré zároveň sprevádza pozastavenie platieb podľa článku 32 ods. 3 písm. f) nariadenia č. 1260/99, pokiaľ ide o opatrenia, ktorých sa porušenie týka.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, s. 21; Mim. vyd. 14/001, s. 132).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/33

Žaloba podaná 10. marca 2010 — USFSPEI a i./Rada

(Vec T-122/10)

2010/C 148/58

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Union syndicale fédérale des services publics européens et internationaux (USFSPEI) (Brusel, Belgicko), Giuseppe Calo (Luxemburg, Luxembursko), Jean-Pierre Tytgat (Mamer, Luxembursko) (v zastúpení: J.-N. Louis, A. Coolen, B. Cambier, L. Renders, S. Pappas, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

—

zrušiť nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2009 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, a zároveň zachovať jeho účinnosť do prijatia nového nariadenia Radou v súlade s návrhom Komisie, s účinkom od 1. júla 2009,

—

zaviazať Radu, aby v prospech žalobcov Calo a Tytgat, ako aj ostatných úradníkov a zamestnancov Európskej únie, vyplatila dlžné odmeny a dôchodky, na ktoré majú nárok od 1. júla 2009 zvýšené o úroky z omeškania vypočítané odo dňa splatnosti dlžných odmien podľa sadzby stanovenej ECB pre hlavné operácie refinancovania zvýšenej o dva percentuálne body,

—	zaviazať Radu, aby USF zaplatila symbolické jedno euro ako odškodnenie za morálnu ujmu utrpenú z dôvodu úradného pochybenia, ku ktorému došlo pri prijímaní protiprávneho nariadenia č. 1296/2009 z 23. decembra 2009,

—	zaviazať Radu európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobcovia domáhajú zrušenia nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2009 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (1).

Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia dovolávajú protiprávnosti nariadenia č. 1296/2009, zneužitia konania, ako aj porušenia zásad lojálnej spolupráce a súdržnosti vyplývajúcich z článku 4 ods. 3 ZEÚ.

Uplatňujú tiež porušenie článkov 65 a 65a služobného poriadku, článkov 1 a 3 jeho prílohy XI, ako aj zásady paralelnosti, zásady legitímnej dôvery a zásady „patere legem quam ipse fecisti“.

Nakoniec žalobcovia uplatňujú porušenie povinnosti odôvodnenia a zásady proporcionality.

(1) Ú. v. EÚ L 348, s. 10.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/34

Žaloba podaná 18. marca 2010 — Amecke Fruchtsaft/ÚHVT — Uhse (69 Sex up)

(Vec T-125/10)

2010/C 148/59

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Amecke Fruchtsaft GmbH & Co. KG (Menden, Nemecko) (v zastúpení: R. Kaase a J.-C. Plate, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Beate Uhse Einzelhandels GmbH (Flensburg, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	žalobu spolu s podanými prílohami, ktorá smeruje proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. januára 2010 vo veci R 612/2009-1, vyhlásiť za prípustnú, a

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu nezlučiteľnosti s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov konania pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Beate Uhse Einzelhandels GmbH.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „69 Sex up“ pre tovary a služby zaradené do tried 3, 5, 9, 29, 30, 32, 33, 38 a 41 (prihláška č. 5 418 108).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „sex:h:up“ č. 305 31 669.9 pre tovary zaradené do tried 5, 29, 30 a 32.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky napadnuté tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie napadnutého rozhodnutia a zamietnutie námietky.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/49 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/34

Žaloba podaná 22. marca 2010 — Saupiquet/Komisia

(Vec T-131/10)

2010/C 148/60

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Saupiquet (Courbevoie Cedex, Francúzsko) (v zastúpení: R. Ledru, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Európskej komisie č. REM 07/08 zo 16. decembra 2009,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2009) 10005 v konečnom znení, zo 16. decembra 2009, v ktorom Komisia informovala francúzske úrady, že vrátenie dovozného cla žalobkyni za tuniaka v plechovkách s pôvodom v Thajsku nie je odôvodnené [spis REM 07/08].

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila svoje povinnosti zabezpečiť dovozcom, ktorí majú sídlo vo Francúzsku alebo v iných členských krajinách, v ktorých je colnica v nedeľu zatvorená, a ktorí svoje colné vyhlásenie podali v pondelok 2. júla 2007, rovnoprávny a nediskriminačný prístup k colnej kvóte č. 09/2005 pre obdobie rokov 2007/2008,

—	tým, že za okolností daných v tomto prípade, keď sa v nedeľu 1. júla 2007 otvorila táto colná kvóta, neprijala právne predpisy, ktoré by umožnili rovnoprávne a nediskriminačné zaobchádzanie s týmito dovozcami, a

—	tým, že deň otvorenia colnej kvóty nepreložila na pondelok 2. júla 2007, hoci spomínaná kvóta bola veľmi kritická.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/35

Žaloba podaná 22. marca 2010 — Communauté de communes de Lacq/Komisia

(Vec T-132/10)

2010/C 148/61

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Communauté de communes de Lacq (Mourenx, Francúzsko) (v zastúpení: J. Daniel, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	uložiť Európskej únii povinnosť zaplatiť žalobkyni 10 000 000 eur z dôvodu nezákonnosti a nečinnosti, ktorých sa Komisia dopustila pri preskúmaní nedodržania záväzkov spoločnosti ACETEX,

—	uložiť Európskej únii povinnosť zaplatiť 25 000 eur ako náhradu za nenávratné výdavky,

—	zaviazať Európsku úniu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Communauté de Communes de Lacq sa svojou žalobou domáha náhrady škody, ktorá jej údajne vznikla rozhodnutím Komisie, v ktorom vyhlásila koncentráciu, ktorou spoločnosť Celanese Corporation získala kontrolu nad spoločnosťou Acetex Corporation, za zlučiteľnú so spoločným trhom a s fungovaním Dohody o EHP, pričom nepriznala právnu relevantnosť údajnému záväzku spoločnosti Celanese, najmä záväzku neukončiť počas piatich rokov prevádzku továrne Acetex v Pardies (vec COMP/M.3625 — Blackstone/Acetex).

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila zásady právnej istoty a legitímnej dôvery, pretože svojím výkladom nariadenia ES o fúziách (1) pozbavila ochrany všetky tretie osoby nezapojené do koncentrácie (zamestnancov, ako aj miestne zodpovedné osoby), hoci na základe záväzkov podniku Celanese Corporation existovala záruka, že zamestnanci budú počas piatich rokov chránení pred skončením prevádzky podniku.

Žalobkyňa preto určite utrpela vysokú škodu. Miestne orgány verejnej moci v tomto sektore totiž stratili významné daňové príjmy a museli vyplatiť početné sociálne dávky súvisiace so skočením prevádzky. Možno sa obávať mnohých prepustení tak zamestnancov spoločnosti Acetex, ako aj zamestnancov podnikov, ktorých činnosti úzko súvisia s činnosťou podniku Celanese Corporation.

Subsidiárne požaduje žalobkyňa pre prípad, že zodpovednosť Európskej komisie za zavinenie sa zamietne, aby sa uznalo, že Komisia zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla, je nespochybniteľná, rovnako, ako aj jej neobvyklý a osobitný charakter a táto škoda bola priamo spôsobená tým, že Európska komisia odmietla uložiť podniku Celanese Corporation sankcie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/36

Žaloba podaná 19. marca 2010 — FESI/Rada

(Vec T-134/10)

2010/C 148/62

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Fédération européenne de l’industrie du sport (FESI) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Vermulst a Y. Van Gerven, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—

zrušiť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má, alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (1), v celom rozsahu alebo podporne v rozsahu, v akom sa týka žalobcu a jeho členov, a najmä jeho štyroch členov, ktorí boli vybraní ako reprezentatívna vzorka (Adidas AG, Nike European Operations BV, Puma AG a Timberland Europe BV),

—

uložiť Rade povinnosť, aby uverejnila údaje o výrobe týkajúce sa každého výrobcu Únie vybraného ako reprezentatívna vzorka, ktoré boli základom pre výber reprezentatívnej vzorky v rámci prieskumného prešetrovania, ako aj údaje o zamestnanosti týkajúce sa každého výrobcu Únie, ktorý bol vybraný ako reprezentatívna vzorka,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

Po prvé žalobca tvrdí, že tým, že Rada nepožiadala výrobcov Európskej únie, ktorí podali sťažnosť, aby vyplnili dotazníky na výber vzorky, nesprávne uplatnila článok 17 ods. 1 základného nariadenia (2), dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a porušila práva na obhajobu a zásadu zákazu diskriminácie. Žalobca predovšetkým tvrdí, že orgány Európskej únie nepožiadali výrobcov Európskej únie, ktorí podali sťažnosť, aby vyplnili dotazníky na výber vzorky, a preto reprezentatívna vzorka výrobcov bola vybraná bez uvedenia požadovaných údajov na základe obmedzených — neoveriteľných — údajov, ktoré poskytli sťažovatelia. Žalobca tvrdí, že v dôsledku toho nemohli orgány EÚ overiť vhodnosť vybranej vzorky. Navyše žalobca tvrdí, že orgány EÚ zaobchádzali s dotknutými subjektami, ktoré boli v porovnateľnej situácii, rozdielne bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov, čím porušili základnú zásadu zákazu diskriminácie.

Po druhé žalobca tvrdí, že pri výbere reprezentatívnej vzorky výrobcov EÚ sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 17 ods. 1 základného nariadenia. Žalobca poukazuje na to, že reprezentatívna vzorka výrobcov EÚ nepredstavovala najväčší reprezentatívny objem výroby alebo odbytu, ktorý mohol byť v rámci dostupného času primerane preskúmaný v zmysle článku 17 ods. 1 základného nariadenia, a že výber vzorky sa uskutočnil na základe kritérií, ktoré sa v tomto ustanovení neuvádzajú.

Po tretie žalobca tvrdí, že Rada porušila článok 6 ods. 10 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie tým, že neuplatnila článok 17 ods. 1 základného nariadenia v súlade s touto dohodou. Rada nestanovila vzorku výrobcov EÚ, ktorá by predstavovala najväčšie percento objemu výroby alebo odbytu tak, ako to vyžaduje článok 6 ods. 10 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie.

Po štvrté žalobca tvrdí, že v rámci stanovenia pravdepodobnosti pokračovania výskytu ujmy Rada porušila článok 3 ods. 1, 2 a 5 a článok 11 ods. 2 základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Žalobca sa domnieva, že Rada nesprávne, bez toho, aby boli prijaté opatrenia, stanovila pravdepodobnosť výskytu ujmy na základe zistenia o pokračovaní výskytu ujmy v priebehu obdobia prieskumného prešetrovania („OPP“) priemyslu EÚ, ktoré sa zakladá na makroekonomických údajoch zahrňujúcich údaje o výrobcoch, ktorí nie sú súčasťou priemyslu EÚ, a na základe neoverených údajov. Navyše makroekonomické ukazovatele sa hodnotili na základe údajov o nereprezentatívnej vzorke výrobcov EÚ.

Po piate žalobca tvrdí, že uplatnením dôverného zaobchádzania, pokiaľ ide o identitu výrobcov EÚ, ktorí podali sťažnosť, Rada porušila článok 19 ods. 1 základného nariadenia a porušila právo na obhajobu, keďže uplatnila dôverné zaobchádzanie bez oprávneného dôvodu a bez toho, aby riadne preskúmala žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

Po šieste žalobca tvrdí, že zavedením systému týkajúceho sa kontrolného čísla výrobku („KČV“) pre zatriedenie dotknutého výrobku Rada porušila článok 2 ods. 10 a článok 3 ods. 2 základného nariadenia a zásadu obozretnosti a riadnej správy vecí verejných. Žalobca sa domnieva, že uplatnený systém týkajúci sa KČV a nové zatriedenie niektorých kategórií obuvi v priebehu prešetrovania znemožnili vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Okrem toho podľa žalobcu táto okolnosť tiež znemožnila uskutočniť objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na domácom trhu, ako aj následného dopadu takýchto dovozov na domácich výrobcov týchto výrobkov. Žalobca tiež tvrdí, že Rada nepreskúmala riadne a nestranne všetky relevantné skutočnosti a opodstatnené dôvody pre zmenu systému týkajúceho sa KČV, ako navrhoval žalobca.

Napokon žalobca tvrdí, že Rada pri výbere analogickej krajiny porušila zásadu obozretnosti a riadnej správy vecí verejných, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a porušila článok 2 ods. 7 základného nariadenia. Žalobca sa domnieva, že Rada sa dopustila vážnych procesných pochybení v rámci výberu Brazílie ako analogickej krajiny, pretože v tomto prípade sa výber neuskutočnil riadnym a primeraným spôsobom.

(1) Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/37

Žaloba podaná 16. marca 2010 — M/EMEA

(Vec T-136/10)

2010/C 148/63

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: M (v zastúpení: C. Thomann, barrister, a I. Khawaja, solicitor)

Žalovaná: Európska agentúra pre lieky (EMEA)

Návrhy žalobcu

—	priznať náhradu škody v súlade s článkom 340 ZFEÚ za ujmu, ktorú žalobca utrpel z dôvodu porušení povinností, ktorej sumu stanoví Všeobecný súd, alebo takú sumu, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,

—	priznať úroky z omeškania z tejto sumy s úrokovou sadzbou, ktorá sa uplatňuje podľa článku 35 A Supreme Court Act z roku 1981, alebo inej takejto sadzby, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania a

—	prijať ďalšie opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za potrebné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobca navrhuje, aby mu Všeobecný súd priznal náhradu škody podľa článku 340 ZFEÚ za ujmu, ktorú utrpel z dôvodu úrazu na pracovisku. Žalobca tvrdí, že ujmu utrpel na základe porušenia povinností žalovanou, ktoré má vo vzťahu k nemu ako zamestnávateľka.

Žalobca sa inter alia opiera o článok 6 ods. 3 smernice 89/391/EHS (1), článok 15 prílohy I smernice Rady 89/654 EHS (2) a článok 3 smernice 89/655/EHS (3) týkajúce sa minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Nedodržanie týchto povinností v oblasti zdravia a bezpečnosti žalovanou, pokiaľ ide o posúdenie a zníženie nebezpečnosti, vhodnosť poskytnutého vybavenia a poskytnutia čistých pracovných plôch na pracovisku, predstavuje porušenie ustanovení Health and Safety Law (zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia) Spojeného kráľovstva a jej všeobecnej povinnosti náležitej starostlivosti. Žalobca tvrdí, že utrpel telesnú, majetkovú a nemajetkovú ujmu na základe uvedených porušení a domáha sa náhrady škody za tieto ujmy.

(1) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, s. 1; Mim. vyd. 05/001 s. 349).

(2) Smernica Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, s. 1; Mim. vyd. 05/001 s. 358).

(3) Smernica Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, s. 13; Mim. vyd. 05/001 s. 370).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/38

Žaloba podaná 17. marca 2010 — CBI/Komisia

(Vec T-137/10)

2010/C 148/64

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Coordination bruxelloise d’Institutions sociales et de santé (CBI) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: D. Waelbroeck, advokát a D. Slater, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie žalovanej z 28.októbra 2009, ktorým vyhlásila štátnu pomoc, ktorú Belgicko protiprávne poskytlo určitým verejným nemocniciam v regióne Brusel-hlavné mesto, za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 86 ods. 2 ES, a ktorým zamietla sťažnosť žalobkyne,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V podanej žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2009) 8120 v konečnom znení z 28. októbra 2009 (korigendum z 22. decembra 2009), ktorým sa vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom štátna pomoc, ktorú belgické orgány poskytli verejným nemocniciam siete Iris regiónu Brusel-hlavné mesto vo forme kompenzácie nemocničných a mimonemocničných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) [štátna pomoc NN 54/2009 (ex-CP 244/2005)].

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie Komisie je poznačené zjavnou chybou v posúdení alebo prinajmenšom veľmi nedostatočným odôvodnením.

Žalobkyňa najmä uvádza, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého nie je potrebné preskúmať efektívnosť príjemcu pomoci napríklad jeho porovnaním s „priemerným, dobre riadeným a zodpovedajúco vybaveným podnikom“ pri analýze štátnej pomoci z hľadiska článku 86 ods. 2 ES, dovolí členským štátom pokryť všetky náklady podniku povereného poskytovaním verejných služieb, nech by boli akokoľvek prehnané a neprimerané, takže ho treba zamietnuť.

Žalobkyňa tvrdí, že na účely vyhnutia sa akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže na trhu sa kompenzácia za poskytovanie verejných služieb musí obmedziť na to, čo je skutočne potrebné v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložil efektívny účastník trhu, a v tomto prípade sa tak nestalo.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/39

Žaloba podaná 26. marca 2010 — Milux/ÚHVT (REFLUXCONTROL)

(Vec T-139/10)

2010/C 148/65

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Milux Holding SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: J. Bojs, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 13. januára 2010 vo veci R 1134/2009-4, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „REFLUXCONTROL“ pre tovary a služby patriace do triedy 9, 10 a 44.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie nariadenia Rady č. 207/2009, pretože odvolací senát nesprávne uplatnil zásadu zákazu diskriminácie na skutkové okolnosti tejto veci; subsidiárne porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009, pretože odvolací senát prijal nesprávny záver, že prihlasovaná ochranná známka nemá dostatočnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/39

Žaloba podaná 26. marca 2010 — Hans Günter Söns/ÚHVT — Settimio (GREAT CHINA WALL)

(Vec T-140/10)

2010/C 148/66

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Hans Günter Söns (Wehr, Nemecko) (v zastúpení: M. Schwabe, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Alfredo Settimio (Los Angeles, Spojené štáty americké)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 26. januára 2010 vo veci R 281/2009-1,

—	nariadiť žalovanému vyhlásiť zapísanú ochrannú známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti za neplatnú, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „GREAT CHINA WALL“ pre tovary zaradené do tried 18, 24 a 25.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 písm. c) a g) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 tým, že odvolací senát nesprávne uplatnil dané ustanovenia; porušenie medzinárodných dohôd o ochrane zemepisných označení.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/40

Žaloba podaná 24. marca 2010 — Solae/ÚHVT — Délitaste (alpha taste)

(Vec T-145/10)

2010/C 148/67

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Solae Holdings LLC (St. Louis, Spojené štáty americké) (v zastúpení: E. Ármijo Chávarri, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Délitaste S.A. Industrielle et Commerciale d’Aliments (Thessaloniki, Grécko)

Návrhy žalobcu

—	rozhodnúť, že táto žaloba a jej prílohy boli riadne podané,

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 16. decembra 2009 vo veci R 92/2009-2, a

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „alpha taste“ pre tovary a služby zaradené do tried 29, 30, 39 a 43.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: ochranná známka Spoločenstva „ALPHA“ pre tovary zaradené do triedy 29.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Rady č. 207/2009 tým, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že existovala len čiastočná pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/40

Žaloba podaná 30. marca 2010 — Meda Pharma/ÚHVT — Nycomed (ALLERNIL)

(Vec T-147/10)

2010/C 148/68

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Meda Pharma GmbH & Co. KG (Bad Homburg, Nemecko) (v zastúpení: G. Würtenberger a R. Kunze, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Nycomed GmbH (Konstanz, Nemecko).

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 29. septembra 2009 v konaní o odvolaní R 697/2007-4 pokiaľ ide o podanú námietku spočívajúcu na nemeckej ochrannej známke č. 1 042 583„ALLERGODIL“ proti prihláške slovnej ochrannej známky Spoločenstva 4 066 452„ALLERNIL“,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Nycomed GmbH.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ALLERNIL“ pre tovary zaradené do triedy 5 (prihláška č. 4 066 452).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka č. 1 042 583„ALLERGODIL“ pre tovary zaradené do triedy 5.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže sa zásady pravdepodobnosti zámeny podľa práva o ochrannej známke uplatnili nesprávne.

Porušenie článku 75 nariadenia č. 207/2009 z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia.

(1) Nariadenie (ES) Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/41

Žaloba podaná 25. marca 2010 — Hynix Semiconductor/Komisia

(Vec T-148/10)

2010/C 148/69

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hynix Semiconductor, Inc. (Icheon-si, Kórea) (v zastúpení: A. Woodgate a O. Heinisch, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie vo veci COMP/38.636 — Rambus, z 9. decembra 2009,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania,

—	nariadiť všetky iné opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v tejto veci navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie vydané vo veci COMP/38.636 — Rambus v konaní podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 EHP, ktorého predmetom boli potenciálne zneužívajúce licenčné poplatky za používanie určitých patentov na čipy „Dynamic Random Access Memory“ (ďalej len „DRAM“). Komisia napadnutým rozhodnutím prehlásila určité prísľuby, ktoré boli ponúknuté podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) za záväzné pre Rambus a rozhodla, že už nie sú dôvody, aby konala. Žalobkyňa je konkurentkou spoločnosti Rambus a podala sťažnosť, aby bolo začaté konanie proti uvedenej spoločnosti.

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.

Po prvé žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila článok 9 nariadenia č. 1/2003 tým, že sa rozhodla pre postup stanovený v tomto článku v prípade, v ktorom sa jej pochybnosti týkali natoľko závažného porušenia článku 102 ZFEÚ, že mala v úmysle uložiť pokutu. Ďalej uvádza, že použitie článku 9 neprináša procesné zjednodušenie. Podľa názoru žalobkyne boli prísľuby, ktoré Komisia prehlásila za záväzné, vzhľadom na uvedené protiprávne konanie zjavne nevhodné, a uvádza teda, že Komisia porušila článok 9 nariadenia č. 1/2003, článok 102 ZFEÚ a zásadu riadneho (nestranného) konania tým, že prijala prísľuby spoločnosti Rambus. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nesprávnym preskúmaním primeranosti bez uplatnenia podmienok stanovených v samotnom článku 9 a nesprávnym konštatovaním určitých pochybností a vyvodením nesprávnych záverov v súvislosti s otázkou, či prísľuby riešia jej pochybnosti, Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že už nie sú dôvody, aby konala. Žalobkyňa ďalej uvádza, že Komisia neodôvodnila vhodnosť a primeranosť prísľubov a dopustila sa teda veľmi závažnej chyby pri posúdení.

Po druhé žalobkyňa uvádza, že Komisia zneužila práva, ktoré jej dáva článok 9 nariadenia č. 1/2003.

Po tretie žalobkyňa uvádza, že sa Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia dopustila procesných chýb tým, že nevyužila práva, ktoré jej dáva nariadenie č. 1/2003 a nezaoberala sa ďalej zodpovedajúcim spôsobom otázkou opatrení na nápravu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/42

Žaloba podaná 25. marca 2010 — Hynix Semiconductor/Komisia

(Vec T-149/10)

2010/C 148/70

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hynix Semiconductor, Inc. (Icheon-si, Kórea) (v zastúpení: A. Woodgate a O. Heinisch, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 150 z 15. januára 2010,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania,

—	prijať ďalšie opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 150, ktorým bola z dôvodu neexistencie dostatočného záujmu Spoločenstva zamietnutá sťažnosť žalobkyne týkajúca sa údajného porušenia článku 102 ZFEÚ spoločnosťou Rambus v súvislosti s požadovaním neoprávnene vysokých licenčných poplatkov za používanie niektorých patentov na „Dynamic Random Access Memory“ (DRAM) (vec COMP/38.636 — Rambus) po tom, čo Komisia prijala rozhodnutie z 9. decembra 2009, prostredníctvom ktorého boli spoločnosti Rambus uložené určité záväzky podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1), a v ktorom sa rozhodlo, že nebolo potrebné, aby Komisia konala.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov:

Po prvé žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia porušila podstatné formálne náležitosti tým, že žalobkyni neposkytla dostatočný prístup k príslušným dokumentom.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že naďalej existuje vysoký záujem Spoločenstva na tom, aby sa jej sťažnosť prešetrila. Domnieva sa, že Komisia založila svoje rozhodnutie o zamietnutí len na neexistencii záujmu Spoločenstva, pretože prijala rozhodnutie podľa článku 9. Žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade stanovisko Komisie a jeho odôvodnenie vo svojej podstate spájajú otázku záujmu Spoločenstva a platnosti rozhodnutia o zamietnutí s platnosťou rozhodnutia prijatého podľa článku 9, ktoré spochybnila vo veci T-148/10.

Tretí, štvrtý a piaty žalobný dôvod, ktoré uviedla žalobkyňa, sú rovnaké ako prvý, druhý a tretí žalobný dôvod vo veci T-148/10, pričom sa týkajú porušení, ktorých sa mala Komisia dopustiť pri prijímaní rozhodnutia podľa článku 9, prostredníctvom ktorého boli spoločnosti Rambus uložené určité záväzky.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/43

Žaloba podaná 26. marca 2010 — Telefónica O2 Germany/ÚHVT — Loopia (LOOPIA)

(Vec T-150/10)

2010/C 148/71

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Telefónica O2 Germany GmbH & Co. OHG (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: A. Fottner a M. Müller, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Loopia AB (Västeras, Švédsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 12. januára 2010 vo veci R 1812/2008-1, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov konania o odvolaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „LOOPIA“ pre služby v triede 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „LOOP“ zapísaná pre tovary a služby zaradené v triedach 9, 38 a 42; slovná ochranná známka Spoločenstva „LOOP“ zapísaná pre tovary a služby zaradené v triedach 9, 16, 35, 38 a 42; slovná ochranná známka Spoločenstva „LOOPY“ zapísaná pre tovary a služby zaradené v triedach 9, 38 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pre všetky sporné tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie napadnutého rozhodnutia, zamietnutie námietky a povolenie zápisu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne rozhodol, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/43

Žaloba podaná 1. apríla 2010 — Bank Nederlandse Gemeenten/Komisia

(Vec T-151/10)

2010/C 148/72

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bank Nederlandse Gemeenten NV (Haag, Holandsko) (v zastúpení: B. Drijber, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2009 [K(2009) 9963] v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, že možnosť spoločnosti zaoberajúcej sa bytovou výstavbou vziať si pôžičku od Bank Nederlandse Gemeenten NV predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobou sa žalobkyňa domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konečnom znení, z 15. decembra 2009 o štátnej pomoci č. E 2/2005 a N 642/2009 (Holandsko) — existujúca pomoc a osobitná pomoc pri projektoch spoločnosti zaoberajúcej sa bytovou výstavbou.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa tvrdí, že po prvé napadnuté rozhodnutie porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže záver Komisie, že pôžička žalobkyni predstavuje štátnu pomoc, spočíva na nesprávnom výklade predpokladov pripísateľnosti.

Po druhé porušuje napadnuté rozhodnutie článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Komisia sa oprela o záver spočívajúci na nesprávnom posúdení skutočnosti, že pôžička žalobkyni je v rozpore s trhovými podmienkami a preto predstavuje zvýhodnenie.

Po tretie došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia a povinnosti riadnej starostlivosti, keďže Komisia napriek argumentom holandských orgánov v súvislosti s pôžičkami žalobkyne bez akéhokoľvek preskúmania rozhodla, že pôžička predstavuje štátnu pomoc.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/44

Žaloba podaná 30. marca 2010 — El Corte Inglés/ÚHVT — Azzedine Alaïa (ALIA)

(Vec T-152/10)

2010/C 148/73

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: El Corte Inglés, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. Rivas Zurdo, M. López Camba a E. Seijo Veiguela, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Azzedine Alaïa (Paríž, Francúzsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ALIA“ (prihláška č. 3 788 999) pre výrobky zaradené do tried 3, 14, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: francúzska spoločnosť Azzedine Alaïa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: medzinárodná slovná ochranná známka „ALAÏA“ (č. 773 126) zapísaná pre výrobky zaradené do tried 3, 18 a 25; obrazová ochranná známka Spoločenstva, ktorá obsahuje výraz „ALAÏA“ (č. 3 485 166) zapísaná pre výrobky a služby zaradené do tried 16, 20 a 25; a skoršia nezapísaná ochranná známka „ALAÏA“ pre výrobu, predaj oblečenia a iných výrobkov pre ženy a módnych doplnkov.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/45

Žaloba podaná 6. apríla 2010 — Schneider España de Informática/Komisia

(Vec T-153/10)

2010/C 148/74

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schneider España de Informática, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: P. De Baere a P. Muñiz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 22 v konečnom znení z 18. januára 2010, ktorým sa určilo, že v určitom konkrétnom prípade je dodatočné zaúčtovanie dovozného cla odôvodnené a vrátenie tohto cla nie je odôvodnené (REM 02/08),

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Komisie z 18. januára 2010, v ktorom žalovaná určila, že dotknuté dovozné clo z farebných televízorov treba zaúčtovať, lebo neboli splnené podmienky na použitie článku 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva (1). V napadnutom rozhodnutí sa tiež určilo, že odpustenie dovozného cla nie je podľa článku 239 Colného kódexu Spoločenstva odôvodnené.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody:

Po prvé žalobkyňa uvádza, že žalovaná porušila jej právo na obranu, keďže vydala rozhodnutie, ktoré bolo založené len na dokumentoch predložených žalobkyňou.

Po druhé žalovaná porušila článok 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva v spojení s článkom 236 Colného kódexu Spoločenstva, keďže:

—	sa nesprávne domnievala, že antidumpingové predpisy prijaté proti dovozom z tretích krajín sa automaticky uplatnia na tovar vo voľnom obehu v colnej únii EÚ-Turecko,

—	neinformovala hospodárske subjekty, že sa nariadenie Rady (ES) č. 2584/98 (2) použije aj na tovar vo voľnom obehu v colnej únii EÚ-Turecko,

—	subsidiárne sa nesprávne domnievala, že sa príslušné orgány nedopustili nijakej chyby, keďže turecké orgány nesprávne potvrdili, že sa antidumpingové clá ukladané na tovar z tretích krajín neuplatnia na tovar vo voľnom obehu v colnej únii EÚ-Turecko,

—

sa nesprávne domnievala, že sa príslušné orgány nedopustili nijakej chyby, keďže španielske colné orgány sa nesprávne domnievali, že tovar s osvedčením o pôvode nepodlieha ďalším clám alebo ochranným obchodným opatreniam a preto neinformovali hospodárske subjekty, že ich dovozy z Turecka môžu podliehať obchodným opatreniam aj vtedy, keď sa takýto tovar nachádza vo voľnom obehu.

Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že chyba, ktorej sa dopustili príslušné colné orgány, nemohla byť rozumne odhalená osobou povinnou zaplatiť clo, ktorá konala v dobrej viere a dodržala všetky platné ustanovenia týkajúce sa colných vyhlásení.

Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že sa nachádza vo zvláštnej situácii v zmysle článku 239 Colného kódexu Spoločenstva a že žalobkyni nemožno pripisovať podvodné konanie alebo hrubú nedbanlivosť podľa tohto ustanovenia.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 2584/98 z 27. novembra 1998, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 710/95, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá prechodné clo z dovozu farebných televíznych prijímačov pochádzajúcich z Malajzie, Čínskej ľudovej republiky, Kórejskej republiky, zo Singapuru a z Thajska [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 324, s. 1).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/46

Žaloba podaná 6. apríla 2010 — Confederación de Cooperativas Agrarias de España a CEPES/Komisia

(Vec T-156/10)

2010/C 148/75

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Confederación de Cooperativas Agrarias de España (Madrid, Španielsko), Confederación Empresarial Española de la Economía Social (CEPES) (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: M. Araujo Boyd, advokát, a M. Muñoz de Juan, advokátka)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	prijať a posúdiť dôvody pre zrušenie uvedené v tejto žalobe,

—	zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia,

—	subsidiárne zrušiť článok 4 napadnutého rozhodnutia a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie z 15. decembra 2009 (pomoc č. C 22/2001) týkajúcemu sa opatrení v prospech poľnohospodárstva vykonaných Španielskom v dôsledku zvýšenia cien pohonných látok. Uvedené rozhodnutie určuje, že určité opatrenia na podporu poľnohospodárstva uvedené v Real Decreto-Ley 10/2000 de medidas urgentes de apoyo a los sectores agrario, pesquero y del transporte (1) (kráľovský zákonný dekrét o naliehavých opatreniach na podporu poľnohospodárskeho, rybolovného a dopravného odvetvia) zo 6. októbra, oznámené Španielskom 29. septembra 2000, predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje jej vrátenie.

Uvedené opatrenia boli predmetom skoršieho rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2001 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“), ktoré uvádzalo, že „opatrenia na podporu poľnohospodárskych družstiev, ktoré zaviedol Real Decreto–Ley 10/2000… nepredstavujú pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES“. Toto pôvodné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom z 12. decembra 2006 (2) z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keďže Komisia vo svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnila účinok, ktorý mohli mať iné dane, než daň odvádzaná spoločnosťami, na daňový režim družstiev. V nadväznosti na to a bez prijatia nového rozhodnutia o začatí konania, Komisia prijala 15. decembra 2009 napadnuté rozhodnutie.

Žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov pre zrušenie:

—

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila právo dotknutých účastníkov konania byť vypočutý, keďže prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého výrok je diametrálne odlišný od výroku uvedeného v pôvodnom rozhodnutí bez toho, aby bolo znovu začaté konanie vo veci formálneho zisťovania, alebo aby dotknutým účastníkom konania bola daná príležitosť predložiť svoje pripomienky.

—

Druhý žalobný dôvod Komisii vytýka, že prekročila mandát rozsudku vyhláseného vo veci T-146/03, ktorý sankcionoval iba neexistenciu dostatočného odôvodnenia určitých aspektov pôvodného rozhodnutia. Namiesto nápravy uvedených bodov, Komisia pristúpila k revízii prvkov svojho pôvodného rozhodnutia, ktoré neboli súdom spochybnené. Takéto konanie Komisie porušuje zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery dotknutých účastníkov konania.

—

Po tretie žalobkyne napádajú kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci, pretože zastávajú názor, že nepostačuje tvrdiť, že poľnohospodárske družstvá, ktoré nevykonávajú 100 % svojej činnosti medzi členmi (model čisto vzájomného družstevníctva) majú „výhodu“, pretože sa nachádzajú v daňovom režime odlišnom od daňového režimu spoločností, opomínajúc skutočnosť, že družstvá a kapitálové spoločnosti sa nenachádzajú v porovnateľnej skutkovej alebo právnej situácii. Okrem toho, ak by aj porovnávanie bolo akceptovateľné — čo nie je prípad prejednávanej veci — daňový režim družstiev nepredpokladá výhodu, ale rozdiely sú odôvodnené štruktúrou a povahou španielskeho daňového systému, ako sama Komisia uznala v pôvodnom rozhodnutí, pričom tento aspekt nebol rozsudkom z 12. decembra 2006 spochybnený.

—	Ako štvrtý žalobný dôvod a subsidiárne, žalobkyne zastávajú názor, že Komisia neuviedla dostatočné odôvodnenie, a dopustila sa omylu v analýze zlučiteľnosti opatrenia vzhľadom na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a že uvedené opatrenie malo byť vyhlásené za zlučiteľné.

—	Nakoniec, žalobkyne spochybňujú príkaz na vrátenie pomoci uvedený v napadnutom rozhodnutí.

(1) Boletín Oficial del Estado (Úradný vestník Španielskeho kráľovstva) č. 241/2000 zo 7. októbra, s. 34614.

(2) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia (T-146/03, Zb. s. II-98).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/47

Žaloba podaná 8. apríla 2010 — Barilla/ÚHVT — Brauerei Schlösser (ALIXIR)

(Vec T-157/10)

2010/C 148/76

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Barilla G. e R. Fratelli SpA (Parma, Taliansko) (v zastúpení: A. Colmano, G. Sironi a A. Vanzetti, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Brauerei Schlösser GmbH (Düsseldorf, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 25. januára 2005 vo veci R 820/2009-2,

—	zamietnuť námietku ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom proti zápisu dotknutej ochrannej známky,

—	subsidiárne vrátiť vec žalovanému, aby mohol zamietnuť námietku,

—	zaviazať žalovaného a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ALIXIR“ pre tovary patriace okrem iného do triedy 32.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „Elixeer“ pre tovary triedy 32.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: prijatie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne tvrdil, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/47

Žaloba podaná 8. apríla 2010 — Longevity Health Products/ÚHVT — Tecnifar (E-PLEX)

(Vec T-161/10)

2010/C 148/77

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Longevity Health Products, Inc. (Nassau, Bahamy) (v zastúpení: J. Korab, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Tecnifar — Industria Tecnica Farmaceutica, SA (Lisabon, Portugalsko)

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—

zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. februára 2010 vo veci R 662/2009-4 a zamietnuť námietku podanú ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom v rozsahu, v akom sa týka farmaceutických a veterinárnych prípravkov, okrem liekov na liečbu chorôb týkajúcich sa centrálnej nervovej sústavy, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „E-PLEX“ pre tovary a služby zaradené do tried 3, 5 a 35.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: prihláška portugalskej slovnej ochrannej známky „EPILEX“ pre tovary zaradené do triedy 5.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 tým, že odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/48

Žaloba podaná 12. apríla 2010 — Grupo Osborne/ÚHVT — Confecciones Sanfertús (TORO)

(Vec T-165/10)

2010/C 148/78

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupo Osborne, SA (El Puerto de Santa María, Španielsko) (v zastúpení: J. Iglesias Monravá, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Confecciones Sanfertús, SL (Graus, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) vo veci R 0638/2009-2,

—	povoliť zápis ochrannej známky č. 2 844 264 pre triedu 25,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „TORO“ (prihláška č. 2 844 264) pre tovary a služby v triedach 18, 25 a 39.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Confecciones Sanfertús, SL.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielska slovná ochranná známka „LETORO“ (č. 465 635) pre tovary tried 24 a 25 a španielske obrazové ochranné známky obsahujúce slovný prvok „TORO“ (č. 802 043 a č. 1 513 622) pre tovary triedy 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke a zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie žaloby.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva; existencia skoršieho rozhodnutia námietkového oddelenia o zlučiteľnosti ochranných známok „TORO“ a „LETORO“; okrem toho predložené dôkazy o používaní nepotvrdzujú používanie španielskych ochranných známok „TORO“ (slovná ochranná známka) a „LETORO“ (obrazová ochranná známka).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/49

Žaloba podaná 14. apríla 2010 — Grupo Osborne/ÚHVT — Industria Licorera Quezalteca (TORO XL)

(Vec T-169/10)

2010/C 148/79

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupo Osborne, SA (El Puerto de Santa María, Španielsko) (v zastúpení: J. Iglesias Monravá, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Industria Licorera Quezalteca, SA

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT z 22. januára 2010 vo veci R 223/2009-2, ktorým bola zamietnutá prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 4 769 279 TORO XL pre triedu 33,

—	následne zapísať ochrannú známku Spoločenstva č. 4 769 279 TORO XL pre triedu 33, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „TORO XL“ (prihláška č. 4 769 279) pre výrobky a služby tried 32, 33 a 43.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: INDUSTRIA LICORERA QUEZALTECA S.A.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva (č. 4 027 124) obsahujúca výraz „XL“ pre výrobky triedy 33 (alkoholické nápoje).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie námietke a zamietnutie prihlášky.

Dôvody žaloby: nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/49

Žaloba podaná 15. apríla 2010 — Slovak Telekom/Komisia

(Vec T-171/10)

2010/C 148/80

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Slovak Telekom a. s. (Bratislava, Slovenská republika) (v zastúpení: D. Geradin, L. Kjølbye a M. Maier, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 902 z 8. februára 2010 týkajúce sa konania podľa článkov 18 ods. 3 a 24 ods. 1 nariadenia Rady 1/2003 (1) (vec COMP/39523 — Slovak Telekom), a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha podľa článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 902 z 8. februára 2010, ktorým jej bolo podľa článkov 18 ods. 3 a 24 ods. 1 nariadenia Rady č. 1/2003 nariadené, aby poskytla určité informácie v rámci konania vo veci COMP/39523 — Slovak Telekom o konaní podľa článku 102 ZFEÚ, v ktorom jej bolo uložené penále v prípade nesplnenia tejto povinnosti.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

Po prvé žalobkyňa vytýka nesprávne právne posúdenie týkajúce sa právomocí Komisie žiadať o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Rady č. 1/2003 za obdobie pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii. Pred 1. májom 2004 Komisia nemala právomoc uplatňovať právo Európskej únie, aby mohla uskutočniť vyšetrovanie na území Slovenskej republiky. Komisia preto nie je oprávnená využiť svoje vyšetrovacie právomoci zakotvené v článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, aby získala informácie týkajúce sa tohto obdobia.

Po druhé žalobkyňa navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že porušuje zásadu spravodlivosti v konaní zakotvenú v článku 41 ods. 1 Charty základných práv (2). Vyšetrovanie vedené Komisiou, ktoré sa týka konania spoločnosti Slovak Telekom počas obdobia, keď sa právo EÚ neuplatňovalo a spoločnosť Slovak Telekom nemala povinnosť ho dodržiavať, môže tejto spoločnosti spôsobiť škodu. Komisia by mohla tieto informácie zohľadniť pri svojom posúdení. Z napadnutého rozhodnutia zjavne vyplýva, že práve to má Komisia v úmysle.

Po tretie žalobkyňa navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že porušuje zásadu proporcionality. Táto zásada je zakotvená v článku 18 ods. 3 nariadenia Rady č. 1/2003, podľa ktorého je Komisia oprávnená požadovať od podnikov všetky potrebné informácie. V prípade spoločnosti Slovak Telekom však Komisia nepreukázala potrebnú súvislosť medzi požadovanými informáciami týkajúcimi sa obdobia pred pristúpením a údajne protiprávnym konaním po 1. máji 2004. Informácie alebo dokumenty týkajúce sa obdobia pred pristúpením preto nie sú nevyhnutné na to, aby Komisia mohla posúdiť, či je konanie spoločnosti Slovak Telekom po pristúpení v súlade s právom EÚ.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83 z 30. marca 2010, s. 389).

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/52

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 15. apríla 2010 — Matos Martins/Komisia

(Vec F-2/07) (1)

(Verejná služba - Zmluvní zamestnanci - Výzva na podanie prihlášky - Výberové konanie - Predbežné testy - Prístup k dokumentom)

2010/C 148/91

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: José Carlos Matos Martins (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: M.-A. Lucas, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie jednak rozhodnutia EPSO z 27. februára 2006, ktorým sa určujú výsledky predbežných testov na miesta zmluvných zamestnancov (EU 25), jednak rozhodnutia o nezaradení žalobcu do databázy uchádzačov, ktorí boli v týchto testoch úspešní, a aj následných úkonov výberového konania

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Matos Martins znáša svoje vlastné trovy konania s výnimkou výdavkov na ubytovanie a dopravu, ktoré vznikli jeho advokátovi 30. marca, 1. apríla a 21. júla 2009 a súvisia s nahliadnutím do dokumentov v priestoroch kancelárie Súdu pre verejnú službu.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Matos Martins, uvedené v bode 2 vyššie.

(1) Ú. v. EÚ C 56, 10.3.2007, s. 43.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/52

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 15. apríla 2010 — Angelidis/Parlament

(Vec F-104/08) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Oznámenie o voľnom pracovnom mieste - Výkon rozsudku, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o vymenovaní - Nový oznam o pracovnom mieste - Legitímna dôvera - Zásada perspektívy služobného postupu úradníkov - Rovnosť zaobchádzania - Zásada riadnej správy vecí verejných - Povinnosť starostlivosti - Zjavne nesprávne posúdenie - Zneužitie právomoci)

2010/C 148/92

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Angel Angelidis (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: C. Burgos a S. Seyr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Jednak zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste č. 12564 týkajúceho sa obsadenia miesta riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie — Riaditeľstva D pre rozpočtové veci Európskeho parlamentu, ako aj postupu pri prijímaní, ktorý sa začal na základe tohto oznámenia. Ďalej zrušenie rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry žalobcu na miesto riaditeľa pre rozpočtové veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky a o vymenovaní iného uchádzača na toto miesto. Napokon návrh na náhradu nemajetkovej a majetkovej škody, ktorá vznikla žalobcovi, a návrh na jeho vymenovanie do platovej triedy Riaditeľ „ad personam“

Výrok rozsudku

1.	Európsky parlament je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1 000 eur.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európsky parlament je povinný nahradiť vlastné trovy konania, ako aj jednu tretinu trov konania žalobcu.

4.	Žalobca je povinný nahradiť dve tretiny vlastných trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009, s. 77.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/53

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 15. apríla 2010 — de Britto Patricio Dias/Komisia

(Vec F-4/09) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Pridelenie - Zmena miesta pridelenia - Záujem služby - Zhoda medzi platovou triedou a pracovným miestom - Právo na obranu - Odôvodnenie)

2010/C 148/93

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Jorge de Britto Patricio Dias (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Massaux, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Berardis Kayser a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia o zmene miesta pridelenia žalobcu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pán de Britto Patricio Dias je povinný nahradiť všetky trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009, s. 54.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/53

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 25. marca 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec F-102/08) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Vysťahovanie osobných vecí žalobcu - Žaloba o náhradu škody - Zjavne neprípustná žaloba - Žaloba zjavne bez právneho základu - Článok 94 rokovacieho poriadku)

2010/C 148/94

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie o zamietnutí žiadosti žalobcu smerujúcej na jednej strane k náhrade škody údajne spôsobenej z dôvodu vysťahovania jeho osobných vecí, ktoré sa nachádzali v jeho služobnom byte v Luande, a na druhej strane k zaslaniu kópií fotografií vyhotovených počas tohto vysťahovania a zničeniu celej dokumentácie vzťahujúcej sa na tieto veci

Výrok uznesenia

1.	Žaloba pána Marcuccia sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu.

2.	Pán Marcuccio je povinný nahradiť trovy konania.

3.	Pán Marcuccio je povinný nahradiť v prospech Súdu pre verejnú službu sumu 1 500 eur.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009, s. 52.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/54

Žaloba podaná 26. marca 2010 — Cuallado Martorell/Komisia

(Vec F-96/09)

2010/C 148/95

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eva Cuallado Martorell (Augsburg, Nemecko) (v zastúpení: M. Díez Lorenzo, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí o nepripustení žalobkyne na ústnu skúšku verejného výberového konania EPSO/AD/130/08 o odopretí prístupu k opraveným písomným skúškam, ako aj zrušenie s retroaktívnym účinkom zoznamu úspešných uchádzačov o zamestnanie ako právnik lingvista španielskeho jazyka

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie zo 14. septembra 2009, ktorým EPSO odmietol poskytnúť žalobkyni kópiu jej písomných skúšok a správu o jej individuálnom hodnotení s oznámením dôvodov, ktoré viedli výberovú komisiu k tomu, aby jej z poslednej písomnej skúšky c) udelila vylučujúcu známku 18/40, a nebola zohľadnená jej žiadosť o pripustenie na ústnu skúšku verejného výberového konania EPSO/AD/130/08,

—

zrušiť rozhodnutie z 23. júla 2009, ktorým jej EPSO oznámil, že trvá na jej vylučujúcej známke 18/40 z poslednej písomnej skúšky c) a bolo zamietnuté jej pripustenie na ústnu skúšku verejného výberového konania EPSO/AD/130/08, ktorého cieľom bolo zostaviť zoznam úspešných uchádzačov o zamestnanie ako právnik lingvista španielskeho jazyka,

—	zrušiť zoznam úspešných uchádzačov uverejnený napriek námietke, a to s retroaktívnymi účinkami od dátumu jeho uverejnenia,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

5.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 148/54

Žaloba podaná 1. apríla 2010 — Bombín Bombín/Komisia

(Vec F-22/10)

2010/C 148/96

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Luis María Bombín Bombín (Rím, Taliansko) (v zastúpení: R. Pardo Pedernera, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia Európskej komisie prijatého v nadväznosti na sťažnosť žalobcu, ktorým mu bola poskytnutá finančná náhrada len za 12 dní dovolenky namiesto 29 dní dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a ktorú si nevyčerpal ku dňu nástupu na pracovné voľno z osobných dôvodov

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie prijaté 4. januára 2010, ktorým bola žalobcovi uznaná a vyplatená finančná náhrada len za 12 dní,

—	uznať žalobcovi (na účely výpočtu a s tým súvisiacej finančnej náhrady) všetky dni dovolenky (celkom 29 dní), na ktorú mu vznikol nárok a ktorú si ešte nevyčerpal ku dňu nástupu na pracovné voľno z osobných dôvodov,

—	žalobca, pokiaľ ide o trovy konania, nepodal žiadny návrh, pretože považuje rozhodnutie Súdu pre verejnú službu v prejednávanej veci za významné pre účastníkov konania, ktorí obaja konajú v dobrej viere, a pretože v danom prípade nie je návrh na náhradu trov konania odôvodnený.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.148.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 148

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 5. júna 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 148/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 134, 22.5.2010	1

2010/C 148/02	Určenie sudcu, ktorý nahradí predsedu pri rozhodovaní o nariadení predbežných opatrení	1