27.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

CE 107/1

POZÍCIA RADY (EÚ) č. 1/2010 V PRVOM ČÍTANÍ

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania) (prepracované znenie)

Prijatá Radou 15. februára 2010

(Text s významom pre EHP)

(2010/C 107 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V smernici Rady 78/176/EHS z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého (4), smernici Rady 82/883/EHS z 3. decembra 1982 o postupoch pre dozor a monitorovanie životného prostredia zasiahnutého odpadom z výroby oxidu titaničitého (5), smernici Rady 92/112/EHS z 15. decembra 1992 o postupoch harmonizácie programov postupného znižovania a konečného odstránenia znečisťovania spôsobovaného odpadom z výroby oxidu titaničitého (6), smernici Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (9) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (10), je potrebné vykonať niekoľko podstatných zmien. V záujme zrozumiteľnosti by sa tieto smernice mali prepracovať.

(2)

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zásadou prevencie znečisťovania je s cieľom prevencie, zníženia a čo možno najväčšej eliminácie znečisťovania spôsobovaného priemyselnými činnosťami potrebné ustanoviť všeobecný rámec kontroly hlavných priemyselných činností, pričom prednosť majú zásahy pri zdroji znečistenia, a zabezpečovať uvážlivé hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

(3)

Rozdielne koncepcie oddelenej kontroly emisií do ovzdušia, vody alebo pôdy môžu viesť k prenosu znečistenia z jednej zložky životného prostredia do inej a nie k ochrane životného prostredia ako celku. Je preto vhodné zabezpečiť integrovanú koncepciu v oblasti prevencie a kontroly emisií do ovzdušia, vody a pôdy, v oblasti odpadového hospodárstva, energetickej účinnosti a prevencie havárií.

(4)

Je vhodné zrevidovať právne predpisy súvisiace s priemyselnými zariadeniami v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia existujúcich ustanovení, redukcie zbytočného administratívneho bremena a realizácie záverov oznámení Komisie z 21. septembra 2005 o tematickej stratégii o znečistení ovzdušia (ďalej len „tematická stratégia o znečistení ovzdušia“), z 22. septembra 2006 o tematickej stratégii pre ochranu pôdy a z 21. decembra 2005 o tematickej stratégii o predchádzaní vzniku odpadu a jeho recyklácii, ktoré boli prijaté v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (11). Uvedené tematické stratégie stanovujú ciele v oblasti ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré nie je možné dosiahnuť bez ďalšieho zníženia emisií z priemyselných činností.

(5)	V záujme zabezpečenia prevencie a kontroly znečisťovania by každé zariadenie malo byť v prevádzke len ak je držiteľom povolenia, alebo – v prípade určitých zariadení a činností používajúcich organické rozpúšťadlá – ak je držiteľom povolenia alebo je registrované.

(6)

Je na členských štátoch, aký postup zvolia pri stanovení zodpovednosti prevádzkovateľov zariadení, za predpokladu, že sa zabezpečí dodržiavanie tejto smernice. Členské štáty si môžu vybrať, či udelia povolenie na každé zariadenie jednému zodpovednému prevádzkovateľovi alebo presne stanovia zodpovednosť viacerých prevádzkovateľov rôznych častí zariadenia. Ak súčasný právny systém ustanovuje pre každé zariadenie iba jedného zodpovedného prevádzkovateľa, členský štát sa môže rozhodnúť ponechať si tento systém.

(7)	S cieľom uľahčiť udeľovanie povolení by členské štáty mali pre určité kategórie zariadení stanoviť požiadavky vo forme všeobecne záväzných pravidiel.

(8)	Je dôležité predchádzať haváriám a mimoriadnym udalostiam a obmedzovať ich následky. Zodpovednosť za následky havárií a mimoriadnych udalostí pre životné prostredie je vecou príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a prípadne príslušných právnych predpisov Únie.

(9)

V záujme zamedzenia dvojitej regulácie by povolenie pre zariadenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (12) nemalo obsahovať limitnú hodnotu emisií pre priame emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k uvedenej smernici, s výnimkou prípadov, keď je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnemu významnému miestnemu znečisteniu, alebo prípadov, keď je zariadenie vylúčené z uvedeného systému.

(10)

Prevádzkovatelia by mali predložiť žiadosť o povolenie, ktorá obsahuje informácie potrebné na to, aby mohol príslušný orgán stanoviť podmienky povolenia. Pri predkladaní žiadosti o povolenie by prevádzkovatelia mali byť schopní používať informácie vyplývajúce z uplatňovania smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (13) a smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (14).

(11)

Povolenie by malo obsahovať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku a na zabezpečenie prevádzky zariadenia v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré upravujú základné povinnosti prevádzkovateľa. Povolenie by malo obsahovať aj limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky alebo rovnocenné veličiny alebo technické opatrenia, primerané požiadavky v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd, ako aj požiadavky na monitorovanie. Podmienky povolenia by sa mali stanoviť na základe najlepších dostupných techník.

(12)

Na základe výmeny informácií so zainteresovanými stranami by sa mali vypracovať, preskúmať a podľa potreby aktualizovať referenčné dokumenty pre najlepšie dostupné techniky (ďalej len „referenčné dokumenty o BAT“) s cieľom určiť najlepšie dostupné techniky a obmedziť nerovnováhu v rámci Únie, pokiaľ ide o úroveň znečisťovania z priemyselných činností, pričom kľúčové prvky referenčných dokumentov o BAT (ďalej len „závery o BAT“) by sa mali prijať prostredníctvom komitologického postupu. V tejto súvislosti by mala Komisia prostredníctvom komitologického postupu stanoviť pokyny pre zber údajov, vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a pre zabezpečenie ich kvality. Na závery o BAT by sa malo odkazovať pri stanovovaní podmienok povolenia. Môžu byť doplnené ďalšími zdrojmi.

(13)

Komisia by mala v záujme zabezpečenia účinnej a aktívnej výmeny informácií, ktorej výsledkom budú vysoko kvalitné referenčné dokumenty o BAT, zriadiť transparentné fórum. Mali by sa stanoviť praktické pravidlá výmeny informácií a dostupnosti referenčných dokumentov o BAT, predovšetkým s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty a zainteresované strany poskytovali údaje v dostatočnej kvalite a množstve na základe stanovených pravidiel, aby sa mohli určiť najlepšie dostupné techniky a nové techniky.

(14)

Je dôležité poskytnúť príslušným orgánom dostatočnú flexibilitu, aby sa stanovili také limitné hodnoty emisií, ktoré zabezpečia, že za bežných prevádzkových podmienok nepresiahnu úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami. Príslušný orgán preto môže stanoviť emisné limity, ktoré sa úrovňou, časovým obdobím a použitými referenčnými podmienkami líšia od úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami v prípade, že výsledkami monitorovania emisií možno preukázať, že emisie nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.

(15)

Aby sa zohľadnili určité konkrétne okolnosti, v prípade, že by žiadosť o úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami viedla k disproporčne vysokým nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom, príslušné orgány by mali mať možnosť stanoviť limitné hodnoty emisií, ktoré sa od nich líšia. Tieto odchýlky by mali byť založené na hodnotení, ktoré zohľadní presne vymedzené kritériá. Limitné hodnoty emisií stanovené v tejto smernici by sa nemali presiahnuť. V každom prípade by to nemalo spôsobiť žiadne významnejšie znečistenie a mala by sa dosiahnuť vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

(16)

Aby prevádzkovatelia mohli testovať nové techniky, vďaka ktorým by mohlo byť možné zabezpečiť vyššiu všeobecnú úroveň ochrany životného prostredia, alebo aspoň rovnakú úroveň ochrany životného prostredia a vyššiu úsporu nákladov ako existujúce najlepšie dostupné techniky, príslušný orgán by mal mať možnosť udeľovať dočasné výnimky z úrovne znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami.

(17)

Zmeny zariadenia by mohli spôsobiť vyššiu mieru znečistenia. Preto by príslušnému orgánu mali prevádzkovatelia oznamovať všetky zmeny, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie. Podstatné zmeny zariadení, ktoré by mohli mať významný nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie alebo na životné prostredie, by sa preto nemali vykonať bez povolenia udeleného v súlade s touto smernicou.

(18)

Rozmetávanie hnoja významne prispieva k emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia a vody. V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tematickej stratégii o znečistení ovzdušia a právnych predpisoch Únie o ochrane vody je potrebné, aby Komisia preskúmala potrebu zavedenia vhodných kontrol týchto emisií použitím najlepších dostupných techník.

(19)

Intenzívny chov hydiny a dobytka významným spôsobom prispieva k emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia a vody. V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tematickej stratégii o znečistení ovzdušia a v právnych predpisoch Únie o ochrane vody je dôležité, aby Komisia preskúmala potrebu vytvorenia diferencovaných kapacitných prahov pre jednotlivé druhy hydiny na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice a preskúmania potreby vytvoriť najvhodnejšie kontroly emisií zo zariadení na chov dobytka.

(20)	Aby sa zohľadnil vývoj najlepších dostupných techník alebo iné zmeny zariadenia, mali by sa podmienky povolenia pravidelne preskúmavať a v prípade potreby aktualizovať, a to najmä v prípadoch, sa prijmú nové alebo aktualizované závery o BAT.

(21)

V špecifických prípadoch, keď opätovné zváženie a aktualizácia povolenia povedú k záveru, že na zavedenie nových najlepších dostupných techník bude možno potrebná dlhšia lehota ako päť rokov od uverejnenia rozhodnutia týkajúceho sa záverov o BAT, príslušné orgány môžu stanoviť v podmienkach povolenia dlhšiu lehotu, ak je to opodstatnené na základe kritérií stanovených v tejto smernici.

(22)

Je potrebné zabezpečiť, aby prevádzkovanie zariadenia nemalo za následok zhoršenie kvality pôdy a podzemných vôd. K podmienkam povolenia by preto mali patriť opatrenia, ktoré zabránia emisiám do pôdy a podzemných vôd a pravidelný dohľad nad týmito opatreniami, aby pri používaní vybavenia a pri uskladňovaní nedochádzalo k únikom, rozliatiu, mimoriadnym udalostiam a haváriám. Rovnako je potrebné monitorovanie pôdy a podzemných vôd na prítomnosť relevantných nebezpečných látok, aby sa v skorom štádiu odhalilo možné znečistenie pôdy a podzemných vôd a aby sa prijali vhodné nápravné opatrenia skôr, ako sa znečistenie rozšíri. Pri stanovení frekvencie monitorovania sa môže zohľadniť druh preventívnych opatrení a rozsah a výskyt dohľadu nad nimi.

(23)

Aby sa zabezpečilo, že prevádzkou zariadenia sa nezhorší kvalita pôdy a podzemných vôd, je potrebné, aby sa prostredníctvom východiskovej správy určil stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd. Východisková správa by mala byť praktickým nástrojom, ktorý umožní v čo najväčšej miere kvantifikované porovnanie medzi stavom lokality opísaným v uvedenej správe a stavom lokality po definitívnom ukončení činností, aby sa zistilo, či došlo k významnému nárastu znečistenia pôdy alebo podzemných vôd. Táto správa by preto mala obsahovať informácie využívajúce údaje o meraniach pôdy a podzemných vôd a údaje o využívaní danej lokality v minulosti.

(24)

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ by pri hodnotení významu znečistenia pôdy a podzemných vôd zo strany prevádzkovateľa, ktorá by viedla k povinnosti uviesť lokalitu do stavu opísaného vo východiskovej správe, členské štáty mali zohľadniť podmienky povolenia, ktoré sa uplatňujú počas celého priebehu dotknutej činnosti, opatrenia proti znečisteniu, ktoré sa pre zariadenie prijali, a relatívny nárast znečistenia v porovnaní s kontaminačným zaťažením identifikovaným vo východiskovej správe. Zodpovednosť za znečistenie, ktoré nespôsobí prevádzkovateľ je vecou príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, prípadne príslušných právnych predpisov Únie.

(25)

Aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a presadzovanie tejto smernice, prevádzkovateľ by mal príslušnému orgánu pravidelne podávať správy dodržiavaní podmienok povolenia. Členské štáty mali zabezpečiť, že prevádzkovateľ a príslušný orgán prijmú potrebné opatrenia v prípade nedodržiavania tejto smernice a zabezpečiť systém environmentálnych inšpekcií.

(26)

V súlade s Århuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (15) je účinná účasť verejnosti na prijímaní rozhodnutí nevyhnutná na to, aby mala verejnosť možnosť vyjadriť svoje názory a obavy, ktoré môžu byť relevantné pre tieto rozhodnutia, a aby mal prijímateľ rozhodnutí mohol tieto názory a obavy zohľadniť, čím sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispieva sa k zlepšeniu informovanosti verejnosti o otázkach životného prostredia a k verejnej podpore prijatých rozhodnutí. Členovia dotknutej verejnosti by mali mať prístup ku spravodlivosti, aby mohli prispievať k ochrane práva na život v životnom prostredí primeranom zdraviu a pohode osôb.

(27)

Spaľovanie paliva v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW významne prispieva k emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia. V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tematickej stratégii v oblasti znečistenia ovzdušia je potrebné, aby Komisia preskúmala potrebu zavedenia vhodných kontrol emisií z takýchto zariadení.

(28)

K emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia, ktoré majú významný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, veľkou mierou prispievajú veľké spaľovacie zariadenia. Aby sa tento vplyv znížil a prispelo sa k plneniu požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (16) a cieľov stanovených v tematickej stratégii o znečistení ovzdušia, je na úrovni Únie potrebné stanoviť pre určité kategórie spaľovacích zariadení a znečisťujúcich látok prísnejšie limitné hodnoty emisií.

(29)

V prípade niektorých veľkých spaľovacích zariadení by Komisia mala preskúmať potrebu zaviesť v celej Únii limitné hodnoty emisií a aktualizovať limitné hodnoty emisií uvedené v prílohe V, pričom by mala zohľadniť preskúmanie a aktualizáciu relevantných referenčných dokumentov o BAT. Komisia by mala v tejto súvislosti zvážiť špecifickú povahu energetických systémov rafinérií.

(30)

Vzhľadom na vlastnosti určitých domácich tuhých palív je vhodné v prípade spaľovacích zariadení spaľujúcich takéto palivá uplatňovať namiesto limitných hodnôt emisií minimálne stupne odsírenia. Navyše, keďže špecifické charakteristiky ropnej bridlice nemusia umožňovať uplatňovanie rovnakých techník odlučovania síry alebo dosiahnuť rovnakú efektívnosť odsírenia, ako je to v prípade iných palív, pre zariadenia používajúce toto palivo je vhodný trochu nižší minimálny stupeň odsírenia.

(31)

V prípade náhleho prerušenia dodávky paliva alebo plynu s nízkym obsahom síry, ktoré je spôsobené vážnym nedostatkom tohto paliva alebo plynu, by príslušný orgán mal mať možnosť udeliť dotknutým spaľovacím zariadeniam dočasné výnimky, na základe ktorých ich emisie budú môcť presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v tejto smernici.

(32)

V záujme obmedzenia nepriaznivého vplyvu znečisťovania na životné prostredie by dotknutý prevádzkovateľ nemal prevádzkovať spaľovacie zariadenie dlhšie ako 24 hodín po poruche alebo výpadku na odlučovacom zariadení a dĺžka prevádzky bez odlučovacieho zariadenia by nemala počas 12-mesačného obdobia presiahnuť 120 hodín. V prípade prevažujúcej potreby dodávok energie alebo nutnosti zamedziť celkovému nárastu emisií v dôsledku prevádzky iného spaľovacieho zariadenia by príslušné orgány mali mať možnosť udeliť výnimku z uvedených časových limitov.

(33)

Na zaistenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia a zamedzenie cezhraničných pohybov odpadov do zariadení prevádzkovaných podľa nižších environmentálnych noriem je potrebné stanoviť a dodržiavať prísne prevádzkové podmienky, technické požiadavky a limitné hodnoty emisií pre spaľovne odpadov alebo zariadenia, na spoluspaľovanie odpadov v rámci Únie.

(34)

Používanie organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach má za následok emisie organických zlúčenín do ovzdušia, ktoré prispievajú k miestnemu a cezhraničnému vytváraniu fotochemických oxidantov, čo poškodzuje prírodné zdroje a má škodlivé účinky na ľudské zdravie. Je preto nevyhnutné prijať preventívne opatrenia proti používaniu organických rozpúšťadiel a ustanoviť povinnosť dodržiavať limitné hodnoty emisií pre organické zlúčeniny a primerané prevádzkové podmienky. Prevádzkovateľom by sa malo umožniť dodržať požiadavky schémy znižovania namiesto dodržania limitných hodnôt emisií stanovených v tejto smernici v prípade, keď iné opatrenia, napríklad používanie výrobkov alebo techník s nízkym alebo nulovým obsahom rozpúšťadiel, predstavujú alternatívny spôsob na dosiahnutie zníženia emisií v rovnakej výške.

(35)	Zariadenia, v ktorých sa vyrába oxid titaničitý, môžu spôsobovať významné znečisťovanie ovzdušia a vody. Na zníženie týchto vplyvov je potrebné na úrovni Únie stanoviť pre určité znečisťujúce látky prísnejšie limitné hodnoty emisií.

(36)

V záujme zjednodušenia podávania správ a zníženia zbytočného administratívneho zaťaženia by Komisia mala určiť metódy efektívneho postupu pri sprístupňovaní údajov v súlade s touto smernicou a inými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (17).

(37)

Mali by sa preskúmať možnosti použitia trhových nástrojov, ako obchodovanie s emisiami oxidov dusíka a oxidu siričitého, cieľom zabrániť znečisteniu z priemyselných činností, znížiť ho a pokiaľ možno odstrániť, a to čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov, pričom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku, najmä zavádzaním najlepších dostupných techník.

(38)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (18).

(39)

Na účely prispôsobenia ustanovení tejto smernice vedeckému a technickému pokroku na základe najlepších dostupných techník, by Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti s prispôsobením určitých častí príloh V, VI a VII uvedenému vedeckému a technickému pokroku. V prípade spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa môžu ustanoviť kritériá na povoľovanie výnimiek z nepretržitého monitorovania celkových prašných emisií. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia konzultovala s odborníkmi počas svojich prípravných prác, v súlade so záväzkami prijatými v oznámení Komisie z 9. decembra 2009 o vykonávaní článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(40)	Členské štáty by mali stanoviť pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(41)

Aby sa existujúcim zariadeniam poskytol dostatočný čas na technické prispôsobenie sa novým požiadavkám tejto smernice, niektoré z nových požiadaviek by sa na tieto zariadenia mali uplatňovať po stanovenej lehote, ktorá začne plynúť od dátumu začatia uplatňovania tejto smernice. Spaľovacie zariadenia potrebujú dostatočný čas na zavedenie potrebných opatrení na znižovanie emisií, ktorých cieľom je dodržiavanie limitných hodnôt emisií stanovených v prílohe V.

(42)

Keďže ciele tejto smernice, najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zvýšiť kvalitu životného prostredia, nie je možné v uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov cezhraničnej povahy znečisťovania spôsobovaného priemyselnými činnosťami, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade s zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov

(43)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je najmä podporiť uplatňovanie článku 37 tejto charty.

(44)	Povinnosť transponovať smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(45)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (19) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(46)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časti B.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z priemyselných činností.

Ustanovujú sa ňou aj opatrenia zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy a predchádzanie vzniku odpadov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa uplatňuje na priemyselné činnosti, ktoré spôsobujú znečisťovanie uvedené v kapitolách II až VI.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na aktivity v oblasti výskumu, aktivity v oblasti vývoja, ani na testovanie nových výrobkov a postupov.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„látka“ je akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou týchto látok:

a)	rádioaktívne látky definované v článku 1 smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (20);

b)	geneticky modifikované mikroorganizmy definované v článku 2 písm. b)smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov (21);

c)	geneticky modifikované organizmy definované v článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (22);

„znečisťovanie“ je priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé ľudskému zdraviu alebo kvalite životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť alebo narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

„zariadenie“ je stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo v časti 1 prílohy VII a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti v tej istej lokalite, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti uvedené v týchto prílohách a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie životného prostredia;

4.	.„emisia“ je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy;

5.	„limitná hodnota emisií“ je množstvo vyjadrené pomocou určitých špecifických parametrov, koncentrácia a/alebo úroveň emisie, ktoré sa počas jedného alebo viacerých časových úsekov nesmie prevýšiť;

6.	„norma kvality životného prostredia“ je súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať;

7.	„povolenie“ je písomné oprávnenie prevádzkovať zariadenie alebo jeho časť, alebo spaľovacie zariadenie alebo jeho časť, spaľovňu odpadov alebo jej časť, alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jeho časť;

8.	„podstatná zmena“ je zmena v charaktere alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia alebo spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie;

„najlepšie dostupné techniky“ sú najúčinnejším a najpokrokovejším štádiom vývoja činností a metód ich prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre limitné hodnoty emisií a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok:

a)	„techniky“ zahŕňajú použitú technológiu aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené z činnosti;

„dostupné“ techniky sú techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sa tieto techniky používajú alebo vyrábajú v príslušnom členskom štáte, pokiaľ sú za rozumných podmienok dostupné prevádzkovateľovi;

c)	„najlepšie“ techniky sú techniky, ktoré sú najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku;

10.

„referenčný dokument o BAT“ je dokument, ktorý vychádza z výmeny informácií uskutočnenej v súlade s článkom 13, je vypracovaný pre vymedzené činnosti a opisuje najmä uplatňované techniky, súčasné emisie a úroveň spotreby, zvážené techniky na určenie najlepších dostupných techník (BAT), ako aj závery o najlepších dostupných technikách a akékoľvek nové techniky, s osobitným prihliadnutím na kritériá uvedené v prílohe III;

11.

„závery o BAT“ sú dokumentom, ktorý obsahuje časti referenčného dokumentu o BAT so závermi o najlepších dostupných technikách, ich opisom, informáciami na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovňami emisií súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami, súvisiacim monitorovaním, súvisiacimi úrovňami spotreby, prípadne s relevantnými opatreniami na sanáciu lokality;

12.

„úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami“ sú škálou úrovní znečisťovania dosiahnutých za obvyklých prevádzkových podmienok pri použití najlepšej dostupnej techniky alebo kombinácie najlepších dostupných techník, ako sú opísané v záveroch o BAT, vyjadrenú ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok;

13.

„nová technika“ je novátorská technika pre priemyselnú činnosť, ktorá by v prípade svojho komerčného rozšírenia mohla poskytnúť buď vyššiu všeobecnú úroveň ochrany životného prostredia alebo aspoň rovnakú úroveň ochrany životného prostredia a vyššiu úsporu nákladov ako existujúce najlepšie dostupné techniky;

14.

„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá úplne alebo čiastočne prevádzkuje alebo riadi zariadenie alebo spaľovacie zariadenie, spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, alebo, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú bola prenesená rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia alebo závodu;

15.	„verejnosť“ je jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb a, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny;

16.

„dotknutá verejnosť“ je verejnosť, ktorá je alebo by pravdepodobne mohla byť postihnutá rozhodovaním, pokiaľ ide o udelenie alebo aktualizáciu povolenia alebo podmienok, alebo ktorá má na tomto rozhodovaní záujem; na účely tohto vymedzenia pojmu majú na tomto rozhodovaní záujem mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia a spĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva;

17.	„nebezpečné látky“ sú látky alebo zmesi v zmysle článku 2 bod 7 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (23);

18.	„východisková správa“ sú informácie o stave kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami;

19.	„podzemná voda“ je podzemná voda v zmysle článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (24);

20.	„pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom. Pôda sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov;

21.

„environmentálna inšpekcia“ sú všetky činnosti vrátane návštev vykonávaných na mieste, monitorovania emisií a kontrol vnútorných správ a nadväzných dokumentov, overovania vnútorného monitorovania, kontrolovania použitých techník a primeranosti environmentálneho riadenia zariadenia, ktoré vykonáva príslušný orgán alebo ktoré sa vykonávajú v jeho mene s cieľom kontrolovať a presadzovať, aby zariadenia dodržiavali podmienky svojho povolenia, a v prípade potreby monitorovať ich vplyv na životné prostredie;

22.	„hydina“ znamená hydinu vymedzenú v článku 2 bod 1 smernice 90/539/EHS o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (25);

23.	„palivo“ je akýkoľvek tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál;

24.	„spaľovacie zariadenie“ je akékoľvek technické zariadenie, v ktorom sa okysličujú palivá s cieľom využiť takto vzniknuté teplo;

25.	„komín“ je objekt, ktorý obsahuje jednu dymovú rúru alebo viaceré dymové rúry poskytujúce prechod pre vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia;

26.	„prevádzkové hodiny“ je čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je spaľovacie zariadenie ako celok alebo sčasti v prevádzke a vypúšťa do ovzdušia emisie s výnimkou období nábehu a uzatvorenia;

27.	„stupeň odsírenia“ je pomer množstva síry, ktoré spaľovacie zariadenie za určité časové obdobie nevypustí do ovzdušia, k množstvu síry v pevnom palive, ktoré za rovnaké časové obdobie vstupuje do zariadení spaľovne a používa sa v nej;

28.	„domáce tuhé palivo“ je prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo spaľované v spaľovacom zariadení vybudovanom špeciálne na takéto palivo, ktoré sa ťaží v danej oblasti;

29.

„určujúce palivo“ je palivo, ktoré má spomedzi všetkých palív použitých v spaľovacom zariadení spaľujúcom viacero palív a využívajúcom rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, najvyššiu limitnú hodnotu emisií, ako je uvedené v prílohe V časti 1 alebo, v prípade viacerých palív s rovnakou limitnou hodnotou emisií, palivo s najvyšším tepelným príkonom.

30.

„biomasa“ znamená:

a)	produkty pozostávajúce z akejkoľvek rastlinnej hmoty pochádzajúcej z poľnohospodárstva alebo lesníctva, ktorá sa môže použiť ako palivo na účely zhodnotenia jej energetického obsahu;

nasledujúci odpad:

(i)	rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesníctva;

(ii)	rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa zhodnotí vytvorené teplo;

(iii)

vláknitý rastlinný odpad z výroby buničiny a z výroby papiera z celulózy, ak sa spoluspaľuje na mieste výroby a vytvorené teplo sa zhodnocuje;

(iv)	korkový odpad;

(v)	drevný odpad s výnimkou drevného odpadu, ktorý môže obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy následkom ošetrovania konzervátormi na drevo alebo nátermi; a ktorý zahŕňa najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavieb a demolácií;

31.	„spaľovacie zariadenie na spaľovanie viacerých druhov palív“ je každé spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva alebo viac druhov palív;

32.	„plynová turbína“ je každý rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu, pozostávajúci najmä z kompresora, tepelného zariadenia, v ktorom sa okysličujú palivá na zahrievanie pracovnej kvapaliny, a turbíny;

33.	„plynový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu a na spaľovanie paliva používa zážihové zapaľovanie alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresné zapaľovanie;

34.	„naftový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu a na spaľovanie paliva používa kompresné zapaľovanie;

35.	„malá izolovaná sústava“ je malá izolovaná sústava v zmysle článku 2 bod 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (26);

36.	„odpad“ je odpad definovaný v článku 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (27);

37.	„nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad definovaný v článku 3 bod 2 smernice 2008/98/ES;

38.

„zmesový komunálny odpad“ je odpad z domácností, ako aj komerčný, priemyselný odpad a odpad z inštitúcií, ktorý sa v dôsledku svojej povahy a zloženia podobá odpadu z domácností, ale okrem častí uvedených pod záhlavím 20 01 prílohy k rozhodnutiu 2000/532/ES (28), ktoré sa zberajú samostatne pri zdroji, a okrem ostatných odpadov uvedených pod záhlavím 20 02 tejto prílohy;

39.

„spaľovňa odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka a zariadenie určené pre tepelné spracovanie odpadov so zužitkovaním vznikajúceho spaľovacieho tepla alebo bez neho, prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj ostatných procesov tepelného spracovania, ako sú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, pokiaľ sa látky vznikajúce pri spracovaní následne spaľujú;

40.

„zariadenie na spoluspaľovanie odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka, ktorej hlavným účelom je výroba energie alebo materiálnych výrobkov a ktorá využíva odpady ako základné alebo prídavné palivo alebo v ktorom sa odpady tepelne spracovávajú s cieľom zneškodnenia prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj inými procesmi tepelného spracovania, ako pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, ak sa látky, ktoré pri tomto spracovaní vznikajú, následne spaľujú;

41.

„menovitá kapacita“ je súčet spaľovacích výkonov (vyjadrených ako množstvo odpadov spálených za hodinu) pecí, z ktorých sa spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov skladá. Výkony stanovil výrobca a potvrdil prevádzkovateľ, pričom sa náležite zohľadnilo spalné teplo odpadov vyjadrená ako množstvo odpadu spáleného za 1 hodinu;

42.	„dioxíny a furány“ sú všetky polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány uvedené v časti 2 prílohy VI;

43.	„organická zlúčenina“ je akákoľvek zlúčenina, ktorá obsahuje minimálne uhlík a jeden alebo niekoľko z nasledujúcich prvkov: vodík, halogény, kyslík, síru, fosfor, kremík alebo dusík, s výnimkou oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrouhličitanov;

44.	„prchavá organická zlúčenina“ je akákoľvek organická zlúčenina, vrátane frakcií kreozotu, ktorá má pri teplote 293,15 K tlak pár 0,01 kPa alebo viac, alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia;

45.

„organické rozpúšťadlo“ je akákoľvek prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)	samostatne alebo v kombinácii s ostatnými činidlami bez toho, že by prechádzala chemickou zmenou, na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových materiálov;

b)	ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok;

c)	ako rozpúšťadlo;

d)	ako disperzné médium;

e)	na úpravu viskozity;

f)	na úpravu povrchového napätia;

g)	ako zmäkčovadlo;

h)	ako konzervačný prostriedok;

46.	„náter“ je náter definovaný v článku 2 bod 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel (29).

Článok 4

Povinnosť byť držiteľom povolenia

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne zariadenia alebo spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov neboli prevádzkované bez povolenia.

Odchylne od výnimky uvedenej v prvom pododseku členské štáty môžu zaviesť postup registrácie zariadení, na ktoré sa vzťahuje len kapitola V.

Postup registrácie je špecifikovaný v záväznom akte a rozumie sa ním minimálne zaslanie oznámenia príslušnému orgánu prevádzkovateľom zariadenia o úmysle prevádzkovať toto zariadenie.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na dve zariadenia alebo viac zariadení alebo ich časti prevádzkované tým istým prevádzkovateľom na rovnakom mieste.

V prípade, že sa povolenie vzťahuje na dve alebo viaceré zariadenia, obsahuje podmienky na to, aby sa zabezpečilo, že všetky zariadenia spĺňajú požiadavky tejto smernice.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na viac častí zariadenia prevádzkovaných rôznymi prevádzkovateľmi. V takom prípade povolenie upresní zodpovednosti jednotlivých prevádzkovateľov.

Článok 5

Udelenie povolenia

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Únie, príslušný orgán udelí povolenie, ak zariadenie spĺňa požiadavky tejto smernice.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na úplnú koordináciu povoľovacích konaní a podmienok povolení v prípade, ak sa na týchto konaniach zúčastňuje viac ako jeden príslušný orgán alebo viac ako jeden prevádzkovateľ alebo sa udeľuje viac ako jedno povolenie s cieľom zaručiť účinný integrovaný prístup všetkých orgánov príslušných v tomto konaní.

3. V prípade nových zariadení alebo v prípade podstatnej zmeny, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice 85/337/EHS, sa pri udeľovaní povolenia preskúma a použije akákoľvek relevantná získaná informácia alebo záver, ku ktorému sa dospeje podľa článkov 5, 6, 7 a 9 uvedenej smernice.

Článok 6

Všeobecne záväzné pravidlá

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť mať povolenie, môžu členské štáty do všeobecne záväzných pravidiel začleniť určité požiadavky pre určité kategórie zariadení alebo spaľovacích zariadení, spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov.

V prípade prijatia všeobecne záväzných pravidiel môže povolenie obsahovať len odkaz na takéto pravidlá.

Článok 7

Mimoriadne udalosti a havárie

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (30), v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo havárie významne ovplyvňujúcej životné prostredie prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili, že:

a)	prevádzkovateľ ihneď informuje príslušný orgán,

b)	prevádzkovateľ ihneď prijme opatrenia na obmedzenie následkov na životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám,

c)	príslušný orgán vyžaduje, aby prevádzkovateľ prijal akékoľvek dodatočné vhodné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na obmedzenie následkov na životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám.

Článok 8

Nedodržiavanie podmienok povolenia

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby: boli dodržané podmienky povolenia

2. V prípade porušenia podmienok povolenia členské štáty zabezpečia, aby:

a)	prevádzkovateľ okamžite informoval príslušný orgán

b)	prevádzkovateľ ihneď prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia požiadaviek v čo najkratšom možnom čase;

c)	príslušný orgán požadoval, aby prevádzkovateľ prijal akékoľvek dodatočné vhodné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na opätovné plnenie požiadaviek.

Ak porušenie podmienok povolenia predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo hrozí spôsobenie okamžitého významného negatívneho účinku na životné prostredie, prevádzkovanie zariadenia alebo spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, alebo jeho príslušnej časti sa pozastaví až dovtedy, kým nebude opäť zabezpečené splnenie požiadaviek podľa podmienok písmen b) a c) prvého pododseku.

Článok 9

Emisie skleníkových plynov

1. Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje limitnú hodnotu emisií pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES nestanovia požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce oxid uhličitý v mieste, kde sa zariadenie nachádza.

3. Ak je to potrebné, príslušné orgány zmenia povolenie zodpovedajúcim spôsobom.

4. Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ČINNOSTI UVEDENÉ V PRÍLOHE I

Článok 10

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe I a prípadne na činnosti, ktoré prekračujú „kapacitné prahy“ uvedené v danej prílohe.

Článok 11

Všeobecné zásady plnenia základných povinností prevádzkovateľa

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby zariadenia boli prevádzkované v súlade s týmito zásadami:

a)	prijímať všetky vhodné preventívne opatrenia proti znečisťovaniu;

b)	uplatňovať najlepšie dostupné techniky;

c)	nespôsobovať žiadne významné znečisťovanie;

d)	predchádzať vzniku odpadov v súlade so smernicou 2008/98/ES;

e)	podľa stupňa priority a v súlade so smernicou 2008/98/ES pripravovať odpad v prípade jeho vzniku na opätovné použitie, recyklovať, zhodnocovať, alebo ak to nie je z technických alebo z hospodárskych dôvodov možné, zneškodňovať ho, pričom treba znížiť alebo zamedziť jeho vplyv na životné prostredie;

f)	efektívne využívať energiu;

g)	prijímať opatrenia potrebné na prevenciu havárií a obmedzenie ich následkov;

h)	prijímať opatrenia potrebné pri konečnom odstavení, aby sa predišlo riziku znečisťovania a aby sa miesto prevádzkovania vrátilo do uspokojivého stavu definovaného v súlade s článkom 22.

Článok 12

Žiadosti o povolenia

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby žiadosť o povolenie obsahovala opis týchto prvkov:

a)	zariadenia, ako aj druhu a rozsahu jeho činností;

b)	surovín, pomocných materiálov, iných látok a energie používaných alebo vznikajúcich v zariadení;

c)	zdrojov emisií zo zariadenia;

d)	podmienok lokality zariadenia;

e)	v prípade potreby východiskovej správy v súlade s článkom 22 ods. 2;

f)	druhu a množstiev predpokladaných emisií zo zariadenia do zložiek životného prostredia (ovzdušie, voda a pôda) ako aj identifikácie významných vplyvov emisií na životné prostredie;

g)	navrhovanej technológie a iných techník na zabránenie alebo, ak to nie je možné, na zníženie emisií zo zariadenia;

h)	opatrení zameraných na prevenciu, prípravu na opätovné využitie, recykláciu a zhodnotenie odpadov produkovaných zariadením;

i)	ďalších opatrení plánovaných s cieľom dosiahnutia súladu so všeobecnými zásadami základných povinností prevádzkovateľa podľa článku 11;

j)	opatrení plánovaných s cieľom monitorovať emisie do životného prostredia;

k)	hlavných alternatív navrhovanej technológie, ktoré žiadateľ preskúmal.

Žiadosť o povolenie musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie údajov uvedených v prvom pododseku.

2. Ak informácie poskytnuté v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 85/337/EHS alebo bezpečnostná správa vypracovaná v súlade so smernicou 96/82/ES alebo iné informácie vypracované na základe iných právnych predpisov splnia ktorúkoľvek požiadavku odseku 1, môžu sa zahrnúť do žiadosti alebo k nej pripojiť.

Článok 13

Referenčné dokumenty o BAT a výmena informácií

1. Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia a Komisiou, aby sa vypracovali, preskúmali a v prípade potreby aktualizovali referenčné dokumenty o BAT.

2. Výmena informácií sa zameriava najmä na:

a)	výkon zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrený vo vhodných prípadoch ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiace referenčné podmienky, spotreby a charakteru surovín, spotreby vody, využívania energie a tvorby odpadu;

b)	používané techniky, súvisiace monitorovanie, dosah na iné zložky životného prostredia, hospodárska a technická únosnosť a ich vývoj;

c)	najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených písmenách a) a b).

3. Komisia zriadi a pravidelne zvoláva fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia.

Komisia získa stanovisko fóra o praktických opatreniach na výmenu informácií, a najmä k:

a)	rokovaciemu poriadku fóra;

b)	pracovnému programu na výmenu informácií;

c)	usmerneniam pre zber údajov;

d)	usmerneniam pre vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality, ako aj vhodného obsahu a formátu.

Po zohľadnení stanoviska fóra sa usmernenia uvedené v predchádzajúcom pododseku v písmenách c) a d) prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2.

4. Komisia získa stanovisko fóra k navrhovanému obsahu referenčných dokumentov o BAT a zohľadní ho pri postupoch uvedených v odseku 5.

5. Rozhodnutia o záveroch o BAT sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 75 ods. 2.

6. Po prijatí rozhodnutia v súlade s odsekom 5 Komisia bezodkladne referenčný dokument o BAT verejne sprístupní.

7. Závery o najlepších dostupných technikách, ktoré vychádzajú z referenčných dokumentov o BAT, ktoré Komisia prijme pred dátumom uvedeným v článku 83, sa na účely tejto kapitoly, s výnimkou článku 15 ods. 3 a 4, uplatňujú ako závery o BAT až do prijatia príslušného rozhodnutia v súlade s odsekom 5.

Článok 14

Podmienky povolenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek ustanovených v článku 11 a 18.

Tieto opatrenia musia obsahovať minimálne tieto údaje:

a)	limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe II a pre iné znečisťujúce látky, ktoré môžu byť z príslušného zariadenia vo významných množstvách, zohľadňujúc ich druh a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej;

b)	príslušné podmienky zabezpečujúce ochranu pôdy a podzemných vôd a opatrenia týkajúce sa monitorovania a nakladania s odpadmi produkovanými v zariadeniach;

vhodné požiadavky na monitorovanie emisií určujúce:

i)	metodiku merania jeho frekvenciu a postup vyhodnocovania a

ii)	tam, kde sa uplatňuje článok 15 ods. 3 písm. b), že výsledky monitorovania emisií sú dostupné za rovnaký časový úsek a referenčné podmienky ako v prípade úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami

povinnosť oznamovať príslušnému orgánu; pravidelne a aspoň raz ročne

i)	informácie, ktoré vychádzajú z výsledkov monitorovania emisií uvedeného v písmene c) a iné údaje, ktoré príslušnému orgánu umožňujú overiť plnenie podmienok povolenia a

ii)	tam, kde sa uplatňujú ustanovenia článku 15 ods. 3 písm. b), a súhrn výsledkov monitorovania emisií, ktorý umožňuje porovnanie s úrovňami emisií súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami,

vhodné požiadavky na pravidelnú údržbu a dohľad nad prijatými opatreniami, ktoré zabránia emisiám do pôdy a podzemných vôd v súlade s písm. b) a vhodné požiadavky na periodické monitorovanie pôdy a podzemných vôd v súvislosti s relevantnými nebezpečnými látkami, ktoré sa môžu nachádzať v areáli a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia;

f)	opatrenia vzťahujúce sa na výnimočné prevádzkové podmienky, ako napríklad uvedenie zariadenia do chodu, možné úniky, chybnú prevádzku, dočasné prerušenie prevádzkovania a jeho definitívne odstavenie;

g)	opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania;

h)	podmienky posudzovania dodržiavania limitných hodnôt emisií alebo odkaz na uplatniteľné inde špecifikované požiadavky;

2. Na účely odseku 1 písm. a) sa limitné hodnoty emisií doplnia alebo nahradia ekvivalentnými ukazovateľmi, alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia.

3. Závery o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, príslušný orgán môže stanoviť prísnejšie podmienky povolenia, ako sú podmienky dosiahnuteľné použitím najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT.

5. V prípade, že príslušný orgán stanoví podmienky povolenia na základe najlepšej dostupnej techniky, ktorá nie je opísaná v žiadnych z relevantných záverov o BAT, zabezpečí, aby

a)	sa táto technika určila na základe osobitného zváženia podľa kritérií uvedených v prílohe III a

b)	sa splnili požiadavky článku 15.

Ak závery o BAT uvedené v prvom pododseku neobsahujú emisné úrovne spájané s najlepšími dostupnými technikami, príslušný orgán zabezpečí, aby sa technikou uvedenou v prvom pododseku zaistila úroveň ochrany životného prostredia rovnocenná s úrovňou najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT.

6. V prípade, že sa na činnosť, alebo typ výrobného procesu v zariadení nevzťahujú závery o BAT, alebo v prípade, že sa v týchto záveroch neriešia všetky potenciálne vplyvy činnosti alebo procesu na životné prostredie, príslušný orgán stanoví s osobitným zreteľom na kritériá uvedené v prílohe III podmienky povolenia na základe najlepších dostupných techník, ktoré určil pre dotknuté činnosti alebo procesy.

7. Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy v oblasti blaha zvierat, sa na zariadenia uvedené v bode 6.6 prílohy I uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku.

Článok 15

Limitné hodnoty emisií, ekvivalentné ukazovatele a ekvivalentné technické opatrenia

1. Limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie, a akékoľvek rozriedenie alebo rozptýlenie pred týmto bodom sa pri stanovovaní týchto hodnôt neberie do úvahy.

V prípade nepriameho vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií pre dotknuté zariadenie môže zobrať do úvahy účinok z čistiarne odpadových vôd, pričom sa musí zabezpečiť ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a musí zaručené, že to nepovedie k vyšším stupňom znečistenia životného prostredia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, limitné hodnoty emisií a ekvivalentné ukazovatele a ekvivalentné technické opatrenia uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez určenia použitia konkrétneho spôsobu alebo technológie.

3. Príslušný orgán stanoví limitné hodnoty emisií, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú hodnoty emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5, a to buď:

stanovením limitných hodnôt emisií, ktoré neprevyšujú hodnoty emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami. Tieto limitné hodnoty emisií sa vyjadrujú pre rovnaké alebo kratšie obdobie a v rovnakých referenčných podmienkach ako úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami; alebo

b)	stanovením iných limitných hodnôt emisií, ako sú uvedené v písmene a) v zmysle hodnôt, období a referenčných podmienok.

Ak sa uplatňuje písmeno b), príslušný orgán aspoň raz ročne zhodnotí výsledky monitorovania emisií, aby sa zabezpečilo, že emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.

4. Odchylne od odseku 3 môže príslušný orgán v špecifických prípadoch na základe posúdenia environmentálnych a ekonomických nákladov a výnosov a s prihliadnutím na technické vlastnosti dotknutého zariadenia, jeho geografickú polohu a miestne podmienky životného prostredia stanoviť limitné hodnoty emisií, ktoré sa odchyľujú od úrovní stanovených v súlade s odsekom 3.

Príslušný orgán poskytne dôvody na uplatňovanie prvého pododseku vrátane výsledku posúdenia a zdôvodnenia stanovených podmienok.

Limitné hodnoty emisií však nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v prílohách V až VIII.

Komisia môže stanoviť usmernenia, v ktorých uvedú kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní tohto odseku.

Príslušné orgány prehodnotia uplatňovanie prvého pododseku v rámci každého opätovného zváženia podmienok povolenia v súlade s článkom 21.

5. Príslušný orgán môže udeľovať dočasné výnimky z požiadaviek odsekov 2 a 3 tohto článku a písmen a) a b) článku 11 v prípade testovania a používania nových techník na celkovú dobu najviac deväť mesiacov, pokiaľ sa po stanovenej dobe tieto techniky buď prestanú používať, alebo sa pri činnosti dosiahnu minimálne hodnoty emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.

Článok 16

Požiadavky v oblasti monitorovania

1. Požiadavky v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) v prípade potreby vychádzajú zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT.

2. Frekvenciu periodického monitorovania uvedeného v článku 14 ods. 1 písm. e) určí príslušný orgán v povolení vydanom pre každé jednotlivé zariadenie alebo vo všeobecne záväzných pravidlách.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, periodické monitorovanie sa uskutoční aspoň každých päť rokov v prípade podzemnej vody a každých desať rokov v prípade pôdy, s výnimkou prípadov, keď takéto monitorovanie vychádza zo systematického hodnotenia rizika kontaminácie.

Článok 17

Všeobecne záväzné pravidlá

Pri prijímaní všeobecne záväzných pravidiel v súlade s článkom 6 členské štáty zabezpečia integrovaný prístup a vysokú úroveň ochrany životného prostredia rovnocennú s úrovňou, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou jednotlivých podmienok povolení. Členské štáty zabezpečia nepretržitú aktualizáciu všeobecne záväzných pravidiel v súlade s vývojom v oblasti najlepších dostupných techník.

Článok 18

Normy kvality životného prostredia

Ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia najlepších dostupných techník, do povolenia sa začlenia dodatočné podmienky, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu vykonať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.

Článok 19

Vývoj najlepších dostupných techník

Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány sledovali alebo boli informované o vývoji najlepších dostupných techník a o uverejnení akýchkoľvek nových alebo aktualizovaných záverov o BAT.

Článok 20

Zmeny zariadení vykonané prevádzkovateľom

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby prevádzkovateľ informoval príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách v charaktere alebo činnosti zariadenia alebo jeho rozšírení zariadenia, ktoré môžu mať vplyvy na životné prostredie. Ak je potrebné, príslušný orgán aktualizuje povolenie.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa žiadna podstatná zmena plánovaná prevádzkovateľom neuskutočnila bez povolenia udeleného v súlade s touto smernicou.

Žiadosť o povolenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa týka tých častí zariadenia a tých podrobností uvedených v článku 12, ktoré by mohli byť podstatnou zmenou dotknuté.

3. Akákoľvek zmena v charaktere alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia sa považuje za podstatnú, ak zmena alebo rozšírenie samotné presahujú kapacitné prahy ustanovené v prílohe I.

Článok 21

Prehodnotenie a aktualizácia podmienok povolenia príslušným orgánom

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby príslušný orgán pravidelne prehodnocoval v súlade s odsekmi 2 a 5 všetky podmienky povolenia a ak je to potrebné, aby v záujme dodržiavania požiadaviek tejto smernice tieto podmienky aktualizoval.

2. Na žiadosť príslušného orgánu prevádzkovateľ predloží všetky informácie, ktoré sú potrebné na prehodnotenie podmienok povolenia a ktoré zahŕňajú najmä výsledky monitorovania emisií a iné údaje, ktoré umožnia porovnanie prevádzky zariadenia s najlepšími dostupnými technikami opísanými v príslušných záveroch o BAT a s úrovňami emisií súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami.

Pri prehodnocovaní podmienok povolenia príslušný orgán použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo inšpekcií.

3. Do piatich rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5, ktoré súvisia s hlavnou činnosťou zariadenia, príslušný orgán zabezpečí, aby:

a)	sa prehodnotili a v prípade potreby v záujme zabezpečenia súladu s touto smernicou, najmä s článkom 15 ods. 3 a 4, ak sú uplatniteľné, aktualizovali všetky podmienky povolenia pre dotknuté zariadenie;

b)	zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo.

Pri prehodnocovaní sa zohľadnia všetky nové alebo aktualizované závery o BAT, ktoré sa vzťahujú na dané zariadenie a ktoré sa prijali súlade s článkom 13 ods. 5 od udelenia alebo posledného prehodnotenia povolenia.

4. Ak sa na zariadenie nevzťahujú žiadne závery o BAT, podmienky povolenia sa musia prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.

5. Podmienky povolenia sa prehodnotia a v prípade potreby aktualizujú aspoň v týchto prípadoch:

a)	znečistenie spôsobené zariadením je také rozsiahle, že sa musia prehodnotiť existujúce limitné hodnoty emisií uvedené v povolení alebo sa v ňom musia stanoviť nové limitné hodnoty emisií;

b)	bezpečnosť prevádzkovania vyžaduje použitie iných techník;

c)	ak je to potrebné na dodržanie novej alebo revidovanej normy kvality životného prostredia v súlade s článkom 18.

Článok 22

Uzatvorenie lokality

1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, smernica 2004/35/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (31) a príslušné právne predpisy Únie o ochrane pôdy, príslušný orgán po definitívnom ukončení činností stanoví podmienky povolenia s cieľom zabezpečiť súlad s odsekmi 3 a 4 tohto článku.

2. V prípade, že činnosť zahŕňa používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia, prevádzkovateľ pripraví a predloží východiskovú správu príslušnému orgánu pred spustením prevádzky zariadenia alebo pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po … (32).

Východisková správa musí obsahovať informácie potrebné na určenie stavu kontaminácie pôdy a podzemných vôd, aby bolo možné kvantifikované porovnanie so stavom po definitívnom ukončení činností uvedenom v odseku 3.

Východisková správa obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	informácie o súčasnom a, v prípade dostupnosti, o minulom využití lokality;

v prípade dostupnosti, existujúce informácie o meraniach pôdy a podzemných vôd, ktoré odrážajú stav v čase vypracovania správy, alebo, namiesto toho, nové merania pôdy a podzemných vôd s ohľadom na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd nebezpečnými látkami, ktoré sa použijú, vyrobia alebo vypustia v dotknutom zariadení.

Ak informácie vypracované v súlade s inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie spĺňajú požiadavky tohto odseku, takéto informácie možno zahrnúť do predkladanej východiskovej správy alebo ich k nej priložiť.

Komisia vypracuje usmernenia pre obsah východiskovej správy.

3. Po definitívnom ukončení činností prevádzkovateľ posúdi stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami, ktoré zariadenie používa, produkuje, alebo vypúšťa. V prípade, že zariadenie spôsobilo významné znečistenie pôdy alebo podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami v porovnaní so stavom uvedeným vo východiskovej správe podľa odseku 2, prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia na odstránenie znečistenia, aby túto lokalitu vrátil do uvedeného stavu. Na tento účel sa môže zohľadniť technická priechodnosť takýchto opatrení.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, po definitívnom ukončení činností a v prípade, že kontaminácia pôdy a podzemnej vody v lokalite predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku povolených činností, ktoré prevádzkovateľ vykonával pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po … (32) a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia zriadeného v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d), prevádzkovateľ prijme opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok, aby lokalita po zohľadnení súčasného alebo schváleného budúceho využívania už nepredstavovala takéto riziká.

4. V prípade, že prevádzkovateľ nie je povinný vypracovať východiskovú správu uvedenú v odseku 2, prevádzkovateľ po definitívnom ukončení činností prijme opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok, aby lokalita po zohľadnení súčasného alebo schváleného budúceho využívania nepredstavovala žiadne významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku kontaminácie pôdy a podzemnej vody povolenými činnosťami a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia zriadeného v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d).

Článok 23

Environmentálne inšpekcie

1. Členské štáty zavedú systém environmentálnych inšpekcií zariadení, ktoré sa zameriavajú na skúmanie celej škály relevantných účinkov dotknutých zariadení na životné prostredie.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia poskytli príslušným orgánom všetku nevyhnutnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonanie návštevy na mieste, odber vzoriek a zber informácií, potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa na všetky zariadenia vzťahoval plán environmentálnych inšpekcií na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a aby sa tento plán pravidelne prehodnocoval a prípadne aktualizoval.

3. Súčasťou každého plánu environmentálnej inšpekcie sú tieto prvky:

a)	všeobecné posúdenie relevantných dôležitých otázok v oblasti životného prostredia;

b)	geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje plán inšpekcií;

c)	register zariadení, na ktoré sa plán vzťahuje;

d)	postupy tvorby programov pre bežné environmentálne inšpekcie podľa odseku 4;

e)	postupy pre mimoriadne environmentálne inšpekcie podľa odseku 5;

f)	v prípade potreby ustanovenia o spolupráci medzi rôznymi inšpekčnými orgánmi.

4. Na základe plánov inšpekcií príslušný orgán pravidelne vypracúva program bežných environmentálnych inšpekcií, v ktorom sa okrem iného určuje frekvencia návštev vykonávaných na mieste pre rôzne typy zariadení.

Obdobie medzi dvoma návštevami na mieste sa zakladá na systematickom hodnotení environmentálnych rizík a nepresahuje jeden rok pri zariadeniach s najvyšším rizikom a tri roky pri zariadeniach s najnižším rizikom.

Pri systematickom posudzovaní environmentálnych rizík sa vychádza aspoň z týchto kritérií:

a)	potenciálne a skutočné vplyvy dotknutých zariadení na ľudské zdravie a životné prostredie so zreteľom na úrovne a typy emisií, citlivosť miestneho prostredia a riziko nehôd;

b)	dodržiavanie podmienok povolenia v minulosti;

c)	účasť v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

5. Cieľom mimoriadnych environmentálnych inšpekcií je čo možno najskôr vyšetriť závažné sťažnosti v oblasti životného prostredia, závažné environmentálne havárie a mimoriadne udalosti a prípady nedodržania podmienok povolenia a v prípade potreby prehodnotiť pred udelením povolenia jeho aktualizáciu.

6. Na základe každej návštevy na mieste príslušný orgán vypracuje správu, ktorá obsahuje relevantné zistenia o tom, či zariadenie dodržiava podmienky povolenia aj závery o tom, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

Návrh správy sa zašle dotknutému prevádzkovateľovi a verejnosti sa konečná správa sprístupní v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (33) do troch mesiacov od uskutočnenia návštevy na mieste.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2, príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzkovateľ prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré sú uvedené v správe, v rozumnej lehote.

Článok 24

Prístup k informáciám a účasť verejnosti na povoľovacom konaní

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa dotknutej verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa týchto konaní:

a)	udelenie povolenia pre nové zariadenia;

b)	udelenie povolenia na akúkoľvek podstatnú zmenu;

c)	aktualizácia povolenia alebo podmienok povolenia pre zariadenie v súlade s článkom 21 ods. 5 písm. a).

Na takúto účasť sa uplatňujú postupy uvedené v prílohe IV.

2. Ak sa prijalo rozhodnutie o udelení, prehodnotení alebo aktualizácii povolenia, príslušný orgán sprístupní verejnosti– v súvislosti s bodmi a) a b) aj na internete – tieto informácie:

a)	obsah rozhodnutia, vrátane kópie povolenia akýchkoľvek a následných aktualizácií;

b)	dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zakladá;, vrátane informácií o procese účasti verejnosti;

c)	výsledky konzultácií uskutočnených pred prijatím rozhodnutia a vysvetlenie spôsobu, akým boli pri prijímaní daného rozhodnutia zohľadnené;

d)	názov referenčných dokumentov o BAT, ktoré sú relevantné pre dotknuté zariadenie alebo dotknutú činnosť;

e)	spôsob určenia podmienok povolenia vrátane limitných hodnôt emisií v súvislosti s najlepšími dostupnými technikami a súvisiacimi úrovňami emisií:

f)	v prípade uplatňovania článku 15 ods. 4 dôvody tohto uplatňovania, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 druhom pododseku.

3. Príslušný orgán tiež zverejní:

a)	relevantné informácie o opatreniach, ktoré prevádzkovateľ prijal po definitívnom ukončení činností v súlade s článkom 22;

b)	výsledky monitorovania emisií, ktoré dostane príslušný orgán na základe podmienok povolenia.

4. Odseky 1, 2 a 3, sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 4 ods. 1 a článku 2 smernice 2003/4/ES.

Článok 25

Prístup k spravodlivosti

1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom článku 24 v prípade, keď je splnená jedna z týchto podmienok:

a)	existuje dostatočný záujem;

b)	ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2. Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo opomenutie.

3. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá pôsobí v oblasti ochrany životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva považuje za dostatočný na účely odseku 1 písm. a).

Tieto organizácie sa takisto považujú za organizácie, ktorých práva môžu byť poškodené na účely odseku 1 písm. b).

4. Odseky 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Každé takéto konanie musí byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

5. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 26

Cezhraničné vplyvy

1. Ak si je členský štát vedomý, že prevádzkovanie zariadenia má pravdepodobne významné nepriaznivé účinky na životné prostredie iného členského štátu, alebo ak o to členský štát, ktorý je pravdepodobne významne dotknutý, požiada, zašle členský štát, na území ktorého sa podala žiadosť o povolenie podľa článku 4 alebo článku 20 ods. 2 druhému členskému štátu akékoľvek informácie, ktoré má poskytnúť alebo sprístupniť podľa prílohy IV v rovnakom čase, ako ich sprístupní verejnosti.

Takéto informácie poslúžia ako základ pre akékoľvek konzultácie potrebné v rámci bilaterálnych vzťahov medzi dvoma členskými štátmi na báze reciprocity a rovnocennosti.

2. V rámci svojich bilaterálnych vzťahov musia členské štáty zabezpečovať, aby žiadosti o povolenie v prípadoch uvedených v odseku 1 boli na primeraný čas sprístupnené aj občanom štátu, ktorého životné prostredie by mohlo byť dotknuté, aby verejnosť mohla zaujať stanovisko pred tým, ako príslušný orgán prijme rozhodnutie.

3. Výsledky akýchkoľvek konzultácií podľa odsekov 1 a 2 sa zohľadňujú pri rozhodovaní o žiadosti príslušného orgánu.

4. Príslušný orgán informuje každý členský štát, s ktorým sa uskutočnili konzultácie podľa odseku 1 o rozhodnutí prijatom v súvislosti so žiadosťou a zašle mu informácie uvedené v článku 24 ods. 2. Ten členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil vhodným spôsobom sprístupnenie informácií dotknutej verejnosti na svojom vlastnom území.

Článok 27

Nové techniky

1. Členské štáty v prípade potreby podnietia vývoj a uplatňovanie nových techník, najmä pokiaľ ide o nové techniky uvedené v referenčných dokumentoch o BAT.

2. Komisia vypracuje usmernenia na pomoc členským štátom pri podpore vývoja a uplatňovania nových techník uvedeného v odseku 1.

KAPITOLA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVACIE ZARIADENIA

Článok 28

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na spaľovacie zariadenia, ktorých celkový menovitý tepelný p príkon sa rovná alebo je väčší ako 50 MW, bez ohľadu na druh používaného paliva.

Táto kapitola sa nevzťahuje na tieto spaľovacie zariadenia:

a)	zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie alebo iné spracovanie predmetov alebo materiálov;

b)	zariadenia na dodatočné spaľovanie určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ktoré nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia;

c)	zariadenia na regeneráciu katalyzátorov na katalytické krakovanie;

d)	zariadenia na premenu sírovodíka na síru;

e)	reaktory používané v chemickom priemysle;

f)	pece s koksovými batériami;

kaupre;

h)	akékoľvek technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel;

i)	plynové turbíny používané na morských plošinách;

j)	zariadenia, ktoré používajú ako palivo akýkoľvek tuhý alebo kvapalný odpad uvedený v článku 3 bod 30 písm. b).

Článok 29

Agregačné pravidlá

1. V prípade, že odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích zariadení sa vypúšťajú spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.

2. Ak sa postavia dve alebo viaceré oddelené spaľovacie zariadenia, ktorým bolo prvýkrát udelené povolenie 1. júla 1987 alebo prevádzkovatelia, ktorí predložili úplnú žiadosť o takéto povolenie po uvedenom dátume, takým spôsobom, že ich odpadové plyny sa podľa názoru príslušného orgánu pri zohľadnení technických a ekonomických faktorov môžu vypúšťať spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.

3. Pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu kombinácie spaľovacích zariadení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nezohľadňujú jednotlivé spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 15 MW.

Článok 30

Limitné hodnoty emisií

1. Odpadové plyny zo spaľovacích zariadení sa riadeným spôsobom vypúšťajú komínom, ktorý obsahuje jednu dymovú rúru alebo viaceré dymové rúry, ktorých výška sa vypočíta tak, aby sa zaistila bezpečnosť ľudského zdravia a životného prostredia.

2. Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie sústavy, pre ktoré bolo udelené povolenie pred … (32) alebo prevádzkovatelia ktorých predložili žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ sa takéto zariadenia uvedú do prevádzky do … (34), obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia limitné hodnoty emisií stanovené v časti 1 prílohy V.

Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, ktoré dostali výnimku v zmysle článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES a ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2016, obsahujú podmienky, ktoré zabezpečia, že emisie z týchto zariadení do ovzdušia nepresiahnu limitné hodnoty emisií uvedené v časti 2 prílohy V.

3. Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie sústavy, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia limitné hodnoty emisií stanovené v časti 2 prílohy V.

4. Limitné hodnoty emisií uvedené častiach 1 a 2 prílohy V, ako aj minimálne stupne odsírenia uvedené v časti 5 prílohy V sa uplatňujú na emisie každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V prípadoch, keď sa v prílohe V ustanovuje, že limitné hodnoty emisií sa môžu uplatňovať na časť spaľovacieho zariadenia s obmedzeným počtom prevádzkových hodín, tieto limitné hodnoty sa uplatňujú na emisie uvedenej časti spaľovacieho zariadenia, sú avšak ustanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia.

5. Príslušný orgán môže najviac na šesť mesiacov udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uloženú v odsekoch 2 a 3 pre oxid siričitý v prípade spaľovne, ktorá normálne používa palivo z nízkym obsahom síry, v prípadoch, kedy prevádzkovateľ nemôže dodržiavať tieto limitné hodnoty kvôli prerušeniu dodávky paliva z nízkym obsahom síry vyplývajúceho z vážneho nedostatku.

Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.

6. Príslušný orgán môže udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v odsekoch 2 a 3 v prípadoch, kedy sa spaľovňa, ktorá používa len plynné palivo, musí výnimočne uchýliť k používaniu iných palív z dôvodu náhleho prerušenia dodávky plynu a z tohto dôvodu musí byť vybavená zariadením na čistenie odpadových plynov. Obdobie, na ktoré sa udelí takáto výnimka, neprekročí 10 dní okrem prípadov prevažujúcej potreby udržiavať dodávky energie.

Prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o výskyte každého konkrétneho prípadu uvedeného v prvom pododseku.

Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.

7. Ak sa spaľovacie zariadenie rozšíri, na rozšírenú časť zariadenia, ktorej sa zmena týka, sa budú vzťahovať limitné hodnoty emisií špecifikované v časti 2 prílohy V a budú stanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V prípade zmeny spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať dôsledky na životné prostredie a ovplyvniť časť zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo viac, na časť zariadenia, ktoré sa zmenilo vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, sa uplatňujú limitné hodnoty emisií uvedené v časti 2 prílohy V.

8. Limitné hodnoty emisií uvedené v časti 1 a časti 2 prílohy V sa neuplatňujú na tieto spaľovacie zariadenia:

a)	naftové motory;

b)	regeneračné kotly na výluh v rámci zariadení na výrobu celulózy

9. Na základe najlepších dostupných techník Komisia preskúma potrebu zaviesť v celej Únii limitné hodnoty emisií pre tieto spaľovacie zariadenia, ako aj potrebu zmeny limitných hodnôt emisií uvedených v prílohe V:

a)	spaľovacie zariadenia uvedené v odseku 8;

b)	spaľovacie zariadenia v rafinériách, spaľujúce rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom pri zohľadnení špecifík energetických systémov rafinérií; železiarňach a oceliarňach;

c)	spaľovacie zariadenia spaľujúce iné plyny ako zemný plyn;

d)	spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné rezíduá z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu.

Komisia podá do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch preskúmania a v prípade potreby k nej priloží legislatívny návrh.

Článok 31

Stupeň odsírenia

Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré vzhľadom na povahu tohto paliva nie sú schopné dodržať limitné hodnoty emisií pre oxid siričitý uvedené v článku 30 ods. 2 a 3, môžu členské štáty namiesto týchto limitných hodnôt uplatniť minimálne stupne odsírenia uvedené v časti 5 prílohy V v súlade s pravidlami krížového plnenia uvedenými v časti 6 uvedenej prílohy.

Článok 32

Prechodné národné programy

1. Členské štáty môžu od 1. januára 2016 do 31. decembra 2020 vypracovať a zaviesť prechodný národný program zahŕňajúci spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené prvé povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorého prevádzkovatelia podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003. Program sa v prípade všetkých spaľovacích zariadení do neho zahrnutých týka emisií jednej alebo viacerých z týchto znečisťujúcich látok: oxidy dusíka, oxid siričitý a prach. V prípade plynových turbín sa do programu zahrnú iba oxidy dusíka.

Prechodný národný program nezahŕňa žiadne z nasledovných spaľovacích zariadení:

a)	zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 33 ods. 1;

b)	zariadenia v rafinériách spaľujúcich nízkovýhrevné plyny zo splyňovania rezíduí z rafinácie alebo rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom;

c)	zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 35.

2. Spaľovacie zariadenia zahrnuté do programu môžu byť vyňaté z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 v prípade znečisťujúcich látok zahrnutých do plánu alebo prípadne z povinnosti dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31.

Minimálne sa dodržiavajú limitné hodnoty emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia platnom k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.

Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené v časti 1 prílohy V.

3. Pre každú zo znečisťujúcich látok, ktoré prechodný národný program zahŕňa, program stanoví strop stanovujúci maximálne celkové ročné emisie pre všetky zariadenia zahrnuté do programu na základe celkového menovitého tepelného príkonu každého zariadenia k 31. decembru 2010, jeho skutočných ročných prevádzkových hodín a používaného paliva, podľa priemeru za posledných 10 rokov prevádzky do roku 2010 vrátane.

Strop na rok 2016 sa vypočíta na základe relevantných limitných hodnôt emisií uvedených v prílohách III až VII k smernici 2001/80/ES alebo prípadne na základe stupňov odsírenia uvedených v prílohe III k smernici 2001/80/ES. V prípade plynových turbín sa použijú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené pre takéto zariadenia v časti B prílohy VI k smernici 2001/80/ES. Stropy na roky 2019 a 2020 sa vypočítajú na základe relevantných limitných hodnôt emisií uvedených v časti 1 prílohy V k tejto smernici alebo prípadne na základe relevantných stupňov odsírenia uvedených v časti 5 prílohy V k tejto smernici. Stropy na roky 2017 a 2018 sa stanovia tak, že sa lineárne znížia stropy medzi rokmi 2016 a 2019.

Zatvorenie zariadenia zahrnutého do prechodného národného programu, alebo skutočnosť, že už nespadá do rozsahu kapitoly III nesmie mať za následok zvýšenie celkových ročných emisií zo zvyšných zariadení zahrnutých do programu.

4. Prechodný národný program obsahuje aj ustanovenia o monitorovaní a podávaní správ, ktoré sú v súlade s vykonávacími predpismi ustanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), ako aj opatrenia plánované pre každé zariadenie v záujme včasného splnenia limitných hodnôt emisií, ktoré sa majú uplatňovať od 1. januára 2021.

5. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr 1. januára 2013 svoje prechodné národné programy.

Komisia programy posúdi a ak Komisia do 12 mesiacov od doručenia programu nevznesie námietky, dotknutý členský štát považuje svoj program za prijatý.

Ak sa Komisia domnieva, že program nie je v súlade s vykonávacími predpismi stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), informuje dotknutý členský štát, že jeho program nemožno akceptovať. Lehota uvedená v druhom pododseku vo vzťahu k hodnoteniu novej verzie programu, ktorý členský štát oznámi Komisii, je šesť mesiacov.

6. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek neskorších zmenách v programe.

Článok 33

Výnimka pre obmedzenú životnosť

1. Spaľovacie zariadenia môžu byť od 1. januára 2016 do 31. decembra 2023 oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31, ako aj od povinnosti byť zahrnuté do prechodného národného programu uvedeného v článku 32 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia sa písomným vyhlásením zaslaným príslušnému orgánu do 1.januára 2014 zaviaže, že nebude prevádzkovať zariadenie viac ako 20 000 prevádzkových hodín počnúc 1. januárom 2016 a končiac najneskôr 31. decembrom 2023;

b)	od prevádzkovateľa sa žiada, aby počnúc 1. januárom 2016 každoročne príslušnému orgánu predkladal výkaz s počtom prevádzkových hodín;

minimálne počas zvyšného prevádzkového času spaľovacieho zariadenia sa dodržiavajú limitné hodnoty emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia uplatniteľné k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES. Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časti 1; a

d)	spaľovaciemu zariadeniu nebola udelená výnimka uvedená v článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES.

2. Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 Komisii predloží zoznam spaľovacích zariadení, na ktoré sa uplatňuje odsek 1, vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných limitných hodnôt emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu. Členské štáty Komisii počnúc 1. januárom 2016 každoročne predložia výkaz s počtom prevádzkových hodín zariadení, ktoré podliehajú ustanoveniam odseku 1.

3. Ak je spaľovacie zariadenie k … (35) súčasťou malej izolovanej sústavy a k danému dátumu zabezpečuje aspoň 35 % dodávok elektriny v rámci tejto sústavy, ktorá z dôvodu svojich technických charakteristík nemôže splniť limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2, počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku od 1. januára 2020 najneskôr do 31. decembra 2023 je 18 000 a dátumom uvedeným v odseku 1 písm. b) a odseku 2 tohto článku je 1. január 2020.

4. V prípade spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka sa začala pred 31. decembrom 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s čistou výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, obsahom vlhkosti vyšším ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a obsahom oxidu vápenatého v popole vyšším ako 10 %, je počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) 32 000.

Článok 34

Malé izolované sústavy

1. Do 31. decembra 2019 spaľovacie zariadenia, ktoré sú k … (32) súčasťou malej izolovanej sústavy, môžu byť oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31. Do 31. decembra 2019 sa dodržia aspoň limitné hodnoty emisií uvedené v povoleniach pre tieto spaľovacie zariadenia v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.

2. Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú limitné hodnoty emisií pre oxid siričitý stanovené v prílohe V časti 1.

3. Ak sú na území členského štátu spaľovacie zariadenia, na ktoré sa uplatňuje táto kapitola a ktoré sú súčasťou malej izolovanej sústavy, pred … (32) predloží tento členský štát Komisii zoznam takých spaľovacích zariadení, celkovú ročnú energetickú spotrebu malej izolovanej sústavy a množstvo energie získanej prostredníctvom prepojenia s inými sústavami.

Článok 35

Miestne teplárne

1. Spaľovacie zariadenie môže byť do 31. decembra 2023 oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 33 ods. 2 a stupne odsírenia uvedené v článku 31 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	celkový menovitý tepelný príkon spaľovacieho zariadenia nepresahuje 200 MW;

b)	pre zariadenie bolo vydané prvé povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovateľ tohto zariadenia podal úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003;

c)	ako plávajúci priemer za päť rokov sa minimálne 50 % výroby využiteľného tepla v zariadení zavedie vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie; a

d)	limitné hodnoty emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení zariadenia v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES sa minimálne dodržiavajú do 31. decembra 2023.

2. Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 oznámi Komisii zoznam všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných limitných hodnôt emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach. Okrem toho členské štáty za každé spaľovacie zariadenie, na ktoré sa uplatňuje odsek 1, každoročne informujú Komisiu o podiele výroby využiteľného tepla každého zariadenia, ktoré sa dodalo vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie, vyjadrenom ako plávajúci priemer za predchádzajúcich päť rokov.

Článok 36

Geologické ukladanie oxidu uhličitého

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia všetkých spaľovacích zariadení s menovitým elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac, ktorým sa udelilo pôvodné stavebné povolenie, alebo kde takýto postup chýba, pôvodné povolenie na prevádzku po dátume nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (36), posúdili, či sú splnené tieto podmienky:

a)	sú k dispozícii vhodné miesta na ukladanie,

b)	dopravné zariadenia sú technicky a ekonomicky realizovateľné,

c)	je technicky a ekonomicky možné zariadenia spätne vybaviť na záchyt oxidu uhličitého.

2. Ak sú splnené podmienky odseku 1, príslušný orgán zabezpečí, aby sa v mieste zariadenia rezervovalo vhodné miesto pre vybavenie potrebné na zachytávanie a stláčanie oxidu uhličitého. Príslušný orgán určí, či sú splnené podmienky na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 a iných dostupných informácií, najmä informácií týkajúcich sa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

Článok 37

Porucha alebo výpadok na odlučovacom zariadení

1. Členské štáty zabezpečia, že do povolení sa vložia ustanovenia pre postupy týkajúce sa poruchy alebo výpadku na odlučovacom zariadení.

2. V prípade výpadku bude príslušný orgán požadovať od prevádzkovateľa zníženie alebo zastavenie prevádzky, ak sa do 24 hodín nedosiahne náprava, alebo prevádzkovanie zariadenia použitím palív s malým znečisťovaním.

Prevádzkovateľ upovedomí príslušný orgán do 48 hodín po poruche alebo výpadku na odlučovacom zariadení.

Kumulatívne trvanie prevádzky bez odlučovacieho zariadenia nesmie prekročiť 120 hodín počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.

Príslušný orgán môže udeliť výnimku z lehôt stanovených v prvom a treťom pododseku v jednom z týchto prípadov:

a)	prevažuje potreba udržať dodávky energie;

b)	spaľovňa s výpadkom by bola po obmedzenú dobu nahradená inou spaľovňou, ktorá by spôsobila celkové zvýšenie emisií.

Článok 38

Monitorovanie emisií do ovzdušia

1. Členské štáty zabezpečia, že monitorovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie sa vykonáva v súlade s časťou 3 prílohy V.

2. Inštalácia a činnosť automatizovaného monitorovacieho zariadenia sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa časti 3 prílohy V.

3. Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.

4. Všetky výsledky monitorovania sa zaznamenávajú, spracovávajú a prezentujú tak, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie prevádzkových podmienok a limitných hodnôt emisií uvedených v povolení.

Článok 39

Dodržiavanie limitných hodnôt emisií

Limitné hodnoty emisií do ovzdušia sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok stanovených v časti 4 prílohy V.

Článok 40

Viacpalivové spaľovacie zariadenia

1. V prípade viacpalivového spaľovacieho zariadenia, ktoré súčasne používa dve alebo viaceré palivá, príslušný orgán stanoví limitné hodnoty emisií v súlade s týmito krokmi:

a)	zistenie limitnej hodnoty emisií relevantnej pre každé jednotlivé palivo a každú jednotlivú znečisťujúcu látku, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, ako je stanovené v častiach 1 a 2 prílohy V;

b)	určenie limitných hodnôt emisií ako vážených podielov pre jednotlivé palivá, ktoré sa získajú vynásobením jednotlivých limitných hodnôt emisií uvedených v písmene a) tepelným príkonom dodaným každým palivom a vydelením výsledku násobenia súčtom tepelných príkonov dodaných všetkými palivami;

c)	zostavenie váženého priemeru limitných hodnôt emisií ako vážených podielov pre jednotlivé palivá.

2. V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2, ktoré využívajú rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto limitných hodnôt emisií stanovených podľa odseku 1 uplatňovať tieto limitné hodnoty emisií:

a)	limitná hodnota emisií stanovená pre určujúce palivo v časti 1 prílohy V, ak počas prevádzky spaľovacieho zariadenia dosiahne podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, 50 % alebo viac;

ak je podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, menej ako 50 %, limitná hodnota emisií sa určí podľa týchto krokov:

i)	branie limitných hodnôt emisií určených v časti 1 prílohy V pre každé používané palivo, ktoré zodpovedajú celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;

ii)

výpočet limitnej hodnoty emisií určujúceho paliva vynásobením limitnej hodnoty emisií určenej pre dané palivo podľa bodu i) koeficientom 2 a z výsledku odčítaním limitnej hodnoty emisií používaného paliva s najnižšou limitnou hodnotou emisií, ako sa stanovuje v časti 1 prílohy V, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;

iii)	určenie limitnej hodnoty emisií ako váženého podielu každého používaného paliva vynásobením limitnej hodnoty emisií určenej na základe bodov i) a ii) tepelným príkonom príslušného paliva a vydelením výsledku súčtom tepelných príkonov dodaných všetkými palivami;

iv)	zostavenie váženého priemeru limitných hodnôt emisií stanovených podľa bodu iii).

3. V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2, ktoré využívajú rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto limitných hodnôt emisií stanovených podľa odsekov 1 alebo 2 tohto článku uplatňovať priemerné limitné hodnoty emisií pre oxid siričitý stanovené v časti 7 prílohy V.

Článok 41

Vykonávacie predpisy

Ustanovia sa vykonávacie predpisy pre:

a)	určenie období nábehu a uzatvorenia uvedených v článku 3 ods. 26 a v bode 1 časti 4 prílohy V; a

b)	prechodné národné programy uvedené v článku 32 a najmä stanovenie emisných stropov a súvisiaceho monitorovania a podávania správ. Tieto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2. Komisia predloží vhodné návrhy do … (37).

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVNE ODPADOV A ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV

Článok 42

Rozsah pôsobnosti

1. Táto kapitola sa uplatňuje na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad.

Táto kapitola sa nevzťahuje na zariadenia používajúce splyňovanie alebo pyrolýzu, ak sú plyny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadu vznikajú, očistené do takej miery, že pred spaľovaním už nie sú odpadom a nemôžu spôsobovať vyššie emisie, ako sú emisie zo spaľovania zemného plynu.

Na účely tejto kapitoly spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú všetky spaľovacie linky alebo spoluspaľovacie linky, príjem a skladovanie odpadov, interné zariadenia na predúpravu, systémy dodávky odpadov, paliva a vzduchu, kotol, zariadenia na úpravu a čistenie odpadových plynov, zariadenia pre spracovanie alebo skladovanie rezíduí a odpadových vôd v areáli, komíny, zariadenia a systémy pre riadenie spaľovacích alebo spoluspaľovacích operácií, záznamy a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania.

Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú iné postupy ako oxidácia, napríklad pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňajú postup tepelného spracovania aj postup následného spaľovania.

Ak spoluspaľovanie odpadov prebieha takým spôsobom, že hlavným účelom zariadenia nie je výroba energie alebo materiálnych výrobkov, ale skôr tepelné spracovanie odpadov, zariadenie sa považuje za spaľovňu odpadov.

2. Táto kapitola sa neuplatňuje na tieto zariadenia:

zariadenia spracovávajúce iba tieto odpady:

(i)	odpady uvedené v článku 3 bod 30 písm. b)

(ii)	rádioaktívne odpady

(iii)

telá mŕtvych zvierat v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (38);

(iv)	odpad vznikajúci pri prieskume a využívaní zdrojov ropy a zemného plynu na zariadeniach na mori, ktorý sa spaľuje v priestoroch týchto zariadení;

b)	experimentálne spaľovne používané pri výskume, vývoji a skúškach zameraných na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ktoré spracovávajú menej ako 50 ton odpadu za rok.

Článok 43

Vymedzenie pojmu rezíduum

Na účely tejto kapitoly „rezíduum“ znamená akýkoľvek kvapalný alebo tuhý odpad zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.

Článok 44

Žiadosti o povolenia

Žiadosť o povolenie na spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov musí obsahovať popis plánovaných opatrení, ktorými sa zaručí splnenie týchto požiadaviek:

a)	zariadenie je navrhnuté, vybavené a bude udržiavané a prevádzkované takým spôsobom, aby požiadavky tejto kapitoly boli splnené s prihliadnutím na kategórie spaľovaných alebo spoluspaľovaných odpadov;

b)	teplo vznikajúce v priebehu spaľovacieho alebo spoluspaľovacieho procesu sa v najväčšej možnej miere zužitkováva prostredníctvom výroby tepla, pary alebo elektriny;

c)	množstvo a škodlivosť zvyškov sa bude minimalizovať a zvyšky sa budú podľa možností recyklovať;

d)	zvyšky, ktorých vzniku nie je možné zabrániť, ktorých množstvo nemožno zmenšiť, alebo ktoré nemožno recyklovať, sa budú zneškodňovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie.

Článok 45

Podmienky povolenia

1. Povolenie obsahuje tieto údaje

a)	zoznam všetkých typov odpadov, ktoré možno spracovávať, pričom sa v prípade, ak je to možné, použijú aspoň tie typy odpadov, ktoré sú definované v európskom katalógu odpadov ustanovenom rozhodnutím 2000/532/ES a ktorý obsahuje informácie o množstvách odpadov každého typu odpadov;

b)	celková kapacita zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov;

c)	limitné hodnoty emisií do ovzdušia a vody;

d)	požiadavky pre pH, teplotu a prietok vypúšťania odpadových vôd;

e)	postupy odberu vzoriek a meracie postupy a frekvencie, ktoré sa majú používať v záujme dodržiavania podmienok stanovených pre monitorovanie emisií;

f)	maximálna povolená doba všetkých technicky nevyhnutných odstávok, porúch alebo chýb čistiacich alebo meracích zariadení, počas ktorých môžu emisie do ovzdušia a vypúšťanie odpadových vôd presiahnuť predpísané limitné hodnoty emisií.

2. Okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú nebezpečné odpady, obsahuje tieto údaje:

a)	zoznam množstiev rôznych kategórií nebezpečných odpadov, ktoré sa môžu spracovávať;

b)	minimálne a maximálne hmotnostné toky týchto nebezpečných odpadov, ich najnižšie a najvyššie hodnoty spalného tepla a maximálne množstvo polychlórovaných bifenylov, pentachlórovaného fenolu, chlóru, fluóru, síry, ťažkých kovov a iných znečisťujúcich látok.

3. Členské štáty môžu vytvoriť zoznam kategórií odpadov, ktoré má obsahovať povolenie, a ktoré sa môžu spoluspaľovať v určitých kategóriách zariadení pre spoluspaľovanie odpadov.

4. Príslušný orgán musí pravidelne prehodnocovať a, ak je to potrebné, aktualizovať podmienky povolenia.

Článok 46

Riadenie emisií

1. Odpadové plyny zo spaľovní odpadov a zariadení na spaľovanie odpadov musia byť vypúšťané riadeným spôsobom cez komín, ktorého výška sa vypočíta tak, aby bolo chránené ľudské zdravie a životné prostredie.

2. Emisie do ovzdušia zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v častiach 3 a 4 prílohy VI alebo určené v súlade s časťou 4 danej prílohy.

Ak v zariadení na spoluspaľovanie odpadov pochádza viac ako 40 % vznikajúceho tepla z nebezpečných odpadov alebo sa v zariadení spaľuje neupravený zmesový komunálny odpad, platia limitné hodnoty emisií stanovené v časti 3 prílohy VI.

3. Výpuste odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov do vodného prostredia musia byť v najväčšej možnej miere obmedzené a koncentrácie znečisťujúcich látok nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v časti 5 prílohy VI.

4. Limitné hodnoty emisií platia v mieste, kde sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov vypúšťajú zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.

Keď sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia mimo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v čističke odpadových vôd určenej iba na čistenie tohto druhu odpadových vôd, limitné hodnoty emisií stanovené v časti 5 prílohy VI sa uplatňujú v mieste, kde odpadové vody vytekajú z čističky odpadových vôd. V prípade, že sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia spoločne s inými zdrojmi odpadových vôd, a to buď v areáli alebo mimo areálu, musí prevádzkovateľ vykonávať výpočty hmotnostných bilancií na základe výsledkov meraní stanovených v bode 2 časti 6 prílohy VI, a to s cieľom určovať hodnoty tých emisií v konečných výpustiach odpadových vôd, ktoré je možné prisúdiť odpadovým vodám z čistenia odpadových plynov.

Odpadové vody sa za žiadnych okolností nesmú riediť kvôli dodržaniu limitných hodnôt emisií stanovených v časti 5 prílohy VI.

5. Areály spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov vrátane súvisiacich priestorov pre skladovanie odpadov musia byť navrhnuté a prevádzkované takým spôsobom, aby sa zabránilo nepovolenému a náhodnému úniku akýchkoľvek znečisťujúcich látok do pôdy, povrchových a podzemných vôd.

Musí byť zabezpečená skladovacia kapacita pre kontaminovanú dažďovú vodu odtekajúcu z areálu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo pre kontaminovanú vodu vznikajúcu pri rozliatí alebo pri hasení požiarov. Táto skladovacia kapacita musí byť primerane veľká na to, aby bolo zabezpečené, že tieto vody bude možné v prípade potreby pred vypustením testovať a čistiť.

6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 50 ods. 4 písm. c), pri presiahnutí limitných hodnôt emisií nesmie spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jednotlivé pece, ktoré sú súčasťou spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov za žiadnych okolností pokračovať v spaľovaní odpadov dlhší čas ako štyri hodiny bez prerušenia.

Kumulatívny čas trvania prevádzky v takýchto podmienkach nesmie presiahnuť 60 hodín za rok.

Časový limit stanovený v druhom pododseku sa uplatňuje na tie pece, ktoré sú pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu odpadových plynov.

Článok 47

Porucha

V prípade poruchy musí prevádzkovateľ hneď, ako je to možné, obmedziť alebo ukončiť činnosti dovtedy, kým nebude možné obnoviť normálne činnosti.

Článok 48

Monitorovanie emisií

1. Členské štáty musia zabezpečovať, že monitorovanie emisií sa vykonáva v súlade s časťami 6 a 7 prílohy VI.

2. Inštalácia a činnosť meracích systémov sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa bodu 1 časti 6 prílohy VI.

3. Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.

5. Hneď ako budú v Únii k dispozícii vhodné meracie techniky, sa stanoví dátum, od ktorého sa musia vykonávať kontinuálne merania emisií ťažkých kovov, dioxínov a furánov do ovzdušia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2.

Článok 49

Dodržiavanie limitných hodnôt emisií

Limitné hodnoty emisií do ovzdušia a vody sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok opísaných v časti 8 prílohy V.

Článok 50

Prevádzkové podmienky

1. Spaľovne odpadov sa musia prevádzkovať takým spôsobom, aby bola dosiahnutá úroveň spálenia, pri ktorej je celkový obsah organického uhlíka v troske a spodnom popole z pece nižší ako 3 % alebo strata žíhaním je menšia ako 5 % suchej hmotnosti materiálu. Musia sa používať techniky predúpravy odpadov.

2. Spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní odpadov, vzrástla po poslednom vtlačení spaľovacieho vzduchu riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, najmenej na 850 °C počas najmenej 2 sekúnd.

Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadov vzrástla riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, na 2 sekundy na minimálne 850 °C.

Pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní nebezpečných odpadov obsahujúcich viac ako 1 % halogénovaných organických látok, vyjadrených vo forme obsahu chlóru, musí byť teplota požadovaná podľa prvého a druhého pododseku minimálne 1 100 °C.

V spaľovniach odpadu sa teplota stanovená v prvom a treťom pododseku meria v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory. Príslušný orgán môže povoliť merania na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory.

3. Každá spaľovacia komora spaľovne odpadov musí byť vybavená aspoň jedným pomocným horákom. Tento horák sa automaticky zapne, keď teplota odpadových plynov po poslednom vtlačení spaľovacieho vzduchu klesne pod teploty stanovené v odseku 2. Musí sa využívať aj v priebehu operácií nábehu a odstavenia spaľovne, aby sa zabezpečilo udržiavanie daných teplôt po celý čas trvania týchto operácií a tiež dovtedy, kým sa v spaľovacej komore nachádzajú nespálené odpady.

K pomocnému horáku sa nesmú privádzať palivá, ktoré môžu spôsobiť vyššie emisie ako emisie vznikajúce pri spaľovaní plynového oleja definovaného v článku 2 bod 2 smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (39), skvapalnenom plyne alebo zemnom plyne.

4. Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia využívať automatický systém, ktorý zabráni prívodu odpadov v týchto situáciách:

a)	počas ich nábehu, dovtedy, kým sa nedosiahne teplota stanovená v odseku 2 tohto článku alebo kým sa nedosiahne teplota v súlade s článkom 51 ods. 1;

b)	vždy, keď sa nepodarí udržať teplotu stanovenú v odseku 2 tohto článku alebo teplotu stanovenú v súlade s článkom 51 ods. 1;

c)	vždy, keď kontinuálne merania ukazujú, že v dôsledku porúch alebo chýb zariadení na čistenie odpadových plynov sa presiahla ktorákoľvek limitná hodnota emisií.

5. Všetko teplo vznikajúce v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov sa musí v najväčšej možnej miere zhodnotiť.

6. Infekčné odpady zo zdravotníckej a veterinárnej starostlivosti sa musia vkladať priamo do pece bez toho, aby sa najprv miešali s inými kategóriami odpadov a bez priamej manipulácie.

7. Členské štáty zabezpečia, že spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov prevádzkuje a riadi fyzická osoba, ktorá je spôsobilá riadiť zariadenie.

Článok 51

Povolenie na zmenu prevádzkových podmienok

1. Príslušný orgán môže pre určité kategórie odpadov alebo pre určité tepelné procesy schváliť podmienky, ktoré sa líšia od podmienok stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3 a, pokiaľ ide o teplotu, v odseku 4 uvedeného článku a špecifikovaných v povolení za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky tejto kapitoly. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá upravujúce toto schvaľovanie.

2. Pre spaľovne odpadov zmena v podmienkach prevádzky nesmie spôsobiť vznik väčšieho množstva zvyškov alebo zvyškov s vyšším obsahom organických znečisťujúcich látok v porovnaní s tými zvyškami, ktoré by sa mohli očakávať v podmienkach stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3.

3. Celkové emisie organického uhlíka a oxidu uhoľnatého zo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj limitné hodnoty emisií stanovené v časti 3 prílohy VI z priemyslu celulózy a papiera.

Celkové emisie organického uhlíka z kotlov na kôru v rámci celulózového a papierenského priemyslu, v ktorých sa spaľuje odpad v mieste výroby, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie pred 28. decembrom 2002 a ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1 musia dodržiavať limitné hodnoty emisií stanovené v časti 3 prílohy VI.

4. Členský štát oznámi Komisii všetky prevádzkové podmienky povolené podľa odsekov 1, 2 a 3 a výsledky overovania ako súčasť informácií poskytovaných v súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku 72.

Článok 52

Dodávka a preberanie odpadov

1. Prevádzkovateľ spaľovane odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prijať všetky potrebné bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa dodávky a preberania odpadov, ktorými zabráni alebo v najväčšej možnej miere obmedzí znečisťovanie ovzdušia, pôdy, povrchových a podzemných vôd, ako aj iné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, zápach a hluk a priame riziká pre ľudské zdravie.

2. Pred prevzatím odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov určí prevádzkovateľ hmotnosť každého typu odpadov, pokiaľ možno podľa európskeho katalógu odpadov ustanoveného rozhodnutím 2000/532/ES.

3. Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ získať informácie o týchto odpadoch na účel overenia dodržiavania požiadaviek povolenia stanovených v článku 45 ods. 2.

Tieto informácie sa vzťahujú na:

a)	všetky administratívne informácie o procese vytvárania odpadov obsiahnuté v dokumentoch uvedených v odseku 4 písm. a);

b)	informácie o fyzikálnom a, pokiaľ je to možné, chemickom zložení odpadov a všetky ostatné informácie potrebné na vyhodnotenie vhodnosti odpadov pre určený spaľovací proces;

c)	informácie o nebezpečných charakteristikách odpadov, o látkach, s ktorými sa nemôžu miešať, a o bezpečnostných opatreniach, ktoré sa musia prijať pri manipulácii s odpadmi.

4. Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ vykonať aspoň tieto postupy:

a)	kontrolu dokumentov, ktoré vyžaduje smernica 2008/98/ES a, ak je to možné, tých dokumentov, ktoré vyžaduje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (40) a právne predpisy v oblasti prepravy nebezpečných tovarov;

b)	odber reprezentatívnych vzoriek, pokiaľ to nie je nevhodné, ak je to možné, pred ich vyložením, na overenie zhody s informáciami uvedenými v odseku 3, vykonaním kontrol, a aby sa príslušným orgánom umožnilo zistiť povahu spracovaných odpadov.

Vzorky uvedené v písmene b) sa musia uchovať aspoň jeden mesiac po spálení alebo spoluspálení príslušných odpadov.

5. Príslušný orgán môže udeľovať výnimky z odsekov 2, 3 a 4 spaľovniam odpadov alebo zariadeniam na spoluspaľovanie odpadov, ktoré sú súčasťou zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II, a spaľujú a spoluspaľujú len odpady, ktoré vznikli v danom zariadení.

Článok 53

Zvyšky

1. Množstvo a škodlivosť zvyškov sa musí minimalizovať. Zvyšky sa musia podľa možnosti recyklovať priamo v spaľovni alebo mimo.

2. Preprava a dočasné skladovanie suchých zvyškov vo forme prachu sa musí vykonávať takým spôsobom, ktorý zabráni rozptylu daných zvyškov do životného prostredia.

3. Predtým, ako sa určia spôsoby zneškodnenia alebo recyklácie zvyškov, sa musia vykonať vhodné skúšky, ktorými sa zistia fyzikálne a chemické charakteristiky a potenciál znečistenia zvyškov. Dané testy by sa mali týkať celkovej rozpustnej frakcie a rozpustnej frakcie ťažkých kovov.

Článok 54

Podstatná zmena

Zmena prevádzkovania spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, kde sa spracováva len iný ako nebezpečný odpad v zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola II, ktorá so sebou prináša spaľovanie alebo spoluspaľovanie nebezpečných odpadov, sa považuje za podstatnú zmenu.

Článok 55

Podávanie správ a informovanie verejnosti o spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov

1. Žiadosti o nové povolenia na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť k dispozícii verejnosti na jednom alebo viacerých miestach na vhodne dlhý čas, ktorý verejnosti umožní pripomienkovať žiadosti predtým, ako príslušný orgán dospeje k rozhodnutiu. Rozhodnutie, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých nasledujúcich aktualizácií, sa musí takisto sprístupniť verejnosti.

2. Pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou dve tony a viac za hodinu musí správa uvedená v článku 72 obsahovať informácie o fungovaní a monitorovaní zariadenia, ako aj o priebehu procesu spaľovania alebo spoluspaľovania a hodnote emisií do ovzdušia a vody v porovnaní s limitnými hodnotami emisií. Tieto informácie sa dávajú k dispozícii verejnosti.

3. Príslušný orgán musí zostaviť zoznam spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadu s menovitou kapacitou menej ako dve tony za hodinu a dať ho k dispozícii verejnosti.

KAPITOLA V

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA A ČINNOSTI POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ

Článok 56

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v časti 1 prílohy VII a prípadne na činnosti, pri ktorých sa presahujú prahové hodnoty spotreby uvedené časti 2 danej prílohy.

Článok 57

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto pojmy:

„existujúce zariadenie“ je zariadenie v prevádzke k 29. marcu 1999 alebo zariadenie, ktorému bolo vydané povolenie alebo ktoré sa zaregistrovalo pred 1. aprílom 2001 alebo ktorého prevádzkovateľ predložil úplnú žiadosť o povolenie pred 1. aprílom 2001, pokiaľ bolo dané zariadenie uvedené do prevádzky do 1. apríla 2002;

2.	„odpadové plyny“ sú finálnym vypustením plynov obsahujúcich prchavé organické zlúčeniny alebo iné znečisťujúce látky z komína alebo vybavenia na znižovanie znečistenia plynov do ovzdušia;

3.	„fugitívne emisie“ sú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek výrobkoch, pokiaľ v časti 2 prílohy VII nie je stanovené inak;

4.	„celkové emisie“ sú súčtom fugitívnych emisií a emisií v odpadových plynoch;

5.	„zmes“ je zmes podľa definície v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (41);

6.	„lepidlo“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jeho riadne použitie, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku;

7.	„tlačiarenská farba“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jej riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na nejaký povrch;

8.	„lak“ je priesvitný náter;

9.	„spotreba“ je celkové vstupné množstvo organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo iné 12-mesačné obdobie, mínus všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného využitia;

10.	„vstupné množstvo“ je množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri činnosti, vrátane rozpúšťadiel recyklovaných vo vnútri a mimo zariadenia, a ktoré sa počítajú zakaždým, keď sú použité pri vykonávaní činnosti;

11.	„opätovné použitie“ je použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné účely vrátane ich použitia ako paliva, s výnimkou definitívneho zneškodnenia takýchto zhodnotených organických rozpúšťadiel ako odpadu;

12.	„kontrolované podmienky“ sú podmienky, pri ktorých je zariadenie prevádzkované tak, že prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú pri činnosti, sú zhromažďované a vypúšťané riadeným spôsobom buď cez komín alebo cez odlučovacie zariadenie, a preto nie sú úplne fugitívne;

13.	„operácie nábehu a odstavenia“ sú operácie pri zavádzaní činnosti, určitého vybavenia alebo nádrže do prevádzky a z prevádzky alebo do chodu a z chodu naprázdno s výnimkou pravidelne sa opakujúcich etáp činnosti.

Článok 58

Náhrada nebezpečných látok

Látky alebo zmesi, ktoré sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu sú zaradené do výstražných upozornení H340, H350, H350i, H360D alebo H360F musia byť podľa možnosti nahradené menej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.

Článok 59

Riadenie emisií

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zariadenie spĺňalo tieto podmienky:

a)	emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení neprekročia limitné hodnoty emisií v odpadových plynoch a sú dodržané hodnoty emisných limitov pre fugitívne emisie alebo limitné hodnoty celkových emisií a ďalšie požiadavky ustanovené v častiach 2 a 3 prílohy VII;

b)	požiadavky schémy znižovania emisií, ktoré sú stanovené v časti 5 prílohy VII, pokiaľ sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ako by to bolo v prípade uplatňovania limitných hodnôt emisií uvedených v písmene a).

Členské štáty podávajú Komisii v súlade s článkom 72 ods. 1 správy o pokroku pri dosahovaní rovnocenného zníženia emisií uvedeného v písmene b).

2. Odchylne od odseku 1 písm. a) v prípade, že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že pre konkrétne zariadenie nie je táto limitná hodnota emisií pre fugitívne emisie dosiahnuteľná z technického a ekonomického hľadiska, môže príslušný orgán povoliť, aby emisie prekročili uvedenú limitnú hodnotu emisií za predpokladu, že sa neočakávajú závažné riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie a že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že používa najlepšie dostupné techniky.

3. Odchylne od odseku 1 v prípade činností povrchovej úpravy uvedených v položke 8 tabuľky v časti 2 prílohy VII a ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok, môže príslušný orgán povoliť, aby emisie zariadenia nedodržiavali požiadavky stanovené v danom odseku, ak prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že to nie je možné z technického a ekonomického hľadiska a že používa najlepšie dostupné techniky

4. Členské štáty oznámia Komisii výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3 v súlade s článkom 72 ods. 2.

5. Emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo sú nimi označené, alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo sú nimi označené, sa musia kontrolovať v izolovaných podmienkach, pokiaľ je z technického a ekonomického hľadiska možné zabezpečiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú presiahnuť príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v časti 4 prílohy VII.

6. Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú dve alebo viaceré činnosti, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v časti 2 prílohy VII, musia:

a)	čo sa týka látok špecifikovaných v odseku 5, spĺňať požiadavky uvedeného odseku pre každú činnosť samostatne;

čo sa týka všetkých ostatných látok, buď:

(i)	spĺňať požiadavky odseku 1 pre každú činnosť samostatne; alebo

(ii)	mať celkové emisie prchavých organických zlúčenín, ktoré neprevyšujú úroveň znečisťovania, ktorú by museli spĺňať, ak by sa na ne vzťahoval bod (i).

7. Musia sa prijať všetky potrebné preventívne opatrenia na minimalizáciu emisií prchavých organických zlúčenín pri operáciách nábehu a odstavenia.

Článok 60

Monitorovanie emisií

Členské štáty musia zabezpečovať, že merania emisií sa vykonávajú v súlade s časťou 6 prílohy VII, a to buď špecifikáciami v podmienkach povolenia alebo všeobecne záväznými pravidlami.

Článok 61

Dodržiavanie limitných hodnôt emisií

Limitné hodnoty emisií pre odpadové plyny sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok stanovených v časti 8 prílohy VII.

Článok 62

Podávanie správ o dodržiavaní podmienok povolenia

Prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu na požiadanie údaje, ktoré mu umožnia overiť súlad s ktorýmkoľvek z týchto parametrov:

a)	limitné hodnoty emisií v odpadových plynoch, limitné hodnoty fugitívnych emisií a limitné hodnoty celkových emisií;

b)	požiadavky schémy znižovania emisií, ktorá je špecifikovaná v časti 5 prílohy VII;

c)	výnimky udelené v súlade s článkom 59 ods. 2 a 3.

Tieto údaje môžu zahŕňať plány hospodárenia s rozpúšťadlami vypracované v súlade s časťou 7 prílohy VII.

Článok 63

Podstatná zmena existujúcich zariadení

1. Zmena maximálnej hmotnosti organických rozpúšťadiel vstupujúcich do zariadenia v priemere za jeden deň, ak je zariadenie prevádzkované pri plánovanom výstupe za iných podmienok ako sú operácie nábehu a odstavenia a údržby vybavenia, sa považuje za podstatnú v prípade, že má za následok zvýšenie emisií prchavých organických rozpúšťadiel, ktoré prekračuje tieto hodnoty:

25 % v prípade zariadenia, ktoré buď vykonáva činnosti, ktoré patria do pásma nižších prahových hodnôt bodov 1, 3, 4, 5, 8, 10, 13, 16 alebo 17 tabuľky v časti 2 prílohy VII alebo činnosti, ktoré patria do jedného z ďalších bodov uvedených v časti 2 prílohy VII, a má spotrebu rozpúšťadiel nižšiu ako 10 ton za rok;

b)	10 % v prípade všetkých ostatných zariadení.

2. Ak existujúce zariadenie prechádza podstatnou zmenou alebo spadá do pôsobnosti tejto smernice po prvýkrát po vykonaní podstatnej zmeny, tá časť zariadenia, u ktorého bola vykonaná podstatná zmena, sa považuje buď za nové zariadenie alebo za existujúce zariadenie podľa toho, či celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by platili, ak by bola podstatne zmenená časť považovaná za nové zariadenie.

3. V prípade podstatnej zmeny musí príslušný orgán overiť, či zariadenie dodržiava požiadavky tejto smernice.

Článok 64

Výmena informácií o náhrade organických rozpúšťadiel

Komisia zorganizuje výmenu informácií s členskými štátmi, príslušnými priemyselnými sektormi a mimovládnymi organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia, o používaní organických rozpúšťadiel a ich potenciálnych náhrad a techník, ktoré majú najmenšie potenciálne vplyvy na ovzdušie, vodu, pôdu, ekosystémy a ľudské zdravie.

Výmena informácií sa zorganizuje o všetkých týchto témach:

a)	vhodnosť na použitie;

b)	potenciálne vplyvy na ľudské zdravie, najmä vystavenie účinkom pri práci;

c)	potenciálne vplyvy na životné prostredie;

d)	ekonomické dôsledky, najmä náklady a prínosy jednotlivých dostupných alternatív.

Článok 65

Prístup k informáciám

1. Verejnosti sa sprístupní rozhodnutie príslušného orgánu, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých jeho následných prípadných aktualizácií.

Verejnosti musia byť sprístupnené takisto všeobecne záväzné predpisy platné pre zariadenia a zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť povolenia a registrácie.

2. Verejnosti musia byť sprístupnené výsledky monitorovania emisií, ktoré sú požadované podľa článku 60 a ktoré má príslušný orgán k dispozícii.

3. Odseky 1 a 2 platia s výnimkou obmedzení, ktoré sú ustanovené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4/ES.

KAPITOLA VI

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA, KTORÉ VYRÁBAJÚ OXID TITANIČITÝ

Článok 66

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na zariadenia, ktoré vyrábajú oxid titaničitý.

Článok 67

Zákaz vypúšťania odpadov

Členské štáty zakážu vypúšťať vody, mora alebo oceánu tieto odpady:

a)	pevný odpad;

matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO4 zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takýmito roztokmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov a vrátane takých matečných lúhov kyslých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej;

c)	odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej;

filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.

Článok 68

Kontrola emisií do vody

Emisie zo zariadení do vody nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v časti 1 prílohy VIII.

Článok 69

Prevencia a riadenie emisií do ovzdušia

1. Musí sa predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia;

2. Emisie zo zariadení do ovzdušia nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v časti 2 prílohy VIII.

Článok 70

Monitorovanie emisií

1. Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do vody, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 68.

2. Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do ovzdušia, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 69. V rámci tohto monitorovania je potrebné vykonávať minimálne monitorovanie emisií podľa časti 3 prílohy VIII.

3. Monitorovanie sa vykonáva podľa noriem CEN a v prípade, že normy CEN nie sú k dispozícii, podľa noriem ISO, vnútroštátnych alebo iných medzinárodných noriem, ktorými sa zabezpečia údaje rovnakej vedeckej kvality.

KAPITOLA VII

VÝBOR, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 71

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice.

Článok 72

Podávanie správ členských štátov

1. Členské štáty zabezpečia, aby Komisia mala k dispozícii informácie o vykonávaní tejto smernice, o reprezentatívnych údajoch o emisiách a ostatných formách znečistenia, o limitných hodnotách emisií, o uplatňovaní najlepších dostupných techník v súlade s článkami 14 a 15 a o pokroku pri vývoji a uplatňovaní nových techník v súlade s článkom 27. Členské štáty sprístupňujú informácie v elektronickej podobe.

2. Typ a formát informácií, ktoré sa majú sprístupňovať podľa odseku 1 sa ustanoví v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2. Tieto informácie obsahujú aj určenie špecifických činností a znečisťujúcich látok, o ktorých sa sprístupnia údaje uvedené v odseku 1.

3. Členské štáty každý rok od 1. januára 2016 vytvoria register emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu a energetických vstupov všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola III tejto smernice.

Príslušný orgán zohľadní agregačné pravidlá uvedené v článku 29 a získava tieto údaje o jednotlivých spaľovacích zariadeniach:

a)	celkový menovitý tepelný príkon (MW) spaľovacieho zariadenia;

b)	druh spaľovacieho zariadenia: kotol, plynová turbína, plynový motor, naftový motor, iný (uviesť druh);

c)	dátum spustenia prevádzky spaľovacieho zariadenia;

d)	celkové ročné emisie (v tonách za rok) oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu (ako celkové suspendované častice);

e)	počet prevádzkových hodín spaľovacieho zariadenia;

f)	celkové ročné množstvo energetických vstupov týkajúcich sa čistej výhrevnej hodnoty (v TJ za rok), rozdelené podľa piatich kategórií paliva: čierne a hnedé uhlie, biomasa, rašelina, iné tuhé palivá (uviesť druh), kvapalné palivá, zemný plyn, iné plyny (uviesť druh).

Výročné údaje za jednotlivé zariadenia uvedené v týchto registroch sa na požiadanie sprístupnia Komisii.

Súhrn registrov sa zašle Komisii každé tri roky do 12 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia. V tomto súhrne sú oddelene uvedené údaje o spaľovacích zariadeniach v rámci rafinérií.

Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti súhrn porovnania a ohodnotenia týchto registrov v súlade so smernicou 2003/4/ES do 24 mesiacov od ukončenia príslušného trojročného obdobia.

4. Členské štáty počnúc 1. januárom 2016 Komisii každoročne oznamujú tieto údaje:

a)	v prípade spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 31, obsah síry v používanom domácom tuhom palive a dosiahnutý stupeň odsírenia, a to ako priemer za každý mesiac a

b)	v prípade spaľovacích zariadení, ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, počet prevádzkových hodín v roku.

Článok 73

Preskúmanie

1. Na základe informácií uvedených v článku 72 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do … (42) a následne každé tri roky správu, v ktorej preskúma vykonávanie tejto smernice a v prípade potreby k správe priloží aj legislatívny návrh.

2. Komisia do 31. decembra 2012 preskúma potrebu:

riadenia emisií:

i)	zo spaľovania palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom do 50 MW a

ii)	z intenzívneho chovu dobytka a

iii)	z rozmetávania hnoja.

stanoviť v prílohe I:

i)	diferencované kapacitné prahy pre chov rôznych druhov hydiny;

ii)	kapacitné prahy pre súčasný chov rôznych druhov zvierat v rámci toho istého zariadenia.

O výsledkoch preskúmania podá správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k správe priloží aj legislatívny návrh.

Článok 74

Zmeny a doplnenia príloh

Na účely prispôsobenia ustanovení tejto smernice vedeckému a technickému pokroku na základe najlepších dostupných techník, prijme Komisia delegované akty v súlade s článkom 76, pokiaľ ide o prispôsobenie časti 3 a 4 prílohy V, časti 2, 6, 7 a 8 prílohy VI, časti 5, 6, 7 a 8 prílohy VII uvedenému vedeckému a technickému pokroku.

Článok 75

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 76

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 74 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 77 odvolajú.

2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 77 a 78.

Článok 77

Odvolanie delegovania právomocí

1. Delegovanie právomocí uvedené v článku 74 môže Európsky parlament alebo Rada odvolať.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, o tom informuje druhú inštutúciu a Komisiu najneskôr jeden mesiac pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie nielen delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, ale aj dôvody tohto odvolania.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Účinnosť nadobúda okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Neovplyvní platnosť už platných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 78

Námietky voči delegovaným aktom

1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietky v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia.

2. Ak do uplynutia tejto lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietky voči delegovanému aktu alebo ak pred týmto dátumom obe inštitúcie informovali Komisiu o svojom rozhodnutí námietky nevzniesť, delegovaný akt nadobudne účinnosť v deň v ňom stanovený.

3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, že Európsky parlament alebo Rada voči nemu vznesú námietky. Inštitúcia, ktorá námietky voči delegovanému aktu vznesie, uvedie dôvody takéhoto kroku.

Článok 79

Sankcie

Členské štáty určia sankcie za porušovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do … (32) a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia týchto ustanovení.

Článok 80

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2, článkom 3 ods. 10 až 13, ods. 17 až 22, ods. 25 až 29 a ods. 33, 34 a 35, článkom 4 ods. 2 a 3, článkom 5 ods. 1, článkom 7, článkami 8 a 10, článkom 11 písm. e) a h), článkom 12 ods. 1 písm. e) a h), článkom 13 ods. 7, článkom 14 ods. 1 písm. c) bod ii), článkom 14 ods. 1 písm. d), e), f) a h), článkom 14 ods. 2 až 7, článkom 15 ods. 2 až 5, článkami 16, 17 a 19, článkom 21 ods. 2 až 5, článkami 22 a 23, článkom 24 ods. 2, 3 a 4, článkom článkami 27, 28 a 29, článkom 30 ods. 3, 4, 7, 8 a 9, článkami 31, 32, 33, 34, 35 a 36, článkom 38, článkom 40 ods. 2 a 3, článkami 41, 42 a 43, článkom 45 ods. 1 a 2, článkom 57 ods. 1, článkom 58, článkom 59 ods. 5, článkom 63, článkom 70 ods. 2 a 3, článkami 71, 72 a 79, a s prílohou I, prvým pododsekom, bodom 1.4, bodom 2.5 písm. b), bodmi 3.1, 4, 5, bodom 6.1 písm. c), bodom 6.4 písm. b), bodmi 6.9, 6.10 a 6.11, prílohou II, prílohou III, bodom 12, prílohou V, prílohou VI, písmenom b) časti 1, bodmi 2.2, 2.4, 3.1 a 3.2 časti 4, bodmi 2.5 a 2.6 časti 6 a bodmi 1.1 písm. d) časti 8, prílohou VII, bodom 2 časti 4, bodom 1 časti 5, bodom 3 časti 7, prílohou VIII, bodom 1 a bodom 2 písm. c) časti 1, bodmi 2 a 3 časti 2 a časťou 3 najneskôr do … (32).

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od toho istého dátumu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 81

Zrušovacie ustanovenia

1. Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS, 92/112/EHS, 1999/13/ES, 2000/76/ES a 2008/1/ES, zmenené a doplnené aktmi uvedenými v prílohe IX časti A, sa zrušujú s účinnosťou od … (34) bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časti B.

2. Smernica 2001/80/ES, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe IX časti A, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časti B.

3. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 82

Prechodné ustanovenia

1. V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom presahujúcim 50 MW, body 1.2 a 1.3, bod 1.4 písm. a), body 2.1 až 2.6, body 3.1 až 3.5, body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby chemickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body (i) a (ii), bod 5.4, bod 6.1 písm. a) a b), body 6.2 a 6.3, bod 6.4 písm. a), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 6.4 písm. c) a body 6.5 až 6.9, ktoré sú v prevádzke a majú povolenie pred … (32), alebo prevádzkovatelia ktorého zaslali úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ boli dané zariadenia uvedené do prevádzky do … (34), členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 od … (34) s výnimkou kapitoly III a prílohy V.

2. V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW, bod 1.4 písm. b), body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby biologickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body (iii) až (v), bod 5.3 písm. b), body 5.5 a 5.6, bod 6.1 písm. c), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES a body 6.10 a 6.11, ktoré boli v prevádzke pred … (32), členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 od … (43).

3. V prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2 uplatňujú členské štáty od 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 s cieľom dodržiavať ustanovenia kapitoly III a prílohy V.

4. Členské štáty v súvislosti so spaľovacími zariadeniami uvedenými v článku 30 ods. 3 neuplatňujú po … (32) smernicu 2001/80/ES.

5. V prípade spaľovacích zariadení, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje bod 3.1 časti 4 prílohy VI do:

a)	31. decembra 2015 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2,

b)	… (32) v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 3.

6. Na spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje bod 3.2 časti 4 prílohy VI, a to od:

a)	1. januára 2016 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2,

b)	… (32) v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 3.

7. Článok 58 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu sa musia látky alebo zmesi, ktoré sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu, zaradené do výstražných upozornení H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo do rizikových viet R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo sú nimi označené, nahradiť podľa možnosti čo najskôr menej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.

8. Článok 59 ods. 5 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo rizikové vety, R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo sú nimi označené alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo rizikové vety R40 alebo R68 alebo sú nimi označené, sa musia kontrolovať za kontrolovaných podmienok, pokiaľ je z technického a ekonomického hľadiska možné zabezpečiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú presiahnuť príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v časti 4 prílohy VII.

9. Bod 2 časti 4 prílohy VII sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu musí byť pri emisiách halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým je pridelené výstražné upozornenie H341 alebo H351 alebo rizikové vety R 40 alebo R 68, alebo ktoré musia byť týmito upozorneniami alebo vetami označené, väčší ako 100 g/hod, alebo sa rovná tejto hodnote, dodržaná limitná hodnota emisií 20 mg/Nm3. Limitná hodnota emisií sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín.

Článok 83

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 84

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli, …

Za Európsky parlament

Predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 46.

(2) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 60.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), pozícia Rady z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. ES L 54, 25.2.1978, s. 19.

(5) Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 409, 31.12.1992, s. 11.

(7) Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1.

(8) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(9) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(11) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(13) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(14) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

(15) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(16) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22.

(17) Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1.

(18) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(19) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(20) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

(21) Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75.

(22) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(23) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(24) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(25) Ú. v. ES L 303, 31.10.1990, s. 6.

(26) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(27) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(28) Rozhodnutie Komisie z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).

(29) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.

(30) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(31) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19.

(32) Ú. v.: dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(33) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(34) Ú. v.: tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(35) Ú. v.: dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(36) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(37) Ú. v.: 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(38) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

(39) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13.

(40) Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

(41) Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 33.

(42) Ú. v.: 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(43) Ú. v.: 54 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

PRÍLOHA I

Kategórie činností uvedených v článku 10

Ďalej uvedené prahové hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností spadajúcich do toho istého opisu činnosti s prahom vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa spočítajú. V prípade činností odpadového hospodárstva sa tento výpočet použije na úrovni činností v bode 5.1, bode 5.3 písm. a) a bode 5.3 písm. b).

Komisia stanoví usmernenia o:

a)	vzťahu medzi činnosťami odpadového hospodárstva uvedenými v tejto prílohe a činnosťami uvedenými v prílohách I a II smernice 2008/98/ES a

b)	výkladu pojmu „v priemyselnom meradle“, pokiaľ ide o opis činností chemického priemyslu uvedených v tejto prílohe.

Energetika

1.1. Spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo vyšším

1.2. Rafinovanie minerálnych olejov a plynu

1.3. Výroba koksu

1.4. Splyňovanie a skvapalňovanie

uhlia;

b)	iných palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 20 MW alebo viac.

Výroba a spracovanie kovov

2.1. Praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sírnikovej rudy)

2.2. Výroba surového železa alebo ocele (prvotným alebo druhotným tavením), vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu

2.3. Spracovanie železných kovov:

a)	prevádzka valcovní na valcovanie za tepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu;

b)	prevádzka kováční s bucharmi, ktorých energia presahuje 50 kJ na jeden buchar, s tepelným výkonom presahujúcim 20 MW;

c)	nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov s kapacitou spracovania viac ako 2 tony surovej ocele za hodinu.

2.4. Prevádzka zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

2.5. Spracovanie neželezných kovov:

a)	výroba surových neželezných kovov z rudy, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi

b)	tavenie, vrátane zlievania, neželezných kovov, vrátane zhodnotených produktov, a prevádzky zlievarne neželezných kovov, s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony denne pri olove a kadmiu alebo 20 ton denne pri ostatných kovoch,

2.6. Povrchová úprava kovov alebo plastov pomocou elektrolytického alebo chemického procesu, ak objem používaných vaní presahuje 30 m3

Priemysel spracovania nerastov

3.1. Výroba cementu, vápna a magnezitu

a)	výroba cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton za deň alebo iných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;

b)	výroba vápna v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;

c)	výroba magnezitu v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň.

3.2. Výroba azbestu alebo výroba výrobkov, ktorých základ tvorí azbest

3.3. Výroba skla, vrátane sklených vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

3.4. Tavenie nerastných látok, vrátane výroby minerálnych vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

3.5. Výroba keramických výrobkov pálením, hlavne strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny alebo porcelánu s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 ton za deň a/alebo s kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a hustotou vsádzky presahujúcou 300 kg/m3 na jednu pec

Chemický priemysel

Na účely tejto časti výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tejto časti znamená výrobu v priemyselnom meradle na základe chemického alebo biologického spracovania látok alebo skupín látok uvedených v bodoch 4.1 až 4.6.

4.1. Výroba organických chemikálií, ako sú:

a)	jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické);

b)	uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery a zmesi esterov, acetáty, étery, peroxidy a epoxidové živice;

c)	uhľovodíky obsahujúce síru;

d)	uhľovodíky obsahujúce dusík ako sú amíny, amidy, dusité, dusné alebo dusičné zlúčeniny, nitrily, kyanáty, izokyanáty;

e)	uhľovodíky obsahujúce fosfor;

f)	halogénové uhľovodíky;

g)	organokovové zlúčeniny;

h)	plasty (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe);

i)	syntetické gumy;

j)	farby a pigmenty;

k)	povrchovo aktívne činidlá a látky.

4.2. Výroba anorganických chemikálií, ako sú:

a)	plyny ako amoniak, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid (fosgén);

b)	kyseliny ako kyselina chromitá, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, óleum a ostatné kyseliny síry;

c)	zásady ako hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný;

d)	soli ako chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný;

e)	nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny ako karbid vápnika, kremík, karbid kremíka.

4.3. Výroba hnojív založených na báze fosforu, dusíka alebo draslíka (jednoduché alebo zložené hnojivá)

4.4. Výroba prípravkov na ochranu rastlín alebo biocídov

4.5. Výroba farmaceutických výrobkov vrátane medziproduktov

4.6. Výroba výbušnín

Odpadové hospodárstvo

5.1. Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viac z týchto činností

a)	biologická úprava;

b)	fyzikálno-chemická úprava;

c)	zmiešavanie alebo miešanie pred podstúpením ktorejkoľvek z činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2;

d)	opätovné balenie pred podstúpením ktorejkoľvek z činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2;

e)	spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel;

f)	recyklácia alebo spätné získavanie anorganických materiálov iných ako kovy a zlúčeniny kovov;

g)	regenerácia kyselín alebo zásad;

h)	zhodnocovanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia;

i)	zhodnocovanie komponentov z katalyzátorov;

j)	rafinácia alebo iné opätovné použitie oleja.

k)	povrchové ukladanie.

5.2. Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov:

a)	v prípade odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu;

b)	v prípade nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň.

Zneškodňovanie odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viac z týchto činností okrem činností, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (1):

i)	biologická úprava;

ii)	fyzikálno-chemická úprava;

iii)	predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie;

iv)	úprava trosky a popola;

v)	úprava kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti a ich súčiastok.

zhodnocovanie alebo kombinácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 75 ton za deň, ktoré zahŕňa jednu alebo viac z nasledovných činností, ale nezahŕňa činnosti podľa smernice 91/271/EHS:

i)	biologická úprava;

ii)	predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie;

iii)	úprava trosky a popola;

iv)	úprava kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti a ich súčiastok.

Ak je jedinou činnosťou v rámci nakladania s odpadom anaeróbna digescia, kapacitným prahom tejto činnosti je 100 ton denne.

5.4. Skládky odpadov definované v článku 2 písm. g) smernice 1999/31/ES, ktoré prijímajú viac ako 10 ton odpadu za deň, alebo majú celkovú kapacitu presahujúcu 25 000 ton, bez skládok inertných odpadov

5.5. Dočasné ukladanie nebezpečného odpadu, na ktoré sa nevzťahuje bod 5.4, pokým sa nevykonajú niektoré z činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2 s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton, s výnimkou dočasného ukladania na mieste vzniku odpadu, pokým sa neodvezie

5.6. Podzemné ukladanie nebezpečného odpadu s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton

Ostatné činnosti

6.1. Výroba v priemyselných zariadeniach:

a)	buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov;

b)	papiera alebo lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň;

c)	jedného alebo viacerých z týchto druhov dosiek na báze dreva: dosky s orientovanými vláknami, drevotrieskové dosky alebo drevovláknité dosky s výrobnou kapacitou presahujúcou 600 m3 za deň.

6.2. Predpríprava (činnosti ako sú pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenie textilných vlákien alebo textílií, s kapacitou spracovania presahujúcou 10 ton za deň

6.3. Vyčiňovanie koží a kožušín, s výrobnou kapacitou presahujúcou 12 ton hotových výrobkov za deň

a)	Prevádzka bitúnkov s kapacitou spracovania zabitých zvierat presahujúcou 50 ton za deň

Úprava a spracovanie týchto surovín s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o balenie, ktoré sú zamerané na výrobu potravín alebo krmív z:

(i)	iba zo surovín živočíšneho pôvodu (s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o mlieko) s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 75 ton za deň

(ii)	iba zo surovín rastlinného pôvodu s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 300 ton za deň alebo 600 ton za deň, ak zariadenie nie je v prevádzke viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní v roku;

(iii)

zo surovín živočíšneho a rastlinného pôvodu v kombinovaných alebo oddelených výrobkoch s výrobnou kapacitou hotových výrobkov v tonách presahujúcou:

—	75 ak A sa rovná 10 alebo viac alebo

—	[300 – (22,5 × A)] vo všetkých ostatných prípadoch

kde „A“ predstavuje podiel materiálu živočíšneho pôvodu (v percentách hmotnosti) výrobnej kapacity hotových výrobkov.

Obal sa do konečnej hmotnosti výrobku nepočíta.

Tento bod sa neuplatňuje v prípadoch, keď je surovinou výlučne mlieko.

c)	Výlučne spracovanie a úprava mlieka, ak je množstvo odoberaného mlieka vyššie ako 200 ton za deň (priemerná hodnota vyrátaná za rok)

6.5. Zneškodňovanie alebo spracovanie mŕtvych tiel zvierat alebo živočíšneho odpadu so spracovateľskou kapacitou presahujúcou 10 ton za deň

6.6. Intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s:

a)	viac ako 40 000 miestami pre hydinu;

b)	viac ako 2 000 miestami pre ošípané (nad 30 kg) alebo

c)	viac ako 750 miestami pre prasnice.

6.7. Povrchová úprava látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, hlavne apretácia, tlač, poťahovanie, odmasťovanie, vodovzdorná úprava, lepenie, lakovanie, čistenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby organického rozpúšťadla presahujúcou 150 kg za hodinu alebo 200 ton za rok

6.8. Výroba uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu vypaľovaním alebo grafitizáciou

6.9. Zachytávanie toku CO2 zo zariadenia, na ktoré sa uplatňuje táto smernica, na účely geologického ukladania v súlade so smernicou 2009/31/ES

6.10. Konzervovanie dreva a výrobkov z dreva chemickými látkami s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 m3 za deň, s výnimkou prípadov výlučného ošetrenia proti plesni

6.11. Nezávisle prevádzkované čistenie odpadových vôd mimo miesta vzniku, na ktoré sa nevzťahuje smernica 91/271/EHS, a ktoré pochádzajú zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II

(1) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.

PRÍLOHA II

Zoznam znečisťujúcich látok

OVZDUŠIE

1. Oxid siričitý a ostatné zlúčeniny síry

2. Oxidy dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka

3. Oxid uhoľnatý

4. Prchavé organické zlúčeniny

5. Kovy a ich zlúčeniny

6. Prach vrátane jemných tuhých častíc

7. Azbest (suspendované častice, vlákna)

8. Chlór a jeho zlúčeniny

9. Fluór a jeho zlúčeniny

10. Arzén a jeho zlúčeniny

11. Kyanidy

12. Látky a zmesi, pri ktorých bolo dokázané, že pri prenose vzduchom majú karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť reprodukciu

13. Polychlórované dibenzodioxíny a polychlórované dibenzofurány

VODA

1. Organické zlúčeniny halogénov a látky, ktoré môžu vo vodnom prostredí takéto zlúčeniny vytvárať

2. Organické zlúčeniny fosforu

3. Organické zlúčeniny cínu

4. Látky a zmesi, pri ktorých bolo dokázané, že vo vodnom prostredí alebo pri prenose vodným prostredím majú karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu

5. Perzistentné uhľovodíky a perzistentné a bioakumulovateľné toxické organické látky

6. Kyanidy

7. Kovy a ich zlúčeniny

8. Arzén a jeho zlúčeniny

9. Biocídy a prípravky na ochranu rastlín

10. Rozptýlené materiály

11. Látky prispievajúce k eutrofizácii (hlavne dusičnany a fosfáty)

12. Látky s nepriaznivým vplyvom na kyslíkovú bilanciu ktoré možno merať pomocou ukazovateľov ako sú BSK, CHSK atď.)

13. Látky uvedené v prílohe X k smernici 2000/60/ES

PRÍLOHA III

Kritériá na určovanie najlepších dostupných techník

1. používanie nízkoodpadovej technológie;

2. používanie menej nebezpečných látok;

3. podpora zhodnocovania a recyklácie látok vznikajúcich a používaných v technologickom procese a prípadne zhodnocovania a recyklácie odpadov;

4. porovnateľné procesy, zariadenia alebo prevádzkové metódy, ktoré už boli úspešne vyskúšané v priemyselnom meradle;

5. technický pokrok a vývoj vedeckých poznatkov a ich interpretácia;

6. charakter, účinky a množstvo príslušných emisií;

7. dátumy uvádzania nových alebo existujúcich zariadení do prevádzky;

8. čas potrebný na zavedenie najlepšej dostupnej techniky;

9. spotreba a povaha surovín (vrátane vody) používaných v technologickom procese a ich energetická účinnosť;

10. požiadavka prevencie alebo zníženia celkových účinkov emisií na životné prostredie na minimum a z toho vyplývajúcich rizík pre životné prostredie;

11. potreba prevencie havárií a minimalizácia ich následkov na životné prostredie;

12. informácie uverejňované verejnými medzinárodnými organizáciami.

PRÍLOHA IV

Účasť verejnosti na rozhodovaní

1. Verejnosť musí byť informovaná (prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii) v ranom štádiu procesu prijímania rozhodnutia a najneskôr, hneď ako možno informácie rozumne poskytnúť, o týchto záležitostiach:

a)	žiadosť o povolenie alebo prípadne návrh na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia v súlade s článkom 21 vrátane opisu prvkov uvedených v článku 12 ods. 1;

b)	skutočnosť, že v prípade potreby rozhodnutie podlieha procesu vnútroštátneho alebo cezhraničného posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo konzultáciám medzi členskými štátmi v súlade s článkom 26;

c)	podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o orgánoch, od ktorých sa dajú získať relevantné informácie, alebo o orgánoch, ktorým sa môžu zasielať pripomienky alebo otázky a podrobnosti o lehotách na zasielanie pripomienok alebo otázok;

d)	povaha možných rozhodnutí alebo návrh rozhodnutia, ak existuje;

e)	v prípade potreby podrobnosti týkajúce sa návrhu na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia;

f)	informácie o tom, kedy, kde a ako sa relevantné informácie sprístupnia;

g)	podrobnosti o účasti verejnosti a konzultáciách podľa bodu 5.

2. Členské štáty zaistia, aby dotknutá verejnosť mala v rozumných lehotách k dispozícii tieto informácie:

a)	v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hlavné správy a odporúčania adresované príslušnému orgánu alebo príslušným orgánom v čase, keď je dotknutá verejnosť informovaná v súlade s bodom 1;

b)	v súlade so smernicou 2003/4/ES informácie neuvedené v bode 1, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v súlade s článkom 5 tejto smernice a ktoré sa stanú dostupnými po informovaní dotknutej verejnosti v súlade s bodom 1.

3. Dotknutá verejnosť je oprávnená vyjadriť príslušnému orgánu pripomienky a stanoviská pred prijatím rozhodnutia.

4. Výsledky konzultácií uskutočnených podľa tejto prílohy sa musia pri prijímaní rozhodnutia riadne zohľadniť.

5. Podrobné podmienky informovania verejnosti (napríklad vývesiek v okruhu určitej oblasti alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomným vyjadrením alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty. Pre rozličné fázy sa určia primerané lehoty tak, aby sa poskytol dostatočný čas na informovanie verejnosti a aby dotknutá verejnosť mala dosť času na prípravu a účinnú účasť na rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, podliehajúcom tejto prílohe.

PRÍLOHA V

Technické ustanovenia pre spaľovacie zariadenia

ČASŤ 1

Limitné hodnoty emisií pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2

1. Všetky limitné hodnoty emisií sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri štandardnom obsahu O2, ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov spaľujúce kvapalné a plynné palivá, a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory.

2. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) SO2 pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (Mwth)	Čierne a hnedé uhlie a iné tuhé palivá	Biomasa	Rašelina	Kvapalné palivá
50-100	400	200	300	350
100-300	250	200	300	250
> 300	200	200	200	200

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia na tuhé palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú počas obdobia piatich rokov v prevádzke priemerne viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3.

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia na kvapalné palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 850 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom do 300 MWth a na 400 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 300 MWth.

Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými dymovými rúrami v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať limitným hodnotám emisií uvedeným v prvom a druhom odseku vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto dymových rúr monitorujú oddelene.

3. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Všeobecne	35
Skvapalnený plyn	5
Nízkovýhrevné plyny z koksárenských pecí	400
Nízkovýhrevné plyny z vysokých pecí	200

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia spaľujúce nízkovýhrevné plyny zo splyňovania rezíduí z rafinácie, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3.

4. Hodnoty emisných limitov (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)	Čierne a hnedé uhlie a iné tuhé palivá	Biomasa a rašelina:	Kvapalné palivá
50-100	300 450 v prípade spaľovania práškového hnedého uhlia	300	450
100-300	200	250	200 (1)
> 300	200	200	150 (1)

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné rezíduá z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 Mwth, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003, je pre NOX stanovená na 450 mg/Nm3.

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom do 500 MWth, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr do 27. novembra 2003, a ktoré nie sú počas obdobia piatich rokov v prevádzke priemerne viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3.

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MWth, ktorým bolo vydané povolenie pred 1. júlom 1987 a ktoré nie sú počas obdobia piatich rokov v prevádzke priemerne viac ako 1 500 prevádzkových hodín, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3.

Limitná hodnota emisií pre spaľovacie zariadenia na kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MWth, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr do 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 400 mg/Nm3.

Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými dymovými rúrami v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať limitným hodnotám emisií uvedeným v predchádzajúcich troch odsekoch vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto dymových rúr monitorujú oddelene.

5. Limitná hodnota emisií pre plynové turbíny (vrátane plynových turbín s kombinovaným cyklom (CCGT)), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 90 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3.

Na plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú limitné hodnoty emisií stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny.

6. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn

	NOx	CO
Spaľovacie zariadenia spaľujúce zemný plyn s výnimkou plynových turbín a plynových motorov	100	100
Spaľovacie zariadenia spaľujúce plyny z vysokých pecí, plyn do koksárenských pecí alebo nízkovýhrevné plyny zo splyňovania rezíduí z rafinácie s výnimkou plynových turbín a plynových motorov	200 (5)	—
Spaľovacie zariadenia spaľujúce plyny s výnimkou plynových turbín a plynových motorov	200 (5)	—
Plynové turbíny (vrátane CCGT), ktoré ako palivo používajú zemný plyn (2)	50 (3) (4)	100
Plynové turbíny (vrátane CCGT), ktoré ako palivo používajú iné plyny (5)	120	—
Plynové motory	100	100

Pre plynové turbíny (vrátane CCGT), sa limitné hodnoty emisií NOx a CO stanovené v tabuľke uvedenej v tomto bode uplatňujú len pri záťaži nad 70 %.

Limitná hodnota emisií pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 150 mg/Nm3 v prípade zariadení spaľujúcich zemný plyn a 200 mg/Nm3 v prípade zariadení spaľujúcich iné plyny alebo kvapalné palivá.

Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými dymovými rúrami v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať limitným hodnotám emisií uvedeným v treťom odseku vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto dymových rúr monitorujú oddelene.

Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú limitné hodnoty emisií stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny.

7. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)	Čierne a hnedé uhlie a iné tuhé palivá	Biomasa a rašelina:	Kvapalné palivá (6)
50-100	30	30	30
100-300	25	20	25
> 300	20	20	20

8. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Všeobecne	5
Vysokopecný plyn	10
Plyny vznikajúce v oceliarskom priemysle, ktoré sa môžu použiť inde	30

ČASŤ 2

Limitné hodnoty emisií pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3

1. Všetky limitné hodnoty emisií sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynov a pri štandardnom obsahu O2, ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov spaľujúce kvapalné a plynné palivá a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory.

V prípade plynových turbín s kombinovaným cyklom s dodatočným spaľovaním môže štandardizovaný obsah O2 stanoviť príslušný orgán s prihliadnutím na špecifické vlastnosti dotknutého zariadenia.

2. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)	Čierne a hnedé uhlie a iné tuhé palivá	Biomasa	Rašelina	Kvapalné palivá
50-100	400	200	300	350
100-300	200	200	300 250 v prípade spaľovania vo fluidizovanom lôžku	200
> 300	150 200 v prípade cirkulačného a alebo tlakového spaľovania vo fluidizovanom lôžku	150	150 200 v prípade spaľovania vo fluidizovanom lôžku	150

3. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Všeobecne	35
Skvapalnený plyn	5
Nízkovýhrevné plyny z koksárenských pecí	400
Nízkovýhrevné plyny z vysokých pecí	200

4. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)	Čierne a hnedé uhlie a iné tuhé palivá	Biomasa a rašelina	Kvapalné palivá
50-100	300 400 v prípade spaľovania práškového hnedého uhlia	250	300
100-300	200	200	150
> 300	150 200 v prípade spaľovania práškového hnedého uhlia	150	100

5. Limitná hodnota emisií pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 50 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3.

6. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn

	NOx	CO
Spaľovacie zariadenia okrem plynových turbín a plynových motorov	100	100
Plynové turbíny (vrátane CCGT)	50 (7)	100
Plynové motory	75	100

7. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)

50- 300

> 300

20 pre biomasu a rašelinu

8. Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov

Všeobecne	5
Vysokopecný plyn	10
Plyny vznikajúce v oceliarskom priemysle, ktoré sa môžu použiť inde	30

ČASŤ 3

Monitorovanie emisií

1. Koncentrácie SO2, NOx a prachu v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú kontinuálne.

Koncentrácie CO v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia spaľujúceho plynné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú nepretržite.

2. Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania uvedené v bode 1 v týchto prípadoch:

a)	pre spaľovacie zariadenia so životnosťou menšou ako 10 000 prevádzkových hodín;

b)	pre SO2 a prach zo spaľovacích zariadení spaľujúcich zemný plyn;

c)	pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich olej so známym obsahom síry, ak nie je nainštalované zariadenie na odsírenie odpadového plynu;

d)	pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich biomasu, ak prevádzkovateľ môže dokázať, že emisie SO2 nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané limitné hodnoty emisií.

3. Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, najmenej každých šesť mesiacov sa musia vykonať merania SO2, NOx, prachu a v prípade zariadení na spaľovanie plynu aj CO.

4. Pre spaľovacie zariadenia spaľujúce čierne alebo hnedé uhlie sa emisie celkovej ortuti merajú najmenej raz ročne.

5. Ako alternatívu meraní SO2 a NOx uvedených v bode 3 možno na určovanie emisií SO2 a NOx používať iné postupy, ktoré sú overené a schválené príslušným orgánom. Pri týchto postupoch sa využívajú príslušné normy CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) alebo, ak nie sú dostupné normy CEN, normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej vedeckej kvality.

6. Príslušný orgán musí byť informovaný o významných zmenách v druhu používaného paliva alebo v spôsobe prevádzky zariadenia. Príslušný orgán rozhodne o tom, či požiadavky na monitorovanie ustanovené v bodoch 1 až 4 sú stále primerané, alebo si vyžadujú úpravu.

7. Kontinuálne merania vykonávané v súlade s bodom 1 zahŕňajú meranie obsahu kyslíka, teploty, tlaku a obsahu vodných pár v odpadových plynoch. Kontinuálne meranie obsahu vodných pár v odpadových plynoch nie je potrebné za predpokladu, že vzorka odpadového plynu je pred analýzou emisií vysušená.

8. Odbery vzoriek a analýza príslušných znečisťujúcich látok a merania prevádzkových parametrov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných systémov merania, referenčné metódy merania určené na kalibráciu daných systémov sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú dostupné normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej vedeckej kvality.

Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne.

Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o výsledkoch kontroly automatizovaných systémov merania.

9. Na úrovni limitnej hodnoty emisií nesmú hodnoty intervalov 95 % spoľahlivosti jedného nameraného výsledku presiahnuť tieto percentá limitných hodnôt emisií:

Oxid uhoľnatý	10 %
oxid siričitý	20 %
oxidy dusíka	20 %
prach	30 %

10. Platné hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti určeného v bode 9.

Ktorýkoľvek deň, v ktorom sú viac ako tri priemerné hodinové hodnoty neplatné následkom poruchy alebo údržby automatizovaného systému merania, sa p považuje za neplatný. Ak je z uvedených príčin neplatných viac ako 10 dní v roku, príslušný orgán bude požadovať od prevádzkovateľa prijatie primeraných opatrení na zlepšenie spoľahlivosti automatizovaného systému merania.

11. V prípade spaľovacích zariadení, ktoré musia dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31, sa pravidelne monitoruje aj obsah síry v palive, ktoré sa v nich spaľuje. Príslušné orgány sú informované o významných zmenách v druhu používaného paliva.

ČASŤ 4

Posúdenie dodržiavania limitných hodnôt emisií

1. V prípade kontinuálnych meraní sa limitné hodnoty emisií stanovené v častiach 1 a 2 považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov merania za prevádzkové hodiny v rámci kalendárneho roka vyplýva, že boli splnené všetky tieto podmienky:

a)	žiadna validovaná priemerná mesačná hodnota nepresiahne príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v častiach 1 a 2;

b)	žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 110 % príslušných limitných hodnôt emisií stanovených v častiach 1 a 2;

c)	v prípade spaľovacích zariadení, ktoré používajú iba kotly spaľujúce kamenné uhlie s celkovým menovitým tepelnými príkonom nižším ako 50 MW, žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 150 % príslušných limitných hodnôt emisií stanovených v častiach 1 a 2;

d)	95 % všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok nepresiahne 200 % príslušných limitných hodnôt emisií stanovených v častiach 1 a 2.

Validované priemerné hodnoty sa určujú podľa bodu 10 časti 3.

Na účely výpočtu priemerných hodnôt emisií sa neberú do úvahy hodnoty odmerané počas období uvedených v článku 30 ods. 5 a 6 a článku 37, ako aj počas období uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky.

2. Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, limitné hodnoty emisií stanovené v častiach 1 a 2 sa považujú za dodržané, ak výsledky každej série meraní alebo iných postupov definovaných a určených podľa pravidiel ustanovených príslušnými orgánmi nepresahujú limitné hodnoty emisií.

ČASŤ 5

Minimálny stupeň odsírenia

1. Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2

Celkový menovitý tepelný príkon (MW)	Minimálny stupeň odsírenia
Celkový menovitý tepelný príkon (MW)	Zariadenia s povolením udeleným pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003	Iné zariadenia
50-100	80 %	92 %
100-300	90 %	92 %
> 300	96 % (8)	96 %

2. Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3

Celkový menovitý tepelný príkon (MWth)	Minimálny stupeň odsírenia
50-100	93 %
100-300	93 %
> 300	97 %

ČASŤ 6

Dodržiavanie stupňa odsírenia

Minimálny stupeň odsírenia uvedená v časti 5 tejto prílohy sa uplatňuje ako mesačná priemerná limitná hodnota.

ČASŤ 7

Priemerné limitné hodnoty emisií pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie

Priemerné limitné hodnoty emisií (v mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie s výnimkou plynových turbín a plynových motorov, ktoré využívajú rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom:

a)	v prípade spaľovacích zariadení, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003: 1 000 mg/Nm3;

b)	v prípade iných spaľovacích zariadení: 600 mg/Nm3. Tieto limitné hodnoty emisií sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri štandardnom obsahu O2, ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá a 3 % pre kvapalné a plynné palivá.

(1) Limitná hodnota emisií pre spaľovanie rezíduí z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, v spaľovacích zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 Mwth, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003, je 450 mg/Nm3.

(2) Zemný plyn je prirodzene sa vyskytujúci metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 objemových percent vzácnych plynov a iných zložiek.

(3) 75 mg/Nm3 v týchto prípadoch, keď účinnosť plynových turbín je určená podmienkami základného zaťaženia podľa ISO:

(i)	plynové turbíny, používané v kombinovaných systémoch výroby tepla a elektrickej energie, ktoré majú celkovú účinnosť vyššiu ako 75 %;

(ii)	plynové turbíny, používané v zariadeniach s kombinovanými cyklami, ktoré majú ročný priemer celkovej elektrickej účinnosti vyšší ako 55 %;

(iii)

plynové turbíny na účel mechanického pohonu.

(4) Pre jednocyklové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z kategórií uvedených v poznámke (2), ale majú účinnosť vyššiu ako 35 % – určenú za podmienok základného zaťaženia podľa ISO –je limitná hodnota emisií pre NOx za podmienok základného zaťaženia podľa ISO 50xη/35, kde η je účinnosť plynovej turbíny vyjadrená v percentách.

(5) 300 mg/Nm3 v prípade spaľovacích zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom do 500 Mwth, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovateľ podal úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003.

(6) Limitná hodnota emisií pre spaľovanie rezíduí z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, v spaľovacích zariadeniach, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa sprevádzkovalo najneskôr 27. novembra 2003, je 50 mg/Nm3.

(7) Pre jednocyklové plynové turbíny, ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – určenú za podmienok základného zaťaženia podľa ISO –, je pre NOx limitná hodnota emisií 50xη/35, kde η je účinnosť plynovej turbíny za podmienok základného zaťaženia podľa ISO vyjadrená v percentách.

Pre plynové turbíny (vrátane CCGT), sa limitné hodnoty emisií NOx a CO stanovené v tabuľke uvedenej v tomto bode uplatňujú len pri záťaži vyššej ako 70 %.

Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa nevzťahujú limitné hodnoty emisií stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny.

(8) U zariadení spaľujúcich roponosnú bridlicu je minimálny stupeň odsírenia 95 %.

PRÍLOHA VI

Technické ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov

ČASŤ 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„existujúca spaľovňa odpadov“ znamená jednu z týchto spaľovní odpadov:

(i)	spaľovňa, ktorá bola v prevádzke pred 28. decembrom 2002 a mala povolenie vydané pred daným dátumom v súlade platnými právnymi predpismi Únie;

(ii)	spaľovňa, ktorá bola schválená alebo registrovaná pre spaľovanie a mala povolenie udelené pred 28. decembrom 2002 v súlade s platnými právnymi predpismi Únie za predpokladu, že spaľovňa bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2003;

(iii)

spaľovňa, ktorá podľa názoru príslušného orgánu podliehala úplnej žiadosti o schválenie podanej pred 28. decembrom 2002 za predpokladu, že spaľovňa bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2004;

b)	„nová spaľovňa odpadov“ je akákoľvek spaľovňa, na ktorú sa nevzťahuje písmeno a).

ČASŤ 2

Faktory ekvivalencie pre dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány

Na stanovenie celkovej koncentrácie dioxínov a furánov sa hmotnostné koncentrácie týchto dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov pred sčítaním vynásobia týmito faktormi ekvivalencie:

	Faktor toxickej ekvivalencie
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzodioxín (TCDD)	1
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzodioxín (PeCDD)	0,5
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,6,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzodioxín (HpCDD)	0,01
Oktachlórdibenzodioxín (OCDD)	0,001
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzodioxín (TCDF)	0,1
2,3,4,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF)	0,5
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF)	0,05
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
2,3,4,6,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF)	0,01
1,2,3,4,7,8,9 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF)	0,01
Oktachlórdibenzofurán (OCDF)	0,001

ČASŤ 3

Limitné hodnoty emisií do ovzdušia pre spaľovne odpadov

Všetky limitné hodnoty emisií sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch.

Sú štandardizované vzhľadom na 11 % obsah kyslíka v odpadovom plyne s výnimkou prípadu spaľovania odpadového minerálneho oleja v zmysle článku 3 bod 3 smernice 2008/98/ES, kde sú štandardizované vzhľadom na 3 % obsah kyslíka, ako aj s výnimkou prípadov uvedených v bode 2.7 časti 6.

1.1 Priemerné denné limitné hodnoty emisií pre tieto znečisťujúce látky (mg/Nm3)

Celkové množstvo prachu	10
Plynné organické látky a výpary organických látok vyjadrené ako celkový obsah organického uhlíka (TOC)	10
Chlorovodík (HCl)	10
Fluorovodík (HF)	1
Oxid siričitý (SO2)	50
Oxid dusný (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrený ako NO2 pre existujúce spaľovne odpadov s menovitou kapacitou vyššou ako 6 ton za hodinu alebo pre nové spaľovne odpadov	200
Oxid dusný (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrený ako NO2 pre existujúce spaľovne odpadov s menovitou kapacitou 6 ton za hodinu alebo nižšou	400

1.2 Polhodinové priemerné limitné hodnoty emisií pre tieto znečisťujúce látky (mg/Nm3)

	(100 %) A	(97 %) B
Celkové množstvo prachu	30	10
Plynné organické látky a výpary organických látok vyjadrené ako celkový obsah organického uhlíka (TOC)	20	10
Chlorovodík (HCl)	60	10
Fluorovodík (HF)	4	2
Oxid siričitý (SO2)	200	50
Oxid dusný (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrený ako NO2 pre existujúce spaľovne odpadov s menovitou kapacitou vyššou ako 6 ton za hodinu alebo pre nové spaľovne odpadov	400	200

1.3 Priemerné limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre tieto ťažké kovy, ak odoberanie vzoriek trvá minimálne 30 minút a maximálne 8 hodín

Kadmium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako kadmium (Cd)	celkovo: 0,05
Tálium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako tálium (Tl)	celkovo: 0,05
Ortuť a jej zlúčeniny, vyjadrené ako ortuť (Hg)	0,05
Antimón a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako antimón (Sb)	celkovo: 0,5
Arzén a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako arzén (As)
Olovo a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako olovo (Pb)
Chróm a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako chróm (Cr)
Kobalt a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako kobalt (Co)
Meď a jej zlúčeniny, vyjadrené ako meď (Cu)
Mangán a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako mangán (Mn)
Nikel a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako nikel (Ni)
Vanád a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako vanád (V)

Tieto priemerné hodnoty sa vzťahujú aj na plynné a výparové formy príslušných emisií ťažkých kovov, ako aj ich zlúčenín.

1.4 Priemerné limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre dioxíny a furány, ak odoberanie vzoriek trvá minimálne 6 hodín a maximálne 8 hodín. Limitná hodnota emisií platí pre celkovú koncentráciu dioxínov a furánov vypočítanú v súlade s časťou 2.

Dioxíny a furány

0,1

1.5 Limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre koncentrácie emisií oxidu uhoľnatého (CO) v odpadových plynoch:

a)	50 ako denná priemerná hodnota;

b)	100 ako polhodinová priemerná hodnota;

c)	150 ako desaťminútová priemerná hodnota.

Príslušný orgán môže povoliť výnimky z limitných hodnôt emisií stanovených v tomto bode pre spaľovne odpadov využívajúce technológiu spaľovania vo fluidizovanom lôžku za predpokladu, že v povolení je stanovená limitná hodnota emisií pre oxid uhoľnatý (CO) maximálne 100 mg/Nm3 ako hodinová priemerná hodnota.

2. Limitné hodnoty emisií platné za okolností opísaných v článku 46 ods. 6 a článku 47.

Celková koncentrácia prachu v emisiách do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovne odpadov nesmie za žiadnych okolností presiahnuť 150 mg/Nm3, vyjadrená ako polhodinová priemerná hodnota. Nesmú byť prekročené limitné hodnoty emisií pre TOC a CO stanovené v bodoch 1.2 a 1.5 písm. b).

3. Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá upravujúce výnimky stanovené v tejto časti.

ČASŤ 4

Stanovenie limitných hodnôt emisií do ovzdušia pre spoluspaľovanie odpadu

1. Keď v tabuľke v tejto časti nie je stanovená špecifická celková limitná hodnota emisií „C“, používa sa tento vzorec (pravidlo miešania):

Limitná hodnota emisií pre každú jednotlivú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadu, sa vypočítava takto:

Formula

Vodpad	:	objem odpadových plynov vznikajúcich výhradne pri spaľovaní odpadov určený z odpadov s najnižšou hodnotou spalného tepla uvedených v povolení a vzťahuje sa na podmienky stanovené v tejto smernici. Ak výsledné množstvo tepla uvoľneného pri spaľovaní nebezpečných odpadov dosahuje menej ako 10 % celkového množstva tepla uvoľneného v zariadení, musí sa Vodpad vypočítať z (teoretického) množstva odpadov, pri spaľovaní ktorých by sa uvoľnilo 10 % tepla pri konštantnom celkovom množstve tepla.
Codpad	:	limitné hodnoty emisií pre spaľovne odpadov stanovené v časti 3..
Vproces	:	objem odpadového plynu vznikajúceho pri procesoch používaných v zariadení vrátane spaľovania povolených palív, ktoré sa v zariadení bežne používajú (bez odpadov), určený na základe referenčného obsahu kyslíka stanoveného v právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch. Ak pre tento druh zariadenia neexistujú predpisy, musí sa použiť skutočný obsah kyslíka v odpadovom plyne nezriedený pridaním vzduchu, ktorý je pre tento proces zbytočný.
Cproces	:	limitné hodnoty emisií stanovené v tejto časti pre určité priemyselné činnosti alebo v prípade, že takéto hodnoty neexistujú, limitné hodnoty emisií zo zariadení, ktoré vyhovujú vnútroštátnym zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam pre takéto zariadenia, ak spaľujú bežne povolené palivá (bez odpadov). Ak tieto opatrenia neexistujú, použijú sa limitné hodnoty emisií stanovené v povolení. Ak tieto hodnoty nie sú stanovené ani v povolení, použijú sa skutočné hmotnostné koncentrácie.
C	:	celkové limitné hodnoty emisií pri obsahu kyslíka stanoveného v tejto časti pre určité priemyselné činnosti a určité znečisťujúce látky alebo v prípade, že takéto hodnoty neexistujú, limitné hodnoty emisií, ktorými sa nahrádzajú limitné hodnoty emisií stanovené v špecifických prílohách k tejto smernici. Celkový obsah kyslíka, ktorým sa nahradí referenčný obsah kyslíka, sa vypočíta na základe vyššie uvedeného obsahu, pričom sa rešpektujú parciálne objemy. Všetky limitné hodnoty emisií sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcií obsahu vodných pár v odpadových plynoch.

Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá, ktorými sa riadia výnimky stanovené v tejto časti.

Osobitné ustanovenia pre cementové pece na spoluspaľovanie odpadov

2.1 Limitné hodnoty emisií stanovené v bodoch 2.2 a 2.3 sa uplatňujú ako denné priemerné hodnoty pre celkové množstvo prachu, HCl, HF, NOx, SO2 a TOC (pre kontinuálne merania), ako priemerné hodnoty počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 30 minút a maximálne 8 hodín pre ťažké kovy a ako priemerné hodnoty počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 6 hodín a maximálne 8 hodín pre dioxíny a furány.

Všetky hodnoty sa vzťahujú na 10 % obsah kyslíka.

Polhodinové priemerné hodnoty sú potrebné iba na výpočet denných priemerných hodnôt.

2.2 C - Celkové limitné hodnoty emisií (mg/Nm3 s výnimkou dioxínov a furánov) pre tieto znečisťujúce látky

Znečisťujúca látka	C
Celkové množstvo prachu	30
HCl	10
HF	1
NOx	500 (1)
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05
Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V	0,5
Dioxíny a furány (ng/Nm3)	0,1

2.3 C - Celkové limitné hodnoty emisií (mg/Nm3) pre SO2 a TOC

Znečisťujúca látka	C
SO2	50
TOC	10

Príslušný orgán môže povoliť výnimky pre limitné hodnoty emisií stanovené v tomto bode v prípadoch, keď TOC a SO2 nevznikajú spoluspaľovaním odpadov.

2.4 C - Celkové limitné hodnoty emisií pre CO

Príslušný orgán môže stanoviť limitné hodnoty emisií pre CO.

Osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpady

3.1. Cproces vyjadrené ako denné priemerné hodnoty (mg/Nm3) platné do dátumu stanoveného v článku 82 ods. 5

Na určenie celkového menovitého tepelného príkonu spaľovní sa uplatňujú agregačné pravidlá podľa článku 29. Polhodinové priemerné hodnoty sú potrebné iba na výpočet denných priemerných hodnôt.

Cproces pre tuhé palivá s výnimkou biomasy (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	850	200	200
NOx	—	400	200	200
prach	50	50	30	30

Cproc pre biomasu (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	200	200	200
NOx	—	350	300	200
prach	50	50	30	30

Cproc pre kvapalné palivá (obsah O2 3 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	850	400 až 200 (lineárny pokles pri raste výkonu od 100 do 300 MWth)	200
NOx	—	400	200	200
prach	50	50	30	30

Cproces vyjadrené ako denné priemerné hodnoty (mg/Nm3) platné od dátumu stanoveného v článku 82 ods. 6.

Na určenie celkového menovitého tepelného príkonu spaľovní sa uplatňujú agregačné pravidlá vymedzené v článku 29. Polhodinové priemerné hodnoty sú potrebné iba na výpočet denných priemerných hodnôt.

3.2.1 Cproces pre nové spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2 s výnimkou plynových turbín a plynových motorov:

Cproces pre tuhé palivá s výnimkou biomasy (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 – 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	400 pre rašelinu: 300	200	200
NOx	—	300 pre práškové hnedé uhlie 400	200	200
prach	50	30	25 pre rašelinu: 20	20

Cproces pre biomasu (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	200	200	200
NOx	—	300	250	200
prach	50	30	20	20

Cproces pre kvapalné palivá (obsah O2 3 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	350	250	200
NOx	—	400	200	150
prach	50	30	25	20

3.2.2 Cprox pre nové spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3 s výnimkou plynových turbín a plynových motorov:

Cproces pre tuhé palivá s výnimkou biomasy (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	400 pre rašelinu: 300	200 pre rašelinu: 300 okrem prípadov spaľovania vo fluidizovanom lôžku 250	150 pre cirkulačné a tlakové fluidné spaľovanie alebo v prípade spaľovania rašeliny pre všetky druhy spaľovania vo fluidizovanom lôžku 200
NOx	—	300 pre rašelinu: 250	200	150 pre práškové hnedé uhlie 200
prach	50	20	20	10 pre rašelinu: 20

Cproces pre biomasu (obsah O2 6 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	200	200	150
NOx	—	250	200	150
prach	50	20	20	20

Cproces pre kvapalné palivá (obsah O2 3 %):

Znečisťujúca látka	< 50 MWth	50 až 100 MWth	100 až 300 MWth	> 300 MWth
SO2	—	350	200	150
NOx	—	300	150	100
prach	50	20	20	10

3.3. C – Celková limitná hodnota emisií pre ťažké kovy (mg/Nm3) vyjadrená ako priemerná hodnota počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 30 minút a maximálne 8 hodín obsah O2 6 % pre tuhé palivá a 3 % pre kvapalné palivá:

Znečisťujúce látky	C
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05
Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V	0,5

3.4 C – Celková limitná hodnota emisií (ng/Nm3) pre dioxíny a furány vyjadrená ako priemerná hodnota počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 6 minút a maximálne 8 hodín obsah O2 6 % pre tuhé palivá a 3 % pre kvapalné palivá:

Znečisťujúca látka	C
Dioxíny a furány	0,1

Osobitné ustanovenia pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v priemyselných sektoroch, na ktoré sa nevzťahujú body 2 a 3 tejto časti.

4.1 C – Celková limitná hodnota emisií (mg/Nm3) pre dioxíny a furány vyjadrená ako priemerná hodnota počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 6 hodín a maximálne 8 hodín:

Znečisťujúca látka	C
Dioxíny a furány	0,1

4.2 C – Celková limitná hodnota emisií (mg/Nm3) pre ťažké kovy vyjadrená ako. priemerné hodnoty počas odoberania vzoriek, ktoré trvá minimálne 30 minút a maximálne 8 hodín:

Znečisťujúce látky	C
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05

ČASŤ 5

Limitné hodnoty emisií pre vypúšťanie odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov

Znečisťujúce látky	Limitné hodnoty emisií pre nefiltrované vzorky (mg/l s výnimkou dioxínov a furánov)
1. Celkové množstvo suspendovaných tuhých látok definovaných v prílohe I smernice 91/271/EHS	(95 %) 30	(100 %) 45
2. Ortuť a jej zlúčeniny, vyjadrené ako ortuť (Hg)	0,03
3. Kadmium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako kadmium (Cd)	0,05
4. Tálium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako tálium (Tl)	0,05
5. Arzén a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako arzén (As)	0,15
6. Olovo a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako olovo (Pb)	0,2
7. Chróm a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako chróm (Cr)	0,5
8. Meď a jej zlúčeniny, vyjadrené ako meď (Cu)	0,5
9. Nikel a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako nikel (Ni)	0,5
10. Zinok a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako zinok (Zn)	1,5
11. Dioxíny a furány	0,3 ng/l

ČASŤ 6

Monitorovanie emisií

Meracie techniky

1.1 Merania na stanovenie koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie a vody sa vykonávajú reprezentatívne.

1.2 Odber vzoriek a analýza všetkých znečisťujúcich látok vrátane dioxínov a furánov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných meracích systémov, referenčné metódy na ich kalibráciu, sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú dostupné normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej vedeckej kvality. Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne.

1.3 Na úrovni dennej limitnej hodnoty emisií nesmú hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania presiahnuť tieto percentuálne podiely limitných hodnôt emisií:

Oxid uhoľnatý:	10 %
Oxid siričitý:	20 %
Oxid dusičitý:	20 %
Celkové množstvo prachu:	30 %
Celkové množstvo organického uhlíka:	30 %
Chlorovodík:	40 %
Fluorovodík:	40 %.

Periodické merania emisií do ovzdušia a vôd sa musia vykonávať v súlade s bodmi 1.1. a 1.2.

Merania týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie

2.1. Musia sa vykonávať tieto merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi ovzdušie:

a)	kontinuálne merania týchto látok: NOx za predpokladu, že sú stanovené limitné hodnoty emisií, ďalej CO, celkové množstvo prachu, TOC, HCl, HF, SO2;

b)	kontinuálne merania týchto prevádzkových ukazovateľov procesu: teplota v blízkosti vnútornej steny alebo na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory, ktoré schválil príslušný orgán, koncentrácia kyslíka, tlak, teplota a obsah vodných pár v odpadovom plyne;

c)	najmenej dve merania ťažkých kovov, dioxínov a furánov za rok; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za tri mesiace.

2.2. Zdržná doba odpadových plynov, ako aj minimálna teplota a obsah kyslíka v odpadových plynoch sa musia overovať vhodným spôsobom aspoň raz pri uvedení spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov do prevádzky a aspoň raz v najnepriaznivejších predpokladaných prevádzkových podmienkach.

2.3. Kontinuálne meranie množstva HF je možné vynechať, ak sa používajú také stupne čistenia HCl, ktoré zabezpečujú, že sa neprekračuje limitná hodnota emisií pre HCl. V takom prípade sa musia vykonávať periodické merania emisií HF tak, ako je stanovené v bode 2.1 písm. c).

2.4. Kontinuálne meranie obsahu vodných pár nie je potrebné, ak sa odobraté vzorky odpadového plynu ešte pred analýzou emisií sušia.

2.5. Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania HCl, HF a SO2 uvedené v bode 1 v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a požadovať periodické merania stanovené v bode 2.1 písm. c) alebo nepožadovať žiadne merania, ak prevádzkovateľ môže dokázať, že množstvá emisií týchto znečisťujúcich látok nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané limitné hodnoty emisií.

Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania NOox a požadovať periodické merania stanovené v bode 2.1 písm. c) v existujúcich spaľovniach odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu alebo v existujúcich zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu, ak prevádzkovateľ môže na základe informácií o kvalite príslušného odpadu, použitých technológiách a výsledkoch monitorovania emisií dokázať, že množstvá emisií NOx nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané limitné hodnoty emisií.

2.6. Príslušný orgán sa môže rozhodnúť požadovať pre ťažké kovy jedno meranie každé dva roky a pre dioxíny a furány jedno meranie ročne v týchto prípadoch

a)	množstvá emisií vznikajúcich pri spaľovaní odpadov a spoluspaľovaní odpadov sú za každých okolností menšie ako 50 % limitných hodnôt emisií;

b)	odpad, ktorý sa má spaľovať alebo spoluspaľovať, pozostáva len z určitých triedených spáliteľných frakcií odpadu, ktorý nie je nebezpečný, pričom tieto frakcie sú nevhodné na recykláciu a vykazujú určité charakteristiky, a ktorý sa ďalej špecifikuje na základe posúdenia uvedeného v písmene c);

c)	prevádzkovateľ môže dokázať na základe informácií o kvalite príslušných odpadov a monitorovaní h emisií že množstvá emisií sú za každých okolností nižšie ako predpísané limitné hodnoty emisií pre ťažké kovy, dioxíny a furány;

2.7. Výsledky meraní musia byť normalizované pomocou štandardných koncentrácií kyslíka uvedených v časti 3 alebo vypočítaných podľa časti 4 a použitím vzorca uvedeného v časti 7.

Keď sa odpady spaľujú alebo spoluspaľujú v atmosfére s obohateným kyslíkom, výsledky meraní sa môžu vzťahovať na hodnotu obsahu kyslíka stanovenú príslušným orgánom podľa osobitných okolností jednotlivého prípadu;

Keď sa množstvo emisií znečisťujúcich látok zníži spracovávaním odpadového plynu v spaľovni odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, kde sa spracovávajú nebezpečné odpady, prepočet vzhľadom na obsah kyslíka uvedený v prvom pododseku sa vykoná iba vtedy, keď obsah kyslíka meraný za rovnaký interval ako v prípade príslušnej znečisťujúcej látky presahuje príslušný štandardný obsah kyslíka.

Merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi vodu

3.1 V mieste, kde sa vypúšťajú odpadové vody, sa musia vykonávať tieto merania:

a)	kontinuálne merania hodnoty pH, teploty a prietoku;

b)	náhodné merania celkového množstva nerozpustených tuhých látok alebo meraní reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku počas 24 hodín;

c)	aspoň mesačné merania reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku výpustí Hg, Cd, TI, As, Pb, Cr, Cu, Ni a Zn;

d)	aspoň každých šesť mesiacov merania dioxínov a furánov; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za tri mesiace

3.2 V prípade, keď sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov čistia v areáli spoločne s inými zdrojmi odpadových vôd, musí prevádzkovateľ vykonávať merania:

a)	v prúde odpadových vôd z čistiacich procesov odpadových plynov pred jeho vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd;

b)	v prúde alebo prúdoch ostatných odpadových vôd pred jeho alebo ich vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd;

c)	v mieste konečného vypúšťania odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov po ich vyčistení.

ČASŤ 7

Vzorec na výpočet emisnej koncentrácie pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka

Formula

ES	=	vypočítaná emisná koncentrácia pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka
EM	=	nameraná emisná koncentrácia
OS	=	štandardná koncentrácia kyslíka
OM	=	nameraná koncentrácia kyslíka

ČASŤ 8

Posúdenie dodržiavania limitných hodnôt emisií

Limitné hodnoty emisií do ovzdušia

1.1. Limitné hodnoty emisií do ovzdušia sa považujú za dodržané, ak:

a)	žiadna z denných priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z limitných hodnôt emisií stanovených v bode 1.1 časti 3 alebo v časti 4 alebo vypočítaných podľa časti 4;

buď žiadna z polhodinových priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z limitných hodnôt emisií stanovených v stĺpci A tabuľky uvedenej v bode 1.2 časti 3, alebo, kde je to vhodné, 97 % polhodinových priemerných hodnôt za rok nepresahuje limitnú hodnotu emisií stanovenú, v stĺpci B tabuľky uvedenej v bode 1.2 časti 3;

c)	žiadna z priemerných hodnôt za obdobie odoberania vzoriek stanovených pre ťažké kovy, dioxíny a furány nepresahuje limitné hodnoty emisií stanovené v bodoch 1.3 a 1.4 časti 3 alebo časti 4 alebo vypočítanú podľa časti 4;

pre oxid uhoľnatý (CO):

(i)

v prípade spaľovní odpadov:

—	aspoň 97 % denných priemerných hodnôt za rok nepresiahne limitnú hodnotu emisií stanovenú v bode 1.5 písm. a) časti 3; a

—

aspoň 95 % všetkých desaťminútových priemerných hodnôt získaných za 24 hodín (1) alebo všetkých poldňových priemerných hodnôt získaných za rovnaké obdobie nepresiahne limitné hodnoty emisií stanovené v bode 1.5 písm. b) a c) časti 3; v prípade spaľovní odpadu, v ktorých plyn, ktorý vzniká spaľovaním, dosiahne teplotu minimálne 1 100 °C najmenej na dve sekundy, môžu členské štáty uplatňovať sedemdňové hodnotenie na desaťminútové priemerné hodnoty;

(ii)	v prípade zariadení na spoluspaľovanie odpadov: sú splnené ustanovenia časti 4.

1.2. Polhodinové a desaťminútové priemerné hodnoty sa určujú počas efektívnej prevádzky (bez doby uvádzania do prevádzky a vyraďovania z prevádzky, keď sa nespaľujú žiadne odpady) z meraných hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti stanovenej v bode 1.3 časti 6. Denné priemerné hodnoty sa stanovia z týchto validovaných priemerných hodnôt.

Na získanie platnej dennej priemernej hodnoty sa nesmie vyradiť viac ako päť polhodinových priemerných hodnôt počas dňa v dôsledku nefunkčnosti alebo údržby systému kontinuálneho merania. Za rok sa nesmie vylúčiť viac ako desať denných priemerných hodnôt v dôsledku nefunkčnosti alebo údržby systému nepretržitého merania.

1.3. Priemerné hodnoty za obdobie odoberania vzoriek a priemerné hodnoty v prípade periodických meraní HF, HCl anSO2 sa určujú v súlade s požiadavkami článkov 45 ods. 1 písm. e) a 48 ods. 3 a bodu 1 časti 6.

2. Limitné hodnoty emisií do vody

Limitné hodnoty emisií pre vodu sa považujú za dodržané, ak:

a)	95 % a 100 % nameraných hodnôt celkového množstva suspendovaných tuhých látok nepresahuje príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v časti 5;

b)	najviac jedno meranie obsahu ťažkých kovov (Hg, Cd, TI, As, Pb, Cr, Cu, Ni and Zn) za rok presahuje limitné hodnoty emisií stanovené v časti 5; alebo, ak členský štát meria viac ako 20 vzoriek za rok, v prípade 5 % týchto vzoriek sa presahujú limitné hodnoty emisií stanovené v časti 5;

c)	výsledky meraní dioxínov a furánov nepresahujú limitnú hodnotu emisií stanovenú v časti 5.

(1) Do 1. januára 2016 môže príslušný orgán povoliť výnimky pre limitné hodnoty emisií NOx pre Lepol pece a dlhé rotačné pece za predpokladu, že v povolení je stanovená celková limitná hodnota emisií NOx maximálne 800 mg/Nm3.

PRÍLOHA VII

Technické ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá

ČASŤ 1

Činnosti

1. V každom z nasledujúcich prípadov pod činnosť patrí aj čistenie prístrojového vybavenia, nie však čistenie výrobkov, ak nie je výslovne uvedené inak.

2. Nanášanie lepidla

Každá činnosť, pri ktorej sa lepidlo aplikuje na nejakú plochu, s výnimkou nanášania lepidla a laminovania spojených s tlačiarenskými činnosťami.

3. Nanášanie náterov

Každá činnosť, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na:

jedno z týchto vozidiel:

(i)	nové autá, ktoré sú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (1);

(ii)	kabíny nákladných automobilov, ktoré sú definované ako prístrešok pre vodiča a všetky integrované kryty pre technické vybavenie vozidiel, ktoré sú podľa smernice 2007/46/ES definované ako vozidlá kategórií N2 a N3;

(iii)

dodávkové a nákladné automobily, ktoré sú v smernici 2007/46/ES definované ako vozidlá kategórií N1, N2 a N3, s výnimkou kabín nákladných automobilov;

(iv)	autobusy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES definované ako vozidlá kategórií M2 a M3;

(v)	prívesy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES definované ako kategórie O1, O2, O3 a O4;

b)	povrchy kovov a plastov vrátane povrchov lietadiel, lodí, vlakov atď.;

c)	drevené povrchy;

d)	povrchy textílií, tkanín, fólií a papierové povrchy;

koža.

K nanášaniu náterov nepatrí nanášanie substrátov s obsahom kovov za pomoci elektroforetických a chemických nanášacích techník (nanášanie striekaním/rozprašovaním). Ak je súčasťou natierania aj potlač na ten istý povrch, bez ohľadu na to, aká technika sa použije, potom sa táto potlač považuje za súčasť natierania. Tlač, ktorá sa však vykonáva ako samostatná činnosť, sem nepatrí, ale môže sa na ňu vzťahovať kapitola V tejto smernice, ak tlač spadá do pôsobnosti tejto smernice.

4. Povrchová úprava cievok

Každá činnosť, pri ktorej sa nepretržite natiera stočená/zvinutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, oceľ s nanesenou vrstvou, zliatiny medi alebo hliníkové pásy plechu buď náterom, ktorý vytvára na povrchu film alebo vrstvy.

5. Chemické čistenie/čistenie za sucha

Každá priemyselná alebo komerčná činnosť, pri ktorej sa v zariadení používajú prchavé organické zlúčeniny na čistenie šiat, bytového zariadenia a podobného spotrebiteľského tovaru, s výnimkou ručného odstraňovania škvŕn a fľakov v textilnom a odevnom priemysle.

6. Výroba obuvi

Každá činnosť na výrobu celej obuvi alebo častí obuvi.

7. Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel

Výroba vyššie uvedených konečných produktov a medziproduktov, ak sa vyrábajú na tom istom mieste, zmiešavaním farbív, živíc a adhéznych materiálov s organickými rozpúšťadlami alebo inými nosičmi vrátane disperzných a preddisperzných činností, úprav viskozity a farebných odtieňov a plnenia konečných produktov do obalov.

8. Výroba farmaceutických výrobkov

Chemická syntéza, fermentácia (kvasenie), extrakcia, príprava a konečná úprava farmaceutických výrobkov a výroba medziproduktov, ak sú vyrábané na tom istom mieste.

9. Tlač

Každá činnosť súvisiaca s reprodukciou textu a/alebo obrázkov, pri ktorej sa tlačiarenská farba nanáša na akýkoľvek druh povrchu za použitia nosiča obrazu. Sem patria s tým súvisiace lakovacie, náterové a laminačné techniky. Kapitola V sa však vzťahuje len na tieto procesy:

a)	flexografia – tlačiarenská činnosť, ktorá ako nosič obrazu využíva gumu alebo elastické fotopolyméry a pri ktorej sú tlačiace plochy nad netlačiacimi plochami za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich odparovaním;

ofsetová kotúčová tlač – za použitia farieb schnúcich teplom – kotúčová tlač využívajúca nosič reprodukcie, pri ktorom sú tlačiaca a netlačiaca plocha v tej istej rovine, pričom kotúčová znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, je podávaný do stroja z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov. Netlačiaca plocha je upravená tak, aby nasávala vodu a preto neprijíma farbu. Tlačiaca plocha je upravená tak, aby prijímala a prenášala farbu na povrch, na ktorý sa tlačí. K odparovaniu dochádza v sušiacom tuneli, kde sa na sušenie tlačeného materiálu používa teplý vzduch;

c)	laminovanie súvisiace s tlačou – spájanie dvoch alebo viacerých pružných materiálov, aby sa vytvorili vrstvy;

d)	publikačná rotačná hĺbkotlač – rotačná hĺbkotlač používaná na tlač papiera pre časopisy, brožúrky, katalógy alebo podobné výrobky za použitia tlačiarenských farieb na báze toluénu;

rotačná hĺbkotlač – tlač, pri ktorej sa používa cylindrický nosič reprodukcie, pri ktorom je tlačiaca plocha pod netlačiacou plochou za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich vyparovaním. Priehlbiny sú napĺňané farbou a zvyšná farba sa z netlačiacej plochy odstráni skôr, ako sa povrch, na ktorý sa má tlačiť, dostane do kontaktu s cylindrom a nasaje farbu z priehlbiniek;

rotačná sieťotlač – kotúčová tlač, pri ktorej sa farba dostáva na povrch, na ktorom má byť vytlačená tak, že sa pretlačí cez pórovitý nosič reprodukcie, pri ktorom je tlačiaca plocha otvorená a netlačiaca plocha je oddelená a používajú sa tekuté farby schnúce vyparovaním. Kotúčové podávanie znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, sa do stroja podáva z kotúča na rozdiel od jednotlivých hárkov;

g)	nanášanie lakov a lepidiel – činnosť, pri ktorej sa lak alebo lepidlo natiera za účelom nalepenia obalového materiálu na flexibilný materiál.

10. Spracovanie kaučuku

Každá činnosť miešania, mletia, zmiešavania, lisovania, pretláčania a vulkanizácie prírodného alebo syntetického kaučuku a všetky pomocné činnosti súvisiace so spracovaním prírodného alebo syntetického kaučuku na hotové výrobky.

11. Čistenie povrchov

Každá činnosť, s výnimkou čistenia za sucha, pri ktorej sa používajú organické rozpúšťadlá na odstránenie znečistenia z povrchu materiálu vrátane odmasťovania. Čistenie pozostávajúce z viacerých krokov pred alebo po skončení akejkoľvek inej činnosti sa považuje za jednu činnosť. Táto činnosť sa netýka čistenia technického vybavenia, ale len na čistenie povrchu výrobkov.

12. Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov

Každá činnosť, pri ktorej sa extrahuje rastlinný olej zo semien a ostatných rastlinných materiálov, spracovanie suchých zvyškov na výrobu krmiva pre zvieratá, čistenie tukov a rastlinných olejov získaných zo semien, rastlinných a/alebo živočíšnych materiálov.

13. Následná povrchová úprava vozidiel

Každá priemyselná alebo komerčná činnosť vo forme natierania a s tým súvisiaceho odmasťovania pri jednej z týchto činností:

a)	pôvodné natieranie cestných vozidiel, ako sú definované v smernici 2007/46/ES alebo ich častí, materiálmi určenými na následnú povrchovú úpravu, ak sa táto činnosť vykonáva mimo pôvodnej výrobnej linky;

b)	natieranie prívesov (vrátane návesov) (kategória O v smernici 2007/46/ES).

14. Povrchová úprava navíjaných drôtov

Každá činnosť súvisiaca s poťahovaním kovových vodičov na navíjanie cievok určených do transformátorov a motorov atď.

15. Impregnácia dreva

Každá činnosť súvisiaca s nanášaním konzervačných prípravkov na drevo.

16. Laminovanie dreva a plastov

Každá činnosť, pri ktorej sa spája drevo a/alebo plasty na účel výroby vrstvových výrobkov.

ČASŤ 2

Prahové hodnoty a limitné hodnoty emisií

Limitné hodnoty emisií sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K, a tlaku 101,3 kPa.

	Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok)	Prah (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok)	Limitné hodnoty emisií v odpadových plynoch (mg C/Nm3)	Limitné hodnoty fugitívnych emisií (percento z vstupného množstva rozpúšťadla)		Celkové limitné hodnoty emisií		Osobitné ustanovenia
		Prah (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok)	Limitné hodnoty emisií v odpadových plynoch (mg C/Nm3)	Nové zariadenia	Existujúce zariadenia	Nové zariadenia	Existujúce zariadenia	Osobitné ustanovenia
1	Ofsetová kotúčová tlač (> 15)	15—25 > 25	100 20	30 (1) 30 (1)				(1) Zostatok rozpúšťadla v dokončenom výrobku sa nepovažuje za súčasť fugitívnych emisií.
2	Publikačná rotačná hĺbkotlač (> 25)		75	10	15
3	Ostatná rotačná hĺbkotlač, flexografia, rotačná sieťotlač, laminovacie alebo lakovacie jednotky (> 15) rotačná sieťotlač na textil a lepenku (> 30)	15—25 > 25 > 30 (1)	100 100 100	25 20 20				(1) Prahová hodnota na rotačnú sieťotlač na textil a lepenku.
4	Čistenie povrchov pomocou zlúčenín uvedených v článku59 ods. 5. (> 1)	1—5 > 5	20 (1) 20 (1)	15 10				(1) Limitná hodnota sa týka hmotnosti zlúčenín v mg/Nm3 a nie celkovej hmotnosti uhlíka.
5	Ostatné čistenie povrchov (> 2)	2—10 > 10	75 (1) 75 (1)	20 (1) 15 (1)				(1) Zariadenia, ktoré príslušnému úradu preukážu, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel všetkých použitých čistiacich materiálov neprevyšuje 30 % hmotnosti, nemusia uplatňovať tieto hodnoty.
6	Natieranie vozidiel (< 15) a následná povrchová úprava vozidiel	> 0,5	50 (1)	25				(1) Dodržanie bodu 2 časti 8 sa preukáže na základe priemerných hodnôt z 15-minútových meraní.
7	Povrchová úprava cievok (> 25)		50 (1)	5	10			(1) Na zariadenia, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je limitná hodnota emisií 150.
8	Ostatné druhy povrchovej úpravy, vrátane kovov, plastov, textílií (5), tkanív, fólií a papierov (> 5)	5—15 > 15	100 (1) (4) 50/75 (2) (3) (4)	25 (4) 20 (4)				(1) Limitná hodnota emisií sa vzťahuje na procesy nanášania náteru a sušenia vykonávané za kontrolovaných podmienok (2) Prvá limitná hodnota emisií sa vzťahuje na proces sušenia, druhá na proces nanášania náteru. (3) Pre zariadenia na povrchovú úpravu textílii, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je limitná hodnota emisií150 a platí spoločne pre proces nanášania náteru a proces sušenia. (4) Činnosti povrchovej úpravy, ktoré sa nemôžu vykonávať za kontrolovaných podmienok (ako napríklad stavba lodí, maľovanie lietadiel) môžu získať výnimku v súlade s článkom 59 ods. 3. (5) Rotačná sieťotlač na textil patrí pod činnosť č. 3.
9	Povrchová úprava navíjaných drôtov (> 5)					10 g/kg (1) 5 g/kg (2)		(1) Platí pre zariadenia, kde priemerný priemer drôtu je ≤ 0,1 mm. (2) Platí pre všetky ostatné zariadenia.
10	Povrchová úprava drevených povrchov (> 15)	15—25 > 25	100 (1) 50/75 (2)	25 20				(1) Limitná hodnota emisií platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za kontrolovaných podmienok. (2) Prvá hodnota platí pre proces sušenia, druhá pre proces nanášania náteru.
11	Chemické čistenie/čistenie za sucha					20 g/kg (1) (2)		(1) Vyjadrené v hmotnosti rozpúšťadla emitovaného na jeden kilogram vyčistených a vysušených výrobkov. (2) Limitná hodnota emisií uvedená v bode 2 časti 4 sa nevzťahuje na túto činnosť.
12	Impregnácia dreva (> 25)		100 (1)	45		11 kg/m3		(1) Limitná hodnota emisií neplatí pre impregnáciu kreozotom.
13	Povrchová úprava kože (> 10)	10—25 > 25 > 10 (1)				85 g/m2 75 g/m2 150 g/m2		Limitné hodnoty emisií sú vyjadrené v gramoch emitovaného rozpúšťadla na m2 vyrobeného výrobku. (1) Pri činnostiach povrchovej úpravy kože pri výrobe nábytku a určitého koženého tovaru, ktorý sa používa ako drobný spotrebiteľský tovar, napríklad kabelky, opasky, náprsné tašky atď.
14	Výroba obuvi (> 5)					25 g na jeden pár		Celková limitná hodnota emisií je vyjadrená v gramoch rozpúšťadla emitovaného na jeden pár úplne vyrobeného výrobku.
15	Laminovanie dreva a plastov (> 5)					30 g/m2
16	Nanášanie lepidla (> 5)	5—15 > 15	50 (1) 50 (1)	25 20				(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je hodnota emisného limitu pre odpadové plyny 150.
17	Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel (> 100)	100—1 000 > 1 000	150 150	5 3		5 % zo vstupného množstva rozpúšťadla 3 % zo vstupného množstva rozpúšťadla		Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe.
18	Spracovanie kaučuku (> 15)		20 (1)	25 (2)		25 % zo vstupného množstva rozpúšťadla		(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je hodnota emisného limitu pre odpadové plyny 150. (2) Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe.
19	Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov (> 10)					Živočíšny tuk: 1,5 kg/t Pižmo: 3 kg/t Repkové semeno: 1 kg/t Slnečnicové semeno: 1 kg/t Sójové bôby: (normálne rozdrvené): 0,8 kg/t Sójové bôby: (biele vločky): 1,2 kg/t Ostatné semená a ostatné rastlinné hmoty: 3 kg/t (1) 1,5 kg/t (2) 4 kg/t (3)		(1) Celková limitná hodnota emisií pre zariadenia spracovávajúce jednotlivé skupiny semien a ostatných rastlinných hmôt by mal stanoviť príslušný úrad individuálne, uplatnením najlepších dostupných techník. (2) Platí pre čiastkové procesy, s výnimkou odglejovania (odstraňovanie živice z oleja). (3) Platí pre odglejovanie.
20	Výroba farmaceutických výrobkov (> 50)		20 (1)	5 (2)	15 (2)	5 % zo vstupného množstva rozpúšťadla	15 % zo vstupného množstva rozpúšťadla	(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opakované používanie zhodnotených rozpúšťadiel, potom je limitná hodnota emisií pre odpadové plyny 150. (2) Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe.

ČASŤ 3

Limitné hodnoty emisií pre zariadenia v odvetví nastrekovania náterov na automobily

1. Celkové limitné hodnoty emisií sú vyjadrené v gramoch emitovaného organického rozpúšťadla vo vzťahu k ploche povrchu výrobku v metroch štvorcových a v kilogramoch emitovaného organického rozpúšťadla vo vzťahu na jednu karosériu auta.

2. Plocha povrchu ktoréhokoľvek z výrobkov z uvedenej tabuľky v rámci bodu 3 je definovaná ako plocha povrchu vypočítaná z celkovej elektoforézne nastriekavanej plochy a plocha povrchu všetkých častí, ktoré by mohli byť pridané v nasledujúcich fázach procesu nastriekavania, ktoré sú nastriekavané tým istým náterom, ako príslušný výrobok alebo celková plocha povrchu výrobku opatrená náterom v zariadení.

Povrch elektroforeticky nastriekavanej plochy sa vypočítava podľa tohto vzorca:

Formula

Táto metóda sa taktiež použije na ostatné časti opatrené náterom, ktoré sú vyrobené z plechu.

Povrch ostatných pridaných častí alebo celkovej plochy povrchu opatrenej náterom v zariadení sa vypočíta podľa počítačového modelu alebo inou ekvivalentnou metódou.

3. Celkové limitné hodnoty emisií v nižšie uvedenej tabuľke sa vzťahujú na všetky štádia procesu vykonávané v tom istom zariadení od elektroforetického nanášania náteru alebo akéhokoľvek iného druhu procesu nanášania náteru až po konečné voskovanie vrátane nanesenia vrchného náteru, ako aj rozpúšťadla použitého pri čistení technického vybavenia použitého v procese výroby, vrátane striekacích kabín a ostatného pevného vybavenia, a to ako počas, tak aj mimo času trvania výroby.

Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok)	Prahová hodnota produkcie (týka sa ročnej produkcie natretých kusov)	Celková limitná hodnota emisií
		Nové zariadenia	Existujúce zariadenia
Nastriekavanie nových áut nátermi (> 15)	> 5 000	45 g/m2 alebo 1,3 kg/na 1 karosériu + 33 g/m2	60 g/m2 alebo 1,9 kg/na 1 karosériu + 41 g/m2
Nastriekavanie nových áut nátermi (> 15)	≤ 5 000 samotných karosérii alebo >3 500 karosérií s namontovaným podvozkom	90 g/m2 alebo 1,5 kg/na 1 karosériu + 70 g/m2	90 g/m2 alebo 1,5 kg/na 1 karosériu + 70 g/m2
		Celková limitná hodnota emisií (g/m2)
Nastriekavanie kabín nových nákladných automobilov nátermi (> 15)	≤ 5 000	65	85
	> 5 000	55	75
Nastriekavanie nových dodávkových a nákladných automobilov nátermi(> 15)	≤ 2 500	90	120
	> 2 500	70	90
Nastriekavanie nových autobusov nátermi (> 15)	≤ 2 000	210	290
Nastriekavanie nových autobusov nátermi (> 15)	> 2 000	150	225

4. Zariadenia na nastriekavanie náterov na vozidlá, ktorých spotreba rozpúšťadiel je pod prahovými hodnotami uvedenými v tabuľke uvedenej v bode 3, musia spĺňať požiadavky na priemyselné odvetvie následnej povrchovej úpravy vozidiel stanovené v časti 2.

ČASŤ 4

Limitné hodnoty emisií pre prchavé organické zlúčeniny so špecifickými vetami upozorňujúcimi na nebezpečenstvo

1. Pri emisiách prchavých organických zlúčenín, ktoré sú uvedené v článku 58, ak je hmotnostný prietok súm zlúčenín, ktoré sú príčinou označenia podľa uvedeného článku, väčší ako 10 g/hod. alebo sa rovná tejto hodnote, musí byť dodržaná limitná hodnota emisií 2 mg/Nm3. Limitná hodnota emisií sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín.

2. Pri emisiách halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo sú nimi označené, ak je hmotnostný prietok súčtu zlúčenín, ktoré sú príčinou výstražných upozornení H341 alebo H351, väčší ako 100 g/hod, alebo sa rovná tejto hodnote, musí byť dodržaná limitná hodnota emisií 20 mg/Nm3. Limitná hodnota emisií sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín.

ČASŤ 5

Schéma znižovania emisií

1. Prevádzkovateľ môže použiť akúkoľvek schému znižovania emisií určenú osobitne pre jeho zariadenie.

2. V prípade aplikovania náterov, lakov, lepidiel alebo tlačiarenských farieb je možné použiť nasledujúcu schému. Ak nasledujúca metóda nie je vhodná, príslušný orgán môže prevádzkovateľovi povoliť, aby použil akúkoľvek inú alternatívnu schému, ktorou sa dosiahne rovnaké zníženie emisií ako v prípade použitia limitných hodnôt emisií častí 2 a 3. Návrh schémy zohľadní tieto skutočnosti:

(a)	ak sa náhrady, ktoré obsahujú menej alebo žiadne rozpúšťadlá, ešte stále len vyvíjajú, prevádzkovateľovi sa poskytne dlhšia lehota na realizáciu jeho plánov znižovania emisií;

(b)	referenčný bod na znižovanie emisií musí podľa možnosti čo najviac korešpondovať s množstvom emisií, ktoré by boli emitované, ak by neboli podniknuté žiadne kroky na zníženie emisií.

3. Nasledujúca schéma sa použije na zariadenia, u ktorých je možné predpokladať konštantný tuhý obsah produktu:

Ročné referenčné množstvo emisií sa vypočíta takto:

(i)

Presne sa určí celková hmotnosť tuhých látok v množstve náteru a/alebo tlačiarenskej farby, laku alebo lepidla spotrebovaného za rok. Tuhé látky sú všetky materiály v náteroch, tlačiarenských farbách, lakoch a lepidlách, ktoré sa stávajú tuhými po odparení sa vody alebo prchavých organických zlúčenín.

(ii)	Referenčné ročné množstvo emisií sa vypočíta tak, že sa vynásobí hmotnosť stanovená v bode (i) príslušným faktorom z ďalej uvedenej tabuľky. Príslušné orgány môžu tieto faktory na jednotlivé zariadenia upraviť tak, aby odzrkadľovali preukázané zvýšenie efektívnosti pri používaní tuhých látok.

Činnosť	Multiplikačný faktor na použitie v písm. a) bode (ii)
Rotačná hĺbkotlač; flexografická tlač; laminovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; lakovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; impregnácia dreva; natieranie textílií, tkanín, fólií a papiera; nanášanie lepidla	4
nanášanie izolácie na cievky, následná povrchová úprava vozidiel	3
nanášanie ochranných vrstiev na povrchy prichádzajúce do kontaktu s potravinami, nanášanie ochranných vrstiev na lietadlá a kozmické lode	2,33
Ostatné druhy povrchovej úpravy a rotačná sieťotlač	1,5

Cieľové množstvo emisií sa rovná referenčnému ročnému množstvu emisií násobenému percentami rovnajúcimi sa:

(i)	(limitnej hodnote fugitívnych emisií + 15) pre zariadenia spadajúce pod bod 6 a nižšie prahové hodnoty bodov 8 a 10 časti 2,

(ii)	(limitnej hodnote fugitívnych emisií + 5) pre všetky ostatné zariadenia.

c)	Stanovené zníženie emisií je splnené, ak skutočné množstvá emisií z rozpúšťadiel určené na základe plánu hospodárenia s rozpúšťadlami sú nižšie ako cieľové množstvo emisií alebo sa mu rovnajú.

ČASŤ 6

Monitorovanie emisií

1. Kanály, na ktoré je napojené odlučovacie zariadenie a ktoré v mieste vypúšťania plynov emitujú v priemere viac ako 10 kg/h celkového množstva organického uhlíka sa nepretržite monitorujú z hľadiska dodržiavania požiadaviek.

2. V ostatných prípadoch musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vykonávalo buď kontinuálne, alebo periodické meranie. Pri periodických meraniach sa musia získať minimálne tri namerané hodnoty počas jedného výkonu merania.

3. Merania nie sú povinné v prípade, ak vybavenie na znižovanie znečistenia plynov na konci potrubia nemusí byť v súlade s touto smernicou.

ČASŤ 7

Plán hospodárenia s rozpúšťadlami

1. Zásady

Plán hospodárenia s rozpúšťadlami má za cieľ:

a)	overovať plnenie špecifikované v článku 62;

b)	identifikovať ďalšie možnosti zníženia emisií;

c)	poskytovať verejnosti informácie o spotrebe rozpúšťadiel, emisií z rozpúšťadiel a dodržiavaní požiadaviek kapitoly V.

2. Vymedzenie pojmov

Nasledujúce vymedzenie pojmov poskytuje rámec na vykonanie hmotnostnej bilancie.

Vstupné množstvá organických rozpúšťadiel (I):

I1	Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v zmesiach; ktoré boli zakúpené a ktoré sa používajú ako množstvo privádzané do procesu za časové obdobie, za ktoré sa vypočítava hmotnostná bilancia.

I2	Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v použitých zmesiach; ktoré boli regenerované a opätovne sa použijú ako množstvo privádzané do procesu. Recyklované rozpúšťadlo sa počíta zakaždým, keď sa použije na vykonanie činnosti:

Výstupy organických rozpúšťadiel (O):

O1	Emisie v odpadových plynoch.

O2	Organické rozpúšťadlá stratené vo vode pri výpočte O5 sa zohľadňuje čistenie odpadových vôd.

O3	Množstvo organických rozpúšťadiel, ktoré zostávajú ako kontaminácia/znečistenie alebo zvyšky vo výrobkoch, ktoré sú výstupom z procesu.

O4	Nezachytené emisie organických rozpúšťadiel do ovzdušia. Sem patrí bežná ventilácia miestností, keď vzduch uniká do okolitého prostredia cez okná, dvere, vetracie alebo podobné otvory.

O5	Straty organických rozpúšťadiel a/alebo organických zlúčenín spôsobené chemickými alebo fyzikálnymi reakciami (vrátane tých, ktoré boli zničené spálením alebo inou úpravou odpadových plynov alebo odpadových vôd, alebo ktoré sa zachytili, pokiaľ neboli započítané v rámci O6, O7 alebo O8).

O6	Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zozbieranom odpade.

O7	Organické rozpúšťadlá alebo organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré sa predali alebo ktoré sú určené na predaj ako komerčne hodnotné výrobky.

O8	Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré boli zhodnotené na opätovne použitie, ale nie ako množstvo privádzané do procesu, pokiaľ neboli započítané v rámci O7.

O9	Organické rozpúšťadlá, ktoré unikli iným spôsobom.

3. Použitie plánu hospodárenia s rozpúšťadlami na verifikáciu dodržiavania znižovania emisií.

Použitie plánu hospodárenia s rozpúšťadlami sa určí nasledovne podľa konkrétnej požiadavky, ktorá má byť overená:

verifikácia plnenia schémy znižovania emisií stanovenej v časti 5 s celkovou limitnou hodnotou emisií vyjadrenou ako množstvo emisií rozpúšťadla na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v častiach 2 a 3.

(i)

na všetky činnosti využívajúce schému znižovania emisií stanovenú v časti 5 sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia spotreby (C). Spotreba sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice:

C = I/1 – O/8

Súčasne sa stanovia tuhé látky použité v náteroch, aby bolo možné odvodiť referenčné ročné množstvo emisií a cieľové množstvo emisií na každý rok.

(ii)

na posúdenie splnenia celkovej limitnej hodnoty emisií vyjadrenej v množstve emisií z rozpúšťadiel na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v častiach 2 a 3, sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia množstva emisií (E). Emisie sa vypočítajú podľa nasledujúcej rovnice:

E = F + O/1

F sú fugitívne emisie, ako sú definované v písm. b) bode (i) Údaj o množstve emisií sa potom vydelí príslušným ukazovateľom výrobku.

(iii)

na posúdenie splnenia požiadaviek článku 59 ods. 6 písm. b) bod (ii) sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia celkových emisií zo všetkých činností, ktorých sa to týka, a tento údaj sa potom porovná s celkovými emisiami, ktoré by boli dosiahnuté, ak by boli splnené požiadavky častí 2, 3 a 5 na každú činnosť samostatne.

Určenie fugitívnych emisií na porovnanie s limitnými hodnotami fugitívnych emisií v časti 2:

(i)

Fugitívne emisie sa vypočítajú podľa jednej z týchto rovníc;

F = I/1 – O/1 – O/5 – O/6 – O/7 – O/8

alebo

F = O/2 + O/3 + O/4 + O/9

F sa určí buď priamym meraním množstiev, alebo ekvivalentnou metódou alebo ekvivalentným výpočtom, napríklad použitím účinnosti zachycovania v rámci procesu.

Limitná hodnota fugitívnych emisií je vyjadrená ako časť vstupu, ktorá sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice:

I = I/1 + I/2

(ii)	Určenie fugitívnych emisií sa urobí krátkym, ale zato kompletným súborom meraní a nie je potrebné ho opakovať, pokiaľ nedôjde k zmene alebo úprave technického vybavenia.

ČASŤ 8

Posúdenie dodržiavania limitných hodnôt emisií v odpadových plynoch

1. V prípade kontinuálnych meraní sa hodnoty emisných limitov považujú za dodržané, ak

a)	žiadny z aritmetických priemerov všetkých platných odčítaní získaných počas 24 hodín prevádzky zariadenia alebo činnosti, s výnimkou nábehu a odstavenia a údržby vybavenia, neprevyšuje limitné hodnoty emisií,

b)	žiadny z hodinových priemerov nie je väčší ako 1,5 násobok limitných hodnôt emisií.

2. V prípade periodických meraní sa limitné hodnoty emisií považujú za dodržané, ak počas jedného výkonu merania:

a)	priemer všetkých nameraných hodnôt neprevyšuje limitné hodnoty emisií,

b)	žiaden z hodinových priemerov neprevyšuje limitnú hodnotu emisií o viac ako o faktor 1,5.

3. Súlad s časťou 4 sa overí na základe súčtu hmotnostných koncentrácií jednotlivých príslušných prchavých organických zlúčenín. Vo všetkých ostatných prípadoch sa dodržanie ustanovení overí na základe celkovej hmotnosti emitovaného organického uhlíka, pokiaľ v časti 2 nie je uvedené inak.

4. Ak je to technicky opodstatnené, môžu byť k odpadovým plynom na účely chladenia a riedenia pripočítané objemy plynov, ale tieto objemy sa nesmú brať do úvahy pri určovaní hmotnostnej koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadovom plyne.

(1) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.

PRÍLOHA VIII

Technické ustanovenia pre zariadenia, ktoré vyrábajú oxid titaničitý

ČASŤ 1

Limitné hodnoty emisií do vody

1. V prípade zariadení ktoré používajú sulfátový proces (ako ročný priemer):

550 kg síranu na 1 tonu vyrobeného oxidu titaničitého.

2. V prípade zariadení, ktoré používajú chloridový proces (ako ročný priemer):

a)	130 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní neutrálneho rutilu,

b)	228 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní syntetického rutilu,

330 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní strusky. Limitná hodnota emisií pre zariadenia vypúšťajúce odpad do slanej vody (v ústí riek, v pobrežných vodách a na otvorenom mori) môže byť stanovená na 450 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní strusky.

3. Pre zariadenia, ktoré používajú chloridový proces a viac ako jeden druh rudy, platia tieto limitné hodnoty emisií v bode 2 podľa pomeru množstva použitých rúd.

ČASŤ 2

Limitné hodnoty emisií do ovzdušia

1. Limitné hodnoty emisií, ktoré sú vyjadrené ako hmotnostné koncentrácie na kubický meter (Nm3) sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, a tlaku 101,3 kPa.

2. Pre prach: 50 mg/Nm3 ako hodinový priemer z veľkých zdrojov a 150 mg/Nm3 ako hodinový priemer z akéhokoľvek iného zdroja.

3. Pre plynný oxid siričitý a sírový pochádzajúci z operácií digescie a kalcinácie vrátane kvapôčok kyseliny vypočítaný ako ekvivalent SO2:

a)	6 kg na 1 tonu vyrobeného oxidu titaničitého ako ročný priemer;

b)	500 mg/Nm3 ako hodinový priemer pre závody na koncentráciu odpadovej kyseliny.

4. Pre chlór v prípade zariadení, ktoré používajú chloridový proces:

a)	5 mg/Nm3 ako denný priemer;

b)	v ktoromkoľvek okamihu 40 mg/Nm3

ČASŤ 3

Monitorovanie emisií

Monitorovanie emisií do ovzdušia zahŕňa aspoň nepretržité monitorovanie:

a)	plynného oxidu siričitého a sírového pochádzajúcich z operácií digescie a kalcinácie zo zariadení na koncentráciu odpadovej kyseliny v prípade zariadení, ktoré používajú sulfátový proces;

b)	chlóru z väčších zdrojov v rámci zariadení, ktoré používajú chloridový proces;

c)	prachu z väčších zdrojov.

PRÍLOHA IX

ČASŤ A

Zrušované smernice a ich následné zmeny a doplnenia

(podľa článku 81)

Smernica Rady 78/176/EHS (Ú. v. ES L 54, 25.2.1978, s. 19)
Smernica Rady 83/29/EHS (Ú. v. ES L 32, 3.2.1983, s. 28)
Smernica Rady 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48)	len príloha I, písm. b)
Smernica Rady 82/883/EHS (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 1)
Akt o pristúpení z roku 1985	len príloha I, bod X.1 písm. o)
Akt o pristúpení z roku 1994	len príloha I, bod VIII.A.6
Nariadenie Rady (ES) 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36)	len príloha III, bod 34)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 109)	len príloha, bod 3.1
Smernica Rady 92/112/EHS (Ú. v. ES L 409, 31.12.1992, s. 11)
Smernica Rady 1999/13/ES (Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1)	len príloha I, bod 17
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87)	len článok 13 ods. 1
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/112/ES (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 68)	len článok 3
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21.11.2008, s. 1)	len príloha, bod 4.8
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1)
Smernica Rady 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368)	len príloha, časť B bod 2
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114)	len článok 33
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114)	len článok 37

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatnenie

(podľa článku 81)

Smernica	Lehota na transpozíciu	Lehota na uplatnenie
78/176/EHS	25. februára 1979
82/883/EHS	31. decembra 1984
92/112/EHS	15. júna 1993
1999/13/ES	1. apríla 2001
2000/76/ES	28. decembra 2000	28. decembra 2002 28. decembra 2005
2001/80/ES	27. novembra 2002	27. novembra 2004
2003/35/ES	25. júna 2005
2003/87/ES	31. decembra 2003
2008/1/ES	30. októbra 1999 (1)	30. októbra 1999 30. októbra 2007

(1) Smernica 2008/1/ES je kodifikované znenie smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26) a lehoty na transpozíciu a uplatnenie zostávajú v platnosti.

PRÍLOHA X

Tabuľka zhody

Smernica 78/176/EHS	Smernica 82/883/EHS	Smernica 92/112/EHS	Smernica 2008/1/ES	Smernica 1999/13/ES	Smernica 2000/76/ES	Smernica 2001/80/ES	Táto smernica
článok 1 ods. 1	článok 1	článok 1	článok 1	článok 1	článok 1, prvý odsek		článok 1
–-	–-	–-	–-	–-	–-	–-	článok 2
článok 1 ods. 2 písm. a)			článok 2 ods. 2				článok 3 ods. 2
článok 1 ods. 2 písm. b)					článok 3 ods. 1		článok 3 ods. 36
článok 1 ods. 2 písm. c), d) a e)							—
—	—	—	—	—	—	—	článok 66
článok 2							článok 67
článok 3							článok 11 písm. d) a e)
článok 4			článok 4	článok 3, úvodný text a ods. 1	článok 4 ods. 1		článok 4 ods. 1, prvý pododsek
článok 5							článok 11 písm. d) a e)
článok 6							článok 11 písm. d) a e)
článok 7 ods. 1		článok 10					článok 70 ods. 1 a70 ods. 2, úvodná veta
článok 7 ods. 2 a 3							—
—	—	—	—	—	—	—	článok 70 ods. 2, druhá veta a článok 70 ods. 3
článok 8 ods. 1							—
článok 8 ods. 2							článok 26 ods. 1, druhý pododsek
článok 9							—
článok 10							—
článok 11							článok 12
článok 12							—
článok 13 ods. 1			článok 17 ods. 1, prvý pododsek a článok 17 ods. 3, prvý pododsek, úvodná veta	článok 11 ods. 1, úvodná veta a článok 11 ods. 2			článok 72 ods. 1. prvý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 72 ods. 1. druhý pododsek
článok 13 ods. 2, 3 a 4							—
článok 14							—
článok 15	článok 14	článok 12	článok 21	článok 15	článok 21	článok 18 ods. 1 a 3	článok 80
článok 16	článok 15	článok 13	článok 23	článok 17	článok 23	článok 20	článok 84
príloha I							—
príloha II časť A, úvodný text a bod. 1							—
príloha II časť A bod 2							—
príloha II časť B							—
	článok 2						—
	článok 3						—
	článok 4 ods. 1 a 4 ods. 2, prvý pododsek						—
	článok 4 ods. 2, druhý pododsek						—
	článok 4 ods. 3 a 4						—
	článok 5						—
	článok 6						—
	článok 7						—
	článok 8						—
	článok 9						—
	článok 10						—
	článok 11 ods. 1			článok 13 ods. 1	článok 17 ods. 1		článok 75 ods. 1
—	—	—	—	—	—	—	článok 75 ods. 2
	článok 11 ods. 2				článok 17 ods. 2		—
	článok 11 ods. 3						—
	článok 12						—
	článok 13						—
	príloha I						—
	príloha II						—
	príloha III						—
	príloha IV						—
	príloha V						—
		článok 2 ods. 1, úvodný text					—
		článok 2 ods. 1 písm. a), úvodný text					—
		článok 2 ods. 1 písm. a), prvá zarážka					článok 67 písm. a)
		článok 2 ods. 1 písm. a), druhá zarážka					článok 67 písm. b)
		článok 2 ods. 1 písm. a), tretia zarážka, a článok 2 ods. 1 písm. b), tretia zarážka					článok 67 písm. d)
		článok 2 ods. 1 písm. a), štvrtá, piata, šiesta a siedma zarážka					—
		článok 2 ods. 1 písm. b), úvodný text a prvá, štvrtá, piata, šiesta a siedma zarážka					—
		článok 2 ods. 1 písm. b), druhá zarážka					článok 67 písm. c)
		článok 2 ods. 1 písm. c)					—
		článok 2 ods. 2					—
		článok 3					článok 67
		článok 4					článok 67
		článok 5					—
		článok 6, prvý odsek, úvodný text					článok 68
		článok 6, prvý odsek, písm. a)					príloha VIII časť 1 bod 1
		článok 6, prvý pododsek písm. b)					príloha VIII časť 1 bod 2
		článok 6, druhý odsek					príloha VIII časť 1 bod 3
		článok 7					—
		článok 8					—
		článok 9 ods. 1, úvodný text					článok 69 ods. 2
		článok 9 ods. 1 písm. a), úvodný text					—
		článok 9 ods. 1 písm. a) bod (i)					príloha VIII časť 2 bod 2
		článok 9 ods. 1 písm. a) bod (ii)					príloha VIII časť 2 bod 3, úvodný text a bod 3 písm. a)
		článok 9 ods. 1 písm. a) bod (iii)					článok 69 ods. 1
		článok 9 ods. 1 písm. a) bod (iv)					príloha VIII časť 2 bod 3 písm. b)
		článok 9 ods. 1 písm. a) bod (v)					—
		článok 9 ods. 1 písm. b)					príloha VIII časť 2 bod 4
		článok 9 ods. 2 a 3					—
		článok 11					článok 11 písm. d) a e)
		príloha					—
			článok 2 ods. 1, úvodný text				článok 3, úvodný text
			článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 14			článok 3 ods. 1
			článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 1			článok 3 ods. 3
			článok 2 ods. 4				—
			článok 2 ods. 5	článok 2 ods. 9	článok 3 ods. 8	článok 2 ods. 1	článok 3 ods. 4
			článok 2 ods. 6, úvodná veta	článok 2 ods. 13	článok 3 ods. 9	článok 2 ods. 3, prvá časť	článok 3 ods. 5
			článok 2 ods. 6, druhá veta				článok 15 ods. 1
			článok 2 ods. 7				článok 3 ods. 6
			článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 5			článok 71
			článok 2 ods. 9, prvá veta	článok 2 ods. 7	článok 3 ods. 12		článok 3 ods. 7
			článok 2 ods. 9, druhá veta				článok 4 ods. 2, prvý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 4 ods. 2, druhý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 4 ods. 3
			článok 2 ods. 10				—
			článok 2 ods. 11, úvodná veta				článok 3 ods. 8
			článok 2 ods. 11, úvodná veta				článok 20 ods. 3
			článok 2 ods. 12, prvý pododsek a príloha IV, úvodný text				článok 3 ods. 9
			článok 2 ods. 12, druhý pododsek				článok 14 ods. 5 písm. a) a článok 14 ods. 6
			článok 2 ods. 13	článok 2 ods. 6	článok 3 ods. 11	článok 2 ods. 5	článok 3 ods. 14
			článok 2 ods. 14				článok 3 ods. 15
			článok 2 ods. 15				článok 3 ods. 16
—	—	—	—	—	—	—	článok 3 ods. 10 až 13 ods. 17 až 22 a ods. 33 až 35
			článok 3 ods. 1, úvodný text				článok 11, úvodný text
			článok 3 ods. 1 písm. a)				článok 11 písm. a) a b)
			článok 3 ods. 1 písm. b)				článok 11 písm. c)
			článok 3 ods. 1 písm. c)				článok 11 písm. d) a e)
			článok 3 ods. 1 písm. d)				článok 11 písm. f)
			článok 3 ods. 1 písm. e)				článok 11 písm. g)
			článok 3 ods. 1 písm. f)				článok 11 písm. h)
			článok 3, ods. 2				—
			článok 5 ods. 1				—
			článok 5 ods. 2				článok 80 ods. 1, druhý pododsek
			článok 6 ods. 1, úvodný text				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, úvodný text
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. a) až d)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. a) až d)
—	—	—	—	—	—	—	článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. e)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. e)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. f)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. f)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. g)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. g)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek. písm. h)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. h)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. i)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. i)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. j)
			článok 6 ods. 1, prvý pododsek, písm. j)				článok 12 ods. 1, prvý pododsek, písm. k)
			článok 6 ods. 1, druhý pododsek				článok 12 ods. 1, druhý pododsek
			článok 6 ods. 2				článok 12 ods. 2
			článok 7				článok 5 ods. 2
			článok 8, prvý odsek		článok 4 ods. 3		článok 5 ods. 1
			článok 8, druhý odsek				—
			článok 9 ods. 1, prvá časť vety				článok 14 ods. 1, prvý pododsek
			článok 9 ods. 1, druhá časť vety				—
			článok 9 ods. 2				článok 5 ods. 3
			článok 9 ods. 3, prvý pododsek, prvá a druhá veta				článok 14 ods. 1, druhý pododsek, úvodný text a písm. a) a b)
			článok 9 ods. 3, prvý pododsek, tretia veta				článok 14 ods. 2
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 odseky 3, 4 a 7
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 5, úvodný text a písm. b) prvého pododseku a článok 14 ods. 5, druhý pododsek
			článok 9 ods. 3, druhý pododsek				—
			článok 9 ods. 3, tretí pododsek				článok 9 ods. 1
			článok 9 ods. 3, štvrtý pododsek				článok 9 ods. 2
			článok 9 ods. 3, piaty pododsek				článok 9 ods. 3
			článok 9 ods. 3, šiesty pododsek				článok 9 ods. 4
—	—	—	—	—	—	—	článok 10
			článok 9 ods. 4, prvá časť prvej vety				článok 15 ods. 2
			článok 9 ods. 4, druhá časť prvej vety				článok 15 ods. 4, prvý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 15 ods. 4, druhý až piaty pododsek a článok 15 ods. 5
			článok 9 ods. 4, druhá veta				článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. g)
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. h)
—	—	—	—	—	—	—	článok 15 ods. 3
—	—	—	—	—	—	—	článok 16
			článok 9 ods. 5, prvý pododsek				článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. c) bod (i)
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. c) bod (ii)
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. d)
			článok 9 ods. 5, druhý pododsek				—
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. e)
			článok 9 ods. 6, prvý pododsek				článok 14 ods. 1, druhý pododsek, písm. f)
			článok 9 ods. 6, druhý pododsek				—
			článok 9 ods. 7				—
			článok 9 ods. 8				článok 6 a článok 17, úvodná veta
—	—	—	—	—	—	—	článok 17, druhá veta
			článok 10				článok 18
			článok 11				článok 19
			článok 12 ods. 1				článok 20 ods. 1
			článok 12 ods. 2, prvá veta				článok 20 ods. 2, prvý pododsek
			článok 12 ods. 2, druhá veta				článok 20 ods. 2, druhý pododsek
			článok 12 ods. 2, tretia veta				—
			článok 13 ods. 1				článok 21 ods. 1
—	—	—	—	—	—	—	článok 21 ods. 2, 3 a 4
			článok 13 ods. 2, úvodný text				článok 21 ods. 5, úvodný text
			článok 13 ods. 2 písm. a)				článok 21 ods. 5 písm. a)
			článok 13 ods. 2 písm. b)				—
			článok 13 ods. 2 písm. c)				článok 21 ods. 5 písm. b)
			článok 13 ods. 2 písm. d)				—
—	—	—	—	—	—	—	článok 21 ods. 5 písm. c)
—	—	—	—	—	—	—	článok 22
—	—	—	—	—	—	—	článok 23 ods. 1, prvý pododsek
			článok 14, úvodný text a písm. a)				článok 8 ods. 1
			článok 14 písm. b)				článok 7 písm. a) a b) a článok 14 ods. 1 písm. d) bod (i)
—	—	—	—	—	—	—	článok 7, úvodný text a písm. c)
—	—	—	—	—	—	—	článok 14 ods. 1 písm. d) bod (ii)
			článok 14 písm. c)				článok 23 ods. 1, druhý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 23 ods. 2 až 6
			článok 15 ods. 1, prvý pododsek, úvodný text a písm. a) a b)	článok 12 ods. 1, prvý pododsek			článok 24 ods. 1, prvý pododsek, úvodný text a písm. a) a b)
			článok 15 ods. 1, prvý pododsek, písm. c)				článok 24 ods. 1, prvý pododsek, písm. c)
			článok 15 ods. 1, druhý pododsek				článok 24 ods. 1, druhý pododsek
			článok 15 ods. 2				článok 24 ods. 3 písm. b)
			článok 15 ods. 3				článok 24 ods. 4
			článok 15 ods. 4				článok 24 ods. 2, úvodný text a písm. a) a b)
—	—	—	—	—	—	—	článok 24 ods. 2 písm. c) až f) a článok 24 ods. 3, úvodný text a písm. a)
			článok 16 ods. 1				článok 25 ods. 1
			článok 16 ods. 2				článok 25 ods. 2
			článok 16 ods. 3				článok 25 ods. 3
			článok 16 ods. 4				článok 25 ods. 4
			článok 16 ods. 5				článok 25 ods. 5
			článok 17 ods. 1, druhý pododsek				—
			článok 17 ods. 2, prvý pododsek				článok 13 ods. 1
—	—	—	—	—	—	—	článok 13 ods. 2 až 7
			článok 17 ods. 2, druhý pododsek				—
			článok 17 ods. 3, prvý pododsek, druhá a tretia veta	článok 11 ods. 1, druhá veta			článok 72 ods. 2
			článok 17 ods. 3, prvý pododsek, štvrtá veta				—
—	—	—	—	—	—	—	článok 72 ods. 3 a 4
			článok 17 ods. 3, druhý pododsek				—
			článok 17 ods. 3, tretí pododsek	článok 11 ods. 3			článok 73 ods.13
—	—	—	—	—	—	—	článok 73 ods. 2
			článok 17 ods. 4				—
—	—	—	—	—	—	—	článok 74
—	—	—	—	—	—	—	článok 27
			článok 18			článok 11	článok 26
			článok 19				—
			článok 20				—
			článok 21				článok 80 ods. 2
			článok 22		článok 18	článok 17	článok 81
—	—	—	—	—	—	—	článok 82
			článok 23	článok 16	článok 22	článok 19	článok 83
—	—	—	—	—	—	—	článok 2 ods. 1
			príloha I, ods. 1 úvodného textu				článok 2 ods. 2
			príloha I, ods. 2 úvodného textu				príloha I, prvý pododsek úvodného textu, prvá veta
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, prvý pododsek úvodného textu, druhá veta
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, druhý pododsek úvodného textu
			príloha I, body 1.1 až 1.3				príloha I. body 1.1 až 1.3
			príloha I, bod 1.4				príloha I, bod 1.4 písm. a)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, bod 1.4 písm. b)
			príloha I, bod 2				príloha I, bod 2
			príloha I, bod 3.1				príloha I, bod 3.1 písm. a) a b)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, bod 3.1 písm. c)
			príloha I, body 3.2 až 3.5				príloha I, body 3.2 až 3.5
			príloha I, bod 4				príloha I, bod 4
			príloha I, bod 5, úvodný text				—
			príloha I, bod 5.14				príloha I, bod 5.14 písm. b), f), g), i), j) a bod 5.2 písm. b)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, bod 5.1 písm. a), c), d), e), h) a k)
			príloha I. bod 5.2				príloha I, bod 5.2 písm. a)
			príloha I, bod 5.3				príloha I, bod 5.3 písm. a) body (i) a (ii)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, bod 5.3 písm. a) body (iii), (iv) a (v) a bod 5.3 písm. b)
			príloha I, bod 5.4				príloha I, bod 5.4
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, body 5.5 a 5.6
			príloha I, body 6.1 písm. a) a b)				príloha I, body 6.1 písm. a) a b)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I bod 6.1 písm. c)
			príloha I, body 6.2 – 6.4 písm. b)				príloha I, body 6.2 – 6.4 písm. b) bod (ii)
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, bod 6.4 písm. b) bod (iii)
			príloha I, body 6.4 písm. c) – 6.9				príloha I body 6.4 písm. c) – 6.9
—	—	—	—	—	—	—	príloha I, body 6.10 a 6.11
			príloha II				—
			príloha III				príloha II, „ovzdušie“ a „voda“, body 1 až 12
—	—	—	—	—	—	—	príloha II, „voda“, bod 13
			príloha IV, body 1 až 12				príloha III
			príloha V				príloha IV
				článok 2 ods. 2			článok 57 ods. 1
				článok 2 ods. 3			—
				článok 2 ods. 4			článok 63 ods. 1
				článok 2 ods. 8			článok 4 ods. 1, tretí pododsek
				článok 2 ods. 10			článok 57 ods. 3
				článok 2 ods. 11			článok 57 ods. 2
				článok 2 ods. 12			článok 57 ods. 4
				článok 2 ods. 15			článok 57 ods. 5
				článok 2 ods. 16			článok 3 ods. 43
				článok 2 ods. 17			článok 3 ods. 44
				článok 2 ods. 18			článok 3 ods. 45
				článok 2 ods. 19			—
				článok 2 ods. 20			článok 3 ods. 46
				článok 2 ods. 21			článok 57 ods. 6
				článok 2 ods. 22			článok 57 ods. 7
				článok 2 ods. 23			článok 57 ods. 8
				článok 2 ods. 24			článok 57 ods. 9
				článok 2 ods. 25			článok 57 ods. 10
				článok 2 ods. 26			článok 57 ods. 11
				článok 2 ods. 27			—
				článok 2 ods. 28			článok 63 ods. 1
				článok 2 ods. 29			—
				článok 2 ods. 30			článok 57 ods. 12
				článok 2 ods. 31			príloha VII časť 2, prvá veta príloha VIII časť 2 bod 1
				článok 2 ods. 32			—
				článok 2 ods. 33			článok 57 ods. 13
				článok 3 ods. 2			článok 4 ods. 1, druhý pododsek
				článok 4 ods. 1, 2 a 3			článok 4 ods. 1, prvý a druhý pododsek
				článok 4 ods. 4			článok 63 ods. 2
				článok 5 ods. 1			článok 59 ods. 1, prvý pododsek, úvodný text
				článok 5 ods. 2			článok 59 ods. 1, prvý pododsek, písm. a) a b)
				článok 5 ods. 3, prvý pododsek, písm. a)			článok 59 ods. 2
				článok 5 ods. 3, prvý pododsek, písm. b)			článok 59 ods. 3
				článok 5 ods. 3, druhý pododsek			článok 59 ods. 4
—	—	—	—	—	—	—	článok 59 ods. 5
				článok 5 ods. 4			—
				článok 5 ods. 5			článok 59 ods. 6
				článok 5 ods. 6			článok 58
				článok 5 ods. 7			príloha VII časť 4 bod 1
				článok 5 ods. 8, prvý pododsek			príloha VII časť 4 bod 2
				článok 5 ods. 8, druhý pododsek			—
				článok 5 ods. 9			—
				článok 5 ods. 10			článok 59 ods. 7
				článok 5 ods. 11, 12 a 13			—
				článok 6			—
				článok 7 ods. 1, úvodný text a prvá, druhá, tretia a štvrtá zarážka			článok 59
				článok 7 ods. 1, záverečný text			—
				článok 7 ods. 2			—
				článok 8 ods. 1			článok 14 ods. 1 písm. d), článok 60
				článok 8 ods. 2			príloha VII časť 6 bod 1
				článok 8 ods. 3			príloha VII časť 6 bod 2
				článok 8 ods. 4			príloha VII časť 6 bod 3
				článok 8 ods. 5			—
				článok 9 ods. 1, prvý pododsek, úvodný text			článok 62, prvý pododsek, úvodný text
				článok 9 ods. 1, prvý pododsek, prvá, druhá a tretia zarážka			článok 62, prvý pododsek, písm. a), b) a c)
				článok 9 ods. 1, druhý pododsek			článok 62, druhý pododsek
				článok 9 ods. 1, tretí pododsek			príloha VII časť 8 bod 4
				článok 9 ods. 2			článok 63 ods. 3
				článok 9 ods. 3			príloha VII časť 8 bod 1
				článok 9 ods. 4			príloha VII časť 8 bod 2
				článok 9 ods. 5			príloha VII časť 8 bod 3
				článok 10	článok 4 ods. 9		článok 8 ods. 2
				článok 11 ods. 1, tretia až šiesta veta			—
				článok 12 ods. 1, druhý pododsek			článok 65 ods. 1, prvý pododsek
				článok 12 ods. 1, tretí pododsek			článok 65 ods. 1, druhý pododsek
				článok 12 ods. 2			článok 65 ods. 2
				článok 12 ods. 3			článok 65 ods. 3
				článok 13 ods. 2 a 3			—
				článok 14	článok 19	článok 16	článok 79
				príloha I, prvá a druhá veta úvodného textu			článok 56
				príloha I, tretia veta úvodného textu a zoznam činností			príloha VII časť 1
				príloha IIA			príloha VII časti 2 a 3
				príloha IIA časť II, posledná veta odseku 6			—
				príloha IIB, bod 1, prvá a druhá veta			článok 59 ods. 1, prvý pododsek, písm. b)
				príloha IIB, bod 1, tretia veta			článok 59 ods. 1, druhý pododsek
				príloha IIB bod 2			príloha VII časť 5
				príloha IIB bod 2, druhý pododsek bod (i) a tabuľka			—
				príloha III bod 1			—
				príloha III bod 2			príloha VII časť 7 bod 1
				príloha III bod 3			príloha VII časť 7 bod 2
				príloha III bod 4			príloha VII časť 7 bod 3
					článok 1, druhý odsek		—
					článok 2 ods. 1		článok 42 ods. 1, prvý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 42 ods. 1, druhý pododsek
					článok 2 ods. 2, úvodný text		článok 42 ods. 2, úvodný text
					článok 2 ods. 2 písm. a), úvodný text		článok 42 ods. 2 písm. a), úvodný text
					článok 2 ods. 2 písm. a) body (i) až (v)		článok 42 ods. 2 písm. a) bod (i)
					článok 2 ods. 2 písm. a) bod (vi)		článok 42 ods. 2 písm. a) bod (ii)
					článok 2 ods. 2 písm. a) bod (vii)		článok 42 ods. 2 písm. a) bod (iii)
					článok 2 ods. 2 písm. a) bod (viii)		článok 42 ods. 2 písm. a) bod (iv)
					článok 2 ods. 2 písm. b)		článok 42 ods. 2 písm. b)
					článok 3 ods. 2, prvý pododsek		článok 3 ods. 37
					článok 3 ods. 2, druhý pododsek		—
					článok 3 ods. 3		článok 3 ods. 38
					článok 3 ods. 4, prvý pododsek		článok 3 ods. 39
					článok 3 ods. 4, druhý pododsek		článok 42 ods. 1, tretí pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 42 ods. 1, štvrtý pododsek
					článok 3 ods. 5, prvý pododsek		článok 3 ods. 40
					článok 3 ods. 5, druhý pododsek		článok 42 ods. 1, piaty pododsek
					článok 3 ods. 5, tretí pododsek		článok 42 ods. 1, tretí pododsek
					článok 3 ods. 6		príloha VI časť 1 písm. a)
					článok 3 ods. 7		článok 3 ods. 41
—	—	—	—	—	—	—	príloha VI časť 1 písm. b)
					článok 3 ods. 10		článok 3 ods. 42
					článok 3 ods. 13		článok 43
					článok 4 ods. 2		článok 44
					článok 4 ods. 4, úvodný text a písm. a) a b)		článok 45 ods. 1, úvodný text a písm. a) a b)
					článok 4 ods. 4 písm. c)		článok 45 bod 1 písm. e)
					článok 4 ods. 5		článok 45 ods. 2
					článok 4 ods. 6		článok 45 ods. 3
					článok 4 ods. 7		článok 45 ods. 4
					článok 4 ods. 8		článok 54
					článok 5		článok 52
					článok 6 ods. 1, prvý pododsek		článok 50 ods. 1
					článok 6 ods. 1, druhý pododsek, a článok 6 ods. 2		článok 50 ods. 2
					článok 6 ods. 1, tretí pododsek		článok 50 ods. 3, prvý pododsek
					článok 6 ods. 1, prvá časť štvrtého pododseku		—
					článok 6 ods. 1, druhá časť štvrtého pododseku		článok 50 ods. 3, druhý pododsek
					článok 6 ods. 3		článok 50 ods. 4
					článok 6 ods. 4, prvá a druhá veta prvého pododseku, a článok 6 ods. 4, druhý pododsek		článok 51 ods. 1
					článok 6 ods. 4, tretia veta prvého pododseku		článok 51 ods. 2
—	—	—	—	—	—	—	článok 51 ods. 3, prvý pododsek
					článok 6 ods. 4, tretí pododsek		článok 51 ods. 3, druhý pododsek
					článok 6 ods. 4, štvrtý pododsek		článok 51 ods. 4
					článok 6 ods. 5		článok 46 ods. 1
					článok 6 ods. 6		článok 50 ods. 5
					článok 6 ods. 7		článok 50 ods. 6
					článok 6 ods. 8		článok 50 ods. 7
					článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2, prvý pododsek		článok 46 ods. 2, prvý pododsek
					článok 7 ods. 2, druhý pododsek		článok 46 ods. 2, druhý pododsek
					článok 7 ods. 3 a článok 11 ods. 8, prvý pododsek, úvodný text		príloha VI časť 6 prvá časť bodu 2.7
					článok 7 ods. 4		článok 46 ods. 2, druhý pododsek
					článok 7 ods. 5		—
					článok 8 ods. 1		článok 45 ods. 1 písm. c)
					článok 8 ods. 2		článok 46 ods. 3
					článok 8 ods. 3		—
					článok 8 ods. 4, prvý pododsek		článok 46 ods. 4, prvý pododsek
					článok 8 ods. 4, druhý pododsek		príloha VI časť 6, bod 3.2
					článok 8 ods. 4, tretí pododsek		—
					článok 8 ods. 4, štvrtý pododsek		—
					článok 8 ods. 5		článok 46 ods. 4, druhý a tretí pododsek
					článok 8 ods. 6		článok 45 ods. 1 písm. c) a d)
					článok 8 ods. 7		článok 46 ods. 5
					článok 8 ods. 8		—
					článok 9, prvý pododsek		článok 53 ods. 1
					článok 9, druhý pododsek		článok 53 ods. 2
					článok 9, tretí pododsek		článok 53 ods. 3
					článok 10 ods. 1 a 2		—
					článok 10 ods. 3, prvá veta		článok 48 ods. 2
					článok 10 ods. 3, druhá veta		—
					článok 10 ods. 4		článok 48 ods. 3
					článok 10 ods. 5		príloha VI časť 6, druhá časť bodu 1.3
					článok 11 ods. 1		článok 48 ods. 1
					článok 11 ods. 2		príloha VI časť 6 bod 2.1
					článok 11 ods. 3		príloha VI časť 6 bod 2.2
					článok 11 ods. 4		príloha VI časť 6 bod 2.3
					článok 11 ods. 5		príloha VI časť 6 bod 2.4
					článok 11 ods. 6		príloha VI časť 6 bod 2.5, prvý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	príloha VI časť 6 bod 2.5, druhý pododsek
					článok 11 ods. 7, prvá časť prvej vety prvého pododseku		príloha VI časť 6, bod 2.6, úvodný text
					článok 11 ods. 7, druhá časť prvej vety prvého pododseku		príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. a)
					článok 11 ods. 7, druhá veta prvého pododseku		—
					článok 11 ods. 7, druhý pododsek		—
					článok 11 ods. 7 písm. a)		príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. b)
					článok 11 ods. 7 písm. b) a c)		—
					článok 11 ods. 7 písm. d)		príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. c)
					článok 11 ods. 7 písm. e) a f)		—
					článok 11 ods. 8, prvý pododsek a písm. a) a b)		príloha VI časť 3 bod 1
					článok 11 ods. 8, prvý pododsek, písm. c) a druhý pododsek		príloha VI časť 6, druhý pododsek bodu 2.7
					článok 11 ods. 8, prvý pododsek, písm. d)		príloha VI časť 4 bod 2.1, druhý pododsek
					článok 11 ods. 9		článok 48 ods. 4
					článok 11 ods. 10		príloha VI časť 8, bod 1.1
					článok 11 ods. 11		príloha VI časť 8 bod 1.2
					článok 11 ods. 12		príloha VI časť 8 bod 1.3
					článok 11 ods. 13		článok 48 ods. 5
—	—	—	—	—	—	—	článok 49
					článok 11 ods. 14		príloha VI časť 6 bod 3.1
					článok 11 ods. 15		článok 45 ods. 1 písm. e)
					článok 11 ods. 16		príloha VI časť 8 bod 2
					článok 11 ods. 17		článok 8 ods. 2 písm. a)
					článok 12 ods. 1		článok 55 ods. 1
					článok 12 ods. 2, prvá a druhá veta		článok 55 ods. 2
					článok 12 ods. 2, tretia veta		článok 55 ods. 3
					článok 13 ods. 1		článok 45 ods. 1 písm. f)
					článok 13 ods. 2		článok 47
					článok 13 ods. 3		článok 46 ods. 6
					článok 13 ods. 4		príloha VI časť 3 bod 2
					článok 14		—
					článok 15		—
					článok 16		—
					článok 20		—
					príloha I		príloha VI časť 2
					príloha II, prvá časť (bez číslovania)		príloha VI časť 4 bod 1
					príloha II bod 1, úvodný text		príloha VI časť 4 bod 2.1
					príloha II, body 1.1 a 1.2		príloha VI časť 4 body 2.2 a 2.3
—	—	—	—	—	—	—	príloha VI časť 4 bod 2.4
					príloha II bod 1.3		—
					príloha II bod 2.1		príloha VI časť 4 bod 3.1
—	—	—	—	—	—	—	príloha VI časť 4 bod 3.2
					príloha II bod 2.2		príloha VI časť 4 body 3.3 a 3.4
					príloha II bod 3		príloha VI časť 4 bod 4
					príloha III		príloha VI časť 6 bod 1
					príloha IV, tabuľka		príloha VI časť 5
					príloha IV, posledná veta		—
					príloha V písm. a), tabuľka		príloha VI časť 3 bod 1.1
					príloha V písm. a), posledné vety		—
					príloha V písm. b), tabuľka		príloha VI časť 3 bod 1.2
					príloha V písm. b), posledná veta		—
					príloha V písm. c)		príloha VI časť 3 bod 1.3
					príloha V písm. d)		príloha VI časť 3 bod 1.4
					príloha V písm. e)		príloha VI časť 3 bod 1.5
					príloha V písm. f)		príloha VI časť 3 bod 3
					príloha VI		príloha VI časť 7
						článok 1	článok 28, prvý pododsek
						článok 2 ods. 2	príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, prvá zarážka
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, druhá zarážka
						článok 2 ods. 3, druhá časť	príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, prvá zarážka
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, druhá zarážka
						článok 2 ods. 4	––
						článok 2 ods. 6, prvá časť	článok 3 ods. 23
						článok 2 ods. 6, druhá časť	článok 28, druhý pododsek, písm. j)
						článok 2 ods. 7, prvý pododsek	článok 3 ods. 24
						článok 2 ods. 7, druhý pododsek, úvodná veta	—
						článok 2 ods. 7, druhý pododsek, druhá veta a písm. a) až i)	článok 28, druhý pododsek a písm. a) až i)
						článok 2 ods. 7, druhý pododsek, písm. j)	—
						článok 2 ods. 7, tretí pododsek	—
—	—	—	—	—	—	—	článok 29 ods. 1
						článok 2 ods. 7, štvrtý pododsek	článok 29 ods. 2
—	—	—	—	—	—	—	článok 29 ods. 3
						článok 2 ods. 8	článok 3 ods. 31
						článok 2 ods. 9	—
						článok 2 ods. 10	—
						článok 2 ods. 11	článok 3 ods. 30
						článok 2 ods. 12	článok 3 ods. 32
						článok 2 ods. 13	—
						článok 3	—
						článok 4 ods. 1	—
						článok 4 ods. 2	—
						článok 4 ods. 3 až 8
						článok 5 ods. 1	príloha V časť 1 bod 2, druhý pododsek
							príloha V časť 1 bod 2, druhý, tretí a štvrtý pododsek
						článok 5 ods. 2	—
						článok 6	—
						článok 7 ods. 1	článok 37
						článok 7 ods. 2	článok 30 ods. 5
						článok 7 ods. 3	článok 30 ods. 6
						článok 8 ods. 1	článok 40 ods. 1
						článok 8 ods. 2, prvá časť prvého pododseku	článok 40 ods. 2, prvá časť prvého pododseku
						článok 8 ods. 2, druhá časť prvého pododseku	—
—	—	—	—	—	—	—	článok 40 ods. 2, druhá časť prvého pododseku
—	—	—	—	—	—	—	článok 40 ods. 2, druhý pododsek
—	—	—	—	—	—	—	článok 40 ods. 3
—	—	—	—	—	—	—	článok 41
						článok 8 ods. 2, druhý pododsek	—
						článok 8 ods. 3 a 4	—
						článok 9	článok 30 ods. 1
—	—	—	—	—	—	—	článok 30 ods. 2, 3 a 4
						článok 9a	článok 36
						článok 10, prvý odsek, prvá veta	článok 30 ods. 7, úvodná veta
—	—	—	—	—	—	—	článok 30 ods. 7, druhá veta
—	—	—	—	—	—	—	článok 30 ods. 8 a 9
—	—	—	—	—	—	—	články 31 až 35
						článok 10, prvý odsek, druhá veta	—
						článok 10, druhý odsek	—
						článok 12, úvodná veta	článok 38 ods. 1
						článok 12, druhá veta	—
—	—	—	—	—	—	—	článok 38 ods. 2, 3 a 4
—	—	—	—	—	—	—	článok 39
						článok 13	príloha V časť 3, tretia časť bodu 8
						článok 14	príloha V časť 4
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časti 5, 6 a 7
						článok 15	—
						článok 18 ods. 2	—
						príloha I	—
						príloha II	—
						príloha III a IV	príloha V bod 2 časť 1 a časť 2
						príloha V bod A	príloha V časť 1 bod 3
						príloha V oddiel B	príloha V časť 2 bod 3
						príloha VI oddiel A	príloha V časť 1 body 4 a 6
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 1 bod 5
						príloha VI oddiel B	príloha V časť 2 body 4 a 6
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 2 bod 5
						príloha VII oddiel A	príloha V časť 1 body 7 a 8
						príloha VII oddiel B	príloha V časť 2 body 7 a 8
						príloha VIII oddiel A bod 1	—
						príloha VIII oddiel A bod 2	príloha V časť 3, prvá časť bodu 1 a body 2, 3 a 5
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 3, druhá časť bodu 1
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 3 bod 4
						príloha VIII oddiel A bod 3	—
						príloha VIII oddiel A bod 4	príloha V časť 3 bod 6
						príloha VIII oddiel A bod 5	príloha V časť 3 body 7 a 8
						príloha VIII oddiel A bod 6	príloha V časť 3 body 9 a 10
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 3 bod 11
—	—	—	—	—	—	—	príloha V časť 4
						príloha VIII oddiel B	—
						príloha VIII oddiel C	—
			príloha VI			príloha IX	príloha IX
			príloha VII			príloha X	príloha X

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia prijala svoj návrh (1) smernice o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v decembri 2007. V návrhu sa uplatňuje technika prepracovania (2).

Výbor regiónov zaujal stanovisko v októbri 2008 (3) a Hospodársky a sociálny výbor v januári 2009 (4).

Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní v marci 2009 (5).

Rada prijala pozíciu v prvom čítaní 15. februára 2010.

II. CIEĽ

Cieľom návrhu je zrevidovať a zlúčiť sedem rôznych existujúcich smerníc, ktoré sa týkajú priemyselných emisií, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zároveň zjednodušil právny rámec a aby sa predišlo nepotrebnému administratívnemu zaťaženiu. Použitie techniky prepracovaného znenia umožňuje zlúčiť do jediného textu podstatné zmeny a doplnenia a ustanovenia, ktoré ostávajú nezmenené.

III. ANALÝZA POZÍCIE RADY V PRVOM ČÍTANÍ

1. Všeobecne

Európsky parlament prijal 85 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie. Viac ako polovica z nich (44) je pre Radu akceptovateľná, a preto ich zahrnula do svojej pozície v prvom čítaní (úplne, čiastočne, alebo v zásade).

Rada neakceptovala zvyšných 41 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, lebo mali nejasnú pridanú hodnotu alebo neboli v súlade s inými časťami pozície Rady v prvom čítaní.

Pozícia Rady v prvom čítaní obsahuje aj mnoho iných zmien, ako sú zmeny uvedené v stanovisku Európskeho parlamentu z prvého čítania. Oddiel 4 opisuje zásadné vecné zmeny. Okrem toho sú v nej redakčné zmeny, ktoré odzrkadľujú nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní EÚ, objasňujú znenie a zabezpečujú celkovú jednotnosť navrhovanej smernice.

2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP zahrnuté v pozícii Rady v prvom čítaní

Pozícia Rady v prvom čítaní zahŕňa tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy úplne, čiastočne alebo v znení s rovnakým alebo čiastočne rovnakým cieľom: 7, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 19, 21, 22, 23, 27, 29, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 40, 41, 44, 47, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 59, 64, 65, 66, 68, 71, 72, 73, 75, 79, 93 a 115, 97 a 117.

Odôvodnenie 26 obsahuje odkaz na Århuský dohovor v súlade s cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7.

Vymedzenie pojmu „úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami“ (BAT – AEL) v článku 3 ods. 12 je v podstate rovnaké ako definícia navrhovaná v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 12.

V článku 3 ods. 16 sa vymedzuje „dotknutá verejnosť“ v plnom súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 13.

Vymedzenie pojmu „nová technika“ v článku 3 ods. 13 je v súlade s druhou časťou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 14.

Pozícia Rady v prvom čítaní odkazuje v článku 3 ods. 18 a v celom texte na „príslušné nebezpečné látky“, a nie na „nebezpečné látky“, čo je čiastočne v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 15, 29 a 41.

Vymedzenie pojmu „environmentálna inšpekcia“ v článku 3 ods. 21 je čiastočne v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 16.

Zmeny, ktoré Rada urobila v článku 3 ods. 14 a článku 4 ods. 2 a 3 majú rovnaký cieľ ako zmeny navrhované v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 18 a 19 (v ktorých sa objasňuje, že je možné žiadať o povolenia platné pre viac ako jedno zariadenie alebo jedného prevádzkovateľa).

Články 8 ods. 2 a 11 písm. h) dopĺňajú objasnenie, čo je v súlade s cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 21 a čiastočne aj 22.

Krížový odkaz na článok 22 ods. 2, ktorý sa doplnil do článku 12 ods. 1 písm. e), má čiastočne rovnaký cieľ ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23.

Článok 13 o referenčných dokumentoch o BAT (BREF) a výmene informácií vo veľkej miere odráža pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 27 a 55.

Článok 14 ods. 2 a článok 15 ods. 3 písm. b) obsahujú podobné ustanovenia o stanovení limitnej hodnoty emisií, ako sú ustanovenia navrhované v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 31.

Namiesto odkazu na „výnimočné prípady“, ktorými by sa obmedzili výnimky z BAT-AEL (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32), sa v pozícii Rady v prvom čítaní požaduje, aby príslušné orgány zverejnili dôvody pre každú výnimku (článok 15 ods. 4 a článok 24 ods. 2 písm. f).

V článku 16 sa plne zapracúva pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 o monitorovaní pôdy a podzemnej vody.

Článok 17 je čiastočne v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 34 a 35 o všeobecne záväzných pravidlách.

Pozícia Rady v prvom čítaní je tiež čiastočne v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 36 v tom, že v článku 13 sa ustanovuje, že BREF sa majú sprístupniť verejnosti.

Článok 21 ods. 3 obsahuje objasnenie o aktualizácii podmienok povolenia, ktoré je rovnocenné s návrhom uvedeným v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 37.

Odkaz v článku 22 ods. 1 na smernicu o podzemnej vode odráža časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 40.

Článok 23 je čiastočne v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 44 v tom, že vymenúva kritériá umožňujúce systematické hodnotenie environmentálnych rizík zariadení. Kým však v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa poskytuje možnosť menej častých inšpekcií, v pozícii Rady v prvom čítaní sa interval medzi inšpekciami zakladá vždy na riziku.

Článok 24 čiastočne odráža pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 (vypustenie odkazu na všeobecne záväzné pravidlá, ale nie na nahradenie odkazu na výnimky udelené podľa článku 15 ods. 4, pri ktorých je informovanie verejnosti vhodné). Pozícia Rady v prvom čítaní tiež zahŕňa vypustenia navrhované v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 49, 50 a 53 a znenie podobné zneniu navrhovanému v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 51 a 52. Čiastočne zahŕňa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 tým, že vyžaduje zverejnenie najdôležitejších informácií na internete.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 je v zásade akceptovateľný, ale Rada sa domnieva, že nie je potrebné zmeniť článok 72 ods. 1, ktorý už vyžaduje od členských štátov, aby podávali Komisii správy o uplatňovaní BAT. Okrem tohto pozícia Rady v prvom čítaní vyžaduje od príslušného orgánu, aby zverejnil dôvody pre každú výnimku z BAT – AEL (článok 15 ods. 4 a článok 24 ods. 2 písm. f)).

Príloha I (rozsah pôsobnosti) je v zásade v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 64, 65, 66, 68, 93 a 115 a 117.

Príloha V (spaľovacie zariadenia) je v súlade s časťou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 71 o výnimke pre zariadenia používajúce kvapalné palivá. Pozícia Rady v prvom čítaní zahŕňa aj výnimku pre tuhé palivá, ale inú, ako sa navrhuje v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Príloha V je tiež zhruba v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 72, 73, 75 a 97.

Príloha VI (spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov) je čiastočne v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 79, ale pozícia Rady v prvom čítaní zachováva dvojročný interval na monitorovanie emisií ťažkých kovov.

3. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nezahrnuté do pozície Rady v prvom čítaní

Pre Radu boli neprijateľné tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 17, 20, 24, 25, 26, 28, 30, 38, 39, 42, 43, 45, 46, 48, 56, 57, 58, 60, 61, 62, 63, 67, 69, 70, 76, 77, 78, 80, 114, 129/rev a 133/rev.

Boli neprijateľné z nasledujúcich dôvodov.

—	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 11 nie sú v súlade s medziinštitucionálne dohodnutým účelom odôvodnení (zdôvodniť normatívnu časť právneho aktu) alebo so znením štandardných odôvodnení.

—	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 30, 43, 57, 63, 67, 69, 70, 76, 77, 78, 80, 114, 129/rev a 133/rev nie sú v súlade s niektorými zmenami, ktoré zaviedla Rada, ako sa ďalej uvádza v oddiele 4.

—	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 24, 25, 26, 28, 38, 39, 45, 48 a 58 sú podľa názoru Rady nadbytočné a mohli by spôsobovať právny zmätok.

—	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 17, 42 a 60 neposkytujú podľa názoru Rady objasnenie ani pridanú hodnotu.

Okrem toho Rada neakceptovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20, lebo by v určitých prípadoch spôsobil oneskorenie každoročného podávania správ prevádzkovateľmi; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46, lebo považovala lehotu 4 mesiacov na zverejnenie inšpekčnej správy za príliš dlhú, a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56, lebo sa domnieva, že usmernenie Komisie je na vývoj a uplatňovanie nových techník vhodnejšie ako záväzné kritériá.

Rada nemohla akceptovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61, lebo sa domnieva, že prostredníctvom delegovaných aktov by sa v prílohách mali meniť a dopĺňať iba technické ustanovenia a najmä že vhodným postupom na zmenu a doplnenie limitných hodnôt emisií je riadny legislatívny postup.

Rada z podobných dôvodov nemohla akceptovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62, lebo by ustanovil stanovenie legálne záväzných limitných hodnôt emisií prostredníctvom komitológie. Mala tiež obavy, že by to viedlo k nadmernému uplatňovaniu takto stanovených hodnôt na úkor BAT, ako aj k zvýšeniu administratívneho zaťaženia.

4. Ďalšie zmeny zahrnuté do pozície Rady v prvom čítaní

Podstatné zmeny v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie sa týkajú hlavne: a) rozsahu pôsobnosti smernice; b) postupu prijímania BREF a c) spaľovacích zariadení.

a) Rozsah pôsobnosti

Pôvodný návrh Komisie rozširoval rozsah pôsobnosti smernice tým, že znížil určité prahové hodnoty a zahrnul do prílohy I niektoré činnosti, ktoré predtým nepodliehali režimu IPKZ. Rada to obrátila v prípadoch, keď nesúhlasila s názorom Komisie, že environmentálne prínosy odôvodňujú náklady spojené s rozšírením rozsahu pôsobnosti. To sa týka najmä prahových hodnôt pre spaľovacie zariadenia a intenzívnu poľnohospodársku činnosť a požiadavky, aby sa rozmetávanie hnoja zakladalo na BAT. Rada namiesto toho zaviedla doložku o preskúmaní (článok 73). Zaviedla aj minimálnu prahovú hodnotu 15 MW pre výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spaľovacích zariadení, ktoré patria do kapitoly III, lebo považovala za neprimerané, aby sa do rozsahu pôsobnosti dostali malé zariadenia s obmedzeným vplyvom na životné prostredie.

b) Prijatie BREF a záverov o BAT

V pozícii Rady v prvom čítaní sa ustanovuje prijatie rozhodnutí (regulačným postupom) o záveroch o BAT, ktoré obsahujú kľúčové prvky BREF. To by zabezpečilo zapojenie všetkých členských štátov do procesu prijímania. Výsledkom by bolo aj to, že kľúčové časti BREF by sa preložili do všetkých úradných jazykov EÚ, pričom by sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu z prekladania všetkých častí BREF (čo sú dlhé a technické dokumenty).

c) Spaľovacie zariadenia

Pozícia Rady v prvom čítaní sa líši od pôvodného návrhu Komisie v troch hlavných bodoch.

Po prvé, dátum uplatňovania noriem pre nové spaľovacie zariadenia by mal byť 2 roky od nadobudnutia účinnosti, a nie od 1. januára 2016, keďže nové zariadenia by nemali mať problém ihneď začať uplatňovať súčasné BAT stanovené v roku 2006.

Po druhé, aby sa zohľadnili určité miestne podmienky, náklady za určitých osobitných okolností a riziká týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie, Rada doplnila na účely flexibilnosti do článkov 31 až 35 niekoľko výnimiek pre spaľovacie zariadenia:

—	v prípade spaľovacích zariadení spaľujúcich domáce tuhé palivá, možnosť uplatňovať namiesto limitných hodnôt emisií SO2 stupne odsírenia,

—	umožniť členským štátom vykonávať pri niektorých spaľovacích zariadeniach „prechodný národný program“ tým, že by sa v rozpätí rokov 2016 až 2020 uplatňovali znižujúce sa národné stropy pre celkové emisie zo zahrnutých zariadení namiesto jednotlivých limitných hodnôt emisií,

—	do roku 2023 pre zariadenia, ktoré budú v prevádzke obmedzený čas do uzavretia a pre určité miestne teplárne a

—	do roku 2019 pre zariadenia, ktoré sú časťou malých izolovaných sústav.

Po tretie, v pozícii Rady v prvom čítaní sa tiež zavádza doložka o preskúmaní (článok 30 ods. 9) týkajúca sa určitých špecifických spaľovní a ustanovuje, že existujúce limitné hodnoty emisií podľa smernice 2001/80/ES sa aj naďalej budú uplatňovať až do možného prijatia nových noriem na základe riadneho legislatívneho postupu.

d) Ďalšie zmeny

Príslušné orgány majú 5 rokov (namiesto štyroch) od zverejnenia rozhodnutia o záveroch o BAT na prehodnotenie povolení (článok 21 ods. 3).

Článok 22 zahŕňa niektoré dodatočné požiadavky na predchádzanie znečisteniu pôdy a podzemnej vody, ale poskytuje tiež väčšiu pružnosť pre východiskové správy a uzavretie lokalít.

Na zabezpečenie proporcionality a vysokej úrovne ochrany životného prostredia sa v článku 23 o environmentálnych inšpekciách ustanovuje, že doba medzi návštevami lokality má odrážať systematické hodnotenie environmentálnych rizík a zároveň sa stanovuje aj minimálna frekvencia.

IV. ZÁVER

Rada verí, že jej pozícia v prvom čítaní predstavuje vyvážený balík. V záujme skorého prijatia smernice sa teší na konštruktívne diskusie s Európskym parlamentom.

(1) Dokument 5088/08 – KOM(2007) 844 v konečnom znení

(2) Pozri medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1).

(3) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 60.

(4) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 46.

(5) Dokument 7391/09.

Vyhlásenie Komisie k tabuľkám zhody

Komisia pripomína svoju pozíciu k vytvoreniu tabuliek zhody zo strany členských štátov medzi transpozičnými opatreniami, ktoré prijmú, a smernicou v záujme občanov, kvality právnych predpisov a transparentnosti, okrem toho, že tieto tabuľky uľahčia kontrolu súladu vnútroštátnych predpisov s predpismi Spoločenstva.

V tomto prípade sa Komisia nebráni dohode v rámci Rady na účely úspešného ukončenia medziinštitucionálneho postupu, ako aj vzhľadom na horizontálne rokovania, ktoré o tejto otázke prebiehajú medzi inštitúciami.

Vyhlásenie Komisie k článku 14 ods. 3 písm. c) a d)

Komisia zastáva názor, že prijatie nezáväzných usmernení z jej strany by nemalo podliehať komitológii, pretože podľa zmluvy má na to autonómne právo. Komisia sa preto domnieva, že ustanovenie o prijímaní usmernení regulačným postupom v článku 14 ods. 3 písm. c) a d) nemôže mať vplyv na toto právo.

Vyhlásenie Komisie k posúdeniu právomocí, ktoré sa delegujú na Komisiu v súvislosti s článkom 13 ods. 5, článkom 41 a článkom 48 ods. 5:

Komisia nesúhlasí s názorom Rady, podľa ktorého je článok 291 ZFEÚ najvhodnejším právnym základom pre prijatie opatrení podľa článku 13 ods. 5, článku 41 a článku 48 ods. 5. Tieto opatrenia sú všeobecne záväzné a majú za cieľ doplniť základný akt o určité nepodstatné prvky. Na ich prijatie by sa preto mal vzťahovať postup pre delegované akty podľa článku 290 ZFEÚ.

Vyhlásenie Rakúska, Dánska, Nemecka a Írska o IED

Rakúsko, Dánsko, Nemecko a Írsko vyjadrujú poľutovanie nad tým, že Rada nezastáva ambicióznejší postoj k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia, ktorý by poslúžil ako lepší základ pre konzistentnejšie a jednotnejšie vykonávanie politiky na účely dosiahnutia spravodlivejších a vyrovnanejších podmienok v celej EÚ.

Menované krajiny by konkrétne uprednostnili, aby sa:

i)	poskytol lepší základ pre efektívne vykonávanie BREF;

ii)	obmedzili výnimky z BREF v článku 15.4 a upresnili podmienky ich využívania; a

iii)	obmedzili výnimky pre veľké spaľovacie zariadenia a aby sa uviedli lehoty na požiadavky pre tieto zariadenia.

Z týchto dôvodov sa menované krajiny zdržujú hlasovania o pozícii Rady v prvom čítaní.

Druhé vyhlásenie Komisie má znieť takto:

Vyhlásenie Komisie k článku 13 ods. 3 písm. c) a d)

Komisia zastáva názor, že prijatie nezáväzných usmernení z jej strany by nemalo podliehať komitológii, pretože podľa zmluvy má na to autonómne právo. Komisia sa preto domnieva, že ustanovenie o prijímaní usmernení regulačným postupom v článku 13 ods. 3 písm. c) a d) nemôže mať vplyv na toto právo.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.CE2010.107.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 107E

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 27. apríla 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	III Prípravné akty
	Rada
2010/C 107E/01	Pozícia Rady (EÚ) č. 1/2010 v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania) Prijatá Radou 15. februára 2010 ( 1 )	1