1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/1

A.

keďže zrušenie hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach EÚ je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie,

B.

keďže územie bez vnútorných hraníc nemôže fungovať bez spoločnej zodpovednosti a solidarity pri správe vonkajších hraníc,

C.

keďže treba v súlade so všeobecnou zahraničnou politikou EÚ upriamiť pozornosť na spoluprácu s orgánmi tretích krajín, ktoré zodpovedajú za bezpečnosť hraníc,

D.

keďže vonkajšiu hranicu EÚ každoročne prekračuje 160 miliónov občanov EÚ, 60 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepotrebujú vízum, a 80 miliónov, ktorí ho potrebujú,

E.

keďže opatrenia na posilnenie bezpečnosti hraníc musia ísť ruka v ruke so zjednodušením tokov cestujúcich a s podporovaním mobility v čoraz globalizovanejšom svete,

F.

keďže v rámci integrovaného riadenia hraníc EÚ už existuje viacero nástrojov a programov, prípadne sú vo fáze prípravy alebo vypracúvania politiky,

G.

keďže Komisia vyhlásila, že má v úmysle predložiť v rokoch 2009 – 2010 legislatívne návrhy na zavedenie systému registrácie vstupu/výstupu, programu registrovaných cestujúcich (RTP) a elektronického systému cestovných povolení (ESTA),

H.

keďže podobné systémy existujú v Austrálii a zavádzajú sa v USA ako súčasť programu US-VISIT,

I.

keďže chýba vyčerpávajúci smerný plán stanovujúci celkovú štruktúru pohraničnej stratégie EÚ, ako aj dôkladné hodnotenie a posúdenie existujúcich a pripravovaných systémov,

1.

berie na vedomie, že osoby, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a sú jadrom záujmu navrhovaného systému registrácie vstupu/výstupu, predstavujú pravdepodobne najväčšiu kategóriu nelegálnych prisťahovalcov v EÚ; žiada však viac informácií o údajoch zozbieraných externým dodávateľom, podľa ktorých bolo v 25 členských štátoch EÚ v roku 2006 až 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov (6); okrem toho trvá na jasnom vymedzení pojmu osoba, ktorá prekročila povolenú dĺžku pobytu, vrátane možných výnimiek za osobitných podmienok a na bližšej kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze hrozieb/rizík/nákladov, ktoré tieto osoby predstavujú pre európsku spoločnosť;

2.

poukazuje na to, že hoci navrhovaný systém a výstražné informácie môžu napomôcť, aby štátni príslušníci tretích krajín neprekračovali povolenú dĺžku pobytu, a zároveň poskytnúť údaje a informácie o modeloch správania, stále je potrebné ďalšie zapojenie orgánov činných v trestnom konaní na účel zatknutia jednotlivcov, ktorí prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a teda nie je presvedčený, že navrhovaný systém odstráni fenomén prekračovania povolenej dĺžky pobytu ako taký;

3.

nemá dostatočné informácie o spôsobe začlenenia tohto systému do existujúceho rámca a jeho interakcií v ňom, o prípadných zmenách, ktoré možno bude treba vykonať v existujúcich systémoch, a o jeho reálnych nákladoch; zastáva preto názor, že absolútna nevyhnutnosť zavedenia takéhoto systému je naďalej otázna;

4.

pripomína, že správne fungovanie systému registrácie vstupu/výstupu bude po materiálnej i prevádzkovej stránke závisieť od systémov VIS a SIS II; poukazuje na skutočnosť, že tieto nástroje ešte stále nie sú celkom prevádzkyschopné, a preto zatiaľ nebolo možné ich riadne prehodnotiť; zdôrazňuje, že sa spochybňuje prevádzkyschopnosť a spoľahlivosť SIS II;

5.

konštatuje, že aj skúsenosti z USA potvrdzujú, že je nepochybne väčšou výzvou zaviesť systém kontroly výstupu ako kontroly vstupu, najmä pokiaľ ide o vycestovanie po mori a súši; vzhľadom na dané skúsenosti má navyše značné obavy v súvislosti s hospodárnosťou takéhoto systému; preto vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o reálnych investíciách v rámci takéhoto systému;

6.

v zásade podporuje koncepciu RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín, či už podliehajú vízovej povinnosti alebo nie, ktorá by pomohla urýchliť tok cestujúcich a predísť zápcham na vstupných a výstupných priechodoch, a možné využívanie automatizovaných brán občanmi EÚ, keďže právo Spoločenstva v súčasnej podobe neumožňuje zjednodušenie hraničných kontrol, s výnimkou prípadov štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v pohraničných oblastiach;

7.

kriticky však hodnotí terminológiu použitú v uvedenom oznámení s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (nerizikoví cestujúci/cestujúci bona fide), pretože by z nej vyplývalo, že obrovské množstvo cestujúcich sa a priori považuje za „vysokorizikových“ alebo „mala fide“, a odporúča pojem „pravidelní cestujúci“;

8.

poukazuje na to, že viacero členských štátov už takýto RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín zriadilo alebo ho pripravuje, a upozorňuje na riziko, že výsledkom môže byť spleť dvadsiatich siedmich systémov vychádzajúcich z rôznych kritérií vrátane kritérií týkajúcich sa ochrany údajov a poplatkov; je si vedomý skutočnosti, že Holandsko spolu s Nemeckom, Spojeným kráľovstvom a agentúrou FRONTEX sa usilujú presadiť tzv. Medzinárodný program pre zrýchlenie cestovania (International Expedited Traveller Programme) ako možný model pre ďalšie členské štáty;

9.

je zástancom harmonizovaného prístupu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrýchlila proces na základe osvedčených postupov členských štátov a aby zabezpečila, že členské štáty budú naďalej konať v súlade s právom Spoločenstva;

10.

konštatuje, že RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa v skutočnosti líši od RTP pre občanov EÚ; zdôrazňuje preto, že sa za každých okolností musí jasne rozlišovať medzi týmito dvoma programami;

11.

uznáva, že v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami by nebolo rozumné zamerať pozornosť iba na cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín s vízovou povinnosťou do EÚ; spochybňuje však absolútnu nevyhnutnosť navrhovaného systému a privítal by dôkladné vysvetlenie dôvodov na jeho zavedenie; je presvedčený, že sa treba vydať najmä cestou úzkej spolupráce spravodajských služieb, a nie cestou rozsiahleho zberu údajov vo všeobecnosti;

12.

žiada si by byť informovaný o presnom časovom rozvrhu a podrobnostiach štúdie, ktorú plánuje Komisia;

13.

považuje za neprijateľné, že Komisia sa pred prijatím uvedeného oznámenia s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii neporadila s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý aj tak vyjadril množstvo pochybností, alebo s pracovnou skupinou pre ochranu údajov zriadenou podľa článku 29; požaduje preto, aby Komisia oboch konzultovala vždy, keď pôjde o opatrenie, ktoré bude treba prijať podľa tohto oznámenia, pretože navrhované moduly predpokladajú spracovanie veľkého množstva osobných údajov;

14.

uvedomuje si, že biometrické údaje sú teoreticky účinné osobné identifikačné znaky, pretože sa predpokladá, že merané vlastnosti sú u každej osoby odlišné; zdôrazňuje však skutočnosť, že spoľahlivosť biometrických údajov nie je nikdy absolútna a že biometrické údaje nie sú vo všetkých prípadoch presné; preto upozorňuje, že za každých okolností by mali existovať náhradné postupy a rizikové profily by mali byť lepšie vypracované;

15.

trvá na prijatí štandardného protokolu na používanie a výmenu biometrických informácií a prijatí dohôd o riadení prepojenia, v ktorých sa opíše spôsob používania protokolu; okrem toho zastáva názor, že používanie biometrických údajov by malo podliehať normám kvality, aby sa predišlo odchýlkam v prijímaní medzi rôznymi systémami jednotlivých členských štátov;

16.

domnieva sa, že prístup ochrany súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design) je zásadným prvkom každého vývoja, pri ktorom existuje riziko ohrozenia osobných informácií jednotlivcov, dôvery verejnosti a dôvery v držiteľov týchto informácií;

17.

domnieva sa, že skutočne integrované riadenie hraníc v EÚ je legitímnym cieľom, a súhlasí s tým, že je dôležité trvalo rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc;

18.

zastáva však názor, že v oblasti riadenia hraníc a prisťahovalectva sa závratnou rýchlosťou hromadia rozsiahle návrhy; žiada preto Komisiu, aby brala do úvahy potrebnosť a náklady logistiky riadenia hraníc;

19.

okrem toho vyjadruje poľutovanie nad predstavou, že by sa politika riadenia hraníc EÚ mala zakladať na myšlienke, že všetci cestujúci sú prípadní podozriví a že svoju dobromyseľnosť musia dokázať;

20.

vyjadruje nespokojnosť s tým, že neexistuje komplexný smerný plán, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc, ako aj podrobnosti predpokladaného spôsobu fungovania súvisiacich programov a schém (či už existujúcich, vo fáze prípravy alebo vývoja politiky) a možnosti optimalizácie ich vzájomných vzťahov; nazdáva sa, že pri plánovaní štruktúry stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc by Komisia mala v prvom rade analyzovať účinnosť existujúcich systémov riadenia hraníc členských štátov, aby sa dosiahla ich optimálna súčinnosť;

21.

zdôrazňuje, že v prvom rade treba zhodnotiť a posúdiť existujúce a pripravované systémy, a podčiarkuje, že schopnosť EÚ dosiahnuť svoje strategické ciele do veľkej miery závisí od toho, ako úspešne si poradí so vzájomným prepojením súvisiacich programov, pretože ich zdvojovanie a nesúrodosť budú mať negatívny dosah na organizačnú štruktúru, a teda aj na výsledky; zastáva názor, že nové nástroje by sa mali zavádzať až vtedy, keď budú jestvujúce nástroje plne funkčné, bezpečné a spoľahlivé;

22.

zastáva názor, že pred investovaním je nanajvýš dôležité jasne zadefinovať prevádzkové aspekty s cieľom zladiť všetky opatrenia a nové iniciatívy; okrem toho upozorňuje, že by malo byť absolútne jasné, ktoré úpravy sú potrebné, aby sa zabezpečilo, že technológie a postupy budú fungovať vo vzájomnej zhode, a zdôrazňuje, že všetky investície by mali byť odôvodnené z hospodárskeho hľadiska;

23.

vyjadruje pochybnosti nad potrebou a proporcionalitou navrhovaných opatrení vzhľadom na ich nákladnosť a možné riziko, ktoré z nich vyplýva pre ochranu údajov; preto zastáva názor, že skôr, než sa bude zvažovať akýkoľvek formálny návrh, mal by byť prehodnotený z hľadiska týchto kritérií;

24.

uznáva, že dosiahnutie rovnováhy medzi zabezpečením voľného pohybu čoraz väčšieho množstva ľudí cez hranice a zaistením bezpečnosti občanov Európy je komplexnou úlohou, a nepopiera skutočnosť, že využívanie údajov ponúka jasné výhody; zároveň však zastáva názor, že dôveru verejnosti vo vládne postupy možno udržať iba vtedy, ak existujú opatrenia zabezpečujúce dostatočnú ochranu údajov, dohľad a opravné mechanizmy;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex).

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/5

A.

keďže spoločnosti by mali mať možnosť využívať slobodu usadiť sa v rámci vnútorného trhu, tak ako je zakotvená v zmluve o ES a ako ju vykladá Súdny dvor,

B.

keďže cezhraničná migrácia spoločností je jedným z kľúčových prvkov pri dokončovaní vnútorného trhu,

C.

keďže cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti by nemalo byť dôvodom jej zrušenie ani iné prerušenie, alebo stratu jej právnej subjektivity,

D.

keďže cezhraničné premiestnenie sídla by nemalo obchádzať právne, sociálne a fiškálne požiadavky,

E.

keďže treba chrániť práva ďalších zainteresovaných strán, ktorých sa premiestnenie týka, napríklad menšinových akcionárov, zamestnancov a veriteľov atď.,

F.

keďže príslušné acquis communautaire, ktoré ustanovuje cezhraničné informovanie, konzultovanie a práva účasti zamestnancov, ako aj ochranu už existujúcich práv účasti zamestnancov (smernice 94/45/ES (10) a 2005/56/ES (11)) by sa malo zachovať v plnom rozsahu a keďže následkom premiestnenia sídla spoločnosti by tieto existujúce práva nemali zaniknúť,

G.

keďže pravidlo, ktoré požaduje, aby spoločnosti ponechali svoje ústredie a sídlo v rovnakom členskom štáte, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora o slobode usadiť sa, a preto porušuje právne predpisy ES,

1.

žiada Komisiu, aby do 31. marca 2009 predložila Európskemu parlamentu na základe článku 44 Zmluvy o ES legislatívny návrh smernice stanovujúcej opatrenia na koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov s cieľom uľahčiť v rámci Spoločenstva cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností založených v súlade s právnymi predpismi členského štátu (14. smernica v oblasti práva obchodných spoločností) a žiada, aby sa tento návrh vypracoval v rámci rokovaní medzi inštitúciami a na základe nižšie uvedených podrobných odporúčaní;

2.

konštatuje, že v súčasnosti môžu podniky premiestniť svoje sídlo iba rozpustením a vytvorením nového právneho subjektu v členskom štáte určenia alebo vytvorením nového právneho subjektu v členskom štáte určenia a následne zlúčením oboch podnikov; berie ďalej na vedomie, že tento postup je spojený s administratívnymi ťažkosťami, nákladmi a so sociálnymi následkami a nie je zaručená právna istota;

3.

upozorňuje na slobodu usadiť sa, ktorú podnikom zaručuje článok 48 Zmluvy o ES, ktorého výklad poskytol Súdny dvor Európskych spoločenstiev (12);

4.

konštatuje, že premiestnenie sídla spoločnosti so sebou prináša presun dohľadu; pripomína, že v kontexte vypracovania 14. smernice v oblasti práva obchodných spoločností o cezhraničnom premiestnení sídel sa musí zaručiť zachovanie existujúcich práv akcionárov, veriteľov a pracovníkov a jestvujúca rovnováha v manažmente spoločnosti („riadení podniku“);

5.

navrhuje, aby sa v novej smernici uviedol odkaz na smernicu 94/45/ES a na smernicu 2005/56/ES, aby sa zaručila súdržnosť a podstata postupov účasti zamestnancov pri uplatňovaní európskych smerníc v oblasti práva obchodných spoločností;

6.

zastáva názor, že premiestneniu sídla spoločnosti musí predchádzať vydanie plánu premiestnenia a vypracovanie správy, v ktorej sa vysvetlia a odôvodnia právne a hospodárske hľadiská a akékoľvek dôsledky premiestnenia na akcionárov a zamestnancov; poukazuje na to, že plán premiestnenia a správa sa musia dať v primeranom čase k dispozícii všetkým zúčastneným stranám;

7.

zdôrazňuje pozitívne účinky daňovej súťaže na hospodársky rast v súvislosti s lisabonskou stratégiou;

8.

konštatuje, že premiestnenie sídla spoločnosti by sa malo uskutočniť daňovo neutrálnym spôsobom;

9.

navrhuje, aby sa zlepšila výmena informácií a vzájomná pomoc medzi daňovými úradmi;

10.

požaduje transparentnosť v otázke uplatňovania novej smernice v členských štátoch, a navrhuje preto oznamovaciu povinnosť členských štátov voči Komisii, podľa ktorej musia byť podniky, ktoré premiestňujú svoje sídlo v zmysle ustanovení smernice, zaregistrované v európskom registri spoločností; upozorňuje na to, že v záujme lepšej tvorby právnych predpisov treba pri transponovaní oznamovacej povinnosti do vnútroštátneho práva zabrániť poskytovaniu nadmerného množstva informácií za predpokladu, že sú zaručené dostatočné informácie;

11.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

12.

domnieva sa, že požadovaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe postúpil Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/10

A.

keďže legislatívne nástroje v prvej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému (SEAS) umožnili zavedenie spoločných minimálnych noriem, ale nie rovnakých podmienok prístupu k ochrane na celom území EÚ, takže pretrvávajú javy ako sekundárne pohyby a viacnásobné žiadosti,

B.

keďže kritériá dublinského systému o prvej krajine vstupu môžu priniesť neprimeranú záťaž pre niektoré členské štáty, najmä tie, ktorých hranice sú súčasťou vonkajších hraníc EÚ, a to iba preto, že sa nachádzajú na exponovanom mieste, a keďže toto má škodlivé následky tak pre členské štáty, ako aj pre žiadateľov o azyl,

C.

keďže vo svojom hodnotení dublinského systému Komisia uvádza, že v roku 2005 muselo 13 členských štátov, ktorých hranice tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, čeliť rastúcim ťažkostiam spôsobeným dublinským systémom,

D.

keďže vo vyššie uvedenej správe o smernici o prijímaní Komisia uvádza závažné problémy uplatňovania smernice, najmä v uzatvorených strediskách a tranzitných zónach, o čom sa parlamentné delegácie mohli presvedčiť priamo na mieste počas svojich početných návštev,

1.

konštatuje, že v minulom roku stúpol počet utečencov v celosvetovom meradle na viac ako 12 miliónov utečencov a 26 miliónov vnútorne vysídlených osôb; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie SEAS a víta plán politiky Komisie pre oblasť azylu, ktorý slúži ako podrobný plán na dokončenie SEAS;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na zmenu právneho základu, ktorá nastane v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, sa plánuje odsunúť dátum dokončenia druhej fázy SEAS, ktorou by sa mali odstrániť nezdravé rozdiely medzi azylovými systémami členských štátov, na rok 2012;

3.

upozorňuje na to, že miera úspešnosti žiadateľov o štatút utečenca sa v prípade štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín pohybuje medzi členskými štátmi v rozmedzí približne od 0 % až po 90 %;

4.

trvá na tom, že zosúladenie noriem, ktoré povedie k spoločnému postupu a jednotnému štatútu v azylovej oblasti, musí priniesť vysokú úroveň ochrany v celej EÚ a že nesmie byť založené na normách na najnižšej spoločnej úrovni, pretože by spoločný azylový systém prestal byť prínosom;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncept inštitútu azylu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou demokracie a ochrany ľudských práv, bol v posledných rokoch závažne oslabený; zdôrazňuje potrebu plného dodržiavania práv a rešpektovania potrieb žiadateľov o azyl, ako aj zákazu vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement);

6.

upozorňuje na to, že EÚ musí na vonkajších hraniciach vytvoriť mechanizmy na identifikáciu žiadateľov o azyl a zabezpečiť prístup na svoje územie pre osoby, ktoré majú právo na medzinárodnú ochranu, a to aj v rámci kontrolných operácií na svojich vonkajších hraniciach;

7.

víta skutočnosť, že Komisia považuje zabezpečenie prístupu pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, za jeden z najdôležitejších cieľov SEAS;

8.

vyzýva Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), aby poskytla podrobné údaje o počte žiadateľov o azyl, ktorí boli takto identifikovaní počas jej operácií, a o osude osôb, ktoré boli počas týchto operácií zadržané alebo poslané späť do krajiny tranzitu alebo do krajiny pôvodu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na preskúmanie mandátu agentúry Frontex s cieľom jednoznačne stanoviť, že otázky týkajúce sa ochrany a ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou riadenia vonkajších hraníc EÚ;

9.

víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť s inými politikami, ktoré majú vplyv na medzinárodnú ochranu; vyzýva preto Komisiu, aby podporila a zaviedla iniciatívy na revíziu a úpravu všetkých politík a postupov v oblasti riadenia hraníc, ako sú Frontex a Európsky systém hraničnej kontroly (EUROSUR), s cieľom zaručiť utečencom prístup k ochrane v EÚ a plné dodržiavanie zákazu vyhostenia jednotlivca na vonkajších hraniciach EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že povinnosť poskytnúť pomoc tak, ako to ukladá Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), je pre členské štáty, EÚ a Frontex právne záväzná;

10.

víta skutočnosť, že v uvedenom rozsudku vo veci C-133/06 Súdny dvor zrušil článok 29 ods. 1 a 2, ako aj článok 36 ods. 3 smernice o azyle, ktoré sa týkali postupu prijímania a menenia spoločných minimálnych zoznamov bezpečných krajín pôvodu, ako aj spoločného minimálneho zoznamu bezpečných krajín;

11.

víta pozitívne iniciatívy uskutočnené v niektorých členských štátoch s cieľom prijímať žiadateľov o azyl, po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, v otvorených zariadeniach, ktoré sú plne integrované v miestnych komunitách;

12.

domnieva sa, žiadatelia o azyl patria k zraniteľným osobám, pre ktoré sa musia vytvoriť vhodné podmienky prijímania; pripomína, že väzenské prostredie im v žiadnom prípade nemôže pomôcť prekonať traumu, ktorú prežívali v krajine svojho pôvodu alebo počas cesty do Európy;

13.

víta ustanovenia uvedené v nedávnych návrhoch Komisie, podľa ktorých členské štáty nezadržia žiadnu osobu len z dôvodu, že je žiadateľom o medzinárodnú ochranu; domnieva sa, že žiadatelia o azyl by v zásade nemali byť zadržiavaní vzhľadom na ich obzvlášť chúlostivé postavenie;

14.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých členských štátoch je zadržiavanie žiadateľov o azyl stále realitou, vzhľadom na ich nelegálny vstup na územie krajiny, a preto víta zaradenie procesných záruk v oblasti zadržiavania do smernice o prijímaní; v tomto ohľade sa nazdáva, že zadržanie žiadateľa o azyl by malo byť možné len za presne vymedzených výnimočných okolností a pod podmienkou dodržania zásady nevyhnutnosti a proporcionality, a to pokiaľ ide tak o spôsob, ako aj o účel tohto zadržania; taktiež sa domnieva, že ak je žiadateľ o azyl zadržaný, mal by mať právo na opravný prostriedok na vnútroštátnom súde;

15.

považuje za nevyhnutné, aby sa rozsah pôsobnosti novej smernice o prijímaní spresnil tak, aby pokrýval strediská na zadržiavanie osôb, tranzitné zóny, postupy na hraniciach a osoby presídlené v rámci dublinského systému;

16.

víta zavedenie oficiálneho systému okamžitej identifikácie zraniteľných osôb, najmä maloletých bez sprievodu, starších závislých osôb, zdravotne postihnutých osôb, tehotných žien, osamotených rodičov s deťmi a osôb, ktoré prežili traumu (mučenie, znásilnenie, psychické, fyzické a sexuálne násilie) v rámci smernice o prijímaní;

17.

domnieva sa, že by sa mal zaviesť jednotný postup posudzovania žiadostí o azyl a jednotné normy na priznanie štatútu utečenca alebo osoby vyžadujúcej medzinárodnú ochranu, ktoré by pokrývali všetky žiadosti o medzinárodnú ochranu (štatút utečenca, doplnková ochrana, dočasná ochrana);

18.

víta skutočnosť, že Komisia zamýšľa vyjasniť podmienky na získanie doplnkovej ochrany, a najmä to, že navrhuje preskúmať úroveň práv a výhod pre osoby, ktoré získajú tento druh ochrany; mala by sa tým zabezpečiť vyššia úroveň rovnakého zaobchádzania;

19.

víta úmysel Komisie zmeniť a doplniť smernicu o azyle a zdôrazňuje, že spoločný azylový postup by mal zabezpečiť jasné, jednotné a primerané termíny, v ktorých príslušné orgány musia rozhodnúť o žiadosti o azyl, aby sa tak predišlo dlhým a bezdôvodným čakacím lehotám, ktoré by mohli mať neblahý vplyv na zdravie a pohodu žiadateľov o azyl; opätovne pripomína, že udelenie štatútu utečenca alebo poskytnutie doplnkovej ochrany by malo byť vždy predmetom individuálneho posudzovania a v žiadnom prípade by sa nemalo obmedziť na všeobecné posúdenie (napríklad na základe národnosti) alebo podmienky (napríklad v súvislosti so stavom dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu);

20.

domnieva sa, že je potrebné sústrediť informácie o krajinách pôvodu, ktoré majú jednotlivé členské štáty k dispozícii, a nabáda Komisiu, aby zvýšila úsilie o vytvorenie spoločnej databázy; zdôrazňuje, že zhromažďovanie a poskytovanie informácií o krajine pôvodu a správa príslušného portálu by mali byť zárukou toho, že doň budú zahrnuté správy o krajine od rôznych etablovaných odborníkov, že informácie budú verejne prístupné a jasne odlíšené od ich uplatňovania zo strany rozhodovacích subjektov tak, aby zostali objektívne a nezávislé od politického vplyvu, a že pri zhromažďovaní informácií o krajine pôvodu sa zachová spravodlivá rovnováha medzi vládnymi, mimovládnymi a medzinárodnými zdrojmi;

21.

víta prepracované znenie dublinského nariadenia a navrhované ustanovenia o mechanizme na pozastavenie dublinských transferov v prípade obáv, že by v ich dôsledku žiadateľ nemusel mať možnosť uplatniť primerané štandardy ochrany v príslušných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a prístupu k azylovým konaniam, ako aj v prípadoch, kedy by takéto transfery ešte viac zaťažili tie členské štáty, ktoré už čelia neúmerným tlakom, najmä v dôsledku svojej geografickej polohy alebo demografickej situácie; zdôrazňuje však, že tieto ustanovenia by v konečnom dôsledku boli skôr politickým vyhlásením ako účinným nástrojom skutočnej podpory poskytovanej členským štátom, ak by sa nezaviedol nástroj zaväzujúci členské štáty dvojakým spôsobom, tým že zavedie:

22.

domnieva sa, že v súlade s prepracovaným dublinským nariadením by sa žiadateľom o azyl malo zaručiť právo na odvolanie proti rozhodnutiu o presune, keďže takýmto odvolaním sa súdom ukladá povinnosť preskúmať z úradnej moci potrebu dočasne pozastaviť vykonanie rozhodnutia o transfere;

23.

dôrazne podporuje vytvorenie Európskeho úradu na podporu azylantov, ktorý bude úzko spolupracovať s UNHCR, ako aj s mimovládnymi organizáciami špecializovanými na azylovú oblasť;

24.

domnieva sa, že jednou z úloh Európskeho úradu na podporu azylantov by mala byť presná analýza odlišností, ktoré pretrvávajú medzi vnútroštátnymi azylovými systémami, s cieľom prispieť k ich zlepšeniu;

25.

domnieva sa, že aktivity Európskeho úradu na podporu azylantov by mali zahŕňať vypracovanie spoločných zásad s cieľom uľahčiť presnejšie posudzovanie žiadostí o udelenie azylu, podporovanie výmeny osvedčených postupov, monitorovanie vykonávania a uplatňovania príslušných právnych predpisov EÚ (podpora úlohy Komisie ako strážcu zmlúv);

26.

domnieva sa, že by sa mal prakticky zvážiť ďalší postup, pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami, ktoré boli na základe zamietnutej žiadosti o ochranu vrátené do svojej krajiny pôvodu alebo krajiny, z ktorej odišli;

27.

dôrazne nabáda Komisiu, aby pokračovala v úsilí o vytvorenie spoločného európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu, keďže kvalita rozhodnutí prijímaných v tejto oblasti priamo závisí od kvality vzdelávania a informovanosti vnútroštátnych rozhodovacích orgánov; zastáva názor, že konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti špecializovanými v tejto oblasti zamerané na vypracovanie vzdelávacích programov by boli zárukou účinnosti v tejto oblasti;

28.

domnieva sa, že všetky rozhodovacie subjekty musia mať rovnaký prístup k profesionálne a objektívne preskúmaným informáciám o krajine pôvodu, ktoré sú pre azylové orgány a odvolacie súdy, ako aj pre žiadateľov o azyl hlavným nástrojom, na ktorý sa spoliehajú, že im pomôže pri overovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu;

29.

zdôrazňuje, že počas čakacích lehôt by orgány mali zohľadňovať rozdielne potreby žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú v citlivejšej situácii, napríklad detí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, a mali by zabezpečiť potrebnú infraštruktúru;

30.

berie na vedomie dôležitosť integrácie osôb, ktorým je poskytovaná medzinárodná ochrana, v súvislosti s demokratickými, bezpečnostnými a hospodárskymi kritériami;

31.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že pravidlá stanovené dublinským nariadením na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl nezohľadňujú prianie žiadateľov a domnieva sa, že pri tomto určovaní by mali byť viac zohľadnené niektoré kritériá týkajúce sa rodiny, kultúry a jazyka, aby sa napomohlo integrácii žiadateľov o azyl;

32.

naliehavo žiada Radu, aby dospela k dohode o rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (10) s cieľom zahrnúť doňho utečencov a osoby s doplnkovou ochranou;

33.

víta návrh Komisie, aby sa podľa smernice o prijímaní zjednodušil prístup žiadateľov o azyl na trh práce, keďže ich začlenenie do pracovného života predstavuje základnú podmienku ich integrácie v hostiteľskom členskom štáte, a taktiež podporuje rozvíjanie zručností, ktoré môžu využívať tak počas svojho pobytu v hostiteľskom členskom štáte, ako aj v krajine pôvodu v prípade návratu;

34.

domnieva sa, že pri určovaní príslušného členského štátu by mal azylový systém uľahčovať integráciu tým, že zohľadní okrem iných faktorov aj sociálne, kultúrne a jazykové pozadie, uznávanie dosiahnutého vzdelania, odbornej kvalifikácie a zručností žiadateľa o azyl, ktoré zodpovedajú hospodárskym potrebám v hostiteľskom členskom štáte;

35.

odporúča, aby sa nerobili žiadne rozdiely medzi právami priznanými utečencom a osobám s doplnkovou ochranou; osobitne trvá na potrebe zlepšiť prístup osôb s doplnkovou ochranou k sociálnym a hospodárskym právam, keďže je to veľmi dôležité pre ich integráciu;

36.

domnieva sa, že jeden z cieľov SEAS musí byť zavedenie účinných mechanizmov solidarity, aby sa zlepšila situácia krajín, do ktorých smeruje väčší počet žiadateľov o azyl a ktoré majú ťažkosti zabezpečiť vhodné podmienky prijímania, včasné a predpísané spracovanie žiadostí alebo integráciu žiadateľov, ktorým bol udelený štatút utečenca;

37.

zastáva názor, že solidarita sa nemôže obmedziť na pridelenie finančných prostriedkov, a vyzýva na efektívne vykonávanie mechanizmov vnútorného presídlenia a premiestnenia na základe dobrovoľnosti, ako sa stanovuje v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle; je toho názoru, že by to osobám pod medzinárodnou ochranou umožnilo, aby boli prijaté v inom členskom štáte ako v tom, ktorý im priznal túto ochranu;

38.

domnieva sa, že je potrebné zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2001/55/ES (11), aby najmä osobitné kategórie osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu mohli mať k dispozícii prechodné obdobie na prijatie, a to aj vtedy, keď nedochádza k hromadnému prílevu;

39.

podporuje vytvorenie skupín odborníkov v oblasti azylu pod záštitou budúceho Európskeho úradu na podporu azylantov, ktoré by mohli pomáhať členským štátom v prípade náhleho a masívneho prílevu žiadateľov o azyl, ktorému tieto štáty nie sú schopné čeliť;

40.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvoriť európsky mechanizmus presúvania medzinárodnej ochrany pod dohľadom budúceho Európskeho úradu na podporu azylantov, aby sa umožnil pohyb utečencov v Európe na ich žiadosť a tým sa zmiernila záťaž niektorých členských štátov;

41.

víta zámer Komisie vypracovať štúdiu s cieľom preskúmať prostriedky na zlepšenie finančnej solidarity v rámci EÚ a so záujmom očakáva návrhy, ktoré budú v tomto smere predložené;

42.

podporuje dohody o monitorovaní hraníc uzatvorené medzi vnútroštátnymi orgánmi, UNHCR a mimovládnymi organizáciami v EÚ a pridelenie zdrojov na tento účel z Fondu EÚ pre vonkajšie hranice;

43.

zdôrazňuje, že SEAS by mal byť v plnom súlade s cieľmi a činnosťami nástrojov EÚ na spoluprácu s rozvojovými krajinami v oblasti ochrany utečencov (napríklad s Európskym rozvojovým fondom, Nástrojom rozvojovej spolupráce, Nástrojom európskeho susedstva a partnerstva a Európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva) a dohodami a partnerstvami medzi EÚ a rozvojovými krajinami (ako sú Dohoda z Cotonou a strategické partnerstvo Afrika – EÚ);

44.

zastáva rovnaký názor ako Komisia, že azyl je skôr neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej spolupráce s tretími krajinami ako nástrojom krízového riadenia; zdôrazňuje tiež, že rozvojová spolupráca, najmä predchádzanie krízam, monitorovanie ľudských práv, transformácia konfliktu a budovanie mieru, by mohli slúžiť ako preventívny nástroj vysídľovania; zdôrazňuje preto, že SEAS by mal byť úzko spojený s európskymi rozvojovými a humanitárnymi politikami;

45.

so záujmom očakáva posúdenie regionálnych programov ochrany, ktoré sa má uskutočniť v roku 2009; zdôrazňuje, že rozvoj takýchto programov by mal byť plne v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi akčnými plánmi, tematickým programom v oblasti migrácie a azylu v rámci Nástroja rozvojovej spolupráce a vo všeobecnosti by nikdy nemal byť prostriedkom zbavujúcim členské štáty a EÚ zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala opatrenia, ktoré v tejto oblasti vykonávajú jej jednotlivé oddelenia, s cieľom optimalizovať ich vzájomnú súčinnosť a aby informovala Európsky parlament o krokoch, ktoré v tejto súvislosti podniká;

46.

uznáva, že je dôležité posilniť kapacity na prijímanie v krajinách prvého azylu a v úzkej spolupráci s UNHCR zaviesť na európskej úrovni program presídlenia, v rámci ktorého sa stanovia spoločné kritériá a koordinačné mechanizmy;

47.

takisto žiada, aby sa zhodnotila primeranosť prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na financovanie opatrení týkajúcich sa tretích krajín, napríklad ochrany v regióne, najmä vzhľadom na uvedený názor Európskeho parlamentu, že tieto opatrenia si vyžadujú dodatočné financovanie, a nie prerozdelenie prostriedkov na rozvoj;

48.

vyzýva Komisiu, aby podporovala väčšiu účasť členských štátov na celosvetovom úsilí o opätovné usídľovanie utečencov;

49.

s veľkým záujmom berie na vedomie myšlienku zaviesť „postupy chráneného vstupu“ a dôrazne nabáda Komisiu, aby sa náležite zamyslela nad konkrétnymi spôsobmi a praktickými dôsledkami tohto druhu opatrení;

50.

so záujmom očakáva výsledky štúdie o spoločnom spracovaní žiadostí o azyl mimo územia EÚ, ktoré Komisia plánuje uskutočniť v roku 2009, a varuje pred akýmkoľvek pokusom o prenesenie zodpovednosti za prijímanie žiadateľov o azyl a spracovanie ich žiadostí na tretie krajiny alebo na UNHCR;

51.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, agentúre Frontex a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/16

A.

keďže podľa článku 274 Zmluvy o ES Komisia plní rozpočet na vlastnú zodpovednosť vychádzajúc zo zásad riadneho finančného hospodárenia a v spolupráci s členskými štátmi,

B.

keďže zásada účinnej vnútornej kontroly je jednou z rozpočtových zásad stanovených nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) v znení nariadenia (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (5), na základe návrhu obsiahnutého v akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly („akčný plán“),

C.

keďže najúčinnejším spôsobom, ako môže Komisia preukázať skutočný záväzok zabezpečiť transparentnosť a riadne finančné hospodárenie, je využiť všetky možné prostriedky na ich dosiahnutie a venovať plnú podporu iniciatívam zameraným na skvalitnenie finančného riadenia s cieľom získať od Dvora audítorov pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS (6)),

D.

keďže Rada ECOFIN v odseku 5 svojich záverov z 8. novembra 2005 prisúdila rovnako zásadný význam zavedeniu integrovaného rámca vnútornej kontroly, ako aj jasnosti a zjednodušeniu právnych predpisov týkajúcich sa kontrol a žiadala, aby „Komisia hodnotila náklady na kontroly podľa oblasti výdavkov“,

E.

keďže Komisia v záujme podpory strategického cieľa získať pozitívne DAS od Dvora audítorov prijala v januári 2006 akčný plán, a to aj na základe odporúčaní Dvora audítorov (7), uznesenia Európskeho parlamentu z 12. apríla 2005 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2003 (8) a záverov Rady ECOFIN z 8. novembra 2005,

F.

keďže akčný plán bol zameraný na nedostatky v kontrolných štruktúrach Komisie v tom čase a určil 16 oblastí, v ktorých bolo treba konať do konca roku 2007, pričom zohľadnil skutočnosť, že zlepšenie finančného hospodárenia v EÚ treba podporiť dôkladným sledovaním kontrol v Komisii a členských štátoch,

G.

keďže Dvor audítorov v odseku 2.29 kapitoly 2 (o systéme vnútornej kontroly Komisie) výročnej správy za rok 2007 upozorňuje, že „v súhrnnej správe Komisie za rok 2007 sa uvádza spoľahlivé hodnotenie pokroku, ktorý sa uskutočnil pri implementácii opatrení k tomu dňu, no zároveň sa v nej naznačuje, že dôkazy o účinnosti opatrení, pokiaľ ide o zníženie úrovne chýb v príslušných transakciách, môžu stále zaostávať“,

H.

keďže v odpovedi Komisie na odsek 2.30 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2007 sa uvádza, že „Implementácia opatrení je pokračujúcim procesom a dôkladne sa realizuje. Vplyv opatrení sa nevyhnutne prejaví po ich implementácii v rokoch 2006 a 2007 a prvá správa o vplyve sa vypracuje na začiatku roku 2009“,

1.

víta celkový pokrok dosiahnutý vo vývoji akčného plánu a skutočnosť, že väčšina akcií sa realizovala a väčšina nedostatkov zistených v akčnom pláne sa napravila;

2.

zdôrazňuje, že účinný integrovaný rámec vnútornej kontroly, ako plánuje Komisia v akčnom pláne, umožní Komisii a členským štátom, aby lepšie plnili rozpočet EÚ podľa politických cieľov a priorít Európskeho parlamentu;

3.

s poľutovaním konštatuje, že v tomto ohľade chýba jasná informácia a žiada Komisiu, aby uviedla, ako pokročila pri zavádzaní integrovaného rámca vnútornej kontroly a kedy očakáva viditeľný prínos prijatých opatrení k legalite a regulovateľnosti transakcií;

4.

berie na vedomie správu Komisie zo 4. februára 2009 o vplyve akčného plánu (KOM(2009)0043) a zohľadní ju v uznesení o udelení absolutória za rozpočtový rok 2007;

5.

berie na vedomie úsilie, ktoré Komisia vyvinula, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ nebola schopná predložiť úplné a spoľahlivé údaje o vrátených finančných prostriedkoch a finančných korekciách z dôvodu problémov členských štátov pri predkladaní správ; žiada Komisiu, aby vyriešila tieto problémy v oblasti predkladania správ a očakáva od nej, že mu predloží podrobný časový plán rozvoja a uplatňovania nového systému predkladania správ;

6.

upozorňuje, že základom pre hodnotenie úspechu akčného plánu bude vplyv prijatých krokov, ktorý sa prejaví v znížení chybovosti a lepšom hodnotení kontrolných systémov Dvorom audítorov;

7.

očakáva, že takéto zlepšenia budú mať skutočný vplyv na výročnú správu Dvora audítorov za rok 2008;

8.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť hodnotenia vplyvu akčného plánu a riadne dohliadala na jeho realizáciu;

9.

s poľutovaním konštatuje, že určité meškanie oproti plánovanému kalendáru sa zaznamenalo v prípade dvoch z najdôležitejších akcií pre tento Európsky parlament;

10.

vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že sa ešte neuskutočnila akcia 4 akčného plánu týkajúca sa začatia medziinštitucionálnej iniciatívy o základných zásadách, ktoré sa majú zohľadňovať vo vzťahu k rizikám, ktoré je možné tolerovať pri uskutočnených transakciách; súhlasí s názorom Dvora audítorov z jeho stanoviska č. 4/2006 (9), že napriek tomu, že ide o základný koncept integrovaného kontrolného systému, nie je zatiaľ jasné, ako sa má určiť „tolerovateľný stupeň rizika“;

11.

upozorňuje, že Dvor audítorov už v odsekoch 2.9 a 2.10 výročnej správy za rok 2005 (10) uviedol, že so zreteľom na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly „jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré prijala Komisia, je proporcionalita a nákladová efektívnosť kontrol“;

12.

pripomína tiež vyššie uvedené závery Rady ECOFIN z 8. novembra 2005, v ktorých Rada uviedla, že „verí, že v súlade so stanoviskom Dvora audítorov č. 2/2004 by mala dosiahnuť zhodu s Európskym parlamentom, čo sa týka rizík, ktoré možno v príslušných transakciách tolerovať s ohľadom na náklady a prínosy kontrol v jednotlivých oblastiach politík a objem príslušných výdavkov“;

13.

upozorňuje, že Dvor audítorov v odseku 2.42, písm. c) výročnej správy za rok 2007 odporúča pokročiť v oblasti koncepcie prijateľného rizika, a v odseku 1.52 písm. c) kapitoly 1 (Vyhlásenie o vierohodnosti a podporné informácie) tejto správy uvádza, že „rovnováha medzi nákladmi a reziduálnym rizikom v jednotlivých výdavkových oblastiach je taká dôležitá, že by sa mala schváliť v mene občanov EÚ na politickej úrovni (t. j. rozpočtovým orgánom/orgánom udeľujúcim absolutórium)“;

14.

nalieha na Komisiu, aby urýchlene prijala sľúbené oznámenie v tejto veci, s cieľom obnoviť medziinštitucionálnu diskusiu o tolerovateľných rizikách, v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 24. apríla 2007 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2005 (11) a uznesení z 22. apríla 2008 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2006 (12); vyzýva Komisiu, aby úplne zverejnila metódy, ktoré používa na určovanie chybovosti;

15.

domnieva sa preto, že Komisia by vzhľadom na dodržanie zásad proporcionality a nákladovej efektívnosti (efektívneho využívania finančných prostriedkov) kontrolných systémov mala zhodnotiť aktuálny pomer medzi zdrojmi dostupnými pre každú určenú politiku na jednej strane a časťou tých prostriedkov, ktoré využíva v rámci kontrolných systémov na danú oblasť výdavkov na strane druhej, v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu v uznesení o udelení absolutória za rozpočtový rok 2005;

16.

pripomína Komisii, že je veľmi dôležité, aby uskutočnila komparatívnu analýzu, ktorá jediná umožní stanoviť prijateľnú úroveň rizika vzniku chýb, a aby ju predložila Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov;

17.

domnieva sa, že pomer nákladov a prínosov medzi prostriedkami vynaloženými na kontrolné činnosti a výsledkami týchto kontrol by mal byť kľúčovým faktorom, ktorý by Dvor audítorov mal brať do úvahy;

18.

zdôrazňuje veľmi dôležité zistenie Dvora audítorov v odseku 1.52 písm. d) jeho výročnej správy za rok 2007, že „ak schému nemožno uspokojivo realizovať za primerané náklady a s prijateľným rizikom, mala by sa prehodnotiť“;

19.

žiada Komisiu, aby so zreteľom na opatrenia 10 a 10N predložila spoľahlivé informácie o nákladoch na kontrolné systémy a o prípadných spôsoboch ich zjednodušenia s cieľom nájsť lepšiu rovnováhu medzi potrebou kontrol a cieľom znížiť administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavení žiadatelia o finančné prostriedky EÚ a ich príjemcovia;

20.

pripomína svoje stanovisko a stanovisko Dvora audítorov, že komplikované a nejasné pravidlá a zložité právne požiadavky negatívne ovplyvňujú zákonnosť a správnosť výdavkov EÚ; považuje za nevyhnutné, aby sa otázka zjednodušovania predpisov nastolila ako dôležitý bod v rámci budúcej reformy nariadenia o rozpočtových pravidlách a budúceho právneho základu výdavkových programov EÚ;

21.

upozorňuje, že pokiaľ ide o realizáciu akcií 1, 3, 3N, 5, 10, 10a, 11N, 13 a 15, Komisia je tiež závislá od spolupráce s členskými štátmi; zdôrazňuje, že plne podporuje tieto akcie a preto nalieha na Komisiu, aby použila všetky dostupné nástroje na ich úplnú a čo najrýchlejšiu realizáciu;

22.

pripomína tvrdenie Komisie v jej vyššie uvedenom oznámení z roku 2008 (KOM(2008)0110), že akcie 1, 3, 3N, 5, 8 a 13 boli dokončené;

23.

upozorňuje však, že zatiaľ nevie o podkladových dokumentoch alebo vyhláseniach, o ktoré by sa toto tvrdenie opieralo; je preto nútený sa pýtať, či sa tieto akcie dokončili a či boli zrealizované, prípadne či mali vplyv na pokrok v plnení akčného plánu;

24.

vyzýva Dvor audítorov, aby predložil podrobnejšiu správu o spolupráci s partnerskými orgánmi z jednotlivých členských štátov a aby sa vyjadril, kedy táto spolupráca prinesie pozitívne účinky;

25.

víta ročné súhrny dostupných auditov a vyhlásenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré boli po prvýkrát prezentované 15. februára 2008 a ktoré predstavujú významný krok smerom k cieľu zlepšenia riadenia fondov EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti vo vzťahu k týmto ročným súhrnom, ktoré Komisia neposlala Európskemu parlamentu;

26.

víta vypracúvanie ročných súhrnov od roku 2008, ako aj posúdenia a vyhlásenia poskytnuté vo výročných správach o činnostiach generálnych riaditeľstiev zaoberajúcich sa štrukturálnymi fondmi za roky 2006 a 2007, no ani zďaleka nemôže považovať akcie 5 a 13 za dokončené, pretože Európskemu parlamentu chýbajú informácie;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament zatiaľ nedostal úplné informácie od Komisie týkajúce sa posúdenia a komparatívnej analýzy prvých predložených ročných súhrnov;

28.

okrem toho zdôrazňuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2007 konštatoval, že kvôli nezrovnalostiam v predkladaní neposkytujú doposiaľ ročné súhrny spoľahlivé posúdenie fungovania a účinnosti systému;

29.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa Dvora audítorov Komisia nebola schopná napriek značnému úsiliu predložiť kompletné údaje alebo preukázať, že predložené údaje by mohli byť jasne zosúladené so zverejnenými finančnými výkazmi;

30.

povzbudzuje Komisiu, aby dokončila implementáciu tejto dôležitej akcie s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň súladu s požiadavkami výkazníctva a zlepšiť presnosť údajov poskytovaných členskými štátmi;

31.

zdôrazňuje, že hoci nezávislé najvyššie kontrolné orgány nie sú súčasťou rámca vnútornej kontroly, zohrávajú ako externí audítori vnútroštátnych verejných výdavkov kľúčovú úlohu v audite verejných prostriedkov;

32.

plne podporuje spoluprácu, ktorú Komisia začala s niektorými vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými orgánmi, a podporuje pokračovanie kontaktov s týmito orgánmi s cieľom určiť, ako sa ich činnosť môže využiť na zvýšenie vierohodnosti, pokiaľ ide o plnenie programov v členských štátoch;

33.

víta iniciatívu Komisie rozvíjať štruktúrovaný prístup na podporu kontaktov s vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými orgánmi a ďalej povzbudzuje Komisiu, aby dokončila implementáciu tejto akcie v úzkej spolupráci s Dvorom audítorov;

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/21

A.

keďže nariadenie (ES) č. 1206/2001 nebolo uplatňované tak účinne, ako mohlo byť, a keďže sa preto musia prijať ďalšie opatrenia, aby sa zlepšila spolupráca medzi súdmi členských štátov na účely vykonávania dôkazov a zvýšenia účinnosti nariadenia,

B.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1206/2001 je zlepšenie, zjednodušenie a urýchlenie spolupráce medzi súdmi pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach,

C.

keďže Komisia síce koncom roka 2006/začiatkom roka 2007 dala distribuovať spolu 50 000 výtlačkov praktickej príručky pre členské štáty, ale uskutočnilo sa to príliš neskoro, v dôsledku čoho treba podniknúť ďalšie kroky, aby sa zúčastnené strany, najmä súdy a právnici, mohli lepšie oboznámiť s nariadením,

D.

keďže sa však podľa zistení Komisie lehota 90 dní, v ktorej sa podľa článku 10 ods. 1 nariadenia má vykonať dožiadanie o vykonanie dôkazu, nedodržiava v „značnom počte prípadov“ a „v niektorých prípadoch je potrebných viac ako 6 mesiacov“,

E.

keďže zariadenie na videokonferencie má v súčasnosti k dispozícii len málo členských štátov, v dôsledku čoho je využitie týchto zariadení nedostatočné; keďže okrem toho členské štáty nie sú dostatočne aktívne v zavádzaní moderných komunikačných technológií a ani Komisia nepredložila žiadne konkrétne návrhy na zlepšenia v tejto oblasti,

1.

vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným predložením vyššie uvedenej správy Komisie, ktorá bola predložená až 5. decembra 2007, hoci podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1206/2001 mala byť predložená do 1. januára 2007;

2.

súhlasí s Komisiou, že členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie, aby sa sudcovia a právnici v členských štátoch v dostatočnej miere oboznámili s týmto nariadením s cieľom podporiť priamy styk medzi súdmi, pretože priamy výkon dôkazu v zmysle článku 17 nariadenia ukázal, že touto cestou možno zjednodušiť a urýchliť vykonávanie dôkazov bez toho, aby vznikali akékoľvek problémy;

3.

domnieva sa, že je nutné mať na pamäti, že ústredné orgány podľa daného nariadenia stále zohrávajú dôležitú úlohu pri dohľade nad činnosťou súdov, ktoré zodpovedajú za vybavovanie dožiadaní podaných na základe tohto nariadenia a za riešenie prípadných problémov; upozorňuje, že Európska justičná sieť môže byť nápomocná pri riešení problémov, ktoré ústredné orgány nevyriešili, a že potreba obracať sa na tieto orgány by sa dala znížiť lepšou informovanosťou dožadujúcich súdov o tomto nariadení; zastáva názor, že pomoc ústredných orgánov môže byť nevyhnutná v prípade malých miestnych súdov, ktoré sa po prvýkrát stretávajú s problémom týkajúcim sa vykonávania dôkazov v cezhraničnom kontexte;

4.

podporuje široké využívanie informačných technológií a videokonferencií spolu s bezpečným systémom zasielania a prijímania elektronickej pošty, ktorá by mala byť v dohľadnom čase bežným spôsobom zasielania dožiadaní o vykonanie dôkazov; konštatuje, že niektoré členské štáty sa vo svojich odpovediach na dotazník, ktorý rozoslala haagska konferencia, zmienili o problémoch s kompatibilitou audiovizuálnych prostriedkov, a domnieva sa, že tejto otázke by sa mala venovať európska stratégia v oblasti elektronickej justície;

5.

domnieva sa, že skutočnosť, že mnohé členské štáty ešte nemajú k dispozícii zariadenie na videokonferencie, spolu so zistením Komisie, že moderné komunikačné prostriedky sa využívajú zriedka, potvrdzuje opodstatnenosť plánov na vypracovanie európskej stratégie v oblasti elektronickej justície, čo nedávno odporučil jeho Výbor pre právne veci; nalieha na členské štáty, aby vyčlenili viac prostriedkov na inštaláciu moderných komunikačných zariadení na súdoch a vyškolenie sudcov na ich používanie, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu; domnieva sa, že treba čo najskôr zabezpečiť podporu a finančnú pomoc EÚ na primeranej úrovni;

6.

zastáva názor, že v rámci stratégie v oblasti elektronickej justície by sa malo vynaložiť úsilie na pomoc súdom pri riešení požiadaviek na preklad a tlmočenie, ktoré súvisia s cezhraničným vykonávaním dôkazov v rozšírenej EÚ;

7.

s veľkým znepokojením berie na vedomie zistenie Komisie, že lehota 90 dní, v ktorej sa podľa článku 10 ods. 1 nariadenia má vykonať dožiadanie o vykonanie dôkazu, sa nedodržiava v „značnom počte prípadov“ a že „v niektorých prípadoch je potrebných viac ako 6 mesiacov“; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila konkrétne návrhy opatrení s cieľom vyriešiť tento problém, pričom by sa mala zvážiť aj možnosť zriadiť odvolací orgán alebo určiť kontaktné miesto v rámci Európskej justičnej siete;

8.

kriticky sa stavia ku skutočnosti, že v správe Komisie sa konštatuje všeobecné zlepšenie vykonávania dôkazov v dôsledku nariadenia (ES) č. 1206/2001, čím vzniká nepresný obraz o situácii; preto vyzýva Komisiu, aby aj v rámci stratégie v oblasti elektronickej justície zabezpečila praktickú podporu a zintenzívnila svoje úsilie s cieľom plne využiť skutočné možnosti, ktoré nariadenie ponúka v súvislosti so zlepšením fungovania občianskeho súdnictva v prospech občanov, podnikov, právnikov a sudcov;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/23

A.

keďže Európsky parlament opakovanie konštatoval, že právne predpisy EÚ majú zmysel iba vtedy, keď sa budú v členských štátoch dodržiavať, a preto členské štáty musia posilniť monitorovanie transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ; keďže Európsky parlament navrhol, aby ho po uplynutí dátumu transpozície zodpovedný spravodajca informoval o status quo,

B.

keďže Európsky parlament a Rada 17. mája 2006 prijali smernicu 2006/43/ES (ďalej len smernica) a lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 29. júna 2008, a preto treba preskúmať, či sa transpozícia uskutočnila správne,

C.

keďže tabuľka s výsledkami, ktorú zverejnila Komisia, síce ukazuje, ktoré články smernice kto implementoval, ale neposkytuje nijaké informácie o spôsobe implementácie a ani o tom, či vnútroštátne predpisy spĺňajú minimálne normy ustanovené smernicou,

D.

keďže cieľom smernice je po prvé, optimalizovať kvalitu auditu ročných účtovných závierok v celej EÚ, a tým zvýšiť dôveru voči takémuto vypracúvaniu správ v prospech situácie na finančných trhoch, a po druhé, vytvoriť rovnaké podmienky pre sektor účtovníctva na vnútornom trhu,

E.

keďže implementácia smernice v členských štátoch sa musí uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným cieľom, ktorý má dve časti,

1.

pripomína, že smernica bola prijatá ako reakcia na krízu súvisiacu s rozpadom spoločnosti Enron; zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza zdôrazňuje význam vysokokvalitných účtovných a audítorských postupov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 12 členských štátov plne transponovalo smernicu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila jej okamžitú transpozíciu a vykonávanie;

2.

so znepokojením konštatuje, že transpozícia rozhodujúcich pojmov „subjekt verejného záujmu“ (6) (SVZ) a „sieť“ (7) vedie v členských štátoch k rozličným interpretáciám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre podnik identifikovaný ako SVZ a tiež pre účtovníka, vykonávajúceho audit tohto podniku, smernica ustanovuje niekoľko ďalekosiahlych povinností; pripomína, že smernica tiež predkladá rôzne dodatočné povinnosti pre firmy vykonávajúce audit, ktoré pokrýva definícia pojmu „sieť“; poznamenáva, že je potrebné ďalej sa zaoberať vplyvom definície siete a nedostatkom právnej istoty, pokiaľ ide o zodpovednosť firiem za úkony iných firiem patriacich do rovnakej siete; vo všeobecnosti vyslovuje obavu, že zmes definícií povedie k právnej neistote a vysokým nákladom v súvislosti s ich dodržiavaním, a tak nakoniec nepriaznivo ovplyvní dosiahnutie cieľa smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový prehľad o implementácii definícií a jej viditeľných účinkov a hľadala zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o politiku dlhodobých priorít EÚ v tejto oblasti a spôsob, akým môžu byť po prerokovaní s členskými štátmi najlepšie dosiahnuté;

3.

konštatuje, že veľa členských štátov ešte neuplatnilo článok 41 smernice, na základe ktorého členské štáty majú zaviazať SVZ na vytvorenie výboru pre audit alebo podobného orgánu; domnieva sa, že táto povinnosť je dôležitým prostriedkom na zaručenie nezávislosti štatutárnych auditov ročných účtovných závierok SVZ;

4.

zdôrazňuje, že podľa nedávnych skúseností je potrebná častá a vysoko kvalitná súčinnosť medzi výborom pre audit a nezávislými členmi predstavenstva, dozornou radou a audítormi, a že členovia predstavenstva, ktorí nemajú výkonné právomoci, by mali dôkladne zvážiť možnosť, aby sa na ich schôdzach nezúčastňovali výkonní členovia predstavenstva;

5.

usudzuje, že mnohé členské štáty implementovali požiadavku smernice na striedanie audítorov v limite maximálne sedem rokov vo veľmi krátkom období striedania a to menej ako dva alebo tri roky; pochybuje, že takéto krátke obdobia striedania zlepšia kvalitu a kontinuitu štatutárnych auditov SVZ, a poukazuje na to, že bránia audítorom a audítorským spoločnostiach dôkladne pochopiť auditovaný subjekt;

6.

ľutuje, že všetky členské štáty nezaviedli systém verejného dohľadu požadovaný smernicou; ďalej upozorňuje, že v členských štátoch, v ktorých sa zaviedli formy verejného dohľadu, sú medzi nimi značné rozdiely; upozorňuje, že verejný dohľad podľa smernice musí byť organizovaný tak, aby sa vylúčil konflikt záujmov; vo svetle toho sa zamýšľa, či orgány dohľadu priamo spojené s národnými vládami, spĺňajú túto požiadavku;

7.

považuje za veľmi dôležité, aby sa požadovaná spolupráca podľa smernice medzi verejnými orgánmi dohľadu naozaj uskutočnila, potom intenzívna spolupráca medzi orgánmi dohľadu pomáha zbližovaniu členských štátov a môže zabrániť dodatočným administratívnym prekážkam vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych postupov a požiadaviek;

8.

zdôrazňuje, že dcérske spoločnosti kótované na burze sú predmetom štatutárnych auditov; odporúča, aby vnútroštátne právne predpisy vyžadovali, aby ich materské podniky podliehali štatutárnym auditom, ktoré vykonajú audítori schválení v súlade so smernicou;

9.

domnieva sa, že existujú veľké nejasnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 47 smernice, ktorý sa zaoberá pracovnou dokumentáciou o audite; zdôrazňuje, že členské štáty môžu umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, príslušným orgánom tretej krajiny, ale existujú právne otázky a otázky v oblasti ochrany údajov, ktorými sa treba zaoberať, aby sa zabezpečilo, že informácie, ktoré audítori v EÚ dostávajú od svojich klientov (spoločností), zostanú dôverné a nedostanú sa na verejnosť v tretích krajinách, v ktorých sú takéto spoločnosti registrované alebo v ktorých je založená materská spoločnosť;

10.

žiada Komisiu, aby podrobne vyhodnotila všetky vnútroštátne právne predpisy transponujúce smernicu, aby sa rozhodne zaoberala problémami uvedenými v bodoch 1 až 9 a aby do dvoch rokov o tom informovala Európsky parlament; pochybuje, že zvolená metóda minimálnej harmonizácie je tým správnym spôsobom na plnenie cieľov tejto smernice a ďalších smerníc v súvislosti s vnútornými trhom, vzhľadom na to, že mnohé odchýlky povolené smernicou vedú k ďalšiemu rozdrobeniu audítorského trhu; vyzýva Komisiu, aby pri harmonizácii využívala jednoznačné pojmy;

11.

upozorňuje, že zbytočné odďaľovanie schválenia Medzinárodných audítorských štandardov (International Standards on Auditing, ISA) by mohlo mať negatívny vplyv na regulačné prostredie prejavujúci sa v ďalšom rozdrobovaní, čo je v rozpore hlavným cieľom smernice; žiada preto Komisiu, aby zabránila zbytočnému odďaľovaniu prijatia štandardov ISA a aby začala verejnú diskusiu o ich prijatí;

12.

zastáva názor, že pozorné monitorovanie a overovanie správnej a včasnej implementácie právnych prepisov EÚ je dôležitým prostriedkom na dosahovanie lepšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ a na zabraňovanie praktikám „prikrášľovania“, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe, napríklad, článku 40 smernice, ktorý stanovuje neúplný zoznam požiadaviek na vypracúvanie správ o transparentnosti;

13.

podporuje Komisiu v usmerňovaní členských štátov a v úzkej spolupráci s nimi, zameraných na zabezpečenie správnej a včasnej implementácie, napríklad využívaním transpozičných workshopov ako fóra na dosahovanie konsenzu v otázke implementácie konkrétnych ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; podporuje využívanie tabuliek zhody v procese implementácie ako prostriedok na dosiahnutie maximálnej zhody; napriek tomu sa domnieva, že treba urobiť ešte viac, aby členské štáty počas implementácie dostávali jasné usmernenie a aby sa členské štáty viedli k jednoznačnej implementácii právnych predpisov Spoločenstva;

14.

zdôrazňuje, že všetky podzákonné opatrenia v rámci rozsahu pôsobnosti smernice možno prijímať iba prostredníctvom uplatňovania regulačného postupu s kontrolou, sprevádzaného podľa potreby hodnotením ich vplyvov;

15.

víta odporúčanie Komisie 2008/362/ES zo 6. mája 2008 o zabezpečení vonkajšej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu (8) schvaľuje ustálený názor, že treba mať prehľady nezávislého externého hodnotenia kvality v súlade s cieľom smernice, ktorým je zlepšenie kvality auditov a dôveryhodnosti zverejnených finančných informácií; navyše podporuje ustálený názor, že úplná nezávislosť a nestrannosť kontrol a kontrolórov sú mimoriadne dôležité;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala štruktúry národnej záruky kvality, ktoré zabezpečia nezávislé a nestranné zaručovanie kvality audítorských spoločností; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca sa pri tom musí obmedziť na všeobecné rámcové ustanovenia a že konkrétne vypracovanie týchto pravidiel sa musí prenechať odborníkom;

17.

berie na vedomie rozhodnutie Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008, ktoré sa týka prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín (9) žiada Komisiu, aby oznámila Európskemu parlamentu výsledky ďalšieho skúmania otázky registrácie audítorov z tretích krajín;

18.

uznáva, že rozdiely v režimoch zodpovednosti v rámci členských štátov môžu viesť k regulačnej arbitráži a narušiť vnútorný trh, ale je si vedomý rôznych angažovaností v súvislosti s veľkosťou audítorských firiem a spoločností, ktorými sa zaoberajú; zdôrazňuje, že žaloby týkajúce sa zodpovednosti za škodu často prichádzajú z tretích krajín, kde hlavným motívom takýchto súdnych sporov je dohoda o podiele právneho zástupcu na vysúdenej sume; nie je ochotný privítať takúto kultúru súdnych sporov v rámci EÚ a žiada zásadnejšie riešenie nepriaznivých účinkov takýchto praktík motivovaných podielom na vysúdenej sume;

19.

pripomína odporúčanie Komisie 2008/473/ES z 5. júna 2008 o obmedzení občianskoprávnej zodpovednosti štatutárnych audítorov a audítorských spoločností (10), ktoré vyzýva členské štáty obmedziť občianskoprávnu zodpovednosť audítorov s náležitým ohľadom na vlastné vnútroštátne právne predpisy a okolnosti; ďalej pripomína cieľ tohto odporúčania, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky a účtovnícke spoločnosti prostredníctvom väčšej konvergencie medzi členskými štátmi v tejto oblasti; podčiarkuje, že cieľ obmedziť zodpovednosť audítorov a audítorských spoločností navrhnutý odporúčaním Komisie nesmie porušovať právne zásady, ktorými sa riadi občianskoprávna zodpovednosť v niektorých členských štátoch, napríklad zásadu práva poškodených na odškodnenie; zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by toto odporúčanie nemalo spochybňovať kvalitu štatutárneho auditu alebo dôveru vo fungovanie štatutárnych auditov; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2010 informovala Európsky parlament o vplyve tohto odporúčania a o vplyve naň nadväzujúcich opatrení, pričou dôležitou otázkou bude najmä to, či a do akej miery odporúčanie spôsobuje väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi v súlade s cieľom tejto smernice; zdôrazňuje, že v prípade, ak sa ukáže, že sú potrebné ďalšie opatrenia, Komisia musí vypracovať štúdiu o ich možnom vplyve, pričom vyhodnotí možné účinky obmedzenia občiansko-právnej zodpovednosti audítorov a audítorských spoločností na kvalitu auditov, finančnú bezpečnosť a sústredí pozornosť na trh auditu;

20.

víta konzultácie o pravidlách pre vlastnícke práva v účtovníckych spoločnostiach, ktoré iniciovala Komisia, a so záujmom očakáva odpovede zainteresovaných strán;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/27

A.

keďže nerovnosti medzi ženami a mužmi sú mimoriadne zreteľné a naďalej pretrvávajú, pokiaľ ide o možnosti a zamestnania a príležitosti v oblasti divadelného umenia,

B.

keďže je potrebné vykonať serióznu analýzu mechanizmov, ktoré zapríčiňujú tieto nerovnosti medzi mužmi a ženami,

C.

keďže zásada rovnosti medzi mužmi a ženami sa musí uplatňovať na všetky subjekty v oblasti divadelného umenia a vo všetkých odboroch, všetkých typoch štruktúr (produkcia, vysielanie a vzdelávanie) a všetkých odvetviach činností (umelecká, technická, administratívna),

D.

keďže muži a ženy nevykonávajú v rovnakom rozsahu jednotlivé zamestnania v oblasti divadelného umenia a keďže s touto prvou formou nerovnosti sa spájajú rozdielne podmienky pre prácu, zamestnanie a rozdiel v príjmoch,

E.

keďže nerovnosti v prístupe k rozhodovacím funkciám, k prostriedkom na produkciu a k vysielacím sieťam existujú v rôznej miere vo všetkých odboroch divadelného umenia,

F.

keďže zámer dodržiavať rovnosť v profesiách divadelného umenia predpokladá, že sa najprv bude systematicky zavádzať zastúpenie obidvoch pohlaví,

G.

keďže samotný talent neobjasňuje umeleckú kvalitu realizácie alebo úspech profesionálnej kariéry a keďže lepšie zabezpečenie zastúpenia mužov a žien v profesiách divadelného umenia bude môcť celému tomuto odvetviu dodať novú dynamiku,

H.

keďže následne je vhodné zmeniť situácie, pri ktorých v súčasnosti dochádza k segregácii a ktoré v oblasti divadelného umenia naďalej pretrvávajú, a to nielen prostredníctvom modernizácie a demokratizácie tohto odvetvia, ale aj stanovením realistických cieľov týkajúcich sa rovnosti, ktoré podporujú sociálnu spravodlivosť,

I.

keďže zistené prípady nerovnosti majú za následok, že schopnosti a talent zostávajú nevyužité a poškodzujú umeleckú dynamiku, rozširovanie a hospodársky rozvoj tohto odvetvia,

J.

keďže pretrvávajúce predsudky príliš často vedú k diskriminačnému správaniu voči ženám v procese výberu a menovania a takisto v pracovných vzťahoch, a keďže ženy napriek vyššiemu stupňu vzdelania, záujmu o ďalšie vzdelávanie a silnejšiemu prepojeniu majú často nižší príjem než muži,

K.

keďže prekážky v rovnosti medzi ženami a mužmi sú v tomto odvetví mimoriadne trvácne a odôvodňujú prijatie osobitného postupu na zníženie zistených nerovností, pričom sa zároveň zohľadní jeho možný pákový efekt na celú spoločnosť,

L.

keďže v oblasti sociálneho zabezpečenia umelcov existujú veľké medzery, ako pre mužov, tak pre ženy, v dôsledku čoho sa najmä ženy ocitajú v horšej situácii z hľadiska príjmu,

1.

zdôrazňuje rozsah a trvácnosť nerovností medzi mužmi a ženami v odvetví divadelného umenia a vplyv, ktorý môže mať nerovný spôsob organizácie v tomto odvetví na celú spoločnosť vzhľadom na osobitný charakter týchto činností;

2.

zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné podporovať a presadzovať prístup žien ku všetkým umeleckým profesiám, v ktorých majú zatiaľ menšinové zastúpenie;

3.

pripomína, že podiel žien v umeleckých profesiách a vykonávajúcich úradné funkcie v oblasti kultúry je veľmi slabý a že zastúpenie žien v rozhodovacích funkciách, v kultúrnych inštitúciách alebo akadémiách a na univerzitách je nedostatočné;

4.

uznáva, že je potrebné zaviesť osobitný postup pre toto odvetvie, aby sa vysvetlili mechanizmy a správanie, ktoré spôsobujú tieto nerovnosti;

5.

pripomína, že toto správanie sa môže zmeniť výlučne zastúpením obidvoch pohlaví, pretože prinesie komplementárnosť z hľadiska vnímavosti, metód a záujmov;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné podporiť prístup žien ku všetkým umeleckým profesiám a ku všetkým profesiám v oblasti divadelného umenia, kde majú menšinové zastúpenie, a povzbudzuje členské štáty, aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia ženám v prístupe k vedúcim funkciám v kultúrnych inštitúciách, ako aj akadémiách a na univerzitách;

7.

zdôrazňuje, že diskriminácia žien poškodzuje rozvoj kultúrneho odvetvia, pretože ho ochudobňuje o nadaných a schopných ľudí, a upozorňuje na to, že nadaní jednotlivci potrebujú kontakt s verejnosťou, ak majú získať uznanie;

8.

žiada zavedenie opatrení s cieľom zlepšiť zastúpenie žien vo vedení inštitúcií, najmä presadzovaním rovnosti v kultúrnych podnikoch a zariadeniach a v profesijných organizáciách;

9.

vyzýva subjekty z oblasti kultúry, aby zlepšili zastúpenie umelkýň a ich diel v programoch, umeleckých zbierkach, vydavateľstvách alebo pri konzultáciách;

10.

poznamenáva, že pokroky dosiahnuté v oblasti rovnosti žien a mužov umožnia postupne zaviesť zastúpenie obidvoch pohlaví v pracovných tímoch, plánoch a na profesijných stretnutiach, ktoré dnes často fungujú podľa systému rozdelenia na základe pohlavia, čo sa len málo zlučuje s požiadavkami našej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje význam toho, aby bola vždy, ak to bude možné, zaručená anonymita uchádzačov a zdôrazňuje, že je potrebné zachovať vypočutie za zástenou pri náboroch hudobníkov hrajúcich v orchestri, vďaka čomu sa ženy môžu dostať do týchto súborov;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby už teraz zvážili prvú realistickú etapu v boji proti prípadom nerovnosti v oblasti divadelného umenia tým, že zabezpečia zastúpenie najmenej jednej tretiny osôb menšinového pohlavia vo všetkých častiach tohto odvetvia;

13.

povzbudzuje členské štáty, aby:

14.

pripomína kultúrnym inštitúciám, že je absolútne nevyhnutné realizovať demokratické ponímanie, podľa ktorého musí rovnakej práci muža a ženy zodpovedať aj rovnaká mzda, čo sa v umeleckej oblasti, ako aj v mnohých iných odvetviach, stále neuplatňuje;

15.

nakoniec povzbudzuje členské štáty, aby v odvetví divadelného umenia vypracovali porovnávacie analýzy o súčasnej situácii v jednotlivých členských štátoch, aby tak uľahčili koncepciu a realizáciu spoločných politík a aby vypracovali štatistiky a umožnili porovnávať a merať dosiahnutý pokrok;

16.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili sociálnu situáciu v oblasti umenia a kultúry a zohľadnili pritom odlišné pracovné podmienky a zaručili lepšie sociálne zabezpečenie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/30

A.

keďže hazardné hry na internete, z ktorých hrubé príjmy v roku 2004 predstavovali 2 až 3 miliardy EUR, podľa uvedenej štúdie SICL v súčasnosti tvoria približne 5 % celkového trhu s hazardnými hrami v EÚ a zdá sa, že rýchly rast v tejto oblasti je neodvratný,

B.

keďže príjmy zo štátnych a štátom povolených hazardných hier sú najvýznamnejším zdrojom príjmov pre športové organizácie v mnohých členských štátoch,

C.

keďže hazardné hry vrátane hazardných hier na internete sú tradične prísne regulované vo všetkých členských štátoch na základe zásady subsidiarity s cieľom chrániť spotrebiteľov pred vytváraním závislosti a pred podvodmi, zabrániť praniu špinavých peňazí a ďalším finančným trestným činom, ako aj manipulovaniu s výsledkami zápasov, a zachovať verejný poriadok; keďže Európsky súdny dvor akceptuje obmedzenie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby s ohľadom na takéto ciele všeobecného záujmu, ak je primerané a nediskriminačné,

D.

keďže všetky členské štáty takéto obmedzenia rozlišujú podľa druhu príslušnej hazardnej hry, napr. hry v herniach, športové stávky, lotérie alebo stávky na dostihoch; keďže väčšina členských štátov zakazuje prevádzkovanie herní na internete, vrátane ich prevádzkovania miestnymi prevádzkovateľmi, a významný počet členských štátov rovnako zakazuje prevádzkovanie športových stávok na internete a lotérií na internete,

E.

keďže hazardné hry boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti smerníc 2006/123/ES, 2007/65/ES a 2000/31/ES, a keďže Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení o bielej knihe o športe vyjadril svoje znepokojenie nad možnou dereguláciou hazardných hier,

F.

keďže členské štáty regulujú svoje tradičné trhy s hazardnými hrami s cieľom chrániť spotrebiteľov pred vytvorením závislosti, podvodmi, praním špinavých peňazí a manipuláciou s výsledkami zápasov; keďže dosiahnutie týchto politických cieľov je v odvetví hazardných hier na internete ťažšie,

G.

keďže Komisia začala konania vo veci porušenia predpisov proti desiatim členským štátom s cieľom prešetriť, či ich vnútroštátne opatrenia obmedzujúce cezhraničné poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier na internete, najmä športových stávok, sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva; keďže, ako Komisia zdôraznila, tieto konania sa netýkajú existencie monopolov alebo štátnych lotérií ako takých a nemajú ani vplyv na liberalizáciu trhov s hazardnými hrami vo všeobecnosti,

H.

keďže Európskemu súdnemu dvoru je adresovaných čoraz viac predbežných otázok o prípadoch týkajúcich sa hazardných hier, čo jasne dokazuje nejednoznačnosť výkladu a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti hazardných hier,

I.

keďže integrita v kontexte tohto uznesenia o hazardných hrách na internete znamená záväzok predchádzať nielen podvodom a trestným činom, ale tiež problémovému hraniu hazardných hier a hraniu týchto hier mladistvými osobami prostredníctvom dodržiavania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a trestnoprávnej úpravy a chránením športových súťaží pred akýmkoľvek neprípustným vplyvom spojeným so športovými stávkami,

J.

keďže hranie hazardných hier na internete spája niekoľko rizikových faktorov týkajúcich sa problémového hrania hazardných hier, ako napríklad ľahký prístup k hazardným hrám, dostupnosť širokej škály hier a menej spoločenských prekážok (7),

K.

keďže športové stávky a ďalšie hry na internete sa vyvíjajú rýchlo a nekontrolovane (najmä cezhranične na internete) a šport sa z dôvodu všadeprítomnej hrozby manipulácie s výsledkami zápasov a fenoménu stávkovania na konkrétne udalosti pri športových súťažiach stáva obzvlášť citlivý na nezákonné stávkovanie,

1.

zdôrazňuje, že podľa zásady subsidiarity a judikatúry Európskeho súdneho dvora majú členské štáty záujem a právo na reguláciu a kontrolu svojich trhov s hazardnými hrami v súlade so svojimi tradíciami a kultúrou v záujme ochrany spotrebiteľov pred vytvorením závislosti, podvodmi, praním špinavých peňazí a manipulovaním s výsledkami športových zápasov, ako aj v záujme ochrany tradičných štruktúr financovania športových aktivít a iných sociálnych funkcií v členských štátoch; upozorňuje, že všetky ostatné zainteresované strany majú tiež záujem na tom, aby trh s hazardnými hrami bol dôsledne monitorovaný a regulovaný; zdôrazňuje, že prevádzkovatelia hazardných hier na internete musia dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom poskytujú svoje služby a v ktorom sídli spotrebiteľ;

2.

zdôrazňuje, že služby v oblasti hazardných hier treba vnímať ako hospodársku činnosť, ktorá má výrazne osobitný charakter vzhľadom na s tým spojené hľadiská spoločenského a verejného poriadku a zdravotné hľadiská, kde hospodárska súťaž nepovedie k lepšiemu rozdeleniu zdrojov, čo odôvodňuje potrebu uplatňovať v prípade hazardných hier viacpilierový prístup; zdôrazňuje, že prístup vychádzajúci výlučne z vnútorného trhu nie je v tejto vysoko citlivej oblasti vhodný a vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala stanoviskám Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti;

3.

podporuje úsilie, ktoré iniciovala Rada počas francúzskeho predsedníctva a ktoré sa zameriava na problémy v oblasti hrania hazardných hier a stávkovania tradičným spôsobom a na internete; vyzýva Radu, aby pokračovala v organizovaní formálnych diskusií o potenciálnych politických riešeniach toho, ako vymedziť a riešiť problémy súvisiace s hraním hazardných hier na internete, a vyzýva Komisiu, aby tento proces podporovala a aby realizovala štúdie a predkladala vhodné návrhy, ktoré Rada považuje za žiaduce na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti hazardných hier na internete;

4.

vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s cieľom vyriešiť spoločenské problémy a problémy týkajúce sa verejného poriadku, ktoré vyplývajú z cezhraničného hrania hazardných hier na internete, ako je návykové hranie a zneužívanie osobných údajov alebo kreditných kariet; vyzýva inštitúcie EÚ, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi v boji proti všetkým nepovoleným alebo nezákonným službám v oblasti hazardných hier ponúkaných na internete a aby chránili spotrebiteľov a predchádzali podvodom; zdôrazňuje potrebu spoločného stanoviska, pokiaľ ide o spôsob, ako to dosiahnuť;

5.

zdôrazňuje, že regulačné orgány a prevádzkovatelia by mali úzko spolupracovať s ostatnými zainteresovanými stranami, ktoré pôsobia v oblasti hazardných hier na internete, napríklad s prevádzkovateľmi hazardných hier, regulačnými orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, športovými organizáciami, priemyselnými asociáciami a médiami, ktoré nesú spoločnú zodpovednosť za integritu hazardných hier na internete a za informovanie spotrebiteľov o možných negatívnych dôsledkoch hrania takýchto hier;

6.

konštatuje, že s hraním hazardných hier môže byť spojená trestná činnosť, ako je pranie špinavých peňazí, a šedá ekonomika a tie môžu mať vplyv na integritu športových udalostí; domnieva sa, že ohrozenie integrity športu a športových súťaží má závažný dosah na účasť bežných ľudí na nich, pričom tá významne prispieva k verejnému zdraviu a spoločenskej integrácii; zastáva názor, že ak sa bude šport vnímať ako predmet manipulácie s cieľom finančného zisku hráčov, funkcionárov alebo tretích strán, a nie ako hra hraná v súlade s jej hodnotami, pravidlami a pre potešenie fanúšikov, mohlo by to mať za následok stratu dôvery verejnosti;

7.

zastáva názor, že rozšírenie hazardných hier na internete poskytuje viac možností na nekalé praktiky, ako sú podvody, manipulácia s výsledkami zápasov, nezákonné stávkové kartely a pranie špinavých peňazí, pretože hazardné hry na internete sa dajú zriadiť a odstrániť veľmi rýchlo a ako dôsledok rozšírenia zahraničných prevádzkovateľov; vyzýva Komisiu, Europol a ďalšie vnútroštátne a medzinárodné inštitúcie, aby túto oblasť dôsledne monitorovali a o svojich zisteniach podávali správy;

8.

domnieva sa, že ochrana bezúhonnosti športových podujatí a súťaží vyžaduje spoluprácu medzi majiteľmi práv na športové prenosy, prevádzkovateľmi stávkových serverov a verejnými orgánmi na úrovni jednotlivých štátov, EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni;

9.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby organizátori športových súťaží, prevádzkovatelia stávok a regulačné orgány spolupracovali na opatreniach zameraných na boj proti rizikám súvisiacim s nezákonnou stávkovou činnosťou a manipuláciou s výsledkami športových zápasov a aby sa pokúsili vytvoriť funkčný, spravodlivý a trvalo udržateľný regulačný rámec na ochranu bezúhonnosti športu;

10.

zdôrazňuje, že športové stávky sú formou komerčného využívania športových súťaží, a odporúča členským štátom, aby chránili športové súťaže pred akýmkoľvek neoprávneným komerčným využitím, najmä uznaním práv organizátorov športových udalostí, a aby zaviedli opatrenia na zabezpečenie spravodlivých finančných výnosov v prospech profesionálneho a amatérskeho športu na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné udeliť organizátorom súťaží práva duševného vlastníctva (určitý druh portrétneho práva (8)) na ich súťaže;

11.

domnieva sa, že potenciálna všadeprítomná príležitosť, ktorú poskytuje internet na hranie hazardných hier v súkromí s okamžitými výsledkami a možnosťou hrania o vysoké finančné sumy, vytvára nový potenciál na hráčsku závislosť; konštatuje však, že úplný vplyv konkrétnych foriem služieb v oblasti hazardných hier poskytovaných na internete na spotrebiteľa zatiaľ nie je známy a mal by sa podrobnejšie preskúmať;

12.

upozorňuje na narastajúce obavy z možnosti prístupu mladých ľudí k hraniu hazardných hier na internete, a to zákonne či nezákonne, a zdôrazňuje potrebu účinnejšie kontrolovať ich vek a predchádzať tomu, aby mladiství hráči hrali na internetových stránkach bezplatne poskytované ukážky hier;

13.

poukazuje na to, že najmä mladí ľudia môžu mať problémy s rozlišovaním pojmov šťastie, osud, šanca a pravdepodobnosť; naliehavo žiada členské štáty, aby sa zaoberali kľúčovými rizikovými faktormi, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vytvorenia problému súvisiaceho s hraním hazardných hier u (mladých) ľudí a aby našli nástroje zamerané na tieto faktory;

14.

je znepokojený čoraz väčším prepojením medzi interaktívnou televíziou, mobilnými telefónmi a internetovými stránkami pri ponúkaní hazardných hier na diaľku a na internete, a to najmä so zameraním sa na neplnoleté osoby; domnieva sa, že tento vývoj prinesie nové výzvy v regulačnej oblasti a v oblasti sociálnej ochrany;

15.

zastáva názor, že hranie hazardných hier na internete pravdepodobne zvýši riziká pre spotrebiteľov, a že členské štáty môžu preto legitímne obmedzovať slobodu poskytovať služby v oblasti hazardných hier na internete s cieľom chrániť spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že za predchádzanie hraniu hazardných hier neplnoletými osobami a ich hráčskej závislosti nesú zodpovednosť rodičia;

17.

zároveň vyzýva členské štáty, aby vyčlenili adekvátne finančné prostriedky na výskum, prevenciu a liečbu problémov súvisiacich s hraním hazardných hier na internete;

18.

domnieva sa, že zisky z hazardných hier by sa mali použiť v prospech spoločnosti vrátane ďalšieho financovania vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, profesionálneho i amatérskeho športu a kultúry;

19.

podporuje vypracovanie noriem pre hazardné hry na internete, pokiaľ ide o vekové obmedzenie, zákaz systémov kreditov a bonusov s cieľom chrániť zraniteľných hráčov, informácie o možných dôsledkoch hrania hazardných hier, informácie o tom, kde získať pomoc v prípade závislosti, o potenciálnom návykovom účinku určitých hier a podobne;

20.

vyzýva všetky zainteresované strany, aby riešili riziko spoločenskej izolácie, ktorú spôsobuje závislosť na hazardných hrách na internete;

21.

domnieva sa, že samoregulácia týkajúca sa reklamy, propagácie a poskytovania hier na internete nie je dostatočne účinná, a preto zdôrazňuje potrebu regulácie a spolupráce medzi odvetvím a príslušnými orgánmi;

22.

naliehavo žiada členské štáty, aby spolupracovali na úrovni EÚ s cieľom prijať opatrenia proti agresívnej reklame a marketingu hazardných hier na internete, vrátane bezplatne poskytovaných ukážok hier, zo strany verejných alebo súkromných prevádzkovateľov s cieľom chrániť predovšetkým hazardných hráčov a zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti a mladí ľudia;

23.

navrhuje, aby sa preskúmala možnosť zaviesť maximálnu sumu, ktorú by jednotlivec mohol mesačne minúť na hazardné hry, alebo aby sa prevádzkovateľom hazardných hier na internete uložila povinnosť poskytovať hazardné hry na internete prostredníctvom predplatených kariet, ktoré by sa predávali v obchodoch;

24.

konštatuje, že kódex správania môže byť stále užitočným doplnkovým nástrojom na dosiahnutie niektorých verejných (a súkromných) cieľov a v záujme zohľadnenia technologického vývoja, zmien v preferenciách spotrebiteľov a vývoja v oblasti trhových štruktúr;

25.

zdôrazňuje, že kódex správania v konečnom dôsledku ostáva samoregulačným prístupom, ktorý je riadený príslušným odvetvím, a môže preto slúžiť len ako dodatok k právnym predpisom, a nie ich náhrada;

26.

zdôrazňuje tiež, že účinnosť kódexu správania bude vo veľkej miere závisieť od jeho uznania vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a spotrebiteľmi, ako aj od jeho presadzovania;

27.

vyzýva členské štáty, aby zdokumentovali rozsah a rast svojich trhov s hazardnými hrami na internete, ako aj výzvy, ktoré z hrania hazardných hier na internete vyplývajú;

28.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala výskum v oblasti hazardných hier na internete a rizika vytvorenia hráčskej závislosti, ktorého predmetom by bolo napríklad to, akým spôsobom reklama ovplyvňuje hráčsku závislosť, či je možné vytvoriť spoločnú európsku kategorizáciu hier podľa potenciálu vytvorenia návyku, a možné preventívne a liečebné opatrenia;

29.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala najmä úlohu reklamy a marketingu (vrátane bezplatných ukážok hier na internete) pri podnecovaní, či už priamo alebo nepriamo, neplnoletých mladých ľudí k hraniu hazardných hier;

30.

žiada Komisiu, Europol a vnútroštátne orgány, aby zhromažďovali a vzájomne si vymieňali informácie o rozsahu podvodov a inej trestnej činnosti v odvetví hazardných hier na internete, napríklad medzi subjektmi, ktoré pôsobia v odvetví;

31.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s národnými vládami preštudovala ekonomické a neekonomické účinky poskytovania cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier, a to pokiaľ ide o bezúhonnosť, spoločenskú zodpovednosť, ochranu spotrebiteľov a otázky týkajúce sa zdanenia;

32.

zdôrazňuje význam toho, aby členský štát, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, mohol na svojom území účinne kontrolovať a obmedzovať služby v oblasti hazardných hier a vykonávať nad nimi dohľad;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby objasnili miesto zdanenia činností týkajúcich sa hazardných hier na internete;

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/35

A.

keďže normy EÚ, ktoré sa týkajú bezpečnosti a kvality potravín, sú najprísnejšie na svete,

B.

keďže tieto normy odzrkadľujú vôľu spotrebiteľov v EÚ a sú významným prostriedkom na vytváranie pridanej hodnoty,

C.

keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o potravinovú bezpečnosť, ale aj o pôvod a výrobné metódy potravinárskych výrobkov; keďže EÚ už zareagovala na tento smer vývoja a zaviedla štyri označenia kvality a označenia pôvodu potravín, a to chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO), zaručenú tradičnú špecialitu (ZTŠ) a značku Bio,

D.

keďže kvalitné európske výrobky sú súčasťou živého kultúrneho a gastronomického dedičstva EÚ, a tým predstavujú dôležitú zložku hospodárskeho a sociálneho života mnohých regiónov EÚ, pretože umožňujú činnosti, ktoré majú bezprostredný vzťah k regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach,

E.

keďže spotrebiteľ si certifikačné systémy spája so zárukou vyššej kvality,

F.

keďže systémy kvality, ktoré sú osobitné pre EÚ, sú pre výrobky pochádzajúce z EÚ významnou konkurenčnou výhodou,

G.

keďže veľké obchodné reťazce sa na trhu potravinárskych výrobkov EÚ stali dominantnými a vyžadujú poplatky za uvedenie do predaja, ako aj neodôvodnené príspevky na reklamné výdavky, čo znižuje príležitosti malých výrobcov získať prístup k veľkému množstvu zákazníkov,

H.

keďže je možné využívať nové technológie na uvádzanie detailných informácií o pôvode a vlastnostiach rôznych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

I.

keďže falšovanie spôsobuje škody výrobcom aj konečným zákazníkom,

1.

víta proces úvahy, ktorý odštartovala zelená kniha Komisie, a stotožňuje sa s jej vôľou podporovať kvalitu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ bez toho, aby sa od výrobcov vyžadovali dodatočné výdavky alebo požiadavky;

2.

zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie na trhu so strategickými výrobkami, ako sú poľnohospodárske alebo potravinárske výrobky, je prvoradým cieľom a predstavuje všeobecný záujem EÚ; domnieva sa, že je dôležité, aby existovali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže vo vzťahu k dovážaným výrobkom, ktoré často nespĺňajú normy porovnateľné s normami Spoločenstva; domnieva sa, že vysoké štandardy EÚ, ktoré sa týkajú kvality výrobkov, by sa mali zakotviť aj v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pokiaľ ide o výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na vnútorný trh;

3.

považuje za potrebné zlepšiť kontrolu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že dovážané potraviny budú spĺňať normy EÚ týkajúce sa ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a dobrých životných podmienok zvierat; berie na vedomie závery Rady pre poľnohospodárstvo z 19. decembra 2008 o bezpečnosti poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín a o dodržiavaní noriem Spoločenstva, v týchto záveroch mu však chýba politická vôľa sprísniť kontroly Spoločenstva vykonávané v tretích krajinách;

4.

potvrdzuje, že politika týkajúca sa kvality nemôže byť oddelená od budúcej SPP ani od problémov, medzi ktoré okrem iného patrí zmena klímy, potreba ochrany biodiverzity, zásobovanie energiou a riadenie vodných zdrojov;

5.

domnieva sa, že opatrenia s cieľom zvýšiť objem výroby v súvislosti so všeobecnou situáciou vysokých cien surovín nemôžu byť zámienkou na znižovanie prísnosti noriem;

6.

opätovne potvrdzuje, že cieľ zavedenia maximálnej úrovne potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia musí tiež umožňovať dosahovať vysokú úroveň kvality výrobkov, ktorá vytvára významnú konkurenčnú výhodu pre poľnohospodárskych výrobcov; konštatuje, že poľnohospodári musia mať dostatočné príjmy, aby pokryli náklady vzniknuté v dôsledku požiadaviek EÚ týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, ochrany zvierat a ochrany životného prostredia; zastáva názor, že pokiaľ nebude konkurenčná výhoda poľnohospodárskych výrobcov postačovať na to, aby dokázali kryť tieto náklady, mali by v tejto súvislosti významnú úlohu zohrávať finančné prostriedky SPP, ktoré by poľnohospodári v Európe mali využívať na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva;

7.

domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kvality musí byť pripravená na reformu SPP po roku 2013; domnieva sa, že v rámci SPP musí EÚ zohrávať podpornú úlohu (vrátane finančnej podpory) s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné viac podporovať organizácie výrobcov, najmä preto, aby neboli znevýhodňovaní malí výrobcovia;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že EÚ sa v Medzinárodnej zmluve o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo zaviazala, že vykoná opatrenia na zachovanie genetických zdrojov; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné programy podpory odbytu určené na podnietenie používania rastlinných odrôd ohrozených genetickou eróziou; zdôrazňuje, že tým by sa mal zvýšiť záujem poľnohospodárov a pestovateľov o pestovanie odrôd označených ako rastlinné genetické zdroje a že v prípade úžitkových zvierat, ktorým hrozí vyhynutie, treba vypracovať podobné vhodné programy na podporu odbytu;

9.

pripomína, že následkom rastúcej liberalizácie svetových poľnohospodárskych trhov sú výrobcovia z EÚ priamo vystavení medzinárodnej konkurencii a každé doplnkové opatrenie, ktoré sa od nich vyžaduje, môže spôsobovať konkurenčnú nevýhodu, ale zároveň môže poľnohospodárom EÚ poskytovať výhodu, ak dokážu účinne odlíšiť svoje výrobky na trhu a zabezpečiť si tak zisk; pripomína tiež, že poľnohospodári EÚ môžu požiadavky spotrebiteľov premeniť na svoju výhodu tým, že budú pre spotrebiteľov okrem iného zabezpečovať kvalitné výrobky vyrábané miestne, prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia;

10.

zdôrazňuje predovšetkým, že Komisia musí v rámci WTO vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohody o otázkach neobchodného charakteru, ktorá zabezpečí, že čo najväčšie množstvo dovážaných výrobkov bude musieť spĺňať tie isté požiadavky, ktoré sa kladú na poľnohospodárov EÚ, aby kvalita poľnohospodárskych výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, vytvorila pre nich jasnú konkurenčnú výhodu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom veľkých obchodných reťazcov na všeobecnú kvalitu poľnohospodárskych výrobkov EÚ, ako aj nad skutočnosťou, že trhy, ktoré sú charakterizované silne koncentrovanou distribúciou, majú tendenciu uniformizácie a znižovania rôznorodosti agropotravinárskych výrobkov, ktorá spôsobuje, že na trhu sa nachádza menej tradičných výrobkov a viac polotovarov; navrhuje, aby Komisia zohľadnila potrebu regulovať postupy obráteného výberového konania, ktoré presadili niektoré veľké nákupné centrály, pretože majú ničivé dôsledky na kvalitné výrobky;

12.

vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou systému základných noriem EÚ a nad veľkým množstvom predpisov, ktoré musia spĺňať poľnohospodári v EÚ; vyslovuje sa za ich zjednodušenie a žiada, aby bol každý nový predpis posudzovaný na základe kritérií vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality;

13.

vyzýva na ďalšie zjednodušenie obchodných noriem vyjasnením hlavných kritérií, ktoré sa majú uplatňovať; vyzýva na vypracovanie usmernení EÚ na používanie všeobecných vyhradených výrazov ako „nízky obsah cukru“, „nízke emisie CO2“, „diétny“ a „prírodný“, aby sa zabránilo zavádzajúcim praktikám;

14.

je znepokojený nad skutočnosťou, že väčšina európskych spotrebiteľov nie je dostatočne informovaná o potravinovom reťazci, najmä o pôvode výrobkov a surovín; súhlasí so zavedením povinnosti uvádzať miesto výroby primárnych výrobkov prostredníctvom označenia krajiny pôvodu, čo odráža prianie spotrebiteľov mať viac informácií o pôvode výrobku, ktorý kupujú; súhlasí tiež s rozšírením tohto systému na spracované potravinárske výrobky a domnieva sa, že by sa mali poskytovať informácie o pôvode hlavných zložiek a surovín uvedením ich miesta pôvodu, ako aj miesta posledného spracovania výrobku;

15.

domnieva sa, že austrálsky model je dobrým príkladom systému označovania krajiny pôvodu - v tejto súvislosti je však nutné zohľadniť špecifiká rôznych sektorov výroby v EÚ pri označovaní jednotlivých fáz výroby výrobku, napríklad „vyrobené v“ (pre potravinárske výrobky vyrobené na mieste zo zložiek vnútroštátneho pôvodu a pre potravinárske výrobky, ktoré boli významným spôsobom spracované v príslušnej krajine), či „vyrobené v krajine X z miestnych alebo dovezených zložiek“; pripomína, že aj iní významní obchodní partneri EÚ, ako napríklad Spojené štáty americké alebo Nový Zéland používajú systémy označovania podobného druhu;

16.

domnieva sa, že pokiaľ sa dodržiavajú normy potravinovej bezpečnosti, tak by obchodné normy nemali brániť prístupu výrobkov na trh na základe ich vzhľadu, formy alebo veľkosti;

17.

zastáva názor, že všeobecná značka kvality EÚ, napr. uvedenie informácie „vyrobené v Európskej únii“, musí viesť v konečnom dôsledku k tomu, že výrobky EÚ sa na trhu pozitívne odlíšia vďaka prísnym normám na kvalitu, v súlade s ktorými sa vyrábajú;

18.

domnieva sa, že je potrebné výraznejšie podporovať dobrovoľné používanie vyhradeného označovania namiesto povinných obchodných noriem; domnieva sa však, že zavedenie harmonizovaných definícií, ktoré by mali uspokojiť všetky zúčastnené strany, by z dôvodu rozdielnych stravovacích návykov a tradícií mohlo byť spojené s problémami, a navyše by malo za následok väčšie množstvo informácií, s ktorými by bol zákazník konfrontovaný, a zároveň by si mohlo vyžadovať vytvorenie dozorného systému na kontrolu používania týchto označení;

19.

vyjadruje súhlas s opatreniami, ktorých cieľom je zjednodušenie právnych predpisov EÚ bez toho, aby sa zmiernila ich prísnosť, ako aj s obmedzením oblastí ponechaných na samoreguláciu; domnieva sa, že spoločné obchodné normy sú potrebné a môžu byť ustanovené efektívnejším spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti je vhodné podporovať proces spoločnej regulácie ako bežný postup prijímania právnych noriem EÚ; žiada, aby sa do tohto procesu zapojili miestne orgány, ako aj zástupcovia potravinárskeho odvetvia a poľnohospodárskych výrobcov;

20.

zdôrazňuje, že systémy zabezpečovania kvality potravín by mali spotrebiteľom poskytovať informácie a ponúkať záruku pravosti miestnych surovín a techník výroby; domnieva sa preto, že takéto systémy je potrebné implementovať a prevádzkovať so zosilnenou kontrolou a systémami sledovania pôvodu;

21.

pokladá za nevyhnutné, aby sa zaviedol transparentnejší systém označovania, ktorý by spotrebitelia uznávali vo väčšej miere, a aby sa v záujme transparentného označovania tak pri výrobkoch EÚ, ako aj pri výrobkoch dovezených z tretích krajín, uvádzal pôvod podstatných poľnohospodárskych zložiek, ktoré výrobok vymedzujú;

22.

zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť výlučné používanie pravých výrobkov s CHOP ako surovín, ak sa na etikete a pri propagácii spracovaného výrobku používa chránené označenie; zdôrazňuje, že týmto spôsobom sa na jednej strane predíde zavádzaniu zákazníka a na druhej strane sa podporí dopyt po výrobkoch s CHOP;

23.

považuje za zmysluplné, aby sa stanovili pravidlá používania výrazov „horský“ a „ostrovný“, pretože by sa tak podstatne zvýhodnili poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce z príslušných znevýhodnených regiónov; zastáva názor, že pri použití výrazov „horský“ a „ostrovný“ by sa mala povinne doplniť krajina pôvodu výrobku;

24.

konštatuje, že kvôli skutočnosti, že priemerný zákazník nemá jasno v rozdiele medzi CHOP a CHZO, je potrebná informačná kampaň na zlepšenie vedomostí zákazníkov o tomto rozdiele;

25.

nesúhlasí so stanovením prísnejších hodnotiacich kritérií, napríklad kritérií exportovateľnosti a udržateľnosti; poukazuje na to, že existujú príklady výrobkov, ktoré síce nie sú vhodné na vývoz, ale napriek tomu majú mimoriadny význam pre ráz miestneho hospodárstva a zachovanie sociálnej súdržnosti;

26.

potvrdzuje, že označenia pôvodu sú významným európskym dedičstvom, ktoré treba chrániť tak z hľadiska jeho zásadnej hospodárskej dynamiky, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu, ktorý je kľúčový pre mnohé regióny EÚ; domnieva sa, že tieto označenia sú zárukou kvality vyžadujúcou posilnenie, predovšetkým kontrolovaným riadením označení pôvodu zo strany zoskupení, ktoré reprezentujú žiadateľov; domnieva sa, že sú pre spotrebiteľa nápomocné pri výbere z ponuky výrobkov;

27.

domnieva sa, že treba lepšie vysvetliť rozdiely medzi obchodnými značkami a označeniami pôvodu a prijať opatrenia umožňujúce konkrétne uplatnenie platných predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o nemožnosť zaregistrovať značku, ktorá zahŕňa alebo odkazuje na CHOP/CHZO, prevádzkovateľmi, ktorí nereprezentujú organizácie výrobcov týchto chránených označení; považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnili informačné kampane, ktoré by mali dostatok finančných prostriedkov a vysvetlili by spotrebiteľom výhody týchto verejných certifikačných systémov;

28.

domnieva sa, že výrobcovia výrobkov so zemepisným označením by mali mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožňovali primerané riadenie vyrábaných objemov v záujme zachovania kvality a dobrej povesti zemepisného označenia;

29.

domnieva sa, že v prípade použitia výrobku s CHZO v hotovom výrobku pozostávajúcom z viacerých zložiek, ak dôjde k zmene vlastností výrobku s chráneným označením, musia mať ochranné subjekty alebo príslušné orgány možnosť vykonávať cielené kontroly na overenie toho, či sa vlastnosti výrobku s CHZO príliš nezmenili;

30.

požaduje lepšiu ochranu zavedených označení, najmä v určitých fázach balenia týchto výrobkov a ich uvádzania na trh mimo krajiny pôvodu, keď hrozí nebezpečenstvo nesprávneho použitia týchto označení; žiada uplatňovanie pravidiel Spoločenstva, ktoré zakazujú zavádzanie označení, ktoré sa podobajú už zavedeným označeniam, ako sú CHOP alebo CHZO;

31.

podporuje vypracovanie spoločných pravidiel pre výrobcov výrobkov so zemepisným označením týkajúcich sa povinností spojených so zemepisným označením, ako aj ich využívania pri označovaní spracovaných výrobkov;

32.

vyjadruje súhlas so zjednodušením postupu registrácie označení pôvodu a so skrátením času potrebného na ich získanie;

33.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že úroveň ochrany označení pôvodu sa v jednotlivých členských štátoch líši; domnieva sa, že je žiaduce harmonizovať právne predpisy a postupy v tejto oblasti, a to najmä vo vzťahu k normám týkajúcim sa ochrany z úradnej moci;

34.

vyjadruje želanie, aby sa posilnila medzinárodná ochrana označení pôvodu; žiada Komisiu, aby predovšetkým na politickej úrovni zvýšila svoje úsilie v záujme dosiahnutia lepšej ochrany CHZO v rámci rokovaní WTO (či už pokiaľ ide o rozšírenie ochrany podľa článku 23 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva na všetky výrobky, alebo o zriadenie mnohostranného registra CHZO), ale aj v rámci rokovaní o pristúpení nových štátov k WTO a bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

35.

domnieva sa, že tak vyvážané, ako aj nevyvážané výrobky, by mali byť predmetom tejto medzinárodnej ochrany zo strany EÚ, ktorá by prípadne mohla byť odlišná vnútri EÚ v závislosti od skutočného rizika falšovania výrobkov, aby vyvážané výrobky s veľkým rizikom falšovania podliehali medzinárodnej ochrane vo WTO, zatiaľ čo pre výrobky s nižším rizikom falšovania a predávané skôr na miestnych trhoch by sa mohol navrhnúť jednoduchší postup v podobe uznania členským štátom, ktoré by bolo oznámené Komisii (podobne ako pri súčasnej predbežnej ochrane) a tak by získalo komunitárnu právnu ochranu;

36.

poukazuje na to, že na území tretích štátov sa systematicky mylne používajú niektoré označenia, čo zavádza spotrebiteľov a ohrozuje renomé pôvodných výrobkov; zdôrazňuje, že ochrana označenia v treťom štáte je časovo nesmierne náročná a pre jednotlivé organizácie výrobcov je ťažké presadiť ju, pretože každý štát má osobité systémy a postupy ochrany; vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako poradca a organizáciám výrobcov poskytla know-how, prípadne aj právnu podporu ohľadom uzatvárania dohôd s tretími krajinami;

37.

pokladá za nevyhnutné podrobiť používanie chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení kontrole Spoločenstva a vnútroštátnej kontrole a vyslovuje sa za prísne postihy na odradenie neoprávneného používania týchto označení, pričom členské štáty by mali byť povinné automaticky uložiť sankcie v prípade falšovania alebo napodobňovania chráneného označenia; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti vložilo osobitné ustanovenie do článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3); súhlasí so zjednodušením získavania CHOP a zavedením prísnej kontroly, ktorú by vykonávali orgány všetkých členských štátov a ktorej cieľom by bolo overenie toho, že všetky fázy výrobného postupu sa realizovali v príslušnom zemepisnom regióne;

38.

zastáva názor, že kontrola trhu vzhľadom na dodržiavanie predpisov pre výrobky s CHOP a CHZO síce predstavuje administratívnu záťaž pre členské štáty, ale značne prispieva k účinnej ochrane týchto výrobkov; vyjadruje súhlas s poskytovaním technickej pomoci Spoločenstva pri vykonávaní kontrol členskými štátmi, aby sa zabezpečilo čo najjednotnejšie presadzovanie ochrany výrobkov s CHOP a CHZO na území EÚ;

39.

domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť informačné a propagačné činnosti spojené s týmito systémami s finančnou podporou Spoločenstva, a to tak v rámci vnútorného trhu, ako aj v tretích krajinách; tiež sa domnieva, že treba zvýšiť podiel spolufinancovania Spoločenstva v informačných a propagačných programoch EÚ o kvalitných výrobkoch EÚ; vyjadruje želanie, aby Komisia pokračovala v presadzovaní konceptu CHZO v tretích krajinách, najmä zvýšením počtu návštev zameraných na technickú podporu v spojení so zoskupeniami výrobcov žiadajúcich o CHZO;

40.

navrhuje vytvorenie Európskej agentúry pre kvalitu výrobkov, ktorá by úzko spolupracovala s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a s útvarmi Komisie poverenými ochranou kvality potravín; táto agentúra by rozhodovala aj o stále početnejších žiadostiach z tretích krajín o uznanie CHOP, CHZO a ZTŠ;

41.

zdôrazňuje význam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (4) pre výber spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zavedenie povinnosti označovania aj pre živočíšne výrobky ako mlieko, mäso, vajcia, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom;

42.

podporuje zachovanie a zjednodušenie systému ZTŠ, vyjadruje však sklamanie nad úrovňou efektívnosti tohto nástroja, ktorý doteraz umožnil registráciu iba veľmi malého počtu ZTŠ (20 registrovaných špecialít a 30 podaných žiadostí); konštatuje, že zoznam ZTŠ uvedený v poradí ako druhý v článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako zaručených tradičných špecialitách (5) – zoznam, v ktorom používanie názvu výrobku alebo potraviny nie je vyhradené pre výrobcov – by sa mal zrušiť, pretože oslabuje ochranu ZTŠ; poukazuje na to, že systém ZTŠ predstavuje naďalej vhodný nástroj na ochranu receptúr, a že tu v prípade splnenia určitých podmienok existuje pozoruhodný priestor na rozvoj;

43.

považuje vymedzenie pojmu „tradičný“ výrobok stanovené v nariadení (ES) č. 509/2006 za nedostatočné; zastáva názor, že vzťah medzi tradičnými výrobkami a krajinou, kde existuje príslušná tradícia, resp. výlučné používanie týchto označení výrobcami, ktorí dodržiavajú tradičné požiadavky, by zvýšili hodnotu ZTŠ;

44.

domnieva sa, že ekologické poľnohospodárstvo predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu poľnohospodárstva EÚ a že by sa mal spustiť program opatrení na zvýšenie dôveryhodnosti loga EÚ; konštatuje, že napriek tomu, že komunitárna právna úprava v tejto oblasti obsahuje jednotné normy, členské štáty uplatňujú postup certifikácie odlišne, a to tak, že nákladnými kontrolnými úlohami poverujú kontrolné orgány alebo iné subjekty schválené štátom; konštatuje, že postup certifikácie sa medzi členskými štátmi podstatne odlišuje, a že je nákladný; je zástancom harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa hraničných hodnôt pre zakázané prípravky na ochranu rastlín v rámci ekologického poľnohospodárstva; v zásade podporuje návrh na zavedenie ekologickej značky EÚ;

45.

považuje väčšiu jednotnosť typológie orgánov a postupov na kontrolu a certifikáciu výrobkov ekologického poľnohospodárstva za potrebnú na to, aby sa mohla spotrebiteľom poskytnúť istota a dôvera v podobe nového loga EÚ pre výrobky z ekologického poľnohospodárstva, ktoré by zaručovalo jednotné kritériá výroby, kontroly a certifikácie v celej EÚ a prispievalo k riešeniu problémov a ešte výraznejšej podpore vnútorného trhu s ekologickými výrobkami;

46.

domnieva sa, že označovanie výrobkov pochádzajúcich z konvenčnej výroby spôsobom, ktorý budí dojem, že ide o výrobky z ekologickej výroby, môže poškodiť vývoj jednotného trhu EÚ s ekologicky vyrobenými potravinami; preto vyjadruje obavy, pokiaľ ide o snahy rozšíriť použitie environmentálnej značky aj na potraviny, ktoré neboli vyrobené v súlade so zásadami ekologickej výroby;

47.

je zástancom toho, aby sa pri čerstvých a spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín povinne uvádzala krajina pôvodu nezávisle od toho, či sa používa certifikát EÚ pre ekologické výrobky;

48.

zastáva názor, že v záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je potrebné:

49.

víta vytváranie úradov pre tradičné a ekologické výrobky na úrovni členských štátov; považuje za potrebné, aby v každom členskom štáte existovali verejné alebo súkromné inštitúcie všeobecne uznávané výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré budú poverené kontrolou výroby ekologických a kvalitných výrobkov na vnútroštátnej úrovni a ktoré budú zabezpečovať ich propagáciu;

50.

uznáva, že spotrebitelia majú čoraz väčšie požiadavky na kvalitu potravín a potravinových výrobkov, nielen pokiaľ ide o bezpečnosť, ale aj etické záujmy, ako sú trvalá udržateľnosť životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat a technológie geneticky modifikovaných organizmov (GMO); vyzýva Komisiu, aby poskytla kritériá pre iniciatívy kvality, ako napríklad dobrovoľné systémy označovania výrobkov bez GMO, ktoré poskytnú spotrebiteľovi jasný výber;

51.

domnieva sa, že je potrebné podporovať ekologické výrobné postupy; ľutuje preto, že neexistuje žiadny právny predpis Spoločenstva o integrovanej produkcii, ktorý by umožnil prostredníctvom vhodných reklamných a propagačných kampaní upozorniť na pridanú hodnotu tohto spôsobu výroby a na úsilie výrobcov EÚ;

52.

domnieva sa, že nie sú potrebné predpisy na harmonizáciu noriem na úrovni EÚ; domnieva sa, že vytvorenie ďalších certifikačných systémov potravín na úrovni EÚ je zbytočné, pretože by to viedlo k znehodnoteniu už jestvujúcich systémov a zmiatlo by to spotrebiteľov;

53.

zdôrazňuje, že rozvoj značiek kvality spolu s komunikáciou, ktorá s tým súvisí, nesmie viesť k zvýšeniu administratívnych nákladov výrobcov; v súvislosti s tým si želá, aby mali výrobcovia vo vzťahu k využívaniu týchto značiek právo iniciatívy, a aby sa zasahovanie orgánov Spoločenstva obmedzovalo na ochranu týchto značiek, čím by sa zaručilo, aby výrobcovia dostali za vynaložené úsilie primeranú náhradu a aby spotrebitelia boli chránení voči falšovaniu značiek alebo iným formám podvodu;

54.

zdôrazňuje, že jestvujúce certifikačné systémy okrem toho, že zabezpečujú dodržiavanie právnych predpisov za prísneho dohľadu, tiež prispievajú k potravinovej bezpečnosti tým, že zaisťujú ďalšie dôležité prvky, napr. vysledovateľnosť; zdôrazňuje, že certifikačné systémy by mali byť odrazom požiadaviek spoločnosti, a preto je potrebná štátna podpora pre náklady, ktoré vznikajú poľnohospodárom; vyjadruje súhlas s podporou aktívnej spoluúčasti organizácií výrobcov, pretože poľnohospodári sa nemôžu jednotlivo postaviť na odpor voči prehnaným obchodným certifikačným systémom;

55.

konštatuje, že súkromné certifikačné systémy v súčasnosti neplnia svoj účel, ktorým je informovať spotrebiteľa o vlastnostiach príslušného výrobku, ale stávajú sa výlučným prostriedkom prístupu na trh, zvyšujú byrokratické zaťaženie výrobcov a pre mnohé subjekty podnikajúce v maloobchode s potravinami sa stávajú dobrým obchodom; domnieva sa, že zvyšovanie počtu týchto certifikačných systémov by sa nemalo podporovať, pretože pre časť sektora výroby predstavujú obmedzenie prístupu na trh;

56.

upozorňuje, že súčasný nárast počtu súkromných certifikačných systémov obmedzuje prístup časti sektora na trh, a že tieto systémy neprispievajú k tomu, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o vlastnostiach výrobkov; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vzájomné uznávanie súkromných certifikačných systémov, aby sa obmedzilo ich hromadenie a vylučovanie kvalitných výrobkov z trhu; považuje za potrebné, aby sa vypracovali usmernenia Spoločenstva k aspektom, ktoré nie je možné regulovať uvedenými systémami, napríklad k „prívlastkovým“ označeniam a údajom, ktoré nie je možné definovať na základe objektívnych stupníc a údajov;

57.

poukazuje na to, že regionálne výrobky sú pre miestne hospodárstvo a miestne spoločenstvá veľmi dôležité, a preto treba zamietnuť návrhy, ktorých cieľom je obmedzenie počtu registrovaných zemepisných označení;

58.

je toho názoru, že nie je potrebné vypracúvať žiadne nové formy podpory tradičných výrobkov, ktoré by spôsobili znehodnotenie systému ZTŠ;

59.

vyjadruje želanie, aby sa vytvorila užšia spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a aby sa v čo najväčšej miere zavádzali alternatívne systémy, ako napríklad HACCP (systém hodnotenia rizík a kritických kontrolných bodov);

60.

pripomína, že na medzinárodnej úrovni bola EÚ vo vzťahu k svojim hlavným obchodným partnerom svedkom istých problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti; vyjadruje znepokojenie nad tlakom, ktorý vytvárajú výrobky niektorých rozvíjajúcich sa krajín, ktoré nespĺňajú rovnaké bezpečnostné ani kvalitatívne kritériá a ktorých kontrola je často problematická; v tejto súvislosti potvrdzuje potrebu zaviesť tzv. koncept podmieneného prístupu na trh, ktorý odporúčal Európsky parlament v mnohých uzneseniach;

61.

žiada uzavrieť väčší počet bilaterálnych dohôd s kľúčovými trhmi a zmlúv o boji proti falšovaniu; žiada Komisiu, aby prispela k vyriešeniu problémov medzinárodnej ochrany značiek, ako aj ochrany CHZO, CHOP a ZTŠ;

62.

pokladá za potrebné, aby sa zabezpečila čo najväčšia propagácia výhod politík EÚ na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania nemajú ľahký prístup k úplným informáciám o tom, čo EÚ robí v tejto oblasti; odporúča Komisii a členským štátom, aby zvýšili úsilie pri šírení informácií týkajúcich sa podpory kvalitatívnych noriem a noriem bezpečnosti potravín, ktoré platia pre výrobky z EÚ;

63.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať financovanie EÚ v tejto oblasti; poznamenáva, že účasť Spoločenstva na programoch zlepšovania kvality v konvergenčných členských štátoch dosahuje 75 %; poukazuje však na zhoršovanie podmienok poskytovania úverov pre malých výrobcov v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou, ktoré vo veľkej miere obmedzí ich prístup k spolufinancovaniu;

64.

zastáva názor, že treba podporovať poľnohospodárske trhy ako miesta, na ktorých sa predávajú regionálne a sezónne výrobky priamo od poľnohospodárskych podnikov v ich vlastnej réžii, pretože ponúkajú vysokokvalitné výrobky za primerané ceny, posilňujú previazanosť výrobku a pestovateľskej oblasti a podporujú vedomé uprednostňovanie kvalitatívnych aspektov spotrebiteľmi; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie predajných priestorov, v ktorých by výrobcovia mohli priamo ponúkať spotrebiteľom svoje výrobky;

65.

žiada, aby sa pre potreby miestnych trhov vytvorili programy podpory odbytu s cieľom podporiť miestne a regionálne spracovateľské a marketingové iniciatívy; domnieva sa, že sa to môže uskutočniť napríklad prostredníctvom združení výrobcov, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a sú dobrým príkladom boja proti zmene klímy tým, že nevyžadujú prepravu na veľké vzdialenosti;

66.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/43

1.

víta uverejnenie správ Komisie o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007;

2.

naďalej podporuje aktívnejšiu úlohu Európskeho parlamentu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom zavádzania spolurozhodovacieho postupu;

3.

blahoželá Komisii k jej účinnému boju proti nezákonným ťažkým kartelom (hardcore cartels) a k rekordne vysokým pokutám, ktoré uložila;

4.

vyzýva Komisiu a Radu, aby so zreteľom na preskúmanie Komisie zamerané na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1/2003 (19) začlenila do uvedeného nariadenia zásady udeľovania pokút a aby tieto zásady ďalej zlepšila a špecifikovala v záujme dosiahnutia súladu s požiadavkami všeobecných právnych zásad;

5.

podporuje využívanie zrevidovaného oznámenia o zhovievavosti a postupu, ktoré podporujú poskytovanie informácií o fungovaní nezákonných ťažkých kartelov;

6.

víta uverejnenie Bielej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES, naliehavo však žiada uskutočnenie reformy spôsobom, ktorý zabezpečí, že negatívne dôsledky systému USA sa nezopakujú v EÚ;

7.

žiada Komisiu, aby v budúcich správach poskytovala lepšie informácie o úlohe styčného úradníka pre spotrebiteľské otázky v prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a o jeho zapojení do týchto prípadov;

8.

vyjadruje svoj záujem o to, aby sa zabránilo zneužívaniu trhového vplyvu zo strany významných korporácií, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu vplyvu nerovných vzťahov medzi dodávateľmi, konkrétne výrobcami potravín a maloobchodníkmi, na hospodársku súťaž so zreteľom na možné zneužívanie dominantného postavenia; očakáva správy pracovnej skupiny Komisie o kúpnej sile;

9.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť preskúmania využívania nedovolených postupov v sektore služieb, ktoré môžu malým podnikom zabrániť v tom, aby sa uchádzali o zákazky na práce; upozorňuje na problém, keď sa samostatne zárobkovo činným osobám a osobám so slobodným povolaním niekedy upiera možnosť uplatňovať štandardné tarify v prípadoch, keď sú takmer výlučne ekonomicky závislé od jedného alebo niekoľkých veľkých užívateľov svojich zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako môžu vyjednať a uzavrieť kolektívne zmluvy, ktoré by boli v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže;

10.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj interný postup výberu tém odvetvových prieskumov;

11.

vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočnenie odvetvového prieskumu v oblasti reklamy na internete;

12.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu možných rozdielov v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v jednotlivých štátoch a z toho vyplývajúcich možných narušení hospodárskej súťaže;

13.

konštatuje, že podľa správ Komisie bola táto aktívna v týchto troch oblastiach: antitrustové pokuty pre kartely, počet prípadov splynutí a zlúčení ohlásených Komisii a počet prípadov oznamovania štátnej pomoci Komisii; vyzýva preto Komisiu na bezodkladné prehodnotenie personálnych zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby malo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž primeraný počet pracovníkov na zvládnutie rastúceho objemu práce;

14.

upozorňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na zlúčení, splynutia a akvizície sa musí posudzovať z hľadiska celého vnútorného trhu, a nielen jeho častí;

15.

víta skutočnosť, že v správach Komisie o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 sa uvádzajú dôkazy o účinnej reštrukturalizácii útvaru pre kontrolu zlúčení podnikov v rámci Generálneho riaditeľstve pre hospodársku súťaž podľa sektorov s väčším dôrazom na ekonomické analýzy a preskúmavanie spôsobom tzv. peer review;

16.

víta ohlásené začatie preskúmania nariadenia o fúziách (20); pripomína svoje stanovisko, že súčasné ustanovenia nepostačujú vzhľadom na čoraz integrovanejšie a zložitejšie trhy EÚ a že v záujme dosiahnutia konzistentného prístupu pri posudzovaní porovnateľných zlúčení a splynutí by sa mal vykonať prieskum;

17.

berie na vedomie rekordnú úroveň oznamovania štátnej pomoci a víta uverejnenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré sa vzťahuje na malé a stredné podniky (MSP), podporu výskum a vývoja v prospech MSP, podporu zamestnanosti a vzdelávania a regionálnu pomoc;

18.

víta najmä možnosť prispievať zamestnávateľom na náklady na starostlivosť o deti a rodičovskú starostlivosť, ktoré znášajú ich zamestnanci;

19.

je znepokojený zvýšením trhovej koncentrácie a konfliktov záujmov v bankovom sektore; varuje pred možnými globálnymi systémovými rizikami, ktoré vyplývajú z konfliktov záujmov a koncentrácie;

20.

víta prehodnotenie hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci, vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila analýzy účinnosti štátnej pomoci, a naliehavo vyzýva, aby sa pri revízii hodnotiacej tabuľky identifikovali tie členské štáty, ktoré primeraným spôsobom nezabezpečili vrátenie nezákonnej štátnej pomoci;

21.

víta uverejnenie zrevidovaných usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, ktoré zaručujú, že členské štáty môžu podporovať výrobu obnoviteľnej energie a energeticky efektívnej kogenerácie prostredníctvom prevádzkovej pomoci, ktorá v plnej miere pokrýva rozdiel medzi výrobnými nákladmi a trhovou cenou;

22.

opakovane požaduje, aby sa pokročilo v objasňovaní existujúcich pravidiel hospodárskej súťaže a ich praktického uplatnenia vo vzťahu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu vzhľadom na skutočnosť, že v politikách bežných v členských štátoch sú značné rozdiely;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že spotrebitelia energie v EÚ naďalej doplácajú na neúmerné zvyšovania cien a narušený trh s energiou, ktorý bol po odvetvovom vyšetrení uskutočnenom Komisiou vyhodnotený ako nefunkčný; opäť zdôrazňuje význam dobudovaného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou;

24.

podporuje úsilie Komisie o ďalší rozvoj trhu EÚ s plynom a elektrickou energiou, ktorého kľúčovým prvkom je oddelenie prepravných resp. prenosových sietí na jednej strane a činností ťažby resp. výroby a dodávky na druhej strane;

25.

vyjadruje svoje obavy nad nedostatočnou transparentnosťou tvorby cien palív na trhoch EÚ; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadny dohľad nad konkurenčným správaním na týchto trhoch;

26.

požaduje zavedenie mechanizmov, ktorými sa zabezpečí, že prijatie systému obchodovania s emisiami nespôsobí žiadne vnútorné narušenie hospodárskej súťaže ani narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k vonkajším konkurentom;

27.

konštatuje, že Rada už 9. októbra 2007 vyzvala Komisiu, aby zvážila racionalizáciu postupov s dôrazom na to, ako by bolo možné v kritickej situácii uskutočniť rýchle prešetrenie týkajúce sa štátnej pomoci;

28.

víta urýchlenú reakciu Komisie na finančnú a hospodársku krízu a jej objasnenie otázky zvládnutia tejto krízy a využívania štátnej pomoci; poukazuje na zvyšujúci sa objem štátnej pomoci a víta ďalšie podrobné usmernenia, ktoré povedú k lepšie cielenej štátnej pomoci;

29.

uznáva uplatniteľnosť článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy v podmienkach, ktorým v súčasnej dobe čelia hospodárstva členských štátov v dôsledku otrasov na finančných trhoch; považuje však za potrebné, aby Komisia bola aj naďalej opatrná, pokiaľ ide o balíky finančnej pomoci, s cieľom zabezpečiť súlad núdzových opatrení so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže;

30.

varuje pred reálnym zrušením pravidiel hospodárskej súťaže; zdôrazňuje potrebu dôkladne preveriť záchranné operácie a zaručiť ich súlad s ustanoveniami zmluvy; žiada Komisiu, aby vo svojej ďalšej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže Európskemu parlamentu a parlamentom členských štátov poskytla súhrnnú správu ex-post o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže vo všetkých jednotlivých prípadoch;

31.

vyslovuje obavy nad prebiehajúcim znižovaním hospodárskej činnosti v EÚ, ktoré bude podľa predpovedí pokračovať v roku 2009; považuje za vhodné, aby sa v rámci pravidiel hospodárskej súťaže na boj proti vplyvom finančnej krízy na rast a zamestnanosť využívali adekvátne mechanizmy odozvy, ako je napríklad pomoc na účely reštrukturalizácie alebo Fond na prispôsobenie sa globalizácii;

32.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala, že je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré minimalizujú narušenie hospodárskej súťaže a možné zneužívanie preferenčného postavenia príjemcov štátnych záruk;

33.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla obmedzenia týkajúce sa správania finančných inštitúcií, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci, s cieľom zabezpečiť, aby tieto inštitúcie pomoc nevyužili na agresívnu expanziu na úkor konkurencie;

34.

víta výrazne zníženie rozdielov v cenách nových áut v EÚ, ku ktorému došlo od uplatňovania nariadenia o skupinovej výnimke pre motorové vozidlá, a očakáva hodnotenie Komisie o účinnosti uvedeného nariadenia;

35.

víta opatrenia Komisie na zníženie roamingových telekomunikačných poplatkov; konštatuje však, že ceny ostávajú tesne pod hranicou regulovaného cenového stropu; požaduje opatrenia podporujúce cenovú súťaž namiesto regulácie maloobchodných cien;

36.

víta prínos Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž k Bielej knihe o športe, ktorá okrem iného upozorňuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj rozhodovacie postupy Komisie, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy o ES v oblasti športu;

37.

vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie zohľadnila medzinárodný rozmer svojich politík, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni, a aby pri obchodných rokovaniach požadovala dodržiavanie a uplatňovanie zásady reciprocity;

38.

považuje za kľúčové, aby sa politike hospodárskej súťaže v rámci rokovaní o dvojstranných obchodných dohodách venovala zodpovedajúca pozornosť; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, aby sa do týchto rokovaní aktívne zapojilo s cieľom zaistiť vzájomné uznanie postupov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, a to najmä v oblastiach, ako je štátna pomoc, verejné obstarávanie, služby, investície a uľahčenie obchodu;

39.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prehodnotila spôsob, akým sa bude zúčastňovať na činnosti medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a na Európskom dni hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť, aby bola verejnosť širšie a lepšie informovaná o kľúčovom význame politiky hospodárskej súťaže pre podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/48

A.

keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov a poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, zohráva kľúčovú úlohu v prispievaní k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a tvorbe pracovných miest, je hlavným zdrojom inovácie a životne dôležitým článkom pre udržanie a rozšírenie zamestnanosti,

B.

keďže MSP musia byť ústredným prvkom všetkých európskych politík, aby sa im umožnilo rozvíjať a prispôsobiť sa požiadavkám globalizácie, byť súčasťou vedomostného trojuholníka a pripraviť sa na úlohy súvisiace so životným prostredím a energiami,

C.

keďže napriek predchádzajúcim iniciatívam EÚ sa od roku 2000 v podnikateľskom prostredí dosiahlo len nepatrné alebo takmer zanedbateľné zlepšenie pre MSP,

D.

keďže prevažná väčšina MSP sú mikropodniky, remeselnícke firmy, rodinné firmy a družstvá, ktoré sú prirodzenými inkubátormi podnikateľskej kultúry, a preto zohrávajú významnú úlohu v posilňovaní sociálneho začlenenia a samostatnej zárobkovej činnosti,

E.

keďže MSP nemajú k dispozícii dostatočnú pomoc na obranu pred nespravodlivými komerčnými praktikami uplatňovanými v cezhraničnom styku, ako sú praktiky podvodných „adresárových spoločností“,

F.

keďže napriek vzájomným rozdielom čelia európske MSP mnohým rovnakým výzvam pri využívaní svojho plného potenciálu, a to napríklad v oblasti pomerne vysokých administratívnych nákladov a nákladov na zabezpečenie súladu v porovnaní s väčšími podnikmi a tiež v oblasti prístupu k finančným prostriedkom a trhom, inovácií a životného prostredia,

G.

keďže hlavným prínosom pre vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP je zmena vo vnímaní úlohy podnikateľov a prijímaní rizík: podnikanie a s ním spojenú ochotu riskovať by mali politickí lídri a médiá schvaľovať a vládne orgány podporovať,

H.

keďže MSP pri spúšťaní procesov internacionalizácie musia čeliť osobitným problémom, ako sú napríklad chýbajúce medzinárodné skúsenosti, nedostatok ľudských zdrojov so skúsenosťami, veľmi zložitý rámec medzinárodnej regulácie a potreba zaviesť zmeny v organizácii a obchodnej kultúre,

I.

keďže Európsky parlament často s poľutovaním konštatoval nedostatok právnej záväznosti Európskej charty pre malé podniky, čo oslabovalo jej skutočnú implementáciu a tiež implementáciu jej 10 odporúčaní, ktoré zostali z väčšej časti nepovšimnuté; keďže v uvedenom uznesení z 19. januára 2006 preto požiadal Radu, aby sa touto záležitosťou zaoberala,

1.

s potešením víta uvedené oznámenie Komisie z 25. júna 2008, ktorého cieľom je viesť ambiciózny politický program na podporu rastu MSP prostredníctvom desiatich usmerňujúcich zásad a zakotviť prístup „najskôr myslieť v malom“ v tvorbe politiky na všetkých úrovniach;

2.

s poľutovaním však vníma skutočnosť, že iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) nie je právne záväzný dokument; domnieva sa, že skutočne inovatívnym aspektom iniciatívy je jej cieľ umiestniť zásadu „najskôr myslieť v malom“ do centra politík Spoločenstva; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pripojila k Európskemu parlamentu v jeho úsilí zaviesť túto zásadu ako záväzné pravidlo vo forme, ktorá sa ešte určí, s cieľom zabezpečiť jej riadne uplatnenie vo všetkých právnych predpisoch Spoločenstva;

3.

zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné implementovať 10 usmerňujúcich zásad na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby sa vo výraznej miere politicky angažovali a zabezpečili riadnu implementáciu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na vymedzení priorít a aby čo najskôr implementovali, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, akčný plán SBA prijatý Radou pre konkurencieschopnosť 1. decembra 2008 a zabezpečili tým, že všetky strany prijmú usmerňujúce zásady za svoje;

4.

žiada Komisiu, aby spájaním existujúcich nástrojov Spoločenstva a finančných prostriedkov pre MSP v rámci samostatnej položky rozpočtu EÚ ďalej zvyšovala viditeľnosť politických krokov týkajúcich sa MSP a informovanosť o nich;

5.

je pevne presvedčený, že je nevyhnutné zriadiť monitorovací mechanizmus na sledovanie riadneho a bezodkladného vykonávania tých politických iniciatív, ktoré už boli začaté; preto vyzýva Radu, aby zakotvila opatrenia, ktoré sa majú prijímať na úrovni členských štátov, do lisabonského procesu a aby každoročne informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

6.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila skríningový systém na sledovanie pokroku dosiahnutého po implementácii 10 usmerňujúcich zásad Komisiou a členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila štandardné hodnotiace kritériá na posudzovanie vykonaného pokroku; vyzýva členské štáty, aby do svojich pripravovaných výročných správ o národných programoch reforiem začlenili prvé správy o pokroku;

7.

zdôrazňuje potrebu klásť mimoriadny dôraz na remeselnícke podniky, rodinné podniky, mikropodniky a individuálne podniky, a to na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné, administratívne, a daňové opatrenia a opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania, ktoré budú na tieto podniky zamerané; požaduje tiež uznať osobitný charakter osôb zamestnaných v humanitných profesiách a potrebu zaujať k nim rovnaký postoj ako k iným MSP, pokiaľ to nie v rozpore s platným právom vzťahujúcim sa na tieto profesie; zdôrazňuje dôležitú úlohu združení MSP vo vzťahu k obchodníkom, remeselníckym podnikom a ďalším profesiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na zlepšovaní podnikateľského prostredia pre tieto odvetvia a právneho rámca pre ich profesijné a odvetvové združenia;

8.

domnieva sa, že v návrhoch Komisie chýba jasná stratégia pre samostatne zárobkovo činné osoby na zlepšenie ich právneho postavenia a rozšírenie ich práv, najmä v prípadoch, ak je ich pracovné miesto porovnateľné s platenými zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila samostatne zárobkovo činným osobám právo schvaľovať štandardné tarify, samostatne sa organizovať a uzatvárať kolektívne zmluvy, ak je ich partnerom významný zamestnávateľ s dominantným postavením, pokiaľ tým nedochádza k poškodzovaniu potenciálnych klientov s menším vplyvom a k porušovaniu hospodárskej súťaže;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili cielené podporné opatrenia a individuálnu podporu ako informácie, poradenstvo a možnosti prístupu k rizikovému kapitálu pre začínajúcich podnikateľov v odvetví MSP;

10.

zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý malým a stredným podnikateľom v odvetví tvorivej činnosti, v ktorom sa často vyskytujú nestabilné pracovné podmienky, poskytne vhodnú bezpečnostnú sieť;

11.

s poľutovaním konštatuje, že ženy sa stretávajú s ťažkosťami pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov z dôvodov ako sú neúplné informácie, nedostatočné kontakty a obmedzený prístup k vytváraniu sietí, diskriminácia na základe pohlavia a pretrvávanie stereotypov, slabé a neflexibilné zabezpečovanie zariadení detskej starostlivosti, ťažkosti pri zlaďovaní podnikateľských a rodinných povinností, ako aj rozdiely v prístupe žien a mužov k podnikaniu;

12.

víta navrhované zavedenie siete „veľvyslankýň“ zastupujúcich ženy – podnikateľky, mentorských programov, ktoré majú inšpirovať ženy k založeniu vlastných firiem a propagáciu podnikania medzi absolventkami vysokých škôl; upozorňuje však na skutočnosť, že mnoho podnikov je ešte stále rodovo segregovaných, čo predstavuje a ešte dlho bude predstavovať veľmi závažný problém, pretože kým budú ženy na pracovnom trhu diskriminované, EÚ bude prichádzať o schopných pracovníkov a podnikateľov a v dôsledku toho aj o peniaze; preto sa domnieva, že do projektov na podporu podnikateliek by sa malo investovať ešte viac peňazí;

13.

zdôrazňuje, že podnikanie žien pomáha robiť pracovný trh atraktívnym pre ženy a zlepšovať ich hospodárske a spoločenské postavenie; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že napriek silnému záujmu o ženy pretrváva v tejto oblasti rodová bariéra, predovšetkým pokiaľ ide o mzdu, a že percentuálny počet podnikateliek v EÚ je naďalej nízky, sčasti v dôsledku neuznanej (a napríklad neplatenej), avšak významnej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v každodennom fungovaní rodinných MSP;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili úlohu odvetvia kultúry a tvorivej činnosti ako hnacej sily hospodárskeho a sociálneho vývoja v EÚ, ktorý má 2,6 % podiel na HDP a zamestnáva 2,5 % pracovnej sily v EÚ; zdôrazňuje význam MSP pre oživenie odvetvia informačných a komunikačných technológií a odvetvia tvorivej činnosti;

15.

zdôrazňuje, že odvetviu tvorivej činnosti dominujú MSP a je obzvlášť dôležité pre zabezpečenie trvalo udržateľnej regionálnej zamestnanosti;

16.

víta plán Komisie na vypracovanie smernice o znížených sadzbách DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce a služby poskytované na miestnej úrovni, ktoré poskytujú v prvom rade MSP; zdôrazňuje, že nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a nesmie byť nejednoznačná vo vzťahu k službám, na ktoré sa vzťahuje;

17.

konštatuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP boli schopné nakupovať v malom, ekologicky a na miestnom trhu, čím by sa stali priaznivejšími pre životné prostredie a efektívnejšími;

18.

víta rýchle schválenie všeobecnej skupinovej výnimky týkajúcej sa štátnej pomoci a opatrení týkajúcich sa štatútu európskej súkromnej spoločnosti a znížených sadzieb DPH;

19.

víta návrh Komisie znížiť sadzby DPH pre služby dodávané miestnymi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa štátnej podpory a podporila tým poskytovanie možností v oblasti verejného obstarávania miestnym spoločnostiam, najmä miestnym MSP;

20.

podporuje zámer predĺžiť do roku 2012 súčasnú výnimku z pravidiel ES v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa týka štátnej pomoci na filmovú produkciu, a považuje to za vynikajúcu podporu MSP pôsobiacich v odvetví tvorivej činnosti;

21.

podporuje nové pravidlá štátnej pomoci ustanovené nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 Zmluvy o ES (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (3), podľa ktorých je MSP možné za určitých podmienok oslobodiť od oznamovacej povinnosti;

22.

poznamenáva, že napriek jasnému záväzku uvedenému v Európskej charte pre malé podniky zostáva hlas MSP v rámci sociálneho dialógu naďalej veľmi slabý; naliehavo žiada, aby sa tento nedostatok formálne odstránil prijatím vhodných návrhov v rámci iniciatívy SBA;

23.

považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci iniciatívy SBA kládol väčší dôraz na oblasť pracovného práva, najmä vzhľadom na koncepciu flexiistoty, ktorá umožňuje, aby najmä MSP rýchlejšie reagovali na zmeny trhových podmienok, a tým zaručovali vyššiu mieru zamestnanosti a väčšiu konkurencieschopnosť podniku vrátane medzinárodnej konkurencieschopnosti, pričom sa zohľadňuje nevyhnutná sociálna ochrana; poukazuje v tejto súvislosti na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty (4);

24.

ďalej zdôrazňuje význam pracovného práva, a najmä vzhľadom na optimalizáciu jeho uplatňovania vo vzťahu k MSP, napríklad prostredníctvom lepšieho poradenstva či zjednodušením administratívnych postupov, a vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali MPS v súvislosti s konkrétnymi postojmi, ktoré zaujmú voči flexiistote, okrem iného prostredníctvom politík pracovného trhu, pretože MSP majú priestor na väčšiu vnútornú a vonkajšiu flexibilitu vďaka nízkemu počtu svojich zamestnancov, ale potrebujú pre seba a pre svojich zamestnancov aj väčšiu istotu; považuje za veľmi dôležité, aby pracovné právo ako jeden z hlavných pilierov flexiistoty zabezpečovalo spoľahlivý právny základ pre MSP vzhľadom na skutočnosť, že tieto podniky si často nemôžu dovoliť vlastné právne oddelenie či oddelenie riadenia ľudských zdrojov; poukazuje na to, že podľa Eurostatu v roku 2003 91,5 % európskych podnikov zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov;

25.

domnieva sa, že treba zaviesť opatrenia zamerané na boj proti nelegálnej práci, ktorá je bezpochyby zdrojom nekalej konkurencie pre MSP s vysokým podielom ľudskej práce;

26.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel MSP, ktoré vlastnia členovia nedostatočne zastúpených etnických menšín, vo väčšinovom hospodárstve tým, že vypracujú programy diverzifikácie dodávateľov, ktorých cieľom je zaručiť rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené podniky konkurujúce väčším podnikom pri získavaní zákaziek;

27.

zdôrazňuje význam štatútu európskej súkromnej spoločnosti ako novej dodatočnej právnej formy; za predpokladu, že bude zameraný na MSP, ktoré plánujú vykonávať cezhraničné aktivity a nebude môcť byť zneužitý veľkými spoločnosťami na narušovanie a obchádzanie právnych ustanovení v tých členských štátoch, ktoré presadzujú systém riadenia spoločností zohľadňujúci záujmy všetkých zúčastnených strán;

28.

na základe zásady, že podmienkou získania informácií je zabezpečenie prístupu k nim a s ohľadom na význam internetu ako prostriedku na dosiahnutie uvedeného, vyzýva verejné orgány, aby v čo najväčšej miere zjednodušili internetové stránky inštitúcií a umožnili tým používateľom presne určiť a lepšie pochopiť ponúkané podporné mechanizmy;

29.

zdôrazňuje význam inovácií pre MSP a ťažkosti s využívaním príležitostí, ktoré výskum ponúka; domnieva sa, že národné akadémie vied a výskumné inštitúty by mohli mať miesto pri podpore inovácií a odstraňovaní prekážok brániacich MSP v prístupe k výskumu; domnieva sa, že okrem inovácie v oblasti špičkových technológií sa treba zamerať aj na inováciu v oblasti technológií na nižšej a strednej úrovni, ako aj na neformálne inovácie; je presvedčený, že Európsky inovačný a technologický inštitút by mohol zohrávať dôležitú úlohu v podpore výskumu a vývoja a inovácií pre MSP; žiada členské štáty, aby znásobili iniciatívy, ktoré pre MSP znižujú prahové hodnoty určené pre získanie prístupu k výskumu; je presvedčený, že celý výskum v Spoločenstve a technologické programy by mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý uľahčuje cezhraničné zapojenie MSP;

30.

podporuje iniciatívu Komisie na zlepšenie prístupu k siedmemu rámcovému programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) (5);

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili lepšie rámcové podmienky zamerané na vytvorenie priaznivého prostredia pre inovácie zo strany MSP, a to najmä zavedením spôsobov na zlepšenie ochrany práva duševného vlastníctva a účinnejší boj proti falšovaniu v rámci celej EÚ; domnieva sa, že správne vyvážené predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva môžu chrániť a zároveň zabezpečovať tok a výmenu informácií a ideí; zdôrazňuje, že MSP potrebujú podporu, aby si mohli zabezpečiť prístup k ochrane práv duševného vlastníctva, aby mohli tieto práva uplatňovať s pomocou príslušných orgánov činných v tejto oblasti a aby mohli využívať vlastné práva duševného vlastníctva na účely pritiahnutia kapitálu;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby od svojich obchodných partnerov požadovali prísnejšie uplatňovanie Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a aby urobili všetko potrebné na prijatie bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd na boj proti falšovaniu a pirátstvu, ako je napríklad Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA);

33.

zastáva názor, že sa ešte nevyužili všetky možnosti elektronického obchodu, ktoré sú k dispozícii pre MSP, a že ešte treba urobiť mnoho na vytvorenie jednotného európskeho elektronického trhu s výrobkami a službami, v rámci ktorého by MSP mohli zastávať vedúcu úlohu pri ďalšej integrácii trhov EÚ;

34.

domnieva sa, že treba podporovať účasť MSP v klastroch, aby sa podporila inovácia a zvýšila konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala zlepšovanie riadenia klastrov, a to najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a programov odbornej prípravy, s cieľom navrhnúť a šíriť nástroje na posúdenie výkonnosti klastrov, podporovať spoluprácu medzi jednotlivými klastrami a ďalej zjednodušovať administratívne postupy pre účasť klastrov na programoch EÚ;

35.

vyzýva, aby SBA zohľadňoval dohody o spolupráci medzi MSP (nákupné a marketingové skupiny), keďže sa ukázalo, že tieto skupiny podliehajú menšiemu riziku platobnej neschopnosti ako jednotlivé podniky;

36.

je pevne presvedčený, že patenty zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti inovácii a ekonomických výsledkov, keďže inovujúcim subjektom umožňujú zachytiť výnosy z inovatívnych investícií a zaručiť potrebnú bezpečnosť pre investície, majetok a úvery; domnieva sa preto, že by sa mala urýchlene uzavrieť dohoda o patente Spoločenstva zabezpečujúca nízkonákladovú, účinnú, pružnú a vysokokvalitnú právnu ochranu, ktorá by bola prispôsobená potrebám MSP, ako aj dohoda o harmonizovanom systéme na riešenie sporov týkajúcich sa európskych patentov;

37.

zdôrazňuje, že treba podporovať inovatívne verejné obstarávanie a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, keďže vedie k tvorbe pridanej hodnoty pre obstarávateľov, občanov a zúčastnené podniky; vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali inovatívne verejné obstarávanie a zvýšili zapojenie inovatívnych MSP do postupov verejného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby uľahčila šírenie najlepších postupov v tejto oblasti, napríklad pokiaľ ide o kritériá výberových konaní a postupy a opatrenia v oblasti zdieľania rizík a znalostí;

38.

zastáva názor, že v prípade medzinárodného verejného obstarávania, kde nové technológie poskytujú možnosť cezhraničného elektronického obchodovania, umožňujú nové formy napríklad kombinovaných aukcií pre konzorciá MSP a uverejňovanie a propagovanie ponúk on-line značný nárast obchodu spojeného s obstarávaním nielen v rámci EÚ, ale aj v celosvetovom meradle, čím podporujú využívanie cezhraničného elektronického obchodovania;

39.

upozorňuje na potrebu dostatočného množstva technického a kvalifikovaného personálu; preto sa domnieva, že treba viac investovať do vzdelávania a že by sa mali posilniť prepojenia medzi vzdelávacími inštitúciami a MSP, aby sa samostatná zárobková činnosť, kultúra podnikania a podnikateľské povedomie stali súčasťou štátnych systémov vzdelávania; podporuje ďalšie rozšírenie programov mobility jednotlivcov, ako je program Erasmus pre mladých podnikateľov a Erasmus pre učňov, predovšetkým v súvislosti s účasťou žien; podporuje pripravované rozšírenie rozsahu pôsobnosti programu Leonardo da Vinci a vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy vytvorili programy odbornej a profesijnej prípravy, rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré budú založené na pracovných skúsenostiach, konkrétne prispôsobené potrebám MSP a spolufinancované aj z Európskeho sociálneho fondu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výmenu najlepších postupov v oblasti inovatívneho školenia a vytvorenie opatrení na uľahčenie zladenia pracovného a rodinného života a podporu rodovej rovnosti;

40.

zdôrazňuje význam podpory určenej mladým podnikateľom a ženám venujúcim sa podnikateľskej činnosti, a to aj prostredníctvom zavedenia konzultačných a inštruktážnych programov; poukazuje na to, že v MSP pracuje čoraz viac žien a mladých podnikateľov, hoci naďalej sú najviac zastúpení v najmenších podnikoch (mikropodniky) a naďalej sú obeťami negatívnych javov vyplývajúcich zo stereotypov a predsudkov v súvislosti s prevodmi podnikov a nástupníctvom, najmä v prípade rodinných podnikov; preto vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na dôsledky starnutia obyvateľstva uskutočnili trvalo udržateľné politiky a mechanizmy, najmä zavádzaním diagnostických, informačných, poradenských a podporných nástrojov pre prevody podnikov;

41.

poukazuje na to, že siedmy rámcový program obsahuje mechanizmus zdieľania finančného rizika, ktorý by mal zjednodušiť prístup k úverom z Európskej investičnej banky (EIB) pre rozsiahle projekty; vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie tohto mechanizmu zo strany MSP a aby v prípade potreby následne predložila akékoľvek potrebné návrhy;

42.

víta začatie činnosti jednotnej celoeurópskej siete integrujúcej služby, ktoré v súčasnosti poskytujú európske infocentrá a centrá pre odovzdávanie inovácií s cieľom podporovať MSP prostredníctvom širokej škály služieb v ich úsilí v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti;

43.

vyzýva Komisiu, aby posúdila účasť MSP v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (6) a aby predložila potrebné návrhy;

44.

upozorňuje, že hlavný zdroj financovania pre MSP v Európe naďalej pochádza z úverov a pôžičiek poskytnutých finančnými inštitúciami; konštatuje, že MSP sa považujú za rizikovejšie, čo im sťažuje prístup k financovaniu; vyzýva na spoločné úsilie zo strany finančných inštitúcií, Komisie a členských štátov, aby sa MSP zabezpečil prístup k financovaniu a ponúkla sa im možnosť skonsolidovať svoj kapitál jeho opätovným investovaním v spoločnosti; domnieva sa, že uhradenie poplatkov pred začatím činnosti MSP by sa nemalo vyžadovať, aby sa im umožnilo vytvoriť si vlastné finančné prostriedky a zdroje; v tejto súvislosti poukazuje na naliehavosť súčasnej finančnej situácie a na potrebu okamžitej akcie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie zamerané na propagáciu a poskytovanie informácií o existencii európskych fondov a štátnej podpory určenej pre MSP a aby tieto dva nástroje urobili dostupnejšími, ale aj zrozumiteľnejšími;

46.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili lepšie podmienky pre MSP, ktoré im umožnia investovať do odborného vzdelávania, okrem iného prostredníctvom priamych daňových úľav a úpravou náhrad medzi daňovými orgánmi a EÚ;

47.

uznáva, že daňové systémy členských štátov môžu odrádzať od prevodov podnikov, a to najmä rodinných podnikov, čím sa zvyšuje riziko likvidácie alebo zatvorenia spoločnosti; žiada preto členské štáty, aby dôkladne preskúmali svoj právny a fiškálny rámec v záujme zlepšenia podmienok prevodov podnikov, najmä v prípadoch odchodu majiteľa do dôchodku alebo ochorenia; je presvedčený, že takéto zlepšenie uľahčí pokračovanie činnosti podnikov, predovšetkým rodinných podnikov, zachovanie pracovných miest a opätovné investovanie zisku;

48.

je veľmi spokojný s nedávnym zosúladením politiky súdržnosti a lisabonskej stratégie; domnieva sa, že smerovaním regionálnych fondov viac do oblasti podnikania, výskumu a inovácií by sa na miestnej úrovni sprístupnil značný objem prostriedkov, čím by sa posilnil podnikateľský potenciál;

49.

kladie dôraz na to, že dynamické finančné trhy majú zásadný význam pre financovanie MSP, a zdôrazňuje nutnosť otvoriť európske trhy s rizikovým kapitálom zlepšením dostupnosti rizikového kapitálu, mezanínového financovania a mikroúverov a prístupu k nim; z tohto dôvodu sa domnieva, že za normálnych okolností by MSP mali mať prístup k úverom subjektov na kapitálových trhoch, ktorí vedia ohodnotiť ich perspektívy a účinnejšie uspokojiť ich potreby;

50.

podporuje rozhodnutie Rady a EIB prijať súbor reforiem na rozšírenie finančných produktov skupiny EIB pre MSP, ako aj významne rozvinúť ponuku svojich globálnych úverov pre partnerov v bankovom odvetví, a to z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho hľadiska;

51.

zdôrazňuje, že obmedzený prístup MSP k finančným prostriedkom je hlavnou prekážkou ich vytvárania a rastu; víta v tejto súvislosti rozhodnutie EIB na zvýšenie sumy, ktorú EIB poskytuje na záruky a iné finančné nástroje pre MSP, o ďalších 30 000 miliónov EUR; vyzýva EIB na vytvorenie nových foriem finančných nástrojov a konkrétnych nových riešení, aby sa podarilo odbúrať prekážky, ktoré predstavuje povinnosť záruky pre prístup k úverom; s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu tiež vyzýva členské štáty, aby banky vyzývali ku garantovaniu prístupu MSP k úverom na základe rozumných podmienok;

52.

chváli nedávnu iniciatívu na podporu mikrofinancovania (JASMINE), ktorá bude prínosná pre začínajúce podniky a podporí najmä mladých podnikateľov a podnikajúce ženy; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s organizáciami MSP a inštitúciami poskytujúcimi úvery vykonávali aktívnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií o prístupe k mikroúverom a alternatívnym formám financovania a žiadostiach o ich poskytnutie;

53.

zdôrazňuje významnú úlohu EIB a Európskeho investičného fondu (EIF) v zlepšovaní dostupnosti financovania MSP predovšetkým vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a jej dosahy na trh s úvermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej skúmali, ako by sa dali zlepšiť súčasné bankové predpisy a iné finančné nariadenia, vrátane transparentnosti úverových ratingov, aby sa pre MSP zjednodušil prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a EIB vytvorili správne rámcové podmienky pre vytvorenie celoeurópskeho trhu rizikového kapitálu;

54.

poukazuje na to, že každou štvrtou príčinou neúspechu MSP je oneskorenie platieb, vo väčšine prípadov zo strany verejnej správy; zdôrazňuje, že súčasná úverová kríza môže mať neprimerane veľký vplyv na MSP, pretože veľké podniky vyvíjajú tlak na menších dodávateľov, aby pristúpili na dlhšie lehoty splatnosti; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (7) a vyzýva členské štáty, aby zlepšili kultúru platieb vo svojej verejnej správe; naliehavo požaduje vytvoriť na úrovni Spoločenstva harmonizovanú lehotu splatnosti, ktorá by mohla byť v prípade MSP kratšia, a sankcie za jej nedodržanie;

55.

víta opatrenia navrhované v SBA, ktorých cieľom je zlepšiť prúdenie kapitálu do MSP; vzhľadom na finančnú krízu požaduje predovšetkým rozšírenie a/alebo pokračovanie odskúšaných štátnych programov podpory MSP a rozšírenie ich podpory aj na finančných sprostredkovateľov;

56.

konštatuje, že program EÚ pre konkurencieschopnosť a inováciu má obrovský potenciál pri náprave zlyhaní trhu pri financovaní MSP, pri presadzovaní ekologických inovácií a podpore kultúry podnikania;

57.

poukazuje na to, že normalizácia môže viesť k inovácii a konkurencieschopnosti uľahčením prístupu na trhy a umožnením interoperability; vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup MSP k normám a ich zapojenie do procesu normalizácie; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby ďalej propagovala normy Spoločenstva na medzinárodnej úrovni;

58.

zdôrazňuje, že je dôležité v čo najširšom rozsahu zapojiť sieť Enterprise Europe Network, vnútroštátne orgány riadenia projektov, obchodné a priemyselné komory, ako aj odvetvové a verejné orgány do lokálnej propagácie možností, ktoré poskytujú európske programy pre výskum, rozvoj a inováciu a štrukturálne fondy vrátane iniciatívy Spoločenstva s názvom Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE);

59.

konštatuje, že verejné obstarávanie pokrýva približne 17 % HDP EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili prístup MSP k verejnému obstarávaniu a ich účasť v ňom využitím príležitostí predstavených v uvedenom Európskom kódexe najlepších postupov uľahčujúcom prístup MSP k verejným zákazkám, prostredníctvom okrem iného:

60.

členské štáty ďalej vyzýva, aby:

61.

konštatuje, že je potrebná služba systémového poradenstva, ktorá by pomáhala MSP pri každodenných činnostiach počas ich celoživotného cyklu s cieľom optimalizovať ich investície;

62.

domnieva sa, že moderné využívanie elektronického obchodu založené na zavedení interoperabilných elektronických podpisov a overovacích certifikátov je kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti MSP a Komisia a členské štáty by ho mali podporovať;

63.

zdôrazňuje dôležitosť vnútorného trhu pre MSP a konštatuje, že podporovanie prístupu MSP na vnútorný trh by malo byť prioritou;

64.

uznáva, že stále existujú určité obmedzenia v tom, aby MSP dokázali v plnej miere využívať výhody, ktoré im ponúka vnútorný trh; preto konštatuje, že treba zdokonaliť tak právny, ako aj politický rámec vnútorného trhu, aby sa uľahčila cezhraničná spolupráca MSP; ďalej konštatuje, že jasné regulačné prostredie by viac stimulovalo MSP, aby obchodovali na vnútornom trhu; domnieva sa, že členské štáty by mali vytvoriť jednotné kontaktné miesta a internetové portály;

65.

zdôrazňuje, že lepšia informovanosť o prístupe na trh a vývozných možnostiach v rámci jednotného trhu má zásadný význam tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby skvalitnili informačné a poradenské služby, najmä sieť SOLVIT na riešenie problémov;

66.

podporuje požiadavku poskytovania poradenských služieb členskými štátmi na pomoc MSP, aby sa mohli brániť pred nespravodlivými komerčnými praktikami, ako sú praktiky podvodných adresárových spoločností, čo by malo posilniť dôveru MSP, aby pôsobili za hranicami; zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie pri uľahčovaní koordinácie týchto poradenských služieb a spolupráce s nimi, aby sa zabezpečilo primerané a účinné riešenie cezhraničných sťažností; trvá však na tom, že keď tieto mäkké opatrenia neprinesú výsledky, Komisia by mala iniciovať primerané legislatívne zmeny, ktoré by MSP poskytovali ochranu podobnú ochrane spotrebiteľov, ktorí sú slabšou stranou v týchto transakciách;

67.

upozorňuje, že len 8 % všetkých MSP sa zapája do cezhraničných aktivít, čo obmedzuje možnosti rastu; domnieva sa, že je nevyhnutne potrebné podporiť vnútorný trh; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať v oblasti harmonizácie administratívnych požiadaviek, ktoré ovplyvňujú činnosti v rámci Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali a implementovali smernicu o službách (8) a osobitnú pozornosť pritom venovali záujmom MSP a podporuje tiež urýchlené zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti;

68.

domnieva sa, že by mal existovať spoločný konsolidovaný základ dane právnických osôb; vyzýva na zriadenie jednotných kontaktných miest (one-stop shops) pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

69.

žiada Komisiu, aby priebežne rozširovala rámcové požiadavky na prístup MSP na zahraničné trhy a podporovala poskytovanie informácií; podporuje zriadenie európskych centier na podporu podnikania v Číne a Indii a na všetkých nových trhoch, v úzkej spolupráci s národnými centrami na podporu podnikania, ktoré tam už pôsobia; pretože nízku účasť MSP na cezhraničných aktivitách možno vysvetliť nedostatkom jazykových znalostí a multikulturálnych zručností, a teda na splnenie tejto náročnej úlohy sú potrebné väčšie akčné prostriedky; pripomína však, že MSP potrebujú lepší prístup k informáciám a kvalifikovanému poradenstvu vo svojej krajine;

70.

zdôrazňuje význam napredovania obchodných rokovaní, ktoré by ďalej obmedzili regulačné prekážky pre obchod, ktoré neprimerane postihujú MSP;

71.

vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu pridala začlenenie rovnakého prístupu pre MSP do pravidiel WTO týkajúcich sa prístupu k verejným zákazkám; vyzýva Komisiu, aby venovala obzvlášť veľkú pozornosť problémom MSP v oblasti colných postupov, predovšetkým zabezpečením čo najlacnejšieho prispôsobenia ich počítačových systémov tým, ktoré využívajú vnútroštátne colné orgány, a zjednodušením opatrení umožňujúcich prístup k štatútu hospodárskeho subjektu;

72.

domnieva sa, že je nevyhnutné, v prípade keď je to možné, obmedziť byrokraciu aspoň o 25 % a zaviesť modernú administratívu prispôsobenú potrebám MSP; podporuje preto propagáciu znalostí v oblasti informačných a komunikačných technológií medzi MSP, predovšetkým medzi mladými podnikateľmi a podnikateľkami, a lepšie využívanie digitálnych technológií, čo im umožní ušetriť čas a peniaze a získané zdroje investovať do vlastného rozvoja; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli iniciatívu na výmenu a podporu najlepších administratívnych postupov, vytvorenie referenčných noriem a vypracovanie a podporu usmernení a noriem pre administratívne postupy, ktoré sú priaznivé pre MSP; je presvedčený, že v blízkej budúcnosti bude tiež nevyhnutné uviesť do praxe návrhy Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s cieľom splniť cieľ zníženia bez ohrozenia prístupu MSP k financovaniu;

73.

domnieva sa, že MSP a najmä mikropodniky by mali byť zdaňované spôsobom, ktorý čo najviac znižuje administratívnu náročnosť, a ktorý by uľahčoval počiatočné fázy podnikania a podporoval inováciu a investovanie počas ich fungovania;

74.

zdôrazňuje zásadný význam hodnotenia vplyvu budúcich legislatívnych iniciatív na MSP; vyzýva preto na vypracovanie hodnotení vplyvu pre MSP, ktoré by boli povinné, systematické a cielené, a tiež na zavedenie tzv. „testu MSP“, výsledky ktorého by sa mali hodnotiť na nezávislom základe a mal by sa k nim umožniť prístup legislatívnym orgánom EÚ; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na malé podniky a mikropodniky vrátane administratívnej záťaže; naliehavo žiada Komisiu, aby testu MSP podrobila všetky nové návrhy právnych predpisov EÚ, ktoré majú vplyv na podnikanie vrátane zjednodušenia platnej legislatívy a stiahnutia návrhov čakajúcich na prerokovanie; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli podobné testy MSP;

75.

zastáva názor, že všetky nové právne predpisy, napríklad na predchádzanie oneskoreniam v oblasti platieb, autorských práv, obchodného práva alebo práva v oblasti hospodárskej súťaže (ako napríklad pravidlá prijaté na uľahčovanie získavania údajov v súdnych sporoch v prípade správania, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou alebo pravidlá vyplývajúce zo všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách), by mali byť formulované tak, aby nediskriminovali, ale skôr podporovali MSP a poskytovanie služieb na vnútornom trhu prostredníctvom týchto podnikov;

76.

zdôrazňuje, že je potrebné skutočné a včasné zapojenie MSP do tvorby politík; domnieva sa preto, že konzultačné obdobie Komisie by sa malo rozšíriť aspoň na 12 týždňov od dátumu, kedy sa stane dostupným vo všetkých jazykoch Spoločenstva; uznáva zásadnú a cennú úlohu reprezentatívnych obchodných organizácií, a preto žiada Komisiu, aby v prípade, keď to je relevantné, priamo integrovala MSP a ich reprezentatívne organizácie do poradných odborných výborov a skupín na vysokej úrovni;

77.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zjednodušenie a harmonizáciu práva obchodných spoločností, najmä účtovných pravidiel v rámci vnútorného trhu, s cieľom znížiť administratívnu záťaž MSP a zvýšiť transparentnosť pre všetky príslušné zúčastnené strany; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala používanie nových technológií, ako napr. XBRL (eXtensible Business Reporting Language), vypracovaním presného harmonogramu zavedenia vykazovania vo formáte XBRL v EÚ tak, aby sa v primeranej lehote stal povinným, a aby propagovala a podporovala používanie tejto otvorenej normy v širokej miere;

78.

podporuje zavedenie tzv. štatistických prázdnin pre mikropodniky, ktoré im umožnia dočasné vyňatie z povinných štatistických prieskumov, všeobecné uplatňovanie zásady „len raz“, pokiaľ ide o informácie, ktoré podniky poskytujú verejným orgánom, a ďalší rozvoj elektronickej správy;

79.

zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné dátumy začiatku uplatňovania nových právnych predpisov ovplyvňujúcich podnikanie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty a združenia MSP, aby MSP jasne a zrozumiteľne informovali o zmenách právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú;

80.

v spolupráci s organizáciami MSP podporuje členské štáty, aby na základe existujúcich štruktúr, ako je sieť Enterprise Europe Network a kancelárie Europe Direct, zriaďovali účelové národné fyzické alebo elektronické informačné kontaktné miesta a podporné agentúry pre MSP, v súlade so zásadou jednotných kontaktných miest (one-stop shops), ktoré by poskytovali prístup k viacerým zdrojom informačných a podporných služieb v štruktúre podľa životného cyklu podniku;

81.

uznáva ťažkosti pri zakladaní nových podnikov z dôvodu rôznorodosti systémov vytvorených v rozličných členských štátoch; preto sa domnieva, že treba vytvoriť jednotný systém na zakladanie podnikov, v ktorom ide o postupný proces a v rámci ktorého sa podnik môže vytvoriť do 48 hodín;

82.

opäť zdôrazňuje, že finančné pravidlá, ktorými sa riadia programy Spoločenstva, často vedú k zbytočne byrokratickým, zdĺhavým a nákladným postupom, a to najmä pre MSP; vyzýva Komisiu, aby oživila Pozorovaciu sieť európskych MSP, zverejnila údaje o ich zapojení do každého programu Spoločenstva spolu s analýzou prínosov a aby následne predložila návrhy týkajúce sa zvýšenia ich zapojenia; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a viditeľnosť príslušných zástupcov MSP v rozličných oblastiach politiky; podporuje navyše všetky iniciatívy, ktoré umožňujú rozvinúť „ducha MSP“ v oblasti tvorby politík v rámci verejných orgánov, ako je napríklad Enterprise Experience Programme Komisie, ktorý európskym úradníkom umožňuje bližšie sa oboznámiť s MSP;

83.

vyjadruje nesúhlas so zvykom členských štátov prikrášľovať („gold plating“), čo je mimoriadne škodlivé pre MSP, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia by sa mohli prijať na predchádzanie tomuto javu; vyzýva na následné hodnotenie dôsledkov, ktoré by analyzovalo, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni;

84.

žiada vytvoriť osobitnú internetovú stránku pre MSP, ktorá bude obsahovať informácie a formuláre žiadostí pre projekty EÚ, vnútroštátne telefónne čísla, odkazy na partnerov, obchodné informácie, informácie o výskumných projektoch, ako aj internetových konzultáciách, brífingy a informácie o nových právnych predpisoch;

85.

vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi začala pracovať na harmonizácii formulárov žiadostí, ktoré musia vyplniť podniky v súvislosti s postupmi podávania žiadostí a výberových konaní;

86.

víta cenu pre najlepší nápad obmedzenia byrokracie, ktorá je určená pre verejné orgány, ktoré na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni zaviedli inovatívne opatrenia obmedzujúce byrokraciu;

87.

žiada zaviesť 30-dňovú lehotu na platby z kohéznych fondov EÚ na už schválené projekty s cieľom zabezpečiť kontinuálny pokrok, prežitie a účinnosť týchto projektov;

88.

uznáva, že úsilie o zvýšenie trvalej udržateľnosti by sa mohlo stať dôležitým zdrojom (eko)inovácie a kľúčovým prínosom pre konkurencieschopnosť priemyslu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že MSP často nie sú dostatočne informované o nových, energeticky účinných a ekologických riešeniach alebo nemajú dostatok finančných prostriedkov na ich získanie; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, ako by Spoločenstvo mohlo pomôcť MSP stať sa efektívnejšími z hľadiska zdrojov a energie;

89.

pripomína, že treba venovať pozornosť sociálnej zodpovednosti malých podnikov, čo si vyžaduje horizontálne prepojenie, siete a služby; považuje za neúčinné odvolávať sa na certifikáciu európskeho systému pre ekologické riadenie a audit (EMAS), pretože to odvráti pozornosť od existujúcich certifikátov a pretože sa spája len s ekologickou problematikou;

90.

víta nedávne iniciatívy na pomoc MSP pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia, okrem iného prostredníctvom nižších poplatkov agentúram, zabezpečením ich prístupu k informáciám o normách z oblasti životného prostredia prípadne zavedením osobitných výnimiek z právnych predpisov Spoločenstva;

91.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/60

A.

keďže po nedávnom rozšírení EÚ potreba sociálnej integrácie vytvorila nové úlohy, ktoré treba riešiť na pozadí nových demografických a hospodárskych okolností a keďže napriek tomu, že riešením týchto úloh sa budú musieť zaoberať všetky členské štáty, sú členské štáty strednej a východnej Európy zasiahnuté viac, a to kvôli svojej štrukturálnej, hospodárskej a sociálnej transformácii za posledných dvadsať rokov; preto konštatuje, že ohrozené sociálne skupiny, ako napr. Rómovia, sa nachádzajú v situácii najvyššieho ohrozenia,

B.

keďže v členských štátoch, kde nastal kolaps priemyselných odvetví, sa nenaplnili rozvojové ambície regiónov a v dôsledku toho bolo najmä mnoho Rómov vytlačených na okraj spoločnosti prostredníctvom rýchleho nárastu chudoby; keďže Európsky parlament konštatuje a opätovne zdôrazňuje, že v tomto procese sa znehodnocuje právo Rómov na občianstvo v jednotlivých štátoch, ako aj EÚ, a že nemôžu náležitým spôsobom využívať výhody vyplývajúce z rozšírenia, čo vedie k prehĺbeniu ich marginalizácie viacerými spôsobmi a zvyšuje riziko ich viacnásobnej diskriminácie,

C.

keďže strategická ofenzíva v oblasti politiky zameraná na podporu rovnosti príležitostí pre Rómov musí čeliť extrémne zložitej sociálnej situácii, pretože Rómovia ako najväčšia etnická menšina v Európe bojuje s rovnakými znevýhodneniami ako iné skupiny, a keďže tento boj možno najúčinnejšie podporiť prostredníctvom komplexnej stratégie pre Rómov a koordinovaného súboru nástrojov previazaného so súborom odvetvových politík a s pomocou finančnej podpory,

D.

keďže kočovníci sú osobitným etnickým fenoménom, o ktorom by bolo možné odôvodnene diskutovať ako o samostatnej otázke, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj z hľadiska sociálnych otázok a otázok týkajúcich sa pracovného trhu,

E.

keďže proces integrácie rómskeho obyvateľstva do spoločnosti nie je jednostranný, ale mnohostranný, pričom je potrebné, aby sa Rómovia pri vypracúvaní politík sociálneho začleňovania aktívne zapájali do rozhodovacieho procesu,

F.

keďže živorné podmienky Rómov, ich zdravotný stav a úroveň vzdelania sú determinantmi ich sociálnej situácie a situácie na pracovnom trhu a často slúžia ako zámienka na ich vylúčenie z väčšinových spoločností a pre rasizmus a bránia zvýšeniu kvality ich života a sú tak prekážkou uplatňovania najzákladnejších ľudských a občianskych práv,

G.

keďže zlá dopravná infraštruktúra, nedostatok orgánov a služieb verejnej správy, najmä vysokokvalitných vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych zariadení, ako aj premiestňovanie podnikov núti mladých ľudí k odchodu zo svojho domova z ekonomických dôvodov, čo vedie k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a nárastu ich izolácie v getách,

H.

keďže je nevyhnutné posúdiť tesne pred koncom druhého obdobia lisabonského procesu sociálnu situáciu Rómov a ich vyhliadky v oblasti zamestnanosti a rozhodnúť o tom, čo by sa malo vykonať,

I.

keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond sú dôležité pre podporu integrácie a keďže v dôsledku zložitosti sociálnych problémov, ktorým Rómovia čelia, nie je predstaviteľné, aby sa vyriešili len prostredníctvom systému projektov charakteristického pre štrukturálne fondy a Kohézny fond,

J.

keďže je nepochybne dôležité oceniť dobré postupy vykonané v minulosti; ale keďže ich platnosť je obmedzená v čase a priestore,

K.

keďže mnohé rómske komunity majú v súčasnosti tendenciu zostávať nemobilné namiesto toho, aby sa sťahovali do oblastí, kde môžu byť lepšie pracovné príležitosti,

1.

domnieva sa, že na zlepšenie pracovných a životných podmienok rómskej komunity je potrebné prijať koordinovaný prístup zameraný na tieto tri ciele:

2.

upozorňuje na skutočnosť, že politiky zamerané na Rómov v mnohých prípadoch ich situáciu nezlepšili; požaduje, aby sa zainteresované strany z rómskej komunity zúčastňovali na rozhodovacom procese v rámci všetkých činností EÚ a členských štátov, ktoré sa týkajú najmä Rómov, aby bola rešpektovaná ich schopnosť a zodpovednosť za usporiadanie vlastných záležitostí;

3.

konštatuje, že nerovný prístup k službám a sociálno-ekonomické nevýhody, ktorým čelia rómske deti, prakticky bránia ich vývoju v ranom veku a získaniu kvalitného vzdelania; konštatuje, že tieto znevýhodnenia na druhej strane negatívne ovplyvňujú ich emocionálny, sociálny, telesný a osobnostný rozvoj a aj ich ďalšie šance na pracovnom trhu a tým aj ich integráciu do väčšinovej spoločnosti;

4.

konštatuje, že vzdelávacie systémy sú selektívne a že napriek snahe členských štátov prekonať segregáciu, mnohé rôznorodé systémy, ktoré sú údajne určené na riešenie segregácie, v skutočnosti často slúžia na zdôraznenie rozdielov medzi sociálnymi skupinami a značne znevýhodňujú chudobných, najmä Rómov, ktorí sa ocitajú v zostupnej existenčnej špirále; zdôrazňuje preto potrebu vypracovať cielené politiky vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na rómske rodiny a budú podporovať ich aktívnu účasť;

5.

zdôrazňuje, že napriek tomu, že v niektorých členských štátoch sa zvýšil podiel mladých Rómov v stredoškolskom a vysokoškolskom systéme vzdelávania, úroveň ich konečného vzdelania je omnoho nižšia ako priemer EÚ; poukazuje na rozdiel medzi nedostatkom pracovných síl na jednej strane a vysokou mierou nezamestnanosti spojenou s nízkou kvalifikáciou Rómov na druhej strane; žiada preto, aby členské štáty a EÚ podporovali Rómov s cieľom prioritne zvýšiť ich kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že v prípade absencie formálnej kvalifikácie možno postavenie Rómov na pracovnom trhu zlepšiť aj vypracovaním systému na uznávanie praktických zručností;

6.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili rovný prístup rómskych žien a dievčat k vysokokvalitnému vzdelávaniu a zaviedli stimuly (napr. príležitosti na kariérny rozvoj), ktoré pritiahnu vysokokvalifikovaných učiteľov do škôl v znevýhodnených sociálno-ekonomických oblastiach a osobitne vo vidieckych obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva;

7.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup rómskych žien k odbornej príprave a aby odbornú prípravu prispôsobili potrebám miestnych pracovných trhov práce s cieľom poskytnúť rómskym ženám možnosť osvojiť si schopnosti žiadané na trhu práce;

8.

konštatuje, že prevažná väčšina absolventov rómskej národnosti sa po ukončení univerzitného štúdia nevráti späť do svojich komunít a že niektorí z nich popierajú svoj pôvod alebo ich komunita pri ich pokuse o návrat už neprijme;

9.

odporúča prípravu komplexného programového balíka, ktorý podporí a bude motivovať rómskych absolventov, aby sa vrátili do svojich komunít, a podporí zamestnanosť Rómov v ich komunitách a v záujme týchto komunít;

10.

domnieva sa, že v niektorých členských štátoch rómski občania špecifickým spôsobom ovplyvňujú populačnú pyramídu; konštatuje, že rómske deti tvoria vysoké percento obyvateľstva, pričom očakávaná dĺžka ich života je pri narodení o celých 10 rokov nižšia ako v prípade väčšinového obyvateľstva;

11.

domnieva sa, že hoci členské štáty využili značné zdroje EÚ a členských štátov na pomoc dlhodobo nezamestnaným pri hľadaní práce, na úrovni EÚ sa ešte stále nenašlo koherentné riešenie: členské štáty riešia túto situáciu veľmi rozdielnymi spôsobmi a vo veľmi rozdielnom rozsahu a nevytvorili podmienky umožňujúce dlhodobý návrat na pracovný trh, zatiaľ čo ich opatrenia, ako napr. programy verejných prác, ešte zhoršili stigmatizáciu Rómov; požaduje preto, aby EÚ aj členské štáty zmenili svoju politiku na integrovaný prístup zaoberajúci sa všetkými aspektmi ich deprivácie;

12.

vyzýva členské štáty, aby prispôsobili programy odbornej prípravy potrebám miestnych trhov práce a poskytli stimuly zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nekvalifikovaných pracovníkov (vrátane Rómov) a ponúkajú im odbornú prípravu a príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

13.

vyzýva národné a miestne orgány členských štátov, aby predložili ročné hodnotenia miery opätovného zamestnania dlhodobo nezamestnaných (vrátane Rómov), ktorí dokončili odbornú prípravu na trhu práce, rozčlenené podľa pohlavia, a aby na základe získaných skúseností vypracovali nové metodiky a iniciovali programy odbornej prípravy prispôsobené miestnym schopnostiam a hospodárskym potrebám;

14.

vyzýva členské štáty, aby využili finančné prostriedky EÚ na zachovanie a ochranu tradičných rómskych činností;

15.

pripája sa k názoru Komisie, že dospelí Rómovia majú kvôli svojmu mnohonásobnému znevýhodneniu nedostatočné zastúpenie v rámci skupiny zamestnaných osôb a osôb zapojených do celoživotného vzdelávania, často nemajú prístup k informačným a komunikačným technológiám, a že sú nadpriemerne zastúpení v skupine dlhodobo nezamestnaných osôb a osôb pracujúcich v menej prestížnych zamestnaniach, čo predstavuje najväčšie prekážky ich opätovného začlenenia na trh práce; požaduje preto účinné vykonávanie smernice 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

16.

považuje za dôležité prijať osobitné opatrenia Spoločenstva na podporu prístupu Rómov k programom odbornej prípravy;

17.

upozorňuje členské štáty, že táto sociálna dichotómia môže mnohých záujemcov o zamestnanie z radov Rómov nútiť prejsť z oblasti legálnej ekonomiky do oblasti šedej ekonomiky a že na úrovni EÚ a členských štátov je potrebné vyvinúť koordinované úsilie na návrat týchto osôb späť do oblasti legálneho zamestnania s pracovnými právami a právom na sociálne zabezpečenie;

18.

domnieva sa, že by sa mali vykonať kroky na podporu inkluzívnej sociálnej a hospodárskej politiky, a to aj prostredníctvom opatrení ad hoc pre dôstojné bývanie;

19.

upozorňuje osobitne na skutočnosť, že podpora mobility nekvalifikovanej a neodbornej pracovnej sily môže viesť k zhoršeniu diskriminácie rómskych žien, ktoré sú už aj tak mimoriadne ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a môže brániť ich ďalšiemu pokroku v rámci pracovného trhu;