ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.CE2010.087.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 87E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 53
1. apríla 2010


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2008 – 2009
Schôdze 10. až 12. marca 2009
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 234 E, 29.9.2009.
PRIJATÉ TEXTY

 

Utorok, 10. marca 2009

2010/C 087E/01

Ďalšie kroky pre riadenie hraníc v EÚ a podobné skúsenosti z tretích krajín
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o ďalších krokoch pre riadenie hraníc v Európskej únii a podobných skúsenostiach z tretích krajín (2008/2181(INI))

1

2010/C 087E/02

Cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (2008/2196(INI))

5

PRÍLOHA K UZNESENIU

8

2010/C 087E/03

Budúcnosť spoločného európskeho azylového systému
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému (2008/2305(INI))

10

2010/C 087E/04

Akčný plán Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (2008/2150(INI))

16

2010/C 087E/05

Spolupráca medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (2008/2180(INI))

21

2010/C 087E/06

Implementácia smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o implementácii smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (2008/2247(INI))

23

2010/C 087E/07

Rovnaké zaobchádzanie a prístup mužov a žien v oblasti divadelného umenia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o rovnakom zaobchádzaní a prístupe mužov a žien v oblasti divadelného umenia (2008/2182(INI))

27

2010/C 087E/08

Bezúhonnosť hazardných hier na internete
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (2008/2215(INI))

30

2010/C 087E/09

Zabezpečenie kvality potravinárskych výrobkov vrátane harmonizácie alebo vzájomného uznávania noriem
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov vrátane harmonizácie alebo vzájomného uznávania noriem (2008/2220(INI))

35

2010/C 087E/10

Správy o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 (2008/2243(INI))

43

2010/C 087E/11

Iniciatíva Small Business Act
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o iniciatíve Small Business Act (2008/2237(INI))

48

 

Streda 11. marca 2009

2010/C 087E/12

Sociálna situácia Rómov a zlepšenie ich prístupu na pracovný trh v EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii (2008/2137(INI))

60

2010/C 087E/13

Riešenie problémov v oblasti dodávok ropy
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o riešení problémov v oblasti dodávok ropy (2008/2212(INI))

70

2010/C 087E/14

Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu a internalizácia externých nákladov
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu a o internalizácii externých nákladov (2008/2240(INI))

76

2010/C 087E/15

Lisabonská stratégia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2009 vo vzťahu k lisabonskej stratégii

79

2010/C 087E/16

Boj proti zmene klímy
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o stratégii EÚ vo vzťahu ku komplexnej dohode o zmene klímy v Kodani a k poskytnutiu dostatočných finančných prostriedkov na politiku boja proti zmene klímy

90

2010/C 087E/17

Usmernenia pre politiky zamestnanosti
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov v rokoch 2008-2010

94

2010/C 087E/18

Plán hospodárskej obnovy Európy
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o pláne hospodárskej obnovy Európy (2008/2334(INI))

98

2010/C 087E/19

Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o politike súdržnosti: investíciách do reálnej ekonomiky (2009/2009(INI))

113

 

Štvrtok 12. marca 2009

2010/C 087E/20

Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (2008/2213(INI))

116

2010/C 087E/21

Ochrana spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, pokiaľ ide o používanie videohier
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, pokiaľ ide o používanie videohier (2008/2173(INI))

122

2010/C 087E/22

Rozvíjanie spoločného leteckého priestoru s Izraelom
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o rozvíjaní spoločného leteckého priestoru s Izraelom (2008/2136(INI))

126

2010/C 087E/23

Srí Lanka
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Srí Lanke

127

2010/C 087E/24

Problém zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ, najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o probléme zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ a najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky Európskej únie (2008/2219(INI))

128

2010/C 087E/25

Účasť zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o účasti zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom a o iných sprievodných opatreniach

133

2010/C 087E/26

Deti migrantov
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu

134

2010/C 087E/27

Správa o pokroku Chorvátska za rok 2008
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008

135

2010/C 087E/28

Správa o pokroku Turecka za rok 2008
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008

139

2010/C 087E/29

Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008

147

2010/C 087E/30

Mandát Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o mandáte Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (2008/2290(INI))

153

2010/C 087E/31

5. svetové fórum o vode (Istanbul, 16. - 22. marca 2009)
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode v Istanbule (16. až 22. marca 2009)

157

2010/C 087E/32

Rozvojová pomoc ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o prístupe k rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike

162

2010/C 087E/33

Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA)
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o zavedení Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)

166

2010/C 087E/34

Strategické partnerstvo EÚ a Brazílie
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Brazílie (2008/2288(INI))

168

2010/C 087E/35

Strategické partnerstvo EÚ a Mexika
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Mexika (2008/2289(INI))

172

2010/C 087E/36

50. výročie tibetského povstania
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o 50. výročí tibetského povstania a o dialógu medzi dalajlámom a čínskou vládou

177

2010/C 087E/37

Guinea-Bissau
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o Guinei-Bissau

178

2010/C 087E/38

Filipíny
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o Filipínach

181

2010/C 087E/39

Vyhostenie mimovládnych organizácii z Darfúru
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o vyhostení mimovládnych organizácii z Darfúru

183

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2008 – 2009
Schôdze 10. až 12. marca 2009
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 234 E, 29.9.2009.
PRIJATÉ TEXTY

 

Streda 11. marca 2009

2010/C 087E/40

Predĺženie platnosti článku 139 rokovacieho poriadku do konca siedmeho volebného obdobia
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o predĺžení platnosti článku 139 rokovacieho poriadku do konca siedmeho volebného obdobia

186

 

III   Prípravné akty

 

Európsky parlament
ZASADANIE 2008 – 2009
Schôdze 10. až 12. marca 2009
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 234 E, 29.9.2009.
PRIJATÉ TEXTY

 

Utorok, 10. marca 2009

2010/C 087E/41

Dohoda medzi ES a Arménskom o určitých aspektoch leteckých služieb *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb (KOM(2007)0729 – C6-0519/2008 – 2007/0251(CNS))

188

2010/C 087E/42

Dohoda medzi ES a Izraelom o určitých aspektoch leteckých služieb *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Izraelským štátom o určitých aspektoch leteckých služieb (KOM(2008)0178 – C6-0520/2008 – 2008/0068(CNS))

188

2010/C 087E/43

Dodatkový protokol k dohode medzi ES a Juhoafrickou republikou na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ ***
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (16447/2008 – KOM(2008)0749 – C6-0017/2009 – 2008/0212(AVC))

189

2010/C 087E/44

Požiadavky typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel (KOM(2008)0316 – C6-0210/2008 – 2008/0100(COD))

190

P6_TC1-COD(2008)0100Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. marca 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá

190

2010/C 087E/45

Priemyselné emisie (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (KOM(2007)0844 – C6-0002/2008 – 2007/0286(COD))

191

P6_TC1-COD(2007)0286Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. marca 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania) (prepracované znenie)

192

PRÍLOHA I

232

PRÍLOHA II

236

PRÍLOHA III

237

PRÍLOHA IV

238

PRÍLOHA V

239

PRÍLOHA VI

244

PRÍLOHA VII

255

PRÍLOHA VIII

265

PRÍLOHA IX

266

PRÍLOHA X

268

2010/C 087E/46

Štatút európskej súkromnej spoločnosti *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o návrhu nariadenia Rady o štatúte európskej súkromnej spoločnosti (KOM(2008)0396 – C6-0283/2008 – 2008/0130(CNS))

300

2010/C 087E/47

Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2010: oddiel III – Komisia
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010: oddiel III - Komisia (2009/2005(BUD))

321

2010/C 087E/48

Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2010 - oddiely I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010 - oddiel I - Európsky parlament, oddiel II - Rada, oddiel IV - Súdny dvor, oddiel V - Dvor audítorov, oddiel VI - Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII - Výbor regiónov, oddiel VIII - Európsky ombudsman, oddiel IX - Európsky dozorný úradník na ochranu údajov (2009/2004(BUD))

327

 

Streda 11. marca 2009

2010/C 087E/49

Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o návrhu smernice Rady určujúcej rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (kodifikované znenie) (KOM(2008)0575 – C6-0347/2008 – 2008/0181(CNS))

332

2010/C 087E/50

Základné platy a príplatky pre zamestnancov Europolu *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o iniciatíve Francúzskej republiky na účely prijatia rozhodnutia Rady, ktorým sa upravujú základné platy a príplatky uplatniteľné pre zamestnancov Europolu (14479/2008 – C6-0038/2009 – 2009/0804(CNS))

333

2010/C 087E/51

Mobilizácia Fondu solidarity EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ podľa bodu 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2009)0023 – C6-0040/2009 – 2009/2007(ACI))

334

PRÍLOHA

334

2010/C 087E/52

Návrh opravného rozpočtu č. 1/2009: záplavy v Rumunsku
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2009 na rozpočtový rok 2009, oddiel III - Komisia (6952/2009 – C6-0075/2009 – 2009/2008(BUD))

335

2010/C 087E/53

Spoločné pravidlá a normy pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (prepracované znenie), schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3719/2008 – C6-0042/2009 – 2005/0237A(COD))

337

2010/C 087E/54

Spoločné pravidlá a normy pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie), schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3720/2008 – C6-0043/2009 – 2005/0237B(COD))

338

2010/C 087E/55

Štátna prístavná kontrola ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnej prístavnej kontrole (prepracované znenie), schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3721/2008 – C6-0044/2009 – 2005/0238(COD))

339

2010/C 087E/56

Monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene a doplnení smernice 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu, schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3722/2008 – C6-0045/2009 – 2005/0239(COD))

340

2010/C 087E/57

Vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES, schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3723/2008 – C6-0046/2009 – 2005/0240(COD))

341

2010/C 087E/58

Zodpovednosť osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd ***III
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti osobných dopravcov v preprave po mori v prípade nehôd, schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 3724/2008 – C6-0047/2009 – 2005/0241(COD))

342

2010/C 087E/59

Poistenie vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky (14287/2/2008 – C6-0483/2008 – 2005/0242(COD))

343

2010/C 087E/60

Plnenie povinností vlajkového štátu ***II
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkového štátu (14288/2/2008 – C6-0484/2008 – 2005/0236(COD))

344

2010/C 087E/61

Poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (KOM(2008)0436 – C6-0276/2008 – 2008/0147(COD))

345

P6_TC1-COD(2008)0147Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami

345

PRÍLOHA

360

2010/C 087E/62

Prístup verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ***I
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (prepracované znenie) (KOM(2008)0229 – C6-0184/2008 – 2008/0090(COD))

362

P6_TC1-COD(2008)0069Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (prepracované znenie)

363

PRÍLOHA

380

2010/C 087E/63

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (KOM(2008)0869 – C6-0050/2009 – 2008/0252(CNS))

381

 

Štvrtok 12. marca 2009

2010/C 087E/64

Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktoré sa týka viacročného plánu obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori (KOM(2009)0093 – C6-0081/2009 – 2009/0029(CNS))

381

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament ZASADANIE 2008 – 2009 Schôdze 10. až 12. marca 2009 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 234 E, 29.9.2009. PRIJATÉ TEXTY

Utorok, 10. marca 2009

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/1


Utorok, 10. marca 2009
Ďalšie kroky pre riadenie hraníc v EÚ a podobné skúsenosti z tretích krajín

P6_TA(2009)0085

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o ďalších krokoch pre riadenie hraníc v Európskej únii a podobných skúsenostiach z tretích krajín (2008/2181(INI))

2010/C 87 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (KOM(2008)0069),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Správa o hodnotení a budúcom vývoji agentúry FRONTEX (KOM(2008)0067),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) (KOM(2008)0068),

so zreteľom na predbežné pripomienky európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 3. marca 2008 a spoločné pripomienky pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupiny pre policajnú a justičnú spoluprácu z 29. apríla 2008 k trom uvedeným oznámeniam,

so zreteľom na závery Rady o riadení vonkajších hraníc členských štátov EÚ,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (3) a na rozhodnutie Rady 2008/839/SVV z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2005 o zlepšení efektívnosti, posilňovaní interoperability a synergií medzi európskymi databázami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (KOM(2005)0597),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o hodnotení a budúcom vývoji agentúry FRONTEX and Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) (5),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0061/2009),

A.

keďže zrušenie hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach EÚ je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie,

B.

keďže územie bez vnútorných hraníc nemôže fungovať bez spoločnej zodpovednosti a solidarity pri správe vonkajších hraníc,

C.

keďže treba v súlade so všeobecnou zahraničnou politikou EÚ upriamiť pozornosť na spoluprácu s orgánmi tretích krajín, ktoré zodpovedajú za bezpečnosť hraníc,

D.

keďže vonkajšiu hranicu EÚ každoročne prekračuje 160 miliónov občanov EÚ, 60 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepotrebujú vízum, a 80 miliónov, ktorí ho potrebujú,

E.

keďže opatrenia na posilnenie bezpečnosti hraníc musia ísť ruka v ruke so zjednodušením tokov cestujúcich a s podporovaním mobility v čoraz globalizovanejšom svete,

F.

keďže v rámci integrovaného riadenia hraníc EÚ už existuje viacero nástrojov a programov, prípadne sú vo fáze prípravy alebo vypracúvania politiky,

G.

keďže Komisia vyhlásila, že má v úmysle predložiť v rokoch 2009 – 2010 legislatívne návrhy na zavedenie systému registrácie vstupu/výstupu, programu registrovaných cestujúcich (RTP) a elektronického systému cestovných povolení (ESTA),

H.

keďže podobné systémy existujú v Austrálii a zavádzajú sa v USA ako súčasť programu US-VISIT,

I.

keďže chýba vyčerpávajúci smerný plán stanovujúci celkovú štruktúru pohraničnej stratégie EÚ, ako aj dôkladné hodnotenie a posúdenie existujúcich a pripravovaných systémov,

Systém registrácie vstupu/výstupu

1.

berie na vedomie, že osoby, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a sú jadrom záujmu navrhovaného systému registrácie vstupu/výstupu, predstavujú pravdepodobne najväčšiu kategóriu nelegálnych prisťahovalcov v EÚ; žiada však viac informácií o údajoch zozbieraných externým dodávateľom, podľa ktorých bolo v 25 členských štátoch EÚ v roku 2006 až 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov (6); okrem toho trvá na jasnom vymedzení pojmu osoba, ktorá prekročila povolenú dĺžku pobytu, vrátane možných výnimiek za osobitných podmienok a na bližšej kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze hrozieb/rizík/nákladov, ktoré tieto osoby predstavujú pre európsku spoločnosť;

2.

poukazuje na to, že hoci navrhovaný systém a výstražné informácie môžu napomôcť, aby štátni príslušníci tretích krajín neprekračovali povolenú dĺžku pobytu, a zároveň poskytnúť údaje a informácie o modeloch správania, stále je potrebné ďalšie zapojenie orgánov činných v trestnom konaní na účel zatknutia jednotlivcov, ktorí prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a teda nie je presvedčený, že navrhovaný systém odstráni fenomén prekračovania povolenej dĺžky pobytu ako taký;

3.

nemá dostatočné informácie o spôsobe začlenenia tohto systému do existujúceho rámca a jeho interakcií v ňom, o prípadných zmenách, ktoré možno bude treba vykonať v existujúcich systémoch, a o jeho reálnych nákladoch; zastáva preto názor, že absolútna nevyhnutnosť zavedenia takéhoto systému je naďalej otázna;

4.

pripomína, že správne fungovanie systému registrácie vstupu/výstupu bude po materiálnej i prevádzkovej stránke závisieť od systémov VIS a SIS II; poukazuje na skutočnosť, že tieto nástroje ešte stále nie sú celkom prevádzkyschopné, a preto zatiaľ nebolo možné ich riadne prehodnotiť; zdôrazňuje, že sa spochybňuje prevádzkyschopnosť a spoľahlivosť SIS II;

5.

konštatuje, že aj skúsenosti z USA potvrdzujú, že je nepochybne väčšou výzvou zaviesť systém kontroly výstupu ako kontroly vstupu, najmä pokiaľ ide o vycestovanie po mori a súši; vzhľadom na dané skúsenosti má navyše značné obavy v súvislosti s hospodárnosťou takéhoto systému; preto vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o reálnych investíciách v rámci takéhoto systému;

Program registrovaných cestujúcich (Registered Traveller Programme – RTP)

6.

v zásade podporuje koncepciu RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín, či už podliehajú vízovej povinnosti alebo nie, ktorá by pomohla urýchliť tok cestujúcich a predísť zápcham na vstupných a výstupných priechodoch, a možné využívanie automatizovaných brán občanmi EÚ, keďže právo Spoločenstva v súčasnej podobe neumožňuje zjednodušenie hraničných kontrol, s výnimkou prípadov štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v pohraničných oblastiach;

7.

kriticky však hodnotí terminológiu použitú v uvedenom oznámení s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (nerizikoví cestujúci/cestujúci bona fide), pretože by z nej vyplývalo, že obrovské množstvo cestujúcich sa a priori považuje za „vysokorizikových“ alebo „mala fide“, a odporúča pojem „pravidelní cestujúci“;

8.

poukazuje na to, že viacero členských štátov už takýto RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín zriadilo alebo ho pripravuje, a upozorňuje na riziko, že výsledkom môže byť spleť dvadsiatich siedmich systémov vychádzajúcich z rôznych kritérií vrátane kritérií týkajúcich sa ochrany údajov a poplatkov; je si vedomý skutočnosti, že Holandsko spolu s Nemeckom, Spojeným kráľovstvom a agentúrou FRONTEX sa usilujú presadiť tzv. Medzinárodný program pre zrýchlenie cestovania (International Expedited Traveller Programme) ako možný model pre ďalšie členské štáty;

9.

je zástancom harmonizovaného prístupu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrýchlila proces na základe osvedčených postupov členských štátov a aby zabezpečila, že členské štáty budú naďalej konať v súlade s právom Spoločenstva;

10.

konštatuje, že RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa v skutočnosti líši od RTP pre občanov EÚ; zdôrazňuje preto, že sa za každých okolností musí jasne rozlišovať medzi týmito dvoma programami;

Elektronický systém cestovných povolení (Electronic System of Travel Authorisation – ESTA)

11.

uznáva, že v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami by nebolo rozumné zamerať pozornosť iba na cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín s vízovou povinnosťou do EÚ; spochybňuje však absolútnu nevyhnutnosť navrhovaného systému a privítal by dôkladné vysvetlenie dôvodov na jeho zavedenie; je presvedčený, že sa treba vydať najmä cestou úzkej spolupráce spravodajských služieb, a nie cestou rozsiahleho zberu údajov vo všeobecnosti;

12.

žiada si by byť informovaný o presnom časovom rozvrhu a podrobnostiach štúdie, ktorú plánuje Komisia;

Ochrana údajov a otázky súvisiace s biometrickými údajmi

13.

považuje za neprijateľné, že Komisia sa pred prijatím uvedeného oznámenia s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii neporadila s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý aj tak vyjadril množstvo pochybností, alebo s pracovnou skupinou pre ochranu údajov zriadenou podľa článku 29; požaduje preto, aby Komisia oboch konzultovala vždy, keď pôjde o opatrenie, ktoré bude treba prijať podľa tohto oznámenia, pretože navrhované moduly predpokladajú spracovanie veľkého množstva osobných údajov;

14.

uvedomuje si, že biometrické údaje sú teoreticky účinné osobné identifikačné znaky, pretože sa predpokladá, že merané vlastnosti sú u každej osoby odlišné; zdôrazňuje však skutočnosť, že spoľahlivosť biometrických údajov nie je nikdy absolútna a že biometrické údaje nie sú vo všetkých prípadoch presné; preto upozorňuje, že za každých okolností by mali existovať náhradné postupy a rizikové profily by mali byť lepšie vypracované;

15.

trvá na prijatí štandardného protokolu na používanie a výmenu biometrických informácií a prijatí dohôd o riadení prepojenia, v ktorých sa opíše spôsob používania protokolu; okrem toho zastáva názor, že používanie biometrických údajov by malo podliehať normám kvality, aby sa predišlo odchýlkam v prijímaní medzi rôznymi systémami jednotlivých členských štátov;

16.

domnieva sa, že prístup ochrany súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design) je zásadným prvkom každého vývoja, pri ktorom existuje riziko ohrozenia osobných informácií jednotlivcov, dôvery verejnosti a dôvery v držiteľov týchto informácií;

Závery

17.

domnieva sa, že skutočne integrované riadenie hraníc v EÚ je legitímnym cieľom, a súhlasí s tým, že je dôležité trvalo rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc;

18.

zastáva však názor, že v oblasti riadenia hraníc a prisťahovalectva sa závratnou rýchlosťou hromadia rozsiahle návrhy; žiada preto Komisiu, aby brala do úvahy potrebnosť a náklady logistiky riadenia hraníc;

19.

okrem toho vyjadruje poľutovanie nad predstavou, že by sa politika riadenia hraníc EÚ mala zakladať na myšlienke, že všetci cestujúci sú prípadní podozriví a že svoju dobromyseľnosť musia dokázať;

20.

vyjadruje nespokojnosť s tým, že neexistuje komplexný smerný plán, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc, ako aj podrobnosti predpokladaného spôsobu fungovania súvisiacich programov a schém (či už existujúcich, vo fáze prípravy alebo vývoja politiky) a možnosti optimalizácie ich vzájomných vzťahov; nazdáva sa, že pri plánovaní štruktúry stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc by Komisia mala v prvom rade analyzovať účinnosť existujúcich systémov riadenia hraníc členských štátov, aby sa dosiahla ich optimálna súčinnosť;

21.

zdôrazňuje, že v prvom rade treba zhodnotiť a posúdiť existujúce a pripravované systémy, a podčiarkuje, že schopnosť EÚ dosiahnuť svoje strategické ciele do veľkej miery závisí od toho, ako úspešne si poradí so vzájomným prepojením súvisiacich programov, pretože ich zdvojovanie a nesúrodosť budú mať negatívny dosah na organizačnú štruktúru, a teda aj na výsledky; zastáva názor, že nové nástroje by sa mali zavádzať až vtedy, keď budú jestvujúce nástroje plne funkčné, bezpečné a spoľahlivé;

22.

zastáva názor, že pred investovaním je nanajvýš dôležité jasne zadefinovať prevádzkové aspekty s cieľom zladiť všetky opatrenia a nové iniciatívy; okrem toho upozorňuje, že by malo byť absolútne jasné, ktoré úpravy sú potrebné, aby sa zabezpečilo, že technológie a postupy budú fungovať vo vzájomnej zhode, a zdôrazňuje, že všetky investície by mali byť odôvodnené z hospodárskeho hľadiska;

23.

vyjadruje pochybnosti nad potrebou a proporcionalitou navrhovaných opatrení vzhľadom na ich nákladnosť a možné riziko, ktoré z nich vyplýva pre ochranu údajov; preto zastáva názor, že skôr, než sa bude zvažovať akýkoľvek formálny návrh, mal by byť prehodnotený z hľadiska týchto kritérií;

24.

uznáva, že dosiahnutie rovnováhy medzi zabezpečením voľného pohybu čoraz väčšieho množstva ľudí cez hranice a zaistením bezpečnosti občanov Európy je komplexnou úlohou, a nepopiera skutočnosť, že využívanie údajov ponúka jasné výhody; zároveň však zastáva názor, že dôveru verejnosti vo vládne postupy možno udržať iba vtedy, ak existujú opatrenia zabezpečujúce dostatočnú ochranu údajov, dohľad a opravné mechanizmy;

*

* *

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex).


(1)  Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60.

(3)  Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 43.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0633.

(6)  SEK(2008)0153.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/5


Utorok, 10. marca 2009
Cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností

P6_TA(2009)0086

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (2008/2196(INI))

2010/C 87 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

so zreteľom na články 43 a 48 Zmluvy o ES,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírenie riadenia podnikov v Európskej únii - Plán posunu vpred (KOM(2003)0284),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. apríla 2004 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírenie riadenia podnikov v Európskej únii - Plán posunu vpred (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o európskej súkromnej spoločnosti a o štrnástej smernici o práve obchodných spoločností týkajúcej sa presunu sídla spoločnosti (3),

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Daily Mail and General Trust  (4), Centros  (5), Überseering  (6), Inspire Art  (7), SEVIC Systems  (8) a Cadbury Schweppes  (9),

so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0040/2009),

A.

keďže spoločnosti by mali mať možnosť využívať slobodu usadiť sa v rámci vnútorného trhu, tak ako je zakotvená v zmluve o ES a ako ju vykladá Súdny dvor,

B.

keďže cezhraničná migrácia spoločností je jedným z kľúčových prvkov pri dokončovaní vnútorného trhu,

C.

keďže cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti by nemalo byť dôvodom jej zrušenie ani iné prerušenie, alebo stratu jej právnej subjektivity,

D.

keďže cezhraničné premiestnenie sídla by nemalo obchádzať právne, sociálne a fiškálne požiadavky,

E.

keďže treba chrániť práva ďalších zainteresovaných strán, ktorých sa premiestnenie týka, napríklad menšinových akcionárov, zamestnancov a veriteľov atď.,

F.

keďže príslušné acquis communautaire, ktoré ustanovuje cezhraničné informovanie, konzultovanie a práva účasti zamestnancov, ako aj ochranu už existujúcich práv účasti zamestnancov (smernice 94/45/ES (10) a 2005/56/ES (11)) by sa malo zachovať v plnom rozsahu a keďže následkom premiestnenia sídla spoločnosti by tieto existujúce práva nemali zaniknúť,

G.

keďže pravidlo, ktoré požaduje, aby spoločnosti ponechali svoje ústredie a sídlo v rovnakom členskom štáte, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora o slobode usadiť sa, a preto porušuje právne predpisy ES,

1.

žiada Komisiu, aby do 31. marca 2009 predložila Európskemu parlamentu na základe článku 44 Zmluvy o ES legislatívny návrh smernice stanovujúcej opatrenia na koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov s cieľom uľahčiť v rámci Spoločenstva cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností založených v súlade s právnymi predpismi členského štátu (14. smernica v oblasti práva obchodných spoločností) a žiada, aby sa tento návrh vypracoval v rámci rokovaní medzi inštitúciami a na základe nižšie uvedených podrobných odporúčaní;

2.

konštatuje, že v súčasnosti môžu podniky premiestniť svoje sídlo iba rozpustením a vytvorením nového právneho subjektu v členskom štáte určenia alebo vytvorením nového právneho subjektu v členskom štáte určenia a následne zlúčením oboch podnikov; berie ďalej na vedomie, že tento postup je spojený s administratívnymi ťažkosťami, nákladmi a so sociálnymi následkami a nie je zaručená právna istota;

3.

upozorňuje na slobodu usadiť sa, ktorú podnikom zaručuje článok 48 Zmluvy o ES, ktorého výklad poskytol Súdny dvor Európskych spoločenstiev (12);

4.

konštatuje, že premiestnenie sídla spoločnosti so sebou prináša presun dohľadu; pripomína, že v kontexte vypracovania 14. smernice v oblasti práva obchodných spoločností o cezhraničnom premiestnení sídel sa musí zaručiť zachovanie existujúcich práv akcionárov, veriteľov a pracovníkov a jestvujúca rovnováha v manažmente spoločnosti („riadení podniku“);

5.

navrhuje, aby sa v novej smernici uviedol odkaz na smernicu 94/45/ES a na smernicu 2005/56/ES, aby sa zaručila súdržnosť a podstata postupov účasti zamestnancov pri uplatňovaní európskych smerníc v oblasti práva obchodných spoločností;

6.

zastáva názor, že premiestneniu sídla spoločnosti musí predchádzať vydanie plánu premiestnenia a vypracovanie správy, v ktorej sa vysvetlia a odôvodnia právne a hospodárske hľadiská a akékoľvek dôsledky premiestnenia na akcionárov a zamestnancov; poukazuje na to, že plán premiestnenia a správa sa musia dať v primeranom čase k dispozícii všetkým zúčastneným stranám;

7.

zdôrazňuje pozitívne účinky daňovej súťaže na hospodársky rast v súvislosti s lisabonskou stratégiou;

8.

konštatuje, že premiestnenie sídla spoločnosti by sa malo uskutočniť daňovo neutrálnym spôsobom;

9.

navrhuje, aby sa zlepšila výmena informácií a vzájomná pomoc medzi daňovými úradmi;

10.

požaduje transparentnosť v otázke uplatňovania novej smernice v členských štátoch, a navrhuje preto oznamovaciu povinnosť členských štátov voči Komisii, podľa ktorej musia byť podniky, ktoré premiestňujú svoje sídlo v zmysle ustanovení smernice, zaregistrované v európskom registri spoločností; upozorňuje na to, že v záujme lepšej tvorby právnych predpisov treba pri transponovaní oznamovacej povinnosti do vnútroštátneho práva zabrániť poskytovaniu nadmerného množstva informácií za predpokladu, že sú zaručené dostatočné informácie;

11.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

12.

domnieva sa, že požadovaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe postúpil Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 714.

(2)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 114.

(3)  Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 671.

(4)  Vec 81/87 Daily Mail a General Trust, Zb. 1988, s. 5483.

(5)  Vec C-212/97 Centros, Zb. 1999, s. I - 1459.

(6)  Vec C-208/00 Überseering Zb. 2002, s. I-9919.

(7)  Vec C-167/01 Inspire Art, Zb. 2003, s. I - 10155.

(8)  Vec C-411/03 SEVIC Systems, Zb. 2005, s. I - 10805.

(9)  Vec C-196/04 Cadbury Schweppes, Zb. 2006, s. I - 7995.

(10)  Smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo postupe informovania zamestnancov a konzultovania s nimi v podnikoch alebo skupinách podnikov pôsobiacich v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(12)  Rozsudok vo veci Centros, citovaný vyššie.


Utorok, 10. marca 2009
PRÍLOHA K UZNESENIU

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament žiada Komisiu, aby predložila návrh smernice, ktorá by obsahovala nasledujúce prvky:

Odporúčanie 1 (dôsledky cezhraničného premiestnenia sídla)

Cezhraničné premiestnenie sídla nespôsobí zrušenie príslušnej spoločnosti ani akékoľvek prerušenie alebo stratu jej právnej subjektivity; spoločnosť si teda zachová svoju právnu subjektivitu a všetok jej majetok, záväzky a zmluvné vzťahy ostanú nedotknuté. Okrem toho premiestnenie neobíde právne, sociálne a fiškálne podmienky. Premiestnenie nadobúda účinnosť dňom registrácie v hostiteľskom členskom štáte. Od dátumu registrácie v hostiteľskom členskom štáte sa spoločnosť riadi jeho právnymi predpismi.

Odporúčanie 2 (postup premiestnenia v rámci spoločnosti)

Vedenie spoločnosti plánujúcej premiestnenie je povinné vypracovať jeho návrh. Návrh obsahuje aspoň:

a)

právnu formu, meno a sídlo spoločnosti v domovskom členskom štáte;

b)

navrhovanú právnu formu, meno a sídlo spoločnosti v hostiteľskom členskom štáte;

c)

zmluvu o založení a stanovy určené pre spoločnosť v hostiteľskom členskom štáte;

d)

predpokladaný časový plán premiestnenia;

e)

dátum, od ktorého sa budú transakcie spoločnosti, ktorá mieni premiestniť svoje sídlo na daňové účely, považovať za transakcie spoločnosti so sídlom v hostiteľskom členskom štáte;

f)

prípadne podrobné informácie o presune ústredia alebo hlavného miesta podnikania;

g)

práva garantované spoločníkom, zamestnancom a veriteľom alebo príslušné navrhované opatrenia;

h)

ak je spoločnosť riadená systémom účasti zamestnancov, a ak takýto systém nie je zakotvený vo vnútroštátnych právnych predpisov hostiteľského členského štátu, určia sa informácie o postupoch, ktorými sa účasť zamestnancov upraví.

Návrh na premiestnenie sa predloží spoločníkom a zástupcom zamestnancov na preskúmanie v dostatočnom predstihu pred valným zhromaždením spoločnosti.

Spoločnosť plánujúca premiestnenie je povinná zverejniť prinajmenšom nasledujúce informácie v zmysle platných vnútroštátnych právnych predpisov, v súlade so smernicou 68/151/EHS (1):

a)

právnu formu, meno a sídlo spoločnosti v domovskom členskom štáte, ako aj rovnaké údaje navrhované pre spoločnosť v hostiteľskom členskom štáte;

b)

register, v ktorom sú uložené dokumenty a údaje o spoločnosti podľa článku 3 ods. 2 smernice 68/151/EHS, ako aj číslo zápisu v tomto registri;

c)

základné informácie o opatreniach, na základe ktorých môžu veritelia a menšinoví akcionári spoločnosti uplatňovať svoje práva, a adresu, z ktorej možno o týchto opatreniach bezplatne získať úplné informácie.

Vedenie spoločnosti, ktorá plánuje premiestnenie, vypracuje tiež správu, v ktorej vysvetlí a zdôvodní právne a ekonomické aspekty návrhu a naznačí dôsledky pre spoločníkov, veriteľov a zamestnancov, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Odporúčanie 3 (rozhodnutie valného zhromaždenia o premiestnení)

Návrh premiestnenia schvaľuje valné zhromaždenie v súlade s ustanovenými opatreniami väčšinou hlasov, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov platných v domovskom členskom štáte potrebná na vykonanie zmeny a doplnenia zmluvy o založení spoločnosti a stanov.

Ak je spoločnosť riadená systémom účasti zamestnancov, valné zhromaždenie môže ukončenie postupu presunu sídla podmieniť vyjadrením svojho výslovného súhlasu s opatreniami v oblasti účasti zamestnancov.

Odporúčanie 4 (administratívny postup premiestnenia a overenie)

Domovský členský štát v súlade so svojimi právnymi predpismi preverí zákonnosť premiestnenia. Príslušný orgán určený domovským členským štátom vystaví potvrdenie, v ktorom preukáže, že všetky požadované postupy a formality boli vykonané.

Potvrdenie, kópia zmluvy o založení spoločnosti a stanov určených pre spoločnosť v hostiteľskom členskom štáte a kópia návrhu premiestnenia sa predložia v príslušnej lehote orgánu zodpovednému za registráciu v hostiteľskom členskom štáte. Uvedené dokumenty postačujú na registráciu spoločnosti v hostiteľskom členskom štáte. Orgán hostiteľského členského štátu zodpovedný za registráciu overí, či sú splnené obsahové a formálne podmienky premiestnenia.

Zodpovedný orgán v hostiteľskom členskom štáte okamžite o registrácii upovedomí príslušný orgán v domovskom členskom štáte. Orgán v domovskom členskom štáte následne vymaže spoločnosť z registra.

Registrácia v hostiteľskom členskom štáte a odstránenie z registra v domovskom členskom štáte sa zverejní. Musia sa uviesť prinajmenšom nasledujúce údaje:

a)

dátum zápisu do registra;

b)

nové a bývalé číslo zápisu v príslušných registroch v domovskom a hostiteľskom členskom štáte.

Odporúčanie 5 (účasť zamestnancov)

Účasť zamestnancov upravujú právne predpisy hostiteľského členského štátu.

Právne predpisy hostiteľského členského štátu sa však neuplatňujú v prípadoch:

a)

ak hostiteľský členský štát nezabezpečí prinajmenšom rovnakú úroveň účasti, akú spoločnosť poskytovala v domovskom členskom štáte, alebo

b)

ak právne predpisy hostiteľského členského štátu neposkytujú zamestnancom prevádzok spoločnosti, ktoré sú umiestnené v iných členských štátoch, rovnaký nárok na uplatnenie práv na účasť, ako mali títo zamestnanci pred presunom sídla.

V týchto prípadoch sa primerane uplatňujú ustanovenia článku 16 smernice 2005/56/ES.

Odporúčanie 6 (tretie strany dotknuté premiestnením)

Žiadna spoločnosť, proti ktorej bolo začaté konanie zamerané na jej zrušenie alebo likvidáciu alebo konanie z dôvodu jej platobnej neschopnosti alebo pozastavenia platieb, alebo bolo proti nej začaté iné podobné konanie, nebude mať možnosť uskutočniť cezhraničné premiestnenie svojho sídla v rámci Spoločenstva.

Na účely prebiehajúcich súdnych alebo administratívnych konaní, ktoré začali pred premiestnením sídla, sa bude spoločnosť považovať za takú, ktorá má svoje sídlo v domovskom členskom štáte.


(1)  Prvá smernica Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého Spoločenstva (Ú. v. ES L 65, 14.3.1968, s. 8).


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/10


Utorok, 10. marca 2009
Budúcnosť spoločného európskeho azylového systému

P6_TA(2009)0087

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému (2008/2305(INI))

2010/C 87 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 63 ods. 1 a 2 Zmluvy o ES,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 o štatúte utečencov a jeho dodatkový protokol z roku 1967,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (1) (dublinské nariadenie),

so zreteľom na smernicu Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (2) (smernica o prijímaní),

so zreteľom na smernicu Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (3) (smernica o azyle),

so zreteľom na smernicu Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (4),

so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní smernice 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (KOM(2007)0745),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o ostrove Lampedusa (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o situácii v utečeneckých táboroch na Malte (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o azyle: praktická spolupráca, kvalita rozhodovania v rámci spoločného európskeho azylového systému (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008 o hodnotení dublinského systému (8),

so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návštevách v rôznych strediskách na zadržiavanie osôb na účely kontroly podmienok prijímania,

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 6. mája 2008 vo veci C-133/06 Európsky parlament/Rada Európskej únie (9), o žalobe o neplatnosť smernice o azyle, najmä s cieľom dosiahnuť zrušenie niektorých ustanovení smernice o postupe prijímania a menenia spoločných minimálnych zoznamov bezpečných krajín,

so zreteľom na Európsky pakt o azyle a prisťahovalectve, ktorý prijala Európska rada 16. októbra 2008 a ktorého štvrtým cieľom je „budovať Európu azylu“,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0050/2009),

A.

keďže legislatívne nástroje v prvej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému (SEAS) umožnili zavedenie spoločných minimálnych noriem, ale nie rovnakých podmienok prístupu k ochrane na celom území EÚ, takže pretrvávajú javy ako sekundárne pohyby a viacnásobné žiadosti,

B.

keďže kritériá dublinského systému o prvej krajine vstupu môžu priniesť neprimeranú záťaž pre niektoré členské štáty, najmä tie, ktorých hranice sú súčasťou vonkajších hraníc EÚ, a to iba preto, že sa nachádzajú na exponovanom mieste, a keďže toto má škodlivé následky tak pre členské štáty, ako aj pre žiadateľov o azyl,

C.

keďže vo svojom hodnotení dublinského systému Komisia uvádza, že v roku 2005 muselo 13 členských štátov, ktorých hranice tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, čeliť rastúcim ťažkostiam spôsobeným dublinským systémom,

D.

keďže vo vyššie uvedenej správe o smernici o prijímaní Komisia uvádza závažné problémy uplatňovania smernice, najmä v uzatvorených strediskách a tranzitných zónach, o čom sa parlamentné delegácie mohli presvedčiť priamo na mieste počas svojich početných návštev,

Všeobecné pripomienky

1.

konštatuje, že v minulom roku stúpol počet utečencov v celosvetovom meradle na viac ako 12 miliónov utečencov a 26 miliónov vnútorne vysídlených osôb; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie SEAS a víta plán politiky Komisie pre oblasť azylu, ktorý slúži ako podrobný plán na dokončenie SEAS;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na zmenu právneho základu, ktorá nastane v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, sa plánuje odsunúť dátum dokončenia druhej fázy SEAS, ktorou by sa mali odstrániť nezdravé rozdiely medzi azylovými systémami členských štátov, na rok 2012;

3.

upozorňuje na to, že miera úspešnosti žiadateľov o štatút utečenca sa v prípade štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín pohybuje medzi členskými štátmi v rozmedzí približne od 0 % až po 90 %;

4.

trvá na tom, že zosúladenie noriem, ktoré povedie k spoločnému postupu a jednotnému štatútu v azylovej oblasti, musí priniesť vysokú úroveň ochrany v celej EÚ a že nesmie byť založené na normách na najnižšej spoločnej úrovni, pretože by spoločný azylový systém prestal byť prínosom;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncept inštitútu azylu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou demokracie a ochrany ľudských práv, bol v posledných rokoch závažne oslabený; zdôrazňuje potrebu plného dodržiavania práv a rešpektovania potrieb žiadateľov o azyl, ako aj zákazu vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement);

6.

upozorňuje na to, že EÚ musí na vonkajších hraniciach vytvoriť mechanizmy na identifikáciu žiadateľov o azyl a zabezpečiť prístup na svoje územie pre osoby, ktoré majú právo na medzinárodnú ochranu, a to aj v rámci kontrolných operácií na svojich vonkajších hraniciach;

7.

víta skutočnosť, že Komisia považuje zabezpečenie prístupu pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, za jeden z najdôležitejších cieľov SEAS;

8.

vyzýva Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), aby poskytla podrobné údaje o počte žiadateľov o azyl, ktorí boli takto identifikovaní počas jej operácií, a o osude osôb, ktoré boli počas týchto operácií zadržané alebo poslané späť do krajiny tranzitu alebo do krajiny pôvodu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na preskúmanie mandátu agentúry Frontex s cieľom jednoznačne stanoviť, že otázky týkajúce sa ochrany a ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou riadenia vonkajších hraníc EÚ;

9.

víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť s inými politikami, ktoré majú vplyv na medzinárodnú ochranu; vyzýva preto Komisiu, aby podporila a zaviedla iniciatívy na revíziu a úpravu všetkých politík a postupov v oblasti riadenia hraníc, ako sú Frontex a Európsky systém hraničnej kontroly (EUROSUR), s cieľom zaručiť utečencom prístup k ochrane v EÚ a plné dodržiavanie zákazu vyhostenia jednotlivca na vonkajších hraniciach EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že povinnosť poskytnúť pomoc tak, ako to ukladá Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), je pre členské štáty, EÚ a Frontex právne záväzná;

Zlepšenie existujúcich právnych predpisov

10.

víta skutočnosť, že v uvedenom rozsudku vo veci C-133/06 Súdny dvor zrušil článok 29 ods. 1 a 2, ako aj článok 36 ods. 3 smernice o azyle, ktoré sa týkali postupu prijímania a menenia spoločných minimálnych zoznamov bezpečných krajín pôvodu, ako aj spoločného minimálneho zoznamu bezpečných krajín;

11.

víta pozitívne iniciatívy uskutočnené v niektorých členských štátoch s cieľom prijímať žiadateľov o azyl, po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, v otvorených zariadeniach, ktoré sú plne integrované v miestnych komunitách;

12.

domnieva sa, žiadatelia o azyl patria k zraniteľným osobám, pre ktoré sa musia vytvoriť vhodné podmienky prijímania; pripomína, že väzenské prostredie im v žiadnom prípade nemôže pomôcť prekonať traumu, ktorú prežívali v krajine svojho pôvodu alebo počas cesty do Európy;

13.

víta ustanovenia uvedené v nedávnych návrhoch Komisie, podľa ktorých členské štáty nezadržia žiadnu osobu len z dôvodu, že je žiadateľom o medzinárodnú ochranu; domnieva sa, že žiadatelia o azyl by v zásade nemali byť zadržiavaní vzhľadom na ich obzvlášť chúlostivé postavenie;

14.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých členských štátoch je zadržiavanie žiadateľov o azyl stále realitou, vzhľadom na ich nelegálny vstup na územie krajiny, a preto víta zaradenie procesných záruk v oblasti zadržiavania do smernice o prijímaní; v tomto ohľade sa nazdáva, že zadržanie žiadateľa o azyl by malo byť možné len za presne vymedzených výnimočných okolností a pod podmienkou dodržania zásady nevyhnutnosti a proporcionality, a to pokiaľ ide tak o spôsob, ako aj o účel tohto zadržania; taktiež sa domnieva, že ak je žiadateľ o azyl zadržaný, mal by mať právo na opravný prostriedok na vnútroštátnom súde;

15.

považuje za nevyhnutné, aby sa rozsah pôsobnosti novej smernice o prijímaní spresnil tak, aby pokrýval strediská na zadržiavanie osôb, tranzitné zóny, postupy na hraniciach a osoby presídlené v rámci dublinského systému;

16.

víta zavedenie oficiálneho systému okamžitej identifikácie zraniteľných osôb, najmä maloletých bez sprievodu, starších závislých osôb, zdravotne postihnutých osôb, tehotných žien, osamotených rodičov s deťmi a osôb, ktoré prežili traumu (mučenie, znásilnenie, psychické, fyzické a sexuálne násilie) v rámci smernice o prijímaní;

17.

domnieva sa, že by sa mal zaviesť jednotný postup posudzovania žiadostí o azyl a jednotné normy na priznanie štatútu utečenca alebo osoby vyžadujúcej medzinárodnú ochranu, ktoré by pokrývali všetky žiadosti o medzinárodnú ochranu (štatút utečenca, doplnková ochrana, dočasná ochrana);

18.

víta skutočnosť, že Komisia zamýšľa vyjasniť podmienky na získanie doplnkovej ochrany, a najmä to, že navrhuje preskúmať úroveň práv a výhod pre osoby, ktoré získajú tento druh ochrany; mala by sa tým zabezpečiť vyššia úroveň rovnakého zaobchádzania;

19.

víta úmysel Komisie zmeniť a doplniť smernicu o azyle a zdôrazňuje, že spoločný azylový postup by mal zabezpečiť jasné, jednotné a primerané termíny, v ktorých príslušné orgány musia rozhodnúť o žiadosti o azyl, aby sa tak predišlo dlhým a bezdôvodným čakacím lehotám, ktoré by mohli mať neblahý vplyv na zdravie a pohodu žiadateľov o azyl; opätovne pripomína, že udelenie štatútu utečenca alebo poskytnutie doplnkovej ochrany by malo byť vždy predmetom individuálneho posudzovania a v žiadnom prípade by sa nemalo obmedziť na všeobecné posúdenie (napríklad na základe národnosti) alebo podmienky (napríklad v súvislosti so stavom dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu);

20.

domnieva sa, že je potrebné sústrediť informácie o krajinách pôvodu, ktoré majú jednotlivé členské štáty k dispozícii, a nabáda Komisiu, aby zvýšila úsilie o vytvorenie spoločnej databázy; zdôrazňuje, že zhromažďovanie a poskytovanie informácií o krajine pôvodu a správa príslušného portálu by mali byť zárukou toho, že doň budú zahrnuté správy o krajine od rôznych etablovaných odborníkov, že informácie budú verejne prístupné a jasne odlíšené od ich uplatňovania zo strany rozhodovacích subjektov tak, aby zostali objektívne a nezávislé od politického vplyvu, a že pri zhromažďovaní informácií o krajine pôvodu sa zachová spravodlivá rovnováha medzi vládnymi, mimovládnymi a medzinárodnými zdrojmi;

21.

víta prepracované znenie dublinského nariadenia a navrhované ustanovenia o mechanizme na pozastavenie dublinských transferov v prípade obáv, že by v ich dôsledku žiadateľ nemusel mať možnosť uplatniť primerané štandardy ochrany v príslušných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a prístupu k azylovým konaniam, ako aj v prípadoch, kedy by takéto transfery ešte viac zaťažili tie členské štáty, ktoré už čelia neúmerným tlakom, najmä v dôsledku svojej geografickej polohy alebo demografickej situácie; zdôrazňuje však, že tieto ustanovenia by v konečnom dôsledku boli skôr politickým vyhlásením ako účinným nástrojom skutočnej podpory poskytovanej členským štátom, ak by sa nezaviedol nástroj zaväzujúci členské štáty dvojakým spôsobom, tým že zavedie:

a)

pridelenie úradníkov z iných členských štátov pod záštitou Európskeho úradu na podporu azylantov, aby pomáhali tým členským štátom, ktoré čelia osobitným a problematickým situáciám,

b)

systém premiestnenia osôb, ktorým je poskytovaná medzinárodná ochrana, z členských štátov, ktoré čelia osobitným a problematickým situáciám, do iných štátov po konzultácii s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a so súhlasom týchto osôb;

22.

domnieva sa, že v súlade s prepracovaným dublinským nariadením by sa žiadateľom o azyl malo zaručiť právo na odvolanie proti rozhodnutiu o presune, keďže takýmto odvolaním sa súdom ukladá povinnosť preskúmať z úradnej moci potrebu dočasne pozastaviť vykonanie rozhodnutia o transfere;

Administratívne štruktúry

23.

dôrazne podporuje vytvorenie Európskeho úradu na podporu azylantov, ktorý bude úzko spolupracovať s UNHCR, ako aj s mimovládnymi organizáciami špecializovanými na azylovú oblasť;

24.

domnieva sa, že jednou z úloh Európskeho úradu na podporu azylantov by mala byť presná analýza odlišností, ktoré pretrvávajú medzi vnútroštátnymi azylovými systémami, s cieľom prispieť k ich zlepšeniu;

25.

domnieva sa, že aktivity Európskeho úradu na podporu azylantov by mali zahŕňať vypracovanie spoločných zásad s cieľom uľahčiť presnejšie posudzovanie žiadostí o udelenie azylu, podporovanie výmeny osvedčených postupov, monitorovanie vykonávania a uplatňovania príslušných právnych predpisov EÚ (podpora úlohy Komisie ako strážcu zmlúv);

26.

domnieva sa, že by sa mal prakticky zvážiť ďalší postup, pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami, ktoré boli na základe zamietnutej žiadosti o ochranu vrátené do svojej krajiny pôvodu alebo krajiny, z ktorej odišli;

27.

dôrazne nabáda Komisiu, aby pokračovala v úsilí o vytvorenie spoločného európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu, keďže kvalita rozhodnutí prijímaných v tejto oblasti priamo závisí od kvality vzdelávania a informovanosti vnútroštátnych rozhodovacích orgánov; zastáva názor, že konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti špecializovanými v tejto oblasti zamerané na vypracovanie vzdelávacích programov by boli zárukou účinnosti v tejto oblasti;

28.

domnieva sa, že všetky rozhodovacie subjekty musia mať rovnaký prístup k profesionálne a objektívne preskúmaným informáciám o krajine pôvodu, ktoré sú pre azylové orgány a odvolacie súdy, ako aj pre žiadateľov o azyl hlavným nástrojom, na ktorý sa spoliehajú, že im pomôže pri overovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu;

29.

zdôrazňuje, že počas čakacích lehôt by orgány mali zohľadňovať rozdielne potreby žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú v citlivejšej situácii, napríklad detí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, a mali by zabezpečiť potrebnú infraštruktúru;

Integrácia osôb, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana

30.

berie na vedomie dôležitosť integrácie osôb, ktorým je poskytovaná medzinárodná ochrana, v súvislosti s demokratickými, bezpečnostnými a hospodárskymi kritériami;

31.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že pravidlá stanovené dublinským nariadením na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl nezohľadňujú prianie žiadateľov a domnieva sa, že pri tomto určovaní by mali byť viac zohľadnené niektoré kritériá týkajúce sa rodiny, kultúry a jazyka, aby sa napomohlo integrácii žiadateľov o azyl;

32.

naliehavo žiada Radu, aby dospela k dohode o rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (10) s cieľom zahrnúť doňho utečencov a osoby s doplnkovou ochranou;

33.

víta návrh Komisie, aby sa podľa smernice o prijímaní zjednodušil prístup žiadateľov o azyl na trh práce, keďže ich začlenenie do pracovného života predstavuje základnú podmienku ich integrácie v hostiteľskom členskom štáte, a taktiež podporuje rozvíjanie zručností, ktoré môžu využívať tak počas svojho pobytu v hostiteľskom členskom štáte, ako aj v krajine pôvodu v prípade návratu;

34.

domnieva sa, že pri určovaní príslušného členského štátu by mal azylový systém uľahčovať integráciu tým, že zohľadní okrem iných faktorov aj sociálne, kultúrne a jazykové pozadie, uznávanie dosiahnutého vzdelania, odbornej kvalifikácie a zručností žiadateľa o azyl, ktoré zodpovedajú hospodárskym potrebám v hostiteľskom členskom štáte;

35.

odporúča, aby sa nerobili žiadne rozdiely medzi právami priznanými utečencom a osobám s doplnkovou ochranou; osobitne trvá na potrebe zlepšiť prístup osôb s doplnkovou ochranou k sociálnym a hospodárskym právam, keďže je to veľmi dôležité pre ich integráciu;

Mechanizmy solidarity

36.

domnieva sa, že jeden z cieľov SEAS musí byť zavedenie účinných mechanizmov solidarity, aby sa zlepšila situácia krajín, do ktorých smeruje väčší počet žiadateľov o azyl a ktoré majú ťažkosti zabezpečiť vhodné podmienky prijímania, včasné a predpísané spracovanie žiadostí alebo integráciu žiadateľov, ktorým bol udelený štatút utečenca;

37.

zastáva názor, že solidarita sa nemôže obmedziť na pridelenie finančných prostriedkov, a vyzýva na efektívne vykonávanie mechanizmov vnútorného presídlenia a premiestnenia na základe dobrovoľnosti, ako sa stanovuje v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle; je toho názoru, že by to osobám pod medzinárodnou ochranou umožnilo, aby boli prijaté v inom členskom štáte ako v tom, ktorý im priznal túto ochranu;

38.

domnieva sa, že je potrebné zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2001/55/ES (11), aby najmä osobitné kategórie osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu mohli mať k dispozícii prechodné obdobie na prijatie, a to aj vtedy, keď nedochádza k hromadnému prílevu;

39.

podporuje vytvorenie skupín odborníkov v oblasti azylu pod záštitou budúceho Európskeho úradu na podporu azylantov, ktoré by mohli pomáhať členským štátom v prípade náhleho a masívneho prílevu žiadateľov o azyl, ktorému tieto štáty nie sú schopné čeliť;

40.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvoriť európsky mechanizmus presúvania medzinárodnej ochrany pod dohľadom budúceho Európskeho úradu na podporu azylantov, aby sa umožnil pohyb utečencov v Európe na ich žiadosť a tým sa zmiernila záťaž niektorých členských štátov;

41.

víta zámer Komisie vypracovať štúdiu s cieľom preskúmať prostriedky na zlepšenie finančnej solidarity v rámci EÚ a so záujmom očakáva návrhy, ktoré budú v tomto smere predložené;

42.

podporuje dohody o monitorovaní hraníc uzatvorené medzi vnútroštátnymi orgánmi, UNHCR a mimovládnymi organizáciami v EÚ a pridelenie zdrojov na tento účel z Fondu EÚ pre vonkajšie hranice;

Spolupráca s tretími krajinami

43.

zdôrazňuje, že SEAS by mal byť v plnom súlade s cieľmi a činnosťami nástrojov EÚ na spoluprácu s rozvojovými krajinami v oblasti ochrany utečencov (napríklad s Európskym rozvojovým fondom, Nástrojom rozvojovej spolupráce, Nástrojom európskeho susedstva a partnerstva a Európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva) a dohodami a partnerstvami medzi EÚ a rozvojovými krajinami (ako sú Dohoda z Cotonou a strategické partnerstvo Afrika – EÚ);

44.

zastáva rovnaký názor ako Komisia, že azyl je skôr neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej spolupráce s tretími krajinami ako nástrojom krízového riadenia; zdôrazňuje tiež, že rozvojová spolupráca, najmä predchádzanie krízam, monitorovanie ľudských práv, transformácia konfliktu a budovanie mieru, by mohli slúžiť ako preventívny nástroj vysídľovania; zdôrazňuje preto, že SEAS by mal byť úzko spojený s európskymi rozvojovými a humanitárnymi politikami;

45.

so záujmom očakáva posúdenie regionálnych programov ochrany, ktoré sa má uskutočniť v roku 2009; zdôrazňuje, že rozvoj takýchto programov by mal byť plne v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi akčnými plánmi, tematickým programom v oblasti migrácie a azylu v rámci Nástroja rozvojovej spolupráce a vo všeobecnosti by nikdy nemal byť prostriedkom zbavujúcim členské štáty a EÚ zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala opatrenia, ktoré v tejto oblasti vykonávajú jej jednotlivé oddelenia, s cieľom optimalizovať ich vzájomnú súčinnosť a aby informovala Európsky parlament o krokoch, ktoré v tejto súvislosti podniká;

46.

uznáva, že je dôležité posilniť kapacity na prijímanie v krajinách prvého azylu a v úzkej spolupráci s UNHCR zaviesť na európskej úrovni program presídlenia, v rámci ktorého sa stanovia spoločné kritériá a koordinačné mechanizmy;

47.

takisto žiada, aby sa zhodnotila primeranosť prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na financovanie opatrení týkajúcich sa tretích krajín, napríklad ochrany v regióne, najmä vzhľadom na uvedený názor Európskeho parlamentu, že tieto opatrenia si vyžadujú dodatočné financovanie, a nie prerozdelenie prostriedkov na rozvoj;

48.

vyzýva Komisiu, aby podporovala väčšiu účasť členských štátov na celosvetovom úsilí o opätovné usídľovanie utečencov;

49.

s veľkým záujmom berie na vedomie myšlienku zaviesť „postupy chráneného vstupu“ a dôrazne nabáda Komisiu, aby sa náležite zamyslela nad konkrétnymi spôsobmi a praktickými dôsledkami tohto druhu opatrení;

50.

so záujmom očakáva výsledky štúdie o spoločnom spracovaní žiadostí o azyl mimo územia EÚ, ktoré Komisia plánuje uskutočniť v roku 2009, a varuje pred akýmkoľvek pokusom o prenesenie zodpovednosti za prijímanie žiadateľov o azyl a spracovanie ich žiadostí na tretie krajiny alebo na UNHCR;

*

* *

51.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, agentúre Frontex a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.


(1)  Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

(3)  Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

(4)  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

(5)  Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 598.

(6)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 301.

(7)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 364.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0385.

(9)  Ú. v. EÚ C 158, 21.6.2008, s. 3.

(10)  Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(11)  Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/16


Utorok, 10. marca 2009
Akčný plán Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly

P6_TA(2009)0088

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (2008/2150(INI))

2010/C 87 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o ES,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov Európskych spoločenstiev č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (a návrh rámca vnútornej kontroly Spoločenstva) (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júna 2005 o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly (KOM(2005)0252),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2006 o akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (KOM(2006)0009),

so zreteľom na prvú polročnú správu o výsledkoch realizácie akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly uverejnenú 19. júla 2006 (SEK(2006)1009) na základe požiadavky Európskeho parlamentu uvedenej v uznesení z 27. apríla 2006 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu za rozpočtový rok 2004 (2),

so zreteľom na priebežnú správu o pokroku, ktorú Komisia zverejnila 7. marca 2007 (KOM(2007)0086) a v ktorej načrtla dosiahnutý pokrok a oznámila niektoré ďalšie akcie,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2008 nazvané Správa o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (KOM(2008)0110) a k nemu priložený pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2008)0259),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 2008 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2007 (KOM(2008)0338),

so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2007 pre orgán udeľujúci absolutórium (KOM(2008)0499),

so zreteľom výročnú správu Komisie pre orgán udeľujúci absolutórium o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2006 (KOM(2008)0629 a KOM(2008)0628) a príslušné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SEK(2008)2579 a SEK(2008)2580),

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2007 spolu s odpoveďami inštitúcií (3),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0022/2009),

A.

keďže podľa článku 274 Zmluvy o ES Komisia plní rozpočet na vlastnú zodpovednosť vychádzajúc zo zásad riadneho finančného hospodárenia a v spolupráci s členskými štátmi,

B.

keďže zásada účinnej vnútornej kontroly je jednou z rozpočtových zásad stanovených nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) v znení nariadenia (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (5), na základe návrhu obsiahnutého v akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly („akčný plán“),

C.

keďže najúčinnejším spôsobom, ako môže Komisia preukázať skutočný záväzok zabezpečiť transparentnosť a riadne finančné hospodárenie, je využiť všetky možné prostriedky na ich dosiahnutie a venovať plnú podporu iniciatívam zameraným na skvalitnenie finančného riadenia s cieľom získať od Dvora audítorov pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS (6)),

D.

keďže Rada ECOFIN v odseku 5 svojich záverov z 8. novembra 2005 prisúdila rovnako zásadný význam zavedeniu integrovaného rámca vnútornej kontroly, ako aj jasnosti a zjednodušeniu právnych predpisov týkajúcich sa kontrol a žiadala, aby „Komisia hodnotila náklady na kontroly podľa oblasti výdavkov“,

E.

keďže Komisia v záujme podpory strategického cieľa získať pozitívne DAS od Dvora audítorov prijala v januári 2006 akčný plán, a to aj na základe odporúčaní Dvora audítorov (7), uznesenia Európskeho parlamentu z 12. apríla 2005 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2003 (8) a záverov Rady ECOFIN z 8. novembra 2005,

F.

keďže akčný plán bol zameraný na nedostatky v kontrolných štruktúrach Komisie v tom čase a určil 16 oblastí, v ktorých bolo treba konať do konca roku 2007, pričom zohľadnil skutočnosť, že zlepšenie finančného hospodárenia v EÚ treba podporiť dôkladným sledovaním kontrol v Komisii a členských štátoch,

G.

keďže Dvor audítorov v odseku 2.29 kapitoly 2 (o systéme vnútornej kontroly Komisie) výročnej správy za rok 2007 upozorňuje, že „v súhrnnej správe Komisie za rok 2007 sa uvádza spoľahlivé hodnotenie pokroku, ktorý sa uskutočnil pri implementácii opatrení k tomu dňu, no zároveň sa v nej naznačuje, že dôkazy o účinnosti opatrení, pokiaľ ide o zníženie úrovne chýb v príslušných transakciách, môžu stále zaostávať“,

H.

keďže v odpovedi Komisie na odsek 2.30 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2007 sa uvádza, že „Implementácia opatrení je pokračujúcim procesom a dôkladne sa realizuje. Vplyv opatrení sa nevyhnutne prejaví po ich implementácii v rokoch 2006 a 2007 a prvá správa o vplyve sa vypracuje na začiatku roku 2009“,

1.

víta celkový pokrok dosiahnutý vo vývoji akčného plánu a skutočnosť, že väčšina akcií sa realizovala a väčšina nedostatkov zistených v akčnom pláne sa napravila;

2.

zdôrazňuje, že účinný integrovaný rámec vnútornej kontroly, ako plánuje Komisia v akčnom pláne, umožní Komisii a členským štátom, aby lepšie plnili rozpočet EÚ podľa politických cieľov a priorít Európskeho parlamentu;

3.

s poľutovaním konštatuje, že v tomto ohľade chýba jasná informácia a žiada Komisiu, aby uviedla, ako pokročila pri zavádzaní integrovaného rámca vnútornej kontroly a kedy očakáva viditeľný prínos prijatých opatrení k legalite a regulovateľnosti transakcií;

4.

berie na vedomie správu Komisie zo 4. februára 2009 o vplyve akčného plánu (KOM(2009)0043) a zohľadní ju v uznesení o udelení absolutória za rozpočtový rok 2007;

5.

berie na vedomie úsilie, ktoré Komisia vyvinula, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ nebola schopná predložiť úplné a spoľahlivé údaje o vrátených finančných prostriedkoch a finančných korekciách z dôvodu problémov členských štátov pri predkladaní správ; žiada Komisiu, aby vyriešila tieto problémy v oblasti predkladania správ a očakáva od nej, že mu predloží podrobný časový plán rozvoja a uplatňovania nového systému predkladania správ;

6.

upozorňuje, že základom pre hodnotenie úspechu akčného plánu bude vplyv prijatých krokov, ktorý sa prejaví v znížení chybovosti a lepšom hodnotení kontrolných systémov Dvorom audítorov;

7.

očakáva, že takéto zlepšenia budú mať skutočný vplyv na výročnú správu Dvora audítorov za rok 2008;

8.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť hodnotenia vplyvu akčného plánu a riadne dohliadala na jeho realizáciu;

Akcie 5, 10 a 10N: miera chybovosti alebo prijateľné riziko vzniku chýb – analýza súčasnej rovnováhy medzi operačnými výdavkami a nákladmi na kontrolné systémy

9.

s poľutovaním konštatuje, že určité meškanie oproti plánovanému kalendáru sa zaznamenalo v prípade dvoch z najdôležitejších akcií pre tento Európsky parlament;

10.

vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že sa ešte neuskutočnila akcia 4 akčného plánu týkajúca sa začatia medziinštitucionálnej iniciatívy o základných zásadách, ktoré sa majú zohľadňovať vo vzťahu k rizikám, ktoré je možné tolerovať pri uskutočnených transakciách; súhlasí s názorom Dvora audítorov z jeho stanoviska č. 4/2006 (9), že napriek tomu, že ide o základný koncept integrovaného kontrolného systému, nie je zatiaľ jasné, ako sa má určiť „tolerovateľný stupeň rizika“;

11.

upozorňuje, že Dvor audítorov už v odsekoch 2.9 a 2.10 výročnej správy za rok 2005 (10) uviedol, že so zreteľom na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly „jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré prijala Komisia, je proporcionalita a nákladová efektívnosť kontrol“;

12.

pripomína tiež vyššie uvedené závery Rady ECOFIN z 8. novembra 2005, v ktorých Rada uviedla, že „verí, že v súlade so stanoviskom Dvora audítorov č. 2/2004 by mala dosiahnuť zhodu s Európskym parlamentom, čo sa týka rizík, ktoré možno v príslušných transakciách tolerovať s ohľadom na náklady a prínosy kontrol v jednotlivých oblastiach politík a objem príslušných výdavkov“;

13.

upozorňuje, že Dvor audítorov v odseku 2.42, písm. c) výročnej správy za rok 2007 odporúča pokročiť v oblasti koncepcie prijateľného rizika, a v odseku 1.52 písm. c) kapitoly 1 (Vyhlásenie o vierohodnosti a podporné informácie) tejto správy uvádza, že „rovnováha medzi nákladmi a reziduálnym rizikom v jednotlivých výdavkových oblastiach je taká dôležitá, že by sa mala schváliť v mene občanov EÚ na politickej úrovni (t. j. rozpočtovým orgánom/orgánom udeľujúcim absolutórium)“;

14.

nalieha na Komisiu, aby urýchlene prijala sľúbené oznámenie v tejto veci, s cieľom obnoviť medziinštitucionálnu diskusiu o tolerovateľných rizikách, v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 24. apríla 2007 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2005 (11) a uznesení z 22. apríla 2008 o udelení absolutória za rozpočtový rok 2006 (12); vyzýva Komisiu, aby úplne zverejnila metódy, ktoré používa na určovanie chybovosti;

15.

domnieva sa preto, že Komisia by vzhľadom na dodržanie zásad proporcionality a nákladovej efektívnosti (efektívneho využívania finančných prostriedkov) kontrolných systémov mala zhodnotiť aktuálny pomer medzi zdrojmi dostupnými pre každú určenú politiku na jednej strane a časťou tých prostriedkov, ktoré využíva v rámci kontrolných systémov na danú oblasť výdavkov na strane druhej, v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu v uznesení o udelení absolutória za rozpočtový rok 2005;

16.

pripomína Komisii, že je veľmi dôležité, aby uskutočnila komparatívnu analýzu, ktorá jediná umožní stanoviť prijateľnú úroveň rizika vzniku chýb, a aby ju predložila Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov;

17.

domnieva sa, že pomer nákladov a prínosov medzi prostriedkami vynaloženými na kontrolné činnosti a výsledkami týchto kontrol by mal byť kľúčovým faktorom, ktorý by Dvor audítorov mal brať do úvahy;

18.

zdôrazňuje veľmi dôležité zistenie Dvora audítorov v odseku 1.52 písm. d) jeho výročnej správy za rok 2007, že „ak schému nemožno uspokojivo realizovať za primerané náklady a s prijateľným rizikom, mala by sa prehodnotiť“;

19.

žiada Komisiu, aby so zreteľom na opatrenia 10 a 10N predložila spoľahlivé informácie o nákladoch na kontrolné systémy a o prípadných spôsoboch ich zjednodušenia s cieľom nájsť lepšiu rovnováhu medzi potrebou kontrol a cieľom znížiť administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavení žiadatelia o finančné prostriedky EÚ a ich príjemcovia;

20.

pripomína svoje stanovisko a stanovisko Dvora audítorov, že komplikované a nejasné pravidlá a zložité právne požiadavky negatívne ovplyvňujú zákonnosť a správnosť výdavkov EÚ; považuje za nevyhnutné, aby sa otázka zjednodušovania predpisov nastolila ako dôležitý bod v rámci budúcej reformy nariadenia o rozpočtových pravidlách a budúceho právneho základu výdavkových programov EÚ;

Akcie 1, 3, 3N, 5, 10, 10a, 11N, 13 a 15: potreba spolupráce s členskými štátmi

21.

upozorňuje, že pokiaľ ide o realizáciu akcií 1, 3, 3N, 5, 10, 10a, 11N, 13 a 15, Komisia je tiež závislá od spolupráce s členskými štátmi; zdôrazňuje, že plne podporuje tieto akcie a preto nalieha na Komisiu, aby použila všetky dostupné nástroje na ich úplnú a čo najrýchlejšiu realizáciu;

22.

pripomína tvrdenie Komisie v jej vyššie uvedenom oznámení z roku 2008 (KOM(2008)0110), že akcie 1, 3, 3N, 5, 8 a 13 boli dokončené;

23.

upozorňuje však, že zatiaľ nevie o podkladových dokumentoch alebo vyhláseniach, o ktoré by sa toto tvrdenie opieralo; je preto nútený sa pýtať, či sa tieto akcie dokončili a či boli zrealizované, prípadne či mali vplyv na pokrok v plnení akčného plánu;

24.

vyzýva Dvor audítorov, aby predložil podrobnejšiu správu o spolupráci s partnerskými orgánmi z jednotlivých členských štátov a aby sa vyjadril, kedy táto spolupráca prinesie pozitívne účinky;

Akcie 5 a 13: podpora používania ročných súhrnov a vyhlásení o hospodárení

25.

víta ročné súhrny dostupných auditov a vyhlásenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré boli po prvýkrát prezentované 15. februára 2008 a ktoré predstavujú významný krok smerom k cieľu zlepšenia riadenia fondov EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti vo vzťahu k týmto ročným súhrnom, ktoré Komisia neposlala Európskemu parlamentu;

26.

víta vypracúvanie ročných súhrnov od roku 2008, ako aj posúdenia a vyhlásenia poskytnuté vo výročných správach o činnostiach generálnych riaditeľstiev zaoberajúcich sa štrukturálnymi fondmi za roky 2006 a 2007, no ani zďaleka nemôže považovať akcie 5 a 13 za dokončené, pretože Európskemu parlamentu chýbajú informácie;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament zatiaľ nedostal úplné informácie od Komisie týkajúce sa posúdenia a komparatívnej analýzy prvých predložených ročných súhrnov;

28.

okrem toho zdôrazňuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2007 konštatoval, že kvôli nezrovnalostiam v predkladaní neposkytujú doposiaľ ročné súhrny spoľahlivé posúdenie fungovania a účinnosti systému;

Akcia 11N: vývoj a typológia chýb a vzťah k vráteniu neoprávnene vyplatených súm a k finančným korekciám

29.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa Dvora audítorov Komisia nebola schopná napriek značnému úsiliu predložiť kompletné údaje alebo preukázať, že predložené údaje by mohli byť jasne zosúladené so zverejnenými finančnými výkazmi;

30.

povzbudzuje Komisiu, aby dokončila implementáciu tejto dôležitej akcie s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň súladu s požiadavkami výkazníctva a zlepšiť presnosť údajov poskytovaných členskými štátmi;

Akcia 8N: spolupráca s vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými orgánmi a spôsob, akým možno ich činnosť využiť na zabezpečenie vierohodnosti

31.

zdôrazňuje, že hoci nezávislé najvyššie kontrolné orgány nie sú súčasťou rámca vnútornej kontroly, zohrávajú ako externí audítori vnútroštátnych verejných výdavkov kľúčovú úlohu v audite verejných prostriedkov;

32.

plne podporuje spoluprácu, ktorú Komisia začala s niektorými vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými orgánmi, a podporuje pokračovanie kontaktov s týmito orgánmi s cieľom určiť, ako sa ich činnosť môže využiť na zvýšenie vierohodnosti, pokiaľ ide o plnenie programov v členských štátoch;

33.

víta iniciatívu Komisie rozvíjať štruktúrovaný prístup na podporu kontaktov s vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými orgánmi a ďalej povzbudzuje Komisiu, aby dokončila implementáciu tejto akcie v úzkej spolupráci s Dvorom audítorov;

*

* *

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 340, 6.12.2006, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ C 286, 10.11.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1.

(6)  Skratka francúzskeho pojmu „Déclaration d'assurance“.

(7)  Stanovisko č. 2/2004 (Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004, s. 1) (Stanovisko o jednotnom audite).

(8)  Ú. v. EÚ L 196, 27.7.2005, s. 4.

(9)  Ú. v. EÚ C 273, 9.11.2006, s. 2.

(10)  Ú. v. EÚ C 263, 31.10.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 187, 15.7.2008, s. 25.

(12)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0133.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/21


Utorok, 10. marca 2009
Spolupráca medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach

P6_TA(2009)0089

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (2008/2180(INI))

2010/C 87 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (KOM(2007)0769),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 (1),

so zreteľom na prebiehajúce aktivity v rámci haagskej konferencie týkajúce sa praktického uplatňovania Haagskeho dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0058/2009),

A.

keďže nariadenie (ES) č. 1206/2001 nebolo uplatňované tak účinne, ako mohlo byť, a keďže sa preto musia prijať ďalšie opatrenia, aby sa zlepšila spolupráca medzi súdmi členských štátov na účely vykonávania dôkazov a zvýšenia účinnosti nariadenia,

B.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1206/2001 je zlepšenie, zjednodušenie a urýchlenie spolupráce medzi súdmi pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach,

C.

keďže Komisia síce koncom roka 2006/začiatkom roka 2007 dala distribuovať spolu 50 000 výtlačkov praktickej príručky pre členské štáty, ale uskutočnilo sa to príliš neskoro, v dôsledku čoho treba podniknúť ďalšie kroky, aby sa zúčastnené strany, najmä súdy a právnici, mohli lepšie oboznámiť s nariadením,

D.

keďže sa však podľa zistení Komisie lehota 90 dní, v ktorej sa podľa článku 10 ods. 1 nariadenia má vykonať dožiadanie o vykonanie dôkazu, nedodržiava v „značnom počte prípadov“ a „v niektorých prípadoch je potrebných viac ako 6 mesiacov“,

E.

keďže zariadenie na videokonferencie má v súčasnosti k dispozícii len málo členských štátov, v dôsledku čoho je využitie týchto zariadení nedostatočné; keďže okrem toho členské štáty nie sú dostatočne aktívne v zavádzaní moderných komunikačných technológií a ani Komisia nepredložila žiadne konkrétne návrhy na zlepšenia v tejto oblasti,

1.

vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným predložením vyššie uvedenej správy Komisie, ktorá bola predložená až 5. decembra 2007, hoci podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1206/2001 mala byť predložená do 1. januára 2007;

2.

súhlasí s Komisiou, že členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie, aby sa sudcovia a právnici v členských štátoch v dostatočnej miere oboznámili s týmto nariadením s cieľom podporiť priamy styk medzi súdmi, pretože priamy výkon dôkazu v zmysle článku 17 nariadenia ukázal, že touto cestou možno zjednodušiť a urýchliť vykonávanie dôkazov bez toho, aby vznikali akékoľvek problémy;

3.

domnieva sa, že je nutné mať na pamäti, že ústredné orgány podľa daného nariadenia stále zohrávajú dôležitú úlohu pri dohľade nad činnosťou súdov, ktoré zodpovedajú za vybavovanie dožiadaní podaných na základe tohto nariadenia a za riešenie prípadných problémov; upozorňuje, že Európska justičná sieť môže byť nápomocná pri riešení problémov, ktoré ústredné orgány nevyriešili, a že potreba obracať sa na tieto orgány by sa dala znížiť lepšou informovanosťou dožadujúcich súdov o tomto nariadení; zastáva názor, že pomoc ústredných orgánov môže byť nevyhnutná v prípade malých miestnych súdov, ktoré sa po prvýkrát stretávajú s problémom týkajúcim sa vykonávania dôkazov v cezhraničnom kontexte;

4.

podporuje široké využívanie informačných technológií a videokonferencií spolu s bezpečným systémom zasielania a prijímania elektronickej pošty, ktorá by mala byť v dohľadnom čase bežným spôsobom zasielania dožiadaní o vykonanie dôkazov; konštatuje, že niektoré členské štáty sa vo svojich odpovediach na dotazník, ktorý rozoslala haagska konferencia, zmienili o problémoch s kompatibilitou audiovizuálnych prostriedkov, a domnieva sa, že tejto otázke by sa mala venovať európska stratégia v oblasti elektronickej justície;

5.

domnieva sa, že skutočnosť, že mnohé členské štáty ešte nemajú k dispozícii zariadenie na videokonferencie, spolu so zistením Komisie, že moderné komunikačné prostriedky sa využívajú zriedka, potvrdzuje opodstatnenosť plánov na vypracovanie európskej stratégie v oblasti elektronickej justície, čo nedávno odporučil jeho Výbor pre právne veci; nalieha na členské štáty, aby vyčlenili viac prostriedkov na inštaláciu moderných komunikačných zariadení na súdoch a vyškolenie sudcov na ich používanie, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu; domnieva sa, že treba čo najskôr zabezpečiť podporu a finančnú pomoc EÚ na primeranej úrovni;

6.

zastáva názor, že v rámci stratégie v oblasti elektronickej justície by sa malo vynaložiť úsilie na pomoc súdom pri riešení požiadaviek na preklad a tlmočenie, ktoré súvisia s cezhraničným vykonávaním dôkazov v rozšírenej EÚ;

7.

s veľkým znepokojením berie na vedomie zistenie Komisie, že lehota 90 dní, v ktorej sa podľa článku 10 ods. 1 nariadenia má vykonať dožiadanie o vykonanie dôkazu, sa nedodržiava v „značnom počte prípadov“ a že „v niektorých prípadoch je potrebných viac ako 6 mesiacov“; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila konkrétne návrhy opatrení s cieľom vyriešiť tento problém, pričom by sa mala zvážiť aj možnosť zriadiť odvolací orgán alebo určiť kontaktné miesto v rámci Európskej justičnej siete;

8.

kriticky sa stavia ku skutočnosti, že v správe Komisie sa konštatuje všeobecné zlepšenie vykonávania dôkazov v dôsledku nariadenia (ES) č. 1206/2001, čím vzniká nepresný obraz o situácii; preto vyzýva Komisiu, aby aj v rámci stratégie v oblasti elektronickej justície zabezpečila praktickú podporu a zintenzívnila svoje úsilie s cieľom plne využiť skutočné možnosti, ktoré nariadenie ponúka v súvislosti so zlepšením fungovania občianskeho súdnictva v prospech občanov, podnikov, právnikov a sudcov;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/23


Utorok, 10. marca 2009
Implementácia smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok

P6_TA(2009)0090

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o implementácii smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (2008/2247(INI))

2010/C 87 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o kontrole uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v roku 2005 - 23. výročná správa (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o 24. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšej tvorbe práva v roku 2005: uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality – 13. výročná správa (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšej tvorbe práva v Európskej únii (5),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0014/2009),

A.

keďže Európsky parlament opakovanie konštatoval, že právne predpisy EÚ majú zmysel iba vtedy, keď sa budú v členských štátoch dodržiavať, a preto členské štáty musia posilniť monitorovanie transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ; keďže Európsky parlament navrhol, aby ho po uplynutí dátumu transpozície zodpovedný spravodajca informoval o status quo,

B.

keďže Európsky parlament a Rada 17. mája 2006 prijali smernicu 2006/43/ES (ďalej len smernica) a lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 29. júna 2008, a preto treba preskúmať, či sa transpozícia uskutočnila správne,

C.

keďže tabuľka s výsledkami, ktorú zverejnila Komisia, síce ukazuje, ktoré články smernice kto implementoval, ale neposkytuje nijaké informácie o spôsobe implementácie a ani o tom, či vnútroštátne predpisy spĺňajú minimálne normy ustanovené smernicou,

D.

keďže cieľom smernice je po prvé, optimalizovať kvalitu auditu ročných účtovných závierok v celej EÚ, a tým zvýšiť dôveru voči takémuto vypracúvaniu správ v prospech situácie na finančných trhoch, a po druhé, vytvoriť rovnaké podmienky pre sektor účtovníctva na vnútornom trhu,

E.

keďže implementácia smernice v členských štátoch sa musí uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným cieľom, ktorý má dve časti,

1.

pripomína, že smernica bola prijatá ako reakcia na krízu súvisiacu s rozpadom spoločnosti Enron; zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza zdôrazňuje význam vysokokvalitných účtovných a audítorských postupov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 12 členských štátov plne transponovalo smernicu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila jej okamžitú transpozíciu a vykonávanie;

2.

so znepokojením konštatuje, že transpozícia rozhodujúcich pojmov „subjekt verejného záujmu“ (6) (SVZ) a „sieť“ (7) vedie v členských štátoch k rozličným interpretáciám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre podnik identifikovaný ako SVZ a tiež pre účtovníka, vykonávajúceho audit tohto podniku, smernica ustanovuje niekoľko ďalekosiahlych povinností; pripomína, že smernica tiež predkladá rôzne dodatočné povinnosti pre firmy vykonávajúce audit, ktoré pokrýva definícia pojmu „sieť“; poznamenáva, že je potrebné ďalej sa zaoberať vplyvom definície siete a nedostatkom právnej istoty, pokiaľ ide o zodpovednosť firiem za úkony iných firiem patriacich do rovnakej siete; vo všeobecnosti vyslovuje obavu, že zmes definícií povedie k právnej neistote a vysokým nákladom v súvislosti s ich dodržiavaním, a tak nakoniec nepriaznivo ovplyvní dosiahnutie cieľa smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový prehľad o implementácii definícií a jej viditeľných účinkov a hľadala zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o politiku dlhodobých priorít EÚ v tejto oblasti a spôsob, akým môžu byť po prerokovaní s členskými štátmi najlepšie dosiahnuté;

3.

konštatuje, že veľa členských štátov ešte neuplatnilo článok 41 smernice, na základe ktorého členské štáty majú zaviazať SVZ na vytvorenie výboru pre audit alebo podobného orgánu; domnieva sa, že táto povinnosť je dôležitým prostriedkom na zaručenie nezávislosti štatutárnych auditov ročných účtovných závierok SVZ;

4.

zdôrazňuje, že podľa nedávnych skúseností je potrebná častá a vysoko kvalitná súčinnosť medzi výborom pre audit a nezávislými členmi predstavenstva, dozornou radou a audítormi, a že členovia predstavenstva, ktorí nemajú výkonné právomoci, by mali dôkladne zvážiť možnosť, aby sa na ich schôdzach nezúčastňovali výkonní členovia predstavenstva;

5.

usudzuje, že mnohé členské štáty implementovali požiadavku smernice na striedanie audítorov v limite maximálne sedem rokov vo veľmi krátkom období striedania a to menej ako dva alebo tri roky; pochybuje, že takéto krátke obdobia striedania zlepšia kvalitu a kontinuitu štatutárnych auditov SVZ, a poukazuje na to, že bránia audítorom a audítorským spoločnostiach dôkladne pochopiť auditovaný subjekt;

6.

ľutuje, že všetky členské štáty nezaviedli systém verejného dohľadu požadovaný smernicou; ďalej upozorňuje, že v členských štátoch, v ktorých sa zaviedli formy verejného dohľadu, sú medzi nimi značné rozdiely; upozorňuje, že verejný dohľad podľa smernice musí byť organizovaný tak, aby sa vylúčil konflikt záujmov; vo svetle toho sa zamýšľa, či orgány dohľadu priamo spojené s národnými vládami, spĺňajú túto požiadavku;

7.

považuje za veľmi dôležité, aby sa požadovaná spolupráca podľa smernice medzi verejnými orgánmi dohľadu naozaj uskutočnila, potom intenzívna spolupráca medzi orgánmi dohľadu pomáha zbližovaniu členských štátov a môže zabrániť dodatočným administratívnym prekážkam vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych postupov a požiadaviek;

8.

zdôrazňuje, že dcérske spoločnosti kótované na burze sú predmetom štatutárnych auditov; odporúča, aby vnútroštátne právne predpisy vyžadovali, aby ich materské podniky podliehali štatutárnym auditom, ktoré vykonajú audítori schválení v súlade so smernicou;

9.

domnieva sa, že existujú veľké nejasnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 47 smernice, ktorý sa zaoberá pracovnou dokumentáciou o audite; zdôrazňuje, že členské štáty môžu umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, príslušným orgánom tretej krajiny, ale existujú právne otázky a otázky v oblasti ochrany údajov, ktorými sa treba zaoberať, aby sa zabezpečilo, že informácie, ktoré audítori v EÚ dostávajú od svojich klientov (spoločností), zostanú dôverné a nedostanú sa na verejnosť v tretích krajinách, v ktorých sú takéto spoločnosti registrované alebo v ktorých je založená materská spoločnosť;

10.

žiada Komisiu, aby podrobne vyhodnotila všetky vnútroštátne právne predpisy transponujúce smernicu, aby sa rozhodne zaoberala problémami uvedenými v bodoch 1 až 9 a aby do dvoch rokov o tom informovala Európsky parlament; pochybuje, že zvolená metóda minimálnej harmonizácie je tým správnym spôsobom na plnenie cieľov tejto smernice a ďalších smerníc v súvislosti s vnútornými trhom, vzhľadom na to, že mnohé odchýlky povolené smernicou vedú k ďalšiemu rozdrobeniu audítorského trhu; vyzýva Komisiu, aby pri harmonizácii využívala jednoznačné pojmy;

11.

upozorňuje, že zbytočné odďaľovanie schválenia Medzinárodných audítorských štandardov (International Standards on Auditing, ISA) by mohlo mať negatívny vplyv na regulačné prostredie prejavujúci sa v ďalšom rozdrobovaní, čo je v rozpore hlavným cieľom smernice; žiada preto Komisiu, aby zabránila zbytočnému odďaľovaniu prijatia štandardov ISA a aby začala verejnú diskusiu o ich prijatí;

12.

zastáva názor, že pozorné monitorovanie a overovanie správnej a včasnej implementácie právnych prepisov EÚ je dôležitým prostriedkom na dosahovanie lepšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ a na zabraňovanie praktikám „prikrášľovania“, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe, napríklad, článku 40 smernice, ktorý stanovuje neúplný zoznam požiadaviek na vypracúvanie správ o transparentnosti;

13.

podporuje Komisiu v usmerňovaní členských štátov a v úzkej spolupráci s nimi, zameraných na zabezpečenie správnej a včasnej implementácie, napríklad využívaním transpozičných workshopov ako fóra na dosahovanie konsenzu v otázke implementácie konkrétnych ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; podporuje využívanie tabuliek zhody v procese implementácie ako prostriedok na dosiahnutie maximálnej zhody; napriek tomu sa domnieva, že treba urobiť ešte viac, aby členské štáty počas implementácie dostávali jasné usmernenie a aby sa členské štáty viedli k jednoznačnej implementácii právnych predpisov Spoločenstva;

14.

zdôrazňuje, že všetky podzákonné opatrenia v rámci rozsahu pôsobnosti smernice možno prijímať iba prostredníctvom uplatňovania regulačného postupu s kontrolou, sprevádzaného podľa potreby hodnotením ich vplyvov;

Odporúčanie na zabezpečenie kvality

15.

víta odporúčanie Komisie 2008/362/ES zo 6. mája 2008 o zabezpečení vonkajšej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu (8) schvaľuje ustálený názor, že treba mať prehľady nezávislého externého hodnotenia kvality v súlade s cieľom smernice, ktorým je zlepšenie kvality auditov a dôveryhodnosti zverejnených finančných informácií; navyše podporuje ustálený názor, že úplná nezávislosť a nestrannosť kontrol a kontrolórov sú mimoriadne dôležité;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala štruktúry národnej záruky kvality, ktoré zabezpečia nezávislé a nestranné zaručovanie kvality audítorských spoločností; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca sa pri tom musí obmedziť na všeobecné rámcové ustanovenia a že konkrétne vypracovanie týchto pravidiel sa musí prenechať odborníkom;

Rozhodnutie o registrácii audítorov z tretích krajín

17.

berie na vedomie rozhodnutie Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008, ktoré sa týka prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín (9) žiada Komisiu, aby oznámila Európskemu parlamentu výsledky ďalšieho skúmania otázky registrácie audítorov z tretích krajín;

Zodpovednosť audítorov

18.

uznáva, že rozdiely v režimoch zodpovednosti v rámci členských štátov môžu viesť k regulačnej arbitráži a narušiť vnútorný trh, ale je si vedomý rôznych angažovaností v súvislosti s veľkosťou audítorských firiem a spoločností, ktorými sa zaoberajú; zdôrazňuje, že žaloby týkajúce sa zodpovednosti za škodu často prichádzajú z tretích krajín, kde hlavným motívom takýchto súdnych sporov je dohoda o podiele právneho zástupcu na vysúdenej sume; nie je ochotný privítať takúto kultúru súdnych sporov v rámci EÚ a žiada zásadnejšie riešenie nepriaznivých účinkov takýchto praktík motivovaných podielom na vysúdenej sume;

19.

pripomína odporúčanie Komisie 2008/473/ES z 5. júna 2008 o obmedzení občianskoprávnej zodpovednosti štatutárnych audítorov a audítorských spoločností (10), ktoré vyzýva členské štáty obmedziť občianskoprávnu zodpovednosť audítorov s náležitým ohľadom na vlastné vnútroštátne právne predpisy a okolnosti; ďalej pripomína cieľ tohto odporúčania, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky a účtovnícke spoločnosti prostredníctvom väčšej konvergencie medzi členskými štátmi v tejto oblasti; podčiarkuje, že cieľ obmedziť zodpovednosť audítorov a audítorských spoločností navrhnutý odporúčaním Komisie nesmie porušovať právne zásady, ktorými sa riadi občianskoprávna zodpovednosť v niektorých členských štátoch, napríklad zásadu práva poškodených na odškodnenie; zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by toto odporúčanie nemalo spochybňovať kvalitu štatutárneho auditu alebo dôveru vo fungovanie štatutárnych auditov; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2010 informovala Európsky parlament o vplyve tohto odporúčania a o vplyve naň nadväzujúcich opatrení, pričou dôležitou otázkou bude najmä to, či a do akej miery odporúčanie spôsobuje väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi v súlade s cieľom tejto smernice; zdôrazňuje, že v prípade, ak sa ukáže, že sú potrebné ďalšie opatrenia, Komisia musí vypracovať štúdiu o ich možnom vplyve, pričom vyhodnotí možné účinky obmedzenia občiansko-právnej zodpovednosti audítorov a audítorských spoločností na kvalitu auditov, finančnú bezpečnosť a sústredí pozornosť na trh auditu;

Konzultácie o pravidlách pre vlastnícke práva

20.

víta konzultácie o pravidlách pre vlastnícke práva v účtovníckych spoločnostiach, ktoré iniciovala Komisia, a so záujmom očakáva odpovede zainteresovaných strán;

*

* *

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0060.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0494.

(4)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 67.

(5)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 60.

(6)  Článok 2 ods. 13 smernice.

(7)  Článok 2 ods. 7 smernice.

(8)  Ú. v. EÚ L 120, 7.5.2008, s. 20.

(9)  Ú. v. EÚ L 202, 31.7.2008, s. 70.

(10)  Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2008, s. 39.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/27


Utorok, 10. marca 2009
Rovnaké zaobchádzanie a prístup mužov a žien v oblasti divadelného umenia

P6_TA(2009)0091

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o rovnakom zaobchádzaní a prístupe mužov a žien v oblasti divadelného umenia (2008/2182(INI))

2010/C 87 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (1),

so zreteľom na smernicu Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (2),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov (3) a z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (4),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0003/2009),

A.

keďže nerovnosti medzi ženami a mužmi sú mimoriadne zreteľné a naďalej pretrvávajú, pokiaľ ide o možnosti a zamestnania a príležitosti v oblasti divadelného umenia,

B.

keďže je potrebné vykonať serióznu analýzu mechanizmov, ktoré zapríčiňujú tieto nerovnosti medzi mužmi a ženami,

C.

keďže zásada rovnosti medzi mužmi a ženami sa musí uplatňovať na všetky subjekty v oblasti divadelného umenia a vo všetkých odboroch, všetkých typoch štruktúr (produkcia, vysielanie a vzdelávanie) a všetkých odvetviach činností (umelecká, technická, administratívna),

D.

keďže muži a ženy nevykonávajú v rovnakom rozsahu jednotlivé zamestnania v oblasti divadelného umenia a keďže s touto prvou formou nerovnosti sa spájajú rozdielne podmienky pre prácu, zamestnanie a rozdiel v príjmoch,

E.

keďže nerovnosti v prístupe k rozhodovacím funkciám, k prostriedkom na produkciu a k vysielacím sieťam existujú v rôznej miere vo všetkých odboroch divadelného umenia,

F.

keďže zámer dodržiavať rovnosť v profesiách divadelného umenia predpokladá, že sa najprv bude systematicky zavádzať zastúpenie obidvoch pohlaví,

G.

keďže samotný talent neobjasňuje umeleckú kvalitu realizácie alebo úspech profesionálnej kariéry a keďže lepšie zabezpečenie zastúpenia mužov a žien v profesiách divadelného umenia bude môcť celému tomuto odvetviu dodať novú dynamiku,

H.

keďže následne je vhodné zmeniť situácie, pri ktorých v súčasnosti dochádza k segregácii a ktoré v oblasti divadelného umenia naďalej pretrvávajú, a to nielen prostredníctvom modernizácie a demokratizácie tohto odvetvia, ale aj stanovením realistických cieľov týkajúcich sa rovnosti, ktoré podporujú sociálnu spravodlivosť,

I.

keďže zistené prípady nerovnosti majú za následok, že schopnosti a talent zostávajú nevyužité a poškodzujú umeleckú dynamiku, rozširovanie a hospodársky rozvoj tohto odvetvia,

J.

keďže pretrvávajúce predsudky príliš často vedú k diskriminačnému správaniu voči ženám v procese výberu a menovania a takisto v pracovných vzťahoch, a keďže ženy napriek vyššiemu stupňu vzdelania, záujmu o ďalšie vzdelávanie a silnejšiemu prepojeniu majú často nižší príjem než muži,

K.

keďže prekážky v rovnosti medzi ženami a mužmi sú v tomto odvetví mimoriadne trvácne a odôvodňujú prijatie osobitného postupu na zníženie zistených nerovností, pričom sa zároveň zohľadní jeho možný pákový efekt na celú spoločnosť,

L.

keďže v oblasti sociálneho zabezpečenia umelcov existujú veľké medzery, ako pre mužov, tak pre ženy, v dôsledku čoho sa najmä ženy ocitajú v horšej situácii z hľadiska príjmu,

1.

zdôrazňuje rozsah a trvácnosť nerovností medzi mužmi a ženami v odvetví divadelného umenia a vplyv, ktorý môže mať nerovný spôsob organizácie v tomto odvetví na celú spoločnosť vzhľadom na osobitný charakter týchto činností;

2.

zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné podporovať a presadzovať prístup žien ku všetkým umeleckým profesiám, v ktorých majú zatiaľ menšinové zastúpenie;

3.

pripomína, že podiel žien v umeleckých profesiách a vykonávajúcich úradné funkcie v oblasti kultúry je veľmi slabý a že zastúpenie žien v rozhodovacích funkciách, v kultúrnych inštitúciách alebo akadémiách a na univerzitách je nedostatočné;

4.

uznáva, že je potrebné zaviesť osobitný postup pre toto odvetvie, aby sa vysvetlili mechanizmy a správanie, ktoré spôsobujú tieto nerovnosti;

5.

pripomína, že toto správanie sa môže zmeniť výlučne zastúpením obidvoch pohlaví, pretože prinesie komplementárnosť z hľadiska vnímavosti, metód a záujmov;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné podporiť prístup žien ku všetkým umeleckým profesiám a ku všetkým profesiám v oblasti divadelného umenia, kde majú menšinové zastúpenie, a povzbudzuje členské štáty, aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia ženám v prístupe k vedúcim funkciám v kultúrnych inštitúciách, ako aj akadémiách a na univerzitách;

7.

zdôrazňuje, že diskriminácia žien poškodzuje rozvoj kultúrneho odvetvia, pretože ho ochudobňuje o nadaných a schopných ľudí, a upozorňuje na to, že nadaní jednotlivci potrebujú kontakt s verejnosťou, ak majú získať uznanie;

8.

žiada zavedenie opatrení s cieľom zlepšiť zastúpenie žien vo vedení inštitúcií, najmä presadzovaním rovnosti v kultúrnych podnikoch a zariadeniach a v profesijných organizáciách;

9.

vyzýva subjekty z oblasti kultúry, aby zlepšili zastúpenie umelkýň a ich diel v programoch, umeleckých zbierkach, vydavateľstvách alebo pri konzultáciách;

10.

poznamenáva, že pokroky dosiahnuté v oblasti rovnosti žien a mužov umožnia postupne zaviesť zastúpenie obidvoch pohlaví v pracovných tímoch, plánoch a na profesijných stretnutiach, ktoré dnes často fungujú podľa systému rozdelenia na základe pohlavia, čo sa len málo zlučuje s požiadavkami našej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje význam toho, aby bola vždy, ak to bude možné, zaručená anonymita uchádzačov a zdôrazňuje, že je potrebné zachovať vypočutie za zástenou pri náboroch hudobníkov hrajúcich v orchestri, vďaka čomu sa ženy môžu dostať do týchto súborov;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby už teraz zvážili prvú realistickú etapu v boji proti prípadom nerovnosti v oblasti divadelného umenia tým, že zabezpečia zastúpenie najmenej jednej tretiny osôb menšinového pohlavia vo všetkých častiach tohto odvetvia;

13.

povzbudzuje členské štáty, aby:

a)

spolu s kultúrnymi inštitúciami pouvažovali o spôsobe, ako lepšie vymedziť mechanizmy, ktoré spôsobujú nerovnosť tak, aby sa čo najviac odstránila akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia,

b)

odstránili všetky prekážky, ktoré bránia prístupu žien k vedúcim funkciám v najrenomovanejších kultúrnych inštitúciách,

c)

zaviedli v tomto odvetví nové spôsoby organizácie práce, delegovania zodpovednosti a časového rozvrhu, ktoré zohľadnia obmedzenia týkajúce sa osobného života žien a mužov,

d)

vzali na vedomie, že v tomto odvetví, kde je normou netypická pracovná doba, zvýšená mobilita a zraniteľnosť súvisiaca so zamestnaním, čomu sú vystavené najviac ženy, je vhodné nájsť kolektívne riešenie pre zabezpečenie starostlivosti o deti (otvorenie jaslí v kultúrnych podnikoch s časovým rozvrhom prispôsobeným času skúšok a predstavení);

14.

pripomína kultúrnym inštitúciám, že je absolútne nevyhnutné realizovať demokratické ponímanie, podľa ktorého musí rovnakej práci muža a ženy zodpovedať aj rovnaká mzda, čo sa v umeleckej oblasti, ako aj v mnohých iných odvetviach, stále neuplatňuje;

15.

nakoniec povzbudzuje členské štáty, aby v odvetví divadelného umenia vypracovali porovnávacie analýzy o súčasnej situácii v jednotlivých členských štátoch, aby tak uľahčili koncepciu a realizáciu spoločných politík a aby vypracovali štatistiky a umožnili porovnávať a merať dosiahnutý pokrok;

16.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili sociálnu situáciu v oblasti umenia a kultúry a zohľadnili pritom odlišné pracovné podmienky a zaručili lepšie sociálne zabezpečenie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15.

(2)  Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 6.

(3)  Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0399.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/30


Utorok, 10. marca 2009
Bezúhonnosť hazardných hier na internete

P6_TA(2009)0097

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (2008/2215(INI))

2010/C 87 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 49 Zmluvy o ES,

so zreteľom na Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy o ES,

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (2) (smernica o službách),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (3) (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o bielej knihe o športe (6),

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii od Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa zo 16. októbra 2006 o hazardných hrách a stávkach na výsledky športových súťaží no vnútornom trhu (O-0118/2006), následnú diskusiu v tomto výbore 14. novembra 2006 a na odpoveď člena Komisie,

so zreteľom na stručný prehľad o hazardných hrách na internete zameraný na integritu a kódex správania pre hranie hazardných hier, ktorý pre Európsky parlament vypracovala spoločnosť Europe Economics Research Ltd,

so zreteľom na štúdiu o službách hazardných hier na vnútornom trhu Európskej únie zo 14. júna 2006, ktorú pre Komisiu vypracoval švajčiarsky ústav komparatívneho práva (SICL),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0064/2009),

A.

keďže hazardné hry na internete, z ktorých hrubé príjmy v roku 2004 predstavovali 2 až 3 miliardy EUR, podľa uvedenej štúdie SICL v súčasnosti tvoria približne 5 % celkového trhu s hazardnými hrami v EÚ a zdá sa, že rýchly rast v tejto oblasti je neodvratný,

B.

keďže príjmy zo štátnych a štátom povolených hazardných hier sú najvýznamnejším zdrojom príjmov pre športové organizácie v mnohých členských štátoch,

C.

keďže hazardné hry vrátane hazardných hier na internete sú tradične prísne regulované vo všetkých členských štátoch na základe zásady subsidiarity s cieľom chrániť spotrebiteľov pred vytváraním závislosti a pred podvodmi, zabrániť praniu špinavých peňazí a ďalším finančným trestným činom, ako aj manipulovaniu s výsledkami zápasov, a zachovať verejný poriadok; keďže Európsky súdny dvor akceptuje obmedzenie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby s ohľadom na takéto ciele všeobecného záujmu, ak je primerané a nediskriminačné,

D.

keďže všetky členské štáty takéto obmedzenia rozlišujú podľa druhu príslušnej hazardnej hry, napr. hry v herniach, športové stávky, lotérie alebo stávky na dostihoch; keďže väčšina členských štátov zakazuje prevádzkovanie herní na internete, vrátane ich prevádzkovania miestnymi prevádzkovateľmi, a významný počet členských štátov rovnako zakazuje prevádzkovanie športových stávok na internete a lotérií na internete,

E.

keďže hazardné hry boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti smerníc 2006/123/ES, 2007/65/ES a 2000/31/ES, a keďže Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení o bielej knihe o športe vyjadril svoje znepokojenie nad možnou dereguláciou hazardných hier,

F.

keďže členské štáty regulujú svoje tradičné trhy s hazardnými hrami s cieľom chrániť spotrebiteľov pred vytvorením závislosti, podvodmi, praním špinavých peňazí a manipuláciou s výsledkami zápasov; keďže dosiahnutie týchto politických cieľov je v odvetví hazardných hier na internete ťažšie,

G.

keďže Komisia začala konania vo veci porušenia predpisov proti desiatim členským štátom s cieľom prešetriť, či ich vnútroštátne opatrenia obmedzujúce cezhraničné poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier na internete, najmä športových stávok, sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva; keďže, ako Komisia zdôraznila, tieto konania sa netýkajú existencie monopolov alebo štátnych lotérií ako takých a nemajú ani vplyv na liberalizáciu trhov s hazardnými hrami vo všeobecnosti,

H.

keďže Európskemu súdnemu dvoru je adresovaných čoraz viac predbežných otázok o prípadoch týkajúcich sa hazardných hier, čo jasne dokazuje nejednoznačnosť výkladu a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti hazardných hier,

I.

keďže integrita v kontexte tohto uznesenia o hazardných hrách na internete znamená záväzok predchádzať nielen podvodom a trestným činom, ale tiež problémovému hraniu hazardných hier a hraniu týchto hier mladistvými osobami prostredníctvom dodržiavania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a trestnoprávnej úpravy a chránením športových súťaží pred akýmkoľvek neprípustným vplyvom spojeným so športovými stávkami,

J.

keďže hranie hazardných hier na internete spája niekoľko rizikových faktorov týkajúcich sa problémového hrania hazardných hier, ako napríklad ľahký prístup k hazardným hrám, dostupnosť širokej škály hier a menej spoločenských prekážok (7),

K.

keďže športové stávky a ďalšie hry na internete sa vyvíjajú rýchlo a nekontrolovane (najmä cezhranične na internete) a šport sa z dôvodu všadeprítomnej hrozby manipulácie s výsledkami zápasov a fenoménu stávkovania na konkrétne udalosti pri športových súťažiach stáva obzvlášť citlivý na nezákonné stávkovanie,

Transparentné odvetvie chrániace záujmy verejnosti a spotrebiteľov

1.

zdôrazňuje, že podľa zásady subsidiarity a judikatúry Európskeho súdneho dvora majú členské štáty záujem a právo na reguláciu a kontrolu svojich trhov s hazardnými hrami v súlade so svojimi tradíciami a kultúrou v záujme ochrany spotrebiteľov pred vytvorením závislosti, podvodmi, praním špinavých peňazí a manipulovaním s výsledkami športových zápasov, ako aj v záujme ochrany tradičných štruktúr financovania športových aktivít a iných sociálnych funkcií v členských štátoch; upozorňuje, že všetky ostatné zainteresované strany majú tiež záujem na tom, aby trh s hazardnými hrami bol dôsledne monitorovaný a regulovaný; zdôrazňuje, že prevádzkovatelia hazardných hier na internete musia dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom poskytujú svoje služby a v ktorom sídli spotrebiteľ;

2.

zdôrazňuje, že služby v oblasti hazardných hier treba vnímať ako hospodársku činnosť, ktorá má výrazne osobitný charakter vzhľadom na s tým spojené hľadiská spoločenského a verejného poriadku a zdravotné hľadiská, kde hospodárska súťaž nepovedie k lepšiemu rozdeleniu zdrojov, čo odôvodňuje potrebu uplatňovať v prípade hazardných hier viacpilierový prístup; zdôrazňuje, že prístup vychádzajúci výlučne z vnútorného trhu nie je v tejto vysoko citlivej oblasti vhodný a vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala stanoviskám Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti;

3.

podporuje úsilie, ktoré iniciovala Rada počas francúzskeho predsedníctva a ktoré sa zameriava na problémy v oblasti hrania hazardných hier a stávkovania tradičným spôsobom a na internete; vyzýva Radu, aby pokračovala v organizovaní formálnych diskusií o potenciálnych politických riešeniach toho, ako vymedziť a riešiť problémy súvisiace s hraním hazardných hier na internete, a vyzýva Komisiu, aby tento proces podporovala a aby realizovala štúdie a predkladala vhodné návrhy, ktoré Rada považuje za žiaduce na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti hazardných hier na internete;

4.

vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s cieľom vyriešiť spoločenské problémy a problémy týkajúce sa verejného poriadku, ktoré vyplývajú z cezhraničného hrania hazardných hier na internete, ako je návykové hranie a zneužívanie osobných údajov alebo kreditných kariet; vyzýva inštitúcie EÚ, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi v boji proti všetkým nepovoleným alebo nezákonným službám v oblasti hazardných hier ponúkaných na internete a aby chránili spotrebiteľov a predchádzali podvodom; zdôrazňuje potrebu spoločného stanoviska, pokiaľ ide o spôsob, ako to dosiahnuť;

5.

zdôrazňuje, že regulačné orgány a prevádzkovatelia by mali úzko spolupracovať s ostatnými zainteresovanými stranami, ktoré pôsobia v oblasti hazardných hier na internete, napríklad s prevádzkovateľmi hazardných hier, regulačnými orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, športovými organizáciami, priemyselnými asociáciami a médiami, ktoré nesú spoločnú zodpovednosť za integritu hazardných hier na internete a za informovanie spotrebiteľov o možných negatívnych dôsledkoch hrania takýchto hier;

Boj proti podvodom a iným formám trestnej činnosti

6.

konštatuje, že s hraním hazardných hier môže byť spojená trestná činnosť, ako je pranie špinavých peňazí, a šedá ekonomika a tie môžu mať vplyv na integritu športových udalostí; domnieva sa, že ohrozenie integrity športu a športových súťaží má závažný dosah na účasť bežných ľudí na nich, pričom tá významne prispieva k verejnému zdraviu a spoločenskej integrácii; zastáva názor, že ak sa bude šport vnímať ako predmet manipulácie s cieľom finančného zisku hráčov, funkcionárov alebo tretích strán, a nie ako hra hraná v súlade s jej hodnotami, pravidlami a pre potešenie fanúšikov, mohlo by to mať za následok stratu dôvery verejnosti;

7.

zastáva názor, že rozšírenie hazardných hier na internete poskytuje viac možností na nekalé praktiky, ako sú podvody, manipulácia s výsledkami zápasov, nezákonné stávkové kartely a pranie špinavých peňazí, pretože hazardné hry na internete sa dajú zriadiť a odstrániť veľmi rýchlo a ako dôsledok rozšírenia zahraničných prevádzkovateľov; vyzýva Komisiu, Europol a ďalšie vnútroštátne a medzinárodné inštitúcie, aby túto oblasť dôsledne monitorovali a o svojich zisteniach podávali správy;

8.

domnieva sa, že ochrana bezúhonnosti športových podujatí a súťaží vyžaduje spoluprácu medzi majiteľmi práv na športové prenosy, prevádzkovateľmi stávkových serverov a verejnými orgánmi na úrovni jednotlivých štátov, EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni;

9.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby organizátori športových súťaží, prevádzkovatelia stávok a regulačné orgány spolupracovali na opatreniach zameraných na boj proti rizikám súvisiacim s nezákonnou stávkovou činnosťou a manipuláciou s výsledkami športových zápasov a aby sa pokúsili vytvoriť funkčný, spravodlivý a trvalo udržateľný regulačný rámec na ochranu bezúhonnosti športu;

10.

zdôrazňuje, že športové stávky sú formou komerčného využívania športových súťaží, a odporúča členským štátom, aby chránili športové súťaže pred akýmkoľvek neoprávneným komerčným využitím, najmä uznaním práv organizátorov športových udalostí, a aby zaviedli opatrenia na zabezpečenie spravodlivých finančných výnosov v prospech profesionálneho a amatérskeho športu na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné udeliť organizátorom súťaží práva duševného vlastníctva (určitý druh portrétneho práva (8)) na ich súťaže;

Predchádzanie poškodzovaniu spotrebiteľa

11.

domnieva sa, že potenciálna všadeprítomná príležitosť, ktorú poskytuje internet na hranie hazardných hier v súkromí s okamžitými výsledkami a možnosťou hrania o vysoké finančné sumy, vytvára nový potenciál na hráčsku závislosť; konštatuje však, že úplný vplyv konkrétnych foriem služieb v oblasti hazardných hier poskytovaných na internete na spotrebiteľa zatiaľ nie je známy a mal by sa podrobnejšie preskúmať;

12.

upozorňuje na narastajúce obavy z možnosti prístupu mladých ľudí k hraniu hazardných hier na internete, a to zákonne či nezákonne, a zdôrazňuje potrebu účinnejšie kontrolovať ich vek a predchádzať tomu, aby mladiství hráči hrali na internetových stránkach bezplatne poskytované ukážky hier;

13.

poukazuje na to, že najmä mladí ľudia môžu mať problémy s rozlišovaním pojmov šťastie, osud, šanca a pravdepodobnosť; naliehavo žiada členské štáty, aby sa zaoberali kľúčovými rizikovými faktormi, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vytvorenia problému súvisiaceho s hraním hazardných hier u (mladých) ľudí a aby našli nástroje zamerané na tieto faktory;

14.

je znepokojený čoraz väčším prepojením medzi interaktívnou televíziou, mobilnými telefónmi a internetovými stránkami pri ponúkaní hazardných hier na diaľku a na internete, a to najmä so zameraním sa na neplnoleté osoby; domnieva sa, že tento vývoj prinesie nové výzvy v regulačnej oblasti a v oblasti sociálnej ochrany;

15.

zastáva názor, že hranie hazardných hier na internete pravdepodobne zvýši riziká pre spotrebiteľov, a že členské štáty môžu preto legitímne obmedzovať slobodu poskytovať služby v oblasti hazardných hier na internete s cieľom chrániť spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že za predchádzanie hraniu hazardných hier neplnoletými osobami a ich hráčskej závislosti nesú zodpovednosť rodičia;

17.

zároveň vyzýva členské štáty, aby vyčlenili adekvátne finančné prostriedky na výskum, prevenciu a liečbu problémov súvisiacich s hraním hazardných hier na internete;

18.

domnieva sa, že zisky z hazardných hier by sa mali použiť v prospech spoločnosti vrátane ďalšieho financovania vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, profesionálneho i amatérskeho športu a kultúry;

19.

podporuje vypracovanie noriem pre hazardné hry na internete, pokiaľ ide o vekové obmedzenie, zákaz systémov kreditov a bonusov s cieľom chrániť zraniteľných hráčov, informácie o možných dôsledkoch hrania hazardných hier, informácie o tom, kde získať pomoc v prípade závislosti, o potenciálnom návykovom účinku určitých hier a podobne;

20.

vyzýva všetky zainteresované strany, aby riešili riziko spoločenskej izolácie, ktorú spôsobuje závislosť na hazardných hrách na internete;

21.

domnieva sa, že samoregulácia týkajúca sa reklamy, propagácie a poskytovania hier na internete nie je dostatočne účinná, a preto zdôrazňuje potrebu regulácie a spolupráce medzi odvetvím a príslušnými orgánmi;

22.

naliehavo žiada členské štáty, aby spolupracovali na úrovni EÚ s cieľom prijať opatrenia proti agresívnej reklame a marketingu hazardných hier na internete, vrátane bezplatne poskytovaných ukážok hier, zo strany verejných alebo súkromných prevádzkovateľov s cieľom chrániť predovšetkým hazardných hráčov a zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti a mladí ľudia;

23.

navrhuje, aby sa preskúmala možnosť zaviesť maximálnu sumu, ktorú by jednotlivec mohol mesačne minúť na hazardné hry, alebo aby sa prevádzkovateľom hazardných hier na internete uložila povinnosť poskytovať hazardné hry na internete prostredníctvom predplatených kariet, ktoré by sa predávali v obchodoch;

Kódex správania

24.

konštatuje, že kódex správania môže byť stále užitočným doplnkovým nástrojom na dosiahnutie niektorých verejných (a súkromných) cieľov a v záujme zohľadnenia technologického vývoja, zmien v preferenciách spotrebiteľov a vývoja v oblasti trhových štruktúr;

25.

zdôrazňuje, že kódex správania v konečnom dôsledku ostáva samoregulačným prístupom, ktorý je riadený príslušným odvetvím, a môže preto slúžiť len ako dodatok k právnym predpisom, a nie ich náhrada;

26.

zdôrazňuje tiež, že účinnosť kódexu správania bude vo veľkej miere závisieť od jeho uznania vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a spotrebiteľmi, ako aj od jeho presadzovania;

Monitorovanie a výskum

27.

vyzýva členské štáty, aby zdokumentovali rozsah a rast svojich trhov s hazardnými hrami na internete, ako aj výzvy, ktoré z hrania hazardných hier na internete vyplývajú;

28.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala výskum v oblasti hazardných hier na internete a rizika vytvorenia hráčskej závislosti, ktorého predmetom by bolo napríklad to, akým spôsobom reklama ovplyvňuje hráčsku závislosť, či je možné vytvoriť spoločnú európsku kategorizáciu hier podľa potenciálu vytvorenia návyku, a možné preventívne a liečebné opatrenia;

29.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala najmä úlohu reklamy a marketingu (vrátane bezplatných ukážok hier na internete) pri podnecovaní, či už priamo alebo nepriamo, neplnoletých mladých ľudí k hraniu hazardných hier;

30.

žiada Komisiu, Europol a vnútroštátne orgány, aby zhromažďovali a vzájomne si vymieňali informácie o rozsahu podvodov a inej trestnej činnosti v odvetví hazardných hier na internete, napríklad medzi subjektmi, ktoré pôsobia v odvetví;

31.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s národnými vládami preštudovala ekonomické a neekonomické účinky poskytovania cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier, a to pokiaľ ide o bezúhonnosť, spoločenskú zodpovednosť, ochranu spotrebiteľov a otázky týkajúce sa zdanenia;

32.

zdôrazňuje význam toho, aby členský štát, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, mohol na svojom území účinne kontrolovať a obmedzovať služby v oblasti hazardných hier a vykonávať nad nimi dohľad;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby objasnili miesto zdanenia činností týkajúcich sa hazardných hier na internete;

*

* *

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Schindler 1994 (C-275/92), Läärä 1999 (C-124/97), Zenatti 1999 (C-67/98), Anomar 2003 (C-6/01), Gambelli 2003 (C-243/01), Lindman 2003 (C-42/02), Placanica 2007 (C-338/04), Unibet 2007 (C-432/05), UNIRE 2007 (C-260/04).

(2)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(3)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27.

(4)  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0198.

(7)  Stanovisko generálneho advokáta Bota zo 14. októbra 2008 vo veci C-42/07; uvedená štúdia SICL na str. 1450; Profesor Gill Valentine, Literature review of children and young people’s gambling [Prehľad literatúry o hraní hazardných hier u detí a mládeže] (štúdiu zadala Komisia Spojeného kráľovstva pre hazardné hry), september 2008.

(8)  Portretrecht - inštitút holandského práva.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/35


Utorok, 10. marca 2009
Zabezpečenie kvality potravinárskych výrobkov vrátane harmonizácie alebo vzájomného uznávania noriem

P6_TA(2009)0098

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov vrátane harmonizácie alebo vzájomného uznávania noriem (2008/2220(INI))

2010/C 87 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 15. októbra 2008 o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: normy pre výrobky, požiadavky na hospodárenie a systémy kvality (KOM(2008)0641),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 1998 o politike v oblasti kvality poľnohospodárskych a agropotravinárskych výrobkov (1),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z októbra 2008 o systémoch certifikácie kvality potravín,

so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

so zreteľom na mandát udelený Komisii Európskou radou, na základe ktorého je Komisia poverená rokovať o poľnohospodárskych otázkach a ktorý je vymedzený v návrhu Komisie týkajúcom sa podmienok rokovaní o otázkach poľnohospodárstva v rámci Svetovej obchodnej organizácie z januára 2003 (2),

so zreteľom na konferenciu, ktorú v Bruseli 5. a 6. februára 2007 usporiadala Komisia a na ktorej sa diskutovalo na tému „Udeľovanie certifikátov kvality potravín – prínos pre poľnohospodársku výrobu“,

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0088/2009),

A.

keďže normy EÚ, ktoré sa týkajú bezpečnosti a kvality potravín, sú najprísnejšie na svete,

B.

keďže tieto normy odzrkadľujú vôľu spotrebiteľov v EÚ a sú významným prostriedkom na vytváranie pridanej hodnoty,

C.

keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o potravinovú bezpečnosť, ale aj o pôvod a výrobné metódy potravinárskych výrobkov; keďže EÚ už zareagovala na tento smer vývoja a zaviedla štyri označenia kvality a označenia pôvodu potravín, a to chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO), zaručenú tradičnú špecialitu (ZTŠ) a značku Bio,

D.

keďže kvalitné európske výrobky sú súčasťou živého kultúrneho a gastronomického dedičstva EÚ, a tým predstavujú dôležitú zložku hospodárskeho a sociálneho života mnohých regiónov EÚ, pretože umožňujú činnosti, ktoré majú bezprostredný vzťah k regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach,

E.

keďže spotrebiteľ si certifikačné systémy spája so zárukou vyššej kvality,

F.

keďže systémy kvality, ktoré sú osobitné pre EÚ, sú pre výrobky pochádzajúce z EÚ významnou konkurenčnou výhodou,

G.

keďže veľké obchodné reťazce sa na trhu potravinárskych výrobkov EÚ stali dominantnými a vyžadujú poplatky za uvedenie do predaja, ako aj neodôvodnené príspevky na reklamné výdavky, čo znižuje príležitosti malých výrobcov získať prístup k veľkému množstvu zákazníkov,

H.

keďže je možné využívať nové technológie na uvádzanie detailných informácií o pôvode a vlastnostiach rôznych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

I.

keďže falšovanie spôsobuje škody výrobcom aj konečným zákazníkom,

1.

víta proces úvahy, ktorý odštartovala zelená kniha Komisie, a stotožňuje sa s jej vôľou podporovať kvalitu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ bez toho, aby sa od výrobcov vyžadovali dodatočné výdavky alebo požiadavky;

2.

zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie na trhu so strategickými výrobkami, ako sú poľnohospodárske alebo potravinárske výrobky, je prvoradým cieľom a predstavuje všeobecný záujem EÚ; domnieva sa, že je dôležité, aby existovali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže vo vzťahu k dovážaným výrobkom, ktoré často nespĺňajú normy porovnateľné s normami Spoločenstva; domnieva sa, že vysoké štandardy EÚ, ktoré sa týkajú kvality výrobkov, by sa mali zakotviť aj v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pokiaľ ide o výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na vnútorný trh;

3.

považuje za potrebné zlepšiť kontrolu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že dovážané potraviny budú spĺňať normy EÚ týkajúce sa ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a dobrých životných podmienok zvierat; berie na vedomie závery Rady pre poľnohospodárstvo z 19. decembra 2008 o bezpečnosti poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín a o dodržiavaní noriem Spoločenstva, v týchto záveroch mu však chýba politická vôľa sprísniť kontroly Spoločenstva vykonávané v tretích krajinách;

4.

potvrdzuje, že politika týkajúca sa kvality nemôže byť oddelená od budúcej SPP ani od problémov, medzi ktoré okrem iného patrí zmena klímy, potreba ochrany biodiverzity, zásobovanie energiou a riadenie vodných zdrojov;

5.

domnieva sa, že opatrenia s cieľom zvýšiť objem výroby v súvislosti so všeobecnou situáciou vysokých cien surovín nemôžu byť zámienkou na znižovanie prísnosti noriem;

6.

opätovne potvrdzuje, že cieľ zavedenia maximálnej úrovne potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia musí tiež umožňovať dosahovať vysokú úroveň kvality výrobkov, ktorá vytvára významnú konkurenčnú výhodu pre poľnohospodárskych výrobcov; konštatuje, že poľnohospodári musia mať dostatočné príjmy, aby pokryli náklady vzniknuté v dôsledku požiadaviek EÚ týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, ochrany zvierat a ochrany životného prostredia; zastáva názor, že pokiaľ nebude konkurenčná výhoda poľnohospodárskych výrobcov postačovať na to, aby dokázali kryť tieto náklady, mali by v tejto súvislosti významnú úlohu zohrávať finančné prostriedky SPP, ktoré by poľnohospodári v Európe mali využívať na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva;

7.

domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kvality musí byť pripravená na reformu SPP po roku 2013; domnieva sa, že v rámci SPP musí EÚ zohrávať podpornú úlohu (vrátane finančnej podpory) s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné viac podporovať organizácie výrobcov, najmä preto, aby neboli znevýhodňovaní malí výrobcovia;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že EÚ sa v Medzinárodnej zmluve o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo zaviazala, že vykoná opatrenia na zachovanie genetických zdrojov; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné programy podpory odbytu určené na podnietenie používania rastlinných odrôd ohrozených genetickou eróziou; zdôrazňuje, že tým by sa mal zvýšiť záujem poľnohospodárov a pestovateľov o pestovanie odrôd označených ako rastlinné genetické zdroje a že v prípade úžitkových zvierat, ktorým hrozí vyhynutie, treba vypracovať podobné vhodné programy na podporu odbytu;

9.

pripomína, že následkom rastúcej liberalizácie svetových poľnohospodárskych trhov sú výrobcovia z EÚ priamo vystavení medzinárodnej konkurencii a každé doplnkové opatrenie, ktoré sa od nich vyžaduje, môže spôsobovať konkurenčnú nevýhodu, ale zároveň môže poľnohospodárom EÚ poskytovať výhodu, ak dokážu účinne odlíšiť svoje výrobky na trhu a zabezpečiť si tak zisk; pripomína tiež, že poľnohospodári EÚ môžu požiadavky spotrebiteľov premeniť na svoju výhodu tým, že budú pre spotrebiteľov okrem iného zabezpečovať kvalitné výrobky vyrábané miestne, prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia;

10.

zdôrazňuje predovšetkým, že Komisia musí v rámci WTO vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohody o otázkach neobchodného charakteru, ktorá zabezpečí, že čo najväčšie množstvo dovážaných výrobkov bude musieť spĺňať tie isté požiadavky, ktoré sa kladú na poľnohospodárov EÚ, aby kvalita poľnohospodárskych výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, vytvorila pre nich jasnú konkurenčnú výhodu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom veľkých obchodných reťazcov na všeobecnú kvalitu poľnohospodárskych výrobkov EÚ, ako aj nad skutočnosťou, že trhy, ktoré sú charakterizované silne koncentrovanou distribúciou, majú tendenciu uniformizácie a znižovania rôznorodosti agropotravinárskych výrobkov, ktorá spôsobuje, že na trhu sa nachádza menej tradičných výrobkov a viac polotovarov; navrhuje, aby Komisia zohľadnila potrebu regulovať postupy obráteného výberového konania, ktoré presadili niektoré veľké nákupné centrály, pretože majú ničivé dôsledky na kvalitné výrobky;

Výrobné požiadavky a obchodné normy

12.

vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou systému základných noriem EÚ a nad veľkým množstvom predpisov, ktoré musia spĺňať poľnohospodári v EÚ; vyslovuje sa za ich zjednodušenie a žiada, aby bol každý nový predpis posudzovaný na základe kritérií vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality;

13.

vyzýva na ďalšie zjednodušenie obchodných noriem vyjasnením hlavných kritérií, ktoré sa majú uplatňovať; vyzýva na vypracovanie usmernení EÚ na používanie všeobecných vyhradených výrazov ako „nízky obsah cukru“, „nízke emisie CO2“, „diétny“ a „prírodný“, aby sa zabránilo zavádzajúcim praktikám;

14.

je znepokojený nad skutočnosťou, že väčšina európskych spotrebiteľov nie je dostatočne informovaná o potravinovom reťazci, najmä o pôvode výrobkov a surovín; súhlasí so zavedením povinnosti uvádzať miesto výroby primárnych výrobkov prostredníctvom označenia krajiny pôvodu, čo odráža prianie spotrebiteľov mať viac informácií o pôvode výrobku, ktorý kupujú; súhlasí tiež s rozšírením tohto systému na spracované potravinárske výrobky a domnieva sa, že by sa mali poskytovať informácie o pôvode hlavných zložiek a surovín uvedením ich miesta pôvodu, ako aj miesta posledného spracovania výrobku;

15.

domnieva sa, že austrálsky model je dobrým príkladom systému označovania krajiny pôvodu - v tejto súvislosti je však nutné zohľadniť špecifiká rôznych sektorov výroby v EÚ pri označovaní jednotlivých fáz výroby výrobku, napríklad „vyrobené v“ (pre potravinárske výrobky vyrobené na mieste zo zložiek vnútroštátneho pôvodu a pre potravinárske výrobky, ktoré boli významným spôsobom spracované v príslušnej krajine), či „vyrobené v krajine X z miestnych alebo dovezených zložiek“; pripomína, že aj iní významní obchodní partneri EÚ, ako napríklad Spojené štáty americké alebo Nový Zéland používajú systémy označovania podobného druhu;

16.

domnieva sa, že pokiaľ sa dodržiavajú normy potravinovej bezpečnosti, tak by obchodné normy nemali brániť prístupu výrobkov na trh na základe ich vzhľadu, formy alebo veľkosti;

17.

zastáva názor, že všeobecná značka kvality EÚ, napr. uvedenie informácie „vyrobené v Európskej únii“, musí viesť v konečnom dôsledku k tomu, že výrobky EÚ sa na trhu pozitívne odlíšia vďaka prísnym normám na kvalitu, v súlade s ktorými sa vyrábajú;

18.

domnieva sa, že je potrebné výraznejšie podporovať dobrovoľné používanie vyhradeného označovania namiesto povinných obchodných noriem; domnieva sa však, že zavedenie harmonizovaných definícií, ktoré by mali uspokojiť všetky zúčastnené strany, by z dôvodu rozdielnych stravovacích návykov a tradícií mohlo byť spojené s problémami, a navyše by malo za následok väčšie množstvo informácií, s ktorými by bol zákazník konfrontovaný, a zároveň by si mohlo vyžadovať vytvorenie dozorného systému na kontrolu používania týchto označení;

19.

vyjadruje súhlas s opatreniami, ktorých cieľom je zjednodušenie právnych predpisov EÚ bez toho, aby sa zmiernila ich prísnosť, ako aj s obmedzením oblastí ponechaných na samoreguláciu; domnieva sa, že spoločné obchodné normy sú potrebné a môžu byť ustanovené efektívnejším spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti je vhodné podporovať proces spoločnej regulácie ako bežný postup prijímania právnych noriem EÚ; žiada, aby sa do tohto procesu zapojili miestne orgány, ako aj zástupcovia potravinárskeho odvetvia a poľnohospodárskych výrobcov;

Systémy kvality, ktoré sú špecifické pre EÚ

20.

zdôrazňuje, že systémy zabezpečovania kvality potravín by mali spotrebiteľom poskytovať informácie a ponúkať záruku pravosti miestnych surovín a techník výroby; domnieva sa preto, že takéto systémy je potrebné implementovať a prevádzkovať so zosilnenou kontrolou a systémami sledovania pôvodu;

21.

pokladá za nevyhnutné, aby sa zaviedol transparentnejší systém označovania, ktorý by spotrebitelia uznávali vo väčšej miere, a aby sa v záujme transparentného označovania tak pri výrobkoch EÚ, ako aj pri výrobkoch dovezených z tretích krajín, uvádzal pôvod podstatných poľnohospodárskych zložiek, ktoré výrobok vymedzujú;

22.

zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť výlučné používanie pravých výrobkov s CHOP ako surovín, ak sa na etikete a pri propagácii spracovaného výrobku používa chránené označenie; zdôrazňuje, že týmto spôsobom sa na jednej strane predíde zavádzaniu zákazníka a na druhej strane sa podporí dopyt po výrobkoch s CHOP;

23.

považuje za zmysluplné, aby sa stanovili pravidlá používania výrazov „horský“ a „ostrovný“, pretože by sa tak podstatne zvýhodnili poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce z príslušných znevýhodnených regiónov; zastáva názor, že pri použití výrazov „horský“ a „ostrovný“ by sa mala povinne doplniť krajina pôvodu výrobku;

24.

konštatuje, že kvôli skutočnosti, že priemerný zákazník nemá jasno v rozdiele medzi CHOP a CHZO, je potrebná informačná kampaň na zlepšenie vedomostí zákazníkov o tomto rozdiele;

25.

nesúhlasí so stanovením prísnejších hodnotiacich kritérií, napríklad kritérií exportovateľnosti a udržateľnosti; poukazuje na to, že existujú príklady výrobkov, ktoré síce nie sú vhodné na vývoz, ale napriek tomu majú mimoriadny význam pre ráz miestneho hospodárstva a zachovanie sociálnej súdržnosti;

26.

potvrdzuje, že označenia pôvodu sú významným európskym dedičstvom, ktoré treba chrániť tak z hľadiska jeho zásadnej hospodárskej dynamiky, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu, ktorý je kľúčový pre mnohé regióny EÚ; domnieva sa, že tieto označenia sú zárukou kvality vyžadujúcou posilnenie, predovšetkým kontrolovaným riadením označení pôvodu zo strany zoskupení, ktoré reprezentujú žiadateľov; domnieva sa, že sú pre spotrebiteľa nápomocné pri výbere z ponuky výrobkov;

27.

domnieva sa, že treba lepšie vysvetliť rozdiely medzi obchodnými značkami a označeniami pôvodu a prijať opatrenia umožňujúce konkrétne uplatnenie platných predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o nemožnosť zaregistrovať značku, ktorá zahŕňa alebo odkazuje na CHOP/CHZO, prevádzkovateľmi, ktorí nereprezentujú organizácie výrobcov týchto chránených označení; považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnili informačné kampane, ktoré by mali dostatok finančných prostriedkov a vysvetlili by spotrebiteľom výhody týchto verejných certifikačných systémov;

28.

domnieva sa, že výrobcovia výrobkov so zemepisným označením by mali mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožňovali primerané riadenie vyrábaných objemov v záujme zachovania kvality a dobrej povesti zemepisného označenia;

29.

domnieva sa, že v prípade použitia výrobku s CHZO v hotovom výrobku pozostávajúcom z viacerých zložiek, ak dôjde k zmene vlastností výrobku s chráneným označením, musia mať ochranné subjekty alebo príslušné orgány možnosť vykonávať cielené kontroly na overenie toho, či sa vlastnosti výrobku s CHZO príliš nezmenili;

30.

požaduje lepšiu ochranu zavedených označení, najmä v určitých fázach balenia týchto výrobkov a ich uvádzania na trh mimo krajiny pôvodu, keď hrozí nebezpečenstvo nesprávneho použitia týchto označení; žiada uplatňovanie pravidiel Spoločenstva, ktoré zakazujú zavádzanie označení, ktoré sa podobajú už zavedeným označeniam, ako sú CHOP alebo CHZO;

31.

podporuje vypracovanie spoločných pravidiel pre výrobcov výrobkov so zemepisným označením týkajúcich sa povinností spojených so zemepisným označením, ako aj ich využívania pri označovaní spracovaných výrobkov;

32.

vyjadruje súhlas so zjednodušením postupu registrácie označení pôvodu a so skrátením času potrebného na ich získanie;

33.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že úroveň ochrany označení pôvodu sa v jednotlivých členských štátoch líši; domnieva sa, že je žiaduce harmonizovať právne predpisy a postupy v tejto oblasti, a to najmä vo vzťahu k normám týkajúcim sa ochrany z úradnej moci;

34.

vyjadruje želanie, aby sa posilnila medzinárodná ochrana označení pôvodu; žiada Komisiu, aby predovšetkým na politickej úrovni zvýšila svoje úsilie v záujme dosiahnutia lepšej ochrany CHZO v rámci rokovaní WTO (či už pokiaľ ide o rozšírenie ochrany podľa článku 23 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva na všetky výrobky, alebo o zriadenie mnohostranného registra CHZO), ale aj v rámci rokovaní o pristúpení nových štátov k WTO a bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

35.

domnieva sa, že tak vyvážané, ako aj nevyvážané výrobky, by mali byť predmetom tejto medzinárodnej ochrany zo strany EÚ, ktorá by prípadne mohla byť odlišná vnútri EÚ v závislosti od skutočného rizika falšovania výrobkov, aby vyvážané výrobky s veľkým rizikom falšovania podliehali medzinárodnej ochrane vo WTO, zatiaľ čo pre výrobky s nižším rizikom falšovania a predávané skôr na miestnych trhoch by sa mohol navrhnúť jednoduchší postup v podobe uznania členským štátom, ktoré by bolo oznámené Komisii (podobne ako pri súčasnej predbežnej ochrane) a tak by získalo komunitárnu právnu ochranu;

36.

poukazuje na to, že na území tretích štátov sa systematicky mylne používajú niektoré označenia, čo zavádza spotrebiteľov a ohrozuje renomé pôvodných výrobkov; zdôrazňuje, že ochrana označenia v treťom štáte je časovo nesmierne náročná a pre jednotlivé organizácie výrobcov je ťažké presadiť ju, pretože každý štát má osobité systémy a postupy ochrany; vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako poradca a organizáciám výrobcov poskytla know-how, prípadne aj právnu podporu ohľadom uzatvárania dohôd s tretími krajinami;

37.

pokladá za nevyhnutné podrobiť používanie chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení kontrole Spoločenstva a vnútroštátnej kontrole a vyslovuje sa za prísne postihy na odradenie neoprávneného používania týchto označení, pričom členské štáty by mali byť povinné automaticky uložiť sankcie v prípade falšovania alebo napodobňovania chráneného označenia; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti vložilo osobitné ustanovenie do článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3); súhlasí so zjednodušením získavania CHOP a zavedením prísnej kontroly, ktorú by vykonávali orgány všetkých členských štátov a ktorej cieľom by bolo overenie toho, že všetky fázy výrobného postupu sa realizovali v príslušnom zemepisnom regióne;

38.

zastáva názor, že kontrola trhu vzhľadom na dodržiavanie predpisov pre výrobky s CHOP a CHZO síce predstavuje administratívnu záťaž pre členské štáty, ale značne prispieva k účinnej ochrane týchto výrobkov; vyjadruje súhlas s poskytovaním technickej pomoci Spoločenstva pri vykonávaní kontrol členskými štátmi, aby sa zabezpečilo čo najjednotnejšie presadzovanie ochrany výrobkov s CHOP a CHZO na území EÚ;

39.

domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť informačné a propagačné činnosti spojené s týmito systémami s finančnou podporou Spoločenstva, a to tak v rámci vnútorného trhu, ako aj v tretích krajinách; tiež sa domnieva, že treba zvýšiť podiel spolufinancovania Spoločenstva v informačných a propagačných programoch EÚ o kvalitných výrobkoch EÚ; vyjadruje želanie, aby Komisia pokračovala v presadzovaní konceptu CHZO v tretích krajinách, najmä zvýšením počtu návštev zameraných na technickú podporu v spojení so zoskupeniami výrobcov žiadajúcich o CHZO;

40.

navrhuje vytvorenie Európskej agentúry pre kvalitu výrobkov, ktorá by úzko spolupracovala s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a s útvarmi Komisie poverenými ochranou kvality potravín; táto agentúra by rozhodovala aj o stále početnejších žiadostiach z tretích krajín o uznanie CHOP, CHZO a ZTŠ;

41.

zdôrazňuje význam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (4) pre výber spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zavedenie povinnosti označovania aj pre živočíšne výrobky ako mlieko, mäso, vajcia, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom;

42.

podporuje zachovanie a zjednodušenie systému ZTŠ, vyjadruje však sklamanie nad úrovňou efektívnosti tohto nástroja, ktorý doteraz umožnil registráciu iba veľmi malého počtu ZTŠ (20 registrovaných špecialít a 30 podaných žiadostí); konštatuje, že zoznam ZTŠ uvedený v poradí ako druhý v článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako zaručených tradičných špecialitách (5) – zoznam, v ktorom používanie názvu výrobku alebo potraviny nie je vyhradené pre výrobcov – by sa mal zrušiť, pretože oslabuje ochranu ZTŠ; poukazuje na to, že systém ZTŠ predstavuje naďalej vhodný nástroj na ochranu receptúr, a že tu v prípade splnenia určitých podmienok existuje pozoruhodný priestor na rozvoj;

43.

považuje vymedzenie pojmu „tradičný“ výrobok stanovené v nariadení (ES) č. 509/2006 za nedostatočné; zastáva názor, že vzťah medzi tradičnými výrobkami a krajinou, kde existuje príslušná tradícia, resp. výlučné používanie týchto označení výrobcami, ktorí dodržiavajú tradičné požiadavky, by zvýšili hodnotu ZTŠ;

44.

domnieva sa, že ekologické poľnohospodárstvo predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu poľnohospodárstva EÚ a že by sa mal spustiť program opatrení na zvýšenie dôveryhodnosti loga EÚ; konštatuje, že napriek tomu, že komunitárna právna úprava v tejto oblasti obsahuje jednotné normy, členské štáty uplatňujú postup certifikácie odlišne, a to tak, že nákladnými kontrolnými úlohami poverujú kontrolné orgány alebo iné subjekty schválené štátom; konštatuje, že postup certifikácie sa medzi členskými štátmi podstatne odlišuje, a že je nákladný; je zástancom harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa hraničných hodnôt pre zakázané prípravky na ochranu rastlín v rámci ekologického poľnohospodárstva; v zásade podporuje návrh na zavedenie ekologickej značky EÚ;

45.

považuje väčšiu jednotnosť typológie orgánov a postupov na kontrolu a certifikáciu výrobkov ekologického poľnohospodárstva za potrebnú na to, aby sa mohla spotrebiteľom poskytnúť istota a dôvera v podobe nového loga EÚ pre výrobky z ekologického poľnohospodárstva, ktoré by zaručovalo jednotné kritériá výroby, kontroly a certifikácie v celej EÚ a prispievalo k riešeniu problémov a ešte výraznejšej podpore vnútorného trhu s ekologickými výrobkami;

46.

domnieva sa, že označovanie výrobkov pochádzajúcich z konvenčnej výroby spôsobom, ktorý budí dojem, že ide o výrobky z ekologickej výroby, môže poškodiť vývoj jednotného trhu EÚ s ekologicky vyrobenými potravinami; preto vyjadruje obavy, pokiaľ ide o snahy rozšíriť použitie environmentálnej značky aj na potraviny, ktoré neboli vyrobené v súlade so zásadami ekologickej výroby;

47.

je zástancom toho, aby sa pri čerstvých a spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín povinne uvádzala krajina pôvodu nezávisle od toho, či sa používa certifikát EÚ pre ekologické výrobky;

48.

zastáva názor, že v záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je potrebné:

uvádzať na surových aj spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín krajinu pôvodu bez ohľadu na to, či sa používa logo EÚ pre ekologické výrobky,

posilniť dôveryhodnosť loga EÚ prostredníctvom programov podpory odbytu ekologických výrobkov,

stanoviť hraničné hodnoty pre zakázané prípravky na ochranu rastlín vo výrobkoch ekologického poľnohospodárstva,

preskúmať problém dvojitej certifikácie, ktorú mnohokrát vyžadujú veľkoobchodníci, pretože tým vzniká nedostatok ekologických výrobkov na trhu EÚ,

jednoznačne odlišovať označovanie nepoľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa odkazuje v súvislosti s metódami ekologickej výroby od označovania poľnohospodárskych výrobkov z ekologickej výroby;

49.

víta vytváranie úradov pre tradičné a ekologické výrobky na úrovni členských štátov; považuje za potrebné, aby v každom členskom štáte existovali verejné alebo súkromné inštitúcie všeobecne uznávané výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré budú poverené kontrolou výroby ekologických a kvalitných výrobkov na vnútroštátnej úrovni a ktoré budú zabezpečovať ich propagáciu;

50.

uznáva, že spotrebitelia majú čoraz väčšie požiadavky na kvalitu potravín a potravinových výrobkov, nielen pokiaľ ide o bezpečnosť, ale aj etické záujmy, ako sú trvalá udržateľnosť životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat a technológie geneticky modifikovaných organizmov (GMO); vyzýva Komisiu, aby poskytla kritériá pre iniciatívy kvality, ako napríklad dobrovoľné systémy označovania výrobkov bez GMO, ktoré poskytnú spotrebiteľovi jasný výber;

51.

domnieva sa, že je potrebné podporovať ekologické výrobné postupy; ľutuje preto, že neexistuje žiadny právny predpis Spoločenstva o integrovanej produkcii, ktorý by umožnil prostredníctvom vhodných reklamných a propagačných kampaní upozorniť na pridanú hodnotu tohto spôsobu výroby a na úsilie výrobcov EÚ;

Systémy certifikácie

52.

domnieva sa, že nie sú potrebné predpisy na harmonizáciu noriem na úrovni EÚ; domnieva sa, že vytvorenie ďalších certifikačných systémov potravín na úrovni EÚ je zbytočné, pretože by to viedlo k znehodnoteniu už jestvujúcich systémov a zmiatlo by to spotrebiteľov;

53.

zdôrazňuje, že rozvoj značiek kvality spolu s komunikáciou, ktorá s tým súvisí, nesmie viesť k zvýšeniu administratívnych nákladov výrobcov; v súvislosti s tým si želá, aby mali výrobcovia vo vzťahu k využívaniu týchto značiek právo iniciatívy, a aby sa zasahovanie orgánov Spoločenstva obmedzovalo na ochranu týchto značiek, čím by sa zaručilo, aby výrobcovia dostali za vynaložené úsilie primeranú náhradu a aby spotrebitelia boli chránení voči falšovaniu značiek alebo iným formám podvodu;

54.

zdôrazňuje, že jestvujúce certifikačné systémy okrem toho, že zabezpečujú dodržiavanie právnych predpisov za prísneho dohľadu, tiež prispievajú k potravinovej bezpečnosti tým, že zaisťujú ďalšie dôležité prvky, napr. vysledovateľnosť; zdôrazňuje, že certifikačné systémy by mali byť odrazom požiadaviek spoločnosti, a preto je potrebná štátna podpora pre náklady, ktoré vznikajú poľnohospodárom; vyjadruje súhlas s podporou aktívnej spoluúčasti organizácií výrobcov, pretože poľnohospodári sa nemôžu jednotlivo postaviť na odpor voči prehnaným obchodným certifikačným systémom;

55.

konštatuje, že súkromné certifikačné systémy v súčasnosti neplnia svoj účel, ktorým je informovať spotrebiteľa o vlastnostiach príslušného výrobku, ale stávajú sa výlučným prostriedkom prístupu na trh, zvyšujú byrokratické zaťaženie výrobcov a pre mnohé subjekty podnikajúce v maloobchode s potravinami sa stávajú dobrým obchodom; domnieva sa, že zvyšovanie počtu týchto certifikačných systémov by sa nemalo podporovať, pretože pre časť sektora výroby predstavujú obmedzenie prístupu na trh;

56.

upozorňuje, že súčasný nárast počtu súkromných certifikačných systémov obmedzuje prístup časti sektora na trh, a že tieto systémy neprispievajú k tomu, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o vlastnostiach výrobkov; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vzájomné uznávanie súkromných certifikačných systémov, aby sa obmedzilo ich hromadenie a vylučovanie kvalitných výrobkov z trhu; považuje za potrebné, aby sa vypracovali usmernenia Spoločenstva k aspektom, ktoré nie je možné regulovať uvedenými systémami, napríklad k „prívlastkovým“ označeniam a údajom, ktoré nie je možné definovať na základe objektívnych stupníc a údajov;

57.

poukazuje na to, že regionálne výrobky sú pre miestne hospodárstvo a miestne spoločenstvá veľmi dôležité, a preto treba zamietnuť návrhy, ktorých cieľom je obmedzenie počtu registrovaných zemepisných označení;

58.

je toho názoru, že nie je potrebné vypracúvať žiadne nové formy podpory tradičných výrobkov, ktoré by spôsobili znehodnotenie systému ZTŠ;

59.

vyjadruje želanie, aby sa vytvorila užšia spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a aby sa v čo najväčšej miere zavádzali alternatívne systémy, ako napríklad HACCP (systém hodnotenia rizík a kritických kontrolných bodov);

60.

pripomína, že na medzinárodnej úrovni bola EÚ vo vzťahu k svojim hlavným obchodným partnerom svedkom istých problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti; vyjadruje znepokojenie nad tlakom, ktorý vytvárajú výrobky niektorých rozvíjajúcich sa krajín, ktoré nespĺňajú rovnaké bezpečnostné ani kvalitatívne kritériá a ktorých kontrola je často problematická; v tejto súvislosti potvrdzuje potrebu zaviesť tzv. koncept podmieneného prístupu na trh, ktorý odporúčal Európsky parlament v mnohých uzneseniach;

61.

žiada uzavrieť väčší počet bilaterálnych dohôd s kľúčovými trhmi a zmlúv o boji proti falšovaniu; žiada Komisiu, aby prispela k vyriešeniu problémov medzinárodnej ochrany značiek, ako aj ochrany CHZO, CHOP a ZTŠ;

Ďalšie aspekty

62.

pokladá za potrebné, aby sa zabezpečila čo najväčšia propagácia výhod politík EÚ na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania nemajú ľahký prístup k úplným informáciám o tom, čo EÚ robí v tejto oblasti; odporúča Komisii a členským štátom, aby zvýšili úsilie pri šírení informácií týkajúcich sa podpory kvalitatívnych noriem a noriem bezpečnosti potravín, ktoré platia pre výrobky z EÚ;

63.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať financovanie EÚ v tejto oblasti; poznamenáva, že účasť Spoločenstva na programoch zlepšovania kvality v konvergenčných členských štátoch dosahuje 75 %; poukazuje však na zhoršovanie podmienok poskytovania úverov pre malých výrobcov v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou, ktoré vo veľkej miere obmedzí ich prístup k spolufinancovaniu;

64.

zastáva názor, že treba podporovať poľnohospodárske trhy ako miesta, na ktorých sa predávajú regionálne a sezónne výrobky priamo od poľnohospodárskych podnikov v ich vlastnej réžii, pretože ponúkajú vysokokvalitné výrobky za primerané ceny, posilňujú previazanosť výrobku a pestovateľskej oblasti a podporujú vedomé uprednostňovanie kvalitatívnych aspektov spotrebiteľmi; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie predajných priestorov, v ktorých by výrobcovia mohli priamo ponúkať spotrebiteľom svoje výrobky;

65.

žiada, aby sa pre potreby miestnych trhov vytvorili programy podpory odbytu s cieľom podporiť miestne a regionálne spracovateľské a marketingové iniciatívy; domnieva sa, že sa to môže uskutočniť napríklad prostredníctvom združení výrobcov, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a sú dobrým príkladom boja proti zmene klímy tým, že nevyžadujú prepravu na veľké vzdialenosti;

*

* *

66.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES C 328, 26.10.1998, s. 232.

(2)  Dokument Komisie 625/02.

(3)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/43


Utorok, 10. marca 2009
Správy o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007

P6_TA(2009)0099

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 (2008/2243(INI))

2010/C 87 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2006 z 25. júna 2007 (KOM(2007)0358) a jej správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2007 zo 16. júna 2008 (KOM(2008)0368),

so zreteľom na akčný plán Komisie zo 7. júna 2005 týkajúci sa štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (KOM(2005)0107),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o reforme štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (2),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (3),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (4) (nariadenie o skupinovej výnimke pre motorové vozidlá),

so zreteľom na usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (5),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, pokiaľ ide o štandardné formuláre na oznamovanie štátnej pomoci (6),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (7),

so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o odvetvových aspektoch Akčného plánu štátnej pomoci: pomoc na inovácie (9),

so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (10),

so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (11),

so zreteľom na oznámenie Komisie o predĺžení platnosti rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (12),

so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (13),

so zreteľom na oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (14),

so zreteľom na smernicu Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (15),

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii (16),

so zreteľom na prieskumy Komisie v sektoroch energetiky a maloobchodného bankovníctva,

so zreteľom na usmernenia Komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (17),

so zreteľom na oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (18),

so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 2. apríla 2008 o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (KOM(2008)0165),

so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 11. júla 2007 o športe (KOM(2007)0391),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0011/2009),

1.

víta uverejnenie správ Komisie o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007;

2.

naďalej podporuje aktívnejšiu úlohu Európskeho parlamentu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom zavádzania spolurozhodovacieho postupu;

3.

blahoželá Komisii k jej účinnému boju proti nezákonným ťažkým kartelom (hardcore cartels) a k rekordne vysokým pokutám, ktoré uložila;

4.

vyzýva Komisiu a Radu, aby so zreteľom na preskúmanie Komisie zamerané na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1/2003 (19) začlenila do uvedeného nariadenia zásady udeľovania pokút a aby tieto zásady ďalej zlepšila a špecifikovala v záujme dosiahnutia súladu s požiadavkami všeobecných právnych zásad;

5.

podporuje využívanie zrevidovaného oznámenia o zhovievavosti a postupu, ktoré podporujú poskytovanie informácií o fungovaní nezákonných ťažkých kartelov;

6.

víta uverejnenie Bielej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES, naliehavo však žiada uskutočnenie reformy spôsobom, ktorý zabezpečí, že negatívne dôsledky systému USA sa nezopakujú v EÚ;

7.

žiada Komisiu, aby v budúcich správach poskytovala lepšie informácie o úlohe styčného úradníka pre spotrebiteľské otázky v prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a o jeho zapojení do týchto prípadov;

8.

vyjadruje svoj záujem o to, aby sa zabránilo zneužívaniu trhového vplyvu zo strany významných korporácií, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu vplyvu nerovných vzťahov medzi dodávateľmi, konkrétne výrobcami potravín a maloobchodníkmi, na hospodársku súťaž so zreteľom na možné zneužívanie dominantného postavenia; očakáva správy pracovnej skupiny Komisie o kúpnej sile;

9.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť preskúmania využívania nedovolených postupov v sektore služieb, ktoré môžu malým podnikom zabrániť v tom, aby sa uchádzali o zákazky na práce; upozorňuje na problém, keď sa samostatne zárobkovo činným osobám a osobám so slobodným povolaním niekedy upiera možnosť uplatňovať štandardné tarify v prípadoch, keď sú takmer výlučne ekonomicky závislé od jedného alebo niekoľkých veľkých užívateľov svojich zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako môžu vyjednať a uzavrieť kolektívne zmluvy, ktoré by boli v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže;

10.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj interný postup výberu tém odvetvových prieskumov;

11.

vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočnenie odvetvového prieskumu v oblasti reklamy na internete;

12.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu možných rozdielov v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v jednotlivých štátoch a z toho vyplývajúcich možných narušení hospodárskej súťaže;

13.

konštatuje, že podľa správ Komisie bola táto aktívna v týchto troch oblastiach: antitrustové pokuty pre kartely, počet prípadov splynutí a zlúčení ohlásených Komisii a počet prípadov oznamovania štátnej pomoci Komisii; vyzýva preto Komisiu na bezodkladné prehodnotenie personálnych zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby malo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž primeraný počet pracovníkov na zvládnutie rastúceho objemu práce;

14.

upozorňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na zlúčení, splynutia a akvizície sa musí posudzovať z hľadiska celého vnútorného trhu, a nielen jeho častí;

15.

víta skutočnosť, že v správach Komisie o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 sa uvádzajú dôkazy o účinnej reštrukturalizácii útvaru pre kontrolu zlúčení podnikov v rámci Generálneho riaditeľstve pre hospodársku súťaž podľa sektorov s väčším dôrazom na ekonomické analýzy a preskúmavanie spôsobom tzv. peer review;

16.

víta ohlásené začatie preskúmania nariadenia o fúziách (20); pripomína svoje stanovisko, že súčasné ustanovenia nepostačujú vzhľadom na čoraz integrovanejšie a zložitejšie trhy EÚ a že v záujme dosiahnutia konzistentného prístupu pri posudzovaní porovnateľných zlúčení a splynutí by sa mal vykonať prieskum;

17.

berie na vedomie rekordnú úroveň oznamovania štátnej pomoci a víta uverejnenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré sa vzťahuje na malé a stredné podniky (MSP), podporu výskum a vývoja v prospech MSP, podporu zamestnanosti a vzdelávania a regionálnu pomoc;

18.

víta najmä možnosť prispievať zamestnávateľom na náklady na starostlivosť o deti a rodičovskú starostlivosť, ktoré znášajú ich zamestnanci;

19.

je znepokojený zvýšením trhovej koncentrácie a konfliktov záujmov v bankovom sektore; varuje pred možnými globálnymi systémovými rizikami, ktoré vyplývajú z konfliktov záujmov a koncentrácie;

20.

víta prehodnotenie hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci, vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila analýzy účinnosti štátnej pomoci, a naliehavo vyzýva, aby sa pri revízii hodnotiacej tabuľky identifikovali tie členské štáty, ktoré primeraným spôsobom nezabezpečili vrátenie nezákonnej štátnej pomoci;

21.

víta uverejnenie zrevidovaných usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, ktoré zaručujú, že členské štáty môžu podporovať výrobu obnoviteľnej energie a energeticky efektívnej kogenerácie prostredníctvom prevádzkovej pomoci, ktorá v plnej miere pokrýva rozdiel medzi výrobnými nákladmi a trhovou cenou;

22.

opakovane požaduje, aby sa pokročilo v objasňovaní existujúcich pravidiel hospodárskej súťaže a ich praktického uplatnenia vo vzťahu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu vzhľadom na skutočnosť, že v politikách bežných v členských štátoch sú značné rozdiely;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že spotrebitelia energie v EÚ naďalej doplácajú na neúmerné zvyšovania cien a narušený trh s energiou, ktorý bol po odvetvovom vyšetrení uskutočnenom Komisiou vyhodnotený ako nefunkčný; opäť zdôrazňuje význam dobudovaného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou;

24.

podporuje úsilie Komisie o ďalší rozvoj trhu EÚ s plynom a elektrickou energiou, ktorého kľúčovým prvkom je oddelenie prepravných resp. prenosových sietí na jednej strane a činností ťažby resp. výroby a dodávky na druhej strane;

25.

vyjadruje svoje obavy nad nedostatočnou transparentnosťou tvorby cien palív na trhoch EÚ; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadny dohľad nad konkurenčným správaním na týchto trhoch;

26.

požaduje zavedenie mechanizmov, ktorými sa zabezpečí, že prijatie systému obchodovania s emisiami nespôsobí žiadne vnútorné narušenie hospodárskej súťaže ani narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k vonkajším konkurentom;

27.

konštatuje, že Rada už 9. októbra 2007 vyzvala Komisiu, aby zvážila racionalizáciu postupov s dôrazom na to, ako by bolo možné v kritickej situácii uskutočniť rýchle prešetrenie týkajúce sa štátnej pomoci;

28.

víta urýchlenú reakciu Komisie na finančnú a hospodársku krízu a jej objasnenie otázky zvládnutia tejto krízy a využívania štátnej pomoci; poukazuje na zvyšujúci sa objem štátnej pomoci a víta ďalšie podrobné usmernenia, ktoré povedú k lepšie cielenej štátnej pomoci;

29.

uznáva uplatniteľnosť článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy v podmienkach, ktorým v súčasnej dobe čelia hospodárstva členských štátov v dôsledku otrasov na finančných trhoch; považuje však za potrebné, aby Komisia bola aj naďalej opatrná, pokiaľ ide o balíky finančnej pomoci, s cieľom zabezpečiť súlad núdzových opatrení so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže;

30.

varuje pred reálnym zrušením pravidiel hospodárskej súťaže; zdôrazňuje potrebu dôkladne preveriť záchranné operácie a zaručiť ich súlad s ustanoveniami zmluvy; žiada Komisiu, aby vo svojej ďalšej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže Európskemu parlamentu a parlamentom členských štátov poskytla súhrnnú správu ex-post o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže vo všetkých jednotlivých prípadoch;

31.

vyslovuje obavy nad prebiehajúcim znižovaním hospodárskej činnosti v EÚ, ktoré bude podľa predpovedí pokračovať v roku 2009; považuje za vhodné, aby sa v rámci pravidiel hospodárskej súťaže na boj proti vplyvom finančnej krízy na rast a zamestnanosť využívali adekvátne mechanizmy odozvy, ako je napríklad pomoc na účely reštrukturalizácie alebo Fond na prispôsobenie sa globalizácii;

32.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala, že je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré minimalizujú narušenie hospodárskej súťaže a možné zneužívanie preferenčného postavenia príjemcov štátnych záruk;

33.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla obmedzenia týkajúce sa správania finančných inštitúcií, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci, s cieľom zabezpečiť, aby tieto inštitúcie pomoc nevyužili na agresívnu expanziu na úkor konkurencie;

34.

víta výrazne zníženie rozdielov v cenách nových áut v EÚ, ku ktorému došlo od uplatňovania nariadenia o skupinovej výnimke pre motorové vozidlá, a očakáva hodnotenie Komisie o účinnosti uvedeného nariadenia;

35.

víta opatrenia Komisie na zníženie roamingových telekomunikačných poplatkov; konštatuje však, že ceny ostávajú tesne pod hranicou regulovaného cenového stropu; požaduje opatrenia podporujúce cenovú súťaž namiesto regulácie maloobchodných cien;

36.

víta prínos Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž k Bielej knihe o športe, ktorá okrem iného upozorňuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj rozhodovacie postupy Komisie, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy o ES v oblasti športu;

37.

vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie zohľadnila medzinárodný rozmer svojich politík, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni, a aby pri obchodných rokovaniach požadovala dodržiavanie a uplatňovanie zásady reciprocity;

38.

považuje za kľúčové, aby sa politike hospodárskej súťaže v rámci rokovaní o dvojstranných obchodných dohodách venovala zodpovedajúca pozornosť; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, aby sa do týchto rokovaní aktívne zapojilo s cieľom zaistiť vzájomné uznanie postupov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, a to najmä v oblastiach, ako je štátna pomoc, verejné obstarávanie, služby, investície a uľahčenie obchodu;

39.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prehodnotila spôsob, akým sa bude zúčastňovať na činnosti medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a na Európskom dni hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť, aby bola verejnosť širšie a lepšie informovaná o kľúčovom význame politiky hospodárskej súťaže pre podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 97.

(2)  Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

(4)  Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 30.

(5)  Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(6)  Ú. v. EÚ L 302, 1.11.2006, s. 10.

(7)  Ú. v. EÚ L 302, 1.11.2006, s. 29.

(8)  Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 263.

(10)  Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2.

(12)  Ú. v. EÚ C 173, 8.7.2008, s. 3.

(13)  Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10.

(14)  Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

(15)  Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17.

(16)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0054.

(17)  Ú. v. EÚ C 210, 1.9.2006, s. 2.

(18)  Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006, s. 17.

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/48


Utorok, 10. marca 2009
Iniciatíva „Small Business Act“

P6_TA(2009)0100

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o iniciatíve „Small Business Act“ (2008/2237(INI))

2010/C 87 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEC(2008)2102),

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o dokumente Čas zaradiť vyššiu rýchlosť – vytváranie Európy podnikania a rastu (1) a z 19. januára 2006 o vykonávaní Európskej charty pre malé podniky (2),

so zreteľom na závery 2 715. Rady pre konkurencieschopnosť o politike MSP pre rast a zamestnanosť prijaté z 13. marca 2006 a na závery 2 891. Rady pre konkurencieschopnosť prijaté 1. a 2. decembra 2008,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2009,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. januára 2009,

so zreteľom na dokument Výber osvedčených postupov 2008 Európskej charty pre malé podniky,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. júna 2008 s názvom Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúci prístup MSP k verejným zákazkám (SEK(2008)2193),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2007 s názvom Malé, čisté a konkurencieschopné: Program na pomoc malým a stredným podnikom pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia (KOM(2007)0379),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 s názvom Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe (KOM(2008)0465),

so zreteľom na stanoviská Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže z 10. júla 2008 o znížení administratívnej záťaže v prioritnej oblasti práva obchodných spoločností a z 22. októbra 2008 o reforme predpisov týkajúcich sa fakturácie a elektronickej fakturácie uvedených v smernici 2006/112/ES (Smernica o DPH),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0074/2009),

A.

keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov a poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, zohráva kľúčovú úlohu v prispievaní k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a tvorbe pracovných miest, je hlavným zdrojom inovácie a životne dôležitým článkom pre udržanie a rozšírenie zamestnanosti,

B.

keďže MSP musia byť ústredným prvkom všetkých európskych politík, aby sa im umožnilo rozvíjať a prispôsobiť sa požiadavkám globalizácie, byť súčasťou vedomostného trojuholníka a pripraviť sa na úlohy súvisiace so životným prostredím a energiami,

C.

keďže napriek predchádzajúcim iniciatívam EÚ sa od roku 2000 v podnikateľskom prostredí dosiahlo len nepatrné alebo takmer zanedbateľné zlepšenie pre MSP,

D.

keďže prevažná väčšina MSP sú mikropodniky, remeselnícke firmy, rodinné firmy a družstvá, ktoré sú prirodzenými inkubátormi podnikateľskej kultúry, a preto zohrávajú významnú úlohu v posilňovaní sociálneho začlenenia a samostatnej zárobkovej činnosti,

E.

keďže MSP nemajú k dispozícii dostatočnú pomoc na obranu pred nespravodlivými komerčnými praktikami uplatňovanými v cezhraničnom styku, ako sú praktiky podvodných „adresárových spoločností“,

F.

keďže napriek vzájomným rozdielom čelia európske MSP mnohým rovnakým výzvam pri využívaní svojho plného potenciálu, a to napríklad v oblasti pomerne vysokých administratívnych nákladov a nákladov na zabezpečenie súladu v porovnaní s väčšími podnikmi a tiež v oblasti prístupu k finančným prostriedkom a trhom, inovácií a životného prostredia,

G.

keďže hlavným prínosom pre vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP je zmena vo vnímaní úlohy podnikateľov a prijímaní rizík: podnikanie a s ním spojenú ochotu riskovať by mali politickí lídri a médiá schvaľovať a vládne orgány podporovať,

H.

keďže MSP pri spúšťaní procesov internacionalizácie musia čeliť osobitným problémom, ako sú napríklad chýbajúce medzinárodné skúsenosti, nedostatok ľudských zdrojov so skúsenosťami, veľmi zložitý rámec medzinárodnej regulácie a potreba zaviesť zmeny v organizácii a obchodnej kultúre,

I.

keďže Európsky parlament často s poľutovaním konštatoval nedostatok právnej záväznosti Európskej charty pre malé podniky, čo oslabovalo jej skutočnú implementáciu a tiež implementáciu jej 10 odporúčaní, ktoré zostali z väčšej časti nepovšimnuté; keďže v uvedenom uznesení z 19. januára 2006 preto požiadal Radu, aby sa touto záležitosťou zaoberala,

Všeobecné súvislosti

1.

s potešením víta uvedené oznámenie Komisie z 25. júna 2008, ktorého cieľom je viesť ambiciózny politický program na podporu rastu MSP prostredníctvom desiatich usmerňujúcich zásad a zakotviť prístup „najskôr myslieť v malom“ v tvorbe politiky na všetkých úrovniach;

2.

s poľutovaním však vníma skutočnosť, že iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) nie je právne záväzný dokument; domnieva sa, že skutočne inovatívnym aspektom iniciatívy je jej cieľ umiestniť zásadu „najskôr myslieť v malom“ do centra politík Spoločenstva; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pripojila k Európskemu parlamentu v jeho úsilí zaviesť túto zásadu ako záväzné pravidlo vo forme, ktorá sa ešte určí, s cieľom zabezpečiť jej riadne uplatnenie vo všetkých právnych predpisoch Spoločenstva;

3.

zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné implementovať 10 usmerňujúcich zásad na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby sa vo výraznej miere politicky angažovali a zabezpečili riadnu implementáciu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na vymedzení priorít a aby čo najskôr implementovali, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, akčný plán SBA prijatý Radou pre konkurencieschopnosť 1. decembra 2008 a zabezpečili tým, že všetky strany prijmú usmerňujúce zásady za svoje;

4.

žiada Komisiu, aby spájaním existujúcich nástrojov Spoločenstva a finančných prostriedkov pre MSP v rámci samostatnej položky rozpočtu EÚ ďalej zvyšovala viditeľnosť politických krokov týkajúcich sa MSP a informovanosť o nich;

5.

je pevne presvedčený, že je nevyhnutné zriadiť monitorovací mechanizmus na sledovanie riadneho a bezodkladného vykonávania tých politických iniciatív, ktoré už boli začaté; preto vyzýva Radu, aby zakotvila opatrenia, ktoré sa majú prijímať na úrovni členských štátov, do lisabonského procesu a aby každoročne informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

6.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila skríningový systém na sledovanie pokroku dosiahnutého po implementácii 10 usmerňujúcich zásad Komisiou a členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila štandardné hodnotiace kritériá na posudzovanie vykonaného pokroku; vyzýva členské štáty, aby do svojich pripravovaných výročných správ o národných programoch reforiem začlenili prvé správy o pokroku;

7.

zdôrazňuje potrebu klásť mimoriadny dôraz na remeselnícke podniky, rodinné podniky, mikropodniky a individuálne podniky, a to na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné, administratívne, a daňové opatrenia a opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania, ktoré budú na tieto podniky zamerané; požaduje tiež uznať osobitný charakter osôb zamestnaných v humanitných profesiách a potrebu zaujať k nim rovnaký postoj ako k iným MSP, pokiaľ to nie v rozpore s platným právom vzťahujúcim sa na tieto profesie; zdôrazňuje dôležitú úlohu združení MSP vo vzťahu k obchodníkom, remeselníckym podnikom a ďalším profesiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na zlepšovaní podnikateľského prostredia pre tieto odvetvia a právneho rámca pre ich profesijné a odvetvové združenia;

8.

domnieva sa, že v návrhoch Komisie chýba jasná stratégia pre samostatne zárobkovo činné osoby na zlepšenie ich právneho postavenia a rozšírenie ich práv, najmä v prípadoch, ak je ich pracovné miesto porovnateľné s platenými zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila samostatne zárobkovo činným osobám právo schvaľovať štandardné tarify, samostatne sa organizovať a uzatvárať kolektívne zmluvy, ak je ich partnerom významný zamestnávateľ s dominantným postavením, pokiaľ tým nedochádza k poškodzovaniu potenciálnych klientov s menším vplyvom a k porušovaniu hospodárskej súťaže;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili cielené podporné opatrenia a individuálnu podporu ako informácie, poradenstvo a možnosti prístupu k rizikovému kapitálu pre začínajúcich podnikateľov v odvetví MSP;

10.

zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý malým a stredným podnikateľom v odvetví tvorivej činnosti, v ktorom sa často vyskytujú nestabilné pracovné podmienky, poskytne vhodnú bezpečnostnú sieť;

11.

s poľutovaním konštatuje, že ženy sa stretávajú s ťažkosťami pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov z dôvodov ako sú neúplné informácie, nedostatočné kontakty a obmedzený prístup k vytváraniu sietí, diskriminácia na základe pohlavia a pretrvávanie stereotypov, slabé a neflexibilné zabezpečovanie zariadení detskej starostlivosti, ťažkosti pri zlaďovaní podnikateľských a rodinných povinností, ako aj rozdiely v prístupe žien a mužov k podnikaniu;

12.

víta navrhované zavedenie siete „veľvyslankýň“ zastupujúcich ženy – podnikateľky, mentorských programov, ktoré majú inšpirovať ženy k založeniu vlastných firiem a propagáciu podnikania medzi absolventkami vysokých škôl; upozorňuje však na skutočnosť, že mnoho podnikov je ešte stále rodovo segregovaných, čo predstavuje a ešte dlho bude predstavovať veľmi závažný problém, pretože kým budú ženy na pracovnom trhu diskriminované, EÚ bude prichádzať o schopných pracovníkov a podnikateľov a v dôsledku toho aj o peniaze; preto sa domnieva, že do projektov na podporu podnikateliek by sa malo investovať ešte viac peňazí;

13.

zdôrazňuje, že podnikanie žien pomáha robiť pracovný trh atraktívnym pre ženy a zlepšovať ich hospodárske a spoločenské postavenie; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že napriek silnému záujmu o ženy pretrváva v tejto oblasti rodová bariéra, predovšetkým pokiaľ ide o mzdu, a že percentuálny počet podnikateliek v EÚ je naďalej nízky, sčasti v dôsledku neuznanej (a napríklad neplatenej), avšak významnej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v každodennom fungovaní rodinných MSP;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili úlohu odvetvia kultúry a tvorivej činnosti ako hnacej sily hospodárskeho a sociálneho vývoja v EÚ, ktorý má 2,6 % podiel na HDP a zamestnáva 2,5 % pracovnej sily v EÚ; zdôrazňuje význam MSP pre oživenie odvetvia informačných a komunikačných technológií a odvetvia tvorivej činnosti;

15.

zdôrazňuje, že odvetviu tvorivej činnosti dominujú MSP a je obzvlášť dôležité pre zabezpečenie trvalo udržateľnej regionálnej zamestnanosti;

16.

víta plán Komisie na vypracovanie smernice o znížených sadzbách DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce a služby poskytované na miestnej úrovni, ktoré poskytujú v prvom rade MSP; zdôrazňuje, že nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a nesmie byť nejednoznačná vo vzťahu k službám, na ktoré sa vzťahuje;

17.

konštatuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP boli schopné nakupovať v malom, ekologicky a na miestnom trhu, čím by sa stali priaznivejšími pre životné prostredie a efektívnejšími;

18.

víta rýchle schválenie všeobecnej skupinovej výnimky týkajúcej sa štátnej pomoci a opatrení týkajúcich sa štatútu európskej súkromnej spoločnosti a znížených sadzieb DPH;

19.

víta návrh Komisie znížiť sadzby DPH pre služby dodávané miestnymi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa štátnej podpory a podporila tým poskytovanie možností v oblasti verejného obstarávania miestnym spoločnostiam, najmä miestnym MSP;

20.

podporuje zámer predĺžiť do roku 2012 súčasnú výnimku z pravidiel ES v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa týka štátnej pomoci na filmovú produkciu, a považuje to za vynikajúcu podporu MSP pôsobiacich v odvetví tvorivej činnosti;

21.

podporuje nové pravidlá štátnej pomoci ustanovené nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 Zmluvy o ES (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (3), podľa ktorých je MSP možné za určitých podmienok oslobodiť od oznamovacej povinnosti;

22.

poznamenáva, že napriek jasnému záväzku uvedenému v Európskej charte pre malé podniky zostáva hlas MSP v rámci sociálneho dialógu naďalej veľmi slabý; naliehavo žiada, aby sa tento nedostatok formálne odstránil prijatím vhodných návrhov v rámci iniciatívy SBA;

23.

považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci iniciatívy SBA kládol väčší dôraz na oblasť pracovného práva, najmä vzhľadom na koncepciu flexiistoty, ktorá umožňuje, aby najmä MSP rýchlejšie reagovali na zmeny trhových podmienok, a tým zaručovali vyššiu mieru zamestnanosti a väčšiu konkurencieschopnosť podniku vrátane medzinárodnej konkurencieschopnosti, pričom sa zohľadňuje nevyhnutná sociálna ochrana; poukazuje v tejto súvislosti na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty (4);

24.

ďalej zdôrazňuje význam pracovného práva, a najmä vzhľadom na optimalizáciu jeho uplatňovania vo vzťahu k MSP, napríklad prostredníctvom lepšieho poradenstva či zjednodušením administratívnych postupov, a vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali MPS v súvislosti s konkrétnymi postojmi, ktoré zaujmú voči flexiistote, okrem iného prostredníctvom politík pracovného trhu, pretože MSP majú priestor na väčšiu vnútornú a vonkajšiu flexibilitu vďaka nízkemu počtu svojich zamestnancov, ale potrebujú pre seba a pre svojich zamestnancov aj väčšiu istotu; považuje za veľmi dôležité, aby pracovné právo ako jeden z hlavných pilierov flexiistoty zabezpečovalo spoľahlivý právny základ pre MSP vzhľadom na skutočnosť, že tieto podniky si často nemôžu dovoliť vlastné právne oddelenie či oddelenie riadenia ľudských zdrojov; poukazuje na to, že podľa Eurostatu v roku 2003 91,5 % európskych podnikov zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov;

25.

domnieva sa, že treba zaviesť opatrenia zamerané na boj proti nelegálnej práci, ktorá je bezpochyby zdrojom nekalej konkurencie pre MSP s vysokým podielom ľudskej práce;

26.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel MSP, ktoré vlastnia členovia nedostatočne zastúpených etnických menšín, vo väčšinovom hospodárstve tým, že vypracujú programy diverzifikácie dodávateľov, ktorých cieľom je zaručiť rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené podniky konkurujúce väčším podnikom pri získavaní zákaziek;

27.

zdôrazňuje význam štatútu európskej súkromnej spoločnosti ako novej dodatočnej právnej formy; za predpokladu, že bude zameraný na MSP, ktoré plánujú vykonávať cezhraničné aktivity a nebude môcť byť zneužitý veľkými spoločnosťami na narušovanie a obchádzanie právnych ustanovení v tých členských štátoch, ktoré presadzujú systém riadenia spoločností zohľadňujúci záujmy všetkých zúčastnených strán;

28.

na základe zásady, že podmienkou získania informácií je zabezpečenie prístupu k nim a s ohľadom na význam internetu ako prostriedku na dosiahnutie uvedeného, vyzýva verejné orgány, aby v čo najväčšej miere zjednodušili internetové stránky inštitúcií a umožnili tým používateľom presne určiť a lepšie pochopiť ponúkané podporné mechanizmy;

Posilnenie výskumu, vývoja a inovácií

29.

zdôrazňuje význam inovácií pre MSP a ťažkosti s využívaním príležitostí, ktoré výskum ponúka; domnieva sa, že národné akadémie vied a výskumné inštitúty by mohli mať miesto pri podpore inovácií a odstraňovaní prekážok brániacich MSP v prístupe k výskumu; domnieva sa, že okrem inovácie v oblasti špičkových technológií sa treba zamerať aj na inováciu v oblasti technológií na nižšej a strednej úrovni, ako aj na neformálne inovácie; je presvedčený, že Európsky inovačný a technologický inštitút by mohol zohrávať dôležitú úlohu v podpore výskumu a vývoja a inovácií pre MSP; žiada členské štáty, aby znásobili iniciatívy, ktoré pre MSP znižujú prahové hodnoty určené pre získanie prístupu k výskumu; je presvedčený, že celý výskum v Spoločenstve a technologické programy by mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý uľahčuje cezhraničné zapojenie MSP;

30.

podporuje iniciatívu Komisie na zlepšenie prístupu k siedmemu rámcovému programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) (5);

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili lepšie rámcové podmienky zamerané na vytvorenie priaznivého prostredia pre inovácie zo strany MSP, a to najmä zavedením spôsobov na zlepšenie ochrany práva duševného vlastníctva a účinnejší boj proti falšovaniu v rámci celej EÚ; domnieva sa, že správne vyvážené predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva môžu chrániť a zároveň zabezpečovať tok a výmenu informácií a ideí; zdôrazňuje, že MSP potrebujú podporu, aby si mohli zabezpečiť prístup k ochrane práv duševného vlastníctva, aby mohli tieto práva uplatňovať s pomocou príslušných orgánov činných v tejto oblasti a aby mohli využívať vlastné práva duševného vlastníctva na účely pritiahnutia kapitálu;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby od svojich obchodných partnerov požadovali prísnejšie uplatňovanie Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a aby urobili všetko potrebné na prijatie bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd na boj proti falšovaniu a pirátstvu, ako je napríklad Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA);

33.

zastáva názor, že sa ešte nevyužili všetky možnosti elektronického obchodu, ktoré sú k dispozícii pre MSP, a že ešte treba urobiť mnoho na vytvorenie jednotného európskeho elektronického trhu s výrobkami a službami, v rámci ktorého by MSP mohli zastávať vedúcu úlohu pri ďalšej integrácii trhov EÚ;

34.

domnieva sa, že treba podporovať účasť MSP v klastroch, aby sa podporila inovácia a zvýšila konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala zlepšovanie riadenia klastrov, a to najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a programov odbornej prípravy, s cieľom navrhnúť a šíriť nástroje na posúdenie výkonnosti klastrov, podporovať spoluprácu medzi jednotlivými klastrami a ďalej zjednodušovať administratívne postupy pre účasť klastrov na programoch EÚ;

35.

vyzýva, aby SBA zohľadňoval dohody o spolupráci medzi MSP (nákupné a marketingové skupiny), keďže sa ukázalo, že tieto skupiny podliehajú menšiemu riziku platobnej neschopnosti ako jednotlivé podniky;

36.

je pevne presvedčený, že patenty zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti inovácii a ekonomických výsledkov, keďže inovujúcim subjektom umožňujú zachytiť výnosy z inovatívnych investícií a zaručiť potrebnú bezpečnosť pre investície, majetok a úvery; domnieva sa preto, že by sa mala urýchlene uzavrieť dohoda o patente Spoločenstva zabezpečujúca nízkonákladovú, účinnú, pružnú a vysokokvalitnú právnu ochranu, ktorá by bola prispôsobená potrebám MSP, ako aj dohoda o harmonizovanom systéme na riešenie sporov týkajúcich sa európskych patentov;

37.

zdôrazňuje, že treba podporovať inovatívne verejné obstarávanie a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, keďže vedie k tvorbe pridanej hodnoty pre obstarávateľov, občanov a zúčastnené podniky; vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali inovatívne verejné obstarávanie a zvýšili zapojenie inovatívnych MSP do postupov verejného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby uľahčila šírenie najlepších postupov v tejto oblasti, napríklad pokiaľ ide o kritériá výberových konaní a postupy a opatrenia v oblasti zdieľania rizík a znalostí;

38.

zastáva názor, že v prípade medzinárodného verejného obstarávania, kde nové technológie poskytujú možnosť cezhraničného elektronického obchodovania, umožňujú nové formy napríklad kombinovaných aukcií pre konzorciá MSP a uverejňovanie a propagovanie ponúk on-line značný nárast obchodu spojeného s obstarávaním nielen v rámci EÚ, ale aj v celosvetovom meradle, čím podporujú využívanie cezhraničného elektronického obchodovania;

39.

upozorňuje na potrebu dostatočného množstva technického a kvalifikovaného personálu; preto sa domnieva, že treba viac investovať do vzdelávania a že by sa mali posilniť prepojenia medzi vzdelávacími inštitúciami a MSP, aby sa samostatná zárobková činnosť, kultúra podnikania a podnikateľské povedomie stali súčasťou štátnych systémov vzdelávania; podporuje ďalšie rozšírenie programov mobility jednotlivcov, ako je program Erasmus pre mladých podnikateľov a Erasmus pre učňov, predovšetkým v súvislosti s účasťou žien; podporuje pripravované rozšírenie rozsahu pôsobnosti programu Leonardo da Vinci a vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy vytvorili programy odbornej a profesijnej prípravy, rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré budú založené na pracovných skúsenostiach, konkrétne prispôsobené potrebám MSP a spolufinancované aj z Európskeho sociálneho fondu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výmenu najlepších postupov v oblasti inovatívneho školenia a vytvorenie opatrení na uľahčenie zladenia pracovného a rodinného života a podporu rodovej rovnosti;

40.

zdôrazňuje význam podpory určenej mladým podnikateľom a ženám venujúcim sa podnikateľskej činnosti, a to aj prostredníctvom zavedenia konzultačných a inštruktážnych programov; poukazuje na to, že v MSP pracuje čoraz viac žien a mladých podnikateľov, hoci naďalej sú najviac zastúpení v najmenších podnikoch (mikropodniky) a naďalej sú obeťami negatívnych javov vyplývajúcich zo stereotypov a predsudkov v súvislosti s prevodmi podnikov a nástupníctvom, najmä v prípade rodinných podnikov; preto vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na dôsledky starnutia obyvateľstva uskutočnili trvalo udržateľné politiky a mechanizmy, najmä zavádzaním diagnostických, informačných, poradenských a podporných nástrojov pre prevody podnikov;

41.

poukazuje na to, že siedmy rámcový program obsahuje mechanizmus zdieľania finančného rizika, ktorý by mal zjednodušiť prístup k úverom z Európskej investičnej banky (EIB) pre rozsiahle projekty; vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie tohto mechanizmu zo strany MSP a aby v prípade potreby následne predložila akékoľvek potrebné návrhy;

42.

víta začatie činnosti jednotnej celoeurópskej siete integrujúcej služby, ktoré v súčasnosti poskytujú európske infocentrá a centrá pre odovzdávanie inovácií s cieľom podporovať MSP prostredníctvom širokej škály služieb v ich úsilí v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti;

43.

vyzýva Komisiu, aby posúdila účasť MSP v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (6) a aby predložila potrebné návrhy;

Zaistenie financovania a prístupu k finančným prostriedkom

44.

upozorňuje, že hlavný zdroj financovania pre MSP v Európe naďalej pochádza z úverov a pôžičiek poskytnutých finančnými inštitúciami; konštatuje, že MSP sa považujú za rizikovejšie, čo im sťažuje prístup k financovaniu; vyzýva na spoločné úsilie zo strany finančných inštitúcií, Komisie a členských štátov, aby sa MSP zabezpečil prístup k financovaniu a ponúkla sa im možnosť skonsolidovať svoj kapitál jeho opätovným investovaním v spoločnosti; domnieva sa, že uhradenie poplatkov pred začatím činnosti MSP by sa nemalo vyžadovať, aby sa im umožnilo vytvoriť si vlastné finančné prostriedky a zdroje; v tejto súvislosti poukazuje na naliehavosť súčasnej finančnej situácie a na potrebu okamžitej akcie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie zamerané na propagáciu a poskytovanie informácií o existencii európskych fondov a štátnej podpory určenej pre MSP a aby tieto dva nástroje urobili dostupnejšími, ale aj zrozumiteľnejšími;

46.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili lepšie podmienky pre MSP, ktoré im umožnia investovať do odborného vzdelávania, okrem iného prostredníctvom priamych daňových úľav a úpravou náhrad medzi daňovými orgánmi a EÚ;

47.

uznáva, že daňové systémy členských štátov môžu odrádzať od prevodov podnikov, a to najmä rodinných podnikov, čím sa zvyšuje riziko likvidácie alebo zatvorenia spoločnosti; žiada preto členské štáty, aby dôkladne preskúmali svoj právny a fiškálny rámec v záujme zlepšenia podmienok prevodov podnikov, najmä v prípadoch odchodu majiteľa do dôchodku alebo ochorenia; je presvedčený, že takéto zlepšenie uľahčí pokračovanie činnosti podnikov, predovšetkým rodinných podnikov, zachovanie pracovných miest a opätovné investovanie zisku;

48.

je veľmi spokojný s nedávnym zosúladením politiky súdržnosti a lisabonskej stratégie; domnieva sa, že smerovaním regionálnych fondov viac do oblasti podnikania, výskumu a inovácií by sa na miestnej úrovni sprístupnil značný objem prostriedkov, čím by sa posilnil podnikateľský potenciál;

49.

kladie dôraz na to, že dynamické finančné trhy majú zásadný význam pre financovanie MSP, a zdôrazňuje nutnosť otvoriť európske trhy s rizikovým kapitálom zlepšením dostupnosti rizikového kapitálu, mezanínového financovania a mikroúverov a prístupu k nim; z tohto dôvodu sa domnieva, že za normálnych okolností by MSP mali mať prístup k úverom subjektov na kapitálových trhoch, ktorí vedia ohodnotiť ich perspektívy a účinnejšie uspokojiť ich potreby;

50.

podporuje rozhodnutie Rady a EIB prijať súbor reforiem na rozšírenie finančných produktov skupiny EIB pre MSP, ako aj významne rozvinúť ponuku svojich globálnych úverov pre partnerov v bankovom odvetví, a to z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho hľadiska;

51.

zdôrazňuje, že obmedzený prístup MSP k finančným prostriedkom je hlavnou prekážkou ich vytvárania a rastu; víta v tejto súvislosti rozhodnutie EIB na zvýšenie sumy, ktorú EIB poskytuje na záruky a iné finančné nástroje pre MSP, o ďalších 30 000 miliónov EUR; vyzýva EIB na vytvorenie nových foriem finančných nástrojov a konkrétnych nových riešení, aby sa podarilo odbúrať prekážky, ktoré predstavuje povinnosť záruky pre prístup k úverom; s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu tiež vyzýva členské štáty, aby banky vyzývali ku garantovaniu prístupu MSP k úverom na základe rozumných podmienok;

52.

chváli nedávnu iniciatívu na podporu mikrofinancovania (JASMINE), ktorá bude prínosná pre začínajúce podniky a podporí najmä mladých podnikateľov a podnikajúce ženy; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s organizáciami MSP a inštitúciami poskytujúcimi úvery vykonávali aktívnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií o prístupe k mikroúverom a alternatívnym formám financovania a žiadostiach o ich poskytnutie;

53.

zdôrazňuje významnú úlohu EIB a Európskeho investičného fondu (EIF) v zlepšovaní dostupnosti financovania MSP predovšetkým vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a jej dosahy na trh s úvermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej skúmali, ako by sa dali zlepšiť súčasné bankové predpisy a iné finančné nariadenia, vrátane transparentnosti úverových ratingov, aby sa pre MSP zjednodušil prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a EIB vytvorili správne rámcové podmienky pre vytvorenie celoeurópskeho trhu rizikového kapitálu;

54.

poukazuje na to, že každou štvrtou príčinou neúspechu MSP je oneskorenie platieb, vo väčšine prípadov zo strany verejnej správy; zdôrazňuje, že súčasná úverová kríza môže mať neprimerane veľký vplyv na MSP, pretože veľké podniky vyvíjajú tlak na menších dodávateľov, aby pristúpili na dlhšie lehoty splatnosti; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (7) a vyzýva členské štáty, aby zlepšili kultúru platieb vo svojej verejnej správe; naliehavo požaduje vytvoriť na úrovni Spoločenstva harmonizovanú lehotu splatnosti, ktorá by mohla byť v prípade MSP kratšia, a sankcie za jej nedodržanie;

55.

víta opatrenia navrhované v SBA, ktorých cieľom je zlepšiť prúdenie kapitálu do MSP; vzhľadom na finančnú krízu požaduje predovšetkým rozšírenie a/alebo pokračovanie odskúšaných štátnych programov podpory MSP a rozšírenie ich podpory aj na finančných sprostredkovateľov;

56.

konštatuje, že program EÚ pre konkurencieschopnosť a inováciu má obrovský potenciál pri náprave zlyhaní trhu pri financovaní MSP, pri presadzovaní ekologických inovácií a podpore kultúry podnikania;

Zlepšenie prístupu na trh

57.

poukazuje na to, že normalizácia môže viesť k inovácii a konkurencieschopnosti uľahčením prístupu na trhy a umožnením interoperability; vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup MSP k normám a ich zapojenie do procesu normalizácie; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby ďalej propagovala normy Spoločenstva na medzinárodnej úrovni;

58.

zdôrazňuje, že je dôležité v čo najširšom rozsahu zapojiť sieť Enterprise Europe Network, vnútroštátne orgány riadenia projektov, obchodné a priemyselné komory, ako aj odvetvové a verejné orgány do lokálnej propagácie možností, ktoré poskytujú európske programy pre výskum, rozvoj a inováciu a štrukturálne fondy vrátane iniciatívy Spoločenstva s názvom Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE);

59.

konštatuje, že verejné obstarávanie pokrýva približne 17 % HDP EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili prístup MSP k verejnému obstarávaniu a ich účasť v ňom využitím príležitostí predstavených v uvedenom Európskom kódexe najlepších postupov uľahčujúcom prístup MSP k verejným zákazkám, prostredníctvom okrem iného:

väčšieho využitia elektronického obstarávania,

prispôsobenia rozsahu zákaziek,

zníženia administratívnej a finančnej záťaže vyplývajúcej z výberových konaní,

poskytovania platných a primeraných kvalifikačných kritérií v špecifických tendroch,

zlepšenia prístupu k informáciám o verejných výberových konaniach pre MSP,

harmonizácie požadovaných dokumentov;

60.

členské štáty ďalej vyzýva, aby:

od úradov zodpovedných za udeľovanie zákaziek požadovali odôvodnenie rozhodnutia nedeliť zákazky,

rozšírili možnosti vstupovať do verejných výberových konaní vo forme konzorcia,

zaviedli požiadavku vyplácania preddavkových platieb ako štandardný postup pre všetky verejné zákazky;

61.

konštatuje, že je potrebná služba systémového poradenstva, ktorá by pomáhala MSP pri každodenných činnostiach počas ich celoživotného cyklu s cieľom optimalizovať ich investície;

62.

domnieva sa, že moderné využívanie elektronického obchodu založené na zavedení interoperabilných elektronických podpisov a overovacích certifikátov je kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti MSP a Komisia a členské štáty by ho mali podporovať;

63.

zdôrazňuje dôležitosť vnútorného trhu pre MSP a konštatuje, že podporovanie prístupu MSP na vnútorný trh by malo byť prioritou;

64.

uznáva, že stále existujú určité obmedzenia v tom, aby MSP dokázali v plnej miere využívať výhody, ktoré im ponúka vnútorný trh; preto konštatuje, že treba zdokonaliť tak právny, ako aj politický rámec vnútorného trhu, aby sa uľahčila cezhraničná spolupráca MSP; ďalej konštatuje, že jasné regulačné prostredie by viac stimulovalo MSP, aby obchodovali na vnútornom trhu; domnieva sa, že členské štáty by mali vytvoriť jednotné kontaktné miesta a internetové portály;

65.

zdôrazňuje, že lepšia informovanosť o prístupe na trh a vývozných možnostiach v rámci jednotného trhu má zásadný význam tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby skvalitnili informačné a poradenské služby, najmä sieť SOLVIT na riešenie problémov;

66.

podporuje požiadavku poskytovania poradenských služieb členskými štátmi na pomoc MSP, aby sa mohli brániť pred nespravodlivými komerčnými praktikami, ako sú praktiky podvodných adresárových spoločností, čo by malo posilniť dôveru MSP, aby pôsobili za hranicami; zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie pri uľahčovaní koordinácie týchto poradenských služieb a spolupráce s nimi, aby sa zabezpečilo primerané a účinné riešenie cezhraničných sťažností; trvá však na tom, že keď tieto mäkké opatrenia neprinesú výsledky, Komisia by mala iniciovať primerané legislatívne zmeny, ktoré by MSP poskytovali ochranu podobnú ochrane spotrebiteľov, ktorí sú slabšou stranou v týchto transakciách;

67.

upozorňuje, že len 8 % všetkých MSP sa zapája do cezhraničných aktivít, čo obmedzuje možnosti rastu; domnieva sa, že je nevyhnutne potrebné podporiť vnútorný trh; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať v oblasti harmonizácie administratívnych požiadaviek, ktoré ovplyvňujú činnosti v rámci Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali a implementovali smernicu o službách (8) a osobitnú pozornosť pritom venovali záujmom MSP a podporuje tiež urýchlené zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti;

68.

domnieva sa, že by mal existovať spoločný konsolidovaný základ dane právnických osôb; vyzýva na zriadenie jednotných kontaktných miest (one-stop shops) pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

69.

žiada Komisiu, aby priebežne rozširovala rámcové požiadavky na prístup MSP na zahraničné trhy a podporovala poskytovanie informácií; podporuje zriadenie európskych centier na podporu podnikania v Číne a Indii a na všetkých nových trhoch, v úzkej spolupráci s národnými centrami na podporu podnikania, ktoré tam už pôsobia; pretože nízku účasť MSP na cezhraničných aktivitách možno vysvetliť nedostatkom jazykových znalostí a multikulturálnych zručností, a teda na splnenie tejto náročnej úlohy sú potrebné väčšie akčné prostriedky; pripomína však, že MSP potrebujú lepší prístup k informáciám a kvalifikovanému poradenstvu vo svojej krajine;

70.

zdôrazňuje význam napredovania obchodných rokovaní, ktoré by ďalej obmedzili regulačné prekážky pre obchod, ktoré neprimerane postihujú MSP;

71.

vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu pridala začlenenie rovnakého prístupu pre MSP do pravidiel WTO týkajúcich sa prístupu k verejným zákazkám; vyzýva Komisiu, aby venovala obzvlášť veľkú pozornosť problémom MSP v oblasti colných postupov, predovšetkým zabezpečením čo najlacnejšieho prispôsobenia ich počítačových systémov tým, ktoré využívajú vnútroštátne colné orgány, a zjednodušením opatrení umožňujúcich prístup k štatútu hospodárskeho subjektu;

Boj proti byrokracii

72.

domnieva sa, že je nevyhnutné, v prípade keď je to možné, obmedziť byrokraciu aspoň o 25 % a zaviesť modernú administratívu prispôsobenú potrebám MSP; podporuje preto propagáciu znalostí v oblasti informačných a komunikačných technológií medzi MSP, predovšetkým medzi mladými podnikateľmi a podnikateľkami, a lepšie využívanie digitálnych technológií, čo im umožní ušetriť čas a peniaze a získané zdroje investovať do vlastného rozvoja; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli iniciatívu na výmenu a podporu najlepších administratívnych postupov, vytvorenie referenčných noriem a vypracovanie a podporu usmernení a noriem pre administratívne postupy, ktoré sú priaznivé pre MSP; je presvedčený, že v blízkej budúcnosti bude tiež nevyhnutné uviesť do praxe návrhy Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s cieľom splniť cieľ zníženia bez ohrozenia prístupu MSP k financovaniu;

73.

domnieva sa, že MSP a najmä mikropodniky by mali byť zdaňované spôsobom, ktorý čo najviac znižuje administratívnu náročnosť, a ktorý by uľahčoval počiatočné fázy podnikania a podporoval inováciu a investovanie počas ich fungovania;

74.

zdôrazňuje zásadný význam hodnotenia vplyvu budúcich legislatívnych iniciatív na MSP; vyzýva preto na vypracovanie hodnotení vplyvu pre MSP, ktoré by boli povinné, systematické a cielené, a tiež na zavedenie tzv. „testu MSP“, výsledky ktorého by sa mali hodnotiť na nezávislom základe a mal by sa k nim umožniť prístup legislatívnym orgánom EÚ; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na malé podniky a mikropodniky vrátane administratívnej záťaže; naliehavo žiada Komisiu, aby testu MSP podrobila všetky nové návrhy právnych predpisov EÚ, ktoré majú vplyv na podnikanie vrátane zjednodušenia platnej legislatívy a stiahnutia návrhov čakajúcich na prerokovanie; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli podobné testy MSP;

75.

zastáva názor, že všetky nové právne predpisy, napríklad na predchádzanie oneskoreniam v oblasti platieb, autorských práv, obchodného práva alebo práva v oblasti hospodárskej súťaže (ako napríklad pravidlá prijaté na uľahčovanie získavania údajov v súdnych sporoch v prípade správania, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou alebo pravidlá vyplývajúce zo všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách), by mali byť formulované tak, aby nediskriminovali, ale skôr podporovali MSP a poskytovanie služieb na vnútornom trhu prostredníctvom týchto podnikov;

76.

zdôrazňuje, že je potrebné skutočné a včasné zapojenie MSP do tvorby politík; domnieva sa preto, že konzultačné obdobie Komisie by sa malo rozšíriť aspoň na 12 týždňov od dátumu, kedy sa stane dostupným vo všetkých jazykoch Spoločenstva; uznáva zásadnú a cennú úlohu reprezentatívnych obchodných organizácií, a preto žiada Komisiu, aby v prípade, keď to je relevantné, priamo integrovala MSP a ich reprezentatívne organizácie do poradných odborných výborov a skupín na vysokej úrovni;

77.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zjednodušenie a harmonizáciu práva obchodných spoločností, najmä účtovných pravidiel v rámci vnútorného trhu, s cieľom znížiť administratívnu záťaž MSP a zvýšiť transparentnosť pre všetky príslušné zúčastnené strany; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala používanie nových technológií, ako napr. XBRL (eXtensible Business Reporting Language), vypracovaním presného harmonogramu zavedenia vykazovania vo formáte XBRL v EÚ tak, aby sa v primeranej lehote stal povinným, a aby propagovala a podporovala používanie tejto otvorenej normy v širokej miere;

78.

podporuje zavedenie tzv. štatistických prázdnin pre mikropodniky, ktoré im umožnia dočasné vyňatie z povinných štatistických prieskumov, všeobecné uplatňovanie zásady „len raz“, pokiaľ ide o informácie, ktoré podniky poskytujú verejným orgánom, a ďalší rozvoj elektronickej správy;

79.

zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné dátumy začiatku uplatňovania nových právnych predpisov ovplyvňujúcich podnikanie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty a združenia MSP, aby MSP jasne a zrozumiteľne informovali o zmenách právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú;

80.

v spolupráci s organizáciami MSP podporuje členské štáty, aby na základe existujúcich štruktúr, ako je sieť Enterprise Europe Network a kancelárie Europe Direct, zriaďovali účelové národné fyzické alebo elektronické informačné kontaktné miesta a podporné agentúry pre MSP, v súlade so zásadou jednotných kontaktných miest (one-stop shops), ktoré by poskytovali prístup k viacerým zdrojom informačných a podporných služieb v štruktúre podľa životného cyklu podniku;

81.

uznáva ťažkosti pri zakladaní nových podnikov z dôvodu rôznorodosti systémov vytvorených v rozličných členských štátoch; preto sa domnieva, že treba vytvoriť jednotný systém na zakladanie podnikov, v ktorom ide o postupný proces a v rámci ktorého sa podnik môže vytvoriť do 48 hodín;

82.

opäť zdôrazňuje, že finančné pravidlá, ktorými sa riadia programy Spoločenstva, často vedú k zbytočne byrokratickým, zdĺhavým a nákladným postupom, a to najmä pre MSP; vyzýva Komisiu, aby oživila Pozorovaciu sieť európskych MSP, zverejnila údaje o ich zapojení do každého programu Spoločenstva spolu s analýzou prínosov a aby následne predložila návrhy týkajúce sa zvýšenia ich zapojenia; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a viditeľnosť príslušných zástupcov MSP v rozličných oblastiach politiky; podporuje navyše všetky iniciatívy, ktoré umožňujú rozvinúť „ducha MSP“ v oblasti tvorby politík v rámci verejných orgánov, ako je napríklad Enterprise Experience Programme Komisie, ktorý európskym úradníkom umožňuje bližšie sa oboznámiť s MSP;

83.

vyjadruje nesúhlas so zvykom členských štátov prikrášľovať („gold plating“), čo je mimoriadne škodlivé pre MSP, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia by sa mohli prijať na predchádzanie tomuto javu; vyzýva na následné hodnotenie dôsledkov, ktoré by analyzovalo, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni;

84.

žiada vytvoriť osobitnú internetovú stránku pre MSP, ktorá bude obsahovať informácie a formuláre žiadostí pre projekty EÚ, vnútroštátne telefónne čísla, odkazy na partnerov, obchodné informácie, informácie o výskumných projektoch, ako aj internetových konzultáciách, brífingy a informácie o nových právnych predpisoch;

85.

vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi začala pracovať na harmonizácii formulárov žiadostí, ktoré musia vyplniť podniky v súvislosti s postupmi podávania žiadostí a výberových konaní;

86.

víta cenu pre najlepší nápad obmedzenia byrokracie, ktorá je určená pre verejné orgány, ktoré na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni zaviedli inovatívne opatrenia obmedzujúce byrokraciu;

87.

žiada zaviesť 30-dňovú lehotu na platby z kohéznych fondov EÚ na už schválené projekty s cieľom zabezpečiť kontinuálny pokrok, prežitie a účinnosť týchto projektov;

Trvalá udržateľnosť ako podnikateľská príležitosť

88.

uznáva, že úsilie o zvýšenie trvalej udržateľnosti by sa mohlo stať dôležitým zdrojom (eko)inovácie a kľúčovým prínosom pre konkurencieschopnosť priemyslu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že MSP často nie sú dostatočne informované o nových, energeticky účinných a ekologických riešeniach alebo nemajú dostatok finančných prostriedkov na ich získanie; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, ako by Spoločenstvo mohlo pomôcť MSP stať sa efektívnejšími z hľadiska zdrojov a energie;

89.

pripomína, že treba venovať pozornosť sociálnej zodpovednosti malých podnikov, čo si vyžaduje horizontálne prepojenie, siete a služby; považuje za neúčinné odvolávať sa na certifikáciu európskeho systému pre ekologické riadenie a audit (EMAS), pretože to odvráti pozornosť od existujúcich certifikátov a pretože sa spája len s ekologickou problematikou;

90.

víta nedávne iniciatívy na pomoc MSP pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia, okrem iného prostredníctvom nižších poplatkov agentúram, zabezpečením ich prístupu k informáciám o normách z oblasti životného prostredia prípadne zavedením osobitných výnimiek z právnych predpisov Spoločenstva;

*

* *

91.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 378.

(2)  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 258.

(3)  Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

(4)  Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 174.

(5)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(7)  Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).


Streda 11. marca 2009

1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/60


Streda 11. marca 2009
Sociálna situácia Rómov a zlepšenie ich prístupu na pracovný trh v EÚ

P6_TA(2009)0117

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii (2008/2137(INI))

2010/C 87 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na články 3, 6, 7, 29 a 149 Zmluvy o ES, najmä na požiadavku, aby členské štáty zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov EÚ,

so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje Spoločenstvu prijať primerané opatrenia na boj proti diskriminácii okrem iného z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii (1), z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii (2), z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky (3) a z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (5),

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (6), a na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412) (oznámenie Komisie o obnovenej sociálnej agende),

so zreteľom na návrh smernice Rady predložený Komisiou 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426),

so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (9),

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín z 1. februára 1995 a na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

o zreteľom na Akčný plán Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE pre zlepšenie situácie Rómov a Sintov v krajinách OBSE z 27. novembra 2003,

so zreteľom na výročnú správu Agentúry EÚ pre základné práva o rasizme a xenofóbii v členských štátoch za rok 2007,

so zreteľom na deklaráciu k Dekáde začleňovania rómskej populácie z 2. februára 2005 a na založenie Rómskeho vzdelávacieho fondu 12. mája 2005,

so zreteľom na správu Komisie o situácii Rómov v rozšírenej EÚ z roku 2005,

so zreteľom na správu poradnej skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre oblasť sociálnej integrácie etnických menšín a ich plnú účasť na pracovnom trhu z apríla 2007 s názvom Etnické menšiny na trhu práce: naliehavá výzva na zlepšenie sociálneho začleňovania,

so zreteľom na záverečnú správu komisára Rady Európy pre ľudské práva z roku 2006 o situácii v oblasti ľudských práv Rómov, Sintov a kočovníkov v Európe,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o integrácii menšín - Rómov (10) (stanovisko EHSV),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0038/2009),

A.

keďže po nedávnom rozšírení EÚ potreba sociálnej integrácie vytvorila nové úlohy, ktoré treba riešiť na pozadí nových demografických a hospodárskych okolností a keďže napriek tomu, že riešením týchto úloh sa budú musieť zaoberať všetky členské štáty, sú členské štáty strednej a východnej Európy zasiahnuté viac, a to kvôli svojej štrukturálnej, hospodárskej a sociálnej transformácii za posledných dvadsať rokov; preto konštatuje, že ohrozené sociálne skupiny, ako napr. Rómovia, sa nachádzajú v situácii najvyššieho ohrozenia,

B.

keďže v členských štátoch, kde nastal kolaps priemyselných odvetví, sa nenaplnili rozvojové ambície regiónov a v dôsledku toho bolo najmä mnoho Rómov vytlačených na okraj spoločnosti prostredníctvom rýchleho nárastu chudoby; keďže Európsky parlament konštatuje a opätovne zdôrazňuje, že v tomto procese sa znehodnocuje právo Rómov na občianstvo v jednotlivých štátoch, ako aj EÚ, a že nemôžu náležitým spôsobom využívať výhody vyplývajúce z rozšírenia, čo vedie k prehĺbeniu ich marginalizácie viacerými spôsobmi a zvyšuje riziko ich viacnásobnej diskriminácie,

C.

keďže strategická ofenzíva v oblasti politiky zameraná na podporu rovnosti príležitostí pre Rómov musí čeliť extrémne zložitej sociálnej situácii, pretože Rómovia ako najväčšia etnická menšina v Európe bojuje s rovnakými znevýhodneniami ako iné skupiny, a keďže tento boj možno najúčinnejšie podporiť prostredníctvom komplexnej stratégie pre Rómov a koordinovaného súboru nástrojov previazaného so súborom odvetvových politík a s pomocou finančnej podpory,

D.

keďže kočovníci sú osobitným etnickým fenoménom, o ktorom by bolo možné odôvodnene diskutovať ako o samostatnej otázke, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj z hľadiska sociálnych otázok a otázok týkajúcich sa pracovného trhu,

E.

keďže proces integrácie rómskeho obyvateľstva do spoločnosti nie je jednostranný, ale mnohostranný, pričom je potrebné, aby sa Rómovia pri vypracúvaní politík sociálneho začleňovania aktívne zapájali do rozhodovacieho procesu,

F.

keďže živorné podmienky Rómov, ich zdravotný stav a úroveň vzdelania sú determinantmi ich sociálnej situácie a situácie na pracovnom trhu a často slúžia ako zámienka na ich vylúčenie z väčšinových spoločností a pre rasizmus a bránia zvýšeniu kvality ich života a sú tak prekážkou uplatňovania najzákladnejších ľudských a občianskych práv,

G.

keďže zlá dopravná infraštruktúra, nedostatok orgánov a služieb verejnej správy, najmä vysokokvalitných vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych zariadení, ako aj premiestňovanie podnikov núti mladých ľudí k odchodu zo svojho domova z ekonomických dôvodov, čo vedie k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a nárastu ich izolácie v getách,

H.

keďže je nevyhnutné posúdiť tesne pred koncom druhého obdobia lisabonského procesu sociálnu situáciu Rómov a ich vyhliadky v oblasti zamestnanosti a rozhodnúť o tom, čo by sa malo vykonať,

I.

keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond sú dôležité pre podporu integrácie a keďže v dôsledku zložitosti sociálnych problémov, ktorým Rómovia čelia, nie je predstaviteľné, aby sa vyriešili len prostredníctvom systému projektov charakteristického pre štrukturálne fondy a Kohézny fond,

J.

keďže je nepochybne dôležité oceniť dobré postupy vykonané v minulosti; ale keďže ich platnosť je obmedzená v čase a priestore,

K.

keďže mnohé rómske komunity majú v súčasnosti tendenciu zostávať nemobilné namiesto toho, aby sa sťahovali do oblastí, kde môžu byť lepšie pracovné príležitosti,

Rómovia na pracovnom trhu: prístup alebo vylúčenie?

1.

domnieva sa, že na zlepšenie pracovných a životných podmienok rómskej komunity je potrebné prijať koordinovaný prístup zameraný na tieto tri ciele:

rozširovanie ekonomických príležitostí pre Rómov,

vytváranie ľudského kapitálu a

posilňovanie sociálneho kapitálu a rozvoja komunity;

2.

upozorňuje na skutočnosť, že politiky zamerané na Rómov v mnohých prípadoch ich situáciu nezlepšili; požaduje, aby sa zainteresované strany z rómskej komunity zúčastňovali na rozhodovacom procese v rámci všetkých činností EÚ a členských štátov, ktoré sa týkajú najmä Rómov, aby bola rešpektovaná ich schopnosť a zodpovednosť za usporiadanie vlastných záležitostí;

3.

konštatuje, že nerovný prístup k službám a sociálno-ekonomické nevýhody, ktorým čelia rómske deti, prakticky bránia ich vývoju v ranom veku a získaniu kvalitného vzdelania; konštatuje, že tieto znevýhodnenia na druhej strane negatívne ovplyvňujú ich emocionálny, sociálny, telesný a osobnostný rozvoj a aj ich ďalšie šance na pracovnom trhu a tým aj ich integráciu do väčšinovej spoločnosti;

4.

konštatuje, že vzdelávacie systémy sú selektívne a že napriek snahe členských štátov prekonať segregáciu, mnohé rôznorodé systémy, ktoré sú údajne určené na riešenie segregácie, v skutočnosti často slúžia na zdôraznenie rozdielov medzi sociálnymi skupinami a značne znevýhodňujú chudobných, najmä Rómov, ktorí sa ocitajú v zostupnej existenčnej špirále; zdôrazňuje preto potrebu vypracovať cielené politiky vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na rómske rodiny a budú podporovať ich aktívnu účasť;

5.

zdôrazňuje, že napriek tomu, že v niektorých členských štátoch sa zvýšil podiel mladých Rómov v stredoškolskom a vysokoškolskom systéme vzdelávania, úroveň ich konečného vzdelania je omnoho nižšia ako priemer EÚ; poukazuje na rozdiel medzi nedostatkom pracovných síl na jednej strane a vysokou mierou nezamestnanosti spojenou s nízkou kvalifikáciou Rómov na druhej strane; žiada preto, aby členské štáty a EÚ podporovali Rómov s cieľom prioritne zvýšiť ich kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že v prípade absencie formálnej kvalifikácie možno postavenie Rómov na pracovnom trhu zlepšiť aj vypracovaním systému na uznávanie praktických zručností;

6.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili rovný prístup rómskych žien a dievčat k vysokokvalitnému vzdelávaniu a zaviedli stimuly (napr. príležitosti na kariérny rozvoj), ktoré pritiahnu vysokokvalifikovaných učiteľov do škôl v znevýhodnených sociálno-ekonomických oblastiach a osobitne vo vidieckych obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva;

7.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup rómskych žien k odbornej príprave a aby odbornú prípravu prispôsobili potrebám miestnych pracovných trhov práce s cieľom poskytnúť rómskym ženám možnosť osvojiť si schopnosti žiadané na trhu práce;

8.

konštatuje, že prevažná väčšina absolventov rómskej národnosti sa po ukončení univerzitného štúdia nevráti späť do svojich komunít a že niektorí z nich popierajú svoj pôvod alebo ich komunita pri ich pokuse o návrat už neprijme;

9.

odporúča prípravu komplexného programového balíka, ktorý podporí a bude motivovať rómskych absolventov, aby sa vrátili do svojich komunít, a podporí zamestnanosť Rómov v ich komunitách a v záujme týchto komunít;

10.

domnieva sa, že v niektorých členských štátoch rómski občania špecifickým spôsobom ovplyvňujú populačnú pyramídu; konštatuje, že rómske deti tvoria vysoké percento obyvateľstva, pričom očakávaná dĺžka ich života je pri narodení o celých 10 rokov nižšia ako v prípade väčšinového obyvateľstva;

11.

domnieva sa, že hoci členské štáty využili značné zdroje EÚ a členských štátov na pomoc dlhodobo nezamestnaným pri hľadaní práce, na úrovni EÚ sa ešte stále nenašlo koherentné riešenie: členské štáty riešia túto situáciu veľmi rozdielnymi spôsobmi a vo veľmi rozdielnom rozsahu a nevytvorili podmienky umožňujúce dlhodobý návrat na pracovný trh, zatiaľ čo ich opatrenia, ako napr. programy verejných prác, ešte zhoršili stigmatizáciu Rómov; požaduje preto, aby EÚ aj členské štáty zmenili svoju politiku na integrovaný prístup zaoberajúci sa všetkými aspektmi ich deprivácie;

12.

vyzýva členské štáty, aby prispôsobili programy odbornej prípravy potrebám miestnych trhov práce a poskytli stimuly zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nekvalifikovaných pracovníkov (vrátane Rómov) a ponúkajú im odbornú prípravu a príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

13.

vyzýva národné a miestne orgány členských štátov, aby predložili ročné hodnotenia miery opätovného zamestnania dlhodobo nezamestnaných (vrátane Rómov), ktorí dokončili odbornú prípravu na trhu práce, rozčlenené podľa pohlavia, a aby na základe získaných skúseností vypracovali nové metodiky a iniciovali programy odbornej prípravy prispôsobené miestnym schopnostiam a hospodárskym potrebám;

14.

vyzýva členské štáty, aby využili finančné prostriedky EÚ na zachovanie a ochranu tradičných rómskych činností;

15.

pripája sa k názoru Komisie, že dospelí Rómovia majú kvôli svojmu mnohonásobnému znevýhodneniu nedostatočné zastúpenie v rámci skupiny zamestnaných osôb a osôb zapojených do celoživotného vzdelávania, často nemajú prístup k informačným a komunikačným technológiám, a že sú nadpriemerne zastúpení v skupine dlhodobo nezamestnaných osôb a osôb pracujúcich v menej prestížnych zamestnaniach, čo predstavuje najväčšie prekážky ich opätovného začlenenia na trh práce; požaduje preto účinné vykonávanie smernice 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

16.

považuje za dôležité prijať osobitné opatrenia Spoločenstva na podporu prístupu Rómov k programom odbornej prípravy;

17.

upozorňuje členské štáty, že táto sociálna dichotómia môže mnohých záujemcov o zamestnanie z radov Rómov nútiť prejsť z oblasti legálnej ekonomiky do oblasti šedej ekonomiky a že na úrovni EÚ a členských štátov je potrebné vyvinúť koordinované úsilie na návrat týchto osôb späť do oblasti legálneho zamestnania s pracovnými právami a právom na sociálne zabezpečenie;

18.

domnieva sa, že by sa mali vykonať kroky na podporu inkluzívnej sociálnej a hospodárskej politiky, a to aj prostredníctvom opatrení ad hoc pre dôstojné bývanie;

19.

upozorňuje osobitne na skutočnosť, že podpora mobility nekvalifikovanej a neodbornej pracovnej sily môže viesť k zhoršeniu diskriminácie rómskych žien, ktoré sú už aj tak mimoriadne ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a môže brániť ich ďalšiemu pokroku v rámci pracovného trhu;

20.

vyzýva vlády členských štátov, aby zlepšili ekonomickú nezávislosť rómskych žien podporou opatrení zameraných na jednoduché vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a na zakladanie malých a stredných podnikov a prístup k mikroúverom, a stimuláciou ekonomiky služieb v rámci rómskych osídlení rozšírili vedomosti a odborné znalosti rómskych žien;

21.

vyzýva vlády členských štátov, aby okrem iného vytvorili systémy stimulov prostredníctvom daňových výhod pre podniky, ktoré zamestnávajú rómske ženy;

22.

považuje za nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že v praxi je zložité dosiahnuť odstránenie rómskych osád využívaním zdrojov EÚ na základe pravidiel, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na Európsky fond regionálneho rozvoja, pretože v členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je situácia taká, že minimálny počet obyvateľov potrebných pre financovanie osád z rozpočtov na bývanie sú presne obyvatelia žijúci v najhorších podmienkach v najmenších osadách, ktorých nemožno dosiahnuť;

23.

zdôrazňuje skutočnosť, že riešenie sociálnych a ekonomických problémov Rómov si vyžaduje komplexný prístup a dlhodobé, koordinované riešenie, ktorého súčasťou je politika v oblasti v oblasti bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pracovného trhu; preto Komisii a členským štátom navrhuje, aby sa všetky opatrenia zamerané na zlepšenie situácie Rómov považovali za neoddeliteľnú súčasť opatrení určených na podporu regionálneho rozvoja a sociálneho začlenenia;

24.

domnieva sa, že členské štáty by mali využiť revíziu pravidiel upravujúcich štrukturálne fondy a Kohézny fond, ktorá poskytuje väčší priestor komplexným programom tým, že umožňuje presunúť viac než 10 % prostriedkov medzi rôznymi fondmi;

25.

berie na vedomie návrh novej komplexnej smernice zameranej na boj proti diskriminácii mimo oblasti zamestnania z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery a žiada účinné vykonanie smernice 2000/43/ES; domnieva sa, že v duchu sociálneho programu by mala Komisia stanoviť konkrétne ciele a vypracovať vyvážené programy zamerané na odstránenie diskriminácie a stigmatizácie Rómov a tiež kriminalizácii rómskych komunít;

26.

zdôrazňuje, že základnou podmienkou na podporu sociálneho začlenenia Rómov a ich prístupu na trh práce je priznať im rovnaké sociálne a politické práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby stanovili stratégiu na zlepšenie účasti Rómov na voľbách ako voličov a kandidátov na všetkých úrovniach;

27.

potvrdzuje význam mikroúverov, ktoré sa v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende a v stanovisku EHSV odporúčajú z rôznych dôvodov a ktoré dokážu s minimálnymi zdrojmi nasmerovať tých najchudobnejších na cestu vedúcu k osobnej zodpovednosti, podnikateľským znalostiam a rozvoju kreatívnych schopností, okrem iného aj poskytnutím úveru na pokrytie nákladov na samostatné podnikanie;

28.

podporuje návrh inštitúcií EÚ, že so zreteľom na požiadavku uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania by sa mal zvýšiť počet Rómov pracujúcich vo verejných službách; zdôrazňuje však, že na uskutočnenie tohto cieľa je potrebné nielen to, aby vlády uskutočňovali personálne politiky a politiky v oblasti odbornej prípravy pracovných síl, ktoré tento cieľ podporujú, ale aby sa zároveň snažili aktívne podporovať prijatie tejto zásady v očiach verejnosti;

29.

zdôrazňuje, že okrem iného sociálny trh, zdravotná a domáca starostlivosť, verejné stravovanie a zabezpečenie služieb na podporu detskej starostlivosti môžu pre nezamestnaných Rómov (najmä ženy) vytvoriť nové pracovné miesta; opätovne však poukazuje na skutočnosť, že sociálny trh si vyžaduje stále prepojenie medzi poskytovateľom a užívateľom služieb, a preto zvýšenie zamestnanosti Rómov v týchto oblastiach možno očakávať iba v atmosfére sociálnej akceptácie, pričom takáto zamestnanosť bude zároveň podporovať sociálnu akceptáciu;

30.

vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie rasovej neznášanlivosti a podnecovania k diskriminácii a násiliu voči Rómom v médiách a v každej forme komunikačnej technológie a nabáda masovokomunikačné médiá, aby zaviedli osvedčené postupy v oblasti prijímania zamestnancov spôsobom, ktorý zohľadňuje zloženie obyvateľstva;

31.

pozoruje, že rómske ženy sa často podieľajú na šedej ekonomike a majú veľmi nízku mieru zamestnanosti, a domnieva sa, že pokiaľ sa má prekonať viacnásobná diskriminácia, vysoká nezamestnanosť a chudoba, mali by sa cielené politiky zamerať na vytvorenie skutočného prístupu rómskych žien na pracovný trh, čo je predpokladom zlepšenia ich spoločenského a rodinného postavenia;

32.

domnieva sa, že zamestnanosť rómskych žien treba podporovať aj pomocou systémov sociálnej podpory, ktoré pôsobia priaznivo na zamestnanosť, ako aj vhodnými príležitosťami na odbornú prípravu a špecializáciu, a to s cieľom pripraviť ich z dlhodobého hľadiska na prácu, ktorá im poskytne živobytie, a umožniť im zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré pomôžu poskytnúť väčšie možnosti detskej starostlivosti pre rómske deti aj v tom prípade, keď sú ich matky doma s ostatnými deťmi;

33.

zdôrazňuje, že kvalitnejšie bývanie a služby zdravotnej starostlivosti by mohli zlepšiť prístup rómskych žien na pracovný trh a zvýšiť ich šance na to, aby si dlhšie udržali svoje zamestnanie;

34.

poukazuje na to, že sociálne politiky a politiky v oblasti zamestnanosti by mali podporovať individuálne schopnosti a potreby občanov a vytvárať viac príležitostí pre najväčšie rezervy pracovnej sily, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a chudobné, nekvalifikované osoby vrátane Rómov;

35.

zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú vystavené rómske ženy, by sa mala uznať a osobitne riešiť v rámci politík zameraných na rómske ženy, ktoré by na ne a na ostatných členov rodiny, najmä deti, mohli mať dvojitý, dlhodobo pozitívny vplyv;

36.

nesúhlasí s názorom, že dotácie zamerané na pomoc dlhodobo nezamestnaným osobám (vrátane mnohých Rómov) nájsť si prácu, bez ohľadu na to, či sú určené zamestnávateľom alebo zamestnancom, sú v rozpore so zásadou neutrality hospodárskej súťaže, pretože reintegrácia Rómov je cieľom sociálnej politiky a na jej realizáciu je potrebné vytvoriť dotované pracovné miesta; zastáva názor, že je vhodnejšie dotovať pracovné miesta na pracovnom trhu v záujme reintegrácie rómskych pracovníkov, než dotovať dlhodobo nezamestnané osoby;

37.

uznáva, že niektoré tradičné činnosti Rómov, napríklad umenie a remeslá, môže prispieť k zachovaniu osobitných charakteristických znakov tejto komunity a zlepšiť jej materiálnu situáciu a úroveň sociálnej integrácie, a domnieva sa, že je žiaduce podporovať niektoré špecifické odborné činnosti;

Boj o prežitie na okraji spoločnosti

38.

konštatuje, že rómska kultúra sa v rámci kultúr EÚ vyznačuje silnou rodinnou tradíciou; podotýka, že verejná mienka o rómskych rodinách je charakterizovaná dôrazom na tradičné rodové role, veľký počet detí, spoločné bývanie viacerých generácií, snahou príbuzných bývať blízko pri sebe a intenzívnym udržiavaním vzťahov; domnieva sa preto, že v programoch EÚ a členských štátov týkajúcich sa rómskych rodín je potrebné stavať na pozitívach tejto prirodzenej podpornej siete;

39.

zdôrazňuje význam zachovania a potvrdenia osobitných kultúrnych rysov Rómov v záujme ochrany ich vlastnej identity a obmedzenia predsudkov voči nim, a preto považuje za potrebné, aby členské štáty a Komisia zohrávali aktívnejšiu úlohu pri podpore duchovného života rómskej menšiny;

40.

podporuje názor v stanovisku EHSV, že rómske ženy majú v rodinnej hierarchii nízke postavenie, predčasne vstupujú do manželstva, sú často vystavené domácemu násiliu a sú často obeťami prostitúcie a obchodovania s ľuďmi;

41.

preto sa domnieva, že programy EÚ a členských štátov určené Rómom by sa mali zameriavať na oslobodenie jednotlivcov od tradičných hierarchií a na sociálno-ekonomickú nezávislosť členov rómskych komunít, najmä žien;

42.

poukazuje na to, že predčasné ukončovanie školskej dochádzky rómskych detí poškodzuje ich individuálne vzdelávanie, ich schopnosť sociálnej integrácie a oberá ich o príležitosti na pracovnom trhu, pričom v prípade rómskych žien ich fyzické a psychické zdravie a skutočnosť, že predčasne ukončia školskú dochádzku, ovplyvňuje aj zdravotný stav a vzdelávanie ich detí, čo podporuje ich sociálne vylúčenie; preto zdôrazňuje význam služieb, ktoré zvyšujú povedomie, pokiaľ ide o poskytovanie informácií rómskym ženám;

43.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili začlenenie ustanovení zameraných na prevenciu a riešenie rôznych foriem diskriminácie, ktorým čelia rómske ženy, do súčasných a budúcich právnych rámcov s cieľom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie a zabezpečiť im prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a vzdelávaniu, ktoré sú základnými podmienkami zamestnanosti;

44.

domnieva sa, že k tomu, aby sa dosiahlo účinne zabezpečenie alternatív k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, musí sa proces integrácie začať v skorej etape života; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zabezpečiť inštitucionálny rámec pre sociálne a vzdelávacie služby na úrovni komunít určené pre deti a rodiny, ktoré spĺňajú regionálne aj osobné potreby a zároveň zaručujú rovnaký prístup k vysokokvalitným službám; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla konkrétnu podporu programom pre integráciu rómskych detí už v ranom veku vo všetkých krajinách, v ktorých sú k dispozícii zdroje EÚ, ako napr. nástroj predvstupovej pomoci alebo štrukturálne fondy a Kohézny fond;

45.

konštatuje, že rómske deti sú zastúpené v nadmernom počte v osobitných školách, pričom veľké množstvo z nich sa do uvedených škôl dostáva bez skutočného dôvodu, väčšinou v dôsledku diskriminácie; konštatuje, že nútenie detí, ktoré boli nezákonne klasifikované ako deti s mentálnym postihnutím, k navštevovaniu osobitných škôl je diskriminačné a vážne porušuje ich základné právo na vysokokvalitné vzdelávanie a spôsobuje problémy v ďalšom štúdiu a pri hľadaní práce a vedie k väčšej pravdepodobnosti nečinnosti na pracovnom trhu, čo zároveň vedie aj k zaťažovaniu rozpočtu;

46.

podporuje návrh uvedený v stanovisku EHSV, že v záujme rozvoja malých detí sú potrebné komplexné formy pomoci, ktoré sú zamerané na celú rodinu a ktoré popri zabezpečovaní potrieb rodiny poskytujú praktickú pomoc prispôsobenú na mieru, ako je tzv. program „istý štart“;

47.

pripája sa k názoru v stanovisku EHSV, že rómska komunita má vzhľadom na svoj demografický charakter asymetrický prístup k sociálnym výhodám; zdôrazňuje, že cieľom sociálnych výhod je vyvážiť záťaž alebo nedostatky, ktoré vyplývajú z individuálnych životných situácií, starostlivosti o deti a ďalších sociálne prínosných záväzkov;

48.

podporuje odporúčanie v stanovisku EHSV, že ak sa má podporiť účasť na oficiálnom trhu práce, osobám meniacim zamestnanie by sa mala poskytovať dodatočná podpora; zdôrazňuje, že riadne zamestnanie musí byť atraktívne pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov;

49.

zdôrazňuje, že spoločenská izolácia, v ktorej Rómovia prežijú časť svojho aktívneho života, spôsobuje ich sťažený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a je zodpovedná za situáciu, v ktorej sa ocitajú vo vysokom veku; zdôrazňuje tiež, že skutočnosť, že Rómovia začínaj pracovať v ranom veku, sú často nezamestnaní, nemajú dostatočnú ochranu v zamestnaní, vykonávajú neviditeľnú prácu v rámci šedej ekonomiky, ktorá je mnohokrát fyzicky veľmi ťažká, nemajú nárok na dôchodok vyplývajúci z tejto práce, bráni Rómom riadne čerpať dôchodok a prežiť starobu dôstojným spôsobom;

50.

odporúča Komisii, aby prevzala iniciatívu a stanovila najefektívnejšie spôsoby podpory sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie tejto najväčšej menšiny v EÚ, a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi Komisiou a vládami členských štátov s cieľom podniknúť konkrétne kroky zamerané na riešenie zložitých nadnárodných problémov Rómov;

Závery

51.

domnieva sa, že zachovanie rómskeho jazyka a rómskej kultúry je pre Spoločenstvo hodnotou; nesúhlasí však s myšlienkou, že Rómovia by mali byť členmi „európskeho národa“ bez štátu, pretože členské štáty by sa tým zbavili svojej zodpovednosti a spochybnila by sa možnosť integrácie;

52.

upriamuje pozornosť členských štátov na riziko spočívajúce v tom, že prijatie prehnaných opatrení, pokiaľ ide o rómske komunity, by mohlo viesť k zhoršeniu už tak dramatickej situácie tejto menšiny a ohroziť ich príležitosti na integráciu;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s mimovládnymi organizáciami, rómskymi komunitami a vedúcimi predstaviteľmi s cieľom vytvoriť spoločne prijateľný plán sociálneho začlenenia Rómov, ktorý by sa mal realizovať v úzkom partnerstve;

54.

vyzýva členské štáty, aby navrhli a realizovali projekty zamerané na boj proti negatívnym stereotypom o Rómoch na všetkých úrovniach, ktoré možno podporiť prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a tiež konkrétnymi programami, ako je program Progress, a iniciatívami, ako je Európsky rok medzikultúrneho dialógu v roku 2008 a nadchádzajúci Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v roku 2010;

55.

konštatuje, že keďže zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie Rómov bolo dôležitým hľadiskom v procese rozšírenia, celkový pokrok bol obmedzený; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali predošlé, ako aj súčasné programy a iniciatívy a vyhodnotili ich výsledky; domnieva sa, že je povinnosťou EÚ lepšie a užšie koordinovať nástroje sociálneho začleňovania a že táto koordinácia by mala pomôcť v boji proti chudobe, podporiť prístup Rómov k lepšiemu, trvalejšiemu a stabilnejšiemu zamestnaniu, pripraviť podmienky pre aktivity zamerané na zefektívnenie systémov sociálneho začlenenia a ochrany, byť nástrojom analýz politických skúseností a vzájomného učenia a vytvoriť systém koherentnej analýzy najlepších postupov;

56.

vyzýva Komisiu, aby konkrétne zhodnotila vplyv cieľov a nástrojov každej odvetvovej politiky na Rómov spolu s vypracovaním koherentnej politickej stratégie a dosiahnutím vysokej úrovne koordinácie; vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby v správach o integrovaných ukazovateľoch a otvorenom systéme koordinácie pre sociálne začleňovanie zamerali svoju pozornosť na zmenu situácie Rómov; vyzýva Komisiu, aby sledovala rozsah diskriminácie, pravidelne hodnotila situáciu Rómov, pokiaľ ide o zmeny v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych a zdravotných otázok a bývania v členských štátoch a v kandidátskych krajinách;

57.

vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby čo najskôr zaviedli jasnú politiku v oblasti zamestnanosti pre znevýhodnené skupiny vrátane aktívneho rómskeho obyvateľstva a prijali podporné opatrenia na uľahčenie ich postupnej integrácie na pracovný trh, ktoré zabránia efektu závislosti vytváranému systémom sociálneho zabezpečenia;

58.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi medzinárodnými organizáciami a podporila rozvoj akademickej siete rómskych odborníkov, ktorá by poskytla vedecké údaje a podporu prostredníctvom výskumu, analýzy, zhromažďovaním dôkazov a vypracovávaním odporúčaní, s cieľom analyzovať sporné body týkajúce sa otázky integrácie Rómov, rozhodovať o programe, s náležitou vážnosťou opisovať otázky týkajúce sa Rómov na základe zhrňujúcich správ, ktoré tieto organizácie pripravujú, a aby aspoň raz za dva roky vypracovala celkové hodnotenie v rámci EÚ;

59.

vyslovuje kritiku určenú členským štátom, ktoré ešte neratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; vyzýva tieto členské štáty, aby tak urýchlene urobili; vyzýva členské štáty, ktoré vydali reštriktívne vyhlásenia v rámci rámcového dohovoru, ktoré ovplyvňujú uznanie Rómov za národnostnú menšinu, aby tieto vyhlásenia odvolali;

60.

odporúča, aby členské štáty:

a)

vytvorili skupinu odborníkov na úrovni EÚ zahŕňajúcu zástupcov Rómov s cieľom skoordinovať stratégiu, ktorú presadzujú členské štáty vo vzťahu k Rómom, a využívanie fondov EÚ na podporu tejto stratégie,

b)

vytvorili partnerské vzťahy medzi rôznymi organizáciami zastupujúcimi záujmy Rómov a príslušnými inštitúciami členských štátov a

c)

navrhli nástroje, ako napr. osobitné zvýhodnené úvery alebo verejné granty, a aby pri plánovaní poľnohospodárskych dotácií za dôležitý cieľ stanovili možnosť pre rómskych obyvateľov získať podmienky, v ktorých si dokážu zabezpečiť živobytie z poľnohospodárstva, tak, aby popri hľadaní plateného zamestnania v poľnohospodárstve alebo namiesto toho boli otvorení myšlienke hľadania inovačných foriem poľnohospodárskej práce vrátane sociálnych družstiev, čím by bolo zdôvodnené poskytovanie potrebných zdrojov;

61.

domnieva sa, že v niektorých členských štátoch je možné k cieľovým skupinám (v rómskych osadách alebo častiach osád) efektívne pristupovať na základe definície mnohonásobného znevýhodnenia, ale že je ťažké komunikovať prostredníctvom týchto cieľových skupín s menšími jednotkami, ako sú rodina a jednotlivec;

62.

domnieva sa však, že by sa mali vytvoriť právne predpoklady pre zavedenie dobrovoľného a anonymného zhromažďovania údajov a vytvorenie porovnateľnej databázy s príslušným ohľadom na ochranu údajov a predpisy v oblasti ochrany ľudských práv a bez toho, aby bolo potrebné použiť metódy, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť potrebné zmeny právnych predpisov;

63.

vyzýva Komisiu, aby na základe analýz uskutočnených nezávislým subjektom uľahčila vypracúvanie, overovanie a potvrdzovanie portfólia osvedčených postupov v rámci programov pre Rómov týkajúcich sa okrem iného bývania, vzdelávania a zamestnanosti;

64.

domnieva sa, že vytvorenie tejto databázy nie je alternatívou, ale predpokladom systému posudzovania a hodnotenia, ktorý sa môže použiť pri analýze dosahu výmeny osvedčených postupov a využívania zdrojov; domnieva sa, že na tento účel je potrebný systém ukazovateľov zasahujúci do všetkých oblastí života, ktorý by mohol používať každý a ktorý by okrem vstupných a výstupných ukazovateľov pre programy zahŕňal tiež využívanie ukazovateľov v oblasti sociálnych výsledkov a dosahu a využíval by sa tiež ako podmienka pre financovanie; odporúča preto, aby Komisia stanovila tento systém ukazovateľov v rámcovom nariadení o štrukturálnych fondoch a v nariadeniach týkajúcich sa iných typov verejných grantov;

65.

odporúča, aby Komisia prijala ucelenejšie a jednotnejšie očakávania týkajúce sa všetkých rozvojových programov financovaných zo zdrojov EÚ, v súvislosti s ktorými je možné požadovať objasnenie toho, ako zabrániť sociálnemu vyčleneniu Rómov alebo ho zvrátiť; domnieva sa, že členské štáty a orgány EÚ by mali preskúmať celú oblasť rozvoja, ktorá je financovaná zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z pohľadu dosahu programu na sociálnu integráciu Rómov; ďalej odporúča, aby sa v prípade každého programu vo fáze výberu uprednostňovali tie vývojové kroky, ktoré sú určené aj na zlepšenie situácie Rómov žijúcich v osobitne znevýhodnených osadách, ako aj chudobných a nezamestnaných Rómov;

66.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala a uskutočnila rozsiahlu informačnú kampaň určenú širokej verejnosti, ako aj Rómom, ktorá by sa týkala programov v členských štátoch na zlepšenie životných podmienok Rómov a ich priebežnú realizáciu;

67.

vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala opatrenia a činnosti, ako aj ich vplyv na zlepšenie pozície Rómov na pracovnom trhu;

68.

želá si, aby sa zdroje, o ktorých sa rozhoduje na úrovni EÚ, využili okrem iného na cielené programy, ktoré zahŕňajú takisto odborníkov z organizácií so skúsenosťami v tejto oblasti, ktorí poskytnú podporu a konzultácie, na vyváženie nevýhodného postavenia Rómov, pokiaľ ide o vzdelávanie a kvalifikáciu; domnieva sa, že členské štáty by mali pri prideľovaní fondov EÚ a ich vlastných fondov pri rozhodovaní o financovaní iných oblastí ako je vývoj v ranom veku a verejné vzdelávanie posúdiť to, či orgány miestnej správy, organizácie atď., ktoré požiadali o podporu, splnili svoje povinnosti týkajúce sa odstránenia segregácie;

69.

vyzýva Komisiu, aby odporučila členským štátom ukončiť diskriminačné praktiky spočívajúce vo vysťahovaní obyvateľov z rómskych slumov a namiesto toho vypracovať konkrétne projekty v oblasti bývania s podporou technických odborných znalostí a mechanizmov monitorovania okrem iného Komisie, Svetovej banky a mimovládnych organizácií zameraných na Rómov; verí, že prioritou musí byť vyriešenie problémov v oblasti bývania Rómov žijúcich vo vidieckych regiónoch a že tejto záležitosti by sa mala venovať osobitná pozornosť a mala by sa stať oblasťou, v ktorej treba konať;

70.

vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala nielen organizáciám občianskej spoločnosti, ale aj schopnosti vlastnej organizácie Rómov a poskytovania podpory politike integrácie, a aby podporovala rozvoj komunít najmä prostredníctvom projektov, ktoré zvyšujú zapojenie Rómov do rozhodovacieho procesu a ich zodpovednosť za rozhodnutia prijaté v spolupráci s nimi;

71.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami zameranými na Rómov preskúmala súčasné politiky a programy s cieľom vyvodiť ponaučenie z predošlých neúspešných projektov;

72.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ, na národnej či miestnej úrovni podporovala mimovládne organizácie zamerané na Rómov, a to s cieľom monitorovať vykonávanie politík a programov určených pre Rómov, ako aj vzdelávanie o demokracii a ľudských právach v rámci Spoločenstva;

73.

navrhuje Komisii a členským štátom zriadenie fóra na úrovni EÚ, v rámci ktorého by sociálni aktéri, odbory a mimovládne organizácie zastupujúce Rómov a ich záujmy mohli neustále navzájom konzultovať s cieľom vypracovať usmernenia a vymieňať si osvedčené postupy na účely podpory koordinovaného prístupu na úrovni EÚ;

74.

vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšiu aktivitu pri podpore prenosu pracovných miest do oblastí, kde žijú rómske komunity, ako aj pri podpore Rómov v presťahovaní sa do oblastí s pracovnými miestami;

75.

pripomína členským štátom a Komisii, že hoci musí sociálna starostlivosť zohrávať v podpore a posilňovaní znevýhodnených komunít, ako sú Rómovia, kľúčovú úlohu, dôležitá je aj podpora svojpomoci; domnieva sa, že dlhodobým cieľom by mala byť kultúra nezávislosti namiesto kultúry závislosti;

76.

domnieva sa, že zabezpečenie pracovných miest na miestnej úrovni a podpora podnikania a miestnych remesiel by mali mať oveľa väčšiu prioritu, rovnako ako aj rozvoj základných zručností, ktoré sú k tomu potrebné, aby sa vytvorili podmienky na dosiahnutie väčšieho hmotného bohatstva a vyššej osobnej ceny;

*

* *

77.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.


(1)  Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.

(2)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0035.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0361.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.

(6)  Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(7)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.

(9)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(10)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 88.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/70


Streda 11. marca 2009
Riešenie problémov v oblasti dodávok ropy

P6_TA(2009)0118

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o riešení problémov v oblasti dodávok ropy (2008/2212(INI))

2010/C 87 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2008 s názvom Pred výzvou vyšších cien ropy (KOM(2008)0384),

so zreteľom na smernicu Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (1),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 77/706/EHS zo 7. novembra 1977 o stanovení cieľa Spoločenstva na zníženie spotreby primárnych zdrojov energie v prípade ťažkostí so zásobovaním ropou a ropnými výrobkami (2),

so zreteľom na smernicu Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (3),

so zreteľom na návrh smernice Rady predložený Komisiou 13. novembra 2008, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov (KOM(2008)0775),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 o druhom strategickom prieskume energetickej politiky: akčný plán pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (KOM(2008)0781),

so zreteľom na zelenú knihu z 12. novembra 2008 s názvom K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej energetickej sieti (KOM(2008)0782),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o makroekonomických dôsledkoch zvýšenia ceny energie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o závislosti na rope (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o kríze v sektore rybolovu ako dôsledku zvyšovania cien pohonných hmôt (6),

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008 týkajúce sa bezpečnosti zásobovania energiou,

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 týkajúce sa vplyvu vysokých cien potravín a ropy na oblasti politiky,

so zreteľom na dokument Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) s názvom Vyhliadky svetovej energetiky 2008,

so zreteľom na prieskumné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. januára 2009 o prístupe k riešeniu otázok súvisiacich so zásobovaním ropou (7),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0035/2009),

A.

keďže na zaistenie bezpečnosti zásobovania energiou v nasledujúcich desaťročiach je potrebné venovať na európskej úrovni čoraz väčšiu pozornosť diverzifikácii zásobovacích ciest a zdrojov energie, úsporám energie a energetickej účinnosti,

B.

keďže treba čoraz naliehavejšie vytvoriť koherentnú a celoplošnú energetickú politiku Spoločenstva, ktorá zaistí bezpečnosť dodávok v dobe rastúcej závislosti EÚ od dovozu,

C.

keďže ropa je vyčerpateľným zdrojom,

D.

keďže ťažba ropy v EÚ a Nórsku v roku 2007 ešte pokrývala vyše 30 % domáceho dopytu,

E.

keďže veľa zásob ropy vrátane tých, ktoré možno ľahko vyťažiť, dnes nie je v mnohých krajinách sveta plne sprístupnených z dôvodu opatrení na ochranu životného prostredia alebo v rámci hospodárenia so zdrojmi, a keďže z dôvodu všeobecne zvýšených nákladov na suroviny a vybavenie sa náklady na ťažbu od roku 2005 zdvojnásobili,

F.

keďže podľa výpočtov Úradu USA pre energetické informácie (US Energy Information Administration) bude svetový dopyt po rope v roku 2030 o viac ako tretinu vyšší oproti roku 2006 a dopyt v EÚ bude v rokoch 2005 až 2030 rásť ročne priemerne o 0,25 %, a to predovšetkým z dôvodu rastu dopytu v sektore dopravy, a teda podiel ropy na dopyte po primárnej energii v EÚ bude v roku 2030 predstavovať 35 %,

G.

keďže závislosť EÚ od dovozu ropy do roku 2030 stúpne na 95 %, pričom sa zároveň zvýši koncentrácia konvenčných zásob ropy v krajinách strategickej elipsy, a keďže zvyšujúca sa konkurencia na strane dopytu môže viesť k neistote v oblasti dodávok,

H.

keďže dlhodobo možno očakávať rast cien ropy,

I.

keďže rast inflácie vyvolaný zvýšením cien ropy a základných komodít spôsobil oslabenie kúpnej sily,

J.

keďže cenové výkyvy v roku 2008 nemožno pripisovať len ponuke a dopytu v danom čase, pričom majú negatívny vplyv na hospodárstvo,

K.

keďže vývoj nových investičných nástrojov na trhu s ropou a ďalšími základnými komoditami zosilnil kolísanie cien týchto komodít; keďže na trhoch s energiou treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť,

1.

konštatuje, že otázka bezpečnosti dodávok energie sa vo vyššie uvedenom oznámení Komisie o druhom strategickom prieskume energetickej politiky posunula späť do centra pozornosti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa nepoučila z hospodárskej krízy, ktorá ukazuje, že k vyriešeniu problémov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok, solidarity medzi členskými štátmi, zamestnanosti a sociálnych, environmentálnych a hospodárskych otázok povedie len úplná zmena energetickej politiky EÚ; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nevidno jednoznačný záujem o ďalšiu zmenu energetickej politiky a štruktúry;

2.

zdôrazňuje, že okrem krátkodobých opatrení na zabezpečenie dodávok treba zohľadniť aj dlhodobý horizont;

3.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov dôkladnejšie analyzovala nepriamy a priamy vplyv navrhovaných opatrení na bezpečnosť dodávok a náklady;

Využitie existujúcich zdrojov

4.

konštatuje, že existujú rozličné odhady, podľa ktorých aj v budúcich desaťročiach bude možné ťažiť dostatočné množstvo ropy na pokrytie dopytu, i keď je možné, že nové ťažobné postupy budú pravdepodobne viesť k vyšším cenám ropy; toto však na druhej strane podporí energeticky efektívne správanie a alternatívne palivá, ako sú biopalivá druhej generácie a vodík, a používanie vozidiel na elektrický pohon; konštatuje tiež, že sa musia zlepšiť investičné podmienky a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokračujúci vysoký dopyt po rope viedol k tomu, že ponuka dosiahla hranice kapacít;

5.

poukazuje na neistotu týkajúcu sa toho, kedy a aká veľká medzera vznikne medzi rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou; vyjadruje obavy na tým, že neistota sa bude čoraz viac odzrkadľovať v kolísaní cien ropy; preto je presvedčený, že treba dôsledne prijať všetky opatrenia, ktoré by mohli znížiť dopyt po fosílnych zdrojoch energie;

6.

podporuje návrh Komisie na prijatie krátkodobých opatrení potrebných na spomalenie prudkého rastu cien ropy v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby finančne podporili investície do alternatívnych zdrojov energie, ako sú napríklad obnoviteľné energetické zdroje, a aby sa sústredili predovšetkým na opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, ktoré podporujú nákup energeticky účinného tovaru a služieb s cieľom minimalizovať dlhodobé výdavky a zmierniť pokles dodávok ropy v budúcnosti;

7.

žiada zintenzívnenie úsilia o komerčné využitie nekonvenčných zdrojov ropy, aby sa týmto spôsobom prispelo k diverzifikácii za podmienky, že sa podporí rozvoj a využitie ekologických ťažobných postupov; zdôrazňuje, že prístup vychádzajúci z dĺžky životnosti emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z palív na trhu EÚ – ako sa už predpokladá v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov z využívania palív v cestnej doprave, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica 93/12/EHS (KOM(2007)0018) - poskytne ropnému priemyslu skutočný podnet na to, aby svoj podiel na zmene klímy znížil pomocou lepších ťažobných postupov;

8.

je presvedčený, že využívanie ropy a ostatných zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka by sa malo znížiť, a to tak zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj prechodom na uhlíkovo neutrálnejšie riešenia, ako je jadrová energia či energia z obnoviteľných zdrojov;

9.

zastáva názor, že ťažba existujúcich zdrojov je čoraz viac sťažovaná politickými faktormi, vrátane politickej nestability, nedostatočnej právnej ochrany, ale aj opatreniami v oblasti životného prostredia a hospodárením so zdrojmi; preto vyzýva Komisiu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila dialóg s krajinami, ktoré ťažia ropu, a aby v obojstrannom záujme hľadala pragmatické riešenia sporov;

10.

vyzýva Komisiu, aby v rámci dialógu s ropnými spoločnosťami a krajinami ťažiacimi ropu hľadala spôsoby, ako by sa mohli zabezpečiť stále investície napriek kolísajúcim cenám a ziskom;

11.

očakáva, že ropné spoločnosti investujú podstatnú časť svojich nedávnych ziskov do prieskumu a rozvoja nových ropných rezerv a do podpory energeticky úsporných technológií a výskumu produktov, ktoré nahradia ropu (najmä pre použitie v doprave);

12.

naliehavo vyzýva na zvýšenie dynamickosti vzťahov medzi EÚ a krajinami ťažiacimi ropu, čo zahŕňa aj obojstrannú ochotu dávať a prijímať a povedie k stabilnejším a trvalejším dodávkam a stanovovaniu cien ropy, čo by bolo v záujme všetkých zúčastnených strán a všeobecne aj svetového hospodárstva;

13.

víta iniciatívu Komisie zameranú na nadviazanie globálneho politického dialógu formou samitu na vysokej úrovni medzi krajinami, ktoré ropu spotrebúvajú, a krajinami, ktoré ropu ťažia, s cieľom vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s ropou a predísť tomu, aby krajiny ťažiace ropu umelo udržiavali ceny ropy na vysokej úrovni;

Transparentnosť trhu a tvorba cien

14.

je znepokojený rastúcim kolísaním cien ropy, ktoré bolo v roku 2008 pozoruhodné, a ktoré negatívne vplýva na celú ekonomiku a spotrebiteľov EÚ;

15.

zastáva názor, že kolísanie cien ropy odzrkadľuje zvýšený dopyt po rope, progresívne čerpanie ropných rezerv, zmeny v demografických a urbanizačných trendoch, najmä v rozvojových ekonomikách, kde so zvyšovaním priemernej mzdy rastie dopyt, špekulácie na trhoch komodít a celosvetové hospodárske cykly; ďalej zdôrazňuje, že ropa a ďalšie komodity sa v dôsledku devalvácie amerického dolára stále viac využívajú na diverzifikáciu portfólia;

16.

vyjadruje znepokojenie nad kolísaním cien ropy a jeho vplyvom na hospodársku a finančnú stabilitu; zatiaľ čo uznáva výhody aktívnych trhov s ropou a ďalšími energetickými produktmi, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili čo najvyššiu možnú mieru transparentnosti na trhoch s energiou;

17.

uznáva, že takéto kolísanie poškodzuje aj hospodárstva vývozcov ropy a že stabilizácia cien ropy je preto v obojstrannom záujme;

18.

víta oznámenie Komisie z 13. júna 2008 o výzve vyšších cien ropy a pripája sa k jej obavám v súvislosti s nedávnym prudkým výkyvom cien ropy a jeho negatívnymi účinkami na infláciu, konkurencieschopnosť, obchod a hospodársky rast;

19.

hlavnú príčinu rastu cien ropy za posledných osem rokov vidí v silnom raste dopytu, ktorý viedol k nedostatku kapacít pri ťažbe ropy, jej preprave a spracovaní a k vysokým neočakávaným ziskom niektorých veľkých ropných oligopolov; uznáva, že vyššie ceny surovín a špekulatívne transakcie na finančných trhoch ešte posilnili vývoj cien ropy;

20.

zdôrazňuje, že dohľad nad hospodárskou súťažou pri spracúvaní a predaji ropy a ropných produktov treba považovať za prioritu a že treba zvyšovať transparentnosť údajov o komerčných zásobách ropy;

21.

považuje v záujme stabilizácie cien ropy za nevyhnutné zvýšiť transparentnosť trhu; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila príslušné návrhy; poukazuje na to, že transparentnosť sa musí naliehavo zvyšovať aj v krajinách ťažiacich ropu a že transparentným spôsobom sa musí zverejňovať najmä vyťažený objem a úroveň zásob; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadzovali za zvyšovanie transparentnosti v rámci svojich dialógov s krajinami ťažiacimi ropu;

22.

v tejto súvislosti víta návrh štúdie o užitočnosti a nákladoch týždenného zverejňovania úrovne zásob ropy; vyzýva Komisiu, aby výsledky štúdie zahrnula do svojich budúcich legislatívnych návrhov týkajúcich sa minimálnych zásob ropy; zároveň zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa transparentnosť musí dosiahnuť v celosvetovom meradle;

23.

poukazuje na to, že rozličné technické špecifikácie ropných produktov v hlavných odberateľských krajinách spôsobujú fragmentáciu trhu, ktorá sa v prípade výpadkov dodávok môže prejaviť ako významný faktor rastu cien; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na odstránenie takéto obmedzenia prístupu na trh;

24.

zastáva názor, že úloha strategických zásob spočíva v tom, aby pokryli fyzický nedostatok kapacít vyplývajúci z výpadku dodávok; odmieta preto z tohto dôvodu a z dôvodu trvalo udržateľnej rozpočtovej politiky všetky pokusy o zmiernenie kolísania cien ropy prostredníctvom použitia týchto zásob;

25.

zdôrazňuje význam aktívneho úsilia o sprístupňovanie nových alternatívnych zdrojov energie malým podnikom, aby boli menej závislé od kolísania cien ropy; uznáva dôležitosť malých a stredných podnikov pri výrobe biopalív a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje obavy z technických a regulačných prekážok, ktoré stále existujú pri výrobe a komercializácii týchto výrobkov, a vyzýva Komisiu, aby nasmerovala svoje úsilie na uľahčenie prístupu týchto palív na trh;

26.

zdôrazňuje, že účinný systém obchodovania s emisiami a schválenie širokej škály ďalších opatrení v oblasti úspory energie by mali byť dôležitými nástrojmi na oživenie rozvoja rozsiahleho a vyspelého trhu s energeticky účinnými technológiami a výrobkami; taktiež zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“; znovu pripomína, že čím bude väčší počet krajín, ktoré zavedú do praxe podobné politiky, tým obmedzenejší bude vplyv týchto politík na sektorovú konkurencieschopnosť;

Investície do ťažby a spracovania ropy

27.

berie na vedomie, že v záujme zabezpečenia dodávok bude podľa IEA do roku 2020 potrebné investovať do ropného priemyslu 350 miliárd USD ročne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich príslušných politík poskytovali investičné stimuly, okrem iného a predovšetkým v rámci EÚ; zdôrazňuje pritom úlohu dlhodobej investičnej istoty; odmieta však nahradiť súkromné investície a kapitál verejnými financiami;

28.

je znepokojený následkami súčasnej úverovej krízy na investičné možnosti ropného priemyslu a žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko koordinovali svoje úsilie o prekonanie tejto krízy;

29.

víta prínos, ktorý by mohlo mať intenzívnejšie využívanie biopalív v oblasti dopravy, predovšetkým pri zvýšení bezpečnosti zásobovania; konštatuje, že takto dôjde v odvetví spracovania ropy ku konsolidácii a reštrukturalizácii; ďalej konštatuje, že treba prijať štrukturálne opatrenia na zníženie dopytu po rope v odvetví dopravy,

30.

vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov, aby aj napriek tomuto vývoju zabezpečili, že v EÚ zostanú k dispozícii dostatočné rezervné kapacity, ktorými bude možné pokryť nedostatky spôsobené napríklad prírodnými katastrofami;

31.

vyzýva členské štáty, Komisiu a ropné spoločnosti, aby zabezpečili náležitú odbornú prípravu odborníkov, ktorí sú potrební pre výskum v oblasti ropných zásob, ako aj ťažby ropy;

Dopravné trasy

32.

víta výsledky dosiahnuté v rámci programu INOGATE, najmä v oblasti opatrení na budovanie dôvery; vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu na to, ako podporiť tieto projekty prostredníctvom sprievodných opatrení a ako možno zlepšiť koordináciu;

33.

poukazuje na kľúčový význam dobrých susedských vzťahov medzi tranzitnými krajinami, ako aj medzi tranzitnými krajinami a krajinami s nimi susediacimi, a nalieha na členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

34.

konštatuje, že ropovody boli vyňaté z transeurópskych energetických sietí (TEN-E), a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na súčasný vývoj, najmä na klesajúcu domácu ťažbu a súčasne narastajúcu závislosť od dovozu a potrebu nových transportných kapacít, posúdili začlenenie ropnej infraštruktúry do TEN-E;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci spoločnej zahraničnej, obchodnej a bezpečnostnej politiky zasadzovali najmä v krajinách ťažiacich ropu a ohrozených politickou nestabilitou za stabilizáciu, pretože stabilná situácia je základom pre investície a prosperitu;

36.

zdôrazňuje, že projekty na vybudovanie novej ropnej infraštruktúry, ako sú ropovody Odesa – Gdaňsk a Konstanca – Terst, by mali zostať aj naďalej vysoko-prioritnými projektmi európskeho záujmu;

37.

vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcim sa pirátstvom, ktoré ohrozuje medzinárodnú lodnú dopravu, a tým aj prepravu ropy, a víta v tejto súvislosti jednotnú akciu Rady (8);

38.

je tiež znepokojený ohrozovaním dopravných trás a strategickej infraštruktúry zo strany terorizmu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili dialóg s hlavnými aktérmi;

Doprava a stavebníctvo

39.

poukazuje na potenciál úspory energie v sektore stavebníctva, ktorý by mohol znížiť dopyt po fosílnych zdrojoch energie, akými sú ropa a plyn, a víta aktuálnu snahu Komisie a členských štátov o ešte lepšie využitie tohto potenciálu;

40.

víta úsilie EÚ o diverzifikáciu energetických zdrojov v sektore dopravy; pri zavádzaní nových technológií uprednostňuje trhovo orientované prístupy; uznáva, že cena predstavuje najlepší ukazovateľ konkurencieschopnosti nových technológií; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambícií v prístupe k využitiu potenciálu energeticky účinných, lepšie konštruovaných a ľahších vozidiel;

41.

vyjadruje pochybnosti nad vhodnosťou biopalív prvej generácie v strednodobom a dlhodobom horizonte ako náhrady ropy; žiada o zintenzívnenie úsilia v oblasti výskumu syntetických palív;

42.

je presvedčený, že rast spotreby ropy v odvetví dopravy v strednodobom a dlhodobom horizonte možno znížiť len vtedy, keď EÚ a členské štáty prijmú dodatočné opatrenia, ktoré povedú k presmerovaniu dopravy a mobility k trvalo udržateľnejším spôsobom, ktoré spotrebúvajú menej ropy alebo žiadnu ropu, ako je železničná doprava, vodná doprava či kombinované reťazce mobility v mestských oblastiach (chôdza, jazda na bicykli, verejná doprava, spolujazda v súkromných vozidlách); okrem toho je presvedčený, že značné úspory energie možno dosiahnuť tým, že sa účinnejšie využijú moderné riadiace dopravné systémy na skrátenie oneskorení a obchádzok v cestnej a leteckej doprave, ako aj v lodnej doprave, a tým, že sa zintenzívni úsilie o podporu ekologickej logistiky;

Vzťahy s krajinami so stúpajúcou spotrebou ropy

43.

zastáva názor, že energetická politika sa musí viac zohľadniť v spoločných vonkajších vzťahoch EÚ s krajinami, v ktorých výrazne stúpa spotreba energie, a že EÚ sa musí usilovať o odstránenie štátnych dotácií na ropné produkty;

44.

vyzýva Komisiu, aby do spoločnej zahraničnej, obchodnej a susedskej politiky zahrnula opatrenia, ktoré môžu prispieť k pokroku pri odstraňovaní prepojenia medzi hospodárskym rastom a spotrebou ropy na celom svete;

45.

poukazuje najmä na to, že EÚ dostatočne neposúdila ani neprerokovala geopolitické vplyvy zmien globálnych podmienok pre medzinárodnú energetickú bezpečnosť a následky pre budúcu medzinárodnú politiku dobrého systému riadenia; domnieva sa, že pretrvávajúce spoliehanie sa na vnútroštátne riešenia sa musí nahradiť novými formami úzkej politickej a hospodárskej spolupráce medzi EÚ, USA, Ruskom a Čínou, ktoré musia v strednodobom horizonte nadobudnúť inštitucionalizovanú formu;

*

* *

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 292, 16.11.1977, s. 9.

(3)  Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8.

(4)  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 548.

(5)  Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 580.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0308.

(7)  Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, p. 60.

(8)  Jednotná akcia Rady 2008/851/SZBP z 10. novembra 2008 o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33).


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/76


Streda 11. marca 2009
Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu a internalizácia externých nákladov

P6_TA(2009)0119

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu a o internalizácii externých nákladov (2008/2240(INI))

2010/C 87 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2008 s názvom Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu (KOM(2008)0433),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2008 s názvom Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov (KOM(2008)0435),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2008 s názvom Opatrenia na zníženie hlučnosti v železničnej doprave týkajúce sa existujúceho vozňového parku (KOM(2008)0432),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o Európe v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2008 o trvalo udržateľnej európskej dopravnej politike z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky (2),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0055/2009),

A.

keďže cieľom EÚ je do roku 2020 znížiť skleníkové plyny o 20 %, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a znížiť spotrebu energie o 20 %,

B.

keďže s ohľadom na dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu Komisia predložila viacero rad návrhov zameraných na boj proti zmene klímy, oznámenie o internalizácii externých nákladov pre všetky druhy dopravy, oznámenie o znížení hlučnosti v železničnej doprave a jeden konkrétny legislatívny návrh na preskúmanie mýta za používanie ciest ťažkými nákladnými vozidlami,

C.

keďže tretí a štvrtý pododsek článku 11 smernice 1999/62/ES (3) v znení zmien a doplnení z roku 2006 uvádza, že „Najneskôr do 10. júna 2008 predloží Komisia po preskúmaní všetkých možností zahŕňajúcich náklady vzťahujúce sa na životné prostredie, hluk, kongesciu a zdravie všeobecne platný, transparentný a zrozumiteľný model posudzovania všetkých externých nákladov, ktorý bude slúžiť ako základ pre budúce výpočty poplatkov za použitie infraštruktúry. Súčasťou tohto modelu bude analýza vplyvu internalizácie externých nákladov pre všetky druhy dopravy a stratégia postupného uplatňovania tohto modelu vo všetkých druhoch dopravy. Súčasťou správy a modelu sú prípadne návrhy Európskemu parlamentu a Rade na ďalšiu revíziu tejto smernice.“,

D.

keďže internalizácia sa musí zapracovať do komplexnejšej politiky na podporu komodality a trvalo udržateľného systému dopravy a keďže táto politika musí takisto zahŕňať podporu výskumu, financovanie infraštruktúry, otvorenie trhov a štandardizáciu; keďže ale tieto cenové signály nebudú sami osebe postačujúce, aby sa docielila zmena v správaní užívateľov, ak nebudú k dispozícii potrebné alternatívy (čistejšie vozidlá, alternatívne formy dopravy, atď.),

E.

keďže Komisia presvedčivo opisuje zdravotné zaťaženie obyvateľstva hlukom zo železničnej dopravy, avšak ako jadro svojej iniciatívy na zníženie hlučnosti v železničnej doprave stanovuje iba požiadavku, aby boli nákladné vozne dodatočne vybavené menej hlučným brzdným systémom,

Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu

1.

víta oznámenie Komisie o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu ako prvý významný čiastočný krok k všeobecnejšiemu prístupu smerom k väčšej ekologizácii dopravy aj s jej rozmanitými druhmi a ako uznanie dôležitosti a potreby zvýšenia účinnosti dopravy v súvislosti s bojom proti zmene klímy;

2.

vyzdvihuje veľký prínos mobility pre kvalitu života občanov, rast a zamestnanosť v EÚ, sociálno-hospodársku a územnú súdržnosť, obchod s tretími krajinami, a pre podniky a zamestnancov, ktorí priamo a nepriamo pôsobia v dopravnom priemysle a v logistike;

3.

uznáva, že okrem toho, že mobilita má kladné účinky a je nevyhnutná pre hospodársky rozvoj a sociálno-hospodársku a územnú súdržnosť EÚ, má aj nepriaznivé dôsledky pre prírodu a ľudí, a preto je zástancom toho, aby sa v rámci európskej dopravnej politiky pokračovalo v snahe o dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu, ktorá popri zohľadnení odôvodneného záujmu občanov a podnikov na mobilite odstráni alebo prinajmenšom zmierni negatívne účinky dopravy v súlade s cieľmi EÚ zameranými na boj proti globálnemu otepľovaniu do roku 2020;

4.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení „zinventarizovala“ doterajšie opatrenia EÚ v oblasti podpory udržateľnej dopravnej politiky;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila celkovú koncepciu dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu, t. j. pre všetky odvetvia dopravy; konštatuje, že Komisia už prijala predbežné opatrenia, ktoré by v konečnom dôsledku mali viesť k rozsiahlej stratégii internalizácie externých nákladov pre všetky druhy dopravy; ale namiesto toho doteraz:

prijala čiastkový prístup vypracovaný v príručke na odhad externých nákladov dopravy a na ich internalizáciu v jednotlivých odvetviach (pozri Príručku na odhad externých nákladov v odvetví dopravy),

predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice 1999/62/ES, ktorý by umožnil, aby členské štáty účtovali poplatky za externé náklady s súvislosti s ťažkými nákladnými vozidlami v súlade s článkom 11 uvedenej smernice;

navrhla spoplatňovanie externých nákladov spôsobených železničnou dopravou formou poplatkov za používanie infraštruktúry, ktoré budú diferencované v závislosti od hluku;

6.

vyzýva preto Komisiu, aby pre všetky druhy dopravy vypracovala opatrenia a nástroje nevyhnutné na to, aby bola doprava šetrnejšia k životnému prostrediu a zohľadnila pritom platné medzinárodné dohovory a opatrenia, ktoré sa už prijali v rôznych odvetviach dopravy; vyzýva ju aj k tomu, aby v súvislosti s týmito návrhmi uskutočnila vedecky podložené štúdie hodnotenia vplyvu jednotlivých opatrení a ich účinkov na hospodársku súťaž medzi druhmi dopravy, ako aj ich vplyv na náklady na mobilitu a konkurencieschopnosť; a následne aby predložila podobne fundovanú komplexnú koncepciu dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu s konkrétnymi legislatívnymi návrhmi;

Internalizácia externých nákladov

7.

konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení o stratégii internalizácie externých nákladov nesplnila povinnosť stanovenú Európskym parlamentom a Radou v článku 11 zmenenej a doplnenej smernice 1999/62/ES, pretože, ako sama priznáva, nezostavila a nepredložila žiaden všeobecne uplatniteľný, transparentný a zrozumiteľný model hodnotenia všetkých externých nákladov, keďže ešte nevypracovala žiadnu analýzu následkov pre všetky druhy dopravy, a, na praktickej úrovni, zanalyzovala len ťažké nákladné vozidlá ako prvý krok k stratégii postupného presadzovania modelu pre všetky druhy dopravy;

8.

berie na vedomie, že Komisia sa vo svojom oznámení obšírne odkazuje na príručku zverejnenú v januári 2008 o výpočte externých nákladov, v ktorej sú zahrnuté najnovšie vedecké poznatky o výpočte externých nákladov v odvetví dopravy;

9.

poznamenáva, že Komisia vo svojom oznámení uviedla vedecky jasné odôvodnenia účtovania jednotlivých externých nákladov rôznym druhom dopravy, a osvojila si tzv. pragmatický prístup na základe priemerných nákladov; vo všeobecnosti podporuje základ, ktorý Komisia používa na marginálne sociálne oceňovanie nákladov a je v súlade s Bielou knihou o doprave z roku 2001;

10.

poznamenáva, že Komisia vo svojom oznámení a návrhu na smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES, výslovne zohľadňuje zásadu znečisťovateľ platí, ktorá je uvedená v článku 175 ods. 5 zmluvy; vyzýva však Komisiu, aby so zreteľom na ďalšie kroky týkajúce sa internalizácie externých nákladov zohľadnila všetky už existujúce formy internalizácie externých nákladov, ako sú dane z minerálnych olejov a poplatky za používanie ciest;

11.

vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní ďalších návrhov na ekologizáciu dopravy zahrnula hodnotenia dôsledkov hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy a s tým spojené sociálne a environmentálne dôsledky tak, ako to bolo aj v prípade návrhu na zmenu a doplnenie smernice 1999/62/ES, a aby zahrnula náklady na mobilitu a konkurencieschopnosť;

12.

ľutuje skutočnosť, že Komisia nenavrhla opatrenia na zmiernenie účinkov vyplývajúcich z odľahlosti polohy v dôsledku rozšírenia EÚ a neuskutočnila žiadne odhady týkajúce sa dôsledkov takýchto opatrení, najmä v tých členských štátoch, kde existujú zemepisné prekážky a pre členské štáty, ktoré zatiaľ nemajú k dispozícii multimodálne alternatívy; vyzýva preto Komisiu, aby odstránila tieto nedostatky v rámci budúcej revízie transeurópskych dopravných sietí (TENT);

13.

v tomto zmysle povzbudzuje Komisiu, aby v rámci revízie TENT predložila doplňujúci návrh pre multimodálne koridory mobility, tzv. „zelené koridory“, kompenzujúci zaťaženie spôsobené predloženým návrhom, pričom sa ponúkne prístup a mobilita bez prekážok;

14.

žiada Komisiu, aby najprv predložila konkrétne návrhy pre všetky druhy dopravy a potom splienila povinnosť stanovenú v článku 11 zmenenej a doplnenej smernice 1999/62/ES a to predložením rozsiahlej koncepcie výpočtu a účtovania externých nákladov a hodnotenia ich vplyvu na základe zrozumiteľného modelu;

Zníženie hlučnosti v železničnej doprave

15.

uznáva, že Komisia vo svojom oznámení o opatreniach zameraných na zníženie hlučnosti v železničnej doprave týkajúcich sa existujúceho vozňového parku zohľadnila potrebu znížiť hlučnosť spôsobenú najmä nákladnými vozňami, ktorá zaťažuje obyvateľstvo žijúce pozdĺž železničných tratí;

16.

zdôrazňuje, že dodatočné vybavenie vozňov za rozumné náklady je podmienené čo najrýchlejším odstránením súčasných technických prekážok, ako aj odstránením administratívnej záťaže v súvislosti s príslušnými osvedčeniami, a to ešte predtým, ako sa prijmú akékoľvek záväzné legislatívne opatrenia;

17.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh smernice s cieľom zaviesť odstupňované poplatky za trasu v závislosti od hlučnosti, pokiaľ ide o lokomotívy a vozne, aby tak železničným podnikom čo najrýchlejšie poskytla podnety na plynulý prechod k vozidlám s nízkou úrovňou hlučnosti prostredníctvom výmeny brzdových klátikov; nazdáva sa, že v prípade potreby možno tiež zvážiť možnosť krátkodobých opatrení, a že žiadne legislatívne návrhy by v intermodálnej hospodárskej súťaži nemali mať negatívny vplyv na odvetvie železničnej dopravy;

18.

očakáva, že Komisia vo svojom návrhu predstaví realizovateľný spôsob, ktorý prostredníctvom účelového viazania príjmov zabezpečí prebudovanie nielen tých vozňov, ktoré má železničný podnik v prevádzke, ale aj vozňov iných spoločností prevádzkovaných železničnými podnikmi;

*

* *

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 556.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0087.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42).


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/79


Streda 11. marca 2009
Lisabonská stratégia

P6_TA(2009)0120

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2009 vo vzťahu k lisabonskej stratégii

2010/C 87 E/15

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Správa o plnení lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 až 2010 (KOM(2008)0881) a odporúčanie Komisie z 28. januára 2009 o odporúčaní Rady týkajúcom sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

o zreteľom na 27 národných programov reformy lisabonskej stratégie, ktoré predložili členské štáty,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2007 s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie - Príspevok Komisie k októbrovému zasadnutiu hláv štátov a vlád (KOM(2007)0581),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 o zahraničnopolitickom rozmere lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť: Predkladanie správ o prístupe na trhy a ustanovení rámca na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti predpisov (KOM(2008)0874),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2008)0865),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta – Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností (KOM(2008)0868),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (KOM(2008)0876),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, predloženým Komisiou 16. decembra 2008 (KOM(2008)0867),

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2000, 23. a 24. marca 2001, 22. a 23. marca 2005, 27. a 28. októbra 2005, 23. a 24. marca 2006,8. a 9. marca 2007 a 13. a 14. marca 2008,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 – 2010) (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (3),

so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Finančná kríza a hospodárske a sociálne dôsledky

1.

konštatuje, že globálna finančná kríza prameniaca z globálnej makroekonomickej nerovnováhy a globálna úverová kríza spôsobili vážnu škodu finančným systémom na celom svete vrátane EÚ; konštatuje tiež, že globálna finančná kríza spôsobila masívne znehodnotenie kapitálových trhov na celom svete, že jej negatívne vplyvy na reálnu ekonomiku sú hlboké a najmä že jej vplyvy na zamestnanosť a sociálnu situáciu sú ďalekosiahle; zdôrazňuje, že finančné trhy majú pre reálnu ekonomiku kľúčový význam a že okrem zachovania zamestnanosti je jednou z priorít na dosiahnutie rastu a zamestnanosti obnovenie prúdenia kapitálu prostredníctvom poskytovania úverov a financovania investícií, ktoré si vyžaduje obnovenie dôvery a viery prostredníctvom jasných záväzkov a štátnych záruk, ako aj lepšieho vykonávania dohľadu nad všetkými finančnými trhmi v celosvetovom meradle, ako aj právne predpisy podporujúce zodpovedné poskytovanie úverov trhom;

2.

odporúča, aby sa uplatňovali krátkodobé opatrenia na vyrovnanie okamžitých priamych dôsledkov krízy a obmedzenie negatívnych vplyvov na reálnu ekonomiku, pričom balíky na obnovu musí sprevádzať koordinovaný krátkodobý a dlhodobý akčný plán, prostredníctvom ktorého sa hospodárstva EÚ opätovne nasmerujú k stabilnému rastu a ktorý poskytne ochranu pred podobnými krízami v budúcnosti;

3.

pripomína, že už pred rokom vo svojom uznesení z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k lisabonskej stratégii (4) Európsky parlament upozorňoval na prvoradý význam zabezpečenia stability finančných trhov a konštatoval, že nedávna kríza hypoték s nízkou bonitou ukázala, že je potrebné, aby EÚ vytvorila kontrolné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a stability finančných trhov a na posilnenie ochrany zákazníkov, požadoval uskutočniť vyhodnotenie súčasných systémov a nástrojov obozretného dohľadu v Európe a kládol dôraz na úzku konzultáciu s Európskym parlamentom, ktorá by viedla k jasným odporúčaniam o tom, ako zlepšiť stabilitu finančného systému a jeho schopnosť poskytnúť bezpečné dlhodobé financovanie pre európske podniky;

4.

zdôrazňuje, že finančné trhy sú a zostanú jadrom fungovania sociálne orientovaného trhového hospodárstva, že ich zmyslom je poskytovať financovanie pre reálnu ekonomiku a tiež dosiahnuť účinné prerozdeľovanie zdrojov a že zmyslom finančných trhov je tiež poskytovať hospodárstvam prostriedky na dosahovanie prosperity, ktoré počas posledných desaťročí postupne umožnili občanom trvalé zvyšovanie ich životnej úrovne; zdôrazňuje, že úplne spoľahlivé, účinné a transparentné finančné trhy sú predpokladom zdravého a inovatívneho európskeho hospodárstva vytvárajúceho rast a pracovné miesta;

5.

zdôrazňuje, že finančná kríza vytvorila príležitosť, pri ktorej už nemožno prehliadať potrebu inovácií ako hnacieho motora hospodárstva; domnieva sa, že nastal správny čas na vytvorenie dynamického hospodárstva založeného na vedomostiach, ktorý sa Európa rozhodla vybudovať už pred ôsmymi rokmi; domnieva sa, že nastal čas budovať energeticky najúčinnejšie hospodárstvo, ktoré má potenciál zmeniť svet a zabezpečiť prosperitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť Európy na ďalšie desaťročia; domnieva sa, že nastal čas stimulovať inovačné priemyselné odvetvia, ktoré sú schopné zabezpečiť Európe nový rozvoj;

6.

uznáva pozitívne výsledky záchranných opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zamedziť dodatočným škodám na fiškálnom systéme; vyzýva však na vytvorenie novej finančnej architektúry prostredníctvom zavedenia transparentnej a efektívnej regulácie, ktorá má veľký význam pre spotrebiteľov, podniky a zamestnancov; žiada o predloženie ďalších legislatívnych návrhov, ako aj medzinárodných dohôd, ktoré umožnia riešiť základné príčiny krízy, ktorými sú nadmerná miera rizika, zadlžovanie a krátkodobo zamerané hospodárenie; pripomína Komisii jej povinnosť reagovať na žiadosti Európskeho parlamentu týkajúce sa regulácie zaisťovacích fondov a private equity a očakáva, že v krátkom čase budú predložené legislatívne návrhy;

7.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby finančné odvetvie, ktoré využíva verejnú pomoc, poskytovalo spoločnostiam a najmä malým a stredným podnikom (MSP) a domácnostiam dostatočné úvery; trvá na tom, že záchranné plány musia obsahovať záväzné podmienky týkajúce sa prerozdeľovania dividend, ako aj postupov poskytovania úverov;

8.

varuje pred začarovaným kruhom nízkych investícií a nízkej spotreby vedúce k znižovaniu počtu pracovných miest, zoštíhľovaniu obchodných plánov a k menšiemu počtu inovácií, ktoré môžu uvrhnúť EÚ do hlbokej a dlhodobej recesie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutná koordinovaná európska odpoveď s cieľom zabrániť tomu, aby reakciou na krízu bola zmes rozporuplných vnútroštátnych plánov zameraných na finančnú stabilitu a hospodárske oživenie s možnými konfliktami a nákladmi oslabujúcimi vnútorný trh, hospodársku stabilitu a hospodársku a menovú úniu, ako aj Európu v úlohe globálneho ekonomického hráča;

9.

očakáva spoločné akcie na prekonanie dôsledkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku; vyzýva na stanovenie referenčných kritérií v súvislosti so zamestnanosťou a výškou hospodárskeho rastu v budúcnosti, ktoré by pomohli stanoviť rozsah a zloženie Plánu hospodárskej obnovy Európy; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa v rámci paktu rastu a stability a pravidiel pružnosti vytvorila ucelená európska stratégia pre budúce investície (napr. do kvalifikovaného a odborného ľudského kapitálu s cieľom umožniť pokrok a rozvoj v oblasti technológií, inovácií, energetickej účinnosti, trvalo udržateľnej infraštruktúry, komunikačných technológií, vzájomného prepojenia a služieb vrátane služieb v oblasti zdravotníctva, ako aj poskytnúť možnosti podnikania, v neposlednom rade pre MSP v rámci investovania do nových produktov a na nových trhoch), aby sa zabezpečili pracovné miesta a príjmy, ako aj lepšia koordinácia hospodárskych a sociálnych politík;

10.

domnieva sa, že stimulačné opatrenia je možné strategicky zamerať na zdroje obnoviteľnej energie, energetickú účinnosť a životné prostredie a vytvoriť tak ekologické pracovné miesta vysokej kvality, ako aj poskytnúť európskemu priemyselnému odvetviu východiskovú výhodu nad ostatnými regiónmi sveta, ktoré sa ešte len musia chopiť tejto iniciatívy;

11.

domnieva sa, že dlhodobo orientované riešenia, ktoré sú inšpirované stratégiou trvalo udržateľného rozvoja prijatou v Göteborgu a deklarovanou ako súčasť lisabonskej stratégie, môžu priniesť iba politiky, ktoré sú kombináciou boja proti rastúcej nezamestnanosti a chudobe v krátkodobom výhľade a ktoré pripravia pôdu pre prechod nášho hospodárstva k trvalo udržateľnému rozvoju v dlhodobom výhľade;

12.

zdôrazňuje, že najväčšou prioritou EÚ musí byť ochrana jej občanov pred vplyvmi finančnej krízy, pretože ňou boli najviac postihnutí práve oni, či už ako pracovníci, členovia domácností alebo podnikatelia; domnieva sa, že mnoho pracovníkov a ich rodín je alebo bude zasiahnutých krízou a že je potrebné prijať kroky s cieľom pomôcť zastaviť rušenie pracovných miest a radšej pomôcť ľuďom k rýchlemu návratu na trh práce, ako ich nechať napospas dlhodobej nezamestnanosti; očakáva, že na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2009 sa dosiahne zhoda v otázke jasných usmernení a konkrétnych opatrení s cieľom zachovať zamestnanosť a vytvárať nové pracovné príležitosti;

13.

domnieva sa, že zo všetkých dôsledkov hospodárskej krízy vzbudzuje najväčšie obavy rast chudoby v EÚ; domnieva sa, že je nevyhnutné zastaviť súčasný rast nezamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom znižovania chudoby a jej predchádzania je stratégia založená na cieľoch plnej zamestnanosti, pracovných miestach vysokej kvality, sociálnom začleňovaní, opatreniach na podporu podnikania a činnostiach na zvýšenie významu MSP a investícií; pripomína, že stratégia na riešenie vylúčenia z trhu práce by sa mala zakladať na primeranej životnej úrovni a podpore príjmu, inkluzívnych trhoch práce, ako aj na prístupe k službám vysokej kvality a vzdelávaniu; domnieva sa preto, že zamestnanosť je nutné podporovať akciami, ktoré sú zamerané na podnikanie, MSP a investície, ako aj iniciatívami na pomoc ľuďom, ktorí opätovne vstupujú na trh práce; domnieva sa, že osobitnou prioritou by v tejto súvislosti malo byť preškoľovanie nezamestnaných a vzdelávanie zamerané na vytvorenie kvalifikovanej a špecializovanej pracovnej sily; domnieva sa, že zásada solidarity je podstatná pre proces budovania Európy, že financovanie zo strany Spoločenstva by sa malo poskytovať členským štátom na základe systémov, ktorých cieľom je predchádzať nadmernému rušeniu pracovných miest, preškoľovať pracovníkov a umožňovať nekvalifikovaným ľuďom získať kvalifikáciu; domnieva sa, že je treba vypracovať predpisy v oblasti pracovného práva, ktorými sa v rámci pracovného trhu dosiahne vyššia miera pružnosti a bezpečnosti, ako aj rýchlejšie získavanie nových pracovných miest; domnieva sa, že finančné nástroje Spoločenstva, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa musia prepracovať, aby sa mohli účinne a včas uplatňovať vo vzťahu k rozsiahlym odvetviam hospodárstva, ktoré rušia pracovné miesta; víta návrh Komisie na zjednodušenie kritérií pre Európsky sociálny fond a na zameranie týchto aktivít na najzraniteľnejšie skupiny;

14.

zdôrazňuje, že MSP, ktoré sú oporou európskeho hospodárstva, sú osobitne tvrdo postihnuté súčasným hospodárskym poklesom; zdôrazňuje, že úverová kríza najtvrdšie postihla odvetvie MSP, keďže toto odvetvie je časťou hospodárstva, ktorá sa najviac spolieha na krátkodobý prevádzkový kapitál zvyčajne poskytovaný prostredníctvom úverov; poukazuje na nedostatok kapitálu, ktorý v spojení so všeobecným poklesom dopytu núti MSP ustupovať na všetkých frontoch; zdôrazňuje, že súčasné ťažkosti MSP ako najväčších prispievateľov k HDP a najväčších zamestnávateľov v EÚ majú ďalekosiahle dôsledky pre celú EÚ a najmä pre najzraniteľnejšie a zasiahnuté regióny; ďalej zdôrazňuje význam rýchleho zavedenia iniciatívy „Small Business Act“ vo všeobecnosti a najmä ustanovení o poskytovaní úverov pre MSP prostredníctvom akcie Európskej investičnej banky (EIB);

15.

zdôrazňuje, že dostatočný, cenovo dostupný a primerane bezpečný prístup k financiám je rozhodujúcim predpokladom pre investície a rast; je presvedčený, že v súčasnom hospodárskom prostredí je zákon o malých podnikoch a jeho ciele dôležitejší ako kedykoľvek predtým, pretože ponúka MSP nevyužitý potenciál vedúci k hospodárskemu rastu a k vytváraniu a udržiavaniu pracovných miest a poskytuje príležitosť pre politické vedúce postavenie a na posilnenie dôvery v podnikateľskom odvetví v Európe;

16.

zdôrazňuje, že Európa potrebuje pre dosiahnutie trvalo udržateľného rastu zdravú, dynamickú a vzdelanú pracovnú silu; a že tento predpoklad je v súčasnosti nanešťastie ohrozený, okrem iného, z dôvodu negatívneho populačného rastu vo väčšine členských štátov; domnieva sa, že efektívna infraštruktúra pre starostlivosť o deti tak, ako to schválila Európska rada na zasadnutí z 15. a 16. marca 2002, významným spôsobom pomáha zosúladiť pracovný a rodinný život; domnieva sa, že rozvoj starostlivosti o deti, založený na rodinách, uľahčuje ženám, ako aj mužom zapájanie sa do pracovného života a zakladanie rodín; zdôrazňuje, že zvyšovanie zamestnanosti žien nielenže podporuje rast hospodárstva ako celok, ale prispieva tiež k riešeniu demografickej problematiky, ktorej Európa v súčasnosti čelí; domnieva sa, že solidarita medzi generáciami sa musí podporovať, aby sa získal väčší potenciál zo súčasnej pracovnej sily;

17.

trvá však na tom, že členské štáty musia prepracovať svoje politiky v oblasti prisťahovalectva, aby sa cieleným spôsobom dosiahlo prilákanie vysokokvalifikovaných prisťahovalcov, ktorí spĺňajú požiadavky európskeho pracovného trhu, a to na základe skúsenosti Spojených štátov v tejto oblasti a s osobitným dôrazom na spoluprácu s krajinami pôvodu týchto osôb, aby sa zabránilo úniku mozgov; domnieva sa, že politiky v oblasti vzdelávania by mali byť zamerané na prilákanie zahraničných výskumných pracovníkov, ktorí by zostali v rámci EÚ počas dlhšieho obdobia (napr. program Erasmus mundus, 2007 až 2012); domnieva sa, že kľúčovými predpokladmi pre vytvorenie hospodárstva založeného na vedomostiach, ktoré by mala vedúce postavenie v celosvetovom meradle, je zabezpečenie a ochrana základných práv legálnych prisťahovalcov členskými štátmi, oboznámenie týchto prisťahovalcov so spoločnými európskymi hodnotami a rešpektovanie kultúrnej rôznorodosti;

Požiadavky občanov a potrebné reakcie

18.

poznamenáva, že v dôsledku súčasnej krízy existuje viacero kľúčových priorít lisabonskej stratégie, ktorých uplatňovanie by mali európske inštitúcie uskutočňovať naliehavejším spôsobom: podporovanie regionálnej a miestnej konkurencieschopnosti a dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj podporovanie spotrebiteľských politík, aby sa trh stal efektívnejším a spravodlivejším a aby sa využívali výhody vnútorného trhu, najmä v rámci maloobchodu a služieb; urýchliť zavedenie iniciatívy „Small Business Act“, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (5) a prijať a implementovať návrh nariadenia Rady o štatúte európskej súkromnej spoločnosti, ktorý predložila Komisia 25. júna 2008 (KOM(2008)0396); rýchle napredovanie v realizácii európskeho výskumného priestoru a návrhov „piatej slobody“ na zlepšenie voľného pohybu vedomostí a inovácií prostredníctvom posilnenia transferu vedomostí v rámci vzdelávania, výskumu, vývoja a priemyselnej produkcie; vytvorenie nákladovo účinného patentu na úrovni Spoločenstva a patentového súdu pre celú EÚ, čo by výrazne zlepšilo konkurencieschopnosť európskych podnikov, uľahčilo firmám prístup k financiám a podporilo inovácie;

19.

domnieva sa, že EÚ by mala nasledovať základný spoločný cieľ, ktorým je: vytváranie pracovných príležitostí a teda zabránenie nezamestnanosti vo veľkom rozsahu; domnieva sa, že tento cieľ by mal preto určovať rozsah a prvky Plánu hospodárskej obnovy Európy; domnieva sa, že solidarita je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia, aby mal Plán hospodárskej obnovy Európy a doplňujúce opatrenia čo možno najpozitívnejší vplyv na pracovné trhy v Európe; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia na podporu najzraniteľnejších skupín v spoločnosti;

20.

výrazne sa zasadzuje za politiku v rámci pracovného trhu, ktorá podporuje prístup na trh práce pre všetkých a podporuje celoživotné vzdelávanie; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby uzatvorili inovatívne dohody na udržanie zamestnanosti ľudí; podporuje okrem iného znižovanie sociálnych odvodov pre nižšie príjmy s cieľom podporiť možnosť zamestnávania pracovníkov s menšími pracovnými skúsenosťami a zavádzanie inovatívnych riešení (napr. poukážok pre služby starostlivosti o domácnosť alebo o deti, či príspevkov v prípade zamestnávania zraniteľných skupín obyvateľstva), ktoré boli v niektorých častiach EÚ úspešne odskúšané; očakáva, že v tejto súvislosti bude dochádzať k výmene osvedčených postupov;

21.

zdôrazňuje potrebu posilniť efektívnosť pravidiel na ochranu spotrebiteľov s cieľom odpovedať na silné očakávania občanov EÚ, najmä v súvislosti s finančnými produktmi; podporuje členské štáty, aby vytvorili politiky, ktoré by podporovali najvážnejšie zasiahnuté obete finančnej krízy;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité bezodkladne zabezpečiť voľný pohyb a mobilitu na trhu práce, pričom trvá na tom, že je potrebné zaručiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a plne rešpektovať kolektívne vyjednávanie a úlohu odborových zväzov vrátane ich práva na kolektívnu akciu; zdôrazňuje, že odstránenie prekážok pre mobilitu na európskom trhu práce umožní lepšiu ochranu európskej pracovnej sily; poznamenáva, že EÚ musí vyvinúť úsilie s cieľom vysvetliť občanom výhody prístupu, ktorý účinne spája rozšírenie, integráciu, solidaritu a pracovnú mobilitu;

23.

konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali z ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podmienky pre sociálnu a hospodársku účasť pre všetkých a najmä zaviedli právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí ako minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné dohody, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

24.

domnieva sa, že finančná kríza poskytuje príležitosť uskutočniť potrebné reformy s dôrazom na kľúčové zásady ekonomiky, ktoré siahajú od primeraných investícií do vzdelávania a získavania zručností po kvalitu verejných financií a prostredia, ktoré je priaznivé pre inovácie a vytváranie pracovných príležitostí; domnieva sa, že trvalo udržateľný rast a vytváranie pracovných miest v EÚ čoraz viac závisia od excelentnosti a inovácie ako hlavných predpokladov európskej konkurencieschopnosti;

25.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na podporu rastu a pracovných miest a na posilnenie dopytu a dôvery spotrebiteľov; v tejto súvislosti považuje za kľúčovú iniciatívu inteligentného rastu zameranú na ciele lisabonskej stratégie, ako sú investície do vedomostného trojuholníka (pozostávajúceho z výskumu, vzdelávania a inovácií), technológií priaznivých pre životné prostredie, energetickej účinnosti, trvalo udržateľných infraštruktúr a komunikačných technológií; zdôrazňuje synergické účinky takejto iniciatívy v súvislosti s budúcou konkurencieschopnosťou, trhom práce a ochranou životného prostredia a zdrojov;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali pokračovať v reforme pracovných trhov, aby vytvorili väčší počet pracovných miest, ako aj v reforme vzdelávacích systémy, ktoré pomôžu zvýšiť úroveň zručností, domnieva sa, že členské štáty by mali pokračovať aj v úsilí na podporu zvyšovania produktivity prostredníctvom vyšších investícií do vzdelávania; zdôrazňuje aj, že riešenie otázok v oblasti inovácií a ich šírenia, ako aj zabezpečenie možnosti zamestnávania a pružnosti pracovnej sily si vyžaduje zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje však, že súčasné investície do ľudského kapitálu v Európe sú naďalej jednoznačne nedostatočné pre hospodárstvo založené na vedomostiach;

27.

zdôrazňuje, že súčasná kríza sa nesmie využiť ako zámienka na odsunutie veľmi potrebného presmerovania výdavkov smerom k investíciám do ekológie, ale mala by sa vnímať ako ďalší podnet na pokračovanie v tak veľmi potrebnom ekologickom preorientovaní priemyslu; je presvedčený o tom, že z hospodárskeho hľadiska je riešenie zmeny klímy jasné a že každý krok vedúci k oneskoreniu potrebných opatrení bude v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu nákladov;

28.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje rozpočty a aby investovali do projektov inteligentného rastu, a týmto spôsobom v plnej miere využili revidovaný Pakt stability a rastu;

29.

zdôrazňuje, že hospodárstva členských štátov sú vo vysokej miere vzájomne závislé; zdôrazňuje potrebu efektívnejšej koordinácie a lepšej správy, ktoré sú v čase krízy ešte naliehavejšie; poukazuje na to, že argument v prospech väčšej miery spolupráce platí ešte viac v rámci eurozóny; v tejto súvislosti odkazuje na svoje odporúčania v rámci uznesenia o EMU@10; očakáva, že Komisia poskytne jasné a rázne usmernenia smerujúce k zlepšeniu koordinovaného prístupu medzi všetkými členskými štátmi;

30.

domnieva sa, že zanechanie boja proti zmene klímy a pozastavenie investícií do životného prostredia by bolo katastrofálnou chybou, ktorá by mala okamžitý a medzigeneračný vplyv;

Opatrenia v Európe

31.

zdôrazňuje potrebu posilniť sociálny rozmer európskych a vnútroštátnych plánov obnovy; vyzýva Komisiu, aby do jarného zasadnutia Európskej rady roku 2009 monitorovala a predložila návrhy týkajúce sa sociálneho vplyvu finančnej krízy, najmä v oblasti sociálneho vylúčenia, chudoby a dôchodkov;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa hlavný model financovania Európskeho sociálneho fondu v prevažnej miere zameriaval na preškoľovanie a zvyšovanie možnosti zamestnania, ako aj sociálne začleňovanie s cieľom prekonať negatívne sociálne vplyvy krízy; opätovne vyzýva, že toto zameranie by malo byť orientované na tých, ktorí sú vzdialení od trhu práce;

33.

poukazuje na to, že potrebujeme novú dohodu pre Európu , ktorá rieši ekonomickú, environmentálnu a sociálnu krízu; vytváranie pracovných miest v odvetví výroby a priemyslu musia dopĺňať rozsiahle investície do sociálnych služieb, najmä do vzdelávania a zdravia, vytvorenie lepších podmienok na vzdelávanie našich detí a študentov, značné zvýšenie počtu učiteľov a zlepšenie reálnych podmienok na vzdelávanie sa, pričom ide o investície, ktoré sa vrátia v budúcnosti;

34.

poukazuje na to, že investície v rámci uvedenej novej „ekologickej“ dohody by sa mali zamerať na zvýšenie účinnosti a nahradenie aj iných zdrojov, ako je ropa (tzv. najdôležitejšie suroviny), ktoré sa pravdepodobne minú v krátkodobom až strednodobom výhľade a obmedzia rozvoj určitých odvetví, napríklad informačného a komunikačného odvetvia, či odvetvia zábavy; konštatuje, že podľa najnovších štúdií sa môže veľa ušetriť na takýchto materiáloch, ktoré by znížili odpad, náklady a závislosť od zdrojov;

35.

v súvislosti s energiou zdôrazňuje, že Európa je v súčasnosti závislá od fosílnych palív, ktoré sú jej hlavným zdrojom energie; domnieva sa, že keďže sa musí znížiť závislosť od fosílnych palív, je tiež nevyhnutné dosiahnuť energetickú bezpečnosť pre Európu; domnieva sa, že to znamená diverzifikáciu vlastných zdrojov fosílnych palív pri súčasnej snahe o udržanie cien energie na prijateľnej úrovni; domnieva sa, že odvetvie energetiky v členských štátoch sa musí otvoriť a musí sa dosiahnuť skutočná hospodárska súťaž; domnieva sa, že sa musí zlepšiť energetická účinnosť prostredníctvom výskumu a vývoja a uplatňovania osvedčených postupov; domnieva sa, že vzhľadom na dlhodobo vysoké ceny ropy a zemného plynu musí byť Európa schopná znížiť riziká, ktorým je vystavená v tejto oblasti; domnieva sa, že je krajne dôležité, aby Európa uvažovala o prechode na vnútorný trh s energiou s cieľom účinnejšie distribuovať svoju energiu medzi členskými štátmi a riešiť svoju závislosť na energii z tretích krajín; domnieva sa, že podiel energie EÚ z obnoviteľných zdrojov sa musí zvýšiť s cieľom znížiť závislosť na fosílnych palivách; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť výskum a vývoj v tejto oblasti a mali by sa uprednostňovať rozličné miestne riešenia s cieľom čo najlepšie využiť dostupné obnoviteľné zdroje energie;

36.

konštatuje, že EÚ stále zaostáva za tempom inovácií v hospodárstve USA; poznamenáva, že inovácie môžu zabezpečiť rýchlu obnovu európskych hospodárstiev prostredníctvom vytvorenia komparatívnych výhod na globálnych trhoch; poznamenáva, že v čase hospodárskeho poklesu býva súčasťou spoločného postupu znižovanie výdavkov na výskum a vývoj, toto je však nesprávny prístup, keďže treba uskutočňovať pravý opak; domnieva sa, že zvýšené investície do výskumu a vývoja a vzdelávania posilňujú produktivitu a tým aj rast; vyzýva na investovanie v oblasti výskumu a vývoja, aby sa dosiahol cieľ 3 % podielu týchto výdavkov na HDP; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí umožňovať vyšší podiel výdavkov na výskum; je presvedčený, že členské štáty by mali zvýšiť alebo aspoň dosiahnuť svoje ciele v oblasti investovania do výskumu a vývoja a mali by podporovať investície do výskumu a vývoja súkromného odvetvia prostredníctvom daňových opatrení, ručenia za úvery, regionálnych podnikových inkubátorov, stredísk excelentnosti, ako aj akýchkoľvek iných nástrojov, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, domnieva sa, že vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie by mali byť prioritami na všetkých politických úrovniach, pretože sa nimi zvyšuje produktivita a zároveň poskytujú kvalifikáciu, ktorá je potrebná pre vstup na trh práce a na udržanie zamestnania v rámci pracovného prostredia s vysokou konkurencieschopnosťou;

37.

poukazuje na to, že od začiatku 21. storočia technologické a komunikačné nástroje rozpútali sily globalizácie v nevídanom rozsahu, „vyrovnali“ trhy komunikácie a práce a prispeli k obdobiu bezprecedentnej inovácie, čím zvýšili produktivitu hospodárstiev a globálne prepojili občanov; domnieva sa preto, že maximalizáciou výkonu a vplyvu technológií na hospodárstvo, ďalším otvorením vnútorného trhu v oblasti telekomunikácií, energetiky a výskumu a najmä v priemyselnom odvetví, môže EÚ vyjsť zo súčasného hospodárskeho rozvratu silnejšia, posilniť kvalitu a cenovú dostupnosť svojich zdravotníckych služieb, dosiahnuť pokrok v rozvoji a zavádzaní energetiky, ktorá je ohľaduplná k životnému prostrediu, zlepšiť vzdelávanie v rámci svojich členských štátov a podporovať vyhliadky EÚ, aby sa stala svetovým lídrom v oblasti technológií a aplikovaných technologických inovácií; poukazuje na to, že pre hospodárstvo založené na vedomostiach je treba zabezpečiť rozvoj služieb vysokej kvality a stratégiu širokopásmového pripojenia, schopnú urýchliť modernizáciu a rozširovanie sietí; domnieva sa, že návrh Komisie v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorého cieľom je dosiahnuť plné pokrytie širokopásmovými komunikačnými sieťami do roku 2010, je potrebným krokom, ktorý umožní EÚ, aby si udržala svoju konkurencieschopnosť;

38.

žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť Bielej knihe Komisie z 21. novembra 2001 o mládeži (KOM(2001)0681) a Európskemu paktu mládeže Európskej rady prijatom 22. a 23. marca 2005 ako jedným z nástrojov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov lisabonskej stratégie; zastáva názor, že Komisia by mala pri príprave legislatívnych návrhov zvažovať a začleňovať vplyv na mládež a výsledky štruktúrovaného dialógu s mládežníckymi organizáciami a že členské štáty by sa pri vykonávaní vnútroštátnych reformných programov v súvislosti s lisabonskou stratégiou mali zameriavať na mládež a zohľadňovať ju v príslušných oblastiach politík; domnieva sa, že zvyšovanie mobility študentov a kvality rôznych vzdelávacích systémov by malo byť prioritou v súvislosti s prehodnocovaním hlavných cieľov bolonského procesu po roku 2010 a že sa musia uskutočniť kroky v rámci rôznych politických oblastí; zdôrazňuje, že rôzne aspekty mobility s cieľom rozvoja skutočného európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania idú nad rámec zamerania vysokoškolského vzdelávania a týkajú sa oblastí sociálnych vecí, financií, ako aj imigračnej a vízovej politiky;

39.

s cieľom predchádzať opakovaniu súčasnej krízy v strednodobom výhľade pokladá za nevyhnutné europeizovanie štruktúry finančného dohľadu, zefektívnenie pravidiel hospodárskej súťaže, regulovanie v primeranej miere a zvýšenie transparentnosti finančných trhov; zastáva názor, že integrovaný, komplexný (týkajúci sa všetkých odvetví) a ucelený rámec v oblasti dohľadu, založený na zabezpečení vyváženého prístupu pri riadení cezhraničného rozloženia finančného rizika na základe harmonizovaných právnych predpisov, by znížil náklady na zabezpečenie zhody v prípade činností patriacich do viacerých jurisdikcií; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na prehodnotenie súčasnej štruktúry dohľadu v súlade s týmito zásadami; napriek opatreniam uvedeným v tomto odseku vyzýva členské štáty, aby sa v strednodobom výhľade vrátili k vyváženému verejnému financovaniu a vyzýva preto členské štáty, aby objasnili, ako dokážu splniť tento cieľ;

40.

podporuje rozhodnutie európskych členov skupiny G-20 z konca februára 2009 v Berlíne o prijatí „konečných opatrení proti daňovým rajom a nespolupracujúcim jurisdikciám“ tým, že sa čo najskôr dohodnú na súbore postihov, ktorý sa musí schváliť na samite v Londýne; odporúča, aby EÚ prijala na svojej úrovni vhodný legislatívny rámec s vhodnými podnetmi nasmerovanými na trhové subjekty, aby sa nepúšťali do obchodov s týmito jurisdikciami; zdôrazňuje, že konvergentné prístupy sú pri riešení tohto problému veľmi dôležité;

41.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby upravili rozpočet EÚ s cieľom umožniť použitie nevyužitých finančných zdrojov na podporu politických cieľov EÚ;

42.

je znepokojený zvyšujúcimi sa regionálnymi rozdielmi v súvislosti s vplyvmi finančnej krízy, ktoré sa prejavujú okrem iného narastajúcimi rozdielmi v dôveryhodnosti medzi členskými štátmi, ktoré vedú k vyšším nákladom na úvery tých členských krajín, ktoré majú nižšie ratingy; vyzýva na rozvoj nových inovatívnych finančných nástrojov s cieľom zmierniť tieto dôsledky a prilákať nový kapitál;

43.

zdôrazňuje, že kríza má mimoriadne negatívne ekonomické a sociálne dôsledky v mnohých nových členských štátoch, pričom sa podstatne spomaľuje ich konvergencia s EÚ-15; navyše očakáva vedľajšie účinky, postihujúce euro a ekonomiky eurozóny; preto požaduje prijatie rozhodných opatrení v záujme európskej solidarity, aby sa ochránila eurozóna a posilnila vnútorná súdržnosť Európskej únie, najmä čo sa týka rozhodnejšej podpory ekonomík strednej a východnej Európy predovšetkým úpravou štrukturálnych fondov a globalizačného fondu pre tieto krajiny, ako aj mimoriadnej podpory zo strany EIB vo veci nových inovatívnych finančných nástrojov; poukazuje na dôležitosť európskej jednoty v časoch hospodárskej krízy, keď spomalenie ekonomického vývoja ohrozuje aj spoločné európske hodnoty; preto požaduje, aby Komisia podnikala pozornejšie a opatrnejšie kroky voči novým členským štátom;

44.

konštatuje, že nástroje financovania EÚ by sa mali využiť na podporu verejných výdavkov; zdôrazňuje, že s cieľom prispieť k hospodárskej obnove EÚ sa musí zvýšiť miera plnenia a rýchlosť týchto finančných nástrojov; domnieva sa, že kohézna politika EÚ je vynikajúcim nástrojom územnej solidarity, najmä jej cezhraničných súčastí; je veľmi spokojný s nedávnou „lisabonizáciu“ kohéznej politiky; domnieva sa, že prostredníctvom krokov zameraných na orientáciu regionálnych fondov viac na podnikanie, výskum, zamestnanosť a nové kvalifikácie by sa na miestnej úrovni mali sprístupniť značné finančné prostriedky na posilnenie podnikateľského potenciálu a na podporu tých najohrozenejších;

45.

poukazuje na to, že programy transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) a transeurópskych energetických sietí (TEN-E) by takisto mali plne prispieť k Plánu hospodárskej obnovy Európy a k cieľom lisabonskej stratégie; domnieva sa, že pozitívne úsilie koordinátorov, ako aj zriadenie výkonnej agentúry pre TEN-T spolu s vykonávaním právnych predpisov na zlepšenie účinnosti komodality vyústili do pomerne podstatného počtu úplne dokončených projektov v oblasti TEN-T v celej EÚ na podporu trvalo udržateľného rastu a lepšej mobility;

46.

konštatuje, že v súvislosti s Plánom hospodárskej obnovy Európy zohráva EIB kľúčovú úlohu; víta zvýšenie kapitálu EIB členskými štátmi s cieľom poskytovať viac pôžičiek MSP; trvá na tom, aby boli pôžičky dostupné pre MSP zo všetkých členských štátov, a to transparentným a spravodlivým spôsobom; požaduje ďalšie posilnenie úlohy EIB v súvislosti s novými inovačnými finančnými nástrojmi;

47.

domnieva sa, že v súvislosti s hospodárskou správou si súčasná hospodárska kríza vyžaduje pevnú, koordinovanú a včasnú intervenciu vlády každého členského štátu, ako aj regulačné opatrenia s cieľom podporiť finančné trhy a obnoviť dôveru; domnieva sa, že nové legislatívne opatrenia by mali byť založené na zásadách transparentnosti a zodpovednosti a že sa musí zaviesť efektívne monitorovanie s cieľom zabezpečiť práva spotrebiteľov; domnieva sa, že nová regulácia by mala obsahovať požiadavky proti nadmernému zadlžovaniu a na vyššie kapitálové rezervy bánk; v tejto súvislosti poukazuje aj na súčasné problémy týkajúce sa pravidiel ohodnocovania a vyhodnocovania rizík; domnieva sa, že kontroly sa musia vyvíjať rovnako rýchlo ako finančné inovácie a že EÚ by mala posilniť know-how svojich regulačných orgánov v tomto smere; domnieva sa, že viac regulácie neznamená nevyhnutne lepšiu reguláciu; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby členské štáty koordinovali svoje regulačné akcie; domnieva sa, že sa musia zabezpečiť stabilizačné normy a regulácia finančného dohľadu v eurozóne;

48.

pripomína, že ratingové agentúry nesú svoj podiel zodpovednosti za finančnú krízu; víta výzvu Európskej rady na urýchlený postup v prípade návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (KOM(2008)0704), ktorý predložila Komisia 12. novembra 2008 s cieľom sprísniť pravidlá týkajúce sa ratingových agentúr;

49.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom vyňať takzvané mikrosubjekty z rozsahu pôsobnosti štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (6);

50.

domnieva sa, že je veľmi naliehavé zvýšiť globálnu reguláciu finančného odvetvia, ktorá musí siahať ďaleko nad rámec klasického bankového odvetvia, a prijať rázne opatrenia na zavedenie záväzných pravidiel pre bankový dohľad, transparentnosť, osvedčené postupy, ako aj uplatňovať sankcie voči všetkým štátom a územiam, ktoré nespolupracujú; vyzýva Komisiu, aby predložila vhodné návrhy a naliehavo vyzýva Radu, aby pripravila v rámci medzinárodných rokovaní politickú pôdu na urýchlené schválenie takéhoto prístupu; konštatuje, že globálna finančná stabilita je verejným statkom a za jej ochranu nesú zodpovednosť politickí predstavitelia;

51.

naliehavo vyzýva Radu, aby sa do marca 2009 zhodla na revízii smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (7) s cieľom umožniť znížené sadzby DPH na služby s vysokým podielom práce, ako aj na iných vhodných opatreniach na podporu domáceho dopytu; vyzýva v tejto súvislosti na koordinovanú akciu členských štátov s cieľom umožniť diferencované možnosti zníženia DPH pre jednotlivé odvetvia ustanovené v smernici o DPH, ktoré členské štáty môžu, ale nemusia uplatňovať v závislosti od svojich priorít; domnieva sa, že selektívne daňové stimuly by mali podporiť domáci dopyt, ako aj hospodárstvo;

52.

nadšene víta skutočnosť, že Komisia vyzvala na vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre odbyrokratizovanie a žiada, aby sa návrhy schválené touto skupinou zaviedli čo možno najskôr; zdôrazňuje, že lisabonská stratégia by mala zabezpečiť zníženie regulačného zaťaženia spoločností, podporiť produktivitu, a tým aj celkovo vyššie miery rastu; domnieva sa, že EÚ by mala zvážiť alternatívy regulácie, diskutovať so zúčastnenými stranami o novej regulácii a zamerať sa na pomer medzi nákladmi a prínosmi regulácie;

Vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ďalšie kroky a postup napredovania

53.

víta pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v rámci lisabonskej stratégie, no konštatuje, že o mnohých významných legislatívnych iniciatívach sa ešte stále rokuje a že by mali byť prednostne prijaté; zdôrazňuje nevyváženú situáciu, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo iniciatív na základe rôznych európskych usmernení; vyzýva na vyváženejší prístup v záujme skutočného reformného programu pre európske politiky poskytujúce mnohostrannú podporu; podporuje posilnenie vonkajšieho rozmeru programu reforiem EÚ, ktorý stanoví vysokú úroveň noriem, vhodný regulačný rámec a pracovné postupy založené na spolupráci s cieľom spolupracovať s inými medzinárodnými hospodárskymi subjektmi a riešiť globálne problémy; v tejto súvislosti víta prácu, ktorú odviedli rôzne generálne riaditeľstvá Komisie pri vývoji nových kvalitatívnych ukazovateľov; naliehavo vyzýva Radu, aby požiadala Komisiu o ich využitie v nadchádzajúcom hodnotení vnútroštátnych plánov obnovy a o ich začlenenie do monitorovania Komisie, čím by vznikla komplexnejšia a primeranejšia predstava o úspechu lisabonsko-göteborskej stratégie;

54.

zdôrazňuje, že dosiahnutie lepších výsledkov v rámci lisabonskej stratégie si vyžaduje účinný tlak zo strany Rady v rámci mnohostranného dohľadu;

55.

poukazuje na to, že otvorená metóda koordinácie, na ktorej sa lisabonská stratégia zakladala v priebehu deviatich rokov, ukázala svoje nedostatky vzhľadom na nové vnútorné a vonkajšie problémy, ktorým čelí EÚ; preto naliehavo vyzýva, aby sa v období po lisabonskej stratégii vychádzalo z aktívnejšej a globálnejšie zameranej politiky, t. j. z aktualizácie súčasných spoločných politík (v oblasti obchodu, vnútorného trhu, hospodárskej a menovej únie atď.) a z nových spoločných vonkajších politík (v oblasti energetiky, klímy, rozvoja, migrácie atď.);

56.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase, keď do konca obdobia vymedzeného pre lisabonskú stratégiu zostáva len jeden rok, neboli splnené jasne stanovené ciele a že pokrok v programových oblastiach bol nedostatočný; domnieva sa, že úsilie členských štátov v oblasti zavádzania opatrení na priblíženie sa cieľom lisabonskej stratégie bolo nedostatočné; domnieva sa, že lisabonská stratégia sa musí vnímať ako dôležité usmernenie pre budúce formovanie politík, ktorých cieľom je silná, konkurencieschopná EÚ podporujúca rast; domnieva sa preto, že by jej mali členské štáty venovať vážnejšiu pozornosť a že by nemala byť vnímaná iba ako vzdialený cieľ, ale ako akčný plán pre ďalší rozvoj EÚ;

57.

navrhuje, aby sa pokračovanie v úvahách o agende Lisabon plus (ktorá sa musí začať v roku 2010) zameralo na všeobecnú štruktúru lisabonskej stratégie (konkurencieschopnosť a ekologickejší európsky priemysel, väčší počet lepších pracovných miest, sociálne začleňovanie, trvalo udržateľný rozvoj), zdôrazňuje však potrebu navrhnúť ucelenejší a solidárnejší prístup, ktorý umožní výrazne zvýšiť schopnosť spravovania v rámci lisabonskej stratégie v EÚ; žiada Komisiu, aby do konca roka 2009 predložila dôkladné zhodnotenie doterajších deviatich rokov lisabonskej stratégie a výsledkov, ako aj záväzkov týkajúcich sa cieľov lisabonskej stratégie zo strany členských štátov;

58.

žiada Komisiu, aby analyzovala užitočnosť postlisabonskej stratégie s novými zámermi a cieľmi a aby sa zamerala najmä na vyhodnotenie pripravenosti členských štátov zavádzať takýto nový program, ako aj na jeho uskutočniteľnosť; zdôrazňuje potrebu preorientovania Integrované politické usmernenia pre rast a pracovné miesta na príčiny hospodárskeho poklesu a naliehavo žiada Radu, aby súhlasila s krátkodobými opatreniami na udržanie zamestnanosti na úrovni z roku 2008, na investovanie do boja proti zmene klímy a na zabezpečenie dostatočného príjmu pre najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti; očakáva od Komisie, že včas podnikne iniciatívy a predloží návrhy v súvislosti s týmito cieľmi na prerokovanie počas jarného zasadania Európskej rady v Lisabone v roku 2010;

59.

zdôrazňuje, že „lisabonizácia“ verejných výdavkov všetkých členských štátov a rozpočtu EÚ sa musí stať skutočnosťou, pretože sa tým podporí samotná lisabonská stratégia a výrazne sa zvýši efektívnosť pri dosahovaní cieľov rastu a vytvárania pracovných miest;

60.

poznamenáva, že medzi nástroje potrebné pre EÚ na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie patrí najmä zefektívnenie všetkých súvisiacich politík, všetkých finančných nástrojov a fondov, ako aj rozpočtu EÚ takým spôsobom, aby sa dosiahlo urýchlenie a prehĺbenie úsilia pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest; domnieva sa, že v krátkodobom výhľade sú silnejšie daňové stimuly potrebné pre urýchlenú obnovu po hospodárskej kríze za predpokladu, že sa tým pre preorientujú súkromné výdavky a správanie v súlade s cieľmi stanovenými v lisabonsko-göteborskej stratégii a klimaticko-energetickom balíku; v tejto súvislosti varuje pred nerozvážnym znižovaním daní; domnieva sa, že daňové stimuly musia byť orientované na sociálne a environmentálne ciele; domnieva sa, že možným spôsobom je znižovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty pre služby s vysokým podielom práce a pre služby poskytované na miestnej úrovni, ďalej sa domnieva, že by sa malo poskytovať financovanie pre ekologické iniciatívy okrem iného v odvetví energetiky, ako aj v automobilovom odvetví a v stavebníctve, pretože hlavne tieto odvetvia zažívajú kolaps dopytu po svojich výrobkoch; domnieva sa, že spotrebiteľov možno podporovať v nákupe ekologickejších áut a v ekologickej bytovej výstavbe prostredníctvom daňových úľav;

61.

vyjadruje poľutovanie nad stále slabým zviditeľnením lisabonskej stratégie vo vnútroštátnych politikách mnohých členských štátov; zastáva názor, že mobilizácia všetkých zúčastnených strán hospodárstva má zásadný význam pre zabezpečenie jej účinného uplatňovania; predovšetkým sa domnieva, že lepšie zapojenie sociálnych partnerov, vnútroštátnych parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti zlepší výsledky lisabonskej stratégie a posilní verejnú diskusiu o vhodných reformách; domnieva sa, že zapojenie všetkých zúčastnených strán je možné zabezpečiť prostredníctvom náležitého uplatňovania zásady viacúrovňového spravovania;

62.

opätovne s poľutovaním konštatuje, že medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a na základe konzultácií s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov sa ešte stále nedohodol jednoznačný plán a kódex postupov, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie všetkých príslušných zúčastnených inštitúcií EÚ do ďalšieho vhodného postupu v nadväznosti na lisabonskú stratégiu; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu príslušných inštitúcií EÚ v súvislosti s blížiacim sa preskúmaním integrovaných politických usmernení, ako aj na úvahy a ustanovenie nadchádzajúcej lisabonskej agendy II;

*

* *

63.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.


(1)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 422.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0058.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0543.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0057.

(5)  Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35.

(6)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(7)  Ú. v. ES L 347, 11.12.2006, s. 1.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/90


Streda 11. marca 2009
Boj proti zmene klímy

P6_TA(2009)0121

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o stratégii EÚ vo vzťahu ku komplexnej dohode o zmene klímy v Kodani a k poskytnutiu dostatočných finančných prostriedkov na politiku boja proti zmene klímy

2010/C 87 E/16

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 175 Zmluvy o ES,

so zreteľom na balík opatrení v oblasti klímy a energetiky, ktorý prijal Európsky parlament 17. decembra 2008, najmä na jeho pozíciu v otázke návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (1), a v otázke návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (2),

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadaní Európskej rady, ktoré sa konali v dňoch 19.–20. júna 2008 a 11.–12. decembra 2008,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes (3),

so zreteľom na 14. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) (COP 14) a štvrtú konferenciu zmluvných strán, ktorá bola súčasne stretnutím zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 4), ktoré sa konali od 1. do 12. decembra 2008 v Poznani (Poľsko),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy (KOM(2009)0039),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2007 s názvom Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET) – Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti (KOM(2007)0723),

so zreteľom na článok 103 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v decembri 2009 sa v Kodani majú uzavrieť rokovania o komplexnej medzinárodnej dohode o zmene klímy, ktorá bude v súlade s cieľom obmedziť globálne zvýšenie teploty na menej ako 2 °C,

B.

keďže z nedávnych štúdií vyplýva, že existuje potenciál zníženia celosvetových emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % a že veterná, solárna a ostatné trvalo udržateľné obnoviteľné energie by mohli uspokojovať takmer tretinu celkovej celosvetovej potreby energie pri nákladoch, ktoré predstavujú menej ako pol percenta celosvetového HDP; keďže vďaka energetickej účinnosti by bolo možné znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako štvrtinu a keďže by bolo možné takmer zastaviť odlesňovanie,

C.

keďže čoraz viac vedcov uznáva, že zamedzenie nebezpečnej zmene klímy si vyžiada stabilizáciu úrovne skleníkových plynov v atmosfére na úroveň 350 ppmv ekvivalentu CO2, čo je značne nižšia úroveň, ako sa pôvodne odporúčalo,

D.

keďže EÚ sa dohodne na svojej rokovacej pozícii na zasadnutí Európskej rady na jar 2009,

E.

keďže EÚ sa usiluje zohrávať vedúcu úlohu v boji proti globálnemu otepľovaniu a plne podporuje proces rokovaní UNFCCC,

F.

keďže EÚ schválila vyššie uvedený balík pre oblasť klímy a energetiky pozostávajúci z legislatívnych opatrení na jednostranné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 spolu so záväzkom až 30-percentného zníženia v prípade prijatia dostatočne ambicióznej medzinárodnej dohody v Kodani,

G.

keďže emisie v rozvojových štátoch rýchlo rastú a nemožno ich znižovať bez značnej technickej a finančnej podpory,

H.

keďže odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov sa podieľajú na celkových emisiách oxidu uhličitého (CO2) približne dvadsiatimi percentami a sú hlavnými hrozbami v súvislosti so zmenou klímy, pretože ohrozujú významnú úlohu lesov ako zásobární uhlíka; keďže odlesňovanie postupuje znepokojivým tempom 13 miliónov hektárov ročne, pričom najväčšiu časť tvoria lesy tropických regiónov v rozvojových štátoch,

I.

keďže systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami môže poslúžiť ako model pre rozvoj obchodovania s emisiami v ostatných rozvinutých štátoch a regiónoch,

J.

keďže polovica celosvetových snáh o zmiernenie účinkov by sa mohla opierať o nízkonákladové opatrenia prospešné pre všetky strany, ako je zvyšovanie energetickej účinnosti,

K.

keďže obchodovanie s emisiami formou aukcií sa môže v budúcnosti stať zdrojom značných príjmov, ktoré by sa mohli použiť na financovanie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov a prispôsobenie sa v rozvojových štátoch,

L.

keďže uľahčovanie financovania vysokokvalitných projektov v rozvojových štátoch, najmä čo sa týka malých a stredných podnikov, závisí od komplexného, transparentného a nepretržitého toku informácií o dostupnosti financovania a spôsoboch uchádzania sa oň; keďže zodpovednosť za to musí prevziať medzinárodné spoločenstvo, pričom EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a ísť príkladom,

M.

keďže podľa nedávnych odhadov predstavuje výška investícií potrebných na celosvetové znižovanie emisií do roku 2020 sumu 175 miliárd EUR, pričom viac ako polovica týchto finančných prostriedkov by sa mala použiť v rozvojových štátoch,

N.

keďže podľa odhadov Komisie spomalenie tempa odlesňovania do roku 2020 o polovicu bude do uvedeného roku stáť 15 až 20 miliárd EUR ročne a keďže zastavenie odlesňovania si bude vyžadovať ešte oveľa vyššie sumy,

O.

keďže rôzne štúdie medzinárodných organizácií odhadli náklady na prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových štátoch rádovo vo výške desiatok miliárd eur ročne,

1.

zdôrazňuje, že EÚ musí aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v medzinárodnej politike v oblasti klímy; zdôrazňuje význam jednotnosti EÚ v záujme zachovania jej vierohodnosti v tejto otázke;

2.

vyzýva, aby sa EÚ aktívne zasadzovala za to, aby kodanská dohoda zohľadnila najnovšie vedecké správy o zmene klímy, zaväzovala zmluvné strany k stabilizačným úrovniam a teplotným cieľom, ktoré zaručia, že sa s veľkou pravdepodobnosťou zabráni nebezpečnej zmene klímy, a aby umožňovala pravidelné revízie, ktoré budú zárukou súladu stanovených cieľov s najnovšími vedeckými poznatkami; víta návrhy Komisie v tejto oblasti;

3.

pripomína, že v záujme obmedzenia globálneho priemerného nárastu teploty nad 2 °C oproti hodnote z predindustriálneho obdobia je nevyhnutné, aby nielen rozvinuté štáty výrazne znížili svoje emisie, ale aby k dosiahnutiu tohto cieľa prispeli aj rozvojové štáty;

4.

poukazuje na skutočnosť, že zníženie emisií v rozvojových štátoch pod „bežnú úroveň“ napomôže obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C, čo si vyžaduje širokú podporu od priemyselných štátov;

5.

zdôrazňuje, že opatrenia potrebné na zmiernenie vplyvu v rozvojových štátoch si vyžadujú výrazné zvýšenie finančných zdrojov;

6.

poukazuje na zodpovednosť priemyselných štátov poskytovať dostatočnú, trvalo udržateľnú a predpovedateľnú finančnú a technickú podporu rozvojovým štátom, aby ich motivovali k prijatiu záväzkov znižovať svoje emisie skleníkových plynov, prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy a znižovať emisie súvisiace s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov, ako aj zlepšovať budovanie kapacít v záujme súladu so záväzkami vyplývajúcimi z budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy; zdôrazňuje, že väčšina týchto finančných prostriedkov sa musí poskytnúť ako nové finančné prostriedky nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci;

7.

pripomína svoje uvedené uznesenie zo 4. februára 2009, najmä tie body, ktoré sa venujú medzinárodnému rozmeru, financovaniu a rozpočtovým otázkam, v ktorom uviedol, že pre EÚ a ďalšie priemyselné krajiny ako skupinu je dôležité stanovenie dlhodobého cieľa na zníženie aspoň na 80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990;

8.

ďalej pripomína svoje odporúčanie, aby sa niektoré zásady prijaté v klimatickom a energetickom balíku použili ako vzor medzinárodnej dohody, najmä záväzná lineárna cesta pre záväzky v priemyselnej krajine, diferenciácia na základe overených emisií a posilnený režim súladu s faktorom ich ročného znižovania;

9.

zdôrazňuje, že za podmienok súčasnej finančnej a hospodárskej krízy sa môže cieľ EÚ bojovať proti zmene klímy skombinovať s hlavnými novými hospodárskymi možnosťami rozvoja nových technológií, tvorby pracovných miest a zlepšovania energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje tiež, že kodanská dohoda by mohla priniesť potrebný impulz na presadenie tzv. novej ekologickej dohody (Green New Deal), ktorá by posilnila hospodársky rast podporou ekologických technológií a zabezpečením nových pracovných miest v EÚ a v rozvojových štátoch;

10.

vyzýva Európsku radu, aby si za cieľ pre medzinárodný dohovor s priemyselnými štátmi stanovila dosiahnutie spoločného zníženia emisií skleníkových plynov v hornej časti rozpätia 25-40 % odporúčaného vo štvrtej hodnotiacej správe Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC 4AR) a aby tieto zníženia mali domáci charakter;

11.

vyjadruje znepokojenie nad nepresnosťou údajov týkajúcich sa úrovne finančnej zodpovednosti EÚ, ktoré figurujú v uvedenom oznámení Komisie z 28. januára 2009; vyzýva Európsku radu, aby spolu s mandátom na rokovania kodanskej konferencie prijala konkrétne záväzky v oblasti financovania, ktoré budú v súlade s celosvetovým úsilím potrebným na obmedzenie nárastu priemernej teploty výrazne pod 2 °C;

12.

domnieva sa, že takéto finančné záväzky by mali podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2008 zahŕňať sľub členských štátov, že značnú časť príjmov pochádzajúcich z aukčného predaja v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami použijú na financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej negatívnych dôsledkov v rozvojových štátoch, ktoré ratifikujú medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ale zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že systém obchodovania s emisnými kvótami sa vzťahuje na menej ako 50 % emisií EÚ, treba do financovania týchto dôležitých opatrení zahrnúť aj ostatné odvetvia hospodárstva členských štátov;

13.

trvá na tom, že takéto záväzky musia byť zárukou predvídateľného financovania mechanizmov vytvorených v rámci UNFCCC, ktoré sú doplnkom oficiálnej rozvojovej pomoci a sú nezávislé od ročných rozpočtových postupov v členských štátoch;

14.

víta dve alternatívy inovatívneho financovania načrtnuté vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z 28. januára 2009, ak sú vypracované tak, aby zaručovali dostatočne predvídateľné úrovne financovania; ďalej súhlasí s návrhom, aby sa toto skombinovalo s financovaním z obchodovania formou aukcie v oblasti leteckej a námornej dopravy v rámci systémov na určovanie a obchodovanie s emisiami;

15.

víta myšlienku Komisie, že časť finančných prostriedkov by sa mala poskytnúť vo forme úverov, pretože niektoré činnosti môžu mať charakter prospešný pre všetky strany aj v rozvojových štátoch;

16.

zdôrazňuje, že záväzné ciele by umožnili investorom lepšie posudzovať riziká a možnosti spojené so zmenou klímy a poskytli by im príležitosť zapojiť sa do projektov, ktoré by spĺňali ciele týkajúce sa zmiernenia negatívnych vplyvov zmeny klímy a prispôsobenia sa zmene klímy; ďalej zdôrazňuje potrebu objasniť úlohu súkromného kapitálu v rámci investícií potrebných na dosiahnutie cieľov;

17.

domnieva sa však, že je nevyhnutné prijať komplexnejší akčný plán týkajúci sa budúceho financovania politiky v oblasti klímy, ktorý by sa vzťahoval na všetky príslušné oblasti a zdroje financovania; domnieva sa, že uvedené oznámenie Komisie z 28. januára 2009 je vhodným východiskom pre túto činnosť, ale zdôrazňuje, že ho treba doplniť ďalšími jasne definovanými opatreniami; vyzýva Európsku radu, aby poverila Komisiu bezodkladným vypracovaním tohto akčného plánu vzhľadom na nadchádzajúce kodanské rokovania;

18.

nazdáva sa, že veľká časť kolektívneho príspevku k úsiliu o zmierňovanie dôsledkov a k potrebám rozvojových štátov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy sa musí venovať na projekty na zastavenie odlesňovania a zhoršovania kvality lesov, ako aj na projekty obnovy lesa a zalesňovania v týchto štátoch;

19.

víta tzv. mechanizmus čistého rozvoja podľa Kjótskeho protokolu ako možnosť sprístupnenia trhu s uhlíkom rozvojovým štátom; zdôrazňuje, že používanie kompenzácií zo strany priemyselných štátov na splnenie cieľa znižovania emisií skleníkových plynov nemôže tvoriť súčasť zodpovednosti rozvojových štátov za zníženie ich emisií skleníkových plynov v rámci medzinárodnej dohody o zmene klímy; preto trvá na tom, aby sa v rámci budúcich mechanizmov kompenzácií stanovili prísne kritériá kvality projektov, ktoré zabránia tomu, aby priemyselné štáty ukracovali rozvojové štáty o menej nákladné spôsoby znižovania emisií, a zaručia vysokú úroveň týchto projektov so spoľahlivým, overiteľným a skutočným znížením emisií, ktoré taktiež umožní trvalo udržateľný rozvoj v týchto štátoch;

20.

zastáva názor, že kolektívny príspevok EÚ k úsiliu rozvojových štátov o zmierňovanie vplyvu zmeny klímy a k ich potrebám v oblasti prispôsobovania sa tejto zmene by do roku 2020 nemal byť pod úrovňou 30 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá sa môže v dôsledku nových poznatkov o závažnosti zmeny klímy a rozsahu s ňou spojených nákladov ešte zvýšiť;

21.

zdôrazňuje, že značné finančné toky určené na úsilie o zmiernenie vplyvu zmeny klímy a potreby prispôsobenia sa tejto zmene v rozvojových štátoch sú iba jednou súčasťou riešenia; trvá na tom, že finančné prostriedky by sa mali vynakladať trvalo udržateľným spôsobom bez byrokracie, najmä pri malých a stredných podnikoch, a bez korupcie; zdôrazňuje, že financovanie musí byť predvídateľné, koordinované a transparentné, musí budovať kapacitu v rozvojových štátoch na ústrednej i miestnej úrovni a musí uprednostňovať občanov, ktorých zmena klímy postihla, a nielen vlády; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam priebežných a ľahko prístupných informácií o dostupnom financovaní; vyzýva Radu a nadchádzajúce švédske predsedníctvo, aby aktívne podporovali tieto zásady počas rokovaní UNFCCC COP15 v Kodani v decembri 2009;

22.

vyzýva Komisiu, aby upustila od svojho predchádzajúceho odmietavého stanoviska k zahrnutiu lesného hospodárstva do systémov obchodovania s emisnými kvótami; nazdáva sa, že na financovanie budúcich mechanizmov znižovania emisií v dôsledku odlesňovania a zhoršovania kvality lesov (REDD) budú v rámci dohody na obdobie po roku 2012 potrebné tak trhové, ako aj netrhové finančné prostriedky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a Radu, aby prevzali iniciatívu pri tvorbe pilotných trhov s uhlíkom pre REDD; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby vypracovali koncepciu, ako by sa trhové a netrhové prostriedky pre lesné hospodárstvo mohli vzájomne dopĺňať;

23.

je presvedčený, že vďaka vedúcej úlohe EÚ pri poskytovaní finančnej a technickej pomoci rozvojovým štátom sa výrazne zvýšia šance na úspech kodanských rokovaní; domnieva sa, že vedúce postavenie EÚ v oblasti financovania tým, že sa na rokovaniach v ranom štádiu uvedú konkrétne čísla, je nevyhnutné pre získanie dostatočnej podpory domácej verejnosti, povzbudenie rozvojových štátov pri prijímaní ambicióznych záväzných cieľov na znižovanie emisií a pre povzbudenie ostatných členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, aby prispeli podobným spôsobom;

24.

uznáva skutočnosť, že EÚ je ako celok na dobrej ceste dosiahnuť kjótske ciele, ale poukazuje na to, že niektoré členské štáty sú od týchto cieľov veľmi vzdialené, čo by mohlo naštrbiť vierohodnosť EÚ počas kodanských rokovaní; trvá preto na tom, že tie členské štáty, ktoré ešte nenastúpili cestu k dosiahnutiu kjótskych cieľov, by mali svoje úsilie zintenzívniť;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) spolu so žiadosťou, aby sekretariát UNFCCC toto uznesenie postúpil všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0610.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0611.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0042.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/94


Streda 11. marca 2009
Usmernenia pre politiky zamestnanosti

P6_TA(2009)0122

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov v rokoch 2008-2010

2010/C 87 E/17

Európsky parlament,

so zreteľom na svoju pozíciu z 20. mája 2008 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 o pláne hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (2),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov predložený Komisiou 28. januára 2009 (KOM(2008)0869),

so zreteľom na závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008, ktoré stanovili rámec opatrení EÚ na zabránenie recesii a udržanie hospodárskej aktivity a zamestnanosti,

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (3),

so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,

B.

keďže súčasná hospodárska kríza prináša nebývalé výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a keďže sa predpokladá ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie EÚ a z neho vyplývajúci znížený alebo dokonca záporný rast zamestnanosti a zvýšenie nezamestnanosti v EÚ v roku 2009,

C.

keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre zamestnanosť sú hlavnými nástrojmi v rámci lisabonskej stratégie zameranými na riešenie úloh týkajúcich sa pracovného trhu,

D.

keďže EÚ a členské štáty spoločne nesú zodpovednosť za riešenie úloh, príležitostí a neistôt občanov súvisiacich s globalizáciou,

E.

keďže globálna finančná a hospodárska kríza vyžaduje od EÚ, aby reagovala rozhodne a koordinovane s cieľom zabrániť rušeniu pracovných miest, podporiť zodpovedajúce príjmy občanov, vyhnúť sa recesii a využiť súčasné výzvy týkajúce sa hospodárstva a zamestnanosti na vytvorenie príležitostí,

F.

keďže preto treba naliehavo zintenzívniť úsilie na všetkých úrovniach riadenia, pokiaľ ide o investovanie do ľudí a modernizáciu európskych pracovných trhov najmä využitím koncepcie flexiistoty, a to za účasti sociálnych partnerov a iných relevantných subjektov, po konzultácii so sociálnymi partnermi, v súlade s vnútroštátnymi zvyklosťami a postupmi,

Všeobecne: usmernenia pre hospodársku obnovu a politiku zamestnanosti

1.

je presvedčený, vzhľadom na vážnu celosvetovú recesiu a na predpovede zvýšenia nezamestnanosti v EÚ do konca roku 2009 aspoň o 3,5 milióna, že hlavnými cieľmi politiky zamestnanosti EÚ a členských štátov musí byť: ochrana čo najväčšieho počtu životaschopných pracovných miest pred krátkodobým poklesom dopytu, pomoc pri vytváraní pracovných miest, a podpora tak kúpnej sily nezamestnaných pracovníkov, ako aj ich možností na rýchle znovu získanie práce; vyzýva Komisiu, aby dala členským štátom jasný signál, že usmernenia na zachovanie zamestnanosti by sa mali vykonať v tomto duchu, a v súvislosti s riešením problematiky zamestnanosti ako otázky priority predložila návrhy na európsku iniciatívu zamestnanosti na rokovanie jarného zasadania Európskej rady 2009, spolu s koordinovaným postupom členských štátov na zachovanie zamestnanosti a na vytváranie nových pracovných miest;

2.

víta oznámenie Komisie o pláne hospodárskej obnovy Európy a jeho dôraz na väzbu medzi krátkodobými daňovými stimulmi a dlhodobou lisabonskou stratégiou a integrovanými usmerneniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky krátkodobé opatrenia prijímané členskými štátmi na obnovu hospodárstva prispeli k dosiahnutiu spoločne odsúhlasených cieľov;

3.

konštatuje, že nástroje európskej hospodárskej politiky ešte nie sú dostatočne rozvinuté na to, aby úspešne vyriešili výzvy, ktoré sú pred nami, a to je hlavná dilema v súčasnej kríze; preto požaduje prehodnotenie a aktualizáciu základných nástrojov politiky, najmä integrovaných usmernení, paktu stability a rastu, ako aj stratégie trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom začleniť ich do rámca novej dohody pre inteligentný rast v EÚ;

4.

zdôrazňuje potrebu prehodnotiť integrované usmernenia vzhľadom na hospodársky pokles a nalieha na Radu, aby odsúhlasila krátkodobé opatrenia na zabezpečenie miery zamestnanosti z roku 2008 a aby investovala do boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s praxou v jednotlivých štátoch zabezpečili dostatočné príjmy najmä najzraniteľnejších skupín spoločnosti; očakáva od Komisie, že predloží iniciatívy a návrhy týkajúce sa týchto cieľov včas na nadchádzajúce jarné zasadnutie Európskej rady;

5.

pripomína, že koordinované investovanie členských štátov do piatich hlavných lisabonských cieľov – do výskumu, vzdelávania, aktívnych politík pracovného trhu, starostlivosti o deti a do stimulov na súkromné investície – musí byť kľúčovým prvkom politiky zamestnanosti a že sieť zariadení detskej starostlivosti sa považuje za jeden z predpokladov zvýšenia účasti, najmä žien, na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty, aby tieto spoločné zásady po konzultáciách so sociálnymi partnermi presadzovali vo svojich národných reformných programoch;

Usmernenia pre zamestnanosť v rokoch 2008-2010: naliehavá potreba dôsledného plnenia

6.

zastáva názor, že členské štáty pri vykonávaní usmernení:

musia zohľadniť požiadavky súvisiace s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia a

sa musia zamerať na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

7.

zastáva názor, že, členské štáty musia zabezpečiť posilnené vzájomné pôsobenie medzi usmerneniami a otvorenou metódou koordinácie na sociálnu ochranu a proces sociálneho začleňovania;

8.

zastáva názor, že členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi a v súlade s tradíciami každého členského štátu vo svojich národných plánoch reforiem musia preskúmať a vyjadriť sa k možnostiam na zlepšenie súladu so zásadami a predpismi európskej sociálnej legislatívy, dohodami medzi sociálnymi partnermi a základnými zásadami rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a na zlepšenie ich vykonávania;

9.

opäť pripomína význam využívania koncepcie flexiistoty z usmernenia 21 na vytvorenie premostenia medzi zamestnaniami a zdôrazňuje, že toto si vyžaduje vysokú úroveň ochrany v systémoch sociálneho zabezpečenia, ako aj aktívnu politiku na trhu práce;

10.

v tejto súvislosti víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého je dôležité posilniť aktivačné schémy, a to najmä pre nízkokvalifikovaných pracovníkov, rozšíriť dotácie pracovných miest a krátkodobé školenia pre zraniteľné skupiny a tých, ktorým najviac hrozí dlhodobá nezamestnanosť, zabezpečiť preškoľovanie a nové zručnosti potrebné v menej ovplyvnených odvetviach, zabezpečiť adekvátnu sociálnu ochranu, ktorá poskytuje istotu príjmu, a zásadným spôsobom sa zaviazať k sociálnemu dialógu a zapájaniu sociálnych partnerov;

11.

zdôrazňuje význam cielených opatrení pre zraniteľné skupiny v časoch vysokej nezamestnanosti a najmä cielených opatrení pre skupiny dlhodobo nezamestnaných, ľudí s postihnutím a skupiny prisťahovalcov;

12.

domnieva sa, že vzhľadom na závažnosť hospodárskej krízy musí byť Komisia pripravená prijať mimoriadne opatrenia vrátane rozšírenia prístupu k Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré musia byť schopné podporiť pracovníkov v rôznych situáciách vrátane dočasných pracovníkov, ktorí stratili prácu, a dočasného otvorenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) na podporu opatrení na zachovanie pracovných miest prostredníctvom vzdelávacích programov;

13.

domnieva sa, že hospodárska kríza si vyžaduje posilnenie opatrení EÚ spojených s reštrukturalizáciou, a najmä posilnenie práva na informácie a konzultácie;

14.

domnieva sa, že budúca reforma štrukturálnych fondov EÚ by mala viac zamerať ciele fondov na tvorbu udržateľných a vysokokvalitných pracovných miest;

15.

zdôrazňuje ďalej dôležitosť vzdelávania nielen na rozšírenie možnosti pracovníkov zamestnať sa, ale tiež na zlepšenie ich mobility, ktorá je dôležitá pre fungovanie vnútorného trhu; preto upozorňuje na význam uznávania formálne a neformálne nadobudnutých zručností;

16.

vyzdvihuje význam usmernenia 23 a výrazných investícií do celoživotného vzdelávania v záujme zníženia miery nezamestnanosti a dosiahnutia cieľa vytvorenia lepších pracovných miest v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby všetci občania mali rovnaký prístup k programom celoživotného vzdelávania a možnosť zúčastniť sa na nich, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva; upozorňuje, že na financovanie takýchto opatrení by sa mali okamžite využiť ESF a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby s najnižšou úrovňou počiatočného vzdelania, starší ľudia, ľudia vo vidieckych oblastiach a osoby so zdravotným postihnutím sú tými, ktorých účasť na vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní je vo všetkých krajinách najmenej pravdepodobná;

18.

zdôrazňuje, že zlepšenie poskytovania vzdelávania dospelých je kľúčom k zvýšeniu účasti na ňom a že medzi opatrenia na podporu účinného poskytovania takéhoto vzdelávania patria miestna dostupnosť školiacich priestorov a zariadení starostlivosti o deti, služby otvoreného a diaľkového štúdia pre ľudí z odľahlých regiónov, informácie a poradenstvo, prispôsobené programy a flexibilné možnosti vyučovania;

19.

pripomína skutočnosť, že miery nezamestnanosti mladých ľudí v Európe sú stále príliš vysoké; pripomína tiež, že skúsenosti z predchádzajúcej hospodárskej krízy ukazujú, že mladí ľudia, ktorí sa stanú nezamestnanými po zanechaní štúdia, majú výrazne zníženú schopnosť uplatniť sa na trhu práce; preto zdôrazňuje význam toho, aby všetky členské štáty plnili cieľ usmernenia 18, podľa ktorého sa má každému mladému človeku, ktorý odišiel zo školy, ponúknuť do štyroch mesiacov práca, učňovské vzdelávanie, dodatočná odborná príprava alebo iné opatrenie na zlepšenie možnosti zamestnať sa;

20.

vyzýva na prijatie rozhodujúcich opatrení v boji s problémom nízkej účasti žien na pracovnom trhu; pripomína, že miery zamestnanosti žien sú vo všeobecnosti nižšie a že práca na čiastočný pracovný úväzok je bežnejšia v prípade žien než v prípade mužov; upozorňuje preto na dôležitosť politiky, podľa ktorej muži a ženy nesú rovnakú zodpovednosť; preto vyzýva členské štáty, aby urýchlene splnili svoje povinnosti v súlade s barcelonskými cieľmi;

21.

je znepokojený tým, že zamestnávanie na čiastočný pracovný úväzok, ktoré sa z väčšej časti týka žien, sa ukazuje ako osobitne zraniteľné v časoch hospodárskej krízy;

22.

domnieva sa, že v časoch vysokej nezamestnanosti existuje zjavné nebezpečenstvo pre regionálnu a sociálnu kohéziu, a preto zdôrazňuje dôležitosť usmernenia 17 týkajúceho sa uplatňovania sociálnej a teritoriálnej kohézie na predchádzanie nedostatkom v tejto oblasti; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali aktívnu spoločenskú integráciu všetkých s cieľom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to zabezpečovaním dôstojného príjmu a kvalitných sociálnych služieb spolu s prístupom na pracovný trh pomocou príležitostí na prijatie do zamestnania a počiatočnej či pokračujúcej odbornej prípravy;

23.

podčiarkuje význam investícií do odvetvia sociálnych služieb, a to najmä v čase hospodárskej krízy; považuje ho za odvetvie, ktoré plní širokú škálu dôležitých komunitných služieb a zamestnáva veľkú časť obyvateľstva; zdôrazňuje, že odvetvie sociálnych služieb treba preto udržať, aby sa predišlo úpadku kvality komunitných služieb a nárastu nezamestnanosti;

24.

s poľutovaním konštatuje, že počas tejto hospodárskej krízy môže vzniknúť tlak na mzdy a odmeny v niektorých spoločnostiach, ako dobrovoľná alternatíva k selektívnemu prepúšťaniu; zdôrazňuje však, že je dôležité nedopustiť, aby kríza spôsobila zníženie miezd vo všeobecnosti; považuje za dôležité, aby:

každý členský štát v súlade s vlastnými tradíciami a postupmi vytvoril politiku s cieľom odstrániť z trhu súťaž založenú na nízkych odmenách,

kolektívne zmluvy mali širokú pôsobnosť,

sa dodržiavala hierarchia kolektívnych zmlúv,

sa odmeny a pracovné podmienky v súlade s kolektívnymi zmluvami a/alebo pracovnoprávnymi predpismi dodržiavali a uplatňovali v praxi;

Potreba koordinovaných opatrení v reakcii na hospodársku krízu

25.

podčiarkuje význam proaktívnych a koordinovaných investícií naprieč členskými štátmi vrátane investícií do výrobnej infraštruktúry, vzdelávania a opatrení proti zmene klímy, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia zamestnanosti, prispelo sa k tvorbe kvalitných pracovných miest a zabezpečila sa sociálna súdržnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala rozvoj moderného a trvalo udržateľného priemyslu;

26.

vyzdvihuje význam nielen tvorby dodatočných pracovných miest, ale tiež zachovania a zlepšenia kvality pracovných miest dostupných v súčasnosti;

27.

vyzýva členské štáty, aby naďalej podporovali zodpovednosť a zlepšovali zapájanie všetkých príslušných subjektov, vrátane sociálnych partnerov a podľa potreby ďalších zainteresovaných strán, v záujme účinného vykonávania usmernení pre zamestnanosť;

*

* *

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0207.

(2)  Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.


1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/98


Streda 11. marca 2009
Plán hospodárskej obnovy Európy

P6_TA(2009)0123

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o pláne hospodárskej obnovy Európy (2008/2334(INI))

2010/C 87 E/18

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2009 pre jarné zasadnutie Európskej rady o stimuloch na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114);

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 28. januára 2009 o odporúčaní Rady týkajúcom sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 o správe o plnení lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 až 2010 (KOM(2008)0881),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (KOM(2008)0876),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Preskúmanie jednotného trhu: po roku (SEK(2008)3064),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 o zahraničnopolitickom rozmere lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť: Predkladanie správ o prístupe na trhy a ustanovení rámca na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti predpisov (KOM(2008)0874),

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie zo 16. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (KOM(2008)0867),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (2008 – 2010) vrátane odporúčania Komisie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (podľa článku 99 Zmluvy o ES) a návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (podľa článku 128 Zmluvy o ES) (KOM(2007)0803),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238) (oznámenie o EMU@10),

so zreteľom na akčné plány členských štátov a na aktualizované národné reformné programy na obdobie 2008 – 2010,

so zreteľom na zloženie skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad EÚ, ktorej predsedá pán Jacques de Larosière a na jej správu pre Komisiu z 25. februára 2009 na účely zasadnutia Európskej rady, ktoré sa má konať na jar 2009,

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008 o hospodárskych a finančných otázkach,

so zreteľom na schôdzu hláv štátov a vlád Euroskupiny z 12. októbra 2008 zameranú na prijatie koordinovaného záchranného plánu na riešenie hospodárskej krízy,

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 13. a 14. marca 2008 týkajúce sa spustenia nového cyklu obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť (2008 – 2010),

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady Ecofin zo 7. októbra 2008 o okamžitých reakciách na finančné otrasy,

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady Ecofin zo 4. novembra 2008 o medzinárodných iniciatívach v reakcii na finančnú krízu a o príprave na medzinárodný summit o tejto kríze,

so zreteľom na príspevok Rady Ecofin z 2. decembra 2008 k priebehu zasadnutia Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008,

so zreteľom na memorandum o porozumení z 1. júna 2008 vzťahujúce sa na spoluprácu medzi orgánmi finančného dohľadu, centrálnymi bankami a ministerstvami financií Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability,

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2008 o zasadnutí Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008 (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 – 2010) (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (4) (uznesenie o EMU@10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 s odporúčaniami Komisii o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (6),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0063/2009),

A.

keďže medzinárodné hospodárstvo a globálne trhy dosiahli za posledných 25 rokov bezprecedentný a historicky jedinečný rast s kapacitou výroby, ktorá vytvorila prosperitu pre viac ľudí ako kedykoľvek predtým a ktorá sa potrebuje prispôsobiť hospodárskemu spomaleniu, ktoré je sprevádzané znižujúcim sa dopytom,

B.

keďže finančná a hospodárska kríza sa každým dňom zhoršuje a privádza Európsku úniu a jej susedné krajiny čoraz bližšie k hlbokej sociálnej a politickej kríze ohrozujúcej európsku solidaritu, pretože chýbajú verejné opatrenia, ktoré by mali byť oveľa silnejšie a účinnejšie ako kedykoľvek doteraz,

C.

keďže hlavným problémom pri pokračujúcom úpadku medzinárodného hospodárstva a európskeho hospodárstva je nedostatok dôvery na finančných a kapitálových trhoch a zvyšujúca sa nezamestnanosť,

D.

keďže bezprecedentný rozmer súčasnej finančnej krízy a hĺbka s ňou súvisiaceho hospodárskeho spomalenia si vyžadujú premyslenú nápravu regulačného rámca a rámca riadenia finančných trhov v EÚ a na medzinárodnej úrovni, aby sa zabránilo tomu, že budúce problémy v medzinárodnom hospodárstve vytvoria tie isté problémy na finančných trhoch, a aby hospodárstvo EÚ bolo odolnejšie voči zmenám,

E.

keďže zlyhanie kľúčových finančných inštitúcií narúša úverové trhy, kapitálové toky, investície a obchod a znižuje ceny a hodnotu, čím sa narúša stabilita a kapitálové aktíva, ktoré finančné inštitúcie potrebujú na úverovanie a podniky na zabezpečovanie vlastného financovania,

F.

keďže príčinou a dôvodom súčasnej finančnej krízy boli nedbanlivá menová politika a politicky vynútené zvýšené úvery na bývanie, ako aj makroekonomická nerovnováha hlavne medzi USA a rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ako je Čína, v minulosti; zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja konkurencieschopnosti EÚ a investícií do infraštruktúry a výskumu, ako aj do nových podnikov a nových trhov,

G.

keďže hlavnými prioritami tvorcov politiky EÚ pri zabezpečovaní hospodárskej obnovy by malo byť opätovné sfunkčnenie finančných a kapitálových trhov a zabezpečenie zamestnanosti, čím sa umožní pomoc hospodárstvu EÚ a návrat k rastu, investíciám a novým pracovným miestam,

H.

keďže súčasná recesia by sa mala využiť ako príležitosť na podporu „ekologických“ investícií a tvorbu „ekologických“ pracovných miest v súlade s plnením dlhodobých lisabonských a göteborských cieľov a cieľov klimatického a energetického balíka,

I.

keďže zabezpečovanie hospodárskej obnovy si vyžaduje koordinovaný postup v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj stabilitu finančných a pracovných trhov, aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi podnikmi a nevytvorila nerovnováha medzi členskými štátmi v záujme zaručenia stability a konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ,

J.

keďže dôsledky finančnej krízy na reálnu ekonomiku vyústili do mimoriadnych hospodárskych okolností, ktoré si vyžadujú včasné, cielené, dočasné a primerané opatrenia a rozhodnutia v záujme nájdenia riešenia bezprecedentnej situácie v globálnom hospodárstve a v oblasti zamestnanosti, a keďže zásahy verejnej moci, aj keď sú nevyhnutné, narúšajú primerané úlohy súkromného a verejného sektora v normálnejších časoch,

K.

keďže nedostatky súčasného finančného regulačného rámca už Európsky parlament riešil vo svojich pozíciách týkajúcich sa legislatívnych návrhov a vo svojich uzneseniach,

L.

keďže najnovšie údaje poskytnuté Spoločenstvom o vyhliadkach na rok 2009 ukazujú rýchle zhoršovanie hospodárskych podmienok v celej EÚ a keďže Európska únia a členské štáty nesú výhradnú zodpovednosť za zaručenie makroekonomickej stability, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti;

M.

keďže finančná kríza odkryla dilemu medzi potrebou riešiť na jednej strane regulačnú právomoc za hospodársku politiku na úrovni EÚ, a skutočnosť, že plány hospodárskych stimulov sú v právomoci orgánov členských štátov, na strane druhej,

N.

keďže krátkodobé opatrenia iniciované jednotlivými členskými štátmi si vyžadujú komplexnú koordináciu zo strany EÚ, aby sa zabezpečil spoločný multiplikačný efekt na jednej strane a aby sa zabránilo efektu prelievania, narušovaniu trhov a nehospodárnym duplicitným snahám na strane druhej,

O.

keďže krátkodobé opatrenia sa musia prispôsobiť a musia podporovať dlhodobé ciele, ktoré prispejú k tomu, aby Európska únia bola konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou, aby neoslabovali budúcu vieru a dôveru a aby zabezpečili makroekonomickú stabilitu,

P.

keďže treba zohľadniť rozličné možnosti jednotlivých členských štátov zapojiť sa do programov obnovy; keďže treba vyvinúť rozsiahly komplementárny prístup EÚ s výrazným zameraním na opatrenia vzájomne podpornej politiky v oblasti hospodárstva, životného prostredia, zamestnanosti a sociálnych politík,

Q.

keďže členstvo v eurozóne dokázateľne zvýšilo hospodársku stabilitu v daných členských štátoch; keďže okrem zodpovedných vládnych zásahov proti hospodárskemu spomaleniu občania v období hospodárskej recesie očakávajú rozhodnú odpoveď prostredníctvom ustanovení Európskej únie a sociálnu a regionálnu súdržnosť a zároveň zachovávanie pravidiel a zásad, ktoré zaručujú silnú a stabilnú menu,

R.

keďže je najdôležitejšie, aby sa opäť nastolila dôvera v záujme dosiahnutia riadneho fungovania finančných trhov, a tak zmiernenia negatívnych následkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku,

S.

keďže členské štáty, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie a ktoré nie sú v eurozóne, sú vážne zasiahnuté špekuláciami voči ich menám, úniku kapitálu a zamrznutiu medzinárodných úverových trhov,

Všeobecne

1.

víta iniciatívu Komisie na spustenie Plánu hospodárskej obnovy Európy (plán obnovy) ako reakciu na prebiehajúce vážne hospodárske spomalenie; konštatuje, že v rámci rozpočtu plánu obnovy predstavuje časť vyčlenená pre Spoločenstvo 15 %, ktorú ešte stále treba urýchlene použiť;

2.

zdôrazňuje, že najvyššou prioritou plánu obnovy musí byť stimulácie hospodárstva a konkurencieschopnosti Európskej únie, s cieľom zachovať možnosti a bezpečnosť občanov a vyhnúť sa zvýšenej nezamestnanosti; nazdáva sa, že plán obnovy musí zvrátiť hospodársky úpadok tým, že umožní finančným trhom opätovné riadne fungovanie, uľahčí investície a zlepší možnosti pre rast a tvorbu pracovných miest, pričom zároveň posilní hospodárstvo a trh práce EÚ a zlepší rámcové podmienky pre rast a tvorbu pracovných miest;

3.

očakáva, že Komisia poskytne jasné a rázne usmernenia smerujúce k zlepšeniu koordinovaného prístupu medzi všetkými členskými štátmi pri riešení tejto hlbokej hospodárskej krízy s cieľom zachovať čo najviac pracovných miest a čo najvyššiu zamestnanosť v Európe;

4.

trvá na tom, že všetka finančná pomoc musí byť poskytnutá včas, cielene a dočasne; varuje pred možnými účinkami vytesnenia a rozvratu politiky hospodárskej súťaže EÚ; naliehavo vyzýva na čo najskoršiu obnovu spravodlivých konkurenčných trhov tak, ako sa uvádza v zmluvách; so znepokojením sleduje rýchly nárast verejného dlhu a rozpočtových deficitov; okrem toho vyzýva na čo najskorší návrat k riadnemu štátnemu financovaniu podľa revidovaného Paktu stability a rastu (revidovaný PSR), hneď ako to bude možné,aby sa zabránilo uvaleniu príliš veľkého bremena na budúce generácie;

5.

zdôrazňuje, že dočasné výnimky a odchýlky z politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva sa musia odstrániť a musí sa nastoliť normálny stav, a to s jasne určeným časovým horizontom;

6.

zdôrazňuje, že plán obnovy musí slúžiť účelom dodržania spravodlivej a objektívnej medzinárodnej dohody na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu v roku 2012 a že takáto dohoda musí dať chudobným krajinám okrem iného príležitosť uniknúť chudobe bez zhoršenia globálneho otepľovania pomocou financovania veľkých investícií do prispôsobovania sa zmene klímy, do obnoviteľných energií a do energetickej účinnosti;

7.

so znepokojením upozorňuje na rýchly nárast verejného dlhu a rozpočtových deficitov; vyjadruje obavy, že verejné dlhy sa môžu stať nadmernou záťažou pre budúce generácie;

8.

pri akceptovaní potreby prispôsobiť sa globálnemu prostrediu hospodárskej súťaže a prinavrátiť európskemu hospodárstvu rast, ako veľmi dôležitých spoločných cieľov, vyzýva Európsku úniu, aby vystupňovala svoje úsilie investovať do pracovných schopností, odbornej prípravy a trvalo udržateľnej tvorby pracovných miest, ochrany zamestnanosti a predchádzania hromadnej nezamestnanosti pri súčasnom zaručení konštruktívnych daňových politík, ktoré by mali pomôcť určiť rozsah a obsah plánu obnovy; očakáva, že jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2009 prinesie dohodu o jasných usmerneniach a konkrétnych opatreniach zameraných na zachovanie zamestnanosti a vytvorenie pracovných príležitostí;

9.

ako podstatnú požiadavku efektívnosti odporúča, aby koordinácia národných plánov obnovy umožňovala, aby bol program každej krajiny prispôsobený jej osobitným potrebám, pričom sa v ňom zohľadní spoločný záujem, spoločné stratégie stanovené v podmienkach boja proti zmene klímy a záruka čo najsilnejšieho multiplikačného efektu, najmä v oblasti zamestnanosti;

10.

odporúča nové horizontálne iniciatívy na úrovni EÚ, keďže rôzne vnútroštátne možnosti a rozdiely v rozpočtovej flexibilite môžu v Európskej únii spôsobiť veľmi asymetrické výsledky; pripomína však zodpovednosť každého členského štátu dodržiavať fiškálnu disciplínu a investičné i štrukturálne reformy;

11.

dôrazne varuje pred rizikom, že vykonané riešenia budú predstavovať súbor všetkých vnútroštátnych, potenciálne sporných a nákladných politík, ktoré budú narúšať jednotný trh, hospodársku a menovú úniu a oslabovať úlohu Európskej únie ako globálneho hráča;

12.

podporuje záväzok Komisie k revidovanému PSR a pripomína jej snahu využiť všetku flexibilitu ako prostriedok na vykonávanie anticyklických politík na riešenie hospodárskej recesie, ktorá sa v pakte predpokladá, aby členské štáty mohli primerane odpovedať na hospodársku krízu, predovšetkým vyhodnotiť, či sú krátkodobé rozhodnutia o investíciách zlučiteľné so strednodobými rozpočtovými cieľmi a vedú k udržateľnému rastu a k dosiahnutiu dlhodobých cieľov lisabonskej stratégie;

13.

zdôrazňuje, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby členské štáty pokračovali v dodržiavaní revidovaného PSR s cieľom na jednej strane efektívne sa vyrovnať so súčasnými mimoriadnymi okolnosťami a zaručiť pevný záväzok k prinavráteniu normálnej rozpočtovej disciplíny hneď po zotavení hospodárstva, a zároveň posilniť anticyklické smerovanie revidovaného PSR na strane druhej;

Finančné trhy: od riadenia krízy k zdravým trhom v budúcnosti

Navrátenie dôvery vo finančný sektor

14.

víta krátkodobé opatrenia prijaté na obnovenie dôvery vo finančný systém; pripomína, že tieto núdzové opatrenia nie sú dostatočné na riešenie niektorých základných problémov spôsobujúcich túto krízu, konkrétne globálnej nerovnováhy, extrémneho riskovania, investovania vypožičaných prostriedkov a odmeňovania krátkodobého zmýšľania; pripomína nevyhnutnosť revízie systémov odmeňovania ako možných zdrojov finančnej nestability;

15.

vyzýva na koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ktoré umožnia všeobecné a presne určené záruky národných bánk za záväzky, ale s výnimkou vlastného kapitálu v záujme zníženia neistoty na úverových trhoch a uľahčenia fungovania týchto trhov;

16.

vyzýva členské štáty a najmä tie, ktoré patria do eurozóny, aby preskúmali možnosť rozsiahlej európskej pôžičky, za ktorú by spoločne ručili členské štáty;

17.

znovu opakuje, že ochrana úspor fyzických osôb a podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a poskytovanie úverov týmto osobám a podnikom je dostatočným dôvodom na súčasný výnimočný zásah verejnej moci do finančného systému; vládam členských štátov pripomína ich zodpovednosť ako aj zodpovednosť voči ich parlamentom za použitie verejných prostriedkov na záchranné plány a dôrazne odporúča, aby na zabezpečenie dosiahnutia takýchto cieľov zaviedli a na úrovni EÚ koordinovali súbor primeraného dozoru a podľa potreby aj sankcií;

18.

zdôrazňuje význam toho, aby sa zníženia centrálnej úrokovej sadzby, preniesli na dlžníkov;

19.

pripomína regulačným orgánom a príslušným orgánom členských štátov, aby vykonali hĺbkovú kontrolu aktivít bánk a bankárov za posledné mesiace a určili, či k zrúteniu bánk neprispela zavrhnutiahodná či dokonca trestná činnosť a aby zabezpečili, že by zásah verejnej moci a rozhodnutia menovej politiky v podobe úrokových sadieb boli schopné zvrátiť úverový tlak;

20.

domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých treba prísne monitorovať záchranné balíky poskytnuté finančným inštitúciám vrátane: úrovne solventnosti, predpokladaného zisku, likvidity na medzibankovom trhu, vývoja ľudských zdrojov a dôvery klientov, či už súkromných klientov a podnikateľov;

21.

trvá na tom, aby súčasťou záchranných plánov bankového sektora bolo splnenie podmienok týkajúcich sa peňažných stimulov, poskytovania úverov, podmienok požičiavania, reštrukturalizácie a ochrany podmienok sociálnej politiky;

22.

domnieva sa, že vývoj mikroúverov, ktoré sú uznané ako účinný nástroj so silným multiplikačným účinkom, treba podporiť, najmä tým, že sa budú požadovať od obchodných bánk, ktoré mali prospech z verejnej podpory;

23.

trvá na tom, že prvoradým hľadiskom musí byť obnova normálnych úrovní predĺženia úverov zo strany bánk, pričom sa zohľadní nové regulačné prostredie osobitne v záujme oživenia procesu sekuritizácie ako podstatného prvku oživenia financovania hypoték, áut a kreditných kariet;

24.

vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú analýzu vplyvu záchranného balíka na konkurencieschopnosť finančného sektora a fungovanie medzibankového trhu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila interdisciplinárne tímy, vrátane expertízy generálnych riaditeľstiev Komisie pre hospodársku súťaž, hospodárske a finančné veci a pre vnútorný trh a služby, trojúrovňového dohľadu 3 kontrolných výborov a európskeho systému centrálnych bánk s cieľom zhromažďovať informácie a know-how a zabezpečovať vyvážené, nestranné a vysokokvalitné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch;

Efektívnejšie regulačné štruktúry a štruktúry dohľadu

25.

domnieva sa, že hoci Európska centrálna banka (ECB) nemá oficiálny mandát na vykonávanie dohľadu, musí sa jej úloha pri monitorovaní finančnej stability v eurozóne posilniť, najmä čo sa týka dohľadu nad bankovým sektorom EÚ; z tohto dôvodu odporúča, aby bola ECB zapojená do obozretného dohľadu v EÚ nad systémovo dôležitými bankovými inštitúciami na základe článku 105 ods. 6 zmluvy;

26.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú jasné nástroje a politiky EÚ, ktoré by sa riadne a včas použili na riešenie nerovnomerných vplyvov finančnej krízy na jednotlivé členské štáty vnútri eurozóny a mimo nej;

27.

opakovane vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala účinky správania bánk, ktoré presunuli svoje aktíva z členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii nedávno, po prijatí záchranných plánov inými členskými štátmi, a aby pozorne skúmala špekulatívne úkony (short-selling) proti menám členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii nedávno; vyzýva Komisiu, aby výsledky uvedenej analýzy oznámila de Larosièrovej skupine a príslušnému parlamentnému výboru;

28.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne riešili problém bankových záruk s cieľom zabezpečiť, aby podobne vytvorené schémy zabránili zrúteniu bánk v celej EÚ, čo umožní oživenie medzibankových úverov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na ukončenie bankovej krízy a obnovenie dôvery v reálnu ekonomiku a na zvýšenie investícií a spotreby, čo povedie k úniku z hospodárskej krízy;

29.

dôrazne vyzýva de Larosièrovu skupinu, aby zohľadnila odporúčania navrhované v predchádzajúcich uzneseniach Európskeho parlamentu o dohľade nad finančným trhom; vyzýva Komisiu, aby schválila svoje príspevky na vytvorenie stabilného a účinného systému regulácie a dohľadu, ktorý môže predchádzať negatívnym dôsledkom budúcich kríz alebo ich môže obmedziť; vyzýva Radu, aby náležite zohľadnila pozíciu, ktorú môže Európsky parlament k týmto záverom zaujať pred ich schválením;

30.

uznáva odporúčania de Larosièrovej skupiny a zdôrazňuje, že Európsky parlament už mnohé z nich žiadal v uplynulých rokoch; víta zámer Komisie využiť svoju iniciatívnu právomoc a prijať kroky na riešenie najnaliehavejších problémov súvisiacich s finančnou krízou, a naliehavo žiada Komisiu, aby tento proces začala čo najskôr; vyzýva Európsku radu, aby dala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2009 rázny politický podnet a stanovila harmonogram pre všetky právne iniciatívy s cieľom zabezpečiť ich včasné prijatie v spolupráci s Európskym parlamentom;

31.

opätovne potvrdzuje, že väčšia transparentnosť, lepšie riadenie rizík a koordinovaný dohľad poskytujú väčšinu riešení, ako možno predchádzať ďalším krízam, a že regulačná reforma sa musí vzťahovať na všetky oblasti a uplatňovať sa na všetkých účastníkov a transakcie na finančných trhoch; zdôrazňuje skutočnosť, že globálny charakter finančných trhov si vyžaduje medzinárodnú koordináciu reforiem; zdôrazňuje, že regulačné iniciatívy musia mať za cieľ vytvorenie transparentnosti, trvalej udržateľnosti, stability a väčšej miery zodpovednosti účastníkov finančných operácií na trhu; pripomína Komisii jej povinnosť reagovať na žiadosti Európskeho parlamentu týkajúce sa zaisťovacích fondov a private equity;

32.

domnieva sa, že ratingové agentúry by mali zaplniť medzery v informáciách a odhaliť neistoty a konflikty záujmov; trvá na tom, že je potrebné prepracovať a zlepšiť účtovné zásady s cieľom zabrániť procyklickým účinkom;

33.

navrhuje, aby sa dôkladne zhodnotilo, či by budúce kroky smerujúce k spoľahlivej regulácii finančného sektora, najmä obozretný dohľad nad regulačným rámcom na makroúrovni, mohli skomplikovať alebo znemožniť hospodárske oživenie a inováciu v oblasti finančných produktov alebo obmedziť atraktívnosť finančných trhov EÚ a odkloniť tak finančné toky a podniky k trhom tretích krajín; pripomína, že je v záujme EÚ zostať prvým finančným trhom na svete;

Reálna ekonomika: kríza ako príležitosť na dosiahnutie trvalo udržateľného rastu

Ochrana zamestnanosti a zvýšenie dopytu

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky s cieľom podporiť podniky EÚ, najmä MSP, povzbudiť tvorbu pracovných miest a posilniť dôveru investorov, zamestnávateľov, pracovníkov a spotrebiteľov EÚ;

35.

dôrazne odporúča, aby sa v celej Európskej únii urýchlene zabezpečil dostatočný, dostupný a primerane bezpečný prístup k úverom pre MSP, občanov a tie odvetvia, v ktorých je udržateľná budúcnosť ohrozená krízou, najmä v dôsledku nedostatku úverov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila výmenu najlepších postupov;

36.

zdôrazňuje, že v súčasnej atmosfére, kde MSP čelia vážnym problémom v hotovostných tokoch a obmedzenému prístupu k úverom, verejné orgány a súkromní klienti by mali rešpektovať maximálnu 30-dňovú lehotu pre platby MSP; naliehavo žiada Komisiu, aby túto otázku zohľadnila pri revízii smernice o omeškaných platbách (7);

37.

vyzýva, aby sa na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni v plnej miere presadzovali a urýchlene uplatňovali odporúčania Európskeho parlamentu v súvislosti s oznámením Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394);

38.

žiada účinné začatie komplexnej európskej iniciatívy v oblasti zamestnanosti na jednej strane zabezpečením, aby hocikde v Európskej únii bolo možné do troch dní bezplatne založiť podnik a aby sa formality spojené so zamestnaním prvých pracovníkov dali vybaviť na jednom mieste, a na druhej strane posilnením aktivačných systémov, najmä pre nízko kvalifikovaných pracovníkov, formou individuálneho poradenstva, intenzívnej odbornej prípravy či rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, učňovských programov, dotovania zamestnania a poskytovania grantov pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov; okrem toho podporuje skutočnosť, že Komisia pridelila platby Európskeho sociálneho fondu na podporu rozvoja zručností a ich prispôsobenie pracovným miestam;

39.

dôrazne odporúča, aby teraz, keď sa strácajú pracovné miesta, iniciatíva EÚ v oblasti zamestnanosti zahŕňala včasný zásah, a to aj preto, aby sa znížilo riziko, že ľudia budú vylúčení z trhu práce; domnieva sa, že takéto zásahy si vyžiadajú značné investície do odbornej prípravy vrátane zvýšenia počtu poskytovateľov odbornej prípravy, pričom pozornosť by sa mala sústrediť na lepšiu koordináciu programov odbornej prípravy a opätovného zaradenia na trh práce; zároveň by sa nemali uplatňovať len krátkodobé opatrenia, ale úsilie by malo byť zamerané aj na umožnenie dosiahnutia vysokej kvalifikácie s cieľom zvýšiť celkovú úroveň kvalifikovanosti v EÚ a reagovať na meniace sa potreby súčasnej ekonomiky.

40.

víta návrhy Komisie a vyzýva členské štáty na úpravu nových ustanovení predpisov o Európskom sociálnom fonde, Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii a Európskom fonde regionálneho rozvoja vrátane zjednodušenia postupov a rozšírenia opodstatnených nákladov na ešte účinnejšiu podporu cieľov zamestnanosti a sociálneho začlenenia, ďalšej podpory zamestnanosti v kľúčových odvetviach hospodárstva a zabezpečenia toho, aby pri poskytovaní takejto pomoci zostalo posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti prioritou s cieľom zamedziť asymetrickému rozvoju v rámci Európskej únie; požaduje zrýchlené poskytnutie prostriedkov na podporu zamestnanosti a presmerovanie podporných programov EÚ na najzraniteľnejšie skupiny vrátane programov na zaručenie dôstojných životných podmienok a prístupu k vysokokvalitným verejným službám vo všeobecnom záujme;

41.

vyzýva členské štáty, aby investovali do odvetvia sociálneho hospodárstva, ktoré môže prispieť k rastu, pretože má značný potenciál na tvorbu kvalitných pracovných miest a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti;

42.

vyzdvihuje význam uplatňovania spoločných zásad flexiistoty za súčasného zabezpečenia primeranej sociálnej ochrany pre všetkých, najmä systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú vhodnú ochranu s ohľadom na národné tradície;

43.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pokračovala v pravidelnom sledovaní vývoja situácie na trhu práce EÚ a vplyvu krízy naň a aby prijala primerané opatrenia, ktoré privedú ekonomiky EÚ na cestu trvalo udržateľného rozvoja;

44.

zdôrazňuje potrebu zaručiť primeranú životnú úroveň pre všetkých občanov EÚ a vyzýva na prijatie náležitých núdzových opatrení; vyzýva na úpravu sociálnych politík tak, aby umožňovali vyrovnať sa s recesiou, aby podporovali politiky aktívneho trhu práce a politiky sociálneho začlenenia a aby sa v rámci nich venovala osobitná pozornosť najzraniteľnejším členom spoločnosti;

45.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila riziká recesie pre priemyselné odvetvia v Európe, aby sa v prípade potreby mohli prijať opatrenia na úrovni EÚ; zdôrazňuje však, že niektoré problémy priemyselných odvetví EÚ nemusia byť spôsobené finančnou krízou; preto zastáva názor, že opatrenia štátnej pomoci by mali byť dôkladne cielené tak, aby neprekračovali rámec vyrovnávania účinkov finančnej krízy a že ich musia sprevádzať čo najprísnejšie podmienky reštrukturalizácie a investície do inovácií a trvalej udržateľnosti;

46.

varuje pred neprimeraným uvoľnením pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, pretože sa tým môže oslabiť vnútorný trh; je znepokojený tým, že vnútroštátne odpovede na hospodársky pokles môžu viesť k protekcionizmu a narušeniu hospodárskej súťaže, čo by z dlhodobého hľadiska vážne oslabilo hospodársku prosperitu obyvateľov EÚ;

47.

vyzýva na vyhodnotenie opatrení, ktoré sú súčasťou vnútroštátnych plánov obnovy, z hľadiska ich okamžitého vplyvu na kúpnu silu;

48.

vyzýva Radu, aby schválila návrh dať všetkým členským štátom možnosť použiť znížené sadzby DPH na energeticky náročné výrobky a služby a služby náročné na pracovnú silu a miestne poskytované služby, s ohľadom na ich potenciálny vplyv na zvýšenie miery zamestnanosti a dopytu;

49.

zdôrazňuje, že program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) prispieva k plneniu lisabonskej stratégie, cieľov Európskej únie v oblasti zmeny klímy a k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň poskytuje včasnú podporu udržaniu celkového dopytu v Európskej únii; zdôrazňuje význam 30 prioritných projektov TEN-T – najmä cezhraničných koridorov – pre opätovné naštartovanie hospodárstva a umožnenie rastu dopytu po lepšej a ekologickejšej komodalite; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nové metódy financovania dopravnej infraštruktúry a podstatne zvýšili rozpočet určený na projekty TEN-T v ďalších finančných rámcoch a v pláne obnovy;

50.

žiada členské štáty, aby posúdili možnosť zníženia zdanenia práce osôb s nízkym príjmom, aby sa zvýšila kúpna sila a podporil dopyt po maloobchodných výrobkoch;

Väčšia súdržnosť a menej hospodárskej divergencie

51.

zdôrazňuje význam cieľov územnej súdržnosti v rámci navrhovaných podporných opatrení, vzhľadom na jasný asymetrický vplyv krízy na území Európy;

52.

vyzýva Komisiu, aby najmä vzhľadom na súčasnú krízu náležite riešila vplyv horizontálnych politík na rozdielne regionálne výsledky v eurozóne tak, ako to zdôraznila vo svojom oznámení o EMU@10;

53.

vyzýva na vypracovanie primeraných mechanizmov, ktoré majú zaručiť, aby urýchlená konvergencia menej dynamických regiónov bola štruktúrovaná na základe strategických cieľov, medzi ktoré patria napríklad zohľadňovanie environmentálnych požiadaviek v hospodárstve a primeraná účasť na lisabonskej stratégii, a to podporovaním inovácií, MSP a iniciatív na mikroúrovni;

54.

víta všetky návrhy Komisie, ktorými sa zjednodušuje a urýchľuje prístup k dostupným nástrojom kohéznej politiky a urýchľuje realizácia projektov, a to najmä prostredníctvom včasného poskytnutia finančných prostriedkov, dočasného zvyšovania miery podpory Spoločenstva, zlepšovania technickej pomoci a urýchľovania platobných postupov;

Inteligentné a trvalo udržateľné štrukturálne reformy a investície

55.

požaduje vylepšenie nástrojov a politík obnovy na úrovni EÚ a členských štátov, ktorými by bolo možné zvýšiť dopyt a dôveru v celej Európskej únii, v súlade so spoločným súborom priorít lisabonskej stratégie, medzi ktoré patria napríklad: investície do vzdelania, infraštruktúry, výskumu a vývoja, zručností a celoživotného vzdelávania, energetickej účinnosti, ekologických technológií, širokopásmových sietí, mestskej dopravy, kreatívnych odvetví a služieb, zdravotníckych služieb a služieb pre deti a starších ľudí;

56.

víta návrh Komisie presunúť 500 miliónov EUR z roka 2010 na rok 2009 ako investície do dopravnej infraštruktúry; avšak zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia zaradiť mestskú dopravu a prioritné projekty TEN-T medzi tie, na ktoré sú určené dodatočné prostriedky vo výške 5 miliárd EUR, aby sa mobilizovali v súlade s plánom obnovy; myslí si, že najmä tie projekty TEN-T, ktoré sú v pokročilej fáze realizácie, by mali profitovať z väčšej dostupnosti rozpočtových prostriedkov;

57.

zdôrazňuje, že za súčasných veľmi nepriaznivých okolností je nutný prístup k fondom EÚ pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v posledných rokoch a ktoré nie sú členmi eurozóny; tieto fondy by boli požadovanými rozpočtovými stimulmi pre krajiny, ktoré nemajú taký manévrovací priestor ako členské krajiny eurozóny, alebo pretože majú vysoký schodok rozpočtu a deficit bežného účtu;

58.

zdôrazňuje, že kríza má veľmi negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v mnohých nových členských štátoch, čo predstavuje podstatné riziko pre zníženie rastu a stability a zvýšenie chudoby; ďalej očakáva, že euro a hospodárstva eurozóny budú ovplyvňovať vedľajšie účinky; preto vyzýva na koordinovaný prístup celého Spoločenstva na účely solidarity Spoločenstva a z tohto hľadiska na realizáciu kolektívnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a sprísnila všetky nástroje na stabilizáciu postihnutých členských štátov, vrátane stabilizácie výmenných kurzov tak, aby mohli byť rýchlo a účinne uplatnené opatrenia bezpečnostnej siete a balíčky s protiopatreniami;

59.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možné opatrenia na zvýšenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom urýchleného vývoja internej prepravnej siete pre plyn v Európskej únii, ktorá by zabezpečila bezpečnosť dodávok;

60.

domnieva sa, že dôrazná politika v oblasti verejných investícií zameraná na tvorbu „nízkouhlíkového hospodárstva“ má mimoriadny význam z hľadiska riešenia hospodárskej recesie;

61.

v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vykonali reformy v svojich fiškálnych režimoch a zabezpečili tak, aby určité odvetvia ako poľnohospodárstvo, doprava a energetika, ktoré majú výrazný dosah na životné prostredie, fungovali trvalo udržateľne;

62.

intenzívne podporuje spustenie súboru mestských politík kombinujúcich energetickú účinnosť dopravy a budov s tvorbou pracovných miest;

63.

zdôrazňuje potrebu koordinovaného a bezprecedentného úsilia o realizáciu významných investícii v oblasti energetiky, životného prostredia a infraštruktúr s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj, prispieť k tvorbe kvalitných pracovných miest a zabezpečiť sociálnu súdržnosť; preto sa domnieva, že občania oveľa ľahšie pristúpia na vynaloženie úsilia, ktoré sa od nich požaduje, ak sa toto úsilie bude na jednej strane považovať za spravodlivé a na druhej strane sa bude vnímať ako záruka zamestnania a sociálnej integrácie;

64.

vyzýva na vypracovanie iniciatív EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a v oblasti prístupu k rizikovému kapitálu, úverom a mikroúverovým možnostiam s cieľom podporiť rast a konvergenciu v celej Európskej únii;

65.

zdôrazňuje potrebu obmedziť byrokratickú záťaž pri investičných projektoch spolufinancovaných súkromnými spoločnosťami; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na urýchlenie a uľahčenie investícií;

66.

zdôrazňuje, že pri riešení naliehavých problémov, ktoré vyplývajú z hospodárskej krízy, by sa nemalo zabúdať na dlhodobú stratégiu a možnosť dosiahnuť niektoré oneskorené dlhodobé ciele, najmä:

zintenzívniť odstraňovanie prekážok slobody poskytovať služby, ako je ustanovené v smernici o službách (8); vykonávanie ktorej sa oneskorilo kvôli veľkému potenciálu tvorby pracovných miest v odvetví služieb;

zlepšiť vykonávanie smernice o poštových službách (9);

dokončiť vnútorný trh s energiou;

bezodkladne zvýšiť investície do výskumu a vývoja vrátane požiadavky, že podstatné investície do výskumu, vývoja a inovácií musia byť prvoradou podmienkou každej podpory priemyslu, pretože pomerne nenáročný cieľ 3 % HDP podľa Lisabonskej zmluvy sa doposiaľ nesplnil hlavne preto, že súkromný sektor nenaplnil svoj 2 % podiel a že namiesto stanoveného cieľa stať sa najdynamickejším znalostným hospodárstvom vo svete sa rozširuje rozdiel v investíciách do výskumu a vývoja v porovnaní s inými regiónmi;

bezodkladne dokončiť patentový režim EÚ;

odstrániť všetky zostávajúce prekážky slobody pohybu pre pracovníkov;

dokončiť prednostné celoeurópske dopravné siete TEN-T;

Európske hospodárske nástroje: jednotný prístup Európskej únie

Hospodárska koordinácia

67.

vyzýva na zlepšenie súdržnosti medzi súčasným plánom obnovy na úrovni členských štátov, lisabonskými cieľmi a prioritami, integrovanými politickými usmerneniami, národnými reformnými programami a využívaním flexibilných možností vyplývajúcich z revidovaného PSR;

68.

konštatuje, že hlavnou dilemou v súčasnej kríze je to, že nástroje európskej hospodárskej politiky nie sú dostatočne rozvinuté, aby úspešne plnili náročné úlohy budúcnosti; preto požaduje preskúmanie a aktualizáciu základných nástrojov politiky k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2010, najmä integrovaných politických usmernení;

69.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so svojimi predpoveďami rastu vydala pokyny k národným reformným programom;

70.

požaduje, aby Komisia vypracovala primerané podrobné kritériá a normy pre dôsledné monitorovanie a pravidelné prehodnocovanie účinnosti plánov obnovy, najmä pokiaľ ide o skutočnú realizáciu oznámených investícií, pričom treba mať na pamäti, že celý rozsah krízy a potrebné prostriedky nápravy ešte nemožno úplne vyhodnotiť;

71.

vyzýva všetky príslušné strany – Európsky parlament, Radu, Komisiu a sociálnych partnerov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni –, aby spolupracovali na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2009 na základe týchto návrhov:

rozvoj vzájomného posilňovania stability a makroekonomických politík zameraných na rast tým, že politika stability a investície sa stanú vecou spoločného záujmu a vzájomnej podpory;

ustanovenie záväzného rámca, v ktorom musia členské štáty pred prijatím významných rozhodnutí v oblasti hospodárskej politiky konzultovať tieto rozhodnutia s ostatnými členskými štátmi a s Komisiou, pričom tento rámec bude založený na spoločnom chápaní problémov, priorít a nápravných opatrení, ktoré sú nevyhnutné a primerané;

prijatie ambicióznych plánov obnovy prispôsobených potrebám jednotlivých štátov, aktualizovaných programov stability a konvergenčných programov, prehodnotenie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na najnovšie hospodárske prognózy, ako aj záväzok na ich urýchlené vykonávanie;

formulácia ucelenej stratégie EÚ týkajúcej sa krátkodobých a dlhodobých opatrení, ktorá bude založená na spoločných prioritách a cieľoch;

posilnenie hospodárskeho riadenia v eurozóne v súlade s odporúčaniami uvedenými v uznesení Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o EMU@10;